• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    keďže hneď pri prvom bode rokovania budeme hlasovať, prosím, aby sme sa prezentovali.

    Prezentovalo sa 70 poslancov.

    Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, ktorí ste mimo rokovacej miestnosti, aby ste prišli na rokovanie Národnej rady.

    Ešte raz vás prosím, panie poslankyne, páni poslanci, aby sme sa prezentovali, medzitým prišli ďalší poslanci.

    Prezentovalo sa 81 poslancov, môžeme začať rokovanie prerušenej 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pri schvaľovaní programu 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky sme rozhodli, že d v a d s i a t y d r u h ý bod programu, ktorým je

    návrh na vyslanie príslušníkov Vojsk civilnej ochrany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na spoločné cvičenia mimo územia Slovenskej republiky v roku 1996

    prerokujeme ako prvý bod dnešného rokovania. Pristúpime teda k prerokovaniu tohto bodu programu.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 471 a spoločnú správu výborov ako tlač 471a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie minister vnútra Slovenskej republiky pán Gustáv Krajči.

    Páni poslanci, keďže pán minister po vymenovaní do svojej funkcie sa zúčastňuje na rokovaní Národnej rady prvýkrát, dovoľte mi, aby som mu v mene nás všetkých poprial, aby sa mu v jeho práci darilo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predkladaný návrh na vyslanie príslušníkov Vojsk civilnej ochrany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na spoločné cvičenia mimo územia Slovenskej republiky v roku 1996 ďalej rozvíja kontakty Slovenskej republiky v rámci programov vrcholných medzinárodných organizácií, predovšetkým NATO a OSN.

    V predchádzajúcich rokoch sekcia civilnej ochrany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky nadviazala kontakty v rámci činnosti Výboru pre civilné núdzové plánovanie pri NATO a v rámci pracovného plánu Severoatlantickej rady pre spoluprácu sa podieľa i na rozvíjaní projektu Partnerstvo za mier.

    Predkladaný návrh na základe poznatkov z realizácie aktivít Vojsk civilnej ochrany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z rokov 1994 a 1995 plánuje rozšíriť naše aktivity o tieto cvičenia v rámci programu Partnerstvo za mier rozvíjaného Severoatlantickou radou pre spoluprácu pod názvom PLANEX 1996, v rámci projektu OSN odboru pre humanitné záležitosti EXERCISE 1996. Ich cieľom bude dosiahnuť zladenosť našich síl a vojenských prostriedkov v medzinárodnom meradle, ako i prezentovať pripravenosť Vojsk civilnej ochrany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na plnenie úloh v rámci predvedeného projektu.

    Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 530 z 13. augusta 1996 súhlasila s účasťou Vojsk civilnej ochrany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na spoločných cvičeniach PLANEX 1996 a EXERCISE 1996 mimo územia Slovenskej republiky.

    Vychádzajúc z uvedeného a vzhľadom na to, že len Národná rada Slovenskej republiky v súlade s Ústavou Slovenskej republiky má oprávnenie vysloviť súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, chcem požiadať Národnú radu Slovenskej republiky o vyslovenie súhlasu na vyslanie príslušníkov Vojsk civilnej ochrany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na spoločné cvičenia mimo územia Slovenskej republiky v roku 1996.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi. Ako spoločný spravodajca výborov bol určený pán poslanec Gaulieder. Prosím, pán poslanec, aby ste nás informovali o prerokovaní návrhu vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctená Národná rada,

    dovoľte mi predniesť spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslanie príslušníkov Vojsk civilnej ochrany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na spoločné cvičenia mimo územia Slovenskej republiky v roku 1996, tlač 471.

    Návrh na vyslanie príslušníkov Vojsk civilnej ochrany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na spoločné cvičenia mimo územia Slovenskej republiky v roku 1996 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1115 zo dňa 26. augusta 1996 na prerokovanie do 4. septembra 1996 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako príslušný pripraviť správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Obidva určené výbory prerokovali návrh v lehote, vyslovili s ním súhlas a rovnako odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť s návrhom súhlas.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca. K tomuto bodu programu vyhlasujem teraz rozpravu s informáciou pre vás, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy.

    Keďže sa nikto do rozpravy nehlási, uzatváram rozpravu. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť. Zrejme nie, keďže v rozprave nič nebolo.

    Pán poslanec Gaulieder?

  • Odporúčam uvedený materiál aj s návrhom na uznesenie prijať.

  • Ani pán poslanec sa nechce vyjadriť, len navrhuje, aby sme prijali predmetné uznesenie.

    Prosím, páni poslanci, budeme sa prezentovať a hneď hlasovať. Pán spravodajca odporúča, aby sme hlasovali za.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 99 poslancov. Proti návrhu nikto nehlasoval. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády Slovenskej republiky na vyslanie príslušníkov Vojsk civilnej ochrany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na spoločné cvičenia mimo územia Slovenskej republiky v roku 1996 prijali.

    Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Ďakujem aj vám, páni poslanci, aj vám, pán minister, a prajem vám, aby vám všetky návrhy takto ľahko prechádzali.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    pristúpime k t r e t i e m u bodu nášho rokovania, ktorým je

    správa o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 1996.

    Správu máte ako tlač 465 a spoločnú správu ako tlač 465a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady. Správa sa podáva podľa § 3 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, na základe ktorého je Národná banka povinná podávať Národnej rade správu o menovom vývoji.

    Prosím guvernéra Národnej banky Slovenska pána Vladimíra Masára, aby správu predniesol.

    Chcem vás ešte informovať, že do rozpravy som dostal zatiaľ štyri písomné prihlášky.

  • Vážený pán predseda parlamentu, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    Národná banka Slovenska predkladá podľa § 3 ods. 1 zákona o Národnej banke Slovenska správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 1996. Robí tak s vedomím svojej zodpovednosti za menový vývoj a s vedomím svojho podielu na riešení problémov reálnej ekonomiky.

    Dámy a páni, dovoľte, aby som svoje úvodné slovo začal konštatovaním, že Slovenská republika urobila ďalšie kroky smerom ku krajinám so štandardným ekonomickým prostredím. Potvrdzuje to aj prechod Slovenskej republiky na štandardný systém vzťahov s Medzinárodným menovým fondom platným pre ktorúkoľvek členskú krajinu, ktorá nečerpá nové pôžičky na podporu platobnej bilancie. Medzinárodné uznanie tejto skutočnosti je významným medzníkom na ceste Slovenska do európskych a svetových hospodárskych štruktúr. Slovenská republika reprezentovaná Národnou bankou Slovenska získala v poradí už tretie investičné ohodnotenie dlhodobých záväzkov denominovaných v zahraničnej mene. V roku 1995 od MOODYřS stupeň BAA3, v apríli roku 1996 od STANDARD & POORřS stupeň 3B mínus so stabilným výhľadom a v uplynulých týždňoch aj od Európskej ratingovej agentúry IBCA investičný stupeň takisto 3B mínus.

    Medzinárodným uznaním konvertibility slovenskej koruny bola historicky prvá emisia eurobondov denominovaných v slovenských korunách Európskou bankou pre obnovu a rozvoj v objeme 750 miliónov Sk a Medzinárodnou finančnou korporáciou IFC, ktorá patrí do skupiny svetovej banky, v objeme 1,2 miliardy Sk.

    Svoje základné priority definovala Národná banka Slovenska v menovom programe schválenom koncom minulého roka, ktorý bol na základe vývoja I. štvrťroku 1996 konkretizovaný. Prvoradým cieľom bolo a je udržanie a ďalšie znižovanie inflácie v koridore 6 až 7,2 % v prostredí fixného nominálneho kurzu slovenskej koruny v rámci stanoveného fluktuačného pásma. Stanovenie primárnych cieľov bolo založené na expertných odhadoch a prognózach vývoja reálneho hrubého domáceho produktu a bežného účtu platobnej bilancie pri limitovaní vývoja nástrojových veličín centrálnej banky, to znamená rastu peňažnej zásoby, úverov podnikom a obyvateľstvu.

    Priaznivý vývoj inflácie, ako aj reálnej ekonomiky v I. polroku bol sprevádzaný výrazným deficitom obchodnej bilancie, stagnáciou, resp. poklesom čistých zahraničných aktív pri výraznom raste peňažného agregátu M2 spôsobeného najmä úverovou expanziou. Miera inflácie sa v priebehu I. polroka naďalej pohybovala na nízkej úrovni a k ultimu júna dosiahla v medziročnom vyjadrení 6,2 %. Na jej vývoj vplývalo viacero faktorov. Stabilizujúcim boli najmä spotrebiteľské ceny potravín.

    Celkove došlo k poklesu priemernej medzimesačnej miery inflácie v porovnaní s I. polrokom 1995 o 0,14 percentuálneho boda, a to na 0,37 %. Vývoj ročnej miery inflácie ku koncu júla 1995 na úrovni 5,5 % dáva reálny predpoklad na dosiahnutie cieľov Národnej banky Slovenska stanovených v menovom programe.

    V priebehu prvých šiestich mesiacov 1996 dochádzalo k nepriaznivému vývoju bežného účtu platobnej bilancie, ktorý bol ovplyvnený predovšetkým zvyšujúcim sa deficitom obchodnej bilancie. Najvýznamnejším faktorom, ktorý ovplyvňoval schodok obchodnej bilancie, bol narastajúci domáci dopyt. Investície sa podieľali na prírastku dovozu 50 percentami, výrobná spotreba 30 percentami a osobná spotreba 20 percentami. Treba však povedať, že dve tretiny z dovozu osobných automobilov boli zahrnuté v investičnom dovoze.

    Pokles vývozu Slovenskej republiky bol výrazne ovplyvnený poklesom vývozu do Českej republiky, ako aj spomalením ekonomického rastu v krajinách západnej Európy. Pri nízkej diverzifikácii slovenského vývozu bol tento dosah výraznejší ako očakávaný. V menovej oblasti bol vývoj za I. polrok 1996 charakterizovaný výraznou úverovou expanziou obchodných bánk tak v slovenských korunách, ako aj v cudzej mene s následným dosahom na vysokú rastovú dynamiku peňažnej zásoby. Zvyšujúci sa objem disponibilných prostriedkov nebankových subjektov vytváral tlak na rast domáceho dopytu, čo sa premietlo v zmene štruktúry rastu hrubého domáceho produktu a narastajúcom deficite obchodnej bilancie.

    Na znižujúce sa tempo inflácie reagovala Národná banka Slovenska ďalším znížením diskontnej sadzby, čo následne nepriamo ovplyvnilo aj pokles priamych úrokových mier tak z vkladov, ako i úverov. Naďalej pokračoval trend upevňovania dôvery voči slovenskej korune, ktorý dokumentuje výrazný prírastok korunových vkladov a tendencia poklesu vkladov v cudzej mene.

    Národná banka Slovenska v I. polroku 1996 udržiavala stabilitu kurzu slovenskej koruny, ktorý je primeraný hodnotám ostatných menových veličín. Devízové rezervy dosahujú úroveň dostatočnú na zvládnutie výkyvov v devízových inkasách a platbách. Ku koncu I. polroka ich stav pokrýval 3,5-násobok priemerného mesačného dovozu tovarov a služieb Slovenskej republiky za prvých šesť mesiacov.

    Národná banka Slovenska v priebehu I. polroka sledovala zámer postupného približovania svojho menového inštrumentária k podmienkam a štandardom vyspelých ekonomík. Zrušenie úverových limitov ako administratívneho nástroja menovej politiky bolo ďalším krokom k trhovo konformným menovopolitickým nástrojom. Základným prostriedkom realizácie zámerov menovej politiky, riadenia peňažného trhu a likvidity bankového sektora sa stali operácie na voľnom trhu. Na pravidelné emisie pokladničných poukážok Národnej banky Slovenska nadväzovali obchody na sekundárnom trhu s týmito cennými papiermi, ako aj so štátnymi pokladničnými poukážkami.

    Centrálna banka sa v priebehu prvých šiestich mesiacov výrazne podieľala na rozvoji peňažného trhu, ktorého funkčnosť a efektívnosť je základným predpokladom existencie transmisného mechanizmu menovej politiky, ako aj stability bankového sektora.

    Po dôkladnom zhodnotení ekonomického a menového vývoja na konci polroka banková rada Národnej banky Slovenska s cieľom predísť možným negatívnym dosahom ďalšieho rastu úverov a peňažnej zásoby na výsledky zahraničného obchodu rozhodla dňa 15. júla o konkretizácii nástrojov menovej politiky. Zámerom tohto kroku je zvýšiť ich účinnosť pri regulovaní menového vývoja a ovplyvňovaní aktivít bankového sektora.

    Uplatnením týchto opatrení sleduje Národná banka Slovenska ďalšie znižovanie miery inflácie a ozdravenie obchodnej bilancie podmienené znížením úverovej expanzie obchodných bánk a následnou redukciou dynamiky domáceho dopytu. Predpokladáme, že z krátkodobého hľadiska dôjde k dočasnému zvýšeniu úrokových mier s ich následnou stabilizáciou, respektívne poklesom v súlade s vývojom miery inflácie.

    Na záver mi dovoľte vyjadriť ubezpečenie, že Národná banka Slovenska bude aj v budúcnosti naďalej pokračovať v dlhodobej stratégii znižovania miery inflácie s cieľom jej priblíženia k úrovni inflácie vyspelých ekonomík, zabezpečovať stabilitu devízového režimu, ako aj vytvárať podmienky na budovanie zdravého bankového systému.

    Dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu guvernérovi a prosím spoločného spravodajcu, ktorým je pán poslanec Lysák, aby nás oboznámil s prerokovaním správy vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán guvernér, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo o výsledku prerokovania správy o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 1996, tlač 465.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1137 z 28. augusta 1996 pridelil správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 1996 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo na prerokovanie do 10. septembra 1996. Ako príslušný určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý pripraví spoločnú správu o výsledkoch prerokovania materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výsledky rokovania výborov. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky 1137 z 28. augusta 1996 určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 1996 prerokovali v stanovenom termíne s týmto výsledkom: Určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predloženú správu prerokovali, ju svojím uznesením zobrali na vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok vziať na vedomie. Toľko správa.

    Ďakujem za pozornosť.

    Vážený pán predseda, hlásim sa do rozpravy, ktorú odporúčam otvoriť, ako prvý.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca. Mám tomu rozumieť tak, že chcete vystúpiť prvý?

  • Okrem pána spoločného spravodajcu mám, ako som povedal, ešte 4 prihlášky. Po spoločnom spravodajcovi je prihlásený pán poslanec Magvaši. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni,

    celkový pozitívny rozvoj slovenskej ekonomiky, ale i niektoré menej priaznivé zmeny v produkčnej sfére, ktoré sa odrážajú najmä v spomalení rastu priemyselnej výroby, i v neutešenom stave v poľnohospodárstve a nakoniec aj v zahraničnom obchode, ktorý vyústil do výrazného pasíva, sa, prirodzene, odrážajú a museli odraziť v menovom vývoji a v menovej politike za I. polrok a aj v ďalších mesiacoch. K tomu pristupujú aj ďalšie činitele, o ktorých už bola, alebo zrejme ešte bude v diskusii reč.

    Za rozhodujúce pre hodnotenie menového vývoja môžeme opodstatnene pokladať dve zásadné skutočnosti.

    Po prvé, že vláde Slovenskej republiky a Národnej banke Slovenska sa darí smerovať ekonomický vývoj Slovenskej republiky tak, že úroveň inflácie sa dlhodobo udržiava na veľmi nízkej, najnižšej úrovni v rámci transformujúcich sa stredoeurópskych štátov. To pokladám za dôležité najmä preto, že je to jedno z kritérií pri posudzovaní výkonnosti ekonomiky Slovenska, pri oceňovaní Slovenska pred vstupom do Európskej únie, ale, a to, myslím si, je rovnako dôležité, aj pri oceňovaní dôveryhodnosti Slovenskej republiky pre vstup zahraničného kapitálu k nám. Skutočnosť, že devízové rezervy máme na dostatočnej úrovni (okolo 3,7 miliardy bolo na pol roka), nás teda nenúti k devalvácii. Skôr po nej volá časť podnikateľskej sféry, najmä tej exportujúcej, no a, samozrejme, pritom sa vždy priživia kuvici.

    Faktom je tiež to, že popri priaznivom vývoji aj hrubého domáceho produktu, okrem inflácie, výrazne narástol deficit obchodnej bilancie (vyše 27 mld korún za pol roka, teraz je to už vyše 30 mld korún). Poklesli nám tiež zahraničné aktíva a výrazne vzrástol, ako to už uvádzal aj pán guvernér, peňažný agregát M2 v dôsledku rastúcich úverov. Výrazný rast úverov podnikov o vyše 30 mld korún, t. j. 19 %, znamená aj prekročenie ročného programu v tom smere.

    Chcel by som vyjadriť presvedčenie, že aspoň neskôr sa tieto zvýšené úvery prejavia pozitívne, lebo za hodnotený polrok, ako som už spomínal, priemyselná výroba nerástla uspokojivým tempom, bolo to iba 3,4 %. A ak dovolíte, tu vidím rozhodujúcu príčinu a dôvod na veľmi seriózne zamyslenie sa nad týmto sektorom národného hospodárstva, ktorý často mnohí nazývajú "post". Rovnako tak skutočnosť, že poľnohospodárske produkty majú na pasívnom salde obchodnej bilancie za tento polrok až 21-percentný podiel zo sumy 27 mld korún.

    Opakovaná kritika nepriaznivého stavu rastu reálnych miezd k rastu produktivity práce by už konečne nemala zostať bez odozvy v produkčnej sfére. Je to mimoriadne zložitá otázka pri teraz nízkej úrovni našich miezd v porovnaní s úrovňou miezd vo vyspelých štátoch. Ale je to aj otázka s jediným správnym riešením, a to podstatne rýchlejším rastom produktivity práce a kvality produkcie. K tomu môžeme dospieť predovšetkým realizáciou, nie proklamovaním sofistikovanej, teda výskumnej a technologicky náročnej produkcie. Produkcie za pomoci techniky, ktorú musíme v rozhodujúcej miere dovážať.

    Z toho hľadiska by bolo 10-násobne vyššie tempo dovozu za I. polrok tohto roka, teda rastu dovozu okolo 20 % voči rastu exportu, niečo vyše 2 %, celkom uspokojivé. Aj jeho hrubá štruktúra hovorí, že sme dovážali prevažne stroje a zariadenia. Podľa údajov v posudzovanej správe o menovom vývoji vyše tretinu (to znamená 37 %) prírastku dovozu tvorili osobné a nákladné autá a príslušenstvo, okolo tretiny (4 mld) stroje a zariadenia najmä pre priemysel a posledná časť - rôzne zariadenia, čerpadlá, kotly, chladiarenské, klimatizačné zariadenia. Sú síce súčasťou investícií, ale toto naozaj nie je aktívna časť, ktorá by prispievala k dynamizácii priemyselnej výroby. Je to, zdôrazním ešte raz, časť prírastku, nie samotného celkového dovozu, kde štruktúra je priaznivejšia.

    Keď sa však hlbšie prizrieme na dovoz dopravných zariadení, zarazí najmä vysoký podiel osobných automobilov. Určite všetci súhlasíme, že treba obnoviť a zmodernizovať vozový park. Lenže ak podiel osobných automobilov, najmä tých vyšších kubatúr, dosiahol čiastku vyše 200 mil. dolárov za pár mesiacov, treba zvážiť, či to nie je na úkor dovozu práve moderných technológií, ktoré by znamenali súčasne udržanie alebo aj zvýšenie pracovných príležitostí. Tým smerom by mala podnikateľská sféra za primeranej pomoci štátu orientovať aj strategické investície. Doteraz sú, tak ako sa uvádza aj v správe o menovom vývoji, orientované vo veľkej miere nie do produkčnej sféry, aj keď nie je to taká malá časť, ale najmä do obchodu - vyše 40 %.

    Kľúčové riešenie nepriaznivej obchodnej bilancie a nadväzné zlepšenie platobnej bilancie i celkovej výkonnosti slovenskej ekonomiky vidím vo zvýšení exportu, v postupnom zlepšovaní jeho štruktúry a efektívnosti. Vláda i ďalšie inštitúcie vrátane Národnej banky Slovenska nedávno o tom intenzívne rokovali. Verím, že dospeli k riešeniam, ktoré zvýšia exportnú výkonnosť v krátkom čase.

    O vcelku priaznivom vývoji slovenskej ekonomiky svedčí tiež nízka zahraničná zadlženosť. V závere I. polroka v konvertibilných aj nekonvertibilných menách to bolo 6,1 mld s rozhodujúcim trojštvrtinovým podielom bánk a podnikateľskej sféry. To je povšimnutiahodné. Teda Slovensko tak patrí k najmenej zadlženým štátom nielen v rámci Európy, ale aj v celosvetovom rozsahu.

    Niekoľko slov ešte k inflácii. Jej priaznivý vývoj v tomto roku premietla Národná banka do zníženia diskontnej sadzby z 9,75 % na 8,8 %. Tak sa vyhlasované základné úrokové miery obchodných bánk pre rôzne kategórie klientov znížili o 1,5, dokonca až o 3,5 boda. Priemerná úroková miera zo stavu úverov sa od januára do júna znížila o 1,41 boda práve vďaka zníženiu diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska. Bolo to výraznejšie zníženie ako za celý rok 1995.

    V správe sme, kolegovia a kolegyne, mohli zaznamenať zlepšenie vo vývoji bankového sektora. Bankový dohľad na základe aj nami prijatých legislatívnych noriem a opatrení Národnej banky pôsobí na obmedzenie, resp. limitovanie rizík pri podnikaní bánk. Skutočnosť je však taká, že platné limity kapitálovej primeranosti 7,25 % pre transformujúce sa banky a 8 % pre ostatné sa nedodržiavajú. Možno by bolo dobré, aby nám pán guvernér niečo v tom smere vysvetlil, pretože práve transformujúce sa banky tento limit nedodržiavajú. Potreba ozdraviť ich úverové portfóliá je jednou z najakútnejších úloh našej ekonomiky.

    Za povšimnutie, kolegyne, kolegovia, stojí ešte jeden príznak pozitívneho menového vývoja. Za I. polrok tohto roka klesali vklady v cudzej mene. To je naozaj povšimnutiahodné. Klesajúci trend mali najmä pravidelné mesačné vklady obyvateľstva. Obyvatelia Slovenska teda upúšťajú od vkladov v cudzích menách a dôveru k stabilnému makroekonomickému vývoju ako aj stabilite slovenskej koruny prejavujú veľmi jednoznačne vkladmi v domácej mene.

    Pár slov k materiálu, ktorý posudzujeme. Správu o menovom vývoji, ktorá je spracovaná znovu na veľmi dobrej úrovni, dopĺňa rad príloh, ktoré fundovane informujú aj o nástrojoch menovej politiky, aj o medzinárodných vzťahoch, zahraničných úveroch, o udeľovaní devízových povolení a devízových licencií, aj o indexe spotrebných cien a ďalších. Chcel by som ešte poprosiť pána guvernéra. Iste nielen mňa zaujali viaceré otázky. Z nich jedna - a to sú kapitálové transfery, priame kapitálové investície, kde Slovensko v zahraničí má mínusovú položku 47 mil. korún (poldruha milióna dolárov), a k nám boli smerované 2 mld za to obdobie (t. j. 64 mil. dolárov). Aké sú teda šance a možná podpora Národnej banky a vôbec bankovej sféry na podstatnú zmenu v tejto oblasti, ktorú pokladám za dominantnú pri zvrate negatívneho vývoja salda obchodnej bilancie a neskôr aj platobnej.

    V závere chcem znova oceniť kvalitné spracovanie podkladových materiálov a odporúčam, vážený pán predseda Národnej rady, aby sme prijali uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok, tlač 465, s tým, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 1996.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu spoločnému spravodajcovi. Nech sa páči, zaujmite miesto pre spoločných spravodajcov. Prosím pána poslanca Petra Magvašiho o vystúpenie v rozprave.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán guvernér Národnej banky Slovenska,

    správa o menovom vývoji za I. polrok 1996 je podľa môjho súdu veľmi realistická, ale trošku nekorešponduje s ružovým tónom prednesenia tejto správy pánom guvernérom Národnej banky Slovenska. Je pravdou, že Národná banka Slovenska si vo svojej dlhodobej stratégii postavila dva základné body, a to otázku znižovania miery inflácie s cieľom jej priblíženia k úrovni inflácie vo vyspelých ekonomikách a stabilitu kurzového prostredia. Ak sa z tohto pohľadu pozrieme na vývoj za I. polrok 1996, musíme povedať, že túto stratégiu Národnej banky Slovenska sa darí plniť.

    Na druhej strane, ak posudzujeme trendy, ktoré sa vytvárajú v hospodárstve Slovenskej republiky, musíme začať pochybovať, či táto dlhodobá stratégia Národnej banky Slovenska bude v budúcom období zabezpečená. Ukazuje sa tu veľký nesúlad medzi menovou politikou, ktorej reprezentantom je Národná banka Slovenska, a hospodárskou politikou štátu, ktorú predovšetkým reprezentuje vláda Slovenskej republiky. Tento nesúlad, ktorý tu existuje, vytvára trendove, vývojove zlé tendencie, ktoré túto dlhodobú stratégiu, ktorú si Národná banka Slovenska postavila, vážne ohrozujú.

    V prvom rade je to otázka nekontrolovaného rastu menového agregátu M2, a o čo je to závažnejšie, že vlastne tento menový agregát predovšetkým rástol zahraničnými úvermi, ktorými sa kryl dovoz zvýšenej dopytovej stránky domáceho dopytu. To je jeden z vážnych bodov. A druhý, že deficit obchodnej bilancie, ktorého významnosť a stúpajúci trend sa vláda snaží do značnej miery stále potláčať, má výrazný dosah už do platobnej bilancie. A ak posúdime vývoj, že v komerčných bankách výrazne poklesli devízové rezervy, je tu jasná tendencia, ktorá sa zakladá v tejto krajine, pre nestabilný menový vývoj v Slovenskej republike.

    Treba oceniť krok Národnej banky Slovenska, ktorá relatívne pružne reagovala na otázku vývoja menového agregátu M2 a prijala, dá sa povedať, štandardné opatrenia, ktoré sú zamerané na sťahovanie prebytočnej likvidity bánk, ale vlastne založila ešte tvrdšiu, reštrikčnú, monetárnu situáciu v tejto krajine. Dostávame sa temer do anomálnej situácie, keď je 5-percentná inflácia, a úroky v bankách sú 15 %. V Európe zrejme asi niet takejto krajiny, kde je diferencia medzi úrokmi a infláciou taká veľká. V Českej republike je 9-percentná inflácia a úvery sa pohybujú okolo 14 %. To znamená, že vytvárame pre hospodárske prostredie oveľa tvrdšiu reštrikčnú politiku, čo môže zabrzdiť ďalší rast hospodárstva Slovenskej republiky.

    Dovolím si povedať, že kľúčom je otázka problematiky obchodnej bilancie, ktorá sa, znovu opakujem, zo strany vlády značne zjednodušuje a skôr je výsledkom nekoncepčnej hospodárskej politiky. Totiž ukazuje sa, že udržať deficit bežného účtu vo vzťahu k hrubému domácemu produktu sa nám nepodarí tak, ako v niektorých iných krajinách, kryť kapitálovým účtom. A táto tendencia je tu za posledné dva roky jednoznačná. Myslím si, že deficit obchodnej bilancie, ktorý by zároveň mal aj podnecovať otvorenosť našej ekonomiky, je vážnym zlým trendovým znakom vývoja Slovenska.

    Je zarážajúce, že vlastne nárast exportu bol z jednej tretiny zabezpečený rastom nákupu osobných a nákladných automobilov, čo bolo výrazne spôsobené rozhodnutím vlády Slovenskej republiky o bezcolnom dovoze áut do 1 500 cm3. To vlastne vytvorilo situáciu, že sme v roku 1996 patrili medzi krajiny s najväčším rastom osobných a nákladných automobilov v Európe, pričom treba povedať, že sme predovšetkým otvorili cestu ázijským výrobcom a Slovenská republika túto otvorenosť voči ázijským krajinám nedostatočne využila predovšetkým spätne, obrátene v prieniku na ázijské trhy. Ak napríklad Daewoo malo u nás rozhodujúci rast a ak Daewoo v Južnej Kórei je silne ovládaná aj štátom, vláda Slovenskej republiky nepodnikla žiadne kroky na to, aby ekvivalentne využila výhody pre slovenský export do Južnej Kórey. Nehovoriac o tom, že postavenie áut do 1 500 cm3 výrazne zvýhodnilo určitú podnikateľskú skupinu ľudí, pretože dnes autá do 1 500 cm3 sú autá, ktoré sú pomerne veľmi komfortné, majú veľký výkon a napríklad to, že vo veľkej miere tieto autá sú kupované na lízing, znížilo aj efektívnosť a výnosnosť týchto podnikateľských spoločností.

    Ďalej, že vlastne okrem jedného predajcu osobných automobilov na Slovensku všetky ostatné sú dcérske spoločnosti z Českej republiky a vlastne tento boom znamenal odliatie zisku do Českej republiky. Nehovoriac o tom, že zrušením 18-percentného cla u nás ako v asociovanej krajine k Európskej únii sme narušili aj niektoré vzťahové otázky ku krajinám Európskej únie.

    Takže dovolím si povedať, že jedným z vážnych problémov rastu pasívneho salda obchodnej bilancie je nekoncepčná zahraničnoobchodná politika vlády Slovenskej republiky. Argumentácia, že prostriedky idú do reštrukturalizácie a modernizácie, je nepravdivá. Vychádza to zo stagnácie úverov do investícií, ktorá za I. polrok 1996 existovala a že rozhodujúci rast úverov, to znamená 31,6 %, 1,2 miliardy korún išiel do privatizácie, v ktorej neznamenali žiaden reštrukturalizačný a modernizačný prvok v ekonomike Slovenskej republiky. To znamená, že vlastne úvery na dovozy, ktoré napríklad boli použité zo zahraničia, predovšetkým smerovali na rast dovozov zo zahraničia a na zvýšenie pasívneho salda obchodnej bilancie, ktoré v Slovenskej republike je.

    Chcel by som sa dotknúť ešte jednej otázky. Podnikateľská sféra v podstate od roku 1991 zápasí s otázkou zamrznutia finančných tokov. A jeden z kľúčových bodov je problematika klasifikovaných pohľadávok. Treba oceniť Národnú banku Slovenska, že svojím opatrením v marci minulého roku vytvorila metodické podmienky, aby sa jasne definovala klasifikácia pohľadávok. Ale nevyriešil sa jeden kritický bod, o ktorom sa rozprávalo, ak si pamätám, už v marci 1993 v Starej Turej a potom postupne vo všetkých rekreačných zariadeniach v Slovenskej republike, kde sa v polročných intervaloch rokovalo o koncepcii slovenskej ekonomiky. Je to otázka zmeny metodiky účtovníctva, aby výnosy neboli fiktívne z nezinkasovaných úrokov a úrokov z omeškania ako značnej čiastky klasifikovaných pohľadávok. Myslím si, že v tomto práve vláda neurobila dostatok krokov, aby bola zladená hospodárska politika s menovou politikou Slovenskej republiky.

    Osobne správu oceňujem, pretože je oveľa realistickejšia, je oveľa kvalifikovanejšia ako materiály, ktoré mnohokrát dostávame zo strany Ministerstva financií Slovenskej republiky alebo Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Klein, po ňom pán poslanec Baránik.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán guvernér Národnej banky Slovenska,

    v správe o menovom vývoji sa konštatuje, že stabilizujúcim faktorom inflácie je vývoj spotrebiteľských cien potravín a tiež pokles nákupných cien poľnohospodárskych výrobkov. Hovorím to preto, že nepredpokladám, že sa zúčastníte na prerokúvaní tzv. "zelenej správy", aby aj Národná banka Slovenska mala prehľad, za aké ceny predávajú poľnohospodári v porovnaní s Európskou úniou. Pri obilí je to 63 % ceny Európskej únie, pri mlieku 52 %, pri hovädzom mäse je to dokonca len 50 %.

    Poľnohospodári každý rok udržiavaním stability inflácie a cenovou disparitou prichádzajú minimálne o miliardu a štyristo miliónov korún, za čo sa im to spätne vracia tým, že majú najnižšiu priemernú mzdu v národnom hospodárstve, ktorá je 5 766 korún, a pokračuje znižovanie mzdy aj naďalej. Keď v roku 1992 sme mali disparitu priemernej mzdy 91,8 %, v roku 1995 je to už len 80,7 %. Myslím, že bude ďalej veľmi ťažko pokračovať v tomto smere, lebo by sme tých poľnohospodárov pomaly, ale isto zlikvidovali.

