• Príjemné predpoludnie, dámy a páni. Skôr ako budeme dnes pokračovať v rokovaní, prosím, aby ste sa prezentovali.

    Zisťujem, že v sále sa nachádza 53 poslancov. Bohužiaľ, nie sme uznášaniaschopní. Skúsime zopakovať prezentáciu. Prosím, prezentujme sa.

    Žiaľ, zisťujem, že ani napriek druhej prezentácii nie sme uznášaniaschopní.

    Prosím poslancov, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby sa dostavili na prezentáciu.

    Dámy a páni, prosím, prezentujte sa.

    Ďakujem. Prezentovalo sa 79 poslancov. Znamená to, že sme uznášaniaschopní.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie prerušenej 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Zistil som, že sa prezentovalo 79 poslancov, Národná rada je schopná uznášať sa.

    V rokovaní 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky budeme pokračovať rozpravou k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o prokuratúre, ktorú sme včera prerušili.

    Pozmeňujúce návrhy poslancov z rozpravy máte rozdané ako tlač číslo 466b. Myslím, že ich máte všetci. Rozprava pokračuje a doteraz som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Pán Moravčík, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    včera sme nemali možnosť uplatniť faktické poznámky, dohodli sme sa na tom, že budeme pokračovať dnes. Chcel by som sa obrátiť na pána prokurátora, ktorý spochybnil moju docentskú kvalifikáciu trošku nezmyselnou argumentáciou, pokiaľ ide o § 29 odsek 1.

    Pýtam sa pána generálneho prokurátora, ako on chápe toto ustanovenie, citujem: "Každý je povinný sa na výzvu dostaviť k prokurátorovi a ak mu v tom nebráni zákonný dôvod, podať potrebné vysvetlenie." Toto je dikcia, ktorá nemá nijaké obmedzenie. Takáto dikcia je veľmi nebezpečná. Argumentácia pána prokurátora bola správna v tom zmysle, že aj prokuratúra musí konať v rámci zákona a v súlade so zákonom, tak ako to káže ústava. Ale práve tento zákon by mal stanoviť medze konania. Toto je bezmedzné ustanovenie. Viem, že toto ustanovenie bolo doteraz v zákone, v našom právnom systéme, ale treba sa ho zbaviť alebo ho treba upraviť tak, aby nemohlo byť zneužité. A to je moja podstatná pripomienka. Ak to pán generálny prokurátor nevidí, potom nemôže byť dobrý generálny prokurátor.

    Ďalšie ustanovenie. Ako pán generálny prokurátor chápe to, čo pripravila jeho prokuratúra v § 30 ods. 1 o tom, že prokurátor preskúmava právoplatné rozhodnutia súdu? Čo sa to tu zavádza za nezmyselný inštitút - preskúmavanie právoplatných rozhodnutí? Nechať to takto v surovej podobe je veľmi nezodpovedné. Preskúmavanie právoplatných rozhodnutí poznala kedysi štátna arbitráž. Bolo to odôvodnené tým, že rozhodovala spory v rámci socialistického spoločenského vlastníctva, čiže v rámci znárodnených podnikov. Ona mohla preskúmavať v tejto filozofii aj právoplatné rozhodnutia arbitrov, ale koncepcia v tomto duchu - ak to má byť niečo podobné - je koncepcia znárodneného občana. A to proste nejde. Takýmto spôsobom pripravovať zákony, takéto paškvily, je veľmi nezodpovedné. To je moja poznámka k tomu, čo povedal pán generálny prokurátor.

    A ešte navyše, generálny prokurátor neodpovedal na jednu vec. Ako je možné, že prokuratúra je nečinná, keď sa rozkráda štátny majetok takým spôsobom, ako je to v prípade privatizácie Nafty Gbely? Alebo si pán generálny prokurátor myslí, že nie je trestné počínanie ľudí, ktorí predajú majetok štátu za šestinu alebo sedminu trhovej ceny a predajú takýmto spôsobom miliardové hodnoty? To nie je trestné? Ak je prokuratúra v tomto prípade nečinná, tak je potom táto prokuratúra zlá. A zákon treba urobiť tak, aby prokuratúra bola v takýchto prípadoch činná. Ak si to pán generálny prokurátor neuvedomuje, je to znovu veľmi zlé, je to jeho nezodpovednosť.

    A takisto, pán generálny prokurátor sa vozí na štátnych lietadlách na súkromné podniky, mám teraz na mysli známy ples vo VSŽ. Táto záležitosť sa nevyšetrila zrejme tiež preto, že pán prokurátor takisto ponúkol služby štátu na súkromné ciele. Buď bolo v tomto prípade zneužitie štátnych prostriedkov, alebo pán prokurátor, ak to platila súkromná firma, prijal úplatok. Bolo by veľmi dobré, keby sa k tomu pán prokurátor vyjadril - ako to, že táto záležitosť nebola riadne vyšetrená. To sú medziiným funkcie prokuratúry.

  • Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Brňák.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Dovolím si reagovať len jednou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Moravčíka. Včera vo svojom vystúpení som uviedol, že v podstate je možné polemizovať s akýmkoľvek názorom v súvislosti s týmto zákonom, ale nie je vhodné používať mítingovú a ideologickú rétoriku. Mám dojem, že práve pán poslanec Moravčík bez toho, aby poukázal na vecné problémy tohto návrhu, vniesol tu teraz celú plejádu výrazov - ako paškvil, alebo ako niečo podobné a ja neviem čo ešte všetko.

    Dovoľte mi, pán poslanec Moravčík, povedať, že ak vy predstavujete, (na zákon uviedol, že je paškvilom), ak vy sa považujete za liberálnu stranu - tak sa aspoň prezentujete - a ak základné liberálne princípy hovoria o dekoncentrácii, o decentralizácii, ak základné liberálne princípy hovoria o tom, že orgány a inštitúcie by nemali byť podriadené štátu, ale mali by vykazovať pomerne istú nezávislosť, tak si sám veľmi silno protirečíte.

    Veď práve inštitút prokuratúry, ak bol prenesený v Českej republike do podoby štátneho zastupiteľstva, došlo k narušeniu princípu nezávislosti tejto inštitúcie a jeho mechanické podriadenie pod exekutívnu, pod výkonnú moc. Veď sú známe výroky terajšieho ministra spravodlivosti Českej republiky Kalvodu, ktorý sa "preslávil" svojimi výrokmi o tom, že sa zasadí o to - on ako osoba -, aby boli nezávislí predstavitelia štátneho zastupiteľstva. Čiže ak vy potláčate principiálne zmysel takéhoto vnímania prokuratúry, aké sa predkladá, tak ste proti svojim vlastným liberálnym princípom, ktoré sa pokúšate prezentovať navonok.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Priatelia, chcel by som vás upozorniť na trojminútový limit, ktorý máte na faktickú poznámku.

    Pán poslanec Moravčík.

  • Ďakujem za veľmi zvláštne chápanie liberalizmu. Niekto z HZDS povedal, že HZDS je tiež liberálnou stranou alebo má blízko k liberálnym hodnotám. No vy ste teraz ukázali, aké sú to liberálne hodnoty. Žiadna argumentácia, ktorú ste uviedli, nespochybní to, že prokuratúra tak, ako je stanovená v tomto zákone, je politicky zneužiteľná. Všetky vaše úvahy sú z tohto hľadiska nulitné. Ide o to, aby prokuratúra nebola zneužiteľná, aby si plnila funkcie, ktoré plniť má, to ostatné je zavádzanie.

  • Ďakujem pánu poslancovi Moravčíkovi za hlboké vysvetlenie jeho argumentácie. Ale dovoľte mi povedať, pán poslanec Moravčík, že politicky zneužiteľné - ako výraz nie vecný, nie právny, ale politický - je úplne všetko. Politicky zneužiteľný je parlament, politicky zneužiteľný je prezident, funkcia prezidenta, politicky zneužiteľná je funkcia vlády, politicky zneužiteľná je funkcia Ústavného súdu. Takže povedať niečo teraz, len v rámci všeobecnej konštatácie, že toto je politicky zneužiteľné, sa mi zdá postavené na hlavu. Zvlášť keď je vytvorený mechanizmus na to, aby funkcia generálneho prokurátora bola kreovaná tak, ako je kreovaná. On nezodpovedá vláde, exekutíve, on nie je orgán podriadený vláde, ale práve spôsob kreácie aj generálneho prokurátora je dostatočný na to, aby sa istý prvok nezávislosti tejto inštitúcie zachoval.

  • Ďakujem. Pán poslanec Moravčík.

  • Vážený pán kolega, predsa parlament je politická inštitúcia. Čo to tu rozprávate?

  • Hlas poslanca Brňáka, že je to ústavodarný orgán.

  • Pán predseda, hovorí pán poslanec Moravčík.

  • Prokuratúra nemôže byť rovnakou politickou inštitúciou ako parlament. V parlamente sa robí politika, to je samozrejmé, ale politika sa nemôže robiť na Generálnej prokuratúre.

  • Ospravedlňujem sa, že reagujem do tretice, pevne dúfam, že to bude naposledy.

    Pán poslanec Moravčík, ak označíte parlament iba za politickú inštitúciu, tak nemám viac k tomu čo dodať. Nalistujte si Ústavu Slovenskej republiky, nalistujte si, kde je konštatácia o tom, čo je to parlament, čo je to Národná rada Slovenskej republiky. To, že má politický obsah činnosti, predsa neznamená, že v prvom rade nie je najvyšším orgánom štátnej moci. Je to orgán ústavodarný, prijíma ústavu, najvyšší konštitučný orgán, a vy tvrdíte, že je to orgán politický.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predsedajúci,

    chcel som iba dodať, že ak sa tu hovorí o tom, že parlament je politická inštitúcia, tak existuje aj pojem trestná politika a všetky orgány, ktoré vykonávajú verejnú súdnu trestnú moc, robia tiež trestnoprávnu politiku. Takže ak by sme išli touto cestou argumentácie, tak by sme museli povedať, že všetky verejné inštitúcie, ktoré vykonávajú nejakú verejnú činnosť, uskutočňujú politiku v danej spoločnosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Hlási sa niekto, páni poslanci, do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu...

    Pán kolega, ale nabudúce sa hláste skôr. Nech sa páči, dajte slovo pánu kolegovi Fogašovi.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, ja som to tu stláčal, ale nejako to nefungovalo.

  • Neskoro sa to zaplo. Nech sa páči.

  • Chcel by som navrhnúť, aby sme skončili túto polemiku a predkladám dva krátke pozmeňujúce návrhy.

    Prvý sa týka § 30 a odporúčam v odseku 1 v treťom riadku vypustiť slovo "právoplatné" a zostalo by tam len "rozhodnutie súdu". Aké rozhodnutie súdu preskúma prokurátor, vyplýva to z procesných predpisov, pretože v trestnom konaní je možné, aby to bolo aj právoplatné rozhodnutie, ale v občianskom súdnom konaní, keď už dobehnú všetky veci, to bude len rozhodnutie, ktoré nebude právoplatné. Myslím si, že dodržiavanie princípu zákonnosti a funkcia strážcu zákonnosti zo strany prokurátora je prekonaná a je za nami. Domnievam sa preto, že by bolo možné vypustiť slovo "právoplatné", zostalo by tam teda len "preskúma rozhodnutie súdu", a aké rozhodnutie to bude, stanovia príslušné procesnoprávne predpisy.

    Súčasne navrhujem, aby sa § 29 upravil takto: "Odsek 1: V prípade, ak ide o podozrenie z porušenia zákona alebo trestnej činnosti, je každý povinný sa na výzvu dostaviť k prokurátorovi..." atď., to by už pokračovala tá veta, ako je. Zamedzilo by sa tým vlastne možnosti zneužiť a myslím si, že dôvod by mal byť známy aj tomu, kto je povinný sa dostaviť na výzvu a podať aj príslušné vysvetlenie.

    Tieto dve úpravy by možno pomohli samotnej prehľadnosti a zamedzili by zneužitiu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán kolega, len by som vás žiadal, aby ste tieto návrhy dali písomne spoločnému spravodajcovi.

    Pýtam sa, dámy a páni, hlási sa ešte niekto do rozpravy?

  • Keďže nikto, vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom treťom bode programu za skončenú.

    Chce sa vyjadriť k rozprave pán minister Liščák?

  • Dámy a páni, pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Kunca, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy. Nech sa páči, pán doktor.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, vážení hostia,

    ako som už uviedol pri oboznamovaní so spoločnou správou, osvojil som si všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré obsahuje spoločná správa výborov, a navrhujem o nich hlasovať hromadne.

  • Počuli ste vyjadrenie spoločného spravodajcu. Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča tieto návrhy prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 102 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tieto návrhy boli prijaté.

  • Návrhy, ktoré v rámci rozpravy predniesli páni poslanci, sú zhrnuté v prílohe 466b. Je to tlač, ktorú ste našli dnes na stoloch. Sú uvedené v takom poradí, ako boli prednesené.

    Návrhy pána poslanca Brňáka považujem za natoľko konzistentné a systémovo sa viažuce na návrh zákona, že ak by to vyhovovalo, navrhol by som o nich hlasovať hromadne. Je to spolu šesť návrhov. Všetky návrhy odporúčam prijať.

  • Procedurálna poznámka - pán poslanec Benčík.

  • Odporúčam o bode 1 návrhu pána Brňáka hlasovať osobitne a o bodoch 2, 3, 4, 5 a 6 možno en bloc.

  • Pán spoločný spravodajca, súhlasíte s tým?

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhoch pána poslanca Brňáka. Prvý návrh ide na samostatné hlasovanie. O návrhoch v bodoch 2, 3, 4, 5 a 6 budeme hlasovať en bloc.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca návrhy odporúča prijať.

  • Hlasy v sále.

  • Áno, bod 1 ide na samostatné hlasovanie. Povedal som to, treba počúvať.

  • Ruch v rokovacej miestnosti.

  • Prosím, počúvajte ma. Návrhy pána poslanca Brňáka: bod 1 ide na samostatné hlasovanie, o návrhoch v bodoch číslo 2, 3, 4, 5 a 6 budeme hlasovať en bloc.

  • Ďalšie hlasy z pléna.

  • Prosím vás pekne, povedal som to jasne, počúvajte. Nebudem to v budúcnosti robiť, že sa budem štyrikrát opakovať. Treba počúvať.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasy z pléna.

  • Hlasujeme o bodoch 2, 3, 4, 5 a 6 bode en bloc. Pán spoločný spravodajca návrhy odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 106 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že návrhy pána poslanca Brňáka číslo 2, 3, 4, 5 a 6, tak ako sú uvedené v tlači 466b, sme schválili.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Brňáka v bode 1.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča...

  • Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že i tento návrh pána poslanca Brňáka sme prijali.

    Nech sa páči, pán kolega.

  • Budeme pokračovať hlasovaním o návrhoch pána poslanca Benčíka. Návrh pána poslanca v bode 1 odporúčam prijať.

  • Pristúpime k hlasovaniu o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Benčíka.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 116 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že prvý pozmeňujúci návrh pána poslanca Benčíka sme schválili.

    Nech sa páči, pán kolega.

  • Návrh pána poslanca Benčíka uvedený v bode 2 odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o druhom návrhu pána poslanca Benčíka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 117 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že i druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca Benčíka sme prijali.

  • Návrh pána poslanca Benčíka uvádzaný v bodoch 3 a 4, teda dva návrhy, sa vzťahujú na rovnakú úpravu, takže môžeme o nich hlasovať spoločne. Návrhy však neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme spoločne o návrhoch 3 a 4 pána poslanca Benčíka. Pán spoločný spravodajca ich odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Konštatujem, že pozmeňujúce návrhy 3 a 4 pána poslanca Benčíka sme neschválili.

  • Návrh pána poslanca Benčíka v bode 5 je už vlastne splnený - prijatý, pretože sa nachádza medzi prijatými návrhmi pána poslanca Brňáka.

    Návrh pána poslanca uvádzaný v bode 6 odporúčam prijať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme o šiestom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Benčíka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 117 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili šiesty návrh pána poslanca Benčíka.

  • Návrh pána poslanca uvádzaný v bode 7 je už v skutočnosti prijatý v rámci návrhov pána poslanca Brňáka. Predpokladám, že prijaté texty plne vyhovujú tomu, čo navrhuje pán poslanec do § 23 ako odseky 2 a 3. Áno, pán poslanec?

    Návrh pána poslanca v bode 8 odporúčam prijať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o ôsmom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Benčíka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 116 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že ôsmy pozmeňujúci návrh pána poslanca Benčíka sme prijali.

  • Návrh pána poslanca v bode 9 je už v skutočnosti takisto prijatý v rámci prvej skupiny návrhov uvádzaných pánom poslancom Brňákom.

    Teraz budeme hlasovať o návrhoch pána poslanca Rózsu. Návrh pána poslanca uvádzaný v bode 1 je neaktuálny vzhľadom na to, že o zákone hlasujeme.

    Návrh pána poslanca uvádzaný v bode 2 neodporúčam prijať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Rózsu. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Konštatujem, že druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca Rózsu sme neprijali.

  • Návrh pána poslanca Rózsu uvádzaný v bode 3 neodporúčam prijať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o treťom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Rózsu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 31 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že ani tretí pozmeňujúci návrh pána poslanca Rózsu sme neprijali.

  • Návrh pána poslanca uvádzaný v bode 4 sme už vlastne prijali, ako si to iste všimol aj sám.

    Piaty návrh pána poslanca Rózsu neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o piatom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Rózsu. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že ani piaty pozmeňujúci návrh pána poslanca Rózsu sme neprijali.

  • Návrh pána poslanca uvádzaný v bode 6 neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme a zároveň hlasujme o šiestom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Rózsu. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 13 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že šiesty pozmeňujúci návrh pána poslanca Rózsu sme neprijali.

  • Návrh pána poslanca uvádzaný v bode 7 neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu číslo 7 pána poslanca Rózsu. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že ani siedmy pozmeňujúci návrh pána poslanca Rózsu sme neprijali.

  • Budeme hlasovať o návrhoch pána poslanca Langoša. Návrhu uvádzanému v bode 1 vlastne vyhovuje text už prijatý v pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch pána poslanca Brňáka, a preto nie je potrebné o ňom hlasovať.

    Návrh pána poslanca uvádzaný v bode 2 je zmätený, pretože § 17 neobsahuje texty a nemôžeme teda prijať ani úpravu uvádzanú v tomto návrhu. Ale konštatujem, že potom k § 36 má pán poslanec ešte iný návrh. O tom budeme hlasovať.

  • Budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu. Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o druhom pozmeňujúcom...

  • Nie je potrebné o tom hlasovať.

    Hlasujeme o návrhu v bode 3 pána poslanca. Tento návrh odporúčam prijať.

  • Moment, toto hlasovanie je, samozrejme, neplatné.

  • Opakujem, že budeme hlasovať o bode 3 návrhu pána poslanca a odporúčam tento návrh prijať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o treťom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Langoša. Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 99 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tretí pozmeňujúci návrh pána poslanca Langoša sme prijali.

  • Poznamenávam, že v citovanom § 18 dôjde k technickej úprave, pretože ak vypadne písmeno b), pochopiteľne, vyčiarkneme písmeno a) a text bude plynulý.

    Návrh uvádzaný v bode 4 neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o štvrtom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Langoša. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že štvrtý pozmeňujúci návrh pána poslanca Langoša sme neprijali.

  • Návrh pána poslanca uvádzaný v bode 5 po včerajšom podstatnom vysvetlení pána generálneho prokurátora neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o piatom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Langoša. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 33 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že piaty pozmeňujúci návrh pána poslanca Langoša sme neprijali.

  • Návrh pána poslanca Langoša uvádzaný v bode 6 obsahuje dva čiastkové body. K bodu 1 poznamenávam, že tomu vlastne vyhovuje celý kontext zákona, takže osobitne hovoriť o procesnej samostatnosti prokurátorov nie je nevyhnutné. Čiastkovému bodu 2 sa vyhovuje už v prvom súbore návrhov, ktoré predložil pán poslanec Brňák a ktorý sme prijali. Je to tak, pán poslanec?

  • Ďakujem pekne. Pán spoločný spravodajca, návrh pod bodom 6 je ucelený návrh, nemá časti. Je to komplexný jeden návrh.

  • Iste, len som to rozčlenil z hľadiska toho, ako je obsiahnutý v kontexte zákona vôbec. Návrh pána poslanca uvádzaný v bode 7 neodporúčam prijať.

  • Hlasy v sále.

  • Pán spoločný spravodajca konštatoval, že toto je vylúčené už predošlým hlasovaním.

  • Hlas poslanca Brňáka: Iné znenie bolo schválené v tom komplexe, na začiatku.

  • Dámy a páni, prezentujme sa budeme hlasovať o šiestom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Langoša. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 34 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme neprijali tento návrh pána poslanca Langoša.

  • Pokračujeme hlasovaním o bode 7 návrhov pána poslanca. Tento návrh neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o siedmom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Langoša. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 24 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že siedmy pozmeňujúci návrh pána poslanca Langoša sme neprijali.

  • Návrh pána poslanca uvedený v bode 8 neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o ôsmom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Langoša. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že ôsmy pozmeňujúci návrh pána poslanca Langoša sme neprijali.

  • Návrh pána poslanca uvedený v bode 9 neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o deviatom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Langoša. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že deviaty pozmeňujúci návrh pána poslanca Langoša sme neprijali.

  • Návrh pána poslanca uvedený v bode 10 neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o desiatom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Langoša. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že desiaty pozmeňujúci návrh pána poslanca Langoša sme neschválili.

  • Budeme hlasovať o návrhoch pána poslanca Čarnogurského. Keďže z troch návrhov neodporúčam ani jeden prijať, môžeme o nich hlasovať hromadne, pán poslanec?

  • Návrh uvádzaný v bode 1 neodporúčam prijať.

  • Pardon, skôr ako budeme hlasovať, procedurálnu poznámku má pán poslanec Juraj Švec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som sa spýtať pána spravodajcu len kvôli istote v hlasovaní a jasnosti predkladaných návrhov na hlasovanie o bode číslo 8 pozmeňujúceho návrhu pána doktora Langoša. Čo viedlo spravodajcu k tomu, že neodporúčal tento návrh prijať, pretože ide o veľmi praktickú vec a odbornosť pracovníkov justície? Nevidím dôvod, prečo sa to riešilo takýmto spôsobom.

  • Pán kolega, ale skutočne to nie je procedurálny návrh, bohužiaľ, je po rozprave.

    Nech sa páči, budeme pokračovať v hlasovaní.

    Budeme hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Čarnogurského. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že prvý pozmeňujúci návrh pána poslanca Čarnogurského sme neprijali.

  • Návrh pána poslanca obsiahnutý v bode 2 neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Čarnogurského. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Konštatujem, že druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca Čarnogurského sme neschválili.

  • Návrh pána poslanca uvedený v bode 3 neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o treťom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Čarnogurského. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme neprijali ani tretí pozmeňujúci návrh pána poslanca Čarnogurského.

  • Budeme hlasovať o návrhoch pána poslanca Hrušovského. Návrh pána poslanca uvedený v bode 1 neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Hrušovského. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že prvý pozmeňujúci návrh pána poslanca Hrušovského sme neprijali.

  • Návrhu pána poslanca uvedenému v bode 2 sa už vlastne vyhovelo, takže neodporúčam tento návrh prijať.

  • Ďakujem. Pán poslanec ho sťahuje, môžeme prejsť k tretiemu návrhu.

    Pardon, pán spoločný spravodajca. Pán poslanec chce stiahnuť aj ďalšie návrhy. Slovo má pán poslanec Hrušovský.

  • Pán predsedajúci, keďže sa už hlasovalo o mojich pozmeňujúcich návrhoch uvedených pod bodom 2, trojka bola akceptovaná, štvorka taktiež, päťka už bola odmietnutá, lebo to je návrh, ktorý podal aj pán poslanec Benčík, sťahujem tieto pozmeňujúce návrhy a žiadam hlasovať iba o bode 6.

  • Ďakujem, pán kolega.

    Budeme sa prezentovať a hlasovať o šiestom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Hrušovského. Pán spoločný spravodajca odporúča...

  • Tento návrh neodporúčam prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že šiesty pozmeňujúci návrh pána poslanca Hrušovského sme neprijali.

  • Nasleduje hlasovanie o návrhoch pána poslanca Gauliedera.

  • Pardon, ešte je siedmy pozmeňujúci návrh pána poslanca Hrušovského.

  • Prepáčte prosím, áno. Tento návrh neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o siedmom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Hrušovského. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme neschválili ani siedmy návrh pána poslanca Hrušovského.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhoch pána poslanca Gauliedera. Návrh uvedený v bode 1 odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Gauliedera. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 114 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že prvý pozmeňujúci návrh pána poslanca Gauliedera sme prijali.

  • Návrh pána poslanca uvedený v bode 2 má konštatujúci charakter, a keďže nie je legislatívnym vyjadrením obsahu, nie je možné o ňom takto hlasovať, pán poslanec.

  • Čiže je bezpredmetný. Ideme ďalej.

  • Návrh v bode 3 pána poslanca má rovnako takýto charakter. Počuli sme k nemu včera dosť široké vysvetlenie, prečo je rozumné, aby sa aj predseda Národnej rady mohol dozvedieť o takejto závažnej informácii, takže nemôžem dať o tom hlasovať, ale predpokladám, že aj pán poslanec je uspokojený.

    O bode 4 a jeho obsahu sme včera tiež počuli podstatné vysvetlenie. V tej podobe, ako je text obsiahnutý, nedá sa o ňom hlasovať alebo nehlasovať, takže ostáva nehlasovať. To isté sa vzťahuje aj na bod 5, ktorý môžeme považovať za určitú informáciu, ale nie je štylizovaný tak, aby predstavoval obsah normy. Zmysel návrhu obsiahnutého v bode 6 je už vlastne pojatý v spoločnej správe a predpokladám, že si to všimol aj pán poslanec.

  • Ďakujem. Teraz sú ešte dva návrhy pána Fogaša.

  • Pán poslanec Fogaš má tieto dva pozmeňujúce návrhy:

    V § 29 ods. 1 urobiť nasledujúcu úpravu: "Každý je povinný sa na výzvu dostaviť k prokurátorovi, ak existuje podozrenie z porušenia zákona alebo spáchanej trestnej činnosti, a podať potrebné vysvetlenie, ak mu v tom nebráni zákonný dôvod."

    Tento návrh neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Fogaša. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že prvý pozmeňujúci návrh pána poslanca Fogaša sme neschválili.

  • Druhý návrh pána poslanca Fogaša sa týka § 30 a znie takto: v odseku 1 tretí riadok - vypustiť slovo "právoplatné".

    Tento návrh odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Fogaša. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

    Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 124 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca sme schválili.

  • Vážený pán predsedajúci, tým sme ukončili hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch pánov poslancov a môžeme hlasovať o celom zákone.

  • Procedurálna poznámka - pán poslanec Sečánsky.

  • Pán podpredseda, musím konštatovať, že pri hlasovaní došlo ku kontradikcii. Schválili sme bod 1 spoločnej správy, kde sa hovorí: "Prokurátor je samostatný, nezávislý a monokratický orgán." A takisto sme schválili pripomienku pána poslanca Benčíka pod bodom 1 - vypustiť text "a monokratický". Čo vlastne platí?

  • Ďakujem.

    Dámy a páni, v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča...

  • Pán spoločný spravodajca odporúča návrh zákona prijať.

    Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o prokuratúre.

    Pán spoločný spravodajca, ďakujem za spoluprácu.

  • Aj ja ďakujem kolegyniam a kolegom za tvorivú a revolučnú spoluprácu.

  • Procedurálna poznámka? Prosím, dajte slovo pánu poslancovi Šimkovi.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Dámy a páni,

    dávam procedurálny návrh. Dovoľte, aby som ho uviedol. 11. septembra tohto roku 43 poslancov tohto parlamentu dalo návrh, aby sa rokovalo o vyslovení nedôvery ministrovi kultúry Ivanovi Hudecovi. Dali tiež návrh, aby sa o tomto bode rokovalo 18. 9. o 9.00 hodine, to znamená dnes. Pri schvaľovaní programu parlament nerešpektoval názor 43 poslancov a zaradil rokovanie o tomto programe tesne pred rokovaním o interpeláciách. Napriek tomu, že interpelácie sú až zajtra, včera väčšina v parlamente rozhodla inak a rokovalo sa o tomto návrhu včera. Začalo sa o ňom rokovať, ale napokon sa o ňom nerokovalo. 43 poslancov, ktorí dali svoj návrh, ktorí reprezentujú asi milión voličov na Slovensku, nedostalo možnosť sa k tomuto návrhu vyjadriť a vystúpiť v rozprave. Z toho dôvodu dnes podáva 36 poslancov Národnej rady nový návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi kultúry Ivanovi Hudecovi.

    V tejto súvislosti vám chcem pripomenúť včerajšie vystúpenie predsedníčky Dolnej snemovne britského Parlamentu, ktorá síce nehovorila v štátnom jazyku, ale myslím si, že bolo zabezpečené dostatočne kvalitné tlmočenie, takže nazdávam sa, že každý z poslancov tohto parlamentu si mohol vypočuť aj tieto slová: "Nesúhlas a rozprava sú srdcom demokracie. Vláda a opozícia si navzájom uznávajú a rešpektujú svoju ústavnú úlohu. Opozícia uznáva právo vlády vládnuť, vláda uznáva právo opozície oponovať. Vláda napokon musí mať právo konať, ale v demokracii musí mať opozícia právo hovoriť jej do toho. Ak opozícia hlasuje proti politike vlády, nie je v tom nijaká nelojálnosť, ak je presvedčená, že je to naopak v záujme celej krajiny. Úlohou opozície je naozaj oponovať, skúmať, spochybňovať a kritizovať vládu, a to aj v prípade, že sa to koalícii nepáči."

    Nedávam návrh na rozšírenie programu tejto schôdze, ale žiadam, aby podľa § 85 ods. 3 rokovacieho poriadku po skončení tejto schôdze predseda parlamentu bez meškania zvolal ďalšiu schôdzu Národnej rady a na nej tento návrh prerokoval.

    Ďakujem pekne.

  • Dámy a páni,

    pristúpime k d v a d s i a t e m u š t v r t é m u bodu programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o kárnej zodpovednosti prokurátorov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 467 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 467a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky Jozef Liščák. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

    Priatelia, prosím o pokoj v sále. Pán Polka, potichšie, prosím.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    vláda Slovenskej republiky ma poverila, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky odôvodnil vládny návrh zákona o kárnej zodpovednosti prokurátorov, ktorý gestorsky pripravil generálny prokurátor.

    Predkladaným návrhom sa nahradí platná právna úprava kárnej zodpovednosti prokurátorov vykonávaná zákonom číslo 60/1965 Zb. o prokuratúre a príkazom generálneho prokurátora Slovenskej republiky pod poradovým číslom 16 z 30. decembra 1992 o výkone a kárnej právomoci nad prokurátormi a vyšetrovateľmi prokuratúry.

    V predkladanom návrhu sú plne premietnuté požiadavky a odporúčania 8. kongresu OSN o prevencii zločinnosti a zaobchádzaní s páchateľmi, ktorý sa konal v dňoch 27. augusta až 7. septembra 1990 v Havane. Uvedený kongres prijal pravidlá, smernice o úlohe prokurátorov. Podľa bodov 22 a 23 týchto pravidiel disciplinárne konanie ohľadne prokurátorov musí byť založené na zákone, sťažnosti proti prokurátorom musia byť prerokúvané urýchlene, korektne, v príslušnom zodpovedajúcom konaní. Rozhodnutie má byť podrobené nezávislému preskúmaniu. Konanie musí zaručiť objektívne hodnotenie a rozhodnutie má byť vymedzené v súlade so zákonom, kódexom profesionálneho správania sa a inými uznávanými štandardmi a etikou.

    Predkladaný návrh zákona o kárnej zodpovednosti prokurátorov vychádza zo schválených zásad a plne rešpektuje výsledky ich prerokovania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Na rozdiel od platnej právnej úpravy predkladaný návrh umocňuje právne istoty prokurátorov v tom, že povyšuje proces konania o kárnych previneniach prokurátora z formy vnútrorezortného predpisu, teda príkazu generálneho prokurátora, na formu zákona.

    Návrh novým spôsobom definuje pojem kárneho previnenia. Previnenia kategorizuje podľa závažnosti porušenia povinnosti prokurátora a v nadväznosti na to diferencuje aj kárne opatrenia. V návrhu sa upravuje ukladanie opatrení na priestupky, ktorých sa dopustil prokurátor, pričom sa akceptujú sankcie ukladané za priestupky. Stupeň právnej istoty prokurátorov predkladaný návrh zákona umocňuje najmä tým, že zakladá možnosť preskúmať kárne rozhodnutia súdom. Predkladaný návrh v plnom rozsahu rešpektuje a zohľadňuje ústavou garantované občianske práva a slobody a je v súlade s Listinou základných práv a slobôd.

    Odporúčam preto Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh zákona o kárnej zodpovednosti prokurátorov schváliť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi Liščákovi.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Bartolomeja Kunca, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Nech sa páči, pán kolega.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, vážení hostia,

    prednesiem spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o kárnej zodpovednosti prokurátorov.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o kárnej zodpovednosti prokurátorov pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1136 z 28. augusta 1996 na prerokovanie v lehote do 10. septembra 1996 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť.

    Koordináciou stanovísk výborov bol citovaným rozhodnutím poverený Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o kárnej zodpovednosti prokurátorov prerokovali v určenej lehote obidva výbory Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ho prerokoval 3. septembra 1996 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ho prerokoval 10. septembra 1996.

    Obidva výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky pridelený, vyslovili s ním súhlas a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť po zohľadnení jedného pozmeňujúceho návrhu, ktorý si osvojujem a odporučím ho prijať.

    To je celá správa, vážený pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Dámy a páni, otváram rozpravu o dvadsiatom štvrtom bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, ale teraz sa mi prihlásil pán poslanec Langoš.

    Nech sa páči, pán poslanec Langoš, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Dámy a páni, pokúsim sa byť veľmi stručný.

    Včerajšie obsiahle vystúpenie generálneho prokurátora jasne ukázalo, že je odchovancom ducha starej komunistickej prokuratúry a že sa s tým nedá nič robiť. Nemám k tomu čo dodať, okrem tej otázky, ktorú som položil ministrovi Liščákovi a chcel som, aby na ňu odpovedal ten, ktorý predkladal tento návrh zákona, a nie generálny prokurátor. Tá otázka nebola triviálna právna otázka - aký je rozdiel medzi "môže" a "musí", ale prečo Národná rada navrhne, keď generálny prokurátor prestane spĺňať všeobecne ustanovené podmienky v paragrafe, na ktorý sa toto ustanovenie odvoláva, a prečo môže odvolať v prípade, keď generálny prokurátor je odsúdený za spáchanie trestného činu. Pán generálny prokurátor ani tejto lapidárnej otázke neporozumel.

    Ale k prerokúvanému zákonu. Už včera som hovoril o jednom gumenom paragrafe, a to je ustanovenie § 3 ods. 2. Odsek 1 je podľa mňa úplne postačujúci, na ktorý sa môžu odvolať kárne opatrenia v ustanovení § 4 odseku 1. Teda navrhujem vypustiť odsek 2, pretože je možné, že dvaja prokurátori, ktorí sa dopustia rovnakého skutku alebo činu, budú posudzovaní rozdielne - jeden podľa odseku 1 a druhý podľa odseku 2.

