• Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Včera sme prerušili schôdzu rozpravou o opatreniach, ktoré sú zamerané na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva Slovenskej republiky s tým, že do rozpravy sú ešte prihlásení pani poslankyňa Rusnáková a pán poslanec Pokorný.

    S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte, aby som mierne modifikoval návrh uznesenia. Hovorím to len preto, lebo ho idem odovzdať. Môj modifikovaný návrh znie takto:

    "Národná rada Slovenskej republiky považuje návrh opatrení na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľov za nedostatočný a žiada vládu Slovenskej republiky o predloženie komplexného návrhu opatrení na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľov."

    Ďakujem. Idem ho odovzdať.

  • Prosím pani poslankyňu Rusnákovú.

  • Vážená Národná rada, vážený pán minister,

    keďže so zdravím obyvateľstva súvisia okrem iných faktorov aj stravovacie návyky obyvateľstva a dostupnosť zdravých potravín, dovoľte aj mne, aby som vystúpila s príspevkom na túto tému.

    Prevencia srdcovo-cievnych a nádorových ochorení patrí podľa Národného programu podpory zdravia k prioritám našej preventívnej medicíny. Nikto iný len štát musí vytvárať vhodné podmienky na to, aby ľudia mohli ozdraviť svoj spôsob života, aby mohli ľahšie, častejšie a hlavne lacnejšie siahnuť po potravinách, o ktorých vieme, že sú významným ochranným faktorom.

    Mnohé európske krajiny pochopili, že bez systémových opatrení na poli verejného stravovania a potravinového trhu nedosiahnu zmenu stravovacích návykov svojich obyvateľov. Vo Fínsku sa napríklad aj pomocou takýchto systémových opatrení podarilo za necelých 20 rokov znížiť úmrtnosť na choroby srdca a ciev o viac ako 30 %. To prinieslo obrovské úspory financií vynakladaných na liečbu. Práve preto by sme si mali uvedomiť, že problém potravín s ochranným faktorom je problémom, na ktorý by sa bolo treba pozrieť aj cez ekonomické nástroje. Získané prostriedky z ich väčšieho daňového zaťaženia určite nevyvážia obrovské výdavky na liečbu ochorení, ktorým sa dá správnou výživou predchádzať.

    V tejto súvislosti by som chcela - predtým ako navrhnem ctenému parlamentu návrh uznesenia, ktorým budeme žiadať vládu o isté kroky v súvislosti s opatreniami - pripomenúť aj vystúpenie pána Vladimíra Mečiara počas volebnej kampane roku 1994. Pán Mečiar povedal, že HZDS považuje za potrebné po voľbách DPH vo verejnom stravovaní a v cestovnom ruchu znížiť z 25 % na 6 %. Ja som sa vlastne vyjadrila práve k tejto téme, k téme zdravých potravín.

    Dúfam preto, že Národná rada podporí môj návrh, v ktorom navrhujem, aby sme v súvislosti s opatreniami zameranými na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva Slovenskej republiky prijali tento text:

    "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu, aby v súvislosti s opatreniami zameranými na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva Slovenskej republiky využila systémové ekonomické nástroje (napríklad preradenie vybraných potravín z 23-percentného daňového pásma do pásma 6-percentného DPH), ktoré vytvoria vhodné podmienky nato, aby si občania Slovenskej republiky mohli častejšie a hlavne lacnejšie zakúpiť potraviny, o ktorých je známe, že sú významným ochranným zdravotným faktorom."

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani poslankyni Rusnákovej. Ďalej je prihlásený do rozpravy pán poslanec Pokorný. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte i mne, aby som predniesol niekoľko poznámok k prerokúvanému materiálu.

    Materiál je spracovaný podľa môjho názoru profesionálne, s jasným cieľom, ale, žiaľ, s nejasnými postupmi. Hovorí o medzirezortnom koordinačnom orgáne - ministerstve zdravotníctva, životného prostredia, školstva, mimovládnych organizáciách atď. Je samozrejmé, že všetky tieto inštitúcie sa musia zapájať do procesu na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľov. Hovorí o poradenských centrách zdravotnej výchovy, ale nič sa nehovorí o úlohách prvého kontaktu - prevencie.

    Vysvetlím veľmi stručne, čo tým myslím. Zdravý človek je ovplyvňovaný vo svojich názoroch masmédiami a osobnými rozhovormi, ale na druhej strane málokedy sa rozhodne, že pôjde na špeciálnu prednášku, ktorá mu vysvetlí, ako sa správne stravovať. K návšteve ho prinúti až zmena zdravotného stavu. Najväčší záujem o svoje zdravie majú spravidla chronicky chorí, napríklad diabetici a ďalší chronicky chorí ľudia. Na druhej strane najmenší záujem prejavujú zdraví ľudia a paradoxne - veľmi vážne chorí ľudia. Nechcú sa dozvedieť ďalšiu Jóbovu zvesť o svojom zdraví. Podľa môjho názoru veľmi malý záujem o prerokovaný materiál je dôkazom aj toho, čo som povedal - pravdepodobne všetci, ktorí tu sedíme, sme zdraví, alebo si to aspoň myslíme.

    Veľmi dôležité je hovoriť o systéme zdravotnej výchovy. U nás, podľa môjho názoru, najviac funguje rozhovor s lekárom, dovolím si tvrdiť okolo 90 %, a masmédiá. Ale je paradoxom, že zdravý človek nepríde do nijakej poradne. Skúsenosti s poradňami pre zdravých sú negatívne, takže nám zostávajú letáčiky, zdravotnovýchovné telefónne linky, ale najmä krátke šoty v televízii a články v časopisoch. Čiže pripisovať poradniam väčšiu efektivitu je diskutabilné. Z ďalších faktorov - napríklad pohybové aktivity - treba zapojiť telovýchovu a jej programy pre obyvateľstvo. Vedia to najlepšie a majú s tým dlhoročné skúsenosti. V súčasnosti je to však veľmi zlé. Ak sa pozrieme na naše turistické zariadenia, ako vyzerajú miesta bývalých masových akcií, ktoré sa robili a robia podobným systémom i v zahraničí, u nás nezostalo nič.

    Neposledná záležitosť sa dotýka práve zdravotníckych pracovníkov, ktorí by mali robiť depistáž a prevenciu. Depistážne akcie, čiže vyhľadávanie, sa značne obmedzili. Tým výrazne stúpla incidencia napríklad takých závažných ochorení, akou je tuberkulóza v pokročilejších štádiách. Žiaľ, dôležitým faktorom je i skutočnosť, že poisťovne ich dávajú na okraj svojej pozornosti. Prevencia - prestávajú sa vykonávať preventívne prehliadky u detí, dorastu a dospelých. Robia sa, ale nie v takom rozsahu. Opäť je to problém poisťovní a hradenia týchto výkonov zdravotníckym zariadeniam, lekárom a sestrám pracujúcim v agentúrach domácej ošetrovateľskej starostlivosti a podobne.

    Preto sa pýtam, či z tohto pohľadu bude vývoj strednej dĺžky veku za 10-15 rokov taký pozitívny, ako to naznačuje tabuľka na strane 1. O tejto tabuľke sa už hovorilo. Dovolím si len konštatovať, že výsledky v tejto tabuľke chvália skôr obdobie pred rokom 1990, a nie teraz posledné obdobie, pretože aktivity v tejto oblasti sa prejavia minimálne za 10-15 rokov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Pokornému.

    Keďže už nemám ďalšie písomné prihlášky do rozpravy, pýtam sa, vážené kolegyne a kolegovia, či sa ešte niekto hlási do rozpravy.

  • Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o štrnástom bode programu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister? Áno, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    vo svojom úvodnom slove som včera konštatoval, že predkladaný materiál sumarizuje opatrenia, resp. materiály vypracované ministerstvom zdravotníctva schválené vládou Slovenskej republiky za uplynulé obdobie, v záujme komplexného prístupu ich dopĺňa o tie najvýznamnejšie, ktoré sa práve dopracúvajú, resp. predkladajú na vypracovanie. Všetky sú zamerané na ozdravenie jednotlivých zložiek životného a pracovného prostredia, zmeny postoja každého z nás k svojmu vlastnému zdraviu a k spôsobu života a práce, čo sa následne prejaví, resp. prejavuje na zlepšení zdravotného stavu nášho obyvateľstva.

    Súhlasím, že zdravotný stav našej populácie nie je dobrý, preto je tento komplex opatrení prijatých vládou v rokoch 1995-1996. Komplex opatrení je orientovaný nielen do rezortu zdravotníctva, ale takmer do všetkých rezortov, pretože zdravie nie je len záležitosťou rezortu zdravotníctva. Vychádzali sme pritom zo skúseností Svetovej zdravotníckej organizácie, že na nepriaznivom zdravotnom stave obyvateľstva sa z 50 % podieľa spôsob života a práce, z 20 % životné a pracovné prostredie, z 20 % genetické faktory a rezort zdravotníctva len z 10 %.

    Jedným zo zásadných koncepčných materiálov je koncepcia štátnej zdravotnej politiky, ktorá je definovaná ako komplex dlhodobých a krátkodobých aktivít štátu, zameraných na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva zabezpečením účinnej medziodvetvovej kooperácie a účasti spoločnosti na najdôležitejších činnostiach spojených s poskytovaním zdravotnej starostlivosti občanom štátu. Táto koncepcia jasne definuje úlohy štátu pri zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti na úsekoch ochrany, zachovania a navrátenia zdravia, definuje jej priority a ich obsahové zameranie v oblasti spôsobu života, práce a sociálnych potrieb, zdravej výživy obyvateľstva, ochrany životného prostredia a zlepšovania podmienok v životnom prostredí, zlepšovania pracovného prostredia a podmienok na zdravú prácu, zdravotníckej sústavy. Takmer všetky sú opatrenia preventívneho charakteru.

    S cieľom zlepšenia zdravotného stavu obyvateľstva Slovenskej republiky, zníženia rozdielov medzi regiónmi o 25 % bol aktualizovaný aj Národný program podpory zdravia. Práve z aktualizovanej verzie Národného programu podpory zdravia vyplýva potreba, aby jednotlivé rezorty vypracovali vlastné opatrenia spolu s ich finančným zabezpečením, ktoré sú orientované najmä na zvyšovanie pohybovej aktivity, zmenu výživových zvyklostí k racionálnemu stravovaniu, prevenciu drogových závislostí, zníženie spotreby tabakových výrobkov, výchovu k partnerstvu, rodičovstvu a manželstvu spolu s prevenciou HIV a na znižovanie zvýšeného krvného tlaku adekvátnou kombináciou ovplyvnenia zložiek životného štýlu.

    Čo to v praxi znamená? Zmeniť pohybový režim, zvýšiť intenzitu pohybovej aktivity, znížiť spotrebu tukov o jednu štvrtinu, znížiť spotrebu kuchynskej soli pod 6 g na osobu a deň, zvýšiť podiel zeleniny, ovocia, strukovín, obmedziť fajčenie, znížiť jeho prevalenciu o 5 %, vytvárať nefajčiarske pracoviská a podobne.

    Po prvýkrát v krátkej histórii Národného programu podpory zdravia boli na realizáciu jeho projektov vyčlenené finančné prostriedky takmer 30 mil. Sk. Vláda Slovenskej republiky schválila harmonogram realizačných projektov Národného programu podpory zdravia na roky 1995-1997, z ktorého vyplývajú konkrétne úlohy pre jednotlivé rezorty.

    Napríklad ministerstvo obrany Slovenskej republiky rieši projekt prevencie srdcovo-cievnych ochorení, prevencie a ochorení pohybového aparátu.

    Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky rieši projekt Novinárska súťaž zameraná na propagáciu Národného programu podpory zdravia, ktorý je obsahovo orientovaný na priblíženie Národného programu podpory zdravia širokej verejnosti, podnietenie záujmov občanov o osobnú aktivitu pri jeho realizácii.

    Ministerstvo pôdohospodárstva rieši aktuálne trendy vo výžive a v zmysle odporúčania Národného programu podpory zdravia projekt koncepcie organického poľnohospodárstva na Slovensku, rozvojový program ovocinárskej výroby, projekt rozvojový program pestovania zeleniny, ktorý je obsahovo zameraný na rozvoj pestovania zeleniny, zlepšenie distribúcie produktov a vybudovanie veľkoobchodného agropotravinárskeho centra, program pestovania stolového hrozna a podobne.

    Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny rieši projekt prevencie drogových závislostí.

    Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií rieši projekt ozdravných opatrení rezortu, ktorý je zameraný na zvýšenie pohybovej aktivity, bezbariérovú úpravu železničných vozňov, propagáciu pohybovej aktivity.

    Ministerstvo hospodárstva rieši projekt výroba potravinárskeho farbiva z výliskov modrých kultivátov hrozna, úplná náhrada a vylúčenie používania syntetických farbív v potravinárskom priemysle, projekt zníženie imisií znečisťujúcich látok v regióne Senica, skrátená technológia zušľachťovania viskózneho vlákna, projekt rekonštrukcie a technológie skvapalňovanie chlóru v Nováckych chemických závodoch Nováky. A takto by som mohol pokračovať vo výpočte projektov zameraných na zlepšenie životného a pracovného prostredia a zdravia našej populácie.

    Vládou Slovenskej republiky je schválený aj návrh opatrení v rámci výživovej politiky na dosiahnutie zmeny vo vývoji zdravotného stavu obyvateľstva a ovplyvnenie výživových zvyklostí. Aj z toho materiálu jednoznačne vyplývajú úlohy a opatrenia pre viaceré rezorty. Spomeniem len niektoré.

    Prehĺbiť pôsobenie zdravotnej výchovy smerujúcej k dosiahnutiu pozitívnych zmien vo výživových zvyklostiach obyvateľstva - ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo kultúry a školstva.

    Ďalej prehodnotiť a novelizovať výživové odporúčacie dávky - úloha pre ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo pôdohospodárstva a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Preferovať využitie dotačných finančných prostriedkov na oblasť zvýhodnenia výroby potravín osobitne vhodných na racionálnu výživu obyvateľstva, prednostne však so znížením obsahu tuku - to je úloha pre ministerstvo pôdohospodárstva. Predložiť vláde Slovenskej republiky návrh koncepcie spoločného stravovania detí a mládeže v školských zariadeniach v nadväznosti na súčasné ekonomické podmienky a možnosti - úloha pre ministerstvo školstva.

    Myslím, že som dostatočne uviedol príklady aj iných rezortov podieľajúcich sa na zlepšení zdravotného stavu obyvateľstva.

    V rezorte zdravotníctva za významné skutočnosti treba považovať aj to, že ministerstvo zdravotníctva predloží na rokovanie vlády informáciu o vývoji hygienickej situácie Slovenskej republiky. Táto informácia sa predkladá pravidelne od roku 1993 a obsahuje aj konkrétne opatrenia a úlohy, ktoré jednotlivé rezorty na tomto úseku svojej činnosti vykonali.

    Do Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci ministerstvo zdravotníctva predložilo výsledky I. a II. etapy projektu sledovania zdravotného stavu obyvateľstva v najviac znečistených lokalitách Slovenskej republiky - Žiarska kotlina, horná Nitra, stredný Spiš, Východoslovenská nížina a oblasť Ružomberka.

    Za dôležité treba považovať aj vypracovanie a schválenie nových preventívnych koncepcií vedných odborov - preventívne pracovné lekárstvo, hygiena životného prostredia, hygiena výživy, výchova obyvateľstva k zdraviu, hygiena detí a mládeže, zriaďovanie poradenských centier zdravej výchovy podpory zdravia.

    Na úseku boja proti HIV sa nepropaguje len používanie prezervatívov. Na báze národného referenčného centra prevencie HIV zorganizovali sa veľké medzinárodné konferencie na túto tému, a to spolu s Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, zorganizovala sa veľká multimediálna kampaň na túto tému, vydala sa učebnica Ochorenia spôsobené nákazou vírusom HIV. Na báze štátnych zdravotných ústavov Slovenskej republiky sa zriaďujú linky dôvery pre problematiku HIV. Ministerstvo zdravotníctva vydalo odborné usmernenie tejto oblasti.

    Takmer vo všetkých bývalých okresných mestách sa realizuje program CINDY - program chronických neinfekčných ochorení. Ďalej sú to programy, ktoré nadväzujú na iniciatívy Svetovej zdravotníckej organizácie, školy podporujúce zdravie, zdravé mestá, zdravé pracoviská.

    Čo sa dosiahlo realizáciou opatrení vyplývajúcich zo spomenutých koncepčných materiálov? Postupne sa ozdravujú jednotlivé zložky životného a pracovného prostredia, osobitne v lokalitách, ktoré som spomenul - Žiar, horná Nitra, Ružomberok. V porovnaní s rokom 1991 sa predĺžila stredná dĺžka života u mužov o jeden rok a šesť mesiacov, u žien o jeden rok a jeden mesiac.

    Obrovský záujem o poradne zdravia, ktoré navštevujú relatívne zdraví ľudia, dáva predpoklad včasného podchytenia ochorenia. Úspešné prepojenie na zdravotnícke zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti je zárukou, že ochorenia sa liečia v počiatočnom štádiu. Poradenskými aktivitami proti stresu, drogám, pohlavným ochoreniam sa, i keď pomaly, ale predsa znižuje chorobnosť a úmrtnosť na neinfekčné ochorenia.

    Správnym, praktickým uplatňovaním koncepcie výchovy obyvateľstva k zdraviu sa okrem iného mení postoj obyvateľov k vlastnému zdraviu. Ide o fajčenie, stravovanie a pohybovú aktivitu. Dôsledným štátnym zdravotným dozorom sa zabezpečuje priaznivá epidemiologická situácia. Máme perfektný imunizačný program, na základe ktorého sa radíme v ukazovateľoch chorobnosti a úmrtnosti na infekčné ochorenia detskej populácie na popredné miesto nielen v Európe, ale vo svete.

    Pred 24 hodinami som sa vrátil z Kodane, kde som bol na zasadnutí Svetovej zdravotníckej organizácie. Dovoľte mi, aby som spomenul to, ako hodnotil Slovenskú republiku MUDr. Asvall, prezident Svetovej zdravotníckej organizácie v Kodani, vo svojom úvodnom vystúpení.

    Pozitívne a vysoko ocenil rozpracovanie akčného plánu pre prostredie a zdravie, ktorý vláda Slovenskej republiky schválila v januári roku 1996, o obsahu ktorého bol MUDr. Asvall podrobne informovaný počas svojej návštevy Slovenska. Ocenil skutočnosť, že na jeho príprave participovali v podstate všetky ústredné orgány štátnej správy, ale osobitne ocenil jeho multirezortnosť a spoluprácu rezortov zdravotníctva a životného prostredia. Vyjadril presvedčenie, že pri kvalite jeho rozpracovania a realizácii verí, že sa dosiahnu také výsledky, ktoré napomôžu ozdraviť jednotlivé zložky životného a pracovného prostredia, zmeniť spôsob života a práce, čo sa následne prejaví aj na zlepšení zdravotného stavu nášho obyvateľstva. Bolo tam 44 krajín z celej Európy a každý poukazoval na to, aké majú problémy pri plnení akčného plánu pre zdravie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi. Pýtam sa spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Barnu, či si žiada záverečné slovo.

  • Ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ako ho máte uvedený v spoločnej správe. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vám prečítal uznesenie zo spoločnej správy.

    Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 13. septembra 1996 k opatreniam zameraným na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva Slovenskej republiky, tlač 463.

    Národná rada Slovenskej republiky:

    A. berie na vedomie opatrenia zamerané na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva Slovenskej republiky.

    V rozprave vystúpili štyria páni poslanci, alebo traja páni poslanci a jedna pani poslankyňa. Pán Mikolášik a pán Pokorný nedávajú žiadne návrhy, o ktorých by sme mali hlasovať. Pán Kováč navrhuje nové uznesenie, ktoré si dovolím prečítať:

    Národná rada Slovenskej republiky považuje návrh opatrení na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva za nedostatočný a žiada vládu Slovenskej republiky o predloženie komplexného návrhu opatrení na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva.

    Na základe vysvetlenia pána ministra návrh neodporúčam prijať.

  • Ďakujem.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu uznesenia, ktorý predložil pán poslanec Kováč. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 36 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh uznesenia nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Ďalší návrh uznesenia predniesla pani poslankyňa Rusnáková, ktorý si dovolím prečítať.

    Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu, aby v súvislosti s opatreniami zameranými na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva Slovenskej republiky využila systémové ekonomické nástroje, napríklad presadenie (hlasy zo sály) preradenie hlavných...

  • Nech sa páči. Prosím, zapojte pani poslankyňu, prečíta sama svoj návrh.

  • Národná rada žiada vládu, aby v súvislosti s opatreniami zameranými na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva Slovenskej republiky využila systémové ekonomické nástroje, (napríklad preradenie vybraných potravín z 23-percentného daňového pásma do pásma 6-percentného DPH), ktoré vytvoria vhodné podmienky na to, aby občania Slovenskej republiky mohli častejšie a hlavne lacnejšie zakúpiť potraviny, o ktorých je známe, že sú významným ochranným zdravotným faktorom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vaše stanovisko k tomuto návrhu?

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto návrhu pani poslankyne. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 30 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Môžeme hlasovať o uznesení, ktoré vyplýva zo spoločnej správy, ktoré som už prečítal a ktoré odporúčam zobrať na vedomie.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu uznesenia. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada schválila návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k opatreniam zameraným na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva Slovenskej republiky.

    Ďakujem pánu ministrovi a pánu spoločnému spravodajcovi za spoluprácu.

  • Vážené kolegyne a kolegovia,

    pristúpime k p ä t n á s t e m u bodu programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o odrodách a osivách.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 461, spoločnú správu výborov máte ako tlač číslo 461a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky pán Peter Baco. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady ...

  • Ruch v sále.

  • Vážené kolegyne, prosím vás, venujte pozornosť predkladaniu návrhu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, poslankyne, poslanci, hostia,

    platná právna úprava odrodového a osivárskeho práva v Slovenskej republike je v súčasnosti obsiahnutá v zákone o rozvoji rastlinnej výroby. Je pochopiteľné, že táto úprava je plne poplatná dobe, v ktorej bola prijatá, a že je vývojom prekonaná. Pritom mám na mysli nielen to, že zodpovedá predchádzajúcemu, štátnym dirigizmom charakterizovanému systému riadenia poľnohospodárskej výroby, ale aj to, že nezohľadňuje výsledky vedecko-technického rozvoja a potreby tvorby a ochrany životného prostredia. Tieto skutočnosti boli zohľadnené už v zásadách zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré v jarných mesiacoch roku 1994 prerokovali príslušné výbory Národnej rady.

    Predložený vládny návrh zákona popri schválených zásadách vychádza z toho, že v zmysle článku 70 Asociačnej dohody je Slovenská republika povinná aproximovať svoje právne predpisy na úseku zdravia rastlín a ich ochrany s právnym poriadkom Európskej únie. Táto skutočnosť sa plne premietla i do Bielej knihy, ktorá uvádza celý rad právnych noriem Európskej únie z oblasti odrodového a osivárskeho práva, ktoré je potrebné implementovať do právneho poriadku Slovenskej republiky. V súvislosti s tým môžem konštatovať, že predkladaný návrh zohľadňuje všetky príslušné právne normy Európskej únie a je s ním zlučiteľný.

    Z hľadiska obsahu predložený vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o odrodách a osivách vytvára predpoklady, aby sa po jeho prijatí dostávali do pestovateľskej praxe len kvalitné osivá takých odrôd poľnohospodárskych plodín a klonov lesných drevín, ktorých produkcia, odolnosť proti chorobám a škodlivým činiteľom, ako aj ostatné úžitkové vlastnosti budú plne vyhovovať tak potrebám pestovateľov, ako aj záujmom ochrany zdravia ľudí a životného prostredia.

    Návrh tiež zohľadňuje taký významný aspekt, akým je ústavnosť, a to predovšetkým tým, že obsahuje, aj keď v niektorých otázkach iba rámcovo, právnu úpravu takých vzťahov, ktoré sú v súčasnosti upravované iba podzákonnými normami. Z hľadiska systému sa predložený návrh člení na relatívne samostatné, aj keď vzájomne prepojené časti obsahujúce právnu úpravu registrácie odrôd a právnu úpravu podmienok výroby, spracovania a uvádzania osív do obehu. Na tieto časti nadväzuje samostatná časť obsahujúca osobitné ustanovenia pre lesné dreviny, predovšetkým ustanovenia o registrácii klonov a multiklonálnych variet lesných drevín a ich kontrole.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    vychádzajúc z potreby takej úpravy odrodového a osivárskeho práva, ktoré vytvorí legislatívny rámec na zabezpečenie poľnohospodárskej a lesnej produkcie plnohodnotným genetickým materiálom, ako aj potreby zabezpečiť zlučiteľnosť tejto právnej úpravy s právom Európskej únie, vás žiadam, aby ste s predloženým návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky o odrodách a osivách vyjadrili svoj súhlas, za čo vám vopred ďakujem.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pánu ministrovi Bacovi.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Ľubomíra Novotného, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte, aby som vám predložil spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o odrodách a osivách.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o odrodách a osivách pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1130 zo dňa 27. augusta 1996 Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody na prerokovanie do 10. septembra 1996 s tým, že na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky určil ako príslušný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

    Všetky uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona prerokovali v lehote, vyjadrili s ním súhlas a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s doplnkami. Všetky štyri doplnky, ktoré sú súčasťou spoločnej správy, odporúčam prijať.

