• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Skôr ako pristúpime k rokovaniu, prosím, aby sme sa prezentovali - len na zistenie počtu poslancov.

    Ďakujem. Zisťujem, že je prítomných 122 poslancov a poslankýň, takže Národná rada je schopná sa uznášať.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    odchodom poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Duckého z funkcie člena vlády Slovenskej republiky sa začal 28. augusta 1996 uplatňovať jeho mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi, aby som pri tejto príležitosti poďakoval aj jeho náhradníkovi pánu Mariánovi Vankovi za prácu, ktorú ako poslanec v Národnej rade odviedol.

    Pán poslanec Ducký je zaradený do Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, do ktorého bol zvolený riadne na ustanovujúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 3. novembra 1994.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ďalej vám chcem oznámiť, že na dnešnú schôdzu sa ospravedlnili títo páni poslanci: pán poslanec Vaškovič, pán poslanec Šagát, pán poslanec Weiss, pán poslanec Fogaš a pán poslanec Ftáčnik.

    Na 17. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú poslanec Tomáš Cingel za HZDS a poslankyňa Mária Sabolová za KDH. Náhradníkmi budú poslanci Terézia Chlebová za ZRS a Anton Juriš za Spoločnú voľbu.

    Po dohode s podpredsedami Národnej rady a v politickom grémiu navrhujem program 17. schôdze, ako vám bol dnes rozdaný.

    Predtým však, vážené panie poslankyne a páni poslanci, chcem upozorniť, že na program 17. schôdze sú pod bodmi 4, 5, 9, 10, 13, 15, 16, 17, 18, 20, 21, 23, 32, 34 a 35 zaradené návrhy zákonov, o ktorých musíme hlasovať, aby podľa § 75 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky mohli byť zaradené na rokovanie pred uplynutím 60-dňovej lehoty. O tomto návrhu dávam hlasovať bez rozpravy.

    Prosím, páni poslanci a panie poslankyne, aby sme hlasovali za zaradenie týchto bodov, ktoré inak máte napísané v programe.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže tieto body zaraďujeme do programu.

    Ďalej, vážené panie poslankyne a páni poslanci, vám chcem oznámiť, že na moje osobné pozvanie príde v dňoch 15. až 18. septembra 1996 na oficiálnu návštevu Slovenskej republiky predsedníčka Dolnej snemovne britského Parlamentu pani Betty Boothroydová. V tejto súvislosti je v navrhovanom programe 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky uvedené vystúpenie predsedníčky Dolnej snemovne pani Betty Boothroydovej v utorok 17. septembra 1996 o 14.00 hodine.

    Podľa nášho rokovacieho poriadku musíme hlasovať o súhlase s vystúpením pani Betty Boothroydovej. Považujem za súhlas, že to odhlasujeme ako bod programu, čiže nebudem dávať o tom osobitne hlasovať. Súhlasíte s tým?

  • Všeobecný súhlas.

  • Ďakujem.

    Takže môžeme pristúpiť k schvaľovaniu nášho programu. Skôr ako udelím slovo na podanie návrhov na zmenu alebo doplnenie programu, chcem vás informovať, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prijal 10. septembra 1996 uznesenie, ktorým ma žiada o zaradenie troch správ (skrátený názov - ako ho poznáme - je zelená správa) na rokovanie 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ide o správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike, správu o lesnom hospodárstve v Slovenskej republiky a správu o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike. Tieto správy v prípade ich zaradenia do programu schôdze odporúčam zaradiť ako body 17, 18 a 19. Čiže je to môj prvý návrh.

    Pýtam sa teraz, kto z vás má návrhy na ďalšie doplnenie alebo zmenu programu.

    Ešte predtým dovoľte, aby som bol najskôr vypočutý ja. Dostal som návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky ministrovi kultúry Slovenskej republiky Ivanovi Hudecovi. Keďže tento návrh, tak ako prikazujú zákon a ústava, predkladá 30 poslancov, Národná rada musí prerokovať tento návrh. Preto tento návrh bude zaradený ako jeden z bodov programu s tým, že páni poslanci, ktorí návrh dávajú, žiadajú, aby bol tento návrh prerokovaný 18. septembra o 9.00 hodine. O tom dám potom hlasovať pri hlasovaní o zmenách programu.

    Takže už nemám iné návrhy, prosím, pristúpime k návrhom poslancov. Ako prvý sa hlási pán poslanec Duka-Zólyomi.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážená Národná rada, mám dva návrhy.

    V mene poslaneckých klubov Spoločná voľba, KDH, DÚ, Maďarská koalícia a MKDH navrhujem zaradiť do programu 17. schôdze ďalší bod programu - odvolanie členov prezídia Fondu národného majetku a dozornej rady Fondu národného majetku a voľba nových členov prezídia a dozornej rady Fondu národného majetku. Navrhujem zaradiť tento bod na budúcu stredu, to znamená na 18. septembra 1996.

    Ako poznámka: Ak bude treba, samozrejme, prostredníctvom výboru Národnej rady budú podané nové návrhy.

  • Na stredu osemnásteho.

    Druhý návrh. Na základe uznesenia Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky som poverený navrhnúť nový bod programu schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Navrhujem zaradiť do programu 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky bod pod - návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu na udelenie Nobelovej ceny mieru spoločne pre medzinárodné centrum Spojeného ústavu jadrových výskumov (SÚJV) v Dubne v Ruskej federácii a pre Európske centrum jadrového výskumu (CERN) pri Ženeve. Navrhujem ho zaradiť ako bod 38.

    Na doplnenie chcem oznámiť, že zahraničný výbor osloví aj ministerstvo zahraničných vecí, aby vypracovalo a odoslalo nórskemu parlamentu samostatný návrh v tejto veci.

    A ešte jedna poznámka. Len tri štáty, a medzi nimi aj Slovenská republika, sú členmi obidvoch týchto ústavov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja. Ďalej sa hlási pán poslanec Macuška.

  • Pán predseda, chcel by som len oznámiť, že budem hlasovať náhradnou kartou číslo 2.

  • Ďakujem. Páni poslanci, ešte niekto bude hlasovať s náhradnou kartou? Povedzte to takto bez zapnutia mikrofónu, aby som to vedel. Nikto?

    Nech sa páči, pán poslanec Gaulieder.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    mal by som požiadavku, aby bod 19 (tlač 471) bol zaradený ako prvý bod programu zajtra, čiže vo štvrtok, z dôvodu vycestovania vojsk a zabezpečenia ich technických a organizačných náležitostí. Žiadam, aby bod 19 bol zaradený ako prvý 12. 9. 1996, čiže zajtra.

  • Ďakujem, pán predseda. Navrhujem vypustiť bod 17 - vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o premávke na pozemných komunikáciách, tlač 447. Dôvodom je jednoducho neprehľadnosť formulácií tohto zákona, rozpornosť jednotlivých paragrafov. Myslím si, že zákony majú byť na to, aby umožnili bežnému občanovi určitý spôsob správania sa, a nie preto, aby boli zdrojom obživy právnikov.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, o vašom návrhu dám, samozrejme, hlasovať, ale takéto výhrady neprišli z výborov, súhlasili s ním a takisto legislatívci povedali, že zákon je v poriadku.

    Ďalej pán poslanec Langoš.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vážená Národná rada,

    v mene opozičných parlamentných politických strán si dovolím navrhnúť dva nové body programu 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Navrhujeme, aby ako druhý bod v stredu budúci týždeň ráno Národná rada prerokovala návrh uznesenia, ktorým požiadame prezidenta republiky, aby odvolal Dr. Michala Vaľu z funkcie generálneho prokurátora Slovenskej republiky.

    Ďalší návrh - navrhujeme rozšíriť program, a to ako prvý bod vo štvrtok 19. septembra, o zahraničnopolitickú rozpravu. Žiadame predsedu vlády, aby túto rozpravu uviedol dôvodmi, prečo Slovenská republika bola vyradená spomedzi prvých štátov, ktoré budú prijímané do NATO a Európskej únie, prečo vláda nezabezpečila dosiahnutie jedného z hlavných cieľov svojho programového vyhlásenia, aby Slovenská republika bola prijatá do NATO a Európskej únie medzi prvými krajinami strednej a východnej Európy.

  • Šum v sále.

  • Vážený pán predseda,

    dovoľte mi v mene všetkých opozičných politických strán a hnutí zastúpených v parlamente navrhnúť ďalší bod rokovania, a to odvolanie členov Rady Slovenskej televízie a Rozhlasovej rady a voľba nových členov týchto orgánov. Tento návrh podávame z toho dôvodu, že v týchto mediálnych radách nie je primerané zastúpenie opozície. Súčasne navrhujem, aby sa o tomto bode programu rokovalo na budúci týždeň 18. septembra, a žiadam, aby do toho času zasadol výbor pre vzdelanie, pretože podľa príslušných zákonov členov rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky na návrh príslušného výboru.

    Môj druhý návrh do programu sa týka žiadosti, aby sme hlasovali o zaradení dvoch bodov, a to na základe § 75 rokovacieho poriadku, ktorý hovorí, že návrh zákona Národnej rady môže Slovenská národná rada prerokovať najskôr po uplynutí 60 dní od času, keď bol rozoslaný poslancom. Požiadala by som teda, aby o všetkých návrhoch, ktoré sa takýmto spôsobom dostali do programu, aj keď neuplynula táto lehota, hlasovalo a súčasne žiadam...

  • Pani poslankyňa, o tých návrhoch sme už pred chvíľou hlasovali a schválili sme ich.

  • Aj vrátane návrhu vládneho zákona o vysokých školách?

  • Áno. Tak potom je to v poriadku. Ďakujem.

  • Neviem, či ste nehlasovali za to aj vy.

    Pán poslanec Čarnogurský.

  • Pán predseda, podávam návrh na doplnenie programu schôdze tak, aby bol pozvaný minister vnútra a podal Národnej rade výklad o rozšírení detskej pornografie na Slovensku a o schopnosti slovenskej polície bojovať proti detskej pornografii.

    V uplynulých týždňoch sa uskutočnila v Štokholme konferencia o boji proti detskej pornografii. Akoby na potvrdenie aktuálnosti konferencie rakúsky týždenník odhalil zdroj rozširovania detskej pornografie v Bratislave. Odhalenie prišlo potom, ako pani ministerka Keltošová práve na konferencii v Štokholme vyhlásila, že detská pornografia na Slovensku neexistuje.

    Minister vnútra by mal vysvetliť, ako je možné, že slovenská polícia vynaložila svoju obrovskú kapacitu na kontrolu podpisových hárkov Demokratickej únie, že vláda sústredila svoje úsilie vo sfére trestnoprávnej legislatívy na doplnenie Trestného zákona o politické paragrafy, ale voľne prístupné dôkazy o rozširovaní detskej pornografie z Bratislavy museli odhaliť nezávislí rakúski novinári, pretože polícii nezostáva na také vyšetrovanie voľná kapacita. Minister vnútra by mal tiež vysvetliť, čo hodlá jeho rezort urobiť, aby sa detská pornografia na Slovensku naozaj skončila. Vystúpenie ministra vnútra navrhujem zaradiť pred písomné odpovede členov vlády a interpelácie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážená Národná rada,

    navrhujem zaradiť do programu 17. zasadnutia Národnej rady Slovenskej republiky tlač 301, teda návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku - ako bod číslo 28.

    Vážení kolegovia, chcel by som dodať, že napriek tomu, že návrh zákona už bol prerokovaný v Legislatívnej rade vlády, vo vláde a v určených výboroch, Národná rada ho dosiaľ neprerokovala. Takže by som prosil o vaše pochopenie, aby sme mohli vysloviť už konečný verdikt.

    Ďakujem.

  • Áno, pán poslanec, len chcem povedať, že tento návrh už tu bol trikrát, takže Národná rada ho neprerokovala nie preto, že nebol predložený.

    Pán poslanec Hrnko.

  • Ďakujem, pán predseda.

    V mene skupiny poslancov navrhujem, aby bol z rokovania stiahnutý bod 33 - návrh na vydanie novelizácie zákona číslo 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch na základe uznesenia ústavnoprávneho výboru najmä z toho dôvodu, že nie je nejaké stanovisko Združenia miest a obcí Slovenska, a chcel by som ešte predtým, než by sa tento návrh prerokoval, rokovať so Združením miest a obcí Slovenska. Myslím si, že o tomto bode netreba hlasovať, lebo ho sťahujeme.

    Ďalej by som chcel dať takýto návrh k bodu 2 - správa o plnení štátneho rozpočtu: predložený materiál, ktorý sa dostal poslancom do rúk, nemá zaradené kapitoly ministerstva obrany a ministerstva vnútra. Tieto kapitoly tam podľa môjho názoru mali byť zaradené. Na rokovaní príslušných výborov predkladateľ argumentoval, že sú to veci tajné, veci štátneho tajomstva. Mne sa nezdá, že sú to veci štátneho tajomstva, že generálne by tam mali byť uvedené tieto čísla, pretože sa bežne používajú a aj odovzdávajú do zahraničia. Ak sú predmetom štátneho tajomstva, asi by ich bolo treba prerokovať v Národnej rade na neverejnom zasadnutí a o tom treba hlasovať na začiatku schôdze. Takže teraz neviem, či treba dať hlasovať o tom...

  • Pán poslanec, myslím, že táto správa, tak ako je zaradená do programu, samozrejme, keď to poslanci odhlasujú, musí byť prerokovaná s tým, že táto vaša požiadavka by mohla vyjsť z vášho výboru uznesením, aby som požiadal vládu o doplnenie správy o tieto fakty, ktoré požadujete. A môže sa potom na budúci mesiac, na ďalšej schôdzi zaradiť do programu. Alebo ak to vláda urobí rýchlo, môže to byť ešte na tejto schôdzi. Ale potrebujem, aby váš výbor mi dal uznesenie.

  • Ale to je vec rozpočtového výboru, lebo náš výbor...

  • Tak rozpočtový, to je jedno, ktorý. Alebo potom budeme hlasovať, ak dáte návrh. Dajte návrh tak, aby sme hlasovali, aby vláda doplnila túto správu o tieto dva body.

  • Áno, a ak treba, aby sa to prerokovalo na neverejnom zasadnutí.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Kolegyne a kolegovia, pozdravujem vás všetkých po prázdninách.

    Dovoľte, aby som navrhol rozšírenie programu 17. schôdze o návrh skupiny poslancov na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 72/1995 Z. z. Tento návrh má parlamentnú tlač číslo 449. Bol podaný pred viac ako 60 dňami. Jeho obsahom je návrat k ústavnej koncepcii v otázke vymenúvania a odvolávania riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Navrhujem, aby sa tento návrh prerokoval ako bod číslo 37.

  • Ďakujem aj ja. Pán poslanec Volf.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy a páni,

    žiadam v mene parlamentných opozičných klubov zaradiť do programu 17. schôdze Národnej rady nový bod - informácia vlády Slovenskej republiky o koncepcii privatizácie rozhodujúcich finančných ústavov, teda VÚB, IRB, Slovenskej sporiteľne a Slovenskej poisťovne a zaradiť ho pred písomné odpovede členov vlády, teda na štvrtok 19. septembra. Informáciu by mal predniesť predseda vlády alebo ním poverený predstaviteľ vlády Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Len mi zopakujte dátum, čas, kedy to navrhujete.

  • Vzhľadom na to, že by to mal byť predstaviteľ vlády, preto na štvrtok pred interpeláciami, lebo tu budú prítomní členovia vlády.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán predseda, navrhujem, aby sa do programu 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na základe odporúčania klubu Spoločná voľba zaradilo prerokovanie protokolu o výsledku kontroly vykonanej podľa poverenia predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky číslo 384 z 2. apríla 1996 a dodatku číslo 1 k povereniu číslo 384 z 19. apríla 1996. Odporúčam, aby informáciu podal predseda Najvyššieho kontrolného úradu.

    Zároveň navrhujem, aby pri prerokúvaní protokolu Najvyššieho kontrolného úradu predseda vlády Slovenskej republiky alebo iný poverený člen vlády oboznámil Národnú radu s opatreniami, ktoré vláda prijala na základe prerokovania tejto problematiky na schôdzi vlády Slovenskej republiky. Pre informáciu: toto poverenie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu sa týkalo vykonania kontroly na preverenie zdrojov príjmov štátneho rozpočtu na základe vydaných úradných povolení na vývoz pšenice, pšeničných otrúb a pšeničnej múky.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia, milé kolegyne,

    v zmysle uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 21. júna 1996 číslo 372, ktoré sa týkalo zmeny počtu členov Osobitného kontrolného orgánu na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitný kontrolný orgán na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby v I. volebnom období má mať 7 členov vrátane predsedu. Preto v mene klubu Spoločná voľba a ostatných poslaneckých opozičných strán odporúčam zaradiť do programu bod - voľba člena Osobitného kontrolného orgánu na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. Odporúčam ho zaradiť ako bod číslo 38.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    chcel by som sa opýtať pána poslanca Čarnogurského, či by predsa len nezvážil zaradenie takéhoto bodu do programu, a to preto, že detskou pornografiou by sa mali zaoberať naozaj príslušné výkonné orgány nášho štátu, nie parlament. Predsa aj vaša špecifikácia, že pornografia "sa nešíri" zo Slovenska, nie je presná. Pornografiu šíria zo Slovenska príslušníci národov, ktorí si hovoria, že sú demokratické a že sú moderné a ešte neviem čo.

  • Pán poslanec, vôľu alebo nevôľu zaradiť bod programu urobíme hlasovaním.

  • Zbytočne budeme tu zabíjať čas, pretože to netreba prerokovať v parlamente.

  • Pán predseda, navrhujem, aby ako bod číslo 13 nás poslanec Arpád Matejka informoval o straníckej dohode medzi Komunistickou stranou Číny a HZDS, ktorú podľa informácií, ktoré mám, Arpád Matejka podpísal v Číne. Zároveň by ma zaujímalo meno toho čínskeho občana, ktorý túto dohodu podpísal za Komunistickú stranu Číny. Ako bod číslo 13 - keby nám mohol podať informáciu.

  • Pán poslanec, do redakcie Roháča, ale nie na Národnú radu.

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán predseda, dovoľujem si navrhnúť do programu na prerokovanie návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Šveca na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách, tlač 470. Navrhujem, aby sa tento návrh prerokoval pred vládnym návrhom zákona, to znamená ako bod číslo 22.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Matejka. Ale prosím, žiadna konfrontácia.

  • Nebudem robiť žiadne invektívy, ale od pána Mikloška som inú poznámku ani nečakal. Žiadne dohody neboli podpisované. Možno, že keď tam pôjde KDH, tak oni podpíšu niečo.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Figeľ.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, v záverečnom hlasovaní sa prejaví individuálny postoj poslancov k programu, pričom s mnohými bodmi, ktoré sú zaradené, nemusia súhlasiť, s inými zas kvôli nezaradeniu tiež vyjadria svoj postoj. Vystúpenie britskej speakerky, predsedníčky Dolnej snemovne pani Betty Boothroydovej je iste želané aj vítané a ako predseda slovensko-britskej skupiny Medziparlamentnej únie navrhujem, aby hlasovanie o jej vystúpení bolo samostatné, pretože vyjadrením podpory, možno aj jednomyseľnej, jej vystúpeniu môžeme vyslať už vopred signál tejto predstaviteľke a Veľkej Británii.

  • Tým, že schválime program, je jasné, že jej dávame súhlas, že môže vystúpiť. Prosím, dám hlasovať samostatne. Je to váš návrh.

    Páni poslanci, pani poslankyne,

    teraz vás prosím, aby ste mi nechali 10 minút, kým si zostavím vaše návrhy, pretože sú také široké, že potrebujem 10 minút. Súhlasíte?

  • Všeobecný súhlas.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti.

    Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, dám hlasovať, a tí, ktorí tu nebudete, budete sa hnevať, že neprešiel váš návrh.

    Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu a schvaľovaniu doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov k programu 17. schôdze Národnej rady.

    Ako prvé doplňujúce návrhy som mal ja. Môj prvý návrh znel: hlasovať o návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a zaradiť ho ako body 17, 18 a 19. Ide o správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike za rok 1996 (tlač 481), správu o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 1996 (tlač 482) a správu o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 1996 (tlač 483).

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 116 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Tieto body sme zaradili do programu.

    Ďalej zaraďujem návrh, o ktorom nedávam hlasovať, pretože zo zákona vyplýva, že Národná rada ho musí prerokovať, a to skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky ministrovi kultúry Slovenskej republiky Ivanovi Hudecovi s tým, že teraz dávam hlasovať o termíne, ktorý páni poslanci navrhujú. Ide o to, aby sme tento bod programu prerokovali 19. septembra 1996 o 9.00 hodine. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Zaradený bod programu je, to vyplýva zo zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Budeme prerokúvať tento bod pred interpeláciami.

    Ďalší bol návrh, ktorý dal pán poslanec Duka-Zólyomi, a to je návrh na odvolanie členov prezídia Fondu národného majetku a dozornej rady Fondu národného majetku.

    Budeme hlasovať o zaradení tohto bodu programu. Prosím, pán poslanec.

  • Ja som navrhoval aj voľbu nových členov.

  • Dobre, platí aj to - a voľbu nových členov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Tento návrh neprešiel.

    Druhý návrh pána Duku-Zólyomiho je, aby sme prijali uznesenie Národnej rady, aby Národná rada podporila udelenie Nobelovej ceny mieru spoločne pre Medzinárodné centrum spojeného ústavu jadrových výskumov v Dubne v Ruskej federácii a Európske centrum pre jadrový výskum pri Ženeve.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 97 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Tento návrh zaraďujeme do programu 17. schôdze Národnej rady.

    Druhý z pánov poslancov, ktorý navrhuje zmenu, bol pán poslanec Gaulieder. Navrhuje, aby sme bod číslo 19 - to je tlač 471 - zaradili na rokovanie na 12. septembra 1996. Dôvody pán poslanec povedal.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 135 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Tento pozmeňujúci návrh pána poslanca sme prijali.

    Ďalej pán poslanec Prokeš žiada, aby sme bod číslo 17 nášho programu vypustili. Je to tlač 347.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 142 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tlač 347 z programu tejto schôdze nevypúšťame.

    Ďalej vystúpil pán poslanec Langoš, ktorý ako prvý návrh dáva odvolať Michala Vaľa z funkcie generálneho prokurátora Slovenskej republiky, teda zaradiť taký bod. Podľa článku 150 Ústavy Slovenskej republiky generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady. Ideme to zaradiť do programu, aby sme hlasovali o takomto návrhu, alebo nezaradiť tento bod programu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento bod programu nebudeme prerokúvať.

    Druhý návrh pána poslanca Langoša je, aby sme ako bod číslo 1 na 19. septembra 1996 zaradili informáciu o zahraničnej politike v tom znení, ako navrhol pán poslanec Langoš.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 142 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

    Ani tento návrh nezaraďujeme do programu.

    Ďalej pani poslankyňa Rusnáková žiadala, aby sme zaradili ako jeden z bodov odvolanie členov Rady Slovenskej televízie a Rozhlasovej rady a zaradili to na 18. septembra 1996.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh pani poslankyne sme neprijali.

    Ďalej s návrhom na zmenu vystúpil pán poslanec Čarnogurský, ktorý navrhol, aby sme predvolali ministra vnútra, ktorý by nám mal objasniť - budem parafrázovať - asi aké opatrenia ministerstvo vnútra prijalo a prijme v boji proti detskej pornografii.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 142 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 52 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme prijali.

