• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní prerušenej 16. schôdze s tým, že ako vám včera po dohode v politickom grémiu bolo oznámené, ak by sme do 10. hodiny neskončili program, ktorým začneme, prerušíme schôdzu a budeme pokračovať vráteným zákonom o nadáciách, ktorý príde uviesť pán prezident. Nemusím teda dávať prezentáciu, keďže začíname novým zákonom, len chcem oznámiť, že pani poslankyňa Lazarová bude hlasovať náhradnou kartou číslo 1. Má ešte niekto náhradnú kartu? Nie.

    Pristúpime k d v a n á s t e m u bodu programu nášho rokovania, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce a menia a dopĺňajú zákony v oblasti zamestnanosti.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 415 a spoločnú správu výborov ako tlač 415a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky zákon uvedie ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Keltošová. Prosím, pani ministerka.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce a menia a dopĺňajú zákony v oblasti zamestnanosti, vláda Slovenskej republiky schválila uznesením číslo 331 zo dňa 7. 5. 1996.

    Účelom vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky je širšie uplatniť princíp zmluvnej autonómie účastníkov pracovnoprávnych vzťahov, zjednotenie pracovnoprávnej úpravy všetkých zamestnávateľských subjektov vrátane občanov, ktorí súkromne podnikajú, čím sa odstraňuje doterajšia dvojkoľajnosť v úprave pracovnoprávnych vzťahov a ustanovujú sa rovnaké podmienky pre účastníkov pracovnoprávnych vzťahov bez ohľadu na to, či na strane zamestnávateľa ide o fyzickú alebo právnickú osobu.

    Ďalej ide o prehĺbenie sociálno-právnej ochrany zamestnanca v pracovnom pomere, ktorá sa premieta najmä:

    1. v zúžení okruhu vymenúvaných funkcií, a tým v posilnení princípu zmluvnosti pri založení pracovného pomeru;

    2. v ustanovení nového dôvodu na okamžité zrušenie pracovného pomeru na strane zamestnanca;

    3. v ustanovení nového inštitútu hromadného prepúšťania a v ustanovení povinností zamestnávateľa pri uvoľnení väčšieho počtu zamestnancov vo vzťahu k odborovému orgánu ako územnému orgánu práce;

    4. v otázke prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, ku ktorému môže dôjsť len zo zákona.

    Rozširuje sa tiež možnosť kolektívneho vyjednávania aj na ďalších zamestnávateľov s výnimkou rozpočtových organizácií alebo príspevkových organizácií, ktorých výdavky na mzdy a na ďalšie pracovnoprávne nároky sú zabezpečované z rozpočtu zriaďovateľa.

    Príslušné ustanovenie o dovolenke na zotavenie sa upravuje tak, že sa základná výmera dovolenky upravuje pre všetkých zamestnancov jednotne vo výmere 4 týždňov.

    Návrh zákona obsahuje aj právnu úpravu zabezpečovania a poskytovania rekondičných pobytov. Podľa doterajšej právnej úpravy § 251 Zákonníka práce má uspokojovať nároky zamestnancov zrušeného zamestnávateľa - pokiaľ ide o nároky na náhradu škody pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania, na uspokojovanie ktorých sa nevzťahuje zákonné poistenie alebo povinné zmluvné poistenie - štát.

    Predloženou úpravou sa navrhuje ustanoviť úrazovú poisťovňu - článok I bod 49 § 251c, ktorá bude za štát uspokojovať nároky zamestnancov zrušeného zamestnávateľa na náhradu škody pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania, ktoré neuspokojí likvidátor a na ktorých sa nevzťahuje zákonné alebo povinné zmluvné poistenie. Aj keď v tomto prípade nejde o plnenie z poistného vzťahu, navrhuje sa zákonom ustanoviť subjekt na uspokojovanie nárokov vzniknutých z titulu pracovných úrazov a chorôb z povolania - Slovenskú poisťovňu, akciovú spoločnosť.

    Zákonom číslo 275/1993 Z. z., ktorým sa mení Zákonník práce, bola Slovenská poisťovňa, akciová spoločnosť, ustanovená na plnenie úloh v oblasti zákonného poistenia, zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania do zriadenia úrazovej poisťovne. S ohľadom na účelnosť a hospodárnosť sa navrhuje, aby aj nároky zamestnancov zrušeného zamestnávateľa, ktoré vznikli pred zavedením zákonného a povinného zmluvného poistenia, ktoré má povinnosť uspokojovať štát, na prechodný čas, do zriadenia úrazovej poisťovne, uspokojovala Slovenská poisťovňa, akciová spoločnosť. Nevyhnutným predpokladom na uspokojovanie nárokov zamestnancov na náhradu škody je zabezpečenie finančných zdrojov, čo sa navrhuje v článku IV v závislosti od spôsobu zrušenia jednotlivých zamestnávateľských subjektov a od ich zakladateľa.

    V oblasti zamestnanosti v záujme zabezpečenia primeranej kvality sprostredkovateľskej činnosti vykonávanej právnickými osobami a fyzickými osobami za úhradu a v záujme ochrany občana, ktorý sa o tieto služby uchádza, sa navrhuje v zákone o zamestnanosti, aby sprostredkovanie zamestnania za úhradu mohla vykonávať iba osoba, ktorá spĺňa podmienku bezúhonnosti a podmienku úplného stredného vzdelania. V tejto súvislosti sa dopĺňa splnomocňovacie ustanovenie pre ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, aby všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovilo maximálne úhrady za sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pani ministerke.

    Ako spoločný spravodajca bol výbormi určený pán poslanec František Švec. Prosím ho preto, aby uviedol výsledky z rokovaní vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia,

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce a menia sa a dopĺňajú zákony v oblasti zamestnanosti, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 971 zo dňa 13. 5. 1996 na prerokovanie do 14. 6. 1996 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, aby skoordinoval stanoviská výborov, ktoré sa premietajú do spoločnej správy výborov.

    Všetky uvedené výbory návrh prerokovali, pričom Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť vyslovili s návrhom súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky jeho schválenie bez pripomienok.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody po prerokovaní vyslovili s návrhom taktiež súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky jeho schválenie s týmito pripomienkami.

    Pripomienka číslo 1: V článku I bod 15 v tretej vete vsunúť pred slová "rozpočtovou organizáciou" slovo "štátnou" a pred slová "príspevkovou organizáciou" rovnako slovo "štátnou". To je pripomienka ústavnoprávneho výboru.

    Pripomienka číslo 2: V bode 2 v článku I bod 27 slová "ustanoviť nariadením" nahradiť slovami "vydať nariadenie, ktoré ustanoví". V rovnakom zmysle upraviť aj ostatné splnomocňovacie ustanovenia v tomto zákone. Taktiež pripomienka ústavnoprávneho výboru.

    Pripomienka číslo 3: V bode 3 v § 102 ods. 3 doplniť na konci vetu "zamestnávateľ, u ktorého nepôsobí odborová organizácia, môže tak ustanoviť vo vnútornom predpise". Pripomienka Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

    Pripomienka číslo 4: V § 58a ods. 2 v prvej vete za slová "s príslušným odborovým orgánom" vložiť slová "alebo so zástupcami zamestnancov, na ktorých sa hromadné prepúšťanie vzťahuje". Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Vážené kolegyne, kolegovia, z tejto spoločnej správy odporúčam body 1 a 2 v spoločnom hlasovaní neprijať, bod 3 prijať v samostatnom hlasovaní, aj bod 4 v samostatnom hlasovaní, ale s úpravou v tomto znení, čiže bod 4 v upravenom znení znie takto: v článku I bod 24 v § 58a ods. 2 v prvej vete za slovami "s príslušným odborovým orgánom" vložiť slová "alebo ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia priamo so zamestnancami, na ktorých sa hromadné prepúšťanie vzťahuje". A v druhej vete za slovami "príslušný odborový orgán" vložiť slová "alebo priamo zamestnancov". Navrhovaná úprava je v súlade so smernicou Rady Európskeho spoločenstva 75/129 EHS o prispôsobovaní právnych predpisov členských štátov o hromadnom prepúšťaní.

    Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Zatiaľ mám tri písomné prihlášky. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Benčík.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážení kolegovia,

    návrh novely Zákonníka práce je opodstatnený, potrebný a poslanecký klub Spoločná voľba ho podporí. Vecne a legislatívne je na dobrej úrovni, ako sme si už na to zvykli, ak návrh pochádza z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Pre návrh je charakteristická liberalizácia zmluvných vzťahov, len sa mi zdá, že postupným odbúraním práv odborových orgánov a liberalizáciou zmluvných vzťahov sa výrazne zhoršujú pracovnoprávne istoty zamestnancov. Viem, že je to komplexnejší problém, upozorňujem na to a bol by som rád, keby sme pri pripravovanej rekodifikácii Zákonníka práce, ktorá je avizovaná, nezabudli a nestalo sa nám to, že liberalizáciou a podnikateľskou činnosťou bude všetko v popredí pozornosti, len nie zamestnanec, človek.

    Vecne úplne novým problémom v tomto návrhu je kolektívne prepúšťanie zamestnancov. To je v našom právnom poriadku nové, pravda, nové je aj v našom spoločensko-ekonomickom a sociálnom postavení. Tým viac, že je to nové, doteraz nezakotvené v našom právnom poriadku, by som rád upozornil na to, aby sme nie mechanicky preberali právne úpravy iných vyspelých štátov, lebo máme v transformačnom období predsa len vlastné, osobitné, špeciálne podmienky. A v tejto súvislosti sa mi zdá, že rigídny právny postoj trochu podceňuje sociálny aspekt tohto problému, a odporúčam, aby sme v bode 24 v § 58a odsek 3 doplnili na konci odseku text o slová "inak je skončenie pracovného pomeru neplatné".

    Dovoľte mi, aby som vlastnými slovami zrozumiteľne vysvetlil podstatu problému. V tomto novom ustanovení sa ukladá oznamovacia povinnosť pre toho, kto chce hromadne prepúšťať, je tam aj určená lehota. Ak si on túto svoju povinnosť nesplní, podľa platných noriem je možné i sankcionovať ho pokutou. Zastávam názor, a v ústavnoprávnom výbore som k tomu už zaujal stanovisko, že v danom prípade táto sankcia, pokuta nepostačuje, lebo pre niektorého podnikateľa bude vhodné, aby s touto pokutou kalkuloval a zamestnancov sa zbavil. Preto navrhujem tou malou zmenou "inak je skončenie pracovného pomeru neplatné" sankcionovať, že on je povinný vykonať túto oznamovaciu povinnosť, aby sa príslušný zodpovedný orgán mohol s tým v primeranom časovom období zaoberať. Ak túto svoju povinnosť nesplní, nielenže ho treba pokutovať, ale aby nastala neplatnosť právnej zmluvy.

    Viem, právnici mi povedia, že v tom a v tom ustanovení Zákonníka práce máme presne vymedzené, kedy je právny úkon neplatný. Ale chcel by som vás, vážení kolegovia, trochu presvedčiť, aby sme - vzhľadom na novosť, originálnosť a na naše podmienky - túto záležitosť zohľadnili. Mohol by som argumentovať ešte podrobnejšie, ale ide mi o to, aby sa podstata problému pochopila.

    Trochu ma prekvapil pán spravodajca, ktorý body 1 a 2 spoločnej správy neodporúča prijať. Prekvapuje ma to preto, lebo keď neprijmeme bod 1 návrhu, potom sa na účely tohto zákona rozumejú všetci zamestnávatelia, ktorí nie sú štátnou rozpočtovou organizáciou alebo štátnou príspevkovou organizáciou. Podľa mňa je potrebné, aby medzi podnikateľské organizácie boli zaradené všetky organizácie s výnimkou tých, ktoré sú štátne rozpočtové a príspevkové. Má to význam pri kolektívnom vyjednávaní atď., napríklad pri podnikoch zriadených mestskými úradmi alebo inými. To "štátne" má svoje opodstatnenie.

    Neviem, ako ste na to prišli, že ste návrh schválený ústavnoprávnym výborom odporučili neprijať, nenachádzam dostatok argumentov. Prosil by som preto pokorne pána spravodajcu, aby si túto záležitosť prekonzultoval, preveril dôvody, pre ktoré sme sa v ústavnoprávnom výbore k tomuto návrhu priklonili, a aby ste body 1, 2 podporili.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu poslancovi. Ďalej je prihlásený do rozpravy pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, dámy a páni,

    tento vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, treba zapísať do Guinnessovej knihy rekordov minimálne z dvoch dôvodov: vláde trvalo takmer rok, čo ho po schválení poslala na prerokovanie do parlamentu, a takmer dva roky potom, čo bol vypracovaný na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Pani ministerka dlhuje odpoveď vám, páni poslanci, ale i občanom tohto štátu na otázku, čo bolo príčinou týchto obštrukcií a na čo bol potrebný aj ten zastierací manéver v lete minulého roka o tzv. referende, ktoré organizovalo jej ministerstvo. Pamätáte si - či skrátenie pracovného týždňa o hodinu, či zvýšenie minimálnej mzdy, alebo zvýšenie dovolenky o jeden týždeň. Táto akcia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny bola taká pôsobivá, že niektorí odborári v kolektívnych zmluvách uzatváraných na tento rok sa ani neusilovali o dlhšiu dovolenku, lebo si mysleli, že už je zo zákona schválená. Dnes už precitli a čakajú tiež na odpoveď.

    Že je konečne tu novela Zákonníka práce, táto novela Zákonníka práce, hovorím, aj z iných dôvodov. Na tejto schôdzi máme v programe zriadenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, a práve pracovné právo výrazne zaostáva v harmonizácii s právom Európskej únie. Toto zaostávanie vyplýva nielen z porovnania existujúceho právneho stavu v Slovenskej republike s ostatnými postkomunistickými krajinami, ale aj z porovnania s inými odvetviami nášho právneho systému - trestné, občianske, obchodné právo. V podstate máme ešte stále komunistický Zákonník práce z roku 1965 s absolútnou prevahou kogentných právnych ustanovení, ktoré nedovoľujú rozvinúť základný princíp slobody a zmluvnosti tak, ako by zodpovedal požiadavkám trhového hospodárstva i harmonizácii s právom Európskej únie.

    Rozvoj pracovného práva v Slovenskej republike spočíva práve v podstatnom rozšírení dispozitívnych ustanovení, t. j. v rozšírení princípu slobody, zmluvnosti subjektov nielen individuálneho, ale aj kolektívneho pracovného práva.

    V predloženom návrhu novely Zákonníka práce sú však aj určité zmeny oproti návrhu, ktorý poznáme z roku 1994. Zmeny, ktoré návrh nezlepšujú, ale naopak zhoršujú, keď predkladateľ nerieši situáciu u tých zamestnávateľských subjektov, u ktorých nie je založená odborová organizácia. Tak je to v prípade nároku alebo predĺženia dovolenky o ďalší týždeň v § 102 ods. 3 a tiež právnej úpravy hromadného prepúšťania v § 58a. Tento nezabezpečuje plne právnu ochranu zamestnancov tých zamestnávateľských subjektov, kde nepôsobí odborová organizácia, hoci smernice číslo 75/129 Európskeho hospodárskeho spoločenstva aj novela smernice číslo 92/56, ktoré predkladatelia preberajú do návrhu novely Zákonníka práce, obsahujú i takéto riešenie. Zamestnávatelia v takomto prípade, ak tam nie je odborová organizácia, plnia svoju informačnú a konzultačnú povinnosť priamo voči zamestnancom. Inak by došlo k porušeniu základného princípu negatívnej koaličnej slobody. Právne postavenie takýchto odborovo neorganizovaných zamestnancov nesmie byť horšie, nepriaznivejšie v porovnaní so zamestnancami koalične organizovanými.

    Som rád, že zástupca predkladateľa štátny tajomník ministerstva práce pri prerokovaní vo výbore pre financie, rozpočet a menu akceptoval, aj keď čiastočne, môj pozmeňujúci návrh a vďaka tomu sa dostal po hlasovaní do spoločnej správy. Zo spoločnej správy odporúčam schváliť všetky štyri doplňujúce návrhy, aj bod 1, na rozdiel od spoločného spravodajcu.

    Moja posledná poznámka sa týka odškodňovania pracovných úrazov, ktoré je obsahom nových paragrafov 251a, 251b, 251c a článku IV. Súčasná pracovnoprávna úprava Zákonníka práce je v rozpore s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce číslo 17 o odškodňovaní pracovných úrazov, ktorým je Slovenská republika viazaná, lebo nerieši uplatňovanie náhrady škody za pracovné úrazy a choroby z povolania zamestnancov, resp. ich pozostalých v zamestnávateľských subjektoch, ktoré zanikli, a nie je určený povinný subjekt na uspokojenie ich nároku. Podľa citovaného Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce sú práva vyplývajúce z náhrady za stratu na zárobku v prípade pracovných úrazov a chorôb z povolania, ako aj v prípade inej ujmy na zdraví a právo na výživné pozostalým po zamestnancoch, ktorí utrpeli pracový úraz alebo chorobu z povolania, nepremlčateľné. A práve tie stovky, možno tisíce zdravotne postihnutých zamestnancov, prípadne ich pozostalí, sú tí, ktorí najviac čakajú na prijatie tejto novely Zákonníka práce. A tým, že to trvalo tak neprimerane dlho, boli možno práve oni najviac postihnutí.

    Dámy a páni, z uvedených dôvodov klub poslancov Kresťanskodemokratického hnutia bude hlasovať za tento návrh zákona.

    Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk).

  • Ďakujem pánu poslancovi Brockovi. Ďalej mám písomnú a poslednú prihlášku od pani poslankyne Aibekovej.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    dovoľte mi predniesť štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k prerokúvanému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, tlač 415. Ospravedlňujem sa všetkým prítomným kolegom, že tieto návrhy budú trošku rozsiahle a že nie sú v spoločnej správe, pretože som ich nepredniesla na rokovaní gestorského výboru - výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci. Stalo sa tak z toho dôvodu, že tieto moje pozmeňujúce návrhy bolo treba prerokovať s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny i s ministerstvom financií. A keďže som to stanovisko dostala až po prerokovaní v gestorskom výbore, preto ich predkladám teraz. Mám ich pripravené aj v písomnej podobe, nie v počte 150, ale pre všetky poslanecké kluby, tak by som potom prosila tých záujemcov, predsedov poslaneckých klubov, ktorí budú mať záujem, aby si tieto písomne predložené návrhy vyzdvihli. Sú pripravené tu na stolíku.

    A teraz mi dovoľte predniesť tie štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Prvý návrh sa týka článku I, kde odporúčam, aby sa za bod 36 vložil nový bod 37, ktorý znie: V § 133 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: "Zamestnávateľ je ďalej povinný vypracúvať hodnotenie nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovných procesov a na jeho základe vypracovať zoznam na poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov." V nadväznosti na vloženie tohto bodu prečíslovať ďalšie body.

    Druhý návrh sa týka článku I, kde za bod 41 odporúčam vložiť nový bod 42, ktorý znie: § 140 vrátane poznámok pod čiarou k odkazom 8e a 8f znie: "§ 140 odsek 1. Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu a v prípadoch, keď to vylučujú podmienky výkonu práce na pracoviskách. V kolektívnej zmluve možno rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zamestnávateľ poskytne stravovanie. To platí aj pre zamestnávateľov, ktorí neprevádzkujú podnikateľskú činnosť."

    Odsek 2 toho paragrafu bude znieť alebo navrhujem, aby znel: "Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 podávaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom zariadení, stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Za pracovnú zmenu sa pritom považuje výkon dlhší ako tri hodiny."

    Odsek 3: "Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odsekov 1 a 2 vo výške 55 % hodnoty jedla, najviac však do výšky 55 % stravného poskytovaného na pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu." Tu je potom odvolávka 8e: "Okrem toho zamestnávateľ poskytuje aj príspevok podľa osobitného predpisu, odvolávka 8f". Tie prečítam na záver.

    A odsek 4 v znení: "Stravovanie podľa odseku 1 nemožno nahradiť iným plnením." Odvolávka 8e - Zákon číslo 111/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 53/1994 Z. z. Odvolávka 8f - Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 152/1994 Z. z. o Sociálnom fonde a o zmene zákona číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

    V nadväznosti na doplnenie tohto bodu prečíslovať ďalšie body.

