• Vážené kolegyne a kolegovia,

    prosím, zaujmite svoje miesta v zasadacej miestnosti, budeme pokračovať v rokovaní 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    na dnešnom rokovaní 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vítam prezidenta Slovenskej republiky. Pán prezident sa zúčastní na rokovaní o n a s l e d o v n o m bode programu, ktorým je

    zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 22. marca 1996 o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač číslo 396. Jeho súčasťou je rozhodnutie prezidenta republiky z 9. apríla 1996 o vrátení zákona, ako aj schválený zákon z 22. marca 1996. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 396a.

    Prosím prezidenta republiky pána Michala Kováča, aby vrátenie zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    k zákonu o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky som uplatnil 4 pripomienky. Z nich má základný význam problematika postavenia hlavného mesta Bratislavy.

    Podľa článku 10 ústavy postavenie Bratislavy ako hlavného mesta Slovenskej republiky ustanoví osobitný zákon. Týmto zákonom je zákon číslo 377/1990 Zb., ktorý podľa vyjadrenia ministerstva vnútra i podľa názoru niektorých poslancov nebol posudzovaným zákonom zmenený. S uvedenými názormi sa však nemôžem stotožniť.

    Nový zákon bez ohľadu na to, či to výslovne ustanovuje alebo nie, ak upravuje rovnakú matériu, mení staršie zákony. Preto ustanovenie § 2 posudzovaného zákona nepriamo novelizuje aj zákon o Bratislave. Ak by to tak nemalo byť, musel by posudzovaný zákon obsahovať výslovné ustanovenie, že zákon o Bratislave nie je zákonom o územnom a správnom usporiadaní dotknutý. Také ustanovenie však posudzovaný zákon nemá. Citovaný § 2 ustanovuje, že "samosprávnymi územnými celkami sú obce a vyššie územné celky", pričom za vyšší územný celok považuje kraj. Z toho vyplýva, že okres nemôže mať samosprávne postavenie, a preto aj Bratislava, ktorá doteraz mala samosprávne postavenie v podstate na úrovni okresu, už takéto samosprávne postavenie nebude mať. A keďže podľa § 9 posudzovaného zákona Bratislava nebude tvoriť ani kraj, zostáva iba možnosť, aby Bratislava mala samosprávne postavenie na úrovni obce. Ale ak bude mať hlavné mesto rovnaké postavenie ako ktorákoľvek obec, nebude splnený zámer ustanovenia článku 10 ústavy.

    Ani tým sa však problematika nekončí. Podľa zákona číslo 377 je v Bratislave 17 mestských častí a tie majú postavenie obcí. Posudzovaný zákon nezrušuje mestské časti ani ich orgány a výslovne nezrušuje ani mestské orgány Bratislavy. Nie je však možné, aby na úrovni obce jestvovali dva orgány - aj orgán mestskej časti, aj celomestský orgán s rovnakou kompetenciou. Veď v takom prípade by dva orgány mohli rozdielne rozhodnúť v tej istej konkrétnej veci, čo by viedlo k absurdným dôsledkom. Vidíme teda, že v uvedenej konštrukcii mestské orgány i orgány mestských častí nemôžu vedľa seba v nových podmienkach pôsobiť. Kto však bude v Bratislave pôsobnosť obce vykonávať a ktoré orgány zanikajú, to sa zo zákona nedozvieme. Pravdaže, ani sa to dozvedieť nemôžeme, lebo obyčajný zákon sotva môže predčasne ukončiť funkčné obdobie orgánov zvolených občanmi na presne vymedzený čas.

    To, čo som uviedol, jednoznačne dokazuje, že zákon sa veľmi významne dotýka samosprávneho postavenia Bratislavy, postavenia celomestských samosprávnych orgánov a samosprávnych orgánov mestských častí.

    Obdobná problematika vznikne v oblasti tzv. prenesenej štátnej správy, kde v prvom stupni rozhoduje obec a v druhom stupni okresný štátny orgán. Ak by v budúcnosti na prvom stupni rozhodol napríklad o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia celomestský samosprávny orgán, odvolacím orgánom by bol štátny orgán jedného z bratislavských okresov. Orgán, ktorý reprezentuje jednu pätinu Bratislavy, by bol v tomto zmysle nadriadeným orgánom voči celej Bratislave. Takýto vzťah medzi celomestskými samosprávnymi orgánmi, t. j. mestským zastupiteľstvom, primátorom a magistrátom a medzi orgánmi štátnej správy, ktoré bude mať mesto iba na úrovni piatich okresov, nie je dobrý.

    Posudzovaný zákon významne mení aj postavenie Bratislavy a jej orgánov, ktoré vykonávajú štátnu správu. § 9 neráta s Bratislavou ako s územným celkom, ale rozdeľuje ju na 5 samostatných okresov bez toho, aby vyjadril, že tieto okresy sa integrujú do územného celku Bratislava, a teda aj bez toho, aby umožnil existenciu celomestských orgánov štátnej správy. Krajské orgány túto funkciu plniť nebudú a ani nemôžu, pretože tak ako o Bratislavu sa budú musieť starať o ďalších 71 obcí. Ale existenciu mesta vo veľkosti a význame Bratislavy bez mestských orgánov štátnej správy si neviem predstaviť.

    Uvedomme si, vážené pani poslankyne, páni poslanci, že Bratislava je hlavným mestom nás všetkých, čo v nej bývame, ako aj tých občanov Slovenska, ktorí v nej nebývajú. Vyjadrime takú podporu svojmu hlavnému mestu, aká mu patrí, a nevráťme ho na úroveň, ktorú malo v neslávnom období označovanom ako éra Antonína Novotného.

    Viem, že prípadné zaradenie okresov Pezinok, Malacky a Senec do Trnavského kraja by niektorým občanom týchto okresov nevyhovovalo. Rovnakú situáciu však budú mať mnohí občania napríklad z okresov Senica alebo Dunajská Streda. A do ešte horšej situácie sa dostanú napríklad obyvatelia Dunajskej Lužnej, ktorá komunikačne i mestským spôsobom života jej občanov jednoznačne inklinuje k Bratislave, ale okresné sídlo má mať v Senci. Horšiu situáciu budú mať preto, lebo občan dochádza do osobného kontaktu s okresnými orgánmi neporovnateľne častejšie ako s krajskými orgánmi. Na krajskom stupni je konanie, ako vieme, spravidla písomné.

    Pri riešení tejto problematiky by bolo možné uvažovať o existencii kraja, ktorý by združoval spomínané i niektoré ďalšie okresy a mal by sídlo v Bratislave. Také úvahy však presahujú rámec možností, ktorými disponuje prezident republiky formou pripomienok k vrátenému zákonu. Išlo by v podstate o novú koncepciu, takmer o nový zákon, ale zákonodarnú iniciatívu prezident republiky podľa ústavy nemá. Za tejto situácie ako najlepšie z možných riešení vidím to, aby hlavné mesto Slovenskej republiky tvorilo osobitnú územnú jednotku s postavením kraja.

    Vážená Národná rada,

    vo svojom rozhodnutí som pripomenul problém, ktorý vznikne v dôsledku novej zákonnej úpravy, uvedenej v § 2 odsek 3, podľa ktorej vojenský obvod nie je súčasťou obce ani kraja. Ustanovenie § 10 síce dáva možnosť vláde, aby zaradila vojenské obvody do príslušných okresov, ale tým sa celá problematika nerieši. Predovšetkým je tu otázka ústavnosti celého splnomocnenia, ktoré je uvedené v citovanom ustanovení. Pochybnosti o tom, či je v súlade s ústavou, aby sa o veciach takej primárnej povahy, akú má zaradenie obcí do okresov, rozhodovalo formou sekundárneho právneho predpisu, som uviedol písomne a nechcem ich tu opakovať. Pripomeniem len, že podľa článku 120 ústavy nariadenie vlády možno vydať iba "v medziach zákona". Posudzované splnomocnenie, ani zákon ako celok, však nijaké medze pre vykonávacie nariadenie neustanovili. Mám vážne obavy z možnej situácie v podobe niekoľkomesačného právneho vákua, ktoré by nastalo, ak by sa opakovala história s vládnym nariadením o Liečebnom poriadku. Okrem toho samotné splnomocnenie umožňuje zaradiť vojenské obvody iba do okresu a znenie § 2 odsek 3 vylučuje ich zaradenie do kraja. Pýtam sa preto, ktorý krajský súd bude príslušný na rozhodovanie o trestných činoch civilných osôb, ku ktorým dôjde vo vojenskom obvode. A rovnako sa pýtam, či zodpovedá všeobecnému volebnému právu skutočnosť, že osoby trvale bývajúce vo vojenských obvodoch nebudú môcť - bez zmeny zákona - voliť prinajmenšom do orgánov obcí. Bude to tak preto, lebo vojenské obvody nie sú a ani podľa vládneho nariadenia nebudú môcť byť súčasťou nijakej obce a voliť môže iba občan s trvalým pobytom v obci a iba taký občan môže byť aj zvolený. Uvedomujeme si, že sme takto pozbavili istú časť občanov jedného zo základných občianskych práv, a to volebného práva?

    Keď som vyjadril toto upozornenie a formuloval riešenie, ktoré by problém mohlo odstrániť, nemyslel som, a ani si nemyslím, že by to mohlo byť riešenie jediné. Určite možno uvažovať aj o iných variantoch. Ale nemožno nechať uvedenú problematiku otvorenú a neriešiť tieto i ďalšie problémy len preto, že na ne upozornil prezident republiky. Máme spoločnú zodpovednosť voči našim občanom a máme spoločnú povinnosť riešiť ich problémy bez ohľadu na to, ktorý štátny orgán upozorňuje na medzeru alebo chybu v prijatom zákone.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    nové územné usporiadanie je veľmi zložitou problematikou a nevyrieši ju iba tento zákon. Vieme, aký komplex ďalších zákonov treba nielen pripraviť a prijať, najmä zavŕšiť celý legislatívny proces až po ich publikovanie, pričom treba vykonať všetky opatrenia, vrátane kreovania orgánov, ktoré uvedené zákony predpokladajú. A nejde len o oblasť štátnej správy, ale aj o územné usporiadanie iných orgánov, ktoré svojou štruktúrou na administratívne členenie štátu nadväzujú.

    Z nich spomeniem aspoň zákon o štátnej správe súdov, podľa ktorého obvody okresných súdov sa zhodujú s obvodmi okresov a sídla a obvody krajských súdov sú vymedzené v zhode s doterajším administratívnym usporiadaním štátu. Nepovažujem za dostatočne reálne očakávanie, že nové územné usporiadanie súdov vrátane všetkých personálnych zmien sa dá vykonať za niekoľko zostávajúcich týždňov. Uvedomme si, že z ústavy vyplýva nemožnosť preložiť sudcu bez jeho súhlasu, a uvedomme si tiež, že nie je možné, aby odo dňa účinnosti zákona nefungovali všetky okresné a krajské súdy, ktoré podľa zákona musia pôsobiť. Článok 46 ústavy dáva občanovi právo, aby sa v každom čase mohol domáhať svojich práv na súde, ktorého príslušnosť ustanoví zákon. Dodnes však nepoznám návrh zákona, ktorý by spôsobom zodpovedajúcim vyššie uvedeným ústavným zásadám túto problematiku navrhoval riešiť.

    Okrem uvedených vážnych vecných dôvodov je tu ďalší zákonný dôvod, aby zákon o územnom a správnom usporiadaní nadobudol účinnosť až 1. januára. Týmto dôvodom je vami iba nedávno prijatý zákon o rozpočtových pravidlách, ktorým ste sa sami zaviazali prijímať zákony s rozpočtovými dôsledkami iba s účinnosťou od 1. januára nasledujúceho rozpočtového roka. Sami ste si uzákonili výnimku iba na prípad, ak rozpočtové dôsledky možno pokryť zvýšenými príjmami alebo úsporou výdavkov. Preto odôvodnenie ministra vnútra, ktoré sa odvoláva na rozpočtovú rezervu, nie je v súlade s § 51 odsek 3 zákona číslo 303/1995 Z. z. Netreba vysvetľovať, že iným inštitútom sú zvýšené príjmy alebo znížené výdavky a celkom iným inštitútom je rozpočtová rezerva. Ak ste toho názoru, že zákon o rozpočtových pravidlách nie je dobrý, zmeňte ho a potom môžete určiť účinnosť zákona bez uvedeného obmedzenia. Vedomé porušovanie platného zákona by však bolo ďalším ústupom od princípov právneho štátu.

    Vážená Národná rada,

    nové územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky je vážnou a zodpovednou úlohou. O to viac je potrebné, aby ste vaše rozhodnutie opätovne dôkladne uvážili, rozhodli sa v súlade s požiadavkami a potrebami občanov, vrátane občanov hlavného mesta, i v súlade s ústavnými princípmi. Preto vás žiadam, aby ste zákon schválili so zmenami, ktoré som vám navrhol vo svojom rozhodnutí z 9. apríla 1996.

  • Ďakujem pánu prezidentovi za odôvodnenie vráteného zákona.

    Prosím predsedu výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti poslanca Jozefa Reu, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vráteného zákona vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, pán predseda Národnej rady, pán minister, pán prezident, kolegyne, kolegovia, milí hostia,

    dovoľte, aby som predložil Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, o výsledku prerokovania zákona Národnej rady Slovenskej republiky z 22. marca 1996 o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač číslo 396.

    Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky z 22. marca 1996 vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 902 z 10. apríla 1996 na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem uvedených výborov, a to v lehote do 9. mája tohto roku. Na skoordinovanie stanovísk bol určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti. Výbory prerokovali zákon v určenej lehote.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport neprijali uznesenie o výsledku prerokovania zákona, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44 z roku 1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s nim súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky schváliť zákon v pôvodnom znení.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody odporúča Národnej rade Slovenskej republiky opätovne prerokovať zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 22. marca 1996 o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie s pripomienkami. Spoločnú správu, tlač 396a, máte pred sebou, tieto pripomienky sú zhrnuté v 5 bodoch, ktoré prijal výbor pre životné prostredie, ale zároveň tým, že odporúča zákon prerokovať s týmito pripomienkami, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody neodporúča Národnej rade Slovenskej republiky opätovne schváliť návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky z 22. marca 1996 o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky.

    Toľko, vážený pán predsedajúci, spoločná správa. Dovoľte mi, aby som sa prihlásil do rozpravy ako prvý.

  • Ďakujem predsedovi výboru pánu poslancovi Reovi a prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov. Zároveň otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Nech sa páči, pán predseda výboru. Máte slovo ako prvý. Mám tu ešte dve písomné prihlášky.

  • Ďakujem pekne. Skôr ako budem pokračovať, dovoľte mi povedať, že v spoločnej správe tých 5 bodov odporučím neprijať spoločne s tým, že v rámci bodu 5 dávam pozmeňujúci návrh, a to taký, aby sa v § 9 účinnosť zákona určila dňom vyhlásenia.

  • Hlasy zo sály.

  • Ospravedlňujem sa, v § 19 účinnosť zákona určiť dňom vyhlásenia.

    Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní,

    dovoľte mi, aby som predniesol vyhlásenie členských miest a obcí združených v Regionálnom združení miest a obcí a mestských častí malokarpatského regiónu k územnému a správnemu usporiadaniu Slovenskej republiky. Sú to práve okresy alebo obce, ktoré sú pričlenené k Bratislave, ako je okres Malacky, Pezinok a Senec, a tieto regióny podporujú pôvodný vládny návrh zákona, tak ako bol schválený, a odporúčajú Národnej rade ho tak aj schváliť.

    Regionálne združenie členských obcí miest a obcí malokarpatského regiónu na svojom zasadnutí dňa 26. apríla 1996 prerokovalo stanovisko k opätovnému prerokovaniu zákona o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky.

    Členské mestá Modra, Pezinok, Senec, Svätý Jur a obce Budmerice, Častá, Dolany, Dubová, Jablonec, Limbach, Píla, Slovenský Grob, Šenkvice, Štefanová, Viničné, Vinosady a Vištuk s uspokojením a podporou prijali schválený zákon o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky s tým, že boli vytvorené samostatné okresy Pezinok, Senec, Modra a Malacky a zaradené boli do Bratislavského kraja. Členské mestá a obce tohto regiónu žiadajú poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby pri opätovnom prerokovaní zákona o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky podporili pôvodný vládny návrh zákona o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky bez zmeny začlenenia okresov, tak ako sú pôvodne navrhované v zákone, a proti návrhu pána prezidenta.

    Postavenie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, pôsobnosť a orgány samosprávy, ktoré budú zaradené v Bratislavskom kraji, je možné ustanoviť osobitným zákonom, tak ako je to umožnené v § 2 ods. 2 zákona o územnom a správnom usporiadaní.

    Novovytvorené okresy Pezinok, Senec a Modra z bývalého okresu Bratislava vidiek z hľadiska regionálnej politiky a ekonomických vzťahov sú úzko nadviazané na hlavné mesto Slovenskej republiky a z tohto dôvodu nesúhlasia so začlenením okresov Pezinok, Senec a Modra do iného ako Bratislavského kraja.

    Stanovisko poslali z týchto miest a možno ho majú aj viacerí páni poslanci. Je to stanovisko niekoľkých desiatok tisíc obyvateľov, ktorí nesúhlasia so stanoviskom predneseným pánom prezidentom, aby boli tieto okresy začlenené do Trnavského kraja. K ich požiadavke sa osobne prikláňam a prosím v ich mene, aj vo svojom, aby sme pôvodný Bratislavský kraj odsúhlasili v pôvodnom znení, tak ako je v zákone schválenom z 22. marca 1996.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Šimko. Pripraví sa pán poslanec Kvarda. S faktickou poznámkou ešte vystúpi pán poslanec Bajan.

  • Vážený pán prezident, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

    samozrejme, využijem možnosť vyjadriť sa v rozprave, ale len malou faktickou pripomienkou by som chcel pripomenúť, že existuje takisto stanovisko 17 mestských častí a starostov a niektorých poslancov zvolených za volebný obvod Bratislava, ktorí sa jednoducho nestotožňujú s týmto návrhom. Ak sa ponúka stanovisko jednej strany, bolo by dobré následne prečítať aj stanovisko druhej strany, ktoré, samozrejme, spomeniem vo svojom vystúpení. Len na margo, že neexistuje len jedno stanovisko.

    Ďakujem.

  • Budete mať možnosť, pán poslanec. Pán podpredseda Andel.

  • Myslím si, že toto netreba chápať ako nejaký zápas medzi mestami a obcami pri Bratislave, resp. jednotlivých mestských častí. Osobne som z Modry a takisto viem, ktorý problém vlastne predstaviteľov týchto obcí vedie k tomu, aby žiadali pripojenie k Bratislave, aby sme im tu umožnili proste ľahší život. 70 % obyvateľstva týchto obcí, počnúc od Modry, Častej, z tejto strany od Malaciek, za Malackami, pracuje v Bratislave - Vladko, nemávaj rukou. A ak môžeme ľuďom nejakým spôsobom pomôcť, tak im pomôžme a nerobme to ako zápas medzi opozíciou a koalíciou. Proste sme tu nato, aby sme ľuďom pomáhali, a z toho, podľa môjho názoru, vychádzal aj tento návrh zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Šimko, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán prezident, dámy a páni,

    zákon o územnom a správnom usporiadaní v podobe, v ktorej ho máme znova pred sebou, nie je zákonom pre ľudí. Už jeho prvé schválenie spôsobilo veľa zlej krvi. Oživili sa staré, často už storočia driemajúce nevraživosti medzi rivalizujúcimi mestami. Výsledkom boli nové sváry a nekonečne veľa praktických nejasností, pretože zákon vlastne vôbec nebol pripravený. Namiesto toho, aby ľuďom život zjednodušil a uľahčil, pôsobí už dnes presne opačne. A predovšetkým rozdeľuje. Nielen našu vlasť, ale znova a znova našich ľudí. Na čo je to dobré? Azda preto, aby sa zasa napĺňalo heslo starých rímskych imperátorov "Divide et impera"?

    Je nad slnko jasnejšie, že tento zákon uzrel svetlo sveta nie preto, aby ľuďom na Slovensku akokoľvek pomohol. Je to klasický príklad politickej objednávky. Vidno, že vládnucemu hnutiu na ňom skutočne nesmierne záleží, a je zrejmé aj prečo. Veď jeho predstavitelia nám to vlastne už všetko povedali.

    Pani podpredsedníčka HZDS sa nedávno vyjadrila skutočne pregnantne: "Budúce voľby musíme vyhrať tak, aby sme koaličných partnerov nepotrebovali." A predovšetkým predseda toho istého hnutia to v podstate povedal už mnohokrát - že treba, aby sme tu mali dve veľké strany a možno i to je veľa, a že treba zmeniť volebný systém. Nuž a ako sa to dá urobiť? Iba postupne. Pretože naraz by to malé strany asi sotva odhlasovali. Ale postupne sa dá obeť prinútiť i k samovražde. Pri každom kroku si totiž povie: "Dnes je to ešte dobré, dnes to ešte prežijem." Len vtedy, keď už nebude cesty späť, si uvedomí, že letí v kamikadze lietadle, ktoré nemá podvozok na pristávanie. A scenár je jasný ako detské oči.

    Ono to tak totiž bolo vždy. Marx a Lenin jasne narysovali kontúry komunistickej diktatúry. Otvorene to predsa dopredu napísali a povedali. Ba v Rusku to po roku 1917 začali i realizovať. A komunisti v Československu nič iného neponúkali, len nezdôrazňovali všetko naraz a hlavne nie to nepríjemné. A tak ich v roku 1946 volili i milióny občanov, ktorí si nepochybne neželali diktatúru. A potom sa nestačili diviť, keď krok po kroku ich život obvinul ostnatý drôt.

    A obdobne zrejmé je to i teraz. Navrhované územnosprávne usporiadanie štátu je prvým krokom k tomu, čo nám pani Keltošová vo svojej úprimnosti minule vlastne už povedala. Ale mnohí si tu azda dnes povedia: "No veď to ešte nič nie je. Ak príde čosi, čo bude nebezpečné, potom už nezahlasujem". Nuž ale nabudúce príde návrh volebného zákona, ktorý zmení volebný systém.

    Mimochodom, už je pripravených niekoľko alternatív. Ale i tu mnohých z vás bude možné ešte uchlácholiť. Veď väčšinový volebný systém je v mnohých demokratických krajinách. V podaktorých už asi 300 rokov. A napokon zahlasujete. V tej chvíli nastane situácia, aká sa stala v nemeckom Ríšskom sneme, keď viaceré naivné politické strany odhlasovali kancelárovi Hitlerovi tzv. zmocňovací zákon. Kancelár sa pobavene obrátil k nim a povedal im: "Odteraz vás už nepotrebujem."

    Vážení priatelia, predovšetkým zo Združenia robotníkov Slovenska a Slovenskej národnej strany, demokratické tradície v tomto priestore sú iné ako napríklad v Amerike. Keď bola u nás sloboda, tak boli v parlamente i väčšie, ale i malé strany. A i tie mali svoj zmysel. Tlmočili mienku určitej skupiny ľudí na štátnu politiku. Mocní museli s nimi rokovať, brať ich na vedomie a dohodnúť sa s nimi. I keď dnes stojíme na opačných stranách politickej barikády, predsa si myslím, že by bolo veľkým ochudobnením nášho verejného života, ak by z neho zmizlo zastúpenie robotníkov alebo tradičná národná strana.

    A to si, vážení kolegovia, nič nenavrávajme. Matematika väčšinového volebného systému je neúprosná. Po voľbách podľa takéhoto kľúča zasadnú do týchto lavíc už len reprezentanti troch politických zoskupení - stredopravicovej aliancie KDH, DÚ a DS, ktorú tento volebný systém objektívne vytvorí, Maďarskej koalície a, samozrejme, HZDS. Nebudem dnes špekulovať, v akom pomere. Ostatné politické subjekty, ktoré sú dnes v tomto parlamente, si budú môcť obnoviť zhromaždenie mimoparlamentných strán a v ňom horko zaplakať nad premárnenými príležitosťami.

    Dámy a páni, zákon o územnom a správnom usporiadaní je iba prvým krokom v tomto scenári. Pre vás, kolegovia zo ZRS a SNS, ak budete zaň hlasovať, bude tento krok prvým podpisom na váš politický úmrtný list. Radšej si to ešte dobre zvážte.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Slovo má pán poslanec Kvarda za Maďarskú koalíciu a pripraví sa pán poslanec Bajan.

    S faktickou poznámkou predseda výboru Hofbauer, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Šimko, ten výrok "odteraz vás už nepotrebujeme", povedal nielen Hitler. Povedal to aj pán Mikloško na jar roku 1994 po zvrhnutí Mečiarovej vlády. Pamäť máme celkom slušnú.

  • Ďakujem. Máte slovo, pán poslanec Kvarda.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán prezident Slovenskej republiky, vážený pán predsedajúci, pán minister, vážený parlament,

    zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 22. marca 1996 o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky pán prezident republiky vrátil parlamentu na opätovné prerokovanie.

    V mene poslancov obidvoch poslaneckých klubov Maďarskej koalície konštatujem, že sme sa stotožnili so zmenami, ktoré navrhuje pán prezident, a svojimi hlasmi ich podporíme, lebo sú v súlade aj s našimi predstavami. Maďarskí poslanci totiž nikdy nespochybnili postavenie Bratislavy ako samostatného samosprávneho celku, čo logicky znamená aj to, že hlavné mesto Slovenskej republiky má tvoriť aj podľa tohto zákona samostatný kraj.

    V ďalšom chcem poukázať na závažné nedostatky zákona z hľadiska Ústavy Slovenskej republiky a zákona o obecnom zriadení v úplnej zhode s časťou IV rozhodnutia pána prezidenta Slovenskej republiky o vrátení zákona o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, vzhľadom na to, že podľa článku 64 ods. 1 ústavy je základom územnej samosprávy obec a podľa ods. 2 tohto článku ústavy je obec samostatný územný a správny celok Slovenskej republiky, teda tieto územné celky (obce) ako základ územnej samosprávy tvoria územie štátu, podľa mňa, ak ide o nové územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky, má predovšetkým ísť o vytvorenie vyššieho samosprávneho územného celku, ktorý v článku 64 ods. 3 ústava predpokladá.

    Tvrdím to preto, že z hľadiska teórie správneho práva ostatný rozdiel medzi územným celkom a správnym celkom je v tom, že územné celky majú, podobne ako štát, svoje územie a svojich obyvateľov, svoje orgány a právomoci, právnu subjektivitu a vlastný majetok. Správne celky tieto atribúty nemajú. V prípade správnych celkov ide len o vymedzenie územia, na ktorom orgány štátu vykonávajú svoje kompetencie. Z tohto dôvodu sú prioritné územné celky. Ustanovenie § 2 ods. 2 zákona má na rozdiel od toho celkom opačný postup, keď sa v ňom ustanovuje, že "vyšší územný celok je zhodný len s územným obvodom kraja".

    Zákon už ďalej neobsahuje žiadnu úpravu, ktorá by sa vzťahovala na vyššie územné celky, pričom v druhej časti sa venuje len problematike správnych celkov. Z toho vychádza záver, že v zmysle tohto zákona sa majú vytvárať predovšetkým správne celky. Takto bude ich územie určujúce aj pre vyššie samosprávne územné celky. Inak povedané, vytváranie správnych celkov sa stáva prioritnou otázkou a skrytým spôsobom majú byť nanútené aj vyšším samosprávnym územným celkom. Navyše aj správne celky sa majú vytvárať "de iure" a "de facto" až neskôr. Táto skutočnosť je zrejmá z formulácie ustanovenia § 8 a 9 zákona, veď obsahujú len pomenovanie jednotlivých krajov, resp. ich okresov, pričom na ich vytvorenie v konkrétnej podobe v zmysle ustanovenia § 10 vláda dostala oprávnenie formou nariadenia.

    Teda tak ako vláda uzná za vhodné vytvoriť správne celky, čiže kraje, súčasne bude vytvárať aj vyššie samosprávne územné celky, na ktorých majú pôsobiť orgány vyšších samosprávnych celkov. A v zmysle článku 64 ods. 3 ústavy, podľa ktorého má samosprávu vo vyšších územných celkoch a ich orgány ustanoviť zákon, som presvedčený o tom, že aj územné celky musí vymedziť zákon, a to nielen ich pomenovaním, ale konkrétne.

    Uvedenú zákonnú úpravu považujem za problematickú z hľadiska ústavy aj preto, lebo podľa môjho názoru pre každú obec je v jej živote a na jej ďalší rozvoj výsostne dôležitá otázka, kam a do ktorého vyššieho samosprávneho územného celku, ale aj správneho celku bude patriť. Naproti tomu vláda ani v štádiu prípravy návrhu zákona nezohľadnila návrhy samospráv, a to i napriek tomu, že vo veciach územnej samosprávy rozhoduje obec samostatne, povinnosti a obmedzenia jej možno ukladať len zákonom - článok 67 ústavy.

    S prihliadnutím na uvedené považujem predmetnú zákonnú úpravu jednoznačne za ukladanie povinností, resp. obmedzenie, a preto riešenie nariadením vlády nie je absolútne možné považovať za také, ktoré by bolo v súlade s citovaným článkom 67 ústavy.

    Pokiaľ ide o samotných občanov - obyvateľov obcí, som presvedčený o tom, že rozhodovanie o tejto otázke treba aj z ich hľadiska pokladať za vec výsostne dôležitú, ktorú rozhodne musíme zaradiť do kategórie správy verejných vecí, o ktorých by mali mať občania v súlade s článkom 30 ods. 1 ústavy právo rozhodovať aj priamo alebo prostredníctvom svojich volených zástupcov. Z toho mi vychádza záver, že ak sa občania nerozhodnú v referende, prinajmenšom by sa mali rozhodnúť nimi zvolení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, samozrejme, formou zákona.

    Keďže vláda je len výkonný orgán štátnej moci, na jej rozhodovanie ani z tohto dôvodu nevidím oporu v ústave. Navyše príslušníkom maďarského národného spoločenstva sa takto odníma aj právo zúčastňovať sa na riešení vecí, ktoré sa ich týkajú, garantované aj osobitne v článku 34 ods. 2 písm. b) ústavy. Arogancia ide až tak ďaleko, že títo občania nemohli doteraz realizovať svoje právo ani prostredníctvom volených zástupcov, veď tento parlament dodnes neprejavil ani ochotu zaoberať sa s návrhom zákona o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky, ktorý predložili poslanci Maďarskej koalície, a vôbec nezohľadnil ich požiadavky pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona. Predtým však ani ministerstvo vnútra nijako nereagovalo na návrh zákona, ktorý mu bol predložený týmito poslancami.

    Ako som už naznačil, tento zákon je jednoducho prázdnym, vôbec nerieši to, čo má riešiť, len dáva vláde jeden obrovský bianko šek, aby sa už nemusela trápiť so žiadnym parlamentom. Ak by tento zákon neupravoval označenie ulíc a iných verejných priestranstiev a číslovanie stavieb, tak by neupravoval vôbec nič. Len porovnajte túto podrobnú úpravu s prvou a druhou časťou zákona a môžete vidieť tú prázdnotu. Také riešenie rozhodne nezodpovedá požiadavke článku 120 ústavy, podľa ods. 1 tohto článku, citujem: "na vykonanie zákona a v jeho medziach môže vláda vydávať nariadenia".

    Kde je tu však zákonná úprava a kde sú jeho medze? To zrejme nikto nevie povedať. Z toho dôvodu riešenie obsiahnuté v § 8 až 10 zákona rozhodne nie je možné, podľa môjho názoru, považovať za takú zákonnú úpravu, ktorá by mohla byť právnym základom na vydanie nariadenia vlády vôbec, a to ani vtedy, ak by to v tejto veci mohlo prichádzať do úvahy.

    Aj keď trvám na tom, že úprava obsiahnutá v § 8 a 9 zákona konkrétne nič nerieši, je jasné, kam smeruje. Doterajších 36 okresov má nahradiť 8 krajov a 121 obvodov 79 okresov. Je evidentné, že v dôsledku toho sa aj miestna štátna správa dostane ďalej od občanov. Pozoruhodné však je, že to neplatí všade rovnako. Kým v severnej časti Slovenska sa vytvárajú aj celkom malé nové okresy z terajších obvodov, v južnej časti to tak nie je. Jedinú výnimku tvorí okres Šaľa. V ostatných prípadoch na juhu sa ponechávajú terajšie veľké okresy vytvorené v roku 1960 s výsledkom, ktorým sa netají ani Ivan Bajcura vo svojej knihe "Cesta k internacionálnej jednote" na strane 183, kde píše, citujem: "Z tohto hľadiska územnopolitická reorganizácia uskutočnená v roku 1960 značne zhoršila postavenie národností. Vytváranie veľkých okresov značne narušilo postavenie jednotlivých národností."

    Teraz sa ponechanie týchto veľkých okresov argumentuje tým, že sa údajne "zachová kompaktné územie obývané väčšinou príslušníkmi maďarského národného spoločenstva". V skutočnosti ide o demagógiu, pretože kým teraz existuje 17 územných obvodov prvostupňových orgánov miestnej štátnej správy s prevahou príslušníkov maďarského národného spoločenstva, budú po tomto správnom usporiadaní len 2 takéto správne celky, a to Dunajskostredský a Komárňanský okres. Navyše ani tieto by nemali patriť do jedného kraja, ale jeden do jedného a druhý do susediaceho.