    A teda môj pozmeňujúci návrh znie takto: navrhujem vypustiť odsek 2 § 3, ponechať odsek 1 bez číslovania a ponechať vlastne odsek 1. Vypustiť z odseku 2 vetu: "Za závažné kárne previnenie možno uložiť niektoré z týchto kárnych opatrení: a) zníženie základného platu až o 15 % na dobu najviac 6 mesiacov" - toto vypustiť.

    Nové znenie § 4 bude takéto:

    (1) Za kárne previnenie možno uložiť niektoré z týchto kárnych opatrení:

    a) napomenutie, b) zníženie základného platu až o 15 % na dobu najviac - namiesto troch - šiestich mesiacov, c) odvolanie z funkcie a ustanovenie do nižšej funkcie na tej istej prokuratúre alebo do funkcie na prokuratúre nižšieho stupňa v tej istej obci, d) prepustenie.

    Teda za kárne previnenie toto sú kárne opatrenia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy?

    Pán poslanec Polka, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Vážený pán minister, dámy a páni, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi krátku poznámku, ale zásadného významu, k názvu tohto predkladaného zákona.

    Som rodák z Kysúc, kde sa spisovne po slovensky veľmi nehovorí, preto som si zobral ako pomôcku Ústavu Slovenskej republiky, kde sa v článku 78 hovorí o postihu poslancov, ktorý vylučuje trestnoprávny postih poslancov a zavádza disciplinárne konanie vo veci niektorých previnení alebo prečinov poslancov.

    Ak by táto námietka neobstála, zobral som si na pomoc Synonymický slovník slovenčiny, vydaný vydavateľstvom Veda SAV, konkrétne je tu copyright - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra a Veda, vydavateľstvo SAV 1995, v ktorom je na strane 195 slovo "kárny" - pozri správne "disciplinárny", pri slove "disciplinárny" sa na strane 89 hovorí: disciplinárny - týkajúci sa disciplíny, zaoberajúci sa porušovaním disciplíny.

    Dovoľte, aby som uplatnil pripomienku, že slovo kárny nie je slovenským slovom, a preto navrhujem zmenu tohto názvu zákona aj ďalšiu odvodenú legislatívnu zmenu - nahradiť slovo "kárny" slovom "disciplinárny".

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

  • Ak nie, vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom štvrtom bode programu za skončenú.

    Chce sa vyjadriť pán minister Liščák k tomu jednému vystúpeniu.

  • Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť v záverečnom slove?

  • Rád by som sa poradil, pán predsedajúci, ak by to bolo umožnené prestávkou.

  • Dobre. Dámy a páni, vyhlasujem prestávku. Zídeme sa v rokovacej miestnosti 11.10 hodine.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni,

    čas, ktorý bol určený na prestávku, uplynul, preto vás prosím alebo žiadam, aby ste prišli do rokovacej miestnosti. Opakujem, žiadam všetkých poslancov, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti.

    Páni poslanci a, samozrejme, aj predsedovia výborov, bol by som veľmi rád, keby ste sa dostavili na svoje pracovisko.

  • Hlas v sále.

  • Hovorím predsedovia výborov, poslankyne sú tu všetky. A keď nie, ony sú natoľko disciplinované, že o chvíľu tu budú všetky.

    Prosím spoločného spravodajcu, aby sa vyjadril v záverečnom slove.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia,

    stručná rozprava bola pre mňa, priznám sa, prekvapujúca, pretože z dvoch závažných pozmeňujúcich návrhov, ktoré odzneli, som v skutočnosti neočakával vo vlastnej predstave a vo vlastnom premyslení ani jeden. Takže sa priznám, že naozaj si to žiadalo nové premyslenie vecí, zamyslenie sa nad nimi a z toho vyvodiť stanovisko alebo správanie. Napriek tomu, že sme sa nad tým opätovne zamysleli a veci prediskutovali, je moje stanovisko k pozmeňujúcim návrhom také, aké je, a o chvíľu vám ho prednesiem.

  • Dámy a páni, budeme hlasovať. Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o prvom návrhu pána poslanca Langoša. Pán spoločný spravodajca odporúča...

  • Predpokladám, že panie poslankyne a páni poslanci sa pamätajú na návrh, ako ho predniesol pán poslanec Langoš.

  • Hlasujte všetci podľa svojho vedomia a svedomia.

  • Hlasy v rokovacej miestnosti.

  • Priatelia, toto hlasovanie nie je neplatné.

  • Šum v sále.

  • Dobre v poriadku, toto hlasovanie je neplatné.

  • Práve to chcem, pretože nepredpokladám, že sa všetci pamätáme. Návrh znel takto: Navrhujem vypustiť z názvu § 3 slová "a závažné kárne previnenie" a všade tam, kde sa v zákone slová "závažné kárne previnenie" používajú. V dôsledku toho vypustiť celý odsek 2.

    V ustanovení § 4 ods. 1 písm. b) nahradiť slovo "troch" slovom "šiestich". Vypustiť v tomto ustanovení odseku 2 znenie úvodného ustanovenia a písmená a), b) a c) zmeniť na písmená e) a d).

    Sú to dva návrhy. Prvý návrh odporúčam neprijať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o prvom návrhu pána poslanca Langoša. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 26 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Konštatujem, že prvý pozmeňujúci návrh pána poslanca Langoša sme neprijali.

  • Druhý návrh pána poslanca v tom znení, ako som ho prečítal, neodporúčam prijať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Langoša. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 29 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že ani druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca Langoša sme neschválili.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Návrh jazykového charakteru predložil pán poslanec Polka. Tento návrh neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu poslanca Polku. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Nech sa páči, môžeme pokračovať.

  • To boli všetky návrhy z rozpravy, pán predsedajúci.

  • Pán spoločný spravodajca, musím vás upozorniť, že i zo spoločnej správy vyplýva jeden návrh k § 3 ods. 2.

  • Áno, tak ako som uviedol po prednesení spoločnej správy, tento návrh som si osvojil a odporúčam ho prijať.

  • Budeme hlasovať o tomto návrhu, ktorý si pán poslanec Kunc osvojil. Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Samozrejme tým, že si ho osvojil, ho odporúča aj prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Kunca sme prijali.

  • Dámy a páni, v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca zákon odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 69 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o kárnej zodpovednosti prokurátorov.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Dámy a páni, prosil by som vás teraz, keby ste neodchádzali z rokovacej miestnosti, pretože budú po sebe nasledovať dve hlasovania.

    Na 15. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky sme prerokovali vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

    To bude prvé hlasovanie, tak ako sme to dohodli. A potom je tu návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť - návrh na uznesenie.

    Dámy a páni,

    k návrhu zákona číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov bola vykonaná rozprava, ako aj hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Pri hlasovaní o vládnom návrhu zákona ako celku Národná rada nebola schopná sa uznášať.

    Uvedený vládny návrh zákona vám bol opäť rozdaný ako tlač číslo 410.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Tomáša Cingela, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Pri rokovaní na 15. schôdzi Národnej rady o tomto vládnom návrhu zákona nebol schválený ani jeden z pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré boli podané v rozprave. Zo spoločnej správy výborov - máte ju ako tlač číslo 410a - nevyplynuli žiadne pozmeňujúce návrhy. Spoločný spravodajca výborov poslanec Cingel odporúčal tento vládny návrh zákona prijať.

    Pýtam sa spoločného spravodajcu, pána poslanca Cingela, či sa chce vyjadriť.

  • Nie, ďakujem. Žiadam o záverečné hlasovanie a odporúčam vládny návrh zákona prijať.

  • Dámy a páni, v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov ako celku.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 70 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem. S procedurálnou poznámkou chce vystúpiť pán poslanec Polka. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, dámy a páni, kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vás informoval o výsledku zasadnutia výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorému ste včera uložili uznesením číslo 424 prerokovať a zaujať stanoviská k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom predneseným vo včerajšej rozprave.

    Výbor problematiku prerokoval v troch základných okruhoch, ktoré sa dotýkali samotného uznesenia, ďalej podstaty predloženého vládneho návrhu, či pôjde o vládny návrh zákona alebo či tento návrh zákona odložíme, alebo vrátime vláde s tým, že sa celá problematika pretransformuje do predpisov sekundárnej normotvorby, teda vyhlášok, prípadne nariadení vlády, no a v tretej časť sa zaoberal pripomienkami, ktoré vznikli v rozprave.

    Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť zaujal stanovisko, ktoré má takýto obsah:

    Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky zmeniť text uznesenia číslo 424 zo 17. septembra 1996 v časti B, v ktorom pôvodný text znel: "Národná rada určuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, aby po vyjadrení vlády Slovenskej republiky zaujal stanovisko k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom predneseným v rozprave k uvedenému vládnemu návrhu zákona. Svoje stanovisko predloží Národnej rade.

    Navrhujeme nový text tohto uznesenia alebo revokovať toto písmeno B v tom zmysle, ako ho predložil pán kolega Hrušovský. Zo zápisu sme zistili - pani poslankyňa Sabolová poukázala na tento problém ako overovateľka -, pretože pôvodný návrh pána Hrušovského bol jemne pozmenený v nasledujúcej dosť chaotickej diskusii a pán podpredseda bol uvedený do omylu, že sa dostalo do textu "po vyjadrení vlády Slovenskej republiky". To je stránka obsahová.

    Pokiaľ ide o formálnu stránku, dopustili sme sa určitého porušenia rokovacieho poriadku, pretože sme formulovali uznesenie, ktoré sme netermínovali a ktorým sme vládu nezaviazali ku konkrétnemu konaniu. To znamená, že po tomto uznesení by bolo možné očakávať, že vláda môže k takémuto uzneseniu prijať stanovisko až po niekoľkých mesiacoch, prípadne rokoch. V obave, aby sme takúto chybu - dvojnásobnú chybu - napravili, pristúpili sme k návrhu, ktorý som vám už predniesol, že by bol nový text uznesenia číslo 424 nahradený v časti B, v ktorom určuje, aby Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval a zaujal stanovisko k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom predneseným v rozprave k uvedenému vládnemu návrhu zákona a svoje stanovisko predložil Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pokiaľ ide o druhú otázku, výbor hlasovaním prerokoval pripomienku pána poslanca Čarnogurského, aby sa uvedená problematika riešila v sekundárnej normotvorbe formou vládnych nariadení alebo vyhlášok a zaujal k nemu väčšinou hlasov stanovisko, že odporúča Národnej rade, aby prerokovala predložený vládny návrh zákona v takej podobe, v akej bol vládou predložený, a vyjadrila k nemu svoje stanovisko hlasovaním.

    Pokiaľ ide o tretí okruh problémov, k všetkým pripomienkam, ktoré odzneli v rozprave, sme zaujali stanovisko po konzultácii s ministrom vnútra a s odbornými pracovníkmi tak ministerstva vnútra, ako aj s pracovníkmi dopravy, pôšt a telekomunikácií. Odporúčam hlasovať o návrhu zmeny uznesenia číslo 424 a zaradiť vládny návrh zákona o premávke na pozemných komunikáciách na zajtrajšie dopoludnie.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcela by som sa vyjadriť k tomuto návrhu. Ak budeme argumentovať tým, že bola chaotická diskusia a prijali sme v zmätku nejaké uznesenie, tak je to v tejto Národnej rade veľmi zlé. Na vysvetlenie - pán poslanec Köteles dal návrh, aby sa vyjadrila vláda k týmto pozmeňujúcim návrhom. Síce pán poslanec Hrušovský dal odporúčanie, aby to bolo ministerstvo vnútra, ale pán poslanec Andel ako predsedajúci dal hlasovať o tom, že sa má vyjadriť k tomu vláda. Čiže je potom na zváženie, akým spôsobom rokujeme a ako formulujeme uznesenia.

    A chcem sa spýtať, prečo máme zrýchľovať prerokovanie tohto zákona, keby nám to pán poslanec zdôvodnil za výbor. Čo je také dôležité, ak je to vládny návrh zákona, prečo by sa k nemu nemala vyjadriť vláda, ale chceme to urýchliť, aby rýchlo zaujalo stanovisko len ministerstvo vnútra.

  • Neviem síce, prečo by som mal ja zdôvodňovať, prečo sa k nemu vláda má vyjadrovať alebo nevyjadrovať, ale pokúsim sa, pani kolegyňa, o toto stanovisko.

    Vláda tento vládny návrh predložila a poverila ministra vnútra, aby ho predložil Národnej rade, a všetky výbory, ktoré sa k nemu mali vyjadriť, sa s týmto návrhom stotožnili. Čiže je potrebné, aby Národná rada tento návrh zákona prerokovala s takým alebo onakým záverom. Nie je logické, aby teraz poslanci Národnej rady, ktorí vo výboroch súhlasili s tým, aby Národná rada prerokovala tento vládny návrh, zaujali nové stanovisko, že ho nebudú prerokúvať. To po prvé.

    Po druhé, pokiaľ ide o tú rýchlosť, domnelú rýchlosť, navrhuje sa účinnosť od 1. apríla 1997. K tomuto vládnemu návrhu zákona treba vypracovať cca 30 vykonávacích predpisov. Ak budeme tento návrh zákona odkladať, nie som optimista v tom, že by sa týchto 30 vykonávacích predpisov stihlo do budúceho apríla pripraviť tak, aby boli pripravené a spustené alebo aby ich účinnosť bola zabezpečená zároveň so zákonom. Situácia v premávke na pozemných komunikáciách je taká vážna, že každé odkladanie by prinieslo iba chaos do tohto problému. Opakujem, navrhujem, aby sme o tomto zákone rokovali zajtra.

  • Pán kolega, zajtra nemôžeme rokovať o tomto zákone, pretože zajtra budú interpelácie za účasti členov vlády a nevieme povedať, či budú trvať dve hodiny alebo celý deň. Takže myslím si, že treba nejaký iný dátum.

  • Neviem, či sme na to pripravení, pretože k návrhu bolo veľa pripomienok a neviem, či sú spracované. Ak ihneď, môžeme dať o tom hlasovať, aby to bolo ihneď. Je to váš návrh, môžeme o ňom hlasovať.

    Pani poslankyňa Sabolová.

  • Mám ešte jednu drobnú poznámku k môjmu prvému vystúpeniu.

    Ako overovateľka som zistila - a je to len kvôli stenografickému záznamu -, že ak o nejakom uznesení hlasujeme, bola by som veľmi rada, aby v uzneseniach bola zachovaná taká formulácia, ako sme hlasovali, a aby na zásah poslancov alebo kohokoľvek nemuseli pracovníci pripraviť také uznesenie, ktoré vyhovuje rokovaniu, dokonca dať ho na podpis pánu predsedovi parlamentu, ktorý sa na rokovaní nezúčastnil, čiže podpísal pripravené uznesenie. Bola by som veľmi rada, aby poslanci nemenili formuláciu uznesenia, ktoré odznie v parlamente, a aby overovatelia nemuseli si chodiť hľadať stenografické záznamy a byť - poviem to v úvodzovkách - "ako stopovací psi", a hľadať kde, kto, kedy zasiahne do akéhokoľvek pozmeňujúceho návrhu. Potom je možné, že aj pozmeňujúce návrhy, ktoré tu odznejú, keď ich nebudeme takto detailne kontrolovať, sa do zákona dostanú v úplne inej podobe, ako sme ich schválili v parlamente. Tak v budúcnosti by som bola veľmi rada, keby som nemusela takéto prípady pri overovaní uznesení zisťovať.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Chcel by som zdôrazniť, že by bolo vhodné, aby sme prijali to uznesenie, ktoré výbor pre obranu a bezpečnosť odporúča, pretože, ak by sme postupovali podľa toho uznesenia, ktoré máme v stenografickom zázname, vytvorili by sme precedens, že počas prerokúvania zákonov by sme ich dávali vláde na vyjadrenie určitých stanovísk. Nemá to oporu v rokovacom poriadku. Preto by som odporúčal, aby sme ctili rokovací poriadok. A čo sa už stalo, jednoducho sa stalo, ale táto snemovňa má možnosť to opraviť tým, že prijmeme uznesenie, ktoré navrhuje výbor pre obranu a bezpečnosť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý Národnej rade Slovenskej republiky predložil výbor pre obranu a bezpečnosť.

  • Čiže ak dovolíte, zopakujem ho.

  • Už neopakuj, to nestihneš. Poslanci tu boli, netreba to trikrát čítať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme prijali návrh uznesenia, ktoré predložil výbor pre obranu a bezpečnosť.

    Teraz, priatelia, budeme hlasovať o druhom návrhu pána poslanca Polku, aby sme o tomto návrhu zákona hlasovali ešte na terajšej 17. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Hlasy v sále.

  • V poriadku, ďakujem.

    Dámy a páni,

    nasleduje d v a d s i a t y š i e s t y bod programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 41/1994 Z. z. a o zmenách názvov niektorých vysokých škôl.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 472 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 472a.

  • Hlasy v sále.

  • Skutočne procedurálna pripomienka? Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, kolegyne a kolegovia,

    ďakujem za slovo. Dovoľte mi predniesť procedurálny návrh v súvislosti s tlačou 472, s novelou vysokoškolského zákona.

    Kolegyne a kolegovia, novela tohto vysokoškolského zákona je iste veľmi potrebná v mnohých bodoch. Pripravovala sa v atmosfére, o ktorej všetci vieme, aká bola. Vieme, že diskusia medzi predkladateľom tohto zákona (ministerstvom školstva) a akademickou obcou nebola korektná, nebola postačujúca.

    Obraciam sa preto na vás s požiadavkou, aby ste zvážili stav, ktorý v návrhu tejto novely je, a aby ste prijali môj návrh, ktorým navrhujem preložiť prerokúvanie tohto bodu na najbližšiu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky - na 18. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Týmto mesiacom - zhruba časom jedného mesiaca - by sa vytvoril, podľa mňa, potrebný priestor v parlamente, vo výbore pre vzdelávanie, ktorý by sa podujal gestorovať dialóg formou okrúhleho stola alebo niečím podobným - navrhujem uznesenie okrúhly stôl -, v rámci ktorého by sme sa pokúšali konsenzuálnym spôsobom zblížiť stanoviská akademickej obce a predkladateľa zákona - ministerstva školstva.

    Ďalej by som chcel poukázať na jednu skutočnosť, že predstaviteľ akademickej obce, reprezentant akademickej obce Slovenska - Rada vysokých škôl vypracovala hutný materiál zahrnujúci podľa mňa veľmi rozumné pripomienky k novele vysokoškolského zákona, v mnohom veľmi podobné. Škoda, že vláda sa týmito pripomienkami nezaoberala. Neoprávňuje nás to, aby sme sa nimi nezaoberali my. Naopak, treba, aby sme my vytvorili priestor na prerokúvanie týchto pripomienok.

    Dovoľte mi, aby som uviedol pozitívny príklad, ktorý sa už udial na pôde výboru pre vzdelávanie - na pôde parlamentu, a to bol dlho problematický bod doktorandského štúdia, od ktorého svojím spôsobom ministerstvo jeden čas odtiahlo ruky. Výbor sa ujal urobiť isté podmienky na dohadovacie konanie medzi Slovenskou akadémiou vied a zástupcami akademickej obce - zástupcami vysokých škôl. K dohode, prosím, došlo a dnes máme konsenzuálne riešenie tohto problému, navrhované v novele.

  • Pán kolega, ďakujem, uplynul čas.

  • Dámy a páni, obraciam sa na vás, aby ste zvážili našu úlohu pri tvorbe zákonov, pri tvorbe noviel zákonov...

  • Pán kolega, buďme korektní, uplynuli tri minúty.

  • Už končím. Aby ste zvážili, že je našou povinnosťou urobiť predovšetkým dobrý zákon.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Dámy a páni, keďže tu bol predložený procedurálny návrh, tak ako som to urobil včera, aj dnes dávam o tomto návrhu hlasovať bez rozpravy.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu pána poslanca Haracha, aby sme dnešný bod 26 programu, tzv. zákon o vysokých školách preložili na 18. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky, to znamená na najbližšiu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Haracha sme neprijali.

    Dámy a páni, ako som uviedol, tento návrh zákona z poverenia vlády Slovenskej republiky odôvodní ministerka školstva Slovenskej republiky pani Eva Slavkovská. Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách, ktorý ideme teraz novelizovať, vznikol pod žiadaným tlakom širokej akademickej verejnosti na potvrdenie akademických práv a slobôd vysokých škôl. Nadobudol účinnosť 1. júla 1990. Medzi najvýznamnejšie zmeny, ktoré ustanovil, bolo nové vymedzenie postavenia vysokých škôl ako vrcholných vzdelávacích, vedeckých a umeleckých ustanovizní. Zákon súčasne stanovil v § 2 základné akademické práva a slobody vysokých škôl, a to slobodu vedeckého bádania a uverejňovania jeho výsledkov, slobodu umeleckej tvorby, právo vyučovať a učiť sa, právo voliť samosprávne orgány, právo na rôzne filozofické názory a náboženské vyznania. Zákon taktiež definoval Radu vysokých škôl ako vrcholný orgán samosprávy vysokých škôl zložený zo zástupcov delegovaných akademickými senátmi vysokých škôl a fakúlt a Akreditačnú komisiu ako poradný orgán vlády.

    Úloha ministerstva školstva podľa tohto zákona spočívala v utváraní podmienok rozvoja vysokých škôl, koordinácii vysokých škôl, rozdeľovaní a kontrole finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu a registrácii štatútov vysokých škôl.

    Už po jednoročných skúsenostiach s aplikáciou zákona číslo 172 v praxi sa ukázali niektoré jeho nedostatky. Preto sa koncom roku 1992 začalo s prípravou nového zákona, ktorého záverečná verzia v podobe paragrafového znenia bola pripravená koncom februára 1993. V snahe docieliť väčšiu diverzifikáciu vysokého školstva sa v návrhu nového zákona o vysokých školách navrhovalo členiť vysoké školy na 4 typy, a to na univerzity, špecializované vysoké školy, umelecké vysoké školy a odborné vysoké školy. V rámci uvedenej legislatívnej úpravy išlo predovšetkým o zabránenie neodôvodneného premenúvania vysokých škôl na univerzity, nakoľko v období po roku 1990 boli prostredníctvom poslaneckých návrhov niektoré vysoké školy premenované na univerzity, bez prihliadnutia na niektoré kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele ich pedagogickej a vedeckovýskumnej práce.

    Významnou zmenou v tomto návrhu zákona bolo ponechanie právnej subjektivity len vysokým školám s tým, že v návrhu zákona boli súčasne vymenované kompetencie akademických a samosprávnych orgánov fakúlt. Dôvodom na takúto zmenu bol fakt, že právna subjektivita fakúlt sa aj tak v plnom rozsahu nemohla realizovať. Napríklad vykonávanie funkcie rektora, ktorý bol v pracovnoprávnom vzťahu s niektorou z fakúlt a súčasne vykonával funkciu vedúceho inej právnickej osoby. Ďalším príkladom nutnosti legislatívne riešiť tieto otázky boli neurovnané majetkovoprávne vzťahy medzi vysokou školou a fakultami. Návrh zákona vymedzoval možnosti vzniku súkromných vysokých škôl, pôsobenie zahraničných vysokých škôl, navrhovalo sa tiež zrušenie administratívneho členenia pracovníkov vysokých škôl na pedagogických a vedecko-pedagogických pracovníkov.

    Po odstupe rokov možno konštatovať, že tento návrh na zrušenie právnej subjektivity fakúlt bol hlavným dôvodom odmietnutia tohto zákona akademickou obcou. Ďalším, a možno jedným z najväčších dôvodov odmietnutia tohto zákona širokou verejnosťou bol návrh na úhradu školného, a to až do výšky 50 % nákladov, čo nezodpovedalo sociálnej situácii obyvateľstva.

    Preto sa koncom roku 1993 začalo pracovať na príprave ďalšieho nového návrhu zákona o vysokých školách, ktorý bol akademickej obci predložený na pripomienkovanie vo forme zásad v marci 1994. Tento zákon stihol podobný osud ako predchádzajúci návrh zákona z roku 1993. Návrh zásad zákona bol pripravovaný komisiou zloženou z akademických funkcionárov vysokých škôl a fakúlt a skúsených vysokoškolských učiteľov. Opätovne sa ukázalo neprijateľným zrušenie právnej subjektivity fakúlt. V návrhu zásad uvedeného zákona boli pregnantne definované kategórie pracovníkov tvoriacich akademickú obec vysokej školy, akademické orgány vysokej školy a ich zloženie. Pritom k akademickému senátu pribudla akademická rada, ktorá mala mať kompetencie predovšetkým v oblasti schvaľovania a rozdeľovania rozpočtových prostriedkov vysokej školy na jednotlivé jej súčasti, schvaľovania, zriaďovania, zrušovania, zlučovania a rozdeľovania fakúlt a ďalších pracovísk školy, schvaľovania návrhu vnútorných predpisov školy a návrhu personálnej politiky školy.

    Podobne ako v predchádzajúcom návrhu zákona boli posilnené najmä kompetencie rektorov. Podľa navrhovanej úpravy mal byť rektor predsedom akademickej rady, členom akademického senátu a predsedom vedeckej rady. Pomerne podrobne bol definovaný postup pri voľbách akademických orgánov a akademických funkcionárov.

    Podľa plánu legislatívnych úloh vlády mal byť tento návrh zásad zákona predložený v I. polroku 1994 vláde Slovenskej republiky. Bol však odmietnutý akademickou obcou, a to najmä pre podstatné odlišnosti návrhu tohto zákona od zákona číslo 172. Ukázalo sa, že vypracovanie návrhu nového zákona si vyžaduje dlhší čas a akademická obec nie je pripravená na zásadné zmeny v jeho znení. Vzhľadom však na naliehavosť riešenia niektorých problémov ministerstvo školstva v súlade s názorom akademických senátov vysokých škôl rozhodlo, že bude urýchlene pripravený návrh novely zákona o vysokých školách a predložený vláde ešte v prvom polroku 1994. Ministerstvo školstva vypracovalo v máji 1994 nový návrh novely zákona, v ktorom sa navrhovala úprava iba tých ustanovení zákona číslo 172, s ktorou v tom čase súhlasila akademická obec vysokých škôl. Tento návrh novely prešiel pripomienkovým konaním na úrovni vysokých škôl a po schválení vládou bol predložený na rokovanie Národnej rady ako jeden z posledných bodov jej programu, kde však už nestihol byť prerokovaný.

    Po zmene vlády koncom roku 1994 sa na verejnosti začali prezentovať výhrady niektorých vysokých škôl k predchádzajúcemu návrhu novely zákona. Tieto výhrady boli najmä proti členeniu vysokých škôl na univerzity a špecializované vysoké školy, čo podľa ich názoru mohlo viesť k diferenciácii vysokých škôl pri rozdeľovaní finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Negatívne skúsenosti z pôsobenia dvoch fakúlt odborných štúdií na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave a Technickej univerzite v Košiciach, ako aj z výsledkov hodnotenia týchto fakúlt Akreditačnou komisiou viedli k prehodnoteniu zámeru ministerstva školstva legislatívne upraviť možnosť zriaďovania profesijných vysokých škôl.

    V januári 1995 po etablovaní novej vlády sa preto začalo urýchlene pracovať na novom návrhu novely zákona o vysokých školách. V spolupráci s legislatívnou komisiou Rady vysokých škôl pripravilo ministerstvo školstva v marci 1995 návrh novely zákona o vysokých školách, ktorý bol upravený na základe pripomienok ústredných orgánov štátnej správy uplatnených v rámci medzirezortného pripomienkového konania.

    Návrh novely zákona o vysokých školách prešiel ďalšími úpravami na základe pripomienok Legislatívnej rady vlády v júni 1995 a následne bol predložený na rokovanie vlády ako prvá jeho redakcia. Prvá redakcia návrhu novely zákona bola prerokovaná vo vláde v júli 1995. Vláda Slovenskej republiky nesúhlasila s uvedeným návrhom novely zákona, nakoľko sa v ňom neriešili dostatočným spôsobom kompetencie ministerstva školstva a ministra a navrhovaná úprava doktorandského štúdia nezabezpečovala rovnoprávne postavenie vysokých škôl a Slovenskej akadémie vied vo vedeckej výchove. Tieto otázky neboli dostatočne riešené ani v druhej redakcii návrhu novely zákona, ktorú z uvedených dôvodov vláda neschválila ani pri ďalšom prerokúvaní v auguste 1995.

    V tretej redakcii návrhu novely zákona, ktorú ministerstvo školstva predložilo vláde ešte v priebehu augusta 1995, bola premietnutá väčšina pripomienok vlády. Nedoriešenou otázkou bolo doktorandské štúdium, pretože s jeho úpravou nesúhlasila Rada vysokých škôl. Nakoľko tretia redakcia návrhu novely zákona o vysokých školách sa nedostala do konca roka 1995 do programu rokovania vlády, ministerstvo školstva predložilo vláde v júni 1996 jeho štvrtú redakciu, v ktorej boli premietnuté pripomienky odboru vládnej legislatívy k tretej redakcii a súčasne tiež i nové znenia viacerých ustanovení o doktorandskom štúdiu, ktoré vzišli zo spoločného návrhu zástupcov Rady vysokých škôl a predsedníctva Slovenskej akadémie vied.

    Predložený vládny návrh novely zákona spresňuje pôsobnosti orgánov akademickej samosprávy a verejnej správy pri organizovaní činnosti vysokých škôl, nakoľko v zákone číslo 172 o vysokých školách sú tieto pôsobnosti nevyvážené. Je to nutné preto, lebo štátne vysoké školy majú postavenie vymedzené dvoma základnými funkciami - majú postavenie tak samosprávnej verejnoprávnej korporácie, ako aj postavenie ustanovizne verejnej štátnej správy. Preto sa žiada zvýrazniť vplyv orgánov štátu na činnosť vysokých škôl pri ponechaní ich samosprávnych činností.

    Predkladaný návrh vládneho zákona plne rešpektuje významné a nezastupiteľné postavenie vysokých škôl a ich poslanie v oblasti vzdelávacej, vedeckej, umeleckej a kultúrnej. Toto poslanie môžu vysoké školy plniť ako slobodné ustanovizne, v ktorých sa špecifickým spôsobom uskutočňuje spojenie vzdelávania a bádania. Súčasne však ukazuje, že vysoké školy toto poslanie nemôžu plniť bez rozhodujúcej podpory štátu. Štát pritom preberá nemalú zodpovednosť za kvalitu vysokého školstva, ktorá sa bezprostredne odráža v kvalite vzdelávaných odborníkov. Preto sa novým znením § 15 - Kompetencie ministerstva a ministra ods. 1 písm. c) legislatívne rieši problematika financovania vysokých škôl, a to v súlade so štátnou politikou v oblasti rozvoja vysokého školstva, štátnou politikou zamestnanosti, štátnou politikou v oblasti vedy a techniky a s prihliadnutím na hodnotenie práce vysokých škôl a fakúlt Akreditačnou komisiou.

    Predkladaný návrh zákona zdôrazňuje úlohu akreditácie ako nutného predpokladu a nástroja na zabezpečenie kvality všetkých vzdelávacích činností na vysokoškolskej úrovni. Vládny návrh novely zákona si kladie za cieľ okrem iného spresniť ustanovenia o zriaďovaní a zrušovaní vysokých škôl i fakúlt, doriešiť otázku postavenia výučbových základní vysokých škôl a fakúlt pripravujúcich učiteľov a iných odborníkov pre školy a školské zariadenia, ako aj lekárskych, ošetrovateľských a farmaceutických fakúlt, upraviť doktorandské štúdium ako jedinú formu vedeckej výchovy uskutočňovanej nielen vysokými školami, ale aj externými vzdelávacími inštitúciami, ktorými sú vedecké pracoviská Slovenskej akadémie vied a iné ustanovizne vedy, vzdelávania, výskumu, techniky a umenia a upraviť pracovný pomer niektorých kategórií učiteľov vysokých škôl.

    Doplnením § 15 ods. 1 najmä o nové písmená ch) až j) sa zvýrazňuje právomoc ministerstva na koordináciu činnosti orgánov fakúlt a vysokých škôl, ak sa nečlenia na fakulty, oprávnených rozhodovať o udelení vedecko-akademickej hodnosti PhD. už aj z toho dôvodu, že bude nutné zabezpečiť v nich účasť vedcov a odborníkov z externých vzdelávacích inštitúcií. Ďalej sa zvýrazňuje právomoc ministerstva na kontrolu dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov v prijímacom konaní na vysokoškolské štúdium a na preskúmavanie právoplatných rozhodnutí akademických funkcionárov vysokých škôl mimo odvolacieho konania, a to vo veciach doktorandského štúdia, poskytovania štipendií, ukladania disciplinárnych opatrení, vrátane vylúčenia zo štúdia na vysokej škole, a habilitačného konania a konania na vymenovanie profesorov, na ktoré sa podľa § 34 tohto zákona vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

  • Šum v miestnosti.

  • Priatelia, prosím vás pekne, rozpráva pani ministerka.

  • Navrhovanou úpravou sa v žiadnom prípade nenarúšajú akademické práva a slobody, nezasahuje sa do kompetencie samosprávnych orgánov a akademických funkcionárov vysokých škôl, ale na druhej strane sa zabezpečuje právna ochrana občanov domáhajúcich sa svojich práv, zaručená Ústavou Slovenskej republiky. Rozšírenie uvedených právomocí ministerstva a ministra je v súlade s § 13 zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 74/1995 Z. z., v ktorom sa jasne uvádza, že ministerstvo školstva je ústredným orgánom štátnej správy pre vysoké školy.

    Navrhované znenie § 21 zohľadňuje priznávanie titulov a akademických titulov podľa druhu absolvovaného vysokoškolského štúdia a možnosť získania titulu doktor v príslušnej skupine študijných odborov po vykonaní rigoróznej skúšky a obhajoby rigoróznej práce. Návrh udeľovania akademických titulov zohľadňuje tradície vysokoškolského vzdelávania na Slovensku a je kompatibilnejší s prístupmi udeľovania titulov v Európe.

    Navrhované ustanovenie § 22b ods. 1 až 4 má za úlohu riešiť v súčasnosti nie veľmi dobré sociálne a nemocenské zabezpečenie doktorandov. Z hľadiska zdravotného a nemocenského poistenia, ako aj dôchodkového zabezpečenia doktoranda a pracovno-právnych vzťahov medzi doktorandom a vysokou školou alebo externo-vzdelávacou inštitúciou je dôležité znenie tých odsekov § 22b, ktoré upravujú v týchto vzťahoch jeho postavenie ako zamestnanca a jeho štipendium ako plat. Podľa pripraveného vykonávacieho predpisu k tomuto zákonu bude výška štipendia doktoranda do vykonania dizertačnej skúšky na úrovni platu asistenta a výška štipendia doktoranda po vykonaní dizertačnej skúšky bude na úrovni platu odborného asistenta vysokej školy.

    Uvedené úpravy vytvárajú legislatívne podmienky na stimuláciu záujmu talentovaných absolventov vysokých škôl o doktorandské štúdium a následne aj o prácu vysokoškolského učiteľa alebo vedeckého pracovníka, ktorá je viazaná na získanie vedeckej kvalifikácie PhD.