    Pán poslanec Köteles navrhuje, aby sme do bodu programu zaradili tlač číslo 301. Ide o novelu zákona číslo 229/1991 Zb., o úpravu vlastníctva k pôde atď., a aby sme to zaradili ako bod 28.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme návrh pána poslanca Kötelesa.

    Pán poslanec Hrnko ako prvý návrh na zmenu programu žiada, aby sme z rokovania stiahli bod číslo 33, ktorý hovorí o miestnych poplatkoch.

  • Šum v sále.

  • Pardon. Všetci predkladatelia ho stiahli. Ďakujem, takže o tom nehlasujeme.

    Druhý návrh pána poslanca je: Pokiaľ budeme prerokúvať správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 1996, navrhuje, aby sme požiadali vládu a zistil som, že je také rozhodnutie aj v príslušnom výbore, aby vláda doplnila túto správu na budúcu schôdzu, a ak sa jej to podarí tak na túto schôdzu, o state, ktoré hovoria o plnení štátneho rozpočtu ministerstiev obrany a vnútra, s tým, že potom by sa to prerokovalo na neverejnej schôdzi.

    Prosím, hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 56 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme prijali s tým, že sa prerokuje podľa toho, kedy to vláda dá, ale najneskôr na budúcu schôdzu.

    Ďalší návrh na doplnenie programu mal pán poslanec Šimko, ktorý žiada, aby bol zaradený do programu zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky 72/1995 Z. z. Je to tlač 440.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 64 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Tento návrh neprešiel.

    Ďalej vystúpil pán poslanec Volf s návrhom, aby vláda informovala o privatizácii finančných úradov s tým, že by sme toto zaradili pred bod programu interpelácie.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 142 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme neprijali tento návrh.

    Ďalší návrh má pán poslanec Koncoš, ktorý navrhuje, aby o obsahu správy Najvyššieho kontrolného úradu pod číslom 384 z 2. 4. 1996 a o opatreniach prišiel informovať Národnú radu poverený člen vlády. Ide tam o problém predaja obilia.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 142 poslancov. Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme tento bod programu zaradili do programu.

    Ďalej vystúpil pán poslanec Benčík, ktorý navrhuje, aby sme na základe uznesenia Národnej rady z 21. 6. 1996 rozhodli a zaradili ako bod programu voľbu nového člena Osobitného kontrolného orgánu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 142 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 60 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento bod programu neprešiel.

    Pán poslanec Mikloško, myslím, že o vašom návrhu nemusím dať hlasovať. Trváte na tom, aby som dal hlasovať?

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Mikloška.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasovali 5 poslanci.

    To by bolo všetko, pani poslankyne, páni poslanci, s tým, že ešte je návrh pána poslanca Figeľa. A ešte pán poslanec Rosival navrhuje, aby zákon 172 z roku 1992, jeho novela, tlač 470, bola zaradená ako bod programu 22.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 51 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Nezaraďujeme ani tento bod programu.

    Takže vrátim sa k návrhu pána poslanca Figeľa. Nejde tu o návrh, ktorým by chcel, aby sme diskvalifikovali prítomnosť pani Boothroydovej, ale aby sme individuálne, nie v rámci celého programu, vyjadrili svoj súhlas s tým, že súhlasíme s jej vystúpením. Stačilo by to aj bodom programu, ale keďže to žiada, budeme hlasovať.

    Hlasujeme o tom, aby predsedníčka Dolnej snemovne britského parlamentu pani Betty Boothroydová mohla vystúpiť v našom parlamente tak, ako som povedal. Prosím, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 127 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže môj návrh sme prijali. Ďakujem zaň.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, tým sme vyčerpali doplnenie nášho programu. Budeme hlasovať o návrhu programu ako celku.

  • Hlasy v sále.

  • Prosím, hlasujeme o programe ako celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 85 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili priebeh 17. schôdze Národnej rady.

    Pristúpime k p r v é m u bodu, ktorým je

    Koncepcia aproximácie práva Slovenskej republiky k právu Európskej únie a k dohovorom Rady Európy.

    A v rámci tohto bodu prerokujeme aj

    Hlavné úlohy Národnej rady Slovenskej republiky v procese aproximácie práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie a ich zabezpečenie v rámci Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Materiál vlády ku koncepcii aproximácie práva máte predložený ako tlač číslo 403 a doplnok k nej ako tlač 403a. Uznesenie ústavnoprávneho výboru ste dostali ako tlač 403b, ktorého súčasťou je návrh na uznesenie Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky koncepciu aproximácie práva uvedie podpredsedníčka vlády Slovenskej republiky pani Katarína Tóthová. Prosím, pani podpredsedníčka, aby ste sa ujali slova. Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    vypracovanie Koncepcie aproximácie práva Slovenskej republiky k právu Európskej únie a k dohovorom Rady Európy vlastne vyplynulo z programového vyhlásenia, ktoré prijala vláda v januári 1995. Intenzívne sa začalo pracovať na tejto koncepcii po vzniku Inštitútu aproximácie práva, ktorý vznikol 1. 7. 1995. Vypracovaná koncepcia bola dvakrát prerokovaná v Rade pre európsku integráciu, ktorá je poradným orgánom vlády Slovenskej republiky, a po zapracovaní pripomienok z týchto zasadnutí rád bola koncepcia prerokovaná a schválená vládou Slovenskej republiky 1. februára 1996.

    Po schválení vládou a postúpení do Národnej rady koncepciu prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a uznesením číslo 251 z 9. mája 1996 navrhol doplnenie tejto koncepcie. Vypracovaný doplnok bol predložený opätovne na prerokovanie vláde Slovenskej republiky, ktorá ho 18. júna 1996 svojím uznesením schválila. Tento materiál, ako i tlač, máte pod číslom 403a k dispozícii pod názvom "Doplnok ku koncepcii aproximácie práva Slovenskej republiky".

    Tieto skutočnosti uvádzam z toho dôvodu, aby bolo zrejmé, že s vypracovaním tejto koncepcie sa permanentne pracovalo, že sa hľadali alternatívy najefektívnejšieho stvárnenia tak inštitucionálneho, personálneho, ako i obsahového zvládnutia tejto úlohy, keďže po oboznámení sa so situáciou v jednotlivých štátoch bývalého východného bloku sme zistili, že niet všeobecne prijatého modelu, že každá krajina si vytvára svoj model, ktorý považuje za najvýhodnejší pre svoju vnútornú situáciu.

    Vláda Slovenskej republiky v súlade so svojím programovým vyhlásením považuje za trvalú prioritu cieľavedomé približovanie sa k Európskej únii so zámerom získať v nej plné členstvo v horizonte roku 2000. K tejto priorite podriaďuje aj plnenie záväzku vyplývajúceho z článku 69 Asociačnej dohody zabezpečovať postupnú zlučiteľnosť legislatívnych predpisov Slovenskej republiky s predpismi Európskej únie, ako aj s dohovormi a ďalšími materiálmi Rady Európy.

    Súčasťou úsilia vlády je aj príprava a realizácia predloženej koncepcie aproximácie práva, ktorá je v súčasnosti už v realizačnej fáze.

    Vláda si je vedomá, že zbližovanie existujúcich i budúcich právnych predpisov Slovenskej republiky s predpismi Európskej únie, ako i s dohovormi Rady Európy je hlavnou podmienkou na integráciu našej republiky do Európskej únie. Preto od ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy už aj v zmysle legislatívnych pravidiel sa vyžaduje, aby neustále sledovali a analyzovali vývoj práva v Európskej únii a jej členských štátoch. Pri príprave každého návrhu nového alebo novelizovaného zákona sa požaduje, aby predkladateľ v dôvodovej správe alebo ústne na zasadnutí Legislatívnej rady výslovne uviedol, ako pracoval so smernicami a odporúčaniami orgánov Európskej únie, ktoré upravujú príslušnú problematiku, ako aj mieru ich premietnutia do pripravovaného návrhu zákona.

    Tento postup sa už stal pravidlom a poslanci Národnej rady Slovenskej republiky pri prerokúvaní vládnych návrhov zákonov i stanovísk vlády k poslaneckým návrhom sa už mohli presvedčiť o systéme tejto práce. V tejto praxi vláda bola cieľavedomá a pokračuje a prehlbuje túto úlohu v súlade s predloženou koncepciou.

    V súvislosti s prípravou Bielej knihy Európskej komisie vláda v prvom štvrťroku schválila zoznam priorít, chcem zdôrazniť - v prvom štvrťroku ešte roku 1995 schválila zoznam priorít ústredných orgánov štátnej správy v procese zbližovania práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie v rokoch 1995 a 1996. Spoločný podvýbor pre aproximáciu práva, ktorý zasadal v Bratislave, prerokoval tento zoznam 20. apríla 1995. Zoznam obsahuje 22 úloh. Ich plnenie sa zabezpečuje presnými plánmi legislatívnych úloh vlády. Viaceré z týchto prioritných úloh boli už splnené, napríklad novela zákona o bankách, ďalej zákon Národnej rady o ochrane hospodárskej súťaže, novela zákona o investičných fondoch, zákon o potravinách a ďalšie.

    V súčasnosti sú v legislatívnom procese návrhy, ktoré vláda mieni predložiť Národnej rade do konca roku 1996, t. j. návrhy, ktoré realizujú tento zoznam priorít. Sú medzi nimi napríklad návrh zákona o mierovom využívaní energie, zákon o energetickom hospodárstve, autorský zákon a ďalšie. Medzičasom boli tiež už do parlamentu odovzdané zákon o odpadoch, zákon o liehu a víne.

    Vláda Slovenskej republiky v týchto týždňoch pripravuje strategický materiál, ktorý by mal mať politický charakter, o prioritách v najbližšom období s cieľom prednostne zabezpečiť aproximáciu právnych predpisov v oblastiach, ktoré môžu ďalej významne ovplyvniť prípravu na integráciu do spoločného trhu Európskej únie. Tento pripravovaný materiál, resp. priority v ňom určené, už budú vychádzať z podmienok a požiadaviek Bielej knihy.

    Viaceré ústredné orgány štátnej správy získali už v procese aproximácie významné skúsenosti, či už obsahové, organizačné a podobne. Medzi tieto ministerstvá patria predovšetkým ministerstvo životného prostredia, Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo, ďalej ministerstvo pôdohospodárstva, ministerstvo hospodárstva, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Výsledky, ktoré boli dosiahnuté v aproximácii právnych predpisov v oblasti tvorby a ochrany životného prostredia, vyvolali pozornosť aj orgánov Európskej únie a boli viackrát ocenené aj v zahraničí. Naposledy na rokovaní v Budapešti, kde medzi východoeurópskymi štátmi na základe bodovacieho systému aproximačné aktivity tohto ministerstva získali najvyšší počet bodov.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    predloženou koncepciou aproximácie si vláda kladie za cieľ zjednocovať postup ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy v procese aproximácie právneho poriadku a vytvoriť nevyhnutné inštitucionálne, organizačné a materiálne predpoklady na uskutočňovanie tohto procesu. Niektoré z týchto úloh sa nám už podarilo riešiť, tie, ktoré sa nám nepodarilo, treba doriešiť tak, aby na ich doriešenie bola sústredená maximálna intenzita.

    Ministri a predsedovia ostatných ústredných orgánov štátnej správy budú zabezpečovať vykonávanie tejto koncepcie súbežne s plnením koncepcie uplatňovania Európskej dohody v Slovenskej republike, ktorú schválila vláda uznesením číslo 103 zo 6. februára 1996.

    V uplynulých týždňoch vláda postupne prerokovala koncepcie integrácie Slovenskej republiky do Európskej únie v jednotlivých rezortoch, pričom tieto koncepcie jednotlivých rezortov predtým boli predmetom rokovania Rady vlády pre európsku integráciu. V týchto rezortných koncepciách sa konkretizujú aj úlohy a potreby z hľadiska aproximácie práva. Uskutočňovanie týchto vzájomne súvisiacich a navzájom sa doplňujúcich koncepcií si vyžaduje pripravenosť získavania a nepretržitého vzdelávania stabilizovaných pracovníkov, ktorí svojimi odbornými i jazykovými vedomosťami budú rovnocennými partnermi pre pracovníkov aparátu Európskej komisie. Preto vláda systematicky rozvíja spoluprácu najmä s vysokými školami ekonomického a právnického zamerania, predovšetkým s Univerzitou Mateja Bela v Banskej Bystrici, a to s právnickou fakultou, ktorá je svojím učebným plánom výrazne zameraná na prípravu odborníkov pre plnenie aproximačných úloh v Slovenskej republike. Títo frekventanti sa vychovávajú so zvýšeným dôrazom na zvládnutie jazykov, v ktorých sa vypracúvajú materiály Európskej únie.

    Na koordináciu aproximačných prác a overovanie súladu návrhov zákonov a vládnych nariadení s predpismi Európskej únie vláda pred tromi rokmi zriadila Inštitút pre aproximáciu práva. Inštitút napriek sťaženým podmienkam, v ktorých začal a rozvíja svoju činnosť, za situácie personálnych ťažkostí získania vysokokvalifikovaných pracovníkov, vypracúva stanoviská takmer ku všetkým návrhom, ktoré posudzuje Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky a následne aj vláda. Jeho stanoviská v početných prípadoch už boli podkladom na rozhodnutie Legislatívnej rady vrátiť návrh predkladateľovi na dopracovanie. Tieto stanoviská sú tiež často predmetom veľmi živých diskusií v Legislatívnej rade, kde sa na základe nich doformulovávajú ustanovenia prerokúvaných návrhov.

    Realizáciou koncepcie sa sleduje tiež vytvorenie priaznivých predpokladov na prácu inštitútu. Verím, že významnú pomoc získame na základe rozhodnutia Európskej komisie o uzavretí zmluvy s konzorciom právnických poradenských firiem na podporu úsilia Slovenskej republiky pri aproximácii nášho právneho poriadku k právu Európskej únie. Zmluva s týmto konzorciom už bola uzavretá a musím konštatovať, že k uzavretiu tejto zmluvy došlo až po viacerých urgenciách zo strany Slovenskej republiky, a treba povedať, že v Bruseli bolo konštatované, že k časovému posunu uzavretia tejto zmluvy nedošlo zavinením slovenskej strany.

    Vláda bude dbať, aby súčinnosť Inštitútu pre aproximáciu práva, ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s týmto konzorciom bola intenzívna a hlavne aby to bol efektívny prínos pre vypracúvanie návrhov právnych predpisov. Predpokladáme, že v najbližšom čase, t. j. 6. a 17. septembra 1996 na zasadnutí spoločného podvýboru pre aproximáciu práva, ktoré sa bude konať v Bratislave, sformulujeme požiadavky pre konzorcium a vytvoríme mechanizmus kontroly plnenia týchto našich požiadaviek.

    Chcela by som pripomenúť, že v júni 1996 vrcholili práce na príprave odpovedí na dotazník Európskej komisie. Príslušné časti týchto odpovedí obsahujú podľa konkrétnych a detailných otázok aj konkrétne odpovede, z ktorých je zrejmý súčasný stav aproximácie v jednotlivých oblastiach, ako aj postupnosť procesu približovania právneho poriadku Slovenskej republiky k právu Európskej únie v ďalšom období.

    Materiály, ktoré sú obsiahnuté v tomto dotazníku z aproximácie práva, sú cenným podkladom na vypracovanie národného programu aproximácie práva v Slovenskej republike, tzv. Bielej knihy, ktorej dopracovanie Inštitút aproximácie práva v súčasnom období dokončuje, a časový sklz, ktorý nastal v odovzdaní tohto materiálu, bol z významnej časti determinovaný aj práve spracúvaním uvedeného dotazníka, kde všetky sily Inštitútu aproximácie práva boli zamerané práve na splnenie tejto veľmi významnej úlohy. A nedá mi nespomenúť, že táto úloha bola splnená včas, a nielen včas, ale Slovenská republika bola prvým asociovaným štátom, ktorá odovzdala tento dotazník a nežiadala odklad. Tým chcem len zdôrazniť, že aktivity, ktoré vyvinul Inštitút aproximácie práva, skutočne retardovali dopracovanie spomínaného materiálu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že výsledky rokovania Národnej rady Slovenskej republiky o predloženej koncepcii a schválenie tejto koncepcie Národnou radou Slovenskej republiky bude významným podkladom na úspešné zvládnutie všetkých úloh spojených s aproximáciou práva k právu Európskej únie ako nevyhnutného predpokladu na prijatie Slovenskej republiky do Európskej únie.

    Na mojom pondelňajšom stretnutí s pánom veľvyslancom Zavvosom bol predmetom rokovania aj problém aproximácie práva. Rada by som na záver zdôraznila jeho konštatovanie, ktoré poskytol aj tlači, že Slovenská republika v oblasti aproximácie práva má za sebou kus dobre vykonanej práce.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pani podpredsedníčke vlády.

    Na začiatku som uviedol, že v rámci tohto bodu programu prerokujeme aj materiál Hlavné úlohy Národnej rady Slovenskej republiky v procese aproximácie práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie a ich zabezpečenie v rámci Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý vypracoval náš ústavnoprávny výbor. Keďže sú to materiály viac-menej totožné a nadväzujúce, najskôr prednesie pán poslanec Brňák informáciu z výboru.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážená pani podpredsedníčka vlády,

    Slovenská republika sa v súlade s Európskou dohodou o pridružení, uzavretou medzi Slovenskou republikou a európskymi spoločenstvami, zaviazala vytvoriť ekonomické a politické podmienky na prevzatie záväzkov vyplývajúcich z budúceho členstva v Európskej únii. Jednou z najdôležitejších podmienok ekonomickej integrácie je postupné zbližovanie práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie v rozsahu vymedzenom v článkoch 69 až 70 Asociačnej dohody.

    Zbližovanie práva podľa Asociačnej dohody má zahrnovať najmä tieto oblasti: colné právo, podnikové právo, bankové právo, vedenie účtov a dane podnikov, duševné vlastníctvo, ochrana pracovníkov na pracovisku, finančné služby, pravidlá súťaže, ochrana zdravia a života ľudí, zvierat a rastlín, ochrana spotrebiteľa, nepriame zdaňovanie, technické pravidlá a normy, zákony a predpisy o jadrovej energii, doprava a životné prostredie.

    Uvedená úloha sa týka celkove 23 okruhov právnych problémov súvisiacich s vytvorením vnútorného trhu Európskej únie podľa článku 7a Zmluvy o Európskom spoločenstve, v ktorom je zabezpečený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu, a bola rozpracovaná v nadväznosti na závery summitu Európskej rady v Essene do tzv. Bielej knihy pod názvom Príprava asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu únie z 3. mája 1995.

    Pri realizovaní týchto úloh má svoju zodpovednosť predovšetkým vláda Slovenskej republiky a jednotlivé ústredné orgány štátnej správy, ale osobitnú zodpovednosť má Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný orgán Slovenskej republiky ako asociovanej krajiny. Zodpovednosť národných parlamentov za proces aproximácie národných právnych poriadkov s právom Európskej únie vyplýva z Maastrichtskej dohody z roku 1992, ktorá zvýraznila predovšetkým ich kontrolnú funkciu najmä v oblasti kontroly reflexie európskeho komunitárneho práva v národnom právnom poriadku.

    Z tohto dôvodu problematike aproximácie práva Slovenskej republiky k právu Európskej únie venuje Národná rada Slovenskej republiky pozornosť už od roku 1993, keď zareagovala na podpis Asociačnej dohody už 6. októbra 1993, a to uznesením číslo 300 z roku 1993, v ktorom požiadala vládu Slovenskej republiky predložiť návrh koncepcie inštitucionálneho, materiálneho, personálneho a informačného zabezpečenia zosúlaďovania právneho poriadku Slovenskej republiky s právnym poriadkom Európskych spoločenstiev.

    Následne v novembri 1993 Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky vytvoril komisiu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre aproximáciu práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie, ktorá pôsobí i v súčasnom volebnom období.

    V gescii tejto komisie následne v rámci Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky vznikol predložený materiál - Hlavné úlohy Národnej rady Slovenskej republiky v procese aproximácie práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie a ich zabezpečenie v rámci Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý reaguje na postup vlády Slovenskej republiky v tejto oblasti, prezentovaný pred chvíľou pani podpredsedníčkou vlády Slovenskej republiky ako Koncepcia aproximácie práva Slovenskej republiky k právu Európskej únie a k dohovorom Rady Európy. Materiál vypracovaný Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky je kompatibilný s návrhom vlády Slovenskej republiky, nadväzuje naň a vytvára s ním ucelený systém krokov exekutívy a zákonodarnej moci v oblasti aproximácie práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie.

    Predložený materiál v úvode definuje úlohy Národnej rady Slovenskej republiky v procese aproximácie, určuje v nadväznosti na odporúčania maastrichtskej konferencie jej jednotlivé funkcie, navrhuje subjekty zodpovedné za ich plnenie a určuje formy zabezpečenia týchto úloh v Národnej rade Slovenskej republiky a naznačuje možný postup ich plnenia i v rámci Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Súčasne v prílohách predloženého materiálu oboznamuje Národnú radu Slovenskej republiky so súčasným stavom v plnení predmetných úloh (to je ako príloha 1), s materiálnymi požiadavkami a potrebami spojenými so zabezpečením tejto úlohy v rámci Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky (toto je ako príloha 2), s metodikou práce pri aproximácii v rámci Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky (toto je ako príloha 3) vrátane základného metodologického prvku aproximácie v rámci Národnej rady Slovenskej republiky cestou kontroly, tzv. doložky zlučiteľnosti.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako predkladateľ predmetného materiálu vychádza zo skutočnosti, že úloha postupne zbližovať právny poriadok s právom Európskej únie ako záväzok vyplývajúci z Asociačnej dohody je nesporná. Sú viaceré možnosti, ako ju splniť, pričom predložený návrh zabezpečenia úloh v rámci Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky je jedným z možných riešení danej úlohy.

    Bude si vyžadovať príslušné zmeny v legislatívnej oblasti, napríklad prijatie nového rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a zakotviť v ňom inštitút doložky zlučiteľnosti návrhu zákonov s právom Európskej únie, súčinnosť exekutívy a zákonodarnej moci cestou spoločných legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky v časti týkajúcej sa citovanej doložky zlučiteľnosti, organizačné a personálne opatrenia v rámci Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Osobitne treba zdôrazniť politickú zodpovednosť Národnej rady Slovenskej republiky za riešenie tejto otázky, keď bude treba nájsť spoločnú vôľu posudzovať každý legislatívny návrh v kontexte s právom Európskej únie, a to bez ohľadu na záujmy politických strán a politických hnutí.

    V tomto zmysle vám predkladám predmetný návrh ako výsledok našich predstáv o možnom riešení týchto úloh v rámci Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že ich naplnenie bude plne v pôsobnosti predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a vedúceho Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky v nadväznosti na prijímaný rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky a ďalšie naň nadväzujúce vnútroorganizačné úpravy Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu predsedovi ústavnoprávneho výboru za uvedenie materiálu.

