• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie prerušenej 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, páni poslanci a pani poslankyne, najskôr sa prezentujme.

    Prezentovalo sa 91 poslancov, takže sme schopní uznášať sa.

    Najskôr prosím, pani poslankyne, páni poslanci, aby sa prihlásili tí, ktorí hlasujú náhradnými kartami.

    Prvá pani poslankyňa Ďurišinová.

  • Ďakujem pekne. Budem dnes hlasovať náhradnou kartou číslo 6.

  • Ďakujem. Nie je to náhradná karta, len chcem upozorniť poslancov výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, že výjazdové rokovanie 1. októbra (utorok) v Mochovciach sa odkladá na nejaký iný termín, ktorý dohodneme s ohľadom na mimoriadnu schôdzu Národnej rady.

  • Ďakujem. Pán poslanec Vaškovič.

  • Budem hlasovať náhradnou kartou číslo 4.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    V rokovaní budeme pokračovať t r i d s i a t y m d ev i a t y m bodom programu, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 426 a uznesenie o výsledku jeho prerokovania v ústavnoprávnom výbore máte ako tlač 426a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky pán Peter Brňák. Prosím, pán predseda, aby ste sa ujali slova.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    dovoľte, aby som v mene viacerých poslancov predkladateľov uviedol v poradí nový návrh zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý ste všetci dostali ako parlamentnú tlač číslo 426. Pri tejto príležitosti chcem zdôrazniť fakt, že teraz prerokúvaný návrh zákona nie je obsahovo nový návrh, túto skutočnosť zdôrazňujeme ako predkladatelia v sprievodnom liste k tejto tlači a navyše táto skutočnosť je výslovne uvedená v druhom záhlaví úvodnej strany tlače 426, kde sa píše, citujem: "Návrh zákona vychádza z prerokovania pripomienok k návrhu zákona, tlač 149, vo výboroch a na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky."

    Hovoriť teraz o dôvodoch, ktoré nás viedli k vypracovaniu tohto návrhu zákona, by aj v kontexte už minulého úvodného slova pána poslanca Sečánskeho bolo asi nosením dreva do lesa. Čo považujem za potrebné zdôrazniť v tejto chvíli, je fakt, že konečná podoba tlače 426 je výsledkom širšieho kvalifikovaného záujmu, a nie iba označených poslancov na návrhu tohto zákona. Považujem v tejto súvislosti za potrebné pripomenúť iba niektorých, ktorí sa zúčastnili na prípravných prácach výraznejším spôsobom. Sú to poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Šimko, Hrušovský, Benčík, Kunc, poslankyne Rusnáková a Kolláriková a pracovníci Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky Dr. Dzúrik, Kukliš a Fajták. Ospravedlňujem sa tým, ktorých som mal ešte spomenúť a neurobil som tak.

    Samozrejme, veľa kvalifikovaných pripomienok vzišlo počas rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky a po zasadnutiach politických klubov v parlamente.

    V súvislosti s teraz prerokúvaným návrhom zákona si vám dovolím pripomenúť, že predkladatelia pôvodného návrhu zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 149, prípisom zo dňa 27. septembra 1996 oznámili predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, že berú tento pôvodný návrh späť. V tejto súvislosti poukazujem na formalizovaný postup v zmysle ustanovenia § 22 ods. 6 rokovacieho poriadku.

    V mene predkladateľov si dovolím teraz zaujať stanovisko k návrhom, ktoré odsúhlasil ústavnoprávny výbor a ktoré predstavujú pripomienky "spoločnej správy". S uvedenými pripomienkami súhlasíme takisto ako s niektorými pripomienkami vlády Slovenskej republiky zo 6. septembra 1996, ktoré máme všetci v laviciach.

    Vážený pán predseda, vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    dovolím si na záver požiadať o vašu podporu predloženého návrhu zákona vrátane tých zmien a doplnkov, na ktoré získame širší súhlas, pretože nie je zámerom predkladateľov tohto návrhu zákona, aby sa pri hlasovaní o ňom prejavil koalično-opozičný efekt.

    Myslím si, že ako predkladatelia aj pod gesciou predsedu parlamentu sme urobili všetko pre to, aby rozprava k tomuto návrhu zákona bola usmernená ratiom a aby tento návrh bol schválený hoc aj jednomyseľne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predseda. Ústavnoprávny výbor poveril svojho člena pána poslanca Hrušovského, aby nás informoval o výsledkoch prerokovania tohto návrhu vo výbore. Prosím, pán poslanec Hrušovský.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia poslanci,

    začnem azda netradične, pretože nie som spoločný spravodajca všetkých výborov, tak ako býva zvykom pri predkladaní spravodajskej správy, ale som len spravodajcom ústavnoprávneho výboru.

    V novembri 1995 Národná rada Slovenskej republiky, tak ako už spomenul kolega poslanec Brňák, prerokúvala návrh rokovacieho poriadku skupiny poslancov pána poslanca Sečánskeho, Brňáka a Ftáčnika, tlač 149. Vtedy spoločná správa, kde bol spoločným spravodajcom pán poslanec Kunc, obsahovala spolu 300 pozmeňujúcich návrhov a v rámci rozpravy na pléne Národnej rady odzneli ešte ďalšie, takže spolu bolo k tejto tlači predložených okolo 350 pozmeňujúcich návrhov. Táto situácia vzniesla pomerne veľkú komplikáciu do ďalšieho rokovania o návrhu tejto tlače, a preto sa navrhovatelia rozhodli spoločným úsilím a na základe súhlasného stanoviska ústavnoprávneho výboru pokúsiť sa zjednotiť tieto pripomienky, ktoré boli vtedy vznesené jednak v rámci prerokúvania v ústavnoprávnom výbore, ale aj na pléne Národnej rady. Výsledkom tohto spoločného úsilia bolo vypracovanie nového návrhu zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ktorý dnes prerokúvame ako tlač 426.

    Na základe tých skúseností, ktoré predchádzali rokovaniu pôvodnej tlače, predseda Národnej rady uznesením z 3. júna 1996 prikázal prerokovať tento predložený návrh zákona iba ústavnoprávnemu výboru. Pritom však uložil predsedovi výboru, aby bolo všetkým ostatným členom iných výborov umožnené zúčastniť sa na rokovaní ústavnoprávneho výboru a vznášať prípadné návrhy alebo pozmeňujúce návrhy k tejto tlači. Ústavnoprávny výbor pred záverečným rokovaním, ktoré sa uskutočnilo 24. júna 1996, mal niekoľko zásadných rokovaní k tomuto návrhu zákona a výsledkom tohto prerokúvania bolo nakoniec prijatie uznesenia ústavnoprávneho výboru číslo 285, ktoré máte všetci rozdané ako tlač 426a.

    Ako spoločný spravodajca odporúčam - potom sa budem vyjadrovať pred hlasovaním o jednotlivých pozmeňovacích návrhoch - prijať tieto pripomienky tak, ako sú uvedené v tejto tlači s tým, pán predseda, že prosím, aby ste otvorili rozpravu, a žiadam všetkých poslancov, ktorí chcú vystúpiť s pozmeňujúcimi návrhmi, aby pre prehľadnosť a zjednodušenie ďalšieho priebehu rokovania mi odovzdali pozmeňujúce návrhy písomne.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram k tomuto bodu programu rozpravu. Do rozpravy som dostal zatiaľ 6 písomných prihlášok. Najskôr, kým vystúpi v rozprave prvý prihlásený, hlásim sa ja ako prvý, ale najprv s faktickou poznámkou. Prosím, aby ste nevykrikovali, pán poslanec.

    Najskôr sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Rózsa.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    v mene predkladateľov sa pán predseda ústavnoprávneho výboru odvolával na § 22 ods. 6 rokovacieho poriadku s tým, že pôvodný návrh berie späť. Dovolím si upozorniť, že môže tak urobiť, že navrhovatelia berú späť...

  • Pán poslanec, máme pripravené uznesenie k tomu, že sa zoberie späť.

  • Ja o tomto uznesení o zobraní návrhu späť neviem. Ak bolo také uznesenie Národnej rady, že súhlasí, beriem svoj procedurálny návrh späť. Ak nie, prosím, aby sa hlasovalo o tom, že Národná rada súhlasí so vzatím pôvodného návrhu späť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Hlásil som sa do rozpravy prvý s tým, že navrhujem, aby sme najskôr prijali uznesenie o tom, že poslanci zobrali späť tento návrh, a potom by som vystúpil s dvoma pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Budeme hlasovať o tomto uznesení na začiatku, alebo po skončení rozpravy?

  • Hlasy z pléna.

  • Tak budeme hlasovať na začiatku. Dovoľte, aby som vám to uznesenie prečítal.

    Uznesenie z 27. septembra 1996 k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku

    Národná rada Slovenskej republiky podľa § 22 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov súhlasí, že poslanec Peter Brňák z poverenia skupiny poslancov predkladateľov návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vzal späť uvedený návrh zákona, tlač 149.

    Budeme hlasovať o znení tohto uznesenia. Sú tam aj všetky tri podpisy. To je len z hľadiska procesného, ničoho iného sa to netýka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 91 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Prijali sme tento návrh.

    Môžeme pokračovať ďalej v rozprave.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi predniesť dva pozmeňujúce návrhy. Jeden môj pozmeňujúci návrh znie, aby sme prijali nové znenie § 32 návrhu rokovacieho poriadku. Týka sa zabezpečenia poriadku v rokovacej sále. § 32 by znel:

    "(1) Ak sa rečník odchýli od prerokúvanej veci, predsedajúci ho vyzve, aby hovoril k veci. Po opakovanej výzve mu môže odobrať slovo. Ak rečník prekročil rečnícky čas podľa § 30, predsedajúci ho na to upozorní, a ak okamžite neskončí, odoberie mu slovo.

    (2) Poslanca, ktorý neposlúchne výzvu, ktorou mu bolo odobraté slovo, alebo ktorý svojimi prejavmi alebo činmi v rokovacej miestnosti prekročil hranice slušnosti, predsedajúci vyzve zachovať poriadok. Ak výzva na zachovanie poriadku nevedie u poslanca k náprave, predsedajúci mu uloží poriadkovú pokutu až do výšky 5 000 Sk. A ak ani toto opatrenie nevedie k náprave, môže predsedajúci vykázať poslanca až do skončenia rokovania v tom istom dni z rokovacej miestnosti.

    (3) Do rokovacej sály je zakázané vnášať zbrane a prenosné telekomunikačné prostriedky. Voči osobe, ktorá poruší tento zákaz, postupuje predsedajúci podľa odseku 2.

    (4) Vykázanie z rokovacej sály podľa odseku 2 a 3 sa považuje za neospravedlnenú neúčasť na rokovacom dni schôdze Národnej rady.

    (5) Proti opatreniam predsedajúceho vykonaným podľa odsekov 1, 2 a 3 môže poslanec, ktorého sa opatrenia týkajú, podať námietku hneď po ich uložení. O námietke rozhodne Národná rada bez rozpravy."

    Pod čiarou tam bude odvolanie na § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 246/1993 Z. z. o zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov.

    Môj druhý doplňujúci návrh je k § 35, ktorý navrhujem doplniť o nový odsek 6, ktorý znie: "Ak sa ujme slova po skončení rozpravy a pred hlasovaním člen vlády, otvára sa tým rozprava znovu." Je to zo starého rokovacieho poriadku, v novom sme na to zabudli. Myslím si, že je potrebné, aby sme toto zachovali.

    To sú moje dva pozmeňujúce návrhy v rámci rozpravy.

    Ako prvý sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Anton Poliak.

  • Vážený pán predseda, vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia,

    tak ako v úvodnej správe predkladateľ povedal, aj ja som rád, že táto právna norma prichádza do nášho parlamentu s tým zámerom a úmyslom, aby skutočne slúžila pre nás všetkých, aby to boli záväzné pravidlá správania sa pre všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Aby som bol racionálny, prejdem hneď k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktoré som si pripravil.

    Po prvé - v § 39 ods. 3 za slová "ktorí sa hlasovania zdržali" navrhujem vložiť slová "a ktorí nehlasovali". Ďalšie slová "prípadne počet neplatných hlasov" navrhujem vypustiť. Ide o verejné hlasovanie a myslím si, že tak ako to aj na našej tabuli stále zasvieti, mali by sme zohľadniť aj tých, ktorí nehlasovali. A pri verejnom hlasovaní, myslím si, že neexistuje neplatný hlas. Taktiež v § 39 ods. 10 pri tajnom hlasovaní za slová "ktorí sa zdržali hlasovania" navrhujem vložiť slová "ktorí neodovzdali hlasovacie lístky". Pokračovať ďalej, ako je to uvedené v návrhu. Myslím si, že pri tajnom hlasovaní vznikne situácia, keď poslanec preberie hlasovací lístok alebo neodovzdá ho, a v tomto návrhu takýto prvok nie je zachytený. Preto si myslím, že je správne aj pri vyhlasovaní výsledkov tajných volieb, aj pri správe overovateľa, aby sa aj táto časť, táto skupina do správy dostala. Detto navrhujem aj v § 39 ods. 11, kde sa hovorí o vyhlásení výsledkov volieb.

    Ďalší môj pozmeňujúci návrh je k § 45 ods. 4, kde (ako viete) sme pri konštituovaní výboru pre európsku integráciu zvolili za predsedu tohto výboru podpredsedu Národnej rady pána Augustína Mariána Húsku a v návrhu zákona o rokovacom poriadku je v § 45 ods. 4 napísané "predseda a podpredsedovia Národnej rady nemôžu byť členmi výborov". Preto navrhujem, keďže sme už spravili, ako sme spravili, aby sme z tohto odseku 4 vypustili slovo "podpredsedovia". Tento odsek by znel: "Predseda Národnej rady nemôže byť členom výboru."

    Ďalší môj pozmeňujúci návrh sa týka § 53 ods. 1, kde navrhujem, aby tento odsek znel: "Prezident republiky, členovia vlády, generálny prokurátor a predseda Najvyššieho kontrolného úradu majú právo zúčastňovať sa na verejných schôdzach výboru. Udelí sa im slovo, kedykoľvek o to požiadajú." Teda navrhujem vypustiť spojku "aj" a za predložku "na" vložiť slovo "verejný". Odôvodňujem to tým, že je to v kontradikcii s § 50 ods. 4, kde sa hovorí: "Na neverejných schôdzach výboru môžu byť prítomní jeho členovia, prezident republiky, členovia vlády a so súhlasom výboru aj iné osoby." To znamená, že by to bolo v kontradikcii a predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ako aj generálny prokurátor by sa v tom prípade mohol zúčastňovať aj na neverejných schôdzach.

    Ďalší môj doplňujúci návrh smeruje do § 57 ods. 1 písm. g), kde navrhujem vypustiť odkaz 43 na článok 61 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý sa týka Najvyššieho kontrolného úradu, predsedu a podpredsedov. Tento odkaz nie je v súlade s ústavou a s ostatnými zákonmi, pretože nejde o stratu mandátu, vzdanie sa mandátu alebo jeho zániku. Čiže ten odkaz na článok 61 ods. 4, ktorý sa týka funkcionárov Najvyššieho kontrolného úradu, je nesprávny, preto ho navrhujem vypustiť.

    Ďalej v tomto paragrafe navrhujem, aby v odseku 1 za písmeno h) bolo zaradené písmeno ch), ktoré by malo znieť: "posudzuje dôvody neúčasti poslancov na rokovacích dňoch, schôdzí výborov Národnej rady a schôdzí Národnej rady Slovenskej republiky a dáva k nim stanovisko predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky". Keďže to súvisí s posudzovaním mandátového a imunitného výboru, ktoré sa rieši v iných paragrafoch, myslím si, že aj zo základných povinností mandátového a imunitného výboru táto skutočnosť jednoducho patrí.

    Ďalší môj pozmeňujúci návrh sa týka § 121, kde v časti vety za bodkočiarkou "ak ide o zdravotné dôvody" navrhujem slovko "sudcu" vynechať, pokračovať "alebo dosiahnutie veku 65 rokov78)" - odkaz 78 znamená na Ústavu Slovenskej republiky - "Národná rada môže sudcu odvolať". Navrhujem takéto znenie. Ďalej sa pokračuje tak, ako je to uvedené v návrhu.

    Posledný môj pozmeňujúci návrh sa týka § 138, kde v odseku 1 "Mandátový a imunitný výbor v disciplinárnom konaní zisťuje všetky skutočnosti, na základe ktorých sa vedie proti poslancovi disciplinárne konanie." Nie ako je to uvedené v návrhu "na ktoré sa vedie", to je jazyková chyba. Teda "na základe ktorých sa vedie proti poslancovi disciplinárne konanie".

    To je, vážené kolegyne, kolegovia, z mojej strany všetko, čo sa týka pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Myslím si, že som ich spracoval tak, aby boli nápomocné a aby dotvorili celkový kvalitný návrh zákona o rokovacom poriadku.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu poslancovi Poliakovi. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Kvarda. S faktickou poznámkou ešte pán poslanec Moravčík.

  • Ďakujem.

    Pán predseda, pozmeňujúci návrh k § 32 v odseku 3, ktorý si navrhol, chápem tak, že do rokovacej sály nemožno vziať so sebou ani vypnutý mobilný telefón.

  • Vzhľadom na to, že mobilné telefóny sú veľmi rozšírené a zrejme budú a budú veľmi cenným pomocníkom aj pre všetkých poslancov, by podľa môjho názoru nebolo správne, aby si poslanec napríklad v taške neuložil svoj mobilný telefón, samozrejme, vypnutý.

  • Pán poslanec, keď vám dám prečítať vyjadrenia a správu z firmy PHILIPS, uznáte, že môj návrh je správny. Môžeme sa dohodnúť, že urobíme niekde skrinky, kde si to poslanec pred príchodom odloží.

    Ešte pán poslanec Pittner - faktická poznámka.

  • Pán predseda, chcel by som doplniť váš návrh, ktorý ste dali na obmedzenie nosenia zbraní a mobilných telefónov, ešte i o výbušniny a paralyzujúce prístroje a látky.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Kvarda.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážený parlament,

    teória štátu a práva v súčasnom modernom ponímaní chápe horizontálnu deľbu moci tak, že je založená na dvoch princípoch, a to na princípe nezávislosti zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci a na princípe kontrolných bŕzd a protiváh. Tieto známe zásady v tejto chvíli pripomínam len preto, lebo tento parlament je pripravený prijať veľmi dôležitý a závažný zákon, menovite zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    V prvom momente sa môže zdať, že to, čo som teraz povedal, nemá nič spoločné s uvedenými princípmi. Ale nie je to tak, lebo od kvality tejto právnej úpravy vo veľkej miere závisí skutočná možnosť realizácie týchto zásad. Ide totiž o to, či Národná rada Slovenskej republiky bude fungovať tak, ako to požadujú princípy demokracie a právneho štátu, alebo parlament naďalej ostane v polohe politickej hračky v rukách vládnej koalície.