    Pozmeňujúci návrh číslo 3: V článku IX v bode 1 sa na konci vypúšťajú slová "a § 14".

    A posledný pozmeňujúci návrh číslo 4: V článku IX sa za bod 3 pripája bod 4, ktorý znie: "Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky číslo 137/1989 Zb. o závodnom stravovaní".

    Napriek rozsiahlosti týchto pozmeňujúcich návrhov si dovoľujem dúfať, že ich všetci podporíte, pretože naozaj je to na zlepšenie situácie pracujúcich, hlavne kapitola týkajúca sa závodného stravovania a príspevku naň. Podrobné zdôvodnenie je uvedené v tejto písomnej podobe. Nebudem ho čítať.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pani poslankyni.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nedostal som do rozpravy žiadne iné písomné prihlášky. Pýtam sa preto, či sa ešte niekto hlási.

  • Ak nie, končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pani ministerky Keltošovej, či sa chce vyjadriť. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážená snemovňa,

    pokiaľ som si stihla zapísať, pozmeňujúce návrhy prišli od pána poslanca Benčíka. Pán poslanec Brocka nemal pozmeňujúce návrhy a pani poslankyňa Aibeková predniesla svoj pozmeňujúci návrh. Dovoľte, aby som sa v poradí, v akom jednotliví poslanci vystupovali, vyjadrila k pozmeňujúcim návrhom.

    Pán poslanec Benčík navrhoval v bode 24 § 58a doplniť "inak je skončenie pracovného pomeru neplatné". Chcela by som uviesť, že ak zamestnávateľ nesplní svoju povinnosť informovať príslušný územný orgán práce o hromadnom prepúšťaní najmenej jeden mesiac pred začatím hromadného prepúšťania, zvyšujeme mu sankcie z pôvodných 100 000 na 500 000 korún a hornú hranicu zvyšujeme z 500 tisíc na jeden milión korún. Takže myslíme si, že aj toto zvýšenie z pol milióna na milión korún môže byť určitou motiváciou a malo by byť motiváciou pre zamestnávateľov, aby, tak ako ste povedali, pán poslanec, si už vopred nezakalkulovali sankcie do svojich nákladov.

    Okrem toho sankcionovať neplatnosť výpovede nie je možné, pretože § 242 odsek 2 Zákonníka práce toto zakazuje. Tam je len informačná povinnosť. Pokiaľ sa táto informačná povinnosť nesplní, nastupuje sankcia, ktorá, ako som už povedala, bola zvýšená. Podľa názoru právnikov je len ten právny úkon neplatný, na ktorý sa neudelil predpísaný súhlas príslušného orgánu alebo ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonníkom. A § 58 odsek 3 je len informačná povinnosť, ak ste si prečítali, čiže v tomto prípade ani zo smernice o hromadnom prepúšťaní nevyplýva táto povinnosť. Čiže ja by som sa odvolala na smernicu, takisto by som sa odvolala na § 58 odsek 3 Zákonníka práce, kde sa ukladá výlučne informačná povinnosť. Preto, pán poslanec, navrhujem tento váš pozmeňujúci návrh neprijať.

    Ostatné body, ktoré predniesol pán spoločný spravodajca, zrejme zdôvodní vo svojom záverečnom slove.

    Pokiaľ ide ešte o vystúpenie pána poslanca Brocku k § 102, § 58 a § 251a, b, c, vzhľadom na skutočnosť, o ktorej som hovorila, na prechodné obdobie do prijatia nového Zákonníka práce upravujeme to v tejto novele takým spôsobom, akým je to upravené. To znamená, že sme akceptovali povinnosť informovať priamo zamestnancov tam, kde nie sú odborové organizácie. Je to v predkladanom návrhu novely Zákonníka práce.

    Takisto pokiaľ ide o odškodňovanie pracovných úrazov do zriadenia novej úrazovej poisťovne, ako som povedala vo svojom úvodnom slove, naďalej táto povinnosť zostáva tak, ako je to doteraz, na Slovenskej poisťovni, akciovej spoločnosti. Myslím si, že v transformačnom období by bolo chybné robiť nejaké základné veľké zmeny, pokiaľ nie je pripravené úplne nové znenie, nová právna úprava Zákonníka práce. Budete mať možnosť ju za krátky čas posúdiť.

    K ostatným návrhom, resp. vyjadreniam nezaujímam žiadne stanovisko. Myslím si, že by bolo potrebné konkretizovať, ktoré odborové zväzy, pán poslanec Brocka, si nedohodli v kolektívnych zmluvách o týždeň dlhšiu dovolenku, pretože u nás sú uložené všetky kolektívne zmluvy vyššieho stupňa. Na našom ministerstve robíme aj expertízu kolektívnych zmlúv, takže mám informáciu, že právna úprava, ktorú teraz predkladám, nemala žiadny vplyv na kolektívne vyjednávanie, pokiaľ išlo o týždeň dovolenky alebo o ďalšie veci, ktoré sa v kolektívnych zmluvách dohodli. Ak máte vedomosť, ktorý konkrétny odborový zväz postupoval tak, ako ste hovorili, budem rada a budem vám vďačná za informáciu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka. Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, len stručne o tých bodoch spoločnej správy, ktoré v rozprave boli spomenuté.

    K bodu 1 pán poslanec Benčík navrhuje, aby bol tento bod schválený. Po porade s odbornými pracovníkmi ministerstva je práve tá záležitosť, o ktorej on hovorí, že nové organizácie, ktoré môžu byť zriadené obcou a iné príspevkové organizácie, by práve v zmysle tej úpravy mohli upravovať bez ohľadu na rozpočet zriaďovateľa rôzne príspevky a pracovnoprávne nároky. Takže z toho dôvodu nebudem odporúčať bod 1 schváliť.

    K bodu 2, kde výraz "ustanoviť nariadením" sa navrhuje nahradiť slovami "vydať nariadenie, ktoré ustanoví", mám len také vysvetlenie. Legislatívci tvrdia, že je to proste ťažkopádnejšie a v legislatívnej praxi je takáto formulácia neobvyklá. V Zákonníku práce v mnohých článkoch je štylizácia "vláda môže ustanoviť nariadením", "vláda ustanoví nariadením", takže takisto neodporúčam, aby bol pozmeňujúci návrh číslo 2 prijatý.

    Len toľko na vysvetlenie, pán predseda, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o bodoch spoločnej správy.

  • Ďakujem pekne. Prosím, pán spoločný spravodajca, uvádzajte hlasovanie, najskôr pripomienky k spoločnej správe.

  • Vzhľadom na pripomienky odporúčam, aby sme o každom bode hlasovali osobitne. Bod číslo 1 spoločnej správy odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Hlasujeme o bode spoločnej správy číslo 1 s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme neprijali tento bod spoločnej správy.

  • Bod číslo 2 spoločnej správy, ako som už uviedol, odporúčam z týchto dôvodov neprijať.

  • Takže hlasujeme o bode 2 spoločnej správy, takisto s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 31 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

    Neprijali sme ani tento bod spoločnej správy.

  • Podľa bodu číslo 3 odporúčam schváliť navrhované doplnenie článku I v bode 23. Čiže bod číslo 3 odporúčam prijať.

  • Takže budeme hlasovať o bode číslo 3 spoločnej správy s odporúčaním prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 115 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prijali sme bod číslo 3 spoločnej správy.

  • K bodu 4 mám malé vysvetlenie. Bol som upozornený, že som v spoločnej správe predniesol upravené znenie toho bodu. Takže navrhujem najprv neschváliť pôvodné znenie a potom hlasovať o upravenom znení, ktoré som predniesol.

  • Hlasy zo sály.

  • Áno, potom ho prečítam. Predtým? Nech sa páči.

  • Pán poslanec ho čítal. Ide o článok I bod 24, kde sa hovorí, "alebo ak u zamestnancov". To myslíte, áno?

  • Ale môžem to prečítať ešte raz. Odporúčam schváliť to v upravenom znení takto: v článku I bod 24 v § 58a ods. 2 v prvej vete za slovami "s príslušným odborovým orgánom" vložiť slová "alebo ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia priamo so zamestnancami, na ktorých sa hromadné prepúšťanie vzťahuje". A v druhej vete za slovami "príslušný odborový orgán" vložiť "alebo priamo zamestnanci".

  • Dobre. Čiže budeme hlasovať o bode číslo 4, aby sme ho zrušili.

  • Bod číslo 4 spoločnej správy odporúčam neprijať.

  • Prosím, hlasujeme o bode číslo 4 spoločnej správy s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovali 2 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 90 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

    Takže sme neprijali tento bod spoločnej správy.

  • Teraz odporúčam hlasovať o novom znení tohto bodu, ktoré som pred chvíľou prečítal. Odporúčam ho prijať.

  • Hlasujeme o bode číslo 4 so zmenou, ktorú predniesol spoločný spravodajca s odporúčaním prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 120 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Čiže sme prijali tento bod spoločnej správy.

  • Pán poslanec Benčík predniesol pozmeňujúci návrh k bodu 24 - v § 58a ods. 3 doplniť na konci odseku text o slová "inak je skončenie pracovného pomeru neplatné". Pani ministerka vysvetlila, že sankčné postihy sú tam dostačujúce, aby zabránili špekulatívnym konaniam podnikateľov. Z toho dôvodu návrh odporúčam neprijať.

  • Prosím, hlasujeme o návrhu pána poslanca Benčíka s odporúčaním spoločného spravodajcu neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Pani poslankyňa Aibeková predniesla 4 pozmeňujúce návrhy. Všetky 4 kvalitatívne zlepšujú zákonník v prospech zamestnancov, preto sa pýtam pani Aibekovej, či súhlasí, aby sme o nich hlasovali spoločne.

  • Nie je to možné, pretože každý sa týka iného paragrafu. Musíme hlasovať osobitne, ale myslím, že ich nemusíte čítať, pretože som ich rozdala v písomnej podobe každému poslaneckému klubu, to čítanie by bolo pomerne rozsiahle. Takže osobitne, ale navrhujem, aby ste ich znovu nečítali.

  • Ďakujem. Pán predseda, môžeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani Aibekovej číslo 1. Odporúčam ho prijať.

  • Hlasujeme o prvom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Aibekovej s odporúčaním spravodajcu prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 104 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prijali sme tento návrh.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Druhý pozmeňujúci návrh pani poslankyne Aibekovej odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Druhý návrh spravodajca odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 95 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Prijali sme aj tento pozmeňujúci návrh.

  • Tretí pozmeňujúci návrh pani poslankyne Aibekovej odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o treťom pozmeňujúcom návrhu. Spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 95 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prijali sme aj tento pozmeňujúci návrh.

  • Štvrtý pozmeňujúci návrh pani poslankyne Aibekovej odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o ďalšom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Aibekovej s návrhom pána spoločného spravodajcu prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 94 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Prijali sme tento pozmeňujúci návrh.

  • Vážený pán predseda, hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a zo spoločnej správy. Preto odporúčam, aby sme hlasovali o zákone ako celku s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi.

  • Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválených pozmeňujúcich návrhov.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spoločný spravodajca odporúča návrh zákona...

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 121 poslancov.

  • Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Ďakujem vám, pán spoločný spravodajca, aj vám, pani poslankyne, páni poslanci, a ďakujem aj pani ministerke za dobrý zákon.

  • Aj ja ďakujem za spoluprácu.

  • Pani ministerka už nemôže otvoriť rozpravu, pretože zákon sme prijali, ale žiada si slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte, aby som sa vám poďakovala. Som v parlamente od roku 1990, ale nepamätám si taký prípad, okrem odhlasovania predčasných volieb, aby sa jednomyseľne snemovňa zjednotila a jednomyseľne zákon odhlasovala. Ešte raz ďakujem opozícii a ďakujem aj koalícii.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    ako som oznámil, podľa dohody v politickom grémiu a na žiadosť prezidenta republiky na dnešnom rokovaní uvedie pán prezident vrátenú novelu zákona o nadáciách. Zatiaľ je prestávka, ale prosím, aby ste neodchádzali, ak nemusíte. Zistíme, či je pán prezident už tu.

  • Po krátkej prestávke.

  • Potlesk pri príchode prezidenta republiky.

  • Pani poslankyne, páni poslanci,

    ď a l š í m bodom nášho rokovania je

    zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 22. mája 1996 o nadáciách vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Pán prezident sa zúčastní na rokovaní osobne a bude predkladať tento zákon.

    Materiál ste dostali ako tlač 429. Jeho súčasťou je rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 5. júna 1996 o vrátení zákona tak, ako je schválený zákon z 22. mája 1996. Spoločnú správu ste dostali ako tlač 429a.

    Prosím pána prezidenta Michala Kováča, aby vrátenie zákona uviedol a odôvodnil.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    o chvíľu budete opäť prerokúvať zákon o nadáciách. Moje rozhodnutie o vrátení zákona na opätovné prerokovanie Národnou radou, ako aj dôvody, ktoré ma viedli k využitiu tohto podľa môjho názoru vážneho ústavného prostriedku, máte uvedené v tlači číslo 429. Napriek tomu by som sa, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, rád spolu s vami zamyslel nad filozofiou posudzovaného zákona a poukázal na tie jeho časti, ktoré podľa mňa najvýraznejšie zasiahnu do života nadácií a plnenia ich úloh.

    Východiskom na posúdenie problematiky nadácií je zodpovedanie si otázky, či nadácie vykonávajú spoločensky žiaducu činnosť. Ak sa zhodneme na tom, že ide o činnosť verejnoprospešnú a pre občanov i štát užitočnú, som toho názoru, že aj štát by mal svojím zákonodarstvom takúto činnosť podporiť a vytvoriť také podmienky na existenciu a činnosť nadácií, ktoré budú rozvíjať a využívať každú iniciatívu na rozvoj spoločensky užitočnej práce.

    Pripomienky uvedené v mojom rozhodnutí o vrátení posudzovaného zákona možno v podstate rozdeliť do dvoch základných skupín. Prvú tvoria tie, ktoré menia postavenie nadácií v spoločnosti a zasahujú do ich činnosti takým výrazným spôsobom, že u mnohých vytvoria stav ich faktickej likvidácie. Druhou je pripomienka, ktorá poukazuje na nesúlad zákona so záväzkom Slovenskej republiky ako pridruženej krajiny vo vzťahu k Európskej únii.

    Vážená Národná rada,

    podobne, ako to už v priebehu prijímania posudzovaného zákona zhodne konštatovali poslanci koaličných i opozičných strán, o potrebe právnej regulácie postavenia nadácií a ich činností ani ja nemám žiadne pochybnosti. Právna úprava o nadáciách v Občianskom zákonníku v § 20b a nasledujúcich sa javí ako naozaj nedostatočná. Jednak je to preto, že úprava je len rámcová a aj sám Občiansky zákonník predpokladá prijatie osobitného zákona. Ale je to aj preto, že po roku 1989 vznikol rad nadácií, ktoré svojím poslaním a formami činnosti sú skôr iným typom neziskových organizácií. Ich právna forma nadácie bola zvolená viac-menej z dôvodu neexistencie inej právnej úpravy.

    Po prijatí posudzovaného zákona nadácie, ktoré nezodpovedajú vymedzeniu v ňom uvedenom, sa budú musieť transformovať na iné typy právnických osôb, a ak právna úprava iných typov neziskových organizácií nebude uzákonená, budú musieť zaniknúť. Z tohto dôvodu považujem za nevyhnutné prerokovať zákon o nadáciách spolu so zákonmi, ktoré upravia právne postavenie neziskových všeobecne prospešných subjektov, neinvestičných fondov so všeobecne prospešným zameraním a ktoré nadobudnú účinnosť k tomu istému dňu.

    Vychádzam z predpokladu, že nadácie plnia mimoriadne osožné a spoločensky veľmi užitočné funkcie v humanitnej alebo inej všeobecne prospešnej oblasti. Preto treba všetkým, ktorí v orgánoch nadácií dobrovoľne a bezplatne pracujú, a všetkým, ktorí nadáciám finančne prispievajú, úprimne poďakovať, ale najmä ich ďalšiu činnosť náležite stimulovať. Posudzovaný zákon to však nerobí, naopak, nadácie neprimerane obmedzuje, ba rad z nich, najmä tie, ktoré nemajú väčší majetok, s najväčšou pravdepodobnosťou zlikviduje.

    Vážená Národná rada,

    možno, pravda, súhlasiť s tým, že štát má vykonávať dohľad nad nadáciami, aby zabránil daňovým únikom, ak by nadácie vykonávali podnikateľskú činnosť, a aby zabránil možnosti obohacovania sa funkcionárov alebo pracovníkov nadácií z prostriedkov nadácie. Na účely tohto dohľadu používajú štáty Európskej únie rôzne mechanizmy a poistky, ale len v nevyhnutnom rozsahu. Naproti tomu posudzovaný zákon prevzal v podstate všetky známe dohliadacie mechanizmy, povýšil ich na úroveň kontroly a pridal k nim aj také, ktoré sa v krajinách Európskej únie buď vôbec nepoužívajú, alebo sa používajú v inom zmysle. Nemôže preto uspokojiť napríklad poukázanie na to, že minimálnu výšku základného imania požaduje aj Dánsko, ak uvedený štát nepozná rad iných obmedzení a kontrolných mechanizmov upravených v našom zákone o nadáciách.

    Zákonu z 22. mája vyčítam aj to, že v podstate upravuje postavenie a činnosť takých nadácií, ktoré u nás nie sú, pričom neumožňuje existenciu nadácií, ktoré tu už pôsobia a vykonávajú užitočnú činnosť. Zákon zodpovedá predovšetkým typu tzv. verejných nadácií a nie nadácií súkromných. Za verejnú nadáciu nepovažujem totiž nadáciu s verejnoprospešným účelom, nakoľko takýto účel majú všetky mne známe a u nás jestvujúce nadácie, ale nadáciu dotovanú zo štátnych, obecných alebo iných verejných prostriedkov. Za súkromnú považujem pritom nadáciu, ktorej prostriedky pochádzajú zo súkromných zdrojov. V takto chápanej verejnej nadácii sú potom nielen dohliadacie, ale aj kontrolné mechanizmy zo strany štátu plne opodstatnené, lebo kontrolujú používanie štátnych a obecných peňazí.

    V súkromných nadáciách, teda takých, aké u nás pôsobia, je však situácia iná, aj keď výnimočne dostane súkromná nadácia príspevok z verejného zdroja, existuje dosť spôsobov a prostriedkov na kontrolu zo strany štátu.

    Ani z hľadiska rozsahu a charakteru činností nadácií zákon nezohľadňuje podmienky a potreby Slovenska. Typ nadácií, ktoré upravuje posudzovaný zákon, v podstate zodpovedá takým nadáciám, akou je nadácia Alfréda Nobela. Tá má celé imanie kapitalizované do vkladov a cenných papierov a výnosy vrátane úrokov používa na finančné ohodnotenie udelených cien. My však - pokiaľ viem - nadáciu takého typu nemáme. Preto prežijú iba nadácie, ktoré majú nehnuteľný, prípadne hnuteľný majetok v hodnote 100 000 korún, napríklad v podobe zariadenia a v tomto zariadení trvale uskutočňujú svoju humanitnú činnosť. Ale také nadácie, ak vôbec jestvujú, predstavujú iba nepatrný zlomok z počtu všetkých nadácií. Ostatné, ak nezískajú požadovanú sumu základného imania, ktorú však nebudú môcť použiť, zaniknú a s nimi sa skončí aj ich všeobecne prospešná, pre občanov vysoko užitočná činnosť.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    chcel by som na vás apelovať, aby ste pri opätovnom prerokúvaní zákona vychádzali z preukázateľných poznatkov o činnosti nadácií u nás, o množstve spoločensky záslužnej práce, ktorú vykonávajú, a o možnostiach štátu nahradiť činnosť na základe zákona zaniknutých nadácií. Mám na mysli tie, ktoré pôsobia v oblasti školstva, zdravotníctva, v oblasti sociálnej starostlivosti o starých ľudí, o zdravotne postihnutých občanov a podobne. Povedzme si otvorene, že štát v tomto období nemá ešte vybudované inštitúty v demokratických štátoch nezastupiteľné a ani nemá dostatok prostriedkov na to, aby tieto spoločensky potrebné náklady uhradil. Nemyslím si tiež, že štát by sa mal usilovať o preberanie výlučnej zodpovednosti vo všetkých oblastiach života. Bolo by to vlastne v rozpore s princípom samosprávy občianskej spoločnosti, s princípom deetatizácie nášho života. V prípade, že štát takúto snahu nemá, potom zvolený postup nemožno hodnotiť inak ako brzdu rozvoja demokratickej spoločnosti a hatenie iniciatívnych činností všetkých tých, ktorí bezplatne pracujú v orgánoch nadácií, a všetkých tých, ktorí nadáciám finančne prispievajú. Že ide vo väčšine prípadov o mimoriadne osožné a spoločensky veľmi žiaduce činnosti, o tom sa už pri prerokovaní zákona povedalo veľa.

