• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, aby sme sa prezentovali stlačením tlačidla, či sme uznášaniaschopní.

    Ďakujem. Prítomných ja 69 poslancov, ešte pár minút musíme počkať.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme sa ešte raz prezentovať.

    Ďakujem. Prítomných je 76 poslancov. Budeme pokračovať v prerušenej 17. schôdzi.

    Podľa schváleného programu a na základe dohody zo včerajšieho rokovania politického grémia pristúpime k prerokúvaniu

    informácie ministra vnútra Slovenskej republiky o stave šírenia detskej pornografie na Slovensku a o opatreniach Policajného zboru Slovenskej republiky v boji proti detskej pornografii.

    Prosím ministra vnútra Slovenskej republiky pána Gustáva Krajčiho, aby sa ujal slova a podal uvedenú informáciu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    v posledných dňoch značne rozvírili hladinu verejnej mienky prípady zneužívania detí na komerčné účely, či už išlo o pedofilného vraha Marca Dutrouxa z Belgicka, alebo rakúskeho štátneho občana českej národnosti Jiřího Katzmana. Rozmach a komercionalizácia páchania trestnej činnosti spojenej so sexuálnym zneužívaním žien a detí v súčasnosti predstavuje celosvetový problém.

    Na úvod mi dovoľte v stručnosti vás informovať o prípade fotografovania maloletých slovenských dievčat. Na základe výpovedí 25 detí, 16 dospelých osôb a materiálu poskytnutého od rakúskej polície k rakúskemu štátnemu občanovi Jiřímu K., rodákovi z Plzne, boli policajnými orgánmi Slovenskej republiky zistené tieto skutočnosti:

    Z výpovedí bolo zistené, že menovaný začiatkom roku 1995 prišiel na casting organizovaný agentúrou v Bratislave v Dome kultúry Dúbravka. Na základe požiadania Jiřího K. zorganizovala tá istá agentúra casting v Cik-cak centre v Bratislave - Petržalke. Na tomto castingu si Jiří K. vybral presne nezistený počet dievčat na fotografovanie vo Viedni. Ich počet nie je známy, nakoľko Jiří K. rokoval priamo s rodičmi dievčat a im dal vypísať dotazníky a zmluvy. Od rodičov si vyžiadal aj telefónne čísla, aby sa v prípade potreby mohol s nimi kontaktovať.

    S niektorými dievčatami sa kontaktoval aj prostredníctvom ďalších agentúr v Bratislave. Dievčatá, ktoré si Jiří K. vybral neskôr, v priebehu rokov 1995 a 1996 fotografoval hlavne vo Viedni na nudapláži a na ďalších miestach v Rakúsku. Na území Slovenskej republiky Jiří K. fotografoval na dvoch miestach v Bratislave a na jednom mieste v Šali.

    Dievčatá v uvedených prípadoch boli fotografované oblečené v spodnej bielizni, v plavkách a nahé. Pri fotografovaní nedošlo k fyzickému kontaktu fotografovanej osoby s fotografom a počas vypočúvania nebolo zistené, že by niektoré z dievčat bolo inak pohlavne zneužité. Počas fotografovania neboli rodičia prítomní v miestnosti, kde prebiehalo fotografovanie. Každému fotografovaniu predchádzal písomný súhlas rodiča a v dotazníku Starklubu Viena boli uvedené štyri odbory - reklamné foto, umelecké foto, umelecký poloakt a umelecký akt. Rodičia detí potvrdili svojím podpisom jeden z výberu odborov.

    Peniaze za fotografovanie vyplácal vždy Jiří K. buď rodičom, ale aj priamo deťom. Podľa stanoveného sadzobníka sa za foto v oblečení za hodinu platilo 100 šilingov, za foto hore bez 300 šilingov a za celkom nahé foto 700 šilingov. Za fotografovanie vo Viedni uhrádzal aj cestovné, a to aj sprevádzajúcej osobe, a taktiež 100 šilingov za občerstvenie.

    V súčasnosti je prípad v štádiu preverovania, ktoré vykonávajú pracovníci Správy kriminálnej polície veliteľstva Policajného zboru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. O výsledku preverovania bude verejnosť informovaná.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci,

    detská prostitúcia predstavuje nový fenomén páchania trestnej činnosti, na ktorý poukázal naposledy aj Svetový kongres proti sexuálnemu zneužívaniu detí v Štokholme s odvolaním sa na Konvenciu práv dieťaťa, ktorá bola prijatá na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov v novembri 1989 a ktorú ratifikovalo 187 krajín. Prejavuje sa v rôznych formách. Jednak je to detská prostitúcia, detská pornografia, sexturizmus, preprava a predaj detí a žien na tieto účely.

    Ako odznelo na panelových diskusiách kongresu, uvedený problém sa vyskytuje najmä v latentných podobách i v krajinách východnej Európy. Táto skutočnosť bola podložená i štatistickými údajmi, z ktorých vyplýva, že Slovenská republika sa stala tranzitnou krajinou prepravy na účel prostitúcie, pornografie, sextrafiky, to znamená cestovanie dievčat za účelom vykonávania prostitúcie a sexturizmu, cestovanie pedofilov za účelom vyhľadávania detí vykonávajúcich prostitúciu.

    Pokiaľ ide o Slovenskú republiku, za sledované obdobie 7 rokov nebol zistený ani jeden prípad obchodovania s deťmi. Od roku 1989 boli na území Slovenskej republiky zaznamenané len dva prípady sexuálneho zneužitia detí na komerčné účely. Obidva boli zistené v roku 1996 - jeden prípad zneužívania chlapcov a jeden prípad zneužívania dievčat. I napriek tomu sa Slovenská republika stala tranzitnou krajinou prepravy na účely prostitúcie, pornografie, sextrafiky a sexturizmu a nie je vylúčená ani latentná podoba samotného páchania tejto trestnej činnosti na našom území.

    Možno teda konštatovať, že v Slovenskej republike problém zneužívanie detí na komerčné účely, vrátane detskej pornografie a prostitúcie, nie je vypuklý. V tom zmysle vystúpila s informáciou na svetovom kongrese proti komerčnému zneužívaniu detí na sexuálne účely koncom augusta tohto roku aj ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny pani Keltošová.

    Zneužívanie detí na komerčné účely úzko súvisí s detskou pornografiou. Nedávne prípady pedofilného vraha Marca Dutrouxa z Belgicka alebo rakúskeho štátneho občana českej národnosti Jiřího Katzmana a tiež občana Spolkovej republiky Nemecka Rolfa Hammerschmidta to len potvrdzujú. V praxi ide hlavne o prípady výroby a rozširovanie detskej pornografie vo forme fotografie, časopisov, videozáznamov a počítačových databáz rozširovaných najmä prostredníctvom Internetu. Obeťami komercionalizácie detskej pornografie sa stávajú najmä deti pochádzajúce z neusporiadaných rodín s nedostatočným ekonomickým zabezpečením, aj keď to nie je vždy pravidlom.

    Platný Trestný zákon Slovenskej republiky nepozná pojem sexuálne zneužívanie detí na komerčné účely. Postih takéhoto konania je obsiahnutý najmä v ustanoveniach Trestného zákona. Je to kupliarstvo podľa § 204 ods. 3 písm. c) a ods. 4 písm. a), ohrozovanie mravnosti podľa § 205 ods. 1 a 2, obchodovanie s deťmi podľa § 216 písm. a), ohrozovanie mravnej výchovy mládeže podľa § 217, obchodovanie so ženami podľa § 246 ods. 2 písm. b) a pohlavné zneužívanie podľa § 242 a § 243. Z tohto pohľadu boli za obdobie rokov 1993 až I. polrok 1996 zaznamenané v rámci Slovenskej republiky tri prípady trestného činu kupliarstva podľa § 204 ods. 3 písm. c) a ods. 4 písm. a), ktoré boli všetky objasnené. Bolo zistených 10 prípadov obchodovania so ženami v zmysle ustanovenia § 246 ods. 2 písm. b), z ktorých bolo 7 prípadov objasnených. Poškodenými boli dievčatá do 18 rokov. Tieto boli pod rúškom zaobstarania lukratívneho zamestnania v zahraničí vyvážané do cudziny, kde boli obmedzované v osobnej slobode, nútené k prostitúcii a podobne.

    Na porovnanie v roku 1993 bolo na území Slovenskej republiky zistených 288 trestných činov pohlavných zneužívaní, z toho 56 závislostí, a v roku 1995 bolo zistených 429 skutkov, z toho 82 prípadov spáchaných závislostí. Celkove možno konštatovať mierny nárast páchania tejto trestnej činnosti.

    Ochrana dieťaťa je jedným z prvoradých predpokladov zdravého rozvoja spoločnosti. Celosvetový trend rozmachu detskej prostitúcie sa dotýka i Slovenskej republiky, i keď nie v takej miere, ako je to v zahraničí. Domnievam sa, že je nevyhnutné reagovať na tento stav najmä legislatívnymi opatreniami, ktoré by v budúcnosti zamedzili komerčným prejavom sexuálneho zneužívania detí u nás. Z dôvodu, že súčasne platná právna úprava nerieši predmetnú problematiku komplexne, považujem za potrebné rozšíriť ochranu detí a žien opatreniami legislatívnej povahy, čím by sa zabezpečila adekvátna reakcia na súčasný stav a rozmach trestnej činnosti zahrnujúcej sexuálne zneužívanie detí v podmienkach Slovenskej republiky.

    V tejto súvislosti Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky bude iniciovať nové definovanie ustanovení siedmej hlavy, druhý oddiel (trestné činy proti ľudskej dôstojnosti) o paragrafové znenie ustanovenia smerujúceho voči prejavom sexuálneho zneužívania detí, ako i ďalšie ustanovenie, ktoré by postihovalo výrobu, držanie, dávanie do obehu videokaziet a ďalších nosičov a ich samotné premietanie, ktorých obsah bude tvoriť detská pornografia. Myslím si, že prijatím nových ustanovení Trestného zákona sa vyplní medzera v súčasnej legislatíve a vytvoria sa tak podmienky a predpoklady na zamedzenie prieniku tohto negatívneho javu na Slovensku.

    Vysoko si cením iniciatívu parlamentného Klubu žien Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa 4. septembra 1996 obrátili na mňa a na prezidenta Policajného zboru Slovenskej republiky s požiadavkou o podanie komplexnej informácie k sexuálnemu zneužívaniu detí na komerčné účely. 17. septembra tohto roku sa na pôde Národnej rady stretli členky tohto klubu s pracovníkmi kriminálnej polície prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky, kde im požadovaná informácia bola podaná. Chcem vysloviť presvedčenie, že vzájomná spolupráca sa bude naďalej v budúcnosti rozvíjať.

    Policajný zbor Slovenskej republiky prijal vlastné opatrenia na zamedzenie tohto negatívneho javu, resp. nárastu tejto trestnej činnosti na jej úspešné zadokumentovanie. V súčasnosti v tejto súvislosti prebiehajú niektoré opatrenia operatívno-pátracieho charakteru. Okrem toho v rámci internej normotvorby Policajný zbor pripraví metodiku upravujúcu postup polície pri riešení problematiky sexuálneho zneužívania detí na komerčné účely. V súvislosti so zmenami štruktúry Policajného zboru budú určení pracovníci Policajného zboru, ktorí sa budú zaoberať trestnou činnosťou tohto druhu na jednotlivých okresoch a krajoch. Pracovníci prezídia Policajného zboru pripravia medzirezortnú poradu s pracovníkmi ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstva školstva, ministerstva zdravotníctva a dohodnú sa na spoločnom postupe pri riešení tohto závažného problému. Z dôvodu zabezpečenia rýchleho informačného toku cestou Interpolu sa nadviažu ďalšie kontakty s pracoviskami v okolitých štátoch, zaoberajúcimi sa touto problematikou.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pri tejto príležitosti dovoľujem si vás požiadať o vašu podporu a pomoc pri príprave a realizácii tohto zámeru, bez ktorej by nemohlo dôjsť k jeho naplneniu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Otváram rozpravu o štyridsiatom prvom bode programu. Do rozpravy nemám nikoho prihláseného písomne. Chce sa niekto prihlásiť do rozpravy?

    Nech sa páči, pán poslanec Fico.

    Faktické poznámky majú pán poslanec Pittner a pani Rusnáková.

  • Úvodom by som chcel poďakovať pánu ministrovi vnútra za správu, ktorú predložil, aj za opatrenia, ktoré načrtol. Čo je však pozoruhodné a čo nás aj viedlo k tomu, že sme dali túto požiadavku na pána ministra vnútra, je skutočnosť, že tento trestný čin, ktorý tu aj on spomenul, je trestný čin, ktorý, žiaľbohu, neodhalila naša polícia, ale investigatívni žurnalisti, dokonca žurnalisti cudzej krajiny. Podľa ich informácií, ktoré sú predmetom aj preverovania zo strany pracovníkov polície, sa ukazuje, že nešlo o jednorazový čin, ale o organizovanú trestnú činnosť.

    Z tohto hľadiska chcem upozorniť na opakované volania, ktoré našli svoju odozvu, musím konštatovať, s porozumením aj u koaličných poslancov, keď v máji bolo prijaté uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o tom, aby sa urýchlene spracovali podklady, vykonávacie predpisy a ďalšie opatrenia na boj s organizovaným zločinom v súlade s tými uzákoneniami, ktoré sa prijali ešte na jeseň v roku 1994, pretože aj tie najlepšie úmysly budú zlyhávať, ak adekvátne proti takejto obludnej trestnej činnosti nepostavíme aj príslušné nástroje proti organizovanému zločinu.

    Preto by som chcel byť opatrnejší v tom formulovaní, že Slovensko je len transportnou alebo transformnou krajinou, pokiaľ ide o tento druh zločinu, lebo to vieme povedať len nateraz, keďže nemáme výsledky, ktorými by polícia disponovala. Sú však indície, že tento trestný čin sa už pácha priamo na území Slovenska, či ide o hotely, do ktorých si cudzinci privádzajú takéto deti, alebo iné veci, o ktorých, žiaľbohu, polícia pri jestvujúcich spôsoboch práce nemôže byť plne informovaná. Ale celkove som veľmi rád, že nový pán minister vnútra konštatuje tieto obavy spolu s nami.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Pani poslankyňa Rusnáková? Nie? Pán poslanec Šagát? Dobre, ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Fico.

  • Vážené dámy a páni, vážená pani podpredsedníčka vlády, páni ministri, pán minister vnútra,

    na jednej strane je pre vás šťastím, že ste taký krátky čas ministrom vnútra. Ťažko je vám osobne vyčítať stav kriminality, s ktorou sa deň čo deň stretávame. Na druhej strane je málo pravdepodobné, že počas svojho nastávajúceho pôsobenia dosiahnete významnejšie pozitívne zmeny, ak polícia bude aj naďalej bojovať s kriminalitou len doterajšími metódami.

    Je nepopierateľný fakt, že na Slovensku sa po roku 1989 ročne pácha viac trestných činov ako na celom území bývalého Česko-Slovenska do roku 1989. Dokonca aj vrážd spáchaných na Slovensku v roku 1995 bolo viac, ako v ktoromkoľvek roku na celom území bývalého Česko-Slovenska do roku 1989. Vynachádzavosť, agresivita, brutalita, neúcta páchateľov k životu, zdraviu, slobode a majetku nemá obdobu. Dôvody, prečo je to tak, nám nie sú celkom známe. Nepochybne však k nim prispieva aj neefektívnosť boja s kriminalitou. Veď pri niektorých trestných činoch, ako sú napríklad krádeže áut, je objasnenosť len 20-percentná. Vo všeobecnosti možno konštatovať, vážené dámy a páni, že v boji s kriminalitou sme sa dostali do pasívnej pozície. Len konštatujeme, koľko trestných činov bolo spáchaných, odhadujeme, do akej miery sa na našom území udomácnil organizovaný zločin. O obrate obchodu s drogami, ukradnutými autami, starožitnosťami, zbraňami, rádioaktívnym materiálom, ale aj so ženami a pornografiou nemáme ani predstavu. Len ad hoc sa nám darí zorganizovať úspešnejšie akcie proti zločinu, pričom ako pravidlo v sieťach zostávajú len malé a bezvýznamné ryby.

    Mám dôvody tvrdiť, že Slovensko je eldorádom prania špinavých peňazí, pretože zákon proti praniu špinavých peňazí, s ktorým sa niektorí naši čelní politici chvália, sa v praxi prakticky neuplatňuje. Jednoducho nám chýba ucelená predstava, systém, ako reagovať na zločiny konca 20. storočia. Šanca tu však stále je. Slovensko nie je také veľké, aby sme si v ňom nemohli so zločinom poradiť.

    Vážené dámy a páni, keby nebol priamo v jednej z bratislavských policajných budov zavraždený policajt, možno dodnes by neboli prijaté konkrétne opatrenia na zlepšenie bezpečnosti policajtov na pracoviskách. Súčasný stav je síce ďaleko od dokonalosti, ale určitý pokrok predsa len nastal. Keby neboli v leopoldovskej väznici zavraždení niekoľkí väzenskí dozorcovia, nie som si istý, že by tak skoro došlo v tejto väznici k inštalácii dokonalejšieho zabezpečovacieho systému. Keby si belgický pedofil nerobil výlety na Slovensko a my by sme to nezistili od Interpolu a od belgických kolegov, dnes by sa asi ťažko bola v slovenskom parlamente viedla diskusia o kriminalite páchanej na deťoch.

    Kriminalita na deťoch bola v štatistikách vždy v tieni iných trestných činov. Ak sa však vo verejnosti objaví zavrhnutiahodný sexuálny útok na deti, okamžite si uvedomujeme, že deti sú tie najzraniteľnejšie obete. Nepredpokladám, že dnešná diskusia prinesie závažné zmeny v útokoch na deti. Diskusia však splní svoj účel už len tým, že uznávame existenciu a závažnosť tohto druhu kriminality, že sa o nej bude viac hovoriť na verejnosti, že nebude viac tabu. Som osobne presvedčený, že takáto diskusia, informovanosť detí a rodičov, môže ochrániť životy a fyzické a duševné zdravie mnohých detí pred nebezpečnými pedofilmi.

    Od 1. januára 1990 do 30. júna 1996 bolo na Slovensku spáchaných 1 559 trestných činov znásilnenia, pričom poškodených detí - dievčat vo veku od 6 rokov do 15 rokov - bolo 165. To znamená, že niečo viac ako 10 % zo všetkých znásilnených predstavujú dievčatá vo veku od 6 do 15 rokov. V tom istom časovom období bolo spáchaných 2 630 trestných činov pohlavného zneužívania. Obeťami boli najmä deti vo veku od 6 do 15 rokov, a to konkrétne 2 319 poškodených, čo predstavuje približne 88 % zo všetkých poškodených týmto trestným činom. Pozoruhodný nárast trestného činu pohlavného zneužívania môžeme sledovať v roku 1995, keď bolo spáchaných 511 trestných činov pohlavného zneužívania. Na porovnanie napríklad v roku 1991 to bolo 301, v roku 1992 to bolo 339 a podobne. Ale za prvú polovicu roku 1996 bolo spáchaných 323 trestných činov pohlavného zneužívania. Ak by podobný trend pokračoval aj v druhom polroku, v tomto roku by sme zaznamenali asi najvyšší počet pohlavných zneužití, ak som ich porovnal od roku 1989. Samozrejme, ide iba o tie trestné činy, ktoré boli zistené.

    Mravnostná delikvencia sa vyznačuje veľkou latentnosťou. Je celkom pochopiteľné, že v mnohých prípadoch mravnostného trestného činu nedôjde k jeho ohláseniu. Ťažko tomu uveriť, ale vo väčšine sexuálnych útokov dieťa alebo jeho rodina pozná páchateľa, inými slovami, páchateľ je často príbuzný, blízky rodinný priateľ alebo dokonca rodič. Blízke vzťahy medzi páchateľom a obeťou, ako aj ťažké spoločenské postavenie osoby, o ktorej sa verejne vie, že bola znásilnená alebo pohlavné zneužitá, naozaj predstavujú závažnú prekážku pri objasňovaní tohto druhu kriminality.

    Vážené dámy a páni, bolo by, podľa môjho názoru, mylné sa domnievať, že represia je najúčinnejším prostriedkom boja proti mravnostnej delikvencii. Ak si vezmeme platnú právnu úpravu obsiahnutú v Trestnom zákone, ľahko zistíme, že Trestný zákon ukladá za trestné činy znásilnenia, pohlavného zneužívania a ostatné druhy mravnostnej delikvencie veľmi prísne tresty. Na rozdiel od vás, vážený pán minister vnútra, sa vôbec nedomnievam, že nejaká novelizácia Trestného zákona v tomto smere pomôže. Už, preboha, zabudnime na filozofiu, že máme problém, tak znovelizujeme Trestný zákon, a všetko je v poriadku. Myslím si, že je to naivná predstava.

    Pre mravnostnú delikvenciu je príznačná recidíva a to už len potvrdzuje, že spoliehať sa iba na prísne tresty je absolútne nedostatočné. Represívu podľa trestného práva nemožno, samozrejme, vylúčiť, ale ja by som ju používal len ako druhotnú, pričom dôraz treba klásť predovšetkým na prevenciu.

    Vážený pán minister, len včasné vyhľadávanie páchateľov, účinný systém komunikácie medzi rodičmi, školami, sociálnymi kurátormi a políciou, resp. prokuratúrou môže byť účinné. Len výchova detí k tomu, ako sa nestať obeťou tohto druhu kriminality, môže pomôcť.

    Postavme si otázku, aká je realita. Do roku 1989 takýto systém komunikácie medzi rodičmi, školou, sociálnymi kurátormi, políciou, prokuratúrou ako-tak fungoval, ako-tak, skôr to boli formálne väzby, ale bol aspoň vytvorený mechanizmus a boli prípady, keď sme dokázali vyhľadať nebezpečných páchateľov mravnostnej delikvencie. Po roku 1989, ako to bolo aj v iných oblastiach policajnej práce, došlo však k pretrhnutiu existujúcich väzieb. Sme v pozícii, keď iba reagujeme na mravnostnú kriminalitu, len konštatujeme jej výskyt, a nie sme v pozícii jej úspešného predchádzania.

    Aký je súčasný stav preventívnej práce polície? Ja odmietam všetky názory, ktoré niekedy počúvam aj od vysokých policajných úradníkov, že polícia nemá nič spoločné s prevenciou. Práve naopak, práve polícia musí zohrávať mimoriadne dôležitú preventívnu úlohu v tejto spoločnosti. Musíme konečne zmeniť filozofiu polície. Polícia tu nie je proti občanom, ale polícia je tu pre občanov. To je základná zmena, ktorá podľa môjho názoru očakáva políciu v najbližších rokoch.

    Mrzí ma, napriek snahám, ktoré boli pri zaraďovaní dôstojníkov pre prevenciu na jednotlivé okresné policajné veliteľstvá, že títo dôstojníci sú veľakrát zaťažovaní inými úlohami. Mrzí ma, že v podstate okresné veliteľstvá nemajú vyčlenené žiadne peniaze na preventívne aktivity. Je nenormálne, aby si polícia získavala peniaze na prevenciu rôznymi sponzormi, darmi od podnikateľov a neviem od koho. Náklady spojené s prevenciou okresných veliteľstiev musí v plnej miere hradiť predovšetkým štát.

    Vážený pán minister, samozrejme, toto nie je možné vyčítať vám, ale musím konštatovať, že polícii, ale ani samotnému ministerstvu vnútra sa od roku 1989 vôbec nepodarilo nadviazať kontakt s občanmi, neexistuje žiadny systém poskytovania informácií občanom, ako sa nestať obeťou trestného činu, čo všetko urobiť pre to, aby si ľudia zabezpečovali svoj majetok, aby si lepšie chránili svoju slobodu, zdravie a životy. Myslím si, že toto je cesta v úspešnom boji s kriminalitou, a nie iba kladenie dôrazu na neustálu represiu.

    Strana demokratickej ľavice, neberte to, prosím vás, ako nejakú demagógiu, sa snažila preklenúť aspoň čiastočne problém zániku komunikácie medzi štátom a občanom, pokiaľ ide o prevenciu kriminality. Ako viete, publikovali sme veľmi zaujímavú príručku, ktorá sa volá "Sami proti zločinu", je to publikácia, ktorá prešla normálnou oponentúrou, na polícii bola schválená, kde praktickými návodmi radíme občanom, čo všetko robiť, aby sa nestali obeťou trestného činu.

    Vážený pán minister, ak som dobre informovaný, na ministerstve vnútra, možno okrem jednej malej brožúrky, ktorá bola vydaná v spolupráci so Slovenskou poisťovňou, nebola široko publikovaná žiadna publikácia o prevencii kriminality pre obyčajných ľudí. A to, myslím si, je závažný fakt.

    Ďalšia úloha, ktorá nás očakáva v oblasti mravnostnej delikvencie, je práca s obeťami. Od roku 1989 sa systematická pozornosť na Slovensku venovala len páchateľom, kládli sme dôraz len na to, aby práva páchateľov boli rešpektované, ale neurobili sme nič preto, aby sa primeraná pozornosť venovala aj obetiam trestných činov. Ja vám môžem dnes ukázať x prípadov, kde v prípade trestného činu znásilnenia pred hlavným pojednávaním napríklad čaká poškodená, to znamená znásilnená žena, v jednej miestnosti s páchateľom, vrátane jeho rodinných príslušníkov. Tak si viete predstaviť tie stresy. Samozrejme, že to vedie k tomu, že mravnostná delikvencia nie je ohlasovaná, pretože poškodené ženy, ale i deti, dajú radšej prednosť tomu, aby sa údaje o ich osobách nezverejňovali, prípadne aby trauma nebola zvyšovaná tým, že sa o veciach verejne hovorí.

    Je úlohou štátu, je úlohou tohto štátu, a my s takouto iniciatívou čoskoro vyjdeme, aby sme prijali osobitný fond na kompenzáciu predovšetkým obetí mravnostnej delikvencie. Dnes existuje niekoľko skupín poškodených v tejto oblasti, ktoré nie sú odškodnené. Veď predsa ak dôjde k trestnému činu znásilnenia a nie je spôsobená žene žiadna škoda na majetku, to znamená na šatách alebo neviem na čom, ak jej nepatrí žiadna finančná náhrada, tak to považujem v demokratickej Európe za nenormálne, pretože ostatné štáty takéto fondy majú a v prípade takýchto trestných činov je možnosť žiadať štát o čiastočnú finančnú kompenzáciu psychickej ujmy, ktorá bola spôsobená.

    Vážený pán minister, musím na druhej strane veľmi pochváliť iniciatívu, ktorá vznikla na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky z júna 1996, na základe ktorej sa majú na jednotlivých okresných veliteľstvách zaraďovať pracovníci, ktorí sa budú výlučne zaoberať kriminalitou mládeže, resp. tými, ktorí boli poškodení takouto kriminalitou. Toto je veľmi dobrý začiatok iného prístupu k mravnostnej delikvencii.

    Na záver jednu informáciu, ktorá možno vzbudí viac pozornosti, ako je potrebné - otázka účasti Rómov na mravnostnej delikvencii.

    Oficiálne sa k rómskej skupine hlási 1,5 % obyvateľov, ale vieme, že toto číslo nie je pravdivé, pretože ostatní Rómovia sa prihlásili k iným národnostiam žijúcim na území Slovenskej republiky, a dnes predpokladáme, že na území Slovenskej republiky je okolo 280 tisíc Rómov. Celkove však musím konštatovať, že táto skupina obyvateľov, ktorá je približne 5 %, pácha pravidelne 25 %, v roku 1995 to bolo nižšie, 22,5 % všetkej kriminality.

    A čo je najdôležitejšie, ak si zoberieme mravnostnú delikvenciu, tak zisťujeme, že predovšetkým v tejto oblasti je absolútne vysoký podiel rómskych páchateľov. Napríklad v roku 1995 z 511 pohlavných zneužívaní bolo 236 spáchaných občanmi rómskeho pôvodu, čo predstavuje 46 % všetkých trestných činov pohlavného zneužívania, pritom opakujem, vieme, že ide o 5 % zo všetkých obyvateľov. Z 208 znásilnení v roku 1995, 42 znásilnení, čo je 20 %. Je to len ukážka toho, že jednoducho sa musíme sústrediť na špeciálne skupiny obyvateľov vrátane rómskeho obyvateľstva, vytypovávať páchateľov a prijímať možno aj striktné opatrenia voči týmto skupinám.

    Vážený pán minister, keďže ste na začiatku svojho funkčného obdobia, ja vám naozaj prajem, aby vám všetky vaše dobré snahy v tejto oblasti vyšli, a nielen ja, ale aj moji kolegovia, ktorí sa trošku touto problematikou zaoberajú, vám ponúkajú svoju odbornú pomoc. Kedykoľvek budete považovať za potrebné, aby ste komunikovali s nami, sme toto pripravení robiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Ficovi. Faktická poznámka - pán poslanec Brňák.

  • Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána poslanca Fica mám jednu otázku.

    Pán poslanec, možno si vaše celkom úvodné slovo vysvetliť aj tak, že komunistický režim spred roku 1989 bol v páchaní kriminality a v boji proti nej vhodnejší a efektívnejší ako obdobie po roku 1989, hoc aj so všetkými úchylkami tejto doby?

  • Ďakujem. Pán poslanec Lysák, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dámy a páni, na rozdiel od racionálneho hodnotenia správy, ktorú predniesol pán minister, hodnotenia, ktoré urobil pán poslanec Pittner, na mňa, podobne ako na kolegu Brňáka, zapôsobilo vystúpenie poslanca Fica, že vlastne by nám stačilo vrátiť sa do socialistického Česko-Slovenska. Naozaj, jednoznačne to tak z toho vyplynulo. A opýtal by som sa váženého kolegu: To naozaj len v tej slovenskej časti po roku 1989 tak narástla zločinnosť?

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Gaulieder.

  • Vážený pán minister, chcel by som vás požiadať o preskúmanie zmlúv, ktoré uzatvorilo ministerstvo vnútra s elektronickými médiami v reláciách, ktoré vlastne majú slúžiť ako relácie vo forme osvety a tiež v prevencii boja proti kriminalite, pretože pokiaľ viem, ministerstvo vnútra niektoré takúto zmluvy zrušilo.

  • Pán kolega Brňák, ja by som vám teraz mohol uviesť minimálne tisíc príkladov toho, ako to bolo s kriminalitou počas obdobia do roku 1989. Obmedzím sa však iba na jednu poznámku: Vy už ani v iných dimenziách, podľa všetkého, rozmýšľať neviete.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Osobne som si vystúpenie, teda úvodné slová pána poslanca, vysvetlil tak, že poukázal na realitu, ktorá tu dnes je, a nehovoril o koreňoch týchto javov, ku ktorým došlo. Nepochybne vieme všetci, že nárast kriminality existuje. Jeho slová, podľa mojej mienky, boli len ako alarmujúce, a nie dehonestujúce prácu či už polície alebo ministerstva vnútra.

    Rád by som poprosil mojich kolegov, aby sme počúvali, čo ten druhý hovorí, a pokúšali sa hľadať skôr to pozitívne a snahu pomôcť. Myslím si, že všetko ostatné, čo pán poslanec Fico povedal, bolo orientované v smere návrhu určitého spôsobu riešenia, pokračovania a súčinnosti nielen medzi ministerstvom vnútra a jeho zložkami, ale aj parlamentu ako takého. Na mňa jeho vystúpenie urobilo nieže takýto dojem, ale vyvolalo vo mne túto predstavu našej budúcej práce.

    Ďakujem.

  • Neviem, čím som si vyslúžil pozornosť vlastne takejto odpovede. Ja som sa slušne opýtal. Ja nepočujem za všetkým rásť trávu, ale skutočne z vašich úvodných slov - nakoniec počul to tak aj pán poslanec Lysák - to takto vyznelo. Ospravedlňujem sa, ak som sa vás niečím dotkol, ale skutočne vaše úvodné slovo vlastne k tomu smerovalo. A aby som si bol na jasnom, tak som sa vás na to opýtal. Ale aj tak ďakujem za vašu odpoveď.

  • Ďakujem. Pán poslanec Šagát, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    budem hovoriť krátko, pretože asi málokomu nenaskočí husia koža na chrbte, keď počuje o detskej pornografii a sexuálnom zneužívaní detí a žien. Som veľmi rád, že sa plénum zaoberá touto problematikou, že sme si vypočuli túto informáciu, ale dovoľte mi povedať svoj názor, že mi tu chýba koncovka, a to je súbor preventívnych a represívnych opatrení v časovom harmonograme. To isté, čo mi chýbalo, keď sme tu prediskutovali problematiku drogovej závislosti a boja proti drogám. Ako iste viete, napriek prijatému uzneseniu, ktoré navrhol poslanec za ZRS, dodnes neboli prijaté kompetentnými ministerstvami konkrétne opatrenia, a rozbehnutý vlak s drogami a pornografiou veselo uháňa po Slovenskej republike.

    Z tohto dôvodu, pretože všetci chápeme naliehavosť problému, si vás dovolím požiadať, aby ste schválili uznesenie smerom k vláde Slovenskej republiky, aby sme požiadali vládu, aby po prerokovaní predložila súbor konkrétnych preventívnych a represívnych opatrení v boji proti detskej pornografii a sexuálnemu zneužívaniu detí a žien, aby tento materiál bol následne prerokovaný v kompetentných výboroch Národnej rady, menovite vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci, brannom a bezpečnostnom výbore, v školskom výbore, a aby tento materiál bol následne prerokovaný v pléne Národnej rady. Môžeme diskutovať o termíne, kedy by sa to malo splniť. Ja navrhujem, aby sa tieto opatrenia prerokovali v Národnej rade ešte do konca roka 1996.

    Prosím vás, vážené kolegyne a kolegovia, aby ste podporili môj návrh uznesenia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Moric - faktická poznámka.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Túto požiadavku svojho kolegu pána poslanca naozaj podporujem. To je to, čo som chcel povedať pri otvorení schôdze Národnej rady, že túto otázku nie je potrebné prerokúvať najprv v parlamente, novinári tento výrok zneužili. Alebo jeden novinár pán Sliacky, že treba najprv zo strany výkonných orgánov dať návrh o tom, ako toto spraviť, a potom o tom rokovať v parlamente. Ale samozrejme zase treba, aby parlament uvážil, že na tento boj treba vyhradiť aj určité finančné prostriedky. Preto treba dať ministerstvu vnútra možnosť, aby si tento rozpočet upravilo. Problém detskej pornografie, všetci to vieme, vznikol len za posledné obdobie.

    Ešte by som chcel povedať to, čo som nepovedal minule, že väzenie má mať pre odsúdeného dva aspekty - trest a prevýchovu. Chcel by som sa však opýtať, či niekto videl prevychovaného pedofila. Preto hovorím to, čo som povedal v Pravde, že s týmito ľuďmi treba zaobchádzať horšie ako so zvermi a chovať sa k nim naozaj ako k besným psom. Inak to tu neviem povedať. Lebo to bola naozaj hrôza, keď to človek len čítal. A keby sa to, nedajbože, stalo niektorým z našich detí alebo vnukov, keby sa to niekomu stalo, myslím si, že by mnohí z nás reagovali trochu inak, ako reagovali doteraz. Takže znovu opakujem, že podporujem výrok svojho cteného pána kolegu, ale treba na to vyhradiť aj finančné prostriedky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená vlády, dámy a páni,

    zmenu politického systému v roku 1989 v strednej a východnej Európe, ktorú sme vnímali ako zbavenie sa diktatúry, monopolu moci jednej superveľmoci a jedinej politickej strany, západné štáty vnímali a vnímajú úplne ináč. Vnímajú to ako svoje víťazstvo v tretej svetovej vojne, ktorá na rozdiel od predchádzajúcich dvoch svetových horúcich vojen bola vojnou iba studenou. Štáty, ktoré sa ocitli v kategórii porazených, to dostali a dostávajú nepretržite cítiť. Zatiaľ čo tí, ktorí sa považujú za víťazov, sa ako víťazi k porazeným aj správajú. Náš štát a naša spoločnosť sú toho dennodenne svedkami a ja ako bývalý minister i ako predseda parlamentného výboru mám možnosť to vidieť a vnímať.

    Víťazi vždy porazených ovládli ideologicky, mocensky, hospodársky i kultúrne, a tým, ktorí sa ako porazení necítia, sa tieto atribúty neokolonialistickej nadvlády vnucujú úplne ľubovoľnými metódami a prostriedkami. Jedným zo základných predpokladov ovládnutia takto chápaného územia je rozvrátenie hodnotového systému jeho obyvateľov vnútením presvedčenia, že úplne všetky hodnoty, a to i také, ktoré nemali s predchádzajúcim zamietnutým spoločenským systémom a jeho ideológiou nič spoločné, sú bezcenné, zlé, chybné a škodlivé a že jediné pozitívne hodnotové systémy sú výlučne tie, ktoré sa spájajú s politickými víťazmi studenej vojny.

    Povedzme si však, boli úplne všetky spoločenské hodnoty uplynulého obdobia zlé, neprijateľné, zavrhnutiahodné a hanebné? Bolo a je odôvodnené zbaviť sa aj takých vzťahov, ako je úcta, ľudská a sociálna solidarita, kolegiálnosť, svedomitosť, dôslednosť či usilovnosť alebo vernosť a mravnosť? Nie je to náhoda, že tieto vlastnosti sa v liberálnej spoločnosti stávajú predmetom výsmechu? Veru nie. Je to iba súčasť scenára deštrukcie našich tradičných hodnôt. Tento mechanizmus sa v plnom rozsahu aplikoval, aplikuje a bude aplikovať aj na Slovensko. Nuž a vzhľadom na to, že Slovenská republika uskutočnila západnými štátmi neprojektované národno-štátne osamostatnenie v okamihu ich geopolitickej nepozornosti, sa všetko toto aplikuje u nás v následnej miere a s krajne nevyberanými metódami aj cieľmi.

    Porazenou je vždy iba tá strana, štát či národ, ktorý porazeneckú pozíciu akceptuje a rovnako akceptuje aj pozíciu cudzích víťazov. Veď aj stredoamerické vyspelé indiánske kultúry neboli porazené vojensky niekoľkými desiatkami konquistadorov, ale tým, že akceptovali svoju pozíciu porazených voči domnelým víťazom. Aby sa tento stav dosiahol aj na Slovensku, ktoré kultúrne a hodnotovo neporovnateľne prevyšovalo a zatiaľ stále aj prevyšuje domnelých víťazov studenej vojny, so zámerom rozvrátenia nášho hodnotového systému na našu spoločnosť sa zaútočilo najosvedčenejšími zbraňami, a tým je import toho najhoršieho, čo je k dispozícii - konzum, drogy, organizovaný zločin, sexuálna bezbrehosť. Toto sa však môže aplikovať úspešne iba v krajinách, ktorých obyvatelia si osvoja a akceptujú, že pravdu má vždy iba ten rýchlejší a brutálnejší, že deti sú otrava a nežiaduci sprievodný jav sexu, že láska je výlučne sex a výlučne iba telesná potreba, ako ktorákoľvek iná tiež iba telesná potreba, že si ju môžeme kedykoľvek kúpiť ako akýkoľvek iný spotrebný, bežne dostupný produkt a rovnako ľahko sa jej možno aj zbaviť, že drogy sú normálny sprievodný jav vyspelých civilizácií, že vlastne drogová závislosť je iba čosi bežné, asi ako návyk na šport, a že mládež sa delí iba na takú, ktorá už droguje, a na takú, ktorá drogovať bude, že organizovaný zločin je prirodzenou a obdivovanou súčasťou vyspelej, tiež vysoko organizovanej spoločnosti, že človek žije na to, aby nakupoval stále väčšie množstvo stále novších výrobkov, ktoré nepotrebuje, pretože iba tým dokumentuje svoj nový životný štýl, že nikto sa nemá starať o nikoho, veď sme spoločnosť silných jedincov, ktorým jedinci menej silní musia výlučne slúžiť, že štát je výlučne na to, aby ho ľudia klamali na daniach, že polícia je štátne zlo, veď silní jedinci sa chránia sami, a legitímna vláda je iba nástroj žravej moci štátu a že prostitúcia je bežný druh služieb, pornografia bežný druh umenia a v sexe nezáleží ani na pohlaví a ani na veku a že jediným hodnotovým systémom sú peniaze, majetok, zisk, pretože kto týmto nedisponuje, nemôže dokumentovať takto orámcovaný importovaný životný štýl, ktorý je iba dokumentom duchovnej prázdnoty ľudí aj spoločnosti.

