• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    mali by sme pokračovať, pretože je už po stanovenom termíne začiatku schôdze. Vrátime sa k hlasovaniu, ale vidím, že nás nie je dostatok. Dovoľte, aby som využil čas, kým sa doplní náš zbor, na podanie informácie v oblasti spolupráce s Európskou úniou.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    ide o informáciu o tom, ako sa pripravujeme na spoluprácu v oblasti európskej integrácie.

    Na politickom grémiu a neskôr v osobných kontaktoch a na porade predsedu Národnej rady s podpredsedami a s Kanceláriou Národnej rady bola jednak spresnená 11-členná zostava poslancov, členov Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí sa zúčastnia na 2. spoločnej schôdzi v Bruseli v dňoch 3. až 5. tohto roku, a jednak bola odsúhlasená príprava a návrh na schválenie a vytvorenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu. Návrh predložím na budúcom, t. j. na júnovom zasadaní Národnej rady Slovenskej republiky.

    Zloženie tohto výboru bude mať paralelné členstvo, t. j. členmi výboru budú poslanci, ktorí majú už svoje členstvo v iných výboroch, aby nedošlo k oslabeniu funkčnosti doterajších výborov. Zároveň sa budeme usilovať, aby bol výbor v nevyhnutnom počte, a k tomu sa prikláňajú aj zástupcovia viacerých politických strán, aby mal 15 členov a aby v ňom boli zastúpené všetky kluby koalície i opozície. Pochopiteľne, že pred podaním vlastného návrhu členov výboru prediskutujeme zastúpenie s poslaneckými klubmi, aby sa našiel konsenzus väčšinovej akceptácie pri hlasovaní. Rád by som zdôraznil, že všetky krajiny strednej a východnej Európy, ktoré majú záujem o členstvo v Európskej únii, buď už takéto výbory vytvorili, alebo ich pripravujú. Okrem toho súbežne so stupňovaním procesov integrácií dôjde postupne aj k úprave vlastného aparátu Národnej rady, keď vznikne jednak špeciálny inštitút a jednak dôjde k úprave útvarov, ktoré majú na starosti vonkajší styk a vonkajšie vzťahy.

    Na záver tejto informácie znova opakujem, že po konzultačnej príprave na júnovej schôdzi predložím návrh na vytvorenie výboru pre európsku integráciu.

    Vážené kolegyne a kolegovia, teraz zistíme, či sme vstave odhlasovať náš súhlas alebo nesúhlas s odpoveďami na interpelácie poslancov.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Je to v prvom prípade odpoveď ministra Hudeka na interpeláciu pána poslanca Pittnera.

  • Hlasy zo sály.

  • Dobre, pardon. Tak prosím vás, zatiaľ sa budeme len prezentovať. Prosím, prezentujme sa.

    Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Vážené kolegyne a kolegovia, prejdeme rad-radom, aby sme postupovali racionálne a rýchlo. Začnema hlasovaním o súhlase alebo nesúhlase s odpoveďou na interpeláciu pána poslanca Pittnera, teda s odpoveďou pána ministra Hudeka.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tom, či súhlasíme s touto odpoveďou.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujeme, že sme akceptovali odpoveď ministra Hudeka.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tom, či súhlasíme s odpoveďou pána ministra Rezeša na interpeláciu pána poslanca Dzurindu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovalo 64 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že parlament súhlasil s odpoveďou pána ministra Rezeša.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tom, či súhlasíme s odpoveďou ministra financií pána Kozlíka na interpeláciu pána poslanca Vaškoviča.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že parlament súhlasí s odpoveďou ministra Kozlíka.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tom, či súhlasíme s odpoveďou pána ministra Kozlíka na interpeláciu pána poslanca Prokeša.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 75 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že sme nedosiahli uznášaniaschopnú väčšinu.

    Faktická či procedurálna poznámka?

  • Hlas z pléna.

  • Dobre. Prosím, zopakujeme hlasovanie.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tom, či súhlasíme s odpoveďou ministra financií pána Kozlíka na interpeláciu pána poslanca Prokeša.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme vyslovili súhlas s odpoveďou pána ministra Kozlíka.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o odpovedi pani ministerky Slavkovskej na interpeláciu pána poslanca Ftáčnika. Poznamenávam, že pán poslanec Ftáčnik ešte žiada hlasovať o uznesení.

  • Poznámka poslanca Ftáčnika z pléna.

  • Len o uznesení? Pardon. Tak prosím, teraz nehlasujme. Budeme hlasovať len o uznesení novým hlasovaním a pán poslanec Ftáčnik prečíta návrh tohto uznesenia.

    Prosím, terajšie hlasovanie sa nezarátalo. Prosím pána poslanca Ftáčnika, aby prečítal návrh svojho uznesenia. Buďte takí dobrí, spojte ho.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Návrh uznesenia som včera navrhol v takomto znení:

    Národná rada Slovenskej republiky odporúča, teda nezaväzuje, ale odporúča ministerstvu školstva, aby vydalo vykonávací predpis podľa § 12 ods. 7 platného zákona číslo 350/1994 Z. z., ktorým by sa ustanovil spôsob financovania neštátnych stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania do novembra 1996.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prednesenom návrhu uznesenia pána poslanca Ftáčnika, či s ním súhlasíme, alebo nie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že toto uznesenie bolo prijaté.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tom, či súhlasíme s odpoveďou pána premiéra Mečiara, resp. ministra Hudeca na interpeláciu pána poslanca Bárdosa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme vyslovili súhlas s odpoveďou na interpeláciu pána poslanca Bárdosa.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o odpovedi pani ministerky Slavkovskej na interpeláciu pána poslanca Haracha, či s ňou súhlasíme, alebo nie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že parlament vyslovil súhlas s odpoveďou pani ministerky Slavkovskej.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o odpovedi pána ministra Schenka na interpeláciu pána poslanca Figeľa, či s ňou súhlasíme, alebo nie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že parlament vyslovil súhlas s odpoveďou ministra Schenka.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o odpovedi pani ministerky Slavkovskej na interpeláciu pána poslanca Šveca, či súhlasíme s touto odpoveďou, alebo nie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Konštatujem, že parlament súhlasil s odpoveďou pani ministerky Slavkovskej.

    Na interpeláciu pána poslanca Kleina odpovedal pán minister Baco a pán poslanec Klein vyslovil súhlas, čiže o tomto nehlasujeme.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o odpovedi pána ministra Hudeca na interpeláciu pani poslankyne Sabolovej, či s touto odpoveďou súhlasíme, alebo nie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov. Za návrh hlasovalo 64 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme akceptovali odpoveď pána ministra Hudeca.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o odpovedi pána ministra Duckého na interpeláciu pani poslankyne Sabolovej, či s ňou súhlasíme, alebo nie.

    Nefunguje to. Hlasovanie budeme opakovať.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o odpovedi ministra Duckého na interpeláciu pani poslankyne Sabolovej, či s touto odpoveďou súhlasíme, alebo nie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že parlament vyslovil súhlas s odpoveďou pána ministra Duckého.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o odpovedi pána ministra Zlochu na interpeláciu pani poslankyne Sabolovej.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 67 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že parlament vyslovil súhlas s odpoveďou pána ministra Zlochu.

    Pán poslanec Černák interpeloval viacerých pánov ministrov a zároveň povedal, že nežiada hlasovanie o týchto odpovediach.

    Takže prechádzame na odpoveď pána Mečiara, resp. pána Kalmana na interpeláciu pána poslanca Kötelesa.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme, či súhlasíme s touto odpoveďou.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že parlament vyslovil súhlas s odpoveďou pána Mečiara, resp. pána Kalmana na interpeláciu pána poslanca Kötelesa.

    Pán poslanec Köteles, ak ma záznamy neklamú, uviedol dva návrhy na uznesenie Národnej rady. Je to ešte predtým, ako budeme hlasovať o odpovedi pána ministra Hudeca? Alebo to nasleduje za tým?

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

  • Ďakujem. Keď odsúhlasíme text uznesenia, tak je zbytočné hlasovať o odpovediach.

  • Ale to je teraz trocha fiktívne. To znamená, že keď ho neodsúhlasíme, budeme musieť znova hlasovať?

  • Áno, nech sa páči. Prosím, prečítajte text vášho návrhu uznesenia.

  • Národná rada Slovenskej republiky žiada ministra kultúry Slovenskej republiky, aby predložil konkrétny rozpis štátnych dotácií z fondu Pro Slovakia za rok 1995.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto návrhu uznesenia pána poslanca Kötelesa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 26 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že prvý návrh uznesenia, ktorý predložil pán poslanec Köteles, nebol prijatý.

    Prosím, prečítajte váš druhý návrh uznesenia.

  • Národná rada Slovenskej republiky, vychádzajúc z článku 80 Ústavy Slovenskej republiky a z § 89 zákona číslo 44/1989, žiada členov vlády, aby odpovedali na interpeláciu poslancov v zákonom danej lehote, teda do 30 dní.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prečítanom návrhu uznesenia Národnej rady, ktorý predkladá pán poslanec Köteles.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 25 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že druhý návrh uznesenia Národnej rady, ktorý predložil pán poslanec Köteles, sme neprijali.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o odpovedi pána Mečiara, resp. pána Kozlíka na interpeláciu pani poslankyne Schmögnerovej, či súhlasíme s touto odpoveďou, alebo nie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že parlament vyslovil súhlas s odpoveďou pána Mečiara, resp. pána Kozlíka.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o odpovedi pána ministra Javorského na interpeláciu pána poslanca Šagáta, či súhlasíme s touto odpoveďou, alebo nie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme prijali odpoveď pána ministra Javorského.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o odpovedi pána ministra Schenka na interpeláciu pani poslankyne Lazarovej.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že parlament vyslovil súhlas s odpoveďou pána ministra Schenka.

    Podľa výsledkov hlasovania bude vypracované uznesenie. Odpovede na interpelácie, s ktorými sme hlasovaním vyjadrili súhlas, budú zaradené pod bodom súhlasí, a odpovede, s ktorými Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila hlasovaním nesúhlas, budú zaradené pod bodom nesúhlasí.

    Teraz pristúpime k d e v ä t n á s t e m u bodu programu, ktorým je

    návrh na vyslovenie súhlasu s Dodatkovým protokolom z 15. októbra 1975 k Európskemu dohovoru o vydávaní z 13. decembra 1957, Druhým dodatkovým protokolom zo 17. marca 1978 k Európskemu dohovoru o vydávaní z 13. decembra 1957, Dodatkovým protokolom zo 17. marca 1978 k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 20. apríla 1959.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 345 a spoločnú správu výborov ako tlač 345a. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je súčasťou tlače číslo 345.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie minister spravodlivosti Slovenskej republiky pán Jozef Liščák. Prosím ho, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    Česká a Slovenská Federatívna Republika podpísala a v roku 1992 ratifikovala niektoré dohovory Rady Európy, medzi inými Európsky dohovor o vydávaní z 13. decembra 1957 a Európsky dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach z roku 1959. Tieto dohovory nadobudli pre ČSFR platnosť dňa 14. júla 1992.

    Vyhlásenie Slovenskej republiky o sukcesii zmlúv ratifikovaných Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou do medzinárodných dohovorov bolo základom rozhodnutia výboru ministrov Rady Európy na 484. zasadnutí zástupcov ministrov dňa 8. januára 1993 o tom, že sa uznáva viazanosť Slovenskej republiky oboma uvedenými dohovormi so spätnou účinnosťou, teda od 1. januára 1993.

    Predmetné dohovory patria medzi najpoužívanejšie trestnoprávne dohovory v praxi justičných orgánov Slovenskej republiky. Ich dôležitosť je zdôraznená aj skutočnosťou, že sa podľa nich postupuje aj vo vzťahu k Českej republike. Široké uplatnenie majú aj vo vzťahu k Rakúsku, Nemeckej spolkovej republike, Francúzsku, Maďarsku, Poľsku a iným členským štátom Rady Európy. K dohovorom boli v rámci Rady Európy dohodnuté dodatkové protokoly, ktoré Česká a Slovenská Federatívna Republika neratifikovala.

    Viac ako trojročná prax z vykonania citovaných dohovorov ukazuje, že dodatkové protokoly obsahujú ustanovenia, ktoré by v mnohom pomohli praxi justičných orgánov Slovenskej republiky.

    Štruktúra všetkých dodatkových protokolov je delená. To znamená, že upravujú súčasne rôzne doplnkové otázky, ktoré nemajú vzájomnú súvislosť, ale súvisia s predmetom úpravy príslušného dohovoru. Každý štát má možnosť prijať všetky časti jednotlivého dodatkového protokolu alebo len niektorú jeho časť. Ako vyplýva z predkladacej správy, navrhuje sa prijať všetky časti všetkých troch dodatkových protokolov.

    Vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas s uzatvorením predmetných protokolov dňa 21. 11. 1995 uznesením číslo 874. Dodatkové protokoly boli za Slovenskú republiku podpísané dňa 14. 2. 1994. Dodatkové protokoly majú charakter medzinárodných prezidentských zmlúv, a preto sa vyžaduje pred ich ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu ministrovi Liščákovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Roberta Fica, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Nech sa páči.

  • Vážené dámy a páni,

    návrh na vyslovenie súhlasu s Dodatkovým protokolom z 15. októbra 1975 k Európskemu dohovoru o vydávaní z 13. decembra 1957, Druhým dodatkovým protokolom zo 17. marca 1978 k Európskemu dohovoru o vydávaní z 13. decembra 1957 a s Dodatkovým protokolom zo 17. marca 1978 k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 20. apríla 1959 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie do 9. mája 1996. Zároveň určil ústavnoprávny výbor, aby podal Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania návrhu v príslušných výboroch.