    Mení sa tým ich početné zastúpenie v jednotlivých správnych celkoch? Rozhodne áno. Pokiaľ ide o územné obvody druhostupňových orgánov miestnej štátnej správy, namiesto dvoch s prevahou príslušníkov maďarského národného spoločenstva by po tejto reorganizácii nemal byť žiadny takýto správny celok. V dôsledku týchto zmien sa orgány miestnej štátnej správy na južnom Slovensku skutočne dostanú ďalej od občanov, čím sa porušuje aj zásada subsidiarity zakotvená v Európskej charte miestnych samospráv, ku ktorej sa Slovenská republika pravdepodobne aj preto zdráha pristúpiť.

    Takto možno vytvárať aj taký stav, že ak občania žijúci v južnej časti územia štátu si budú chcieť ísť vybaviť napríklad sociálnu dávku, budú musieť cestovať do príslušného úradu raz toľko ako doteraz, na rozdiel od občanov žijúcich v severnej časti krajiny, ktorých to nepostihne. Jedni budú zvýhodňovaní a druhí znevýhodňovaní, čo rozhodne nemôže byť v súlade s článkom 12 ods. 2 ústavy. Keďže takto občanom napokon bude na ujmu aj ich príslušnosť k národnostnej menšine alebo k etnickej skupine, vidím tu nesúlad aj s článkom 33 ústavy.

    V dôsledku toho, že sa v južnej časti územia štátu takto zredukuje počet správnych celkov, nutne sa zrušia terajšie orgány miestnej štátnej správy. Viem o tom, že celkovo sa počíta so znížením počtu ich zamestnancov o 4000 osôb. Nie je vôbec otázne, koho to postihne. V dôsledku toho však dôjde opäť k diskriminácii, jedni budú opäť zvýhodňovaní a druhí znevýhodňovaní a tento stav opäť zrejme nebude v súlade s článkom 12 ods. 2, ale ani s článkom 35 ods. 1 ústavy. Veď ak zaniknú doterajšie úrady a nebudú ničím nahradené, títo občania nebudú mať ani reálnu možnosť na realizáciu práva a slobodnú voľbu povolania. Zostane im len ústavou zaručené právo na prácu a na hmotné zabezpečenie v nezamestnanosti, samozrejme, v medziach zákona. Rady nezamestnaných v južnej časti Slovenska majú narastať ďalej.

    Pritom ani nemusíme pátrať po odpovedi na otázku, ako zákon zabezpečí terajším zamestnancom miestnych orgánov štátnej správy v tejto oblasti ústavou garantovanú ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní - článok 36 písm. b) ústavy. Zrejme nijako, veď znížením počtu úradov na juhu Slovenska sa dá ľahko dosiahnuť aj to, že sa výrazne zredukuje počet zamestnancov miestnej štátnej správy, ktorí majú národnosť inú ako slovenskú. Teraz sú totiž príslušníci maďarského národného spoločenstva v týchto úradoch ešte v početnej prevahe. Takto sa ich však možno zbaviť prv, ako sa schváli a nadobudne účinnosť zákon o štátnych zamestnancoch, tzv. definitíva sa zrejme na nich nemá vzťahovať.

    Na základe toho tu vidím rovnaký cieľ, ale aj výsledok, ako to bolo v roku 1945, keď najprv Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla dňa 25. mája vyhláškou číslo 44 z roku 1945 Zb. na okamžitom prepustení maďarských štátnych zamestnancov. Teraz bude iný len spôsob.

    Z uvedených dôvodov neobstojí tvrdenie, že pri tomto územnom a správnom usporiadaní nezohralo etnické hľadisko žiadnu úlohu, a preto ani nemalo dôjsť k úmyselnej zmene v demografickom zložení obyvateľstva území obývaných príslušníkmi maďarského národného spoločenstva. Práve opak je pravdou, teda toto riešenie nevychádza z občianskeho princípu, ale výlučne zo záujmu väčšinového národa, resp. vládnej koalície.

    Táto právna úprava v dôsledku toho, že nerešpektuje ani medzinárodný všeobecne uznávaný princíp o zákaze úmyselných demografických zmien, sa dostáva do rozporu aj s Rámcovým dohovorom Rady Európy o ochrane národnostných menšín, ako aj so Zmluvou o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, s ratifikáciou ktorých tento parlament súhlasil.

    Vážený parlament, kolegyne, kolegovia,

    zákon, ktorý dnes opätovne prerokúvame, je v hrubom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, preto navrhujem, aby ste tento návrh zamietli ako celok. Pre nás, maďarských poslancov, a pre našich voličov je tento zákon, hoci aj v zmenenej podobe, naďalej neprijateľný, lebo je v príkrom rozpore so záujmami občanov maďarskej národnosti, navyše zakladá zárodky nových politických, spoločenských a národnostných rozporov.

    S poľutovaním musím konštatovať aj to, že ani pán prezident nevenoval dostatočnú pozornosť problematike územného a správneho usporiadania z hľadiska záujmov a potrieb všetkých občanov tejto republiky vrátane požiadaviek maďarskej komunity, hoci sú všeobecne známe.

    Na záver oznamujem v mene obidvoch poslaneckých klubov Maďarskej koalície, že návrhy pána prezidenta v hlasovaní podporíme, ale zákon ako celok nie, lebo je proti našim elementárnym záujmom, a preto pred záverečným hlasovaním na protest opúšťame rokovaciu sálu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Bajan. Pripraví sa pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán prezident, vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

    veľmi veľa sa povedalo už pri minulom prerokúvaní, preto je veľmi ťažké opakovať veci, kvôli ktorým si myslím, že by sme tento zákon vo všeobecnosti nemali podporiť. Totiž, podporili by sme predovšetkým princíp, kde politiku presunieme pred vecnosť alebo pred vecné prerokúvanie, a to je možno princíp, pre ktorý ste sa rozhodli. Každý má, samozrejme, právo sa rozhodnúť pre svoje postupovanie.

    Vzhľadom na to, aby nevznikli dohady, osvojujem si všetky pripomienky pána prezidenta a žiadam pána spravodajcu, aby dal o nich hlasovať po týchto pripomienkach, po ukončení rozpravy.

    Skúsme sa vrátiť k tým najneuralgickejším bodom tohto zákona. Povedzme, že zákon by mal riešiť aj postavenie hlavného mesta Bratislavy. Nech mi je dovolené povedať, že ide o politickú objednávku vzhľadom na skutočnosť, že jednoducho komunálne voľby nedopadli tak, ako si niekto predstavoval, a aj ďalšie zákony, ktoré smerujú do Národnej rady a týkajú sa kompetencií štátnej správy a spôsobov financovania, len nasvedčujú tomu, že sú tu vysoké ambície rozhodovať o rozvoji toho-ktorého kraja práve prostredníctvom štátnej správy. Nikto to nemôže, samozrejme, zamietnuť, lebo materiály máme na stole. Sú to argumenty, ktoré sú z môjho pohľadu výlučne demagogické.

    Ako sa chce Bratislava rozvíjať, keď nebude mať okolie? Pýtam sa: To už sme až tak ďaleko, že máte ambície rozhodovať o tom bez spolupráce s ostatnými obcami? Argumenty, že 80 % ľudí tej-ktorej dediny alebo mestečka pracuje v Bratislave, je predsa problémom tých ľudí. To sa nerieši diktátom. Postavíme druhú Petržalku v Modre, alebo kde budú bývať Bratislavčania, keď sa mesto potrebuje rozvíjať? Veď to je nezmysel. Rozvoj miest a obcí sa nerobí takým spôsobom, ku ktorému sa jednoducho vraciame.

    Uvediem maličký príklad. Skládka odpadu v Zohore. Máte pocit, že jednoducho by sa to nadiktovalo, keby sme sa nedohodli s miestnou samosprávou v Zohore, že skládka vznikne pre Bratislavu? Tieto veci sa jednoducho nediktujú, ale sa dohadujú s obcami. Však na to máme zákon číslo 377 alebo 369 o obecnom zriadení.

    Povedzme si, čo sa vlastne hrá. Dobre, rozhodli ste sa pre politické stanovisko. Môžem tlmočiť názor klubu Demokratickej únie, že sa stotožňujeme s návrhmi pána prezidenta. Jednoducho, v prípade, že nebudú prijaté, poslanci Demokratickej únie nemôžu podporiť takýto zákon.

    Druhá poznámka smeruje k tomu, že priľahlé obce Bratislavy majú ambície byť pričlenené k Bratislave. Áno, zúčastnil som sa na niekoľkých rokovaniach s týmito občanmi.

    Páni a dámy, aby som oslovil všetkých, ak im budeme vysvetľovať pričlenenie k Bratislave tým spôsobom, že sa ich budeme pýtať, kde si budú chodiť vybavovať veci, či do Trnavy, alebo do Bratislavy, je to bohapustá demagógia zavádzania. Tí, čo robia v samospráve a v štátnej správe, vedia, čo si občan vybavuje na druhom stupni. Je to možno raz alebo jediná návšteva za život.

    Pýtam sa, prečo sme po diskusiách nešli na to naozaj vecne a nepovedali, že tak ako bolo kedysi - Západoslovenský národný výbor mal sídlo na Mierovej v Bratislave, prečo by takýto mechanizmus nemohol slúžiť aj týmto okolitým obciam. Len preto, že sme sa rozhodli, že Bratislavský kraj bude mať 57 obcí? Opakujem, že ideme na to politicky, a nie vecne. Totiž nemáte vecný argument na to, aby ste presadili takýto zákon. Idete na mechanizmus sily. V poriadku.

    A posledná poznámka. Myslím si, že tak ako zaznelo v kuloároch pred nejakým mesiacom, keď tu bol pán primátor Košíc, aj o tom možno povedať, že predovšetkým poslanci z Bratislavy sa nezmazateľne zapíšu do dejín Bratislavy práve svojím hlasovaním o tomto zákone.

    Maličká poznámka na záver. Pán predseda Rea tu podsunul jednu veľkú myšlienku, ku ktorej by som poprosil, aby sa vyjadrili predovšetkým naši právnici. Pán prezident vrátil zákon okrem iného aj z dôvodu, že posúva, alebo odporúča posunúť účinnosť od 1. januára 1997. Tu zaznel termín "od dňa účinnosti". Pýtam sa: Je už teraz vôľa ísť nad rámec pripomienok? Ak áno, otvárame precedens, ktorý sme pred nejakým časom zavrhli. Skúste mi zodpovedať, či ideme naozaj týmto smerom. Ak áno, potom odporúčam, aby sme dávali ďalšie pripomienky a normálne rozobrali zákon paragraf po paragrafe. Je to nová pripomienka, ktorá tu nesmie zaznieť. Buď prijmeme zákon v pôvodnom znení, alebo musíme prijať tie pripomienky, ktoré sú na stole.

    Na záver, samozrejme, nemožno sa stotožniť s týmto zákonom, a preto odporúčam aj vám, kolegyne a kolegovia, aby ste sa zamysleli a prijali možno zlepšujúce návrhy pána prezidenta. Môj osobný názor je ten, že tento zákon je nezlepšiteľný, pretože už filozofia je zlá.

    A na záver mi dovoľte citovať zo stanoviska Združenia miest a obcí, ktoré sme dostali. To je združenie, pre vašu informáciu len pripomeniem, pretože vláda svojím spôsobom úplne ignorovala VI. snem Združenia miest a obcí Slovenska, ktorý sa konal v apríli, že je to združenie obcí a miest, kde je združených viac ako 95 % miest a obcí. Združenie vyjadrilo požiadavku v uznesení, podľa ktorého by Bratislava mala mať v správnom členení postavenie na úrovni kraja. Odporúča, a ja sa s tým stotožňujem a dávam to ako pozmeňujúci návrh, aby sa v § 2 ods. 3 vypustil, teda aby sme nerokovali o vojenských obvodoch.

    A na záver, keď už chceme byť perfekcionalisti, v § 2 ods. 1 žiadame úpravu textu nahradiť slovo "samosprávnymi" slovom "samostatnými", lebo podľa Ústavy Slovenskej republiky je obec nie samosprávny, ale samostatný územný a správny celok. Tí, ktorí pracujú v tejto oblasti, vedia, že je to maličký, ale veľmi podstatný rozdiel, takže to dávam ako ďalší pozmeňujúci návrh.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Ftáčnik, pripraví sa pán poslanec Černák. Ešte s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Cuper, predseda výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    chcem odpovedať pánu poslancovi Bajanovi, ale aj pánu poslancovi Šimkovi, že politizáciu tohto zákona urobila opozícia, a nie vládna koalícia. Opozícia má svoje dôvody, ako ich zrejme uviedol pán Šimko, ktorý tu hovoril nie o zákone o územnosprávnom členení, ale o zákone o voľbách. Neviem, či sa už KDH chystá na voľby. Samozrejme, ide nám predovšetkým o územno-organizačné členenie.

    Netvrdím, že rozvadené Slovensko týchto dní alebo tohto roku a budúceho roku prijme jednoznačne akýkoľvek zákon. Preštudoval som si aj návrhy KDH a nemyslím si, ak by tu boli prerokúvané, že by s nimi bola všeobecná spokojnosť. Tiež by bolo množstvo nespokojných, tak ako je s naším zákonom. Vláda bola vedená zrejme snahou zaviesť pre celé Slovensko rovnaké územno-organizačné a správne členenie.

    Samozrejme, mohlo sa uvažovať aj o inom, mohlo sa požadovať pre Košice a Bratislavu municipiálne zriadenie, také, aké bolo v prvej republike, kde by sa spojila štátna správa s obecnou samosprávou. Samozrejme, neviem však, koľké mestá by to žiadali tiež. Komárno by bolo určite tretím v poradí.

    Takže nevidím nijaký dôvod na nespokojnosť s tým, že Bratislava bude mať také isté správne členenie alebo bude na jej teritóriu zavedené také isté administratívno-správne členenie ako v každom inom kúte Slovenskej republiky. Zákon sa nedotýka samosprávnych funkcií mesta Bratislavy. Aj keď bude zavedená územná samospráva, ani vtedy nebude dotknutá obecná samospráva Bratislavy. To znamená, že právomoci a kompetencie primátora Bratislavy zostanú zachované. Takisto aj iných orgánov obecnej samosprávy vrátane právomoci starostu Petržalky pána Bajana.

    K tomuto mám aj stanovisko Rady Európy, ktoré predniesol zástupca výboru alebo direktória pre životné prostredie a miestne orgány pán Locattelli, ktorý hovorí, že nevidí dôvod, pretože niet takých dokumentov v Rade Európy alebo Európskej únii, ktoré by stanovovali, že hlavné mesto štátu musí mať osobitnú štátnu správu.

    V tomto zmysle by bolo dobré, ak by poslanci opozície ešte raz pouvažovali, kto politizuje túto kauzu a z akých príčin. Samozrejme, okolie Bratislavy nie je naladené proopozične, Bratislava možno áno. A preto zrejme opozícii tak veľmi záleží na tom, aby Bratislava bola odizolovaná od ostatnej časti Slovenska.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Predseda výboru pán Hofbauer - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Bajan, vy ste uviedli celý rad tvrdení, ktoré si dovolím trošku upraviť. Bratislava ako mesto nemá predsa svoje fixné hranice a tak, ako sa rozvíjalo mesto s jeho zástavbou, jeho populáciou, jeho hospodárskym zázemím, tak sa nepretržite menilo a vyvíjalo aj územné teritórium mesta. Veď Bratislava sa v 18. storočí končila pri Michalskej bráne a za tým nasledovalo Schöndorfské predmestie, končila na Rybnom námestí a za tým nasledovalo Podhradské predmestie. V 19. storočí to bola oblasť Blumentálu a približne Židovský cintorín na nábreží Dunaja. V 20. storočí sa rozšírila o Dynamitku, Lafranconi. Po roku 1945 Rača, Karlova Ves, v šesťdesiatych rokoch Devín, Záhorská Bystrica, Lamač. A takto by som mohol pokračovať.

    Prosím vás, pozrite sa na územno-plánovaciu dokumentáciu mesta na radnici, či sa končí Komisárkami v Rači a či sa končí v Záhorskej Bystrici. Vôbec nie. Na výkrese je záujmové územie mesta, ktoré sa končí približne tam, kde je stanovený Bratislavský kraj. To je veľká Bratislava. Nič viac, nič menej. Tak nezavádzajte, prosím vás, verejnosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Lauko - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Nechcem tu hovoriť žiadne politické úvahy ani reagovať na predrečníkov. Zaujímalo by ma, keďže všade, kde chodím, hovorím, že za toto nové územnosprávne usporiadanie budú zodpovední poslanci vládneho hnutia, vládnej koalície, žiadam vás, posuňte sa do vecnej roviny a povedzte nám, koľko to bude Slovensko stáť. Jasnú reč na túto tému som ešte nepočul.

    Aké budú náklady na toto územnosprávne usporiadanie? Sumy a cifry, ktoré ste doteraz dávali, pán minister, aj páni poslanci, sú značne zavádzajúce. A poslanci tohto parlamentu jasné správy o nákladoch na toto územnosprávne usporiadanie nedostali. Žiadam vás, povedzte to pred hlasovaním.

  • Ďakujem, pán poslanec Bajan - faktická poznámka.

  • Samozrejme, mali by sme reagovať len na predrečníka. No neodpustím si poznámku ku kolegovi Hofbauerovi. V podstate som chcel naznačiť, že moderná komunálna politika sa robí inými metódami ako v minulosti. Pravdepodobne som to nepovedal jasne a pravdepodobne možno aj zbytočne.

    Dve poznámky ku kolegovi Cuperovi. Našťastie, kompetencie starostu mestskej časti nezávisia od tohto parlamentu, ale od štatútu hlavného mesta, takže v tomto som svojím spôsobom pokojný. A vždy po skúsenostiach z minulých rokov mám obavy, ak sa prejudikuje nejaká myšlienka alebo len sa tak voľne povie, potom sa znenazdajky objaví v zákone. Kolegyne, kolegovia, zaznela tu myšlienka o možnosti spojenia samosprávy so štátnou správou v Bratislave a v Košiciach, čo sú mestá zriadené samostatným zákonom. Nič viac a nič menej.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik dal prednosť pánu poslancovi Fogašovi, tak teraz nastúpi do rozpravy pán poslanec Fogaš a pripraví sa pán poslanec Ftáčnik.

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím? Ste v poradí potom, vy ste prihlásený ako piaty, je len prehodený postup pánov poslancov Fogaša a Ftáčnika.

  • Vážený pán prezident, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    pôvodne som nepredpokladal, že vystúpim k tomuto bodu programu, lebo som predpokladal, že predsa len niektoré z návrhov, ktoré predložil pán prezident, sú prijateľné. Ale zdá sa, že i bod 5, ktorý sa týka účinnosti navrhovaného zákona, je neprijateľný, pretože predseda výboru a spravodajca v jednej osobe pán Rea predložil návrh na to, aby sa zákon stal účinným dňom vyhlásenia.

    Nie prvýkrát sa z tejto miestnosti a aj z tohto miesta ozýva, že na uvedenie zákona do života treba mať nejakú legisvakačnú lehotu. Tá je dôležitá nielen preto, aby sa dôsledne pripravila realizácia zákona, ale aj preto, aby sa pripravili náklady, ktoré treba vynaložiť na jeho realizáciu. Súhlasím s doktorom Laukom v tom, že zrejme náklady na realizáciu tohto zákona sú podstatne väčšie, než sa pôvodne uvádzalo.

    Dôvodová správa k navrhovanému zákonu neobsahovala temer žiadne ekonomické zhodnotenie, ani analýzu nákladov a dosahov, ale ani presvedčivé vysvetlenie, ktorých ďalších štruktúr sa samotný zákon dotkne.

    Jednej z nich sa dotknem - je to súdnictvo. Vo finančnej oblasti v celom období územného usporiadania sú nároky súvisiace so zriadením 41 nových súdov za predpokladu, že bude zriadený i hlavný súd, celkovo 969 025 tisíc korún. Kapitálové výdavky z toho predstavujú 820 850 tisíc korún a bežné výdavky 148 750 tisíc korún. Okrem toho okamžité nároky s trvalým dosahom na štátny rozpočet v roku 1996 budú predstavovať 3 959 tisíc korún. V roku 1997 ďalších 64 736 tisíc a v rokoch 1998 a 1999 ďalších 77 200 tisíc korún. Ak k tomu pripočítame i náklady na personálne vybavenie týchto štruktúr orgánov súdnictva, musíme vynaložiť ďalších 35 794 tisíc korún.

    Prosím, nech mi nikto nepovie, že to nesúvisí s územnosprávnym členením. Ono to s tým súvisí, pretože sústava súdov sa má prispôsobiť práve tomuto územnosprávnemu členeniu. Ak k tomu dopočítame i predpokladané zvýšenie počtu osôb o ďalších 200 v oblasti justície, to je ďalších 19 420 tisíc korún. Celkove teda pri možných omyloch plus-mínus sa len náklad tejto štruktúry dotkne celkovou čiastkou 1 166 175 tisíc korún.

    Myslím si teda, že by bolo namieste, aby minister vnútra vystúpil a takto vysvetlil aj ostatné náklady, ktoré súvisia s územnosprávnym členením, aby sme naozaj vedeli, o čom hlasujeme. Totiž keď sa v tomto roku objavili základné sociálne problémy v niektorých regiónoch, oblastiach, ale i konkrétnych podnikoch, ako je napríklad Dubnica, ako je Korasan Rajec, ako je Ilava, mohli by sme vymenovať ďalšie a ďalšie, keď sa objavuje určitý tlak na sociálnu sféru postavenia lekárov, učiteľov atď., bolo by namieste, aby sme zvážili, či nie je lepšie vytvoriť si náležitú rozpočtovú rezervu a ísť do celkovej reorganizácie štruktúry štátnej správy naozaj od 1. 1. 1997.

    V tomto smere by som vás prosil, aby ste aspoň tento návrh podporovali, lebo sa domnievam, že môže dôjsť naozaj k výdavkom, ktoré sú nepredvídateľné, a my nebudeme vedieť, o čom hlasujeme.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Ftáčnik. Ale najprv s faktickou poznámkou pán poslanec Šagát.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán prezident,

    pripojil by som sa k tým otázkam, ktoré hovoria o kvantifikácii zdrojov potrebných na nové územnosprávne členenie, a chcem sa opýtať pána ministra, ako je to prerokované s ministerstvom zdravotníctva. Pán minister, keby ste boli taký láskavý a povedali, ako bude riešená sieť nemocníc. Budeme mať 76 okresných nemocníc a 8 krajských nemocníc? Ako to potom vybudujeme, koľko na to treba investičných prostriedkov a či to máme kvantifikované? Pretože inak by museli niekedy aj dva okresy súperiť o jednu nemocnicu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Ftáčnik a pripraví sa pán poslanec Černák.

  • Vážený pán prezident, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni,

    nemám záujem politizovať tento zákon. Rád by som vystúpil vecne ako poslanec zvolený za volebný kraj Bratislava.

    Asi už tušíte, že budem diskutovať o tom istom, o čom som diskutoval pri prvom prerokúvaní tohto zákona, o postavení hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Nakoniec je to aj jedna z pripomienok, kvôli ktorej vrátil návrh zákona prezident Slovenskej republiky.

    Chcem povedať, že vás nebudem unavovať opakovaním argumentov, prečo v zákone, ktorý sme schválili 22. marca, nebolo postavenie Bratislavy riešené tak, ako by podľa môjho názoru malo byť. Dostatok argumentov uviedol prezident vo svojom úvodnom slove, dostatok argumentov bolo možné nájsť ako odozvu na prijatie tohto zákona vo vyjadreniach predstaviteľov samosprávy a ďalších činiteľov. Sústredím sa skôr na tú časť, resp. na tú rovinu, ako ďalej, ako z toho von, čo môže tento zákonodarný zbor urobiť, aby postavenie hlavného mesta zodpovedalo jeho ústavnému vymedzeniu hlavného mesta Slovenskej republiky.

    V mojom prvom vystúpení v marci som uviedol, že v podstate sú možné tri alternatívy alebo tri varianty. Jedna je tá, ktorú nám navrhuje vo svojich pripomienkach prijať pán prezident, to znamená usporiadať Bratislavu ako samostatný samosprávny a správny celok s postavením kraja, skladajúci sa z piatich okresov, a tri zvyšné okresy bývalého okresu Bratislava-vidiek (Senec, Malacky a Pezinok) pričleniť do Trnavského kraja. Je tu toto riešenie. Pán spravodajca naznačil, že má svoje mínus vo vyjadreniach predstaviteľov týchto troch okresov, ktoré by sa mali presunúť do iného kraja, aj keď je pravda, že vlastne získavajú. Z jedného okresu získavajú tri okresy, to znamená samospráva, resp. štátna správa pre nich bude bližšie, a problematické je len to, kam vlastne by títo občania mali cestovať na druhý stupeň. Naozaj, zvážiť nakoľko atď., to je vec diskusie, ale povedzme, že toto riešenie je jedno možné, je pred nami predložené, má svoje ratio a má aj, samozrejme, svoje negatíva.

    Pán prezident spomenul druhé riešenie, dnes ho v legislatívnej podobe nemáme predložené, aby sme upravili postavenie mesta ako samosprávny a správny celok s postavením kraja. Vytvorili by sme, takpovediac, prímestský kraj, ktorý by mal sídlo v Bratislave, to znamená z týchto troch okresov by sme vytvorili malý kraj, ktorý by vlastne zabezpečoval alebo by bol takým zabezpečovacím krajom pre hlavné mesto, ale jeho sídlo by bolo v Bratislave, čiže pripomienka občanov týchto troch okresov by sa vlastne stratila. Svoje druhostupňové záležitosti by si chodili vybavovať do Bratislavy, pretože tam by bolo sídlo tohto kraja, a Bratislava by spĺňala tie funkcie a tie možnosti, ktoré má spĺňať ako hlavné mesto.

    Tá tretia možnosť, o ktorej som hovoril a na ktorú by som rád upriamil vašu pozornosť, pretože ju považujem za najschodnejšiu, je sústrediť sa na problematiku samosprávy. Pretože, podľa môjho dobrého názoru, najmä pripomienky mesta a mestských častí vyplývajú z toho, že zákon, o ktorom teraz rokujeme, nerieši len problémy štátnej správy, ale rieši aj problémy samosprávy. A v § 2 prejudikuje, ako sa majú veci usporiadať, keď sa v novembri, aspoň podľa harmonogramu reformy verejnej správy, bude tento parlament zaoberať usporiadaním samosprávy.

    Vážení, podľa môjho názoru vznikne absurdná situácia. V Bratislave budeme mať mestské časti, budeme mať mestské zastupiteľstvo a ešte bude nejaké krajské samosprávne zastupiteľstvo, ktoré podľa všetkého dostane rozhodujúce právomoci. To znamená, že bude ovplyvňovať rozvoj Bratislavského kraja z hľadiska samosprávy a majú sa naň presúvať kompetencie, dať mu finančné a ďalšie právomoci z hľadiska daňového a podobne, tieto rozhodujúce právomoci bude mať v rukách krajský samosprávny orgán, ak by som to takto povedal, a mesto sa bude kdesi krčiť v kútiku a bude sa dožadovať, že aj ono by čosi, lebo však mesto by potrebovalo. A rovnako budú postupovať ďalšie tri okresy, resp. 71 obcí, ktoré tu boli spomínané, že aj ony by chceli.

    Túto situáciu prejudikujeme § 2 ods. 2 a podľa mňa ona vytvára ten spor. Môj pozmeňujúci návrh bude smerovať k tomu, aby sme túto vec týmto zákonom neriešili. To znamená, ak je presvedčenie u vážených kolegov poslancov, že treba usporiadať veci štátnej správy v oblasti Bratislavy tak, aby sa vytvoril Bratislavský kraj s ôsmimi okresmi, v poriadku, je to tiež jedna alternatíva. Uviedli ste k nej určité argumenty, ktoré tiež treba a možno ich brať do úvahy, ale neprejudikujme týmto zákonom postavenie samosprávy, ktoré by pokojne mohlo vyzerať tak, že v tomto kraji a možno len v tomto kraji by ten druhostupňový krajský samosprávny celok plnilo hlavné mesto Bratislava a jeho mestské zastupiteľstvo a že by si priľahlé tri okresy vytvorili tiež svoj samosprávny celok, ktorý by na báze dohody, tak ako to spomínal pán poslanec Bajan, riešil problémy, ktoré pripadajú samospráve, a ktoré sa navzájom budú ovplyvňovať - napríklad skládky a mnohé iné veci.

    Takáto predstava by sa dala dosiahnuť tým, ak by sa prijal návrh, ktorý prednesiem, resp. ktorý môžem hneď teraz uviesť. Pripravil som ho v dvoch alternatívach, pričom jedna alternatíva je širšia, pretože by znamenala, že by sa aj v iných krajoch mohli vytvárať viaceré samosprávne celky, viaceré samosprávy. To je, prosím, vec názoru, predložím návrh a predkladám vlastne dva navzájom súvisiace pozmeňujúce návrhy, ktoré sa, samozrejme, vylučujú.

    Prvý návrh znie takto: V § 2 ods. 2 časť vety pred bodkočiarkou by znela: "Územný obvod vyššieho územného celku nepresahuje územný obvod kraja." Toto riešenie by prejudikovalo, že sa s ním buď stotožňuje, je teda totožný s územným obvodom kraja, alebo je prípadne menší. Nemôže byť väčší. Vo vytvorených krajoch by mohli vzniknúť jeden prípadne dva samosprávne orgány. Samozrejme, že by sa to netýkalo len Bratislavy. Preto hovorím, že je to všeobecnejšie, a záleží na vecnom posúdení, či toto rieši problém.

    Ak nebude tento návrh prijatý, v druhom návrhu sa sústredím len na otázku Bratislavy a navrhujem, aby sme v § 2 ods. 2 za slovo "kraja" pred bodkočiarku vložili slová "(okrem hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy)". Prečítam vám, ako by vlastne ten návrh znel: "Územný obvod vyššieho územného celku je zhodný len s územným obvodom kraja". To je doterajší text zákona, nasledovala by zátvorka "(okrem hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy)".

    Tým by sme vlastne potvrdili znenie § l ods. 2 súčasného zákona o Bratislave, ktorý hovorí, tak ako to uvádza prezident republiky vo svojom zdôvodnení, že hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava je samostatný samosprávny územný celok, samosprávny územný celok. A sústreďujem sa naozaj len na fungovanie samosprávy. Ak by sme prijali tento pozmeňujúci návrh, tak by vznikol Bratislavský kraj, mal by 8 okresov, štátna správa by sa riadila tak, ako to navrhla vláda Slovenskej republiky, ale samosprávu by sme, takpovediac, neobmedzili v tom, aby sme jej riešenie mohli zvoliť vtedy, keď budeme prerokúvať zákon o vytvorení samosprávnych celkov II. stupňa, resp. samosprávnych orgánov, budeme rozhodovať o ich kompetenciách, o ich právomociach a mohli by sme sa vtedy osobitne pozrieť na mesto Bratislava, ktoré, predpokladám, zostane upravené samostatným zákonom a jeho právomoci by mali tomu zodpovedať.

    Ak by mal niekto námietku, že vlastne presahujeme rámec rokovania o pripomienkach prezidenta, rád by som sa odvolal na precedens, ktorého sa tu dopustil tento parlament v konkrétnom príklade rokovania o zákone o matrikách, kde bola pripomienka prezidenta ku konkrétnemu paragrafu, parlament s ňou nebol spokojný a prijal vlastné znenie k tej istej časti dotknutého zákona.

    Podľa mňa sa prezident vecne dotkol problematiky postavenia Bratislavy, a preto je náležité, teda relevantné predkladať pripomienky, ktoré riešia tento zámer, možno inak, ako to predpokladal prezident, ale smerujú k tomuto. Predkladať iné pripomienky k zákonu je, podľa mňa, nenáležité. To je môj názor, o ktorý opieram to, že som si dovolil predložiť pripomienku, ktorá nie je identická s pripomienkami pána prezidenta.

    Aby som oprel svoje vystúpenie o názory tých, ktorých sa tento zákon bude dotýkať, rád by som informoval o petícii občanov Bratislavy, ktorí vyjadrili svoj nesúhlas so schváleným zákonom o územnom a správnom členení v tej jeho časti, kde sa ustanovuje, že hlavné mesto Bratislava má postavenie v Bratislavskom kraji v podstate na takej úrovni ako tri ostatné okresy. Tí občania, ktorí podpísali túto petíciu, sa obracajú na poslancov Národnej rady o podporu návrhu, aby Bratislava ako hlavné mesto samostatnej Slovenskej republiky bolo samostatným územným a správnym celkom na úrovni kraja. V petícii sa vychádza z toho, že Bratislava mala vo svojej histórii osobitné postavenie v územnom a správnom členení, a to buď preto, že bola najväčším mestom na Slovensku, alebo preto, že bola hlavným mestom republiky.

