• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    pozývam vás do rokovacej miestnosti, aby sme mohli pokračovať v zasadaní. Opakujem, pozývam všetkých poslancov do rokovacej miestnosti.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie prerušenej 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Panie poslankyne a páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.

    Prezentovalo sa 85 poslancov. Sme uznášaniaschopní.

    Včera sme schôdzu prerušili ukončením rozpravy o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Pýtam sa, či sa chce v rozprave vyjadriť pán minister Hudek. Áno, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte, aby som vám povedal niekoľko slov ešte predtým, ako budem reagovať na niektoré vaše vystúpenia.

    Reforma miestnej verejnej správy v Slovenskej republike nadväzuje na reformné zmeny uskutočnené v dôsledku spoločensko-politických zmien, ktoré viedli k zmene politického systému Slovenskej republiky v roku 1990. S koncepčnými prácami na reforme miestnej verejnej správy sa začalo v roku 1992 a jej výsledkami boli koncepčné dokumenty, týkajúce sa riešenia problematiky miestnej štátnej správy a územnej samosprávy. Zámery reformy sa teda týkali územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky, miestnej štátnej správy, ale i samosprávnych orgánov.

    V marci 1994 Národná rada Slovenskej republiky prerokovala koncepciu organizácie miestnej a regionálnej verejnej správy, na ktorú nadväzovala pri riešení tejto problematiky...

  • Vážené kolegyne a kolegovia, prosím, venujte pozornosť vystúpeniu ministra.

  • ...čo deklarovala aj vo svojom programovom vyhlásení. Ucelený koncepčný návrh reformy verejnej správy Slovenskej republiky bol predmetom posudzovania expertíz skupín Rady Európy v roku 1994 a v roku 1995 a ich odporúčania boli využité v koncepčných materiáloch.

    Predpoklady na realizáciu reformy miestnej verejnej správy z hľadiska vecného riešenia a časovej postupnosti utvorila už táto vláda v októbri 1995 po prerokovaní návrhu postupu prác na reforme verejnej správy. Tu po prvýkrát vláda prijala v súlade s koncepciou verejnej správy konkrétne postupné kroky a zadania na vypracovanie zákonov týkajúcich sa územného a správneho členenia, organizácie miestnej štátnej správy, vyšších územných samosprávnych celkov, ale aj presun kompetencií z orgánov miestnej štátnej správy na obce.

    Nemôžem teda súhlasiť s názormi niektorých pánov poslancov, konkrétne pánov Langoša, Bárdosa, Pásztora, ktorí kritizujú, že postup reformy je chaotický a nekoncepčný, že nie sú určené zásady financovania samospráv, prenos kompetencií na samosprávu a že treba podpísať Európsku chartu miestnych samospráv a až potom budú môcť byť prijaté zákony, ktoré riešia otázky reformy verejnej správy. Keby sledovali prijaté uznesenia vlády, tak by takto nemohli hovoriť ani len v náznakoch, veď všetky tieto úlohy sú zapracované v koncepčných materiáloch i s konkrétnymi časovými postupmi.

    Teraz chcem reagovať na niektoré vystúpenia poslancov.

    Pán poslanec Novotný - k začleneniu doterajších veterinárnych správ do integrovaných úradov. Veterinárne správy sú typické úrady miestnej štátnej správy, ktorých, podľa môjho názoru, ale aj názoru ministerstva pôdohospodárstva, špecifický charakter nebráni začleneniu do integrovaných úradov. Veterinárne správy doteraz pôsobia v 30 okresoch a rozšírenie na 79 okresov bude naopak prínosom a priblíženie k subjektom ich pôsobenia. Veterinárne odbory budú aj v rámci krajských a okresných úradov samostatnými útvarmi s administratívno-právnou subjektivitou. Aj v nových podmienkach budú vybavené plnými kompetenciami na výkon všetkých úloh, o ktorých hovoril pán poslanec. Predložený zákon nerieši zmenu obsahu činnosti veterinárnych útvarov, ale organizačnú a inštitucionálnu formu ich zabezpečenia. To je, myslím, napriek rešpektovaniu medzinárodných záväzkov a organizácií plne v kompetencii každého štátu.

    Pán poslanec Pásztor sa vyjadroval k detašovaným pracoviskám v okrese Trebišov. V návrhu projektu krajských a okresných úradov sa uvažuje s detašovanými pracoviskami v mestách Kráľovský Chlmec a Sečovce. Nejde o formálne opatrenie, ale ide o pracoviská, ktoré budú súčasťou okresných úradov a budú vykonávať plnohodnotné služby občanom. Počíta sa najmä s výkonom správy na úseku sociálnej starostlivosti, na úseku stavebného konania a vnútornej správy, teda matrík.

    K úspore pracovníkov ústredných orgánov, čo sa týka zníženia pracovníkov ústredných orgánov - ministerstvo financií vykonáva v súčasnosti analýzu konkrétnych úspor pracovníkov, ktorá má byť vykonaná a vyčíslená do 15. augusta tohto roku.

    Vo svojom vystúpení ďalej uviedol, že je potrebné odmietnuť tento zákon až dovtedy, pokiaľ nebudú prijaté zákony týkajúce sa orgánov samosprávy. Harmonogram prác bude pokračovať prípravou druhého stupňa územných samospráv, to je úloha do decembra tohto roku, a potom návrhom zákona o presune kompetencií z orgánov miestnej štátnej správy na samosprávu.

    Pán poslanec Sopko sa tiež vyjadroval k zriaďovaniu detašovaných pracovísk. Zriadenie detašovaných pracovísk je opatrením, ktorého zámerom je, aby na najfrekventovanejších úsekoch štátnej správy nedošlo k oddialeniu miesta ich zabezpečovania od občanov, resp. obcí. Počíta sa so zriadením 44 detašovaných pracovísk v mestách mimo sídiel okresných úradov. I keď pôjde o funkčne kompetentné pracoviská, z hľadiska personálneho budú vybavené iba nevyhnutným a minimálnym počtom pracovníkov. V prípade presunu príslušných agend na obce nebudú žiadne problémy takéto pracovisko zrušiť, resp. delimitovať na obec vrátane pracovníkov, ktorí túto agendu vykonávajú. Nejde teda o neefektívne a nekoncepčné opatrenie, ale naopak o opatrenie, ktoré plne zodpovedá súčasným potrebám a podmienkam miestnej štátnej správy.

    Pre informáciu uvádzam, že i v súčasnosti sa zabezpečuje napríklad agenda matrík práve prostredníctvom detašovaných pracovísk obvodných úradov. Treba uviesť, že inštitút detašovaných pracovísk sa používa aj inde, napríklad v iných odvetviach, konkrétne v súdnictve.

    K správnym agendám. Úloha presunu správnych agend na miestnu štátnu správu je v našej pozornosti a podľa Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky sa do konca roku 1998 majú vytvoriť podmienky na presun správnych agend vykonávaných Policajným zborom, cestovné doklady, identifikačné karty, vodičské preukazy, evidencia obyvateľstva na miestnu štátnu správu. Na tejto úlohe sa pracuje, ale nie je reálne tento presun vykonať súčasne s mimoriadne zložitými opatreniami pri zriadení krajských a okresných úradov a presun týchto agend sa predpokladá realizovať postupne, až do vytvorených nových integrovaných úradov. O postupe realizácie tejto úlohy sa pripravuje komplexná informácia pre Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.

    K financovaniu krajských a okresných úradov. Znenie § 4 v článku I nevyžaduje potrebu novely zákona o rozpočtových pravidlách, je potrebné upraviť výnosy ministerstva financií, ktoré sa vykonávajú zákonom Národnej rady číslo 303/1995 Z. z., kde bude potrebné zaviesť nové rozpočtové kapitoly a nové ustanovenia o rozpočtovej klasifikácii. Návrhy ústredných orgánov k štátnemu rozpočtu na rok 1997 sa pripravujú v organizácii a metodike rozpočtu roku 1996. Sú však zabezpečené algoritmy prevodu údajov, ktoré umožňujú vyčleniť z návrhov rezortov sumy, ktoré budú delimitované do rozpočtov nových krajských a okresných úradov.

    K začleneniu katastrálnych úradov do integrovaných úradov - v tomto prípade platí všetko to, čo som uviedol o začlenení veterinárnych správ.

    Vážené pani poslankyne, poslanci, reagoval som len na niektoré závažné pripomienky a názory. S viacerými sme súhlasili, tie nájdu svoje vyjadrenie i tu a budú predmetom vášho hlasovania. Tie, ktoré odzneli v rozprave k predloženému vládnemu návrhu zákona, nepovažujem za potrebné robiť zásadné zmeny v zákone, môžem vás však ubezpečiť, že nadobudnutím účinnosti zákona vytvoríme všetky organizačné a technické podmienky na uvedenie nových okresných a krajských úradov do činnosti. Odporúčam preto vládny návrh zákona o organizácii miestnej štátnej správy schváliť.

  • Ďakujem pánu ministrovi Hudekovi.

    Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca výborov?

  • Keďže nie, pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni ministri, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

    dovoľte, aby som uvádzal hlasovanie, tak ako bolo v rámci spoločnej správy uvedené pred rozpravou a ako boli pripomienky z rozpravy.

  • Prosím, uvádzajte hlasovanie v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

  • V rozprave na rozdiel od toho, ako som navrhol ja - hlasovať spoločne o blokoch bodov spoločnej správy s návrhom prijať a nie - bol som upozornený, že pán poslanec Ftáčnik navrhol o bodoch 7 a 8 hlasovať samostatne, pani poslankyňa Aibeková o bode 30 a ja som uviedol bod 6 na samostatné hlasovanie. Takže okrem týchto bodov navrhujem hlasovať o bodoch spoločnej správy spolu, s návrhom schváliť a nie.

    V prvom rade dovoľte, aby som navrhol, aby sme hlasovali o bodoch 2, 3, 10, 12, 13, 14, 15, 16, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 33 a 34 s tým, že navrhujem, aby sme o nich hlasovali spoločne a odporúčam tieto body prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme v podstate o 20 bodoch spoločnej správy od bodu 2 po bod 34. Pán spoločný spravodajca odporúča tieto body prijať en bloc.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 104 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Konštatujem, že sme 20 bodov spoločnej správy en bloc prijali.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spravodajca.

  • Áno, ďakujem pekne. Budem teraz uvádzať body, ktoré odporúčam neprijať a odporúčam o nich hlasovať spoločne. Ide o tieto body: 1, 4, 5, 9, 11, 17, 18, 19, 31 a 32. Tieto body odporúčam neprijať.

  • Prosím, budeme hlasovať o 10 bodoch spoločnej správy od 1 po 32, ktoré pán spoločný spravodajca odporúča en bloc neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 13 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme uvedených 10 bodov spoločnej správy neprijali.

  • Teraz dovoľte, aby som uviedol hlasovanie o návrhoch z rozpravy a body zo spoločnej správy, ktoré jednotliví páni poslanci navrhli na hlasovanie samostatne. Pán poslanec Ftáčnik navrhol vyňať na samostatné hlasovanie body 7 a 8. Uvediem najskôr hlasovanie o bode 7 a odporučím ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Ftáčnika. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 30 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Konštatujem, že prvý pozmeňujúci návrh pána poslanca Ftáčnika nebol prijatý.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Aj druhý návrh pána poslanca Ftáčnika bol vyňať na samostatné hlasovanie bod 8 spoločnej správy. Odporúčam tento bod prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Ftáčnika. Pán spoločný spravodajca tento pozmeňujúci návrh navrhuje prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 109 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca Ftáčnika bol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

  • Budeme pokračovať. Ešte stále hlasujeme o bodoch spoločnej správy. Pani poslankyňa Aibeková mala požiadavku vyňať na samostatné hlasovanie bod číslo 30. Tento bod odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Aibekovej. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pani poslankyne Aibekovej bol prijatý.

    Prosím, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spravodajca.

  • Budem pokračovať. Posledný bod spoločnej správy som navrhol ja na samostatné hlasovanie. Je to bod číslo 6 a odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Rea. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 18 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, postupne tak, ako ich poslanci predkladali v rozprave.

    Ako prvý vystúpil pán poslanec Hrušovský. Jeho návrh odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Hrušovského. Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 114 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Hrušovského bol impozantnou väčšinou prijatý.

  • Šum v sále.

  • Vážené pani kolegyne, kolegovia, ako druhý vystúpil...

  • Chcem len povedať, že ten, čo sa zdržal hlasovania, bol zo slušnosti pán poslanec Hrušovský.

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem. Pokračujeme. Nedám o tom hlasovať, ak súhlasíte.

  • Ďakujem pekne. Budeme pokračovať.

    Ako druhý vystúpil pán poslanec Novotný. Dovoľte, aby som nečítal jeho návrh, on sám žiadal o návrhu hlasovať spoločne. Odporúčam tento návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujúcom návrhu, ktorý pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

    Prosím, pokračujte v uvádzaní.

  • Ďalší vystúpil pán poslanec Sopko a mal dva návrhy. Pán poslanec, tie návrhy veľmi spolu súvisia, budeme o nich hlasovať spoločne. Áno? Ďakujem pekne. Budeme hlasovať spoločne o týchto dvoch návrhoch pána poslanca Sopku a odporúčam ich neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o dvoch návrhoch pána poslanca Sopku. Pán spoločný spravodajca ich odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov.

    Konštatujem, že tieto dva pozmeňujúce návrhy neboli prijaté.

  • Budeme pokračovať. Ako ďalší vystúpil pán poslanec Bajan, mal 4 pozmeňujúce návrhy a budeme o nich hlasovať samostatne.

    Prvý návrh pána poslanca Bajana odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bajana. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že prvý pozmeňujúci návrh pána poslanca Bajana nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

  • Ďakujem pekne. Jeho ďalší návrh sa týkal § 5 ods. 5 a ten sme odhlasovali, takže o ňom už nemôžeme hlasovať.

    Budeme pokračovať o návrhu pod bodom číslo 3 a odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o treťom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bajana. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tretí pozmeňujúci návrh pána poslanca Bajana nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spravodajca.

  • Štvrtý pozmeňujúci návrh pána poslanca Bajana odporúčam neprijať. Podobné riešenie potom poskytuje pani poslankyňa Nováková, ktoré odporučím prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o štvrtom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bajana. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že štvrtý pozmeňujúci návrh pána poslanca Bajana nebol prijatý.

    Prosím, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spravodajca.

    Procedurálna poznámka, pán poslanec Pokorný? Pretože nie je rozprava.

    Nech sa páči. Zapnite, prosím vás, pána poslanca Pokorného.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Včera som vo svojom vystúpení zdôraznil, že návrh pána poslanca Čopíka, o ktorom ideme teraz hlasovať, je nad rámec prerokúvaného vládneho návrhu zákona. Veľmi silno zasahuje do kompetencií rezortu životného prostredia. Žiadal som, aby sa k tejto otázke mohol vyjadriť minister životného prostredia. Správa národného parku bola zrušená a delimitáciou vznikla v rezorte pôdohospodárstva organizácia Štátne lesy Tatranského národného parku. Dňa 25. 6. sa konala porada medzi rezortom pôdohospodárstva a životného prostredia, kde sa dva rezorty dohodli, že kompetencie na úseku ochrany prírody bude naďalej vykonávať v zmysle zákona o ochrane prírody rezort životného prostredia. Mám v rukách zápisnicu podpísanú sekčným riaditeľom Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky Ing. Konôpkom a Dr. Geisbacherom, kde sa konštatuje, že zabezpečenie činnosti ochrany prírody a krajiny v TANAP-e bude v kompetencii Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Ministerstvo pôdohospodárstva s tým teda súhlasí. Ak sú nejaké nezhody, treba ich riešiť zaužívaným postupom, predložením novely daného zákona. Nie teraz. Urobíme viac chýb, ktoré si teraz neuvedomujeme. Apelujem na parlament, aby neprijal tento návrh.

  • Je hlasovanie a toto prestupuje v tejto chvíli hranice možného procedurálneho zvládnutia, priatelia.

    Nech sa páči, pokračujeme.

  • Súhlasím s tým, ale musel som povedať, že je to nad rámec toho, čo robíme, a robíme to zle.

  • Budeme pokračovať v hlasovaní o už ohlásenom návrhu pána poslanca Čopíka, ktorý sa týka zákona 287. Odporúčam tento návrh pána poslanca prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Čopíka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov.

    Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Čopíka nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Budeme pokračovať. Ďalší vystúpil pán poslanec Pokorný a mal 6 pozmeňujúcich návrhov. Budeme hlasovať o návrhu číslo 1, odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto pozmeňujúcom návrhu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 34 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči, uvádzajte ďalšie hlasovanie, pán spoločný spravodajca.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh pána poslanca Pokorného odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto pozmeňujúcom návrhu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 23 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

  • Pán poslanec Pokorný mi signalizuje, že ostatné body sťahuje, tak nebudeme ďalej hlasovať.

    Ďalšia vystúpila pani poslankyňa Nováková a jej prvý pozmeňujúci návrh bol v dvoch alternatívach. Budeme hlasovať o alternatíve číslo 1 a odporúčam ho prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom alternatívnom návrhu pani poslankyne Novákovej. Pán spoločný spravodajca odporúča prvú alternatívu prijať. Ak sa nemýlim, ide o zaradenie na krajskú úroveň.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 110 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že prvý alternatívny návrh pani poslankyne Novákovej sme prijali.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Tým alternatíva číslo 2 vypadá.

    Druhý pozmeňujúci návrh pani poslankyne Novákovej odporúčam neprijať. Pani poslankyňa ho sťahuje, ako mi signalizuje, takže nemusíme hlasovať.

  • Pán podpredseda Ľupták, nech sa páči.

  • Ospravedlňujem sa pánu poslancovi Ftáčnikovi. Budeme hlasovať o jeho návrhu a odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Ftáčnika. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Ftáčnika nebol prijatý.

  • Pán podpredseda Ľupták, nech sa páči, máte slovo.

  • Po konzultácii s predkladateľom zákona aj v klube svoj návrh sťahujem.

  • Ďakujem pekne. Prosím, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spravodajca.

  • Dovoľte, aby som aj ja stiahol pozmeňujúci návrh, ktorý som v rozprave predniesol. Týmto by sme mali vyčerpané všetky hlasovania zo spoločnej správy aj hlasovania o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Môžeme hlasovať o zákone ako celku.

  • Pardon, už to veľmi urýchľujem. Budeme ešte pokračovať mojím prvým pozmeňujúcim návrhom.

  • Áno, môj prvý pozmeňujúci návrh pod bodom 1, kde uvádzam účinnosť. Odporúčam ho prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Reu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Reu bol prijatý.

  • Pozmeňujúci návrh pod bodmi 2 a 3 sťahujem. Môžeme pristúpiť už teraz definívne k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku.

  • Ďakujem.

    V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Ďakujem za spoluprácu vám všetkým, pánu ministrovi a spoločnému spravodajcovi.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nasleduje

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 432 a spoločnú správu výborov ako tlač 432a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Oľga Keltošová.

    Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení neskorších predpisov, schválila vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 417 z 11. júna 1996.

    Týmto vládnym návrhom sa rieši územné usporiadanie úradov práce v období po účinnosti zákona Národnej rady Slovenskej republiky o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov do účinnosti nového zákona o zamestnanosti, ktorá sa predpokladá 1. januára 1997.

    Po účinnosti nového zákona o zamestnanosti budú sídla a územné obvody krajských úradov práce a sídla a územné obvody okresných úradov práce zhodné so sídlami a územnými obvodmi krajských úradov a so sídlami a územnými obvodmi okresných úradov. Dočasné zachovanie súčasného inštitucionálneho a územného usporiadania územných orgánov práce sa navrhuje vzhľadom na pripravovanú komplexnú právnu úpravu v oblasti zamestnanosti, ktorá bude riešiť aj pôsobnosť orgánov pri zabezpečovaní politiky trhu práce.

    V pripravovanom návrhu nového zákona o zamestnanosti sa navrhuje zriadenie Národného úradu práce ako verejnoprávnej inštitúcie, súčasťou ktorého budú aj úrady práce ako jeho výkonné orgány. Táto inštitúcia bude svojimi samosprávnymi a výkonnými orgánmi zabezpečovať realizáciu a aj financovanie politiky trhu práce. Postup, ktorý sme zvolili, je v súlade s Dohovorom medzinárodnej organizácie práce číslo 150 o správe práce. Navrhované riešenie je potrebné z hľadiska činnosti úradov práce najmä z toho dôvodu, aby nedošlo k narušeniu kvalitatívnej úrovne zabezpečovania politiky trhu práce, a to aj v súvislosti s možným zvýšením pohybu na trhu práce v súvislosti s realizáciou reformy miestnej štátnej správy. Zároveň sa tým vytvorí aj dostatočný časový priestor na prechod pôsobnosti zo Správy služieb zamestnanosti, Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky a úradov práce na novozriadený Národný úrad práce a na jeho dostatočné personálne a materiálne zabezpečenie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Pavla Derfényiho, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne a kolegovia, vážení hostia, dámy a páni,

    dovoľte mi predniesť spoločnú správu k zákonu Slovenskej národnej rady číslo 83/1991 Zb.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení neskorších predpisov, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1033 zo 17. júna 1966 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci v lehote do 25. júna 1996. Na skoordinovanie stanovísk bol určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci prerokoval návrh zákona 20. júna 1996, vyslovil s návrhom súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s jednou pripomienkou.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti prerokoval návrh zákona 25. júna tohto roku, súhlasil s týmto návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal uznesenie o výsledku prerokovania zákona, pretože v zmysle § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Navrhovaná zmena k článku III, ktorého nové znenie je: "Tento zákon nadobúda účinnosť účinnosťou zákona Národnej rady Slovenskej republiky o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky." Odporúčam ju prijať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Derfényimu a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Zatiaľ nie je nikto prihlásený. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť.

  • Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce sa ešte vyjadriť pani ministerka?

  • Ďakujem. Prosím, pán spravodajca.

  • Ďakujem. Odporúčam návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky s pozmeňujúcim návrhom k článku III prijať.

  • Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili na hlasovanie. Gong.)

    Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Derfényiho, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy. Nech sa páči.

  • Najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy k článku III a odporúčam ho prijať.

  • Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy sme prijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy. Pán predsedajúci, odporúčam, aby sme hlasovali o vládnom návrhu zákona ako celku s odporúčaním prijať ho.

  • Ďakujem.

    V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi a pani ministerke.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    pokračujeme d v a d s i a t y m b o d o m schváleného programu, ktorým je

    správa o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za prvý štvrťrok 1996.

    Správu vlády ste dostali ako tlač 419 a spoločnú správu o výsledkoch jej prorokovania vo výboroch ako tlač 419a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Správu uvedie podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík. Prosím, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci,

    dovoľte mi, aby som vás informoval o správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za prvý štvrťrok 1996 a zároveň by som sa dotkol aj niektorých aktuálnych čísel vývoja štátneho rozpočtu k včerajšiemu dňu.

    V prvom rade by som rád priblížil výsledky plnenia štátneho rozpočtu za prvé tri mesiace tohto roka. Rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky za prvé tri mesiace roku 1996 sa skončilo so schodkom vo výške 3,5 mld korún. Celkové príjmy štátneho rozpočtu dosiahli k 31. 3. hodnotu 40 393 mil. korún, čo je 24,9 % ročného rozpočtu. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka tieto príjmy vzrástli viac ako o 7 mld korún.

    Príjmy štátneho rozpočtu z výnosov daní dosiahli hodnotu 33,4 mld korún, čo bolo 23 % z rozpočtovaných daňových príjmov za rok 1996. Skutočné plnenie príjmov štátneho rozpočtu z výnosov daní zaostalo za zámermi rozpočtu za obdobie prvých troch mesiacov roka o cca 2,8 mld, ale oproti rovnakému obdobiu minulého roka sú vyššie o 3,6 mld korún.

    Z jednotlivých druhov daní neboli naplnené zámery štátneho rozpočtu pri dani z majetku, kde sa dosiahlo plnenie na 21,9 % rozpočtovanej sumy roka, pri dani z pridanej hodnoty vo výške 9,4 mld korún, čo je 17,1 % z ročného rozpočtu, a pri príjmoch z výnosov spotrebných daní, ktoré dosiahli 4,2 mld korún, čo bolo 17,9 ročného rozpočtu.

    Už včera či predvčerom som vo svojom vystúpení uvádzal, že ak to porovnáme trebárs s rokom 1995, tak plnenie pri týchto daniach bolo len 12 %, že dochádza k určitému časovému pohybu v rámci plnenia jednotlivých druhov daní.

    Pokiaľ ide o nedaňové príjmy, dosiahli hodnotu 3,1 mld korún, čo bolo plnenie na úrovni 28,3 % štátneho rozpočtu.

    Príjmy zo splácania úverov pôžičiek a z predaja účastín dosiahli hodnotu 3,9 mld korún, a to predstavuje 61 % rozpočtovanej čiastky roka.

    Celkové výdavky štátneho rozpočtu za obdobie prvého kvartálu boli vo výške 43,9 mld korún a neprekročili hranicu časového rozpočtového predpokladu, keď plnenie bolo na 23,3 %. Opäť by som zdôraznil, že akcelerácia výdavkov štátneho rozpočtu prebieha vždy v druhom polroku bežného roka.

    Mierne prekročenie časového rozpočtového zámeru 25,5 % plnenia bolo pri bežných transferoch, a to pri bežných transferoch podnikateľským subjektom, pri neinvestičných dotáciách v rezorte pôdohospodárstva, v rezorte ministerstva hospodárstva na program útlmu činnosti v rudných baniach a podporu uhoľného baníctva a pri bežných transferoch obciam pri dotáciách na výkon samosprávnych funkcií.

    Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    rád by som vás zároveň oboznámil s aktuálnym stavom rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky k včerajšiemu dňu, to znamená k 3. júlu tohto roka. Kumulované príjmy štátneho rozpočtu činili 83,8 mld korún, čo predstavuje plnenie príjmov štátneho rozpočtu na 51,4 %, a výdavky v kumulatíve predstavovali 89,6 mld korún, čo je plnenie podielu štátneho rozpočtu na 48 %. Deficit štátneho rozpočtu k včerajšiemu dňu činil 5,8 mld korún, čo je v určitej vyváženosti vo vzťahu k plánovanému deficitu štátneho rozpočtu 27 mld korún. Pokiaľ vidíme, zatiaľ je čerpanie výdavkov na 48 %.

    Pokiaľ hodnotím doterajší vývoj, možno ho hodnotiť ako vývoj uspokojivý, ale upozornil by som, že rok 1996 je nesporne rozpočtovo veľmi náročný a zdroje i výdavky ako také naďalej hodnotím ako napäté, preto aj v druhom polroku uvažujeme s návrhom relatívne prísnej regulácie, s cieľom dosiahnuť zámery v stanovenom štátnom rozpočte na tento rok.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.

    Prosím predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Maxona, aby podal informáciu o výsledkoch prerokovania predloženej správy vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán minister financií, vážené dámy, páni,

    dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania správy o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za prvý štvrťrok 1996.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 889 z 20. mája pridelil správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za prvý štvrťrok všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie do 14. júna s odporúčaním, aby sa zamerali na plnenie rozpočtových kapitol v pôsobnosti jednotlivých výborov. Zároveň poveril Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, aby pripravil spoločnú správu o výsledku prerokovania a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výsledky rokovania jednotlivých výborov sú uvedené v spoločnej správe, ktorú sme všetci dostali. Treba povedať, že v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 20. mája 1996 výbory Národnej rady Slovenskej republiky správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za prvý štvrťrok 1996 prerokovali v stanovenom termíne.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody zobral na vedomie správu o plnení štátneho rozpočtu za prvý štvrťrok.

    Päť výborov zobralo správu o plnení štátneho rozpočtu na vedomie a odporučilo Národnej rade Slovenskej republiky uvedenú správu zobrať na vedomie.

    Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo okrem správy o plnení štátneho rozpočtu zobral na vedomie aj informáciu o výsledkoch rozpočtového hospodárenia Úradu geodézie a kartografie. Uvedený výbor tiež odporúča Národnej rade zobrať správu o plnení štátneho rozpočtu za prvý štvrťrok na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie vyslovil so správou súhlas.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijali uznesenie o výsledku prerokovania správy o plnení štátneho rozpočtu.

    Vážené dámy, vážení páni, to je v stručnosti prehľad o spoločnej správe. Prílohou spoločnej správy je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za prvý štvrťrok 1996, ktorú budem odporúčať plénu ako spoločný spravodajca prijať.

  • Ďakujem pánu poslancovi Maxonovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o dvadsiatom treťom bode programu. Zatiaľ mám do diskusie prihlásených štyroch poslancov. Ako prvý je prihlásený pán poslanec Baránik.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené dámy, vážení páni, vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som sa vyjadril k výsledkom hospodárenia štátneho rozpočtu za prvý kvartál tohto roku.

    Ako uviedol pán minister a podpredseda vlády, výsledky rozpočtovej politiky v prvom kvartáli tohto roku sú priaznivé. Chcem upozorniť na skutočnosť, že je to dôsledok rozpočtovej politiky, ktorá sa realizovala v minulom roku a ktorá sa realizuje v tomto roku, a predovšetkým kladný vplyv rozpočtových výdavkov, ktoré sa prejavili svojím multiplikačným efektom v raste hrubého domáceho produktu v tomto roku. To je veľmi priaznivý jav a treba kvitovať, že tento priaznivý jav pokračuje aj v tomto roku.

    Súčasne chcem upozorniť na ďalšiu skutočnosť, ktorá je už menej príjemná, ale ktorá súvisí s rozpočtovou politikou. Objem príjmov štátneho rozpočtu a objem daňových únikov závisí v značnej miere od postavenia daňových úradov, ich personálneho a technického vybavenia, podmienok umiestnenia a v neposlednom rade aj od lokalizácie. Treba úprimne priznať a poďakovať pracovníkom daňových úradov a colných úradov za ich statočnú prácu, ktorú v prospech príjmov štátneho rozpočtu vykonávajú, resp. doteraz vykonali.

    Z celkového objemu daňových príjmov zabezpečujú daňové úrady hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v minulom roku 68 % príjmov a v prvom kvartáli tohto roku až 71 % príjmov. Ale počet pracovníkov na bratislavských daňových úradoch sa podieľa na celkovom počte pracovníkov daňových úradov len 19 %. Umiestnenie daňových úradov sa realizovalo v rokoch 1990 a 1991. V tomto období ich umiestnenie v zásade vyhovovalo. Od tohto roku narástla úmerne daňová agenda a niekoľkonásobne sa zvýšili počty pracovníkov. Počet daňovníkov pripadajúcich na jedného pracovníka je už dávno neprimeraný. Napríklad na jedného správcu dane na daňovom úrade Bratislava I pripadá 330 právnických osôb ako daňových subjektov, 1477 fyzických osôb ako daňových subjektov a z nepriamych daní 212. Uznajte, že je to obrovská agenda, ktorú musia vykonávať pracovníci Daňového úradu Bratislava I. Pritom daňové úrady v Bratislave sú technicky veľmi zle vybavené, hlavne počítačovou technikou. Tak napríklad v kontrole pracuje 74 pracovníkov, majú 5 počítačov a 3 tlačiarne. V správe daní na 64 pracovníkov pripadá 50 počítačov a 25 tlačiarní. V ostatných činnostiach na 24 pracovníkov pripadá 19 počítačov a 10 tlačiarní. Táto kategória pracovníkov je najlepšie vybavená. Daňový úrad vcelku obsluhuje 4 700 právnických osôb, 16 250 fyzických osôb a 3 600 nepriamych daní.

    Na daňovom úrade Bratislava IV evidujú k 30. 6. 1996 2 632 právnických osôb ako daňových subjektov a 21 000 fyzických osôb ako daňových subjektov. Okrem toho 4 000 nepriamych daní. Chýba im 16 počítačov a 40 tlačiarní. Ak sú všetky daňové úrady v Bratislave zle umiestnené, vážené dámy a páni, predstavuje umiestnenie Daňového úradu IV otrasný prípad, ako vyzerá štátna inštitúcia v súčasných podmienkach.

    Aby ste boli informovaní, chcem povedať, ako sú umiestnené jednotlivé daňové úrady. Daňový úrad Bratislava I je umiestnený na Vajanského nábreží číslo 15 a 16, nemá ani spoločný vchod a nedostatočná je aj ochrana tohto úradu. Má plochu 600 m2, je na 4 poschodiach, ale v tomto objekte sú aj súkromné byty. Daňový úrad Bratislava II je umiestnený v bývalej budove Koospolu, v tzv. unimobunkách. Daňový úrad Bratislava III na rôznych poschodiach v budove Mlynov a pekární. Daňový úrad Bratislava IV v budove, ktorá je stavebným zariadením Cementární Rohožník. Súčasne v tomto objekte je umiestnené aj Ústredné daňové riaditeľstvo, expozitúra Bratislava. Daňový úrad Bratislava V je v prenajatých priestoroch s ročnou úhradou za nájomné vrátane služieb za 800 tisíc korún. Daňový úrad VI je v prenajatých priestoroch od Mestského úradu Vrakuňa a Kultúrneho strediska Vrakuňa. Daňový úrad Malacky je v prenajatých priestoroch od Bytového podniku Malacky spolu v budove s opatrovateľskou službou pre prestarnutých občanov a s ubytovňou pre sociálne slabšie rodiny. Kancelárie sú prerobené z garzóniek. Daňový úrad Senec je umiestnený v priestoroch Stredného odborného učilišťa strojárskeho a Daňový úrad Pezinok v priestoroch prenajatých od Západoslovenských tehelní, a. s., Pezinok. Tak také je umiestnenie daňových úradov.