    Všetky určené výbory prerokovali návrh v lehote, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť s týmito medzinárodnými dokumentmi súhlas.

    Vážený pán podpredseda, to je všetko zo spoločnej správy.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Ficovi za podanie správy a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o devätnástom bode programu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy.

    Konštatujem, že do rozpravy sa nikto nehlási, teda vyhlasujem rozpravu o devätnástom bode programu za skončenú. Samozrejme, tým zrejme pán minister Liščák nemá dôvod na vystúpenie. Zrejme rovnako nie je potrebné ani záverečné slovo pána spoločného spravodajcu, teda pristúpime k hlasovaniu.

    Vážené kolegyne a kolegovia, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písmena e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s uvedenými tromi dodatkovými protokolmi.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca, aké je vaše stanovisko?

  • Odporúčam toto uznesenie prijať.

  • Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 108 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Je to vzácna zhoda. Ďakujem za promptné postupovanie.

  • Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďakujem pánu ministrovi a pánu spoločnému spravodajcovi.

    Pristúpime k d v a d s i a t e m u bodu programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 410 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 410a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky pán Jozef Liščák. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    účelom návrhu novely zákonnej úpravy konkurzného a vyrovnávacieho konania je výsostný záujem štátu nepripustiť zánik strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností, od ktorých závisí stabilizácia a ďalší rozvoj nášho hospodárstva. Ide o štátne podniky a akciové spoločnosti s majetkovou účasťou štátu alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 2 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností. Tento zákon nadobudol účinnosť 7. septembra 1995.

    Podľa ustanovenia § 67 ods. 3 zákona číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov sa ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní nevzťahujú na štátne rozpočtové organizácie, štátne príspevkové organizácie, obce a právnické osoby zriadené osobitným zákonom. Navrhuje sa doplniť pôsobnosť tohto ustanovenia aj na strategicky dôležité štátne podniky a akciové spoločnosti taxatívne vymedzené v § 2 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 192/1995 Z. z. a právneho nástupcu štátneho podniku podľa § 5 tohto zákona.

    Keďže hlavným dôvodom tejto novely je výsostný záujem štátu nepripustiť zánik subjektov, od ktorých závisí stabilizácia nášho hospodárstva a jeho ďalší rozvoj, je nevyhnutné, aby sa táto novela vzťahovala aj na konkurzné konania, ktoré už boli začaté voči dlžníkom uvedeným v § 67 ods. 3 zákona o konkurze a vyrovnaní a ktoré mali byť zastavené, ak do nadobudnutia účinnosti tohto zákona ešte nerozhodol o vyhlásení konkurzu.

    Návrh novely zákona o konkurze a vyrovnaní vypracovalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Odporúčam jeho schválenie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu ministrovi Liščákovi.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Tomáša Cingela, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 958 z 30. apríla 1996 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti v lehote do 15. mája 1996 a súčasne určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že sa skoordinované stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej republiky premietnu v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky na svojich schôdzach v určenej lehote.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti neprijali uznesenie o výsledku prerokúvania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo vyslovil súhlas s vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, schváliť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Cingelovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o dvadsiatom bode programu. Prvú prihlášku mám od pána poslanca Fogaša. Nech sa páči, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Zsolt Komlósy.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    žiaľ, znovu musím už po štvrtýkrát v súvislosti so zákonom o konkurznom konaní diskutovať, a diskutovať, žiaľ, nie tak, že by som mohol podporiť tento návrh novely. Totiž ani teraz sa nepredkladá žiadne systematické riešenie zákona o konkurze a vyrovnaní, iba sa látajú problémy spôsobom, ktorý vlastne ruší zmysel zákona.

    Treba si uvedomiť, že už pred touto novelizáciou bol zákon o konkurze a vyrovnaní novelizovaný niekoľkokrát a už zákonom 122/1993 Z. z. bol doplnený § 67 o odseky 3, 4, ktorým sa stanovilo, že zákon o konkurze a vyrovnaní sa nepoužije u dlžníkov hospodáriacich na poľnohospodárskej pôde alebo lesnej pôde v čase od 1. 4. do 30. 9. kalendárneho roka, u tých istých dlžníkov zapísaných do príslušného registra po 31. 12. 1992, a to v čase do 30. 9. 1994 a u dlžníkov z oblasti dopravy a spojov, zdôrazňujem, dopravy a spojov, ak majú pre štát zásadný strategický hospodársky význam s výnimkou, že z tohto ustanovenia môže stanoviť vláda určitý exces na základe návrhu zakladateľa.

    Už tu sme časovali, vážené kolegyne a kolegovia, možnosť stanovenia určitej výnimky z konkurzu a vyrovnania, vedomí si toho, že treba ochrániť strategické záujmy štátu. Krátko na to, v roku 1994, sa predkladá ďalšia novela a v § 67 sa objavuje nový odsek 3, ktorým sa stanovuje, že tento zákon sa nepoužije ani na činnosť Fondu národného majetku. V roku 1994, teda v tom istom, sa predkladá ďalšia novela a zákon stanovuje, že predmetný zákon sa nebude vzťahovať ani na štátne rozpočtové a príspevkové organizácie, obce a právnické osoby zriadené osobitným zákonom, zrejme majúc na mysli aj Fond národného majetku.

    Terajší návrh novely rozširuje tento výpočet subjektov, na ktoré sa zákon o konkurze a vyrovnaní nevzťahuje, o štátne podniky alebo akciové spoločnosti uvedené v osobitnom zákone, právnych nástupcov štátneho podniku podľa osobitného zákona.

    Čo to vlastne znamená? Znamená to, že sa podstatne rozširuje okruh subjektov, na ktoré sa zákon o konkurze a vyrovnaní nebude môcť použiť, ale podľa článku 20 odsek 1 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah, zdôrazňujem, rovnaký zákonný obsah, a má aj rovnakú ochranu, aj rovnakú ochranu. Ak zákon o konkurze a vyrovnaní umožňuje, aby voči niektorým vlastníkom nebolo možné použiť jeho ustanovenie, to znamená, že v zákone je uvedeným vlastníkom poskytnutá iná ochrana, iný spôsob, iný obsah ochrany vlastníctva ako iným vlastníkom nevymenovaným v zákone o konkurze a vyrovnaní, nie je, podľa mojej mienky, garantovaná rovnaká ochrana každého vlastníka.

    Povedané po slovensky, štátne podniky a organizácie sú oprávnené uplatňovať postup podľa zákona o konkurze a vyrovnaní voči iným právnickým osobám, čo znamená, že štátny podnik či iná organizácia uvedená v zákone môže spôsobiť platobnú neschopnosť svojho veriteľa a ak mu dodáva nejaké výkony alebo služby a tento mu nezaplatil, je pritom oprávnená podať návrh na konkurz tohto veriteľa. To je, podľa mojej mienky, stav, ktorý vyvoláme prijatím tejto nezmyselnej novely.

    Návrh novely, ale zrejme aj tie predchádzajúce - na túto skutočnosť som aj predtým upozorňoval pri predkladaní jednotlivých noviel zákona - sú v rozpore s článkom 20 ods. 1 druhej vety ústavy a som presvedčený o tom, že ak sa táto novela schváli, tak to bude zase jeden zo zákonov, o ktorých bude raz rokovať Ústavný súd.

    Ak teda porovnáme vývoj znenia § 67, potom až na subjekty uvedené v bode 1, teda hospodáriace na poľnohospodárskej či lesnej pôde, každá novela priniesla rozšírenie ochrany štátneho vlastníctva vrátane Fondu národného majetku a zrejme organizácií ním založených, pričom všetky novely, a na to vás chcem upozorniť, keď toľko hovoríme o ochrane štátnosti a o dobrom mene Slovenskej republiky, všetky novely boli prijaté po prijatí Ústavy Slovenskej republiky. A tento základný dokument by sme si mali ctiť už preto, lebo vytvára základný rámec pre náš právny poriadok.

    Návrh súčasne vytvára podmienky nerovnakého postavenia oprávnených subjektov. Tí, ktorí majú pohľadávky voči štátnym organizáciám, ich nebudú môcť uplatňovať, nebudú môcť uplatniť ochranu svojich práv rovnakým spôsobom ako iní, lebo nebudú môcť podať návrh na konkurz voči subjektom vymenovaným v zákone.

    Zákonom ustanovený postup je vlastne podanie návrhu na konkurz a toto sa v podstate značnej časti subjektov znemožňuje. V neposlednom rade, podľa mojej mienky, treba poukázať i na článok 20 ods. 3 ústavy, podľa ktorého vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom, pričom v okamihu prijatia osobitnej úpravy vylúčením určitých subjektov z možnosti uplatnenia zákona o konkurze sa proti nim vytvárajú podmienky na zneužitie štátneho vlastníctva na ujmu práv iných subjektov, ktorým sa sťaží alebo znemožní určitý spôsob uplatnenia ich práv.

    Pokiaľ ide o navrhovaný článok II - zastavenie konania ex offo v konaní, ktoré sa začalo na návrh oprávneného, ktorý v konaní riadne pokračuje, i tento článok je podľa mojej mienky v rozpore s článkom 46 ods. 1 ústavy. Ide totiž o retroaktivitu. Tomu už rozumie, myslím, aj na Slovensku, skoro každý. Návrh obmedzuje právo domáhať sa súdnej ochrany spôsobom predpokladaným zákonom, a to so spätnou účinnosťou, a podľa ústavy je Slovenská republika predsa právnym štátom. Atribútom právneho štátu je právna istota. Každá zmena stanovených zákonných podmienok na uplatnenie a vymáhanie práv je preto v rozpore s princípom právnej istoty, teda i s deklaráciou, že Slovenská republika si chce budovať dobré základy. Aj tento princíp je jedným zo základných princípov, ktorý právny štát má rešpektovať.

    Čo chcem povedať na záver? V zákone o konkurze a vyrovnaní je viacero iných problémov a bodov, ktorým by bolo treba venovať pozornosť. Ide napríklad:

    a) o otázky spojené s etapou dohadovacieho konania. Už samotný inštitút pri schvaľovaní zákona o konkurze a vyrovnaní vyvolal búrlivú diskusiu ešte vo vtedajšej Slovenskej národnej rade a ďalej sa týmto problémom nezaoberáme;

    b) o otázky spojené s plnením si povinností a uplatňovaním práv likvidátorov;

    c) o otázky spojené s účinnosťou pri vykonávaní kompetencií príslušných orgánov a organizácií.

    K prvému bodu, teda k dohadovaciemu konaniu, k etape dohadovacieho konania aspoň toľko: Závažným momentom v tejto etape je kontradiktórny vzťah medzi schváleným projektom ozdravenia a právoplatne uzatvorenými úverovými zmluvami. Tento vzťah ostal nevyriešený. Z právneho hľadiska ide o vzťah medzi viacstranným a dvojstranným právnym úkonom. Je nevyhnutné vyriešiť účinky schváleného projektu ozdravenia na právoplatné záväzkové vzťahy. Napríklad v podmienkach bánk ide o úverové, záložné, ručiteľské, zádržné zmluvy, zmluvy o prevzatí dlhu, o pripustení záväzku, o založení pohľadávky, o postúpení pohľadávky a podobne. V tejto súvislosti je potrebné doriešiť veriteľa ako účastníka týchto vzťahov najmä z pohľadu jeho ekonomického postavenia na kapitálovom trhu a prednostného postavenia. Obdobným príkladom je dispozitívne právo rady veriteľov, ktoré spočíva v pozastavení splátok úverov a ich úrokov. Ani v tomto prípade účinky tohto práva na platné úverové zmluvy nie sú doteraz doriešené.

    To sú, vážené kolegyne, kolegovia, problémy, ktorým by sme sa mali venovať, a nie prijímaniu zákona, ktorý je takto na hrane s ústavou. Z pohľadu dohadovacieho konania a už vôbec od momentu predloženia návrhu na vyhlásenie konkurzu na príslušný súd je potrebné doriešiť problém systému úročenia - zastavenie, zmenu, alebo čo s tým budeme ďalej robiť. Myslím si, že samotný problém dohadovacieho konania, samotný inštitút je veľkým problémom v súčasnom období a treba sa o ňom baviť a prijať legislatívne riešenie.

    Ak som spomínal likvidátorov, treba povedať, že ani oni nekonajú vždy tak, ako by mali. Často sa koná v rozpore so zákonom, t. j. sústreďujú sa peňažné prostriedky na viacerých účtoch v rôznych peňažných ústavoch. Prijali sme zákon, podľa ktorého sme mali sústrediť niektoré organizácie, a najmä štátne podniky by mali viesť jeden účet tak, aby bol prehľad o ich hospodárení. To je v rozpore so zákonom. Majetok z likvidácie sa nespeňažuje najhospodárnejšie, čím sa znižuje šanca uspokojiť pohľadávky. Podávajú sa návrhy na predĺženie likvidácie, čím sa znižuje návratnosť pohľadávok veriteľov.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, to sú základné problémy zákona o konkurze a vyrovnaní, a nie vytváranie nerovného postavenia v obchodno-právnych vzťahoch. Nemôžeme podporiť ani zámer, ktorý by bol opretý o ekonomické záujmy. Chcem vás preto vyzvať, aby sme navrhovanú novelu neschválili. Vyzývam súčasne ekonomických ministrov vlády, aby riešili ekonomické problémy ekonomickými nástrojmi a nenútili ministra spravodlivosti robiť zo zákona trhací kalendár, resp. meniť jeho účel.