    Vážený pán predsedajúci, to je všetko zo spoločnej správy a hlásim sa do rozpravy.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Nech sa páči, môžete začať a otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Na základe dlhoročných a konkrétnych poznatkov zo štátnych odrodových skúšok zahraničných odrôd na 18 odrodových staniciach Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu pôdohospodárskeho v Bratislave sa konštatovalo, že 35 až 40 % prihlásených odrôd, ktoré sú zapísané v obdobnom úradnom dokumente štátu pôvodu, sa na základe výsledkov skúšok vyradí v prvom roku overovania z hľadiska nižších úrod alebo kvality, alebo aj vyššej náchylnosti na choroby. Uvediem niektoré hodnotenia.

    Počet prijatých odrôd do skúšok, ktoré boli odskúšané v prvom roku napríklad pri pšenici ozimnej, bolo 14 a počet vyradených bol 8. Pri kukurici bolo zaradených 65 odrôd a vyradených bolo 24. Pri repke ozimnej bolo zaradených 13 a vyradených bolo 5.

    Na základe týchto poznatkov by som chcel vo vládnom návrhu zákona odporučiť túto zmenu:

    V § 4 ods. 1 skončiť v treťom riadku vetu "v štátnej odrodovej knihe". To by bol prvý pozmeňujúci návrh. Na jeho zdôvodnenie chcem ešte podotknúť, že aj ďalším nezanedbateľným aspektom tohto návrhu je ochrana v podstate vlastných šľachtiteľov. Bez preskúšania hospodárskej hodnoty odrôd zmluvnej krajiny môže byť Slovenská republika zaplavená odrodami z okolitých štátov, často s horším zdravotným stavom a odolnosťou voči patogénom, horšou kvalitou a nižšími úrodami, čo je jasne dokumentované aj každoročným 35 až 40-percentným vyraďovaním prihlasovaných odrôd v prvom roku odrodových skúšok.

    Ďalšie pozmeňujúce návrhy sa týkajú § 16 ods. 1, a to upraviť slová "z príslušného stupňa" na znenie "z príslušnej generácie". Ide o zjednotenie terminológie v celom zákone.

    Ďalej v § 20 ods. 4 doplniť koniec vety o toto znenie: "...musí byť uvedený dátum balenia a doba použitia."

    Ďalšia zmena sa týka § 21 bodu a) - na konci v bode a) doplniť túto vetu: "alebo prenos chorôb na tieto porasty."

    Ďalej v § 22 bod b) opraviť slovo "stupňov" na znenie "generácií". Dôvod je podobný, ako som uviedol v druhom prípade.

    Ďalej v § 30 bod d) upraviť - dnešné znenie je: "podľa § 3 ods. 6" a upraviť na správne znenie "podľa § 3 ods. 5". Bola to len technická chyba pri spracovaní, pretože bod d) má len 5 odsekov.

    Ďalej v § 34 vynechať z vety slovo "evidovaným".

    A posledná zmena je v § 40 ods. 2 upraviť celý slovosled tohto odseku takto: "Ak ide o odvrátenie škôd v dôsledku nedostatku osiva registrovaných odrôd, môže ministerstvo povoliť uvádzanie do obehu aj osiva neregistrovaných odrôd najviac v období jedného roka."

    Ďakujem, pán predsedajúci. To boli všetky moje pozmeňujúce návrhy.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne a kolegovia, nemám ďalšie písomné prihlášky do rozpravy. Hlási sa pán poslanec Klein.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som dať tiež pozmeňujúci návrh k tlači 461, zákonu Národnej rady o odrodách a osivách, a to § 38 zmeniť a ostatné prečíslovať - v tomto texte: "Zvýšené náklady vlastníkov alebo nájomcov pozemkov v okolí množiteľských porastov vzniknuté v dôsledku opatrení vyplývajúcich z § 21 ods. a) a b) primerane znáša množiteľ".

    Zdôvodňujem to tým, že nájomcovia alebo vlastníci pozemkov v okolí množiteľských porastov sa budú musieť vzdať pestovania určitých plodín alebo určitého stupňa množenia, tak aby boli primerane po dohode s množiteľom vyrovnaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Prosím, odovzdajte svoj návrh pánu spoločnému spravodajcovi.

    Ďalej sa hlási do rozpravy pán poslanec Juriš.

  • Mal by som len malú pripomienku k § 21. Ak by nebol prijatý pozmeňujúci návrh pána poslanca Kleina, tento paragraf celý vypustiť, pretože je to skutočne zasahovanie do osobného vlastníctva - niekomu niečo prikazovať na jeho vlastnom pozemku. A odsek b) je riešený v iných zákonných normách.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy?

  • Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o pätnástom bode programu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Baco? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    So spoločným spravodajcom pánom Novotným sme prerokovali spoločnú správu, preto by som prosil, aby ste podporili návrhy zo spoločnej správy, ako ich predniesol pán spoločný spravodajca. Taktiež sme prekonzultovali všetky dodatočné pozmeňujúce návrhy pána poslanca Novotného. Svojím spôsobom sú spresňujúce a odporúčam, aby ich plénum schválilo. Prakticky ide o technické precizovanie a o jednu myšlienku vo vzťahu k dovážaným odrodám a osivám. Myslím si, že tento návrh zlepší pôvodný zámer predkladateľa v zákone.

    Myšlienku pána poslanca Kleina a pána poslanca Juriša považujem za zaujímavú. Myslím si, že je principiálna, zasahuje do mnohých oblastí života tejto spoločnosti a že treba takýto problém vyriešiť ucelene, vo všetkých oblastiach a nemyslím si, že by sme mali na tento problém odpovedať špecificky. V tomto prípade alebo s postojom, ako uvažuje tento návrh zákona, sa doteraz v legislatívnej praxi vždy uvažovalo. V tejto chvíli neodporúčam návrhy pánov poslancov Kleina a Juriša prijať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánu ministrovi.

    Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca?

  • Vážené kolegyne a kolegovia, pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Novotného, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov z rozpravy. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    najprv by sme mali hlasovať o štyroch bodoch spoločnej správy, ktoré som odporučil prijať. V rozprave neboli prednesené žiadne námietky, mohli by sme o všetkých štyroch bodoch hlasovať spoločne. Odporúčam ich prijať.

  • Prosím, prezentujme sa vzápätí hlasujme o všetkých štyroch bodoch spoločnej správy, ktoré pán spoločný spravodajca odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že všetky 4 body spoločnej správy sme prijali.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spravodajca.

  • Ďalšie návrhy odzneli odo mňa. Bolo to 8 pozmeňujúcich návrhov. Keďže v rozprave nikto k nim nevystúpil, ak je to možné, navrhol by som, aby sme dali o všetkých hlasovať spoločne a odporúčam ich prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhoch, ktoré predložil pán poslanec Novotný. Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 85 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že uvedených 8 pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Novotného sme prijali.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec Klein. Treba znovu prečítať jeho návrh?

  • Zmena sa týka § 38. Pán poslanec chce zmeniť tento paragraf a ostatné prečíslovať. Bude to musieť asi on prečítať, ťažko sa to číta.

  • Prosil by som pána poslanca Kleina, aby návrh prečítal.

  • Zvýšené náklady vlastníkov alebo nájomcov pozemkov v okolí množiteľských porastov vzniknuté v dôsledku opatrení vyplývajúcich z § 21 ods. a) a b) primerane znáša množiteľ.

  • Ďakujem. Prosím stanovisko pána spoločného spravodajcu.

  • Tento návrh neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána poslanca Kleina. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Kleina nebol prijatý.

    Ešte máme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Juriša.

  • Áno. Pán poslanec Juriš navrhol, ak nebude prijatý pozmeňujúci návrh pána poslanca Kleina, vypustiť celý § 21, kde sú povinnosti vlastníkov a nájomcov okolitých pozemkov. Ani tento pozmeňujúci návrh neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Juriša. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov. Za návrh hlasovalo 23 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

    Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Juriša nebol prijatý.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Pán podpredseda, to boli všetky návrhy, ktoré odzneli v rozprave. Prosím, aby ste dali hlasovať o zákone ako celku s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi.

  • V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča...

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o odrodách a osivách.

    Ďakujem pánu ministrovi a pánu spoločnému spravodajcovi za spoluprácu.

  • Vážené kolegyne a kolegovia,

    nasleduje š e s t n á s t y bod programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o výrobe a obehu liehu a o doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 462 a spoločnú správu výborov máte ako tlač číslo 462a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky pán Peter Baco. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dámy a páni,

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o výrobe a obehu liehu, obsahujúci komplexnú právnu úpravu výroby liehu a jeho uvádzania do obehu, nezavádza nové mechanizmy a nástroje technologických a zdravotných garancií o ochrane spotrebiteľa, ale vo svojom súhrne umožňuje dôkladne overiť, či ten, kto lieh chce vyrábať, spĺňa všetky požiadavky, ktoré tomuto procesu predpisujú osobitné predpisy.

    Zo súčasného právneho stavu poznačeného veľkou roztrieštenosťou takýto komplexný prístup absentoval, a to je rozhodujúci dôvod, pre ktorý v záujme posilnenia právnej istoty podnikateľov bolo potrebné predložený návrh vypracovať.

    Predkladaný návrh má veľký význam i z hľadiska postupného dotvárania legislatívneho rámca trhového prostredia. Ruší sa doteraz platný liehový monopol štátu, konzervovaný od päťdesiatych rokov, a vytvárajú sa predpoklady na rozvoj hospodárskej súťaže i v tejto oblasti. Zároveň sa však štát nezbavuje nástrojov, prostredníctvom ktorých bude ovplyvňovať kvalitu, zdravotnú nezávadnosť vyrobeného a distribuovaného liehu a prísne sankcionovať porušenie s tým spätých povinností.

    S určitou dávkou zjednodušenia a zovšeobecnenia môžeme povedať, že prístup štátu a jeho nástroje majú licenčný charakter. Celá konštrukcia návrhu je totiž založená na tom, že štát bude pri povoľovaní výroby liehu a jeho uvádzania do obehu i pri vydávaní osvedčenia na prevádzkovanie liehovarníckeho závodu skúmať, či žiadateľ spĺňa podmienky odbornej spôsobilosti, či jeho liehovarnícky závod bol vybudovaný s rešpektovaním technologických požiadaviek, požiadaviek na ochranu zdravia ľudí, na ochranu životného prostredia a podobne. Osobitne významné bude plnenie úloh štátu pri kontrole plnenia podmienok vydaného osvedčenia, pretože ich prípadné porušenie by mohlo mať negatívne dôsledky značného rozsahu.

    Predpokladaný návrh neupravuje podmienky uvádzania sulfitového liehu do obehu, lebo ten by sa mal používať výlučne na nepotravinárske priemyselné spracovanie.

    Potreba vypracovania a prijatia predkladaného návrhu zákona osobitne vystúpila do popredia po schválení programu Čisté ruky, pretože výroba liehu a obchod s ním patria medzi oblasti, v ktorých prichádza k najväčším prípadom porušovania zákonov na úkor štátu a štátneho rozpočtu.

    Z hľadiska vzťahu predkladaného návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o výrobe a obehu liehu k právnemu poriadku Európskej únie môžem konštatovať, že z tohto hľadiska nie sme nijako determinovaní, pretože Európska únia nemá túto oblasť spoločne upravenú a právna úprava výroby liehu jednotlivých jej členských krajín je nejednotná.

    Vzhľadom na tieto skutočnosti, ako aj vzhľadom na reálnu potrebu odstrániť značnú roztrieštenosť doterajšej právnej úpravy výroby liehu a jeho uvádzania do obehu mi dovoľte poďakovať vám vopred za vyjadrenie súhlasu s predloženým návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky o výrobe a obehu liehu a o doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pánu ministrovi Bacovi a prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Miroslava Nováka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    dovoľte, aby som prečítal spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o výrobe a obehu liehu a o doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Dostali ste ho ako tlač 462.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o výrobe a obehu liehu a o doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1131 zo dňa 27. augusta 1996 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre pôdohospodárstvo a výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti do 10. septembra 1996 s tým, že na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky určil ako príslušný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Súčasne určil, aby sa skoordinované stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej republiky premietli do spoločnej správy.

    Všetky uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali vládny návrh zákona v lehote, vyjadrili s ním súhlas a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami, ktoré máte v tlači číslo 462a.

    Navrhujem, aby sme o pripomienkach 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 9 a 10 hlasovali spoločne s odporúčaním prijať ich.

    Pripomienku v bode číslo 8 navrhujem na osobitné hlasovanie s odporúčaním neprijať ju.

    Vážený pán predsedajúci, o spoločnej správe je to všetko.

    Dovoľte, aby som sa do rozpravy prihlásil ako prvý.

  • Ďakujem pekne pánu spoločnému spravodajcovi.

    Otváram rozpravu a zároveň dávam slovo pánu poslancovi Novákovi. Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    na strane číslo 6 navrhujem, aby odkaz 4 bol vypustený. Odôvodňujem to takto: Odkaz sa odvoláva na zákon o vinohradníctve a vinárstve, ktorý ešte nebol v Národnej rade prerokovaný, je pripravený, ale tento odkaz musíme vypustiť s tým, že ostatné odkazy treba prečíslovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne a kolegovia, nemám žiadne písomné prihlášky do rozpravy. Teraz sa hlási pán poslanec Černák. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    v § 7 sa hovorí o tom, kedy zaniká osvedčenie, v písmene a) sa hovorí, že osvedčenie zaniká smrťou fyzickej osoby, ktorej bolo vydané.

    Mali sme už niekoľko takýchto právnych noriem a pri obidvoch som uvažoval a navrhoval, aby tam bol istý čas, ktorý by umožnil prevádzkovateľovi vybaviť si nové povolenie. Zoberte si prípad, že je sezóna v plnom prúde a zrazu, z nejakých náhlych dôvodov ten, kto má povolenie, zomrie - havaruje, a chcú to prevádzkovať ďalej, dajme tomu, jeho rodinní príslušníci. Podľa tohto zákona by mali okamžite zastaviť výrobu a čakať, kým si nevybavia nové povolenie.

    Preto by som odporúčal a dávam pozmeňujúci návrh, aby v § 7 v písmene a) slová "smrťou" boli nahradené slovami "po 30 dňoch od smrti". Myslím si, že by sme urobili zákon, ktorý by lepšie vyhovoval spoločenským potrebám, keby sme tam dali preklúzne obdobie na to, aby v prípade smrti fyzickej osoby si mohol niekto druhý to povolenie vybaviť a aby sa mohlo zariadenie prevádzkovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy?

  • Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o šestnástom bode programu za skončenú.

    Chce sa vyjadriť pán minister Baco? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Odporúčam plénu Národnej rady Slovenskej republiky, aby návrhy spoločného spravodajcu akceptovala. Takisto odporúčam akceptovať aj návrh pána poslanca Nováka ako individuálny návrh.

    Pokiaľ ide o návrh pána poslanca Černáka, myslím si, že dobre chápem poctivosť tohto návrhu a dobrý úmysel. Ak si v tomto zákone dávame za cieľ zafixovať pre spotrebiteľov istotu, garancie, že lieh bude vyrábaný so znalosťou problematiky, na základe licencie pre osobu, ktorá osobne zodpovedá aj svojou kvalifikovanosťou, aj svojou právnou zodpovednosťou za to, že budú dodržané v prvom rade hygienické, zdravotné požiadavky na kvalitu potravín, pretože ide o tento špecifický stav s potravinami, obávam sa, že aj jeden deň, a nie 30 dní môže do istej miery spochybniť u občanov garanciu zdravotnej nezávadnosti a hygienickej stránky.

    Viem pochopiť, že tento dôvod alebo takáto úvaha posunu, odkladu o 30 dní, je možná pri iných tovaroch, ale myslím si, vzhľadom na to, že ide o potraviny, za 30 dní je naozaj možné urobiť, či dosiahnuť nekvalifikovanými zásahmi a bez licencie, bez overenia odbornej spôsobilosti, ohrozenie zdravia obyvateľstva. Predsa by som sa len prihováral za to, aby sme nechali v zákone toto ustanovenie, tak ako je pôvodne navrhnuté. Nedá sa nič robiť, ak ten, kto je kvalifikovaný, kto má licenciu, je osvedčený, že to môže prevádzkovať, náhodou zomrel alebo z iných dôvodov dlhodobejšie vypadol z hry, alebo vypadol z plnenia si tejto povinnosti, do nahradenia iným kvalifikovaným s licenciou sa jednoducho výroba zastaví. Napriek tomu, že tu už bola takáto alternatíva alebo takéto riešenie - odklad po smrti bol o 30 dní, keďže ide o takú chúlostivú oblasť - oblasť výroby potravín a prípadného možného ohrozenia širokej populácie, odporúčam, aby sa tento návrh neprijal alebo neodporúčam prijať návrh pána poslanca Černáka.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi Bacovi.

    Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca?

  • Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

  • Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Nováka, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov z rozpravy.

  • Najskôr budeme hlasovať o pripomienkach zo spoločnej správy - o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 9 a 10. Navrhujem hlasovať o nich spoločne s odporúčaním prijať ich.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch spoločnej správy 1 až 7, 9 a 10. Pán spoločný spravodajca navrhuje tieto body prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že uvedené body spoločnej správy sme prijali.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spravodajca.

  • Bod 8 zo spoločnej správy odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 8 spoločnej správy, ktorý pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 33 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Konštatujem, že uvedený bod spoločnej správy nebol prijatý.

  • V rozprave vystúpili dvaja poslanci. Ako prvý som vystúpil ja a dal som návrh, aby odkaz číslo 4 na strane 6 bol vypustený a ostatné prečíslované. Odporúčam návrh prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Nováka, ktorý odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 91 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec

    Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Nováka bol prijatý.

  • Ako druhý v poradí vystúpil pán kolega poslanec Černák. Navrhoval v § 7 v písmene a) slovo "smrťou" nahradiť slovami "po 30 dňoch po smrti". Tento návrh neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Černáka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 25 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Černáka nebol prijatý.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • V rozprave neboli ďalej vznesené žiadne iné pripomienky, preto, pán predsedajúci, dajte hlasovať o zákone ako celku. Odporúčam ho prijať.

  • V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh zákona prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 94 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

  • Konštatujem s potešením, že sme jednomyseľne schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o výrobe a obehu liehu a o doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pánu ministrovi a pánu spoločnému spravodajcovi za spoluprácu.

  • Dovoľte aj mne pripojiť sa slovami vďaky za spoluprácu.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    v rokovaní budeme pokračovať prerokúvaním bloku správ, ktoré pracovne označujeme ako

    zelená správa.

    Správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike ste dostali ako tlač číslo 481, správu o lesnom hospodárstve ako tlač číslo 482 a správu o vodnom hospodárstve ako tlač číslo 483.

    Keďže schôdza výboru pre financie, ktorý ako posledný posudzoval tieto správy, bola až dnes ráno a písomná záverečná spoločná správa sa spracúva vlastne teraz, pán predseda výboru Delinga bude uvádzať tieto správy priamo ústne. Nech sa páči.

    Vzhľadom na úzku nadväznosť správy o poľnohospodárstve a potravinárstve - tlač číslo 481, správy o lesnom hospodárstve - tlač číslo 482 a správy o vodnom hospodárstve - tlač číslo 483 výbor pre pôdohospodárstvo odporúča podľa § 13 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku zlúčiť rozpravu k uvedeným trom bodom programu s tým, že o návrhu uznesenia ku každému z nich budeme hlasovať osobitne. Podľa § 13 ods. 4 rokovacieho poriadku o tomto návrhu budeme hlasovať bez rozpravy.

    Prosím, prezentujme sa. Ide o návrh na spoločné prerokovanie. Prosím pánov poslancov, aby urýchlene vykonali svoju hlasovaciu povinnosť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 73 poslancov.

    Konštatujem, že sme neboli uznášaniaschopní.

  • Budeme opakovať hlasovanie. Pozývam vážených kolegov z priľahlých miestností, aby sa dostavili na hlasovanie.

    Kvôli poriadku ešte opakujem, že budeme hlasovať o návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, aby sme zlúčili rozpravu o všetkých troch bodoch.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme, či súhlasíme, aby sa prerokúvali všetky tri body súčasne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme prejavili súhlas s týmto postupom.

    Prosím ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky pána Petra Bacu, aby všetky tri správy uviedol.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni,

    v zmysle uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z júla 1993 predkladá vám vláda na prerokovanie významné materiály - správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike roku 1996, správu o lesnom hospodárstve a správu o vodnom hospodárstve roku 1996.

    Od roku 1993 sa každoročne touto formou zaoberáme a spoločne hodnotíme vývoj agropotravinárskeho komplexu, lesného hospodárstva a vodného hospodárstva v kontexte cieľov, ktoré sme spoločne prijali v koncepcii a zásadách agrárnej politiky, lesníckej politiky a vodohospodárskej politiky, ako i v programovom vyhlásení súčasnej vlády.

    Svojím obsahom predkladaná správa analyzuje výsledky hospodárenia podnikateľských subjektov za rok 1995, čiastočne podľa dostupnosti údajov i za I. polrok 1996, identifikuje vývojové tendencie, a súčasne sa v nej aktualizujú na budúce rozpočtové obdobie zámery v legislatíve, ekonomických nástrojoch a obchodných nástrojoch.

    Dovoľte, aby som najskôr zaujal stanovisko alebo vám podal svoj pohľad v oblasti poľnohospodárskej a potravinárskej politiky.

    Cielená politika rozkladu funkčných veľkovýrobných štruktúr z rokov 1990-1992 a s ňou spojeného úpadku poľnohospodárstva bola postupnou realizáciou koncepcie z júla 1993 prijatej v tomto parlamente eliminovaná a transformačný proces bol nasmerovaný na stabilizáciu, obnovu rastu a modernizáciu domácej poľnohospodárskej a potravinárskej výroby na princípoch potravinovej bezpečnosti Slovenskej republiky a potravinovej výživovej dostatočnosti obyvateľov.

    Treba však súčasne povedať, že dopady rozkladu a úpadku sú horšie, ako sa pôvodne predpokladalo, a situácia v slovenskom poľnohospodárstve je veľmi zložitá. Pri tejto príležitosti oceňujeme každoročné úsilie vás, páni poslanci, pri hľadaní ciest a impulzov na revitalizáciu poľnohospodárstva, ktoré v priebehu posledných dvoch až troch rokov významne prispelo k riešeniu situácie. Významnými v tomto smere boli najmä systémové opatrenia na riešenie krízového vývoja a usmernenie transformačného procesu obsiahnuté v spomínanej koncepcii, zohľadnenie špecifík v poľnohospodárstve a daňovej politike, vrátane rozhodnutia o vrátení časti zaplatenej spotrebnej motorovej nafty spotrebovanej v poľnohospodárstve v čiastke 1 mld Sk na tento rok.

    Z operatívnych jednorazových opatrení v posledných rokoch chcem predovšetkým vyzdvihnúť odpustenie odvodu z objemu miezd v objeme 2,8 mld v roku 1993, ako aj odškodnenie za dosahy mimoriadneho sucha a mnohé ďalšie ústretové kroky vlády spoločne s týmto parlamentom.

    Aj napriek nepriaznivým klimatickým a ekonomickým podmienkam pre poľnohospodársku výrobu za posledné tri roky pri niektorých plodinách sa podarilo dosiahnuť čiastočne zlepšené výsledky. Utlmilo sa znižovanie počtov hospodárskych zvierat a postupne sa zlepšuje ich úžitkovosť prakticky vo všetkých druhoch a vo všetkých kategóriách, ako aj reprodukčné parametre. Aj vďaka tomu sa darí dosiaľ udržovať potravinovú bezpečnosť štátu.

    V roku 1995 sa v porovnaní s rokom 1994 znížila strata v poľnohospodárstve z 3,4 na 2,8 mld, teda skoro o 18 %. Podiel stratových podnikov poklesol z 57 na 54 %. V zahraničnom obchode sa zlepšila obchodná bilancia o viac ako 9 %. Žiaľ, ani tieto pozitívne trendy neznamenajú potrebné zlepšovanie ekonomickej situácie podnikateľov v poľnohospodárstve.

    Analýza za I. polrok 1996 potvrdzuje tendenciu zhoršovania ekonomickej pozície poľnohospodárskych subjektov, keď strata poľnohospodárskej výroby v porovnaní s I. polrokom 1995 vzrástla. Aj v roku 1996 naďalej pokračuje prehlbovanie cenovej disparity, pričom možno očakávať aj ďalšie zhoršenie pod vplyvom zvýšenia cien elektrickej energie a pohonných hmôt.

    Chcel by som poukázať na to, že za minulý rok vzrástli odbytové ceny poľnohospodárov o necelé 4 % a ceny vstupov do poľnohospodárstva o 8 %, čím sa odčerpalo len za minulý rok z poľnohospodárstva 1,7 mld ďalších finančných prostriedkov. Pod vplyvom celkového trendu rastu cien vstupov do poľnohospodárstva oproti cenám poľnohospodárskych produktov sa prehlbuje najväčší problém v poľnohospodárstve, a to je nedostatok disponibilných finančných prostriedkov na zabezpečovanie prevádzkových potrieb a investovanie do obnovy poľnohospodárskej techniky a technológie. Je to aj nevyvážené v rámci celého národného hospodárstva, takže v odvetví poľnohospodárstva sa v roku 1995 investovalo iba 60 % oproti tomu, aký bol priemer vo všetkých odvetviach národného hospodárstva, i keď bol medziročný rast 20 % v miere investovania.