    Neúroda obilia v súčasnosti (alebo nižšia úroda) zvyšuje ceny obilia. Myslím, že je to správne, musíme sa pomaly dostávať na svetové ceny všetkých poľnohospodárskych produktov, lebo máme svetové ceny vstupov. Na porovnanie znova čísla. Keď porovnávam s januárom 1989, ceny priemyselných výrobcov vzrástli indexom 270,9 %, ceny poľnohospodárskych výrobcov len 144,2 %. Rozdiel v neprospech poľnohospodárov je 125,7 %. Tento rozdiel získava obchod, sprostredkovatelia a ďalší.

    Považujem zvýšenie cien energie za zbytočné, ktoré vám určite ako guvernérovi Národnej banky Slovenska narobí veľké problémy pri udržiavaní miery inflácie, lebo na to sa budú plošne nabaľovať ďalšie veci. Myslím, že to vôbec nebolo potrebné, lebo keď znova porovnávam s rokom 1989, výrobcovia ropných produktov už dosiahli index 396,6 %, rozvod elektriny, plynu a vody index 296,6 %, výroba a rozvod pitnej vody 475,5 % a dokonca odvod a čistenie odpadových vôd už index 729,1 %. Myslím, že títo výrobcovia majú dostatočný priestor na to, aby hľadali rezervy a pomáhali stabilizovať infláciu.

    Je tu, podľa mňa, takisto pre vás dosť nebezpečný nárast nominálnych miezd o 14,8 %, ako sa konštatuje v správe, a tento nárast nie je všade podložený produktivitou práce. Myslím, že práve v energetike a ďalších odvetviach išli mzdy za posledné tri mesiace na 11-13 tisíc korún mesačne. Asi si pomáhajú tým, že zvyšujú ceny.

    V správe sa konštatuje, že v úverových aktivitách je vysoký prírastok korunových úverov - ako to už bolo predrečníkmi konštatované, ktorých časť predstavujú pripísané úroky z nesplatených úverov. Chcel by som vás poprosiť, buď percentuálne, alebo nejako finančne vyjadriť, koľko tvoria aspoň tie nesplatené úroky. Korunové úvery spolu máme v porovnaní s indexom k 31. 5. 1995 111,9 %, ale pod zahraničnou kontrolou je to už index 173 %, korunové vklady organizácie peňažníctva index 331,5 % a súkromné vklady pod zahraničnou kontrolou index 449,8 %. Mám vážne obavy, aby sme raz nezistili, že to, čo si myslíme, že je naše, nenápadne prešlo do iného vlastníctva alebo pod inú kontrolu.

    Ako hovoril pán spravodajca, vklady v domácej mene narastajú. Ja hovorím, že je dôvera v slovenskú korunu, ale je aj nízke úročenie týchto devízových vkladov, že keď občan alebo hocikto to prepočíta, vždy je lepšie uložiť vklad v korunách ako v devízach. Aj to je jeden z týchto dôvodov.

    V priebehu druhého štvrťroku sa zvýšil podiel zahraničného kapitálu o 1,7 miliardy Sk, čiže o 55,9 miliónov amerických dolárov, čo je nárast 7,7 %. Chcel by som počuť, ako som už hovoril minulý rok, ako máme pod kontrolou tzv. špekulatívny kapitál. Po roku 1989 sme v rámci Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky získali alebo mali 100 ton devízového alebo menového zlata, z ktorého 30 ton by podľa delenia mala dostať Slovenská republika. Chcel by som sa tiež spýtať, či ho už máme doma, alebo nemáme.

    Osobne som nikdy neuvažoval, že dokážeme hospodárske zázraky. Slovenská republika má ťažké východiskové postavenie. Nikto nemôže čakať od žiadnej vlády nejaké hospodárske zázraky, ale aby sme si to navzájom vysvetlili. Správu hodnotím ako veľmi kvalifikovanú a veľmi dobrú.

    Vám všetkým ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Baránik a pripraví sa pán poslanec Palacka.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán guvernér, vážené dámy poslankyne, vážení paní poslanci, vážení hostia,

    pravidelne hodnotíme správu o menovom vývoji. Treba úprimne povedať, že objektívne túto správu nemožno hodnotiť bez toho, aby sme neposúdili úroveň teoretického a praktického poznania problémov monetárnej a menovej politiky. Naša Národná banka nás svojou menovou a monetárnou politikou presvedčuje o tom, že zvládla, aspoň jej vedúci pracovníci, základné teoretické poznatky menovej a monetárnej politiky a taktiež ovládajú praktiky a opatrenia, ktoré sa v tejto oblasti využívajú, a že ich využíva kvalifikovane a so znalosťou veci. Samozrejme, aké sú výsledky, to nezávisí len od opatrení Národnej banky, ale aj od vlády a hospodárskej sféry ako takej, to znamená aj od správania sa ekonomických subjektov a obyvateľstva, ktoré môžu byť mnohokrát z nepochopiteľných dôvodov úplne opačné, v rozpore so záujmami a praktickými opatreniami Národnej banky.

    Je nám všeobecne známe, že peniaze sú osobitným fenoménom a mimoriadne zložitým fenoménom trhovej ekonomiky. A sú, samozrejme, objektom monetárnej a menovej politiky. Národná banka túto funkciu, to znamená garanta za realizáciu monetárnej a menovej politiky, realizuje. Zo základných princípov monetárnej politiky vyplýva, že úlohou Národnej banky je zásobiť ekonomiku peniazmi, koordinovať menový vývoj tak, aby nedochádzalo k inflácii, a pomáhať formovať trhové prostredie. A treba skutočne objektívne uznať, že našej Národnej banke ako mladej inštitúcii sa riešenie týchto problémov nevymkýňa z rúk, ale naopak, darí sa ich úspešne realizovať. Prejavuje sa to v mnohých oblastiach, nechcem sa tu o tom zmieňovať, pretože predrečníci to už spomenuli a uviedol to aj pán guvernér Národnej banky.

    Čo sa negatívne prejavuje v dôsledku aplikácie tejto politiky v súčasnosti, to je pomerne rýchly nárast agregátu M2, čo vzniklo na základe vývoja, ktorý prebiehal v našej ekonomike. Prejavuje sa to predovšetkým v raste úverov. Správa tam konštatuje, že celkový objem úverov, ktorý sa zvýšil o 31 miliárd, bol ovplyvnený znížením úrokových mier z novoposkytnutých úverov. Tento rast úrokov sám osebe je pozitívnou črtou, pretože v základných teoretických poznatkoch aplikácie sa to vždy chápe tak, že pomáha ťahať ekonomiku, ak pomáha rozvoju podnikateľských aktivít. Ale či je to v našom prípade tak, alebo nie je tak, to môžem ťažko potvrdiť, ale domnievam sa, že tu dochádza k tomu (to už pán kolega Magvaši spomenul), že úverové peniaze sa používajú aj na privatizáciu. Tento proces však prebieha takto a, samozrejme, tomu nemôžeme zabrániť, ale nemožno to považovať za negatívnu črtu.

    Druhým problémom je, že sa úvery používajú aj na splácanie drahších úverov. Ani tomu nemožno zabrániť, aj to je pozitívna črta, pretože odbremeňujeme podnikateľské subjekty od vysokého úverového zaťaženia. Ale pravdou je, že ani v jednom, ani v druhom prípade tieto peniaze neplnia svoju základnú ekonomickú funkciu, to znamená, že nepomáhajú roztáčať rasť hrubého domáceho produktu.

    Ďalšou črtou, ktorá je zo správy zreteľná, je to, že sa zvyšuje objem nerealizovanej kúpnej sily, dochádza k tezaurácii. To by nemuselo byť negatívnou črtou v prípade, ak sa tieto peniaze nejakým druhým krokom použijú na zvýšenie zásoby úverových zdrojov. Ale v tomto prípade nie, tie môžu vystupovať ako potenciálny zdroj rastu budúcej inflácie. Preto Národná banka musí prijať opatrenia. A opatrenia, ktoré boli prijaté v máji, myslím si, sú zamerané na to, aby tomu zabránili.

    Jedným z ďalších pozitívnych opatrení, a nevieme, aké to bude mať dôsledky, ako sa ono prejaví, je to, že Národná banka veľmi citlivo reaguje na naše okolie, domáce i zahraničie, zvyšovaním fluktuačného rozpätia. Bráni tým, aby neprenikal do našej ekonomiky špekulatívny zahraničný kapitál, ktorý pochádza, ako je vám všeobecne známe, z pochybných zdrojov. Treba konštatovať, že skutočne ovládanie štandardných metód regulácie monetárnej a menovej politiky naša Národná banka dokonale ovláda.

    Rozvoj ekonomiky v súčasnosti prebieha predovšetkým rastom domáceho dopytu. A ten je podmienený úvermi, ako som už spomenul, a zdrojmi štátneho rozpočtu. Zdroje štátneho rozpočtu, ktoré vchádzajú do ekonomiky cez sociálnu sféru, plnia spoločenskú a sociálnu funkciu štátu. Okrem toho treba úprimne povedať, čo je negatívnou črtou, a to je, že zdroje štátneho rozpočtu, ktoré sa používajú na nákup tovarov a služieb, by sa mali racionálnejšie používať na roztáčanie vlastnej ekonomiky. Časť týchto prostriedkov sa používa na nákup cudzích tovarov a služieb napriek tomu, že naše sú lacnejšie. Tým máme nevyužité kapacity, máme prebytok týchto tovarov a služieb. Napríklad, všímajte si, robia sa veľké úpravy miest, ale všade sa nakupuje zahraničný stavebný materiál, aj keď vlastného materiálu máme prebytok.

    Pozitívnou črtou monetárnej politiky je tiež to, že dochádza k zníženiu zadlženosti vlády a zvyšuje sa zadlženosť podnikateľských subjektov. To je prirodzená vlastnosť trhovej ekonomiky, to je celosvetový trend, treba kvitovať túto pozitívnu črtu. Zo správy je zrejmé, že stúpa podiel valutových úverov. Ak v minulom roku bol podiel valutových úverov necelých 20 %, teraz stúpol v tomto polroku na dvojnásobok, to znamená na 40,3 %. Je to jednoznačne pozitívna črta.

    Naša ekonomika ako malá ekonomika je veľmi zraniteľná oproti nepriaznivému zahraničnému vývoju. A treba úprimne povedať, že naša ekonomika je mimoriadne otvorená, dovoz ovplyvňuje až 67 % hrubého domáceho produktu a vzrástol oproti minulému roku o 7 %. Domnievam sa, že vláda nie dosť dôsledne reagovala v tomto roku - a symptómy boli už v minulom roku - na mimoriadne zvýšený dovoz. Treba urobiť opatrenia, aby sa v tomto prípade táto tendencia ďalej nepresadzovala. V dovoze, ktorý je mimoriadne vysoký, aj keď z 50 % sa podieľa na nákupe investičných statkov, podiel 30 % technológií je na tomto objeme dovozu málo. A to skutočne je záležitosť aj Národnej banky, aby usmernila vývoj v tom zmysle, aby sa zvýhodnil dovoz technológií.

    Chcel by som súčasne reagovať na správnu pripomienku kolegu Magvašiho, ktorý upozorňuje na problém, a týmto problémom sa tu zapodievame viackrát, že máme relatívne drahé peniaze. Dosiaľ sa to zdôvodňovalo vysokou infláciou. Vážené kolegyne a kolegovia, v tomto roku je veľmi priaznivý vývoj v oblasti inflácie. Súhlasím s pánom kolegom Magvašim, že obchodné banky na to primerane nereagujú. Opatrenia, ktoré urobila Národná banka v poslednom období, zrejme prispejú k tomu, že sa pravdepodobne ešte zvýšia úrokové miery, ktoré sú už dosť vysoké. Ale kde je problém? V roku 1994 obchodné rozpätie obchodných bánk bolo 7,47 % - enormne vysoké. Kleslo v roku 1995 na 5,6 % a neviem, aké je v tomto polroku. Z toho jednoznačne vyplýva, že hospodárnosť obchodných bánk nie je na vysokej úrovni. Prosím pána guvernéra, aby sa Národná banka nad týmto problémom zamyslela.

    Na záver chcem povedať, že správu, tak ako moji predrečníci, hodnotím vysoko pozitívne. Svedčí o tom, že Národná banka patrí k tým subjektom nášho ekonomického života, ktorý skutočne so znalosťou veci reguluje procesy, ktoré spadajú do jej kompetencie. Bol by som veľmi rád, keby sme podobne mohli hodnotiť správu o menovom vývoji stále v najbližších rokoch.

    Vážené dámy a páni, prosím vás, aby ste podporili návrh na prijatie uznesenia, že Národná rada prijíma správu Národnej banky.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi. Ďalej vystúpi pán poslanec Palacka a pripraví sa pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Vážený pán predseda, vážený pán guvernér, vážené kolegyne, kolegovia,

    prerokúvame správu o menovom vývoji, ktorú nám predložila Národná banka. Národná banka a jej menová politika sú jedným z mála inštitútov výkonnej moci, o pozitívnom pôsobení ktorej sa zhodne opozícia s koalíciou. Bolo to vidno väčšinou aj z vystúpení mojich predrečníkov. Napriek tomu aj v správe o menovom vývoji sa objavili niektoré negatívne tendencie, o ktorých sa tu hovorilo a ku ktorým by som sa chcel vyjadriť aj ja.

    Jedným z najvýraznejších je negatívne saldo platobnej bilancie, ktoré je spôsobené najmä obrovským pasívom obchodnej bilancie. Rád by som upozornil na to, že v tejto súvislosti aj Národná rada Slovenskej republiky má svoju zodpovednosť. V správe, ktorú máme pred sebou, na strane 11 sa pri hodnotení tejto negatívnej skutočnosti v obchodnej bilancii môžeme dočítať: "Pokles vývozu súvisel s pomalou reštrukturalizáciou podnikovej sféry, ktorá sa spoliehala na podhodnotený menový kurz, nízke mzdy a nezvyšovala v transformačnom období svoju necenovú konkurenčnú schopnosť." A na ďalšej strane: "Ani v I. polroku 1996 nesmerovali na územie Slovenskej republiky strategické investície na reštrukturalizáciu ekonomiky." Myslím si, že toto je veľmi vážny problém, ktorý si výkonná moc, ale aj táto Národná rada nedostatočne všíma. Veľa sa o reštrukturalizácii hovorí, ale prakticky nič sa v tej veci neurobí.

    Prečo by sa vlastne slovenské podniky mali reštrukturalizovať alebo zvyšovať svoju konkurencieschopnosť, keď ich majitelia ich dostali zadarmo a na ich dlhodobej prosperite nemajú žiadny záujem? A zodpovednosť nás poslancov? Len v poslednom období v tejto snemovni boli prijaté novely zákonov o konkurze a vyrovnaní, o strategických záujmoch štátu, o daniach z príjmov, zákon o cenách, o investičných spoločnostiach a ďalšie a ďalšie. Vo všetkých týchto zákonoch boli schválené určité opatrenia, ktoré selektívne uprednostňujú určité hospodárske subjekty, a naopak, znevýhodňujú iné. Z hospodárskej súťaže sa stáva na Slovensku fraška. Nevytvára sa žiadne ekonomické prostredie, ktoré by motivovalo byť ekonomicky lepším, nevyhrávajú tí, ktorí na to majú po ekonomickej stránke, ale tí, čo sú lepší politicky, alebo ak chcete - mafiánsky. Tým, že sa tieto zákony schválili, tí poslanci, ktorí ich podporili, prispeli k tomuto stavu slovenskej ekonomiky a nesú vlastne priamu zodpovednosť za to, že Slovenská republika nevyužila oddychový čas, ktorý bol vytvorený devalváciou, dovoznou prirážkou a ďalšími administratívnymi opatreniami. Naopak, tento čas sa vlastne úplne prehajdákal na to, aby sa tu v privatizácii majetky len rozkradli bez ďalšieho dlhodobého efektu.

    Táto nepriaznivá obchodná bilancia, ktorá vlastne naozaj nebola využitá na žiadne strategické dovozy, na žiadne technológie, zakladá v sebe obrovské riziko pre ďalší vývoj aj v menovej oblasti. Úprimne povedané, ľutujem pána guvernéra a odborníkov Národnej banky, ktorí to nemôžu priamo ovplyvniť, pretože všetky nástroje na ovplyvnenie obchodnej bilancie má v rukách vláda. A tieto opatrné upozornenia aj v správe o menovom vývoji vlastne narážajú na neochotu akceptovať akékoľvek riešenia. Dúfam len, že sa Národnej banke podarí naozaj aj v ďalších obdobiach menovú politiku udržať v tých obozretných medziach, ako sa to snaží doteraz, a aby sme sa nemuseli zaoberať vážnejšími problémami aj v oblasti menovej politiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Schmögnerová, a pripraví sa pán poslanec Filkus.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán guvernér Národnej banky Slovenska,

    myslím, že už tradične svoje vystúpenie k správe o menovom vývoji začínam tou istou poznámkou. Pozrite sa do lavíc predo mňa, a pozrite sa do lavíc za mnou. Veľká časť poslaneckej snemovne sa nazdáva, že pri diskusii o správe o menovom vývoji vlastne o nič nejde. V Piešťanoch minulý týždeň sedeli hospodárski ministri a načúvali. Dnes tu nie je ani jeden hospodársky minister, nie je tu podpredseda vlády a minister financií, nie je tu nový minister hospodárstva. Tak sa mi zdá, že sa nazdávajú, že od poslancov sa nič rozumného dozvedieť nemôžu. Pritom dnes tu už odznelo veľa dobrých nápadov a možno mnohé z nich neodzneli ani v Piešťanoch, kde sa strávili 3 dni, na ktoré sa vynaložilo veľké množstvo prostriedkov. Chcela by som sa v tejto súvislosti opýtať pána predsedu Národnej rady, či členovia vlády vedia, že dnes ráno sa prerokúva tento bod programu.

    Dovoľte mi, aby som sa teraz vyjadrila k vlastnej správe o menovom vývoji. Chcela by som hovoriť iba k niektorým častiam a pokúsim sa neopakovať to, čo tu už odznelo.

    Prvý okruh, ktorého sa chcem dotknúť, sa bude dotýkať niektorých vybraných otázok platobnej bilancie a veľmi stručne sa chcem dotknúť všetkých účtov: účtu obchodnej bilancie, bežného účtu, ale aj kapitálového účtu.

    Pri obchodnej bilancii sme konštatovali nepriaznivý vývoj dovozu a vývozu. Často sa konštatuje, že je nepriaznivá tovarová štruktúra dovozu a tovarová štruktúra vývozu. Chcem dnes osobitne hovoriť o teritoriálnej štruktúre dovozu a vývozu. Dnes o tom nikto nehovoril. Všimnite si vývoj obchodných vzťahov s Českou republikou v tomto roku. Neprekvapuje nás, pretože sme očakávali presne to, čo sa deje. Chcem však upozorniť na jedno, že priaznivé výsledky obchodných vzťahov s Českou republikou, počnúc asi od mája 1994 až do konca minulého roku, boli podmienené rôznymi faktormi.

    Analýzy, ktoré svojho času robila Národná banka Slovenska, ukázali, že zvýšenie vývozu slovenskej produkcie do Česka bolo podmienené troma významnými opatreniami. Prvým bola 10-percentná devalvácia v júli 1993, druhým boli netarifné obmedzenia zo strany Slovenskej republiky, najmä zavádzanie certifikátov, tretím faktorom, ktorý tu zohrával významnú rolu, bolo využívanie clearingového zúčtovania, ktoré umožnilo určitými kurzovými odchýlkami vytvoriť priaznivé podmienky pre slovenských vývozcov. Ešte pred koncom platobnej dohody s Českou republikou Národná banka túto možnosť prestala využívať. Upozorňovali sme už vtedy, že to nepochybne bude mať dosah na vývoz slovenskej produkcie. Českí exportéri sa adaptovali na certifikáty, prirodzene, že devalvácia slovenskej koruny z roku 1993 je už dávno za nami a je kompenzovaná rastom inflácie v Slovenskej republike. Takže je tu ešte jedno-jediné ochranné opatrenie, a to dovozná prirážka, ktorá ku koncu roka podľa všetkého zanikne úplne. Na základe toho možno povedať, že vývoj s Českou republikou v budúcom roku bude negatívnejší ako bol v tomto a, prirodzene, výrazne negatívnejší, ako bol v minulom alebo predminulom roku.

    Chcem sa dotknúť obchodu s Ruskom. Možno ste podaktorí včera sledovali večernú televíznu reláciu, v ktorej mal pán premiér priestor 50 minút hovoriť k divákom Slovenskej republiky. V druhej časti tejto relácie uviedol, že Slovenská republika pripravuje dohodu o vytvorení zóny voľného obchodu s Ruskom. Musím povedať, že zrejme má pán premiér skutočne veľmi nekompetentných poradcov, ak mu radia, že deficit, ktorý v obchode s Ruskom máme, sa nevyhnutne musí vyriešiť práve v obchode s Ruskom, a že musíme vyviezť do Ruska toľko, koľko z Ruska dovezieme. Všetkým nám je dobre známe, čo je príčinou deficitu obchodu s Ruskom. Je to energetická a surovinová závislosť slovenského hospodárstva na Rusku. Ani to, pravdaže, nie je nemenné, pretože je len neschopnosťou troch po sebe idúcich vlád s istou niekoľkomesačnou výpovednou lehotou, že nedokázali diverzifikovať energetickú závislosť Slovenska.

    Dnes sa dováža všetok plyn (okrem malej produkcie, ktorá je na Slovensku) z Ruska, dováža sa odtiaľ celá ropa a, prirodzene, aj ďalšie suroviny i neergetického charakteru. Prečo dokázala Česká republika aspoň čiastočne, i keď, pripúšťam, s vysokými nákladmi, diverzifikovať závislosť českého hospodárstva od jednostranného dovozu ropy? Cestu, ktorú volila Česká republika, je dnes možné za oveľa nižších nákladov realizovať tiež. Inými slovami, mohli by sme dovážať energetické produkty aj odinakiaľ. V tom prípade by deficit obchodu s Ruskom vlastne ani nebol taký veľký. Dnes, keďže neobchodujeme na základe naturálnych vzťahov, ale na základe vzťahov finančných, je skutočne jedno, či získame prebytok zdrojov z vývozu inde ako vývozom do Ruska, a nie je nevyhnutné, aby sme vyvážali len do Ruska. Prirodzene, tým nechcem povedať, že nemáme záujem o to, aby sa zlepšili naše vývozné možnosti do Ruska. Bola by som skutočne veľmi nekompetentnou, keby som potrebu snáh rozšíriť možnosti vývozu do Ruska podceňovala.

    Na druhej strane mala som možnosť si overiť, že Česká republika zatiaľ nerobí žiadne kroky na podpísaniu rovnakej dohody o zóne voľného obchodu s Ruskom. Ak Slovenská republika bez koordinácie s Českou republikou takýto krok urobí, myslím, že nám všetkým, čo tu sedíme, je jasné, že to bude veľmi jednoznačný signál zo slovenskej strany na ukončenie colnej únie s Českou republikou. Aj keď patrím k istým kritikom colnej únie, pretože zmluva o colnej únii, ktorú podpísala vláda Vladimíra Mečiara s Českou republikou, bola voči Slovenskej republike od začiatku diskriminačná, som presvedčená, že colná únia je pre Slovensko veľmi dôležitá. Vývoz zo Slovenska do Českej republiky napriek tomu, že dochádza k jeho poklesu, ešte vždy predstavuje 32,1 %. Ak by slovenská vláda avizovaný krok urobila, možnosti exportovať slovenskú produkciu do Českej republiky budú výrazne obmedzené. Trúfnem si povedať, že straty nemôžu byť kompenzované vývozom do Ruska, pretože fakt, že vyvážame do Ruska tak málo, ako vyvážame, nie je zapríčinený iba tým, že Rusko má pomerne vysokú colnú ochranu, ale inými, oveľa vážnejšími faktormi, ktoré sa vytvorením zóny voľného obchodu medzi Slovenskou republikou a Ruskom nevyriešia.

    Veľmi stručne chcem upozorniť i na fakt, že sa výrazne zhoršuje bilancia služieb, kde za posledné obdobie od začiatku tohto roka došlo k poklesu o 23,6 %. Stalo sa to, že bilancia služieb už nedokáže kompenzovať deficit obchodnej bilancie a bežný účet tento rok po prvýkrát po niekoľkých rokoch vyskočil až na mínus 22,4 miliardy korún. Hovorím o tom preto, že ak si všímame dovozovú štruktúru a štruktúru vývozu tovarov, mali by sme si všimnúť aj štruktúru vývozu a dovozu služieb, ktorá pre Slovenskú republiku je skutočne mimoriadne nepriaznivá. Preto aj výkyvy, ktoré nastali napríklad pri dopravných službách, majú takéto vážne dosahy na bežný účet platobnej bilancie.

    Pri kapitálovom účte treba sa pripojiť k tým, ktorí upozorňovali na nízky prírastok zahraničných investícií. Účet platobnej bilancie je síce ešte pozitívny, ale mohol by byť oveľa priaznivejší a mohol by, ale už nie je schopný kompenzovať nepriaznivý vývoj bežného účtu.

    Dovoľte mi, aby som sa teraz dotkla vývoja úverových aktivít. Národná banka Slovenska a Štatistický úrad uvádzajú informácie o štruktúre úverov napríklad z hľadiska dĺžky úverov - krátkodobé, strednodobé a dlhodobé úvery, z hľadiska odvetví, prípadne z hľadiska sektorov - sektor domácností, vládny, podnikateľský. Zatiaľ sa nerobí štatistika úverov podľa veľkosti podnikov. Nevieme, koľko úverov dostali podniky do 25 pracovníkov, koľko 25 až 500 pracovníkov, koľko 500 až 1000 pracovníkov a koľko nad 1000 pracovníkov. Hneď vysvetlím, prečo sa tohto osobitne dotýkam. Moji predrečníci hovorili o štruktúre úverov z hľadiska ich pôvodu, o tom, ako výrazne narástli zahraničné úvery, ako sa zmenil nepomer medzi zahraničnými a domácimi úvermi. Pre mňa je teraz dôležité to, komu tieto úvery idú.

    Ak sa pozriete na štruktúru úverov z hľadiska veľkosti podnikov, ktoré sú úverované, zrejme dospejete k rovnakému záveru, k akému som dospela aj ja. Zahraničné úvery takmer na 100 %, nedotýkam sa úverov, ktoré boli poskytované cez osobitné úverové linky Európskej investičnej banky, EXIM banky, zo zdrojov PHARE, sú poskytované niekoľkým veľkým slovenským podnikom. Rovnaká situácia je aj pri poskytovaní domácich úverov. Prevažná časť týchto úverov, žiaľbohu, presnú štatistickú informáciu uviesť neviem, pretože nie je k dispozícii, ide do rúk niekoľkých veľkých podnikov. Sme schopní vymenovať aspoň zopár z nich, či už je to pre VSŽ, Slovenské elektrárne, Slovnaft, Vodohospodársku výstavbu atď. Napokon aj správa Národnej banky Slovenska na strane 25 uvádza, že sa nedostáva dostatok úverov drobným podnikateľom. Musím dodať, že nielen drobným podnikateľom, ale aj malým, čo je voľačo viac ako drobní, a stredným podnikateľom.

    Myslím, že si nedostatočne všímame túto skutočnosť, ktorá je veľmi vážna z viacerých hľadísk. Občas sa v diskusii dotkneme toho, že veľká časť nášho exportu, alebo, aby som to spresnila, prevažná časť nášho exportu je zavesená na niekoľkých exportéroch. Mali ste možnosť vidieť, čo to urobilo v I. polroku s exportom, keď poldruha mesiaca nevyrábal Slovnaft, pretože mal generálku, a keď sa znížili možnosti exportu VSŽ v dôsledku konjukturálneho cyklu v Európskej únii. Skutočne niekoľko veľkých podnikov predstavuje gro nášho vývozu. V dôsledku toho je slovenský vývoz mimoriadne zraniteľný a cez to je zraniteľné celé slovenské hospodárstvo. Je známe, že všade v štátoch, ktoré majú už dobré rozbehnuté trhové hospodárstvo, významný podiel na produkcii, na vývoze, na zamestnanosti majú práve malé a stredné podniky. Ako sa môžu malé a stredné podniky rozvíjať u nás, keď nemajú okrem desiatok ďalších podmienok ani primerané úverové podmienky?

    Zraniteľný je aj bankový sektor, ktorý poskytuje úvery iba niekoľkým veľkým podnikom, teda poskytuje iba veľké úvery. V tejto súvislosti by som chcela apelovať na Národnú banku Slovenska, aby sa pokúsila sledovať štruktúru úverov aj z hľadiska veľkosti podnikov a aby dôsledne dbala na to, aby úvery, ktoré prichádzajú zo zahraničia cez osobitné úverové linky, o ktorých som hovorila, boli skutočne poskytované malým a stredným podnikom. Z vlastnej skúsenosti viem, že napríklad úverová linka pre malé a stredné podniky, ktorá bola rozbehnutá z Európskej investičnej banky a realizovaná bankami, ktoré určila Národná banka Slovenska, bola vyčerpaná väčšími podnikmi. Je pohodlnejšie poskytnúť niekoľko veľkých úverov zopár podnikom, ako mať starosti s poskytovaním desiatok úverov malým alebo stredným podnikateľom.

    V Piešťanoch pán predseda vlády v súvislosti s privatizáciou bankového sektora uviedol myšlienku, ktorú by som chcela odcitovať: "Do bánk nechceme pustiť zahraničný kapitál, ktorý by si s problémom síce poradil," nadväzoval tu na problém zlého úverového porfólia bánk, "no na tieto banky je zavesená väčšina privatizačných projektov a privatizačných úverov, čiže zmenou úverových podmienok môžu byť z večera do rána zmenené podmienky privatizácie a začne sa to, čo ja nazývam tretia vlna privatizácie, to znamená likvidácia neúspešných pre neschopnosť voči bankám, a začína sa celkom iný proces, ktorého dimenzie nik netuší." Aj keď niektoré myšlienky nie sú dokončené, je zrejmé, o čo tu ide.

    Mali sme možnosť prečítať si v správe na strane 26, že v súvislosti s urýchlením privatizačného procesu sa zvýšili úvery na privatizáciu o 31,6 %. Prosím pána guvernéra, aby nás informoval, či sú skutočne privatizačné úvery poskytované za nejakých zvláštnych podmienok, za nejakých mimoriadne mäkkých podmienok, keď pán premiér má strach z toho, že zmenou vlastníckych pomerov by výrazne tieto privatizačné úvery zdraželi. Ak sú poskytované za normálnych, bežných podmienok, žiaden normálny, rozumný potenciálny nový vlastník by k takejto diskriminácii nikdy nepristúpil. Ak sú však poskytované za výhodnejších úverov, potom sa nečudujme, že situácia s úverovým portfóliom v bankách sa nebude zlepšovať, ale naopak, zhoršovať.

    Chcem sa ďalej dotknúť rozvoja bankového sektora a osobitne obozretného podnikania bánk. A znovu nadviažem na piešťanský brainstorming, na ktorom k otázke vlastníctva bánk veľkými priemyselnými spoločnosťami pán predseda vlády povedal: "Obavy nemajú ekonomické opodstatnenie. Ak si zoberieme slovenské banky, že potrebujú ozaj kapitál, ktorý ich podporí, tak potrebujú mať za sebou veľké podniky." Je na škodu veci, že táto poslanecká snemovňa neschválila návrh poslanca Spoločnej voľby, aby pán premiér, resp. niektorý iný člen vlády informoval poslaneckú snemovňu o zámeroch vlády v privatizácii finančných inštitúcií. Či už budú privatizované do konca roka, alebo po 31. 3. 1997, ide o takú vážnu otázku rozvoja slovenského hospodárstva, že by sme mali byť o nej informovaní.

    Chcem však položiť otázku, či sú slovenské veľké podniky schopné - a teraz citujem: "podporiť slovenské finančné inštitúcie". Keďže sme informovaní o finančnej situácii podnikov, o výške zadlženosti podnikov, aj bez toho, aby som žiadala pána guvernéra, aby na otázku odpovedal, môžem si odpovedať sama, že to tak nie je. Známa je výška zadlženosti VSŽ, ako i ďalších kľúčových podnikov slovenského hospodárstva. Ak vláda nechce dovoliť vstup zahraničných investícií do slovenských finančných inštitúcií, možno jej odporučiť iba jedno, aby pokiaľ nebudeme mať naozaj veľké podniky, ktoré sú schopné podporiť tieto inštitúcie, neprivatizovala. Musím totiž upozorniť, že riziko, ktoré vznikne tým, že by sa vlastníkmi finančných inštitúcii stali podniky, ktoré sú samy veľkými dlžníkmi, je pre tieto finančné inštitúcie skutočne mimoriadne vysoké.