    Na Daňovom úrade Bratislava IV na jedného pracovníka pripadajú 2-4 m2. V jednej miestnosti sú aj 7 pracovníci, pričom nie sú absolútne vytvorené podmienky, aby sa mohlo rokovať s daňovníkmi diskrétne, čo si oni, samozrejme, vyžadujú. Preto pracovníci Daňového úradu Bratislava IV sú radi, ak niektorý zo spolupracovníkov nepríde do práce z dôvodov choroby alebo dovolenky.

    Na Daňovom úrade Bratislava I majú značnú časť zahraničných daňovníkov, ani pre tých nemajú vytvorené vhodné podmienky na to, aby s nimi mohli diskrétne rokovať. Ústredné daňové riaditeľstvo v tomto roku dostalo na jedného pracovníka približne 180 tisíc korún. Po odpočítaní mzdových nákladov a sociálnych nákladov na 1 pracovníka pripadá 29 tisíc korún na pracovníka. A to je na prevádzku strašne málo. V Českej republike, prepočítané na našu menu, pripadá na jedného pracovníka 420 tisíc korún a v Maďarskej republike 460 tisíc korún. Vidíte ten diametrálny rozdiel vo financovaní slovenských daňových úradov.

    Daňové úrady vykazujú až 30-percentnú fluktuáciu, pretože pracovníci tam odmietajú pracovať pre nízke platy a zlé pracovné podmienky. Na daňovom riaditeľstve Bratislava IV sú dve toalety pre 99 zamestnankýň.

    Ústredné daňové riaditeľstvo sa usiluje zriadiť Národnú daňovú školu. Ministerstvo financií sa k tomuto problému stavia veľmi nepružne. Treba úprimne povedať, že daňové úrady všade vo svete si pripravujú svojich pracovníkov vo vlastných školiacich zariadeniach. Myslím si, že aj my by sme úsilie Ústredného daňového riaditeľstva v tomto zmysle mali podporiť, a preto apelujem na pána podpredsedu vlády, aby ministerstvo prehodnotilo svoj doterajší postoj k tomuto úsiliu Ústredného daňového riaditeľstva.

    V súčasnom období chce Ústredné daňové riaditeľstvo riešiť zlepšenie pracovných podmienok pre pracovníkov daňových úradov tým, že sa stavia budova pre daňové riaditeľstvo Bratislava V v Petržalke. Bude tam lokalizované aj pracovisko Ústredného daňového riaditeľstva a súčasne sa pripravuje nadstavba na túto budovu, aby tam bolo umiestnené aj Daňové riaditeľstvo Bratislava I. Samozrejme, daňové riaditeľstvo a orgány samosprávy proti tomuto namietajú, pretože chcú, aby daňové úrady boli v centre jednotlivých obvodov.

    Treba úprimne povedať, že pri vybavovaní daňových riaditeľstiev priestormi sa samospráva stavia veľmi nepružne. Nechce pristúpiť na to, aby sa vytvorili podmienky na lepšiu prácu daňových riaditeľstiev. Vyhovárajú sa na to, že daňové úrady sú súčasťou štátnej správy a samospráva nemá čo vytvárať pre nich podmienky. Myslím si, že takýto prístup je neseriózny a nezodpovedný.

    Daňové úrady pri prechode na novú daňovú sústavu, ktorú zvládli v rekordnom čase, ukázali, že máme schopných pracovníkov, adaptabilných na zmenu podmienok, obetavých a učenlivých. To všetko sa dá získať len za určitých podmienok. Keďže nároky sa stupňujú a podmienky sa nezlepšujú, dochádza k zvýšenej fluktuácii, ktorá je absolútne neúnosná. Okrem toho po daňových úradoch lovia podnikatelia, ktorí chcú získať skúsených pracovníkov v nádeji, že im pomôžu za určitých podmienok v hľadaní spôsobov, ako realizovať bez väčšieho rizika daňové úniky. A tomu je potrebné urýchlene zabrániť.

    Pri získavaní priestorov pre daňové úrady je potrebné, pretože pracovisko Ústredného daňového riaditeľstva má konkrétnu predstavu, ako zlepšiť situáciu, podporiť jeho úsilie, aby skutočne šesť bratislavských daňových úradov mohlo pracovať v nových podmienkach.

    Vážené dámy a páni, pripravuje sa zákon o dani z príjmov, kde sa predpokladá, že všetci daňovníci budú priznania podávať na daňové riaditeľstvá. Ak sa tento zákon v takejto podobe prijme, tak bratislavské daňové úrady nebudú schopné v žiadnom prípade zvládnuť túto náročnú úlohu. V tejto súvislosti apelujem súčasne na pána ministra hospodárstva, pretože ministerstvo hospodárstva už 1,5 roka pripravuje trhový poriadok, a zatiaľ tento dokument nie je pripravený na použitie. Vzhľadom na situáciu, ktorá je na trhoviskách, je potrebné, pretože tam sú tiež obrovské daňové úniky, urýchlene vydať trhový poriadok, aby sa aj na trhoviskách zvýšila evidencia daní a tým sa znížili daňové úniky.

    Vážené dámy a páni, to je všetko, čo som chcel k tomuto problému povedať. A súčasne ešte raz apelujem na pána podpredsedu vlády, aby prehodnotil stanovisko ministerstva financií k lokalizácii a umiestneniu daňových úradov v Bratislave a v budúcom Bratislavskom kraji.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Baránikovi. Pán predseda Gašparovič - faktická poznámka.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    prihlásil som sa len preto, že v rámci prerokúvania tohto bodu programu na žiadosť niektorých predsedov klubov zasadlo politické grémium, kde sme prehodnotili zostávajúci čas na rokovanie. Viacerí poslanci signalizovali, že od budúceho týždňa majú už čas vymedzený a vyhradený na dovolenky, že ich majú zaplatené, a požiadali svojich predsedov klubov, aby so mnou prerokovali následnosť schôdze.

    Na politickom grémiu sme sa dohodli, že na tejto schôdzi by mali byť prerokované ešte body 12, alebo poviem tlač, aby to bolo jednoznačné, tlač 419, 408, 409, 401 a 398. To sú body 12, 13, 14, 15 a 16 na strane 3. Ide tam najmä o ročné účtovné uzávierky, ktoré by sme mali prerokovať teraz. Zároveň by sme mali prerokovať aj niektoré zákony, o ktorých si myslíme, že by sa mali prerokovať na tejto schôdzi, a to je tlač 425 - návrh zákona poslancov, teda novely, takisto tlač 337, bod 21, starý bod 32 - sú to rozhlasové a televízne koncesionárske poplatky (to sú zákony, ktoré sú krátke, predpokladáme, že bez diskusie), návrh uznesenia o voľne žijúcich organizmoch s tým, že by sme si stanovili čas dnešného rokovania a zaradili by sme ako posledný bod aj interpelácie, ak vyjdú v tomto čase. Teraz je to na nás.

    Navrhujem, aby sme mali prestávku od 12.00 hodiny do 13.00 hodiny, nie ako zvyčajne, a dohodli sa, že budeme rokovať do 19.00 hodiny alebo do 20.00 hodiny, alebo dokedy neprerokujeme tieto body.

    To znamená, že ak by sme končili aj o 19.00 hodine alebo o 20.00 hodine posledným zákonom, interpelácie by boli aj potom. Je mi ľúto, že nás je tu tak málo a vlastne nehovorím to skoro nikomu, ale predpokladám, že to vedia aj ostatní, keďže sme o tom hovorili s predsedami politických klubov. Potreboval by som návrh, aby ste mi povedali, či do 19.00 hodiny, do 20.00 hodiny, alebo do skončenia, kým sa neprerokujú tieto zákony. Súhlasíme?

  • Hlasy z pléna: Áno.

  • V tom poradí, ako som ich prečítal. To však znamená, že lietadlo, ak by sme tu boli dlhšie, by letelo zajtra ráno. Ak by sme skončili do 19.00 hodiny alebo do 20.00 hodiny, môže ísť ešte večer. Ak dovtedy neskončíme, lietadlo pôjde až ráno o 9.00 hodine.

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím? To už vydržíme. To sa dohodneme potom, ad hoc. Dobre?

    Beriem na vedomie, že máme prestávku od 12.00 hodiny do 13.00 hodiny a rokujeme, dokiaľ neprejdeme tieto návrhy, tak ako som povedal.

    Zároveň sme sa na politickom grémiu dohodli, že páni predsedovia klubov sa dohodnú so svojimi členmi a v rámci rozpravy prakticky určia niektorých svojich členov, ktorí zhrnú poznatky klubu k týmto návrhom a prednesú ich.

  • Hlas zo sály.

  • Na tom sme sa dohodli, pani poslankyňa. Samozrejme, že nikomu nemôžete zabrániť, keď bude chcieť vystúpiť. Ale predsa sme si povedali, že budeme regulovať rozpravu. (Hlas poslankyne Rusnákovej - o faktických poznámkach.) Však faktické poznámky sú rozprava. Dobre? Súhlasíme?

  • Hlasy v sále.

  • Ďakujem pánu predsedovi. Pán poslanec Filkus - faktická poznámka.

  • Mám jeden kolegiálny apel na kolegov a kolegyne. Prosím vás, buďme pri vystupovaní vecnejší a stručnejší. Nechcime hovoriť analógie. Sú veci, ktoré netreba spomínať v súvislosti s predmetom diskusie, lebo sú vedľajšie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Schmögnerová a pripraví sa pán Košnár.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister a podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    štátny rozpočet za I. štvrťrok 1996 vykazuje rozpočtové príjmy viac ako 40 mld a rozpočtové výdavky 43,9 mld korún. Podľa toho schodok rozpočtového hospodárenia predstavuje 1,5 mld korún. Do schodku štátneho rozpočtu na strane príjmov v položke príjmy zo splácania úverov, pôžičiek a z predaja účastín sa zahrnuli aj príjmy z emisie štátnych dlhopisov na výstavbu diaľničnej siete v Slovenskej republike vo výške viac ako 3 mld korún a ostatné príjmy v čiastke 848 mil. korún. Na strane výdavkov v položke c) úvery, pôžičky, účasť na majetku a splácanie istiny vo výške 6 354,5 mil., z ktorej podstatnú časť tvorí splácanie istiny v rámci vnútornej a zahraničnej zadlženosti. Po zohľadnení týchto položiek čistý schodok štátneho rozpočtu za I. štvrťrok predstavuje mínus 999,4 mil. korún, t. j. necelú 1 miliardu korún.

    Zámery vlády v príjmoch štátneho rozpočtu sa dosiahli skoro na úrovni štvrťročného rozpočtu, výdavky sú nižšie o 1,8 %. Na základe toho možno usudzovať, že zámery vlády v rozpočtovom hospodárení za I. štvrťrok tohto roku sa daria presadzovať. Na príjmovej strane rozpočtu pozornosť vzbudzuje poddimenzované plnenie pri daniach z pridanej hodnoty na úrovni 17,1 % a pri spotrebných daniach na úrovni 17,9 %.

    Výpadok príjmov z týchto dvoch druhov daní v absolútnej výške predstavuje skoro 6 mld korún. Pri daniach z pridanej hodnoty môžeme predpokladať, že je to aj dosah novelizácie zákona o DPH s účinnosťou k 1. 1. 1996, čiastočne možno i nepresného odhadu účinku tohto zákona zo strany ministerstva financií. Pri spotrebnej dani to znamená, že pokračuje minuloročný trend výpadku platenia daní. Znamená to, že ani opatrenia vlády a ministerstva financií na zvýšenie daňovej disciplíny pri spotrebnej dani sa celkom neosvedčili.

    Pán minister financií pred dvoma dňami a dnes opakovane argumentoval, že pri DPH ide o sezónne neplnenie bežné pre I. štvrťrok každého roku. Čiastočne je to naozaj tak. Ale ak pán minister financií popiera dosahy daňových opatrení, ktoré sa dotýkajú daňových sadzieb, na daňové príjmy štátneho rozpočtu, ako to urobil, keď zdôvodňoval jednostranne preplnenie DPH v štátnom rozpočte za minulý rok iba daňovým opatrením dotýkajúcim sa režimu zálohového platenia dane z pridanej hodnoty, pripadá mi to, akoby kopáč tvrdil, že nemá prečo používať lopatu, alebo chirurg skalpel. Musím povedať, že v jeho odpovedi bolo viac demagógie ako argumentácie.

    Každému je zrejmé, že zmeny v daňovom zaťažení, aj pri nepriamych daniach, majú dosahy na príjmovú stránku štátneho rozpočtu, i keď podľa teoretickej Lafettovej krivky má rast daňového zaťaženia pozitívne účinky na rozpočet iba do určitého bodu, po ktorom sa začínajú prejavovať opačné účinky.

    Prerokúvanie správy o plnení štátneho rozpočtu za I. štvrťrok 1996 na tej istej schôdzi ako štátneho záverečného účtu za rok 1995 umožňuje robiť určité porovnania. Pán minister financií zožal potlesk vládnych poslancov, keď dokazoval, na akých o koľko odvážnejších východiskách zostavila vláda Vladimíra Mečiara štátny rozpočet za rok 1995 v porovnaní s návrhom štátneho rozpočtu tzv. dočasnej vlády. A dosiahnuté výsledky pokladá nielen on, ale i renomovaní zahraniční experti za excelentné. Otázku, či ich za excelentné pokladá aj bežný človek, keď priemerné príjmy v roku 1995 poklesli o 0,5 %, keď podstatne vzrástli napríklad dopravné náklady po zrušení cestovných zliav, keď sa mzdy učiteľov a lekárov udržujú na kritickej úrovni, si už pán minister nepoložil.

    V minulom roku na priaznivé výsledky štátneho rozpočtu pôsobili neopakovateľné jednorazové a neplánované faktory, ako ukončenie platobnej dohody, presun 2 miliárd z CKP do štátneho rozpočtu, doplnkové príjmy vo forme zahraničných grantov predstavujúcich 4 miliardy, príjmy z penálov a pokút za sankcie - úroky z oneskorenia zaplatenia vo výške 2,3 miliardy. Len doplnkové, náhodné a ostatné príjmy spolu vzrástli z predpokladaných 1,3 mld na 8,4 mld, t. j. vzrástli indexom 656,1. Len z uvedených položiek štátny rozpočet v roku 1995 nepočítal v rozsahu takmer s 10 mld korún.

    Prečo o tom hovorím práve teraz? Je nepochybné, že miera neurčitosti pri zostavovaní štátneho rozpočtu je značná, a predpokladám, že ani dnes nevieme odhadnúť, aká bude napríklad položka - doplnkové, náhodné a ostatné príjmy za rok 1996. V roku 1995 iba vďaka nim a ukončeniu platobnej dohody deficit štátneho rozpočtu skončil o 10 mld lepšie, ako sa predpokladalo. Ako to bude vyzerať v roku 1996, nevieme odhadnúť. Je to zatiaľ pre nás skutočne veľkou neznámou. Nevieme preto povedať, či tohtoročné výsledky budú natoľko priaznivé ako v roku 1995.

    I keď sme mali možnosť si vypočuť, že stav k 3. júlu zhruba zodpovedá plánovaným predpokladom, podotýkam, že prirodzene stav k jednému dňu nie je v danej situácii rozhodujúci, ale dlhodobejšie sa skutočne pohybuje deficit štátneho rozpočtu na úrovni predpokladanej zákonom o štátnom rozpočte na rok 1995.

    Rozpočtová politika štátu na rok 1996 si vytýčila niekoľko zámerov. Za I. štvrťrok, ak by som počítala mechanicky, by sa z nich mala splniť jedna štvrtina. Za najdôležitejšie z nich pokladám podporu exportu prostredníctvom poskytovania štátnych záruk na bankové úvery, použitie štátnych zdrojov na podporu bytovej výstavby a oživenie vnútornej spotreby, napríklad, ako bolo uvedené, znížením sadzby dane z pridanej hodnoty. Žiaľ, tieto zámery sa z najrôznejších dôvodov nepodarilo v I. štvrťroku plniť. Za rozhodujúce pokladám to, že sa dlhodobo nerealizujú vládne zámery exportnej politiky. Pokles konjunktúry na západe ukázal zraniteľnosť slovenského hospodárstva. Preto nás nemôže spomalenie dynamiky deficitu bilancie zahraničného obchodu uspokojiť. Štruktúrne zaostávanie slovenského hospodárstva, bohužiaľ, rastie, a ak vláda nezačne urýchlene realizovať politiku zameranú na modernizáciu slovenského hospodárstva, toto zaostávanie sa bude geometricky zväčšovať.

    Keďže táto Národná rada nechce zaradiť na svoje rokovanie bod rokovanie o hospodárskej politike vlády, chcela by som využiť prítomnosť pána ministra financií a podpredsedu vlády, aby stručne zrekapituloval podiel finančnej politiky na presadzovaní zámerov hospodárskej politiky vlády. O to skôr, keď sa opakovane realizuje napríklad podhodnotenie plnenia kapitálových transferov podnikateľským subjektom, kapitálové transfery obciam atď. Viem, že aj tu pôsobia sezónne vplyvy, ale chcela by som vedieť, ako vec pokračuje v nasledujúcich mesiacoch.

    K poslednej otázke, ktorou budem končiť, ma vyprovokoval pán poslanec Baránik, keď hovoril o tom, ako nedostatočne sú vybavené daňové úrady, a uvádzal niektoré veľmi impresívne príklady. Chcem upozorniť, že vlani príjmy z penálov, pokút a sankcií a úroky z oneskorenia zaplatenia predstavovali 2,285 mld korún. Tieto prostriedky sa nedostávajú na účet štátneho rozpočtu, ale sa rozdeľujú priamo na daňové úrady a ministerstvo financií podľa určitého kľúča. Nepamätám si presne, či sa zachováva rovnaký kľúč ako v predchádzajúcom roku 1994. Uvedomme si, že Národná rada Slovenskej republiky tým stráca možnosť rozhodovať o použití značnej časti zdrojov. Podľa pána poslanca Baránika sa však nezlepšuje ani technické vybavenie daňových úradov. Pán minister, vysvetlite, prosím, aká je súčasná situácia na daňových úradoch, samozrejme stručne, a použitie týchto prostriedkov. Zároveň aj to, ako sa bude postupovať v nasledujúcich rokoch.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni. Nech sa páči, pán poslanec Košnár. Pripraví sa pán Sopko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dámy a páni,

    chcem rešpektovať jednak rozhodnutie či odporúčanie politického grémia, ako aj výzvu kolegu Filkusa, a preto sa budem usilovať byť maximálne stručný a moje poznámky budú mať charakter skôr otázok, na ktoré som nedostal odpoveď pri prerokúvaní tejto správy v našom výbore.

    Začal sa tretí štvrťrok. Zaoberáme sa správou o plnení štátneho rozpočtu za I. kvartál, čo môže spôsobovať istú kurióznu situáciu najmä pre tých kolegov, ktorí pri prerokúvaní štátneho záverečného účtu za rok 1995 zamerali, ohraničili svoj pohľad len na ten dátum do 31. decembra, a preto vítam, že pán podpredseda vlády aktualizoval aspoň tri najzákladnejšie údaje týkajúce sa štátneho rozpočtu k včerajšiemu dňu.

    Pravda, aby rokovanie nebolo formálne a vzhľadom na práce, ktoré sa uskutočňujú na príprave návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok, bolo by azda užitočné, aby sme mali aspoň hrubé informácie o tom, k akým posunom vo vývinových trendoch ekonomiky, ktoré sme charakterizovali pri štátnom záverečnom účte, dochádza napríklad v menovej oblasti, rast agregátu M2, spomaľovanie rýchlosti obehu peňazí, pokles miery súkromných úspor, schodok bilancie zahraničného obchodu, ktorý má značne vysoký rozsah, vplyv na vývoj platobnej bilancie atď.

    Situácia, pokiaľ ide o hospodárenie podnikov, je tiež situáciou, ktorá si vyžaduje hlbšiu analýzu, keď približne 57 % (možno to nie je najčerstvejší údaj) podnikov nad 25 zamestnancov vykazuje stratu a rozdiel medzi sumou ziskov ziskových podnikov a stratových je relatívne nízky - rádu okolo 40 mld atď.

    Chcem sa teda v týchto súvislostiach spýtať, v čom sú skutočné dôvody nenaplnenia príjmov do štátneho rozpočtu, pokiaľ ide o daňové príjmy, osobitne o daň z pridanej hodnoty, keď sa naplnili na 17,1 % z celoročného objemu a spotrebných daní na 17,9 %. Okrem argumentov, ktoré tu odzneli, chcel by som sa spýtať, prečo pri takom vývoji obchodnej bilancie, kde rýchlejšie rastie dovoz ako vývoz, by malo byť aj plnenie dane z pridanej hodnoty poznamenané týmto faktorom. A preto si neviem dosť dobre vysvetliť takéto veľmi nízke plnenie dane z pridanej hodnoty za I. kvartál.

    A druhá otázka, na ktorú by som sa chcel spýtať, je to, že v zameraní finančnej a rozpočtovej politiky, presnejšie rozpočtovej politiky na rok 1996, sa okrem iných mnohých vecí uvádza aj podpora exportu a nazdávam sa, že v tejto oblasti nepostačuje len poskytovanie záruk za bankové úvery, ale že práve vzhľadom na vývoj obchodnej i platobnej bilancie je azda už zrelý, ak nie prezretý čas na koncepčnejšie úvahy, povedzme, v smere EXIM banky atď., a okrem toho sa projektovalo, že v roku 1996 sa bude v transformácii rozpočtového mechanizmu pokračovať najmä v oblasti budovania štátnej pokladnice Slovenskej republiky.

    Iste by bolo nielen zaujímavé, ale aj veľmi užitočné, keby sme sa vedeli orientovať, v akom štádiu je doteraz budovanie štátnej pokladnice Slovenskej republiky ako jeden z významných smerov rozpočtovej politiky, jej zdokonaľovania, zvyšovania jej efektívnosti v roku 1996.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Nech sa páči, pán poslanec Sopko. Pripraví sa pán poslanec Filkus.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, panie poslankyne, páni poslanci,

    dnes hodnotíme vývoj plnenia príjmov aj výdavkov štátneho rozpočtu za obdobie I. štvrťroku 1996. Z pohľadu percentuálneho plnenia je priaznivý. Časové naplňovanie rozpočtových zámerov pri príjmoch na 24,9 % a pri výdavkoch na 23,2 % priaznivo pôsobí na stav schodku v porovnaní s úlohou založenou v štátnom rozpočte.

    V štruktúre príjmov je však vývoj diferencovaný. Už v súčasnom štádiu sa ukazujú úzke miesta v príjmovej časti štátneho rozpočtu. Možno za ne pokladať vývoj v plnení rozhodujúcich daní, a to daní z pridanej hodnoty a spotrebných daní. Daň z pridanej hodnoty tvorí 33,7 % celkových príjmov a spotrebnej dane 14,3 %. Na dani z pridanej hodnoty bolo zinkasovaných len 17,1 % a časový vývoj a výpad predstavuje viac než 4 mld Sk. Podobne je to pri spotrebných daniach, kde výpad oproti ideálnemu plneniu je 1,6 mld.

    Správa, ktorú nám predložili, konštatuje tento stav bez hlbších analytických záverov. Preto by som chcel poznať a vedieť, aké skutočnosti ovplyvňujú takéto nepriaznivé plnenie dane z pridanej hodnoty. Aký vplyv má zníženie sadzby dane na jej plnenie? Bude ďalší vývoj v plnení podobný s rokom 1995 a bude splnený rozpočtový zámer?

    Rovnako otázka: Nesignalizuje zinkasovaná daň určité problémy vo výrobe, kde sa daň tvorí? Podobné sa pýtal aj pán poslanec Košnár. Mali by sme poznať odpoveď na tieto otázky. Ale podobné otázky možno položiť aj pri spotrebných daniach. Prosím podpredsedu vlády pána Kozlíka, aby na tieto otázky reagoval a zaujal k ním stanovisko.

    Je na škodu veci, že sa správa nezmieňuje o vývoji nedoplatkov. Aký je ich stav k 31. marcu 1996 alebo k dnešnému dňu? Aký je vývoj oproti rovnakému obdobiu minulého roku? Z výdavkovej časti rozpočtu síce cez tabuľkovú časť je možné zistiť, ako ústredné orgány odčerpávajú rozpočet. Žiadalo by sa zvýrazniť čerpanie na účely, to znamená na tie účely, ktoré boli predmetom širokej diskusie pri schvaľovaní rozpočtu. Mám na mysli, aký objem poukázal štát za svojich poistencov pre zdravotné poisťovne.

    Stav odčerpávania zdrojov rozpočtu by bol pozitívny, keby nebol výsledkom regulácie čerpania rozpočtu, ale výsledkom pokrytia potrieb. Zadlženosť zdravotníckych a školských zariadení sa v podstate nemení a nespokojnosť s úrovňou odmeňovania v týchto rezortoch sa stále prehlbuje.

    Z uvedeného vyplýva, že hodnotenie plnenia štátneho rozpočtu je naozaj len konštatačné. Existujúci stav je málo analyzovaný a nie sú navrhnuté opatrenia na splnenie rozpočtových úloh.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Nech sa páči, pán poslanec Filkus.

  • Vážený pán podpredseda vlády, vážený predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

    je nás tu tak málo, že neviem, či sa mám presadiť silou hlasu alebo autoritou rozumu. Je to také prostredie skôr na pivo ako na takúto vážnu diskusiu. Ale musíme si navzájom povedať, či to myslíme s tým naším parlamentom vážne, alebo nie.

    Nijako nechcem znevažovať pozitíva makroekonomických veličín, o ktorých sme hovorili aj včera a máme možnosť o nich hovoriť aj v súvislosti s týmto kvartálom. Veľmi telegraficky. Ide len o to, aby sme si reálne zvážili stav do budúcnosti, aby sme reálne vedeli posúdiť, či sa to bude takto pozitívne vyvíjať naďalej samo. Poviem prečo. Som na pochybách a myslím si, že sú určité bariéry, ktoré stoja v ceste nášmu budúcemu ekonomickému rastu. Patria sem:

    1. Recesia zo západných trhov sa ešte naplno neprejavila na našom vývoze. Tá sa prejavila len čiastočne (nebudem rozvádzať, prečo).

    2. Naša konkurenčná schopnosť klesá pre politickú nestabilitu. Signály dostávame z rôznych kútov, z rôznych krajín, aj od našich najbližších susedov.

    3. Vplyv zahraničného kapitálu je veľmi malý. Nehovorím, že nie je zachovaná dynamika, ale v porovnaní s našimi susedmi ide o minimálny vplyv.

    4. Pomalá reštrukturalizácia na úkor neadekvátneho privlastňovania si majetku. Samozrejme, samotná téza, niekoľko ráz vysvetľovaná a uvádzaná aj pánom podpredsedom Húskom, o vytváraní si vlastnej vnútornej kapitálovej vrstvy je v podstate správna, ale nemôže ísť v neprospech reštrukturalizácie, v neprospech oživenia mikrosféry a najmä neadekvátneho privlastňovania si majetku.

    5. To, čo sa objavuje v súčasnom stave a čo treba pozitívne hodnotiť je, že v štruktúre dovozu sa ozaj začínajú veľmi jasne ukazovať dovozy technológií a výrobných zariadení.

    6. Pripájam sa k názoru profesora Baránika jednou vetou, že treba pomôcť všestrannému vybaveniu daňových úradov na úkor - a teraz podčiarkujem - ostatnej štátnej správy. Najmä preto, lebo daňová sústava, daňová politika, celý daňový systém dozrieva všade vo svete, nielen v transformujúcich sa krajinách od 3 až do 5 rokov.

    Takisto sa pripájam k otázkam pána Košnára, ktoré som chcel tiež povedať, najmä v súvislosti s formovaním štátnej pokladnice.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Filkusovi.

  • Hlasy v sále.

  • Keďže nemáme nikoho prihláseného do rozpravy, hlási sa ešte niekto do rozpravy?

    Pán poslanec Kňažko - faktická poznámka.

  • Ďakujem. Len by som chcel oznámiť, že hlasujem hlasovacou kartou číslo 2.

  • Hlasujete hlasovacou kartou číslo 2. Ďakujem.

    Ak sa nikto nehlási, vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom treťom bode programu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť podpredseda vlády pán Kozlík? Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    nechcem zdržovať priebeh tejto schôdze, vyjadrím sa krátko k priebehu rozpravy. Pokiaľ ide o situáciu na daňových úradoch, určite vás nemusím presviedčať, že dobre tú situáciu poznám a, samozrejme, celé riešenie rozmiestnenia tej pozície sa v jednotlivých budovách, v jednotlivých mestách viaže na prostriedky. Pomáhame si tzv. vedľajšími rozpočtovými príjmami, ktoré sú každoročne kritizované, ale je to jediný výraznejší zdroj, cez ktorý môžeme túto situáciu riešiť. Podotýkam, že sme podstatne zmenili celý systém tvorby a použitia vedľajších rozpočtových príjmov, keď na základe schválených rozpočtových pravidiel, zákona 303 z minulého roka, 30 % z týchto príjmov odvádzame do štátneho rozpočtu. To nebolo v minulom období, a zmenili sme poradie, ako tvoríme vedľajšie rozpočtové príjmy.

    V prvom rade sú platby daňových nedoplatkov do štátneho rozpočtu. Predtým boli penále na prvom mieste, ktoré tvorili hlavný zdroj vedľajších rozpočtových príjmov. Penále ako zdroj vedľajších rozpočtových príjmov prišli až na tretie miesto v poradí zdrojov alebo nakladania zdrojov, dostali sa teda podstatne ďalej z hľadiska toho, že môžu napĺňať príjmy, ktorými ministerstvo financií môže riešiť situáciu na daňových úradoch.

    V rámci zdrojov, ktoré máme v týchto príjmoch, na prvé miesto na rok 1996 a ďalšie roky som postavil informačnú sústavu, pretože bez kvalitnej informatiky sa v oblasti daní, ciel absolútne nemôžeme pohnúť ďalej. Budovy, žiaľbohu, pán poslanec, budú tak, ako nám budú stačiť zdroje v ďalšom období. Chápem to tvoje vystúpenie ako pozitívne vystúpenie v tom zmysle, že upozornilo na situáciu, a možno bude menší tlak pri prerokúvaní niektorých rozpočtových záležitostí, či na konci roka alebo v rámci tvorby štátneho rozpočtu.

    Pokiaľ ide o pani poslankyňu Schmögnerovú, s mnohým, čo povedala, samozrejme, súhlasím. Druhá vec je - stále platí to, čo som uvádzal včera, že tento rok sa vyvíja lepšie ako rok 1995 z hľadiska kvartálneho plnenia. Iná vec je, že pokiaľ sa menia sadzby dane, DPH ako daň, ktorá sa viaže svojím spôsobom na konečnú spotrebu, je pomerne rýchlo prejavujúca sa daň v rámci príjmov štátneho rozpočtu, takže efekty, ktoré plynuli zo zmeny, ktorá sa konala v roku 1994, sa nepochybne naplnili už v priebehu roka 1994. Dokladal som to aj vývojom I. kvartálu v príjmoch roku 1995, ale nechcem v tomto smere polemizovať. Nesporné je jedno, že vlna príjmov sa zdvihla až v mesiaci máji roku 1995, keď do plnej platnosti nabehol účinok opatrenia, ktoré sme prijali v štátnom rozpočte na rok 1995 koncom marca a ktoré podstatne sprísnilo režimovanie odpočtov dane z pridanej hodnoty práve splnením podmienky splnenia odvodových povinností voči štátu, DPH v reťazci uplatňovania DPH. Takže sme zdvihli vlnu príjmov štátneho rozpočtu pomerne razantne.

    Na druhej strane, momentálne najmä v II. kvartáli 1996 sa prejavila situácia, keď už mnohé subjekty, najmä veľké subjekty, dospeli do situácie, keď splnili túto podmienku, to znamená na jednej strane je to pozitívne pre štát, na druhej strane začínajú sa už odpočty uplatňovať vo väčšom rozsahu, pretože príslušné podnikateľské subjekty naplnili túto podmienku, a predsa len vývoj v oblasti dane z pridanej hodnoty, najmä v druhom štvrťroku 1996, nebol taký dynamický ako trebárs v predošlom období.

    Od pána poslanca Sopka tu bola pripomienka, aké prijímame opatrenia. Prijímame opatrenia v legislatíve, mal som dvojdňové sedenie s daňovými úradmi pred dvoma-troma týždňami, už to neviem časove zaradiť, kde sme si veľmi podrobne rozobrali aspekty vývoja daní podľa jednotlivých druhov daní, spísali sme si námety a budeme veľmi promptne robiť určité korekcie, menšie korekcie, ale možno účinné v rámci celého systému daní.

    Pani poslankyňa, súhlasím aj s tým, že sme vo veľkej miere v neurčitosti v oblasti štátneho rozpočtu, čo je však, myslím, sprievodným znakom všetkých transformujúcich sa ekonomík, takže sa na to viaže aj pomerne prísny regulačný systém výdavkov. Viaže sa to zase na otázku, ako sme plnili výdavky štátneho rozpočtu v oblasti kapitálových výdavkov. Podotýkam, že v sociálnej oblasti ideme vždy plne v rozmere kvartálneho alebo mesačného plnenia, proporčného plnenia.