    Vychádzajúc z § 5 Zákonníka práce, ktorý umožňuje upraviť pracovnoprávne vzťahy učiteľov vysokých škôl osobitným predpisom, veľmi závažným opatrením v novele je § 27, ktorý hovorí o zmene pracovných pomerov pre asistentov, odborných asistentov, lektorov, umeleckých pracovníkov a vedeckých pracovníkov, ktorí nemajú priznaný vedecký kvalifikačný stupeň I alebo IIa z neurčitého času na určitý čas. K tomuto opatreniu je potrebné pristúpiť v záujme postupného zvýšenia kvality učiteľských zborov na vysokých školách a tým dovŕšenia ich postupnej transformácie. Týmto návrhom sa sleduje utvorenie právnych možností pre dekana obsadiť miesta napríklad odborných asistentov najúspešnejšími absolventmi doktorandského štúdia.

    V § 33a sa upravuje možnosť vzniku neštátnych vysokých škôl, na ktorých vysokoškolské vzdelávanie bude rovnocenné s vysokoškolským vzdelávaním na štátnych vysokých školách. Súčasne sa ustanovujú povinnosti zriaďovateľa najmä v otázkach finančného zabezpečenia, študijných programov, kvalifikácie učiteľov a podobne. Zároveň sa zvýrazňuje, že na území Slovenskej republiky nemôžu pôsobiť neštátne vysoké školy, ak nie sú zriadené podľa tohto zákona. Ustanovenie § 37a zabraňuje pôsobeniu pobočky zahraničnej univerzity alebo podobnej vzdelávacej ustanovizni, ktorá nie je neštátnou vysokou školou podľa tohto zákona, a zneužívaniu označenia vysoká škola alebo univerzita ustanovizňami, ktoré nevznikli podľa tohto zákona.

    Navrhovanými zmenami názvov niektorých vysokých škôl sa sleduje cieľ vystihnúť v novom názve vysokej školy charakter školy, resp. vyjadriť garanciu za výchovu odborníkov pre jednotlivé odvetvia hospodárstva Slovenskej republiky alebo zosúladiť názov vysokej školy s príslušným zákonom. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že podkladom všetkých doterajších návrhov na legislatívne úpravy jednotlivých otázok vysokých škôl v rokoch 1992-1996 bol veľmi progresívny zákon o vysokých školách z roku 1990, ktorý vytvoril predpoklady na demokratizáciu a humanizáciu života na vysokých školách.

    V priebehu celého doterajšieho obdobia prípravy novej vysokoškolskej legislatívy vzniklo mnoho návrhov opätovne nastolených a v mnohých prípadoch zamietnutých z rôznych dôvodov. Z tohto dôvodu vládny návrh novely zákona o vysokých školách rieši naozaj pálčivé problémy vysokých škôl. Napríklad neriešenie otázky doktorandov na vysokých školách by znamenalo úplnú deštrukciu výchovy nových vedeckých pracovníkov na pôde vysokých škôl.

    V tejto novele sa nerieši otázka systému financovania vysokých škôl. V pripravovaných návrhoch sa niekoľkokrát predkladali riešenia, ktoré by mohli vysokým školám pomôcť riešiť ich nepriaznivú finančnú situáciu. Tieto návrhy sa týkali predovšetkým oslobodenia vysokých škôl od daní z príjmov z podnikateľskej činnosti. Napriek mnohým rokovaniam sa tieto návrhy na medzirezortných rokovaniach nepodarilo presadiť.

    Podobne návrh novely zákona nerieši aktuálnu problematiku úhrady časti nákladov za štúdium, samozrejme, v primeranej výške.

    Predložený vládny návrh zákona o vysokých školách vychádza, tak ako zákon každej krajiny, z historických, kultúrnych, politických, sociálnych a ekonomických vzťahov, ktoré Slovenská republika má, ale pri zachovaní základných princípov demokracie, ponechaní plných akademických slobôd a práv. Je plne v súlade s normatívmi schválenými rezolúciou číslo 945/1990 prijatou zasadnutím Európskeho parlamentu pri Rade Európy v Štrasburgu dňa 11. mája 1990.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovolím si vás poprosiť o podporenie návrhu novely tohto zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Priatelia, keďže je už 12.10 hodín, vyhlasujem obedňajšiu prestávku do...

  • Hlasy v sále.

  • Dáme ešte spravodajcu?

    V poriadku, nech sa páči, pôjde ešte spravodajca a po spravodajcovi urobíme obedňajšiu prestávku a po obede pôjde rozprava.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, milé dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení zákona Národnej rady číslo 41/1994 Z. z., a o zmenách názvov niektorých vysokých škôl, ktorý ste dostali ako tlač 472.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1116 z 26. augusta 1996 pridelil vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách, v znení zákona Národnej rady číslo 41/1994 Z. z. a o zmenách názvov niektorých vysokých škôl ako tlač 472 na prerokovanie do 10. septembra 1996 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Ako príslušný na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport s tým, že skoordinované stanoviská sa premietnu v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predmetný vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval v určenej lehote okrem všetkých výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený, aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody prerokoval návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo 172/1990 Zb., vyslovil s ním nesúhlas a neodporúča ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, ako aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť neprijali platné uznesenie, pretože za návrh predloženej novely nehlasovala nadpolovičná väčšina.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport prerokovali vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 41/1994 Z. z., a o zmenách názvov niektorých vysokých škôl, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami.

    Ak dovolíte, prečítal by som body, ktoré budem odporúčať schváliť en bloc. Na záver odporúčam schváliť en bloc tieto body zo spoločnej správy: 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 17, 18, 20, 21, 22, 23, 24, 26, 27, 28, 29, 30.

    Neschváliť en bloc odporúčam, pretože tam príde niekde nové znenie, body 16, 19 a 25.

    Prosil by som, keďže očakávam živú diskusiu, aby mi pani poslankyne a páni poslanci návrhy, ktoré budú predkladať, dali písomne.

    Ďakujem.

  • To je prirodzené. Požiadal si ma o vystúpenie v rozprave ako prvý, nakoľko spoločný spravodajca má tú výhodu, samozrejme.

    Dámy a páni, prerušíme naše rokovanie, budeme pokračovať o 14.00 hodine rozpravou. Ale ešte by chcela osloviť členov svojho výboru pani predsedníčka Lazarová. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Prosím členov výboru životného prostredia, aby sme sa stretli 20 minút pred 14.00 hodinou vzhľadom na to, že máme ešte prerokovať určité organizačné záležitosti. Čiže 20 minút pred 14.00 hodinou sa stretnú členovia výboru životného prostredia.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať v našom rokovaní o 14.00 hodine.

  • Po prestávke.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    budeme pokračovať v našom odpoludňajšom programe. Dovoľte mi, aby som otvoril rozpravu o dvadsiatom šiestom bode programu. Do rozpravy sa mi zatiaľ písomne prihlásilo 7 poslancov.

    Ako prvý však vystúpi pán poslanec Tarčák, využívajúc možnosť, ktorú mu dáva postavenie spoločného spravodajcu výborov. Pán Tarčák, nech sa páči.

  • Milé dámy, vážení páni,

    ak by ste dovolili, hneď na začiatku kvôli vyčisteniu textu by som navrhol niekoľko legislatívnoprávnych návrhov a potom dva i so zmenou obsahu.

    Prvý: I keď som v úvodnom slove odporučil en bloc schváliť bod 2, navrhujem vybrať ho von. Potom ho odporučím neschváliť, pretože sa dostala do textu nie najšťastnejšia formulácia. Obsahovo sa to nemení, ale napriek tomu pre čistotu navrhujem na strane 12 v § 15 ods. 1 písm. c) nový text: "rozdeľuje jemu pridelené finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu jednotlivým vysokým školám" - vsuvka - "a kontroluje, či sa využívajú v súlade so štátnou politikou zamestnanosti, štátnou politikou v oblasti rozvoja vysokého školstva, štátnou politikou v oblasti rozvoja vedy a techniky s prihliadnutím na hodnotenie práce vysokých škôl a fakúlt Akreditačnou komisiou". Ten text je z legislatívneho hľadiska oveľa prijateľnejší. To je môj prvý návrh.

    Ďalší návrh: Na strane 6 - tu by som rozdelil svoj návrh na dve časti. Prvá časť - zase na spresnenie textu v bode 11 § 10 ods. 1 písm. c) v druhom riadku slovo "volebného" nahradiť slovom "funkčného", lebo hovoríme o období pána rektora a je oveľa presnejšie vyjadrenie "funkčného".

    A ďalší môj pozmeňujúci návrh - to už bude tretí v tom istom paragrafe - v tom istom texte nahradiť "tri mesiace pred skončením jeho" - slovkom - "dva" mesiace. Čo ma k tomu vedie? Ak by sa kandidát zvolil ešte mesiac predtým, predĺžila by sa z časového hľadiska, podľa mňa, na nie najúnosnejšiu mieru hranica, že by štyri mesiace mali fungovať nový kandidát, ktorý bude čakať na vymenovanie pánom prezidentom na tento post, a starý rektor. Zdá sa mi, že by to mohlo stačiť o mesiac menej, preto tam navrhujem dva mesiace.

    Ďalšia zmena, ktorá bude mať tiež skôr legislatívnu právnu podobu (je to môj štvrtý pozmeňujúci návrh), je na strane 18 v bode 35. Je to legislatíva, teda "§ 20 až 22" čiže sa vyčiarkne "21 a" a text bude znieť: "20 až 22". Z legislatívneho hľadiska text tam je a bude sa dopĺňať potom o a), b), c), ale bude to čistejšie. V nadväznosti na to na strane 19 sa potom v bode 36 upraví, že za § 22 sa vkladajú 22a až 22c. To je tiež len legislatívne spresnenie. Odporúčali to legislatívci, dovolím si to tak navrhnúť. To je môj ďalší pozmeňujúci návrh.

    Ďalej - za bod 40 navrhujem vložiť nový text, bod 41, ktorý bude znieť: V § 26 sa za druhý odsek vkladá trojka, ktorý znie "(3) Zahraničným študentom a zahraničným doktorandom, ktorí pochádzajú z krajín, s ktorými nie sú uzavreté medzinárodné zmluvy, a študujú v Slovenskej republike na základe notifikácie štipendijných miest Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, sa poskytuje zdravotná starostlivosť za rovnakých podmienok ako v prípade zahraničných študentov a zahraničných doktorandov študujúcich v Slovenskej republike, ktorí pochádzajú z krajín, s ktorými sú uzavreté medzinárodné zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa osobitných predpisov." Tam bude potom odkaz na číslo 15. "Podrobnosti o poskytovaní zdravotnej starostlivosti zahraničným študentom a zahraničným doktorandom podľa odseku 3 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis vydaný podľa tohto zákona." Doterajšie odseky 3 a 4 sa potom označia ako 4 a 5. Poznámka pod čiarou v odkaze - tá 15-ka znie: "V § 9 ods. 6 písm. p) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 231/1995 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. Odkazy 15 až 19 a poznámky pod čiarou k týmto odkazom sa označujú ako 16 až 22.

    Odôvodnenie: Riešenie otázky zdravotnej starostlivosti zahraničných študentov a zahraničných doktorandov, ktorí pochádzajú z krajín, s ktorými nie sú uzavreté medzinárodné zmluvy, a študujú v Slovenskej republike na základe notifikácie študijných miest Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, nemá oporu v súčasnej platnej legislatíve. V tejto kategórii študujúcim na vysokých školách v Slovenskej republike poskytuje ministerstvo školstva štipendium, ktoré je vzhľadom na životné náklady pomerne nízke. Z uvedeného dôvodu zahraniční študenti nie sú schopní platiť si poistné na zdravotné poistenie. Tento problém pretrváva už viac ako tri roky. Ak Slovenská republika má záujem poskytovať zahraničnú pomoc krajinám formou zabezpečenia výchovy kvalifikovaných odborníkov pre tieto krajiny, je potrebné urýchlene problém zabezpečenia ich zdravotnej starostlivosti riešiť.

    Ďalší môj pozmeňujúci návrh bude, aby v bode 47 § 30 vrátane nadpisu znel:

    "Vojenské vysoké školy

    (1) Na vojenské vysoké školy a fakulty sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona s týmito výnimkami:

    a) fakulty vojenských vysokých škôl zriaďuje, rozdeľuje, zlučuje a zrušuje minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len "minister obrany"),

    b) návrh na vymenovanie alebo odvolanie rektora z profesorov alebo docentov vojenskej vysokej školy predkladá prezidentovi Slovenskej republiky minister obrany,

    c) prorektorov z profesorov a docentov vojenských vysokých škôl vymenúva a odvoláva na návrh rektora minister obrany,

    d) dekanov a prodekanov z profesorov a docentov fakulty vojenskej vysokej školy vymenúva a odvoláva na návrh rektora minister obrany,

    e) finančné prostriedky vojenským vysokým školám a ich fakultám, vedeckým, pedagogickým, vývojovým, hospodárskym a informačným pracoviskám a účelovým zariadeniam prideľuje a ich využitie kontroluje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo obrany),

    f) vedecké, pedagogické, vývojové, hospodárske a informačné pracoviská vojenských vysokých škôl a fakúlt zriaďuje ministerstvo obrany,

    g) počet a štruktúru pracovníkov vojenských vysokých škôl a ich fakúlt, ako aj ich študijné programy a študijné odbory schvaľuje ministerstvo obrany,

    h) uverejnenie výsledkov vedeckého bádania podľa § 2 a práce študentov podľa § 26 ods. 1 písm. v) sa uskutočňuje v súlade s predpismi na ochranu štátneho tajomstva a služobného tajomstva,

    ch) ustanovenia § 27 ods. 9 a 11 sa na učiteľov a vedeckých pracovníkov vojenských škôl, ktorí sú vojakmi v činnej službe, vzťahujú primerane v súlade s osobitnými predpismi - odkaz 16,

    i) po zriadení fakulty vojenskej vysokej školy vykonáva do vymenovania dekana funkciu štatutárneho orgánu fakulty osoba poverená ministrom obrany,

    j) po odvolaní rektora alebo po predčasnom skončení funkčného obdobia rektora z iných dôvodov, napríklad z osobných alebo zdravotných dôvodov, poveruje minister obrany do vymenovania nového rektora výkonom funkcie rektora osobu z akademických funkcionárov vojenskej vysokej školy alebo z profesorov a docentov vojenskej vysokej školy,

    k) po odvolaní dekana alebo predčasnom ukončení funkčného obdobia dekana z iných dôvodov, napríklad z osobných alebo zdravotných dôvodov, minister obrany na návrh rektora poverí do vymenovania nového dekana výkonom funkcie dekana osobu z akademických funkcionárov fakulty vojenskej vysokej školy alebo osobu z profesorov alebo docentov fakulty vojenskej vysokej školy,

    l) rektor za svoju činnosť zodpovedá ministrovi obrany,

    m) vedúcimi pracovníkmi vojenskej vysokej školy sú zástupca rektora, kvestor a vedúci pedagogických, vývojových, hospodárskych a informačných pracovísk a účelových zariadení,

    n) zástupca rektora zabezpečuje vojenský výcvik a ďalšie úlohy súvisiace s vojenským charakterom vojenskej vysokej školy,

    o) hľadiská, podľa ktorých sa určuje potrebná spôsobilosť študentov na vysokoškolské štúdium študijných odborov a spôsob jej overovania určí minister obrany,

    p) minister obrany na návrh vojenských vysokých škôl predkladá prezidentovi Slovenskej republiky návrhy na vymenovanie profesorov.

    (2) Pôsobnosť ministerstva a ministra podľa § 3 ods. 4, § 15 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g), h), ch), i), j), ods. 2 písm. c), § 23 ods. 1, § 28 ods. 3, § 29 ods. 2, § 41, § 43b bod a) a § 43 ods. 2 vykonáva ministerstvo obrany a minister obrany.

    (3) Na vojenské vysoké školy a vojenské fakulty sa nevzťahujú ustanovenia § 10 ods. 1 písm. a), c), d), ods. 2 písm. b), c). Poznámka pod čiarou k odkazu 16 znie: Branný zákon číslo 92/1949 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon číslo 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov - doterajšie odkazy 16 až 19 označiť ako odkazy 17 až 20.

    Keďže už som dal návrh v predchádzajúcom návrhu, potom to ešte upravíme.

    Prečo taký rozsiahly vstup? Týmto spôsobom sa zosúlaďuje vojenská problematika s potrebami a záujmami tohto štátu a bude obsiahnutá v jednom zákone o vysokých školách.

    A potom navrhujem ešte jeden pozmeňujúci alebo dva pozmeňujúce návrhy, a to na strane 38 navrhujem v § 43e v doterajšom texte nahradiť termín "do 31. januára 1997" termínom "do 31. decembra 1996". A to isté v odseku 2 termín "31. januára 1997" nahradiť termínom "31. decembra 1996". Zdá sa mi, že by bolo logické a prirodzené, keby sa kalendárnym rokom zosúladil a v novom roku - už aspoň kalendárnom - išli vysoké školy v plnom súlade s týmto zákonom.

    A ešte môj posledný pozmeňujúci návrh znie k tomu istému § 43e, kde navrhujem doplniť nový odsek 3, ktorý bude znieť: "(3) Akademické senáty vysokých škôl zvolia kandidátov na rektorov a akademické senáty fakúlt zvolia dekanov až po zosúladení svojho zloženia s týmto zákonom."

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik - faktická poznámka. Prosím, zapojte mikrofón pánu poslancovi.

  • Mám krátku faktickú poznámku k pánu spravodajcovi. Chcem si ujasniť, či svoj návrh k § 20, 21 a 22 myslel tak, že sa znenie terajšieho § 22 z bodu 36 presunie do bodu 35, lebo tak to povedal, že by tam bolo 20 až 22, museli by tam nasledovať tri znenia paragrafov, a potom by bod 36 znel tak, ako ho kolega spravodajca navrhol, teda za § 22 sa vkladá 22a až 22 neviemkoľko, a tam by boli tie príslušné znenia. Ide skutočne iba o technické spresnenie. Jeho zámer som pochopil, pretože by sa v bode 35 riešilo znenie príslušných paragrafov 20, 21, 22, ktoré v súčasnom zákone už sú, a v bode 36 by sa vkladali nové paragrafy súvisiace s ďalšími podrobnosťami o doktorandskom štúdiu. Len toto presne si nepovedal.

  • Jožko, prepáč, daj si kartičku, pýtaj si faktickú poznámku, dostaneš slovo.

  • Touto faktickou poznámkou len prosím spravodajcu, aby spresnil znenie, aby bolo úplne jasné, že to myslel takto.

    Ďakujem.

  • Aj ja ďakujem. Pán profesor Švec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Myslím, že treba zladiť niektoré terminológie. Ak je obdobie činnosti poslanca volebným obdobím, tak obdobie, pokiaľ vykonáva funkciu rektor, je takisto volebným obdobím vzhľadom na to, že rektor je volený akademický funkcionár.

    Moja druhá poznámka sa týka pozmeňujúceho návrhu pána spravodajcu v otázke volieb rektora v predstihu dvojmesačnom verzus trojmesačnom. Rád by som zdôraznil, že preberanie funkcie rektora je veľmi zložitá vec. Ak si uvedomíme, že vysoké školy sú obvykle najväčšie zamestnávateľské organizácie s niekoľko tisícčlenným kolektívom zamestnancov, stovkami budov a veľkými finančnými sumami v rozpočte, myslím si, že trojmesačná lehota je minimum. Okrem toho si myslím, že zmena dikcie zákona vo veci voľby akademických funkcionárov akademickým senátom, tak ako je navrhovaná pánom spravodajcom, je vo vzájomnej kontradikcii, pretože, ak by sa mali kreovať nové akademické senáty do 31. 12. kalendárneho roka, nie je možné dodržať ani tú dvojmesačnú lehotu v predstihu voľby rektora.

    Ďakujem.

  • Samozrejme, som si vedomý a zákon počíta s tým a dostáva sa do textu, že sa ráta s takým prípadom, keď rektorovi skončí volebné obdobie a nestihne sa kreovať senát, tak potom na isté obdobie do vymenovania nového rektora bude niekto poverený, koho navrhne akademický senát. Myslím si, že môj návrh má logické zdôvodnenie. Novela vysokoškolského zákona sa pripravuje niečo vyše štyroch rokov. Noví funkcionári, ktorí by mali nastúpiť od 1. januára 1997, budú volení na najbližšie tri roky. Novela, ktorá je predložená, je veľmi rozsiahla čo do obsahu a je prirodzené, mne sa zdá úplne samozrejmé, že by budúci život na vysokých školách mal riadiť človek, ktorý bude navrhnutý a zvolený podľa tejto rozsiahlej vysokoškolskej novely.

    Ďakujem.

  • Domnievam sa, že táto požiadavka pána spravodajcu môže byť spokojne uplatnená pri trojmesačnej dobe pred ukončením funkčného obdobia rektora aj s prihliadnutím na predkladanú novelu o vysokých školách. Nič tomu nebráni. Domnievam sa však, že predpokladať už vopred pri schvaľovaní zákona arteficiálnu situáciu, že proste kontinuita rektorskej funkcie bude prerušená menovaním nejakého dočasného zástupcu - to nie je systémové riešenie a nemalo by byť prijaté.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Juraj Švec, pripraví sa pán Harach.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, ctená pani ministerka školstva Slovenskej republiky, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ctení hostia, dámy a páni,

    zákon o vysokých školách je jedným z najcitlivejších jazýčkov na váhe demokracie v ktorejkoľvek krajine na svete. Je ním i zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách, ktorý bol prijatý Slovenskou národnou radou a Federálnym zhromaždením 20. júna 1990 ako vládny návrh, ktorý priniesol Slovensku veľa pozitívneho.

    To, že ide o zákon, ktorý je naozaj tým citlivým jazýčkom na váhe demokracie, dokazuje i list z 15. júla od pani Madelaine Albrightovej, veľvyslankyne Spojených štátov amerických v OSN a členky kabinetu prezidenta Clintona, ktorá prišla na návštevu Slovenskej republiky na pozvanie vlády Slovenskej republiky, z listu ktorej by som si dovolil odcitovať túto pasáž: "Princípy akademických slobôd a nezávislosti vedeckého bádania sú v centre vývoja akejkoľvek demokracie. Vplyv akademických slobôd pociťuje spoločnosť nielen v súčasnosti, vplyv akademických slobôd je budúcnosťou našich detí. Uspokojuje ma, že slovenské vysoké školy sú pripravené obhajovať ťažko vybojované akademické slobody a vláda Spojených štátov túto ich snahu podporuje." Koniec citátu.

    Dámy a páni, sme suverénnym štátom a o svojich zákonoch si rozhodujeme sami. Učme sa však z minulosti a počúvajme rady, ktoré sú nám v dobrom úmysle adresované.

    Zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách, ako som spomenul, vyniesol Slovensko z jedného dňa na druhý medzi najvyspelejšie kultúrne štáty Európy. Tento zákon je, ako som opäť spomenul, slovenskou verziou návrhu zákona, ktorý bol Federálnym zhromaždením prijatý ako federálny zákon bývalej česko-slovenskej federácie. Zákon bol prvým svojho druhu, ktoré tzv. postkomunistické krajiny postupne pripravovali a niektoré do dnešného dňa ešte pripravujú.

    Preto je namieste definícia tohto zákona akademickou obcou, ktorá hovorí, citujem: "Zákon 172/1990 Zb. o vysokých školách je historickým, kultúrnym a politickým dedičstvom slovenského národa." Koniec citátu. Jeho duch je totiž duchom demokracie, akademickej slobody a autonómie slovenských a českých vysokých škôl. Tento zákon, ako je známe, sa stal predlohou na prípravu obdobných zákonov v krajinách strednej a východnej Európy a v mnohom nám ho závidia i naši kolegovia v niektorých západných krajinách, kde štátny centralizmus zavádzaný do vysokoškolskej legislatívy začiatkom šesťdesiatych rokov sa ešte nepodarilo celkom odstrániť.

    Dámy a páni, napriek nespornej kvalite zákona o vysokých školách číslo 172/1990 treba súhlasiť s názorom pani ministerky školstva, že zákon má niektoré medzery, ktoré je potrebné doplniť. Teda javí sa tu potreba doplnenia zákona, nie však potreba meniť jeho ducha, jeho filozofiu. S ľútosťou však musím konštatovať, že predkladaný vládny návrh hrubo zasahuje do akademických práv a slobôd slovenských vysokých škol, do ich autonómneho a samosprávneho postavenia garantovaného pôvodným zákonom tak, ako sú tieto práva a slobody garantované zákonmi o vysokých školách krajín Európskej únie i väčšiny ostatných európskych a zámorských krajín. Novela zákona totiž v tejto forme ruší najzákladnejšie právo vysokých škol, ktoré je dané historickým vývojom týchto inštitúcií - totiž rozhodovať vo veci udeľovania akademických titulov, vedeckých a vedecko-akademických hodností uplatnením zákona o správnom konaní v § 15 a 34 predmetnej novely.

    Moje vystúpenie bude zamerané na dikciu týchto paragrafov, ktoré akademická obec vyhlásila za neprijateľné. Budem sa zaoberať týmito dvoma paragrafmi z hľadiska pohľadu na riešenie odvolacích pokračovaní v zákonoch Európskej únie a krajín vyspelých demokratických štátov.

    Dovoľte, aby som k tomuto problému uviedol niektoré historické skutočnosti viažuce sa na vývoj legislatívy vysokého školstva.

    V novodobej histórii ľudstva sú popri cirkevných ustanovizniach najstaršími organizáciami práve vysoké školy. Tieto školy vyššieho vzdelania sa zakladali na rozhraní dvoch tisícročí v období šírenia kresťanstva a vyvíjali sa ako centrá stredovekého intelektu obvykle vo väzbe na cirkevné ustanovizne pri biskupstvách, arcibiskupstvách a opátstvach. Stredoveké preuniverzitné inštitúcie boli podľa vtedajšieho kanonického práva zriaďované ako centrá vyššieho vzdelávania pápežskou bulou, pričom učitelia a tovariši mali privilégiá delegované pápežom, ktorý bol zároveň ich najvyšším principálom. Tieto prestížne spoločenstvá majstrov a študentov so svojimi jednoduchými inštitucionálnymi štruktúrami, zárodkami správnej administratívy a kvalifikačných hodností nadväzovali na tradície starovekej gréckej, grécko- -románskej, byzantskej edukačnej kultúry a vznikali na rozhraní 11. a 12. storočia pri veľkých stredovekých mestách v dnešnom Taliansku, Francúzsku a Británii.

    V 13. storočí väčšinu univerzít v Európe postupne ovládla svetská moc. Podstatou záujmov stredovekých imperátorov totiž bolo poznanie, že intelektuálna podpora vladára môže upevniť jeho postavenie v postupnej tendencii centralizácie moci podporovanej miestnou aristokraciou a miestnym obyvateľstvom. Už z toho obdobia sa datuje snaha univerzít o nezávislé postavenie, slobodu vedeckého bádania, výučby ako jediného predpokladu pokroku postupným prechodom spod sekulárnej kontroly a episkopálnej jurisdikcie k inštitucionálnej autonómii.

    Latinský názov pôvodnej činnosti stredovekých univerzít je tzv. studium generale. Slovo studium označovalo edukačný charakter tejto ustanovizne, v slove generale sa skrývala prístupnosť školy pre široký okruh záujemcov o štúdium. Studium generale sa opieralo o výučbu práva, teológie, medicíny a logiky a organizácia stredovekej univerzity sa realizovala podľa prvých legislatívnych noriem v zriaďovacích bulách.

    Páni a dámy, jedným z najvýznamnejších legálnych privilégií vtedajšej univerzity s orientáciou na studium generale bolo tzv. ius ubique docendi. Čo to znamená? Znamená výhradné právo udeľovať učiteľskú licenciu, ktorá mala všeobecnú platnosť na univerzitných inštitúciách v danom európskom regióne. Toto právo tvorilo nedotknuteľnú súčasť akademických privilégií udeľovaných univerzite zriaďovateľom alebo správcom a je deklarované ako právny predchodca súčasného akademického práva moderných vysokých škôl konať habilitačné a inauguračné pokračovanie, habilitovať docentov a inaugurovať profesorov.

    Teda základné akademické právo vysokých škôl udeľovať akademické, vedecké a vedecko-pedagogické tituly a hodnosti má, dámy a páni, 700-ročnú históriu. A toto právo je zakotvené vo všetkých európskych zákonoch o vysokých školách. Osobitné postavenie univerzít ako najvyšších intelektuálnych inštitucionálnych autorít miestneho regionálneho významu postupne nadobúdalo nezávislý alebo kvázinezávislý charakter. Tak napríklad už v roku 1495 nemecké impérium požadovalo od radcov súdneho dvora univerzitné právne vzdelanie. Už vtedy vznikala potreba označenia kvalifikácie a stanovenie podmienok jej nadobudnutia, pôvodne voľný prístup k univerzitnému štúdiu sa postupne premieňa na štúdium na báze stredoškolskej kvalifikácie.

    V druhej polovici 17. storočia nastupuje prvá vlna edukačnej revolúcie a organizácia vysokoškolského štúdia nadobúda koncepčný charakter. Vysoké školy sa začínajú diverzifikovať, popri studium generale sa cielene organizuje studium particulare s výrazným zameraním na lokoregionálne potreby. Popri humboltovskej univerzite, ktorej činnosť je postavená na kvalitnom vedeckom výskume, sa tvorí sieť odborných vysokých škôl s užším vysokoškolským zameraním, teda klasická diverzifikácia vysokoškolského systému. V postupne vznikajúcich národných štátoch Európy sa vyvíja sieť štátnych vysokých škôl. Keďže vedecké bádanie bolo v tom čase nenáročné na financovanie, štátne vysoké školy i v tom období zostávali plne nezávislé od financovania univerzity a vyvíjali sa ako autonómne inštitúcie.

    Preskočme teraz posledné storočia a pozrime sa, ako vyzerá vysoká škola z moderného pohľadu. Aby vysoké školy mohli plniť svoju nezastupiteľnú úlohu pri príprave novej generácie vzdelaných ľudí 21. storočia, v prostredí trhovej ekonomiky, informačnej explózie a masifikácie vysokoškolského vzdelávania, musia mať vytvorené podmienky riadenia na báze samosprávneho inštitucionálneho manažmentu. Na to, pravda, potrebujú zodpovedajúcu legislatívu.

    Profesor Franz Vought, člen expertnej skupiny Inštitútu pre manažment vysokých škôl pri OECD v Paríži, vo svojom článku New Autonomy in Europaen Higher Education v časopise International Journal of Institutional Management in Higher Education už v roku 1988 napísal, citujem: "Vo vyspelých demokratických krajinách, ktoré sú súčasťou globálneho trhového systému a v ktorých rozvoj ekonomiky už dnes plne závisí od rozvoja vedy, vzdelania a koncentrovanosti vedomostí, je vysokoškolský systém zvyčajne postavený na zásadách autonómie s uplatnením akademických práv a akademických slobôd, kde úloha štátu spočíva, zdôrazňujem, v koordinačnom a evaluačnom pôsobení bez direktívnych a prísne regulatívnych zásahov." Vo svojom vystúpení k problému nových priorít pri riadení vysokých škôl na seminári IMHE OECD v Paríži pred niekoľkými dňami ten istý profesor Vought uviedol, citujem: "V prostredí prudko sa meniacich požiadaviek trhu práce na kvalifikáciu, odbornosť, zručnosť, schopnosť tímovej práce a kreativitu absolventov vysokých škôl jedným z najvýznamnejších predpokladov naplnenia misie vysokých škôl je ich autonómne samosprávne postavenie. Postavenie, ktoré im dovoľuje flexibilne reagovať na meniace sa podmienky trhu práce. Masifikácia vysokoškolského vzdelávania a nárast požiadavky na kvalitu si vyžaduje zavádzať nové spôsoby riadenia vysokých škôl ako plne nezávislých samosprávnych inštitúcií."

    Dámy a páni, poslankyne a poslanci,

    tendencia posilňovať autonómne postavenie vysokých škôl sa jasne odráža v novoprijímaných zákonoch o vysokých školách všade okolo nás. Príkladom dôslednej decentralizácie a deregulácie rozhodovacích právomocí zo štátnej správy na orgány vysokých škôl a ich súčasti sú zákony o vysokých školách prijaté v posledných 5 rokoch najmä v škandinávskych krajinách (vo Fínsku a Dánsku) i zákon o vysokých školách Rakúskej republiky a niektorých ďalších.

    Z čoho tieto zákony vychádzajú? Vychádzajú predovšetkým z toho, že autonómia vysokých škôl nie je výsadou, ale podmienkou úspešného plnenia ich poslania v službe verejnosti a prípravy odborne zdatnej, ale i kultivovanej a tolerantnej mladej generácie národnej inteligencie. Autonómia nie je vysokým školám udeľovaná, autonómia vysokých škôl je najprirodzenejšou danosťou týchto inštitúcií, v ktorých sa autonómne postavenie vyvíjalo súbežne s koncentráciou obrovského množstva vedomostí v knižniciach týchto inštitúcií, múdrosti a pravdy, ktorá sa nazhromaždila v týchto inštitúciách po stáročia ich pôsobenia.

    Akademická obec slovenských vysokých škôl ústami svojich samosprávnych orgánov - senátov, vedení a vedeckých rád fakúlt a vysokých škôl i v stanoviskách Rady vysokých škôl a Slovenskej rektorskej konferencie opakovane deklarovala svoj nesúhlas so znením niektorých paragrafov predmetného vládneho návrhu novely, najmä však § 15 ods. j) a ch) a § 34, podľa ktorého sa na rozhodovanie akademických funkcionárov a samosprávnych riadiacich orgánov vzťahuje zákon o správnom konaní. Uplatnenie zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní zasahuje priamo do najzákladnejších akademických práv a slobôd vysokých škôl udeľovať akademické tituly, vedecké a vedecko-pedagogické hodnosti a rušiť rozhodnutia rektora, senátov, dekanov, vedeckých rád a ďalších samosprávnych ustanovizní.

    O tom, že sa tento výklad uplatnenia zákona o správnom konaní na rozhodovanie akademických orgánov vysokých škôl zakladá na pravde, svedčí i obsah vyhlásenia Ministerstva školstva Slovenskej republiky zo dňa 6. septembra tohto roku, z ktorého citujem: "Na základe podania občana, ktorý by tvrdil, že bol vo svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, a takým je podľa ministerstva školstva i vysoká škola ako orgán štátnej organizácie, ministerstvo bude skúmať prostredníctvom externých odborníkov, či pri konaní orgánu došlo k nesplneniu podstatných vecných alebo formálnych náležitostí, ktoré by mohli mať vplyv na výsledok tohto konania. Ak sa zistí, že v konaní neboli splnené tieto náležitosti, ministerstvo školstva napadnuté rozhodnutie orgánu vysokej školy zruší." No a následne nariadi opakovanie celého konania. To znamená, že podľa tohto výkladu zákona o správnom konaní vysoké školy už nie sú autonómne a samosprávne vysokoškolské ustanovizne, podľa § 1 a 2 zákona a predmetnej novely, ale štátne organizácie plne podriadené svojmu nadriadenému orgánu - ministerstvu školstva.

    Poďme však ďalej. Interpretácia predmetného zákona dovoľuje zrušiť rozhodnutie vedeckej rady napríklad fakulty o habilitácii docenta jednoducho obídením hierarchie samosprávy vysokej školy. Podľa doteraz platného zákona je rozhodnutie vedeckej rady fakulty v tejto veci konečné a nemôže byť spochybnené žiadnym iným ďalším orgánom, ani rektorom, ani vedeckou radou vysokej školy. Teda ministerstvo tu zasahuje priamo do vnútra vysokej školy a do rozhodovacích právomocí jej orgánov. Zákon o vysokých školách v predmetnej novele a jeho kvality nemôžu byť jednoducho posúdené bez posúdenia dopadu zákona o správnom konaní, teda ak chceme porovnať tieto dva zákony, musíme ich mať vedľa seba a musíme ich spoločne čítať.