    Mrzí ma však to, že na konkrétne prípady uvedené v rozprave, napríklad nadácie pôsobiace v oblasti školstva, ste pri rozhodovaní o znení zákona nevzali ohľad. Nemôže ma uspokojiť prijaté uznesenie Národnej rady, ktorým žiada vládu predložiť návrhy ďalších zákonov, aj keď ho, samozrejme, vítam. Podľa súčasne platného ústavného stavu niet dostatočnej záruky, že sa podarí v potrebnom termíne tieto právne normy schváliť. Môže tak nastať situácia, ktorá by výrazným spôsobom zasiahla do života spoločnosti. Pri posudzovaní zákona o nadáciách som mal na zreteli práve poslanie nadácií a ich nespochybniteľný význam v humanitnej a inej všeobecne prospešnej oblasti a dôsledky, ktoré nastanú u tých občanov, ktorí sú na činnosť nadácií odkázaní.

    Vážená Národná rada,

    pri prerokúvaní zákona sa poukazovalo na to, že zákon zodpovedá právnym úpravám platným v štátoch Európskej únie. Žiaľ, musím konštatovať, že to tak nie je. Posudok z 10. mája 1996, vypracovaný pre Európsku komisiu, je viac ako kritický, ba až odmietavý. Prijatý zákon obsahuje značné rozdiely voči právu členských štátov Európskej únie a nezodpovedá stanovisku Európskeho nadačného centra.

    Kriticky sa k zákonu počas druhého zasadnutia Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky v Bruseli vyjadril komisár Európskej komisie Hans van den Broek.

    Slovenská republika sa uchádza o členstvo v európskych hospodárskych a bezpečnostných štruktúrach. V Asociačnej dohode sa zaviazala harmonizovať svoj právny poriadok s právom Európskej únie. Plnenie tohto záväzku je obsiahnuté aj v programovom vyhlásení našej vlády. Nemôžem sa stotožniť s argumentáciou, že takto koncipovaný zákon je vyjadrením našej suverenity. Suverenita neznamená, že netreba dodržiavať medzinárodné záväzky vrátane Dohody o pridružení k Európskej únii, a preto nevidím žiadne politické prekážky na prijatie takého znenia zákona o nadáciách, ktoré bude požiadavkám Európskej únie zodpovedať. Slovenská republika tak konkrétnym krokom potvrdí deklarovaný záujem o vstup do európskych štruktúr.

    Opätovným schválením zákona, bez zásadných zmien, vyšleme z tohto parlamentu negatívny signál do demokratického sveta. Vedome tak prispejete k zhoršeniu našich šancí na integráciu do európskych štruktúr už v prvej etape rozširovania NATO a Európskej únie. Keď z tejto schôdze parlamentu nevyšlete pozitívne signály, potvrdíme stále silnejšie znejúce hlasy o našej nezrelosti na pozvanie na konzultácie v rámci prvej etapy rozširovania NATO a Európskej únie. Prestaňme hazardovať s ďalším osudom našich občanov a nášho štátu.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    vo svojom vystúpení som sa snažil poukázať na širšie spoločenské a politické súvislosti činnosti nadácií a vami schváleného zákona. Zákon, podľa môjho názoru, principiálne nezodpovedá postaveniu nadácií v demokratickej spoločnosti. Nedostatočne rešpektuje samosprávne princípy fungovania nadácií a bezdôvodne zužuje nadačné spektrum iba na jediný typ. Tento typ nezodpovedá však majetkovým a príjmovým pomerom v štáte, ani reálnej situácii v postavení a fungovaní väčšiny existujúcich nadácií. Poukázal som na to, že prijímanie len jednej právnej normy, upravujúcej len jednu časť tretieho sektora nie je správne a nemôže priniesť pre našu spoločnosť úžitok. Práve naopak, dôsledky, ktoré pre značnú časť subjektov pôsobiacich v oblasti verejnoprospešných činností nastanú, považujem za také závažné, že vám navrhujem, aby ste zákon o nadáciách pri opätovnom prerokúvaní neschválili. Nezabúdajte, že našu právnu úpravu nadácií sleduje takmer celý demokratický svet!

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu prezidentovi za odôvodnenie vráteného zákona.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, spoločným spravodajcom pri schvaľovaní zákona bol pán poslanec Kunc. Keďže je dlhšie chorý, výbor uznesením rozhodol, že spravodajcom bude predseda výboru pán Brňák. Prosím, pán predseda, aby ste uviedli spoločnú správu výborov.

  • Ďakujem.

    Vážený pán prezident, vážený pán predseda, vážený pán minister, panie poslankyne a páni poslanci,

    dovoľte, aby som vás ako spoločný spravodajca oboznámil so spoločnou správou pod parlamentným číslom 429a.

    Zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 22. mája 1996 o nadáciách vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1025 z 5. júna 1996 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody v lehote do 19. júna 1996 a súčasne určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že sa stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej republiky premietnu v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Určené výbory prezidentom Slovenskej republiky vrátený zákon Národnej rady Slovenskej republiky o nadáciách prerokovali v určenej lehote. Ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, zahraničný výbor, výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci, výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport neprijali uznesenie o výsledku prerokovania zákona Národnej rady Slovenskej republiky z 22. mája 1996 o nadáciách vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov s ním nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov príslušného výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor pre obranu a bezpečnosť nesúhlasí s pripomienkami prezidenta Slovenskej republiky uvedenými v rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky z 5. júna 1996 číslo 2418/96-80-129 o vrátení zákona Národnej rady Slovenskej republiky z 22. mája 1996 o nadáciách a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 22. mája 1996 o nadáciách schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody odporúča Národnej rade Slovenskej republiky opätovne prerokovať zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 22. mája 1996 o nadáciách a neodporúča ho opätovne schváliť.

    Ako spoločný spravodajca zhodne so stanoviskom Výboru pre obranu a bezpečnosť odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky tento zákon schváliť. Týmto hlasovaním sa stane bezpredmetným aj návrh výboru pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Vážený pán predseda, v rámci parlamentnej zvyklosti sa hlásim do rozpravy a prosím o možnosť vystúpenia ako prvý rečník.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že okrem zahlásenej žiadosti mám 4 písomné prihlášky.

    Na začiatok rozpravy chcem povedať, že pán prezident vo svojom zdôvodnení uvádza a žiada, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní zákona z 22. mája 1996 tento zákon neschválila, čiže podáva námietky proti zákonu ako celku a žiada, aby bol pripravený nový zákon o nadáciách, kde uvádza potom v jednotlivých ustanoveniach nového zákona vykonať odporúčania, ktoré pán prezident aj predniesol. Budeme hlasovať len o zákone ako celku, či ho potvrdíme, alebo či vyhovieme žiadosti pána prezidenta.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, v rámci rozpravy vystupujete ako prvý.

  • Ďakujem.

    Vážený pán prezident, vážený pán predseda, vážený pán minister, panie poslankyne a páni poslanci,

    vo svojom vystúpení chcem reagovať, resp. považujem priamo za svoju povinnosť uviesť na pravú mieru také závažné tvrdenie, akým je konštatovanie pána prezidenta, ktoré opätovne viac ráz prízvukoval vo svojom ústnom vystúpení, že parlamentom schválený zákon o nadáciách je v rozpore s koncepciou aproximácie práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie, že tento zákon nechce dodržiavať medzinárodné záväzky vrátane dohody o pridružení k Európskej únii.

    Aby som bol konkrétny, dovolím si teraz odcitovať sporné pasáže priamo z textu. Sú uvedené v časti II body 1 a 6 tohto materiálu. Citujem: "Okrem toho" dodávam, tento zákon "nie je v súlade s Kódexom praxe pre nadácie, ktorý z poverenia Európskej komisie vytvorilo Európske nadačné centrum, a tým ani s koncepciou aproximácie práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie a jej členov." Ďalej: "Posudzovaný zákon, napriek programovému vyhláseniu vlády, ktoré schválila Národná rada, nezodpovedá požiadavke harmonizácie právneho poriadku Slovenskej republiky s právom Európskej únie." A nakoniec: "Nemôžem sa stotožniť s argumentáciou, že takto koncipovaný zákon vyjadruje našu suverenitu. Suverenita neznamená, že netreba dodržiavať medzinárodné záväzky vrátane dohody o pridružení k Európskej únii. Neznamená ani to, že by sme nemali plniť prijatý cieľ, ktorý spočíva v smerovaní Slovenskej republiky do európskych integračných procesov."

    Vážený pán prezident,

    ak je vôbec možné pripustiť, že materiál pod názvom Koncepcia aproximácie práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie vôbec oficiálne existuje, tak tento nič neobsahuje o našej povinnosti harmonizovať tento zákon s právom Európskej únie. V tejto súvislosti považujem za potrebné zdôrazniť, že Kódex praxe pre nadácie, o ktorý sa opierate vo svojom tvrdení, nie je právom Európskej únie v zmysle našich záväzkov.

    Podobná nepresnosť, ktorú, domnievam sa, nemožno považovať alebo nazvať za omyl, je už citované tvrdenie pána prezidenta, že tento zákon nechce dodržiavať medzinárodné záväzky vrátane dohody o pridružení k Európskej únii. Naše medzinárodné záväzky vo vzťahu k Európskej únii sú dané predovšetkým Asociačnou dohodou, najmä jej článkom 70, jej rozpracovaním v tzv. Bielej knihe, ako aj prípadne inými smernicami či nariadeniami Európskej únie v tejto oblasti. Podľa mojich zistení ani jeden zo spomínaných dokumentov neobsahuje požiadavku harmonizovať vnútroštátny zákon o nadáciách, teda nemožno ani hovoriť o medzinárodnom záväzku Slovenskej republiky voči Európskej únii.

    Bolo by preto žiaduce, vážený pán prezident, aby som sa vás opýtal, aké medzinárodné záväzky ste mali na mysli, alebo ináč, koho medzinárodné záväzky a voči komu?

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Brňákovi. Medzitým požiadal o vystúpenie pán minister. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán prezident, vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    oceňujem, že pán prezident uznal vo svojom rozhodnutí o vrátení zákona o nadáciách potrebnosť zákona o nadáciách. Zároveň však zákon, ktorý Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 22. mája 1996, hodnotí nám už dobre známymi argumentmi používanými v kampani proti príprave zákona o nadáciách. Viaceré tvrdenia sú iba vo všeobecnej podobe subjektívnych konštatovaní bez uvedenia argumentov, a tak sa o nich nedá ani diskutovať.

    Žiaľ, v tomto rozhodnutí sú aj omyly, na ktoré by som chcel upozorniť preto, že sa pripisujú na účet vlády ako predkladateľa zákona. Prezident republiky vyčíta schválenému zákonu, že nie je v súlade s Kódexom praxe pre nadácie, vypracovaným Európskym nadačným centrom. A tým vraj, ani s koncepciou aproximácie práva, o čom sa tu už hovorilo. Na margo takéhoto hodnotenia si dovolím upozorniť na znenie Rímskeho dohovoru, ktorý explicitne vylučuje problematiku neziskových organizácií z predmetu právnych úprav príjímaných v orgánoch Európskej únie. Na pôde európskych spoločenstiev existuje v tomto smere iba odporúčanie, aby Európske nadačné centrum, čo je iba záujmová organizácia nadácií, prijalo etický kódex správania sa nadácií. Podľa jeho vzoru si nadácie v národných štátoch majú prijať svoje etické kódexy. V rozhodnutí pána prezidenta sa vytýka vláde, že neaproximuje, ale ona to v tomto prípade nemôže urobiť preto, lebo niet čo aproximovať.

    V bode II na strane 4 rozhodnutia sa uvádza súhlas s tým, aby štát vykonával dohľad nad nadáciami preto, aby zabránil možnému daňovému úniku, možnému obohateniu sa funkcionárov a pracovníkov nadácie, ako aj praniu špinavých peňazí. Na iné dohliadacie úkony štátu pán prezident nevidí dôvod. Pritom uvádza, že zákon uvedené úlohy značne prekračuje. V čom sú tieto úlohy značne prekročené, uvedené nie je a ani nemôže byť, pretože príklady na takéto konštatovanie v zákone nenájdeme. Rovnako sa v ničom nešpecifikuje konštatovanie, že zákon obsahuje kontrolné mechanizmy, ktoré sa v štátoch Európskej únie vôbec nepoužívajú, a ako príklad sa uvádza povinnosť preukazovať pôvod majetku podľa § 4 ods. 1 a § 35 ods. 2 písm. d).

    Konštatovanie, že sa takéto mechanizmy v krajinách Európskej únie nepoužívajú, si dovoľujem spochybniť poukazom na ustanovenie francúzskeho zákonodarstva, podľa ktorého už pri vzniku nadácie treba preukázať zdroj imania a jeho pôvod. Táto zásada sa uplatňuje v praxi fungovania nadácií aj neskôr tým, že musia preukazovať pôvod zdrojov na svoju činnosť, t. j. nadobúdanie hnuteľného a nehnuteľného, hmotného či nehmotného majetku. Na margo príkladu, že základné imanie vyžaduje aj dánsky zákon, sa pánom prezidentom konštatuje, že ho takýto argument nemôže uspokojiť, ak uvedený štát nepozná rad iných obmedzení a kontrolných mechanizmov.

    Pána prezidenta týmto ubezpečujem, že dánsky zákon má aj ďalšie ustanovenia o kontrole. Ako príklad uvádzam § 14 zákona o nadáciách a určitých typoch spolkov, ktorý ustanovuje, že dozorný orgán, a tým je v danom prípade minister spravodlivosti, môže odvolať člena správy alebo riaditeľa, ak nespĺňa podmienku svojprávnosti trvalého bydliska v krajine, ďalej môže pripustiť zmenu znenia v stanovách vrátane jej zlúčenia s inými nadáciami, alebo to, aby nadácia, ktorej prostriedky nie sú v primeranom pomere k cieľom, bola zrušená a kapitál rozdelený. Toto je len menšia časť okruhu právomocí dozorného orgánu, a preto možno dúfať, že s doplnením týchto argumentov bude spokojný aj pán prezident.

    Predpovede o tom, že nadácie zaniknú v dôsledku limitu základného imania, nepotvrdzuje prax v štátoch, kde sa tento limit zaviedol alebo zavádza. Zavádza sa napríklad aj v Českej republike v oveľa vyššej hodnote majetku ako u nás.

    K návrhu pána prezidenta na obsahovú stránku nového zákona sa nemôžem vyjadriť, pretože úlohu vypracovať nový zákon mi zatiaľ vláda Slovenskej republiky neustanovila.

    Na záver svojho vystúpenia chcem ešte dodať konštatovanie, že som potešený tým, že pán prezident nevrátil zákon o nadáciách pre rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a ani nenamieta čo len jediný prípad rozpornosti s inými zákonmi. Názory na iné vecné riešenia obsahu zákona sú vyjadrené v rozhodnutí pána prezidenta, na čo má právo. Je na váženej Národnej rade či si ich osvojí, alebo nie. Vláda svoje názory prezentovala a obhájila pri prerokovaní zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Pristúpime k rozprave podľa písomných prihlášok. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Lauko.

  • Vážený pán prezident, vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni,

    po niekoľkomesačnej diskusii o predloženom návrhu vládneho zákona o nadáciách prerokúvame tento zákon opäť, lebo ho vrátil pán prezident späť do parlamentu. Pri prvom rokovaní za klub Kresťanskodemokratického hnutia vystúpili viacerí poslanci, všetci sme odmietli vládnu predlohu zákona o nadáciách. Zopakujem niektoré argumenty, ktoré sú dôležité a na ktorých trváme.

    Predkladatelia sa snažili navodiť atmosféru o prebiehajúcej odbornej debate, ktorá si vyžaduje čo najprecíznejšie legislatívne riešenie. Išlo tu však v pozadí o politickú otázku. Už aj podľa "ústretovosti vládnych poslancov" pri schvaľovaní pozmeňujúcich návrhov opozície možno len opäť konštatovať, že vláda neustúpila a ani neustúpi v ničom, čo je pre jej koncepciu moci podstatné. Všetky základné mechanizmy kontroly nad činnosťou nadácií si berie týmto zákonom do svojich rúk - registrácie, výročné správy, hlásenie o darcoch. Navrhovaný zákon je súčasťou budovania autoritatívneho režimu na Slovensku, ktorý nedôveruje slobodnej iniciatíve občana. Štát sa usiluje postupne a systematicky prenikať do každej nezávislej štruktúry.

    Ďalej poslanci KDH vyjadrili, že nás veľmi mrzí, že vládni poslanci nepodporili v máji tohto roku návrh na stiahnutie tohto materiálu z rokovania 15. schôdze Národnej rady. Navrhovali sme, aby takýto zákon bol prijatý po verejnej diskusii medzi vládou a celým dobrovoľníckym sektorom na Slovensku. Dôvody na takýto postup boli tieto: návrh zákona neprešiel riadnym legislatívnym procesom, neboli prerokované zásady tohto zákona, zástupcovia tretieho sektora sa síce zúčastnili na pripomienkovom konaní, ale predkladatelia neakceptovali ich zásadné výhrady. Vzhľadom na previazanosť tohto zákona s inými zákonmi, napríklad daňovými, o neziskových všeobecnoprospešných organizáciách by bolo žiaduce, aby boli tieto zákony prerokované súčasne.

    Návrh zákona vyvolal ostrú kritiku nielen doma, ale aj v zahraničí, čo v čase integračného procesu Slovensku škodí a neprispieva dobrému obrazu Slovenska v zahraničí. Základná filozofia zo strany predkladateľa nie je podporiť a vytvoriť čo najlepšie podmienky na fungovanie nadácií, ale čo najviac obmedziť možnosti ich pôsobenia a dostať ich úplne pod kontrolu štátu. Prispeje to k likvidácii tretieho dobrovoľníckeho sektora. Búral by sa tým jeden z pilierov občianskej spoločnosti, jeden z pilierov demokracie. Uviedli sme príklad fungovania Nadácie Svätého Petra s projektom prevencie vzniku drogových závislostí u žiakov základných škôl. Tisíce odpracovaných dobrovoľníckych hodín a žiadne mzdové náklady. Nemali najprv peniaze alebo majetok, ako sa to vyžaduje v tomto zákone. Napriek nepriaznivým a nežičlivým podmienkam takto existuje množstvo nadácií, ktoré pôsobia pre zdravotníctvo, v oblasti kultúry, vzdelávania, sociálnych služieb, charity, ochrany životného prostredia. Či budú existovať aj po prijatí tohto zákona, vážení poslanci, je veľmi otázne.

    Súhlasíme s tým, že pán prezident vrátil tento zákon parlamentu a odporúča ho neschváliť. Pripomeniem len v krátkosti dôvody, ktoré uviedol a s ktorými súhlasíme. Takýto zákon nezodpovedá postaveniu nadácií v demokratickej spoločnosti. Nie je stimulačný, ale reštriktívny. Nedostatočne rešpektuje samosprávne princípy postavenia nadácií. Nie je v súlade s kódexom praxe pre nadácie, ktorý z poverenia Európskej komisie vytvorilo Európske nadačné centrum, a tým ani s koncepciou aproximácie práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie a jej členov. V súvislosti s aproximáciou práva a argumentmi, ktoré uviedol pán spoločný spravodajca predseda ústavnoprávneho výboru pán Brňák mu odporúčam, aby si pozrel uznesenie ústavnoprávneho výboru k tlači 403, kde sú odporučenia ústavnoprávneho výboru k aproximácii práva. Možno tam nájdete odpoveď na tie otázky, ktoré ste položili pánu prezidentovi.