    Pod vplyvom tejto zložitej ekonomickej situácie v poľnohospodárstve naďalej poklesla dôchodkovosť pracovníkov v poľnohospodárstve, ktorá je o 20 % nižšia ako priemer zárobkov v celom národnom hospodárstve. Nízke zárobky v poľnohospodárstve spôsobili, že naďalej unikajú kvalifikovaní pracovníci, keď za posledných 5 rokov došlo k úbytku viac ako 13 tisíc stredoškolsky vzdelaných pracovníkov, čo je viac ako 30 %, a 5 600 vysokoškolákov, čo je pokles o 45 %. Samozrejme, väčšina týchto ľudí odišla do novovytváraných firiem a organizácií, ktoré sú nutné a potrebné v trhovom mechanizme - banky, rôzne obchodné, servisné organizácie - a pôsobia tam tiež ako kvalifikovaní odborníci znalí poľnohospodárskej problematiky.

    Vo vzťahu k hospodáreniu s pôdou pokračuje znižovanie úrodnosti pôdy, kde sa za posledné roky z pôdy odčerpáva podstatne viac živín, ako sa do nej vkladá. To považujem za absolútne najvážnejšie memento. Napríklad v roku 1995 sa aplikovalo iba 42 kg čistých živín na 1 hektár, čo je len 17, opakujem, 17 % z úrovne roku 1990. Nedostatok finančných prostriedkov na ochranu úrody voči burinám a škodcom spôsobuje značné škody a tiež znižuje úrodový potenciál poľnohospodárskej pôdy. Prakticky to znamená, že pri súčasnom stave výživy pôdy, ktorý trvá 3 roky zhruba na úrovni 40-42 kg čistých živín na hektár, sme sa dostali z úrodnosti pôdy meranej úrodou pšenice zo 48 metrických centov pod 40 metrických centov a úrodnosť pôdy má teda znižujúcu, klesajúcu tendenciu ročne o 2 metráky. Keby sme zostali pri súčasnom stave vo výžive pôdy, tak by sa úrodnosť týmto tempom - 2 metráky ročne - znižovala až niekde na úroveň 32-33 metrických centov z hektára, teda 3,3 tony, čo by teda prakticky znamenalo, že už v priebehu 1-2 rokov by sme sa dostali pod hladinu potravinovej bezpečnosti. Toto je hlavné pole, hlavný smer, kde musíme sústrediť svoje sily, prevádzkový pracovný kapitál na zabezpečenie základných vstupov na intenzifikáciu poľnohospodárstva.

    Poľnohospodárstvo si vzhľadom na svoje špecifické postavenie a význam vyžaduje v záujme pokračovania stabilizačného procesu ďalšie kapitálové vklady do prevádzky a do obnovy investovania. Bez toho nebude schopné v nadchádzajúcich integračných procesoch s Európskou úniou, v rámci CEFTA, v rámci celej Európy vytvoriť podmienky na vyrovnanie svojej konkurencieschopnosti na medzinárodných trhoch a harmonický spôsob v integračných zoskupeniach. Technická zaostalosť, ktorá je dôsledkom neúmerného plošného tlaku voči poľnohospodárstvu, môže mať po pričlenení Slovenska do Európskej únie katastrofálne následky na náš domáci potravinový trh.

    Z pohľadu hospodárskej politiky vlády hľadáme preto alternatívu ďalšej cesty. Treba pritom zobrať do úvahy alebo berieme pritom do úvahy aj synergický efekt poľnohospodárstva v celej spoločnosti, ktoré napriek vcelku nízkemu podielu na tvorbe národného produktu i napriek nízkemu podielu na celkovej zamestnanosti je základným producentom obnoviteľných surovinových zdrojov, vytvára priestor na existenciu a rozvoj širokej škály nadväzujúcich hospodárskych aktivít a je prakticky absolútnym základom ekonomického života na vidieku a rozvoj poľnohospodárstva je ďalším predpokladom rozvoja života na vidieku.

    Z analýzy a kvantifikácie minimálnych potrieb - to chcem podčiarknuť - minimálnych, pretože skutočné sú aspoň dvojnásobne väčšie na nejaký harmonický vývoj, ale hovorím, z minimálnych potrieb vyplýva potreba alebo deficit približne 8 mld Sk. Je nereálne predpokladať, že poľnohospodárstvo v Slovenskej republike za takej hlbokej podkapitalizácie je schopné na úkor ďalšej vlastnej podstaty tlmiť inflačné tlaky v doterajšej miere a súčasne zabezpečovať potravinovú bezpečnosť, aj sa rozvíjať.

    V rámci aktualizácie ekonomických nástrojov agrárnej politiky na budúci rok pripravujeme opatrenia, ktorých cieľom je riešiť tento výrazný nedostatok finančných zdrojov a oživiť peňažné toky za účelom zastavenia rastu vnútornej a vonkajšej zadlženosti poľnohospodárstva. Získanie potrebného kapitálu, o ktorom hovorím, prostredníctvom zvýšenia cien poľnohospodárskych výrobkov sa vzhľadom na domácu odbytovú bariéru javí nereálne. Teda iba cestou cien. Mobilizáciou síl a rezerv vnútri rezortu a mimorozpočtovými opatreniami možno celkový finančný deficit čiastočne zmierniť. Efektívnejším využitím poskytovaných dotácií, lepším zameraním dotačných titulov a ich sprísnenou kontrolou, zlepšenou ochranou domáceho trhu voči vysokým dotovaným importovaným potravinám, čiže v našich silách vnútorných rezerv rezortu je možnosť približne na úrovni 2,4 mld. Ťažisko riešenia preto zostáva vo výraznom posilnení mimocenovej úhrady.

    Na základe rokovania vo vláde sa predpokladá riešiť 2,4 mld navýšením prostriedkov zo štátneho rozpočtu vrátane zníženia daňového zaťaženia. Okrem toho vláda stimuluje oddlžovanie poľnohospodárskych subjektov z vytvorených oprávok a rezerv komerčných bánk o úvery poskytnuté do roku 1992 vo výške 3 mld Sk, čo okrem zvýšenia disponibilných zdrojov významne zlepší bonitu poľnohospodárskych podnikov pre ďalšie prirodzené trhové vzťahy medzi bankovou sférou a agropodnikateľmi. Týmto dostane poľnohospodárstvo potrebný impulz na svoj rozvoj.

    Navrhované riešenie súčasne umožní zachovať ceny potravín na takej úrovni, aby aj v ďalšom období, podobne ako doteraz, sa nestali stimulátorom rastu inflácie. V cenovej oblasti sa navrhuje ponechať pevnú cenu surového mlieka. Pripravujeme návrh na reguláciu ceny mlieka a mliekárskych výrobkov pre výrobcov, ako aj pre spracovateľov, ako aj reguláciu obchodného rozpätia v obchode. Pri pšenici, hovädzom a bravčovom mäse budeme postupovať režimom intervenčných nákupov prostredníctvom Štátneho fondu trhovej regulácie, zlúčením minimálnych cien pri minimalizácii regulačných zásahov do trhu, tak ako sme to robili doteraz. Opatrenia v dotačnej politike sú zamerané na ešte racionálnejšie a efektívnejšie vynakladanie prostriedkov.

    V roku 1997 sa začnú postupne realizovať prvky, ktoré sú súčasťou príprav na prevzatie zásad a cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky krajín Európskej únie. Z priamej podpory budú na základe pripravovaného systému vyňaté tie subjekty, ktoré svojimi výsledkami preukazujú, že sa nedokázali na nové podmienky adaptovať a nemajú perspektívu svojej ďalšej existencie. Podporí sa zvýšenie kvality mlieka a intenzifikačných parametrov.

    V úverovej politike sa pripravujú okrem ozdravenia úverového portfólia také opatrenia, aby úverový kapitál bol pre poľnohospodárske podniky ľahšie dostupný - ide hlavne o prevádzkový pracovný kapitál - a vo väčšom rozsahu aj sprístupnený. Na tento cieľ budeme vo väčšej miere využívať aj Štátny podporný fond potravinárstva, ktorého aktivity v roku 1995 významnou mierou prispeli k oživeniu investovania.

    V obchodných nástrojoch sa pripravuje celková zmena licenčného systému na dovoz a vývoz tovarov a služieb za sektor pôdohospodárstva s tým, že rozhodujúcim ústredným orgánom štátnej správy pri udeľovaní úradných povolení bude ministerstvo pôdohospodárstva a ministerstvo hospodárstva naďalej zostáva evidenčným miestom všetkých licencií. Naším cieľom je udržať agropotravinový trh pre domácich producentov, ktorí sú však v porovnaní s výrobcami - hlavne v Európskej únii - v neporovnateľnom, resp. zhruba 4-5 krát horšom postavení, čo sa týka podpory štátu. Preto sa naše úsilie orientuje týmto smerom, aby sme dosiahli aspoň čiastočné vyrovnanie a priblíženie sa týmto podmienkam Európskej únie.

    Predložená správa o poľnohospodárstve a potravinárstve Slovenskej republiky má ambíciu podať vám ucelenú informáciu o stave v týchto odvetviach, analyzuje príčinné súvislosti ich vývoja. Opatrenia v návrhovej časti vytvárajú predpoklady na podporu stabilizácie a rozvoja poľnohospodárstva pri rešpektovaní celkového potenciálu ekonomiky Slovenska a pri rešpektovaní v prvom rade rozpočtových možností.

    Vážení páni poslanci a vážené dámy poslankyne, dovoľte mi preto poprosiť vás o kladný postoj k našim zámerom.

    Dovoľte niekoľko myšlienok o lesnom hospodárstve.

    Predložená správa sa zameriava taktiež na plnenie cieľov dlhodobej lesníckej politiky. Ide najmä o zachovanie a zveľadenie lesov, ochranu lesa a krajiny, plnenie jeho verejnoprospešných funkcií, transformáciu vlastníckych vzťahov, takisto sa orientuje na ekonomiku v lesnom hospodárstve a problematiku zamestnanosti.

    Podiel lesného hospodárstva na hrubom domácom produkte je iba 1,4 %. Toto číslo však neobsahuje verejnoprospešné efekty lesov, ktoré viacnásobne prevyšujú prínosy z vlastnej produkcie dreva. Drevospracujúci priemysel, ktorý využíva prevažne domáce zdroje lesa, sa však podieľa na hrubom domácom produkte viac ako 7 %.

    Lesné hospodárstvo v roku 1995 malo 28 tisíc pracovníkov. Priemerná mzda bola 6 445 Sk, podiel investícií do lesného hospodárstva bol hlboko pod úrovňou potreby a nedosiahol ani 0,3 % z celkových investícií v národnom hospodárstve.

    Základná vybavenosť lesného hospodárstva nie je dostačujúca a neustále sa zhoršuje. Ku koncu roku 1995 sa kladne vybavilo 78 % žiadostí o vyrovnanie vlastníckych a užívateľských práv. Neštátny sektor predstavuje už viac ako jednu tretinu výmery lesov Slovenskej republiky.

    V roku 1995 sa vyťažilo 5,3 mil. metrov kubických dreva, čím sa prekročil plánovaný etát o pol milióna kubických metrov. Pritom treba poznamenať, že bilancovaný etát nelimituje možnosti ťažby dreva v rámci 10-ročného predpisu ťažby, avizuje však časovú odchýlku od priemerných možností.

    Máme takmer jednu tretinu - a to by som chcel zdôrazniť, dať vám osobitne do pozornosti - máme jednu tretinu lesov, kde sú prvoradé verejnoprospešné funkcie, čo má značný negatívny dosah na hospodárske výsledky v lesnom hospodárstve. Je to najviac v Európe. Nepoznám inú krajinu, kde by sa obhospodarovala tretina lesov v prvom rade so zámerom ochrany prírody a aby hospodárske záujmy boli až druhoradé. Je to tiež oblasť na zamyslenie a prehodnotenie.

    Nepriaznivo sa vyvíja situácia na trhu s drevom. Drevospracujúci priemysel je v posledných mesiacoch v značnom útlme. Pohľadávky po lehote splatnosti len v štátnych organizáciách lesného hospodárstva predstavovali koncom júna tohto roku viac ako 600 mil. Sk, na čom sa v rozhodujúcej miere podieľali práve odberatelia dreva. Ceny dreva na domácom trhu nedosahujú ani dve tretiny úrovne cien v susednom Rakúsku. Ešte menej je to v porovnaní s cenami v Nemecku. Doterajšia licenčná politika, uplatňovaná, realizovaná cez ministerstvo hospodárstva, neodstraňuje tento neduh a jednoznačne ochraňuje len drevospracujúci priemysel. Situácia na trhu s drevom sa ešte zhorší v dôsledku spracovania dreva z vetrovej kalamity na strednom Slovensku v júli tohto roku, o ktorej všetci dobre viete.

    V nadväznosti na uvedené fakty z analýzy sa vypracoval návrh aktualizácie nástrojov lesníckej politiky na budúci rok. V legislatíve sa aktualizácia zameriava na oblasť lesného hospodárstva a poľovníctva, vykonávacie predpisy a prípravu komplexnej právnej úpravy o lesníctve a na oblasť licenčnej a dotačnej politiky v lesnom hospodárstve. V cenovej oblasti sa navrhuje pri predaji dreva na domácom trhu podporiť riešenia, ktoré by v zrovnateľných komoditách zabezpečili aspoň 85-percentnú úroveň cien dosahovanú v okolitých štátoch.

    V dotačnej politike sa uvažuje so zvýšením podpory štátu voči lesnému hospodárstvu. Pokiaľ objem poskytnutých dotácií lesnému hospodárstvu, prepočítaný na 1 ha lesa, predstavuje v roku 1995 asi 6,4 ECU na hektár, podľa dostupných údajov o podpore lesníctva z verejných zdrojov v niektorých štátoch Európskej únie s vyššími ťažbovými možnosťami, ako má Slovensko, v Nemecku je to napríklad 8,4, vo Francúzsku až 37,7 a vo Švajčiarsku dokonca 103 ECU na jeden hektár ročne.

    Dôvodom podpory lesného hospodárstva z verejných zdrojov nie je len nízka rentabilita lesného hospodárstva, ale v prvom rade to, že obhospodarovanie lesov v súčasnosti prispieva na získanie hlavne nepeňažných efektov z verejnoprospešných funkcií lesov.

    Navrhovaný transfer zo štátneho rozpočtu do Štátneho fondu zveľaďovania lesa na rok je viac ako 900 mil. Sk, čo bude, samozrejme, precizované v rámci možností rozpočtu v tomto parlamente pri uzatváraní alebo pri schvaľovaní zákona o rozpočte na rok 1997.

    Finančné krytie nákladov na realizáciu ozdravných opatrení v lesoch poškodených antropogénnymi vplyvmi sa v roku 1997 navrhuje transferom do Štátneho fondu zveľaďovania lesa a príspevkom do Štátneho fondu životného prostredia vo výške 200 mil. Sk.

    V oblasti úverov sa navrhuje rozšíriť možnosti poskytovania zvýhodnených úverov obhospodarovateľom lesov na nákup lesného sejbového a sadzbového materiálu, prípravkov na ochranu a ošetrovanie lesov a na výstavbu lesných ciest zo Štátneho podporného fondu pôdohospodárstva a potravinárstva.

    V obchodnej politike, ako som už uviedol, sa nástroje zamerajú na stabilizáciu vzťahov producentov a odberateľov dreva na báze riadne fungujúceho trhového mechanizmu, v ktorom by mali dominovať minimálne ročné alebo strednodobé - aspoň strednodobé - vzájomné kontrakty. Ďalej pôjde o uplatnenie pružnej licenčnej politiky a zdokonalenie trhového informačného systému.

    Pri spracovaní správy sa vychádzalo z oficiálnych dokumentov Štatistického úradu, z údajov štátneho, a predovšetkým rezortného výkazníctva. Základné tendencie vývoja neštátnych lesov sa prepočítali na základe výberového štatistického zisťovania. Na komplexné posúdenie lesného hospodárstva na Slovensku, aj v porovnaní so zahraničím, sa uvádzajú dosiahnuté výsledky i za lesy obhospodarované organizáciami v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky, za lesy Ministerstva školstva Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

    Vážené pani poslankyne a poslanci, toľko o lesnom hospodárstve.

    Ďalej mi dovoľte uviesť správu o vodnom hospodárstve.

    Správa o vodnom hospodárstve obsahuje základné informácie o súčasnom stave a o smerovaní v tomto odvetví, ktoré zabezpečuje pre spoločnosť nezastupiteľné úlohy, predovšetkým v ochrane pred povodňami, v zásobovaní obyvateľstva, priemyslu a poľnohospodárstva pitnou a úžitkovou vodou a v odkanalizovaní a čistení odpadových vôd obcí.

    Podniky vodného hospodárstva spravovali v roku 1995 hmotný a nehmotný majetok v hodnote viac ako 91 mld Sk. Priemerný evidenčný počet pracovníkov bol 15 500, čo je oproti roku 1994 jednopercentný pokles. Počet obyvateľov zásobovaných pitnou vodou z verejných vodovodov vzrástol v roku 1995 na 79,4 % a počet obyvateľov bývajúcich v domoch pripojených na verejnú kanalizáciu vzrástol na 52,5 %. Naďalej pretrváva nepriaznivá situácia v zásobovaní pitnou vodou vo východoslovenskom regióne, najmä čo sa týka kvality vody, aj keď dokončením prívodu vody Vranov-Trebišov z nádrže Starina sa vytvárajú podmienky na zlepšenie tohto stavu aspoň v oblasti Východoslovenskej nížiny. Chýbajú však ďalšie prostriedky rezortu, podnikom Vodovodov a kanalizácií i obciam na dokončenie prívodov vody do jednotlivých obcí a na výstavbu obecnej infraštruktúry.

    V súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 480/1994 sa z účelovo pridelených štátnych prostriedkov pokračovalo v realizácii stavby - prívod vody a vodovodnej siete v obciach v ochrannom pásme jadrovej elektrárne Mochovce.

    V oblasti rozvoja vodného hospodárstva pretrváva v ostatných rokoch citeľný trend znižovania účasti štátu na jeho financovaní, čo neumožňuje zrýchliť najmä odstránenie zaostávania rozvoja kanalizácií a čistiarní odpadových vôd ako dedičstva nekomplexného rozvoja sídiel z obdobia pred rokom 1990. Aj keď všetky disponibilné investičné zdroje boli v roku 1995 účelovo smerované predovšetkým na znižovanie rozostavanosti, bolo možné dokončiť len obmedzený rozsah zdravotno-vodohospodárskych investícií.

    Na úseku vodných tokov sa v roku 1995 napriek týmto problémom zrealizovali rozhodujúce práce na výstavbe vodárenskej nádrže Turček, ktorá je od 15. mája tohto roku uvedená do skúšobnej prevádzky, čo považujeme za veľmi pekný úspech. Získal sa takto významný vodárenský zdroj pre vodohospodársky deficitné regióny okresov Prievidza a Žiar nad Hronom. V súlade s programovým vyhlásením pokračovali práce na dostavbe vodného diela Gabčíkovo, ktorého financovanie sa, obdobne ako aj vodné dielo Žilina, rieši z mimorozpočtových zdrojov, a to zahraničnými úvermi pri poskytnutí záruky štátu. Pokračovali tiež práce na vodnom diele Selice, ktoré je jedným zo základných stupňov vodnej cesty na dolnom Váhu.

    V investičnej oblasti vykvantifikovaná suma v správe 3 795 mil. je rámcovým vyjadrením potrieb na rozvoj vodného hospodárstva v budúcom a ďalšom roku. Treba pritom zdôrazniť, že vychádza z potreby dokončenia rozostavaných stavieb, ktorých výstavba sa vplyvom nedostatku finančných prostriedkov neustále predlžuje.

    Vodné hospodárstvo je tiež viazané úlohami vyplývajúcimi zo záväzných dokumentov. Len na zabezpečenie dokončenia stavieb, resp. prípravy nových akcií uložených vládou a touto Národnou radou je potrebné 655 mil. Sk. Ide v prvom rade o prívod vody a vodovodnú sieť v ochrannom pásme jadrovej elektrárne Mochovce, Vranov - Trebišov, prívod zo Stariny, Banská Bystrica, Pršianska terasa - vodovod, vodné dielo Tichý Potok - jeho príprava a vodné dielo Hronček - príprava atď. Na dokončenie ďalších rozhodujúcich rozostavaných stavieb v súlade s koncepciou vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky je vybilovancovaná potreba finančných zdrojov zo štátneho rozpočtu 1 270 mil. korún.

    Ďalšími dôležitými stavbami, ktorých realizáciu nebudeme môcť v plnom rozsahu zabezpečiť bez účasti štátu, sú stavby na ochranu pred povodňami. Po tohtoročných povodňových situáciách, ktoré spôsobili rozsiahle škody doteraz vyčíslené asi na 1,3 mld Sk., ich význam mimoriadne vzrástol. Bude preto nevyhnutné sústrediť pozornosť i finančné zdroje na urýchlenie obnovy vekom opotrebovaných ochranných hrádzí a budovanie nových protipovodňových opatrení v záujme predchádzania, resp. minimalizovania škôd. V roku 1997 je len na najdôležitejšie akcie súvisiace s protipovodňovou ochranou potrebných 240 mil. Sk.

    Rámcové vyjadrenie potrieb štátnych prostriedkov na rozvoj vodného hospodárstva na rok 1997 je uvedené v materiáli veľmi podrobne a môže sa v ňom každý zorientovať.

    V oblasti transformácie podnikov Vodární a kanalizácií došlo k určitej stagnácii spôsobenej nedostatočným záujmom obcí o prevzatie majetku charakteru infraštruktúry a taktiež treba povedať, že aj k určitej organizovanej aktivite, aby tento majetok obecných vodovodov prešiel zo štátu nie do obcí, ale do určitých regionálnych akciových spoločností, ktoré nemajú bližšie definované postavenie.

    Predpokladáme, že prílivom zdrojov do vodohospodárskeho fondu, tak ako bolo schválené vo vláde odvodom jednej koruny, budeme stimulovať tento proces a že sa postupne už v tomto roku rozvinie do požadovaného tempa.

    Pripravovanou novou organizáciou štátnych vodohospodárskych podnikov sa sleduje zámer zabezpečiť strategické záujmy štátu a súčasne vytvoriť podmienky na efektívnejšie a spravodlivejšie využívanie finančných zdrojov s možnosťou riešenia najakútnejších problémov v jednotlivých regiónoch Slovenska. Súčasne sa zvýši miera samofinancovania vodného hospodárstva v prevádzkovej oblasti. Schváleným spoplatnením odberov pozemnej vody pre verejné vodovody vo výške 1 Sk, o ktorej som hovoril, s navrhovaným opatrením spoplatnenia hydroenergetického potenciálu vodných tokov sa predpokladá vytvoriť podmienky na naplnenie a zaktivizovanie Štátneho vodohospodárskeho fondu v plnej miere. Prostriedky fondu ako mimorozpočtový zdroj sú nevyhnutné predovšetkým na financovanie starostlivosti o hmotný majetok a zámerov, ktoré som pred chvíľou uviedol.

    V správe navrhovaný prechod z maximálnych cien na vecne regulované ceny povrchovej, pitnej a odkanalizovanej vody v priebehu budúceho roku sa v nadväznosti na novú legislatívu v oblasti cien predpokladá vykonať pod gesciou ministerstva financií po posúdení vývoja ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku za regulované činnosti a subjekty. V legislatívnej oblasti vo vodnom hospodárstve pripravujeme na budúci rok návrh zákona o vodovodoch a kanalizáciách, nový návrh zákona o rybárstve a o hlavných melioračných zariadeniach. Postup prác na týchto zákonoch je podmienený schválením zákona o vodách, ktorý ešte dosiaľ nebol prerokovaný vo vláde Slovenskej republiky.

    Správu o vodnom hospodárstve Slovenskej republiky prerokovala vláda Slovenskej republiky a prosím vás, vážené dámy a vážení páni, o podporu zámerov z tejto správy.

    Ak mi dovolíte celkom na záver troch predkladaných správ povedať, že je v nich predznačený taký postup, že po prerokovaní týchto správ v Národnej rade Slovenskej republiky ministerstvo pôdohospodárstva rozpracuje postup na naplnenie zámerov a na konkretizáciu úloh jednotlivých inštitúcií, osôb, s termínmi týchto úloh a takto rozpracovaný ďalší postup bude predložený vláde na schválenie. Potom sa stane záväzným dokumentom pre všetkých účastníkov tohto procesu.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu ministrovi Bacovi.

    Prosím predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo pána poslanca Delingu, aby podal informáciu o výsledkoch prerokovania všetkých troch správ vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister pôdohospodárstva, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    tak ako uviedol pán podpredseda Húska, spoločná správa bola vypracovaná pred niekoľkými minútami, asi teraz ju dostávate do lavíc, preto dovoľte, aby som vás podrobnejšie zoznámil so všetkými tromi správami, ktoré vyplývajú z rokovaní troch výborov.