    Aj správa konštatuje, že riziko podnikania bánk je spojené predovšetkým so stratou z vysokej úverovej angažovanosti voči jednému dlžníkovi alebo niekoľkým veľkým dlžníkom. Na strane 39 správy sa napríklad uvádza, že v niekoľkých bankách sa zistilo, že neboli dodržané, resp. boli prekročené limity čistej úverovej angažovanosti atď. V tejto súvislosti by som sa chcela opýtať pána guvernéra, aké opatrenia prijíma Národná banka Slovenska pri nedodržaní úverovej angažovanosti, kapitálovej primeranosti a niektorých ďalších parametrov obozretného podnikania bánk. Aké možnosti má Národná banka Slovenska prinútiť banku, aby nápravu uskutočnila a aby sa takéto nedostatky neopakovali. Jednoducho, našou prvoradou požiadavkou by malo byť, aby sa posilnila legislatíva, ale predovšetkým, aby sa posilnil bankový dohľad a aby neboli snahy vlády obmedziť jeho kompetencie. Ide nám o to, aby sme sa nedali českou cestou. Aspoň v tomto prípade neopakujme chyby, ktoré Česká republika urobila.

    V tejto súvislosti si myslím, že je úplne oprávnená požiadavka Národnej banky Slovenska, ak sa vytvorí EXIM banka, aby zostala v kompetencii bankového dohľadu Národnej banky Slovenska.

    Chcela by som zároveň aj požiadať Národnú banku Slovenska, aby sa tak ako dosiaľ usilovala naďalej o dodržiavanie zákona o bankách, osobitne v časti obozretné podnikanie bánk, aby dodržiavala povoľovací inštitút, ktorý súvisí so zmenou vlastníckych podielov v bankách, tak ako to robila dosiaľ.

    Na záver len veľmi stručne: Pri včerajšej správe o vývoji štátneho rozpočtu za I. polrok nikto vlastne nevysvetlil, prečo Národná banka Slovenska neplní odvod do štátneho rozpočtu. Nechcem robiť advokáta Národnej banke, vôbec to nepotrebuje, ale preto, že som sa tiež dotkla rizík štátneho rozpočtu do konca tohto roku, chcem sa pri tomto predsa len na minútku pozastaviť. Aj z analýzy menového vývoja je zrejmé, že Národná banka Slovenska prežíva teraz ťažšie obdobie, že roky 1995 a 1994 sa neopakujú. Prirodzene, toto má aj svoj finančný odraz. Náklady na usmerňovanie menového vývoja sú nepochybne jedným z veľmi dôležitých dôvodov, prečo celková bilancia príjmov a výdavkov rozpočtu Národnej banky je výrazne horšia, ako bola po iné roky. Národná banka na riadenie menového vývoja musí emitovať pokladničné poukážky, prijala ďalšie opatrenia, ktoré súvisia so zvýšením povinných minimálnych rezerv aj ich úrokovaním. Predpokladám, že musí vytvárať aj zvýšený rizikový fond, ktorý je spojený s kurzovou politikou Národnej banky Slovenska. Na strane príjmov došlo k výraznému poklesu príjmov práve preto, že sa na začiatku roka Národná banka Slovenska dohodla s vládou o znížení úročenia vládneho dlhu.

    Na záver by som chcela povedať, že správa sa skutočne snaží objektívne zhodnotiť menovú situáciu v Slovenskej republike, poukazuje na riziká, ktoré tu sú. Chcela by som preto Národnej banke Slovenska poďakovať za správu, ale aj za prácu, ktorú robí.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni Schmögnerovej. Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Filkus, ale medzitým pán podpredseda Húska s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Chcel by som reagovať na vystúpenie pani poslankyne ani nie preto, aby som vari s ňou polemizoval, ale aby som predsa len ostatných kolegov upozornil na určitú prinajmenšom nekonzistenciu niektorých výrokov.

    Samozrejme, Národná banka postupuje aj teraz skutočne spôsobom, ktorý je primeraný stavu, keď rast hrubého domáceho produktu dosahuje nad 7 %, keď sú už znaky toho, čo nazývame prehrievanie.

    Ale chcem sa dotknúť celkom inej veci, ktorá nie celkom oprávnene bola uvedená v rámci vystúpenia pani poslankyne. Uvádzala, že vláda doteraz skoro nič neurobila alebo málo urobila v zmysle hľadania alternatívnych surovinových zdrojov, a to, samozrejme, sa dotýka energetických zdrojov.

    Chcem len upozorniť, že sú určité skutočnosti, ako je napríklad geopolitická dispozícia, ktorú objektívne nevyhnutne treba brať na zreteľ. V podstate nie sme plť, ktorú môžeme odraziť a s ktorou sa môžeme presunúť do nejakých výhodnejších priestorov. Práve príklad Českej republiky, ktorý uviedla pani poslankyňa síce s dodatkom, že ich to, samozrejme, čosi stálo, ale že našli alternatívu, nie je výstižný. Vážení, Ingolstat je taká alternatíva, že predstavuje 70 až 73 % vyššie nákladové riešenie, pričom čerpajú tú istú ruskú ropu, ktorú čerpajú aj z iných zdrojov. Jednoducho to nie je spôsob, priatelia! Samozrejme, že je ideálne, keby sme mohli mať alternácie alebo paralely. O tom sa trvale uvažuje, hľadá sa možné riešenie revitalizácie využitia Adrie, hľadajú sa možnosti riešenia prepojenia na rakúsku sústavu. To všetko je v určitom prípravnom štádiu. Ale pri daných podmienkach prevaha terajšieho pohybu surovinových zdrojov zostane a myslím si, že môžeme byť len radi, že ju máme.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Ďakujem pekne.

    Pravdepodobne treba spresniť informáciu o rope idúcej z Ingolstatu a o nákladoch, ktoré by nás prepojenie s ním stálo. Vybudovanie prípojky pre Českú republiku bolo skutočne drahé. Ropa z Ingolstatu však nie je ruská ropa, je to ropa vozená z Terstu. Druhá poznámka: nás by technické doriešenie toho, aby sa ropovod idúci cez Českú republiku reverzne otočil, stálo 100 miliónov Sk. Dôvody, prečo sa to nerobí, sú iné a nechcem ich teraz rozvádzať.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážený pán guvernér, vážené kolegyne, kolegovia,

    včera nás bolo pri diskusii o rozpočte 36, dnes je nás okolo 50. To je, samozrejme, už krok dopredu. V každom prípade všade vo svete to býva tak, že ak príde k podstatnej zmene priestoru pre menu, a v tomto prípade je to u nás v zátvorke obchodná bilancia, kde teda z aktív ideme do veľkých pasív, tak príslušní ministri majú záujem zladiť hospodársku politiku s menovou, majú záujem upokojiť ľudí a majú záujem o tom písať a hovoriť. A tu bola jedna príležitosť, ako si niečo povedať o súlade hospodárskej a menovej politiky, pretože skutočne to, čo sa tu v súčasnosti ukazuje na základe menového vývoja, je krásny príklad - a ja ho rozbetlujem - toho, čo sa deje, keď je absolútny nesúlad medzi hospodárskou a menovou politikou. A v tomto jednoznačne súhlasím s vystúpením poslanca Magvašiho.

    Na začiatok mi však dovoľte povedať, že samozrejme súhlasím, pridávam sa k pozitívnemu hodnoteniu po stránke formálnej, vecnej, k spracovaniu tejto správy a mám v úmysle tiež odporučiť, aby sme túto správu prijali. Ale súčasne, chcel som to povedať nakoniec, ale poviem to teraz, navrhujem, aby sme po diskusii a po vystúpení všetkých, ktorí sa prihlásili, prerušili toto rokovanie a pozvali ministra hospodárstva, aby nám aspoň v hrubých črtách ukázal, načrtol, ako sa bude orientovať naša potreba, nevyhnutnosť postupu krokov hospodárskej politiky najmä z toho hľadiska, aby sa vytvoril priestor pre menu a menovú politiku, ako to bolo doteraz. To je môj procedurálny návrh.

    A teraz k vecnej náplni niekoľko poznámok, niekoľko okruhov problémov.

    Prvý - nevyhnutným predpokladom transformačného procesu, teda dostať sa čo najskôr k trhu a trhovej ekonomike, bola hneď na začiatku makroekonomická reštriktívna politika rozpočtového a menového charakteru. Bez toho sme nemohli urobiť kroky, ako sa pretransformovať. Po dvoch rokoch sme sa dostali do situácie, že sme mohli upustiť od makroekonomickej reštriktívnej politiky menového charakteru. Mohli sme upustiť, lebo sme mali dostatok zdrojov, devízových rezerv atď. A pokračujeme v určitej reštrikcii rozpočtového charakteru. Ale teraz sa vraciame k makroekonomickej reštriktívnej politike menového charakteru preto, lebo to nevyhnutne potrebujeme. Keď ste si všimli, a ja považujem za veľmi správne vyhlásenie pána guvernéra dosiahnuť a zvýšiť účinnosť pri regulovaní menového vývoja banky, to sú kroky reštriktívnej politiky, ktoré sú nevyhnutne potrebné. A viete, prečo sú potrebné? Pretože hospodárska politika vlády išla iným smerom, nemala koncepciu, hospodárska politika vlády nebola v súlade s menovým vývojom. A teraz poviem prečo.

    Zoberme si štruktúru rastu dovozu. Už by som bol veľmi rád, aby aj pán premiér pri uplatňovaní týchto výsledkov videl - samozrejme, nechcem zveličovať, nechcem dramatizovať - ale štruktúra rastu dovozu ukázala, že 67-percentný podiel komodít, ktoré sme doviezli, nemá nič spoločného s reštrukturalizáciou ani s oživením ekonomiky, že je to len tých 33 %. Ale to je hospodárska politika vlády. Ako je možné, že sa to stalo? Chceli sme zvýšiť dopyt, samozrejme, dopyt po investíciách, ale nie v takomto vzájomnom vzťahu. Toto bezprostredne hovorí o tom, že hospodárska politika vlády absolútne nie je v súlade s tým, čo sa deje v rámci menového vývoja. Preto bolo aj potrebné - ešte raz podčiarkujem -, aby tu sedel najmenej minister hospodárstva a minister financií a minister hospodárstva aspoň načrtol, o čo teda ide z tých bombastických Piešťan, aby sme to vedeli.

  • Prepáčte mi, idú do mňa emócie, musím sa upokojiť.

  • Myslím si, že banka robila naozaj to, čo bolo v jej silách. Mám na mysli, samozrejme, Národnú banku. To, čo si najviac cením, sú všetky zásahy na stabilitu meny. Uvedomujem si, že fluktuačné pásmo, ktoré sa zvýšilo z 1,5 % na plus mínus 3 %, je ohromný nástroj, ktorý, ako hovoril profesor Baránik, pomáha k tomu, aby špekulatívny kapitál nevyužíval pohyb kurzov. Len prosím, buďme opatrnejší vo vzťahu k zahraničnému kapitálu. Nemôžem povedať o celom zahraničnom kapitáli, že je pochybný, môžem to povedať o časti. Ale keď tu na platforme poslaneckej úrovne alebo tohto parlamentu niekto povie, že zahraničný kapitál je celý pochybný, po prvé to nie je pravda, a po druhé - zatvárame si dvere. Časť toho kapitálu je taká vždy, či je to v tej alebo onej republike, ale určite nemôžem takto narábať s posudzovaním zahraničného kapitálu. Čiže áno, fluktuačné pásmo, zvýšenie, stabilita meny - zásluha banky jednoznačne.

    Poznámka k úverovej expanzii. Dynamika vývoja úverov podnikov a obyvateľstva 7,3 % je, samozrejme, vysoká. To je ohromné. Ale zasa, aby som sa neopakoval - kolega Magvaši, kolegyňa Schmögnerová - no dobre, ale tie prostriedky privatizácie a privatizačného procesu, ktoré z tohto išli pre tieto ciele, to je v poriadku? Veď my sme chceli zvýšiť dopyt po investíciách a vnútorný dopyt po investíciách, a takého charakteru, ktoré majú reštrukturalizačný význam. Z tohto hľadiska áno, ale čo je v tých 7,3 percentách, v tej dynamike vývoja úverov pre podniky a obyvateľstvo, o tom by sme si mali ešte niečo povedať. Prosím pána guvernéra.

    Tie ostatné veci, ktoré som chcel spomenúť, už predrečníci povedali, ja sa k tomu pripájam. Mal som v úmysle hovoriť, pani Schmögnerová to povedala - o banke a jej vzťahu k rozpočtu. Prosím doplniť toto pri vystúpení pána guvernéra ešte touto informáciou. Samozrejme, viem, že na tejto platforme nemôžem kontrolovať stratu banky, ale jeden z argumentov, ktorý mi tu včera aj pán predseda Maxon šepkal, že ako môžu dať, keď majú stratu, to je samozrejmé. Ale rád by som vedel, prečo Národná banka aspoň vo svojej podstate má stratu, prečo nemohla dať ani korunu do štátneho rozpočtu. Nechcem vedieť štruktúru nákladov, ani mi neprislúcha, ale chcem vedieť, prečo tá strata vznikla. Vychádzajúc z toho, čo som doteraz povedal, s tým prerušením rokovania to naozaj myslím vážne a veľmi by som prosil, keby sa tu minister hospodárstva alebo niekto s ním ešte objavil a povedal, ako je to so súladom medzi hospodárskou politikou a menovou politikou najmä preto, že musíme začať regulovať menový vývoj, zvýšiť účinnosť menového vývoja, tak ako to povedal pán guvernér, ako sa s tým vyrovnáme najmä z toho pohľadu, že chceme a musíme zvýšiť dopyt po investíciách. Ako to ideme robiť? To by bolo dobré, keby sme si povedali.

    Ja sa tiež chcem poďakovať. Tá práca, ktorá sa v banke robí, je seriózna, na vysokej odbornej úrovni, ale keď nebude v súlade s hospodárskou politikou vlády, tak aj toto snaženie banky bude márne.

    Ďakujem vám, že ste ma počúvali.

  • Ďakujem, pán poslanec Filkus. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Černák. S faktickou poznámkou ešte vystúpi pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Chcel by som upozorniť pána profesora Filkusa, že som nepovedal, že všetok zahraničný kapitál, ale zabrániť vplyvu špekulatívneho zahraničného kapitálu. Keby náhodou chcel k nám prísť špekulatívny kapitál, týmto fluktuačným pásmom a jeho zvýšením to môže Národná banka regulovať alebo tomu úplne zabrániť. To je všetko.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister kultúry, kolegyne a kolegovia,

    mám najprv jednu politickú poznámku a potom tri konkrétne otázky na pána guvernéra.

    Skutočne si myslím, že menový vývoj je taký dôležitý, že príslušní ekonomickí ministri tu mali sedieť. Po tom, čo sa rokovalo v Piešťanoch, a po tom, aký je posledný vývoj, dokonca by sa patrilo, keby vláda tu sedela a počúvala argumenty poslancov.

    Viete, včera som prichádzal do parlamentu s nejakou takou predstavou, že predsa bola rekonštrukcia vlády, vymenili sa traja ministri, prvý bod programu bude, že tu bude nastúpená vláda, premiér predstaví parlamentu nových ministrov, my im zatlieskame a potom začneme rokovať. Žiaľ, lavice zívali prázdnotou, tak ako zívajú teraz.

    Včera som pozeral Pressklub a v Pressklube premiér niekoľkokrát povedal: vláda má oporu ekonomických kruhov, vláda toto a ono, vláda je zvolená, občania vládu zvolili. Viete, už dva roky je parlament systematicky stavaný na vedľajšiu koľaj. Neviem, či existuje republika s vládnou demokraciou, ale u nás alfa a omega je vláda, a preto aj najsilnejší muž v štáte je predsedom vlády a všetci ostatní by ho mali poslúchať bez ohľadu na ústavu.

    A zamyslite sa trošku, či aj my tomu nepomáhame, pretože už dva roky hovoríme o zahraničnoobchodnej bilancii, o tom, aké by mali byť proexportné opatrenia, namáhajú sa jednotliví kolegovia predovšetkým z opozície, často hovoríme do prázdnych radov, a prechádza jedno percento našich pozmeňujúcich návrhov. Aj my sme prijali tú hru, nemyslím tým opozíciu, ale predovšetkým kolegyne a kolegov z koalície, prijali tú hru, že parlament je tu nato, aby držal vládu. A preto prijímame také zákony, aké prijímame, že často dobre myslené pozmeňujúce návrhy sa minú účinkom, a máme také percento novelizácie prijatých právnych noriem, aké, myslím si, nemá ani jeden európsky parlament.

    Rokujeme o menovom vývoji Slovenskej republiky, ktorý v poslednom období, predovšetkým teda ku koncu minulého roku a začiatku tohto roku, začal upozorňovať na to, že predovšetkým v zahraničnoobchodnej bilancii, v zahraničnom obchode, v prevyšujúcom dovoze nad exportom sa čosi deje a že by vláda mala robiť konkrétne a v súčinnosti s parlamentom a s Národnou bankou aj jasné opatrenia.

    Moji predrečníci tu hovorili o profesionalite Národnej banky. Aj ja to podpisujem. Národná banka je inštitúcia, ktorá si veľmi rýchlo získala svoje postavenie v rámci Európy a ktorá dokáže pracovať profesionálne na vysokej úrovni. Kolega Baránik ju tu vychválil, ako rýchlo zvládla metódy s použitím štandardných metód. Musím k tomu pridať, že, žiaľ, naša Národná banka pracuje aj v neštandardnom prostredí a niekedy obdivujem diplomaciu pracovníkov Národnej banky, ako korčuľujú, keď musia vysvetľovať nejaké prešľapy, ktoré urobila exekutíva, ktoré nie sú celkom v súhlase s hospodárskou politikou, ako hovoril môj predrečník pán Filkus, a diplomaticky sa ich snažia zakryť.

    Viete, myslím si aj ja, že stretávania v rekreačných zariadeniach Stará Turá, Šaľa, Vyhne, Piešťany majú skôr propagačný ako vecný charakter. Riešenie konkrétnych vecných úloh - to je súčinnosť, to je obrovský stroj, kde každé koliesko musí zapadať a plniť svoje úlohy, pretože ak niektoré z tých koliesok zaškrípe, tak sa to môže prejaviť na celkovom výsledku. Ja považujem za priestor, kde sa najčastejšie stretáva politika s vecným riešením, priestor bankový. Už o zahraničnoobchodných súvislostiach, o tom, aká je dôležitá hospodárska diplomacia, koľko je to nacestovaných kilometrov a odrokovaných hodín, aby sme našim výrobkom otvorili cestu do sveta, hovorili moji predrečníci, takže nebudem opakovať tie isté argumenty. Rád by som však v oblasti bankového sektora položil tri konkrétne otázky pánu guvernérovi.

    Skôr ako poviem tie otázky, ešte by som rád poprosil pána guvernéra - na strane 39 sa hovorí o znížení kapitálu na výpočet kapitálovej primeranosti v niekoľkých bankách, o tom, že bolo prijaté opatrenie číslo 5 Národnej banky a že sa plní, ale len jedna banka ho nedodržiava, ktorá urobila cca 90 % porušení. Myslím si, že by bolo solídne voči parlamentu napísať tam, ktorá banka to bola, ktorá banková inštitúcia nedodržiava opatrenia Národnej banky číslo 5.

    Teraz, pán guvernér, by som prosil odpoveď na päť konkrétnych otázok.

    Prvá moja otázka je: Konkrétne opatrenia, ktoré prijímala banková rada na svojom poslednom zasadnutí, ktoré sa mali týkať bankového sektora a celkovej politiky, urobili dosť vážny zásah medzi jednotlivými podnikateľskými subjektmi a prosil by som, keby ste mi povedali, aké sú vaše skúsenosti v tom krátkom čase - približne dvojmesačnom.

    Druhá moja otázka je, či sa s Národnou bankou konzultovala privatizácia finančných inštitúcií a jednotlivé privatizačné projekty a aký je podľa názoru Národnej banky optimálny časový harmonogram na privatizáciu finančných inštitúcií.

    Tretia moja otázka je, prečo Národná banka zaujala podľa mňa alibistický postoj, keď VSŽ porušili zákon a bez povolenia Národnej banky naukladala v IRB väčší podiel, ako zákon umožňuje. Prečo sa tam vymieňa predstavenstvo, dozorná rada, noví majitelia sa tvária ako majoritní majitelia, hoci porušili zákon? Nebolo by namieste, keby Národná banka bola pohrozila, dajme tomu aj odňatím licencie, vyvolala status quo, rozhodla, a až potom na základe rozhodnutia by boli prebiehali personálne výmeny a majitelia by sa tvárili ako majitelia? To, čo povedal hovorca, a hovoril za Národnú banku, že teda žiadosť budú skúmať, že zo zákona majú tri mesiace, umožňuje vlastne nelegálnym vlastníkom tri mesiace správať sa ako legálni vlastníci.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, bol to posledný príspevok v rámci rozpravy. Nemám ďalšie prihlášky. Pán poslanec Kunc sa hlási s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem poznamenať iba toto: Od začiatku pôsobenia Národnej banky sledujem pôsobnosť bankového dohľadu. Ja som už spomínal v niekoľkých súvislostiach, že nemožno byť spokojný s jeho úrovňou a pôsobnosťou, pretože ak sme sa vyrovnávali s tým, že nedobré úvery poskytovali banky hlavne v rokoch 1991, 1992 a ešte aj 1993, tak už by sa to nebolo malo opakovať v rokoch 1994 a 1995. Ale sme svedkami vývinu, že sa tak dialo a že úverové portfólio sa zhoršovalo už vtedy, keď sa o ňom veľmi dobre vedelo a keď sa stále hovorilo o tom, že treba reštrukturalizáciou pomôcť bankám a tým dostať vývin na lepšiu koľaj. Súvisí to, samozrejme, veľmi úzko s obozretnosťou podnikania bánk a s tým, ako ju meriame, s kapitálovou primeranosťou.

    Mne je dnes, po pôsobnosti Národnej banky už toľko rokov, koľko pôsobí, a v jej rámci aj bankového dohľadu, dosť ťažko potom prijať napríklad také konštatovanie, a to citujem zo správy: "Nárast kapitálovej primeranosti za bankový sektor v decembri bol spôsobený predovšetkým zavedením do platnosti výnimky z povinnosti ustanovenej v § 5 ods. 1 písm. e) opatrenia Národnej banky Slovenska číslo 2 o kapitálovej primeranosti." Totiž tak sa mi vidí, že je tu rozpor medzi snahou reštrukturalizovať, naprávať portfólio a na druhej strane zas vychádzať takto v ústrety tým, čo robia zle, čo nehospodária tak, ako by banky hospodáriť mali.

    Keď z tohto hľadiska porovnám, resp. vyjadrím správanie Národnej banky obrazne tak, že voči obyvateľstvu je - hovorím obrazne - nemilosrdná, pretože tam jednoznačne sleduje svoje hlavné politiky tak, ako ich sledovať a uplatňovať má, ale voči bankám je milosrdná. A to za týchto okolností, pochopiteľne, nie je dobré.

    Preto by som rád požiadal pána guvernéra, aby sa vyjadril k tomu, ako je útvar bankového dohľadu zaradený v banke, ako je vybavený a ako vedenie banky, banková rada hľadí na jeho pôsobnosť, pretože my s ním spokojní byť nemôžeme.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pána guvernéra Národnej banky, či sa chce vyjadriť. Áno. Nech sa páči, pán guvernér.

  • Vážený pán predseda parlamentu, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    som rád, že energia, ktorú vkladá Národná banka Slovenska do vypracovania tejto správy, nachádza odozvu v záujme parlamentu o túto správu a že táto správa si postupne získava postavenie ako jeden z významných analytických materiálov o stave ekonomiky z pohľadu Národnej banky Slovenska alebo z pohľadu menovej politiky. Najväčšia kritika bola od pána poslanca Kunca, preto by som chcel najprv reagovať na túto kritiku.

    Čo sa týka bankového dohľadu, tiež sa pozerám na efektívnosť alebo prácu bankového dohľadu, alebo možnosť byť spokojný alebo nespokojný s prácou bankového dohľadu z pozície výsledkov.

    Keď sa pozrieme, čo tu aj bolo spomínané, na situáciu, povedzme, v Čechách, ktorá je nám veľa ráz dávaná za vzor, kde zbankrotovalo 11 bánk, nechcem hovoriť o ďalších dôsledkoch, keď sa pozrieme na situáciu v slovenskom bankovníctve, myslím, že môžem povedať, že zatiaľ si bankový dohľad plnil svoje úlohy a že ho môžeme hodnotiť ako efektívnu zložku Národnej banky Slovenska.

    Môže dôjsť k určitým zdaniam rozporov pri nedostatočnej informovanosti. V čom je tá nedostatočná informovanosť? Zvykli sme si hovoriť o problémoch v bankovníctve z pohľadu reštrukturalizovaných bánk. Chcel by som však upozorniť na to, že na Slovensku nemáme tri banky ani štyri banky, ale na Slovensku máme vyše 20 bánk. Väčšina týchto bánk plne podlieha pravidlám, ktoré bankový dohľad stanovil v súlade s odporučeniami Bazilejského výboru pre bankový dohľad, kvalita ich úverového portfólia je porovnateľná s ktorýmikoľvek krajinami Európskej únie alebo krajinami OECD a naozaj o ich konkurencieschopnosti netreba pochybovať.

    Určité zdanie zhoršenia úverového portfólia komerčných bánk v posledných rokoch vychádza z toho, že Národná banka Slovenska začala reštrukturalizáciu úverového portfólia týchto problémových bánk práve prijatím opatrení súvisiacich s klasifikáciou úverových pohľadávok. Na základe toho, že boli prijaté tieto opatrenia, postupne sa vlastne odkryli tie zlé, stratové, pochybné alebo neštandardné úvery, a to spôsobilo zdanie zhoršenia kvality úverového portfólia. Takže toto je možno zdanie toho protichodného vývoja. Ale o reštrukturalizácii bánk budem hovoriť viacej, lebo sa tejto problematiky dotkli viacerí páni poslanci, aj pani poslankyňa Schmögnerová.

    Ešte pánu poslancovi Kuncovi k tomu, či Národná banka obhajuje záujmy komerčných bánk proti záujmom obyvateľstva. Národná banka Slovenska obhajuje rovnomerne záujmy všetkých zúčastnených, čo sa odráža na výsledku. Spomenul by som len posledný schválený zákon, ktorý sa týka práve ochrany záujmov depozitérov, inak povedané občanov, a to je zákon, ktorým sa zriadil fond na poistenie vkladov.

    Ako som už povedal, veľa pripomienok sa týkalo reštrukturalizácie alebo súviseli s reštrukturalizáciou úverového portfólia problémových komerčných bánk. Národná banka Slovenska začala s reštrukturalizáciou úverového portfólia komerčných bánk prijatím opatrenia číslo 3 už v marci 1995. Snažíme sa, aby sa do tohto reštrukturalizačného procesu aktívne zapojila aj vláda cez štátny rozpočet a predpokladám, že v poslednom čase sa prijali určité rozhodnutia, ktoré by mali urýchliť reštrukturalizačný proces s aktívnejšou účasťou štátu alebo štátneho rozpočtu v tomto procese. Konkrétne ide o úpravu zdaňovania oprávok. Považujeme naozaj za deformujúce, keď banky sú zdaňované z fiktívnych príjmov. Tieto dane deformujú viaceré ekonomické skutočnosti.

    Ďalej takisto dúfame, že dôjde k zmene nutnosti úročenia stratových pohľadávok. Je veľmi nesprávne, keď banky musia vysoko sankčne úročiť úvery, ktoré nikdy nedostanú, a potom z týchto vysokých úrokov, ktoré im idú do výnosov, musia odvádzať reálne dane, dokonca vyplácať dividendy.

    Takisto dúfame, že v krátkom čase dôjde k novelizácii zákona o konkurze a k novelizácii zákona o mimosúdnom vyrovnávaní. Tieto legislatívne úpravy by mali umožniť bankám, aby proces reštrukturalizácie, ktorý začala Národná banka Slovenska, ktorý je dnes viditeľný cez tvorbu oprávok, mohol postúpiť do druhej fázy, to znamená, aby naozaj mohlo dôjsť k realizovaniu týchto oprávok cez znižovanie zlých úverov a tým by vlastne došlo k ozdravovaciemu procesu v úverovom portfóliu tak komerčných bánk, ako aj k ozdravovaciemu procesu u klientov, to znamená s pozitívnym dosahom na ekonomiku Slovenskej republiky.

    Niektoré otázky súviseli s cenou peňazí. Jedna z tých deformácií, o ktorých som hovoril v súvislosti s reštrukturalizáciou úverového portfólia bánk, sa odráža aj v tejto úrokovej deformácii. Naozaj, keby sme sa zjednodušene pozerali na cenu peňazí alebo úroky len cez vývoj miery inflácie, ktorá zaznamenáva pozitívny trend, tak by malo dochádzať k poklesu úrokových sadzieb. Na druhej strane tým, že reštrukturalizácia úverových bánk neprebieha tou rýchlosťou, akú sme pôvodne predpokladali, dochádza k určitým deformáciám práve v oblasti úrokových marží komerčných bánk, ktoré sa zvyšujú. Prečo sa zvyšujú? Keďže banky musia platiť dane z fiktívnych príjmov, samozrejme, že si potom musia tieto straty vynahradiť niekde inde. Tým reštrukturalizované banky zvyšujú úrokové marže, ktoré dnes už prekročili 7 % (štatistický priemer). Z tohto, samozrejme, profitujú ostatné banky, ktoré si takisto môžu zvýšiť úverové marže až približne na túto úroveň, ale rozdiel je potom v reálnych maržiach.

    Reštrukturalizované banky majú veľmi vysoké alebo vysoké nominálne marže, ale nízke reálne marže, kým ostatné banky, na ktoré nie je vyvinutý dostatočný konkurenčný tlak, majú vysoké nominálne, ale aj reálne marže. Inak povedané, tým vlastne podporujeme ziskovosť nereštrukturalizovaných bánk. Toto sa negatívne odráža protichodne v raste úrokových sadzieb z úveru. Takže naozaj ten efekt je protichodný. Na jednej strane pokles miery inflácie, na druhej strane rast úrokov z úverov vyvolaný rastom úrokových marží.

    O deformáciách, ktoré sú spôsobené práve pomalou reštrukturalizáciou úverového portfólia bánk, by sa dalo hovoriť dlhšie, tých deformácií je viacej, sú odrazené nielen v úrokovej politike, ale aj v úverovej politike, aj v raste peňažnej zásoby. Preto verím, že vo veľmi krátkom čase sa pokročí v reštrukturalizácii bánk tak, ako bolo pôvodne predpokladané.

    Čo sa týka reštrukturalizácie bánk, ak by boli ďalšie otázky, je to naozaj veľmi široká téma, som pripravený potom písomne odpovedať. Zatiaľ by som prešiel k druhej téme, o ktorej sa dosť často hovorilo, a to je otázka zahraničného obchodu.

    V správe sa jednoznačne konštatuje, že deficit obchodnej bilancie vyvolal deficit platobnej bilancie. Národná banka Slovenska na to reagovala svojimi opatreniami, ktoré prijala v priebehu mesiaca júla. Cieľom týchto opatrení bolo utlmiť práve tieto negatívne tendencie, o ktorých sme hovorili, tak v oblasti obchodnej bilancie, ako aj v oblasti štruktúry rastu hrubého domáceho produktu.

    Čo sa týka obchodnej bilancie, upozorňovali sme, že jeden problém je nízka dynamika rastu exportu, druhý problém je vysoká dynamika rastu importu. Povedal som, že by sme sa mali zamyslieť nad tým, či budeme podporovať našich exportérov len cenovo, či by sme sa nemali pozrieť aj na kvalitatívnu stránku nášho exportu, lebo práve z dynamiky rastu importu to vyzerá tak, ako keby sme strácali pozície dokonca aj na domácom trhu. To znamená, že nielen nezískavame pozície na zahraničnom trhu, ale aj na domácom trhu sa presadzujú zahraniční dodávatelia.

    Dosť veľa otázok sa týkalo privatizácie bánk. Myslím si, že privatizácia bánk je do značnej miery politické rozhodnutie. V Národnej banke Slovenska veľmi pozorne sledujeme technickú stránku privatizácie. Pán poslanec Černák, Národná banka Slovenska má zo zákona stanovené právomoci, čo sa týka zmeny vlastníctva, takže každú zmenu vlastníctva, ktorá presahuje určitý stanovený rámec, musí odsúhlasiť Národná banka Slovenska.