    Posudzovaný zákon neuvoľňuje iniciatívu, naopak nadácie neprimerane obmedzuje, ba rad z nich, najmä tie, ktoré nezískajú väčší majetok, likviduje. Posudzovaný zákon prevzal v podstate všetky známe dohliadacie mechanizmy, povýšil ich na úroveň kontroly a pridal k nim aj také, ktoré sa v krajinách Európskej únie vôbec nepoužívajú. Zákon, ktorý požaduje základné imanie 100 tisíc Sk, nevyhovuje majetkovým a zárobkovým pomerom v Slovenskej republike. Iba málo jestvujúcich nadácií má alebo môže získať požadovaný majetok, takže pravdepodobne väčšina nadácií zanikne.

    Posudzovaný zákon, napriek deklarácii v programovom vyhlásení vlády o harmonizácii právneho poriadku Slovenskej republiky s právnou úpravou Európskej únie, nezodpovedá harmonizácii právneho poriadku Slovenskej republiky s právom Európskej únie. Naši poslanci si myslia, že by bolo treba prijať nový zákon. A tento zákon, tak ako to uvádza vo svojich odporúčaniach pán prezident, by mal mať najmä tieto základné zmeny: Nepožadovať súčasné preukazovanie zdrojov i pôvodu majetku nadácií. Neurčovať konkrétnu dolnú hranicu základného imania nadácie, prípadne ju určiť nižšou sumou. Vedením registra nadácií poveriť okresné súdy. Vypustiť zákaz anonymity darcu, prípadne ho určiť až od sumy 50 tisíc. Neustanovovať na činnosť zahraničných nadácií prísnejšie podmienky ako na činnosť zahraničných obchodných spoločností. Účinnosť zákona ustanoviť spolu s účinnosťou nadväzujúcich zákonov, a to najskôr od 1. 1. 1997.

    Pre všetky tieto argumenty vás chcem, vážení poslanci, požiadať, aby ste nehlasovali za takýto nedemokratický a zlý zákon. Náš poslanecký klub KDH nebude hlasovať za tento vrátený zákon a želáme si, aby všetky nadácie ďalej fungovali. Neschválením tohto zákona by sme vytvorili časový priestor na verejnú diskusiu a zapracovanie pripomienok poslancov a pána prezidenta k tejto predlohe zákona. V opačnom prípade môže nastať situácia, ktorú uviedol môj kolega poslanec Šimko. Predložený zákon o nadáciách je prvá reťaz, ktorú vláda kladie na šiju občianskej spoločnosti. Môže byť čo ako vyleštená, ale reťaz zostane reťazou. Páni poslanci, zamyslite sa nad týmito argumentmi, spamätajte sa a nehlasujte za takýto zákon, ktorý likviduje nadácie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec, musím zareagovať na tie slová, keď ste povedali, že zákon neprešiel riadnou legislatívnou cestou, že tu neboli zásady. Ako viete, predseda Národnej rady môže upustiť od zásad, a keď upustí, tak je to riadna legislatívna cesta. To po prvé. A po druhé, ak ste si nevšimli, viac ako rok a pol po tichej dohode zásady nevyžadujeme ani od poslaneckých návrhov, ani od vlády preto, že ani nový rokovací poriadok ich neobsahuje. To je len poznámka k tomu.

    Ďalej je do rozpravy prihlásená pani poslankyňa Rusnáková.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán prezident, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som stručne aj ja v mene poslaneckého klubu Demokratickej únie zopakovala zásadné výhrady, ktoré máme. Vzhľadom na to, že ide o zákon, ktorý sa týka niekoľko tisíc pracovníkov nadácií a dobrovoľníkov, ktorí pracujú v nadáciách, a vzhľadom na to, že pán prezident vrátil tento zákon, by som bola veľmi rada, keby ste venovali tomuto vystúpeniu pozornosť a možno sa menej venovali čítaniu novín.

  • Reakcia v sále.

  • Na začiatok, ak dovolíte, malá rekonštrukcia číselných údajov.

    Výbory Národnej rady predložili k tomuto návrhu 20 pripomienok, z ktorých Národná rada schválila jednu-jedinú. V rozprave poslanci predložili 140 návrhov na zmeny textu, z toho 130 zmien navrhla opozícia. Z týchto 140 pripomienok prešli len tri, z toho len jeden návrh opozičného poslanca, a treba povedať, že sa týka oblasti, ktorá nebola tou najzásadnejšou oblasťou v pripomienkovaní návrhu zákona.

    Po prvé - rada by som zopakovala, že verejnosť nepociťovala potrebu legislatívnej úpravy problematiky nadácií. Nepociťovala ju možno práve preto, lebo kontrolné orgány nezistili žiadne závažné nedostatky v činnosti nadácií. To je po druhé. Po tretie - nebol žiadny objektívny dôvod na urýchlené riešenie tejto problematiky a na to, aby neboli najprv predložené zásady zákona. Aj keď sa pán predseda Národnej rady pred chvíľou k tomu vyjadroval, dovoľte mi predsa len povedať, že mnohé návrhy poslaneckých zákonov sú novelami zákonov a je do istej miery jasné, prečo sa nemajú predkladať zásady. Bolo veľmi málo takých návrhov, pri ktorých by sa mohlo vyžadovať predkladať zásady zákona. Pri tomto návrhu zákona by som osobne považovala za dobré, keby boli zásady predložené.

    Bohužiaľ, je potrebné povedať, že počas rozpravy sme nedostali odpovede na zásadné otázky, na ktoré nám mala odpovedať pani podpredsedníčka vlády a pán minister spravodlivosti. My sme sa veľmi jasne pýtali, aké signály viedli vládu k tomu, aby žiadala urýchlené prerokovanie a skrátené legislatívne konanie v Národnej rade. Pani podpredsedníčka vlády sa zmohla len na jediný argument, že v českej tlači vyšiel článok, ktorý hovoril o tom, ako je možné zneužiť pôdu nadácií na nekalé spôsoby zneužitia prostriedkov, atď.

    Nedávno v Krokoch spomenula, že dostala niekoľko desiatok alebo stoviek listov, v ktorých ju občania upozorňujú na to, že by nadácie mohli byť zneužité. Pre mňa osobne, keď kontrolné orgány vykonali kontrolu a nezistili žiadne závažné nedostatky, je táto odpoveď nedostačujúca. Samozrejme, že ma prekvapila v relácii Kroky aj argumentácia pracovníka ministerstva spravodlivosti pána doktora Ukropa, ktorý povedal toto: "V nadáciách pôsobia ľudia, ktorí skončili s politickou činnosťou a teraz sú tam buď zamestnaní alebo v nich pôsobia."

    To (a to už spejem, prosím, k záveru) ma vedie k dvom konštatovaniam: Tento zákon má politické pozadie. Týmto politickým pozadím sú dva momenty. Jedným momentom sú osoby a druhým momentom sú peniaze. Osoby, ktoré skončili politickú činnosť podľa pána doktora Ukropa a uchýlili sa do nadácií, sú asi mnohé neprijateľné aj pre predstaviteľov vládnej koalície a veľmi radi by im znemožnili tento spôsob ďalšej práce, ďalšej aktivity v spoločenskom živote. Peniaze plynú aj do takých nadácií, ktoré by pravdepodobne nedostali peniaze, keby to záviselo od štátu, pretože mnohé podporujú napríklad aj programy lokálnej regionálnej demokracie. V rámci nich sa pracovníci a dobrovoľníci pracujúci v nadáciách stretávajú aj na besedách s občanmi, kde prizývajú aj politikov, aj hostí zo zahraničia (napríklad bývalých senátorov), bývalých poslancov, bývalých ministrov, novinárov, a to sa tiež mnohým nepáči.

    Dovoľte mi preto povedať, že neodporúčam, aby Národná rada opätovne schválila zákon Národnej rady Slovenskej republiky o nadáciách, a oznamujem, že ak tento zákon bude potvrdený a znovu ho schválite, poslanecký klub Demokratickej únie pripravuje nový zákon o nadáciách, ktorý predložíme v tej chvíli, ako sa zmenia isté možno spoločenské, ale aj politické pomery v tejto Národnej rade, keď bude priechodné to, aby táto Národná rada zrušila zákon, ak ho prijmete, a aby prijala taký zákon o nadáciách, ktorý bude nadáciám pomáhať, a nie sťažovať a strpčovať im život.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja, pani poslankyňa. Ďalej je prihlásená pani poslankyňa Sabolová, ale s faktickou poznámkou sa hlási pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcem len v krátkosti reagovať na vystúpenie pána poslanca Lauka, pretože ak by som reagoval v rámci záverečného slova, nedal by som mu možnosť, aby prípadne reagoval na tie otázky, ktoré naopak chcem ja položiť jemu.

    Pán poslanec Lauko vo svojom vystúpení okrem iného vzniesol dve výhrady, na ktoré chcem reagovať. Prvá výhrada sa dotýkala skutočnosti, že koaliční poslanci neboli dostatočne ústretoví k návrhom, ktoré predkladala opozícia. Dovolím si k uvedenému uviesť to, čo som už uviedol aj na verejnosti, že v čase schvaľovania zákona o nadáciách v parlamente bola koalícia pripravená na ústretové kompromisy voči požiadavkám tretieho sektora. Túto ústretovosť jasne deklarovali či už minister spravodlivosti pán Liščák i spoločný spravodajca pán poslanec Kunc. Túto ponúkanú ruku rázne a jednoznačne opozícia odmietla najmä vystúpeniami poslancov pána Šimka, Langoša, Romana Kováča, ktorí si vecnú diskusiu k zákonu pomýlili s mítingovým stretnutím.

    A k druhej výhrade, ktorú uviedol pán poslanec Lauko - ak tvrdíte, že uvedený zákon je v rozpore s právom Európskej únie, dovoľte mi, aby som vám ako osobe medzinárodne znalej, keďže ste členom zahraničného výboru a zúčastňujete sa na viacerých akciách na medzinárodnom fóre, položil základné otázky. Pán poslanec, viete, čo je to právo Európskej únie? Po druhé, ktoré smernice a nariadenia Európskej únie upravujú oblasť nadácií? Po tretie, v čom je s nimi v rozpore tento zákon, ak takéto smernice existujú? A po štvrté, kde v texte materiálu ústavnoprávneho výboru o aproximácii práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie sa dáva za pravdu pánu prezidentovi o tomto rozpore? Ak mi kvalifikovane odpoviete na tieto položené otázky, dopredu sa vám ospravedlňujem. Ak nie, tak očividne klamete.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Langoš - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Brňák, mňa láskavo vynechajte zo svojho výlevu. Ak si dobre pamätáte, predložil som v rozprave niekoľko desiatok pozmeňujúcich návrhov.

  • Ďakujem. Ešte pán poslanec Čarnogurský.

  • Pán poslanec Brňák, chcel by som odpovedať na vaše otázky alebo výzvu. Právo Európskej únie nie je záväzné pre Slovenskú republiku, pretože Slovenská republika nie je členom Európskej únie, ale Slovenská republika sa oficiálne uchádza o členstvo v Európskej únii. V takom prípade stretnutie vrcholných predstaviteľov Európskej únie v Kodani z júna 1993 stanovilo tri základné podmienky či predpoklady prijatia nových členov do Európskej únie a jednou z tých podmienok je prijatie tzv. acquis communautaire, čiže právneho systému Európskej únie, ktorý sa buduje a už existuje v takej zárodočnej podobe.

    Znamená to, že právny poriadok Slovenskej republiky, ktorý prijímame, zákony, ktoré prijímame, by sme mali prijímať už s ohľadom na to, aká je obdobná právna úprava v Európskej únii, pretože tým si uľahčíme približovanie sa k Európskej únii, vstup, a jednoducho tým uľahčíme aj úpravu pre našich občanov, pretože bude podobná úprave v krajinách Európskej únie.

    Grémium tretieho sektora, resp. tieto nadácie, ktoré, povedzme, že robia kampaň okolo tohto zákona, majú aj analýzu toho, že tento navrhovaný zákon je v rozpore s právnou úpravou prinajmenšom v hlavných krajinách Európskej únie. A z toho hľadiska sa staviame na odpor aj tomuto zákonu.

  • Ďakujem. Ešte faktická poznámka - pán poslanec Lauko.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem zareagovať na žlčovité argumenty pána Brňáka jednoduchými argumentmi, ktoré tu už odzneli, a dokladom o materiáli, ktorý tu je. Na vaše otázky odborne vo väčšej časti odpovedal náš kolega pán Čarnogurský, preto ich nebudem opakovať. Pani Rusnáková tu zopakovala výpočet, koľko bolo prijatých pozmeňujúcich návrhov zo 141. To je odpoveď na vašu prvú otázku o ústretovosti koalície voči opozícii. Ten materiál má tlač číslo 403a a je to v prílohe. Sú tam pripomienky ústavnoprávneho výboru. O tom materiáli som hovoril.

  • Ďakujem. Ešte pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Pán poslanec Brňák, viete čo ma fascinuje? Vy ako predseda ústavnoprávneho výboru tvrdíte, že ste boli pripravený k ústretovým krokom, to znamená, že asi ste boli vecne presvedčený, že niektoré zmeny v tom zákone sú dobré. A moje, ako hovoríte, mítingové vystúpenie, ktorému chýbali vecné argumenty - tak ste sa vyjadrili na minulej schôdzi -, vás primalo k zmene týchto vašich názorov. Fascinuje ma hĺbka vašich názorov v tej vecnej oblasti.

    Ďakujem pekne.

  • Chcem len povedať pánu poslancovi Brňákovi - vo chvíli, keď ste chceli byť ústretový, nejaký mítingový prejav vás z tej cesty stiahol. Tak o čo vám vlastne ide? Ide vám o zákony v tejto snemovni, alebo vám ide o politické víťazstvo alebo o nejaké afekty? Veď koalícia sa správa ako štrnásťročné dievča, ktoré sa urazí, keď jej niekto niečo povie. Zaznie tu nejaká veta a vy už okamžite sťahujete svoju ústretovosť. Povedzte, ako sa máme správať - budeme vám hovoriť, že ste krásni, múdri, ak prijmete nejaký zákon. Radi to urobíme.

  • Vážený pán prezident, vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia poslanci,

    v dnešných časoch, keď je prevažne cieľom ľudského snaženia zveľaďovanie a získavanie vlastného majetku, je nemálo ľudí, ktorých snaženie sa uberá iným smerom. Vidia bezmocnosť opustených detí, utrpenie zdravotne postihnutých a nevládnosť prestarnutých spoluobčanov i devastovanú prírodu a chcú pomáhať. Popri vlastnej pracovnej činnosti s nasadením svojho voľného času bez vlastných finančných zdrojov zakladali nadácie a získavali do nich prostriedky. Pri ich zakladaní vychádzali zo známej a všade proklamovanej skutočnosti, že v štátnom rozpočte našej mladej Slovenskej republiky je nedostatok finančných prostriedkov na tieto účely, a verili, že takéto riešenie bude mať všestrannú podporu štátu. Veď tu bola snaha pomôcť z darov získavaných zo súkromného sektora aj od zahraničných prispievateľov tam, kde štát nemá z čoho prispievať.

    V Banskej Bystrici bola v januári tohto roku založená nadácia ELEN - domov pre staré dámy. Cieľom nadácie je postarať sa o dôstojné dožitie starých žien v domovoch, penziónoch neštátneho typu. Sú to prevažne ženy, ktoré sa dožívajú vysokého veku. Je mnoho žien a matiek, i starých matiek, o ktoré sa vzorne starajú, i keď s veľkým časovým nasadením, mladší príslušníci rodín. Ale je mnoho takých žien, ktoré nemajú najlepšie rodinné zázemie alebo proste nemajú nikoho, pretože všetkých svojich najbližších prežili. Tieto ženy pre nedostatok voľných miest v štátnych sociálnych zariadeniach žijú osamelo vo svojich bytoch, odkázané na náhodnú pomoc súcitných ľudí zo svojho okolia, v lepšom prípade na opatrovateľskú službu.

    Súkromné domovy - penzióny pre dôchodcov s poskytovaním komplexnej starostlivosti - ako je to v iných krajinách, u nás na Slovensku nie sú. Myšlienka poskytnutia pomoci pri zriaďovaní takýchto neštátnych sociálnych zariadení a poskytovania príspevkov na ich prevádzkovanie je preto aktuálna. V malých súkromných penziónoch pre 12 až 24 osôb by ženy, ktoré boli srdcom vlastných domácností, nestratili pocit domova a rodinnej spolupatričnosti.

    Získavanie a poskytovanie finančných prostriedkov na tento účel je cieľom aj tejto nadácie, ktorá mohla vzniknúť len preto, že pri jej založení nebol potrebný vstupný vklad vo výške 100 000 korún, ako to ukladá nový zákon o nadáciách, ktorý v týchto dňoch opätovne prerokúvame. Pravda je taká, že ak by som pri založení nadácie musela mať najprv 100 000 korún, ktoré síce budú majetkom nadácie, ale nebudú môcť byť použité na účely, pre ktoré je nadácia, tak žiadnu nadáciu založiť nemôžem. Veď vlastne jej založením sa vytvárajú podmienky na združovanie finančných prostriedkov, teda majetku, ktorý sa po prerozdelení použije na plnenie cieľov nadácie. Tak vznikala väčšina nadácií na Slovensku, kde žijú ľudia s hlbokým sociálnym cítením, ale bez veľkých majetkov, ktoré si nemali možnosť svojou poctivou celoživotnou prácou nahonobiť. Ak teda nejaké prostriedky majú a venujú ich nadácii, chcú, aby boli čo najskôr použité na daný účel, a nie viazané v majetku nadácie.

    Návrh vlády, aby sa nadácie zlúčili, lebo ich je veľa, neobstojí, iba ak by sa našlo niekoľko nadácií zriadených na ten istý účel. Ak na rôzne účely zriadené nadácie dokážu združovať prostriedky a používať ich na vytýčené ciele, pomáhajú tým na rôznych úsekoch našej spoločnosti a pomáhajú tým predovšetkým občanom tohto štátu.

    Ak hovoríme, že občianske združenie je združením osôb za účelom vykonávania nejakej činnosti, nemôžeme transformovať nadácie do občianskych združení. Sú to nadácie, ktoré majú možnosť združovania majetku z rôznych tuzemských neštátnych i zahraničných zdrojov. Tieto zdroje nikto neposkytne občianskemu združeniu, ktoré svoju činnosť mnohokrát financuje z príspevkov účelových nadácií.

    Je potrebné, aby zákon o nadáciách zohľadňoval špecifické problémy Slovenska a jeho občanov, ktorí tvoria tento štát. Preto by sme si nemali pri tvorbe tohto zákona brať vzor z krajín so životnou úrovňou, ktorá sa nedá porovnať so životnou úrovňou priemerného slovenského občana. Preto žiadam aj v mene tejto nadácie, ale aj v mene ostatných nadácií, aby zákon o nadáciách bol vrátený z parlamentu na prepracovanie vláde a aby Národná rada pri opätovnom prerokúvaní tento návrh neschválila.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni Sabolovej. Ďalej je prihlásený pán poslanec Langoš. Po pánu poslancovi Langošovi mám poslednú písomnú prihlášku pána poslanca Ftáčnika.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán prezident, vážený pán predseda, minister spravodlivosti, vážená snemovňa,

    pán spoločný spravodajca, možno teraz to bude trošku mítingová reč. Pri prerokúvaní zákona som bol vecný.

    Dámy a páni,

    prezident republiky vrátil zákon o nadáciách parlamentu, lebo podľa neho obmedzuje činnosť nadácií namiesto toho, aby vytvoril právne prostredie na ich rozvoj. O vecnej stránke problému sa už hovorilo dosť. Stále zostáva v platnosti, že zákon, ktorý sa vracia do parlamentu, je zlý a reštriktívny. Stále platí, že zo strany štátnych úradníkov umožňuje zasahovať úplne neprimerane do tvorby, chodu a ukončenia činnosti nadácií tam, kde na to štát nemá nijaký dôvod ani oprávnenie. Stále platí, že štát vyžaduje finančnú kontrolu tam, kde to nie je jeho vecou, ale vecou sponzorov. Stále platí, že zákon diskriminuje nadácie, ktorých imanie nedosahuje výšku 100 000 Sk, a tak znemožňuje činnosť množstvu malých pružných nadácií, ktoré sú soľou spontánnych ľudských aktivít.