    Táto petícia vychádza aj z toho, že Bratislava musí mať sama dostatok nástrojov na to, aby mohla zabezpečiť sociálny a ekonomický rozvoj mesta a spokojnosť jeho obyvateľov. Bude to, podľa mňa, vtedy, ak mestská samospráva, ktorá má funkcie stanovené zákonom, dostane aj ďalšie právomoci, tak ako vyššie samosprávne celky a tak ako som o tom hovoril. Petíciu, ktorú prinášam, takpovediac fyzicky, podpísalo 5 584 občanov a nie sú to žiadni politickí prívrženci SDĽ, sú to občania oslovení na námestiach hlavného mesta Bratislavy, ktorí spontánne a dobrovoľne podpisovali túto petíciu.

    Chcem teda naznačiť, pretože pán kolega Rea ako spravodajca spomínal petíciu občanov a vyjadrenia občanov dotknutých obcí, chcem proti tomu postaviť aj hlas občanov Bratislavy a myslím si, že riešenie, ktoré som navrhol, nie je v rozpore ani s jednými, ani s druhými, teda že tento parlament vie nájsť riešenie, ktoré dokáže uspokojiť aj obce, resp. okresy, ktoré budú priľahlé ku Bratislave, a dokáže uspokojiť aj požiadavky Bratislavy a Bratislavčanov, aby mesto malo postavenie, ktoré dôstojne zodpovedá jeho ústavnému vymedzeniu.

    Dovoľte mi na záver ešte jednu poznámku k tomu, čo povedal môj predrečník pán kolega Fogaš. Ak by sme prijali návrh, že tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, tak si myslím, že tento parlament si vystaví zlú vizitku. Zlé vysvedčenie preto, že nie je schopný povedať presný dátum, od ktorého sa má taká vážna reforma uskutočniť.

    Skutočne v legislatívnej praxi dať účinnosť zákona dňom vyhlásenia by malo byť neobvyklé, naliehavé a podobne. Ak považujú poslanci tento zákon za naliehavý, prosím, aby ešte predložili konkrétny návrh. Ale predstaviť si, že zbierka zákonov a jej publikovanie určí, odkedy sa toto spustí do života, že určí, odkedy pracovníci doterajších úradov stratia svoje postavenia a prejdú na iné úrady, sa mi zdá skutočne absurdné.

  • A pripomienku prezidenta, aby to bol 1. január 1997, neberte, prosím, ako pripomienku prezidenta, ak vám vadí, že to navrhol tento ústavný činiteľ. Ale pozrite sa na to z hľadiska zdravého rozumu, teda odkedy je to vecne možné, finančne možné, odkedy sme to schopní pripraviť, a ak vám je proti srsti dátum 1. januára 1997, navrhnite iný konkrétny dátum, ku ktorému všetcí tí, ktorých sa tento zákon dotýka, budú vedieť, že vstupuje do účinnosti a že sa musia na jeho fungovanie pripraviť.

    Vážené dámy a páni, dúfam, že som vás svojím vystúpením presvedčil, že vecné prerokovanie tohto zákona je mi bližšie ako nejaké politické poznámky. Pozmeňujúce návrhy odovzdám pánu spravodajcovi a petíciu 5 584 občanov odovzdám pánu predsedajúcemu.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne a kolegovia,

    dovoľte, aby som na pôde Národnej rady Slovenskej republiky privítal delegáciu zahraničných Slovákov z Austrálie, Juhoslávie, Maďarska, Českej republiky, USA, Rumunska, zo Švédska, Chorvátska, Ukrajiny, Švajčiarska, Talianska, ktorí sa zúčastňujú na festivale Dni zahraničných Slovákov a ktorí prišli predstaviteľom Národnej rady Slovenskej republiky porozprávať o svojom živote.

    Drahí krajania, vitajte na pôde suverénneho slovenského parlamentu samostatného štátu.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    chcem reagovať na vystúpenie pána poslanca Ftáčnika. Chcem opäť zdôrazniť, že návrh zákona, ktorý ste dostali ako tlač 396, sa v nijakom prípade nedotýka zákona o hlavnom meste Slovenskej republiky, pretože v § 2 tento zákon používa dva pojmy - samosprávny celok a vyšší územný celok. To znamená, že Bratislava z tohto pohľadu je len samosprávny územný celok a, samozrejme, jej hranice týmto zákonom nebudú v nijakom prípade dotknuté. Jej postavenie ako samosprávneho celku je potom výnimočné v rámci ostatných samosprávnych celkov, teda obcí alebo miest Slovenska, zdôraznené osobitným zákonom. To znamená, že ak by sme ho chceli ešte väčšmi zvýrazniť, tak ako požaduje pán poslanec Ftáčnik, museli by sme novelizovať zákon o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave.

    Samozrejme, neobstoja argumenty pána prezidenta a porovnania s inými hlavnými mestami, ako je Washington, Canberra alebo niektoré ďalšie, ktoré sú v zložených štátoch. Ide o hlavné mestá, ktorých územie nie je súčasťou žiadneho federálneho štátu a tvorí samostatné územie federálneho štátu, tzv. district of federal, čo v našej federácii nikdy nebolo dosiahnuté, pretože hlavné mesto sa stotožňovalo s hlavným mestom Českej republiky. My sme z hľadiska územnoorganizačného členenia unitárny štát a nemôže tu byť nejaký osobitný územný celok, ktorý by prináležal len Slovenskej republike, pretože celé územie Slovenskej republiky prináleží slovenskému štátu. Takže z tohto pohľadu nemôžeme podľa mňa v nijakom prípade robiť v tomto zákone výnimku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa prihlásil ešte pán poslanec Švec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Ak dovolíte, chcel by som zdôrazniť jednu vec, o ktorej sa ešte nehovorilo. Je možné urobiť mnohé kozmetické úpravy v § 2 a podávať akékoľvek vysvetlenia o prospešnosti tohto zákona z hľadiska územného a správneho členenia Bratislavy a jej postavenia v rámci tohto územného a správneho členenia.

    Dámy a páni, ale my nerešpektujeme vôľu občanov tohto mesta, obyvateľov mesta, ktorí predstavujú 10 % všetkých obyvateľov. Veď predsa 17 mestských častí a ich zastupiteľstiev jasne svojou deklaráciou definovalo, že mesto chce mať štatút samostatného správneho celku. A ak k tomu ešte vezmeme do úvahy stanovisko Združenia miest a obcí Slovenska, ktoré združuje 90 obcí tohto štátu, ktoré vyjadrilo presne tú istú požiadavku, tak sa pýtam, ako reaguje tento parlament na požiadavky občanov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik - faktická poznámka.

  • Chcem len vecne zareagovať na pána poslanca Cupera, ktorý hovorí, že keby sa prijal môj pozmeňujúci návrh, bolo by treba novelizovať zákon o Bratislave. Ešte raz by som mu pripomenul § 1 ods. 2 zákona o hlavnom meste, kde sa hovorí, že Bratislava je samostatný samosprávny územný celok. Ak by sme prijali znenie § 2 ods. 2 v pôvodnom znení, tak si myslím, že práve tento princíp sa nabúra, pretože sa vytvoria 3 stupne samosprávy, z ktorých najvyššia bude mať rozhodujúcu funkciu, lebo sa tam budú presúvať právomoci. Samozrejme, to nepoznáme, sme poznamenaní tým, že reforma naštartovala riešením problematiky štátnej správy, ale predpokladáme, že tam budú tie právomoci, ktoré ovplyvnia rozvoj príslušného regiónu.

    Som hlboko presvedčený, že aj z hľadiska ústavného, aj vecného by mali byť právomoci v rukách Bratislavy, teda jeho samosprávneho predstaviteľa, to je mestské zastupiteľstvo. Čiže tomuto sa snažím, takpovediac, nie zabrániť, ale vytvoriť na to predpoklady, aby sme tú vecnú diskusiu absolvovali vtedy, keď budeme riešiť samosprávne celky vyššieho stupňa a neprejudikovali to teraz, aby sme nezatvárali dvere. A to riešenie nájdeme určite spoločne v novembri, keď predloží vláda Slovenskej republiky príslušný zákon.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - predseda výboru pán poslanec Hofbauer.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Švec, neviem, kto robil prieskum o odmietnutí tejto územnosprávnej organizácie v Bratislave, ale vo IV. obvode, kde bývam a kde žije 100 tisíc obyvateľov, môžem zodpovedne povedať, že nik. Neodvolávajte sa na stanoviská, ktoré neexistujú.

  • Ďakujem. Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

  • Mrzí ma, že sa naozaj s pánom poslancom Ftáčnikom nechápeme. Ten istý prípad by nastal aj v Košiciach, aj nastane. Ale to vám neprekáža, to farizejstvo, a hlasovali ste za to, aby sa v Košiciach zriadili okresné úrady. Ten istý prípad bude aj v Košiciach po prijatí tohto zákona, ale to vám neprekáža. Prekáža vám, že v Bratislave budú 3 stupne samosprávy.

  • Hlasy z pléna.

  • Ale to nie je nijaký argument, už som vám vysvetlil, že nemôžeme vyňať osobitne bratislavské teritórium. Bratislavské teritórium bude podliehať len primátorovi? Nebude podliehať územnoorganizačnému členeniu tohto štátu? Ale to si vari nerozumieme, pán kolega Ftáčnik. Nie je to na diskusiu tu, môžeme si to vydiskutovať v kuloároch.

    Pánu poslancovi Švecovi by som chcel položiť otázku, či vyhovieme každej obci a každému mestu v tomto parlamente a či vyhovieme aj slovenským poslancom maďarskej národnosti, a nie maďarským poslancom, ako nás presviedča pán Kvarda, lebo takí tu ešte z maďarského parlamentu nesedia, či aj im vyhovieme v tom, aby sme im vytvorili tie 3 uhorky 5 km široké a jednu z nich 150 km dlhú, ak si každý v tomto štáte bude požadovať a presadzovať len svoju vôľu. Sme tu práve na to, aby sme posúdili možnosti, ktoré sa dajú realizovať v tomto štáte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán prezident, vážený pán predsedajúci,

    chcem reagovať na to, čo hovoril pán poslanec Cuper.

    Pán poslanec, nie je pravdou, že len federálne usporiadané štáty majú osobitné územie, správne územie svojho hlavného mesta. Skúste sa pozrieť na Dánske kráľovstvo, kde existuje "amt Kodaň", v našom preklade kraj Kodaň, a "amt veľká Kodaň", kraj veľká Kodaň. Tam chápu, že hlavné mesto je symbolom štátu a že práve preto, že plní iné funkcie ako všetky ostatné mestá, potrebuje aj iný správny systém.

    A po druhé, prosím vás, pán predsedajúci, mám otázku, či budete akceptovať, aby sa hovorilo o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Reu, pretože ide nad rámec zvyklostí tohto parlamentu.

  • Moment, neskončil som, pán predsedajúci. To znamená, že v prípade, ak budete akceptovať, som pripravený predložiť 41 pozmeňujúcich návrhov k zákonu a požiadať, aby sa o každom hlasovalo osobitne. Takže chcem jasnú odpoveď, či otvárame znovu celý zákon, alebo či budeme rokovať len o pripomienkach pána prezidenta s tým, že ich prijmeme, alebo zamietneme.

  • Pán poslanec, nebudeme tu postupovať vyhrážaním, že čo urobím...

  • Ruch v sále.

  • Ja sa pýtam, pán predsedajúci.

  • Áno. Pán poslanec Bajan - faktická poznámka.

  • Samozrejme, aby to bolo jasné, vyjadrím sa k pánu Hofbauerovi. Klub starostov Bratislavy, to je združenie starostov 17 mestských častí, dal jednoznačné stanovisko, vrátane starostu z Ružinova, vrátane starostu z Rače, teda kandidátov za HZDS, a vrátane starostky z Vrakune, kandidátky za SNS, čo sa týka územného a správneho členenia. Potom nasledovalo spoločné rokovanie mestského zastupiteľstva so zastupiteľstvami miestnych častí a stanovisko dostal aj predseda parlamentu. Čiže odvolávam sa na dokument, ktorý leží v útrobách Národnej rady, takže nie je to niečo fiktívne.

    A len maličká poznámka k filozofii. Nechceme vyhovieť každému mestečku alebo obci, ale rešpektujme názor združenia, ktorý združuje 95 % z 2 800 obcí a 10 % obyvateľstva sa vyjadrilo prostredníctvom volených zástupcov. Jednoducho niečo počujeme, a niečo nechceme počuť. V tom je meritum diskusie, o ktorom hovoril pán kolega Švec.

  • Ďakujem. Pán poslanec Cuper, nech sa páči - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci, chcem odpovedať pánu poslancovi Kováčovi.

    Áno, je aj taký model, ale v tom prípade je to podriadené priamo vláde a vláda má rozhodujúce ingerencie do riadenia takýchto samosprávnych municipií. To my nechceme. Samozrejme, chceme pre celý štát rovnakú štátnu správu. To, že ste si z nás robili dobrý deň už pri prvom prerokúvaní zákona, pán poslanec Kováč, to som tu povedal, lebo my sme zriaďovali okresy a vy ste niečo žiadali do nich začleňovať. Takže už vtedy ste hovorili so svojimi "pozmeňovákmi" úplne o niečom inom a chcete si znovu z tohto zhromaždenia robiť dobrý deň. Nech sa páči, ale určite viem, že ste si robili vtedy a aj teraz by ste si z nás robili dobrý deň.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán predseda výboru Hofbauer - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán poslanec Bajan, za spresnenie, že ide o stanovisko starostov, ako ste uviedli, a nie o stanovisko občanov, ako uviedol pán poslanec Švec.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci, keďže ste mi neodpovedali na otázku, dávam procedurálny návrh, aby Národná rada svojím hlasovaním rozhodla o tom, či budeme rokovať len o pripomienkach pána prezidenta v tom zmysle, že ich prijmeme alebo zamietneme, alebo nie.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, pozývam všetkých poslancov, ktorí sa nachádzajú v okolitých miestnostiach, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti. Budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Kováča.

  • S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Mikloško. Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, za klub KDH by sme prosili prestávku do 11.30 hodiny.

  • Priatelia, necháme ešte sériu troch faktických poznámok a vyhlásime prestávku.

    Pán poslanec Duka-Zólyomi - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne. Klub poslancov Maďarskej koalície sa pripája k tejto žiadosti.

  • Ďakujem. Pán poslanec Bugár sa pripája tiež. Ďakujem.

    Predseda ústavnoprávneho výboru pán Brňák, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, mám tri poznámky k procedurálnemu návrhu pána poslanca Kováča.

    Prvá poznámka - domnievam sa, že o tak formulovanom procedurálnom návrhu nie je možné dať hlasovať. Nemôžeme hlasovať o tom, či pôjdeme nad rámec prezidentových pripomienok, alebo nie. Takto položená otázka je nezmyselná.

    Druhá poznámka - nie je možné procedurálnym návrhom obmedziť právo a návrhy iných poslancov. To znamená, ak iní poslanci dali návrh, o tomto návrhu podľa rokovacieho poriadku sa musí dať hlasovať.

    A tretia poznámka - ak napriek tomu nebudete súhlasiť s týmto výkladom, dávam procedurálny návrh, aby sme hlasovali o tom, či budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Kováča.

  • Šum v sále.

  • Vážené kolegyne a kolegovia,

    vyhlásil som, že ponechávam sérii troch faktických poznámok priechod, a zároveň teraz vyhlasujem prestávku do 11.30 hodiny na poradu klubov.

    Ďakujem.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne a kolegovia,

    prosím vás, zaujmite svoje miesta. Po porade s odborníkmi, ktorú sme uskutočnili, došli sme k záveru, že by bolo teraz vhodné spojiť s obedňajšou prestávkou také riešenie, ktorým poverujeme ústavnoprávny výbor, aby prerokoval túto problematiku a aby predložil svoj návrh, na základe ktorého budeme konať. Počas tejto obedňajšej prestávky zasadne ústavnoprávny výbor, ktorý vypracuje návrh riešenia ďalšieho postupu. Do 14.00 hodiny vyhlasujem obedňajšiu prestávku.

    Ešte sa hlási predseda ústavnoprávneho výboru pán Brňák.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Zvolávam schôdzu ústavnoprávneho výboru na 11.50 hodinu v zasadačke ústavnoprávneho výboru.

  • Vážené kolegyne, pripomínam prvé ustanovujúce stretnutie členiek poslaneckého klubu žien, ktoré sa uskutoční o 13.00 hodine v zasadačke číslo 30.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, pozývam vás do rokovacej miestnosti, aby sme mohli pokračovať v zasadaní.

    Vážené kolegyne a kolegovia, znova opakujem, prosím vás, dostavte sa do rokovacej miestnosti, aby sme mohli pokračovať v zasadaní.

    Vážené kolegyne a kolegovia, prosím vás, zaujmite svoje miesta, budeme pokračovať. Na základe vzniknutej situácie sme požiadali predsedu ústavnoprávneho výboru, aby zvolal zasadanie ústavnoprávneho výboru a posúdil vzniknutú otázku v súvislosti s vráteným zákonom. Ústavnoprávny výbor zasadal a prijal príslušné uznesenie. Prosím pána predsedu ústavnoprávneho výboru, aby ho predniesol. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Ústavnoprávny výbor na svojej 54. schôdzi prerokoval na základe požiadavky zo 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky pripomienku pána poslanca Romana Kováča z 3. júla 1996 prednesenú v rámci rozpravy k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky z 22. marca 1996 o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky, vrátenému prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 396, k možnosti meniť deň účinnosti v zákone vrátenom na opätovné prerokovanie prezidentom Slovenskej republiky podľa článku 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, a:

    A. konštatuje, že určenie dňa účinnosti dňom vyhlásenia, resp. iný termín účinnosti zákona neporušuje princíp rokovania iba o pripomienkach prezidenta uvedených v zákone vrátenom na opätovné prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky,

    B. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky naďalej rešpektovať zásadu, že pri rokovaní o návrhu zákona vrátenom prezidentom Slovenskej republiky podľa článku 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky sa nemá rokovať a hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch poslancov, ktoré idú nad rámec pripomienok prezidenta Slovenskej republiky,

    C. ukladá predsedovi výboru, aby oboznámil s týmto uznesením plénum Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na rokovaní ústavnoprávneho výboru sa zúčastnilo 11 členov ústavnoprávneho výboru, 8 hlasovali za znenie tohto uznesenia, 3 sa zdržali hlasovania.

    Ďakujem, to je všetko.

  • Ďakujem pekne, pán predseda ústavnoprávneho výboru.

    Vážené kolegyne a kolegovia, myslím, že by bolo dobré, aby som dal teraz hlasovať o tomto uznesení, lebo týmto pádom máme v podstate jasné podmienky riešenia.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto uznesení.

  • Ruch v sále.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, prosím vás, zúčastnime sa na hlasovaní.

  • Hlasy v sále.

  • Odporúčam, aby sme toto odporúčanie ústavnoprávneho výboru prijali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Vážené kolegyne a kolegovia, pokračujeme v rozprave. Ďalším prihláseným je pán poslanec Černák. Nech sa páči, máte slovo.

    Prepáčte, ešte chvíľu, pán poslanec. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Kováč.

  • Pán predsedajúci, práve ste hrubo porušili rokovací poriadok, pretože môj procedurálny návrh bol podaný skôr ako stanovisko ústavnoprávneho výboru. Vo svojom procedurálnom návrhu som nežiadal stanovisko ústavnoprávneho výboru (potlesk) a vašou povinnosťou podľa rokovacieho poriadku bolo dať hlasovať najprv o mojom návrhu.

  • Ďakujem. Len poznamenávam, že skôr sa hlasuje o rozhodnutí výborov ako jednotlivcov.

  • Šum v sále.

  • Pán poslanec Bajan, máte slovo s faktickou poznámkou.

  • V podstate pán kolega Roman Kováč povedal to, čo som chcel povedať aj ja. Ide o tupú aroganciu moci.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková - faktická poznámka.

  • Pán predsedajúci, dovoľte mi, aj keď to už kolegovia povedali, ako predsedníčke klubu oznámiť ešte raz - o žiadnom stanovisku výboru sa nemôže hlasovať skôr ako o procedurálnom návrhu poslanca. Porušili ste rokovací poriadok a žiadam, aby sa o návrhu pána poslanca Romana Kováča hlasovalo.

  • Pán poslanec Šimko - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Chcem sa pridať k tým, ktorí hovoria, že to hlasovanie bolo v rozpore s rokovacím poriadkom. Som členom ústavnoprávneho výboru. Ústavnoprávny výbor prijal uznesenie o veci, tak ako ho prečítal pán predseda Brňák, nedal však žiaden návrh uznesenia Národnej rady, čiže sme hlasovali o čomsi, o čom viete iba vy.

  • Ďakujem. Pán poslanec Fico - faktická poznámka.

  • Pán podpredseda, ústavnoprávny výbor nie je oprávnený vykladať Ústavu Slovenskej republiky. To je jedna poznámka. Druhá poznámka - argumentácia, ktorá bola prijatá v ústavnoprávnom výbore, bola založená na nelogických argumentoch a okrem toho toto uznesenie bolo prijaté iba silou hlasov, ničím iným. Ja ho nemôžem rešpektovať.

  • Ďakujem. Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

  • Odporúčam mojim kolegom poslancom, aby si prečítali, akú funkciu majú výbory Národnej rady Slovenskej republiky. Sú to iniciatívne a poradné orgány tohto pléna, teda aj vás. Ak sa výbor na niečom uzniesol, je vecou pléna, či to odhlasuje, alebo nie, a osvojí si to. Stanovisko ústavnoprávneho výboru tu bolo odhlasované a osvojené, tak ho, prosím, rešpektujme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S prednosťou má faktickú poznámku predseda Národnej rady pán Gašparovič. Nech sa páči.

  • Chcem upozorniť na § 22 rokovacieho poriadku, ktorý v odseku 2, nebudem citovať všetky odseky, ale v tomto hovorí: "Ak sa v rozprave prednesie pozmeňujúci návrh, poslanec alebo navrhovateľ môžu navrhnúť prerušenie prerokovania veci až dovtedy, kým k prednesenému pozmeňujúcemu návrhu zaujme stanovisko výbor, ktorý určí Slovenská národná rada."

  • Potlesk a nezrozumiteľné hlasy.

  • Predsedajúci určil, že zasadne ústavnoprávny výbor.

    Páni poslanci, ja som neskákal ani jednému do reči. Prečo skáčete mne? Citoval som vám ustanovenie rokovacieho poriadku.

  • Neutíchajúce hlasy protestu.

  • A keď niečo chcete povedať, tak sa prihláste, tak ako som sa ja prihlásil. Prečo kričíme jeden na druhého? Už si od toho odvyknime. Tu máte ďalej... Alebo to stačí, nebudem o tom ďalej diskutovať.

  • Ďakujem. Predseda výboru pán Brňák - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som len poopraviť tvrdenie pána poslanca Fica. Ústavnoprávny výbor nedával výklad ústavy, ústavnoprávny výbor prijal stanovisko. To je niečo iné. A toto stanovisko normálne prešlo hlasovaním, toto stanovisko si následne osvojilo plénum pri hlasovaní. V konečnom dôsledku bolo rozhodnuté aj o návrhu pána poslanca Romana Kováča, ktorý vlastne žiadal hlasovať o tom, čo sa v tomto uznesení uvádzalo v časti písmena B.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

  • Chcel som len upozorniť pána predsedu Národnej rady, že som nedával pozmeňujúci návrh, ale procedurálny. A o procedurálnom návrhu sa hlasuje hneď a bez rozpravy. To nie je pozmeňujúci návrh. Keby som dával pozmeňujúci návrh k textu zákona, pán predseda, mali by ste pravdu. Ale ja som dával procedurálny návrh, a toto bolo hrubé porušenie zákona o rokovacom poriadku.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková - faktická poznámka.

  • Pán predsedajúci, pán poslanec Roman Kováč oznámil, že žiada, aby sa hlasovalo o jeho procedurálnom návrhu. Znova vám opakujem, stanovisko ústavnoprávneho výboru je len stanovisko, nie je to procedurálny návrh. Návrh pána poslanca bol prvý. Znovu opakujem, dodržiavajte rokovací poriadok a dajte o ňom hlasovať.

  • Pán poslanec Rózsa - faktická poznámka.

  • Pán podpredseda, vážená Národná rada,

    protestujem v mene Maďarskej koalície proti svojvoľnému výkladu rokovacieho poriadku. Predsa všetkým, ktorí sedíme v sále, je jasné, že nebol predložený návrh na prerušenie rokovania, ale bol predložený procedurálny návrh. To, čo pán predseda Gašparovič vysvetľuje podľa odseku 2 § 22, je účelový výklad. Prosím, pán predseda, aby ste si to ako právnik uvedomili.

    Ďakujem.

  • S uprednostnením slova má faktickú poznámku pán predseda Národnej rady.

  • Pán poslanec Rózsa, dovoľte mi povedať, ak máte pred sebou rokovací poriadok, ja som citoval odsek 2, vy by ste si mohli prečítať odsek 5, ktorý hovorí: "Obdobne možno postupovať pri predložení iného návrhu k prerokúvanej otázke." To je iný návrh k prerokúvanej otázke. Takže, pán poslanec Rózsa - právnik, prečítajte si to.

  • Ďakujem. Pán poslanec Miklušičák - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán podpredseda, aj pán predseda,

    aj Kresťanskodemokratické hnutie vyjadruje nesúhlas so svojvoľným výkladom rokovacieho poriadku. § 22 ods. 2 hovorí o tom, že "ak sa v rozprave prednesie pozmeňujúci návrh, poslanec alebo navrhovateľ...". Ani poslanec, ktorý dotyčný mávrh predniesol, ani navrhovateľ nepožiadali o prerušenie a o prerokovanie, a to isté...

  • Hlasy v sále.

  • Odsek 5 je v tomto prípade irelevantný, pán predsedajúci.

    Ďakujem.

  • Súhlasím s vami, pán predseda, to vari nie je možné.

  • Ďakujem. Pán poslanec Lauko - faktická poznámka.

  • Protestujem proti postupu predsedajúceho aj predsedu ústavnoprávneho výboru, pretože tu nebol podľa rokovacieho poriadku prednesený návrh, aby ústavnoprávny výbor zaujímal stanovisko k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Kováča. Ak si spomínate, páni kolegovia poslanci aj pán predsedajúci, pán poslanec Mikloško a dvaja členovia Maďarskej koalície predniesli návrh na prerušenie a na poradu klubov. Predsedajúci tu nepredniesol, že má zasadnúť ústavnoprávny výbor. Vymýšľate si.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

  • Dovoľte mi protestovať, pán predsedajúci, proti všetkým predchádzajúcim protestujúcim.

  • Šum v sále.

  • A chcem upozorniť pána poslanca Kováča, že jeho návrh vôbec nebol pozmeňujúci, pretože sa nedotýkal procedúry, teda ani nie procedurálny, ale dotýkal sa obsahu a rozsahu prerokúvanej problematiky, toho, čo pán prezident navrhol na nové prerokovanie. To znamená, že nebol to návrh procedurálny. Bol to špekulatívno-obsahový návrh. Asi tak by som to nazval.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Rózsa - faktická poznámka.

  • Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada,

    pokiaľ ide o výklad pána predsedu Gašparoviča, odsek 5 § 22 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky sa vzťahuje na okamžité hlasovanie bez rozpravy. Svojvoľným výkladom nemožno aplikovať ustanovenie na to bez toho, aby bol predložený konkrétny návrh na prerušenie rokovania, že o tomto môže rozhodnúť niekto iný. Nemôže. Pán predseda Národnej rady, prosím, aby ste si túto otázku uvedomili.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Komlósy.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Vážená Národná rada,

    ostatné námietky voči takémuto postupu už povedali moji kolegovia. Chcem len upozorniť na jeden fakt. Aj rokovací poriadok, aj návrh, aj celý priebeh tejto kauzy bol, že ústavnoprávny výbor zaujal stanovisko k navrhnutému procedurálnemu návrhu pána poslanca Romana Kováča. O stanovisku ako takom - neviem, či môže, a ja mám taký názor, že nemôže zaujať stanovisko Národná rada hlasovaním, ak to nebolo prednesené ako návrh. Ak aj bol uznesením výboru požiadaný predseda tohto výboru, aby predniesol návrh výboru, môže sa o ňom hlasovať len po návrhu pána poslanca Kováča. Čiže minimálne bol porušený tento postup. Neviem, čo sa udialo vo výbore, ale minimálne tento postup bol porušený.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pani poslankyňa Rusnáková.

  • Chcela by som sa obrátiť na pána predsedu Národnej rady, ak môže teraz na chvíľku počúvať, lebo mu chcem dať jednu otázku. Chcela by som sa spýtať predsedu Národnej rady, na základe ktorého odseku § 22 má prednosť pri hlasovaní stanovisko výboru pred procedurálnym návrhom poslanca.

    Pán predseda, buďte taký láskavý, mohli by ste mi to citovať, pretože môj výklad je iný. Uznávam, že môžu byť sporné prípady. Uznávam, že ústavnoprávny výbor môže zasadnúť a môže poslancovi odporúčať, aby stiahol svoj návrh, ak vyvoláva legislatívne problémy. Posledný odsek hovorí, že poslanec môže stiahnuť svoj návrh. Ak ho však nestiahne, pán predseda, potom je o ňom potrebné hlasovať. Opakujem otázku: Na základe ktorého odseku § 22 sa hlasuje najprv o stanovisku výboru a až potom o návrhu poslanca?

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predsedajúci,

    znovu by som upozornil, že § 22 hovorí o pozmeňujúcom návrhu, pozmeňujúci návrh sa týka obsahu. Ja hovorím o tom, že som predložil procedurálny návrh. Pán poslanec Cuper, to nebol žiadny špekulatívno-obsahový návrh, to bola procedúra hlasovať iba o pripomienkach pána prezidenta. To nie je žiadny obsah. To je forma, ako sa bude hlasovať. To je procedúra. Takže prosím vás, aby ste si nezamieňali pojmy. A preto nesúhlasím ani s výkladom pána predsedu, ani s výkladom pána predsedu ústavnoprávneho výboru, pretože pri dodržaní rokovacieho poriadku sa malo najprv hlasovať o mojom procedurálnom návrhu, potom sa mohlo hlasovať o stanovisku ústavnoprávneho výboru, ale určite nie opačne.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Šimko.

  • Je to procedurálny návrh, pán podpredseda, a treba o ňom hlasovať bez rozpravy.

  • Ďakujem. Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci, chcem iba odporučiť pani Rusnákovej, slečne, pardon (ruch v sále), pani poslankyni Rusnákovej chcem odporučiť, aby si prečítala príslušnú stať o výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, to je § 37 a nasledujúci.

  • Prosím, pokoj, vážení. Nepočúvate sa.

  • A pánu poslancovi Kováčovi chcem povedať, že jeho procedurálny návrh by aj tak bol zmätkový, pretože by sa ním obmedzovali právomoci tohto zákonodarného orgánu, ktoré má z ústavy. Tento parlament je zvrchovaný a nie je viazaný len pripomienkami pána prezidenta, lebo by to znamenalo, že pán prezident má zákonodarnú iniciatívu (reakcia v sále), a my neprerokúvame návrh zákona, ale v každom prípade prerokúvame už raz schválený zákon Národnou radou Slovenskej republiky.

    Takže, samozrejme, pán poslanec Kováč, nemôžem s vami súhlasiť. Nemôžem hlasovať o vašom návrhu, ktorým by som si ja sám obmedzil svoje právomoci.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - predseda výboru pán Brňák.

  • Chcel by som dvomi poznámkami reagovať na svojich predrečníkov.

    Pán poslanec Šimko, aj keby ste mali pravdu, tak každý výbor podľa rokovacieho poriadku je nielen kontrolný, ale aj iniciatívny orgán. To znamená, aj zo samotnej iniciatívy ústavnoprávneho výboru bolo možné začať v tejto veci rokovať a oboznámiť plénum so stanoviskom. Veď je predsa normálne, že došlo k istým problémovým výkladom a že sme takto postupovali.

  • Hlasy v sále.

  • Iniciatívny a kontrolný orgán.

  • Priatelia, hláste sa. Dávam všetkým slovo.

  • A ešte jednu poznámku k vystúpeniu pána poslanca Romana Kováča.

    Pán poslanec, o čom, o akom vašom návrhu máme dať hlasovať? Ak máte presne zapísaný svoj návrh, tak on nie je, ako povedal pán poslanec Cuper, špekulatívny, ale je vnútorne nezmyselný. Dovolím si odcitovať, ja vás nechcem urážať, aby ste to nemysleli takto, ale dovolím si odcitovať váš procedurálny návrh, ktorý ste položili. Uviedli ste alebo dali ste tento návrh: "Či pôjdeme nad rámec prezidentových pripomienok, alebo nie." V jednom návrhu ste podali nenormatívny text na hlasovanie. Pýtam sa, o čom máme dať hlasovať? Či pôjdeme nad rámec, alebo nie? Veď návrh sám osebe je nezmyselný na hlasovanie.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kováč, máte slovo.

  • Je to neuveriteľné, pán predseda, že ste prerušili schôdzu, zasadal ústavnoprávny výbor, aby rokoval o mojom nenormatívnom návrhu. Je to nenormálne. A myslím si, že môj návrh bol úplne jasný.

  • Prosím vás, to po prvé.