    V oddieli 3 o účastníkoch konania správneho konania sa v § 14 ods. 1 hovorí: "Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté." A ďalej: "Účastníkom konania je i ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach priamo dotknutý." Ods. 2 pokračuje znením: "Účastníkom konania je i ten, komu osobitný právny predpis také postavenie priznáva." Myslím si, že nikto nebude pochybovať o tom, že podľa znenia tohto ustanovenia zákona účastníkom konania môže byť nielen osoba, o ktorú v danom konaní ide a v orgáne sa rozhoduje, ale ktorýkoľvek účastník rozhodovania, ba i osoba zvonku, pokiaľ bude definovať poškodenie svojich práv alebo záujmov.

    V extrémnom ponímaní - a myslím si, že práve extrémny výklad je tým účelovým postupom, ktorý sa tu sleduje -, takouto poškodenou osobou môže byť pokojne minister alebo jeho úradníci. Ak berieme do úvahy, že konanie sa podľa § 18 citovaného zákona o správnom konaní začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu, potom pochopíme, že zákon tu dáva priestor na zrušenie rozhodnutí vysokých škôl, orgánov vysokých škôl a ich funkcionárov bez ohľadu na to, či tieto rozhodnutia boli pozitívne alebo negatívne. Inými slovami, uplatnením znenia § 34 novely zákona o vysokých školách môže ministerstvo rozhodovať, kto bude docentom, kto bude profesorom a kto ním nebude.

    Dámy a páni, so zasahovaním do akademických práv vysokých škôl máme neblahé skúsenosti z nedávnej minulosti. Kto nebol členom komunistickej strany, na vysokej škole mal minimálnu šancu na habilitáciu alebo inauguráciu. Sám som čakal ako nestraník 17 rokov na príležitosť, aby som mohol obhájiť svoju habilitačnú prácu. Bol som napríklad svedkom rozhovoru vedúceho istej katedry Fakulty architektúry Vysokej školy technickej v Bratislave, ktorý svojej odbornej asistentke, ktorá sa opakovane uchádzala o docentúru, lakonicky oznámil: "Kým bude na tejto katedre straník, vždy bude mať prednosť pred nestraníkom. Stranícka príslušnosť a ideologická angažovanosť je tou najvyššou kvalifikáciou pre habilitáciu na docenta."

    Dámy a páni, v tom čase - bolo to v roku 1982 - rozhodovali orgány štátnej správy ex ante. Dnes má o akademických právach vysokej školy rozhodovať štátna správa ex post. Výsledok je však rovnaký - mocenský zásah do vysokoškolskej autonómie.

    Dovoľte mi však obrátiť sa na predkladateľa návrhu predmetnej novely zákona s otázkou. Je právom alebo povinnosťou učiteľa vysokej školy byť docentom alebo profesorom? Vedecká akademická hodnosť docenta a profesora je kvalifikačným predpokladom na výkon funkcie vysokoškolského učiteľa a právo prednášať, skúšať, viesť dizertačné práce, byť členom odborných komisií, vedeckých rád a podobne je delegované iba docentom a profesorom, teda kvalifikovaným učiteľom na vysokej škole. Že ide o povinnosť, a nie o právo, vyplýva z dikcie § 27 ods. 9 zákona i novely, podľa ktorej pracovný pomer odborných asistentov sa dojednáva na určitý čas, najviac na 10 rokov. To znamená, že po uplynutí 10 rokov odborný asistent, pokiaľ nezískal docentúru, by nemal zostať pôsobiť na vysokej škole, pretože nie je kvalifikovaným vedecko-pedagogickým alebo vedecko-akademickým pracovníkom. A to sa dikciou tohto paragrafu v novele sleduje, aby vysoké školy umožnili svojim mladým ľuďom habilitovať sa, získavať odbornú kvalifikáciu čo možno v najkratšom čase. Teda právo každého pracovníka vysokej školy sa zakladá na práve uchádzať sa o túto hodnosť pri splnení stanovených podmienok, ktoré sú definované v štatúte vysokej školy alebo fakulty.

    A teraz by som si dovolil vašu pozornosť upriamiť na takúto vec: Aby každý pracovník mohol splniť podmienky kladené na habilitáciu alebo inauguráciu, má právo a povinnosť využívať zariadenia vysokej školy na vedeckú, odbornú, umeleckú alebo inú činnosť, prednáškovú, publikačnú aktivitu a podobne, ktorá mu dovolí získať dostatočné podmienky na vedeckú a pedagogickú kvalifikáciu. Ak uplatníme zákon o správnom konaní na obhajobu týchto práv a týchto povinností, potom každý, kto neuspeje v habilitačnom konaní, môže napríklad v podaní argumentovať porušenie práva zo strany vysokej školy, ktorá mu neumožnila splniť podmienky na získanie príslušnej hodnosti. Vieme, aké sú podmienky vedeckej práce na vysokých školách. Každý jeden, kto neuspeje v habilitácii, môže uplatnením zákona o správnom konaní namietať túto námietku, ktorú mu nikto nevyvráti.

    Absurdnosť uplatnenia zákona o správnom konaní na rozhodovanie orgánov vysokých škôl pri inaugurácii profesorov otvára ďalšie otázky. Je napríklad účastníkom konania prezident Slovenskej republiky, ktorý profesorov vysokých škôl menuje? Ak napríklad ministerstvo školstva nepostúpi návrh na vymenovanie profesora Prezidentskej kancelárii - a toho sme svedkami, to sa už dnes deje - má právo inaugurovaný profesor uplatnením zákona o správnom konaní žiadať o opravný prostriedok prezidenta Slovenskej republiky?

    Dámy a páni, v snahe o objektivitu som sa pokúsil nájsť vo svojej zbierke zákonov aspoň jeden zákon demokratických štátov Európy, ktorý by v odvolacom pokračovaní delegoval štátnej správe právo zrušiť rozhodovanie akademických funkcionárov alebo orgánov vysokých škôl vo veciach týkajúcich sa udeľovania akademických titulov, vedeckých a vedecko- -pedagogických hodností. Prešiel som ich mnoho, ale takúto právomoc som nenašiel v žiadnom.

    Dovoľte mi však, aby som niektoré ustanovenia o odvolacom konaní proti rozhodnutiam orgánov vysokých škôl vo vysokoškolských zákonoch vyspelých európskych krajín aspoň okrajovo citoval a naznačil, ako sa tieto problémy v zákonoch európskych krajín o vysokých školách riešia.

    Tak napríklad zákon Rakúskej republiky o vysokých školách v paragrafe pod názvom "Dozor" deleguje ministrovi pre vedu Rakúskej republiky zrušiť rozhodnutia rektora alebo akademického senátu, ktoré podliehajú rozhodovacej právomoci a stanovisku ministerstva, nie však rozhodnutia, ktoré sú dozorované rektorom. Pod tieto kompetencie patrí okrem iného tiež udeľovanie akademických titulov a vedeckých hodností, ktoré minister nemôže spochybniť a ktoré nepatria pod odvolacie konanie.

    V bavorskom zákone, ktorý pani ministerka vyzdvihovala mnohokrát ako prísne centralistický, sa otázka správneho práva bavorského štátu objavuje v troch paragrafoch. Dočítame sa napríklad v § 130, že uplatnenie bavorského zákona o správnom konaní nie je možné uplatniť pri vymenovaní profesorov, možno ho však uplatniť napríklad pri námietke proti výsledku skúšky študenta, ale rozhodovacia právomoc zostáva na úrovni príslušnej fakulty.

    Nový fínsky zákon z roku 1993, ktorý priniesol vysokým školám zásadné prehĺbenie autonómie a samosprávnych funkcií, rieši podmienky odvolania sa proti rozhodnutiam akademických funkcionárov a akademických orgánov takto: § 32 ods. 1 - odvolaciemu pokračovaniu nepodliehajú rozhodnutia kancelára univerzity. Odsek 2: Pri ostatných rozhodnutiach orgánov vysokej školy sa člen akademickej obce môže odvolať proti porušeniu osobných práv rozhodnutím akademického orgánu. Toto odvolanie podáva na vyšší orgán vysokej školy. V prípade, že odvolaniu nebolo vyhovené, môže táto osoba odvolanie zmeniť na žalobu a túto podať na Najvyšší súd. Odvolanie proti rozhodnutiu orgánov vysokých škôl sa nemôže uplatniť pri voľbe rektora, prorektorov, dekana, prodekanov, pri voľbe a vymenovaní kancelára, pri prijímaní študentov na štúdium, pri hodnotení študijných výsledkov alebo pri udelení akademických titulov.

    Švédsky zákon o vysokých školách z roku 1992 rieši odvolacie konanie takto: Kapitola V ods. 1 § 1 - pre odvolacie konanie proti rozhodnutiu orgánu vysokej školy sa zriaďuje odvolacia komisia vysokej školy. Proti rozhodnutiu odvolacej komisie nie je možné ďalšie odvolanie.

    Hádam najtvrdšie podmienky odvolacieho konania, ktoré som našiel z hľadiska autonómie vysokej školy, uplatňuje krajinský zákon štátu Bádensko-Württembersko, ktorého § 126 znie: Ministerstvo pre vedu štátu Bádensko-Württembersko môže rozhodnutie, ktoré nie je v súlade so zákonom, ako aj postupy orgánov vysokých škôl spochybniť. Ministerstvo môže od vysokej školy požadovať zmenu rozhodnutia, ale zmenu rozhodnutia môže uskutočniť iba orgán vysokej školy, ktorý má v danej veci rozhodovaciu právomoc.

    Vážené dámy, vážení páni, z uvedeného vyplýva, že zavedenie zákona o správnom konaní do rozhodovania orgánov samosprávy vysokých škôl v tomto usporiadaní odporuje duchu demokratických zákonov európskych krajín. Je účelovým krokom, ktorého cieľom je rozhodovať o vysokých školách zvonku.

    Dovoľujem si požiadať vás, aby ste s plnou vážnosťou zvážili, či tieto dva paragrafy patria do zákona o vysokých školách, alebo nie.

    Uviedol by som ešte jeden pohľad, a tentokrát nie poslanca, ale rektora. Vedecká rada každej vysokej školy a fakulty doteraz o podaných návrhoch na habilitáciu a inauguráciu rozhodovala výlučne na báze kvality príslušného uchádzača. Ak bude možné každé rozhodnutie vedeckej rady spochybniť štátnym orgánom, vedecká rada nebude prihliadať naďalej na túto požiadavku ako na absolútnu požiadavku kvality. Bude sa snažiť vyhnúť negatívnemu rozhodnutiu, pretože bude vedieť, že každé negatívne rozhodnutie bude mať za následok žiadosť o opravný prostriedok. A to sa nebude týkať iba inaugurácií a habilitácií, bude sa to týkať každej neúspešnej obhajoby dizertačných prác, každej neúspešnej odbornej skúšky pri štúdiu PhD. a podobne.

    Ešte jedna poznámka. Prečo novela vyníma vo svojom návrhu uplatnenie zákona o správnom konaní na prijímacie pokračovanie študentov na vysoké školy? V tomto roku podľa môjho odhadu vysoké školy dostali okolo 50 000 odvolaní proti neprijatiu na vysoké školy. Ak by tieto odvolania malo spracovať ministerstvo, je to jednoducho fyzicky nemožné. Ale tu sa dostávame vlastne do rozporu, pretože na jednej strane sa zákon o správnom konaní uplatňuje v jednej akademickej procedúre pri inauguráciách, habilitáciách, a na druhej strane sa neuplatňuje na postupe, ktorý je rovnako dôležitý z hľadiska spoločenskej potreby i z hľadiska vykonávania práce vysokoškolských štúdií.

    Na základe uvedených skutočností si vám dovolím predložiť návrh uznesenia a prosím, aby sa o tomto uznesení hlasovalo bez rozpravy. Návrh uznesenia znie:

    Národná rada Slovenskej republiky prerušuje rokovanie o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 41/1994 Z. z., a o zmenách názvov niektorých vysokých škôl na svojej 17. schôdzi a bude v rokovaní o predmetnom návrhu zákona rokovať na 18. schôdzi v októbri 1996, po vyjasnení právneho dosahu § 15 ods. j) a ch) a § 34 na samosprávne postavenie vysokých škôl Slovenskej republiky.

    V prípade, že návrh uznesenia nebude Národnou radou prijatý, podávam k predkladanej novele zákona o vysokých školách tieto pozmeňujúce návrhy:

    1. V § 15 ods. 1 vypustiť písmená ch) a j).

    2. Vypustiť § 34 a ponechať jeho pôvodné znenie v zákone číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách.

    Dámy a páni, na našich pracovných stoloch sme našli výzvu poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú nám adresovali členovia akademickej obce Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre, ktorí vyjadrujú podporné stanovisko k vládnemu návrhu novely zákona o vysokých školách, ktorý, ako tvrdia, je plne kompatibilný s podobnými zákonmi v najvyspelejších štátoch Európy a sveta. A preto sa na nás obracajú ako na poslancov, aby sme čestne, s vedomím plnej zodpovednosti zvážili pozitívne i negatívne stránky vládneho návrhu zákona o vysokých školách a váhou svojej osobnosti podporili jeho schválenie.

    Nuž ja zo svojej polohy poslanca Národnej rady Slovenskej republiky toto ich stanovisko budem plne podporovať, pokiaľ budú prijaté moje dva pozmeňujúce návrhy, ktoré sú veľmi jednoduché - vypustiť dva odseky § 15 a § 34.

    Ďakujem vám za pozornosť a prosím, veľmi prosím o podporu tohto môjho návrhu.

    Ďakujem.

  • Priatelia, keďže pán poslanec Juraj Švec predložil procedurálny návrh, budeme o ňom hlasovať bez rozpravy. Žiadal by som poslancov, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby prišli na hlasovanie.

    Priatelia, hlasuje sa bez rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Ducký.

  • Ďakujem. Mám prosbu zobrať na vedomie, že mám iný oblek, a tým nemám ani kartu. Hlasujem náhradnou. Mám dva obleky.

  • Už som sa zľakol, pán exminister, že máš asi 15 oblekov.

    Pán Kňažko.

  • Vážený pán predsedajúci, ja mám viac oblekov, ale napriek tomu mám náhradnú kartu číslo 4.

  • Áno, ďakujem.

    Dámy a páni, bol tu prednesený návrh pána poslanca Juraja Šveca, aby sme prerušili rozpravu k tomuto bodu rokovania a pokračovali by sme v rokovaní o tomto zákone na najbližšej 18. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Juraja Šveca sme neprijali.

    Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Harach a pripraví sa pán poslanec Rosival.

  • Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka,

  • Priatelia, prosím o pokoj v rokovacej miestnosti.

  • kolegyne a kolegovia, vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som aj v nadväznosti na slová môjho predrečníka kolegu poslanca Šveca, ktorý uviedol tie najpodstatnejšie problémy predkladanej novely vysokoškolského zákona, pokračoval v tom, aby som sa pokúsil vás presvedčiť, že aj tentokrát ste pri hlasovaní možno nepostupovali celkom dobre, keď ste nezvážili potrebu istého času, ktorý by mal byť medzi nami možno kolegiálnou otázkou, ústretovou otázkou, a teda potrebu času na primerané "dohodovacie konanie" na zlepšenie tohto zákona, na zlepšenie najmä jeho najbolestivejších častí. Ale prosím, pokúsim sa o to, aby som si získal váš názor na to, že uvediem ďalšie problémové miesta v tomto zákone, ktoré nie sú dominantné z hľadiska problémov - tie boli uvedené -, ale predsa len menia a posúvajú, i keď nie tým rozhodujúcim spôsobom, filozofiu tohto zákona tam, kde ho asi ani vy nechcete mať, ale možno si to teraz nedokážete ešte celkom dobre uvedomiť.

    Vrátim sa k vystúpeniu pani ministerky školstva. Priznám sa, že som s istým očakávaním na pol ucha počúval, v akom rámci je vlastne táto novela zasadená. Mám na mysli, v akom rámci rozvojových programov, rozvoja vysokoškolského vzdelávania je táto novela zasadená. Konkrétnejšie, alebo ak chcete inými slovami, čo je nové v ekonomike vysokých škôl. Čo chce táto novela riešiť z pohľadu ekonomiky vysokých škôl? Čo je nové v rozvojových programoch v oblasti obsahu vzdelávania na vysokých školách? Čo a ako chce táto novela riešiť? Čo je nové v oblasti zahraničnej spolupráce? Ako chce táto novela podporiť takéto rozvojové programy? Čo je nové, povedzme, v oblasti personálneho zabezpečenia vysokých škôl a trebárs problémov, ktoré tam sú? Ako to chce táto novela riešiť? Konkrétne a faktograficky.

    Kolegyne a kolegovia, nemá nikto z vás podobnú otázku ako ja, ktorá by znela: Koľko problémov takého typu je na vysokých školách, že treba nasadiť na samosprávne prostredie špecifického typu, také, aké je v každej krajine, akademické vysokoškolské prostredie, zákon o samosprávnom konaní? Máme nejakú analýzu, nezaujíma nás to? Mňa veľmi. Koľko je tých problémov? Aký majú charakter? Preto a preto tam pôjde a budeme tam uplatňovať zákon o samosprávnom konaní.

    Nie náhodou obraciam na toto vašu pozornosť. Ide mi o to, aby som v tomto smere doplnil trošičku vystúpenie môjho predrečníka a použil poznatky, ktoré som získal na širšom zasadnutí výboru pre vzdelávanie alebo dvojhodinovom vraj "okrúhlom stole", kde - otvorene povedané - som sedel ja a predstavitelia ministerstva u nás, na pôde parlamentu, a mali sme si vyjasniť isté názory. Mal to byť akože okrúhly stôl. Volám po okrúhlom stole, urobme ho, ale okrúhly stôl znamená širší prístup a korektnú kultúrnu konfrontáciu názorov.

    Viete, odznievali tam takéto podporné argumenty - predstaviteľ ministerstva hovorí: "Dostala sa mi pozvánka na obhajobu, na habilitáciu jedného docenta, pričom on už niekedy vlani akože habilitoval a všetko malo byť v poriadku, komisiou to prešlo, a ja som sa až teraz dozvedel, že to nebolo úspešné, pretože vraj potom tajné hlasovanie dopadlo tak, ako dopadlo." To je argument na nasadenie zákona o správnom konaní? Nás netrápi to, že tu nie je snaha zlepšiť vzťahy vo vnútri akademického prostredia, netvrdím, že je tam všetko v poriadku. S tým problémom sme sa stretávali a aj sa budeme dlhšie stretávať, povedzme, medzi samosprávnymi orgánmi a akademickými funkcionármi. Ale to sa nerieši tak, že sa to vyjme a autoritatívne, autokraticky sa budú tieto rozhodnutia prijímať na ministerstve. Žiaľbohu, táto novela má takýto charakter.

    Kolegyne a kolegovia, nebudem vás veľmi dlho unavovať. Dovoľte mi, aby som prešiel priamo k pozmeňujúcim návrhom. Dovolím si predložiť pozmeňujúce návrhy z novely vysokoškolského zákona, ktorú pripravovali predstavitelia akademickej obce a ktorá bola pripravená vlastne aj po dohode s ministerstvom školstva. Viete, veľmi zarážajúco na mňa pôsobilo konštatovanie pani ministerky a vypočítavanie sledu noviel alebo variantov, ktoré prišli do vlády, a vlastne prvá, ktorá bola urobená na báze akejsi dohody - konsenzu, nebola akceptovaná. Inými slovami, pani ministerka priamo potvrdila, že vláda povedala: "Toto nie je dostatočne centralizovaná novela, vážená pani ministerka, a preto vám ju vraciame a chceme tam vidieť isté prvky."

    Teraz budem mať trošku sugestívnu otázku na pani ministerku, či ona bola v tom okamihu vo vláde spokojná s tým, že jej takto vstúpili do kompetencií, keď ona tam išla s dôverou akademickej obce, s dohodou s akademickou obcou, a dovolila, aby sa takýmto spôsobom zmenilo to, čo ona mala obhájiť. Ak to nedokázala obhájiť, predložila zlý zákon, tak mala potom vláda konať. Mal konať pán premiér. Ako - uvidíme možno nie v ďalekej budúcnosti.

    Dovoľte mi, kolegyne a kolegovia, aby som bez akýchkoľvek podtónov, bez akéhokoľvek ovplyvňovania predložil tú novelu a tie pozmeňujúce návrhy, ktoré boli takýmto konsenzuálnym spôsobom prijaté, resp. niektoré časti z nich boli dopracované predstaviteľmi akademickej obce. Budem sa odvolávať na také číslovanie bodov, ako ho máte v návrhu novely alebo vládnej novely tak, aby ste si mohli, ak máte záujem a možnosť, jednotlivé body porovnať.

    Bod 4 tohto návrhu hovorí: v § 3 odsek 2 by mal znieť takto: "Pri zriadení vysokej školy sa súčasne ustanoví, ktoré fakulty sa na nej zriaďujú."

    Kolegyne a kolegovia, možno maličkosť, ale všimnime si už tu, že toto je predsa len precíznejšia formulácia oproti vládnemu návrhu, pretože ten hovorí "ktoré by sa mohli na nej zriadiť".

    No ale buďme my teraz dôslední ako poslanci, pretože vysoká škola sa bude schvaľovať tu, a zákonom. To nebudeme požadovať, aby bolo jasne povedané, ktoré fakulty sa na nej zriaďujú? Inými slovami, dámy a páni, môžu sa na nej v budúcnosti zriadiť ktorékoľvek fakulty, ak ten návrh bude presvedčivý a bude vecne zdokumentovaný. Ale keď sem príde návrh zákona, tak tam musí byť presne povedané, ktoré fakulty sa na nej zriaďujú.

    V § 4 sa upravuje znenie odseku 2 a dopĺňa sa nový odsek 3: "Fakulty zriaďuje, zlučuje, rozdeľuje a zrušuje rektor so súhlasom akademického senátu vysokej školy po predchádzajúcom vyjadrení Akreditačnej komisie a Ministerstva školstva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo školstva"). Rovnakým spôsobom sa ustanovuje názov a sídlo fakulty."

    Rozpor medzi vládnym návrhom a týmto návrhom - možno na pohľad znovu maličkosť - je v tom, že vládny návrh trvá na súhlasnom stanovisku ministerstva školstva. Keď som sa pýtal, ako bude prakticky tento proces vyzerať a ako sa asi odohrá ten - dovoľte mi použiť také slovíčko - "pingpong" medzi vysokou školou, akademickým senátom, rektorom a, povedzme, ministerstvom školstva, Akreditačnou komisiou - no pozrite sa - podľa návrhu vládnej novely bude akademický senát očakávať, že príde pán rektor s návrhom na zriadenie fakulty. Ak bude akademický senát rigorózny, tak bude trvať na tom, aby prišiel s takým stanoviskom už z ministerstva školstva a z Akreditačnej komisie, že môže plnohodnotne prijať rozhodnutie. Nakoniec, tak by to malo byť, to je v poriadku. Lenže ministerstvo, resp. Akreditačná komisia, no najmä ministerstvo toto stanovisko dá rektorovi vtedy, ak rektor príde na ministerstvo so stanoviskom akademického senátu, že chce zriadenie takejto fakulty. V počítačovej branži sa tomuto hovorí "deadlock". Proste dostanú sa do situácie, keď možno z toho nebude východisko a stačí jednoduché posúvanie negatívnych stanovísk na jednej a na druhej strane a jednoducho rektor alebo finálny zriaďovateľ, ktorý je rovnaký v obidvoch návrhoch, si nepomôže, si neporadí.

    Pýtam sa, kladiem, dámy a páni, spoločnú otázku: Nestačí ministerstvu školstva, keď má v kompetencii už podľa teraz platného zákona a podľa tohto návrhu novely nakoniec tiež, podľa obidvoch návrhov novely, financovanie vysokých škôl a teda aj financovanie tejto fakulty? Skúsme konečne prekonať tú bariéru, ktorú máme voči informovaniu verejnosti, a zvyknúť si na to, že pri takom návrhu rektora, ktorý bude neprijateľný pre ministerstvo, jednoducho v televízii odznie a rodičia, všetci, ktorí budú chcieť dať svoje deti na túto fakultu, sa dozvedia, že ministerstvo možno víta takúto fakultu, ale nemôže dať na ňu finančné prostriedky. Na to má právo, nikto z akademickej obce, nikto z nás mu toto neupiera. Nestačí to? Ja si myslím, že áno. Zodpovednosť je tam, kde má byť. Zodpovednosť je na akademickom senáte a na rektorovi. A o to aj ide v tomto zákone.

    Tretí odsek v § 4 by potom mal znieť: "Fakulty novozriaďovaných vysokých škôl sa zriaďujú zákonom o zriadení vysokej školy." O tom sme hovorili.

    Bod 6 - v § 4 ods. 4 posledná veta má znieť: "Po zriadení fakulty vykonáva do zvolenia senátu fakulty jeho funkciu senát vysokej školy s výnimkou činností podľa § 10 ods. 2 písm. b), c), h) a ch)." Prosím, keď si pozriete aj pôvodnú novelu zákona, zistíte, že tieto obmedzenia sú vcelku prirodzené, ide o to, aby v tomto provizóriu, dajme tomu, nemohol akademický senát univerzity vysokej školy vykonať také rozhodnutia, ako je delenie finančných prostriedkov na fakulte a podobne, ktoré predsa len sú v samosprávnej kompetencii samostatného právneho subjektu typu fakulta.

    Bod 8 - § 6 doplniť o nový odsek 3, ktorý znie: "Prostriedky získané podnikateľskou činnosťou vysokých škôl, fakúlt a iných pracovísk vysokej školy, ako aj prostriedky získané formou zahraničných darov a dedičstva sú oslobodené od daní z príjmov, cla a colnej prirážky, ak sa použijú na zabezpečenie činnosti a úloh vysokých škôl, fakúlt a iných pracovísk vysokej školy podľa § 1 ods. 3."

    Dámy a páni, mohol by som byť teraz politicky ironický a pripomenúť vám všetkým - nám všetkým slová predsedu vlády Vladimíra Mečiara vo Zvolene, keď pred akademickou obcou tejto univerzity povedal, a parafrázujem tie slová, že sa zasadí o to, aby vysoké školy mali práve tieto nie vymoženosti, ale aby práve tieto vlastnosti sa vzťahovali na ekonomiku vysokých škôl, aspoň dočasne. Doteraz sa tak nestalo.

    Pani ministerka v úvodnom slove povedala, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní to nejakým spôsobom vypadlo, ale vláda zasadá po medzirezortnom pripomienkovom konaní a tam je veľká možnosť na to, aby bola presvedčená vláda, najmä ekonomickí ministri, že toto vysoké školy potrebujú. Skúste sa spýtať kvestorov a tajomníkov, prípadne ľudí, ktorí robia aktívne podnikateľskú činnosť na vysokých školách (nazvem to podnikateľskou činnosťou, ale keď hovorím podnikateľskú, skôr by som použil starý termín - vedľajšiu hospodársku činnosť), aby získali prostriedky na financovanie laboratórií, ba možno dnes na zaplatenie bežnej prevádzky, a oni vám vysvetlia, že vlastne to, čo sa na nich vzťahuje, je oveľa tvrdšie ako to, čo sa vzťahuje na typicky podnikateľské subjekty - oveľa tvrdšie.

    Pri tejto príležitosti mi nedá nepoložiť pani ministerke otázku, ktorá sa celkom prirodzene tlačí z týchto papierov, keď si ich preštudujete - z predkladacej, z dôvodovej správy: Akú polohu vlastne majú vysoké školy ako inštitúcie? Z hľadiska financovania sa na ne pozerá ako na rozpočtové organizácie. Ak chcú robiť čosi navyše, tak sú nakladané ďalšie kontrolné mechanizmy. Prosím, nech sú, nech sa to kontroluje, to je v poriadku. Ak chcú získavať čosi zo zahraničia, či už sú to medzinárodné programy, alebo ďalšie aktivity, sú na to nakladané ďalšie a ďalšie kontrolné mechanizmy. Aby som bol dobre pochopený, nepoznám kvestora, tajomníka, ktorý by povedal, že nechcú byť kontrolovaní, to nepoznám, to neexistuje. Ale povedali: Definujme legislatívu a zákony tak, aby sme to, čo zarobíme preukázateľne, podčiarkujem, preukázateľne, mohli použiť v prospech vzdelávania, vedy a výskumu a na základe toho nás dočasne osloboďte, kým neprekonáme možno tú ekonomickú situáciu, aká je, od toho, čo musia plniť bežné podnikateľské subjekty.

    Kolegyne a kolegovia, spravidla podnikanie vysokých škôl - to nie sú mnohosériové výroby niečoho, čo ide komerčne na trh, to je spravidla predávanie know-how a my chceme podporiť transfer technológie, my chceme podporiť previazanosť univerzít a vysokých škôl na rodiacu sa kapitálovú sféru, na firmy, ktoré začínajú u nás produkovať. Alebo nie? Ak chceme, urobme isté - použijem to slovo - úľavy, aj keď možno to nie je celkom na mieste. Urobme tento rozumný krok. Prosím vás o zváženie tohto paragrafu.

    Kolegyne a kolegovia, aby sme sa nezľakli, že tam uletia miliardy, vôbec nie. Pani ministerka možno vo svojom záverečnom slove povie, nepamätám si presne tú cifru, ktorá je predpísaná - niečo vyše 100 miliónov - ako povinný príjem, čo vlastne ide aj z vysokých škôl. No, ja si myslím, že jednoducho tá štátna pančucha, tá štátna kasa bez tých 100 miliónov nezakape.

    Bod 9 - v § 9 odsek 6 má nové znenie, vypúšťa sa odsek 7 a poznámka pod čiarou k odkazu 5 takto: "Študenti tvoria v akademickom senáte vysokej školy fakulty jednu štvrtinu až jednu tretinu členov senátu." Vládny návrh predpisuje aj štruktúru ostatnej časti senátu. Vážení, nechajme to na fakulty a univerzity, ony si dokážu vo svojom prostredí definovať ten správny pomer. Netlačme tam úmyselne také počty, ktoré možno niektoré fakulty nedokážu naplniť.

  • Viem, čo chcete povedať, pán kolega.

  • Akademický senát - stretol som sa s tým neraz - má také kompetencie, že by jeho zloženie malo mať akúsi adekvátnu silu. Som presvedčený, že keď znenie necháme takto, senáty budú mať adekvátne zloženie na tie kompetencie.

    Bod 10 - v § 10 odsek 1 písmeno a) má znieť: "a) vyslovuje súhlas s návrhmi rektora na zriadenie, zlúčenie, rozdelenie a zrušenie fakúlt po predchádzajúcom vyjadrení Akreditačnej komisie a ministerstva školstva." V tom prvom tvrdení, že vyslovuje súhlas, je zmena oproti vládnemu návrhu, ale táto zmena je akceptovaná aj v spoločnej správe. Nebudem to ďalej zdôvodňovať.

    Bod 11 - § 10 odsek 1 písmeno c) má znieť: "c) volí kandidáta na rektora z profesorov alebo docentov vysokej školy najmenej šesť týždňov pred skončením jeho volebného obdobia a navrhuje odvolanie rektora. Návrh na vymenovanie alebo odvolanie rektora predkladá ministrovi. Po odvolaní rektora alebo po predčasnom skončení funkčného obdobia rektora z iných dôvodov (napríklad z osobných alebo zdravotných dôvodov) poveruje do vymenovania nového rektora výkonom funkcie rektora osobu z akademických funkcionárov vysokej školy alebo osobu z profesorov a docentov vysokej školy. Na osobu poverenú výkonom funkcie rektora sa nevzťahujú ustanovenia § 11 ods. 1 a § 13 ods. 2, 3, 4 a 8."

    Tu je dosť významný rozdiel medzi vládnou novelou a touto novelou. Čiastočne sa o tomto alebo veľmi dôkladne sa o tomto zmienil už aj pán poslanec Švec. Ale dovoľte mi, aby som priblížil tento problém z mojich osobných skúseností, z trošku iného pohľadu. Čo vlastne vládna novela hovorí? Hovorí toto: Ak z mimoriadnych dôvodov - choroba, povedzme aj úmrtie, alebo i vzdanie sa funkcie - odíde rektor alebo dekan, tak musí zasadnúť akademický senát a akademický senát nejakou procedúrou vyberie kandidáta, vyberie človeka z radov profesorov a docentov, predloží ho na ministerstvo školstva. Keď je to rektor, pani ministerka ho dočasne poverí výkonom funkcie rektora, resp. keď je to dekan, predloží ho rektorovi a rektor ho znovu dočasne poverí.

    Myslím si, že zmyslom našej činnosti ako zákonodarcov je robiť efektívny zákon, urobiť taký zákon, ktorý vedie inštitúcie k efektívnej činnosti. Pre mňa efektívna činnosť je toto: povedať vysokej škole "vážení, je mimoriadna situácia, čo najskôr musíte urobiť voľby". Ale čo dovtedy? A v tom návrhu sa to rieši takto. Pripusťme situáciu, že povedzme niektorý pán rektor sa vzdal funkcie. Rektor i to prostredie, ktoré pracovalo okolo neho, prorektori, ďalší funkcionári, ku ktorým sa vyjadruje - niekde dokonca voľbou - akademický senát, majú svoju istú školskú politiku. No a teraz podľa vládnej novely má tam prísť na obdobie troch mesiacov niekto nový. Nie je rozumnejšie, aby na toto obdobie, ktoré môžeme nazvať akýmsi prechodným obdobím, vykonával túto funkciu niektorý akademickým senátom dokonca volený, či potvrdzovaný prorektor, či iní funkcionári tak, aby vlastne politiku, ktorú vedenie a škola na trojročné obdobie mali, proste vykonávali, ale s tým, že novela im povie - "pozor, je to mimoriadna situácia a vy ste dovtedy a dovtedy povinní urobiť regulárne voľby". Ináč v tomto návrhu je to tak, že musí zasadnúť akademický senát a kohosi navrhnúť na ministerstvo. Môžete mi namietať, no veď navrhne niektorého z prorektorov. Iste, ale čo keď nie? Čo keď tam príde niekto iný? Keď akademický senát - a on by mal pracovať tak, že personálne otázky, či ide o dočasné, alebo stabilné riešenie situácie, bude riešiť korektne, a teda voľbami? No, tak musí urobiť voľby. Urobí najskôr akési predbežné voľby, prebehne to, a potom znovu riadne voľby. Na čo je takáto novela? Často sme dostávali otázku v súvislosti s týmto zákonom: Povedzte, v čom štátna správa vstupuje do akademických práv a slobôd? No v tomto, v tomto - nezmyselne, neefektívne. Načo, načo je táto medzihra?

  • Bod 14 - v § 10 ods. 1 sa za písmeno ch) vkladá nové písmeno i), ktoré znie: "i) na návrh fakúlt a po predchádzajúcom vyjadrení Akreditačnej komisie a rektora schvaľuje študijné odbory vysokej školy s výnimkou doktorandského štúdia."