    Málo sa však na parlamentnej pôde hovorilo o tom (alebo sa nehovorilo vôbec), čo je podstatné. Nadácie a občianske združenia tvoria základ slobodnej občianskej spoločnosti. Slobodnej preto, lebo zoskupuje ľudí, ktorí sa dobrovoľne a obetavo združili, aby konali spoločensky prospešnú prácu tam, kde na to nestačí štát či jednotlivci. Občianskej preto, lebo nadácie a občianske združenia pokrývajú v spoločnosti obrovský priestor medzi štátom a súkromným vlastníctvom a svojím verejnoprospešným charakterom rozvíjajú skutočné nefalšované občianske aktivity. A práve o to ide.

    Slobodné občianske aktivity neboli pred rokom 1989 možné. Všetky jednoducho štát zakázal. Po novembri 1989 bolo jedným z prvých spontánnych krokov malých i väčších ľudských spoločenstiev založenie nadácií a občianskych združení. Tie v posledných šiestich rokoch vyrástli ako huby po daždi. Nestalo sa pritom doložiteľne ani raz, že by niekto činnosť v nadáciách alebo občianskych združeniach zneužil. Ako by sa to aj mohlo dať?

    Činnosť v nadácii či občianskom združení alebo charitatívnej organizácii si vyžaduje ľudskú obetavosť, spolupatričnosť, a nie chamtivosť po peniazoch. Preto sme my, ktorí sme utvárali základy demokracie, po roku 1989 podporovali rozvoj nadácií a občianskych združení a vytvárali pre ne zákonný priestor, rovnako sme utvorili zákonný priestor pre slobodu a nezávislosť školstva, vedy, kultúry a ekologických aktivít. Pýtam sa preto, vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, aký má súčasná vláda a koalícia v parlamente dôvod na prijatie zákona, ktorý činnosť desiatok tisícov obetavých ľudí šikanuje, obmedzuje, narúša, pomáha ich likvidovať a jednoducho im bráni obetovať sa v prospech iných. A to napriek tomu, že si dnes veľká väčšina občanov uvedomuje pozitívnosť v činnosti nadácií a občianskych združení, napriek tomu, že ich činnosť odobruje a napriek tomu, že predstavitelia európskych štruktúr dôrazne varujú pred prijatím obmedzujúceho zákona o nadáciách.

    Odpoveď je podľa nás jednoduchá. Hnacím motorom vládnej koalície je strach, celkom obyčajný strach. Strach pred otvoreným svetom, otvorenou občianskou spoločnosťou, strach pred tým, že by na Slovensku kvitla obrovská oblasť spontánnych ľudských aktivít mimo područia štátu. Je to strach moci, ktorá si myslí, že sa môže udržať len tak, keď bude mať všetko v rukách, je to strach moci, ktorá vytvára vnútorných a vonkajších nepriateľov, strach moci, ktorá vidí za všetkým sprisahanie. Tak ako ich vidí za činnosťou medzinárodných organizácií riaditeľ spravodajských služieb Ivan Lexa.

    Pýtam sa však, aké sú to medzinárodné organizácie a inštitúcie, v ktorých vidí pán Lexa nepriateľa v štýle studenej vojny. Sú to presne tie organizácie a inštitúcie, ktoré pomáhajú rozvoju občianskej demokratickej spoločnosti na Slovensku, pomáhajú zdravotne postihnutým, bezdomovcom, opusteným, pomáhajú zlepšovať životné prostredie, učia ľudí demokratickej politickej kultúre. Sú to organizácie a inštitúcie presne tých štátov, ktoré sú členmi západoeurópskych štruktúr, do ktorých chce Slovenská republika vstúpiť. Sú to všetko organizácie a inštitúcie USA a štátov Európskej únie a sú to predovšetkým inštitúcie, ktoré prichádzajú na Slovensko, aby pomohli, a nie škodili.

    Preto sa vás pýtam, dámy a páni z vládnej koalície, prečo chcete zákonom zamedziť činnosť nadáciám, keď zároveň tvrdíte, že chcete vstúpiť do NATO a Európskej únie. Prečo chcete zamedziť činnosť nadáciám, keď zároveň tvrdíte, že ste za rozvoj občianskej spoločnosti? Prečo chcete zamedziť v činnosti nadáciám, keď zároveň tvrdíte, že ich chcete zákonom podporiť? Odpovedať si musíte, panie poslankyne a páni poslanci z vládnej koalície, sami. Vašou jedinou pozitívnou odpoveďou však môže byť dnes len hlasovanie. Ono rozhodne o tom, či to myslíte s demokraciou, slobodnou občianskou spoločnosťou a s miestom Slovenska v európskych štruktúrach vážne, alebo vám ide len o rečnícke cvičenia, za ktorými sa neskrýva nič iné ako strach a záujem o vlastnú moc.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási pán podpredseda Húska. Zapnite mikrofón pánu poslancovi.

  • Vážené kolegyne a kolegovia,

    myslím, že práve tu, ak chceme, tak argumentujme. Samozrejme, každý má právo siahať po všetkom, čo v tom svojom mešci má. Ale predsa len argumentovať takýmto spôsobom? Všimnite si, urobme len analýzu toho, čo hovoril pán poslanec Čarnogurský. Ak ju urobíme buď sémantickým, alebo vecným spôsobom, nenájdeme ani jeden protiargument, a zase sa zhrnulo, že je to pádny argument.

    Teraz sa tu argumentuje spôsobom, že robíme všetko zo strachu alebo že charakterizujeme aj Západ ako bezvýhradnú kladnú hodnotu. Priatelia, veď to nie je tak. Veď skutočnosť, že s otvorenou spoločnosťou prichádzajú aj veľmi záporné javy do našej spoločnosti, ktorým sa oprávnene musíme brániť, je predsa celkom zrejmá a nikto, nikto, kto je trocha seriózny, nebude to takto jednostranne predstavovať.

    A ešte niečo, priatelia, lebo už dlho sa tu hovorí, ako nám rastie strach. Priatelia, strach je existenčná hodnota, pocit, ktorý keď človek nemá, tak koná neuvážene, nerozmyslene a ľahkomyseľne. Priatelia, my sa ani na chvíľu nebránime tomu, aby sme priznali, že máme aj takú ľudskú vlastnosť, akou je strach. Ale ak sa pýtate, či je to panika z vás, tak vám môžem povedať, vážení páni z opozície, nie, tento panický strach zatiaľ nemáme.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja by som sa len rád podelil s mojimi kolegami poslancami o jednu informáciu, ktorú som čítal nedávno v dennej tlači, že dokonca aj Švajčiarsko ustupuje od anonymity vkladov a zavádza ohlasovaciu povinnosť práve v súvislosti s bojom proti praniu špinavých peňazí. Preto nepovažujem za zlé, ak ktorákoľvek právnická osoba vrátane nadácií musí preukazovať pôvod svojich finančných zdrojov alebo majetku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec Prokeš. Mám tu poslednú písomnú prihlášku pána poslanca Ftáčnika.

  • Vážený pán prezident, vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia,

    dvaja predrečníci so svojimi faktickými poznámkami mi pomohli začať, pretože by som rád položil otázky a neviem, kto z vás pozná na ne odpovede, pretože kolegovia vládni poslanci vo výbore na viaceré z nich neboli schopní odpovedať. Všetci, ktorí ste rozhodnutí hlasovať za tento zákon, pokúste sa zamyslieť nad tými odpoveďami.

    Prvá otázka znie: Prečo máme prijímať zákon, ktorý je spracovaný tak, ako je spracovaný, a odpoveďou, najmä z týchto lavíc, je šírenie akýchsi obáv o zneužitie prostriedkov, o pranie špinavých peňazí atď. atď. Žiadny konkrétny dôkaz ste nepredložili. Žiadny. Ústredné daňové riaditeľstvo urobilo kontrolu v 335 nadáciách, aj na žiadosť vlády, to znamená, že si vybralo z 500 nadácií zrejme aj tie, na ktorých vám záleží. Zistilo bežné nedostatky v účtovaní, veci, ktoré sa dajú odstrániť, ktoré zistil aj Najvyšší kontrolný úrad v štátnych rozpočtových organizáciách. Ústredné daňové riaditeľstvo, čo je orgán štátnej správy pre správu daní, konštatuje, že žiadny argument pre podozrenia, že sa v nadáciách perú špinavé peniaze, neexistuje. Prosím, aby ste povedali aspoň jeden, aby sme tu nevytvárali také tajomné opary, obláčiky akéhosi sprisahania a nejakej nekalej činnosti, ktorá jednoducho neexistuje. Je to možno činnosť, ktorá vám nevyhovuje, ktorá sa vám nepáči, ale musíte to povedať takto, a nie hovoriť o tom, že sem prúdia peniaze na nejakú nekalú činnosť. To sú vážne fakty, resp. vážne tvrdenia, ktoré treba doložiť faktami. To je moja prvá poznámka. Rád by som bol, keby niekto uviedol aspoň jeden argument ešte v prebiehajúcej rozprave.

    Druhý argument alebo druhá otázka je adresovaná pánu ministrovi, resp. všetkým, ktorí tento zákon podporujú. Podľa mňa základná otázka tohto zákona stojí takto: či ten zákon podporí, alebo zlikviduje nadácie. Na Slovensku máme 500 nadácií, z toho štatistika ukazuje, že okolo 180 pôsobí v oblasti základného a stredného školstva. To sú tie malé nadácie, o ktorých sa hovorilo, že zachraňujú to, čo štát nestihne vykryť rozpočtovými prostriedkami. Ďalšia skupina nadácií, okolo 180 až 200, pôsobí v oblasti vzdelávania dospelých, ďalších 111 pôsobí v oblasti zdravotníctva. To je takmer 500 nadácií. Všetko oblasti, ktoré sú skutočne všeobecne prospešné.

    Otázka znie takto: Aký bude dosah tohto zákona na tie nadácie? Vie niekto z vás odhadnúť, koľko z týchto nadácií bude schopných prežiť, bude schopných prispôsobiť sa tomuto zákonu a zareagovať tak, aby mohli ďalej plniť svoje všeobecnoprospešné poslanie, alebo sa to skončí tak, že zahynie väčšina tých maličkých nadácií, prežijú tie veľké nadácie, ktoré majú zdrojov dosť, pre ktoré nebude až taký problém splniť podmienky tohto zákona, ale vlastne z vaničky vylejeme s vodou aj dieťa, teda úmysel mnohých tých, ktorí chceli pomôcť, ale zákon im na to nevytvoril podmienky.

    Prosím, keby sa niekto pokúsil odpovedať aj na túto otázku, teda či pomôže, alebo nepomôže. A ja si myslím, že toto je otázka, ktorú si kladú aj zahraniční pozorovatelia. Skutočne je možno pravda, že neexistuje uniformná právna úprava, ktorá by hovorila, akým spôsobom sa majú regulovať nadácie v štátoch Európskej únie, kam chceme raz patriť. Taká úprava pravdepodobne neexistuje. Existujú princípy, resp. právne úpravy, ktoré nadácie viac či menej rešpektujú, ale otázka znie tak, či právna úprava podporuje rozvoj toho príslušného sektora, resp. ho likviduje. U nás sa hovorí o tom, že prijímame a teraz diskutujeme o tzv. organizačnej norme, ktorá povie, čo, kedy, ako sa má stať, a o podpore sa bude diskutovať až potom. Daňové úľavy a všetko možné zatiaľ nepoznáme, zatiaľ ich nemáme, a preto z toho vyplýva skôr obava, že tento zákon bude skutočne likvidačný. A takéto obavy naozaj vyslovujú predstavitelia zahraničných inštitúcií vrátane Európskej únie a berme ich s plnou vážnosťou.

    Pridal by som ešte k tým argumentom, o ktorých sa tu hovorilo, aj niektoré vecné otázky. Pýtal som sa kolegov vo výbore, ktorí hlasovali za prijatie tohto zákona, a pýtam sa aj vás na niektoré vysvetlenia. Čo to, prosím vás, znamená, diskutoval som o tom aj pri zákone, preukazovanie pôvodu majetku? Čo znamená preukazovanie pôvodu majetku, keď pôjdem zaregistrovať nadáciu, na ktorú sa pozbierajú rodičia povedzme petržalských škôl? Majú doniesť výplatné pásky, aby dokázali, že 500 alebo 1 000 korún, ktoré vložili do tej nadácie, je statočne zarobených? Čo je to pôvod toho majetku? Ako sa má dokázať, že niekto, keď zložil dedičstvo, čo je v tomto prípade pôvod majetku, keď sa dedičstvo vloží do nadácie? Čo je to, prosím vás? Má dokázať, odkiaľ nadobudol majetok, ktorý teraz dedičstvom vložil do nadácie? Alebo je to jeho dedičské rozhodnutie, že... (hlas v sále). Ale to je zdroj. Zdroj je dedičstvo, ale čo je to pôvod, na to zatiaľ neodpovedal ani minister spravodlivosti a možno by sa o to mohol v tejto diskusii pokúsiť, pretože statočne nadobudnuté zdroje sa nedajú dokázať.

    To, čo tvrdí prezident, je pravda. Dá sa dokázať, že niekto nestatočne nadobudol zdroje, ale dokázať vernosť ani statočne nadobudnuté peniaze sa nedá. Čiže preukazovať pri založení nadácie pôvod dokladom, ako to vyžaduje tento zákon, je veľmi ťažké, lebo nikto nevie povedať, čo to bude ten doklad. Čo bude doklad v prípade, že rodičia chcú darovať peniaze na školskú nadáciu? Skúste na to odpovedať.

  • Hlas zo sály.

  • To bude nadácia. Keď sa rozhodneme, tak dáme dokopy 100 tisíc korún a budeme sa snažiť pomáhať školám. Čo bude vtedy, keď tam dám 1000 korún? Mám doniesť výplatnú pásku?

  • Hlasy z pléna.

  • To som zvedavý.

    Prosím vás, je tu ďalšia otázka, že keď chcem dedičstvom, resp. závetom ustanoviť nadáciu, tak musím v závete upraviť kompletne štatút. Viete si predstaviť šľachetného darcu, ktorý na smrteľnej posteli skladá nejaký štatút?

  • To požadujete v tomto zákone a očakávate, že sa to bude zrejme diať ako normálne, pretože takto by to nejako podľa vás malo fungovať.

    V zákone zostali aj drobnosti, ktoré možno nie je dôležité odstraňovať, ale prečo má byť počet správnej rady deliteľný tromi? Pôvodná konštrukcia zákona, že sa budú striedať po 6 rokoch - vždy tretina - odtiaľ vypadla a ostali tu takéto reglementy, ktoré naznačujú, že o zákone sme nerozmýšľali a že sme ho šili horúcou ihlou aj na pôde parlamentu. Hovoril som to už minule, zákon dostali poslanci v jeden deň, vo výboroch o ňom rokovali na druhý deň a o 14 dní po tom, ako sme ho dostali, rokovala o ňom Národná rada.

    Ďalšia otázka, vážené kolegyne a kolegovia: Prečo majú nadácie, ktoré sú dobrovoľnými organizáciami, preukazovať pôvod peňazí do výšky 5 000 korún? A prečo politické strany - o tom budeme mať ešte na tejto schôdzi rozpravu - musia preukazovať darcu, až keď daruje 50 000 korún? Prečo? Má niekto z vás na to rozumný dôvod? Ja ho nepoznám, pretože politická strana spravuje záležitosti tohto štátu, nadácia plní všeobecnoprospešný účel.

    A najpodstatnejšia otázka je účinnosť. Vy sa ponáhľate s účinnosťou tohto zákona, akoby to malo vyriešiť problémy s existujúcimi nadáciami, ktoré vám možno ležia v žalúdku. Lenže tento zákon im dáva možnosť 12 mesiacov nato, aby sa prispôsobili požiadavkám tohto zákona. Čiže ak si myslíte, že sa niečo perie, tak sa to možno ešte doperie a jednoducho 12 mesiacov od 1. septembra, resp. 1. októbra, ako ten zákon má platiť, je na to, aby sa nadácie prispôsobili. Nestojí tu za úvahu prijať tú pripomienku, o ktorej sme tu minule diskutovali a ku ktorej sa, povedal by som, s pozitívnym postojom postavil aj minister spravodlivosti, aby sme tento zákon posudzovali v komplexe dvoch ďalších zákonov - zákona o neinvestičných fondoch a zákona o neziskových organizáciách? Tam si budeme môcť povedať, kam vlastne tie naše existujúce nadácie, na akú formu sa majú transformovať.

    Ak pani podpredsedníčka vlády hovorí, že však si z toho urobte občianske združenie, akú to má výhodu? Dnes má nadácia akési daňové zvýhodnenie. Hovorilo sa, že ho aj bude mať. Aké budú mať zvýhodnenia tie ďalšie formy? Nikto z nás to nevie, možno vy to viete, ale my ostatní to nevieme, preto sme hlboko presvedčení, že zákon by mal byť prijímaný spolu s ďalšími dvoma, aby vytvoril komplexnú úpravu neziskového sektora v Slovenskej republike. To je celkom racionálny, rozumný postup, proti ktorému z vašej strany neboli povedané žiadne rozumné dôvody. Prečo nie takto? A keďže som žiadne dôvody nepočul, dávam návrh, ktorý som predložil aj minule, aby sme prerušili prerokúvanie tohto zákona a vrátili sa k nemu vtedy, keď budú predložené ďalšie dve normy: zákon o neziskových organizáciách a zákon o neinvestičných fondoch.

    Skutočne ma vedie k tomu len ten cieľ, aby sme mohli posúdiť celú úpravu neziskového sektora komplexne na jednom zasadnutí a v kontexte, tak ako to vyžaduje logika veci samej. Pripomienka, že zákon by mal byť účinný od 1. 1. 1997, sa už uplatniť nedá, pretože môžeme hlasovať len o tom, či zákon prijmeme, alebo neprijmeme, preto si myslím, že prijatie procedurálneho návrhu by vyriešilo aj tento problém. Mohli by sme datovať účinnosť všetkých tých troch zákonov od jedného konkrétneho dátumu, od ktorého by mala byť účinná aj novela zákona o daniach z príjmu, ktorá by vytvorila daňové úľavy sľubované ministerstvom spravodlivosti aj ministerstvom financií pre činnosť neziskového sektora. Takáto úprava by vyvolala podstatne menej rozporov a kontroverzií ako to, čo máme pred sebou.

    Poznámka k ústretovosti, o ktorej tu hovoril pán poslanec Brňák, a ktorá bola dokumentovaná tým, že fakticky žiadna pripomienka, ktorá bola prednesená pri prerokúvaní zákona, nebola akceptovaná. A vyhovárať sa pritom na to, že niekto zle vystúpil a že nejakým spôsobom si dovolil vás podráždiť, kolegyne a kolegovia, nie je vhodná tohto parlamentu, ani vás, ktorí tu sedíte.

    Skutočne a pevne tomu verím, že tento parlament rokuje v prvom rade vecne, teda preto, aby vytvoril čo najlepšie zákony. Priebeh rozpravy a výsledky rokovania o tomto zákone naznačujú, že toto rokovanie nebolo vecné, ale bolo v prvom rade politické. Ak chcete, aby také nebolo, aby malo za cieľ pripraviť čo najlepší zákon, prijmite buď ten procedurálny návrh, alebo návrh prezidenta, aby zákon v tejto podobe nebol prijatý.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predseda. Dovoľte, aby som prijal výzvu od pána poslanca Ftáčnika a bol veľmi vecný. Predovšetkým ho chcem upozorniť, že dokladom na preukazovanie pôvodu majetku nadácie, napríklad ako on hovoril, že sa budú skladať po 1000 korún, je pokladničný blok, ktorý nadácia musí vydať a ktorým potvrdzuje prijatie peňazí. Odkiaľ ste vy zobrali 1000 korún, to už je ďalšia, iná otázka a to nie je problémom nadácie.