    Najprv spoločná správa k tlači 481. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1139 z 5. septembra 1996 pridelil Správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 1996 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody na prerokovanie do 13. septembra 1996. Ako príslušný určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania materiálu v uvedených výboroch, ako aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Priebeh rokovania vo výboroch bol takýto: Všetky výbory, ktorým bola správa pridelená, ju prerokovali a vzali na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby predmetnú správu taktiež vzala na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody odporučil Národnej rade prerokovať Správu o poľnohospodárstve a potravinárstve Slovenskej republiky na schôdzi v októbri 1996. Pri celkovom hodnotení správy Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody konštatoval, že poslanci Národnej rady mali k dispozícii veľmi krátky čas na dôkladné oboznámenie sa s predloženou správou, ako aj na overenie si niektorých skutočností v praxi.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo ako gestorský výbor odporučil Národnej rade, aby odporučila vláde Slovenskej republiky:

    a) rozpracovať úlohy vyplývajúce z časti C správy, t. j. Aktualizácia nástrojov agrárnej politiky na podmienky realizácie koncepčných zámerov v roku 1997, do konkrétnych opatrení a úloh na rok 1997, a to v termíne do 30 dní po prerokovaní správy v Národnej rade,

    b) polročne hodnotiť plnenie harmonogramu vecného a časového zabezpečenia úloh, ktoré vyplývajú zo správy a z uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v termíne máj 1997, resp. v rámci správy o poľnohospodárstve a potravinárstve, ktorú Národná rada bude prerokúvať v roku 1997.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody odporučil Národnej rade požiadať vládu Slovenskej republiky, aby akceptovala požiadavky vyplývajúce z časti C predloženej správy Aktualizácia nástrojov agrárnej politiky na podmienky realizácie koncepčných zámerov v roku 1997 v návrhu štátneho rozpočtu na rok 1997.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo ďalej uložil svojmu predsedovi, aby polročne zaradil do programu rokovania výboru hodnotenie plnenia harmonogramu vecného a časového zabezpečenia úloh vyplývajúcich z predloženej správy a z uznesenia Národnej rady.

    Na základe svojho rokovania Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody takisto požiadal predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, aby predložil výboru správu o vykonanej previerke vo veci vývozu obilia z úrody roku 1995, vrátane opatrení prijatých Najvyšším kontrolným úradom na odstránenie zistených skutočností, a to v termíne do 4. októbra 1996. Ďalej požiadal ministra pôdohospodárstva, aby predložil výboru správu o prijatých opatreniach na zamedzenie nelegálneho vývozu obilia, a predsedníčku výboru, aby zaradila do programu schôdze výboru v októbri 1996 správy uvedené v bodoch D a E tohto uznesenia a pozvala na rokovanie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

    Toľko o priebehu rokovaní výborov v správe k tlači 481.

    Na základe toho Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo predkladá návrh uznesenia k tejto správe, ktoré je súčasťou tejto správy a budeme potom o ňom hlasovať, ak nebudú k tomu ďalšie návrhy, v tomto znení:

    "Národná rada Slovenskej republiky

    A. berie na vedomie Správu o poľnohospodárstve a potravinárstve Slovenskej republiky za rok 1996,

    B. odporúča vláde Slovenskej republiky

    1. rozpracovať úlohy vyplývajúce z časti C správy Aktualizácia nástrojov agrárnej politiky na podmienky realizácie koncepčných zámerov roku 1997 do konkrétnych opatrení a úloh na rok 1997. Termín: do 30 dní po prerokovaní správy v Národnej rade;

    2. polročne hodnotiť plnenie harmonogramu vecného a časového zabezpečenia úloh, ktoré vyplývajú zo správy a z uznesenia Národnej rady, a to v termíne: máj 1997, resp. v rámci správy o poľnohospodárstve a potravinárstve za rok 1997.

    Na základe toho, že návrh, ktorý predložil výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, je v podstate duplicitný s bodom rozpracovania úloh, výbor pre pôdohospodárstvo neodporúča, aby v ďalšej časti bol tento návrh prenesený do uznesenia, pretože ide len o zmenu slovíčka "rozpracovať" na slovíčko "akceptovať". Toľko k tejto správe.

    Pokiaľ ide o ďalšiu správu k tlači 482, spoločnú správu k Správe o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 1996 predkladám takto:

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1139 z 5. septembra 1996 pridelil aj túto správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody na prerokovanie do 13. septembra tohto roku. Ako príslušný určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch a návrh uznesenia pre Národnú radu.

    Priebeh rokovania vo výboroch k tejto správe bol takýto: Všetky výbory, ktorým bola správa pridelená, ju prerokovali a vzali na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo zároveň odporučil Národnej rade, aby predmetnú správu taktiež vzala na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody odporučil Národnej rade prerokovať Správu o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 1996 na schôdzi v októbri. Pri celkovom hodnotení správy Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody konštatoval, že poslanci Národnej rady mali k dispozícii veľmi krátky čas na dôkladné oboznámenie sa s predloženou správou, ako aj na overenie si niektorých skutočností v praxi.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo ako gestorský výbor odporučil Národnej rade, aby odporučila vláde:

    a) rozpracovať úlohy vyplývajúce z časti C správy, t. j. Aktualizácia nástrojov lesníckej politiky na podmienky realizácie koncepčných zámerov v roku 1997 do konkrétnych opatrení a úloh na rok 1997 v termíne do 30 dní po prerokovaní správy v Národnej rade,

    b) polročne hodnotiť plnenie harmonogramu vecného a časového zabezpečenia úloh vyplývajúcich z predloženej správy a z uznesenia Národnej rady, a to v termíne máj 1997, resp. v rámci správy, ktorá bude podávaná o lesnom hospodárstve v roku 1997.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody odporučil Národnej rade požiadať vládu, aby akceptovala požiadavky vyplývajúce z časti C predloženej správy, t. j. Aktualizácia nástrojov lesníckej politiky na podmienky realizácie koncepčných zámerov roku 1997 v návrhu štátneho rozpočtu na rok 1997.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo ďalej uložil svojmu predsedovi, aby polročne zaradil do programu rokovania výboru hodnotenie plnenia harmonogramu vecného a časového zabezpečenia úloh vyplývajúcich z predloženej správy a z uznesenia Národnej rady.

    Na základe priebehu tohto rokovania Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo dáva tento návrh na uznesenie k tejto správe:

    Národná rada Slovenskej republiky

    A. berie na vedomie Správu o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 1996,

    B. odporúča vláde Slovenskej republiky

    1. rozpracovať úlohy vyplývajúce z časti C správy Aktualizácia nástrojov lesníckej politiky na podmienky realizácie koncepčných zámerov v roku 1997 do konkrétnych opatrení a úloh na rok 1997 s termínom do 30 dní po prerokovaní správy v Národnej rade Slovenskej republiky;

    2. polročne hodnotiť plnenie harmonogramu vecného a časového zabezpečenia úloh, ktoré vyplývajú zo správy a uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, s termínom máj 1997, resp. v rámci správy o lesnom hospodárstve za rok 1997.

    Takisto z toho dôvodu, ktorý som uviedol v správe o poľnohospodárstve, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo neodporúča, aby to, čo Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody formuloval pre Národnú radu voči vláde, aby akceptovala požiadavky vyplývajúce z časti C predloženej správy, nebolo prenesené do uznesenia, pretože to považujeme za duplicitu, a úloha, ktorá sa odporúča v rozpracovaní úloh z výboru pre pôdohospodárstvo, je konkrétnejšia.

    Ďalej mi dovoľte predložiť správu k tlači 483, a to je spoločná správa všetkých troch výborov o prerokovaní Správy o vodnom hospodárstve Slovenskej republiky za rok 1996.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1139 z 5. septembra t. r. pridelil Správu o vodnom hospodárstve Slovenskej republiky za rok 1996 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody na prerokovanie do 13. septembra tohto roku. Ako príslušný určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Priebeh prerokovania tejto správy vo výboroch bol takýto: Všetky výbory, ktorým bola správa pridelená, ju prerokovali a vzali na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo zároveň odporučili Národnej rade, aby predmetnú správu taktiež vzala na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody odporučil Národnej rade prerokovať Správu o vodnom hospodárstve Slovenskej republiky za rok 1996 na schôdzi v októbri. Pri celkovom hodnotení správy výbor pre životné prostredie a ochranu prírody konštatoval, že poslanci Národnej rady mali k dispozícii veľmi krátky čas na dôkladné oboznámenie sa s predloženou správou, ako aj na overenie si niektorých skutočností v praxi.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo ako gestorský výbor odporučil Národnej rade, aby odporučila vláde Slovenskej republiky

    a) rozpracovať úlohy vyplývajúce z časti C správy Aktualizácia nástrojov vodohospodárskej politiky na podmienky realizácie koncepčných zámerov v roku 1997 do konkrétnych opatrení a úloh na rok 1997, a to v termíne do 30 dní po prerokovaní správy v Národnej rade,

    b) polročne hodnotiť plnenie harmonogramu vecného a časového zabezpečenia úloh, ktoré vyplývajú zo správy a z uznesenia Národnej rady v termíne máj 1997, resp. v rámci správy o vodnom hospodárstve za rok 1997.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody odporučil Národnej rade požiadať vládu, aby akceptovala požiadavky vyplývajúce z časti C predloženej správy, t. j. Aktualizácia nástrojov vodohospodárskej politiky na podmienky realizácie koncepčných zámerov v roku 1997 v návrhu štátneho rozpočtu na rok 1997.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo ďalej uložil svojmu predsedovi, aby polročne zaradil do programu rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo hodnotenie plnenia harmonogramu vecného a časového zabezpečenia úloh vyplývajúcich z predloženej správy a uznesenia Národnej rady.

    V zmysle tohto Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo predkladá Národnej rade tento návrh na uznesenie:

    Národná rada Slovenskej republiky

    A. berie na vedomie Správu o vodnom hospodárstve Slovenskej republiky za rok 1996,

    B. odporúča vláde Slovenskej republiky

    1. rozpracovať úlohy vyplývajúce z časti C správy Aktualizácia nástrojov vodohospodárskej politiky na podmienky realizácie koncepčných zámerov roku 1997 do konkrétnych opatrení a úloh na rok 1997, termín: do 30 dní po prerokovaní správy v Národnej rade;

    2. polročne hodnotiť plnenie harmonogramu vecného a časového zabezpečenia úloh, ktoré vyplývajú zo správy a z uznesenia Národnej rady, termín: máj 1997, resp. v rámci Správy o lesnom hospodárstve Slovenskej republiky za rok 1997.

    Takisto aj k tomuto uzneseniu Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo neodporúča, aby v uznesení Národnej rady bola prenesená požiadavka Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie v zmysle akceptovania požiadaviek na aktualizáciu podľa zdôvodnenia, ktoré som uviedol.

    Vážený pán predsedajúci, to sú všetky tri spoločné správy o prerokovaní týchto materiálov vo výboroch.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Delingovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu k týmto trom bodom programu.

    Vážené kolegyne a kolegovia, do rozpravy sa písomne prihlásili traja poslanci. Dávam slovo prvému - pán poslanec Jozef Klein, nech sa páči. Pripraví sa pán poslanec Baránik.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    vzhľadom na to, že včera sme zriadili výbor pre európsku integráciu a boli dosť veľké výhrady k mojej osobe, chcem porovnať vo svojom vystúpení možnosti alebo vyhliadky slovenského poľnohospodárstva s Európskou úniou.

    Viem, že na začiatku porovnávam neporovnateľné, ale tak, aby sme sa nejako uviedli do situácie, a hlavne preto, aby sme nedopadli ako pri delení majetku po bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republike, keď sme potom nariekali a plakali, a pritom, keď sa to delilo, mali sme tam významných funkcionárov. Včera som dal otázku pánu guvernérovi Národnej banky, či máme menové zlato už doma - zatiaľ ho vraj nemáme. Myslím, že máme dostatok času, aby sme s pokojným svedomím a jasnou hlavou prehodnotili všetky svoje kroky.

    Ako člen delegácie výboru pre pôdohospodárstvo som sa zúčastnil na návšteve v Nemecku, vo Švajčiarsku, v Belgicku a prekvapilo ma najmä to, že slovenské poľnohospodárstvo bolo hodnotené na úrovni poľnohospodárstva Portugalska, čo je, myslím, značne podhodnotené a ukazuje na to, že v Európskej únii majú veľmi zlý pohľad na naše poľnohospodárstvo. Vždy som ho hodnotil a myslím si, že to bolo veľmi vyspelé poľnohospodárstvo a jedno z najlepších na svete. Ale to je na úvod.

    Začínam s pôdou, ktorá je základom poľnohospodárstva na celom svete. Keď naša zelená správa porovnáva štruktúru poľnohospodárskeho pôdneho fondu, tak sa približujeme k Belgicku a Francúzsku. Máme zhodné percentá v ornej pôde, lúk a pasienkov, rozdiel máme v trvalých kultúrach. Treba si uvedomiť, že pri vstupe do Európskej únie podľa výšky produkcie bude potrebné ponechať 15 až 20 % pôdy na pokoji.

    Keď porovnávame hektárové úrody a úžitkovosť, dosahujeme v priemere 81 % v obilninách, v strukovinách 55 % a repke 87 % atď. Ale keď porovnávam spotrebu priemyselných hnojív, ako to hovoril pán minister, do roku 1989 naše poľnohospodárstvo spotrebovalo na jeden ha poľnohospodárskej pôdy 239,7 kg čistých živín, v rokoch 1994 až 1995 je to 41,8 kg čistých živín, čiže celé naše poľnohospodárstvo je naturálne, veľmi zdravé, prakticky už sa nám nič nemôže stať, lebo žiadne hnojivá nepoužívame, ale tomu aj zodpovedajú naše výnosy.

    Podľa jednej správy, ktorú predložilo naše ministerstvo, sme schopní konkurencie vo všetkých produktoch, okrem zemiakov. Myslím, že budeme schopní konkurencie aj v zemiakoch, ale musíme im dať to, čo zemiaky potrebujú. Tam máme najväčšiu konkurenciu z Poľska, ale myslím, že s tým sa môžeme vyrovnať. Aby si tí, čo ochraňujú životné prostredie, nemysleli, že zasa je to také zlé, Európska únia používa v priemere nad 2O0 kg čistých živín na hektár poľnohospodárskej pôdy.

    Ďalším ukazovateľom, ktorý si dala aj vláda vo svojom vyhlásení, je percento výdavkov v domácnosti na potraviny. Na Slovensku je to zhruba 37,5 %. Je podstatný rozdiel medzi krajinami Európskej únie, ale tento ukazovateľ nezávisí od poľnohospodárov, ale v podstatnej miere závisí od príjmov obyvateľstva. Ak sa nezvýšia príjmy obyvateľstva, ľudia jednoducho nebudú mať na nákup hovädzieho mäsa, syrov a ďalších potravín, ktoré sú relatívne veľmi drahé v porovnaní k ich príjmom. Tu musí celá vláda zabrať a v rámci agrárnej politiky tomu pomôcť.

    Čoho sa vôbec nemusíme báť, je to, čo trvalo Európskej únii 20 rokov, od roku 1973 až do roku 1993, keď znížila počet pracovníkov v poľnohospodárstve o 46,7 %, Slovensko to dokázalo za 5 rokov a znížilo ho o 59,6 %, čiže sme predbehli Európsku úniu. Samozrejme, ako pán minister spomínal, prišli sme o 13 tisíc stredoškolákov, 5 a pol tisíc vysokoškolákov a ocitli sme sa v období pred 15 rokmi, čo je zlé.

    Veľmi dobrý ukazovateľ, ktorý je, podľa mňa, pre nás veľmi dobrý, je porovnanie relatívnej zamestnanosti na 100 ha poľnohospodárskej pôdy, ale najmä farmárov 65- a viacročných. Tu sme suverénne pred Európskou úniou, lebo Európska únia má týchto ľudí po 65. roku 23,4 %, Slovenská republika 5 %. To je výborné.

    Bola tu aj kritika zdravotníctva, výživy atď. Treba povedať, že v roku 1990 sme spotrebovali na jedného obyvateľa 226,3 kg mlieka a mliečnych výrobkov, v roku 1995 je to 163,7 kg a výhľad na rok 1996 je 164,2 kg. Minimálna dávka, ktorú odporúčajú zdravotníci, je 214 kg. Európska únia má 240 kg. Vidíme, že deti by s radosťou pili mlieko, ale asi rodičia naň nemajú. Podobne je to s mäsom a ďalšími potravinami.

    Čo najviac ničí poľnohospodárstvo? Ničí ho vývoj úverov, úrokov a sadzieb pre poľnohospodársku prvovýrobu. Myslím, že vo vývoji priemernej úrokovej sadzby sme boli na úrovni Európskej únie v roku 1990, keď sme dosiahli priemernú úrokovú sadzbu 7,3 %, no teraz sme už ďaleko za Európskou úniou, lebo už máme 16 % a minulý rok sme mali 18 %. V tom sa budú musieť zrejme zlepšiť naši bankári.

    Podobne je to vo vývoji poistného, náhrad škôd za poľnohospodársku prvovýrobu, kde v roku 1990 pri zaplatení 2,9 mld korún poistného nám poisťovňa vrátila zhruba 1 600 miliónov, v roku 1995, keď poľnohospodári s ťažkou biedou zaplatili 1 166 miliónov korún, ešte sme na tom prerobili 600 miliónov. Zrejme sú potrebné náklady na tie nádherné budovy, kancelárie, klimatizáciu a podobné veci.

    Ďalšia závažná vec, ktorá ničí naše poľnohospodárstvo, sú ceny poľnohospodárskych produktov. V tejto správe sú vynikajúco rozvedené a dočítali sme sa, že dosahujú pri pšenici 62,7 % Európskej únie, pri kukurici 67 %, pri mlieku dokonca len 51,9 %, pri hovädzom mäse 55 %, pri bravčovom mäse 88 % a pri hydine 73 %. Máme nato, keď vstúpime do Európskej únie, aby sme to hneď našim poľnohospodárom vyrovnali? Keď máme, je to výborné, budeme radi. Preto sa treba pripraviť na také veci. Treba vziať do úvahy, že výdavky na agrárnu politiku v Európskej únii sú podstatne vyššie ako na Slovensku.

    V roku 1995 boli výdavky do poľnohospodárstva v Európskej únii 361 ECU na jeden hektár poľnohospodárskej pôdy, na Slovensku iba 84 ECU - obrovský rozdiel. Takisto je obrovský rozdiel v zdaňovaní potravín oproti Slovenskej republike. Niektoré krajiny Európskej únie vôbec nemajú dane. Ak porovnávam to, že sme dostali lacnú naftu alebo tzv. zelenú naftu, zdraženie tejto nafty podstatne odčerpalo to, čo sme dostali. Ak porovnávam ceny trebárs v Dánsku, Francúzsku, Taliansku, ktoré sú na tabuľke číslo 61 tejto správy, v Dánsku zaplatia farmári 0,57 DEM za liter, vo Francúzsku 0,71, v Taliansku 0,75, Slovenská republika 0,80. Čiže sme zasa drahší.

    Nechcem vás tu unavovať číslami. Je tu šanca pre poľnohospodárov v oddlžení bánk, len to má jeden háčik. Komerčné banky každoročne obnovujú zmluvy zo starých úverov, čiže prakticky blok starých úverov sa každoročne prenáša ako nový úver a zmena úrokových sadzieb zo 6-7 % na 18 % bola podpisovaná predsedami družstiev a ešte riaditeľmi štátnych majetkov, právnicky povedané, v tiesni, lebo banky nás zavolali a povedali: "Vážení, keď nepodpíšete novú úverovú zmluvu zo 6 % na 17 alebo 18 %, musíte splatiť atď. atď". Bolo by to dobré prehodnotiť aj po stránke právnej a vrátiť sa k tomu.

    Odporúčam túto správu schváliť, ale navrhujem zvýšiť objem dotácií v roku 1997 minimálne na 10 mld Sk. Výpadok reprodukčných zdrojov je 13,4 mld Sk, čiže aj to je ešte málo, ale nechcem byť nereálny a nechcem mať nereálne požiadavky. Myslím, že treba zmeniť úroveň nákupných cien, keď sa chceme pripraviť na vstup do Európskej únie, musíme ísť pomaly, tak ako išli Poliaci, pomaly, ale isto, na svetové ceny, zmeniť úrokovú sadzbu na úroveň Európskej únie pre farmárov a poľnohospodárov na 6-7 %, upustiť od dane z pozemkov, oddlžiť poľnohospodárske subjekty z úverov na trvale sa obracajúce zásoby, tzv. tozku, ktorá je 3 584 tisíc, bez toho, aby tam banky nejako veľa špekulovali a vymýšľali, oddlžiť a ďalšie úvery treba zmraziť na symbolickú úrokovú sadzbu 1 %, lebo nevidím ináč veľmi reálne východiská nášho poľnohospodárstva.

    Správa o poľnohospodárstve v Slovenskej republike je vypracovaná výborne. Analyzuje súčasný stav poľnohospodárstva. Treba povedať - či už je názor taký alebo onaký - úpadok sa ešte agrokomplexu nepodarilo prekonať. Za to nemôže ani pán minister, ani my, ani nikto. Môže za to reálna situácia, ktorá vládne u nás a okolo nás. Správa poskytuje dosť poznatkov na hodnotenie účinnosti a aktualizáciu nástrojov agrárnej politiky.

    Za ďalšie veľmi prospešné považujem analýzy a správy, ako dosahy reformnej agrárnej politiky v Európskej únii na vývoj agrokomplexu v Slovenskej republike a smery harmonizácie slovenskej politiky s Európskou úniou v poľnohospodárskej politike.

    Ďalšiu výbornú správu - návrh na zvýšenie zamestnanosti a návrh programov podnikania na vidieku. To sú vynikajúce správy, ktoré vám všetkým dávam do pozornosti, lebo tam bolo vložené obrovské úsilie pracovníkov, ktorí ich vypracovali. Treba sa poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na vypracovaní týchto správ, samozrejme ministerstvu, aj vám, pán minister.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Kleinovi. Slovo má pán poslanec Baránik a pripraví sa pán poslanec Lysák.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené dámy poslankyne a páni poslanci, vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko k "zelenej" správe, upozornil na niektoré problémy a ponúkol súbor návrhov opatrení pre pána ministra na zlepšenie situácie v poľnohospodárstve.

    Na začiatku chcem oceniť, podobne ako môj predrečník, dobre vypracovanú správu s kritickým pohľadom na súčasnú situáciu a oceniť tým prácu ministerstva a vedúcich pracovníkov, ktorí takúto správu pripravili a poskytli nám reálny pohľad na situáciu v našom pôdohospodárstve.

    Nadviazal by som na to, čo predo mnou hovoril pán poslanec Klein. Jednu z vážnych príčin súčasného nelichotivého stavu v našom pôdohospodárstve vidím v súbore opatrení a legislatívnych noriem, ktoré boli prijaté v predchádzajúcich rokoch - hlavne v rokoch 1990 a 1991. Na konkrétnych číslach ukážem, že z odvetvia, ktoré bolo predtým jedno z najprosperujúcejších, sme urobili jedno z najhorších odvetví našej ekonomiky, zmietajúce sa teraz v problémoch, ktoré budeme schopní riešiť len s obrovskými nákladmi.

    Na začiatok uvediem len niekoľko čísel. Nesprávne opatrenia, ktoré boli vykonané radikálnou ekonomickou reformou - aplikáciou súboru opatrení atď. - spôsobili to, že sa nám výkonnosť v poľnohospodárstve rapídne znížila. Znížili sa alebo zhoršili sa ukazovatele, ktoré vyjadrujú úžitkovosť, čiže kvalitatívne parametre pôdohospodárstva a poľnohospodárstva zvlášť. Znížili sa napríklad stavy hospodárskych zvierat. V rokoch 1990 a 1991 sme vyvážali hlavne hovädzí dobytok do Nemeckej spolkovej republiky za ceny, ktoré reprezentovali 1 marku, pričom v Nemecku sa podobný produkt realizoval za 3 marky. Je to výrazná strata pre naše pôdohospodárstvo. Ako sa tu spomínalo, znížili sa počty pracovníkov v pôdohospodárstve a tým pôdohospodárstvo výrazne prispelo k plošnej nezamestnanosti, hlavne nezamestnanosti na našom vidieku. Poklesli stavy dojníc, ale súčasne sa znížila úžitkovosť, napríklad za roky 1989-1991 o 775 litrov na dojnicu.

    Na úvod chcem ešte povedať, že kým v Slovenskej republike sa legislatívne normy týkajúce sa pôdohospodárstva, ktoré boli prijaté Federálnym zhromaždením, dôsledne realizovali, Česká národná rada tieto normy v takejto podobe neakceptovala a prejavilo sa to v rozdielnom vývoji ukazovateľov charakterizujúcich úžitkovosť pôdohospodárstva. Kým napríklad u nás bola v roku 1989 dojivosť 3 654 litrov, v Českej republike 3 900 litrov, čiže o 300 litrov na dojnicu viac. Dnes je situácia taká, že máme 3 200, to znamená u nás klesla dojivosť prakticky o 400 litrov, ale v Českej republike sa zvýšila v podstate o 200 litrov - výrazný rozdiel.

    Denný prírastok hovädzieho dobytka vo výkrme bol v roku 1989 0,740, teraz je 0,635. V Českej republike bol 0,750, teraz majú 0,780. Ale treba úprimne povedať, že vo všetkých ukazovateľoch negatívne tendencie prebiehali predovšetkým v rokoch 1990, 1991, 1992 a 1993. Od roku 1994 začína vzostup, ale ani zďaleka sme sa nepriblížili k úrovni východiskového stavu. Pri ošípaných je to podobne - denný prírastok v roku 1995 bol 0,522, dnes je 0,479. V Českej republike bol 0,570, teraz je 0,523. Ale štandard Európskej únie je 650, pán poslanec Klein na to veľmi pekne poukázal.