    Prosím povereného člena ústavnoprávneho výboru pána poslanca Cupera, aby podal správu o výsledku prerokovania vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca výborov Národnej rady Slovenskej republiky podal správu o výsledkoch prerokovania Koncepcie aproximácie práva Slovenskej republiky k právu Európskej únie a k dohovorom Rady Európy, tlač číslo 403, v znení jej doplnku z júna 1996, tlač číslo 403a, a Hlavných úloh Národnej rady Slovenskej republiky v procese aproximácie práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie a ich zabezpečenie v rámci Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, tlač číslo 435, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Materiál vlády Slovenskej republiky - Koncepcia aproximácie práva Slovenskej republiky k právu Európskej únie a k dohovorom Rady Európy, tlač číslo 403, bol rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 935 zo dňa 22. apríla 1996 pridelený na prerokovanie len Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval Koncepciu aproximácie práva Slovenskej republiky k právu Európskej únie a k dohovorom Rady Európy, tlač číslo 403, na svojej schôdzi 9. mája 1996 s tým, že ju zobral na vedomie. Súčasne uznesením číslo 251 z 9. 5. 1996 požiadal vládu Slovenskej republiky dopracovať ju o pripomienky, ktoré máte predložené ako tlač 403b, príloha k uzneseniu číslo 251. Súčasne Ústavnoprávny výbor Národnej rady odporúčal predsedovi Národnej rady zaradiť uvedený materiál na prerokovanie Národnej rady na júnovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a vysloviť s ním súhlas v znení pripomienok Ústavnoprávneho výboru Národnej rady.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uložil tiež členom komisie Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre harmonizáciu práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie uskutočniť poslanecký prieskum na Inštitúte pre aproximáciu práva a na vybraných ústredných orgánoch štátnej správy Slovenskej republiky, ktoré plnia úlohy v procese európskej integrácie a harmonizácie práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie. Len tak mimo: prieskum sme už aj uskutočnili s predsedom výboru pánom Brňákom v auguste.

    Treba súčasne uviesť, že vláda Slovenskej republiky reagovala na uznesenie Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky číslo 251/1996 z 9. 5. 1996 tak, že všetky pripomienky Ústavnoprávneho výboru Národnej rady zohľadnila v doplnku ku Koncepcii aproximácie práva Slovenskej republiky k právu Európskej únie a k dohovorom Rady Európy z júna 1996, ktorý máte predložený ako tlač 403a.

    Materiál Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky Hlavné úlohy Národnej rady Slovenskej republiky v procese aproximácie práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie aj ich zabezpečenie v rámci Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 435, spracoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako svoj iniciatívny materiál a prerokoval ho na schôdzi 9. 5. 1996. Uznesením číslo 252 z 9. 5. 1996 - máte ho predložený ako tlač číslo 435a - predmetný materiál schválil v znení pripomienok a doplnkov prednesených na 49. schôdzi Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčal predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať ho na júnovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky súbežne s vládnym návrhom koncepcie aproximácie. Keďže na júnovej schôdzi nebol prerokovaný, prerokúvame ho až dnes.

    Súčasne Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporúčal predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky zabezpečiť splnenie úloh vyplývajúcich pre Národnú radu Slovenskej republiky z bodu IV/A body 1-13 Hlavných úloh Národnej rady Slovenskej republiky v procese aproximácie práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie a ich zabezpečenia v rámci Kancelácie Národnej rady Slovenskej republiky. Ide o úlohy týkajúce sa krokov v rámci Národnej rady Slovenskej republiky a Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky prakticky realizujúce načrtnuté hlavné úlohy.

    Milé dámy, vážení páni, toľko pokiaľ ide o rokovanie jediného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý prerokoval oba materiály - tlač 403 a 435.

    Pokiaľ ide o môj návrh na stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky k nim ako spoločný spravodajca výborov navrhujem po predpokladanej spoločnej rozprave k nim prijať uznesenie pripojené v prílohe, tlač 403b a 435a. K vládnemu materiálu Koncepcia aproximácie práva Slovenskej republiky k právu Európskej únie a k dohovorom Rady Európy, tlač 403, odporúčam zobrať ju len na vedomie. Pokiaľ ide o návrh Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky Hlavné úlohy Národnej rady Slovenskej republiky v procese aproximácie práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie a ich zabezpečenie v rámci Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, rovnako ich odporúčam zobrať na vedomie s tým, že Národná rada Slovenskej republiky odporúča predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky pri inštitucionálnom a organizačnom zabezpečení záväzku Slovenskej republiky vyplývajúceho z Asociačnej dohody v podmienkach Národnej rady Slovenskej republiky vychádzať z Hlavných úloh Národnej rady Slovenskej republiky v procese aproximácie práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie a ich zabezpečenia v rámci Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Súčasne si dovolím upozorniť, že v tlači 403b a 435a došlo k prehodeniu textu návrhov uznesení. K vládnemu návrhu je pripojené uznesenie k návrhu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a naopak. Prosil by som, aby ste túto skutočnosť vzali na vedomie a texty v tomto zmysle aj upravili.

    Keďže mám slovo, vážený pán predseda, dovoľte mi prečítať návrh na uznesenie.

    Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 11. 9. 1996 ku Koncepcii aproximácie práva Slovenskej republiky k právu Európskej únie a k dohovorom Rady Európy, tlač 403

    Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Koncepciu aproximácie práva Slovenskej republiky k právu Európskej únie a k dohovorom Rady Európy, tlač 403.

    K druhému materiálu si dovolím prečítať uznesenie.

    Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 11. 9. 1996 k Hlavným úlohám Národnej rady Slovenskej republiky v procese aproximácie práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie a ich zabezpečenie v rámci Kancelácie Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 435

    Národná rada Slovenskej republiky

    A. berie na vedomie Hlavné úlohy Národnej rady Slovenskej republiky v procese aproximácie práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie a ich zabezpečenie v rámci Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 435;

    B. odporúča predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky pri inštitucionálnom a organizačnom zabezpečení záväzku Slovenskej republiky vyplývajúceho z článku 69 - prosím, aby ste si tam opravili - pomlčka 71 Európskeho dohovoru o pridružení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám v podmienkach Národnej rady Slovenskej republiky vychádzať z Hlavných úloh Národnej rady Slovenskej republiky v procese aproximácie práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie a ich zabezpečenia v rámci Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu spoločnému spravodajcovi.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že do rozpravy mám jednu písomnú prihlášku, a to pána poslanca Csákyho. Takže, pán poslanec Csáky, nech sa páči, môžete vystúpiť.

  • Vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka vlády, vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    poslanci Maďarského kresťanskodemokratického hnutia uvítali zaradenie dokumentov číslo 403 a 435 do programu zasadnutia Národnej rady Slovenskej republiky, pretože sme toho názoru, že vláda Slovenskej republiky nevenuje dostatočnú pozornosť aproximácii práva Slovenskej republiky k právu Európskej únie a k dohovorom Rady Európy. Predkladané materiály však nepovažujeme za dostačujúce, je v nich niekoľko nekonkrétnych a formálnych prvkov. A súhlasíme s uznesením Ústavnoprávneho výboru zo dňa 9. mája 1996 číslo 251, v ktorom výbor žiada vládu o doplnenie koncepcie. Sme však pripravení podporiť tieto materiály aj v takom neúplnom stave, pretože prijatie týchto dokumentov aj v takom stave považujeme za krok dopredu a za dobrý signál do zahraničia.

    Prečo som teda požiadal o slovo? Chcem upozorniť každého poslanca aj členov vlády Slovenskej republiky, že ani dôsledným realizovaním obsahu týchto dvoch dokumentov sa Slovenská republika nedostane z tých zahraničnopolitických problémov, s ktorými v súčasnosti zápasíme. Tieto dokumenty hovoria o určitých oblastiach, v ktorých skutočne potrebujeme zladiť náš právny systém s európskym, nehovoriac o všetkých potrebných krokoch, ktoré v legislatíve musíme uskutočniť, aby sme sa stali skutočne kompatibilnými s európskymi normami a, samozrejme, zvyklosťami.

    Pri prerokúvaní tohto bodu aspoň takýmto verbálnym spôsobom musíme poukázať na to, že slovenský parlament v uplynulých necelých dvoch rokoch prijal rad takých zákonov, bez novelizovania alebo zrušenia ktorých aj v prípade dôsledného plnenia obsahu dokumentov číslo 403 a 435 budeme mať značné problémy s našou eurokompatibilitou. Ide napríklad o zákon o nadáciách, o parlamentom už raz prijatú novelu Trestného zákona, ide o vysokoškolský zákon, ktorý je na programe terajšej schôdze, ide o vlani prijatú novelu školského zákona, ide o prijatý jazykový zákon, ide o absentujúci zákon na ochranu menšinových jazykov, ide o problematický zákon o územnom členení Slovenskej republiky, ktorý je v silnej kontroverzii s Chartou Rady Európy o miestnych samosprávach a o regionalizme, a samozrejme, mohol by som hovoriť aj o avizovanom zákone na znovuzavedenie trestu smrti.

    Nechcem tu však vymenovať všetky problematické právne normy a taktiež nemôžem dať konkrétny návrh na doplnenie pripravenej koncepcie, pretože táto koncepcia je založená na inej filozofii. Chcem len dať do pozornosti vlády a vám, cteným kolegom, predchádzajúce súvislosti a chcem vyhlásiť v mene svojich kolegov, že naše pozitívne hlasovanie treba chápať v súvislosti s tými výhradami, ktoré som v tomto vystúpení povedal.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Druhý sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Benčík.

  • Vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, vážené kolegyne,

    dovoľte mi stručnú poznámku. Ja som s materiálom oboznámený, som členom aproximačnej komisie a členom ústavnoprávneho výboru. Kvitujem, že je tu koncepcia, a kvitujem, že vieme, ako a čo by sme chceli robiť. Pravda, materiálne a personálne podmienky sú dané, sú realitou, nemôžeme počítať s tým, že sme vo vzduchoprázdne a nemôžeme si stavať nejaké hviezdne ciele. A nemám vôbec v úmysle negovať doteraz vykonanú prácu, ale úvodné vystúpenie pani podpredsedníčky vlády ma nabáda k tomu, aby som sa pýtal, prečo tá nadnesenosť, prečo tá ružová ľahkosť a prečo tak ďaleko od reality, ktorá u nás v zákonodarnej a legislatívnej činnosti existuje. Komu slúži takéto nadnesené a nepravdivé vzájomné klamanie sa?

    Dovoľte len povedať: So spôsobom prerokúvania a kvalitou našich zákonov máme všetci veľmi dobré skúsenosti. V sobotu dostanem návrh, veľmi komplexný, veľmi vážny, citlivý - o prokuratúre, v utorok ho schvaľujeme v ústavnoprávnom výbore, potom sa s ním dodatočne človek oboznamuje a zisťuje, čo všetko tam je. Kvalita, s ktorou sa chválime.

    Čítal som, pani podpredsedníčka, v našej parlamentnej tlači, že nás v zahraničí chvália za zákon o praní špinavých peňazí. Bol som na takej konferencii, kde nás skutočne chválili, lebo to je dobrý zákon, ale oni nevedeli, že v tom zákone je jedno ustanovenie, s ktorým sme "svetovo" prerazili bankové tajomstvo. Tam je uvedené, že tento zákon bude upravený vyhláškou ministra vnútra a ministra financií. Nemohli to urobiť, pokiaľ sme nenovelizovali zákon o bankách. Čiže s týmto zákonom, ktorý je dobrý, a chvalabohu, že je, je zbytočné sa chváliť, keď poldruha roka sme nemali novelizovaný zákon o bankách a jeho jadro sa v podstate nemohlo v praxi uplatňovať.

    Alebo inštitucionálne vybavenie. Dobre, že máme Inštitút aproximácie práva. Keby ste nám ráčili povedať, koľko je tam právnikov.

    Pokiaľ ide o vedeckú oblasť, tak ako celá naša veda v posledných rokoch upadá, môžem vám zodpovedne povedať, že v Ústave štátu a práva - okrem jednotlivcov - sa pozitívnym právnym odvetviam, tomu, čo by nám najviac pomohlo v zákonodarnej činnosti, v podstate nikto nevenuje.

    Pokorne prosím, držme sa pri zemi a prestaňme s chválenkárstvom. Našej súčasnej biede v zákonodarnej a legislatívnej činnosti to veľmi nepomôže.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pani poslankyne, páni poslanci, hlási sa niekto do rozpravy? S faktickou poznámkou? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Rád by som nadviazal na slová môjho kolegu z poslaneckého klubu a chcel by som požiadať vládu Slovenskej republiky a najmä pani podpredsedníčku, ktorá tu dnes vládu zastupuje, aby naozaj pokiaľ možno čo najviac podporili či už finančne, materiálne, ale aj personálne Inštitút pre aproximáciu práva, pretože ak pán poslanec Benčík postavil otázku, koľko právnikov robí na tomto inštitúte, asi mal dôvod pýtať sa na personálny stav. Ja naozaj rozumiem tomu, že nie je jednoduché nájsť ľudí, ktorí vedia robiť s právom Európskeho spoločenstva, pretože robiť s právom Európskeho spoločenstva to nie je zobrať si knihu a prečítať ju. Robiť s právom Európskeho spoločenstva znamená poznať výkladové pravidlá, ktoré sa používajú pri manipulácii s právom Európskeho spoločenstva, poznať autentické texty, rovnako poznať úmysel zákonodarcu, teda Európskeho spoločenstva, keď tieto normy boli prijímané či už v tej alebo onej oblasti.

    V porovnaní s inými krajinami si myslím, že nie sme až tak ďaleko. Ak zoberieme Maďarsko alebo Poľsko, tak dosiahli pri porovnávaní práva oveľa viac ako my. Chápem objektívnu situáciu, ktorá je, preto naozaj prosím, aby podpora inštitútu bola čo možno najväčšia.

    A mám ešte jednu otázku na pani podpredsedníčku vlády. Týka sa Bielej knihy. Vy ste vo svojom úvodnom vystúpení uviedli, že vláda si vytýčila 22 priorít v legislatívnej oblasti a že v podstate tieto priority už boli konzultované s autormi Bielej knihy alebo pri príprave Bielej knihy. Môžem povedať, že tie priority napríklad v oblasti životného prostredia vôbec nie sú totožné s prioritami, ktoré sú vytýčené v Bielej knihe. A teraz hovoríte, že vláda pripravuje nejaký ďalší materiál, v ktorom bude reagovať na priority. Ale ako je to možné, že Biela kniha je na svete už niekoľko mesiacov a vláda to ešte len teraz pripravuje? Vlastne čo môže vláda s tým urobiť? Iba to opísať, nič iné. Tam je sedem alebo osem priorít v oblasti životného prostredia. Vláde nezostáva nič iné iba sa sústrediť na tieto priority. Preto sme tu trošku možno pozadu s aplikáciou tohto dokumentu aj v porovnaní s inými štátmi a naozaj sa pripájam k pripomienkam, ktoré tu mal môj kolega pán poslanec Benčík.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vyšlo vám to skoro navlas.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, písomne už nikto nie je prihlásený do rozpravy. Končím rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že pani podpredsedníčka vlády sa ešte chce vyjadriť.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní,

    dovoľte, aby som v stručnosti odpovedala.

    Pánu poslancovi Csákymu, ktorý hovorí, že materiál nie je dostatočne konkrétny: Je to otázka posúdenia materiálu, ale v každom prípade k vašej požiadavke, v ktorej sa stotožňujete s požiadavkami ústavnoprávneho výboru a žiadate, aby boli tieto pripomienky akceptované, môžem jednoznačne povedať, že sú spracované v dodatku, kde sme v plnom rozsahu akceptovali všetky pripomienky, vláda ich schválila a dodatok tvorí organický celok predloženej koncepcie.

    Hovoríte, že ani keby sme plnili to, čo je uvedené, nie sme v legislatíve dobrí, pretože budeme mať vážne problémy, keď prijímame také zákony, ako je zákon o nadáciách, jazykový zákon, zákon o územnom usporiadaní a tak ďalej, a uvádzate, že ešte iniciujeme zákon o treste smrti. Vážený pán poslanec, vláda Slovenskej republiky nikdy takýto zákon neiniciovala, vláda - vedomá si pristúpenia k šiestemu dodatkovému protokolu - sa len obrátila na Radu Európy s návrhom, aby bol tento dodatkový protokol prehodnotený, pričom uviedla, že plne sa bude správať podľa prijatých záväzkov, pokiaľ Rada Európy príslušný dodatkový protokol nezmení. Môžem vás ubezpečiť, že takéto nálady sú nielen v Slovenskej republike, ktorá tak učinila už pred vyše polrokom a vysoko kultivovaným spôsobom, ale aj iné štáty už dali takýto návrh a mám informácie, že Belgicko tiež zvažuje takýto návrh.

    Pokiaľ ide o zákon o nadáciách, môžem vás ubezpečiť, že na viacerých zahraničných rokovaniach, vrátane rokovania s vysokým komisárom OSN pre ľudské práva, sme dospeli k záveru, resp. bolo nám povedané, že tento zákon je plne v súlade s dohovormi, a smernice, ktoré sa ich netýkajú, tam musíme pominúť, ale je v súlade s dohovormi Rady Európy a s chápaním ľudských práv v demokratickej spoločnosti vrátane práv na vytvorenie tretieho sektora. Dokonca ani pán prezident, ktorý vrátil tento zákon, nenašiel žiadny ústavnoprávny dôvod ani rozpor s jediným medzinárodným dokumentom, ktorý by mohol akceptabilne uviesť.

    O jazykovom zákone už nebudem hovoriť, pretože o tom sa už toľko porozprávalo a písomne bolo konštatované, že jazykový zákon je prijateľný a dokonca v súčasnej dobe, pokiaľ mám informácie, aj Spojené štáty americké vypracúvajú jazykový zákon, ktorý má viaceré inštitúty, ktoré boli tu namietané, presne však nemôžem uviesť, ale opakujem, o jazykovom zákone sme rokovali v Rade Európy a bolo konštatované, že nie je v rozpore - to, čo kývete hlavou, boli otázky do diskusie zo záznamu a v diskusii sme to plne odôvodnili. A záver - neboli pripomienky.

    Ďalej zákon o územnom usporiadaní - tiež sa o ňom diskutovalo a bolo konštatované, že nie je v rozpore so žiadnymi kritériami, ktoré by oprávňovali záver, že tieto zákony sú neprijateľné.

    Navyše to, čo sa uvádza, sú často skutočne dezinformácie, či už informácie, ktoré boli v tlači, že vysoký komisár pre ľudské práva protestoval, sám to v zápise vyvrátil, že to nie je pravda, ďalej sme si dali preskúmať veľvyslancom, máme písomné záznamy, že Európska komisia sa zákonom o nadáciách vôbec nezaoberala, ani žiadny iný orgán, ani nedali záporné stanovisko a ani úradne nepožiadali o vypracovanie expertízy. Ale myslím, že pre niektorých uvádzanie konkrétnych argumentov je hádzanie hrachu o stenu. Takže nebudem tu pokračovať a nárokovať si váš vzácny čas.

    Pánu poslancovi Benčíkovi by som uviedla, že nepovažujem za ružovú ľahkosť, keď na jednej strane v materiáli konštatujeme, že máme skutočne veľké problémy hlavne v personálnej oblasti, a tie sú objektívne. Ja som ich už uvádzala viackrát a boli akceptované aj v zahraničí. Totiž Slovenská republika je štát, v ktorom z bývalého štátneho útvaru prevažná časť legislatívcov ostala v Českej republike, lebo tam sa robilo ťažisko legislatívy. Na ministerstvách s výlučnou republikovou pôsobnosťou bolo pár legislatívcov, z ktorých, žiaľ, mnohí už nepracujú v službách štátnej správy, prešli do súkromného sektora. A legislatívca treba vychovať. Každý, kto robil legislatívu, vie, že tvorba legislatívy je vysoko špecializovaná činnosť. A navyše, ak k tomu potrebujete dobrú znalosť angličtiny v terminológii a ochotu zvládnuť penzum problémov, ktoré sú vlastne novou oblasťou poznania systému orgánov Európskej únie, ich práce atď. tak vám vyjde, že nie je veľká ochota pracovať v tejto oblasti.

    Toho času má Inštitút pre aproximáciu práva päť stálych pracovníkov, dvaja sú na stáži a jedna pracuje popri štúdiu, čiže je to sedem zamestnancov právnikov, ale máme perspektívu teraz, po právnej úprave možnosti financovania týchto pracovníkov ako špičkových pracovníkov, že prijmeme urýchlene ďalších, keďže budeme môcť oceniť ich prácu. Ja si myslím, že tým odpovedám aj na vystúpenie pána poslanca Fica, ktorý vlastne apeloval na podporu inštitútu.

    Pán poslanec, Biela kniha ako národný program v zmysle požiadaviek Európskej únie nie je mechanické doplnenie, pretože až v júni boli vypracované tabuľkové grafy, v ktorých žiadajú, aby boli dané informácie, keďže zistili, že niektoré národné programy boli odovzdané tak, že boli ťažko prehľadné, preto požadujú vypracovanie týchto informácií v tabuľkovom systéme. To znamená, že my prepracúvame tiež to, čo už bolo pripravené, do tabuľkového systému. A zdôrazňujem, začiatkom júna sme sa oboznámili s ich konečným znením. Takže nejde o mechanické doplnenie, pretože tam žiadajú aj inštitucionálne zabezpečenie, informácie o ďalších súvislostiach.

    K zákonu o praní špinavých peňazí by som sa nerada vyjadrovala. Je pravda, že bol podmienený zákonom o bankách, ale je pravda, že zákon o bankách bol dvakrát vrátený z vlády na dopracovanie, a je neodškriepiteľným faktom, že Rada Európy písomne doručila pánu ministrovi v rámci korešpodencie odsek, v ktorom je jasne uvedené, že vysoko hodnotia náš zákon o praní špinavých peňazí s dodatkom, že viaceré štáty Európskej únie by si z tohto zákona mohli brať príklad. Je to neodškriepiteľný fakt, pretože na viacerých stretnutiach sa hovorilo o tomto zákone a boli pochvalné vyjadrenia.

    K tomu, koľko protiústavných zákonov bolo prijatých, by som chcela uviesť pánom poslancom len jedno. Na základe správy, ktorú som dávala do vlády, do decembra 1995 bolo prijatých od vzniku Slovenskej republiky 386 právnych predpisov. Je pravda, že bolo daných veľa návrhov, je pravda, že bolo zrušených veľa všeobecne záväzných právnych predpisov miestnej samosprávy, ale je neodškriepiteľným faktom, že z predpisov, ktoré dala vláda ako svoje vládne návrhy, resp. sú medzi nimi aj návrhy poslanecké, boli do decembra Ústavným súdom zrušené len tri. Pri Liečebnom poriadku bola namietaná forma, teda nie vládneho nariadenia, ale zákona, a v dvoch prípadoch došlo k zrušeniu, ale nie celých právnych predpisov, len niektorých paragrafov príslušných právnych predpisov.

    Vážení, pri tej dynamike a pri tom, že hľadáme, ako transformovať, na čo nemáme vzory v západnej Európe, a máme ústavu, ktorá je porovnateľná so súčasne platnými ústavami v západnej Európe, je veľmi ťažko pripravovať predpisy, keď na výklad niektorého ustanovenia, resp. článku ústavy aj medzi právnikmi nie sú jednotné názory. To znamená, že aj v rozvinutých demokraciách ústavný súd ruší zákony, takže nehovorme o našej legislatíve ako protiústavnej, katastrofálnej, ktorá by mala takú kvalitu, že nás pre ňu odsúdi civilizovaný svet. To nie je pravda.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani podpredsedníčke. Pýtam sa predsedu ústavnoprávneho výboru pána Brňáka, či sa ako predkladateľ chce vyjadriť k rozprave.