    To isté sa týka dedičstva. Tam je jasné konanie súdu, ktorý pririekne majetok nadácii. To je úplne v poriadku. Odkiaľ ho zobral ten, ktorý ho poručil, to je zase záležitosť iných orgánov a iných konaní, nie nadácie samej. A takisto si ho dovolím upozorniť, že aj táto budova má svoj požiarny štatút, a pritom tu ešte nehorelo. To je otázka prevencie. To je, pokiaľ sa pýtal na to, že máme preukázať, že sa prali niekde špinavé peniaze. Myslím si, že by sme mali tomuto fenoménu predchádzať a zabrániť jeho vzniku prv, než by sa tu mohol rozmôcť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ešte faktická poznámka - pán poslanec Glinský.

  • Ďakujem.

    Zaujala ma hlavne jedna veta pána poslanca Langoša, že hnacím motorom koalície je strach pred otvorenou spoločnosťou.

    Myslím si, že určitým spojivom vládnej koalície je naozaj práve strach pred otvorenou spoločnosťou v chápaní pána Langoša aj niektorých protagonistov tretieho sektora. Proste toto chápanie otvorenej spoločnosti spôsobuje, že v mnohých spoločnostiach - aj na Slovensku - začal vládnuť veľmi zlý klientizmus. Totiž vláda dravcov kapitálovej džungle v symbióze s jej kvázidemokratickými služobníkmi. Dôsledkom toho je neustále klesajúca miera slobody, humanity v týchto spoločnostiach od USA cez západnú Európu po stredo- a východoeurópske krajiny a naopak, rastúca miera neslobody, nehumanizmu a brutality.

    Myslím si, že naozaj určitým spoločným znakom strán vládnúcej koalície je strach pred otvorenou spoločnosťou v chápaní niektorých predstaviteľov tretieho sektora a predstaviteľov pravice, ktorí, povedzme, v Česku túto otvorenú spoločnosť realizovali aj tak, že expresne dali do rúk cudzích mafií vlastné krimininálne podsvetie iba ako služobnícke a podobne odovzdali vlastný kapitál a vlastnú národnú moc cudzím záujmom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Glinskému. Ešte pán poslanec Ftáčnik.

  • Budem veľmi stručný - len k praniu špinavých peňazí. Pranie špinavých peňazí v mojom chápaní, nie som odborník na ekonómiu, funguje tak, že peniaze získané nelegálne sa uložia do nejakého legálneho inštitútu, napríklad do banky, a odtiaľ sa vytiahnu a slúžia tomu, kto ich tam vložil. Už oprané, opreté o pôvod, že pochádzajú z tej banky. To je u mňa pranie špinavých peňazí.

    Ak peniaze vložím do nadácie a použijú sa na verejnoprospešný účel, čiže už neslúžia mne, ale niekomu inému, v tom vidím veľký rozdiel. Takže aby sme rozumeli, čo je a čo nie je pranie špinavých peňazí.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, keďže nie je už do rozpravy nikto prihlásený, končím rozpravu k tomuto bodu programu a pýtam sa pána prezidenta, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno. Nech sa páči, pán prezident.

  • Pán poslanec Brňák mi položil otázku, možno ju presne nezreprodukujem, v podstate ide o to, aby som uviedol, v rozpore s ktorým zákonom Európskeho spoločenstva je predkladaný alebo parlamentom schválený zákon o nadáciách. Odpovedal by som takto: Doteraz som si všimol, že pri vypracovaní, predkladaní a zdôvodnení rôznych našich návrhov zákonov sa odvolávame na to, ako je to vo Švédsku, ako je to v Dánsku, ako je to v Európskom spoločenstve, proste - ako je to vo vyspelých demokratických krajinách. Robíme to správne a robíme to preto, lebo zároveň chceme, aby všetky zákony, ktoré prijímame, boli v súlade s právom, ktoré existuje nateraz v členských štátoch Európskej únie, resp. s právom, ktoré existuje v Európskom spoločenstve. Teda aj v tomto prípade je to len podporné.

    Hlavné argumenty, ktoré sme uviedli, ktoré som uviedol aj ja, sú iné: že je v rozpore s demokratickými princípmi, že nepomôže stimulovať iniciatívu a aktivitu ľudí, že bude reštriktívny, že teda nepomôže dobročinným účelom. A to je hlavné, prečo vlastne namietame a navrhujeme neschváliť ho a schváliť ho vtedy, keď budeme schvaľovať i ďalšie dva zákony.

    Naozaj nie je dôležité, aby som teraz presne uviedol, či je v rozpore s tým alebo oným zákonom tej alebo onej krajiny, alebo Európskeho spoločenstva. Ale máme stanovisko, že je v rozpore, pretože to tvrdí aj Európske nadačné centrum. Máme stanovisko komisára Hansa van den Broeka, že je nedobrý, máme celý rad iných. Nehovorím, že musíme tieto stanoviská zohľadniť, ale ak úprimne tvrdíme, že sa chceme integrovať do európskych štruktúr, tak potom by nám takéto stanoviská nemali byť ľahostajné. A mne nie sú ľahostajné. Ak preukážeme, že sú nám ľahostajné, tak zároveň spochybníme, či naše deklarácie a to, že sa bijeme v prsia, že chceme ísť do Európskej únie, budú brať členské štáty Európskej únie vážne a úprimne.

    A ja by som vás chcel znovu poprosiť: Ak tento zákon opätovne prijmete, máte istotu, že sme vyslali z tohto parlamentu pozitívny signál do Európskej únie? Ja nemám istotu. Ja mám obavu, že sa to prijme ako negatívny signál. A preto vás prosím, aby ste si toho boli vedomí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán prezident.

    Pýtam sa spoločného spravodajcu pána Brňáka, či sa chce vyjadriť.

  • Pán predseda, chcem zareagovať dvoma poznámkami k rozprave, ktorá odznela. Prvá poznámka sa dotýka vystúpenia alebo faktickej poznámky pána poslanca Čarnogurského, ktorý sa vlastne pokúsil zdôvodniť, že právo Európskej únie je niečo iné, ako skutočne je. Chcem sa vám poďakovať, pán poslanec, za to, že ak ste nevedeli konkretizovať obsah nášho skutočného, nie chceného, záväzku k Európskej únii, že ste nehovorili o duchu práva Európskej únie, ku ktorej argumentácii sa utiekate vtedy, keď chýbajú vecné argumenty. Voči duchu práva Európskej únie by som nemal vecné argumenty ani ja.

    Pokiaľ pán poslanec Ftáčnik položil na úvod svojho vystúpenia otázku, prečo máme prijať takýto zákon, a zároveň sa hneď do tejto otázky snažil položiť alebo uviesť dôvod, ktorý tam podľa môjho názoru skutočne nie je, dovolím si mu citovať pasáž zo zdôvodnenia pána prezidenta. Ten hovorí: "Stotožňujem sa s názorom, že právne postavenie, činnosť nadácií a štátnu podporu, ktorá sa im má poskytovať, treba upraviť zákonom. To predvída aj paragraf 20e odseku 2 Občianskeho zákonníka." Tu je, pán poslanec, dôvod, prečo je potrebné prijať zákon o nadáciách. To, že existovali nadácie doteraz živelne, voľne, zmiešane, neujasnene, predsa nemôže slúžiť ako základ na predpokladanú kodifikáciu nadácií. To, že máme rôzne názory na to, aký má byť obsah zákona o nadáciách, je, myslím, prirodzené. Ale to, že tento zákon treba prijať, je mimo akejkoľvek diskusie.

    Keď ste v závere, pán poslanec Ftáčnik, uviedli, že je nedôstojné tohto parlamentu, aby prípadná politická ústretovosť mala rozporovať vecnosť rokovania, tak ja si dovolím vysloviť isté počudovanie vo vzťahu k vám ako znalcovi parlamentného života, pretože ste tu už dlhý čas a sám viete, že činnosť parlamentu je predovšetkým politickou činnosťou. Poslanci sú predovšetkým politikmi a politická hra v parlamente má svoje tradície, má svoje miesto a má svoj význam. Čiže toto som chcel povedať, pokiaľ ide o ponúkanú ústretovosť.

    Ďakujem, to je všetko.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. V rozprave neboli konkrétne návrhy, ani nemohli byť, bol len jeden procesný návrh pána poslanca Ftáčnika, o ktorom dám hlasovať.

    Pani poslankyňa Rusnáková, nie sú žiadne faktické pripomienky.

    Takže môžeme hlasovať? Majú tam malú technickú chybu s jednou kartou, takže prosím, aby mi dali pokyn, kedy môžeme hlasovať o návrhu pána poslanca Ftáčnika.

    Páni poslanci, pani poslankyne, počuli ste procedurálny návrh, ktorý dal pán poslanec Ftáčnik, aby sme prerušili rokovanie o tomto vrátenom zákone a pokračovali neskôr.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Tento procedurálny návrh sme neprijali.

    Pán spoločný spravodajca, môžete uviesť hlasovanie.

  • Návrh na hlasovanie je v podstate jediný, a to vlastne vysloviť opätovný súhlas s textom už schváleného zákona parlamentom. Ako spoločný spravodajca odporúčam tento zákon schváliť v podobe, v akej bol schválený.

  • Takže v súlade s článkom 87 Ústavy Slovenskej republiky budeme hlasovať či Národná rada uvedený zákon po opätovnom prerokovaní schvaľuje v znení, ako bol prijatý 22. mája 1996.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

  • Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov

    Ďakujem pekne.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, má nasledovať ďalší bod, urobíme len trojminútovú prestávku.

    Pán prezident, ďakujem pekne za účasť na rokovaní Národnej rady.

  • Poslanci pozdravili prezidenta pri jeho odchode z rokovacej sály povstaním.

  • Pani poslankyne, páni poslanci... Pán poslanec Hrušovský, nie je rozprava, aký máte návrh? Pán poslanec Hrušovský.

  • Vážený pán predseda,

    v súvislosti s včera schváleným programom ste požiadali jednotlivé poslanecké kluby, aby vám do 12.00 hodiny predložili návrh kandidátov jednak na členov Osobitného kontrolného orgánu, ale aj do prezídia Fondu národného majetku. Za náš poslanecký klub vám chcem oznámiť, že rešpektujeme vašu prvú požiadavku na návrh člena Osobitného kontrolného orgánu, ale dodržíme zákonný postup pri druhej, kde predložíme výboru, ktorý predložil aj návrh...

  • Aj ja to predkladám výboru, samozrejme, že výboru.

  • Predložíme to výboru, výbor navrhuje a výbor to potom odporučí vám. Takže, aby sa to potom nepovažovalo za niečo nesplnené, ak do dvanástej návrh nedáme.

  • Zákon hovorí jednoznačne, že výbor, ale ja som to mal dať výboru.

  • Tak bolo dohodnuté aj na grémiu, takže mne ste to mali dať.

  • V poriadku, beriem to. Nie je to tak, potom si to vydiskutujeme.

  • Pristúpime k t r i n á s t e m u bodu programu, ktorým je

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Bulharskou republikou.

    Dostali ste to ako tlač 344 a spoločnú správu výborov ako tlač 344a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie minister hospodárstva pán Ducký. Pán minister, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte, aby som vám predložil návrh na vyslovenie súhlasu s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Bulharskou republikou. Nakoľko ide o formu prezidentskej zmluvy, podlieha ratifikácii a pred podpísaním ratifikačných listín prezidentom republiky ju musí schváliť i slovenský parlament.

    Dohoda o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Bulharskou republikou bola podpísaná počas návštevy predsedu vlády v Bulharsku ministrom hospodárstva 8. decembra 1995 v Sofii. Dohoda sa predbežne vykonáva od 1. januára 1996 a nadobudne platnosť dňom výmeny ratifikačných listín. Pri rokovaniach o Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskom a Bulharskom sa vychádzalo z obsahu memoranda o liberalizácii vzájomných obchodných vzťahov medzi Slovenskou republikou a Bulharskou republikou, ktoré bolo podpísané ministrom hospodárstva Duckým a podpredsedom vlády a ministrom obchodu a zahraničných ekonomických vzťahov Bulharskej republiky pánom Gečevom v Bratislave 31. mája 1995. Memorandum schválila vláda Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 190 z 28. marca 1995.

    V nadväznosti na uvedené uznesenie vlády schválila vláda obchodno-politickú smernicu na rokovanie o Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Bulharskou republikou. Obchodno-politická smernica bola schválená uznesením číslo 339 zo 16. mája 1995 a obsahovala osemnásť rámcových zásad, z ktorých sa vychádzalo pri rokovaniach o Dohode o voľnom obchode. Rokovania o Dohode o voľnom obchode sa ukončili na jeseň uplynulého roku a vláda svojím uznesením číslo 920 z 5. decembra 1995 schválila návrh na uzatvorenie Dohody o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Bulharskou republikou. Cieľom dohody je vytvoriť oblasť voľného obchodu postupným odstraňovaním tarifných i netarifných prekážok. Liberalizácia sa vzťahuje na priemyselné výrobky a má sa v zásade dosiahnuť v prechodnom období, ktoré sa skončí 1. januára 1998.

    Predkladaná Dohoda o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Bulharskou republikou nepredpokladá plnú liberalizáciu poľnohospodárskeho obchodu, pričom však obsahuje navzájom si poskytnuté koncesie pri poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkoch. Dohoda obsahuje 40 článkov, ktoré v zásade vychádzajú zo Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode, a je k nej pripojených 7 príloh, záznam o porozumení a 4 protokoly. Text dohody je koncipovaný tak, že umožní bez väčších technických problémov prípadné pripojenie Bulharska k CEFTA, keď Bulharsko splní všeobecné podmienky. Protokoly sa týkajú poskytnutia si vzájomných koncesií za priemyselné výrobky, poskytnutia si koncesií za poľnohospodárske výrobky, pravidiel pôvodu tovaru a vzájomnej pomoci v colných otázkach. Na príprave textu dohody sa podieľali experti z ministerstva zahraničných vecí a z ministerstva hospodárstva.

    Z celkového hodnotenia dosahu a prínosu Dohody o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Bulharskom, vychádzajúc z obchodnej bilancie za rok 1994, vyplýva, že pri realizovanom dovoze priemyselných výrobkov poklesnú príjmy do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky z colných poplatkov vo výške 176 tisíc amerických dolárov, čo je koncesia poskytnutá slovenskou stranou Bulharsku, a na druhej strane nebudú v Bulharsku vybrané colné poplatky v hodnote 1 275 tisíc dolárov, čo je koncesia poskytnutá bulharskou stranou Slovenskej republike.

    Dohoda o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Bulharskou republikou je v poradí treťou bilaterálnou dohodou a šiestou dohodou celkove, ktorej cieľom je vytvorenie zóny voľného obchodu. Nesporné výhody z uzatvorenia dohody sa prejavili už počas prvých štyroch mesiacov tohto roku, keď náš export do Bulharska v porovnaní s rovnakých obdobím minulého roku vzrástol o 83,5 %.

    V záujme koordinovaného postupu voči tretím krajinám, ktorý ako záväzok pre obidve strany vyplýva zo Zmluvy o vytvorení colnej únie medzi Slovenskou a Českou republikou, všetky rokovania o príprave dohody prebiehali na trojstrannom základe spoločným rokovaním delegácie Slovenskej republiky a delegácie Českej republiky s bulharskou stranou.

    Vážení páni poslanci, pani poslankyne, odporúčam, aby ste vyslovili súhlas s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Bulharskou republikou.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Ako spoločný spravodajca výborov bol určený pán poslanec Marián Vanko. Prosím pána poslanca. Kde je pán poslanec Vanko?

    Páni poslanci, bez spoločného spravodajcu nemôžeme pokračovať v prerokúvaní žiadneho návrhu, preto navrhujem do 14.00 hodiny prestávku.

    Prosím, pán poslanec Fico.

  • Pán predseda, podľa dohody zo včerajška máme o 14.00 hodine politické grémium, preto navrhujem pokračovať v rokovaní o 14.30 hodine.

  • Je to pravda, takže pokračujeme o 14.30 hodine.

  • Po prestávke.

  • Panie poskankyne, páni poslanci, budeme pokračovať po prerušenom rokovaní našej schôdze s tým, že ste počuli uvedenie bodu programu, ktorý prerokúvame, ministrom hospodárstva Slovenskej republiky.

    Teraz prosím spoločného spravodajcu pána Vanka, aby podal správu z prerokovania vo výboroch. A prosím o pokoj, páni poslanci.

  • Kolegyne, kolegovia, najprv sa ospravedlňujem, prehliadol som, že som spravodajcom.

    Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení hostia,

    dovoľte mi predložiť spoločnú správu príslušných výborov o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Bulharskou republikou, tlač 344.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Bulharskou republikou pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1013 z 28. mája 1996 na prerokovanie do 14. júna 1996 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako príslušný pripraviť správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Všetky uvedené výbory prerokovali návrh v lehote, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Bulharskou republikou.

    V Bratislave 18. júna 1996. Ing. Miroslav Maxon, v. r., predseda výboru pre financie, rozpočet a menu, Ing. Roman Hofbauer, v. r., predseda výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Ing. Pavel Delinga, CSc., v. r., predseda výboru pre pôdohospodárstvo a PhDr. Dušan Slobodník, CSc., v. r.. predseda Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené kolegyne, kolegovia, keďže v tlači je uvedené plné znenie navrhovaného uznesenia, nebudem ho čítať, dal by som vám ho len do pozornosti.

    Ďakujem, to je všetko.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k trinástemu bodu programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, preto sa pýtam, či sa niekto z vás chce v rozprave vyjadriť.

  • Nikto, ďakujem pekne. Končím rozpravu k tomuto bodu programu.

    Pán minister sa nemá k čomu vyjadriť, takisto ani spoločný spravodajca. Budeme hlasovať.

  • Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Áno. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Bulharskou republikou. Hlasujeme o uznesení, tak ako ho máte predložené.

  • Pán spoločný spravodajca odporúča uznesenie prijať.

    Prosím, prezentujme sa a hneď aj hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    podľa programu by sme mali pokračovať v bode

    správa o plnení úloh Vojenského spravodajstva za uplynulé obdobie.

    Toto rokovanie bude neverejné. Pán minister, ste voľný a budete čakať na pozvanie, keď prídu na rad ďalšie vaše body. Ďakujem.

  • Neverejné rokovanie o správe o plnení úloh Vojenského spravodajstva za uplynulé obdobie.

  • Po neverejnom rokovaní a prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci,

    budeme pokračovať prerokúvaním s i e d m e h o bodu programu, ako sme si určili pri schvaľovaní schôdze, a to sú

    Základné ciele a zásady národnej bezpečnosti Slovenskej republiky.

    Materiál máte ako tlač 424 a spoločnú správu ako tlač 424a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Opäť prosím pána ministra Siteka, ktorý je poverený vládou Slovenskej republiky, aby materiál uviedol.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky dokument s názvom "Základné ciele a zásady národnej bezpečnosti Slovenskej republiky", ktorý je spracovaný v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky z januára minulého roka.

    Bezpečnosť štátov má v súčasnosti mnohostranný charakter. Proces jej zaručenia je v mnohom veľmi zložitý a náročný. Vyžaduje definovať javy a procesy, na ktoré sme v minulosti nemuseli bezprostredne reagovať. Po páde berlínskeho múru sa svet a osobitne Európa ocitli v historicky nových podmienkach. Národy a štáty sa stali slobodnými, samé môžu určovať svoje osudy i ďalšiu cestu vývoja. Najmä národy strednej a východnej Európy sa zbavili bezprostredných vplyvov veľmocí a môžu budovať slobodné, demokratické spoločenstvá.

    V duchu známej zásady, že národy vstupujú do dejín prostredníctvom svojho štátu, aj národ slovenský na báze cyrilo-metodského duchovného dedičstva spolu s národnostnými a etnickými menšinami konštituoval spoločný štát. Prijatá línia jeho bezpečnostnej politiky zaručuje existenciu a rozvoj Slovenskej republiky ako nezávislého, suverénneho a demokratického štátu.

    Významné miesto v systéme zaručenia národnej bezpečnosti je prisúdené aj dokumentu, ktorý vám dnes vláda Slovenskej republiky postúpila na rokovanie. Dokument definuje také významné kategórie, akými sú základné ciele a zásady národnej bezpečnosti Slovenskej republiky, národný záujem Slovenskej republiky, národná bezpečnosť Slovenskej republiky, bezpečnostná politika Slovenskej republiky, ktoré nie sú doteraz dokumentom podobného charakteru špecifikované.