    Hospodárske výsledky vcelku v hodnotovom vyjadrení sa oproti roku 1989 zhoršili, celkový efekt alebo celkové príjmy pôdohospodárstva sa znížili v roku 1995 o 2,8 mld Sk, ale napríklad oproti roku 1994 sa v roku 1995 zvýšili o 812 miliónov. To sú závažné ukazovatele.

    Ale výrazné rozdiely sú aj v priestorovom rozložení. Tak napríklad dojivosť kráv vo východoslovenskom regióne alebo v bývalom Východoslovenskom kraji podľa územnej organizácie do roku 1991 je nižšia o 1 000 litrov na dojnicu, ako je v Západoslovenskom kraji.

    Príčinou celého radu problémov v pôdohospodárstve, ako tu už poukázal pán minister i pán poslanec Klein, je cenová politika. Chcel by som na to zvlášť upozorniť. Uvediem zase niekoľko čísel. Napríklad ceny celkove vzrástli v prvovýrobe v roku 1995 oproti roku 1989 o 46 %, ale v potravinárskom priemysle vzrástli o 178 % a spotrebiteľské ceny vzrástli o 176 %. Rýchlejší bol rast cien priemyselného tovaru, čím sa u obyvateľstva znížil objem prostriedkov na nákup potravín, preto dopyt po potravinách poklesol.

    Prijatie legislatívnych noriem a rôznych opatrení, ktoré sa dotýkali pôdohospodárstva, viedlo k rozbitiu alebo narušeniu veľkovýrobných štruktúr v pôdohospodárstve. A vznik malých poľnohospodárskych fariem, ktoré sotva kedy budú efektívne, neprispieva k úrovni efektívnosti nášho pôdohospodárstva. Uvediem to na niekoľkých príkladoch. Máme napríklad relatívne dobre vybudovanú technickú základňu spracovateľského potravinárskeho priemyslu. Kým napríklad v roku 1989 z celkového objemu porazených ošípaných v celkovej váhe 382 tisíc ton sa vo veľkovýrobných kapacitách spracovalo 79 %, dnes sa spracuje len 33 %. Výrazne sa zvýšila naturálna spotreba, v malých výrobniach sa spracuje 8 % a 25 % odchádza mimo pôdohospodárstva.

    Využitie kravského mlieka - predtým bolo spracované vo veľkovýrobných kapacitách na 87 %, dnes len na 71 %. Hovädzí dobytok sa predtým všetok spracoval vo veľkovýrobných kapacitách, dnes sa spracuje len 50 %, v malovýrobných kapacitách 11 %, vývoz 12 %, rozdiel je 27 %. Chcem tým poukázať na to, že skutočne opatrenia, ktoré boli prijaté a ktoré majú negatívny dosah, znižujú celkovú efektívnosť ekonomiky pôdohospodárstva.

    Pôdohospodárstvo, na čo správne predstavitelia tohto rezortu poukazujú, trpí na nesprávnu cenovú politiku. Cenovú politiku v tomto odvetví využívame ako nástroj sociálnej politiky. Chcel by som vás, vážené dámy a páni, upozorniť na to, že cena je veľmi nedokonalým nástrojom sociálnej politiky, lebo sa nedá racionálne využívať, to znamená, účinne využívať pre tých, ktorých chceme sociálnou politikou podporiť. Preto treba voliť iný systém a v minimálnej miere využívať cenu ako nástroj sociálnej politiky, pretože na to doplácajú alebo obeťou negatívneho dosahu sú nakoniec prvovýrobcovia v pôdohospodárstve.

    Ďalej chcem poukázať na potrebu posilnenia veľkovýrobných foriem a zabrániť tomu, aby sa znižoval ich podiel hospodárenia na pôde.

    Vážený pán minister, mám niekoľko návrhov a chcel by som, aby ste niektoré z nich využili v ďalšej práci na zdokonalení poľnohospodárskej politiky.

    1. Navrhujem, aby ministerstvo pôdohospodárstva spracovalo ucelenú koncepciu cenovej politiky tak, aby sa nezvýšili spotrebiteľské ceny, resp. aby sa minimálne zvýšili a riešila sa celková ekonomická situácia prvovýrobcov tak, aby mali zvýšený podiel na efekte, ktorý je v spotrebiteľských cenách poľnohospodárskych produktov, to znamená na úkor obchodu a priemyselného spracovania, pretože kým pôdohospodári pracujú v mnohých prípadoch so stratou alebo s minimálnym efektom, relatívne efektívne pracuje potravinársky priemysel a, samozrejme, veľmi efektívne potravinársky obchod. Riešenie tohto problému považujem za kľúčový problém, ktorý predstavuje východisko na zdokonalenie našej poľnohospodárskej politiky.

    2. Uvažovať nad takou politikou, aby sa viac zainteresovali poľnohospodárske subjekty na zvyšovaní zisku a efektívnosti. Ich zainteresovanosť by mala spočívať v tom, že by sa buď znížila daň zo zisku poľnohospodárskych podnikov, ktoré prosperujú, alebo sa úplne zrušila daň zo zisku pre poľnohospodárske podniky. Samozrejme, úmerne tomu by sa mohli znížiť aj dotácie do prosperujúcich poľnohospodárskych subjektov. Treba zvážiť, v akom pomere, aby sa tým podporila snaha efektívnych poľnohospodárskych subjektov o jej rast.

    3. Dôsledne sledovať účel vyplatených dotácií, aby sa nepoužili na nič iné len na účel, na ktorý boli určené. Odporúčam čiastočne zmeniť štruktúru ministerstva pôdohospodárstva tak, aby sa v jeho štruktúre zvýraznili tie činnosti, ktoré budú zamerané na propagáciu moderných metód, založených na vedeckých výsledkoch pre pôdohospodárstvo a, samozrejme, poradenské služby rozšíriť tak, aby sa skutočne najnovšie poznatky dostali do všetkých poľnohospodárskych podnikov, nielen poľnohospodárskych družstiev, ale aj súkromne hospodáriacim roľníkom.

    4. Pre pôdohospodárske družstvá odporučiť, aby po dohode s orgánmi samosprávy viac využívali prostriedky, ktoré sú určené ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny na verejnoprospešné práce, aby sa viac bojovalo proti burine, vykášaniu neobrobených pozemkov, priestorov vedľa ciest atď., aby sme zabránili semenám z burín zaburiňovať poľnohospodársku pôdu, a tým znižovať hektárové výnosy. Myslím si, že tento lacný zdroj by pomohol o nejaký ten metrák zvýšiť hektárové výnosy, hlavne tam, kde je toto nebezpečenstvo najväčšie.

    5. Dotácie do pôdohospodárstva neposkytovať plošne, ale predovšetkým efektívnym poľnohospodárskym podnikom a takto prehĺbiť diferenciáciu a umožniť rýchlejší odchod neprosperujúcich firiem z podnikateľskej scény.

    6. Prijať opatrenie na zabránenie prepadu včelárstva, ktoré má veľký význam pre hektárové výnosy niektorých technických plodín, ako je repka, slnečnica, ďatelina, lucerka, mak a podobne, a tiež ovocia.

    7. Ďalej odporúčam prijať legislatívnu normu, ktorá umožní účinnejšiu ochranu úrody na poliach, sadoch a v záhradách, hlavne v pestovaní zemiakov a niektorých ďalších technických plodín, kde nezodpovední jednotlivci významne ohrozujú hektárové výnosy.

    Vážené dámy a páni, toto sú všetky moje odporúčania na základe oboznámenia sa so správou, ktorú vysoko hodnotím a odporúčam, aby sme ju schválili v takej podobe, v akej je, a stotožnili sa s pripravenými uzneseniami.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Lysák a pripraví sa pán poslanec Pokorný.

    Upozorňujem, že o 12.00 hodine by sme potom prerušili rokovanie na obedňajšiu prestávku, mali by sme ju do 13.30 hodiny, aby sme mohli potom do 16.00 hodiny ukončiť zasadanie tohto týždňa.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    pretože pozornosť, aká sa venuje zelenej správe, nevyžaduje ďalšie pokračovanie v doterajšom štýle, chcel by som v nadväznosti na to, čo sme si mali možnosť vypočuť vo výbore tesne pred vstupom na rokovanie a v diskusii aj s pánom ministrom, pripomenúť a požiadať, aby pri ďalšom spracovaní tých vysokokvalifikovane spracovaných troch správ sa vzalo do úvahy aj to, čo sme začali a nedokončili. Predovšetkým, aby v budúcej správe bola otázkam techniky a technológie, aj v súčinnosti so slovenským strojárstvom, venovaná pozornosť, ktorá je minimálna a priam trestuhodná. Nie pre doterajšie vlády a nie vinou terajšej vládnej garnitúry, ale preto, čo tu bolo predtým, na čo sme, bohužiaľ, zbytočne upozorňovali desaťročia - minimálne dve.

    K fundovanému výkladu pána kolegu Kleina, ktorý vhodne doplnil niektoré údaje v správach, by som chcel uviesť jedno, a to na podporu toho, čo som pred chvíľou navrhoval. Z guľatiny v Slovenskej republike dosiahneme 440 mariek, ale v Nemecku z toho istého kubíka 3 200. Je to 7-krát nižšia efektívnosť. Ak dovolíte, nevidím za tým len ekonomiku, vidím za tým predovšetkým zamestnanosť, a zamestnanosť najmä na vidieku, ktorú by tieto odvetvia mali zabezpečiť. Nechválil by som sa znižovaním zamestnanosti v týchto odvetviach. Chcem len zdôrazniť to, čo obsahuje aj Biela kniha Európskej únie. Veľmi často sa chvasceme, ako pekne aproximujeme. Namiesto týchto niekedy teatrálnych a formálnych otázok by sme sa skôr mali pozerať, ako sa v rámci Európskej únie navrhuje riešiť zvýšenie zamestnanosti práve cestou uplatňovania nových technológií.

    Ďalšia poznámka sa týka vodného diela Gabčíkovo, teda správy o vodnom hospodárstve. Z jednostranného prerušenia zmluvy zo strany Maďarskej republiky vznikli pre nás isté škody. Chcem vyjadriť nádej, že pri sľubne sa rozvíjajúcich vzťahoch s Maďarskom budú tieto otázky riešené možno bez riešenia tejto problematiky v Haagu. Ale v opačnom prípade očakávam a zrejme očakávame všetci, aby príslušné organizácie, aj naša vláda, preukázali takú rozhodnosť pri riešení tejto problematiky, akú ukázali v prospech ekonomiky a ekológie Slovenska pri dobudovaní tohto spoločného diela.

    Na záver chcem požiadať, pán minister, o dôraznejší postup pri príprave a pri začatí vodného diela Tichý Potok. Boli sme tam s kolegyňou Zelenayovou. Vieme dobre, čo znamenalo prekonať aj pomocou vás odpor niektorých obyvateľov, ktorých zavádza pán Kravčík a niektorí ďalší nezmyselnými priehradkami. Som odtiaľ rodák. Veľmi dobre poznám túto problematiku aj to, že keď sme prekonali počiatočné obavy a vodné dielo nepostavíme, že to bude politická strata u týchto ľudí, nielen koalície. Tak si myslím, že by sme toto nemali v nijakom prípade dopustiť. Odporúčam na záver podľa možnosti toto dielo realizovať a prijať tri predložené správy s tým, že sú vypracované na vysokej úrovni, a oceniť spracovateľov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Rozumiem tomu tak, že je to vlastne zároveň aj splnenie vašej prihlášky. Áno, pán poslanec?

  • Vážené kolegyne a kolegovia, pretože sú len dve minúty do 12.00 hodiny, aby sme dodržali postup, urobíme teraz obedňajšiu prestávku do 13.30 hodiny. O 13.30 hodine pokračujeme ďalej do 16.00 hodiny. Lietadlo je pripravené s dostatočnou časovou rezervou na 17.00 hodinu.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    viete, že sme si dohodli termín pokračovať o 13.30 hodine. Tento termín už uplynul. Kým dôjdu niektorí oneskorenci, navrhujem, aby sme pokračovali v rozprave.

    Ak ste s tým uzrozumení, slovo má pán poslanec Pokorný, pripraví sa pán poslanec Köteles.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, skôr ako prednesiem niektoré pripomienky, námety, konštatovania k predmetnej prerokúvanej zelenej správe, aby som sa aj ja vyjadril k celkovej kvalite predloženého materiálu. Pripájam sa k tým svojim predrečníkom, ktorí vysoko pozitívne hodnotili daný materiál, ktorý je dôkazom vysokej profesionality pracovníkov rezortu pôdohospodárstva. Dovoľte mi, aby som teda konkrétne k niektorým kapitolám zelenej správy zaujal stanovisko.

    Ku kapitole Živočíšna výroba na stranách 41 až 43. Podľa môjho názoru v tejto časti správy chýbajú údaje o stave zdravia populácie hospodárskych zvierat, o ich stratách zo zdravotných dôvodov. Sú to pomerne závažné údaje, a pretože aj na rôznych odborných podujatiach sa konštatuje, že straty hynutím jednotlivých kategórií zvierat a hlavne mláďat sú dvojnásobné v porovnaní s rokom 1989 alebo rokom 1990, mali by sa tieto údaje v takom závažnom dokumente objaviť.

    Vôbec oblasť veterinárneho lekárstva je menej ako skromne uvedená v kapitole Kvalita poľnohospodárskej a potravinárskej produkcie na strane 44. Moja pripomienka sa týka veterinárneho dozoru. Z uvedeného sa zdá, že o veterinársku starostlivosť zabezpečovanú privátnou veterinárnou službou nie je adekvátny záujem. Tiež sa pýtam, či ministerstvu a ústredným štatistickým orgánom nechýba veterinárska štatistika. Preto navrhujem, aby bola v budúcnosti správa doplnená aj o problematiku veterinárskej služby z pohľadu zabezpečenia chovov a fariem.

    Mňa z hľadiska životného prostredia zaujíma aj starostlivosť a funkčnosť zoohygienických koncoviek na farmách, a tým znižovanie zaťaženia životného prostredia. V tejto oblasti sú aktuálne aktivity odboru veterinárskeho lekárstva, ale v správe o nich tiež chýba zmienka.

    Ďalej agropotravinársky trh, ktorý sa začína na strane 49. Nemyslím si, že problémy agropotravinárskeho trhu sa vyriešia trhovými poriadkami a intervenčnými cenami. Myslím si, že ekonomická efektívnosť na trhu sa reguláciou znižuje. Podľa môjho názoru je potrebné zmeniť, resp. posilniť postavenie prvovýrobcov voči odberateľom aj dodávateľom tak, aby sa ceny na trhu dohodli, nie stanovili druhou stranou trhu - odberateľmi a dodávateľmi. Až na základe tohto prijímať opatrenia na stabilitu cien kvôli zaisteniu produkcie a určitej stability spotrebiteľských cien.

    Problém efektívnosti prvovýrobcov je problém farmárskych cien a problém dopytu, ktorý vyplýva z výšky spotrebiteľských cien v súvislosti s príjmom obyvateľov. Ale aj farmárske, aj spotrebiteľské ceny závisia od postavenia účastníkov ich sily na trhu, nielen od produkčných nákladov. Nepotrebovali by sme zvyšovať dotácie, keby sme si uvedomili, že dotácie do poľnohospodárstva potrebujeme z dôvodu odčerpávania prostriedkov z poľnohospodárstva cenovou politikou. Musia sa do produkčných nákladov zaratúvať celé odpisy investičných prostriedkov, hlavne u spracovateľov, keď sa využívajú približne na 40 - 60 %? Čo nám bráni chrániť náš domáci trh pred nepotrebným dovozom vyrovnaním výšky ciel v rámci CEFTA a v obchodovaní s Európskou úniou? Podobne, prečo nežiadame začať rokovania o podmienkach cla v rámci VTO, resp. GATT? Prečo nemáme odvahu povedať a presvedčiť VTO, že podmienky pre nás aj pri rokovaní s GATT neboli rovnaké ako pre iné krajiny?

    Ďalej v kapitole Veda, vzdelávanie, poradenstvo je nutné vytvoriť účinnejšiu podporu na výchovu vedeckovýskumného dorastu preto, že sa kriticky zvyšuje priemerný vek tvorivých vedeckovýskumných pracovníkov rezortnej vedeckovýskumnej základne.

    V rámci terénneho poradenstva počítať aj so širším záberom než reštrukturalizačnými a racionalizačnými projektmi. V rámci terénneho poradenstva by bolo potrebné rátať aj s poradenstvom z hľadiska zdravia produkčných organizmov a ich prostredia. Ide o problematiku rastlinolekárstva, veterinárneho lekárstva a ochrany životného prostredia.

    Ešte sa vrátim ku kapitole Veda a výskum. Sú ekonomické prínosy možné alebo skutočne uplatnené vo výške 1,5 mld korún? V skutočnosti však aj pri týchto prínosoch dochádza k stratám v poľnohospodárstve. Ako sa tieto výsledky výskumu uplatňujú, ako je organizovaný prenos výsledkov vedy a výskumu do praxe?

    Ak dovolíte, niekoľko pripomienok a námetov k jednej oblasti, ktorá veľmi úzko súvisí s potravinovou bezpečnosťou a s tým, o čom sme hovorili v predchádzajúcom materiáli ministerstva zdravotníctva vo vzťahu k opatreniam na zlepšenie zdravotného stavu. Zaujíma ma najmä úloha rezortu, čiže štátu, v trhových podmienkach produkcie teliat. Prioritnou potravinou vo výžive národa, ako vieme, je mlieko. V súčasnosti, ale aj v budúcnosti predstavuje mlieko v hierarchii výživy u nás najcitlivejšie a najkritickejšie miesto. Jeho spotrebou na obyvateľa z 230 litrov v roku 1990 sme sa dostali takmer na úroveň rozvojových krajín pri dnešnej spotrebe mlieka 170 litrov. Riešenie potravinovej spotreby mlieka sa môže začať jedine od teliat s cieľom zabezpečiť vlastnú produkciu v kvantite, primeranej kvalite a únosnej cene. Do tejto závažnej úlohy v trhových podmienkach musí vstúpiť rezort, čiže štát, nakoľko sa problém bezprostredne dotýka zdravia národa a jeho životnej vekovosti. Samotný trh ani producenti úlohu v celej šírke nedoriešia. Nepociťujú ju ako svoju úlohu, nemajú účinný ekonomický stimul a požiadavky na import sú v najbližších minimálne 5 rokoch nemysliteľné.

    Otázku mlieka je potrebné postaviť do roviny riešenia - čo chceme, koľko, kedy a ako. Otázka kto je jednoznačná - rezort, teda štát. Ako zhrnúť strategickú úlohu rezortu pri zabezpečení mlieka vo výžive národa cez jediný možný východiskový bod - produkciu teliat? Mala by to byť mimotrhová regulácia stavov hovädzieho dobytka a jeho štruktúra cestou dotačnej politiky, preferovanie vhodných plemien, línie šľachtenia, usmerňovanie technológie chovu a výživy v krajovo vhodných variantoch.

    Oprávnene môžeme konštatovať, že nie je zdôrazňovaná v plnom rozsahu koncepcia stratégie. Za strategické pri tejto komodite pokladáme to, čo citeľne obmedzuje a redukuje chovateľský, čiže spoločenský zámer v produkcii teliat. Hodnotenie len z hľadiska vyčíslených strát - tak ako je v správe - je málo, najmä v podmienkach trhového hospodárstva. Žiada sa stanoviť, kde problém zdravia začína mať strategický dosah. Jeho limit cez percento strát je len jedno z hľadísk. Zdá sa, že varianty možného riešenia problémov sú viac ako potrebné. Zo spoločenského hľadiska sa žiada riešiť stratégiu celospoločenského prístupu. Nejde o krok späť, ani návrat k starým riešeniam, ale o racionálny prístup spoločnosti, chovateľa i služby.

    Kvôli krátkosti času som sa zameral len na jeden okruh, ale podľa môjho názoru súvisí so zdravou výživou a je veľmi dôležitý pri potravinovej bezpečnosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Pokornému. Slovo má pán poslanec Köteles a pripraví sa pán poslanec Rosival.

  • Vážená Národná rada, vážený pán minister, vážený pán predsedajúci,

    takzvanú zelenú správu, teda správu o poľnohospodárstve, potravinárstve, o lesnom hospodárstve a o vodnom hospodárstve Slovenskej republiky nám vláda predkladá každoročne. Vzhľadom na fakt, že v týchto dosť rozsiahle rozpracovaných správach sa uvádzajú najdôležitejšie informácie o postavení, činnosti, o strategických zámeroch, o ekonomickej situácii v rezorte pôdohospodárstva, ako základný nedostatok správy musím vyjadriť svoju nespokojnosť za jej oneskorené predloženie výborom a poslancom. Ako spravodajca výboru pre životné prostredie som len deň pred prerokovaním dostal tento inak kvalitný materiál. Takže konzultácia s odborníkmi bola takmer vylúčená.

    V našom prípade mi dovoľte, aby som v krátkosti zaujal stanovisko k vodohospodárstvu Slovenskej republiky so snahou poukázať na niektoré neuspokojivé fakty, tendencie a navrhnuté riešenie.

    Vážení kolegovia, ako všetci vieme, vodohospodárska politika Slovenskej republiky už koncepčne je alebo by mala byť orientovaná na ochranu povrchových a podzemných vôd, na plynulé zásobovanie a hospodárne využívanie pitnej a úžitkovej vody, využívajúc pritom dopravné možnosti a hydroenergetický potenciál našich vodných tokov. V oblasti zásobovania obyvateľov z verejných vodovodov, žiaľ, sme zaostali aj za susednými štátmi. Veď kým v Maďarskej republike to je 83 %, v Českej republike 85 %, v Rakúsku 92 %, čo je v určitom zmysle slova aj garanciou nezávadnej pitnej vody, v Slovenskej republike sme dosiahli len 79,4 %.

    Tradične najnepriaznivejšia situácia je v okresoch na východnom Slovensku: Michalovce 64, Trebišov 59, Prešov 60, Vranov nad Topľou 42, Košice-vidiek 51. Chcel by som dodať, že v odpovedi na interpeláciu pani poslankyne Sabolovej ministerstvo pôdohospodárstva uvádzalo za okres Košice-vidiek len 39,6 %. V okrese Košice-vidiek, z ktorého je zásobované pitnou vodou veľkomesto Košice, aj 39 %, aj 51 % je veľmi málo, ba až poburujúco málo a občania z tohto dôvodu právom protestujú proti tomuto stavu.

    V hodnotenom období vzrástol počet obyvateľov zásobovaných vodou z verejných vodovodov o 47 tisíc, teda o necelých 0,95 %, čo (poznajúc situáciu hlavne na východnom Slovensku) považujem za žalostne málo. Obyvatelia týchto regiónov právom očakávajú, aby sa ich problémy v zásobovaní pitnou uprednostnene riešili hlavne z vodohospodárskeho fondu.

    V súčasnosti situácia na úseku kanalizácie a domácností tiež nie je ružová. Na negatívnom rebríčku je zas okres Vranov nad Topľou so svojimi 28 %, okres Komárno 27 %, Trebišov 30 %, Dunajská Streda 31 %. Je to v okresoch Slovenska, kde sú najväčšie podzemné zásoby pitnej vody. Z tohto hľadiska je potrebné v týchto regiónoch vybudovať čo najrýchlejšie sieť kanalizácie a čističky odpadových vôd s cieľom chrániť naše prírodné bohatstvo aj pre budúce generácie.

    Vychádzajúc zo súčasného nepriaznivého, skôr krízového stavu národného hospodárstva, viem, že to nie je jednoduchá úloha, ale som presvedčený, že každý kriticky zmýšľajúci človek by podporoval takú snahu. Z tohto dôvodu podporujem návrh Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody, aby sa v štátnom rozpočte na budúci rok v plnej výške zohľadnili požiadavky rezortu v tejto oblasti.

    Vážení kolegovia, Slovensko je považované za vrch Európy. Odtekajú od nás všetky vodné toky, odpočítajúc ukrajinské rieky Uh a Latorica s občasnými nenahlásenými ropnými produktmi alebo záplavami. Takže nesieme voči susedným štátom obrovskú zodpovednosť za čistotu a kvalitu našich riek. Z tohto hľadiska v správe chýbajú základné údaje o kvalite povrchových a podzemných vôd napriek tomu, že napríklad v sledovanom období zo sledovaných zdrojov podzemných vôd bolo viac ako 40 % ohrozených. Podľa mňa takisto chýba analýza spotreby pitnej vody v súvislosti s pripravovanými výstavbami vodných nádrží, napríklad Tichý Potok. Takisto navrhujem, aby sa najbližšie Národnej rade Slovenskej republiky predložila ekonomická analýza o vodnom diele Gabčíkovo. Pravdepodobne sú neopodstatnené klebety o tom, že kilowatt elektrickej energie vyrobený v Gabčíkove nás stojí viac ako 12 korún. Takisto by som bol rád, keby nás vláda informovala o ekonomickej situácii vo Vodohospodárskej výstavbe. Občas sa mi zdá, že budujeme tak, ako boli niekedy Slušovice, taký štátom veľmi favorizovaný podnik.