    Aj čo sa týka krytia samosprávnych nákladov miest a obcí, informoval som, že sme v predstihu. Dlhá zima sa podpísala na plnení kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu za prvý kvartál, pretože sú to v značnej miere investície, čerpanie sa potom výraznejšie prejavilo v druhom kvartáli a bude akcelerovať v treťom a štvrtom kvartáli. Okamžite sme uvoľňovali prostriedky na diaľnice, 3 mld dlhopisov, okamžite, po schválení vládou sme uvoľňovali aj miliardu prostriedkov na výstavbu bytov. Druhá vec je, ako rezorty čerpajú kapitálové výdavky. Samozrejme, nerobili sme nad rámec regulačných opatrení a ani žiadne iné obmedzujúce opatrenia.

    Pokiaľ ide o výsledky v roku 1995, že možno tam nebol taký zreteľný sociálny náboj, bol v tom rozmere, ako sme plánovali, ale výsledky roku 1995 urobili predpolie na riešenia viacerých vecí v roku 1996, či sa to týka úpravy dôchodkov, či sa to týka teraz pripravovaných zmien platov v oblasti zdravotníctva, riešenia platov špičkových odborníkov. Takže všetko má svoju postupnosť a asi všetci so mnou súhlasia s tým, že dynamika spotreby nemôže ísť nad dynamiku produktivity tohto štátu. To je, samozrejme, zase viazané na štrukturálne procesy, ktoré vo svojom vystúpení spomínal najmä pán poslanec Filkus.

    Dotknem sa prognózy plnenia štátneho rozpočtu, tú otázku položil pán poslanec Sopko. Medzitým som si ešte trošku prerátal včerajší údaj na základné daňové príjmy. Ak sme mali v prvom kvartáli DPH plnenú na 17 %, tak ku včerajšiemu dňu už je to 40 %, takže už cítiť akceleráciu.

    A pokiaľ ide o kritiku na spotrebnú daň, v podstate takisto bolo plnenie za prvý kvartál na 17 % a k 3. 7. je to 45 % ročného podielu a znovu zreteľne cítiť akceleráciu príjmov v tejto dani a sme o 2 miliardy vyššie, ako sme boli v roku 1995, to znamená, že sme určitým spôsobom dosiahli obrat oproti roku 1995 v tejto dani.

    Čo sa týka dane z príjmov, tam je plnenie veľmi priaznivé, keď k 3. júlu - pardon, nie veľmi, nechcem používať prívlastky takéhoto druhu - priaznivé v tom, že plnenie k 3. júlu je na 53,3 %, takže v tejto významnej daňovej položke je predstih. Naznačuje to, ak berieme do úvahy časové faktory, že v druhom, treťom, štvrtom kvartáli pôjdu rozsiahlejšie najmä investičné faktory, ktoré budú vytvárať zase určité sprievodné účinky na rast ekonomiky, že by sme mali splniť tak daňové zámery, príjmovú zložku, ako aj príjmové zámery v oblasti štátneho rozpočtu. Naopak, naším zámerom je dospieť k čo najvyššiemu zníženiu deficitu štátneho rozpočtu, ale naznačujem, že zámery, tak ako boli postavené v rozpočte, by sme mali naplniť.

    Pokiaľ ide ešte o otázku budovania štátnej pokladnice, ktorú položil pán poslanec Košnár, v podstate celý ten režim beží. Vláda schválila základnú koncepciu. Momentálne nám do tohto vstupuje problém nového územnosprávneho členenia, s ktorým sa musíme, samozrejme, v modeli koncipovania štátnej pokladne vyrovnať. Asi o 2 mesiace sa nám posúva režimovanie, takže v septembri ideme už s vecným návrhom zabezpečenia systému štátnej pokladne. Podotýkam, že to však ďalej znamená vytvoriť aj personálne predpoklady v okresoch, v celom systéme daňových úradov, ktoré budú základnými článkami, nositeľmi spodnej štruktúry štátnej pokladnice. Informujem len v tom zmysle, že sa na celom systéme intenzívne pracuje.

    Svoje vystúpenie končím v tom zmysle, že na základe čísel, ktoré som uviedol k 3. júlu, dokladám to, čo som tvrdil pri uvádzaní prvého kvartálu, že časový faktor skutočne funguje a že dochádza už k akcelerácii daňových príjmov, že sú prijímané a predpokladáme ďalšie opatrenia v oblasti správy a výberu daní a ciel tak, aby sme nielenže splnili, ale preplnili plán v oblasti daňových príjmov, ale aj v oblasti príjmov štátneho rozpočtu nad rámec toho, čo sa schválilo v tomto parlamente.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.

    Žiada si záverečné slovo pán poslanec Maxon?

  • Prosíme poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktoré máte predložené. Prosím pána poslanca Maxona, aby uvádzal hlasovanie o návrhu uznesenia.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 1996 odporúčam prijať tak, ako je uvedené v prílohe spoločnej správy.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia ako celku. Pán spoločný spravodajca odporúča uznesenie prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 1996.

    Ďakujem pekne pánu spoločnému spravodajcovi a pánu podpredsedovi vlády.

    D v a d s i a t y m š t v r t ý m bodom schváleného programu je

    návrh výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1995.

    Podľa § 32 odseku 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov predkladá Fond národného majetku Národnej rade Slovenskej republiky na schválenie výročnú správu o činnosti fondu na prerokovanie vo vláde.

    Návrh výročnej správy o činnosti fondu za rok 1995 prerokovala vláda Slovenskej republiky na svojej schôdzi 23. apríla 1996.

    Návrh správy ste dostali ako tlač 408 a spoločnú správu výborov ako tlač 408a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Prosím prezidenta prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky pána Štefana Gavorníka, aby návrh výročnej správy o činnosti fondu uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    Fond národného majetku Slovenskej republiky po prerokovaní v prezídiu a v dozornej rade Fondu národného majetku predložil, tak ako už pán podpredseda Ľupták povedal, vláde Slovenskej republiky na prerokovanie správu o svojej činnosti za rok 1995. Vláda Slovenskej republiky odporučila predložiť materiál Národnej rade Slovenskej republiky.

    Fond národného majetku Slovenskej republiky začal činnosť v roku 1995 v intenciách zákona číslo 369/1994 Z. z., ktorými sa na prezídium fondu preniesli kompetencie v rozhodovaní o priamych predajoch. Popri povinnosti využiť dané kompetencie sa musel fond vyrovnať so spoločenskou požiadavkou zásadne zrýchliť proces privatizácie.

    V roku 1995 prevzal fond 223 privatizačných projektov, ktoré obsahovali 338 výstupov. Na fond prešiel v roku 1995 majetok podľa predložených súvah v hodnote 89 922 mil. Sk. Z prijatých privatizačných projektov v roku 1995 bolo 85 projektov, ktorých schváleným výstupom bolo založenie akciovej spoločnosti. V priebehu roka založil 104 akciových spoločností, do ktorých vložil majetok vo výške 23 983 46 tisíc Sk. Z toho bolo zatiaľ zapísaných do obchodného registra 71 akciových spoločností.

    Prezídium vydalo v roku 1995 celkove 376 rozhodnutí o priamom predaji podnikov a akcií v kúpnej cene 36 662 438 tisíc Sk. Z rozhodnutí bolo zrealizovaných 211, z toho 109 sa týkalo priameho predaja podnikov a 102 priameho predaja akcií. Uzavretých bolo 103 zmlúv o predaji podniku, resp. časti podniku a 307 zmlúv o odplatnom prevode akcií kúpou. Úspešne sa zrealizovalo 73 verejných obchodných súťaží a dosiahnutá výška kúpnej ceny bola 1 270 967 tisíc Sk. Verejná dražba sa v minulom roku neuskutočnila.

    Predaj akcií na verejnom trhu cenných papierov bol realizovaný najmä formou priamych obchodov na základe kúpnych zmlúv. V menšej miere sa obchodovalo aj formou anonymných obchodov. Pri predaji 1 197 717 kusov akcií bol výnos z predaja 127 642 946 Sk. Dosiahnutá priemerná cena jednej akcie bola 106,60 Sk.

    Fond zabezpečil v oblasti mimosúdnych rehabilitácií finančnú náhradu 527 oprávneným osobám formou vydania cenných papierov v rozsahu 43 398 kusov akcií v nominálnej hodnote 1 000 Sk. V oblasti reštitučných nárokov boli vyrovnané nároky 30 oprávneným osobám vo výške 13 948 tisíc Sk. Fond uzavrel celkove v roku 1995 117 bezodplatných prevodov na obce a Slovenský pozemkový fond vo výške 8 856 314 Sk.

    Významnou aktivitou fondu bola príprava emisie dlhopisov a ich upísanie platne zaregistrovaným občanom na ich majetkové účty v Stredisku cenných papierov. Fond emitoval 3 326 630 dlhopisov právoplatne zaregistrovaným majiteľom.

    V oblasti sledovania a vymáhania pohľadávok prerokoval fond 142 žiadostí o úpravu platobných podmienok. Ide najmä o úpravu splátkového kalendára a uznanie investícií ako úhrady úrokov. Svoje záväzky voči fondu nesplnilo 214 kupujúcich. Z dôvodu dlhodobého neplnenia povinností zo strany kupujúceho fond odstúpil od štyroch zmlúv.

    V súlade s § 12 odsek 3 zákona založil šesť spoločností s ručením obmedzeným, ktorých je jediným spoločníkom. Do týchto spoločností sa predpokladá vklad majetku získaného na základe odstúpenia od zmlúv na prechodný čas až do určenia nového nadobúdateľa majetku, resp. predaja tejto spoločnosti.

    Po vytvorení legislatívnych podmienok sa fond sústredil aj na komplexný výkon kontrolnej činnosti fondu. V oblasti vnútornej kontroly fondu bolo prešetrených 412 podaní, v oblasti vonkajšej kontroly realizoval 6 kontrol v obchodných spoločnostiach.

    Hlavné zdroje príjmov sú za predaj podnikov a akcií, zisk z účasti na podnikaní, t. j. dividendy, a výnos z účasti na kapitálovom trhu. V roku 1995 bol celkový príjem fondu 10 814 001 tisíc korún. Peňažné prostriedky použil najmä na splácanie dlhopisov za oddlženie podnikov, plnenie poskytnutých záruk na úvery, na splatenie záväzkov v zmysle uznesení vlády Slovenskej republiky a zákonov Národnej rady Slovenskej republiky. Celkové výdavky v roku 1995 boli vo výške 10 118 879 tisíc korún.

    Pred fondom stojí úloha dokončiť druhú vlnu privatizácie v tomto roku, čo k termínu 31. 12. predchádzajúceho roku predstavovalo sprivatizovať asi 250 štátnych podnikov s hodnotou 42 mld Sk. Z toho vyplýva úloha ešte viac urýchliť tempo vydávania realizácie rozhodnutí o privatizácii. Fond prijal opatrenia potrebné na to, aby kladenú prioritnú úlohu úspešne zvládol.

    Prosím váženú Národnú radu po rozprave o schválenie výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku za rok 1995.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem prezidentovi prezídia Fondu národného majetku pánu Gavorníkovi.

    Dávam slovo poverenému členovi Výboru Národnej rady Slovenskej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Miroslavovi Pacolovi, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu výročnej správy o činnosti fondu vo výboroch Národnej rady. Pán poslanec Pacola, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte, aby som prečítal spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie o výsledku prerokovania výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku za rok 1995.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 923 z 15. apríla 1996 pridelil výročnú správu o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1995 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie do 13. júna 1996. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako príslušný výbor, ktorý predloží Národnej rade Slovenskej republiky správu o prerokovaní uvedeného materiálu a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbory prerokovali výročnú správu v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky v určenom termíne.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie súhlasil s predloženým návrhom výročnej správy bez pripomienok. Zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby návrh výročnej správy v súlade s článkom 9 štatútu Fondu národného majetku Slovenskej republiky schválila.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu neprijal uznesenie o výsledku prerokovania výročnej správy, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Počet členov výboru 17, prítomných 11, za hlasovalo 7, proti hlasovali 2, zdržali sa 2.

    Na záver mi dovoľte, aby som prečítal návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. júla 1996 k návrhu výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1995.

    Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1995 vo vláde Slovenskej republiky podľa § 32 ods. 3 zákona 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov schvaľuje výročnú správu o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1995.

    To je všetko, pán predsedajúci.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o dvadsiatom štvrtom bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Vaškovič ako jediný.

    Nech sa páči, pán poslanec Vaškovič.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán prezident Fondu národného majetku, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    Fond národného majetku nám predložil výročnú správu o činnosti Fondu národného majetku za rok 1995. Túto správu je možné, samozrejme, posudzovať z rôznych uhlov, chápať ju ako štatistický výpočet toho, čo sa udialo na fonde. Potom by sa dalo pozerať na túto správu aj z iného hľadiska, či sa vo Fonde národného majetku dodržujú zákony, a takisto by sa táto správa dala posudzovať aj zo širšieho hľadiska, z hľadiska koncepcie privatizácie. Myslím si, že pokiaľ ide o koncepciu privatizácie, sú naše názory na ňu, samozrejme, iné ako u vládnej koalície a niekoľkokrát sme ich už vyjadrili. Vzhľadom na to, že dnes chceme rokovať efektívne, túto časť nebudem opakovať a myslím si, že naše názory sú všeobecne známe.

    Pokiaľ ide o druhý aspekt, a to aspekt dodržiavania zákonov na Fonde národného majetku, ktorý vlastne by mal patriť do kompetencie, a najmä do kompetencie parlamentu, k tomu mám niekoľko poznámok.

    Predovšetkým, vzhľadom na to, že nie sme zastúpení v kontrolných orgánoch, neviem sa k tejto otázke vecne vyjadriť. Môžem hovoriť iba v domnienkach. Ale to nie je naša chyba, ale vaša chyba, že jednoducho nemáme možnosť zúčastniť sa v kontrolnom procese. Podľa môjho názoru by sme mali mať nezastupiteľné právo kontrolovať alebo mať podrobné informácie o tom, ako sa uskutočňujú výbery na Fonde národného majetku, pokiaľ ide o priame predaje.

    Mňa by zaujímalo, či sa na Fonde národného majetku dodržujú metodické pokyny, ktoré boli schválené v roku 1992, a to pravidlá postupu pri výbere nadobúdateľov v procese veľkej privatizácie. Takisto by bolo zaujímavé vedieť, ako sa v jednotlivých privatizačných protokoloch tieto kritériá zdôvodňujú, a výsledok týchto rokovaní s podpismi ľudí, ktorí o tom rozhodujú. Čiže tieto dve otázky sú pre mňa veľmi dôležité.

    Pokiaľ nemáme možnosť nahliadnuť do týchto protokolov, veľmi ťažko sa kritizuje postup, či sa pri ňom dodržiava zákon číslo 92, alebo nie. Niektoré sťažnosti, ktoré nám boli prezentované, ukazujú na to, že sa pravdepodobne nie vo všetkých prípadoch zákon 92 dodržuje. Ale skutočne vzhľadom na to, že nemám k tomu priamy prístup, nemôžem širšie o tejto veci diskutovať.

    Druhý prípad je však na Fonde národného majetku viac ako jasný. Už v interpelácii som vyzval prezidenta Fondu národného majetku, aby dal prešetriť predaje na kapitálovom trhu, ktoré uskutočňuje Fond národného majetku. Do dnešného dňa som nedostal odpoveď ani v tom zmysle, či sa s tým dozorná rada zaoberá. Budem tu prezentovať svoj názor, že tieto predaje podľa môjho názoru jednoznačne nemajú oporu v zákone číslo 92, totiž uskutočňujú sa spôsobom, ktorý možno zahrnúť len pod verejnú dražbu a nevykazujú ani základné znaky verejnej dražby. Základným znakom verejnej dražby je skutočnosť, že zverejníte to, že verejná dražba bude. Ak idem robiť verejnú dražbu a poviem to iba jednému svojmu priateľovi, toto nepovažujem za verejnú dražbu.

    Čiže doteraz som na tento podnet nedostal odpoveď, a pokiaľ ju v dohľadnom čase nedostanem, vlastne viac-menej som donútený použiť inú cestu.

    Takisto som žiadal pána predsedu komisie, ktorá kontroluje z nášho výboru Fond národného majetku, aby ich upozornil, aby ďalej tieto predaje neuskutočňovali. Napriek tomu sa minulý týždeň tieto predaje naďalej uskutočnili. Pravdepodobne mi neostane nič iné, ako dať podnet Generálnej prokuratúre.

    Tretia oblasť je vlastná správa. Myslím si, že pokiaľ ide o samotné informácie o činnosti, o kvantitatívne čísla, tak správu po doplnení, ktorú ste nedostali všetci, ale členovia výboru dostali aj ďalšie podklady, vcelku, informačne ju považujem za dostačujúcu, až na jednu informáciu, ktorá sa tam, žiaľbohu, nevyskytla, a to je objem odpočítateľných investícií. Ak by táto informácia bola k dispozícii, môžem povedať, že o kvantitatívnych výsledkoch činnosti Fondu národného majetku by sme mali vcelku dobrý obraz.

    Privatizácia je prakticky pred záverom. Na Fond národného majetku prišiel majetok v hodnote 295 mld, čiže kategória odetatizovania majetku, čo sa považuje za fakt, keď to príde na Fond národného majetku, z celkového majetku je už percentuálne značne vysoká. Takisto Fond národného majetku prijal 1 150 privatizačných projektov a z nich 1 962 privatizačných výstupov. Rovnako v minulom roku založil značný počet akciových spoločností. Čiže z tohto hľadiska exekutívnu časť Fondu národného majetku v princípe, vzhľadom na rozhodnutia prezídia Fondu národného majetku po formálnej, exekutívnej stránke možno hodnotiť vcelku pozitívne.

    Ešte raz opakujem: pokiaľ ide o obsah, za to nie je zodpovedná exekutíva Fondu národného majetku, ale prezídium Fondu národného majetku. A za všetky rozhodnutia, ktoré sa udiali, nesie zodpovednosť prezídium Fondu národného majetku, a nie výkonný výbor a úradníci Fondu národného majetku.

    V krátkosti, pokiaľ ide o pohľadávky, myslím si, že je tam prezentované, že sa ich podiel na celkových kúpnopredajných zmluvách znížil, čo je síce štatisticky pravda, ale nemožno byť s tým spokojný, pretože prakticky podľa môjho názoru nemalo dôjsť k nárastu, ale k zníženiu pohľadávok. Už za našej éry sa prijali jednoznačné pravidlá, v ktorých sa všetkým z prvej vlny kupónovej privatizácie umožnilo predĺžiť platobné kalendáre z 5 na 10 rokov. Neplatenie bolo hlavne preto, že počas piatich rokov neboli schopní platiť záväzky voči fondu. Ale tým, že sa platobné kalendáre predĺžili na 10 rokov, podľa môjho názoru mal výrazne poklesnúť objem pohľadávok, čiže nemôžem s tým súhlasiť, že to je pozitívum. Zatiaľ napriek snahe, o ktorej viem, sa Fondu národného majetku nepodarilo výrazne riešiť tento problém a dúfam, že ho budú výraznejšie riešiť v budúcnosti.

    V krátkosti sa dotknem dlhopisov fondu. V správe sa píše, že Fond národného majetku metodicky významne prispel k tvorbe nariadenia vlády. Ako iste viete, v mene poslancov Národnej rady som dal podnet na Ústavný súd, kde v trinástich bodoch napádam nariadenie vlády. Z tohto hľadiska nevyzerá, že by sa bol Fond národného majetku príliš vyznamenal pri tvorbe tohto nariadenia, a pochvalne by som sa o tom nevyjadroval. Zatiaľ je to síce iba môj názor a domnienka, ale v prípade, že Ústavný súd veľkú časť tých trinástich bodov uzná za opodstatnenú, potom je to skôr hanba Fondu národného majetku a tých, ktorí to nariadenie robili, ako opačne.

    Nakoniec by som sa chcel vyjadriť ešte k tabuľke, k jednej najzaujímavejšej tabuľke, ktorú sme dostali a ktorá by mala vlastne poukazovať na to, či je reálne dlhopisy do roku 2001 splatiť. To znamená, že sme dostali splátkový kalendár z doterajších kúpno-predajných zmlúv do roku 2001, a takisto sme dostali predpokladané predaje, ktoré sa majú uskutočniť, a predpokladané príjmy do roku 2001.

    Celková bilancia medzi rokmi 1996 a 2000 je na príjmoch 69 mld a na výdavkoch 75 mld. Chýba tu však jedna dôležitá vec, o ktorej som práve hovoril, že podľa môjho názoru príjmy v hotovosti budú znížené o odpočítateľné investície, lebo vlastne zmyslom odpočítateľných investícií je to, že subjekt, ktorý to dostal, je v ťažkej situácii a vlastne dostal výhodu odpočítateľných investícií zo splátok len preto, že potrebuje nevyhnutne a rýchlo investovať. To znamená, že investície sa musia realizovať do roku 2000. Ináč potom nevidím opodstatnenie, prečo by tam mali figurovať. A ak odpočítam 15 mld od 69 mld, potom je prepad (a to len odhadujem tých 15 mld, nemám presné číslo, ale myslím, že bude podstatne vyššie, hovorím zámerne nižšie), potom bude prepad v bilancii 20 mld - podľa toho, čo sme tu dostali. Takže z toho jednoznačne vyplýva, že budú obrovské problémy s platením dlhopisov.

    Ak mi niekto bude teraz namietať, že si to kúpi skupina privatizujúcich, to je len na obidvoch týchto stranách znižujúca sa položka, ale tých 20 mld deficitu vôbec nevykryje, iba sa zníži položka príjmov a zároveň aj položka výdavkov. Čiže je to neutrálna operácia. Tí, ktorí privatizujú, kúpia dlhopisy a použijú ich voči Fondu národného majetku - je to absolútne neutrálna operácia z hľadiska bilancie Fondu národného majetku. Čiže toto je vec, ktorú by mal podľa môjho názoru Fond národného majetku v budúcnosti podrobnejšie vysvetliť, pretože z toho, čo sme dostali, vidím ohrozenie zaplatenia dlhopisov alebo potom ohrozenie iných záväzkov Fondu národného majetku. Prosil by som Fond národného majetku, aby spresnil, alebo aby predstavitelia fondu v článkoch alebo iným spôsobom sa pokúsili presvedčiť občanov, že to nie je tak, ako hovorím, a ja sa pokúsim, samozrejme, na to reagovať.

    Vôbec mi nepripadá veľmi príjemné neustále napádať dlhopisy či už po právnej stránke, koncepčnej, alebo z toho hľadiska, že jednoducho Fond národného majetku nebude mať na ich splatenie. Hovorím to iba preto, aby som vyprovokoval v dobrom zmysle Fond národného majetku a aby ma argumentačne presvedčil o tom, že nemám pravdu. Zatiaľ sa to nestalo.

    Ďakujem vám za pozornosť.

    Pardon, ešte by som chcel navrhnúť tri uznesenia. Myslím, že ich podporíte a zároveň spestríte moju dovolenku.

    Prvé uznesenie je:

    Národná rada Slovenskej republiky žiada predsedu Národnej rady, aby v zmysle § 40 zákona číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov požadoval za každý štvrťrok informácie o priebehu privatizácie v tejto štruktúre:

    1. zoznam prevzatých privatizačných projektov a samostatných privatizačných výstupov,

    2. zoznam založených akciových spoločností,

    3. zoznam schválených rozhodnutí o privatizácii,

    4. zoznam uzavretých kúpno-predajných zmlúv a ich základné charakteristiky,

    5. zoznam prevodov akcií z vlastníctva Fondu národného majetku, prehľad o stave pohľadávok, plnenie záväzkov Fondu národného majetku, zmeny zástupcov Fondu národného majetku a príkazníkov Fondu národného majetku v dozorných radách, akciových spoločností a zoznam majetkových účastí Fondu národného majetku.

    V podstate je to to isté, čo sme dostali teraz v správe, a vzhľadom na to, že je tam paragraf tak voľne naformulovaný, že fond poskytne požadované informácie a údaje na účely kontroly Národnej rade Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, vláde Slovenskej republiky a Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky raz za štvrťrok, čiže poskytne požadované, chcem zabezpečiť cez uznesenie, aby sa konkrétne toto požadovalo a aby sa požadovalo, pretože zákon platí už prakticky skoro rok, a Fond národného majetku nám zatiaľ takéto informácie nedal.

    Druhé uznesenie:

    Národná rada Slovenskej republiky odporúča Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie rozšíriť komisiu na kontrolu Fondu národného majetku o člena opozície.

    Ďalšie uznesenie:

    Národná rada Slovenskej republiky odporúča prezídiu Fondu národného majetku zastaviť obchodovanie s dlhopismi Fondu národného majetku do momentu rozhodnutia Ústavného súdu vo veci podania súladu nariadenia vlády Slovenskej republiky s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími zákonmi.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Nemám už ďalšiu prihlášku. Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy?

  • Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom štvrtom bode programu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť prezident prezídia pán Gavorník?

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    pán poslanec Vaškovič, úprimne ma mrzí, že už dlhší čas navádzate atmosféru, že sa nedodržiavajú zákony na Fonde národného majetku. Osobne nemám tento pocit, ale ak máte dôvodné podozrenie a naozaj sa tak stalo, predložte ho a úprimne vám hovorím, že sa s tým budem - a nielen sám osobne, samozrejme, ale prezídium a výkonný výbor - zaoberať. Ale keď hovoríte o domnienkach, nuž, žiaľ, k tomu nemám čo dodať, lebo aj ja mám všelijaké domnienky, no ak ich viete doložiť, tak prosím, doložte.

    Naozaj vám hovorím, osobne si myslím sám za seba ako predstaviteľ Združenia robotníkov Slovenska, že na fonde stojím rovno a budem rovno stáť, dokiaľ z vašej vôle odtiaľ neodídem. Nikto ma tam neskrivil, ani neskriví.

    Osobne si myslím a som presvedčený, lebo málo by bolo si čosi myslieť, že zákon 92 o veľkej privatizácii sa dodržiava. Pokiaľ sú náznaky, že sa porušuje, prosím, doložte. Mrzelo by ma, keby to bola pravda.

    Pokiaľ ide o priame predaje, máme vlastné pravidlá procesu výberu. Nepoznám pravidlá z roku 1992, lebo som ich nečítal, máme svoje pravidlá, ktoré prezídium schválilo. Nemyslím si, aj keď nepoznám tie predchádzajúce, že by boli v nejakej diskrepancii. Myslím si, že je to takisto v zmysle zákona, tak ako je dohovorené. Podľa tohto postupuje výkonný výbor a dodržiava vnútorné predpisy fondu, ale v prvom rade zákon, ktorý je iste nadradený týmto predpisom.

    Pokiaľ ide o interpeláciu, sporadicky sa o tom dozvedám z novín, pán poslanec Vaškovič. Vašu interpeláciu nepoznám, nikdy som od vás nedostal interpeláciu, že žiadate informáciu o kapitálovom trhu, len som sa, opakujem, dočítal v novinách, že čosi také spochybňujete. Pokiaľ je istý výsledok vašich vyšetrovaní alebo pozorovaní tohto stavu, takisto úprimne vám hovorím, že nemám čo skrývať. Všeličo sa môže na kapitálovom trhu stať, upozornite ma, a pokiaľ interpeláciu dostanem, myslím si, že niet takej, na ktorú by som neodpovedal. Otázna je, samozrejme, spokojnosť toho, kto sa pýta, ale to je už druhá vec. Pokiaľ máte nejaké zistenie, povedzte mi alebo príďte ku mne a môžeme sa o tom zhovárať.

    Čo sa týka pohľadávok, uznávam, aj minule som konštatoval, máte pravdu, pohľadávky sú večným problémom Fondu národného majetku, odkedy táto inštitúcia existuje a začala sa v transformácii národného majetku etablovať spôsobom, akým sa etabluje. Tým, že sa zvýšil počet privatizovaných podnikov, samozrejme, tento problém narastá. Moríme sa s ním do tej miery, pokiaľ máme možnosti a schopnosti zvládnuť neplatičov, len viete, že to nie je jednoduché. Z toho titulu aj inštitút odstupovania od zmlúv, máme pripravených desiatky odstúpení od zmlúv. Len je problém zas nájsť nadobúdateľa, lebo to už nie je také jednoduché ako pri privatizácii podniku, ktorý je bonitný, väčšinou tieto podniky už bonitné nie sú. Je to viac-menej vybrakované a je problém, ako má fond s tým naložiť. Preto, aj ako som spomínal, sme vytvorili spoločnosti dočasne preberajúce naspäť záväzky, ktoré prebrali predtým na seba noví nadobúdatelia.

    Pokiaľ ide o dlhopisy, máme isté termínové podlžnosti, ale myslím si, že sa veci dajú do poriadku. V posledných chvíľach, v nedávnych hodinách bol schválený na ministerstve financií trhový poriadok o tom, ako sa vlastne má narábať s dlhopismi. Je vypracovaná príručka o službách poskytovaných RM-systémom pri prevodoch dlhopisov vrátane organizačného a odborného vzdelávania pracovníkov na RM-systéme a v Centre kupónovej privatizácie. Mohol by som o tom mnoho hovoriť, čo v súčasnosti fond má a robí. Predpokladám, že v dohľadnom čase, v týchto letných mesiacoch by sa mala táto akcia spustiť, ak parlament neodsúhlasí to, čo navrhujete, aby sa obchodovanie zastavilo.

    Pokiaľ ide o zoznamy, ktoré žiadate, a parlament vysloví takúto vôľu, zoznamy mám k dispozícii a nerobí nám problémy dať vám, poslancom, čokoľvek si z fondu budete žiadať.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem prezidentovi prezídia fondu pánu Gavorníkovi. Pán Vaškovič - faktická poznámka.

  • Hlasy z pléna.

  • Chcel by som len stručne zareagovať na to, že som interpeloval ministra pre správu a privatizáciu a zároveň som toto označil ako podnet pre prezidenta Fondu národného majetku. Pán minister pre správu a privatizáciu mi odpovedal listom, že môj podnet zaslal a že nepatrí do ich kompetencie sa s tým zaoberať, že to zasiela na Fond národného majetku. Teraz si zistím, čo je vlastne s touto interpeláciou, pretože sme ju ani neschválili ako odpoveď v Národnej rade, čiže u pána predsedu Národnej rady si zistím, v akom je to stave. Ale podľa odpovede pána ministra jednoznačne poslal interpeláciu, kde žiadam, aby sa s týmto podnetom zaoberala dozorná rada, na Fond národného majetku. Čiže nešlo o nič iné, iba mi napísať list v znení: "Vaším podnetom sa začala zaoberať dozorná rada, ďakujem, dovidenia."

  • Ďakujem. Chce sa ešte vyjadriť pán Pacola?

  • Áno. Vyjadril by som sa len k tým doplňujúcim uzneseniam, ktoré sú tri. Čo sa týka uznesenia číslo 1, pán kolega Vaškovič, myslím si, že dopĺňa to, čo je v zákone špecifikované. Neviem, či má zmysel. Spokojne môžete svoje požiadavky, ktoré ste tu predniesli, vzniesť cez výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Keby to prípadne neprešlo cez výbor, tak až potom cez plénum Národnej rady.

    Druhé uznesenie - takisto, aby do výboru Národnej rady bol doplnený aj člen z opozície. Myslím si, že táto problematika neprešla politickými rokovaniami, ktoré boli minulý týždeň, takže treba to takisto riešiť najprv v našom výbore, keď to neprejde, tak potom v pléne.

    Čo sa týka uznesenia číslo 3, neviem, ako to bude komunikovať aj s návrhom zákona, ktorý predkladá Spoločná voľba, aj čo sa týka zákona o dlhopisoch, takže budem odporúčať toto uznesenie neprijať.

    Čo sa týka uznesenia číslo 1, myslím si, že ho netreba čítať. Budeme hlasovať o nich samostatne. Nechám na zváženie vás, poslancov, ako ho prijmete. Prečítam ho:

    Národná rada Slovenskej republiky žiada predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby v zmysle § 40 zákona 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov požadoval za každý štvrťrok informáciu o priebehu procesu privatizácie v tejto štruktúre:

    1. zoznam prevzatých privatizačných projektov a samostatných privatizačných výstupov,

    2. zoznam založených akciových spoločností,

    3. zoznam schválených rozhodnutí o privatizácii,

    4. zoznam uzavretých kúpno-predajných zmlúv a ich základné charakteristiky,

    5. zoznam prevodov akcií z vlastníctva Fondu národného majetku,

    6. prehľad o stave pohľadávok,

    7. plnenie záväzkov Fondu národného majetku,

    8. zmeny zástupcov Fondu národného majetku a príkazníkov Fondu národného majetku v dozorných radách akciových spoločností,

    9. zoznam majetkových účastí Fondu národného majetku.

    Povedal som už, že nechávam na zváženie vás, poslancov, či toto uznesenie prijmete, alebo neprijmete. Osobne si myslím, že by sme nemali bližšie špecifikovať § 40 zákona 190/1995 Z. z.

  • Ďakujem. Najskôr budeme hlasovať o uzneseniach, ktoré navrhol pán Vaškovič, a potom o uznesení ako celku. Pán spravodajca, uvádzajte ich postupne.

  • Uznesenie číslo 1 som teraz prečítal. Nechávam na zváženie poslancov, či uznesenie prijmeme, alebo nie.

  • Budeme hlasovať. Pán spravodajca necháva na zváženie poslancov.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 24 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Toto uznesenie sme neprijali.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Prečítam uznesenie číslo 2, ktoré predložil pán Vaškovič:

    Národná rada Slovenskej republiky odporúča Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie rozšíriť komisiu na kontrolu Fondu národného majetku o člena opozície.