    Myslím si teda, že riešenie sa môže prijímať na inej úrovni, ako je prijímanie zákona, ktorý takýmto spôsobom vlastne narušuje celý náš právny systém.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Komlósy a pripraví sa pán poslanec Volf.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, ctení hostia,

    nie prvýkrát máme pred sebou v tomto volebnom období návrh zákona z dielne vládnej legislatívy, ktorý, mierne povedané, zaváňa úzkou a triviálnou účelovosťou. Úzkou a triviálnou preto, lebo aj keď uznávam, že každý predložený návrh má svoje zameranie, svoj cieľ, teda i účel, v prerokúvanej predlohe podobné zákony nevychádzajú zo všeobecných, v danej sfére viackrát sa opakujúcich, množiacich sa zlých, alebo nesprávnym smerom sa vyvíjajúcich zistení, negatívnych, nevyhovujúcich skúseností, ale reagujú len na jednu alebo dve pre vládu zvlášť nepríjemné udalosti. Nezapadajú ani do rámca vopred stanovenej deklarovanej koncepcie, nie sú súčasťou, ba niekedy protirečia mechanizmom, systémom, ktorých budovanie a dodržiavanie hlása aj vláda.

    Vo viacerých prípadoch takéto návrhy protirečia základným, spoločnosťou uznávaným a požadovaným princípom, tomu najzákladnejšiemu systému, ktorým ja Ústava Slovenskej republiky. Dôkazom toho sú v poslednom čase sa množiace nálezy Ústavného súdu. V tejto súvislosti chcem len upozorniť, že fungovanie ústavnosti v podobe - vláda navrhne, parlament schváli a Ústavný súd rozhodne, čo je v ňom protiústavné - pri takom častom opakovaní, čoho sme svedkami, nie je práve ideálnou konštrukciou a neospravedlňuje ani členov vlády, ani poslancov vládnej koalície. Treba si len spomenúť na tretiu vetu sľubu, ktorú skladá každý člen vlády a každý poslanec Národnej rady - citujem: "Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života."

    Aj dnes prerokúvaný návrh zákona patrí do tej skupiny, ktorý pravdepodobne skončí na Ústavnom súde. Predpokladám, že už nie je pre nikoho tajomstvom, že predložený návrh vlády novelizovať zákon o konkurze a vyrovnaní si vynútila situácia okolo zadlženosti Slovenských telekomunikácií. Na vyriešenie tohto problému vláde nestačia nástroje poskytované doterajším znením zákona, a hlavne doterajší obsah § 67, kde sú uvedené výnimky. Vláda sa rozhodla pre radikálnejší, vcelku veľmi jednoduchý krok, a to jednoducho rozšíriť okruh subjektov, na ktoré sa nebude vzťahovať tento zákon, o všetky štátne podniky, akciové spoločnosti uvedené v § 2 a v § 3 zákona číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností, medzi ktoré patrí aj problematický štátny podnik Slovenské telekomunikácie. Tento krok môže byť zaujímavý z najmenej dvoch hľadísk:

    1. z pohľadu vyriešenia danej problematiky okolo Slovenských telekomunikácií;

    2. druhé hľadisko je dlhodobejší dosah takéhoto stanovenia výnimočnosti strategicky dôležitých podnikov.

    V prvom prípade je zarážajúci fakt, že aj dnešné znenie zákona o konkurze a vyrovnaní umožňuje uplatniť osobitný režim pre dlžníkov z oblasti dopravy a spojov, tak ako na to poukazoval aj pán poslanec Fogaš, ak majú pre štát zásadný strategicky hospodársky význam. Zákon umožňuje aj pre Slovenské telekomunikácie vyhnúť sa konkurzu, ale nie dohodovaciemu konaniu a vyrovnaniu sa s veriteľmi. Na ilustráciu chcem uviesť len dve ustanovenia tohto zákona. V § 4 ods. 3 - citujem: "Cieľom dohodovania je umožniť dlžníkovi vyriešiť jeho úpadok a veriteľom umožniť uspokojenie ich pohľadávok." A napríklad v § 4f ods. 1 je nasledovné: "Projekt ozdravenia má zabezpečiť ozdravenie finančnej situácie dlžníka s cieľom odstrániť jeho úpadok a zabezpečiť jeho ďalší efektívny rozvoj."

    Ignorovanie takýchto možností a zavedenie nedotknuteľnosti vybraných podnikov môžem komentovať len tak, že vláda nechce zákonným spôsobom, presnejšie, na základe doterajších platných zákonov riešiť úpadok Slovenských telekomunikácií, resp. potenciálne hociktorého ňou uznaného strategicky dôležitého podniku, a ani v budúcnosti nemá v úmysle vyrovnať sa s veriteľmi. Takýto prístup je zarážajúci už aj preto, lebo vláda si vyhradzuje právo riadiť a dohliadať na niektoré podniky, ale zodpovednosť za ich úpadok a možné následky zlého hospodárenia v nich už nechce brať na seba.

    K tomuto chcem ešte poznamenať, že považujem za vrchol drzosti to, čo sa objavuje tento týždeň takmer v každom denníku. Myslím tým celostránkovú reklamu Slovenských telekomunikácií. Od podniku, ktorý je viac ako po uši zadlžený, ktorý sa nevie vyrovnať s veriteľmi a ktorý má v Slovenskej republike vyslovene výhradný monopol, a teda nepotrebuje takúto reklamnú kampaň, tento krok považujem za prejav arogancie a plytvania peniazmi daňovníkov.

    Nové navrhované znenie § 67 ods. 3 nelieči príčinu, ale následok. Vytvára nad vybranými podnikmi ochranný štít, buduje okolo nich nepriepustný obal, ale nezabraňuje tomu, aby ochoreli na takú istú chorobu ako Slovenské telekomunikácie. Navrhovaný zákon ich bude udržiavať pri živote v izolácii od okolitého sveta.

    Ten druhý pohľad, teda hľadisko dlhodobejšieho a všeobecného dosahu takejto novelizácie na celé hospodárstvo a tým aj na celú spoločnosť, je oveľa dôležitejšie. Kategória strategicky dôležitých podnikov, bez ohľadu na ich nahraditeľnosť alebo možnosť transformácie, bez ohľadu na stupeň dôležitosti, bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú prirodzeným monopolom a v neposlednom rade bez ohľadu na rôzne formy právneho a vlastníckeho postavenia týchto podnikov nemôže byť a nesmie byť totožná s kategóriou výnimočných, osobitne chránených, výslovne nedotknuteľných podnikov. Hlavne nie vtedy, ak sa súbežne neponúka mechanizmus korektného riešenia a zabezpečenia neopakovateľnosti vzniku podobných situácií, aká je dnes v prípade Slovenských telekomunikácií.

    Vysvetlenie, aké sa nám prednieslo pri prerokúvaní návrhu vo výbore, že veriteľ sa môže svojich pohľadávok domáhať súdnou cestou na základe iných zákonov, napríklad exekučného, je v dnešnej situácii naivné, nehovoriac o tom, že dlžníka, v našom prípade subjekty vymenované v novom navrhovanom znení § 67 ods. 3, môže takéto rozhodnutie súdu ohroziť oveľa viac a môže úplne ochromiť jeho činnosť, čo - predpokladám - nie je účelom tejto novelizácie.

    Na základe argumentov uvedených v dôvodovej správe sa môže na prvý pohľad zdať, že z hľadiska strategickej dôležitosti niektorých podnikov je oprávnená požiadavka ich výnimočnosti vo vzťahu k zákonu o konkurze a vyrovnaní. Nepochybne, v niekoľkých prípadoch je to pravda, za predpokladu iného korektného a efektívneho riešenia problematických situácií. Ale ak sa na danú problematiku pozrieme z druhej strany, zo strany rovnakých podnikateľských podmienok, zo strany zákonného obsahu a ochrany vlastníckych práv, je zrejmé, že takéto ustanovenie odporuje ústave.

    Okrem toho, že nie som presvedčený o všetkých podnikoch vymenovaných v § 2 a 3 zákona číslo 192/1995 Z. z., že si zasluhujú takúto výnimku, a nie som presvedčený o tom, že zákon vôbec je potrebný, nemôžu mať dvaja podnikatelia rozličným spôsobom garantované vlastnícke práva len preto, že jeden má podiel v podniku, ktorý uznala vláda za strategicky dôležitý, a druhý v podniku, ktorý vláda neuznala za takýto výnimočný. Na základe takéhoto princípu môžeme s troškou irónie očakávať, že sa zákon o strategicky dôležitých podnikoch bude rozširovať o tie, kde vlastníci sú prívržencami alebo aspoň sympatizantmi vládnej koalície.

    Je samozrejmé, že nie je dnes našou úlohou a nie je predmetom tejto novelizácie, aby sme rozhodovali teraz o tom, či niektorý podnik je strategicky dôležitý, alebo nie je, či má perspektívu, alebo nie, a ak má, ako sa dá prosperita a výkonnosť zabezpečiť. Nie sme tu - my 150 v jednej osobe - taviči a zlatotepci, baníci a energetici, chemici a súčasne šľachtitelia. Na to sú odborníci v daných odvetviach, aby vytýčili ciele, stratégiu a taktiku podnikania a ďalšieho napredovania. Musíme sa teraz rozhodnúť principiálne a politicky, či dopustíme, aby etatizmus prevládol nad voľným trhovým prostredím, aby sa na protežované podniky vzťahovali iné, voľnejšie ochranné zákony a na ostatné nie, či dovolíme, aby sa opäť z teplých a dobre platených miest vo vrcholových funkciách štátnych podnikov vytvorila rezervácia, prepáčte mi za výraz, pre veľké chránené a domestifikované zvieratá.

    Vážené kolegyne a kolegovia, vyzývam vás, aby ste sa rozhodovali pri hlasovaní na základe takýchto principiálnych celospoločensky prospešných, dlhodobých a ústavných kritérií, a nie na základe momentálnej, aj keď pre niekoľkých vysokopostavených ľudí obzvlášť nepríjemnej situácie. Vzhľadom na to, že novelizácia je veľmi krátka a pozmeňujúci návrh fakticky nie je možné k nemu podať, viem vo vlastnom mene, v mene klubu poslancov Maďarskej koalície a v mene klubu MKDH vysloviť len toľko, že tento zákon nepodporíme.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Volf a pripraví sa pán poslanec Lysák.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

    zákon o konkurze a vyrovnaní by si skutočne zaslúžil rozsiahlu novelizáciu. To, čo sa tu dnes vo forme vládneho návrhu predkladá, je však len ďalší účelový materiál, ktorý, ak ho poslanci Národnej rady neodmietnu alebo zásadným spôsobom nezmenia, skončí oprávnene na Ústavnom súde. Predložený návrh je bez akejkoľvek diskusie v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Porušuje ustanovenie, kde sa hovorí o rovnakej ochrane vlastníckych práv pre všetkých vlastníkov - článok 20 ods. 1 druhej vety. Aj ustanovenie, v ktorom sa konštatuje, že nie je možné použiť vlastníctvo na ujmu iných, alebo v rozpore so všeobecnými záujmami - článok 20 ods. 3.

    Na prospech tejto novelizácie sa tu často operuje všeobecným záujmom, ale pýtam sa vás, panie poslankyne a páni poslanci, či je takýmto záujmom strata dôveryhodnosti v podniky, ktoré štát privileguje voči ostatným, či je v národnom a štátnom záujme zneistiť subjekty podnikajúce na našom území, či je v spoločenskom záujme, aby na jedných platil iný meter ako na druhých, aby sa na prospech osobných a skupinových záujmov ožobračovala štátna pokladnica.

    Prijatie tejto protiústavnej novely zákona by nepriaznivo ovplyvnilo celú ekonomickú klímu na Slovensku. Ak sa tzv. strategický podnik dostane do situácie, že prestáva byť solventným, že vypláca inflačné prostriedky na mzdách, čerpá úvery, ktoré predstavujú mŕtve investície, prenáša svoje ekonomické ťažkosti na ďalšie podniky, stráca predsa svoju ekonomickú opodstatnenosť a zaťažuje celý hospodársky systém a jednotlivého občana. Je tu namieste otázka, pokiaľ sa strategicky významný podnik s účasťou štátu dostal do situácie, keď svojou hospodárskou nefunkčnosťou parazituje na druhých, ako sa teda štát ako spoluvlastník a správca stará o tieto organizácie. Môže byť vôbec organizácia, ktorej hrozí konkurz, strategickým pilierom hospodárstva štátu?

    Zákonom chrániť strategický podnik ešte neznamená pomôcť mu v zlej situácii. Štát ako spoluvlastník alebo správca podnikov a organizácií, o ktorých sa v dôvodovej správe uvádza, že sú to organizácie, od ktorých závisí stabilizácia a ďalší rozvoj hospodárstva, má predsa celý rad iných možností a nástrojov, ako im pomôcť, ako zachovať alebo podporiť ich funkčnosť.

    Vážené dámy a páni, keď sme už v Národnej rade otvorili diskusiu o tomto zákone, bolo by žiaduce urobiť iné zmeny, ktoré si vyžaduje doterajšia prax a celospoločenské záujmy. Takouto zmenou by malo byť vypustenie inštitútu dohodovacieho konania zo zákona. Dôvodom jeho pôvodného zaradenia v roku 1993 bola predsa právna ochrana perspektívnych, životaschopných podnikov pred okamžitým vyhlásením konkurzu na ich majetok. Išlo vtedy o podniky, ktoré boli insolventné z dôvodu zmeny výrobných programov, konverzné podniky a transformujúce sa podniky.