    Nech ma, prosím vás, nikto nepodozrieva, že glorifikujem chudobu, to nie je tak. Chudobný bedár patrí k najneslobodnejšej kategórii ľudí a sloboda jedinca aj rodiny vo veľkej miere závisí od stabilnosti a istoty ich hmotného postavenia. Ale majetok, peniaze a zisk povýšiť nad všetky iné hodnoty - znamená zánik týchto hodnôt. Takýto hodnotový systém nikdy našej spoločnosti nebol vlastný a každý jeho subsystém aj prvok bolo treba k nám importovať, čo západné spoločnosti po roku 1989 systematicky, svedomite a cieľavedome aj uskutočňujú. Vari iba s výnimkou prostitúcie, ktorá nezávisí od spoločenského systému, ale výlučne od ponuky takto pracujúcich dám a od dopytu takto orientovaných pánov v ľubovoľnej spoločnosti. Brutalita, hrubosť, ignorácia pozitívnych medziľudských vzťahov, vraždy, lúpeže, znásilnenia, ruvačky, drogy, perverznosti, takto sa dá v stručnosti zhrnúť hodnotový systém, aký sa do občanov leje cez desiatky televíznych satelitných programov 24 hodín denne. Vojny a krvavé zločiny sa prenášajú v priamom prenose a prahová odolnosť spoločnosti voči týmto jedom klesá. Aby tento import nehodnôt sa čímsi ideologicky zdôvodnil, tak systém konzumných hodnôt konzumnej spoločnosti sa do nás vtĺka dennodenne zo všetkých médií, tlačí, televíznych kanálov, rozhlasových vysielačov ako jediné správne hodnoty moderných ľudí liberálnej, pluralitnej a trhovo orientovanej spoločnosti.

    Ak ľudia takýto zdeformovaný hodnotový systém akceptujú, tak našu spoločnosť nemôže pozdvihnúť, skultúrniť, ochrániť či pozitívne orientovať žiadny minister vnútra, žiadny minister práce, sociálnych vecí a rodiny alebo kultúry. Títo predstavitelia výkonnej moci parlamentnej demokracie môžu iba vytvoriť rámcové spoločenské pozitívne predpoklady na iné pozitívne hodnotové systémy. A tento pozitívny spoločenský rámec sa aplikuje iba v prípade, ak tieto hodnoty akceptujú aj občania. Rovnako môžu vytvoriť legislatívne, motivačné alebo sankčné mechanizmy umožňujúce pozitívne formovanie spoločnosti. Nič viac a nič menej.

    Je príznačné, že krajiny, z ktorých sa tento prúd nehodnôt k nám importuje, ba doslova valí, sa potrebujú sebaočisťovať a preukazovať, že to nie ony sú pelešou lotrovskou a zločinnosti, násilia, ale vinníkmi sú pochybné štáty na východ od kedysi nimi skonštruovanej bývalej železnej opony.

    Pozrime sa teda na prvok a subsystém zla, akým je teraz pertraktovaná detská pornografia a s tým úzko súvisiaca detská prostitúcia. Fakty o týchto skutočnostiach zistených u nás uviedla v bohatej miere denná tlač, nebudem ich preto opakovane uvádzať, a podrobne, veľmi detailne to uviedol aj pán minister vnútra. Celá kauza detskej pornografie, ako to bolo dokumentované, k nám bola importovaná tak, ako aj ostatné celospoločenské choroby, a teraz západné médiá v západných štátoch s pôžitkom a pokryteckým pohoršením toto zverejňujú, ako keby Slovensko bolo akousi tradičnou Sodomou a Gomorou.

    Ohromujúcim faktom je však to, že celé pózovanie detských modeliek v polonahote alebo v úplnej nahote za dohodnutý honorár schválili a dohodli rodičia týchto detí, ktorí za šilingy konzumnej spoločnosti predali kupliarom svoje vlastné deti. Inštitúty činné v trestnom konaní či ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny môžu iba vytvárať predpoklady alebo v predstihu či následne stíhať východiskové predpoklady, alebo tragické, poľutovaniahodné dôsledky. Ak ľudia nemajú v sebe zabudovaný kvalitný hodnotový systém s vôľou ho akceptovať, s mechanizmom vlastnej sebakontroly na báze vlastnej sebaúcty a úcty k svojim blížnym, tak žiadna parlamentná rozprava k tejto problematike na tomto stave spoločnosti nič nezmení.

    Vedome som sa zatiaľ nedotkol faktu, že pri sčítaní obyvateľov roku 1990 sa až 70 % obyvateľov Slovenska prihlásilo do komunity veriacich ľudí. Pre Európu a svet to bol ohromujúci fakt po štyridsiatich rokoch ateistickej diktatúry, počas ktorej mohli vtedajší ideológovia iba zatrpknuto konštatovať, že kostoly sú doslova preplnené ľuďmi a sú čím ďalej tým preplnenejšie, zatiaľ čo ich agitačné strediská zívali prázdnotou. Tento úžasný kredit spoločnosti sa však v nedostatočnej miere prejavuje na našom hodnotovom systéme spoločnosti. Ale ja to nehodlám podrobne analyzovať, prečo je to tak. Nie je to náhodou dôsledok toho, že kazateľne kostolov sa postupne menia na rečnícke tribúny politických hnutí, ktorých Ježiš Kristus evidentne členom nebol? Nie je to tým, že pre toto politické hnutie sa stala synonymom spoločenská nenávisť a netolerancia a že s ušľachtilo znejúcimi pojmami kresťanstva a demokracie sa dominantne spája iba túžba po moci, šírení strachu, vyhrážky legitímnej vláde, dokumentovanie hrozením päsťou z tribún? Nevíťazí v tejto sfére forma pred obsahom, fasáda pred interiérom, vonkajšia kamufláž pred skutočnou ľudskou vnútornou hodnotou? Nedegraduje vnútorný mravný hodnotový systém na chválenie sa vonkajšou formou? Neprispieva sa tak k erózii hodnotového systému ľudí a spoločnosti výraznejšou mierou, než sa to podarilo kedysi ateistickým lektorom?

    Dámy a páni, končím tam, kde som začal. Spoločnosť je presne taká odolná voči zlu a kriminalite, ako je postavený jej akceptovaný pozitívny program, program pozitívnych hodnôt, a ten sa v zdravej spoločnosti tvorí doma, v rodine, osobným príkladom. Naše deti, naši mladí ľudia sú takí, akých ich vyformovali ich rodiny a ich živé ľudské vzory. V plnom rozsahu to platí aj o detskej pornografii a detskej prostitúcii. Rýchly a krajne tvrdý postih páchateľov s celým reťazcom orgánov činných v trestnom konaní môže pôsobiť buď ako odstrašujúca spoločenská výstraha pre potenciálnych zločincov, alebo ako veľmi prísny trest páchateľom, ale môže vytvoriť iba predpoklad v takom rozsahu, aby sa našej krajine najradšej na míle vyhýbali. Dámy a páni, ťažisko odolnosti našej spoločnosti voči zločinnému jedu tohto druhu musí spočívať v imunite jedincov, v imunite skupín a hodnotovom systéme celej spoločnosti voči tomuto prívalu zločinného zla.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán Pittner.

  • Ďakujem za slovo.

    To, čo pán poslanec Hofbauer odsudzuje, t. j. konzumný spôsob spoločnosti, hedonizmus atď., samozrejme, každý normálny človek mu podpíše, je to tak, ale to, že túto príčinu vidí len na Západe, a z toho viniť Západ, že to preniká sem, je, podľa mňa, absolútne nepochopenie podstaty problému.

    Pán poslanec Hofbauer, vy predsa viete, tak ako to vie azda každý z tu prítomných, že podobné veci sa diali aj za predchádzajúceho režimu, ale diali sa len na úrovni "verchušky". Už som tu spomínal prípad Babinský. A ďalej, tu ide o to, že predchádzajúci režim, ktorý mal sklon zaviesť totalitu, policajný štát a podobne, si veľmi starostlivo chránil to, aby "výsady", ktoré zneužíval voči spoločnosti, na druhej strane nemal možnosť páchať - podľa známeho ľudového porekadla "Čo je dovolené pánovi, nie je chámovi" - obyčajný človek, a tým aby on mal pokoj a to svoje hnojisko, s prepáčením, si jednoducho takýto príslušník verchušky chránil. Ale tu ide o iné. Tu ide o to, že naozaj každý človek, ak nemá určité zásady, k tomuto hedoizmu, k tomuto sklonu je jednoducho náchylný. A tu si treba všimnúť, že sa to sem nedonáša importovane.

    Pozrite sa, Neografia, účelové zariadenie Matice slovenskej, ktoré dostala Matica slovenská za symbolickú korunu, profituje na tom, že tlačí tvrdé porno. A proti tomu sa neozval ani žiadny činiteľ Matice slovenskej. Čo to je, prosím vás, za prístup k obrode národa?

  • Záverom chcem konštatovať, že také prístupy, ktoré by mali vidieť všetko zlo len v tom, že sme konfrontovaní s iným druhom chápania ľudskej slobody, než to bolo v predchádzajúcom režime, sú, podľa mňa, nebezpečné nie preto, že azda sú nesprávne, ale preto, že sú doslova zavádzajúce, pretože skutočné nebezpečenstvo je tu, v nás, nie na Západe, nie niekde mimo našich hraníc, ale priamo v našej spoločnosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán Čarnogurský - faktická poznámka.

  • Pán poslanec Hofbauer, prezentovali ste opäť svoju obľúbenú a pohodlnú teóriu o tom, že všetko zlo, v tomto prípade detská pornografia, prípadne prostitúcia, je výsledkom akéhosi západného sprisahania proti bývalým exkomunistickým krajinám, ale v každom prípade proti Slovensku.

    Pán poslanec, ako si potom vysvetlíte, že vôbec táto debata vznikla na základe toho, že rakúsky časopis alebo rakúski novinári odhalili toto hniezdo detskej pornografie na Slovensku, táto dnešná debata vznikla z toho, že to objavili rakúski novinári, a nie slovenská polícia. V tom je jadro problému. Ako to viete dať do svojej teórie o tom, že detská pornografia na Slovensku je výsledkom akéhosi západného sprisahania, v tomto prípade proti Slovensku? Prečo slovenská polícia nebola schopná zavčasu zasiahnuť, odhaliť to a zlikvidovať toto západné sprisahanie proti Slovensku?

    Vo svojej reči ste použili termín "nimi", teda západnými štátmi "skonštruovanej železnej opony". Pán poslanec, západné štáty postavili ostnatý drôt a mínové polia na svoje hranice, alebo ich postavili východné štáty, takto si upevnili svoje hranice a strieľali na ľudí, ktorí utekali z východu na západ? Musím povedať, že som veľmi sklamaný, pán poslanec, z vášho prejavu aj z toho hľadiska, že si myslím, že detská pornografia a detská prostitúcia je druh trestnej činnosti, proti ktorej by sme sa mali všetci postaviť a každý vari vymýšľať podľa svojich možností účinnejšie opatrenia na boj proti tejto detskej pornografii a prostitúcii. Naproti tomu vy ste svoj prejav využili na útok proti KDH, pravdepodobne zo zlosti nad tým, že vôbec sme presadili tento bod do programu rokovania Národnej rady.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Hofbauer, nemyslíte si, že psia povinnosť vlády Slovenskej republiky, ale aj tohto parlamentu, nášho parlamentu, je reagovať na tento jav, ale nielen na tento, prijímať opatrenia a zákony, ktoré by vedeli tomuto zabrániť? Ja si nemyslím, že neexistencia sociálnych istôt, rozleptanie Policajného zboru, hľadanie vnútorného nepriateľa v Slovenskej republike, sú javy, ktoré tomu nenapomáhajú. Dúfam, že si nemyslíte ani vy, že napríklad existencia ukrajinskej alebo inej mafie je import zo Západu. Myslím si, že to sú naše problémy, ktoré neriešime, neschopnosť niektorých orgánov a neochota niektorých orgánov reagovať na stav, ktorý tu je.

  • Ďakujem. Pán poslanec Sečánsky.

  • Dámy a páni,

    je mi ľúto, že taká otázka, ako je v podstate boj proti kriminalite, hoci len v zúženej forme, vo forme detskej pornografie, si zase oblieka politické tričká. To naozaj, podľa mňa, dobré nie je. Myslím si, že každý diskusný príspevok, ktorý úprimne chce riešiť túto problematiku, treba vítať bez ohľadu na to, či je to príspevok z ľavej, z pravej strany, alebo zo stredu.

    A teraz pár slov k pánu doktorovi Ficovi. Ja si myslím, že pán doktor Fico hovorí len o jednej časti tohto boja. On hovorí o následku, ale nehovorí o príčinách. A práve v tom nesúhlasím s pánom kolegom, myslím, že dnes to tu povedal pán Prokeš, že tu nejde o korene. Tu ide o korene. Treba hľadať príčiny, prečo vôbec trestná činnosť vzniká. Myslím ši, že príčina je v tom, že devalvácia duchovných hodnôt v uplynulých štyridsiatich rokoch prináša svoje ovocie. Som toho názoru, že kto je čestný od mala, tak bude čestný vždy. Komu sa už v rodine vštepujú zásady slušnosti, spravodlivosti, tak bude slušný vždy, bude spravodlivý vždy.

    Súhlasím s pánom Čarnogurským, že boj proti kriminalite by mal byť otázkou všetkých, nielen otázkou polície. Nikdy ho sami nezvládnu.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Pittner, mňa podozrievať z glorifikácie predchádzajúceho režimu, myslím, že bolo celkom zbytočné. Nemôže to nastať, lebo to jednoducho vo mne nie je. S tými ostatnými pripomienkami, samozrejme, môžem plne súhlasiť.

    A k pánu poslancovi Čarnogurskému - chcel som zvýrazniť budovanie pozitívnych hodnôt. Veď to, o čom sa tu bavíme, ako sám potvrdil minister vnútra, sa dialo s vedomím a písomným súhlasom rodičov. A na toto som chcel práve upozorniť, že ide o hlbokú vnútornú deštrukciu vnútorných ľudských hodnôt na svojej spoločnosti. Toto je varovná skutočnosť. A toto ma viac trápi ako sto zákonov, pán Bugár, ktoré by sme prijali, pretože to je všetko len následné, to je represívne. Ten hodnotový systém musí byť zabudovaný v ľuďoch, rodinách, v deťoch, v mladých ľuďoch od začiatku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážené dámy, vážení páni,

    osobne som rada, že sa tomuto problému venujeme, ale chcela by som doplniť, resp. zareagovať na pána poslanca Čarnogurského, ktorý, žiaľ, prišiel neskôr na túto rozpravu, hoci sám inicioval, aby sme sa touto problematikou zaoberali v parlamente.

    Pán poslanec, nebola to iba vaša iniciatíva. Už 4. septembra Parlamentný klub žien, konkrétne pani predsedníčka, pani poslankyňa Bartošíková požiadala pána ministra, aby nám dal doklady o páchaní tejto činnosti, a Parlamentný klub žien sa zišiel a tejto problematike sa začal venovať. Považovali sme to iba za prvý krok, ktorý sme urobili, pretože nás naozaj veľmi hlboko znepokojuje.

    Chcela by som povedať pánu poslancovi Ficovi, ktorý sa zameral správne na prevenciu, že iba polícia a iba tieto zložky sa nemôžu venovať prevencii, že je to problém každého z nás, nie iba vlády. Tá v zmysle tých funkcií, ktoré jej patria, sa musí touto problematikou, samozrejme, zaoberať. Ale aj každý z nás, pretože tak ako v minulosti nebolo účinné, keď sa vytvárali rôzne ministerstvá, pretože ministerstvá a iba vláda tento problém nezvládne, tu sa musí do neho zapojiť každý z nás. A tá prevencia naozaj musí mať oveľa účinnejšie formy, ako to bolo doteraz. Platí to o drogovej závislosti, o šírení aidsu, o prostitúcii, pornografii a všetkých týchto negatívnych spoločenských javoch, pretože tie sú veľmi navzájom pospájané. Jeden jav súvisí s druhým a šírenie jedného javu ovplyvňuje šírenie druhého javu.

    A ešte veľmi stručne k pánu poslancovi Ficovi, ja s ním vo väčšine súhlasím, s tým, čo povedal, ale s jednou vecou by som nesúhlasila. Ja som sa totiž vo svojej bývalej profesii venovala aj za hlbokej totality problematike týraných žien. A vlastne znásilnenie, prostitúcia, nútenie rôznych týchto činností, ktorými sa dnes zaoberáme, boli aj v minulosti, len sa natoľko nesledovali práve pre tie okolnosti, ktoré ste spomenuli - hanba, zakrývanie v rodine a podobne.

    Myslím si, že zriadenie nejakého finančného fondu, aby štát nejakým spôsobom finančne odčiňoval tieto ženy, žiadne peniaze, pán poslanec, nemôžu tú traumu, ktorú znásilnená žena utrpí, žiadnym spôsobom kompenzovať. Takže myslím si, že by sa mali hľadať iné formy kompenzácie. Napríklad vo svete existujú zariadenia pre týrané ženy a deti. A myslím si, že aj u nás by mali vznikať a už sú aj urobené prvé kroky na to, aby takéto zariadenia vznikali. A myslím si, že by sa mali rozširovať, pretože to nie je otázka peňazí, ale otázka starostlivosti o túto traumatizovanú ženu, a u detí to ešte platí stonásobne viac.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem. Pán poslanec Gaulieder.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    osobne si myslím, že nie je vhodné odpútavať pozornosť od prerokúvanej problematiky a riešiť problémy minulého režimu alebo problémy Západu. Riešiť problém je potrebné v súčasnosti teraz u nás. Je potrebné analyzovať príčiny tohto stavu, týchto javov, prijať účinné opatrenia, počínajúc prevenciou a v prvom rade skvalitnením práce v zložkách Policajného zboru nielen v oblasti personálnej, ale aj v technickom vybavení špeciálnych útvarov, pretože nie je celkom vhodné alebo správne, ak Policajný zbor určitým spôsobom nedosahuje svoju autoritu a občania vidia skôr prepojenie príslušníkov Policajného zboru na kriminálne podsvetie.

    Pán minister vnútra hovoril o oblasti legislatívy, ale podotýkam, že legislatívny proces je dlhodobou záležitosťou, a práve v tejto oblasti si myslím, že sa dajú prijať okamžité operatívne opatrenia, ktoré sú v kompetencii rezortu.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Pán poslanec Palacka.

  • Pán poslanec Hofbauer, vaše slová o tom, že máte obavy o hodnotový systém na Slovensku, sa dobre počúvajú a rovnako mám tieto obavy. Je však škoda, že ste sa nezamysleli nad tým, že vy a vaši mnohí kolegovia tu v tejto snemovni už dva roky jednotlivými hlasovaniami práve tento hodnotový morálny systém na Slovensku obraciate hore nohami.

  • Ďakujem, pán Palacka. Nech sa páči, pán poslanec Fico.

  • Ďakujem pekne, budem mať, samozrejme, vecnú pripomienku.

    Bol by som nerád, keby moje vystúpenie bolo chápané tak, že oblasť prevencie viažem iba na políciu. Ja som iba chcel zdôrazniť, že treba zmeniť filozofiu polície z polície proti občanovi na políciu pre občana. A chcel som zdôrazniť aj to, aby naozaj polícia bola tá, ktorá bude zohrávať primárnu úlohu v prevencii. Ale súčasne som hovoril o tom, že popri polícii tu musí byť komplexný systém vzťahov medzi školami, rodičmi, deťmi, sociálnymi kurátormi a represívnymi zložkami. Len tento systém nám pomôže vyhľadávať konkrétnych páchateľov. Ja to tiež, samozrejme, vidím komplexne, len som upozorňoval na nedostatky, ktoré sú v preventívnej práci polície. Pani kolegyňa, je naozaj nenormálne, keď policajt potrebuje ísť za podnikateľom a pýtať si peniaze od sponzora, aby mohol vydať nejakú publikáciu o prevencii v danom okrese.

    Rovnako by som bol nerád, ak by som bol pochopený tak, že do roku 1989 tu nebola podobná kriminalita. Bola. Lenže, ak si zoberieme štatistiky, tak ľahko zistíme, aký prudký nárast nastáva po roku 1989. Napríklad znásilnenia vzrástli v niektorých obdobiach až o 60 a 70 % v porovnaní s obdobím do roku 1989. Preto som len konštatoval, že boli tu pravdepodobne mechanizmy, ktoré boli účinnejšie, ako tie, ktoré máme dnes, alebo ktoré sme opustili.

    A posledná poznámka k spomínanému fondu. Povedali ste, že peniaze nič nepomôžu. Plne s vami súhlasím, že trauma ženy, ja to neviem ako muž posúdiť, ale čo som aspoň preštudoval, je podľa všetkého veľmi veľká a domnievam sa, že finančná odmena je aspoň čiastočným zadosťučinením. Zoberte si, pani kolegyňa, že ak je žena znásilnená na Slovensku, ja to opakujem, ak je znásilnená na Slovensku a nič sa jej nestane, pokiaľ ide o fyzické zdravie a o majetok, nemá právo na žiadnu finančnú kompenzáciu. Jednoducho to je v Európe čosi nenormálne. Automaticky psychická trauma, ak tu je, tak má právo žiadať o primeranú kompenzáciu.

    A mňa mrzí najmä to, že stále rozprávame o prevencii, ale štátu sa nepodarilo sformulovať základné rady občanom - prosím vás, urobte toto, urobte toto, a keď to urobíte, zminimalizujete riziko trestného činu. My sme sa o to v strane pokúsili, napríklad prvýkrát som s kolegami sformuloval niečo pre deti, čo deti majú robiť, ako sa majú vychovávať k tomu, aby sa nestali obeťou trestného činu pohlavného zneužívania. To isté v prípade znásilnenia. Toto je prístup k ľuďom. Jednoducho vyučovať ľudí, ako sa správať, aby sa nestali obeťou trestného činu. Represia, to už je neskoro. To už je spáchaný trestný čin a to už len niekoho trestáme.

    A súhlasím s poznámkou, ktorá tu bola povedaná, že žiadny trest nevylieči pedofila. Žiadny trest.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Bartošíková.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.

    Taká závažná trestná činnosť, ako je šírenie násilných trestných činov, šírenie drog, ich vplyv a šírenie už aj medzi mládež a deti s následným dopadom na vývoj rodiny - posledný príbeh, ktorý sa objavil v tlači, potvrdil, že aj naše deti sú zneužívané na sexuálnu trestnú činnosť, nielen niektoré ženy - je určite prirodzeným záujmom všetkých žien a matiek, aby sa touto problematikou zaoberali. Chápali sme náš záujem o celú túto škálu problémov a o spoluprácu s ministerstvom vnútra. Besedovanie o tejto téme, hľadanie súčinnosti v zmysle, ako to teraz povedal pán poslanec Fico a ako to naznačil aj v časti svojho diskusného príspevku v rozprave, bolo práve podtextom otvorenia rozpravy nielen s ministerstvom vnútra, ale postupného prizývania ďalších zložiek spoločnosti, ktoré musia byť súčinné pri riešení takýchto závažných problémov.

    Táto otázka ani záujem žien si nezasluhujú posmešky, naopak, myslím si, že každá zložka spoločnosti, ktorá sa touto problematikou vážne zapodieva a konštruktívne k nej pristupuje, si zaslúži skôr ocenenie než pohanu. Máme medzi sebou sociologičky, máme medzi sebou psychologičky, chceme sa skontaktovať s celým radom ďalších odborníkov, nadviazali sme úspešný kontakt s ministerstvom vnútra, dúfame, že aj poslanci Národnej rady budú podobným spôsobom pristupovať k riešeniu tohto problému, že svojimi konštruktívnymi námetmi upozornia na niektoré veci, ktoré skutočne, keď nemajú žalobcu, nemajú sudcu a nie sú ešte verejne známe.

    V takomto duchu by som chcela poprosiť pánov poslancov, aby chápali aj aktivitu Parlamentného klubu žien a aby chápali aj svoje vystupovania dnes na pôde parlamentu. My sme sa chceli s prosbou obrátiť aj na cirkev, na školstvo, na médiá, aby nám pomohli s osvetou, upozorňovať rodičov na to, ako zavčasu odhaliť niektoré podozrivé indície, nasvedčujúce, že niečo nie je v poriadku. Chceli by sme iniciovať celý súbor rôznych aktivít a opatrení, a veľmi by sme chceli poprosiť, aby sa na nich všetci zúčastnili. Prosím vás, prestaňme sa obviňovať a napádať. Toto je taký vážny problém, že by sme aspoň dnes mohli byť konštruktívni. Ešte raz vás o to prosím. A ďakujem pánu ministrovi, že takto pochopil našu snahu a že dal príkaz svojim odborníkom, aby nám poskytli vstupnú informáciu. Zároveň ho prosím aj o ďalšie informácie v oblasti šírenia drogových závislostí medzi deťmi a mládežou a s tým súvisiaceho nárastu kriminality.

    Ďakujem ešte raz za pozornosť.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Čarnogurský.

  • Vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády, kolegyne a kolegovia,

    detská pornografia a detská prostitúcia je najšpinavším obchodom na svete. A boj proti tomuto druhu trestnej činnosti by sa mal stať spoločnou záležitosťou všetkých. Prosím preto, aby ste moje nasledujúce otázky a podnety chápali ako otázky a podnety smerujúce k tomu, aby sme každý vo svojej oblasti využili svoje možnosti na to, aby sa celkové spoločenské úsilie na potláčanie tohto druhu kriminality zvýšilo, zefektívnilo, jednoducho, aby sme dosiahli reálne úspechy pri potláčaní tohto druhu trestnej činnosti.

    V tejto súvislosti treba povedať toľko, že trestnou činnosťou páchanou na deťoch by sa mali zaoberať útvary zamerané na boj s organizovaným zločinom. Už z toho, čo vyšlo najavo, napríklad v súvislosti s poslednou aférou Jiřího K., vyplýva, že je to naozaj organizovaná trestná činnosť, organizovaný zločin, a to znamená, že je odôvodnené, aby sa tým zaoberali nie iba jednotlivé policajné útvary - povedal by som - všeobecne, ale aby sa s tým zaoberali útvary na potláčanie organizovanej trestnej činnosti.

    V tej súvislosti by som mal otázku na pána ministra vnútra, či sa neznižuje účinnosť práve týchto útvarov na potláčanie organizovanej trestnej činnosti v súvislosti s výmenami riadiacich pracovníkov v týchto útvaroch a opäť ďalšou reorganizáciou, ktorá by tieto útvary mala rozdeliť na osem krajov. Ďalej, príslušníci nášho Policajného zboru majú možnosť a aj chodia na stáže a študijné pobyty do zahraničia. Na stáže a študijné pobyty k policajným útvarom vyspelých zahraničných štátov. V tejto súvislosti vyvstáva otázka, či boli v zahraničí policajti, ktorí sa zaoberajú problematikou trestnej činnosti na deťoch, a či získané poznatky zo zahraničia boli využité v policajnej praxi. Ak tak nebolo, pripúšťam, že tak nemuselo byť, a nevidím v tom žiadne nejaké politické previnenie, myslím si, že by bolo vhodné, aby v budúcnosti pri plánovaní týchto zahraničných stáží a študijných pobytov sa do ich programu zapracovali aj stáže alebo osobitné školenia na potláčanie tohto druhu trestnej činnosti.

    Zaujímalo by ma tiež, či je spracovaná koncepcia boja proti trestnej činnosti páchanej na deťoch a mládeži. Sme svedkami toho, ako rozvoj techniky rozvíja aj možnosti páchateľov trestnej činnosti. Mali by sa, samozrejme, rozvíjať aj možnosti Policajného zboru pre boj proti kriminalite. V tej súvislosti by ma zaujímalo, či existuje na policajnom prezídiu analytický rozbor, ktorý z otvorených zdrojov získava informácie o možnostiach páchania trestnej činnosti. Napríklad na Internete sú ponuky na detskú pornografiu, či sú tieto poznatky vyhodnocované. Koniec koncov, opäť sa vrátim k poslednej afére. Táto aféra vznikla tak, že rakúski novinári vyhodnotili ponuky publikované, inzerované v legálnych časopisoch.

    V tejto súvislosti vyvstáva potreba novelizovať Trestný zákon, a teraz opravdivo, a to sprísniť trestné sadzby v paragrafoch, ktoré už teraz postihujú takúto trestnú činnosť. Mám na mysli predovšetkým paragraf o ohrozovaní mravnosti detí a mládeže, prípadne zaviesť do Trestného zákona ďalšie ustanovenia, ktoré by dávali orgánom činným v trestnom konaní širšie možnosti postihovať túto trestnú činnosť. Konečne, zrejme by bolo treba uvažovať o zmene súdnej príslušnosti pri pojednávaní a súdení páchateľov detskej trestnej činnosti proti deťom, a to tak, aby tam nebola výlučná miestna príslušnosť, to znamená podľa miesta spáchania trestného činu, ale prípadne aby boli po krajoch vytvorené osobitné senáty, ktoré by sa zaoberali touto trestnou činnosťou.

    A v súvislosti opäť s poslednou aférou, ktorá toto celé spustila, ale ktorá je iba kvapkou v mori, chcel by som poukázať na to, že minulý týždeň ten istý rakúsky časopis News, ktorý vlastne odhalil Jiřího K., publikoval ďalší článok na tému detskej pornografie, a tu sa v súvislosti so Slovenskom píše, že existujú dve agentúry, jedna sa volá Top model a druhá Irina. Z článku nie je zrejmé, či existujú v Rakúsku, alebo na Slovensku. V každom prípade Jiří K. má v nich svoj podiel. Tieto agentúry majú takpovediac databázu asi o 200 deťoch zo Slovenska a pravidelne inzerujú v rôznych časopisoch a vlastne ponúkajú svoje služby. Zaujímalo by ma, či Policajný zbor Slovenskej republiky vie vôbec o existencii týchto agentúr, či ich vyhodnocuje a aké kroky podnikol na likvidovanie tejto trestnej činnosti prinajmenšom na Slovensku. V tej súvislosti by ma tiež zaujímalo, či Jiří K. je slovenským občanom a či existuje možnosť prípadne mu slovenské občianstvo odňať.

    Končím tým, čím som aj začal. Detská prostitúcia a pornografia je druhom trestnej činnosti, ktorá vyžaduje a zasluhuje si, aby sa prekonali akékoľvek vzájomné delenia alebo vzájomné výhrady z iných oblastí, či politiky alebo z iných oblastí ľudskej činnosti, a aby sme spoločne vypäli všetky sily na zlikvidovanie tohto druhu trestnej činnosti prinajmenšom na Slovensku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Nech sa páči, prihlásila sa pani ministerka Keltošová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    dovoľte mi niekoľko stručných poznámok nielen k priebehu diskusie v pléne, ale aj informácií z prvej svetovej konferencie proti komerčnému zneužívaniu detí v Štokholme, na ktorej som sa zúčastnila. Predovšetkým by som chcela dostať debatu, ktorá tu bola, do pragmatickej roviny v zmysle odporúčaní svetovej konferencie, ktorá sa konala pod záštitou švédskej kráľovnej, manželky po bývalom švédskom premiérovi pánu Olafovi Palmem, a takisto pod záštitou UNICEF a ďalších organizácií, ktoré pôsobia v rámci OSN. Znovu podčiarkujem, že ide o odporúčania. Vysvetlím potom neskôr, prečo sme neprijali závery alebo uznesenia, ktoré by boli právne záväzné pre všetky členské štátny OSN.

    Predovšetkým by som chcela uviesť aj v súvislosti s touto diskusiou, že pojem komerčného sexuálneho zneužívania detí má viaceré dimenzie. Na konferencii odznelo, že sexuálne zneužívanie detí na účely prostitúcie, pornografie ale aj nútenej práce detí, je vlastne novodobým otrokárstvom. Chcela by som znovu podčiarknuť, že šírenie detskej pornografie je iba jednou súčasťou komerčného zneužívania detí. Nechcem nijako podceňovať aj túto časť danej problematiky, ale myslím si, že tu odznelo vo viacerých vystúpeniach poslancov, že aj detská pornografia veľmi úzko súvisí s detskou prostitúciou. V podstate je to takisto nútená práca detí a veľkú rolu hrá tu v prevencii rodina, škola a spoločnosť ako taká.

    Jedným z odporúčaní svetovej konferencie proti sexuálnemu zneužívaniu detí bolo aj odporúčanie, ktoré zaväzuje novinárov členských štátov k tzv. etickej samoregulácii. Ja viem, že naši nezávislí novinári nemajú radi tento termín, odznel na konferencii, preto ho používam. Chcela by som vám dať takisto do pozornosti nedostatok etickej samoregulácie našich médií, konkrétnych časopisov, týždenníkov, obrázkových periodík. Myslím, že ich netreba menovať, spomeniem len jeden príklad Fiškál, ale aj ďalšie periodiká, ktoré s obľubou píšu o rôznych sexuálnych deliktoch či dospelých alebo detí, čím nepriamo chorým ľuďom, pedofilom, dávajú vlastne návod na vyskúšanie nových techník. Nemôžem sa vyrovnať s tým, že nezávislé médiá si takto zvyšujú svoje náklady. Chápem ekonomickú stránku veci, ale nesúhlasím s tým, aby sa venovalo toľko priestoru podrobným detailným opisom či už sexuálneho zneužívania, alebo dokonca vrážd. Preto to tu, na tejto pôde deklarujem verejne a myslím si, že sa to stretne s pochopením u tej časti redaktorov, ktorí majú pocit zodpovednosti nielen voči sexuálne zneužívaným deťom, ale voči verejnosti ako takej.

    Súčasťou týchto odporúčaní, o ktorých hovorím, boli aj legislatívne opatrenia, v našom prípade ide o novelizáciu Trestného zákona. Odznelo tu viacero návrhov zo strany poslancov, či už z SDĽ, KDH, na spôsob riešenia v rámci trestnoprávnych predpisov. Napriek určitým pochybnostiam, či samotné legislatívne opatrenia zlepšia situáciu, som presvedčená, že tak ako v každom kultivovanom demokratickom štáte, a najmä pokiaľ ide o parlamentnú pôdu, práve tu by mali vzniknúť iniciatívne poslanecké návrhy, ktoré by mohli urýchlene riešiť, alebo zastrešiť legislatívno-právnu oblasť. Ak tu pán poslanec Gaulieder a ďalší poslanci vyslovili názor, že treba urýchlene riešiť cez novely zákonov, resp. Trestného zákona niektoré kritické javy, pýtam sa, prečo nevyjdete s iniciatívou. A teraz to nevzťahujem len na poslanca Gauliedera, ale aj na ďalších poslancov vrátane pána poslanca Fica, prípadne pána poslanca Čarnogurského, kde si myslím, že naozaj bez akéhokoľvek politického podtónu privítame - či už ministerstvo vnútra, zdravotníctva, náš rezort - vaše iniciatívne poslanecké návrhy a budeme spolupracovať pri predpokladanej novele Trestného zákona.

    Na vašu informáciu - v našom Trestnom zákone, naštudovala som si ho podrobne pred konferenciou, máme medzeru, najmä pokiaľ ide o súkromnú držbu a súkromné premietanie pornokaziet. Je u nás postihované. Sú dve oblasti - je to produkcia a distribúcia, ale nie je postihované súkromné premietanie. Je to námet aj pre poslancov. Tým nechcem povedať, že bez inštitucionálneho zastrešenia, bez dostatočného finančného zabezpečenia policajných zložiek, problém sa sám vyrieši cez legislatívu, to vôbec nie. Ale myslím si, že najprv musí ísť legislatíva, samozrejme, aj v rámci návrhu zákona o štátnom rozpočte, lebo aj to je legislatíva, a ďalej mali by sme pokračovať v budovaní inštitúcií, ktoré pomôžu pri prevencii tejto trestnej činnosti.

    Je zaujímavé, že na konferencii odzneli veľmi rôznorodé názory prítomných ministrov. Chcem vám povedať, že problematika komerčného sexuálneho zneužívania detí bola na tejto konferencii posudzovaná veľmi diferencovane, podľa krajiny pôvodu jednotlivých reprezentantov. Sú krajiny v juhovýchodnej Ázii (India, Bangladéš, Thajsko, samozrejme, nevynímajúc), kde reprezentanti, zástupcovia vládnej moci, sa cítili až do určitej miery dotknutí niektorými našimi návrhmi, myslím teraz časť Európy, prípadne amerického kontinentu, okrem Južnej Ameriky, pretože sme sa dotkli dvoch veľmi citlivých oblastí, a myslím, že aj preto závery konferencie boli premietnuté len do roviny odporúčaní.

    Ide predovšetkým o oblasť náboženských tradícií v týchto štátoch juhovýchodnej Ázie, kde detská prostitúcia je súčasťou náboženských rituálov. Tam sme jednoducho neuspeli, tam sme sa nestretli s pochopením. V Indii existujú určité náboženské sekty, spomeniem len sektu Devadáši, ktorá vychováva generácie žien, detských prostitútok, na chrámové účely. Myslím, že netreba ďalej rozvíjať túto tému. Členské štáty majú rovnaké právo na svoj názor v OSN, ako máme my.

    Druhá oblasť, kde sme na konferencii - ministri za Európu - neuspeli, boli naše návrhy, resp. návrhy na uznesenia a závery v ekonomickej oblasti. Niektoré štáty juhovýchodnej Ázie profitujú na nútenej detskej práci pri určitých tradičných remeslách, ako je výroba kobercov, šperkov a podobne, dokonca chudobné vrstvy v týchto krajinách si takto riešia svoje ekonomické problémy - predajom detí na tieto účely. Ja som mohla na konferencii len zdôrazniť, že u nás existuje už v Zákonníku práce všeobecný zákaz detskej práce, čiže ani v tejto oblasti sme neboli krikľavým prípadom, ale atmosféra, ktorá bola na konferencii, pokiaľ vystupovali ministri z týchto krajín, nenaznačovala nejaký zásadný obrat v myslení, a už vôbec nie v legislatíve príslušných členských štátov. Toto by som vám tiež chcela dať do pozornosti, že ak hovoríme o komerčnom sexuálnom zneužívaní detí, nejde len o oblasť pornografie.

    Ďalej by som sa chcela v stručnosti vyjadriť k tomu, čo tu odznelo vo vystúpení pána poslanca Hofbauera a pána poslanca Morica. Páni poslanci, ja si nemyslím, že znovuzavedením prísnych sankcií, až po trest smrti, vyriešime tento problém. Znovu opakujem, pedofília je choroba. Ani v bývalom režime do roku 1989, ani dnes - a to mám overené - nemáme štatistiky o týchto ľuďoch, ktorí sú chorí. Bývalý režim, ak teraz sme hovorili o tom, ako v určitých oblastiach úspešne bojoval proti týmto zvrátenostiam, zároveň treba povedať, že bývalý režim aj utajoval štatistiky v tomto ohľade. Čiže aj percento nárastu kriminality, ktoré je dnes, - nemyslím si a som hlboko o tom presvedčená, že v minulosti sme pedofilov nemali. Mali a určite sme o nich aj vedeli, len sme údaje nezverejňovali. Čím nechcem ospravedlňovať tieto trestné činy, patria medzi najohavnejšie.

    Spôsob, akým jednotlivé štáty na konferencii navrhovali riešenie problémov, sa diferencoval podľa ich tradície, ekonomických možností až po veľmi razantné vystúpenia niektorých amerických predstaviteľov, najmä mimovládnych organizácií, pretože aj tie sa zúčastňovali na konferencii, premietali tam svoje dokumentárne filmy a súčasťou boli aj výstavy fotografií. Myslím, že stojí za úvahu spôsob, ktorý som už prezentovala v médiách, ako pristupujú v štáte Kalifornia k riešeniu týchto problémov, schválili zhruba pred dvoma mesiacmi novelu trestného zákona, kde sa hovorí, že pri prvom sexuálnom zneužití dieťaťa súd, samozrejme, navrhne liečenie, pri druhom sexuálnom zneužití dieťaťa súd môže rozhodnúť o kastrácii, buď chemickej, alebo chirurgickej, a pri treťom sexuálnom zneužití dieťaťa tým istým páchateľom automaticky prichádza ku kastrácii. Stojí to za úvahu, či by sme týmto spôsobom mohli uvažovať aj my, alebo nie. Som proti trestu smrti v týchto prípadoch, lebo tento trest nič nevyrieši.