    Treba si uvedomiť, že sú dve možnosti - buď banky privatizovať, alebo banky neprivatizovať. Hovorím teda o tých bankách, v ktorých doteraz má významný podiel štát. Problém v neprivatizovaní týchto bánk vidím v tom, že štát ťažko možno donútiť k takému správaniu sa ako súkromné spoločnosti. To znamená, že keď súkromný vlastník nesplní podmienky bankového dohľadu, je tam nástroj, ako prinútiť, aby sa vlastníci začali správať v súlade s odporúčanými pravidlami. Horšie je to u tých bánk, kde je vlastníkom štát. Keby tie tri reštrukturalizované banky spĺňali podmienky kapitálovej primeranosti, tak potom by sa mohlo hovoriť o tom, či má význam v tejto fáze privatizovať, alebo nie. Z pohľadu Národnej banky Slovenska sa v prvom rade pozeráme na silu týchto bánk, na zdravosť týchto bánk, na ich konkurencieschopnosť. Dnes je jasné, že v týchto bankách sú kumulované dosť značné problémy.

    V prípade, že by sa rozhodlo privatizovať tieto banky, potom je otázka, kto ich má privatizovať. Aby som zjednodušil celý problém, podľa mňa sú zase tri možnosti - buď ich bude privatizovať zahraničný kapitál so všetkými výhodami a nevýhodami. Chcem tu iba podotknúť, že zahraničný kapitál v bankovom sektore už prekročil 31 %. Myslíme si, že 31 % je dostačujúca účasť zahraničného kapitálu na bankovom sektore. Ďalšia možnosť je, že by tieto banky boli privatizované veľkými firmami. Nepoznám žiadnu veľkú firmu, ktorá by nepracovala s finančnými nástrojmi, ako je napríklad úver, čiže je úplne prirodzené, že veľké firmy sú aj úverovo zaťažené, lebo pracujú s úvermi. To však nie je len špecifikum Slovenska, to je bežné všade inde. Ak by sme túto zaťaženosť podnikov považovali za také negatívum, že by sme ich vylúčili z privatizačného procesu, podľa mňa potom ostáva tretia skupina možných privatizérov, a to sú malé firmy, povedzme spoločnosti s ručením obmedzeným, s nízkym základným kapitálom, s nízkymi aktivitami, ktoré nedosiahli taký stupeň rozvoja, že boli nútené používať vo svojich aktivitách aj bankové úvery.

    Myslím, že som jasne naznačil, že všetky tieto tri alebo štyri formy, keby sa rozhodlo o neprivatizovaní, majú svoje výhody a nevýhody, a veľmi dôležité je poznať možné riziká a snažiť sa privatizačný proces zvládnuť takým spôsobom, aby sa čo možno v najväčšej miere eliminovali prípadné riziká. Ale každá forma je spojená s rizikami. Čiže aby sme nemali pocit, že keď nespravíme nič, to je bezriziková forma. Mohli by sme sa pozrieť na ekonomické výsledky tých bánk, kde je účasť štátu, a ekonomické výsledky bánk, ktoré sú v súkromných rukách, a myslím, že o tom viac netreba hovoriť.

    Ďalší blok sa týkal odvodu zostatku zo zisku Národnej banky Slovenska do štátneho rozpočtu. Chcem zdôrazniť, že Národná banka Slovenska postupuje plne v súlade so zákonom. Zákon o Národnej banke Slovenska jasne hovorí, ako a kedy má Národná banka Slovenska odvádzať zostatok zo zisku do štátneho rozpočtu. Sú určité snahy v súvislosti so štátnym rozpočtom prinútiť Národnú banku Slovenska k odvodu určitých peňazí nezávisle od výsledku jej hospodárenia. Je pravda, že tieto snahy sú už dlhšieho charakteru, ale Národná banka Slovenska napriek tomu postupuje v súlade so zákonom.

    K samotnému hospodáreniu Národnej banky Slovenska boli otázky, prečo je v strate, ako je možné, že nevytvorila zisk. Áno, je pravda, že za I. polrok Národná banka Slovenska vykázala stratu vo výške 98 768 tisíc Sk. Chcem povedať, že v súčasnosti Národná banka Slovenska už vykazuje zisk niekoľko stomiliónov korún. Nechcem zdôrazňovať, že Národná banka Slovenska je zriadená na iné účely ako vykazovanie hospodárskeho výsledku, že naše funkcie zo zákona sú práve v oblasti stability meny a iných úloh súvisiacich s finančným trhom.

    Chcem poukázať na niektoré momenty, ktoré spôsobili toto negatívne hospodárenie Národnej banky Slovenska.

    Veľké náklady, ktoré sme nepredpokladali, súvisia so sterilizáciou prebytočnej likvidity, ktorej rast vyústil až do tých opatrení Národnej banky Slovenska, ktoré sme prijali v júli tohto roku. Tieto sterilizačné opatrenia Národnej banky Slovenska nás stáli za I. polrok 714 miliónov Sk.

    Ďalší negatívny dosah do hospodárenia Národnej banky Slovenska má rast devízových rezerv Národnej banky Slovenska alebo samotný objem devízových rezerv Národnej banky Slovenska. Devízové rezervy Národnej banky Slovenska stúpli asi na 3,7 mld amerických dolárov. Keď si zoberieme možnosť úročenia týchto devízových aktív, keď berieme do úvahy, na akej úrovni sa pohybuje úroková sadzba na dolár alebo marku, aké sú naše náklady v korunovej oblasti, hneď je jasné, že z tohto automaticky vyplývajú pre Národnú banku Slovenska značné straty. Pritom však rast devízových rezerv nemôžeme považovať za negatívny jav. Predsa to je niečo pozitívne.

    Ďalšie náklady banky vyplývajú z kurzových rozdielov. Tu by som chcel poukázať na to, že tieto kurzové rozdiely alebo určité náklady vyplývajúce z kurzových rozdielov nie sú náklady, ktoré by vyplývali zo zlej stratégie Národnej banky Slovenska, ale sú to náklady, ktoré sú spojené s tvorbou rezerv na operácie, ktoré Národná banka Slovenska vykonáva na zahraničných trhoch so snahou znížiť riziko a zvýšiť efektívnosť týchto operácií. Minule, keď som bol v parlamente, som hovoril o swapových operáciách so zlatom. Swapové operácie so zlatom považujeme za kvalitatívne vyšší, efektívnejší spôsob nakladania s týmto aktívom. No, samozrejme, že pri swapových operáciách treba vytvárať určité rezervy, ktoré sa prejavujú v nákladovej časti.

    Takisto by som veľmi stručne spomenul redistribučné úvery, ktoré Národná banka Slovenska poskytuje konsolidačnej banke a investičnej banke. Tieto redistribučné úvery poskytujeme za veľmi nízke úrokové sadzby. Napríklad, aby som hovoril konkrétne, konsolidačná banka má od Národnej banky Slovenska 16,5 mld zdrojov, ktoré úročíme 9,5 %. Okrem toho konsolidačná banka nám neplatí ani tie záväzky, ktoré sú splatné. Investičnej a rozvojovej banke Národná banka Slovenska poskytla 4,5 mld na Mochovce s úrokovou sadzbou 9,5 % a 10,3 mld na bytovú výstavbu s úrokovou sadzbou 7,5 %. Vidíte, že snaha pomôcť určitým konkrétnym projektom znížením úrokových sadzieb sa negatívne prejavuje v hospodárení Národnej banky Slovenska.

    Teraz by som skúsil reagovať na niektoré už konkrétne otázky, ktoré sa nedajú zaradiť do blokov.

    Pán poslanec Lysák sa pýtal na kapitálové transfery. Áno, v položke našich investícií v zahraničí došlo k zníženiu o 1,9 mld Sk, to znamená, že slovenské podniky znížili svoju účasť na investíciách v zahraničí.

    Ďalšia otázka sa týkala možnosti zefektívnenia nášho prostredia pre zahraničné investície. Jedna vec je vytvorenie celkového prostredia na zatraktívnenie Slovenska alebo našej ekonomiky pre zahraničných investorov. Národná banka Slovenska sa snaží zatraktívniť naše prostredie jednak pre priame investície, jednak pre portfóliové investície okrem iného ratingovým procesom. Ako agent štátu sa neustále snaží zlepšovať rating pre Národnú banku Slovenska a tým aj pre Slovenskú republiku, čo sa pozitívne odráža aj v možnostiach ďalších podnikateľských subjektov pri vstupovaní na zahraničné kapitálové trhy, ako aj v nákladovosti zdrojov, ktoré získavame zo zahraničia.

    Pán poslanec Magvaši hneď na začiatku povedal, že tón môjho úvodného slova bol ružový. Ja si myslím, že Národná banka Slovenska sa vždy snažila vystupovať realisticky. Myslím si, že aj táto správa, aj moje úvodné slovo sú v tomto realistickom tóne.

    Pokiaľ ide o makroekonomický vývoj, jednoznačne môžno povedať, že makroekonomický vývoj v Slovenskej republike je pozitívny, s tým, že sú určité negatívne tendencie, ktoré v prípade, že by pretrvávali dlhšie obdobie, to znamená niekoľko rokov, by mohli vážne narušiť pozitívny makroekonomický vývoj. Naozaj, len za toho predpokladu, že by trvali dlhšie obdobie - hovorím o niekoľkých rokoch. Jednoročný deficit obchodnej bilancie dokonca môže byť pre ekonomiku stimulujúci faktor.

    Rast domáceho dopytu v skladbe hrubého domáceho produktu by sme nemuseli hodnotiť len negatívne, lebo keď porovnáme domácu spotrebu v Slovenskej republike s domácou spotrebou, povedzme, v Európskej únii, je tam značný rozdiel, ešte je tam značná rezerva. A potom treba prihliadať aj na to, že rast hrubého domáceho produktu v rokoch 1994 a 1995 bol ťahaný hlavne expanziou exportu. Takže bolo prirodzené, že by mal nastúpiť aj domáci dopyt a oživenie domácej spotreby. Čiže tento samotný fakt nie je až taký nebezpečný, nebezpečné je možné pretrvávanie týchto deformácií. Keby tento stav pretrvával aj na budúci rok, aj ďalšie roky, potom už je vážna hrozba, že sa to negatívne odrazí v makroekonomike. Preto si myslím, že to moje úvodné slovo bolo realistické a nebol tam ružový podtón.

    Keď vezmeme napríklad rast hrubého domáceho produktu 7,1 %, keď vezmeme mieru inflácie 5,5 %, keď vezmeme výsledky hospodárenia štátneho rozpočtu, zahraničnú zadlženosť, domácu zadlženosť, porovnajme to s ostatnými transformujúcimi sa ekonomikami a vidíme, že tie výsledky sa dajú hodnotiť pozitívne.

    Boli tu otázky na špekulatívny kapitál. Prvá vec je, že každý pod špekulatívnym kapitálom rozumieme niečo iné. Národná banka Slovenska sleduje túto problematiku a vlastne odpoveď tu už aj bola daná. Tým, že sme prijali v rámci tých opatrení aj zvýšenie fluktuačného pásma na plus mínus 5 %, tak sme vlastne vniesli určitú neistotu do kurzovej oblasti a zisky, ktoré sľubuje pre špekulatívny kapitál úrokový diferenciál, môžu byť pohltené, alebo sú zneatraktívnené neistotou v kurzovej oblasti. Čiže uvedomujeme si toto riziko, analyzujeme ho a vždy, keď zatraktívňujeme prostredie pre špekulatívny kapitál, sa snažíme prijať aj opatrenie, ktoré pribrzdí atraktívnosť alebo dá ďalšie prvky znevýhodňujúce toto prostredie pre špekulatívny kapitál.

    Ešte tu bola jedna otázka na náš alibistický postup voči Východoslovenským železiarňam. Nemyslím si, že je to alibistický prístup, je to podľa mňa tvrdo profesionálny prístup. Východoslovenské železiarne požiadali o zvýšenie svojej kapitálovej účasti v Investičnej a rozvojovej banke. Vzhľadom na to, že zo samotnej firmy prišli rozdielne údaje o tom, aký je skutočný existujúci podiel Východoslovenských železiarní na Investičnej a rozvojovej banke, Národná banka Slovenska musela začať prešetrovať skutočný podiel Východoslovenských železiarní na Investičnej a rozvojovej banke. Hneď ako získame presné informácie, zaujmeme k tomu stanovisko. Myslím si, že tu zákon hovorí jednoznačne: v prípade, že niekto získa vyšší podiel na komerčnej banke ako 15 % bez súhlasu Národnej banky Slovenska, všetky úkony spojené s prevodom týchto akcií sú neplatné. Zákon je tu jednoznačný.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vám na záver poďakoval za slová uznania, ktoré voči Národnej banke Slovenska boli povedané v súvislosti s touto správou aj s našou prácou. Chcel by som vás ubezpečiť, že aj v budúcom období sa budeme snažiť vykonávať prácu, ktorá nám je zo zákona stanovená, k spokojnosti tak ekonomických subjektov Slovenskej republiky, ako aj všetkých občanov Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pánu guvernérovi Národnej banky Slovenska. Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán spoločný spravodajca.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, vážený pán guvernér,

    veľmi krátko. Myslím si, že aj pán guvernér Masár jednoznačne potvrdil, hoci nie doslovne, že menová politika, menový vývoj veľmi úzko súvisí s celkovou hospodárskou politikou a s celkovým hospodárskym vývojom v Slovenskej republike, ktorý je pozitívny. Preto si myslím, že umelo stavať do protikladu tieto dve časti alebo časť menovej politiky s hospodárskou je nenáležité. Aj v tejto súvislosti si myslím, že osobitná iniciatíva kolegu Filkusa nie je celkom v súlade s touto skutočnosťou.

    Mám ešte dve poznámky. Tých 30 %, o ktorých hovoril kolega Filkus, že bolo smerovaných na reštrukturalizáciu, v tom má čiastočne pravdu. Ale skutočnosť je taká, že ide len o 30 % prírastku a nie celkových dovozov. Tam je naozaj skutočnosť trošku rozdielna.

    Myslím si, že treba si tiež uvedomiť, že veľká zaľúbenosť alebo glorifikácia Českej republiky a jej postupov je niekedy naozaj až nenáležitá. Vážená pani kolegyňa Schmögnerová tu hovorila, že ak by bol diverzifikovanejší dovoz energie, a nielen z Ruska, že by sme nemali takú veľkú stratu v obchodnej bilancii. Myslím si, že toto myslela len nejak obrazne, pretože ak by to nebolo len odtiaľ, tak by to bolo ešte drahšie. A fakt, že tieto diverzifikované cesty boli budované za federácie, aj za slovenské peniaze, tiež hovorí za seba.

    Chcel by som ešte dodať k návrhu pána kolegu Filkusa. Myslím si, že konfrontácia menového vývoja a hospodárskej politiky prebieha permanentne, ktoré sleduje celý rad ďalších inštitúcií a je obsahom ďalších materiálov. Teda ak budeme o tom rokovať, chcel by som sa ho ešte opýtať, či naozaj zotrváva na tomto návrhu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem vám, pán spoločný spravodajca.

    Pani poslankyne, páni poslanci, predtým ako dôjde k hlasovaniu o prijatí uznesenia, pán poslanec Filkus žiadal, aby sme hlasovanie odložili a pozvali ministra hospodárstva. Pán poslanec, chcem sa len spýtať, či by ste nemohli stiahnuť tento návrh, pretože o tomto uznesení môžeme hlasovať, aj keď tu pán minister nie je. Nič nám nedoplní, nič nám nevysvetlí. Nič nám nebráni, aby sme si pána ministra pozvali na inokedy alebo prípadne na politickú rozpravu. Myslím si, že rozhodovanie o prijatí tohto uznesenia by sme nemali podmieniť vaším návrhom.

    Nech sa páči, dajte slovo pánu poslancovi Filkusovi.

  • Súhlasím, návrh môžem stiahnuť, len súčasne prosím, aby sme ministra pozvali, aby to nezapadlo prachom.

    Ale keď už mám slovo, dovoľte mi otázku. Ja som dnes prvý raz počul o desiatich miliardách na bytovú výstavbu, ktoré banka poskytla konsolidačnej banke za 9,5-percentný úver. Len jednu vetu by som chcel počuť, čo to je?

  • Pán poslanec, ale už je po rozprave, hovorili sme len o procedurálnej otázke.

  • Dobre, ďakujem, spýtam sa osobne pána guvernéra.

  • Takže nemusím dať hlasovať o tom, aby sme na túto chvíľu pozvali pána ministra hospodárstva. Môžeme ho pozvať aj na politickú rozpravu, v rámci interpelácií ho môžeme vyzvať, aby nám toto vysvetlil, máme rôzne formy, ale týmto by sme to zdržali.

  • Ďakujem pekne. Takže, pán poslanec, budeme hlasovať o uznesení.

  • Ak dovolíte, prečítam návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 12. septembra 1996 k správe o menovom vývoji v Slovenskej republike za prvý polrok 1996.

    Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 1996.

    Odporúčam návrh prijať.

  • Ďakujem. Do uznesenia neboli žiadne pozmeňujúce návrhy, budeme o ňom hlasovať tak, ako ho prečítal pán poslanec. Pán spoločný spravodajca navrhuje, aby sme hlasovali za.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 106 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 3 poslanci.

    Takže môžem konštatovať, že Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe Národnej banky Slovenska o menovom vývoji Slovenskej republiky za I. polrok 1996.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca, aj vám, páni poslanci a pani poslankyne.

  • Ďakujem aj ja za spoluprácu.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    š t v r t ý m bodom programu má byť

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 322/1992 Zb. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov.

    Viem, že je o dve minúty dvanásť, mali by sme mať obedňajšiu prestávku, ale navrhujem, aby sme ešte uviedli tento zákon a potom si urobíme prestávku do 14.00 hodiny.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 457 a spoločnú správu výborov ako tlač 457a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky. Pán podpredseda, prosím, môžete sa ujať slova.

  • Vážený pán predseda parlamentu, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi odôvodniť vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 322 z roku 1992 Zb. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov.

    Vypracovanie návrhu tohto zákona bolo Štatistickému úradu Slovenskej republiky uložené uznesením vlády číslo 225 z 26. marca 1996 k ďalšiemu postupu prác na reforme miestnej verejnej správy.

    Predložená novela zákona prispôsobuje organizáciu územných štatistických orgánov novému územnému a správnemu usporiadaniu Slovenskej republiky tak, že namiesto doterajších troch oblastných správ Štatistického úradu Slovenskej republiky a mestskej správy štatistického úradu sa zriaďuje 8 krajských správ Štatistického úradu Slovenskej republiky s umiestnením v sídlach novozriadených krajov. Novela zákona nepočíta so zriadením okresných oddelení Štatistického úradu Slovenskej republiky. Jej § 10 však umožňuje, aby krajské správy štatistického úradu so súhlasom štatistického úradu mohli podľa potreby zriaďovať ako svoju integrálnu súčasť pracoviská mimo sídla krajskej správy.

    Štatistický úrad Slovenskej republiky má v sústave ústredných orgánov štátnej správy špecifické postavenie a jeho územné orgány neuskutočňujú typické činnosti výkonu štátnej správy vo vzťahu k občanom, a preto jeho územné orgány nie sú súčasťou integrovaných krajských a okresných úradov. Novozriadené krajské správy štatistického úradu budú mať podľa predloženého návrhu novely kompetencie uvedené taxatívne v § 13 zákona Slovenskej národnej rady číslo 322/1992 Zb. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov.

    Popri novelizačných úpravách vychádzajúcich zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky obsahuje predložený návrh novely zákona o štátnej štatistike aj drobné spresnenia niektorých ustanovení zákona Slovenskej národnej rady číslo 322/1992 Zb. o štátnej štatistike. Potreba týchto spresnení vyplynula z praxe a je vysvetlená v osobitnej časti dôvodovej správy navrhovanej novely.

    Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    dovoľte mi záverom vysloviť presvedčenie, že predložený návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky schválite a umožníte tým pristúpiť k jeho realizácii a zabezpečovaniu úloh z neho vyplývajúcich.

    Vážené dámy, páni, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Ako spoločná spravodajkyňa bola určená pani poslankyňa Melánia Kolláriková. Prosím, aby predniesla správu o prerokovaní návrhu vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámila so spoločnou správou Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 322/1992 Zb. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov, tlač 457.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1090 z 29. júla 1996 pridelil uvedený vládny návrh zákona na prerokovanie v termíne do 4. septembra 1996 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti. Na podanie správy o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.

    Určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali vládny návrh zákona v dňoch 27. augusta a 4. septembra 1996. Na základe vlastnej iniciatívy prerokoval vládny návrh zákona 5. septembra 1996 i Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. S návrhom vyslovili súhlas všetky 4 uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky a súčasne k nemu prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sú súčasťou spoločnej správy, ktorú máte pred sebou. Celkove je to 10 pozmeňujúcich návrhov, ktoré odporúčam prijať.

  • Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni.

    Páni poslanci, pani poslankyne, do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku. Prihlásil sa pán poslanec Šimko. Prosím pána poslanca.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Dámy a páni,

    návrh zákona je vyložene vydarený, má len jednu malú chybičku krásy a tú sa pokúsim odstrániť svojím pozmeňujúcim návrhom, ktorý znie takto:

    V článku I vložiť nový bod 3 k § 4 ods. 2, ktorý znie: "(2) Na čele Štatistického úradu Slovenskej republiky je predseda, ktorého vymenúva a odvoláva na návrh vlády Slovenskej republiky prezident Slovenskej republiky."

    Tento návrh je vlastne návratom k pôvodnej koncepcii zákona. Je to koncepcia, ktorá vyžaduje istú nezávislosť postavenia predsedu štatistického úradu. Je to koncepcia, ktorá sa zmenila vonkajšou novelou zákona o štatistike v tzv. kompetenčnom zákone, teda v zákone o postavení ministerstiev a ostatných orgánov štátnej správy. Zmenila sa na dnešnú koncepciu, podľa ktorej predsedu štatistického úradu vymenúva a odvoláva vláda. Vláda vlastne ani nevyužila túto svoju právomoc, takže možno povedať, že táto koncepcia sa vyložene neosvedčila. Takže myslím si, že má význam vrátiť sa k pôvodnej koncepcii.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Šimkovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Bajan.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vzhľadom na to, že ide o maličkú opravu, keďže spoločná spravodajkyňa si osvojila všetky pozmeňujúce návrhy, chcem upozorniť, či by v návrhu číslo 4 v poradí, v článku I bod 9 pod písm. g) nemalo byť znenie tak ako v ostatných písmenách - "Krajská správa Štatistického úradu Slovenskej republiky v Prešove". Je to len spresnenie, v názve kancelárie vypadli slová "Slovenskej republiky" na rozdiel od ostatných krajských správ. To je jedna vec.

    A druhá vec - či by mi pán minister nemohol odpovedať. Pred nejakým časom sa tu povedalo, že reforma verejnej správy by nás nemala stáť viac ako miliardu, ale len organizácia štatistiky stojí 300 miliónov. Teda či očakáva ďalší nápad, alebo či takéto pokračovanie možno očakávať i v ďalšom období. Lebo potom to naozaj nebude tá deklarovaná jedna miliarda.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, či sa ešte niekto hlási do rozpravy.

  • Ak nie, končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či sa chce vyjadriť.

  • Pán podpredseda sa nechce vyjadriť. Pani spoločná spravodajkyňa sa chce vyjadriť, alebo pristúpime k hlasovaniu?

  • Vyjadrím sa len veľmi krátko. K návrhu zákona číslo 457 je jeden pozmeňujúci návrh, ktorý podal pán poslanec Šimko. Tento pozmeňujúci návrh môžem prečítať. Je to k článku I, kde sa má vkladať nový bod 3, ktorý v § 4 ods. 2 znie: "Na čele Štatistického úradu Slovenskej republiky je predseda, ktorého vymenúva a odvoláva na návrh vlády Slovenskej republiky prezident Slovenskej republiky." Toto je návrh pána poslanca Šimka.

    Vo svojej spravodajskej správe som sa stotožnila, osvojila som si návrhy, v ktorých je aj návrh, ktorý bol prijatý v ústavnoprávnom výbore a vo výbore pre verejnú správu, územnú samosprávu, ktorý znel podobne, ale mal trošku iný zmysel: "Na čele Štatistického úradu Slovenskej republiky je predseda, ktorého vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky." Ja som sa stotožnila s týmto návrhom, ale môžete dať hlasovať aj o návrhu pána poslanca Šimka.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať najskôr o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

  • Najskôr sa bude hlasovať o doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplývajú zo spoločnej správy a ktoré som už na začiatku odporučila, aby boli prijaté. Navrhujem, aby sa o nich hlasovalo spoločne, čiže nie po jednom.

  • Dobre, súhlasím. O doplnkoch sa bude hlasovať osobitne.

  • O doplnku som už hovorila. Návrh, ktorý má pán Šimko, je podobný ako prvý bod spoločnej správy, s ktorým som sa stotožnila.

  • Potom budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Šimka, ale zrejme to bude zbytočné.

    Prosím, hlasujeme o spoločnej správe tak, ako návrhy predniesla pani spoločná spravodajkyňa. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Odporúča tieto návrhy prijať.

    Mám obavy, že nás bude málo.

  • Prezentovalo sa 65 poslancov.

  • Pani poslankyne, páni poslanci,

    zatiaľ som nevidel, že by niekto prišiel, ale pre vaše uspokojenie dám ešte raz hlasovať. Ak nás nebude dosť, bude to prvý bod poobede. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Prezentovalo sa 70 poslancov.

  • Páni poslanci, pani poslankyne,

    prajem vám dobrú chuť. Stretneme sa o 14.00 hodine s tým, že budeme hlasovať. Prosím, aby ste boli včas v rokovacej miestnosti.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci,

    budeme pokračovať v prerušenej 17. schôdzi štvrtým bodom programu, kde bola ukončená rozprava a pani spoločná spravodajkyňa bude uvádzať hlasovanie.

    Prosím, aby sme sa na začiatku prezentovali, aby sme vedeli, či sme uznášaniaschopní.

  • Prezentovalo sa 64 poslancov.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa všetci prezentovali, lebo zase tu budeme do deviatej. Prosím ešte raz, prezentujme sa.

    Ďakujem pekne, je nás 89, takže prosím, pani spoločná spravodajkyňa, aby ste uvádzali hlasovanie.

  • Vážené kolegyne a kolegovia,

    ak dovolíte, prikročili by sme k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Predtým než budeme hlasovať, chcem uviesť, že som odporučila spoločné hlasovanie o všetkých pozmeňujúcich bodoch, ale v bode 4 došlo vlastne k preklepu, nie je to pozmeňujúci návrh, tam len vypadli slová "Slovenská republika", na čo upozornil pán Bajan. Neviem, či budete akceptovať, že by sme o tom hlasovali zároveň v spoločnom hlasovaní, alebo potom nechám na pána predsedu, alebo tento bod vyberieme na samostatné hlasovanie, teda o bode 4 by bolo samostatné hlasovanie s tým, že by to bolo znenie "Krajská správa Štatistického úradu Slovenskej republiky", lebo tam vypadlo "Slovenskej republiky" a "v Prešove" by ostalo.

  • Hlasy v sále.

  • Nerozumel som, o čo ide. Ideme hlasovať o spoločnej správe.

  • Pani spoločná spravodajkyňa, nechajte teraz mňa chvíľku. Do spoločnej správy boli zahrnuté všetky pozmeňujúce návrhy, čiže ideme hlasovať o nich. V bode 4 je jedna chyba, kde vypadli slová "Slovenskej republiky". V rámci pozmeňujúcich návrhov pán poslanec Bajan na to upozornil. Môžeme hlasovať tak, že teraz to budeme brať ako chybu, doplníme to teraz a budeme hlasovať o všetkých naraz, alebo tento bod vyjmeme a budeme hlasovať o Bajanovom návrhu. Ja si myslím, že môžeme hlasovať o všetkých naraz s tým, že sa to doplňuje o tieto dve slová ako oprava chyby. Dobre? Takže prosím, budeme hlasovať tak, ako povedala pani spoločná spravodajkyňa, hlasujeme o všetkých návrhoch spoločnej správy aj s touto úpravou.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže tieto body spoločnej správy tak, ako boli prednesené, sme prijali.

  • Teraz by sme mali hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Šimka. Vypočuli ste si ho, ja som tento návrh neodporučila prijať.

  • Ja si však myslím, že nie je potrebné hlasovať o návrhu pána poslanca Šimka, lebo sme v týchto návrhoch spoločnej správy odhlasovali, že nie prezident, ale vláda. Čiže budeme hlasovať v súlade s § 26 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku o zákone ako celku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Odporúčam navrhovaný zákon ako celok prijať.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, pani poslankyne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 322/1992 Zb. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov.

  • Ďakujem kolegom za spoluprácu a za prijatie zákona.

  • Ďakujem aj ja vám, pani spoločná spravodajkyňa.

    P i a t y m bodom programu je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 73/1992 Zb. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 249/1994 Z. z. a ktorým sa mení zákon číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 453 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 453a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh tohto zákona predloží podpredseda vlády pán Sergej Kozlík. Prosím pána podpredsedu, aby predniesol návrh.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    dovoľte mi uviesť návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 73/1992 Zb. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 249/1994 Z. z., a ktorým sa mení zákon číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve.

    Potreba novelizácie uvedeného zákona vyplýva z praktických poznatkov pri vykonávaní audítorskej činnosti za predchádzajúce roky podľa doteraz platného zákona. Pri príprave novely zákona sa maximálne prihliadalo aj na ustanovenia ôsmej smernice Rady Európskeho spoločenstva, čím sa v tejto oblasti zabezpečí porovnateľné prostredie, ako je obvykle v krajinách Európskeho spoločenstva.

    Návrh novely zákona sa týka najmä postavenia činnosti audítorov ako fyzických alebo právnických osôb, povinnosti účtovnej jednotky poskytnúť audítorovi všetky ním požadované doklady a informácie na riadne overenie účtovnej závierky, zloženie predpísaného sľubu audítorov, kvalifikačných predpokladov audítorov a asistentov audítorov, ich vzdelávania a overovania ich odborných vedomostí. Spresňuje sa predmet činnosti overovania spočívajúci v tom, či údaje riadnej, mimoriadnej a konsolidovanej účtovnej závierky verne zobrazujú stav majetku záväzkov, vlastné imanie, finančnú situáciu a hospodársky výsledok účtovnej jednotky.

    Audítor môže overovať aj ďalšie skutočnosti, ktoré ustanovuje osobitný zákon, alebo ak sa tak dohodlo v zmluve. Zavádza sa splnenie určitých podmienok na výkon činnosti audítora, ktoré majú zvýšiť objektivitu a nezávislosť v záujme ochrany tretích osôb. Preto sa zavádza podmienka, že audítor nebude vykonávať činnosť v tej istej účtovnej jednotke, ak ju vykonával v predchádzajúcich troch po sebe idúcich účtovných obdobiach. Audítor je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa dozvedel pri vykonávaní audítorskej činnosti. Zbaviť audítora mlčanlivosti môže súd alebo účtovná jednotka, ktorej účtovnú závierku overuje. Povinnosť mlčanlivosti sa však nevzťahuje na prípady, ak ide o zákonom uloženú povinnosť oznámiť alebo prekaziť spáchanie trestného činu.

    Sprísňujú sa podmienky na zápis právnických osôb do zoznamu audítorov spočívajúce v najmenej 70-percentnom podiele na vlastnom imaní alebo hlasovacích právach audítorov, fyzických osôb zapísaných v zozname audítorov vedenom komorou. Ôsma smernica Rady Európskeho spoločenstva v tomto smere vyžaduje, aby v audítorskej spoločnosti vlastnili fyzické osoby audítori väčšinu hlasovacích práv alebo tvorili väčšinu členov správneho alebo riadiaceho orgánu.

    Doterajšie poznatky z výkonu audítorskej činnosti vyžadujú vykonávať ju na vyššej kvalitatívnej úrovni, a preto sa sprísňujú kvalifikačné predpoklady na vydanie osvedčenia o spôsobilosti na výkon činnosti audítora spočívajúce v tom, že fyzická osoba musí mať vysokoškolské vzdelanie ekonomického zamerania, minimálne 5 rokov odbornej praxe v účtovníctve a z toho aspoň trojročnú prax asistenta audítora. Podľa doterajšej právnej úpravy sa vyžadovalo vysokoškolské vzdelanie aj bez ekonomického zamerania a aspoň dvojročná prax asistenta audítora, alebo stredoškolské vzdelanie bez ekonomického zamerania a päťročná prax asistenta audítora. Musí byť v záujme každého audítora, aby si permanentným vzdelávaním nielen udržiaval, ale aj zvyšoval svoju odbornú úroveň. Preto bude v trojročnom cykle preukazovať pred skúšobnou komisiou úroveň svojich odborných vedomostí.

