• Milé dámy, vážení páni,

    otváram rokovanie prerušenej 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že náš program bude pokračovať hlasovaním, prosím, aby sme sa prezentovali.

    Prezentovalo sa 79 poslancov. Konštatujem, že sme uznášaniaschopní.

    Dámy a páni,

    včera sme prerušili rokovanie pred hlasovaním o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o reklame. Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vám boli rozdané v písomnej forme.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Vanka, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy. Prosím, pán kolega, máte slovo.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    budem uvádzať hlasovanie, tak ako sú návrhy postupne uvedené v spoločnej správe a potom v rozmnoženom materiáli, ktorý má názov Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov uplatnené v rámci rozpravy k tlači 414.

    Mali sme trochu problémy pri prepisovaní, niežeby poslanci nevedeli písať, písať píšu, dokonca pravopisne, jazykovo správne, ale nevedeli sme to prečítať.

    Pri rozprave nebolo dotknuté poradie alebo skupina pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli uvedené v spoločnej správe a ktoré som označil, že o nich budeme hlasovať spoločne a s odporučením hlasovať za. Prečítam ich ešte raz. Prosil by som, aby sa hlasovalo najprv o týchto doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhoch. Zo spoločnej správy sú to bod číslo 1, bod číslo 2...

  • ...bod číslo 3, bod číslo 4, bod číslo 5, bod číslo 9, bod číslo 10 a bod číslo 11. Odporúčam ich prijať.

  • Prezentujme sa, dámy a páni, a prosím, vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča návrhy prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 97 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tieto body zo spoločnej správy schválili.

    Nech sa páči, pán kolega, pokračujte.

  • Prosím, aby sa dalo hlasovať o 3 bodoch zo spoločnej správy, ktoré budem odporúčať neprijať. Je to bod číslo 6, bod číslo 7 a bod číslo 8.

  • Pán kolega, chcel by som upozorniť, že bod číslo 7 bol vyňatý zo spoločného hlasovania, a takisto aj ja so žiadal vo svojom vystúpení vyňať bod 8, a ak neprejde, tak som dával alternatívny návrh.

  • Boli podané ďalšie pozmeňujúce návrhy, to znamená, že nič sa nestane, ak tieto body...

  • V tom prípade môžeme hlasovať o ďalších bodoch, ktoré boli uvedené. Ešte raz, tieto tri body odporúčam neprijať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o bodoch spoločnej správy, ktoré pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 10 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme neprijali.

    Nech sa páči, pán kolega, pokračujte ďalej.

  • Budeme hlasovať o doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vznikli v rozprave. Najprv by som prosil, aby sa hlasovalo o mojom pozmeňujúcom návrhu číslo 1, kde navrhujem v § 6 vypustiť písmeno d). Odporúčam ho prijať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhoch pána poslanca Vanka, ktoré odporúča prijať. Hlasujeme o jeho prvom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 62 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme prvý návrh pána poslanca Vanka schválili.

  • Môj druhý návrh - v § 8 doplniť... atď., to je o kompetencii okresných úradov pri kontrole reklamy. Odporúčam ho prijať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o druhom návrhu pána poslanca Vanka, ktorý odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 69 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Nech sa páči, pán kolega, pokračujte ďalej.

  • Ako druhý vystúpil pán poslanec Marián Andel, ktorý dal tri pozmeňujúce návrhy. Prvý pozmeňujúci návrh je v § 2 ods. 2 vypustiť. Odporúčam ho neprijať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o mojom prvom návrhu, ktorý pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh poslanca Andela bol schválený.

  • Tým vypadáva bod 2, ktorý bol vlastne alternatívny, ostáva bod 3, ktorý spresňuje... (v texte je napísaný). Odporúčam ho neprijať.

  • Teraz hlasujeme o treťom návrhu, druhý je bezpredmetný. Dámy a páni, prezentujme sa zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Smutne konštatujem, že tento návrh poslanca Andela nebol prijatý.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďalší vystúpil v rozprave pán poslanec Miroslav Maxon, ktorý dal jeden návrh, tak ako ho máte napísaný. Odporúčam ho neprijať.

  • Dámy a páni, prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh neprijať.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov. Nehlasovalo 23 poslancov.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Maxona sme prijali.

    Pán kolega, nech sa páči, môžete pokračovať ďalej.

  • Ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec Švec. Vlastne tým, že sme prijali predchádzajúci pozmeňujúci návrh, hlasovanie o jeho návrhu je bezpredmetné, zaoberá sa tou istou problematikou.

  • Ďalší vystúpil pán poslanec Prokeš. Prvý návrh, ktorý podal, je vypustiť písmeno g) - to je o podprahovom vnímaní. Odporúčam tento pozmeňujúci návrh neprijať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o prvom návrhu pána poslanca Prokeša. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 13 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 57 poslancov. Nehlasovali 5 poslanci.

    Konštatujem, že prvý návrh pána poslanca Prokeša sme neschválili.

  • Druhý návrh pána poslanca Prokeša je opäť k § 6 písm. b). Prijali sme už návrh pána poslanca Maxona. Teoreticky by sa o ňom mohlo hlasovať, lebo vlastne spresňuje písmeno b).

  • Procedurálna poznámka - pán kolega Prokeš.

  • Chcem len upozorniť na to, že moje znenie je o niečo širšie, ako dal pán poslanec Maxon. A pokiaľ to tam nebude, tak nám vypadnú omamné a psychotropné látky. Prosím, aby ste zvážili len dodatok k tomu, čo bolo odhlasované v návrhu pána poslanca Maxona.

  • Prosil by som pani kolegyne a kolegov, stalo sa už v tomto parlamente, že sme mali takéto hlasovanie. Tým by sa len rozšírilo to, čo je tam napísané. Myšlienka alebo obsah sa nemení, len sa spresní a rozšíri. Prosím pána predsedajúceho, aby dal hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Prokeša, ktorý odporúčam prijať.

  • Pán kolega, prosím vás, potom hovorte trošku hlasnejšie do mikrofónu.

    Je to procedurálna pripomienka? Prosím, zapnite mikrofón pánu Komlósymu.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Ďakujem pekne. Chcem len upozorniť, že je síce pragmaticky pravda to, čo teraz povedal pán spoločný spravodajca, ale uvedomme si, že takýmto hlasovaním budeme zase len porušovať rokovací poriadok. Totiž to, čo sme schválili pri návrhu pána poslanca Maxona, je "§ 6 písm. a) a b) znejú", čiže sme schválili znenie tohto paragrafu. Dodatočné menenie tohto je podľa rokovacieho poriadku neprístupné.

  • Myslím si, že pán kolega má v tejto procedurálnej poznámke pravdu. Pán Černák, procedurálna pripomienka? Prosím, zapojte mikrofón pánu Černákovi.

  • V princípe chcem povedať to isté, čo hovoril môj predrečník, a okrem toho tie psychotropné a návykové látky sú pokryté v návrhu pána poslanca Maxona v časti b), kde sa hovorí "iných návykových látok", takže je to vyriešené a už nemusíme hlasovať.

  • Áno, ďakujem. Konštatujem, že toto hlasovanie je bezpredmetné. Môžeme postúpiť ďalej, pán kolega, nech sa páči.

  • Posledný návrh pána poslanca Prokeša pod číslom 3 je, aby sa za § 6 vložil nový § číslo 7. Ak sa pozriete do pôvodného návrhu, § 7 mal iné zameranie. Vlastne tento paragraf by vsunul úplne novú záležitosť do postupu alebo do konštrukcie zákona. Odporúčam neprijať tento návrh.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o treťom návrhu pána poslanca Prokeša. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tretí návrh pána poslanca Prokeša sme neprijali.

  • Ešte je potrebná určitá legislatívna úprava. Prijali sme znenie pána poslanca Maxona v § 6 písm. b). Tam sa uvádza "iných návykových látok" a sedmička v zátvorke, to je odkaz pod čiarou, ten odkaz bol napísaný na zákon, ktorý sme včera zrušili, teda napíšeme tam číslo nového zákona, ktorý bol včera prijatý. To je legislatívna zmena, len je potrebné upozorniť, aby poslanci vedeli, že sa mení dikcia, ktorá bola pôvodne uvedená ako odkaz pod čiarou.

    Tým boli vyčerpané všetky doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, ktoré vznikli v rozprave. Z bohatej diskusie, kde vystúpilo viac ako 30 rečníkov, lepšie povedané viac ako 30-krát sa diskutovalo o tomto zákone, nevyplynuli ďalšie doplňujúce alebo pozmeňujúce návrhy, preto prosím, pán predsedajúci, aby sme dali hlasovať o zákone ako celku. Zákon odporúčam prijať.

  • Dámy a páni, v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča tento zákon prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 98 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o reklame.

    Pán spoločný spravodajca, ďakujem vám za spoluprácu.

  • Dámy a páni,

    š i e s t y m bodom podľa upraveného programu nášho rokovania je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 68/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 249/1994 Z. z. a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 407 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 407a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík. Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    oblasť lotérií a iných podobných hier upravuje zákon Slovenskej národnej rady číslo 194/1990 Zb. v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 68/1992 Zb. a zákona Národnej rady číslo 249/1994 Z. z. o lotériách a iných podobných hrách.

    Právna úprava zákona o verejných zbierkach a lotériách a iných podobných hrách z roku 1973 riešila prevádzkovanie lotérií iba v obmedzenom rozsahu, tzv. žrebové lotérie. Poznatky na vypracovanie prvého komplexného zákona o lotériách a iných podobných hrách v roku 1990 boli získané v zahraničí, predovšetkým v Rakúsku. Zákon vymedzoval pritom iba tie oblasti, ktoré sa vyžadovali z hľadiska u nás vtedy známych druhov lotérií a stávkových hier. Jeho novelizácia v roku 1992 vyplynula z rozvoja ďalších druhov stávkových hier a súčasne riešila niektoré problémy, ktoré vyplynuli z praxe. Vykonané analýzy, ďalšie poznatky praxe a zámery ministerstva financií, aby z najvýnosnejších lotérií profitoval iba štát, vyústili do potreby zákon opäť upraviť.

    Prvoradým cieľom navrhovanej novely zákona je zabezpečiť predovšetkým zdroje na financovanie verejnoprospešných účelov, a to novým spôsobom výpočtu prostriedkov určených na uvedené účely. Vymeriavacím základom odvodu z výťažku v navrhovanej novele je rozdiel medzi prijatými vkladmi do hry po odpočítaní vyplatených výhier namiesto dosiaľ odpočítavaných aj priamych nákladov prevádzkovateľa lotérie a určitých druhov hier aj o zaplatené správne poplatky a zaplatené dane z príjmov právnických osôb.

    Táto systémová zmena si však vyžaduje vykonať určité úpravy týkajúce sa prevádzkovania lotérií v zákone o daniach z príjmov právnických osôb, tak aby pre ne nevyplynula daňová povinnosť dane z príjmov právnických osôb, nakoľko navrhované percentuálne zaťaženie prevádzkovateľov odvodmi z výťažku je vysoké.

    Ďalšou dôležitou zmenou návrhu novely zákona je rozšírenie okruhu tzv. štátnych lotérií, ktoré môžu prevádzkovať len organizácie alebo spoločnosti založené alebo zriadené ministerstvom financií. Ide o lotérie prevádzkované prostredníctvom masmédií, ktorých prevádzkovanie je pozitívne a preverené v zahraničí, napríklad televízne bingo.

    Novelou sa tiež uzákoňuje 51-percentná majetková účasť štátu v spoločnostiach prevádzkujúcich kasína, prostredníctvom spoločností založených na tento účel. Zo 16 kasín, herní má štát v súčasnosti spolu s obcou majetkovú účasť v 7 kasínach z dôvodu monopolu štátu nad prevádzkovaním kasín. U výherných prístrojov sa zavádza vo svete bežný systém hry založený na zhromažďovaní určitej časti vkladu do hry prostredníctvom prepojenia všetkých alebo určitého počtu výherných prístrojov herní, tzv. prémiová hra. Povinná účasť štátneho dozoru pri výbere mincí z výherného prístroja sa odstraňuje, nakoľko pri dvojitom nezávislom počítadlovom systéme ide o zbytočne náročný výkon kontroly.

    Pri vypracovaní novely boli tiež zohľadnené poznatky z pôsobenia štátneho dozoru, ktorý od roku 1990 v obmedzenom rozsahu a od roku 1992 nad všetkými lotériami vykonávajú daňové úrady. Spresnením definícií hier - napríklad bingo, základných pojmov - napríklad výťažok, obslužné, spresnením obsahu rozhodnutí, textov žrebov, osvedčení, odstránením duplicitných a nepotrebných ustanovení, vytvorením nadväzností na iné, predovšetkým základné právne predpisy sa celá táto špecifická činnosť sprehľadňuje, čím sa vytvárajú podmienky na skvalitnenie prevádzkovania a aj dozoru nad celou oblasťou stávkových hier.

    K návrhu novely zákona negatívne stanovisko nevyjadril Výbor ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog, ktorému bol návrh zaslaný na vyjadrenie. K návrhu novely zákona sa vyjadril aj jazykovedný ústav v súvislosti s nahradením výrazu "jackpot" primeraným slovenským ekvivalentom. Jazykovedným ústavom odporúčaný výraz "bank" vzhľadom na podstatu hry predkladateľ nahradil výrazom "prémiová hra". Akceptovala sa aj požiadavka Združenia miest a obcí Slovenska, aby časť výnosu uložených pokút plynula do rozpočtov obcí.

    Návrh novely zákona po zohľadnení pripomienok týchto orgánov, ktorým bol návrh novely zaslaný na vyjadrenie, prerokovala vláda Slovenskej republiky. Pripomienky z rokovania vlády týkajúce sa legislatívno-technických úprav sú v návrhu novely zákona o lotériách a iných podobných hrách zapracované.

    Návrh novely zákona o lotériách a iných podobných hrách odporúčam po prerokovaní schváliť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Ivetu Novákovú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania tohto vládneho návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 963 zo 6. mája 1996 pridelil uvedený vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie do 14. júna 1996 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, územnú správu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Ako príslušný na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určený Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu s tým, že skoordinované stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej republiky sa premietnu v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predmetný vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali v stanovenej lehote všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený.

    Dva výbory Národnej rady, a to výbor pre verejnú správu, územnú správu a národnosti a výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport neprijali uznesenie o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, pretože s ním nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov oboch výborov.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci vyslovili súhlas s vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami, o ktorých odporúčam hlasovať takto: spoločne prijať odporúčam body 1, 2, 4, 5, 7, 8, 9, 11, 12, 17, 19, 20, 22, 23, 24 a 25; spoločne neprijať odporúčam body 3, 6, 10, 13, 14, 15, 16, 18, 21.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré vyplynú z rozpravy, prosím odovzdať písomne.

    Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pani kolegyňa. Nech sa páči, sadnite si na miesto určené spoločným spravodajcom výborov.

    Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode nášho rokovania. Do rozpravy sa prihlásili dvaja poslanci. Prvý vystúpi pán poslanec Prokeš, pripraví sa pani poslankyňa Ďurišinová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy a páni, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky,

    predkladaná novela zákona je v poradí treťou novelizáciou, ktorá progresívne mení systém zdaňovania lotérií a iných podobných hier. Nesporné pozitíva predkladanej novely však komplikuje značná neprehľadnosť komplexu právnych úprav. Nazdávam sa, pretože skutočným prínosom by bol v tomto prípade zákon od základu nový, a o tejto miestami vecne menej prehľadnej problematike, legislatívne jasný. V tomto zmysle predkladám svoj prvý pozmeňujúci návrh.

    K vecnému obsahu predkladanej novely možno konštatovať, že pozitívnou výhodou je nesporné zdanenie cez výťažok, čo je tržba v hre mínus výhry. Týka sa to všetkých hier okrem výherných prístrojov, kde je určená nová taxa 40 000 na každý prístroj paušálne. Doteraz platia prevádzkovatelia hier mimo výherných hracích prístrojov, kde je aj dnes paušál, 20 000 Sk za každý prístroj, 10 % z výťažku štátu a všetci 2 % príslušnému daňovému úradu.

    Podľa predloženého návrhu sa ruší odvádzanie časti zisku - to je po odčítaní všetkých nákladov prevádzkovateľov hier, čo v podstate zamedzí špekulatívne nakladanie s nákladmi, lebo sa odvedie určené percento z tržieb mínus výhry, nehľadiac na náklady. V navrhovaných percentách vidím však veľké disproporcie.

    Podľa § 2 písm. a), t. j. žrebové, vecné alebo peňažné lotérie, bol odvod minimálne 90 % zo zisku, mení sa na 50 % z výťažku. Ostatných 50 % ostáva potom na náklady, v tomto prípade je to na tlač a distribúciu lósov a mzdy tejto štátnej organizácie, lebo tieto lósy môže organizovať len organizácia so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu.

    Písmeno b) sú tomboly, kde je tiež zmiernenie z minimálneho odvodu 90 % zo zisku po odvodoch 10 2 % z výťažku - nový odvod 50 2 % z výťažku.

    Písmeno c) číselné lotérie, ktoré môže robiť zasa len organizácia so 100-percentnou účasťou štátu, s odvodom minimálne 90 % zo zisku po zaplatení 12 % štátu, je tu návrh 40 2 % z výťažku. Celých 58 % ostáva na náklady organizácie, ktorá si nevyžaduje veľký počet pracovníkov.

    Písmeno d) okamžité lotérie, stieracie žreby - návrh je od 42 do 54 % odvodu z výťažku podľa výšky ceny lósu a 2 % daňovému úradu. Predtým bolo 12 % z výťažku a minimálne 90 % zo zisku. Nový návrh je zmierňujúci.

    Písmeno e) výherné prístroje - jasné zvýšenie na dvojnásobok poplatku je v súlade so snahou zredukovať počet týchto prístrojov. No i pri týchto poplatkoch zostáva prevádzkovateľom na prežitie.

    Písmeno f) kurzové stávky na dostihoch boli znížené na 20 % z výťažku. Predtým bol odvod 90 % zo zisku po odvedení 12 % z výťažku, čo iste prispeje k obľube návštevnosti dostihov.

    Písmeno g) bingo - doterajší odvod tu predstavuje spomínaných 10 2 % z výťažku a 35 % zo zisku, čo je v prepočte približne 4 % z výťažku. Teda súčasný stav je odvod 16 % z výťažku a novonavrhovaný 35 % štátu, 5 % obci a 2 % daňovému úradu, to je spolu 42 %, nárast odvodov je 26 % z výťažku.

    Bingo zatiaľ zabezpečujú na Slovensku tri organizácie a pribudne k nim štátna, ktorá má zabezpečovať televízne bingo. I v prípade televízneho binga bude dosah prehnaných odvodov tiež jednoznačný. U predkladateľa Ministerstva financií Slovenskej republiky sú jasné prepočty, že keď bude schválené takéto zvýšenie odvodov, budú musieť sály binga pre nerentabilitu skončiť. Je to práve oblasť hier, ktorá je plne pod kontrolou, nie je tu možný žiaden únik, no vyžaduje si mnoho zamestnancov. A to sú náklady. V bingách na Slovensku je spolu zamestnaných do 400, prevažne mladých pracovníkov s mladými rodinami. Berme to tak, že ďalších 400 robotníkov stratí zamestnanie a len pre chybne určené percento odvodov. Takéto zvýšenie sa pri ostatných hrách neobjavilo. Návrh z Asociácie prevádzkovateľov hry binga je 15 % štátu 5 % obci 2 % daňovému úradu, t. j. spolu 22 %.

    Na porovnanie s inými štátmi je tu prehľad odvodov z tejto hry: Veľká Británia - 10 %, Španielsko - 20 až 25 % podľa regiónov, zvyšok Európskej únie 15 až 18 % podľa jednotlivých štátov, Argentína 21 %, Brazília 8 až 15 % podľa regiónov, v USA a Kanada neexistuje poplatok.

    Písmeno h) kurzové stávky sa upravuje z 12 % odvodu výťažku a minimálne 50 % odvodu zo zisku na 25 2 %, t. j. 32 %.

    Písmeno i) sú kasína, kde vstupuje na 51 % štát a celkový odvod výťažku bude 24 5 2, to je 31 % z výťažku. Takto 69 % zostane na náklady a zisk.

    Z tohto prehľadu jednoznačne vyplýva, že v hrách, ktoré bude prevádzkovať alebo spoluprevádzkovať štát, je výrazné zvýhodnenie oproti iným subjektom. Spôsobí sa zníženie pracovných miest, daní, daňových subjektov a zníženie príjmu obcí o príslušné poplatky. Navrhovatelia novelizácie nedostatočne prepočítali percento odvodov pri hrách podľa písmena g).

    Z uvedených dôvodov si osvojujem návrh Asociácie prevádzkovateľov hry binga a predkladám v tomto zmysle svoj druhý pozmeňujúci návrh.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán kolega. V rozprave ďalej vystúpi pani Ďurišinová a pripraví sa pán poslanec Kanis.

  • Dobrý deň.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda,

    dovoľte mi, aby som aj ja predložila niekoľko pozmeňujúcich návrhov týkajúcich sa tejto novelizácie zákona, vzhľadom na to, že u nás vo výbore boli dve pracovníčky ministerstva financií a tie pozmeňujúce návrhy, ktoré teraz predložím, v našom výbore jednohlasne prešli, ale, bohužiaľ, pri záverečnom hlasovaní, tak ako to spoločná spravodajkyňa uviedla, návrh ako celok neprešiel a moje pozmeňujúce návrhy sa nedostali do spoločnej správy, a preto ich predkladám teraz.

    Môj prvý a dosť zásadný pozmeňujúci návrh sa týka § 4 ods. 1 a 2. Navrhujem, aby znenie ods. 1 v § 4 bolo nasledujúce: "Žrebové peňažné lotérie podľa § 2 písm. a), číselné lotérie podľa § 2 písm. c) a stávkové hry podľa § 2 písm. g) uskutočnené prostredníctvom hromadných oznamovacích prostriedkov - televízia, rozhlas, tlač a podobne - môže prevádzkovať len štátna rozpočtová alebo štátna príspevková organizácia zriadená ministerstvom alebo právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, osobitne na tento účel založená ministerstvom. Takéto lotérie prevádzkované právnickými osobami sú štátnymi lotériami a nevzťahuje sa na ne ustanovenie § 42 ods. 7 a 9."

    Odsek 2 by mal dve nové písmená a písmeno a) sa v podstate dotýka, poviem to v skratke, hry Sazka ako takej. "Stávkové hry na športové výsledky podľa § 2 písm. f) môže prevádzkovať len právnická osoba určená ministerstvom" - myslí sa ministerstvo financií - "po dohode s ministerstvom školstva." Odsek b) by znel: "Stávkové hry na dostihy uskutočnené na území Slovenskej republiky podľa § 2 písm. f) a h) môže prevádzkovať len právnická osoba určená ministerstvom po dohode s Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky." To sú tie klasické dostihy.

    Moje zdôvodnenie: V návrhu zákona ministerstvo financií navrhovalo zachovať monopol na stávkové hry podľa § 2 písm. f) pre 100-percentnú štátnu organizáciu. Ide o hru typu Sazka, ktorú od roku 1956 zabezpečovala neštátna organizácia a bola zdrojom financovania telovýchovy. Pritom po prevzatí číselných hier v roku 1994 ministerstvo financií 100-percentnému štátnemu Tiposu túto hru nepovolilo. Táto hra, ktorá bola medzi tipujúcimi obľúbená, sa už dva roky nehrá. Sme asi jediná krajina v Európe, ale mám informácie, že aj na Ukrajine a tuším i v Litve sa táto hra nehrá, čo môže negatívne pôsobiť aj na vystúpenie futbalových družstiev v letnom období Interlota. Ide o to, že teraz, v čase futbalových prázdnin, prebieha súťaž Intercup a vlastne organizácia Interloto, a tá krajina, ktorá prevádzkuje túto hru, nemusí sa volať Sazka, v Rakúsku je to, myslím, Toto-loto, má možnosť väčšieho počtu účastníkov. Keby prešiel môj pozmeňujúci návrh, a prevádzkovali by sme túto hru, tak do Fondu telesnej kultúry a športu by z nej mohli plynúť prostriedky.

    Preto navrhujem, aby sa ministerstvo financií tohto monopolu vzdalo, aby túto hru mohla hrať hoci neštátna právnická osoba určená ministerstvom financií a ministerstvom školstva alebo Štátnym fondom telesnej kultúry. Tak ako je to v prípade stávok na kone.

    Môj druhý pozmeňujúci návrh sa týka § 4a ods. 1, ktorý je v podstate zhodný s bodom 3 spoločnej správy. Myslím, že pani spoločná spravodajkyňa ho zaradila do negatívneho hlasovania, takže to nemusím vynímať. Vlastne nie, požiadam, aby bol vyňatý na samostatné hlasovanie, lebo v podstate súhlasím so všetkými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sa v bode 3 spoločnej správy nachádzajú, len by som chcela navrhnúť, aby v písm. h), kde sa v návrhu zákona uvádza čiastka 25 %, bola táto čiastka 35 %, tak ako je to pri lotériách organizovaných podľa § 2 písm. c).

    Moje argumenty vo výbore mi nevyvrátili ani pracovníčky ministerstva financií a ide tu v podstate o zvýhodnenie jedných voči druhým, hoci náklady majú podľa prepočtu približne rovnaké. Myslím si, že tu asi zapracovala lobby prevádzkujúca kurzové stávky, takže tých 35 % odvodu z výťažku by sa vyrovnalo, tak ako je to 35 % pri lotériách zriaďovaných podľa § 2 písm. c). Bolo by to teraz na jednej úrovni.

    Môj tretí pozmeňujúci návrh sa týka § 6 ods. 2, kde sa za poslednú vetu vkladá nová veta. Ide o žreby, vlastne tento zákon len taxatívne určuje, že žreby sa môžu predávať, už si to presne nepamätám, po 5, 10 a 20 korún. V prípade nejakej mimoriadnej lotérie alebo v prípade inflácie by sme museli vlastne novelizovať zákon, aby sa mohli predávať žreby aj vo vyššej nominálnej hodnote, tak táto nová veta by znela: "V prípade príležitostných jednorazových lotérií podľa § 2 písm. b) môže byť cena žrebu vyššia." Toľko môj tretí pozmeňujúci návrh.

    Môj štvrtý návrh bude skôr otázkou na pána podpredsedu. V návrhu zákona sa hovorí aj o tom, že ministerstvo financií potrebuje vydeliť 70 mil. zo štátneho rozpočtu, aby štát mohol získať majoritu v kasínach. Na Slovensku je momentálne 17 kasín alebo herní, ako spresnili pracovníčky ministerstva financií, a väčšina z nich ako taká v podstate krachuje a štát, aby získal podiel v niektorých kasínach, potrebuje vydeliť tých 70 miliónov. Podľa mojich informácií, povolenia na prevádzkovanie týchto kasín majú uplynúť do 30. 6. 1997. Myslím si, že by bolo racionálnejšie, aby ministerstvo financií nechalo dobehnúť tieto povolenia a potom, po 30. 6. 1997, by buď neudelilo nové povolenia, alebo by udelilo povolenia len niektorým.

    Podľa mňa je Slovensko taká malá krajina, a napríklad Rakúsko, ktoré je aj finančne silnejšie, má, pokiaľ viem, 4 kasína. A u nás, myslím si, by trh stačil takisto bohato na 3 až 4 kasína. A preto po zdôvodnení, ak by to bolo možné a ak by s tým súhlasil pán podpredseda, navrhovala by som, aby sa v článku II ods. 2 v štvrtej vete zmenil dátum 1. 12. 1996 (ide tam o nové požiadanie) na 30. 6. 1997. Hovorím, iba po zdôvodnení pána podpredsedu by som potom svoj štvrtý pozmeňujúci návrh prípadne stiahla.

    Na záver by som si dovolila upozorniť ešte na jednu menšiu nepresnosť zo spoločnej správy. Týka sa bodu 15 spoločnej správy, kde je chyba, nejde o riadok 6, ale o riadok 4, kde je potrebné urobiť zmenu.

    To je všetko. Ďakujem veľmi pekne a dúfam, že moje návrhy podporí aspoň športuchtivá verejnosť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Aj ja som presvedčený, že ich podporíme. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kanis.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    oceňujem návrh novely zákona o lotériách aj to, že ide o systémovú zmenu v zabezpečení prehľadnosti pri tvorbe zdrojov a pri zdaňovaní prevádzkovateľov lotérií. Nepochybne viacerí vieme, že v tomto smere bolo potrebné spraviť poriadok.

    Pravda, menej si už uvedomujeme to, že priemysel hier je významným zdrojom štátneho rozpočtu, a možno viacerých z vás prekvapí, že v USA dal priemysel hier do štátneho rozpočtu viac ako zbrojársky priemysel, čiže ide o takú úžasnú finančnú silu, ktorá sa stáva skutočne jedným z hlavných zdrojov štátneho rozpočtu.

    Samotný priemysel hier produkuje aj mnohé negatíva, ktoré treba, prirodzene, zákonom obmedzovať, či už sa to týka vytvárania čiernych peňazí, alebo aj chorobných dôsledkov, ktoré z hier vyplývajú.

    Celkovo teda vítam túto novelu. Je potrebná a lepšie upravuje právne vzťahy vznikajúce v tomto odvetví činnosti ako predchádzajúci zákon. Pravda, musíme rozlišovať jednotlivé typy hier, vidieť ich podstatu i charakter, ako aj investičné prostredie, ktoré jednotlivé hry potrebujú. Z tohto hľadiska je istým novým typom hry bingo. Myslím, že treba uviesť to, že na Slovensku sú iba 3 spoločnosti, ktoré prevádzkujú túto hru, a v celej Slovenskej republike je iba 6 bíng, čiže kontrola tejto hry je, podľa môjho názoru, veľmi jednoduchá. Možno je zaujímavosťou, že Bingo Mamut je najmodernejšia sála pre bingo v Európe. Ak hovoríme, že ide o najmodernejšiu sálu, vyplýva z toho aj to, že tu boli vložené veľké investície, ktoré, samozrejme, zaťažujú prevádzkovateľov, a v tomto prípade zahraničný investor pri predpokladanom odvode z výťažku 35 % sa môže rozhodnúť aj tak, že vlastne zmení pôsobenie krajiny, v ktorej pôsobí, a tento zdroj vyschne. Ľudová múdrosť hovorí o tom, že ak chceš kravičku dojiť, tak ju musíš kŕmiť, a v tomto prípade, takisto, ak nebude dostatočný zdroj, tak sa môže stať, že sa, dajme tomu, sídlom tejto hry stane iné mesto.

    Aj keď som na začiatku povedal, že plne vítam túto úpravu, domnievam sa, že práve toto rozlišovanie jednotlivých hier by nás malo viesť aj k realistickému stanovovaniu percentuálneho podielu z výťažku pre jednotlivé hry. Dovolím si dať preto pozmeňujúci návrh. Hoci tento zákon nepodlieha zosúlaďovaniu právnych predpisov v štátoch Európskej únie a asociovaných krajinách, v podstate ten priemer výťažku, teda odvodov z výťažku v jednotlivých krajinách, sa blíži k číslu 20 %. Aj to bol pre mňa dôvod, aby som dal pozmeňujúci návrh.

    Spoločná správa v bode 3 k § 4a ods. 1 písm. g) navrhuje 30 % z výťažku. Pani spravodajkyňa však už medzitým navrhla a zaradila bod 3 medzi body, za ktoré sa nemá hlasovať, čiže vysvetľujem si toto tak, že by vlastne ostával vo vládnom návrhu návrh, ktorý znie na 35 %. Pán poslanec Prokeš dal návrh, aby v § 4a ods. 1 písm. g) bolo zmenené toto číslo na 15 %. Dovolím si dať pozmeňujúci návrh tohto znenia: V § 4a v bode 1 v písm. g) zmeniť číslo 35 % na 20 %.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Keďže nemám už viacej prihlášok do rozpravy, pýtam sa, či chce niekto vystúpiť. Pán Palacka, s faktickou poznámkou? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Len z miesta by som poprosil, aby bod 16 spoločnej správy bol vyňatý na osobitné hlasovanie.