    V správe by som uvítal aj z legislatívno-finančného hľadiska návrhy na racionalizáciu spotreby pitnej a úžitkovej vody, napríklad z hľadiska záujmov ochrany vodného bohatstva diferencovanie cien vodného a stočného. Možno moje požiadavky vyplývajú z toho, že správa o vodohospodárskej politike bola kratšia a napríklad o potravinárskej situácii dosť rozsiahla.

    Vážená Národná rada, nedávno som bol prítomný na stretnutí zainteresovaných odborníkov, medzi ktorými vznikol ostrý konflikt. Bodom úrazu sa stala z legislatívneho a finančného hľadiska dosiaľ neriešená náhrada za ujmy, ktoré vyplývajú zo zákazu alebo z obmedzenia hospodárskej alebo urbanizačnej činnosti v pásmach hygienickej ochrany okolo vodných zdrojov. Pritom Ústava Slovenskej republiky v článku 20 odsek 4 jednoznačne garantuje, že vyvlastnenie alebo vynútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Žiaľ, v Slovenskej republike dosiaľ neexistuje ani zákon, ani primeraná náhrada. Vzhľadom na fakt, že túto otázku a protiústavný stav nerieši ani koncepcia vodohospodárskej politiky na rok 1997, navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením požiadala vládu Slovenskej republiky, aby predložila návrh zákona o odškodnení majiteľov nehnuteľností v ochranných pásmach vodných zdrojov, ktorí sú obmedzení vo vlastníckych právach.

    Môžu sa vytvoriť také kuriózne situácie, aké sa stali napríklad okolo vodnej nádrže Starina, ktoré na vlastnej koži mohli prežiť aj niektorí poslanci Národnej rady a vyšší štátni funkcionári, keď im rozhorčení majitelia pozemkov v ochrannom pásme okolo Stariny dosť tvrdo, ale právom vyčítali súčasný stav. Veď najprv ich donútili odísť zo svojich domov a teraz už svoje pozemky nemôžu ani používať, ba v niektorých prípadoch majú zakázaný aj vstup. Pritom počas poslaneckého prieskumu výboru životného prostredia zainteresovaní pracovníci vodného hospodárstva nás ubezpečili, že existuje snaha, sú finančné prostriedky na uspokojenie vlastníkov, len na to chýba legislatívny rámec. Z tohto dôvodu mi dovoľte, aby som predložil návrh textu uznesenia:

    Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky o predloženie návrhu zákona o náhrade za ujmy vyplývajúce z núteného obmedzenia vlastníckych práv v ochranných pásmach vodných zdrojov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Kötelesovi. Slovo má pán poslanec Rosival a pripraví sa pán poslanec Farkas.

    Prepáčte, pán poslanec Rosival, s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Lysák.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Kolegyne, kolegovia,

    možno počúvať akýkoľvek názor, ale váženého kolegu Kötelesa by som poprosil - pán Köteles, prosil by som vás ako seriózneho kolegu, aby ste si preštudovali ekonomiku vodného diela Gabčíkovo aj z objektívnych zdrojov. To, čo tu hovoríte, nevrhá dobré svetlo ani na vás, ani na túto snemovňu.

  • Ďakujem. Pán predseda Hofbauer - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Köteles, každé dielo má okolo seba určité parametre, ochranné územia. Každé, absolútne každé inžinierske dielo - káble, telefóny, vedenia vysokonapäťové, plynovodné, komunikácie železničné, pozemné a takisto, samozrejme, diela vodohospodárske a vodárenské nádrže. Takže to nie je diskriminácia obyvateľov, je to jednoducho technický fakt, ktorý je z moci zákona. Pri všetkých vodných dielach - je to i Starina, nie je žiadna výnimka, každé vodné dielo, každá vodárenská nádrž na Slovensku má rovnaké parametre vo veci ochranných území, dokonca i v bývalom Československu aj v súčasnosti v Čechách, pretože ten zákon o hygienických ochranných pásmach bol jednotný pre celú federáciu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Köteles. Zapojte, prosím vás, pána poslanca Kötelesa.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážení kolegovia, tú dvanásťkorunovú cifru som uvádzal z Hospodárskych novín, a práve preto by som bol rád, keby sme mohli dostať naozaj objektívnu analýzu.

    Pán poslanec, pán predseda Hofbauer, žiaľ, neexistuje zákon o náhrade vlastníkom. Žiaľ. Dosiaľ som kvôli tomu dvakrát interpeloval. V každom prípade mi dali za pravdu, že súčasný stav je naozaj protiústavný. Len neexistuje snaha, aby sme to čím skôr vyriešili.

  • Ďakujem. Pán poslanec Rosival, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    vo svojom vystúpení sa chcem vyjadriť jednak k samotnej zelenej správe, ďalej k niektorým všeobecným problémom poľnohospodárstva a na záver si dovolím predniesť niekoľko námetov.

    Prerokúvaná správa je na veľmi dobrej úrovni po formálnej i vecnej stránke. Je zhromaždené a spracované veľké množstvo informácií o štruktúre a postavení agropotravinárskeho komplexu vrátane medzinárodného postavenia, o hlavných výrobných faktoroch, ekonomických parametroch, rozvoji vidieka, výživy obyvateľstva a o agrárnej politike na rok 1997. Za spracovanie tejto správy treba vysloviť plné uznanie.

    Správa zaznamenáva niektoré ukazovatele, ktoré sa zlepšili v porovnaní s minulým rokom. Uviedol ich pán minister. Pri porovnaní tohtoročnej zelenej správy so správou z roku 1995 sú nápadné dva rozdiely. Prvým rozdielom je značná pozornosť, ktorá sa venuje príprave vstupu do Európskej únie. Nielen z tejto správy, ale najmä z ďalších materiálov, ktoré vypracovalo ministerstvo, vidieť, že toto ministerstvo venuje príprave na vstup Slovenska do Európskej únie už teraz značnú pozornosť. V analyzovaní vplyvu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa už teraz vykonalo pre náš agropotravinársky komplex mnoho práce.

    Tu mi dovoľte malé odbočenie od poľnohospodárstva viac do Európskej únie. S potešením môžem konštatovať, že ministerstvo pôdohospodárstva na rozdiel od zoskupenia, ktoré vedie Slovenskú republiku, neobvinilo opozíciu, nehovorí o nedostatku času, nehovorí, že máme rok-dva času, ale s plnou vážnosťou sa venuje príprave nášho poľnohospodárstva - svojho sektora na vstup do Európskej únie. Toto je príjemné a potešujúce konštatovanie.

    Druhým rozdielom v porovnaní so zelenou správou z minulého roku je to, že máme pred sebou správu, ktorá neprikrášľuje situáciu v agropotravinárskom komplexe, ktorá otvorene konštatuje viaceré nepriaznivé tendencie a nepriaznivé skutočnosti. Toto nazývanie vecí pravým menom vyústilo do konštatovania, že za určitých okolností môže byť ohrozená potravinová bezpečnosť Slovenska, ak sa nezastavia niektoré nepriaznivé trendy. S označením vyskytujúcich sa nedostatkov je možné plne súhlasiť bez akýchkoľvek pochybností. Zelená správa správne diagnostikovala viaceré poruchy v agropotravinárskom komplexe.

    Mám tu prvú otázku pre pána ministra. Vymenoval príčiny problémov, tzv. cenové nožnice, nedostatok prevádzkového i investičného kapitálu, zadlženosť, platobnú neschopnosť, nízku dôchodkovosť. Pýtam sa, či okrem týchto faktorov pripisuje určitú úlohu aj neukončeniu skutočnej transformácie - nemyslím na formálnu transformáciu -, či pripisuje určitú úlohu aj nevysporiadaným vzťahom, resp. stavu vysporiadania vlastníckych vzťahov a premene poľnohospodárskych družstiev na skutočné družstvá vlastníkov.

    Dovolím si teraz niekoľko poznámok k časti C správy, ktorá sa nazýva Aktualizácia nástrojov agrárnej politiky na realizáciu koncepčných zámerov v roku 1997. Názov časti C hovorí o koncepčných zámeroch, zdôrazňujem koncepčných, ale niektoré uvedené nástroje agrárnej politiky sú operatívne. Sú potrebné, správne, ale nie sú koncepčné, ako napríklad ikry alebo kančia sperma. Možno by bolo do budúcnosti správnejšie oddeliť operatívne nástroje od koncepčných.

    Ďalšia poznámka. Dovolím si pochybovať, že len uvedené ekonomické nástroje, zdôrazňujem len tie, ktoré sú uvedené v správe na rok 1997, sú dostatočným východiskom trvalého zlepšenia ekonomickej situácie poľnohospodárskych družstiev a súkromne hospodáriacich roľníkov, skrátka celej poľnohospodárskej prvovýroby. Domnievam sa, že len predkladané nástroje nepostačia na tri úlohy, ktoré sú vymenované v časti C, na oživenie peňažných tokov, odstránenie nedostatku finančných zdrojov, na oživenie odbytu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov a na zlepšenie salda zahraničného obchodu.

    Ďalšia otázka pre pána ministra znie, aké iné opatrenia, či ministerstvo uvažuje s inými opatreniami na dosiahnutie spomenutých cieľov. Napríklad, ako sa použijú 3 miliardy korún, o ktorých prenikli správy, že sa majú použiť v agropotravinárskom komplexe.

    Domnievam sa, že okrem iného bude nutné skutočné a nielen formálne pretransformovanie poľnohospodárskych družstiev na družstvá vlastníkov. A som tiež presvedčený, že bude potrebné úplne odstrániť rozdiel v ponímaní súkromného roľníka a družstevného roľníka. Jeden aj druhý majú úplne totožný cieľ - ekonomickú prosperitu. Obaja sú na jednej lodi a pre oboch sú dôležité ekonomické ukazovatele ako efektívnosť, intenzita, rentabilita. Tu sa chcem opýtať pána ministra, aký je jeho názor na poľnohospodárske družstvá, ktoré sú stratové, aký je názor ministerstva na ďalší osud stratových poľnohospodárskych družstiev. Ďalšia otázka je, či by v tejto súvislosti nebolo vhodnejšie viazať časť dotácií na produkciu družstiev tak, aby kvalitné dobré družstvá dostávali väčší podiel z dotácií a aby sa zamedzil únik dotácií tam, kde sú vlastne stratené.

    Ďalšia otázka, o ktorej treba hovoriť, ak máme na mysli koncepčné riešenie, a nie operatívu, je téza, že transformácia ekonomiky Slovenskej republiky sa robí na úkor poľnohospodárskej prvovýroby. Všetky rezorty liberalizovali svoje ceny, čím niekoľkonásobne zdraželi vstupy do poľnohospodárstva. Podnikateľské podmienky v poľnohospodárstve sa značne zhoršili, pretože ceny poľnohospodárskych výrobkov sa nezvýšili úmerne cenám vstupov. Ceny produktov súčasne nekryjú zvýšenie cien vstupov do poľnohospodárstva, a takto poľnohospodárstvo znáša ťarchu zlej situácie obyvateľstva Slovenska. Na ilustráciu uvediem, že ceny potravín v Rakúsku sú dva až trikrát vyššie ako na Slovensku, a pritom obyvateľstvo Rakúska vydáva len 23 % zo svojich celkových príjmov na potraviny. Na Slovensku pri nižších cenách vydávame 36 % svojich výdavkov na potraviny. Problém je v nízkych príjmoch na Slovensku.

    Tretia poznámka sa týka skutočnosti, že na Slovensku sa hospodári v značne rozdielnych pôdno-klimatických podmienkach, sčasti aj v relatívne horších podmienkach. Štátna agrárna politika by mala preto umožniť poľnohospodársku výrobu dobrým, zdôrazňujem, dobrým subjektom aj v horších podmienkach spravodlivým vyvážením, vyrovnávaním podnikateľských podmienok formou dotácií, dostatočne obsiahlych, rozsiahlych, v potrebnom rozsahu a dotácií zohľadňujúcich nákladovosť a úrodnosť pôd. Za ďalší dotačný titul by som navrhol aj hospodárenie na pôde kontaminovanej priemyselnými exhalátmi. Mám na mysli región Spiša, kde niektoré dobré poľnohospodárske družstvá sú značne znevýhodňované tým, že pôsobia v regióne silne kontaminovanom.

    Na záver si dovolím predniesť niekoľko námetov.

    V časti C 2 - Ekonomické nástroje sa pri cenách navrhuje regulácia cien mliekárenských výrobkov. Domnievam sa, že toto opatrenie nie je vhodné, pretože neplatí regulácia cien vstupov. Nie sú regulované ceny obalov, surovín, energie. Nie sú regulované ceny vstupov, a preto by regulácia cien znevýhodnila spracovateľský priemysel. A regulovaná cena mliekárenských výrobkov tiež znevýhodní tých spracovateľov, ktorí aj v ťažkom predchádzajúcom období realizovali v značnom rozsahu nové technológie na skvalitnenie svojich výrobkov.

    Ďalším námetom sú dotačné tituly pre potravinárstvo, použitie podporného fondu aj pre spracovateľský potravinársky priemysel. Tu sú žiaduce aj úvery, nielen záruky, ako sa to v súčasnosti predpokladá. V potravinárskom priemysle je nevyhnutné prispôsobiť technológie normám Európskej únie a toto prispôsobenie môžeme považovať za proexportné opatrenie v súčasnosti.

    Ďalšia poznámka sa týka celkovej výšky dotácií. Navrhuje sa 9,1 mld. Domnievam sa, že dotácie by mali dosiahnuť minimálnu výšku 10 mld, čím som v súlade s pánom poslancom Kleinom.

    Ďalej si dovolím dve poznámky k predchádzajúcim vystupujúcim - k pánom Pokornému a Baránikovi. Podporujem návrh pána poslanca Pokorného, že je potrebné primeraným spôsobom podporiť vedeckovýskumnú základňu z dôvodu, na ktorý poukázal.

    K vystúpeniu pána poslanca Baránika chcem dodať, že veľkovýrobné formy, ktoré propagoval a na podporu ktorých naliehal, sa mi zdajú byť reliktom minulosti zo socialistického poľnohospodárstva a v súčasnosti sa spoliehať len na tieto výrobné formy je, myslím, prekonané. Chcel by som ho upozorniť na stranu 67 zelenej správy, kde v časti 3.4, ktorá má titul Vplyv organizačno-právnych a podnikateľských foriem na výsledky hospodárenia, sú tabuľky, ktoré hovoria o tom, že v porovnaní poľnohospodárskych družstiev, štátnych majetkov a obchodných spoločností jedine obchodné spoločnosti dosiahli kladný hospodársky výsledok. Poľnohospodárske družstvá aj štátne majetky vyprodukovali stratu na 1 ha buď 1 000 alebo 2 700 až 2 900 Sk. Jedinou ziskovou kategóriou sú obchodné spoločnosti.

    Ďalej na tej istej strane je ďalšie konštatovanie, že obchodné spoločnosti zaznamenali nárast a takmer vo väčšine ukazovateľov vykazujú pozitívny vývoj na rozdiel od družstiev a štátnych majetkov. A potom na strane 68 je tiež veľmi informatívna tabuľka, ktorá hovorí o ekonomických ukazovateľoch vo vzťahu na 1 ha. Ekonomické ukazovatele sú najlepšie v malých podnikoch. Toto nehovorím preto, aby som propagoval orientáciu nášho pôdohospodárstva na malé podniky, menšie ako 100 ha, hovorím to preto, lebo názor, že veľkovýrobné formy a jedine veľkovýrobné formy nás zachránia, považujem za nesprávny.

    Na záver si dovolím vyjadriť to, že sa pripojím k tým poslancom, ktorí budú hlasovať za schválenie prerokúvanej správy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Rosivalovi. Slovo má pán poslanec Farkas.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni,

    predložená Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike hodnotí súčasný stav nášho poľnohospodárstva, postavenie poľnohospodárstva a potravinárstva v národnom hospodárstve, hodnotí niektoré dosiahnuté pozitíva, ale aj poukazuje na niektoré negatíva, ktoré vo veľkej miere ovplyvnili dosiahnuté výsledky v roku 1995.

    Aj z tohto materiálu sa dá usúdiť, že z hľadiska pôsobenia ekonomickej politiky v súčasnom prechodnom období, v ktorom sa nachádza Slovenská republika, poľnohospodárstvo patrí medzi najzložitejšie rezorty našej ekonomiky. Problémy sú veru nemalé, rozvoj málo dynamický a vzťahy nadmierne zložité, ťažko zvládnuteľné.

    Z makroekonomického hľadiska vplyv poľnohospodárstva na dosiahnuté ukazovatele národného hospodárstva neustále klesá. Kým v roku 1989 podiel poľnohospodárstva na hrubom domácom produkte činil 9,4 %, v roku 1993 v období nadmerného sucha 6,6 %, v roku 1994 6,65 %, vlani už iba 5,63 % a znížil sa zhruba o 1 %. Oproti krajinám Európskej únie je tento podiel ešte stále relatívne vysoký, ale aj ďalšie makroekonomické ukazovatele poukazujú na určitý nepriaznivý vývoj v tejto oblasti. Napríklad podiel poľnohospodárstva na pridanej hodnote poklesol, zatiaľ čo v priemysle a stavebníctve vzrástol. Ďalej podiel poľnohospodárstva na celkových investíciách takmer stagnoval a efektívnosť vkladov do poľnohospodárstva bola aj naďalej nepriaznivejšia ako vo väčšine odvetví národného hospodárstva.

    Aj nízky rast spotreby materiálu, energie a služieb v tomto odvetví, ktorý je výrazne nižší než v ďalších odvetviach národného hospodárstva, poukazuje na určitý stagnujúci vývoj. Nepretržite klesá priemerný evidenčný počet pracovníkov v poľnohospodárstve. Konkrétne v roku 1993 odišlo z poľnohospodárstva vyše 93 tisíc, v roku 1994 vyše 30 tisíc a vlani 12 tisíc pracovníkov. Za posledných 6 rokov poklesla zamestnanosť v poľnohospodárskej prvovýrobe približne o 217 tisíc osôb, teda 60 % zamestnancov odišlo z poľnohospodárstva a medzi nimi boli aj, žiaľ, vysokokvalifikovaní a schopní odborníci, ktorých je teraz v rezorte najväčší nedostatok.

    Žiaľ, výrazne sa prehĺbili rozdiely v odmenách v poľnohospodárstve, keď ich priemerná mesačná mzda dosiahla v minulom roku zhruba iba 80-percentnú úroveň miezd odvetví ekonomických činností.

    Oproti predchádzajúcim rokom bol významný prírastok nákupných cien poľnohospodárskych výrobkov, ale aj tak zaostáva za prírastkom spotrebiteľských cien. Podiel výdavkov obyvateľstva na potraviny sa vo vzťahu k celkovým výdavkom od roku 1990 rapídne zvyšuje. Kým v roku 1990 bol tento podiel 35-percentný, v roku 1993 bol 36-percentný, vlani bol už 37,5-percentný, a ako ukazujú dosiahnuté výsledky za I. polrok 1996 pri tomto ukazovateli, ani v tomto roku nemôžeme očakávať zásadný obrat. Z tohto sa dá usúdiť, že v programovom vyhlásení vlády naznačený cieľ znižovať výdavky obyvateľstva na potraviny ročne o 1 % zostáva iba deklaráciou a nesplniteľnou túžbou.

    Iba na porovnanie treba poznamenať, že vo vyspelých krajinách podiel výdavkov obyvateľstva na potraviny je na úrovni 20 %, teda my musíme vynaložiť zhruba dvakrát toľko na nákup potravín než obyvatelia vyspelých európskych krajín.

    V roku 1995 boli exportované poľnohospodárske a potravinárske výrobky za 16,2 mld Sk, čím vzrástol export v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 18 %. Na druhej strane však vzrástol aj dovoz. V roku 1995 boli dovezené poľnohospodárske výrobky za 22 400 mil. Sk. Saldo z tohto obchodu bolo aj v roku 1995 pasívne v objeme 6,2 mld Sk, a keby sme ešte k tomu číslu prirátali výsledok z kvázi nelegálneho vývozu obilia a múky, ktorý sa uskutočnil nad rámec stanovenej vývoznej kvóty, tak by sme sa dopracovali k reálnejšiemu číslu a spomínané negatívne saldo by bolo na hranici 9 mld Sk. Je to už stav hodný na uváženie.

    V rokoch 1991 a 1992 v rámci agropotravinárskeho zahraničného obchodu sme dosiahli ešte pozitívne saldo. Od roku 1993 negatívne saldo rapídne narastá. Takým istým spôsobom rapídne narastá aj záporné saldo zo zahraničnoobchodnej bilancie agroproduktov Slovenska a štátov Európskej únie. Oproti roku 1994 narástlo záporné saldo vo vzťahu k Európskej únii skoro o 1 mld Sk, teda o 21 %. Žiaľ, nie sme na tom lepšie ani v zahraničnom obchodnom styku s krajinami CEFTA, ale zhoršila sa aj celková bilancia obchodu s Českou republikou a pasívne saldo narástlo z 365 mil. Sk v roku 1994 na 1 mld Sk v roku 1995. Žiaľ, v posledných rokoch značne poklesol náš vývoz zeleniny do krajín CEFTA, hlavne do Českej republiky, a značne narástol dovoz zvierat, mäsa a mäsových výrobkov, ako aj výrobkov z múky.

    Aj z predloženého materiálu vidieť, že treba neustále hľadať a monitorovať nové exportné možnosti, nové trhy, najmä v krajinách Európskej únie, a zo strany štátneho rozpočtu oveľa výraznejšie podporiť proexportnú poľnohospodársku politiku. Súčasná podpora je nedostačujúca a je hlboko pod úrovňou podpory vo vyspelých európskych krajinách.

    Ďalším závažným nedostatkom je to, že nedokážeme využiť poskytnutý široký rámec exportných komoditných možností. Vyvážajú sa väčšinou suroviny a polotovary, najmä obilie, mlynárenské výrobky, mlieko a vajcia. A na druhej strane sa dovážajú už hotové, finálne výrobky, ktoré idú priamo na spotrebu, bez využitia domácej pracovnej sily.

    Tieto otázky sú v súčasnosti veľmi aktuálne, hlavne pokiaľ ide o zabezpečenie dohodnutých cieľov a záverov úspešného zavŕšenia rokovania v rámci uruguajského kola GATT, resp. VTO, alebo v súvislosti s našou deklarovanou snahou o vstup do európskych hospodárskych štruktúr. Poľnohospodárstvo bude zrejme jednou zo závažných prekážok vstupu do týchto štruktúr nielen pre nás, ale aj pre ďalšie asociované krajiny. Do spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie nemôžeme vstupovať s poddimenzovanou a podhodnotenou poľnohospodárskou politikou a bude potrebné našu politiku harmonizovať s politikou Európskej únie, kde sú rozhodujúce pevne stanovené kvóty, cenové záruky, úroveň domácej a exportnej podpory a hlavne liberalizácia zahraničného obchodu.

    V roku 1995 sa okrem stavu kráv a hydiny už ďalej neznižovali stavy hospodárskych zvierat. Vzhľadom na výrazné znižovanie v predchádzajúcich rokoch tieto stavy sa ustálili, ale sa to neodzrkadľuje v živočíšnej a trhovej produkcii. Vyprodukovalo sa o 5 % menej jatočných zvierat, než v roku 1994, hoci stavy týchto zvierat boli vyššie než v minulom roku. Celková produkcia jatočných zvierat tvorila iba zhruba 50 % produkcie roku 1989. Výrazné nedostatky sú aj v úžitkovosti hospodárskych zvierat. Dosiahnuté výsledky značne zaostávajú za potenciálnymi produkčnými schopnosťami daného biologického materiálu. Dynamika rastu úžitkovosti je nízka. Takýto stav do značnej miery veru zavinil aj akútny nedostatok finančných prostriedkov na nákup kvalitných osív a biologického materiálu, ale aj subjektívny faktor a niekedy, buďme otvorení, zlyháva aj odborná stránka.

    V rastlinnej výrobe sú dosiahnuté hektárové úrody neuspokojivé. Sú nižšie než v roku 1994 a sú hlboko pod úrovňou v roku 1990. Najväčšie problémy sa ukazovali pri pestovaní ovocia a zeleniny, ale aj pri pestovaní zemiakov. Táto výroba je nadmieru ovplyvnená dovozom - viackrát menej hodnotnej, ale lacnejšej produkcie zo zahraničia. Súčasná ochrana domáceho trhu, hlavne pri zelenine a ovocí, je nedostačujúca.

    Dosiahnuté hospodárske výsledky poľnohospodárskych subjektov za rok 1995 sú už o niečo priaznivejšie ako v predchádzajúcich rokoch, ale netreba ich preceňovať. Treba vidieť za tým aj úbytok počtu pracovníkov v poľnohospodárstve a rast nákupných cien alebo na druhej strane aj neustále klesajúci finančný majetok a likviditu podnikov. Kladný hospodársky výsledok súhrnne dosiahli, žiaľ, len obchodné spoločnosti, teda hospodárske jednotky, kde sa zmenil celkový vzťah k poľnohospodárskej výrobe a v činnosti týchto subjektov prevláda odbornosť, profesionálny prístup a rentabilita.