    Je namieste pripomenúť aj skutočnosť, že v tomto parlamente sme často boli svedkami toho, že vládni činitelia, ktorí v mene výkonnej moci predkladajú návrhy zákonov alebo ich novely, resp. ich stranícki posluhovači, ktorí tieto vo väčšine prípadov bez výhrad schvaľovali, chápu právny poriadok len ako prostriedok na dosiahnutie určitého politického účelu, ktorý sa hodí len úzkemu okruhu osôb a nie spoločnosti ako celku.

    V skutočnosti by mal právny poriadok odrážať potreby spoločnosti, mal by pozostávať z dobrých zákonov. Totiž nie je zákon ako zákon. Dobrý zákon sa vyznačuje hlavne tým, že je spravodlivý. Mnohé zákony schválené v tomto parlamente sa tým nevyznačujú. Tí, ktorí hlasujú za ich prijatie, si podľa všetkého zrejme myslia, že aj tú najväčšiu hrôzu možno zlegalizovať, ak sa o nej prijme zákon.

    Pokiaľ ide o tento návrh zákona, som presvedčený o tom, že by mal byť skutočne dobrý, aby sa tento zákonodarný zbor konečne stal demokratickým parlamentom v modernom zmysle slova, teda aby sa stal miestom, kde sa bude hľadať dobrovoľný všeobecný súhlas aj v tých najzložitejších spoločenských otázkach. Treba si uvedomiť, že bez hľadania spoločenského konsenzu sa budú hromadiť právne normy, ktoré síce boli a budú uzákonené parlamentnou väčšinou, ale bez vôle opozičných politických síl zastúpených v Národnej rade.

    Špecifikum tohto zákona je, že by práve tento mal zabezpečiť fungovanie parlamentu podľa demokratických zásad. Z toto však vychádza záver, že si vládna koalícia nemôže privlastniť parlament, nemôže rozhodovať výlučne podľa vlastných predstáv, absolútne ignorujúc každú pripomienku alebo požiadavku opozície. Opozícia sa totiž tiež dostala do parlamentu na základe vôle občanov tohto štátu, a preto do parlamentu patrí, či sa to niekomu páči, alebo nie. A malo by sa to páčiť, resp. akceptovať, veď aj podľa ustanovenia § 1 zákona číslo 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady, citujem: "Poslanci dbajú, aby všetkou činnosťou boli hodní dôvery svojich voličov. Pri výkone svojej funkcie sa riadia celospoločenskými záujmami. Pôsobia na zlaďovanie celospoločenských záujmov, miestnych a individuálnych záujmov."

    O týchto veciach hovorím preto, lebo niektoré ustanovenia samotného návrhu skupiny poslancov o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky majú slúžiť opäť len na to, aby sa zabezpečila priechodnosť vládnych návrhov v parlamente, aby ešte viac boli oslabené pozície opozície. Navyše sa tým narúša aj spomínaný princíp kontrolných bŕzd a protiváh. Spomínanému politickému účelu slúži aj ustanovenie § 24 ods. 4 a 5 návrhu zákona. V zmysle odseku 1 § 24, citujem: "Národná rada na začiatku každej schôdze prerokuje návrh programu schôdze navrhnutý predsedom Národnej rady a o jeho schválení rozhoduje hlasovaním." Človek by si mohol myslieť, že je všetko v poriadku, ale nie je to tak. Veď v zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia hneď sa povoľuje výnimka, keď sa tu ustanovuje, že, citujem: "Národná rada môže na návrh poslanca aj počas schôdze Národnej rady hlasovaním bez rozpravy presunúť body programov schôdze alebo zlúčiť rozpravu o dvoch alebo viacerých bodoch programu." Komu to má slúžiť? Odpoveď je jasná, rovnako ako v prípade odseku 5 § 24, v zmysle ktorého, citujem: "Národná rada môže na návrh aspoň troch poslaneckých klubov aj počas schôdze Národnej rady hlasovaním bez rozpravy zaradiť nový bod programu alebo vypustiť schválený bod programu."

    Účelovosť ustanovenia § 52 ods. 4 je tiež zrejmá, veď na schválenie uznesenia výboru namiesto doterajšieho súhlasu všetkých členov výboru má stačiť súhlas väčšiny prítomných členov výboru. Aj keď je jasné, čo sa tým chce dosiahnuť, nestačím sa čudovať, keď v dôvodovej správe, ktorá to má riešiť, čítam nasledujúce, citujem: "Novinkou je, že na uznesenie výboru treba nadpolovičnú väčšinu prítomných členov výboru. Odstránia sa tým problémy spojené s tým, že výbory často neprijali uznesenia, lebo zaň nehlasovala nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru." No a riešenie je skutočne delikátne. Dámy a páni, ani naďalej sa nemusíte namáhať a riadne sa zúčastňovať na práci výboru. Zopár obetavcov všetko hladko vyrieši aj za vás, veď dôvody prípadnej neúčasti podľa § 63 návrhu zákona aj tak budú posudzovať predsedovia výborov, ktorí sú výlučne z radov vládnej koalície.

    Účelovosť vidím aj v ustanovení § 66 ods. 3 a 5. Podľa odseku 3 § 66 poslanecké grémium sa má kreovať tak, že, citujem: "Počet členov grémia sa určí tak, že počet poslancov každého klubu sa vydelí pätnástimi a výsledok sa zaokrúhli na celé číslo podľa štatistických zásad." Keďže podľa ustanovenia § 64 ods. 5 návrhu zákona na utvorenie poslaneckého klubu treba najmenej osem poslancov, uvedený spôsob kreovania matematicky znamená, že poslanecký klub bude mať osem členov, po delení tohto počtu vyjde 0,53, čo po zaokrúhlení znamená zastúpenie v poslaneckom grémiu jedným členom. Ak iný poslanecký klub tvorí dvojnásobok, teda 16 poslancov, po delení pätnástimi vyjde 1,06, čo po zaokrúhlení znamená zastúpenie v poslaneckom grémiu opäť len jedným členom.

    Nemôžem si pomôcť, ale mne sa nevidí to, že uvedený spôsob tvorenia poslaneckého grémia by bolo riešenie podľa zásad pomerného zastúpenia. Navyše v zmysle odseku 5 § 66 na poslaneckom grémiu sa môžu zúčastniť aj podpredsedovia Národnej rady, ktorí sú zrejme z tých, ktorí majú aj tak najpočetnejšie zastúpenie. Opäť sa teda posilnia tí najsilnejší.

    Zaujímavé riešenie obsahuje aj ustanovenie § 73, keď sa v odseku 2 navrhuje, aby vo všeobecnej rozprave nebolo možné predkladať návrhy na zmenu a doplnenie práve prerokúvaného návrhu zákona. V dôvodovej správe sa k tomu uvádza, že toto prvé čítanie sa navrhuje riešiť tak, ako sa rokuje v iných parlamentoch. Neviem, ktoré iné parlamenty mali predkladatelia na mysli, ale napríklad v maďarskom parlamente sa postupuje podľa opačnej filozofie. Navyše podľa všeobecných ustanovení o rozprave - ide o § 29 odsek 1 - poslanec môže v rozprave podať k prerokúvanej veci pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, ktoré musia byť vyhotovené písomne a riadne sformulované, teda je tu aj akýsi rozpor. V ustanovení odsekov 3 a 4 § 73 vidím dobrý prostriedok na to, aby parlament neprerokoval napríklad návrh zákona či jeho novelu od opozičného poslanca, resp. poslancov opozičných strán.

    Politickú účelovosť vidím aj v tom, že na podávanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k návrhu zákona v zmysle ustanovenia § 82 ods. 2 je potrebný súhlas aspoň 15 poslancov. Teda ak poslanecký klub bude mať len 8 členov, na podanie pozmeňujúceho návrhu bude nevyhnutné získať súhlas aj ďalšieho poslaneckého klubu.

    Rovnaký problém vidím aj v prípade predloženia iného návrhu ako na opravu legislatívno-technických chýb pri treťom čítaní, keď sa požaduje súhlas už nie od 15, ale od 30 poslancov. Opäť tu vidím rozpor ustanovenia § 29 ods. 1 tohto návrhu zákona, v zmysle ktorého poslanec, teda aj jediný, môže v rozprave podať k prerokúvanej veci pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy. Pritom nejde len o vnútorný rozpor, ale aj o rozpor medzi ustanoveniami § 73 ods. 2 až 4, § 82 ods. 2 a ustanovenia § 12 písm. a) a d) zákona číslo 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady, v zmysle ktorých sú poslanci oprávnení podávať najmä návrhy vo všetkých veciach, ktoré patria do pôsobnosti Slovenskej národnej rady, ako aj predkladať Slovenskej národnej rade a jej orgánom návrhy, podnety a pripomienky k predloženým návrhom zákonov, teda bez obmedzenia.

    Aj keď v tomto zákone sa používa výraz "poslanec" v množnom čísle a na základe článku 74 odseku 2 Ústavy Slovenskej republiky mám ten názor, že v citovaných ustanoveniach návrhu zákona o rokovacom poriadku ide opäť o účelové a neodôvodnené obmedzenie výkonu mandátu poslanca, ktorý ho v zmysle uvedeného článku Ústavy Slovenskej republiky vykonáva osobne.

    Keďže chápem, že ťažisko práce má byť vo výboroch, súhlasím s tým, aby sa kládli rozumné medze tomu, že pri druhom a treťom čítaní sa už nebudú donekonečna objavovať nové pozmeňujúce návrhy. Hovorím však o rozumných medziach a o tých, ktoré nebude možné zneužiť.

    Žiaľ, už ma ani neprekvapuje, že aj v predloženom návrhu zákona je zakódovaný špecifický problém, ktorý nemôžem ani nechcem nechať stranou. Ide o právo poslanca používať v parlamente svoj materinský jazyk. V súčasnosti ešte platný rokovací poriadok problematiku rokovacieho jazyka rieši v § 18 tak, že, citujem: "Poslanec má právo hovoriť v jazyku svojej národnosti. Ak nehovorí v slovenskom alebo českom jazyku, jeho reč sa prekladá do slovenského jazyka." Poslancami navrhovaná pôvodná verzia tento problém rieši alebo riešila v § 20 takto, citujem: "Rokovacím jazykom na schôdzach je slovenský jazyk. Poslanci patriaci k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám môžu hovoriť vo svojom jazyku. Kancelária zabezpečí na ich náklady tlmočenie ich vystúpenia do slovenského jazyka."

    Tu vidno, aký posun nastal v tejto oblasti, keď ústavou zaručené právo sa mení na peňažitý trest v prípade, ak poslanec inej národnosti vystúpi v parlamente a prehovorí svojím materinským jazykom. Návrh zákona, ktorý máme teraz pred sebou (tlač 426), však ide ešte ďalej a používanie jazyka národností a etnických skupín úplne vylučuje. V § 31 sa totiž uvádza, citujem: "Rokovacím jazykom na schôdzach je štátny jazyk. Ak vystúpi na schôdzi cudzinec, Národná rada zabezpečí tlmočníka." Takéto absolútne vykázanie menšinových jazykov z parlamentu považujem priamo za politickú brutalitu. V dôvodovej správe k tomuto riešeniu sa uvádza, citujem: "Úprava z hľadiska rokovacieho jazyka je v súlade s prijatým zákonom o štátnom jazyku, nie je jasné, či je v súlade s pripravovaným zákonom o používaní jazykov menšín."

    Túto argumentáciu však nemôžem prijať hlavne a predovšetkým preto, lebo som hlboko presvedčený o tom, že zákon o štátnom jazyku nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Rozpory vo veci zákona o používaní menšinových jazykov však plne chápem, veď vládna legislatíva ani nemá vo svojom pláne jeho prípravu. K tomu, že zákon o štátnom jazyku nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, dovoľte mi citovať z návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v tejto veci.

    V prvom bode sa namieta nesúlad ustanovenia § 1 ods. 2 zákona o štátnom jazyku s článkom 11 ods. 1 a článkom 12 Ústavy Slovenskej republiky. Toto ustanovenie zákona znie, citujem: "Štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky." Podľa článku 11 Ústavy Slovenskej republiky, citujem: "Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred jej zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd."

    V tejto súvislosti sa uvádzajú viaceré články Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Slovenská republika do tohto paktu sukcedovala od 1. januára 1993, a preto je pre ňu záväzný. Podľa článku 12 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky, citujem: "Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti a v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné a nepremlčateľné." Podľa odseku 2 citovaného článku, citujem: "Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať."

    Z týchto dôvodov považujem za dôležité, aby právo menšín na používanie svojho materinského jazyka sa ďalej neobmedzovalo aj navrhovanou zákonnou úpravou. Pritom zámerne používam pojem zákonná, a nie právna úprava, veď (ako som už na začiatku uviedol) zákon nespĺňa podmienky právnej úpravy práva, veď tieto sa vyznačujú spravodlivosťou. Z týchto dôvodov vám v mene klubov Maďarskej koalície predkladám tieto pozmeňujúce návrhy:

    1. V § 24 ods. 5 sa slovo "troch" nahradí slovom "dvoch" a vypúšťajú sa slová "alebo vypustiť schválený bod programu".

    2. V § 31 medzi prvú a druhú vetu sa vkladá veta, ktorá znie: "Poslanci patriaci k národnostným menšinám môžu hovoriť vo svojom jazyku. Kancelária zabezpečí tlmočenie ich vystúpenia do slovenského jazyka."

    3. V § 52 ods. 4 sa slovo "prítomných" nahrádza slovom "všetkých".

    4. V § 66 ods. 3 znie: "Poslanecké grémium má 10 členov, ktoré sa skladá z členov delegovaných poslaneckými klubmi na základe pomerného zastúpenia."

    5. V § 66 sa odsek 5 vypúšťa.

    6. V § 73 ods. 3 sa vypúšťa písmeno b).

    7. V § 82 ods. 2 sa číslica "15" nahrádza číslicou "8".

    8. V § 85 ods. 3 sa číslica "30" nahrádza číslicou "15".

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec Kvarda. Faktická poznámka - pán poslanec Moric.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda.

    Pán kolega, chcel by som vám k vášmu vystúpeniu povedať asi toto. Som veľmi rád, že som sa dozvedel, že nie je zákon ako zákon, ako ste to citovali, ale vedel by som vyvrátiť všetky vaše návrhy, ktoré ste tu povedali. Ale aspoň k dvom.

    Hovorili ste o tom, že vo výboroch by malo byť hlasovanie väčšiny zo všetkých poslancov. Pokiaľ si pamätám, aj v česko-slovenskom parlamente, kde som bol a o ktorom sa nedalo hovoriť, že by bol býval nedemokratický, bolo hlasovanie väčšiny z prítomných poslancov. Možno hovoriť o proporcionálnom zastúpení vo výboroch, ale tam bolo presne to isté. Platila väčšina z prítomných poslancov. To je prvá vec.

    Druhá vec - čo sa týka používania materčiny alebo materinského jazyka národností žijúcich na Slovensku, tak to je takto: Štát vám platí z daní daňových poplatníkov školu, kde od 1. až po 9. ročník sa máte naučiť po slovensky. Čiže môžete v parlamente vystupovať po slovensky, a keď chcete prekladateľa, tak by som vám k tomu dal aj DPH. Netýka sa to cudzinca, lebo cudzinec sa nemal možnosť naučiť po slovensky, preto netreba, aby mu Národná rada platila prekladateľa. Vám to treba, a treba, aby ste to zaplatili, ešte vám hovorím veľmi spravodlivo, lebo do 9. ročníka sa každý žiak v tomto štáte má možnosť naučiť jazyk štátotvorného národa v tomto štáte, a to je slovenský jazyk. Preto treba, aby ste platili, a preto netreba, aby cudzinci platili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Myslím, že je bezpredmetné polemizovať s celou hŕbou výrokov, ktoré teraz odzneli, pretože prakticky ani jeden z nich nebol pravdivý. Ale pozastavil by som sa pri niektorých, ktoré sú vyslovene pejoratívneho charakteru.

    Pán poslanec, ak označujete poslancov vládnej koalície za posluhovačov, tak si to vyprosujem. My sme tu poslanci demokraticky a slobodne zvolení, či sme koaliční, alebo opoziční. Všetci sme tu zvolení rovnako. To by ste potom vy seba deklarovali za posluhovačov strán, ktoré voľby nevyhrali? Veď to je nezmysel. Ale to je váš názor, neberiem vám ho, ale je úplne nesprávny.

    Ďalej ste uviedli, že tento rokovací poriadok aj súčasný stav zakladá ignoráciu požiadaviek opozície. Na osvieženie pamäti - iba včera sme prerokúvali návrh zákona o vysokých školách, kde bolo 100 pozmeňujúcich návrhov a z toho sa prijalo 50. Väčšinu z nich predložili poslanci opozičných strán. Takže hneď zo včerajška máme presne opačný príklad.

    Chodiť do výborov nie je trest. To je psia povinnosť poslanca, pretože nato je zvolený, aby do výborov chodil. A nie je to bič na opozičných poslancov, ale je to potreba pre všetkých poslancov všetkých strán a hnutí, pretože, bohužiaľ, v tomto smere, či je to opozícia, alebo koalícia, na rokovaní výborov sa zúčastňujú oba tieto tábory zhruba rovnako disciplinovane, ak nechcem použiť slová zhruba rovnako nedisciplinovane.

    A používanie materinského jazyka - keď ste uvádzali ako pravzor maďarský parlament, tak vám ho spresním. Bola tam jediná poslankyňa slovenskej národnosti, a keď sa jediný raz pokúsila v tomto parlamente prehovoriť po slovensky, tak jej vystúpenie zabezpečené ústavou bolo sprevádzané rehotom všetkých ostatných poslancov maďarskej národnosti, takže nik jej nerozumel, čo hovorí, lebo ju jednoducho ani nebolo počuť. To sme si od nej ako Zahraničný výbor Slovenskej národnej rady v roku 1992 osobne vypočuli. Takže váš príklad s maďarským parlamentom ako s pravzorom všetkých demokracií a slobôd národností nebol šťastným príkladom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Prepáčte, pán Hofbauer. Napríklad pani Jakabová viackrát vystúpila v maďarskom parlamente po slovensky, vystúpili tam aj po nemecky. Možno tam boli nevhodné poznámky, aké sú hocikedy aj v našom parlamente. Ale dovoľte mi, aby som vám urobil taký stručný historický prehľad.