    Dovolím si niekoľko poznámok k študijným odborom. Totiž i tieto sa často spomínali, keď sa diskutovalo o novele či už v masmédiách alebo na tých pár veľmi málo stretnutiach, ktoré sme k tomu mohli mať aj na pôde parlamentu. Akoby tu bola nejaká bariéra pred tým, aby sa urobil poriadok v sústave študijných odborov. Myslím si, že nikto ani z akademickej obce, nikto neprotestuje alebo nebude polemizovať s mojím konštatovaním - prepáčte, že som to tak sugestívne povedal -, ale asi bude so mnou súhlasiť, keď poviem, že nie je všetko v poriadku v sústave alebo v niečom, čo nazývame študijné odbory. Pragmatik by povedal, pýtajme sa na nadväznosť študijných odborov a toho, čo sa dnes deje mimo vysokoškolského prostredia, povedzme, v transformujúcej sa ekonomike. Aká je tá nadväznosť? Pýtajme sa na efektívnosť tejto siete a jej rozloženie na univerzitách, jej rozmiestnenie, dajme tomu, v prostredí Slovenskej republiky.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tu však nič nebránilo ministerstvu, aby využilo teraz platný § 15, myslím, že je to odsek 1 písmeno b), ktorý hovorí čosi o koordinácii, práve koordinovať činnosť vysokých škôl ministerstvom školstva. Ide len o to, aká forma sa na to zvolí. S ľútosťou musím konštatovať, že pani ministerka možno preto, že zvolila svoj prvý krok voči Akreditačnej komisii tak, ako ho zvolila, možno si nevytvorila celkom dobrý nábeh na to, aby dokázala k takémuto problému zvoliť postup, v ktorom sa bude hľadať konsenzus s predstaviteľmi vysokých škôl. To po prvé.

    A po druhé, veľmi často zaznievali argumenty, že toto musí vybrať ministerstvo, pretože v súlade s politikou zamestnanosti a ešte s niečím bude svojím spôsobom vlastne usmerňovať aj študijné odbory a usmerňovať do istej miery - iste, ináč by to nemalo zmysel - aj počty študentov. Keby som hneď pripustil, že tento akoby myšlienkový zámer je možno na diskusiu, tak si nemôžem nepoložiť otázku: A toto nemá robiť už vedúci katedry? Už učiteľ? Vychádzame z toho, že vedúci katedry bude navrhovať dekanovi študijný odbor, ktorý jednoducho bude študijným odborom, aby bol študijným odborom, a nebude mať nejaké nadväznosti? Určite nie. Inými slovami, existenčný záujem, aby sa to vyriešilo, je na obidvoch stranách. Čo v tom bráni? No nič. Paragraf tu na to je. Treba len diskusiu, vytvorenie pracovnej skupiny, proste začať na tom robiť.

    Bod 15 - v § 10 ods. 2 písm. b) má znieť: "b) volí dekana z profesorov a docentov fakulty najmenej jeden mesiac pred skončením jeho volebného obdobia a odvoláva ho z funkcie. Po odvolaní dekana alebo po predčasnom skončení funkčného obdobia dekana z iných dôvodov (napríklad z osobných alebo zdravotných dôvodov) poveruje do zvolenia nového dekana výkonom funkcie dekana osobu z akademických funkcionárov fakulty alebo osobu z profesorov a docentov fakulty. Na osobu poverenú výkonom funkcie dekana sa nevzťahujú ustanovenia § 12 ods. 1 a § 13 ods. 6, 7 a 8." Prosím, to isté, ako bolo v prípade poverovania rektora, len ak chcete, trošku to zľahčím, v bledomodrom.

    Bod 20 - v § 11 ods. 2 písm. a) a ch) má znieť:

    "a) prerokúva program rozvoja vedeckej, výskumnej alebo umeleckej činnosti vysokej školy,

    ch) prerokúva a schvaľuje návrhy na priznanie vedeckopedagogického (umelecko-pedagogického titulu hosťujúci profesor), významným odborníkom počas ich pracovného pôsobenia na vysokej škole." Nebudem vysvetľovať - je súčasťou spoločnej správy. Myslím, že tento návrh bude spoločne akceptovaný.

    Bod 22 - v § 12 ods. 2 písm. a) a ch) majú znieť:

    "a) Schvaľuje program vedeckej, výskumnej alebo umeleckej činnosti fakulty,

    ch) prerokúva a schvaľuje návrhy na priznanie vedeckopedagogického titulu (umelecko-pedagogického titulu hosťujúci docent) významným odborníkom počas ich pracovného pôsobenia na fakulte."

    Bod 23 - v § 13 sa upravuje znenie odseku 1, za odsek 2 sa vsúva nový odsek 3, doterajší odsek 3 sa prečísluje na odsek 4, doterajší odsek 4 sa vypúšťa a upravuje sa znenie odseku 9 takto: "Rektor je predstaviteľom vysokej školy, riadi vysokú školu, zastupuje ju a koná v jej mene. Rektor za svoju činnosť zodpovedá akademickému senátu vysokej školy vo veciach uvedených v § 15 ods. 1 písm. c), d) a g) aj ministrovi.

    Odsek 3: "Rektor zriaďuje, zlučuje a rozdeľuje a zrušuje fakulty vysokej školy." To je § 4 odsek 2.

    Toto je opäť návrh, ktorý je akceptovaný aj v spoločnej správe.

    Odsek 4: "Rektor zriaďuje, zlučuje, rozdeľuje a zrušuje vedecké, pedagogické, vývojové, hospodárske a informačné pracoviská a účelové zariadenia vysokej školy."

    Tento odsek sa tam dostal z toho dôvodu, aby sa odčlenila významnosť a dôležitosť zriaďovania fakúlt od zriaďovania pracovísk, ktoré predsa len majú viac podporný charakter k ostatným činnostiam fakúlt či univerzity.

    Odsek 9: "Funkčné obdobie rektora, prorektora, dekana a prodekana je trojročné. Rovnakú akademickú funkciu možno vykonávať najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Po odvolaní rektora alebo po predčasnom skončení funkčného obdobia rektora z iných dôvodov vykonáva do vymenovania nového rektora funkciu štatutárneho orgánu vysokej školy osoba poverená akademickým senátom vysokej školy." To je § 10 odsek 1 písm. c).

    "Po odvolaní dekana alebo po predčasnom skončení funkčného obdobia dekana z iných dôvodov vykonáva túto funkciu až do zvolenia nového dekana osoba poverená akademickým senátom fakulty." To je § 10 ods. 2 písm. b). O tomto som už hovoril.

    Bod 25 - nadpis šiestej časti má znieť: "Ministerstvo školstva, Rada vysokých škôl, Rada študentov vysokých škôl, Konferencia rektorov a Akreditačná komisia". Novinkou v tomto názve je Konferencia rektorov. Keďže pri Konferencii rektorov budem čítať aj to, čím by sa mala zaoberať, dovoľte mi prejsť ďalej, pretože toto je formálna zmena názvu.

    Bod 26 - v § 15 odsek 1 sa vypúšťajú písmená ch) a i), upravuje sa znenie písmen c), e), f), g) a h). V odseku 2 je nové znenie písmen a) a b).

    "c) rozdeľuje jemu pridelené finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu jednotlivým vysokým školám v súlade so štátnou politikou v oblasti rozvoja vysokého školstva, štátnou politikou v oblasti rozvoja vedy a techniky a s prihliadnutím na hodnotenie práce vysokých škôl a fakúlt Akreditačnou komisiou a na vyjadrenie rady vysokých škôl" - to je § 16 ods. 3 písm. c) - "a kontroluje ich využitie,"

    Tu je rozpor v tom, že vládny návrh vypúšťa vyjadrenie Rady vysokých škôl k rozdeľovaniu finančných prostriedkov. Pamätám si časy, keď vyjadrenie Rady vysokých škôl bolo pre ministerstvo záväzné a niekedy v ostrom dialógu sme museli hľadať spôsob, ako budú tieto prostriedky rozdelené. Museli byť k tomu priložené veľmi dobré analytické materiály o nákladoch až na jednotlivé študijné odbory, čo nebolo a nie je také jednoduché vypočítať vzhľadom na to, ako sú na fakultách poprepájané energetické zdroje, atď. Ale tým, že Rada vysokých škôl má isté kompetencie vo vyjadrovaní sa k rozdeleniu prostriedkov, preberá na seba aj určitú zodpovednosť. Priznám sa, že som tento faktor neraz využil a povedal som vždy, keď vznikli nejaké ďalšie a ďalšie nákladové položky a podobne, alebo bola nespokojnosť, bolo to konzultované s Radou vysokých škôl, boli tam podkladové materiály a, prosím, toto rozdelenie prostriedkov by malo byť potom obojstranne akceptovateľné.

    To neznamená, že toto nedáva ministerstvu možnosť, aby využilo rezervy lepšie, ako sa využívajú teraz, efektívnejšie, aby sa využili práve na rozvojové programy. Naopak, tým že tam táto požiadavka vyjadrenia Rady vysokých škôl bude, tak Rada vysokých škôl prispieva a podieľa sa - to znamená akademická obec cez týchto svojich predstaviteľov - na tom, ktoré rozvojové programy a ako by mali byť tieto rozvojové programy podporené.

    Vo vládnom návrhu novely sa ešte vyskytuje termín, že je to aj s prihliadnutím na politiku zamestnanosti. Poviem veľmi úprimne, že som v tomto okamihu na vážkach, či to tam dať, alebo nedať. Poznám a rešpektujem vecné argumenty predstaviteľov akademickej obce a Rady vysokých škôl, že by to tam nemalo byť, že predsa len politika zamestnanosti má aj isté operatívne pôsobenie atď. Viem si predstaviť aj to, že je rozumné, aby sa dobre pripravená politika zamestnanosti, t. j. isté strategické a výhľadové zámery, objavili ako jeden z faktorov pri diskusii medzi Radou vysokých škôl, jej finančnými orgánmi a ministerstvom školstva o tom, ako rozdeliť prostriedky.

    Ale tu mám celkom pragmatickú otázku aj pragmatický návrh na riešenie. Pýtam sa takto priamo i nepriamo pani ministerky: Pani ministerka, dobrá politika, štátna politika rozvoja vysokého školstva inkorporuje v sebe strategické zámery zamestnanosti, alebo nie? Podľa mňa áno. Myslím si a radil by som vám, aby ste tam explicitne neuvádzali politiku zamestnanosti, pretože vždy máte možnosť dostať ju do dokumentov, ktoré sú školskými, strategickými školskými dokumentmi. Môžete totiž doplatiť na to, že vaše partnerské ministerstvo nestihne - i to sa môže stať - spracovať takéto dokumenty, alebo budú spracované a ešte bude treba čosi robiť, a vy ste zákonom viazaná tento aspekt tam zohľadniť. Potom vznikne istý priestor na spochybňovanie rozdelenia prostriedkov a podobne. Neodporúčam teda tento termín zaradiť do tohto paragrafu bodu c).

    "e) vyjadruje sa k návrhu rektora na zriadenie, zlúčenie, rozdelenie a zrušenie fakúlt po vyjadrení Akreditačnej komisie,"

    "f) po vyjadrení Rady vysokých škôl zriaďuje na podporu plnenia úloh vysokých škôl rezortné ústavy a pracoviská, ktoré sú právnickými osobami,"

    Tu došlo k zhode. Je to obsahom spoločnej správy.

    "g) na návrh alebo po vyjadrení Akreditačnej komisie rozhoduje o priznaní alebo odňatí práva vysokej školy alebo fakulty konať štátne skúšky, rigorózne skúšky a obhajoby rigoróznych prác v príslušných študijných odboroch, konať dizertačné skúšky a obhajoby dizertačných prác v príslušných vedných odboroch alebo umeleckých odboroch a udeľovať vedecko-akademické hodnosti alebo umelecko-akademické hodnosti v príslušných vedných alebo umeleckých odboroch, ako aj uskutočňovať habilitačné konanie a konanie na vymenovanie profesorov. Ak odníme právo konať štátne skúšky, rigorózne skúšky a obhajoby rigoróznych prác v príslušných študijných odboroch, konať dizertačné skúšky a obhajoby dizertačných prác a udeľovať vedecko-akademické hodnosti alebo umelecko -akademické hodnosti v príslušných vedných alebo umeleckých odboroch, rozhodne na návrh alebo po vyjadrení Akreditačnej komisie, na ktorej inej vysokej škole alebo fakulte sa tieto skúšky alebo obhajoby a udeľovanie vedecko-akademických hodností alebo umelecko-akademických hodností po dohode s nimi uskutočnia,"

    "h) na návrh alebo po vyjadrení Akreditačnej komisie rozhoduje o priznaní alebo odňatí práva externej vzdelávacej inštitúcie (§ 22 ods. 3), koná doktorandské štúdium a dizertačné skúšky v príslušných vedných odboroch alebo umeleckých odboroch. Ak odníme právo konať dizertačné skúšky v príslušných vedných odboroch alebo umeleckých odboroch, rozhodne, na ktorej inej vysokej škole, fakulte alebo externej vzdelávacej inštitúcii sa tieto skúšky po dohode s nimi uskutočnia."

    "2. Minister:

    a) na návrh vysokých škôl predkladá prezidentovi Slovenskej republiky návrhy na vymenovanie profesorov,"

    Bez odkladu. To tam nie je, to je môj názor. To je to vylúčenie štátnej správy z výsostne akademických práv. Rozumné a správne.

    "b) na návrh akademických senátov vysokých škôl predkladá prezidentovi Slovenskej republiky návrhy na vymenovanie rektorov, ako aj ich návrhy na odvolanie rektorov,"

    Bod 28 - § 16 sa dopĺňa odsekmi 4 a 5, ktoré znejú:

    "(5) Podrobnosti o činnosti Rady vysokých škôl a jej hospodárení určí štatút Rady vysokých škôl."

    Bolo to treba doplniť. Mám ten problém z osobnej skúsenosti. Rada vysokých škôl sa financovala dokonca cez finančné prostriedky Ústavu informácií a prognóz, kde som predtým, ako ma pani ministerka odvolala, robil riaditeľa, tak viem, že to spôsobovalo isté problémy. Toto je dobré riešenie a treba ho použiť.

    Bod 29 - v § 16a sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie:

    "(5) Podrobnosti o činnosti Rady študentov vysokých škôl a ich hospodárení určí štatút Rady študentov vysokých škôl."

    To je to isté, treba to urobiť. Zriaďujeme Radu študentov vysokých škôl podľa obidvoch návrhov noviel. Treba určiť štatútom aj ich hospodárenie.

    Bod 29a - za § 16a sa vkladá nový § 16b, ktorý znie:

    "§ 16b Konferencia rektorov."

    Dovoľte mi na úvod niekoľko poznámok. Je to inštitucionalizácia doterajšieho voľného združenia rektorov alebo činnosti klubu rektorov na princípe občianskeho združenia. Veľmi ma zarmútilo - poviem to tak trošku možno prenesene - konštatovanie alebo akýsi taký názor vysokého hodnostára ministerstva školstva, ktorý pri prerokúvaní tohto návrhu povedal: "Rozhodnite sa, čo chcete, či chcete Radu vysokých škôl alebo Konferenciu rektorov."

    Vážení, prečo takýmto spôsobom stavať do protikladu tieto dve inštitúcie reprezentujúce akademickú obec, reprezentujúce vysoké školy? Veď ich činnosti sú predsa len odlišné. A naopak, v mnohých činnostiach - a to treba pravdivo a otvorene povedať - medzi nimi mnohokrát prebiehal, ako som bol svedkom, iskrivý dialóg, ktorý je potrebný a je prirodzený v tomto prostredí. Keby nebol, to by bolo podozrivé, bolo nebezpečné. Ale ten je prirodzený a obrusuje tie hrany, ktoré potom môžu uľahčiť koordinačnú funkciu štátnej správy reprezentovanej ministerstvom školstva. Som veľmi znepokojený tým, že sa to takto stavia, dokonca to bolo povedané s takým podtónom - skúste navrhnúť Konferenciu rektorov a uvidíte, že vypadne Rada vysokých škôl. Dokonca tak, poviem vám pravdu, že ľudsky to človek možno aj začal zvažovať. Ale ja tu predkladám tento návrh, aby ste, kolegyne a kolegovia, posúdili, či Konferencia rektorov tak, ako je inštitucionalizovaná a definovaná zo zákona, je tým, čo môže byť v neprospech alebo v prospech činnosti vysokých škôl, vysokoškolského prostredia a na pomoc koordinácii riadiacej práce ministerstva školstva pri definovaní korektných partnerských vzťahov. Čo by teda Konferencia rektorov mala robiť?

    1. Konferenciu rektorov tvoria rektori všetkých vysokých škôl.

    2. Konferencia rektorov reprezentuje vysoké školy v Slovenskej republike i v zahraničí v tých prípadoch, keď sa ich kolektívna reprezentácia vyžaduje. Z vlastnej skúsenosti z krátkeho obdobia na ministerstve školstva viem, že mi mnohokrát, povedzme, partneri na zasadaní OECD či inde povedali: "Áno, budeme s vami alebo so Slovenskom o tom hovoriť, ale radi by sme mali partnera pre našu Konferenciu rektorov, pre náš orgán, ktorý sa ináč volal, v ktorom sú združení najvyšší akademickí funkcionári vysokých škôl." Prosím, to je bod 2. 3. Konferencia rektorov ďalej najmä:

    a) spolupracuje s ministerstvom v otázkach vedy, výskumu, techniky, umenia a vzdelávania na vysokých školách.

    Dámy a páni, mohol by som ešte dlho hovoriť o problémoch, ktoré máme v oblasti vedy a techniky a čo sa podarilo dosiahnuť zriadením Úradu pre stratégiu rozvoja, vedu a techniku, pingpongovaním kompetencií v oblasti vedy a techniky medzi ministerstvom školstva, pôvodne ministerstvom školstva a vedy, a týmto úradom. A aký je stav? Žalostný. Tu sa vytvára orgán, ktorý má seriózny záujem o to, aby oblasť vedy a techniky na vysokých školách, aby to, čo sa často objavuje v dôvodovej správe ako tzv. integračné smery, záujmy a podobne v akademickom prostredí, najmä v oblasti vedy, v rôznych interdisciplinárnych vedných odboroch sa mohlo realizovať. Na to je tento orgán a na to by mali byť konzultácie s ním pri tvorbe strategických zámerov v oblasti vedy a techniky atď.

    4. Členstvo v Konferencii rektorov je čestné. Členovia majú nárok na náhradu výdavkov spojených s výkonom tejto funkcie podľa osobitných predpisov. Odkazmi vás nebudem unavovať. Náhradu výdavkov poskytuje príslušná vysoká škola.

    5. Podrobnosti o činnosti Konferencie rektorov a o jej hospodárení určí, tak ako pri tých predchádzajúcich inštitúciách, štatút Konferencie rektorov.

    Bod 30 - v § 17 ods. 1 má znieť:

    "(1) Akreditačnú komisiu zriaďuje vláda Slovenskej republiky ako svoj poradný orgán. Za členov Akreditačnej komisie vymenúva významných odborníkov z pracovníkov vysokých škôl, odborných a vedeckých ustanovizní na základe návrhov ich vedeckých rád."

    V podobnom duchu sa vlastne niesli nariadenia vlády a ich novely, ktorými sa riadila priamo činnosť Akreditačnej komisie. Čiže nič sa nemení. Jedine časť toho, čo je v nariadení vlády, sa vzhľadom na vážnosť a význam Akreditačnej komisie presúva na úroveň zákona. Myslím si, že to možno akceptovať. Rozdiel medzi vládnym návrhom a týmto návrhom je v maličkosti. Pre niekoho možno v úvodzovkách, pre niekoho nie. Na základe návrhov vedeckých rád inštitúcií sú do Akreditačnej komisie menovaní špičkoví odborníci. Myslím si, že s tým netreba až tak veľmi polemizovať.

    Bod 35 - v § 21 úvodná veta odseku 1 a písmeno d) v odseku 2 majú znieť:

    "(1) Vysoké školy priznávajú absolventom vysokoškolského štúdia podľa § 18a písm. a) a b) tieto tituly a akademické tituly, ktoré sa uvádzajú v skratke pred menom." Teraz sú vymenované.

    "(2) d) v právnických študijných odboroch a bezpečnostných študijných odboroch s právnickým zameraním doktor práv

  • ."

    Bod 36 - v § 22 ods. 1 prvá veta má znieť: "Doktorandské štúdium je najvyšším druhom vysokoškolského vzdelávania." Toto je v zhode so spoločnou správou.

    Bod 39 - v § 25 ods. 1 posledná veta má znieť: "Pri nostrifikácii vysokou školou sa rozhodne aj o priznaní titulu alebo akademického titulu a vedecko-akademickej hodnosti alebo umelecko-akademickej hodnosti podľa tohto zákona."

    Bod 40 - v § 26 ods. 1 písm. f) vypustiť. Ide tam o to, že študenti si môžu zriaďovať orgány, ktoré budú zastupovať ich záujmy. Ak sa, samozrejme, prijme to, že bude Rada študentov vysokých škôl, niet dôvodu mať tam takýto paragraf. Predpokladám, že to bude akceptované.

    Bod 42 - v § 27 odsek 11 má znieť:

    "Pracovný pomer novoprijímaných hosťujúcich profesorov, hosťujúcich docentov, odborných asistentov, asistentov lektorov, umeleckých pracovníkov a vedeckých pracovníkov s výnimkou vedeckých pracovníkov podľa ods. 8 sa dojednáva na určitý čas, najviac na 5 rokov. Pracovný pomer asistentov možno predĺžiť najviac o ďalšie 2 roky. Pracovný pomer odborných asistentov možno predĺžiť najviac o ďalších 5 rokov. Pracovný pomer lektorov, umeleckých pracovníkov a vedeckých pracovníkov možno predĺžiť podľa rozhodnutia dekana. Pracovný pomer sa predlžuje o časť materskej dovolenky, ďalšej materskej dovolenky a časť výkonu základnej (náhradnej) vojenskej služby alebo civilnej služby. Na lekárskych, farmaceutických a veterinárskych fakultách a pracoviskách vysokých škôl, kde je podmienkou činnosti pracovníkov skončenie stupňov špecializačnej prípravy, čas, na ktorý sa predlžuje pracovný pomer, určí dekan. Tento čas môže byť najviac 10 rokov.

    Pracovný pomer učiteľov, vedeckých pracovníkov a umeleckých pracovníkov vysokých škôl sa skončí koncom školského roka, v ktorom dovŕšia 65 rokov veku, ak sa ich pracovný pomer neskončil podľa osobitných predpisov. Dekan (rektor) so súhlasom akademického senátu fakulty (vysokej školy) môže vyhovieť žiadosti učiteľa vysokej školy o predĺženie pracovného pomeru v trvaní najviac na jeden rok, a to aj opakovane, aj po dovŕšení tohto veku. Dekan (rektor) môže vyhovieť žiadosti profesora, docenta alebo vedeckého pracovníka o pokračovanie v jeho vedeckej práci na vysokej škole aj po skončení jeho pracovného pomeru." Kolegyne a kolegovia, ide o otázku veľmi citlivú a veľmi dlho diskutovanú v súvislosti s personálnou situáciou na vysokých školách. Po veľmi ostrých diskusiách, ktorých som bol osobným svedkom v rôznych pozíciách, sa dospelo k tomuto riešeniu, ktoré je prijateľné a akceptovateľné. Je rozdielne od vládneho návrhu v tom zmysle, že vládny návrh predpokladal, že sa to zavedie okamžite, dokonca, keďže navrhovaná doba účinnosti vládnej novely bola dňom vyhlásenia, tak dňom vyhlásenia by všetci asistenti, odborní asistenti prešli na dočasné pracovné pomery, čo je v spore alebo čo je napadnuteľné z hľadiska retroaktivity a aj v spore s inými zákonmi, ktoré chránia pracovníkov, atď. Toto riešenie je akceptovateľné, vytvára istý priestor na to, aby sa vysoké školy, fakulty mohli v personálnej oblasti prispôsobovať stavu, aký je.

    Vládny návrh má to nebezpečenstvo, hrozí tým, že mladí perspektívni pracovníci z vysokých škôl odídu, pokiaľ by sa dostali do takej pozície, kam ich tlačí vládna novela, a noví ani nebudú nastupovať.

    Všimnite si ešte, prosím, ako sa vo vládnej novele rieši pracovný pomer profesorov a docentov. Zmenil sa v dikcii, ktorá je veľmi zaujímavá a treba sa ňou zaoberať. Hovorí, že pracovný pomer s profesormi a docentmi sa môže uzatvoriť len na dobu neurčitú. Inými slovami, mám otázku: Keby fakulta, resp. univerzita chcela s niektorým profesorom po obojstrannej dohode uzavrieť pracovný pomer na dobu určitú, podľa môjho výkladu a podľa tohto znenia to nemôže urobiť. Je mi jasná ochrana kategórie pracovníkov, ktorí sú chrbtovou kosťou a ktorí sú kľúčoví a tvoria vlastne vedecké školy, pedagogický imidž príslušnej fakulty univerzity. Ale táto formulácia sa mi nezdá najlepšia.

    Bod 43 - v § 28 odsek 1 písmeno h) má znieť: "spôsob voľby kandidáta na rektora, spôsob prijatia návrhu na jeho odvolanie a spôsob poverenia vykonávaním funkcie rektora podľa § 10 ods. 1 písm. c) tohto zákona".

    Bod 44 - v § 28 odsek 3 má znieť: "Podmienkou platnosti štatútu vysokej školy, vrátane jeho zmien a doplnkov, je jeho registrácia ministerstvom, pri ktorej sa posudzuje súlad jeho ustanovení s týmto zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ak ministerstvo odmietne registrovať štatút vysokej školy, môže vysoká škola podať opravný prostriedok na Najvyšší súd Slovenskej republiky." Nebudem komentovať, je to akceptované v spoločnej správe.

    Bod 46 - § 29 a v ňom odsek 2 má znieť: "Podmienkou platnosti štatútu fakulty vrátane jeho zmien a doplnkov je jeho schválenie akademickým senátom vysokej školy, pri ktorom sa posudzuje súlad ich ustanovení so štatútom vysokej školy s týmto zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi."

    Body 47 až 51 - úpravy obsiahnuté v týchto bodoch sa nahrádzajú novým znením § 30. Ide o vysoké školy vojenské. Spoločný spravodajca predložil návrh, ktorý bol doručený do výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Zisťujem, že tieto návrhy sa z veľkej časti prekrývajú, chcem však upozorniť, že návrh, ktorý je v novele, ktorú vám teraz predkladám, v paragrafe, ktorý vám teraz predkladám, predsa len dáva vysokým vojenským školám i Policajnej akadémii tú časť ich imidžu, ktorá hovorí: "vy máte aj študijné odbory pripravujúce pre civilné sektory, ste teda vysokoškolskou inštitúciou, kde by sa mali zachovať vaše isté akademické práva, slobody atď., súčasne v tých odboroch, ktoré má každá krajina a ktoré sú - nazvem to pracovne - odbormi špeciálnej prípravy, je aj zo zákona špeciálny režim". Dovoľte, aby som prečítal, tak ako spravodajca prečítal jeho návrh, návrh, ktorý je obsiahnutý v tejto novele.

    § 30 Vojenské vysoké školy

    (1) Na vojenské vysoké školy a fakulty sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona s týmito výnimkami:

    a) fakulty vojenských vysokých škôl zriaďuje, rozdeľuje, zlučuje a ruší minister obrany po predchádzajúcom vyjadrení Akreditačnej komisie,

    Väčšinou z toho návrhu, ktorý predkladal spravodajca, vypadol faktor Akreditačnej komisie. Tu však ide o to, čo som už povedal, že aj tieto školy majú absolventov uplatňujúcich sa v civilnom sektore, aj tieto školy majú takpovediac svoj odborný imidž, aj svoju odbornú hrdosť a je dobré, aby aj táto bola preverovaná Akreditačnou komisiou. Nemyslím si, že by tu išlo o nejaký rozpor, povedzme, s ochranou a utajovaním dát.

    b) prorektorov, dekanov a prodekanov vojenských vysokých škôl a fakúlt vymenúva z ich profesorov a docentov minister obrany na návrh rektora po vyjadrení akademického senátu vysokej školy alebo akademického senátu fakulty a rovnakým spôsobom ich odvoláva,

    c) finančné prostriedky vojenským vysokým školám a ich fakultám, vedeckým, pedagogickým, vývojovým, hospodárskym a informačným pracoviskám prideľuje a ich využitie kontroluje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky,

    d) počet a štruktúru pracovníkov vojenských vysokých škôl a ich fakúlt schvaľuje ministerstvo obrany,

    e) vedecké, pedagogické, vývojové, hospodárske a informačné pracoviská vojenských vysokých škôl a fakúlt zriaďuje ministerstvo obrany.

    f) uverejňovanie výsledkov vedeckého bádania podľa § 2 a právo študentov podľa § 26 ods. 1 písm. b) sa uskutočňuje v súlade s predpismi na ochranu štátneho tajomstva,

    g) ustanovenia § 27 ods. 7 až 11 sa na učiteľov a vedeckých pracovníkov vojenských vysokých škôl, ktorí sú vojakmi v činnej službe, vzťahujú primerane v súlade s osobitnými predpismi.

    (2) Pôsobnosť ministerstva a ministra podľa § 3 ods. 4 a podľa § 15 vykonáva ministerstvo obrany a minister obrany.

    Bod 52 - § 31 vrátane nadpisu znie:

    § 31 Policajná škola

    (1) Na policajnú vysokú školu a jej fakulty sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona primerane s týmito výnimkami:

    a) fakulty policajnej vysokej školy zriaďuje, zlučuje, rozdeľuje a zrušuje rektor na návrh akademického senátu po predchádzajúcom vyjadrení Akreditačnej komisie a so súhlasom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,

    Všimnite si, že tu v obidvoch prípadoch, vzhľadom na špecifiká škôl, sú súhlasy obidvoch ministerstiev.

    (2) Pôsobnosť ministerstva a ministra podľa § 3 ods. 4, 15 a § 28 ods. 3 vykonáva Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a minister vnútra Slovenskej republiky.

    Bod 54 - § 34 ponechať v pôvodnom znení zákona číslo 172/1990 Zb.

    Prečítam ho, pretože je to ten najspornejší, najviac prediskutovávaný aj najcitlivejší paragraf novely vysokoškolského zákona.

    § 34 znie: "Na rozhodovanie podľa tohto zákona sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou rozhodovania o štipendiu a o vylúčení zo štúdia. O odvolaní proti rozhodnutiu dekana rozhoduje rektor. O odvolaní proti rozhodnutiu rektora vysokej školy, ktorá sa nečlení na fakulty, rozhoduje akademický senát."

    O tom už tu bolo povedané dosť.

    Prejdem k ďalšiemu bodu 56 - v § 35a písmeno a) má znieť: "vedné odbory a umelecké odbory doktorandského štúdia, podrobnosti o prijímacom konaní, priebehu a ukončovaní doktorandského štúdia a o poskytovaní štipendia doktorandom dennej formy doktorandského štúdia".

    Bod 60 - z vložených paragrafov 43a až 43e vypustiť § 43a a § 43b až § 43e premenovať na § 43a až § 43d. Upraviť znenie nového § 43a.

    § 43a odsek 3: "Fakulta alebo vysoká škola, ak sa vysoká škola nečlení na fakulty, na ktorej sa uskutočňuje vedecká výchova formou postgraduálneho štúdia podľa doterajšieho § 22 a bude sa do 6 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona uchádzať o získanie práva uskutočňovať doktorandské štúdium, môže výnimočne uskutočňovať toto štúdium do rozhodnutia ministerstva školstva o priznaní alebo odňatí tohto práva podľa § 15 ods. 1 písm. g). Doterajších študentov postgraduálneho štúdia môže fakulta alebo vysoká škola, ak sa nečlení na fakulty, preradiť na doktorandské štúdium."

    Dámy a páni, na niektorých vidím, že som vás veľmi unavil, ale som rád, že som mohol predniesť tento návrh, ktorý, opakujem, bol pripravený v konsenze akademickej obce reprezentovanej Radou vysokých škôl z návrhov a po konzultáciách s jednotlivými akademickými senátmi fakúlt, univerzít a ministerstva školstva. Mal som tu ešte pripravené návrhy, keby toto neprešlo. Pevne verím, dámy a páni, že predsa len zvážite potrebu zlepšenia vládnej novely, ktorá tu je, že ešte raz prehodnotíte svoje stanovisko k prípadnému návrhu na prerušenie tohto bodu. Veď sa nič nestane, keď sa čas, počas ktorého bude prerokúvanie tohto bodu prerušené, napríklad na konci rozpravy, využije na to, aby sa tieto návrhy zladili tak, aby sme vyrobili konečne jeden zákon, s ktorým bude spokojný ten, komu je adresovaný - občan, pre ktorého tento zákon robíme, a nakoniec môžeme byť potom aj my s našou prácou spokojní.

    Mal som tu ešte dva body, ktoré však predložil pán rektor Švec. Ja sa takisto pripájam k tomu, aby v prípade, že dáte prednosť vládnej novele, bol vypustený z vládneho návrhu zákona bod 26 § 15 písm. ch) a j) a prečíslované písmeno i) a aby bol vypustený § 34 a ponechaný taký, aký je v pôvodnom znení, ktorý som tu prečítal.

    Kolegyne a kolegovia, na záver len jedna poznámka. Nikto určite nemá nič proti tomu, aby sa v trojuholníku, ktorý je bežný pre všetky demokratické krajiny (riadiaca sféra reprezentovaná ministerstvom školstva, akademická obec reprezentovaná samosprávnymi orgánmi a akademickými orgánmi), vyjasnili vzťahy. Ale gro, ktoré je vo vývoji, o ktorom tu bola reč, alebo ťažisko vývoja je v tom, že štát si ponecháva právo na hodnotenie kvality a definuje pravidlá, ako hodnotiť kvalitu vysokoškolského vzdelávania. Z týchto pravidiel sa odvodzuje finančné zabezpečenie a ďalšie veci, ale rozhodovanie o veciach, ktoré chce dnes previesť na seba ministerstvo, sa musí zrealizovať v akademickej obci. Buďme presvedčení, verme tomu, že akademická obec je natoľko živý a sebatvárny mechanizmus, že dokáže eliminovať vo svojom prostredí bez toho, aby sa tam vnorila ruka štátneho úradníka, mnohé problémy, o ktorých si dnes myslíte, že by mali byť riešené niekde za siedmimi dverami použitím silných centralistických zákonov na štátnych úradoch.

    Ďakujem vám za pozornosť a už teraz vidím na vás a verím, že podporíte predložené návrhy.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Faktická poznámka - pán Roman Kováč, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    skutočne som s veľkým zadosťučinením sledoval pozornosť, ktorú venovala pani ministerka predkladaným návrhom, ktoré predkladal a zdôvodňoval pán poslanec Harach. O to väčšie sklamanie bol pre mňa prístup spoločného spravodajcu, ktorý sa počas prednášania návrhov venoval čítaniu novín. Pán predsedajúci, chcem vás požiadať, aby ste vyzvali spoločného spravodajcu, aby sa venoval funkcii, na ktorú je určený, to znamená sledoval rozpravu, sledoval pozmeňujúce návrhy a zdôvodnenia a prestal čítať noviny. Je to nedôstojné pre tento dôležitý zákon, na ktorý čaká akademická obec.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Tarčák.