    Spracovaniu tohto dokumentu predchádzala analýza skúseností zo zaručovania bezpečnosti podobných európskych štátov. Zovšeobecnené odporúčania a poznatky, ktorých využitie je na zaručenie národnej bezpečnosti Slovenskej republiky podnetné, boli zapracované. Spolu s tým sa pri formulovaní jednotlivých pasáží tohto dokumentu plne akceptovali aj normy medzinárodného práva, právny poriadok Slovenskej republiky a tiež záväzky, ktoré jej vyplývajú z uzatvorených zmlúv.

    Dovoľte mi na okraj jednu krátku poznámku. Pri formulovaní jednotlivých pasáží predmetného dokumentu sa okrem obsahovej diskusie objavili aj obavy, či pojmy "národný záujem", "národná bezpečnosť" nepreferujú iba etnický princíp. Chcem vás ubezpečiť, že celý dokument je postavený na vyváženosti etnického a občianskeho princípu, o čom svedčí použitá anglosaská dikcia, v rámci ktorej sa pojmy "národ" a "štát" nerozlišujú, a aj použitie termínu "národný" je vždy vo väzbe na Slovenskú republiku, napríklad národný záujem Slovenskej republiky, národná bezpečnosť atď.

    Pani poslankyne, páni poslanci, vám postúpený dokument systémovo rieši problematiku bezpečnosti štátu a vytvára predpoklady na skvalitnenie rozhodovacej činnosti jeho riadiacich orgánov. Je využiteľný aj ako nástroj prezentácie národného záujmu Slovenskej republiky smerom k zahraničiu i smerom k vlastným obyvateľom. Prijatím tohto dokumentu sa posilnia predpoklady na harmonizáciu činnosti štátu, a to z hľadiska zaručenia jeho vonkajšej a vnútornej bezpečnosti. Chcem vás požiadať o jeho podporu. Ide o dobro Slovenska a o jeho stabilitu a prosperitu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi. K tomuto bodu programu bol ako spoločný spravodajca za výbory určený pán poslanec Slota. Prosím, pán poslanec, aby ste predniesli správu z prerokovania vo výboroch.

  • Vážení prítomní,

    výbory prerokovali uvedený materiál do 13. júna 1996. Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Zahraničný výbor Národnej rady vyjadrili súhlas so základnými cieľmi a zásadami národnej bezpečnosti Slovenskej republiky. Odporučili ich Národnej rade.

    Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť odporučil Národnej rade tento materiál schváliť. Konštatoval, že základné ciele a zásady národnej bezpečnosti Slovenskej republiky predstavujú bezpečnostno-politický dokument strategického významu.

    S pripomienkami a odporúčaním Národnej rade Slovenskej republiky materiál prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčania výborov vláde Slovenskej republiky:

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť odporučil vláde Slovenskej republiky rozpracovať základné ciele a zásady národnej bezpečnosti Slovenskej republiky do funkčného systému riadenia národnej bezpečnosti a zabezpečiť jeho účinnú realizáciu v oblasti zahraničnopolitickej, vojenskej, hospodárskej, ochrany vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu.

    Odporúčania výborov členom vlády Slovenskej republiky:

    Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť požiadal ministra obrany Slovenskej republiky priebežne informovať výbor o postupe uplatnenia systému národnej bezpečnosti v rezorte obrany v oblasti strategickej, koncepčnej, operatívnej a legislatívnej v termíne do 31. decembra každoročne.

    Je tu aj návrh na uznesenie Národnej rady, ale to po rozprave.

  • Prečítajte ten návrh, lebo poslanci ho nemajú.

  • Takže je to návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k základným cieľom a zásadám národnej bezpečnosti Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky

    A. prerokovala podľa článku 86 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky základné ciele a zásady národnej bezpečnosti Slovenskej republiky predložené vládou Slovenskej republiky;

    B. konštatuje, že základné ciele a zásady národnej bezpečnosti Slovenskej republiky predstavujú bezpečnostno-politický dokument strategického významu;

    C. súhlasí so základnými cieľmi a zásadami národnej bezpečnosti Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Nemám žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť dodatočne. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada,

    spolu sme boli svedkami budovania štátu v jeho prvých rokoch a prijímania jeho základných dokumentov, čo sa týka ústavných základov štátu, ako aj základných dokumentov v oblasti bezpečnosti štátu. Budú to pomaly dva roky, čo bola v tejto Národnej rade schválená obranná doktrína, presne to bolo 30. júna 1994. Obranná doktrína vychádza z potrieb bezpečnosti Slovenskej republiky, vyjadruje základné podmienky, ciele a zásady branno-bezpečnostnej politiky. Sformulovala základný národno-bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, citujem: "Základným národno-bezpečnostným záujmom Slovenskej republiky je zaručenie jej existencie a rozvoja ako slobodného, suverénneho a demokratického štátu. Pri realizácii tohto záujmu je Slovenská republika pripravená chrániť svoju slobodu, nezávislosť a suverenitu, zachovávať územnú celistvosť a nedotknuteľnosť štátnych hraníc, využívajúc pritom všetky svoje politické, diplomatické, vojenské, ekonomické, vedecko-technické a duchovné sily a prostriedky."

    Obranná doktrína je bezpečnostno-politickým dokumentom predurčeným na dobu participácie Slovenskej republiky na programe Partnerstvo za mier. Obranná doktrína postavila aj základný cieľ, keď prijala, že základnou orientáciou bezpečnostnej politiky Slovenskej republiky je orientácia na získanie plnohodnotného členstva v Severoatlantickom pakte.

    Vážená Národná rada,

    minulý týždeň bol na návšteve v Slovenskej republike Karsten Voigt, predseda parlamentného zhromaždenia Severoatlantickej aliancie. Absolvoval tu celý rad rozhovorov s predstaviteľmi štátu, s predsedom Národnej rady, premiérom a ďalšími významnými politickými činiteľmi Slovenskej republiky. Predmetom týchto rozhovorov boli predovšetkým otázky rozširovania NATO a otázky možnej účasti, možného vstupu Slovenskej republiky do NATO. Pri týchto diskusiách sa ukázalo, že Slovenská republika má niektoré problémy alebo otvorené otázky, ktoré treba doriešiť, prekonzultovať, ak chce byť medzi tými krajinami, ktoré budú v prvej skupine prijaté v rámci rozširovania do NATO.

    Vo svetle tejto návštevy a vo svetle požiadaviek, ktoré boli vznesené, ako aj vo svetle vyjadrení štátnych predstaviteľov Slovenskej republiky možno povedať, že tento dokument, ktorý dnes prerokúvame, nie je v súlade s tým, čo bolo povedané. Prirodzene, rešpektujem, že základy tohto dokumentu sa rodili už niekedy v rokoch 1993 a 1994, že istá verzia dokumentu s týmto názvom bola predložená a schválená vo vláde začiatkom marca roku 1994, ale pri koncipovaní a tvorbe obrannej doktríny tvorcovia obrannej doktríny usúdili, že ten materiál, ktorý bol, jednoducho bol prekonaný aj reálnym medzinárodnopolitickým vývojom, ako aj na poli bezpečnostnej politiky v Európe, a teda že obrannú doktrínu treba formulovať ináč, ako bol obsah pôvodného dokumentu.

    Pravda, ani vtedy a ani v diskusii pri prijímaní obrannej doktríny sa nevylučovalo, že dokument takéhoto charakteru je potrebný urobiť predovšetkým vzhľadom na to, aby sa v ňom identifikovali nové bezpečnostné riziká, teda také bezpečnostné riziká, ktoré treba riešiť iným spôsobom ako nasadením ozbrojených síl. Samotná obranná doktrína je zameraná vlastne iba na riešenie rizík, pri ktorých je nevyhnutné použitie ozbrojených síl. Čiže priestor na takýto dokument bol.

    To, čo je predložené a čo máme posudzovať, si podľa môjho názoru zasluhuje veľkú pozornosť, predovšetkým vzhľadom na význam, ktorý predkladatelia tomuto dokumentu prisudzujú. Prisudzujú mu úlohu strategického dokumentu, ktorý by mal byť istou metodologickou pomôckou. Ale ak sa ponoríme do obsahu tohto dokumentu, tak zistíme, že nespĺňa kritériá takej kvality, ako ju samotní predkladatelia označujú.

    Podľa môjho názoru ďalší osud a vývoj bezpečnosti Slovenskej republiky v mnohom závisí od rozriešenia otázky, či sa dostaneme do bezpečnostných európskych štruktúr, alebo sa nedostaneme. Ak sa dostaneme, potom sa prirodzene naplnilo aj poslanie obrannej doktríny, pretože bude potrebné spraviť novú doktrínu v intenciách spoločenstva, v ktorom sa ocitneme. Ak sa nedostaneme do týchto štruktúr, potom treba opäť rozmýšľať o tom, ako budovať obranyschopnosť a bezpečnosť Slovenskej republiky v podmienkach našej neúčasti v Severoatlantickej aliancii.

    Už som povedal, že obranná doktrína (naša súčasne platná) je zameraná na čas našej účasti v Partnerstve za mier. Podľa môjho názoru tvorcovia tohto materiálu mali dôslednejšie vychádzať z obsahu obrannej doktríny. To po prvé.

    Po druhé. Chápem, že vždy pri tvorbe takýchto dokumentov vznikajú aj isté poznávacie problémy, pretože ide o problematiku veľmi zložitú. Mám pocit, že samotná štruktúra materiálu mohla vhodnejšie reagovať na objektívnu situáciu, ktorá tu je. Nechápem, prečo sa v tomto dokumente, ktorý sa chce označovať za dokument strategického významu, vôbec nerozoberajú európske bezpečnostné štruktúry alebo prečo sa vôbec nerozoberajú štruktúry, ktoré majú čo povedať o otázkach bezpečnosti aj Slovenskej republiky.

    Pozornosť by si bolo zaslúžilo nepochybne Partnerstvo za mier, pozornosť si podľa môjho názoru zasluhuje proces rozširovania NATO, pretože to je ten podstatný proces a podstatná záležitosť, o ktorú teraz ide. Pozornosť by si zaslúžili aj vzťahy s Ruskom ako súčasť tohto procesu rozširovania NATO a budovania stabilných vzťahov v spolupráci s Ruskom. Pozornosť vo svojom bezpečnostnom aspekte si zasluhuje aj rozširovanie Európskej únie a, samozrejme, aj posilňovanie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

    Keďže sa v tomto dokumente odhliada od existujúcich bezpečnostných štruktúr, odhliada sa od existujúcich bezpečnostných realít, potom sa nemožno ubrániť tomu, že obsah tohto dokumentu je mimo času a mimo priestoru, v ktorom sa teraz nachádzame a v ktorom stojí aj otázka bezpečnosti Slovenskej republiky.

    K samotnej štruktúre tohto materiálu: Domnievam sa, že to, že sa dáva akcent na väzby slov, kde je slovo národný, vyplýva z toho, že Slovenská národná strana má na starosti práve tento rezort. Vhodnejšie by boli pomenovania štátnopolitické záujmy, vhodnejší by bol štátnobezpečnostný záujem a v intenciách takýchto vhodnejších pojmov by sa možno bola aj presadila istá logika, ktorá v realite je, ale ktorá sa, žiaľ, neodráža v tomto dokumente.

    Národný záujem sa tu charakterizuje v dvoch odsekoch. Myslím, že sa dal charakterizovať aj ináč, hoci treba rozlišovať, samozrejme, aj otázku národného záujmu, aj štátnopolitického záujmu, čo však autori tohto dokumentu nerobia.

    Podľa môjho názoru nedostatkom tohto dokumentu je, že jeho tvorcovia nerozlišujú to, čo je realitou, nerozlišujú, čo je vznikanie nových tendencií a nových realít a neidentifikujú ani nové možné reality. Potom dochádza k tomu, že na troch stranách, kde sa vymenúvajú faktory ovplyvňujúce realizáciu národného záujmu Slovenskej republiky, dochádza vlastne k tomu, že sú tam na rovnakú úroveň zaradené veci, ktoré fakticky neexistujú, ktoré sa síce môžu stať, môžu byť v prípade ohrozenia, ale ktoré v dôsledkoch vážnosti toho, čo sa tvrdí, môžu vyvolať aj medzinárodné komplikácie vzťahov Slovenskej republiky.

    Práve nerozlišovanie existujúcich realít, tendencií a možností fakticky vytvára isté chaotické zlievanie rôznych skutočností alebo možností, ktoré sú vymenované práve v časti Faktory. Veď ako možno tvrdiť medzi vonkajšími faktormi napríklad pod číslom 2.1. písm. d) absenciu medzinárodných bezpečnostných záruk pre Slovenskú republiku? Aj keď Slovenská republika nemá priame bezpečnostné záruky vzhľadom na členstvo v nejakom obrannom zoskupení, ale jednoducho má isté medzinárodné bezpečnostné záruky a samo Partnerstvo za mier má takisto jeden takýto aspekt. Alebo ako chápať, že faktorom je spomalenie alebo nesplnenie integračných cieľov Slovenskej republiky? Tu môže byť more rôznych možností. Takáto veta nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu.

    Alebo tvrdenie pod číslom 2.1. písm. f) - jednostranné presadzovanie záujmov veľmocí v stredoeurópskej oblasti. Ak toto hovoríme, potom by sme museli povedať aj v čom. Alebo je to len v polohe toho, že je to možnosť, ktorá by bola negatívna? Tak potom treba, samozrejme, povedať aj to, že by to mohlo byť aj isté riziko, ale uvažovania o takýchto veciach patria skôr do trezoru ako do dokumentu, ktorý sa prerokúva verejne na pôde Národnej rady.

    Alebo ďalšia formulácia (2.1. písm. g) - prípadný neúspech politickej a hospodárskej transformácie v krajinách strednej a východnej Európy. Je zjavné, že sa tu narába s niečím, čo - dajme tomu - je možnosťou. Ale toto splietanie realít, možností alebo tendencií robí jednoducho toto usporiadanie v časti Faktory nelogické a chaotické.

    Takisto viaceré vyjadrenia týkajúce sa vnútorných faktorov - hovorí sa tam o pomerne vysokej právnej kultúre väčšiny obyvateľstva. No keby sme postavili otázku o správnej kultúre spôsobu vládnutia, možno by to bolo ináč. Hovorí sa tu o vysokej miere vzdelanosti obyvateľstva. No ubezpečujem vás, že až taká veľká nie je, keď si zoberieme medzinárodné komparácie. Ba naopak, ten vývoj je veľmi nebezpečný a priam hrozivý, a tam sa tiež môže odvíjať jedno z možných ohrození Slovenskej republiky.

    A ďalšie a ďalšie veci. Myslím si, že ani nemá zmysel brať vetu po vete.

    V ďalšej časti, kde je formulovaná národná bezpečnosť a ciele národnej bezpečnosti, myslím si, že tam sa tvorcovia krútia istým spôsobom dookola, pretože aj pri cieľoch národnej bezpečnosti pri bode 4.1 sa považuje za základné ciele a vymenúva sa to, čo sa predtým na strane 5 v bode 1.1 charakterizovalo ako národný záujem. Chápem, že sú to zložité vzťahy, ak sa chce práve zdôrazňovať národný moment. Kolegovia a kolegyne, ktorí ste si to prečítali, je umenie niektorým vetám porozumieť, čo sa tu vlastne chce a čo sa tu tvrdí.

    Za najvydarenejšiu časť považujem časť Zásady národnej bezpečnosti Slovenskej republiky, kde sa zrejme vychádza aj z niektorých medzinárodných dokumentov a ktorá svojím charakterom v podstate zodpovedá istému systematickému usporiadaniu postupov, ktoré by v tejto oblasti mali byť.

    Ak som tu spomínal, že vlastne práve v tomto období a aj v nasledujúcom sa bude riešiť otázka, či nás začlenia, alebo nezačlenia, osobitnú pozornosť si zaslúži aj to, že v tomto dokumente fakticky nie je ani raz použité slovo NATO. Ak si zoberieme do konfrontácie už samotnú túto skutočnosť s tým, čo je na programe dňa, tak prinajmenej to musí pozorného čitateľa zarážať. Myslím si, že nie je možné v takomto dokumente hovoriť iba všeobecne o novom komplexnom systéme bezpečnosti, o novom bezpečnostnom systéme Európy, pretože, áno, ten sa rodí, je cieľom, ale sú tu existujúce štruktúry, či je to už NATO ako samotný pilier bezpečnosti v Európe (či sa to niekomu páči, alebo nie, je to tak), je tu Partnerstvo za mier, je tu Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a to sú všetko štruktúry, ktoré existujú a o ktorých tento dokument mal hovoriť. Nie o dajakom všeobecnom neznámom európskom bezpečnostnom systéme, ale o tom, ako sa na báze týchto jednotlivých inštitúcií a štruktúr európsky bezpečnostný systém postupne vytvára.

    Podrobne som si to vypísal, je tu štyri- či päťkrát uvedený práve európsky bezpečnostný systém, ale je to skôr len taká nálepka bez konkrétneho obsahu. Považujem to za veľký nedostatok tohto dokumentu, pretože ak tento dokument berieme vážne, tak sa stane predmetom pozornosti aj niekoho iného a mám veľmi vážne obavy, ako si ho bude vysvetľovať.

    Nemám pozmeňujúce návrhy, pretože by som musel preformulovať značnú časť tohto materiálu a to považujem za zbytočné a jednoducho zrejme aj neakceptovateľné, a preto by som si dovolil na záver dať istý návrh.

    Myslím si, že tento dokument nemá takú kvalitu, aby ho schvaľovala Národná rada, nemá takú kvalitu, aby Národná rada dávala svoje meno na to, že schvaľuje niečo, ktoré sa síce tvári, že je veľmi vážne a strategické, ale jednoducho je to dosť nepodarené slohové cvičenie. Preto ak chcú predkladatelia a ak, dajme tomu, aj členovia branno-bezpečnostného výboru pokladajú za potrebné uvažovať o tomto probléme, čo, samozrejme, potrebné aj je, dovolím si dať návrh zmeny uznesenia, a to v takomto duchu:

    Navrhujem uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky zmeniť tak, že sa v ňom vypustí obsah písmena B a písmeno C sa preformuluje: berie na vedomie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi aj ja. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Figeľ.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, milí kolegovia a kolegyne,

    dokument predložený vládou Slovenskej republiky by mal byť po ústave najdôležitejším východiskom na stanovenie cieľov a postupov na dosiahnutie bezpečnosti Slovenska. Má to byť dokument strategického významu. Pri takýchto ambíciách však jeho obsah vyvoláva prinajmenšom rozpaky. Dokument o národnej bezpečnosti sa hemží cudzími výrazmi aj tam, kde máme pekné slovenské ekvivalenty. Spomeniem len "import kriminality", "decizívna sféra". Ale nie o forme chcem rozprávať. O obsahu.

    Prvé, čo padne do očí, je abstraktnosť dokumentu. Vymedzenie pojmov ako "národný záujem", "vnútorné a vonkajšie faktory národného záujmu" a podobne sú uvádzané úplne všeobecne, abstraktne, akoby boli vypísané z učebníc politológie alebo vedy o národnej bezpečnosti, tak ako je prednášaná na amerických univerzitách. Vymedzenie národného záujmu Slovenskej republiky na strane 5 je také všeobecné, že sa hodí na ktorýkoľvek štát európskej civilizačnej skupiny. To isté platí o určení národnej bezpečnosti Slovenskej republiky, cieľov a zásad národnej bezpečnosti.

    Niektoré časti materiálu boli doslova nevhodne opísané zo zahraničnej literatúry. Napríklad bod 1.2 dôvodovej správy, kde sa píše: "V súčasnosti možno pozorovať dve navzájom protichodné tendencie. V západnej časti kontinentu už niekoľko desaťročí prebieha postupná integrácia. V jej východnej časti sa decentralizačné a emancipačné zmeny spojené s hľadaním národnej identity dostali do rozporu nielen s integračnými trendmi súčasného európskeho a svetového vývoja, ale aj so životnými záujmami jednotlivých oblastí." Koniec citátu. Chcel predkladateľ dokumentu - formálne predseda vlády Vladimír Mečiar, neformálne pán minister Sitek - povedať, že rozpad Česko-Slovenska a vznik Slovenska sa dostal do rozporu nielen s integračnými trendmi európskeho a svetového vývoja, ale aj so životnými záujmami strednej Európy? Z takýchto "kacírskych" názorov ste predsa obviňovali KDH!