    Po trojročnej aplikácii týchto ustanovení je možné konštatovať, že dohodovacie konanie neprinieslo oživenie v hospodárení týchto podnikov, ale prebieha často formálne, neefektívne a v mnohých prípadoch len predlžuje agóniu pred konečným realizovaním konkurzu. Dohodovacie konanie môže na niekoľko rokov odčerpávať finančné prostriedky štátu, peňažných inštitúcií a ostatných veriteľov, ktorí sa potom sami môžu ocitnúť v nepriaznivej finančnej situácii aj napriek vlastným dobrým hospodárskym výsledkom.

    Z uvedeného dôvodu je v celospoločenskom záujme tento právny inštitút v trhovom hospodárstve odstrániť. Poslanci SDSS preto navrhujú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

    1. Ustanovenie v § 1 ods. 2 zákona sa nahrádza nasledovným znením: "Dlžník je v úpadku, ak má najmenej dvoch veriteľov a nie je schopný po dobu dlhšiu ako 3 mesiace plniť svoje splatné záväzky."

    2. Tam sú tri podbody, pretože sa to týka jednej veci, a to zrušenia inštitútu dohodovacieho konania.

    a) V ustanovení § 4 ods. 1 zákona ostáva prvá veta v pôvodnom znení a ostatné znenie sa vypúšťa.

    b) Ustanovenie § 4 ods. 3 zákona sa vypúšťa. Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 3.

    c) Znenie ustanovení § 4a a § 4g zákona sa vypúšťajú, vrátane nadpisov "Dohodovanie" nad § 4a a "Skončenie dohodovania" nad časťou 4e.

    3. a) Ustanovenie § 67 ods. 3 nechať v pôvodnom znení.

    b) Článok II sa vypúšťa.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, verím, že podporíte tieto naše návrhy. Robme užitočnú prácu pre nášho občana, pre našu krajinu, nie pre Ústavný súd.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Lysák. Pripraví sa poslanec Langoš.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, vážení hostia,

    skutočnosť, že Slovenská republika patrí medzi najúspešnejšie transformujúce sa štáty, sa berie pomaly ako samozrejmosť. Napriek tomu, že je to iba dva a pol roka odkedy fungujeme samostatne, napriek podstatne horším počiatočným podmienkam, ako mala dvojnásobne väčšia časť republiky pri delení federácie. A to platí tak pre vnútorné, ale najmä pre zahranično-ekonomické vzťahy.

    Myslím, že viacerí z koalície, aj z opozície sa zhodneme v tom, že to všetko je výsledkom ústupu od vazalskej pozície pri transformácii a uplatnenie takej hospodárskej politiky, takých postupov, ktoré zodpovedajú našim podmienkam a našim cieľom.

    Vážené kolegyne a kolegovia, takto vidím aj zámer, ktorý predstavuje návrh zákona o konkurze a vyrovnaní. Chcel by som pripomenúť, že tento postup sa v podstate začínal už pri úprave a dopĺňaní zákona 328/1991 Zb. zákonom 159/1994 Z. z., ktorý bol prijatý 8. júna 1994, ktorý ustanovoval, že v § 67 ods. 3, ktorý sa tu často spomína, sa nepoužije na činnosť Fondu národného majetku a nakladanie s jeho majetkom ako dlžníka. Ďalšia novela potom ustanovila, že ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní sa nevzťahujú na štátne a rozpočtové organizácie, štátne príspevkové organizácie, obce a právnické osoby zriadené zákonom. Z uvedeného potom vyplynulo, že touto novelou bol pôvodný ods. 3 § 67 spomínaného zákona z roku 1994 nahradený novým znením, v ktorom je Fond národného majetku zahrnutý medzi právnické osoby zriadené zákonom. A do tretice, zákon číslo 122/1993 Z. z. o konkurze a vyrovnaní v § 67 v spomínanom odseku 3 ustanovuje, že zákon o konkurze a vyrovnaní s výnimkou ustanovení o dohodovacom a vyrovnacom konaní sa nepoužije na dlžníkov z oblasti dopravy a spojov, ak majú pre štát zásadný strategický a hospodársky význam. Výnimku z tohto ustanovenia môže na základe návrhu zakladateľa povoliť vláda.

    Teda to, čo sa tu predkladá, nie je veľké nóvum. Z uvedeného vyplynulo, že nie je možné od účinnosti zákona 122/1993 Z. z. vyhlásiť konkurz na dlžníkov z oblasti dopravy a spojov, ak majú pre štát zásadný strategický alebo hospodársky význam.

    Teraz posudzovaný návrh zákona o konkurze a vyrovnaní chápem ako dôležitý predpoklad objektívneho postupu alebo prístupu k riešeniu tých firiem, tých podnikov a inštitúcií, ktoré majú strategický význam pre slovenskú ekonomiku. Takých, ktorých likvidácia alebo zásadné prerušenie činnosti by mohli mať škodlivé dôsledky buď pre niektoré odvetvie, alebo narušenie zahraničnoobchodných dodávok, dostupnosť niektorých citlivých tovarov alebo, a to pokladám za tiež mimoriadne dôležité, zníženie zamestnanosti v niektorom regióne, v niektorej oblasti. Pravda, bez možnosti alternatívneho riešenia. Ak sa takéto podniky dostanú do mimoriadne zložitej situácie, alebo dokonca do kritickej pozície, je len samozrejmé, že štát je, podľa môjho názoru, povinný posúdiť a zabezpečiť potreby obyvateľstva a jeho prosperitu najmä z dlhodobého hľadiska.

    Zvykli sme si už, že čokoľvek sa niektorým kruhom opozície nepáči, vymyslia si, že návrh je v rozpore s ústavou, s Listinou ľudských práv a slobôd. Toho sme sa už napočúvali. A existuje už aj zabehaný mechanizmus s vopred známymi závermi o prijímaní istých zákonov: vrátenie zákona prezidentom, znovuprijatie v Národnej rade, následné neprijatie Ústavným súdom. Písalo sa už o tom, nielen teraz, aj dávnejšie. Aj v tomto prípade sa priezračnejšie znovu prezentovali producenti a rozširovatelia katastrofických scenárov. Varujú, že zákon katastrofálne podlomí dôveru v spoluprácu s podnikmi.

    Vážení producenti týchto prístupov, pokladáme partnerov našich podnikov, našich inštitúcií za takých naivných, za takých neinformovaných? Bieda je, že v lamentácii takého charakteru, takých vízií chýbajú obyčajne fakty. Ale o to viacej sa hovorí, že tento zákon znovu zneistí pozíciu Slovenska, zneistí celý svet. Niekedy sa "bojím", keď to čítam, či to nezneistí aj budúce lety na Mars. Niekedy títo kombinátori pripomínajú Sibylu, inokedy aj Ostapa Bendera. Teraz idú ďalej. Podľa nich je možná kombinácia, ako sme sa v jednom prípise dočítali, že štát stanoví pre tieto - myslí sa strategické - podniky znížené platobné povinnosti voči obchodným partnerom alebo niektoré ich záväzky vyhlási za nulitné. Takéto strašenie mi pripomína to, čo sme sa učili svojho času, že sme pri otázke možnosti a nemožnosti. Čo sa môže stať tomu, kto vyjde na ulicu, kto vyjde z domu, ako mu môže padnúť tehla na hlavu, zraziť ho auto atď.

    Myslím, že pokiaľ bude tento zákon prijatý, podľa ustanovenia § 67 ods. 3 spomínaného zákona a neskorších predpisov v podstate nedôjde, alebo nemalo by dôjsť k nejakým zásadným posunom. V podstate sa toto nevzťahuje na inštitúcie, ktoré by mohli z toho neoprávnene ťažiť. Myslím, že na to existuje dosť brzdiacich mechanizmov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, keďže hlavným dôvodom tejto novely je výsostný záujem štátu nepripustiť zánik subjektov, od ktorých závisí stabilizácia hospodárstva a jeho ďalší rozvoj, je nevyhnutné, aby sa táto novela vzťahovala aj na konkurzné konania, ktoré sa už začali. Začaté konkurzné konanie voči dlžníkom uvedené v § 67 ods. 3 zákona o konkurze a vyrovnaní súd zastaví, ak do nadobudnutia účinnosti tohto zákona ešte nerozhodol o vykonaní konkurzu. Myslím, že treba zvážiť, či by bolo únosné, povedzme, z hľadiska zamestnanosti, aby zbankrotovali podniky, ako je BEZ Bratislava, Dunaplast, Tesla Veľký Krtíš, Poľana Lučenec, Kontex Banská Štiavnica, myslím, že sa to volalo Pleta, Magnezit a ďalšie. Predpokladám, že tých podnikov nebude veľa.

    Tento zákon určite Slovenskú republiku nemôže poškodiť a nepoškodí, naopak, dá jasne najavo, že zahraničné subjekty podnikajúce na území Slovenskej republiky sa nemusia obávať spolupráce, kooperácie s rozhodujúcimi podnikmi najmä preto, že v prípade nepredvídaných problémov štát berie na seba zodpovednosť za riešenie eventuálnych problémov a garantuje aj záujmy zahraničných partnerov. Súhlasím, že tento zákon mal byť vydaný skôr, aby sa nemohlo namietať voči článku 2, ktorý sa tu spomínal. Ale opakujem, konkurzné konanie súd zastaví len vtedy, ak do nadobudnutia účinnosti tohto zákona súd nerozhodol o vyhlásení konkurzu. Preto odporúčam, kolegyne, kolegovia, aby sme hlasovali za tento zákon pozitívne.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Nasleduje pán poslanec Langoš a pripraví sa pán poslanec Bajan. Pán poslanec Langoš tu nie je, takže stráca poradie. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Fogaš.

  • Ďakujem za slovo. Rád som si vypočul vystúpenie kolegu Lysáka. Treba povedať, pán kolega, že ste vymenovali podniky, ktoré vôbec nemajú strategický charakter, a tie podniky jednoducho nemôžu mať výhodnejšie postavenie ako iné. To po prvé.

    Po druhé, aj štát, opakujem, aj štát je takým istým subjektom práva ako ktorékoľvek iné právnické osoby a štát sa musí starať o správu majetku, ktorý mu je zverený. Ak sa štátne podniky dostávajú do takejto situácie, treba si položiť otázku, kto je ich zakladateľom, kto uskutočňuje dozor v týchto podnikoch, ako je možné, že sa pouzatvárali zmluvy, ktoré môžu vôbec vytvoriť taký predpoklad, aby sa tieto podniky mohli dostať do situácie, v ktorej sú.

    Účelové novely nás jednoducho nijako neospravedlnia. A to, čo ste hovorili v súvislosti s retroaktivitou, jednoducho neobstojí, s tým sa nedá polemizovať, to neobstojí, pretože potom dospejeme k takým absurdnostiam, že ak nám porastie trestná činnosť v určitej oblasti, tak zrušíme, povedzme, trestný čin. Ak sa 116-krát zo strany ústredných inštitúcií poruší zákon o verejnom obstarávaní prác, a tu, v tomto parlamente sa povie, že treba zmeniť zákon, tak si myslím, že treba zmeniť ľudí, ktorí to nerealizovali, a nie zákon. O toto tu ide. A myslím si, že ak sme raz dali sľub, že budeme dodržiavať ústavu, tak by sme si ju mali aj ctiť. Akékoľvek ekonomické riešenia je možné prijať, a za to sú zodpovední ministri, konkrétne ministerstvá, ktoré spravujú a sú zakladateľmi týchto podnikov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec, s tým menením ľudí je to tiež trocha problém. Nech sa páči, prihlásil sa pán poslanec Volf s faktickou poznámkou.

  • Ja by som chcel tiež zareagovať na pána Ing. Lysáka. Je dlhoročný ekonóm, takže si myslím, že to, čo teraz poviem, tiež trochu bude musieť zobrať. Strategické podniky by predsa mali tvoriť určitú hospodársku chrbticu štátu. A ja sa pýtam, čo je to za strategický podnik, ktorému hrozí konkurz, čo je to za strategický podnik, ktorému štát nevie iným spôsobom pomôcť ako tým, že ho chráni zo zákona. Veď v konečnom dôsledku, ak by hospodárstvo stálo na týchto podnikoch, ktoré sú z vlastnej viny alebo z viny neschopnosti svojho manažmentu nesolventné a nefunkčné a budeme ich permanentne chrániť konkurzom, tak sa asi dopredu veľmi nepohneme. Myslím si, že riešenie stojí niekde inde, skrátka umožniť ozdravenie týchto podnikov, možno aj formou konkurzu. A keď už ide o podnik, od ktorého závisí zamestnanosť, tak štát ako spoluvlastník má vymeniť manažment alebo pomôcť prípadne aj určitou dotáciou, aby sa tento podnik sfunkčnil. To je cesta, a nie chrániť podniky zo zákona nemožnosťou konkurzu.

  • Ďakujem. Pán poslanec Lysák. Ale prosím, aby sme minimalizovali reakcie, máme tu ešte 7 prihlášok do rozpravy.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Myslím si, tak na adresu pána kolegu Fogaša, ako aj pána Volfa, že strategické podniky boli dané, k nim som uvádzal len príklad, že tu patria mnohé, ktoré pre isté regióny, a to som spomínal, tvoria naozaj strategické kľúčové podniky. Samozrejme, že sa to týka predovšetkým tých, ktoré sme schválili.