    Napríklad v Uhorskom sneme vystúpili po slovensky biskup Moyzes alebo poslanec Ferdo Juriga. Neplatili za to tlmočníka a neboli také nevhodné poznámky, aké hovoril pred chvíľou poslanec Moric. V česko-slovenskom štáte v ústave bolo zabezpečené právo používať materinský jazyk. A ešte by som vám chcel citovať rokovací poriadok Slovenského snemu § 48 ods. 2: "Poslanci rokujú po slovensky, ale poslanci prihlásení k inej domácej národnej skupine môžu rokovať rečou svojej národnosti." Takže ani v Slovenskom štáte neboli také represívne zákony, čo práve teraz chcete odsúhlasiť.

  • Ďakujem. Pán poslanec, rakúsko-uhorský štát a Slovenský štát a občania jedného štátu a druhého - to je trošku rozdiel, aspoň si myslím. To je po prvé.

  • Prepáčte, rakúsko-uhorský štát nikdy neexistoval.

  • A po druhé - ale myslím si, že netreba o tomto hovoriť.

    Prosím, pán poslanec Poliak - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Myslím, že tu nejde o žiadnu ignoráciu poslancov opozície. Chcem len pripomenúť, že v tomto návrhu rokovacieho poriadku už výbory, akými sú mandátový a imunitný výbor, výbor pre nezlučiteľnosť funkcií sa budú kreovať na základe pomerného zastúpenia jednotlivých politických strán, ktoré sú v parlamente. Čiže skutočne nevidím dôvod, aby sa tu operovalo takýmito slovami, že ide o ignoráciu. Nemôžem s tým súhlasiť.

    Taktiež v § 52 ods. 4, ktorý tu spomínal pán kolega Kvarda, veď je to len hádam v záujme toho, aby sa ľahšie prijali platné uznesenia vo výboroch, lebo mnohokrát sa stáva, že pre nedostatok poslancov sa neprijme platné uznesenie vo výbore. Takže to je zmysel, ale nie preto, aby ľudia nechodili do výborov. Práve preto, aby ľudia chodili, teda aby poslanci Národnej rady chodili do výborov, sa prijali aj opatrenia postihu. Pri neúčasti vo dvoch výboroch alebo plénach - polovica funkčných príplatkov základného platu, pri štyroch - celý základný plat, funkčný príplatok. Takže si to skutočne bude musieť každý jeden zvážiť, či bude chodiť do výborov aj na pléna, alebo nie. Takže nemôžem s tým súhlasiť, pán poslanec.

    A ešte by bolo treba doplniť odsek 5 tohto návrhu, kde sa hovorí, že keď tretina poslancov nesúhlasí, uvedie sa to v zápise a vec sa neodloží ad acta, ale sa bude riešiť ešte v budúcnosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Kolesárová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcela by som sa vyjadriť k dvom veciam.

    Po prvé by som chcela povedať občanovi maďarskej národnosti, svojmu kolegovi poslancovi, že návrh zákona spracovali nielen poslanci koalície, ale je tam podpísaný aj pán poslanec Ftáčnik a predpokladám, že on by sa nepodpísal pod niečo také, s čím by ako opozičný poslanec nesúhlasil.

    Po druhé by som chcela pánu Kötelesovi povedať, že osobne sa poznám s pani poslankyňou Jakabovou a pri našom poslednom stretnutí vo Vzdelávacom stredisku Ľudovíta Štúra v Bánku v Maďarskej republike na základe rozhovoru s ňou môžem konštatovať, že vystúpila iba jeden jedinýkrát po slovensky, a to je už niekoľko rokov - ak sa nemýlim, asi päť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Prosím, páni poslanci, pani poslankyne, myslím si, že budeme hlasovať v rámci hlasovania o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch. Tento rokovací poriadok umožňuje našim kolegom maďarskej národnosti vystupovať v materinskom jazyku, tak neviem, prečo rozdiskutúvame tento problém. Myslím si, že nie je to potrebné.

    Pán poslanec Duka-Zólyomi.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážená Národná rada,

    po prvé - chcel by som sa vyjadriť k otázke, že vo výbore stačí väčšina prítomných. Ak napríklad budeme mať 15-členný výbor, to znamená, že výbor bude schopný sa uznášať, ak tam budú prítomní ôsmi, potom vlastne piati poslanci môžu prijať jedno rozhodnutie. To je jedna tretina. Kde je tá väčšina? Preto nemôžeme podporovať tento princíp.

    A čo sa týka používania jazyka, mám len jednu malú poznámku všetkým, ktorí odmietajú toto právo na používanie materinského jazyka. Potom nechápete princíp základných ľudských práv.

    Ďakujem pekne.

  • Ale veď to právo vám nikto neodmieta, pán poslanec, je zakotvené aj v rokovacom poriadku.

    Pán poslanec Sečánsky, nech sa páči.

  • Dámy a páni,

    tým, že vo výbore prijímame pri uzneseniach zásadu relatívnej väčšiny, po prvé - preberáme skúsenosti z absolútnej väčšiny európskych parlamentov, kde je zakotvené podobné kvórum na schválenie uznesení. A po druhé - vychádzame z našich tradícií, pretože v celom bývalom Česko-Slovensku, pokiaľ ide o uznesenia vo výboroch, sa vyžadovala relatívna väčšina.

    Tým nechceme ospravedlňovať tých, ktorí neprídu do výboru. To je úplne iná vec. Súhlasím s pánom Poliakom, treba zaviesť tie sankcie, ktoré umožňuje "platovka". Ale tu naozaj preberáme skúsenosti z Bundestagu, z Kongresu USA, vychádzame z našej tradície a naozaj z tradície ostatných parlamentov v rámci Európy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Môžeme postúpiť ďalej. Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Cuper, po ňom pán poslanec Šimko.

  • Vážený pán predseda, milé pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predložený návrh rokovacieho poriadku je výsledkom kompromisu väčšiny politických strán a hnutí zastúpených v tomto parlamente. Ako taký preto v sebe nezohľadňuje, nazvime ich "maximalistické" predstavy tých politických strán v parlamente, ktoré sa pod návrh nepodpísali. Podobne je možné označiť aj informáciu legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú si bez väčších výhrad osvojil aj Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a ktoré sú predmetom spoločnej správy.

    Ostávajú "visieť vo vzduchu" pripomienky, ktoré počas celého obdobia tvorby tohto návrhu zákona prezentovali predkladatelia poslanci Sečánsky a Brňák, neskôr tiež predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Gašparovič. Tieto pripomienky na základe ústretovej vôle spomenutých poslancov, aj so súhlasom ďalšieho predkladateľa poslanca Ftáčnika, boli vyňaté, ale nie zavrhnuté z pôvodného textu návrhu zákona. Preto predstavovali doterajší alternatívny pohľad na vec a boli spracované ako neformálny doplnok legislatívnej informácie, ktorý však v ústavnoprávnom výbore neprešiel cez hlasovanie.

    Pretože koaliční predkladatelia návrhu nového rokovacieho poriadku považovali niektoré z týchto pozmeňujúcich návrhov za principiálne, iniciovali politické stretnutie predstaviteľov týchto návrhov zákona s niektorými zástupcami opozície - za KDH pán poslanec Šimko, za DÚ so štatútom "pozorovateľa" poslankyňa pani Rusnáková a za SDĽ poslanec Benčík. Na tomto rokovaní sa koaliční predkladatelia pokúsili vecne vyargumentovať dôvodnosť týchto navrhovaných zmien a doplnkov. Pri niektorých návrhoch sa to, myslím si, vcelku podarilo, a to aj napriek pozorovateľskému postaveniu zástupcu Demokratickej únie. Jednomyseľne sa niekde podarilo nájsť ústretový postoj buď SDĽ, alebo KDH, hoci aj v modifikovanej podobe. Niekde koaliční predstavitelia v celosti ustúpili, niekde sa návrhy neodmietli principiálne, niekde sa odkazovalo na rokovanie poslaneckých klubov.

    Na základe týchto dôvodov si dovolím predniesť pozmeňujúce návrhy, a to iba tie, kde sa ponúka väčšia alebo o niečo menšia miera ich akceptácie aj poslancami opozície.

    Prvý pozmeňujúci návrh sa dotýka § 20 ods. 1. Za slová "právo byť prítomný na" sa vloží slovo "verejných".

    Zdôvodnenie: Nepovažujeme za vhodné, aby v ustanovení § 20 - vymedzení ústavní a iní činitelia mohli byť bez ďalšieho automaticky na schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré nie sú verejné.

    Druhý pozmeňujúci návrh by sa dotýkal § 27 ods. 2 a 3. Ustanovenie ods. 2 by znelo: "Do rozpravy o prerokúvanej veci sa poslanci prihlasujú písomne zápisom do zoznamu rečníkov po schválení programu schôdze do začatia rokovania o návrhu v príslušnom bode programu schôdze Národnej rady a ústne po vystúpení rečníkov v rozprave zapísaných do zoznamu rečníkov. Predsedajúci prečíta ústne prihlásených rečníkov do rozpravy a uzatvorí možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy."

    Zdôvodnenie: Navrhované znenie je upravené na základe pripomienky zástupcov KDH. Navrhované znenie stanovuje pravidlá na spôsob prihlasovania za poslanca do rozpravy. Nie je obmedzujúca, iba stanovuje pravidlá platné pre všetkých poslancov. Podobne sa postupovalo napríklad aj v prípade rokovania Spoločného výboru Národnej rady Slovenskej republiky s výborom Európskeho parlamentu počas jeho rokovania na pôde Národnej rady Slovenskej republiky.

    Tretí pozmeňujúci návrh by sa dotýkal § 27 ods. 3. V druhej vete sa vypúšťa slovo "písomne", v tretej vete sa vypúšťajú slová "a ak chce vystúpiť v rozprave, musí sa prihlásiť do rozpravy znova". Zároveň sa vypúšťa posledná veta. Navrhovaná zmena je v korelácii s predchádzajúcou zmenou, vypustenie slova "písomne" je žiaduce z dôvodu, že rečník môže byť prihlásený tiež ústne. Ďalšia časť, ktorá sa navrhuje vypustiť, je logická vzhľadom na prípadné schválenie bodu 2, pretože podľa tohto bodu bude možné sa prihlásiť do rozpravy buď písomne, alebo v jednom balíku ústne, pričom ďalšie prihlasovanie do rozpravy by bolo vylúčené.

    Prednesiem aj alternatívny návrh § 32, ktorý je miernejšou alternatívou ako už prednesený návrh predsedu parlamentu pána Gašparoviča.

    § 32 by mal znieť takto:

    Nazýval by sa "Zabezpečenie poriadku v rokovacej sále".

    Odsek 1 by znel: "Ak sa rečník odchyľuje od prerokúvanej veci, predsedajúci ho vyzve, aby hovoril k veci. Po opätovnej výzve mu môže odobrať slovo. Ak rečník prekročil rečnícky čas (§ 30), predsedajúci ho na to upozorní, a ak okamžite neskončí, odoberie mu slovo."

    Odsek 2 by znel: "Poslanca, ktorý neposlúchne výzvu, ktorou mu bolo odobraté slovo, alebo ktorý svojimi prejavmi alebo činmi v rokovacej miestnosti prekročil hranice slušnosti, predsedajúci vyzve zachovať poriadok. Ak výzva na zachovanie poriadku nevedie u poslanca k náprave, môže predsedajúci vykázať poslanca až do skončenia rokovania v tom istom dni z rokovacej miestnosti. Vykázaný poslanec má právo zúčastniť sa na hlasovaní o každom návrhu."

    Odsek 3 by znel: "Do rokovacej sály je zakázané vnášať zbrane a prenosné telekomunikačné prostriedky. Voči osobe, ktorá poruší tento zákaz, postupuje predsedajúci podľa odseku 2."

    Tento odsek môže byť poprípade doplnený ešte o návrh pána poslanca Pittnera.

  • Pán poslanec, ak to akceptujete, tak hneď povedzte, že ho dopĺňate.

  • Áno, akceptujem tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Pittnera.

    Odsek 4 by znel: "Vykázanie z rokovacej sály podľa ods. 2 a 3 sa považuje za neospravedlnenú neúčasť na rokovacom dni schôdze Národnej rady."

    Odsek 5 by potom znel: "Proti opatreniam predsedajúceho vykonaným podľa ods. 1, 2 a 3 môže poslanec, ktorého sa opatrenia týkajú, podať námietku hneď po uložení. O námietke rozhodne Národná rada bez rozpravy."

    V odseku 3 by potom bol odkaz na § 2 zákona Národnej rady číslo 246/1993 Z. z. o zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov.

    Zdôvodnenie tohto návrhu: Navrhované znenie striktnejším spôsobom rieši situáciu, keď sa poslanec Národnej rady Slovenskej republiky odchyľuje svojím vystúpením od prerokúvanej veci alebo keď svojimi prejavmi alebo činmi v rokovacej miestnosti prekročil hranice slušnosti.

    Piaty pozmeňujúci návrh by bol k § 60 ods. 2. V prvej vete text "politických strán a politických hnutí v Národnej rade" nahradiť textom "členov poslaneckého klubu alebo poslaneckých klubov vzhľadom na určený počet členov Osobitného kontrolného výboru". Druhá veta tohto odseku by potom ostala bezo zmeny.

    Zdôvodnenie: Navrhované pôvodné znenie ustanovenia § 60 ods. 2 nedostatočne reflektuje na skutočnosť, že stanovený počet členov osobitných kontrolných výborov nemusí kopírovať počet politických strán a hnutí zastúpených v parlamente. Preto sa pomerný princíp viaže nielen na počet poslaneckých klubov v parlamente, ale tiež na stanovený počet členov tohto výboru.

    Šiesty pozmeňujúci návrh by sa dotýkal § 90 ods. 4. V ods. 4 sa slová "splnomocnený pracovník" nahrádzajú slovom "vedúci" a dopĺňa sa druhá veta, ktorá znie: "So súhlasom výboru môže vystúpiť splnomocnený pracovník Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky."

    Zdôvodnenie: Navrhovaná zmena zohľadňuje zastupovanie prezidenta Slovenskej republiky pred orgánmi Národnej rady Slovenskej republiky, ako je to aj v prípade vlády Slovenskej republiky.

    Siedmy pozmeňujúci návrh by bol k § 92 ods. 1. Odsek znie: "Zákon podpisuje predseda Národnej rady do siedmich dní po jeho schválení. Po podpísaní ho zašle predsedovi vlády a prezidentovi republiky na podpis tak, aby každému zostali 4 dni na rozhodnutie."

    Zdôvodnenie tohto pozmeňujúceho návrhu: Navrhované znenie úmerným spôsobom rozdeľuje lehotu 15 dní medzi jednotlivých ústavných činiteľov tak, že dôraz sa kladie na orgán, ktorý má s vyhodnotením čistopisu zákona najviac práce. Týmto rozdelením 15-dňovej lehoty nie je dotknuté ústavné právo prezidenta a vlády Slovenskej republiky vrátiť parlamentu ním schválený zákon.

    Ôsmy pozmeňujúci návrh by sa dotýkal § 109 ods. 4. Znenie ods. 4 za čiarkou vo vete znie: "táto ho môže prerokovať ako posledný bod jej programu".

    Navrhované znenie mení obligatórnu povinnosť parlamentu na fakultatívnu, ktorá vhodnejším spôsobom reaguje na podaný návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi.

    Deviaty pozmeňujúci návrh by sa dotýkal § 131 ods. 5. Druhá veta sa vypúšťa. V zmysle nového inštitútu "hodiny otázok" zodpovedá dostatočným spôsobom mechanizmus bez posledných dvoch faktických poznámok.

    Desiaty pozmeňujúci návrh by sa dotýkal § 132 a navrhujem tento paragraf vypustiť.

    Navrhované znenie § 132 je v tomto návrhu zákona nadbytočné, pretože jeho obsah sa nachádza v zákone o poslancoch, ktorý v tejto časti nie je delegovaný návrhom rokovacieho poriadku a tiež sa môže zohľadniť v pripravovanom návrhu zákona o poslancoch.

    Jedenásty pozmeňujúci návrh by sa dotýkal § 140 ods. 3. Za slovo "sľub" sa vkladajú slová "alebo porušil zákaz hlasovania za iného poslanca".

    Navrhovaným znením si kladieme za cieľ zladiť závažný spôsob porušovania poslaneckého sľubu s úmyselným hlasovaním za iného poslanca.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, to je z mojej strany všetko.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Cuperovi. Pán spoločný spravodajca Hrušovský chce vystúpiť s poznámkou.

  • Pán predseda, mám len jednu krátku poznámku.

    Pán poslanec Cuper povedal, že tieto pozmeňujúce návrhy neboli predmetom rokovania ústavnoprávneho výboru. Chcem zdôrazniť, že boli. Všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré pán poslanec Cuper predniesol, boli predmetom posledného rokovania, teda záverečného o rokovaní tohto návrhu zákona, a riadne sa o nich hlasovalo. Niektoré z tých, ktoré prednášal pán poslanec Brňák, boli prijaté, a niektoré neboli. Takže všetko, čo odznelo, bolo už predmetom rokovania ústavnoprávneho výboru.

  • Áno, ďakujem. Ešte predseda ústavnoprávneho výboru pán Brňák.

  • Len krátkou replikou chcem reagovať na vystúpenie pána poslanca Hrušovského - spoločného spravodajcu. Pán poslanec Cuper vo svojom vystúpení nehovoril o tom, že neboli predmetom rokovania. Naopak, výslovne uviedol, že všetky tieto pripomienky boli prednesené na schôdzi ústavnoprávneho výboru a ústavnoprávnym neboli schválené. Taká je citácia v rámci jeho vystúpenia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Šimko, po ňom sa pripraví pani poslankyňa Rusnáková.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Dámy a páni,

    pán poslanec Brňák pri uvádzaní tohto materiálu povedal, že ide o materiál, ktorý je výsledkom akéhosi kompromisu rokovania v podstate aj koaličných, aj opozičných politických strán a ja musím potvrdiť, že je to pravda. Zúčastňovali sme sa viacerí aj za opozičné politické strany pri tvorbe tohto nášho základného rokovacieho predpisu. Myslím si, že nie je potrebné sa príliš obávať toho, že by sa tu, povedzme, vytvorili pravidlá, ktoré budú jednostranne zvýhodňovať iba vládnu väčšinu v parlamente a znevýhodňovať opozíciu, pretože dnes je to takto a zajtra to bude inak. Tie pravidlá sú potrebné.

    Ale musím upozorniť, že rokovanie o tomto návrhu bolo naozaj čarovným rokovaním. Trvalo asi jeden a pol roka a výsledok toho kompromisu, o ktorom hovoril pán poslanec Brňák, je tlač číslo 426, návrh, o ktorom rokujeme ako o základnom návrhu. Ten kompromis, samozrejme, znamenal isté ústupky, alebo niektoré strany jednoducho prestali zotrvávať na niektorých požiadavkách, ktoré mali. A jednou z takýchto požiadaviek bolo presne to, čo zasa dnes navrhuje pán predseda Gašparovič ako pozmeňujúci návrh.