  • Nech sa páči, pán kolega Glinský.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    vo svojom vystúpení by som sa chcel zaoberať špecifickou časťou v tomto návrhu zákona, ktorá reguluje priemysel hracích automatov. Podľa údajov známych z médií v roku 1994 tržby za hracie automaty, za výherné hracie automaty dosahovali hodnotu 2 800 miliónov korún.

    Myslím si, že vzhľadom na túto sumu z roku 1994 môžeme hovoriť o určitej epidémii hracích automatov aj na Slovensku. Žiaľ, s touto epidémiou sa začína šíriť aj epidémia závislosti, drogovej závislosti. Táto epidémia postihuje stále mladšie a mladšie vekové kategórie. Podľa primára jediného špeciálneho liečebného zariadenia na Slovensku v Banskej Bystrici pána doktora Nábělka závislí od hracích automatov (gambleri) boli ešte pred rokom-dvoma v priemere tridsiatnici. V súčasnosti títo závislí pacienti sú teenageri. Priemerný vek začína klesať pod dvadsať rokov. Priemysel hracích automatov dosahuje proste neuveriteľný boom a útočí na stále mladšie a mladšie vekové kategórie Slovenska.

    Podľa údajov, ktoré poskytol odbor informácií a analýz Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, sa vo svete k problému hracích automatov, predovšetkým k etickému problému, stavajú veľmi diferencovane. Aj v Európskej únii majú rôzne štáty veľmi diferencovaný prístup k regulácii priemyslu hracích automatov. V niektorých platia veľmi drastické obmedzenia, ktorými sa zbavili gamblerov, inde sa s povolením tohto boomu musia pasovať práve s touto sociálnou, sociálno-psychologickou a etickou chorobou spoločnosti.

    O predloženom návrhu zákona pán primár Nábělek nevedel prakticky nič, nepoznal tento zákon. Nevyjadrili sa k tomu ani expertné komisie generálneho sekretariátu pri úrade vlády. Chcem tým povedať, že to, čo je v tomto návrhu zákona, aj podľa odborníkov v liečbe a v prevencii drogových záležitostí, je predovšetkým výsledkom lobbovania priemyslu výherných hracích automatov. Ak tržby dosahovali v roku 1994 (to už je minulosť) 2,8 mld korún, priemerne jeden občan Slovenska prehral asi 500 korún. Tisíce a tisíce prehrávajú v týchto (vraj výherných) hracích automatoch svoje rodinné, sociálne a iné hodnoty, svoje psychické, sociálne a biologické zdravie. Možno iba odhadovať, koľkí si už zobrali život, možno odhadovať, koľkí si siahli na život. Žiaľ, v predkladom návrhu zákona sa o tom nič nedozvieme práve preto, lebo tí, ktorí by mali bdieť nad zdravím spoločnosti, neparticipovali primeraným spôsobom na tvorbe zákona.

    Podľa tlače sa v jednej dedinke na Slovensku rozhodli ženy, že sa zbavia tohto problému starodávnym, staroznámym spôsobom - absolútne zničili výherné hracie automaty. Nik ich za to nežaloval a nik v tejto dedine nezriadil nové. Chcem tým povedať, že podobný pocit alebo podobný postoj sa na Slovensku šíri a šíri sa hlavne v sociálne slabších vrstvách, pretože práve tie sú najdrastickejšie postihované. Podľa prieskumu občianskeho združenia EFATA asi polovica hráčov sú mladí ľudia, ktorí poberajú sociálne dávky, teda vlastne štát dotuje cez sociálne dávky priemysel hracích automatov.

    Chcem predložiť návrh opatrení, ktoré sa nepostavia dramaticky k tejto epidemiologickej záležitosti, ktorú nemožno riešiť prohibíciou, ale podľa mňa treba aspoň aké-také zmierňujúce návrhy, aby boom priemyslu hracích automatov nepokračoval a aby sme mali šancu postaviť sa systémovo k tomuto problému. Disponujeme síce množstvom výskumných, vedeckých inštitúcií, sociologických, zdravotníckych a iných bádateľov, nemáme však systémové analytické štúdie o tomto probléme. Máme množstvo docentov, profesorov, ktorí sa angažujú ako pracovníci Slovenskej akadémie vied a iných autoritatívnych inštitúcií v nezmieriteľnom politickom boji, ale neposkytujú nám informácie o príčinnom vývoji spoločnosti.

    To, že sa k návrhu zákona nevyjadrili zodpovední experti, nie je dôsledkom toho, že by sa liečitelia tešili na to, že budú mať stále viac a viac pacientov, naopak, liečitelia, ktorí v tejto sfére zostali, sú veľmi slabo platení, sú to fanatici s nesmiernym sociálnym cítením, ktorým nedá, aby sa pozerali na svojich pacientov, aby odišli do súkromnej sféry, kde by mali niekoľkonásobne vyššie mzdy, voľný čas a pokoj, teda relatívne bezrizikové zamestnanie. Títo ľudia proste boli obídení pri tvorbe zákona.

    Myslím si, že predložený návrh zákona je aj ťažkým zlyhaním generálneho sekretariátu v jeho veľmi skromnučkom personálnom zložení. A tak nám zostáva na úvahu, akým spôsobom sa vláda a parlament postaví k epidémii drogových závislostí aj k epidémii závislosti od hracích automatov.

    Z tohto miesta by som chcel opäť pripomenúť a podporiť požiadavku parlamentu, aby vláda zriadila úrad na úrovni úloh, úrad pre boj s drogovými závislosťami, ktorý si získa znalcov, nemnohých znalcov, ktorých máme, na zodpovedný boj s epidémiou nesmiernych rozmerov. Dúfam, že vláda vyčlení zodpovedajúce prostriedky na boj proti tejto epidémii, a práve tak, že parlament upriami oveľa väčšiu pozornosť na centrálnu úlohu dneška.

    V predloženom návrhu zákona sa síce správny poplatok zvyšuje z 20 tisíc na 40 tisíc, ale zároveň sa ruší odvod z výťažku. Ak v roku 1994 bolo 14 tisíc automatov a tržby 2,8 mld korún, na jeden hrací automat pripadalo priemerne 200 tisíc korún. Sú hracie automaty, ktoré dosahovali podstatne menší výťažok, menší obrat, a sú hracie automaty, ktoré dosahovali niekoľkonásobne väčší obrat ako 200 tisíc korún. Porovnajme sumu 20 tisíc korún alebo 200 tisíc korún s obratom, pritom sa ešte ruší odvod z výťažku, ďalej sa znižuje tzv. istota z 30 tisíc na 10 tisíc korún. A aby tá epidémia ešte akcelerovala, zriaďuje sa nový inštitút prémiovej hry. Ako by to bolo ešte málo! Aby aj tí, ktorí by chceli odísť, mali určitú nádej, aby ešte do herní išli stratiť majetok, stratiť morálku, stratiť sociálne zázemia atď.

    Ako som už naznačil, nechcem vo svojich návrhoch radikálne pozmeniť predložený návrh zákona, ale podľa odporúčaní občianskeho združenia EFATA aspoň pribrzdiť tento boom a dať šancu zodpovednýn grémiám, aby systematicky a systémovo analyzovali situáciu a navrhli riešenia na úrovni našich čias.

    V článku I § 4a ods. 4 číslo 40 tisíc správneho poplatku navrhujem nahradiť číslom 150 tisíc. Pripomeniem priemerné tržby jedného hracieho automatu 200 tisíc z roku 1994.

    V článku I vypustiť zavádzaný nový paragraf "prémiová hra".

    V článku I § 18 ods. 2 písm. g), ktorý definuje identifikačnú kartu, navrhujem v písm. g) doplniť takéto znenie: "adresa, číslo telefónu, odtlačok pečiatky a podpis orgánu štátneho dozoru". Aby totiž šanca na reklamáciu bola reálna a o niečo vyššia.

    V článku I § 42b ods. 9 navrhujem vypustiť slová "s výnimkou osobitne zriadených herní so stálym dozorom" a ďalej číslo 200 metrov nahradiť číslom 500 metrov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán kolega. Pýtam sa, či chce ešte niekto z vás vystúpiť. Pán kolega Vicen? Nie? Zdalo sa mi, že ste sa hlásili.

    Keďže sa ďalej nikto nehlási, vyhlasujem rozpravu o sedemnástom bode nášho programu za skončenú.

    Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či sa chce vyjadriť.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    len krátko by som sa vyjadril k rozprave. Predovšetkým prechádzame na európsky režim v oblasti celého systému lotérie a hier. Pokiaľ by som vymedzil základné okruhy - je to posilnenie účasti štátu na celom systéme hier, je to zmena a upevnenie režimu prevádzky hier, režimovanie odvodov a celý systém kontroly. Priznávam, že každé pritvrdenie bolí a obzvlášť v takej citlivej oblasti, ako sú lotérie a hry, ale nie je možné ísť inou cestu. Vôbec si nemyslím, že by sme išli v tejto predkladanej novele zákona na doraz, myslím si, že stále bude existovať určitý manévrovací priestor pre prevádzkovateľov týchto hier a na druhej strane aj pre štát, aby ešte hľadal únikové kanály v tejto oblasti.

    Bol som, podotýkam, vystavený dosť tvrdej kritike členov vlády aj niektorých spoločenských organizácií, lebo predkladaná novela je príliš mäkká. Na druhej strane som, samozrejme, vystavený kritike iných aj odborných kruhov, aj konkrétnych prevádzkovateľov, ktorí zas kritizujú tvrdosť tejto novely. Pohybujeme sa v relatívne neznámej rovine, pretože meníme celkovo systém prevádzky a odvodov, takže rok, rok a pol nám zase ukáže, kde sme sa dostali z hľadiska tejto úrovne.

    Ale musím povedať jednu vec. Všade sú obrovské rezervy, vo všetkých typoch hier sú obrovské rezervy z hľadiska prispievania na konkrétne akcie, či je to šport alebo cez linku štátneho rozpočtu na konkrétne smerovanie, na rozvoj školstva, na rozvoj športu, na rozvoj sociálnych záležitostí a kultúry. Znovu si potom pripomenieme pri štátnom rozpočte, keď budeme hovoriť o zdrojoch, ktoré máme na rozvoj sociálnej sféry v širšom zmysle slova, kde brať zdroje. Mám zistenia, že len v kasínach, napriek tomu, že kasína vykazujú straty alebo hospodárske výsledky blízke nule, sú konštruovanými transakciami mimo tohto územia (mimo územia nášho štátu) vyvádzané prostriedky za jednotlivé kasína v objeme 30 miliónov korún za jedno kasíno. Tieto údaje mám preukázané, nie je to postihnuteľné, sú to obchodné transakcie, ale to len naznačuje priestor, aký existuje v oblasti prevádzky lotérií, kasín a ďalších hier.

    V tomto zmysle reagujem aj na pripomienky, ktoré sú myslené nesporne v dobrej úvahe, ale požiadal by som, aby parlament akceptoval predložený návrh novely v tom znení, ako ho predniesla pani spoločná spravodajkyňa v rámci spoločnej správy.

    Pokiaľ som dostal konkrétnu otázku od pani poslankyne Ďurišinovej na otázku zabezpečenia majority štátu v kasínach s tým termínom požiadania do 1. 12. 1996, odporúčam aj toto akceptovať v rámci predkladanej novely zákona. Upozorňujem, že pôvodne sme predpokladali celý tento režim zaviesť od 1. 7. 1996. Po určitých rozhovoroch aj s profesijnými združeniami hier, lotérií, kasín sme sa rozhodli posunúť účinnosť od 1. 1. 1997, aby sa mohli jednotliví prevádzkovatelia pripraviť. Domnievam sa, že je tu dostatočný časový priestor, aby sa prevádzkovatelia na toto pripravili. Druhá vec je, ako potom zabezpečiť, a to je už zase vec ministerstva financií, príslušné prostriedky na zabezpečenie majority štátu v kasínach.

    Takže odporúčam ponechať návrh novely zákona v tom znení, ako je, opäť zdôrazňujem, s akceptovaním znenia spoločnej správy prednesenej spoločnou spravodajkyňou.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Žiada si záverečné slovo spoločná spravodajkyňa výborov?

  • Nech sa páči, pani kolegyňa, pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

  • Prosím poslancov, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby sa dostavili na hlasovanie.

    Pán kolega Cabaj, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcem požiadať o 15-minútovú prestávku na poradu klubu.

  • Poslanecký klub sa pripája k tejto požiadavke.

  • Ďakujem. Dámy a páni, prerušujem naše rokovanie. Stretneme sa o 10.50 hodine.

  • Po prestávke.

  • Žiadam poslancov, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby sa dostavili na hlasovanie.

  • Žiadam všetkých poslancov, ktorí sa zdržujú mimo rokovacej miestnosti, aby prišli okamžite na hlasovanie. Ak nie, prerušíme rokovanie do 14.00 hodiny.

    Dámy a páni, prosím, aby ste sa prezentovali.

    Prezentovalo sa 52 poslancov.

    Milé dámy, vážení páni,

    napriek tomu, že čakáme takmer 30 minút, nie sme uznášaniaschopní, z toho dôvodu prerušujem rokovanie. V rokovaní budeme pokračovať o 14.00 hodine. Ďakujem.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasy v sále.

  • Tak dobre, prestávka je do 14.00 hodiny, v poriadku.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím prítomných poslancov, aby sa prezentovali.

    Prezentovalo sa 49 poslancov.

    Konštatujem, že nie sme uznášaniaschopní. Prosím všetkých poslancov, ktorí sa zdržujú mimo rokovacej miestnosti, a platí to aj o predsedoch výborov, ktorí by mali byť vzorom, nech sa dostavia do rokovacej miestnosti.

  • Pani poslankyňa Nováková, prosím, poďte uvádzať hlasovanie.

    Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov, pani poslankyňu Novákovú, aby hlasovanie uvádzala v zmysle spoločnej správy a, samozrejme, i výsledkov z rozpravy.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    najskôr budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. Spoločne odporúčam prijať tieto body: 1, 2, 4, 5, 7, 8, 9, 11, 12, 17, 19, 20, 22, 23, 24, 25. Tieto body odporúčam prijať.

  • Ešte raz volám všetkých poslancov, nech sa dostavia do rokovacej miestnosti na hlasovanie.

    Dámy a páni, prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o bodoch spoločnej správy, ktoré pani poslankyňa odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že uvedené body spoločnej správy sme schválili.

    Pani kolegyňa, môžete pokračovať.

  • Ďalšie body spoločnej správy odporúčam neprijať a odporúčam ich tiež na spoločné hlasovanie. Ide o body 6, 10, 13, 14, 15, 18 a 21. Tieto body spoločne odporúčam neprijať.

  • Čiže body 3 a 16 sú z pôvodného návrhu vyňaté na osobitné hlasovanie.

  • Hlas poslankyne Novákovej: Áno.

  • Ďakujem.

    Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o bodoch spoločnej správy, ako ich uviedla pani poslankyňa. Odporúča ich neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov. Za návrh hlasoval 1 poslanec. Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že uvedené body zo spoločnej správy sme neprijali.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Budeme hlasovať o bode 3 spoločnej správy, ktorý odporúčam neprijať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o bode 3 spoločnej správy, ktorý pani poslankyňa odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovali 2 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

    Konštatujem, že bod 3 spoločnej správy sme neprijali.

  • Budeme hlasovať o bode 16 spoločnej správy, ktorý odporúčam neprijať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o bode číslo 16 spoločnej správy. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča tento bod neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov. Za návrh hlasovalo 18 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Konštatujem, že ani bod číslo 16 spoločnej správy sme neprijali.

    Týmto sme vlastne vyčerpali všetky body zo spoločnej správy. Pani kolegyňa, pristúpte teraz k hlasovaniu o návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.

  • Prvý pozmeňujúci návrh predložil pán poslanec Prokeš. Znie: "V § 4a bod 1 písm. g) číslo 35 nahradiť číslom 15. Odporúčam ho neprijať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o prvom návrhu pána poslanca Prokeša. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 16 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

    Konštatujem, že prvý pozmeňujúci návrh pána poslanca Prokeša sme neprijali.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Ďurišinovej.

  • Nie, ten sa netýkal hlasovania.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Ďurišinovej.

    Prvý pozmeňujúci návrh znie: "Žrebové peňažné lotérie podľa § 2 písm. a), číselné lotérie podľa § 2 písm. c) a stávkové hry podľa § písm. g) uskutočňované prostredníctvom hromadných oznamovacích prostriedkov - televízia, rozhlas, tlač a podobne - môže prevádzkovať len štátna rozpočtová alebo príspevková organizácia zriadená ministerstvom alebo právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu osobitne na tento účel založená ministerstvom. Takéto lotérie prevádzkované právnickými osobami sú štátnymi lotériami a nevzťahujú sa na ne ustanovenia § 42 ods. 7 a 9." To je po prvé.

    Po druhé:

    "a) stávkové hry na športové výsledky podľa § 2 písm. f) môže prevádzkovať len právnická osoba určená ministerstvom po dohode s Ministerstvom školstva Slovenskej republiky,

    b) stávkové hry na dostihy uskutočňované na území Slovenskej republiky podľa § 2 písm. f) a h) môže prevádzkovať len právnická osoba určená ministerstvom po dohode s Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky."

    Tento pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

  • Ďakujem, pani kolegyňa.

    Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o prvom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Ďurišinovej. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov. Za návrh hlasovalo 34 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

    Konštatujem, že prvý pozmeňujúci návrh pani poslankyne Ďurišinovej sme neprijali.

  • Druhý pozmeňujúci návrh pani poslankyne Ďurišinovej sa týka § 4a ods. 1, kde odporúča zmeniť čísla: 50 % na 47 %, 40 % na 35 %, 42 % na 39 %, 51 % na 48 %, 54 % na 51 %, 20 % zostáva 20 %, 35 % na 30 %, 25 % na 35 % a 24 % zostáva.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, odporúčam návrh neprijať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o druhom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Ďurišinovej. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 26 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že ani druhý pozmeňujúci návrh pani poslankyne Ďurišinovej sme neprijali.

  • Tretí pozmeňujúci návrh pani poslankyne Ďurišinovej znie - v § 6 ods. 2 za poslednú vetu vložiť novú vetu: "V prípade príležitostných lotérií podľa § 2 písm. b) môže byť cena žrebu vyššia." Odporúčam ho neprijať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o treťom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Ďurišinovej. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 26 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že aj tretí pozmeňujúci návrh pani poslankyne Ďurišinovej sme neschválili.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kanisa, ktorý znie...

  • Pardon, čiže štvrtý návrh je bezpredmetný. Áno. Ďakujem. Nech sa páči, pokračujte.

  • V § 4a v bode 1 písm. g) zmeniť číslo 35 % na 20 %. Odporúčam návrh neprijať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa neodporúča pozmeňujúci návrh pána Kanisa prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov. Za návrh hlasovalo 17 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Kanisa sme neprijali.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Glinského. Chcem sa ho opýtať, či môžem dať hlasovať o nich spoločne, alebo osobitne. Odporučím ich neprijať.

  • Hlas zo sály.

  • Osobitne, áno. Ďakujem.

    Prvý pozmeňujúci návrh pána poslanca Glinského znie: "Článok I § 4 a ods. 4 číslo 40 tisíc správneho poplatku nahradiť číslom 150 tisíc". Odporúčam návrh neprijať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča neprijať tento návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že prvý pozmeňujúci návrh pána poslanca Glinského sme neprijali.

  • Článok II - vypustiť § 20a. Odporúčam návrh neprijať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o druhom návrhu pána poslanca Glinského. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča tento návrh neprijať.

    Prosím, buďte tichšie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme neschválili ani druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca Glinského.

  • Článok I § 18 ods. 2 písm. g): "adresa, číslo telefónu, odtlačok pečiatky a podpis orgánu štátneho dozoru". Odporúčam návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa neodporúča tento návrh pána poslanca Glinského prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 33 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že ani tento návrh pána poslanca Glinského sme neprijali.

  • Posledný pozmeňujúci návrh pána poslanca Glinského znie: "Článok I § 42b ods. 9 - vypustiť slová "s výnimkou osobitne zriadených herní so stálym dozorom" a číslo 200 nahradiť číslom 500. Odporúčam návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa ani tento návrh pána poslanca Glinského neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že ani posledný návrh pána poslanca Glinského sme neschválili.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku s prijatými zmenami a doplnkami. Odporúčam ho prijať.

  • Dámy a páni, v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča tento zákon prijať.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 68/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 249/1994 Z. z. a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch.

    Pani kolegyňa, veľmi pekne vám ďakujem za spoluprácu.

  • Aj ja ďakujem za spoluprácu, pán predsedajúci.

  • Je to procedurálna pripomienka? Prosím, zapnite mikrofón pani poslankyni Ďurišinovej.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Prepáčte, že som si včera nevšimla, keď pani Brigita Schmögnerová žiadala o to, že jej hlasovanie pri zaraďovaní do programu zariadenie uviedlo mylne. Mám možno aj svedkov, keď to budú ochotní dosvedčiť, že som mala vytiahnutú kartu, takisto aj pán poslanec Kanis. Pánu poslancovi Ficovi som vytiahla kartu neskoršie, lebo stál kúsok dolu...

  • Hlasy a ruch v sále.

  • Priatelia, pokoj. Nech sa páči, dokončite.

  • ...a obaja sme s pánom poslancom Kanisom hlasovali. Myslím, že aj Evka Zelenayová pozerala, že som mala kartu von. Viem, že sa už nedá na tom nič zmeniť, sme zaradení, že sme hlasovali. Je to dosť zvláštne, že v tomto kúte sme traja, ktorí sme v podstate buď mali karty von, alebo sme hlasovali inak, a sme uvedení... Už som to aj konzultovala s obsluhou zariadenia. Vytiahla som kartu ešte predtým, než bolo spustené zariadenie. Viem to určite pozitívne. Takže kvôli záznamu by som žiadala zaprotokolovať, že kartu som mala zo zariadenia vonku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani kolegyňa. Pán poslanec Bajan.

  • Odpovedal by som len na margo kolegyne. V prípade, že stlačila hocičo iné ako prezentáciu a potom vytiahla kartu, počítač registruje už prítomnosť a hlasovanie. Takže, keď sa karta chce vytiahnuť, musí sa predtým, ako sa hlasuje.

  • Ďakujem pánu kolegovi Bajanovi, ktorý je technicky zdatný človek, ale myslím si, že túto problematiku by mali vysvetliť najmä pracovníci pri počítačoch.

    Dámy a páni, prosím, upokojme sa, budeme pokračovať ďalej.

    Ď a l š í m bodom nášho programu je

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom doplňujúcim Zmluvu medzi Československou socialistickou republikou a Holandským kráľovstvom o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu a z majetku.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 388 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 388a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík.

    Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova, a vás žiadam, aby ste boli trošku tichšie.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh Protokolu doplňujúceho Zmluvu medzi Československou socialistickou republikou a Holandským kráľovstvom o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu a z majetku.

    Zmeny politických a ekonomických podmienok v Slovenskej republike vyvolali zmeny v zahraničnoobchodných vzťahoch a tým aj v spôsobe aplikácie medzinárodných daňových zmlúv. Z uvedených dôvodov boli uskutočnené ešte pred rozdelením bývalej česko-slovenskej federácie rokovania o pozmenení a doplnení niektorých ustanovení Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Holandským kráľovstvom o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu a z majetku, ktorá nadobudla platnosť 5. novembra 1974.

    Objstranne sa odsúhlasilo vykonať zmeny formou protokolu. Zmenené ustanovenia umožňujú spravodlivejšie rozhraničiť právo na daň z príjmov a z majetku. Oba štáty budú mať právo zdaniť podnikateľské aktivity v prípade stavebných a montážnych prác, ak tieto práce budú na území druhého štátu trvať viac ako 12 mesiacov, a právo zdaniť zisky zo scudzenia...

  • Páni kolegovia, prosím vás o pokoj. Ak sa chcete rozprávať, tu rozpráva pán podpredseda vlády, choďte sa rozprávať mimo rokovacej miestnosti. Pán kolega, nech sa páči, pokračujte.

  • Ďakujem pekne.

    ...kapitálového majetku, hlavne podielov a užívacích práv na spoločnosti. Prijatie Protokolu doplňujúceho Zmluvu medzi Československou socialistickou republikou a Holandským kráľovstvom o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu a z majetku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, nebude mať nepriaznivý dosah na štátny rozpočet Slovenskej republiky.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, prosím o prijatie tohto protokolu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.

    Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Ivetu Novákovú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania tohto návrhu vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom doplňujúcim Zmluvu medzi Československou socialistickou republikou a Holandským kráľovstvom o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu a z majetku pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 982 zo dňa 14. mája 1996 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu do 14. 6. 1996. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako príslušný podať Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Obidva určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrh v lehote, vyslovili s ním súhlas a rovnako odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s ním súhlas.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani kolegyňa. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spoločných spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu.

    Nakoľko som nedostal ani jednu prihlášku do rozpravy, pýtam sa vás, dámy a páni, či sa niekto do rozpravy hlási.

  • Ak nie, zároveň rozpravu uzatváram.

    Pani kolegyňa, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, odporúčam uznesenie Národnej rady v tomto zmysle prijať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa, prosím, a zároveň hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča uznesenie k tomuto bodu programu prijať.

  • Hlasovanie.

  • Napriek tomu, že disciplína v tejto rokovacej miestnosti je pomerne nízka,

    prezentovalo sa 77 poslancov, za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Pani kolegyňa, ďakujem za spoluprácu.

    Konštatujem, že navrhované uznesenie Národná rada Slovenskej republiky schválila.

    Ď a l š í m bodom programu je

    návrh na vyslovenie súhlasu s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Chorvátskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 417 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 417a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie opäť podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík.

    Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova, a vás prosím, keď bude rozprávať pán podpredseda vlády, aby ste zachovali dôstojnosť.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    predložený návrh Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Chorvátskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií predstavuje jednu zo štandardných dohôd, ktoré sa uzatvárajú medzi suverénnymi subjektmi medzinárodného práva s cieľom vytvárať priaznivé ekonomické podmienky na rozvoj vzájomnej ekonomickej spolupráce založenej na podnikateľskej iniciatíve.

    Uzatvoreniu tejto dohody predchádzala príprava už od roku 1993, ktorá vyústila do znenia predkladanej dohody, ktorá vyhovuje obom zúčastneným stranám. Táto dohoda vychádzala zo štandardných podmienok obdobných dohôd, ktoré už Slovenská republika uzatvorila v priebehu minulých rokov.

    V priebehu rokovaní s chorvátskou stranou bolo potrebné prekonať (tak ako s inými štátmi) určité odlišnosti, vyplývajúce z existujúceho právneho systému, ktoré sa riešili buď vzájomnou dohodou v texte jednotlivých ustanovení, alebo spojením znenia príslušných formulácií vychádzajúcich z oboch právnych poriadkov. Verím, že podnikateľská verejnosť využije tento legislatívny rámec a bude pomáhať rozvoju investícií v oboch zmluvných krajinách. Prosím o podporu tejto dohody.

    Ďakujem pekne.

  • Pán podpredseda, ďakujem veľmi pekne.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca László Ásványiho, aby podal správu o výsledkoch prerokovania tohto návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni,

    návrh na vyslovenie súhlasu s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Chorvátskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií (tlač 417) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1015 zo dňa 3. 6. 1996 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie do 14. 6. 1996.

    Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako príslušný pripraviť správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Všetky uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrh v lehote, vyslovili s ním súhlas a rovnako odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Chorvátskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky súhlas.

    Vážený pán predsedajúci, prosím o otvorenie rozpravy.

  • Ďakujem, pán kolega.

    Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode programu. Nakoľko som nedostal ani k tomuto bodu programu žiadnu prihlášku do rozpravy, pýtam sa, či chce niekto vystúpiť.

  • Ak nie, zároveň považujem rozpravu aj o tomto bode programu za skončenú.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni,

    odporúčam vysloviť s uvedenou dohodou súhlas.

  • Ďakujem, pán kolega.

    Dámy a páni, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Chorvátskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

    Konštatujem, že za návrh uznesenia sme hlasovali jednomyseľne, návrh uznesenia sme schválili.

    Pristúpime k ď a l š i e m u bodu programu, ktorým je

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Chorvátskou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku.

    Návrh ste dostali ako tlač číslo 413 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 413a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík.

    Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci,

    predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Chorvátskou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku.

    Doterajšie vzájomné vzťahy sa v daňovej oblasti riadili zmluvou medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou Federatívnou republikou Juhoslávie o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu a majetku publikovanou pod číslom 99/1983 Zb.

    Navrhovaná zmluva je vypracovaná na základe vzorovej zmluvy OECD a jej ustanovenia sú obvyklé pri dojednávaní podobných medzinárodných daňových zmlúv. Účelom navrhovanej Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Chorvátskou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku je reagovať na novú politickú a hospodársku situáciu oboch štátov a vytvoriť právny priestor na rozvoj všestranných a vzájomne výhodných vzťahov. Navrhovaná zmluva obmedzuje na minimum daňové zaťaženie fyzických a právnických osôb tak, aby nedochádzalo k dvojakému zdaneniu tých istých príjmov podľa platnej sústavy daňových zákonov Slovenskej republiky a taktiež podľa platných daňových predpisov druhého zmluvného štátu. Zmluva by mala podporiť vzájomnú spoluprácu zmluvných štátov a jej využívaním by sa malo zabezpečiť objektívnejšie rozdelenie práva na daň z jednotlivých príjmov medzi oba zmluvné štáty. Celkový prínos plynúci z uzatvorenia tejto zmluvy o zamedzení dvojakého zdanenia bude závisieť od tempa rozvoja jednotlivých foriem hospodárskej spolupráce oboch štátov.

    Zmluva sa predkladá pred ratifikáciou prezidentom Slovenskej republiky na odsúhlasenie Národnej rade, pretože upravuje odlišne od ustanovení daňových zákonov daňové povinnosti organizácií a občanov. Zmluva si nevyžaduje zmeny v právnom systéme Slovenskej republiky a nedotýka sa záväzkov iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážené poslankyne, poslanci, prosím o podporu návrhu tejto zmluvy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Ivetu Novákovú, aby nám podala správu o prerokovaní tohto návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Chorvátskou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 982 zo dňa 14. mája 1996 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a výboru pre financie, rozpočet a menu na prerokovanie do 14. 6. 1996.

    Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako príslušný podať Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania návrhu v určených výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Obidva uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrh, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Chorvátskou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku.

    Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    otváram rozpravu o tomto bode nášho programu. Nakoľko som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy, pýtam sa, či niekto z vás chce v rozprave vystúpiť.

    Ak nie, zároveň uzatváram rozpravu o tomto bode rokovania.

    Nech sa páči, pani kolegyňa.

  • Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    odporúčam prijať uznesenie v tom zmysle, že vyslovujeme súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Chorvátskou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku.

  • Pristúpime k hlasovaniu a budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Chorvátskou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku.

    Pani spoločná spravodajkyňa odporúča tento návrh prijať.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili jednomyseľne.

    Pani kolegyňa, ďakujem za spoluprácu.

    N a s l e d u j ú c i m bodom nášho programu je

    návrh na vyslovenie súhlasu s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a Zväzovou vládou Zväzovej republiky Juhoslávie o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač číslo 416 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 416a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík.

    Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    uzatvoreniu Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Zväzovou republikou Juhoslávie o podpore a vzájomnej ochrane investícií predchádzala intenzívna príprava, ktorá vyústila do konečného znenia dohody, ktoré vyhovuje obom zúčastneným stranám.

    Táto dohoda vychádzala zo štandardných podmienok obdobných dohôd, ktoré už Slovenská republika uzatvorila v priebehu minulého roka. V súčasnosti prebiehajú rokovania o uzatvorení takejto dohody s ďalšími 9 krajinami sveta. V priebehu rokovaní bolo potrebné prekonať určité odlišnosti vyplývajúce z existujúceho právneho systému, ako aj predvídať pripravované zmeny tak, aby nevznikli v priebehu realizácie dohody zbytočné spory. Zároveň bolo nevyhnutné riešiť určité územné otázky v ponímaní, vo vymedzení definície územia, keď zmluvná strana Zväzovej republiky Juhoslávie presadzovala v dohode definíciu územia s odkazom na vnútroštátne právo, eventuálne definíciu bez odkazu na medzinárodné právo.