    Ďalej by som chcela pánu poslancovi Hofbauerovi povedať len toľko, že kresťanské tradície, ktoré tu spomínal, na Slovensku aj pod faktami, pod svetlom udalostí, ktoré sa stali v súvislosti s detskou pornografiou a fotografovaním v Rakúsku, treba naozaj dať do súvislosti s rodinným zázemím a netreba to donekonečna idealizovať - podľa štatistík 67 % sa prihlásilo ku katolíckej cirkvi -, donekonečna obraz našej rodiny nemôžeme idealizovať ako stabilizovaný. Rúcajú sa tradície v tejto oblasti, žiaľ, nielen pokiaľ ide o tieto trestné činy, resp. nedostatok alebo ohrozenie mravnej výchovy detí, ale aj pokiaľ ide o incest, o tom tu nechcem hovoriť, je to zvláštna kapitola, takisto sú o tom podklady a doklady, kde, bohužiaľ, v rámci rodín nemáme dostatočnú prevenciu. Takže nezužujme to len na túto oblasť sexuálnej pornografie, teda pornografie alebo sexuálneho zneužívania detí.

    Ďalej by som chcela ešte povedať, že som pripravená, ak gestorský výbor bude mať záujem, dať informáciu na najbližšom rokovaní výboru aj s podkladovými materiálmi, ktoré sme na konferencii získali, na diskusiu poslancov vo výbore. Viem, že je to veľmi horúca téma aj pre novinárov, ale znovu prosím a skutočne vážne žiadam aj poslancov a poslankyne, aby zvážili, do akej miery budú zachádzať do detailov pri prípadnom medializovaní určitých trestných činov, pretože pedofilovia sú ľudia chorí a obávam sa, že prílišnou medializáciou alebo zverejňovaním detailných trestných činov môžeme celej veci viac poškodiť, ako prospieť.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke Keltošovej. Faktická poznámka - pán poslanec Benčík.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za udelené slovo.

    S väčšou časťou vystúpenia pani ministerky možno len súhlasiť, jednu vec by som však rád podotkol a chcem sa vyjadriť k tej časti, kde poslancov nabáda k zákonodarnej iniciatíve v trestnom práve.

    Dúfam, že ste to celkom vážne nemysleli. Trestný zákon je komplexným zákonom, kódexom, a jeho kvalite a účinnosti nemôže nič viac poškodiť ako nepremyslené časté zásahy. Stačia už doterajšie zásahy, ktoré vláda urobila či už v úplatkárstve, ktoré neprinieslo nič, okrem toho, že sme plácli do vody, že u nás sa to bude lepšie riešiť, korupcia sa ďalej rozvíja, odhaľovanie sa neuskutočňuje a tento zákon a táto novela nič nepriniesla, čo sme dopredu vedeli. Takisto by bola veľmi škodlivá dosiaľ spočívajúca novela Trestného zákona, zameraná na obmedzenia slobody prejavu.

    Prosil by som členov vlády o iné. Konečne sa začali práce na rekodifikácii trestnoprávnych a občianskoprávnych kódexov. Intenzívne na nich robme a tam, keď máme nejaké - lebo aj my máme nejaké - pripomienky k platnému právnemu predpisu, tieto názory uplatníme, ale nerobme z trestnoprávnych kódexov trhací kalendár.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pani ministerka, nech sa páči.

  • Prepáčte, že si beriem slovo ešte raz, vážený pán predsedajúci, ale chcem na to reagovať, aby prípadne v ďalších faktických poznámkach sme sa k tomu nevracali.

    Pán poslanec Benčík, chápem vašu obavu ako skúseného právnika a člena ústavnoprávneho výboru, že každá novela, samozrejme, naruší systém Trestného zákona alebo trestnoprávnych predpisov. Faktom však je, čo som povedala, ak ide o definovanie komerčného sexuálneho zneužívania detí, to v Trestnom zákone nemáme, ide o jeden paragraf. To je to, čo chýba, to je tá medzera. A chýba tam ešte jeden paragraf, ktorý by okrem produkcie a distribúcie pornokaziet zakázal aj ich domáce premietanie a súkromnú držbu, to je druhý paragraf. Pán poslanec, myslím, že máte zbytočné obavy, alebo som sa zle vyjadrila, pokiaľ ide o obmedzovanie slobody prejavu. Viem, že ani v trestnom zákone, ani v ďalšom nebudeme obmedzovať slobodu prejavu. Ide vyslovene o moje návrhy voči masmédiám, aby zvážili možnosť v tejto oblasti, etickú samoreguláciu pri prezentácii týchto trestných činov. To bolo všetko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke. Nech sa páči, pán poslanec Fico - faktická poznámka.

  • Mám jednu poznámku k vystúpeniu pani ministerky, keď hovorila o kastrácii ako o možnom spôsobe liečenia pedofílie. Opäť by som bol nerád, keby sme mali byť v pozícii (to sa teraz, samozrejme, netýka vás), keby malo byť Slovensko alebo ešte bývalé Česko-Slovensko v pozícii nejakých žiakov, ktorí sa chodia učiť do zahraničia, pretože vieme, akú pozornosť sme venovali predovšetkým týmto operatívnym zákrokom, a to nielen kastrácii, ale i stereotaktickej operácii mozgu. Viem, koľko právnych problémov tieto zákroky spôsobovali najmä pri kvalifikácii, či ide o významnú poľahčujúcu okolnosť, alebo či vlastne páchateľ sa iba nechce vyhnúť trestnej zodpovednosti tým, že takýto zákrok podstúpi. Musím však súčasne povedať, že výsledky alebo štúdie, ktoré máme na Slovenku k dispozícii, potvrdzujú, že úspešnosť týchto zákrokov nie je až taká veľká, ako sa očakávalo. Nehovoriac o tom, že od stereotaxie sa upúšťa z toho titulu, že veľakrát to malo bočné následky, a v prípade kastrácie, to je zaujímavé, preberajú iné žľazy tie funkcie, ktoré mali predtým páchatelia. Takže v tomto treba trošku opatrnosti. Prinajmenšom sú to zásahy, ktoré narážajú na problematiku ľudských práv. A ak túto otázku otvoríme, nemôžeme v žiadnom prípade túto otázku viesť v nejakej rovine politickej, ale to musí byť výslovne tím odborníkov. Ale som za otvorenie tejto rozpravy.

    Ďakujem.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    som veľmi potešený vystúpením pani ministerky Keltošovej, rovnako ako slovami pána kolegu Fica, že žiadny trest nevylieči pedofila. Naozaj zvlášť v tejto situácii potrebujeme na to upozorniť. Vhodné a potrebné sú apely na právnikov, povedzme, aj na právnikov medzi nami, aby bránili chorých ľudí pred trestmi a pred atmosférou až lynčovania chorých ľudí. Hovoríme o chorých ľuďoch, ktorí sú ešte v mnohých trestných zákonoch kruto trestaní za chorobu. Žiadny trest nevylieči pedofila ani iných chorých ľudí. Je potrebné chrániť chorých a chrániť spoločnosť pred ich chorobou. Týmto smerom musíme zamerať svoju pozornosť - predstavitelia zákonodarnej a štátnej moci rovnako ako predstavitelia - a a povedal by som -, že v súčasnosti najmä predstavitelia moci mienkotvornej, ktorá by si naozaj mala požiadavku etickej sebaregulácie vziať ako prikázanie dňa.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy?

  • Ak nie. Vyhlasujem rozpravu o štyridsiatom prvom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Krajči? Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, ctená Národná rada,

    som veľmi rád, že tento zákonodarný orgán venoval toľko pozornosti a času problému, ktorý je taký závažný a týka sa predovšetkým oblasti boja proti kriminalite a zneužívania detí na komerčné účely. Z rozpravy, ktorá tu vznikla, je zrejmé, že všetci, ktorí tu sedia, majú záujem riešiť veci verejné tak, aby občania boli s týmto riešením spokojní. Preto som rád, že v rozprave vzniklo niekoľko námetov, ktoré sa dajú realizovať prostredníctvom výkonnej zložky, t. j. Policajného zboru Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi, aby som zareagoval na niektoré podnety z rozpravy, ktoré smerovali buď na mňa, alebo na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

    V prvom rade by som chcel reagovať na vystúpenie pána Pittnera, ktorý uvádza, že Polícia Slovenskej republiky nebola schopná zaznamenať prípad trestnej činnosti zneužívania detí na komerčné účely a že tento signál prišiel z Rakúska. Treba však povedať, že Slovenská republika je členom medzinárodných organizácií, ktoré sú vzájomne informačne prepojené, a tu treba povedať, že došlo k páchaniu trestnej činnosti nie občanom Slovenskej republiky, takže tá informácia, ktorá išla z krajiny, kde táto trestná činnosť bola zistená, a až potom signály prešli prostredníctvom Interpolu, prostredníctvom médií k nám na Slovensko, kde sme mali zaznamenaný pohyb týchto ľudí. Samozrejme, že v rámci súčinnosti sme sa hneď touto problematikou začali zaoberať. V dnešnom štádiu vyšetrovania môžem povedať, že máme nové poznatky, ktoré budú zverejnené po skončení vyšetrovania.

    Veľmi rozsiahle vystúpenie pána Fica, v ktorom dával námety a možnosti riešiť nielen otázku zneužívania detí na komerčné účely, ale aj sfunkčnenie a zlepšenie činnosti celého Policajného zboru, si vysoko vážim. Musím však povedať, že niektoré údaje, ktoré hovoril, sú neporovnateľné. Nie je možné porovnávať výsledky v oblasti páchania trestnej činnosti v systéme, ktorý mal úplne inú metodiku vyšetrovania, úplne iné orgány, ktoré boli poverené týmto vyšetrovaním, úplne inú organizáciu týchto orgánov, s tým, čo funguje dnes. A tým, že sme sa otvorili pre západné krajiny, že sme otvorili hranice, je jasné, že sa zmenili aj podmienky.

    Druhé, čo ešte chcem povedať, že o štatistikách, o ktorých hovoril, nemám žiadne informácie, pretože tieto štatistiky boli v bývalom systéme utajované, skresľované a vo verejnosti nepublikované. To znamená, že nemôžem porovnať to, čo sa porovnať nedá. Z hľadiska porovnania výsledkov, ktoré môžeme porovnať, ide o výsledky od roku 1990 po rok 1996, kde môžeme porovnávať rast kriminality, nápad trestnej činnosti a percento objasnenia. Keď porovnávam tieto obdobia, musím povedať, že najkritickejším bol rok 1993 a prelom rokov 1993-1994, keď sme zaznamenali najvyššie množstvo spáchania trestných činov.

    Odvtedy, a hlavne po prijatí novely Trestného zákona, môžeme povedať, že nápad trestnej činnosti a percento objasnenia nám stúpa. Keď porovnáme rok alebo prvý polrok roku 1995, keď už bola v činnosti novela Trestného zákona, s prvým polrokom 1996 alebo až po mesiac august 1996, môžeme povedať, že sme zaznamenali o 12 tisíc trestných činov menej v tomto období a percento objasnenosti trestných činov nám stúplo o 3,9 %. Samozrejme, že sú to len suché čísla, ktoré nie vždy znamenajú zlepšenie činnosti polície, ale sú to čísla, ktoré hovoria o tom, že v porovnaní s okolitými krajinami sú tieto výsledky hodnotené vysoko.

    Je potrebné, aby sme teda aj verejne hodnotili činnosť policajtov, ale chcel by som poprosiť vás, vážené poslankyne, vážení poslanci, aby sme boli pri hodnotení tejto činnosti objektívni. Na poste ministra vnútra som veľmi krátko na to, aby som mohol hovoriť o niektorých veciach, ktoré v polícii pretrvávajú už niekoľko rokov dozadu. Zaráža ma však jedna skutočnosť, že pri medializovaní a zverejňovaní prípadov týkajúcich sa trestnej činnosti policajtov sme veľmi otvorení a prísni, a zase opačne, keď dokážeme urobiť veľmi rýchle a dobré zákroky, nikto sa tomu akosi nevenuje. Z toho vzniká dojem, že polícia sa nachádza v zlom stave, že v polícii sú určité problémy, čo musím povedať, že nie je pravda, aj napriek tomu, že skoro 70 % pracovníkov policajtov sa vymenilo v dôsledku zmien, ktoré prebehli v tejto spoločnosti, či už z dôvodu odchodu veku, to znamená odslúžených rokov, alebo z dôvodu lepších finančných možností v iných organizáciách.

    Tým, že prichádzajú do Policajného zboru mladí, noví policajti, stáva sa, že často nemajú také skúsenosti ako ich predchodcovia, ale na druhej strane musím povedať, že systém prípravy a vzdelávania nových policajtov, ich vyšetrenie, psychologické testy predpokladajú, že to budú odborníci, ktorí zastúpia rýchle svojich kolegov.

    Čo sa týka oblasti zneužívania detí na komerčné účely, navrhoval som oblasť aj legislatívnu, to je úprava platnej legislatívy. Páni poslanci tu dôvodili, že tento proces je dlhodobý. Pokiaľ by si niektorý z poslancov osvojil tento problém, myslím si, že sa dá toto obdobie skrátiť tým, že by bol podaný poslanecký návrh na zmenu a týmto spôsobom by sme mohli tento proces urýchliť. Hovorím to preto, že kým policajti, ktorí vykonávajú prácu na odhaľovaní tejto trestnej činnosti, nemajú oporu v zákone, páchatelia sa cítia bezpeční a v podstate sa môžu vysmievať z toho, čo robíme ako opatrenia.

    Isteže, nielen represie, ale aj osvetová činnosť a prevencia má veľmi významné miesto, a tak, ako bolo spomenuté, treba tu spojiť všetky sily cez štátne aj neštátne organizácie, aby sme tomuto spoločne čelili.

    Keď rozdelíme opatrenia, ktoré sa v polícii v tomto období pripravujú, môžem povedať, že ich môžeme rozdeliť do troch skupín. Je to legislatívna oblasť, kde pripravujeme zásady alebo návrh zákona o Policajnom zbore, návrh zásad zákona o služobnom pomere policajtov a návrh zásad zákona o sociálnom postavení policajtov. Tieto zákony, pokiaľ budú prijaté, zlepšia postavenie policajta v tejto spoločnosti, jeho istotu a tým by sme mohli aj stabilizovať pomery, čo sa týka personálnej oblasti v polícii.

    V oblasti organizačnej a technickej treba povedať, že prebiehajú dosť vážne zmeny. Je to reštrukturalizácia Policajného zboru na základe zákona, ktorý bol prijatý v Národnej rade, o územnom a správnom členení Slovenskej republiky, kde sa vytvárajú nové články riadenia, a to sú krajské policajné riaditeľstvá. Pri prehodnocovaní tejto činnosti sa nám osvedčuje alebo máme takú indíciu, že toto prerozdelenie právomocí, ktoré prejdú z ústredných orgánov ministerstva na kraje a časť kompetencií z okresov na kraje, by malo zabezpečiť lepšiu súčinnosť týchto zložiek v boji proti kriminalite priamo v regióne a teritóriu, v ktorom tieto zložky budú pôsobiť.

    Pokiaľ ide o niektoré otázky, ktoré ešte boli vo vystúpení pána Fica, týkajúce sa rozšírenia úloh a návrhov v oblasti prevencie s tým, že neexistujú žiadne publikácie, ktoré by dávali akýsi návod občanom, ako sa brániť proti kriminalite, treba povedať, že skutočne je tu určitá medzera, ktorú môžeme vyplniť. Máme na to technické možnosti a predpoklady. Pokiaľ páni poslanci podporia kapitolu ministerstva vnútra v štátnom rozpočte, toto by sme tam zahrnuli a môžeme tento návrh realizovať. Nemám však ani informácie o tom, že by v predchádzajúcich rokoch nejaké také publikácie existovali, ale nevidím problém, aby sme toto nemohli realizovať.

    Pokiaľ ide o páchanie trestnej činnosti a sociálnu skupinu Rómov, treba povedať, že je to problém celospoločenský a iste viete, že naráža na niekoľko problémov. Práve aj v tejto oblasti mravného zneužívania detí najväčšia skupina, ktorá pácha túto trestnú činnosť, je skupina rómskeho obyvateľstva, kde ich zvyky a národné obyčaje sú také, že to v podstate ani za páchanie trestnej činnosti nepovažujú. To znamená, že tieto čísla nám skresľujú potom celkovú štatistiku a tieto čísla potom vyzerajú hrozivo.

    Dovoľte mi ešte reagovať niekoľkými slovami na vystúpenie pána Čarnogurského, ktorý sa pýtal na účinnosť útvarov na boj proti trestným činom, proti organizovanému zločinu a na reorganizáciu Policajného zboru. Tieto špeciálne útvary, ktoré vznikli po roku 1990 a náplň ich činnosti sa sústavne prehlbuje a zlepšuje, fungujú aj naďalej a zabezpečujú svoju činnosť. Na to, aby táto činnosť bola ešte lepšia, v podstate slúži aj reorganizácia Policajného zboru, o ktorej som hovoril, a tieto činnosti sa presúvajú aj na krajské riaditeľstvá Policajného zboru. Tieto zmeny sú vykonávané v presvedčení, aby sa ich účinnosť v boji proti kriminalite ešte zlepšila.

    Špecializovaných pracovníkov na boj s kriminalitou mládeže a kriminalitou páchanou na mládeži, ako som už uviedol, v súčasnosti nemáme. V rámci novej organizačnej štruktúry, ktorá je v štádiu príprav, sa s takýmito pracovníkmi počíta. Pracovníci, ktorí túto problematiku obhospodarujú v rámci Policajného zboru, odchádzajú práve túto sobotu na týždennú stáž do Francúzska.

    V ďalšej časti, pokiaľ ide o prípravu odborníkov, ktorí sú pripravovaní v zahraničí, treba povedať, že zahraničie má oveľa viac skúseností s tými problémami, ktoré my teraz riešime v začiatkoch, a je len samozrejmé, že Slovensko sa stalo súčasťou medzinárodných aj svetových organizácií v rámci bezpečnosti občanov a v boji proti organizovanému zločinu. Na základe toho aj naši policajti, pracovníci Policajného zboru, pravidelne navštevujú rôzne medzinárodné inštitúcie, v ktorých sú školení na špeciálne činnosti týkajúce sa organizovanej trestnej činnosti, ale aj v oblasti mravnostnej trestnej činnosti. To znamená, že existuje tu prepojenie, a pevne veríme, že výsledky, ktoré donášajú zo zahraničia, dokážeme potom uplatniť aj priamo v Policajnom zbore Slovenskej republiky.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    verím, že keď ste venovali toľko času a pozornosti tomuto problému, budete aj naďalej presadzovať, aby sme spoločnými silami vedeli tento problém vyriešiť, a ja sa vynasnažím, aby som vám v tom bol nápomocný.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi Krajčimu. Návrh na uznesenie predniesol pán poslanec Šagát. Prosil by som ho, aby návrh prečítal, budeme o ňom hlasovať.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte, aby som opakovane predniesol návrh uznesenia k informácii o sexuálnom zneužívaní žien a detí. Text uznesenia navrhujem takto:

    Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby prijala konkrétne preventívne a represívne opatrenia s časovým harmonogram plnenia prijatých úloh na úseku boja proti detskej pornografii a sexuálneho zneužívania žien a detí a po prerokovaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, pre obranu a bezpečnosť, výbore pre školstvo, vedu, kultúru a šport ich predložila plénu Národnej rady do 31. decembra 1996.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Počuli ste text návrhu uznesenia.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková.

  • Chcela som iba upozorniť na to, pán predsedajúci, že pôvodný návrh pána poslanca Šagáta neznel tak široko, že mal trošku inú konštrukciu. Tak by som ho prosila, aby predniesol ten pôvodný, ku ktorému sme sa vyjadrili kladne, ale musím trvať na tom, aby tu odznelo to pôvodné znenie, pretože toto je po rozprave doplnené a rozšírené.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pripomínam presne to isté. Teraz sme si vypočuli úplne inú textáciu, ktorá predtým neodznela, tak o nej nemôžeme hlasovať.

  • Pokiaľ vzniká pochybnosť o textácii, navrhujem, aby sme vytiahli stenografický záznam a porovnali ju. Ja sám nepociťujem žiadnu zmenu, že by som urobil. Jediná zmena je v termíne, o ktorom môžeme tu hovoriť. Keď navrhujem uznesenie bez termínov, to nie je o ničom.

  • Nevidím dôvod v tejto chvíli neveriť pánu poslancovi Šagátovi, keď hovorí, že si to môžeme vytiahnuť zo stenografického záznamu. Predsa poslanec má svoju česť a nebude klamať.

  • Šum v sále.

  • Ďakujem. Ideme k ďalšiemu bodu programu. Vytiahne sa text uznesenia, ktorý ste dali, a potom sa k tomu vyjadríme.

    Ešte pán Brňák - faktická poznámka.

  • Dovoľte mi, pán predsedajúci, využiť tento krátky čas, pokiaľ sa vytiahnu tieto materiály. Veľmi rád prijímam výzvu, o ktorej hovoril pán minister vo svojom vystúpení, a v prípade, ak by cítil, že ho tlačí topánka v niektorých legislatívnych úpravách dotýkajúcich sa tejto oblasti, ponúkam mu aj platformu ústavnoprávneho výboru, aby sme prípadne zrýchlili čas na prijatie takejto právnej normy, i keď si uvedomujem, že gestorom k ministerstvu vnútra je skôr výbor pre obranu a bezpečnosť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán Čarnogurský, nech sa páči.

  • Pán podpredseda, navrhujem, aby sme hneď hlasovali o tomto návrhu uznesenia. Predsa toľko si pamätáme, že to uznesenie obsahovo je zhodné. Možno, že tam budú nejaké detailné zmeny, ale veď predsa ide o predmet, ktorý nie je medzi nami zásadné sporný, tak nevidím dôvod, prečo by sme nemohli hneď o tom hlasovať tak, ako to navrhol. Nevidím tam skutočne nič, čo by mohlo byť sporné pre kohokoľvek z nás.

  • Bolo také rozhodnutie. Počkáme, pán poslanec Šagát, sám povedal, že môže vytiahnuť záznam.

  • Pán podpredseda, ale to je procedurálny návrh, o tom sa hlasuje.

  • Dobre. Dám hlasovať, či počkáme na stenografický záznam, alebo budeme hlasovať o uznesení teraz.

    Nech sa páči, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento návrh sme neprijali.

    Počkáme na záznam a potom budeme hlasovať.

    Pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Rád by som upozornil, že návrh, ktorý pred chvíľou predložil pán poslanec Čarnogurský a o ktorom sme teraz hlasovali, nebol procedurálnym návrhom. Procedurálnym návrhom nemôže byť to, o čom budeme hlasovať, ale len ako budeme hlasovať.

  • Ďakujem.

    Pokračujeme š t y r i d s i a t y m d r u h ý m bodom programu, ktorým je prerokovanie

    Protokolu o výsledku kontroly vykonanej podľa poverenia predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky číslo 384 z 2. apríla 1996 a dodatku číslo 1 k tomuto povereniu a informácia o opatreniach vyplývajúcich z prerokovania uvedeného protokolu vo vláde Slovenskej republiky.

    Chcem vás informovať, že k tomuto bodu programu predseda vlády Slovenskej republiky zaslal predsedovi Národnej rady včera list tohto znenia:

    "Vážený pán predseda, na základe Vášho listu z 11. septembra 1996 Vám oznamujem, že vláda Slovenskej republiky neprerokovala Protokol o výsledku kontroly vykonanej podľa poverenia predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky číslo 384 z 2. apríla 1996 a dodatku číslo 1 k tomuto povereniu, ktorý je zaradený ako bod 42 programu 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Preto vláda nemôže Národnej rade Slovenskej republiky predložiť v zmysle bodu 42b programu 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky informáciu o opatreniach vyplývajúcich z prerokovania uvedeného protokolu vo vláde Slovenskej republiky. Vláda však k uvedenej problematike 13. augusta 1996 prerokovala správu o kontrole trhu s obilím za rok 1995 a I. štvrťrok 1996, ktorú Vám predkladám na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky."

    Predseda vlády Slovenskej republiky poveril ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky, aby správu vlády v Národnej rade odôvodnil.

    Prečítam ďalší list, ktorý pán predseda vlády poslal pánu predsedovi.

    "Vážený pán predseda, listom číslo 3657/1996 z 18. 9. 1996 som Vám oznámil, že minister pôdohospodárstva odôvodní na 17. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky správu o kontrole trhu s obilím za rok 1995 a I. štvrťrok 1996. Vzhľadom na to, že minister pôdohospodárstva je 18. a 19. septembra 1996 na zahraničnej pracovnej ceste v Poľskej republike, nebude môcť uviesť túto správu. Správu v Národnej rade Slovenskej republiky odôvodní minister hospodárstva Slovenskej republiky."

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Pán predsedajúci, chcem povedať, že tam asi došlo k omylu, pán minister hospodárstva nebude správu predkladať, predloží ju pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu. Ale pán minister sa môže potom vyjadriť k tomu, čo vláda urobila, či prijala opatrenia. My sme tento materiál nechceli, chceli sme materiál Najvyššieho kontrolného úradu, pretože toto je iný materiál. Ako ste počuli z listu, premiér nám oznámil, že materiál Najvyššieho kontrolného úradu vláda neprerokovala, prerokovala tento materiál, ktorý máte, a na základe toho prijala určité opatrenia. Takže tak sme to prijali, že ide materiál Najvyššieho kontrolného úradu.

  • Správu vlády o kontrole trhu s obilím ste dostali ako tlač 498.

    Informáciu o výsledku kontroly Najvyššieho kontrolného úradu podá predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pán Štefan Balejík. Prosím pána Balejíka, aby sa ujal slova.

    Nech sa páči, pán Dzurinda.

  • Pán predsedajúci, dovoľte mi namietať, že takúto správu nemáme k dispozícii, my máme k dispozícii presne to, čím ste začali a čo bol pán minister hospodárstva, ako sa mi zdalo, pripravený uviesť, tlač 498 - správu o kontrole trhu s obilím za rok 1995 a I. štvrťrok. Informáciu, ktorú sa chystá predniesť pán Balejík, nemáme. Na základe čoho budeme diskutovať, pán predseda?

  • Hlasy v sále.

  • Považujem za oveľa korektnejšie, aby sme teda diskutovali aspoň o tom, čo máme k dispozícii, čo pán minister hospodárstva azda môže uviesť, a aby sme dali priestor pánu predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu, aby nám písomnú informáciu, ktorú chce predniesť, dal vyhotoviť a potom sa vráťme aj k nej. Ale rokovať o niečom, čo nemáme, to predsa nie je normálne.

  • Ďakujem. Pán predseda Gašparovič, nech sa páči.

  • Pán poslanec, túto správu Najvyššieho kontrolného úradu dostal výbor dávno, ale my sme prijali skutočne bod programu na základe návrhu pána poslanca Koncoša, ktorý žiadal, aby sa rokovalo o správe Najvyššieho kontrolného úradu, a povedal, aby túto správu prišiel zdôvodniť alebo predložiť premiér alebo poverený člen vlády. Takto to, myslím, bolo pánom Koncošom povedané.

    Ja som napísal list pánu premiérovi, pán premiér odpísal, že môžu prísť, ale správu Najvyššieho kontrolného úradu neprerokovali, prerokovali vládnu správu, ktorú robil kontrolný orgán, a k tej zaujali stanovisko. K tomuto môžu povedať závery, ktoré prijali.

    Žiadosť bola, aby prerokovali správu Najvyššieho kontrolného úradu, preto sme poprosili pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, aby nám ju predniesol, a môže potom o nej diskutovať, o tom, čo nám k nej povie. Ja som vám mohol rozdať len to, čo som mal, a mal som správu z vlády. Takže môžeme diskutovať, tak ako ste povedali, konzultovať, ale navrhujem, aby nám predniesol pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu jeho návrh, názor, oboznámil nás s ich správou, a potom sa vrátime k tej, ktorú máte na stole.

  • Nech sa páči, pán poslanec Dzurinda.

  • Pán predseda, všetko by bolo v poriadku, len v poriadku nie je, že druhú časť toho, o čom máme diskutovať, nemáme k dispozícii. A o to viac, ak existuje, ak je na svete, ak ju dokonca majú členovia výboru, predsa nie je najmenší dôvod na to, aby sme ju nemali všetci ostatní. Veď rokujeme v pléne, nech správu máme všetci.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Myslím, že by sme sa mali držať programu tejto schôdze, ktorý bol schválený. Tam v bode a) sa hovorí o prerokovaní Protokolu o výsledku kontroly vykonanej podľa poverenia predsedu Najvyššieho kontrolného úradu... atď. Je to plne v súlade s tým, čo som v návrhu na doplnenie programu predložil, plne v súlade s tým, čo schôdza Národnej rady schválila v programe.

    Domnievam sa, že je možné vypočuť si a rokovať o protokole aj na základe ústnej informácie, ale sám by som bol rád, keby protokol Najvyššieho kontrolného úradu dostali aspoň členovia príslušného výboru, teda výboru pre pôdohospodárstvo, prípadne, samozrejme, aj ostatní poslanci. Vtedy, keď som dával tento návrh, som nevedel, že v podstate sa robili dve kontroly, teda kontrolu robil Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky a kontrolu dal vykonať aj Úrad vlády. Samozrejme, nevedel som, že vláda prerokovala na svojej schôdzi nie protokol, ale správu vlády, alebo správu Úradu vlády o kontrole trhu s obilím. Myslím, že podstatné bude, aby sme prerokovali hlavne opatrenia, ktoré sa prijali, prípadne prijali príslušné uznesenie k tomuto, ktoré vo svojom vystúpení potom navrhnem.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcel som len poznamenať, že členovia príslušného výboru, výboru pre pôdohospodárstvo, nemajú k dispozícii správu Najvyššieho kontrolného úradu, videli ju len tí, teda pán Koncoš a ja, ktorí vyvinuli osobnú iniciatívu, aby sa k nej dostali. Správa nie je vo výbore. Navrhujem, aby ju všetci členovia výboru dostali a, samozrejme, aj ďalší poslanci, aby boli s ňou oboznámení. Takisto by bolo veľmi zaujímavé mať aj správu, o ktorej hovoril pán Koncoš, správu vlády o kontrole, ktorú vykonala vláda, ktorá sa týka tohto prípadu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené dámy, vážení páni,

    ak chceme byť celkom precízni, protokol o výsledku kontroly vykonanej podľa poverenia predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky na pôde Národnej rady neexistuje. Existuje správa o vykonanej kontrole zdroja príjmov štátneho rozpočtu z vydaných úradných povolení na vývoz vybraných druhov tovarov v roku 1995 a v I. štvrťroku 1996 a dodržiavania podmienok vydaných úradných povolení na ich vývoz. Túto správu som ja ako predseda výboru dostal, bola mi doručená 20. júna 1996. A už niekoľkokrát som na pléne Národnej rady informoval, že ako predseda gestorského výboru mám všetky správy, ktoré vyhotovil Najvyšší kontrolný úrad, a kedykoľvek sú u mňa k dispozícii všetkým poslancom Národnej rady.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predsedajúci,

    ja sa domnievam, že táto diskusia je zbytočná. Všetci sme predsa oboznámení s určitými nezrovnalosťami, ktoré boli pri udeľovaní licencií. Vzhľadom na to, že túto skutočnosť prešetril Najvyšší kontrolný úrad a chceme o výsledku tohto prešetrenia rokovať tak, aby Národná rada prispela svojím stanoviskom k prijatiu istých opatrení, dávam návrh, aby tento bod prerokovania bol prerušený do toho času, kým poslanci nedostanú správu o výsledkoch prešetrenia Najvyššieho kontrolného úradu, aby sme sa potom k nej vrátili, aby sme sa s ňou mohli oboznámiť. Takto skutočne budeme rokovať len o výsledkoch, ktoré nám prednesie pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu. Myslím si, že tam bude zrejme uvedené značné množstvo čísel, odkazov na rôzne uznesenia, a predsa nie je možné, aby sme si toto pamätali, dali si to do vzťahu, sami nevieme stenografovať, takže bolo by to asi na škodu veci.

    Myslím si, že obyvatelia Slovenskej republiky čakajú, aké stanovisko k tejto kauze zaujme Národná rada. Teda navrhujem, aby sme vzhľadom na to, že materiál z vlády sme dostali, máme možnosť sa k nemu vysloviť, aby sme dostali rovnako materiál k stanovisku alebo návrhu, alebo k riešeniu, ku ktorému dospel Najvyšší kontrolný úrad. Predpokladám, samozrejme, že k nálezu Najvyššieho kontrolného úradu sa v rozprave vysloví aj minister pôdohospodárstva, a myslím si, že jeho účasť na tomto zasadnutí by mala byť samozrejmá. Takže dávam návrh, aby sme v tejto chvíli prerušili rokovanie, aby poslanci dostali do lavíc písomnú správu a aby sme sa k tejto správe vyslovili. Tento návrh chápte, prosím, ako procedurálny a žiadam o ňom hlasovať bez rozpravy.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Ducký.

  • Ďakujem za udelenie slova.

    Ja si myslím, že sú k dispozícii dokumenty. Jeden sa volá Protokol o výsledku kontroly, ktorý robil Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky. Je to identický materiál, prvotný, všetky správy už sú modifikované. Druhý materiál z kontroly je ten, ktorý robil Úrad vlády Slovenskej republiky, myslím, že kontrolnú skupinu viedol pán Bély, a to je protokol o výsledku kontroly, ktorú vykonali na základe poverenia zo dňa 30. 4. 1996 pracovníci orgánu kontroly Úradu vlády Slovenskej republiky. Takže dokumenty sú k dispozícii, nehovorím, že ich máte, ja ich mám preto, že ich mám. Myslím si, že nie je žiadny problém prísť veci na kĺb a veci posúdiť tak, ako má právo parlament. Buď rozdať tieto protokoly, alebo vypočuť predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a zaujať stanovisko, alebo ich rozmnožiť a rozdať.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    myslím si, že pri schvaľovaní programu sme schválili aj bod číslo 42 práve o protokole z kontroly, nech sa teda dodržiava v skutočnosti to, čo sme schválili, a nech dodatočne niečo nevymýšľame. Preto žiadam, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu predniesol túto správu, a potom sa k tomu otvorí rozprava, môžeme sa k nej vyjadriť a medzitým nám môžu prichystať ďalšie materiály k tomu, čo by potrebovali niektorí poslanci.

    Ďakujem.

  • Ja by som upozornil na procedurálny návrh, ktorý dal pán kolega Kováč. Vo všetkej úcte k odbornosti pána ministra hospodárstva si nemyslím, že by to mal byť práve on, na ktorého by mali ísť otázky. Takže myslím si, že o tejto záležitosti rokovať bez ministra pôdohospodárstva nemá vôbec význam.

    Ďakujem.

  • Chcel by som vlastne doplniť požiadavku kolegu Duckého v tom, aby bola predložená nielen správa, ktorú predloží predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ale aj dokument, ktorý tu odcitoval, to znamená protokol.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán Garai, vážený pán kolega, som trošku šokovaný vaším názorom. Vy máte tú správu, aby ste vedeli, vy ju máte? Myslím si, že návrh pána Kováča je absolútne opodstatnený. Pravdepodobne, pán Garai, vám ide o to, aby ste tiež boli orientovaný, ako to bolo, a nevidím dôvod, prečo by ste mali dávať takýto návrh. Neviem, nepochopil som to úplne dobre. Mali ste to zdôvodniť.

  • Chcel by som sa vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca Kováča aj pána Šagáta. Myslím si, že práve návrh pána poslanca Kováča v tejto chvíli tesne pred začatím rokovania o tomto bode je improvizáciou, a vašou improvizáciou. Návrh programu bol schválený už s istým časovým predstihom veľmi dávno na základe podnetu pána poslanca Koncoša. Pán poslanec Koncoš nedefinoval potrebu pri schvaľovaní tohto programu v bode a), aby bola zároveň doložená táto správa alebo tento protokol. A pán Koncoš chcel informáciu v tomto smere od predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Predsa v tomto smere postupujeme. Ak je tu niekto šokovaný, pán poslanec Šagát, tak to môžeme byť my, že v tejto chvíli, a nie v čase, keď to bolo možné a žiaduce, ste požadovali túto písomnú správu. Samozrejme, že nič nebráni tomu, aby táto správa bola daná všetkým, ale všetko chcelo svoj čas, ale nie teraz, tesne päť minút predtým, ako sa má začať rokovať, ale, povedzme, pred týždňom.

    Ďakujem.

  • Veľmi sa ospravedlňujem svojmu kolegovi Brňákovi, ale my sme šokovaní z iných vecí, napríklad z toho, že tesne pred rokovaním nám niekto oznámi, že minister pôdohospodárstva nepríde, takže reagujeme len na situáciu, ktorá nám bola oznámená tesne pred rokovaním.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    včera sme sa na politickom grémiu dohodli, že dnes budeme ako druhý bod programu prerokúvať bod programu, ktorý je zaradený v schválenom programe pod číslom 22. Tento bod 22 má písmeno a) a b). Písmeno a) je prerokovanie protokolu o výsledku kontroly. Myslím si, že nie je žiadnym problémom, ak máme tento výsledok protokolu prerokúvať v pléne, aby nám bol rozdaný, pretože tak, ako sa vyjadril pán kolega Garai aj pán kolega Ducký, tie materiály sú. Oni ich majú, len ich nemajú ostatní poslanci, a aby sme tento bod programu mohli prerokúvať komplexne, žiadam, aby nám boli rozdané, aby sme sa s nimi mohli oboznámiť, pretože aj túto správu pod číslom 498 dostali poslanci len dnes ráno. Dostali ju všetci členovia politického grémia včera na rokovaní grémia, samozrejme, dali sme ju tým, ktorí sa touto problematikou zaoberajú, ale skutočne by som žiadal v záujme toho, aby sme mohli v prvom rade rokovať vecne a konštruktívne, aby teraz bola táto správa rozdaná, aby ste vyhlásili dvojhodinovú obedňajšiu prestávku a po tejto prestávke sme pokračovali v rokovaní o tomto bode programu.

    Ďakujem. To je môj procedurálny návrh.

  • Ďakujem. Pán Kováč Roman, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, vraciam sa k tomu, čo som navrhol, k svojmu procedurálnemu návrhu, aby nám bol rozdaný materiál, ktorý sa volá Protokol o výsledku kontroly, pretože ten máme prerokúvať podľa programu.

    A pánu poslancovi Brňákovi: Pán poslanec, nebýva zvykom v programe uvádzať, že tam bude písomný materiál. Akokoľvek to čítam, je tu návrh skupiny poslancov, nie je tu napísané, že ho poslanci dostanú písomne. Chcem sa spýtať, v čom je problém. Protokol v Národnej rade je - ako sme zistili. Keď nám dokážete v priebehu hodiny rozmnožiť ďalšie materiály, prosím, aby bol rozmnožený aj tento materiál. Ak sa bojíte, že si ho prečítame, tak nám to povedzte nahlas. Ale ja v tejto chvíli nevidím dôvod, prečo by sme nemali dostať do rúk písomný materiál o vykonanej kontrole, ktorý chceme prerokúvať. Tak bol prijatý bod programu.

  • Ďakujem. Pán predseda Gašparovič.

  • Pán poslanec Kováč, nechcem diskutovať o tom, či máme mať, alebo nemáme mať teraz materiály. Chcem reagovať na to, čo ste povedali, že sa neuvádza, či je materiál písomný, alebo nie písomný. Pán poslanec Koncoš povedal, že chce len informáciu, čiže tu nešlo o žiaden písomný materiál. Nechcem sa však zaoberať otázkou, či ho máme mať, alebo nie, to na vysvetlenie toho, že zápis je urobený dobre a tak, ako bol požadovaný.

  • Ďakujem. Pán poslanec Koncoš, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Páni kolegovia z opozície, ja sa domnievam, že železo treba kuť, kým je horúce. Myslím, že treba oceniť, že aj niektorí poslanci z koalície odhlasovali návrh na zaradenie tohto bodu do programu. Prikláňam sa k návrhu pána poslanca Hrušovského. Myslím, že v priebehu poludňajšej prestávky je dosť času, aby sa protokol rozmnožil, ak je taká vôľa poslancov, vôľa parlamentu, budú ho mať k dispozícii, a po poludňajšej prestávke môžeme o tomto bode rokovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Ja sa s mojím predrečníkom stotožňujem len čiastočne. Pokiaľ by sme sa na jeho návrhu dohodli, tak prosím, bolo by potrebné sa konečne dohodnúť, či chceme správu, či chceme protokol a či chceme písomnú informáciu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, lebo ak by mal predseda Najvyššieho kontrolného úradu postupovať obvyklým spôsobom, tak by nám nepredkladal v písomnej forme ani protokol, ani správu, ale tú informáciu, ktorú sa tu chystá alebo ktorú bol zaviazaný predniesť. Takže ak chceme postupovať ďalej, predovšetkým na tomto sa musíme dohodnúť. A ešte raz zdôrazňujem, že oficiálne nebol doručený protokol o vykonaní kontroly na Národnú radu. Bola doručená správa o výsledku kontroly. To sú skutočne dva rozdielne materiály. A pokiaľ ide o účasť ministra pôdohospodárstva, nevidel som problém v tom, aby sme jasne precizovali, koho chceme, ale k žiadnemu porušeniu nedôjde, jasne bolo uvedené v programe, že to odôvodní poverený člen vlády.