    Z dôvodov, o ktorých som už hovoril, že najskôr treba túto požiadavku predložiť vo výbore, nechávam na zváženie vás, panie poslankyne a páni poslanci.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca necháva na zváženie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 23 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 60 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme ani toto uznesenie.

  • Tretie uznesenie, ktoré predložil pán kolega Vaškovič, dúfam, že ho prečítam správne, pretože je to napísané len rukou:

    Národná rada Slovenskej republiky odporúča prezídiu Fondu národného majetku zastaviť obchodovanie s dlhopismi Fondu národného majetku do momentu rozhodnutia Ústavného súdu vo veci podania súladu nariadenia vlády Slovenskej republiky s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími zákonmi. Odporúčam uznesenie neprijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o treťom uznesení pána poslanca Vaškoviča. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 19 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Ani toto uznesenie sme neprijali.

    Ďakujem. Hlasovali sme o uzneseniach pána poslanca Vaškoviča.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k výročnej správe o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1995 v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Odporúčam návrh schváliť.

  • Pán spoločný spravodajca odporúča návrh uznesenia schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie, ktorým Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje výročnú správu o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1995.

    Vážení, vyhlasujem prestávku do 13.00 hodiny. Prosím vás o dochvíľnu účasť na popoludňajšom rokovaní.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať

    návrhom ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1995.

    Podľa § 32 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov Fond národného majetku predkladá Národnej rade Slovenskej republiky na schválenie ročnú účtovnú závierku fondu po prerokovaní vo vláde.

    Návrh ročnej účtovej závierky fondu za rok 1995 prerokovala vláda Slovenskej republiky na svojej schôdzi 23. apríla 1996.

    Návrh ste dostali ako tlač 409 a spoločnú správu výborov ako tlač 409a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Prosím prezidenta prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky pána Štefana Gavorníka, aby návrh uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    v zmysle ustanovenia § 32 ods. 3 zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zmien a doplnkov predkladá Fond národného majetku Slovenskej republiky ročnú účtovnú závierku Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1995 po prerokovaní vo vláde Slovenskej republiky na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky.

    Predchádzalo tomu rokovanie v dozornej rade a, samozrejme, v prezídiu Fondu národného majetku. Overenie ročnej účtovej závierky bolo vykonané audítorskou firmou ACE Audítorská a účtovnícka spoločnosť s r. o., Považská Bystrica. Podľa názoru auditu finančné výkazy reprezentujú verne a pravdivo finančnú situáciu a výsledky hospodárenia vo Fonde národného majetku za rok 1995 v zmysle schválených postupov.

    Na návrh auditu za predchádzajúce roky Ministerstvo financií Slovenskej republiky zmenilo spôsob účtovania vo fonde. Prvýkrát bola účtovná závierka zostavená podľa nových postupov za rok 1995. Fond sa vo svojom účtovníctve od roku 1995 riadi účtovnou osnovou pre podnikateľov s osobitnými zmenami a doplnkami pre Fond národného majetku, ktoré vydalo ministerstvo financií. Podľa týchto predpisov fond účtuje činnosti, ktoré v zmysle zákona číslo 91/1992 Zb. vykonáva vo svojej pôsobnosti. Všetky vzťahy medzi fondom a privatizovanými subjektmi sa premietajú vo výkaze súvaha Fondu národného majetku v členení na aktíva a pasíva. Aktíva celkove a pasíva celkove predstavujú čiastku 94 640 092 tisíc Sk.

    Hlavnú položku aktív tvorí účasť fondu na majetku akciových spoločností, ktoré boli založené fondom a zaknihované v Stredisku cenných papierov, upravené o rozdiel medzi nominálnou hodnotou a trhovou hodnotou na organizovanom trhu.

    Hlavnou položkou pasív je účet Fondu národného majetku vo výške 86 537 062 tisíc Sk, ktorý je hlavným zdrojom krytia aktív, je obsahom výkazu o tvorbe a použití Fondu národného majetku a predstavuje tvorbu celkove, t. j. nadobudnutý majetok zo štátnych podnikov, prijaté dividendy, ziskové rozdiely z predajov, majetok, ktorý prešiel na fond v dôsledku odstúpenia od zmlúv, finančné prostriedky, ktoré sú príjmom osobitného účtu Ministerstva privatizácie národného majetku Slovenskej republiky a prijaté úroky a zisky zo splátok úrokov a iné.

    Jeho použitie je na vybavenie akciových spoločností fondmi pri založení, na prevody majetku na obce, reštitučný investičný fond, pozemkový fond a oprávneným osobám. Ďalej na náklady podľa § 28 ods. 3 písm. b) na podporu rozvojových programov, na náklady spojené s činnosťou správy Fondu národného majetku za rok 1995, čerpané vo výške 136 154 tisíc korún, to znamená vyčerpané na 92,4 % z celkového rozpočtu vo výške 147 420 tisíc korún, čiže je tam šetrenie, schváleného uznesením Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 8. marca 1995 - to číslo 147 miliónov, ktoré som uvádzal. Ďalej na platené úroky z dlhopisov, na straty z predajov a transformácie majetku.

    Podmienkou, ako som už povedal, prerokovania uvedeného materiálu v parlamente je prerokovanie v dozornej rade - stalo sa tak v zmysle príslušných odsekov citovaného zákona v znení zmien a doplnkov, materiál bol prerokovaný v dozornej rade 11. 4., čím sa vytvorili podmienky predloženia tohto materiálu vláde Slovenskej republiky. Vláda na svojom zasadnutí vzala na vedomie ročnú účtovnú závierku a odporučila predložiť uvedený materiál na schválenie v Národnej rade. Prosím váženú Národnú radu, aby tak učinila.

  • Ďakujem prezidentovi prezídia Fondu národného majetku pánu Gavorníkovi.

    Dávam slovo poverenému členovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Miroslavovi Pacolovi, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu ročnej účtovnej závierky fondu vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán prezident Fondu národného majetku, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som prečítal spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie o výsledku prerokovania návrhu ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1995.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 923 z 15. apríla 1996 pridelil návrh ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1995 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie do 13. júna 1996. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, aby predložil Národnej rade Slovenskej republiky Správu o prerokovaní uvedeného materiálu a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbory prerokovali návrh ročnej účtovnej závierky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky v určenom termíne.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie súhlasil s predloženým návrhom bez pripomienok. Zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby návrh ročnej závierky v súlade so zákonom číslo 92/1991 Zb. schválila.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu neprijal uznesenie o výsledku prerokovania ročnej účtovnej závierky, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Počet členov výboru 17, prítomných 12, za návrh uznesenia hlasovalo 7, proti hlasovali 2, hlasovania sa zdržali 3.

    Na základe výsledkov svojho rokovania Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie požiadal prezidenta prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky, aby predložil na septembrové rokovanie výboru správu o plnení rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky za I. polrok 1996 a informáciu o plnení záverov auditu k ročnej účtovnej závierke Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1995.

    Ďalej dovoľte, aby som prečítal návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. júla 1996 k návrhu ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1995.

    Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1995 vo vláde Slovenskej republiky podľa § 32 ods. 3 zákona 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a článku 9 štatútu Fondu národného majetku Slovenskej republiky schvaľuje ročnú účtovnú závierku Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1995.

    Ďakujem, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pánu poslancovi Pacolovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o dvadsiatom piatom bode programu. Zatiaľ nemám žiadnu prihlášku. Hlási sa niekto?

    Nech sa páči, pán poslanec Vaškovič.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán podpredseda, vážený pán prezident,

    bol som si cez prestávku overiť svoj podnet v Kancelárii Národnej rady a môžem vám potvrdiť, že môj podnet bol odoslaný, váš sekretariát ho prevzal, takže nie je pravdou to, čo ste tu hovorili vo vystúpení. Prosil by som vás, keby ste sa mojím podnetom na Fonde národného majetku zaoberali, pretože stále nie je tento prípad uzavretý a Národná rada ho vedie ako otvorený.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Keďže sa nikto nehlási do rozpravy, vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom piatom bode programu za skončenú.

    Chce sa ešte vyjadriť pán prezident?

  • Dobre, ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu. Prosím pána poslanca Pacolu, aby uvádzal hlasovanie.

    Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu uznesenia k ročnej účtovnej závierke Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1995. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Pán predsedajúci, odporúčam návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky schváliť.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh uznesenia schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie, ktorým Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje ročnú účtovnú závierku Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1995.

    Ďakujem, pán spravodajca. Ďakujem aj pánu prezidentovi prezídia Fondu národného majetku.

  • Ďakujem aj ja. Verím, že budeme takto operatívne a pružne pokračovať i naďalej.

  • Pokračujeme d v a d s i a t y m š i e s t y m bodom programu, ktorým je

    návrh účtovnej závierky a správy o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1995.

    Podľa § 42 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriadení rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov účtovnú závierku a správu o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky.

    Návrh ste dostali ako tlač 401 a spoločnú správu výborov ako tlač 401a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh na uznesenie Národnej rady.

    Vzhľadom na to, že predseda správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne je mimo územia Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci odporúča, aby návrh účtovnej závierky a správu o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1995 zdôvodnil a vyjadril sa k rozprave na schôdzi Národnej rady s jej súhlasom riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne pán Eduard Hostýn. O tomto návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci dávam hlasovať.

    Nech sa páči, budeme sa prezentovať a hlasujme. Hlasujeme o tom, aby pán Hostýn mohol vystúpiť v pléne.

    Prezentovalo sa 74 poslancov.

    Pani Chlebová, nechoďte von.

  • Nech sa páči, páni poslanci, budeme sa ešte raz prezentovať a hlasovať, či súhlasíme, aby pán Hostýn mohol vystúpiť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 36 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov. Nehlasovali 5 poslanci.

    Pán Hostýn nemôže vystúpiť.

  • Hlasy v pléne.

  • Nech sa páči, pán predseda Národnej rady.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, netreba to prekladať na september, pretože rokovací poriadok hovorí "spravidla predkladá".

  • Hlasy zo sály, aby pán predseda hovoril hlasnejšie.

  • Rokovací poriadok hovorí jednoznačne, kto predkladá, kedy a ako, a hovorí "spravidla predkladá", to znamená, že nie je potrebné, aby to predkladal. Môžeme rokovať aj bez predloženia. Hociktorý z poslancov prečíta správu a môžeme o nej rokovať. Ale je škoda, že sme to neschválili, pretože pán Hostýn mohol byť medzi nami.

  • Ďakujem. Vážení páni poslanci, kto vystúpi so správou?

  • Hlasy v sále.

  • Hovoria, že bolo zmätkové hlasovanie. Nech sa páči, pán predseda.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, bol za mnou aj pán predseda klubu KDH, ako ste videli. Hovorí, že došlo k nedorozumeniu. Mysleli si, že sa treba len prezentovať, ale my sa prezentujeme a musíme hlasovať za to, či chceme, aby vystúpil zástupca poisťovne, alebo nie, keďže tu môže vystúpiť okrem poslancov a ministrov len ten, komu dáme súhlas. Prosím, zopakujme ešte raz hlasovanie. Budeme hlasovať o tom, či súhlasíme s tým, aby pán Hostýn ako zástupca poisťovne vystúpil a predniesol správu.

  • Nech sa páči, budeme sa prezentovať ešte raz. Hlasujeme o tom, aby pán Hostýn mohol vystúpiť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Prosím riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne pána Eduarda Hostýna, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené predsedníctvo, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    s veľkou úctou a trošku aj s trémou som sa postavil za tento rečnícky pult. Je mi cťou, že mi bolo dovolené, aby som mohol predniesť úvod k prerokúvanej problematike hospodárenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne a zároveň mal možnosť obhajovať dobrú prácu manažmentu Všeobecnej zdravotnej poisťovne a dobré výsledky jej hospodárenia v daných podmienkach a v daných možnostiach. Ešte raz vám úprimne a zo srdca ďakujem.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    predkladám vám na prerokovanie návrh účtovnej závierky a správu o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1995, ktorú Všeobecná zdravotná poisťovňa má povinnosť vypracovať podľa ods. 6 § 42 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z.

    Predložený materiál bol v súlade s citovaným zákonom prerokovaný dňa 2. mája 1996 správnou radou Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Všeobecná zdravotná poisťovňa ako právny nástupca Správy fondu zdravotného poistenia Národnej poisťovne prešla do roku 1995 so záväzkom voči poskytovateľom zdravotníckej starostlivosti vo výške 3 027 mld Sk. Problémy financovania zdravotníckej starostlivosti v roku 1994 sú úzko previazané s platbami štátu, ktoré v roku 1994 predstavovali 13,7 % z 10-percentnej minimálnej mzdy.

    Národná rada Slovenskej republiky zaviazala Správu fondu zdravotného poistenia v decembri 1994 podpísať dodatky k zmluvám s poskytovateľmi zdravotníckej starostlivosti, čím vznikol uvedený dlh. S problémami vyplývajúcimi zo záväzkov v roku 1994 sa Všeobecná zdravotná poisťovňa borila v priebehu celého roku 1995. Všeobecná zdravotná poisťovňa na základe ročnej účtovnej závierky za rok 1994 znížila tento dlh o 657,1 mil. Sk, t. j. znížila tento dlh na 2 370 mld Sk.

    Uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 438 z 13. 6. 1995 bolo rozhodnuté, že pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorých zriaďovateľom je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, budú uvoľnené tieto finančné prostriedky: z rezervy kapitoly vnútornej pokladničnej správy Ministerstva financií Slovenskej republiky 700 mil. korún, v rámci zúčtovania finančných vzťahov zo štátneho rozpočtu na rok 1994 so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou vo výške 160,4 mil. korún, z výsledkov clearingového zúčtovania s Českou republikou 855,4 mil. korún a ďalšie sa malo riešiť formou úveru vo výške 645,8 mil. korún.

    Na základe citovaného uznesenia vlády Všeobecná zdravotná poisťovňa požiadala ministerstvo financií o návratnú finančnú výpomoc na sumu 645,8 mil. korún na to, aby mohla splatiť dlhy vyplývajúce zo základného fondu.

    Finančné prostriedky z titulu tohto úveru Všeobecná zdravotná poisťovňa v roku 1995 zaslala poskytovateľom zdravotníckej starostlivosti. Posledná časť vyrovnania dlhu v roku 1994 cestou Ministerstva financií Slovenskej republiky sa riešila vo výške 855,4 mil. korún a bola poskytnutá v januári 1996.

    Pri schvaľovaní štátneho rozpočtu a poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1995 v decembri 1994 poukazovala Všeobecná zdravotná poisťovňa na to, že platba poistného vo výške 13,7 % z 54 % minimálnej mzdy nezabezpečí ani v roku 1995 dostatočné zdroje na financovanie zdravotného poistenia. Výška zdrojov hospodárenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne je ovplyvňovaná štruktúrou a vekovým zložením našich poistencov. Všeobecná zdravotná poisťovňa evidovala k 1. 1. 1995 5 178 164 poistencov, čo predstavovalo v danom období 96,7 % z celkového počtu poistencov v Slovenskej republike.

    V priebehu roku 1995 udelilo ministerstvo zdravotníctva súhlas na vznik ďalších zdravotných poisťovní. S postupným etablovaním nových zdravotných poisťovní sa znížil počet poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne o 760 tisíc poistencov a na konci roku 1995 predstavoval počet poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne 4 418 tisíc, t. j. 82,28 % počtu poistencov v rámci celého Slovenska. Z uvedeného počtu poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne predstavuje podiel ekonomicky produktívnych poistencov len 35,2 %. Podiel poistencov, za ktorých platí zdravotné poistenie štát a Fond zamestnanosti, predstavuje 64,8 %.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    chcem poukázať na to, že práve pomer medzi zdrojmi Všeobecnej zdravotnej poisťovne za produktívnych poistencov, ktorých je 35,2 %, a poistencov, za ktorých platí zdravotné poistenie štát a Fond zamestnanosti, je 252 korún po prerozdelení poistného za 64,8 % poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne. A potreba týchto zdrojov, najmä za poistencov štátu a Fondu zamestnanosti, sa práve výrazne podpísala v záverečnej bilancii Všeobecnej zdravotnej poisťovne. V ostatných zdravotných poisťovniach bol pomer oveľa priaznivejší v prospech zdrojov poisťovní, pretože podiel ekonomicky produktívnych poistencov bol 58 % a podiel poistencov štátu a Fondu zamestnanosti bol 42 %.

    Pri hospodárení s jednotlivými fondmi Všeobecnej zdravotnej poisťovne boli v priebehu celého roku 1995 najväčšie problémy s financovaním zdravotnej starostlivosti práve zo základného fondu. Zo základného fondu sa uhradilo v prepočte na jedného poistenca 414 korún mesačne, hoci predpoklad na úhradu bol len 404 korún.

    Problém s nedostatkom finančných prostriedkov základného fondu sa vyhrotil najmä pri nákladoch na liečivá a zdravotnícke pomôcky, ktoré predstavovali sumu 7,2 mld korún, čo je o 3,1 mld korún viac, ako predpokladal rozpočet na rok 1995. Súčasne s tým treba povedať, že počet balení jednotlivých liekov v roku 1995 sa oproti roku 1994 nezvýšil a naši revízni lekári a revízni farmaceuti zistili, že dôvodom vysokého čerpania finančných prostriedkov bol výrazný nárast ceny liečiv.

    Tvorba správneho fondu Všeobecnej zdravotnej poisťovne bola v priebehu roku 1995 tvorená zálohovo vo výške 711 mil. korún. V súlade so zákonom mohol byť správny fond tvorený až do výšky 731,8 mil. korún. Použitie správneho fondu Všeobecnej zdravotnej poisťovne v sume 719,6 mil. korún predstavuje čerpanie len vo výške 98 %.

    Z účelového fondu boli v roku 1995 poskytnuté finančné prostriedky na úhradu zvýšených výdavkov určitým skupinám poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a to po prerokovaní s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky. Týkalo sa to skupín pacientov vyžadujúcich si predovšetkým transplantácie, implantácie, doliečovacie akcie a pacientov s onkologickým ochorením.

    Z rezervného fondu Všeobecnej zdravotnej poisťovne boli v roku 1995 hradené mimoriadne výdavky, ktoré nepredpokladal poistný rozpočet. Z tohto fondu boli v súlade s uznesením správnej rady uvoľnené finančné prostriedky vo výške 89 mil. korún na zníženie záväzkov v roku 1994 voči poskytovateľom zdravotníckej starostlivosti za liečivá. Na zmiernenie následkov chrípkovej epidémie v decembri 1995 Všeobecná zdravotná poisťovňa uvoľnila so súhlasom správnej rady finančné prostriedky vo výške 70 mil. korún.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    predkladám vám návrh účtovnej závierky a správy o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1995, ktorej záverečná bilancia predstavuje:

    - zdroje v roku 1995 vo výške 25,122 mld Sk, - použitie v roku 1995 je vyššie 26,962 mld Sk, - schodok v hospodárení je 1,840 mld Sk.

    Schodok v hospodárení nevznikol z dôvodu nehospodárneho financovania v jednotlivých fondoch Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1995. Príčinou bola nepriaznivá skladba poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne v neprospech skupiny, t. j. v neprospech tých 64,8 % poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, za ktorú platí poistné štát a výška ktorého v minulom roku predstavovala 13,7 % z 54 % minimálnej mzdy, a ďalej neúmerné prekročenie nákladov na liečivá a zdravotnícke pomôcky o 3,1 mld Sk.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o odsúhlasenie predloženej účtovnej závierky a správy o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1995.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu riaditeľovi Všeobecnej zdravotnej poisťovne pánu Hostýnovi. Nech sa páči, pán riaditeľ, sadnite si hore na najvyšší piedestál.

    Dávam slovo členovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci poslancovi Jaroslavovi Paškovi, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne, milé kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu účtovnej závierky a správy o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1995.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 923 z 15. apríla 1996 pridelil návrh účtovnej závierky a správu o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1995 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci na prerokovanie do 13. júna 1996. Súčasne poveril Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci pripraviť na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Obidva výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali predložený návrh v stanovenom termíne. Výbory vyjadrili súhlas s návrhom účtovnej závierky a so správou o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1995 a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky predložený materiál schváliť. Výbory vyjadrili súhlas s tým, že celkové zdroje na financovanie zdravotného poistenia mala Všeobecná zdravotná poisťovňa vo výške 25 122 248 tisíc Sk. Použité boli prostriedky vo výške 26 962 188 tisíc Sk a schodok v hospodárení dosiahol výšku 1 839 940 tisíc korún.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci okrem uvedeného požiadal ministra financií a ministra zdravotníctva Slovenskej republiky, aby vypracovali metodický pokyn na jednotné vykazovanie hospodárskych údajov týkajúcich sa všetkých zdravotných poisťovní.

    Milé kolegyne, vážení kolegovia, ako spoločný spravodajca výborov Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prijať uznesenie, ktoré máte v spoločnej správe výborov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem poslancovi Paškovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o dvadsiatom šiestom bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásil jeden poslanec, a to pán poslanec Šagát. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne a kolegovia,

    dovoľte, aby som sa krátko vyjadril k účtovnej závierke a správe o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a vzniesol niekoľko otázok na pána riaditeľa.

    Iste, najdôležitejší je schodok 1,8 mld. Ja som si skutočne správu podrobne prečítal a chcem sa spýtať v súvislosti s týmto schodkom na faktory, ktoré by to mohli ovplyvňovať. Predovšetkým, či v 1,8 mld je započítaná aj pôžička 645 miliónov, alebo či 1,8 mld je schodok a poisťovňa musí ešte vrátiť aj 645 miliónov. To je jedna otázka.

    Druhá otázka - pokiaľ ide o schodok, je asi takáto. Na x-tej strane, prepáčte, že ju neviem nájsť, ale pán riaditeľ bude vedieť určite odpovedať, je uvedené, že do závierky neboli zahrnuté financie, ktoré prešli z prerozdeľovania za mesiace november a december. Keď som si urobil krátky prepočet, peniaze z tohto prerozdelenia za november a december 1995 by podľa mojich výpočtov mali činiť okolo 1,5 mld korún. Pýtam sa, keď je urobená závierka k 31. decembru a nie sú tam tieto peniaze zahrnuté, už by mali určite byť na účte Všeobecnej zdravotnej poisťovne, teda ako sa teraz zmení schodok, keď sa vyrovná tento technický nedostatok prevedenia z prerozdeľovacieho účtu. Tým by totiž celý schodok vyzeral možno úplne inak.

    A tretia otázka sa týka dlhu. Prvá bola, či je v tom 645 miliónov, druhá otázka sa týka schodku, ako je to s prerozdelením za november a december, a tretia otázka je, ako sa premietli do tohto schodku pohľadávky, ktoré poisťovňa nedokázala vybrať. Ako je uvedené na strane 6, sú na úrovni asi 953 miliónov. Keby si bol, pán riaditeľ, taký láskavý a ozrejmil tieto veci, aby sme vedeli ten schodok lepšie posúdiť.

    Pokiaľ ide o schodok, štvrtá pripomienka sa týka strán 4 a 5. Tam uvádzate, že v dôsledku chybnej legislatívy, ktorá nedostatočne upravuje registráciu poistencov a jeden poistenec je neprerušene súčasne evidovaný aj v dvoch poisťovniach, vznikajú straty pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Tie ste bližšie nekvantifikovali, len ste napísali, že vznikali veľké straty, čo by asi finančná inštitúcia mala uviesť presnejšie. A pýtam sa, keď ste minulý rok vstupovali do zákona o zdravotnom poistení, prečo sa neurobila taká úprava, aby sa tento nedostatok v hlásení o preregistrovaní odstránil. To je k schodku. Tento schodok, ako iste viete, čiastočne riešila poisťovňa tým, že skrátila výdavky na výkony v nemocničných častiach.

    A druhý okruh problémov sa bude týkať vášho argumentu, že ste museli z výkonov pre nemocnice dať 1,8 mld na lieky. Uvádza sa, a vy ste to tu, pán riaditeľ, sám zdôvodňovali, že to bolo preto, že došlo k enormnému nárastu cien. Skutočne, musím veľmi dôrazne protestovať, že nemôžem zobrať túto argumentáciu, pretože platila kategorizácia liekov, ktorá sa v priebehu roku 1995 nezmenila, a preto nemohlo dôjsť k nárastu cien takým spôsobom, pretože lekári mohli predpisovať len lieky, ktoré sú uvedené v kategóriách 1, 2 alebo 3. Samozrejme, podľa toho sú hradené poisťovňou, to je jedna vec.

    Druhá vec je, že došlo skutočne - čo by sa v takej veľkej finančnej inštitúcii nemalo stať - k absolútne nezodpovednému vytvoreniu rozpočtu na lieky, ktorý bol strašne podhodnotený. Keďže v roku 1994 sa čerpalo na lieky zo základného fondu 26 % a v roku 1995 30 %, nárast je prakticky len na úrovni 3-4 %, čo nemôže byť 2 mld rozdielu, tak ako to urobilo, pretože v roku 1994 sa dalo na lieky niečo vyše 5 mld a v roku 1995 približne 7,2 mld.

    Pán riaditeľ, nevidím, že ste veľmi dobre zvládli analytickú časť, prečo došlo k nárastu výdajov na lieky, a myslím si, že to bol normálne predpokladaný výdavok, ktorý sa dal zakalkulovať do rozpočtu. Deficit vznikol jednoducho preto, ako ste formulovali, že platba štátu na úrovni 54 % z 13,7 % minimálnej mzdy bola nízka. Upozorňovali sme na to pri tvorbe rozpočtu a deficit zákonite musel vzniknúť.

    Dovoľte, aby som sa opýtal na strane 8, ak by ste mali trpezlivosť, viem, že už máte vietor v plachtách a myslíte na príjemné dni, na dovolenku, ale napriek tomu, keby ste boli takí láskaví a všimli si 2 odsek na strane 8. Nedokázal som ho totiž pochopiť. Som však lekár, a nie ekonóm, možno sa to dá vysvetliť. K 31. 12. 1995 zostatky na príjmových účtoch, ktoré neboli prevedené do fondov, predstavovali 90 miliónov. Z tejto sumy sa mal dotovať základný fond sumou 135 a správny fond 20. Neviem, ako by sa mohlo potom z 90 miliónov dotovať čiastkou 135 a plus ešte 20 mil. iné fondy, nie je mi to jasné. Aj koniec toho odseku je veľmi zaujímavý a neviem ho vysvetliť.

    Takisto na strane 8, pán riaditeľ, sa uvádza v predposlednom odseku, že záväzky základného fondu predstavujú výšku 2 mld, ale celkový schodok je 1,8 mld. A posledná veta - pohľadávky základného fondu sú 86 miliónov, ale celkové pohľadávky na strane 6, tak ako som už citoval, ste povedali, že sú 953. Veľmi starostlivo som síce študoval správu, ale som zmätený z týchto čísel.

    Dovoľte krátko povedať ešte niekoľko poznámok a položiť niekoľko otázok predovšetkým ku kúpeľnej starostlivosti, to iste bude všetkých zaujímať. Na kúpeľnú starostlivosť, ako sa uvádza na strane 11, sa investovalo takmer 100 miliónov korún a liečilo sa vyše 18 tisíc poistencov. Chcem sa spýtať, či všetci poistenci, ktorí mali nárok na kúpeľnú liečbu, sa odliečili, alebo či zostali nejaké poukazy, alebo niektorí neuspokojení poistenci. Chcem sa opýtať - je to na strane 12 - prečo a ako sa liečba v zahraničí platila zo základného fondu, ako som pochopil zo správy. Myslím si, že je to podľa skladby liečba, ktorá sa mala uhrádzať z účelového alebo rezervného fondu. Lebo potom sa takisto na strane 15 uvádza účelový fond - transplantácie kostnej drene, obličiek, implantácia atď. Na jednej strane sa to riešilo liečbou v zahraničí a okrem toho sa to riešilo akoby z dvoch fondov. Tak ako je to možné? Možno sa to dá vysvetliť.

    Správny fond - v správnom fonde na prevádzkové náklady bolo určených 439 miliónov korún a vytvorili sa odpisy vo výške 66 miliónov korún. Chcem sa opýtať, pán riaditeľ, ako sa použilo týchto 66 miliónov korún. Tým, že ste si vytvorili odpisy, pravdepodobne na reprodukciu základných prostriedkov, teda boli použité ako investičné peniaze, lebo sú uvedené v kolónke prevádzkových peňazí.

    Vážení páni poslanci, pani poslankyne, neviem, či je možné (strana 14) podpísať bianko šek na 129 miliónov stavebných investícií, keď nemáme ich rozpis. Kam sa tie peniaze dali, čo sa týka investičných prostriedkov? Neviem, či tu nemala byť stručná analýza, kam sa tie investičné prostriedky dali. Navštívil som pána riaditeľa pred dva a pol týždňami a prosil som ho o informáciu o kúpe budovy pre poisťovňu v Košiciach. Gentlemansky sme sa dohodli, že mi poskytne informácie. A za 14 dní som nedostal žiadnu informáciu, napriek tomu, že som urgoval odpoveď. Nebudem tú kauzu ďalej rozvádzať, ale myslím si, že by bolo dobré, keby sme v budúcnosti mali pri investičných nákladoch rozpis, na čo boli použité. A v tej celej kauze prekáža predovšetkým to, že člen správnej rady Ing. Tarášek, súčasne riaditeľ stavebnej firmy, dostal zákazku na rekonštrukciu tej budovy za 128 miliónov korún. Neviem, či je to správne, aby sa to takto riešilo.

    A keď sme pri správnej rade, možno pán poslanec Oravec bude mať konečne tú odvahu, že vstane a povie, a pán riaditeľ to potvrdí, lebo druhou informáciou, ktorú som chcel získať od pána riaditeľa, bolo to, koľko správna rada dostala vyplatené za svoje zasadania v priebehu roku 1995 do 30. mája 1996. Túto odpoveď som nedostal. A takisto by som ešte chcel mať takú malú doplňujúcu otázku, keďže vidím, že pán poslanec Oravec sa chystá vystúpiť, či je pravda, že správna rada schválila nákup 21 eurotelov pre členov správnej rady tohto roku.

    Pokiaľ ide o účelový fond, ten, ako sa uvádza, je určený na úhradu zvýšených výdavkov v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti určitým skupinám poistencov. Je tam úspora zdrojov 20 miliónov. Škoda, že nie je pri predkladaní tejto vážnej finančnej bilancie, ktorá hospodárila s 25 mld korún, čo nie je skutočne málo, predseda správnej rady, pretože mnohé veci pán riaditeľ musel riešiť tak, ako určila správna rada. A pýtam sa, prečo napríklad nebol účelový fond vyčerpaný a prečo sme museli zo Štátneho fondu zdravia dať 20 miliónov na nákup liekov a spotrebného materiálu pre kardiochirurgiu, keď v účelovom fonde boli na to peniaze.

    To isté sa týka rezervného fondu, ktorý má úsporu 93 miliónov korún. Štátny fond zdravia by sa mal použiť na riešenie celonárodných problémov, a nie používať na spotrebný materiál. A tu sme mali zasa 93 miliónov korún a neviem, prečo sme ich nepoužili na veci, ktoré bolo treba uhradiť.

    Vážená snemovňa, táto správa skutočne veľmi objektívne dáva dôvod na vznik mnohých otázok. Dúfam, že pán riaditeľ bude vedieť na ne odpovedať. Nevýhodou tejto snemovne je to, že pravdepodobne sa už nebude dať vystúpiť, pretože ak by nebolo dostatočne dobre odpovedané na moje otázky, navrhol by som vám, aby ste neodhlasovali túto účtovnú závierku a aby ste ju nechali prepracovať. Ale keďže bude vystupovať pán riaditeľ, nádejám sa, že úspešne odpovie a vysvetlí všetky otázky, ktoré som položil, a zatiaľ by som tento návrh nevzniesol.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Šagátovi. Hlási sa ešte niekto? Pán poslanec Kováč - faktická poznámka?

  • Len s faktickou poznámkou a azda s otázkou. Pretože máme v ruke dokument uznesenia správnej rady, kde sa píše, že všetky otázky spojené so stanovením výšky odmien členov správnej rady a dozornej rady sú tajným predmetom, teda je to tajný dokument, chcem sa spýtať, prečo má byť predo mnou ako poistencom Všeobecnej zdravotnej poisťovne utajovaná táto skutočnosť. To po prvé.

    Po druhé, žiadam, aby takáto skutočnosť bola odtajnená. A po tretie, prosím pána riaditeľa, aby v odpovedi povedal, aká konkrétna suma bola vyčlenená na odmeny členom správnej rady a dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne z rozpočtu a aká bola v reále vyplatená.

    Vopred ďakujem pekne za odpoveď.

  • Ďakujem. Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy?

  • Vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom šiestom bode programu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne pán Hostýn? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte, aby som sa v prvom rade poďakoval spravodajcovi pánu poslancovi Paškovi za uvedenie celého materiálu. Po druhé, chcem poďakovať aj doktorovi Šagátovi, poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky, že si dal námahu a skutočne perfektne a detailne niektoré veci študoval, hoci sa dopustil niektorých nepresností a niektorých zavádzajúcich skutočností, ktoré si nesprávne vyložil. Neviem, či som si stačil zapísať všetky jeho pripomienky, ale v krátkosti, pokiaľ budem stačiť, budem odpovedať.