  • Nie. Takže sa pýtam spoločného spravodajcu pána Cupera, či sa chce vyjadriť. Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    pôvodne som nechcel vystúpiť, ale niektorí predrečníci ma k tomu prinútili. Iste mnohí z vás zabudli, že hlasovali za nejakú komisiu, ktorá v tomto parlamente bola zriadená. Keďže som bol jej predsedom, dovolím si povedať aj ja pár slov k niektorým kritickým vystúpeniam. Komisia pracovala v zložení: Šimko, Benčík, Sečánsky, Brňák, Cuper. Isteže, táto komisia nebola v toľkej pozornosti ako oveľa slávnejšia komisia pána Macušku, môžem povedať, že aspoň sa jej nevenovalo toľko pozornosti zo strany novinárskej obce, ale napriek tomu komisia pracovala, intenzívne zbierala skúsenosti zo zahraničia, členovia komisie sa zúčastňovali na rokovaniach v Rakúsku, v Českej republike, v Belgicku, v Maďarskej republike.

    Všetky skúsenosti vyústili do toho, že sme pripravili tento program. Možno k nemu mať výhrady, samozrejme, netvrdím, že je absolútne dokonalý, ale chcem povedať pánu poslancovi Csákymu, že nie celkom trefne reagoval aspoň na materiál, ktorý sa dotýka aproximácie práva na pôde parlamentu, pretože účelom materiálu nebolo zaoberať sa obsahovou náplňou aproximácie, ale inštitucionálnou. To znamená, v materiáli je navrhnutý inštitucionálny program, ako sa bude aproximovať. A môžem ho ubezpečiť, že v tomto smere sme aspoň tak ďaleko ako napríklad Maďarská republika, o práci ktorej sme v decembri (1. decembra 1995) na rokovaní boli informovaní od predsedu ústavnoprávneho výboru maďarského parlamentu. Samozrejme, aspoň tak ďaleko sme ako v českom parlamente, i keď, samozrejme, ich finančné možnosti na prácu výboru alebo parlamentu v oblasti aproximácie sú nepomerne lepšie.

    Beriem, samozrejme, kritické slová pána poslanca Fica. Áno, personálna situácia na Slovensku nie je dobrá, ale to by som sa opakoval po predrečníkoch. Nieto právnikov, ktorí by boli schopní robiť aproximáciu na vysokej úrovni, pretože okrem všeobecného rozhľadu, zvlášť právnického rozhľadu, sú potrebné aj široké jazykové znalosti, lebo zatiaľ nie je vybudovaný informačný systém o komunitárnom práve a komunitárne právo nie je preložené do slovenského jazyka. Takže, samozrejme, berte to tak, že vám predkladáme výsledok práce v podstate piatich ľudí, ktorí pracovali každý podľa svojich možností, každý podľa politických a iných záujmov, ale výsledný akt, výsledný program nie je politický, je čiste a výlučne odborný. Ja si ako predseda komisie dovoľujem členom komisie poďakovať a chcem popriať vopred budúcim členom už výboru pre integráciu veľa úspechov v tejto práci.

    Ďakujem.

    Keďže, pán predsedajúci, z rozpravy nevyplynuli nijaké pozmeňujúce návrhy k uzneseniam, dovolil by som si vás poprosiť, aby ste dali hlasovať o návrhoch uznesení.

  • Pristúpime k hlasovaniu. Pýtam sa, páni poslanci, panie poslankyne, pretože budeme hlasovať o návrhu uznesenia ku koncepcii aproximácie práva, ktoré už pán poslanec Cuper prečítal, či chcete, aby toto uznesenie bolo ešte raz čítané, alebo pristúpime k hlasovaniu. Máte to všetci v materiáloch na stole.

  • Hlasy z pléna, že uznesenie netreba znovu čítať.

  • Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Prosím, budeme sa prezentovať a hlasovať o návrhu uznesenia ku koncepcii aproximácie práva.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada toto uznesenie schválila.

    Teraz budeme hlasovať o uznesení k Hlavným úlohám Národnej rady Slovenskej republiky v procese aproximácie práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie a ich zabezpečeniu v rámci Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Budeme hlasovať o uznesení ako celku hneď, takisto ako pri prvom hlasovaní, keďže tu tiež neboli pripomienky.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 110 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že aj toto uznesenie sme prijali.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám za spoluprácu a za to, že ste túto koncepciu podporili takmer ústavnou väčšinou, a pánu Moricovi zvlášť ďakujem za trpezlivosť.

  • Ďakujem aj ja vám, pán spoločný spravodajca.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    d r u h ý m bodom programu je

    správa o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 1996.

    Správu vlády ste dostali ako tlač 469 a spoločnú správu o výsledkoch jej prerokovania vo výboroch ako tlač 469a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh na uznesenie Národnej rady.

    Z rozhodnutia vlády Slovenskej republiky správu uvedie podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík. Prosím, pán podpredseda.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vám vo svojom vystúpení priblížil výsledky plnenia štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za 6 mesiacov tohto roku, ktoré sú charakterizované schodkom vo výške 6,1 mld Sk. Výsledok rozpočtového hospodárenia by bolo možné z hľadiska výšky dosiahnutého deficitu považovať za uspokojivý.

    Za obdobie I. polroka 1996 boli celkové príjmy štátneho rozpočtu splnené v objeme 79,5 mld Sk, čo je 49 % ročného predpokladu. Dosiahnutá skutočnosť v porovnaní s rovnakým obdobím roka 1995 bola vyššia o 4,1 mld Sk. Daňové príjmy boli splnené v objeme 67,6 mld Sk, t. j. na 46,6 % ročného rozpočtu. Dosiahnutá skutočnosť v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka je vyššia o 1,5 mld Sk.

    Dane z príjmov, zisku a kapitálového majetku k 30. 6. tohto roka dosiahli 32,2 mld Sk, čo predstavovalo plnenie ročných úloh na 53,9 %. Dane z majetku boli splnené v objeme 388 mil. Sk, čo je 51,7 % ročného rozpočtu, domáce dane na tovary a služby dosiahli k polroku 30,3 mld Sk a splnili ročný predpoklad len na 38,9 %. Do tejto skupiny daní patria najmä daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane. Príjmy štátneho rozpočtu z výnosov dane z pridanej hodnoty sú štátnym rozpočtom na rok 1996 stanovené vo výške 54,7 mld Sk.

    Medziročný nárast rozpočtu o 11,5 mld Sk v porovnaní s minulým rokom vyplynul jednak zo skutočných výnosov tejto dane dosahovaných v roku 1995 a jednak z predpokladu, že až 52 % predaných tovarov a služieb sa bude realizovať pri 23-percentnej sadzbe dane a 48 % pri 6-percentnej sadzbe tejto dane. Plnenie príjmov štátneho rozpočtu z výnosov dane z pridanej hodnoty za I. polrok bolo vo výške 20,9 mld Sk, to znamená 38,2 %. Jednotlivé druhy spotrebných daní dosiahli objem 9,4 mld Sk, t. j. plnenie na 40,2 %.

    Nižší podiel, ako sa predpokladalo v štátnom rozpočte, dosiahla daň z uhlovodíkových palív a mazív, daň z vína a daň z tabaku a tabakových výrobkov. V tomto období daňové úrady uzatvárajú previerky príčin tohto stavu u oboch druhov daní.

    Dane z medzinárodného obchodu a transakcií boli splnené až na 72 % a ich skutočný objem dosiahol 4,8 mld Sk. Pokiaľ ide o nedaňové príjmy za obdobie I. polroka dosiahli 7,4 mld Sk, čo predstavuje 66,4 % ročného rozpočtu. V rámci nedaňových príjmov príjmy z podnikania a vlastníctva majetku dosiahli za I. polrok 906 mil. Sk, čo znamená 21,8-percentné plnenie ročného rozpočtu. Príjmy zo splácania úverov pôžičiek a z predaja účastín dosiahli 4,5 mld Sk, to znamená, 72,2 % ročného rozpočtu. Priaznivé polročné tempo plnenia príjmov tejto kapitoly je najmä v dôsledku príjmov štátneho rozpočtu z predaných dlhopisov určených na financovanie ciest a diaľničnej infraštruktúry vo výške 3 mld Sk.

    Aj pri dynamickom medziročnom raste výdavkov štátneho rozpočtu medziročný nárast výdavkov bol 22 mld, vo vzťahu k požiadavkám rozpočtových kapitol má tohtoročný rozpočet naďalej úsporný charakter.

    Celkové výdavky štátneho rozpočtu sa k 30. júnu realizovali v objeme 85 653 mil. Sk a v dôsledku uplatnenia regulácie niektorých druhov výdavkov v priebehu I. polroka tohto roka tempo ich plnenia dosiahlo 45,2 %. Dosiahnutá skutočnosť je však oproti rovnakému obdobiu minulého roka vyššia o 10,3 mld Sk. Bežné výdavky boli realizované vo výške 69 mld Sk, to znamená 45,5 % z ročného rozpočtu. Patria sem bežné výdavky na verejnú spotrebu obyvateľstva a štátu v objeme 33,8 mld Sk, čo predstavuje 44 % ročného rozpočtu.

    Realizácia týchto výdavkov v jednotlivých rozpočtových kapitolách vzhľadom na reguláciu niektorých druhov výdavkov bola pomerne rovnomerná. Mierne prekročenie výdavkov v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny, kde bolo plnenie na 53,7 %, súvisí so skutočnosťou, že určené výdavky sociálneho charakteru nepodliehajú regulácii. Bežné transfery za I. polrok sa realizovali v objeme 35,2 mld Sk, čo je 47 % ročného predpokladu. Transfery neziskovým organizáciám dosiahli za obdobie I. polroka 27,1 mld Sk, čo je 43,6 % z ročného rozpočtu. Transfery podnikateľskému sektoru sa splnili vo výške 7,6 mld Sk, čím prekročili polročný časový predpoklad o 13,3 %. Bežné transfery poskytované obciam a mestám Slovenskej republiky na výkon samosprávnych funkcií obcí sa vyčerpali v objeme 243 mil. Sk, čo je takmer celoročný rozpočet - je to 97-percentné plnenie.

    Toto vysoké čerpanie dotácie na zabezpečenie výkonu samosprávnych funkcií obcí súvisí s potrebou financovania úloh začiatkom roka, keď vlastná príjmová základňa obcí neposkytuje dostatočný priestor na zabezpečenie ich funkcií. Čerpanie uvedenej dotácie nie je ministerstvom financií termínovo viazané. Dotácie k tržbám podnikom mestskej hromadnej dopravy sa čerpali v súlade s časovým plánom na 48,8 % ročného zámeru.

    Kapitálové výdavky štátneho rozpočtu dosiahli k 30. júnu hodnotu 8,1 mld Sk, čo je 44,1 % z ročného rozpočtu. Plnili sa v priamej nadväznosti na plnenie vecných investičných úloh, tak v rozpočtovej sfére, ako aj v oblasti príspevkov a dotácií smerovaných do neziskovej a podnikateľskej sféry.

    Výdavky štátneho rozpočtu v kategórii úverov, pôžičiek, účasti na majetku a splácania istiny sa realizovali v kapitole Štátny dlh, a to v úhrnnej sume 8,5 mld Sk, čo je 44 % časového plánu.

    Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    ako som uviedol na začiatku, vývoj v plnení štátneho rozpočtu v Slovenskej republike za obdobie I. polroka tohto roka i z hľadiska problémového vývoja rozpočtov vo väčšine vyspelých krajín Európy a transformujúcich sa krajín možno hodnotiť pozitívne, a to najmä vo vzťahu k celkovému výsledku rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky, keď schodok štátneho rozpočtu dosiahol hodnotu 6,1 mld Sk. Dosiahnuté výsledky i celkovú situáciu v plnení štátneho rozpočtu z pohľadu jeho realizácie v II. polroku treba však hodnotiť veľmi triezvo a realisticky.

    V oblasti naplnenia príjmov štátneho rozpočtu v druhom polroku 1996 vidí ministerstvo financií hlavné riziká takto: v pretrvávaní tendencií v plnení príjmov štátneho rozpočtu na úrovni I. polroka pri dani z pridanej hodnoty a spotrebných daniach, čo by mohlo znamenať výpadok príjmov z výnosov týchto dvoch druhov nepriamych daní. Podotýkam však, že prepad z I. polroka je v podstate stabilizovaný a v podstate otázka stojí tak, či sa nám podarí v ďalšom období avizovaný prepad znížiť. Podotýkam, že nenarastá.

    Druhým vážnym rizikom v naplnení príjmov štátneho rozpočtu sú príjmy zo splátok vládnych úverov vrátane splátok z titulu deblokácií, kde sú síce tovarové deblokácie hodnotovo vyššie, ako bol plán deblokácií v rozsahu 6 mld Sk, ale vo finančnom plnení je riziko nedosiahnutia predpokladaného zámeru.

    Tretím rizikovým faktorom v naplnení príjmov štátneho rozpočtu je odvod voľného zostatku zisku Národnej banky, pokiaľ sa vytvoria príslušné zdrojové predpoklady v Národnej banke.

    V oblasti výdavkov sa očakáva zvýšenie potrieb finančných prostriedkov na výdavky štátneho rozpočtu v súvislosti s uplatňovaním nového územno-organizačného členenia miestnej správy.

    Vzhľadom na uvedené skutočnosti a potrebu dodržať pri rozpočtovom hospodárení Slovenskej republiky v roku 1996 schodok 27 mld Sk ako krajnú hranicu, tak ako bol stanovený zákonom Národnej rady o štátnom rozpočte na rok 1996, bude potrebné pokračovať aj v druhom polroku 1996 v prísnej regulácii výdavkov štátneho rozpočtu v príslušných rozpočtových kapitolách. V prípade nepriaznivého vývoja bude potrebné pristúpiť i k viazaniu schválených rozpočtových výdavkov v závere tohto roka.

    Vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som vás ešte oboznámil s aktuálnym stavom rozpočtového hospodárenia v posledných mesiacoch II. polroka. Predovšetkým k 31. júlu boli príjmy štátneho rozpočtu dosiahnuté vo výške 95,8 mld Sk a výdavky boli realizované vo výške 101,9 mld Sk, pričom schodok rozpočtu k tomuto termínu presahoval 6,1 mld Sk. Stav k 31. augustu bol v príjmoch 106,5 mld Sk, výdavky vo výške 114,4 mld Sk, schodok štátneho rozpočtu predstavoval 7,9 mld Sk.

    Vážené poslankyne, poslanci, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi aj ja.

    Správu o výsledkoch prerokovania vo výboroch nám podá predseda výboru pre financie, rozpočet a menu pán Maxon.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu o výsledku prerokovania plnenia štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 1996.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 22. augusta 1996 pridelil správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky - samozrejme okrem mandátového výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov - s termínom prerokovania do 4. septembra 1996. Ako príslušný pán predseda určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý pripravil spoločnú správu o výsledku prerokovania a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predloženú správu prerokovali, ju svojimi uzneseniami zhodne vzali na vedomie.

    Správu neprerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ju prerokoval na dodatočnom zasadnutí výboru dňa 10. septembra a neprijal platné uznesenie.

    Pokiaľ som spomínal, že ústavnoprávny výbor neprerokoval správu, chcel by som vás upozorniť, že ústavnoprávny výbor rokoval o správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok dnes a prijal platné uznesenie, v ktorom správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie.

    Tri výbory Národnej rady Slovenskej republiky, a to Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, svojimi uzneseniami zobrali na vedomie aj informáciu o súhrne miestnych rozpočtov na rok 1996 schválených obecnými zastupiteľstvami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením číslo 184 zo 4. septembra v bode C odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať v rámci bodu Správa o plnení štátneho rozpočtu za I. polrok 1996 kapitoly rezortov podliehajúce ochrane štátneho tajomstva podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 100/1996 Z. z. o ochrane štátneho tajomstva na neverejnom rokovaní.

    Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť neprijal uznesenie o výsledku prerokovania správy, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku s ním nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Už som vás informoval, že Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky dodatočne prerokoval správu o plnení štátneho rozpočtu za I. polrok 1996. Predtým ako prerokoval túto správu, uložil predsedovi výboru, aby oznámil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky dôvod, pre ktorý Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky nerokoval o správe, s požiadavkou, aby predsedu vlády Slovenskej republiky požiadal o dodržiavanie účasti členov vlády na rokovaniach výborov Národnej rady, pretože Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky správu o plnení štátneho rozpočtu za I. polrok 1996 neprerokoval vzhľadom na skutočnosť, že na schôdzu ústavnoprávneho výboru sa napriek písomnému pozvaniu nedostavil v súlade s § 49 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku člen vlády, resp. jeho štátny tajomník.

    Vážené dámy, vážení páni, ako som už uviedol, ostatné výbory odporúčajú zobrať správu na vedomie.

    Prílohou spoločnej správy, tlač 469a, je i návrh uznesenia Národnej rady k správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok, ktorý, samozrejme, budem ako spravodajca odporúčať prijať.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu predsedovi výboru.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že som dostal zatiaľ šesť písomných prihlášok. Pán poslanec Hrnko - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Mal som už pri príprave programu jednu otázku a teraz, keď je tu pán podpredseda vlády, by som to chcel zopakovať. Názov bodu je "Správa o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 1996". Nie som ekonomický odborník, ale štátny rozpočet chápem ako celok, to znamená, že nemôže byť z neho vynechaná žiadna kapitola. V materiáli, ktorý sme dostali, nie sú kapitoly ministerstva obrany a ministerstva vnútra ako celky a nie sú tam vôbec zahrnuté ani vo svojom generálnom obraze.

    Chcem sa pána podpredsedu vlády opýtať, prečo. Veď kapitola ministerstva obrany nebola ani vo svojom rozpise označená ako tajná, okrem iného sa odovzdáva aj do Viedne a do OSN, takže nie je to žiadna tajnosť, aké sú u nás rozpočty na obranu. A kapitola ministerstva vnútra bola utajená len vo svojej bezpečnostnej zložke. Teda prečo tam nie sú zahrnuté tieto dve kapitoly a ako chce pán podpredseda zabezpečiť, aby bol prerokovaný celý bod, ktorý sa volá "Správa o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 1996", pretože to, čo je predložené, nie je totožné s názvom tohto bodu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Filkus.

  • Chcem to len doplniť, pretože sme schvaľovali kapitoly aj ministerstva vnútra, aj ministerstva obrany, aj Slovenskej informačnej služby. To sú tri kapitoly. Bol by som rád, keby sa zaujalo stanovisko ku všetkým trom kapitolám.

  • Ďakujem. Pán podpredseda vlády sa k tomu chce hneď vyjadriť.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    nie je to proste nejaký "šprajc" zo strany ministerstva financií. Kapitoly ministerstva obrany a ministerstva vnútra sú, samozrejme, vyjadrené v globálnych číslach odpočtu plnenia štátneho rozpočtu za I. polrok. Stala sa taká vec, že bol prijatý zákon Národnej rady o ochrane štátneho tajomstva, služobného tajomstva a šifrovej ochrane informácií, o zmene a doplnení Trestného zákona v znení neskorších predpisov a v rámci neho údaje týchto kapitol sa stali tajnými. Toto je verejný dokument, takže vyjadrujeme čísla týchto kapitol v sumáre, v poslednom riadku s tým, že, samozrejme, poslanci Národnej rady majú právo žiadať jednotlivých ministrov o predloženie konkrétnych údajov svojich kapitol na neverejnom zasadnutí. Momentálne sme viazaní znením zákona číslo 100/1996 Z. z. o ochrane štátneho tajomstva. Samozrejme, nie je problém pre Národnú radu si na neverejné zasadnutie pozvať príslušných ministrov, aby informovali o konkrétnych číslach v rámci svojich kapitol.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja. Ako prvý je do rozpravy prihlásený pán poslanec Košnár. Predtým ešte s faktickou poznámkou pán poslanec Kováč.

  • Bol by som veľmi rád, keby pán podpredseda povedal, ako si predstavuje, že máme schváliť tento materiál, keď nebudeme poznať príjmy a výdavky týchto dvoch rezortov. Minimálne mi napríklad chýba príjmová a výdavková zložka, povedzme, civilnej zložky ministerstva vnútra. Veď to je štátna správa, to sú štátni úradníci a mali by sme vedieť, koľko peňazí tam išlo. Vláda nakoniec mohla požiadať parlament vypracovať správu aj s týmto dodatkom a požiadať parlament, aby dodatok týchto troch kapitol bol prerokovaný osobitne na zasadnutí, ktoré je uzatvorené - na neverejnom zasadnutí. Myslím si, že by to bol korektnejší postup. Pretože v tejto chvíli vlastne, pán podpredseda vlády, od nás žiadate, aby sme v uznesení schválili niečo, o čom nevieme, lebo ho dostávame len v globálnych číslach a z nich je veľmi ťažko vypozorovať, či výdavky a príjmy - či politika jednotlivých rezortov bola hospodárna, tak ako má byť. A schválili sme uznesenie, že správy z týchto dvoch kapitol budú v Národnej rade prerokované. O tom vás pán predseda asi ešte neinformoval, ak to stihne vláda - ešte na tomto zasadnutí, ak nie, tak na budúcom. Domnievam sa, že záverečné uznesenie k tomuto materiálu by sme mali prijať až po vypočutí stavu rozpočtu týchto dvoch, resp. troch kapitol.

  • Ďakujem. Ešte pán poslanec Bajan - faktická poznámka.

  • Ospravedlňujem sa, že do toho vstupujem, ale myslím si, že minimálne finančné informácie o stave obehu finančných prostriedkov v sekcii verejnej správy pri transformácii takého problému, akou je verejná správa, by sme mali mať k dispozícii. Je to normálna oficiálna informácia. Myslím si, že minimálne tu by sme mohli urobiť určitý ústupok.

  • Ďakujem. Ešte faktická poznámka - pán poslanec Rea.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážení kolegovia, je mi ľúto, že máte záujem a starostlivosť o to, že napríklad ministerstvo vnútra nepredložilo čerpanie rozpočtu v jeho civilnosprávnom úseku. Náš výbor si to vyžiadal, poslanci ho majú. Prosím vás pekne, správajme sa tak, že sme dali v našich výboroch kolegom dôveru, aby v príslušných výboroch príslušné kapitoly prerokovali. Nechcime dnes, aby sme zrazu v celej Národnej rade prerokovali ministerstvo vnútra - kapitolu civilnosprávneho úseku. Dôverujem kolegom vo výbore pre obranu a bezpečnosť, že prerokujú tento rozpočet a takisto v tom istom výbore aj rozpočet bezpečnosti ministerstva vnútra. Prosím vás pekne, skutočne v globálnych číslach máme v materiáli všetky čísla a berieme to iba na vedomie, nič neschvaľujeme. Takto sme vždy rokovali o týchto kapitolách.

    Ďakujem.

  • Vážený pán poslanec Rea, dovolil by som si vás upozorniť, že vo vašom výbore nie je predstaviteľ každej politickej strany, ktorá je v tomto parlamente, a každý poslanecký klub. Takže veriť môžeme, ale nemusíme. To po prvé.

    A po druhé, uznesenie k tomuto materiálu neberie váš výbor, ale toto uznesenie prijíma Národná rada. Tá má právo na informácie ako celok a nielen vybraní poslanci. To je niečo iné. Vy sa snažíte k tomuto správať ako Osobitný kontrolný orgán, ktorý dostáva informácie o Slovenskej informačnej službe, a nikto iný z parlamentu. Ale právo máme všetci. Myslím si, že nemáme o čom hovoriť, pretože sme prijali uznesenie. Neviem, či ste vy zaň hlasovali, ale parlament schválil svojím uznesením, že tieto dve kapitoly bude prerokúvať. Prosím, prečítajte si uznesenie, ktoré sme prijali. Nemáme tu o čom diskutovať, iba ak by ste toto uznesenie spochybnili.