    A kolegovi Volfovi - niektoré strategické podniky, hovorím niektoré, sa dostali do situácie nie vlastnou vinou, ale vinou deštrukcie, pokiaľ ide o organizačno-inštitucionálne postupy transformácie, tým, že tu bolo obdobie, keď sa pokladalo všetko malé za dobré, a aj dobre fungujúce veľké podniky bola snaha u nás porozbíjať. Bez ohľadu na to, že pri takých veľkých podnikoch, či už je to japonské Mitshubishi, ale ak zoberiete západonemecké oceliarske alebo iné, nikdy sa nerozmýšľalo, že by sa rozbili. U nás bola táto nihilizačná tendencia. Aj keď niekde názvy ostali, máloktoré podniky ostali také spôsobilé na fungovanie, ako je VSŽ, Slovnaft alebo niektoré ďalšie. Nechceme teda naďalej oslabovať svoj ekonomický potenciál.

    A pokiaľ ide o podobnosť, mal som možnosť práve v rámci colnej únie poznať, pri študovaní podobných zákonov v zahraničí, že každý štát, ak je to v jeho záujme, si strategické podniky chráni. Veľmi dobre poznali deštrukciu poľnohospodári. Veľmi dobre by to vedeli dokumentovať.

  • Ďakujem. Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec Bajan.

  • Vážený pán podpredseda, vážení pán minister, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte aj mne povedať niekoľko slov k predloženej novele zákona o konkurze a vyrovnaní, t. j. zákona číslo 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Hneď v úvode vyslovím presvedčenie, že predložená novela dosahuje štandard zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností v rozsahu, v ktorom nálezom Ústavného súdu stratila účinnosť. Mám na mysli predovšetkým protiústavné ustavenia citovaného zákona o tzv. "zlatej akcii".

    Obidve právne úpravy by totiž mohli súťažiť nielen v miere svojej protiústavnosti, ale, a to je rovnako dôležité, aj vo vytváraní nerovnocenných trhových podmienok. Osobne prichádzam k záveru, že tento prerokúvaný vládny návrh zákona by túto súťaž vyhral, a to nielen preto, že sa ešte neocitol pred Ústavným súdom.

    Budem, samozrejme, konkrétnejší. Hneď na začiatku si položme otázku, aké sú ciele predloženého návrhu.

    Po prvé, vylúčiť aplikáciu zákona o konkurze a vyrovnaní na zákonom uvedené osobitné subjekty. Sú medzi nimi štátne právnické osoby, ale i osoby súkromného práva. Samozrejme, nie všeobecne určené, ale konkrétne pomenované.

    Po druhé, zastaviť už začaté konkurzné konanie voči spomenutým osobám, ak sa už začalo.

    Je sporné, či treba chrániť významné alebo strategické podniky našej ekonomiky. V každom prípade sa však treba zamyslieť, ako ich chrániť. Myslím si, že ak áno, treba používať predovšetkým ekonomické nástroje, a pritom neporušovať ústavné a právne normy i princípy. Predložený návrh zákona však vo svojej úprave popiera všetky uvedené zásady a nakoniec je celkom nerozumný, lebo ak aj bude schválený, minie sa svojim cieleným účinkom. Ale o tom o chvíľku.

    V prvom rade predložený návrh porušuje Ústavu Slovenskej republiky vo viacerých ustanoveniach. Porušuje ústavu v článku 1, ktorý Slovenskú republiku vyhlasuje za právny štát. Právny štát zaručuje subjektom nadobudnuté práva, ktoré garantuje štátnou mocou. Istota v právach a povinnostiach, tzv. právna istota, je jedným z najdôležitejších atribútov právneho štátu. V rámci tejto právnej istoty zaručuje ústava subjektom práva podľa článku 46 aj právo na súdnu ochranu. Majú ju mať. Zaručuje im ju i zákon o konkurze a vyrovnaní a, samozrejme, v tejto súvislosti i ostatné civilnoprávne predpisy, najmä Obchodný zákonník a Občiansky zákonník.

    Čo sa však stalo? Do začatých súdnych sporov vstúpi veľmi silný advokát, na ktorého sa druhá strana musí pozerať s veľkým rešpektom a obavami. Týmto advokátom je štátna moc. Bez konkrétnej argumentácie, bez ohľadu na postavenie veriteľa a jeho ťažkosti zastaviť súdny spor chráni dlžníka, ničí veriteľa, chráni neschopného, ničí toho, kto má na svojej strane majetkové práva chránené ústavou a súdom. Advokát vykoná svoju prácu a nepreberá na seba zodpovednosť za majetkové ujmy, nezaväzuje sa k pomoci, nezamýšľa sa nad dôsledkami, ktoré môže riešiť vo svojej právomoci napríklad úpravou daňového systému, nerešpektuje ústavu, jej článok 20, podľa ktorého vlastnícke právo každého má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

    Dokonca som vo výbore pri prerokúvaní počul, že ide o formu vyvlastnenia, a tá je predsa na základe zákona možná. Áno, je možná, ústava vyvlastnenie predpokladá, jedným dychom však hovorí o možnosti vyvlastnenia len za primeranú náhradu. O tom však v tomto zákone niet ani zmienky, ani vo výbore sme sa nedopátrali, čo to malo znamenať.

    Ale nejde len o konkrétne ustanovenia ústavy. Nescudziteľné a nedotknuteľné práva, ktoré spoločenskou zmluvou konštituuje, nachádzajú svoju rovnako zásadnú charakteristiku aj v ďalších právnych normách. Sú to právne normy odvodené priamo z ústavy a treba ich tak aj chápať. V § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie. Vidíme, že nemusia mať. Aj v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa hovorí, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Právny dôvod sme našli, je však v súlade s ústavnými princípmi či dobrými mravmi? A zároveň podľa § 3 ods. 2 majú štátne orgány dbať o to, aby nedochádzalo k porušovaniu a ohrozovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov, aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým dohodou.

    Štátne orgány však tento princíp chcú opustiť. Nielenže právnou normou hodlajú niekoho neprípustne zvýhodniť, ale fakticky iných nenapraviteľne, opakujem nenapraviteľne poškodzujú. Práva, ktoré tieto osoby nadobudli, sa im odnímajú, súdne konania sa zastavujú a dlhy ostávajú. Ostávajú nielen nesplatené, ale aj s ďalšími dôsledkami. Neostaňme preto len pri ústave a občianskoprávnych princípoch rovnosti, ale skúsme si všimnúť aj ďalšie súvislosti.

    Podľa príslušných ustanovení zákona o dani z príjmov sú daňovníci účtujúci v systéme podvojného účtovníctva, teda právnické osoby a časť fyzických osôb, povinní zahrnúť do základu dane z príjmov i vyfakturované, ale druhou stranou neuhradené dlhy. To znamená, že veriteľ je povinný zaplatiť daň zo sumy, ktorú mu dlžník po termíne splatnosti neuhradil. V prípade, že k úhrade týchto dlhov nedôjde ani neskôr, konkrétny daňovník je z tohto dôvodu dvojnásobne zaťažený. Jednak je to z titulu neuhradenej pohľadávky a v druhom rade z titulu zaplatenia dane z príjmov zo sumy, ktorú vôbec nedostal. V súlade s platným právnym poriadkom jedinou možnosťou, ako zahrnúť takéto pohľadávky do daňových nákladov, je vytvorenie rezervy na nevymožiteľné pohľadávky a túto rezervu účtovať ako náklady.

    Vidíme, že daňový systém počíta aj s touto situáciou, ale ustanovuje jednu podmienku. Je to podmienka, že za nevymožiteľné pohľadávky je možné považovať len tie, ktoré smerujú voči dlžníkom, voči ktorým bolo vyhlásené konkurzné konanie, a tak tieto pohľadávky boli na výzvu súdu veriteľmi prihlásené. To znamená, že ide o klasickú hlavu XXII.

    Vyňatie určitých kategórií právnych subjektov z možnosti vyhlásiť voči nim konkurzné konanie, teda okrem nerovnoprávneho postavenia týchto subjektov a ich veriteľov, znamená fakticky i nemožnosť zahrnúť takúto neuhradenú pohľadávku do daňových nákladov, daňových prihlásení. Čo to môže konkrétne znamenať? Ak strategicky chránený subjekt dlhuje milión, dlžník ho nielenže nikdy nedostane naspäť, ale musí zarobiť takmer pol milióna, aby z tohto dlhu zaplatil štátu daň, pritom si však nevymožiteľnú pohľadávku nemôže zahrnúť do nákladov ako doteraz. I z tohto aspektu vidieť, že navrhovaná právna úprava je absolútne nesystémová a pri napĺňaní svojho cieľa nedbá na prostriedky.

    Napokon by som sa pristavil pri samotnom cieli návrhu. Na prvý pohľad by sa zdalo, že je celkom zrejmý. Dokonca dôvodová správa hovorí, že cieľom novely je výsostný záujem štátu nepripustiť zánik dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností, od ktorých závisí stabilizácia a ďalší rozvoj hospodárstva. Dokáže novela zákona naplniť tento cieľ? Účelom konkurzného konania je predsa okrem uspokojovania nárokov veriteľa i úsilie o sanáciu a záchranu dlžníka. Jednou z predchádzajúcich noviel zákona o konkurze a vyrovnaní sme tento proces naplnili inštitútom dohodovacieho konania. I bez neho je proces konkurzu dlhý, zložitý a možno od neho očakávať, že všetci zainteresovaní, teda dlžník i jeho veritelia, vyvinú úsilie o nápravu. Navyše podľa mojich informácií môže ísť - ospravedlňujem sa, ak to nebude presné číslo - do účinnosti tohto zákona bolo skončené jedno alebo dve konkurzné konania.

    Tým chcem povedať, že vylúčenie konkurzu z procesu vzájomných právnych vzťahov medzi dlžníkom a veriteľom znamená, že veriteľ sa bude domáhať uznania svojej pohľadávky na súde prostredníctvom civilnoprávneho sporu, resp. uznaním dlhu. Takéto súdne rozhodnutie je podkladom na výkon rozhodnutia. A keďže sme medzičasom schválili zákon o súdnych exekútoroch, môže byť výkon rozhodnutia mimoriadne rýchly. To znamená, že nemožno vylúčiť ani výkon rozhodnutia predajom nehnuteľnosti, ale i dôležitého strojového zariadenia a ďalšej technológie, tvoriacich podstatu strategického hospodárskeho subjektu.

    Dovolím si tvrdiť, že za takýchto okolností môže dôjsť k likvidácii majetkovej podstaty subjektu oveľa ľahšie a skôr, ako by to bolo po začatí konkurzného konania. Ľutujem, že ten, kto návrh pripravoval, túto súvislosť nevidel.

    Ako teda vidieť, tento návrh je nielen protiústavný, porušujúci princípy občianskeho a obchodného práva a nespravodlivý, ale aj krajne, povedzme, nerozumný. Ak by sa mal naplniť stanovený cieľ predloženého návrhu, s určitou dávkou recesie by ho bolo potrebné rozšíriť asi približne nasledovne: Ustanovenie tohto zákona, t. j. zákona o konkurze a vyrovnaní, Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka o rovnosti účastníkov, ustanovenia o povinnosti platiť dlhy, sa nevzťahujú na dlžníka, ktorým je právny subjekt podľa osobitného predpisu. Tieto subjekty môžu svoje dlhy platiť, len ak chcú a kedy chcú. Veritelia si voči týmto dlžníkom nemôžu uplatniť pohľadávky prostredníctvom súdu. Ďalej: začaté konkurzné konanie, ale aj akékoľvek iné súdne konanie, v ktorom sa veriteľ domáha splatenia dlhu voči dlžníkovi, ktorým je právny subjekt podľa osobitného predpisu, súd zastaví. Prípadne sa celá vec dá riešiť a zlepšiť tak, že voči uvedeným subjektom nie je možný výkon rozhodnutia. A bolo by to. Mali by sme absolútne právne chránené strategicky dôležité podniky, lebo len tak sa dá zabrániť ich zániku, ako sa to hovorí v dôvodovej správe.

    Tieto doplňujúce návrhy však, samozrejme, nemienim uplatniť. Totiž vládny návrh i moje potenciálne doplňujúce návrhy majú jednu chybu - s takto chránenými strategickými podnikmi by nikto neuzavrel ani jeden obchod.

    Dovoľte mi na záver jednu poznámku. Podobne ako kolega Fogaš i ja som mal tú česť byť od začiatku pri tvorbe inštitútu konkurzov. Pamätám si na jednu novelu, ktorú predkladal kolega Plesník pred nejakým časom, ale vždy sme mali to šťastie, že sme reagovali, resp. že sme boli postavení pred voľbu reagovať. Raz prišla, myslím, akciová spoločnosť Divident voči Fondu národného majetku - bola na svete novela. Momentálne je problém s telekomunikáciami, tak je na svete ďalšia novela.

    Je len signifikantné, že tu nesedia ekonomickí ministri a už vôbec, že nemali ambície vstúpiť do tohto procesu, lebo je to výsostne ekonomická záležitosť a zatiaľ to bolo v rukách ministerstva financií. Nech mi je odpustené, ale keď som sa pýtal v kuloároch jedného z našich ekonomických ministrov, odpovedal mi asi niečo v duchu známeho slovenského porekadla o iniciatíve a triednom nepriateľovi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Dzurinda a pripraví sa pani poslankyňa Schmögnerová. Pán predseda výboru Hofbauer sa hlási s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán kolega poslanec Bajan, keď sa v Rakúsku dostal do neriešiteľných problémov v Judenburgu príslušný závod, zasadal rakúsky parlament aj vláda, a keď sa ocitla v kríze Vöst Alpine Linz, presne takisto. Všade na svete sa postupuje racionálne a účelovo, nie bezúčelovo. Nič nové.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Dzurinda.

  • Pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci,

    návrh novely zákona o konkurze a vyrovnaní rozširuje škálu subjektov, ktoré nie je možné dať do konkurzu. Podľa zákona sa dnešného dňa nemôže konkurzné konanie začať voči subjektom hospodáriacim na poľnohospodárskej pôde v čase od 1. apríla do 30. septembra kalendárneho roku, voči subjektom z oblasti dopravy a spojov, ak majú pre štát zásadný hospodársky význam, voči Fondu národného majetku, voči štátnym, rozpočtovým a príspevkovým organizáciám, obciam a právnickým osobám, ktoré boli zriadené osobitným zákonom.

    Prerokúvaná novela zákona rozširuje okruh subjektov, ktoré nemožno dať do konkurzu, o podniky zaradené do § 2 a § 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 192/1992 Zb. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností. Prvotná otázka znie, prečo. Dôvodová správa k návrhu zákona ani rozprava vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre finacie, rozpočet a menu na túto základnú otázku neodpovedá. Jednoducho je tu návrh a hotovo. Nuž čo prinesie aplikácia zákona v praxi? Právnici budú isto podrobne dôvodiť, a ako som už počul, aj dôvodili, že prehĺbenie právneho chaosu, zvýšenie právnej nestability, rozpory s Ústavou Slovenskej republiky, uplatenie princípu retroaktivity, ako o tom bola pred chvíľočkou reč, atď. atď. Právne aspekty však rád prenechám právnikom. Nemenej dôležité sú aspekty ekonomické.

    Prijatie zákona v prvom rade spôsobí to, že podniky vymenované v zákone o strategických záujmoch štátu nebude možné dať do konkurzu. Ich veritelia budú teda riadne dobehnutí. Keď s nimi vstupovali do obchodných vzťahov, nijakú exkluzivitu tieto podniky nemali, teraz sa stávajú nedotknuteľnými. Samotné tzv. strategické podniky sa nemusia obávať nesplácania svojich záväzkov, ba celkom pokojne môžu prijímať ďalšie. Keď sa im zachce splácať, budú splácať, keď nie, odmietnu. Nič sa im nakoniec nemusí stať, veď sú strategické, splácať nemusia. Ba môže nastať aj takáto rovnica: strategický podnik "A" bude dlhovať "obyčajnému" podniku "a" hodnotu 100. Obyčajný podnik "a" bude dlhovať strategickému podniku "A" hodnotu 10. Podnik "a" nemôže žalovať podnik "A", pretože "A" je podnik strategický. Podnik "A" však môže žalovať podnik "a" a dostať ho do bankrotu napriek tomu, že má voči nemu desaťnásobne vyššiu dlžobu.

    Čo z toho vyplýva? Obchodovanie so strategickými podnikmi sa pre ostatných stáva veľmi rizikovým. Podnikatelia sa takýmto podnikom začnú vyhýbať. Podniky sa zo zákona dostávajú do pozície rôzneho postavenia v hospodárskej súťaži. Tým sa vlastne tzv. strategickým podnikom ešte viac podpiľuje konár. Čím viac vatičky im štát vytvára, tým rýchlejšie padajú ku dnu. Myslím, že napríklad vývoj ZŤS Dubnica nad Váhom je toho najaktuálnejším príkladom. Po kontrolnom dni v DMD Holding 10. mája, teda celkom nedávno, v roku 1996, predseda vlády vyhlásil, že o prácu tu môže v krátkom čase prísť okolo 2 500 ľudí. Keď si otvoríte dnes noviny, zistíte, že 2 135 ľudí v Dubnici nad Váhom je pred prepustením, pritom je to najstrategickejší podnik. Na druhej strane pre malé a stredné podniky je to ďalší výrazný signál, že štát ich neberie na vedomie. Musia platiť každý halier a veľmi tvrdo - načas a v plnom objeme. Pritom práve malý a stredný stav je motorom popredných ekonomík.

    Ďalšia zásadná otázka znie: Pre koho sú podniky vymenované v zákone o strategických záujmoch strategické? Pre HZDS, pre vládu, pre privatizátorov? Vtip je v tom, že v žiadnom zákone nenájdete definíciu strategickosti tohoktorého podniku. Štátni úradníci ich tam zaradili podľa vlastného úsudku. Už z názvu zákona vyplýva, že malo ísť o strategické záujmy štátu z pohľadu privatizácie. Ide teraz o strategické záujmy aj z pohľadu konkurzov a vyrovnaní? Aj tu sa črtá skvelé riešenie. Podnik "A" nebude síce ktovieako prosperovať, ale bude poctivo odvádzať tridsiatky do príslušnej straníckej kasy. Keď mu bude hroziť bankrot, rozšírime zoznam strategických podnikov najprv o jeden podnik, potom o druhý a už to pôjde. Veď to budú samé strategické podniky, povedzme, z pohľadu záujmov HZDS. Akurát vývoj v týchto podnikoch pôjde stále rýchlejšie dolu brehom. Budú prepúšťať ľudí, ale do bankrotu nepôjdu. Páni riaditelia o svoj džob predsa nemôžu prísť. Neviem, čo si budú myslieť robotníci masovo prepúšťaní zo ZŤS Dubnica nad Váhom, ale vážne pochybujem, že ocenia to, že oni síce prichádzajú o prácu, ale direktori ich podniku nie.

    Dámy a páni, reč je o tom, že novela zákona o konkurze a vyrovnaní nikomu nepomôže. Najmenej tým, ktorých ideme chrániť. Mnohí z týchto chránencov budú hniť zaživa. Pre mnohých z nich by rýchla zmena majiteľa práve cestou konkurzu znamenala novú nádej, novú transfúziu. Nemožno sa preto čudovať, prečo sa na podnikovej úrovni nedejú nijaké zmeny, prečo sa vôbec nemení štruktúra nášho vývozu, prečo makroekonomické ukazovatele sú také krehké a tak rýchlo sa lámu, ako sa lámu. Ako sa napríklad láme v týchto mesiacoch vývoj našej zahraničnej obchodnej bilancie.

    Dámy a páni, z návrhu zákona, z dôvodovej správy i z diskusie vo výbore vyplynulo, že návrh zákona je účelový, aj keď o skutočnom účele nikto nechcel hovoriť. Zdá sa, že Národná rada Slovenskej republiky prijíma stále viac účelových zákonov. Napríklad novela zákona o dani z nehnuteľností mala zapchať ústa primátorom a starostom. Keď vám štát dáva málo, vyberte si od občanov ešte čosi navyše. Alebo novela zákona o dani z príjmov - keď si verný a dali sme ti podnik priamym predajom, s odpustením kúpnych cien, nemusíš platiť dane. Alebo novela zákona o veľkej privatizácii - keďže HZDS potrebovalo odmeniť svojich verných, zrušilo kupónovú privatizáciu a novelizovalo zákon, atď. atď. Je čas, aby sme od prijímania účelových zákonov začali konečne prijímať zákony účelné - účelné pre hospodárstvo, ekonomiku a najmä pre občanov.

    Na záver niekoľko formálnych poznámok. Na rokovaní výboru zástupca predkladateľa, štátny tajomník ministra spravodlivosti, nebol schopný povedať, čo je hlavným dôvodom predkladania takejto nepodarenej novely. Rozpaky sa ešte zvýšili po tom, ako štátny tajomník vyhlásil, že nevie, či vôbec nejaký konkurz voči strategickému podniku na Slovensku bol začatý, a keď následne vyhlásil, že minister spravodlivosti odovzdá do konca mája 1996 nový komplexný návrh zákona o konkurze a vyrovnaní. Takže kladiem otázku ešte raz: Aký je teda hlavný zmysel tejto súčasnej novely zákona o konkurze a vyrovnaní?

    Súčasne upriamujem vašu pozornosť na informáciu legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu zákona. Stotožňujem sa s myšlienkou, že návrh predloženého zákona nedostatočne rešpektuje ústavnú zásadu o tom, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký obsah a ochranu a nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných, ako o tom hovorí článok 20 Ústavy Slovenskej republiky. Pointa je v tom, že všetky subjekty, ktoré návrh zákona označuje, majú vlastnú právnu subjektivitu a sú oprávnené vo vlastnom mene konať, nadobúdať práva, zaväzovať sa. V niektorých zákonoch, ktoré upravujú vznik a právne pomery označených subjektov, je priamo stanovené, že štát nezodpovedá za záväzky, ktoré na seba tieto subjekty vzali - pozri § 24 ods. 6 zákona 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách, alebo § 5 ods. 2 zákona 111/1990 Zb. o štátnom podniku. A navrhovaná právna úprava sa ani nevyrovnala s otázkou prevzatia záväzkov. Teda, že by bolo schválenie ďalšieho protiústavného zákona hlavným dôvodom jeho predkladania?

    Záver: Návrh zákona je zlý. Betónuje, konzervuje nezdravý stav vo vývoji našich podnikov, znevýhodňuje jednu skupinu podnikateľov na úkor druhej. Návrh zákona je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Návrh zákona je prísne účelový.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Schmögnerová a pripraví sa pán poslanec Hanker. Pán poslanec Bajan má faktickú poznámku.

  • Pán podpredseda, možno by bolo dobré upozorniť pána ministra, že minimálne by tu mohol sedieť on alebo niekto z členov vlády. Je to vládny návrh zákona.

    Ďakujem.

  • Ak môžem ešte raz, tak by som vás poprosil upozorniť pána ministra, že by bolo minimálne slušné, aby tu pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona sedel niekto z vlády.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer, máte slovo.

  • Pán poslanec Dzurinda, ak som dobre rozumel, tak ste tvrdili, že príslušníci HZDS pridelili členom KDH dlhopisy. Existuje takéto nejaké vládne rozhodnutie, že členovia HZDS? Nedostali náhodou dlhopisy všetci občania tohto štátu v nominálnej cene 10 000 korún a úrokované normálnou priemernou diskontnou sadzbou s účelovým využitím, tak ako je to napísané? Nie je to výhodnejšie pre tých občanov, ako kupónová privatizácia, kde po troch rokoch som dostal napríklad 34 korún dividend, a to mám veľmi dobré podniky, ktoré si odsúhlasili takýto postup? Takže, keby ste sa držali faktografie. Inak vaše vystúpenie bolo, myslím, veľmi zaujímavé, a nemyslím to teraz ironicky.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Dzurinda - faktická poznámka.

  • Ďakujem za ocenenie, pán poslanec Hofbauer. Chcem vám povedať, že rozhodne si myslím to, na čo sa pýtate, že áno, na rozdiel od kupónovej privatizácie to, čo nazývate dlhopisové odškodnenie, je omnoho-omnoho menej výhodné. Vo vašom vystúpení cítim drobný rozpor medzi tým, že ste investovali do skvelých podnikov, a akosi nie sú dividendy. To považujem za skromný rozpor. Ale, ak sú tie podniky skvelé a máte skvelé akcie, môžete ich kedykoľvek predať. Celkom nedávno sa mi tiež stalo, že v Rajci mi jeden občan tvrdil, ako na kupónovej privatizácii prerobil. Keď som sa ho spýtal, aké má akcie, nevedel si spomenúť. Potom išiel domov, lebo býval blízko sály, a po polhodine sme zrátali, že má akcie z I. vlny v hodnote 70 tisíc. Čiže nečakajte len na dividendy. Môžete ich jednorazovo predať a určite dostanete viacej, keď ste, ako hovoríte, dobre investovali, ako je tých 10 000, 7 500, 4 000, koľko korún je za ten dlhopis? Čiže...

  • Pán poslanec, zostaňme pri týchto témach, prosím vás.

  • Chcem len odpovedať pánu kolegovi, ale v zásade som mu odpovedal. Niekto na to príde skôr, niekto azda aj neskôr.

  • Buďme vzájomne úctiví. Pán poslanec Bajan.

  • Pán podpredseda, je mi naozaj ľúto, ale osobne trvám na tom, aby tu pán minister sedel. Ako chce potom reagovať na pripomienky, ktoré budú vznesené z lavíc. Je to neslušnosť. Odporúčam prerušiť rokovanie aspoň na 5 minút.

  • Zistil som, že pán minister išiel von na chvíľu. Prosím vás, majte preto pochopenie, prepánaboha.

    Pán poslanec Hanker, máte slovo. Prepáčte, pani poslankyňa Schmögnerová a pripraví sa pán poslanec Hanker.

    Prosím vás, podľa možnosti, ak chceme zvládnuť dnes zasadanie, tak buďte takí dobrí a buďte racionálni.

  • Nazdávam sa, pán predsedajúci, že primárne nie je to, aby sme rokovanie skončili čo najrýchlejšie, ale aby sme také závažné veci, aké sú na programe rokovania, naozaj dobre prerokovali. Takže dovoľte, aby som sa i ja vyjadrila k návrhu tohto zákona.

    Odzneli tu niektoré vystúpenia, napríklad pána poslanca Lysáka, ktorým chcel presvedčiť, že chce ochrániť záujmy tých radových zamestnancov, ktorí môžu byť postihnutí v prípade, ak by sa uplatňoval zákon o konkurze a vyrovnaní. Fakt, že dvaja poslanci - a ja som tretia poslankyňa za ľavicové zoskupenie v Národnej rade, vystúpili proti novelizácii tohto zákona, by sa teda mohol dezinterpretovať tak, že ľavica vlastne neobhajuje záujmy radových zamestnancov. Preto je potrebné doplniť niektoré myšlienky, ktoré tu už odzneli.