    Po druhé, nesmierne si vážim vaše slová, ktoré ste povedali o tom, že každý poslanec má právo predniesť svoj návrh, aj slová pána Cupera, že toto je suverénny orgán, a, vážení páni, ja vám tieto vaše slová budem pripomínať vždy, keď bude prerušená rozprava a bude znemožnené poslancom dávať návrhy. Vždy vám to budem pripomínať.

    Vraciam sa k svojej procedurálnej otázke, k svojmu procedurálnemu návrhu, aby sme po rozprave hlasovali iba o piatich pripomienkach pána prezidenta. Je to plne v dikcii toho, čo som navrhol v rozprave.

  • Ďakujem. Pán poslanec Fogaš - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    chcel by som vás poprosiť, aby sme sa vrátili k meritu veci. Spor vznikol ohľadom toho, či je, alebo nie je možné rokovať aj o ďalších pripomienkach, ktoré budú prednesené, ako o pripomienkach, ktoré písomne predložil pán prezident.

    Pán kolega Cuper predniesol jednoducho názor, ktorý je absolútne vedľa. Ústava jednoznačne predpokladá, že sa má rokovať o pripomienkach, ktoré sú predložené prezidentom. A hovorme o tom s vážnosťou, pretože premiér slovenskej vlády v súvislosti s otázkou na novelu Trestného zákona odpovedal, že Slovenská republika požiadala nezávislých rakúskych právnikov o ich názor a tieto názory budú rešpektované. A majú byť rešpektované tak, že sa dokončí legislatívny proces v Národnej rade. Čiže ak dnes prijmeme nejaké stanovisko, súčasne predurčujeme, ako sa bude konať aj v tejto veci.

    Nestojíme prvýkrát pred týmto problémom. Prezident i vláda v podstate majú možnosť iniciovať vrátenie zákona v prípadoch, keď nie je zákon realizovateľný, či už z ekonomických dôvodov, alebo nie je v súlade s medzinárodnými normami, alebo nezodpovedá kritériám, podľa ktorých sa mal zákon prijať. Teda porušuje sa procedurálne nejaký proces.

    Ak je stanovisko ústavnoprávneho výboru bez ohľadu na to, či ho chceme odhlasúvať, alebo nechceme, myslím si, že netreba o ňom hlasovať, stačí, že sa tlmočí. Ale ak ho chceme v tomto zmysle rešpektovať, potom treba povedať, že ani návrhy, ktoré predložil prezident, nie je možné meniť. Môžeme z nich schváliť len časť a časť z nich neschváliť, ale nemôžeme ich meniť. Keď iniciuje vrátenie zákona, či už vláda, alebo keď vyjadruje svoje stanovisko prezident, to sú jeho návrhy a nemáme právo ich meniť. To je môj názor. A myslím si, že o procedurálnom návrhu je možné dať hlasovať. Ak sa to nestalo včas, treba to urobiť, ale snemovňa tým predurčí aj ďalší vývoj. Chcel by som vás poprosiť, aby sme predurčili ďalší vývoj v súlade s duchom ústavy, tak ako bola prijímaná.

  • Ďakujem. Pán poslanec Komlósy - faktická poznámka.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Ďakujem pekne.

    Chcem len zareagovať na vysvetlenie pána poslanca Brňáka, že o tom, čo navrhol pán poslanec Kováč, sa nedalo hlasovať, lebo jeho návrh bol vnútorne nezmyselný. Chcem sa spýtať, o čom sme hlasovali, na akom základe sme potom hlasovali o stanovisku výboru.

    Podľa mňa stanoviskom výboru k nejakému návrhu môže byť len nejaký vysvetľovací text, pokúšajúci sa v určitom zmysle ovplyvniť snemovňu a na základe tohto stanoviska, tohto vysvetlenia by sa malo hlasovať o pôvodnom návrhu. To je len stanovisko, vysvetlenie výboru. A pôvodný návrh bol procedurálny návrh pána poslanca Romana Kováča, o ktorom sme zatiaľ ešte vôbec nehlasovali. Hlasovali sme...

  • Pán poslanec Kováč povedal...

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Chcel by som dokončiť a potom môžete povedať svoj názor, pán podpredseda.

    Na základe tohto, ak bol aj vnútorne nezmyselný návrh pána poslanca Romana Kováča, mali ste o ňom dať hlasovať a mohli sme ho zamietnuť. Ak si väčšina poslancov myslí, že je to nezmyselný návrh, tak ho zamietne. Ale nie takto ignorovať rokovací poriadok a vôbec nedať o ňom hlasovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Rózsa, nech sa páči, máte faktickú poznámku.

  • Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada,

    pokiaľ ide o poradie hlasovania o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch, nech sú návrhy akékoľvek, upravuje to § 25 ods. 2 rokovacieho poriadku. Ak majú mnohí z prítomných poslancov názor, že návrh je nereálny, nesplniteľný alebo protizákonný, môžu to vyjadriť hlasovaním. To nie je dôvod na to, aby sme o tomto procedurálnom návrhu, nech je akýkoľvek, nedali hlasovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Langoš - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi povedať dve veci. Po prvé, som zhrozený z toho, akú neúctu prejavujete vy, poslanci zákonodarného zboru Slovenskej republiky, voči ústave a voči zákonom. Prijímate zákony, z ktorých mnohé dôležitým a závažným spôsobom zasahujú do života 5 miliónov občanov našej krajiny.

    Po druhé, ak schválite pozmeňujúci návrh kolegu Reu a schválite zákon v tomto znení, s týmto pozmeňujúcim návrhom schválite nový zákon a prezident tak získa znova právo vrátiť nový zákon parlamentu.

  • Ďakujem. Pán poslanec Lauko - faktická poznámka.

  • Chcel by som vám pripomenúť, pán predsedajúci a kolegovia z koalície, že si pán predseda Národnej rady, keď predsedal tomuto zhromaždeniu, niekoľkokrát uplatnil právo a dal hlasovať bez rozpravy nie o procedurálnom, ale procesuálnom návrhu. Takéto dva návrhy tu odzneli. Odznel návrh pána Kováča, ktorý odznel predtým, ako bolo treba zvolávať ústavnoprávny výbor, a nehlasovalo sa o ňom. Odznel tu ďalší návrh, ktorý podal môj kolega poslanec Šimko.

    Pýtam sa vás, pán predsedajúci, kedy konečne dáte o týchto dvoch návrhoch hlasovať. O návrhu pána poslanca Kováča aj o návrhu pána poslanca Šimka, aby výbor pre životné prostredie zvážil, čo sa tu prednieslo. Pýtam sa vás ešte raz, kedy dáte o týchto dvoch procedurálnych návrhoch, jasne procedurálnych, hlasovať.

  • Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

  • Chcem môjmu kolegovi pánu poslancovi Fogašovi povedať, že keď ja som vedľa, on je ešte aj ako tá jedľa, lebo som hovoril, že prezidentove pripomienky nie sú pre nás nijakým návrhom, ako si to myslí pán poslanec Fogaš. Sú to proste prezidentove pripomienky.

  • Prejav nesúhlasu v sále.

  • Ale, pán Fogaš, nikde v ústave nečítam, že by mal pán prezident právo predkladať tomuto parlamentu nejaké návrhy, ktorými by sa tento zákonodarný orgán bol povinný zaoberať. Tak neviem, o čom sa tu bavíme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková - faktická poznámka.

  • Chcela by som pripomenúť pánu predsedovi Národnej rady, že neodpovedal na moju otázku, na základe ktorého odseku a ktorého paragrafu má prednosť pri hlasovaní stanovisko výboru pred procedurálnym návrhom poslanca.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Černák s prihláškou do rozpravy.

  • Ruch v sále.

  • Prepáčte ešte na chvíľu, pán poslanec Šimko sa hlási s faktickou poznámkou.

  • Pán podpredseda Augustín Marián Húska, dal som normálny procedurálny návrh podľa § 22 ods. 2 rokovacieho poriadku.

  • Pán poslanec Kováč pred chvíľou, keď modifikoval svoj návrh, hovoril, aby sa o tom hlasovalo po skončení rozpravy, atď. Takýmto spôsobom modifikoval svoj návrh. Takým spôsobom dám o tejto záležitosti hlasovať po skončení rozpravy. Hovoril to pred krátkou chvíľou.

  • Pán podpredseda, ale ja som dal iný návrh. Dal som iný procedurálny návrh.

  • Bol tu predtým aj návrh pána poslanca Brňáka. Jednoducho, je z toho zmätok. Nejdem sa podriadiť tomuto zmätku, ani vašim zmätkovým postupom. Slovo má pán poslanec...

  • Pán podpredseda, ten zmätok je u vás. Neprenášajte ho na celú snemovňu. Upokojte sa a dajte normálne hlasovať o návrhu, ktorý ste dostali.

  • A je tam ešte ďalšia faktická poznámka.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Palacka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vôbec si nemyslím, že je tu zmätok. Len si myslím, že o procedurálnom návrhu sa hlasuje bez rozpravy. Neviem, prečo si myslíte, že po rozprave. O procedurálnom návrhu sa hlasuje bez rozpravy. Tak prosím, aby ste dali hlasovať o procedurálnych návrhoch.

  • Ďakujem. Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Myslím si, že by sme sa mali vrátiť k rokovaniu. Ak v rokovacom poriadku stojí, že o procedurálnom návrhu sa hlasuje bez rozpravy, to znamená, že sa nerobí rozprava k tomuto návrhu, ale nie to, že sa automaticky zastavuje každá rozprava a okamžite sa hlasuje.

    Ďakujem.

  • Ten postup aj zachovávam. Pán Černák, máte slovo. Pán poslanec Šimko.

  • Pán predsedajúci, máte rozdielny meter podľa toho, z ktorej strany prichádzajú návrhy. Robíte si z rokovacieho poriadku trhací kalendár.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci,

    boli predložené dva procesné návrhy. Jeden som predložil ja, druhý predložil pán poslanec Šimko. Procedurálne návrhy...

  • Aj pán poslanec Brňák predložil návrh.

  • Hlasy v sále.

  • Prečo pokračujete ďalej v rozprave, keď sa hovorí, že sa o tomto návrhu hlasuje bez rozpravy? Chcel by som pripomenúť pánu poslancovi Prokešovi, že procedurálne návrhy na ukončenie rozpravy, ktoré dávali práve členovia tohto poslaneckého klubu, nepripustili ďalšiu rozpravu. Práve procedurálne návrhy neodzneli až po skončení rozpravy, ale zastavili rozpravu. Nech teraz nevyťahuje, že sa nerokuje ďalej.

  • Dobre. Pán poslanec Bugár - faktická poznámka.

  • Ďakujem. Pán podpredseda, v mene dvoch klubov Maďarskej koalície žiadam prestávku dovtedy, kým si s legislatívcami nevysvetlíte, kto v tomto procese má pravdu a ako sa dá vyriešiť tento problém.

  • Pán poslanec Hrušovský - faktická poznámka.

  • Pripájame sa ku klubom na vyhlásenie prestávky.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková - faktická poznámka.

  • Ďakujem. Pán poslanec Brocka - faktická poznámka.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, navrhujem vymeniť predsedajúceho schôdze.

  • Ďakujem. Priatelia, s ohľadom na požiadavku na prerušenie schôdze vyslovenú viacerými ako jedným klubom vyhlasujem do 15.00 hodiny prestávku na poradu klubov.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne a kolegovia,

    prosím, dostavte sa do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v rokovaní. Prestávka sa využila na neformálne rozhovory s odborníkmi. Postup bude taký, že teraz budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Kováča, potom o procedurálnom návrhu pána poslanca Šimka, pán poslanec Brňák sťahuje svoj procedurálny návrh. Potom dokončíme rozpravu vystúpením pána poslanca Černáka.

    Prosím, pripravme sa. Pozývam všetkých poslancov, aby zaujali svoje miesta v rokovacej sále. Nech sa páči.

  • Opakujem, pozývam všetkých poslancov do rokovacej miestnosti. Prosím vás, zachovajme vnútornú a pracovnú disciplínu. Nech sa páči.

    Budeme postupovať tak, že na základe diskusií, ktoré sme teraz uskutočnili s odborníkmi, budeme hlasovať o dvoch procedurálnych návrhoch - pána poslanca Kováča, potom pána poslanca Šimka. Pán poslanec Brňák sťahuje svoj procedurálny návrh. Po tomto pristúpime ešte k zakľúčeniu rozpravy vystúpením pána poslanca Černáka.

    Vážené kolegyne a kolegovia, prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasy v sále.

  • Pardon, pán poslanec Kováč, nech sa páči - faktická poznámka.

  • Pán podpredseda, aby bolo jasné, o čom hlasujeme, lebo mnohí sa vyslovili, že im nie je jasné. Znovu to teda prečítam. Môj procedurálny návrh znie, aby sme hlasovali iba o 5 pripomienkach pána prezidenta.

  • To je ale znova posun v štylizácii vašej požiadavky.

  • To je spresnenie, pán podpredseda.

  • Nie, je to spresnenie návrhu, ktorý som podal.

  • Lebo v takom prípade je to váš tretí návrh.

  • Je to v podstate celkom výrazne modifikovaný návrh, pán kolega.

    Budeme teda hlasovať o návrhu pána poslanca Šimka. Faktická poznámka - pani poslankyňa Rusnáková.

  • Pán predsedajúci, chcem oznámiť, že budem hlasovať náhradnou kartou číslo 2.

  • Vážený pán predsedajúci, odporučil by som zobrať zo záznamu textáciu pána poslanca Kováča, pretože po treťom spresňujúcom texte bude štvrtý, pätnásty, šestnásty, tridsiaty, donekonečna sa budeme zaoberať nezmyslami a títo poslanci budú s nami takto manipulovať. Tak sa, preboha, nedajme a pristúpme k racionálnej práci.

  • Ďakujem. Pán poslanec Moric - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Prosím vás pekne, tú prestávku sme si dali na to, aby sme si spresnili svoje názory. Spresnili sme ich a pán Kováč jasne povedal o čom chce, aby sa hlasovalo. Prosím vás pekne, hlasujme o tom, čo si žiada pán poslanec Kováč, nič iné.

  • O tom niet žiadnych pochýb, priatelia. Problém bol iba v tom, že v novej modifikácii je to vlastne nový návrh a v takom prípade má pán poslanec Šimko prednosť so svojím procedurálnym návrhom, to je zmysel postupu.

    Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

  • Pán podpredseda, išlo o spresnenie procedurálneho návrhu, ktorý dal pán Kováč, takže nevidím dôvod, prečo by sa malo meniť poradie. Ja som dal návrh až po ňom.

  • Viem, ale hovoríte, že ste dali spresnenie, pre pánaboha.

  • Tak zachovajme chvíľu rozumný stav. Veď celkom chápem, že politická chvíľa velí často rôzne spôsoby postupu, ale predsa nemôžeme to robiť ako paru nad hrncom. Veď to musí mať nejakým spôsobom svoju vnútornú kohéziu.

  • Ruch v sále.

  • Dobre, priatelia, myslím, že môžeme byť takí veľkorysí všetci navzájom voči sebe a budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Kováča.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že procedurálny návrh pána poslanca Kováča nebol prijatý.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o procedurálnom návrhu pána poslanca Šimka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Konštatujem, že procedurálny návrh pána poslanca Šimka nebol schválený.

    Dokončíme rozpravu, slovo má pán poslanec Černák. Pán poslanec Fico má predtým faktickú poznámku. Prepáčte, pán poslanec Černák.

  • Pán podpredseda, rád by som teraz počul vaše vysvetlenie. Neprijali sme procedurálny návrh pána poslanca Kováča, negáciou mi z toho vyplýva, že budeme hlasovať o všetkých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli teraz v parlamente. Prosím vás, spresnite to.

  • Prijali sme uznesenie, ktoré predložil ústavnoprávny výbor.

  • Hlasy protestu v sále.

  • Veľmi ľutujem, prosím, pokračujeme. Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

  • Pán predsedajúci, prepáčte, pán poslanec Roman Kováč navrhol a teraz sme to prijali hlasovaním, že môžeme hlasovať len o pozmeňujúcich návrhoch pána prezidenta. Keď to neprešlo, môžeme hlasovať o čomkoľvek, bohužiaľ.

  • Ďakujem. Pán poslanec Šimko - faktická poznámka.

  • Pán podpredseda, Národná rada Slovenskej republiky dnes prijala vnútorne protirečivé, vzájomne si protirečivé uznesenia. Podľa čoho postupujeme? Skúste to charakterizovať.

  • Ďakujem. Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

  • Chcem iba pánu Mikloškovi povedať, aby si preštudoval článok 2 odsek 3 ústavy, a pánu poslancovi Kováčovi, aby viacej nepredkladal také návrhy, ktoré sú protiústavné a ktorými sa zmení zmysel a obsah Ústavy Slovenskej republiky, pretože o takých návrhoch sa naozaj nemá čo hlasovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Fico - faktická poznámka.

  • Pán podpredseda, keďže sú tu takéto zmätky, navrhujem, aby sa zišlo politické grémium, aby pripravilo návrh na ďalší postup v rokovaní.

  • Ďakujem. Pán poslanec Černák, nech sa páči, máte slovo.

  • Hlasy v sále.

  • Ďakujem pekne. Registroval som, že pán poslanec Bugár sa pripája k požiadavke pána Fica...

  • ...ale keďže riskujem, že od pol jedenástej čakám na vystúpenie a je už pomaličky pol štvrtej, tak sa budem snažiť veľmi skrátenou formou povedať, čo mám na srdci, a potom, myslím si, že návrh, ktorý tu bol dvoma klubmi potvrdený na zvolanie politického grémia, je aktuálny.

    Dovoľte mi veľmi stručne povedať čosi o štyroch oblastiach. Najprv taká nostalgická poznámočka, potom čosi k vecnej náplni pripomienok pána prezidenta, jeden procesný návrh a nakoniec jedna politická poznámka.

    Nostalgicky si spomínam na minulý týždeň, keď sme z opozície navrhovali, vážení kolegovia a kolegyne, aby ste neprerušovali schôdzu, ale aby sme rokovali o rokovacom poriadku. Keby sme už boli mali nový rokovací poriadok, tak sa vyhneme takým diskusiám, aké prebiehajú v parlamente dnes od pol jedenástej, kde sa prijímajú protichodné uznesenia, kde pán predsedajúci raz povie, že biele je biele, a raz povie, že je čierne. Žiaľ, vidíte, že niekedy aj my máme pravdu. Ten týždeň, ktorý sme mali rezervovaný, minulý týždeň, sme mohli efektívnejšie využiť.

    Dámy a páni, čo ešte povedať k tomuto návrhu zákona, ktorý pán prezident, využijúc svoje ústavné právo, vrátil? Ak si zalistujete v pamäti, ak si pospomínate, čo všetko sme pohovorili, z ktorých všetkých možných zorných uhlov sme sa na zákon pozerali, prakticky už nie je čo nové k tomu pridať, aby sme sa neopakovali a aby sme efektívne využívali svoj poslanecký čas. Ale chcel by som vás všetkých poprosiť, sústreďme sa predovšetkým na to, o čom teraz diskutujeme, na pripomienku pána prezidenta o účinnosti tohto zákona.

    Povedzte mi, preboha, čo vás vlastne tlačí. Pán premiér vo februári vyhlásil, že banky budú sprivatizované do februára. Prijali sme zákon, že nebudú sprivatizované, nič sa nedeje. Vláda menovala krajských šéfov, už prebiehajú okresné rozlučovacie snemy. Čo je, preboha, motívom, že to musí platiť od 1. júla? Veď je to proti zákonu o rozpočtových pravidlách.

    Prijmite prezidentovu pripomienku, akceptujte 1. januára a získate čas na to, aby sa chyby, ktoré boli urobené, odstránili. Predovšetkým aby sa prijal presun kompetencií na samosprávu a aby sa dôkladne prediskutovala organizácia miestnej štátnej správy.

    Dámy a páni, prosím vás, tak ako vo svojom pôvodnom vystúpení, prijali sme zákon o rozpočtových pravidlách, dátum, 1. 1. 1997 je najlogickejší dátum, a ak máme aspoň trošku ukázať, že chceme posudzovať problémy vecne, a nie politicky, mali by sme akceptovať výhradu pána prezidenta.

    Druhá, resp. po tej nostalgickej poznámke tretia moja pripomienka je procesná. Sám vôbec neviem, o čom budeme vlastne hlasovať. Ale keď sme sa rozhodli pri poslednom procesnom hlasovaní, že budeme hlasovať nad rámec pripomienok pána prezidenta, dovoľte mi, aby som aj ja dal jeden pozmeňujúci návrh.

    Sám som si vedomý, že sme sa dohodli, že pri opätovnom prerokúvaní zákona, ktorý vráti pán prezident, by sa malo rokovať len o jeho pripomienkach, ale dovoľte mi, aby som pripomenul, že trikrát sme toto pravidlo porušili. Raz pri poslaneckých platoch, vtedy to nebolo v záujme veci, ale pri matrikách a pri organizácii ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy tretíkrát, vtedy to bolo v záujme veci. Preto aj ja navrhujem, ak sa bude hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána Reu, nech sa hlasuje aj o mojom pozmeňujúcom návrhu, ktorý odovzdávam písomne a ktorý znie: V § 9 ods. 6 písm. k) slovo "Žarnovica" nahradiť slovom "Nová Baňa".

    Dámy a páni, keď Novobančania spočítali vaše hlasy, 83 poslancov Národnej rady hlasovalo za Novú Baňu. Preboha, veď to je pomaly dosť na ústavný zákon. Ale raz sa jeden klub zdržal, raz druhý klub nehlasoval. Ústava hovorí úplne jasne (článok 73 ods. 2) - poslanec hlasuje podľa svojho svedomia a vedomia. A dovoľte mi položiť otázku, ktorú mi položili Novobančania: "Tak ako ste to vlastne hlasovali? Veď, keď sme vás spočítali ako fyzické osoby, tak ste mali 83 hlasov, ktoré podporovali Novú Baňu." A to bol jeden a jediný dôvod, prečo dávam pozmeňujúci návrh.

    Na záver mi dovoľte položiť politickú rečnícku otázku: Čiu vôľu vlastne my ako poslanci v parlamente presadzujeme? Pán kolega Švec hovoril o vôli občanov, o vôli Bratislavčanov, či bude rešpektovaná, alebo nebude rešpektovaná. Presadzujeme názory, ktoré by sme mali zozbierať od svojich občanov, ale presadzujeme ich slobodne, vedome, na základe svojho mandátu, ktorý sme dostali. Prijali sme zákon. Zákon odhlasovali poslanci, resp. opätovne o ňom rokujú poslanci Národnej rady. Strana demokratickej ľavice, ktorá tiež oprávnene kritizuje toto územnosprávne členenie, sa vlastne nepriamo pričinila o to, že o ňom dnes rokujeme, pretože vláda si nebola istá, či prejde vrátený návrh a odkladala ho, odkladala, až prebehol dátum.

    A dovoľte mi teraz položiť znovu tú otázku, koho vôľu presadzujeme, keď približne pred mesiacom Slovenská národná strana tvrdo kritizovala územnosprávne členenie a vyjadrovala sa, že ho nepodporí. Ergo, keď to všetko spočítame, vlastne presadzujeme názory jednej politickej strany. Nevadí, že má 61 poslancov, ale ja som veľmi podporoval hlasy, ktoré hovorili, aby toto bol ústavný zákon, aby bol potrebný širší politický konsenzus. Takýto zákon, takáto malá ústava je pomaličky druhý najdôležitejší zákon po ústave a mal by platiť na desaťročia, mal by byť prijatý širokým politickým konsenzom. Ak sa pozrieme vylučovacou metódou na to, kto a ako sa k územnosprávnemu členeniu vyjadroval, presadzujeme vlastne vôľu len jednej politickej strany, aj to som si nie celkom istý z kuloárnych diskusií, či je to absolútny súhlas.

    Preto skončím ďalšou rečníckou otázkou, ale chcem vás poprosiť, kolegyne, kolegovia, odložme teraz na bok politické tričká a pri hlasovaní o tomto zákone, a predovšetkým pri hlasovaní o prezidentových pripomienkach, berme do úvahy vecnú argumentáciu, vecné problémy a hlasujme tak, aby sa občania nepýtali: "83 vás hlasovalo za a aj tak to nakoniec neprešlo."

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne a kolegovia,

    prerušujem teraz rokovanie do 15.45 hodiny na zasadanie politického grémia. Prosím poverených zástupcov strán, aby nastúpili o 15.30 hodine do politického grémia. Po politickom grémiu rozhodneme, ako budeme postupovať ďalej. Ďakujem.

    Opakujem, o 15.30 hodine sa začne politické grémium, bude trvať do 15.45 hodiny. Prosím vážených pánov poslancov a vážené panie poslankyne, aby neopúšťali rokovacie miestnosti, aby sme mohli potom plynule pokračovať.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, prosím vás, zaujmite miesta v zasadacej miestnosti.

    Vážené kolegyne a kolegovia, dostal som ešte jednu prihlášku do rozpravy od poslanca Kováča. Prosím, pán poslanec Kováč, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia,

    viem, že všetci s napätím očakávate mojich 51 pozmeňujúcich návrhov. Musím vás sklamať. V tejto chvíli nebudem hovoriť o 51 pozmeňujúcich návrhoch, ale dovoľte, aby som sa vyjadril k stanovisku pána prezidenta, predovšetkým čo sa týka hlavného mesta Slovenska Bratislavy.

    Domnievam sa, že jeho stanovisko, to znamená zriadiť samostatný správny celok hlavné mesto Slovenska, je stanovisko, ktoré podložil legislatívnymi normami. Ale bolo by treba hovoriť aj o vecnej problematike. Štátna správa má vo svojej kompetencii množstvo problémov, ktoré treba riešiť v záujme regiónu, v ktorom pôsobí.

    Nikto z nás asi nepochybuje o tom, že hlavné mesto má iné a špecifické problémy, ktoré ostatné kraje nemajú. Hlavné mesto je sídlom ústredných orgánov štátnej správy. Hlavné mesto Slovenska je sídlom diplomatického zboru. Hlavné mesto Slovenska je centrom alebo jedným z najdôležitejších centier vzdelanosti a vedy. Hlavné mesto Slovenska predstavuje pre občana istý symbol štátnosti.

    Je nepochybné, že každé mesto, každá obec má svoj problém, každý občan má svoj problém, ktorý chce riešiť. Na druhej strane treba však povedať, že celkom inou problematikou budú žiť občania okresov, ktoré vládny návrh navrhuje zaradiť do Bratislavského kraja. Iným problémom bude žiť občan, povedzme, okresu Senec, a iným problémom bude žiť občan mesta Bratislavy. Iným problémom (aj zo správneho hľadiska iným problémom) bude žiť mesto Senec alebo obce zaradené v tomto okrese, a iným problémom bude žiť mesto Bratislava.

    Domnievam sa, že je racionálne pristúpiť k návrhu pána prezidenta a vymedziť Bratislavu ako osobitný správny celok. Vychádzam aj z medzinárodných skúseností. Prosím vás, keď sa pozriete po väčšine hlavných miest Európy, zistíte, že každý štát sa stará o svoje mesto tak, že vytvára z neho samostatný správny celok, a pokiaľ sú priľahlé obce, vytvára ďalší kraj, ktorý vytvára istý prstenec okolo hlavného mesta. Myslím si, že takýto návrh je racionálny, a z tohto dôvodu jedno z najelegantnejších riešení ponúka práve pán poslanec Ftáčnik, ktorý navrhuje vytvoriť kraj Bratislava a kraj okolia Bratislavy.

    S istým záujmom budem sledovať, ako budú hlasovať za takéto návrhy predovšetkým poslanci, ktorí sú zvolení za Bratislavu alebo ktorí sú občanmi mesta Bratislavy. Je veľká škoda, že ste sa vo väčšom počte nezúčastnili na stretnutí s poslancami mestských zastupiteľstiev a zastupiteľstiev mestských častí a s poslancami mestského bratislavského parlamentu, pretože tam odznievali zásadné pripomienky, prečo by malo byť hlavné mesto samostatným správnym celkom.

    Chcem vás požiadať, a teraz sa budem obracať predovšetkým na tých, ktorí sú obyvateľmi Bratislavy, prosím vás, vyjadrite svoj vzťah k hlavnému mestu Slovenska. Ale táto prosba platí aj pre všetkých ostatných poslancov. Veď je to skutočne symbol suverénneho štátu. A prečo práve tomuto symbolu suverénneho štátu nedať výnimočné postavenie voči ostatným mestám?

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne a kolegovia, pretože už nemám ďalšie prihlášky do rozpravy, vyhlasujem rozpravu...

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec Harach, faktická poznámka?

  • Ďakujem pekne. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Kolegyne a kolegovia,

    chcel by som využiť prítomnosť pani ministerky školstva a predkladateľa alebo tvorcov tohto zákona a spýtať sa, opätovne položiť otázku, na ktorú som, žiaľ, doteraz nedostal odpoveď ani vo výbore, ani v interpelácii. Koľko bude táto transformácia stáť napríklad v rezorte školstva, keď zo 46 školských správ urobíte 79 školských úradov?

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Šagát - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Dovolím si tiež využiť prítomnosť pána ministra Javorského. Pýtal som sa vtedy, keď tu nebol, ako bude riešiť ministerstvo zdravotníctva štruktúru a sieť zdravotníckych zariadení, či vznikne 79 okresných nemocníc, či vznikne 8 krajských nemocníc, aký nárast to bude mať v riadiacej štruktúre na úrovni okresov a krajov a koľko to bude dohromady stáť peňazí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Lauko - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Keďže nepredpokladám, že pán minister vnútra vystúpi počas rozpravy, opakujem svoju otázku.

    Pán minister vnútra, ako poslanec Národnej rady som nedostal vyčerpávajúcu odpoveď, koľko bude stáť rekonštrukcia alebo nový systém štátnej správy slovenských daňovníkov. Keby ste boli taký láskavý a poinformovali vyčerpávajúcim spôsobom a pravdivo poslancov Národnej rady, aké budú náklady na nový systém štátnej správy na Slovensku.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce sa vyjadriť alebo žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca výborov?

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Hlas predsedu Národnej rady Slovenskej republiky: Najskôr prezident. Hlasy v sále.

  • Pardon. Nie, nie. To je otázka... len pán prezident má teraz túto funkciu, to nemôže byť. Vo vnútri rozprava je už uzavretá.

    Nech sa páči, spoločný spravodajca výborov pán poslanec Rea.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    prosím vás, venujte sa teraz záveru pred hlasovaním k prerokovanému zákonu, ktorý vrátil pán prezident na opätovné prerokovanie parlamentu.

    Vidieť, že poslancov z opozície aj pána prezidenta zrejme viedla jedna idea, ako zmariť úspešnosť realizácie tohto zákona, lebo dobre vieme, že termíny účinnosti, ktoré boli predložené, neboli prerokované s exekutívou, ktorá iste, keď navrhovala 1. 7. tohto roku, aby mohli byť zrealizované, mala všetko pripravené tak, aby mohol byť tento zákon uvedený do života.

    Aj z diskusie bolo vidieť, že niektorí páni poslanci, ako napríklad pán poslanec Šimko, naliehal na poslancov Slovenskej národnej strany a Združenia robotníkov Slovenska, ako majú hlasovať. Ale, pán poslanec Šimko, v našom výbore sme prijali niekoľko desiatok starostov. Boli tam aj poslanci z Gelnice, z Gelnickej doliny, niekoľko ich je aj z Kresťanskodemokratického hnutia a súhlasili so stavom prípravy a dokonca boli radi, že môžu byť prijatí na Národnej rade v našom výbore a že Gelnica bude vyhlásená za okresné mesto. Boli to aj miestni komunálni poslanci z Kresťanskodemokratického hnutia.

    Takisto pán poslanec Fogaš vystúpil, že len v justícii budú potrebné náklady 1,2 mld korún. Iste, možno, že to boli len zbožné priania niektorých úradníkov z ministerstva spravodlivosti, že by si to takto predstavovali.

    Dovoľte, aby som požiadal pána predsedajúceho, aby sme prikročili k hlasovaniu.

  • Ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu. Prosím teda spoločného spravodajcu pána predsedu Reu, aby hlasovanie uvádzal podľa pripomienok prezidenta, uvedených v časti 6 rozhodnutia prezidenta a návrhov z rozpravy.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, pristúpime k hlasovaniu. Nech sa páči, uvádzajte hlasovanie podľa návrhov.

  • Vo svojom úvodnom vystúpení som uviedol, že budem dávať hlasovať o piatich bodoch spoločnej správy spoločne a neodporúčam ich prijať, ale v rozprave vystúpil pán poslanec Bajan a chce, aby sme hlasovali o pripomienkach pána prezidenta samostatne, o každej zvlášť a o všetkých. Sú presne uvedené v spoločnej správe, všetkých 5. Budem dávať hlasovať o bodoch spoločnej správy jednotlivo, a zároveň tým splním aj podmienku pána poslanca Bajana, o ktorú požiadal v rozprave.

  • Bod číslo 1 spoločnej správy odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 1 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Konštatujem, že bod 1 spoločnej správy nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

  • Bod číslo 2 spoločnej správy odporúčam taktiež neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 2 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že bod 2 spoločnej správy nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

  • Ďakujem pekne. Bod číslo 3 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 3 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Konštatujem, že bod 3 spoločnej správy nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

  • Bod číslo 4 spoločnej správy odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 4 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že bod 4 spoločnej správy nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spravodajca.