  • Vážený pán predseda,

    chcel som prakticky povedať to isté. Chcel by som vás poprosiť, aby sme rešpektovali, čo parlament schválil v úvode - aby ste zariadili, aby nám boli okamžite predložené materiály, ktoré parlament žiada. Ak tu dnes nie sú, tak prerušte, prosím, tento bod a odložme ho, pokiaľ neskompletizujú materiál.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, o čo ma žiadate? Národná rada to schválila a podľa toho budeme postupovať.

  • Ale ako môžete otvoriť tento bod ako predsedajúci a predseda Národnej rady, keď parlament schválil, že máme dostať dve kapitoly - vnútro a obranu?

  • Pán poslanec, môžem ho otvoriť tak, že aj vy ste hlasovali za to, aby tento bod bol prerokovaný. Tak je otvorený. O čom teraz vediete polemiku?

  • No nemáme materiál, ku ktorému sa máme vyjadriť.

  • Národná rada sa vyjadrila k tomuto bodu programu tým, že prijala druhé uznesenie, tak neviem, o čom diskutujete.

  • Ale to nie je splnené, lebo nemáme tie dokumenty, ktoré sme potrebovali.

  • Mám vám prečítať, aký bol záver? Pred chvíľou ho povedal pán poslanec Kováč, tak nedebatujme o tom, čo je dané.

    Pani poslankyňa Rusnáková.

  • Pán predseda, z toho dôvodu, čo ste teraz povedali, navrhujem, keď odznejú príspevky ku kapitolám, ktoré sme si mohli prečítať, aby ste tento bod prerušili a aby sme v ňom pokračovali na budúci týždeň, kým nedostaneme kapitoly dodané tak, aby sme si mohli prečítať aj tie ostatné.

  • Na budúci týždeň nie, ale podľa rozhodnutia. Súhlasím s vaším návrhom.

  • No ak vláda dodá, nepochybujem o tom, že už to má hotové, tak to môže byť aj na budúci týždeň.

  • Pani poslankyňa, podľa toho rozhodnutia, ktoré sme prijali.

  • Čiže sme sa dohodli. Pán poslanec Andrejčák.

  • Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci,

    obidva materiály sú vo výbore pre obranu a bezpečnosť, neprerokovali sme ich, pretože nebol prítomný minister ani štátny tajomník. Boli odložené na rokovanie ďalšieho výboru. Pokiaľ treba tieto materiály rozmnožiť, vo výbore ich máme, každý člen výboru ich dostal a preštudoval.

  • Ďakujem. Budeme pokračovať v rozprave s tým, že na konci rozpravy budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne Rusnákovej. Samozrejme, vo vzťahu k prijatému uzneseniu, ktoré sme urobili pri schvaľovaní programu.

    Ešte pán poslanec Filkus.

  • Nechcem zbytočne zdržovať, ale ozaj chcem vedieť, či pôjde len o kapitolu obrany a vnútra, lebo ja som ešte dodal Slovenskú informačnú službu. V našom výbore sme schvaľovali všetky tri kapitoly, takže by som bol rád, keby sme dostali všetky tri kapitoly.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Nech sa páči, pán poslanec Košnár.

  • Vážený pán predseda, pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dámy a páni,

    na začiatku azda nezaškodí opätovne pripomenúť, že štátnym rozpočtom sa prerozdeľuje tretina hrubého domáceho produktu, takmer 190 mld korún, a teda toto zákonom a štátnou mocou vynucované sústreďovanie a rozdeľovanie peňazí vyjadruje, prirodzene, aj charakter moci, jej zámery, ale aj pomer k tým, ktorí platia, ktorí napĺňajú štátny rozpočet, i k tým, ktorí zo štátneho rozpočtu čerpajú.

    Daňové zaťaženie i zaťaženie odvodmi do poistných fondov je vysoké a priestor na napĺňanie príjmov štátneho rozpočtu rastom tohto bremena je, ako sa nazdávam, nielen vyčerpaný, ale asi sa pohybujeme už za hranicami ekonomickej racionality.

    Jedným z koncepčných zámerov rozpočtovej politiky na tento rok, ktorý deklarovala vláda pri prerokúvaní štátneho rozpočtu, malo byť celkové ozdravenie vládnych financií v oblasti ich efektívneho využívania a dôsledné presadzovanie záujmov štátu pri hospodárení s jeho majetkom. Táto proklamácia sa, žiaľ, nepremieňa na skutočnosť ani efektívnejším využívaním vládnych financií, ani presadzovaním záujmov štátu pri hospodárení s jeho majetkom, najmä pri jeho privatizácii.

    Výsledky rozpočtového hospodárenia za I. polrok, ale i za 8 mesiacov roku 1996 to dokumentujú, myslím si, dosť presvedčivo. Hodnotenie rozpočtového hospodárenia sa dosť masívne a účelovo upína na rozdiel medzi príjmami a výdavkami, na to, že schodok štátneho rozpočtu za I. polrok sa vykázal vo výške 6,1 mld, čo je 22,7 % z ročného objemu 27 mld projektovaného schodku štátneho rozpočtu.

    Dovoľte mi, aby som pripomenul, že vlani za I. polrok sme mali mierne aktívne saldo štátneho rozpočtu. Správa predkladaná vládou však vyžaduje, myslím si, analytickejšie pohľady, ktorých zmyslom, pravdaže, nemajú byť len kritické konštatovania, ale aj hľadanie východísk zo stavu, s ktorým sa nemožno uspokojiť. Musím povedať, že správa v podobe, v akej je spracovaná, sa, žiaľ, obmedzuje na strohé číselné konštatovania, iba v poldruhastranovom závere naznačuje rozpočtové riziká a iba veľmi sporo niektoré opatrenia, o ktorých sa zmieňoval aj pán podpredseda vlády.

    Stručne by som povedal, že je to štandardná správa, ale v neštandardnej, výrazne zmenenej situácii v ekonomike a v jej vývojových trendoch. Takýmto postupom sa pestuje akási ilúzia, že vývoj ide od dobrého k lepšiemu, ak už nie priam od zázračného k lepšiemu, a neberie sa vážne, že hospodársky rast sa utlmuje, že sú značné kolísania v cykle, že značná časť ekonomiky je umŕtvená, stratová atď.

    Spomeniem štatistickú správu o základných vývojových tendenciách v hospodárstve Slovenskej republiky v I. polroku, ktorú sme dostali vari včera či predvčerom a ktorá registruje spomalenie tempa rastu hrubého domáceho produktu v stálych cenách zo 7,3 % vykázaných za I. kvartál na 6,9 % vykázaných za druhý kvartál. Pravda, ťažko tam nájsť odpoveď, akou metodikou sa došlo k týmto číslam za II. kvartál, a potom aj za celý I. polrok.

    Nechcem spochybňovať pravdivosť a preukaznosť týchto výsledkov, ale chcem povedať, že podstatná časť prírastku hrubého domáceho produktu už v I. štvrťroku a ešte väčšia v II. štvrťroku ide na konto prírastku zásob. Bez tohto prírastku by sa rast hrubého domáceho produktu pohyboval niekde na úrovni 3 % alebo niečo nad 3 %.

    Oproti I. polroku 1995 klesol podiel pridanej hodnoty na hrubej produkcii a naopak - zvýšil sa podiel medzispotreby o 1,2 boda, teda na 63,9 %. Výrazne sa zmenil vplyv zahraničného dopytu na tvorbu hrubého domáceho produktu. Pri znížení vývozu výrobkov a služieb, ako vykazuje štatistika, o 3,2 % a rast dovozu o 18,5 % dosiahlo pasívne saldo obchodnej bilancie k 30. júnu 27 mld korún a v súčasnosti dosahuje približne 32 alebo niečo nad 32 mld korún. Opäť mi dovoľte pripomenúť, že v I. polroku 1995 bolo saldo obchodnej bilancie ešte stále aktívne. Na strane dopytu je hlavným faktorom rastu hrubého domáceho produktu dopyt na domácom trhu, pokiaľ ide o prírastok hrubého fixného kapitálu, konečnej spotreby štátnej správy, tak aj konečnej spotreby domácností.

    V našich podmienkach veľmi otvorenej ekonomiky - a zo štátov Európskej únie otvorenejšiu ekonomiku ako Slovensko má len Belgicko - vnútorný dopyt nie je celkom autonómny. V podmienkach takto vysoko otvorenej ekonomiky je odvodený od vonkajšieho dopytu s multiplikačnými efektmi, prirodzene, v oboch smeroch - pri raste vonkajšieho dopytu i pri poklese vonkajšieho dopytu, pričom dovoz vytláča z trhu domácu produkciu. Rast exportu bol v našej republike v minulých rokoch priaznivo ovplyvňovaný vzostupnou fázou konjunktúrneho cyklu svetovej ekonomiky a s ňou spojeného dopytu po našich vývozných komoditách, najmä po poloproduktoch.

    Situácia sa však výrazne zmenila a s terajšou štruktúrou exportu nevystačíme. Je nevyhnutná pružná adaptácia nášho hospodárstva, najmä priemyslu na sofistikovanejšie výroby a služby. V tejto oblasti sa však neurobilo, nechcem povedať, že nič, ale urobilo sa hriešne málo a prepáslo sa nesmierne veľa. Ak sa neurobia razantné opatrenia týmto smerom, bude naša ekonomika periférnou a aj z členstva v Európskej únii môžeme získavať viac nevýhod a menej výhod. Sú tu vážne príznaky, že vnútorná a vonkajšia nerovnováha sa bude prehlbovať a že jej dôsledky sa nepriaznivo plnšie prejavia v II. polovici roku 1997 a v roku 1998. Nechcem to politizovať, ale azda aj preto sa stretávame s kalkuláciami na predčasné voľby.

    Vládna hospodárska politika, podľa môjho názoru, sa vyčerpala a ešte stále nemá v zmenenej situácii primeranú stratégiu. Sprevádzala ju značná bezstarostnosť a ad hoc reakcie. Presun ťažiska rastových impulzov z exportu na domáci dopyt zastihol hospodársku politiku vlády, presnejšie jej mnohých rezortov, nepripravenú a piešťanské porady prichádzajú, žiaľ, oneskorene až následne. Niet sa čo čudovať, že aj výsledky rozpočtového hospodárenia a správa o nich sú také, aké sú - rozkolísané, nejednoznačné, rozpačité. Ilustráciou toho sú napríklad pasáže o daňových príjmoch, ktoré máme pred sebou v správe.

    Rozpočtové príjmy za I. polrok 1996 - hovoril o tom pán podpredseda vlády - dosiahli 79,5 mld, čo je 49 % celoročne projektovaných príjmov, ale výpadok výnosov z dane z pridanej hodnoty 6,4 mld a výnosov spotrebných daní 2,3 mld je značne vyšší ako vykázaný schodok štátneho rozpočtu. Možno položiť rečnícku otázku, či boli tieto výnosy projektované nereálne a nakoľko boli projektované nereálne, alebo je to dôsledok nízkej efektívnosti správy daní a nakoľko je to dôsledok tejto skutočnosti. Tieto otázky sa nám napokon vnucovali, vnucovala ich realita už pri prerokúvaní správy o rozpočtovom hospodárení za I. štvrťrok roku 1996. Správa vlády za dva štvrťroky nás upokojuje, a spomínal to aj pán podpredseda vlády, že odpoveď na príčiny týchto výpadkov dajú previerky ministerstva financií na daňových úradoch. Ale nebude to trochu neskoro? Nielen čo sa týka rozpočtu na rok 1996, ale aj čo sa týka rozpočtu na rok 1997?

    Dámy a páni, aj z týchto dôvodov, ktoré som sa snažil povedať len v náznaku, situácia je výrazne iná ako situácia, keď sme sa pripravovali a rokovali o štátnom rozpočte na rok 1996. Aj z týchto dôvodov si dovoľujem navrhnúť, aby sa v uznesení Národnej rady k tejto správe zaradil ďalší bod, aby sa po pasáži "berie na vedomie" zaradil bod "žiada vládu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 1997 do konca októbra 1996". Azda aj to bude krok k prijatiu kvalitnejšieho rozpočtu na rok 1997.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej je do rozpravy prihlásená pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážená poslanecká snemovňa,

    mali sme možnosť vypočuť si úvodné slovo pána ministra financií, ktorý uviedol bod rokovania správa o štátnom rozpočte za I. polrok 1996. Pán minister financií vo svojom úvodnom slove nepovedal nič, čo by sme si neboli prečítali v správe. Chcela by som však využiť jeho prítomnosť tu, v poslaneckej snemovni na to, aby sme si predsa len niektoré otázky prediskutovali podrobnejšie, keď on im nevenoval priestor vo svojom úvodnom slove.

    Predovšetkým by som sa chcela dotknúť zámerov štátneho rozpočtu na rok 1996, porovnať zámery so skutočne dosiahnutými výsledkami. Niektoré zámery, ktoré boli koncipované a na základe ktorých bol zostavený štátny rozpočet, myslím si, že boli veľmi rozumné, a je to preto o to dôležitejšie. Tieto závery sú stručne zhrnuté už na prvej strane správy.

    Prvý zo zámerov bol podpora rastových tendencií. Sú uvedené rôzne spôsoby: výraznejšia orientácia na podporu exportu, na rozvojové úlohy a bytovú výstavbu. Na podporu exportu v štátnom rozpočte na rok 1996 bolo vyčlenených, neviem prečo spolu s položkou aj pre CAS-LOT, 300 mil. Sk. Za posledné roky sa obvykle na podporu exportu formou poisťovania rizík pre Spoločnosť na poisťovanie exportu vyčleňovalo 200 mil. korún. Za I. polrok vôbec nedošlo k čerpaniu tejto položky. Pokladám to za dosť dôležité, najmä v nadväznosti na fakt, ktorý tu už spomenul môj predrečník, že za I. polrok výrazne narástol schodok obchodnej bilancie a, žiaľbohu, odrazilo sa to už aj vo vývoji bežného účtu platobnej bilancie, ba dokonca v celkovom účte platobnej bilancie.

    Okrem toho poznáme aj zámer vlády, ktorý je už dlhodobejší - transformovať SPE na EXIM banku. Pokiaľ viem, zatiaľ sa v tomto smere neurobilo nič, ale chcem využiť prítomnosť pána ministra financií, aby nás o tom podrobnejšie informoval.

    Spomínate si, že sme prijali novelu zákona o bankách. Významnou časťou tejto novely bola časť zaoberajúca sa hypotekárnym bankovníctvom. Pri prerokúvaní tejto novely som sa snažila presadiť, aby poslanecká snemovňa zaviazala ministerstvo financií pripraviť vládne nariadenie na finančnú podporu hypotekárneho úverovania. Vtedy som vašu podporu nezískala. Podľa mojich predbežných informácií zatiaľ takéto vládne nariadenie nie je pripravené a znamená to, že ani v tomto roku podpora na rozbehnutie hypotekárneho úverovania, konkrétne tu ide o riešenie rozdielov medzi komerčnými a zvýhodnenými úrokovými sadzbami, nebude poskytnutá. Chcem tým povedať, že sa v tomto roku nepodarilo naplniť zámer štátneho rozpočtu podporovať bytovú výstavbu. Zároveň chcem požiadať pána ministra financií, aby uviedol, do akej miery sa počíta pri príprave budúcoročného rozpočtu s takýmto vládnym nariadením a do akej miery počíta aj s jeho účinkami na rozbehnutie hypotekárneho úverovania.

    Ďalším zámerom štátneho rozpočtu na rok 1996 bolo znížením sadzby dane z pridanej hodnoty vytvoriť priestor na oživenie vnútornej spotreby. Máme k dispozícii správu Štatistického úradu Slovenskej republiky za I. polrok a podľa nej ukazovateľ maloobchodného obratu za I. polrok v stálych cenách vykázal rast rýchlejší ako bol rast hrubého domáceho produktu. Mohli by sme byť s tým spokojní, keby sme nemali aj iné informácie, ktoré potvrdili, že, žiaľbohu, zníženie DPH, niektoré presuny, ktoré tu nastali, neviedli k zníženiu cien. V dôsledku toho môžeme celkom zodpovedne povedať, že nenastal ani taký rast maloobchodného obratu, ktorý sme predpokladali. Prirodzene, hovorím o tom preto, že sa to odrazilo v príjmovej časti štátneho rozpočtu práve pri položke DPH, ktorá úzko nadväzuje na maloobchodný obrat, na domácu spotrebu.

    Ďalším zo zámerov štátneho rozpočtu bolo - citujem to isté, na čo upozornil aj pán poslanec Košnár - dôsledne presadzovať záujmy štátu pri hospodárení s jeho majetkom. Dotknem sa však inej časti, a to nadväzujem na správu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorú sme neprerokúvali tak dávno a ktorá sa týkala situácie v roku 1995. Výsledky kontrolnej činnosti pri vyrubovaní a vymáhaní daní, odvodov, poplatkov a pokút, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, boli v správe zhrnuté za rok 1995. Poukázali na mnohé nedostatky. Len veľmi stručne zrekapitulujem, na ktoré. Poukázali na pokračovanie nedostatkov pri povoľovaní daňových a colných úľav, pri odpúšťaní penále a pokút, na úmyselné vyhýbanie sa plateniu daní, na neplnenie dane z pridanej hodnoty, nadmerné vratky dane z pridanej hodnoty, na krátenie tržieb a iné spôsoby daňového úniku spojené s porušovaním zákona o daniach z príjmov, dani z pridanej hodnoty, spotrebnej dani, ale aj na nedostatky v uhrádzaní colného dlhu voči štátnemu rozpočtu.

    Chcem využiť prítomnosť pána ministra a položím mu jednu otázku, ako hodnotí opatrenia, ktoré na základe správy Najvyššieho kontrolného úradu za rok 1995, predpokladám, uskutočnilo ministerstvo financií, Ústredná daňová správa, Ústredná colná správa v I. polroku 1996. Sú už známe niektoré prvé výsledky previerky ministerstva financií a daňových úradov pri výbere dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní? V tejto súvislosti by ma veľmi zaujímalo, aké sú výsledky analýzy - pokiaľ bola robená - zavedenia registračných pokladníc a ich účinky na výber dane z pridanej hodnoty.

    V tejto súvislosti chcem len upozorniť, že sú známe veľmi vážne indície týkajúce sa nadmerného vracania vratiek dane z pridanej hodnoty. Myslím, že Ústredné daňové riaditeľstvo začalo vyšetrovať prípad Daňového úradu v Leviciach. Ak sa nedospeje k uspokojujúcim výsledkom, poslanci sa budú musieť obrátiť na Najvyšší kontrolný úrad so žiadosťou, aby opätovne v tomto daňovom úrade uskutočnil kontrolu.

    Chcela by som tiež položiť otázku pánu ministrovi financií, či ste boli upozornený na dosahy exekučného zákona, ktorý nedávno vstúpil do platnosti. Ako je známe, exekučný zákon v takej podobe, v akej sme ho prijali, nebol zatiaľ prijatý v Českej republike. Keďže slovenskí výrobcovia majú najvyššie záväzky po lehote splatnosti práve v Českej republike, predčasné prijatie exekučného zákona na Slovensku znamená, že českí veritelia, ktorí majú pohľadávky v slovenských podnikoch, dostali silnú zbraň na vymáhanie svojich pohľadávok. Situácia je taká, že obstavujú účty týchto podnikov v bankách a doslova zamedzujú podnikom prežívať zo dňa na deň. Podnikateľská sféra odhaduje, že v dôsledku prijatia exekučného zákona do konca roku sa uskutoční niekoľko miliárd transferov zo slovenských podnikov do Českej republiky. Nepochybne aj toto bude mať odraz na plnenie štátneho rozpočtu, pretože to môže ohroziť napríklad plnenie dane z príjmov, ale aj iných nepriamych daní.

    Chcem sa dotknúť ešte jedného zámeru štátneho rozpočtu na I. polrok, a tým bolo postupne stabilizovať, resp. znižovať výdavky kapitoly Štátny dlh. O kapitole Štátny dlh sa už niekoľko rokov veľmi diskutuje, pretože štátny dlh predstavuje vysoké percento z výdavkovej časti rozpočtu. Pripomeniem, že v tomto roku štátny dlh - počítam do neho aj úroky, ale aj splácanie istiny - predstavuje dohromady takmer 32 mld korún, čo predstavuje 16,8 % výdavkovej časti štátneho rozpočtu na rok 1996. Hovorím o tom z viacerých dôvodov. Tento rok sa zvyšuje štátny dlh o emisiu dlhopisov na diaľnice o 3 mld, čo v príjmovej časti rozpočtu na prvý pohľad vyzerá veľmi povzbudivo, lebo navyšuje príjmovú stranu rozpočtu. Samozrejme, je nám jasné, že toto navyšovanie je fiktívne, pretože keby sme emitovali dlhopisy vo väčšom objeme, tak by o to viac narástla príjmová stránka. Prirodzene, ak by došlo k tomu, že bude dodržaný plán alebo predpokladaný deficit rozpočtu v tomto roku - i keď nebudem hovoriť o istých rizikách na jeho prekročenie - zvýši sa štátny dlh o ďalších 27 mld korún.

    V tejto súvislosti by som chcela dať jeden návrh. Na 80. schôdzi vlády 20. 8. 1996 bol prerokovaný materiál - návrh na oddlženie vládneho sektora voči Národnej banke Slovenska pod číslom 0947. Tento materiál je tajný. Vzhľadom na to, že toto zasadnutie je verejné, chcela by som navrhnúť, aby sme časť rozpravy urobili neverejnou a aby nás pán minister počas tejto neverejnej časti informoval o prijatom uznesení číslo 556, ktoré sa týka tohto materiálu, a zároveň stručne o obsahu tohto materiálu.

    Správa o štátnom rozpočte za I. polrok poukazuje na riziká do konca tohto roku. Pokladám identifikáciu týchto rizík za primeranú. Možno na výdavkovej stránke by bolo potrebné, aby sme mali aspoň odhad rizika spojeného s prijatím zákona o novom územnosprávnom členení, pretože informácie, ktoré sme v tomto smere dostali, sa diametrálne od seba líšia. Predsa však musím upozorniť na jedno, že v tejto časti správy sa neuvádza fakt, resp. treba si ho tam doplniť, že do druhého polroku sa koncentruje väčšia časť nákladov spojených s plnením dlhovej služby. Vyzerá to, že je to zhruba asi 18 mld korún, čo sú čisté výdavky zo štátneho rozpočtu, čiže v druhom polroku sa bude realizovať viac ako 57 % vládnej dlhovej služby.

    Dovoľte mi ešte veľmi stručne sa dotknúť hospodárenia s rozpočtovými rezervami. Pri štúdiu tejto časti správy mi padli do očí niektoré skutočnosti, ktorých sa dotknem iba veľmi krátkym poukázaním na ne, ale pri jednej sa chcem zastaviť.

    Z čerpania rezervy vlády bola na úhradu odmeny za sprostredkovateľskú činnosť pre Devín banku, a. s., Bratislava vyčlenená suma uznesením vlády číslo 140 z 20. 2. 1996 vo výške 296,074 mil. Sk. Chcem upozorniť, že toto uznesenie vlády je opäť tajné. Prirodzene, poslanci majú prístup k tajným uzneseniam vlády, ale po prečítaní tohto uznesenia nebolo možné identifikovať, o čo tu ide. Chcela by som preto poprosiť a zároveň žiadam, aby v tej časti nášho rokovania, ktorá bude neverejná, nás pán minister financií stručne informoval, o akú sprostredkovateľskú činnosť Devín banky ide. Počas rokovania vo výbore nebola pani štátna tajomníčka schopná presne zaujať k tomuto stanovisko, lebo povedala, že s týmto uznesením nie je oboznámená. Uviedla, o čo asi môže ísť, ale nebolo to presné.