    Predovšetkým, ľavica môže rozumieť hospodárstvu a nemusíme hovoriť ako populisti. Jeden z dôvodov, ktorý viedol k tejto účelovej rýchlovke, bola aj návšteva pána premiéra na kontrolnom dni v DMD Holding. Tu sa okrem iného vyjadril, že nedovolí, aby taký veľký podnik ako ZŤS Dubnica padol a aby zamestnanci, ktorých voľakedy bolo viac ako 13 tisíc, dnes ich je už podstatne menej, prišli o svoje zamestnanie. Ochrana pred konkurzom neznamená automaticky ochranu pred stratou pracovných príležitostí a zabezpečenie zamestnaneckých práv a zamestnanosti. Skôr opak je pravdou, lebo sa ukazuje, že dnes sú možné rôzne iné spôsoby ako neísť do konkurzu a pritom realizovať záujmy nových vlastníkov v týchto podnikoch na úkor záujmov zamestnancov. Pred chvíľočkou pán poslanec Dzurinda hovoril o čerstvom príklade zo ZŤS Dubnica.

    Rovnako by sme mohli argumentovať aj tým, že je povinnosť štátu zamedziť v ohrozených regiónoch zatvoreniu významného podniku, ktorý je nositeľom zamestnanosti v regióne, aby nedošlo zároveň aj k výraznému nárastu nezamestnanosti. Myslím si, že v tomto smere vláda tým, že nemá vlastne vytvorenú žiadnu regionálnu politiku, nevytvára predpoklady nato, aby skutočne riešila akútne ťažkosti, ktoré v mnohých regiónoch Slovenskej republiky vznikajú a nevyhnutne budú vznikať.

    Myslím, že predo mnou viacerí povedali a netreba to opakovať, aký je význam tohto zákona. Možno len veľmi zjednodušene. Aj my sme, samozrejme, prívržencami konzervatívnej liečby, ale keď sa ukáže, že nie je možné zachrániť pacienta inak ako takým spôsobom, že, povedzme, vred, ktorý v jeho organizme vznikol, sa chirurgicky vyoperuje, aj lekár a rovnako aj národohospodár musí k takémuto zákroku pristúpiť. Inak, keby sme toto neuskutočňovali, pacient, ktorým je teraz národné hospodárstvo, by skutočne neprežil.

    V tom je vlastne aj význam zákona o konkurze a vyrovnaní a prekvapuje ma, že pán poslanec Lysák, ktorý je renomovaný národohospodár, alebo sa za neho aspoň pokladá, tieto súvislosti celkom nezvažuje. Samozrejme, je tu aj otázka, ak by sa strategické podniky, ktoré rozširujú vlastne počet tých podnikov, na ktoré sa zákon o konkurze a vyrovnaní nevzťahuje, chceli naozaj zachovať pri živote, akým spôsobom to vláda chce dosiahnuť. Vieme dobre, že len v niekoľkých strojárskych podnikoch, v ktorých predtým bola zbrojárska výroba, existujú úvery presahujúce 6 mld korún. Otázka tu znie, či chce vláda tieto podniky sanovať a z čoho.

    Hovorila som už o tom, že zákon o konkurze a vyrovnaní sa aj dnes obchádza a že je vlastne veľmi málo účinný. K účinnosti zákona sa ešte vrátim, ale chcem vám povedať, ako ľahko sa dá zákon o konkurze a vyrovnaní obísť. Myslím si, že s týmto mali už skúsenosti najmä poľnohospodári, kde je vlastne veľmi ľahko možné nechať silne stratový poľnohospodársky podnik dokonať, založiť si nejakú vedľajšiu spoločnosť s ručením obmedzeným alebo dokonca nejaké vedľajšie družstvo, preniesť aktíva alebo to, čo ostalo zdravé, z chorého podniku do zdravého, a vlastne nechať doživoriť podnik, ktorý tu ešte de facto existuje.

    Je tu otázka, ktorú znovu dnes nekladiem ako prvá pred touto snemovňou, či je skutočne zámerom chrániť zlé podniky, podporovať zlých, a naopak, postihovať dobrých, efektívnych a aké to bude mať potom dosahy na celé národné hospodárstvo.

    Samozrejme, že je tu otázka, čo s podnikmi, čo s veľkými podnikmi, ktoré v prípade, že by išli do konkurzu a vyrovnania, čo s nimi bude ďalej. Myslím si, že je to skratové myslenie alebo neznalosť vecí, ak sa nazdávame, že vyhlásenie konkurzu o podniku zároveň znamená, že podnik zaniká ako taký. Naopak, je tu vlastne reálna možnosť, aby podnik prevzal veriteľ alebo niektorý z veriteľov a pokúsil sa tento podnik zachrániť a s ním zachrániť aj nové pracovné príležitosti.

    Skutočne je trestuhodné, že tu nesedia hospodárski ministri, minister financií a minister hospodárstva. Musela by som im položiť otázku, čo urobili s projektmi, ktoré sa v roku 1994 rozbehli práve na záchranu desiatich najvýznamnejších slovenských podnikov. Bolo medzi nimi osem strojárskych podnikov s významným podielom niekdajšej zbrojárskej produkcie. Boli medzi nimi, samozrejme, aj ZŤS Nová Dubnica, boli medzi nimi aj PPS Detva atď., sú to všetko kritické podniky. Keby ste boli vtedy pokračovali v sanačných programoch, ktoré vtedajšia vláda prijala, dnes by tie podniky nemuseli byť v takej situácii, v akej sú. A musím sa dotknúť ešte jedného podniku, pretože aj ten sme v tom čase riešili. Bol to podnik ZDA Partizánske. Bol prijatý sanačný program, ktorý podnik mohol vyviesť z ťažkostí, a nemuselo sa to skončiť tak, že sa napokon za korunu predal do súkromných rúk. Kto za toto nesie zodpovednosť, pán minister hospodárstva?

    Hovorilo sa tu už niekoľkokrát, prečo táto novela vznikla. Ja len zopakujem, že z krátkodobého hľadiska, ako to veľmi dobre povedal predo mnou pán poslanec, má riešiť niektoré účelové veci, či sa to už týka Slovenských telekomunikácií, alebo ZŤS Dubnica a podobných bývalých zbrojárskych podnikov, ktoré sú dnes v ťažkostiach aj vinou toho, že vláda neuplatňuje voči nim primeranú politiku. Ale vážnejšie sú dlhodobé alebo dlhodobejšie účinky tohto zákona. Alebo rátate naozaj s tým, že za šesť mesiacov, kým Ústavný súd nerozhodne inak, vy si vyriešite svoje veci, a potom táto novelizácia zákona aj tak nebude účinná?

    Vážená poslanecká snemovňa, aký je toto prístup k legislatívnemu procesu? Ak by však ten zákon ostal a fungoval ďalej, jeho dôsledky budú, ako už mnohí predo mnou povedali, veľmi vážne. Ale chcem položiť otázku, čie záujmy by potom vlastne táto novelizácia zákona presadzovala? Naozaj sú to záujmy zamestnancov, ktorých napokon, tak či tak, vlastníci podnikov vyhodia na dlažbu, alebo sú to záujmy nových vlastníkov? Nechcete obhajovať vlastne záujmy vlastníkov takých podnikov, ako sú, povedzme, Duslo, Slovnaft, Benzinol? Potrebujú tieto podniky ešte takúto dodatočnú barličku? Koho záujmy vlastne táto poslanecká snemovňa presadzuje?

    Zákonná norma o konkurze a vyrovnaní vznikla v roku 1991. Vznikla ešte za bývalej federácie, bol to federálny zákon, a vznikla ako norma, ktorá mala charakter tzv. veriteľskej normy. Dávala teda veľké právomoci veriteľom, ale zároveň bol to aj spôsob, ako monitorovať finančnú situáciu v podnikoch, a zároveň aj spôsob ako nútiť v tom čase skôr manažérov, dnes už aj vlastníkov, aby podnik podnikal so ziskom, aby bol efektívny. Hovorili sme už o tom, ako sa vlastne počas jednotlivých rokov strácal charakter veriteľsky orientovanej normy. Najdôležitejšia bola taká úprava tohto zákona, keď sa prijal inštitút o dohodovacom konaní.

    Osobne nemôžem jednoznačne odsudzovať tento inštitút. Napokon, je veľmi dobre známe, že tento inštitút dobre funguje povedzme v americkom zákonodarstve, ale je dôležité, že nebol upravený dostatočne dobre, že vlastne neúmerne predlžuje celý proces konkurzu. Dôsledkom toho je aj to, že napriek tomu, že sa k dnešnému dňu začalo asi 2 000 konaní, priamo bol konkurz začatý v 64 podnikoch a realizovaný iba v jednom-jedinom prípade.

    Ďalšie obmedzenia zákona sa týkali, ako to tu už odznelo, Fondu národného majetku. Bolo to rovnako účelové obmedzenie. Veľmi dobre si ešte spomínate, keď pán Zvrškovec vyhlásil, že dá Fond národného majetku do konkurzu.

    Druhá účelová novela vznikla vtedy, keď sa ukázalo, že veľké slovenské nemocnice neplatia svoje záväzky voči výrobcom zdravotníckej techniky. Myslím, že to bola Chirana, ktorá vyhlásila, že dá tieto zdravotnícke zariadenia do konkurzu. Novela mala tomu zabrániť. Posledná účelová novela, zatiaľ posledná, sa týkala vylúčenia podnikov dopravy a spojov z konkurzu.

    Fakt, že zákon o konkurze je v podstate neúčinným, nás musí skôr nútiť k tomu, aby sme sa zamýšľali, čo v tomto smere robiť. Veľký nedostatok je jednoznačne v dikcii zákona. Hovorili to predo mnou aj iní. Ale nielen to. Nedostatky sú aj vo fungovaní súdov a je nevyhnutné konečne prijať aj možnosť mimosúdneho vyrovnania, aby sa urýchlili procesy ozdravovania slovenského hospodárstva.

    V súvislosti s tým, že tu už došlo k náznaku, že sa pripravila komplexná novela, ale, mimochodom, táto novela vôbec neprešla normálnym legislatívnym pokračovaním, chcem navrhnúť uznesenie Národnej rady, ktoré bude požadovať len to, čo sme si napokon mali možnosť vypočuť vo výboroch, aby vláda Slovenskej republiky predložila komplexnú novelu zákona číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní do 31. mája 1996.

    Posledná vec, ktorej sa chcem dotknúť, sa týka - som rada, že tu sedí pán minister - otázky aproximácie práva k právu Európskej únie. Niekoľkokrát sa už z tohto miesta dosť účelovo hovorilo o tom, ako treba približovať naše právne normy k normám Európskej únie. Zdá sa mi, že sa s tým argumentuje vtedy, keď sa to hodí, a zase sa potom povie, že my sme v iných podmienkach, sme v podmienkach transformácie, a teda budeme prijímať iné normy. Čiže i tento argument postupnej nutnosti aproximácie nášho práva k právu Európskej únie sa používa účelovo vtedy, keď sa hodí, alebo keď sa nehodí.

    Chcem teda položiť otázku, pán minister, či sa touto novelou približujeme k zákonodarstvu Európskej únie, či viete uviesť jeden príklad zo štátov Európskej únie, aby sa takýmto spôsobom obmedzovala účinnosť zákona o konkurze a vyrovnaní. Chcem sa zároveň opýtať, keďže viem, že v týchto dňoch znovu prebieha rokovanie o začleňovaní Slovenska do prestížneho zoskupenia OECD, aké je vyjadrenie expertov OECD k tejto novele. Neohrozí prijatie tejto novely naše začlenenie do OECD, ktoré sa predpokladá začiatkom budúceho roka, alebo Slovensko znovu bude tým štátom, ktoré sa do OECD nedostane napriek tomu, že zatiaľ alebo ešte donedávna boli naše výsledky v hospodárstve vcelku uspokojujúce a vytvárali nám určitú príležitosť do OECD sa dostať?

    Na záver chcem požiadať poslancov, aj vládnych poslancov, aby nepodporovali zákony, ktoré sú protiústavné a ktoré neprospievajú ani tomuto hospodárstvu a ani Slovenskej republike ako celku.

  • Ďakujem. Prosím pánov poslancov, aby podľa možnosti zhustili svoje vystúpenia, aby sme dnes zvládli program schôdze. Platí to aj pre pánov poslancov, ktorí sa teraz hlásia s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci,

    moja poznámka bude naozaj veľmi stručná a aj keby na ňu pani poslankyňa odpovedala, nebudem už odpovedať. To vopred sľubujem. Chcem povedať pani poslankyni, že aj ona účelovo informovala redaktorku časopisu Dialógy z Európskej únie o tom, že sa v tomto parlamente nerobí okolo aproximácie vôbec nič. Buď bola neinformovaná, alebo tiež účelovo dezinformovala európsku verejnosť, pretože to je časopis, ktorý vychádza vo všetkých krajinách Európskej únie, že sa v tomto parlamente nič nerobí. Tak láskavo, ak chce informácie, môže sa informovať v ústavnoprávnom výbore, aby v budúcnosti informovala pravdivo.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer - faktická poznámka.