    Dámy a páni, pripadá mi to ako v škole - možnosť vyhodiť poslanca za dvere. Môžeme to prijať, samozrejme, budeme tu ako žiaci sedieť a čakať, keď sa pán predsedajúci rozhodne niekoho vyhodiť za dvere, bude to svojím spôsobom rarita. Viem, že môžete povedať, že v britskom Parlamente je taktiež možné vyviesť poslanca, áno, je to pravda, ale ten poslanec môže žiadať, aby sa o tom hlasovalo, a v prípade, že to hlasovanie dopadne v prospech poslanca, predseda parlamentu, predseda Dolnej snemovne, musí rezignovať zo svojej funkcie. Takže predseda parlamentu si musí rozmyslieť, či dá o tom hlasovať. Je to tak. Ale v poriadku, ak chcete vyhadzovať poslancov za dvere, nech sa páči.

    Druhý návrh, ktorý ma neobyčajne zaujal, je návrh pána poslanca Poliaka, ktorý chce zmeniť pravidlo, o ktorom sme sa dohodli, že bude súčasťou rokovacieho poriadku. Ide o pravidlo, že podpredsedovia Národnej rady nemôžu byť zároveň predsedovia výborov. Zdalo sa nám to logické, pretože aj funkcia podpredsedu Národnej rady, aj funkcia predsedu výboru potrebuje v podstate celého človeka. Z toho dôvodu sme stanovili toto pravidlo, túto inkompatibilitu. Myslím si, že to má svoj logický obsah. Lenže zasa, keď sa nám to nepáči, myslím tým teraz väčšinu, tak to chceme meniť. Nazdávam sa, že to ideme meniť, samozrejme, kvôli konkrétnemu prípadu podpredsedu Národnej rady Augustínovi Mariánovi Húskovi, ktorý je zároveň predsedom výboru pre pre Európsku integráciu. Myslím si, že keď to prijmeme, tak mu tým skôr ublížime. Jednoducho, bude mať práce príliš veľa a obávam sa, že potom by to mohla odniesť buď kvalita práce, alebo jeho zdravie.

    Neodporúčam, aby sme tieto návrhy prijali, a musím sa trochu aj ohradiť voči tomu, že tieto návrhy sú výsledkom rokovania viacerých politických strán. Je to jednoducho nesúhlas väčšiny s kompromisom, ktorý sme docielili.

    Dávam aj ja dva pozmeňujúce návrhy. Jeden pozostáva z troch, ale tie spolu súvisia, takže žiadam, aby sa o nich hlasovalo naraz. Prvý komplex: V § 50 ods. 4 žiadam nahradiť slová "jeho členovia" slovom "poslanci", v § 57 ods. 3 vypustiť text - a teraz poviem text, ktorý treba vypustiť - "§ 50 ods. 3 a)" a v § 60 ods. 3 znie: "Rokovanie osobitných kontrolných výborov je neverejné, zúčastňujú sa na ňom členovia výboru a ďalšie osoby len so súhlasom výboru. Ostatné ustanovenia tohto zákona sa na rokovanie týchto výborov vzťahujú primerane."

    Tento návrh vlastne sleduje to, aby sa aj na neverejných rokovaniach výborov mohli zúčastňovať všetci poslanci parlamentu. Myslím si, že je to logické. Napríklad môže sa na nich zúčastňovať vedúci kancelárie, čo je celkom logické a je to z technických dôvodov potrebné, ale nevidím dôvod, prečo by sa na neverejných rokovaniach výborov nemohli zúčastňovať všetci poslanci. To sa dotýka, podľa môjho názoru, aj rokovania mandátového a imunitného výboru, ktorý rokuje predovšetkým o vnútorných záležitostiach tejto snemovne, a z toho dôvodu si myslím, že tu obmedzovať možnosť zúčastniť sa iným poslancom nemá žiaden racionálny základ. Iný je prípad pri osobitných kontrolných výboroch, kde má význam, aby sa utajenie vzťahovalo naozaj na tých poslancov, ktorí sú členmi, a preto tam dávam jednoznačné znenie, aby v tomto konkrétnom špecifickom prípade platila úprava, že by sa na tomto rokovaní iní poslanci, samozrejme, zúčastňovať nemohli. Čiže to je jeden komplexný návrh.

    A ďalej navrhujem do klasického § 32, kde ide o udržanie poriadku, nový odsek. Pokiaľ hovoríme o návrhu, tak by to bol odsek 4, ak sa prijmú iné pozmeňujúce návrhy, ktoré predložil pán poslanec Gašparovič alebo pán poslanec Cuper, potom posledný odsek v tomto znení: "Ak svojím správaním marí riadny priebeh rokovania predsedajúci, poslanec môže požiadať predsedu Národnej rady, aby riadením schôdze poveril iného predsedajúceho. O návrhu rozhodne Národná rada bez rozpravy."

    Tým chcem vyjadriť to, že všetci poslanci sú si rovní. To znamená, že ak sa dopustí nejakého neslušného vyjadrenia ktorýkoľvek z poslancov, aj predsedajúci, tak si myslím, že je potrebné, aby tu existovalo nejaké možné opatrenie na zabezpečenie poriadku. Pritom vôbec nepovažujem za potrebné, aby sme tu mali možnosť vykázať predsedajúceho za dvere.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ale musím reagovať, pokiaľ ste hovorili o speakrovi anglického parlamentu, že v tom skutočne vôbec nemáte pravdu, nie je to tak. Môžem vám dať to, čo mi dala speakerka pani Betty Boothroydová, keď tu bola.

    Pán poslanec Poliak.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Reagoval by som na pána kolegu Šimka len k otázke § 45 ods. 4. Ak sme tu na pléne Národnej rady prijali, že predsedom výboru pre európsku integráciu bude pán podpredseda Národnej rady, myslím si, že v návrhu tohto zákona odsek 4 neobstojí. Preto bol môj návrh taký, ako som ho dal. To však neznamená, že to nemôže byť inak. Ale potom bude musieť pán podpredseda Národnej rady Augustín Marián Húska podať demisiu na funkciu predsedu výboru pre európsku integráciu. Preto bol môj návrh taký, ako som povedal.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Na vaše vyjadrenie nebudem reagovať, lebo tak ako vy to nemôžete dokázať v tejto chvíli, ani ja to nemôžem dokázať. Ale budem reagovať na to, čo povedal pán kolega Poliak. Pri voľbe podpredsedu pána Augustína Mariána Húsku za predsedu výboru pre európsku integráciu som upozorňoval na tento nesúlad s pripravovaným návrhom rokovacieho poriadku. Zrejme ste sa rozhodli, že zmeníte pravidlo ešte predtým, než ho prijmete.

    Ďakujem.

  • Ohlásil som ďalej pani poslankyňu Rusnákovú a pripraví sa pán poslanec Kanis.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte aj mne, aby som predložila stanovisko poslaneckého klubu Demokratickej únie a návrhy, ktoré odporúčam Národnej rade, aby boli akceptované.

    V prvom rade by som chcela zdôrazniť, že existuje pre nás päť kľúčových paragrafov, a chcela by som k nim povedať niekoľko slov.

    V prvom rade ide o § 27, ktorý sa týka rozpravy. V tomto paragrafe odporúčam vzhľadom na to, že viem, že k viacerým paragrafom budú pripomienky, pretože sme sa navzájom informovali, aby bolo prijaté riešenie, ktoré neberie rečníkovi možnosť, ak náhodou nemôže byť z objektívnych príčin prítomný v zasadacej sále, aby sa mohol znovu prihlásiť do rozpravy s tým, že bude na zozname rečníkov, tak ako to už navrhol aj pán Cuper, buď na konci písomne prihlásených rečníkov, alebo tých, ktorí sa prihlásili ústne.

    § 32 sa týka poriadku v rokovacej sále. Odporúčam, aby bolo akceptované pôvodné znenie tohto návrhu zákona, pretože ostatné návrhy, ktoré sa tohto paragrafu týkajú, by mohli istým spôsobom znemožniť hlasovanie poslanca, mohli by zapríčiniť to, že bude vykázaný z rokovacej siene, a toto vykázanie bude považované za neospravedlnenú neúčasť. Samozrejme, že aj tu je možné navrhnúť kompromis, ale bolo by skutočne vhodné, aby sme akceptovali nielen povinnosti, ale aj práva, ktoré poslanec Národnej rady má.

    § 140 sa týka pokút. Odporúčam Národnej rade, aby zvážila udeľovanie pokút. Náš poslanecký klub nevidí zmysel práve vo finančnom postihu, ale skôr v tom, že ak v zasadacej sále nie je možné urobiť poriadok, má sa prerušiť rokovanie a toto predlžovanie času považujem pre poslancov za väčší trest ako finančnú pokutu, pretože určite by nebolo príjemné zasadať týždeň ale dva týždne navyše.

    V § 45 ide o výbory Národnej rady. Budem dávať jedno odporúčanie, v ktorom sa pomerné zastúpenie politických strán a hnutí bude týkať nielen mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, ale aj ústavnoprávneho výboru, ktorý tiež považujem za veľmi dôležitý a, bohužiaľ, poslanci Demokratickej únie v ňom nemajú svoje zastúpenie. Bez ohľadu na to si myslím, že je životne dôležité, aby v takomto významnom výbore mali jednotlivé kluby svoje zastúpenie.

    V § 35, ktorý sa týka skončenia rozpravy, považujem za lepší pôvodný návrh textu - neskončiť rozpravu skôr, ako neodznejú všetky návrhy tých, ktorí boli písomne prihlásení, plus tí, ktorí sa ešte prihlásili ústne a majú pozmeňujúce návrhy.

    Chcem konštatovať, že približne polovicu pripomienok vlády, ktoré doručila Národnej rade, možno akceptovať, a predkladám súčasne moje pripomienky k tlači 426.

    Prvá pripomienka sa týka § 25. Navrhujem číslo "24" nahradiť číslom "48". To znamená, že poslanci Národnej rady by museli dostať predkladané materiály najneskôr dva dni pred ich prerokúvaním.

    Druhý bod - v § 41 ods. 2 navrhujem text doplniť o poslednú vetu: "O námietkach predsedu Národnej rady ako rečníka proti nedostatkom záznamu jeho vystúpenia rozhodne Národná rada hlasovaním." Odporúčam tento návrh zvážiť z toho dôvodu, že každý rečník má právo podať námietku proti nedostatkom záznamu. O tejto námietke rozhoduje predseda Národnej rady. Ak je však rečníkom predseda Národnej rady a z istého dôvodu nemohol skontrolovať, a teda potvrdiť, že prepis jeho vystúpenia je správny, môže podať námietku voči nej aj on, ale nemal by o tom rozhodovať sám, sám o sebe, teda či je text prepísaný dobre, alebo zle. Môže sa stať, že text je prepísaný dobre (a netýka sa to len predsedu, prosím, aby to teraz nebral osobne, vravím to všeobecne), text môže byť napísaný dobre a poslancovi to z nejakého dôvodu možno prekáža, že to tak povedal, a chcel by ho zmeniť. Teda prosím, aby aj nad touto inštitúciou - predsedom Národnej rady, ak sa odvolá námietkou proti nesprávnemu záznamu jeho vystúpenia, mohol niekto rozhodnúť.

    Tretí bod - v § 45 navrhujem nový odsek 4, ktorý znie: "Členovia ústavnoprávneho výboru sa volia obdobne ako členovia výborov podľa § 7 ods. 2."

    Štvrtý bod - v § 57 ods. 3 navrhujem vynechať druhú vetu.

    Piaty bod - v § 66 ods. 3 navrhujem, aby nový text tohto odseku znel takto: "Poslanecké grémium sa skladá z predsedu Národnej rady a predsedov (podpredsedov) poslaneckých klubov v Národnej rade." Tento návrh dávam z toho dôvodu, že jednak z neho explicitne vyplýva, že členom tohto grémia je predseda Národnej rady a podpredsedovia nie, a ak v Národnej rade majú svoje postavenie predsedovia poslaneckých klubov, myslím si, že práve tento spôsob konštrukcie grémia by mohol byť vhodnejší ako mapovanie, vlastne znovumapovanie tej situácie, ktorá je v Národnej rade.

    Šiesty bod návrhu - v § 131 navrhujem nový odsek 9: "Slovenská televízia a Slovenský rozhlas zabezpečia prenos hodiny otázok." Samozrejme, že Slovenská televízia a Slovenský rozhlas sú verejnoprávne inštitúcie, ale sú zo zákona zriadené na to, aby informovali občanov a verejnosť o tých veciach, ktoré v tejto spoločnosti považujeme za najzávažnejšie. V iných krajinách je bežné, že sa napríklad robí priamy prenos interpelácií a všeobecnej rozpravy, prípadne že sa robí prenos z celého rokovania parlamentu. Myslím si, že pre občanov tejto republiky by hodina otázok v tom minimálnom rozsahu, ak už neberieme rokovanie celej Národnej rady, mohla byť zaujímavá. Keďže Slovenská televízia a Slovenský rozhlas - opakujem znovu - boli zriadené zo zákona a poskytujú sa im finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, aby v prvom rade informovali občanov Slovenskej republiky, dáva sa im taxatívne za úlohu to, aby zabezpečili tento prenos. Samozrejme, je možné, ak by niekto mal iný pozmeňujúci návrh ohľadom nákladov, o tom diskutovať, a opakujem, zo zákona sa dá uložiť aspoň minimálne táto povinnosť.

    Siedmy návrh sa týka § 140 ods. 1, kde navrhujem vynechať poslednú vetu.

    Ôsmy návrh - v § 140 ods. 2 navrhujem prvú vetu ukončiť za slovami "udelila pokarhanie" a druhú vetu navrhujem vynechať.

    Deviaty návrh sa týka § 144 ods. 6. Tento návrh už v istej forme spomínal aj pán Šimko - vynechať slová "aj neverejných" a slová "a verejných". Týka sa to prítomnosti vedúceho Kancelárie Národnej rady na neverejných schôdzach Národnej rady. Nevidím dôvod, aby sa na nich zúčastňoval.

    Posledný návrh - § 149 vzhľadom na predchádzajúce pripomienky navrhujem vynechať.

    Súčasne by som chcela požiadať, aby pred hlasovaním o jednotlivých pripomienkach a pred záverečným hlasovaním bola 20-minútová prestávka.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Chcem povedať, že pán poslanec Šimko povedal pravý opak toho, čo ste povedali vy vo vzťahu k vedúcemu kancelárie. Pán poslanec povedal pravý opak.

    Ďalej pán poslanec Kanis a pripraví sa pán poslanec Csáky.

  • Vážený pán predseda, ctené dámy, vážení páni,

    chcel by som predovšetkým oceniť prácu navrhovateľov, pretože ten, kto si pozorne preštuduje tento návrh mimoriadne dôležitého právneho riešenia, iste pochopí, s koľkými problémami sa museli vyrovnať a ktorých riešenie a formulácie nie sú v tomto návrhu obsiahnuté.

    Zvlášť by som chcel oceniť § 87 ods. 3, ktorý znie: "Návrh zákona o štátnom rozpočte nesmie obsahovať zmeny, doplnenia alebo zrušenia iných zákonov." Keď to oceňujem, tak chcem oceniť odvahu, že navrhovatelia zabrzdili rodiacu sa tradíciu od roku 1990, keď prvýkrát vtedajší federálny minister financií uplatnil túto metódu, ktorá je nekorektným právnym postupom zo strany vlády pri zostavovaní rozpočtu. Vypichujem túto záležitosť preto, lebo jej spoločenské dôsledky sú mimoriadne v porovnaní s hociktorým úsekom tohto návrhu zákona.

    Chcel by som sa zároveň ospravedlniť, že musím podať niektoré pozmeňujúce návrhy v domnení, že spresňujú riešenie niektorých problémov.

    Chcem upozorniť predovšetkým na to, že v rokovacom poriadku sa rieši niekoľko volieb rôznych funkcionárov. Je to voľba predsedu Národnej rady - § 14, voľba prezidenta - § 102, voľba predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a podpredsedov - § 110, voľba predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu - § 119, voľba generálneho prokurátora - § 123. Je to päť volieb, a pritom v návrhu je päť rôznych formulácií, ktorých rôznosť nie je spôsobená len zmenami kvóra potrebných hlasov na zvolenie, ale jednoducho tým, že nie je tu unifikovaný spôsob, ako by sa mala uskutočniť voľba.

    Formulácie v týchto piatich prípadoch, podľa môjho názoru, neriešia jeden problém, ktorý môže nastať, a je to problém, keď sa vo voľbe zúčastňujú dvaja kandidáti a ani jeden nie je zvolený. Podľa môjho názoru je v návrhu skryté riešenie, že v prípade účasti dvoch kandidátov a nezvolenia ani jedného sa opakuje voľba. Myslím si však, že v prípade dvoch účastníkov a nezvolenia ani jedného nie je logické riešenie, aby sa opakovala voľba s tými istými. Niekto môže namietať, že sa môžu dohodnúť, ale môžu sa dohodnúť, samozrejme, aj podľa iného riešenia.

    Preto považujem za oveľa lepšie alebo logickejšie riešenie, aby v prípade, že budú dvaja účastníci, dvaja kandidáti a nebol zvolený ani jeden, sa neopakovala voľba, ale aby boli nové voľby. To je, samozrejme, závažný dôsledok a v duchu zmeny tohto princípu ponúkam päť pozmeňujúcich návrhov k jednotlivým voľbám, ktoré podľa môjho názoru vychádzajú z najpresnejšej dikcie, ktorú navrhovatelia uložili do niektorých formulácií. Potom by voľba všetkých spomínaných piatich funkcionárov a ďalších bola vlastne unifikovaná a neposkytovala by podľa môjho názoru žiaden dôvod na nejaké spory, ktoré môžu nastať podľa terajších formulácií.

    Prvý pozmeňujúci návrh - § 14 ods. 2: "Ak predseda Národnej rady nebol zvolený (§ 14) z jedného alebo dvoch navrhnutých kandidátov, vykonajú sa nové voľby, a to najskôr na druhý deň."

    A ďalej - § 14 ods. 3: "Ak predseda Národnej rady Slovenskej republiky nebol zvolený (§ 14) z troch a viac navrhnutých kandidátov, vykoná sa na ustanovujúcej schôdzi opakovaná voľba predsedu Národnej rady. Do opakovanej voľby postupujú dvaja navrhnutí kandidáti, ten, ktorý získal najväčší počet hlasov, a ten, ktorý získal druhý najväčší počet hlasov. V prípade získania rovnakého počtu hlasov postupujú do opakovanej voľby všetci kandidáti, ktorí získali najväčší rovnaký počet hlasov." Domnievam sa, že táto formulácia vyčerpávajúco postihuje všetky možné situácie, ktoré pri voľbe môžu vzniknúť. Ďalej nasledujú dve posledné vety z § 14, pôvodný odsek 2, z pôvodného návrhu - tlač 426. Potom sa pôvodný odsek 3 prečísluje na odsek 4.