    Sprísňujú sa kvalifikačné predpoklady na zápis fyzických osôb do zoznamu asistentov audítorov. Od asistentov audítorov sa tiež vyžaduje vysokoškolské vzdelanie ekonomického zamerania. Podľa doterajšej právnej úpravy sa vyžadovalo vysokoškolské vzdelanie ekonomického alebo právnického zamerania, prípadne vysokoškolské alebo stredoškolské vzdelanie bez ekonomického alebo právnického zamerania, prípadne vysokoškolské alebo stredoškolské vzdelanie bez ekonomického zamerania.

    Za porušenie disciplíny sa suma pokuty zvyšuje zo 100 tisíc korún až do výšky 500 tisíc korún, ak je audítor fyzickou osobou, a do výšky 1 mil. korún, ak je audítor právnickou osobou.

    V prechodných ustanoveniach sa rieši problematika zachovania zápisu právnických a fyzických osôb v zozname audítorov a tiež problematika zachovania zápisu asistentov audítorov v zozname asistentov audítorov, ktorí tam boli zapísaní podľa doterajšej právnej úpravy.

    Zmena zákona číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve vyplýva z opatrenia číslo 2 Národnej banky Slovenska zo dňa 18. marca tohto roku, ktorým sa ustanovujú podmienky na obchodovanie s peňažnými prostriedkami v cudzej mene vykonávané bankami na vnútornom devízovom trhu s účinnosťou od 1. 4. 1996. V nadväznosti na uvedené opatrenie uverejňuje Národná banka od 1. apríla 1996 iba kurzy peňažných prostriedkov v cudzej mene stred. Preto treba zmeniť § 24 ustanovenia ods. 2 zákona o účtovníctve, kde sa určuje prepočítavanie majetku a záväzkov ocenených v cudzej mene na slovenskú menu kurzom nákup alebo stred, alebo predaj. Zmenou ustanovenia § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve sa predíde nesprávnym postupom účtovania zo strany účtovných jednotiek.

    Vážená Národná rada, prosím o schválenie predloženého návrhu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.

    Ako spoločná spravodajkyňa výboru bola určená pani poslankyňa Mária Bartošíková, ktorá nám teraz podá správu o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážená Národná rada,

    dovoľte mi predložiť spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 73/1992 Zb. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 249/1994 Z. z., a ktorým sa mení zákon číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve. Materiál máte pod číslom 453.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1091 zo 7. augusta 1996 pridelil vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 73/1992 Zb. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 249/1994 Z. z., a ktorým sa mení zákon číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve, na prerokovanie v lehote do 4. 9. 1996 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Ako príslušný na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu s tým, že skoordinované stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej republiky sa premietnu v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 73/1992 Zb. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 249/1994 Z. z. a ktorým sa mení zákon číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve, a neprijal platné uznesenie o výsledku rokovania. Podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Počet členov výboru je 17, prítomných bolo 11 členov výboru. Za návrh uznesenia hlasovali 8 poslanci, nikto nebol proti návrhu a 3 poslanci sa zdržali hlasovania.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokovali vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s uvedenými zmenami a doplnkami tak, ako ich máte uvedené v písomnej podobe v spoločnej správe. Z týchto zmien a doplnkov v spoločnom hlasovaní odporučím Národnej rade Slovenskej republiky prijať zmeny a doplnky uvedené pod bodmi číslo 1, 2, 3, 5 a 6. Pripomienku uvedenú pod bodom 4 odporučím Národnej rade Slovenskej republiky neprijať.

    Prosím kolegov, ktorí vystúpia v rozprave k tomuto návrhu zákona, aby mi prípadné pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, ktoré prednesú, odovzdali písomne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja vám, pani spoločná spravodajkyňa.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že som dostal dve písomné prihlášky.

    Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Černák, po ňom pán poslanec Gaulieder.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne a kolegovia,

    predkladaná novela zákona číslo 73/1992 Zb. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov v znení neskorších zmien je novela, ktorá niektoré nie celkom jasné vzťahy upravuje, profesne ich dáva do poriadku, ale zavádza jeden nový inštitút, a to je inštitút povinného striedania sa audítorov. Podporujeme túto novelu v tej časti, ktorá spresňuje tie veci, ktoré doteraz neboli jasné, hoci podľa nášho názoru § 9 by sa dal formulovať ešte presnejšie, ale za gro tejto novely považujeme inštitút povinného striedania sa audítorov. Poslanci klubu Demokratickej únie diskutovali s mnohými audítormi, osvojujeme si stanovisko Slovenskej komory audítorov. A dovoľte mi, aby som upriamil vašu pozornosť na úmysel zákonodarcu, čo touto novelou sleduje, aby sme porovnali zahraničné a predovšetkým európske pomery a aby sme sa na to pozreli tak trošku aj z nášho slovenského uhla pohľadu.

    Takže zaviesť povinné striedanie audítora, ktoré by malo zabrániť nejakým nežiaducim prepojeniam medzi manažmentom a audítormi, je inštitút, ktorý podľa nášho názoru prinesie viac negatív ako pozitív. Ak sa pozrieme na to z európskeho pohľadu, organizácia, ktorá zastrešuje 34 profesných organizácií audítorov z 22 krajín (Federácia ekonomických európskych expertov), neodporúča povinné striedanie audítorov a dokonca vo svojom materiáli z januára 1996 "Úloha, postavenie a ručenie štatutárneho audítora v Európskej únii" sa vyslovila proti povinnému striedaniu audítorov. V Európe majú povinné striedanie audítorov len dve krajiny, a to je Grécko a Taliansko, po rôznych časových intervaloch. Za pozornosť hádam stojí aj to, že Španielsko nedávno povinné striedanie audítorov zrušilo.

    Ak je zámerom našej legislatívy, a zhodou okolností na tomto pléne sme to mali ako bod programu číslo 1, približovanie sa k európskym právnym normám, právnym normám Európskej únie, nemali by sme robiť krok, ktorý nemá oporu v Európskej únii.

    Negatíva povinného striedania, podľa môjho názoru, sú predovšetkým v tom, že čím dlhšie audítor vykonáva v tej istej účtovnej jednotke audit, tým dôkladnejšie pozná stránky činnosti a tým kvalitnejší audit môže urobiť. Dokonca aj prax ukazuje, kolegyne a kolegovia, že drvivá väčšina chýb je urobená v prvých dvoch rokoch auditu. Keď už audítor spozná firmu a keď spozná jej náplň a metódy, tak sa audit robí kvalitnejšie. A viete, ak je zmyslom toho, aby sa zabránilo nejakej zohratosti medzi manažmentom a audítorom, sami si domyslíte, že manažment našich subjektov sa mení častejšie ako audítor. Takže je celkom diskutabilné, či aj z tejto stránky by to splnilo účel. Okrem toho je to zasahovanie do prevodných práv účtovných jednotiek, ktoré by mali mať právo vybrať si audítora podľa svojho vlastného uváženia.

    Striedanie by mohlo mať isté opodstatnenie, dajme tomu, v štátnych podnikoch, ale ani to by nemalo byť legislatívne uzákonené, pretože to môže majiteľ riešiť iným spôsobom.

    Dovoľte mi povedať ešte jednu komparáciu. Povinné striedanie audítorov je rovnako nelogické, ako keby sa napríklad v zákone o advokácii alebo daňovom poradenstve hovorilo, že klient je po určitom čase povinný vzdať sa svojho advokáta alebo svojho daňového poradcu.

    Preto na rozdiel od spoločnej spravodajkyne žiadam o podporu bodu číslo 4 spoločnej správy. Ak sa pozriete, prešiel v ústavnoprávnom výbore, prešiel dokonca v gesčnom výbore, ktorý ho navrhol do spoločnej správy, a zrejme tí, ktorí hlasovali za to, aby sa tento bod do spoločnej správy dostal, zvážili všetky plusy a mínusy.

    Keď som hovoril o tom, že sa pozrieme z hľadiska medzinárodného, dovoľte mi pozrieť sa na to ešte z hľadiska nášho, slovenského. V zákone sa nehovorí o audítorovi ako o fyzickej osobe, že ten istý audítor nesmie vykonávať viac ako 3 roky audit v právnom subjekte. K čomu to bude viesť v praxi? Jednoducho spoločnosť, audítorský právny subjekt, založí nový právny subjekt, pod týmto menom spraví audit, kontinuita zákona, litera zákona bude naplnená a v princípe to budú robiť tí istí ľudia.

    Viete, pán podpredseda vlády, ja som už raz diskutoval na túto tému a znovu sa k tomu vraciam. Konštruujeme daňové zákony a iné zákony na báze represie. Automaticky predpokladáme, že podnikateľ je podvodník a chce nás oklamať, a my mu to musíme zákonom zabrániť. Na mňa veľmi zapôsobilo, keď som chodil predovšetkým po anglických firmách a keď som si v záverečnej správe prečítal: v tejto firme robíme audit už 100 rokov a za 100 rokov nebola urobená ani jedna chybička. Prečo my zákonom máme tomu zabrániť? Veď audítor si chráni svoje meno, chráni si svoju značku a snaží sa podpisovať len čisté veci, pretože myslí nielen na deň dopredu, ale myslí aj na budúce obdobia.

    Preto by som sa veľmi prikláňal k tomu, aby sme bod číslo 4 spoločnej správy prijali. Viem, že u nás je situácia, ktorá v prechodnom čase a v transformácii môže prinášať isté situácie, ktoré sa nevyskytujú, a preto by som ako kompromis navrhoval, aby sme doplnili § 2 odsek 6, ktorý by umožňoval komore audítorov nazrieť do audítorských správ subjektov, kde jeden audítor vykonáva činnosť dlhšie ako tri roky. Tým by sa teda nielen v disciplinárnom konaní, ale aj internými normami Slovenskej komory audítorov dalo upraviť, aby komora nejakou pravidelnou činnosťou skontrolovala tam, kde sú dlhodobé vzťahy, či nedochádza k nejakým nežiaducim prepojeniam.

    Takže prosím, pán podpredseda, nerobme krok dozadu, pokúste sa, už ste hovorili aj pri včerajšom bode, že v tomto vidíte jednu z možností, ako znížiť daňové úniky. Ja skôr naopak, myslím si, že to bude kontraproduktívne, že jednoducho sa to nebude dodržiavať.

    Skončím s tým, že nedávno, minulý týždeň, som viezol jedného stopára. Hovorili sme o zákone o pozemných komunikáciách, o tom, či sa môže telefonovať alebo nemôže fajčiť. A ten chlapec mi povedal: "Viete čo, keby sa všetky zákony začali dodržiavať, tak republika zastane." Fakt, prijímajme také zákony, o ktorých vieme, že sú prospešné, že sa budú dodržiavať. Z toho pohľadu povinné striedanie audítora je krokom, ktorý sa nebude dodržiavať, pretože sa dá obchádzať a nesplní účel, ktorý si zákonodarca sľubuje. Takže navrhujem doplňujúci návrh v zmysle, ako som ho formuloval - doplniť § 2 ods. 6 o vetu: "Právo nahliadnuť do spisu majú orgány komory aj v prípade, ak audítor vykonával v účtovnej jednotke audítorskú činnosť bezprostredne predchádzajúce tri roky." Ešte raz vás prosím, aby ste podporili bod číslo 4 v spoločnej správe a potom tento doplňujúci návrh prijali ako kompromis.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Gaulieder je prihlásený ako ďalší.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    môj pozmeňujúci návrh sa týka úpravy § 9 ods. 7, kde navrhujem nové znenie textu: "Audítor v trojročných cykloch osvedčuje svoje odborné vedomosti v rozsahu zmien všeobecne záväzných právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmet overovania pred skúšobnou komisiou ústne."

    Ako dôvod uvádzam, že vykonávať skúšky písomne a ústne je potrebné podľa tohto paragrafu pri získavaní základného osvedčenia o spôsobilosti a nie pri cyklickom overovaní vedomostí. Tiež si myslím, že zákon o účtovníctve sa nemení každé tri roky v takom obrovskom rozsahu, aby mohli nastať pochybnosti v tom, že audítor tieto zmeny neovláda.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Panie poslankyne, páni poslanci, to bol posledný výstup v rámci rozpravy. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy.

  • Ak nie, končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či sa chce vyjadriť. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, páni,

    dovoľte, aby som reagoval predovšetkým na vystúpenie pána poslanca Černáka v tom zmysle, že každej časovej etape transformácie zodpovedá určité riešenie v takých záležitostiach, ako je audítorské konanie, ale prípadne aj daňové konanie. Pán poslanec tu citoval režim, ktorý sa uplatňuje vo vyspelých krajinách Európy, kde s výnimkou Grécka a Talianska momentálne neexistujú predpisy upravujúce povinnú výmenu audítorov, ale z podkladov, z ktorých mal informácie, nedokončil, že v ostatných krajinách síce výmena členov audítorských tímov nie je povinná, ale je bežnou praxou. Takže vo vyspelej Európe sa audítori menia bežne a menia sa z jediného dôvodu, aby sa naplnil atribút, ktorý je implementovaný do celého tohto systému, že služby audítora sú smerované pre potreby tretích osôb.

    Pán poslanec, tam je rozdiel medzi advokátom a audítorom, že advokát slúži priamo potrebe daného občana, keď ho má ako svojho advokáta, ale audítor slúži pre potreby tretích osôb. U nás je to inštitút, ktorý desiatky rokov neexistoval, od roku 1990 tento inštitút funguje so všetkými detskými chorobami, ktoré k tejto činnosti patria. Je niekoľko významných inštitúcií, kde aj z podnetu ministerstva financií sme dali vykonať kontrolné audity, ktoré ukázali, že renomované zahraničné audítorské firmy, ich závery nekorešpondovali so skutočným stavom týchto inštitúcií a kontrolné audity viedli vlastne k auditom s výhradou, takže úplne popreli výsledky, ktoré predtým vykonávali iné audítorské firmy. Nachádzame sa v procese transformácie, tomu teda musí zodpovedať aj právny stav.

    Podotýkam, že oblasť audítorstva je u nás regulovaná pomerne liberálne, v porovnaní s Českou republikou sme podstatne liberálnejší, pokiaľ sa týka vlastného vymenúvania audítorov, celého režimovania činnosti audítorov. V tomto smere teda navrhujeme inštitút striedania. Podotýkam, podobné inštitúty cielene budeme riešiť aj v oblasti daňových úradov. Včera som to spomínal, že správcovia daní takisto musia rotovať, najmä v tomto prechodnom období, pretože práve tak najlepšie zistíme, ak niekde výkon správcovstva nie je robený celkom dôsledne a unikajú nám cez to daňové príjmy.

    Takže toto je dôvod, ktorý nás viedol aj k zavedeniu striedania audítorov, povinného striedania audítorov po trojročných obdobiach. Som presvedčený, že príde čas, možno to bude 10 rokov, možno niečo viac, keď od tohto systému budeme môcť ustúpiť a celý ekonomický právny systém štátu už bude fungovať samonosne bez potreby takýchto do istej miery umelých krokov, ktoré sú implementované do zákonov. Takže v tomto zmysle by som prosil, vážená Národná rada, aby bola akceptovaná vládna predloha v zmysle pripomienok, ako ich interpretovala spoločná spravodajkyňa.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Pýtam sa pani spoločnej spravodajkyne, či sa chce vyjadriť k rozprave. Kýve, že nechce. Takže prosím, aby začala uvádzať hlasovanie.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    môžeme pristúpiť k hlasovaniu o jednotlivých pripomienkach, ktoré vyplynuli zo spoločnej správy. Tak ako som pôvodne uviedla, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky, aby v spoločnom hlasovaní prijala pozmeňujúce návrhy a pripomienky uvedené pod bodmi 1, 2, 3, 5 a 6.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme sa prezentovať a budeme hneď hlasovať. Hlasujeme o návrhoch spoločnej správy 1, 2, 3, 5 a 6 s tým, že pani spoločná spravodajkyňa odporúča prijať tieto návrhy zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 91 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme prijali tieto pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy.

  • Bod 4 spoločnej správy, pripomienku uvedenú pod týmto bodom odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o bode 4 spoločnej správy s návrhom pani spoločnej spravodajkyne neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Tento bod spoločnej správy sme neprijali.

  • V rozprave vystúpili dvaja páni poslanci s pozmeňujúcimi návrhmi. Ako prvý v rozprave vystúpil pán poslanec Černák, ktorý sa vyjadril k bodu 4 spoločnej správy. O tomto sme už rozhodli hlasovaním.

    Ďalej predniesol pozmeňujúci návrh k § 2 ods. 6, ktorý navrhuje doplniť o vetu: "Právo nahliadnuť do spisu majú orgány komory aj v prípade, ak audítor vykonával v účtovnej jednotke audítorskú činnosť bezprostredne predchádzajúce tri roky." Myslím, že to mala byť náhrada, takže pán poslanec mi dáva najavo, že sťahuje tento svoj návrh, už nie je opodstatnené ho prijať.

    Ďalej v rozprave vystúpil pán poslanec Gaulieder, ktorý v § 9 ods. 7 navrhuje nové znenie takéhoto textu: "Audítor v trojročných cykloch osvedčuje svoje odborné vedomosti v rozsahu zmien všeobecných záväzných právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmet overovania pred skúšobnou komisiou ústne." Odporúčam neprijať tento návrh.

  • Takže hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Gauliedera s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

    Takže sme neprijali pozmeňujúci návrh pána poslanca Gauliedera.

  • Vážený pán predseda, viac pozmeňujúcich návrhov v rozprave neodznelo. Návrh zákona odporúčam prijať.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu ako celku. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča návrh prijať.

  • Prezentovalo sa 73 poslancov.

  • Prosím pánov poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti. Asi budeme hlasovať dvakrát. Niektorí páni poslanci si zabudli karty.

    Medzitým s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Hornáček. Beriem ju ako procedurálnu.

  • Ďakujem pekne.

    Vážení kolegovia, dúfam, že v mene všetkých mužov v tomto parlamente si môžem dovoliť zablahoželať k tomu krásnemu menu Mária, ktoré má aj patrónka Slovenska, našej kolegyni pani Márii Bartošíkovej. Všetko najlepšie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, aj keď takto do záznamu to nebýva obvyklé.

  • Pardon, ešte niečo dodám. Samozrejme, že naša kolegyňa z výboru pani Majka Ďurišinová má kyticu prichystanú u nás vo výbore, ale nie je tu prítomná.

  • Pán poslanec chcel tým povedať, že touto kyticou gratuluje všetkým Máriám v našom parlamente.

  • Potlesk a hlasy v sále.

  • Končím faktické poznámky.

    Páni poslanci, pani poslankyne, ešte raz budeme hlasovať o návrhu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Prezentovalo sa 75 poslancov.

  • Ďakujem. Budeme pokračovať ďalej, keďže v tomto momente nie sme uznášaniaschopní. Hlasovať k tomuto bodu programu nebudeme.

    Š i e s t y m bodom programu je

    návrh na zriadenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    predbežnú informáciu o potrebe zriadenia uvedeného výboru už predniesol na 15. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky podpredseda Národnej rady pán Augustín Marián Húska. Prosím pána podpredsedu Húsku, aby návrh na zriadenie výboru pre európsku integráciu uviedol znova.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy a páni,

    dovoľte, aby som vám predložil už avizovaný návrh na vytvorenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu ako ďalšieho, ale špeciálneho výboru Národnej rady.

    Ako som už spomenul na 16. schôdzi Národnej rady, posúdenie vývoja v susedných krajinách ukázalo, že podobným spôsobom, až na jednu výnimku, išli všetci uchádzači o členstvo v Európskej únii.

    Výbory pre európsku integráciu v parlamentoch členských aj asociovaných krajín sú vytvorené na riešenie otázok súvisiacich s Európskou úniou a jej inštitúciami. Členmi výborov pre európsku integráciu sú spravidla reprezentanti všetkých politických strán parlamentu. Do ich pôsobnosti spadajú záležitosti Európskej únie a ich rozpracovanie na národnej úrovni. Zaujímajú odborné stanovisko k dokumentom vypracovaným Európskou komisiou a posudzujú ich význam a možnosti z hľadiska potrieb zapracovania do legislatívy na národnej úrovni.

    Cestu formovania predstáv o štruktúre navrhovaného výboru by som označil ako procesné viackolové hľadanie konsenzu jednak cez rámcovú diskusiu v politickom grémiu Národnej rady a jednak cez viackolové konsenzuálne zbližovanie námetov od jednotlivých klubov poslancov. Totiž tento opakovaný dialóg s vedením poslaneckých klubov trval zhruba tri mesiace. Išlo mi o to, aby to bol návrh, ktorý prejde schvaľovaním väčšiny poslancov.

    V prvých dvoch kolách sa ustálila väčšinová predstava o veľkosti a početnosti novovytvoreného výboru. Väčšina názorov vo vedeniach klubov koalície aj opozície sa ustálila na počte členov výboru 15 a na princípe tzv. paralelného členstva, t. j. pri zachovaní zásady, že členovia tohto výboru ostávajú naďalej aj vo svojich takrečeno materských výboroch. Totiž už doterajší počet výborov nad 11 nedovolil výlučné členstvo v tomto výbore, lebo by podstatne zoslabil veľkosť ostatných výborov.

    V troch ďalších kolách kuloárneho dojednávania s vedeniami klubov sme došli k tomuto odporúčaniu:

    Za predsedu výboru pre európsku integráciu sa odporúča slovenský spolupredseda Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky.

    Za členov výboru pre európsku integráciu navrhli kluby poslancov týchto kandidátov:

    - za Hnutie za demokratické Slovensko a Roľnícku stranu Slovenska pána poslanca Brňáka, pána poslanca Delingu, pani poslankyňu Garajovú, pána poslanca Lysáka, pána poslanca Polku,

    - za Slovenskú národnú stranu pána poslanca Prokeša,

    - za Združenie robotníkov Slovenska pána poslanca Borovského a pani poslankyňu Chlebovú,

    - za Stranu demokratickej ľavice a Spoločnú voľbu pána poslanca Ftáčnika a pána poslanca Kleina,

    - za Kresťanskodemokratické hnutie pána poslanca Figeľa a pána poslanca Palacku,

    - za Demokratickú úniu pána poslanca Kukana,

    - za Maďarskú koalíciu alebo zoskupenie pána poslanca Duku-Zólyomiho.

    Poznamenávam, že maďarské zoskupenie ešte uplatňovalo požiadavku na ďalšieho kandidáta, a to pána poslanca Csákyho, ale na tomto sa nezhodla väčšina vedení klubov. To znamená, že nebola istota o tom, že tento kandidát prejde.

    Ukazuje sa, že predbežné dohody naznačujú, že predložené návrhy sú výrazom konsenzu a mali by byť väčšinou prijaté, lebo boli takto predbežne odsúhlasené. Dokonca je predbežne dohodnuté, že na prvej schôdzi výboru by mal byť zvolený podpredseda výboru z radov opozičných poslancov, a to v osobe pána poslanca Kleina.

    Do kompetencie tohto výboru budú patriť predovšetkým záležitosti dozoru nad realizáciou Európskej dohody a programu aproximácie a konzultovania dialógu vlády Slovenskej republiky s orgánmi európskych spoločenstiev. Pred novovznikajúcim výborom bude teda stáť dôležitá úloha jednak zákonodarne strážiť problematiku integračného procesu Slovenska a Európskej únie a jednak pomáhať slovenskému integračnému úsiliu rozvojom kontaktov s partnerskými výbormi.

    Práca výboru s ohľadom na problematiku bude nerovnomerná a viac-menej nárazová, čomu podriadime aj režim práce a administratívno-asistentské vybavenie sekretariátu. Premenlivá frekvencia a určitý druh nadpráce budúcich členov výboru, pretože sú členmi aj iných výborov, predpokladá vysokú náročnosť na ich prácu. Preto verím, že všetky kluby vybrali tých, ktorí sú za daných podmienok vstave tieto nároky plniť, a podľa predbežných odsúhlasovaní sa ukazuje, že väčšina poslancov im dá svoj hlas.

    Ďalšími dvoma bodmi rokovania bude hlasovanie o predloženom návrhu na predsedu a jednotlivých členov výboru. Odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prijať toto uznesenie: Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 92 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 4 písm. l) zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady zriaďuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu s tým, že výbor bude mať 15 členov vrátane jeho predsedu.

    Vážené dámy a páni, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Páni poslanci, pani poslankyne, pýtam sa, či má niekto k uvedenému návrhu pripomienky, alebo sa chce vyjadriť.

    Hlási sa pán poslanec Duka-Zólyomi.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    aby bola možnosť zachovania percentuálneho podielu zastúpenia parlamentných subjektov v predloženom návrhu, to znamená v tlači číslo 493, a aby aj poslanecký klub MKDH bol zastúpený v tomto výbore (totiž ako sme počuli, tento klub nie je zastúpený), ktorý chce navrhnúť pána poslanca Szigetiho do tohto výboru, k tlači číslo 491 navrhujem, mám pozmeňujúci návrh. Navrhujem zvýšiť počet členov navrhovaného výboru z 15 na 17.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Takže nie sú žiadne iné pripomienky? Ešte pani poslankyňa Rusnáková.

  • Vážený pán predseda, dovoľte aj mne dať jeden návrh. Ak by Národná rada schválila, že počet členov výboru bude nie 15, ale 17, v tom prípade za Demokratickú úniu navrhujem doplniť ďalšieho kandidáta pána profesora Juraja Šveca.

  • Ďakujem. Pán podpredseda sa chce k tomu vyjadriť. Ešte predtým pán Cabaj.

  • Vážený pán predseda, vzhľadom na prednesené návrhy žiadam pred hlasovaním 15-minútovú prestávku na poradu klubu.

  • Ja sa k tomuto návrhu pripájam a takisto žiadam 15-minútovú prestávku.

  • Ďakujem za slovo.

    Pripájam sa k pozmeňujúcim návrhom, ktoré žiadajú rozšírenie počtu členov tohto výboru. Navrhujem, aby vo výbore mali zastúpenie všetky politické subjekty, ktoré sú na pôde Národnej rady. Išlo by o Maďarské kresťanskodemokratické hnutie, Stranu zelených na Slovensku a Sociálnodemokratickú stranu Slovenska, čiže subjekty, ktoré boli regulárne zvolené buď v koalícii, alebo samostatne do Národnej rady. Aby bolo zachované pomerné alebo primerané zastúpenie, navrhujem, aby sa zvýšil aj počet členov koalície o troch.

  • Páni poslanci, chcem len povedať, že dlho trvalo, kým sa aj v politickom grémiu a na poradách klubov urobila určitá dohoda, takže nediskvalifikujme si rozhodnutie hneď na začiatku tohto dobre zostaveného výboru a, myslím si, zostaveného aj v dobrej vôli.

    Pán poslanec Šimko, nech sa páči.

  • Pán predseda, mám najskôr procedurálnu otázku. O ktorom bode rokujeme, o bodoch 6, 7 a 8 spolu, alebo len o bode 6?

  • Čiže o zriadení výboru. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Keď už takto rozširujeme počet poslancov, potom ja navrhujem rozšíriť členov výboru na 20, aby tam bola zastúpená aj Slovenská zelená alternatíva.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Nakoľko táto diskusia naberá nie na vecnosti, ale skôr na humornosti, ja by som veľmi pekne prosil vrátiť sa k pôvodnému návrhu tak, ako ho predniesol podpredseda Národnej rady pán Húska.

  • Pán podpredseda Húska, potom pani poslankyňa Rusnáková.

  • Vážené kolegyne a kolegovia,

    vidíte, takto vlastne skoro trojmesačná robota pendlovania navzájom medzi klubmi a vyjasňovania sa nám pomaly zosype a nepodarí sa nám konsenzuálne dosiahnuť riešenie. Toto riešenie, ktoré navrhujem, je také, že sme všetko prepočítali, zisťovali u každého stanoviská a väčšinove by navrhnuté riešenie prešlo. Len čo ideme na iné štruktúry, na iný pôdorys toho riešenia, môže sa nám vlastne zrútiť táto dobre myslená záležitosť. Nazdávam sa, že je dobré, aby sa kluby poradili, ale bolo by dobré, keby ešte potom medzi klubmi sa trocha zapendlovalo medzi predsedami klubov, aby sa hľadali naozaj riešenia, za ktoré budú ľudia skutočne väčšinovo hlasovať, aby sme dospeli k priechodnému návrhu.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda,

    veľmi pozorne som počúvala zdôvodnenie pána podpredsedu Národnej rady. Nemohlo byť všetko veľmi dobre prepočítané, pretože pomer 9 : 6 nie je ten pomer, ktorý vyjadruje percentuálne zastúpenie poslaneckých klubov. Poslaneckých klubov Národnej rady, nehovorím teraz o zastúpení jednotlivých politických strán a hnutí. Ak už hovoríme o pomeroch, skutočný prepočet, ktorý sme si aj my spravili, je napríklad 8 : 7 alebo 9 : 8. Samozrejme, že sa dá hľadať tolerancia aj v tomto, ale ak poslanecký klub, ktorý má percentuálne najnižší podiel na zastúpení v Národnej rade, má dvoch kandidátov a dva poslanecké kluby, ktoré reprezentujú napríklad Maďarskú koalíciu, majú jedného zástupcu, tak neviem ako, podľa akých kritérií ste to prepočítavali. Čiže kolegovia z Maďarskej koalície dali návrh vzhľadom na to, že by sa pomer mal zvýšiť. Poslanecký klub Demokratickej únie, samozrejme, automaticky zareagoval. Navrhujem, aby sme o tom hlasovali.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán podpredseda, váš návrh má jednu, možno viac, ale z nášho pohľadu zatiaľ jednu veľkú chybu. Jeden parlamentný klub nemá miesto medzi 15 členmi, preto sme navrhli jedno riešenie. Mne sa zdá, že už samotný fakt, že dva poslanecké kluby - HZDS a potom ďalší sa pripojil, chcú prestávku a chcú si návrh prediskutovať, je určitým spôsobom náznak toho, že sa hľadá riešenie. Myslím si, že mali by sme pristúpiť na prestávku a hľadať riešenie, a to, čo ste navrhli aj vy, prípadne rokovať aj s predsedami jednotlivých poslaneckých klubov.

  • Nemal som dať faktické poznámky, bol tu návrh na prestávku. Prestávka bude do 15.45 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci,

    prosím, aby ste zaujali miesta v rokovacej miestnosti, budeme pokračovať po prestávke s tým, že by sme mali hlasovať o návrhoch, ktoré po predložení návrhu pána podpredsedu Húsku urobili jednotliví poslanci.

    Takže prosím pána podpredsedu Húsku s tým, že budeme hlasovať o návrhoch. Prvý je návrh pána podpredsedu Húsku, aby tento výbor mal 15 členov, ale dával návrh aj pán poslanec Duka-Zólyomi, aby sa výbor rozšíril na 17 členov. Budeme hlasovať o tomto návrhu, aby bol pôvodný návrh pána podpredsedu Húsku rozšírený o dvoch členov.

    Páni poslanci, panie poslankyne, hlasujeme o tom, aby návrh pána podpredsedu Húsku z 15 členov bol rozšírený na 17 členov. To bol prvý návrh.

    Pán poslanec Švec má otázku. Nech sa páči.

  • Chcem sa spýtať, či by sme nemali hlasovať k tomu bodu programu, ktorý sa týka zriadenia výboru, teda mali by sme napred výbor zriadiť a potom ho konštituovať.

  • Nie, hlasujeme o zvýšení počtu o dvoch členov a potom budeme hlasovať o zriadení 17-členného výboru. Rozumeli sme? Tak, ako pokračujeme.

    Prosím, pán podpredseda.

  • Pán predseda, v návrhu, ktorý som prečítal, je obsiahnuté jednak vytvorenie a jednak to, koľko má členov. Na základe návrhu pána poslanca Duku-Zólyomiho a návrhu, ktorý hovoril pán poslanec Bugár, by potom vlastne išlo o to, aby bolo schválené a odporučené Národnej rade uznesenie, ktoré by prijalo vytvorenie tohto výboru pre európsku integráciu so 17 členmi.

  • Veď som to povedal, pretože sme mali hlasovať o 15 členoch. Hovorím, že budeme hlasovať o 17 členoch.

    Takže prosím, ideme hlasovať o tom, že zriadime výbor o 17 členoch. Rozumieme?

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o zriadení výboru s počtom 17 členov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 120 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže prosím, pán predseda, výbor bude konštituovaný s počtom 17 členov.

    Pýtam sa ešte, páni poslanci, kto má pripomienky alebo návrhy k doplneniu členov. Pán poslanec Pokorný.