  • Smerom k pánu Kováčovi iba toľko, že som si všimol, že z tohto pôvodného pléna, ktoré tu bolo skutočne bohato zastúpené, pri výklade pána Haracha som napočítal 20 ľudí v istom okamihu. I to svedčí o tom, akým spôsobom sa uberá diskusia. Čo sa týka týchto pripomienok, pán Harach bol pri tom, keď som so zástupcami Rady vysokých škôl prekonzultoval bod po bode všetky pripomienky od A po Z, venoval som tomu 7 hodín, čiže on nič iné neurobil, len zosumarizoval, prečítal tie isté pozmeňujúce návrhy. Keby si bol dal aspoň toľko námahy a preštudoval, čo som navrhol, zakomponoval, videl by, že som akceptoval 12 pripomienok, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe, a sú to práve tie, ktoré som po vzájomnej konzultácii s predstaviteľmi Rady vysokých škôl ja osobne navrhol v našom výbore. Ďalej keby si bol všimol, dnes som navrhol ďalších 9 pozmeňujúcich návrhov, ktorých časť bola opäť prebratá z týchto pripomienok. Čiže, nech sa na mňa nehnevá, ale skutočne som ochotný venovať mu pozornosť až vtedy, keď pôjde k veci. Keď nie a ideme mimo, bohužiaľ.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Využil by som vlastne len to, čo povedal pán kolega Tarčák, teraz pán spravodajca Tarčák. Ono to vlastne, pán kolega, svedčí o tom, že ten vládny návrh nie je dobrý. Zobral si, hovoríš, 12 pripomienok, teraz 9 pripomienok a celkove tých pripomienok, ktoré som tu predložil, je vyše 40. A oveľa vážnejšie pripomienky z diskusie, ktorá bola, na ktorú sa odvolávaš, neboli akceptované, hoci ich akademická obec, hoci ich aj právni odborníci, ktorí boli prítomní na tomto sedení, zdôrazňovali a presadzovali, že by tam mali byť. A vtedy bola prijatá dohoda - a to si teraz vo svojom vystúpení zasa takticky zamlčal -, že všetky návrhy, ktoré nebudú akceptované a o ktoré je záujem - preboha, to vari je základné právo parlamentarizmu -, aby sa o nich rokovalo a aby boli akceptované, budú predložené. Ja som toto urobil. Tak prosím, aby sa to tak akceptovalo.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kováč mal faktickú pripomienku. Zodpovedne vyhlasujem, že pán spoločný spravodajca nebude čítať noviny.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Nepochybne by spoločný spravodajca mal dávať pozor na to, čo sa prednáša od rečníckeho pultu, ale očakával by som tiež, že páni poslanci aspoň z klubu, z ktorého vystupuje poslanec, takisto budú vnímať, čo tento poslanec rozpráva. A pokiaľ sa pozriem na ich rady, tak si dovolím o tom vysloviť vážnu pochybnosť.

    Ďakujem.

  • Súhlasím s pánom poslancom Prokešom. Niekedy sa veľmi ťažko riadi schôdza. Teraz napríklad rokujeme o vysokoškolskom zákone a poniektorí sa správajú, to je jedno, či z koalície alebo z opozície, ako deti z materskej škôlky. Ale ak to bude tak, už nebudem upozorňovať, priatelia, jednoducho preruším rokovanie Národnej rady.

  • Ruch v sále.

  • Pán Rosival. Pripraví sa pani poslankyňa Bauerová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážená Národná rada,

  • Prepáčte. Evka, vystupuje poslanec, ktorého by mal počúvať pán spoločný spravodajca, prosím. Nech sa páči, pán kolega.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    10. septembra 1996 odznel vo výbore pre vzdelávanie návrh na prenesenie sídla Univerzity Pavla Jozefa Šafárika z Košíc do Prešova. V súvislosti s týmto návrhom si dovolím predniesť návrh uznesenia Národnej rady, ktorý podávam v mene poslaneckých klubov Kresťanskodemokratického hnutia a Demokratickej únie. Návrh znie:

    Národná rada Slovenskej republiky

    žiada vládu Slovenskej republiky, aby predložila Národnej rade návrh zákona o zriadení novej vysokej školy v Prešove tak, aby táto začala svoju činnosť najneskôr 1. septembra 1997. Základ novej vysokej školy môžu tvoriť všetky fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a Technickej univerzity, ktoré v súčasnosti sídlia v Prešove.

    Dovoľte mi povedať krátky prehľad vývoja tohto prípadu. O zriadení vysokej školy v Prešove sa diskutovalo prvý raz v máji minulého roku, v roku 1995 na výjazdovom zasadnutí Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport v Prešove. Vtedy predstavitelia mesta prejavili vôľu o zriadenie univerzity, vysokej školy v Prešove. V decembri minulého roku potom vedenia Filozofickej fakulty a Pedagogickej fakulty v Prešove navrhujú prenesenie sídla Univerzity Pavla Jozefa Šafárika do Prešova. O mesiac, v januári tohto roku, v januári 1996, sa vedenia košických fakúlt vyjadrujú proti tomuto návrhu a vyjadrujú sa proti zmene sídla Univerzity Pavla Jozefa Šafárika z Košíc do Prešova. Ďalej v apríli tohto roku Akademický senát Univerzity Pavla Jozefa Šafárika konštatoval, že nie je proti vytvoreniu novej vysokej školy v Prešove.

    Ďalej bolo ešte jedno významné rokovanie, ktoré sa uskutočnilo v júni 1996. Hovorím o porade na ministerstve školstva, kde jej účastníci, dekani fakúlt z Prešova, rektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a predstavitelia ministerstva školstva po zvažovaní spôsobov, ako vytvoriť univerzitu v Prešove, dospeli k názoru, že jediným bezkonfliktným spôsobom, ako vytvoriť vysokú školu v Prešove, je založenie novej univerzity. S týmto záverom porady sa bezpochyby dá súhlasiť.

    Aké dôvody nás viedli a vedú na podporu zriadenia vysokej školy v Prešove? Vážnym dôvodom na vznik novej vysokej školy je existencia 5 fakúlt v Prešove a vôľa mesta byť sídlom vysokej školy. Túto vôľu plne podporujeme. Poznamenávam, že v Prešove sídlia v súčasnosti filozofická fakulta, pedagogická fakulta, dve bohoslovecké fakulty a fakulta odborných štúdií Technickej univerzity.

    Ďalším dôvodom, pre ktorý podporujeme vznik novej vysokej školy v Prešove, je nutnosť zabezpečiť rozvoj prešovského regiónu, rozvoj Prešova ako sídla kraja. Mesto Prešov dozrelo na to, aby sa stalo sídlom vysokej školy. Povznesie sa takto vzdelanostná úroveň severovýchodnej časti Slovenska, čo je v súlade s potrebou zvýšiť percento vysokoškolsky vzdelaných občanov v populácii celej Slovenskej republiky.

    Dôležité je, že predkladaný návrh je v súlade s koncepciou ministerstva školstva o rozvoji vysokých škôl na Slovensku. Táto koncepcia ministerstva predpokladá vznik novej vysokej školy v Prešove v roku 1997. Nie je žiadny dôvod meniť, spochybniť koncepciu ministerstva práve v tomto bode. Voči vytvoreniu vysokej školy v Prešove je možné mať, pochopiteľne, aj určité výhrady či námietky. Je možné povedať, že financovanie zriadenia, financovanie novej vysokej školy bude nákladné. Chcem upozorniť na to, že opak je pravdou. V Prešove nielenže existujú etablované fakulty, ale existuje aj celá infraštruktúra, ktorá je potrebná na zriadenie nezávislej vysokej školy. V Prešove už v súčasnosti - ako príklad uvádzam - existuje knižnica univerzity, existuje riadenie študentských domovov a internátov, existuje učtáreň, existuje hospodárska správa, existuje údržba. Takže zriadenie novej vysokej školy nebude zďaleka také nákladné ako jej prípadné zriadenie v meste, kde celá infraštruktúra a fakulty chýbajú.

    Ďalšia možná námietka sa týka úrovne pedagogického zboru. Je možné povedať, že nová vysoká škola nebude mať dostatok vyšších učiteľov. Tu by som chcel poznamenať, že každá vysoká škola, ktorá začína, pochopiteľne, nemá plne rozvinutý pedagogický a vedecký zbor. Každá vysoká škola začína s menším počtom vyšších učiteľov, ale na Slovensku dosiaľ každá vysoká škola sa vedela etablovať tak, že je prínosom po pedagogickej a vedeckej stránke a dokázala si vytvoriť také podmienky, aby na našich vysokých školách vyrástli vyšší učitelia.

    Pri prerokúvaní presídlenia, zmeny sídla Univerzity Pavla Jozefa Šafárika z Košíc do Prešova vznikla tiež otázka, akú by malo toto presídlenie - prenos sídla - odozvu v Košiciach. Môžem povedať, že v Košiciach by takéto presídlenie, prenesenie sídla, znášali ťažko a vznikla by značná nevôľa v rôznych veľkých skupinách občanov. Za ponechanie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach jednoznačne hovorí okrem iného rešpektovanie tradície, rešpektovanie názoru akademickej obce, senátov, ktoré sídlia v Košiciach a rešpektovanie medzinárodných záväzkov. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika je organickou súčasťou Košíc. V prípade prenesenia jej sídla sa dajú očakávať protesty od predstaviteľov samosprávy a bezpochyby toto povedie k deleniu občanov, k rozdeleniu akademickej obce na skupiny, ktoré budú v Prešove podporovať, v Košiciach namietať voči preneseniu sídla Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Zvýši sa napätie v akademickej obci a zvýši sa napätie v oboch týchto východoslovenských mestách.

    Na ilustráciu, ako chápu Košice Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika a ako ilustráciu odozvy v Košiciach, si dovolím odcitovať niektoré časti listu, ktoré napísal prof. Rudolf Korec, DrSc., pánu Gašparovičovi, predsedovi, a pánu Húskovi, podpredsedovi Národnej rady. V prvej časti listu sa pán profesor Korec predstavuje, dovolím si ho predstaviť aj ja. Je to 75-ročný univerzitný profesor, ktorý v roku 1990 bol zvolený za rektora Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, v rokoch 1992 až 1994 bol predsedom Matice slovenskej v Košiciach a píše: "Ako predseda Matice slovenskej v Košiciach bojujúci za samostatnosť Slovenska prejavmi i v tlači, od roku 1965 do roku 1975 člen 7 zahraničných vedeckých spoločností a ďalšieho počtu našich vedeckých spoločností, obraciam sa na Vás ako na uvážlivých a vysokoškolsky vzdelaných kompetentných a záujmy Slovenska obhajujúcich doma i v zahraničí, so žiadosťou, aby ste v Národnej rade nepripustili zrušenie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a premiestnenie jej sídla do Prešova.

    Univerzita v Košiciach založená v roku 1657, zrušená v prvých rokoch Československa, v roku 1921, a obnovená ako Univerzita Šafárikova v Košiciach v roku 1958, dosiahla medzinárodne uznávané vedecké a pedagogické úspechy. Preto jej zrušenie alebo preloženie do Prešova by bolo znevážením doterajšej vedecko-pedagogickej činnosti Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, poškodením mena Slovenska pred zahraničím, s ktorým má Univerzita Pavla Jozefa Šafárika rozvinuté kontakty, a vážnym previnením sa proti vyše 300-ročnému vedeckému, kresťanskému a kultúrnemu dedičstvu Slovenska.

    Ako pedagóg a vedec sa teším a podporujem všetko, ako v minulosti aj teraz, čo sa na Slovensku dobre urobí. Preto nie som proti tomu, aby štyri prešovské fakulty patriace teraz k Univerzite Pavla Jozefa Šafárika vytvorili novú univerzitu v Prešove. S úctou prof. Dr. Rudolf Korec, DrSc."

    Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s týmto emotívnym listom, ktorý charakterizuje situáciu v Košiciach, dovoľujem si vás požiadať o podporu uznesenia, ktoré som navrhol.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Teraz vystúpi v rozprave pani poslankyňa Bauerová. Pripraví sa pán poslanec Langoš.

    Nech sa páči - ešte faktická poznámka.

  • Pán predsedajúci, chcel by som požiadať, aby sa hlasovalo o tomto navrhnutom uznesení pred hlasovaním o konečnom návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Áno, ďakujem. Pani poslankyňa Bauerová, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne a kolegovia,

    návrh novely zákona o vysokých školách nie náhodou vyvoláva mimoriadny záujem odbornej verejnosti. Je nepochybné, že zákon 172 o vysokých školách je viac-menej rámcový, má medzery a vyžaduje v niektorých miestach spresnenie. Návrhom z dielne ministerstva školstva však odborná verejnosť, akademická obec sa cíti byť právom dotknutá, ba čo viac, pobúrená. Namiesto a popri potrebných spresneniach by akademická obec na základe predloženého návrhu stratila časť akademických slobôd, a čo je horšie, vytvorila by sa možnosť politického a mocenského zasahovania do procesov vysokoškolského vzdelávania.

    Vytváranie pravidiel sledujúcich zámery vládneho programu, ktorý si vytýčil, citujem, "transformáciu vysokého školstva a zvýšenie autonómneho riadenia vysokých škôl" - program vlády strana 66 - samo osebe predpokladá efektívnu účasť akademickej obce, predkladateľa návrhu zákona a zákonodarcu. Diskusie a akceptovanie iných názorov však v tomto prípade, tak ako o tom hovorila včera z tohto miesta Betty Boothroydová, sama ministerka ostro odmietla s konštatovaním, že nie je možné diskutovať donekonečna.

    S týmto konštatovaním je možné súhlasiť. Naozaj nie je možné diskutovať donekonečna, ale do dosiahnutia konsenzu je možné diskutovať a je potrebné diskutovať. Určite to dosvedčí aj predsedajúci pán Andel, ktorý je podpísaný na návrhu zákona, resp. novely zákona o vysokých školách, ktorá bola predložená presne na základe takto dosiahnutého konsenzu koncom minulého volebného obdobia.

    V situácii, keď podiel vysokoškolských študentov poklesol zo 16,8 % na 15,8 %, pričom v okolitých krajinách je výrazne vyšší, u susedov v Rakúsku 23 %, v Dánsku 43 %, vo Francúzsku 36 %, v Holandsku 30 %, vo Švédsku 49 %, vo Fínsku dokonca 52 %, by vláda i zákonodarný zbor mali spoločne hľadať účinné mechanizmy, ktorými by bolo možné stimulovať a účinne motivovať rast vzdelanostnej úrovne obyvateľstva, tak ako o týchto záležitostiach kládol otázky pán poslanec Harach. Keď už pre nič iné tak preto, že žiadna devalvácia nezlepší kvalitatívnu štruktúru exportu, pričom štruktúra vývozu sa začína podobať ekonomikám málo rozvinutých krajín. Takáto kvalitatívna zmena predpokladá i vyššiu kvalitu ľudského potenciálu.

    Namiesto toho je však predložený návrh zákona reštriktívny z hľadiska akademických slobôd a je prinajmenšom nemiestne vyhlasovať, že ten, kto má iný názor na predložený návrh zákona, je proti politike vlády a vládnemu programu. Skôr naopak. Tento návrh v niektorých svojich ustanoveniach, v § 15 a 34 je dokonca výslovne v protiklade s prijatým programom vlády, ako som pred chvíľou citovala. Vzhľadom na to, že k týmto paragrafom už boli prednesené pozmeňujúce návrhy, chcem sa vyjadriť k ďalším - k § 33a a 37a.

    V § 33a sa ustanovujú podmienky vzniku neštátnych univerzít. Pri obmedzených finančných možnostiach štátneho rozpočtu alebo - ako sa vyjadril pán Harach - štátnej pančuchy, neštátne univerzity môžu zohrávať veľmi významnú úlohu pri zvyšovaní vzdelanostnej úrovne obyvateľstva. Paragraf, ktorý ustanovuje podmienky vzniku takýchto inštitúcií, však nerobí žiadny rozdiel medzi prípadným špekulatívnym podnikaním alebo v zahraničí uznávanou vysokoprestížnou univerzitou. Ak by niekto z čisto filantropických úmyslov chcel založiť a prevádzkovať na Slovensku pobočku hoci Oxfordskej alebo Harvardskej univerzity, musí na Slovensku požiadať nielen o akreditáciu, ale aj o povolenie ministerstva, a nakoniec o odobrenie formou zákona. Na základe formulácie ustanovení uvedených paragrafov môže vzniknúť celkom absurdná situácia, že sa odmietne žiadosť o zriadenie univerzity, ktorej diplom na základe dvoj- alebo mnohostrannej medzinárodnej zmluvy inak Slovensko uznáva ako rovnocenné.

    Návrh ustanovení § 37 vojde do histórie práva nepochybne ako európska rarita. Z hľadiska legislatívneho na zriadenie neštátnej univerzity je potrebný zákon. Predpokladaná sankcia sa však uplatňuje podľa predkladateľa už po zamietnutí ministerstvom, a to nie hocijaká. Kým Trestný zákon pozná pre prípad únosu alebo obchodovania s deťmi najvyššiu peňažnú pokutu milión korún, v prípade, že sa do dvoch mesiacov po zamietnutí žiadosti alebo nepodania žiadosti od účinnosti tohto zákona nezruší vysoká škola, pobočka zahraničnej univerzity alebo jej podobná vzdelávacia inštitúcia, môže byť pokutovaná desiatimi miliónmi korún. Sankcie v tomto prípade, samozrejme, bude ukladať podľa návrhu ministerstvo školstva, a nie súd.

    Keďže zákon nedefinuje, čo možno pokladať za "jej podobnú inštitúciu", ktorá sa vyskytuje iba v texte § 33a a 37a, je nepochybné, že konečné slovo aj v tejto záležitosti vysloví ministerstvo. To, čo patrí do pôsobnosti Trestného a Občianskeho zákonníka, treba riešiť podľa ustanovení obsiahnutých v týchto kódexoch. Zákon o vysokých školách by však v žiadnom prípade nemal považovať prevádzkovanie akejkoľvek skutočne vzdelávacej inštitúcie za ťažký zločin. Najmä nie v krajine, kde takmer 40 % obyvateľstva má iba základné vzdelanie a podiel vysokoškolsky vzdelaných nedosahuje ani 8 %.

    A na záver celkom absurdná otázka na ilustráciu toho, aké anachronické je zmýšľanie predkladateľa. Dovoľujem sa spýtať, koho bude ministerstvo pokutovať v prípade Open University. Niektoré krajiny totiž otvárajú možnosť univerzitného štúdia cez médiá. Kto bude adresátom tejto pokuty? Univerzita, prevádzkovateľ televízneho vysielania, alebo nebodaj divák - účastník tejto formy, ktorá sa dnes považuje za modernú vzdelávaciu formu?

    Zo zle koncipovaného návrhu zákona sotva možno urobiť pozmeňujúcimi návrhmi dobrý zákon. Je však možné obrúsiť aspoň jeho hrany. Preto pritom, že podporujem návrhy, ktoré predniesli pán poslanec Švec a pán poslanec Harach, dovoľujem si predložiť ďalšie.

    1. Bod 53 - v odseku 1 vynechať slová "alebo jej podobné vzdelávacie ustanovizne" z toho dôvodu, že zákon nedefinuje, čo sú tie jej podobné vzdelávacie ustanovizne.

    2. V odseku 1 doplniť text týmito vetami: "Výnimkou sú tie pobočky zahraničných univerzít, ktoré sú vo svojej krajine akreditované a s ktorými Slovenská republika uzatvorila dvojstrannú zmluvu alebo je zaviazaná záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodných dohovorov." Poznámka číslo 1, ktorá znie takto: "Napríklad Európsky dohovor o akademickom uznávaní univerzitnej kvalifikácie, oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí číslo 609/1992 Zb." V týchto prípadoch postačuje súhlas ministerstva.

    Tretí pozmeňujúci návrh - v odseku 2 na konci vety doplniť slová: "do troch mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto zákona". Vzniká totiž veľký nepomer od účinnosti zákona. Pobočky zahraničných univerzít, fungujúce neštátne univerzity, alebo ako zákon hovorí "alebo jej podobné vzdelávacie ustanovizne" majú 30 dní na spracovanie rozsiahleho materiálu, čo má tvoriť prílohu žiadosti podanej na ministerstvo. Ministerstvo však má celý polrok na posúdenie tejto žiadosti. Preto navrhujem trošku to vyvážiť a dať týmto inštitúciám aspoň tri mesiace na vypracovanie tohto obsiahleho materiálu.

    Štvrtý pozmeňujúci návrh sa týka bodu 57, uvádzajúceho § 37a a 37b, ktoré navrhujem vynechať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Langoš. Po ňom sa pripraví pán poslanec Hanker, pán poslanec Ftáčnik a pán poslanec Paška. Najbližšie, aby ste vedeli, kto vystúpi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.

    Vážená Národná rada, vážení hostia na galérii,

    postoj štátnej moci k vysokým školám je a vždy bol a bude veľmi citlivým ukazovateľom jej chápania a rešpektovania demokracie.

    Pred niekoľkými dňami sa na zasadnutí výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport zúčastnili aj zástupcovia Konferencie rektorov, Rady vysokých škôl a Univerzity Komenského. Na vyslovenie ich názorov na návrh novely zákona o vysokých školách im výbor vyhradil 21 minút a neumožnil im odpovedať na vyjadrenia ministerky školstva. Ospravedlňujem sa zástupcom akademickej obce za seba i za všetkých svojich kolegov, ktorí tento postup výboru považujú za hrubý a nedemokratický.

    Ministerka školstva vyjadrila pochybnosti o tom, či platný zákon o vysokých školách 172/1990 Zb. je národný. Čo však dnes často opakované slovo národný značí vo vzťahu štátu k vysokým školám, akademickej obci a vzdelanosti? Národ potrebuje vzdelaných ľudí, potrebuje, aby takýchto ľudí bolo čo najviac, a potrebuje, aby ich vzdelanie bolo kvalitné. Kvalita vysokého školstva nevyhnutne vyžaduje autonómiu vysokých škôl.

    Pred rokom 1989 vysoké školy neboli autonómne. Dekanov a rektorov určovala strana a stranícke orgány. Ako sa vtedy hovorilo, pripúšťali vysokoškolských učiteľov k habilitačnému konaniu a k procesu vymenovania za profesorov. Na vysokoškolského učiteľa sa kládli jednak odborné a jednak politické nároky. Kvalitu vysokej školy znižovalo to, že požiadavky na pedagogickú a odbornú činnosť učiteľa bolo možné niekde viac a niekde menej nahradiť politickou angažovanosťou učiteľa. Toto nahrádzanie jedných hodnôt hodnotami inými je mimoriadne nebezpečné, znižuje kvalitu škôl. Liekom proti nemu je autonómia vysokých škôl a ich apolitickosť.

    Zákon 172/1990 Zb. poskytol vysokým školám autonómiu a obmedzil možnosti zasahovať politickým stranám do ich práce, vytvoril tým podmienky na rast kvality, a presne preto je zákonom pronárodným. Zásady národnej politiky v oblasti vysokých škôl sú v skutočnosti jednoduché. Po prvé, je to autonómia vysokých škôl a po druhé, financovanie, ktoré umožňuje ich rozvoj. Zo 100 osôb populačného ročníka u nás dnes študuje na vysokej škole 19, zatiaľ čo v rozvinutých demokratických štátoch sa toto číslo pohybuje medzi 30 až 40 a rozpočet vysokých škôl u nás klesol od roku 1992 po rok 1996 o 30 %. Protinárodná politika spočíva v znižovaní autonómie vysokých škôl a v znižovaní ich financovania.

    Politika, ktorú uskutočňuje súčasná koalícia v oblasti vysokých škôl, a návrh novely vysokoškolského zákona sú jednoznačne protinárodné. Zákon 172/1990 Zb. nevznikol za úradníckym stolom, ale v širokej diskusii - iste si mnohí pamätajú - s učiteľmi i študentmi vysokých škôl. Tento zákon vznikol skutočne demokratickou cestou, pri ktorej zároveň rástla právna i politická kultúra všetkých, ktorí sa na diskusiách o ňom zúčastnili. Preto som presvedčený o tom, že zákon o vysokých školách z roku 1990 je cennou súčasťou nášho národného, kultúrneho a politického dedičstva. Rád by som sa poďakoval, ako sa to už viackrát urobilo, študentom za úlohu, ktorú zohrali v revolúcii, a rád by som sa poďakoval, ako sa to robí zriedkavejšie, aj ich učiteľom, ktorí pracovali na tvorbe tohto zákona - zákona, ktorý chce vláda hrubo zmeniť.

    Na pochopenie toho, o čo sa usiluje vládny návrh novely a poslanecký návrh novely, je veľmi užitočné pripomenúť si históriu ich vzniku. Porovnal to už môj predrečník kolega Harach, ale ja poviem stručne o histórii vzniku týchto dvoch noviel.

    Na návrhu novely, svojej novely, začala pracovať Rada vysokých škôl už v roku 1992 a zúčastnili sa na ňom všetky vysoké školy, ktoré vypracovali 180 strán návrhov a pripomienok. Tieto pripomienky zladila Rada vysokých škôl do uceleného návrhu, pričom však zostali nedoriešené niektoré otázky doktorandského štúdia a otázky spolupráce vysokých škôl a Slovenskej akadémie vied pri tomto štúdiu.

    Na konci jari 1995 došlo k dohode medzi Radou vysokých škôl a ministerstvom, hoci otázka spolupráce Slovenskej akadémie vied a vysokých škôl ostala nedoriešená a návrh novely bol predložený do vlády. Tento návrh novely je veľmi blízky tomu, čo máte dnes v rukách ako poslanecký návrh. Vláda návrh novely vrátila ministerstvu školstva na prepracovanie a presne od tohto bodu sa datuje koniec efektívnej spolupráce na príprave novely medzi ministerstvom a Radou vysokých škôl. Do ďalšieho tzv. štvrtého návrhu novely sa takto dostal aj nezmyselný § 34. Rovnako sa do tejto štvrtej verzie návrhu novely dostali aj úpravy § 15, podľa ktorých boli zvýšené právomoci ministerstva a obmedzená autonómia vysokých škôl. Dámy a páni, opakujem, obmedzovanie autonómie vysokých škôl je protinárodné. Toto obmedzenie sa dostalo do štvrtej verzie návrhu novely z iniciatívy vlády Slovenskej republiky. Vláda v tomto konala protinárodne.

    Na stretnutí ministerstva a rektorov 8. mája tohto roku ministerstvo ponúklo vysokým školám výhradné právo na uskutočňovanie doktorandského štúdia za cenu ústupkov v oblasti autonómie a akademických slobôd napriek tomu, že závažné otázky spolupráce medzi Slovenskou akadémiou vied a vysokými školami pri doktorandskom štúdiu neboli doriešené. Tento problém bol však vyriešený na inom fóre. V lete tohto roku pokračovali diskusie medzi Radou vysokých škôl a Slovenskou akadémiou vied a dosiahla sa dohoda, ktorá umožňuje využitie vedeckého potenciálu Slovenskej akadémie vied, vytvorenie spoločných komisií i účasť pracovníkov Slovenskej akadémie vied vo vedeckých radách. Za túto dohodu sa treba poďakovať pracovníkom Slovenskej akadémie vied i vysokých škôl. Táto dohoda, a to, ako bola dosiahnutá, je príkladom demokratického konania a politickej kultúry. Paragrafy novely, v oboch návrhoch vychádzajúce z tejto dohody, sú tým najcennejším, čo obidva návrhy podľa mňa prinášajú.

    Poviem teraz zopár všeobecných poznámok k niektorým miestam návrhu novely. Iste sa budem opakovať, poviem to inými slovami, ale považujem za potrebné to tu povedať.

    V § 15 ods. 1 písm. c) sa hovorí, že "minister rozdeľuje jemu pridelené prostriedky zo štátneho rozpočtu jednotlivým vysokým školám v súlade so štátnou politikou zamestnanosti, štátnou politikou v oblasti rozvoja vysokého školstva, štátnou politikou v oblasti rozvoja vedy a techniky a s prihliadnutím na hodnotenie práce vysokých škôl a fakúlt Akreditačnou komisiou" - citát. Na základe akej štátnej politiky bude ministerstvo školstva rozdeľovať finančné prostriedky? Poznáte, dámy a páni, nejaké dokumenty, ktoré vznikli zo širokej a demokratickej diskusie o štátnej politike v oblasti rozvoja vysokých škôl, o štátnej politike rozvoja vedy a techniky? Takéto dokumenty jednoducho neexistujú. Na základe čoho bude ministerstvo školstva rozhodovať?

    Súčasná vláda sa rada stotožňuje so štátom a rada používa termíny ako "štátny záujem", "štátna politika" a podobne. V praxi to znamená celkom autokratické rozhodovanie vlády a jej predsedu, zakryté pojmami štátneho či národného záujmu. Pokiaľ záväzná štátna politika nie je vypracovaná, podobné termíny v zákone sa dajú zneužiť a budú ľahko zneužité.

    V § 34 vládneho návrhu sa rozširuje uplatňovanie zákona o správnom konaní na habilitačné konanie a na konanie o vymenovaní za profesorov. Toto obmedzenie autonómie vysokých škôl je celkom nenáležité a úplne postačuje možnosť daná inými právnymi normami, aby sa ten, kto sa cíti poškodený, obrátil na súd.

    Podľa § 15 ods. 2 písm. b) vládneho návrhu minister poveruje do vymenovania nového rektora výkonom funkcie rektora najviac na tri mesiace osobu z akademických funkcionárov alebo osobu z profesorov a docentov vysokej školy, na návrh akademického senátu vysokej školy. Podľa § 13 ods. 4 poveruje rektor do zvolenia nového dekana výkonom funkcie dekana osobu na návrh akademického senátu fakulty. Vieme, že na väčšine vysokých škôl a fakúlt budú prebiehať voľby približne do januára budúceho roka - nové voľby. Vieme si predstaviť, kam smeruje tento nástroj vládnej politiky.

    Minister školstva na jeseň roku 1992 odvolal riaditeľov školských správ, hoci zákon ho k tomu oprávňoval len na základe návrhu územných školských rád. Odvolanie a vymenovanie nových riaditeľov však bolo právoplatné a nič sa na tom nezmenilo ani potom, čo generálny prokurátor konštatoval porušenie zákona. Citované miesta vládneho návrhu novely otvárajú priestor presne na reprízu tohto postupu. Proti akémukoľvek obmedzeniu autonómie vysokých škôl sa jednoznačne postavili zástupcovia viac ako 93 % akademickej obce na verejnom zasadaní Rady vysokých škôl a Konferencie rektorov 6. septembra v tomto roku. Ak sa vysoké školy zasadzujú takto jednoznačne za svoju autonómiu, konajú v záujme udržania podmienok na rast kvality vysokých škôl, a preto je žiaduce ich v tomto podporiť.

    Na Slovensku v súčasnosti pôsobia pobočky zahraničných vysokých škôl zo Spojených štátov, Anglicka a Maďarska, ako o tom hovorila moja predrečníčka pani poslankyňa Bauerová. Podľa § 37a odsek 1 návrhu novely zákona musia byť tieto pobočky do 1. decembra zrušené. Ak nebudú zriadené ako neštátne vysoké školy podľa § 33 návrhu novely, budú môcť pokračovať v činnosti ako ustanovizne, ktoré nie sú ani pobočkou zahraničnej univerzity, ani štátnou vysokou školou. Podľa § 37a ods. 2 nesmú mať potom v názve slovo univerzita ani vysoká škola.

    Tieto časti novely neboli konzultované s tými, ktorých sa dotknú, najmä so študentmi, ktorí navštevujú pobočky maďarských vysokých škôl na juhu Slovenska. Nikto sa ich na názor neopýtal. Unáhlené prijatie týchto častí novely neprospeje vzdelávacím možnostiam mládeže v tomto regióne a neprispeje ani k vzájomnému porozumeniu a spolupráci.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    rozhodnite podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Ak rozhodnete v prospech autonómie vysokých škôl, rozhodnete sa pre kvalitu vysokých škôl, rozhodnete sa pre lepšie vzdelanie našich mladých ľudí. To je moje chápanie slov proslovenský a pronárodný. Občania si majú vládnuť sami, nakoľko to je len možné, a vysoké školy majú byť také autonómne, ako to ide.

    Dovolím si navrhnúť jeden pozmeňujúci návrh a súčasne navrhujem, aby sa o ňom hlasovalo pred pozmeňujúcimi návrhmi kolegu Haracha.

    V § 9 ods. 6 navrhujem znenie: "(6) Študenti tvoria v akademickom senáte vysokej školy (fakulty) jednu tretinu členov senátu".

    Navrhujem vypustiť odsek 7 a poznámku pod čiarou k odkazu 5.

    Stručné zdôvodnenie:

    1. Niektoré fakulty by mali ťažkosti s obsadením nadpolovičnej väčšiny senátu profesormi a docentmi.

    2. Senát je na vysokej škole a má byť na vysokej škole podobnou inštitúciou, ako je Národná rada Slovenskej republiky. Do parlamentu môže byť zvolený každý občan. Parlament nie je štruktúrovaný z hľadiska kvalifikácie. Viaceré fakulty a vysoké školy považujú za vhodné, aby ani senát, na rozdiel od vedeckej rady, nebol štruktúrovaný podľa kvalifikácie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. V rozprave vystúpi pán poslanec Hanker.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené poslankyne a poslanci,

    vo svojom príspevku budem veľmi stručný a nebudem sa zaoberať detailnými časťami zákona. Chcem sa vyjadriť k vonkajším podmienkam, za ktorých sa zákon prijíma.

    V masovokomunikačných prostriedkoch sa rozvinula široká debata o pripravovanom zákone a bolo usporiadaných aj niekoľko akcií na pôde vysokých škôl zameraných proti prijatiu tohto zákona, ktorý údajne uberá na akademických slobodách vysokých škôl. Niektorí akademickí funkcionári si pritom neuvedomujú skutočnosť, ktorú nakoniec máme aj zvýraznenú v dlhodobej správe k tomuto zákonu, že vysoké školy plnia dve funkcie. Majú postavenie jednak autonómnej verejnoprávnej korporácie, ako aj postavenie ustanovizne štátnej verejnej správy. Z toho jednoznačne vyplýva určitá obmedzenosť autonómnej funkcie dovnútra, teda do odborných oblastí vzdelávania a bádania, a majú zodpovednosť aj voči štátu ako ustanovizeň, ako verejná štátna správa, pretože ako vyplýva z § 6 návrhu zákona, vysoké školy sú financované zo štátneho rozpočtu a spravujú majetok štátu. Teda zvlášť v tomto období transformačného procesu aj v školstve by mal tento zákon plniť aj funkciu regulačného a kontrolného mechanizmu.

    Akademické slobody, s ktorými sa oháňajú mnohí autori článkov a rečníci z opozície, nikde na svete nie sú absolútne. A aj keď vysoké školy majú v istom stupni určité autonómne postavenie, táto absolútnosť tu nie je.

    Najmä § 15 a § 34 predkladaného návrhu zákona niektorí považujú za rozporné. Pritom sa tu spomínalo zahraničie. Treba povedať, že aj v zahraničí štát uplatňuje voči vysokým školám svoju koordinačnú a kontrolnú funkciu. Spomeniem napríklad Švajčiarsko, kde vláda volí rektora, určuje výšku finančných prostriedkov na jednotlivé vysoké školy. Školstvo, ktoré je hradené zo štátneho rozpočtu, podporuje najmä tie smery štúdia, ktoré potrebuje. Je to s ohľadom na zámery vlády, na trh práce. Nechceme predsa u nás plodiť budúcu nezamestnanosť inteligencie. Ingerencia štátu a vlády do chodu vysokých škôl je teda nevyhnutná. Treba povedať, je u nás všetko v poriadku? Predsa u nás doteraz produktom tzv. svojrázneho výkladu akademických slobôd bola často nevyjasnená koncepcia štúdia a študijných odborov a vcelku nízka úroveň riadiacej práce na školách.