    Po návrhu alternatívnej definície, v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky bolo ustanovenie definujúce pojem územia z textu dohody úplne vypustené. Nakoľko všeobecná zodpovednosť štátov za plnenie medzinárodných zmlúv na ich území vyplýva z iných noriem, expertná skupina pristúpila k vypusteniu definície územia z návrhu dohody.

    V podpísaní dohody v tomto roku vidíme možnosť rozvoja investícií, najmä zo strany našich investorov, ktorí majú týmto pripravený legislatívny rámec na rozvoj aktivít v štáte, kde naša ekonomika mala vždy dobré meno. Zmluva v predloženom znení má všetky potrebné náležitosti a je zárukou pre investície investorov oboch zmluvných strán.

    Vážené poslankyne, poslanci, prosím taktiež o podporu návrhu tejto dohody.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca László Ásványiho, aby nám podal správu o výsledkoch prerokovania tohto návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia,

    návrh na vyslovenie súhlasu s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a Zväzovou vládou Zväzovej republiky Juhoslávie o podpore a vzájomnej ochrane investícií pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1022 zo dňa 4. júna 1996 na prerokovanie do 14. 6. 1996 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako príslušný pripraviť správu o výsledku prerokovania materiálov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Všetky určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrh v lehote. Vyslovili s ním súhlas a rovnako odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a Zväzovou vládou Zväzovej republiky Juhosláviou o podpore a vzájomnej ochrane investícií podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky súhlas.

    Vážený pán predsedajúci, prosím o otvorenie rozpravy.

  • Ďakujem. Skôr ako otvorím rozpravu, sú tu sťažnosti poslancov na prudké osvetlenie. Nie sú tu televízne kamery, tak by som prosil technikov, keby toto osvetlenie vypli. Ďakujem.

    Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode nášho programu. Nakoľko som nedostal ani k tomuto bodu programu žiadnu prihlášku do rozpravy, pýtam sa vás, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť.

  • Ak nie, uzatváram rozpravu o tomto bode programu.

    Pán kolega, nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, odporúčam vysloviť súhlas s dohodou.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Dámy a páni, pristúpime k hlasovaniu. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a Zväzovou vládou Zväzovej republiky Juhoslávie o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh uznesenia prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov. Za návrh hlasovalo 97 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďakujem, pán kolega, za spoluprácu.

    Ď a l š í m bodom nášho programu je

    návrh Štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1995.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 404 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 404a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky Najvyšší kontrolný úrad vypracúva stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky a predkladá ho Národnej rade. Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu máte rozdané ako tlač číslo 422.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh štátneho záverečného účtu uvedie podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister financií pán Sergej Kozlík.

    Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova. A vás, priatelia, skutočne žiadam, aby ste boli tichšie. Ruší to naše rokovanie.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci,

    v mene vlády Slovenskej republiky predkladám na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh Štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1995, ktorý je odpočtom plnenia zámerov a cieľov rozpočtovej politiky vlády v roku 1995, ktoré boli stanovené zákonom Národnej rady číslo 58/1995 Z. z., ako i zámerov hospodárskej politiky vlády v makroekonomickej oblasti. Bol som poverený uviesť tento materiál pri prerokovaní v Národnej rade.

    Dovoľte mi, aby som vo svojom úvodnom slove k tomuto materiálu priblížil ekonomický vývoj, celkové hospodárske výsledky, ako aj výsledky rozpočtového hospodárenia štátu. Hrubý domáci produkt sa vytvoril v bežných cenách v celkovej hodnote 518 mld korún, čo oproti roku 1994 predstavuje nárast o 17,4 %. Hodnota vytvoreného hrubého domáceho produktu v stálych cenách predstavuje nárast o 7,4 % oproti roku 1994, čo je o 2,4 % viac, než bol predpoklad návrhu štátneho rozpočtu.

    K pozitívnym javom patrí aj zvyšujúci sa podiel súkromného sektora na výkone ekonomiky. Na hrubom domácom produkte sa súkromný sektor podieľal približne 62 %, na priemyselnej produkcii 64,6 %, na produkcii stavebníctva 81,5 %, na tržbách obchodu 92,3 % a na cestnej nákladnej doprave 62,1 %.

    Priemerná ročná miera inflácie meraná indexom spotrebiteľských cien dosiahla 9,9 %. Účelnou monetárnou a fiskálnou politikou sa dosiahol sledovaný cieľ znížiť infláciu pod 10 %. Pritom miera inflácie meraná porovnaním jej úrovne v decembri 1995 k decembru 1994 dosiahla 7,2 %. Na vývoj inflácie pozitívne pôsobili menová politika Národnej banky, sledujúca upevnenie stability meny, opatrenia v regulácii cien, zvýšenie rozpočtovej disciplíny, ako aj stabilita daňového systému.

    Priemerná ročná nezamestnanosť podľa evidencie úradov práce dosiahla hodnotu 13,8 % a oproti roku 1994 sa znížila o 0,8 bodu. Pritom ku koncu decembra 1995 dosiahla 13,1 %.

    Zahraničnoobchodný obrat za rok 1995 sa realizoval v celkovej hodnote 506,4 mld korún a v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástol o 18,8 %. Saldo obchodnej bilancie dosialo aktívnu hodnotu 1,8 %. Bežný účet platobnej bilancie Slovenskej republiky v roku 1995 bol aktívny vo výške 19,2 mld korún, čisté saldo zahraničného obchodu bolo podľa stavu bežného účtu aktívne a dosiahlo 16,9 mld korún. Prílev zahraničného kapitálu zo zahraničia do podnikov na území Slovenskej republiky k 31. 12. 1995 dosiahol sumu 21,9 mld korún. V priebehu roka sa zvýšil o 5,3 mld korún, t. j. takmer o jednu tretinu.

    Vážené poslankyne, poslanci,

    pokiaľ ide o vývoj rozpočtového hospodárenia štátu v uplynulom roku, je možné hodnotiť ho pozitívne. V štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1995 boli príjmy na rok 1995 stanovené vo výške 146,4 mld korún. Skutočné príjmy štátneho rozpočtu k 31. 12. 1995 dosiahli hodnotu 163,1 mld korún, čo predstavuje 111,4-percentné plnenie celkových rozpočtovaných príjmov.

    Na priaznivom plnení príjmov štátneho rozpočtu sa podieľali najmä príjmy z výnosov daní, ktoré predstavujú 83,7 % z celkového objemu príjmov štátneho rozpočtu. Daňové príjmy dosiahli v roku 1995 hodnotu 136,5 mld korún, čo predstavuje 105,1-percentné plnenie štátneho rozpočtu. Príjmy z daňových výnosov boli vyššie o 6,7 mld korún, než predpokladal štátny rozpočet, pričom najvýraznejšie sa na tomto podieľali daň z pridanej hodnoty, ktorá bola splnená indexom 121, daň z príjmov fyzických osôb indexom 114, nedaňové príjmy boli splnené na 160,8 %, čo predstavuje prekročenie zámerov stanovených štátnym rozpočtom o 10 miliárd korún. Predpoklady príjmov štátneho rozpočtu neboli naplnené pri výnosoch dane z príjmov fyzických osôb z podnikania o necelé 2 %, ale najmä z výnosov spotrebnej dane, ktorá bola splnená len na 78,6 %, a došlo teda k nesplneniu o 5,4 mld korún v porovnaní s plánom štátneho rozpočtu. Rovnako i doplatky daní z minulých rokov neboli naplnené v objeme, ktorý predpokladal štátny rozpočet. Prekročenie daňových i nedaňových príjmov ako celku umožnilo kryť zvýšené náklady, zvýšené potreby vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu.

    Podstatnú časť v oblasti nedaňových príjmov štátneho rozpočtu tvoria príjmy v rámci kapitoly Štátny dlh, ktoré dosiahli hodnotu 7,3 mld korún vrátane príjmov z clearingového zúčtovania platobného styku s Českou republikou, a doplnkové náhodné a ostatné príjmy štátneho rozpočtu, ktoré dosiahli hodnotu 8,4 mld korún.

    Žiaľ, musím konštatovať, že napriek priaznivému plneniu daňových príjmov evidujeme aj nedoplatky na daniach, úľavy a odklady. Rozsah daňových nedoplatkov ku koncu roka 1995 predstavoval hodnotu 19,5 mld korún. Súčasne daňové úrady vykazovali 4,3 mld korún daňových preplatkov. Rozdiel medzi daňovými nedoplatkami a preplatkami teda predstavoval 15,2 mld korún. V porovnaní so stavom k 1. januáru 1995, ktorý predstavoval 14,7 mld korún nedoplatkov, bola výška nedoplatkov ku koncu roka 1995 vyššia o 4,8 mld korún.

    Tento stav, samozrejme, ministerstvo financií neuspokojuje, ale chcem súčasne uviesť, že dynamika daňových príjmov za rok 1995 bola podstatne vyššia ako dynamika nárastu daňových nedoplatkov a odkladov, to znamená, že je podstatne vyššia miera identifikácie daňových požiadaviek oproti tomu, ako sa vyvíjali daňové nedoplatky a odklady.

    Pokiaľ viem a bol som informovaný, že pri prerokovaní návrhu záverečného účtu za rok 1995 vo výboroch Národnej rady odzneli k problémom nedoplatkov kritické pripomienky, zmieňuje sa o nich aj Najvyšší kontrolný úrad vo svojom stanovisku k návrhu štátneho záverečného účtu. K tejto problematike chcem uviesť, že ministerstvo financií bude v správe o plnení štátneho rozpočtu za I. polrok analyzovať štruktúru nedoplatkov jednak z hľadiska časového podľa jednotlivých rokov, nakoniec Medzinárodný menový fond i Medzinárodná štatistická organizácia EUROSTAT pri posudzovaní jednotlivých parametrov ekonomického vývoja rovnako požadujú takéto analýzy.

    Pokiaľ ide o výdavky štátneho rozpočtu - celkový rozsah výdavkov štátneho rozpočtu na rok 1995 bol stanovený zákonom Národnej rady číslo 58/1995 Z. z. vo výške 167,4 mld korún. Skutočné výdavky štátneho rozpočtu za rok 1995 dosiahli hodnotu 171,4 mld korún, čo predstavuje prekročenie rozpočtu výdavkov schválených zákonom o 2,4 %. Prekročenie výdavkov štátneho rozpočtu o 4 mld korún vyplynulo z nutnosti zabezpečiť financovanie ďalších v rozpočte nezohľadnených potrieb najmä v rezorte školstva, zdravotníctva, dopravy, pôšt a telekomunikácií, ďalej boli riešené potreby celého nového rezortu ministerstva výstavby a verejných prác a podobne. Zvýšený rozsah výdavkov bol pritom krytý vyššími príjmami štátneho rozpočtu. Na celkovom rozsahu výdavkov majú najvyšší podiel výdavky na zabezpečenie bežnej činnosti. Išlo o financovanie neinvestičných potrieb v súvislosti so zabezpečením funkcií štátu a potrieb podnikateľskej sféry a obyvateľstva. Kapitálové výdavky predstavovali 8,9 z celkového rozsahu výdavkov. Podrobné členenie bolo, samozrejme, predmetom príslušných materiálov.

    Treba vidieť, že prakticky v priebehu celého roka bola uplatňovaná určitá miera regulácie, takže sa podarilo udržať celkový rozsah výdavkov v súlade so zámermi štátneho rozpočtu, ale určité rozpočtové kapitoly neboli regulované v priebehu celého roka vzhľadom na ich dôležitosť. Išlo najmä o dávky vyplývajúce zo zákona, výdavky na záväzky štátu voči zdravotným poisťovniam, Sociálnej poisťovni, Fondu zamestnanosti, ďalej neboli regulované príspevky medzinárodným organizáciám a výdavky z titulu záväzkov štátu voči zahraničiu, ktoré boli rozpočtované v kapitole Štátny dlh.

    Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    výsledkom rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky v roku 1995 je schodok vo výške 8,3 mld korún, teda nižší, než s akým sa predpokladalo v štátnom rozpočte, keď úvaha bola pôvodne 21 mld korún. Na krytie schodku odporúčame Národnej rade Slovenskej republiky vydať štátne dlhopisy v súlade s ustanoveniami zákona číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení zákona Národnej rady číslo 194/1995 Z. z.

    V závere svojho vystúpenia vás chcem tiež informovať, že návrh záverečného účtu obsahuje i analýzu rozpočtového hospodárenia miestnych samospráv v roku 1995. Rozpočtové hospodárenie obcí v roku 1995 skončilo prebytkovo vo výške 3,4 mld korún. Vykázaný prebytok hospodárenia umožňuje obciam kontinuitu hospodárenia na prechode rokov a realizáciu plánovaných dlhodobých rozvojových aktivít.

    V ďalšej časti svojho vystúpenia by som sa rád vyslovil k niektorým požiadavkám, ktoré odzneli pri prerokúvaní tohto dokumentu, najmä vo výbore pre poľnohospodárstvo. Ide o požiadavku zvýšiť objem dotácií pre poľnohospodárstvo prostredníctvom štátnych fondov spravovaných týmto rezortom o 500 mil. korún na riešenie dosahov sucha a škôd spôsobených poľnými hlodavcami v roku 1995.

    V správe k záverečným účtom štátnych fondov sme sa snažili poukázať na skutočný stav hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu v štátnych účelových fondoch. Zostatok finančných prostriedkov v 11 štátnych fondoch k 31. 12. 1995 predstavoval 3,4 mld korún, z toho zostatok na účtoch v piatich štátnych fondoch v pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva predstavuje takmer 2 mld korún. Podľa nášho názoru môže ministerstvo pôdohospodárstva uvedený problém riešiť v rámci tých finančných prostriedkov na účtoch štátnych fondov a nie je vhodné sa uchyľovať k snahám o ďalšie dotácie zo štátneho rozpočtu a zvyšovanie deficitu, na ktorý si štát musí požičať, teda vydať štátne pokladničné poukážky.

    Pri prerokovaní materiálu vo výbore pre financie, rozpočet a menu predseda Najvyššieho kontrolného úradu pri uvádzaní stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky uviedol jednak niektoré nedostatky, ktoré boli zistené pri kontrole v jednotlivých rozpočtových kapitolách, a jednak návrhy a odporučenia, okrem iného aj odporučenie prijať štátny záverečný účet.

    Chcem vás všetkých ubezpečiť, že všetky námety ministerstvo financií v ďalšej svojej činnosti zužitkuje.

    Na záver by som chcel vysloviť názor, že návrh štátneho záverečného účtu, tak ako bol vypracovaný mojimi spolupracovníkmi, má vypovedaciu schopnosť o skutočnom vývoji v ekonomike Slovenskej republiky za rok 1995. Do materiálu sme sa snažili zapracovať všetky skutočnosti dôležité na posúdenie pri prerokovaní či už vo vláde, alebo v Národnej rade, ale môže slúžiť i ako podklad na zhodnotenie vývoja Slovenskej republiky z medzinárodného hľadiska.

    Vážené poslankyne, poslanci,

    odporúčam súčasne prijať uznesenie, ktorého návrh je súčasťou predkladaného materiálu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu podpredsedovi vlády.

    Teraz prosím predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Štefana Balejíka, aby uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k Štátnemu záverečnému účtu Slovenskej republiky za rok 1995.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády,

    v zmysle § 5 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky predkladám na dnešné rokovanie Národnej rady stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu Štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1995, ktorý predložila vláda Slovenskej republiky Národnej rade.

    V stanovisku sa vyjadrujem k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky z hľadiska dodržiavania zákona číslo 374/1994 Z. z. Národnej rady o niektorých opatreniach na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v roku 1995 a o zmene a doplnení niektorých zákonov najmä v súvislosti s rozpočtovým provizóriom, ďalej zákona Národnej rady číslo 58/1995 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1995, ďalej zákona Národnej rady 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ďalších zákonov a predpisov súvisiacich s hospodárením s prostriedkami štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, ďalej uznesenia Národnej rady číslo 64 z 22. decembra 1994 o rozpočtovom provizóriu.

    Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu hodnotí návrh štátneho záverečného účtu z hľadiska § 15 zákona Národnej rady 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov. Konštatujem, že predložený návrh štátneho záverečného účtu je zostavený v súlade s § 15 citovaného zákona a jeho prílohu tvoria záverečné účty štátnych fondov, vybrané údaje hospodárenia obcí a zhodnotenie návrhu na úvery a návratných finančných výpomocí.

    Stanovisko obsahuje hodnotenie makroekonomických súvislostí a ich dosahy na hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, ďalej plnenie príjmovej časti štátneho rozpočtu, kde napriek pozitívnemu vývoju poukazujeme na možné rezervy najmä v súčinnosti tých orgánov, ktoré môžu zabrániť daňovým únikom. Jedna z možností je v dôslednom preskúmavaní žiadostí na povolenie podnikateľskej činnosti fyzických a právnických osôb vo vzťahu k plneniu daňových povinností.

    Prijatie opatrení v tomto smere vyžaduje, ako uvádzame i v predkladanom stanovisku, užšiu spoluprácu povoľujúcich orgánov a daňových úradov, ale aj zmenu mechanizmu registrácie a evidencie daňových subjektov. Ide o to, že mnohé právnické osoby, najmä spoločnosti s ručením obmedzeným, unikajú daňovým povinnostiam aj preto, že majú možnosť ľubovoľne založiť ďalšiu spoločnosť s ručením obmedzeným, preto by založenie novej spoločnosti s ručením obmedzeným malo byť podmienené vyrovnaním daňových povinností u jestvujúcej spoločnosti s ručením obmedzeným.

    Treba tiež účinnejšie využívať na zabránenie vzniku prvotnej platovej neschopnosti účinnejšie zákon číslo 328/1992 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. využívať taktiež oprávnenie daňových orgánov vyplývajúce z ustanovenia § 20 ods. 8 zákona číslo 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktoré umožňujú zverejňovať zoznam daňových dlžníkov po právoplatnosti rozhodnutia, vždy po uplynutí príslušného zdaňovacieho obdobia. Pri neplnení daňových povinností vo väčšom rozsahu je nevyhnutné využívať možnosť daňových úradov podať návrh živnostenskému úradu na zrušenie živnostenského listu alebo príslušnému úradu na výmaz z obchodného registra.

    Vo výdavkovej časti plnenia štátneho rozpočtu okrem hodnotenia celkového vývoja poukazujeme na rezervy a nedostatky v hospodárení tej-ktorej rozpočtovej kapitoly. Vzhľadom na to, že pretrvávajú nedostatky a dochádza k opakovanému porušovaniu zákonov, predpisov a vyhlášok, bude potrebné, aby okrem opatrení, ktoré boli prijaté na úrovni jednotlivých správcov kapitol, Národná rada Slovenskej republiky zaviazala vládu na prijatie systémových opatrení na odstránenie zistených nedostatkov.

    Na záver hodnotíme a zovšeobecňujeme poznatky z vykonaných kontrol, ktoré vyúsťujú najmä do oblasti dodržiavania rozpočtovej disciplíny, vedenia účtovníctva, porušovania zákona o verejnom obstarávaní tovaru a služieb, správy majetku štátu a v neposlednom rade aj vnútorného kontrolného systému. Naše poznatky majú oporu v uzatvorených protokoloch, ktoré boli prerokované a uzatvorené so zodpovednými pracovníkmi jednotlivých kapitol, ktorí na odstránenie zistených nedostatkov prijali konkrétne opatrenia.

    Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky odporúča schváliť štátny záverečný účet Slovenskej republiky za rok 1995, ktorý vykazuje príjmy v sume 163 137,7 mil. Sk, výdavky v sume 171 436,8 mil. Sk a schodok rozpočtového hospodárenia v sume 8 229,1 mil. Sk.

    Zároveň odporúčame využiť stanovisko v procese schvaľovania návrhu rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1997 a pri ďalšej činnosti parlamentu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pánu Štefanovi Balejíkovi.

    Zároveň prosím predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Miroslava Maxona, aby podal správu o výsledkoch prerokovania tohto návrhu vo výboroch Národnej rady.

    Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážené dámy, vážení páni, vážený pán podpredseda vlády,

    dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, samozrejme, okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov o výsledku prerokovania návrhu Štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1995.

    Vážené dámy, vážení páni,

    predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 922 z 15. apríla 1996 pridelil návrh Štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1995 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie do 13. júna 1996 s tým, že posledný o ňom bude rokovať Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu za účasti spravodajcov ostatných výborov Národnej rady Slovenskej republiky do 14. júna 1996.

    Lehoty, ktoré stanovil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím číslo 922, boli dodržané a bola dodržaná aj lehota na prerokovanie v gestorskom výbore, to znamená vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    V súvislosti s prerokovaním predloženého materiálu, teda štátneho záverečného účtu za rok 1995, mi dovoľte, aby som využil túto možnosť ako spoločný spravodajca a informoval ctenú snemovňu o uznesení Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu zo 14. júna 1996, ktoré prijal náš výbor v súvislosti s účasťou spravodajcov výborov pri prerokovaní návrhu štátneho záverečného účtu za rok 1995. Všetci prítomní, ktorí sa zúčastnili na rokovaní nášho výboru, a za predpokladanej účasti spravodajcov ostatných výborov sme sa zhodli na tom, že prerokúvame mimoriadne vážny národohospodársky dokument.

    Dovoľte mi, aby som splnil uznesenie výboru v tom, že snemovňu informujem, že z deviatich výborov, ktoré tento návrh štátneho záverečného účtu mali prerokovať, sa piati zástupcovia jednotlivých výborov na spoločnom rokovaní výborov vo výbore pre financie, rozpočet a menu jednoducho bez akéhokoľvek ospravedlnenia nezúčastnili. Považujeme to za nie celkom dobrú vizitku práce jednotlivých výborov a pán predseda dostane k tomuto aj písomné stanovisko výboru, kde budú uvedení aj tí, ktorí sa na rokovaní nezúčastnili.

    Ako som už uviedol, ako príslušný výbor, ktorému výbory Národnej rady Slovenskej republiky podajú správy o výsledku prerokovania kapitol Štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1995, bol určený výbor pre financie, rozpočet a menu. Dovoľte mi, aby som vás v krátkosti informoval o výsledkoch rokovania výboru k návrhu Štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1995.

    S predloženým návrhom vyjadrili súhlas alebo návrh zobrali na vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť štátny záverečný účet za rok 1995, ktorý vykazuje rozpočtové príjmy vo výške 163 mld korún, rozpočtové výdavky v sume 171 mld korún, schodok rozpočtového hospodárenia v sume 8 299,1 mil. Sk, bez ďalších doplňujúcich pripomienok a odporúčaní Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    S predloženým návrhom vyjadrili súhlas alebo ho zobrali na vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť štátny záverečný účet za rok 1995 s pripomienkou či s odporúčaním tieto výbory:

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zmeniť ods. 1 konštatačnej časti návrhu uznesenia v tom duchu, že v druhej vete sa prvý údaj o inflácii doplní slovami "pri priemernej ročnej inflácii 9,9 %", čo je v priloženom návrhu uznesení aj akceptované.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, ktorý odporúča konštatovať, že v dôsledku neposkytnutia pomoci zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na riešenie dôsledkov živelných pohrôm v rezorte pôdohospodárstva v roku 1995 v sume 500 mil. slovenských korún a vzhľadom na záplavy, ktoré boli v prvom polroku 1996, pretrváva v rezorte pôdohospodárstva zložitá situácia, a po druhé požiadať vládu, aby znovu posúdila dosah živelných pohrôm, živelných škôd v pôdohospodártve a riešila ich dôsledky finančnou výpomocou zo štátneho rozpočtu.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody prijal svoje uznesenie číslo 172 orientované na predsedu vlády Slovenskej republiky, na ministra kultúry Slovenskej republiky.

    V dvoch výboroch Národnej rady Slovenskej republiky nebolo podľa § 48 ods. 1 zákona číslo 49/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov prijaté uznesenie, pretože s ním nevyslovila súhlas potrebná nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Ide o Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.

    Vážené dámy, vážení páni, podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 15. apríla 1996 boli prerokované všetky pridelené kapitoly štátneho záverečného účtu za rok 1995 v stanovenom termíne do 13. júna 1996. Bez pripomienok a doplňujúcich návrhov bol vyslovený súhlas, resp. sa zobralo na vedomie 28 kapitol, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.

    S odporúčaním Národnej rade Slovenskej republiky bola odsúhlasená jedna kapitola štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za ministerstvo zdravotníctva, pri prerokúvaní ktorej Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci v bode B ods. 2 svojho uznesenia číslo 212 z 12. júna odporúča Národnej rade Slovenskej republiky v rámci schvaľovania štátneho záverečného účtu za rok 1995 uhradiť stratu z hlavnej činnosti zdravotníckych organizácií poskytujúcich zdravotnú starostlivosť vykázanú v rámci finančného zúčtovania za rok 1995 vo výške 1 728 912 tisíc korún z kapitoly Všeobecná pokladničná správa.

    Vážené dámy, vážení páni, s požiadavkami smerom k ministerstvám boli odsúhlasené tri kapitoly štátneho záverečného účtu, a to Ministerstva školstva Slovenskej republiky, Tlačovej agentúry Slovenskej republiky a Slovenského rozhlasu. Vecné pripomienky sú uvedené v spoločnej správe.

    Pokiaľ ide o prerokovanie ostatných kapitol - pri prerokovaní šiestich kapitol s návrhom uznesenia podľa § 48 ods. 1 zákona číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov štyroch výborov Národnej rady Slovenskej republiky a neboli prijaté uznesenia za kapitoly: Úrad vlády Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Slovenská televízia, Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.

    Vážené dámy, vážení páni, výbor pre financie, rozpočet a menu v zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. júna 1996 číslo 1029 prerokoval v stanovenom termíne aj stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k Štátnemu záverečnému účtu Slovenskej republiky za rok 1995 a zobral ho svojím uznesením číslo 293a na vedomie.

    Vážené dámy, vážení páni, prílohou spoločnej správy je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu Štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1995.

    Chcel by som vás informovať, že návrh na uznesenie budem odporúčať na prijatie okrem časti E bodu 2, a preto o bode 2 dám hlasovať osobitne.

    Pokiaľ ide o uznesenia jednotlivých výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré boli smerované na Národnú radu alebo vládu, sú premietnuté v uzneseniach. Pokiaľ som spomínal niektoré uznesenia, ktoré boli prijaté v rámci jednotlivých rozpočtových kapitol k jednotlivým rezortom, sú to uznesenia, ktoré sa viažu a sú v kompetencii jednotlivých výborov Národnej rady a nie je potrebné o nich hlasovať, takže budeme hlasovať len o návrhu uznesenia Národnej rady, tak ako som uviedol.

    Vážené dámy, vážení páni, chcel by som vás ešte poprosiť, ak odznejú v rozprave nejaké písomné pripomienky alebo pozmeňujúce návrhy, aby ste mi ich odovzdali písomne.

    Vážené dámy, vážení páni, ďakujem pekne za pozornosť.

    Vážený pán predsedajúci, môžete k predmetnému bodu rokovania otvoriť rozpravu.

  • Pán predseda, ctená snemovňa vám ďakuje.

    Dámy a páni, zároveň k tomuto bodu programu otváram rozpravu. Do rozpravy sa prihlásilo zatiaľ 10 poslancov.

    Skôr ako odovzdám slovo prvému z nich, dávam faktickú poznámku pánu Koncošovi. Nech sa páči, pán kolega.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, chcem len krátko zareagovať na úvodné slovo pána podpredsedu vlády a ministra financií.

    Ak som dobre rozumel, pán podpredseda, odporúčate, aby sa náhrada škôd v poľnohospodárstve za rok 1995 riešila použitím zostatku účelových fondov, ktoré spravuje Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Dúfam, že v tomto prípade ide z vašej strany len o hlboké nedorozumenie, a nie o hlboké nepochopenie.

    Ministerstvo pôdohospodárstva spravuje hlavne Štátny fond trhovej regulácie, ktorý, ako už sám názov hovorí, by mal slúžiť na reguláciu trhu, ďalej Štátny podporný fond v pôdohospodárstve, ktorý by mal slúžiť na rozvoj technológií a na podporu obnovy technologického parku v pôdohospodárstve, Štátny fond zveľaďovania lesa, takisto prísne účelový, by mal slúžiť, ako už sám názov hovorí, na zveľaďovanie lesa. Štátny fond zúrodňovania pôdy by mal slúžiť na zúrodňovanie pôdy a Štátny fond vodného hospodárstva takisto by mal slúžiť na revitalizáciu vodného hospodárstva. Sú to teda, ešte raz zdôrazňujem, prísne účelové fondy a ich použitie upravujú osobitné zákony.

    Ale v poľnohospodárstve vznikli aj roku 1995 škody spôsobené záplavami a premnožením hraboša poľného. Tieto škody boli vyčíslené asi na 1,5 mld korún. Poľnohospodári žiadajú uhradiť len časť týchto škôd vo výške 500 mil. korún.

    Škody v poľnohospodárstve vznikajú každý rok. A, bohužiaľ, od roku 1990 sa nenašiel spôsob, ako tieto nepoistiteľné škody spôsobené hlavne suchom alebo záplavami aspoň čiastočne uhradiť, a tak zmierniť ich straty. Bol by teda najvyšší čas, aby sa tak stalo, aby sa našiel systémový prístup na riešenie náhrad strát spôsobených živelnými či inými pohromami.

    Už svojho času som spomínal príklad riešenia v Spojených štátoch, na oživenie len zopakujem. Ak sledujeme v televízii, že v Spojených štátoch vystrája živel (tornádo alebo neviem čo), zároveň sa dozvieme, že prezident Spojených štátov uvoľnil aj príslušnú sumu z rozpočtu na úhradu škôd a na odstránenie následkov živelných pohrôm. Bohužiaľ, u nás sa takýto prístup, ako hovorím, zatiaľ nedokázal uplatniť. A pritom v Spojených štátoch tiež majú každoročne poriadne vysoký deficit štátneho rozpočtu.

    Dúfam, že konečne nájdeme odvahu na Slovensku riešiť tieto problémy tak, aby ich neznášali len samotní poľnohospodári, ale aby sa im pomohlo.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážený pán poslanec Koncoš,

    samozrejme, dobre viem, akým spôsobom fungujú fondy v rezorte pôdohospodárstva, ale myslím, že nebolo zlé uviesť situáciu v jednotlivých fondoch. Zvýraznil som jednu okolnosť - štátny rozpočet skončil s deficitom 8 mld korún. Naznačil som, že sú tu fondy, či štátne, či verejnoprávne, ktoré skončili s prebytkami, že je tu situácia, keď s prebytkami skončili niektoré ďalšie inštitúty, napríklad rozpočty miest a obcí. To znamená, že na štátny rozpočet, ktorý je vlastne v najťaživejšej situácii, napriek tomu, že situácia sa skončila mimoriadne priaznivo a je oceňovaná celým vyspelým svetom alebo vyspelými ekonomickými inštitúciami vo svete, je predsa len v pozícii, ktorá je podstatne ťažšia než situácia ktoréhokoľvek rezortu. Takže, ak zdôrazňujem túto otázku, len v kontexte deficitu štátneho rozpočtu.

    Ďalej zdôrazňujem jednu vec, ktorá sa odohrala pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 1996, kde bol určitý názor pre poľnohospodárstvo, práve s vedomím tých škôd, schváliť 250 mil. korún na riešenie určitých problémov. Táto požiadavka neprešla pri schvaľovacej mašinérii. Našli sa peniaze trebárs 100 mil. na šport, našli sa položky najmä na dodatkové riešenie príspevkov na zdravotníctvo, ale nenašla sa vôľa v čase schvaľovania rozpočtu na rok 1996 práve s vedomím problémov v poľnohospodárstve na sumu 250 mil. korún. Takže v tomto kontexte som pokladal a naďalej pokladám za správne upozorniť, že treba merať vo viacerých rovinách.

    Ak sa tu spomínajú škody v Spojených štátoch amerických, povedal by som iný príklad - súčasné škody v súvislosti s počasím v Maďarsku, odhad ktorých je 1,5 mld forintov a schopnosť vlády je 50 mil.