  • Môj návrh smeroval inde. Ja som navrhoval zmeniť filozofiu...

  • ...aby sa nestalo, že má 17 členov a už nemôže mať viac.

  • To áno. To je samozrejmé, už viac nemôže mať.

  • Hlásim sa s pripomienkou, v ktorej chcem konštatovať, že moja predstava bola taká, aby tento výbor nebol na báze klubov, ale na báze politických subjektov oficiálne zastúpených v Národnej rade Slovenskej republiky, resp. ktorí sa legálnou cestou dostali do parlamentu. Čiže išlo o demokratickejší princíp, o inú filozofiu, aká sa presadila týmto hlasovaním.

  • Áno, pán poslanec, tak ako ste povedali, je to tak. Prvý pozmeňujúci návrh mal pán poslanec Duka-Zólyomi, hlasovali sme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána Duku-Zólyomiho, čiže váš návrh už je bezpredmetný.

    Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predseda, chcem upozorniť na jednu vec. Bod číslo 6 sme splnili tým, že sme ustanovili 17-členný výbor. Bod číslo 7 nášho programu je voľba predsedu tohto výboru. A bod číslo 8 - až potom prídeme k jednotlivým návrhom, lebo budeme potom voliť ďalších členov výboru. Zatiaľ je ešte bezpredmetné, aby sme tie návrhy predkladali.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Myslím si, že hoci je to formálne, ešte sme neskončili bod číslo 6, pretože sme rozhodli o pozmeňujúcom návrhu na zvýšenie počtu členov, tak ho formulovali. Takže teraz musíme rozhodnúť hlasovaním o zriadení tohto výboru.

  • Áno. Veď som povedal, že ideme hlasovať o zriadení výboru ako 17-členného.

  • Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujeme o tom, že prijímame uznesenie o zriadení 17-členného výboru.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 121 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Môžem konštatovať, že náš výbor pre európsku integráciu bude mať 17 členov.

    Ď a l š í m bodom podľa programu je

    návrh na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu.

    Na základe opakovaných rozhovorov medzi poslaneckými klubmi došlo k politickej dohode, že za predsedu budeme navrhovať pána poslanca Mariána Húsku. Má niekto otázky alebo pripomienky k návrhu?

    Pán poslanec Šimko.

  • Dámy a páni,

    dovoľte, aby som predniesol návrh za klub Kresťanskodemokratického hnutia. Navrhujeme za predsedu tohto výboru poslanca Jána Figeľa.

    Pán predseda Gašparovič, vy ste pre tlač pred časom, myslím pred dvoma dňami, povedali, že opozícia nie je zastúpená v parlamentných funkciách aj preto, že nenavrhuje žiadnych svojich kandidátov. Chceme, aby sme uľahčili vašu argumentáciu, aby sme umožnili takýmto spôsobom aj zástupcom opozičných strán mať funkcie v parlamentných orgánoch. Nazdávame sa, že táto funkcia umožní a uľahčí aj budúce fungovanie pána podpredsedu Húsku, lebo vieme, že navrhovaný rokovací poriadok znemožní súbeh funkcií podpredsedu parlamentu s funkciou predsedu výboru.

    Pán Figeľ je poslanec, ktorý už dnes má bohaté zahraničnopolitické skúsenosti. Ako viete, je členom parlamentnej delegácie v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy. Taktiež v politickom hnutí, v ktorom je práve podpredsedom za zahraničnú politiku, je činný a stretáva sa s mnohými funkcionármi práve krajín Európskej únie. Nazdávame sa, že jeho zvolenie za predsedu tohto výboru pre európsku integráciu by bolo veľmi pozitívnym krokom v integračnom procese a v integračných ambíciách Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Len chcem povedať, pán poslanec, že ste ma necitovali, ale len parafrázovali, pretože ja som nepovedal, že nenavrhuje, ale išlo o konkrétnu funkciu. Povedal som, že nenavrhla. Takže len toľko.

    Prosím, ešte pani poslankyňa Zelenayová.

  • Žiaľ, musím konštatovať, že tento návrh ma neveľmi potešil po tom, čo sme mali posledný zahraničný výbor. V zahraničnom výbore, keď sme prijímali návrh na vyjadrenie súhlasu Národnej rady s integráciou Slovenska, o začlenení sa do NATO, práve pán Figeľ predniesol návrh, že s tým nesúhlasí. Neviem si teda predstaviť, akým spôsobom by prezentoval politiku Slovenska v tomto výbore.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková.

  • Pán predseda, chcela by som vás požiadať, aby ste neinformovali Národnú radu mylne. Nedošlo k žiadnej politickej dohode medzi opozičnými a koaličnými predstaviteľmi klubov, že predsedom tohto výboru bude podpredseda Národnej rady pán Húska.

  • Pani poslankyňa, o tom takto informoval pán podpredseda Húska, ktorý viedol rokovania. A informoval tu, že došlo k zhode, k dohode, až na Maďarskú koalíciu, pokiaľ ide o počet členov. Nič iné som nepovedal, len to, čo povedal pán podpredseda Húska.

  • Tak potom vás pán Húska zle informoval.

  • Nemal som v úmysle v tomto bode reagovať, ale keďže som bol osobne oslovený, chcem odpovedať. Hlasoval som vo výbore za uznesenie, ktoré sme prijali jednomyseľne. Podľa mňa do integrácie v rámci Severoatlantickej aliancie nám nepomôže deklarácia, ale podstatné politické kroky. A potom som ochotný, čo som veľmi jasne vyjadril, pracovať ako prvý na deklarácii, ktorú potom všetci môžeme prijať. A za uznesenie som hlasoval. Preto, pani Zelenayová, buďte opatrná na svoje slová, pretože to nie je pravda, čo hovoríte.

  • Chcem len kolegyni Rusnákovej pripomenúť, že na politickom grémiu tento návrh bol predložený. Mala veľký priestor, aby sa vtedy vyjadrila. Bohužiaľ, zobudila sa až teraz.

  • Nechcem prestrelku medzi nami, ale ohradzujem sa proti tomu, že som nehovorila pravdu. Nepovedala som to presne, pretože by to bolo zdĺhavé, ale bolo to v podstate tak.

  • Pán poslanec Šimko. Páni poslanci, prosím, už som bol celkom rád, že za tieto dva dni neboli žiadne prestrelky.

  • Ja nechcem strieľať, chcem iba povedať, že som využil zákonnú a ústavnú možnosť navrhnúť. Ja si myslím, že túto možnosť má každý. Nebudem citovať, ale iba parafrázovať pána predsedu Gašparoviča, ktorý hovoril, že táto možnosť jestvuje. Jestvuje možnosť navrhovať, tak sme navrhli. Len pán predseda povedal, že nenavrhujeme a že vlastne kvôli tomu opozícia nie je zastúpená medzi parlamentnými funkcionármi. Tak v poriadku, navrhli sme a môžeme, dokonca musíme o tom hlasovať.

  • Neviem, o čom sa teraz bavíme. Dobre. Pýtam sa ešte, má ešte niekto nejaké pozmeňujúce návrhy alebo zmeny? Pán poslanec Filkus.

  • Musím najprv povedať, že mi je trápne formovanie argumentov pani Zelenayovej. Teraz jej niečo poviem, alebo ostatným. Mimoriadne si vážim pána Kleina pre jeho rôzne odborné schopnosti atď. Vážim si ho aj preto, že má svoje názory. A on asi zo dva razy vyslovil svoje presvedčenie o tom, že Slovensko by do NATO nemalo ísť. Keď by som analogicky použil argument pani Zelenayovej, tak by som sa musel opýtať, či pán poslanec Klein považuje vôbec za vhodné dostať sa do tohto výboru.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, keďže nie je ďalší návrh, pristúpime k hlasovaniu. Hlasovanie je tajné, takže bude 10-minútová prestávku, kým kancelária urobí volebný lístok, pretože volebný lístok bol pripravený inak, ako sme sa teraz dohodli.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci,

    kancelária nám pripravila hlasovacie lístky. Môžem konštatovať, že podľa článku 92 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky predsedov výborov volí Národná rada tajným hlasovaním. Na zvolenie predsedu výboru v tomto hlasovaní sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých prítomných poslancov.

    Budeme mať hlasovací lístok, na ktorom sú napísaní dvaja kandidáti tak, ako sme ich navrhli - pán Augustín Marián Húska a pán Ján Figeľ. Hlasovať budeme tak, že na hlasovacom lístku necháme meno toho kandidáta, koho chceme za predsedu výboru. Každé iné označenie tohto lístka robí hlasovací lístok neplatným. Rozumeli sme? Vodorovne prečiarkneme toho, koho nechceme. Koho chceme, toho necháme napísaného.

    Prosím pánov skrutátorov, aby rozdali lístky, a budeme hlasovať obvyklým spôsobom. Najskôr sa musia rozdať hlasovacie lístky a najskôr hlasujú predsedovia výborov, potom ostatní poslanci.

  • Priebeh aktu tajného hlasovania.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, či ste už všetci boli odovzdať hlasovacie lístky. Ešte niektorí budú hlasovať. Tak prosím, páni poslanci, lebo chcem o chvíľu hlasovanie ukončiť.

    Pýtam sa naposledy, páni poslanci, či sme boli všetci hlasovať, aby som mohol oznámiť volebnej komisii, že končím voľbu.

  • Všetci poslanci hlasovali.

  • Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní. Prosím overovateľa poslanca pána Juriša, aby Národnú radu oboznámil s výsledkami tajnej voľby. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Voľba predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu sa konala tajným hlasovaním 12. septembra 1996. Poslancom Národnej rady Slovenskej republiky bolo vydaných 136 hlasovacích lístkov.

    Overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zistili, že v tajnom hlasovaní na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu bolo odovzdaných 131 platných hlasovacích lístkov, 5 neplatných hlasovacích lístkov a všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.

    Podľa článku 6 ods. 2 volebného poriadku na zvolenie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Overovatelia zistili, že za kandidáta na predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu Augustína Mariána Húsku bolo odovzdaných 71 platných hlasovacích lístkov.

    Overovatelia zistili, že za kandidáta na predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu Jána Figeľa bolo odovzdaných 60 platných hlasovacích lístkov.

    Overovatelia konštatujú, že kandidát na predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu Augustín Marián Húska získal nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, čím bol zvolený za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila v tajnom hlasovaní za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu podpredsedu Národnej rady Augustína Mariána Húsku.

    Pán predseda, dovoľte mi, aby som vám za poslancov zagratuloval.

    N a s l e d u j ú c i m bodom je

    návrh na voľbu ďalších členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu.

    Národná rada zriadila výbor pre európsku integráciu, ktorý bude mať 17 členov. Predsedu výboru sme už zvolili, teraz je potrebné, aby Národná rada dovolila ďalších 16 členov tohto výboru.

    Návrhy na členov výboru podali všetky poslanecké kluby. Tým, že v priebehu tohto rokovania sme rozšírili počet členov, bude potrebné dovoliť ďalších dvoch členov.

    Pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni,

    vzhľadom na skutočnosť, že sme odhlasovali rozšírenie výboru na 17 členov a všetky návrhy, ktoré boli doteraz spracované, hovoria iba o 15 členoch, dovoľte, aby som predložil návrh za náš poslanecký klub, aby ďalším kandidátom za člena tohto výboru bola pani Janka Gantnerová a aby sme vyhoveli aj návrhu, ktorý predložila Maďarská koalícia, prečo sme vlastne aj rozširovali počet členov tohto výboru, aby bol zástupca MKDH, navrhujeme pána Szigetiho.

  • Šum v sále.

  • Pán poslanec Cabaj, ten istý návrh dal aj pán poslanec Bugár. Pán poslanec Bugár, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, ja som sa prihlásil preto, lebo chcel som ešte raz potvrdiť meno nášho kandidáta pána poslanca Szigetiho, ktorého teda už povedal pán Duka-Zólyomi v tom prvom vstupe.

  • Pán poslanec Cabaj povedal, že navrhuje za HZDS pani Gantnerovú a podporuje váš návrh na pána poslanca Szigetiho.

    Pani poslankyňa Rusnáková.

  • Vážený pán predseda, keďže môj návrh bol v bode, kde sme rokovali o niečom inom, znovu zopakujem návrh poslaneckého klubu Demokratickej únie. Navrhujeme doplniť ďalšieho kandidáta - pána Juraja Šveca.

  • Dobre, ďakujem. Budeme o týchto kandidátoch hlasovať jednotlivo tak, ako boli navrhnutí. Samozrejme, že môžu byť zvolení len dvaja. Takže najskôr to bude pani poslankyňa Gantnerová.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasy v sále.

  • Nie, to ideme doplniť z tých pätnástich na sedemnásť a potom budeme hlasovať o všetkých sedemnástich.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Budeme ďalej hlasovať o pánu Szigetim a o pánu Švecovi. Samozrejme, kto dostane potrebný počet hlasov, bude zvolený, a kto nedostane počet hlasov, nebude zvolený.

  • Hlasy v sále.

  • Prosím, pokoj. Budeme hlasovať potom spolu s tými pätnástimi. To znamená o sedemnástich naraz.

  • Hlasy v sále.

  • A chcete hlasovať o každom, po jednom?

    Pokoj, prosím, páni poslanci. Pán podpredseda Húska navrhol zoznam s menami pätnástich ľudí, ktorý sme prakticky prijali bez hlasovania s tým, že sa dal návrh na rozšírenie na sedemnástich. Hlasovali sme o tom, výbor sa rozšíril na sedemnásť. Treba zvoliť ďalších dvoch členov podľa vašich návrhov na počet sedemnásť. Keď zvolíme týchto dvoch, budeme hlasovať o tých sedemnástich.

  • Hlas v sále.

  • Veď potom budeme hlasovať o nich naraz. Páni poslanci, nevykrikujte, prihláste sa, ja vás vyvolám. Vysvetľujem vám, že pätnásť predniesol pán poslanec Húska. Proti tým pätnástim tu nevzišiel žiadny negatívny návrh, že niekto z nich nemá byť predmetom hlasovania.

    Prosím, pani poslankyňa Rusnáková.

  • Pán predseda, dodatočné návrhy na kandidátov nemôžu byť v žiadnom prípade postavené nejakým spôsobom nižšie oproti tým pätnástim, ktoré sa navrhli skôr. Je tu viac kandidátov ako pätnásť a každý z nich má rovnaké postavenie. Národná rada si vyberie spomedzi všetkých navrhnutých kandidátov tých sedemnásť, ktorí majú byť vo výbore. My tu nemôžeme selektovať, že k pätnástim sa nikto nevyjadril, teda ako keby boli v jednej skupine a ako keby sme ich boli odhlasovali. O nich Národná rada rozhodne až v hlasovaní. Nemôžu tvoriť inú skupinu ako tí, ktorých mená odzneli teraz. Žiadam, aby sme o každom hlasovali osobitne.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, veľmi rada vždy vnášate do rokovania svoje názory, ktoré sú absolútne "zmätočné". Tých pätnásť poslancov, to sú tí poslanci, ktorých ste si navrhli sami v poslaneckých kluboch, a mám ich od vás na papieri, po dohode. Zvolili sme teraz ďalších dvoch, tak neviem, o čom sa tu vadíme, keď sú to vaše návrhy. Za KDH bolo navrhnuté, mám to na papieri, od vás bol navrhnutý, mám to, od Maďarov s tým, že protestovali, že ešte im chýba jeden. Takže poslanci Maďarskej koalície, teraz sa im vyhovelo, majú dvoch. Neviem, o čom sa vadíme. To bola vaša žiadosť.

    Pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Tu nejde o dovoľovanie, tu ide o voľbu všetkých členov. Tak ako existovali už v minulosti nejaké návrhy poslaneckých klubov, dnes sa tie návrhy ešte doplnili a o každom z tých návrhov sa musí hlasovať, každý z tých kandidátov musí mať rovnakú príležitosť byť zvolený, to znamená, že treba, aby sa o každom z nich rovnakým spôsobom hlasovalo. Ak sme teraz hlasovali, nie som si istý, či sme zvolili pani Gantnerovú, či to už bola voľba...

  • Tak pani Gantnerová je už zvolená. Tak potom treba hlasovať o ďalších kandidátoch a tí, ktorí budú zvolení, budú zvolení. Nie sú v inom postavení, tí ostatní, ktorí boli navrhovaní sumárne ako nejaká listina. Ja môžem predložiť teraz zoznam povedzme tridsiatich ďalších kandidátov. Môžem, je to moje právo ako poslanca. Ja to neurobím, samozrejme, veď to nechcem komplikovať, myslím si, že teraz ste to vy skomplikovali.

  • Pokoj, páni poslanci, teraz hovorí len pán poslanec Šimko. Skončili ste?

  • Ja si myslím, že vy ste to teraz skomplikovali tým, že ste dali takýmto spôsobom voliť. No ale keď ste už tak začali, potom už musíte pokračovať rovnako. Každý z kandidátov musí mať rovnakú možnosť.

  • Pán poslanec, ešte raz opakujem. Na kandidátnej listine sú poslanci, ktorých ste si sami schválili a navrhli.

  • Pán poslanec, ja som vám neskákal do reči. Ktorých ste si sami navrhli a schválili na túto kandidátku. Bol návrh, že treba, aby ich bolo sedemnásť. Dovolilo sa do sedemnástich - počet. K tým vašim, čo ste si z klubov navrhli, treba zvoliť ďalších dvoch, ktorých tu navrhnete - aj tridsiatich, ako ste povedali. A o z tých treba hlasovať. Ale nie z tých, ktorých ste navrhli vy dobrovoľne v kluboch, ktoré ste predložili na spoločné hlasovanie v Národnej rade. Predsa sa chápeme. Mne je to jedno. Ja dám hlasovať aj o stoštyridsiatichdeviatich, keď chcete.

  • Návrh nie je zvolenie. My sme nikoho neschválili.

  • Veď ešte len ideme voliť. Prosím, páni poslanci, aby sme sa nehádali, je zbytočné, aby sme o tom diskutovali. Dám teraz hlasovať o tom, či chcete hlasovať en bloc o všetkých, s tým, že ešte o pánu Szigetim a pánu Švecovi, samozrejme, budeme hlasovať, alebo či chcete, aby som o všetkých sedemnástich, teraz už len šestnástich, lebo pani Gantnerová bola zvolená, dal hlasovať. Dávam hlasovať, či chcete, aby sme hlasovali o všetkých šestnástich poslancoch naraz, plus potom dovoliť pána Szigetiho, Šveca a ďalších. O tom hlasovať.

  • Pán predseda, máte tam ešte 8 procedurálnych návrhov.

  • Ja som dal procedurálny návrh bez rozpravy.

  • Vy to nemôžete takto manipulovať.

  • Nemôžete, to vám jednoducho nedovolí rokovací poriadok.

  • Prečo by mi nedovolil rokovací poriadok dať svoj návrh na hlasovanie bez rozpravy? To mi presne dáva rokovací poriadok.

  • Pani Rusnáková dala tiež.

  • To vari nie je pravda. Pán poslanec Fico.

  • Pán predseda, pôvodný návrh pätnástich ľudí naozaj vznikol na základe politickej dohody. Napríklad Spoločná voľba dostala dve miesta, my sme navrhli dvoch kandidátov a to bolo v plnej miere akceptované. Potom sme sa dohodli, že nebude pätnásť, ale sedemnásť miest. Takže sú dve možnosti. Buď teraz povieme, že politická dohoda bude na sedemnástich, pätnástich máme...

  • Teda šestnástich máme, tak sa dohodnime na tých zostávajúcich dvoch voľných miestach. Nech sa teda tí, ktorí navrhli troch alebo štyroch ľudí, dohodnú a potom budeme en bloc hlasovať o tom počte ľudí, ktorí sú navrhnutí. To je jedno riešenie. To bude korektné politické riešenie, tak ako bolo pri tých pätnástich. Lebo keby nevzniklo rozšírenie na osemnásť alebo na sedemnásť teraz, tak tento problém tu nie je.

    Druhá vec je, že naozaj hlasovaním, ako ste teraz začali, znevýhodňujete niektorých poslancov. Pretože mám taký pocit, že skôr dali návrh poslanci z MKDH, ako dal návrh poslanec Cabaj. Prečo sme najprv nehlasovali napríklad o poslancovi z MKDH? V tomto prípade, ak chceme hlasovať (inak ja sa skôr hlásim k tomu prvému riešeniu, ktoré som povedal), potom treba asi naozaj hlasovať buď individuálne, alebo dať na jeden papier devätnásť-dvadsať kandidátov a ľudia povyčiarkujú tých, ktorých chcú, alebo ktorých nechcú, a pôjdu tam tí, ktorí získajú potrebný počet hlasov. Ale to je zbytočné. Ja si myslím, že ten prvý postup, ten politický, je v tomto prípade výhodnejší, lebo sa môžeme dohodnúť.

  • Pán poslanec, pokiaľ ide o to, kto dal návrh skôr, kto nie. Tie prvé sa dávali pri nepríslušnom bode rokovania programu, čiže to nie je pravda. Prvý dal Cabaj, druhý dal pán poslanec - rešpektovaný Cabajom - pán poslanec Duka- Zólyomi. To nie je tak. Prosím, počuli ste návrh, pána poslanca Fica. Ide o dohodu politických klubov, pokiaľ ide o poslancov Szigetiho a Šveca.

  • Hlasy v sále.

  • To navrhol pán poslanec Fico teraz.

  • Pán predseda, to sa potom týka, samozrejme, aj pani poslankyne Gantnerovej.

  • To hlasovanie nebolo rovnocenné.

  • Hlasy v sále.

  • Pokoj. Pán poslanec Prokeš. Budeme tu do rána.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Mám taký nepríjemný pocit, že opozícia chce dosiahnuť, aby nebol zvolený ani jeden poslanec opozície. Buď sú tu nejaké politické dohody a potom sa budeme navzájom rešpektovať, alebo budú zrušené a budeme hlasovať jednotlivo a potom bude každý poslanec zvažovať, za koho hlas dá a za koho nedá. Potom to môže dopadnúť naozaj tak, keďže je tu vzájomná nedôvera, že neočakávame, že vy budete hlasovať za našich kandidátov, my nebudeme hlasovať za vašich kandidátov, a potom budete utekať zase kamsi rozprávať o tom, že je tu teror väčšiny.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predseda, už sme sa skutočne dostali do nejasnej roviny. Vidím jednoznačné východisko - osemnásť je navrhnutých do sedemnásťčlennej skupiny. Aby sme zachovali rovnosť každého, teda rovnomerné predpoklady, urobme tajné hlasovanie o osemnástich menách, z toho nechať tam sedemnásť a bude to čistá hra.

    Ďakujem.

  • O tom sa tajne nehlasuje.

    Páni poslanci, navrhujem, skutočne, aby sme hlasovali en bloc o pätnástich a potom hlasovali o dvoch.

  • Hlasy v sále.

  • Veď to je to najlepšie, čo môže byť. Prosím, odhlasujme najskôr tých pätnástich, ktorých ste si sami navrhli. Opakujem, to nie je môj návrh.

    Pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán predseda, po prvé by som chcela povedať jednu poznámku: Dajte radšej slovo poslancom, aby sme si tu nevykrikovali. A druhá vec - nesnažte sa nám vnútiť nejaké jedno riešenie, ktoré je vaším názorom.

    Ďalšia poznámka: Tým, že sme si rozšírili výbor na 17-členný, vznikla nová situácia, a ak chceme hlasovať spolu a chceme hovoriť o tom, že sme sa na niečom dohodli, že je to výsledok nejakého konsenzu, tak sa treba dohodnúť na celom 17-člennom výbore, a potom môžeme hlasovať en bloc. Ak sa nedohodneme na tom, že to bude dohoda aj o tých ďalších dvoch členoch, ale že budeme takto preferovať istých poslancov a zvyšok akoby sme si už zvolili, tak je to vlastne nedemokratické. Z tohto dôvodu navrhujem, aby sme si buď urobili prestávku a dohodli si tých dvoch ľudí, ktorých doplníme do 17, a potom hlasovali en bloc o sedemnástich, alebo ak nie, tak ako sa už povedalo, aby sme hlasovali o každom poslancovi osobitne a podľa počtu hlasov v poradí rozhodli o tom, kto sa stane členom výboru.

  • Pán predseda, v prvom rade by som si chcela vyprosiť, aby ste v Národnej rade hovorili, že dávam zmätené návrhy, lebo ako vidíte, práve tým, že sme sa nedohodli, akým spôsobom hlasovanie prebehne, tak ste ten zmätok vniesli sám a doteraz ho riešime všetci spoločne. Navrhujem, aby sa zišlo politické grémium. Skúsme sa tam dohodnúť a predstúpme pred Národnú radu s riešením.

  • Pri uvádzaní tlače 493 predkladateľ pán Húska jasne povedal, že sa bude voliť 15 en bloc. Nikto z poslancov nedal procedurálny návrh, že by sa mali voliť osobitne. Všetky ďalšie návrhy sú pozmeňujúce návrhy k tomu, čo je tu dané písomne, čiže niet o čom hovoriť. Treba zvoliť 15 a potom pristúpiť k ďalším veciam ako k pozmeňujúcim návrhom.

  • Pán poslanec Brňák, predseda výboru.

  • Ďakujem pekne.

    Priznám sa, že daná situácia je dosť spletitá a vskutku vyzerá asi tak, že sú dva prístupy. Jeden prísny formálnoprávny, ktorý by na jednej strane mohol hovoriť o tom, že sa bude hlasovať o každom z účastníkov alebo o každom kandidátovi, ale to je len zdanlivo demokratický prístup, pretože, ak sme si stanovili kritérium a kvórum číslo 17, toto hlasovanie sa musí skončiť pri čísle 17. Ďalší automaticky vypadávajú.

    A teraz sa pýtam, aký kľúč si chcete zvoliť, o ktorých kandidátoch budeme dávať hlasovať ako o prvých. Podľa abecedy, podľa tých prvých pätnástich? Preto sa skôr prihováram za riešenie politické, ktoré naznačil aj pán poslanec Fico, pardon, pán predseda v záverečnom vystúpení, dať hlasovať o balíku, ktorý získal politickú podporu, o tých 15 a, povedzme, o tých ďalších troch kandidátoch v nejakom poradí - či už abecednom - dať hlasovať postupne jednotlivo s rizikom, že o poslednom sa už nebude hlasovať.

  • Ďakujem.

    Chcem nadviazať na to, čo povedal predseda ústavnoprávneho výboru pán Brňák. Myslím si, že má pravdu. Bohužiaľ, formálno-právne by malo byť hlasovanie vlastne tak, že by išlo po jednom, ale naozaj by sa takýmto spôsobom zase do nevýhodnej situácie dostali tí, ktorí budú na konci. Myslím si, že sú dve možné riešenia. Buď urobiť novú politickú dohodu, lebo je tu nová situácia. Nové číslo je proste nová situácia. To znamená, že by bolo najschodnejšie zvolať politické grémium a jednoducho sa dohodnúť na tom, kto budú tí ďalší dvaja, alebo potom urobiť tajnú voľbu, kde z 18 kandidátov sa zakrúžkujú 17. Zatiaľ nedávam tento procedurálny návrh.

  • Nedávam, ale je to jedna z možností, ako riešiť túto situáciu.

  • Vážený pán predsedajúci, dovolím si súhlasiť s pánom poslancom Brňákom a sčasti k tomu prichádza aj poslanec Šimko. K prerokúvanému bodu bola predložená tlač 493. Všetky ostatné návrhy je potrebné chápať ako pozmeňujúce návrhy, o ktorých sa musí hlasovať osobitne. To znamená, že najprv sa malo hlasovať, aj sa hlasovalo o tých, ktorí boli navrhnutí v tlači, a potom sa malo hlasovať o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch postupne. Nevidím v tom nič nedemokratické.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, prosím, aby ste postupovali podľa § 26 ods. 2 rokovacieho poriadku - o písomne predloženom návrhu treba hlasovať en bloc, a potom o pozmeňujúcich návrhoch jednotlivo, ako boli podané.

  • Ďakujem pekne za slovo. Práve sa tu s pánom poslancom Prokešom o tom dohadujeme a presne podporujeme pána poslanca Rózsu.

  • Páni poslanci, je to presne to, čo som navrhol ja. Prosím, páni poslanci, budeme hlasovať o pätnástich, tak ako si ich navrhli politické kluby v rámci politickej dohody. Vlastne o štrnástich, bez pána Húsku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 121 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Prosím, teraz podľa návrhu budeme hlasovať, tak ako boli návrhy na doplnenie tohto výboru.

    Prvý - pán poslanec Szigeti. Ruší sa hlasovanie o pani poslankyni Gantnerovej.

  • Hlasy v sále.

  • Po pánu poslancovi Szigetim bude pán poslanec Švec. Pani poslankyňa Gantnerová bola odhlasovaná.

    Prosím, hlasujeme o pánu poslancovi Szigetim.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 102 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bol zvolený aj pán poslanec Szigeti, a tým bol výbor doplnený na 17 členov.

    Konštatujem, že sme si zvolili výbor pre európsku integráciu.

    Pristúpime k d e v i a t e m u bodu programu, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení zákona číslo 264/1992 Zb., zákona číslo 267/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 154/1993 Z. z.

    Tento návrh zákona ste dostali ako tlač 454 a spoločnú správu výborov ako tlač 454a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Augustín Marián Húska.

    Predtým, ako sa pán poslanec ujme slova, pani poslankyne, páni poslanci, neodhlasovali sme zákon o audítoroch, pretože nás bolo málo. Prosím teraz, aby sme pristúpili k hlasovaniu o zákone o audítoroch ako celku.

    Prosím, prezentujme sa, budeme hlasovať. Hlasujeme o zákone o audítoroch ako celku, ktorý sme predtým nemohli odhlasovať pre nedostatočný počet poslancov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 88 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh zákona sme schválili.

    Prosím, pán podpredseda, aby ste nám predniesli návrh skupiny poslancov.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia,

    obraciam sa na vás s návrhom skupiny poslancov na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení zákona číslo 264/1992 Zb., zákona číslo 267/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 154/1993 Z. z.

    Vážené kolegyne a kolegovia, tento návrh má za cieľ odstrániť administratívno-technickú chybu, ktorá nastala pri prerokúvaní novely zákona číslo 87/1991 Zb. na 22. spoločnej schôdzi Snemovne ľudu a Snemovne národov ešte v bývalom Federálnom zhromaždení bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej republiky v dňoch 27. 4 až 29. 4. 1992. Ide o zmiernenie krivdy tým, ktorým sa udiala v období rokov 1948 až 1955 vo vojenských táboroch nútených prác, inak povedané v pomocných technických práporoch.

    Po schválení zákona číslo 267/1992 Zb. sa realizoval zákon číslo 87/1991 Zb. a došlo pritom k administratívnotechnickej chybe. Pri prepisovaní zákona boli vypustené časti článkov, a to o krátky dovetok. Chyba sa teda stala pri prepisovaní textu schváleného zákona, keď bol text odovzdávaný na zverejnenie v Zbierke zákonov, takže zákon bol uverejnený v neúplnom znení, čím nastala vlastne opätovná krivda a vynechali sa slová "a vojenskom tábore nútených prác".

    Poznamenávam, že český parlament uvedenú chybu už napravil prijatím zákona číslo 107/1995 Zb., a tým odstránil krivdu, ktorá vznikla neúplným zverejnením zákona a nedôslednosťou administratívy.

    Rád by som len toľko pripomenúť, že PTP vznikli od 1. 9. 1950 do 1. 9. 1952, keď bolo postupne vytvorených 14 tzv. stavebných a 6 tzv. banských PTP, ktorými prešlo asi 30 tisíc osôb, z toho 14 tisíc zo Slovenska, ktorí boli označení za politicky nespoľahlivých v armáde a vedení ako vojaci klasifikácie E. Väčšina vojakov klasifikácie E, ktorí nastúpili na výkon základnej služby, bola dodatočne pridržaná na vykonanie aj výnimočných cvičení, a to s označením "bez určenia času".

    Až v období jesene roku 1953 a do polovice roku 1954 bola potom postupne táto štruktúra PTP premenená na technické prápory a postupne zrušená, ale chcel by som poznamenať, že klasifikácia E bola zrušená až 1. 5. 1954 a bolo nariadené odstrániť toto označenie zo všetkých dokladov a pomôcok v armáde. Táto úloha alebo tento predpis však ako zvyčajne nebol splnený a dokonca väčšine vojakov klasifikácia E bola ďalej vydávaná po návrate do civilu vo vojenských knižkách pomocou série E s citovaním aj v občianskom preukaze.

    Vážené kolegyne a kolegovia, táto zmena je symetrická s tým, čo sa urobilo na základe nedopatrenia v Čechách, zmena je iba v tom, že navrhujeme doplniť v § 24 odsek 4, aby slová "15 Kčs" boli nahradené "30 Sk", pretože medzitým došlo k určitej úprave cenových hladín.