    Druhý pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka voľby prezidenta - § 102 ods. 1: "Ak prezident republiky nebol zvolený (§ 101) z jedného alebo dvoch navrhnutých kandidátov, vykonajú sa do 30 dní nové voľby."

    § 102 ods. 2: "Ak prezident republiky nebol zvolený (§ 101) z troch a viac navrhnutých kandidátov, vykoná sa do 14 dní opakovaná voľba prezidenta republiky. Do opakovanej voľby postupujú dvaja kandidáti, ten, ktorý získal najväčší počet hlasov, a ten, ktorý získal druhý najväčší počet hlasov. V prípade získania rovnakého počtu hlasov postupujú do opakovanej voľby všetci kandidáti, ktorí získali najväčší rovnaký počet hlasov." Potom pokračujú posledné dve vety z § 14 ods. 2, z návrhu v tlači 426.

    Tretí pozmeňujúci návrh sa týka voľby predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu. § 110 ods. 3: "Ak predseda alebo podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu nebol zvolený (§ 110 ods. 2) z jedného alebo dvoch navrhnutých kandidátov, vykonajú sa nové voľby."

    Ďalej § 110 ods. 4: "Ak predseda alebo podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu nebol zvolený (§ 110 ods. 2) z troch alebo viac navrhnutých kandidátov, vykoná sa opakovaná voľba. Do opakovanej voľby postupujú dvaja kandidáti, ten, ktorý získal najväčší počet hlasov, a ten, ktorý získal druhý najväčší počet hlasov. V prípade získania rovnakého počtu hlasov postupujú do opakovanej voľby všetci kandidáti, ktorí získali najväčší rovnaký počet hlasov."

    Štvrtý pozmeňujúci návrh - § 119 ods. 3: "Ak nebol predseda alebo podpredseda Najvyššieho súdu zvolený (§ 119 ods. 2) z jedného alebo dvoch navrhnutých kandidátov, vykonajú sa nové voľby."

    § 119 ods. 4: "Ak predseda alebo podpredseda Najvyššieho súdu nebol zvolený (§ 119 ods. 2) z troch a viac navrhnutých kandidátov, vykoná sa opakovaná voľba. Do opakovanej voľby postupujú dvaja kandidáti, ten, ktorý získal najväčší počet hlasov, a ten, ktorý získal druhý najväčší počet hlasov. V prípade rovnakého počtu hlasov postupujú do opakovanej voľby všetci kandidáti, ktorí získali najväčší rovnaký počet hlasov."

    Piaty pozmeňujúci návrh - § 123 ods. 4, týkajúci sa voľby generálneho prokurátora: "Ak generálny prokurátor nebol zvolený (§ 123 ods. 3) z jedného alebo dvoch navrhnutých kandidátov, vykonajú sa nové voľby."

    § 123 ods. 5: "Ak generálny prokurátor nebol zvolený (§ 123 ods. 3) z troch alebo viac navrhnutých kandidátov, vykoná sa opakovaná voľba. Do opakovanej voľby postupujú dvaja kandidáti, ten, ktorý získal najväčší počet hlasov, a ten, ktorý získal druhý najväčší počet hlasov. V prípade získania rovnakého počtu hlasov postupujú do opakovanej voľby všetci kandidáti, ktorí získali najväčší rovnaký počet hlasov."

    Pozmeňujúci návrh číslo šesť. Navrhujem, aby v § 18 ods. 3 bola preformulovaná formulácia z množného čísla na jednotné číslo takto: "Schôdze Národnej rady alebo jej časti, na ktorých sa prerokúva správa výboru na kontrolu spravodajských služieb, vykonávané podľa osobitných predpisov30) sú neverejné". Môj návrh spočíva v tom, že sa v návrhu rokovacieho poriadku používa množné číslo. Myslím si, že by bolo namieste používať právnický singulár, ktorý nevylučuje možnosť existencie viacerých výborov. Ale ak použijeme singulár, potom môže byť riešená aj skutočnosť tak, že bude iba jeden výbor, a nie dva.

    Pozmeňujúci návrh číslo sedem - v § 52 ods. 4 nahradiť slovo "prítomných" slovom "všetkých". Ide o pozmeňujúci návrh v tom, aké je potrebné kvórum na prijatie uznesenia vo výbore.

    Ctené dámy, vážení páni, myslím si, že sa nemožno pri tomto odvolávať na zvyk vo federálnom parlamente, pretože tam boli výbory vytvorené iným spôsobom, ako boli vytvorené v tejto Národnej rade. Domnievam sa, že v tomto prípade sa práve spôsob, ako sa vytvorili výbory v Národnej rade, dostáva do horšej situácie tých, ktorí sú vo výboroch v menšine. Ak dosiaľ pri neúčasti väčšiny bola nejaká šanca vydiskutovať si veci, tak pri kritériu, aby na prijatie uznesenia bola postačujúca väčšina z prítomných členov, my, ktorí sme vo výboroch, kde bola vytvorená zámerne väčšina s previsom vládnej koalície, nemáme absolútne žiadnu šancu. Súhlasím v tomto prípade s pánom poslancom Kvardom, čo povedal o fungovaní výborov. Ak by sme chceli, aby toto bolo tak, potom sa vráťme k novému kreovaniu výborov Národnej rady, k demokratickému kreovaniu výborov Národnej rady.

    Pozmeňujúci návrh číslo osem - v § 60 nahradiť formuláciu "osobitné kontrolné výbory" formuláciou "výbor na kontrolu spravodajských služieb". V dôvodovej správe navrhovatelia veľmi presne reagujú na uznesenie Ústavného súdu z 29. novembra. Ak prerokúvame návrh rokovacieho poriadku, podľa môjho názoru je vlastne posledná možnosť dostať rokovací poriadok do súladu, pretože sa to malo stať už do 29. mája. Národná rada v tomto mešká už niekoľko mesiacov. Pozmeňujúci návrh číslo deväť - v § 64 ods. 5 číslo "8" nahradiť číslom "7". Ide o to, aký je možný najmenší počet poslancov, aby vytvorili klub. Ak vychádzame zo súčasného volebného systému a strana získa 5 % aj niečo, tak jej to vychádza 7 a pol poslanca. Podľa zvyškových hlasov sa môže stať, že bude mať iba 7 poslancov. Pre takýto prípad by bolo dobré, aby týchto 7 poslancov malo možnosť založiť si klub. Číslo 8 je viac, ako môže teoreticky strana, ktorá sa dostane do parlamentu, získať.

    Pozmeňujúci návrh číslo desať - v § 74 ods. 2 poslednú vetu doplniť "a dlhšia ako 60 dní". Ide o to, ak sa tam hovorí, že nemôže byť kratšia ako 30 dní, a obmedzujeme rýchlosť riešenia, mali by sme zároveň veľmi presne obmedziť, aby sa čas nenaťahoval. Podľa môjho názoru čas medzi 30 a 60 je akurátny.

    Pozmeňujúci návrh číslo jedenásť - v § 105 ods. 1 navrhujem zmeniť začiatok prvej vety takto: "Ak prezident republiky z vlastnej vôle nemôže vykonávať..."

    Pozmeňujúci návrh číslo dvanásť - v § 105 ods. 2 záver prvej vety navrhujem upraviť takto, citujem: "zriadenia Slovenskej republiky, môže dať nadpolovičná väčšina zo všetkých poslancov návrh na jeho odvolanie."

    Pozmeňujúci návrh číslo 13 sa týka vlastne toho, čo má byť predmetom interpelácie. Myslím si, že znenie, ktoré je v § 129 ods. 1, zužuje možnosť kvalifikovaných otázok na členov vlády. Preto si dovolím navrhnúť, aby v § 129 ods. 1 bolo ešte doplnené "a na závažný spoločenský problém".

    Pozmeňujúci návrh číslo 14 - v § 140 ods. 2 navrhujem záver prvej vety upraviť takto: "aby mu udelila pokarhanie a pokutu vo výške 5 000 Sk".

    Vážení páni, ctené dámy, domnievam sa, že ak niekto vedome hlasuje - a nemôže inak ako vedome hlasovať za niekoho iného - a hlasuje za dvoch, tak to treba aj tak posudzovať a nenechávať tento čin v polohe pokarhanie alebo pokuta, ale keďže ide o celkom vedomú činnosť, navrhujem, aby bol pokarhaný aj dostal pokutu vo výške 5 000 Sk. Myslím, že je nedôstojné, ak dôjde k takémuto prípadu v parlamente.

    Pozmeňujúci návrh číslo 15 - v § 153 navrhujem nové znenie: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. októbra 1996."

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Csáky a pripraví sa pán poslanec Ftáčnik.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predseda, dámy a páni,

    na úvod chcem povedať, že si vysoko ctíme a hodnotíme snahu navrhovateľov, že vypracovali tento návrh zákona. Určite je načase, aby sme sedem rokov po novembri 1989 mali už nový rokovací poriadok.

    Chcem len povedať, že máme výhrady k niektorým dikciám tohto návrhu. Chcem povedať, že súhlasím s niektorými vystúpeniami, ktoré tu odzneli predo mnou, a nebudem sa vracať k tým problémom, ktoré tu boli otvorené. Ja mám, pán predseda, 10 pozmeňujúcich návrhov ku konkrétnym častiam návrhu.

    Prvý návrh sa týka jazykového problému. Neviem, či som vás správne pochopil, keď ste odpovedali pánu Kötelesovi a hovorili ste o tom, že tento návrh dostatočne zabezpečuje ústavné právo poslancov neslovenskej národnosti používať v tejto sále svoj materinský jazyk. Správne som to pochopil, pán predseda? Môžem sa vás opýtať, na ktorý článok alebo na ktorý paragraf myslíte?

  • Pán poslanec, vystupujete v rozprave, alebo nadväzujete debatu? Hovorte v rozprave a potom môžeme o tom diskutovať.

  • Chcem povedať, pán predseda, že ste predsedom parlamentu, vážim si vaše výroky a predtým, ako prednesiem svoj pozmeňujúci návrh, chcel som sa poistiť, či som náhodou niečo v tomto návrhu neprehliadol. Podľa môjho názoru ústavná garancia alebo zákonná garancia ústavného práva pre poslanca neslovenskej národnosti používať v tejto sále svoj materinský jazyk neexistuje. A ak prijmete rokovací poriadok, že to tam nebude, obávam sa, že rokovací poriadok z tohto hľadiska bude v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

    Dobre, tak predložím svoj návrh. Chcem cteným kolegom povedať, že súčasne platný rokovací poriadok, ktorý bol prijatý počas tvrdej komunistickej éry, nám toto právo umožnil. Bol by som rád a prosím vás, keby ste boli takí láskaví a veľkorysí, aby sme nechali súčasný status quo.

    Môj prvý pozmeňujúci návrh je, aby ostali tie dve vety, ktoré sú v súčasnom rokovacom poriadku. To znamená, že prosím § 31 doplniť o novú druhú a tretiu vetu takto: "Poslanec má právo hovoriť vo svojom materinskom jazyku. Ak nehovorí v jazyku slovenskom, jeho reč sa prekladá do slovenského jazyka." Je to súčasne platná dikcia. Opakujem, že to bolo prijaté počas komunistickej éry, a vysvetlite mi, prosím, v čom v tejto veci by mala byť horšia slovenská demokracia, keď toto nechcete uznať. Samozrejme, v § 31 je ešte v súčasnosti druhá veta, tá veta by sa stala potom štvrtou vetou § 31.

    Chcem povedať ešte jednu vec. V súčasnosti máme garantované toto právo. Vidíte, že ho nevyužívame, alebo keď ho využívame, tak veľmi zriedka. Nejde o to, že poslanec neslovenskej národnosti tu bude systematicky hovoriť iným jazykom. Ide o to, že je to ústavná garancia, je to garantované Ústavou Slovenskej republiky a myslím si, že by bolo dôstojné aj v zmysle ústavy, pretože ústava toto právo viaže na vykonávací zákon, aby toto právo tu bolo garantované aj týmto rokovacím poriadkom.

    Druhý môj pozmeňujúci návrh sa bude týkať § 63. Ide o to, že ak sa poslanec nezúčastní na rokovaní buď výboru, alebo pléna, musí sa ospravedlniť. To je v poriadku. V odsekoch 5, 6 a 7 sú však v návrhu zakotvené veľmi silné rozhodovacie právomoci pre predsedu parlamentu, predsedu mandátového a imunitného výboru a predsedu výboru.

    Nedomnievam sa, že poslancov by sme mali považovať za nesvojprávnych. Ak poslanec splnil zákonnú povinnosť, ospravedlnil sa písomne, podľa môjho názoru týmto vec hasne a nemáme dávať právomoci predsedovi parlamentu alebo predsedovi výboru, aby o tom rozhodoval, či to prijme, alebo neprijme. Z toho dôvodu navrhujem odseky 5, 6 a 7 z § 63 vynechať.

    Ďalší problematický bod pre nás je § 64. Tento paragraf hovorí o tom, za akých okolností môžu poslanci založiť poslanecké kluby v tomto parlamente. Mám k tomu tri pripomienky.

    Navrhujem, aby v odseku 1 namiesto slov "alebo volebným koalíciám" bol zmenený text na "k politickým stranám volebných koalícií". Ide o to, že keď strany vytvoria volebné koalície, vstúpia do parlamentu, aby nemuseli vytvoriť len koaličné kluby, ale aby mohli vytvoriť aj separátne kluby, ak na to budú mať, samozrejme, splnené ďalšie podmienky.

    Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka taktiež § 64 odsekov 2 a 3.

    V odseku 2 sa hovorí o tom, že ak sa stane niečo so stranou, buď sa rozdelí, alebo vytvorí inú koalíciu, takéto zmeny sa zákonite musia odzrkadliť aj na zložení politického klubu v parlamente. Nemyslím si, že to je správna dikcia, nemyslím si, že by to mala byť povinnosť daná zákonom, a taktiež si nemyslím, že dikcia odseku 3, kde sa hovorí o tom, či sa klub rozdelí, alebo nerozdelí, by malo následne rozhodovať plénum Národnej rady Slovenskej republiky. Myslím si, že je to proste právo poslancov, právo poslaneckých klubov, sú svojprávni, sú vzdelaní ľudia. Prosím, ak si chcú vytvoriť vlastné kluby, tak môžu, samozrejme, ak splnia iné podmienky, a nemyslím si, že by sme mali o tomto hlasovať a proste pre plénum Národnej rady Slovenskej republiky malo zakotviť právo veta. Z toho dôvodu mám návrh vynechať v § 64 odseky 2 a 3.

    Ďalší návrh sa bude týkať odseku 5 § 64. Nebudem to veľmi zdôvodňovať, hovoril o tom už pán Kanis. Veľmi pekne mu ďakujem, súhlasím s ním. Navrhujem zmeniť dikciu odseku 5 takto: "Na utvorenie poslaneckého klubu treba najmenej 7 poslancov." Ide o to, či zaokrúhlime 5 % nahor alebo nadol, navrhujem, aby sme boli liberálnejší a zaokrúhlili to nadol.

    Ďalší môj návrh sa týka § 82 ods. 2. V § 82 ods. 2 sa hovorí o tom, že pri druhom čítaní návrhu zákona len 15 poslancov môže predložiť pozmeňujúci návrh k zákonu. Nemyslím si, že je to veľmi logická dikcia. Predpokladám, že pri druhom čítaní môžu vznikať ešte také hľadiská alebo môžu sa objaviť také stanoviská, ktoré môžu ovplyvniť názory poslancov, a domnievam sa, že by sme ešte pri druhom čítaní mali nechať a rešpektovať právo každého poslanca, aby predložil sólo návrh. Z toho dôvodu navrhujem ods. 2 vypustiť. Dokonca si myslím, že ak by sme to tam nechali, tak by to bolo v rozpore s § 29 ods. 1, dikcia ktorého hovorí, že poslanec má právo predložiť aj v pléne vlastné pozmeňujúce návrhy. Takže neviazať to na nejaký počet 15. Domnievam sa, že každý poslanec - tak, ako je aj teraz - môže predložiť svoj návrh slobodne a potom, samozrejme, o tom rozhodne plénum, či to bude prijaté, alebo nie.

    Súhlasím s určitým filtrom v tomto prípade pri treťom čítaní. Tam zase počet 30 poslancov považujem za vysoký. Navrhujem, aby v § 84 ods. 3 počet 30 bol znížený na 10. To znamená, aby pri treťom čítaní bolo potrebných 10 poslancov alebo 10 hlasov nato, aby bol predložený pozmeňujúci návrh.

    Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka § 106 ods. 1. Ide o obžalobu alebo návrh na vyslovenie obžaloby na prezidenta republiky vo veciach vlastizrady. Tam sa mi zdá, že dávate kvótu pätinu poslancov. Myslím si, že to je nedôstojné. Pätina poslancov môže dať návrh, dajme tomu, na vyslovenie nedôvery ministrovi. To je v poriadku. Ministrovi za to, že pracuje zle, nech 30 poslancov v tomto parlamente má právo dať takýto návrh, ale prosím, prezidentovi za vlastizradu - dať to do tej istej kategórie - nemyslím si, že to je správne. Navrhujem, aby dikcia bola zmenená tak, že v tejto veci môže dať návrh nadpolovičná väčšina všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, teda 76 poslancov.

    Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka disciplinárneho konania v § 137 ods. 3. Je tam zakotvené, za akých okolností môže začať konanie mandátový a imunitný výbor. Súhlasím s dikciou odsekov 1 a 2, sú tam spresnené podmienky, ale navrhujem vypustiť odsek 3. Odsek 3 hovorí, že mandátový a imunitný výbor môže začať disciplinárne konanie aj na základe vlastného uznesenia. Myslím si, že je to nadbytočná dikcia. Nie je správne, ak sa mandátový a imunitný výbor bude zaoberať takou problematikou, keď začne sám na základe vlastného uznesenia nejaké disciplinárne konanie. Domnievam sa, že dikcie odsekov 1 a 2 sú dostačujúce.

    Posledný pozmeňujúci návrh sa týka § 140 ods. 1. Ide o to, že ak poslanec v tejto sále urazí jeden druhého alebo sa previní iným spôsobom, sú tam zakotvené určité možné procedúry pre predsedu parlamentu. Súhlasím s tým, ale navrhujem vypustiť poslednú vetu, pokutu 5 000 Sk. V tomto prípade to považujem za trošku smiešne a za nedôstojné voči poslancom.

    Vážený pán predseda, ďakujem pekne za slovo.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktická poznámka - pani poslankyňa Kolesárová.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda.