    Všeobecné definície sa uvádzajú v školských učebniciach preto, aby učiteľ a žiaci mohli do nich dosadzovať konkrétnu realitu za konkrétnych okolností. Zásady v predloženom dokumente priam volajú po tom, aby sa porovnali s realitou súčasného Slovenska. V tom prípade dopadajú tieto zásady a ciele ako bumerang na svojho predkladateľa. Napríklad na strane 10 sa medzi cieľmi národnej bezpečnosti Slovenska uvádza rešpektovanie záruk ústavnosti. Je to veľmi dôležitý cieľ, základný predpoklad ochrany občana i fungovania štátu. Nie je však vláda, ktorá podrýva autoritu a legitimitu prezidenta, ktorá predložila parlamentu viac než desiatku vážnych protiústavných zákonov, ktorá sa dlhodobo snažila o spochybnenie výsledkov volieb, vláda, ktorej predseda nazve Ústavný súd chorým prvkom na scéne, zároveň podrývačom národnej bezpečnosti Slovenskej republiky?

    Ďalší vážny cieľ - dobudovanie právneho štátu. Vážení páni a dámy, aký to právny štát budujeme, keď pri vyšetrovaní vážneho prípadu, ktorým sa Slovensko osobitne negatívne zapisuje do dejín medzinárodného práva a praxe medzinárodného práva, sú odvolávaní vyšetrovatelia, len čo sa priblížia v podozrení k štátnemu orgánu? A avízo o tom podáva týždeň vopred predseda vlády, hoci by o tom nemal vedieť. Minister vnútra a šéf tajnej služby sa dohovárajú o fabrikovaní falošného dôkazu, a nič sa s nimi nedeje. Naopak, zahynie človek, dôležitý človek v uvedenom prípade, a znovu akoby sa nič nestalo. Ide o život, o ľudí, o spravodlivosť, ale aj o skúšku a dôkaz o tom, či a nakoľko máme na Slovensku právny štát. Takým štýlom, akým to robí súčasná vláda, ho ešte nevybudovali nikde. Iba na papieri.

    Na prvom mieste medzi vonkajšími faktormi ovplyvňujúcimi realizáciu národného záujmu Slovenska uvádza dokument - citujem "orientáciu na získanie plného členstva v transatlantických a západoeurópskych politických, hospodárskych a bezpečnostných štruktúrach". Ibaže politika vlády, ktorá bola opakovane adresátom vážnych diplomatických znepokojení a výhrad týchto štruktúr, je v priamom protiklade s deklarovaným cieľom, a teda faktorom ohrozujúcim záujem Slovenska.

    Mám tu kópiu legislatívneho návrhu Kongresu Spojených štátov amerických zo 4. júna t.r., v ktorom kongres vyčleňuje istú finančnú čiastku na pomoc pri umožňovaní prípravy nových, budúcich členov aliancie. Ak sme predtým boli nervózni, keď Helmut Kohl alebo Malcolm Rifkind alebo niektorí iní predstavitelia zabudli na Slovensko, možno menej úmyselne, možno viac úmyselne, tipovali sme, či to bolo tak, alebo onak, toto je prvý vážny dokument, kde Slovensko explicitne čierne na bielom už nie je zahrnuté a nie je zahrnuté už aj s istými dôsledkami - prinajmenšom finančnej participácie na programe pri rozširovaní. Je tam možnosť pre prezidenta, ale prezident nemá vo zvyku ísť do konfliktu s kongresom, ktorý svoj názor vyjadruje cez zákon. Tento stav definovaný v návrhu amerického zákona je explicitným vyjadrením možnosti - citujem "spomalenia alebo nesplnenia integračného cieľa Slovenska", čo je podľa vládneho dokumentu ohrozením nášho národného záujmu. Pýtam sa vás teda, pán minister obrany, čo vláda robí a čo chce ešte urobiť na odvrátenie výpadku Slovenska z procesu rozšírenia Severoatlantickej aliancie. Pripomínam, že prísľuby a vysvetľovania situáciu nezmenia.

    Ďalším negatívnym faktorom je - citujem: "rast nebezpečenstva medzinárodného organizovaného zločinu". Ako chce tomuto javu čeliť vláda, ak tajná služba stratila dôveryhodnosť svojich partnerov vo väčšine susedných štátov? Chráni Slovenká informačná služba seba, vládu, alebo Slovensko?

    Dovolím si spomenúť ešte zopár typických súčasných rozporov medzi programovým dokumentom, ktorý máte na stoloch, a reálnou politikou. Je tam faktor "únik vedeckého a iného duchovného potenciálu z celospoločensky potrebných oblastí". Spomeňme si, v akom hrozivom stave je súčasná veda a vysoké školstvo na Slovensku. Ale vláda dá radšej peniaze na tajnú službu, na Silvestra, na Maticu, neposilní viac vzdelávacie inštitúcie, ktoré máme, ale rozmýšľa o iných, politicky vernejších či servilnejších.

    Ďalej: "nedostatočná diverzifikácia životne dôležitých surovinových a energetických zdrojov". Realita? Namiesto diverzifikácie vyše 80-percentnej jednostrannej energetickej závislosti od Ruska vláda podpíše zmluvné absolutórium aj na dodávky jadrového paliva z toho istého štátu.

    Ďalej: "nedostatočná efektívnosť kontrolných mechanizmov štátu". A realita? Pri rastúcej závažnosti hospodárskej kriminality a podvodov v privatizácii smeruje odmietanie posilnenia plurality a nezávislosti kontroly výkonnej moci volebnými víťazmi postupne k vážnemu ohrozovaniu bezpečnosti spoločnosti na Slovensku.

    Takto by sa dalo pokračovať odsek po odseku. Nie slová a program, ale politická realita je to, čo prežívajú ľudia na Slovensku. Štát tu nie je na to, aby rozhodoval o privatizácii, o daniach, o okresoch. To je v poradí jeho desiata, možno tridsiatatretia povinnosť. Štát je nato, a predovšetkým nato, aby chránil svojich občanov a ich práva. Ak toto nedokáže, potom ani národ nie je bezpečný, ani láska k vlasti u jeho obyvateľov nebude rásť. Nepomôžu plte, zbierky, ohňostroje. Taký štát nikdy nebude silný.

    Naopak, Slovensko, najmenší štát vo svojom okolí, s najmenej početným obyvateľstvom, s medzinárodne veľmi závislou ekonomikou, napriek týmto obmedzujúcim faktorom a existujúcim vonkajším hrozbám môže byť silným štátom so zaručenou národnou bezpečnosťou, ak bude motivovať poctivých, schopných, pracovitých, nie mafiánov. Ak bude zákon platiť pre všetkých rovnako a poriadok bude začínať od vrchu. Ak sa bude svojou politikou nie vyčleňovať z priestoru Vyšehradskej štvorky, ale naopak, spájať ho a robiť bezpečnou, atraktívnou časťou európskeho kontinentu. Na to nie je potrebná ani tak doktrína, ale predovšetkým pozitívna politická zmena. Nie v záujme opozície, to by bolo málo. V záujme ľudí, ktorí žijú na Slovensku a chcú žiť bezpečnejšie a lepšie.

    Preto sa veľmi pripájam k návrhu, ktorý predniesol môj predrečník vo forme zmeny uznesenia. A na záver mi dovoľte formulovať ešte druhú otázku okrem tej prvej pre pána ministra.

    Dokument pod bodom 5.5 uvádza zásadu primeranosti ozbrojených síl. Citujem: "Svoj národný záujem bude Slovenská republika garantovať aj zodpovedajúcimi ozbrojenými silami, ktoré budú primerané jej individuálnym a kolektívnym potrebám. Bude podporovať opatrenia na posilnenie dôvery a bezpečnosti." V osemdesiatych rokoch boli v štátoch strednej a východnej Európy rozmiestňované sovietske rakety stredného doletu. Po dosiahnutí strategických dohôd o ich likvidácii sa ich éra skončila. Dvojnásobne to platí po skončení studenej vojny, vzniku Armády Slovenskej republiky a v čase našej snahy o členstvo v Severoatlantickej aliancii. Pán minister Sitek, pýtam sa vás, či sú vo vlastníctve Slovenskej armády ešte nejaké z týchto rakiet stredného doletu. Vopred vám ďakujem za odpoveď.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Kukan.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia,

    chcel by som veľmi stručne povedať stanovisko k tomu materiálu, ktorý práve teraz prerokúvame, teda Základné ciele a zásady národnej bezpečnosti Slovenskej republiky. Podľa môjho názoru je to pokus o súhrn akoby vedeckých konštatovaní a definícií pojmov zo spomenutej oblasti. To "akoby" som chcel podčiarknuť. Hneď na úvod chcem povedať, že nespĺňa tie ambície, ktoré si vytýčil. Zdôrazňuje na mnohých miestach - body 1.2, 1.3, 1.4 - jednoznačne negatívne stanoviská pri hodnotení súčasnej medzinárodnej situácie. Jej hodnotenie a z neho vyplývajúce závery sú miestami zmätené až nezrozumiteľné.

    Niektoré pasáže, ako napríklad 1.2, obsahujú konštatovania, ktoré sú už zastarané, vývoj vo svete ich už jednoducho prekonal. Na iných miestach prognózy budúceho vývoja obsahujú vízie doslova strašidelné. Rozhodne nezodpovedajú dnešnej realite a myslím si, že mnohé odseky v materiáli sú vykonštruované umelo.

    Čomu má tento materiál vlastne slúžiť? Sám materiál si dáva odpoveď, že je to metodologická pomôcka a že determinuje také významné dokumenty, ako je koncepcia zahraničnej politiky Slovenskej republiky, obranná doktrína, doktrína vnútornej bezpečnosti Slovenska. Bolo by nezodpovedné, ak by tieto dokumenty boli spracované skutočne na základe tohto materiálu.

    Obavy vyvoláva aj jeho navrhované, povedal by som hierarchické postavenie, že vlastne po Ústave Slovenskej republiky to má byť najzávažnejší dokument, ktorý sa potom rozpracúva do ďalších dokumentov. Kvalita materiálu, jeho nerealistické stanoviská, ich neadekvátnosť súčasnej realite, to všetko by uvedené materiály znehodnotilo.

    V materiáli sa dokonca konštatuje, že jeho praktická realizácia nevyvolá dodatočný nárast účelových prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Ale veď takýto materiál sa nedá jednoducho realizovať. Predchádzajúce konštatovanie je nepochopiteľné, nemá nijaký praktický základ.

    Pasáž o vnútorných a vonkajších faktoroch ovplyvňujúcich realizáciu národného záujmu Slovenskej republiky je v rozpore so súčasnou situáciou vo svete. Je ďalej nelogická a neadekvátna, väčšina konštatovaní je neprimerane zveličovaná. Aj pasáž o národnej bezpečnosti Slovenskej republiky obsahuje nepresnosti a neúmerne vyvyšuje pojem modelu celoeurópskej bezpečnosti. Nie je to celkom presne definovaný model a táto pasáž je nie celkom v súlade aj s programovým vyhlásením súčasnej vlády, ktorá stanoví jednoznačne iné priority. Slovo Severoatlantická aliancia alebo NATO naozaj v celom materiáli jednoducho chýba.

    Kolegyne a kolegovia, takto vypracovaný a predložený materiál, aj keď treba oceniť snahu jeho autorov, nemá praktický význam a myslím si, že nie je potrebný v takejto forme. Pojmy a definície, ktoré obsahuje, možno nájsť v iných relevantných materiáloch, či už v ústave alebo ďalších materiáloch, ktoré schválila Národná rada. Takýto materiál - s ohľadom na jeho obsah aj formu - by situáciu podľa mňa iba skomplikoval. Národná rada Slovenskej republiky by ho preto nemala prijať.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem, pán poslanec, aj ja. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Vaškovič.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    pripravil som si príspevok, ale vzhľadom na to, že vlastne moji predrečníci obsahovo v podstate povedali to, čo mám aj ja pripravené, chcem len povedať záver z toho môjho príspevku, ktorý je podobný, ako bol doteraz u predrečníkov, a to, že tento dokument má podľa mňa takú nízku jazykovú, formálnu i vecnú úroveň, že vydávať ho za oficiálny dokument, jeden po ústave najdôležitejší, je pre civilizovaný štát hanbou.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, či ešte niekto má prihlášku do rozpravy alebo chce vystúpiť.

  • Ak nie, končím rozpravu k tomuto bodu programu a pýtam sa pána ministra Siteka, či sa chce vyjadriť k rozprave. Pán minister chce vystúpiť. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne,

    chcel by som odpovedať na tie otázky, ktoré tu boli povedané. Pán poslanec Figeľ mal otázku, akým smerom sa táto Slovenská republika uberá. V podstate, hovorili ste o orientácii do NATO. Treba povedať jednoznačne, že to je deklarované v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, kde bezpečnostnú štruktúru NATO pokladáme za najefektívnejšiu bezpečnostnú štruktúru. Je to jednoznačne v tomto dokumente zapracované. Za rezort obrany v podstate môžem hodnotiť len to, čo tento rezort obrany spĺňa pri tejto orientácii.

    Vieme, že zahraničné návštevy, ktoré navštívili Slovenskú republiku, a aj pri rôznych iných rokovaniach, či už na Slovensku, alebo mimo republiky, tieto kroky rezortu obrany veľmi pozitívne hodnotili. Jednak sa to týka otázky Partnerstva za mier, kde Slovenská republika, ktorá ako jedna z prvých tento prezentačný dokument podpísala, si plní zodpovedne tento program Partnerstva za mier. Vieme, že rezort obrany vyčlenil v tomto roku 4 % z rezortu obrany. Všetky aktivity majú veľmi rastúci koeficient. A takisto v súvislosti s orientáciou do NATO, kde v podstate treba splniť určité dokumenty, napríklad programovanie, plánovanie a rozpočtovanie v rezorte obrany, ktoré má byť kompatibilné s tými dokumentmi, ktoré sú rozpracované v armádach štátov NATO, ministerstvo obrany pristupuje k týmto otázkam veľmi zodpovedne.

    Takisto bolo nastolené, aj keď neboli špecifikované bližšie podmienky v súvislosti s orientáciou do NATO, boli na rezort obrany vznesené také základné otázky, a to posilnenie civilnej kontroly armády. Myslím si, že táto otázka je zodpovedne riešená. Vieme, že civilná kontrola armády je zabezpečovaná jednak v ústave, jednak cez výbor pre obranu a bezpečnosť, jednak najvyšší funkcionári v rezorte obrany sú civili, taktiež cez spoločenské organizácie je posilnenie kontroly. Ministerstvo obrany má uzavreté zmluvy s jedenástimi spoločenskými organizáciami, ktoré sa v podstate zúčastňujú na tvorbe legislatívnych a právnych dokumentov.

    Takisto bola otázka v súvislosti s NATO - dôraz kladený na kompatibilitu a interoperabilitu. Mám tým na mysli v podstate komunikačné a spojovacie prostriedky, kde sa dáva veľký dôraz, lebo vieme, že výzbroj jednotlivých štátov NATO je v podstate z domácich produktov, ale dáva sa dôraz na interoperabilitu a kompatibilitu týchto spojovacích systémov, čiže my vynakladáme veľké finančné prostriedky. Využívame pomoc jednak zo Spojených štátov amerických, jednak aj Francúzi s nami v tomto smere nadviazali určité kontakty, čiže myslím si, že tieto otázky si rezort obrany plní. Ešte raz môžem v podstate povedať, že využívame každú pomoc zo zahraničia. Viac k tejto otázke vám nemôžem povedať, lebo v podstate otázka NATO nie je len otázkou ministerstva obrany.

    Čo sa týka tej druhej otázky, myslím si, že je to veľmi citlivá otázka a má určitý stupeň utajenia. Rád vám odpoviem písomnou cestou.

    K vystúpeniu pána poslanca Kanisa. Myslím si, že ide o dokument podstatne širší, ako je obranná doktrína Slovenskej republiky. Tento dokument pokrýva nielen obranu, ale celý komplex bezpečnosti, aj vnútornej, aj vonkajšej bezpečnosti. Procesy, ktoré ste, pán poslanec, naznačili, sú riešené v národnej obrannej stratégii. Ešte raz zdôrazňujem, že tento dokument je nadrezortný, je to veľmi významný dokument a treba tu jednoznačne zdôrazniť, že - ako to už bolo viac ráz dokumentované - v podstate z hľadiska metodologického významu má slúžiť procesom pokračovania ďalšej tvorby tejto bezpečnosti. Veď dnes tento dokument nemôže presne obsahovať špecifické otázky, ako je orientácia do NATO, aby tu bola viackrát táto otázka prezentovaná. Je to vyjadrené v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky a my sa riadime programovým vyhlásením vlády.

  • Hlas z pléna.

  • Hlas z pléna.

  • Samozrejme, lenže tieto zásady sú riešené s tým, že je to otvorený dokument, do ktorého v podstate môžeme vstupovať podľa vývoja situácie v Európe a v zahraničí. Nemôžeme ho presne špecifikovať. Ak máme programové vyhlásenia vlády schválené, kde je presná orientácia, podľa tohto programového vyhlásenia si vláda zodpovedá a je podriadená parlamentu, aby hodnotil tieto kroky. Ja som zdôraznil kroky, ktoré si ministerstvo obrany v súvislosti s programovým vyhlásením vlády plní. Len toľko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Pýtam sa spoločného spravodajcu pána poslanca Slotu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

  • Vážení prítomní,

    chcem sa vyjadriť k niektorým skutočnostiam, ktoré tu boli prednesené. Pán kolega Kanis hovoril, že pojem "národný" je, dá sa povedať, podľa jeho názoru, až skoro sprofanovaný.

  • Hlas v sále.

  • No skoro. Chcel by som zdôrazniť, že aj taký štát, ako sú Spojené štáty americké, ktoré sú vzorom demokracie, jednoznačne zvýrazňujú národný záujem. Medzi štátnopolitickým záujmom a národným záujmom je znamienko rovnosti, i keď podľa mňa Spojené štáty americké nemôžu hovoriť o národnom záujme, pretože je tam vyše 100 národností. Mohli by tak rozprávať o ľudovom záujme. Ale prosím. Slovenská republika je jednoznačne národný štát, pretože 85 % obyvateľstva sú Slováci, takže myslím, že pojem "národný" je namieste, a čo je národné, je štátnopolitické, to je bez debaty. Ale to je môj názor.

    K tým ďalším veciam. Dalo by sa polemizovať možno o cudzích slovách, ktoré sú v materiáli. Možno v tomto sú tam nedostatky, súhlasím. Ale v končenom dôsledku by som chcel zdôrazniť, aj kolega Ftáčnik povedal, že by takýto materiál mal byť prijatý minimálne na desať rokov - smerovo. Len by som chcel všetkých upozorniť, že možno sa tento materiál bude meniť už o mesiac po voľbách v Rusku. Zásadne. Možno. Takže vývoj v Európe, ale predovšetkým v strednej Európe je taký, aký je a osobne môžem len toľko povedať, že by sme mali jednoznačne mať prijaté aspoň na nejaký čas, aspoň niečo. Môžeme polemizovať o tom, na akej úrovni je tento materiál po kvalitatívnej stránke. Prosím. Len toľko.

  • Ďakujem. Pán spravodajca, budeme prijímať uznesenie, čiže budeme musieť hlasovať, lenže ako sa dívam po rokovacej miestnosti, nie sme uznášaniaschopní.

  • Hlasy z pléna.

  • Po mojej strane aj pravé krídlo chýba.

  • Hlasy z pléna.

  • To nie je mojou povinnosťou, pán poslanec.

    Vyhlasujem desaťminútovú prestávku. Ak nebudeme po desiatich minútach uznášaniaschopní, budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine.

  • Hlasy z pléna.

  • Hlasy z pléna.

  • Z vašej strany páni poslanci kričia, že sú v budove, že ich treba hľadať. Môžeme to urobiť. Prosím, aby som urobil všetko podľa rokovacieho poriadku, prezentujme sa.

    Prezentovalo sa 46 poslancov. Zrejme nás viac nebude.

    Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine prijatím uznesenia k tomuto bodu programu a potom tak, ako sme si schválili v rámci schvaľovania programu.

    Ďakujem pekne.