    Vážené kolegyne a kolegovia, uchádzam sa o to, aby ste prijali tento návrh a aby ste zaň hlasovali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi Národnej rady.

    Ako spoločný spravodajca bol určený pán poslanec Mikulka, preto ho prosím, aby nás oboznámil s výsledkom prerokovania predloženého návrhu vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, pani ministerka, vážený parlament,

    dovoľte mi, aby som vám predniesol spoločnú správu k tlači 454.

    Spoločná správa Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení zákona číslo 264/1992 Zb., zákona číslo 267/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 154/1993 Z. z.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1084 z 18. júla 1996 pridelil uvedený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť s tým, že na podanie správy o výsledku prerokovania tohto zákona označil ústavnoprávny výbor.

    Všetky tri výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov, prerokovali v dňoch 3. až 10. septembra 1996 a vyslovili s ním súhlas bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    To je všetko zo spoločnej správy. Vo svojom mene by som chcel požiadať vážených kolegov a kolegyne, aby tento návrh zákona podporili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Páni poslanci, poslankyne, otváram k tomuto bodu rozpravu. Chcem vám len oznámiť, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy.

    Pán poslanec Brňák, hlásite sa do rozpravy, alebo s faktickou poznámkou? Zapnite pána poslanca Brňáka.

  • Pán predseda, chcel by som formou faktickej poznámky uviesť len jedno spresnenie v súvislosti s uvedeným návrhom zákona. Aj keď si uvedomujem, že som jeden z predkladateľov a nie je zvyklosťou, aby predkladatelia dodatočne prispôsobovali uvedený návrh zákona, predsa len by som sa prihováral, aby v článku I v bodoch 2 a 3 namiesto spojky "a" bola táto spojka nahradená "alebo", pretože spojka "a" má v legislatívno-technickom vyjadrení ten význam, že musia byť splnené súbežné podmienky, aj prvá, aj druhá. V danom prípade tu o to nejde. V danom prípade sa stavia vlastne nová skutočnosť na úroveň predchádzajúcich skutočností, to znamená, že správne vyjadrenie tam má byť výraz "alebo", a nie spojka "a".

  • Ďakujem. Pán poslanec Benčík - faktická poznámka.

  • Nemám poznámku k bodu 2 a k bodu 3 článku I, lebo to sa mohlo uskutočniť opravou, takže je zbytočné novelizovať. A pokiaľ ide o meritum veci, lebo to je tu meritum veci - bod 1, pýtam sa predkladateľov, či sa to týka všetkých, lebo ak dávate do súvislosti to, čo je tam, z toho to nevyplýva. A jednou vetou: Aké je stanovisko vlády k tomuto návrhu?

  • Ďakujem pekne.

    Pokiaľ ide o článok I bod 1, áno, dotýka sa to všetkých. A pokiaľ ide o stanovisko vlády - stanovisko vlády k tomuto návrhu zákona bolo nesúhlasné v tom, že vyčítali návrhu záležitosti takého typu, že nebol prerokovaný s ministerstvom financií a že je tam istý dopad na štátny rozpočet.

    Náš postoj a naše stanovisko spočíva v tom, že v danom prípade, bez ohľadu na tento chýbajúci nedostatok, ktorý si uvedomujeme, dochádza nie k odstráneniu skrivodlivosti vo vzťahu k uvedeným ľuďom, ale k oprave nášho právneho poriadku, ku ktorému nesporne musí dôjsť, ak sa hlásime k zásadám právneho štátu. Pôvodný zákon, ktorý toto prijal, bol riadne vo Federálnom zhromaždení schválený. Mechanickou chybou nedošlo k tomu, aby sa táto skutočnosť objavila aj v uvedenom citovanom zákone a, samozrejme, že za istých okolností bolo možné riešiť túto záležitosť aj postupom, o ktorom hovoril pán poslanec Benčík. Tomuto postupu nenasvedčovala tá skutočnosť, že uplynul istý dlhší čas a práve z hľadiska uplynutia dlhšieho času aj v Českej republike vznikli isté teoreticko-právne úvahy, že bude oveľa čistejšia cesta, ak sa to bude riešiť radšej formou novelizácie zákona. K tomu len toľko.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Hlási sa aj pani ministerka Keltošová. Nech sa páči, máte slovo, pani ministerka.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Prepáčte, že vstupujem do tejto diskusie, keďže ide o poslanecký návrh, ale nechcela by som, aby vyznelo, že vláda zamietla tento návrh, pretože jednak si myslíme, že títo ľudia majú morálne právo na takýto postup, a druhá vec je nedostatočná - podľa nášho názoru - v tom čase nedostatočná legislatívna predloha.

    Mám tu pred sebou stanovisko vlády, môžem ho prečítať. Z textu návrhu ani z dôvodovej správy nevyplýva zmysel doplnenia § 29 ods. 3 bodu 1 a 2 návrhu, t. j., čo sa má týmto osobám poskytnúť. Článok II návrhu je nesprávne formulovaný, pretože odkazuje na článok I, ktorý však neupravuje žiadosti o odškodnenie, takže nie je jasné, kto a aké žiadosti a u koho sa majú uplatňovať.

    To, že by mal návrh dopad na štátny rozpočet, s tým sa vláda vyrovnala, ale zároveň vláda namietala, že podľa § 51 zákona Národnej rady číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách neobsahuje návrh na úhradu zvýšených výdavkov zo štátneho rozpočtu a je pravdou, že nebol prerokovaný s ministerstvom financií. Rovnako nebol prerokovaný s naším ministerstvom.

    Po konzultáciách s predkladateľom a s pánom poslancom Brňákom súhlasím s pripomienkami, ktoré uviedol, a takisto sme mali legislatívno-technické námietky, že v názve zákona za dátumom chýba čiarka, v názve zákona namiesto čísel noviel zákonov, ktoré menili a ktoré dopĺňali zákon číslo 87/1991 Zb., má byť uvedené "v znení neskorších predpisov". V článku I v úvodnej vete je potrebné uviesť čísla všetkých zákonov, ktoré menili a dopĺňali zákon číslo 87/1991 Zb., a takisto spomínaná spojka "a" má byť nahradená spojkou "alebo".

    Vláda mala toto na mysli, keď navrhovala predkladateľom, aby doplnili tento návrh, ale z hľadiska pôsobnosti nášho rezortu a nakoniec aj definitívne stanovisko vlády a predkladateľov bolo totožné.

    Toto je moje vysvetlenie, pán poslanec Benčík.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Rea.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som si po vypočutí stanoviska vlády prečítaným pani ministerkou a po konzultácii s predkladateľmi tieto návrhy osvojil, aby boli v mojej faktickej pripomienke zobrané ako doplňujúce návrhy k tomuto návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Má ešte niekto pripomienky?

  • Pán poslanec Mikloško mi prikázal skončiť rozpravu, takže končím rozpravu k tomuto bodu.

    Chce sa vyjadriť k rozprave pán podpredseda?

  • A žiada si záverečné slovo pán Mikulka?

  • Nežiada si. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Pán poslanec, nech sa páči, uvádzajte hlasovanie. Najskôr uvediete pripomienky, ktoré vyšli z rozpravy, pretože spoločná správa nemala pripomienky.

  • Spoločná správa nemala pripomienky. Ako prvý vystúpil predseda výboru pán Brňák a navrhol tento pozmeňujúci návrh: v článku I v bodoch 2 a 3 namiesto spojky "a" má byť spojka "alebo".

    Druhý návrh dal predseda výboru pán Rea, ktorý si osvojil pripomienky zo stanoviska vlády. Odporúčam o obidvoch návrhoch hlasovať en bloc a odporúčam obidva prijať.

  • Dobre. Prosím, budeme hlasovať tak, ako predniesol návrh pán spoločný spravodajca.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca navrhuje prijať tieto návrhy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 109 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Tieto doplnky k zákonu, tak ako boli prečítané, sme prijali.

  • To sú všetky doplňujúce návrhy. Teraz nám ostáva hlasovať o zákone ako celku. Odporúčam ho prijať.

  • Áno. V súlade s § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 104 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Konštatujem, že sme návrh zákona schválili.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, aj vám, pán spravodajca, ďakujem za podporu zákona.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    pristúpime k d e s i a t e m u bodu programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo 382/1990 Zb. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov.

    Návrh máte predložený ako tlač číslo 468 a správu z výborov ako tlač 468a.

    Vládou Slovenskej republiky bola určená pani ministerka Keltošová, aby tento zákon predložila. Prosím, pani ministerka, aby ste sa ujali slova.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo 382/1990 Zb. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov, sa prekladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky po schválení vládou Slovenskej republiky uznesením z 20. augusta 1996 pod číslom 542.

    Rozsahom ide o malú novelu zákona o rodičovskom príspevku, ktorým sa navrhuje zmeniť len jedno ustanovenie zákona. Má však nie zanedbateľný dosah na príjem rodiny, kde sa rodič, prípadne iná osoba, ktorá prevzala dieťa do trvalej starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, osobne celodenne a riadne stará aspoň o jedno dieťa do troch rokov veku, prípadne do 7 rokov, ak ide o dieťa, ktoré je dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť. Navrhujeme upraviť výšku rodičovského príspevku, a to na 1,68-násobok sumy potrebnej na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb rodiča podľa zákona o životnom minime. Prakticky to predstavuje zvýšenie o 1 000 Sk, t. j. na sumu 2 470 Sk.

    Odporúčam Národnej rade vládny návrh zákona schváliť a prosím vás o jeho podporu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Ako spoločná spravodajkyňa za výbory je určená pani poslankyňa Aibeková, preto ju prosím, aby nám predniesla správu z prerokovania návrhu zákona vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo 382/1990 Zb. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo 382/1990 Zb. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1109 zo dňa 23. augusta 1996 na prerokovanie do 4. septembra 1996 trom výborom Národnej rady Slovenskej republiky, a to ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie rozpočet a menu a výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    Všetky určené výbory prerokovali návrh v lehote, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky jeho schválenie bez pripomienok. Spoločná správa neobsahuje žiadne pripomienky, preto mojou povinnosťou alebo mojím právom nie je ani odporúčať hlasovať za alebo proti, keďže žiadne pripomienky nie sú.

  • Ďakujem pekne pani spoločnej spravodajkyni.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Do rozpravy sa zrejme hlási pán poslanec Brocka. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, pani ministerka, dámy a páni,

    aj keď nemám žiaden pozmeňujúci návrh k tejto predloženej novele vládneho návrhu zákona, považujem za potrebné povedať niekoľko slov.

    Vo výboroch sme sa veľmi nezapotili pri prerokúvaní tohto návrhu zákona, ani legislatívny odbor Národnej rady, z jednoduchého dôvodu. Tento návrh zákona totiž obsahuje len jednu vetu, že sa rodičovský príspevok zvyšuje, doslovne, že sa rovná 1,68 stotinám násobku sumy potrebnej na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb rodiča. Inými slovami, rodičovský príspevok sa zvyšuje o rovných 1000 korún. Je to dobrá správa pre mladé rodiny z dnešného rokovania Národnej rady a myslím si, že všetci podporíme tento návrh. Situácia veľkého počtu mladých rodín je veľmi zlá a je najvyšší čas, aby sme sa týmto problémom hlbšie zaoberali.

    Myslím si však, že nestačí zostať iba pri rodičovskom príspevku a správať sa ako požiarnici, ktorí zasahujú vtedy, keď horí, z viacerých dôvodov - nielen pre rast životných nákladov a riziko, ktoré stojí pred mladými rodinami z úplnej absencie príjmu zo zárobkovej činnosti, tak ako je to uvedené v dôvodovej správe, ale aj pre veľmi nízku úroveň miezd alebo pre minimálnu možnosť získať dnes bývanie alebo byt pre mladú rodinu. A obávam sa, že Slovensko stojí pred ďalšou vlnou emigrácie. Nemyslím politickú, aj keď sú možno aj také prípady - myslím ekonomickú emigráciu.

    Možno i vás sa pýtajú mladí ľudia na perspektívy v našej spoločnosti. Mladý slobodný tridsaťročný človek žije v podnájme, nemal šťastie zamestnať sa v banke alebo v zahraničnej firme, má čistý mesačný príjem 6 000 korún. Povedali by ste, že nie je na tom najhoršie, lebo iní sú na tom aj horšie. Ešte dnes sa spamätáva z toho, že minulý rok bol tri mesiace práceneschopný. Kedy si bude môcť dovoliť vlastný jednoizbový byt, rodinu? Každého, kto sa vezie v novom zahraničnom aute, považuje za zlodeja, lebo neverí, že sa dá prísť k takémuto prostriedku poctivo zarobenými peniazmi.

    Vážení kolegovia, možno sa vám zdá, že som odbočil od prerokúvanej témy. Nie. Hovorím to preto, lebo po schválení tohto návrhu zákona vo vláde som si vypočul rozhovor pani ministerky Keltošovej k tomuto zákonu, keď spomenula aj to, že sa chystá schválenie novely zákona, resp. je pripravený do vlády návrh zákona o životnom minime a že na budúci rok v prípade schválenia návrhu pripraveného zákona o životnom minime je možné, že dôjde k redukcii počtu poberateľov i výšky rodičovského príspevku, pretože sa budú testovať príjmy aj na túto štátnu sociálnu dávku.

    Nepovažujem toto za správny prístup. Viete si predstaviť rozčarovanie tých rodín. Prosím vás, načo im dnes tak veľkoryso zvyšujeme rodičovský príspevok o tisíc korún, ak im ho plánujeme o tri mesiace možno úplne zobrať? Rodičovský príspevok nie je v pravom zmysle slova štátna sociálna dávka. Je to investícia štátu do budúcnosti, o to potrebnejšia, že Slovenská republika nemá priaznivý demografický vývoj. A je potrebné urobiť niečo na zvrátenie tohto nepriaznivého stavu. Odborníci oprávnene považujú tento stav za ďalšiu rozbušku do budúcnosti pred nami. O tom som v tejto sále - aj iní - už viac ráz hovoril. Nakoniec i v dôvodovej správe je, citujem: "Z hľadiska celospoločenského i individuálneho, ako aj v záujme priaznivého telesného a duševného vývinu dieťaťa je odôvodnené podporovať osobnú starostlivosť rodiča o dieťa v jeho útlom veku." Áno, čas pri výchove dieťaťa nie je strateným časom a išiel by som aj ďalej. Tento čas je rovnako dôležitý ako čas niekoho iného strávený v zamestnaní, možno i dôležitejší.

    Pripomínam vám, vážení kolegovia, ako sme sa správali k investíciám privatizérov. Táto vláda odpustila milióny, možno stovky miliónov z ceny privatizovaných podnikov, ak sa investovali do privatizovaného podniku. A netestovali sme ich príjmy, ani sme nezisťovali ich solventnosť. Či odvaha prijať, rozhodnúť sa pre dieťa v dnešnej ťažkej sociálnej situácii nie je rovnakou investíciou týchto mladých rodín do budúcnosti?

    Dámy a páni, je to od nich výraz tej najväčšej zodpovednosti. A súvisí to i s vysokou nezamestnanosťou. Komisia európskych spoločenstiev dnes odporúča nové prístupy k riešeniu problému vysokej nezamestnanosti - pozri Biela kniha, a definuje pri obnove európskeho modelu spoločnosti nové obsahy solidarity. Nielen solidaritu tých, ktorí majú prácu, s tými, ktorí prácu nemajú, alebo solidaritu medzi bohatými a chudobnými regiónmi, ale tiež solidaritu medzi generáciami i solidaritu medzi pohlaviami. Solidaritu pohlaví, ktorá si vyžaduje väčšiu rovnováhu medzi rodinným životom a povolaním, väčšiu pozornosť úlohe a postaveniu ženy v spoločnosti.

    Na záver mi dovoľte niekoľko viet aj k ekonómii alebo k výdavkom spojeným s touto dávkou. Náklady na 150 000 poberateľov rodičovského príspevku predstavujú radovo asi 2,7 mld Sk zo štátneho rozpočtu. Rodičovský príspevok na jedného poberateľa celoročne pred zvýšením predstavuje alebo predstavoval 17 640 Sk. Na druhej strane náklady na zamestnanie jedného uchádzača o zamestnanie v rámci aktívnej politiky zamestnanosti sú vyššie ako 30 000 korún a často sú to matky, ktoré odchádzajú od nezaopatrených detí, lebo ich dnešná výška rodičovského príspevku dostatočne nemotivuje zostať pri dieťati.

    Je zaujímavé, a mohli by ste si to zistiť, vážení kolegovia, vo vašej obci alebo meste, aké sú náklady obce a mesta na jedno miesto v predškolskom zariadení. Tri, šesťtisíc korún mesačne? Na jedno dieťa. Upozorňujem, že nie som proti predškolským zariadeniam, ale je namieste otázka, čo je pre nás, aj pre deti výhodnejšie. A súvislosti sú oveľa širšie. Veľmi dobre poznáte napätú situáciu na trhu práce, keď je v priemere 20 uchádzačov na jedno voľné pracovné miesto. A práve poberatelia rodičovského príspevku sú tí, ktorí potenciálne znižujú toto napätie na trhu práce. Dámy a páni, mali by sme viac myslieť na budúcnosť, čiže na mladú generáciu. Ak odvádzame príspevky na dôchodky našich rodičov a valorizujeme dôchodky, robíme len jedno, že vraciame jeden groš, ktorý sme dostali od generácie našich otcov. Aby sme sa správali ako múdri hospodári, musíme ďalší z tých troch zarobených grošov odovzdať teraz našim deťom. Tak hovorí stará slovenská múdrosť.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pani poslankyňa Garajová.

  • Ak dovolíte, budem adresovať svoju faktickú poznámku pánu poslancovi Brockovi.

    Vážený pán poslanec, prosila by som vás, keby ste nestrašili občanov našej republiky a hlavne ženy - matky na materskej dovolenke - tým, čo možno bude o mesiac, o rok - keď, ak, keby. Mne sa po vašich slovách zdá, že ste proti zvýšeniu rodičovského príspevku.

    Ja na rozdiel od vás v mene všetkých žien na materskej dovolenke, ktoré od 1. októbra 1996, ak tento návrh zákona schválime, budú poberať o 1 000 Sk mesačne viac ako doteraz na zabezpečenie výživy a ostatných potrieb svojich detí, ďakujem pani ministerke Keltošovej a vláde za prípravu tohto návrhu zákona a prosím kolegov a pána predsedu, aby sme o tomto návrhu zákona rozhodli bez rozpravy.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem pekne. Až na to, pani poslankyňa, že rokovací poriadok mi prikazuje, aby som otvoril rozpravu.

    Pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcem len upozorniť pána poslanca Brocku, aby nemiešal hrušky s jablkami. Ak vláda chce zvýšiť sociálne dávky, tak si musíme uvedomiť jedno, že aby aj v budúcnosti boli na tieto dávky prostriedky, tak musíme viac investovať. Stále tu niektorí poslanci upozorňujú, že málo investujeme, a keď vláda urobí jeden rozumný krok, že nezdaňuje prostriedky tých, ktorí sprivatizovali a použijú prostriedky zo zisku na investovanie, fakticky zabezpečujú budúci rozvoj. A z týchto prostriedkov budeme mať potom v budúcnosti zdroje na to, aby sme zvyšovali sociálne dávky. Toto je veľmi múdre opatrenie a treba ho podporiť. Preto súhlasím s návrhom, ktorý tu je, a odmietam invektívy, ktoré boli vo vystúpení pána poslanca Brocku.

  • Ďakujem pekne. Ešte faktická poznámka - pán poslanec Brocka.

  • Ospravedlňujem sa kolegom poslancom, aj mojim predrečníkom, nechcel som sa nikoho dotknúť. Asi ste ma nepozorne počúvali. Povedal som, že predpokladám, že všetci v tejto snemovni tento návrh zákona podporíme. Ale upozornil som aj na to, že od 1. januára má platiť nový zákon o životnom minime, v ktorom budeme testovať príjem aj pri nároku na túto štátnu sociálnu dávku, čo inými slovami znamená, že budú rodiny, ktorým 1. januára rodičovský príspevok zoberieme a teraz ho dostávajú všetci.

    Vážení kolegovia, toľko som chcel povedať vo svojom vystúpení.

  • Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, do rozpravy nie je prihlásený už žiaden poslanec, ani s faktickou poznámkou. Končím túto rozpravu.

    Pýtam sa ešte pani ministerky, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia,

    keďže neboli vecné pripomienky, ktoré by pozmeňovali predkladaný návrh zákona, nemám sa vlastne k čomu vyjadriť. To, čo tu odznelo, je typická demagógia KDH. Čudujem sa, pán poslanec, keby to predniesol niekto z radov SDĽ o plošnom nároku aj do budúcnosti, tak by som to pochopila - je to ľavicová strana. Pokiaľ to prednáša pravicový politik, tak sa musím len pousmiať, pretože si myslím, že práve vy by ste mali volať po adresnosti a po diferenciácii.

    Ak hovoríte o pripravovanom návrhu zákona o životnom minime, áno, budeme testovať príjmy. A chcem sa opýtať poslancov, či súhlasia, aby sme aj v budúcnosti u ľudí, ktorí sa o svoje deti nestarajú a majú ich 7, 8, 10, sú terčom kritiky ostatných, ktorí poctivo pracujú a o deti sa starajú, plošne pokrývali požiadavky všetkých.

  • Ruch v sále.

  • Hovorím o životnom minime, pretože od toho sa bude odvíjať rodičovský príspevok. A ak to má byť násobok terajšieho životného minima, tak je to naozaj plošné riešenie. Ak to bude násobok nového novokonštruovaného životného minima, ktoré rozdeľujeme na existenčné a sociálne, tak tam budú tie rozdiely. A tam sa bude dať diferencovať, ktorí rodičia naozaj sa starajú o dieťa a budú ho dostávať vzhľadom na svoje príjmy, a ktorí sa nestarajú, budú dostávať niečo iné. Ale nepredbiehajme udalosti.

    Toľko som len chcela vysvetliť, keď ste začali debatu o rodičovskom príspevku v súvislosti s novým zákonom o životnom minime. A keby ste pozornejšie, páni poslanci z KDH, čítali aj poslednú stranu prílohy, tak by ste videli, že predpokladáme, že na rok 1997 počet poberateľov je 160 000 z terajších 153 000. Ale to je zrejme nedostatok času.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Pýtam sa, či pani spoločná spravodajkyňa chce zaujať stanovisko. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, keďže v rozprave vystúpil s uceleným vystúpením iba jeden poslanec, ostatní prítomní poslanci reagovali iba faktickými pripomienkami, pritom vo vystúpení poslancov neodznel žiaden pozmeňujúci návrh, ani spoločná správa neobsahuje žiadne doplnenia a zmeny návrhu zákona, môžeme hlasovať o zákone ako celku.

    A dovolím si povedať iba jednu vetu. Naozaj si myslím, že z pôvodných 900 korún, ktoré dostávali rodičia ako rodičovský príspevok od roku 1990, od 1. októbra, na dnešných 2 470 je naozaj podstatné zvýšenie a hlavne zvýšenie od poslednej čiastky, pretože od roku 1993 sa príspevok zvyšoval dvakrát - najprv, keď sa upravoval zákon o životnom minime, rodičom automaticky nabehla vyššia suma, a teraz sa zvyšuje o 1 000 korún. Myslím, že je to podstatná suma a rodinám to pomôže. Myslím si a dúfam, že všetci prítomní poslanci tento návrh zákona podporia, pretože skutočne za 6 rokov je to najvýraznejšie zvýšenie tejto štátnej sociálnej dávky.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Podľa § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budeme hlasovať o zákone ako celku.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

  • Odporúčam prijať tento návrh zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 108 poslancov.

  • Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

  • Ďakujem pekne, pani spoločná spravodajkyňa, aj vám, páni poslanci, za podporu tohto zákona.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Budeme pokračovať j e d e n á s t y m bodom programu, ktorým je

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou o sociálnom zabezpečení.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 458 a spoločnú správu výborov ako tlač 458a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky aj tento návrh zákona predloží pani ministerka Keltošová, preto ju prosím, aby sa ujala slova.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne,

    predloženým návrhom Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou o sociálnom zabezpečení riešime zrovnoprávnenie občanov obidvoch štátov pri získavaní nárokov na dávky z dôchodkového zabezpečenia a nemocenského poistenia.

    Tak ako zákon o sociálnom zabezpečení ustanovuje, že dávky a služby sa nevyplácajú do zahraničia, obdobné ustanovenia obsahujú aj švajčiarske právne predpisy o sociálnom a nemocenskom poistení. Okrem toho cudzí štátni občania s trvalým pobytom vo Švajčiarsku majú podstatne horšie postavenie pri získavaní nárokov na dávky ako švajčiarski štátni občania. Tieto diskriminačné opatrenia švajčiarska strana odstraňuje uzatváraním medzinárodných zmlúv.

    Dňa 4. 6. 1959 bola v Ženeve podpísaná Zmluva medzi Československou republikou a Švajčiarskou konfederáciou o sociálnom zabezpečení. Bývalá Československá socialistická republika však v roku 1986 zmluvu jednostranne vypovedala. V súčasnosti má trvalý pobyt na území Švajčiarskej konfederácie 5 až 6 tisíc štátnych občanov Slovenskej republiky. Údaje máme z nášho zastupiteľského úradu z Bernu. Títo občania však pre krátku dobu poistenia alebo pre nesplnenie podmienky obdobia bývania na území Švajčiarskej konfederácie nemajú nárok na dávky a musia aj po dovŕšení dôchodkového veku naďalej pracovať. Navrhovanou zmluvou by sa títo žiadatelia o dávky vyrovnali štátnym občanom Švajčiarskej konfederácie.

    Základnou zásadou zmluvy je jednostranné sčítavanie poistných dôb, resp. doby zabezpečenia na strane Slovenskej republiky. Podľa tejto zásady naša strana do nároku na dôchodok započítava aj doby poistenia vo Švajčiarskej konfederácii, ale výšku dôchodku určí podľa pomeru doby poistenia na území Slovenskej republiky k celkovej dobe poistenia, to je tzv. dôchodok pro rata. Švajčiarska strana pre nárok na dôchodok bude prihliadať len k vlastným dobám poistenia. Nárok na dôchodok v tomto štáte však vznikne už za jeden rok poistenia. Zmluva sa vzťahuje na štátnych občanov obidvoch zmluvných štátov, ich rodinných príslušníkov, pozostalých, utečencov, osôb bez štátnej príslušnosti a ich pozostalých, a ak ide o ustanovenie článku 15 písmena c), aj na štátnych občanov Českej republiky.

    Sme si vedomí toho, že do bilaterálnej zmluvy nie je obvyklé zahŕňať aj občanov tretieho štátu, ale počas existencie bývalého spoločného štátu terajší občania Českej republiky pracovali na našom území a z dôvodu rozdelenia bývalej ČSFR by stratili nároky na dávku. Takú istú právnu úpravu pre štátnych občanov Slovenskej republiky má vo svojej zmluve aj Česká republika. Táto tzv. Česká zmluva bola dňa 10. 6. 1996 podpísaná v Ženeve.

    Z hľadiska vecného rozsahu sa zmluva týka dávok dôchodkového zabezpečenia a nemocenského poistenia. Ich rozsah je uvedený v článku II. Zmluva bola dňa 7. 6. 1996 podpísaná v Berne veľvyslancom Slovenskej republiky pánom Ábelom Kráľom. Za švajčiarsku stranu bola splnomocnená na podpis pani Bhrombacherová, zástupkyňa riaditeľa Spolkového úradu sociálnej poisťovne. Zmluva sa uzatvára na obdobie jedného roka odo dňa nadobudnutia platnosti a automaticky sa každý rok predlžuje, ak ju jeden zo zmluvných štátov nevypovie, a to najneskôr 3 mesiace pred uplynutím ročnej lehoty jej platnosti.

    Pred jej ratifikáciou je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle článku 86 písmena e) Ústavy Slovenskej republiky. Zmluva je svojím obsahom a rozsahom v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky a všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva. Záväzky pre oba štáty sú rovnaké a vzájomne vyvážené.

    Náklady na systémové dávky dôchodkového zabezpečenia a nemocenského poistenia bude znášať Sociálna poisťovňa. Dávky nesystémové v rozsahu tejto zmluvy sú: sociálny dôchodok, podpora pri narodení dieťaťa a pohrebné, ktoré budú hradené zo štátneho rozpočtu. Ich výška je však nepatrná a nevyčísliteľná.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prosím vás o podporu a vyslovenie súhlasu s touto zmluvou vzhľadom na počet našich bývalých krajanov, ako aj českých krajanov, ktorí pracovali určitý čas na Slovensku, aby neboli voči občanom Švajčiarskej konfederácie diskriminovaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja, pani ministerka. Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov pani Alenu Kolesárovú, aby nás oboznámila s výsledkami prerokovania tohto návrhu vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, pani poslankyne a páni poslanci, vážení prítomní,

    dovoľte, aby som vám predložila spoločnú správu o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou o sociálnom zabezpečení.

    Návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1102 zo dňa 15. augusta 1996 na prerokovanie do 4. septembra 1996 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci ako príslušný pripraviť správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch a pripraviť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Oba určené výbory prerokovali návrh v lehote, vyslovili s ním súhlas a rovnako odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou o sociálnom zabezpečení. Prosím preto ctených kolegov o pozitívne hlasovanie a tým vyjadrenie svojho súhlasu.

  • Ďakujem vám pekne, pani poslankyňa.

    Páni poslanci, pani poslankyne, otváram k tomuto bodu rokovania rozpravu s konštatovaním, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy.

    Preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy. Ak nie, uzatváram rozpravu k tomuto bodu programu.

    Pýtam sa pani ministerky Keltošovej, či sa chce vyjadriť.

  • Nechce sa vyjadriť. Pani spoločná spravodajkyňa?

  • Nie. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou o sociálnom zabezpečení.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie o schválení zmluvy.

  • V rokovaní budeme pokračovať d v a n á s t y m bodom programu, a to je

    vládny návrh na personálnu zmenu v správnej rade Sociálnej poisťovne.

    Návrh vlády Slovenskej republiky na personálnu zmenu v správnej rade Sociálnej poisťovne ste dostali ako tlač 485 spolu s návrhom uznesenia Národnej rady.

    Aj tento návrh z poverenia vlády prednesie pani ministerka Keltošová, preto ju prosím, aby sa ujala slova.

  • Je to formálna zmena. V podstate ide o zástupcu štátu, kde pani Ing. Macková skončila svoj pracovný pomer s ministerstvom financií a v súčasnosti pracuje práve v Sociálnej poisťovni, čiže zo zákona nemôže vykonávať funkciu členky správnej rady Sociálnej poisťovne. Preto predkladám návrh na zvolenie kandidáta Ing. Krivosudského, terajšieho riaditeľa odboru správy daní ministerstva financií (jeho materiály sú v prílohe), za člena správnej rady Sociálnej poisťovne a prosím o jeho podporu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke. Prosím predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci pána poslanca Národu, aby podal informáciu o prerokovaní tohto návrhu vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci k vládnemu návrhu na personálnu zmenu v správnej rade Sociálnej poisťovne.

    Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v § 7 upravuje, že správna rada ako rozhodujúci samosprávny orgán rokuje a rozhoduje o zásadných otázkach organizácie a činnosti Sociálnej poisťovne. Členov správnej rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval dňa 12. 9. 1996 vládny návrh na personálnu zmenu v správnej rade Sociálnej poisťovne na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1141 z 5. septembra 1996. Výbor posúdil predložené návrhy a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky:

    a) odvolať zo správnej rady Sociálnej poisťovne Ing. Anastáziu Mackovú,

    b) zvoliť za člena správnej rady Sociálnej poisťovne Ing. Ivana Krivosudského, riaditeľa odboru správy daní Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tento vládny návrh na personálnu zmenu správnej rady Sociálnej poisťovne odporúčam schváliť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, má niekto otázky?

  • Ak nie, pristúpime k hlasovaniu o predmetnom uznesení.

  • Dovolím si predniesť návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 12. septembra 1996 k vládnemu návrhu na personálnu zmenu v správnej rade Sociálnej poisťovne, tlač 485.

    Národná rada Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov:

    a) odvolala zo správnej rady Sociálnej poisťovne Ing. Anastáziu Mackovú,

    b) zvolila za člena správnej rady Sociálnej poisťovne Ing. Ivana Krivosudského, riaditeľa odboru správnych daní Ministerstva financií Slovenskej republiky.

  • Ďakujem. Počuli ste znenie uznesenia. Prosím, aby sme sa prezentovali a o tomto uznesení hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že predmetné uznesenie sme prijali.