    Poľnohospodárske družstvá a štátne majetky, kde niekedy absentuje podobný prístup k poľnohospodárskej výrobe, sú naďalej stratové. A tu treba trošičku polemizovať s pánom profesorom Baránikom, keď vyšiel s návrhom výraznejšie podporiť zo strany štátneho rozpočtu iba veľkovýrobu.

    Azda najvážnejším ekonomickým problémom súčasného poľnohospodárstva je, že záväzky podnikateľských subjektov, hlavne poľnohospodárskych družstiev a štátnych majetkov, rástli a rastú rýchlejšie ako pohľadávky. V roku 1995 záväzky dosiahli už skoro neúnosnú mieru - sú trojnásobne vyššie než pohľadávky. Podstatnú časť týchto záväzkov tvoria záväzky po lehote splatnosti, čím sa dostávajú väčšinou poľnohospodárske družstvá a štátne majetky do dlhodobej platobnej neschopnosti. Pánom ministrom naznačený spôsob oddlženia starších záväzkov zo strany štátu môže zmeniť tento stav iba dočasne, ale obávam sa, že neprinesie očakávaný efekt. Kým sa nezmenia vzťahy vo výrobnej sfére a nedôjde zo strany štátu aj k prerozdeleniu dotácií v prospech prevádzkovej sféry, nemôžeme očakávať zásadný obrat, ale môže dôjsť k neúmernému zvyšovaniu cien poľnohospodárskych výrobkov s ďalekosiahlymi ekonomickými následkami.

    Ďalším ekonomickým deštruktívnym javom nášho poľnohospodárstva je to, že v roku 1995 nepretržite pokračoval ďalej pokles počtu poľnohospodárskych strojov a zariadení. Súčasný strojový park je značne zastaraný, fyzicky a morálne opotrebovaný. Podiel novonadobudnutých strojov je nízky, ale treba poznamenať, že sa nakupujú kvalitnejšie a výkonnejšie stroje. Bohužiaľ, ani v roku 1995, tak ako v predchádzajúcich rokoch, nebola zo strany podnikateľských subjektov zabezpečená ani jednoduchá reprodukcia základných fondov, čo predurčuje, žiaľ, ďalší rozvoj tohto veľmi dôležitého odvetvia národného hospodárstva. A keď ešte k tomu prirátame aj to, že väčšia časť existujúcich strojov a zariadení bola ohodnotená v starých cenách a odpisy týchto strojov sú vyrátané a odvodené z nižších cien, stojíme pred veľmi vážnym ekonomickým problémom, ktorý môže mať ďalekosiahle následky aj v procese nášho pričlenenia sa k spoločnej poľnohospodárskej politike Európskej únie.

    Vážené dámy, vážení páni, predložená správa o poľnohospodárstve mapuje, hodnotí súčasný stav v našom poľnohospodárstve. Je vypracovaná odborne. Pomenúva najvážnejšie problémy tohto rezortu, ale napriek niektorým pripraveným opatreniam jednoznačne nenaznačuje cestu, spôsob a metódu ich odstránenia. Verím, že to nie je jednoduchá úloha. Existuje síce parlamentom odsúhlasená rezortná agrárna koncepcia, ktorá - povedal by som - visí vo vzduchu, lebo absentuje dlhodobá, dobre premyslená a dosiahnutými výsledkami podložená celková hospodárska koncepcia, o ktorú by sa opierala aj spomínaná agrárna koncepcia. Nie sú voľné prostriedky v štátnom rozpočte, dotácie sú na nízkej úrovni a ani nie sú racionálne prerozdelené atď.

    Teda problémy a úlohy sú pomenované, sú veľké a odsúhlasila ich aj vláda Slovenskej republiky. Bude potrebné ich čím skôr vyriešiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Farkasovi.

    Vážené kolegyne a kolegovia, nemám ďalšie prihlášky. Nech sa páči, ešte sa hlási pán poslanec Langoš.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážený pán minister,

    takto pred rokom - bolo to trošku skôr - som pred parlamentom mal obsiahlejšie a podrobnejšie vystúpenie, v ktorom som okrem iného povedal, že ak vláda nezmení štruktúru dotačnej politiky, ak nesprísni kontrolu míňania dotačných prostriedkov, potom poľnohospodárstvo bude o rok v takom stave, v akom o ňom hovorí predkladaná správa. Predkladaná správa vo svojej analytickej časti konštatuje, že sociálne a ekonomicky je poľnohospodárstvo Slovenskej republiky v katastrofickom stave. Jeden príklad: V roku 1994 hospodárilo so stratou 54 % veľkovýrobných, veľkých poľnohospodárskych podnikov. V tomto roku je to 85 %.

    Dnes nemám toho veľa čo povedať. V roku 1992 alebo od roku 1992 vláda sleduje ako svoju základnú stratégiu v poľnohospodárskej výrobe stratégiu postavenú na veľkovýrobných poľnohospodárskych podnikoch. A tak je postavená i dotačná a subvenčná politika. Vo výbore sme protestovali proti krátkemu času na to, aby sme sa oboznámili s rozsiahlou a pravdepodobne dobre pripravenou správou. Štátny tajomník povedal, že bolo veľmi málo času, že ministerstvo, odborníci a i medzirezortné konanie prebiehali v rýchlom tempe.

    Vlani sme mali na túto istú, teda na podobnú správu v podobnom rozsahu viac ako tri týždne pokojnej práce. Štátny tajomník povedal, aby sme neodkladali prerokúvanie na október, že parlament by mal zobrať na vedomie túto správu predovšetkým preto, aby boli požadované finančné prostriedky akceptované pri príprave štátneho rozpočtu. Tomuto argumentu rozumiem, ale krátkemu času, ktorý sme mali na dobré oboznámenie sa s touto správou, rozumiem ešte ináč. Vláda je so svojou stratégiou v koncoch. Vláda bude musieť časom, bohužiaľ, po troch rokoch, zmeniť stratégiu, ktorá bude mať vlastne výraz v invektívnom spôsobe reorganizačnej politiky.

    Poviem zas jeden príklad. V Českej republike sú úvery na nákup novej techniky a technológií úrokované 1,5-percentnými úrokmi. Zvyšok ku komerčným úrokom bánk dopláca ministerstvo poľnohospodárstva z dotačných prostriedkov. Nebudem viac k tomuto hovoriť, pretože všetko som už povedal pred rokom. Na Slovensku tieto úvery nie sú prístupné rovnako každému podnikateľovi. Rozdeľujú sa zvláštnym spôsobom - výberovým spôsobom, pretože úverových peňazí nie je dostatok.

    Znova zopakujem, vláda bude musieť urobiť tie opatrenia, ktoré sú navrhované vo veľkej časti správy, v správe o poľnohospodárstve a potravinárstve. Štátny tajomník povedal v podstate to, o čom sa hovorilo pred rokom. Tento spôsob financovania "musí priniesť výsledky". Rozumiem tejto viere, ale je to viera. Pre obyvateľstvo bude citeľným dôsledkom dobre pripravených opatrení zníženie cien potravín.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem poslancovi Langošovi. Faktická poznámka - pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Vážené dámy, vážení páni,

    je nepochopiteľné, ak bývalý minister federálnej vlády, ktorá je plne zodpovedná za rozpad poľnohospodárstva, sa nehanbí pred nami vystúpiť a obviňovať vládu, ktorá konečne začína poľnohospodárstvo konsolidovať, že robí politiku proti konsolidácii poľnohospodárstva.

    Pán poslanec Langoš, keby ste si boli vypočuli viacerých diskutujúcich, boli by ste sa presvedčili o tom - pretože zrejme ste si správu veľmi zle prečítali -, kde sú príčiny a v akom stave je v súčasnosti naše poľnohospodárstvo. Pán minister veľmi kriticky hovoril o súčasnom stave, ale ukázal aj východiská. Tie sú uvedené aj v správe. Aj keď nie sú celkom dokonalé, znamenajú určitý krok vpred. A ak by ste si dobre pozreli tieto čísla, ktoré sú uvedené v správe a v diskusných príspevkoch, ktoré boli uvedené, dozvedeli by ste sa, že až v roku 1994 sa začalo znovu oživovať naše poľnohospodárstvo. Aj v tomto roku zaznamenalo pokrok oproti stavu, keď ste vy, vaša vláda, toto poľnohospodárstvo v podstate viedli k likvidácii.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Baránikovi. Pán predseda výboru Hofbauer - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Nie je mi zrozumiteľné, do akého časového horizontu sa poslední dvaja predrečníci zahľadeli, keď prednášali tieto vízie. Pokles zamestnancov v poľnohospodárstve predsa nie je dokumentom poklesu kvality tohto rezortu. Ak by to bola pravda, čo tu dva razy odznelo, potom optimálny stav bol v minulom storočí, keď v poľnohospodárstve a v sektore pôdohospodárstva pracovalo 95 % všetkých práceschopných obyvateľov krajiny.

    Vo vyspelých ekonomikách - buďte takí láskaví a pozrite sa do štatistík - v poľnohospodárstve nie je zamestnaných viac ako 5-6 % práceschopného obyvateľstva. To iba dokumentuje špičkovú úroveň tejto oblasti. A nie je predsa tajomstvom, že tento rezort bol vysoko prezamestnaný a na toto práve aj ekonomicky trpel. A druhá záležitosť - rozmery fariem a výmery. Pán Langoš, v západnej Európe je optimálna výmera fariem 80 až 200 hektárov, a ak Holanďania parcelujú ako poldre pre rodinné farmy, neexistuje, aby išli pod 50 hektárov, pretože tým by zakladali ekonomickú neschopnosť tej rodinnej farmy vôbec existovať. Takže vyjasnime si, o čom hovoríme.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Langoš.

  • Ďakujem pekne.

    Nechcem obťažovať. Pán poslanec Hofbauer, vy hovoríte o farmách, ja hovorím o veľkovýrobných podnikoch. A pán profesor, hovoril som o cene potravín ako konečnom dôsledku politiky a citoval som zo správy údaje o zvyšovaní počtu stratových podnikov, nie o zvyšovaní nezamestnanosti.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, nemám už ďalšie písomné prihlášky, ale prihlásil sa ešte pán poslanec Koncoš. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, páni ministri, poslankyne, poslanci, vážení hostia,

    Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike je poľnohospodárskou odbornou verejnosťou prijímaná ako kvalifikovaný, veľmi otvorený a pravdivý dokument, spracovaný na vysokej kvalitatívnej a odbornej úrovni. Takto hodnotíme túto správu aj v klube poľnohospodárov pri rade sekcie praktickej politiky Strany demokratickej ľavice, a nakoniec aj v poslaneckom klube Spoločná voľba a aj ja osobne.

    Napriek tomu mám k niektorým záverom správy zásadné výhrady. Už v predkladacej správe sa k najväčším pozitívam doterajšieho vývoja priraďuje, citujem "zastavenie poklesu poľnohospodárskej výroby, najmä cieleného rozpadu jeho funkčných, veľkovýrobných štruktúr". Dovolím si s týmto konštatovaním na základe faktov uvedených v správe, ale aj na základe osobných skúseností, nesúhlasiť. Aby som bol správne pochopený, to nie je kritika, to je konštatovanie, nad ktorým sa treba zamyslieť.

    Pokles poľnohospodárskej výroby sa totiž nezastavil, len sa spomalil. Vidieť to najmä na základe vývoja vybraných ukazovateľov za poľnohospodársku prvovýrobu v I. polroku 1996 a ich porovnania so skutočnosťou rovnakého obdobia I. polroka 1995. Pripomeniem len, že tržby za predaj vlastných výrobkov a služieb na základe informačného listu zo sledovaného súboru podnikov poklesli na 98 % a strata sa zvýšila z 2,5 mld na 3,2 mld Sk, teda o 26 %. Počty hovädzieho dobytka celkove poklesli na 97 %, dojníc na necelých 94 %, takisto poklesli počty ošípaných na 95 % a aj počty oviec na 96 %. Výroba mlieka je v porovnaní s prvým polrokom 1995 na úrovni necelých 95 %.

    Len pomaly sa darí zlepšovať dôchodkovosť poľnohospodárskej prvovýroby a pri celkovej strate 2,8 mld Sk bolo, ako sa to už konštatovalo, stratových viac ako 54 % prvovýrobcov. Treba zdôrazniť, že práve tento fakt je príčinou pokračujúceho starnutia techniky s nízkou mierou reprodukcie výrobných fondov, pretrvávajúceho znižovania úrodnosti pôdy ako základného výrobného prostriedku a pretrvávajúceho ochudobňovania človeka ako pracovnej sily i osobnosti ako takej. Musíme si priznať, že poľnohospodár sa stal najchudobnejším pracujúcim obyvateľom tejto krajiny a reálny príjem na člena rodiny poľnohospodára v roku 1995 bol nižší ako reálny príjem v rodine dôchodcu. Pri sociologických prieskumoch sa 20 % poľnohospodárov cíti chudobnými a ďalších 22 % má strach z možného prepadu do pásma chudoby.

    Vidiek takto schudobnel ako celok, hlavne mužská populácia migruje za prácou do zahraničia. Zastavil sa síce tlak na rozpad veľkovýrobných štruktúr, ale dovolím si povedať, že len tlak politický. Pod ekonomickým tlakom, a to napriek doterajším opatreniam vlády, ktoré pán minister vo svojom úvodnom slove spomínal, sa mnohé poľnohospodárske družstvá rozpadajú, resp. majetok postupne prevádzajú do užívania nových obchodných spoločností. Je to východisko z núdze. Staré úvery komerčné banky nepomáhajú riešiť a zbavovať sa ich a samotné družstvá si s tým nevedia poradiť. Tam treba hľadať aj príčinu toho, že novovznikajúce obchodné spoločnosti sa držia ako-tak nad hladinou, ale to len preto a vo väčšine prípadov preto, že staré úvery nechali na starých družstvách.

    Voči takémuto transformačnému kroku ani osobne nenamietam najmä vtedy, ak vedie k obnove výroby, k lepšiemu využívaniu výrobných fondov pôdy i k celkovému oživeniu hospodárenia. Ale v mnohých prípadoch, najmä pri absencii vlastníckeho vzťahu k pôde, sa ohrozuje vlastníctvo členov družstiev, ktorí, bohužiaľ, nedokážu využívať možnosti vnútrodružstevnej demokracie.

    Ďalší rozpad veľkovýrobných štruktúr spôsobuje privatizácia štátnych majetkov, z ktorej sú v drvivej väčšine vylúčení ich zamestnanci. Najmä v štátnych majetkoch, ktoré hospodária na súkromnej, teda nie na štátnej pôde, sa užívateľských práv budú domáhať a domáhajú vlastníci pôdy, ktorí v mnohých prípadoch budú chcieť pôdu sami obrábať alebo ju dajú do prenájmu skôr príbuzným či známym ako jednému či dvom privatizérom a niekoľkým tichým spoločníkom. Aj z týchto dôvodov sa domnievam, že metóda dlhodobých prenájmov štátnych majetkov s postupným prevodom splateného podielu a majetku do vlastníctva zmluvných prenajímateľov, rozpracovaná na ministerstve pôdohospodárstva v roku 1994, dávala väčšiu šancu zamestnancom štátnych majetkov a udržaniu sa veľkovýrobných štruktúr.

    Ak by som mal hodnotiť privatizáciu štátnych poľnohospodárskych služieb a potravinárstva, myslím, že sa zabudlo na programové vyhlásenie vlády, proklamujúce kapitálovú prepojenosť s prvovýrobou. Účasť prvovýrobcov v privatizácii je výnimkou, a nie pravidlom. Kapitálové prepojenie sa zabezpečuje skôr tak, že úzka skupina vyvolených sprivatizuje najprv spracovateľský podnik, neskôr štátne majetky v okolí.

    Nemôžem súhlasiť ani s tvrdením, že sa dosiahla a udržuje potravinová bezpečnosť štátu. Potravinová bezpečnosť tu bola, zatiaľ sa síce udržuje, ale tak, ako sa konštatuje aj v správe, je ohrozená, bohužiaľ, pri rozhodujúcich komoditách - obilie, mlieko, mäso. Pokles potravinovej bezpečnosti, bohužiaľ, spôsobujú aj chyby v obchodnej politike, napríklad s obilím, ale i jatočným dobytkom a podobne. Či chceme, či nie, je skutočnosťou, že viaceré mliekárne v Slovenskej republike sú odkázané na dovoz mlieka najmä z Českej republiky, ale aj z Poľska alebo Maďarska.

    Dovolím si ešte niekoľko poznámok k vývoju spotrebiteľských cien potravín. Ich rast v roku 1994 bol niečo nad 16 %, približne o 5 % nižší ako v roku 1993. V roku 1995 to už bolo pod 10 %, teda 9,9 %, a v I. polroku 1996 rast spotrebiteľských cien potravín bol 6,1 %. Takýto rast možno, pravdaže, hodnotiť ako primeraný. Ich vývoj za júl a august 1996, keď bol nárast 0,5 a 0,6 %, ešte vždy poukazuje na určitú stabilitu, ale, bohužiaľ, posledné odbytové ceny výrobcov, ktoré v posledných týždňoch prudko rastú - potravinárska pšenica sa už dnes predáva za 4 500 Sk za tonu a, bohužiaľ, aj kŕmne obilie, len aby sa dalo kúpiť, za 4 000 až 4 200 Sk za tonu. Cena jatočných ošípaných v živom je už na úrovni 50 Sk za kilogram. Vývoj naznačuje, že tento trend spolu s rastom cien energií bude pôsobiť aj na rast spotrebiteľských cien potravín. Aj to poukazuje na nutnosť venovať zo strany Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky obchodnej politike mimoriadnu pozornosť.

    Oceňujem, že zelená správa v časti C - Aktualizácia nástrojov agrárnej politiky na rok 1997 - navrhuje východiská, s ktorými možno súhlasiť a takmer zodpovedajú potrebám praxe a dávajú predpoklady na pozitívny obrat vývoja agrokomplexu. Treba však zdôrazniť, že potreba zdrojov do poľnohospodárskej prvovýroby sa oceňuje na 17,5-19,2 mld Sk, z toho na doplnenie čistých živín, vápnika a chemickú ochranu rastlín na 7,8 mld, nevyhnutnú obnovu techniky a nevyhnutné opravy tejto techniky na 8 mld a na zníženie disparity v odmeňovaní na 1,7 až 3,4 mld, podľa toho, či chceme dosiahnuť vyrovnanú úroveň priemerných odmien s ostatnými rezortmi, alebo aspoň 90-percentnú. Myslím, že v roku 1997 je nutnosťou kryť zvýšenie krytia potreby aspoň o jednu tretinu, t. j. aspoň o 6,5 mld Sk, aby aspoň 75 % podnikov hospodáriacich na pôde bolo schopné hospodáriť bez straty.

    Okrem navrhnutých opatrení a nástrojov si dovolím odporučiť i ďalšie. Opätovne zdôrazňujem, že zotrvávanie na pevnej cene mlieka na úrovni roku 1995 ešte viac ohrozí potravinovú bezpečnosť v tejto komodite a tým, že konzervuje doterajšie takmer nekonkurenčné prostredie v mliekárenskom priemysle, neprispeje k stabilite spotrebiteľskej ceny, teda ani k zvýšeniu spotreby mlieka. V zhode s mnohými poľnohospodármi i mliekármi odporúčam už po niekoľkýkrát, aby sa upustilo od pevnej ceny mlieka a zaviedla sa cena minimálna vo výške 7,20 Sk na rok 1997. Pritom takáto odbytová cena neovplyvní rast spotreby. V opačnom prípade sa obávam, že nezáujem o chov dojníc bude pretrvávať. Situáciu nezmiernia ani novonavrhované prémie za prírastok dojnosti na dojnicu, ktoré podporia skôr špekulačné tendencie chovateľov a ich výplata bude veľmi ťažko kontrolovateľná.

    V legislatíve treba okrem navrhnutých riešení vypracovať zákon o úverovaní v agropotravinárskom komplexe, zákon o družstevníctve a osobitný zákon o konkurze a vyrovnaní. Nemôžeme si dovoliť, aby bankroty v poľnohospodárstve u podnikateľov na pôde prekročili 8- až 10-percentnú hranicu. Domnievam sa, že treba novelizovať zákon o Štátnom podpornom fonde pôdohospodárstva a potravinárstva a rozšíriť účel jeho použitia aj na úhradu časti úrokov komerčných bánk, a na tento cieľ treba využiť nielen dotácie, tak ako sa to navrhuje v zelenej správe. Už viacerí kolegovia spomínali, že skôr odporúčajú výšku dotácií minimálne na 10 mld Sk oproti 9,1 či 9,2 navrhovaných v zelenej správe. Ale myslím, že pri prerokúvaní štátneho rozpočtu bude dostatočný priestor na doriešenie tejto problematiky.

    Už vo výbore niektorí kolegovia navrhovali nulovú sadzbu dane z pridanej hodnoty na mlieko a mliečne výrobky. Prikláňam sa k tomuto návrhu. Netreba sa toho báť, aj keď v Európskej únii nie sú tri tarify dane z pridanej hodnoty. Ale v Európskej únii sú krajiny a štáty, ktoré majú nulovú alebo podstatne nižšiu daň z pridanej hodnoty na všetky potraviny.

    Dúfam, že si nerozhnevám primátorov a starostov, ak navrhujem znížiť o 50 % daň z pozemkov a výpadok príjmov obcí odporučím nahradiť priamo zo štátneho rozpočtu napriamením jeho tokov. Pri všetkých kladoch zelenej správy by sa žiadalo zaviesť dôslednejšie hodnotenie ekonomiky jednotlivých komodít, a to v celom reťazci - od výrobcu cez spracovateľa, obchod po spotrebiteľa, a zároveň podrobnejšie hodnotiť dôchodkovosť podľa regiónov, aj keď je tam rozobratá. Dôslednejší, povedal by som, komoditný a regionálny prístup, by, predpokladám, umožnil cielenejšie využitie zdrojov, ktorých - obávam sa - nebude nikdy prebytok.

    Niekoľkokrát som už zdôrazňoval, že poľnohospodári vrátane samotného ministerstva pôdohospodárstva nedokážu napriek osobitnému úsiliu dostať toto odvetvie z biedy bez prispenia ostatných rezortov, vlády, ale aj porozumenia a podpory Národnej rady Slovenskej republiky najmä pri schvaľovaní štátneho rozpočtu a jeho vzťahov k agrokomplexu.

    Kľúč k zvýšeniu intenzity a ekonomickej efektívnosti poľnohospodárstva a potravinárstva treba vidieť, okrem samotného rezortu a jeho pracovníkov na všetkých úrovniach, aj v rozvoji tých odvetví, ktoré najvyšším dielom ovplyvňujú tvorbu a vývoj hrubého domáceho produktu, teda priemyslu, služieb i obchodu. Od rozvoja týchto odvetví závisí hlavne vývoj príjmov štátneho rozpočtu, ale aj kúpnej sily obyvateľstva, ktorá zasa vplýva na výšku odbytových cien v poľnohospodárstve. V tejto súvislosti chcem zareagovať na kritiku strojárstva v prípade výroby, či skôr nevýroby poľnohospodárskej techniky pre domácu potrebu, prípadne vývoz. Pokusy viacerých strojárskych podnikov, či už ZŤS Detva, alebo Dubnica, alebo ďalších, tu sú. Bohužiaľ, cena ponúkaných strojov často prevyšuje alebo nie je nižšia ako cena zahraničných dodávateľov, renomovaných výrobcov, ktorí ponúkajú stroje aj s určitým menom, a nielen menom, ale aj s určitou primeranou kvalitou. Myslím si, že v tomto prípade sa poľnohospodár vždy rozhodne skôr pre kúpu zahraničného stroja. Samozrejme, príčiny treba rozobrať podrobnejšie.

    Verím, že vláda Slovenskej republiky i samotné podnikateľské subjekty nájdu možnosti, ako kladne ovplyvniť vývoj týchto ukazovateľov a vytvoriť priestor na rozlety aj vo výrobe potravín a skvalitnení výživy obyvateľstva. Pritom však treba nanovo riešiť aj niektoré prístupy v riadení samotného rezortu.

    Bohužiaľ, správu, ktorá sa zaoberá stavom a ďalším rozvojom lesníctva, nemožno hodnotiť tak kladne ako správu o poľnohospodárstve a potravinárstve. Napriek tomu, že je rozdelená takisto do troch základných častí, je potrebné konštatovať, že analýzy v časti A sa nepremietajú do ďalších častí, do časti B a hlavne do časti C ako do návrhovej časti. Napríklad problematika bilancovaného ťažobného etátu skutočných ťažieb, zadržiavanie rubných ťažieb vplyvom vysokého až 50-percentného podielu náhodných ťažieb sa opisuje v časti A, ale ďalej sa už neanalyzuje vplyv tejto skutočnosti na obhospodarovanie lesov a ekonomiku podnikov.

    Uvedené analýzy sú príliš všeobecné vzhľadom na dopady na hospodárenie lesných podnikov. Časť C sa už tejto problematike ani nevenuje. Zadržiavanie rubných ťažieb má pritom vplyv na možnosť obnovy z prirodzeného zladenia. Správa neodpovedá na otázku, ako sa bude riešiť nedoťažba 1,1 milióna metrov kubických listnatého dreva. Možno práve detailnou analýzou tejto problematiky by sa lesníci vyhli pripomienkam drevárov z Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky i napríklad z Drevárskeho výskumného ústavu.