    Aj vláda Slovenskej republiky reaguje na niektoré okolnosti. Riešime trebárs otázky škôd spojené so záplavami z rezervy vlády v tom rozsahu, aké sú možnosti štátneho rozpočtu. Ak sú problémy s deficitmi, potom aj problémy schopnosti štátneho rozpočtu situáciu riešiť sú zložité. Ak chceme hovoriť o riešení problémov v poľnohospodárstve, treba to zase vidieť v kontexte celej koncepcie, to znamená nielen v oblasti štátneho rozpočtu, je tu otázka cenovej problematiky, otázka zmiernenia roztvárania nožníc medzi prvovýrobou, druhovýrobou a obchodom. Ale to sú problémy, ktoré pán poslanec, dobre poznáš, no nie je možné všetko nahrnúť len do vzťahu k štátnemu rozpočtu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Lysák, pripraví sa pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, panie poslankyne, páni poslanci, ctení hostia,

    plnenie programu štátneho rozpočtu na rok 1995, ale aj celého záverečného účtu pokladám za potrebné hodnotiť s prihliadnutím na ambiciózny program makroekonomickej stability, na zlepšenie podmienok v mikroekonomike a na nutnosť zlepšovania podmienok na vstup zahraničného kapitálu, najmä priamych zahraničných investícií, ktoré Slovensku chýbajú. Súčasne treba prihliadať na zložitosť vývoja začiatkom minulého roka s potrebou rozpočtového provizória.

    Hospodársky rozvoj Slovenskej republiky v roku 1995, ako to už viackrát zaznelo, bol vcelku pozitívny. To sa priaznivo odrazilo tak v príjmovej, ako aj vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu. Makroekonomické výsledky, či už rast hrubého domáceho produktu, miery inflácie, tvorby rezerv sú pozitívne a oceňované prestížnymi medzinárodnými inštitúciami, či už Európskej únie, OECD, ale aj ďalšími najmä bankovými inštitúciami.

    Za rozhodujúce činitele takéhoto rozvoja možno označiť na jednej strane existujúci potenciál Slovenskej ekonomiky a na druhej strane spôsobilosť jeho efektívneho riadenia a využívania tak na vrcholovej štátnej, ako aj regionálnej úrovni a čoraz širšie, čo je, myslím, najpotešiteľnejšie, aj v podnikateľskej sfére.

    Za rozhodujúce v tejto oblasti dovoľte označiť predovšetkým nárast alebo lepšie povedané začiatky oživenia najmä v priemyselnej výrobe o 8,3 bodu. Ale aj maloobchodný predaj, ktorý stúpol o 7,3 % najmä vďaka vyššej zamestnanosti. Pravda, aj vďaka poklesu rastu spotrebiteľských cien o 3 celé body.

    Nárastom hrubého domáceho produktu v stálych cenách o 7,4 bodu stúplo Slovensko na prvé miesto v skupine transformujúcich sa štátov. Ale pravdou je aj to, že tento nárast, podľa môjho presvedčenia, mohol byť aj dynamickejší, keby nebola klesla stavebná výroba o 0,8 % a niektoré ďalšie odvetvia a keby nebolo pokleslo, okolo 1 mld, saldo zahraničného obchodu. Aj keď plusové saldo obchodnej bilancie za minulý rok bolo takmer 2 mld, presnejšie 1,8 mld korún, treba pritom oceniť, že narastal podiel súkromného sektora, v ktorom sa vyprodukovalo už 65 % priemyselnej produkcie. Skoro rovnaký bol jeho podiel na tvorbe hrubého domáceho produktu.

    Menej priaznivý, ako sa už spomínalo, bol vývoj v poľnohospodárstve. Jeho výnosy síce stúpli oproti roku 1994 o 4,5 %, to je zaujímavé, lenže strata tohto komplexu bola takmer 3 mld korún.

    Za potešiteľný, myslím si, každý ekonóm musí považovať istý zvrat pri doteraz prudkom poklese stavebníctva. Ten pád už nebol taký dravý alebo taký nebezpečný. Aj tak sa program novej výstavby, rekonštrukcie a modernizácie, bohužiaľ, splnil na necelých 80 %.

    O pozitívnom menovom vývoji u nás sme hovorili na 15. zasadaní, ale v súvislosti s prerokovaním štátneho záverečného účtu vari stojí za to pripomenúť si fakt, že sa udržala stabilita meny, že sa posilňovali pozície slovenskej koruny prechodom na jej konvertibilitu v rozsahu bežného účtu, že tu bol priaznivý vývoj úrokových mier, zvýšil sa podiel termínovaných vkladov, že nám celkovo stúpli devízové rezervy takmer o 5 mld korún - voči roku 1994 takmer na dvojnásobok. A fakt, že bežný účet platobnej bilancie bol koncom roka aktívny, vo výške takmer 20 mld korún, je podľa mňa ten základ, že pozitívne hodnotenia medzinárodných inštitúcií, či je to už Standard & Poorřs, Moodyřs atď., boli také pozitívne, ako sa tu už aj hovorilo.

    Najväčším problémom slovenskej ekonomiky a slovenskej spoločnosti je relatívne vysoká miera nezamestnanosti s diferencovanými prejavmi, veľmi diferencovanými - od 4,7 % tu v Bratislave až po vyše 20 % v južných, východných, ale aj severných oblastiach Slovenska. Aj keď sa na riešenie tohto problému vykonalo a robí nemálo, akútnosť riešenia tohto problému neklesá. A tu je, hádam, namieste, kolegyne, kolegovia, pripomenúť potrebu účinnejšieho využitia námetov z Bielej knihy Európskej únie. Myslím, že to je tá najzaujímavejšia časť, ktorej sa venuje dosť málo pozornosti. Tak málo pozornosti, ako systematickému sledovaniu výsledkov reštrukturalizácie ekonomiky a oveľa systematickejšiemu než doteraz skvalitňovaniu zahraničnoekonomických vzťahov.

    Je pravda, že sa čiastočne zlepšila situácia v prílive zahraničného kapitálu do podnikov na území Slovenskej republiky - v priebehu roka stúpla až o jednu tretinu. Ale stále nemôžeme byť s tým spokojní. Nemáme, pravda, záujem o príliv špekulatívneho kapitálu za každých podmienok. Ale skutočnosť je taká, že kapitál prichádza spravidla tam, kde sú príťažlivé programy a podmienky. A na ich utváraní by sa aj v našom parlamente a v celom štáte mali podieľať hádam všetci spôsobilí, bez ohľadu na stranícke tričká, bez ohľadu na to, či ide o koalíciu, alebo opozíciu. Tak konajú zodpovední politici a ekonómovia vo všetkých vyspelých štátoch.

    Kolegyne, kolegovia, popri nežiaduco vysokej miere nezamestnanosti je tu ešte jedna nezdravá tendencia v minuloročnom vývoji slovenskej ekonomiky. Je to vyšší rast miezd, ako rastie produktivita práce. A je nepríjemné, že sa to týka najmä výrobných odvetví. Rast produktivity práce bol o 0,2 % pomalší ako rast nominálnej mesačnej mzdy. Tomu by sme sa mali v roku 1996 a ďalších rokoch vyvarovať, ak nechceme znovu u nás roztočiť inflačnú špirálu.

    O ekonomickej situácii krajiny a o raste kúpnej sily vnútorného trhu u nás hovoria aj bežné výdavky domácností dosť výraznou rečou. Za rok sa reálne zvýšili takmer o 20 %. V bežných cenách to bolo až okolo 30 %. Od uvedených výsledkov hospodárskeho vývoja Slovenskej republiky sa odvíjalo aj plnenie programových zámerov štátneho rozpočtu. Zámery v príjmovej časti štátneho rozpočtu vôbec neboli skromné. Oproti roku 1994 vzrástli vyše 10 % a iste si spomeniete, tí ktorí ste prítomní, dámy a páni, že pri ich posudzovaní sme mali na reálnosť príjmových položiek dosť odlišné názory. V jednom prípade s váženým kolegom profesorom Filkusom došlo dokonca k zaujímavej a lukratívnej stávke za asistencie významných ekonómov a právnikov. Ako vieme, príjmy štátneho rozpočtu boli dosť výrazne prekročené. Ich vývoj som aktívne sledoval a za dôležité pokladám nielen to, že sa prekročili o 5 % daňové príjmy, to bolo 6,7 mld korún plus, ale, a chcel by som to mimoriadne zdôrazniť, zvýšili sa aj nedaňové príjmy - až o 61 %, vyše 10 mld korún. To stojí za povšimnutie.

    Pravda, menej potešiteľné je dosť výrazné nesplnenie pri spotrebnej dani - len na 78,5 %, a nesplnili sa očakávania zo zvýšenej sadzby dane z uhľovodíkových palív a mazív. Ale aj to je, myslím, tiež zaujímavé pri spotrebnej dani z vína a piva. Niečo to signalizuje. Na druhej strane sa prekročili príjmy z cla o vyše 640 mil. korún.

    Čo nemožno obísť v príjmovej časti bez povšimnutia, sú daňové nedoplatky, ktorých suma stúpla oproti roku 1994 o 4,8 mld korún a koncom roku to bolo spolu až 19,5 mld korún. V štruktúre nedoplatkov vysoko stúpol podiel fyzických osôb nezapísaných v obchodnom registri, navyše 15 % z celkovej dlžnej sumy. Isteže, riešenie tohto problému nie je jednoduchá záležitosť. Sú prípady, keď rigorózne vymáhanie daňového dlhu by mohlo viesť k likvidácii nezavinene slabších inštitúcií aj s dôsledkami v nezamestnanosti. Vláda a príslušné rezorty by tu mali vyvinúť patričnú aktivitu. Zanalyzovať a sprehľadniť, kde je nutný špecifický prístup, a monitorovať a zasahovať, kde ide len o chytračenie nateraz bez obáv s okamžitým dôsledkom, kde by sme mali byť podľa môjho názoru oveľa pružnejší a dôraznejší, aby poctiví platiči daní neboli nepoctivcom na posmech.

    Dámy a páni, pár slov o výdavkovej časti. Programové výdavky štátneho rozpočtu boli čiastočne prekročené o necelých 2,5 %. Za situácie výraznejšieho nárastu príjmovej časti to nie je dôvod na znepokojovanie, najmä nie preto, že sa prekročili výdavky osobitne kapitálové, a to skoro o 40 %. Neinvestičné boli čerpané v programovanej výške okolo 100 %. Štátny rozpočet sa tak podieľal na zvýšení investičných aktivít formou investičných dotácií podnikateľským subjektom, mestám, obciam, ale aj mnohým rozpočtovým organizáciám.

    Z jednotlivých kapitol dovoľte aspoň dve-tri vety na margo kapitoly Štátny dlh. Chcel by som to zdôrazniť, pretože som to tu minulý rok kritizoval. Zdôrazňoval som predovšetkým potrebu výrazne zvýšiť aktivity v tejto oblasti. Teraz možno konštatovať, že vnútorný dlh Slovenskej republiky, t. j. záväzky štátu voči Národnej banke a záväzky štátu z vydaných emisií štátnych dlhopisov, štátnych pokladničných poukážok, sa v priebehu roka zvýšili o 13,5 mld, ale zahraničný dlh sa v priebehu roku 1995 znížil o vyše 9 mld korún a dosiahol výšku niečo vyše 34 mld korún. Pokiaľ ide o záležitosti, ktoré tu uvádza aj predseda nášho výboru pán Maxon, myslím si, že to už bolo zodpovedané. Tieto otázky odporúčam riešiť po zrelej úvahe aj ďalšími, nielen prostriedkami štátneho rozpočtu. Podľa môjho názoru je dôležitá otázka, či sa prostriedky zo štátneho rozpočtu využívali efektívne, napríklad na konverziu zbrojnej výroby. Ale iste všetkých nás zaujali skoro dvojnásobné výdavky na lieky v zdravotníctve.

    Vážené dámy a páni, myslím, že tak ako v našom výbore pre financie, rozpočet a menu bude treba týmto otázkam venovať oveľa väčšiu pozornosť, lebo určite to nemôžu byť len otázky nárastu cien tejto komodity.

    Vážené dámy a páni, na záver mi dovoľte stručne - schodok štátneho rozpočtu je voči programovanej výške podstatne nižší, oproti 21 mld len 8 mld korún. Možno vari dodať, že na výsledkoch roku 1995, a to si hádam veľmi nenamýšľame, sú stopy alebo aspoň čiastočné dôsledky aj legislatívnych opatrení pripravovaných rezortmi i poslancami a posúdených výbormi a plénom Národnej rady.

    V súhrne, po zvážení všetkých pozitív aj toho, čo ešte bude treba urobiť, odporúčam, aby návrh uznesenia, tak ako bol predložený s navrhovanými malými modifikáciami, bol prijatý.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán kolega. S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Filkus, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Mám procedurálny návrh. Už ma hádam poznáte, že sa nerád producírujem, teraz sa však už naplnil aj môj pohár trpezlivosti.

    Chcem vám povedať, že štátny záverečný účet je mimoriadne významná záležitosť. To nie je len vec ministra financií, aby ho obhajoval, to je vecou všetkých ministrov. Navrhujem prerušiť rokovanie a pokračovať vtedy, keď tu budú aj ostatní ministri. Nehovorím, že všetci, ale rozhodujúca väčšina ministrov by na tomto rokovaní mala byť. Kedy sa oni majú dozvedieť napríklad to, čo spomína Najvyšší kontrolný úrad? Kedy sa majú dozvedieť naše pripomienky a my poslanci ich reakcie na ne? Tak ako napríklad predseda Maxon hovorí o tom, že 5 výborov bez ospravedlnenia nepríde na rozhodujúce rokovanie o záverečnom účte. Veď toto je výsmech, vážení. Štátny záverečný účet všade inde v parlamente - veď to je mimoriadne významná vec. Tam ministri chodia a skladajú, každý skladá účet, nielen pán minister Kozlík, každý minister musí zložiť účet.

    Dávam procedurálny návrh prerušiť rokovanie a pokračovať vtedy, keď budú prítomní ministri.

  • Ďakujem, pán poslanec. Žiadam poslancov, ktorí sa zdržujú mimo rokovacej miestnosti, aby sa dostavili na hlasovanie.

    Pán poslanec, o vašom návrhu budeme hlasovať bez rozpravy.

    Dámy a páni, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Filkusa, ktorý navrhuje tento bod programu prerušiť, pokiaľ pri jeho prerokúvaní nebude zabezpečená účasť i ďalších ministrov vlády Slovenskej republiky.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

    Pán kolega, konštatujem, že váš návrh, bohužiaľ, nebol schválený.

    Budeme pokračovať ďalej. V rozprave vystúpi pani poslankyňa Schmögnerová. Pripraví sa pán poslanec Košnár.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctená poslanecká snemovňa,

    keď nič inšie, aspoň ja profitujem z toho, že sem vošiel pán minister financií a podaktorí poslanci, a dúfam, že aspoň chvíľu vydržia sedieť.

    Dovoľte, aby som sa vyjadrila k štátnemu záverečnému účtu za rok 1995 v niekoľkých bodoch.

    Po prvé by som chcela zhodnotiť východiská štátneho rozpočtu a dosiahnuté výsledky. Dosiahnuté hospodárske čísla v roku 1995 sú lepšie od predpokladaných východísk štátneho rozpočtu iba v ukazovateli hrubý domáci produkt, kde sa predpokladalo dosiahnuť 5-percentný rast, a v skutočnosti sa dosiahol rast vyšší o 2,4 percentuálne body. V ostatných makroekonomických ukazovateľoch - miera nezamestnanosti, ročná miera inflácie - rozdiely neprekračujú zhruba 1 percentuálny bod.

    Prirodzene, vyšší rast hrubého domáceho produktu sa priaznivo odrazil na prírastku zdrojov štátneho rozpočtu, predovšetkým na daňových príjmoch. Podľa štruktúry prírastku zdrojov štátneho rozpočtu najvyššie prekročenie sa dosiahlo pri dani z pridanej hodnoty. Prekročenie predstavuje 22,1 %, t. j. 9,1 mld korún.

    Je zrejmé, že daňové opatrenia uskutočnené v polovici roku 1994, ktoré vtedajšia opozícia a dnešná vládna koalícia tvrdo kritizovala, a ktoré jej dopomohli k volebnému úspechu, sa po voľbách pokladali za dostatočne dobré i pre novú vládu a udržala ich preto po celý rok 1995. Práve vďaka nim pri inak priaznivých hospodárskych podmienkach sa teda dosiahlo najvyššie prekročenie príjmovej položky štátneho rozpočtu práve pri DPH. Inými slovami to, na čom predchádzajúca vláda stratila v roku 1994 určité politické body, vláda Vladimíra Mečiara v roku 1995 na tom politické body získala.

    Argumentácia v tomto smere je veľmi jednoznačná. Ak porovnáte výsledky štátneho rozpočtu za I. štvrťrok 1996, keď pokračuje vysoký hospodársky rast a platia všetky ostatné opatrenia, ktoré sa zaviedli na zabránenie daňových únikov, napríklad zavedenie registračných pokladníc, označovanie liehovín a podobne, jediný rozdiel sú opatrenia pri DPH k 1. 1. 1996, to znamená zníženie vyššej daňovej sadzby a určité presuny medzi dvoma daňovými sadzbami. Výsledkom toho je plnenie príjmov pri DPH v I. štvrťroku 1996 iba na úrovni 17,1 %.

    Druhá poznámka sa dotýka rizík štátneho rozpočtu na rok 1995. V rozprave k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1995 sme upozorňovali na niektoré riziká vo výdavkovej strane rozpočtu. Prvým z nich bolo riziko nedodržania jednocifernej inflácie. Toto riziko sa nenaplnilo rovnako, ako ani možné prekročenie miery nezamestnanosti 14 %. Na udržanie miery nezamestnanosti pod 14 % nepochybne pomohol rýchlejší hospodársky rast, ako sa predpokladalo. Chcem poznamenať, že vďaka tomu sa výdavky jednotlivých rozpočtových kapitol udržali na predpokladanej nominálnej, ale i reálnej úrovni.

    Už v marci 1995 sme však hodnotili výdavkovú stranu rozpočtu ako reštriktívnu. Rok 1995 sa charakterizoval vládnymi predstaviteľmi ako úsporný rok. No v roku 1995 sa dosiahli najlepšie hospodárske výsledky, ktoré, ako je už zrejmé, sa nebudú opakovať v takom rozsahu v roku 1996 a pravdepodobne budú výrazne horšie v roku 1997. Fakt, že vyššia dynamika slovenského hospodárstva sa neodrazila viac na výdavkoch štátneho rozpočtu, je síce pozitívny z hľadiska znižovania deficitu štátneho rozpočtu, nie však z hľadiska hospodárskeho a sociálneho rozvoja slovenskej spoločnosti.

    Tretia poznámka sa dotýka štátneho rozpočtu ako nástroja sociálnej politiky. Položme si otázku, do akej miery bol štátny rozpočet nástrojom sociálnej politiky štátu. Pripomeňme si, že prírastok tzv. sociálnych výdavkov v roku 1995 na zvýšenie dôchodkov a zvýšenie nemocenského bol hradený v plnom rozsahu z iných zdrojov ako zo štátneho rozpočtu. Bol hradený zo zvýšeného odvodu zamestnancov a zamestnávateľov do poistných fondov Sociálnej poisťovne, ktorý kopíroval rast priemernej mzdy, a preto i pri zvýšení výdavkov Sociálna poisťovňa skončila v roku 1995 s prebytkom.

    Zvýšenie minimálnej mzdy, ktoré sa vďaka ľudomilnému návrhu predsedu Združenia robotníkov Slovenska odložilo o celý štvrťrok, nestálo už štátny rozpočet nič. Zachovali sa povinné odvody zo štátneho rozpočtu do poisťovní na pôvodnej nezvýšenej úrovni. Možno teda povedať, že s výnimkou zvýšených výdavkov na detské prídavky, ktoré sa hradili zo štátneho rozpočtu, štátny rozpočet nerealizoval zámery sociálnej politiky vlády z vlastných zdrojov, naopak, znížené zákonné odvody do Všeobecnej zdravotnej poisťovne na úrovni 13,7 % iba z 54 % minimálnej mzdy mali za následok, ako sme predpokladali, vznik deficitu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorý dosiahol 1,840 mld korún. Ak sa v najvydarenejšom roku do takej miery šetrí na zdraví, neprimerane i na školstve, vede, sociálnych výdavkoch, ako to bude vyzerať v rokoch menej priaznivých?

    Uveďme to na číslach. Výdavky štátneho rozpočtu v roku 1995 vzrástli na 102,4 %. Pri raste príjmov štátneho rozpočtu 111,4 %, v absolútnych číslach oproti rozpočtu 1995 rast príjmov predstavuje 16,164 mld korún (na porovnanie s rokom 1994 je to prírastok 26,943 mld korún). Na druhej strane spoločenské služby a činnosti pre obyvateľstvo, t. j. výdavky na školstvo, kultúru, zdravotníctvo a sociálne zabezpečenie, vzrástli oproti rozpočtu o 1,67 mld korún, t. j. prekročili predpoklad iba o 3,6 %. Znamená to, že zdroje do zdravotníctva, školstva, vedeckého a inovačného rozvoja, ktoré nemožno pokladať za spotrebu, ale za investície, ktoré by mali priniesť vysokú mieru zhodnotenia, podstatne nevzrástli.

    Pár slov o štátnom rozpočte ako nástroji hospodárskej politiky vlády. Dosť analogicky je možné argumentovať aj pri tzv. rozvojových výdavkoch štátu, ktoré odrážajú priority hospodárskej politiky štátu. Napríklad na podporu rozvoja malého a stredného podnikania sa do tzv. podporného úverového fondu rovnako ako v roku 1994 poskytlo 200 mil. korún. Tieto zdroje sa však poskytli až v IV. štvrťroku 1995, t.j. v priebehu roka 1995 neprinášali podporu malým a stredným podnikateľom. Podobne podpora exportu sa už tradične redukuje na 200-miliónovú podporu pre spoločnosť na poistenie exportu.

    Ani v roku 1995 štát nezareagoval na finančnú reštrukturalizáciu bánk. Ani v roku 1995 sa nepodporila investičná klíma, napríklad čiastočnou odpočítateľnosťou investícii zo zisku, s výnimkou - ako nás ubezpečil pán minister financií už pri novelizácii zákona o dani z príjmov - pretrvávajúcej praxe odpočítateľnosti investícií hradených z výnosov a odpočítateľných z kúpnej ceny pre nadobúdateľov v priamych predajoch. Rozvoj malého a stredného podnikania, podpora exportu, konsolidácia bankového sektora, atraktívna investičná klíma - to by mali byť priority vládnej hospodárskej politiky. Možno je to tak na papieri, no adekvátnu podporu v rozpočte tieto priority nenachádzajú.

    Dotknem sa ešte jednej veľmi dôležitej a dlhodobo zanedbávanej sféry - regionálnej politiky. Pán minister, vysvetlite, prosím, spôsob použitia zdrojov určených na zabezpečenie cieľov regionálnej politiky vo výške 63,3 mil., ktoré podľa štátneho záverečného účtu smerovali do Úradu pre stratégiu, rozvoj a vedu. Ako s nimi úrad nakladal?

    Chcem sa ešte dotknúť rozpočtových právomocí vlády. Rozpočet na rok 1995 mimoriadne zvýšil pôsobnosť vlády pri upravovaní záväzných limitov a okrem toho jej dal právomoc poskytovať štátne záruky až do výšky 40 % rozpočtových príjmov. Naplnenie tohto limitu, tak ako sme argumentovali v rozprave pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 1995, predstavuje pre štátny rozpočet značné riziko. Pozrime sa napríklad na to, ako bolo nutné uhradiť záväzky štátu v prípade neplnenia záväzkov Calexu, a. s., ktoré, prirodzene, znamenajú značnú záťaž pre štátny rozpočet v tomto roku. Je skutočne možné predpokladať, že pri výdavkoch, s ktorými sa počíta v nasledujúcich rokoch, z ktorých značnú časť nepochybne bude musieť garantovať štátny rozpočet, riziká štátneho rozpočtu výrazne vzrastú.

    Chcem len upozorniť na to, že vláda skrátením predpokladanej doby na rozvoj diaľničnej výstavby, s ktorým sa rátalo pôvodne o 15 rokov dlhším, predpokladá do roku 2005 uvoľniť viac ako 145 mld korún. Som presvedčená, že práve značná časť z týchto prostriedkov bude musieť byť krytá garanciami štátneho rozpočtu. Prirodzene, zvyšuje to riziká štátneho rozpočtu, nechcem sa teraz dotknúť aj rizík, ktoré súvisia s prehrievaním slovenského hospodárstva, ktoré už dnes spôsobuje pomerne závažné ťažkosti Národnej banke Slovenska. Závažnejšie je to, že sa odrážajú aj na určitej potrebe reštrikcie v menovej sfére, ktorá sa odrazí na zdraženej ponuke úverov v slovenskom hospodárstve.

    Na záver chcem povedať, že Strana demokratickej ľavice pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte nepodporila zámery štátneho rozpočtu na rok 1995. Argumenty, ktoré sme vtedy priniesli, sa do značnej miery, aj keď nie stopercentne, naplnili. Nemáme preto dôvod podporiť uznesenie Národnej rady o štátnom záverečnom účte za rok 1995.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pani kolegyňa. V rozprave ďalej vystúpi poslanec Košnár a pripraví sa pán poslanec Sopko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dámy a páni,

    v správe k štátnemu záverečnému účtu, ale aj v expozé pána podpredsedu vlády a ministra financií sa rozsiahla pasáž, a celkom zaslúžene, venovala charakteristike ekonomického vývoja v minulom roku. Je to celkom správne, pretože rozpočtové hospodárenie mimo celkového rámca ekonomického pohybu charakterizovaného takými ukazovateľmi, ako sú uvedené aj v správe, by asi nebolo dostatočne preukazné a nevedeli by sme ho zasadiť do správneho rámca.

    Makroekonomický vývoj v roku 1995 sa označuje za veľmi pozitívny, pričom toto hodnotenie, ako sa už o tom hovorilo, sa opiera predovšetkým o štatisticky priaznivejší vývoj, najmä rastu hrubého domáceho produktu, a nižšieho, výrazne nižšieho rozpočtového schodku oproti východiskám zabudovaným v štátnom rozpočte na rok 1995.

    Samozrejme, lepšie výsledky radi vítame a oceňujeme, ale nenazdávam sa, že by bolo namieste ich preceňovať, alebo že by bolo správne, aby si ich niekto akokoľvek privlastňoval.

    Hlbšia analýza ekonomického vývoja v roku 1995 relativizuje totiž úspešnosť hospodárskeho vývoja v roku 1995 i hospodárskej politiky vlády a ukazuje obmedzenú platnosť pozitív rozpočtovej a finančnej politiky. Porovnávanie ukazovateľov za rok 1994 a 1995, ktoré má charakterizovať trend oživenia, je porovnávaním, ktoré má obmedzenú vypovedaciu schopnosť, predovšetkým povedzme len z dvoch dôvodov:

    1. že východisková základňa, ku ktorej počítame percentuálne nárasty hrubého domáceho produktu, je veľmi nízka a ani v roku 1996, ani v roku 1997 povedzme v tomto ukazovateli sa nedostaneme na úroveň, na akej sme boli v roku 1989;

    2. štruktúra hrubého domáceho produktu je štruktúrou, ktorá ukazuje, že sme v reštrukturalizácii ekonomiky neurobili dosť preto, aby sa tento trend stabilizoval.

    Vážené dámy a páni, hospodársky zázrak sa teda nekoná a obávam sa, že slovenský kocúr nedorastie na rozmery stredoeurópskeho tigra, a ak bude pokračovať taký hospodársky vývoj, aký naznačili už záverečné fázy roku 1995, mám na zreteli zvrat vo vývoji obchodnej bilancie, a aký sa potvrdzuje výsledkami za prvých 5 či 6 mesiacov tohto roku, obávam sa, že naďalej bude naháňať myšky v poloprázdnej komore.

    Chcem teda povedať, že pri všetkej spokojnosti s úspešnosťou aktivít, ktoré sú opísané, nemôžeme upadať do sebauspokojenia. Zvlášť v rozpočtovom hospodárení v minulom roku boli niektoré faktory, ktoré sú neopakovateľné a ktoré majú obmedzenú platnosť. Takým príjmovým faktorom bolo napríklad prekročenie výnosu dane z pridanej hodnoty o viac ako 9 miliárd korún, na ktorý mali vplyv v podstate neopakovateľné faktory, a nedaňové príjmy, ktoré boli prekročené o 10 mld korún, veľký podiel na nich má ďalší neopakovateľný faktor, a to je vyrovnanie clearingového zúčtovania platobného styku s Českou republikou.

    Už sa tu spomínalo nenaplnenie príjmov zo spotrebných daní len na 78,6 %, čo, mimochodom, v absolútnych číslach je o 1 mld korún menší výnos, ako bol v roku 1994, a z hľadiska rozpočtových zámerov je to výpadok zhruba 5 mld korún.

    Zvlášť kriticky hodnotí vývoj a stav nedoplatkov na daniach, úľav a odkladov aj správa alebo stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu. Nejde len o to, že výsledná suma ku koncu roku 1995 dosahuje veľmi vysokú úroveň 19,5 mld, ale ide aj o to, že tieto nedoplatky od začiatku roku 1995 majú narastajúci charakter. Napríklad nedoplatky odpísané pre nevymožiteľnosť tvorili 7 % celkových nedoplatkov, viac ako 1 300 mil. korún a nevymožiteľné nedoplatky dosiahli k 31. 12. viac ako 2,6 mld korún, čo je 13,7 % zo sumy evidovaných nedoplatkov. Nazdávam sa, že aj to potvrdzuje ešte stále neuspokojivú efektívnosť správy daní a že je tu široké pole pôsobenia na jej zvýšenie.

    Pokiaľ ide o prekročenie výdavkov, na prekročení sa, prirodzene, podieľalo viacero kapitol rozdielnou mierou a rozdielnou váhou. Z percentuálneho hľadiska napríklad Úrad vlády prekročil rozpočtované výdavky svojej kapitoly o 83 %, Ministerstvo financií o 61 %, Slovenská televízia na 411 %, i keď nejde o sumy, ktoré by mali rád miliárd, predsa len aj toto prekračovanie výdavkov naznačuje a potvrdzuje, že v rozpočtovom hospodárení sa forsírovali tie priority vládnej politiky, ktoré boli zabudované už pri konštrukcii štátneho rozpočtu na rok 1995.

    Prekročili sa aj výdavky niektorých ďalších kapitol, aj zo sektoru školstva, zdravotníctva, práce, sociálnych vecí atď., pravda, pri niektorých kapitolách to nebolo z rozpočtových, ale z mimorozpočtových zdrojov.

    A pokiaľ ide o výdavky dlhovej služby, ktoré tvoria najväčšiu výdavkovú položku štátneho rozpočtu (viac ako 24 mld korún), prirodzene, je to bremeno, ktoré veľmi silne zaťažuje a ešte bude zaťažovať aj v budúcnosti štátne rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky. Ak sa tu hovorilo o tom, že došlo k výraznej zmene v zmysle pozície vlády voči Národnej banke Slovenska a voči iným subjektom, tak súčasne treba povedať, že finančná pozícia vládneho sektoru sa zhoršila, keď štátne finančné aktíva vzrástli o 1 600 mil., ale štátne finančné pasíva o 4 560 mil. korún. Veľký rozsah podľa toho, čo sa udáva v stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu, mali v uplynulom roku rozpočtové opatrenia vlády, ktoré sa dotýkali sumy viac ako 10 mld korún. Nazdávam sa, že pri tvorbe rozpočtu na rok 1997 by bolo potrebné aj túto okolnosť zvážiť a prípadne dať do súladu alebo urobiť aj príslušné úpravy v zákone o rozpočtových pravidlách.