  • Bod 5 spoločnej správy odporúčam taktiež neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 5 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod 5 spoločnej správy nebol prijatý.

    Prikročíme zrejme k hlasovaniu o celku.

  • Ak dovolíte, pán predsedajúci, budeme pokračovať pozmeňujúcimi návrhmi. Prvými piatimi bodmi spoločnej správy sme vyčerpali hlasovanie o spoločnej správe. Ďalej vyplynuli na hlasovanie pozmeňujúce návrhy z rozpravy. Ako prvý som vystúpil ja a môj pozmeňujúci návrh znel v § 19 účinnosť zákona určiť dňom vyhlásenia. Odporúčam aby sme takýto pozmeňujúci návrh prijali.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Reu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána predsedu výboru Reu bol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

  • Ďakujem pekne, budeme pokračovať. Ako ďalší vystúpil pán poslanec Bajan, o ktorého piatich bodoch sme hlasovali súbežne s hlasovaním o piatich bodoch spoločnej správy a ďalšie 2 body na hlasovanie predložím.

    Pán poslanec Bajan požaduje v § 2 vypustiť odsek 3. Návrh odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bajana. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Bajana nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

  • Posledný pozmeňujúci návrh pána poslanca Bajana sa týkal § 2 ods. 1, kde slovo "samosprávnymi" pán poslanec navrhuje nahradiť slovom "samostatnými". Odporúčam ho taktiež neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bajana. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca Bajana nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

  • Ďalej vystúpil s pozmeňujúcimi návrhmi pán poslanec Ftáčnik. Mal dva pozmeňujúce návrhy.

    Pozmeňujúci návrh v bode 1 je krátky, prečítam ho. V § 2 odsek 2 časť vety pred bodkočiarkou znie: "Územný obvod vyššieho územného celku nepresahuje územný obvod kraja." Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Ftáčnika. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Konštatujem, že prvý pozmeňujúci návrh pána poslanca Ftáčnika nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

  • Pán poslanec dal návrh, že ak návrh v bode 1 nebude prijatý, podáva druhý návrh, ktorý prečítam. V § 2 ods. 2 sa za slovo "kraja" pred bodkočiarkou vkladajú slová "okrem hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy". Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom alternatívnom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Ftáčnika. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že druhý alternatívny pozmeňujúci návrh pána poslanca Ftáčnika nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

  • Ako posledný vystúpil s pozmeňujúcim návrhom pán poslanec Černák a navrhol v § 9 ods. 6 písm. k) slovo "Žarnovica" nahradiť slovom "Nová Baňa". Keďže je toto skutočne nad rámec k pripomienkam pána prezidenta, mimo paragrafov...

  • Hlasy z pléna.

  • Pokoj. Pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • ...návrh odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Černáka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Černáka nebol prijatý.

  • Pán predsedajúci, boli vyčerpané všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vrátenému zákonu. Prosím, aby sme hlasovali o zákone ako celku a odporúčam poslancom Národnej rady, aby ho prijali.

  • Budeme hlasovať o tom, či Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky uvedený zákon po opätovnom prerokovaní schvaľuje v znení schválených pripomienok.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto návrhu. Pán spoločný spravodajca odporúča...

  • Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Odporúčam prijať pôvodný zákon aj v mene najmenej 90 % obyvateľov Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

  • Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schválila zákon Národnej rady Slovenskej republiky o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, ďakujem za spoluprácu pri tomto ťažkom hlasovaní.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    dokončíme rokovanie o bode návrh Štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1995, ktorý sme včera prerušili vzhľadom na to, že Národná rada nebola uznášaniaschopná. Preto teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia ako celku k tomuto bodu programu.

    Predseda Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu poslanec Miroslav Maxon odporúča návrh uznesenia, ktoré je súčasťou spoločnej správy, schváliť v znení prijatých zmien a doplnkov.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán predseda výboru návrh odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu Štátneho záverečného účtu za rok 1995.

  • Budeme pokračovať ď a l š í m bodom programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 427 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 427a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní minister vnútra Slovenskej republiky Ľudovít Hudek. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov je ďalším krokom súvisiacim s reformou verejnej správy. Tento zákon nahrádza doteraz platnú právnu úpravu organizácie miestnej štátnej správy, ktorá je zakotvená v zákone Slovenskej národnej rady číslo 472/1990 Zb. o organizácii miestnej štátnej správy.

    Z legislatívneho hľadiska ide o zložitý návrh zákona, ktorý v článku I ustanovuje zriadenie, organizačnú výstavbu, metódy riadenia a prechody pôsobnosti zo zrušovaných orgánov miestnej štátnej správy na novú sústavu orgánov, nadväzujúcu na územné a správne usporiadanie štátu. Zriadenie nových miestnych orgánov štátnej správy, a to krajských úradov a okresných úradov, predovšetkým vyžaduje, aby boli vybavené náležitými kompetenciami. Zákon preto vo svojej prílohe obsahuje taxatívny výpočet kompetencií krajských úradov, pričom ostatnú agendu, ktorá v prílohe nie je uvedená, budú automaticky vykonávať okresné úrady ako správne orgány prvého stupňa.

    Základným, teda aj najpočetnejším článkom sústavy miestnych orgánov štátnej správy budú okresné úrady. Tejto skutočnosti zodpovedá i rozsiahla kompetencia, ktorú zákon deklaruje zásadou, že okresný úrad vykonáva štátnu správu na jednotlivých úsekoch, ak jej výkon nie je výnimočne zverený inému orgánu štátnej správy alebo neštátnemu subjektu, napríklad obci či mestu. Naproti tomu krajský úrad je kreovaný ako správny orgán, ktorého hlavnou úlohou je spravidla preskúmavacia činnosť, teda preskúmavanie zákonnosti individuálnych správnych aktov vydaných okresnými úradmi.

    Z hľadiska vnútornej organizácie sa krajský úrad a okresný úrad členia jednotne na odbory a iné organizačné útvary. Odbory budú budované v závislosti od vecnej problematiky. V pôsobnosti týchto úradov majú administratívno- -právnu subjektivitu. Znamená to, že príslušný odbor miestnu štátnu správu vykonáva samostatne, nezávisle od iných subjektov vo vnútri úradu i mimo neho.

    Pokiaľ ide o riešenie pracovnoprávnych otázok zamestnancov zrušovaných úradov miestnej štátnej správy, navrhovaný zákon v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky upravuje prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov priamo na novozriaďované okresné a krajské úrady. V článkoch II až XXIX ide o novely niektorých zákonov ako nevyhnutnú súčasť už spomínaného zrušenia orgánov a vytvorenia nových. V týchto článkoch sú vykonané nevyhnutné zmeny, bez ktorých by dotknuté zákony spôsobovali pri aplikácii v praxi problémy a v niektorých z nich sa premieta aj požiadavka presunu pôsobnosti z ústredných orgánov štátnej správy na nižšie zložky štátnej správy.

    Návrh tohto zákona je pripravený tak, aby rešpektoval požiadavky a zásady výstavby novej miestnej štátnej správy, ktoré vyplynuli z požiadaviek vlády Slovenskej republiky, vyjadrených v jej programových dokumentoch. Z tohto hľadiska sú krajské úrady a okresné úrady konštituované ako orgány miestnej štátnej správy so všeobecnou vecnou pôsobnosťou, to znamená, že vo svojom územnom obvode zabezpečia prevažnú časť právnych činností, ktoré dosiaľ vykonávajú viaceré miestne orgány štátnej správy. Odstránenie terajšieho nežiaduceho horizontálneho členenia miestnych správnych orgánov posilní koordinačnú funkciu štátu v území a v konečnom dôsledku prinesie skvalitnenie výkonu miestnej štátnej správy chápanej ako služby občanom i právnickým osobám.

    Vzhľadom na vecný obsah zákona, ktorý sa týka pôsobnosti viacerých ústredných orgánov štátnej správy, popri našom ministerstve spolupôsobili pri jeho vypracovaní najmä ministerstvo financií a tie ústredné orgány štátnej správy, ktoré doteraz riadili tzv. špecializované orgány miestnej štátnej správy. Podieľali sa tak na vecnom, ako aj legislatívnom dotváraní návrhu.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    návrhy výborov Národnej rady Slovenskej republiky obsiahnuté v spoločnej správe sú prevažne spresňujúceho charakteru. Návrhy pod bodmi 7 až 11 spoločnej správy je nutné uvážiť z hľadiska nevyhnutnej miery ingerencie vlády, ministerstiev a iných ústredných orgánov do personálnych vzťahov krajských a okresných úradov. V tomto smere odporúčam zachovať vládou navrhované znenie.

    Návrh zákona o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov súvisí s návrhom a už vlastne pred pár minútami schváleným zákonom o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky tak, že obidve zákonné úpravy musia byť uvedené do praxe v rovnakom čase. Preto vás chcem požiadať o podporu tohto vládneho návrhu zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Prosím predsedu výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti pána poslanca Jozefa Reu, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, milí hostia,

    dovoľte, aby som predložil Národnej rade spoločnú správu všetkých výborov Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov a Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, parlamentná tlač 427.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1026 z 5. júna 1996 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem troch výborov, ktoré som citoval v úvode. Skoordinovaním stanovísk bol poverený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti do 19. júna 1996.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport neprijali uznesenie o výsledku prerokovania, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody nesúhlasí s návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a neodporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie súhlasí s návrhom zákona a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť bez pripomienok. Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky taktiež súhlasia s návrhom zákona a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť po zohľadnení ich pripomienok.

    Vážené kolegyne, kolegovia, navrhované pripomienky sú uvedené v spoločnej správe pod bodmi 1-34. Ak dovolíte, odporučím ich na schválenie a neschválenie. Dovoľte, aby som vám najskôr predložil tie body, ktoré budem odporúčať schváliť a hlasovať o nich spoločne, ak nebudú v rozprave niektorým pánom kolegom poslancom alebo poslankyňou vyňaté na samostatné hlasovanie alebo s iným názorom na konečné hlasovanie.

    Dovoľte, aby som odporučil na prijatie body 2, 3, 6, 7, 8, 10 spoločnej správy, na ďalšej strane body 12, 13, 14 a 15. Ďalej odporúčam schváliť v spoločnom hlasovaní bod 16, ďalej na strane 7 bod 20 a bod 21, na strane 8 bod 22 a bod 23, na strane 9 prijať body 24, 25, 26, na strane 10 odporúčam prijať body 27, 28, 29 a na strane 11 odporúčam prijať hlasovaním spoločne bod 33 a bod 34.

    Dovoľte, aby som vám teraz predniesol návrh na spoločné hlasovanie o bodoch, ktoré neodporúčam prijať. Teraz budem dávať návrhy bodov, ktoré neodporúčam prijať, v spoločnom hlasovaní, pokiaľ nebudú v rozprave dotknuté. Zo spoločnej správy sú to body 1, 4 a 5, na ďalšej strane body 9 a 11 taktiež nie, potom na strane 6 neodporučím prijať body 17, 18 a 19. Ak dovolíte, budem pokračovať, na strane 10 bod 30 taktiež neodporučím prijať. Ďalej neodporučím prijať na strane 11 bod 31 a bod 32 s tým, že potom v rozprave na termín účinnosti prednesiem nový návrh.

    To je, pán predsedajúci, zo spoločnej správy a z návrhu na hlasovanie zo spoločnej správy všetko.

  • Ďakujem predsedovi výboru poslancovi Reovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Ako prvý vystúpi a prihlásil sa písomne pán István Pásztor. Pripraví sa pán poslanec Hrušovský.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, vážené dámy a páni,

    všetky doteraz realizované kroky v záujme reformy verejnej správy sú v skutočnosti len reformou štátnej správy s veľmi silnými prvkami koncentrácie - v porovnaní s dosiaľ existujúcim stavom. Mám na mysli problematiku postavenia obcí a budovanie ďalších orgánov územnej samosprávy.

    Postupnosť krokov reformy verejnej správy musí zahŕňať aj organizáciu územnej samosprávy. Ak neobsahuje, a dosiaľ neobsahuje, nemôže obstáť ani hlavná argumentácia celej reformy verejnej správy, a to jej priblíženie k občanom. V tejto súvislosti si dovolím položiť predkladateľovi otázku, prečo sa uprednostňuje reforma štátnej správy na úkor reformy celej verejnej správy. Azda prílišná samostatnosť miest a obcí je v súčasnosti už tŕňom v oku niekoho, a preto sa o tejto otázke nemôže ani uvažovať?

    Z tohto pohľadu by som chcel poukázať na niektoré skutočnosti navrhovaného zákona o organizácii miestnej štátnej správy.

    Okrem krajského a okresného úradu môžu výkon miestnej štátnej správy vykonávať iné orgány len na základe osobitného zákona. Presun právomocí zo súčasných orgánov štátnej správy, obvodných a okresných úradov, na nové okresné a krajské úrady zvlášť komplikuje presun právomocí neskoršie na orgány územnej samosprávy. Predstavuje zbytočný krok, ktorý okrem značného množstva finančných prostriedkov spochybňuje skutočný zámer - presunúť ich na územné samosprávne orgány.

    O ozajstnom záujme predkladateľa by svedčilo predloženie návrhu zákona o presune kompetencií na obce a návrh zákona o územných samosprávnych orgánoch. Z dôvodu verejného záujmu, najmä na priblíženie štátnej správy občanom, môže okresný úrad zriadiť stále alebo dočasné pracovisko. Toto navrhované ustanovenie sa dotkne zvlášť citlivo aj nášho regiónu Medzibodrožia v juhovýchodnej časti okresu Trebišov, kde vzdialenosť do sídla okresu dosahuje až 70 km. Posudzovanie verejného záujmu v súčasnosti, keď obsadzovania funkcií prednostov okresného úradu sa budú diať na prísne politickom princípe, sa zúži na prísne politický záujem prednostu tohto úradu, prípadne jeho politickej strany alebo hnutia.

    Približuje teda skutočne návrh zákona tento výkon? Alebo sa budú zriaďovať stále a dočasné pracoviská za odmenu či za dobré správanie? Na vydanie potvrdenia sa bude denne cestovať 120 až 140 km? Chápanie štátnej správy ako všeznalého a všeobsiahnutého prvku sa v tomto návrhu veľmi vypuklo objavuje v § 5, kde okrem poskytovania evidencií štátna správa upozorňuje obce na nedostatky a vykonáva právne poradenstvo spočívajúce v aplikácii právnych predpisov. Kontrola činnosti obcí zo strany okresných úradov je zasahovanie do celkovej činnosti obcí. Príslušné orgány by mali posudzovať činnosť obcí len na úseku výkonu štátnej správy. Kontrola obcí je dostatočne zabezpečená orgánmi a občanmi obcí.

    Odsek 3 počíta s neschopnosťou plnenia samosprávnych funkcií zo strany malých obcí, ktoré má zabezpečiť okresný úrad a ktorému sa zveruje výkon pôsobnosti obce v určitej oblasti. Toto ustanovenie svedčí jednoznačne o tom, ako chápe predkladateľ presun kompetencií zo štátnej správy na obce. Pri pokračovaní tendencie neustáleho znižovania príjmov obcí zo štátneho rozpočtu je jednoznačné, že obce nie dobrovoľne, ale prostredníctvom finančných pák budú donútené požiadať o výkon pôsobnosti okresné úrady. Konečná argumentácia zo strany predkladateľa bude jednoznačná a zrejmá: načo chcú obce kompetencie, keď aj tie, ktoré majú, nedokážu zabezpečiť? Na druhej strane, budú mať okresné úrady personálne a materiálne zabezpečenie, aby mohli tieto právomoci zabezpečiť? Alebo sa počíta pri ich práci s voľnými kapacitami? Ak ich budú mať okresné úrady, prečo sa nemôžu tieto prostriedky poskytnúť priamo obciam? Na druhej strane medzi samosprávne funkcie obce patrí, ako to vyplýva z § 4 ods. 3 zákona číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, aj zabezpečenie verejnoprospešných služieb, akými sú odvoz komunálneho odpadu a čistenie obce. Aj tieto budú zabezpečovať okresné úrady, ak o to obce požiadajú?

    Odvolacím orgánom vo veciach, o ktorých v správnom konaní rozhodovala v prvom stupni obec, bude krajský úrad. Z hľadiska náročnosti a značného počtu obcí patriacich do územnej pôsobnosti krajského úradu bude ťažko predstaviteľné, o akom množstve vecí budú rozhodovať a aký aparát bude na to nutný.

    Z uvedených skutočností možno ťažko predpokladať naplnenie zámeru uvedeného v dôvodovej správe, a to konkrétne, že sa nepredpokladá úspora ani potreba zvýšenia súčasného počtu zamestnancov v doterajších úradoch. V článku VII sa počíta s presunom kompetencií z ministerstiev na krajské úrady. Bude mať tento presun za dôsledok aj zníženie počtu pracovníkov jednotlivých ministerstiev? Ak áno, o aký počet pracovníkov by malo ísť?

    Vážené dámy a páni, predloženie návrhu zákona o organizácii miestnej štátnej správy a opätovné schválenie zákona o územnom a správnom členení Slovenskej republiky zo strany vládnucej moci nie sú v žiadnom prípade takými krokmi, ktoré by sa dotýkali verejnej správy v celom komplexe. Ide iba o tzv. reformu štátnej správy, ktorá je v skutočnosti obnovením národných výborov existujúcich do roku 1990.

    Riešenie otázky - najprv štátna správa, potom možno neskoršie aj samospráva obcí - svedčí o jednoznačnom preferovaní štátnej správy a zaznávaní existujúcich a životaschopných miest a obcí ako prvkov presadzujúcich záujmy svojich voličov v porovnaní so zbyrokratizovanou štátnou správou bez jej jednoznačnej adresnosti a zodpovednosti, stavané na dôslednom presadzovaní straníckych záujmov vládnucich.

    O reforme verejnej správy nie je možné vážne hovoriť dovtedy, pokiaľ nebudú predložené súčasne aj také návrhy zákonov, ktoré riešia vytvorenie samosprávy vyšších územných celkov a presun kompetencií z orgánov štátnej správy na orgány miestnych a územných samospráv, a tak umožnia dôsledne presadzovať zásadu subsidiarity výkonu verejnej správy. Aj z tohto návrhu zákona vyplýva opačná tendencia, keď z dôvodu neustáleho zhoršovania finančného postavenia miest a obcí bude možné dobrovoľne požiadať orgány štátnej správy, okresné úrady o výkon pôsobnosti obcí, ktoré nemôžu zabezpečiť.

    Pri pokračovaní takého prístupu k mestám a obciam je jednoznačné, že obce nebudú môcť zabezpečiť ani existujúci okruh pôsobností a bude zrejmé, že presun kompetencií v danom prípade nebude vôbec aktuálny s odvolaním sa na počet obcí, ktoré požiadali okresné úrady o výkon už zverených právomocí. Samotná filozofia tohto zákona, ktorá nadraďuje krajské a okresné úrady nad obce, je nesprávna. Je pokračovaním tendencie čo najväčšieho zasahovania do pôsobností obcí kontrolnou činnosťou a ukladaním pokút orgánmi štátnej správy, ktorých nezávislosť je v mnohých prípadoch naozaj otázna.

    Z uvedeného návrhu je jednoznačné, akým spôsobom si predstavuje vláda reformu verejnej správy. Je to naozaj priblíženie výkonu verejnej správy občanom? Je to uplatnenie princípu subsidiarity z Európskej charty miestnej samosprávy, kde sa hovorí, že vo všeobecnosti správu vecí verejných vykonávajú predovšetkým tie orgány, ktoré sú k občanovi najbližšie, a to je určite skôr občanmi volený starosta, poslanec obecného zastupiteľstva ako prednosta okresného úradu? Tento návrh svedčí o tom, že predkladateľ odmieta decentralizáciu štátnej správy, prenos právomocí na samosprávy, demokratizáciu spoločnosti, naopak, je dôkazom jeho centralistických úmyslov obmedzenia súčasných právomocí samosprávy, jej ekonomického oslabenia a nepriameho podriadenia štátnej správe.

    Vážené dámy a páni, preto je nutné tento návrh zákona odmietnuť dovtedy, pokiaľ reforma verejnej správy nebude naozajstnou reformou obsahujúcou aj konštituovanie samosprávy vyšších územných celkov, ako aj presun kompetencií na orgány samosprávy obcí a územných samospráv.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Pásztorovi. Slovo má pán poslanec Hrušovský z KDH a pripraví sa pán poslanec Langoš. Pardon, ešte je tu faktická poznámka predsedu výboru pána Haťapku. Nech sa páči.

  • Dovoľte mi oznámiť, že zajtra o 8.30 hodine má náš výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport schôdzu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Hrušovský.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    predložený návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene i doplnení niektorých zákonov rieši v § 5 postavenie okresného úradu ako nižšieho administratívneho článku. V tom istom paragrafe v odseku 5 umožňuje okresnému úradu upozorniť obec na to, že jej všeobecne záväzné nariadenie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky alebo zákonom. Proti takémuto oprávneniu nemožno mať zásadnejšie výhrady, ale ďalšia časť ustanovenia a to, že ak obec nevyhovie upozorneniu okresného úradu, teda orgánu štátu, môže tento orgán pozastaviť účinnosť nariadenia obce a navrhnúť, aby príslušný orgán o súlade takéhoto nariadenia obce s ústavou alebo zákonom rozhodol. Pozastavenie účinnosti všeobecne záväzného nariadenia obce je možné až do 6 mesiacov, dokiaľ má príslušný orgán rozhodnúť o návrhu.

    V súvislosti s takto navrhovaným znením vyvstávajú dva ústavnoprávne problémy. Podľa článku 67 Ústavy Slovenskej republiky vo veciach územnej samosprávy rozhoduje obec samostatne. To znamená, že do jej rozhodnutí, a takým je aj všeobecne záväzné nariadenie obce, nemôže štát zasahovať.

    Po druhé, druhým problémom je, že podľa zákona číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení môže všeobecne záväzné nariadenie obce, ktoré odporuje ústave alebo zákonu, zrušiť Národná rada na návrh generálneho prokurátora alebo vlády alebo z vlastného podnetu. A tu vzniká ďalšia otázka, pretože takéto znenie § 6 ods. 2 zákona o obecnom zriadení nezodpovedá článku 86 ústavy. Národná rada Slovenskej republiky nemá podľa neho oprávnenie zrušiť všeobecne záväzné nariadenie obce. Takéto oprávnenie Ústava Slovenskej republiky zveruje podľa článku 125 ústavy Ústavnému súdu. Aj lehota, počas ktorej je pozastavená účinnosť všeobecne záväzného nariadenia obce, v zákone o obecnom zriadení a riešenie problematiky v článku 132 ústavy je rozdielna.

    Pretože mám vážne pochybnosti o ústavnosti navrhovaného znenia § 5 ods. 5, dávam tento pozmeňujúci návrh: V článku I v § 5 navrhujem vypustiť odsek 5.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Langoš a pripraví sa pán poslanec Bárdos z MKDH.

  • Vážený pán predsedajúci, pán predseda, vážená snemovňa, členovia vlády,

    nie je to tak dávno, aby nám neslúžila pamäť, keď pred túto snemovňu predstúpil predseda vlády s programovým vyhlásením, aby sa uchádzal so svojou vládou o našu dôveru. Vyhlásenie bolo plné sľubov o rozvoji demokracie, o rozšírení účasti občanov na správe verejných vecí, o posilnení miestnych samospráv a o ďalších cieľoch, ktoré sa vláda zaviazala splniť, aby priviedla našu krajinu medzi moderné európske štáty. Tvrdil to vtedy tak dojemne presvedčivo, že občan, ktorý by nemal predtým s jeho vládami skúsenosti, možno by aj uveril.

    Keďže však od roku 1992 boli nedobré skúsenosti, verila tomuto vyhláseniu len časť tejto snemovne. Bolo vás vtedy dosť, aby ste tomu, na pohľad zdatnému výtvoru dali punc dôveryhodnosti a uložili vláde, aby sa podľa neho štyri roky správala. Žiaľ, nespráva sa podľa tohto vyhlásenia a predkladaný návrh zákona je opäť toho príkladom. Po nepodarenom zákone o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky, ktorý ešte nenadobudol platnosť, vláda teraz predkladá návrh zákona, ktorý jasne dokresľuje jej nedemokratický charakter a zámer. Vláda tak koná napriek všetkým rozumným upozorneniam nielen opozície, ale aj dvoch najväčších organizácií, ktoré združujú samosprávy miest a obcí - Združenia miest a obcí Slovenska a Únie miest. Sú to organizácie, ktoré problematikou verejnej správy doslova žijú, po 6 rokoch jej rozumejú a z každodenného života komunálnych poslancov, starostov a primátorov vedia, ako má reforma územného a správneho usporiadania vyzerať.

    Dámy a páni, napriek tomu, že úvaha prirovnávajúca reformu k stavbe domu tu už odznela, považujem za dobré sa k nej vrátiť. Je pravdepodobné, že názory ľudí na konkrétne riešenia reformy nebudú vo všetkom zhodné, podobne ako nie sú zhodné názory, ako má vyzerať murovaný dom, budú však určite zhodné v tom, kde sa má stavba začať. Či tak, ako káže sedliacky rozum, určením účelu, na čo má budova slúžiť, alebo hlúpo tak, že začneme bez rozumu klásť tehlu na tehlu a podľa výsledku rozhodneme, či budovu využijeme na školu alebo väznicu.

    Kritizovali sme postup vlády, ktorý sa nám javí nelogický, a nachádzali sme a nachádzame na to rad dôvodov. Vymenujem tri najdôležitejšie.

    Prvý dôvod - neboli určené zásady financovania samospráv.

    Druhý dôvod - nebola určená regionálna samospráva ani vecne, ani územne.

    Tretí dôvod - neboli určené právomoci jednotlivých stupňov miestnych a regionálnych samospráv vo vzťahu k štátnej správe.

    O tom sme však už hovorili a tento zákon prináša ďalšie oprávnené dôvody na kritiku. Vytvára predpoklady ďalšieho nekontrolovateľného nárastu štátnej byrokracie hradenej z vreciek občanov namiesto toho, aby sa funkcie štátnej správy preniesli na samosprávy - § 2 ods. 2, zaťažuje už dnes chudobné obce ďalšími nákladmi na prospech štátnej moci - § 2 ods. 3, umožňuje štátnej správe zasahovať do právomocí samospráv - § 5 ods. 1, supluje právomoci druhého stupňa samospráv - § 5 ods. 3, stavia sa do pozície odvolacieho orgánu pri správnom konaní - § 6 ods. 3 a samozrejme opäť nič nehovorí o posilnení právomocí samospráv, o peniazoch na ich fungovanie, o samospráve presahujúcej chotár obce.

    Spôsob, akým postupuje vláda pri reorganizácii územného a správneho usporiadania, sa nedá napraviť, lebo celá jeho filozofia je chorá a náprava by si vyžadovala u autorov pochopenie základných princípov demokracie a fungujúcej miestnej samosprávy. Nedá sa napraviť ani pre ďalší závažný dôvod. Na vysvetlenie sa vrátim na začiatok svojho vystúpenia. Ak vychádzame z programového vyhlásenia vlády, potom sme oprávnene kritizovali a opäť môžeme kritizovať tento postup ako chaotický a nekoncepčný. Ak však programové vyhlásenie vlády neberieme vážne a ak sa namiesto záplavy ušľachtilých slov zameriame na doterajšie činy vlády, potom sa tento postup javí úplne inak. V takom prípade sa hmla rozplynie a jasne vidíme reálny cieľ vládnej koalície. Silný centralizovaný štát s formálnou a neúčinnou samosprávou, ktorú má Slovensko v ústave na okrasu. Vidíme štát dôsledne riadený straníckymi nomenklatúrami v okresoch a krajoch ako základný predpoklad dlhodobej vlády politického zoskupenia, ktoré nemá podporu väčšiny obyvateľov.

    Pri takomto zámere sú všetky doterajšie kroky logické. Po prvé - žiadna jasná koncepcia reformy, ktorú by sme mohli nedajbože porovnávať s vládnym programom. Po druhé - žiadna podpora miestnym samosprávam, do ktorých občania volia politikov podľa toho, čo pre obec vykonali, a nie podľa toho, čo povedali. Po tretie - minimum právomocí takýmto samosprávam, aby si občania nebodaj nemysleli, že sa obídu bez štátneho paternalizmu. A po piate - žiadna územná samospráva, a keď, tak v nejasnej budúcnosti a za veľké peniaze. Takže predsa len koncepcia. Namiesto modernej, straníckymi sekretariátmi ťažko manipulovateľnej samosprávnej demokracie je tu neokomunistická štruktúra obnovených krajských a okresných národných výborov, ktoré dokonale ovládajú krajské a okresné sekretariáty vládnucej partaje.

  • Namiesto slobodných volieb menovanie a odvolávanie, teda ovládanie centrálnej vlády. Presne to, čo už v roku 1989 patrilo do antikvariátu neúspešných a životu nebezpečných experimentov s totalitným štátom. Návrat ustráchanej spoločnosti neslobodných občanov, ovládanej spolitizovaným štátnym aparátom.

    Je pravda, že aj takto sa dá vládnuť, ale pokojne sa môžeme rozlúčiť s víziou predsedu vlády o Slovensku ako Švajčiarsku strednej Európy, lebo Švajčiarsko robia Švajčiarskom jeho banky, ale ešte viac jeho slobodní občania, ktorí rozhodujú o sebe vo svojich obciach a kantónoch. A ani banka v Banskej Bystrici, ani banka Devín to nezmenia.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Bárdos má slovo a pripraví sa pán poslanec Novotný.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, kolegyne a kolegia, ctení hostia,

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa zaoberá problematikou reformy verejnej správy, teda oblasťou, ktorá, či chceme, alebo nie, rozhodujúcim spôsobom ovplyvní život všetkých občanov Slovenskej republiky. Uvedomujúc si závažnosť zmien reformy verejnej a miestnej správy, riešenie prerokúvanej tematiky by malo byť komplexné a systémové, zohľadňujúce vzájomné previazanosti, resp. podmienenosti jednotlivých oblastí zložiek a úrovní verejnej správy. Nie je možné systémové riešenie bez toho, aby sa nezohľadnilo prerozdelenie právomocí medzi obcou, mestom, regiónom a štátom, štátom a samosprávou a, samozrejme, medziiným aj finančné zabezpečenie jednotlivých úloh.

    Všetci dobre poznáme históriu zmien a pripravovanej reformy verejnej správy, preto sa nebudem podrobne zaoberať týmito otázkami. Chcem upriamiť pozornosť napríklad na stanovisko Združenia miest a obcí Slovenska, združujúce viac ako 95 % z celkového počtu miest a obcí v Slovenskej republike, ktoré vyjadruje svoj názor, že rozhodnúť treba najskôr o kompetenciách jednotlivých orgánov a až potom sa môže rozhodnúť o území ich pôsobnosti. V tejto oblasti panovala zhoda medzi vládou a Združením miest a obcí Slovenska len do októbra roku 1995, keď sa súčasná vláda rozhodla pre opačné garde a pripravila a prijala, ako sme boli toho nedávno svedkami, návrh zákona o územnosprávnom usporiadaní Slovenskej republiky s neprijateľnou a s ničím neospravedlniteľnou argumentáciou, že prednostné riešenie kompetencií je, citujem, "príliš zdĺhavé". Je predsa nelogické a jednoznačne zavádzajúce schvaľovať rozdelenie kompetencií medzi jednotlivými stupňami štátnej správy, ak nie je známe, ktoré kompetencie a v akom časovom slede majú prejsť zo štátnej správy na samosprávu.

    Tým, že sa vláda rozhodla zmeniť pôvodný, odborníkmi a predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska podporovaný, dohodnutý a avizovaný scenár reformy verejnej správy, dala najavo, že účelom zmien nie je tak často deklarovaná a skloňovaná decentralizácia moci a priblíženie, zefektívnenie a dostupnosť verejnej správy, lebo návrh zákona nepriblíži verejnú správu k občanovi z toho jednoduchého dôvodu, že doteraz nie je známe, aké kompetencie budú prenesené na samosprávu, teda aké pole pôsobnosti budú mať. Namiesto decentralizácie tu ide o centralizáciu moci, dokonca je umožnené, aby okresné úrady dostali právo kontrolovať mestské alebo obecné zastupiteľstvá.

    V programovom vyhlásení vlády je veľmi zaujímavá textácia, citujem: "V súlade s Európskou chartou miestnej samosprávy nadviažeme na doterajšie pozitívne prvky fungovania samosprávy miest a obcí." Teda nie náhodou, ale vedome chýba v pripravovanom vyhlásení, že Európsku chartu miestnej samosprávy chce Slovenská republika podpísať a ratifikovať. Keby to tam bolo, nebolo by možné robiť také prechmaty, ktoré sú známe a ktoré sú znepokojujúce. Ako príklad uvediem iba jeden fakt z minulého roku. Združenie hlavných kontrolórov miest a obcí Slovenskej republiky vo svojom stanovisku uvádza, citujem: "politickými tlakmi na hlavných kontrolórov miest a obcí Slovenskej republiky, ktoré sú v nejednom prípade pripravované nezákonnými krokmi". To znamená, že hlavní kontrolóri sa ozvali, že je na nich masívny útok. Je jasné, že problémy chcú riešiť tlakom a chcú dosiahnuť rozhodujúci vplyv na rozhodnutie samosprávy.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    pri prerokúvaní návrhu zákona o územnosprávnom usporiadaní už bolo toho povedané dosť, takisto svoje povedali už moji predrečníci, nechcem to opakovať a súhlasím s mojimi kolegami, že celá reforma tzv. verejnej správy má jeden-jediný, a to výsostne politický cieľ - zabetónovať pozíciu najsilnejšieho politického subjektu vládnej koalície, teda Hnutia za demokratické Slovensko. Namiesto odbornosti, tak ako to bolo už viackrát, sa do popredia dostali úzke stranícke záujmy a je to bezočivosť, treba to pomenovať pravým menom, že táto metóda sa pertraktuje a predáva ako reforma verejnej správy slúžiaca občanom Slovenskej republiky.