  • Ďakujem. Pán predseda Gašparovič, nech sa páči.

  • Pani kolegyne, páni kolegovia, je rozdiel medzi správou, ktorú dal pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, a protokolom. Protokol sem neprišiel, to je kvantum spisov, máme len správu z tých protokolov, takže nepýtajme protokoly.

  • Chcem nadviazať na pána predsedu parlamentu a spresním požiadavku, ktorú som mal vo vzťahu k protokolom. Jeden materiál je Protokol o výsledku kontroly z Úradu vlády Slovenskej republiky, z odboru kontroly, na základe poverenia číslo 17/96 na vykonanie kontroly zo dňa 30. 4. 1996. Druhý protokol je z Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky - Protokol o výsledku kontroly podľa poverenia predsedu Najvyššieho kontrolného úradu číslo 384 z roku 1996 zo dňa 2. 4. 1996 a dodatku číslo 1 z 19. 4. 1996. To je na spresnenie, o aké protokoly ide - protokoly o výsledku kontroly.

  • Chcem povedať, pán poslanec Gaulieder, že to sú správy. Pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu mi jasne hovoril, že žiaden protokol nie je, ale správa. Protokol, to je hŕba spisov.

  • Ja som vám prečítal názov materiálu, ktorý presne znie ako Protokol o výsledku kontroly. Tieto dva dokumenty tu ležia predo mnou a žiadam, aby boli súčasťou všetkých materiálov, ktoré si budú žiadať predložiť ostatní poslanci, aby boli súčasťou týchto materiálov. To znamená, že tieto dva materiály budú predložené na rozmnoženie ako súčasť pre potreby poslancov.

  • Tie sú predložené alebo zhrnuté v správe, v obsahu správy. Ďakujem.

    Pán Garai.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán predsedajúci, prosím, na to, čo žiadajú páni poslanci, má právne opodstatnenie, ale vzhľadom na to, že potom je to zmena bodu programu, o tom treba dať hlasovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Hrušovský.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predsedajúci, myslím si, že je tu nedorozumenie, pretože ak Najvyšší kontrolný úrad robí kontrolu, o výsledku kontroly sa v prípade zistenia nevyhotovuje správa, ale v prípade zistených nedostatkov sa vyhotovuje protokol. V tomto protokole by mali byť uvedené zistenia a nedostatky, ktoré Najvyšší kontrolný úrad v kontrolovanej organizácii alebo na ústrednom orgáne štátnej správy zistil. Takže nehovorme o správe z kontroly, pretože to nie je žiaden dokument, ktorý by nám dával informáciu o zistených nedostatkoch. Hovorme v tejto chvíli o protokole z kontroly, tak ako je uvedený pod bodom 22 pod písmenom a). Takže by som konkretizoval, aby poslanci dostali protokol o kontrole.

  • Chcem sa opýtať, v čom je problém. Je vari ten protokol tajný, aby ho poslanci Národnej rady Slovenskej republiky nemohli dostať? Myslím, že je to technický problém, ktorý sa môže vyriešiť v priebehu dvoch hodín.

  • Nerád sa opakujem, ale prosím vás, tie protokoly o výsledku kontroly sú vlastne podkladom pre správu, ktorú má tu predložiť pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu. Preto žiadam, aby tieto protokoly boli súčasťou alebo doplnkom k tej správe ako príloha, ako podklad, na základe ktorej sa táto správa vypracovala.

  • Ja by som chcel tiež prispieť k ujasňovaniu si, o ktoré materiály vlastne ide. Predovšetkým by som chcel povedať pánu poslancovi Hrušovskému, že to, čo žiada, to znamená, fakty o tom, ktoré boli zistené, a nedostatky, ktoré sa vyskytli, sú veľmi presne napísané v materiáli, ktorý sa nazýva Správa o výsledku kontroly, teda nie protokol, ale správa o výsledku kontroly, ktorá má číslo 384 z roku 1996, ktorú vypracoval Najvyšší kontrolný úrad. Táto správa súhrnne uvádza všetky nedostatky, všetky fakty vrátane všetkých nedostatkov, ktoré boli počas kontroly zistené. A túto správu nemá nielen plénum, ale nemajú ju ani členovia výboru pre pôdohospodárstvo, nebola doručená do výboru.

  • Ďakujem. Vážení páni, vyhlasujem prestávku do 14.00 hodiny s tým, že žiadam, aby bola rozmnožená správa Najvyššieho kontrolného úradu, aby ste ju dostali. O 14.00 hodine začíname rokovať k tomuto bodu.

    Ďakujem.

  • Po prestávke.

  • Prosím panie poslankyne a pánov poslancov, aby prišli do rokovacej sály.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní. Máte správu o výsledku kontroly zdroja príjmov štátneho rozpočtu z vydaných úradných povolení na vývoz vybraných druhov tovarov v roku 1995 a v I. štvrťroku 1996. To, čo ste žiadali, máte pred sebou. Prosím predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, aby správu predložil.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení páni ministri,

    predtým, ako sa začnem venovať konkrétnym zisteniam Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, dovoľte mi na úvod oboznámiť vás so základnými faktami. Kontrola zameraná na vývoz vybraných druhov obilnín a produktov z nich bola zaradená do zamerania kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu v I. štvrťroku 1996 na základe problémov vzniknutých na trhu s obilím avizovaných už od decembra 1995, ktoré sa stupňovali v I. štvrťroku 1996 najmä zo strany výrobcov krmovín a prvovýrobcov. V priebehu príprav kontroly, ktorá bola značne rozsiahla, a po začatí výkonu kontroly vláda na svojom 81. zasadnutí uložila uznesením číslo 538 vedúcej úradu vlády vykonať spolu s Najvyšším kontrolným úradom kontrolu trhu s obilím. Najvyšší kontrolný úrad vzhľadom na svoje postavenie s prihliadnutím na zákon číslo 39/1993 Z. z. môže vykonávať kontrolnú činnosť nezávisle a v tejto činnosti sa nemôže združovať s inými kontrolnými orgánmi. Ponúkli sme v duchu § 6 zákona 39/1993 Z. z. možnosť pribratia osôb, čo nebolo prijateľné pre kontrolný odbor Úradu vlády. A tak kontrolu trhu s obilím vykonal Najvyšší kontrolný úrad samostatne a Úrad vlády taktiež samostatne.

    Najvyšší kontrolný úrad vykonal kontrolu v čase od 10. apríla do 17. mája na ministerstve pôdohospodárstva, ministerstve hospodárstva a Ústrednej colnej správe, teraz Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky. V rámci kontroly boli použité aj podklady poskytnuté Správou štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky.

    Účelom kontroly bolo preveriť zdroj príjmov štátneho rozpočtu na základe vydaných úradných povolení na vývoz pšenice, pšeničnej múky a pšeničných otrúb a dodržiavanie podmienok na vydávanie úradných povolení na vývoz uvedených komodít, ako aj správnosť vývozov podľa vydaných úradných povolení na vývoz v roku 1995 a v I. štvrťroku 1996.

    V oblasti dodržiavania stanovených postupov pri odsúhlasovaní žiadostí na udelenie licencií na vývoz vybraných druhov tovaru Najvyšší kontrolný úrad zistil:

    Postup zabezpečenia vnútorného trhu proti nežiaducemu vývoju upravuje vyhláška 560/1991 Zb. o podmienkach vydávania úradného povolenia na dovoz a vývoz tovarov a služieb v znení neskorších predpisov. Od 1. 1. 1996 upravuje podmienky udeľovania úradného povolenia na dovoz a vývoz tovaru a služieb vyhláška ministerstva hospodárstva číslo 302/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. Na základe vyhlášky 560/1991 Zb. podliehajú kontrolované druhy tovarov pri ich vývoze licenčnému konaniu. V zmysle tejto vyhlášky vývoz tovarov podliehajúcich vydaniu úradných povolení, licencií nesmie presiahnuť ročný limit ustanovený po prerokovaní s príslušným ústredným orgánom štátnej správy, čo v danom prípade bolo ministerstvo poľnohospodárstva.

    V rozpore s ustanoveniami vyhlášky číslo 560/1991 Zb. ročný limit na vývoz pšenice, pšeničnej múky a pšeničných otrúb nebol Ministerstvom poľnohospodárstva Slovenskej republiky na rok 1995 stanovený, čím nebol vytvorený dostatočný právny rámec na reguláciu vývozu kontrolovaných druhov poľnohospodárskych tovarov. Na základe dohody Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky z 8. 1. 1993 žiadosti na dovoz a vývoz poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov a sortimentov druhov surového dreva sú predkladané na ministerstvo pôdohospodárstva. V kompetencii ministerstva pôdohospodárstva je schvaľovanie a povoľovanie vývozu a dovozu uvedených komodít. Rozhodnutie na vydanie licencií vydáva ministerstvo hospodárstva.

    Na posudzovanie žiadostí o udelenie licencie vybraných druhov tovaru rezortu pôdohospodárstva vymenoval minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky 27. 4. 1994 licenčnú komisiu ministerstva pôdohospodárstva, ktorej členmi okrem zástupcov ministerstva pôdohospodárstva sú aj zástupcovia ministerstva hospodárstva, Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a Zväzu poľnohospodárskych družstiev Slovenskej republiky. Podľa kritérií uvedených v štatúte licenčnej komisie rozhoduje komisia o odporučení na udelenie licencie. Žiadateľovi má udeliť licenciu ministerstvo hospodárstva až po tomto odporúčaní.

    V roku 1995 licenčná komisia ministerstva pôdohospodárstva odporučila žiadosti na vývoz pšenice v celkovom objeme 234 750 ton, ale ministerstvo pôdohospodárstva, predseda licenčnej komisie a v niektorých prípadoch jej tajomník odsúhlasili žiadosti na vývoz ďalších 341 263 ton bez odporúčania licenčnej komisie. V priebehu II. polroku 1995 po spresnení pôvodných vysokých odhadov úrody obilia licenčná komisia postupne obmedzovala vydávanie súhlasov na vývoz obilia a odsúhlasila vývoz 59,7 tis. ton pšenice, 24,3 tis. ton pšeničných otrúb a 63,2 tis. ton pšeničnej múky. Napriek tomu, že licenčná komisia čiastočne reagovala na reálnu situáciu na vnútornom trhu s obilím, vydalo ministerstvo pôdohospodárstva v II. polroku 1995 bez odporúčania licenčnej komisie súhlas na vývoz 208,9 tis. ton pšenice, 12 300 ton pšeničných otrúb, 45,9 tis. ton pšeničnej múky, čím došlo k porušeniu článku IV ods. 6 štatútu licenčnej komisie, kde je stanovené, že pre žiadateľa bude licencia udelená až po odporúčaní licenčnou komisiou.

    Kontrolou podkladových materiálov o činnosti licenčnej komisie bola zároveň zistená nedostatočná evidencia prijatých a odsúhlasených žiadostí o udelenie licencie, neprehľadné vedenie záznamov z jej rokovania, potvrdzovanie odsúhlasení žiadostí na viacerých fotokópiách, čo v konečnom dôsledku umožňovalo vydať licencie na vyšší objem tovaru, než aký odsúhlasila licenčná komisia.

    Osobitnú pozornosť si zasluhuje zistená skutočnosť, že žiadosti odporúčané ministerstvom pôdohospodárstva v rozpore s článkom IV ods. 5 štatútu licenčnej komisie boli odstupované na ministerstvo hospodárstva bez dokladu o ich odovzdaní a prevzatí a navyše niektoré žiadosti o udelenie licencie obsahovali škrtaním upravované vývozné množstvá aj komodity, bez vyznačenia kto a kedy úpravu vykonal.

    Na trhu s obilninami mal v roku 1995 aktívnu účasť aj Štátny fond trhovej regulácie v poľnohospodárstve. Jeho úlohou v zmysle zákona Národnej rady číslo 270/1991 Zb. a ďalších právnych noriem je vykonávať činnosti, ktoré umožňujú plynulé prispôsobovanie sa výrobcov poľnohospodárskych výrobkov zmenám podmienok na trhu potravín v záujme jeho primeranej rovnováhy. Po zistení skutočnej situácie o stave množstva pšenice na trhu rada fondu na svojom zasadnutí dňa 8. 9. 1995 podmienila súhlas s vývozom potravinárskej pšenice až po zbilancovaní úrody roku 1995. Napriek tomu 10. 10. 1995 Štátny fond trhovej regulácie uzatvoril zmluvu o predaji 20 tisíc ton pšenice, ktorú v novembri 1995 upravili na 10 tisíc ton určených na vývoz, a to aj po termíne pozastavenia vývozu obilnín licenčnou komisiou ministerstva poľnohospodárstva zo dňa 3. 10. 1995. Táto zmluva o odpredaji pšenice bola navyše uzatvorená bez uskutočnenia verejnej súťaže podľa zákona číslo 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác v znení neskorších predpisov.

    Zo zásob Štátneho fondu trhovej regulácie sa v mesiacoch október až december 1995 odpredalo celkove 81 735 ton pšenice určenej na vývoz. V tejto súvislosti bolo kontrolou zistené, že platby za odobratú pšenicu určenú na vývoz boli nepravidelné, často po lehote splatnosti. Štátny fond trhovej regulácie odpredával jednotlivým zákazníkom pšenicu zo zásob aj v prípadoch, keď odberateľ svoje predchádzajúce záväzky nemal uhradené. Pred uzatváraním zmlúv fond nevyžadoval od zákazníkov potvrdenie o zaplatení daní a ciel, aj keď to zákon neurčuje, ktorým by sa preukázalo plnenie ich záväzkov voči štátu. Pohľadávky fondu ku koncu roka 1995 po lehote splatnosti boli len za obilniny vo výške 344,4 mil. Sk, z čoho 113,6 mil. Sk boli pohľadávky za pšenicu, pričom podstatná časť týchto pohľadávok bola za pšenicu určenú na vývoz.

    Z uvedených údajov vyplýva, že opatrenia prijímané licenčnou komisiou ministerstva pôdohospodárstva na obmedzenie vydávania odporučení na vývoz obilia v II. polroku 1995 boli málo účinné. Navyše, ministerstvo pôdohospodárstva vydalo v značnom rozsahu odporúčanie na vývoz kontrolovaných komodít aj bez súhlasu licenčnej komisie ministerstva pôdohospodárstva. Neodôvodnene oneskorene boli prijaté opatrenia aj voči ministerstvu hospodárstva, keď písomná požiadavka na pozastavenie vydávania nových licencií na vývoz obilnín a nepredlžovanie už vydaných licencií bola zaslaná až 4. 12 1995.

    V oblasti dodržiavania predpisov pri vydávaní licencií na vývoz vybraných druhov tovaru a ich realizácii bolo zistené:

    V zmysle vyhlášky ministerstva hospodárstva číslo 315/1993 Z. z., ktorou sa menila a doplnila vyhláška číslo 560/1991 Zb., s účinnosťou od 1. 1. 1994 všetky licencie v podmienkach Slovenskej republiky udeľuje ministerstvo hospodárstva. Táto skutočnosť neumožňuje rezortom, do ktorých gescie patrí starostlivosť o zabezpečovanie zostatku tovarov na vnútornom trhu, priamo realizovať účinné opatrenia na reguláciu nežiaducich vývozov. Tento problém nie je riešený ani v novej vyhláške číslo 302/1995 Z. z. o podmienkach udeľovania a úradného povolenia na dovoz a vývoz tovaru a služieb v znení neskorších predpisov.

    V roku 1995 vydalo ministerstvo hospodárstva licencie na vývoz pšenice v objeme 849 552 ton, z toho bez odporúčania licenčnej komisie ministerstva pôdohospodárstva licencie na vývoz 614 802 ton pšenice, čo bolo v rozpore s § 1 ods. 2 vyhlášky 560/1991. Podľa článku IV bodu 3 štatútu licenčnej komisie ministerstva pôdohospodárstva rozhoduje o odporúčaní na udelenie licencie komisia, ktorej členom je i zástupca ministerstva hospodárstva. Podpis predsedu komisie potvrdzuje rozhodnutie komisie, ale nenahrádza rozhodovaciu právomoc licenčnej komisie. Z článku III ods. 6 a 7 štatútu komisie vyplýva, že jej rozhodnutie nemožno nahradiť rozhodnutím jej jednotlivého člena, a to ani rozhodnutím jej predsedu.

    Podľa štatistických údajov Ústrednej colnej správy sa v roku 1995 realizoval skutočný vývoz pšenice v objeme 622 134 ton. Podstatná časť udelených licencií bez odsúhlasenia licenčnou komisiou ministerstva pôdohospodárstva bola vydaná ministerstvom hospodárstva v II. polroku 1995, to je v období, keď odborníkom v tejto oblasti malo už byť zrejmé, že úroda obilia v roku 1995 nedosiahne pôvodne očakávané predpoklady a že môžu nastať problémy so zásobovaním vnútorného trhu. Nad rámec odsúhlasenia licenčnou komisiou ministerstva pôdohospodárstva odbor licenčno-registračný ministerstva hospodárstva celkove vydal v II. polroku 1995 licencie na vývoz 569,2 tis. ton pšenice, 11,6 tis. ton pšeničných otrúb a 71,8 tis. ton pšeničnej múky. Napriek rozhodnutiu licenčnej komisie ministerstva pôdohospodárstva dňa 3. 10. 1995, ktorej členom bol aj riaditeľ licenčno-registračného odboru ministerstva hospodárstva, pozastaviť vývoz obilia aj cez Štátny fond trhovej regulácie, po tomto termíne ministerstvo hospodárstva vydalo licencie na vývoz pšenice v množstve 333,4 tis. ton, z toho 121 tis. ton vývozcom kupujúcim zo zásob Štátneho fondu trhovej regulácie a 212 tis. ton vývozcom kupujúcim zo zásob štátnych hmotných rezerv.

    Obdobne postupovalo ministerstvo hospodárstva pri vydávaní licencie na vývoz pšeničnej múky, keď po 23. 11. napriek rozhodnutiu licenčnej komisie ministerstva pôdohospodárstva pozastaviť vydávanie súhlasu na vývoz vydalo 8 licencií na vývoz 4 190 ton pšeničnej múky. Zároveň bolo zistené predlžovanie platnosti úradných povolení a zvyšovanie vývozných množstiev bez súhlasu licenčnej komisie ministerstva pôdohospodárstva a bez uvádzania dátumu, kedy bolo predĺženie na vydanej licencii uskutočnené. Týmto konaním boli porušené príslušné ustanovenia vyhlášky 560/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

    V niektorých prípadoch ministerstvo hospodárstva opätovne vydalo úradné povolenia takým vývozcom, ktorým boli už v predchádzajúcom období vydané úradné povolenia na vývoz tovaru a po uplynutí platnosti ich v stanovenej lehote 15 dní nevrátili na ministerstvo hospodárstva. V týchto prípadoch si vývozcovia nesplnili povinnosť vyplývajúcu z ustanovení vyhlášky ministerstva hospodárstva číslo 315/1993 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška číslo 560/1991 Zb., pričom ministerstvo hospodárstva i napriek tomu vydalo ďalšie licencie.

    V kritickom období nedostatku obilia na trhu s obilím vláda Slovenskej republiky svojimi uzneseniami číslo 233 a 369/1996 operatívne prijala mimoriadne opatrenia a povolila postupné uvoľnenie určeného objemu obilnín zo zásob štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky.

    Vydávanie úradných povolení na vývoz podlieha správnym poplatkom. Pri ich vydávaní ministerstvo hospodárstva vydávalo súčasne platobné výmery, čo je v rozpore s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, podľa ktorých sa poplatky majú platiť vopred pred vykonaním úradného úkonu, a ak poplatky nie sú vopred zaplatené, správny úrad úkon nevykoná a konanie zastaví. Ministerstvo hospodárstva ďalej nezasielalo vydané platobné výmery na príslušný daňový úrad, hoci boli splatné do 15 dní na jeho účet, čím nebola zabezpečená kontrola úhrad správnych poplatkov. V roku 1995 neboli do príjmu štátneho rozpočtu poukázané výnosy zo správnych poplatkov za vydanie úradných povolení v celkovej výške 1 013 tis. Sk, čo predstavuje 22,6 % z hodnoty vydaných platných výmerov v roku 1995. Tento stav, žiaľ, pokračoval aj v I. štvrťroku 1996, keď nebolo uhradených celkove 75 630 Sk správnych poplatkov.

    Z podkladov poskytnutých správou štátnych hmotných rezerv vyplýva, že v roku 1995 bolo predaných zo zásob štátnych hmotných rezerv 348,1 tisíc ton pšenice. Štátne hmotné rezervy nevedú evidenciu, či predaná pšenica bola následne vyvezená do zahraničia, alebo zostala na domácom trhu. Z poskytnutých podkladov možno konštatovať, že pšenica bola odpredaná aj spoločnostiam, ktorým boli vydané licencie na jej vývoz. Celkove týmto firmám bolo zo zásob štátnych hmotných rezerv odpredaných 257 tisíc pšenice. Kúpne zmluvy uzatvorené na predaj uvedeného množstva pšenice uzatvorili štátne hmotné rezervy v období od januára do októbra 1995.

    Kontrola na Ústrednej colnej správe, teraz najnovšie Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, a na vybraných colniciach zistila nedostatky aj v práci colných orgánov. Boli zistené prípady, keď colné orgány povolili vývozy po ukončení platnosti úradných povolení alebo realizovaný vývoz nebol na úradnom povolení zaznamenaný, čím boli porušené ustanovenia vyhlášky číslo 550/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. V niektorých prípadoch pracovníci colníc použili nesprávnu metodiku evidencie, keď odpisovali vyvezené množstvo z limitu licencie a nevyvezený zostatok bol deklarovaný ako vyvezené množstvo. Zistené boli tiež prípady, keď v rozpore s platnými predpismi boli vykonané záznamy colných orgánov na kópiu licencie, a nie na originál, sčítacie chyby premietnuté zo štatistických údajov o vývozoch, ako aj prepisovanie a škrtanie údajov zaznamenaných na úradných povoleniach.

    Ako vidno, nedostatky sa vyskytovali v celom reťazci. Preto mi v závere dovoľte stručné zovšeobecnenie. Kontrola preukázala nespoľahlivosť súčasného systému ochrany vnútorného trhu pred nežiaducim vývozom strategických druhov tovarov a porušovanie všeobecne záväzných predpisov v licenčnom konaní. Nástroje regulácie vývozu obilnín formou odporúčania ministerstva pôdohospodárstva na udeľovanie úradných povolení a na ich vývoz sa ukázalo ako málo účinné. Nízka účinnosť mechanizmu ochrany vnútorného trhu pred nežiaducimi vývozmi bola spôsobená porušovaním celého radu právnych noriem a interných predpisov, absenciou systémovej kontroly celého procesu, ale aj nedostatočnou legislatívou.

    Výsledky kontroly uvedené v protokoloch Najvyššieho kontrolného úradu boli prerokované na kontrolovaných subjektoch, ktorým bolo uložené prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Opatrenia boli prijaté jednotlivými kontrolovanými subjektmi v stanovených termínoch. Prijaté opatrenia k výsledkom kontroly ministerstva pôdohospodárstva, ministerstva hospodárstva a Ústrednej colnej správy vecne i obsahovo zodpovedajú požiadavkám na zamedzenie opakovania zistených nedostatkov na jednotlivých kontrolovaných subjektoch.

    Na colnom riaditeľstve boli okrem prijatých opatrení vydané rozhodnutia generálneho riaditeľa na základe našej druhej rýchlikovej kontroly v prístave Komárno na zamedzenie nezákonného vývozu a sprísňuje sa fyzická kontrola tovaru pri vývoze. Vychádza to z toho, že sa stávajú prípady, že sa deklaruje niečo iné a niečo iné je obsahom lode alebo vagónu, alebo nákladného vozidla.

    Zároveň bol vydaný Ústredným colným riaditeľstvom pokyn na sprísnenie kontroly vydaných úradných povolení colnými orgánmi. Správy o plnení prijatých opatrení boli zaslané na Najvyšší kontrolný úrad v stanovenom termíne s výnimkou ministerstva hospodárstva, ktoré túto povinnosť napriek urgencii do dnešného dňa nesplnilo.

    Najvyšší kontrolný úrad vypracoval z kontrol súhrnnú správu, ktorú odstúpil v súlade s ustanoveniami zákona číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade v mesiaci júni 1996 Národnej rade Slovenskej republiky a predsedovi vlády Slovenskej republiky s odporúčaním vláde Slovenskej republiky prijať systémové a legislatívne opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a zabránenie opakovaniu nežiaducich vývozov. Z odporúčaní Najvyššieho kontrolného úradu spomeniem niektoré.

    Odporúčali sme stanoviť jednoznačne legislatívne postavenie, kompetencie, zodpovednosti a povinnosti všetkých účastníkov licenčného konania. Uložiť povinnosť stanovenia a neprekročenia vývozných limitov ministerstvom pôdohospodárstva a tieto štvrťročne aktualizovať. Stanoviť kritériá na udeľovanie licencií. Nemalo by sa stávať, že podnikateľské subjekty dostanú nové licencie bez toho, aby mali vyrovnané záväzky voči štátu, voči fondu, voči komisii z minulého obdobia. Licencie na vývoz komodít rezortu pôdohospodárstva vydávať na ministerstve pôdohospodárstva a centrálnu evidenciu vydaných licencií viesť na ministerstve hospodárstva. Ďalej zvážiť potrebu zvýšenia minimálneho limitu stavu zásob hmotných rezerv pšenice aspoň na dvojnásobok doterajšieho limitu. Pri nedodržaní podmienok vývozov zo strany vývozcov prijať právnu normu na možnosť ich sankcionovania. Neudeľovať licencie vývozcom, ktorí nevrátili už skôr vydané licencie, neuhradili správne poplatky a neuhradili platby za odobraný tovar zo zásob Štátneho fondu trhovej regulácie a štátnych hmotných rezerv.

    Vláda Slovenskej republiky sa vývozmi obilia zaoberala na svojom zasadaní dňa 13. 8. 1996, uznesením číslo 538 prijala účinné opatrenia smerujúce do oblasti legislatívy a uložila ministrovi vnútra Slovenskej republiky odstúpiť výsledky kontroly vývozov obilia orgánom činným v trestnom konaní. Tieto orgány by mali objasniť mieru zavinenia jednotlivých inštitúcií a jednotlivcov v celom konaní. Správu o výsledku kontroly a príslušné protokoly odstúpil Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky už v júli 1996 orgánom činným v trestnom konaní, teda prezídiu Policajného zboru Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, ktoré podľa našich informácií v uvedenej veci začali vyšetrovanie.

    Na záver chcem uviesť, že s prihliadnutím na závažnosť a dôležitosť záujmov štátu v tejto oblasti Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky bude v ďalšom období sledovať vývoj hlavne v realizácii prijatých opatrení a ich účinnosti na dosiahnutie žiaduceho a spoľahlivého stavu.

    A nakoniec mi dovoľte, panie poslankyne, páni poslanci, uviesť na správnu mieru niektoré nejasnosti týkajúce sa prerokúvania správy o výsledku kontroly vo vláde Slovenskej republiky. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky ako nezávislý kontrolný orgán neprerokúva výsledky kontrol vo vláde, ale odstupuje správy v zmysle § 20 zákona číslo 39/1993 Z. z. predsedovi vlády za účelom prijatia opatrení na vykonanie nápravy. Vláda Slovenskej republiky prerokúvala v zmienenom čase správu z kontroly trhu s obilím, ktorú vykonal kontrolný odbor Úradu vlády, ktorá bola takmer totožná s našimi zisteniami. Opatrenia, ktoré vláda Slovenskej republiky prijala, zodpovedajú nápravným opatreniam, ako aj represívnym opatreniam vyvodenia trestnoprávnej zodpovednosti osôb za porušovanie právnych noriem.

    Týmto vysvetlením reagujem na uznesenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, ktorý ma žiada o predloženie správy o kontrole a aké opatrenia k zisteniam prijal Najvyšší kontrolný úrad.

    To, čo som vám tu uviedol, je len veľmi stručný výťah z tých protokolov. Ešte by som chcel doplniť - boli tu požiadavky predložiť všetky protokoly. Nie je to žiadna tajnosť voči parlamentu, ale to má také množstvo príloh, čo by sa asi v jednom dni nedalo fyzicky zvládnuť. Prosím, znova potvrdzujem, poslanci, ktorí majú záujem o detailnejšie prílohy týchto protokolov, môžu do nich nahliadnuť, sú hocikedy k dispozícii na Najvyššom kontrolnom úrade. Mnohí poslanci to využili, tak prosím, keby mal niekto záujem aj o detaily, môže ich dostať, ale nepovažujem za potrebné, aby z každého bola takáto hŕba papierov, je to iracionálne, ale keď si to budete želať, prosím, splníme to.

    Ďakujem za vám za pozornosť.

  • Ďakujem predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu pánu Balejíkovi. Teraz prosím pána ministra hospodárstva, aby podal správu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som konštatoval, že na zasadaní vlády dňa 13. augusta bolo prijaté uznesenie pod číslom 538, ktoré konštatuje, že správa o kontrole trhu s obilím za rok 1995 a I. štvrťrok 1996 bola vzatá na vedomie, a uznesenie zároveň ukladá ministrovi hospodárstva v spolupráci s ministrom pôdohospodárstva vypracovať a predložiť na rokovanie vlády návrh novelizácie zákona číslo 42 o hospodárskych stykoch so zahraničím v znení neskorších predpisov, ďalej vykonávacej vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky číslo 302 o podmienkach udeľovania úradného povolenia na dovoz a vývoz tovaru a služieb v znení neskorších predpisov, zákona Slovenskej republiky číslo 270 o Štátnom fonde trhovej regulácie Slovenskej republiky v poľnohospodárstve v znení neskorších predpisov a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 347 o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, aby bola legislatívne jednoznačne vymedzená rozhodovacia kompetencia Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky pri udeľovaní úradných povolení na dovoz a vývoz tovaru v rozsahu nomenklatúry poľnohospodárskych, potravinárskych a lesníckych výrobkov. Toto má byť uskutočnené do 30. novembra 1996.

    Zároveň je uvedené, že ministrovi vnútra sa ukladá, aby postúpil orgánom činným v trestnom konaní správu vrátane ostatných materiálov a preskúmal trestnú zodpovednosť osôb za porušovanie povinnosti prevádzky organizácie. Pretože v predchádzajúcom bolo konštatované, že následne na vykonanie kontroly Najvyšším kontrolným úradom príslušné ministerstvá prijali vlastné opatrenia, dovoľte mi ešte, aby som vás informoval aj o tom, že pán Ducký dňa 14. 6. vydal v pôsobnosti ministerstva hospodárstva príkaz pod číslom 6, ktorý konštatuje, že na základe kontroly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky vykonanej na licenčno-registračnom odbore Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v čase od 15. 4. do 17. 5. v nadväznosti na zistené nedostatky uvedené v protokole o výsledku kontroly uložil vykonať personálne a organizačné zmeny na licenčno-registračnom odbore v termíne do 30. augusta. Ďalej je potrebné pravidelne mesačne predkladať vedúcemu úradu ministerstva hospodárstva zoznam vydaných licencií s povinnosťou následnej kontroly dodržiavania príslušných predpisov.

    Ďalším opatrením je odporučiť ministerstvu pôdohospodárstva, aby účastníkmi licenčného konania okrem zástupcov ministerstva hospodárstva a ministerstva pôdohospodárstva bol vždy i zástupca Štátneho fondu trhovej regulácie a zástupca Správy štátnych hmotných rezerv. Ďalej je potrebné aktualizovať podpisový poriadok ministerstva hospodárstva vo väzbe na rozsah podpisového oprávnenia riaditeľa licenčnoregistračného odboru a riaditeľa sekcie obchodnej politiky.

    Takže z predloženého vyplýva, že v ďalšej práci je pre mňa záväzné a očakávam správu orgánov činných v trestnom konaní, ak by som hodlal vykonávať ďalšie pokračovanie.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi hospodárstva.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Mám dve prihlášky. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Filkus. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Z obidvoch vystúpení som sa dozvedel - a teraz budem aj citovať, je to v správe o kontrole trhu s obilím za rok 1995 a I. štvrťrok 1996, to je ten materiál, ktorý má číslo 498 -, že na základe uznesenia vlády, podčiarkujem, uznesenia vlády z 2. 4. 1996 sa uložilo vykonať kontrolu na trhu s obilím odboru kontroly Úradu vlády a Najvyššiemu kontrolnému úradu. Na tej istej strane sa však píše: Postup neštátnych právnych subjektov, ktoré obilniny v roku 1995-1996 vyvážali, nemohol Úrad vlády skontrolovať, pretože v zmysle zákona Národnej rady o kontrole v štátnej správe nemá na ich kontrolu kompetencie.

    Otázka: Prečo vláda splnomocňovala kontrolný odbor Úradu vlády, keď podľa zákona, ktorý citujete, na to nemala inštitúcia kompetencie, aby kontrolovala. Napríklad keď si zoberieme pšenicu, pšeničnú múku, pšeničné otruby, tam prevažovali tie, ktoré nemali charakter štátnych podnikov. Rozumeli ste mi?

  • Porucha mikrofónu.

  • Som na mieste pána Bugára. Ešte raz v rýchlosti. Vláda rozhodla, že na kontrole sa zúčastní aj odbor Úradu vlády spolu s Najvyšším kontrolným úradom. Súčasne vláda už vopred vedela, že tento odbor nemôže kontrolovať tieto subjekty, citujem, pretože v zmysle zákona 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe nemá na ich kontrolu kompetencie. A v oblasti pšenice, pšeničnej múky, pšeničných otrúb prevažovali práve tie, ktoré nemajú nič spoločné so štátnymi podnikmi. Toto by som rád vedel, prečo sa to stalo.

    Teraz pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu hovoril aj o priestupkoch v oblasti správnych poplatkov za licencie. Hovoril o tom, že vlastne to, čo našiel Najvyšší kontrolný úrad a kontrolný odbor Úradu vlády, je skoro totožné. Ale pýtam sa, druhá otázka: Prečo na tých 1 130 tisíc správnych poplatkov, ktoré vyrubilo ministerstvo hospodárstva, neprišiel aj kontrolný orgán Úradu vlády? Alebo ako je vôbec možné? Veď kontrolný inštitút alebo inštitúcia Úradu vlády musí vedieť, že ak ide o správne poplatky, to je oblasť niekoho iného ako ministerstva hospodárstva. Čiže od začiatku nie sú mi jasné tieto zadania.

    Veľmi pekne by som prosil na tieto otázky odpovedať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Koncoš vystúpi v rozprave. Pripraví sa pán Dzurinda.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, milé kolegyne, vážení kolegovia,

    myslím, že niet sporu o tom, že obilie je z hľadiska rozvoja poľnohospodárstva, ale i z hľadiska potravinovej bezpečnosti štátu strategickou plodinou. Hodnota ročnej produkcie vo finančnom vyjadrení predstavuje 11 až 12 mld korún a značnou mierou rozhoduje o prosperite výrobcov i spracovateľov tejto suroviny. Ako sa máme možnosť presvedčiť, aj o prosperite obchodných organizácií či osôb stojacich v ich pozadí. Prečo vlastne rokujeme opäť o obilí, keď len minulý týždeň bola na programe schôdze Národnej rady Slovenskej republiky Zelená správa. Dôvod je prostý. Obilia, najmä kŕmneho, je na Slovensku nedostatok. Príčiny sú dve.

    Musíme si priznať, že výroba obilia vrátane kukurice na zrno každoročne klesá. Ak dovolíte porovnanie s rokom 1989, keď sa na Slovensku vyrobilo 4 249 tisíc ton obilnín, v roku 1993 len 3 152 tisíc, 74 %, v roku 1994 3 700 tisíc, 87 % východiskového roku, v roku 1995 3 490 tisíc a tohoročná očakávaná produkcia je 3 401 tisíc, teda na úrovni 80 % roku 1989. Príčiny sú známe. Je to hlavne nedostatok peňazí na osivá, výživu a ochranu rastlín, spôsobujúci nekvalitné založenie úrody a aj starnúca technika na prípravu pôdy, sejbu a zber.

    Objektívne treba povedať, že aj takáto znížená výroba na výživu obyvateľstva a aj na potreby živočíšnej výroby postačuje, postačuje na kŕmenie hospodárskych zvierat, ale len preto, že ich stavy poklesli ešte prudšie ako výroba obilia. Lepšie povedané, postačovala by, keby nebolo druhej príčiny, a to je obchod či skôr nadmerný vývoz mimo územia republiky a doslova neporiadok v obchode s obilím. A to napriek tomu, že už v júli 1991 bol prijatý zákon číslo 270 o Štátnom fonde trhovej regulácie Slovenskej republiky v poľnohospodárstve, novelizovaný v roku 1992 a opäť v roku 1993. Napriek tomu, že pre obilie ako prvú komoditu bol na Ministerstve pôdohospodárstva Slovenskej republiky v spolupráci so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou vypracovaný trhový poriadok a že na vydávanie licencií na vývoz bola dohoda medzi Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky už v roku 1993 a v roku 1994 bola na ministerstve pôdohospodárstva zriadená osobitná tzv. licenčná komisia na posudzovanie žiadostí o udelenie úradného povolenia na dovoz a vývoz vybraných komodít rezortu pôdohospodárstva, ktorej členom je okrem iného aj zástupca ministerstva hospodárstva.

    Napriek tomu, že licenčná komisia na svojom zasadnutí už 2. augusta 1995 rozhodla jednotlivé žiadosti na vývoz obilnín riešiť až po 15. auguste 1995 a rozhodla, že pokiaľ nebude zbilancovaná úroda obilia a nebudú zabezpečené potreby spracovateľského priemyslu, nie je možné rozhodovať o vývozných licenciách. Toto rozhodnutie opätovne potvrdila 8. 9. 1995. 19. 9. 1995 prijala licenčná komisia opatrenie, citujem: "Za súčasného stavu a dostupnej bilancie neudeľovať licencie na vývoz obilia, vývoz realizovať len cez Štátny fond trhovej regulácie, zistiť kalkuláciu na cenu múky." Konečne 3. októbra 1995 licenčná komisia k vývozu obilia prijala záver, podľa ktorého, opäť citujem: "Vývoz obilia cez Štátny fond trhovej regulácie treba v súčasnom období pozastaviť a o ďalšom vývoze bude rozhodnuté po porade dňa 5. 10. 1995 so zástupcami Zväzu mlynárov a Poľnonákupu."

    Napriek týmto a ďalším opatreniam sa podľa údajov Ústrednej colnej správy Slovenskej republiky v skutočnosti za rok 1995 vyviezlo spolu 1 038 000 ton obilia, teda približne 30 % priemernej ročnej výroby, obilia všetkých druhov vrátane výrobkov z obilia, z toho pšenice a výrobkov z nej 717 tisíc ton, a za IV. štvrťrok 1995, teda po rozhodnutí o pozastavení ďalšieho vývozu, 331 tisíc ton pšenice a výrobkov z nej a 113 tisíc ton ostatného obilia a výrobkov z neho. V I. štvrťroku 1996 sa ešte vyviezlo 35 tisíc 981 ton ostatného obilia, pšenice a výrobkov z nej ďalších 13 176 ton.

    Domnievam sa, že práve prijatie zásady, že licencie na vývoz obilia na základe zmlúv uzatvorených so Štátnym fondom trhovej regulácie a štátnymi hmotnými rezervami sa budú vydávať bez prerokovania v licenčnej komisii, je jednou z hlavných príčin vyprázdnenia skladov obilia. Osobne vidím príčinu aj v tom, že z ministerstva pôdohospodárstva sa už v máji a júni 1995 objavovali správy o takmer rekordných očakávaných úrodách obilnín a predpokladala sa úroda na úrovni 3 991 tisíc ton. Ako som spomínal, skutočná úroda bola 3 490 tisíc ton, teda o celých 500 tisíc ton nižšia. Aj tu platí, že v poľnohospodárstve platí len to, čo je už konečné, teda tá úroda, ktorá je v sklade. Treba si uvedomiť, že napríklad aj v roku 1996 vplyvom počasia ešte žatva na severnom a východnom Slovensku nie je ukončená a že obilie, ktoré sa zberá teraz, sa zberá len s tretinovými úrodami oproti tomu, čo bolo na koreni ešte pred mesiacom.