    Vážené dámy a páni, hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu v uplynulom roku sprevádzal rad nedostatkov, na ktoré poukázala aj Správa o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za uplynulý rok, ktorú sme prerokúvali v máji tohto roku. Je tam preukázaná nedostatočná rozpočtová disciplína, porušovanie predpisov o hospodárení s rozpočtovými prostriedkami, nedostatočné vymáhanie pohľadávok, ba i porušovanie, nedodržiavanie zákonov o rozpočtových pravidlách a podobne.

    Nazdávam sa, že by bolo užitočné, keby sa v budúcnosti správa Najvyššieho kontrolného úradu, ktorú jej predpisuje zákon o Najvyššom kontrolnom úrade - o jeho činnosti v uplynulom roku, predkladala parlamentu súbežne so štátnym záverečným účtom za uplynulý rok, to znamená, že je potrebné dosiahnuť stav, aby sa parlamentu predkladal návrh štátneho záverečného účtu skôr, ako je to v tomto roku, pretože poznatky Najvyššieho kontrolného úradu uvedené v tejto správe, prirodzene, upadajú do zabudnutia a Najvyšší kontrolný orgán ich nemôže a ani nechce uvádzať v takej podrobnosti vo svojom stanovisku k návrhu štátneho záverečného účtu. Je to teda podnet na takú úpravu a koordináciu termínov predkladania navzájom veľmi úzko spätých materiálov, ktorý by mohol zlepšiť našu kontrolnú činnosť, ktorá je jednou z významných činností parlamentu.

    A po druhé mi dovoľte, aby som navrhol doplnok do uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, a to v tom zmysle, že Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky predložiť návrh zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1997 do konca októbra 1996.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán kolega. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Lysák.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážim si niektoré prístupy kolegu Košnára, najmä vtedy, keď sú vecné. Ale iste sa nepohnevá, keď ten jeho kocúr, neviem prečo navliekaný na našu hlavu, je mu taký nesympatický. Mne je nesympatickejší ten kocúr, ktorý je na nábreží Dunaja, pretože si myslím, že ten tigrí skok slovenskej ekonomiky tu bol a je. Hádam sa zhodneme v tom, že tu bola degradácia ekonomiky konverziou, degradáciou zbrojného priemyslu na 10 %, aby to isté vyrábali iní, tí, ktorí to spôsobili, a ďalšie faktory, a myslím si, že si zasluhuje ocenenie, že Slovensko dosahuje tú dynamiku, ktorú dosahuje.

    A ak vážený pán kolega dovolí, kolegyne a kolegovia, nejde o ocenenie. Myslím si, že práve toto hodnotenie, kde by sme, samozrejme, radi vítali ďalších predstaviteľov vlády, je vhodné práve na to, aby sme posudzovali reálnosť postupov, ktoré vláda volí a ktoré sa ukázali racionálne. Myslím si zase, že nemusíme byť v tomto prípade skromní. Hádam aj za prispenia niektorých návrhov, ktoré sa zrodili v tejto poslaneckej snemovni, Slovensko dobré výsledky dosiahlo.

    Teda ešte raz, výsledky neoceňujeme preto, aby sme ich maľovali, ale preto, aby sme vedeli ďalej stavať racionálne programy.

  • Ďakujem, pán kolega. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Sopko a pripraví sa pán poslanec Baránik.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážená Národná rada, kolegyne a kolegovia poslanci,

    ekonomický vývoj Slovenskej republiky v roku 1995 v oblasti finančnej, hospodárskej aj rozpočtovej politiky bol v porovnaní na rozpočtové parametre pozitívny, tak v makroekonomických ukazovateľoch, ako aj v rozpočtovej sfére.

    Priaznivé hodnotenie makroekonomického vývoja Slovenskej republiky v roku 1995 sa opieralo o štatisticky priaznivejší vývoj rastu hrubého domáceho produktu, miery inflácie, miery nezamestnanosti a rozpočtového schodku oproti východiskám zabudovaným v štátnom rozpočte na rok 1995. Hlbším rozborom sa dá však vysledovať aj viacero negatívnych skutočností, ktoré pôsobili na dosiahnuté výsledky v roku 1995 alebo budú pôsobiť aj v ďalších rokoch, a o týchto chcem hovoriť.

    Jednou z nich je nesúlad rastu produktivity práce z hrubého domáceho produktu v bežných cenách oproti rastu priemernej nominálnej mesačnej mzdy. Zaostávanie rastu produktivity práce oproti rastu priemernej nominálnej mzdy o 0,2 bodu je dlhodobo neudržateľné.

    Priemerná miera nezamestnanosti v roku 1995 dosiahla 13,8 % a počet nezamestnaných v absolútnom vyjadrení dosiahol 350 tisíc osôb. V porovnaní s rokom 1994 to bol pozitívny vývoj. Iný pohľad na úroveň tohto ukazovateľa dostaneme, ak stav nezamestnanosti dáme do súvislosti s poskytovaním sociálnych dávok poberateľom z radov nezamestnaných. Ku koncu roku 1995 bolo na obvodných úradoch evidovaných 275 tisíc poberateľov dávok sociálnej starostlivosti, z tohto počtu tvorili nezamestnaní poberatelia vyše 147 tisíc osôb, čo predstavuje 53,5 % z celkového počtu. Zaujímavý je aj údaj, že až 73,5 %, to znamená 2 168 mil. Sk z dávok sociálnej starostlivosti bolo vyplatených nezamestnaným občanom, ktorí po skončení lehoty určenej na poskytovanie podpory v nezamestnanosti splnili podmienky na poskytovanie dávok sociálnej starostlivosti.

    Vážené dámy, vážení páni, je relatívne jedno, z akých zdrojov je nezamestnaný platený, pretože tak zdroj štátneho rozpočtu, ako aj Fond zamestnanosti tvoria občania, resp. podnikateľská sféra. Problém je o to naliehavejší, že sociálna situácia rodín s nezaopatrenými deťmi sa zhoršuje a až 53,5 %, to znamená viac ako polovica dávok má dlhodobý charakter. Aj predstih priemernej mzdy pred produktivitou práce signalizuje, že existuje sociálna zamestnanosť, ktorú budú riešiť zamestnávatelia na úkor znižovania pracovníkov. Príkladom toho je napríklad aj problém Dubnice nad Váhom, ktorý to potvrdzuje.

    Iný pohľad na štátny záverečný účet - zlepšené saldo štátneho rozpočtu za rok 1995 vo forme zníženia plánovaného schodku o 12 701 mil. Sk je na jednej strane dôsledok priaznivých výsledkov v plnení daní a dobrých makroekonomických výsledkov, ale na druhej strane je to dôsledok neočakávaných zdrojov, resp. úspor výdavkov. V príjmovej sfére mám na mysli príjmy z vyrovnávania zostatku clearingového účtu platobného styku s Českou republikou, ktoré Česká republika uhradila v mesiaci decembri v objeme 2 757 mil. Sk. A rovnako doplnkové príjmy, ktoré vo forme zahraničných grantov, vo forme rôznych darov, dotácií zo štátnych fondov zlepšili príjmovú časť rozpočtu o 4 376 mil. Sk. Z tohto objemu by bolo vhodné poznať výšku zahraničných grantov a aj cieľ, ktorý tieto granty podporovali. Na preplnenie príjmovej stránky štátneho rozpočtu rovnako prispeli aj príjmy zinkasované za pokuty, penále, sankcie a úroky z oneskoreného platenia cla, ktoré predstavujú výšku 2 284 mil. Sk.

    Na druhej strane v zdrojovej časti sú príjmy, kde nebol splnený rozpočtový zámer. Ide predovšetkým o spotrebné dane, kde je výpad 5 400 mil. korún, o doplatky priamych daní - výpad 1 664 mil. korún, a deblokácia pohľadávok, kde je výpad 1 500 mil. korún. Nespokojnosť treba vyjadriť aj so stavom nedoplatkov, ktoré oproti roku 1994 narástli o 4 800 mil. korún a celkove dosiahli takmer 19,5 mld korún. Z tejto čiastky do rozpočtu nebude uhradených minimálne 2 675 mil. korún, ktoré sú odpísané alebo sú hodnotené ako nevymožiteľné. Aké sú perspektívy, že najväčší dlžníci so sumou nad 50 mil. korún svoj dlh splatia, s istotou nemôžu potvrdiť ani sami správcovia dane.

    Pokiaľ ide o výdavkovú časť štátneho rozpočtu, hovoriť o určitej miere reštrikcie vo výdavkovej časti rozpočtu, hovoriť o problémoch s nedostatkom zdrojov v oblasti školstva, zdravotníctva, ale aj iných úsekov by bolo nosením dreva do lesa. Ponechám túto oblasť na kolegov.

    Na záver chcem však upozorniť, že pri schvaľovaní rozpočtu sa veľmi intenzívne diskutovalo o výške podielových daní pre obce aj o potrebe ich navýšenia z dôvodu veľkej napätosti medzi zdrojmi a potrebami samospráv. Plnenie rozpočtu tento argument podporuje, pretože obce v roku 1995 prijali vo forme úverov, vo forme vydaní obligácií 3 504 mil. slovenských korún. Tieto cudzie zdroje tvoria až 15,7 % z celkových príjmov a až 18,6 % z celkových výdavkov. A k zadlženosti obcí je potrebné pripočítať aj úvery a obligácie z minulých rokov.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pre všetkých, ktorí sú neprajníkmi samospráv, ktorí nedoprajú mestám a obciam to potrebné a základné, čo potrebujú, chcem zvýrazniť, že tento vývoj je dlhodobo neudržateľný, pričom rok 1996 zadlženosť len prehĺbi. Na porovnanie, a prosím, napíšte si aj ďalšie dva údaje, uvádzam, že schodok štátneho rozpočtu za rok 1995 v porovnaní na celkové príjmy predstavuje len 5,1 % a na celkové výdavky 4,8 %. Tak ak si to porovnáme s tým prvým 18,6 % a 15,7 %, jednoznačne z toho vyplýva, že zadlženosť obcí narastá oveľa rýchlejšie ako zadlženosť štátu. To by sme si mali všetci s plnou zodpovednosťou uvedomiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán kolega.

    V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Baránik a pripraví sa pán poslanec Pavol Delinga.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy a páni, vážení hostia,

    prerokovanie návrhu štátneho záverečného účtu v Národnej rade Slovenskej republiky sa už tradične stalo formou bilancovania výsledkov rozpočtovej politiky štátu v predchádzajúcom roku. V skutočnosti pri prerokovaní sa nebilancujú len výsledky rozpočtovej politiky, ale celej hospodárskej politiky, ktorej súčasťou je rozpočtová politika. Najdôležitejším nástrojom rozpočtovej politiky je štátny rozpočet.

    Pri hodnotení výsledkov uplynulého roku treba konštatovať, že rozpočtová politika prispela k formovaniu trhového prostredia a stabilizácii daňovej sústavy. Formovanie trhového prostredia sa významne podieľalo na dosiahnutých hospodárskych výsledkoch, ktoré vyjadruje rast hrubého domáceho produktu, pokles miery inflácie, pokles nezamestnanosti, zlepšenie situácie v príjmoch obyvateľstva, v raste spotreby, v raste devízových rezerv, vo zvýšenej dôvere obyvateľstva v domácu menu a podobne.

    Stabilizácia daňovej sústavy sa prejavila v raste daňových príjmov a poklese daňových únikov, aj keď súčasne sú uvedomované rozsiahle daňové nedoplatky, približne v rozsahu 20 mld Sk. Ide o problém, ktorý sa vlečie už niekoľko rokov. Úctu k daňovým povinnostiam vo vyspelých trhových ekonomikách pestujú aj školskou výchovou, dodržiavaním morálnych a etických princípov v podnikaní a ich verejnou kontrolou. Významnú úlohu tu hrá aj fungujúce konkurenčné prostredie, ktoré je u nás ešte len v plienkach.

    K parametrom, ktoré charakterizujú úspešnosť rozpočtovej politiky, patrí prírastok rozpočtových príjmov oproti schválenému rozpočtu vo výške 146,4 mld Sk, o 16 mld 737 mil. Sk, ktoré boli vyššie, takže celkové príjmy dosiahli výšku 163 mld korún. Rozpočtové výdavky boli vyššie o 4,036 mld korún a dosiahli výšku 171 mld korún. V dôsledku uvedeného vývoja príjmov a výdavkov došlo k zníženiu schodku zo schváleného objemu 21 mld na 8 299 mil. korún. Rozdiel medzi schváleným schodkom a skutočnosťou je 12,7 mld korún. Daňové príjmy vzrástli o 6,4 mld korún, ich vývoj ovplyvnil hlavne rast dane z pridanej hodnoty o 9,1 mld korún, dane z príjmov fyzických osôb o 1,5 mld korún a pokles spotrebnej dane o 5,4 mld korún oproti predpokladu v schválenom rozpočte.

    Daňové príjmy sa podieľali na celkových príjmoch štátneho rozpočtu 80,7 %. Pozitívny trend vývoja daňových príjmov sa prejavoval v priebehu celého roka. Vývoj daňových príjmov priaznivo ovplyvnil rast hrubého domáceho produktu, ktorý našiel odraz v raste dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov fyzických osôb. Rast dovozu tiež pozitívne ovplyvnil vývoj dane z pridanej hodnoty inkasovanej colnými úradmi. Tento priaznivý trend podporilo aj dôslednejšie vykonávanie správy a kontroly dane daňovými a colnými orgánmi, ako aj opatrenia prijaté Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

    Daňová sústava uplatňovaná od 1. 1. 1993 sa postupne stabilizuje. Postupne si ju osvojujú tak podnikateľské subjekty, ako aj daňové a colné orgány. Nepriaznivo na tento pozitívny vývoj pôsobí neskúsenosť časti podnikateľskej sféry, ktorá si osvojila prax ignorovania daňových povinností. Prejavuje sa to v nepriznávaní daní hlavne malými podnikateľskými subjektmi, ktoré často nedodržujú ani povinnosť viesť evidenciu o príjmoch a výdavkoch. Zabúdajú na to, že daňový systém je neoblomný, mnohí z nich na to prídu až po rokoch, ale môže sa to pre nich skončiť veľmi nepríjemne.

    Na základe trojročných skúseností možno konštatovať, že nová daňová sústava pozitívne vplýva na úroveň a účinnosť rozpočtovej politiky. Osvedčuje sa hlavne daň z pridanej hodnoty. Zložitý mechanizmus dane neumožňuje, aby túto daň odvádzal jednotlivo každý konečný spotrebiteľ, preto v zásade platiteľmi tejto dane sú ekonomické subjekty, ktoré tovary a služby dodávajú a ktoré inkasujú od príjemcov daň ako súčasť ceny tovarov a služieb. Podnikateľské subjekty potom v zákonom stanovenej lehote daňovú povinnosť vyrovnávajú so štátnym rozpočtom. Daň z pridanej hodnoty nezaťažuje majetok ani dôchodok platiteľa, lebo platiteľ má nárok na odpočet dane v prípade nákupu tovaru alebo služieb, ak boli zaťažené daňou a kúpil ich za účelom podnikania. Teda vtedy, ak takýto nákup platiteľ nepoužije na konečnú spotrebu. Daň z pridanej hodnoty je daňou, ktorá sa vyznačuje vysokým stupňom daňovej spravodlivosti, nakoľko nerozlišuje, či ide o spotrebiteľa, podnikateľa, združenie alebo štát. Daňové bremeno je pre všetkých rovnaké, ak tovar alebo služby, ktoré nakúpili, použijú na konečnú spotrebu.

    Z hľadiska pohľadu štátu a jeho zámerov v hospodárskej politike daň z pridanej hodnoty v plnej miere umožňuje realizovať jej stimulačné, resp. antistimulačné opatrenia v spotrebe určitých druhov tovarov a služieb. Nedosahovanie predpokladaného objemu spotrebnej dane svedčí o skutočnosti, že buď sa nedarí odhadnúť rozsah jej zdrojov, hlavne v prípade spotrebnej dane z liehu a liehovín, alebo dochádza v priebehu rozpočtového roku k významnejším štrukturálnym zmenám v objeme spotreby tovarov zaťažených spotrebnou daňou.

    Prekročenie rozpočtových príjmov umožnilo popri znížení rozpočtového schodku zabezpečiť v rozpočte nezohľadnené potreby najmä v rezorte školstva, zdravotníctva, dopravy, pôšt a telekomunikácií, ako aj potreby nových rozpočtových kapitol rezortu ministerstva výstavby a verejných prác a úradu pre stratégiu a rozvoj spoločnosti, vedy a techniky.

    Neinvestičné rozpočtové výdavky sa použili na zabezpečenie všetkých funkcií štátu a ústavou garantovaných spoločenských potrieb. Boli stanovené tak, že sa v ich objeme uvažovalo s racionálnym využitím pri plnení úloh rezortov. Tento prístup bol úplne správny a potrebný, lebo štátna správa napriek obmedzeným prostriedkom, ktorými disponuje, je vzhľadom na rozsah rozpočtových príjmov relatívne nákladná. Regulovanie výdavkov je síce mimoriadne potrebné, ale samo osebe funkčnosť funkcií štátu ešte nezvyšuje. Tu pôsobí len nepriamo, pozvoľne a účinnosť sa prejaví dlhodobo. Limitované zdroje vyžadujú ráznejší prístup, ktorý by vychádzal z rýchlejšieho postupu transformácie hlavne tých rezortov, ktoré sú zamerané na ovplyvňovanie vývoja ekonomiky a sociálnej sféry. Tento problém je v súvislosti s bilancovaním štátneho záverečného účtu okrajový, ale treba na jeho naliehavosť upozorňovať.

    Zmena vlastníckych vzťahov a na jej základoch sa formujúca trhová ekonomika kladie nároky na reformu štátnej správy a iné fungovanie rezortov, ktorých právomoc sa presúva do sféry nepriameho riadenia a metodického usmerňovania aj legislatívneho zabezpečovania ovplyvňovaných procesov. Váha priameho riadenia sa rapídne znižuje. Z toho vyplýva, že rastú kvalitatívne nároky na ústredné orgány, úmerne postupu transformácie.

    Kapitálové výdavky sa skladali z troch zložiek - z investičných výdavkov rozpočtových organizácií, investičných príspevkov príspevkovým a podobným organizáciám, investičných dotácií podnikateľskému sektoru. Celkový objem kapitálových výdavkov v objeme 15,2 mld korún prevýšil rozpočet o 4,1 mld korún a to bola jedna z položiek, kde sa najvýznamnejšie usmernili zvýšené príjmy. Toto prekročenie umožnili zvýšené príjmy štátneho rozpočtu, ako aj úsilie o zvýšenie financovania investícií doplnkovými rozpočtovými zdrojmi. Investičnými výdavkami v úhrnnej sume 8,6 mld korún sa financovali potreby investičnej výstavby ústredných orgánov a nimi riadených rozpočtových organizácií vrátane menovitých akcií a systémových investícií. Uprednostnili sa potreby rozostavaných stavieb a úloh súvisiacich s novými kompetenciami ústredných orgánov. Na príspevky príspevkovým a podobným organizáciám sa poskytli prostriedky v sume 4,1 mld korún, z čoho príspevkové organizácie získali 3,2 mld korún.

    Z kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy sa financovalo splácanie zahračného kapitálového úveru pre ministerstvo zdravotníctva v objeme 773,9 miliónov korún. Investičné dotácie podnikateľským subjektom v objeme 2,4 mld korún sa poskytli z kapitoly ministerstva hospodárstva, ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií a ministerstva pôdohospodárstva a Všeobecnej pokladničnej správy.

    Podľa druhého členenia sa výdavky delili na údržbu a opravy v objeme 2,3 mld, materiálové 5,8 mld, služby a výdavky nevýrobnej povahy, to je najsilnejšia položka, 66,7 mld korún, cestovné 0,3 mld korún, mzdové prostriedky 18,8 mld korún, dávky sociálneho zabezpečenia 20,9 mld korún, investičné 15,2 mld korún, príspevkovým organizáciám 25,6 mld korún a neinvestičné dotácie príspevkovým organizáciám 14,3 mld korún.

    Použité mzdové prostriedky umožnili pre 216 786 zamestnancov rozpočtových organizácií vrátane ústredných orgánov zabezpečiť priemernú mzdu v objeme 7 067 korún, čo predstavuje nárast oproti úvahe rozpočtu na rok 1995 o 8,1 %. Je to, úprimne povedané, veľmi nízka úroveň.

    Relatívne málo prostriedkov sa použilo na financovanie vedy a techniky - 1,3 mld korún. Z toho sa financovala prevádzka rozpočtových organizácií, výskumnej a vývojovej základne, výdavky na štátne objednávky vedy a techniky riešené v podnikateľskej sfére a príspevkových organizáciách. Aj keď rozpočtové hospodárenie umožnilo znížiť schodok štátneho rozpočtu z 21 mld na 8,3 mld, napriek tomu dosiahnutý schodok prispel k zvýšeniu štátnej zadlženosti, ktorá sa v roku 1995 zvýšila o 4,4 mld korún a dosiahla celkovú výšku 134,8 mld korún. Napriek absolútnemu rastu zadlženosti jej podiel na objeme hrubého domáceho produktu oproti roku 1994 poklesol z 29,56 na 26,4 %, čím sa znížil o 3,52 bodu.

    Výsledky rozpočtového hospodárenia za rok 1994 sú veľmi pozitívne. Skúsenosti, ktoré sa na základe toho získali, sa len v obmedzenej miere dajú využiť v riadení rozpočtovej politiky roku 1996, ale v plnom rozsahu sa dajú využiť pri príprave rozpočtu na rok 1997.

    Pri globálnom hodnotení hospodárskych výsledkov roku 1995 sa poukazuje na to, že makroekonomické parametre vývoja ekonomiky sú priaznivé, ale v rovnakej miere sa to neprejavilo v mikroekonomike. Hlavne, že to nepocítil radový občan. V tejto argumentácii ide, klausovsky povedané, "o veľké nedorozumenie". Rast hrubého domáceho produktu v stálych cenách v objeme 7,4 % je skutočne veľký úspech ekonomiky. To nemôže nikto poprieť. Vo vyspelých ekonomikách sa rast hrubého domáceho produktu pohybuje v intervale 2 až 4 %, len ojedinele vyššie.

    V našom prípade sa ekonomika zotavuje z hlbokého poklesu. Napriek rýchlemu rastu má však veľké rezervy v nevyužitom potenciáli pracovných síl, výrobných kapacít, ale hlavne invencií kvalifikovaných pracovníkov, ktorí získavajú cenné skúsenosti z fungovania trhovej ekonomiky a pôsobenia trhových vzťahov vo formujúcom sa konkurenčnom prostredí. Ak sa uvedené štyri potenciály náležite využijú, úspech v roku 1995 sa môže nielen opakovať, ale aj zvýšiť.

    Ako je to v mikroekonomike? Ak by sme chceli mechanicky aplikovať makroekonomické podmienky do mikroekonomiky a hlavne do príjmov obyvateľstva, tak musíme počítať s výraznou diferenciáciou. O úspech makroekonomiky sa pričinila skupina výrazne úspešných firiem. V príjmoch majiteľov a zamestnancov týchto firiem sa to prejavilo. Veď rast miezd v úspešných firmách sa pohyboval okolo 20 %. A to je už čo povedať. V ostatných menej úspešných firmách bol rast príjmov okolo 10 %. V neúspešných 0 až 10 %, čo pri raste inflácie 7,2 % znamenalo pokles reálnych príjmov pracovníkov takých firiem. Reálne príjmy mierne vzrástli dôchodcom. Občania odkázaní na sociálne dávky zostali nominálne na predchádzajúcej úrovni, ale reálne sa ich príjmy znížili. Proces výraznej diferenciácie je všeobecne zato nespravodlivý, ale je to charakteristická črta trhovej ekonomiky. V žiadnom prípade nemožno zazlievať rast príjmov tým, ktorí sú úspešní. Sú ťahúňmi ekonomiky. Ich finančné ohodnotenie je úmerné hospodárskym výsledkom.

    Ale ako ďalej? Vo všeobecnej polohe je recept do budúcnosti jednoduchý - zvýšiť objem hrubého domáceho produktu, zvýšiť efektívnosť produkcie a služieb, zhospodárniť výrobu a služby. Ale ako to dosiahnuť? Rastom konkurenčnej schopnosti produkcie, rastom technických, úžitkových a kvalitatívnych parametrov výrobkov a služieb. Čo na to potrebujeme? Viac investovať, zavádzať špičkové technológie, vyššie oceniť živú prácu zvýšeným odmeňovaním tých, ktorí sa rozhodujúcou mierou pričiňujú o úspech, hlavne projektantov, konštruktérov, návrhárov, technológov, pracovníkov marketingu a podobne. Výsledkom úsilia budú vyššie ceny produkcie, vyšší objem hrubého domáceho produktu, vyššie zdroje štátneho rozpočtu, ktoré umožnia posilniť rozvojovú a sociálnu funkciu štátneho rozpočtu.

    Ako realizovať uvedené všeobecné pravdy, je mimoriadne náročný problém, ale nie neriešiteľný. Treba využiť na to intelektuálny potenciál časti teoretického frontu praktikov, ktorí sú výnimoční a schopní manažéri a organizátori.

    Bilancovanie výsledkov rozpočtovej politiky je dôvodom na kritický pohľad späť, ktorý by mal predstavovať zdroj informácií na hľadanie východiska do pripravovaného rozpočtového obdobia. Kľúčovými problémami sú:

    - ako zvýšiť zdroje, - ako racionálnejšie využiť súčasný rozsah výdavkov, - ale hlavne - ako využiť prírastok zdrojov.

    Pri takto postavenom probléme musíme vychádzať z priorít rozpočtovej politiky. K určujúcim prioritám patrí:

    - rast príjmov štátneho rozpočtu cez rast hrubého domáceho produktu - zníženie daňového zaťaženia podnikateľskej sféry a obyvateľstva.

    Na rok 1996 boli prijaté opatrenia na zníženie dane z pridanej hodnoty plošne o 2 % a pri vybraných tovaroch preradením časti tovarov a služieb do zníženej sadzby 6 %. Ako sa táto skutočnosť prejavila v zdrojoch štátneho rozpočtu, zatiaľ nevieme. Mala sa tiež prejaviť v poklese ceny. Informácie nie sú povzbudivé. Dosah na ekonomický rast bude možné posúdiť až pri hodnotení ročných výsledkov. Rast hrubého domáceho produktu mali priamo ovplyvniť investičné výdavky. Ich objem na tento rok sa zvýšil o 4 mld. Je to málo, alebo dosť? Rozhodne málo. Výdavky štátneho rozpočtu, či už neinvestičné, alebo kapitálové, majú multiplikačný efekt. Ten sa podľa predbežných informácií prejavuje v raste spotreby obyvateľstva, ktorá v tomto roku priaznivo ovplyvňuje rast hrubého domáceho produktu, a to je výsledok minuloročnej úspešnej rozpočtovej politiky.

    Súčasná situácia v príjmoch a výdavkoch štátneho rozpočtu neumožňuje výraznejšiu angažovanosť zdrojov štátneho rozpočtu na financovanie rozvojových a štrukturálnych projektov, ktoré by zásadne proefektívne ovplyvnili vývoj ekonomiky. Zatiaľ nepoznáme nijaký takýto projekt. Absentujú nové invencie. Nedarí sa oživiť zdecimovanú výrobno-vývojovú základňu. Aj keď sa v tomto rozpočtovom roku zvýšili prostriedky pre Slovenskú akadémiu vied, neušli sa pre vysoké školy. Aplikovaný výskum túžobne čaká, že podnikateľská sféra konečne pochopí, že bez nových invencií sa žiadne štrukturálne zmeny nedajú realizovať a následne sa nedá zvýšiť konkurenčná schopnosť našej produkcie.

    Filozofia, že sa budeme opierať o komparatívnu výhodu založenú na lacnej živej práci, sa končí. Narazila na hranice sociálneho zmieru. Situácia - hlavne v textilnom priemysle, kde sú najnižšie mzdy - je naďalej neúnosná. Hľadanie východiska v práci, v mzde je len východisko z núdze. Nie je to perspektívne a koncepčné riešenie.

    Zo štátneho rozpočtu plynú relatívne rozsiahle prostriedky ako dotácie do poľnohospodárstva. O správnosti tohto kroku nemožno pochybovať. Ale treba sa zamyslieť nad tým, že štát dotuje poľnohospodársku prvovýrobu, ale efekt z toho pre spoločnosť nie je primeraný. Vyplýva to z toho, že nie je finančne prepojený celý reprodukčný proces. Takto časť efektu z toho plynúca uniká.

    Treba kriticky hodnotiť licenčnú politiku ministerstva hospodárstva a ministerstva pôdohospodárstva, ktoré často vydávajú licencie v rozpore so spoločenskými záujmami. Aj keď zdroje štátneho rozpočtu umožnili rast príjmov zamestnancov ústredných orgánov, rozpočtových a príspevkových organizácií a štátnych orgánov vrátane škôl a nemocníc, treba povedať, že tento rast bol veľmi nízky. Z tohto pohľadu je obzvlášť neadekvátna situácia v zdravotníctve a školstve. Preto treba uvítať zvýšenie platov, ktoré sa v súčasnosti realizuje.

    Výbor pre financie, rozpočet a menu uskutoční poslanecký prieskum v záujme poznania detailnej situácie, ako je to možné, že do zdravotníctva plynie v tomto roku o 5,3 mld korún viac ako v roku 1995, a v platoch lekárov štátnych zdravotníckych zariadení sa to výraznejšie neprejavuje alebo ak áno, tak len v minimálnom rozsahu. Podobná situácia je aj v školstve. Riešenie problémov zdravotníctva a školstva je o to naliehavejšie, že základným rozvojovým potenciálom našej ekonomiky je človek. Škola ho pripravuje na výkon jeho životného pôsobenia a zdravotníctvo vytvára na to predpoklady v období prípravy a ďalej počas celého života. Pre hospodársku, ale aj rozpočtovú politiku je to mimoriadne naliehavý problém, riešením ktorého bude aj kladné vnímanie rozpočtovej politiky značnej časti našej populácie.

    Revolučne sa uvedené problémy riešiť nedajú. A ak by sa na to pristúpilo, nebolo by to ani koncepčné, ani optimálne.

    Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som uviedol niekoľko poznámok k doterajšej rozprave.

    Predchádzajúca vláda navrhla výnos dane z pridanej hodnoty na rok 1995 nižší, aká bola skutočnosť v roku 1994. To svedčí, že odhad vývoja hrubého domáceho produktu a DPH nebol reálny. Reálnejšie to odhadla súčasná vláda, preto jej patrí uznanie. Nedomnievam sa, že by nám v súčasnosti hrozilo prehriatie ekonomiky. K tomuto javu dochádza vtedy, keď ekonomika využije všetky svoje potenciálne zdroje. Naša ekonomika je od toho ešte veľmi ďaleko. Preto nemusíme mať z toho obavu. Problém vzťahu produktivity práce a miezd nie je u nás nový. V minulom období bol stále pertraktovaný a nedarilo sa ho riešiť. Aj v tomto období by bolo iste optimálne, keby sa mzdy vyvíjali v súlade s vývojom produktivity práce, to znamená, že je z teoretického hľadiska žiaduce, aby bol predstih produktivity práce.

    Ale priznám sa úprimne, že v tejto etape nepovažujem predstih rastu miezd pred produktivitou práce za nejaký nebezpečný vývojový trend. Keď som pôsobil ako predseda dozornej rady, všade som presadil to, aby došlo k výraznému zvýšeniu miezd, hlavne v tých odvetviach, kde sú mzdy na veľmi nízkej úrovni. Ide o textilný priemysel, elektrotechnický priemysel atď. Som presvedčený, že zamestnanci týchto podnikov sú takejto politike povďační a zaviazaní.

    Domnievam sa, že v niektorých prípadoch napriek hospodárskym výsledkom je žiaduce, aby nedochádzalo k sociálnym rozporom v dôsledku nedocenenia významu miezd, niekedy aj na úkor hospodárskych výsledkov. Ale tým sa rieši ďalší koncepčný problém, ktorý môže významne ovplyvniť budúci vývoj našej ekonomiky, lebo jednak nedochádza k úniku pracovnej sily, pretože predpokladáme, že v najbližšom období dôjde k vzrastu efektívnosti v týchto podnikoch, kde je v súčasnosti horšia situácia, a následne k oživeniu ekonomiky. Myslím si, že práve tí, ku ktorým sa takto ich manažment zachová, si dokážu zvážiť takýto prístup a oceniť svojou vernosťou vo vzťahu k podniku.