    Teraz nie je čas, aby som porozprávala o tom, čo si vôbec myslia mnohí občania maďarskej národnosti o nevyhnutnej potrebe znalosti slovenského jazyka, ani o tom, ako sú prekvapení občania v Maďarsku, keď im porozprávam, že na Slovensku sú ľudia, ktorí odmietajú poznať štátny jazyk. Chcela by som však poukázať na to, že maďarský parlament, o ktorom aj pán Köteles predtým povedal, že v ňom viackrát vystúpila aj pani Jakabová v slovenčine a odzneli aj iné jazyky, to bolo tak, že začiatkom leta bol Deň národností a pri tej príležitosti vystúpila aj pani Jakabová, aj predstavitelia iných národností vo svojom rodnom jazyku.

    Myslím, že z takéhoto hľadiska, ak by sme si mali brať príklad z maďarského parlamentu, mohla by som sa trebárs porozprávať aj s pánom poslancom Pacolom, že by sme si prípadne taký Deň národností mohli urobiť aj my v parlamente a príslušníci iných národností by mali právo takto vystúpiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Csáky - faktická poznámka.

  • Pán predseda, považujem za potrebné na to stručne reagovať. Myslím si, že takéto diskusie sú nemiestne. Vystupoval som tu v slovenskom jazyku, aj moji kolegovia. Môj návrh sa týka zabezpečenia ústavného práva a o to vás prosím. Môj návrh je doslovné znenie súčasne platného stavu. Prosím o veľkorysosť.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia,

    nebýva zvykom, aby navrhovateľ vystupoval v rozprave, a ja by som sa tiež vyhol tejto situácii, ale prihlásil som sa do rozpravy z dôvodov, ktoré uvediem o malú chvíľočku.

    Na úvod by som chcel povedať, že ambíciou každého parlamentu je vytvoriť si pre seba dokonalý rokovací poriadok. Aké sú kritériá? Skúsim spomenúť minimálne dve, tých kritérií môže byť nesmierne veľa a každý z nás bude zrejme zákon, ktorý prijme tento parlament, hodnotiť zo svojho pohľadu.

    Prvé kritérium je nájsť rovnováhu medzi ekonómiou času, teda času, ktorý má k dispozícii parlament, 365 dní v roku, z toho iba v niektorých dňoch parlament zasadá, a medzi právom poslanca vyjadriť svoj názor, zaujať stanovisko k prerokúvaným otázkam. Toto je zjavný rozpor, ktorý smeruje k takým ustanoveniam, ako je obmedzenie dĺžky rečníckeho času, ako sú návrhy a postup pri ukončovaní rozpravy a hľadanie vyváženosti medzi tým, aby sme ako poslanci mali právo vyjadriť sa k tomu, čo sa parlamentu predkladá, ale na druhej strane je jasné, že nemôžeme o všetkých zákonoch hovoriť všetci 150.

    Druhé je kritérium rovnováhy medzi záujmom väčšiny v parlamente prijať normy, ktoré si naplánovala vláda vo svojom programovom vyhlásení, ktoré tvoria obsah jej vládnutia a plnenia jej volebného programu, a postojom alebo právami menšiny byť zastúpená v kontrolných orgánoch, vyjadrovať sa, oponovať, nájsť rovnováhu medzi záujmami väčšiny a menšiny.

    Minimálne z týchto dvoch aspektov môžeme a budeme zrejme hodnotiť aj predložený, a dúfam, že aj prijatý rokovací poriadok. Aj keď musím povedať, že pohľad na rokovacie poriadky iných parlamentov hovorí, že žiadny rokovací poriadok nie je dokonalý. Vždy vychádza z konkrétnej parlamentnej tradície, zo skúseností, ktoré ten-ktorý parlament vytvoril v priebehu svojej existencie, a inak to nebude ani v tomto prípade. Teda aj výsledok, ktorý máme pred sebou ako tlač 426, výsledok práce nielen štyroch navrhovateľov, ktorí sú tam napísaní, ale aj mnohých ďalších, ktorí tu boli spomínaní, tých, ktorí tu spomínaní menovite neboli, je istý kompromis, snaha nájsť čosi, čo sa približuje k ideálu dokonalosti. Nakoľko sa nám to podarí aj prijatím ďalších pozmeňujúcich návrhov, je, samozrejme, vecou nás všetkých. To, čo by som chcel zdôrazniť, je snaha nielen kolektívu navrhovateľov, ale celého postupu prerokúvania ešte od roku 1993, keď zhodou okolností traja zo štyroch navrhovateľov podali prvýkrát návrh rokovacieho poriadku, snaha o prijatie zákona, ktorý by nebol zákonom jedných proti druhým, ale ktorý by predsa len vyjadroval širšiu zhodu na jednotlivých ustanoveniach.

    Nechcem sa vyjadrovať alebo nebudem sa vyjadrovať k žiadnemu diskusnému príspevku, pretože to patrí navrhovateľovi poslancovi Brňákovi. Chcel by som iba zareagovať na poslankyňu Kolesárovú, ktorá priamo oslovila mňa a povedala, že keď ste podpísali, tak zrejme súhlasíte. Rád by som sa k tomu vyjadril sám za seba a naznačil, že práca v kolektíve koaličných a opozičných poslancov nebola ľahká. Absolvovali sme hodiny a hodiny diskusií, o ktorých by vedel rozprávať pán Dr. Sečánsky, pán Dr. Brňák, kde sme si vysvetľovali nielen ustanovenia ústavy, ale aj vlastné názory na jednotlivé zákony, resp. na jednotlivé paragrafy tohto zákona.

    Aj o paragrafe, ktorý sa týkal rokovacieho jazyka, sa takto dlho diskutovalo a ja som bol ten, ktorý presadzoval názor, aby sme nevstupovali do súčasného platného stavu, pretože za sedem rokov nebol nijakým spôsobom zneužitý. Aj tento argument, prosím, zoberte do úvahy, že toto právo tu existuje, garantuje ho dnešný platný zákon a v tomto parlamente ho nikto nezneužil, ale existuje ako právo poslanca vyjadriť sa v materinskom jazyku, ktoré okrem iného - a to tu správne bolo povedané - potvrdila aj Ústava Slovenskej republiky v roku 1992. Je to tak. Otázka, ako máme na to zareagovať - mali sme na to rozličné názory ako navrhovatelia. Skončili sme na kompromise, že poslanec môže hovoriť vo svojom materinskom jazyku, ale preklad jeho vystúpenia zabezpečí Kancelária Národnej rady na jeho vlastné náklady. Toto bolo obsiahnuté v tlači 149 a ústavnoprávny výbor, ktorý sa vyjadroval k jednotlivým ustanoveniam tlače 149, tento návrh vypustil. Preto sme v tlači 426 rešpektovali to, čo sa urobilo dovtedy. Ak chceme skončiť prácu toho viacročného vytvárania nového rokovacieho poriadku, nemôžeme začínať stále od nuly. Preto v tlači 426 je § 31, ktorý má také znenie, aké má, a je právom každého poslanca sa k tomuto paragrafu vyjadriť a predniesť k nemu pozmeňujúce návrhy aj s príslušným zdôvodnením. A neuberá to mne právo mať takisto na tento paragraf svoj vlastný názor.

    Vážené kolegyne a kolegovia, dôvodom môjho vystúpenia v rozprave je snaha zareagovať na pripomienky vlády Slovenskej republiky, ktoré neboli známe v čase rokovania ústavnoprávneho výboru, ale ktoré, myslím si, vo viacerých bodoch zlepšujú a spresňujú znenie navrhnutého rokovacieho poriadku. V rámci skupiny navrhovateľov mi pripadla úloha predniesť vám na schválenie niektoré pripomienky vlády, ktoré ste dostali písomne. Budem veľmi stručný, pretože ich máte predložené. Sú to tie pripomienky, kde sme mali pocit, že idú v prospech zákona o rokovacom poriadku, že vychytávajú aj tie muchy, ktoré tam napriek všetkým čítaniam a rokovaniam o tomto zákone stále zostali.

    Na začiatku by som ešte predtým, než budem prednášať konkrétne pozmeňujúce návrhy, zareagoval na dve všeobecné pripomienky vlády.

    Prvá všeobecná a zásadná pripomienka vlády sa týka § 69, ktorý hovorí o tom, že Národná rada schváli svojím uznesením legislatívne pravidlá, ktoré budú záväzné pre každého navrhovateľa, tak pre vládu, ako pre výbory, resp. poslancov Národnej rady. Vláda namieta, že sa zasahuje nejakým spôsobom do jej právomoci upraviť si vlastným postupom a vlastnými pravidlami legislatívne konanie, ktoré sa uskutočňuje dovtedy, kým vláda schváli a parlamentu predloží vládny návrh zákona. Toto však nebolo cieľom navrhovateľov a ani takto neinterpretujeme dikciu § 69.

    Trváme na tom, aby pre každého navrhovateľa boli rovnaké pravidlá z hľadiska formy predkladaného zákona, teda čo musí zákon spĺňať, aby mohol byť prerokovaný v Národnej rade ako zákon. Ak je to ústavný zákon, musí mať články, musí sa deliť na nejaké časti. Ak je to zákon schvaľovaný jednoduchou väčšinou, musí sa deliť na paragrafy, odseky atď. Proste formálne náležitosti jednoducho musíme zaručiť, pretože sa vyskytlo, a to sa stalo za posledných sedem rokov, že boli predložené aj normy, ktoré sa z tohto pohľadu zákonom nazvať nedali. Tu cielime na § 69 a legislatívne pravidlá a neuberáme vláde právo. Myslím si, že ona si upraví svoj vlastný postup, napríklad medzirezortné pripomienkové konanie vlastnými procesnými pravidlami, aj rokovanie Legislatívnej rady vlády atď. Do toho tieto legislatívne pravidlá vstupovať nijakým spôsobom nebudú, pretože je výhradným právom vlády určiť, ktorý orgán sa má, alebo nemá vyjadriť k návrhom, ktoré vláda chce predložiť do parlamentu.

    Vláda má ďalej zásadnú pripomienku k § 126 ods. 1, ktorá sa týka voľby a odvolávania vedúcich ústredných orgánov a iných funkcionárov. Obáva sa, či sa neuberá kompetencia vláde, ak sa parlamentu zveruje voľba týchto činiteľov. Na vysvetlenie chcem povedať, že § 126 ods. 1 sa opiera o také znenie, ktoré hovorí, že Národná rada volí iných funkcionárov len vtedy, ak tak ustanoví osobitný zákon. Sú to predstavitelia napríklad verejnoprávnych inštitúcií, predstavitelia poisťovní zriadených na základe zákona. Národná rada týmto paragrafom vykonáva tie právomoci, ktoré zveril Národnej rade osobitný zákon. Myslím si, že ak sa to stane zákonom, tak tu nedochádza k tomu, že by sa mohli svojvoľne uberať kompetencie vláde Slovenskej republiky, ale môže sa tak stať len na základe zrelého uváženia, rešpektujúc deľbu moci medzi zákonodarnou a výkonnou mocou.

    Po týchto dvoch vyjadreniach k dvom zásadným a všeobecným pripomienkam vlády by som si dovolil predniesť konkrétne pozmeňujúce návrhy. Budem stručný z hľadiska zdôvodnenia, pretože rešpektujem to, že tieto pripomienky vlastne dáva vláda, teda je namieste, aby sme na ne pozitívne reagovali.

    Navrhujem, aby sme v § 1 v zmysle pripomienok vlády upravili začiatok textu na "tento zákon ustanovuje", a text pokračuje tak, ako je navrhované v § 1.

    V § 7 ods. 1 namiesto bodkočiarky má byť čiarka a namiesto skratky "NR SR" legislatívna skratka Národnej rady. Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorú je potrebné vykonať.

    K § 17 vláda namieta, že je potrebné tento paragraf zjednotiť so znením § 3 ods. 3. Preto podávam návrh, aby v odseku 1 § 17 sa nahradili slová "miesto a čas" slovami "miesto, deň a hodinu". Ide o to, čo má určiť predseda Národnej rady pri zvolávaní schôdze. Takto sa zladí znenie oboch spomínaných paragrafov.

    K odseku 3 vláda namieta, že je potrebné spresniť, odkedy plynie vláde lehota 7 dní na zaujatie stanoviska k návrhu, ktorý sa bude prerokúvať na mimoriadnej schôdzi. Vytvárame totiž inštitút, že ak poslanci zvolajú mimoriadnu schôdzu, vláde sa dá na zaujatie stanoviska predmet rokovania, ak to nie je vládny návrh, resp. vláda o ňom nerokovala. Ale ak by sa schôdza konala skôr ako do 7 dní, je potrebné vykonať zmenu v zmysle tejto pripomienky, a to takúto: v § 17 ods. 3 nahradiť v poslednej vete slová "do 7 dní" slovami "do zvolania schôdze". Vláda sa teda má vyjadriť do zvolania schôdze, čo bude, samozrejme, všeobecne známe, kedy predseda Národnej rady mimoriadnu schôdzu zvolá. Ak sa vláda nevyjadrí do zvolania schôdze, bude sa rokovať bez jej stanoviska.

    V § 21 vláda namieta proti slovám "prehrešenie sa proti poriadku", skôr je obvyklé použiť slová "porušenie poriadku". Preto navrhujem, aby sme v § 21 ods. 2 nahradili slová "ich nevhodného správania, prehrešenia proti poriadku alebo slušnosti" slovami "ich nevhodného alebo neslušného správania alebo porušenia poriadku". Bude to presnejšia dikcia rešpektujúca tie výrazy, ktoré používame, keď hovoríme o rušení alebo porušení poriadku v rokovacej sále.

    V § 23 ods. 5 v súvislosti s odkazom na § 17 je potrebné slová "oznámenom" nahradiť slovami "určenom". Je to zosúladenie opäť v znení dvoch paragrafov, čo je legislatívnotechnická úprava, ktorú nebudem ďalej zdôvodňovať.

    V § 32 v odseku 1 vláda navrhuje druhú vetu upraviť na "ak ani po opakovanej výzve nebude hovoriť k veci, odoberie mu slovo". Je to spresnenie znenia, ktoré je v tomto ustanovení v § 32 ods. 1, myslím si, že je to lepšie upraviť tak, ako to navrhla vláda. Dávam túto pripomienku aj v prípade, že prejde nejaká zmena, ktorú čítal buď pán predseda, alebo pán poslanec Cuper k § 32, kde zachovávali v odseku 1 pôvodnú dikciu. Myslím si, že táto vládna dikcia je presnejšia, čiže dávam ju aj v prípade, že prejde ich návrh, aby sa druhá veta upravila takýmto spôsobom. V § 32 ods. 1 ďalej navrhujem nahradiť slová "preruší schôdzu" slovami "preruší rokovanie". Vláda správne upozornila, že treba zladiť znenie odseku 1 a 2 v § 32.

    V § 39 navrhujem na základe pripomienok vlády tri drobné zmeny, aby sme v odseku 4 slová "technického hlasovania" zmenili na "technického zariadenia". Ide o zjavný preklep, ktorý tam zrejme zostal napriek všetkej pozornosti.

    V odseku 5 slovo "hlasovania" nahradiť slovom "hlasovanie".

    V odseku 9 v prvom riadku vypustiť druhýkrát uvedené slovo "sa". Všetko sú to legislatívno-technické pripomienky, ktoré zlepšujú znenie predloženého textu.

    V odseku 4 § 63 navrhujem vypustiť v druhom riadku slovo "vtedy" aj čiarku za týmto slovom. Opäť ide o legislatívno-technické spresnenie alebo zlepšenie znenia § 63 ods. 4.

    V § 71 navrhujem v druhej vete doplniť za slovo "navrhne" slová "Národnej rade". Vláda namieta, že treba povedať, komu predseda Národnej rady podáva návrh na gestorský výbor, resp. na pridelenie návrhu výborom, ktorý pôjde do prvého čítania. Reagujem na to týmto malým pozmeňujúcim návrhom, aby bolo jasné, že to navrhuje Národnej rade, ktorá o tom rozhoduje podľa ďalších paragrafov.

    V § 79 v odseku 4 písm. e) navrhujem na konci doplniť slová "a písmeno d)". Tam už je napísané, že gestorský výbor sa vo svojom záverečnom stanovisku vyjadruje k stanoviskám ostatných výborov, či sa má návrh prijať, alebo neprijať, a ak sa doplní písmeno d), bude jasné, že sa vyjadruje aj k pozmeňujúcim návrhom, ktoré prijali jednotlivé výbory. Vychádza to z pripomienky vlády k § 79.

    V § 110 navrhujem v odseku 1 v poslednej vete pred slovo "súhlas" doplniť slovo "písomný". To znamená, že bude potrebný písomný súhlas navrhovaného funkcionára s kandidatúrou, čím sa zladí znenie § 110 napríklad s § 118, čo bola pripomienka vlády Slovenskej republiky.

    Podobne v § 115 navrhujem slová "Národná rada vo volebnom poriadku" nahradiť slovami "volebný poriadok, ktorý schváli Národná rada". Ide opäť o zladenie tohto § 115 so znením § 113, aby sa používali rovnaké formulácie a dikcie. Ide nie o vecnú, ale legislatívno-technickú úpravu.

    V § 128 vláda namieta, že v odseku 2 nie je uvedená lehota, dokedy budú musieť príslušní predstavitelia vlády odpovedať na žiadosti výborov o predloženie určitých správ alebo opatrení. Navrhujem reagovať na túto pripomienku pozmeňujúcim návrhom, aby sa na konci odseku 2 v § 128 doplnili slová "do 30 dní". Bude jasné, že zodpovedný minister má odpovedať výboru v takto stanovenej lehote. Je to maličká vecná zmena, ale myslím si, že je v prospech návrhu a opäť vychádza z príslušnej pripomienky vlády.

    V odseku 1 § 131 upraviť namiesto odkazu na § 9 ods. 1, odkaz na § 17 ods. 1, ktorý správne vyjadruje to, čo sa chcelo povedať.

    V odseku 1 § 140 za slovo "urazil" doplniť v súlade s § 137 ods. 2 písmeno a) slová "orgán Národnej rady". Opäť ide o zladenie dvoch paragrafov, teda nie o vecnú, ale len o legislatívnu zmenu.

    V § 150 navrhujem v odseku 1 v prvej vete pred slovo "kontrolných" doplniť slovo "osobitných", pretože sa mali na mysli osobitné kontrolné výbory, ale slovíčko "osobitných" vypadlo. Opäť je to len legislatívna zmena.

    Na záver v zmysle záverečných pripomienok vlády navrhujem splnomocniť Kanceláriu Národnej rady na vykonanie nevyhnutných jazykových a legislatívno-technických úprav, ktoré nemenia vecný zmysel schváleného návrhu.