    Ďakujem vám pekne, pán poslanec Národa, aj vám, páni poslanci.

    Budeme pokračovať t r i n á s t y m bodom programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač číslo 464 a spoločnú správu ako tlač 464a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní minister zdravotníctva pán Javorský. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    obsahom predkladaného návrhu zákona je úprava povoľovania nakladania so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a povoľovania kvalitatívneho a kvantitatívneho zisťovania faktorov životného a pracovného prostredia z hľadiska ich možného vplyvu na zdravie ľudí a vyňatie týchto z režimu zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Podľa navrhovanej právnej úpravy nakladanie so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie faktorov životného prostredia a pracovného prostredia budú môcť vykonávať právnické a fyzické osoby na základe povolenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ak splnia zákonom ustanovené podmienky, ktorými sú spôsobilosť na právne úkony, požadovaná kvalifikácia a odborná prax a odborná a zdravotná spôsobilosť a bezúhonnosť.

    Podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí je na vydanie povolení na uvedené činnosti príslušné Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Súčasne však tieto činnosti možno vykonávať podľa živnostenského zákona ako voľné živnosti a ako koncesovanú živnosť, pokiaľ ide o výrobu a opravy zdrojov ionizujúceho žiarenia.

    Z hľadiska ochrany zdravia je nevyhnutné, aby povolenia na akúkoľvek činnosť so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ako aj povolenia na kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie faktorov životného a pracovného prostredia vydával príslušný orgán na ochranu zdravia - Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, čo si vyžaduje úpravu inštitútu povoľovania zákonným spôsobom a súčasne vyňatie uvedených činností z režimu živnostenského zákona.

    Navrhovanou právnou úpravou sa má zabezpečiť ochrana zdravia osôb, ktoré pracujú so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, a obyvateľstva v súlade so základnými princípmi ochrany zdravia pred ionizujúcim žiarením, odporúčanými Medzinárodnou komisiou pre rádiologickú ochranu a Svetovou zdravotníckou organizáciou. Ide o princíp odôvodnenosti používania zdrojov ionizujúceho žiarenia, princíp optimalizácie ochrany zdravia pred ionizujúcim žiarením a princíp neprekročenia ustanovených limitov o žiareniach. Uvedené princípy sú v návrhu zákona premietnuté a budú podrobnejšie upravené vo vykonávacom predpise v nariadení vlády Slovenskej republiky o ochrane zdravia pred nepriaznivými účinkami ionizujúceho žiarenia.

    Úprava povoľovania kvalitatívneho a kvantitatívneho zisťovania faktorov životného prostredia a pracovného prostredia vychádza z toho, že ide o zisťovanie významných faktorov životného a pracovného prostredia - fyzikálnych, chemických, biologických a iných, ktoré rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú zdravie ľudí. Ide najmä o zisťovanie zdraviu škodlivých faktorov životného a pracovného prostredia, ktoré podľa súčasných poznatkov vedy spôsobujú alebo môžu spôsobiť poruchy zdravia. Túto činnosť podľa súčasnej právnej úpravy vykonávajú štátne zdravotné ústavy.

    Navrhovaná právna úprava má zabezpečiť, aby hľadisko ochrany zdravia ľudí bolo pri vykonávaní akejkoľvek činnosti so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a pri zisťovaní faktorov životného a pracovného prostredia prioritné.

    Obsahom navrhovaného zákona je aj novelizácia ustavenia § 5 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 152/1995 Z. z. o potravinách, ktorej cieľom je najmä zosúladenie citovaného zákona s navrhovanou právnou úpravou.

    Navrhovaná právna úprava vychádza z odporúčania Medzinárodnej komisie pre rádiologickú ochranu číslo 60 a odporúčania - Základné štandardy ochrany pred ionizujúcim žiarením a pre bezpečnosť radiačných zdrojov, prijatého Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu v spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou, Medzinárodnou organizáciou práce, Medzinárodnou organizáciou pre ekonomickú spoluprácu a Medzinárodnou organizáciou pre poľnohospodárstvo a výživu.

    Východiskovým materiálom pri príprave navrhovanej právnej úpravy bolo nariadenie vlády Švajčiarska o ochrane pred ionizujúcim žiarením z roku 1994. V obmedzenej miere boli použité právne úpravy Spolkovej republiky Nemecko a Švédska.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    prosím, aby ste schválili návrh zákona v predloženom znení.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, ktorým bol určený pán poslanec Paška, aby predniesol správu o prerokovaní návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, ctení kolegovia, kolegyne, vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí, v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. a o zmene a o doplnení niektorých ďalších zákonov, tlač číslo 464.

    Uvedený vládny návrh zákona pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1110 z 23. augusta 1996 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody v lehote do 4. septembra 1996 a súčasne určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci na skoordinovanie stanovísk výborov s tým, že sa skoordinované stanoviská premietnu do spoločnej správy Výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Určené výbory prerokovali vládny návrh zákona na svojich schôdzach v čase od 3. do 4. 9. 1996, vyslovili súhlas s uvedeným návrhom zákona a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi uvedenými v spoločnej správe.

    Milé kolegyne, vážení kolegovia, z pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, budem odporúčať prijať prvých šesť pozmeňujúcich návrhov. Pozmeňujúci návrh pod číslom 7 nebudem odporúčať prijať, pretože tento návrh nemá normatívny charakter a jazykovo-technické úpravy sa vykonávajú pri prepise zákonov tak či tak.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Otváram k tomuto bodu rokovania rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto hlási.

  • Nehlási sa nikto do rozpravy, ani s faktickou poznámkou, preto končím rozpravu k tomuto bodu programu.

    Zrejme sa nechce vyjadriť ani pán minister, nemá sa k čomu.

    Pán spoločný spravodajca takisto. Prosím, aby ste uviedli hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, tak ako som už uviedol, odporúčal by som hlasovať o prvých šiestich bodoch spoločnej správy en bloc.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán spoločný spravodajca navrhol, aby sme hlasovali o bodoch 1 až 6 spoločnej správy en bloc. Navrhuje ich prijať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Tieto body spoločnej správy sme prijali.

    Môžete pokračovať, pán poslanec.

  • Teraz budeme hlasovať o bode číslo 7 spoločnej správy. Odporúčam ho neprijať.

  • Hlasujeme o bode číslo 7 spoločnej správy s odporúčaním pána spoločného spravodajcu neprijať tento návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 18 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci. Bod číslo 7 spoločnej správy sme neprijali.

  • Vážený pán predseda, vyčerpali sme hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch, môžeme hlasovať o návrhu zákona ako celku. Odporúčam ho prijať.

  • V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o zákone ako celku. Pán spoločný spravodajca ho navrhuje prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

  • Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca, aj vám, páni poslanci.

  • Konštatujem, že sme tento vládny návrh zákona schválili.

    Budeme pokračovať v rokovaní, keďže máme ešte čas, štrnástym bodom programu...

  • Hlasy v sále.

  • Už tu máme pána ministra Baca, ktorý čaká aj na ďalšie zákony, tak ho nepošleme domov.

    Š t r n á s t y m bodom programu sú

    opatrenia zamerané na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva Slovenskej republiky.

    Materiál vlády máte predložený ako tlač 463 a spoločnú správu výborov ako tlač 463a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky aj tento materiál uvedie minister zdravotníctva pán Javorský. Prosím pána ministra, aby ho uviedol.

  • Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 69 z roku 1995 zo dňa 20. januára 1995 uložila vláde Slovenskej republiky predložiť Národnej rade Slovenskej republiky opatrenia zamerané na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľov Slovenskej republiky. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v súčinnosti s ostatnými rezortmi začalo neodkladne v zmysle programového vyhlásenia vlády realizovať rad konkrétnych krokov v nadväznosti na materiály z predošlého obdobia s uvedeným zameraním. Len v rokoch 1995-1996 to bolo aktualizovanie Národného programu podpory zdravia s cieľom zvýšiť jeho účinnosť, prijatie opatrení na pozitívne ovplyvnenie výživových zvyklostí obyvateľstva, vypracovanie harmonogramu realizačných projektov Národného programu podpory zdravia a akčného plánu pre prostredie a zdravie.

    Na implementáciu Národného programu podpory zdravia bola zo zástupcov rezortov a mimovládnych organizácií vytvorená nadrezortná Koordinačná rada na ochranu a podporu zdravia pod vedením ministra zdravotníctva, menovaní národní koordinátori priorít a programov Národného programu podpory zdravia, vytvorené komisie a grémium Národného programu podpory zdravia, čím vznikol kompaktný organizačný rámec na zabezpečenie účinnosti uvedených opatrení.

    Okrem aktivizácie všetkých rezortov a mimovládnych organizácií sa začala v rámci rezortov zdravotníctva transformácia bývalých hygienicko-epidemiologických staníc v okresoch na štátne zdravotné ústavy, ktoré okrem predošlých úloh na úseku zabezpečenia zdravých životných a pracovných podmienok začali realizovať kroky na pozitívne ovplyvnenie spôsobu života, a to v rámci schválenej koncepcie zriaďovania poradenských centier zdravotnej výchovy a podpory zdravia, otváraním poradní zdravej výživy, prevencie a odvykania fajčenia, optimalizácie pohybovej aktivity, prevencie stresu a ochrany a podpory zdravia pri práci. Vzhľadom na to, že niektoré ukazovatele vykazujú zastavenie negatívneho trendu zdravotného stavu obyvateľstva Slovenskej republiky, je možné doteraz prijaté opatrenia považovať za opodstatnené. V ich plnení sa bude pokračovať.

    Predkladaný materiál sumarizuje opatrenia za uplynulé obdobie a komplexne ich dopĺňa o ďalšie. Celkove sú rozdelené na koncepčné, legislatívne, organizačné, ekonomické, výchovno-realizačné a kontrolné.

    Materiál prešiel pripomienkovým konaním v rezortoch a v mimovládnych organizáciách, rokovaním v odvetvovej Rade hospodárskej a sociálnej dohody a bol schválený na rokovaní Rady hospodárskej a sociálnej dohody 27. júna 1996. Dňa 13. augusta 1996 bol materiál prerokovaný vo vláde Slovenskej republiky a prijatý uznesením číslo 532.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi Javorskému.

    Spoločným spravodajcom výborov je pán poslanec Barna. Prosím ho, aby predniesol správu o prerokovaní vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vám predniesol spoločnú správu prerokovanú vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody o výsledku prerokovania opatrení zameraných na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva Slovenskej republiky, tlač 463.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1106 dňa 22. augusta 1996 pridelil opatrenia zamerané na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva Slovenskej republiky Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody na prerokovanie do 4. septembra 1996. Ako príslušný určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch.

    Priebeh rokovania vo výboroch: Obidva výbory Národnej rady Slovenskej republiky, a to Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, prerokovali predložený materiál v stanovenom termíne.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci prerokoval opatrenia zamerané na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva Slovenskej republiky a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať predložený materiál na vedomie. Výbor súčasne požiadal Koordinačnú radu pre ochranu a podporu zdravia, aby predložila výboru do 31. decembra 1996 informáciu o plnení opatrení zameraných na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva. V nasledujúcom období má Koordinačná rada pre ochranu a podporu zdravia predkladať obdobnú informáciu výboru dvakrát ročne. Výbor súčasne požiadal Koordinačnú radu pre ochranu a podporu zdravia, aby do 30. septembra 1996 predložila výboru informáciu o hygienickej situácii v jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody neprijal k predloženému materiálu platné uznesenie, pretože v zmysle § 48 ods. 1 zákona číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Počet členov výboru 19, prítomných 12, za návrh uznesenia hlasovalo 8, proti návrhu hlasovali 4, nikto sa nezdržal hlasovania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem spoločnému spravodajcovi pánu Barnovi.

    Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Mikolášik a po ňom pán poslanec Kováč.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia,

    hoci tento materiál, ktorý nám vláda predkladá, je z tých, ktorý máme len zobrať na vedomie, nedá mi, aby som nekomentoval problematiku, ktorá je predmetom a obsahom predkladanej správy. Má to byť v prvom rade akýsi výpočet opatrení, ktoré dovolia zlepšiť zdravotný stav našej populácie.

    Žiaľ, spoločne musíme konštatovať, že zdravotný stav populácie je veľmi zlý, ba čo horšie, nemožno konštatovať v žiadnom ohľade zlepšovanie zdravotného stavu. Iste toto nie je výsledkom pôsobenia len tejto vlády, to vôbec nie, je to trend dlhodobý a jeho príčiny možno celkom iste hľadať v takzvanom socialistickom zriadení, ktoré sa zle staralo o zdravie občanov a úplne zničilo základný obraz zdravia populácie. Zatiaľ čo v krajinách, kde tzv. socializmus nemali, mám na mysli krajiny západnej Európy, sa zdravotný stav obyvateľstva trvale zlepšoval, postupne sa znižoval počet úmrtí, resp. pomer úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia a onkologické ochorenia, ale najmä neustále sa zvyšoval priemerný vek dožitia celej generácie, obzvlášť u mužov.

    Tu mi nedá, aby som sa len tak dobromyseľne nevrátil k medializovanej sentencii nášho kolegu Fica, ktorý sa vyjadroval v inej súvislosti v tom zmysle, že socializmus, ktorý sme mali my, nebol až taký zlý, veď koľko sa napríklad u nás vybudovalo. Kolega vtedy asi pozabudol povedať, že v iných krajinách, kde takéto zriadenie nemali, vybudovali v tom istom časovom období oveľa viac. To akosi po prvé.

    Po druhé a v neposlednom rade - od druhej svetovej vojny sa zlepšoval celkový zdravotný stav obyvateľstva v porovnaní s nami a bolo to u nich neporovnateľne lepšie. Tu mám na mysli napríklad morbiditu a mortalitu na tuberkulózu, novorodeneckú úmrtnosť, starostlivosť o novorodenca atď. Rád konštatujem, že odkedy sme zmenili režim, stredná dĺžka života mužov a žien sa zvyšuje. Pomaličky, ale zreteľne. Je to, samozrejme, dobré, i keď treba povedať, že i údaj o strednej dĺžke dožitia mužov za rok 1995, ktorý máme k dispozícii, ako uvádza oficiálny zdroj, je len 68,4 a je jeden z najnižších v Európe.

    Tomuto materiálu však musím vytknúť jednu zásadnú chybu, jeden základný nedostatok. V úvode sa tvrdí, že tento materiál reaguje na uznesenie číslo 69 z 20. januára 1995 k programovému vyhláseniu, ktorým Národná rada žiada vládu, citujem" "predložiť konkrétne kroky vlády zamerané na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva", a ďalej sa v predkladanej správe tvrdí, citujem: "vláda Slovenskej republiky ako iniciátor aktivít na zlepšenie zdravotného stavu prerokovala a schválila od času prijatia uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky v januári 1995 rad materiálov" atď. a hneď pokračuje "ďalšie opatrenia už prijalo a realizuje v rámci svojej pôsobnosti Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky". Vážení priatelia, vážení poslanci, vážené poslankyne, my, čiže Národná rada Slovenskej republiky, sme nežiadali, aby vláda predložila len opatrenia spadajúce do pôsobnosti ministerstva zdravotníctva. Tento materiál mal byť koncipovaný oveľa širšie.

    Je predsa známe, že zdravotný stav obyvateľstva len z dvadsiatich percent závisí od úrovne poskytovanej liečebnej a preventívnej starostlivosti. Zdravotný stav je vždy výslednicou pôsobenia mnohostranných faktorov, ktoré celkom iste súvisia aj s mnohými ostatnými rezortmi, ale nič z toho sme tu k dispozícii nedostali. Nemôžeme dostatočne posúdiť, či táto vláda aj v iných rezortoch urobila kroky na zlepšenie zdravotného stavu a či sa plní aj táto časť programového vyhlásenia.

    Čo urobilo napríklad ministerstvo hospodárstva na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva? Aké racionálne potraviny v dostupnej cene sa začali odvtedy vyrábať? Boli zrušené byty, v ktorých je zvýšená emanácia škodlivého radónu? Alebo boli postavené iné byty, ktoré sú nezávadné a ktoré by boli dostupné? To by tu malo tiež figurovať, ministerstvo výstavby by malo o tom podať informáciu.

    Mimochodom, k zdraviu a spokojnosti obyvateľstva patrí v širšom pohľade i starostlivosť o mladú generáciu, o mladú rodinu. Tomu sme ešte všetci poriadne dlžní. Ako je možné, že v materiáli vlády úplne chýba vyjadrenie ministerstva životného prostredia o ich vízii na zlepšenie celkového zdravotného stavu? Podľa materiálu, ktorý máme k dispozícii, v našom štáte je v ekológii všetko v najlepšom poriadku. Zrejme máme česť žiť priamo v takom ekologickom raji, kde nie je žiadny vplyv radiácie v okolí napríklad jadrovej elektrárne. Radi by sme vedeli, že je to dobré, ale potrebujeme o tom údaje.

    Zrejme už vo všetkých obciach existuje kanalizácia. Vieme, že nie. Vieme, aké sú funkčné, a niekde absentujú čističky odpadových vôd, vieme, že nie sú. To všetko by sme radi konštatovali nie preto, aby sme len kritizovali, ale preto, aby sme spoločne hľadali cesty, ako sa to dá napraviť. Napríklad v oblasti emisií hutníckeho priemyslu, ktoré zaplavujú a zaplavovali a ešte sa to nepodarilo odstrániť, napríklad tzv. ťažké kovy, ktoré majú priame negatívne účinky na zdravotný stav obyvateľstva. O tom tu, v materiáli nemáme k dispozícii žiadne údaje. Akými opatreniami sa zasadilo napríklad ministerstvo poľnohospodárstva o zlepšenie zdravotného stavu? Nedostali sme tu ani slovo. Naše poľnohospodárstvo poskytuje na trh tak málo zeleniny a ovocia a na druhej strane je také drahé, že skladba a stravovacie návyky obyvateľstva pretrvávajú v zabehaných nezdravých výživových návykoch. Mám na mysli zvýšenú konzumáciu lipidov a sacharidov.

    Aj priemerne informovaný občan či školák dnes už vie, že naši občania umierajú najviac na následky kardiovaskulárnych chorôb. No a na tieto choroby sú chorí a umierajú práve tí občania, ktorí sa nesprávne stravujú - obézni atď.

    Takto by som mohol pokračovať vo výpočte - nechcem zdržiavať ctenú snemovňu - vo výpočte tých rezortov vlády, ktorých pôsobnosť sa taktiež podieľa na zlom alebo na celkovom zdravotnom stave obyvateľstva - ministerstvo dopravy, ministerstvo kultúry. Všimnite si, ako málo je medializovaná zdravotná výchova, výchova k zdravému životnému štýlu. Nemôžem si nevšimnúť ani také materiály a vidíme, aké všelijaké programy sa uskutočnili v prevencii AIDS, ktoré sa trápne obmedzujú len a len na používanie prezervatívu, čo budí dojem akéhosi bezpečného sexu pri tomto použití. Nie je to tak. Dobre vieme, že aj táto metóda pri plánovaní rodičovstva zlyháva v 5 až 13 percentách. Tak ako môžeme komusi hovoriť, že toto je dobré pri prevencii inak smrteľnej nákazy HIV alebo AIDS?

    Vo výpočte rezortov chýba ešte jeden, a to je ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorého dosah veľmi úzko súvisí so zdravím ľudí. Veď ministerstvo zdravotníctva a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa spolupodieľajú na starostlivosti o starých občanov, tak ako sme to, myslím, v takom súzvuku akcentovali aj v našom gestorskom výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci. Totiž ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny i ministerstvo zdravotníctva sa starajú o starších občanov v určitom postavení, ktoré sa navzájom prelína, jednak v domovoch dôchodcov, v ústavoch sociálnej starostlivosti a v liečebniach dlhodobo chorých. V tejto súvislosti Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci zaviazal oboch ministrov, aby pripravili víziu koncepcie starostlivosti o občanov v dôchodkovom veku tak, aby sa zdravotnícka a opatrovateľská starostlivosť lepšie dopĺňali.

    Vieme, že na jednej strane nemáme dostatočný počet miest v domovoch dôchodcov. Ročne je nevybavených až 6 tisíc žiadostí o umiestnenie v domovoch dôchodcov. Na druhej strane, v súčasnom období - a to je údaj z rezortu sociálnych vecí - je až 3 150 pacientov v domovoch dôchodcov tzv. kontraindikovaných, čiže nesprávne umiestnených v domovoch dôchodcov, pretože je u nich také zdravotné postihnutie, že by si viac zaslúžili zdravotnú starostlivosť a nie len umiestnenie v domove dôchodcov.

    Čiže len na to chcem upozorniť vážené kolegyne a vážených kolegov, že je nutné vytvoriť akýsi nový typ zariadení, kde by lepšie participovali oba rezorty, čiže rezort zdravotníctva a sociálnych vecí, a kde by bola poskytovaná zdravotnícka aj sociálna starostlivosť. A takisto v systéme financovania by bolo potrebné urobiť také kroky, aby prostriedky išli z oboch rezortov.

    Čiže v rámci rozpravy navrhujem a upozorňujem, že treba skutočne urgentne budovať nové a ďalšie domovy dôchodcov, liečebne pre dlhodobe chorých. Pani kolegyňa Kolesárová nás upozornila, že trebárs v Leviciach nie je žiadny ústav, ktorý by bol podobný liečebni dlhodobo chorých, a je tam veľká morbidita, zdravotný stav obyvateľstva nie je dobrý. Len takto spoločne zlepšíme starostlivosť aj o týchto ľudí a zlepšíme aj zdravotný stav celkovej populácie i dĺžku dožitia, lebo o tom hovorím, v dôstojných podmienkach.

    Len takú poslednú vetu na záver. Ešte stále u nás absentuje vytvorenie hospicov, vytvorenie systému na dôstojné zomieranie terminálne chorých pacientov. S tým sa asi budeme zaoberať nabudúce.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Mikolášikovi. Slovo má pán poslanec Kováč z DÚ.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    ospravedlňujem sa, že v túto neskorú hodinu idem vystupovať. Myslím si, že táto závažná téma sa mala presunúť na zajtrajšie rokovanie, pretože zdravotný stav slovenskej populácie by mal byť jednou z domén práce tohto parlamentu. Ak nepovažujeme zdravie občanov za prioritu našej politiky, tak prepáčte za výraz, nemáme tu čo hľadať.

    Otázka je, či s týmto materiálom môže byť Národná rada spokojná, s rozsahom úloh, ktoré sú tu stanovené jednak pre ministerstvo zdravotníctva, ale aj pre ostatných, alebo nie, a akým spôsobom potom máme vyjsť z tejto situácie.

    Keď sa pozriete na časový a dynamický priebeh predlžovania strednej dĺžky života, zistíte, že skutočne porovnanie rokov 1991 a 1995 vychádza optimisticky, pretože naozaj dochádza k predlžovaniu nášho stredného života, a to aj u mužov, aj u žien. Ale stačí sa pozrieť na rozpis na jednotlivé roky a zistíte, že ten nárast, signifikantný nárast, bol v rokoch 1991 a 1992 a odvtedy sa zastavil.

    Zrejme niektoré organizačné opatrenia, ktoré sa spravili v oblasti zdravotníctva, tak ako o nich hovoril pán kolega, spôsobili trošku zvýšenie alebo maličké predĺženie strednej dĺžky života, ale od tých čias stagnujeme. Som presvedčený, že stagnácia je preto, že sa v našej republike zanedbáva politika zdravia - nie politika zdravotníctva, ale politika zdravia. Ak dovolíte, dokladom toho, ako málo sa jej venuje pozornosť, je presne tento návrh opatrení.

    Pokiaľ máte záujem o zdravotný stav populácie, prosím, aby ste sa zamerali na vymenovanie opatrení, ktoré sú osobitne spracované. Je tu navrhnutých 24 opatrení, resp. 24 úloh, z toho 8 úloh, ktoré boli prijaté už dávno, povedzme, sú staré už viac ako rok a intuitívne by sme očakávali, či už priniesli nejaké výsledky, či boli správne nasmerované, či koncepcie, ktoré sú tu prijaté, sa odrazili v nejakej legislatíve atď. O tom správa nehovorí vôbec nič. To znamená, že veľmi ťažko môžu poslanci Národnej rady posúdiť, či činnosť všetkých rezortov, ktoré by tu mali byť prierezovo zobrazené, z hľadiska zdravia obyvateľstva je dobrá, alebo nie.

    Pán minister hovoril, že je tu množstvo nových úloh. Pán minister, ja som narátal dve. Dve úlohy, ktoré majú termín prijatia po septembri 1996. Ďalej je tu 14 úloh, ktoré boli prijaté v minulosti a majú trvalý charakter. A tu by sa opäť žiadalo - a najmä pri týchto úlohách - informovať snemovňu o tom, ako sa tie úlohy plnia, keď majú trvalý charakter, čo prinášajú. To je len taký, povedal by som, veľmi hrubý výpočet. Pozorne sa treba pozrieť na jednotlivé oblasti, tak ako sú spracované v týchto opatreniach.

    Prvá je oblasť koncepcie. V tejto oblasti štyri úlohy majú viac ako rok. Čo priniesli tieto koncepcie? Čo priniesli v oblasti legislatívy, čo priniesli v oblasti organizačného zabezpečenia, čo v oblasti finančného zabezpečenia? Niet o tom ani zmienky. Ale povedzme, koncepcia sa vytvára, súhlasím s tým, že treba mať koncepciu, aby sa mohlo ďalej pracovať. Ak sa pozriete na správu o opatreniach na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva, pozrite sa na legislatívu - štyri zákony, z toho dve novely, jedny zásady a jeden zákon. Myslíte si, že to je skutočne dostatočná práca - nie ministerstva zdravotníctva, pozor - je to dostatočná práca vlády a všetkých rezortov, ktoré sú zodpovedné za zdravotný stav obyvateľstva, na plnenie tejto závažnej úlohy? Prijaté štyri právne normy, resp. ich návrhy? Je to dosť? Pre mňa je to nedostatočné.

    Dovoľte, aby som sa špeciálne zmienil o organizačných opatreniach, pretože, samozrejme, celý systém vplyvu štátu na zdravie alebo vplyvu štátnych i neštátnych orgánov na zdravie - nie na zdravotníctvo - na zdravie, si vyžaduje množstvo organizačných krokov.

    Dámy a páni, preštudujte si, čo nám navrhuje, aké opatrenia v organizačnej oblasti - zabezpečenie účasti všetkých rezortov a mimovládnych organizácií na zlepšení zdravotného stavu prostredníctvom koordinačnej rady. To je prvé organizačné opatrenie. Inými slovami preložené - v koordinačnej rade sa musia zúčastniť všetky rezorty a mimovládne organizácie a prostredníctvom tejto koordinačnej rady by sme mali dosiahnuť zlepšenie zdravotného stavu. Nevieme o žiadnom výstupe tejto koordinačnej rady. Neviem, kto z vás dostal do ruky materiál o tom, že by táto koordinačná rada urobila nejaký zásadný výstup, ktorý by jednoznačne organizačne zlepšil zdravie populácie.

    Kuriózna je druhá úloha - organizačná - vytváranie optimálnych podmienok na činnosť komisií a orgánov koordinačnej rady. No prepáčte, ak toto je organizačné zabezpečenie ochrany zdravia človeka - to je psia povinnosť každého rezortu, ktorý si takúto komisiu zriadil. To sa, preboha, ani do úlohy nemôže dávať. Ale to je, podľa mňa, úplne nedostatočné.

    A tretia úloha je vytvorenie pracovných skupín zo zástupcov rôznych rezortov. Toto je všetko, čo sa dosiahne a dosiahlo, lebo to je aj návrh opatrení, na organizačnom úseku podpory zdravia slovenského obyvateľstva. Ste s tým, vážené dámy a páni, spokojní? Myslíte si, že toto je materiál, ktorý očakáva verejnosť, aby zistila, čo spravia vládne orgány, parlamentné orgány v prospech zlepšenia zdravia populácie? Ak ste spokojní, prepáčte, nepatríte zrejme do tej skupiny obyvateľov, ktorých trápi tento problém.

    Ešte by som sa dotkol ekonomických otázok. Prosím vás, pozrite sa na úlohy, ktoré sú kladené ekonomicky: zabezpečenie napĺňania príslušnej kapitoly rozpočtu rezortu zdravotníctva. To je ekonomické opatrenie na zlepšenie zdravia populácie. Pozor! To, že sa tu nehovorí o zdravých potravinách, že sa tu nehovorí o životnom prostredí, že sa tu nehovorí o vodách, že sa tu nehovorí o ovzduší, že sa tu nehovorí o výchovných momentoch, čo všetko musí rezort školstva vynakladať na zlepšenie zdravia, výchovy k zdraviu, to tu nie je, ale myslím si, že by to tam patrilo.

    Skúsme ďalšie - usmerňovanie činnosti zdravotných poisťovní. Nuž, zdravotná poisťovňa sa nedá usmerňovať ministerstvom zdravotníctva od novembra 1995 a trvale. Zdravotná poisťovňa sa dá usmerňovať prostredníctvom správnej rady a dá sa usmerňovať prostredníctvom legislatívy. Ale tie úlohy sú niekde inde.

    A potom - zabezpečovanie plnenia príjmov Štátneho fondu zdravia a následné poskytovanie príspevkov na financovanie projektov. To je ďalšia úloha, ktorá je síce sebalepšou snahou, a tu chcem pánu ministrovi vysloviť určitú úctu, že sa snaží v procese privatizácie dosiahnuť čo najväčšie zdroje, lebo Štátny fond zdravia sa plní predovšetkým z privatizácie zdravotníckych zariadení, ale žiaľ, je to mimo jeho rúk, pretože privatizačný projekt schvaľuje Fond národného majetku, on si stanovuje cenu a je to vlastne mimo vás a dozviete sa, za čo vám to sprivatizovali a čo z toho ten fond dostane.

    A konečne posledné - aby projektanti, ktorí chcú riešiť problematiku zdravia, si zháňali peniaze niekde inde. To je inými slovami povedaná štvrtá finančná úloha - ekonomická. Nebudem rozoberať ďalšie úlohy, ktoré tu sú: výchovno-realizačné a kontrolné.

    Preto dovoľte, aby som predložil návrh na uznesenie.

    Národná rada Slovenskej republiky neprijíma materiál "Opatrenia zamerané na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva" a žiada - tentokrát nie ministra zdravotníctva, ale vládu Slovenskej republiky, aby predložila komplexný návrh opatrení na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva Slovenskej republiky.

    Pred časom som tu predložil návrh a ctená snemovňa ho odsúhlasila, aby sme poďakovali dobrovoľným pracovníkom v oblasti prevencie onkologických ochorení. Vážené dámy a páni, podľa štatistík každý tretí z nás, ktorý zomrie po roku 2000, zomrie na onkologické ochorenie a nič v týchto opatreniach sa nepreukazuje. Vieme odhadnúť niektoré čiastkové príčiny, či už je to otázka výživy, nesprávnych stravovacích návykov, či je to otázka žiarenia a ďalšie a ďalšie príčiny, znečistené životné prostredie, niektoré ťažké kovy, ktoré prispievajú k rozvoju nádorových ochorení, ale tvárime sa, že nám toto stačí.

    Chcem vás poprosiť, možno hovorím emotívnejšie, pretože som zdravotník, možno hovorím preto, že mám veľmi blízko práve k ústavom, ktoré riešia tieto zhubné ochorenia, možno hovorím preto, lebo tam vidím umierať na zhubné nádory aj malé deti. Chcem vás poprosiť, neprijmite tento materiál. Ten z hľadiska zdravia obyvateľov Slovenska nerieši nič. A prosím vás, aby ste sa aj vy pripojili k žiadosti, aby nám vláda, to znamená všetky rezorty, ktorých sa to týka, predložila komplexný návrh opatrení, ktorý by riešil tú situáciu zdravia slovenskej populácie, ktorú máme.

    Ďakujem pekne.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, nemám už žiadnu ďalšiu prihlášku do rozpravy. Hlási sa pani poslankyňa Rusnáková s faktickou poznámkou. Do rozpravy?

  • Hlas poslankyne Rusnákovej: Áno.

  • Nech sa páči. (Hlasy z pléna.) Tiež do rozpravy?

  • Šum v sále.

  • Vážení, teraz sa chcem opýtať, či ste uzrozumení s tým, aby sme prerušili rozpravu a aby sme v nej pokračovali zajtra? Na veľkú radosť pani poslankyne Rusnákovej prerušujem (ruch v sále)... a prajem vám dnes dobrý oddych a zajtra prosím s novými silami dostavte sa o 9.00 hodine, budeme pokračovať. Vidím, pán poslanec, že ste pripravený už teraz.

    Ďakujem.