    Chcela by som ešte upozorniť na čerpanie rezervy vlády v niektorých prípadoch, ktoré, myslím, poukazujú na určitý charakter tejto vládnej moci, ale musím povedať, že jej neslúžia ku cti, aj keď nejde o veľké sumy. Ak sa pozriete na finančné prostriedky, ktoré sa poskytli z rezervy vlády obecným úradom, prídete k analogickému záveru, k akému som prišla ja, že boli poskytnuté prevažne obecnýn úradom, kde sú starostovia buď za HZDS, alebo za strany blízke vládnemu hnutiu. Uvediem aspoň niektoré - Detva, Vyhne, ale medzi nimi by ste napríklad našli i to, že najväčšia čiastka z rezervy vlády bola poskytnutá Ladomierskej Vieske. Na tieto praktiky sme boli zvyknutí a veľmi nás to neprekvapuje.

    V časti rezervy na štátne záruky na bankové úvery sme dostali informáciu, v akom rozsahu sa čerpali tieto štátne záruky za I. polrok. Chcela by som však požiadať pána ministra, aby nás informoval, aké štátne záruky poskytla vláda za I. polrok 1996. Z informácií z masmédií vieme iba to, že včera napríklad súhlasila s garanciou pre Vodohospodársku výstavbu vo výške 200 mil. dolárov. Keďže pôvodne vláda odložila prerokovanie poskytnutia záruky na tento úver a máme informácie, že to odložila preto, lebo boli vážne pochybnosti o finančnom zdôvodnení tohto úveru, pán minister, prosím, vysvetlite, či došlo k nejakým závažným skutočnostiam, ktoré ovplyvnili pozitívne rozhodnutie vlády.

    Chcela by som zároveň upozorniť ešte na jednu vec. Prirodzene, mali sme dlhé prázdniny, takže správa o štátnom rozpočte nemohla byť na pléne Národnej rady prerokúvaná skôr. Na druhej strane sa nachádzame už skutočne v pokročilom čase, keď by sme mali byť oboznámení aspoň so základnými informáciami o štátnom rozpočte na budúci rok. Pokiaľ čítame tlač, vieme, že vláda Českej republiky už prerokovala návrh štátneho rozpočtu na budúci rok, podobne je to aj v iných štátoch. Vlani sme brali do úvahy fakt, že ministerstvo financií prechádzalo na nové podmienky. Preto sme akosi viac-menej mlčky prijali, že návrh štátneho rozpočtu bol predložený tak neskoro. Chcela by som podporiť myšlienku, aby vláda predložila návrh štátneho rozpočtu na budúci rok najneskôr do konca októbra 1996.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Sopko.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážená Národná rada, kolegyne, kolegovia,

    predkladateľ správy o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 1996 signalizuje problémy, ktoré pretrvávajú v plnení príjmov rozpočtu od začiatku roku, ktoré sa prehlbujú a ohrozujú splnenie ročného zámeru založeného v zákone o štátnom rozpočte. Očakávaný výpad v príjmoch pri dani z pridanej hodnoty a spotrebných daní na úrovni 10 mld Sk je optimistickým odhadom a možno ho akceptovať len ako saldo s príjmami, ktoré budú preplnené, ako je napríklad dovozná prirážka a ako sú dane z príjmov. Spolu s očakávaným nesplnením príjmov zo splátok vládnych úverov vrátane splátok z titulu deblokácií vo výške 3 500 mil. Sk a odvodu voľného zostatku zisku Národnej banky Slovenska vo výške 2 211 mil. Sk výpad predstavuje 15 711 mil. Sk. Výpad teda predstavuje v percentách 9,67 % z celkových príjmov a súčasne to znamená zvýšenie plánovaného schodku štátneho rozpočtu o vyše 58 %, teda 58,2 %.

    Tento vývoj v plnení rozpočtu nemôžeme hodnotiť ako relatívne pozitívny, ale jednoznačne a nesporne ako nepriaznivý, pretože možnosti regulovať tento výpad z príjmov cez výdavkovú časť rozpočtu sú veľmi obmedzené, ak nechceme siahnuť na aj tak oklieštené možnosti správcov kapitol, na kapitálové výdavky, alebo zvýšiť skrytú vnútornú zadlženosť štátnych organizácií a štátnej správy. Toto tvrdenie dokumentujú tieto skutočnosti: V súčasnom období štátne rozpočtové a príspevkové organizácie signalizujú nedostatok finančných prostriedkov na krytie zvýšených mzdových prostriedkov. Zadlženosť zdravotníckych zariadení sa nezmenila, naopak, postupne narastá.

    Vo výdavkovej časti rozpočtu treba vyčleniť zdroje na uplatnenie nového systému územno-organizačného členenia miestnej štátnej správy. Tieto prostriedky nebudú malé. Ročný rozpočet na dotácie v cene tepelnej energie domácnostiam vo výške 2 500 mil. Sk bol už za I. polrok prečerpaný o 154 miliónov. A čaká nás nová vykurovacia sezóna.

    Kapitálové výdavky sú dodávateľsky vybilancované a sú na dolnej hranici nutných potrieb. Záväzky zo splácania úverov, pôžičiek a úrokov vyplývajú z uzatvorených zmlúv a ich plnenie je povinnosťou štátneho rozpočtu. Tieto skutočnosti spolu s nepriaznivým vývojom zahraničnej obchodnej platobnej bilancie ukazujú, že problémy hospodárstva Slovenskej republiky, jeho štruktúry a efektívnosti sa prehlbujú. Tento stav nie je dlhodobo udržateľný.

    Hroziaci nárast schodku štátneho rozpočtu a zníženie devízových rezerv možno odstrániť zvýšením efektívnosti a zvýšením exportnej schopnosti ekonomiky ako celku. Do týchto oblastí by mali smerovať opatrenia vlády a jednotlivých rezortov.

    Z výsledkov roku 1995 sa nedá dlhodobo žiť. Túto skutočnosť sa snažíme zakrývať všetkými možnými prostriedkami. Možno aj tým, že správa o plnení štátneho rozpočtu je veľmi stručná a opätovne len konštatuje stav bez hlbších analytických záverov.

    V ďalšej časti mi dovoľte po uplynutí I. polroku vyjadriť vlastný názor na pretrvávajúcu prax v nakladaní s prostriedkami zo štátnych fondov. Štátne fondy boli zriadené na presne stanovený účel. To znamená na jednej strane sústreďovať peňažné prostriedky a na druhej strane ich prerozdeľovať a zabezpečovať ich efektívne využívanie.

    Správu štátnych fondov vykonávajú podľa zákonov, ktorými boli zriadené, spravidla príslušné ministerstvá a rovnako príslušní ministri vymenúvajú a odvolávajú riaditeľov fondov. Rovnako minister zriaďuje radu fondu ako svoj poradný orgán. Preto môžeme urobiť jednoznačný záver, že príslušní ministri plne zodpovedajú za stav v rozdeľovaní aj v efektívnom využívaní štátnych fondov. Nespochybňujem ich kompetencie vyplývajúce zo zákona, len ich žiadam, aby svoje konanie a rozhodnutia vždy verejne zdokumentovali.

    Dnes musím konštatovať, že jediný minister, pán Jozef Zlocha, minister životného prostredia, pravidelne po uplynutí I. polroku aj kalendárneho roku zverejňuje v tlači prerozdeľovanie Štátneho fondu životného prostredia. Ostatní správcovia fondov nie. Rovnakou samozrejmosťou by to malo byť pre Štátny fond rozvoja bývania, pre Štátny fond rozvoja telesnej kultúry, pre Štátny fond kultúry Pro Slovakia, pre štátne fondy, ktoré sú v rezorte pána ministra Baca, to znamená vodného hospodárstva, zveľaďovania lesa, trhovej regulácie a podobne, ale rovnako pre všetky štátne fondy. Zastávam názor, že minister má právo rozhodovať v súčinnosti s radou fondu, ale má aj povinnosť zodpovedať za správnosť a objektívnosť rozhodnutí, a preto prerozdelenie fondov má byť zverejnené. Dnes je taký stav, že mnohé veci ťažko dostávame aj my, poslanci. A mali by sme dostávať aspoň do výborov a pravidelne.

    A ešte jeden názor v súvislosti s použitím štátnych fondov. Niektoré štátne fondy majú charakter obratových fondov a u niektorých štátnych fondov sa uvažuje s ich transformáciou. V tých prípadoch, kde hospodárenie štátnych fondov alebo štátneho fondu umožňuje aj návratné financovanie a vytvára možnosti na poskytovanie úverov a pôžičiek s nízkou úverovou sadzbou a s dlhou dobou splatnosti, mali by sme vytvoriť obciam a mestám podmienky, aby tieto úvery mohli splácať dlhopismi Fondu národného majetku.

    Pozerám sa do tvárí mnohým poslancom, ktorí nás presviedčali o tom, že dlhopisy Fondu národného majetku sú kvalitné cenné papiere. A v zákone sme vytvárali možnosť, aby občania Slovenskej republiky pri kúpe obecných bytov ich mohli splácať aj formou dlhopisov Fondu národného majetku. Potom sa mi zdá a je to veľmi logické, aby mestá a obce mohli prijatými dlhopismi Fondu národného majetku splácať svoje záväzky voči štátu napríklad pri splácaní pôžičiek a úverov zo štátnych fondov. Myslím, že by to bolo spravodlivé. Očakávam, že všetci poslanci, ktorí vytvárali v tomto parlamente gloriolu okolo odškodňovania občanov formou dlhopisov Fondu národného majetku, nám pomôžu túto myšlienku dopracovať do novely, a verím, že ju aj podporia. Obce a mestá nám budú povďačné a dlhopisy Fondu národného majetku ako kvalitné cenné papiere sa opätovne dostanú do rúk tých, čo ich vymysleli.

    Ak už vystupujem k plneniu štátneho rozpočtu za obdobie I. polroku, ako člen Osobitného kontrolného orgánu by som chcel zaujať stanovisko k pripomienke pána poslanca Filkusa, ktorá sa týkala kontroly čerpania rozpočtu Slovenskej informačnej služby.

    Výstupom štátneho rozpočtu pre informačnú službu sú tri záväzné ukazovatele, ktoré schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky. Plnenie týchto troch ukazovateľov môžu poslanci Národnej rady žiadať v rámci hodnotenia plnenia štátneho rozpočtu aj za obdobie I. polroku. Ďalšie podklady na kontrolu čerpania rozpočtu informačnej služby môžu však poznať len členovia Osobitného kontrolného orgánu zriadeného Národnou radou. Ale aby vás hlava nebolela, niet dôvodu na porušenie rozpočtovej disciplíny vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, pretože o zvýšenie môže riaditeľ Slovenskej informačnej služby požiadať ministra financií Slovenskej republiky, ktorý rozpočtovými opatreniami ministerstva financií môže tieto ukazovatele upraviť, to znamená aj zvýšiť. Preto si nemyslím, že došlo k porušeniu rozpočtovej disciplíny na tomto úseku.

    Odporúčam však všetkým poslancom Národnej rady, aby sa dobre oboznámili so zákonom o Slovenskej informačnej službe z 21. 1. 1993. Ten totiž v § 5 presne stanovuje kompetencie Osobitného kontrolného orgánu a jeho členov. Tieto kompetencie sú značne obmedzené, kontrolovať môžeme v podstate len rozpracovanie vnútorných dokumentov, a nie činnosť. Preto si myslím, že aj teraz pri kontrole rozpočtu sú proste veci, do ktorých ani členovia Osobitného kontrolného orgánu nemajú možnosť podľa zákona nahliadať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalej je prihlásený pán poslanec Baránik. Faktická poznámka - predseda výboru pán Delinga. Potom pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

    Chcel by som sa vyjadriť vo faktickej poznámke k pánu poslancovi Sopkovi, pokiaľ uvádzal alebo požadoval, aby bol zverejnený prehľad o čerpaní prostriedkov niektorých účelových fondov. Chcel by som dať do pozornosti, že minister pôdohospodárstva toto o fondoch uvádza a je to v správe o stave poľnohospodárstva a potravinárstva, o lesnom hospodárstve a vodnom hospodárstve, ktorú budeme prerokúvať aj teraz v parlamente, kde je presne účelovo zdôvodnené a vyčíslené, na čo sa jednotlivé fondy v odvetví pôdohospodárstva používajú. Takže by som poprosil pána poslanca, aby si to tam pozrel.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som aj ja zaujal stanovisko k hodnoteniu ekonomických predpokladov plnenia štátneho rozpočtu. Staviam si otázku, ako hodnotiť rozpočtové hospodárenie v I. polroku 1996, osobitne v porovnaní s veľmi úspešným hospodárskym polrokom v minulom roku. Treba povedať, ako to pán podpredseda uviedol, že príjmy vzrástli o 4,1 mld Sk oproti minulému roku, t. j. o 5,4 %, výdavky vzrástli o 10 337 mil., t. j. o 13,7 %. Saldo štátneho rozpočtu bolo v roku 1995 plus 97 mil. Sk, v roku 1996 je schodok 6 129 mil. Sk, na plánovanom salde je to 22 %. Kým príjmy sa plnili na 49 %, výdavky len na 45,2 %. Sú tieto výsledky pozitívne?

    Až bližšie poznanie ďalších skutočností nám umožní zhodnotiť, ako možno hodnotiť dosiahnutý stav. Nižšie príjmy oproti predpokladu sú v dôsledku neplnenia príjmov hlavne z dane z pridanej hodnoty a zo spotrebných daní. DPH je závislá od sadzby dane, objemu vytvoreného hrubého domáceho produktu a od daňových únikov - samozrejme, zjednodušene. Podľa predpokladov rastu hrubého domáceho produktu a sadzby dane sa má u nás v ekonomike v tomto roku vytvoriť 83 mld Sk dane z pridanej hodnoty. Pri 67-percentnej úspešnosti sa dá získať 54 mld dane, tak ako to predpokladá rozpočet. Percento úspešnosti je relatívne nízke. Čo urobiť, aby sa zvýšilo? Cez štátny rozpočet preteká u nás ani nie jedna tretina hrubého domáceho produktu, ale podľa predpokladov na tento rok je to len 26,8 %. Z hľadiska medzinárodného porovnávania je to vynikajúca situácia.

    Jednou z ciest, ako zvýšiť príjem daní do štátneho rozpočtu, je zvýšenie účinnosti daňových úradov. Podľa nášho poznania je to veľmi zložitý problém. Jeho rozuzlenie je podmienené tromi skutočnosťami:

    Po prvé, ako dosiahnuť vyššiu zodpovednosť pracovníkov, hlavne správcov daní, aby zodpovednejšie plnili svoje povinnosti, a ako organizovať prácu daňových úradov, aby sa to zabezpečilo.

    Druhá podmienka je dokonalejšie vybaviť daňové úrady technickým vybavením.

    A treťou podmienkou je zabezpečiť vyšší stupeň zainteresovanosti pracovníkov daňových úradov na čerpaní výšky dane a na nedoplatkoch daní.

    Vybudovať efektívny daňový systém je dlhodobý a zložitý proces. Vyžaduje si dokonalú prípravu pracovníkov daňových úradov na svedomité plnenie úloh. V príprave zaostávame. Ústrednému daňovému riaditeľstvu sa nedarí zriadiť národnú daňovú školu. Príčinou tohto je aj malé pochopenie z ministerstva financií. Pracovníci daňových úradov musia byť pravidelne informovaní o nových praktikách neplatičov daní. Tí sú mimoriadne vynachádzaví. Značná časť daňových úradov nie je vybavená tak, aby mohla plnohodnotne plniť svoje povinnosti. Technický stav je nedokonalý, zainteresovanosť je relatívne nižšia ako v minulom roku.

    Aké procesy prebiehali v ekonomike, ktoré mali vplyv na štátny rozpočet? Vcelku uspokojivo sa vyvíja hrubý domáci produkt v stálych i bežných cenách. V stálych cenách je to 7,1 %, v bežných cenách je to 13,2 %. Negatívny je vplyv salda zahraničného obchodu. Zamestnanosť síce mierne poklesla, ale vcelku stagnuje. Počet neumiestnených absolventov škôl sa zvýšil na 44 000, to je 14 % z celkovej nezamestnanosti. Nezamestnaní sa najviac grupujú z absolventov stredných odborných škôl. Počet neobsadených pracovných miest bol v júni 18 691, najviac z nich (51 %) bolo pre kvalifikovaných robotníkov, a pritom absolventi stredných odborných učilíšť sa neuplatňujú. Treba sa zamyslieť, kde je chyba.

    V priemysle pracovalo v I. polroku o 0,8 % viac pracovníkov ako v porovnateľnom období minulého roka, ale v súkromnom sektore sa zvýšila zamestnanosť o 8,8 % a predstavovala až 69,7 % celkovej zamestnanosti v priemysle. V stavebníctve, ako aj v obchode a službách sa počet pracovníkov znížil. V doprave sa zvýšil podobne ako v priemysle.

    Za I. polrok tempo rastu priemernej nominálnej mesačnej mzdy pracovníkov v podnikoch s viac ako 25 zamestnancami bolo miernejšie ako v minulom roku. V priemysle vzrástla nominálna mesačná mzda o 14,4 %, v stavebníctve o 14,8 %, v obchode o 22,1 % a v doprave o 17,3 %. V doprave je najvyššia priemerná mzda 8 535 Sk. Medziročný prírastok reálnej mesačnej mzdy bol vo všetkých odvetviach vyšší ako pred rokom a v priemysle predstavoval rast o 7,8 %, v stavebníctve o 8,2 %, v obchode o 15,1 % a v doprave o 10,6 %. Produktivita práce v priemysle vzrástla o 2,5 %, v stavebníctve o 5,8 %, v maloobchode o 9,2 %. Čiže v základných odvetviach nominálne mzdy rástli rýchlejšie ako produktivita práce.

    Rast miezd sa pozitívne prejavil v raste dane z príjmov fyzických osôb, ktorá dosiahla objem 9,9 mld Sk, čo je 56,2 % z celkového ročného predpokladu. Daň z príjmov právnických osôb sa realizovala v objeme 18,5 mld Sk, čiže 49,7 % z ročného predpokladu. V štruktúre právnických osôb došlo k pozitívnym zmenám. Zvýšil sa podiel ziskových organizácií a predstavuje 64,7 % z celkového počtu. Prírastok v I. polroku bol 4 250 právnických osôb, ktoré sa zaradili do kategórie ziskových.

    Vzrast sa prejavil vo všetkých formách okrem štátnych podnikov, kde došlo k poklesu o 86 podnikov. Počet neziskových organizácií je 35,3 a vzrástol o 1 738 organizácií. K 30. 6. podnikalo 276 656 fyzických osôb, v priebehu I. polroku zaniklo 631 právnických osôb a 20 960 fyzických osôb. Novozačínajúcich fyzických osôb bolo v I. polroku 1 546. Z celkového počtu ziskových organizácií medzi právnickými osobami bolo 3,3 % súčasťou verejného sektora a 96,7 % patrilo do súkromného sektora. Počet súkromne hospodáriacich roľníkov sa zvýšil o 1 839 osôb a počet osôb podnikajúcich formou slobodných povolaní sa zvýšil od začiatku roka o 2 132 osôb. Na tento rast významne vplývala privatizácia v zdravotníctve.

    Pohyb vo vývoji podnikateľských subjektov zvyšuje nároky na daňové úrady. V tomto pohybe je určitý zdroj daňových únikov. Nie v ojedinelom prípade k likvidácii dochádza preto, aby sa podnikateľ vyhol odvodu daní. Správcovia daní často nestačia sledovať a kontrolovať pohyb medzi daňovými subjektmi, hlavne realizovať kontrolu, čo je živná pôda pre neplatenie daní a krátenie daní.

    Pohyb, ktorý nastal v ekonomike, vo vývoji hrubého domáceho produktu atď., vytvára reálne predpoklady, aby príjmy daní pre štátny rozpočet mohli byť také, aké predpokladá štátny rozpočet na tento rok. Samozrejme, potrebujeme urobiť všetko, aby sa príjmy, ktoré sa vytvárajú, primeraným spôsobom dostali aj do štátneho rozpočtu. To znamená, že sú reálne predpoklady, aby objem z dane z pridanej hodnoty sa zrealizoval v predpokladanom objeme. Neplnenie spotrebnej dane vyplýva buď z nepresného odhadu celkovej výšky, alebo dochádza k značným daňovým únikom. Podľa informácií, ktoré máme k dispozícii, značný podiel na neplnení majú práve daňové úniky.

    Výdavky štátneho rozpočtu sa plnia na 45,2 %, ale sú vyššie o 10 mld oproti rovnakému obdobiu v minulom roku. Chcem upozorniť na potrebu pri čerpaní výdavkov na nákup tovarov, kde sa uprednostňuje nákup zahraničného tovaru napriek tomu, že ekonomika disponuje uvedenými tovarmi pri nízkom využívaní výrobných kapacít, hlavne na stavebné činnosti. Myslím tým na nákup tovarov pre štátne organizácie a organizácie vo verejnom sektore.

    Ďalším problémom, ktorý by mohol znížiť výdavky štátneho rozpočtu, ale súčasne zvýšiť príjmy príslušnej kapitoly, je predaj zásob zo Správy štátnych hmotných rezerv. Napríklad cukor sa v minulom roku vyskladňoval pre obchodnú sieť za 13 korún, ale v obchode sa predával za 32 korún. Aj keď je to extrémny prípad, na zisku z predaja štátnych hmotných rezerv by sa mala podieľať aj Správa štátnych hmotných rezerv, aby sa takto znížili i nároky na štátny rozpočet, a nielen aby tieto zisky realizoval obchod.

    Plnenie bežných a kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu bolo približne na rovnakej úrovni. Kapitálové výdavky vysoko prekročilo ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií a Úrad priemyselného vlastníctva. Dosiahli výdavky, ktoré prekročili v podstate celoročné výdavky. Z finančne náročných rezortov rozpočet prekročilo len ministerstvo školstva. Ministerstvo pôdohospodárstva čerpalo kapitálové výdavky len na 19,5 %. V bežných výdavkoch sa silné rezorty čerpaním priblížili k predpokladanému objemu, okrem ministerstva hospodárstva, ktoré vyčerpalo len 39 % celoročných výdavkov.

    Vážené dámy a páni, ak chceme dostať správnu odpoveď na otázku, ktorú som si postavil, či hodnotenie výsledkov je pozitívne, alebo negatívne, treba si uvedomiť, v akých podmienkach sa nachádza naša ekonomika. Legislatívne normy a aplikácia systémových opatrení zo scenára ekonomickej reformy sa v rokoch 1990 a 1991 realizovali tak, že vyvolávajú dnes viacero rozporných tendencií, ktoré komplikujú súčasný vývoj. Patria tu hlavne nasledujúce opatrenia:

    - zákon o pôde, - liberalizácia cien, - devalvácia meny, - zákon o štátnom podniku a podobne.

    Ak vezmeme do úvahy všetky uvedené skutočnosti, musím konštatovať, že výsledky rozpočtovej politiky, tak ako sú prezentované v predkladanej správe, treba hodnotiť kladne. Preto vás žiadam, aby ste túto skutočnosť, vážené kolegyne a kolegovia, vzali do úvahy. Vláda dnes nemá priame nástroje na ovplyvňovanie ekonomiky. Má len nepriame nástroje. V tomto období účinnosť ich pôsobenia je relatívne malá. Pokiaľ sa ekonomika nestabilizuje, účinnosť týchto nástrojov bude podobná. Musíme byť dôslednejší vo formovaní trhového prostredia.