    Prosím vás pekne, poďme najprv k liekovej politike a k problematike liekov vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Mám tu materiál, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na lieky, ktoré Všeobecná zdravotná poisťovňa vyplatila ako receptové, je to suma 30,03 %, teda jedna tretina z celkového rozpočtu bola daná na receptové lieky - 30,3 %. Nepočítam do toho ešte náklady na lieky, ktoré vynaložili jednotlivé oddelenia nemocníc s poliklinikou a nepočítam do toho ani lieky, ktoré používajú praktickí a odborní lekári vo svojich ambulanciách. Okrem toho nepočítam do tohto počtu, do tých 30,3 %, špeciálne lieky, ktoré Všeobecná zdravotná poisťovňa platí onkologickým pacientom, ktoré sú veľmi drahé a veľmi špecifické a platíme ich len individuálne na poistenca, ktorý si to nevyhnutne vyžaduje v rámci svojej liečby. Okrem toho sme do tohto balíka nákladov na lieky nepočítali ani osobitne hradený špeciálny zdravotný materiál a liečivá, ktoré nie sú započítavané do ošetrovacieho dňa. Myslím tým napríklad pacemakery a podobne. Čiže takto je to.

    Pokiaľ išlo o to, že máme úsporu na špeciálnom zdravotnom materiáli, prosím vás pekne, závierka sa robí po 1. januári predchádzajúceho roku a na základe čerpania jednotlivých nemocníc s poliklinikou, ktoré mali pridelené určité finančné prostriedky na to, aby tento špeciálny zdravotný materiál použili. Ak ho nepoužili, tak nám vznikla určitá úspora a preplatok v jednotlivých nemocniciach s poliklinikou, čo je celkom jasné a nejakých tých pár percent nemuseli alebo nemohli použiť, alebo nemali pacientov vhodných na to, aby tento špeciálny zdravotný materiál kúpili a použili pre poistencov.

    K množstvu liekov, k hodnote a k tomu, ako sa hospodárilo s liekmi, by som rád povedal jedno. V roku 1994 bol rozpočet na lieky a zdravotnícke pomôcky vo výške 3,601. Skutočnosť bola 5 mld 346,6. Predpokladali sme pri tvorbe rozpočtu na rok 1995, že vhodnou liekovou politikou sa podarí znížiť množstvo finančných prostriedkov o 1 miliardu. To bol prvý dôvod a predpokladali sme, že to klesne na 4 mld. A druhý dôvod bol ten, že sme chceli, aby rozpočet bol vyrovnaný, a predpokladali sme, že prídu určité opatrenia, ktoré nám pomôžu tento vyrovnaný rozpočet nejakým spôsobom dodržať. Plnenie v roku 1995 - rozpočet bol 4, 076 mld, skutočnosť bola 7 209,8, percento plnenia bolo 176,9 %. Taká je skutočnosť, pokiaľ ide o lieky a liekovú politiku.

    Druhá otázka od pána poslanca Šagáta bola o tom, či pôžička, o ktorú sme požiadali ministerstvo financií ako o návratnú finančnú pôžičku, je zahrnutá v rozpočte, alebo nie. Prosím, táto pôžička nie je zahrnutá v rozpočte, s tou sa nepočítalo, pretože je predpoklad, že tieto finančné prostriedky získame tým, že zlepšíme a skvalitníme výber poistného, najmä u chronických neplatičov. Správne podotkol, že finančné prostriedky, ktoré nám dlžia jednotliví zamestnávatelia, sú vo výške viac ako 900 miliónov korún. Na tento rok za prvý kvartál sa nám podarilo vybrať z týchto finančných prostriedkov 70 miliónov korún, ktoré sme okamžite na konci prvého štvrťroka poukázali ministerstvu financií ako splátku na návratnú finančnú výpomoc.

    Kategorizácia, myslím, už bola.

    Kúpeľná starostlivosť sa stala podľa zákona o Liečebnom poriadku dávkou nárokovateľnou a skutočne sme všetkým pacientom, ktorí mali požiadavku na kúpeľnú liečebnú starostlivosť v roku 1995, vyhoveli, až na malé výnimky (keď prišiel návrh v posledných decembrových dňoch, už sa nedal realizovať), ale tie, ktoré prišli skôr, sme realizovali. A vzhľadom na to, že sme nemali dostatok kapacít na Slovensku, zakúpili sme aj určité množstvo poukazov do Františkových Lázní, kde sme pacientov liečili. Neostali vlastne žiadne resty z minulého roka.

    Investičné prostriedky. Prosím vás, veľmi rád predložím Národnej rade Slovenskej republiky materiály o tom, kde, kedy a aké investičné prostriedky sme v roku 1995 dali. Priznám sa bez bitia, prvýkrát sme robili účtovnú závierku o hospodárení vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Nemáme, ani podľa zákona nie sú predpísané žiadne tabuľky alebo predpísané tlačivá, čo v tom musí byť. Domnievali sme sa, že to, čo predkladáme, je dostačujúce, a v prípade, že niektorí páni poslanci alebo pani poslankyne by mali záujem, veľmi radi dáme k dispozícii a na nahliadnutie akýkoľvek materiál, ktorý sa týka Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Chcel by som len podotknúť, že práve pred mesiacom skončila u nás veľká finančná previerka, ktorú vykonalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky a nenašlo prakticky žiadne závady v hospodárení a financovaní vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Pokladáme to za veľký úspech.

    Pokiaľ ide o informáciu o Košiciach a čo sa týka, pán poslanec, vášho listu, myslím si, že ako riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne nemám povinnosť zodpovedať prednostovi detskej kliniky, ktorý odo mňa žiada materiály o určitých veciach, ktoré sa týkajú Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Práve preto som nedal ani odpoveď. Mám pre vás pripravený list, kde vás prosím, aby ste si to vyžiadali úradnou cestou, prostredníctvom predsedu správnej rady a potrebné podklady na vašu činnosť určite dostanete. Zatiaľ vám môžem len toľko povedať, že mám pripravený celý "fascikeľ" materiálov o Košiciach od roku 1992 práve na základe nášho rozhovoru. Je to pripravené, a ak to predseda správnej rady odsúhlasí, celý komplexný materiál, kedy boli výberové konania, zápisnice z výberových konaní a všetko, myslím si, že máte mať k dispozícii.

    Eurotel - zatiaľ sa neuvažuje o žiadnom eurotele, ale myslíme si, že členovia správnej rady, poviem to otvorene, zatiaľ to nie je, ale môj názor je ten, že by mali mať určité pracovné nástroje, aby boli k dispozícii a aby sme mohli s nimi komunikovať. Nehovorím, že to má byť eurotel, ale nejaké pracovné nástroje potrebujú a mali by ich mať na svoju prácu. Zatiaľ, prosím, nedostali nič.

    Pokiaľ ide o čerpanie účelového a rezervného fondu, prosím, už som to tu spomenul, že ak neboli požiadavky - zjednoduším si to, pre nemocnicu na Kramároch sme vyčlenili 4 milióny korún na špeciálny fond a Kramáre ho nevyčerpali, tak zvyšok bola úspora, a to sú tie percentá, úspory na účelovom fonde. Podobne to je aj s rezervným fondom.

    Ešte by som sa rád vrátil k liekom za prvý kvartál 1996, aby ste mohli, páni poslanci, porovnať, aký je nárast liekov za prvý kvartál 1995 a aký je nárast liekov za prvý kvartál 1996. Chcel by som vám povedať, že v prvom štvrťroku 1995 celkové náklady činili 1 310 594 tisíc Sk, v prvom štvrťroku 1996 náklady na lieky činili 1 630 482 tisíc korún, teda nárast nákladov na lieky v celkovej hodnote je viac ako 319 tisíc korún. Priemerné náklady za lieky na jedného poistenca v prvom štvrťroku 1995 boli 265,78 korún. V I. kvartáli 1996 boli už náklady 370,08 korún.

    Chcel by som len upozorniť panie poslankyne a pánov poslancov, že náklady na lieky stúpajú. Nemá pravdu pán poslanec, keď hovorí, že sa nezvýšili ceny liekov. Cena liekov sa zvyšovala v priebehu roku, aj v tomto roku práve teraz ministerstvo financií zvýšilo cenu liekov zo Slovakofarmy o 22 %. Teraz pred týždňom. Takže ceny liekov stúpajú. Hovorím to len preto, aby sme mali ilustrované aj tieto veci.

    Neviem, či som vám stačil odpovedať.

    Pokiaľ ide o pána poslanca Kováča, rád by som povedal, ak ma pán predseda Národnej rady alebo predsedajúci zbaví, povedal by som, povinnej mlčanlivosti, prosím, spokojne odpoviem aj na to, aké platy majú členovia správnej a dozornej rady.

  • Hlasy z pléna.

  • Ak som neodpovedal, pán poslanec Šagát alebo pán poslanec Kováč, prosím, pýtajte sa, som ochotný ďalej odpovedať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem riaditeľovi Všeobecnej zdravotnej poisťovne pánu Hostýnovi.

    Chce sa ešte vyjadriť pán poslanec Paška?

  • Hlasy zo sály.

  • Rozprava je ukončená. Ďakujem pekne.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia. Prosím pánov poslancov, aby prišli do rokovacej sály. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Milé kolegyne, vážení kolegovia,

    v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Z ich vystúpení však nevzišli žiadne návrhy na iné uznesenie, ako máte predložené v spoločnej správe, preto by sme mali hlasovať o uznesení zo spoločnej správy. Odporúčam, aby sme ho prijali.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sme schválili návrh účtovnej závierky a správy o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1995.

    Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Nasleduje d v a d s i a t y s i e d m y bod programu, ktorým je

    návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 1995.

    Podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Zb. o Sociálnej poisťovni návrh účtovnej závierky predkladá správna rada Sociálnej poisťovne na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky v termíne určenom na predloženie návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky.

    Návrh ste dostali ako tlač 398 a spoločnú správu výborov ako tlač 398a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci odporučil, aby návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 1995 odôvodnil a vyjadril sa v rozprave na schôdzi Národnej rady s jej súhlasom predseda správnej rady Sociálnej poisťovne pán Vojtech Tkáč.

    Hlasujeme o tom, či pán Tkáč môže predniesť správu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 71 poslancov. Je nás málo.

  • Ešte raz sa budeme prezentovať a hlasovať, či môže pán Tkáč vystúpiť. Nech sa páči, znova hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme vyjadrili súhlas s tým, aby návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 1995 odôvodnil a vyjadril sa k rozprave predseda jej správnej rady pán Vojtech Tkáč. Prosím ho, aby sa ujal slova.

  • Vážená Národná rada,

    ďakujem za súhlas a možnosť vystúpiť pred vami pri predkladaní návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 1995. Materiál predkladám v mene správnej rady Sociálnej poisťovne na základe ustanovenia § 7 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni.

    Účtovná závierka za minulý rok bola spracovaná v súlade s príslušnými predpismi o účtovníctve a po prerokovaní a schválení v správnej rade ju predkladáme Národnej rade na schválenie.

    Predkladaný materiál dokumentuje stav v tvorbe zdrojov a ich použití na výkon nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, na výplatu nesystémových a štátnych sociálnych dávok a nákladov priamo súvisiacich s výkonom činností Sociálnej poisťovne v prvom roku jej pôsobenia ako samostatnej verejnoprávnej inštitúcie.

    Systém priebežného financovania výplatných dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového zabezpečenia si vyžaduje skončenie hospodárenia príslušného roku zo zabezpečených zdrojov na financovanie výdavkov aspoň na obdobie 1 mesiaca nasledujúceho roku, čo sa tejto inštitúcii v prvom roku hospodárenia podarilo.

    Priaznivý výsledok hospodárenia Sociálnej poisťovne v základnom Fonde nemocenského poistenia umožní v roku 1996 realizovať legislatívnu úpravu schválenej najvyššej hranice čistej dennej mzdy na výpočet dávok nemocenského poistenia s predpokladanou účinnosťou od 1. januára 1996.

    Obdobne v súvislosti s hospodárením vo Fonde dôchodkového poistenia a zabezpečenia sme v rámci správnej rady pripravili finančný priestor na krytie zvýšenia dôchodkov v roku 1996, čo v rozpätí 11 mesiacov spolu so zvýšením dôchodkov v roku 1995 bolo viac ako 20 %. Treba upozorniť na skutočnosť, že legislatívna úprava zníženia percenta poistného z nemocenského poistenia na dôchodkové zabezpečenie, bez kladného bilančného rozdielu z roku 1995 by v roku 1996 spôsobila insolventnosť základného Fondu nemocenského poistenia. Kladný bilančný rozdiel základného Fondu dôchodkového zabezpečenia z roku 1995 umožnil plynulé financovanie výplaty dávok dôchodkového zabezpečenia v januári tohto roku. Tvorba zdrojov základného Fondu dôchodkového zabezpečenia z výberu poistného je rozložená na celý mesiac.

    Priaznivým výsledkom hospodárenia sa potvrdzuje opodstatnenosť existencie Sociálnej poisťovne ako inštitúcie, ktorá svojou činnosťou dokázala schopnosť zabezpečiť príjmy v čase a v rozsahu, ktorý je potrebný na výplaty zákonmi garantovaných dávok. Celkový obraz o hospodárení Sociálnej poisťovne dokresľujú faktografické údaje spracované v tabuľkových prehľadoch a grafoch.

    Po rokovaniach v príslušných výboroch Národnej rady sa správna rada Sociálnej poisťovne stotožňuje s uzneseniami, ktoré sú predmetom rokovania dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu predsedovi správnej rady.

    Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Martu Aibekovú, aby podala správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 1995.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 923 z 15. apríla 1996 pridelil návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 1995 dvom výborom Národnej rady Slovenskej republiky, a to výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci. Obidva výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali predložený materiál v stanovenom termíne.

    Výbory zhodne vyjadrili súhlas s návrhom účtovnej závierky Sociálnej poisťovne na rok 1995 a odporúčali schváliť ho s tým, že:

    - celkové príjmy dosiahli výšku 55 587 832 tisíc korún,

    - výdavky, náklady dosiahli výšku 48 937 840 tisíc korún,

    - prebytok hospodárenia za rok 1995 bol vo výške 6 649 992 tisíc korún.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci okrem uvedeného súhlasu a odporúčania pre Národnú radu Slovenskej republiky požiadal správnu radu Sociálnej poisťovne, aby predložila do augusta 1996 informáciu o vynaložených finančných prostriedkoch na informačný systém od vzniku Národnej poisťovne, fondov nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia a súhrnnú informáciu o konkrétnych opatreniach zameraných na zlepšenie situácie vo výbere poistného spolu s návrhmi na uplatnenie opatrení v nasledujúcich rokoch.

    Vážené dámy, vážení páni, súčasťou spoločnej správy je aj uznesenie, ktoré nebudem čítať, nakoľko ho všetci poslanci dostali v písomnej podobe. Hlasovať budeme podľa tohto predloženého uznesenia, ktoré v oboch bodoch - v bode A aj v bode B - odporúčam prijať.

  • Ďakujem pani poslankyni Aibekovej a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o dvadsiatom siedmom bode programu.

    Zatiaľ nemám žiadnu prihlášku na vystúpenie. S faktickými poznámkami sa prihlásili pán Hanker a pán Kováč. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní,

    treba konštatovať podľa predloženého materiálu, že činnosť súvisiaca s transformáciou z úrovne bývalej Národnej poisťovne na nové nástupnícke subjekty k 1. januáru 1995 bola správna.

    Porovnaním predchádzajúceho obdobia rokov 1993 a 1994 s hodnoteným obdobím z hľadiska hospodárenia Sociálnej poisťovne v roku 1995 pozitívne výsledky umožnili zvýšenie úrovne dávok nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia a položili základ na ďalšiu úpravu výšky dávok dôchodkového zabezpečenia aj v roku 1996. V tomto zmysle treba konštatovať, že krok uskutočnený v roku 1994, smerujúci k odčleneniu systémov sociálneho poistenia a zdravotného poistenia, sa javí bez akýchkoľvek pochybností správny.

  • Pán poslanec, to nie je faktická poznámka, mali ste sa prihlásiť do rozpravy.

  • Hlasy o tom, že už je koniec vystúpenia poslanca Hankera.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    budem mať len niekoľko malých poznámok k predloženému účtu Sociálnej poisťovne, a to poznámky, o ktorých si myslím, že smerujú k zlepšeniu situácie poistencov.

    Po prvé, treba konštatovať, že vo Fonde nemocenského poistenia pretrváva vysoký prebytok. Tento prebytok podľa môjho názoru treba koncepčne riešiť a žiadalo by sa, aby práve takáto koncepcia bola pripojená, alebo aby sme boli o nej informovaní. To znamená, že alebo znížime platby, aby sa takýto prebytok nevytváral, alebo zvýšime poskytovanie nemocenských dávok, to znamená, akým spôsobom chce postupovať fond ďalej.

    Upozorňujem na to, čo si málokto z vás všimol, že správny fond sa vytvára z celkových príjmov, čiže nielen z vybrania poistného, a preto je pre každú poisťovňu nesmierne výhodné, ak si chce zvýšiť správny fond, že tam zostávajú prebytky, že sa nevyplatia, pretože sa správny fond vytvára vlastne z kumulácie všetkých príjmov. Čím je vyšší prebytok, tým je vyšší správny fond. A myslím si, že toto nie je naším cieľom. Naopak, naším cieľom by malo byť v záujme poistencov udržať vyrovnaný rozpočet, a nie rozpočet takto prebytkový. Iba ak by sa Sociálna poisťovňa rozhodla, ale to by zas bolo treba v koncepcii povedať, že prechádza od priebežného financovania ku klasickému fondovému financovaniu poistného. Osobne by som tento krok veľmi privítal, pretože málokto z nás si uvedomuje, že doterajší systém priebežného financovania vytvára pre budúcu generáciu, najmä pre mladých, obrovskú záťaž. Myslím si, že by bolo treba povedať o tom pár slov.

    Po druhé, dovoľte, aby som sa dotkol dôchodkového zabezpečenia. Myslím si, že dôchodkové zabezpečenie je poznamenané hlavne tým, že sa oneskoruje zvyšovanie dôchodkov po dosiahnutí zákonného nároku. Napríklad zákonné podmienky rastu miezd, to znamená rast miezd o 5 %, sa dosiahli už v novembri v roku 1995, ale navrhované zvýšenie bolo realizované naším návrhom vo februári, ale s účinnosťou až od júna tohto roku. Čiže je tam vlastne takmer 8-mesačný posun. Pravdepodobne by bolo treba pristúpiť, aj to by mala zvážiť Sociálna poisťovňa, k žiadosti o novelizáciu v precizovaní textu o oznamovaní údajov Štatistickým úradom. Chápem, že oznamovanie dostávajú dosť neskoro a zle sa na to reaguje. Z tohto pohľadu práve oneskorenie dodávania údajov Štatistickým úradom môže spôsobiť aj to, že pri návrhu rozpočtu sa kalkuluje s iným rastom príjmu, aký sa v realite dosahuje. Aj v tomto fonde je veľmi výrazný prebytok. Upozorňujem znovu na to isté. Prebytok sa rovnako dá využiť na rast správneho fondu.

    Chcem povedať, že ak si porovnáme pomer medzi príjmom a dôchodkom, teda dôchodok voči mzde, tak kým v roku 1994 to bolo 45,4 %, v roku 1995 už to bolo len 43,1 %. To znamená, že voči mzde z pracovného pomeru klesá pomer dôchodkov, čo si myslím, že je oveľa vážnejší problém, nad ktorým by sme sa mali zamyslieť, a rovnako požiadať aj ministerstvo práce, sociálnych vecí aj Sociálnu poisťovňu, aby sa zamysleli nad úrovňou invalidných dôchodkov. Na invalidné dôchodky totiž nie sú odkázaní len starší ľudia, ale sú na ne odkázaní aj ľudia v produktívnom veku. Mnohí z nich majú rodiny, a ak priemerný invalidný dôchodok dosiahol výšku 2 950 korún, sami uznáte, že táto suma je príliš nízka.

    Nenamietam nič voči správe, ktorú predložila Sociálna poisťovňa. V tomto vystúpení som sa len snažil poukázať na niekoľko vážnych problémov, o ktorých by mala uvažovať nielen Sociálna poisťovňa, ale aj ministerstvo práce a sociálnych vecí a v konečnom dôsledku parlament, pretože my sme vlastne zodpovední za sociálny stav obyvateľstva a ukazuje sa, že sú rezervy. Ak by sa napríklad rezervy, ktoré vznikli, alebo prebytok, ktorý vznikol vo Fonde dôchodkového poistenia, využil na zvýšenie invalidného poistenia, podľa môjho názoru, pretože tých invalidných občanov, ktorí berú tento dôchodok, nie je tak veľa, mohli by sme razantným spôsobom zvýšiť ich sociálnu úroveň, čo sa asi od nás očakáva. Viete dobre, že na Slovensku žije zhruba 500 tisíc zdravotne postihnutých občanov, pripomínam, že všetci nie sú v invalidnom dôchodku, invalidný dôchodok je radove pre 150 tisíc poberateľov, tak si myslím, že týmto ľuďom by sme výrazne dokázali pomôcť.

    Chápem, že každá poisťovňa, ktorá sa zriaďuje, vyžaduje, aby mala správny fond preto, aby mohla realizovať svoje predstavy o zapojení výpočtovej techniky atď. atď. Ale domnievam sa, že možno malá úprava v zákone o tom, že správny fond sa tvorí z vybraného poistného, a nie zo všetkých príjmov, by zabránila možnému podozrievaniu, teraz môžem povedať, že to môže byť len podozrievanie, som presvedčený, že to nie je pravda, ale to podozrenie tu môže vzniknúť, že sa prebytky tvoria preto, aby správny fond bol vyšší, čo samozrejme z hľadiska poistencov nie je želateľné.

    Sú to, podľa môjho názoru, tri veci, ktorými sa treba zaoberať. Jedna otázka je, ako udržať vyrovnaný rozpočet včasnými operatívnymi opatreniami či už Sociálnej poisťovne, alebo parlamentu.

    Druhá otázka, ako sa pozerať na pomerne veľký časový interval medzi dosiahnutím zákonného nároku, reálnym dosiahnutím zákonného nároku na zvýšenie dôchodku a jeho oneskoreným zvýšením. Myslím si, že v tom by sme mohli byť (Národná rada) operatívnejší, prípadne sa dohodnúť so Štatistickým úradom a so Sociálnou poisťovňou, ako nájsť riešenie tohto problému.

    A po tretie, a to považujem za najzávažnejšie, možno aj vytvoriť pracovnú skupinu, povedzme za účasti poslancov, ktorá by riešila problematiku podľa môjho názoru veľmi nízkych invalidných dôchodkov, zlepšenie sociálneho postavenia aj týchto občanov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy?

  • Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom siedmom bode programu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť predseda správnej rady Sociálnej poisťovne? Nech sa páči, pán Tkáč.

  • Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predsedajúci,

    budem stručne reagovať na vystúpenie pána poslanca Kováča. Tieto otázky sme starostlivo rozoberali aj na úrovni garančného výboru. Súčasťou tejto správy sa synchrónne stala aj výročná správa o činnosti Sociálnej poisťovne za rok 1995, kde boli v širšom rozsahu, než je účtovná závierka podľa účtovnej osnovy, rozobrané aj tieto záležitosti.

    Veľmi tézovite by som chcel komentovať, že na všetko, na čo sa pán poslanec pýtal, odpovedá koncepcia transformácie sociálnej sféry. To nie je fráza, ani pokus o odrazenie týchto otázok, ale ak by sme išli bod po bode v koncepcii transformácie, tieto úlohy sú tam a plnia sa.

    Do augusta tohto roku máme vypracovať spolu s ministerstvom financií analýzu a optimalizáciu daňového, príspevkového a poistného zaťaženia. Je to veľmi závažná úloha, na ktorej sa v súčasnosti pracuje. Na základe analýzy, a sú na to vedecké poistno-matematické modely, sa dá zvážiť poistné, príspevkové a daňové zaťaženie vrátane iných bremien, a na základe toho je možné zvážiť proporcie medzi jednotlivými fondmi vrátane príspevku do Fondu zamestnanosti, do zdravotných poisťovní a vo väzbe na dane.

    Súčasťou tejto analýzy a optimalizácie sú aj úlohy štátu, zamestnancov a zamestnávateľov. Syntézu tejto analýzy chceme dotiahnuť do druhej úlohy v koncepcii, ktorá je vo vecnom a časovom harmonograme a mali ste ju v pléne, a to je otázka ekonomicko-finančného zabezpečenia sociálnej sféry. Východiskom pre túto úlohu je analýza a optimalizácia príspevkov a poistného.

    Vo väzbe na prebytok chcem zdôrazniť jednu skutočnosť, že prebytok nie je zadarmo a že je za ním obrovský kus práce, ale aj fortieľu už nových expertov sociálneho poistenia, ktorých sme na Slovensku nemali. Keď posúdite... (ruch v sále), mne sa veľmi ťažko rozpráva...

  • Keď posúdite, povedal by som, unikát, ktorý v sociálnej poisťovni je, a nemám to zo svojej hlavy, je to výsledok rokovania aj na úrovni Medzinárodnej asociácie sociálneho zabezpečenia, ktorá je svetovou organizáciou a ktorá prijala 8. a 9. mája tohto roku Sociálnu poisťovňu za riadneho člena, že Sociálna poisťovňa má úspešnosť výberu poistného 94,5 % (a to sme dokumentovali vo výbore), tak je to unikát, ktorý nemajú ani vyspelé poisťovne, ktoré nezažili socializmus. V priemere je úspešnosť výberu takýchto podobných inštitúcií vo vyspelých štátoch 80 %. A to už hovorí o určitých úspechoch.

    Samozrejme, je to stále negatívne. V súčasnosti máme pohľadávky vo výške asi 6,7 mld korún na úrovni Sociálnej poisťovne a robíme všetko pre to, aby sme orientovali pozornosť na výber a vymáhanie poistného. Je to nepríjemná agenda, ale podarilo sa ju riešiť aj vo väzbe na možnosť odpúšťania penálov, pokiaľ si zachováme nárok na istinu a nechceme robiť najmä zo zamestnávateľských subjektov rukojemníkov.

    Prebytok, ktorý sme avizovali ako výsledok hospodárenia, je to aj otázka, ktorú spomínal pán poslanec, a to je situácia, že nepostupujeme systémom len priebežného rozpočtovania, ale cez biznisplány aj prostredníctvom PHARE sú mechanizmy na kapitalizáciu týchto pohľadávok. Súčasný právny stav aj realita v poisťovni to umožňuje, ale v každom prípade si dovolím poznamenať, že aj v tejto etape, kým sa nevybuduje seriózny rezervný mechanizmus 6 až 8 mesiacov, rezervný fond z vyplateného poistného na cyklické výkyvy a demografické zmeny, je tento prebytok krehký a veľmi relatívny, ale je závislý aj od subjektívnej schopnosti jednotlivých pobočiek, cez výber až po prácu s kapitalizáciou týchto pohľadávok.

    Pokiaľ ide o mechanizmus zvyšovania dôchodkov, je to už dočasný problém. Máme pripravený návrh zásad zákona o sociálnom poistení, kde mechanizmus zvyšovania dôchodkov odpútavame od súčasného zákona 46 a v najbližších niekoľkých týždňoch by sme ho predložili na spoločné posudzovanie, ako sme sľúbili výboru, aby sme už do zásad zákona o sociálnom poistení vstúpili na parlamentnej pôde cez mechanizmus zvyšovania dôchodkov.

    Obdobne to platí aj vo väzbe na prípadné úpravy zvyšovania dôchodkov v invalidite a v rámci koncepcie transformácie od 1. januára 1997. Som optimista, že to dotiahneme, je to najťažší právny predpis, aký sa v sociálnej oblasti roky robil a roky nebude robiť. Mechanizmus invalidity chceme postaviť na úplne nový základ.

    Pokiaľ ide o otázku správneho fondu, treba povedať, že rozpočet správneho fondu Sociálnej poisťovne schvaľuje Národná rada. Nie je to subjektívna kategória a aj v tejto závierke, ako aj vo výročnej správe sme v podstate do koruny ohodnotili čerpanie výsledkov správneho fondu.

    V novom právnom predpise o sociálnom poistení skutočne prechádzame na to, na čo upozornil pán poslanec, a to je tvorba správneho fondu z celkového úhrnu vyplatených výstupov, dávok a dôchodkov, nemocenského poistenia.

  • Ďakujem pánu predsedovi správnej rady. Chce sa ešte vyjadriť spoločná spravodajkyňa pani Aibeková?

  • Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia.

  • Prosím pánov poslancov, aby prišli do rokovacej sály, a prosím spoločnú spravodajkyňu výborov pani Aibekovú, aby hlasovanie uvádzala.

  • Vážený pán predsedajúci, odporúčam, aby Národná rada schválila uznesenie, tak ako je predložené v písomnej podobe s príjmami, výdavkami a prebytkom, ako som ho uviedla.

  • Budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sme schválili návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 1995.

    Ďakujem.

    T r i d s i a t y m p r v ý m bodom programu je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 425 a spoločnú správu výborov ako tlač 425a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pán poslanec Róbert Fico. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

  • Vážené dámy a páni,

    posledná novelizácia zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, teda zákon o veľkej privatizácii, priniesla závažné zmeny do prebiehajúceho procesu privatizácie. Zastavenie kupónovej formy privatizácie a jej zmena na dlhopisovú boli privítané prinajmenšom rozpačito. Rozpačitosť občanov sa prehĺbila ešte viac, keď sa ukázalo, že posledná novelizácia zákona o veľkej privatizácii vykonaná zákonom číslo 190/1995 Z. z. bola v niektorých častiach v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Ako to už obyčajne býva, protiústavnosťou sa vyznačovali najmä tie ustanovenia, ktoré boli vcelku priaznivé pre občanov. Mám, samozrejme, na mysli ustanovenie zákona číslo 190/1995 Z. z., ktoré ukladali vlastníkom bytových domov povinnosť prevziať od občanov dlhopisy ako formu platby pri prevode bytov do vlastníctva občanov. Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlásil tieto ustanovenia za protiústavné, a to svojím nálezom publikovaným v Zbierke zákonov pod číslom 4/1996.

    Všetci vieme, v čom spočíva podstata dlhopisovej privatizácie. 31. decembra v roku 2000 nastane splatnosť dlhopisov, ktorých nominálna hodnota bude 10 tisíc korún. Dovtedy sú dlhopisy pre radového občana prakticky nepoužiteľné. Možnosti nakladania s dlhopismi sú veľmi úzke a použiteľné iba pre ľudí, ktorí sa vyznajú v nakladaní s cennými papiermi. Radovému občanovi nezostáva nič iné, len dlhopis zasunúť medzi ostatné domáce papiere a čakať, či sa v roku 2000 naplní sľub predkladateľov dlhopisovej privatizácie v podobe 10 tisíc korún vrátane výnosu z dlhopisu.

    Už tu však chcem upozorniť, že hoci zákon zavádzajúci dlhopisovú privatizáciu hovorí o päťročnej splatnosti dlhopisu, radový občan sa k reálnym peniazom, ak o ne bude mať záujem, dostane až po šiestich rokoch, pretože Fond národného majetku má povinnosť splatiť nominálnu hodnotu dlhopisu, t. j. desaťtisíc korún vrátane jeho výnosu, až do konca roku 2001, čím sa päťročná lehota fakticky predlžuje na lehotu šesťročnú.

    Domnievam sa, že návrh zákona je sociálne nespravodlivý. Z tohto titulu predkladám návrh zákona, ktorý má odstrániť určité sociálne nespravodlivosti spočívajúce v tom, že starí občania alebo starší občania, ktorí najviac prispeli k vybudovaniu majetku, ktorý je rozdeľovaný v dlhopisovej privatizácii, budú mať požitky z tohto majetku až v roku 2001, čo je lehota, ktorá prináša rôzne životné situácie, a poviem to veľmi otvorene, možno, že mnohí starí ľudia sa tohto termínu ani nedožijú.

    Preto v návrhu zákona navrhujeme, aby sme skrátili deň splatnosti dlhopisu u tých občanov, ktorí v deň nadobudnutia účinnosti dosiahnu vek 60 rokov a viac, vtedy by dlhopis bol splatný 31. decembra 1997 vrátane jeho výnosu.

    Táto právna úprava nevedie iba k sociálnej spravodlivosti, ale je aj významná z pohľadu Fondu národného majetku. Pretože ak nebude prijatý tento zákon, Fond národného majetku bude musieť v roku 2001 jednorazovo vyplatiť sumu 35 až 40 mld korún. Ak by sme prijali tento zákon, tak v roku 1997, resp. v roku 1998, pretože dávame ešte šesť mesiacov Fondu národného majetku na vyplatenie týchto dlhopisov, by sa vyplatila suma, podľa tohto návrhu, približne 8 mld korún, ale to iba v teoretickej rovine, ak by všetci ľudia nad 60 rokov požiadali o vyplatenie dlhopisov. Myslím si, že pre fond je to účelné v tom, že nebude vyplácať sumu 35 až 40 mld naraz, ale postupne. A okrem toho, ako som zdôraznil, treba vidieť sociálny aspekt tejto novelizácie zákona.

    Druhá významná zmena prinášaná návrhom zákona spočíva v tom, že pokiaľ mestá a obce prijmú dlhopisy ako formu platby pri prevode bytov do osobného vlastníctva, tak tieto dlhopisy im budú splatené do konca roku 1997. Musím vám povedať, že zo skúseností, ktoré mám z miest a obcí, zastavil sa trh s bytmi. Zastavil sa trh s bytmi preto, že ľudia očakávali, že budú môcť použiť dlhopisy ako formu platby pri prevode bytov do osobného vlastníctva.