    Svoj názor a názor mojich kolegov na predložený vládny návrh zákona o organizácii miestnej štátnej správy zhrniem takto: vládny návrh zákona je svojou filozofiou aj obsahom zlý, politicky motivovaný a účelový a pre nás absolútne neprijateľný. Podľa návrhu sa vraciame, ako to povedal môj kolega, do éry bývalých ONV a KNV, ale ešte v horšom vydaní. Nie je mysliteľné, aby okresné úrady kontrolovali činnosť obcí. Štátne orgány by mali posudzovať maximálne činnosť obcí výlučne a len na úseku výkonu štátnej správy v zmysle správneho poriadku a v žiadnom prípade by nemali zasiahnuť do činností obcí. Návrh je aj protiústavný, lebo § 5 ods. 5 nie je v súlade s článkom 130 Ústavy Slovenskej republiky a taktiež ani s § 6 ods. 2 zákona o obecnom zriadení.

    Tento návrh sa nedá zlepšiť alebo modifikovať, preto nemám k textu pozmeňujúce návrhy, ale mám jeden procedurálny návrh, o ktorom podľa rokovacieho poriadku žiadam ihneď a bez rozpravy hlasovať. Môj procedurálny návrh je, aby Národná rada Slovenskej republiky vrátila predložený vládny návrh zákona, tlač číslo 427, predkladateľovi s tým, že návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o organizácii miestnej štátnej správy bude predložený a prerokovaný v Národnej rade Slovenskej republiky až po ratifikácii Európskej charty miestnej samosprávy v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Novotný a pripraví sa pán poslanec Sopko.

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím? Nerozumiem vás. Teraz procedurálny návrh?

  • Hlasy: Áno.

  • Pozývam pánov poslancov a panie poslankyne do rokovacej sály. Pán poslanec Bárdos zopakuje svoj procedurálny návrh.

  • Zachovajte pokoj, priatelia.

    Pozývam znova panie poslankyne a pánov poslancov do rokovacej miestnosti. Budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Bárdosa. Poznamenávam, že takýmto spôsobom máme, samozrejme, určité prerušenie rozpravy, ale aj s týmto musíme rátať.

    Nech sa páči, pán poslanec Rea - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som požiadal kolegu po prvé, aby dal pozmeňujúci alebo procedurálny návrh spravodajcovi písomne, aby som ho mohol prečítať. Uvádzať hlasovanie môžem ja a vždy rokujeme tak, že o takomto návrhu dávame hlasovať ako o prvom až potom pri spoločnom hlasovaní a pri uzatvorení rozpravy, vtedy, keď je rozprava uzatvorená.

  • Hlasy v sále.

  • Priatelia, som toho názoru, lebo teraz zase budeme mať štruktúru ďalších faktických poznámok, navrhujem, aby pán poslanec Bárdos zopakoval svoj procedurálny návrh a dáme o tom hlasovať.

    Nech sa páči, pán poslanec Bárdos, zopakujte svoj procedurálny návrh.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Môj procedurálny návrhom je, aby Národná rada Slovenskej republiky vrátila predložený vládny návrh zákona, tlač číslo 427, predkladateľovi s tým, aby návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o organizácii miestnej štátnej správy bol predložený a prerokovaný v Národnej rade Slovenskej republiky až po ratifikácii Európskej charty miestnej samosprávy v Národnej rade Slovenskej republiky.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto procedurálnom návrhu pána poslanca Bárdosa. Vaše stanovisko, pán spoločný spravodajca?

  • Odporúčam návrh neprijať.

  • Hlasy v sále.

  • Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať. Ďakujem.

  • Hlasy v sále.

  • To ponechajte, prosím, na nás. Pri vedení schôdze máme právo, priatelia, požiadať, aby sme počuli stanovisko človeka, ktorý zodpovedá ako spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 31 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh pána poslanca Bárdosa neprešiel.

    Pokračujeme v rozprave. Slovo má pán poslanec Novotný. Pripraví sa pán poslanec Sopko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani ministerky, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľujem si predniesť vám pripomienky týkajúce sa orgánov štátnej veterinárnej správy.

    Svetová organizácia pre poľnohospodárstvo a výživu FAO vypracovala štandard veterinárnych služieb, ktorý tvorí základ budovania ich organizačnej štruktúry v jednotlivých krajinách. Na základe tohto štandardu bola vybudovaná organizačná štruktúra štátnej veterinárnej správy a veterinárnej starostlivosti aj v bývalej ČSFR na úrovni národných ministerstiev a výživy s priamymi horizontálnymi a vertikálnymi väzbami bez ďalších riadiacich medzičlánkov. Operatívnosť a rýchly tok informácií smerom do okresov, do centra a opačne bol vysoko pozitívne hodnotený aj vedúcimi oddelenia Svetovej organizácie pre poľnohospodárstvo a výživu OSN FAO, ktorí navštívili Slovenskú republiku v septembri 1993.

    Obdobné hodnotenia sú aj v zápisoch z inšpekcií vykonaných v rokoch 1992 a 1993 pracovníkmi stáleho veterinárneho výboru Komisie Európskej únie v súvislosti s kontrolami protinákazových opatrení veterinárnou ochranou štátneho územia a zabezpečenia kontroly zdravotnej bezchybnosti potravín a surovín živočíšneho pôvodu. V súčasnej organizačnej štruktúre a platnej veterinárnej legislatíve vyzdvihujú neovplyvniteľnosť a nezávislosť výkonu štátnej správy veterinárnej starostlivosti.

    Potrebu posilnenia výkonu štátnej správy a štátneho dozoru na úseku veterinárnej starostlivosti v súvislosti so vznikom množstva nových subjektov podliehajúcich veterinárnej kontrole deklarovali aj pracovné stretnutia šéfov veterinárnych správ štátov Vyšehradskej skupiny v rokoch 1992 a 1993. Nadväzne na túto skutočnosť Štátna veterinárna správa Slovenskej republiky uvádza dôvody na vyňatie orgánov štátnej veterinárnej správy z nového usporiadania odvetvovo riadených orgánov miestnej štátnej správy a ostatných orgánov štátu a ponechanie organizácií Štátnej veterinárnej správy Slovenskej republiky v špecializovanej štátnej správe. Dôvody sú:

    1. Orgány štátnej veterinárnej správy nie sú len orgánmi miestnej štátnej správy. Ich účinnosť má celoštátny a prierezový charakter hlavne v oblastiach: veterinárna ochrana štátneho územia pred zavlečením veľmi nebezpečných a nebezpečných nákaz, zabezpečenie a uplatnenie národných programov eradikácie a likvidácie nákaz, povinná notifikácia výskytu nákaz.

    2. Nové inštitucionálne začlenenie nezodpovedá medzinárodnému štandardu veterinárnych služieb FAO. Navrhovaným usporiadaním vznikne situácia, že výkonné orgány veterinárnej správy v krajoch a okresoch nebudú podliehať priamej riadiacej právomoci ústredného riaditeľa štátnej veterinárnej správy a zároveň zodpovednosti kompetentného ministra pôdohospodárstva.

    3. Týmto organizačným a administratívnym usporiadaním sa oslabí a obmedzí priamy vnútorný systém riadenia a toku informácií pri výkone veterinárneho a potravinového dozoru.

    4. Zhorší sa priame a účelové využívanie špecializovaných laboratórnych diagnostických pracovísk a finančných zdrojov podľa špecifických potrieb zabezpečenia úloh veterinárnej starostlivosti.

    5. Rozdiely pri výkone potravinového a epizootického dozoru na úrovni miestnej štátnej správy môžu spôsobiť vážne prekážky pri medzinárodnom obchode so živými zvieratami, potravinami a surovinami živočíšneho pôvodu, garantom ktorého je štátna veterinárna správa.

    6. Pokračujúci proces aproximácie veterinárnej legislatívy v Slovenskej republike s veterinárnou legislatívou Európskej únie predpokladá jej jednotný výklad, uplatňovanie v praxi, kontrolu a garancie na miestnej a centrálnej úrovni.

    7. Orgány štátnej veterinárnej správy neposkytujú veterinárne služby obyvateľstvu. Tieto služby sú zabezpečované súkromnými veterinárnymi lekármi, ale v svojich jednotlivých špecializovaných zložkách zabezpečujú odborné, inšpekčné, diagnostické a monitorovacie činnosti, ktoré v konečnom dôsledku vedú k ochrane prioritného záujmu štátu, ochrane zdravia ľudí a zvierat.

    8. Činnosť orgánov štátnej veterinárnej správy nespočíva len vo výkone a kontrole administratívnych rozhodnutí a vybavovaní agendy pre jednotlivých občanov. Jej činnosť zahŕňa aj špecifické odborné okruhy vo väzbe na laboratórnu diagnostiku, kontrolu odborných veterinárnych činností, na vedeckovýskumnú základňu, a to:

    - predchádzanie nákazám a iným hromadným ochoreniam s uplatnením ozdravovacích programov,

    - veterinárnu ochranu štátneho územia pred zavlečením pôvodcov nákaz, iných hromadných ochorení zvierat a zdravotne závadných živočíšnych produktov a krmív zo zahraničia,

    - starostlivosť o zdravie zvierat vrátane hygieny ich prostredia, ošetrovania, výživy, plemenitby a prepravy,

    - ochranu zdravia ľudí pred chorobami prenosnými zo zvierat na človeka a naopak, pred poškodením alebo ohrozením živočíšnymi produktmi,

    - starostlivosť o zdravotnú a hygienickú bezchybnosť potravín a surovín živočíšneho pôvodu v súčinnosti s orgánmi ministerstva zdravotníctva,

    - kontrolu a schvaľovanie veterinárnych liečiv a biopreparátov,

    - kontrolu asanácie prostredia a asanačných kafilerických podnikov,

    - kontrolu zdravotnej nezávadnosti krmív,

    - ochranu a tvorbu životného prostredia pred škodlivými vplyvmi nachádzajúcimi sa v poľnohospodárskej a potravinárskej výrobe.

    Členenie orgánov štátnej veterinárnej správy a veterinárnej starostlivosti, ktoré nie je v súlade so štandardom FAO, môže:

    - narušiť odborný výkon veterinárnej činnosti a informačné toky v celom riadiacom a odbornom procese, cielene a dlhodobo budované a priamo prepojené na medzinárodné organizácie a medzinárodné špecializované pracoviská,

    - negatívne ovplyvniť medzinárodný obchod so živými zvieratami, surovinami a potravinami živočíšneho pôvodu,

    - v dôsledku preferencie lokálnych či regionálnych záujmov môže spôsobiť čiastočnú izoláciu veterinárnej správy pre jej zapojenie do medzinárodných programov prevencie a eradikácie nákaz bezprostredne sa dotýkajúcich územia Slovenskej republiky,

    - pri oslabení postavenia a funkcie orgánov veterinárnej správy spôsobiť značné národohospodárske škody hlavne pri prenose veľmi nebezpečných nákaz vo vzťahu k novým subjektom a faktorom, ktoré podliehajú štátnemu veterinárnemu dozoru a kontroluje ich,

    - podľa vyjadrenia expertov FAO môže byť zdrojom výrazného zníženia efektívnosti a produkčných schopností živočíšnej výroby, narušiť systém potravinového dozoru, vyplývajúceho zo zákona číslo 152/1995 Z. z., nakoľko iba jeden zo subjektov vykonávajúci potravinový dozor bude podliehať horizontálnej integrácii orgánov štátnej správy, a negatívne ovplyvniť výkon kontroly vyplývajúcej zo zákona číslo 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat a nadväzných legislatívnych noriem.

    Dovolím si ešte upozorniť na Radu Európskych spoločenstiev, ktorá svojím uznesením z 15. októbra 1968 ustanovila stály veterinárny výbor na koordináciu veterinárneho práva, predpisov a kontrolu nariadení a opatrení. Výbor nie je len orgánom spoločenstva v zmysle zmluvy, preto ani nemá výkonnú moc, ktorá prislúcha komisii, no vo veterinárnych otázkach komisia nemôže rozhodnúť v rozpore s vyjadrením, resp. s odporúčaním výboru. Rada Európy preniesla na komisiu kompetencie realizácie veterinárnych predpisov.

    V prípadoch, keď je potrebné obzvlášť naliehavé rozhodnutie, musí existovať mimoriadne krátky čas. Výsledok rokovania rady vedie k zmene stálym veterinárnym výborom schválených opatrení z návrhu komisie. Pri komisii bol ustanovený vedecký veterinárny výbor, ktorý sa zaoberá otázkami zdravia zvierat, veterinárnych opatrení v rámci verejného zdravotníctva a ochrany zvierat.

    V uvedených oblastiach sú angažovaní odborníci z kruhov vedecko vysokokvalifikovaných osobností s odbornými vedomosťami. Dňa 15. júna 1976 sa komisia uzniesla na ustanovení poradného veterinárneho výboru, ktorý sa skladá zo zástupcov poľnohospodárskych, priemyselných a obchodných organizácií, zamestnancov, spotrebiteľov a združenia zverolekárskych povolaní v Európskej únii. Výbor má výlučne poradnú funkciu vo veterinárnych otázkach, ktoré sa týkajú aproximácie práva.

    Uvedené skutočnosti len zdôrazňujú dôležitosť veterinárnej problematiky a veterinárnej správy v otázkach medzinárodného styku, pri prevencii nákaz zvierat a zoonóz. Poukazujú na nezávislosť veterinárnej správy, na jej širšie dimenzie, ako určuje navrhovaná legislatívna úprava vo všeobecnej štátnej správe.

    Dovolím si vás upozorniť, že 30. 4. 1996 uskutočnil náš veľvyslanec v Bruseli pán Ján Lišuch konzultáciu s pracovníkmi tohto stáleho veterinárneho výboru, ktorý som bližšie opísal, a v tomto telegrame sa v podstate píše, že vzhľadom na novú legislatívu, ktorá sa v súčasnosti pripravuje v oblasti veterinárnej starostlivosti Slovenskej republiky, budú títo pracovníci neustále sledovať vývoj.

    Súčasná organizácia našej veterinárnej služby je považovaná za veľmi dobrú. Umožňuje operatívne rozhodovať a celá sieť veterinárnych pracovísk podlieha jednému centru, t. j. štátnej veterinárnej správe. Nový systém, na ktorý chceme prejsť, je z európskych štátov uplatňovaný v podstate len v Nemecku. Čo sa týka veterinárnej správy aj tu sa uvažuje o zmene tohto systému a v Nemecku je vôbec považovaný za zlý. Tu by som chcel upozorniť na stály veterinárny výbor. Myslím si, že to s ním nie je jednoduché, lebo vieme, že ak sa týmto pánom, ktorí sedia v stálom veterinárnom výbore, čosi znepáčilo, sami vieme, aké problémy sme mali pred tromi rokmi s vývozom jahniat, čo sú pre nás v podstate príjmy, len kvôli tomu, že sme nemali dostatočné označovanie zvierat podľa ich predpisov, sami vieme, ako dokážu v podstate pohnúť s takými mohutnými ekonomikami, ako je dnes Anglicko, kde stály veterinárny výbor zakázal na základe známej choroby šialených kráv tento vývoz, takže netreba, myslím, brať jeho odporúčania na ľahkú váhu.

    Na základe uvedených pripomienok by som si dovolil dať do zákona konkrétne návrhy, a to vypustiť z predmetného návrhu zákona:

    - v článku I v § 3 ods. 1 písm. j) "štátnej veterinárnej starostlivosti", - v § 12 písm. d) "okresné veterinárne správy", - v § 13 ods. 2 písm. d) "okresných veterinárnych správ", - v § 13 ods. 3 písm. d) "okresných veterinárnych správ", - v § 13 ods. 4 písm. c) "okresné veterinárne správy", - v § 16 "zákona Slovenskej Národnej rady číslo 11/1992 Zb".

    Ďalej vypustiť celý článok XV a dovolím si navrhnúť jeho nové znenie. Článok XV by znel:

    Zákon Slovenskej národnej rady číslo 11/1992 Zb. o organizácii veterinárnej starostlivosti Slovenskej republiky sa mení a dopĺňa takto: v § 3 ods. 1 písm. b) "krajské veterinárne správy". Ostatné písmená sa posunú.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Sopko a pripraví sa pán poslanec Bajan.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, pani poslankyne, páni poslanci,

    návrh zákona o organizácii miestnej štátnej správy je v rozpore so schváleným postupom vlády Slovenskej republiky pri zabezpečovaní reformy miestnej verejnej správy. Tvrdím to aj napriek tomu, že sa ním realizuje dlhodobý zámer horizontálnej integrácie. Návrh vymedzuje funkcie a organizačné členenie územnej štátnej správy, pričom však v ničom nenadväzuje na druhú zložku verejnej správy, to znamená na regionálnu samosprávu. Preto je stredobodom kritiky a opätovne sú poslanci Národnej rady v rovnakej polohe ako pri schvaľovaní zákona o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky.

    Vláda Slovenskej republiky neberie do úvahy stanoviská Združenia miest a obcí Slovenska k reforme miestnej verejnej správy a rovnako neberie na zreteľ ani naše pripomienky a odporúčania. Aby som bol objektívny, oboznámil som sa s návrhom postupu prác pri odovzdávaní kompetencií samosprávnym orgánom. Aj keď ide o materiál vlády Slovenskej republiky, nemá veľkú vypovedaciu hodnotu a nedáva mi jasnú predstavu o konštituovaní vyšších územných samosprávnych celkov, ani o ich právomociach. Takže na jednej strane tvrdíme, že riešenie problematiky územnej samosprávy je súčasťou uceleného a komplexného postupu na reforme miestnej verejnej správy, že je rovnako súčasťou koncepčných zámerov nového územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky, a na druhej strane týmto zákonom všetky rozhodujúce funkcie verejnej správy v podstate priraďujeme štátnej správe.

    Myslím si, že nie je to ani efektívne, ani racionálne, a naopak, svedčí to v prvom rade o výraznom posilňovaní centralistického modelu územného riadenia a ďalej to svedčí o útlme začatého rozvoja územnej demokracie, ktorá sa redukovala len na vytvorenie obecnej samosprávy.

    V tejto súvislosti si dovolím upozorniť na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, kde sa deklaruje, že postup prác pri riešení problémov súvisiacich s územnou samosprávou bude v súlade so zámermi reformy, ktoré schválila vláda Slovenskej republiky ešte v roku 1993. Žiaľ, nie je to tak. Z doterajších krokov vlády Slovenskej republiky je zrejmé, že sa zrýchľuje len postup reformy miestnej štátnej správy a výrazne zaostáva postup prác pri utváraní predpokladov na odovzdávanie kompetencií vyšším územným samosprávnym celkom a na odovzdávanie kompetencií obciam. Napriek tomu, že stále hovoríme o potrebe rozšíriť kompetencie na miestnej samosprávnej úrovni, to znamená na orgány, ktoré sú najbližšie k občanovi.

    Zákon sa nazýva v našom parlamentnom slangu ako kompetenčný zákon, oficiálne zákon o organizácii miestnej štátnej správy. Položme si otázku, čo očakáva občan od zákona s týmto názvom. Očakáva, že sa v ňom dozvie všetko, čo sa týka organizácie miestnej štátnej správy, že nebude musieť vyhľadávať kompetencie úradov v rade ďalších zákonov. Toto kritérium zákon vôbec nespĺňa, je nesúrodý a neprehľadný, pretože obsahuje 18 noviel právnych predpisov, upravujúcich kompetencie orgánov štátnej správy. Návrh zákona obsahuje úpravy, ktoré do zákona s týmto názvom v podstate nepatria, pretože novelizujú špeciálne zákony aj v otázkach nesúvisiacich s predmetom úpravy, a preto sa výrazne zneprehľadňujú aj ďalšie právne predpisy.

    Okrem týchto všeobecných pripomienok k návrhu zákona chcem upozorniť na niektoré konkrétne problémy, aj keď je veľmi zložité posudzovať niektoré časti zákona, pretože sa vzťahujú na zmeny a doplnenia ďalších zákonov. Osobne chápem tento zákon tak, že jeho hlavným cieľom bola horizontálna integrácia miestnej štátnej správy. Nejde však o integráciu všetkých odvetví štátnej správy, ale len niektorých, pretože sa nevzťahuje na daňové úrady, na colné úrady, na banské úrady a podobne.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    som presvedčený, že k takým nesporne patria aj katastrálne úrady. Zaradenie katastra nehnuteľností do všeobecnej štátnej správy je zásadne neprijateľné. Ide o orgány vykonávajúce okrem správnych funkcií aj činnosti s prvkami judiciálneho charakteru, s osobitnými postupmi odlišnými od správneho konania. Ide v prvom rade o rozhodovanie o vklade vlastníctva do katastra nehnuteľností. Ide o rozhodovanie, ktoré v príslušnej procesnej forme patrilo pôvodne do rozhodovacej činnosti súdov, neskôr sa na konštituovaní vlastníckych vzťahov podieľali štátne notárstva. Nikdy však zápis s konštituovanými dôsledkami v oblasti vlastníckych vzťahov nepatril do pôsobnosti orgánov štátnej správy.

    Mali by sme si uvedomiť, že ak ten istý úrad bude rozhodovať o vyvlastnení nehnuteľností a súčasne aj o vklade vlastníctva, treba vážne pochybovať o garanciách ochrany vlastníctva pri realizácii navrhovanej zmeny. Kataster si musí zachovať nezávislosť od iných orgánov štátnej správy už aj vzhľadom na prebiehajúce práce na usporiadaní pozemkového vlastníctva, kde je štátna pozemková správa aj pozemkový fond zainteresovaný aj ako účastník konania o vydaní nehnuteľností. Preto je otázne, či odbor katastra v rámci okresného úradu bude s rovnakou náročnosťou posudzovať návrh iného odboru okresného úradu na vklad alebo na záznam vlastníctva do katastra, ako by to činil ako orgán samostatný a nezávislý.

    Je celý rad dôvodov, ktoré svedčia o nevhodnosti zaradenia katastrálnych úradov do horizontálnej integrácie štátnej správy, a verím, že navrhovanú zmenu podporíte. Dôvody na zrušenie katastrálnych úradov sa musia posudzovať komplexne. Začlenenie týchto úradov do systému všeobecnej štátnej správy vyvolá potrebu novej právnej úpravy. Katastrálne úrady nie sú typickými orgánmi štátnej správy a takéto postavenie nemajú ani obdobné ustanovizne v štátoch Európskej únie. S prihliadnutím na charakter činností v podstate rozhodujú o právnych vzťahoch, ktoré patria do pôsobnosti súdov, čoho dôkazom sú aj kolízie záujmov orgánov miestnej štátnej správy a iných subjektov v majetkovoprávnej oblasti. Prosím vás, dobre zvážme tieto argumenty.

    Rovnako chcem poukázať na to, že v návrhu zákona nie sú vytvorené podmienky na postupný prechod správnych agend zabezpečovaných Policajným zborom v Slovenskej republike. Ide napríklad o pasovú agendu, o vodičské preukazy, o evidenciu obyvateľstva a podobne. V zákone sa to nerieši a od pracovníkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky som nedostal odpoveď, ako sa to bude koncepčne riešiť aj napriek tomu, že je to súčasťou Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Treba to domyslieť aj doriešiť. Verím, že sa týmto ministerstvo vnútra vážne zaoberá.

    Rovnako sa zamýšľam nad § 4, ktorý rieši financovanie krajských a okresných úradov. Zdá sa mi, že priame financovanie, resp. finančné napojenie krajských úradov na štátny rozpočet, bude veľmi zložité a nie je celkom domyslené. Z pohľadu racionality je to priekopnícka myšlienka, ale na druhej strane je to netradičné riešenie.

    Dnes sa štátny rozpočet delí na kapitoly podľa rezortov a za každú kapitolu zodpovedá ústavný činiteľ. Prechod na nejaké územné financovanie je možný, ale bolo to treba v dôvodovej správe dostatočne zdôvodniť. Preto žiadam, aby pán minister vnútra vysvetlil, prečo nebol ponechaný spôsob financovania krajských úradov cez Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a čo vlastne od tejto zmeny očakáva. Rovnako sa pýtam, či práce na príprave štátneho rozpočtu na rok 1997 nad týmto uvažujú, a ak áno, či si to vyžiada aj novelizáciu zákona o rozpočtových pravidlách.

    Návrh zákona umožňuje okresnej štátnej správe zriaďovať jej expozitúry mimo sídiel štátnej správy. Rovnako je otázne, či je vôbec vhodné zriaďovať dočasné alebo stále pracoviská okresných úradov aj mimo sídel okresného úradu, keď sa počet okresov zdvojnásobil. Týmto bude dochádzať k ďalšiemu narastaniu štátnej administratívy.

    Už netreba pripomínať, že priblíženie miestnej správy k občanom môžeme oveľa jednoduchšie a racionálnejšie uskutočniť rozšírením kompetencií obecnej samosprávy a nie vytváraním siete ďalších úradov. Takáto reforma verejnej správy bude nielen organizačne, ale aj finančne veľmi náročná. Tento experiment je nesystematický, neracionálny aj nedemokratický. Tým, že zákon všetky rozhodujúce funkcie verejnej správy priraďuje k vetve štátnej správy, ich postavenie bude v území dominantné a jednoznačne povedie k regionálnej pasivite, pretože lokálne a regionálne iniciatívy budú v podstate závisieť od centrálnych finančných zdrojov.

    Zvážme tieto pripomienky pri schvaľovaní navrhovaných zmien, niektoré sú obsahom spoločnej správy.

    Na základe týchto argumentov navrhujem:

    - z návrhu zákona vypustiť v § 3 v bode 1 písmeno r), to znamená slová "katastra nehnuteľností", - v § 12 vypustiť písm. g) a v nadväznosti na to vypustiť aj článok XXVIII a poradové číslo 214 prílohy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Sopkovi z SDĽ. Slovo má pán poslanec Bajan a pripraví sa pán poslanec Čopík.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni,

    vzhľadom na to, že veľmi veľa vecí z toho, čo som chcel povedať, povedal pán kolega Langoš, mám len jedinú poznámku.

    Z tohto zákona jasne vidieť, že ide o zúfalý pokus o centralizáciu v oblastiach verejnej správy, ktorá je už dávno od roku 1989 prekonaná. Myslím si, že podobne, ako sa v niektorých veciach oblúkom vraciame pred rok 1989, práve v oblasti verejnej správy sa nám to takýmito zákonmi darí. To je jedna poznámka.

    Druhá poznámka - keby to nebola taká dôležitá vec, bolo by to na smiech. Hádam nás nechcete presvedčiť, že štátna správa sa zintegruje, nakúpia sa budovy, technika, ľudia a potom sa to bude dávať obciam. Veď tomu neverí ani malé dieťa a predpokladám, že ani jeden z vás.

    K niektorým bodom. Jeden z mojich predrečníkov povedal, že tento zákon sa nedá zlepšiť, napriek tomu sa pokúsim o nemožné a predložím dva alebo tri pozmeňujúce návrhy, ktoré v prípade odosobnenia sa od príslušnosti k politickej strane by sme mohli naozaj schváliť.

    V § 2 ods. 3 vypustiť slová: "alebo stáleho, alebo dočasného pracoviska okresného úradu". Oproti pôvodným predstavám sa tam vkradli slovíčka, ktoré hovoria o tom, že obec, ktorá je sídlom krajského úradu, okresného úradu alebo stáleho alebo dočasného pracoviska okresného úradu je podľa svojich možností povinná zabezpečiť... som rád, že je tam "podľa svojich možností", lebo väčšina obcí tieto možnosti nemá. A predpokladám, že tak bude aj pokračovať.

    Na druhej strane v zákone sa hovorí, že krajský úrad alebo iné orgány štátnej správy rozhodnú, či si zriadia a koľko si zriadia dočasných pracovísk. Obec by potom mala postupovať tak, že vytvorí na to podmienky. Pýtam sa, či je toto normálny postup. Predpokladám, že áno, ale asi nie pre mňa. Jednoducho, len čo sa krajský úrad rozhodne, že si zriadi ďalšie pracoviská, predpokladám, že s plnou zodpovednosťou za ich vybavenie, nielen personálne, ale aj priestorové.

    O § 5 ods. 5 hovoril kolega, ktorý spomínal, že nie je možné, aby okresný úrad pozastavil rozhodnutie obce. A už vôbec nie na 6 mesiacov. Na papieri to nevyzerá ako niečo mimoriadne, ale je to nebezpečná záležitosť, ktorá môže byť vzhľadom na to, že nevieme, z akých dôvodov, resp. je tam veľká možnosť subjektívneho rozhodnutia úradu, môže dôjsť k nenahraditeľným škodám. Sú dve možnosti. Osobne odporúčam, aby sme v § 5 ods. 5 vôbec vypustili. Myslím si, že aj napriek tomuto schváleniu, teda aj tomuto neschváleniu vypustenia si neviem predstaviť, ako bude okresný úrad takéto pozastavenie presadzovať. Jednoducho, neverím, že obce sú schopné sa tomu podriadiť, a potom neviem, aký bude postup.

    V § 14 ods. 1 - keby to nebolo tam napísané, tak si poviem, že si jednoducho neveríte. Nie je možné, aby odsek v zákone znel: "V okrese, v ktorom ku dňu účinnosti tohto zákona nie je možné zriadiť okresný úrad najmä z dôvodu nedostatočných priestorových, personálnych alebo organizačných podmienok, vykonáva štátnu správu do jeho zriadenia okresný úrad susedného okresu, ktorý určí ministerstvo vnútra." To je jednoducho nezmysel. Takže odporúčam § 14 ods. 1 vypustiť.

    Štvrtý pozmeňujúci návrh - po § 2 zaradiť nový § 3 (a následne po prípadnom prijatí tohto zákona ostatné prečíslovať), ktorý by znel:

    "(1) Slovenská komisia pre životné prostredie môže s výnimkou štátnej správy na úseku ochrany prírody a na úseku územného plánovania a stavebného poriadku rozhodnúť o vykonávaní štátnej správy vo veciach starostlivosti o životné prostredie a ich časti jedným okresným úradom životného prostredia v dvoch alebo vo viacerých okresoch. K tomu si vyžiada stanovisko dotknutých okresných a obvodných úradov." Už potom len okresných.

    "(2) Okresný úrad životného prostredia môže rozhodnúť o vykonávaní štátnej správy vo veciach starostlivosti o životné prostredie a ich časti jedným obvodným úradom životného prostredia v dvoch alebo viacerých okresoch. K tomu si vyžiada stanovisko príslušného okresu."

    O čo ide? V celom hraničnom toku Dunaja podľa súčasnej územnej pôsobnosti vykonáva štátnu vodnú správu jediný vodohospodársky orgán, a to Okresný úrad životného prostredia Bratislava - vidiek. Podľa nového, pred pár minútami schváleného zákona o územnom a správnom členení Slovenska (súčasne rokujeme aj o organizácii miestnej štátnej správy), rozdeľujú túto dočasnú alebo územnú pôsobnosť na tri okresy. Novovytvorené orgány môžu mať rozdielne prístupy k riešeniu vodohospodárskych otázok, ktoré sa týkajú celého úseku hraničnej rieky. Dnešná ešte platná norma berie do úvahy osobitné členenie územnej pôsobnosti vodohospodárskych orgánov a orgánov štátnej správy ochrany ovzdušia. Vychádza totiž z teritoriálnych kritérií, že všade vo svete sú povodia veľkých vodných tokov a na nižšom stupni čiastočné alebo časti týchto povodí. Aj vodohospodársky plán ako základný podklad pre opatrenia a rozhodovanie sa zostavuje, rieši a spresňuje v rámci povodia. Priemyselná výroba potrebuje väčšie množstvo vody, preto zdroje znečistenia ovzdušia sú spravidla pri významných tokoch.

    Vzhľadom na efektívnejšie využitie financií, i keď ministerstvo vnútra sa prsí, že na to máme, ako aj na geografické podmienky nášho územia je najúčelnejšia rovnaká pôsobnosť ochrany ovzdušia, ako aj vodoprávnych orgánov. Z tohto titulu som si dovolil navrhnúť pozmeňujúci návrh, v ktorom sa skrýva jednotnosť rozhodnutia a efektívna správa financií. Predpokladám, že by k tomu nemali byť mimoriadne negatívne odozvy, pretože pod titulom aj takýchto kritérií sa navrhoval, alebo aspoň sa tu hovorilo, že sa navrhuje, tento zákon.