    Vážené dámy a páni, vzhľadom na to, že hospodárske výsledky v minulom roku boli mimoriadne priaznivé, žiadam vás, aby ste uznesenie, ktoré je navrhnuté, prijali a akceptovali.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Delinga.

    Vážené kolegyne, kolegovia, samozrejme, nemám právo obmedzovať čas vášho vystupovania v rozprave, ale priemer našich diskusných príspevkov je 22 minút na jedného prednášajúceho. Myslím si, že je racionálnejšie, keď niečo povieme za 10 minút, totiž aj my to dokážeme lepšie vnímať.

    Nech sa páči, pán poslanec Delinga. Pripraví sa poslanec Zoltán Boros.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

    prerokúvanie štátneho záverečného účtu v takých výsledkoch, aké sú predložené a dosiahnuté, je iste veľmi významná, vážna vec a môžeme povedať, že aj trošku potešujúca. Ale pre nás poľnohospodárov za tejto polohy predsa len musíme povedať, že nie je až tak celkom adekvátne radostná. Predsa len za uplynulý rok neboli výsledky, ktoré sa čakali, tak markantne dosiahnuté a aj štátny rozpočet, ktorý dal zo svojej kapsy to, čo predpokladal a čo sa vyčerpalo, samozrejme, nedodal ešte to, o čo sme žiadali v Národnej rade. A z toho pohľadu, ako to tu uviedol aj pán podpredseda vlády, predsa len musíme, aj keď sme súčasťou vládnej koalície, k niektorým veciam zaujať meritórne a dá sa povedať, trošku spravodlivejšie stanovisko.

    Chcem rozobrať niektoré otázky dosahu štátneho rozpočtu a vôbec výsledkov v poľnohospodárstve. Nepochybne sú tu zjavné pozitíva, ktoré sa odvíjajú od koncepcie vlády a agrárnej politiky, ktorá bola schválená v roku 1993 aj v Národnej rade a ktorá sa realizovala počas troch rokov jednak v legislatíve, vo finančných opatreniach, v obchodných opatreniach, ale aj v organizačných opatreniach a vlastne potvrdila to aj nadpolovičná väčšina poľnohospodárskych podnikov hospodáriacich na pôde, teda podnikateľských subjektov, ktoré dosiahli v uplynulom roku zisk. Ale tento zisk im ešte nedáva plné predpoklady na to, aby mohli z neho v podstate robiť rozšírenú reprodukciu.

    Medzi pozitíva doterajšieho pôsobenia agrárnej politiky možno zaradiť zastavenie rozpadu funkčných veľkovýrobných štruktúr, spomalenie útlmu výroby a stabilizáciu stavov hospodárskych zvierat. Ďalej je to dostatok potravín na našom trhu, samozrejme, aj niektorých prebytkov, ktoré sa potom za účinnej pomoci proexportných dotácií vyvezú, aj keď niektoré dosť nekontrolovane, na čo sa tu už poukázalo.

    O čo sú lepšie výsledky v roku 1995 ako v roku 1994? Konečná poľnohospodárska produkcia dosiahla v roku 1995 hodnotu 43,9 mld Sk v bežných cenách a v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástla o 3 %. Rastlinná produkcia sa na tomto výsledku podieľa 39 %, živočíšna produkcia 61 %. Situácia odráža rozdielne tempo rastu cien rastlinných a živočíšnych produktov. Hrubá pridaná hodnota v trhových cenách vo výške 13,9 mld korún zostala oproti predchádzajúcemu roku takmer nezmenená v dôsledku rovnakého tempa rastu konečnej produkcie a hlavne medzispotreby. Hrubý domáci produkt v poľnohospodárskej prvovýrobe dosiahol 518 mld korún a pri nezmenenej hodnote hrubej pridanej hodnoty v trhových cenách znamená nárast hrubého domáceho produktu v trhových cenách o necelé percento.

    Pokiaľ hodnotíme doplatok subvencií na poľnohospodársku prvovýrobu, hlavne z dotačných zdrojov na krytie nákladov na výrobné faktory, môžeme povedať, že oproti roku 1994 sa ich účinnosť zvýšila o 17 % a dane, ktoré boli viazané na produkciu, sa zvýšili o 14 %. Čiže ide tu o pozitívne saldo pomeru medzi dotačnou politikou a medzi daňovou politikou.

    Zvýšením investičných aktivít vzrástol objem odpisov asi o 9 % a pomer čistej pridanej hodnoty k hrubej pridanej hodnote v trhových cenách sa zmenil o 2 %. Hovoril som predtým o 1 %, teraz to spresním, o 2 %.

    Ale aj napriek týmto ukazovateľom treba povedať, že situácia v poľnohospodárstve ešte zostáva zložitá a že v niektorých regiónoch, najmä v niektorých podnikateľských subjektoch, je dokonca aj zlá, pretože plošný tlak, ktorý tu je hlavne cez cenovú oblasť, kde sa naďalej otvorili cenové nožnice v tom pohľade, že ceny vstupov do poľnohospodárskej prvovýroby vzrástli v uplynulom roku zhruba osempercentným nárastom, ale ceny výstupov, to znamená poľnohospodárskej produkcie, vzrástli len trojpercentným rastom. Čiže celkove tu došlo k zníženiu cenovej úhrady nákladov v poľnohospodárskej prvovýrobe o 1,4 mld korún.

    V tejto súvislosti si treba uvedomiť, že podstatné zvýšenie nákupných cien poľnohospodárskych produktov na úrovni rastúcich vstupov by spôsobilo následné zvýšenie cien potravín, a to si iste neželáme.

    Doteraz sme svedkami toho, že zvýšenie cien poľnohospodárskych výrobkov sa niekoľkonásobne prenáša do cien jednak spracovateľov, ale predovšetkým do výstupných cien v obchode. V roku 1995 sa táto situácia zopakovala v podstate 3,6-krát. Drahé potraviny sa zatiaľ nevyrábajú a nevytvárajú v poľnohospodárstve, ale sa vyrábajú a v cenovom reťazci predávajú v podstate v maloobchodnom predaji, teda v obchodoch.

    V daňovej politike v uplynulom roku poľnohospodárstvo hlavne v oblasti spotrebnej dane zaťažovala spotrebná daň z palív a mazív zhruba vo výške 1 mld, a teda to opatrenie, ktoré sa prijalo na úrovni štátneho rozpočtu tohto roku, a potom v premietnutí cez rezortné orgány, treba hodnotiť už v tomto roku, pochopiteľne, pozitívne.

    Naďalej zostáva negatívnym javom v poľnohospodárstve nedostatok finančného kapitálu na prevádzkové a investičné účely. Uvedená situácia sa prejavuje v tom, že v prevádzkovej sfére narastajú finančné záväzky poľnohospodárov voči dodávateľským organizáciám a zhoršuje sa likvidita podnikateľských subjektov. Záväzky v poľnohospodárstve trojnásobne prevyšujú pohľadávky. V investičnej sfére to spôsobuje zaostávanie reprodukcie technickej vybavenosti. Dokumentuje sa to aj tým, že poľnohospodárstvo sa podieľa na celkových investíciách 4,2 %, ale na tvorbe hrubého domáceho produktu v minulom roku 5,6 %. V tom vidieť, že masa prostriedkov na rozšírenú reprodukciu je skutočne malá.

    Nedostatočnosť finančných zdrojov v poľnohospodárstve sa prejavuje aj v mzdovej disparite. Poľnohospodárstvo pri dynamickejšom raste produktivity práce, ako je to v ostatných odvetviach ekonomickej činnosti národného hospodárstva, nevytvára dostatok zdrojov na udržanie dôchodkovej primeranosti pracovných príjmov v porovnaní s jej vývojom v ostatných odvetviach národného hospodárstva. Ide tu len o 80-percentnú paritu, čo sa skutočne môže odzrkadliť v ďalšom vývoji v konkurenčnej schopnosti poľnohospodárskej výroby.

    Je teda nereálne predpokladať, že by sa poľnohospodárstvo mohlo bez pomoci štátu zaobísť aj v budúcnosti a že by bolo naďalej schopné tlmiť finančné tlaky a v doterajšej miere rozvíjať značnú, povedal by som, svoju kapitalizáciu. To je osobitná oblasť sama osebe.

    Teraz chcem povedať niečo o tom, o čom sa tu dnes pri prerokúvaní štátneho záverečného účtu hovorilo. Predovšetkým o tom, že v poľnohospodárstve skutočne za minulý rok bol dosah nepriaznivých podmienok a živelných pohrôm značný a viditeľný.

    To, že sme sa s tým v Národnej rade zaoberali veľmi vážne a pozitívne, nás nemôže, samozrejme, v žiadnom prípade doviesť k takému koncu, že by sa tento výpadok v poľnohospodárstve mal nahradiť zo zdrojov, ktoré sú komerčného charakteru a ktoré sa predkladajú aj nám do Národnej rady v takej polohe, že zostatky fondov, to znamená požičaných peňazí na obrat trhu od komerčných bánk za úrok, by sa mal prejaviť tým, že by sa mali nahradiť škody v poľnohospodárstve.

    A preto aj výbor pre pôdohospodárstvo jednoznačne posudzoval túto situáciu v takom pohľade a prenáša to do uznesenia, ktoré je v spoločnej správe aj v uznesení z tohto pléna pri prerokúvaní tejto otázky, aby sa vláda touto situáciou skutočne vážne zaoberala.

    Chcem povedať pánu podpredsedovi vlády, že prostriedky, ktoré zostali na účtoch ku koncu roku, sú prostriedky skutočne nie štátneho rozpočtu, aj keď sú to štátne fondy, pretože tieto prostriedky boli požičané od bánk a prísuny štátnych prostriedkov zo zdrojov štátneho rozpočtu, ktoré sa udieľajú pravidelne, mesačne alebo štvrťročne, sa v podstate míňajú na zabezpečovanie úloh štátnych fondov s tým, že štátne fondy nie sú ziskové organizácie, to znamená, že ťažko by sa dalo využiť to, aby sa využil zákon 303/1995 Z. z. o štátnom rozpočte, ktorý v § 5 hovorí, že Národná rada môže pri schvaľovaní štátneho záverečného účtu určiť štátnemu fondu odvod do štátneho rozpočtu najviac do výšky dotácie zo štátneho rozpočtu.

    No keby toto Národná rada teraz uskutočnila, tak v podstate by do štátneho rozpočtu fondy odviedli cudzie zdroje, komerčné zdroje, ktoré sú z obratu prostriedkov na činnosť týchto fondov a ktoré môže fond použiť, tak ako sa hovorí v ostatných odsekoch tohto zákona, len na tie účely, o ktorých hovorí tento zákon. Samozrejme, štátne prostriedky v štátnom rozpočte by asi štát potom použil na niečo celkom iné. Takže touto alternatívou asi cesta nevedie. Vedie skutočne asi tak, že ak nie je možné a vláda nenájde zdroje, budeme musieť túto situáciu aj tu v Národnej rade posúdiť cez problematiku čerpania štátneho rozpočtu na rok 1996.

    Na záver chcem podotknúť, že aj napriek tomu, že poľnohospodárstvo zo snaženia, z dobrých výsledkov v uplynulom roku neobišlo takpovediac úplne nasucho, ale že tam zostali odkryté rezervy, aj napriek tomu podporia poslanci Roľníckej strany Slovenska štátny záverečný účet s tým, že vláda sa s touto úlohou vyrovná.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán kolega.

    V rozprave ďalej vystúpi pán Zoltán Boros a pripraví sa pán Filkus.

    Faktická poznámka? Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Odporúčam, aby ste v tejto chvíli vyhlásili desaťminútovú prestávku a pokračovali sme v tom v prípade, keď prezentáciou zistíte, že snemovňa je uznášaniaschopná.

    Ďakujem.

  • Pán kolega, pokiaľ je rozprava, nemusíme sa prezentovať, či sme, alebo nie sme uznášaniaschopní. Tento akt musíme vykonať vtedy, keď ideme hlasovať.

    Pán kolega Boros, nech sa páči.

    Samozrejme, pán predseda, ak minimálne dva poslanecké kluby požiadajú o desaťminútovú prestávku, ako je zvyklosťou, budem to rešpektovať.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia,

    chcem sa stručne zamerať na kapitolu pôdohospodárstva. Mrzí ma, že po preštudovaní kapitoly ministerstva pôdohospodárstva nie je možné zastávať niektoré optimistické tvrdenia, že naše poľnohospodárstvo sa už odrazilo od dna priepasti a je na najlepšej ceste k všeobecnej prosperite.

    Tento erárny optimizmus je založený na chabej argumentácii, že hospodársky výsledok podnikateľských subjektov rezortu vykazuje v porovnaní s rokom 1994 určité zlepšenie. Pravda, aj s tým zlepšením uzavreli poľnohospodárske podniky rok 1995 so značnou, vyše 2,8-miliardovou stratou. Pravdou sú aj ďalšie závažné fakty, ktoré dávajú dôvod na hlboké zamyslenie nielen pracovníkom ministerstva pôdohospodárstva, ale celej vláde Slovenskej republiky.

    Hneď na úvod chcem poznamenať, že často to vyzerá, možno je to môj mylný dojem, akoby ministerstvo pôdohospodárstva bolo postavené do úlohy štatistu, ktorý je v množstve problémov národného hospodárstva odsunutý na úplný koniec radu čakajúcich. A takéto zaradenie rezortu, ktorý je vo vládnom programe hrdo pasovaný za jeden z troch pilierov národného hospodárstva, je prinajmenšom nespravodlivé. Ale aby ste ma správne chápali, ani na chvíľu si nemyslím, že by samotný rezort nemal prvoradú zodpovednosť za chod a stav pôdohospodárstva. Takže keď nemienime sami seba, zároveň poľnohospodárov a všetkých občanov tejto krajiny klamať, treba konštatovať, že rozbor za rok 1995 odhaľuje zreteľne kritickú situáciu tohto nosného odvetvia. Isteže, okrem mnohých subjektívnych príčin majú na tom podiel aj niektoré objektívne. Dovoľte mi poukázať na niektoré z týchto príčin.

    Prvá súvisí s už spomínanou "radostnou" správou, že v hospodárskom roku 1995 poľnohospodárske podniky vyprodukovali iba 2,8-miliardovú stratu. Tu sa žiada ozrejmiť, že za uvedené zníženie straty vďačíme nie rastu ekonomickej výkonnosti, ale zníženiu úrokových sadzieb a nezdravému vynútenému šetreniu na vlastných nákladoch. Celková ekonomická výkonnosť poľnohospodárstva totiž naďalej klesá, platobná neschopnosť narastá. Hmotný investičný majetok klesol napríklad o 1,3 mld slovenských korún, rezervy cca o 30 % a prvovýrobcovia sú nútení naďalej znižovať náklady tam, kde sa to v budúcnosti dvojnásobne vypomstí. Mám na mysli napríklad šetrenie na živinách, na komplexnej ochrane rastlín, na údržbe a obnove strojového parku, kde hrozí bezprostredný technický kolaps, alebo aj na mzdách, ktoré dosahujú ledva 80 % priemeru. A keď porovnáme pohľadávky vo výške 8,5 mld korún so záväzkami, ktoré predstavujú sumu až 11,7 mld korún, je jasné, že doteraz možno neviditeľná vnútorná zadlženosť má rozmer, ktorý sa skôr či neskôr musí prejaviť zničujúco.

    Rezort pôdohospodárstva nutne potrebuje reálne finančné prostriedky a nie nikdy nesplnené sľuby, ako je to napríklad v prípade živelných pohrôm z roku 1995, keď z pôvodne vyčíslenej sumy škôd cca 1,3 mld korún na základe uznesenia Národnej rady z 11. decembra 1995 malo byť uvoľnených ešte do konca minulého roka aspoň tých minimálnych 500 mil. korún. Odzneli rôzne sľuby a uistenia, no smutná skutočnosť je nezmenená. Dodnes, a už vlastne píšeme II. polrok 1996, sa nenašiel ani halier v štátnom rozpočte. Odôvodnenia tejto nuly sú rozmanité až smiešne. Počnúc sľubmi úradov, cez clearingový účet a končiac tým, že vláda posúdila tento - myslím správny krok parlamentu - ako protiústavný. Zostáva mi ako večnému optimistovi veriť v písmo na strane 18 "nebolo zatiaľ realizované", že sa to azda do konca niektorého roka, možno tohto tisícročia, aj podarí.

    Nechcem byť zbytočne ironický, ale takéto zaobchádzanie s našimi poľnohospodármi je ponižujúce, škodlivé a neprípustné. Neverím, že by sme takto chceli naše poľnohospodárstvo vytrhnúť z biedy a postaviť na roveň všemožne podporovanému poľnohospodárstvu štátov Európskej únie. Neustále omieľame potrebu oživenia rezortu, lenže na to je nutná perspektívna a pevná koncepcia, opora v štátnom rozpočte, zaručená efektívnosť a konkurencieschopnosť, podporujúce dotačné systémy, striktne účelne, a nie protekčne fungujúce fondy a ďalšie.

    Prečo to všetko hovorím teraz, keď je už vyše polroka po uzávierke minulého roka? Z jednoduchého presvedčenia, že tento štát a jeho vláda vari nebude do nekonečna odsúvať a neriešiť naliehavú problematiku pôdohospodárstva. Predsa nemožno spokojne a nečinne sledovať, že Štátny fond trhovej regulácie nie je schopný plniť svoje poslanie, naopak, objavujú sa podozrenia ohľadne rôznych možností špekulácií. Mohli by sme uviesť viacero príkladov. Jedným z nich je terajší vývoj ceny kŕmnych zmesí alebo nereálne nízke nákupné ceny.

    Vážené kolegyne, kolegovia, už sme v období tohtoročnej žatvy a okrem nepriaznivých očakávaní úrod sú tu aj vážne systémové poruchy týkajúce sa napríklad trhu obilnín, keď štvrtina očakávanej úrody, cca 800 tisíc ton, nie je zmluvne zabezpečených. A javí sa výpad napríklad asi 100 tisíc ton sladovníckeho jačmeňa a ďalšie. Mohli by sme neúrekom vymenúvať ďalej, jedno je však neodškriepiteľné, že poľnohospodársko-potravinárska obec plným právom požaduje a očakáva nielen neodkladné odškodnenia za rok 1995, ale komplexné riešenie všetkých problémov, ktoré rezort dostali prakticky do bezvýchodiskového stavu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán kolega.

    Dámy a páni, môžeme pokračovať ďalej. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Filkus, ale predtým s faktickou pripomienkou vystúpi pán poslanec Klein.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Som sklamaný, že poľnohospodári nedostali 500 mil. a chcem len zdôrazniť niektoré čísla. Priemerná mesačná mzda v poľnohospodárstve v roku 1995 vzrástla o 647 korún, čo predstavuje nárast o 12,48 %. V celom hospodárstve vzrástla o 901 korún, čo je 14,3 %. Z toho vyplýva, že je to najnižší prírastok miezd, a to aj napriek tomu, zdôrazňujem, že produktivita práce v poľnohospodárstve rástla o 16,74 %, dynamickejšie ako v ostatných odvetviach, kde rast bol len 14,6 %. Čiže keď porovnávame produktivitu a mzdy, v čom je neúspech poľnohospodárstva? Neúspech je asi v tom, keď sledujeme index cien výrobcov, považujem rok 1989 za 100, tak priemysel spolu je index 269,1 %, výroba potravín a nápojov 251,9 %, spracovanie tabaku (bavili sme sa o reklame) index 858,1 %, výroba ropných produktov index 385,6 %, výroba chemikálií, ktoré poľnohospodári potrebujú, index 263,9 %, ale index cien poľnohospodárstva spolu je len 144,9 %. Dokonca za obdobie prvého štvrťroku 1996 v porovnaní s rokom 1995 je index len 97,1 %, čiže naše ceny poklesli.

    Vidím tu riešenie len vo výške dotácií, tak ako som žiadal vo výbore pre pôdohospodárstvo, keď sa tvoril rozpočet, vo výške 7,9 mld (lebo je to na základe miery inflácie - keď porovnávame mieru inflácie v rokoch 1992 až 1995 je okolo 38 % - čiže je to len normálny nárast), alebo potom svetové ceny potravín.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ako som povedal, v rozprave vystúpi pán poslanec Filkus a pripraví sa pán poslanec Vaškovič.

  • Vážený pán podpredseda vlády, vážený predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

    prerokúvame návrh štátneho záverečného účtu. Myslím si, že to je hlavným predmetom, a dovoľte mi, aby som sa s vami podelil o niektoré súvislosti, ktoré z tohto návrhu štátneho záverečného účtu vyplývajú a ktoré sú, myslím si, vhodné na to, aby sme si ich všimli. Chcem hovoriť k makro, mikro súvislostiam, stručne k výdavkom, veľmi stručne k príjmom a potom, samozrejme, ako opozičný politik, chcem aj povedať niečo o možnej alternatíve, ktorú by bola opozícia možno využila, keby bola bývala na mieste vládnej koalície. To sa sluší, patrí a to sa všade v parlamente robí.

    K tomu prvému. Prostredie, z ktorého vychádza, a východisko, ktoré si zobralo za svoje ministerstvo financií, ale aj ostatné rezorty, je prostredie, ktoré hovorí o tom, že makroekonomické veličiny sa veľmi priaznivo vyvíjali, ale mikroprostredie prebiehalo pomalším transformačným procesom. S týmto nemožno celkom súhlasiť. Prečo? Pretože makrovýsledky vždy budú také, ako sa hospodári na mikroúrovni. To znamená, že keby bolo mikro išlo pomalšie, tak by išlo aj makro pomalšie. Opačný vzťah neexistuje, tento vzťah medzi makrom a mikrom je jednoznačne odvodený z toho, ako sa správa mikrosféra, z toho sú potom dobré alebo horšie makroekonomické veličiny.

    Samozrejme, že v tejto súvislosti možno hovoriť o pomalšom transformačnom procese alebo kontinuite transformačného procesu vôbec, ale to platí tak pre prostredie v makro, ako aj mikro.

    Poznámka k príjmom štátneho rozpočtu. Fakt je ten, že 16,67 mld je pekný balík peňazí, ktorý sa objavil v príjmoch navyše, ale treba vedieť, že prevažovali, a to už mnohí tu spomenuli, nie daňové príjmy, ale nedaňové príjmy (10 mld korún). Tie sa už nebudú opakovať v najbližších obdobiach tak jednorazovo ako v roku 1995. O tom sme už tiež hovorili a je zbytočné znovu sa k tomu vracať. Treba mať len reálne okuliare a reálnu pozíciu, že sú to situácie, výsledky, ktoré sa tak ľahko opakovať nebudú.

    Pokiaľ ide o výdavky, zastavil by som sa pri nich trošku dlhšie. Ak ste si všimli správu Najvyššieho kontrolného úradu, prípadne správu z mája 1995, môžete prísť k takýmto záverom: Keď si zoberiete kapitálové výdavky a najmä investičné výdavky rozpočtovej sféry, zistíte, že sa prekročili skoro o 4 mld korún. Pôvodne, citujem zo správy Najvyššieho kontrolného úradu na strane 23, "investičné výdavky rozpočtovej sféry boli určené sumou 4 807 mil., skutočne realizované v sume 8 638 mil". To by, samozrejme, nebola chyba, keby sme efektívnou investičnou výstavbou pristupovali k oživeniu, a keď si pozorne prečítate od kapitoly ministerstva obrany cez kapitolu ministerstva financií, vnútra, ministerstva dopravy, pôšt, spravodlivosti, hmotných rezerv, prídete na to, že všetky tieto rezorty porušili zákon 263/1993 o verejnom obstarávaní. A to nie sú haliere, to sú milióny, vážení.

    Včera sme sa tu pri prerokúvaní zákona o reklame oduševňovali, jeden druhého sme presviedčali a, chvalabohu, že sa to podarilo aj pánu podpredsedovi Andelovi, aj vám, pán predseda Maxon, že peniaze z reklamy idú aj pre šport a kultúru atď., že sú potrebné. Najvyšší kontrolný úrad v správe z mája 1996 uvádzal, že konkrétne 500 mil. korún sa použilo, zneužilo vo vzťahu k zákonu 263, ale nikto doteraz na to nereaguje. Nič sa nedeje. Keď sme dali návrh, aby to dostalo nejakú koncovku, pretože v správe boli už aj námety na trestné konania, keď sme dali námety pre Generálnu prokuratúru, viete, že to hlasovaním v Národnej rade neprešlo. No a toto pôjde naďalej touto cestou? Napríklad ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií - porušenie zákona 263 o verejnom obstarávaní u správcu kapitoly vo výške 3,7 mil. Sú aj iné, 3,1 mil., 4 mil. atď. No ale to musí dostať nejakú koncovku. Niekto sa musí spýtať, čo sa s tým stalo. Alebo sa bude ďalej takto šafáriť s prostriedkami štátu?

    A to súvisí aj s tým, aby príslušný minister tu na pléne Národnej rady tieto súvislosti vysvetlil. Aj minister obrany, aj spravodlivosti, aj ostatní. Prečo sa zákon o verejnom obstarávaní jednoducho neberie do úvahy? No ak je nám to jedno, ak nás to nebolí, tak potom nemusíme ani tu o týchto otázkach diskutovať. A to nie je dobrý smer, v tomto máme rezervy - ako sa zlepšiť. Znovu uplatním apel na Generálnu prokuratúru, na generálneho prokurátora. To je konkrétne zavesené na reálnych súvislostiach, to nie je vymyslené. To je tu a to bolo aj v máji 1996 zverejnené v správe Najvyššieho kontrolného úradu.

    K alternatíve. Nech mi pán podpredseda vlády a minister financií túto moju ilúziu dovolí, ale je to alternatíva, nie je to len ilúzia. Znižovanie deficitu štátneho rozpočtu určite pôsobí na znižovanie úrokov z pokladničných poukážok, znižovanie štátneho dlhu atď. V roku 1995 sme mali 8,3 mld deficitu. Nič by sa nebolo stalo, keby bol ten deficit o 1 alebo 2 mld vyšší a boli by sme pokryli potreby zdravotníctva, školstva a všetky ostatné nutné potreby, o ktorých sa tak vážne diskutuje. Pri analýze štátneho rozpočtu za rok 1995 aj na základe tejto správy sa ukazuje, že je mimoriadne drahá štátna správa a že dostávame málo peňazí z procesu privatizácie. Rezervy sú teda v znížení výdavkov niektorých častí štátnej správy a vo zvýšení príjmov z procesu privatizácie. Pokiaľ ide o alternatívu opozičného politika, uvádzame možnosť pripustiť zvýšenie deficitu štátneho rozpočtu v prospech riešenia akútnych problémov v školstve a zdravotníctve.

    Ďakujem vám pekne i pri tomto preriedenom stave, že ste mi venovali pozornosť. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán kolega.

    V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Vaškovič a pripraví sa pán poslanec Ftáčnik.

  • Hlas zo sály.

  • Pán kolega, požiadajte o faktickú poznámku, nie sme v stupavskej krčme. Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    pokúsim sa v stručnosti povedať svoj názor na štátny záverečný účet v širších súvislostiach.

    Veľa predrečníkov hovorilo o vývoji makroekonomických ukazovateľov. Všetci viac-menej uznávame priaznivý vývoj niektorých makroekonomických ukazovateľov, ale zdá sa mi, že v správe je tento vývoj opísaný veľmi ružovými okuliarmi. Myslím si, že sme v časoch transformácie ekonomiky a mali by sme otvorene hovoriť o problémoch, ktoré sú a ktoré nám zanechal minulý režim. Ich riešenie nie je jednoduché, a preto sa netreba hanbiť za problémy, ale naopak, treba o nich diskutovať a hľadať vecné riešenia. O tých najzávažnejších by som preto veľmi stručne pohovoril.

    Za prvý závažný nedostatok považujem vývoj medzipodnikovej zadlženosti, ktorý začína byť neúnosný. Bankové inštitúcie majú vo svojej štruktúre nezdravé úverové portfólio. Takisto štruktúra úverov sa z časového hľadiska nevyvíja pozitívne, chýbajú nám dlhodobé zdroje. Vedná a inovačná technologická politika prakticky za 6 rokov neexistuje, resp. zdroje, ktoré sa do toho dali, neprinášajú prakticky žiadne efekty. Toto považujem za veľmi nebezpečný signál, pretože ak si niekto myslí, že prejdeme k sofistikovaným výrobám v štruktúre ekonomiky bez pomoci štátu v tejto oblasti, tak je veľký romantik, a čakať na rast produkčnej schopnosti ekonomiky pri takom nízkom investovaní do týchto odvetví je prakticky v budúcnosti nereálne. Vieme, že časový posun z efektov týchto prostriedkov je 5 až 10 rokov, a preto podcenenie tejto oblasti v doterajšom vývoji nás bude, myslím, v budúcnosti stáť veľmi veľa.

    Ďalej je to veľmi nízky podiel priamych investícií zo zahraničia, čo svedčí o tom, že atraktivita nášho prostredia je veľmi nízka. Daňový systém, žiaľbohu, nepracuje veľmi proinvestične a dúfam, že v septembri nám pán minister predloží nové návrhy, ktoré v tomto duchu začnú predsa len fungovať. Existuje vysoký stupeň kriminalizácie hospodárstva. Začína sa veľmi nebezpečný jav, že neplatiť dane, neplniť záväzky začína byť priam pravidlom, a toto je do budúcnosti tejto ekonomiky veľmi nebezpečné.

    Samozrejme, nedostatočný posun v štruktúre výroby je predovšetkým preto, že tu vlastne nezačali fungovať inovačné a technologické mechanizmy, a očakávať jednoznačné riešenia len od podnikovej sféry v období, keď veľká časť podnikov bojuje o prežitie bez podpory štátu, je skutočne chiméra. Hlboká stagnácia na kapitálovom trhu neveští do budúcnosti nič dobré, lebo práve odtiaľ sa získavajú dlhodobé zdroje, a nie z bánk. Takisto sa nepodarilo, napriek veľkej snahe vlády, rozbehnúť počas dvoch rokov bytovú výstavbu a existencia nefunkčného zákona o konkurze a vyrovnaní značne deformuje trhové prostredie.

    Samozrejme, nechcem povedať, že vláda sa nepokúša tieto problémy riešiť - niektoré viacej, niektoré menej. Žiaľbohu, mnohé z tých problémov, o ktorých som hovoril, nemajú ani presvedčivú koncepciu, nie to ešte riešenie v tejto oblasti, a to nedáva dobré predpoklady na rast produkčnej schopnosti ekonomiky v budúcnosti a, samozrejme, aj rast príjmov do štátneho rozpočtu.

    Vrátim sa k samotnému štátnemu rozpočtu. Myslím si, že deficit štátneho rozpočtu je prijateľný hlavne preto, že sa zvýšili príjmy štátneho rozpočtu o 11,4 %, ale na druhej strane je tu veľmi negatívny vývoj, ktorý je sprevádzaný daňovými nedoplatkami a colnými nedoplatkami, ktoré narástli o 32,3 %. Dalo by sa povedať, že v budúcnosti vzhľadom na vysokú daňovú zaťaženosť máme iba jednu možnosť - znížiť daňovú zaťaženosť a zároveň podstatne sprísniť daňové výbery. Iná cesta na príjmovej stránke prakticky neexistuje.

    Pokiaľ ide o deficit, už som spomínal, že jeho priaznivý výsledok spočíval jednak v tom, že boli vyššie príjmy, a jednak, ako sa už spomínalo, bolo nižšie plnenie dlhovej služby.

    Prejdem k výdavkom štátneho rozpočtu, lebo si myslím, že sú tu najväčšie problémy. Zazneli aj hlasy, akoby boli tieto výdavky reštriktívne. Osobne s týmto názorom nesúhlasím. Myslím si, že sledovať trend znižovania deficitov je jediná správna cesta a v tom prípade sa celkový objem výdavkov musí prispôsobovať skôr príjmovej stránke ako želaným výdavkom. Jedinú možnú cestu do budúcnosti vidím v tom, že sa zmení štruktúra výdavkov a štátneho rozpočtu a podstatne sa zefektívnia výnosy z každej koruny vloženej do štátneho rozpočtu. Iná cesta neexistuje. Ak ma niekto o tom presvedčí, tak budem veľmi rád. Čiže jediná cesta je podstatne zvýšiť výnosy alebo efekty z tých prostriedkov, ktoré do tejto výdavkovej oblasti idú, a zmeniť priority výdavkovej časti.