    Žiaľ, myslím si, že návrhy zmien, ktoré sa pripravujú zo strany opozície do tohto zákona, sú skôr motivované politickými a osobnými cieľmi niektorých funkcionárov vysokých škôl a ich aktivity sú súčasťou účelového stupňovitého politického nátlaku časti akademickej a kultúrnej obce na vládu. Ich zásluhou sa práve akademická pôda, ktorá by mala byť apolitická, stáva politickou. Namiesto skvalitňovania pedagogického procesu sa na akademickej pôde, ako som spomínal, usporadúvajú protestné zhromaždenia s častou možnosťou zneužívania študentov na politické ciele. Nakoniec, a o tom sa tu tiež hovorilo, nie je to po prvý raz, nie je to nič nové. Už sa to stalo.

    Na záver treba povedať, že tento zákon, ktorý má viaceré nové pozitívne prvky a rieši praktické otázky doktorandského štúdia, upravuje tituly absolventov a rieši mnohé ďalšie problémy, umožňuje vysokým školám podnikať atď., treba podporiť.

    Osobne pripúšťam, že zákon má aj niektoré problematické časti najmä v súvislosti s realizáciou niektorých paragrafov v praxi. Netreba však z toho robiť nejaký katastrofický scenár a po zohľadnení konkrétnych pripomienok novelu zákona prijať. Myslím si, že tento zákon obstojí aj pred Európou a o tom nám už prišlo niekoľko pozitívnych signálov zo zahraničia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Harach.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Chcel by som sa len kolegu poslanca spýtať, keď hovorí o tom, že namiesto skvalitňovania pedagogického procesu sa deje niečo iné, čo si predstavuje pod skvalitňovaním pedagogického procesu a čo sa v tom nerobí. A prosil by som, keby to adresoval najmä pani ministerke, pretože toto by ju malo bytostne zaujímať. Chcel by som vám, pán kolega, povedať, že ak máte konkrétny záujem o konkrétne výsledky v tomto smere, môžeme vás informovať o tom, aké nové fakulty boli vytvorené, aké nové študijné odbory či študijné zamerania boli otvorené, aké nové disciplíny sa v rámci študijných odborov či študijných zameraní vyučujú, aké interdisciplinárne štúdiá boli otvorené. Ako sa zmenila úroveň výučby alebo ako sa postupne na vysokých školách včlenenie cudzích jazykov dostáva do polohy vyučovania cez odborné predmety atď. Môžeme vám povedať, ako sa zmenila úroveň diplomových prác a vzťah k diplomovým prácam a podobné a podobné veci.

    Medzinárodná spolupráca, pán kolega, viete, aké úspechy dosiahli naše vysoké školy v zavádzaní nových študijných odborov v rámci programu Tempus v spolupráci so zahraničnými univerzitami, akú dobrú odozvu má táto medzinárodná spolupráca v zahraničí i u nás? To tvrdenie, viete, sa mi zdalo veľmi nekorektné voči vysokým školám. Pán kolega, tie len predložili návrhy. Neprišli s tým, ani nechodia s tým, že tieto návrhy musí vláda akceptovať a podobne. Skôr prišli s tým, aby sme hľadali cestu dialógu. Opätovne, kolegyne a kolegovia, otváram pred vami otázku: Nájdime priestor, vytvorme, urobme okrúhly stôl a diskutujme ešte o týchto otvorených problémoch pri okrúhlom stole.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Juraj Švec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vystúpenie kolegu poslanca Hankera ma skutočne prekvapilo. Vidieť, že pán poslanec naozaj nepozná podmienky práce vysokých škôl, nepozná kvalitu našej vysokoškolskej vzdelávacej sústavy a nepozná ani odozvu medzinárodných auditov o kvalite vysokých škôl Slovenskej republiky.

    K otázke zamestnanosti absolventov vysokých škôl - pán kolega, vy možno viete, aká je zamestnanosť, resp. podiel nezamestnanosti absolventov vysokých škôl na celkovej nezamestnanosti populácie Slovenskej republiky. Bol by som veľmi rád, keby ste mi povedali, čo o tom viete, pretože vaše vystúpenie bolo v tomto smere absolútne mimo reality.

  • Ďakujem.

    Priatelia, samozrejme, všetci máte právo na faktickú poznámku, len by som bol nerád - je tu pomerne tvorivá atmosféra -, keby sme sa začali vo forme faktických poznámok nejakým spôsobom vybíjať.

    Nech sa páči, pán poslanec Hanker.

  • Myslím, že nie som na skúške na vysokej škole. Chcel by som povedať, že čo sa týka kvality výchovno-vzdelávacieho procesu, poznám túto časť veľmi dobre, čo sa týka zamestnanosti a plodenia budúcej nezamestnanosti, tiež to poznám, pravdu povediac, nie z aspektu vysokých škôl, ale z aspektu stredných škôl, stredných odborných škôl. A myslím si, že keď môj príspevok bol trošku z iného uhla, ako boli príspevky predtým, neznamená to, že do vysokých škôl vidia len rektori a tí, ktorí sú bezprostredne v tomto procese, ale vidí to celá verejnosť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik.

    Chcem vás, priatelia, upozorniť, že po vystúpení pána poslanca Ftáčnika si urobíme 20-minútovú prestávku. Predsa len si myslím, že aj tá duševná hygiena si zaslúži svoje. Ďakujem vám za pochopenie.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne a kolegovia, vážení hostia,

    na úvod vám chcem sľúbiť, že sa vo svojom vystúpení budem riadiť zásadou, že menej je viac a niektoré časti svojho pripraveného vystúpenia skrátim, pretože už sa k nim vyjadrili vážení kolegovia vo svojich diskusných príspevkoch.

    Dovoľte mi na úvod charakterizovať prerokúvanie zákona o vysokých školách ako diskusiu alebo skôr zápas o rovnováhu medzi akademickými slobodami a autonómiou vysokých škôl a potrebnými zásahmi štátu do fungovania vysokých škôl. Pán poslanec Hanker sa snažil spolitizovať túto tému, ako sa o to pokúsil aj predseda vlády vyjadreniami na adresu niektorých rektorov. Chcem odmietnuť tento prístup a chcem povedať, že je to skutočne otázka pohľadu na rovnováhu medzi týmito nevyhnutnými zložkami fungovania vysokých škôl. Nikto neabsolutizuje a nechce absolutizovať akademické slobody a tak chápeme zákon 172/1990 Zb., ktorý dáva štátnej správe, to znamená ministerstvu školstva, konkrétne legislatívne a ekonomické nástroje na to, aby ovplyvňovala chod vysokých škôl.

    Podľa mňa tento zákon priniesol určitú rovnováhu a práve diskusie o narušení tejto rovnováhy sa tu sumovali a boli prítomné v tom, keď sme si pripomínali osud novely zákona o vysokých školách, aj ja som si tu pripravil krátku históriu, ktorú nebudem čítať, ktorá prebieha vlastne už tri roky. Od roku 1993 sa parlament zaoberá určitými návrhmi, najprv ministra Kučeru, potom ministra Haracha, teraz pani ministerky Slavkovskej, a v každom z týchto návrhov, aj v návrhu ministra Haracha, bola prítomná istá diskusia o tom, ako sa táto rovnováha má usporiadať a či náhodou nedochádza k neprimeranej centralizácii právomocí a podobne.

    Musím povedať, že vystúpenie pani ministerky, ktoré tiež prinieslo určitú historickú retrospektívu, znamenalo pre mňa aj určité čaro alebo kúzlo nechceného. Pani ministerka nám tu otvorene a nahlas povedala, že problémom odmietnutia novely vo vláde Slovenskej republiky bola malá centralizácia právomocí, to znamená malé naklonenie rovnováhy na stranu zásahov štátu. Takto sme to počuli z úst ministerky školstva a toto je hlavný problém novely, že do novely boli implantované a sú v nej obsiahnuté časti, ktoré znamenajú prílišnú centralizáciu, a vyvolali prirodzenú reakciu vysokých škôl a ich predstaviteľov. A myslím si, že je našou úlohou, teda poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí budeme o tomto zákone hlasovať a budeme rozhodovať o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch, aby sme túto rovnováhu vrátili späť a pokúsili sa dať jej taký vyvážený tvar, ktorý bude akceptovateľný pre akademickú obec a bude znamenať aj dostatok právomocí pre ministerstvo ovplyvňovať chod vysokých škôl v tom zmysle, ako som o ňom hovoril.

    Rád by som uviedol v takom všeobecnom konštatovaní, že predložená novela v mnohom nadväzuje na to, čo bolo obsahom aj predchádzajúcich noviel. Myslím si, že sa o tom už hovorilo, ale treba povedať, že sú to nutné a užitočné zásahy do existujúceho zákona o vysokých školách, ktoré odstraňujú jeho slabšie miesta. Na druhej strane som presvedčený, že novela prináša viacero posunov v právomociach vysokých škôl smerom na ministerstvo, ktoré narúšajú doterajšiu rovnováhu medzi zásahmi štátu a autonómiou vysokých škôl. Za poslanecký klub Spoločnej voľby by som chcel povedať, že vidíme päť zásadných problémov, ktoré veľmi stručne zrekapitulujem, pretože tu o nich bola reč, a rozhodli sme sa pri prerokúvaní tohto zákona, že nepodporíme žiadne návrhy, ktoré by zasahovali do autonómie vysokých škôl. Dovoľte teda sumovať tie zásadné výhrady.

    Otázka financovania vysokých škôl. Ako výhradu musím sformulovať, že predložená novela ruší oslobodenie od daní z hospodárskej činnosti - dnes sa to nazýva podnikateľská činnosť -, ktorú priznal vysokým školám zákon z roku 1990. Návrh tu predniesol kolega Harach. Ja takisto prednesiem, resp. odovzdám spravodajcovi konkrétny návrh na doplnenie § 6 o nový odsek 3, ktorý hovorí o oslobodení prostriedkov získaných podnikateľskou činnosťou vysokých škôl, fakúlt a ich pracovísk, ak sa takto získané prostriedky použijú na plnenie úloh vysokých škôl, teda na vzdelávanie.

    Dovoľte mi krátke zdôvodnenie. Už v roku 1993 obsahovala novela takýto návrh na daňové oslobodenie a narazila na odpor ministerstva financií. Argumentovalo tak, že takéto oslobodenie budú žiadať aj iné rezorty, to znamená zdravotníctvo, kultúra, a tým sa naruší rovnováha, resp. rovnosť podnikateľského prostredia.

    Ako argument by som chcel uviesť, že vzdelávanie je jedinečná ľudská činnosť, ktorá sa aj v iných krajinách teší úľavám, zľavám a pomoci štátu v tejto oblasti. Rovnosť podnikateľského prostredia je zabezpečená v tom, že prostriedky získané takouto daňovou úľavou nebude možné použiť na rozvoj podnikania, ale na zabezpečenie pedagogického procesu a vedeckého výskumu, teda úloh, ktoré primárne má plniť vysoká škola podľa zákona z roku 1990. Keby sme sa pýtali, o koľko by prišiel štát na daniach, keby sme túto úpravu prijali, tak podľa výsledkov štátneho záverečného účtu, ktoré prerokoval výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, by štát prišiel najviac, maximálne o sto miliónov korún, ktoré by zostali na školách a neboli by odvedené formou daní do štátneho rozpočtu, pretože toto zhruba predstavuje objem podnikateľskej činnosti, ktorú si vysoké školy zarobili - tých 50 %, ktoré dostávali aj doteraz.

    Myslím si však, že keby sme prijali takúto daňovú úľavu, vytvoril by sa stimul pre vysoké školy ponúknuť konkrétne projekty v praxi a tak čiastočne zlepšiť svoju finančnú situáciu. Nebol daný zo strany ministerstva žiadny dôvod, prečo nemožno pokračovať v takomto daňovom oslobodení. Myslím si, že by sme mali o tomto rozhodnúť.

    Problém číslo dva sa volá právomoci ministerstva školstva, ktoré sa netýkajú len § 15, ale aj niektorých ďalších ustanovení, v ktorých chce ministerstvo schvaľovať napríklad zriadenie fakulty, zasahovať do niektorých personálnych otázok a podobne. Už sa tu hovorilo o písmenách ch) a j) § 15, ktoré predstavujú, podľa mňa, možný zásah do samosprávneho fungovania vysokých škôl. Chcem k tomuto predniesť konkrétne návrhy, pretože nezazneli.

    Navrhujem, aby sme prijali uznesenie, a to nie pred, ale po schválení - ak bude schválený zákon o vysokých školách - v tej podobe, ako znie § 15, aby sme zaviazali vládu Slovenskej republiky, aby nám predložila do konca roku dokumenty, na ktoré sa odvoláva § 15 písmeno c), a to znamená štátnu politiku zamestnanosti, štátnu politiku v oblasti rozvoja vysokého školstva, štátnu politiku v oblasti rozvoja vedy a techniky. Ak sa má čosi konať v súlade s týmito politikami, mali by vysoké školy tieto štátne politiky poznať.

    Navrhujem uznesenie, aby Národná rada požiadala vládu, aby predložila tieto dokumenty do konca roku 1996.

    Navrhujem, aby sme v § 15 písm. e) zmenili slová pred textom "po predchádzajúcom vyjadrení" na "vyjadruje sa k návrhu rektora na zriadenie, zlúčenie, rozdelenie a zrušenie fakulty" a podobne, aby sme upravili aj § 4 odsek 2.

    Ako zdôvodnenie uvádzam, že úpravou navrhovanou v novele sa zriaďovanie fakúlt zo strany ministerstva príliš centralizuje. Vyjadrenie ministerstva považujem za potrebné, nie však jeho súhlas. Potrebné na to, aby fakulta alebo vysoká škola vedela, či jej zámer na zriadenie novej fakulty má podporu ministerstva, či budú na ňu uvoľnené finančné prostriedky. Vysoká škola by však mala mať právo zriadiť si fakultu aj bez súhlasu ministerstva, hoci aj s rizikom, že fakulta nezíska dostatočnú podporu štátu a bude sa musieť uchádzať konkrétnymi výsledkami o podporu verejnosti, resp. ministerských orgánov.

    Ďalšie návrhy už predložili kolegovia, resp. sú obsiahnuté v spoločnej správe, nebudem ich predkladať.

    Výhrada číslo tri - pracovný pomer na čas určitý. V situácii, v akej sa nachádzajú vysoké školy, to znamená reálny odchod strednej generácie za ponukami súkromného sektora a na vysokých školách nám pôsobia profesori a docenti už vo vyššom veku a skromná časť mladšej generácie, myslím si, že tento princíp by mohol priniesť ďalšie preriedenie pedagogického zboru na vysokých školách, čo nepovažujem, že by bolo v záujme ich rozvoja. Navrhované riešenie v spoločnej správe vypustiť § 43a považujem za istý kompromis a budem ho podporovať.

    Otázka číslo štyri - registrovanie štatútov vysokých škol a chýbajúci opravný prostriedok už tiež vyriešil výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a vrátil situáciu tam, kde je vlastne dnes, v dnešnom právnom stave, keď sa vysoká škola alebo fakulta po nezaregistrovaní štatútu ministerstvom môže obrátiť na najvyšší súd. Čiže v bode 1 alebo v pripomienke 1 a v pripomienke 4 sa vlastne len vraciame k zákonu 172. Budem tiež podporovať príslušnú časť spoločnej správy.

    Posledná moja výhrada - pod bodom 5 je použitie zákona o správnom konaní, kde sa rozširuje jeho uplatnenie na ďalšie rozhodnutia vysokej školy, kde sa to podľa môjho názoru nehodí pre povahu veci. Ide o rozšírenie na veci týkajúce sa doktorandského štúdia, habilitačného konania a vymenovania za profesorov. Sú to všetko veci, ktoré, aj keď sa riadia stanovenými kritériami, obsahujú jedinečnosť, ohodnotenie tvorivosti, originality, čo ťažko možno vtesnať pod nejakú nárokovateľnú zložku a bude to pripúšťať subjektívne pohľady pri preskúmavaní, či už ho budú robiť úradníci, alebo ktokoľvek iný na ministerstve. Uplatnenie tohto princípu nie je odôvodnené a myslím si, že je potrebné ponechať doterajšie znenie § 34. Navrhujem, aby sme vypustili bod 54 novely, ale myslím si, že je to návrh, ktorý predložili už iní kolegovia.

    Ešte by som chcel povedať dve poznámky. Jedna sa týka toho, že podľa súčasne platného zákona o vysokých školách sa majú k zásadným otázkam, ako sú napríklad články II až V, teda zmeny názvov vysokých škol, vyjadriť orgány na to príslušné, to znamená Akreditačná komisia. Rád by som bol, keby pani ministerka vysvetlila, prečo sa tak nestalo. Nechcem uprieť právo ani univerzite v Nitre, ani v Žiline, ani inde, aby sa zmenil jej názov, ale aby sa splnili všetky procedúry na to potrebné. Myslím si, že máme právo to požadovať, pretože tieto procedúry stanovuje zákon.

    Rád by som sa ešte vrátil k tomu správnemu konaniu a prosil by som, podobne ako kolega Harach, konkrétne pani ministerku, aby v záverečnom slove uviedla dôvody, teda konkrétne príklady, kedy právomoci ministerstva v tomto boli také, že nemohlo konať, pretože nemohlo postupovať podľa zákona o správnom konaní, teda prípadné porušenia habilitačného či profesorského alebo záverečného konania v postgraduálnom štúdiu. Prečo je potrebné doplniť právomoci, ktoré vyvolali toľko diskusií a ktoré, myslím si, treba zo zákona vypustiť.

    Rád by som navrhol spoločnému spravodajcovi vyňať na osobitné hlasovanie všetky tri body, ktoré navrhol na zamietnutie. Myslím si, že treba o nich rozhodnúť jednotlivo. Takisto by som prosil, keby na samostatné hlasovanie bol vyňatý bod 15, lebo si myslím, že keď už by sa mala prijať nejaká úprava z výborov, mala by to byť úprava obsiahnutá pod bodom 16, ktorú prijal ústavnoprávny výbor a tejto úprave by sme mali dať šancu tým, že rozhodneme o bodoch 15 a 16 samostatne. Takisto bod 26 by mal byť vyňatý na samostatné hlasovanie.

    Vážené kolegyne a kolegovia, tieto pripomienky, ktoré som formuloval ako 1 až 5, tvoria základ na rozhodovanie poslancov poslaneckého klubu Spoločná voľba vo vzťahu k tomuto zákonu. Podporíme, samozrejme, všetky ďalšie návrhy, ktoré predniesli kolegovia poslanci a ktoré zlepšujú znenie tohto zákona.

    Rád by som na záver skončil možno trošku netradične a inšpirovalo ma k tomu vystúpenie predsedu Rady vysokých škol na mimoriadnom zasadnutí Rady vysokých škôl a slovenskej rektorskej konferencie 6. 9.

    Chcel by som k tomu kratučký úvod. Akokoľvek si budete, kolegovia poslanci a poslankyne, nahovárať, že tento zákon je dobrý, že zachováva autonómiu vysokých škôl, že nezasahuje do vysokoškolských slobôd, pravda to nemusí byť. A o tej pravde by som vám chcel čosi povedať a spomenúť príklad, ktorý spomenul na uvedenom zasadnutí pán Oliver Rácz, ktorý je predsedom Rady vysokých škol, a ktorý som zažil aj ja osobne, keď som bol v 9. ročníku základnej školy. Tak ako on i ja sme počítali konkrétny príklad a našli sme riešenie, ktoré celá trieda a najmä učiteľ dôrazne odmietal, pretože ho považoval za nesprávne. O niekoľko dní v jednom i v druhom prípade sa ukázalo, že to riešenie, ktoré presadzoval konkrétny žiak, vtedy Oliver Rácz, resp. moja maličkosť, bolo správne.

    Spoločne s ním by som chcel konštatovať a požičiam si od neho veľmi peknú vetu: "Odvtedy viem, že pravda nezávisí od toho, či to tvrdí väčšina, alebo len jediný človek. Odvtedy viem, že učiteľov si máme vážiť, ale príklady by sme si mali riešiť každý sám." Správny výsledok totiž nezávisí od toho, čo tvrdí pani učiteľka alebo Legislatívna rada vlády, alebo ministerstvo školstva, to už dodávam ja, alebo koaličná väčšina.

    Vážení kolegovia a kolegyne, skúsme sa zamyslieť nad tým, ako by sme pomohli rozhodovaním o konkrétnych pozmeňujúcich návrhoch, aby zákon, ktorý prerokúvame, bol krokom vpred pri rozvoji vysokého školstva na Slovensku.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Dámy a páni, vyhlasujem 20-minútovú prestávku. O 17.45 hodine budeme pokračovať vo svojom rokovaní. Po prestávke v rozprave vystúpi pán poslanec Paška.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v našom rokovaní. V rozprave teraz vystúpi ako prvý pán poslanec Paška a pripraví sa pán poslanec Rea.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, ctení hostia,

    1. júla 1990 nadobudol účinnosť nový zákon o vysokých školách, ktorý umožnil vysokým školám uskutočniť významné transformačné zmeny, ktoré viedli k demokratizácii pomerov aj v akademickom prostredí. Po štyroch rokoch jeho účinnosti sa ukázala potreba doplniť tento rámcový zákon o ustanovenia, ktoré by upravili niektoré dôležité otázky života vysokých škol, ktoré v zákone číslo 172/1990 Zb. neboli upravené, resp. boli upravené nedostatočne. Preto sa Ministerstvo školstva Slovenskej republiky v súlade s názorom akademických senátov vysokých škôl a fakúlt a Rady vysokých škôl rozhodlo, že pripraví novelu spomenutého zákona.

    Predložená novela spresňuje pôsobnosti orgánov akademickej samosprávy a verejnej štátnej správy pri organizovaní činnosti vysokých škôl a presnejšie upravuje aj výchovu nových vedeckých a umeleckých pracovníkov, učiteľov vysokých škol formou doktorandského štúdia.

  • Ruch v sále.

  • Prepáč, Jaro. Priatelia, tichšie, prosím.

  • Milé dámy, vážení páni, tvorba legislatívnych noriem, rovnako ako aj príprava ich novelizácií, je procesom asociovania skúseností nazbieraných pri uplatňovaní podobných zákonných noriem. V tomto procese musí spracovateľ na začiatku definovať zámer, obsah a ciele, ktoré mieni kreovaním nového zákona alebo novelizáciou dosiahnuť. V demokratických spoločenstvách sa obvykle postupne spracúvajú modifikované podoby zákona, pričom sa v diskusiách zbližujú stanoviská tvorcov s názormi oponentov. Ak má však byť približovanie stanovísk produktívne, musí sa zakladať na tom, že oponujúce strany sa navzájom počúvajú, rešpektujú a sledujú spoločný, všeobecne prospešný cieľ. Ich pripomienky musia byť vecné, pragmaticky motivované a nesmú sledovať len záujmy úzkej záujmovej skupiny. Ináč sa dialóg o zákonnej norme zmení na neproduktívnu rozpravu, v ktorej sa diskutujúci navzájom nepočúvajú.

    Na základe toho, čo odznelo pri prerokovaní tejto normy vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a odznieva občas aj v tejto rozprave, sa nazdávam, že sa nám pri prerokovaní vládneho návrhu novely zákona o vysokých školách podarilo uviaznuť práve v takejto nie celkom produktívnej rozprave.

    Novela zákona, ktorá, ako to tu už odznelo, bola akceptovaná Radou vysokých škôl, ako i akademickou obcou, sa po doplnení o niektoré ustanovenia v § 15 a 34 stala zrazu predmetom tvrdých a nekompromisných útokov, v ktorých sú predkladatelia obviňovaní z pokusov o okliešťovanie práv a slobôd akademickej obce. Odvolací mechanizmus tzv. správneho konania, ktorý sa v rozličných podobách objavuje aj na akademickej pôde vo viacerých krajinách Európskej únie (konkrétne tu bolo spomínané Nemecko, Holandsko), sa stal podnetom na rozsiahle ťaženie proti predloženej novele zákona i proti jej predkladateľom, ministerstvu školstva a vláde Slovenskej republiky.

    Milé kolegyne, kolegovia, novela zákona o vysokých školách je koncipovaná na podmienky v demokratickej spoločnosti, spoločnosti, v ktorej sa striedajú vlády podľa vôle občanov, spoločnosti, kde sa najvyšší štátni predstavitelia zodpovedajú parlamentu a občanom svojej krajiny.

    Nazdávam sa, že iba hlboká trauma z obdobia totality spôsobuje, že v nás ešte rezonujú obavy z možnosti zneužitia zákona a niektorí z vás nepočítajú s tým, že aplikácia zákona v skutočne demokratických pomeroch - a také tu iste väčšina z nás chce mať aj v budúcnosti - nepripúšťa také deformácie, ktoré by umožnili jeho zneužívanie tak, ako to bolo zvykom počas nedávnej dlhej vlády jednej strany a ako nám to tu niektorí moji predrečníci opisovali. Preto sa mi kategorické odmietnutie správneho konania javí ako nedostatok našej viery v silu demokracie a jej obranných mechanizmov.

    Možnosť odvolať sa proti výroku vedeckej rady, dekana či rektora predsa nemôžeme považovať a priori za znevažovanie týchto vážených akademických ustanovizní alebo dokonca za likvidáciu autonómie vysokých škôl. Správne konanie môže, a som presvedčený, že vo väčšine prípadov to tak aj bude, potvrdiť správnosť výroku akademickej ustanovizne. Ak sa však preukáže opodstatnenosť odvolania, potom je predsa potrebné obhajovať právo postihnutého jedinca a vytvoriť mechanizmus, ktorý mu umožní jeho právo bezo zvyšku uplatniť. Je len otázkou techniky, ako naplniť toto právo. A je na nás, aby sme spolu našli tú najoptimálnejšiu formu.

    Milé dámy, vážení páni, novela zákona o vysokých školách upravuje tie otázky života vysokých škôl, ktoré sú v zákone číslo 172/1992 Zb. upravené nedostatočne, a preto spôsobovali vysokým školám vážne problémy v ich činnosti. Preto pokladám za dôležité, aby sme zbytočne neodkladali prijatie tohto zákona. Sporné ustanovenia, ktoré sú predmetom dnešnej polemiky, preverí život a iba ten nám ukáže, či sa nám podarilo naplniť dobrý úmysel obsiahnutý v týchto ustanoveniach, alebo nie. Školský rok sa však začína a vy iste všetci chcete, aby v ňom naše vysoké školy mohli využiť pozitívne zmeny, ktoré prináša predložený vládny návrh zákona o vysokých školách. Preto na záver dám ešte jeden pozmeňujúci návrh.

    V § 16a, ako aj v celom zákone požadujem nahradiť názov Rada študentov vysokých škôl názvom Študentská rada vysokých škôl. Na zdôvodnenie tohto návrhu uvádzam, že organizácia s názvom Rada študentov vysokých škôl už existuje. Je zaregistrovaná a vykonáva inú činnosť, ako sa uvádza v predlohe novely zákona. Preto je potrebné v zákone použiť pre orgán zriadený v § 16a iný názov.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán kolega. V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Rea. Pripraví sa pán poslanec Šimko. Prepáčte, s faktickou poznámkou pán profesor Švec.

  • Ďakujem pekne.

    Pán kolega, rád by som vás upozornil, že zákon o správnom konaní je súčasťou legislatívnych noriem prakticky všetkých európskych krajín. A predsa v zákonoch o vysokých školách týchto krajín, ktoré, samozrejme, definujeme ako hlboko demokratické, sú spätné väzby. A práve inauguračné, habilitačné konanie je vyňaté vo všetkých zákonoch spod správneho konania. Myslím si, že aj tieto štáty a ich vlády majú dôvod, prečo to urobili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Rea. Pripraví sa pán poslanec Šimko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, milí hostia,

    dovoľte aj mne pri prerokovaní novelizácie zákona o vysokých školách predniesť niekoľko doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov, ktoré na záver aj krátko odôvodním.

    Vo svojom návrhu budem dopĺňať § 18a o bakalárske, paralelne profesijné jednoodborové štúdium v rámci vnútornej diverzifikácie na existujúcich vysokých školách s orientáciou na potreby rozvoja hospodárskej a racionálnej praxe na vysokoškolskej intelektuálnej úrovni, najmä v oblasti malého a stredného podnikania, najmä v oblasti služieb a rozvoja verejnej správy. Týmto vzniknú malé úpravy v § 19, v § 20, v § 21 a v § 22a.

    Bod 34 návrhu novelizácie zákona - § 18a bude znieť:

    "Druhy vysokoškolského štúdia sú:

    (1) Bakalárske štúdium, ktoré sa uskutočňuje v dvoch formách:

    a) bakalárske štúdium, ktoré je obsahovo ucelená časť vysokoškolského štúdia, trvá najmenej 3 roky. Po skončení bakalárskeho štúdia možno pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu podľa odseku 2, ktoré trvá najmenej 1 rok,

    b) bakalárske štúdium, ktoré je po obsahovej stránke ukončeným vysokoškolským štúdiom, trvá najmenej 4 roky a jeho súčasťou môže byť súvislá prax.

    (2) Magisterské štúdium a inžinierske štúdium, ktoré trvajú najmenej 4 roky, a doktorandské štúdium v lekárskych odboroch a veterinárnych odboroch štúdia, ktoré trvá 6 rokov.

    (3) Doktorandské štúdium, ktoré je formou vedeckej výchovy alebo umeleckej výchovy, v dennej forme trvá 3 roky a v externej forme 5 rokov."

    Bod 35 návrhu zákona - § 19 vysokoškolské štúdium sa ukončuje podľa jednotlivých druhov takto:

    "a) bakalárske štúdium podľa § 18a ods. 1 písm. a) vykonaním bakalárskej štátnej skúšky; súčasťou štátnej skúšky je obhajoba záverečnej práce, ak tak určí štatút fakulty alebo štatút vysokej školy, ktorá sa nečlení na fakulty,

    b) bakalárske štúdium podľa § 18a ods. 1 písm. b) vykonaním štátnej skúšky; súčasťou štátnej skúšky je obhajoba záverečnej práce, ak tak určí štatút fakulty alebo štatút vysokej školy, ktorá sa nečlení na fakulty,

    c) magisterské štúdium... atď. - zostáva pôvodné,

    d) doktorandské štúdium... atď. s tým, že sa tam vložili tieto nové písmená.

    "Bakalárskou štátnou skúškou a obhajobou záverečnej práce, štátnou skúškou a obhajobou diplomovej práce má študent preukázať spôsobilosť tvorivo pracovať v odbore, v ktorom študoval.

    Dizertačnou skúškou a obhajobou dizertačnej práce má doktorand preukázať schopnosť samostatne vedecky pracovať alebo schopnosť vytvoriť vrcholné technické dielo alebo umelecké dielo, alebo predviesť vrcholný umelecký výkon."

    Bod 36 návrhu zákona sa dotýka § 20 a § 21, ktoré znejú:

    "§ 20 Študent prestáva byť študentom vysokej školy skončením vysokoškolského štúdia (§ 19 ods. 1 písm. a), b), c), vylúčením zo štúdia pre neprospech, vylúčením zo štúdia na základe právoplatne uloženého disciplinárneho opatrenia alebo zanechaním štúdia. V prípade, ak študent neskončí štúdium v termíne určenom študijným programom, prestáva byť študentom vysokej školy koncom školského roka, v ktorom mal vysokoškolské štúdium ukončiť."

    "§ 21 Vysoké školy priznávajú absolventom vysokoškolského štúdia podľa § 18a písm. a), b) a c) tituly, akademické tituly, ktoré sa uvádzajú v skratke pred menom

    a) v bakalárskom štúdiu podľa § 18a ods. 1 písm. a) titul bakalár, v skratke Bc.,

    b) v bakalárskom štúdiu podľa § 18 ods. 1 písm. b) akademický titul bakalár profesie, v skratke Bcp."

    V ďalšom tento paragraf zostáva v pôvodnom znení s tým, že bude pokračovať písmenom c) a ostatné písmená sa prečíslujú.

    Bod 37, ktorý sa týka § 22a ods. 1, bude znieť:

    "§ 22a Uchádzača o doktorandské štúdium možno prijať na toto štúdium, ak má skončené vysokoškolské štúdium podľa § 19 ods. 1 písm. c). Prijatý uchádzač sa stáva dňom zápisu doktorandom."

    Ďalšie znenie tohto paragrafu ostáva nezmenené.

    Krátke odôvodnenie, ak dovolíte. Koncepcia vlády Slovenskej republiky v oblasti vysokoškolského vzdelávania je ďalšie skvalitňovanie súčasne tradičného, dobrého a svetom uznávaného slovenského vysokoškolského vzdelávania. Krytie potrieb hospodársko-sociálnej praxe pri zvyšujúcej sa intelektualizácii práce treba zabezpečiť vnútornou diverzifikáciou, bakalárskym štúdiom na jestvujúcich univerzitách a najmä na univerzitách regionálnych. Touto koncepciou sa zabezpečí kvalitatívny rozvoj, výberová kvalita pre výskum a vývoj, ale aj kvalitatívny rozvoj na rast odbornosti, na zrýchlenie a uplatnenie najnovších aplikácií priamo v prevádzkach (intelektualizácia všetkých prác).

    Vo svete poznáme dva druhy bakalárskeho vzdelávania. Je to vedecké bakalárske vzdelávanie (generálny bakalariát na pokračovanie v univerzitných špecializovaných a doktorandských štúdiách) a profesijné bakalárske vzdelávanie (odborný bakalariát ako ukončené vysokoškolské štúdium na výkon povolaní s požiadavkou na vysoký stupeň intelektualizácie výkonov s vyučovaním vedeckých aplikácií v praxi).

    Prednosti štúdia bakalár profesie, ktorý tu navrhujem doplniť v rámci bakalárskeho vzdelávania, posilní vnútornú diverzifikáciu vysokoškolských štúdií na jestvujúcich univerzitách pre priame potreby praxe, najmä na rozvoj regionálnych výrob a služieb, prevažne vo výrobných a nevýrobných odvetviach, ako sú malé a stredné podnikanie. Naplní kompatibilitu v súlade s odporúčaniami krajín OECD, Európskej únie, obsiahnuté v Bielej knihe a UNESCO, rozvoj vzdelanostných úrovní pre potreby intelektuálnych výkonov v spoločenskej a výrobnej práci, znamená urýchlenie hospodárskosociálneho rozvoja regiónov.

  • Ruch v sále.

  • Bakalárske vzdelávanie je obsahovo a štrukturálne kompatibilné so štátmi Európskej únie a ostatného sveta a zohráva významnú úlohu aj pri zvyšovaní počtu vysokoškolsky vzdelaných ľudí v našej republike. Zo súčasných 17 % chceme zvýšiť percento ľudí, ktorí sa vzdelávajú vysokoškolsky, na 25 až 30 %. Uvádzam, že špička v Japonsku je až 50 % vysokoškolsky vzdelávaných ľudí.