    Mojím záujmom nie je hľadať príčiny a už vôbec nie, obrazne povedané, stínať hlavy. Predsa len musím povedať, že hlavnou príčinou je nezodpovednosť zodpovedných, neúcta pracovníkov a funkcionárov vrcholných orgánov štátnej správy k zákonom tejto republiky a dokonca k vlastnej práci, pretože sa nerešpektovali interné dokumenty, ktoré sami vypracovali. Chcem len dodať, že takáto vrcholná nezodpovednosť ohrozuje potravinovú bezpečnosť štátu, ba dokonca ohrozuje podstatu štátu.

    Problémy vznikli ani nie tak v zásobách a zásobovaní potravinárskym obilím a výrobkami z neho, problémy vznikli a pretrvávajú v zásobovaní kŕmnym obilím pri raste jeho ceny v súčasnom období na 4 000 až 4 200 Sk za tonu, teda takmer na úroveň domácej ceny potravinárskeho obilia. Problémy môžu vzniknúť následne v raste cien chleba, múky a cestovín, ale aj v raste cien potravín živočíšneho pôvodu. Problémy môžu vzniknúť v udržaní stavov hospodárskych, najmä monogastrických zvierat a v udržaní aj tak biednej úžitkovosti a nízkej intenzity ich chovu. Môže sa dôvodiť, že rast cien obilia prispeje k zlepšeniu dôchodkovosti poľnohospodárov. Áno, v tomto období možno, ale v roku 1995 boli ceny výrobkov za potravinársku pšenicu len okolo 3 500 Sk, dokonca Štátny fond trhovej regulácie nakupoval len za 3 350 Sk za tonu. Zisky z obchodu s obilím teda neprúdili do kasy pestovateľov, ale do vrecák obchodných firiem a obchodníkov. Neobviňujem ich, ani im nezávidím, pretože každý obchodník má záujem na čo najväčšom zisku. Myslím, že ani nie je podstatné, ktoré firmy obchod s obilím realizovali. Pravda potiaľ, kým sa neobjavia nitky spájajúce štátnych úradníkov s týmito obchodnými spoločnosťami alebo kým nejde vyslovene o špekulačné obchody s neopodstatneným ziskom, pri ktorých obilie často ani nezmení, neopustí sklad, len v priebehu dňa jedného či dvoch majiteľov. A to je už práca pre Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, ale možno aj pre orgány činné v trestnom konaní.

    Mám záujem, a iste nie som sám, aby rezorty a inštitúcie zodpovedajúce za zásobovanie vnútorného trhu s potravinami prijali také opatrenia, ktoré zabránia anarchii v obchode s takou strategickou komoditou, akou obilie je. Napriek opatreniam, o ktorých sme informáciu dostali jednak od pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu i od pána ministra hospodárstva, sa domnievam, že treba prehodnotiť aj pôsobenie štátnych hmotných rezerv na trhu s obilím a vzájomný vzťah štátnych hmotných rezerv a Štátneho fondu trhovej regulácie.

    Treba už konečne doriešiť pôsobnosť verejných skladov, len podotýkam, že túto myšlienku rozpracovala Poľnohospodárska banka už v roku 1994. Treba sa vrátiť aj k myšlienke Slovenskej obilnej komory, ktorá zanikla po krátkom čase svojej existencie. Treba dopracovať tok informácií o úrodách a zdrojoch obilnín, treba prehodnotiť nástroje na dotačnú politiku rezortu na podporu výroby obilnín vrátane proexportnej politiky, pri dôslednom zabezpečovaní potrieb domáceho trhu vrátane potrieb kŕmneho obilia.

    Ak dovolíte, vrátim sa k Štátnemu fondu trhovej regulácie a k obchodnej politike, ktorú táto inštitúcia robí teraz. Pri nákupe z úrody obilia 1996, vtedy, keď sa ceny na trhu potravinárskej pšenice pohybovali na úrovni nad 4 000 Sk a dnes je to už nad 4 500 Sk za tonu, Štátny fond trhovej regulácie vyhlásil nákupnú cenu 3 500 Sk s príplatkom 200, neskôr sa tento príplatok zvýšil o ďalších 200 Sk, teda dnes sa pokúša Štátny fond trhovej regulácie nakúpiť tonu potravinárskeho obilia, potravinárskej pšenice, za 3 900 Sk. Ide, pravda, o nákup obilia, na ktoré poskytol fond zálohu na nákup obilia. Pochopiteľne, pestovatelia radšej odstúpili od zmluvy, prípadne aj vrátili zálohu, ktorú dostali od Štátneho fondu trhovej regulácie na jar tohto roku. Fond trhovej regulácie, resp. jeho vedenie, sa nemôže takto čudovať, že z očakávaného nákupu na štátny intervenčný nákup 400 tisíc ton potravinárskej pšenice sa do dnešného dňa nakúpilo len 165 tisíc ton a z 20 tisíc ton raže len 2 500 ton.

    Keď sa nedarí realizovať nákup za túto podstatne nižšiu cenu, aká je na voľnom trhu, prichádza rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky neposkytnúť dotácie tým, ktorí nesplnili zmluvu voči Štátnemu fondu trhovej regulácie. Domnievam sa, že nejde o nič iné ako o typicky mocensko-ekonomický nátlak štátu na výrobcu. Za zmienku stojí spôsob predaja obilia zo Štátneho fondu trhovej regulácie pre spracovateľské či obchodné organizácie často bez organizovania verejnej súťaže, akýmsi čudným výberovým spôsobom zvýhodňujúcim vybrané firmy oproti firmám iným. Nejde o nič iné ako o vytváranie podmienok na nekalú súťaž, a to z pozície vrcholových orgánov štátu.

    Vzhľadom na to, ako som spomínal, že podľa môjho názoru treba niektoré opatrenia, najmä na ministerstve pôdohospodárstva, dopracovať, ale aj vzhľadom na to, že by malo byť naším záujmom prispieť k tomu, aby sa podobná situácia ako v roku 1995 a v I. štvrťroku 1996 neopakovala, navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, teda navrhujem, aby sa k Správe o kontrole trhu s obilím za rok 1995 a I. štvrťrok 1996 prijalo toto uznesenie:

    Národná rada Slovenskej republiky

    A. Žiada vládu Slovenskej republiky uložiť Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky vypracovať komplexné opatrenia na reguláciu trhu s obilím.

    B. Poveruje

    1. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo systematicky kontrolovať dodržiavanie prijatých opatrení.

    2. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov preveriť vzťah štátnych funkcionárov k obchodným spoločnostiam obchodujúcich s obilím v roku 1995 a 1996.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Nech sa páči, pán poslanec Dzurinda. Pripraví sa pán Ducký.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia,

    prerokúvané správy poukazujú na veľké množstvo chýb a nedostatkov, a to tak legislatívnych, ako aj organizačných a praktických, ku ktorým v sledovanom období došlo na strane ministerstva pôdohospodárstva, ministerstva hospodárstva, licenčnej komisie a inde. Správy svedčia o veľkom neporiadku na ústredných orgánoch štátnej správy. Závery zistení však často nie sú adekvátne týmto zisteniam. Chcel by som ilustrovať toto tvrdenie na stranách 16 a 17 správy, ktorú predniesol pán minister hospodárstva, kde je opisovaný príklad udelenia vývoznej licencie pre firmu CAUTION, spol. s r. o., Pezinok, vývoznej licencie na pšenicu v celkovom objeme 80 tisíc ton. Ten prípad je taký "fajnový" tým, že sprostredkovateľ - firma CAUTION - nakupovala pšenicu po 2 850, resp. po 3 000 Sk za tonu, ale predávala ju po 3 400 Sk za tonu.

    Krátko odcitujem, o čo tam išlo: "Je potrebné zdôrazniť, že realizácia obchodnej transakcie medzi Správou štátnych hmotných rezerv, CAUTION, spol. s r. o., a konečným odberateľom Poľnonákup, Rovinka, a. s., sa uskutočnila v mieste pôvodného uskladnenia zdrojov Správy štátnych hmotných rezerv v Galante so zhodným termínom plnenia zmlúv k 31. marcu 1996 bez pohybu príslušného tovaru. Vzhľadom na to, že nedošlo k ďalším ekonomicky oprávneným nákladom zvýšením ceny o 400, resp. 550 Sk na tonu, dosiahla sprostredkovateľská firma CAUTION, spol. s r. o., neprimeraný zisk." Teda po slovensky povedané, tovar sa nehýbal, reálny biznis sa nekonal, ale koruny tiekli a niekto na tom zarábal. Správa píše veľmi kulantne - priatelia, počúvajte: "Takýmto postupom vzniká dôvodné podozrenie, že sprostredkovateľská firma porušila cenové predpisy o cenách v znení neskorších predpisov, keď získala neprimeraný finančný prospech predajom za dohodnutú cenu zahrnujúcu neprimeraný zisk k ekonomicky oprávneným nákladom." Toľko citát.

    Správu predkladá predseda vlády. Mal by v nej jasne povedať, čo s takýmto zistením ďalej. Ja si myslím, že takéto formulácie sú nielen kulantné, ale absolútne nedotiahnuté do konca. A zároveň sa pýtam, či štátni úradníci nechali firmu CAUTION, spol. s r. o., urobiť takýto tieňový biznis len tak z dobrej vôle. Podozrenie korupcie je tu očividné. Dodávam, že vzniká nielen, ako sa píše v správe, dôvodné podozrenie z neoprávneného zisku, ale že vzniká aj dôvodné podozrenie z korupcie štátnych úradníkov. Správa je neúplná. Nech teraz tu prehovorí generálny prokurátor.

    Podobných nedotiahnutých záverov je v dokumente viac. Ako sa hovorí, chýba koncovka. Otázka znie prečo.

    Dovoľte mi však, aby som vo svojom vystúpení poukázal ešte na ďalšiu oblasť, ktorá si pri posudzovaní problematiky trhu s obilím vyžaduje pozornosť a o ktorej správa o kontrole trhu nehovorí. V nedávnych dňoch počas rokovania ekonomických ministrov v Piešťanoch som navštívil ministerstvo hospodárstva s cieľom zistiť, či nedošlo k neoprávnenému vydaniu licencie na vývoz obilia v minulých dňoch. Mal som na to konkrétne indície. Zistil som, že skutočnosť, či licencia bola alebo nebola vydaná, na ministerstve hospodárstva nie je možné zistiť. Jednoducho nejestvuje centrálna evidencia udeľovaných licencií. Licenčné tlačivá nie sú zúčtovateľnými ani prísne evidovanými tlačivami. Vrcholným pánom je tu úradník so svojou pečiatkou. Keď som chcel vidieť, aké licencie udelil, pozýval ma k svojmu počítaču, akoby počítač evidoval aj jeho prípadné mimopočítačové aktivity. Na vyplnenie licenčného tlačiva stačí písací stroj a pečiatka.

    Keď som vyjadril svoje sklamanie z toho, že informácie o udelenej licencii nemôžem ani potvrdiť, ani vyvrátiť, poradili mi, aby som sa obrátil na počítačový systém Colného riaditeľstva a hľadal, či k nejakému vývozu obilia v posledných dňoch nedošlo. Takéto sledovanie je však nepochybne časovo náročné. A nakoniec, medzi časom vydania licencie a časom realizovania vývozu môže ubehnúť i dlhšie obdobie. Ako sa narába v oblasti predlžovania platnosti licencií, môžete sa tiež v správach presvedčiť. Rovnako som pochopil, že na ministerstvo hospodárstva sa vracia časť colnej dokumentácie, ktorá je vedená pri exporte tovaru do cudziny.

    Istým spárovaním informácií prichádzajúcich z colných priechodov a informácií z odboru licencií ministerstva hospodárstva je azda možné akú-takú kontrolu vykonávať. Jej úplnosť je však otázna, a keďže ide opäť o úradníkov, navyše z toho istého ministerstva, aj diskutabilná.

    Vážený pán minister hospodárstva, počas mojej návštevy vášho ministerstva som ocenil snahu vedúceho úradu vášho ministerstva dopátrať sa v čase vašej neprítomnosti skutočných vecí a pravdy. Usiloval sa vyhovieť mi pri overení požadovaných údajov. Myslím si však, že bol nakoniec rovnako sklamaný, ako som bol sklamaný ja. Preto využívam túto príležitosť a obraciam sa na vás s podnetom zabezpečiť eliminovanie možného zneužitia vydania vývozných licencií, ale aj eliminovania javu, ktorý tu opisuje napríklad správa Najvyššieho kontrolného úradu na strane 4, kde sa uvádza, že bola zistená nedostatočná evidencia prijatých a odsúhlasených žiadostí o udelenie licencie, neprehľadné vedenie záznamov z rokovaní, potvrdzovanie odsúhlasených žiadostí na viacerých fotokópiách, čo v konečnom dôsledku umožňovalo vydať licencie na vyšší objem tovaru, než aký odsúhlasila licenčná komisia.

    Myslím, že je možné jednoduchými administratívnymi opatreniami zabezpečiť, že každá vydaná licencia bude identifikovateľná na jednom mieste ministerstva hospodárstva. Na tomto mieste môže byť kedykoľvek a kýmkoľvek zistiteľné, kedy, kto a komu licenciu vydal. Stačí viesť napríklad centrálny zošit nálepkových známok, ktoré budú vzostupne číslovateľné. Každá licencia bude musieť byť opatrená takouto známkou. Bez licencie opatrenej takouto známkou colník vývoznú zásielku cez štátnu hranicu neprepustí. V centrálnej knihe nálepkových známok bude vždy podchytené, kto, kedy a na akú licenciu si takúto známku vyžiadal.

    Vážený pán minister hospodárstva, presvedčil som sa, že môžete vo svojom úrade prispieť k tomu, aby systém vydávania vývozných licencií bol nielen prehľadnejší, ale zároveň aby vylučoval možnosť korupcie. Nemôžem si totiž pomôcť, ale správy hovoria o tom istom - o zlyhaní fungovania štátnych úradníkov. Neplnili si svoje povinnosti na ministerstve hospodárstva, neplnili si svoje povinnosti na ministerstve pôdohospodárstva, na Správe štátnych hmotných rezerv, na Štátnom fonde trhovej regulácie, v licenčnej komisii. Nedodržiavali právne normy, ani svoje vlastné rozhodnutia. Vyvoláva to nástojčivú otázku: prečo? Na túto otázku nedáva odpoveď ani jedna z prerokúvaných správ. Nedáva odpoveď, ani túto odpoveď nehľadá. Obávam sa, že je to preto, lebo na úradoch vládne korupcia. Aj keď sa o tom v správach nehovorí, z oboch správ dýcha na človeka korupcia štátnych úradníkov.

    V lete som sa presvedčil, navštívil som mnoho pôdohospodárskych usadlostí, viacero družstiev i súkromne hospodáriacich roľníkov, že poľnohospodári vyrábajú v podmienkach veľkej neistoty, s nedostatkom peňazí, so starými strojmi i starými dlhmi. Dnes sa presviedčam, že na ich biede parazitujú priekupníci i štátni úradníci. Verím, pán minister hospodárstva, že možnosť korupcie na ministerstve hospodárstva eliminujete, či už spôsobom, aký som vám ponúkol, alebo iným spôsobom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Dzurindovi. Nech sa páči, pán poslanec Ducký. Pripraví sa pán Rosival.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte k tejto kauze vyjadriť sa i mne, i keď už z poslaneckého miesta, samozrejme s tým, že po dobu trvania svojej funkcie zodpovednosť patrí a padá i na moje plecia. Nie je mojím cieľom dnes z tohto miesta obhajovať ani úradníkov, ani tých, ktorí si neplnili povinnosti. Samozrejme, bol by som veľmi rád, keby zistenia boli objektívne a odhaľovali pravé príčiny, ktoré viedli k danému stavu.

    Áno, ministerstvo hospodárstva je podľa dohody so Svetovou obchodnou organizáciou jediným miestom na vydávanie licencií tak, aby podnikateľské subjekty nemuseli behať z úradu na úrad, pretože sa tam vydávajú licencie na všetky komodity, ktoré podliehajú licenčnému konaniu. Ale vecná zodpovednosť a rozhodnutie o tom, či danú komoditu vyviezť alebo nevyviezť, prináleží príslušnému rezortu, ktorý ju obhospodaruje na základe kompetenčného zákona. Keď hovoríme o obilí, tak, samozrejme, je to ministerstvo pôdohospodárstva. Keď ono dospeje k názoru, že je prebytok, tak sa spustí mechanizmus a ministerstvo hospodárstva zodpovedá vláde i parlamentu, aby sa toto obilie nedostalo tam, kde ono nepatrí, to znamená, trebárs do štátov, ktoré podporujú terorizmus a kde sme medzinárodnými uzanciami zaviazaní, že nebudeme s takýmito štátmi obchodovať. Všetko ostatné z hľadiska množstva a dokonca i komu je mimo ministerstva hospodárstva.

    Dovoľte mi niekoľko poznámok a zistení zo správy, či už Najvyššieho kontrolného úradu alebo kontrolného odboru Úradu vlády. V roku 1995, máme tam malú diferenciu, okolo 20 tisíc ton, boli vydané vývozné licencie spolu na 828,8 tisíc ton obilia. Z toho na 614 tisíc ton boli vydané licencie na základe podpisu predsedu licenčnej komisie. Keď som udrel na úradníkov, prečo nerozporovali dikciu v protokole o výsledku kontroly, kde je napísané, citujem: "V priebehu roku 1995 bolo pre žiadateľov o vývoz uvoľnených zo Štátneho fondu trhovej regulácie a štátnych hmotných rezerv celkove 614 802 ton pšenice. Na uvedené množstvo boli ministerstvom hospodárstva vydávané úradné povolenia iba na základe pečiatky a súhlasu predsedu licenčnej komisie Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky na príslušnej žiadosti o udelenie licencie na vývoz." Po návrate z dovolenky, keď som zistil tú hrôzu, čo sa tu diala, asi náhodne, že som bol práve na dovolenke - chcem veriť, som udrel na príslušných úradníkov, prečo to nie je odvolávka, reakcia na slovíčko iba. Odpoveď: Aké iba?

    Dovoľte mi druhú citáciu. Štatút komisie Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky na posudzovanie žiadostí o udelenie úradného povolenia na dovoz a vývoz vybraných komodít rezortu pôdohospodárstva. Štatút komisie nadobudol účinnosť dňa 1. mája 1994. Aká symbolika! Deň oslavy pracujúcich. Minister Koncoš. Pod bodom 3 na strane 3 citujem: "Návrh na udelenie licencie potvrdzuje podpisom predseda komisie." Na 614 802 ton boli návrhy na udelenie licencie potvrdené predsedom komisie a úradníkom ministerstva hospodárstva ostala povinnosť opečiatkovať tieto návrhy a tým, ktorým boli udelené, vydať papier na vývoz. Pokračoval som ďalej. Komunikoval som s úradníkom, ktorého poznám 30 rokov a predtým som mu oznámil, že ho prepúšťam zo svojich služieb. Myslím, že pán minister Česnek rozhodol, že odchádza aj z úradu. Argument bol jednoduchý z mojej strany. Predali zápas a mlčali.

    Hovorím, kde je rozdiel do 828 tisíc ton - 213,9 tisíc tony. Je to vývoz zo Štátneho fondu trhovej regulácie a zo štátnych hmotných rezerv. Hovorím, prečo ste to vyviezli bez licenčnej komisie? Odpoveď: Aké bez? Citujem z materiálu ministerstva pôdohospodárstva, Bratislava, marec 1996, Analýza zdrojov obilnín z úrody roku 1995 a jeho užitia do novej úrody. V prílohe 3, situácia pred zberom úrody v roku 1995, dovoľte citáciu. Unavujem, ale nedá sa nič robiť. "Okrem toho bola prijatá zásada realizovať vývoz zo zásob Správy štátnych hmotných rezerv v Slovenskej republike a Štátneho fondu trhovej regulácie Slovenskej republiky na základe podpísaných zmlúv bez ingerencie ministerstva hospodárstva." Kto prišiel s podpísanou zmluvou, úradníci na ministerstve hospodárstva mali jedinú šancu - potvrdiť licenciu. "Na základe toho boli udelené licencie na zmluvy štátnych hmotných rezerv a Fondu trhovej regulácie v objeme 275 400 tisíc ton s termínom plnenia do 31. 12. 1995." Nebolo vydaných 275 tisíc ton, ale 213 tisíc.

    Opakujem, nie je to obhajoba úradníkov na ministerstve hospodárstva, je to len určitý pokus uviesť veci na správnu mieru. Či boli v komplote, alebo neboli, dúfam, že zistia orgány činné v trestnom konaní. Ale zodpovednosť za to, čo sa udialo, ako minister a za ministerstvo hospodárstva v takom podaní, ako sa to prezentovalo, odmietam. Nekradol som a nebudem kradnúť. Tým, čo kradli, odporúčam, aby kradli bohatým a nekradli tým, čo musia kupovať ako živobytie chlieb, či sú predo mnou, alebo sú za mnou. Je tragédiou, že efekt z tejto transakcie nemajú tí, čo obilie dopestovali, ale tí, čo boli medzi tým, oni dobre vedia, ktorí sú to, vedia o sebe, a sú to často tí, ktorí sa potom snažia zlepšiť si svoju fasádu požadovaním dotácií pre prvovýrobcov, ktorí sa zaoberajú pestovaním obilia.

  • Potlesk a hlasy v sále.

  • Orgány činné v trestnom konaní. Málo prstov máme.

    Som zdesený úpornosťou odpútať pozornosť od seba a ešte viac ma desí snaha hodiť to na iných. Každý máme chyby, ani ja nie som svätý, ale takýto prístup odmietam, pokiaľ budem žiť. Samozrejme, že výklad je rôzny. Mal som diskusiu s pánom Delingom. Na strane 9 materiálu, ktorý tu mnohí citovali, ktorý sme dnes dostali z vlády a pán minister Česnek ho uvádzal, sa hovorí, že 137 tisíc ton z hmotných rezerv a 23 a 25 tisíc ton z fondu trhovej regulácie a štátnych hmotných rezerv - je to pod bodmi c) a d) - bolo vyvezených aj tak mimo s odvolaním sa na poslednú vetu: "Vychádzajúc z horeuvedeného vyplýva, že bez odporučenia žiadostí, ktoré sú v zmysle dohody ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva hospodárstva z 8. 1. 1993 v kompetencii ministerstva pôdohospodárstva, udelilo ministerstvo hospodárstva úradné povolenie pre vývoz..." atď. Kontrolný orgán z Úradu vlády asi nevedel o materiáli, ktorý som citoval predtým, ktorý upravuje spôsob udeľovania licencií tak, aby ingerencia ministerstva hospodárstva bola čo najmenšia, aby sa do toho nikto neplietol, z roku 1995. Mňa vždy učili, že platí posledný dokument. Tu je odkaz na dokument z roku 1993, ja som citoval dokument, ktorý bol na vývoz obilia v rokoch 1995 a 1996 s tou vzácnou dikciou, že bola prijatá zásada, že na základe zmlúv, takže aj keby som mal zlatých úradníkov, okrem toho, čo im patrí, technické nedostatky a neporiadok v evidencii a zložitosť celej agendy, režim bol upravený tak, aby to dopadlo tak, ako to dopadlo.

    Samozrejme, pokiaľ licencie nebudú na ministerstve hospodárstva, aby to nemusel hovoriť nový minister, musí sa mu upraviť kompetencia zo zákona, musí sa mu vziať povinnosť byť zodpovedný za obchodnú politiku v rozsahu vývozu licencií, ktoré bude niekto iný vydávať a on bude registračkou, kde sa budú zastrkávať podľa poradových čísel tak, ako navrhol pán poslanec Dzurinda. Zodpovednosť musí byť na tom, kto tieto licencie vydá, aj za časť obchodnej politiky. Poznamenávam, že je to v rozpore s podmienkami Svetovej obchodnej organizácie, ktorá vyžaduje, aby sa licencie vydávali na jednom mieste.

    Som rád, že navrhovaný záver Úradu vlády je pustiť do hry orgány činné v trestnom konaní, pretože tak, ako to z diskusie vyplynulo, aj z rozpravy, niekde sa hovorí nemôžeme, pretože sú to neštátne organizácie a podobne. Je veľmi jednoduché vytiahnuť zo zoznamu firiem, ktorých je strašne veľa, od 50 ton až po 80 tisíc, tie, ktoré boli nosné. A každému môžem metodicky poradiť, aby si vybral tie firmy, ktoré dostávali licencie na základe tých dvoch predpisov ministerstva pôdohospodárstva, teda štatútu a spomínaného dokumentu, kde sa hovorí o tom, že to je na základe zmlúv, kde ministerskí úradníci ministerstva hospodárstva pôsobili ako štatisti. Je to veľmi jednoduché a zistí sa, že aj váha vývozu je tam, dokonca bez pohybu tovaru a dokonca aj vo väčších cenových rozdieloch, ako sme tu počuli. Keby tu bol tento materiál uvádzal niekto iný a nie pán Česnek, opýtal by som sa: Aj ty, Brutus?

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Filkus - faktická poznámka.

  • Tento materiál sa nedá prerokúvať bez špičkového zástupcu ministerstva pôdohospodárstva. Aj rozprava na to ukazuje. Tu bude treba mnohé veci možno aj skonfrontovať, ale hlavne si navzájom vyjasniť. Môj procedurálny návrh je: Navrhujem prerušiť rokovanie a pozvať - viem, že pán minister tu nie - štátneho tajomníka alebo špičkového funkcionára ministerstva pôdohospodárstva, aby bol prítomný pri tejto diskusii. Chcem, aby sa o tomto procedurálnom návrhu hlasovalo. Proste prerušiť rokovanie, kým tu nebude špičkový funkcionár ministerstva pôdohospodárstva.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán Maxon, potom pán Delinga.

  • Pán profesor Filkus, len by som ťa chcel ubezpečiť, že špičkoví pracovníci ministerstva pôdohospodárstva celý čas sedia na galérii a sledujú rozpravu k tomuto bodu. Pokiaľ poznáte rokovací poriadok, štátny tajomník nemá možnosť vystúpiť v parlamente.

  • Šum v sále.

  • Ďakujem. Pokoj, páni, pokoj. Skončil si, pán Maxon? Nech sa páči, pán poslanec Delinga.

  • Ďakujem pekne za slovo. Samozrejme, že každý dotknutý, ktorého sa dotýkajú tieto dve správy, by mal vystúpiť v Národnej rade. A teraz neviem, ako to myslel pán Filkus, či obhajovať to, čo prijala vláda, tie opatrenia či sú správne alebo nie, alebo to, čo sa ešte nevie. V podstate, ak prebehnú vyšetrovania a budú z nich výsledky, myslím, že to je správny záver a tak bolo do určitej miery formulované uznesenie tým, ktorý navrhol túto správu dnes prerokúvať. Osobne si myslím, že nie je namieste, aby tu prebiehalo nejaké vyšetrovanie ministerstiev, či už ministerstva pôdohospodárstva, alebo ministerstva hospodárstva, pretože Najvyšší kontrolný úrad vyšetrovanie uskutočnil, závery a opatrenia prijal a tie sú v platnosti. Myslím, že zodpovední vedúci týchto ministerstiev podpísali protokoly, dali svoje stanoviská, čiže sú to právoplatné názory, rozhodnutia a opatrenia, ku ktorým sa dopracovala vláda aj Najvyšší kontrolný úrad. Ak tu teda chceme zachádzať do nejakých podrobností, potom to je druhá vec, potom by sme museli poznať všetky protokoly, všetky vyšetrovania, ale neviem, či by sa to skončilo, alebo či je to vlastne predmetom rokovania, či to nie je predmetom tých orgánov, ktoré sú zaviazané uznesením vlády a Najvyšším kontrolným úradom, aby prijali výsledky a opatrenia.

    Samozrejme, k tejto správe tiež mienim vystúpiť z pohľadu toho, ako vidím situáciu v obilí sám. Takže nie som za to, aby sa tu viedla vyšetrovacia komisia alebo vyšetrovacie metódy na to, čo už bolo vyšetrené.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

  • Pán predsedajúci, ja si myslím, že práve takéto problémy patria na pôdu parlamentu, tu treba o nich hovoriť. Z tohto dôvodu sa pripájam k tomu, čo povedal pán poslanec Filkus, že by tu mal byť prítomný pán minister pôdohospodárstva. Jednoducho prerušme tento bod a počkajme, kým sa vráti zo zahraničia. Čiže môj procedurálny návrh je spresňujúci pána poslanca Filkusa, prerušiť rokovanie, kým tu nebude prítomný minister pôdohospodárstva pán Baco.

  • Ďakujem za slovo.

    Bol som prihlásený do rozpravy, ale preto, že je možné, že bude rozprava prerušená, chcel by som len povedať faktickú poznámku, kde chcem poukázať na možný finančný či korupčný rozmer tejto aféry. Keď vychádzame z údajov, ktoré sú v správach, tak sa dozvieme, že bolo nelegálne vyvezené prakticky takmer 390 tisíc ton obilia. To je rozdiel medzi schváleným a vyvezeným cez colnice. Keď si tieto tony, tých 387 tisíc ton, vynásobíme cenou, rozdielom v cene, ktorý je možný predpokladať medzi nákupom doma a predajom v zahraničí, ktorý veľmi približne a veľmi aproximatívne je možné odhadnúť na 1 800 korún, prídeme k takmer 700 miliónom korún. Takže v tomto prípade je v hre alebo bolo v hre približne aproximatívne 700 miliónov korún. Keď si z toho predstavíme 5, 10 % za provízie, tak máme predstavu, o aké rozmery korupcie ide.

    Ale ešte by som chcel povedať druhú vec. Rozdiel medzi nelegálne vydanými licenciami a medzi legálne vydanými licenciami je 614 tisíc ton. A keď si týchto 614 tisíc ton, na ktoré boli nelegálne vydané licencie či na jednom, či na druhom ministerstve, znovu vynásobíme predpokladaným rozdielom v domácej a zahraničnej cene 1 800 korún, prídeme ku 1 100 miliónom korún. Takže sú to veľmi pozoruhodné čísla, ktoré celkom iste mali aj svoj dosah na korupciu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán Pittner, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som k tejto veci povedať niekoľko slov.

    Pokiaľ ide o trestnoprávnu zodpovednosť, tak ako sme sa dozvedeli z doteraz prednesených správ, tá je zabezpečená tým, že vláda postúpila túto záležitosť orgánom činným v trestnom konaní. Ale zároveň počas prerokúvania týchto správ sa najmä bývalým pánom ministrom hospodárstva, terajším pánom poslancom Duckým, prezentuje celkový stav neporiadku jednak vo vzťahoch medzi ministerstvom pôdohospodárstva a hospodárstva, ako aj neporiadku v evidenciách. Preto si viem veľmi živo predstaviť, ako sa orgány činné v trestnom konaní môžu dostať do situácie, ktorá sa v našich pomeroch tradične rieši uložením veci. Preto okrem trestnoprávnej zodpovednosti je tu i zodpovednosť politická. Z tohto hľadiska sa plne pripájam k tým, ktorí trvajú na prítomnosti pána ministra pôdohospodárstva, aby vysvetlil najmä tie veci, na ktoré tu upozorňuje pán poslanec Ducký.

  • Ďakujem. Pán predseda Gašparovič, nech sa páči.

  • Pani poslankyne, páni poslanci,

    dostali sme sa do situácie, ktorú sme asi ani nechceli vyvolať. Pôvodne bol určený na schôdzu za vládu pán minister Baco, ešte včera, potvrdený pánom premiérom. Pán premiér mi na to oznámil, že nevedel, že pán minister Baco je už dlhodobo dohodnutý s ministrom pôdohospodárstva Poľska, že musí odísť. Keďže tu vyšla takáto iniciatíva, že je potrebné vypočuť aj zástupcu tohto rezortu, navrhujem, dozvedel som sa, že pán štátny tajomník Lipka sedí na balkóne medzi poslucháčmi, aby sme, ak to chceme, dali súhlas, aby na niektoré otázky odpovedal.

    Na druhej strane som si vedomý toho, čo povedal pán poslanec Pittner, že otázky trestnoprávne sú zabezpečené, orgány činné v trestnom konaní ich riešia. Čiže niektoré sporné otázky s ministerstvom pôdohospodárstva a hospodárstva by nám mohol len vysvetliť pán štátny tajomník. Ak s tým súhlasíte, je to môj procedurálny návrh.

  • Ďakujem. Pán Kováč, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda,

    z postavenia vlády a Národnej rady vyplýva, že Národnej rade Slovenskej republiky za výkon svojej funkcie zodpovedá iba minister. Štátny tajomník nie, on môže podať len vysvetlenie. Ak sa pozriete na prvú stránku materiálu a zistíte, že ministerstvo pána ministra Bacu odsúhlasilo žiadosti na vývoz bez odporúčania licenčnej komisie vo výške 341 263 ton, jednoducho nie je možné pokračovať ďalej v rokovaní bez toho, že by nám minister pôdohospodárstva nevysvetlil, aký on má postoj alebo aký má zabezpečený kontrolný systém, ktorý mu sleduje, koľko pšenice na Slovensku je. Veď preboha, jeden minister to musí mať každý týždeň na stole, to je strategická potravina. To nie je možné, že sa na to príde za trištvrte roka, že tu uniká von pšenica.

    Vážené dámy a páni, toto je najväčší finančný škandál, ktorý sa tu odohral. Pán poslanec Rosival vám ho spočítal od 700 miliónov do 1 miliardy, mimo privatizácie, samozrejme, tam sú tie sumy vyššie. Ale nemôžeme jednoducho takýto škandál prejsť mlčaním alebo nejakým postupným zahraním do autu, už aj preto, že pokiaľ viem, táto vláda vyhlásila pred dvoma rokmi program čistých rúk. A dnes, po dvoch rokoch pôsobenia tohto programu, máme na stole problém, že sa tu niekto obohatil vo výške takmer 1 miliardy korún. No to predsa nie je možné, aby sme to neprerokúvali za prítomnosti vrcholových predstaviteľov vlády. Som presvedčený, že pri takomto škandále tu musí stáť premiér a zodpovedať sa za svojich členov vlády. Tak je to v každom normálnom štáte.

  • Ďakujem. Ešte dávam slovo pánu predsedovi, nech sa páči.

  • Pán poslanec Kováč, z priebehu diskusie, ktorá tu bola, som myslel, že je taký názor najmä opozície, že keď nie je tu minister, treba na začiatok aspoň vypočuť niekoho z ministerstva pôdohospodárstva kvôli určitým vysvetlivkám s ministrom hospodárstva. Takže to bol môj dobrý úmysel v prospech tejto snemovne, ale keď ho nechcete, ja na to vôbec nenalieham. Dal som už procedurálny návrh, takže bol by som rád, keby sme o ňom hlasovali.

  • Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte, aby som pozdravil na balkóne prítomného poslanca slovinského parlamentu a bývalého predsedu vlády Slovinska Jozefa Petrého.

  • Pán Petré ako predseda vlády Slovinska v roku 1991 vyhlásil samostatnosť Slovinska.

  • Ďakujem. Ešte sú faktické poznámky. Pán Bajan sa hlási. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

    upozorňujem, že pán poslanec Filkus dal prvý procedurálny návrh, pán Gašparovič druhý, takže potom by som bol rád, keby sa hlasovalo v tom poradí. Ale predovšetkým sa čudujem kolegom z HZDS, veď predovšetkým v ich záujme je, aby minister pôdohospodárstva obhajoval seba a svoj rezort v tomto probléme. Takže najelegantnejšie vyriešenie problému by bolo naozaj prerušenie tohto bodu a rokovanie za účasti všetkých kompetentných, teda najvyšších kompetentných. Odporúčam hlasovať o návrhu pána profesora Filkusa.

  • Ďakujem. Pán poslanec Filkus, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Súhlasím s návrhom pána predsedu, samozrejme, za predpokladu, že nám to bude môcť zdokumentovať, lebo diskusia dostala taký normálny ráz, aký v parlamente má mať. Keď nebude vedieť odpovedať, samozrejme, znovu prídem s procedurálnym návrhom.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážená Národná rada,

    vo svojom diskusnom príspevku som povedal skutočnosti, ktoré som sa tu dozvedel, t. j., že celá záležitosť je postúpená orgánom činným v trestnom konaní, ale bol som upozornený, že to nemusí byť pravda. Z tohto dôvodu toto moje tvrdenie, znovu opakujem, podopieram len tým, čo tu odznelo v diskusii. Ak to by malo zakryť podstatu, tak to je iná vec, ale potom sú zodpovední tí, ktorí informovali tak, že sa to postúpilo orgánom činným v trestnom konaní.

  • Ďakujem. Pán predseda Gašparovič, nech sa páči.

  • Ak by sme chceli, aby na to odpovedal pán generálny prokurátor, museli by sme dať hlasovať. Môžem sa ho teraz s vaším súhlasom opýtať, aby mi povedal, či je začaté trestné konanie?

    Pán generálny prokurátor.

  • Trestné stíhanie v tejto veci zatiaľ nie je začaté, vedie sa preverovanie, ale predseda Najvyššieho kontrolného úradu nám doručil správu, takže automaticky sme začali v tejto veci konať, a vláda doručila správu Úradu vlády ministerstvu vnútra a som informovaný, že oba tieto materiály - z prokuratúry a z ministerstva - vnútra sa stretli na Mestskom úrade vyšetrovania v Bratislave a že vo veci sa koná preverovanie. To môžem zaručiť.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Garajová.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia,

    všimnite si situáciu počas celej tejto 17. schôdze Národnej rady. Som presvedčená, že niektorí poslanci z opozície sa snažia za každú cenu naťahovať čas. Možno ho chcú naťahovať do začiatku semestra na vysokej škole, možno do 17. novembra, možno do iného termínu. Je to však veľmi priehľadné.

    Vy sa jednoducho zámerne na ničom nechcete dohodnúť. Niektoré body programu by ste preložili najradšej na neskôr, na inokedy, my všetko len prekladáme na neskoršie obdobie. Som presvedčená, že chcete túto schôdzu naťahovať, váš zámer je jasný. Vytvárate tým nervóznu atmosféru na našom rokovaní. Aj váš nesúhlas s vystúpením štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva je pre mňa jasným dôkazom toho, že vám ide len o naťahovanie tejto schôdze a vôbec vám nejde o informácie z ministerstva pôdohospodárstva.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vážení, prosím vás, pomaly končím s faktickými poznámkami. Dám hlasovať o tom, čo predniesol pán predseda, že pán štátny tajomník môže vystúpiť. Hlasovaním rozhodneme, ak bude vôľa, vystúpi, ak nie, nevystúpi.

    Nech sa páči, pán poslanec Weiss.

  • Chcel by som pani poslankyni povedať iba to, že tu je podozrenie z obrovskej korupcie, a ak je niekto nervózny, tak sú nervózni tí, ktorí sú v tom podozrení poriadne namočení, a nie opozícia.

  • Ďakujem. Vážení, budeme hlasovať o návrhu pána predsedu Národnej rady, či môže vystúpiť pán štátny tajomník, ktorý je tu prítomný.

    Pán Filkus povedal, že áno. Pán štátny tajomník je fundovaný, má podklady, nech vystúpi, samozrejme, po rozprave. Budeme hlasovať o tom, aby mohol vystúpiť pán štátny tajomník pôdohospodárstva, po rozprave, samozrejme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 119 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Čiže po rozprave vystúpi pán štátny tajomník.

  • Šum v sále.

  • Pokoj, vážení. Pán Mikloško, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, po rozprave, to znamená, že bude mať posledné slovo. To nemá význam. Predsa jeho vystúpenie môže vyvolať ďalšie otázky a k nim treba zaujať stanovisko. Prosím vás, aby vystúpil teraz. Veď to má logiku.

  • Ďakujem. Dobre, pán Mikloško. Nech sa páči, ešte pán Maxon.

  • Samozrejme, ja s tým súhlasím, že to môže byť tak, ale odporúčal by som, aby tí, ktorí sú riadne do rozpravy prihlásení, mohli vystúpiť ešte predtým, s tým, že by vystúpil pán štátny tajomník a rozprava by nebola ukončená.

  • Dobre. Ďakujem. Ešte pán Rosival. Nech sa páči. Môžete vystúpiť, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, pán predsedajúci, vážená Národná rada,

  • dávam prednosť tomu, aby vystúpil pán štátny tajomník, aby sme počuli názory vysokopostaveného pracovníka ministerstva poľnohospodárstva, a obmedzím sa len na niekoľko poznámok. Predpokladám, že diskusia bude ďalej pokračovať po vystúpení pána štátneho tajomníka.

    Pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu nás dostatočne zoznámil so správou Najvyššieho kontrolného úradu, a preto mi dovoľte len konštatovať, že je prekvapujúci rozsah porušovania predpisov, ktoré sa zistili na oboch ministerstvách a sčasti aj na Colnej správe, na Colnom riaditeľstve. Pre rozsah tohto porušovania predpisov sa domnievam, že navrhované zlepšenia novelizáciou zákonov či vyhlášok, či ďalších noriem nemusí byť cestou riešenia problému, ktorý v súčasnosti vznikol. Pretože to, čo sa stalo, nebolo zapríčinené predovšetkým chybami, nedostatkami v legislatíve, ale to, čo sa stalo, bolo zapríčinené predovšetkým porušovaním tých predpisov, ktoré už boli platné a ktoré platia.

    Ďalej by som chcel poukázať na to, že ide o prípad mimoriadne vážny z hľadiska ohrozenia potravinovej bezpečnosti, čo sa sčasti prejavilo už v cenách chleba, pečiva, ale ešte sa to prejaví v cenách mäsa, tak ako na to poukázal pán poslanec Koncoš. Finančný rozmer tejto aféry som už povedal. Ide o odhad medzi 700 miliónmi až 1 100 mil., podľa toho, či vychádzame zo skutočne vyvezeného obilia, alebo vychádzame z množstva ton, na ktoré boli nelegálne vydané licencie. To je tých 622 tisíc ton. A ťažko možno predpokladať, že nelegálne vydanie licencií bolo urobené skutočne len z nedbalosti. Predpokladám, že tam muselo ísť aj o primeranú províziu, o primeranú spoluúčasť. Taký hrubý odhad je 700 miliónov až 1 miliarda. Takže ďakujem pekne a potom budem hovoriť po vystúpení pána štátneho tajomníka.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.

    Ak dovolíte, povedal by som k tejto problematike aj ja niekoľko slov. Ale vzhľadom na to, že tu boli použité aj trošku prisilné slová, predovšetkým by som vás chcel ubezpečiť, že nemal som, nemám a pravdepodobne ani nikdy nebudem mať firmu, ktorá obchoduje s obilím. Nemám žiaden rodinný alebo príbuzenský, alebo akýkoľvek vzťah k týmto firmám. Ak dovolíte, ešte predtým, ako by som obsahovo zhrnul niektoré veci, by som si dovolil trošku poopraviť údaje pána kolegu poslanca Koncoša, pokiaľ ide o objem nákupu, ktorý realizoval Štátny fond trhovej regulácie. K dnešnému dňu je nakúpené 170 tisíc ton potravinárskej pšenice, 4 200 ton raže, kŕmneho obilia približne 3 800 ton a sladovníckeho jačmeňa v skupine A a B 800 ton. Chcel by som vás na tomto mieste ubezpečiť, že podľa údajov Štátneho fondu trhovej regulácie, tak ako monitorujú celý nákup, v tomto období nákup sa realizuje mimoriadne intenzívne.

    Na margo poznámky pána poslanca Koncoša, že Štátny fond trhovej regulácie sa začína správať dirigisticky - vážené dámy, páni, Štátny fond trhovej regulácie má svoj štatút, a keď chce plniť tie povinnosti, ktoré má, tak musia v ňom byť aj prvky dirigizmu. Tým by som jednoducho chcel povedať, že ako by sme sa my poslanci na to pozerali. Štátny fond trhovej regulácie totiž v januári, vo februári pestovateľom obilia vyplatil zálohu na úrodu roku 1996. Ak teraz chce využiť svoje mocenské páky na to, aby títo pestovatelia svoje zmluvné záväzky splnili, treba to považovať za úplne normálne, pretože sa tam 7 alebo 8 mesiacov používali prostriedky daňových poplatníkov. Predsa predfinancovať úrodu je veľmi výhodný spôsob financovania v poľnohospodárstve.

    A ak dovolíte, nechcem naozaj tento prípad nazvať kauzou, skutočne previerka Najvyššieho kontrolného úradu a v konečnom dôsledku i Úradu vlády poukázala, aj identifikovala mnohé nedostatky. Nerobím si ambície, aby som odpovedal pánu profesorovi Filkusovi, lebo práve v tejto chvíli tu ani nie je, ale účelom kontroly nebolo kontrolovať subjekty, ktoré pôsobia na obilninovom trhu. Účelom kontroly bolo kontrolovať ústredné orgány štátnej správy, ktoré tento trh majú riadiť a regulovať. Takže to, že kontrolný orgán Úradu vlády nemohol vstupovať do podnikateľských subjektov, vážnosť a dôležitosť a objektívnosť tejto správy nijako nenarušujú.

    Ale ak dovolíte, poviem niekoľko slov, tak ako som si ich pripravil. Koniec koncov, už tu bolo povedané, že obilie je jeden z rozhodujúcich pilierov potravinovej bezpečnosti každej krajiny, samozrejme, slovenskej nevynímajúc. Ovplyvňuje priamo ľudskú výživu, a to tak cez chlieb, pekárenské výrobky, ako aj produkty živočíšneho pôvodu, ako je mäso, mlieko. Je jednou z rozhodujúcich priorít agrárnej politiky ministerstva pôdohospodárstva. Preto úloha zdokonaľovania trhových vzťahov a celková regulácia trhu s obilím vrátane vývozu by mala byť a myslím si, že napriek tým nedostatkom aj je, trvale v centre pozornosti rezortu pôdohospodárstva. Chcel by som to dokumentovať tým, že vlastne v novom podnikateľskom prostredí také veľmi citlivé komodity, ako sú poľnohospodárske, sa v liberalizovanom trhu - jednoducho tam nastal chaos. Ministerstvo pôdohospodárstva vo veľmi krátkom čase spracovalo trhové poriadky na najcitlivejšie komodity a môžem vám zodpovedne povedať, že som bol pri tvorbe týchto trhových poriadkov. V krajinách, kde platia princípy trhu, kde sa len nemodelujú, zaviesť tieto trhové poriadky je otázka 4, 5 až 6 rokov. Je to systém kvotácie, je to systém celej regulácie trhu a tieto trhové poriadky sa uplatňujú aj v krajinách, kde ostatné komodity sú na trhu absolútne liberálne.

    Samozrejme, snaha regulovať trh môže byť úspešná len za predpokladu, že všetky legislatívne normy a nástroje organizovania a regulovania trhu budú všetci zainteresovaní bezvýhradne rešpektovať. Výsledky správy ukazujú, že v dôsledku nedodržania dohody medzi Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky došlo k nepredvídateľnej skutočnosti, keď jeden orgán štátnej správy nesie za situáciu zodpovednosť a druhý bez jeho vedomia rozhoduje o takých dôležitých nástrojoch, ako sú vývozné licencie. Vzhľadom na problémy a nedostatky, ktoré na trhu s obilím vznikli v I. polroku 1996 ako dôsledok nerešpektovania bilancií, stanovísk a odporúčaní ministerstva pôdohospodárstva pri udeľovaní vývozných licencií, sme uvítali a sme radi, že môžeme túto kontrolu, ktorú preverili nezávisle dve organizácie - Najvyšší kontrolný úrad a Úrad vlády - na pléne Národnej rady prerokovať a rozhodne výsledky a závery budú inšpirujúce pre tých, ktorí za to nesú zodpovednosť.

    Výsledky kontrol jednoznačne preukázali, že aj napriek veľmi veľkým rezervám ešte v informačnom systéme ministerstvo pôdohospodárstva napriek tým nedostatkom dokázalo pomerne presne odhadnúť zdroje obilnín na krytie domácich potrieb. Ukazuje to súčasná situácia. Samozrejme, v prípade, že by neboli realizované licencie, ktoré neodporučilo ministerstvo pôdohospodárstva, obilninový trh na Slovensku by fungoval podľa môjho názoru absolútne bez porúch. Fakt, že i napriek tomu sa podarilo udržať, a to som už hovoril aj pri schvaľovaní štátneho záverečného účtu za rok 1995, aj pri prerokúvaní správy o menovom vývoji za I. polrok, napriek tým poruchám na obilninovom trhu sa nám podarilo cenovú hladinu obilnín a výrobkov z nich udržať na primeranej úrovni, čo, samozrejme, je len slabou útechou, i keď je to mimoriadne dôležité.

    Samozrejme, správa to aj dokumentuje a treba to priznať, že ministerstvo pôdohospodárstva nepracovalo - dúfajme, že už áno - ešte celkom perfektne v tejto oblasti, ukazujú to zistenia, ktoré si v správe môžeme prečítať. Niektoré nedostatky by som si však dovolil zdokumentovať. Keď som čítal jednu i druhú správu, môžem povedať, že napriek tomu, že trošku o tom obilninovom trhu, o tých bilanciách viem, napriek tomu tieto správy na mňa pôsobili dosť neprehľadne a niektoré citácie v týchto správach boli, podľa môjho názoru, možno prisilné a niekde zase príliš liberálne. Ale keď som si robil osobnú bilanciu, ako to vlastne prebiehalo, mne naozaj vyšlo, že ministerstvo hospodárstva vydalo bez súhlasu ministerstva pôdohospodárstva licencie vo výške 301 tisíc ton, čo, samozrejme, nie je málo. A to je ten objem, ktorý spôsobil napätie na obilnom trhu.

    K niektorým veciam, ktoré sú v správe uvedené. Je tam napríklad uvedený vývoz 1 500 ton osiva, ktorý bol realizovaný bez licencie. Tam by bolo treba povedať, že išlo o ovos Nahy, a je to veľmi špecifická plodina. Je pestovaný ako bioprodukt a táto komodita v oblasti obilnín je pestovaná na základe dlhodobých medzinárodných zmlúv. Náročnosť na odber tohto bioproduktu je mimoriadne dôležitá. Svedčí o tom fakt, že kontrahovaných bolo 1 500 ton a príslušným normám, ktorým má tento bioprodukt zodpovedať, zodpovedalo len 400 ton. A týchto 400 ton bolo vyvezených bez licencie.

    Osobitne by som si dovolil zmieniť sa o troch prípadoch, o ktorých čiastočne informovala aj tlač Slovenskej republiky. Vývoz 2 700 ton biozrnín sa realizoval na základe schválenej koncepcie organického poľnohospodárstva, ako aj v zmysle tzv. Zelenej správy schválenej Národnou radou 13. septembra 1996. Rozširovanie organického poľnohospodárstva sa veľmi výrazne uplatňuje aj v krajinách Európskej únie, nakoľko domáci trh, mám na mysli, samozrejme, slovenský, nie je schopný túto bioprodukciu absorbovať predovšetkým vzhľadom na jej cenu, jeho predaj sa orientuje na trhy predovšetkým krajín Európskej únie. Napriek tomu, že vývoz 2 700 ton sa realizoval, bolo to viazané na dovoz dvojnásobného množstva kŕmneho obilia.

    Druhá poznámka, ak dovolíte, sa týka vývozu 10 000 ton pšeničnej múky do Ruskej federácie. Tento kontrakt sa uskutočnil po niekoľkomesačných rokovaniach a intervenciách dnes už bývalého veľvyslanca Ruskej federácie na Slovensku, a pritom aj tento vývoz sa realizoval za podmienky, že bude dovezené ako protidodávka dvojnásobné množstvo objemu kŕmneho obilia do kŕmnych fondov Slovenskej republiky.

    Tretia poznámka - odporúčania na vydanie licencií na vývoz pšenice po 8. septembri 1995 pracovníkmi ministerstva pôdohospodárstva v objeme 124,4 tisíc ton zo štátnych a ostatných zdrojov boli udelené len do výšky bilancovaného prebytku, na ktorom sa v rozhodujúcej miere podieľali skladované a nerealizované zásoby z úrody z roku 1994.

    Ak by ste dovolili, ešte na záver by som mal jednu, prípadne dve poznámky.

    Tým, ktorí o obilninovom trhu niečo vedia a v tejto oblasti aj trochu pracujú a koniec koncov ich to aj baví, pretože je to jedna z komodít, s ktorou sa veľmi aktívne obchoduje, realizujú burzové obchody, chcel by som len pripomenúť, že začiatkom minulého roka vlastne obilninový trh na Slovensku absolútne stagnoval. V podstate nebolo možné realizovať zásoby poľnohospodárov. Bolo to v období, keď poľnohospodári potrebovali ešte zdroje na jarné poľnohospodárske práce. V tom čase ministerstvo pôdohospodárstva súhlasilo s udelením licencií vo výške 307 000 ton. V tom čase ministerstvo hospodárstva udelilo licencie len do výšky 220 000 ton. Teda v čase, keď naozaj bolo treba slovenský obilninový trh povzbudiť prostredníctvom exportov. Naopak, v čase, keď sa realizovala bilancia úrody roku 1995, keď začali byť problémy, ministerstvo hospodárstva podľa mojich prepočtov vydalo licencie oproti odporúčaniu ministerstva pôdohospodárstva vyššie o 301 000 ton.

    Vážené dámy, vážení páni, ak by ste dovolili, mám ešte druhú poznámku celkom na záver. Pokiaľ by sme mali intenzívnejšie pracovať na záveroch, ktoré k tomuto dokumentu prijmeme, osobne sa uchádzam o účasť v pracovnej skupine, ktorá by tieto veci preverila a verifikovala. Chcel by som len povedať - a koniec koncov sa už o tom vyjadril aj pán generálny prokurátor - nerobme z tejto kauzy aféru storočia, kým nie sú verifikované podklady. Nekriminalizujme ľudí, kým nie sú závery, ktoré takýmto spôsobom majú pracovať, mám na mysli, kým nie sú ukončené veci okolo trestnoprávneho konania.

    Celkový môj záver: Je naozaj veľmi zlé, že je to v tejto etape spor dvoch ministerstiev. Myslím si, že závery, ktoré nám predniesol súčasný pán minister hospodárstva a ktoré prijala vláda, tieto nedostatky v každom prípade dokážu odstrániť. Ak bude za trh s obilím v plnom rozsahu zodpovedať jeden konkrétny ústredný orgán, tak v plnom rozsahu sa potom musí aj na pôde Národnej rady za svoje postoje stavať. Považoval som za potrebné povedať niekoľko údajov a svoje stanovisko k tomuto problému týkajúcemu sa úrody obilia roku 1995.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Filkus.

  • Ďakujem, pán poslanec Maxon, snažil si sa odpovedať na moju prvú otázku, ale to sme si asi nerozumeli, ja ju dám do trošku jednoduchšej formy. Ako môže vláda rozhodnúť, aby kontrolný orgán Úradu vlády kontroloval to, čo podľa zákona nemôže kontrolovať? Veď na prvej strane je napísané, že vláda na základe uznesenia z 2. apríla 1996 atď., súčasne vláda vie, že tento orgán nemôže kontrolovať neštátne právne subjekty. A povedz mi, koľko neštátnych právnych subjektov je v rámci toho prehľadu, ktorý máme. Tam nie je ani jeden štátny alebo možno jeden. O toto mi ide. Ako môže vláda poveriť svojím uznesením niekoho, aby kontroloval, v tomto prípade odbor kontroly Úradu vlády, keď vie, že existuje uznesenie, ktoré nedovolí kontrolovať neštátnu správu. To bola prvá otázka.

  • Vážený pán poslanec Maxon,

    priznám sa, že som nemal dobrý pocit, keď som počúval vaše vystúpenie, a síce z jediného dôvodu. Týkalo sa skôr azda zelenej správy ako správ, ktoré sme dnes dostali na stôl a ktoré obsahujú, žiaľ, to, čo obsahujú. Vy ste to ťahali kamsi preč od tých správ. Ja by som sa vás ako odborníka naozaj naslovovzatého v tejto "branži" opýtal, ako vy hodnotíte prípad, ktorý som komentoval. Prípad, keď bola udelená vývozná licencia na 80 000 ton pre CAUTION, spol. s r. o., Pezinok. Z tých 80 000 ton 10 000 ton tento priekupník predal "pod rukou" Poľnonákupu, Rovinka tak, že tovar sa vôbec nehýbal, žiadna práca vykonaná nebola, ale biznis na tom bol obrovský. Len na tom jednom biznise CAUTION zarobilo 10 miliónov Sk a ani špendlík zo zeme sa nezdvihol. Skôr by ma zaujímalo, ako vy hodnotíte tieto podvody. A keďže ste naozaj odborník v poľnohospodárskej oblasti, to myslím úplne vážne, chcem sa vás opýtať, či neviete, kto je firma CAUTION, spol. s r. o., kto ju tvorí.

  • Ďakujem. Pán Maxon, nech sa páči.

  • Bol som priamo vyzvaný. Asi sme sa nepochopili, pokiaľ ide o oprávnenosť kontrolovať jednotlivé subjekty. Ja som totiž presvedčený, a to som mal na mysli, že predmetom kontroly boli ústredné orgány štátnej správy, ktoré pôsobia na regulovaní trhu s obilím. Predmetom kontroly neboli subjekty, ktoré priamo na trhu s obilím v rámci svojej obchodnej činnosti pracujú. Z tohto pohľadu, myslím si, že oprávnenie Úradu vlády bolo opodstatnené.

    Pokiaľ ide o transakciu, ja tú transakciu priamo nepoznám. Veľmi dobre viete, že sám som presadzoval zákon o cenách, ktorý vyvolal v tomto pléne dosť veľa diskusií. Samozrejme, na tento konkrétny prípad možno použiť príslušné ustanovenie tohto zákona o cenách, samozrejme, ak sa preukáže, a to je komplikované, že príslušná obchodná organizácia získala neoprávnený zisk. Kto sú majitelia a spoločníci firmy CAUTION, to neviem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Klein.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani podpredsedníčka vlády, vážená pani ministerka, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia,

    je tu dosť nervózna situácia. Chcel by som pripomenúť jeden príbeh z Biblie ako sa Jozef stal správcom Egypta. Stal sa preto, lebo vyložil faraónovi sen, keď sa mu snívalo 7 tučných kráv, 7 tučných klasov, 7 chudých kráv a 7 veľmi slabých klasov. Tento Jozef dokázal pred 3 000 až 4 000 rokmi za 7 rokov zabezpečiť v Egypte zásoby na ďalších 7 rokov, a keď dookola zúril hlad, Egypt to prežil pomerne v blahobyte, a dokonca výhodne predával obilie aj svojim bratom. Obilie považujem za veľmi výhodný obchodný artikel.

    To, čo tu prerokúvame, čo sa stalo, myslím si, že je vecou ďalších orgánov, odborne povedané, činných v trestnom konaní, ale mali by sme si vziať príčiny, prečo sme k tomu dospeli, a východiská, aby sme sa k takým veciam znova nedostávali. Nemyslím po tej právnej stránke. Dnes v novinách znovu Štátny fond trhovej regulácie vyhlásil ceny potravinárskej pšenice na rok 1997, a to 3 500 Sk za tonu, keď svetová cena je v súčasnosti 6 000 až 7 000. Myslím si, že najväčšie chyby robí Štátny fond trhovej regulácie, keď vždy pred žatvou alebo už rok dopredu vyhlási minimálnu cenu, ktorú všetci obchodníci na Slovensku považujú za maximálnu cenu, lebo vedia, že už sa nejako nezmení. Tu nám škoda nejako veľa vymýšľať. Kým neprejdeme na svetové ceny, nebudú žiadne licencie, nič. Ten, kto ponúkne viac, tomu predáme. To je trhový systém, to sme chceli. A tak, ako hovoril pán kolega Koncoš, nemôžem súhlasiť s tým, aby sa niekto prvovýrobcom vyhrážal, že ak nesplníte záväzky voči Štátnemu fondu trhovej regulácie, nedostanete dotácie atď. atď. Dnes ráno som si zisťoval, hoci som nevedel, že sa to bude prerokúvať, aká je situácia na severe Slovenska. Vážení, 40 % obilia je vonku na poli, prvýkrát po šiestich týždňoch od rána svieti slnko, tam, kde sa očakávali úrody 4 tony z hektára, bude 1,8 až 2 tony. Čiže znovu bude prepad v obilí. Ako prídu prvovýrobcovia, či družstevníci, súkromníci, spoločnosti s ručeným obmedzením, akciové spoločnosti k tomu, keby vzali zálohu a teraz to nesplnia, lebo jednoducho nato nebudú mať.

    Nechcem tu znova vystupovať... Pivo zdraželo o 435 %, sladovnícky jačmeň o 110 % v porovnaní s rokom 1989. Tam treba hľadať tie pomery. A myslím, že nič nám nepomôže, len prvovýrobcom pridať na dotáciách. Máme 10 % dotácie z Európskej únie, mali sme aj pána ministra, ktorý nám nechcel dať žiadne dotácie, a to je celý výsledok toho, čo tu dnes máme, je celý výsledok našej agrárnej politiky. Nikoho neviním, všetci sme vinní, jedni, že sme to urobili, druhí, že sme to dovolili. Ale celý systém, celá vláda sa musí venovať agrárnej politike. Inak tu budeme prežívať stresy. Myslím, že ešte jeden alebo dva neúrodné roky - a je po nás, budeme dovážať obilie, už ideme dovážať obilie, čo sme niekedy mohli pokojne vyvážať. Aj teraz si myslím, že keby sme priemyselné hnojivá, agrochemikálie, osivá dostali za normálne ceny, tak sme schopní vyvážať obilie a mať i dostatok obilia na domáci trh, myslím, že by sme pomohli ako poľnohospodári zlepšiť obchodnú bilanciu nášho štátu.

    Znova hovorím, aj zálohové financovanie, to je taká politika - držanie nás pod krkom celý rok, je to dobré, že dostanete zálohu už teraz 2 000 Sk na úrodu budúceho roku, čiže 1997, a potom za 3 500 Sk ju musíte predať, keď ceny budú ktovieaké. Myslím, že oveľa lepšie by bolo, keby sme nemali tie zálohové veci, ale mali by sme úrokovú mieru 6 %, prístup k úverom, odblokovanie starých úverov a všetko by prispelo k tomu, aby sme podstatne zlepšili aj bilanciu nášho štátu.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem. Pán Farkas, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    počuli sme aj od pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, aké veľké sú nedostatky a aké veľké nedostatky boli zistené pri kontrole trhu s obilím v roku 1995 a I. štvrťroku 1996. Boli porušené zákony, uznesenia štátnych orgánov zo strany ministerstva pôdohospodárstva, ako aj zo strany ministerstva hospodárstva. Je to veru neobvyklé v demokratických krajinách a treba prijať účinné opatrenia na zamedzenie a zastavenie takejto nelegálnej, neobvyklej činnosti. Žiaľ, ani my poslanci sme neboli včas informovaní o týchto nedostatkoch. Správa Najvyššieho kontrolného úradu bola síce predložená vláde Slovenskej republiky i predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky už v júni 1996 (podľa slov pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu), ale dostali sme to až teraz, tesne pred rokovaním. Aj to svedčí o tom, aká je to citlivá otázka. Preto mi dovoľte, aby som predložil návrh uznesenia, ktorým by som chcel dosiahnuť to, aby nedostatky boli odkryté, boli prijaté náležité opatrenia na ich odstránenie a aby Národná rada Slovenskej republiky, my poslanci a vôbec verejnosť boli informovanejší ako doteraz.

    Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 19. septembra 1996 k Správe vlády Slovenskej republiky o kontrole trhu s obilím za rok 1995 a I. štvrťrok 1996, tlač číslo 498, a k Protokolu o výsledku kontroly vykonanej podľa poverenia predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky číslo 384 z 2. apríla 1996 a dodatku číslo 1 k tomuto povereniu

    Národná rada Slovenskej republiky žiada

    1. vládu Slovenskej republiky

    a) predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o plnení opatrení prijatých na odstránenie nedostatkov zistených kontrolou trhu s obilím za rok 1995 a za I. štvrťrok 1996, termín 30. november 1996,

    b) predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku šetrenia nedostatkov zistených kontrolou trhu s obilím, ktoré vykonali orgány činné v trestnom konaní, termín 31. december 1996.

    2. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

    vykonať kontrolu trhu s obilím aj za roky 1993 a 1994. Správu o výsledku kontroly predložiť Národnej rade Slovenskej republiky, termín 31. december 1996.

    3. Ministra vnútra Slovenskej republiky

    informovať Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o priebežnom výsledku šetrenia, plnenia opatrení schválených vládou Slovenskej republiky k správe o kontrole trhu s obilím za rok 1995 a I. štvrťrok 1996.

    Pani poslankyne, páni poslanci, žiadam vás o podporu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Kolegovia poslanci, som nadšený stúpenec predloženia ľubovoľných návrhov na uznesenia, len zvážme si, o čom rokujeme. Rokujeme o materiáloch, ktoré nevypátrali poslanci, či už koaliční, alebo opoziční, tu v tejto snemovni. Veď to sú oficiálne dokumenty, ku ktorým sa dopracúva vláda a ktorá to ďalej z vlastnej iniciatívy a potreby postupuje normálnym, legitímnym, regulárnym systémom, vrátane zapojenia inštitútov orgánov činných v trestnom konaní. Len to som chcel pripomenúť do láskavej pozornosti k tým stohom návrhov uznesení, čo sa tu navrhujú prijať.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán kolega Hofbauer, veď nič iné nechceme, len žiadame vládu, aby pokračovala v tom, čo začala, ale zároveň nás informovala o tom, ale nie iba nás, ale aj verejnosť. Sme zvedaví aj my.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Delinga.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

    som hlboko presvedčený, že ani pán minister Ducký, ale ani pán minister Baco, ako to tu konštatoval pán minister Ducký, neukradli ani zrnko obilia, nespreneverili ani jednu licenciu a neobohatili sa na úkor tohto dnes posudzovaného problému v žiadnom prípade. Samozrejme, problém je v takom štádiu, pokiaľ ide o správy, ktoré dnes prerokúvame, a ja im verím, že sú dôsledné, či už je to správa Najvyššieho kontrolného úradu, alebo je to správa Úradu vlády, že sú to vyšetrené veci takmer do dôsledkov. Keď tieto orgány, ktoré sa tým zaoberali niekoľko mesiacov, navrhli a schválili určité opatrenia na základe návrhov príslušných rezortov, tieto opatrenia sú tak definované, že prinesú zladenie tohto problému a odstránenie medzier, ktoré dnes fungujú v zodpovednosti za bilancie a v zodpovednosti za udeľovanie povolení na vývoz komodít, ktoré sa dotýkajú poľnohospodárstva a potravinárstva. Preto si myslím, že to, čo navrhujeme v uzneseniach, až na maličkosti, by sme mali akceptovať, to, čo vláda prijala. Takto by sme mali formulovať tieto uznesenia z rokovania a samozrejme ich takto aj podporiť.

    Na margo trhu s obilím chcem povedať jednu vec, pretože som sa ho profesijne dotkol a pracoval som na trhu s obilím, že to, čo sa dnes hovorí, aby znova nastúpil štátny monopol, ako tu hovoril pán poslanec Roman Kováč, aby boli presné bilancie, aby sa presne mapovalo, presne rozhodovalo, je v našom rozvíjajúcom sa trhovom prostredí skutočne ešte dosť, dá sa povedať, obnažená záležitosť. Pretože subjekty, ktoré vyrábajú tento tovar, a ktorý je ich majetkom, štatisticky nie sú povinné ani jednému rezortu predkladať oficiálne údaje o svojich úrodách, o svojom majetku, ktorý nadobudli, o jeho speňažovaní a podobne. Deje sa to na základe rôznych prieskumov, na základe respondentov, na základe toho, že v tomto prípade existuje bilančná odchýlka, ktorá má či už hodnotu hodnovernú, alebo môže mať aj väčšiu odchýlku. Chcem poukázať na to, že napríklad v roku 1993 na základe bilancie z úrody chýbalo v tomto roku, a tak to i vláda prijala, že nám chýba do potravinovej bezpečnosti 700 tis. ton obilia, na čo vláda prijala aj zrušenie licenčných poplatkov, teda oslobodenie tohto dovozu od akýchkoľvek colných poplatkov. Bolo uložené Štátnemu fondu trhovej regulácie, aby zabezpečil dovoz tohto obilia. Nakoniec po trojnásobných bilanciách sa vybilancovalo, že nám stačí 100 tisíc ton na to, aby sme zabezpečili potravinovú bezpečnosť a jednak kŕmne obilie. A div sa svete, keď sme uskutočňovali tento dovoz, k máju budúceho roku nám stačilo doviezť necelých 50 tisíc ton. A na trhu s obilím pre nedostatok, ktorý sa tu kvantifikoval v roku 1993, na základe trhového prostredia a účinných mechanizmov (neúčinných pre bilancie), v podstate sa ťažko dalo na základe toho rozhodovať tak správne, aby to fungovalo.

    Myslím si, že v trhovom prostredí, ak chceme skutočne mať trh s obilím pod palcom, treba pristúpiť k prísnej regulácii, k prísnej kvotácii, vyhlasovaniu cien, a potom to môže vláda alebo príslušné rezorty držať v takých medziach, aby neunikol ani gram, aby ceny fungovali a zabezpečovali úhradu nákladov prvovýrobcom, aby sa sprostredkovatelia nenabaľovali a aby spotrebitelia na to nedoplácali. Ale keďže už tu v našej snemovni bolo niekoľko takých rozporuplných diskusií, že v trhovom prostredí nemôžeme zväzovať šnúrky, tak tu funguje mechanizmus, ktorý má aj určité medzery, a tieto medzery by sme mali asi týmto spôsobom dokázať odstrániť. Vláda prijme k tomu účinné opatrenia a zodpovednosť, jednak bilančnú a licenčnú, dá do jedného štátneho úradu, ktorý za to bude v plnej miere zodpovedať.

    Chcel by som ďalej povedať, že nejaké "narčenie" tých, ktorí vyžadujú alebo chcú, aby do poľnohospodárstva išlo viac dotácií (to pred chvíľou hovoril aj pán poslanec Klein), je asi ťažko spojené s tým, že by mali zodpovednosť za to, že tu došlo k nejakému úniku obilia alebo došlo v niektorých spoločnostiach s ručením obmedzeným, alebo vo firmách, tak ako je to klasifikované v správe, k nabaleniu sa, k neoprávnenému zisku. Toto dávať do súvisu nie je v poriadku. Treba však v tejto zodpovednosti brať do úvahy aj tie momenty, že ešte v máji roku 1995, dokonca začiatkom júna, v Slovenskej republike bol bilančný prebytok obilia. V skladoch Štátneho fondu trhovej regulácie bolo 100 tisíc ton obilia, ktoré sa nevedelo predať, ktoré sa nemohlo predať. Ponúklo sa na Bratislavskú komoditnú burzu. Zahraničná cena obilia v tom čase išla na úrovni 100 dolárov, pokiaľ ide o potravinárske obilie. Teda išlo to pod úroveň nákladov, za čo ho vypestovali producenti. A predstavte si, že štát to musel skladovať takmer celý rok a že za skladovanie každý mesiac musí zaplatiť tým, ktorí majú sklady, že musí zaplatiť za naskladnenie a vyskladnenie.

    Rada fondu v tom období prijala opatrenie, že zníži cenu obilia, aby sa dostalo mimo trhu a aby sa tým zabezpečila aká-taká relácia ceny pre producentov obilia, aby na tom neprerobili. V priebehu júna prišiel zlom počasia a krásne úrody sa rozplynuli a v podstate o mesiac aj celosvetove. Aj u nás vznikal problém, ktorý sa hromadil tým spôsobom, že obilia môže byť nedostatok. Bilančné miesta reagovali na to tým, ako je to opísané v správe, že tak v rade fondu, ako vo vláde sa vlastne mapovala situácia a na základe toho sa pristupovalo k opatreniam, aby sa obilie nevyvážalo, aby ostávalo doma.

    Zoberme si takú simulačnú situáciu, že by zostalo 200 lebo 300 tisíc ton obilia na skladoch, že by toto obilie v podstate tu bolo v čase od októbra roku 1995, povedzme, do mája 1996 v prebytku. Asi kto by na to doplatil v cenových reláciách? Štátny fond trhovej regulácie má za úlohu vyrovnávať na trhu nedostatok, ale aj prebytok, nie robiť mechanizmus obchodovania, k čomu je teraz prinútený na základe toho, že vlastne nefungujú normálne sľuby medzi nákupcami a spracovateľmi.

    A ešte druhý moment, ktorý treba zladiť. Myslím, že nie je normálne, keď si na trhu s obilím vzájomne takmer konkurujú dve štátne organizácie, a to Štátny fond trhovej regulácie a Správa štátnych hmotných rezerv. Tento problém treba vo vláde posúdiť, aj na príslušných iných miestach tak, aby tu nedochádzalo k cenovým konkurenciám, ale aby nedochádzalo ani k "množstevným" zbytočným bilanciám, a to na úkor prostriedkov štátu, a na druhej strane, ako sme sa dočítali aj v správach, aj k určitým spôsobom, kde príslušní pracovníci týchto organizácií majú možnosť obchodovať s týmto obilím a využívajú potom moment, ktorý je v danom časovom období.

    Chcem poukázať aj na to, že sa treba zamyslieť nad tým, že u nás nefungujú také inštitúty, ako sú burzy. Vieme veľmi dobre, že v roku 1991 bola založená poľnohospodárska burza, ktorá v podstate zanikla, skrachovala. Nedokázala obchodovať. V súčasnosti existuje Bratislavská komoditná burza, ktorá sa snaží ako jediná v domácom prostredí, v tomto malom štáte, rozvíjať trh s obilím. Tam by vlastne bolo potrebné rozvinúť to, čo je v normálnom trhovom prostredí v trhových krajinách, aj obchod s obilím, pretože tam už je ten mechanizmus oveľa viac zabehaný, aby nedochádzalo k porušovaniu odpredaja a jednak aby sa plnili záväzky finančného charakteru, to znamená, aby bola nejaká banka, cez ktorú sa budú robiť úhrady, kde bude zábezpeka a podobne. Čiže aj tento systém treba na trhu s obilím normálne rozvinúť. Myslím si, že tu ide o verejnoprospešné organizácie, ktoré budú mať možnosť práve na základe týchto skúseností pôsobiť oveľa vymedzenejšie.

    Chcel by som sa v stanovisku prihovoriť za to, že trh s obilím za rok 1995 treba brať skutočne oddelene - trh s obilím za I. polrok a trh s obilím za II. polrok. Len čo zlučujeme tieto čísla do jedného toku, do jedného sumára, dostávame veľmi skreslenú informáciu o tom, koľko sme potrebovali obilia a koľko bol prebytok, koľko sa mohlo vyviezť a koľko sa nemohlo vyviezť. To je skutočne rozdielna záležitosť aj z pohľadu uvoľňovania licencií na zahraničný trh, z pohľadu domácej zábezpeky spracovateľov, to znamená mlynárov, prípadne sladárov a podobne.

    Vieme veľmi dobre, že v trhovom prostredí sa všetci snažia, aby štát pre nich robil služby a obstarával pre nich sladovnícky jačmeň, kŕmnu kukuricu, kŕmne obilie a podobne. Aj tu treba zvážiť, či pôjdeme týmto systémom, alebo dokážeme rozvinúť normálny zmluvný systém medzi prvovýrobcom a spracovateľom, medzi spracovateľom a pekárňami a medzi výrobcami toho, čo potrebuje konzument, a vlastnými konzumentmi. V tomto cenovom reťazci zatiaľ na to dopláca prvovýrobca, a preto sa prihovárame za to, aby plne fungoval aj zákon o cenách, ktorý sme tu s takou nevôľou časti parlamentu prijali, aby fungoval tak, aby sa z toho cenového reťazca najmenej tých 50 alebo 60 % rozpätia dostalo pre prvovýrobcov, aby sme nemuseli aj naďalej tieto potraviny zvýšenou mierou dotovať.

    Myslím, že by sme mali v tejto snemovni pristupovať k posudzovaniu týchto správ zodpovedne, nerobiť z toho frašku, lebo napríklad aj pri tej firme, ktorá je tam uvedená, že získala 10 miliónov korún, myslím si, že 550 korún na tone krát 10 000 je 5,5 miliónov, a nie 10 miliónov. Takisto si myslím, že to, čo pán poslanec Rosival prepočítal, nie je pravda. Predsa nejde o tieto zisky, to je obrat, ktorý na tom je. Takže prosím vás pekne, treba s tými bombastickými číslami narábať zodpovedne tak, aby sme nemuseli na to zbytočne reagovať, aby tieto tzv. neodôvodnené závery neboli predmetom zbytočnej diskusie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Nech sa páči, faktická poznámka - pán poslanec Pittner.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Delinga, tu vôbec nejde o to, či sa má alebo nemá s obilím obchodovať. A už vonkoncom tu nejde o to, či ministra pôdohospodárstva alebo ministra hospodárstva tu ktosi mal obviňovať z toho, že sa nabalil. Problém stojí inak, tak ako ho zistil Najvyšší kontrolný úrad, prípadne aj Úrad vlády, že tu preukázateľne prišlo k nevídanému rozsahu korupcie. O tom predsa nechcete pochybovať? Veď ten výsledok viedol k tomu, že boli do celej záležitosti zapojené orgány činné v trestnom konaní, ako som bol ubezpečený aj pánom generálnym prokurátorom. Teda otázka je tu len taká.

    Bývalý minister hospodárstva pán poslanec Ducký sa výrazne, a musím povedať, že veľmi silnými argumentmi ohradil proti tomu, aby vina bola hľadaná len na pracovníkoch ministerstva hospodárstva, pričom však z jeho argumentácie zároveň vyplynulo, že sám ich vlastne disciplinárne trestal, resp. prepustil z dôvodu, že nevedeli vysvetliť, prečo sa neohradzovali proti tým dikciám, ktoré sú tam uvedené. Z toho teda vyplýva, že tu poukazuje na oveľa vážnejšie veci, než vy, pán poslanec, ste sa nám tu snažili povedať. A tie vážnejšie veci si parlament, a to si myslím, že aj koaliční poslanci, nielen opoziční, dajú veľmi podrobne vysvetliť. Pretože bez spolupráce týchto úradníkov s ďalšími orgánmi by nemohlo prísť k takémuto rozsahu korupcie.

  • Ďakujem. Pán Kováč, nech sa páči.

  • Pán poslanec Delinga, iste ste z mojej reči nemohli pochopiť, že volám po nejakom centralizme v oblasti pôdohospodárstva, ale dovoľte, prosím, aby ste mi ako odborník v pôdohospodárstve odpovedali na nasledujúcu otázku: Na prvej strane je napísané (to je správa Najvyššieho kontrolného úradu), že licenčná komisia Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky odporúčala žiadosti na vývoz vo výške 234 tisíc ton. Nepochybne o tejto skutočnosti vedel minister pôdohospodárstva. Ak nevedel, bola by to hrubá chyba, ale predpokladám, že vedel. Hneď v ďalšom riadku je napísané, že to isté ministerstvo odsúhlasilo žiadosti na vývoz bez odporúčania licenčnej komisie v objeme 341 tisíc ton. Tu znie otázka: Vedel o tom minister pôdohospodárstva? Ak o tom nevedel, tak prejavil totálne neschopnosti riadenia ministerstva, pretože ak uniká takýto obrovský objem obilia a nevie o tom minister pôdohospodárstva, no tak potom ohrozuje potravinovú bezpečnosť Slovenska. Ak o tom vedel, tak by to bolo ešte horšie. Mne išlo o to, že pán minister si mohol predsa dať ľahko odsledovať, koľko licencií bolo udelených, a vyznačovať si ich. A keby dospel k sume 234 tisíc ton, tak mal dať signál licenčnej komisii na ministerstve hospodárstva: páni, koniec, my sme sa dohodli na tejto sume a ďalej to nepôjde. Ale nielen komisia na ministerstve hospodárstva vydávala licencie, ale jeho vlastné ministerstvo dávalo navyše súhlasy. A o toto mi ide, že toto minister nevládal ukontrolovať.