    Myslím si, že vláda v tejto oblasti jednoducho nepresvedčila o príliš koncepčnom prístupe. Prístup, aký venuje oblasti vzdelávania, ktoré viacerí považujeme - a vo svete sa už dnes investícia do vzdelania pokladá za najlepšiu investíciu do budúcnosti, u nás sa k učiteľskému stavu správame veľmi macošsky - jej etatistický spôsob riadenia školstva neprinesie v budúcnosti nič dobré. Myslím si, že tu treba urobiť razantnú zmenu v prioritách a v budúcom štátnom rozpočte. Ak školstvo nedostane prioritu, tak, vážení, to je po technologickej a inovačnej politike ďalší, druhý prvok, kde si podsekávame produkčnú schopnosť budúcnosti.

    Odstránenie nedostatkov, ktoré pretrvávajú vo výdavkovej časti, vidím v štyroch oblastiach.

    V prvom rade je to nedostatočná legislatíva z úrovne Národnej rady, nedostatky ministerstva financií v riadení, tak v nejasných podzákonných normách, v nejasnej metodike a v usmerňovaní a takisto v nedostatočných kontrolných mechanizmoch.

    Ďalej sú to závažné nedostatky v činnosti inštitúcií podriadených Ministerstvu financií Slovenskej republiky - bohatý materiál nám poskytla správa Najvyššieho kontrolného úradu, nemienim sa o tom podrobnejšie rozširovať, ale je to skutočne veľmi smutné čítanie, a myslím si, že na základe výsledkov tejto správy by vláda mala uskutočniť razantné kroky, jednak pri zostavovaní budúceho rozpočtu a potom pri jeho kontrole.

    A čo je najdôležitejšie, podľa môjho názoru prakticky neexistujú kritériá a mechanizmy hodnotenia efektov z použitých prostriedkov daňových poplatníkov. Myslím si, že bude potrebné zmeniť aj procedúru posudzovania štátneho rozpočtu v samotnej Národnej rade, že nestačí, ak jednotlivé kapitoly posudzujú iba jednotlivé výbory. Štátnemu rozpočtu by sa mala venovať jedna osobitná schôdza, kde by prakticky aj každá kapitola bola predmetom diskusie. Prerokúvanie agregátnych čísel, ktoré máme v tejto správe, je podľa môjho názoru nedôstojné. Jednoducho, ak chceme kvalitne rozhodovať v budúcnosti o použití prostriedkov, je nutné zmeniť aj celú procedúru prerokúvania kapitol štátneho rozpočtu.

    Pokiaľ ide o hodnotiace mechanizmy, tak povedzme v zahraničí je úplne bežný takzvaný odborný audit - mechanizmus, ktorý sa robí vo výskumných ústavoch, ale aj v iných inštitúciách. Myslím si, že tu je už na štátny rozpočet nadviazaných vyše 1000 rozpočtových a príspevkových organizácií a doteraz nebola uskutočnená seriózna analýza hodnotenia ich výsledkov. Podľa mňa teda nastal najvyšší čas uskutočniť odborné nezávislé audity v týchto inštitúciách a povedať si, či tie milióny do niektorých inštitúcií netečú úplne zbytočne a či by ich nebolo treba presunúť tam, kde prinesú spoločenský efekt do budúcnosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán kolega.

    Teraz dávam slovo pánu poslancovi Ftáčnikovi a pripraví sa pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi ponúknuť niekoľko poznámok k rezortu, ktorý už citovali niektorí moji predrečníci, ako jeden z tých, ktoré môžu dať potrebnú dynamiku rozvoju Slovenska a jeho postupu k prosperite, to znamená rezortu školstva a oblasti vzdelávania.

    Samozrejme, nebudem vás unavovať siahodlhými číslami, o ktorých sme podrobne diskutovali vo výbore pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, ale považujem za potrebné niektoré z týchto čísel pripomenúť, pretože dotvárajú pohľad na štátny záverečný účet ako celok a naznačujú aj tie kritické miesta, ktoré sa spomínajú v súvislosti so vzdelaním, a na ktoré by sme mali pamätať, keď budeme prerokúvať rozpočet na rok 1997.

    Najprv mi dovoľte krátku poznámku alebo krátke poznámky k celkovej výške rozpočtu. V priebehu roka 1995 uskutočnilo ministerstvo financií rozpočtové opatrenia v celkovej výške 775 mil. korún. To znamená, že pridalo do kapitoly takúto vysokú sumu, samozrejme, v množstve jednotlivých opatrení.

    Iste si spomínate, že pri prerokúvaní rozpočtu na rok 1995 navrhoval výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport pridať do kapitoly 300 mil. korún. Minister financií a vládni poslanci vtedy tento návrh zamietli. A myslím si, že výbor pre vzdelanie videl ďalej, lebo dokázal reálnejšie odhadnúť potreby, ktoré mala táto kapitola.

    Najväčším rozpočtovým opatrením v roku 1995 boli takzvané "Piusove" peniaze, konkrétne 530 mil. korún, z ktorých 106 mil. išlo na príspevkové organizácie, konkrétne na stredné odborné učilištia, zariadenia pre záujmové štúdium a cirkevné školy, a 424 mil. korún na rozpočtové organizácie pre všetky typy škôl, od materských až po vysoké, z toho 319 mil. korún na mzdy a zvyšok na poistné. Riešilo to situáciu v mzdovej oblasti, ku ktorej sa ešte vyjadrím, ale predchádzali tomu opatrenia najmä zo strany odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy a samotných učiteľov, ktorí vyjadrovali dôraznú nespokojnosť so svojím mzdovým ohodnotením a hrozili štrajkami. A vlastne až v máji 1995, keď došlo k prísľubu, že sa situácia bude riešiť, sa uvoľnili tieto prostriedky a od júla minulého roku sa dali na školské správy, jednotlivé školy a školské zariadenia. Ďalších 124 mil. korún si školstvo zarobilo takpovediac nadpríjmami, teda prekročilo plánované príjmy, a ministerstvo financií, ako je dobrým zvykom už z minulých rokov, mu tieto nadpríjmy priznalo do kapitoly s tým, že ich môže použiť v rámci výdavkov. Ešte treba spomenúť aj 71 mil. korún, ktoré vláda štedro udelila Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici na vznik troch nových fakúlt, čo nie je celkom obvyklé, ale zrejme to patrí medzi priority vlády.

    Oceniť treba to, že školstvo si dokázalo získať mimorozpočtové prostriedky vo výške 350 mil. korún, takže sumujem k celkovej výške rozpočtu, že vlastne školstvo malo k dispozícii viac ako 1 125 mil. korún oproti rozpočtu, ktorý schválil tento parlament.

    Dovoľte ešte krátko k príjmom. Príjmy splnilo školstvo na 130 %, a to napriek tomu, že každý rok ministerstvo financií zdvíha sumu, ktorú má školstvo odviesť do štátneho rozpočtu, a je vlastne najsilnejšou rozpočtovou kapitolou z hľadiska príjmov voči štátnemu rozpočtu. Navyše si dokázalo získať spomínaných 352 mil. Sk ako mimorozpočtové zdroje (len pre úplnosť pripomínam, že v roku 1994 to bolo 270 mil. Sk), pritom z týchto mimorozpočtových zdrojov ústredne riadené školstvo, kam patria najmä vysoké školy, z podnikateľskej činnosti získalo 104 mil. korún, zo sponzorských darov 38 mil. korún, v takzvanom malom školstve, teda v školstve základných a stredných škôl boli najväčšou mimorozpočtovou položkou dary od sponzorov vo výške 39 mil. korún, z podnikateľskej činnosti 3,9 mil. Sk.

    Keď sa pozrieme na podnikateľskú činnosť, tak ako som ju citoval v ústredne riadenom školstve i tzv. malom školstve, vidieť, že návrh nášho výboru, aby sa odpustili dane z príjmu v prípade podnikateľskej činnosti v školstve, by nijako neohrozil štátny rozpočet, pretože by prišiel o sumu zhruba 100 mil. korún, ale táto suma by sa dostala na školy a školské zariadenia a mohla by ich stimulovať k väčším výkonom v podnikateľskej činnosti. Myslím si, že údaje, ktoré sú v kapitole ministerstva školstva, to jasne dokazujú, a keď budeme diskutovať v tomto parlamente o novele zákona o dani z príjmu, predpokladám, že si spomeniete na moje vyjadrenie.

    Čo sa týka výdavkov kapitoly, nominálne boli splnené prakticky všetky výdavky na 100 %, resp. 99,9 %, takže by sme mohli byť spokojní. Bližší pohľad nám skonštatuje to, čo konštatovalo ministerstvo školstva v správe, ktorú predložilo výboru k návrhu záverečného účtu za kapitolu školstvo: napriek tomu, že boli v tomto roku nominálne prostriedky na školstvo vyššie oproti roku 1994 (a to súvisí, ako iste viete, aj s metodickými zmenami v oblasti platenia poistného, ktoré treba očistiť), tak reálne školstvu chýbali tzv. prevádzkové prostriedky, v novej rozpočtovej metodike sú to tovary a služby, 468 mil. korún oproti roku 1994.

    Čo to prakticky znamená? Ministerstvo školstva píše, že tento pokles tzv. prevádzkových prostriedkov sa prejavil v ďalšom odsúvaní údržbárskych prác väčšieho rozsahu na budovách škôl a školských zariadení. Obmedzovali sa nákupy učebných pomôcok, kníh a publikácií. Obmedzovali sa cesty do zahraničia, účasť pracovníkov na školeniach a seminároch, nákup softwaru, čo má, samozrejme, konkrétny dosah na kvalitu pedagogického procesu a stav budov a zariadení, v ktorých sa učia naše deti. Toto treba nahlas skonštatovať, pretože opticky vyzerá kapitola školstva veľmi dobre, ale prakticky bola poddimenzovaná z hľadiska prevádzkových prostriedkov u rozpočtových organizácií, ktoré tvoria základ prevádzky rezortu.

    Z hľadiska miezd treba povedať, že vzhľadom na mzdovú situáciu, ktorá vládne v školstve, chýba tu okolo 3 300 pracovníkov, z toho v základnom a strednom školstve chýba 2 100 podľa údajov, ktoré poskytlo ministerstvo, a ďalej pracovníci ministerstva odhadujú, že chýba okolo 4 000 kvalifikovaných učiteľov najmä na základných školách. To znamená, ak aj učia na školách, ale učia takí, ktorí nemajú patričnú kvalifikáciu, a navyše chýbajú učitelia, to znamená, treba zaskakovať a podobne. Vyplýva to z toho, že mzdová úroveň školstva stále nedosahuje a zdá sa, že sa ani neblíži k priemernému platu v národnom hospodárstve.

    Za rok 1995 bol priemerný plat v školstve 6 565 korún a oproti roku 1994 vzrástol o 992, čiže výraznejšie, ako vzrástol v priemere v národnom hospodárstve, a predstavuje to rast 17,8 %. Na vysokých školách je priemerná mzda 7 900, z toho pre pedagogických pracovníkov 10 640, pre nepedagogických pracovníkov 5 720 korún. V malom školstve, teda na základných a stredných školách, je priemerná mzda 6 360, z toho pedagógovia majú 7 250 priemernú mzdu a nepedagogickí pracovníci iba 4 563 Sk. Tu sú kdesi skryté údaje, resp. príčiny toho, prečo zo škôl odchádzajú kvalifikovaní učitelia, prečo nám chýbajú jazykári, prečo nám chýbajú pracovníci, ktorí vyučujú odborné predmety, najmä elektrotechnické, informatické a podobne.

    Treba pamätať na to pri schvaľovaní rozpočtu na ďalší rok a riešiť túto situáciu schválením harmonogramu riešenia mzdových otázok v školstve, ku ktorému sa zaviazala vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení. Možno vám je známe, že takýto harmonogram pripravilo ministerstvo školstva v spolupráci s odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy, pretože tak to ukladá programové vyhlásenie a ministerstvo školstva zaviazal k tomu aj náš výbor. Materiál je predložený do vlády a vláda mlčí. Mlčí namiesto toho, aby sa vyjadrila k tomu, akým spôsobom budú rásť platy pedagogických aj nepedagogických pracovníkov v roku 1997 a 1998, pričom konkrétne návrhy ministerstva školstva aj odborárov sú na stole. Očakávam, že sa vláda v krátkom čase vyjadrí, pretože inak neposkytne perspektívu pedagogickým a nepedagogickým pracovníkom, ktorí v školstve pôsobia, a stav, na ktorý som upozornil, sa bude len zhoršovať.

    Osobitnú poznámku treba povedať k financovaniu stredných odborných učilíšť. Parlament každoročne uvoľňuje účelovo viazanú sumu v štátnom rozpočte, ktorá slúži na zabezpečenie stredných odborných učilíšť. Ministerstvo školstva v kapitole, ktorú predložilo nášmu výboru ako komentár k štátnemu záverečnému účtu, konštatuje, že prostriedky, ktoré sme dali na učilištia v roku 1995, nepokryli zákonom stanovené úhrady. Bohužiaľ, ministerskí pracovníci nevedeli povedať, o akú sumu, akým spôsobom sa to bude riešiť, pretože zosumované požiadavky jednotlivých rezortov predložili na ministerstvo financií. Až na gestorskom výbore som sa ako spravodajca za túto kapitolu dozvedel, že tie problémy sa riešili, z clearingového zúčtovania s Českou republikou sa uvoľnili určité prostriedky, ale zlou známkou ministerstva školstva je to, že nevedia, či k takémuto postupu prišlo, a nevedeli informovať poslancov, o aké sumy vlastne ide.

    Problém, na ktorý sme vo výbore upozornili, bol i ten, že za peniazmi, ktoré vynaloží štátny rozpočet, treba vidieť konkrétne výkony. Tieto neboli poslancom predložené, preto sme v uznesení, ktoré je uvedené aj v spoločnej správe, požiadali, aby boli predložené konkrétne výkony - koľko tried, koľko žiakov, koľko učiteľov - a aby boli urobené aj porovnania, ktoré sa niekedy objavujú veľmi skreslene vo verejných vyjadreniach niektorých činiteľov, porovnania štátnych, cirkevných a súkromných škôl z hľadiska ich zabezpečenia prostriedkami zo štátneho rozpočtu. Aby sme odstránili akékoľvek pochybnosti, treba dať na stôl čísla a povedať: "Za peniaze daňových poplatníkov sme vykonali toto a toto." Pretože nestačí len povedať "chceme", treba povedať aj to, akým spôsobom boli prostriedky použité a aké konkrétne efekty z toho má naša spoločnosť.

    Na záver mi dovoľte konštatovať, že školstvo síce dostalo ďalšie prostriedky zo štátneho rozpočtu (tie čísla som uviedol), dokázalo si získať vlastnými aktivitami z mimorozpočtových zdrojov ďalšie prostriedky, ale odchod učiteľov, nezabezpečenie prevádzky škôl na takej úrovni ako v roku 1994 znamenali, že školstvo ďalej prešľapuje na mieste a že by sme naozaj naň mali výraznejšie pamätať v roku 1997, ak nechceme, aby nezačalo klesať.

    Ďakujem vám za pozornosť, dámy a páni.

  • Ďakujem, pán kolega.

    V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Roman Kováč. Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia,

    blíži sa záver rozpravy, dovoľte mi, aby som sa zaoberal písmenom Z, teda posledným písmenom našej abecedy a aj posledným odborom z hľadiska financovania štátu, a síce zdravotníctvom.

    Chcem povedať, že nikto nepopiera makroekonomické ukazovatele, ktoré sa dosiahli a sú v štátnom záverečnom účte, chcem len trochu poukázať na to, aká je cena, ktorú platíme za tieto ukazovatele.

    V zdravotníctve sa odhadovala vnútorná zadlženosť zhruba na 50 mld korún a vie sa, že ročne rastie o 2 mld. Nie je preto prekvapením, že rezort ministerstva zdravotníctva, škoda, že tu pán minister nie je, požadoval v roku 1995 na investície 3,5 mld, a dostal niečo vyše jednej. Rezort tým chcel vykryť alebo zastaviť rast vnútorného zadlženia. V čom spočíva tento vnútorný dlh? Keby to bolo len v tom, že máme rozostavané alebo neomietnuté budovy, z hľadiska pacienta by to asi veľa neznamenalo. Ale ide o to, že vo vnútornom zadlžení zdravotníctva sa objavujú technologické nedostatky. Prosím vás, presvedčte sa sami, v zdravotníctve dnes nedochádza k plánovitej obmene prístrojov, riešia sa iba havarijné stavy a mnoho ráz ani na tie nie sú finančné zdroje.

    Dovoľte, aby som krátko dokladoval to, že sa nepriaznivá situácia v zdravotníctve prejavila aj v mzdách zdravotníkov. Prvá tabuľka, podľa ktorej sa postupovalo, teda mzdové tarify, bola vydaná roku 1992, kde pre lekárov, vyberiem si túto kategóriu, platila mzda - základná tarifa 4 400, resp. 5 000 korún podľa toho, v ktorej tarifnej triede boli zaradení. Ak si spočítate vývoj inflácie od tých čias, dôjdeme k číslu asi 56 %, to znamená, že ak by nemala klesať reálna mzda, reálna mzdová tarifa tohto pracovníka, malo by byť odvtedy minimálne 56-percentné navýšenie. Priemerná mzda za rok 1996 dosiahla viac ako 7 000 korún, asi 7 100 korún, priemerná mzda v zdravotníctve je takmer o tisíc korún nižšia.

    Aby som dokumentoval, ako sa otvára rozdiel medzi zdravotníctvom a inými odbormi, treba povedať, že do včerajška, kým vláda neschválila zvýšenie mzdových taríf, do včerajška či do predvčerajška platila základná tarifa pre mladého lekára 5 750 korún.

    Ak dovolíte, urobil by som krátke porovnanie s ostatnými odbormi, pretože iné odbory si dokážu pomocou vyšších kolektívnych zmlúv dohodnúť mesačné mzdy. Len na ilustráciu by som uviedol, že s tou istou kvalifikáciou, prosím, s tou istou kvalifikáciou pracovník v odbore Kovo má 8 950, stále to porovnávajte s 5 700-korunovým platom lekára, pracovník v oblasti drevo, lesy, voda 7 500-7 400, pracovník v oblasti poľnohospodárstva u ziskových organizácií 7 200, pracovník v odbore peňažníctvo, poisťovníctvo 7 700. Ale poďme do menej atraktívnych oblastí, aby sme sa neporovnávali len s týmto. Odborový zväz Stavba, pracovníci v stavebníctve 6 450, v zdravotníctve 5 750 atď.

    Aké riešenie ponúkla vláda? Ponúkla plošné zvýšenie mzdových taríf o 7 %.

    Vážené dámy, vážení páni, ak by sme chceli dosiahnuť odstránenie vplyvu inflácie, treba dnes zvýšiť platy, platové tarify o 24 % vo všetkých stupňoch, vtedy by sme odstránili vplyv inflácie. A vláda ponúkla 7-percentné plošné zvýšenie. Myslím si, že je to akt, nad ktorým sa všetci pozastavia, pretože to nie je adekvátne výkonu povolania, ktorý očakávame od zdravotníckych pracovníkov.

    Ak dovolíte, mám tu ešte ďalšiu tabuľku. Hodinová tarifná mzda, minimálna hodinová tarifná mzda v predpísanom pásme v desiatke, v odbore sklo, bižutéria dosiahla 44 korún. Aby som bol ešte slušnejší, pôjdem nižšie. Stredoškolák v tomto odvetví má hodinovú mzdu dohodnutú na výške 39,20 korún. Pravdepodobne ste čítali o chirurgoch v okresnej nemocnici, ktorí po úraze rómskeho dievčaťa, resp. po pokuse o zabitie dievča namieste operovali, vo svojej nemocnici mu operovali srdce, ktoré bolo prepichnuté nožom. Vďaka šikovnosti týchto chirurgov dievčatku bol zachránený život.

    Vážené dámy, vážení páni, chirurg operoval tri hodiny. Jeho zárobok za tento výkon bol 120 korún. Nie je nám a vám všetkým hanba za takýto vzťah k zdravotníctvu? Nie je hanba, že stredoškolák v bižutérii zarobí viac ako tento chirurg s 15-ročnou praxou? Ale to nie je len tarifná mzda, pozor, to je už aj s prídavkami, pretože on má tarifnú hodinovú mzdu 33 korún. Nie je nám hanba? A to je tá cena, ktorú zaplatilo slovenské zdravotníctvo na oltár úspešnosti makroekonomických ukazovateľov.

    Kde bolo riešenie? Ak by štát dodržal to, čo je napísané v zákone o zdravotnej poisťovni, a platil za občanov, za ktorých má platiť, tú taxu, ktorú platiť má, zdravotníctvo by získalo navyše 5 mld korún. Dal by sa z toho zastaviť prepad vnútorného dlhu a dali by sa z toho aj radikálne upraviť mzdy pre týchto pracovníkov. Myslím, že to, čo sa stalo v roku 1995 a ako sa skončila sociálna situácia zdravotníckych pracovníkov, by malo byť varovaním pre tento parlament, pretože sa chystá rozpočet na budúci rok.

    Opozícia opakovane zdôrazňuje, že zdravotníctvo končí s dlhom 2-3 mld korún. Pozrite sa na konečnú súvahu Všeobecnej zdravotnej poisťovne - deficit, schodok 2 mld korún, presne taká suma, na akú sme upozorňovali a na ktorú upozorňoval rezort. V tejto chvíli by som chcel chrániť ministra zdravotníctva, lebo upozorňoval, že sa to tak skončí, a napriek tomu nebral parlament do úvahy jeho názor.

    Dovoľte, aby som na záver svojho vystúpenia, vzhľadom na to, čo sa hovorilo o školstve, vzhľadom na to, čo sa hovorilo o zdravotníctve, o sociálno-ekonomickej situácii týchto pracovníkov, predložil na hlasovanie o tomto bode programu návrh uznesenia v tomto znení:

    "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby v roku 1996 zabezpečila úpravu tarifných platov pracovníkov v rozpočtových a príspevkových organizáciách tak, aby nárast tarifných miezd v jednotlivých triedach a platových stupňoch bol najmenej 24 %."

    Týmto krokom by sme odstránili pokles reálnej tarifnej mzdy týchto pracovníkov. Prosím, buďme k nim poctiví a vážme si ich prácu, ktorá je v prospech nás všetkých.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán kolega.

    Nemám ďalšie prihlášky do rozpravy.

  • Hlasy z pléna.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Boh mi je pravdou a dosvedčil by mi, že skutočne pod všetky slová, ktoré povedal pán poslanec Roman Kováč, by som sa podpísala. Áno, má svätú pravdu v tom, ako slabo sú platení lekári, ako slabo sú platení učitelia. Má to len jeden jediný háčik, že on sám najlepšie vie, keďže robil vysokého odborárskeho bossa a keďže robil dva roky podpredsedu vlády, že sú to veci nie až tak ľahko realizovateľné.

    Sto dní som bola ministerkou a do dnešného dňa stále hovorím, že sa hanbím za to, že som v tejto problematike nevedela lekárom pomôcť. Ale on sám dobre vie, že to nie je také jednoduché. Nedá sa to. Nech nevyčíta druhým, čo nedokázal urobiť sám.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Rusnáková.

  • Hlas poslankyne Rusnákovej.

  • Do rozpravy? S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Kováč.

  • Dám len odpoveď pani poslankyni Belohorskej. Pani poslankyňa, prosím, pozrite si na zvýšenie platových taríf v roku 1994. Keď si toto zvýšenie premietnete do inflácie, ktorá predchádzala tomuto zvýšeniu, tak nielenže ju krylo, ale o čosi tie platy predbehli, to znamená, že sa vyrovnali reálne mzdy. Dnes je prepad 24 %.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou - pani kolegyňa, buďte, prosím, trpezlivá - vystúpi pán poslanec Hofbauer.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Obávam sa, že problém v zdravotníctve sa v dohľadnom čase ťažko zlepší. Skôr mám značnú obavu, že sa prehĺbi, lebo napríklad v týchto dňoch lekárske fakulty opúšťa 400 nových lekárov za stavu, že trh pracovných príležitostí v tejto profesii je značne prehustený. Takže tí, ktorí sa hlásia na tieto fakulty, v podstate vytvárajú prebytok na tomto trhu. No nepomôže zalamovanie rukami, pán Harach. Jednoducho každý človek, ktorý sa dáva na nejakú kvalifikáciu, musí vedieť, do akého priestoru trhu pracovných síl vstupuje.

  • Hlas poslanca Hofbauera: Áno.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovolil by som si tiež vyjadriť sa k tomu, čo povedala pani poslankyňa Belohorská. Som rád, že súhlasí s tým, že treba zohľadniť oprávnené požiadavky, ale viac-menej kapitulovala sama tým, keď povedala, že sa to, žiaľbohu, nedá.

    Myslím si, že ak sa dosiahol taký pozitívny výsledok a deficit bol len mínus 8 mld, nakoniec aj, tak ako povedal pán poslanec Filkus, vláda v priebehu roka pri priaznivom vývine mohla reagovať na požiadavky rezortu a iste by bola dodržala aj predpokladaný deficit, ktorý si určila, tak aby bola aj v zhode s inými medzinárodnými kritériami, a mohla, nehovorím úplne vyriešiť, ale riešiť. Iste urobila niektoré opatrenia, pán minister, pán podpredseda vlády ich uvedie. Dúfam, že nezabudne pripomenúť aj návratnú pôžičku, ktorú tak veľkoryso za diskontnú sadzbu cez 9 % ponúkla Všeobecnej zdravotnej poisťovni a ktorá ju bude do roku 1998 splácať. A pritom vláda si nesplnila a zákonom o štátnom rozpočte porušila zákon 273 o zdravotnom poistení. Pán podpredseda nesúhlasne krúti hlavou, takže to vysvetlí, pretože tak ako uviedol pán poslanec Roman Kováč, keby sa bolo platilo nie 54 %, ale 100 %, tak by peniaze správne prišli do poisťovne v inom objeme, ako to bolo.

    Skutočne nie je dobré ďalej tento stav pestovať a dúfam i verím, že v tejto snemovni bude dosť síl, aby sa nový rozpočet pripravil určite inak ako doteraz. Je nedôstojné vyžadovať a vynucovať si Hippokratovou prísahou, aby lekári a všeobecne zdravotnícki pracovníci pracovali za mzdy, ktoré nezodpovedajú ich kvalifikácii.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Juraj Švec.

  • Nerád zdržujem, pán predsedajúci, ale vďaka za slovo.

    Chcel by som reagovať na stanovisko pána Hofbauera. Rád by som zdôraznil, že podiel vysokoškolsky vzdelaných občanov v tomto štáte je veľmi nízky v porovnaní s vyspelou Európou a že naším cieľom by malo byť predovšetkým zvýšiť podiel vysokoškolsky vzdelaných odborníkov pre potreby nášho štátu dnes a v budúcnosti.

    Vy neviete, ale ja to viem, že rezort ministerstva zdravotníctva opustilo takmer 1000 lekárov, ktorí išli do iných oblastí hospodárstva a do privátnej sféry. Obava, že by 400 lekárov nenašlo zamestnanie, je iluzórna. Podiel vysokoškolsky vzdelaných občanov v tomto štáte, ktorí sú nezamestnaní, tvorí na celkovej nezamestnanosti 0,4 %.

    Rád by som sa tiež vyjadril k otázkam rozpočtu, ale len veľmi krátko, a reagoval na to, čo sa tu prezentovalo v predchádzajúcich dvoch príspevkoch. Keby tu bola pani ministerka školstva, rád by som sa jej spýtal, či realokácia rozpočtu, tak ako bola realizovaná, je správna, alebo nie. Uviedol by som len jeden príklad - ak sa pozrieme na tabuľku realokácie finančných prostriedkov v rezorte školstva, tak zistíme, že podiel výdavkov na predškolské zariadenia a vysoké školy je rovnaký. Domnievam sa, že takýto pomer stojí za uváženie pri schvaľovaní rozpočtu na rok 1997.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Rózsa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    mám doplňujúci návrh k návrhu uznesenia pod písm. A, a síce doplniť ho bodom 4 s týmto znením:

    "Predseda vlády sa nedostavil na schôdzu Národnej rady ani inak nezdôvodnil celospoločenskú prospešnosť čerpania rezervy vlády."

    A bod 5 ako doplnok časti A: "Minister kultúry nepodal konkrétny rozpis dotácií zo Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia za rok 1995, ako to požadoval Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody."

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Oravec.

  • Ďakujem za udelenie slova.

    Chcel by som len pripomenúť pánom poslancom Kováčovi a Šagátovi, že Všeobecná zdravotná poisťovňa síce skončila so schodkom 1 839 940 tisíc korún, ale ostatné zdravotné poisťovne skončili svoj bilančný rok s prebytkom 2 128 55 tisíc korún. Tieto peniaze sa však nedostali do zdravotníckych zariadení, preto nemohli byť použité na zlepšenie ošetrovacieho dňa alebo na zvýšenie bodu, čiže sa nedostali k zdravotníkom a nebolo na platy pre zdravotníckych zamestnancov. Ten zákon, ktorý to umožňoval, pripravovali oni, keď boli vo vláde.

    Ďakujem.

  • Páni, vidím, že sa spustila séria faktických poznámok, ale o chvíľu budeme končiť, takže buďme racionálni.

    Pán poslanec Šagát, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Rád by som reagoval, aby sa to vysvetlilo, pretože pán poslanec Oravec niektoré veci trošku zle interpretuje. Aby bolo jasné. Ak zostali plusové ostatné poisťovne, okrem Všeobecnej zdravotnej poisťovne, treba urobiť analýzu, prečo je to tak. Tie peniaze zostávajú v základnom fonde a dajú sa ďalej použiť pre zdravotnícke zariadenia. Samozrejme, pokiaľ by ste neboli urobili takú vynikajúcu vec, že ste vstúpili do spomínaného zákona a neboli by ste ho zmenili cenovým výmerom tak - a pán podpredseda vlády potvrdí -, že ste urobili maximálnu cenu bodu, a tým ste vlastne zničili trhový mechanizmus na úrovni poisťovníctva. Pretože ak limitujem, že maximálna cena môže byť len 30 halierov, mám prebytok a nemôžem dať vyššiu, tak mi povedzte, aký to bol kvalifikovaný zákon. Ako ste to mohli urobiť? Ako sa môžu dostať peniaze z prebytku v iných poisťovniach, keď je limitovaná hlavná cena?

  • Nezrozumiteľný hlas z pléna.

  • Nie, odpovedzte vy, veď ste členom správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne, prečo by ste sa mali schovávať za chrbát podpredsedu vlády. Myslím si, že vy by ste to tu mali vedieť kvalifikovane vysvetliť.

    Dúfam, že sa dostaneme k tomu, aby sme si to vydiskutovali, a vy ako člen správnej rady budete vedieť vysvetliť mnohé veci, ktoré mi prekážajú v záverečnom účte Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Ale k tomu prídeme, až príde, samozrejme, na prerokovanie. Skutočne, pán poslanec Oravec, zásadne protestujem proti tomu, že vytvorením zákona o pluralitnom zdravotnom poistení sme my zamedzili, aby sa dostali peniaze k zdravotníckym zariadeniam. Potom ste, prosím vás pekne, vôbec nepochopili transformáciu a bojím sa vášho ďalšieho pôsobenia ako člena správnej rady vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni.