    Vážené kolegyne a kolegovia, toľko pripomienky, ktoré vychádzajú z materiálu, ktorý sme dostali od vlády Slovenskej republiky, ktorá s návrhom vyslovila súhlas a požiadala nás o prerokovanie jej pripomienok. Ak nebudete mať námietky, požiadam pána spravodajcu, aby o týchto pripomienkach dal hlasovať en bloc, pretože sú naozaj len legislatívno- -technické a nie je potrebné, aby sme o nich rozhodovali jednotlivo. Vychádzajú z dokumentu, ktorý, myslím, všetci poznáte.

    Ďakujem za vašu láskavú pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Ftáčnikovi. Ďalej vystúpi pán poslanec Hanker a pripraví sa pán poslanec Juriš.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán predseda,

    stalo sa určite aj niektorým z vás, že ste sa často pri pulte prihlásili do rozpravy ako prví a dostali ste sa na poradie ako predposlední, dokonca ako poslední. Bolo to spôsobené tým, že neboli prihlášky očíslované podľa poradia alebo neboli očíslované vôbec, alebo prihlasujúci sa dávali svoje prihlášky aj priamo na predsednícky stôl. Je to síce drobnosť, ale niekedy je to strata dvoch aj troch hodín pre toho, ktorý čaká, kedy sa dostane na poradie do rozpravy. Preto dávam návrh na zmenu § 27 ods. 3 a navrhujem zmenu textu takto: "Pri otvorení rozpravy prečíta zoznam a poradie písomne prihlásených rečníkov." Doplniť teda o slová "a poradie".

    Ďalej dávam návrh do § 132 ods. 1, kde sa taxatívne vymenúva, od koho môžu poslanci žiadať informácie a vysvetlenia, ktoré potrebujú na vykonávanie poslaneckej funkcie. Sú tam uvedené len ústredné orgány štátnej správy a ďalšie republikové ústredné orgány. Poslanec by mal však mať informácie aj od ďalších štátnych orgánov, ktoré nie sú ústredné, napríklad od prednostov okresných úradov, riaditeľov štátnych výskumných ústavov a podobne. Podľa predloženého textu by to bolo možné len sprostredkovane cez ministerstvá, čo by preťažovalo tieto orgány. Dávam preto návrh na zmenu § 132 ods. 1 doplniť text o slová "a ďalších štátnych orgánov". Text by teda znel: "Poslanci môžu požadovať od členov vlády, vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy, generálneho prokurátora, predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a vedúcich republikových ústredných a ďalších štátnych orgánov informácie a vysvetlenia, ktoré potrebujú na vykonanie poslaneckej funkcie." To je všetko.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Hankerovi. Nech sa páči, pán poslanec Juriš.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    mám len malý doplňujúci návrh k § 39 odsek 9. Vedie ma k tomu snaha o drobné zlepšenie tohto rokovacieho poriadku, na ktorý čakáme, pretože starý má svoje medzery, a preto potrebujeme nový.

    V § 39 ods. 9 sa hovorí o tajných voľbách. Tajné voľby sa vykonávajú hlavne pri voľbe a odvolávaní a v tomto prípade by malo ísť o vyjadrenie najlepšieho vedomia a svedomia každého poslanca. Preto za prvú vetu navrhujem vložiť tento text: "Hlasovacie lístky musia byť vyhotovené tak, že poslanec ich musí pri hlasovaní upraviť. Každý poslanec musí ísť na miesto určené na úpravu hlasovacích lístkov."

    Je to z toho dôvodu, že ako overovateľ komisie mám skúsenosti, viem, že niektorí poslanci ani nejdú na miesto pre úpravu hlasovacích lístkov, a môže sa vyskytnúť aj taký prípad, že sa hlasovací lístok spraví len s názvom nejakej osoby - menom a priezviskom - a poslanec tam nebude musieť nič upravovať. Z toho dôvodu navrhujem, aby hlasovacie lístky boli vždy konštruované tak, že sa v nich musí robiť úprava, teda volím - nevolím alebo iný text. Má to význam, že každý poslanec pôjde na miesto určené na úpravu hlasovacích lístkov a nemôže sa s ním manipulovať. Je to jedno, či pre koalíciu, opozíciu, či pre toto volebné obdobie alebo niektoré ďalšie volebné obdobia. Myslím, že táto drobná úprava pomôže v procese tajného hlasovania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu poslancovi. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Ľupták.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    myslím si, že mnohí poslanci, prepáčte, že budem tak hovoriť, si robia z parlamentu holubník, i keď by to malo byť posvätné miesto. Mnohí poslanci prídu ráno, zapíšu sa, odídu a celý deň si vybavujú svoje súkromné povinnosti. A preto si myslím, že to je neseriózne voči tým poslancom, ktorí sú tu, a mrzí ma to. Aj dnes si všimnite, ako poslanci chodia na rokovanie.

    Preto dávam pozmeňujúci návrh v § 63 pokračovať na konci novou vetou: "Poslancovi, ktorý sa zapíše v prezenčnej listine v príslušnom rokovacom dni, no počas rokovania v tomto dni sa nezúčastní na troch záverečných hlasovaniach bez ospravedlnenia predsedovi Národnej rady, sa toto vynechanie hlasovania považuje za neospravedlnenú neúčasť na rokovaní."

    Myslím si, že je pravda, že sú v rokovacej budove mikrofóny, že môžeme počúvať, ale mnohí odchádzajú mimo budovy. Preto si myslím, že disciplína a poriadok sú nadovšetko.

    Ďakujem.

  • Ešte s faktickou poznámkou vystúpi predseda ústavnoprávneho výboru pán Brňák.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Ak dovolíte, v rámci tejto faktickej poznámky, aj keď som nechcel reagovať v priebehu rozpravy, dovolil by som si predniesť jeden doplňujúci návrh, ku ktorému ma primalo vystúpenie pána poslanca Kvardu a pána poslanca Csákyho.

    Tento doplňujúci návrh by sa dotýkal ustanovenia § 31, ktoré momentálne je bez odsekov. Navrhujem, aby pôvodné znenie bolo označené ako odsek 1 a ako odsek 2 by bol takýto text: "Príslušníci národností môžu hovoriť v jazyku svojej národnosti. Kancelária Národnej rady zabezpečí na ich náklady tlmočenie ich vystúpenia do slovenského jazyka."

    Z hľadiska krátkeho zdôvodnenia si dovolím predniesť zdôvodnenie hradenia týchto nákladov aj charakterom a významom zložky mzdy, ktorú poslanci dostávajú. Mám na mysli zložku mzdy, ktorá predstavuje nezdaniteľnú čiastku, ktorá aj na základe pokynov predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. februára 1994 okrem iného spočíva aj v hradení expertíz, prekladov a tlmočníckych služieb. Čiže v danom prípade považujem hradenie týchto nákladov zo strany kolegov maďarských politických strán nie za hradenie z vlastných vreciek, ale z čiastky, ktorá je aj na tieto účely parlamentom určená a vymedzená.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Brňákovi.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nedostal som už žiadnu prihlášku do rozpravy, nikto sa nehlási s faktickou poznámkou, takže končím rozpravu k tomuto bodu programu. Boli tu návrhy pánov poslancov, že aj pred čiastkovým hlasovaním, aj pred konečným hlasovaním by sme mali urobiť prestávku.

    Chcel som dať prestávku do jednej, keďže je piatok, ale dám prestávku do druhej s tým, že od jednej do druhej bude prestávka k čiastkovému hlasovaniu, a potom po čiastkovom hlasovaní - ak ešte uznáme za vhodné a bude potrebné - urobíme aj druhú dvadsaťminútovú prestávku k zákonu ako celku. Súhlasíte?

  • Hlasy v sále.

  • Ďakujem. Stretneme sa o 14.00 hodine.

  • Pán predseda, ak dovolíte väčšina poslancov žiada, aby pozmeňujúce návrhy boli vyhotovené písomne a rozdané každému poslancovi pred záverečným hlasovaním.

  • Do jednej to vyhotovíme. Prosím, pán Fico.

  • Pán predseda, ak by ste dovolili, mám iba otázku, či sa počíta, že po skončení hlasovania o rokovacom poriadku budeme ešte rokovať ďalej.

  • Odpoveď predsedu Národnej rady.

  • Budeme ešte rokovať o tých dlhopisoch. Dobre, neviem to, lebo som došiel zo Štrasburgu.

    Ďakujem.

  • Po uplynutí času určeného na prestávku.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, ešte stále rokuje ústavnoprávny výbor, takže začneme asi o tretej. Zosúlaďuje všetky vaše návrhy.

  • Po prestávke.

  • Pán poslanec Garai bude mať päťtisíckorunovú pokutu, keďže sme už skoro schválili, že telefóny do tejto miestnosti nepatria. Teraz mu to vyzváňalo. Robte mu čiarky. Musíme to rýchlo prijať.

    Pani poslankyne, páni poslanci, skončili sme ukončením rozpravy. Ako po každej rozprave, aj v tomto prípade mám povinnosť spýtať sa predkladateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave. Prosím pána predsedu Brňáka.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    pôvodne som nechcel ako jeden z predkladateľov podrobne reagovať na vystúpenia poslancov v rozprave, pretože vzájomných rokovaní medzi zástupcami koalície aj opozície aj v súvislosti s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré boli teraz predkladané, bolo viac, vzájomne sme si vyjasňovali svoje pozície. Som presvedčený o tom, že každý mienil svoj pozmeňujúci a doplňujúci návrh v rámci konštruktívneho zmýšľania, preto si dovolím poďakovať vám za všetky návrhy, ktoré zlepšujú tento návrh. Sedeli sme a vážne sme sa zaoberali vlastne každým z týchto návrhov a dopredu sa ospravedlňujem tým, ktorým zrejme nebude vyhovené alebo ktorým nebude vyhovené v rámci hlasovania. Želám nám všetkým v tomto šťastnú ruku a do budúcnosti zachovanie istej pozitívnej spomienky na toto hlasovanie aj pre budúcu generáciu politikov, ktorí prídu po nás, aby nenadávali, čo sme im to schválili a prijali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pýtam sa pána poslanca Hrušovského ako spravodajcu, či sa chce vyjadriť. Ak nie, prosím, pán spravodajca, aby sme pristúpili k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch vyplývajúcich zo spoločnej správy a z rozpravy.

    Predtým sa ešte pán poslanec Hanker hlási s procedurálnou poznámkou.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Ak dovolíte, sťahujem obidva svoje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Ďakujem.

  • Pán predseda, chcem sa spýtať, či môžeme nahlásiť chyby, ku ktorým došlo pri prepise, či ich môžeme nahlásiť hneď, alebo až pri hlasovaní.

  • Ak skutočne došlo pri prepise k chybám, museli by sme si pozrieť záznam, ako ste to v rámci rozpravy povedali, a potom to skonfrontovať.

  • Ja hovorím, že došlo k chybám.

  • Veď vám hovorím, ak máte pocit, že došlo k chybe, musíme skontrolovať záznam z rozpravy.

  • Ukážem vám originál, ktorý som odovzdal, aby ste verili.

  • Mne nie, pánu spravodajcovi.

    Keď budeme hlasovať o vašich návrhoch, poviete, kde a k akej chybe došlo, a potom chybu opravíme.

    Prosím, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Pozmeňujúce návrhy, ktoré odzneli v rozprave k predloženému zákonu, ste dostali ako tlač číslo 426b. Odporúčam hlasovať najskôr o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe (tlač 426a) pod bodmi 1 až 22. Odporúčam o všetkých týchto bodoch zo spoločnej správy hlasovať spoločne a odporúčam ich prijať. Môžeme o nich hlasovať.

  • Budeme hlasovať o spoločnej správe, kde pán spoločný spravodajca navrhuje, aby sme o bodoch 1 až 22 spoločnej správy hlasovali en bloc.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča tieto body prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 115 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Tieto body spoločnej správy sme prijali.

  • Ďakujem pekne. V rozprave ako prvý vystúpil pán predseda Gašparovič, ktorý predniesol dva pozmeňujúce návrhy. Prvý pozmeňujúci návrh sa týka § 32, kde odporúča nové znenie. Neviem, pán predseda, či je potrebné ich čítať, pretože všetci poslanci to majú. Dávam preto návrh na hlasovanie o tomto bode 32. Po konzultácii s pánom predsedom odporúčam hlasovanie na voľné zváženie. Ako spoločný spravodajca neodporúčam prijať tento návrh.

  • Dohodli sme sa inak, pán spravodajca. Súhlasím s tým, že sa páni poslanci rozhodnú sami, bez odporúčania takého alebo onakého. Budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 27 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 51 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tých 27 poslancov dostane mimoriadnu odmenu.

  • Smiech v sále.

  • Druhý pozmeňujúci návrh sa týka § 25, ktorý žiadal pán predseda doplniť o nový odsek 6. Odporúčam ho prijať.

  • Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o mojom druhom návrhu s odporúčaním prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 113 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

  • Ďakujem pekne.

    Ako druhý vystúpil v rozprave pán poslanec Pittner, ktorý odporúčal v § 32 rozšíriť odsek 3, kde by sa vložilo za slovo "zbrane"... Odporúčam ho prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať. Ide tam o to, že pán poslanec Pittner to navrhol dať k môjmu návrhu. Môj sa neprijal, ale môže ho dať ako samostatný a bude prijatý. Hlasujeme o návrhu pána poslanca Pittnera. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 113 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 3 poslanci.

    Prijali sme tento návrh.

  • Ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec Poliak, ktorý navrhuje zmeny v § 39 ods. 3, 39 ods. 10, 39 ods. 11.

    Odporúčal by som pánom poslancom, ktorí vystúpili s viacerými pozmeňujúcimi návrhmi, ak budú s tým súhlasiť, aby sme ich pozmeňujúci návrh sústredili do hlasovania, ktoré by pozostávalo z hlasovania o niektorých bodoch, o ktorých by sme mohli hlasovať spoločne, a to o tých, kde sme sa aj s predkladateľmi dohodli na rokovaní pred záverečným hlasovaním, že je všeobecný súhlas s ich prijatím.

    Dovolil by som si uviesť, ktorých pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Poliaka uvedených pod číslom 1 až 9 sa to týka a ktoré odporúčam, aby sme o nich hlasovali spoločne. Sú to body číslo 1, 2, 3, 6, 8 a 9.

    Najskôr sa spýtam pána navrhovateľa, či je súhlas s takýmto návrhom na hlasovanie. Samotný pozmeňujúci návrh uvedený pod bodom 8 v § 21 treba spresniť tak, že ide o druhú vetu za bodkočiarkou.

    Odporúčam, pán predseda, hlasovať o týchto pozmeňujúcich návrhoch a odporúčam ich prijať.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Poliaka, a to o jeho návrhoch číslo 1, 2, 3, 6, 8, 9 s návrhom prijať ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 115 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 3 poslanci.

    Tieto návrhy pána Poliaka boli prijaté.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh pána poslanca Poliaka sa týka § 45 ods. 4, ktorý neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o ďalšom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca. Spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 69 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Prijali sme tento návrh.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh týkajúci sa § 53 ods. 1 odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Poliaka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 10 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Nasleduje pozmeňujúci návrh číslo 7. Myslím si, že o tomto bode je bezpredmetné hlasovať, pretože sme prijali zo spoločnej správy bod číslo 12, kde sa vypustil mandátový a imunitný výbor, ktorému bola daná právomoc rozhodovať o každej neprítomnosti poslanca v Národnej rade. Právomoc mandátového a imunitného výboru je upravená v inom znení a v inom paragrafe, preto si myslím, že hlasovať o tomto bode je bezpredmetné, a odporúčam pánu Poliakovi, aby ho stiahol.

  • Je to v inom bode. Pán poslanec Poliak sa vyjadrí.

  • Vzhľadom na to, že v časti VIII - Účasť poslancov na schôdzach Národnej rady a jej výboroch - v odseku 7 sa hovorí, že "spolu so stanoviskom mandátového a imunitného výboru navrhol na program schôdze Národnej rady", teda, pán predseda, myslím si, že by to malo byť v základných kompetenciách mandátového a imunitného výboru, pretože je to v časti VIII, kde to jednoznačne nadväzuje. Z toho dôvodu trvám na svojom návrhu.

  • Pán predseda výboru, to, čo hovoríte, bolo vypustené zo spoločnej správy, preto pán spravodajca to hovorí dobre.

  • Právomoc mandátového a imunitného výboru rozhodovať o tom, či ospravedlniť, alebo neospravedlniť účasť poslanca, vyplýva z § 63 ods. 7, ale len v prípade - a myslíme si, že je to tak správne -, ak predseda Národnej rady neuzná ospravedlnenku, ktorou sa ospravedlňujeme, aby tam bol zachovaný istý mechanizmus možného odvolania sa. Takže to zostalo. Ak pán poslanec trvá na hlasovaní, odporúčam neprijať tento návrh.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme s odporúčaním pána spravodajcu tento pozmeňujúci návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 13 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

    Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

  • Ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec Kvarda, ktorý navrhuje zmenu § 24 ods. 5. Odporúčam ho prijať.

  • Poslanec Kvarda navrhol vo svojom prvom pozmeňujúcom návrhu v § 24 ods. 5 slovo "troch" nahradiť slovom "dvoch". Spravodajca to navrhuje prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Ďalší návrh k § 31 odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o druhom návrhu pána poslanca Kvardu. Spoločný spravodajca ho navrhuje prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh k § 52 ods. 4 nechávam na voľnú úvahu pléna.

  • Hlasujeme o treťom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca. Ide o § 52 ods. 4. Pán spravodajca necháva na vaše zváženie, ako sa rozhodnete hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Pozmeňujúci návrh týkajúci sa § 66 ods. 3 neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o ďalšom pozmeňujúcom návrhu s odporúčaním neprijať ho. Je to takisto návrh pána poslanca Kvardu ako jeho štvrtý pozmeňujúci návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 16 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 82 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Piaty pozmeňujúci návrh sa týka § 66 ods. 5 - možnosti účasti podpredsedu Národnej rady na rokovaní poslaneckého grémia. Neodporúčam ho prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu poslanca Kvardu pod číslom 5. Pán spravodajca odporúča hlasovať záporne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 17 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Šiesty pozmeňujúci návrh k § 73 ods. 3 písm. b) neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o šiestom pozmeňujúcom návrhu s odporúčaním spravodajcu neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 14 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 103 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Neprijali sme ani tento návrh.

  • Ôsmy pozmeňujúci návrh sa týka § 82 a § 85. Odporúčam hlasovať o obidvoch pozmeňujúcich návrhoch spolu, pretože spolu súvisia a týkajú sa zníženia kvóra potrebného na možnosť podávania pozmeňujúcich návrhov pri druhom a treťom čítaní. Odporúčam ho prijať.