    Keďže mestá a obce nie sú povinné zo zákona prijímať dlhopisy ako formu platby, je prirodzené, že iba malá časť z týchto miest sa rozhodne pre obchodovanie s cennými papiermi, a ľudia, hoci prejavili záujem o kúpu bytu, niekedy aj zaplatili počiatočnú čiastku, ďalej neplatia a máme dôkazy o tom, že trh s bytmi je zastavený. Myslím si, že toto ustanovenie by mohlo viesť k oživeniu trhu, ďalej k tomu, že mnohí ľudia, ktorí by normálne nemali na kúpu bytu, by si tieto byty mohli kúpiť. A osobitne je tento návrh významný pre starších občanov.

    Vážené dámy a páni, toto je podstata návrhu zákona, ktorý v mene skupiny poslancov predkladám. Verím, že ako letný darček by sme sa mohli dohodnúť na návrhu, ktorý by pomohol nielen starším občanom, ale pomohol by naozaj aj v oblasti, na ktorej nám všetkým záleží, v oblasti predaja bytov do osobného vlastníctva. Preto vás prosím o podporu tohto návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Ficovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Tomáša Cingela, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia a kolegyne,

    predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojimi rozhodnutiami číslo 1003 z 27. mája 1996 a 1041 z 20. júna 1996 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, na prerokovanie v lehote ihneď Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti. Na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol citovanými rozhodnutiami predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s tým, že skoordinované stanoviská výborov Národnej rady sa premietnu v spoločnej správe.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal uznesenie k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie neprijal uznesenie o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky tlač 425, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti prerokoval návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Vyslovil s ním súhlas a odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ho v predloženom znení.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo vyslovili súhlas s návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s týmito zmenami a doplnkami:

    V článku I v predvetí sa za slová "zákon 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby" vkladajú slová "číslo 92/1992".

    V článku I bod 1 - znenie úvodnej vety sa upravuje, v § 24 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie: v článku I znenie bodu 1 upraviť tak, aby sa splatnosť dlhopisu vrátane jeho výnosu vzťahovala na všetkých občanov, ktorí dovŕšia vek 60 rokov do roku 2000.

    V článku I bod 1 slová "vek 60 rokov je vrátane" sa nahrádzajú slovami "vek 70 rokov a viac, je vrátane".

    V článku I bod 3 znenie úvodnej vety sa upravuje takto: "V § 24 v novooznačenom odseku 6 sa za písmeno f) vkladá nové písmeno f), ktoré znie ...atď."

    V článku I bod 8 v navrhovanom § 24 v novooznačenom odseku 14 sa slovo "iba" nahrádza slovom "aj".

  • Ďakujem pánu poslancovi Cingelovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu výborov.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tridsiatom prvom bode programu. Nemám žiadnu prihlášku.

    Keďže sa do rozpravy nikto nehlási, vyhlasujem rozpravu o tridsiatom prvom bode programu...

  • Hlasy zo sály.

  • Nech sa páči, pán poslanec Fico. Už ste unavení, viem, ale pán Glinský ešte vystúpi s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcel by som len pri tejto príležitosti konštatovať, že sa v našej hospodárskej sfére už stále častejšie konštatuje, že prechod z kupónovej privatizácie na dlhopisovú privatizáciu bol veľkým ekonomickým víťazstvom, a nielen ekonomickým, aj sociálnym.

    Minulý týždeň napríklad denník SME uviedol, že podľa štatistík v Česku priemerný zisk z kupónovej knižky bol 3 000 korún. Nie je vypočítané, koľko to bolo na Slovensku, ale v Česku bol priemerný zisk 3 000 korún. U nás na kupónovom trhu dávame všetkým ľuďom, aj tým starším, ktorí sú bezmocní, istotu 10 000 korún. Dnes po vzájomných konzultáciách strán, dá sa povedať, po vzájomnej dohode, môžeme pristúpiť k uvoľňovaniu prostriedkov pre dôchodcov. Myslím si, že môžeme konštatovať, že dlhopisová privatizácia je nepomerne spravodlivejšia, okrem toho, že je ekonomicky pre Slovensko vyhovujúca.

    Ďakujem.

  • Vážené dámy a páni,

    návrh zákona, ktorý som predložil v mene skupiny poslancov, celkom prirodzene vyvolal veľkú mieru diskusií. V samotných výboroch som videl, že je tu vôľa poslancov schváliť nejaký návrh zákona v tomto smere, ale rovnako viem, aká je vôľa tohto parlamentu, pokiaľ ide o vekovú hranicu ľudí, na ktorých sa má vzťahovať, a myslím si, že ak sa bude hlasovať, tak podľa všetkého prejde návrh na 70 rokov.

    Nevystupujem teraz ako predkladateľ, ale dal som dohromady všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré sa objavovali, nehovoriac o tom, že v spoločnej správe je z jedného výboru návrh, aby sme legislatívne spracovali kaskádovité riešenie, aby do skupiny ľudí, ktorí budú zvýhodnení, boli zaradení aj ďalší.

    Dovoľte mi preto, aby som ako alternatívu návrhu, ktorý je predložený, navrhol riešenie, také riešenie, s ktorým vyjadril súhlas aj pán poslanec Maxon, aby to bolo trošku kryté, a to riešenie spočíva v tomto, alebo táto alternatíva by vyzerala asi takto:

    Ak by sme prijali návrh, ktorý je v spoločnej správe, znamenalo by to, že ak majiteľ po účinnosti zákona dosiahne vek 70 rokov a viac, dlhopis bude splatný 31. decembra 1997 vrátane výnosu. Ako alternatívu teraz navrhujem doplniť tieto odseky:

    Dlhopis podľa odseku číslo 4, to je charakteristika dlhopisu, ktorého majiteľ dosiahne po dni účinnosti tohto zákona vek 65 rokov a viac, je vrátane jeho výnosu splatný 31. decembra 1998.

    Druhý odsek, ktorý by sme doplnili, by znel, že dlhopis podľa odseku 4, ktorého majiteľ dosiahne ku dňu účinnosti tohto zákona vek 60 rokov a viac, je vrátane tohto výnosu splatný 31. decembra 1999. A všetci ostatní budú mať deň splatnosti 31. december roku 2000, čiže tá postupnosť je tu presne zachovaná.

    Rovnako nenavrhujeme, aby fond okamžite splatil peniaze v dátumoch, ktoré sú uvedené, ale aby splatnosť, vyplatenie reálnych peňazí v prípade 70-ročných bola do 30. júna 1998, u 65-ročných a starších 30. júna 1999 a u 60-ročných a starších 30. júna roku 2000. A u ostatných je to podľa zákona 31. decembra roku 2001.

    Rovnako vám chcem povedať, že keď prijmeme tieto kaskády, tak zabezpečíme plynulé výdavky z Fondu národného majetku. Pokiaľ ide o skupinu 70-ročných, je to 235 000 ľudí, to je 2,3 miliardy korún. Ale to neznamená, že všetci okamžite prídu a budú si pýtať 10 000 korún vrátane výnosu, lebo to sú cenné papiere, ktoré sa dedia a ktoré sa dajú použiť iným spôsobom. Ďalej je skupina 65-ročných, ktorých je 180 000, to je 1,8 miliardy korún, ale to spadá až do obdobia roku 1998 a vyplatenie až do 30. júna 1999. A 60-roční, to je opäť skupina asi 200 000 dôchodcov, ktorí by mali vyplatené dlhopisy teoreticky, lebo naozaj nebudú všetci žiadať ku 30. júnu roku 2000.

    Keď prijmeme túto alternatívu, prirodzene, potom treba podopĺňať aj návrhy ustanovení, ktoré sú tam, pretože sa posúvajú odseky a posúvajú sa aj niektoré ďalšie záležitosti, ale v tomto je podstata.

    A v rámci tejto alternatívy by bolo potom potrebné zmeniť aj deň účinnosti, aby sa nám lepšie rátali lehoty. Navrhujem preto v druhej alternatíve deň účinnosti od 1. augusta 1996. Je to dostatočný čas na to, aby prešiel zákon celým legislatívnym procesom. Tento návrh naozaj vytvára dobré predpoklady pre Fond národného majetku, aby plynule vyplácal, lebo keď to neurobíme, tak sa nám stane, že v roku 2000 nebude mať fond 35-40 mld korún, a neviem si potom predstaviť reakcie verejnosti na takúto situáciu.

    Toto je alternatíva. Je spracovaná legislatívne presne, vrátane posunov jednotlivých odsekov a ustanovení, takže máme možnosť v rámci pozmeňujúcich návrhov hlasovať aj o takejto alternatíve, ktorá by mohla byť prijateľná.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Filkus - faktická poznámka.

  • Nerád zasahujem kvôli času, lebo sme si o tom povedali. Ale čudujem sa vám, pán poslanec Fico, boli ste pri jednej diskusii v našom výbore pre financie, rozpočet a menu a tam som vám hovoril o základných argumentoch proti tomuto kaskádovému riešeniu. Veď to nie dobré, čo teraz navrhujete.

    Pozrite sa, zásadná vec je takáto. Ak ste privatizačný proces nahradili odškodňovacím procesom, tak ste museli aj dopredu vedieť, že Fond národného majetku bude mať peniaze na odškodnenie. Teraz sa vyhnem diskusii, že je to tak alebo onak, ale keď sa to spravilo, tak sa musí počítať, že peniaze budú, a viete, čo to znamená - keď nie v tom roku, tak v inom roku, v poriadku. Nepatrím k mladším, ale keby ste toto zaviedli, tak je to proti všetkým mladším. Čo je to za prístup? Spravíte niekoľko skupín, ktorým budete dávať podľa veku. Tak potom keď spravíte jednu skupinu, je to v poriadku, ale keď spravíte 3, 4, 5, tak mladší tiež budú chcieť, rozumiete. Prečo nie 55, prečo nie 50, prečo nie 45 a neviem, čo všetko možné ostatné?

    Keď sme už raz spravili chybný krok a spravili sme z privatizačného procesu proces odškodňovací, tak to konzekvetne veďme, a keď sme si boli vedomí toho, čo to znamená, aké množstvo peňazí Fond národného majetku bude mať, no tak toto nemôžete takto "rozbetlovať". Navyše vám do toho ešte dám jeden moment - keď minister financií a podpredseda vlády vyhlásil, že 7,5 tisíc je vrchná hranica 10-tisícovej hodnoty, tak už vytvára pouvoir na to, že sa bude platiť menej.

    A po druhé, môžem vám povedať niekoľko miest, kde sa už tieto dlhopisy predávali pod 4, pod 5 tisíc, pod 6 tisíc. Čo urobíte z týchto kaskád? Jeden trhací kalendár.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Lauko - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Keďže pán navrhovateľ predniesol odlišný návrh, aký máme uvedený v tlači, žiadam a dávam procedurálny návrh, aby sme dostali tento návrh písomne a aby bol prerokovaný vo výboroch.

  • Ďakujem. Je to procedurálny návrh, musím dať o ňom hlasovať. Pán poslanec Lauko žiada... Ešte faktická poznámka - pán Fogaš.

  • Po prvé, pán poslanec Lauko, pán Fico nepredniesol žiadny nový návrh, predniesol riadny pozmeňujúci návrh, čiže netreba, aby sa schádzali výbory, to po prvé.

    Po druhé, pán poslanec Filkus, myslím si, že nejde o to, či sú peniaze, ale o to, že bol predložený pozmeňujúci návrh, ktorý je uvedený v spoločnej správe, a ten podstatne mení hranicu, ktorou sme aj my argumentovali. Hovoríte, že stanovenie určitých stupňov nie je vhodným riešením a podľa vás je to trhací kalendár. Nemyslím si, že je to trhací kalendár, pretože aj dôchodkový vek je stanovený rozdielne, podľa určitých podmienok. Domnievam sa, že zmysel stanovenia vekových kategórí je rozšírenie okruhu ľudí, ktorým by sa dlhopis vyplatil skôr ako to predpokladá platný zákon, a teda by ho mohli použiť, aspoň v súlade s týmto zákonom. Nie je to nič nenormálne a nevytvára to ani nejaký jednorazový tlak na Fond národného majetku, ale naopak, vytvára predpoklady pre tých, ktorí sa môžu aj nedožiť vyplatenia týchto čiastok, aby sa urýchlila splatnosť dlhopisov. Nevidím v tom žiadny vecný problém z hľadiska posudzovania kategórie obyvateľstva. A keď hovoríte o 45-ročných, tak to nie sú ľudia v dôchodkovom veku. Ak ste si všimli, zaoberali sme sa práve tými, ktorí majú dôchodkový a vyšší vek.

    Týmto by som neargumentoval, pretože potom sa dostanete do filozofie, ktorá by musela znamenať, že celé dlhopisy sa budú vyplácať v kategorizácii obyvateľstva, od dospelosti až po smrť. A toto sa zrejme týmto návrhom asi nechcelo sledovať a ani sa nesledovalo.

  • Dovolím si povedať, Ľuboš, že my nehovoríme o dôchodkovom procese, ale privatizačnom. A čo to má čo hľadať v privatizačnom procese? Tak si potom povedzme, že sme privatizačný proces nahradili odškodňovacím, a tým, ako hovoríš, v rámci toho, ako je rozdelený dôchodok, podľa určitej hranice veku, budeme dávať. Ale veď hovoríme o privatizácii, o tom, ako to nahradíme v privatizačnom procese, a teraz mi len dávaš za pravdu, že sme z toho spravili jeden odškodňovací proces, ktorý má nakoniec význam politického charakteru, aby sme dôchodcov presvedčili a aby videli, čo teraz urobíme v ich prospech v rámci privatizačného procesu. Ale to už nič nemá spoločné s privatizačným procesom.

  • Pán kolega Fogaš, nesúhlasím, pretože tento pozmeňujúci návrh zásadne mení to, čo bolo v predloženej tlači, a preto navrhujem procedurálny návrh. Ale aby som bol ústretový, mením trochu znenie svojho procedurálneho návrhu - nežiadam, aby to bolo prerokované vo výboroch, ale aby sme to dostali písomne, lebo musíme vedieť, o čom rokujeme.

  • Ďakujem za ústretovosť. Myslím, že je to normálny návrh a môžete to dostať písomne, to po prvé.

    Po druhé, tu nejde o žiadne odškodnenie a ja to tak ani nechápem, pretože dlhopisová metóda nie je odškodnením za privatizáciu. Sám hovoríte, pán profesor, že to je privatizácia, a ak sme hľadali hranicu, keď treba sledovať aj sociálne aspekty tohto procesu, tak sme ju videli práve v dôchodkovom veku. Viem, že tu nerozhodujeme o dôchodkoch, ale umožňujeme ľuďom, ktorí sú vo vekovej kategórii, keď sa už môžu, povedzme, nedožiť užitia 10 tisíc Sk, vychádzame im v ústrety. Nič sa nemení na filozofii, iba splatnosť dlhopisov je pre určité kategórie obyvateľstva rýchlejšia. To nič nemení na ekonomickej podstate samotnej teórie, ktorú predložilo vládne hnutie a ktorú aj schválilo. Tú my nemôžeme zmeniť, ale umožníme ľuďom aspoň z toho čosi mať. To je celé.

  • Ďakujem. Pán podpredseda Húska.

  • S dovolením, chcel by som k tomu povedať aspoň pár slov. Pokus interpretácie, ktorý tu robil pán poslanec Filkus, je proste a jednoducho pokus politickej ideologizácie. Fakt je ten, že ide o privatizáciu a v rámci privatizácie aj pri prvej vlne sa uvažovalo, že preto, aby mohli byť odškodnení občania, sa zaviedol princíp kupónovej privatizácie ako jeden z časti toho postupu a, samozrejme, odškodňovacia stránka bola do neho zahrnutá. Vieme, že aj pri kupónoch sa postupovalo tak, že na základe psychózy a netrpezlivosti nezorientovaných ľudí sa od obyvateľov za veľmi lacné peniaze skupúvali prostriedky - kupónové knižky. Tento postup sa stále robil a vidíme celkový výsledok, dajme tomu, poslednej bilancie v Čechách, ktorá po veľkých a honosných informáciách, aké je to výhodné, ukazuje trojtisícovú priemernú hodnotu kupónovej knižky. Takto sa veci majú.

  • Vážené dámy a páni,

    alternatíva, ktorú som uviedol v rozprave, v podstate mení iba splatnosť u dvoch kategórií ľudí, a to u 65-ročných a 60-ročných. Inak je zákon v tej istej polohe. Ale súhlasím s vami, vždy som bol za to, aby poslanci vedeli, o čom hlasujú. Som pripravený v priebehu polhodiny spracovať druhú alternatívu vrátane posunu odsekov a ustanovení a môžeme to vo forme písomného "pozmeňováku" rozdať, môžeme si urobiť prestávku, o polhodinu to môže byť na stole, alebo prípadne pokračovať v schôdzi.

    Ďakujem.

  • Pán podpredseda Húska, aká politická ideológia? Ak je to proces privatizácie, prečo dopredu vyhlasujete, že za dlhopis, ktorý má hodnotu, nie ešte cenu, hodnotu 10 tisíc, občan musí dostať najmenej 7,5 tisíc. To som nevyhlásil ja, to vyhlásil minister financií a podpredseda vlády. Ak by to bol proces privatizácie, tak do toho nemôže takto zasahovať. Je to odškodňovací proces.

    Po druhé - samozrejme, že som za to, aby občan na to nedoplatil. Potom to však zoberme rigorózne a jednoznačne povedzme: "60 rokov, hotovo a dostaneš". Ale nebudem z toho robiť kaskády, veď to celé rozbijem. To už nemá žiadny charakter nejakého procesu privatizácie. Veď z čoho vychádzame, preboha? Proces privatizácie je zmena štruktúry vlastníctva, iná forma vlastníctva. A toto je privatizácia, keď dostanem dlhopis za 10 tisíc a už mi dopredu vyhlásia: "No dobre, ale neboj sa, dostaneš najmenej 7,5 tisíc." No čo je to? Samozrejme, ja som takisto za to a poslancovi Fogašovi chcem povedať, áno, pomôcť, ale jednoznačne - dosiahneš 60 rokov, dostane to, čo navrhol pán Fico v prvom návrhu, za to som bol. Ale tieto kaskády je čosi úplne iné, ako sme mysleli.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Pán poslanec, pán kolega Fico, chcel by som vás požiadať, vzhľadom na to, aby sme eventuálne mohli dospieť k nejakej vzájomnej dohode, či by ste neboli ochotný spracovať pozmeňujúce návrhy v dvoch alternatívach, jedna alternatíva v znení, v akom ste navrhovali, a druhá alternatíva, pokiaľ sa týka veku takisto, ale bez alternatívy bytov.

  • Ďakujem. Pán podpredseda Húska, nech sa páči.

  • Chcem len znova opakovať, že problém je v čomsi celkom inom. Keď povieme, že hodnota obligácie sa stanovuje minimálne 7,5 tisíc Sk, to je práve ochrana, aby nezneužívali vlastníka obligácie v situácii, v ktorej by mu prípadne mohli ponúkať nižšiu cenu a obrať ho o tieto prostriedky. To je čisto ochranný prostriedok a platí v období nie splatnosti obligácie. Pri splatnosti obligácie predsa platí plná cena istiny plus úrok.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Chcel by som reagovať na to, čo povedal pán poslanec Filkus. Myslím si, že vôbec nejde o niečo celkom iné. Ide o to, čo je navrhnuté v zákone, len sa rozširuje okruh osôb. A platba za dlhopis sa rozkladá na okruh osôb na viac rokov, nie na jeden rok. Takže vôbec nejde o zmenu podstaty dlhopisovej metódy, ani nejde o zmenu spôsobu privatizácie, ani nejde o zmenu iného nejakého návrhu. Ide len o to, že tak ako dostali možnosť v zákone, povedzme, podnikatelia každý rok si prostredníctvom dlhopisov uhrádzať svoje pohľadávky voči Fondu národného majetku, tak v podstate počas lehoty, ktorá trvá na výplatu dlhopisov, dostanú túto možnosť nielen jednorazovo 60-roční, ale 60-roční v tom roku, pokiaľ dlhopisy platia. Považujem to za normálny prístup nás poslancov aj k iným občanom, nielen k tým, ktorí sa dožijú toho veku teraz.

  • Vážený pán predsedajúci, myslím si, že by sme mohli vytvoriť priestor na vypracovanie pozmeňujúceho návrhu pre ostatných poslancov. Rozmnožím ho a dám každému poslancovi k dispozícii. Ak nebudú ďalšie prihlášky do rozpravy, môžeme skončiť rozpravu a pokračovať ďalším bodom programu.

  • Ďakujem. Ešte pán predseda Gašparovič.

  • Vlastne som chcel povedať presne to, čo povedal pán poslanec Fico, aby sme urobili 15-minútovú pauzu pre neho a prípadne pre iného poslanca alebo klub, ak by chcel ešte spracovať nejaký návrh, a ďalej by sme pokračovali v bodoch, ktoré sme si stanovili. Ak by bolo treba, na hlasovanie sa páni poslanci vrátia.

  • Rozpravu neskončíme, lebo potom by nemohol dať pozmeňujúci návrh.

  • Hlasy zo sály.

  • Prosím vás, pán poslanec Fogaš, ako môžeme ukončiť rozpravu a príde pán Fico s iným návrhom? Hlasovať o tom nemusíme, budeme ďalej pokračovať podľa bodov programu a pán poslanec Fico pripraví to, čo povedal.

  • Presne tak. Nech sa páči, pán poslanec Maxon.

  • Pán poslanec Fico svoj pozmeňujúci návrh na pléne už predniesol, ide sa dať len do písomnej formy, takže pokiaľ nechceme niečo na tom zmeniť ešte v rámci dohody, tak potrebujeme vstúpiť v prípade potreby do rozpravy. Mohla by sa stať jedine tá alternatíva, ak by teraz pán Fico súhlasil s tým, aby boli z pôvodnej predlohy vypustené body číslo 5 a 6, že je to alternatívny návrh. Chcel by som od vás počuť odpoveď, či ste ochotný pripraviť to aj v alternatívnom návrhu, že by sa z toho vyňali byty.

  • Nech sa páči, pán poslanec Fogaš.

  • Pán poslanec Maxon povedal podstatu. Pozmeňujúce návrhy boli predložené, stačí ich rozmnožiť. Aj ja som jedným z predkladateľov, a to, čo navrhuje pán poslanec Maxon, je pre mňa osobne neprijateľné. Návrh je predložený práve preto, aby istým spôsobom urýchlil alebo umožnil širšie použitie dlhopisov. Ak už nie sú ďalšie pozmeňujúce návrhy, rozprava sa môže uzavrieť a - tak ako to robíme inokedy - pred záverečným hlasovaním sa rozdajú pozmeňujúce návrhy.

  • Pán poslanec Lauko dal návrh, aby pán poslanec Fico návrh rozmnožil, ale nepovedal, že dva varianty, prvý a druhý.

  • Hlasy z pléna.

  • Aby rozmnožil to, čo predniesol. Potom sa k tomu vrátime. Kto je za?

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh sme prijali. Tento bod programu prerušujeme, kým sa spracuje pozmeňujúci návrh, ale rozprava nie je skončená. Rozprava je prerušená.

    Teraz pristúpime k t r i d s i a t e m u d r u h ém u bodu programu ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 337 a spoločnú správu výborov ako tlač 337a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslankyňa pani Terézia Chlebová. Prosím pani poslankyňu, aby sa ujala slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predkladá návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.

    Účelom predloženej zmeny zákona je náprava krivdy voči poberateľom vdovských dôchodkov, kde pri podávaní pozmeňujúcich návrhov k tomuto zákonu sa nedopatrením zo zákona o koncesionárskych poplatkoch táto kategória dôchodcov vynechala. Pri plnení ďalších kritérií, t. j. vek nad 65 rokov, samostatná domácnosť, by bola táto kategória diskriminovaná najmä tým, že vdovy a vdovci sú poberatelia zvyčajne iba jedného dôchodku.

    Legislatívny odbor Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky v informácii o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k zmene predloženého zákona odporučil v predloženom návrhu niekoľko pripomienok z dôvodu, aby sa uskutočnila novelizácia tohto zákona zo širších hľadísk, ako len na ktorú poukazuje dôvodová správa.

    Skupina poslancov, ktorá návrh na zmenu zákona o koncesionárskych poplatkoch predkladá, pripomienky legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky prijíma a súhlasí s nimi tak, ako sú predložené, a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh predloženého zákona aj s pripomienkami legislatívneho odboru Národnej rady Slovenskej republiky schváliť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani poslankyni Chlebovej.

    Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Idu Rapaičovú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov, tlač 337.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 12. februára 1996 pridelil uvedený návrh zákona Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport na prerokovanie po tom, ako dostanú stanovisko vlády Slovenskej republiky. Na skoordinovanie stanovísk výborov bol týmto rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona prerokovali od 21. júna do 25. júna 1996 bez stanoviska vlády Slovenskej republiky.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport súhlasili s návrhom zákona s pripomienkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu s návrhom súhlasil bez pripomienok.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré súhlasili s návrhom zákona s pripomienkami, odporučili v ňom uplatniť zmeny a doplnky. Je ich 8 a sú uvedené v spoločnej správe.

    Ešte si dovolím povedať jednu poznámku na spresnenie znenia bodu 6. K omylu pravdepodobne prišlo pri nepresnom prepise. Výraz "návrh" treba zmeniť na "nárok". Celý tento bod znie: "Ak platiteľ poplatku nezaplatí poplatok z omeškania ani do jedného mesiaca po doručení výzvy na jeho zaplatenie, vyberateľ poplatku môže uplatniť svoj nárok na súde." Nie svoj návrh na súde, ale svoj nárok na súde.

  • Ďakujem pani poslankyni Rapaičovej a prosím, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tridsiatom druhom bode programu. Nemám žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave.

  • Ak nie, vyhlasujem rozpravu o tridsiatom druhom bode programu za skončenú.

    Prosím pánov poslancov, panie poslankyne, aby sa dostavili do sály, budeme hlasovať.

  • Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Rapaičovú, aby uvádzala hlasovanie v zmysle spoločnej správy a výsledkov z rozpravy. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľujem si navrhnúť, aby sme hlasovali o všetkých ôsmich zmenách a doplnkoch vyplývajúcich zo spoločnej správy spoločne. Pretože nevzišiel z pléna žiadny návrh na vyňatie hlasovania o žiadnom bode, odporúčam všetky jednoznačne prijať.

  • Pani spoločná spravodajkyňa odporúča všetky body prijať en bloc.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

  • Vážení kolegovia a kolegyne, pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o zákone ako celku.

  • V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme o zákone ako celku. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 85 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov. Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni za spoluprácu.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    ď a l š í m bodom programu je

    návrh na zmenu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 8. novembra 1995 číslo 222 o vyslovení súhlasu s Dohovorom o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť.

    Návrh ste dostali ako tlač 444, ktorého súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím poslanca Jozefa Pokorného, aby návrh uviedol.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán predseda, vážené dámy a páni,

    Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť, známy ako Bernský dohovor, je predmetom rokovania Národnej rady Slovenskej republiky už druhýkrát. Dôvodom je nielen mimoriadne postavenie tohto medzinárodného právneho dokumentu na ochranu európskych významných druhov a ich stanovíšť, ale tiež potreba jednoznačne definovať záväzky Slovenskej republiky ako budúcej zmluvnej strany dohovoru.

    Význam dohovoru spočíva predovšetkým v medzinárodne koordinovanom postupe pri aktívnej ochrane druhov a ich stanovíšť. Dohovor bol predložený na podpis 19. septembra 1979 pre štáty Rady Európy, ako aj všetky ostatné európske krajiny a z dôvodu ochrany migrujúcich druhov živočíchov i pre niektoré štáty Afriky. V súčasnosti má 33 zmluvných strán vrátane Európskej únie.

    Bezprostredne po prijatí Slovenskej republiky medzi členské krajiny Rady Európy sa začala príprava na naše členstvo v jej najvýznamnejších právnych normách. Návrh na pristúpenie k dohovoru bol na rokovanie vlády Slovenskej republiky predložený v decembri v roku 1993. Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 8. marca 1994 uznesením číslo 208 súhlasila s pristúpením Slovenskej republiky k dohovoru s uplatnením výhrady voči dvom druhom - vlk obyčajný a medveď hnedý. Vláda ďalej v uvedenom uznesení odporučila prezidentovi Slovenskej republiky splnomocniť mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca, vedúceho Stálej diplomatickej misie Slovenskej republiky pri Rade Európy v Štrasburgu, na jeho podpísanie.

    Keďže v zmysle Ústavy Slovenskej republiky dohovor vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, bol pripravený návrh na vyslovenie súhlasu Národnou radou Slovenskej republiky s ratifikáciou dohovoru.

    Národná rada Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 8. 11. 1995 materiál prerokovala a prijala uznesenie Národnej rady číslo 222. V uvedenom uznesení však chýbalo uplatnenie výhrady voči dvom druhom - vlk obyčajný a medveď hnedý, ktoré sú zaradené medzi prísne chránené druhy živočíchov. Uplatnenie výhrady voči uvedeným dvom druhom živočíchov je v súlade s článkom 22 ods. 1 dohovoru. Dôvodom uplatnenia výhrady voči plneniu podmienok ochrany k týmto druhom živočíchov v zmysle článku 6 dohovoru je súčasný stav ich populácie v Slovenskej republike, umožňujúci reguláciu početnosti bez ohrozenia ich existencie a funkcií v ekosystémoch.

    Z tohto dôvodu je potrebné doplniť uznesenie Národnej rady číslo 222 z 8. 11. 1995 tak, aby bolo v súlade s uznesením vlády číslo 208 z 8. 3. 1994, ako aj s aktuálnymi podmienkami a potrebami ochrany uvedených dvoch druhov organizmov. Tento postup bol dohodnutý spoločne s ministerstvom zahraničných vecí.

    Záväzky vyplývajúce z dohovoru budú v Slovenskej republike plnené v gescii orgánov štátnej správy ochrany prírody a krajiny v úzkej súčinnosti s orgánmi štátnej správy poľovníctva a rybárstva a vedeckovýskumnou základňou. Ratifikácia dohovoru Slovenskou republikou a jeho plnenie nie je spojené s priamymi finančnými záväzkami.

    Vážené dámy a páni, ak sa dobre pamätáte, na schôdzi, keď sme prijímali toto uznesenie, sme odôvodňovali, prečo si Slovenská republika uplatňuje túto výnimku. Žiaľ, do uznesenia sa toto konštatovanie nedostalo.

    Ak dovolíte, oboznámim vás ešte s uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, ktorý prerokoval daný návrh na zmenu uznesenia a vyslovil s uznesením súhlas.

    Súčasťou materiálu (tlač 444), je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý odporúčam prijať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Pokornému. Má niekto k uvedenému návrhu otázky alebo pripomienky?

    Ak nie, pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, tak ako ho máte uvedený v tlači 444.

    Budeme sa prezentovať a hlasovať. Pán spoločný spravodajca alebo predkladateľ odporúča uznesenie prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    O slovo sa prihlásil predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Nech sa páči, pán predseda.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, chcem využiť chvíľku, kým prejdeme k ďalšiemu bodu rokovania, keďže tu ešte nie sú spracovatelia, a poprosiť vás o jednu vec. Ale najskôr by som chcel predložiť návrh na uznesenie, ktoré by sme si mali schváliť ohľadne parlamentných prázdnin, aj keď sa to nikde takto oficiálne nevolá. Navrhol by som, aby sme podľa článku 82 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, kde je stanovené, že Národná rada Slovenskej republiky môže uznesením prerušiť svoje zasadanie, na základe politickej dohody či už v grémiu, alebo inde, prijali uznesenie tohto znenia:

    Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 82 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky prerušuje svoje zasadanie na čas od 8. júla 1996 do 19. augusta 1996.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste o tom dali hlasovať.

  • Ďakujem. Návrh na uznesenie bol prednesený pánom predsedom Gašparovičom. Budeme hlasovať. Pán predseda návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Ďakujem. Ešte pán predseda, nech sa páči.

  • Pani poslankyne a páni poslanci, keďže stále nie sú tu predkladatelia návrhov do rozpravy, chcel by som využiť túto chvíľku, aby sme prerokovali aj pôvodný bod 35, teraz 22, a to je informácia o predložení výročných finančných správ politických strán a politických hnutí, aby sme to neprerokúvali v septembri na konci roku 1996. Je to podľa programu.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Maxon.

  • Mám procedurálnu otázku, pán predseda. Budete dávať aj vysvedčenia?

  • Chcela by som poslankyniam a poslancom podať informáciu, že v predsieni sú pripravené materiály, t. j. výzva, ktorú podáva skupina poslancov Národnej rady. Tieto materiály sú k dispozícii každému poslancovi a v rozprave podám o nich informáciu. Teraz vás chcem upozorniť iba na to, že materiály pre vás sú pripravené.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pokračujeme t r i d s i a t y m p i a t y m bodom programu, ktorým je

    informácia o predložení výročných finančných správ politických strán a politických hnutí za rok 1995.

    Informáciu ste dostali ako tlač 434. Súčasťou informácie je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Prosím poverenú členku výboru pre financie, rozpočet a menu poslankyňu Teréziu Chlebovú, aby informáciu uviedla.

    Ospravedlňujem sa, správu prednesie pán Maxon.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.

    Vážené dámy, vážení páni,

    správu ste dostali ako tlač číslo 434. Tak ako pán predsedajúci uviedol, súčasťou správy je i uznesenie výboru pre financie, rozpočet a menu a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k informácii o predložení výročných finančných správ politických strán a politických hnutí.

    Ak dovolíte, v rámci predloženia tohto materiálu uvediem niekoľko poznámok, ako si to vyžaduje procedúra.

    Informácia bola spracovaná na základe § 18 zákona číslo 424 o združovaní v politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov.

    Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím číslo 733 z 11. januára pridelil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu túto informáciu na prerokovanie. Súčasne ešte predtým požiadal tento výbor, aby vypracoval súhrnnú informáciu o výročných finančných správach politických strán a politických hnutí za rok 1995 a predložil ju Národnej rade Slovenskej republiky do 30. apríla 1996.

    Na základe uvedeného rozhodnutia predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu svojím listom číslo 150 z 29. januára upozornil všetky politické strany a politické hnutia, ktoré boli registrované na ministerstve vnútra, celkove to bolo 75 politických strán a politických hnutí v roku 1995, z toho jedna politická strana bola v tom čase likvidácii. Okrem toho boli strany a hnutia upozornené na § 3 zákona Národnej rady číslo 43/1994 Z. z, podľa ktorého má byť súčasťou výročnej finančnej správy zúčtovanie štátneho príspevku.

    Vážené dámy, vážení páni, výročnú finančnú správu za rok 1995 predložilo 46 politických strán a hnutí. Správu nepredložilo celkove 30 politických strán a politických hnutí. Podrobné údaje sú v prílohách číslo 2 a číslo 4.

    Šestnástim politickým stranám a hnutiam nebolo možné listy predsedu výboru doručiť, nakoľko adresát bol neznámy. Znamená to, že strany a hnutia neoznamujú dôsledne a včas zmeny svojich adries na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky.

    Za problematické považujem, že zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 47/1993 Z. z. nestanovuje žiadne sankcie voči tým politickým stranám, ktoré výročnú finančnú správu nepredložia. Určitá sankcia vyplýva zo zákona číslo 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a v politických hnutiach v znení neskorších predpisov, podľa ktorých súčasťou výročnej finančnej správy je vždy zúčtovanie štátneho príspevku, inak nárok na ročnú splátku štátneho príspevku za príslušný rok zaniká.

    Vážené dámy, páni, podľa skúseností zo spracovania informácií od jednotlivých politických strán, väčšina predložených správ je spracovaná podľa príslušných predpisov.

    Pre politické strany a politické hnutia boli v roku 1995 v zmysle zákona Slovenskej národnej rady číslo 190/1992 Zb. o príspevku politickým stranám a politickým hnutiam zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, ktorý bol schválený zákonom Národnej rady číslo 58/1995 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1995 a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pridelené rozpočtové finančné prostriedky v sume 39 miliónov Sk. Z rozpočtovanej sumy štátneho príspevku boli za voľby v roku 1994 vyplatené politickým stranám a politickým hnutiam v roku 1995 finančné prostriedky vo výške 39 515 465 Sk.

    Štátny príspevok nebol poskytnutý Demokratickej strane v súlade s § 2 odsek 7 zákona číslo 190/1992 Zb., pretože nezískala žiadny poslanecký mandát v dvoch po sebe nasledujúcich voľbách.

    K 31. 12. záväzky politických strán a politických hnutí voči štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky predstavovali sumu 3,5 mil. Sk, z toho záväzok Sociálnodomokratickej strany predstavoval sumu 35 tisíc korún, Kresťansko-sociálnej únie 88 tisíc, Národnodemokratickej strany novej alternatívy 2 milióny Sk a Občianskej demokratickej únie (strany v likvidácii) 1,4 mil. Sk.

    V roku 1995 boli vyrovnané záväzky voči štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky Sociálnodemokratickou stranou a Národnodemokratickou stranou novou alternatívou, za ktorú po zlúčení vrátila finančné prostriedky Demokratická únia Slovenska. Záväzok Občianskej demokratickej únie voči štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky k 31. 12. 1995 je 1,4 mil. a záväzok Kresťansko-sociálnej únie zostáva nezmenený.

    Vážené dámy, vážení páni, to je informácia o predložení výročných finančných správ politických strán a politických hnutí za rok 1995. Súčasťou tohto materiálu je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, kde Národná rada berie na vedomie informáciu o predložení výročných finančných správ politických strán a politických hnutí za rok 1995 a odporúča predsedovi túto informáciu zverejniť.

    Samozrejme, predmetom alebo úlohou spravodajkyne bude, aby odporúčala toto uznesenie na schválenie. Prihováram sa, aby sme toto uznesenie schválili. Mali by sme sa však, prosím, spoločne zamyslieť nad tým, keď sa v priebehu tohto roku budeme podieľať na istej novele zákona o politických stranách, aby existovali aj reálne sankcie voči tým, ktorí si povinnosti, ktoré im ukladá zákon, neplnia. Zákonná norma je totiž len vtedy účinná, ak má aj dostatočné sankčné opatrenia, a to práve v súčasnom zákone o politických stranách chýba.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o uznesení, ktoré predniesol pán poslanec Maxon. Otváram rozpravu k tomuto bodu.

  • Hlasy v sále.

  • Netreba. Nech sa páči, pán poslanec Ftáčnik.

  • Hlasy v sále.

  • Za spravodajcu predniesol uznesenie predkladateľ.

  • Beriem na vedomie, ak je otvorená rozprava.

    Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni,

    rád by som vás upozornil na to, že materiál, ktorý máme predložený, nie je tým materiálom, o ktorý požiadal výbor pre financie, rozpočet a menu predseda Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na strane 1 materiálu sa píše, že predseda Národnej rady svojím rozhodnutím z 11. januára pridelil výboru pre financie, rozpočet a menu výročné finančné správy. Teda nie informáciu, ale fyzické správy, ktoré predložili politické strany uvedené v prílohe 1 tohto materiálu. Čítam ďalej, to čo nám píše výbor. Súčasne požiadal tento výbor, aby vypracoval súhrnnú informáciu o výročných finančných správach politických strán a politických hnutí a predložil ju Národnej rade Slovenskej republiky do 30. apríla 1996. A, bohužiaľ, toto sa nestalo. Rozhodnutie predsedu Národnej rady výbor ignoroval, tak ako ho ignoroval minulý rok, a predložil nám akúsi "vypelichanú" informáciu o tom, kto predložil a kto nepredložil.

    Vážení priatelia, to nie je to, čo chcel predseda Národnej rady, a to nie je to, čo ukladá politickým stranám a Národnej rade zákon o politických stranách a politických hnutiach 424. Máme sa totiž dozvedieť nielen to, kto predložil a kto nepredložil, máme sa dozvedieť nielen to, kto dostal alebo nedostal štátny príspevok, ale máme sa dozvedieť aj to, či a ako nám politické strany hlásia, že dostali dary vo výške presahujúcej 50 tisíc korún ročne, resp. jednorazovo presahujúce 10 tisíc korún.

    Nie som spokojný s tým, ak sa výbor obmedzí na konštatovanie, ktoré je uvedené aj v správe z minulého roku, že niektoré organizácie nedodržali, resp. neposkytli niektoré údaje, napríklad u darcov, ktoré prevyšujú hodnotu 10 tisíc korún, nie je uvedené meno, priezvisko a adresa darcu. Toto chcem vidieť fyzicky. Chcem informáciu o tom, ako hospodárili politické strany.

    Ak sme boli prísni na nadácie s akýmsi podozrením, že sa tam dejú nekalé veci, myslím si, že financovanie politických strán by malo byť pod verejnou kontrolou. Pod verejnou kontrolou bude vtedy, ak o ňom dostane informáciu tento parlament a ak bude na základe jeho rozhodnutia informácia zverejnená. Ale ak sa dozvedia naši občania len to, kto predložil a nepredložil, tak nevedia, koľko peňazí dostalo na svoju činnosť alebo získalo na svoju činnosť to hnutie alebo tá politická strana, ktorá sedí v tomto parlamente, a myslím si, že toto je to, čo by malo byť pod verejnou kontrolou.

    Ak poznáte ten materiál, výročné správy majú jednu stranu za každú politickú stranu. Sú tam presne kolónky týkajúce sa príspevkov, ktoré strana dostala od svojich členov, týkajúce sa nejakej podnikateľskej činnosti, ktorú zákon povoľuje v obmedzenom rozsahu, týkajúce sa štátneho príspevku, prípadne nejakých finančných výpomocí a podobne. Toto všetko sa uvádza vo výročnej finančnej správe, vrátane hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktorým strana disponuje. Toto by sme mali zverejniť.

    Chcem konštatovať, že výbor nesplnil rozhodnutie predsedu Národnej rady, mali by sme mu preto vrátiť úlohu, ktorú mu uložil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím z 11. januára, a teda nemôžeme prijať uznesenie, ktoré je uvedené v tomto materiáli, kde sa píše, že berieme na vedomie informáciu o predložení a odporúčame predsedovi, aby odsúhlasil zverejnenie prílohy číslo 4, ktorá hovorí len o časti, ktorá sa týka štátneho príspevku.

    Navrhujem, aby sme prijali uznesenie, v ktorom požiadame výbor o spracovanie informácie o výročných finančných správach, súhrnnej informácie, tak ako o to požiadal predseda Národnej rady, aby nám túto informáciu predložil na septembrové zasadanie Národnej rady Slovenskej republiky. Inú možnosť, bohužiaľ, nemáme, pretože nebudeme inak rešpektovať zákon a rozhodnutie predsedu tohto parlamentu.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán predsedajúci, to je procedurálny návrh, aby sme namiesto uznesenia, ktoré je uvedené v tomto materiáli, prijali uznesenie, v ktorom požiadame Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, aby splnil rozhodnutie predsedu Národnej rady číslo 733 z 11. januára 1996 o pridelení a o tom, že má spracovať súhrnnú informáciu o výročných finančných správach do septembrovej schôdze Národnej rady.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Dám hlasovať o návrhu, ako ho predniesol pán poslanec. Ešte má faktickú poznámku pán poslanec Moric.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Chcel by som sa svojho kolegu opýtať, odkedy bol predseda tohto parlamentu zbavený svojprávnosti, keď hovoríte v jeho mene, že to, čo bolo predložené, nie je to, čo chcel predseda parlamentu. To, čo je predložené, nemôžete chcieť vy, ale nehovorte za predsedu tohto parlamentu.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu, ktorý dal pán poslanec Ftáčnik.

    Páni, nech sa páči. Hlasujeme o návrhu pána poslanca Ftáčnika, aby sa správa vrátila a vypracovala nová všetkými stranami.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 24 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 52 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme neprijali.

    Budeme hlasovať o uznesení pána poslanca a predkladateľa pána Maxona, ako ho predniesol.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov. Za návrh hlasovalo 64 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme prijali.

    Dostali sme materiál, ktorý spracoval pán poslanec Fico.

  • Hlasy zo sály.

  • Poprosím pána spravodajcu Cingela. Rozprava nebola uzavretá.

    Pán poslanec Bajan - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vzhľadom na to, že predpokladám, že chceme pokračovať v bode k tlači 425 a nebola uzavretá rozprava, nechcem zdržiavať, mám len dve poznámky o tom, čo sa tu hovorilo. Boli tu informácie, či fond má, alebo nemá peniaze na to, aby mohol vyplatiť či nevyplatiť dlhopisy pre dôchodcov, ktoré uplatnia za byty. Problém je v tom, že z tých niekoľko 100 tisíc bytov, ktoré sú na Slovensku, naozaj sú v nájme práve týchto starých ľudí, ktorí v zúfalstve, aby nemuseli ten byt vracať štátu, prepisujú ho na vnukov, vnučky a rôznym iným spôsobom sa nakladá s týmito nájomnými zmluvami. Na vyčistenie by bolo naozaj elegantnejšie, aby to získalo konkrétneho vlastníka a zamedzilo by sa rôznym špekuláciám s týmito bytmi, okrem iného aj psychologicky nepríjemnými, keď sa má starý rodič rozhodnúť, komu ho zapíše, koho tam napíše, ktorú rodinu. Jednoducho, sú to situácie konkrétne z praxe, ktoré veľmi ťažko dokladovať, lebo sú to desiatky a desiatky prípadov. To je jedna vec.

    Druhá poznámka, naozaj by sa to pohlo a starý rodič by mal záujem si byt odkúpiť, pretože by mal jasný transparentný príklad, ako sa zbaviť toho dlhopisu. Teda tu by som odporúčal bez zbytočnej príslušnosti k straníckemu tričku takému či onakému, aby sme o tom naozaj porozmýšľali, a keď chceme pomôcť, je to jedna z mála možností, ako starým ľuďom pomôcť.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Bajan, presne toto bolo obsiahnuté v pôvodnom znení zákona. A presne s touto iniciatívou, myslím si, že váš poslanecký opozičný blok išiel na Ústavný súd, aby to zrušil. A teraz sa oduševňujete presne za to isté, čo bolo pôvodne v zákone obsiahnuté.

  • Ďakujem. Ešte pán poslanec Bajan.

  • Samozrejme, že si to môžeme vonku vydiskutovať, mám len jednu poznámku. Spor bol v tom, či obec musí alebo môže odobrať dlhopisy vo všetkých prípadoch, nie len v špeciálnych prípadoch dôchodcov. A tu by sme mysleli, že toto by mohol byť taký ľahší kompromis. Naozaj, je to vec na diskusiu.

  • Ďakujem. Prosím pána Cingela. Ešte chce vystúpiť pán Baránik. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni,

    aby ste mali svoje rozhodnutie ľahšie, chcel by som vám vysvetliť z teoretického aspektu problém, ktorý je predmetom rokovania.

  • Hlasy zo sály.

  • Áno, veľmi stručne.

    Peniaze sú v modernej ekonomike špeciálnym fenoménom ekonomického rozvoja, ktoré môžu stimulovať alebo totálne zabiť ekonomický rozvoj. V našom prípade, ak ide o uplatnenie dlhopisov, ich hodnota je v objeme v čase splatnosti zhruba 35-40 mld, to znamená, že ak by sa tieto peniaze dostali do ekonomiky jednorazovo, tak by mohli zohrať veľmi nepriaznivú úlohu, pretože podľa predstavy a objemu, aké teraz osobná spotreba má (dá sa predpokladať, že peniaze sa dostanú do osobnej spotreby), by mohli vyvolať prudký rast cien a spôsobiť infláciu približne na úrovni 20 %.

    Ak chceme tomu zabrániť, je potrebné masu peňazí využiť ako stimul ekonomiky. A stimulom sa stanú vtedy, keď ich plynule rozložíme na určité časové obdobie a postupne budú vchádzať do ekonomiky a cez rast spotreby budú stimulovať ekonomický rozvoj. Ak by sa to nestalo, potom vyvolajú infláciu ťahanú dopytom, spôsobia rast, ktorý prekročí potenciálny produkt a bude prudko zvyšovať ceny.

    Preto sa prihováram za to, aby sme našli skutočne racionálne riešenie, aby sme zabránili tomu, ak by sa náhodou malo zrealizovať vyplácanie dlhopisov až v roku 2001, čo by skutočne malo negatívny vplyv na ekonomiku.

    V tomto prípade pri rozhodovaní treba brať do úvahy ešte jednu skutočnosť, a tou je, že nemáme stanovisko Fondu národného majetku, v akých časových intervaloch Fond národného majetku bude schopný pokryť požiadavky, ktoré teraz chceme prerokovať. V tomto prípade by bolo racionálne, keby sme mohli dostať stanovisko Fondu národného majetku.

    Viem, že sa to v tejto krátkej chvíli nedá urobiť, ale ak by sme tento zákon prijali tak, ako je navrhnutý, to znamená kaskádovité uspokojovanie potrieb, bude potom potrebné náležite ho prerokovať s Fondom národného majetku, aby pripravil v príslušných lehotách potrebné množstvá peňazí na realizáciu týchto nárokov obyvateľstva.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Baránikovi. Ešte sa do rozpravy prihlásil spoločný spravodajca výborov pán Cingel.

    Pán poslanec Švec - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Chcel by som sa spýtať pána profesora Baránika, či sme nevedeli o týchto problémoch, keď sme schvaľovali zákon o dlhopisoch.

    A druhá otázka: Podľa slov pána premiéra vlády Slovenskej republiky privatizácia by mala byť ukončená v lete tohto roku. I pri sklze, ktorý sa dá predpokladať a ktorý je, samozrejme, prijateľný, predpokladáme, že privatizácia sa skončí do konca roku 1996. Fond národného majetku nebude mať príkon finančných prostriedkov z privatizácie po ukončení jej procesu. Takže domnievam sa, že vôbec nie je problém vyplatiť dlhopisy všetkým občanom v termíne, ktorý navrhol pán Fico.

    Ďakujem.

  • Mne je to už trápne. Prosím vás pekne, keď ste už zmenili proces privatizácie na proces odškodňovací, tak sa aspoň nepriznávajte k tomu, že dodnes neviete, či Fond národného majetku na to bude mať. Aspoň toto nerobte sami.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Cingel.

  • Dávam pozmeňujúci návrh, aby z návrhu zákona boli vypustené odseky 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8. To je všetko.

  • Ďakujem. Ešte sa hlási pán poslanec Maxon.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    ak dovolíte, vzhľadom na to, čo sa dosiaľ k tomuto poslaneckému návrhu zákona hovorilo, vidieť istú snahu zjednotiť sa v niektorých veciach a predovšetkým spraviť dobrý zákon v prospech občana, dávam procedurálny návrh, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode programu a neukončili rozpravu.

  • Áno, ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Maxona, aby sme neukončili rozpravu o tomto bode a prerušili rokovanie. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Tento procedurálny návrh sme prijali.

    Pristúpime k ď a l š i e m u bodu programu, ktorými sú

    interpelácie a otázky poslancov.

    Pán predseda Gašparovič - faktická poznámka.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, keďže viem, aký býva priebeh interpelácií, že záujem o pobyt v tejto miestnosti klesá, chcem povedať tým, ktorí idú lietadlom, že lietadlo pôjde až hodinu po skončení bodu interpelácie.

  • Do interpelácií sú prihlásení traja poslanci. Ako prvý je pán Boros a pripraví sa pán Mikloško z KDH.

    Faktickú poznámku má pani poslankyňa Rusnáková.

  • Ruch v sále.

  • Pán predsedajúci, nevadí mi, samozrejme, že sú interpelácie, len by som sa chcela spýtať, nakoľko bola zabezpečená účasť členov vlády, lebo oni by sa mali vyjadrovať k našim stanoviskám, či prijímame, alebo neprijímame ich odpovede, a bez nich je to o ničom. Tak sa chcem spýtať, či bola zabezpečená ich účasť.

  • Áno, členom vlády bolo oznámené, ale mali zabezpečené programy, napríklad pán podpredseda vlády Kalman išiel na Piesok, kde má rokovanie s odborármi, tak sa ospravedlnil. Program sme prijali dnes. Každý má svoju cestu, viete, ako to už je, ťažko ich bolo zabezpečiť, ale bolo im oznámené. Už je to tak, ako sme si rozhodli.

    Nech sa páči, pán Boros. Pán Komlósy - faktická poznámka.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Ďakujem pekne. Chcem sa pripojiť k pani poslankyni Rusnákovej a odvolávam sa na schválený program, platný program, kde je napísané, že tento bod sa prerokuje za účasti členov vlády Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, ospravedlnili ste jedného člena vlády, ostatných nie.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán predseda Gašparovič.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, dobre viete, že táto zmena programu bola urobená dnes o 12.00 hodine. Ministri majú svoje programy. Oznámil som im, každý minister to dostal, že sú dnes interpelácie - to po prvé.

    A po druhé, pokiaľ čítate, pán poslanec, že tu budú ministri, tak si pozrite, bol určený presný dátum pri schvaľovaní programu. Pri schvaľovaní, vy máte iný program. To je už ten dodatočný. Ale, pán poslanec, hovorím, prosím, nehádajme sa, pozrite si pôvodný program, ako sme ho schválili. Dnes je štvrtok, neviem presne koľkého. Takže nemôžeme nikoho z tohto obviňovať.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia,

    tiež nie som spokojný, že nie sú prítomní členovia vlády, na druhej strane verím v takú vyspelú techniku, že už dnes v noci budú mať na stole všetky naše interpelácie. S touto nádejou sa obraciam so svojou interpeláciou v tomto prípade na ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky pána Juraja Schenka.

    V programe vlády Slovenskej republiky je obsiahnutá jednoznačná snaha rozšíriť cezhraničné styky medzi Slovenskou republikou a okolitými štátmi z veľmi racionálneho dôvodu - dať impulz všestranným hospodárskym, obchodným, kultúrnym a ďalším obojstranne výhodným aktivitám, tak podnikateľských subjektov, ako aj všetkých občanov prihraničných regiónov.

    Vzájomná užitočnosť a konkretizovaná potreba zriadenia nových hraničných priechodov je zakotvená aj v nedávno ratifikovanej a už platnej bilaterálnej zmluve medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Veľmi dôležitá iniciatíva už od roku 1990 vychádza aj od samotných obcí a obyvateľov pohraničných oblastí, konkrétne v mojom prípade požiadavka na zriadenie stáleho hraničného prechodu medzi obcami Tachty v Slovenskej republike a Cered v Maďarskej republike, okres Rimavská Sobota. Ide o rázovitú oblasť Cerovej vrchoviny, kde otvorenie hraníc so susednou Maďarskou republikou je mimoriadne dôležitým aj ekonomickým impulzom pre všetkých tamojších obyvateľov. Táto objektívna požiadavka bola plne akceptovaná aj oboma vládami.

  • Vláda Slovenskej republiky to potvrdila svojím uznesením číslo 756 z roku 1993 a vláda Maďarskej republiky číslo 1065 z roku 1992. Podľa pôvodných zámerov malo dôjsť k otvoreniu tohto prechodu ešte v priebehu vlaňajšieho roka, no z rôznych technických dôvodov sa to odsúvalo.

    Vážený pán minister, som presvedčený, že svojou interpeláciou nebúcham do zatvorených dverí. Naopak, verím, že vo svojej odpovedi, vážený pán minister, budete môcť oznámiť presný postup aj termín otvorenia štátneho hraničného prechodu medzi obcami Tachty a Cered ešte do konca tohto kalendárneho roka, na čo všetci obyvatelia tejto oblasti s nádejou a netrpezlivo čakajú.

    Ďakujem za vaše pochopenie a rázne konanie v smere realizácie otvorenia hraničného prechodu Tachty - Cered.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Pán poslanec Mikloško a pripraví sa pani poslankyňa Lazarová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    moja prvá interpelácia ide na generálneho prokurátora Slovenskej republiky pána Vaľu.

    Dňa 13. mája 1996 súkromná rozhlasová stanica TWIST zverejnila nahrávku telefonického rozhovoru medzi ministrom vnútra Slovenskej republiky pánom Hudekom a riaditeľom Slovenskej informačnej služby pánom Lexom. Obsah rozhovoru bol niekoľkokrát zverejnený aj inými masovokomunikačnými prostriedkami. Z obsahu rozhovoru vyplýva dôvodné podozrenie, že

    a) menované osoby mali vedomosť o falšovanej príprave trojstranného listu Braňa Chyla-Ptáka, ktorý zaslal pánu Hudekovi a tento dokazoval verziu tzv. samoúnosu,

    b) pán Hudek z titulu svojej funkcie ministra sa podieľal na rozhodnutí o odňatí vyšetrovacieho spisu vyšetrovateľovi Policajného zboru majorovi Vačokovi,

    c) pán Hudek vydal pokyny na perzekúciu riaditeľa Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru Bratislava podplukovníka Šátka, tak aby bol odvolaný z funkcie,

    d) pán Hudek sa s pánom Lexom dohodli o poskytnutí nepresných informácií a zamlčaní preukázaných faktov poslancom za Demokratickú úniu i verejnosti v súvislosti s preverovaním podpisov na hárkoch Demokratickej únie.

    Podľa § 2 ods. 3 Trestného poriadku prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel. Pýtam sa preto pána generálneho prokurátora, vzhľadom na predmetnú zásadu legality, či prikázal svojim podriadeným vykonať preverovanie o podozrení zo spáchaných trestných činov zneužívania právomoci verejných činiteľov podľa § 158 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. b), c) Trestného zákona a nadržovania podľa § 166 ods. 1 Trestného zákona.

    Pokiaľ takýto pokyn vydal, žiadam oznámiť, kedy bol vydaný, komu a v akom rozsahu, a pokiaľ je možné informovať o stave preverovania. Pokiaľ však takýto pokyn do dňa interpelácie nevydal, žiadam uviesť dôvody tohto porušenia ústavných povinností orgánov prokuratúry, kto si menovite povinnosť nesplnil, a prijaté opatrenia.

    Súčasne žiadam, aby táto interpelácia, pokiaľ sa tak nestalo, bola ako oznámenie v zmysle § 158 ods. 1 Trestného poriadku preverená orgánmi činnými v trestnom konaní a žiadam do jedného mesiaca upovedomenie o urobených opatreniach.

    Súčasne žiadam preveriť informáciu uvádzanú vyšetrovateľkou prípadu pani Celárikovou, vyšetrovateľkou Mestského úradu vyšetrovania Policajného zboru Bratislava, že posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky nie je od polovice júna 1996 kompletný, či nezavádza verejnosť a nezatajuje v rozpore so zákonom informácie, na ktoré má verejnosť právo.

    V svojej interpelácii pokračujem na predsedu vlády Slovenskej republiky pána Mečiara. V súvislosti s textom predchádzajúcej interpelácie ohľadne obsahu telefonického rozhovoru medzi pánom Hudekom a Lexom vyplýva, že osobne informovali pána predsedu vlády Slovenskej republiky o došlom trojstrannom liste Braňa Chyla-Ptáka, ako aj o prijatých nezákonných opatreniach voči vyšetrovateľom prípadu. Obraciam sa na predsedu vlády Slovenskej republiky, ktorý je i právnikom, s otázkou, či ho menované osoby v priebehu mesiaca október 1995 informovali o vytváraní falšovaných dôkazov k verzii tzv. samoúnosu Michala Kováča mladšieho a poskytovali mu informácie o ich zasahovaní do vyšetrovania vykonaného majorom Vačokom. Pokiaľ mu takéto informácie boli poskytnuté, aké kroky k náprave stavu vykonal.

    Interpelujem ďalej ministra vnútra Slovenskej republiky pána Hudeka a generálneho prokurátora Slovenskej republiky pána Vaľa. V súvislosti s propagandistickou kampaňou vedenou Slovenskou televíziou proti majorovi Vačokovi, vyšetrovateľovi v kauze zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny, podľa ktorej mal pri spracúvaní úradných záznamov v rozpore so zákonom falšovať údaje získané od svedkov, bola pánom Hudekom vytvorená skupina inšpekčných pracovníkov na urýchlené preverenie tohto podozrenia. Keďže existuje embargo nad informáciou o výsledku tohto preverovania, pýtam sa pána Hudeka a pána Vaľa, z akých dôvodov tieto informácie neboli príslušnými pracovníkmi poskytnuté verejnosti, a súčasne žiadam poskytnúť základné informácie o výsledku tohto preverovania a spôsobe rozhodnutia o merite veci.

    Po druhé. V súvislosti s preverovaním oznámenia viacerých pracovníkov Mestského úradu vyšetrovania Policajného zboru v Bratislave ohľadne podozrenia zo zneužitia právomoci verejného činiteľa riaditeľom tohto úradu plukovníkom JUDr. Dlapom bola pánom ministrom vnútra Slovenskej republiky zriadená skupina inšpekčných pracovníkov. Predmetom preverovania malo byť protizákonné konanie plukovníka JUDr. Dlapu, ktorý prikázal svojej podriadenej zrušiť už platné disciplinárne rozkazy o udelení peňažných odmien, vydané predchádzajúcim riaditeľom tohto úradu podplukovníkom Gerbeľom, a nahradil ich vlastnými rozkazmi, ktorými podstatne skrátil odmeny v celkovej sume cca 20 tisíc Sk. Súčasne prikázal sfalšovať spisový záznam o evidovaní vydaných a protizákonne zrušených rozkazov. Vzhľadom na to, že inšpekční pracovníci po preverení oznámenia predložili dôkazový materiál na Mestskú prokuratúru v Bratislave so záverom, že je dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu plukovníkom JUDr. Dlapom a táto prikázala v danej veci konať a vyšetrovateľ je dosiaľ nečinný, žiadam o podanie informácie, aké dôvody bránia plynule danú vec vyšetriť, kto prípadne prieťahy zavinil a aké opatrenia prijal vo vlastnej kompetencii.

    A ešte je tu jedna interpelácia na generálneho prokurátora Slovenskej republiky pána Vaľa. V súvislosti s ohlásenou návštevou členov Osobitného kontrolného orgánu Národnej rady Slovenskej republiky u riaditeľa Slovenskej informačnej služby v polovici mesiaca jún 1996 prítomní novinári pred vchodom do objektu Slovenskej informačnej služby na Vajnorskej ulici v Bratislave boli z priestorov Slovenskej informačnej služby jej príslušníkmi snímaní videokamerou a boli fotografovaní. Ako bolo oznámené pánom Šáškym, povereným Slovenskou informačnou službou stykom s verejnosťou, novinári sa dopustili priestupku, keďže pošľapali verejné priestranstvo i kvetinové záhony a súčasne znečistili prostredie zanechanými odpadkami. Z tohto dôvodu bol dôkazový materiál, zrejme i videokazeta i fotografie, zaslané na príslušný obvodný úrad na prerokovanie priestupkov.

    Pokiaľ mám informácie, nikto, teda ani pracovníci Slovenskej informačnej služby na danú situáciu nereagovali tým, že by privolali príslušníkov Policajného zboru, ktorá by prípadné porušenie verejného poriadku napravila a tiež vykonala objasňovanie priestupkov a zistenie ich páchateľov, tak ako im to ukladá zákon číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v § 2 ods. 1 písm. k). Tomuto postupu príslušníkov Slovenskej informačnej služby nikto nebránil a situácia nebola natoľko kritická, aby museli nahrádzať príslušné orgány.

    Vzhľadom na naznačené sa pýtam pána generálneho prokurátora Slovenskej republiky, či nedošlo k prekročeniu rozsahu kompetencií pracovníkmi Slovenskej informačnej služby, keďže v zákone číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v ustanovení § 2 o hlavných úlohách - citát "objasňovanie priestupkov a zisťovanie ich páchateľov" absentuje.

    Dovoľujem si malú poznámku, že určite i týmto sa Slovensko a jeho tajná služba zviditeľnila, keďže si z histórie nepamätám prípad, že by sa tajná služba zaoberala dokumentovaním priestupkov svojich občanov.

    Prvá moja otázka by mohla vyvolať úsmev. Ale myslím si, že veľmi rýchle odstúpenie materiálov na prerokovanie priestupkov Slovenskej informačnej služby bolo len uvedomením si kompetentných pracovníkov oveľa závažnejšieho pochybenia príslušníkov Slovenskej informačnej služby a týmto spôsobom jeho zakrytie pred verejnosťou, ale aj pred kompetentnými orgánmi prokuratúry, ktoré majú chrániť zákonnosť.

    Závažnou skutočnosťou je verejne známy fakt, že pracovníci Slovenskej informačnej služby z priestorov objektu tohto štátneho orgánu verejne urobili videokazetou i fotoaparátom snímky občanov, ktorí sa nachádzali na verejne prístupnom mieste v súvislosti s výkonom svojho povolania. Citujem zákon číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe, ustanovenie § 12 ods. 1 písm. c) informačnotechnické prostriedky. "Až informačnotechnickými prostriedkami sa na účely tohto zákona rozumejú najmä elektrotechnické, rádiotechnické, fototechnické, optické, mechanické a iné technické prostriedky a zariadenia alebo ich súbory používané utajovaným spôsobom pri atď. vyhotovovaní obrazových, zvukových alebo iných záznamov v prípade, že sú používané spôsobom, ktorým sa zasahuje do práv občanov."

    A v tomto je kameň úrazu. Pracovníci Slovenskej informačnej služby môžu teda používať videokameru a fotoaparát, ktoré sú informačnotechnickými prostriedkami len vtedy, ak plnia úlohy v zmysle zákona o Slovenskej informačnej službe a súčasne ich použitie písomne odsúhlasil sudca. Vzhľadom na to, že videozáznamy, fotografické snímky občanov zasiahli do ich práv zakotvených našou ústavou, pýtam sa pána generálneho prokurátora Slovenskej republiky, či prikázal príslušný prokurátor pre obvod Bratislava III preveriť podozrenie z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktoré spočíva v neoprávnenom použití informačnotechnických prostriedkov bez písomného súhlasu sudcu, pričom sa neplnili zákonom určené úlohy Slovenskej informačnej služby a tieto boli v rozpore so zákonom použité verejne a ich výsledky boli použité v rozpore s ustanovením § 14 ods. 3 zákona 46/1993 Z. z.

    Pokiaľ sa takéto preverovanie nevykonáva, žiadam odpoveď, z akých dôvodov. Kto si nesplnil svoju zákonnú povinnosť, aké boli prijaté opatrenia a súčasne týmto podávam v naznačenom smere oznámenie v zmysle § 158 ods. 1 Trestného poriadku a žiadam do jedného mesiaca podať informáciu o vykonaných opatreniach.