    Vážené kolegyne, kolegovia, zvážte, opäť sa budem opakovať, je to na vás, ale myslím si, že podobne ako povedal kolega Sopko, nebudete sa mať čím pochváliť v prípade schválenia takto znejúceho zákona.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Čopík z HZDS a pripraví sa pán poslanec Pokorný zo Spoločnej voľby.

    Pán poslanec Vanko - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    dovolil by som si niekoľko poznámok. Pán poslanec Bajan vo svojom terajšom vystúpení povedal, že ide o centralizáciu. Absolútne nechápem, ako mohol prísť k tomuto záveru, keď evidentne sa z centrálnych orgánov prenášajú kompetencie na nižšie orgány verejnej správy.

    Druhá poznámka - viacerí predrečníci vystúpili a povedali zhruba asi to, ako keby tento zákon bol pripravený narýchlo, nekompetentne, akoby bol len poskladaný. Od roku 1990 sa vlastne na tom pracuje. Do pozornosti vám môžem dať - roku 1991 vznikol nový systém, kde sa vo verejnej správe oddelila štátna správa od samosprávy. Odvtedy boli možno, určite to bolo najmenej 10 konzultácií, seminárov, porád európskych expertov a neviem, čo všetko prebehlo. Pripravovali a pracovali na ňom všetky vlády. Je to určitý systém verejnej správy, ktorý bol mimoriadne pozorne konzultovaný a sledovaný v Európskom spoločenstve, a tu sa to prezentuje, ako keby to bolo náhodné, nejakým spôsobom náhodne daný nejaký nový systém verejnej správy. U viacerých pánov poslancov bolo evidentne vidieť, že pravdepodobne nemajú celkom jasné, čo je to činnosť alebo kompetencia štátnej správy a ako vyzerá činnosť alebo kompetencia samosprávy.

    Keď dovolíte, poviem ešte jednu vec. Od roku 1991 pracujem v štátnej správe. Bol som prednostom obvodného úradu, čo znamená prvostupňovú štátnu správu. Dennodenne som ju vykonával, riešil som problémy. Teda nie som tu žiadny amatér alebo nováčik, ktorý si z literatúry prečítal nejaké úvahy.

    Teraz by som vysvetlil, aby si konečne prestali pliesť základný princíp alebo prístup, čo je to kompetencia, alebo čo je to činnosť, práca, ktorú vykonáva štátna správa, a ktorú vykonáva samospráva. Schválne to ukážem na jednom príklade, ktorý to jasne povie. Môže sa stať, že občan alebo jeho rodina sú určitým spôsobom sociálne odkázaní na pomoc. A túto sociálnu odkázanosť robí štátna správa, teda štátny systém práce, je to na obvodných úradoch, kde mu pracovníčky alebo pracovníci obvodného úradu presne stanoveným spôsobom vypočítajú alebo napred zistia, či môže dostať príspevok, a presne mu vypočítajú, aký príspevok. To znamená, že v právnom štáte môže štátna správa konať len presne podľa zákona, v medziach zákona. Keď sa v tom istom prípade tento istý občan obráti aj na samosprávu, dajme tomu na obecné zastupiteľstvo, a požiada o príspevok, samosprávny orgán mu môže dať príspevok, a nemusí mu dať príspevok. A druhá záležitosť je výška príspevku. Tento samosprávny orgán, pretože sme právny štát a môže konať slobodne, teda nie je viazaný prísne zákonom, mu môže dať ľubovoľnú výšku príspevku. Môže mu dať 500 korún, 1 000 korún, 5 000 korún.

    Takže by som vás poprosil, keď sa tu rozpráva o činnosti alebo kompetenciách štátnej správy alebo samosprávy, aby bolo jasne rozlíšené, akým spôsobom vykonávajú túto činnosť. Ešte by som si dovolil...

  • Poznamenávam, prosím vás, máte tri minúty.

  • Áno. Ešte by som si dovolil povedať jednu vec. Táto vec zaznieva dosť často od samosprávy, ktorá (prepáčte, že to nebudem podrobne rozoberať pre krátkosť času) požaduje od štátu peniaze na vykonávanie činnosti, ale nechce kontrolu, aby štát kontroloval, či peniaze, ktoré jej dal na vykonávanie určitej činnosti, použila na tú činnosť. Môžete sa spýtať v hociktorom štáte v Európe, či štát, ktorý dá peniaze, si neskontroluje, na čo boli použité. Ak by to nespravil, tak potom si môže obec robiť ľubovoľne a svojvoľne, čo chce.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Bajan - faktická poznámka.

  • Veľmi ťažko sa mi bude reagovať, lebo pán kolega Vanko pomenoval niekoľko oblastí, začnem tou poslednou. Je nezmyslom, aby obce protestovali proti kontrole tých peňazí, ktoré dostávajú zo štátneho rozpočtu, ani nemajú na to možnosť. Ak si pamätá, pri novelizácii zákona 263 o verejnom obstarávaní som sám navrhol pozmeňujúci návrh, aby sa takéto peniaze kontrolovali. Takže počúvajme sa chvíľu.

    Druhá poznámka. Prečo považujem tento zákon za centralistický? Preto, lebo je kreovaný, povedzme, § 8 tak, ako je. Ľutujem toho prednostu, ktorý dostane ľudí, ktorých mu "nasáčkujú" ministri, ako šéfov oddelení. Jednoducho, tak sa úrad nedá riadiť a tak im treba, lebo to tak dostanú. To je typický prvok centralizácie v personálnej oblasti.

    Prečo hovoríme, že nejde o systémové riešenie? Lebo tak ako táto oblasť aj ostatné oblasti by mali byť predkladané systémovo v balíku zákonov. Keby sme vedeli, aké kompetencie idú na obce, tak si viem predstaviť, že aj vy máte predstavu, ako to ďalej pôjde. V tomto duchu hovoríme o nesystémovosti, pretože to nie je riešené súčasne s balíkom zákonov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

  • Ak dovolíte, pán poslanec Vanko, zúčastnil som sa na niekoľkých konzultáciách so zahraničnými expertmi a myslím si, že kroky, ku ktorým sme dospeli a ktoré oni navrhovali, sú kroky, ktoré sú logické. Prvý krok je prehodnotiť a zvýšiť rozsah prirodzených kompetencií obce. Druhý - stanoviť, ktoré kompetencie môže vykonávať obec v mene štátu. Pán poslanec, tu sa hovorí o prenesenej kompetencii. Daný zákon o tom nehovorí nič.

    Ďalej stanoviť prirodzené kompetencie regiónu a kompetencie, ktoré na región budú prenesené zo štátnej správy. Opäť prenesené kompetencie. Teda ten vzťah - štátna správa a samospráva - by mal byť postavený v záujme občana, aby bol jeho problém vykonávaný čo najbližšie alebo mu bol čo najdostupnejší. Mal by sa vykonávať čo najbližšie k občanovi, to znamená, na úrovni obce alebo prípadne spoločného miestneho úradu.

    Pokiaľ ide o kontrolu, dobre viete, že aj Najvyšší kontrolný úrad má kompetenciu kontrolovať každú korunu, ktorá bola vynaložená z prostriedkov štátneho rozpočtu. Takže či sa obce bránia, alebo nie, existuje legislatíva, ktorá to štátu umožňuje. Pokiaľ sa obce bránia tomu, aby štát kontroloval použitie daní, ktoré patria obci, to je, myslím si, oprávnená požiadavka obcí, pretože tieto prostriedky kontrolujú orgány obce - kontrolór miestneho úradu, poslanci a občania sami. Sú to prostriedky, ktoré patria obci, nedostávajú ich zo štátneho rozpočtu. Nemôžu sa brániť, ani sa nebránia kontrole toho, čo dostanú zo štátneho rozpočtu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Vanko - faktická poznámka.

  • Pán poslanec Bajan, bohužiaľ, i keď ste to vysvetľovali, pojem centralizácia má svoj sémantický obsah. Bohužiaľ, keď poviete centralizácia a keď to poviete, tak musí za tým niečo nasledovať alebo to musí niečo mať. Ak je to dôvod, o ktorom ste hovorili, nie je to centralizácia, je to niečo iné.

    Pánu poslancovi Kováčovi. Pracoval som ako prednosta Obvodného úradu v Púchove. Sme jediný obvodný úrad na Slovensku, neviem o ďalšom, ktorý od roku 1991 mal denný, mesačný, ročný výkaz každej činnosti, ktorá sa vykonávala. Opakujem - denný, mesačný, je zviazaný, je spravený, zaprotokolovaný, štatisticky vyhodnotený, o všetkých kompetenciách. Teda presne viem, ktorý mesiac, v ktorom roku, aká kompetencia sa vykonávala, ako dlho trvá, koľko treba na to času, všetky tieto veci. Je mi strašne trápne, keď niekto rozpráva o kompetenciách a zvlášť o prenose kompetencií na obce, a s prepáčením, poviem, že nevidí do toho. Poviem to jemne.

    Poviem vám aspoň jeden príklad. Strašne jednoduchá kompetencia, ktorá už na obce bola prenesená - dohľad nad miestnymi komunikáciami, nad rozkopávkami a obmedzeniami pohybu vozidiel na miestnych komunikáciách mal obvodný úrad. Na výkon sme potrebovali - nie celý výkon jedného pracovníka, približne štvrtinu lebo tretinu jeho výkonu. Táto kompetencia bola prenesená na obce. Presne viem, aký to malo dosah, lebo sme to sledovali. V každej obci sa s tým musel niekto zaoberať, ale skončilo sa to často bohužiaľ tak, aby si miestne samosprávne orgány nepoštvali voči sebe občanov, že im tolerujú rozkopávky, napríklad navozený materiál na cestách a podobne. Môžeme to zdokumentovať, nie ako vy hovoríte a strieľate do vetra. Môžem vám povedať presne. Máme to zdokumentované.

    Alebo druhá kompetencia, ktorú obce požadovali - vykonávanie priestupkového konania v obciach. Priestupkové konanie dostalo celkom iný charakter.

  • Dostalo charakter, že niektoré trestné činy boli prekvalifikované na priestupky. Na obvodnom úrade to vykonáva špeciálne školený, pripravovaný právnik. Ak sa prenesie táto kompetencia na obce, koľko treba právnikov? V mojom obvode by to bolo 21 ďalších právnikov, ktorí by sa tým museli zaoberať. Teraz je to 1 právnik. Keď niekto rozpráva o kompetenciách, bol by som veľmi rád, aby rozprával kompetentne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Bajan - faktická poznámka.

  • Naozaj už len veľmi krátko. Pokúsim sa vyjadriť kompetentne k prenosu kompetencií na samosprávy. Obávam sa, že tu sme trošku mimo. Ak si, pán kolega, prečítate, čo ste teraz povedali, znamená to veľmi jednoduchú logiku - na štátnej správe to ide oveľa efektívnejšie ako na samospráve. Potom by malo nasledovať, na ministerstve to ide oveľa lepšie ako na okrese a máme presne to, čo sme chceli mať. Totiž, nevieme sa zhodnúť vo filozofii. Preto je veľmi ťažké diskutovať o jednotlivostiach.

  • Ďakujem. Pán poslanec Rózsa - faktická poznámka.

  • Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada,

    nedá mi, aby som sa nevyjadril k tejto pertraktovanej otázke, lebo vzťah medzi štátnou správou a obecnou samosprávou je otázka deľby moci. Ak chceme demokratickým spôsobom pokračovať v budovaní spoločnosti, musíme nastúpiť na cestu - čo najmenej práv a kompetencií štátnej správe a čo najviac kompetencií a práv obecným samosprávam. Ak takou cestou nepôjdeme, skôr či neskôr štátna správa, to je jedno, či to pôjde od ministerstva, krajských úradov, okresných úradov a detašovaných pracovísk, to je vždy centralizovaná moc a je to moc vlády nad ľuďmi. Samospráva znamená realizovať samostatne, bez akéhokoľvek násilia zvonku, záležitosti svojich občanov. Ak pri pertraktovaní tejto otázky nevychádzame, prosím, z tejto zásady, pôjdeme na mylnú cestu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanc Vanko - faktická poznámka.

  • Prepáčte, ale musím k tomu opäť povedať poznámku. Nerád, ale musím povedať. Opäť, keby ste mali aspoň do hĺbky naštudované otázky samosprávy a štátnej správy, ak ste nepracovali v oblastiach samosprávnej činnosti, museli by ste použiť slovo "motivácia". Samospráva pracuje s občanmi na princípe pozitívnej motivácie. Keby bolo viac času, tak vám to rozoberiem, alebo ak budete chcieť, tak vám to vysvetlím. Štátna správa je orgán, ktorý väčšinou, ak občan, jeho konanie vybočuje z medzí zákona, používa negatívnu motiváciu. Celý princíp, ktorý nastal v roku 1990 alebo v roku 1991, sa u nás začal modelovať a uplatňovať a spočíval na týchto dvoch prvkoch. Po období totality v našom štáte sme museli občanovi v právnom štáte vytvoriť podmienky na jeho slobodu a na jeho pozitívnu motiváciu samosprávou. Toto je jadro celej samosprávy.

    Prepáčte mi, že takto rozprávam, ale ak niekto s touto problematikou roky pracuje, zaoberá sa, je mu veľmi ľúto, ak do tejto problematiky vstupujú názory, ktoré nie sú dobré. Hovorím, že toto je základný princíp samosprávy a štátnej správy vo verejnej správe. Toto je tento zákon. A ten budeme rešpektovať, ten bude dodržaný.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Čopík, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Pokorný.

  • Vážený pán podpredseda, vážení páni ministri, vážené kolegyne poslankyne, poslanci,

    dovoľte mi predniesť jeden pozmeňujúci návrh. Článok XII zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny sa mení a dopĺňa takto: zaradiť za odsek 1 nový odsek 2 v znení: V § 51 písm. i) sa za slovo "parkov" vkladajú slová "s výnimkou správy Tatranského národného parku". Ďalšie odseky prečíslovať.

    Odôvodním to takto. Tatranský národný park (ďalej len TANAP) je náš najstarší a z hľadiska prírodných hodnôt najvýznamnejší národný park. Príroda Tatier je národným bohatstvom Slovenska, je symbolom Slovákov, je zostručneným obrazom o prírodnom a kultúrnom bohatstve nášho národa. Územie je výrazne zafixované u širokej verejnosti a významné i z medzinárodného hľadiska. Za obdobie existencie národného parku bolo vykonané mnoho pre rozvoj územia a jeho základných, jednotlivých a neopakovateľných krás. Súčasne sa vyskytli i nové problémy, ktoré treba neodkladne riešiť. Polyfunkčný model horského národného parku bol a je veľmi náročný na organizáciu ochrany a z hľadiska ochrany prírody optimálne a racionálne využitie ekosystémov jednotlivých zložiek prírody.

    Pri prerokovaní zákona číslo 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny sa nedopatrením zaradil aj tento jediný národný park vyhlásený zákonom, ktorý integroval ochranu prírody a starostlivosti o územie. Predkladatelia a spravodajca vtedy uviedli, že prijatím tohto zákona nedôjde k zrušeniu správy TANAP-u v pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, pričom prijatá dikcia zákona to nezohľadnila. Mojím pozmeňujúcim návrhom vrátime tomuto národnému parku také postavenie, aké mu právom patrilo a patrí.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Pokorný a pripraví sa pani poslankyňa Nováková.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, pán minister, vážené dámy a páni,

    vo svojom vystúpení sa chcem sústrediť iba na jednu oblasť, ktorá nám zeleným leží najviac na srdci, a ide o oblasť štátnej správy pre životné prostredie, do ktorej sa neustále búši od jej vzniku v roku 1990.

    Štátna správa pre životné prostredie sa vykonáva podľa zákona Slovenskej národnej rady číslo 595/199O Zb. Týmto právnym predpisom sa vytvorila osobitná sústava úradov životného prostredia aplikáciou odvetvovo-územného princípu. Podstatou tohto princípu je priame vertikálne riadenie dvojstupňovej sústavy úradov životného prostredia v území pri zachovaní ich územnej pôsobnosti.

    Pri tvorbe tejto sústavy sa vychádzalo predovšetkým zo základného princípu organizácie štátnej správy v Slovenskej republike, oddelenia štátnej správy od samosprávy a spotreby priameho riadenia systému starostlivosti o životné prostredie vtedajšou Slovenskou komisiou pre životné prostredie, dnes Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky ako ústredného orgánu štátnej správy. Potreba priameho riadenia veci životného prostredia vyplynula z týchto základných skutočností:

    - z nevyhnutnosti oddeliť výkon štátnej správy v oblasti životného prostredia od riadenia ekonomických aktivít na všetkých úrovniach a vo vzťahu ku všetkým typom vlastníctva, - z potreby zvýšiť účinnosť riadenia systému starostlivosti o životné prostredie pri výkone štátnej správy, - z negatívnych skúseností uplatňovania predchádzajúceho modelu riadenia v starostlivosti o životné prostredie, - z odbornej zložitosti výkonu štátnej správy v oblasti životného prostredia s prihliadnutím na jeho interdisciplinárny charakter a možné dôsledky.

    Aj v nasledujúcom období považujem za optimálne, aby štátna správa v životnom prostredí bola vykonávaná v samostatných orgánoch, to je v úradoch životného prostredia. Vyplýva to z povahy činnosti, ktoré majú stanovovať limity ostatným aktivitám na danom území. Zákonite bude teda dochádzať k stretom záujmov a doterajšia skúsenosť ukazuje, že v takých prípadoch sa rozhodovalo na úkor životného prostredia.

    Štátna správa v životnom prostredí si totiž v každej svojej činnosti vyžaduje zvláštne odborné znalosti a špecializáciu. Pre takýto typ štátnej správy je najvhodnejšie riadenie, ktoré tvorí aj záruku jej odborného výkonu. Táto odbornosť je najlepšie zaručená predovšetkým vtedy, ak je miestny orgán priamo riadený rovnako špecializovaným ústredným orgánom, teda Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky. Vysoká profesionálna náročnosť je limitujúcim faktorom na prenechanie mnohých kompetencií obciam a za vhodné nepovažujem ani jej spájanie s inými oblasťami štátnej správy.

    Počas môjho pôsobenia na ministerstve životného prostredia bola vykonaná analýza opodstatnenosti úradov životného prostredia a mnou uvedené argumenty, ktoré vyplynuli z tejto analýzy, zatiaľ nikto nevyvrátil. Jedným z argumentov je sprehľadnenie miestnej štátnej správy pre obyvateľstvo, ale dodnes nebola zodpovedaná otázka, v čom spočíva sprehľadnenie miestnej štátnej správy pre obyvateľstvo. Ak sú dnes jednotlivé úrady štátnej správy v spoločnej budove, pôjde zrejme o zámenu tabúľ na tejto budove za informačnú tabuľu vo vnútri budovy pri vrátnici. Ak sú úrady v rozličných budovách, tak sa voči občanovi takisto nič nezmení. V tejto súvislosti pôjde o ten istý stav, ktorý dnes prezentujú napríklad v rôznych budovách dislokované odbory aj všeobecnej miestnej štátnej správy. Argument o fyzickom priblížení štátnej správy občanovi tu teda ani dnes vôbec neobstojí. Vychádza pritom zo spochybnenia intelektu občana. Zároveň treba podotknúť, že občan predstavujúci stránku málokedy vybavuje na úrade naraz napríklad sociálne dávky a stavebné povolenie. Väčšia časť styku sa pritom vybavuje poštou.

    Ďalším argumentom za integráciu bolo, že nie je dostatočne vyťažený pracovný fond odborných pracovníkov okresných úradov životného prostredia. Nechcem hovoriť o číslach, o jednotlivých rozhodnutiach na obvodných a okresných úradoch, ale kompetencie úradov životného prostredia dnes predstavujú 40 až 50 % z celkovej pôsobnosti štátnej správy bez posúdenia stupňa obťažnosti, to je samostatná kapitola. Pritom počet pracovníkov na dnešnej úrovni je približne trikrát menší než vo všeobecných okresných úradoch a na obvodnej úrovni až šesťkrát menší.

    Podľa upozornení, ktoré odzneli aj na pôde ministrov životného prostredia v Lucerne a pri iných príležitostiach na medzinárodnom fóre, v prechodnom transformačnom období ešte vzrastie agresivita investorov zameraná na nešetrnú exploatáciu prírodných zdrojov a poškodzovanie životného prostredia, teda na protiústavné činnosti, čo si vyžaduje vytvorenie samostatnej alebo posilnenie nezávislej štátnej správy pre životné prostredie, tak ako sú argumenty pri daňových úradoch. V Slovenskej republike je už táto štátna správa vytvorená. Odporúčanie potvrdzuje aj skutočnosť, že v súčasnosti nie je ešte v Slovenskej republike vytvorená taká sústava ekonomických nástrojov, ktorá by pôsobila preventívne a v prospech riešenia environmentálnych problémov, tak ako v zahraničí.

    Uvedené argumenty, ako aj možnosť zoslabenia negatívnych vplyvov na vek a zdravie človeka, zabránenia vzniku nezvratných procesov a predídenie škodám vyžadujúcim v budúcich rokoch niekoľkonásobne vyššie investície, zaťažujúce i štátny rozpočet, vedú Stranu zelených na Slovensku k zotrvaniu na nesúhlasnom stanovisku s predloženým návrhom a k požiadavke, aby miestna štátna správa pre životné prostredie bola vyňatá z integračného procesu.

    Preto navrhujem vyňať v článku I v § 3 ods. 1 písmeno f), kde sa hovorí o tvorbe a ochrane životného prostredia, v § 12 písm. b) "okresné úrady životného prostredia a obvodné úrady životného prostredia", v § 13 ods. 2 písm. b) "okresné a obvodné úrady životného prostredia", ods. 3 písm. b) "okresné úrady životného prostredia" v § 16 zákona Slovenskej národnej rady číslo 595 z roku 1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie.

    Zmyslom toho je ponechať v platnosti zákon 595/1990 Zb. a realizovať jeho čiastočnú novelu, aby sa vytvorili krajské úrady životného prostredia ako kontrolný druhostupňový odvolací orgán proti rozhodnutiam okresných úradov životného prostredia. To je k tomuto všetko.

    Na záver chcem ešte podporiť stanovisko a pozmeňujúce návrhy kolegu poslanca Novotného, ktorý sa zaoberal problematikou štátnej veterinárnej správy. Môj predrečník pán poslanec Čopík vniesol svojím návrhom nový moment do rokovania. Bol by som rád, keby sa k jeho požiadavke nepriamo novelizovať zákon o ochrane prírody a krajiny vo vzťahu k Tatranskému národnému parku mohol vyjadriť minister životného prostredia, v ktorého kompetencii je riadenie všetkých národných parkov. Chcem zdôrazniť, že nie nedopatrením, ako to uviedol pán poslanec Čopík, sa Tatranský národný park dostal do zákona o ochrane prírody a krajiny, ale na základe logických argumentov, aby ochrana národných parkov, územná a druhová ochrana bola v kompetencii jedného rezortu - Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pani poslankyňa Nováková, pripraví sa pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, pani poslankyne, páni poslanci,

    predkladám dva pozmeňujúce návrhy.

    Prvý sa týka článku I § 2 ods. 2. Prvá alternatíva: "Z dôvodu verejného záujmu, najmä na priblíženie štátnej správy občanom, môže krajský úrad zriadiť na výkon štátnej správy stále alebo dočasné pracovisko okresného úradu aj mimo sídla okresného úradu. Zároveň určí obce patriace do pôsobnosti stáleho alebo dočasného pracoviska okresného úradu."

    Druhá alternatíva, ktorá sa týka toho istého odseku: "Z dôvodu verejného záujmu, najmä na priblíženie štátnej správy občanom, môže okresný úrad zriadiť na výkon štátnej správy stále alebo dočasné pracovisko okresného úradu aj mimo sídla okresného úradu. Zároveň určí obce patriace do pôsobnosti stáleho alebo dočasného pracoviska okresného úradu."

    Môj druhý pozmeňujúci návrh sa týka článku XVIII § 27, kde ods. 1 znie: "Na poskytovanie služieb sociálnej starostlivosti krajské úrady zriaďujú a kontrolujú ako rozpočtové organizácie alebo príspevkové organizácie detské domovy." Ods. 2: "Na poskytovanie služieb sociálnej starostlivosti okresné úrady zriaďujú a kontrolujú ako rozpočtové organizácie alebo príspevkové organizácie ústavy sociálnej starostlivosti." Ďalšie odseky prečíslovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Ftáčnik z SDĽ, pripraví sa pani poslankyňa Aibeková.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy a páni,

    kolegyne ma napomenuli, aby som bol stručný, pokúsim sa o to a obmedzím svoje vystúpenie len na štyri okruhy, z ktorých jeden bude možno trošku obsažnejší, tie tri ďalšie sa pokúsim skrátiť.

    Vážené kolegyne a kolegovia, keď som sledoval prerokúvanie tohto zákona a celkove postup verejnej správy a preukázali ste to veľmi názorne i pri schvaľovaní vráteného zákona prezidentom, musím na úvod konštatovať jednu smutnú skutočnosť. Vládna koalícia sa pri reforme verejnej správy riadi veľmi jednoduchým heslom: "Zbohom, zdravý rozum."

  • Prejavuje sa to v konkrétnych ustanoveniach, v konkrétnych postupoch a pokúsim sa vám to vyložiť na prvom okruhu, ku ktorému sa chcem vyjadriť, a to je školstvo.

    Prosím, keby ste zobrali do úvahy aj to, čo zostane zaprotokolované v správe o rokovaní výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, kde som podal protest a rád by som ho tlmočil aj vám, že takéto zákony sa neprerokúvajú tak, že jeden deň ich poslanci dostanú a na druhý deň o nich majú rokovať. Tlač 427 bola takto doručená poslancom výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a zrejme aj vy ďalší ste mali takýto priestor na to, aby sme posúdili takú závažnú vec, akou je vytvorenie krajských a okresných úradov s novými kompetenciami, s novým spôsobom fungovania, čo presne dokladá slogan, ktorý som povedal.

    Konkrétne k školstvu. Keď sa začiatkom roka 1994 vtedajší podpredseda vlády pán Roman Kováč pokúšal presvedčiť poslancov o tom, že najlepšou cestou v reforme verejnej správy je integrácia, horizontálna integrácia, objavili sa tri problémy. Dva z nich tu už zazneli. Boli to katastrálne úrady a boli to úrady životného prostredia. Ten tretí boli školské správy a k tým by som sa rád aspoň stručne vyjadril. Možno ešte úrady práce, ešte veterinári, veterinári sa dnes ozvali. Pamätám si len na tie tri, ale pani kolegyňa ma doplnila, a nakoniec zazneli tu dnes aj veterinári.

    Nebudem predkladať žiadne pozmeňujúce návrhy na školské správy, aby neboli začlenené a podobne, pretože to považujem za zbytočné, aj tak by ste to neodhlasovali. Ale chcem vám vysvetliť, čo vlastne urobíme, ak začleníme špecializovanú štátnu správu v oblasti školstva do krajských a okresných úradov, čo sa tým vlastne stane.

    Dôvody, pre ktoré sme namietali v roku 1994, a rovnako ostro treba namietať aj dnes, sú takéto. Keď školstvo v roku 1990 vytvorilo vlastnú štátnu správu, vertikálnu štátnu správu, tak si pomohlo z hľadiska rozdeľovania finančných prostriedkov a z hľadiska zabezpečenia vecných úloh, ktoré má. Na otázku, ako dlho by mala fungovať takáto samostatná štátna správa v školstve, sme odpovedali veľmi jednoducho, do času, kým štát nepresunie kompetencie v oblasti školstva na samosprávu. Potom nebude treba také školské správy, aké máme dnes. Samospráva si bude musieť vybudovať svoje útvary, ktorými bude zabezpečovať úlohy, ktoré jej štát prenesie v oblasti školstva. Ale do tých čias je škoda rušiť to, čo sme vybudovali v roku 1990 a čo v rezorte školstva pomerne dobre funguje a pôsobí smerom k zabezpečovaniu úloh štátnej správy na školách a školských zariadeniach, či v základných alebo stredných.

    Totiž obavy, ktoré vzniknú z toho, keď presunieme školy a školské zariadenia pod krajské úrady, sú z tohto. Školstvo predstavuje a bude predstavovať najväčšiu rozpočtovú kapitolu. Týmto rozhodnutím zverujeme krajským a okresným úradom zhruba 20 mld korún. S takýmito čiastkami dnešná štátna správa vôbec nehospodári. Zabezpečoval ich rezort a jeho príslušné predĺžené ruky v regiónoch. 20 miliárd korún potečie len na kapitolu školstva na zabezpečenie činnosti škôl a školských zariadení. Náš názor bol taký, aby sa peniaze nestratili, aby sa prednosta toho či onoho úradu nerozhodol, že opraví strechu okresného úradu, a nie príslušnej školy, na to treba zabezpečiť účelové toky. Kolegovia krútia hlavou. Skúste ma presvedčiť o tom, že účelové toky budú zabezpečené. Bude len jeden rozpočet krajského alebo okresného úradu a nie som si istý, či v ňom bude garantované, že sa na školstvo dostane práve toľko. Ak je to tak, jedna moja námietka bude nadbytočná.

    Druhá otázka sa týka presunu kompetencií. Ak je tu vážny úmysel a my o ňom zase nevieme, pretože robíme reformu verejnej správy takpovediac od strechy, od hlavy, a nie od základov, ako by sme mali, teda povedať, čo kto nakoniec bude robiť a takýmito kompetenciami sa riadiť, ak chceme presunúť kompetencie na samosprávu a vieme, že sa tak šepká, že by to mali byť budovy a údržba a proste veci týkajúce sa majetku, že toto by mali robiť obce, a štát by mal zabezpečovať vzdelanie, štandardy, učebnice atď., tak potom sa pýtam, prečo chceme teraz presúvať niekoľko stomiliardový majetok, možno väčší ako to, čo ešte zostáva sprivatizovať, najprv na krajské a okresné úrady a v novembri, alebo kedy prijmeme príslušný zákon o presune kompetencií, možno na budúci rok, budeme ten istý majetok presúvať na samosprávy. Akú to má logiku?

    Je to obrovská práca a nemá to prakticky žiadny zmysel. Logické by bolo ponechať školstvo tak ako je a presunúť to, čo treba, do cieľovej stanice, teda to, čo má ísť na samosprávu samosprávam, to, čo má ísť štátnej správe, presunúť na štátnu správu. Takto si vyrobíme obrovské administratívne problémy a myslím si, že ten proces budeme robiť vlastne nadbytočne. Toto sú minimálne dva hlavné dôvody, ktoré svedčia o tom, že presun školských správ, resp. ich zrušenie či presun pod krajské úrady, nie sú domyslené, pretože podľa mňa nie sú garancie o tom, že sa peniaze dostanú tam, kam sa majú dostať, a nevieme presne, kto bude aké kompetencie mať, to znamená tie presuny budú nadbytočné a ťažko tomu zabránime. Toľko moja poznámka k školstvu, ku ktorému nemám žiadne pozmeňujúce návrhy.

    Druhý okruh veľmi stručne - otázka detských domovov. Predložený návrh zákona v článku XIX rieši problematiku detských domovov, ktoré berie zo školstva a pričleňuje ich do rezortu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Mám tu k dispozícii zápis z porady, ktorú mali riaditelia detských domovov Slovenskej republiky 16. mája v Bratislave, ktorú zvolalo ministerstvo školstva a Únia pracovníkov detských domovov. Zo 67 prítomných riaditeľov 66 (sú tu podpísaní, môžem to doložiť) trvajú na tom a chcú, aby detské domovy zostali v riadení ministerstva školstva vzhľadom na to, že v tomto rezorte majú zabezpečený svoj rozvoj a je vytvorená primeraná koncepcia, ktorá sa bude dotvárať. Presun detských domovov pod správu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny chápu všetci účastníci ako krok späť.

    Mohol by som tu čítať argumenty, ktoré uvádzajú riaditelia, ale nebudem vás tým príliš unavovať. Spomeniem, že detské domovy predstavujú len jednu škálu starostlivosti o deti, ktoré pochádzajú z narušeného prostredia a treba o ne istú osobitnú starostlivosť. Otázka znie, prečo sa detské domovy majú presunúť pod ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, a iné špeciálne zariadenia sa nemajú presunúť. Pýtam sa to takisto, prečo to tak má byť, pretože sa to robí zákonom, ktorý máme pred sebou, a argumentom je, že veci by sa mali skôr udržať v rezorte školstva, pretože s týmito narušenými deťmi by mali pracovať najmä pedagogickí pracovníci, ktorí sa snažia aj z nich vychovať občanov, platných občanov Slovenskej republiky. Majú na to predpoklady, vysokoškolské vzdelanie, príslušnú aprobáciu zo špeciálnej pedagogiky a ďalšie a ďalšie argumenty.

    Chcem navrhnúť, aby sme vypustili zo zákona článok XIX, a to je môj pozmeňujúci návrh. To znamená, aby situácia ostala taká, aká bola doteraz, aby detské domovy naďalej patrili pod ministerstvo školstva, ktoré bude metodicky usmerňovať ich činnosť na krajských úradoch.

    Môj ďalší okruh je veľmi stručný a týka sa bodu 7 a 8 spoločnej správy, ktoré prosím a žiadam na osobitné hlasovanie. Rád by som kolegom z vládnej koalície, nie tým, čo sedia oproti mne, ale tým, čo sedia vľavo, vysvetlil, prečo si myslím, že by sa mali zamyslieť nad týmito dvoma bodmi a zvážiť, či ich podporia v predloženom znení.