    Vy ste tu spomínali, že by sme mali porovnávať I. a II. polrok 1995. Nepochybne jún patrí do I. polroku, od júla je druhý a už v júni sa vedelo, že úroda bude slabá. Ak si prečítate správu, zistíte, že ministerstvo pôdohospodárstva, teda to, kde sedia odborníci na úrodu, v II. polroku bez odporúčania licenčnej komisie vydalo súhlas na takmer 209 tisíc ton pšenice. Keď sa pozriete na zoznam podnikov, ktoré vyvážali, tam máte tiež napísané, čo sa v II. polroku vydávalo. Tak napríklad na strane 3 tabuľky - tam všetkých 18 podnikov vyviezlo len v II. polroku, keď sa pozriete o stranu späť, tam tých podnikov, ktoré vyvážali v II. polroku, je 80 %. To znamená, že vyvážali v čase, keď sa vedelo, že úroda je slabá, a napriek tomu dostali licenciu. Takže skutočne si myslím, že zodpovednosť ministra je v tejto veci nezastupiteľná. Bez ohľadu na to, či pán štátny tajomník bude schopný vysvetliť veci, alebo nie, ja skutočne žiadam, aby minister pôdohospodárstva napriek tomu prišiel do parlamentu a vysvetlil, čo sa vlastne stalo a aká je v tom jeho úloha.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vzhľadom na to, čo povedal pán kolega Delinga ako predseda výboru, ktorému tento problém patrí, aby sme k tomu pristupovali zodpovedne a nerobili z toho frašku, myslím si, že to nie je iba problém nás, poslancov opozície. Dovolím si citovať vyjadrenia predsedu vlády na mítingu 12. 9. na Pasienkoch. Citujem: "V rokoch 1995 a 1996 sa nám poza chrbát udiala jedna veľmi veľká špekulatívna operácia. Napriek zákazu vyvážať obilie, aby sme mali dostatok na zásobovanie vnútorného trhu, sa vyviezlo niekoľko stotisíc ton do zahraničia. Pár úradníkov medzi sebou rozohralo hru na pečiatky, niekde nebola ani colná kontrola na hraniciach, niekde obilie neopustilo Slovensko, ale faktúry behali hore dole z jedného štátu do druhého a dostali sme sa na začiatku tohto roku do situácie, že nám ozaj hrozilo, že pre nedostatok obilia budeme musieť ísť hore s cenou múky. Na túto situáciu sme vo vláde reagovali tak, že sme pustili na trh obilie zo štátnych fondov v starých cenách a tým sme zrazili ceny dole. Ľudí, ktorí vyvolali túto aféru, berieme na zodpovednosť. Niektoré veci sme dali ministerstvu vnútra, niečo kontrolným orgánom, niektorých sme odvolali z funkcií, ale zápas o cenu chleba sa ešte neskončil." Takže nielen poslanci opozície berú túto situáciu veľmi vážne a myslím si, že naozaj tento prípad sa neskončí dnes.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Benčík.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

    Očakával som od predsedu výboru pre pôdohospodárstvo, že zaujme stanovisko k veci, že zaujme stanovisko ku korupcii a k podozreniam z korupcie v oblasti vývozu obilia. Zatiaľ sme sa tu dozvedeli, že skoro dobre urobili, lebo nám hrozil prebytok obilia. To sú ekonomické faktory a k nim sa nechcem vyjadrovať, ja im nerozumiem, ale vďaka Najvyššiemu kontrolnému úradu sa tu predostreli zreteľné protizákonné postupy pri vývoze obilia. Vláda už prijala nejaké stanovisko a verím, že príslušné orgány na čele s generálnym prokurátorom presne určia, kde je trestná zodpovednosť. Ale očakával som od predsedu kontrolného a iniciatívneho výboru parlamentu, že určí, kto politicky zodpovedá za to, že sa do štátnej správy dostáva vo veľkom rozsahu korupcia. Ak sa to neurobí včas, treba počítať, že nielen pri hospodárení a vývoze obilia, ale o chvíľu aj ostatné oblasti budú presiaknuté korupciou, a to je v neprospech vývoja tohto štátu.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Delinga, chcel by som vám povedať, že fraškou nie je to, keď niekto napochytro počíta čísla, pretože mu ich táto správa alebo správy neposkytujú, ale fraškou je skôr to, že vy, predseda Roľníckej strany, sa po preštudovaní týchto správ tvárite, akoby sa nechumelilo. Fraškou je to, keď podvod v objeme 5,5 milióna korún bagatelizujete, ako keby nebol podvodom, a keď prechmaty štátnych úradníkov označujete, ako ste povedali, za medzery trhového prostredia. Toto je fraška hneď dvojnásobná, pretože ste nielen predseda Roľníckej strany, ale aj predseda výboru pre pôdohospodárstvo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.

    Som rád, že som spôsobil takú odozvu. Myslím, že keď bude stenografický zápis, tak si aj páni poslanci všimnú, že som v žiadnom prípade nespochybnil ani jednu správu, ani správu Najvyššieho kontrolného úradu, ani správu Úradu vlády. Ani jedno také slovo som tam nepoužil, ani nepoužijem. Ak ide o korupciu, nech sa vyšetrí. Ak je to korupcia, samozrejme. Ja som v správe nenašiel také slovo, že by išlo o korupciu. Išlo o porušenie predpisov. Samozrejme, ak ide o korupciu, ak páni poslanci vedia, kto bol korumpovaný a kto korumpoval, tak by mali postupovať podľa zákona, ktorý iste poznajú.

    Moje stanovisko k veci je také, samozrejme, okrem toho, čo je tu napísané a aké som dal stanovisko k správe, som chcel poukázať na to, aké sú ešte problémy na trhu s obilím a vôbec na trhu s našimi poľnohospodárskymi komoditami, pretože skutočne, páni poslanci, sa tým zaoberám a som, samozrejme, do toho veľmi zainteresovaný. To nie je vec jedného roka alebo polroka, aj keď v minulosti bola snaha do zákonov alebo niektorých fondov v tejto snemovni pretlačiť určité veci regulácie, sprísnenia. Narážali sme tu na veľmi vážne odozvy, ktoré vlastne sme nemohli prekonať a do zákonov sa nedostali. Takže moje stanovisko je také, nech sa vyšetrí, ja nič nebagatelizujem. Pán Dzurinda, ja som len povedal, že ten prepočet, ktorý ste dali, nie je dobrý, že teda ten prepočet je o inom. Samozrejme, nezastávam ani jednu firmu, nech sa vyšetrí, ani jedného pracovníka, ktorý sa v týchto firmách dopracoval k nejakému obohateniu alebo k niečomu. Keď sa to vyšetrí, nech sa potom z toho robia závery. V žiadnom prípade nezastávam, ako vy hovoríte, podvody alebo niečo iné, korupciu a podobne.

  • Nech sa páči, ešte pán poslanec Filkus.

  • Ďakujem pekne.

    Neviem, či je to dobré, ale tak ste ma vyprovokovali, pán poslanec Delinga, že vám musím čosi povedať. To, čo vy považujete za ohromnú vlastnosť a že ste rád, že ste tu mali takúto odozvu - ja vám poviem o jednej odozve s bublinkovou vodou, čo ste už mali v tomto parlamente pri presune DPH. Nebolo treba toto povedať. Toto je veľmi pekná druhá odozva. A v tejto súvislosti vám chcem povedať, že keď predseda vlády hovorí o tom, že je korupcia, Najvyšší kontrolný úrad hovorí o tom, že je tam korupcia, keď minister hospodárstva uznáva, že je tam korupcia, že aj kontrolný orgán Úradu vlády toto uznáva, vy ste urobili skoro hrdinov z tých, ktorí konečne vyviezli obilie bez licencie. Tak to ste zašli priďaleko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Musím sa pridať ku kolegovi Benčíkovi v súvislosti s očakávaniami od vystúpenia pána predsedu výboru. Národná rada si totiž z poslancov zriaďuje svoje výbory pre jednotlivé úseky štátnej správy okrem iného preto, aby plnili svoju kontrolnú funkciu. Pán predseda výboru, pýtam sa vás, keď vláda rozhodla ešte v apríli o potrebe vykonať kontrolu a už od júla sú známe jej výsledky, pretože tak je to tam v dátumoch uvedené, či sa váš výbor vôbec zaoberal touto správou a aké prijal opatrenia. Je pravda, že ste nespochybnili obvinenia, ktoré tam sú uvedené, ale ste nám nič nepovedali, čo urobil výbor z hľadiska plnenia svojich funkcií vo vzťahu k iným rezortom, ktoré sa vlastne takýmto spôsobom dostali do problémov. Či ste urobili na ministerstve aspoň jeden prieskum. Vaše stanovisko naozaj vyznelo tak, ako vysvetlenie ekonomických problémov, ale či to je aj plnenie funkcií z hľadiska výboru, o tom vážne pochybujem. A to je vaša hlavná úloha. Preto sme očakávali vaše stanovisko s istým napätím, ale pokiaľ viem, váš výbor sa doteraz týmito dokumentmi ani nezaoberal, a to je hanba fungovania výboru, ktorého ste predsedom.

  • Ďakujem pekne.

    Nemienim posudzovať, čo je hanba, čo som mal, a čo som nemal a čo ste očakávali. Samozrejme, že tak ako to tu bolo povedané, výbor sa tým zaoberať bude, a môže sa tým zaoberať len vtedy, keď má tie dokumenty k dispozícii. Pochopiteľne, keďže bola letná prestávka, boli tu prázdniny, sme sa tým nezaoberali a ani sme nemohli prijať žiadne opatrenia. Na prvom výbore, ktorý bol po prázdninách, pán poslanec Koncoš predniesol návrh, aby sme si vyžiadali správu od Najvyššieho kontrolného úradu a aby sme sa touto situáciou zaoberali. Výbor sa obrátil na Najvyšší kontrolný úrad a myslím, že v tomto prípade urobil tak, ako urobiť mal. Samozrejme, môžete posudzovať, či je to dostatočné, alebo nedostatočné. V tom sa budeme vždy líšiť, pretože vy máte svoj názor, ja mám svoj názor, nemusím súhlasiť s vaším a vy nie s mojím. To je v parlamentnej diskusii normálne a tak to tu prebieha. Ja si tiež z toho beriem za svoje, aby som sa v podstate tým, čo hovoríte, riadil, a na tie veci, ktoré sú potrebné, som reagoval.

    Pokiaľ ide o poznámku pána poslanca Filkusa, ja, pán poslanec Filkus, ešte čakám, na to, čo sa stalo s tou bublinkovou vodou, pretože som naďalej presvedčený o tom, že na to doplatili spotrebitelia a štátny rozpočet.

  • Ďakujem. Posledná faktická pripomienka - pán Rosival.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán predseda výboru, nezdôvodňoval by som to, že sme vo výbore o tejto veci nerokovali preto, že bola letná prestávka, pretože pán poslanec Koncoš ani ja sme sa letnou prestávkou nedali vyrušiť v tom, že sme si túto správu získali, že sme ju prečítali, že sme o nej vedeli. A pán poslanec Koncoš aj navrhoval prerokovanie tejto správy na výbore, ale žiaľ, z technicko-organizačných či iných príčin sme sa k jej prerokovaniu nedostali napriek tomu, že sme to navrhovali.

  • Ďakujem pekne. Odhlasovali sme vystúpenie pána štátneho tajomníka pôdohospodárstva. Nech sa páči.

    Pán Mikloško.

  • Pán predsedajúci, za Klub KDH pred uzavretím rozpravy žiadam 30-minútovú prestávku.

  • Ruch v sále.

  • Pokoj, vážení. Dobre, akceptujeme to.

    Nech sa páči, pán štátny tajomník, máte slovo, ale nie ste obvinený.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    predovšetkým by som chcel poďakovať, že sa mi dostalo tej cti, neviem presne, ale možno ako prvému štátnemu tajomníkovi, zrejme vzhľadom na závažnosť prerokúvaného problému, že môžem pred vami vystúpiť. Budem sa snažiť držať sa veci. Predovšetkým z toho, čo som si mal možnosť vypočuť, si myslím, že mojou prvoradou povinnosťou je niektoré veci, o ktorých sa tu diskutovalo, trochu bližšie osvetliť a zreálniť a potom v druhej časti informovať o tom, aká je situácia v súčasnosti.

    Predovšetkým celé rozhodovanie a celý problém obilnín začal vznikať v druhom polroku. Ten bilančný materiál to naznačuje. Keď sa 20. júna robí bilancia pred novou úrodou, vychádza naše ministerstvo jednak z vlastných odhadov, jednak z oficiálnych štatistických odhadov. V tom čase na sklade a predovšetkým na skladoch Štátneho fondu trhovej regulácie a štátnych hmotných rezerv bolo k dispozícii milión ton obilia, teda zhruba 958 tisíc, v základných komoditách, čo oproti bežnému stavu zásob v porovnaní s troma rokmi dozadu, keď sa pohybovali na úrovni 520 tisíc ton, bolo takmer o 500 tisíc ton viac. Zároveň chcem povedať, že v tom čase nám oficiálne štatistické odhady signalizovali, že v roku 1995 môžeme očakávať úrodu, presne si to číslo pamätám, 3 991 tisíc ton. Znamenalo to, že ďalších 500 tisíc ton sa urodí a budeme ho musieť vykúpiť nad bežnú ročnú spotrebu.

    Stáli sme vtedy pred úlohou a rozhodnutím, čo s tým. Predovšetkým našou povinnosťou bolo postarať sa o zásoby, ktoré boli z predchádzajúcich úrod, pretože v tom čase ešte žiadny signál o žiadnom pohybe cien nebol, a môžem vás ubezpečiť, že roky dozadu, a myslím si, že bolo by dobré, keby sa to aj preverilo, všetky vývozy, ktoré sa realizovali, sa realizovali ako prebytky a museli byť realizované s čiastočnou finančnou ingerenciou štátu, pretože Slovenská republika rovnako ako napríklad celé spoločenstvo Európskej únie bolo v situácii, keď tuzemské ceny obilnín boli vyššie ako ceny svetové. Rozhodnutie znelo pomerne opatrne, nakoniec sa ukázalo, že bolo dobré - znížme existujúce zásoby o 350 tisíc a počkáme si, čo tá úroda urobí. Tak sa aj stalo. V jednom aj v druhom materiáli, ktorý máte pred sebou, máte napísané, že naše ministerstvo pre vývoz v II. polroku odporučilo, keď sa to napočítalo podľa jednotlivých kontraktov, presne je to, myslím, 327 400 ton. To je všetko množstvo, ktoré naše ministerstvo odporučilo.

    Materiál Najvyššieho kontrolného úradu rozdeľuje toto množstvo do dvoch kolónok. V prvej kolónke uvádza množstvo, ktoré bolo prerokované v licenčnej komisii, v druhej kolónke uvádza množstvo, ktoré bolo uvoľnené, presne je tam uvedené 268 500 ton z týchto dvoch štátnych zdrojov, o čom licenčná komisia 19. septembra rozhodla, že pokiaľ nebude nová úroda, len tieto zásoby z hľadiska uvoľnenia skladov a získania finančných zdrojov na očakávaný vyšší nákup z novej úrody je potrebné urobiť. Samozrejme, ďalší vývoj bol tu niekoľkokrát hodnotený, poznáte ho. Podobne ako na Slovensku, resp. aj v bývalom Česko-Slovensku, v celej tejto oblasti aj v Európe, aj vo svete úroda bola podstatne nižšia, došlo k cenovému boomu a došlo, samozrejme, aj k obrovskému tlaku na uvoľnenie vývozu.

    Chcem povedať, že pán poslanec Koncoš, keď som ho dobre počúval, to má naštudované. On vlastne tak za sebou zoradil tie rozhodnutia, že licenčná komisia reagovala 2. augusta, 7. 9. rada fondu, 19. 9. licenčná komisia definitívne, 3. 10., pretože sme naozaj, ako to tu odznelo, prakticky týždenne ten vývoj sledovali, definitívne bol do záznamu nadiktovaný text, ktorý tu pán poslanec Koncoš odcitoval. Po tomto období akékoľvek vydanie licencií, tobôž z novej úrody, pretože vtedy sme už naozaj vedeli, že úroda je o 500 tisíc ton nižšia, je v priamom rozpore so želaním, resp. stanoviskom nášho ministerstva, ktoré má oporu v zákone o fonde trhovej regulácie, kde je jednoznačne uvedené, že rozhodnutia rady fondu zo zákona musia ostatné ústredné orgány štátnej správy rešpektovať. Čiže tu som chcel povedať jednu poznámku, pokiaľ ide o logiku rozhodovania a samotnej bilancie.

    Samozrejme, keď sme zistili, že skutočný vývoz podľa colnej štatistiky je iný, a nakoniec aj výsledky roku to ukázali, potrebovali sme pátrať po príčinách. Vzhľadom na to, že súčasná legislatíva - trochu vysvetlím aj diskusné príspevky, ktoré tu odzneli - nášmu ministerstvu v podstate okrem zákona o Štátnom fonde trhovej regulácie v licenčnom systéme nedáva absolútne žiadnu ingerenciu, absolútne žiadnu. V praxi to bolo riešené tak, že od 8. januára 1993 bola podpísaná taká stručná medzirezortná dohoda, kde bolo napísané, že ministerstvo hospodárstva bude v podstate rešpektovať odporúčania rezortného ministerstva, a v apríli 1994 po určitých predchádzajúcich experimentoch alebo hľadaní najlepšieho modelu bola zriadená licenčná komisia ministra pôdohospodárstva ako jeho poradný orgán. Tento poradný orgán mal len tú úlohu, pretože doň boli vymenovaní aj zástupcovia samosprávy, aby v odporúčaní v nadväznosti na túto dohodu, ktorá nemá oporu v legislatíve, sa mohlo zúčastňovať širšie spektrum odborníkov, aby tento odporúčací proces bol transparentný. Čiže aj pred kontrolou, aj v priebehu kontroly, aj po skončení kontroly sme si vedomí toho, že jedinú a nedeliteľnú zodpovednosť za akékoľvek odporúčanie v tomto smere má ministerstvo pôdohospodárstva v zmysle jeho štatútu, funkcionári, tak ako majú svoju pôsobnosť vymedzenú. Takže ja som toto chcel povedať len preto, že som vycítil, a je to niekde aj v tej správe uvedené, ako keby licenčná komisia bola zriadená nejakým zákonom alebo by fungovala niekde mimo ministerstiev a podobne. Je to poradný orgán ministra pôdohospodárstva a rozhodovanie jednotlivých úradníkov ministerstva pôdohospodárstva sa riadi organizačným poriadkom.

    K samotným správam by som chcel upozorniť predovšetkým na dve veci. Tie kontroly boli naozaj veľmi dôsledné, pretože išlo o veľmi vážny problém. A vlastne zabudol som povedať ešte tú vec, že riešenie problému, keď sme sa sami nemohli dopátrať, ako to mohlo vzniknúť, vo vláde iniciovalo práve naše ministerstvo, kde sme uvádzali, argumentovali bilanciou, číslami, našimi rozhodnutiami, a žiadali sme, aby sa s tým niečo robilo, pretože naozaj nemôžeme zodpovedať za situáciu, keď sa v colnej štatistike objaví nejaké iné číslo, než o akom - netvrdím, že sme takí múdri, ale zhodou okolností - sme takmer s absolútnou presnosťou rozhodli, samozrejme, aj s troškou šťastia. Takže keď vláda o tejto kontrole rozhodla, sami sme boli radi, pretože ten problém nesúvisí len s obilím, myslím si, že súvisí s celou obchodnou politikou, a boli by sme radi, keby rozhodovaciu ingerenciu o všetkých týchto komoditách, pretože nejde len o obilie, ale rozsah vývozov a dovozov je podstatne väčší a neustále nám rastie, jednoducho naše ministerstvo malo.

    Chcel by som upozorniť na jednu vec. Obidva tieto materiály sú podľa nášho názoru cenné, aj keď, samozrejme, v mnohých veciach poukazujú aj na naše problémy z dvoch hľadísk:

    Po prvé - veľmi jasne je tam odhalená celá legislatíva a záver, že jednoducho neexistuje previazanosť, považujeme za správny, a myslím si, bola tu už informácia, že vláda veľmi razantne rozhodla o odstránení tohto problému.

    Druhý veľmi vážny problém, na ktorý by som tu chcel upozorniť, je ten, aby čísla, a najmä čísla Najvyššieho kontrolného úradu, a to sme sa domáhali my, pretože evidenciu o týchto licenciách nemáme, vzišli prakticky z fyzického preverenia každej jednej licencie. Takže mne je veľmi ľúto, ak je to tak, ja to nespochybňujem, ak to je inak, musíme sa tým potom znova inak zaoberať, ale čísla, ktoré sú uvedené v tabuľke číslo 1 materiálu Najvyššieho kontrolného úradu, považujeme za čísla, ktoré vzišli z preverenia každej jednotlivej licencie. Čiže mne je ľúto, ak niekto vystupuje emotívne, ale čísla hovoria jednoznačne, v II. polroku 59 600 a 268 je 327 aj niečo a vydané licencie 628.

    Ďalej, keď som vysvetľoval situáciu a pôsobnosť okolo tejto licenčnej komisie, samozrejme, musím povedať stanovisko aj k tomu, ako je to možné, že jedno riešila licenčná komisia, jedno nie. V princípe tento fakt aj my hodnotíme ako nedostatok, pretože nikdy, nikto, nikde nespochybnil, že na našom ministerstve každá jedna žiadosť, každé jedno rozhodnutie musí ísť cez tento poradný orgán ministra. Je fakt, že na rokovaní 19. 9. sa licenčná komisia v podstate en bloc k týmto štátnym vývozom vyjadrila, ale len do bilancovaného množstva. Závery z tohto riešenia, že sú tu teda dve kolónky, podľa našich záujmov mala by byť len jedna a, samozrejme, urobili sme opatrenia, aby len jedna bola, tie teda sú neklamné a ja ich inak neviem vysvetliť. Tie sú tu, rozdiel je 301 tisíc ton, niektorý pán poslanec to tu povedal.

    Hovoril som o tej zásade, neviem, ako by som to vysvetlil, to, čo tu odznelo, nepamätám si presne, kto to ako povedal, ale v tom materiáli vlády je jedna celá veta a v prvej polovici vety je napísané, že naše ministerstvo vychádzalo zo zásady, že ak už niekto má vyviezť z týchto štátnych fondov, musí mať predovšetkým právoplatne uzatvorenú zmluvu, pretože sa nám stávalo, že prichádzali žiadosti, ktoré sa nakoniec nerealizovali. A nakoniec, postihlo nás to v prvom polroku, keď naše ministerstvo odporúčalo 307 tisíc ton, síce sa vydali licencie len asi na 220 tisíc ton, ale skutočný vývoz bol len 147 tisíc ton. A za čiarkou je aj napísané, že z týchto štátnych fondov sme odporučili na základe takýchto zmlúv 268 500, alebo to číslo, ktoré tu je. Žiadne iné číslo v tom materiáli nevidím.

    Ďalší problém, o ktorom sa tu pomerne široko diskutovalo, sú ceny. Chcel by som s vaším dovolením zaujať stanovisko k tejto problematike z troch hľadísk.

    Predovšetkým vývozné ceny. Už správa, ktorú prednášal pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, hodnotila tento prístup tak, že obilie zo štátnych fondov bolo predané cez burzy, cez verejne obchodovateľné miesta, alebo formou verejnej obchodnej súťaže, okrem jedného prípadu, pri ktorom bola pôvodne uzatvorená zmluva o budúcej zmluve v auguste a nakoniec bol realizovaný po termíne 3. 10. To množstvo nebolo rozhodujúce, ale my sa na vec takto nepozeráme. Tí, ktorí to realizovali - v podstate to ani neberieme ako nejakú výhovorku, môže to mať nejaké logické opodstatnenie alebo základ, bolo to porušenie zásady, ktorú sme prijali, jednoducho tak sme sa s tým vyrovnali. To však bolo 10 tisíc ton celého tohto množstva, všetko ostatné množstvo sa zobchodovalo cez verejne obchodovateľné miesta, a ak si dobre pamätám, ceny sa pohybovali niekde medzi 120 dolárov za tonu (postupne stúpali aj na burzách, pretože záujemcovia o vývoz, samozrejme, museli pridávať) a pohybovali sa niekde medzi 125-135 dolárov za tonu na mieste, loco miesto, čo v podstate predstavuje náklady predávajúceho, ak to dodáva niekde do prístavu, je to zhruba od 30 až 50 dolárov viac. Takže z toho treba vychádzať aj pri posudzovaní cenovej politiky, pokiaľ ide o obilie zo štátnych zdrojov, ktoré takýmto spôsobom bolo predané. A tu ani nebudem hovoriť, či to bola korupcia, to naozaj si zaslúži, aby sa každý jednotlivý prípad preveril, a kde niekto získal neoprávnený prospech, zase treba postupovať podľa zákonov, ktoré v našej republike platia.

    Vysvetľujem stanovisko vecne. Takýmto postupom realizujeme intervenčné prebytky prakticky vo všetkých druhoch, je to zaužívané vo vyspelej Európe, takže tam ani kontrolné orgány v podstate okrem toho jedného prípadu nemohli nášmu ministerstvu nič vytknúť.

    Jednu vetu by som chcel povedať k vývoju v I. polroku 1996. My sme sa situáciou zaoberali, samozrejme, keď úroda bola menšia, znova opakujem, zhruba o 500 tisíc ton, čo sa za posledných 10 rokov nestalo, aby odborníci, štatistici alebo naši odborníci sa pomýlili v odhade viac ako zhruba o 3 %, toto bol naozaj výnimočný rok. Projekt postupu, ako vydržať do novej úrody, bol naprojektovaný v podstate zhruba už niekedy v novembri. Začali sme s intervenčnými dodávkami v závere roku 1995, postupne do apríla to realizoval Štátny fond trhovej regulácie, potom nastúpili štátne hmotné rezervy a v podstate cenovú úroveň jednak suroviny a jednak výrobkov z nich sa nám podarilo udržať. To naozaj dopadlo dobre vďaka spolupráci týchto orgánov. Chcem to pripomenúť len preto, nehovorím to na obranu problému, ktorý sa stal, ale trošku som chcel využiť príležitosť a priblížiť vám, asi ako ten systém rozhodovania ide.

    Veľa sa diskutuje o cenách intervenčného nákupu. Mne je to naozaj niekedy ľúto, pretože tento systém organizácie trhu je, samozrejme, viac liberálny ako direktívny, vychádza z naštudovania, neskôr overovania skúseností, fungovania intervenčných zásahov a intervenčných trhov v Európe. Úlohou tejto ceny v podstate nie je nič iné, len rok dopredu, aj teraz, pre budúcu úrodu sme vyhlásili najnižšiu cenu, kde majú farmári istotu, že keď sa im urodí, štát im to garantuje, že túto ich produkciu odkúpi, nič iné. Na druhej strane však máme záujem, aby normálne fungovali trhové vzťahy. Možno to teraz poviem trošku emotívne, ale predsa problém je v tom, aby na trhu obchodovali tí, ktorí produkujú, a tí, ktorí potrebujú, nie štát. Takže neustále poukazovanie na tento problém, že teda štát deformuje trh - boli by sme najradšej, keby štát na trhu vôbec nemusel zasahovať, ale toto je taká dôležitá komodita, že je to tak jednoducho všade vo vyspelom svete. Včera som sa vrátil z Dánska, je to veľmi vyspelá krajina, kde sme si boli overiť niektoré naše postupy, ktoré pripravujeme. Je to tam absolútne presne tak, ale úplne presne.

    Chcem upozorniť ešte na jednu zásadu. Štátne peniaze, ktoré sú vyčlenené pre poľnohospodárov, nikdy nikto iným spôsobom nepoužíva. To znamená, v zásadách tohto nákupu je napísané, že pokiaľ štát speňaží toto obilie drahšie, respektívne lepšie, po odpočítaní vynaložených nákladov túto sumu za každú tonu doplatí. To je korektné. Záleží potom od politického rozhodnutia, či ten tovar pôjde na vnútorný trh za cenu svetovú, alebo nižšiu, alebo inú, a od toho sa celé toto riešenie odvíja. Myslím si, že tie riešenia v rámci Zelenej správy boli tu zrejme pomerne podrobne vysvetlené, chcel som to len povedať, aby sme si nejakým spôsobom urobili na stole trochu poriadok.

    Ďalší okruh problémov, o ktorom sa tu diskutovalo, je vzťah k tohtoročnej úrode. Tento vzťah k tohtoročnej úrode má niekoľko rozmerov, samozrejme, predovšetkým rozmer bilančný. Z tohto hľadiska je naša situácia taká, že to, čo sa urodí v trošičku možno menej priaznivej sortimentnej štruktúre, ale s tým si vieme poradiť, bude stačiť na vnútornú spotrebu Slovenskej republiky. Nebude to stačiť na také doplnenie štátnych zásob, ktoré by garantovali v prípade mimoriadnej situácie istú dávku intervencie, pomoci a podobne. Z tohto hľadiska je potrebné sa pozerať aj na tohtoročný intervenčný nákup. V bežnom roku, ak sa ukáže, že úroda je takáto, by v podstate štátny intervenčný nákup mohol vycúvať, teda by nepôsobil na trhu, ak by nebol držaný zákonom a ak by nebol povinný v zmysle politiky mať k dispozícii určité zdroje, ktorými v prípade nevyhnutných alebo neočakávaných výkyvov môže na trhu intervenovať tak, ako sme to videli v prvej polovici tohto roku. Čiže objem, ktorý sa nakupuje, je určený na doplnenie štátnych zdrojov, ale v rámci súbežnej obmeny zásob sa na konci budúcej sezóny znova vráti do tohto trhu.

    Poľnohospodárom sme urobili, pretože naozaj úroda je rozdielna, už som to niekoľkokrát vysvetľoval, asi štyri ústupky: zvýšili sme cenu, urobili špeciálny príplatok, znížili sme kvalitatívne parametre, zaviedli sme pravidlo doplácania rozdielu, a čo je podstatné, umožnili sme im, aby svoje riadne kontrahované záväzky splnili náhradnými, ak sa preukáže, že naozaj nemôžu, splnili tými produktmi, ktoré sa im urodia. Čiže otázka, či budeme schopní vrátiť štátnym hmotným rezervám tých 200 tisíc ton, alebo nie, myslím si, že na stole nemusí byť, pretože na záväzok 120 tisíc ton potravinárskej pšenice máme dnes nakúpené zhruba 175 a kŕmne obilie vrátime aj v kukurici, aj v kŕmnom obilí, ktoré sa nakúpilo. Čiže ja by som tieto dve veci v tejto chvíli nejak nespájal. Pokúsil som sa objasniť situáciu, v akej sme, a to aj preto, že dosť nepriaznivo rezonuje vo verejnosti, že ministerstvo si vymyslelo nejaký bič a teraz sa vyhráža prvovýrobe, že nedostane dotácie. Nie je to tak.

    Zákon o rozpočtových pravidlách, ktorý je jedným z najdôležitejších zákonov v našej republike, hovorí jednoznačne, že ten, kto neoprávnene používa alebo zadržiava prostriedky štátneho rozpočtu, nemá zo zákona nárok na dotácie. To je zo zákona. Táto dikcia bola zohľadnená pri príprave zmlúv, to znamená v januári každý, kto zmluvu podpisoval, to poznal, ale bez ohľadu na to, keby sme to neurobili, príde zase Najvyšší kontrolný úrad a bude nám vyčítať, že sme nepostupovali podľa zákona. To je takýto fakt. Preto sme tých päť výnimiek poľnohospodárskej prvovýrobe dali, dohodli sme sa s ich zástupcami, so samosprávou a myslíme si, že to funguje. Budeme chcieť nakúpiť toľko, koľko nevyhnutne potrebujeme. Naozaj trh nemienime deformovať. Podstatné však je, aby predovšetkým nakupovali tí, ktorí potrebujú. To tu už odznelo. Je najväčšia chyba, ak sa nám toto nepodarí odstrániť, že budeme mať podnikateľov, ktorí nepracujú na trhu a potom sa budú obracať neviem na koho, na vládu, na parlament, že štát im nedáva alebo niečo podobné. To je podstata tejto filozofie.

    Záverom, ako som v úvode povedal, berieme tieto správy ako závery objektívneho kontrolného orgánu. Mám k dispozícii aj tu zhruba 20 legislatívno-technických a vecných pripomienok, ktoré vyjadrujú naše odlišné stanovisko od tých záverov. Jednoducho, tie závery sú také, keď budú iné, budeme komentovať iné. My ich berieme v takom zmysle, ako boli predložené vláde, ako boli predložené parlamentu, sme povinní toto konanie zdôvodniť. Tie čísla berieme ako objektívne, ak budú iné, musíme sa potom postaviť k tomu inak. Ale ak sú tieto čísla objektívne, tie závery, ktoré tu páni poslanci z koalície hovorili, nemusím opakovať.

    Jednoznačne je nevyhnutné odstrániť tento problém z hľadiska nepreviazanosti jednotlivých legislatívnych predpisov. To je vecné riešenie. Môžem vás ubezpečiť, že v súčasnosti, aj keď je tam termín 30. novembra, prakticky máme ukončené pripomienkové konanie k prvému kroku - tu odznelo, že bude treba zmeniť zhruba štyri zákony -, keď za súčasne platnej legislatívy našu pôvodnú medzirezortnú dohodu povýšime, dáme jej legislatívny punc a už sa naozaj nestane, aby ústredný orgán štátnej správy opustila licencia za nomenklatúru, o ktorej je tu diskusia, bez toho, aby u nás na našom ministerstve nebola prerokovaná. Takto je to zatiaľ pripravené, takto by mala vyjsť nová novelizovaná vyhláška.

    Tú druhú časť, ktorá je, samozrejme, pikantnejšia, rozdeľujem na dve časti. Nedostatky, o ktorých sa tu hovorilo, ktoré aj materiál nejakým spôsobom rozdeľuje, čo spôsobili naši úradníci, čo druhí úradníci, s tými sme sa vyrovnali. Druhá vec, a myslím si, že je to naozaj opodstatnené, ak k tomu došlo, to je potrebné v zmysle uznesenia vlády naozaj prešetriť a v súlade so zákonom doriešiť, budeme len radi, pretože určite to prispeje k zlepšeniu disciplíny na našom agrárnom trhu vôbec a na obilnom trhu zvlášť.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    nechcem a nie je ani mojím cieľom, ani úlohou tu prezentovať svoje vlastné alebo osobné názory. Pokúsil som sa prispieť do tejto diskusie vysvetlením niektorých kategórií, o ktorých som presvedčený, že asi bolo potrebné k nim zaujať stanovisko. Som tu k dispozícii na zodpovedanie akejkoľvek konkrétnej otázky, ktorou sa naše ministerstvo zaoberá.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu štátnemu tajomníkovi.

    Faktická poznámka - pán poslanec Bajan.

  • Ďakujem vám veľmi pekne.

    Ďakujem aj pánu štátnemu tajomníkovi, i keď som mal niekedy pocit, ako keby tiež ako divák konštatoval situáciu, ktorá nastala, a nie ako priamo zodpovedný činovník ministerstva pôdohospodárstva. Ale prosil by som ho o jednoznačnú a krátku odpoveď na tri otázky.

    Aké je jeho postavenie v licenčnej politike ministerstva pôdohospodárstva a kto tvorí licenčnú komisiu na ministerstve pôdohospodárstva, kto je predseda, samozrejme. A druhá otázka, či ministerstvo pôdohospodárstva priznáva skutočnosť, že mimo kvót bolo vyvezených o 387 tisíc ton viac.

  • Malý moment, ešte raz, pán štátny tajomník si nestačí zapisovať.

  • Dobre, ja to potom ešte zopakujem. A tretia otázka, kto podľa neho spôsobil tú skutočnosť, ktorú predseda vlády pán Mečiar nazval jednou veľkou špekulatívnou operáciou.

    Ďakujem.

  • Vážený pán štátny tajomník,

    myslím, že vaše vystúpenie bolo prehľadné a v mnohom aj poučné. Ponúklo istú schému toho, o čo vlastne v týchto konaniach ide. Ale dovoľte, aby som vám povedal svoj pocit alebo svoj poznatok z vášho vystúpenia, a síce, že ste sa nevenovali tým zásadným obvineniam, ktorým sa venuje správa Najvyššieho kontrolného úradu na vašu adresu. Krátko zacitujem, pán štátny tajomník, iste tú správu máte, budem chvíľočku čítať.

    "V rozpore s citovaným ustanovením vyhlášky číslo 560/1991 Zb. ročný limit na vývoz pšenice, pšeničnej múky, otrúb nebol ministerstvom pôdohospodárstva pre rok 1995 stanovený, čím nebol vytvorený dostatočný právny rámec pre reguláciu..." atď. To bolo na strane 3, teraz budem citovať zo strany 4. "Bola zistená nedostatočná evidencia prijatých, odsúhlasených žiadostí o udelenie licencie, neprehľadné vedenie záznamov..." atď. - chcem šetriť čas. Na tej istej strane dole: "Žiadosti odporúčané ministerstvom pôdohospodárstva boli v rozpore s článkom 4 ods. 5 štatútu licenčnej komisie odstupované na ministerstvo hospodárstva bez dokladu o ich odovzdaní..." atď. Na strane 5: "Viaceré žiadosti boli odporučené predsedom licenčnej komisie skôr, ako bola žiadosť posúdená a odporučená licenčnou komisiou." Ale najmä na strane 6 čítam: "Napriek tomu, že licenčná komisia čiastočne reagovala na reálnu situáciu na vnútornom trhu s obilím, vydalo ministerstvo pôdohospodárstva v II. polroku 1995 bez odporučenia licenčnej komisie súhlasy na vývoz 208,9 tisíc ton pšenice." Ďalej sú tu čísla, ako to bolo s otrubami, pšeničnou múkou atď. Ešte jeden príklad na strane 6: "Po zistení skutočnej situácie v stave množstva pšenice na trhu rada fondu na svojom zasadaní 8. 9. súhlasila s vývozom pšenice až po zbilancovaní úrody roku 1995. Napriek tomu 10. 10. 1995 Štátny fond trhovej regulácie uzatvoril zmluvu o predaji 20 tisíc ton pšenice určených na vývoz..." atď. atď.

    Poslanec slovenského snemu, najmä keď dostane takúto správu 15 minút po 14.00 hodine, očakáva od štátneho tajomníka - je to pravda, nie je to pravda.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán štátny tajomník vo svojom vystúpení povedal, že nespochybňuje tie cifry, ktoré sú tu uvedené. A teda Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vo svojej správe na strane 1 uvádza, že licenčná komisia ministerstva pôdohospodárstva u pšenice v roku 1995 odporučila žiadosti na vývoz v objeme 234 tisíc ton - tie drobné nečítam, ministerstvo pôdohospodárstva však odsúhlasilo žiadosti na vývoz bez odporučenia licenčnej komisie v objeme 341 tisíc ton. A tak sú tu uvedené ďalšie takéto cifry. Na strane 2 v poslednom odseku je uvedené: "V I. štvrťroku 1996 licenčná komisia neodporučila žiadny vývoz pšeničných otrúb. Napriek tomu riaditeľ sekcie obchodnej a zahraničnej politiky ministerstva pôdohospodárstva, ktorý zároveň zastával funkciu predsedu licenčnej komisie ministerstva pôdohospodárstva, odsúhlasil žiadosti bez odporúčania licenčnej komisie a licenčno-registračný odbor ministerstva hospodárstva vydal úradné povolenia, licencie, na vývoz 3 300 ton pšeničných otrúb a podľa štatistických údajov sa v I. štvrťroku 1996 vyviezlo 3 874 ton pšeničných otrúb."

    Čiže z tohto a z týchto cifier, pán štátny tajomník, ak hovoríte, že sú objektívne a že nenamietate, mi potom vyplýva, a síce to, čo ste tiež povedali, keď ste vraveli, že samotná táto licenčná komisia nie je určená zo zákona. Tým ste zrejme chceli akýmsi spôsobom obhájiť tie skutočnosti, ktoré sa tu uvádzajú? Ak áno, tak takúto obhajobu neberiem, pretože ak aj v zákone sa takáto činnosť licenčnej komisie neuvádza, v rámci vašich interných pokynov jednoznačne aj z materiálu vyplýva, že na súhlas je nutné takýto výsledok od licenčnej komisie dostať. A teda potom tí úradníci, tí funkcionári, ktorí konali tak, ako to uvádza Najvyšší kontrolný úrad, jednoznačne spáchali čosi, čo treba posudzovať orgánmi činnými v trestnom konaní. A to je záležitosť, o ktorej ste sa nevyjadrili.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kováč, nech sa páči.

  • Pán štátny tajomník,

    dovoľte mi tiež niekoľko otázok. Veľmi pozorne som sledoval váš výklad a súčasne som si ho dával do korelácií s tým, čo je uvedené v správe. Z toho mi vyplýva, že 2. augusta 1995 licenčná komisia už vedela, že bude veľmi slabá úroda, a preto prijala správne rozhodnutie nerozhodovať o nových licenciách na obilie, kým nebude zbilancovaná úroda obilia. Ja si myslím, že to rozhodnutie bolo asi veľmi správne. Na toto rozhodnutie reagovala aj rada fondu trhovej regulácie, ktorá súhlasila s vývozom potravinárskej pšenice až po zbilancovaní úrody roku 1995.