    Popisujú sa úlohy z predpisu lesných hospodárskych plánov k pestovnej činnosti a k ochrane lesov, ale nerobí sa už analýza ich skutočného vykonania. Uvádzané tabuľky v prílohách dokumentujú hlavne pokles oproti roku 1990. Opäť v návrhových častiach chýba návrh riešenia. Problematika zalesňovania nelesných pôd opäť popisuje situáciu a uvádza aj námety na riešenie, ale tie nie sú spracované v časti C. Pritom už poznáme predpisy v Európskej únii, ktoré umožňujú podporu vlastníkov najmä zalesnením ornej pôdy, na rozdiel od nás, a nepoučili sme sa z týchto skúseností. Okrem návrhov zmeny výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky číslo 894/1995 o poskytovaní dotácií zo štátneho rozpočtu v pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva v časti C úplne absentuje analýza problémov súvisiacich so zalesňovaním vplyvu viacročného cyklu, jesenné zalesňovanie, jarná kontrola ujatosti a následné doplňovanie.

    Aj časť, ktorá sa zaoberá obhospodarovaním lesov, by mala obsahovať nielen popis, ale aj hlbšiu analýzu a návrh na riešenie. Ak je vydané opatrenie, ktorým sa upravuje postup pri zmenách a úpravách lesných hospodárskych plánov, je potrebné vedieť, ako sa toto opatrenie premietlo v praxi, ako sa odzrkadlilo v obhospodarovaní lesov. Samozrejme, že sa žiada špecifikovať tento problém zvlášť pri štátnych a zvlášť pri neštátnych lesných podnikoch. Aj pri ochrane lesa sa opisuje ochrana a nerieši sa problém jej dodržiavania. Lesnícka ochranárska služba monitoruje, ale legislatívne a ekonomické nástroje nie sú dostatočne zavedené na zlepšenie daného stavu. Žiadalo by sa nadviazať užšiu väzbu na Fond životného prostredia.

    V ekonomike lesného hospodárenia nie je spracovaná ekonomika neštátnych lesných podnikov, ktoré už obhospodarujú viac ako 700 tisíc ha lesnej pôdy. Problematika hospodárenia v mnohých lesných podnikoch je pritom špecifická malou výmerou a veľkým vplyvom diferenciálnej renty, ovplyvňovaním hospodárskeho výsledku, napríklad v obecných a lesných podnikoch cez obecné zastupiteľstvá a podobne.

    Už minulý rok som poukázal na potrebu spracovať problém horských a podhorských oblastí spolu s poľnohospodármi. Zelená správa neobsahuje ani odkaz na túto problematiku. Treba tiež podporiť iniciatívy vedúce k spolupráci lesníkov a drevospracujúceho podniku. Aj v obchodnej politike s drevom je čo naprávať. Pritom nie je známe, ani zelená správa neodpovedá na otázku, ako bude štát ovplyvňovať cenovú politiku, a v zelenej správe sa uvádza, že ju chce ovplyvňovať, ale vieme, že ceny sú predsa liberalizované. Chceme zaviesť fond trhovej regulácie aj pre lesníctvo? Ako chceme zabezpečiť dlhodobé odberateľské zmluvy, ktoré zelená správa odporúča? Aj to sa dá, napríklad zavedením štátneho podporného systému na export drevárskych výrobkov alebo na podporu odberu pre domáce drevárske podniky.

    Čo sa týka vodného hospodárstva, podrobne som sa zaoberal touto situáciou pred rokom. Myslím, že veľkou brzdou na riešenie rozhodujúcich systémov v tomto odvetví je zaostávanie prác na novom vodohospodárskom zákone, kde treba zvýšiť iniciatívu najmä gestorského Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Bez nového zákona nie je možné kvalifikovane riešiť štátnu správu vodného hospodárstva, ale ani jeho transformáciu na nové spoločensko-ekonomické podmienky. Nie je možné napríklad doriešiť kvalifikovane transformáciu hydromelioračných zariadení, vodovodov a kanalizácií, ale ani energetických diel. Pokiaľ sa pán kolega Köteles dotkol niektorých problémov, viac-menej s ním súhlasím.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Koncošovi.

    Vážené kolegyne a kolegovia, nemám už ďalšie prihlášky do rozpravy. S ohľadom na túto skutočnosť vyhlasujem rozpravu o týchto troch bodoch programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Baco? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Milé dámy, vážení páni,

    budem sa snažiť zosúladiť túto príležitosť, prehovoriť k vám v tomto reálnom čase, v piatok poobede pred štvrtou hodinou, a budem veľmi stručný.

    V prvom rade by som chcel veľmi pekne poďakovať za všetky vystúpenia, či už boli podporujúce, alebo boli aj kritické. Môžem vyhlásiť, že vo väčšine prípadov boli inšpiratívne, budeme pracovať s týmito pripomienkami a budeme ich zvažovať.

    Celý dokument alebo dokumenty, ktoré máme pred sebou, majú indikatívny charakter, čiže nič neuzatvárame na pevno. Na to, aby sme sa vedeli orientovať a urobiť dobré definitívne rozhodnutia, nám veľmi pomôže táto diskusia, ktorá prebehla aj vo výboroch, aj v tomto pléne. Ešte raz by som chcel všetkým aktívnym účastníkom diskusie pekne poďakovať. Veľmi nás potešilo, že prakticky všetci diskutujúci ocenili kvalitu dokumentov, ktoré sme predložili. Je to pre nás veľmi príjemné, je to pre nás povzbudenie, určitá satisfakcia za snahu, ktorú venujeme tejto práci a tomu, aby bol pozitívny výsledok.

    Ešte raz, ďakujem vám za uznanie a zároveň by som sa chcel ospravedlniť za krátky čas, ktorý ste skutočne mali na zoznámenie sa s týmito materiálmi. Teraz to nebudem rozoberať, ospravedlňujem sa vám a urobíme také opatrenia do budúcnosti, aby sa to zlepšilo.

    Najskôr mi dovoľte niekoľko krátkych poznámok k niektorým vyhláseniam, ktoré tu boli a ktoré považujem za potrebné spresniť, aby sme odtiaľto neodišli s rozdielnymi názormi.

    V prvom rade saldo zahraničného obchodu. Pán poslanec Farkas uvádza, že v roku 1992 bolo aktívne. Nebolo aktívne. V roku 1992 bolo pasívne. Chcem povedať, že v roku 1993 bolo pasívne 8 mld Sk, v roku 1994 7 mld, v minulom roku 6,2 mld. A takisto tvrdenie, že keby sa nebolo vyviezlo 200 tisíc ton obilia navyše, bolo by o 3 mld lepšie, nesedí, pretože 200 tisíc ton obilia reprezentuje 600 mil. Sk. Takže to sú prakticky faktické poznámky, ktoré je potrebné, aby sme mali na pravej miere.

    Výzvy v tom smere, aby sme konali, prijímam, a chcem vás informovať, že ministerstvo prijalo štýl - ak to tak môžem nazvať. V organizáciách zahraničného obchodu sa teraz formou krízového manažmentu skutočne veľmi zle vyvíjajú niektoré pomery medzi dovozmi a vývozmi a som veľmi rád, že máme dnes od vás povzbudenie z tohto fóra, aby sme veľmi dôsledne konali. Pripravili sme a už sme aj začali realizovať niektoré opatrenia, kde určite bude veľa kriku z Českej republiky, z Európskej únie, zo strany VTO, ale jednoducho momentálny vývoj si to skutočne vyžaduje. Je dobré, že o tom teraz hovoríme, že vás môžem o tom informovať, pretože ak skutočne nastanú tie veľké problémy pri rokovaniach, tak verím, že vďaka tejto diskusii budete stáť za nami a budete nás podporovať.

    Druhá poznámka - výdavky za potraviny. Bolo tu viacej tvrdení o záväzku vlády, že chce znižovať výdavky za potraviny alebo svojou hospodárskou politikou chce usmerniť taký vývoj, aby výdavky za potraviny na celkových výdavkoch za spotrebné tovary klesali v štvorročnom období priemerne ročne o 1 %, čo sa neplní. Chcem povedať, že v roku 1995 bol pokles 0,6 % a všetky predpoklady hovoria, všetky doterajšie úvahy a bilancie hovoria o tom, že pokles bude v roku 1996 väčší ako 1 %. Rast cien potravín za 8 mesiacov bol 4 % a rast reálnych príjmov obyvateľstva je 6 % za 8 mesiacov. To je len faktická poznámka.

    K otázke počtu ziskových podnikov. Nebránim sa takým predsavzatiam, aby sme mali 70 % ziskových hospodárstiev. Chcem povedať, že tento stav nemá nikto v Európe. Len na orientáciu: Nemecká spolková republika má za posledné roky okolo 15 až 17 % ziskových poľnohospodárskych hospodárstiev. Všetci ostatní balansujú okolo nuly a prakticky napriek tomu, že sa reprodukujú, niektoré sa reprodukujú aj rozšírene, neprodukujú zisk. Chcem povedať, že ziskovosť v poľnohospodárstve nie je priamo úmerná tomu, čo potrebujeme, pretože potrebujeme, aby sa hospodárstva reprodukovali, resp. rozšírene reprodukovali, a to nie je priama väzba so ziskom, ktorý sa tam vytvára.

    Ďalšia poznámka. Vyslovilo sa niekoľko názorov na reguláciu ceny mlieka. To, čo máme predznačené aj v správe, má indikatívny charakter. Na základe diskusií, ktoré sa vyvinuli aj vo výboroch a prebiehajú aj tu, urobíme to zrejme trošku inak. Chcem však povedať, že nákupnú cenu, teda cenu pre farmárov, máme tri roky rovnakú (je to 6,70 Sk), vďaka čomu sa drží aj maloobchodná cena, resp. zvyšuje sa len veľmi málo z roka na rok, okolo 4 %. Vzhľadom na situáciu, že trvale, aj k dnešnému dňu spotreba mlieka nedosahuje lekármi odporúčanú úroveň, samozrejme, vláda je veľmi opatrná, aby sme ďalej zvyšovali maloobchodné ceny mlieka a aby sa tento nežiaduci parameter vo výžive ešte ďalej ohrozil. Určitý priestor tu máme, na druhej strane máme veľmi zlú skúsenosť. Keď zvýšime cenu chleba, resp. mäsa alebo mlieka o jednu korunu pre farmára, tak vždy sa to v konečnom dôsledku v maloobchodnej cene prejaví zvýšením o 3 až o 4 koruny. Skutočne priestor je tu veľmi obmedzený a sme veľmi opatrní. Uvažujeme o zvýšení tejto nákupnej ceny, ale za podmienky, že bude vecne regulovaná cena spracovateľov mlieka a že bude regulovaný rabat, resp. obchodné rozpätie v maloobchode. Ak farmári dostanú viac o 50 halierov, aby sa to nepremietlo do maloobchodnej ceny 4 korunami, ale aby sa to prenieslo 50 alebo 60 haliermi. Máme takýto zámer - možno piati ste sa dotkli tejto problematiky.

    Ďalšia otázka bola o transformácii, ktorá prebehla formálne. Súhlasím s tým, že prebehla formálne, ale myslím si, že vôbec transformácia v celej spoločnosti prebehla formálne, lebo myslenie ľudí sa jednoducho revolučne nemení bez ohľadu na to, že revolučne meníme zákony a revolučne meníme rôzne formálne kritériá, hľadiská a pohľady. Áno, vytvorili sme podmienky na to, že družstvá sú súkromné, majú ich konkrétni vlastníci. Bohužiaľ, vedomie, že je to môj majetok a musím si ho chrániť presne tak, ako ten majetok, ktorý mám doma v garáži alebo v špajzi, v komore, tento názor ešte nevyzrel a sú s tým významné problémy.

    V tejto súvislosti chcem povedať, že sme mali už na rok 1994 pripravený taký nátlakový jednoznačný mechanizmus, že tým družstvám, kde sa nevedia vyrovnať s týmto prístupom a negarantujú, že peniaze, ktoré tam idú aj zo štátu, budú efektívne zhodnotené, jednoducho prestaneme dávať dotácie a prinútime ich, aby sa pretransformovali čím skôr na inú organizačnú formu, ktorá by bola organizačne schopná. A keď sa preukáže, že je schopná efektívne zhodnocovať peniaze, ktoré idú zo štátu, znova sa napoja na dotačný systém. Je to konformné aj s tými názormi, ktoré ste vyslovili vy. Hovorím, že túto úvahu máme pripravenú na budúci rok a už koncom tohto roku ideme v tomto smere urobiť významné opatrenia.

    Nepáči sa mi neustála hra, že vyzývame, aby sme rovnako podporili veľkých aj malých, obchodné spoločnosti ako družstvá atď. Ubezpečujem vás, že obchodné spoločnosti hospodária s lepšími ekonomickými výsledkami ako družstvo, ktoré je inak tiež podľa Obchodného zákonníka. Nie je to preto, že by mali menší podiel prostriedkov zo štátneho rozpočtu, majú minimálne toľko. Sú dravejší, šikovnejší, agresívnejší aj vo vzťahu k získavaniu podpôr od štátu a ešte raz garantujem, že majú minimálne takú istú podporu, ak by sme to zobrali na 1 ha alebo na korunu vyprodukovanej produkcie, ako štátne majetky alebo poľnohospodárske družstvá. S týmto teda nesúhlasím. Je to jedna z vecí, ktorá sa mi zdala trošku účelová, takže vysvetľujem svoj postoj v tomto smere.

    Čo sa týka pripomienok k vode od pána Kötelesa, od pána Koncoša a ďalších, v podstate ich akceptujem, nejdem rozširovať polemiku. Sú tam niektoré čiastkové veci, pri ktorých by som mal iný názor, ale v podstate musíme v tomto smere intenzívne pracovať. Problém je v tom, že podľa zákona o obciach obec je zodpovedná za zásobovanie vodou, a nie vláda, ani tento parlament. Zodpovedná je obec. Vláda sa dobrovoľne robí zodpovednou za to, že obci sprístupní vodu. Napríklad teraz sme zo Stariny dopravili k mnohým obciam na východnom Slovensku vodu, to je povinnosť štátu, túto povinnosť si štát zobral na seba, a potom obec nemá dostatok prostriedkov, nevie nájsť možnosť, ako túto vodu premietnuť do obecnej infraštruktúry, pretože infraštruktúra stojí veľké peniaze. Samozrejme, výzva, aby sme z vodohospodárskeho fondu podporovali tieto aktivity, naplno platí.

    Dovolil som si iba v tomto smere pripomenúť zákonnú zodpovednosť a zákonné povinnosti.

    Pokiaľ boli pripomienky k lesom, ako chceme ovplyvňovať ceny a kontrakty, tak skutočne, najviac cez zahraničnoobchodnú politiku. Všetky naše lesnícke firmy vyzvú všetkých odberateľov, keď majú záujem o drevo na budúci rok, aby si to zakontrahovali do konca októbra. Ak si nezakontrahujú budeme považovať tieto kapacity za voľné a budeme pracovať takým spôsobom, že dáme odberateľom, resp. obchodníkom priestor robiť si kontrakty na odbyt dreva do zahraničia rok dopredu, čím by sa mala celá táto procedúra dostať do oveľa výkonnejšieho, efektívnejšieho stavu vo vzťahu k lesnému hospodárstvu.

    Milé dámy, vážení páni, toľko ku konkrétnym faktickým poznámkam. Teraz jedna záverečná úvaha o poľnohospodárstve.

    To, či je slovenské poľnohospodárstvo v katastrofe, alebo v dobrom stave, je naozaj v uhle pohľadu. Je tu veľa pozitívnych tendencií. Keď sa budeme pozerať na poľnohospodárstvo iba z hľadiska týchto tendencií, môžeme povedať, že je to OK. Je tu veľa faktov, a keď ich vyberieme samotné, môžeme povedať, že situácia je katastrofálna.

    Jednoznačne prevažujú pozitívne tendencie. Musím povedať, že najvýznamnejšie v tomto vývoji sú veľké regionálne diferencie. Skutočne máme na Slovensku regióny, kde je stav - môžem povedať - dobrý, a na Slovensku máme regióny, kde je stav katastrofálny. Myslím si, že z tohto hľadiska kritika, ktorá tu bola, je konštruktívna a budeme musieť regionálne pristupovať k riešeniu problémov, pretože to isté riešenie v okrese Prievidza nemusí stačiť v okrese Humenné a úplne naopak. Diskusiu, či je dobrý stav, alebo zlý, považujem v tejto chvíli za nepodstatnú. Tendencie sú jednoznačne pozitívne.

    Nebezpečné je - hovoril som o tom v úvodnom slove -, že klesá úrodnosť pôdy vzhľadom na to, že sa do pôdy dostatočne neinvestuje. Spoločne sme ocenili tieto nevyhnutné krátkodobé vklady aspoň na 6 mld korún prevádzkových prostriedkov. Teraz je otázka, ako týchto 6 mld korún získať. Sú názory, že poďme cez ceny. Chcem povedať, že 6 mld väčšieho príjmu pre farmárov cez ceny znamená pri našom modeli zhruba 20 mld zdraženia cien potravín, t. j. 25 až 30 %. Je to neúnosný trend, je to neúnosný spôsob. Musíme hľadať iné riešenia. Preto sme v správe navrhli väčšiu účasť štátneho rozpočtu, aj väčšiu účasť bankovej sféry, hovoríme aj o vnútorných rezervách, ako pôjdeme dobyť peniaze alebo zefektívniť štátne peniaze, ktoré už teraz idú do poľnohospodárstva.

    Chcel by som povedať, že je to možno jedna z alternatív, ktorá by mohla prísť do úvahy, ale odmietame alternatívu drahých potravín. Najdrahšie potraviny majú v Európe Portugalsko, Španielsko, Turecko, Grécko. Výdavky obyvateľstva za potraviny reprezentujú v týchto krajinách 43, 42, 45 %. Túto cestu považujeme za veľmi nešťastnú, jednak zo sociálno-ekonomických dôvodov, jednak z toho hľadiska, že keď občan vydá peniaze za potraviny, nezostanú mu peniaze na topánky, na košele, na chladničku, čiže celá spoločnosť sa uzatvára do nejakého minikonzumu a miniekonomiky. Ale chcem povedať, že práve v týchto štátoch, kde sú také drahé potraviny, je poľnohospodárstvo v najhoršom stave. Jednoznačne to potvrdzuje, že riešenie iba cez ceny alebo priorizácia riešenia problémov v poľnohospodárstve cez ceny nie je cestou, ktorá vedie k úspechu.

    Vysoká miera zaangažovanosti štátu aj cez štátny rozpočet je skutočne trendom bez výnimky nielen v Európe, ale v celom svete, ktorý sa potvrdil a musíme na to zareagovať. Preto vláda prichádza s týmito úvahami v predložených správach a som veľmi rád, že prakticky zo strany všetkých diskutujúcich boli takéto postupy predznačené, podporené a že ste to správne pochopili.

    Ešte raz vám veľmi pekne ďakujem, že ste venovali problémom nášho rezortu celý deň a s takou - povedal by som - erudovanosťou a záujmom. Myslím, že vďaka vášmu pochopeniu sa nám podarí splniť naše zámery.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu ministrovi Bacovi.

    Žiada si záverečné slovo pán poslanec Delinga? Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    poviem len dve vety - s povzdychom. Všetci chceme viac peňazí do poľnohospodárstva. Povzdychol som si, prečo sa v roku 1994 nezdvihla kapitola aspoň o 3 mld v poľnohospodárstve a prečo nemáme inú štartovaciu čiaru, lebo teraz, keby sme k tomu pridali ďalšie 3 mld, tak už by sme boli asi tam, kam dnes mierili niektorí poslanci, že by to bolo na dotáciách vyše 10 mld. Keď sa tak nestalo, musíme ísť asi v súlade s tým rozpočtom, ktorý vychádza zo súčasných príjmov, a do budúcnosti asi vláda iné možnosti nemá, a preto nie je v koncoch, ale ide s aktívnymi opatreniami.

    Toľko v mojej záverečnej reči, pán predsedajúci.

  • Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike, tlač 481, ktorý máte predložený v tlači 481a.

    Prosím pána poslanca Delingu, aby uvádzal hlasovanie o návrhu uznesenia vrátane pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    v spoločných správach som uviedol návrhy na uznesenie k jednotlivým správam, k jednotlivým tlačiam, teda 481, 482 alebo 483. V priebehu rozpravy vystúpilo niekoľko poslancov, ale len jeden poslanec, a to pán poslanec Köteles, dal návrh do uznesenia, ktorý sa podľa mňa týka správy o pôdohospodárstve.

    Prečítam ešte raz návrh, ktorý pán poslanec navrhuje, aby sme zakotvili - zrejme do časti B, kde sa odporúča vláde (on to síce nazval, že "žiada", ja si myslím, že by to mohlo byť "odporúča") - predloženie návrhu zákona o náhradách za ujmy vyplývajúce z núteného obmedzenia vlastníckych práv v ochranných pásmach vodných zdrojov.

    Je to veľmi dôležitá a zaujímavá vec. Myslím, že by si na tom mohli pracovať aj páni poslanci, a preto by som zo svojho stanoviska ako spravodajcu neodporúčal zakotviť toto pre vládu, ale keď páni poslanci prídu s takým návrhom, iste o tom budeme rokovať v snemovni. Môj návrh pred hlasovaním je, že neodporúčam to zakotviť do uznesenia.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Kötelesa. Pán spoločný spravodajca ho odporúča zatiaľ neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Teraz by sme, pán predsedajúci, mohli hlasovať o uznesení k tlači 481, ktoré je v spoločnej správe, s tým, že som neprečítal časť C, čiže nenavrhujem to do uznesenia, pretože v podstate je to v odporúčacej časti B s tým rozdielom, že to nie je nazvané "akceptovať", ale "rozpracovať", teda aby nebolo v uznesení dvakrát to isté.

    Uznesenie potom znie tak, že Národná rada

    A. berie na vedomie správu o poľnohospodárstve a potravinárstve Slovenskej republiky v roku 1996,

    B. odporúča vláde Slovenskej republiky rozpracovať úlohy vyplývajúce z časti C správy atď., ako je uvedené, s termínom do 30 dní. A druhá zložka je polročne hodnotiť plnenie harmonogramu - ako to tam máte uvedené.

    Navrhujem, aby sme toto uznesenie prijali.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia ako celku v takom znení, ako ho teraz predniesol pán spoločný spravodajca. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 95 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k Správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k Správe o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike, tlač číslo 482, ktorý máte predložený v tlači 482a.

    Prosím pána poslanca Delingu, aby uvádzal hlasovanie o návrhu uznesenia.

  • Pani poslankyne, páni poslanci,

    toto uznesenie je tak, ako som ho prečítal. Znovu ho prečítam. Je to uznesenie Národnej rady k Správe o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike v roku 1996.

    Národná rada Slovenskej republiky

    A. berie na vedomie Správu o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 1996,

    B. odporúča vláde Slovenskej republiky rozpracovať úlohy vyplývajúce z časti C správy Aktualizácia nástrojov lesníckej politiky na podmienky realizácie koncepčných zámerov v roku 1997 do konkrétnych opatrení a úloh na rok 1997 - termín do 30 dní po prerokovaní správy - a polročne hodnotiť plnenie harmonogramu vecného a časového zabezpečenia úloh, ktoré vyplývajú zo správy a uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky - termín máj 1997, resp. v rámci správy o lesnom hospodárstve Slovenskej republiky za rok 1997.

    Odporúčam ho prijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia ako celku, tak ako ho prečítal pán predseda výboru a predkladateľ.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 102 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k Správe o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 1996.

    Napokon budeme hlasovať o návrhu uznesenia k Správe o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike. Je to tlač číslo 483. Návrh uznesenia máte v tlači 483a.

    Prosím predsedu výboru pána Delingu, aby uvádzal hlasovanie o návrhu uznesenia.

  • Návrh uznesenia znie obdobne, a síce, že

    Národná rada Slovenskej republiky

    A. berie na vedomie Správu o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike 1996,

    B. odporúča vláde Slovenskej republiky rozpracovať úlohy vyplývajúce z časti C správy Aktualizácia nástrojov vodohospodárskej politiky na podmienky realizácie koncepčných zámerov v roku 1997 do konkrétnych opatrení a úloh na rok 1997 - termín do 30 dní po prerokovaní správy v Národnej rade - a polročne hodnotiť plnenie harmonogramu vecného a časového zabezpečenia úloh, ktoré vyplývajú zo správy a z uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky - termín máj 1997, resp. v rámci Správy o vodnom hospodárstve Slovenskej republiky za rok 1997.

    To je návrh uznesenia. Odporúčam ho prijať.

  • Napokon budeme hlasovať o návrhu uznesenia ako celku. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča toto uznesenie prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 97 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k Správe o vodnom hospodárstve Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne pánu ministrovi a pánu spoločnému spravodajcovi za spoluprácu.

  • Vážené dámy a páni, vážení kolegovia,

    keďže už máme len 8 minút, dohodli sme sa, že uzatvoríme dnešné zasadnutie.

    Budeme pokračovať v utorok o 10.00 hodine. Medzi 12.00 a 13.00 hodinou bude v utorok obedňajšia prestávka, o 13.00 hodine začne odpoludňajšie rokovanie, o 14.00 hodine vystúpi speakerka alebo predsedníčka Dolnej snemovne britského Parlamentu pani Betty Boothroydová.

    Vážené kolegyne a kolegovia, prajem vám dobrý víkend, oddýchnite si, aby sme v rokovaní mohli pokračovať na budúci týždeň.