    Vážené dámy a páni, v tom je aj naša úloha. Parlament musí ráznejšie pokračovať v príprave legislatívnych noriem, aby sme dôslednejšie formovali trhové prostredie. Bez vyformovania trhového prostredia sa budeme musieť zmieriť, že v ekonomike budú často výrazné výkyvy. A to, čo sa prejavuje v tomto polroku, samozrejme, nie je to najhoršie, ale mohlo by to byť aj horšie. Preto sa prihováram, aby sme urobili viac pre to, aby sme dokonalejšie vyformovali trhové prostredie, a potom budeme môcť byť spokojnejší pri hodnotení ekonomických predpokladov plnenia štátneho rozpočtu.

    Vážené dámy a páni, na záver chcem povedať, že osobne, zo svojho pohľadu považujem výsledky hospodárenia štátneho rozpočtu za I. polrok tohto polroku za priaznivé, a preto vás žiadam, aby ste aj vy kladne hodnotili túto správu a zaujali aj k tomu pri hlasovaní podobné stanovisko.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec Baránik. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Hanker.

    Ešte mám dve písomné prihlášky. Pripraví sa pán poslanec Filkus a pán poslanec Lysák.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené poslankyne a poslanci,

    dostali sme na prerokovanie správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 1996, ktorá podáva obraz o vývoji plnenia rozpočtu Slovenskej republiky najmä vo vzťahu k celkovému výsledku rozpočtového hospodárenia. Dosiahnuté výsledky hospodárenia možno hodnotiť vcelku priaznivo, už len z výsledného efektu, keď schodok štátneho rozpočtu dosiahol v I. polroku hodnotu len 6,1 mld Sk, pričom, ako je známe, plánovaný schodok štátneho rozpočtu za rok 1996 v schválenom štátnom rozpočte je určený sumou 27 mld, ktorý je krajnom hranicou.

    Správa na záver uvádza, že v II. polroku sa predpokladá prísna regulácia výdavkov štátneho rozpočtu, ktoré budú v prípade nepriaznivého vývoja viazané oproti schváleným rozpočtovým výdavkom, a na záver sa pritom, pochopiteľne, nesmie pripustiť schválenie žiadneho nároku na zmenu zákona o štátnom rozpočte na rok 1996, ktorý by mal negatívny dosah na príjmy, prípadne zvýšenie celkových výdavkov.

    Aj keď predložená správa nemala za cieľ podrobne informovať plénum Národnej rady Slovenskej republiky o hospodárení v rámci jednotlivých kapitol, dovoľte mi ako členovi zahraničného výboru urobiť stručnú analýzu plnenia štátneho rozpočtu na ministerstve zahraničných vecí za I. polrok 1996 a súčasne vysloviť určitú prognózu jeho plnenia v II. polroku 1996. Chcem sa pritom pozastaviť aj nad určitými odlišnosťami, ktoré má toto ministerstvo na rozdiel od ostatných ministerstiev, čo má, pochopiteľne, aj dosah alebo priemet v plnení položiek štátneho rozpočtu.

    Nebudem uvádzať absolútne čísla plnenia rozpočtu, ale kvôli prehľadnosti ich percentuálne plnenie vo vzťahu k rozpočtu ako celku za rok 1996. Stanovené príjmy boli v sledovanom období splnené na 57,8 % plánovaného ročného objemu. Toto porovnanie dáva reálny predpoklad splnenia celkových úloh v príjmovej časti. Stanovený rozpočet výdavkov v sledovanom období sa čerpal vo výške 47,4 % ročného objemu schváleného rozpočtu a v tom rozpočet bežných výdavkov vo výške 47 % ročného objemu a rozpočet kapitálových výdavkov celkove 50 % ročného objemu schváleného rozpočtu.

    Z údajov vyplýva, že ministerstvo zahraničných vecí dôsledne dodržiava zákonom stanovenú výšku rozpočtu a pokyny ministerstva financií na reguláciu výdavkov. Za týmto konštatovaním sa skrýva aj nutné prispôsobovanie činnosti zahraničnej služby rozsahu pridelených finančných prostriedkov, čo môže mať vplyv na účinnosť a kvalitu zahraničnej služby.

    K výrazným problémom možno zaradiť rozsah kapitálových výdavkov a potreby investovania v rezorte. Ako mladá republika sa chceme dobre prezentovať v zahraničí aj adekvátne vybudovanými zastupiteľskými úradmi. Ako je známe, na mnohých miestach sú zastupiteľské úrady umiestnené v nevhodných a prenajatých budovách, čo z dlhodobého hľadiska nie je efektívne riešenie. Na obstarávanie kapitálových aktív sa rozpočet čerpá vo výške 154 mil., čo je 50 % ročného objemu. V rámci tejto kategórie sa účelovo čerpali rozpočtové prostriedky na zabezpečenie rozvoja materiálovo-technického zabezpečenia zahraničnej služby. Išlo o prostriedky na rekonštrukcie budov a rozostavané investičné akcie na našich zastupiteľstvách v rôznych štátoch - spomeniem len Bukurešť, Peking, Haag, Kodaň, Paríž a ďalšie -, ako aj na nákup strojov a zariadení.

    Ministerstvo zahraničných vecí sa snažilo riešiť napätosť pridelených prostriedkov presunom medzi jednotlivými položkami schváleného rozpočtu, t. j. posilnením kapitálových výdavkov. Túto snahu, aj keď nerieši všetky problémy, treba ďalej podporiť, a pritom hľadať aj v budúcnosti riešenia zásadného významu.

    V bežných výdavkoch na mzdy, platy a osobné vyrovnania došlo k zvýšeniu čerpania mzdových prostriedkov vo výške 53,1 % ročného objemu schváleného rozpočtu. Bolo to spôsobené tým, že sa riešilo potrebné finančné krytie úprav vyplývajúcich zo zmien spotrebného koša v krajinách, v ktorých pôsobí slovenská zahraničná služba. Zvlášť výrazné boli pohyby v krajinách východného bloku, kde dochádza k zreálneniu cien energie potravín a podobne. Pretože úpravy tarifných platov týkajúce sa zamestnancov v Slovenskej republike sa nevzťahujú na vyslaných pracovníkov, treba hľadať iné vyhovujúce riešenie.

    Z hľadiska ďalšieho vývoja dovoľujem si poznamenať, že pri uplatňovaní regulácie výdavkov štátneho rozpočtu na záver roka dochádza v rezorte ministerstva zahraničných vecí k paradoxnej situácii. Rozpočtový rok na zastupiteľských úradoch trvá do konca októbra a viazanie finančných prostriedkov na záver roka nie je možné premietnuť do rozpočtov zastupiteľských úradov. Regulácia vypočítaná z celkových výdavkov rezortu v plnom rozsahu dopadá na ministerstvo ako také. Treba preto zvážiť, či pri výpočte regulácie by nebolo účelnejšie brať do úvahy len výdavky rezortu na zahraničné služby.

    Vážení prítomní, na záver možno konštatovať, že v sledovanom období rezort ministerstva zahraničných vecí v globále dosiahol regulované 46-percentné čerpanie výdavkov ročného objemu schváleného rozpočtu, okrem výdavkov, na ktoré sa nevzťahuje regulácia, a to prísnym dodržiavaním rozpočtovej disciplíny na všetkých úrovniach rezortu, často však za cenu odkladu riešenia mnohých problémov rezortu a vytvárania porovnateľných podmienok pre prácu našich diplomatov v zahraničí s vyspelými krajinami.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu poslancovi. Teraz prosím pána poslanca Filkusa.

  • Vážený pán predseda, vážený podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte, aby som zameral svoj príspevok trochu inak, cez okuliare rizík štátneho rozpočtu na rok 1996. Samozrejme, že mi z toho vyplývajú aj určité otázky a prosby na pána ministra, aby v týchto súvislostiach niektoré veci zodpovedal. Môžem zodpovedne vyhlásiť, že by som ho určite nemolestoval, keby som bol dostal vo výbore odpovede od pani štátnej tajomníčky. Žiaľ, nestalo sa tak.

    Balík výpadku 8,7 mld Sk nie je malý, najmä keď ho porovnáte s deficitom, ktorý je 6,3 mld. Keby nebol tento výpadok, tak by to bol krásny rozpočet. Tento výpadok sám predstavuje 12,6 % všetkých daňových príjmov. Z pohľadu rizika do konca roku ministerstvo financií odhaduje, že to bude okolo 10 mld. Podľa mňa to bude trochu viac, ale to nie je v tejto súvislosti podstatné. Podstatné je (aj z hľadiska otázky na pána podpredsedu vlády, pretože som sa dozvedel, že robíte hĺbkové previerky), aké sú doterajšie výsledky hĺbkových previerok pri výpadku daní z pridanej hodnoty a pri výpadku spotrebných daní. To je prvá otázka.

    Do balíka problémov rizík treba dať aj odvod alebo - nazvime to - preddavok zostatku zisku Národnej banky do štátneho rozpočtu. Keď ste si prečítali správu, tak ste zistili, že banka v I. polroku - nechcem povedať, že nebola schopná, že nemala na to - ale jednoducho nedala ani korunu do štátneho rozpočtu napriek tomu, že vzťah medzi kreditnými a debetnými úrokmi alebo reláciami úrokov z prostriedkov, alebo z peňazí štátneho rozpočtu profitoval miliardu zisku. Je iná vec, že banka má stratu, to nemôžem osobitne posudzovať. Ten, kto chodí na bankovú radu, môže posúdiť, či sú ozaj náklady také, že táto strata vyzerá ako strata, ale do tohto sa nechcem zaťahovať. Je fakt, že inak to bývalo - nebol som tak dlho ministrom, že by som mohol povedať, že dlhé roky -, ale bolo to tak, že v I. polroku aspoň niečo dostal štátny rozpočet ako preddavok z voľného zostatku zisku Národnej banky. Teraz sa to nestalo. Bolo by dobre, keby sme si to tu, na tejto pôde, povedali, prečo - ten argument, že banka je stratová a ako dlho ešte bude stratová.

    Ďalším rizikovým faktorom, ktorý môže bezprostredne ovplyvniť výsledky rozpočtu koncom roku, sú príjmy zo splátok vládnych úverov a deblokácie. Tých deblokácií v určitom smere orientácií sa už dotkla kolegyňa Schmögnerová. Nechcem opakovať, ale bol by som rád, keby sme na neverejnom zasadaní - chcem poprosiť pána podpredsedu vlády - mohli hovoriť o tom, či vláda má určité svoje konkrétne predstavy a vytypované komerčné banky, ktoré sa majú deblokáciami zaoberať, alebo či je to vec náhody alebo ponuky. Ale o tom nechcem teraz hovoriť, len chcem vás na to pripraviť, aby som zbytočne neprekvapoval. Bolo by dobre, keby sme z tohto pohľadu dostali prehľad, ktoré komerčné banky budeme prednostne poverovať deblokáciami alebo ktoré na to majú, že nám pomôžu pri deblokáciách. Lebo ten jeden prípad, samozrejme, aj to si treba vysvetliť, ale na úrovni neverejného zasadnutia, nechcem o tom ďalej hovoriť.

    Ďalším rizikovým argumentom alebo faktorom, ktorý vyzerá ako rizikový, čo uznáva aj ministerstvo financií, je krytie finančných nákladov nového územného organizačného členenia miestnej štátnej správy. Pamätám sa na "rozprávku" bývalého ministra vnútra Hudeka, keď hovoril, že to nebude stáť viac ako miliardu korún. To je už dávno za nami.

    Keď si napríklad pozriete materiál o štatistike, ktorý budeme onedlho prerokúvať, a pritom nehovorím, že to nie je zdôvodnené, sú tam potreby z tohto pohľadu len na jeden rezort, pre štatistiku okolo 300 miliónov. Čo prinesú ostatné rezorty a ostatné problémy tohto nového usporiadania, o tom, samozrejme, budeme rokovať v rámci výborov. Čiže krytie potrieb na nové územno-organizačné členenie z hľadiska financií bude oveľa vyššie, ako to napríklad predpokladal bývalý pán minister vnútra.

    Sú niektoré veci, ktoré mi nie sú jasné a na ktoré som v našom výbore tiež nedostal odpoveď, keď sme sa tým zaoberali, a bol by som rád, keby sme sa ich mohli dotknúť jednou vetou alebo jednou úvahou. Ide o dve veci: kapitálové transfery podnikateľským subjektom a kapitálové transfery obciam. Dotácie investičného charakteru pre podnikateľské subjekty zďaleka nezodpovedajú ročnému zámeru. Ročný zámer by sa mal pohybovať do 50 % čerpania týchto výdavkov. Pri podnikateľských subjektoch je to však 21,8 % a zámer z hľadiska kapitálových transferov obciam nepredstavuje ani jednu tretinu. Ide mi jednoducho o to, že určite nie je dopyt po investíciách taký nízky. Možno, že zase sa tu použije starý argument, že investície alebo dopyt po investíciách sa nahrnie koncom roka, a potom to bude naplňovať tento balík, ale to nie je dobré. To nie je dobré a nad tým sa treba pozastaviť.

    Chcem ešte povedať pánu Sopkovi. Samozrejme, že si a priori nemyslím, že pri plnení štátneho rozpočtu alebo kapitoly štátneho rozpočtu Slovenskej informačnej služby prišlo k nejakým porušeniam rozpočtových pravidiel. Nie, ale keď sme už schvaľovali kapitolu Slovenskej informačnej služby, tak chcem vedieť, ako sa táto kapitola čerpá v rámci polročného rozpočtu, a takisto aj kapitoly ostatných ministerstiev. Argument, že sú tu tri kritériá "a nič viacej nebudeš vedieť, kamarát" - tak potom neschvaľujme kapitolu rozpočtu, keď sa nemôžem spýtať na položky, ktoré sme schválili začiatkom roka na rozpočtový rok 1996. To si tiež treba vyjasniť.

    Prihlasujem sa k tým, ktorí povedali, že doteraz nebol žiadny ohlas na správu Najvyššieho kontrolného úradu o porušovaní zákona o verejnom obstarávaní. Viete, že sme dokonca apelovali na Generálnu prokuratúru a viem, a som o tom presvedčený, že minister financií a podpredseda vlády sa týmto problémom zaoberá, považuje za vlastné a určite ho to mrzí, že sa toto porušovanie zákona deje napriek tomu, že boli dané už určité - neviem, či to nazvem - pokyny alebo čo na trestné stíhanie. Najvyšší kontrolný úrad predsa vytypoval, kde je to na hranici trestného stíhania a generálny prokurátor - nič. To sú veci, ktoré by sa mali aj s pomocou ministerstva financií začať riešiť.

    Prikláňam sa k tomu - dať návrh na uznesenie (už to máte - vyhlásenie alebo príspevok pána kolegu Košnára a pani Schmögnerovej) návrh štátneho rozpočtu 1997 predložiť do konca októbra tohto roku. Samozrejme, vychádzam z toho, že konečné stanovisko k tomuto plneniu rozpočtu za I. polrok 1996 zaujmeme vtedy, keď budeme vedieť aj to, ako je to s náplňou tých troch kapitol.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Filkusovi. Ako posledný je prihlásený pán poslanec Lysák. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne a páni poslanci, vážení hostia,

    mám čiastočne uľahčenú úlohu, pretože bol už urobený seriózny rozbor z viacerých čísel a súvislostí. Pokúsim sa teda čo najsyntetizovanejšie pozrieť na výsledky plnenia štátneho rozpočtu v I. polroku tohto roku.

    Hneď na úvod mi dovoľte konštatovať, že čísla, ktoré sa tu uvádzali a ktoré sme mali možnosť si preštudovať, jednoznačne svedčia o tom, že pokračuje pozitívny vývin slovenskej ekonomiky a viaceré makroekonomické ukazovatele, myslím, že to jednoznačne dokumentujú. Nielen hrubý domáci produkt, inflácia, ale aj rad ďalších.

    Podľa môjho názoru sú prijateľné aj celkové výsledky a základné vzťahy, pokiaľ ide o príjmy, tak ako sa to už spomínalo, ktoré dosiahli úroveň takmer 50 % (49 %) a výdavky sa čerpali výrazne nižšie. Teda disciplína je naozaj primeraná, hoci to nemožno pokladať jednoznačne len za pozitívum, len na úrovni 45,5 %. A neprikláňam sa k hodnoteniu tých kolegov, ktorí výrazne znížený schodok len na 6,1 mld Sk z celkových 27 mld bagatelizujú.

    Podľa môjho názoru správa hodnotí v tomto prípade naozaj triezvo, ani ružovo, ani čierno, celý rad dosiahnutých výsledkov aj niektorých tendencií, ktoré nie sú vždy priaznivé. Myslím si, že je oprávnené oveľa intenzívnejšie ako doteraz zaoberať sa výpadkom programovaného objemu dane z pridanej hodnoty, teda výpadok 6,4 mld a pri spotrebných daniach to bolo 2,3 mld Sk. No na druhej strane sa ukazuje, že sú vcelku priaznivé predpoklady na plnenie pri daniach z príjmov, zisku a kapitálového majetku, ktoré sa prekročili o 2,3 mld, aj pri nedaňových príjmoch štátneho rozpočtu, ktoré sa prekročili takmer o 2 mld Sk.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pristaviť sa pri výdavkovej časti štátneho rozpočtu, kde je pozoruhodný intenzívnejší vývoj bežných transferov podnikateľskému sektoru a obciam. Bežné výdavky zo štátneho rozpočtu na verejnú spotrebu obyvateľstva a štátu však vykázali úsporu 4,6 mld Sk. Bol by som rád, pán podpredseda vlády, keby sme tejto otázke venovali pri odpovediach pozornosť. Rovnako si myslím, že sú zaujímavé bežné transfery neziskovým organizáciám 3,9 mld Sk a znova sa nečerpali - to čo som už dvakrát kritizoval z tejto pozície - kapitálové výdavky o vyše 1 mld Sk. A pritom tu existujú stále ponosy na nedostatok prostriedkov na krytie projektov, ktoré existujú.

    Ekonomický vývoj ukazuje na vcelku primerané ocenenie či odhad možnosti tvorby a výdavkov v rozhodujúcej časti kapitol štátneho rozpočtu, a teda aj nižšieho schodku štátneho rozpočtu, ako sa uvádzalo, len vo výške 22,7 % z ročného objemu deficitu. Dovolím si pripomenúť okrem toho, čo tu už kolegovia spomínali, že nemalou mierou k tomu prispela aj colná politika a vyberanie cla vo výške 64 %. Nie je to zanedbateľná položka.

    Keď sa vrátim k úvodným základným číslam, vychádza z nich záver, že neplnenie príjmov štátneho rozpočtu len zo spotrebných daní a z DPH dosahuje výšku nad 11 mld Sk. Možno teda oprávnene usudzovať, že sú tu isté a nemalé rezervy na splnenie zámerov štátneho rozpočtu za celý rok. Teda môj záver je iný ako u viacerých predo mnou vystupujúcich poslancov.

    Pokiaľ ide o deblokácie, nevidím dôvod, vážený pán kolega Filkus, bagatelizovať prínos, ktorý sa dosiahol za dosť primerané disážio bankám alebo banke, ktorá k tomu prispela. Naopak, zrejme sa zhodneme v tom, že je účelnejšie ísť pri disážiu vo viacerých prípadoch možno aj vyššie, nad 20 %, lebo dobre vieme, že v iných štátoch je to aj 40 %, ale získať potrebné prostriedky najmä pre podnikateľské subjekty na potrebné zvýšenie exportu Slovenskej republiky. Možno by bolo v tomto prípade účelné, aby pán podpredseda vlády a minister financií uviedol, aké vidí - ak je to možné - šance na zmenu uvažovaného výpadku práve v tejto položke deblokácií až o 3,5 mld Sk.

    Pokiaľ ide o miestne rozpočty - naozaj veľmi krátko. Z ich celkovej výšky, vyše 19 mld Sk, ide 32 % na kapitálové výdavky, to je 6,1 mld Sk. Je to skoro o 200 mil. korún viac ako v roku 1995. Myslím si, že je to náznak už kvalitatívnej zmeny. A treba pritom oceniť aj aktívnejší prístup obcí k zabezpečovaniu rozvojových programov. Verme, že k tomu prispeje aj nové územnosprávne členenie.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pripomenúť, že v snahe, aby sme niektoré položky prípravy aj výdavkov štátneho rozpočtu poznali lepšie, náš výbor pre financie, rozpočet a menu uvažuje ešte podrobnejšie sa pozrieť na niektoré vybrané kapitoly, niektoré vybrané položky, a už v najbližšom období plánujeme uskutočniť v dvoch inštitúciách seriózny poslanecký prieskum. Myslím, že jeho výsledky prispejú k tomu, po čom niektorí kolegovia predo mnou volali.

    Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi na záver, aby som odporúčal návrh uznesenia k správe o plnení štátneho rozpočtu za I. polrok, tak ako je uvedený v priloženom materiáli.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu poslancovi.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, keďže už nemám žiadnu prihlášku do rozpravy, dávam v rámci faktickej poznámky slovo pánu Černákovi.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda.

    Vážený pán podpredseda vlády a minister financií,

    stanovisko Demokratickej únie k rozpočtu už formuloval kolega Filkus. Dovoľte mi preto, aby som sa aj ja formou faktickej poznámky opýtal predovšetkým na sprostredkovateľskú províziu pre Devín banku. Je úplne bežné, že sa deblokuje. Je bežné, že sa deblokuje len čiastočná hodnota, ale je úplne netypické, aby sa provízia vyplácala z rezervy vlády a dokonca vo výške 300 mil. Sk. Takže podobne ako moji predrečníci by som prosil odpoveď.

    Rád by som poukázal ešte aj na ďalší fakt, ktorý ma zarazil pri čerpaní rezervy za štátne záruky za bankové úvery. Medzi realizovanými zárukami je aj položka za PP, a. s., Žilina vo výške 42,7 mil. Sk. Keby som išiel niekomu robiť ručiteľa na stotisícovú pôžičku a on by medzitým predal, povedzme, 5 miliónový "barak" za milión, nevrátil by tú pôžičku a musel by som ju ja platiť, tak by som z neho tie "prachy" jednoducho vytriasol. Fond národného majetku pod cenu predal vysoký podiel akcií PP Žilina a štát realizuje záruku vo výške 42 mil. Sk.

    Pán podpredseda, kde je tu logika, kde je tu súčinnosť hospodárskej politiky, prečo jednoducho aj s tou ťarchou nový majiteľ neprevzal podiel PP Žilina, ktoré boli predávané, myslím, niekedy v máji alebo v apríli tohto roku? Takže v tom spočíva moja otázka.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ako som konštatoval, nemám do rozpravy ďalšiu prihlášku a nikto sa nehlási s faktickou poznámkou. Končím rozpravu k tomuto bodu programu.

    Pýtam sa pána podpredsedu vlády a pána ministra financií, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    dovoľte mi reagovať na niektoré vystúpenia k správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok.

    Predovšetkým, pokiaľ ide o vystúpenie pána poslanca Košnára, spomenul spomalenie rastu hrubého domáceho produktu zo 7,3 na 6,9 %, čo si myslím, že je ešte stále veľmi slušný rast hrubého domáceho produktu alebo ekonomický vývoj, pokiaľ to porovnáme s inými okolitými aj vyspelými krajinami Európy. Nespomenul rast investícií o 40 % za I. polrok, nespomenul rast pridanej hodnoty o 13 %, ale tým nechcem spochybniť určité riziká vývoja, na ktoré treba v rámci ďalších krokov v oblasti hospodárskej politiky reagovať.