    Toto vzdelávanie je lacnejšie - vyššie výkony a počty študentov na učiteľa, dochádzka študentov do školy, pretože školy sú v regiónoch, tým sa nenarúša vplyv rodiny, ďalej na výchovu, mravnosť a etiku, zachováva duchovné skúsenosti výrobných a nevýrobných organizácií z domova a ostatného sveta. Takéto štúdium, ktoré som navrhol doplniť do zákona, je takmer vo všetkých štátoch Európy, vari okrem Albánska a okrem Malty.

    Toľko v krátkosti. Ďakujem za pozornosť a návrh písomne odovzdám spoločnému spravodajcovi.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Harach.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Ja som tiež zatlieskal kolegovi Reovi za tento návrh. Pani ministerka, dávam vám do pozornosti tento návrh, a zároveň kolegu Reu by som sa spýtal, prečo ste toto nepovedali vtedy, keď ministerstvo školstva rušilo fakulty odborných štúdií, keď vlastne podpora experimentujúcich stredných škôl, ktoré zavádzajú vyššie odborné vzdelávanie, - a bolo potrebné, aby sa ich napríklad takýto návrh dotýkal, je vlastne v utlmenom štádiu.

    Pani ministerka, toto je vlastne priama výzva na to, aby ste povedali, či vôbec budete súhlasiť s týmto návrhom, ktorý považujem za veľmi rozumný. A to je návrh, ktorý mal byť následný, mal diverzifikovať vzdelávanie ako také na vysokých školách, nielen vzdelávanie vlastne akoby na bakalárskej úrovni.

    Je to skôr otázka pre predkladateľa, ale myslím si, že aj vy, pani ministerka, si budete musieť túto otázku položiť. Podľa návrhu pána poslanca Reu tento absolvent, i absolvent, ktorá má titul Bcp., to znamená bakalár akoby profesionálne vzdelaný, nemá právo ísť na doktorandské štúdium. Moja otázka je, aká je predstava, ak by absolvent tohto štúdia chcel mať riadne inžinierske štúdium, to znamená, či bude musieť študovať tak ako bakalár, alebo je tam nejaká predstava, že by mohol študovať ešte ináč. Ale v každom prípade je tento návrh zaujímavý a je veľká škoda, že experiment fakúlt odborných štúdií, čo možno ani nie je celkom šťastný názov, ale myšlienka dizerzifikácie vysokoškolského vzdelávania prostredníctvom budovania vysokých odborných škôl ako jedinečného modelu pre regionálne univerzity v podmienkach Slovenska, bola odsunutá spôsobom, akým odsunutá bola. Vy ste o tom hovorili aj vo svojom úvodnom slove.

    Ďakujem pekne.

  • Pred faktickou poznámkou má právo vystúpiť člen vlády. Pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    ministerstvo školstva nerušilo fakulty odborných štúdií, vážený pán poslanec. Rušili ich akademické senáty, tie akademické senáty, ktoré ich pred tromi rokmi zriadili, po troch rokoch prišli na to, že sú neefektívne, a zrušili ich. Tie akademické senáty, za ktoré tu vy sústavne bojujete, že majú mať veľké kompetencie a právomoci. V ich právomoci bolo zrušiť fakulty odborného štúdia. Uznali za vhodné tieto fakulty zrušiť a ja (hovorím teraz svoj názor) s týmto plne súhlasím.

  • Podobne ako pani ministerka som vlastne chcel povedať to isté, ale na doplnenie len poviem, že dávam do pozornosti pánu poslancovi Harachovi, že v Prešove napríklad nebola zrušená fakulta odborných štúdií, a naopak, senát Technickej univerzity ju pretransformoval na fakultu výrobných technológií. Čiže ani to neplatí, čo ste povedali, pán poslanec, že všetky boli zrušené.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Šimko a pripraví sa pán poslanec Baránik. Potom pán poslanec Fico a pani poslankyňa Kolláriková.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dámy a páni,

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách, v skutočnosti nie je kompromisom, za aký sa dakedy vydáva. Veľmi často sa totiž hovorí, že tu bolo množstvo rokovaní medzi rozličnými orgánmi a predstaviteľmi akademickej obce na Slovensku a predstaviteľmi súčasnej administratívy. Hovorí sa to preto, aby sa pred občanmi predstieralo, že návrh, o ktorom rokujeme, je akousi výslednicou týchto stretnutí, akýmsi spoločným dielom, v ktorom každý čosi pridal a v čomsi ustúpil. Treba však jasne povedať, že takto to nie je.

    Vládny návrh je vyjadrením stretu dvoch životných filozofií. Tá jedna je filozofiou koncentrácie moci v spoločnosti. Jej sústreďovanie v rukách vlády, utváranie najrôznejších kanálov, pák a mechanizmov, ako prenikať čo najviac do spoločenských vzťahov. Je to filozofia vychádzajúca z nedôvery v schopnosti a tvorivú silu človeka ako osobnosti, ktorá je schopná o svojom živote rozhodovať najlepšie sama. Takéto paternalistické životné krédo je dnes charakteristické skoro pre každý krok súčasnej vlády.

    Tou druhou filozofiou je dôvera v človeka. Je tisíc príležitostí v jeho živote, ktoré dokáže rozhodnúť a vybudovať oveľa lepšie, než keď to dostane zvrchu ako hotové. Pravda, na to potrebuje priestor, politické a ekonomické podmienky. Potrebuje sa oslobodiť z reťazí, ktoré sa mu na jeho ruky a nohy, ale hlavne na jeho ducha, usiluje ukladať paternalistický vládca. Ustanoviť takéto podmienky na rozvoj vysokého školstva bolo po páde totalitného režimu nesmierne dôležité.

    Zákon číslo 172/1990 Zb. bol míľnikom pri nastoľovaní takého usporiadania spoločnosti, ktoré vychádza z filozofie slobody a dôvery v človeka. I tak sa utvorili nezávislé akademické štruktúry, zásadne potrebné pri výchove mladej generácie k nezávislosti v myslení a k nezávislosti v konaní.

    Vládny návrh novely vysokoškolského zákona je súčasťou oveľa mohutnejšieho prúdu usilujúceho sa obnoviť paternalisticky organizovanú spoločnosť. Obmedziť právomoci akademických orgánov, možnosť ministerstva zasahovať do ich rozhodnutí, logika argumentov, že kto platí, má právo, to všetko je iba znak návratu starej filozofie života. Však kto uvažuje iba trochu samostatne, tak vie, že nie ministerstvo či štát platí, veď ony svoje peniaze nemajú, platia občania. Všetko sú to ich dane a ministerstvo je iba správcom týchto peňazí. Dobrým, ak rešpektuje predovšetkým vôľu tých, o koho ide. Zlým, ak mu majú slúžiť na upevnenie jeho moci.

    Za necelé dva roky pôsobenia súčasnej administratívy sa kontúry jej totalizačného programu sústreďovania moci v rukách vlády stávajú stále jasnejšie. Schválili ste asi 20 zákonov, ktorými koncentrujete moc v rukách vlády či vládnej koalície v parlamente, zúžili ste priestor pre akékoľvek nevládne štruktúry a stále zmenšujete sféru vlastného rozhodovania občanov. A viete, čo je na tomto všetkom najzaujímavejšie? Za všetko ste hlasovali takmer bez výnimky všetci. To svedčí o neslobode vášho rozhodovania. Veď nie je možné, aby ste na všetko mali úplne rovnaký názor. To by ste neboli ľudia z mäsa a kostí obdarení duchom a všetkým tým, čo človeka robí veľkým, ale akousi hlasovacou prevodovou pákou programovateľnou z ústredia. Vaše hlasovanie je najlepšou vizitkou toho, ako má vyzerať organizovanie slovenskej spoločnosti vo vašej réžii. Tak ako sa v ústredí bude pískať, tak by ste chceli, aby sa v našej krajine tancovalo. Toto je v skutočnosti váš program.

    A toto je i posolstvo navrhovaného zákona. Nie je kompromisom, je prienikom do akademických slobôd, ktoré ak sú, tak sú úplne. Tak ako nemožno urobiť kompromis s tým, či žena je, alebo je nie tehotná, tak nemožno ani slobodu mať iba sčasti.

    Vládny návrh novely vysokoškolského zákona je krok zlým smerom. Je krokom k paternalistickej spoločnosti, takej, aká v minulosti uvrhla našich ľudí do najrozličnejších závislostí biedy a korumpujúceho prístupu k životu. Je napríklad krokom k bludu, ktorým sa hlása taký nezmysel, akým je sebavedomé presvedčenie dakoho v centre, že vie alebo môže vedieť, akých vysokoškolsky vzdelaných odborníkov budeme potrebovať o 30 rokov. Boli takí, čo sa tak tvárili i pred 30 rokmi, a skutočnosť je najlepším dôkazom nezmyselnosti takýchto ilúzií.

    Naši ľudia dnes potrebujú iný zákon o vysokých školách. Taký, ktorý naopak, rozšíri nezávislosť univerzít nielen od administratívy štátu, ale taký, čo dá školám väčšiu hospodársku nezávislosť. A to, čo by ľudí na Slovensku potešilo asi najviac, je, aby na skutočne nezávislých a kvalitných vysokých školách mohol študovať každý človek, ktorý na to má dostatočné intelektuálne a vôľové schopnosti, aby sa deti dostali na školu vždy, keď na to majú. Dnes to tak, žiaľ, ešte nie je a po prijatí tohto zákona to bude ešte horšie.

    Klub poslancov KDH tento vládny návrh novely zákona o vysokých školách nepodporí. Sme však vždy pripravení poskytnúť naše vedomosti i podporu všade tam, kde to bude na prospech ľudí, ich slobody a nezávislosti.

    Ďakujem pekne.

  • V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Baránik. Pripraví sa pán poslanec Fico.

  • Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k novele zákona o vysokých školách.

    Treba úprimne povedať, že zmeny, ktoré nastali po roku 1989, vniesli skutočne nový duch a novú atmosféru do vysokých škôl. Ako pedagóg viem veľmi dobre porovnať, aká bola situácia na vysokých školách predtým, potom, a aká je teraz. Najbadateľnejším rozdielom je to, že dochádza nová kvalita mládeže na vysoké školy. Treba úprimne povedať, že to nie je ani výsledok zákona, ale je to výsledok ovzdušia, ktoré v našej spoločnosti nastalo a, samozrejme, mechanizmu, ktorý riadi vysoké školy. Samozrejme, na základe nového zákona, ktorý zohral, treba úprimne povedať, skutočne pozitívnu úlohu.

    Ale hneď v roku 1990, ako ten zákon vstúpil do platnosti, sa ukázalo, že bol prijatý veľmi rýchlo, že bol šitý horúcou ihlou, že má celý rad nedostatkov a že bude žiadať spresnenie a jeho novelizáciu. Viete veľmi dobre, že už v roku 1991 boli pokusy, aby sa vydal nový kompletný zákon o vysokých školách. Žiaľ, dodnes sa to nestalo.

    Toto, čo máme pred sebou, je pokus o novelu vysokoškolského zákona z roku 1990. Ja túto novelu na rozdiel od mnohých predrečníkov vítam, pretože znamená ďalší posun v demokratizácii nášho vysokého školstva. Nepoznám v ňom ani jedno ustanovenie, ktoré by obmedzovalo akademické slobody, ani jedno ustanovenie, ktoré by obmedzovalo autonómnosť vysokých škôl. Zvlášť vítam niektoré paragrafy.

    Je vám všeobecne známe, že vo svete neexistuje prípad, že by vysoké školy mali dostatok finančných zdrojov. Všetky vysoké školy sa vo svete boria s problémami, ako získať prostriedky na financovanie štúdia. A sú rôzne zdroje. U nás je dosiaľ prakticky 95 % všetkých zdrojov zo štátneho rozpočtu.

    Preto vítam, že novela zákona o vysokých školách v § 1 ods. 4 umožňuje, aby vysoké školy vykonávali podnikateľskú činnosť. Umožní to vysokým školám získať zdroje na úhradu výdavkov a prostriedky na zvýšenie úrovne odmeňovania. Treba úprimne povedať, že zazneli hlasy o tom, že to nestačí a tento paragraf treba doplniť paragrafom o úľave daní z príjmu. Úprava takéhoto znenia do tohto zákona nepatrí, a preto tu správne chýba. Musí byť realizovaná v pripravovanom zákone o dani z príjmov právnických a fyzických osôb alebo v zákone o štátnom rozpočte. Tam je to aj čiastočne upravené a spresnené, pretože vysoké školy by mali vo väčšom rozsahu vykonávať podnikateľské aktivity, ale v súlade so svojím základným zameraním. Napríklad Ekonomická univerzita by mohla mať podnikateľské aktivity v oblasti daňového poradenstva, poradenstva o podnikaní a v celom rade iných odborov, ale špeciálne v oblasti, ktorá súvisí s vysokoškolským vzdelaním, ktoré sa na Ekonomickej univerzite realizuje. Tým by si mohla každá škola vytvoriť zdroje nato, aby mala vhodnejšiu ekonomickú situáciu v úrovni odmeňovania, ale aj financovania niektorých činností.

    Výsledky dosahované v tejto oblasti by mohli byť jedným z kritérií hodnotenia úspešnosti tých učiteľov, ktorí sa do týchto aktivít zapoja. Myslím si, že tam by sa dal nájsť vynikajúci mechanizmus, ako skutočne rozlíšiť talentovaných učiteľov od menej talentovaných, a takisto zapojiť do tejto činnosti aj študentov a umožniť im, aby získavali skúsenosti pre svoje budúce povolanie.

    Ďalej vítam ustanovenie v § 4 ods. 2, aby o zriadení fakúlt, ktoré navrhuje senát a rektor vysokej školy, v konečnom štádiu rozhodlo ministerstvo školstva. Prihováram sa za to preto, že ministerstvo školstva lepšie pozná situáciu na pracovnom trhu, ako ho poznajú jednotlivé vysoké školy. Preto je potrebné, aby štátny orgán mal právo do toho prehovoriť. To nie je obmedzovanie ani autonómnosti vysokej školy, ani akademických slobôd. Ale ten, kto financuje podľa vlastných zdrojov, musí mať právo rozhodnúť o tom, či zriadiť ďalšiu inštitúciu, alebo nie. Okrem toho zriaďovanie nových fakúlt musí byť presne v súlade so situáciou na trhu práce a s budúcim vývojom situácie na trhu práce.

    Poznatky na takéto rozhodnutie by mala pripravovať špecializovaná inštitúcia. My, žiaľ, zatiaľ takéto inštitúcie nemáme a inštitúcia, ktorá u nás v minulosti pôsobila v tejto oblasti, sa ukázala ako taká, ktorá má veľký podiel na tom, že dnes máme takú situáciu vo vysokom školstve, akú máme, pretože stále pracovníci tejto inštitúcie tvrdili (a tým by som chcel odpovedať aj pani kolegyni Bauerovej), že máme nízky podiel absolventov vysokých škôl v našej populácii, čo je dôsledok práve tejto inštitúcie, ktorá predpisovala, že len 17 % populácie môže študovať na vysokých školách. A podľa toho sa aj školská politika na vysokých školách v minulom období riadila. Takže vítam ustanovenie § 4 ods. 2.

    Ďalej sa prihováram, aby bola skladba senátu na vysokých školách ustanovená presne v zákone. Vážené dámy a páni, mám bohaté skúsenosti z pedagogickej práce. Senáty sú prejavom demokratizácie, ale súčasne zohrávajú v niektorých prípadoch, kde je polovica senátu študentov, negatívnu úlohu. Celý rad opatrení, ktoré senáty prijímajú, nie je v súlade s požiadavkami napríklad vedeckých rád vysokých škôl a podobne, ani so záujmom vysokej školy. Tých prípadov by som mohol uviesť celý rad, kde by som vyargumentoval, že je to pravda. Preto sa domnievam, že znenie paragrafu, že podiel študentov môže byť od štvrtiny po jednu tretinu, je správny.

    Ľutujem, že v zákone nie je zmienka o vedeckovýskumnej činnosti. Domnievam sa, keďže vo svete vysoké školy sú základným centrom vedeckého a technického poznania a množstva invencií, že by bolo účelné, aby náš vysokoškolský zákon urobil tiež zmienku aspoň o tom, že povinnosťou vysokých škôl je vykonávať vedecko-technický výskum a nejakým spôsobom ho upraviť. Momentálne nemám konkrétny návrh na riešenie tohto problému, ale domnievam sa, že v tomto zákone by tento problém mal byť aspoň v náznakoch riešený.

    Ďalej vítam ustanovenie zákona o doktorandskom štúdiu, pretože skutočne doterajšie riešenie doktorandského štúdia bolo také, že viedlo v podstate k zániku doktorandského štúdia. Aj keď o doktorandské štúdium je pomerne veľký záujem, hlavne na niektorých odboroch vysokých škôl, vzhľadom na sociálnu situáciu doktorandov bol problém neriešiteľný, preto množstvo doktorandov opúšťa vysoké školy práve preto, že sú sociálne veľmi slabo zabezpečení. Táto novela zákona umožňuje, aby aj doktorandi boli, aj keď nie bohvieako, ale predsa len primeranejšie odmeňovaní a honorovaní formou štipendia, než to bolo dosiaľ.

    Chcel by som povedať ešte niekoľko slov k tomu, čo hovoril pán kolega Harach, keď sa prihováral, že by senáty, ak sa uvoľní z nejakých dôvodov miesto rektora alebo dekana, mali vyberať z akademických funkcionárov napríklad z prorektorov a z prodekanov. V novele zákona je uvedené, že z akademických funkcionárov alebo profesorov a docentov. Čiže pod akademickými funkcionármi na úrovni vysokej školy rozumiem aj prorektorov a na úrovni fakulty prodekanov. Takže jeho požiadavka v tomto zákone je splnená.

    Vážené dámy a páni, najviac výhrad je voči § 15 a 34. Domnievam sa a na základe vlastných skúseností to môžem potvrdiť, že takéto ustanovenia sú potrebné. Našli sme na toto trošku presnejšiu legislatívnu úpravu a pán docent Cuper to prednesie. Uvediem konkrétny príklad.

    Som členom vedeckej rady. V roku 1992 táto vedecká rada, ktorej som členom, a bol som aj členom vedeckej rady vysokej školy, odmietla troch habilitantov na profesorov. Nie preto, že by nespĺňali podmienky, spĺňali všetky podmienky podľa platných právnych predpisov a podľa noriem, ktoré boli platné pre vysokú školu, ale z recesie proste niektorí členovia vedeckej rady hlasovali proti. Ani v odvolacom konaní sa im to nepodarilo.

    Čiže domnievam sa, že na vysokých školách nie je všetko v poriadku tak, ako tu niektorí predrečníci prednášali. Aj tam je množstvo takých, proste existujú nejaké skupinky, ktoré môžu zohrať v niektorých prípadoch negatívnu úlohu.

    V tomto prípade občan má mať právo odvolať sa. Vysoká škola, vedecká rada, ani senát nie sú inštitúcie, proti rozhodnutiu ktorých by nemalo byť odvolanie. Preto sa domnievam, že musí to byť a v správnom konaní je to spôsob, že ten, kto sa cíti byť postihnutý, môže sa odvolať. Aj študent, ak cíti, že mu bolo na skúške ukrivdené, má právo sa odvolať a vedúci katedry mu vždy vyjde v ústrety alebo mu vyjde v ústrety dekan. Aj v tomto prípade, ak sa ktokoľvek uchádza, že chce byť docentom alebo profesorom, ak sa cíti, že sa mu v habilitačnom konaní ukrivdilo, domnievam sa, že by mal mať právo v správnom konaní podať odvolanie, aby jeho prípad bol prešetrený a vrátený na nové prerokovanie. Nevidím v tom nijaké obmedzovanie akademických slobôd vysokých škôl.

    Vážené dámy a páni, domnievam sa, že tento zákon je dobrý, a preto vás prosím, aby ste ho podporili.

    Ďakujem za porozumenie.

  • Ďakujem. Skôr ako dám slovo pánu poslancovi Harachovi, chcem povedať, že som urobil chybu, nevšimol som si, že po vystúpení pána poslanca Šimka pán kolega Prokeš mal faktickú poznámku.

    Pýtam sa, pán poslanec Prokeš, či chcete vystúpiť.

  • Prosím, zapnite mikrofón pánu poslancovi Prokešovi.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcel som len poďakovať pánu poslancovi Šimkovi za to, že teraz už rozumiem, prečo sú poslanci KDH takí jednotní nielen v hlasovaní, ale že sa tak na seba podobajú.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Harach, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Kolegyne a kolegovia, predsa len by som chcel vyjadriť ešte názor na to, čo odznelo vo vystúpení pána profesora Baránika, kolegu poslanca Baránika.

    Vysoké školy môžu robiť podnikateľskú činnosť. Mali by im alebo mohli by im byť odpustené dane, alebo nejakým spôsobom by tento problém mal byť riešený. Pán kolega, iste sa pamätáte, že sme tento problém otvorili, aj keď sa schvaľoval zákon o rozpočte. Vtedy sa povedalo alebo vtedy bolo odôvodnenie, že to nemôže byť v zákone o rozpočte. Teraz hovoríte, že by to mali riešiť daňové zákony. Toto nie je až taká neprimeraná nepriama novelizácia daňových zákonov. A vzhľadom na objem prostriedku, ktorý sa produkuje, ešte raz zdôrazňujem, to nie je také siahnutie do štátnej kasy.

    Pán kolega, myslím si, že vaša úvaha o tom, prečo by malo ministerstvo definitívne rozhodovať o zriadení fakúlt, je, prepáčte, ale absolútne bokom. Tvrdíte, že ministerstvo školstva lepšie pozná situáciu na pracovnom trhu ako vysoké školy? No prepáčte, prosím vás, to ste fakt o tom presvedčený, že to ministerstvo školstva pozná? Vy si myslíte, že vysoké školy by nemali byť dokonca zákonom nútené, aby poznali situáciu na pracovnom trhu? To je úplne pomýlená filozofia, ak budeme predpokladať, že ministerstvo bude mať dokonca inštitúciu, ktorá toto bude robiť. Ak takáto inštitúcia bude, pán kolega, nech dá svoje podklady priamo vysokým školám, aby tie korigovali operatívne a priamo trebárs svoje učebné plány. Načo sa to má robiť cez ministerstvo? To sa nedá pochopiť.

    V zákone je zmienka o vedeckovýskumnej činnosti, musím sa teda trošku zastať tejto predkladanej novely a obidvoch tých foriem. Pán kolega, ale iste viete, že vysoké školy robia predovšetkým základný výskum a v rámci podnikateľskej činnosti robia transfer technológie a aplikácie. Tá zmienka tam je.

  • Čo sa týka vášho vystúpenia alebo vášho odôvodnenia, prečo by správne konanie malo byť zahrnuté v zákone, prosím vás, ak je problém, ak niekto pociťuje krivdu z rozhodnutia vedeckých rád, akademických senátov a podobne, má právo obrátiť sa na súd. O tom nikto nepochybuje. To je jeho základné právo. Ale ako ma presvedčíte, že štátny úradník - pani ministerka sa to pokúšala vysvetliť aj na stretnutí výboru, že si zavolá Akreditačnú komisiu a podobne - to bude nová ad hoc vytvorená vedecká rada, ktorá bude posudzovať pôvodné rozhodnutie? To je nezmysel.

  • Ďakujem, pán kolega, prosím, skončte. Priatelia, vy ma neupozorňujte, keď rozprávate vy, ja vás tiež neupozorňujem, mám tu stopky. Pán kolega rozprával 3 minúty a 3 sekundy. Nie je to také hrozné prekročenie časového limitu.

    Pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci,

    nepovedal som, že by ministerstvo malo rozhodovať, pardon, presne posudzovať, aká je situácia na trhu práce, ale mala by existovať špecializovaná inštitúcia.

    Vážený pán docent, mňa ešte v roku 1954 vedenie Vysokej školy ekonomickej poverilo, aby som sa zapodieval potrebou absolventov jednotlivých vysokých škôl. Poznám tento problém 42 rokov, a aj keď som pracoval vo výskume, týmito otázkami som sa pomerne podrobne zapodieval, takže tento problém skutočne dokonale poznám. Ale nedomnievam sa - pozrite sa, máme teraz skúsenosti -, že niektoré odbory, odvetvia nám úplne zanikajú, ale vysoké školy na to absolútne nereagujú.

    Posledné údaje: počet nezamestnaných absolventov škôl stúpol v I. polroku tohto roku na 44 000. V dôsledku čoho to je? V dôsledku toho, že školy bez ohľadu na potreby trhu práce produkujú absolventov, či sú potrební v praxi alebo nie. Za posledných 5 rokov neexistuje ani jeden absolvent Ekonomickej univerzity, ktorý by nenašiel uplatnenie. Ale koľko máte technikov, ktorí nemôžu nájsť uplatnenie? Poznám to tiež veľmi dobre a viem, aká je situácia na trhu. Okrem toho ministerstvo musí zvažovať aj zdroje štátneho rozpočtu, a preto musí mať ingerenciu v tom, či môže vzniknúť fakulta alebo nie. O tom nemôžu rozhodovať senáty v žiadnom prípade.

  • Milé kolegyne, kolegovia,

    keďže je ešte 8 prihlásených, na stole mám takmer 100 pozmeňujúcich návrhov, niektorí kolegovia vyjadrujú len podporné stanovisko, nenavrhujú ďalšie, v rámci pragmatického prerokúvania tohto bodu by som chcel navrhnúť, aby ten, kto ešte chce navrhnúť zmenu, ak má dikciu na stole, bol uprednostnený tak, aby sme mohli všetko prejsť ešte dnes, aby sme v priebehu dnešného večera, prípadne zajtrajšieho doobedia, keď sú interpelácie, mohli tieto pripomienky spracovať, lebo jednoducho nie je možné, aby sme po ukončení rozpravy mohli začať hlasovať. Minimálne niekoľko hodín musíme mať na spracovanie, aby sme návrhy zosúladili, lebo niektoré návrhy sa vylučujú, iné prekrývajú, jednoducho návrhy pána Haracha sú také rozsiahle, že musíme mať nejaké hodiny do hlasovania. Preto by som prosil, ak by bolo možné uprednostniť tých, čo majú konkrétne návrhy na zmenu jednotlivých paragrafov, aby boli uprednostnení tak, aby sme dnes mohli de facto skončiť pozmeňujúce návrhy.

  • Ďakujem. Je to racionálna myšlienka. Skutočne ešte je prihlásených do rozpravy 8 poslancov, ale podľa toho, ako mi odovzdávali prihlášky do rozpravy, každý má nejakú pozmeňujúcu pripomienku, návrh, doplnok, takže myslím si, že v tomto momente by mi bolo veľmi ťažko dať niekoho na prvé miesto, niekoho dokonca vynechať a podobne. Viem, je 18.41 hodín, do 19.00 hodiny sa to zrejme ťažko spracuje. Súhlasím, s tým, že na pripomienky možno bude treba aj dva dni, nielen pol dňa.

    Pán poslanec Juraj Švec.

  • Ďakujem, pán predseda. Nechcem zdržiavať, len musím reagovať na poznámku pána profesora Baránika.

  • Prosím, zapnite mikrofón pánu Švecovi.

  • Nezamestnanosť absolventov vysokých škôl je 0,4 %, nezamestnanosť absolventov stredných škôl je 46 %. Ak vysoké školy vďaka svojej autonómii zvýšili počet študentov v priebehu šiestich rokov o 20 tisíc, znížili 46-percentnú nezamestnanosť populácie stredoškolských absolventov na 0,4 %. Bez autonómie vysokých škôl by to vysoké školy nikdy nedosiahli.

    Ďakujem pekne.

  • Ak dovolíte, mám dve poznámky. Prvá je poznámka k pánu profesorovi Baránikovi.

    V predkladaných zásadách návrhu zákona o zamestnanosti je vytvorený Národný úrad práce, ktorý je, myslím si, inštitúcia, ktorá má určovať stratégiu politiky trhu práce. Takže nejakú ďalšiu inštitúciu na ministerstve netreba vytvárať, pretože toto bude robiť verejnoprávna inštitúcia - Národný úrad práce. To je po prvé. A po druhé - dovoľte, aby som predložil procedurálny návrh. Podľa § 22 ods. 2 - a teraz sa odvolávam na to, čo povedal pán poslanec Tarčák, že je tu takmer stovka pozmeňujúcich návrhov - sa hovorí: "Ak sa v rozprave prednesie pozmeňujúci návrh, poslanec" - v danom prípade si uzurpujem toto právo poslanca - "alebo navrhovateľ môžu navrhnúť prerušenie prerokúvania veci až dovtedy, kým k prednesenému pozmeňujúcemu návrhu zaujme stanovisko výbor, ktorý určí Slovenská národná rada."

    Teda dávam procedurálny návrh a žiadam, aby sa o ňom hlasovalo bez rozpravy, aby sa v tejto chvíli prerušilo prerokúvanie veci a aby Národná rada rozhodla, že pozmeňujúce návrhy, ktoré môžu zásadným spôsobom ovplyvniť celú filozofiu zákona, budú prerokované vo výboroch. Navrhujem, aby to bol gestorský výbor pre školstvo, vedu, kultúru a šport, aby to bol výbor pre financie, rozpočet a menu, aby to bol výbor pre obranu a bezpečnosť, pretože tam je množstvo pozmeňujúcich návrhov z hľadiska obrany, a ústavnoprávny výbor.

    Súčasne sa prihováram, vzhľadom na to, že zdravotníctvo je jediná inštitúcia, kde školský pracovník je súčasne prednostom výkonného pracoviska, to sú profesori a šéfovia kliník, aby aj tento výbor dostal vec na prerokovanie.

    Navrhujem, aby sa o tomto mojom pozmeňujúcom procedurálnom návrhu hlasovalo...

  • To ste povedali, pán kolega - okamžite bez rozpravy.

  • Nie, nie, chcem práve opraviť tento návrh, aby sa o ňom hlasovalo po odznení rozpravy, to znamená, keď sa skončia príspevky rozpravy, aby sa o tomto procedurálnom návrhu hlasovalo.

    Ďakujem. Ospravedlňujem sa za prekročenie.

  • Ďakujem. Pán poslanec Slota, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Veľmi krátka technická poznámka. Dávam pozmeňujúci návrh k hlave I, v bode číslo 62, kde v prílohe k zákonu číslo 172 o vysokých školách v znení neskorších predpisov je zoznam vysokých škôl. Pri Univerzite Jozefa Murgaša v Žiline dávam pozmeňujúci návrh na Žilinskú univerzitu s tým, že by som dal ďalší pozmeňujúci návrh v hlave III, kde žiadam tú istú zmenu, t. j. v § 1 sa slová "Vysoká škola dopravy a spojov v Žiline" nahrádzajú slovami "Žilinská univerzita".

    Toto moje rozhodnutie bolo konzultované s vedením vysokej školy, s rektorom, prorektormi aj so všetkými dekanmi. A chcel by som argumentovať tiež tým, že mi zostavili zoznam univerzít v Európe, ktoré majú názov mesta, samozrejme, tie ktoré majú fakulty technického zamerania, ale aj filozofického zamerania, ako napríklad Univerzita Viedeň, Salzburská univerzita, Univerzita Gent, Univerzita Liege, Univerzita Lille, Univerzita Rouen, bohužiaľ, neviem to prečítať tak, ako sa to má vysloviť, Lurdská univerzita, Univerzita Hamburg, Gdanská univerzita, Univerzita Varšava, Amsterdamská univerzita.

    Len toľko. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Fico. Priatelia, tichšie, prosím.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    budem veľmi stručný. Návrh novelizácie zákona o vysokých školách v § 21 ods. 2 umožňuje absolventom študijných odborov magisterského štúdia na vysokých školách konať rigorózne skúšky a následne po ich úspešnom vykonaní priznať akademický titul doktor.

    Z navrhovaného ustanovenia § 21 ods. 2 však vyplýva, že absolventi Akadémie Policajného zboru Slovenskej republiky, ktorí ukončia magisterské štúdium v študijnom odbore 92108 - bezpečnostná služba, ako jediní z celej škály študijných odborov vysokých škôl nebudú mať možnosť vykonať rigorózne skúšky a získať akademický titul doktor. Takýto postup sa javí nielen ako diskriminačný, ale výrazne môže ovplyvniť odborný rast riadiacich pracovníkov Policajného zboru, predovšetkým na úseku vyšetrovania trestnej činnosti. Rovnako ovplyvní aj odborný rast a vedeckú prípravu pedagogických pracovníkov samotnej Akadémie Policajného zboru Slovenskej republiky.

    Preto navrhujem upraviť § 21 ods. 2 písm. d), teda nové znenie písmena d) v § 21 ods. 2 bude znieť: "v právnických študijných odboroch a bezpečnostných študijných odboroch s právnickým zameraním "doktor práv" ("JUDr.").

    Myslím si, že tento návrh je zrejmý - vylučujeme diskrimináciu, ktorá je medzi jednotlivými vysokými školami.

    Pokiaľ ide o druhý, teda posledný návrh novelizácie, teda návrh na zmenu, navrhujem, aby sme zmenili aj znenie textu, ktorý je uvedený v písmene b) § 31 ods. 1 návrhu, a navrhujem, aby písmeno b) tohto paragrafu znelo: "návrhy na vymenovanie alebo odvolanie rektorov Policajnej vysokej školy predkladá na návrh akademického senátu Policajnej vysokej školy prezidentovi Slovenskej republiky minister vnútra Slovenskej republiky".

    Rovnako odstraňujeme diskrimináciu, ktorá je tu medzi Policajnou vysokou školou a ostatnými školami, pretože podľa pôvodného návrhu mal ísť návrh na vymenovanie a odvolanie rektora Policajnej vysokej školy prezidentovi priamo od ministra vnútra. Tým sme vlastne ignorovali existenciu akademického senátu, čiže nie je to nič iné, iba dostávame Policajnú vysokú školu (dnes sa táto vysoká škola volá Akadémia Policajného zboru) na tú istú úroveň, aká je v prípade ostatných civilných škôl.

    Vážené dámy a páni, ďakujem za podporu týchto návrhov.

  • Ďakujem, pán kolega. Faktická poznámka - pán poslanec Slota. Pán poslanec Hrnko, neruš!

  • Ďakujem pekne. Musím sa poďakovať kolegovi Ftáčnikovi, lebo ma upozornil na formálnu chybu, že by tam mala byť Žilinská univerzita so sídlom v Žiline, že podľa zákona tam musí byť uvedené sídlo - názov a sídlo.

  • Čiže to je spresnenie návrhu. Tak to treba chápať. Áno, ďakujem.

    Priatelia, hlási sa niekto s faktickou poznámkou?

  • Keďže nikto, dovolím si prerušiť dnešné rokovanie. Hodiny ukazujú iný čas, ale každý športový rozhodca má svoje hodinky a podľa nich ukončuje zápas. Dnes by som ukončil naše, myslím si, plodné, ale pomerne ťažké rokovanie. Priatelia, ukončujem dnešné rokovanie. Stretneme sa zajtra o 9.00 hodine. Bodom rokovania budú interpelácie, tak ako sme si to dohodli na politickom grémiu.

    Prepáčte. Prosím, pani Rusnáková.

  • Pán predsedajúci, na politickom grémiu sme mali inú dohodu, čiže v tejto chvíli by som chcela poprosiť pána predsedu, lebo ide tu aj o návrh na odvolanie pána ministra Hudeca, na ktorý deň sa to teda zaraďuje.

  • Odpoveď pána poslanca Cabaja nepočuť.

  • Dobre, v poriadku.

    Dámy a páni, končím, zajtra začíname o deviatej.

    Želám príjemný dobrý večer.