  • Ďakujem. Pán kolega, samozrejme vystúpte, ale chceli sme ešte dnes o tomto návrhu uznesenia hlasovať. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, rád by som reagoval, lebo sa divím, že pán poslanec Šagát ako bývalý minister zdravotníctva neovláda jednu zásadnú vec, že cenu bodu neurčuje Všeobecná zdravotná poisťovňa, ale určuje ju ministerstvo financií v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva, a to by mal vedieť ako minister v prvom rade... (Hlas podpredsedu Andela: "Ako exminister.") ...ako exminister, pardon. Ďalej nebudem hovoriť, lebo to nemá význam.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz vystúpi v rozprave pani poslankyňa Rusnáková.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia,

    na zasadnutí výboru pre životné prostredie štátny tajomník ministerstva financií nebol schopný odpovedať na niektoré naše otázky a konkrétne sa vyjadriť k niektorým čiastkam poskytnutia finančných prostriedkov z rezervy vlády.

    Zaujímali nás niektoré položky, napríklad poskytnutie 15 mil. korún na vydávanie Novej Smeny mladých a poskytnutie finančných prostriedkov na riešenie straty Tlačovej agentúry Slovenskej republiky. Dokonca istým pobúreným spôsobom reagoval na 15 miliónov na Novú Smenu mladých, prečo nás zaujíma 15 mil., keď v štátnom rozpočte ide o miliardy. Ak však vieme, že niektoré malotriedky v obciach existujú len preto, že na ne prispievajú finančnými prostriedkami obce a rodičia, potom je prirodzené, že poslanca Národnej rady musí zaujímať "aj nejakých 15 miliónov". Práve z tohto dôvodu si dovolím navrhnúť tri uznesenia v súvislosti s prerokúvaním návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky.

    Prvý návrh: Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu, aby vysvetlila, aký celospoločenský prospech malo čerpanie A. 14 747 tisíc korún z rezervy vlády pri riešení straty Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v roku 1993 na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 540 z 18. júla 1995 spôsobenej denníkom Slovenská republika.

    Po B.

  • Hlas zo sály, že po A.

  • Po A bola TASR, po B bude niečo iné.

    B. 15 miliónov Sk z rezervy vlády pre Fond detí a mládeže Slovenskej republiky na vydávanie denníka Nová Smena mladých na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 833 zo 7. 11. 1995.

    Druhý návrh uznesenia: Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu, aby zdôvodnila, v čom vidí zmenu kompetencií a nepredvídané mimoriadne udalosti pri poskytnutí finančných prostriedkov 15 miliónov korún na vydávanie denníka Nová Smena mladých. Citovala som písmeno C použitia prostriedkov z rezervy vlády, príloha číslo 3 Návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky na rok 1995.

    Tretí návrh uznesenia: Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu o konkrétny rozpis dotácií zo Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia za rok 1995. Je nedostatočné oznámiť v materiáli, že výdavky Štátneho fondu kultúry boli poskytnuté na financovanie obnovy kultúrnych pamiatok, na poskytnutie dotácií pre občianske združenia, na rozvoj kultúry menšín v takejto všeobecnej polohe, a pritom z tohto nikto nevie vyčítať, kde a pre koho konkrétne išli prostriedky zo štátneho rozpočtu.

    Vzhľadom na to, že pán podpredseda vlády je prítomný, napriek tomu, že som navrhla tieto tri uznesenia Národnej rady, budem veľmi rada, ak bude reagovať na moje pripomienky a otázky, ktoré zostali predsedom vlády nezodpovedané.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Nakoľko už nemám žiadne prihlášky do rozpravy, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán podpredseda vlády. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci,

    dovoľte mi určite nie vyčerpávajúco, ale aspoň v skratke reagovať na priebeh rozpravy.

    V prvom rade by som reagoval na vystúpenie pani poslankyne Schmögnerovej. Pani poslankyňa, v tom vystúpení je jeden zásadný odborný omyl, pokiaľ ide o vplyv dane, najmä dane z pridanej hodnoty na vývoj príjmov daní. Príjmy z daní v roku 1995 nevyplývali z opatrení, ktoré urobila ešte vláda, v ktorej vy ste boli členkou, najmä to známe preradenie a zvýšenie niektorých položiek sadzieb dane z pridanej hodnoty. To by sa dalo dokumentovať na vývoji príjmov dane z pridanej hodnoty za I. kvartál 1995, keď tento vývoj ešte stagnoval. Vlnu príjmov dane z pridanej hodnoty vyvolalo predovšetkým opatrenie, ktoré bolo schválené po skončení rozpočtového provizória v súvislosti s prijatím nového zákona o štátnom rozpočte na rok 1995, kde sa podstatne náročnejšie režimovali odpočty dane z pridanej hodnoty a to vlastne vyvolalo veľkú vlnu nárastu dane z pridanej hodnoty, aj potom výsledok prírastku dane z pridanej hodnoty.

    Na druhej strane nám to paradoxne bude robiť problém v roku 1996, pretože takúto vlnu nárastu dane je veľmi zložité udržať a, samozrejme, po preklenutí určitých brzdiacich faktorov už teraz dochádza k podstatne väčšiemu nárastu odpočtov dane z pridanej hodnoty. Tam kdesi bol koreň prírastku daní a najmä prírastku dane z pridanej hodnoty.

    Pokiaľ je tu kritika na plnenie dane z pridanej hodnoty, že plnením v roku 1996 sa už ukazuje stagnácia, za I. kvartál je plnenie dane z pridanej hodnoty a vôbec niektorých daní len 17-percentné, tak by som uviedol, že v roku 1995 za I. kvartál podiel plnenia dane bol len 12 %. To znamená, že tu existuje určitý časový faktor a príjmy daní akcelerujú v priebehu roka, ale prvý kvartál je vždy svojím objemom najmenej výrazný z hľadiska plnenia daní v porovnaní s celým rokom, takže ani toto neplatí z hľadiska vašich tvrdení.

    Pokiaľ ide o kritiku šetrenia sociálneho aspektu štátneho rozpočtu, v podstate sme v roku 1995 realizovali niektoré kroky, s ktorými, ako správne pomenoval pán poslanec Ftáčnik, sa neuvažovalo v základnom modeli rozpočtu. Rozpočet bol z hľadiska výdavkov skutočne postavený veľmi náročne, a keďže sa nám podarilo prepĺňať príjmy štátneho rozpočtu, vláda reagovala veľmi umiernene, veľmi opatrne a veľmi zodpovedne z hľadiska ďalších dodatkových výdavkov štátneho rozpočtu, ktoré boli orientované na odstránenie dlhu v zdravotníctve.

    Spomínalo sa to dnes, spomenul to tuším pán Šagát, ale musím pripomenúť, že budem reagovať na tých 600, to až v druhom kroku. Najprv musím pripomenúť, že sme riešili vyše 2 mld korún stratu v zdravotníctve z roku 1994, riešili sme stratu v učňovskom školstve takisto z roku 1994. To znamená, že sociálny aspekt v štátnom rozpočte fungoval.

    Iné je, že také veci ako sociálna, zdravotná poisťovňa a dôchodková poisťovňa, to sú veci, ktoré sú už dnes odpojené od štátneho rozpočtu. V tomto zmysle by som aj reagoval na pána poslanca Šagáta, na tých 600 mil. korún. Bola to pôžička na ťarchu štátneho rozpočtu, museli sme to vybilancovať a ukázať ako súčasť deficitu štátneho rozpočtu a ďalej, zo zákona už od roku 1995 nevieme postupovať voči poisťovniam inak ako finančnými výpomocami. V tom je ústretovosť, že je to úročené len diskontnou sadzbou. Ale zo zákona už nemôžeme robiť iný model riešenia nepriaznivej finančnej situácie poisťovní, len finančnými výpomocami štátneho rozpočtu. A musíme si na to zvyknúť, lebo ide o verejnoprávne inštitúcie, ktoré nie sú už priamo napojené na štátny rozpočet.

  • Hlasy z pléna.

  • Aj k tomu prídem, pán poslanec. Teraz som definoval tých 600 mil., lebo ste kritizovali, že sme to dali veľkoryso za diskont. Myslím si, že skutočne veľkoryso, bez úvodzoviek, pretože sme to museli usporiadať v štátnom rozpočte aj v štátnom záverečnom účte a museli byť na to vytvorené zdroje.

    To som sa dotkol vystúpenia pani poslankyne Schmögnerovej, toho sociálneho aspektu rozpočtu, že sa teda riešili dlhy zdravotníctva, školstva.

    Pokiaľ ide o príspevky na regionálny rozvoj, je tam jeden problém. Každoročne vyčleňujeme 200 mil. korún na regionálny rozvoj. Vláda odsúhlasila projekty, myslím, že tam bola Žilina - pokiaľ si z odstupu roka a pol roka pamätám - a ďalšie regionálne projekty. Niektoré sa neriešili, pretože vláda uložila príslušnej inštitúcii - bolo to pôvodne Centrum pre strategické štúdie, potom Úrad pre stratégiu -, aby pripravili zásady, princípy, ako sa budú uvoľňovať prostriedky pre regionálne projekty, pretože požiadaviek bolo podstatne viac ako 200 miliónov, a nakoľko ten model nebol spracovaný v takej podobe, aby ho vláda prijala, tak nebol dočerpaný ten rozsah prostriedkov, ktoré boli v roku 1995 vymedzené na regionálne projekty.

    Čo sa týka Calexu, záväzky, ktoré sme plnili v štátnom rozpočte 1995 zhruba v rozsahu 1 mld, celý projekt bol prijatý ešte vládou pána Čarnogurského a musíme ho plniť, pretože to je medzinárodný záväzok, a musíme plniť garancie vlády, pokiaľ nejde podnik alebo projekt s medzinárodným zahraničným partnerom tak, ako sa pôvodne predpokladalo. Takže keď sa taká situácia vyskytne, budeme ju plniť aj v tomto roku a budeme ju plniť aj v ďalšom roku, ak sa vytvoria podmienky alebo predpoklady na plnenie záruky štátu za prevzatý projekt garantovaný vládou. Nemôžeme z toho vystúpiť, či sme vo vláde my, alebo hocikto iný.

    Pani poslankyňa končila tým, že predpoklady postavené Stranou demokratickej ľavice sa nenaplnili. Súhlasil by som, pretože Strana demokratickej ľavice v tom období a menovite aj vy, pani poslankyňa, ste absolútne spochybnili vývody alebo predpoklady štátneho rozpočtu na rok 1995. Spochybnili ste opäť rast hrubého domáceho produktu, pretože vláda, v ktorej ste boli, pripravovala štátny rozpočet s rastom HDP 3 %, spochybnili ste vtedy infláciu pod 10 %, pretože ste predpokladali 12 %, skutočnosť bola v priemere 9,9, v decembri 7,2, spochybnili ste deficit štátneho rozpočtu 21 mld, pretože ste uvažovali 26 mld, a ešte ste tam rátali príspevky Fondu národného majetku. Takže súhlasím, štátny rozpočet roku 1995 sa nevyvíjal podľa vašich predpokladov, ale chvalabohu, že nie podľa vašich predpokladov.

  • Končím tým, pretože vy ste tu nahlas povedali, že štátny záverečný účet nepodporíte, že je mi to ľúto, ale pokladám to v prizme týchto údajov za nezodpovednosť.

    Pokiaľ sa dotknem niektorých ďalších vystúpení, iste sme nevyriešili všetko v roku 1995 a reštrukturalizácia, ako ju uvádzal pán Košnár, a ďalšie problémy sú, samozrejme, problémy dlhodobého hľadiska, nevyrieši to jedno-dve volebné obdobia ktorejkoľvek vlády.

    Spomínajú sa tu akési zázraky clearingového účtu na vývoji štátneho rozpočtu roku 1995. Podotýkam, otázky clearingu sa dotýkajú rádove 3 mld korún, prevýšenie štátneho rozpočtu oproti roku 1994 bolo 23 mld korún, takže, prosím, pohybujme sa zase z hľadiska váhy jednotlivých vplyvov v reálnej polohe.

    Pán poslanec Sopko porovnával väzbu obce, mestá, štátny rozpočet. V podstate to, čo sme deklarovali na stretnutiach so Združením miest a obcí Slovenska, že sledujeme rastový vývoj príjmov obcí a miest, čo sme v plnom rozsahu zabezpečili - nevidím pána poslanca - a v podstate dokonca došlo k tomu, že obce skončili s prebytkom 3 mld korún. Štátny rozpočet sa skončil s deficitom 8 mld korún, čím naznačujem ten vzťah - štát, obce, mestá. Štátny rozpočet pred sebou valí 140 mld korún štátneho dlhu, ročne sa musí vyrovnať s 30 mld dlhovej služby. Pozícia štátneho rozpočtu je podstatne tvrdšia, než je pozícia rozpočtu miest a obcí, čím však nechcem povedať, že ich pozícia je dobrá. Všetci, ktorí sa pohybujeme v čase transformácie ekonomiky, nedostatočnej výkonnosti ekonomiky, pociťujeme svoje problémy, či je to úroveň štátu, či je to úroveň obcí a miest, alebo je to úroveň jednotlivých rezortov štátu.

    Pokiaľ ide o poľnohospodárstvo, znovu súhlasím, poľnohospodárstvo má proste svoje problémy, naznačil som možnosti riešenia poľnohospodárstva v kontexte možností štátneho rozpočtu. Treba hľadať niekoľko ciest, nevynímajúc štátny rozpočet, ale nie zjednodušovať celý problém tlakom na štátny rozpočet. Celá skupina vystúpení bola nasmerovaná na poľnohospodárstvo. Súhlasím s tým, že v poľnohospodárstve sú obrovské problémy a jednoducho treba tieto problémy riešiť.

    Pokiaľ ide o vystúpenie pána poslanca Filkusa, mohol by som takisto pripomenúť otázky východísk predchádzajúcej vlády, už som niektoré pomenoval, takže sa k nim nebudem vracať.

    V pomerne dramatickej polohe sa pertraktovala otázka zákona o verejnom obstarávaní. Je to problém, ktorý sa vlečie vlastne od roku 1991. Podotýkam, že uznesenie vlády o verejnom obstarávaní z roku 1991 vzniklo na mojom stole. Ten problém poznám veľmi detailne, ale ten problém je naozaj problém dlhodobý nielen u nás, ale aj v západných krajinách, kde desiatky rokov z public procurement celý systém existuje a stále je problém, čím nechcem povedať, že nemáme dôrazne ísť za riešením týchto záležitostí. Ubezpečujem vás, že väčšie zistenia na ministerstve financií boli postúpené na trestnoprávne konanie. Druhá vec je, ako fungujú nezávislé súdy, ako možno funguje prokuratúra, aj pre nich sú to nové veci a isteže potrvá určitý čas, kým sa celý tento mechanizmus zvládne až do koncovky.

    Pokiaľ ide o pána poslanca Vaškoviča, toto vystúpenie bolo nesporne lepšie ako niektoré jeho vystúpenia na brífingoch Demokratickej únie, plne akceptujem jeho vystúpenie.

    Čo sa týka pána poslanca Ftáčnika, školstvo je nesmierne problémové a stavali sme kompletne kapitoly štátneho rozpočtu na rok 1995 pomerne tvrdo, odrážali sme ich od rozpočtového provizória a v podstate sa hrá na pomerne veľkú mieru neistoty z hľadiska príjmov a ešte dosť dlho sa bude hrať pomerne na veľkú mieru neistoty, to znamená nasadzujú sa tvrdšie parametre, tvrdšie čísla pre jednotlivé rezorty, a potom podľa akútnosti problémov v priebehu roka v závislosti od vývoja príjmov sa situácia rieši.

    Bola tu výzva na iné riešenie štátneho rozpočtu roku 1997. Z tohto miesta vás ubezpečujem, že nebude iný prístup ani v roku 1997, lebo nie je možné nezodpovedne mäkko postaviť kontúry štátneho rozpočtu a potom dôjsť ku katastrofe na konci rozpočtového hospodárenia. Problémy školstva nesporne vnímame, určite sa dá vo vnútri rezortu pracovať aj korektnejšie a racionálnejšie s jednotlivými zdrojmi. Vecou je, samozrejme, ako sa dokážu tieto veci definovať v rámci konštrukcie rozpočtovej kapitoly.

    Osobitnou kapitolou je zdravotníctvo. Pán poslanec Kováč, vystúpenie, že vláda ponúkla 7-percentný rast platov zdravotníctva, to nie je pravda, to je len jedna položka. Ponúkli sme 7 % plošne pre zdravotníkov. Okrem 7 % je tu diferencované riešenie podľa jednotlivých platových kategórií od 6-20 %, ktoré sa nabaľuje na tých 7 %, a ešte sa k tomu priraďujú špičkoví pracovníci, ten model určitého počtu vybraných špičkových pracovníkov, ktorí sa majú výraznejšie platovo diferencovať od základne pracovníkov jednotlivých rezortov. To znamená, že do oblasti rezortu zdravotníctva sú smerované 3 nástroje. Podmienkou a základným princípom je, že to musia financovať zdravotné poisťovne. Opäť na rok 1996 sme povýšili zdroje zdravotných poisťovní cez príspevky hradené štátom z 54 % na 80 %, to je enormný prírastok zdrojov a zdravotné poisťovne vcelku za I. kvartál 1996 vyšli v prebytku 900 mil. korún, to znamená, že ak sa zvládne rozumný režim výdavkov a nakladania s prostriedkami v zdravotných poisťovniach, je naprostý predpoklad na to, aby zvládli aj dobeh určitého nedostatku prostriedkov z roku 1995 a zabezpečili aj krytie príslušných zdrojov na riešenie platov a určitý rozvoj zdravotníctva.

    Preto z pozície ministerstva financií na základe podkladov, ktoré dajú zdravotné poisťovne a najmä ministerstvo zdravotníctva, budeme riešiť cenu bodu aj cenu lôžkodňa, ale, podotýkam, transformačný proces v zdravotníctve je základnou podmienkou, aby, a to si tu vôbec nemusíme vysvetľovať, aby tento režim úspešne bežal ďalej.

    Pokiaľ ide o vývoj miezd, to, čo tu navrhol pán poslanec Kováč, je absolútne neprijateľné. Nemôžeme ísť do plošného riešenia miezd. Už momentálne máme základný problém v tom, že ak ešte za I. kvartál nie, ale v podstate sú indície, že rast miezd v priemere prevyšuje rast produktivity práce, čo je určite nie dobrý makroekonomický signál. Bol som a vždy budem zástancom určitej regulácie miezd vo väzbe na produktivitu práce a budem sa snažiť toto dostať aj do strategických zámerov na rok 1997. Podotýkam, ak sa tu spomínal rast platov v roku 1994, uviedol by som, že vo volebnom roku sa príslušnej vláde skutočne radostne dvíhajú platy. Dúfam, že aj my sa vo vláde dožijeme volebného roka.

    Pokiaľ ide o otázky vzdelanosti atď., vzdelanosť nesporne je národným bohatstvom, ale na jeho tvorbu treba nesmierne veľa zdrojov a každý štát by mal mať ambíciu tieto zdroje hľadať.

    Podotýkam, že pokiaľ ide o otázky pani poslankyne Rusnákovej, nevidím potrebu alebo dôvod nejakým spôsobom obšírne reagovať. Vláda sa rozhodla riešiť otázku situácie v médiách, chýbal tu mládežnícky časopis, takže urobila rozhodnutie vo svojej kompetencii a rozhodla o určitom príspevku na vydávanie denníka pre mladých. Nie vždy sú všetky veci úspešné.

    Aby som to doviedol do nejakého záveru, podotýkam, že nechcem hovoriť z pozície ministra financií ani člena vlády, ale zdôrazňujem, že keď vyspelé krajiny a renomovaní zahraniční odborníci výsledky hospodárenia, aj rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky za rok 1995 považujú za excelentné, podotýkam za excelentné, tak nepokladám za zdôvodnené, aby parlament tejto republiky záverečný štátny účet Slovenskej republiky neschválil.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán Maxon. Zrejme áno, nech sa páči, pán kolega.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    naozaj nechcem skúšať vašu trpezlivosť. Myslím si, že aj s hlasovaním to všetko stihneme do konca nášho pracovného času, ale pre stenografický záznam považujem za potrebné niektoré veci zdôrazniť.

    Celá diskusia sa vlastne odvíjala od troch základných vecí, že chceme byť múdri, zdraví a sýti. Myslím si, že slovenský parlament by mal nájsť spôsoby a dostatok zdrojov na to, aby sa to v budúcnosti mohlo realizovať. Ale, ak dovolíte, pán podpredseda vlády, niektoré veci, ktoré boli z vašej strany povedané, treba uviesť trošku do presnejšieho obrazu.

    Slovenský parlament už prerokúval správu o menovom vývoji Slovenskej republiky za rok 1995. V textovej časti i v syntetických údajoch, v rozhodujúcich údajoch v tomto materiáli je jasne dokumentované, že dobré výsledky v tejto oblasti, a teda i menová stabilita ako taká, boli rozhodujúcou mierou ovplyvnené stabilitou potravinového trhu. To je jedna odpoveď, prečo z prostriedkov štátneho rozpočtu.

    Druhá odpoveď - miera inflácie 9,9, rast cien poľnohospodárskych produktov 3,3 %, z toho 1,9 % rastlinných a 4,3 % živočíšnych - to je druhý dôvod, prečo zo štátneho rozpočtu.

    Tretí dôvod predovšetkým preto, lebo keď sme schvaľovali rozpočet, vážený pán podpredseda vlády, tak sme ho predovšetkým posudzovali komplexne. Preto sa stalo to, čo sa stalo, v tejto chvíli by som to chcel zdôrazniť, že ak človek spraví čokoľvek, nikdy nie je dobre, preto sa stalo to, čo sa stalo, že sme ho posudzovali komplexne a zdravotníctvu sme odsúhlasili 1,3 mld korún navyše. Dnes sa nám vytýka, že sme mali tieto prostriedky schváliť poľnohospodárstvu. Myslím si, pán podpredseda, že to nie je celkom adekvátne.

    Na druhej strane by som si dovolil spresniť alebo dovolil by som si zdokumentovať niektoré nepresnosti aj tých, ktorí vystúpili na tému agrárna politika. Som presvedčený, že agrárna politika aj prostredníctvom ministerstva pôdohospodárstva sa realizuje v súlade s tým, ako bola schválená v Národnej rade, a chcel by som, pán Boros, podotknúť, že ministerstvo pôdohospodárstva na škody spôsobené v roku 1995 uvoľnilo 118 mil. Sk, takže nie je to tak, ako ste povedali, že nedostali ani korunu, ale 118 mil. korún bolo uvoľnených. Samozrejme, súhlasím, že je to z rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva a bude treba hľadať riešenia.

    Ešte, ak dovolíte, jedno zdržanie. Polemika o 500 mil. korún pre poľnohospodárov vznikla predovšetkým preto, že to bolo v období, keď sa tvoril štátny rozpočet, že to bolo v období, keď prichádzalo do úvahy clearingové zúčtovanie s Českou republikou, a v tom čase nám pracovníci ministerstva financií dali prísľub, že sa to bude riešť takýmto spôsobom. Ak by sme, samozrejme, boli informovaní pravdivo, tak by sme boli tie peniaze premietli do štátneho rozpočtu za rok 1996, čo sa nepochybne poslaneckým návrhom v tomto roku stane. Chcel by som ešte povedať, zhrnúť, že prečo. Predovšetkým pre cenovú stabilitu, predovšetkým pre stratu 2,8 mld, predovšetkým pre najnižšiu priemernú mzdu, predovšetkým aj, pán podpredseda vlády, preto, že napríklad realizácia opatrení na odpočet spotrebnej dane na naftu trvala 4 mesiace, kým sa usporiadala. Mala platiť od 1. 1., no vlastne začala fungovať neskoršie. To sú teda dôvody.

    Ešte jednu veľmi vážnu vec považujem za mimoriadne potrebné povedať a trošičku ma mrzí, pán podpredseda vlády, že si si osvojil názor pracovníkov ministerstva financií, aby sme tieto prostriedky riešili odvodom do štátneho rozpočtu zo štátnych fondov, ktoré sú v správe ministerstva pôdohospodárstva. Pre boha živého, uvedomuje si tu vôbec niekto, že Štátny fond trhovej regulácie rozhodujúcou mierou spôsobil to, že sme jediná krajina, ktorá v tomto období významným spôsobom nezvýšila ceny pečiva a chleba? Že to zvládol Štátny fond trhovej regulácie, samozrejme, aj s inými inštitútmi, a jednoducho preto, že tie zdroje mal? Akým spôsobom môžeme potom previesť tieto prostriedky a žiadať, aby nejaká stabilita na slovenskom potravinovom trhu bola?

    Prepáčte mi trošku emócií. Na záver ešte jeden údaj, že prečo teda vždy na ťarchu štátneho rozpočtu. Ak by to, vážené dámy a páni, všetko vždy malo byť na ťarchu štátneho rozpočtu, ak by sme pristupovali k tomu len matematicky, tak rezort ministerstva pôdohospodárstva by nemal mať dotácie teraz 6,9 mld, ale minimálne 11,4 mld. Ale to sú problémy omnoho širšie a ja som presvedčený, že dospejeme k vzájomného dorozumeniu a k vzájomnej dohode.

    Vážené dámy, vážení páni, to je z mojej strany všetko.

    Vážený pán predsedajúci, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1995.

  • Ďakujem, pán kolega. Pristúpime k hlasovaniu a žiadam vás, aby ste uvádzali hlasovanie o návrhu uznesenia, ktoré máte predložené v spoločnej správe, prípadne o tých návrhoch, resp. doplnkoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.

    Žiadam poslancov, ktorí sú mimo rokovacích priestorov, aby sa okamžite dostavili na hlasovanie. Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci, zo spoločnej správy nevyplynuli žiadne body, o ktorých by bolo potrebné hlasovať, sú premietnuté do uznesenia. Takže najskôr by som odporúčal, aby sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave k tomuto bodu rokovania, a potom o záverečnom uznesení ako celku s tým, že o bode, o ktorom som odporúčal hlasovať osobitne, by sme hlasovali najskôr. Má to svoju logiku.

  • Áno, samozrejme, inak ani postupovať nemôžeme. Takže nech sa páči, pán spoločný spravodajca, môžete začať uvádzať návrh.

  • Prvý pozmeňujúci návrh v rozprave formuloval pán poslanec Košnár, žiada doplniť uznesenie, kde v časti E žiada vládu Slovenskej republiky predložiť vládny návrh štátneho rozpočtu na rok 1997 do konca októbra 1996. Tento pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca neodporúča tento návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

    Nech sa páči, pokračujme.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh predniesol pán poslanec Kováč. "Národná rada Slovenskej republiky, žiada vládu Slovenskej republiky, aby v roku 1996 zabezpečila úpravu tarifných platov pre pracovníkov v rozpočtových a príspevkových organizáciách tak, aby nárast miezd v jednotlivých triedach a platových stupňoch bol najmenej 24 %." Tento návrh odporúčam neprijať.

  • Ďakujem. Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 36 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že ani tento návrh sme neschválili.

    Pán kolega Moric, prosím, nerušte naše rokovanie.

  • Ďalšie pozmeňujúce návrhy predniesol pán poslanec Rózsa. Žiada doplniť uznesenie v časti A o bod 4: "Predseda vlády sa nedostavil na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky a ani inak neodôvodnil celospoločenskú prospešnosť čerpania rezervy vlády." A bod 5 "Minister kultúry Slovenskej republiky nepodal rozpis dotácií z fondu Pro Slovakia za rok 1995, ako to požadoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody."

    Predpokladám, že je to jeden pozmeňujúci návrh. Žiadate hlasovať osobitne?

  • Hlas v sále.

  • Takže budeme hlasovať najprv o doplnení bodu 4 uznesenia, kde sa hovorí, že predseda vlády sa nedostavil na schôdzu. Neodporúčam tento návrh prijať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca neodporúča tento návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 30 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

  • Doplnenie uznesenia v časti A o bod 5 - minister kultúry Slovenskej republiky nepodal konkrétny rozpis dotácií z fondu Pro Slovakia za rok 1995, ako to požadoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody - odporúčam neprijať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca neodporúča tento návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 30 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

  • Ako posledná formulovala svoje pozmeňujúce návrhy pani poslankyňa Rusnáková. Jej prvý pozmeňujúci návrh znel: Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu, aby zdôvodnila, aký celospoločenský prospech malo čerpanie 14 747 tisíc Sk z rezervy vlády pri riešení straty Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v roku 1993 (uznesenie vlády Slovenskej republiky číslo 540 z 18. 7. 1995) spôsobenej denníkom Republika. A po b): 15 mil. Sk z rezervy vlády pre Fond detí a mládeže na vydávanie denníka Nová Smena mladých (uznesenie vlády Slovenskej republiky číslo 833 zo dňa 17. 11. 1995). Tento pozmeňujúci návrh neodporúčam prijať.

  • Ďakujem. Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca neodporúča tento návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 36 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh pani poslankyne Rusnákovej je, že Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu, aby zdôvodnila, v čom vidí zmenu kompetencií a nepredvídané mimoriadne udalosti - písm. C použitia prostriedkov z rezervy vlády, príloha číslo 3 Návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1995 - pri poskytnutí finančných prostriedkov 15 mil. Sk na vydávanie denníka Nová Smena mladých. Tento pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca neodporúča ani tento návrh prijať.

    Pani kolegyňa Rusnáková, netreba náhodou procedurálnu poznámku? Nie.

  • Hlas zo sály.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 36 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

    Môžete pokračovať, pán kolega.

  • Ďakujem pekne. Posledný pozmeňujúci návrh pani poslankyne Rusnákovej znie: Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu o konkrétny rozpis dotácií zo Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia za rok 1995. Tento pozmeňujúci návrh odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme prijali.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Teraz, ak dovolíte, by som dal hlasovať osobitne o časti E bod 2, o ktorom som uviedol, že budeme o ňom hlasovať osobitne vzhľadom na to, že ho neodporúčam prijať. Takže prosím, aby sme hlasovali o časti E bod 2 s odporúčaním neprijať. Mám na mysli návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tejto časti uznesenia, ktorú pán spoločný spravodajca neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 26 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Teraz vás chcem poprosiť, aby ste dali hlasovať o uznesení ako celku, samozrejme, okrem časti E bodu 2 uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu Štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1995. Odporúčam ho, samozrejme, prijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia ako celku v znení schválených zmien a doplnkov. Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh uznesenia prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 75 poslancov.

    Konštatujem, že v tomto momente zrejme nie sme uznášaniaschopní, pretože niektoré kartičky nie sú tam, kde majú byť. Využil by som teraz túto možnosť, a prosím skrutátorov, aby okamžite spočítali počet prítomných členov.

  • Ruch v sále.

  • Áno, nech sa páči, počítajte najmä tých, čo odchádzajú.

    Nech sa páči, s procedurálnym návrhom vystúpi pán poslanec Hofbauer.

  • Kolegovia poslanci, zajtra o 8.30 hodine u mňa bude výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie - na 10 minút.

  • Dámy a páni, skúsime zopakovať hlasovanie. Prezentujte sa, prosím, a hlasujte. Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh uznesenia prijať. Dúfam, že medzitým ste si sčítali ľudí, ktorí odišli. Počítajú sa aj tí, ktorí stoja medzi dverami, pokiaľ nie sú zatvorené dvere.

  • Hlasovanie.

  • Aj teraz sa prezentovalo 73 poslancov.

    Prosím, páni skrutátori, aký je skutočný stav poslancov tejto slávnej snemovne?

  • Hlasy v sále.

  • Pán kolega, ja nešaškujem, myslím, že vy šaškujete. Pán kolega, zatvorte dvere, je tu prievan. Čo si taký zvedavý? Poď dnu alebo zatvor dvere, alebo choď na balkón.

  • Ruch v sále.

  • Ale už ho započítali. Môžeš ísť preč, oni ťa spočítali pri hlasovaní, už teraz môžeš odísť.

    Páni skrutátori, viete mi povedať výsledok, koľko bolo poslancov?

  • Hlasy v sále.

  • Prosím pokoj, pýtam sa skrutátorov. Pán kolega, ste predseda výboru. Vieme, nevieme?

    Ak nevieme, dámy a páni, prerušujem dnešné rokovanie.

    Zajtra bude schôdza pokračovať o 9.00 hodine za účasti pána prezidenta Slovenskej republiky. Budeme pokračovať zákonom Národnej rady Slovenskej republiky z 22. marca 1996 o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky. O tomto zákone budeme rokovať za prítomnosti pána prezidenta Slovenskej republiky o 9.00 hodine.