    To znamená, že v auguste a ešte 8. septembra bolo zastavené udeľovanie licencií. A v súhlase s tým, čo ste povedali, 19. septembra - vy ste 2. augusta už vedeli, že bude slabá úroda a nebudete udeľovať licencie, ale 19. septembra ste sa rozhodli zo Štátneho fondu trhovej regulácie - tak ako ste povedali - vyviezť 300 tisíc ton obilia. Ja teda by som hľadal, že o tomto musí byť nejaké uznesenie komisie, a veľmi sa čudujem, že takéto uznesenie komisie nie je uvedené v tejto správe. To tu vôbec nie je. Tu je len jedno jediné odporúčanie, na strane 1 sa spomína, jedno jediné odporúčanie vyviezť 234 tisíc ton. Teda otázka je, kde je ten dokument, prečo nebol predložený Najvyššiemu kontrolnému úradu, to znamená zmena rozhodnutia komisie - zvýšenie z 234 tisíc ton na vyše 500 tisíc ton. Kde je takýto dokument? To po prvé.

    A po druhé, prečo ste sa 19. septembra rozhodli, že vyveziete zo zásob 300 tisíc ton, keď ste nepochybne už 2. augusta vedeli, že obilia bude málo. To nemá logiku, ak sa nenahneváte. A potom ďalšia vec, ako pristupuje ministerstvo pôdohospodárstva k tomu, že 3. 10. 1995 sa komisia rozhodla zastaviť vývozy obilia aj cez štátny fond, a my máme napísané v tejto správe na strane 6: "Zo zásob Štátneho fondu trhovej regulácie sa v mesiaci október až december", to znamená po tomto zákaze, "odpredalo celkove 81 753 ton pšenice určenej na vývoz." Ako je to možné, že vtedy, keď už komisia zastavila vývoz, na základe čoho sa vyviezla táto pšenica?

    Teda mám tri otázky: Máte rozhodnutie komisie, dokument o tom, že komisia sa rozhodla svoje pôvodné odporúčanie z 234 tisíc ton zmeniť na 534 tisíc ton? Ak ho máte, prečo nebolo predložené Najvyššiemu kontrolnému úradu, prípadne, ak bolo predložené, potom je to otázka na pána predsedu, prečo toto rozhodnutie nie je v správe. To je prvá otázka. Druhá otázka: Keď ste vedeli v auguste, začiatkom augusta, že bude slabá úroda a zastavili ste licencie, prečo ste rozhodli o odpredaji ďalších 300 tisíc ton z fondu? A tretia otázka: Prečo z fondu po absolútnom zákaze akejkoľvek licencie bolo od októbra do decembra vyvezených 81 tisíc ton?

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán štátny tajomník, pán Roman Kováč sa pýtal, či sú na tých 341 tisíc ton nejaké dokumenty. Ja sa tiež pýtam k 341 tisícom tonám vyvezeným v roku 1995, ale nie, či je dokument, ale kto je zodpovedný za to, že ministerstvo vydalo povolenie bez toho, aby licenčná komisia bola toto odsúhlasila, teda, kto je za to zodpovedný. Ďalej, keď berieme len druhý polrok 1995, ktorý bol kritickejší, kto je zodpovedný za 208 tisíc ton, ktoré boli vyvezené znovu bez licencie? Ďalej, pán štátny tajomník, vaša osobná účasť v tomto. Najvyšší kontrolný úrad konštatoval, že odporúčania ministerstva pôdohospodárstva, resp. udeľovanie licencie bolo často také, že najprv bola licencia udelená a potom bola prerokovaná v licenčnej komisii. To je všeobecný záver, teda konštatovanie, nález Najvyššieho kontrolného úradu. V správe, ktorú máme z Úradu vlády, na strane 11 sa konštatuje, že vy ste osobne dali súhlas v marci roku 1996 na vývoz pšeničnej múky, ale až potom v apríli bol tento prípad prerokovaný na licenčnej komisii. Takže vy ste boli osobne aspoň v jednom prípade zúčastnený na tom, čo Najvyšší kontrolný úrad kritizoval ako najprv danie súhlasu a potom prerokovanie.

    Navyše v tomto prípade bola firma, ktorá vyviezla pšeničnú múku, držiteľom licencie, ktorá už nebola platná. Táto firma mala vrátiť licenciu do 15 dní od skončenia platnosti a licencia teda mala byť vrátená do konca decembra roku 1995, no bola používaná ešte v marci.

    Ďalej by som chcel poznamenať k tomu, čo ste hovorili o zlej previazanosti. Ja si skutočne stále myslím, že nejde o nedostatky v legislatíve. Ako doklad dobrej previazanosti sa dá uviesť to, že riaditeľ odboru licenčno-registračného na ministerstve hospodárstva bol členom licenčnej komisie na ministerstve poľnohospodárstva. Takže jeden človek sedel v licenčnej komisii na pôdohospodárstve, a ten istý človek viedol vydávanie licencií na ministerstve hospodárstva. Takže nezdá sa mi, že by tu išlo o nedostatok previazanosti, problémy asi boli zapríčinené niečím iným.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Gaľa.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán štátny tajomník, priznali ste objektivitu čísel a záverov oboch predložených správ. Chcem sa vás opýtať, či podľa vás došlo týmto spôsobom predaja slovenského obilia do zahraničia k ohrozeniu potravinovej bezpečnosti s následným možným vývojom cien potravín smerom nahor so všetkými dosahmi na životnú úroveň obyvateľstva Slovenskej republiky, ktoré vyplývajú z rastu cien.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán štátny tajomník.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    ďakujem ešte raz, že mám možnosť vystúpiť. Ja som hovoril, že mám so sebou asi 20 takých vecí, ktoré sme namietali pri týchto kontrolách. Kontroly v podstate nejakým spôsobom buď to nezobrali do úvahy, alebo možno z toho textu vyplývajú znova tie otázky. Takže pevne verím, že som si všetky poznačil a je to presne zhruba tak, že ste trafili, že ide o tie konkrétne veci, o ktorých som tu hovoril.

    Prvá otázka - moje postavenie v licenčnej komisii. Ospravedlňujem sa, ale zrejme som to nevysvetlil dostatočne jasne. Pokúsim sa to ešte raz vysvetliť. Licenčnú komisiu si zriadil minister pôdohospodárstva ako svoj poradný orgán, aby rozhodovanie o odporučení licencie pre ministerstvo hospodárstva bolo transparentné. Čiže na tú otázku, kto tam ešte je - je tam zástupca ministerstva hospodárstva, je tam zástupca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, je tam zástupca Zväzu družstevných roľníkov, to znamená prvovýroby. V súčasnosti je toto konanie rozšírené aj o zástupcov Colnej správy, prizývame zástupcov z ministerstva financií a podobne. Čiže je to len jeho vnútorný poradný orgán. Vysvetľujem to preto, že ako výstup z ministerstva pôdohospodárstva nejde rozhodnutie licenčnej komisie, ale rozhodnutie ministerstva. To by bol, naopak, problém, keby sa chcel minister alebo ktokoľvek zbaviť zodpovednosti tým, že vymenuje nejakú komisiu a nechá to bežať takto.

    Čiže v zmysle nášho organizačného poriadku za realizáciu obchodnej a zahraničnej politiky je zodpovedný riaditeľ sekcie obchodnej a zahraničnej politiky, ktorý zároveň je aj predsedom licenčnej komisie v zmysle jej štatútu a v podstate, keď to zoberieme v hierarchii, po ministrovi a štátnom tajomníkovi v plnom rozsahu vykonáva kompetencie ministerstva na tomto vymedzenom úseku. Preto ma to trošičku mrzelo, že znova tu zaznelo, že niečo rozhodlo ministerstvo a niečo rozhodla licenčná komisia. Ten problém, ktorý som sa snažil vysvetliť, je v tom, že je zle, že v tejto tabuľke číslo 1 sú dve kolónky. Preto hovorím, že naše riešenie malo byť a musí byť také, aby tu bola jedna kolónka - rozhodnutie ministerstva. Či si minister dal poradiť od licenčnej komisie alebo od iných odborníkov, to je v podstate jeho výsostné právo. Čiže keby napríklad licenčná komisia bola odporučila nie 327 tisíc ton, ale 800 tisíc ton, zbytočne by sa tu minister vyhováral, že to je chyba licenčnej komisie, pretože ona na to existovala, jednoducho nikto by ho nemohol zbaviť zodpovednosti.

    Neviem, či som to dobre vysvetlil, ale naozaj to nie je možné oddeľovať. Ak je ministerstvo pôdohospodárstva za niečo zodpovedné, musí byť braté ako celok. Pracovných orgánov u nás máme na rozličné problémy možno 50, takýchto, kde chceme širšiu účasť. Keby táto komisia bola niekde legislatívne definovaná, je to možno iná vec, ale naopak, jediný orgán, ktorý legislatívne popri ministrovi má kompetenciu do tohto určitým vstupovať, je rada Štátneho fondu trhovej regulácie, ktorej predsedom je opäť minister, ale členov do tejto rady menuje vláda na návrh jednotlivých ministrov. Čiže rozhodovanie a účasť týchto pracovníkov rady Štátneho fondu trhovej regulácie je už oveľa dôležitejšia. To je rádový rozdiel. V podstate licenčná komisia, ten človek zvonku, ktorý nie je od nás, vlastne je dobre, že je tam, ale z nejakého predpisu to nevyplýva. Takže rada Štátneho fondu trhovej regulácie túto ingerenciu zo zákona má. Preto som sa snažil vysvetliť, aby sme vnímali rozdiel medzi rozhodnutiami a dokumentáciou, ktorú má licenčná komisia. Táto dokumentácia je operatívneho charakteru a slúži v podstate na posudzovanie a prípravu rozhodnutia ministerstva. Výstupom nie je výstup licenčnej komisie, vždy je výstup ministerstva. Preto je tam aj napísané, u nás vo vnútri to máme tak zariadené, že po tejto porade a po týchto výmenách názorov podpisuje tento záver predseda licenčnej komisie a zároveň riaditeľ sekcie, ktorý je za obchodnú politiku na ministerstve zodpovedný. Samozrejme, mimo úradníkov, ktorí sú nad ním.

    Bola otázka, aké je moje postavenie v licenčnej komisii. Myslím si, že som to nepriamo zodpovedal. Moje postavenie v licenčnej komisii osobne nie je žiadne. Z hľadiska výkonu bolo asi také, že tiež musím pozerať na ten vývoj. V tom čase - to čiastočne chcem odpovedať aj pánu poslancovi Kováčovi - by ste sa divili, k akým bojom medzi zástupcami v licenčnej komisii dochádzalo, pretože každý chcel vyvážať a my sme videli, že by nám to ohrozilo bilanciu. Konkrétne uznesenie z toho 3. resp. 2. 10., ktoré tu bolo citované, som osobne nadiktoval ja, nanominoval som sa na licenčnú komisiu a toto rozhodnutie som jednoducho deklaratívne tam nadiktoval a ukončil všetky diskusie okolo vývozu. Preto tento termín považujem naozaj u nás za hraničný, pokiaľ ide o zodpovednosť našich úradníkov.

    Zároveň, keď o tom hovorím - trošku preskočím, ešte tam bola otázka na ďalší rok. Keďže sme toto rozhodnutie urobili, druhá úloha bola potom utesniť hranice. Postupne sa ustupovalo. Pôvodné rozhodnutie bolo - nebudeme vyvážať obilie, budeme vyvážať len múku. Po zastavení obilia sa obrátila pozornosť na múku, zastavili sme aj tú, potom otruby atď. Čiže novelizovali sme vyhlášku, všetky tieto položky sme dali do licencií, niektoré v nej vtedy neboli, a dohodol sa systém, že v prípade, ak by nastala situácia, že treba z tohto režimu akúsi výnimku, tak som si po tomto zákaze vyhradil, že takúto výnimku môže podpísať len minister alebo v jeho zastúpení ja. Tieto výnimky boli celkove dve alebo tri.

    Prvá konkrétna otázka znela na múku. V auguste 1995 bol pripravený alebo realizovaný kontrakt na vývoz pšenice pre štátne hmotné rezervy Ruskej federácie. Kým sa ten kontrakt nejakým spôsobom pripravil, došiel tento náš zásah, čiže absolútne, a žiadateľ o licenciu už túto licenciu nedostal. Čiže my sme tento vývoz znemožnili, ani sme o tom v podstate zo začiatku nevedeli. Tento kontrakt bol zaplatený dopredu. Išlo asi o 2,5 milióna dolárov, ktoré ako prvá platba reálne od ruskej vlády prišla a vznikali okolo toho mnohé prieťahy. Boli to rokovania, ktoré neboli na mojej úrovni, boli teda ešte vyššie. Dostali sme úlohu nájsť z tejto situácie určité východisko. To východisko sme našli v tom, že v poriadku, nedovolíme obilie vyviezť, skôr dovolíme vyviezť múku, pretože bilancia potravinárskeho obilia to umožňovala, ale s podmienkou, že zoženiete a dodáte do štátnych fondov dvojnásobné množstvo kŕmneho obilia, ktorým sme potom v podstate sanovali aj veľkochovy bez vlastnej pôdy už od začiatku nasledujúceho roku.

    Podpísal som to jednoducho preto, že taká bola v tom čase dohoda zainteresovaných rezortov, včítane Ústrednej colnej správy, že ak by k nejakej výnimke došlo, takáto licencia musí mať tri pečiatky - našu, ministerstva hospodárstva a vtedy ešte Ústrednej colnej správy s tým, že všetky tieto orgány budú dopredu informované. Na základe toho sa táto transakcia zrealizovala, ja som jej ďalší osud nesledoval. Naša bilancia týmto neutrpela a, samozrejme, to tam trčí, to treba otvorene zdôvodniť. Čiže rozhodol som preto, lebo pracujem na ministerstve pôdohospodárstva a jednoducho mi to akýmsi spôsobom patrilo do kompetencie.

    Ďalší takýto prípad bol vývoz biozrnín, ktoré sa vyrábajú na základe dlhodobej koncepcie. Mnohí z vás vedia, že je to smer perspektívny aj v Európe. Musíme sa na to pripraviť, vedieť to zvládnuť. Len čo sa stane, keď takýto tovar stojí 12 tisíc korún? Oni ho vypestovali, mali s tým náklady, a teraz sme to znova zastavili. Zase sa to ťahalo asi tri mesiace alebo koľko. Nakoniec sme našli rovnaké riešenie. Povolíme týchto 2 tisíc, alebo neviem koľko ton to bolo, s podmienkou, že doveziete 5 tisíc ton, resp. dodáte štátu 5 tisíc ton kŕmneho obilia. Takto sa to zrealizovalo. Tento prípad som takisto podpísal ja, teda sme sa dohodli, že traja musia podpisovať. A ešte bol nejaký malý objem, čo sa týka osív - nejakých - možno to sa počíta na kilá alebo na tony. Ale znova to spadá do colnej nomenklatúry, ktorú sme takýmto spôsobom zastavili. Čiže to bola asi tretia výnimka. Toto, ak som nevyčerpal, potom poprosím ešte z hľadiska tohto konania, pretože boli tam ešte ďalšie otázky.

    Druhý blok, ktorý tu odznel, znova by som sa pokúsil čo najzrozumiteľnejšie vysvetliť, aby bola zrejmá filozofia, pretože naozaj z tých otázok by mohlo byť viditeľné, že sa tu niečo snažíme skrývať alebo niečo podobné.

    Materiál Najvyššieho kontrolného úradu na prvej strane hovorí o celoročných číslach. Tieto celoročné čísla sú aritmeticky správne, ale pre realizáciu obchodnej politiky v agrárnej oblasti sú len sumou. Táto politika sa organizuje do novej úrody a od novej úrody. Obyčajne to riešime tak, že v prvom polroku realizujeme dokončenie obchodnej politiky zo starej úrody a od druhého polroku, teda od 1. 7. realizujeme už z novej úrody. Vybilancovali sme, že zo zásob, s ktorými sme prechádzali z júna do júla, sme mohli uvoľniť možno 400, možno 450 ton. V prvom kroku sme sa rozhodli, že tých 350 tisíc ton predáme. Boli to výlučne zásoby zo starej úrody, a z týchto 350 tisíc ton bolo zhruba 300 tisíc ton v štátnych zdrojoch, ktoré požadovali hmotné rezervy. Aj my sme potrebovali predať, aby sme mali peniaze a sklady.

    Toto rozhodnutie o povolení vývozu sa dotýka starej úrody. Augustová komisia a všetky ďalšie rokovania pozastavovali júnové rozhodnutie rady, ktorá v tom čase rozhodla o intervenčnom nákupe ďalších 335 tisíc ton obilia už z novej úrody a v podstate vtedy to naformulovali tak chytro, že už dopredu rozhodli, že keďže bude veľa, pôjde na vývoz. Takže toto rozhodnutie, keďže sa taká úroda neukazovala, bolo postupne korigované, aby sa z novej úrody naozaj nevyviezlo nič. Preto tu možno zaznievali nejaké také diskrepancie, že prečo ste povedali vtedy toto a potom ste urobili toto. To, že tam vznikol problém, neviem teraz presne, koľko to je ton, že v rozhodovaniach najmä po 3. 10. bolo aj z novej úrody, neviem, koľko to bolo, 10, 15 tisíc ton alebo neviem koľko, proste to je chyba, s ktorou sme sa museli vyrovnať. Ale v zásade rozhodovanie bolo organizované takto.

    Čiže, keby som zobral jednotlivé otázky, ktoré vlastne smerovali k tomu, že som tu robil nejaký zmätený výklad, tak to by som jednoducho vysvetlil na príklade. V prílohe číslo 1 máte uvedené, že sme odporučili 307 tisíc ton, bolo vydané na 220. Tieto licencie stratili platnosť 30. 6. Skutočný vývoz bol 147, ten sme odrátali z bilancie. To, čo nebolo vyčerpané, znova ten rozdiel vchádza do toho čísla, ktoré je uvedené v druhom polroku, pretože už sme bilancovali novú úrodu. Preto je to také podstatné. Takže nikto nikdy nemenil 234 ton na nejaké iné číslo, ale rozhodnutie bolo uvoľniť zo zásob v roku 1994, prípadne ešte aj predchádzajúcich, 350 tisíc ton, z čoho ministerstvo v tých dvoch kolónkach, niečo licenčná komisia, niečo bez licenčnej komisie, ako je to tu uvedené, odporúčalo 327 tisíc aj nejaké drobné. Toto sa dotýkalo starej úrody. Rozdiel do tých 350 tisíc ton - to zhodou okolností vysvetlili aj naši, že vlastne bolo povolené 350, bolo len 327, že tam ešte priestor bol. O tom by mohla byť vedená polemika, ale rozhodnutie bolo stop a basta. Kto urobil toto rozhodnutie alebo kto to skrivil po tom termíne, jednoducho je vinný aj trestaný.

    Čiže v tomto zmysle by som chcel sa pokúsiť aj odpovedať na to, že bolo vyvezené mimo kvót. Mimo kvót - naše ministerstvo odporučilo, znova hovorím, že tomu verím, ak to niekto preverí ešte raz a bude tam iné, ja sa ospravedlním, toto sú závery kontrolného orgánu, 327 tisíc ton. Všetko ostatné, čo bolo vyvezené mimo týchto 327, resp. mohli by sme ešte s prižmúreným okom povedať 350, pretože tak znelo pôvodné rozhodnutie, všetko je mimo akejkoľvek kvóty. To znamená, že naopak, chceme, aby ten, kto to naozaj zavinil, bol nájdený, aby sa takéto niečo nemohlo zopakovať. Tým by som chcel reagovať aj na niektoré otázky, či minister o tom vedel alebo nevedel. Naozaj, to je týždenný chlieb, pretože ten, kto stratí prehľad o týchto základných produktoch, to si jednoducho neviem predstaviť, ako by sa to dalo robiť.

    Prvý polrok sme uzatvorili tým, že bolo vyvezených skutočne len 147 tisíc ton a zásoby nám neklesli v rozsahu zhruba takmer 200 tisíc ton, čo sme pôvodne mysleli, že sa vyvezie v prvom polroku.

    Veľká špekulatívna operácia - ja by som veľmi nerád tu pôsobil, ako že sa k tomu staviam indiferentne, ja pôsobím tak, že som strávil možno toľko nocí pri riešení toho problému, len neviem, aký by to malo zmysel to vysvetľovať. Pre nás bolo rozhodujúce, satisfakciu máme v tom, že čísla, ktoré sú v dokumentácii, niekto sa pýtal, či to Najvyšší kontrolný úrad má, všetky tieto zápisnice sú k dispozícii, myslím si, že dokonca aj v tých prílohách protokolov, my sme ten materiál nerobili. Čiže rozhodovanie časovo a aritmeticky z hľadiska bilancií bolo správne. Prvý polrok 1996 aj napriek tým obrovským problémom, sledovali ste napríklad situáciu v Čechách, sa nám podarilo zvládnuť bez otrasu cien, čím to vôbec nechcem ospravedlňovať, ale to bol náš chlebík, toto zvládnuť. No a, samozrejme, ten, kto špekuloval, toho treba potrestať. To ja naozaj neviem, čo na to povedať, že to je špekulatívna operácia. Každý jednotlivý prípad bude musieť byť rozobratý a ku každému jednotlivému prípadu bude potrebné urobiť osobitný záver. Je tu hrozne veľa okolo tých nezrovnalostí, čo v ktorom dátume bolo rozhodnuté, ak som to ešte nevysvetlil dostatočne jasne, ešte sa k tomu vrátim.

    Čo rozhodovala komisia v auguste, potom október, december - no áno, tých 81 tisíc ton - rozhodnutia o predaji zo štátneho fondu po vypísaní súťaže, resp. predaji na burze, uzatvorení zmlúv, vypísaní záruk, garancií, čas beží, takže, keď to fond v júni predal, pokojne sa mohlo stať, že k vývozu došlo v októbri alebo v novembri. To bol jeden z najväčších problémov. Keby neboli vydané licencie, ktoré boli vydané normálnym režimom, tak sme mali pripravené rozhodnutie zakázať, ale pri 350 tisíc tonách, resp. 327, o ktorých sme mysleli, že sú v obehu, a ktoré bilanciu nepoškodzovali, v podstate podnikateľská strata a následky z toho vyplývajúce jednoducho nedovoľovali to takto riešiť. Áno, naozaj. Tieto vývozy boli z úrody roku 1994, s nejakými dvoma výnimkami, ktoré v správe sú. Myslím si, že aj pán poslanec Pittner na to poukazoval. Mám tu poznámku, že keď rozoberieme, rozdelíme čísla do tých dvoch častí, že sa to vyjasní.

    Ešte som chcel povedať, že aj to považujeme za nedostatok, že aj keď som ja podpísal niektoré rozhodnutia, mali predtým byť v licenčnej komisii. To si jednoducho administratívny postup vyžaduje. Preto som na tom trval, aj keď dodatočne, ale musí to tam byť. Aj keď, povedzme, že som úradník vyššieho rangu.

    Bola tam konkrétna otázka na vývoz otrúb v prvom štvrťroku. My sme vlastne potom zastavili vývozy všetkých kŕmnych komponentov. Pri otrubách nám vyvstal bilančný prebytok asi 26 tisíc ton. Z tých 26 tisíc ton sme rozličnými opatreniami dokázali umiestniť na trhu ten rozdiel, a zhruba, ak si to dobre pamätám, asi 3,5 tisíc ton bolo riešenie tých najnaliehavejších problémov, kde už boli kontrakty uzatvorené, naložené, a nebolo to možné ani percentuálne do jednotlivých kŕmnych zmesí zapracovávať. Je tam vypísaný administratívny nedostatok, takisto to malo byť zapísané v licenčnej komisii. To rozhodnutie vecne však bolo správne.

    Pán poslanec Rosival, nepochopil som, o akých 206 tisíc ton ide.

    A ešte bola vážna otázka, či došlo týmto spôsobom k ohrozeniu potravinovej bezpečnosti s dosahom na životnú úroveň. Keď sme riešili tento problém, nepozerali sme na to, či v reáli došlo alebo nedošlo, pozerali sme sa na problém v tom, že to jednoducho nesmie existovať, pretože niekedy sa podarí veci vyriešiť a niekedy sa nemusí podariť. Čiže ak mám na túto otázku odpovedať, konkrétne v tomto prípade v reáli k narušeniu potravinovej bezpečnosti nedošlo, ale definovali sme tento problém ako taký vážny, že sme s ním iniciatívne išli do vlády a pod týmto heslom sme žiadali, aby sa to preverilo, pretože minimálne pri chlebe, mlieku, mäse, ktoré sú absolútne piliere potravinovej bezpečnosti, tam to musí byť. Tam jednoducho musíme vedieť o každej tone, kde je. Tak to je všade vo svete.

    Ak som náhodou na niečo zabudol, prosil by som na to upozorniť.

  • Ďakujem. Budú faktické pripomienky, pán štátny tajomník.

    Pán Pittner, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Samozrejme, už si uvedomujem, že sa to dostalo do polohy, ktorá už je neefektívna na ďalšie pokračovanie v tejto debate. Ak Najvyšší kontrolný úrad preukázal nedostatky na základe rozdielov medzi povoleniami licenčnou komisiou a tým, čo sa potom skutočne vyviezlo, jednoducho nechápem, po takomto vysvetlení pánom štátnym tajomníkom, prečo ste neprotestovali proti celej tejto správe. Ak tvrdíte, že nie je rozhodujúce to, čo licenčná komisia odporučila, ale to, aké záverečné odsúhlasenie dalo ministerstvo pôdohospodárstva ako celok, potom naozaj nechápem, načo sa vôbec o tejto veci aj vláda zaoberala tak, ako sa zaoberala. Lebo ministerstvo pôdohospodárstva rozhodlo a naproti tomu Najvyšší kontrolný úrad namieta, že rozhodlo rozdielne oproti tomu, čo odporučila licenčná komisia.

    A posledná poznámka - potom takisto, pán štátny tajomník, nechápem, prečo vláda rozhodla o postúpení celej tejto veci orgánom činným v trestnom konaní, ak je to tak, ako hovoríte. Tak niekde je podstatný lapsus.

  • Pán predsedajúci, za klub KDH žiadam v tejto chvíli 30-minútovú prestávku.

  • Hlas poslanca Prokeša zo sály.

  • Pán poslanec Prokeš, prihlás sa a potom môžeš hovoriť.

  • Teraz žiadam prestávku za poslanecký klub KDH.

  • Dobre. Bude 30-minútová prestávka do 18.40 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, po prestávke budeme pokračovať v rokovaní.

    Faktická poznámka - pán Rosival.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Národnej rady,

    podľa článku 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky navrhuje skupina poslancov uvedených v prílohe vysloviť nedôveru ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky Petrovi Bacovi a žiada, aby sa návrh prerokoval neodkladne, po skončení 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Skupinu poslancov tvoria poslanci Demokratickej únie, Kresťanskodemokratického hnutia, Maďarského kresťanskodemokratického hnutia a Spolužitia.

    Dovoľujeme si vás požiadať, pán predseda, aby sa návrh prerokoval za prítomnosti pána ministra Petra Baca.

  • Ďakujem. Pán poslanec Miklušičák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, pán minister, Národná rada,

    na základe § 13 ods. 3 zákona 44 z roku 1989 o rokovacom poriadku navrhujem rozšíriť program 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o bod: odvolanie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo pána poslanca Delingu. Navrhujem zaradiť tento bod na zajtra, t. j. v piatok 20. septembra 1996 ako prvý bod rokovania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán Gašparovič, nech sa páči.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, viem, že toto rozhodnutie vyplynulo z dnešnej diskusie, ale chcem upozorniť na to, čo ste predtým sami požadovali. Požadovali ste prítomnosť pri odvolávaní ministra. Minister Baco je v Poľsku, preto sa nemohol na tomto prerokúvaní zúčastniť. Čiže ministra Baca musíme zavolať, musí dostať príležitosť vyjadriť sa k tomu. To po prvé.

    A po druhé - tu sa hovorili dohady, tu sa nepovedalo to, čo sa skutočne stalo. Orgány činné v trestnom konaní z rozhodnutia a uznesenia vlády v tejto veci majú konať. Čiže, myslím si, že je to skutočne predčasné a nevidím dôvod na takéto konanie.

    Samozrejme, keď som dostal na základe ústavného článku žiadosť a zodpovedajúci počet podpisov poslancov, je mojou povinnosťou zvolať schôdzu. Ja to urobím, ale nie je mojou povinnosťou zvolať ju ihneď, ako ste povedali.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Vážený pán predseda, to neboli dohady, to bola správa Najvyššieho kontrolného úradu. To boli veľmi vážne veci, ktoré sme tu počúvali dnes celé poobedie. Myslím si, že je celkom logické, že viacero poslancov nadobudlo dojem, že treba rokovať o dôvere pánu ministrovi. Samozrejme, ten návrh bol podaný s tým, aby sa o ňom rokovalo po skončení 17. schôdze, ktorá bude ešte pokračovať najmenej zajtra, takže pán minister Baco sa bude môcť obhájiť, bude môcť povedať svoj postoj k tejto veci a podľa toho poslanci rozhodnú pri hlasovaní, ale ide o vážne veci, pretože ide o peniaze daňových poplatníkov.

  • Ďakujem. Pán predseda Gašparovič, nech sa páči.

  • Práve preto, že ide o veľmi vážne veci, som povedal, že je potrebné, aby tie orgány jednoznačne povedali, že skutok sa stal tak a nie inak. Potom môžeme o tom rozhodovať. Ale povedal som druhú vetu, že samozrejme, rešpektujem ústavný článok, ktorý mi nariaďuje, že takúto schôdzu je mojou povinnosťou zvolať, a ja ju zvolám.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som dodať k tomu, čo povedal pán Šimko, že vyvezené tony obilia boli zistené jednoznačne, bez pochýb. A pán štátny tajomník na otázky, kto je zodpovedný, ako sa to mohlo stať, odpovedal tak, že zodpovedné je ministerstvo, nie licenčná komisia, hovoril, že ministerstvo treba brať ako jeden celok, teda vlastne veľmi zreteľne naznačoval, že - opakujem jeho slová - ministerstvo treba brať ako jeden celok. Predpokladáme, že je zodpovednosť nielen trestnoprávna, ale aj politická, a z hľadiska politického je za fungovanie ministerstva bezpochyby zodpovedný pán minister.

  • Chcel by som si s pánom predsedom vyjasniť funkciu Najvyššieho kontrolného úradu. Ja predsa nemôžem pochybovať, či to, čo bolo dnes zverejnené, prednesené ako správa Najvyššieho kontrolného úradu, bohvie či je správne, alebo nie. Ja nepoznám objektívnejšiu inštitúciu v tomto štáte z hľadiska poverenia kontrolou. A keď Najvyšší kontrolný úrad má čísla, má súvislosti, ukazuje nám na skutkové stavy, ukazuje aj na orientáciu trestného konania, potom neviem, či môžeme dehonestovať správu Najvyššieho kontrolného úradu tak, že budeme o nej pochybovať, či je taká, alebo onaká.

  • Ďakujem. Pán Černák - po dlhom čase.

  • Vážený pán predseda, podnet bol podaný na základe článku 88 ústavy, ods. 1, to znamená, nežiada o zvolanie mimoriadnej schôdze, nemusí sa rokovať ihneď, máte právo zaradiť tento bod podľa vlastného uváženia na rokovanie Národnej rady, t. j. aj na budúci týždeň, ak bude prerušené, pokojne môže byť prerušené a môžete to zaradiť až na ďalší týždeň.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán predseda Gašparovič.

  • Najskôr k pánu poslancovi Filkusovi. Samozrejme, že kontrolný úrad je úradom kontrolným, ktorý zisťuje, ale kontrolný úrad len z hľadiska svojej kontroly naznačil, čo sa tam stalo, nezobral nikoho za zodpovedného. Zodpovednosť si odnesie ten, na základe tohto kontrolného posudku, ktorý bude určovať vinu a zavinenie. Ale opäť opakujem, nemá to s tým nič spoločné, pretože ja to musím na schôdzu zaradiť.

    A to, čo povedal pán poslanec Černák, len ja rozhodnem, nikto iný, kedy schôdza bude.

  • Ďakujem pekne. Pán Ásványi, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, my sme nepoznali ešte obsah tejto správy a bývalý minister pán Ducký bol odvolaný a sedí medzi nami ako poslanec. Teraz poznáme správu. Prosím vás, ja nevidím prekážku, aby sme nerokovali o tom, aby pán minister Baco takisto mohol odstúpiť z funkcie, pretože sú rovnako v tom vinní. Majú politickú zodpovednosť za porušenie tých predpisov, ktoré sami prijali.

  • Nechcem predlžovať túto diskusiu, len chcem povedať: Objektivitu Najvyššieho kontrolného úradu, alebo nech sa to volá hocijako inak, rešpektujú tak, že keď sú tam podobné indície alebo čísla, alebo súvislosti, ktoré spomínal predseda Najvyššieho kontrolného úradu, tak je najvyššou cťou ministra, ktorého sa to dotýka, ak to rieši abdikáciou. A v tom je tá objektivita. Nejako nám vypadáva tá objektivita. Teraz budeme špekulovať - toto nie je to, ešte si to overíme. To nemáme kde overovať, to je objektívna inštitúcia. A naozaj je cťou toho ministra, ak skončí abdikáciou, keď sa o ňom pohovorí toľko negatívneho napríklad v správe Najvyššieho kontrolného úradu.

  • Vážený pán predsedajúci, ja si neviem predstaviť, že my ako opoziční poslanci po tom, čo sme tu celý deň dnes počuli, by sme sa zajtra mohli postaviť pred svojich voličov. Predsa to je naša morálna politická povinnosť, že po tom všetkom, čo sme vypočuli, dávame návrh na vyslovenie nedôvery. A pán minister sa, samozrejme, môže obhájiť. To je absolútna politická logika v demokratickej krajine.

  • Ja by som k tejto politickej reakcii chcel pridať aj istú faktografiu. Pripomínam, že správa, ktorej sme sa toľko dožadovali, až nakoniec ste nám ju rozmnožili, Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktorý, ako vieme, je nezávislým kontrolným orgánom štátu, hovorí vo svojom závere po konkrétnych zisteniach, na ktoré napríklad na moje upozornenia pán štátny tajomník nereagoval, ani na jedno jediné, táto správa vo svojom závere hovorí - krátky citát:

    "Kontrola preukázala nespoľahlivosť súčasného systému ochrany vnútorného trhu pred nežiaducim vývozom strategických druhov tovarov. Závažným porušením všeobecne záväzných právnych predpisov a interných noriem upravujúcich reguláciu vývozu tovaru bolo nestanovenie ročného limitu na vývoz kontrolovaných komodít ministerstvom pôdohospodárstva a nerešpektovanie odporúčaní licenčnej komisie ministerstva pôdohospodárstva zodpovednými pracovníkmi ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva hospodárstva."

    To je, prosím, vážení kolegovia, kolegyne, faktografia. K tomu sa nedopracovala opozícia, ale Najvyšší kontrolný úrad. A naše celodenné rokovanie nás usvedčilo v tom, že sa kontrolný úrad nemýlil.

  • Ďakujem. Pán predseda Gašparovič.

  • Samozrejme, veď prvá na túto situáciu upozornila vláda. Takže s vami súhlasím, pán poslanec Dzurinda, ale neviem, o čom hovoríme. Ja som povedal, že je potrebné vypočuť pána ministra, že je v Poľsku a že až potom zvolám schôdzu. Na tom sme sa dohodli. Takže neviem prečo. Povedal som, že schôdzu zvolám podľa článku 88 ods. 1, ktorý tu je, a že pán minister príde. Keď príde pán minister, bude sa môcť brániť. Išlo mi o to, aby sme mu tú šancu dali tak, ako sme sa dožadovali, keď som dával váš návrh na dnešnú schôdzu a chceli ste, aby tu bol pán minister kultúry. Presne sa situácia opakuje.

  • Ďakujem. Vážení, ukončujem rozpravu k tomuto bodu.

  • Hlasy v sále.

  • Nech sa páči, pán poslanec, môžete prečítať váš návrh na uznesenie.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Na základe § 13 ods. 3 zákona 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku navrhujem rozšíriť program 17. schôdze Národnej rady o bod odvolanie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo pána poslanca Delingu a navrhujem zaradiť tento bod na zajtra, t. j. v piatok 20. septembra 1996 ako prvý bod rokovania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Čiže toto sme neprijali. Ďakujem.

    Chce sa ešte vyjadriť pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu? Pán predseda sa nechce vyjadriť.

    Uznesenia, ktoré vyplynuli k tomuto bodu programu z rozpravy - prvé uznesenie navrhol pán poslanec Koncoš. Nech sa páči, pán poslanec, prečítajte ho.

  • Ďakujem.

    Boli dva návrhy - návrh uznesenia, ktorý som predniesol ja, a návrh uznesenia, ktorý predniesol pán poslanec Farkas, teda dvaja poslanci výboru pre pôdohospodárstvo. Odporúčal by som, aby sa teraz tento bod neuzavrel, aby výbor pre pôdohospodárstvo pripravil uznesenie a aby sa prijalo uznesenie výboru.

  • Hlasy v sále, že je po rozprave.

  • Ak je už po rozprave, potom môžem prečítať len návrh.

  • Nech sa páči, pán poslanec Koncoš, prečítajte návrh.

  • Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 18. septembra 1996 k správe Najvyššieho kontrolného úradu - presná citácia

    Národná rada Slovenskej republiky

    A. žiada vládu Slovenskej republiky uložiť Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky vypracovať komplexné opatrenia na reguláciu trhu s obilím,

    B. poveruje

    1. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo systematicky kontrolovať dodržiavanie prijatých opatrení.

    2. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov preveriť štátnych funkcionárov v obchodných spoločnostiach obchodujúcich s obilím v roku 1995 a 1996.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o uznesení pána poslanca Koncoša. Nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 122 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Toto uznesenie sme prijali.

    Nech sa páči, pán poslanec Farkas, prečítajte svoje uznesenie.

  • Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 19. septembra 1996 k správe vlády Slovenskej republiky o kontrole trhu s obilím za rok 1995 a za I. štvrťrok 1996, tlač 498, a k protokolu o výsledku kontroly vykonanej podľa poverenia predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky číslo 384 z 2. apríla 1996 a dodatku číslo 1 k tomuto povereniu.

    Národná rada Slovenskej republiky žiada:

    1. vládu Slovenskej republiky

    a) predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o plnení opatrení prijatých na odstránenie nedostatkov zistených kontrolou trhu s obilím za rok 1995 a za I. štvrťrok 1996, termín 30. november 1996,

    b) predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku šetrenia nedostatkov zistených kontrolou trhu s obilím, ktoré vykonali orgány činné v trestnom konaní, termín 31. december 1996.

    2. Najvyšší kontrolný úrad

    vykonať kontrolu trhu s obilím aj za roky 1993 a 1994. Správu o výsledku kontroly predložiť Národnej rade Slovenskej republiky, termín 31. december 1996.

    3. ministra vnútra Slovenskej republiky informovať Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o priebežnom šetrení plnenia opatrení schválených vládou Slovenskej republiky k správe o kontrole obilí za rok 1995 a I. štvrťrok 1996, termín 15. november 1996.

    Pán predsedajúci, žiadal by som hlasovať o týchto bodoch jednotlivo.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o tomto uznesení ako celku.

  • Hlasy v sále.

  • Pán Bugár, nemáte právo kričať. Budeme hlasovať.

    Hlasujeme o prvom bode uznesenia.

    Pán Bugár, do všetkého sa staráte. Ja som predsedajúci. Keď vy tu budete sedieť, potom si rozkazujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Prvý bod uznesenia sme neprijali.

    Budeme hlasovať o druhom bode uznesenia pána poslanca Farkasa. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 66 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Ani tento bod sme neprijali. Ďakujem.

    Budeme hlasovať o treťom bode.

  • Hlasy v sále.

  • Áno, viem, buďte pokojná, pani poslankyňa. Čítal ho. Nech sa páči. Pokoj, páni!

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 56 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Ani tento bod uznesenia sme neprijali.

    Nech sa páči, budeme hlasovať o uznesení ako celku.

  • Šum v sále.

  • Aj keď sme neprijali jednotlivé body, o celku musíme hlasovať. Nech sa páči budeme hlasovať.

  • Hlasy v sále.

  • Správajte sa slušne, lebo keď bude nový rokovací poriadok, pôjdete von.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 52 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Uznesenie pána Farkasa ako celok sme neprijali.

    Ďakujem. Tým končím, vážení, a prerušujem schôdzu. Rokovanie dnes nekončíme, prerušujeme dnešnú schôdzu a pokračujeme zajtra o 9.00 hodine.