  • Hlasy z pléna.

  • To hovorím kolegom z vládnej koalície. Nie, v prvých dvoch laviciach sedí opozícia, ak ste si to nevšimli, a za nimi síce aj sedia, ale kolegovia zo SNS nesedia. To je možno ich vzťah k tomuto zákonu.

    Ale rád by som im povedal, že postup, ktorý sa navrhuje v bodoch 7 a 8, bude takýto: Vláda vymenuje prednostu krajského úradu. Podľa bodu 7 spoločnej správy prednosta krajského úradu vymenuje prednostu okresného úradu a podľa bodu 8 prednosta krajského úradu, stále ten istý, vymenuje vedúcich odborov na krajskom úrade a s ministrom sa to iba prerokuje. Povedal by som, že ministrovi sa to dá na vedomie. Po prerokovaní, to je taká formulácia, že keby minister aj stokrát nesúhlasil, bolo to s ním prerokované? Bolo. Žiadny problém, rozhoduje jeden jediný človek, ktorého si vyberie vláda Slovenskej republiky. Do týchto lavíc by som chcel adresovať poznámku, že 8 prednostov krajských úradov bude 8 príslušníkov odtiaľto a ten jeden-jediný človek, ktorého schváli vládna väčšina, resp. väčšina HZDS vo vláde, ten bude rozhodovať o všetkom. Ak toto chcete schváliť, nech sa vám páči, ale podľa mňa to kríva minimálne na jednu, ak nie na obidve nohy. Takže zvážte, ako sa postavíte k bodom 7 a 8 spoločnej správy. Bez ohľadu na to navrhujem, aby sa o nich hlasovalo osobitne.

    Posledná poznámka, ktorá dokladá platnosť sloganu, ktorým som začal a ktorým sa blížim k záveru, je poznámka týkajúca sa účinnosti zákona. Zoberte si, prosím, spoločnú správu a nalistujte si bod 32. Výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, ktorého predsedom je pán poslanec Rea, schválil právoplatne, zrejme väčšinou poslancov, návrh, aby tento zákon nadobudol účinnosť 1. januára 1997. Je to triezvy, rozumný návrh, ktorý sme sa snažili presadiť aj v predošlom zákone. Zrejme sa pri tom výbor riadil aspoň čiastočne nejakými kritériami a rozmýšľaním, odkedy by celý tento projekt mal vstúpiť do účinnosti, personálnymi, materiálnymi, finančnými dôvodmi. Je to tu, prosím, napísané. Nevymyslel som si to ja, odhlasoval to zrejme pán poslanec Rea a ďalší vládni poslanci, lebo v tomto výbore majú väčšinu.

    Dnes prišli do parlamentu a z akýchsi dôvodov, zrejme vyšších, ako sú oni a ich vlastné rozhodovanie, boli donútení urobiť jedno divadlo a schváliť absurdnú situáciu, že reforma sa má spustiť dňom vyhlásenia. Dňom, keď čosi vyjde v Zbierke zákonov, to znamená úplne náhodne, a zrejme odvtedy sa spustí aj tento zákon. Pán spravodajca sľúbil, že k tomu prednesie pozmeňujúci návrh, ale to už nemôže byť nič iné, len to, čo ste urobili predtým. V tom je tá absurdita a nelogickosť celého tohto postupu, že ktosi tu tlačí, aby to bolo takpovediac zajtra, bez toho, aby sa vzali do úvahy kritériá a rozpočtové pravidlá. Absolútne nič neplatí. Platí tu vôľa niekoho vyššieho, kto sa snaží pretlačiť, aby sa reforma začala čím skôr. Ak máte pocit, že je to všetko správne, lúčim sa s vami s pozdravom "Zbohom, zdravý rozum".

  • Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči.

    Faktickú poznámku má pán poslanec Cuper. Prepáčte, pani poslankyňa. Nech sa páči.

  • Chcem sa poďakovať pánu poslancovi Ftáčnikovi, že ma zasa konečne pobavil. Už som si myslel, že bude len vecný, stručný, matematicky racionálny, a on sa tu zahral aj na starostlivého otecka, aj sa postaral o Združenie robotníkov Slovenska, aby ich napomenul, aby boli opatrní, ako milé deti. A čo keď náhodou vyhrá budúce voľby SDĽ a bude mať takého slabšieho partnera? Kto sa bude starať zasa o neho, keď bude mať 8 prednostov krajských úradov?

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Belohorská - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne.

    Ozaj sa budem snažiť byť veľmi stručná. Trošku sa ma skutočne dotklo, že pán poslanec, od ktorého som aj ja očakávala vyslovene argumentáciu a konštruktívnosť, skĺzne do úplne zbytočných detských prekáračiek a prirovnala by som to možno dokonca aj k urážkam.

    Nemám pocit, že by som prišla o zdravý rozum, ale poznám systém riadenia a dopriala by som tiež našim ministrom, aby sa mohli rozhodovať tak ako ministri v jednej našej dosť blízkej krajine, tu v Európe, kde minister rozmýšľal, či zoberie post, ktorý mu bol ponúkaný, pokiaľ mu boli schopní zabezpečiť, že nebude robiť denne viac ako 6-7 hodín. A tento systém delenej právomoci slúži práve na to. Je nelogické, aby napríklad minister zdravotníctva riadil 310 nemocníc na Slovensku, keď sú alebo boli v minulosti kraje, ktoré si tieto veci riešili. On má riešiť stratégiu a globálne veci.

    A druhá vec, vyslovene sa ma dotklo, že pán poslanec Ftáčnik nepostrehol, že je ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, a rodiny, znovu hovorím, lebo detské domovy sú vlastne náhradnými rodinami, a nie školskými zariadeniami. A ak hovorí o školských pracovníkoch, ktorí deti vyučujú v bežnom procese, tak sú to ľudia, ktorí tam môžu pracovať aj naďalej.

    Hovorím to skutočne bez toho, aby som sa tu prekárala, či som stratila zdravý rozum, alebo nie. Ale raz je to už tak, pán poslanec Ftáčnik, že sme vyhrali voľby a zodpovedáme svojim voličom aj za to, ako budú tieto inštitúcie fungovať. Čiže o dobe účinnosti istého zákona hovoríme aj preto, aby tu nenastalo interegnum. A myslela som si, že ste to postrehli.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Vanko - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som veľmi stručne reagovať. Vôbec to teraz nemyslím osobne alebo ako nejaký protiútok a podobne, ale zazneli tu obavy, či bude možné rozbehnúť činnosť verejnej správy, hlavne v oblasti štátnej správy v danom termíne, či to nie je skoro, neskoro, alebo skôr sa hovorilo, či sa zvládne tento prechod alebo táto zmena v štátnej správe.

    Môžem vám povedať z vlastných tvrdých skúseností, áno, prejde to rýchlo a dobre. Sú na to dve záruky. Prvá záruka je, že na ministerstve vnútra na odbore verejnej správy sú natoľko vytrénovaní, vypracovaní pracovníci, že sú schopní zareagovať aj na mimoriadne zmeny a mimoriadne rýchlo vedia spraviť, zariadiť potrebné opatrenia.

    Druhý dôvod, pre ktorý som optimista, je ten, že poznám pracovníkov štátnej správy, poznám, čo sme museli preskákať. Nie je to vôbec nič nové. Nechcem vás zamestnávať svojimi osobnými vecami, ale predsa vám len poviem jednu skúsenosť. Keď som nastupoval v roku 1991 ako prednosta obvodného úradu, 20. januára som dostal do ruky menovací dekrét a 25 pečiatok. To bolo všetko, čím bol Obvodný úrad v Púchove. V januári sme si požičali miestnosť, požičali písací stroj, vo februári sme začínali pracovať, boľavo prijímali pracovníkov, v marci sme vykonávali minimálne na 70 % túto činnosť. A zvládli to pracovníci štátnej správy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pani poslankyňa Aibeková.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené dámy, vážení páni,

    budem veľmi stručná. Chcem sa dotknúť iba spoločnej správy a navrhovaného hlasovania, tak ako ho odôvodnil pán spoločný spravodajca. Nakoľko odporúčal, aby nebol prijatý bod 32 spoločnej správy, t. j. účinnosť zákona od 1. januára 1997, a zároveň neodporúčal prijatie bodu 30, žiadam, aby bod 30 bol vyňatý na samostatné hlasovanie a aby sa o ňom hlasovalo kladne z toho dôvodu, že detské domovy a dojčenské ústavy sú navrhované, aby od 1. 1. prešli pod kompetenciu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, a práve na to prechodné obdobie je potrebné, aby bol prijatý bod 30. Nebudem ho čítať, keď si ho podrobne prečítate, zistíte, prečo dávam tento návrh.

    A na záver iba veľmi stručne pánu poslancovi Ftáčnikovi, ktorý sa práve dotkol problematiky detských domovov. Je mi ľúto, že diskutuje a že nepočúval ani argumenty pani poslankyne Belohorskej a nemá ani teraz záujem vypočuť si názor niekoho iného. Nepochybujem o tom, že si veľmi podrobne prečítal znenie § 74a, kde sa veľmi jasne hovorí, čo sú detské domovy, a že tam majú byť umiestnené deti od 0 do 18 alebo až do 25 rokov. A naozaj majú plniť funkciu náhradnej rodiny, keďže tieto deti buď nemajú vôbec rodičov, alebo jednoducho rodičia o ne nemajú záujem. Myslím si, že toto presunutie bude v prospech detí a jedným z dôvodov môže byť aj to, že pracovníci tam nakoniec zostanú. Čiže svoju odbornosť nestratia, budú ju rovnako využívať pre tie isté deti, ktoré tam boli a budú.

    Myslím si, že jedna argumentácia hovorí aj za to, že detské domovy mali problémy, ako viete, s financiami. A chvalabohu, v rezorte ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny všetky zariadenia, ktoré patria do kompetencie toho rezortu, nikdy finančné problémy nemali. Tak dúfam, že to tak bude aj po prijatí tohto návrhu zákona.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. O slovo ešte s návrhom sa prihlásil pán spoločný spravodajca.

    Pán poslanec Harach - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne. Budem veľmi stručný. Veľmi si vážim šarmantnú kolegyňu pani Aibekovú, ale úplne ma zarazila argumentácia, že ak čosi presunieme z jedného rezortu do druhého, tak to nebude mať finančné problémy. Vážení, kde to sme? Kam sme sa dostali? Kam sme sa dostali?

    V rezorte školstva na to nie sú finančné prostriedky, tak to dajme do rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny. Navrhoval by som, čo keby sme tam tak presunuli aj vysoké školy, keď majú dostatok financií v tomto rezorte. Prosím vás, takto sa pripravoval celý tento zákon, na základe takýchto argumentov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

  • Len na dokreslenie by som chcel upozorniť svoju ctenú kolegyňu, keď hovorila, že nie sú ekonomické problémy v zariadeniach ministerstva práce a sociálnych vecí. Sú tam absolútne najnižšie priemerné mzdy z celej štátnej sféry. Pracovníčky, ktoré sa starajú o imobilných pacientov, majú 4 300 alebo 4 400 korún. A to vieme všetci. Aj vo výbore sme proti tomu protestovali. Tak ak chceme toto spraviť detským domovom, tak im blahoželám.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Aibeková - faktická poznámka.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážení kolegovia, keby ste ma boli počúvali pozorne, povedala som, že dúfam, že nebudú mať finančné problémy. Argumenty za tento presun by som tu mohla hovoriť veľmi dlho, ale nemám vo zvyku zdržiavať ctenú snemovňu takýmito rôznymi úvahami. Bol to len jeden kratučký názor. Kladiem na prvé miesto to, že naozaj si myslím, že nie sú tam len školopovinné deti a že detské domovy majú byť naozaj náhradným domovom a dúfam, že postupne budú, lebo dnes to tak nie je. A o otázkach miezd, samozrejme, aj to veľmi dobre viem. Takže, ak máte záujem, páni, môžeme o tom diskutovať hodiny, ale nie tu a zdržiavať ostatných kolegov.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem. Pán poslanec Šagát - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Myslím si, že je tu priestor na diskusiu, pani doktorka Aibeková. Chcem sa opýtať, keď navrhujete presun detských domovov do sociálneho rezortu, či predkladateľ vyčíslil, koľko detí je tam zo zdravotnej indikácie a ako sa budú deliť o kompetencie zdravotníci so sociálnymi pracovníkmi. Ak to máme, prosím, ale podľa tej definície pani doktorka Aibeková prečítala, že sú tam deti od 0 do 18 rokov. To je moja prvá otázka.

    A druhú chcem položiť pani doktorke Belohorskej. Stotožnili ste sa vnútorne s tým, že vlastne v organizácii zdravotníctva (i keď súhlasím, že nie je dobrá situácia, keďže ministerstvo riadi celé zdravotníctvo) prechod na starý model, čo tu bol, sa vlastne obnovuje. Myslíte si, že to je správne? Vyhliadky transformácie v rezorte zdravotníctva boli úplne iné, nechcem vám ich pripomínať, možno si spomeniete na názory v tých rokoch, keď sa tvorila transformácia, aké by malo byť riadenie nemocníc, ako by sa mali deliť. Toto je návrat k bývalým odborom zdravotníctva. Myslím si, že by ste mohli povedať svoj názor. Budem si ho pamätať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Šimko - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Musím povedať, že celkom pozorne počúvam túto diskusiu a zaujala ma, ale nie je to moja parketa, preto by som celkom rád počul argumenty, o ktorých ste hovorili, pani Aibeková. Zatiaľ som z vašej strany od vašej kolegyne Belohorskej počul iba jeden presvedčivý argument a ten, musím uznať, presvedčivý je - že ste vyhrali voľby.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Aibeková - faktická poznámka.

  • Prepáčte, naozaj tu nebudem hovoriť všetky argumenty. Pán poslanec Ftáčnik povedal svoj názor, ja som tiež povedala svoj názor, ktorý mám právo povedať, tak to takto, prosím, berte. Nikdy som vám neupierala právo povedať v tomto parlamente svoj názor, tak ho neupierajte ani mne.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne a kolegovia...

  • Hlasy z pléna.

  • Neúnavný pán poslanec Šagát - faktická poznámka.

  • Pán predsedajúci, som v absolútne dobrej kondícii psychickej, fyzickej, prišiel som sem rokovať, a nie počúvať. Chcem rokovať o nejakom probléme a chcem len povedať pani doktorke Aibekovej, ktorú si vážim, že okrem názoru treba vysloviť aj argumenty, prečo ten názor sa tu prezentuje a prečo chcete, aby sme si ho eventuálne osvojili, lebo to by malo byť účelom. Takže s takouto argumentáciou by sme mali prichádzať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, je tu ešte požiadavka ministerky na vystúpenie. V zmysle rokovacieho poriadku má prednosť. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby to zobral do ohľadu. Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.

    Vrátim sa k meritu veci. Myslím si, že pán poslanec Ftáčnik tlmočil názor riaditeľov detských domovov, ich obavy chápem najmä pokiaľ ide o ich platové zaradenie, prípadne iné pohyblivé zložky platu, nazvime to tak.

    Chcela by som vás však upozorniť, že na strane 56 v časti XXIII v § 4, ktorý znie "Pôsobnosť orgánov štátnej správy v školstve" - a myslím, že tam smerovala otázka pána poslanca Ftáčnika - naozaj si ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nenárokuje na detské domovy, ktoré plnia aj inú úlohu ako úlohu náhradnej rodinnej výchovy. Takže v § 4 zostávajú v pôsobnosti orgánov štátnej správy v školstve ako b) špeciálne školy, ako c) špeciálne materské školy, čo sú materské školy pre mentálne, zmyslovo alebo telesne postihnuté deti a ako d) špeciálne výchovné zariadenia, a to sú detské domovy, o ktorých chcem hovoriť. To sú detské domovy, ktorých prevažná časť funkcie je v reedukačnej činnosti, čiže zostávajú pod gesciou školstva. Je to na strane 56: reedukačné detské domovy, reedukačné domovy pre mládež, diagnostické centrá, liečebno-výchovné sanatóriá.

    Ak hovoríme o presune určitých pôsobností na náš rezort, ide nám v prvom rade o dojčenské ústavy, ktoré, pán poslanec Šagát, ako lekár musíte uznať, že to nie sú zdravotnícke zariadenia v tom typickom zmysle slova, pretože deti od 0 do 3 rokov sú zdravé. A neviem, prečo by mali byť v zdravotníckych zariadeniach. Je to tak, podľa dnešného právneho stavu je to tak. A od 3 do 18 rokov sú detské domovy rôzneho typu, ktoré sme, samozrejme, špecifikovali, kde je prevaha na reedukačnej, čiže prevýchovnej činnosti, preložme to do slovenčiny, a kde žijú deti, ktoré sú z neúplných rodín, kde vlastne majú už dnes nárok na náhradnú rodinnú starostlivosť. Takže neberieme všetky detské domovy, len tie, kde žijú zdravé deti, či od 0 do 3, alebo od 3 do 18.

    A ďalší dôvod, prečo sme pristúpili k tomuto návrhu, bol ten, že pripravujeme v súčinnosti s ministerstvom spravodlivosti nový zákon o rodine. Viackrát som už aj na tejto pôde hovorila o pripravovaných zmenách, najmä pokiaľ ide o predadoptívnu starostlivosť, o pestúnsku starostlivosť, o spôsob vyberania pestúnov alebo náhradných rodičov, a myslím si, keď pripravujeme zákon, máme právo na to, aby sme ho mohli potom aj realizovať.

    Znovu opakujem, že na strane 56 sú vyčíslené detské domovy - typy, ktoré zostávajú v gescii školstva, ale dojčenské ústavy od 0 do troch rokov a ďalej zariadenia od 3 do 18 rokov, okrem reedukačných, diagnostických a ďalších, ktoré sú tam taxatívne vymenované, preberáme do našej gescie. Potom totiž preberáme deti vo veku 18 rokov, ktoré vychádzajú z týchto zariadení, pre ktorých často nemáme nielen prácu, ale ani riešenie ich ubytovania, a myslíme si, že by bolo dobré zachovať určitú kontinuitu od narodenia až po vek, ktorý navrhujeme predĺžiť z 18 rokov na 25 rokov veku, aby tieto deti mohli zostať, pokiaľ sa neosamostatnia, minimálne do 25. roku veku. To je všetko z mojej strany.

    A pokiaľ ide o počty detí, ktoré sú zdravotne postihnuté, už aj dnes ich máme v našich ústavoch sociálnej starostlivosti, náš rezort ich má a môžem vám povedať, že momentálne podľa našich informácií ide asi o 4 600 detí zdravotne postihnutých. Ústavy riadi ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. To je všetko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pani ministerke.

    O slovo sa prihlásil pán podpredseda Národnej rady. V zmysle rokovacieho poriadku má prednostné právo, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    v § 4 Pôsobnosť orgánov štátnej správy v školstve písm. a) znie takto: "stredné školy a stredné odborné učilištia". Žiadam vyňať "a stredné odborné učilištia", aby tieto učilištia ostali pod rezortmi. Dávam takýto pozmeňujúci návrh.

  • Ďakujem pekne. Slovo má ešte pán spoločný spravodajca. Nech sa páči, aby sme mohli uzavrieť rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Svoje vystúpenie musím skrátiť. Napriek niektorým názorom, ktoré odsudzujú prípravu tejto novej normy v zákone, ktorá robí ďalší krok v reforme verejnej správy, ja ju považujem za potrebnú, dobrú a prosím Národnú radu, aby ju podporila.

    Vo svojom pozmeňujúcom návrhu v spoločnej správe článok XXX navrhujem v tomto znení: "Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia."

    Dovoľte, aby som v rýchlosti predniesol ešte ďalší pozmeňujúci návrh týkajúci sa zákona, ktorý sme schválili tento rok, a to ochrana štátneho tajomstva. Aby nemusel tento zákon zachytávať aj prostriedky z niektorých krajských úradov, čím by sme v štátnom tajomstve, v jeho režime mali veľmi veľký úhrn štátneho rozpočtu v utajovaných skutočnostiach, dovoľte, aby som predniesol návrh na zmenu. Uvediem ho v celom článku XXX (po prečíslovaní ten článok dostane nové číslo). Bude to:

    Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 100/1996 Z. z. o ochrane štátneho tajomstva, služobného tajomstva, o šifrovej ochrane informácií a o zmene a doplnení Trestného zákona v znení neskorších predpisov sa mení takto:

    § 2 ods. 3 písm. d) bod 2 vrátane poznámky 1a) pod čiarou znie: "Údaje štátneho rozpočtu vrátane jeho návrhu a údaje o plnení štátneho rozpočtu s výnimkou údajov za hlavné kategórie a kategórie (odkaz 1a), a to v rozpočtových kapitolách Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Slovenskej informačnej služby, Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky týkajúce sa bezpečnostného úseku, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky týkajúce sa Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky týkajúce sa železničného vojska Slovenskej republiky a Železničnej polície Slovenskej republiky, ako aj údaje rozpočtových kapitol štátneho rozpočtu v prípade vyhlásenia brannej pohotovosti štátu a údaje vojnového rozpočtového výhľadu." Poznámka pod čiarou, odkaz 1a), ako som uviedol, znie: "§ 1 ods. 1 písm. c) výnosu Ministerstva financií Slovenskej republiky z 21. decembra 1995 číslo 41/985/1995 Z. z. o rozpočtovej klasifikácii, oznámený pod číslom 15/1996 Z. z." Pôvodný článok XXX bude upravený na článok XXXI. Neviem, či mám už pre krátkosť času uviesť odôvodnenie.

    A ďalej navrhujem, aby v § 6 článku I tohto zákona, ktorý prerokúvame, bol doplnený nový odsek 5 tohto znenia: "Prednosta krajského úradu môže rozhodnúť, že v rámci kraja bude vykonávať jeden okresný úrad agendu za niekoľko okresných úradov." Tento návrh má krátke odôvodnenie. Vyplýva z možnosti racionálnejšieho vykonávania štátnej správy v tých okresoch, kde nie je potrebné vytvoriť personálne štruktúry, ak by sa v týchto okresoch štátna správa v určitej oblasti nevykonávala. Sú to napríklad okresné úrady v Bratislave, kde sme zriadili 5, a v Košiciach, kde sme zriadili 4.

    Ďakujem za pozornosť a je mi skutočne ľúto, že som nemohol predniesť svoj celý pozmeňujúci návrh.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Celkom som nerozumel návrhu alebo som dobre nezachytil návrh, ktorý mal pán podpredseda Ľupták. Ale ak som dobre pochopil, asi o čo ide, odhadujem, že chcete vyňať stredné odborné učilištia a ponechať ich tak, ako sú teraz. Áno?

  • Vážené dámy, vážení páni,

    už neviem, čo sa to vlastne ide diať so strednými odbornými učilišťami, kam ich ideme posúvať. Odznievajú tu také zaujímavé návrhy od vašich priateľov zozadu, keď komentujú názory predstaviteľov Združenia robotníkov Slovenska, je to veľmi zaujímavé a hovoria, že to budeme konzultovať.

    Dámy a páni, chcete, aby sa tento zákon konzultoval potom, keď sa prijme, ja tomu tak rozumiem. To je veľmi zaujímavá stratégia, s ktorou pracuje súčasná vládna koalícia, najmä Hnutie za demokratické Slovensko, že si navrhne zákony, o ktorých pomaličky s nikým nehovorí, a chce ich konzultovať potom, keď sú tie zákony prijaté. Zaujímavé. Ale vrátim sa k stredným odborným učilištiam.

  • Prosím vás, faktickú poznámku, toto sú komentáre, síce tiež šarmantné, ale...

  • Prosil by som, pán podpredseda, keby ste nepočítali čas, v ktorom do toho vstupujete, aby som mohol voľne hovoriť. A prosím neprerušujte ma.

  • Ďakujem veľmi pekne, ja si to stopnem.

    Pán podpredseda Ľupták, celkom seriózne chcem upozorniť na to, že problém stredných odborných učilíšť je oveľa vážnejší ako to, či ich teraz vyjmete, alebo nie. Ten problém spočíva v tom, že nie je jasné, čo je, čo má byť do budúcnosti obsahom vzdelávania na stredných odborných učilištiach, ako sa bude realizovať a organizovať toto vzdelávanie.

    Sú to tri skupiny problémov, ktoré sú spoločné stredným odborným učilištiam, stredným odborným školám i gymnáziám. Ak vyjmete stredné odborné učilištia z tejto skupiny, tým nechcem povedať, že to, čo navrhujete v tejto integrácii, je správne, to nie je dobré riešenie, ale keď ešte navyše vyjmete stredné odborné učilištia, tak ich dostanete na platformu, keď tieto prúdy štandardizácie, normatívov financovania, ktoré sú koordinované, pôjdu mimo. Stredným odborným učilištiam sa tým ublíži.

    Opakujem, vidím za tým záujmy privatizačných lobby, pretože by veľmi radi sprivatizovali prevádzky, ktoré sú v stredných odborných učilištiach, a na to si "sakramentsky" posvietime. Možno teraz nie, ale potom, keď sa to bude dať, to aj vyriešime.

    Po prvé, položte si otázku, aké normatívy chcete vidieť v stredných odborných učilištiach. Aké štandardy chcete vidieť v stredných odborných učilištiach? Ako si predstavujete organizáciu riadenia, manažment a podľa mňa koordináciu? Keď si na toto zodpoviete, potom ich vynímajte zo skupiny stredných škôl. Zatiaľ je to veľmi, veľmi chybný krok.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci,

    veľmi sa ospravedlňujem, ale nebude to faktická poznámka, pretože návrh, ktorý predniesol kolega Ľupták, podpredseda Národnej rady, je príliš vážny na to, aby sme ho vybavili trojminútovou poznámkou. Bol prednesený bez argumentov, čiže na prvý pohľad niet s čím polemizovať. Ale chcem vám vysvetliť, čo sa vlastne skrýva za týmto návrhom, a aké sú iné argumenty toho, aby sme do zajtra dobre zvážili, kým sa poradíme v kluboch o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch, či o tom budeme hlasovať.

    Veľmi ma mrzí, že to bolo prednesené týmto spôsobom bez zdôvodnenia, aby sme vedeli, prečo tento návrh má byť prijatý. Pokúsim sa vám vysvetliť, prečo si myslím, že tento predložený návrh je v rozpore s materiálom, ktorý ohľadne stredných odborných učilíšť schválila vláda Slovenskej republiky v októbri minulého roku. A to je vážna vec. To je koncepcia, ktorú prijala vláda. Čakalo sa na ňu tri roky, prebojúvala sa cez ministrov školstva - jedného, druhého, tretieho a v októbri bola schválená. A myslím si, že to bol pozitívny krok v oblasti stredných odborných učilíšť a v oblasti prípravy mládeže na robotnícke povolania.

    V tomto materiáli sa hovorí, že perspektívny stav, ku ktorému by sa malo smerovať, sú dve myšlienky, aby sa stredné odborné učilištia stali súčasťou sústavy stredných škôl. To je to, o čom hovoril kolega Harach, aby sme ich nevydeľovali, aby neostali bokom.

    Po druhé, bola tam predložená predstava a vláda sa s ňou stotožnila, aby cieľovo stav vyzeral tak, že teoretickú prípravu na stredných odborných učilištiach bude zabezpečovať školstvo, teda to, ktoré zabezpečuje vzdelávanie aj na ostatných typoch stredných škôl, a praktickú prípravu nebudú mať na svojich pleciach rezorty, ale budú ich zabezpečovať zamestnávateľské zväzy, teda tí, ktorí konkrétne pracujú, pre potreby ktorých sa pripravujú učni, pretože k nim chcú nastúpiť pracovať. Je to samozrejme stav, na ktorý treba vytvoriť isté podmienky a zainteresovať podnikateľskú sféru. Ale týmto to vlastne nabúravame.

    Rád by som vám vysvetlil, že stav, ktorý navrhuje pán podpredseda Ľupták, kopíruje situáciu z roku 1990. Vtedy Federálne zhromaždenie prijalo zákon, ktorým zobralo od štátnych podnikov učilištia a priradilo ich pod rezorty. Bol to pozitívny krok, pretože vtedy, v čase nabiehajúcej transformácie, v čase nedostatku peňazí, by učilištia boli zahynuli. Postupne sa ukázalo, že štát prebral na svoje plecia financovanie žiakov, dnes máme väčšinu štátnych žiakov, málokto sa pripravuje pre konkrétnu organizáciu, to znamená, že sú to štátni žiaci a je to kryté cez jednotlivé rezorty.

    Áno, rezorty vstupujú a zrejme by aj mali vstupovať do zabezpečovania praktickej prípravy. Mali by vstupovať, pretože ešte množstvo podnikov je štátnych, sú tam konkrétne väzby, je tam konkrétna skúsenosť. Ale nie zakonzervovať stav, že to večne bude takto, že ochrana nad strednými odbornými učilišťami by mala trvať večne, a teda nemali by sa stať normálnou súčasťou stredoškolského vzdelávania. Veď to sú tiež dôležití pracovníci, ktorí sa pripravujú na konkrétne povolanie, viacerí s maturitou, teda sú tam učebné odbory, ktoré tento štát jednoducho potrebuje. Prečo by sme ich mali vydeľovať a zavesiť ich na jednotlivé rezorty, prečo by sa nemali stať súčasťou riadenia školstva na príslušnom krajskom úrade na odbore školstva?

    O tomto je tento návrh a prosím, aby ste zvážili vládny návrh, ktorému som sa snažil v tejto veci priniesť konkrétne argumenty skutočne len z vecného hľadiska, lebo si myslím, že to potrebuje vecné posúdenie.

    Ďakujem vám za vašu pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Bajan - faktická poznámka.

  • Naozaj len veľmi krátko, lebo som vo veľmi ťažkej pozícii, pretože mám podobný názor ako kolega Harach a kolega Ftáčnik a bude to možno zvrátenosť, keď budeme podporovať pôvodný vládny návrh v tejto oblasti. Takže, aby sme tomu veľmi nepoškodili, naozaj odporúčam, aby sme veľmi dobre zvážili, čo nastane, pretože ak schválime pôvodný vládny návrh, je to, povedzme, menšie zlo v tejto oblasti.

  • Pán poslanec Klein - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia,

    chcem podporiť pozmeňujúci návrh pána poslanca Novotného a som za ponechanie organizácií štátnej veterinárnej správy v špecializovanej štátnej správe. Odôvodňujem to tým, že v poslednom čase vznikol veľký počet podnikateľských subjektov poľnohospodárskej prvovýroby a veterinári tam majú svoje oprávnenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

  • Chcel som iba povedať pánu poslancovi Ftáčnikovi, ale aj pánu poslancovi Harachovi, že zabudli vo svojich návrhoch na jednu vec, že učilištia už nevychovávajú svojich učňov pre štátne podniky, ale pre väčšinu súkromných zamestnávateľov, takže treba aj s tým v budúcnosti počítať pri svojich budúcich kalkuláciách, keď budete vládnuť vy v tomto štáte, aby ste to zreformovali v tomto smere.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Harach - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Myslím si, že sme na to nezabudli, ani kolega Ftáčnik, ten to dokonca povedal explicitne, môžem to, myslím, za neho povedať, ja určite nie, že pre koho, a vieme veľmi dobre, pán kolega Cuper, pre koho dnes pripravujú stredné odborné učilištia.

    Dámy a páni, je tu však jedna veľmi vážna vec. Máme sieť stredných škôl ako jednu, povedal by som, inštitucionalizovanú mapu po Slovensku, ktorá nie je efektívna, nie je pružná. Teraz si predstavte, že ju ideme upravovať tak, že zavesíme na N rezortov podmienky, možnosti, čo sa má s touto sieťou robiť. Bude to taký guláš, že sa z toho stredné školstvo nespamätá ani za 20 rokov. Najskôr treba urobiť úpravu tejto siete. Treba ju urobiť pod koordináciou jedného rezortu, pretože to je vec obsahu vzdelávania, štandardizácie vzdelávania. Súhlasím s pánom Ľuptákom v tom a v tom vidím istý pozitívny prvok, že chce, aby do toho vstúpili predstavitelia živnostenských zväzov a podobných inštitúcií. To všetko možno urobiť. Ale musí to mať v tomto transformujúcom období jedného koordinátora. Ak to zostane pod rezortmi, to sa nebude dať dosiahnuť. V tom je vážnosť tohto problému.

    Mal by som taký návrh, možno pán Ľupták zváži, ale keby stiahol svoj návrh, skúsme si prediskutovať, čo by sa v tom dalo urobiť, a nájsť nejaké pozitívne východisko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Šagát - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som krátko podporil návrh pána poslanca Kleina, aby sme skutočne veľmi starostlivo zvážili to, čo predniesol pán doktor Novotný ohľadne organizácií veterinárnej služby. A chcem povedať, že celý klub DÚ, dúfam, že to v tejto situácii nepoškodí, bude podporovať jeho návrh.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne vážení kolegovia,

    končím rozpravu, uzatváram rozpravu k tomuto bodu.

    Zároveň vám oznamujem, že budeme pokračovať v zasadaní o 9.00 hodine ráno. Prosím, aby sme sa na to duševne pripravili. Oddýchnite si, všetko dobré.