    Pokiaľ ide o spoločné otázky exportnej politiky, ktoré otvárala aj pani poslankyňa Schmögnerová - je samozrejmé, že rast exportu, a to sme neskrývali, sa v podstate vyčerpal na tých extenzívnych faktoroch, ktoré boli viazané predovšetkým na produkciu podnikov s produkciou s relatívne nízkou pridanou hodnotou, s veľkou cenovou citlivosťou a že vlastne na rast exportu vplývajú momentálne dva výrazné faktory - je to predovšetkým zvládnutie štrukturálnej adaptácie, ktorá si vyžiada dlhšie časové obdobie a ktorá je práve rámcovaná rastom investícií. A bude to dlhodobejší proces, ktorý sa nedá zvládnuť ani do roku 2000. Je to minimálne horizont 10 - 15 rokov.

    Druhý moment je využitie ešte stále existujúcich vnútorných rezerv v tých fabrikách, ktoré majú kapacity, momentálne nevedia realizovať odbyt smerom na Európsku úniu a potrebujeme, aby sa presadili smerom na iné krajiny, či už sa to týka spotrebných tovarov, ale najmä podnietenie vývozu investičných celkov, technológií, k čomu by mali prispieť nástroje, ktoré sa pripravovali aj v Piešťanoch, prehlbovali, pretože tie nástroje poznáme, len ich treba precizovať, či už je to otázka EXIM banky, ktorá by mala byť smerovaná predovšetkým na dlhodobejšie financovanie dlhodobejších úverov, hlavne do oblasti technologických vývozov.

    Ďalej je to otázka zlacnenia peňazí cez komplex opatrení na ozdravenie bankovej sféry, ktoré by mali viesť potom k lacnejšiemu financovaniu najmä exportných aktivít, kde peňazí je možno v ekonomike dosť, len úrokové podmienky sú príliš vysoké a dostávajú našich exportérov do nevýhodných pozícií. Ďalšia vec je otváranie nových trhov aj cez dohody o nových zónach voľného obchodu a odstránenie určitých colných a iných obchodných bariér.

    Myslím, že teraz bol celý ten komplex veľmi podrobne prekonzultovaný a konkrétne nástroje - už nie ich definícia, ale konkrétne vyšpecifikovanie nástrojov bude prebiehať v najbližších týždňoch.

    Pokiaľ ide o otázku, ako je ďaleko transformácia spoločnosti na poistenie exportu na EXIM banku - v podstate je návrh zákona na vytvorenie EXIM banky pripravený, pôjde do pripomienkového medzirezortného konania. Pripravujeme pre ňu aj príslušné zdrojové predpoklady tým, že štátny rozpočet na rok 1997 by mal uvažovať s 2 mld Sk na prvotné kapitálové vybavenie tejto banky.

    Čo sa týka ďalšieho rozvoja hrubého domáceho produktu, pokiaľ bude akcelerovať export, samozrejme, treba podnecovať rast hrubého domáceho produktu aj cez iné smery. Sú to predovšetkým infraštrukturálne projekty, ale, samozrejme, musí tu byť väzba dlhodobých úverových zdrojov s väzbou na krátkodobejšie úverové programy. V tomto zmysle musia prebiehať aj pomerne rýchle investičné stimuly v oblasti priemyslu, tam, kde budú mať vynaložené prostriedky rýchlejšiu návratnosť.

    Pokiaľ ide o otázku podpory bytovej výstavby, vládne nariadenie na podporu hypotekárneho financovania je v podstate už pripravené a prebieha o ňom medzirezortné konanie, takže ešte v tomto roku by mala táto norma uzrieť svetlo sveta s účinnosťou najneskôr k 1. januáru. Na to sa viaže ďalšia pomerne dôležitá norma, je to novela zákona o stavebnom sporení, kde sú určité rezervy v mobilite prostriedkov, ktoré sú uložené v stavebných sporiteľniach. Treba do toho vstúpiť aktívnejšie a príslušná norma už bola aj predmetom diskusie v Piešťanoch, bola predložená na legislatívnu radu. Po diskusii v Piešťanoch som ju stiahol z legislatívnej rady a ešte prehĺbime niektoré opatrenia tak, aby sa oživil celý systém stavebného sporenia.

    Pokiaľ ide o celý systém zlepšenia výberu a vymáhania daní a vôbec projekcie daní, tak ako to otvorila aj pani poslankyňa Schmögnerová a niektorí ďalší poslanci, je zrejmé, že pokiaľ prechádzame transformačným procesom, sme vlastne podriadení tomu, že musíme postupne novelizovať zákony, ktoré sme prijali v roku 1993, nielen v zmysle ich zlepšenia, ale postupne aj aproximáciou k právu Európskej únie. To všetko sú nesmierne riziká do rozpočtových príjmov. Je veľmi zložité niekedy odhadnúť, ako sa bude správať podnikateľská sféra, ale musíme prejsť touto anabázou. Takže miera neistoty daňových príjmov v každom rozpočte je vysoká. Vôbec som to neskrýval ani pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 1996 a nebudem to skrývať ani pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 1997.

    Robíme, samozrejme, analýzy vývoja najmä v oblasti DPH, spotrebných daní. Pokiaľ sa dotknem konštrukcie dane z pridanej hodnoty, úplnú logiku má ten objem, ktorý sme plánovali na rok 1996. Odrazili sme ho od skutočnosti roku 1995 a napriek tomu, že sme znižovali sadzbu z 25 na 23 %, predpokladali sme, že vývojom hrubého domáceho produktu a rastom domácej spotreby dobehneme zníženie sadzieb a zhruba na úrovni plus 101,5 mld Sk (zhruba koľko je navýšenie) to dokážeme zabezpečiť.

    Je tu iná vec, s ktorou sme nemohli rátať, lebo je to už vec konania podnikateľskej sféry, že odpočty dane z pridanej hodnoty, ktoré sa mali realizovať v roku 1995, si podnikateľská sféra, mnohí veľkí platcovia, posunuli do roku 1996, čím si predĺžili možnosť disponovania zdrojmi. Nie je to protizákonné, ale na druhej strane sa nám to objavilo v lepšom príleve daní z pridanej hodnoty v roku 1995 - to bolo vynikajúce, ale v určitom poklese cez odpočty vo výbere dane z pridanej hodnoty v II. kvartáli roku 1996. Toto sa už vyrovnáva v II. polroku a v rámci odpočtov sme v relácii s rokom 1995. Ale, žiaľbohu, došlo k určitému poklesu vo výbere daní z pridanej hodnoty oproti ročnému časovému harmonogramu.

    Chcem povedať len jednu vec. Nenašli sme systémovú chybu v rámci nového zákona o dani z pridanej hodnoty, skôr sa prejavil určitý moment, ktorým podnikateľská sféra reagovala na zásadnejšie zmeny, ktoré sme vykonali ešte v apríli roku 1995.

    Pokiaľ ide o spotrebné dane, obdobne neevidujeme systémovú chybu. Fakt je ten, že v roku 1995 sme nadsadili spotrebné dane na 24 mld Sk, dosiahlo sa okolo 19 mld Sk výberu, teraz sme nasadzovali predsa len cez opatrenia, cez nové zákony, ktoré sme prijímali v roku 1995, určité navýšenie. Toto navýšenie tu je. Máme o vyše 2 mld Sk lepší výber spotrebných daní ako v roku 1995, ale zatiaľ sme nedosiahli predpokladaný plánovaný rámec. V každom prípade je rast výberu spotrebných daní.

    Pokiaľ ide o prípad daňového úradu v Leviciach - myslím si, že Najvyšší kontrolný úrad, ako navrhovala pani poslankyňa Schmögnerová, je na to málo. To už je vec, ktorú rieši prokuratúra a orgány činné v trestnom konaní. Stanú sa také veci. Je to vec, na ktorú budem upozorňovať, aj keď budeme hovoriť o zákone o audítoroch, že v celom systéme správy daní dochádza k rotácii a je potrebné, aby správcovia daní rotovali, pretože takto sa najlepšie kontroluje správa daní. Je to určitý systém samokontroly. Aj pokiaľ pôjde o zákon o audítoroch, upozorním na to, že treba, aby došlo k rotácii audítorov, podobne ako v daňovom systéme. Tento prípad rieši už priamo kriminálka. Aké budú závery, to je otázka orgánov činných v trestnom konaní. Podotýkam, že nie je to masový jav, stanú sa takéto prípady. Je 5000 pracovníkov v oblasti výberu a správy daní, takže takéto prípady určite nie sú príjemné, ale stať sa môže všeličo.

    Pokiaľ ide o exekučný zákon, pripomenul by som, pani poslankyňa, že ani vy ste nehlasovali proti tomuto zákonu, nehlasovali ste proti, presne definujem vašu pozíciu, s tým, že hlasovala úplná väčšina parlamentu. Ale tým neobviňujem parlament, ani tých, čo nehlasovali proti. Tento zákon bol z hľadiska transformačného procesu potrebný, predkladal ho minister spravodlivosti. Fakt je, že Poľsko, Maďarsko, Česká republika nemajú tieto zákony ešte v takejto podobe. Zisťovali sme situáciu, tieto zákony majú rozpracované a budú ich v rámci aproximácie a približovania sa k Európskej únii prijímať. Fakt je, že sa za nami oneskorili. Je tu otázka, či máme silu postaviť trebárs tento zákon ako reciprocitu, že sa môže uplatňovať len voči krajinám, kde takýto zákon existuje, ale na to asi silu nemáme.

    Druhá vec je, že zas v Čechách majú zákon o konkurze a vyrovnaní. Takže v rôznych smeroch sme medzi sebou v určitých odchýlkach. Uznám, že je to do istej miery nepríjemné, a o to je dôležitejšie pri schvaľovaní zákonov v parlamente poznať vývoj najmä u najbližších susedov, aby sme sa určitým nevyváženým postupom alebo predstihom nedostávali do situácie, že môžeme na niektoré transformačné zákony svojím spôsobom doplatiť.

    Pokiaľ ide o vývoj kapitoly Štátny dlh - pohybujeme sa v situácii, keď sa od roku 1994 výrazne zvyšujú splátky istiny v rámci štátneho dlhu. V roku 1994 to bolo 11 mld Sk, v roku 1995 13 mld Sk, v roku 1996 19 mld Sk a na rok 1997 je to 25 mld Sk istiny. Znamená to v podstate, že sa kvalita štátneho dlhu prehlbuje, že platíme menej úrokov a viac istiny, a len čo sa nám podarí odhryznúť z toho objemu štátneho dlhu alebo dlhovej služby, o to viac znižujeme vlastnú podstatu štátneho dlhu a stále máme základný princíp konštrukcie rozpočtu, že chceme mať fiškálny deficit, to znamená po odpočte splátok istiny pod 1,5 % hrubého domáceho produktu, čo je taký nepísaný záväzok voči Medzinárodnému menovému fondu. Tento fiškálny deficit veľmi tvrdo držíme a v minulom roku sme sa dokonca vo fiškálnom deficite dostali nie do deficitu, ale naopak, sme preplnili, dostali sme sa do plusu. V tomto zmysle si myslím, že veľmi korektne držíme rámce rozpočtového hospodárenia štátu.

    Čo sa týka otázok oddlženia vládneho sektora voči Národnej banke Slovenska, nemyslím si, že by sme to mali riešiť nejakým samostatným uzatvoreným rokovaním Národnej rady. Pokiaľ máte, pani poslankyňa, záujem - ste o tom probléme dobre informovaná už od roku 1994 - je to možné riešiť určitým individuálnym vysvetlením, ak budete mať takú požiadavku. Ale je to, myslím, vysoko špecifický problém, ktorý je možno lepšie riešiť voči niektorým ďalším záujemcom individuálne.

    Podobne si myslím, že by sa mala riešiť aj otázka deblokácií. Rámcove poviem, pokiaľ ide o sprostredkovateľskú odmenu Devín banke, momentálne deblokácie voči Rusku sa pohybujú na úrovni 30 až 40 % disážia, všetky ponuky sú v týchto rámcoch. To znamená, že pokiaľ sa riešila určitá tranža, určité riešenie pohľadávok štátu voči Ruskej federácii 5-percentnou sprostredkovateľskou odmenou, tak je to ďaleko nad rámec akýchkoľvek ponúk, ktoré v tomto zmysle boli robené zo strany iných inštitúcií.

    Pán poslanec Filkus otváral otázku o tom, ktoré banky dostávajú zmocnenie vykonávať tieto operácie. Je viac inštitúcií a nie sú to len banky. V tomto systéme je zapojených minimálne, len ako ja odhadujem, okolo 15-20 inštitúcií, ktoré sa týmto zapodievajú. Ide to výberovým konaním, sú dané ponuky, v rámci ktorých komisia ministerstva financií vyberá, je na to zriadený osobitný útvar, ktorý sa zapodieva týmito operáciami, a Najvyšší kontrolný úrad každý polrok tento systém kontroluje.

    Čo sa týka štátnych záruk - pani poslankyňa sa ešte pýtala na objemy štátnych záruk, to vám teraz z hlavy nepoviem. Hlavná štátna záruka boli, samozrejme, Mochovce ako najväčší objem a bola tam štátna záruka, pokiaľ ma pamäť neklame, na Solivary Prešov a Solivary Zbudza 1,5 mld Sk. Myslím, že už iná záruka nebola. Teraz riešila vláda záruku na vodné dielo Gabčíkovo. Poopravil by som pohľad, že to bolo kvôli nejakým rizikám týchto stavieb. Boli to vodné diela Gabčíkovo, Žilina a Tichý Potok s tým, že tam v júni ešte neboli naplnené podklady, ktoré ukladá nariadenie vlády, predovšetkým nebola úverová a garančná zmluva. Takže toto bolo doplnené a vláda včera rozhodla o tejto záruke s tým, že je ešte podmienkou doloženie dohody o záložnom práve na majetok, na ktorý bude táto vládna garancia poskytnutá. Naznačujem tým len to, že sme podstatne prehĺbili záväzky tých, ktorým dávame garancie. To tu nebolo do roku 1995. Ak by došlo k naplneniu týchto garancií, automaticky vzniká záložné právo štátu na tento majetok. Sú to veci, ktoré od roku 1995 platia všeobecne pri garanciách vlády.

    Reagujem na to preto, že pán poslanec Černák vzniesol otázku na záruku na Papierenský podnik v Žiline. Teraz fakt neviem, kedy bola predávaná časť akcií tohto podniku, ale tento podnik bol viac-menej z veľkej časti už sprivatizovaný v predošlých rokoch. Záruku za túto fabriku prevzali ešte niekedy v roku 1990, pánboh ho vie, ktorá vláda, neviem, či to nebolo dokonca delimitované z federálnej vlády na slovenskú vládu. Ako ministrovi financií mi neostáva nič iné, ako plniť záruku, ktorú predchádzajúce vlády vzali na seba, a už je povinnosť teraz realizovať túto záruku. Podobne sa realizujú viaceré záruky. Krásnym čítankovým príkladom je CALEX Zlaté Moravce, kde bola podobne v roku 1991 prijatá záruka a teraz plníme záruky napriek tomu, že sme sa pod toto nepodpísali. Znovu opakujem, tento model sme doriešili. Všetky záruky, ktoré sa poskytujú od roku 1995, sú kryté protizárukami na možnosť záložného práva voči majetku v prípade, že dôjde k naplneniu týchto záruk.

    Pokiaľ ide o riziká s územnosprávnym členením, chcem povedať jedno. V každom prípade nemôže byť (to je princíp), nesmie byť prekročená tá 1 mld aj niečo tento rok a 3 mld na budúci rok. Tak bude stavaný aj štátny rozpočet. Neexistuje, aby to bolo viac peňazí, pán poslanec. Bude to presne limitované v tomto rozsahu.

    Čo sa týka termínov predloženia štátneho rozpočtu, termín predloženia štátneho rozpočtu je daný zákonom o rozpočtových pravidlách, kde je presne stanovený termín. Chcel by som podotknúť, že termín október je nereálny najmä z toho dôvodu, že nastupuje nové územnosprávne členenie, vzniká nových osem kapitol, teraz prebiehajú delimitácie, takže návrh štátneho rozpočtu predložíme v termínoch, ako boli schvaľované ešte koncom minulého roka pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 1996.

    Pokiaľ ide o otázku pána poslanca Sopka - informácie o účelových fondoch rezortov - to je otázka rozsahu správy o plnení štátneho rozpočtu za I. polrok, či to bude kniha, ktorá bude mať 20 cm do výšky, alebo budeme naďalej riešiť túto správu štandardným spôsobom - informovať o rámcových výsledkoch a ktorýkoľvek výbor si môže príslušného ministra predvolať a dať sa informovať o podstatne hlbších aspektoch plnenia štátneho rozpočtu.

    Čo sa týka výpadku štátneho rozpočtu, ktorý spomínal pán profesor Filkus - 8,7 mld Sk k 1. 7. - dnes je to o niečo nižšie, už sa sčasti zredukoval z časového hľadiska. Výpadok však stále existuje, pričom vyššie plnenie je predovšetkým pri daniach z príjmov. Chcel by som uviesť, že sa vlastne prejavuje vplyv najmä registračných pokladníc, ktoré sa neprejavujú v dani z pridanej hodnoty, ale predovšetkým v oblasti dane z príjmov.

    Pokiaľ ide o otázky, ktoré otvorili pán poslanec Lysák aj pán poslanec Filkus, o plnení kapitálových transferov, chcem povedať, že pri kapitálových transferoch obciam, najmä investičných výdavkoch, nemôžeme donútiť obce, aby čerpali rýchlejšie. Je to na obciach. Ale pokiaľ ide o kapitálové výdavky a transfery vôbec, podliehajú sčasti regulácii, takže je tu aj tento dôvod. Povedal som, ak sú veľké riziká v príjmoch, riešime ich tak, že od začiatku roka nasadzujeme určité regulačné opatrenia, ktoré držíme počas roka, pokiaľ nemáme istotu v oblasti príjmov, že ich nielen splníme, ale je tu určité preplnenie, aby sme skutočne zabezpečili naplnenie štátneho rozpočtu, tak ako predpokladáme.

    Na rok 1997 očakávame, že hneď od 1. januára zavedieme pomerne prísnu reguláciu, pretože ideme s ďalšími novelami zákonov a v čase transformácie, ak sú určité neistoty, systém regulácie je jediný spôsob, ako si zabezpečiť istotu v plnení základných proporcií štátneho rozpočtu.

    Vážené poslankyne, poslanci, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Ak dovolíte, mám len jednu poznámku. Vzhľadom na to, že termín, ktorý uvádzal pán podpredseda vlády, vyvolal isté pochybnosti a týka sa navrhovaného doplnenia uznesenia, ktoré nebudem odporúčať schváliť, chcel by som len uviesť, že § 8 ods. 4 uvádza termín na predloženie rozpočtu do 15. novembra, ak Národná rada nerozhodne inak. Je tam tá podmienka. Ale vzhľadom na to, že tam pribúda osem rozpočtových kapitol, nevidím dôvod a opodstatnenie, aby sme naliehali, aby to bolo o dva týždne skôr.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    mali by sme rozhodnúť o uznesení k správe. Pani poslankyňa Rusnáková navrhla, keďže sme pri schvaľovaní programu prijali rozhodnutie, že vláda doplní túto správu o kapitoly ministerstva vnútra, ministerstva obrany, aj správou, ktorú podáva Slovenská informačná služba, aby sme prijali rozhodnutie uznesením až potom. Pri schvaľovaní programu sme rozhodli, že vláda by takéto podklady mala predložiť, ak bude môcť, do konca tejto schôdze, ak nie - až na budúcu schôdzu.

    To znamená, že teraz by som dal hlasovať o procedurálnom návrhu pani poslankyne, či budeme hlasovať o tejto správe, tak ako nám bola predložená teraz, alebo budeme o nej hlasovať, až keď vláda doplní túto správu o mnou menované inštitúcie.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, aký má názor a čo snemovni odporúča.

  • Ja som návrh na uznesenie navrhol a stotožňujem sa s ním, tak ako je uvedený v spoločnej správe. Samozrejme, môžeme to rozšíriť, len taký konkrétny pozmeňujúci návrh tu nebol, aby sme rozšírili uznesenie, že prerokovala správu o vývoji štátneho rozpočtu za I. polrok 1996 a žiada doplniť rozpočtové kapitoly ministerstva vnútra, ministerstva obrany a Slovenskej informačnej služby podľa špecifikácie príjmov a výdavkov.

  • To znamená, že budeme hlasovať teraz o návrhu pani poslankyne Rusnákovej.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spravodajca, odporúčate, alebo nie?

  • Odporúčam neprijať tento návrh.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Inak o správach, ktoré sa navrhujú, budeme aj tak rokovať. Tu ide len o to, či budeme hlasovať dvakrát, alebo raz.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 34 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh pani poslankyne Rusnákovej sme neprijali.

    Prosím, pán poslanec, predložte pôvodný návrh uznesenia.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené dámy, vážení páni,

    Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní správy o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 1996 a informácie o súhrne miestnych rozpočtov na rok 1996 schválených obecnými zastupiteľstvami berie na vedomie

    1. správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok, ktorá vykazuje príjmy vo výške 79 524,8 mil. Sk, výdavky vo výške 85 653,4 mil. Sk a schodok vo výške 6 128,6 mil. Sk,

    2. informáciu o súhrne miestnych rozpočtov na rok 1996 schválených obecnými zastupiteľstvami.

    To je návrh na uznesenie.

    Ale v rozprave odznel ešte pozmeňujúci návrh, ktorý bol formulovaný dosť jasne, a o ňom sme, pán predseda, ešte nehlasovali. Prosil by som, aby sme najskôr hlasovali o pozmeňujúcom návrhu, kde Národná rada žiada vládu predložiť návrh štátneho rozpočtu na rok 1997 do konca októbra 1996. Tento pozmeňujúci návrh neodporúčam prijať.

  • Áno. Je to pozmeňujúci návrh pána poslanca Košnára.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Počuli ste návrh spoločného spravodajcu. Inak v zákone o rozpočtových pravidlách číslo 303/1995 Z. z. je stanovený dátum 15. novembra s tým, že Národná rada ho môže zmeniť.

  • Hlasy z pléna.

  • Hovorím, že Národná rada ho môže zmeniť, veď som to povedal.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh neprešiel.

  • Teraz by som prosil, pán predseda, aby sme hlasovali o uznesení, tak ako je uvedené v spoločnej správe.

  • Áno, budeme hlasovať o konečnom uznesení. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Odporúčam tento návrh uznesenia prijať.

  • Pán spoločný spravodajca odporúča návrh uznesenia prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že toto uznesenie sme prijali.

    Páni poslanci, pani poslankyne, to, čo sme schválili pri schvaľovaní programu, samozrejme, toto uznesenie neruší. Vláda ďalej bude povinná predložiť nám kapitoly, ako sme si ich vyžiadali.

    Ešte by som vás chcel poprosiť - poprosil ma pán guvernér, že zajtra je mimo -, či by sme neprerokovali ešte bod programu, ktorý predkladá. Je to krátke, do rozpravy je prihlásený len jeden poslanec.

  • Hlasy v rokovacej miestnosti.

  • Prosím, páni poslanci, dám o tom hlasovať. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Uznávam, že máme svoje ustanovenie, ktoré hovorí, že končíme o 19.00 hodine. Hlasujme, či ho ešte chceme vypočuť, alebo nie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 74 poslancov, nie sme uznášaniaschopní.

    Ďakujem vám pekne, páni poslanci. Zajtra začíname o 9.00 hodine ráno.