    Po druhé. V súvislosti s bombasticky vedenou propagandistickou kampaňou v októbri 1995 proti vyšetrovateľom Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru Bratislava, ktorí "mali vyzvedať štátne tajomstvo, nahovárať príslušníkov Slovenskej informačnej služby na krivú výpoveď a podplácať" (koniec citátu), podľa mojich informácií došlo zo strany príslušníkov Slovenskej informačnej služby k provokáciám voči týmto vyšetrovateľom vyvolávaním osobných stretnutí, pri ktorých mali byť skrytým spôsobom fotografovaní. Pokiaľ je táto informácia pravdivá, opätovne ako v predchádzajúcom prípade sa pýtam generálneho prokurátora Slovenskej republiky pána Vaľu, či súčasťou predmetného vyšetrovacieho spisu sú i fotografie, ktoré boli vykonané príslušníkmi Slovenskej informačnej služby skrytým spôsobom. Ak je to pravdou, ďalej sa pýtam, či použitie informačnotechnických prostriedkov bolo v súlade so zákonom číslo 46/1993 Z. z. Pokiaľ je táto skutočnosť pravdivá a prokurátor o nej má i dôkazy, pýtam sa, či bolo v tejto veci vykonané preverovanie a s akým výsledkom. Obdobne v negatívnom prípade podávam oznámenie podľa § 158 ods. 1 Trestného poriadku a do jedného mesiaca očakávam odpoveď k prijatým opatreniam.

    Po tretie. V súvislosti so známou kauzou petičných hárkov Združenia robotníkov Slovenska a trestným oznámením členov tejto strany, vzhľadom na jednej strane dostupnú informáciu o prieťahoch v preverovaní a na druhej strane značnú dôkaznú silu, ktorá hraničí s potrebou začať trestné stíhanie proti konkrétnym osobám, sa pýtam pána generálneho prokurátora Slovenskej republiky, aké opatrenia vykonala prokuratúra smerom k rýchlemu a zákonnému ukončeniu tohto prípadu a kto je za prípadné nedostatky zodpovedný.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vy sa už aj do nás púšťate, pán Mikloško? To som nevedel. Ďakujem vám. Nebolo vám dobre ani v socializme, ani v kapitalizme. Nech sa páči, pani Lazarová.

  • Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, poslanci,

    vzhľadom na to, že dnes je posledný deň, keď sa ešte rokuje, potom už prídu prázdniny, dovolím si vás a touto cestou aj pána ministra zahraničných vecí oboznámiť s výzvou skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k poslancom Národného zhromaždenia Maďarskej republiky, v ktorej sa píše:

    "Vážený pán predseda Národného zhromaždenia Maďarskej republiky, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    predsedovia maďarskej a slovenskej vlády podpísali Zmluvu o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou, ktorá bola oboma parlamentmi ratifikovaná.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky vysoko oceňujú skutočnosť, že sa tvorí nový svet, v ktorom by mali štáty vzájomne konštruktívne spolupracovať a vytvárať spolu skutočné partnerské vzťahy. Slovensko vždy patrilo a patrí medzi mierumilovné krajiny, nikdy agresívne neútočilo na iné krajiny. Naopak, v minulosti si často muselo chrániť svoje územie i to, čo si jeho obyvatelia vytvorili poctivou prácou, pred útokmi zvonka.

    Dobré susedské vzťahy sú v stredoeurópskom priestore dôležitým predpokladom pre pokoj v Európe a spoluprácu európskych národov. Musia sa však zakladať na vzájomnom rešpektovaní sa, ako aj na vzájomnej úcte a rovnocennom partnerstve, aby mohli byť trvalé.

    Žiaľ, historické skúsenosti Slovákov zo spolužitia s Maďarmi nie sú dobré. V novodobej histórii sa to prejavilo najvýraznejšie v rokoch 1938-1945 počas okupácie južného Slovenska horthyovským Maďarskom. Na okupovaných územiach sa Slováci dostali do postavenia druhoradých občanov zbavených základných ľudských práv a slobôd. Nové demokratické Nemecko sa po vojne ospravedlnilo svetu za agresiu a výčiny nacistov v Európe. Maďarsko sa dodnes verejne a oficiálne nedištancovalo od agresie, ktorú rozpútal predvojnový maďarský štát proti susedným štátom a národom v rokoch 1938 až 1941, proti Československej republike v roku 1938, proti Slovenskému štátu v marci 1939, proti Rumunsku v roku 1940 a Juhoslávii v roku 1941 a od jej dôsledkov. Bez tejto morálnej satisfakcie nemožno urobiť bodku za minulosťou a napraviť krivdu spôsobenú nemaďarskému obyvateľstvu na okupovanom území.

    Občania nášho štátu, ktorí sa stali obeťou agresie Maďarska a trpeli pod nadvládou maďarského okupačného režimu v rokoch 1938-1945, čakajú na tento demokratický a morálny čin predstaviteľov Maďarskej republiky, ktorý by bol súčasne garanciou, že sa história nebude opakovať a Maďarská republika sa v súčasnosti a v budúcnosti vzdá každého kroku, ktorý by smeroval k okupácii teritória Slovenskej republiky.

    Takéto vyhlásenie najvyššieho zákonodarného orgánu Maďarskej republiky by bolo v súlade s tretím článkom základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou a ukončilo by ťaživú minulosť vo vzťahoch obidvoch štátov. Náš apel vychádza z princípov medzinárodného práva, z protiprávneho a agresívneho postupu Maďarska v rokoch 1938-1945 a antidemokratického utláčateľského fašistického režimu, ktorý vládol na okupovanom území.

    Viedenská arbitráž bola súčasťou Mníchovskej dohody, nadväzovala na ňu a bola jej priamym dôsledkom. Uskutočnila sa pod hrozbou sily, za hrubého nátlaku fašistických veľmocí a Maďarska proti zásadám medzinárodného práva. Preto rozhodnutie Viedenskej arbitráže bolo protiprávne a rovnako aj nový stav vytvorený Maďarskom na okupovanom teritóriu. Z tohto dôvodu spojenci antihitlerovskej koalície verdikt z 2. novembra 1938 vyhlásili za neplatný a pokladali ho za agresívny akt proti Československému štátu. Preto sa v dohode o prímerí medzi spojencami a Maďarskom z 20. 1. 1945 v článku 12 prílohy D uvádzalo, že maďarská vláda poskytuje potraviny ako odškodné obyvateľstvu Československa a Juhoslávie, ktoré boli postihnuté maďarskou agresiou.

    Podobne sa aj v mierovej zmluve s Maďarskom z 10. 2. 1947 uvádza, že Maďarsko, ktoré sa stalo spojencom hitlerovského Nemecka a po jeho boku sa zúčastnilo vo vojne proti spojencom, nesie svoj podiel zodpovednosti za túto vojnu. V prvej časti v bode 4a sa uvádzalo, že rozhodnutia Viedenskej arbitráže z 2. novembra 1938 sa vyhlasujú za nulitné. A v druhej časti článku 4 sa Maďarsko zaviazalo, že rozpustí všetky organizácie vyvíjajúce nepriateľskú propagandu proti spojencom vrátane revizionistickej propagandy a ani v budúcnosti nebude trpieť existenciu a činnosť organizácií tohto druhu.

    Nastolená maďarská okupácia po 5. novembri 1938 na území južného Slovenska, na časti východného Slovenska od konca marca 1939 bola protiprávna, nedemokratická a utlačovateľská a ako taká tam uplatňovala násilie a politiku maďarizácie voči obyvateľom slovenskej národnosti. Na okupovanom teritóriu zavládlo hrubé násilie a bezprávie. Slovenskí roľníci boli bezprávne pozbavení pôdy a hnuteľného majetku. Maďarský okupačný režim vyhostil alebo prinútil emigrovať veľkú časť slovenského obyvateľstva a zlikvidoval slovenské školy všetkých stupňov. Štátni úradníci slovenskej národnosti boli prepúšťaní zo zamestnania - železničiari, učitelia, úradníci, notári, richtári, boli zrušené slovenské organizácie a spolky, zakázalo sa používanie slovenského jazyka na verejnosti a v úradoch, ako aj slovenských nápisov, názvov a mien.

    Maďarská vládna politika sa vrátila k predvojnovej násilnej odnárodňovacej praxi a brutálne brachiálnou mocou zasahovala proti prejavom národného cítenia slovenského obyvateľstva. Politická perzekúcia, policajné výsluchy, telesné tresty a týranie národne uvedomelých Slovákov sa stali bežnou metódou maďarských vládnych orgánov. Maďarské ozbrojené sily neváhali použiť aj zbrane proti slovenskému obyvateľstvu (Šurany, Čechy, Černík, Komjatice). Osobitnou cestou sa režim zbavoval mladej slovenskej inteligencie tým, že jej príslušníkov povolával do armády a posielal ich na východný front, odkiaľ sa zväčša už nevrátili.

    Agresia, ktorú Maďarsko rozpútalo 23. marca 1939 proti vznikajúcej Slovenskej republike, bola ďalším bezprávnym aktom, ktorý bol v rozpore s medzinárodným právom a praxou vo vzťahoch dvoch štátov. Napriek tomu, že Maďarsko 15. marca 1939 uznaním nového štátu de iure akceptovalo jeho územnú integritu, o pár dní zaútočilo regulárnou armádou bez vypovedania vojny Slovenskému štátu a bez pokusov o urovnanie hraničných sporov medzi okupovanou Zakarpatskou Ukrajinou a Slovenskom pokojnou cestou. Navyše na obranné akcie Slovenského štátu Maďarsko reagovalo brutálnou formou a 24. marca 1939 maďarské letectvo bombardovalo mesto Spišskú Novú Ves, ktoré ležalo vzdialené viac než 100 km od bojových lokalít. Maďarské bombardovanie malo za následok veľké materiálne škody a obete na ľudských životoch. Maďarsko si tým získalo primát v bombardovaní vnútrozemského mesta iného štátu v strednej Európe ešte pred vypuknutím II. svetovej vojny.

    Vážení poslanci Národného zhromaždenia Maďarskej republiky, slovenský národ v záujme rozvoja dobrých vzťahov a vzájomnej spolupráce našich národov v budúcnosti vychádza v ústrety s ochotou urobiť hrubú čiaru za minulosťou, k tomu je však potrebný ústretový krok aj zo strany Maďarskej republiky.

    Ak majú naše národy v budúcnosti úzko spolupracovať a najmä navzájom si veriť, žiadame, aby sa predstavitelia Maďarskej republiky ospravedlnili slovenskému národu za príkoria počas okupácie južného Slovenska.

    Státisíce našich občanov, pamätníci, ako aj priami účastníci týchto tragických udalostí, ktorí ešte stále žijú medzi nami, právom očakávajú od Maďarska aspoň dodatočné morálne zadosťučinenie za utrpenia a neprávosti, ktorým boli počas horthyovského Maďarska vystavení.

    V civilizovanom svete sa stalo úplnou samozrejmosťou, že národy a štáty, ktoré sa počas II. svetovej vojny dopustili agresie, násilností, ukrutností a genocídy, sa už dávno svojim obetiam ospravedlnili. Ospravedlnilo sa Nemecko i Japonsko. Samotné Maďarsko viazalo ratifikáciu rusko-maďarskej zmluvy na ospravedlnenie sa Ruska za okupáciu v roku 1956.

    Domnievame sa preto, že práve akt uzavretia základnej slovensko-maďarskej zmluvy je tou najvhodnejšou historickou príležitosťou na ospravedlnenie sa, čím by sa vytvorila základňa na definitívne uzmierenie medzi našimi krajinami.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky využívajú túto príležitosť, aby ubezpečili poslancov Národného zhromaždenia Maďarskej republiky o svojej hlbokej úcte.

    Podpísaní: Marián Andel, Kamil Haťapka, Rastislav Šepták, Zora Lazarová, Roman Hofbauer, Eva Garajová, Ján Garai, Terézia Chlebová, Marián Polák, Jaroslav Paška, Hubert Kraus, Miroslav Pacola, Anton Poliak, Ján Volný, Stanislav Líška, Melánia Kolláriková, Víťazoslav Moric, Miroslav Barna, Eva Zelenayová, Pavel Halabrín, Ján Fekete, Ľubomír Novotný, Vladimír Mikulka, Jaroslav Fidrik, Ladislav Lysák, František Švec, Michal Baránik, Arpád Tarnóczy, Vladimír Homola, Ľubomír Roman, Ján Smolec, Vlastimil Vicen, Ján Slota, Viliam Hornáček, Iveta Nováková, Alica Bieliková, Ladislav Polka, Igor Urban, Ján Ľupták, Anton Národa, Imrich Andrejčák, Miroslav Kočnár, Dušan Macuška a Milan Sečánsky."

    Samozrejme, kto by mal záujem sa ešte podpísať na túto výzvu, bude mu podpisový hárok daný k dispozícii.

    Tento dokument bude spolu s prekladom do maďarčiny zaslaný poslancom Národného zhromaždenia Maďarskej republiky priateľsky a v plnej dôvere, že maďarskí poslanci ho takto prijmú a vyjdú v ústrety vzájomným priateľským vzťahom.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalej vystúpi pán poslanec Sopko, ale s faktickou poznámkou sa prihlásil pán Duka-Zólyomi.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán predsedajúci, chcem rázne protestovať proti tomu, že ste povolili prečítať túto výzvu, nakoľko táto výzva nebola interpelácia. Pani poslankyňa Lazarová, vy ste si asi poplietli dva programové body, všeobecnú rozpravu a interpelácie. Neviem, ktorého ministra ste interpelovali touto výzvou.

    Ďakujem.

  • Vážený pán poslanec,

    po prvé, týmto vystúpením dávam na vedomie pánu ministrovi zahraničných vecí, že poslanci vypracovali a podpísali výzvu pre poslancov maďarského parlamentu. A po druhé, vzhľadom na to, že táto výzva bude postúpená v priebehu niekoľkých dní Národnému zhromaždeniu Maďarskej republiky, bolo potrebné ju prečítať aj v parlamente Slovenskej republiky a oboznámiť s ňou všetkých poslancov.

    Ďakujem.

  • Pán predsedajúci, chcem len poprosiť to torzo poslancov, ktorí zostali v Národnej rade, aby sme mali navzájom k sebe úctu, prosím vás, neveďme tieto diskusie o interpeláciách alebo vyhláseniach. Umožnime, nech sa prečítajú interpelácie, ktoré sú pripravené, a potom prípadne diskutujme o problémoch, ktoré zostanú sporné.

    Ďakujem za pochopenie.

  • Ďakujem. Pán poslanec Duka-Zólyomi.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Áno, súhlasím, pán kolega, ak sú interpelácie, tak nech sú interpelácie. A tu ešte raz opakujem, opätovne sa vás pýtam, pani kolegyňa, ktorého ministra ste interpelovali, kde ste poukazovali na nejaké porušenia zákonov alebo nedodržiavanie zákonov.

    Ďakujem.

  • Dobre, ďakujem. Nech sa páči, pán Köteles.

  • S ľútosťou musím konštatovať, že vystúpenie pani Lazarovej bola krátkozraká hlúposť. Teraz vyhrocujeme zase vzťahy, chceme vyhrocovať zase vzťahy s Maďarskou republikou, pritom základné historické fakty nepoznajú ani tí, ktorí to podpísali. Keď chceme niečo vyriešiť, odporúčam okrúhly stôl, tu v Národnej rade po prvýkrát, aby sme to už nejako medzi nami riešili. Veď tu žije menšina, ktorá to prežila, naozaj prežila tie isté ťažkosti. A má na veci celkom iný pohľad.

  • Samozrejme, že nechcem rozširovať diskusiu na túto tému, len by som rada povedala pánu poslancovi Kötelesovi, že dostávame od občanov listy, v ktorých sa obracajú na poslancov Národnej rady Slovenskej republiky so žiadosťou, aby iniciovali ospravedlnenie sa Maďarska za agresiu a maďarský okupačný režim na južnom Slovensku v rokoch 1938-1945. Doteraz nebola taká vhodná historická príležitosť na tento priateľský akt, ako práve po podpísaní slovensko-maďarskej základnej zmluvy.

    Naozaj som prekvapená vašou reakciou. V záujme by malo byť, aby sa pomery na južnom Slovensku normalizovali, upravili, takže nechápem, prečo sa proti tomu tak búrite. Veď už všetky národy a štáty, ktoré sa počas druhej svetovej vojny dopustili agresie a genocídy, sa už dávno svojim obetiam ospravedlnili. Nevidím preto dôvod, prečo by sa práve Maďarská republika nemala ospravedlniť. Totiž ona sa má za čo ospravedlniť.

    Ďakujem za pozornosť, už k tomuto bodu nebudem diskutovať.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Domnievam sa, že tá poznámka pána poslanca Fica bola úplne vecná a rozumná a mali by sme sa venovať tej problematike, ktorá tu je, a nie rekriminovať to, čo tu odznelo. Pripomeniem obdobie Národnej rady roku 1990-1992, keď slobodne zvolená Slovenská národná rada považovala si za svoje morálne právo a svoju morálnu povinnosť ospravedlniť sa za všetky kroky neprávosti za minulé obdobie. A to sme spravili. A spravili sme to s dobrým vedomím. Takže čudujem sa týmto hlasom.

    Kolegovia poslanci, pokiaľ máte iné názory, tým sa nechtiac vlastne prihlasujete k tomu obdobiu, ktoré je poľutovaniahodné pre maďarský národ aj pre slovenský národ. Pre oba národy tam nebolo ani víťazov ani porazených.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán Hofbauer, súhlasím s vami, len takú maličkosť. Národná rada, Slovenská národná rada sa ospravedlnila Nemcom, Židom. Maďarom nie. Tú otázku sme nechali otvorenú, žiaľ.

    A pre pani predsedníčku Lazarovú. Žiaľ, nepozná základné historické fakty. Sú to naozaj také nehistorické veci, že celé, čo prečítala, môžem považovať jedine za diletantský pamflet. Prosím tých, ktorí to podpísali, aby ten spis zobrali späť. Nemá to zmysel. Keď chcete, hocikedy sme ochotní o tom otvorene rokovať. A neposielať také listy do susedného štátu.

  • Pán kolega poslanec Köteles, toto nie je nejaký folklór vypracovaný pani poslankyňou Lazarovou. Je to dokument, ktorý vypracovali odborníci a historici, a pod to sme sa podpísali - 45 poslancov tohto poslaneckého zboru, po starostlivom prečítaní, pod čo sa podpisujeme. Tak si myslím, že je bezpredmetné sa na túto tému ďalej baviť.

  • Nech sa páči, ešte pán poslanec, ale už, prosím vás...

  • Prosím vás, pán predseda, môžete mi konkretizovať tých historikov? Neverím, že by to nejaký historik podpísal a dal pod to svoje meno.

  • Nech sa páči, pán poslanec, môžete interpelovať.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, panie poslankyne, páni poslanci,

    na 15. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky vzniesla interpeláciu pani poslankyňa Sabolová na pána ministra Baca a na pána ministra Zlochu a vo svojom vystúpení veľmi kriticky poukázala na rozhodnutie vlády Slovenskej republiky, ktorá prevzala štátnu záruku za bankový úver pre štátny podnik Vodohospodárska výstavba Bratislava na financovanie vodného diela Gabčíkovo, vodného diela Žilina, ale hlavne vodnej nádrže Tichý Potok.

    Aj napriek tomu, že na výstavbu vodnej nádrže Tichý Potok mám celkom odlišný názor ako pani poslankyňa Sabolová a pán poslanec Javorský, súhlasím s nimi v dvoch veciach. V tom, že v konečnom dôsledku majú rozhodnúť odborníci a ich stanovisko má byť rozhodujúce a konečné, a tiež v tom, že treba prijať konkrétne, účinné krátkodobé aj dlhodobé opatrenia na zníženie strát z vodovodných systémov rekonštrukciou vodovodných sietí, a tak zlepšiť hospodárenie s vodou.

    Zároveň však chcem reagovať na ďalšie argumenty pani poslankyne Sabolovej a pána poslanca Javorského a súčasne vzniesť interpeláciu úplne opačnú, inú na pána ministra Baca s tým, aby táto významná vodohospodárska stavba sa čím skôr začala.

    Ako som spomínal, niektoré argumenty, ktoré tu odzneli, pokladám za nesprávne, účelovo vykonštruované, a dokonca niektoré sú nepravdivé. Dovolím si to tvrdiť preto, že som osobne navštívil obce Tichý Potok a Nižné Repáše, uskutočnil som exkurziu priehradok, ktorých výstavbu zabezpečovala mimovládna organizácia Ľudia a voda, a oboznámil som sa s najnovšími argumentmi vodohospodárov, ktorí rozhodli o vybudovaní vodárenskej nádrže Tichý Potok na hornom toku Torysy a ktorí ju pokladajú za dôležitú a nevyhnutnú pre vodovodnú sústavu východného Slovenska.

    Úprimne poviem, že ani po skúmaní nových informácií neviem, na základe akých faktov tu odzneli určité tvrdenia. V prvom rade to, že vláda Slovenskej republiky svojím rozhodnutím presadzuje záujmy veľkých firiem združovaných v betonárskej lobby na čele s pánom Binderom. Je to zvláštne tvrdenie. Veď história vodnej nádrže Tichý Potok bola už záležitosťou päťdesiatych rokov a v priebehu celého obdobia až doteraz bola vždy aktuálna. Prípravu stavby podporilo uznesenie vlády Slovenskej republiky číslo 283 zo 7. apríla 1992 o zmene koncepcie budovania vodného zdroja Veľká Domaša a následne, a to zdôrazňujem, o potrebe realizácie vodárenskej nádrže Tichý Potok. Ak sa nemýlim, bola to vláda vedená pánom Čarnogurským.

    Po ďalšie, pani poslankyňa rovnako tvrdí, že realizácia tohto vodohospodárskeho diela zničí niekoľko dedín v doline Tichý Potok, Vyšné Repáše, Nižné Repáše, Torysky a Oľšavica. Rovnako to nie je pravda. Podľa najnovších podkladov rozsah sanácií je minimalizovaný. Pôjde len o sanácie niekoľkých, prevažne hospodárskych objektov a v dôsledku výstavby nebudú zatopené priamo žiadne obytné objekty. Prečo potom strašíme a znepokojujeme tamojších ľudí nepravdivými informáciami o údajnom pomalom vysídľovaní obcí? Pravda je taká, že nepríde k žiadnemu vysídľovaniu. Ak pri detailnom návrhu hygienických opatrení v týchto obciach bude nevyhnutné niektoré hospodárske objekty asanovať, budú premiestnené len v rámci tej istej obce do lokality, ktorá priamo neohrozuje hygienické zabezpečenie kvality vody v toku tečúcom do nádrže.

    Pokiaľ ide o ekologické dosahy stavby, odznelo tu tvrdenie, ktoré sa odvoláva len na stanovisko miestnych aktivistov z mimovládnej organizácie Ľudia a voda v Košiciach. Pritom bolo tvrdené, že ani príslušné ministerstvo, ani vláda Slovenskej republiky sa vážnejšie nezaoberala inými alternatívami. Nie je to pravda.

    V rámci úlohy Environmentálne hodnotenie alternatív zabezpečovania pitnej vody pre Prešov a Košice sa riešilo aj posúdenie zámeru Vodohospodárske využitie povodia hornej Torysy. A do súhrnnej správy tejto úlohy boli zaradené aj výsledky z expertízneho posúdenia alternatívneho návrhu tvorby vodných zdrojov v oblasti Tichého Potoka na hornom toku Torysy. Tento návrh bol vypracovaný v júni roku 1994 spomínanou skupinou aktivistov z Košíc. Treba sa oboznámiť s výsledkami posúdenia tohto alternatívneho návrhu, ktorý stratil schopnosť na zaujímavom území konkurovať iným variantom, založeným na vytváraní operatívnych zásob vody vo vodných nádržiach. Veľmi jasne to analyzuje doktorka Mária Kozová, CSc., z Katedry krajinnej ekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, ktorá vychádza z odborných posudkov 11 expertov. Myslím, že by to malo stačiť každému.

    Súčasná vláda Slovenskej republiky si zaslúži kritiku za mnohé rozhodnutia, aj za mnohé postupy, ale nie za všetky. Je veľmi zlé, ak ideme do extrému a za každú cenu z princípu kritizujeme všetko, aj to pozitívne. V prípade vodnej nádrže Tichý Potok naopak vysoko oceňujem dynamický postup vlády Slovenskej republiky a zainteresovaných rezortov. Som rád, že aj keď s oneskorením, dostáva sa výstavba tohto vodného diela do realizačnej fázy. Veď východoslovenský región je v zásobovaní obyvateľstva vodou z verejných vodovodov v rámci Slovenskej republiky podpriemerný. A výrazne zaostávajú predovšetkým okresy Košice-vidiek, Trebišov, Prešov a Michalovce. Príčinou tohto stavu bol nedostatok vody v regióne, nedostatok vyhovujúcich zdrojov vody a vysoký podiel ohrozovania kvality vody. Kríza, ktorú sme v okrese Prešov a v meste Košice prežili v rokoch 1986 a 1990, sa nesmie opakovať a musí byť výstrahou pre nás aj pre ďalšie generácie. Nezabudli sme na túto krízovú situáciu. Máme ju v pamäti a nedáme sa pomýliť v riešení základných a rozhodujúcich problémov a potrieb východného Slovenska.

    Rovnako chcem poukázať na to, že v mesiaci jún 1994 Národná rada Slovenskej republiky schválila koncepčný materiál s názvom Vodohospodárska politika, ktorý analyzuje súčasný neuspokojivý stav a stanovuje výhľadové ciele zásobovania obyvateľstva pitnou vodou z verejných vodovodov. Vo východoslovenskom regióne to predpokladá zvýšiť počet zásobovaných obyvateľov v roku 2015 na 87 až 90 %. Tuto poukazujem na to, že v zaostávajúcich okresoch, ako je napríklad Vranov, je to dnes len 41,6 %. Vodohospodárska politika Slovenskej republiky predpokladá zabezpečiť tieto prírastky v rámci vybudovaných vodovodných systémov.

    Potreba pitnej vody na tieto definované ciele je riešená v nadväznosti na bilanciu potreby a zdrojov pitnej vody. Táto súhrnná bilancia bola viackrát zverejnená a analyzovaná, napríklad pánom Ing. Imrichom Jasaňom z Výskumného ústavu vodného hospodárstva Bratislava, Ing. Jurajom Mantičom z Východoslovenských vodární a kanalizácií, ktorých pokladám za odborníkov. Skrátene uvediem len údaje za prešovský skupinový vodovod, ktorý zásobuje druhú najväčšiu mestskú aglomeráciu východoslovenského regiónu, to znamená územie povodia Torysy až po Prešov, kde žije takmer 106 000 obyvateľov a zásobovanie sa zabezpečuje z vlastných zdrojov pozemných vôd s náplavou hornej Torysy a z priameho odberu z Torysy v profile Tichý Potok.

    Záver je jednoznačný. Súčasnými kapacitami zdrojov vody po ich prehodnotení a vyradení časti kvalitatívne nevhodných zdrojov vznikne v tejto oblasti v roku 2000 deficit 180 sekundových litrov a v celej sústave deficit 260 sekundových litrov. Preto pre oblasť Prešova a Košíc treba vybudovať nový veľkokapacitný zdroj vody, ktorým je vodná nádrž Tichý Potok na Toryse a ktorý je vo vysokom štádiu prípravy. Preštudovať si treba veľmi dôkladne a vo všetkých súvislostiach súhrnnú bilanciu potrieb a zdrojov vody, pretože v zásobovaní obyvateľov pitnou vodou by sme nemali pripustiť žiadne riziká. Túto funkciu, čiže vybudovanie zásobného objemu s dostatočnou kapacitou a ovládateľnou zabezpečenosťou dodávok vody, má plniť práve veľkokapacitný zdroj vody v Tichom Potoku s akumuláciou vody z celého okolia.

    Toto sú závery odborníkov a nemali by sme ich spochybňovať. Okrem samostatného technickoekonomického návrhu riešenia objektov tohto vodného diela bolo spracovaných 20 doplňujúcich štúdií. Preto odporúčam každému, kto má pochybnosti o potrebe tejto stavby, oboznámiť sa lepšie so skúsenosťami aj s ťažkosťami súčasného odberu vody z Torysy. Možno zmenia svoj názor, pretože súčasný odberový objekt bol vybudovaný ako provizórny. Tento provizórny stav pretrváva už od roku 1982 a takáto prevádzka neprospieva spoľahlivosti ani efektívnosti odberu a je nevyhnutné nájsť definitívne riešenie v čo najkratšom čase. Informácie o tom veľmi radi poskytnú pracovníci povodia Bodrogu a Hornádu a hlavne pán Ing. Jaroslav Mráz.

    Ale ak nás zaujímajú názory a stanoviská odborníkov, treba si preštudovať aj stanovisko k využívaniu povrchových zdrojov východného Slovenska z katedry hospodárstva krajiny Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity, predovšetkým pána doc. Solgája a pána profesora Dzubáka.

    Som presvedčený, že vláda Slovenskej republiky a budúci investor stavby budú vo vzťahu k obyvateľom dotknutých obcí postupovať veľmi citlivo. Všetky nepriaznivé vplyvy sú spojené predovšetkým s vlastnou výstavbou vodohospodárskej nádrže a s dodržiavaním hygienických podmienok v pásmach hygienickej ochrany. Isteže, nedajú sa vylúčiť problémy súvisiace s dopravou a so stavebným ruchom v obciach. Ale investičná výstavba - okrem týchto problémov - prinesie do tohto regiónu aj pracovné príležitosti a som presvedčený, že aj finančné prostriedky na rozvoj dotknutých obcí.

    Preto ešte raz interpelujem pána ministra Baca, aby sa výstavba tohto diela urýchlila.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Nech sa páči, pán predseda.

  • Chcel by som len poprosiť pána poslanca Kötelesa...

  • Hlas podpredsedu Ľuptáka: Nie je tu, už odišiel.

  • Nie je tu? Lebo hľadal pánov ministrov a vládu, a keď sa tak pozerám, tak je v rokovacej miestnosti viac ministrov ako poslancov. To tu ešte nebolo. Preto som sa prihlásil, aby to bolo v zázname z rokovania Národnej rady.

  • Nech sa páči, pán poslanec Fico.

  • Vážené dámy a páni, vážení členovia vlády,

    orgány Odborového zväzu KOVO a výbor základnej organizácie Odborového zväzu KOVO pri ZŤS Dubnica nad Váhom podali 23. 5. 1996 na Úrad vlády Slovenskej republiky petíciu, v ktorej konštatujú, že tieto orgány neustále bez náležitého efektu upozorňujú orgány štátu na všetkých úrovniach na nepriaznivý hospodársky a ekonomický vývoj podniku dosahujúci hranicu únosnosti a smerujúci k ekonomického kolapsu.

    Dôsledky z nedostatočného (a to citujem zo samotnej petície) nekompetentného a nezodpovedného riešenia znášajú len zamestnanci, ktorých zostalo z pôvodných 12 773 v roku 1990 5 665. Hlboká kríza rovnajúca sa bankrotu ohrozuje nielen 2 135 zamestnancov, pre ktorých nie je práca, ale aj funkčné technologické minimum v počte 3 530 pracovníkov. Mzdy za odvedenú prácu sa stávajú stále nedobytnejšou pohľadávkou. V tejto situácii sa zdá výsmechom vymedzenie ZŤS Dubnica nad Váhom z hľadiska národnoštátnych záujmov medzi strategicky dôležité podniky.

    Zavádzajúce sú tiež Fondom národného majetku deklarované zásady ochraňovať strategické záujmy štátu najmä pri privatizácii významných podnikov v odvetví zbrojárstva, usmerňovať proces privatizácie, tak aby sa vytváralo konkurenčné prostredie smerujúce k ozdraveniu podnikov, a podporovať účasť zamestnancov podnikov na privatizácii.

    Vo svojej petícii žiadali spomínané orgány, aby sa v tejto mimoriadnej situácii spolu s tzv. novým manažmentom prijali mimoriadne opatrenia smerujúce k zachovaniu súčasného torza zamestnancov a k zabezpečeniu strategických záujmov štátu. Rovnako uvádzajú, že v prípade nedostatočných opatrení v intenciách vývoja od roku 1991 sa nebudú cítiť zodpovední za nedodržanie sociálneho zmieru a že využijú všetky formy a prostriedky odborárskeho boja na zachovanie práv prislúchajúcich im z Ústavy Slovenskej republiky, konkrétne z článku 35 ods. 3 ústavy - práva na prácu - a článku 36 písm. a) - práva na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby bola umožnená dôstojná životná úroveň pracovníkom tohto podniku.

    Tento text petície bol prerokovaný a schválený radou Odborového zväzu KOVO v Bratislave 23. mája 1996, v ten istý deň bol tento text odovzdaný vláde a súčasne prešiel aj cez výbor základnej organizácie Odborového zväzu KOVO pri ZŤS Dubnica nad Váhom v Dubnici nad Váhom dňa 22. 5. 1996.

    Ako bolo zistené, 27. 6. to znamená 30 dní po lehote, ktorú stanovuje zákon, vláda Slovenskej republiky neodpovedala na petíciu zamestnancov podniku ZŤS Dubnica. Preto kladiem v tomto bode programu otázku na pána premiéra, či si vláda Slovenskej republiky, keďže zatiaľ nie sú o tom žiadne informácie, splnila svoju zákonnú povinnosť podľa zákona o petičnom práve, kde sa hovorí, že na petíciu je príslušný orgán povinný reagovať do 30 dní od doručenia. Ak to tak nie je, tak budeme musieť konštatovať, že vláda Slovenskej republiky porušila zákon o petičnom práve.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pánu poslancovi Ficovi.

    Pýtam sa, či chce ešte niekto z poslancov podať interpeláciu.

  • Keďže nie, pýtam sa členov vlády, či chcú odpovedať na interpelácie a otázky poslancov hneď.

  • Chcem ich však zároveň požiadať, aby svoju odpoveď dali pánom poslancom aj v písomnej forme.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    vyhlasujem tento bod programu za skončený. Tým sme program 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ako sme sa dnes dohodli, vyčerpali. Ďakujem vám za účasť a vyhlasujem 16. schôdzu za skončenú.

  • Rokovanie schôdze skončené o 17.30 hodine.