  • Hlasujeme o dvoch návrhoch pod číslom 7, 8 s odporúčaním spravodajcu prijať ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

  • Ďalší v rozprave s 11 pozmeňujúcimi návrhmi vystúpil pán poslanec Cuper.

  • Pán poslanec Pittner - procedurálny návrh.

  • Pán predseda, keď sa schválil môj návrh k § 32 ods. 3, tak bol pôvodne viazaný na vaše vystúpenie, takže teraz by som odporúčal, aby to bolo vnímané k vystúpeniu pána poslanca Cupera.

  • Povedal som to aj v rozprave, pán poslanec.

  • Tak sme to aj mysleli, keď sme prerokúvali pozmeňujúce návrhy, že v prípade schválenia buď jedného, alebo druhého pozmeňujúceho návrhu, či už pána predsedu, alebo pána poslanca Cupera, sa tvoj pozmeňujúci návrh zapracuje do znenia, tak ako je navrhnuté.

    Z týchto 11 pozmeňujúcich návrhov, ktoré predniesol pán poslanec Cuper v rámci hľadania kompromisu prijatia jednotlivých pozmeňujúcich návrhov, by som odporúčal - pokiaľ pán navrhovateľ bude súhlasiť -, aby sme o jeho pozmeňujúcich návrhoch pod bodmi 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9, 10 a 11 hlasovali spoločne. Odporúčam ich prijať.

  • Hlasujeme o prvých pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Cupera. Pán spravodajca jeho návrhy pod bodmi 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9, 10 a 11 navrhuje prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 90 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Tieto "pozmeňováky" sme prijali.

  • Pozmeňujúci návrh pod bodom 1 týkajúci sa možnej účasti ústavných činiteľov na neverejných rokovaniach pléna Národnej rady nechávam na voľné rozhodnutie každému poslancovi.

  • Hlasujeme o bode číslo 1 pozmeňujúcich návrhov poslanca Cupera. Pán spravodajca necháva rozhodnutie na vás.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 66 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Schválili sme tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Cupera.

  • Pozmeňujúci návrh pod bodom 4 týkajúci sa zabezpečenia poriadku v rokovacej sále spolu s tým, čo bolo schválené, teda pozmeňujúci návrh pána poslanca Pittnera, odporúčam vám na voľnú úvahu, pretože sa týka každého individuálne, každý si za svoje konanie zodpovedá.

  • Hlasujeme o bode 4 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Cupera. Pán spoločný spravodajca hlasuje za, ale vám nechá na vlastnú úvahu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 64 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Prijali sme tento návrh.

  • Ďalší v poradí vystúpil pán poslanec Šimko, ktorý navrhol celkove 4 pozmeňujúce návrhy. Odporúčam, aby sme o pozmeňujúcich návrhoch 1 a 3 hlasovali spoločne a odporúčam ich prijať, a aby sme osobitne hlasovali o bodoch 2 a 4.

    Takže hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch uvedených pod bodmi 1 a 3. Prvý sa týka § 50 ods. 4, druhý § 60 ods. 3. Odporúčam ich prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 110 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tieto pozmeňujúce návrhy poslanca Šimka sme prijali.

  • Pozmeňujúci návrh uvedený pod bodom 2 odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu poslanca Šimka pod číslom 2. Spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento bod z pozmeňujúcich návrhov poslanca Šimka sme neprijali.

  • Štvrtým pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Šimka je pozmeňujúci návrh k § 32, ktorý navrhuje doplniť o nový odsek 4. Odporúčam ho prijať.

  • Hlasujeme o štvrtom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Šimka. Spravodajca ho odporúča prijať.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, hlasujeme. Načo vykrikujete jeden po druhom?

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Ďalšia v rozprave vystúpila pani kolegyňa Rusnáková, ktorá navrhla 10 pozmeňujúcich návrhov. Pozmeňujúci návrh pod bodom 1 k § 25 neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o prvom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Rusnákovej. Pán spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Pozmeňujúci návrh k § 41 ods. 2 odporúčam na voľné rozhodnutie.

  • Hlasujeme o druhom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Rusnákovej. Pán spravodajca hovorí, aby sme sa rozhodli sami, ako budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 41 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh týkajúci sa § 45 ods. 4 odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o treťom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne, ktorý sa týka § 45 ods. 4. Pán spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Hlas poslankyne Rusnákovej zo sály.

  • Pani poslankyňa, ten štvrtý návrh pána poslanca Šimka sme neprijali. Pán spravodajca, neviem, či mám pravdu.

  • Bol to totožný návrh s tým, ktorý sa zamietol, ktorý podal pán poslanec Šimko, ale môžeme hlasovať o ňom ešte raz.

  • Pani poslankyňa chce, aby sme o ňom hlasovali, tak budeme hlasovať.

    Hlasujeme o štvrtom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Rusnákovej s odporúčaním pána spravodajcu...

  • Tam ste navrhovali inak. Pán poslanec ho odporúča prijať.

  • Hlasy v rokovacej miestnosti.

  • Pokoj, páni poslanci, nevykrikujte!

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Pozmeňujúci návrh k § 66 ods. 3 neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu číslo 5 pani poslankyne s odporúčaním pána spravodajcu neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 29 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Pozmeňujúci návrh pod bodom 6 k § 131, kde je navrhnutý nový odsek 9, odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o šiestom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne k § 131, kde sa navrhuje nový odsek. Pán spravodajca ho navrhuje prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Pozmeňujúci návrh pod bodom číslo 7 k § 144 ods. 6 odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o siedmom pozmeňujúcom návrhu s odporúčaním spravodajcu prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Pozmeňujúci návrh pod bodmi číslo 8 a 9 k § 140 ods. 1 a 2 spolu súvisia, odporúčam hlasovať naraz o obidvoch pozmeňujúcich návrhoch a odporúčam ich prijať.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme o dvoch návrhoch spolu - o návrhoch 8 a 9 s odporúčaním spravodajcu prijať ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Tým, že sme neschválili tieto pozmeňujúce návrhy, je potom bezpredmetné hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pod bodom číslo 10. Pani poslankyňa ho sťahuje.

  • Ďakujem. Môžeme prejsť k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Kanisa.

  • Ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec Kanis, ktorý pod bodmi číslo 1 až 10 predniesol viacej pozmeňujúcich návrhov týkajúcich sa techniky pri voľbe funkcionárov alebo ďalších štátnych úradníkov. Myslím, že tam boli nejaké výhrady voči prepisu jeho pozmeňujúceho návrhu.

  • Áno. Nech sa páči, pán poslanec Kanis.

  • Pán predseda, skutočne tam došlo pri prepise ku chybám, len kvôli presnosti a záznamu si dovolím ich povedať. V prvom mojom návrhu v riadku treťom je napísané "a to najneskôr", tam malo byť správne "najskôr". Zachováva to logiku, ktorá je aj v pôvodnom návrhu. To je prvá pripomienka.

    A druhá pripomienka - v mojom bode 10 v poslednom riadku "ktorí získali najväčší rovnaký počet hlasov" vypadlo slovo "najväčší".

    Ešte jedna technická pripomienka, že v mojich návrhoch 1 a 2 nie je napísané v texte "pri § 14 ods. 1", ale to je len technická vec, to je spôsob hlasovania, na ktorý sa vlastne v každom prípade odvolávam. Takto je to legislatívne úplne čisté a presné.

  • Pán spravodajca, zaznamenali ste zmeny?

  • Áno, zaznamenal som zmeny. Veľmi dlho sme diskutovali o tomto pozmeňujúcom návrhu, sčasti sme sa aj stotožnili s jeho obsahom, ale potreboval by dlhšie legislatívno-technické zváženie, čistejšiu formuláciu, preto ako spoločný spravodajca neodporúčam pozmeňujúce návrhy pod bodom 1 až 10 prijať. Môžeme hlasovať spoločne?

  • Súhlas poslanca Kanisa.

  • Budeme hlasovať o návrhoch spoločne, pán poslanec s tým súhlasí.

    Prosím, hlasujeme o návrhoch pána poslanca Kanisa pod bodom 1 až 10 jeho návrhov s tým, že pán spoločný spravodajca ich navrhuje neprijať.

    Pán spoločný spravodajca, čo ste navrhovali?

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tieto body.

  • Pozmeňujúci návrh pod bodom 11 k § 18 ods. 3 odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o bode 11 návrhu pána poslanca Kanisa s odporúčaním prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • O pozmeňujúcom návrhu uvedenom pod bodom 12 k § 55 ods. 4 sme už rozhodli, keď sme hlasovali o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kvardu, takže o tomto návrhu je už bezpredmetné hlasovať, lebo sme hlasovaním neprijali tú istú formuláciu, ktorú navrhuje pán poslanec Kanis.

  • Pozmeňujúci návrh pod bodom 13 odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu číslo 13 pána poslanca Kanisa. Pán spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Pozmeňujúci návrh pod bodom 14 k § 64 ods. 5 odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o bode 14 pozmeňujúcich návrhov poslanca Kanisa. Pán spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento bod.

  • Pozmeňujúci návrh pod bodom 15 k § 74 ods. 2 neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o bode 15 pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Kanisa. Pán spoločný spravodajca neodporúča tento bod prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 23 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Pozmeňujúci návrh pod bodom číslo 16 k § 105 ods. 1 neodporúčam prijať, pretože text uvedený v pôvodnom návrhu je totožný s textom uvedeným v ústave.

  • Budeme sa prezentovať a hlasovať.

  • Toto hlasovanie je neplatné. Môžete čítať, kým prejde svetelná tabuľa.

  • Pozmeňujúci návrh pod bodom 17 k § 105 ods. 2 odporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu číslo 17 pána poslanca Kanisa s tým, že pán spravodajca odporúča, aby sme ho prijali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 114 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Tento návrh sme prijali.

  • Pozmeňujúci návrh uvedený pod bodom 18 k § 129 ods. 1 neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o ďalšom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca s odporúčaním neprijať ho. Je to návrh číslo 18.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 29 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Pozmeňujúci návrh pod bodom 19 neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu číslo 19 pána poslanca Kanisa. Pán spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Prijali sme návrh poslanca Kanisa.

  • Ďalší vystúpil v rozprave pán poslanec Csáky, ktorý podal 11 pozmeňujúcich návrhov.

  • Šum v sále.

  • Tichšie, páni poslanci, pani poslankyne. Pán poslanec, kým dám hlasovať, pán poslanec Köteles sa hlási s procedurálnou poznámkou.

  • Prepáčte, môžete nám spresniť, čo znamená vo výške 5 000? Čo to je? Oriešky, klince, doláre?

  • Slovenských korún. To je zle len v zápise. Páni poslanci, to nie je procedurálny návrh.

    Pokračujte, pán spravodajca.

  • Pán kolega, schválili sme vykonať nesporné legislatívnotechnické a jazykové úpravy, nezmenili sme vecnú zmenu v spoločnej správe.

  • Pán poslanec Csáky - procedurálna otázka.

  • Ďakujem. Pán predseda, došlo k trom chybám. V bode číslo 4 má byť § 64, a nie 63. V bode číslo 7 má byť § 85, a nie 84, a bod číslo 11 musíme vyčiarknuť, pretože je identický s bodom číslo 3. Dvakrát to bolo prepísané.

    Ďakujem.

  • Pozmeňujúce návrhy pán poslanca Csákyho sú uvedené pod bodmi číslo 1 až 11. Myslím, že o pozmeňujúcom návrhu uvedenom pod bodom číslo 1 sme už rozhodli, keď sme hlasovali o pozmeňujúcom...

  • Hlasy v sále, že ide o iné znenie.

  • Iné znenie - odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Csákyho s tým, že pán spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Pozmeňujúci návrh pod bodom číslo 2 neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Csákyho. Pán spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 21 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 82 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento druhý návrh sme neprijali.

  • Pozmeňujúci návrh pod bodom číslo 3, týkajúci sa § 64 ods. 1, odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o treťom návrhu pána poslanca Csákyho s odporúčaním pána spravodajcu prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Pozmeňujúci návrh pod bodom 4, týkajúci sa § 64 ods. 2 a 3, neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o štvrtom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Csákyho. Pán spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 20 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Pozmeňujúci návrh pod bodom 5 k § 64 ods. 5 odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o piatom pozmeňujúcom návrhu poslanca Csákyho s odporúčaním pána poslanca, aby sme ho prijali.

    Už sme hlasovali o tom istom.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento návrh sme neprijali.

    Pán poslanec Kanis mal taký istý návrh.

  • Pozmeňujúci návrh pod bodom číslo 6 neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o šiestom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Csákyho. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 17 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Pozmeňujúci návrh pod bodom 7 k § 85 ods. 3 odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o siedmom pozmeňujúcom návrhu aj s opravou paragrafu, s tým, že pán spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Pozmeňujúci návrh pod bodom 8 k § 106 ods. 1 odporúčam prijať. To je zmena týkajúca sa možnosti podania obžaloby na prezidenta republiky. Odporúčam ho prijať.

  • Hlasujeme o tomto návrhu pána poslanca s odporúčaním prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Pozmeňujúci návrh pod bodom číslo 9 k § 137 ods. 3 odporúčam prijať.

  • Pozmeňujúci návrh pod číslom 9 pán spravodajca odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 36 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Návrh sme neprijali.

  • O pozmeňujúcom návrhu uvedenom pod bodom číslo 10 k § 140 ods. 1 sme už hlasovali. Pani poslankyňa Rusnáková mala taký istý pozmeňujúci návrh, ktorý sme neprijali.

    Pozmeňujúci návrh pod bodom 11 pán poslanec Csáky sťahuje.

  • Ďalší vystúpil v rozprave pán poslanec Ftáčnik, ktorý predniesol 18 pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú prevažne legislatívno-technického charakteru a vecne nezasahujú do systematiky rokovacieho poriadku. O všetkých prednesených pozmeňujúcich návrhoch odporúčam hlasovať spoločne, ak pán navrhovateľ s tým súhlasí, a odporúčam ich prijať.

  • Prezentujme sa a hlasujme en bloc o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré dal pán poslanec Ftáčnik, s návrhom prijať ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 113 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Prijali sme všetky pozmeňujúce návrhy pána poslanca Ftáčnika.

  • Ďalší vystúpil v rozprave pán poslanec Hanker, ale svoje návrhy pred hlasovaním stiahol.

    Pán poslanec Juriš vystúpil s jedným pozmeňujúcim návrhom k § 39 ods. 9. Odporúčam ho prijať.

  • Hlasujeme o poslaneckom návrhu pána poslanca Juriša. Pán spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Pán poslanec Ľupták vystúpil s jedným pozmeňujúcim návrhom k § 63. Nechávam to na voľnú úvahu, voľné rozhodnutie poslancov. Chýba nám pán podpredseda Ľupták.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána podpredsedu Ľuptáka. Pán spoločný spravodajca hlasovanie necháva na vašu úvahu, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 14 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 63 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Posledný v rozprave vystúpil pán poslanec Brňák, ktorý navrhol doplniť § 31 o nový odsek 2. Odporúčam ho prijať.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Brňáka. Pán spoločný spravodajca ho navrhuje prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 41 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Pán predseda, tým sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli prednesené v rozprave. Zostáva nám hlasovať o návrhu zákona ako celku.

    Ak dovolíte, prihlásil by som sa za poslanecký klub KDH a žiadam pred záverečným hlasovaním 20-minútovú prestávku.

  • Nestačí 10 minút, pán poslanec?

  • Ďakujem. Je 16.14 hodín, prestávka bude do 16.30 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále. Budeme pokračovať v prerušenej schôdzi s tým, že nám pri tomto bode ostáva hlasovanie o návrhu zákona o rokovacom poriadku ako celku. Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či je to tak.

  • Áno, je to tak, pán predseda. Iste všetky poslanecké kluby v rámci prestávky prehodnotili jednotlivé hlasovania. Myslím si, že v tejto chvíli by asi nebolo odo mňa celkom spravodlivé voči nám dávať nejakú radu na prijatie, alebo neprijatie. Preto nechávam na rozhodnutie každého jedného poslanca, ako bude hlasovať pri záverečnom hlasovaní o návrhu zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať.

  • Ďakujem. V súlade s § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Pán spoločný spravodajca nechce nikoho ovplyvniť a necháva na vaše rozhodnutie, či budete hlasovať za alebo nie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme konečne schválili rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, aj vám, páni poslanci.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    kým oznámim niektoré organizačné veci, ostal nám ešte bod, o ktorom sme tiež prerušili rozpravu, a je to návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Je to tlač 425.

    Rozpravu sme prerušili ešte na 16. schôdzi 4. júla. Zákon predkladal pán poslanec Fico. Po dohode s pánom poslancom Ficom by sme dnes už na tejto schôdzi neprerokúvali tento zákon, ale by sme ho prerokovali až na ďalšej schôdzi, ktorá sa začína 23. októbra.

    Chcem ešte učiniť zadosť niektorým procesným otázkam poslancov, a to najmä pokiaľ ide o stiahnutie bodov programu z rokovania. Urobili sme to tak, že bol všeobecný súhlas o tom, ktoré body sme stiahli, takže som nedal hlasovať. Aby neboli rozpory, že sme nedodržali rokovací poriadok, prosím, dám ešte hlasovať o tých bodoch, o ktorých sme nerokovali, a to o návrhu pána poslanca Duku-Zólyomiho, ktorý navrhol stiahnuť svoj návrh, pokiaľ ide o návrh na udelenie Nobelovej ceny, a potom ten bod programu, o ktorom som hovoril teraz a ktorý navrhol stiahnuť pán poslanec Fico.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tom, že sme ich stiahli z tohto rokovania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov. Za návrh hlasovalo 97 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Ešte mám oznam o leteckej preprave poslancov po skončení tejto schôdze. Autobus odchádza spred budovy 30 minút po skončení rokovania. Prílet lietadla v utorok 1. októbra 1996 je okolo 9.00 hodiny s tým, že lietadlo odletí z Košíc o 7.30 hodine a z Popradu o 8.10 hodine.

    Pripomínam, že rokovanie schôdze je o 10.00 hodine.

    Kým ukončím schôdzu, ešte sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Fico.

  • Pán predseda, povedali ste, že bod programu, pokiaľ ide o návrh novelizácie zákona o veľkej privatizácii, bude zaradený na najbližšiu schôdzu 23. októbra.

  • Nie na najbližšiu, na 23. októbra.

  • Dobre. Len by som navrhoval, neviem, či je to v tejto chvíli možné, aby sme zaradili tento bod rokovania ako prvý bod rokovania nasledujúcej schôdze.

  • Pán poslanec, to dohodneme v politickom grémiu. Nemám nič proti tomu, aby to bolo tak.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, končím 17. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Rokovanie schôdze skončené o 16.45 hodine.