  • S treťou a nepochybne poslednou. Veľmi často sa tu argumentuje účelovosťou novely zákona. Povedal som to už viackrát, nepoznám zákon, ktorý by bol neúčelový, protiúčelový alebo bezúčelový. A presne to isté sa týka aj novely. Každá takáto právna novela je prijímaná na nejaký účel. To je predsa logické. Zmení sa dopravná nehodovosť s nejakým katastrofálnym zameraním, tak právny systém musí hľadať právne, legislatívne opatrenia na vychytanie tohto problému. Problematika narkotík je presne to isté. V Spojených štátoch na základe únosu dieťaťa Lindberga vznikol osobitný zákon kruto stíhajúci únosy detí a maloletých. Lindbergov zákon je platný do súčasnosti. Nik nepochybuje o tom, že je to účelový zákon. Takže prosím vás, nešermujme týmito pojmami - účelová alebo neúčelová novela alebo zákon.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Azda len toľko, že som nečítala, čo ste si prečítali vy, ale ubezpečujem vás, že moja kritika smerovala k tomu, že celý náš prípravný proces k Európskej únii sa redukuje na aproximáciu práva, že sa nerozširuje na ďalšie veľmi dôležité sféry, bez ktorých, keď sa neuskutočnia, bude vstup do Európskej únie pre Slovensko mínusom, a nie plusom.

  • Pán poslanec Šimko - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne. Chcem len reagovať na predsedu výboru pána Hofbauera, ktorý celkom pravdivo hovorí, že každý zákon by mal sledovať nejaký účel. To je pravda, ale práve tu sme počuli, že žiaden zo strategických podnikov nie je v konkurznom konaní. Tak načo potrebuje potom takúto ochranu?

  • Ďakujem. Pán poslanec Hanker a pripraví sa pán poslanec Vaškovič.

  • Hlas z pléna.

  • Ľutujem, nehnevajte sa, ale neboli ste na paneli a už som ohlásil ďalšieho poslanca.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada,

    dostal sa nám na prerokovanie a schválenie vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Filozofiou predloženej novely zákona podľa dôvodovej správy má byť taká úprava zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorou by sa nepripustil zánik štátnych strategicky dôležitých podnikov a akciových spoločností, od ktorých závisí stabilizácia a ďalší rozvoj hospodárstva, to znamená, aby sa tento zákon na ne nevzťahoval.

    Ak sa mám zmieniť o tomto zákone, treba si uvedomiť, že strategicky dôležité štátne podniky tvoria nosnú časť ekonomickej štruktúry štátu, alebo by mali tvoriť. Likvidovať podnik je totiž ľahké, ale odstraňovať negatívne dôsledky likvidácie je veľmi zložité a bolestivé. Preto aj keď zákon o konkurze a vyrovnaní je v platnosti, v každom konkrétnom prípade treba zvažovať, ako eliminovať sociálne a ekonomické dosahy následných možných bankrotov a snažiť sa o uplatnenie tohto zákona v krajnom prípade.

    Ak nazriem niekoľko rokov dozadu, keď zákon nadobudol platnosť, sme sa u nás vo Výskumnom ústave práce, sociálnych vecí a rodiny snažili nájsť odpoveď na otázku, aké dôsledky pre spoločnosť by to malo, keby sa hromadne aplikoval tento zákon na jestvujúce podniky. Urobila sa potrebná analýza dosahu bankrotov podnikov na sféru zamestnanosti v regiónoch. Jednoznačne sa konštatovalo, že značná časť bankrotov podnikov u nás súvisí s transformáciou slovenskej ekonomiky a adaptáciou podnikovej sféry na trhové podmienky, a to vlastne vytvára aj isté špecifické podmienky jeho uplatnenia.

    Teda porovnávať bankroty podnikov a ich dôsledky v ekonomicky vyspelých štátoch so situáciou u nás je dosť problematické. Zistilo sa, že plošné uplatnenie tohto zákona o konkurze a vyrovnaní by bolo viedlo k bankrotu podnikov, ktoré zabezpečovali až jednu štvrtinu všetkých výkonov slovenskej ekonomiky. Testovalo sa podľa použitých kritérií z hľadiska možných bankrotov 419 vtedajších štátnych podnikov a 316 akciových spoločností. Aj keď sa situácia v platobnej bilancii podnikov odvtedy podstatne zlepšila, podľa finančnej analýzy prvotnú platobnú neschopnosť vtedy z celkového počtu uvedených 419 organizácií vykazovalo 139. Najväčšmi sa na tomto počte zúčastňovali odvetvia strojárstva 50,7 %, textilného priemyslu 10,5 %, palív a energetiky 10 %. Znamenalo by to, že by bol veľký počet ľudí nezamestnaných, aj preto, že väčšina týchto podnikov patrila k strategickým a boli nosné z hľadiska zamestnanosti jednotlivých regiónov.

    Kladom však ostáva, že zodpovední pracovníci podnikov veľmi opatrne pristupovali k možnosti uplatnenia tohto zákona, používali ho len ako poslednú možnosť v ojedinelých prípadoch, lebo vedeli, že bankrotová terapia má svoje vážne politické, ekonomické a sociálne dôsledky.

    Ako je známe, cieľavedomou priemyselnou politikou a uplatňovaním nástrojov aktívnej politiky zamestnanosti sa nezamestnanosť podstatne znížila a dosiahnutie priemernej nezamestnanosti u nás pod 10 % do roku 1998, ako je uvedené v programovom vyhlásení vlády, teda aj zníženie pod túto hranicu, je reálne. Spomenul som to na podporu novely tohto zákona, pretože perspektíva a dôležitosť podniku v spoločnom záujme musí byť významným kritériom posúdenia, čo s podnikom v prípade platobnej neschopnosti. Určitá selekcia je teda potrebná, a to platí v podstatnej miere pre štátne, strategicky dôležité podniky.

    Podľa môjho názoru táto novela zákona nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, najmä s článkom 16 ústavy, ako sa na to snažia poukázať poslanci opozície. Práve naopak, v článku 20 ústavy sa hovorí o tom, že zákon stanovuje, aký majetok bude vo vlastníctve štátu na zabezpečenie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu. Nechápem preto, prečo by štát v takomto prípade, ako je to vymedzené v článku 20 ústavy, počas transformácie ekonomiky nemal chrániť strategické podniky aj takýmto opatrením, ktoré je uvedené v doplnku zákona.

    Štát si predsa môže určiť, za akých podmienok bude spravovať strategicky dôležitý majetok v záujme celej spoločnosti. Čiže nemyslím si, že by šlo o nejaké zvýhodňovanie konkurenčného prostredia. Podľa mňa práve naopak ide o systémové riešenie v tomto prechodnom období, pretože dôsledky toho znáša celá spoločnosť.

    Súhlasím s pánom poslancom Fogašom, že ekonomické problémy treba riešiť v prvom rade ekonomickými nástrojmi. Netvrdím, že aplikovanie tohto zákona v stabilnej ekonomike by malo byť rovnaké pre všetky subjekty ekonomického procesu, ale pri transformácii ekonomiky je situácia podstatne zložitejšia najmä pri tomto druhu podnikov, a preto odporúčam, aby sa tento zákon schválil.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Vaškovič a pripraví sa pán poslanec Palacka. Pán poslanec Volf - faktická poznámka.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    sme poslanci, ale súčasne sme aj ľudia, aspoň pevne verím, a nezabúdajme aj na veci, ktoré sa nás dotýkajú ako ľudí. Chcel by som za klub Spoločnej voľby, a možno by sa to tak patrilo aj v iných prípadoch, zablahoželať našej kolegyni Marcele Gbúrovej k dnešnému jubileu, k jej dnešným narodeninám.

  • Pripájame sa ku gratulácii, nech to dobre užíva.

    Nech sa páči, pán poslanec Vaškovič.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, vážení hostia,

    keď som si pripravoval vystúpenie k prerokúvanej novele, viackrát som si kládol nasledovné otázky: Kde sme sa to vlastne dopracovali po šiestich rokoch transformácie ekonomického a právneho systému? Kam smerujeme? Pochopila vlastne koalícia zmysel trhového hospodárstva? Myslí to vážne s aproximáciou práva a legislatívy k Európskej únii? Má ešte nejakú úctu k Ústave Slovenskej republiky, ktorej bola spolutvorcom? Ide o zámer, neschopnosť, alebo nedorozumenie?

    Novela má síce niekoľko riadkov, jej dosah však bude katastrofálny. Argumenty uvedené v dôvodovej správe sú neakceptovateľné. Výsostný záujem štátu nepripustiť zánik strategicky dôležitých podnikov a akciových spoločností, od ktorých závisí stabilizácia hospodárstva a jeho ďalší rozvoj, sa predsa nemôže realizovať tak, že necháme na trhu pôsobiť dlhodobo nesolventné podniky a podniky v predlžení, keď záväzky prevyšujú obchodný majetok podniku a keď sa nerešpektuje Ústava Slovenskej republiky.

    Neefektívne podniky, bez ohľadu na to, ako ich označujeme, pôsobia destabilizujúco na hospodárstvo a jeho ďalší rozvoj. Strategický záujem štátu možno presadzovať len prostredníctvom ústavne a trhovo konformných nástrojov. Problém reštrukturalizácie strategických podnikov sa dá elegantne riešiť spôsobom, ktorý je napríklad vo francúzskom zákonodarstve, cez inštitút pozorovania. Je to ústavné, protrhové, a vlastne dosahuje to, čo tu obhajujete aj vy, páni z koalície.

    Namiesto riešenia nevyhovujúceho stavu, keď v Slovenskej republike funguje na trhu 57,5 % podnikov nad 25 zamestnancov v stratovom režime, ich strata predstavuje výšku 42,8 miliardy a celkové saldo záväzkov a pohľadávok týchto podnikov je 78 miliárd Sk, sa nám predkladá novela, ktorá je úplne nefunkčná a znefunkčňuje trhové hospodárstvo. Rovnaká ochrana vlastníctva, slobodný cenový systém, zdravý finančný systém, zmluvné právo, ktoré zabezpečuje, že nikto nemôže použiť silu alebo podvod vo vzťahoch k iným subjektom, funkčný zákon o konkurze a vyrovnaní a ochrane hospodárskej súťaže, vážení páni, to sú základné stavebné kamene trhovej ekonomiky, ktoré má štát chrániť a pestovať, a nie likvidovať alebo robiť z nich karikatúru trhu. Základným predpokladom prežitia na trhu je schopnosť platiť svoje záväzky, čiže schopnosť udržiavať spoločnosť v stave solventnosti.

    Moderná ekonomika s tisíckami kooperačných väzieb si vyžaduje od podnikateľských subjektov značnú opatrnosť pri budovaní kooperačných a odbytových väzieb, schopnosť rýchlo reagovať na poruchy v systéme platobnej neschopnosti a vylúčiť zo siete partnerov tých, ktorí ohrozujú platobnú schopnosť podniku.

    Za chybné rozhodnutia či neschopnosť rýchlo sa adaptovať na zmeny v trhovom prostredí prichádza trest vo forme straty na vlastnom majetku, ale ohrozuje sa tým aj majetková podstata ďalších subjektov. Aby sa predišlo značným majetkovým stratám, aby sa problémy jedného podniku neprenášali na ďalšie podniky, aby sa neblokovali zdroje v neperspektívnych aktivitách, mal by sa využiť inštitút konkurzu a vyrovnania, ale funkčný inštitút.

    Zákon o konkurze a vyrovnaní sa zaviedol do nášho právneho systému po 43 rokoch 1. októbra 1991 s tým, že do jedného roku od jeho účinnosti nemohol byť vyhlásený konkurz z dôvodov nesolventnosti, ale iba z dôvodov predlženosti dlžníka. Ďalšie novely odsunuli možnosť vyhlásenia konkurzu z dôvodu insolventnosti do 31. mája 1993. Následne na to prišla novela zákona číslo 122/1993, ktorá nadobudla účinnosť 1. júna 1993 a zaviedla nový inštitút - dohodovacie konanie. V roku 1994 ďalšie novely vylúčili z použitia zákona Fond národného majetku, rozpočtové a príspevkové organizácie, obce, právnické osoby zriadené zákonom Národnej rady a osobitný režim pre podniky v odvetví dopravy a spojov, ako aj poľnohospodárstva.

    Doterajšie skúsenosti z využívania tohto zákona, ako aj jeho teoretické analýzy poukazujú na závažné nedostatky. Zvolené právne konštrukcie sú nepresné a neúplné. Komplikujú priebeh konkurzného konania, umožňujú jeho preťahovanie. Uspokojovanie veriteľov je nielen zdĺhavé, ale ani nevedie k cieľu, ktorý sleduje. Veriteľov nemotivuje riešiť svoje problémy prostredníctvom konkurzu, ale iným spôsobom, často aj kriminálnym. Nekladie dostatočné prekážky dlžníkovi zmenšiť svoj majetok zo špekulatívnych dôvodov tak, aby pre veriteľov neostal žiaden majetok. Inštitút dohodovania sa ukázal ako úplne nefunkčný.

    Súdy evidujú cca 2000 návrhov na konkurzné konanie, ale vyhlásených bolo menej ako 60, ukončený bol iba jeden konkurz. Na základe týchto skutočností som očakával, že do Národnej rady Slovenskej republiky predloží vláda novelu nefunkčného zákona. Namiesto toho však predložila tento pre mňa nepochopiteľný paškvil.

    Vážený pán predkladateľ, predložený návrh zákona nerešpektuje ústavnú zásadu o tom, že vlastnícke právo vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných. Dôvodová správa neobsahuje zdôvodnenie, či navrhovaná právna úprava je v súlade s právom Európskeho spoločenstva najmä v otázkach práv veriteľov. Novela zasahuje do vôle zmluvných strán, ktoré ju uzatvorili na základe právnych podmienok platných v čase pred účinnosťou tejto novely. V prípade zásahu do zmluvných vzťahov prostredníctvom iných právnych úkonov, napríklad zákonom, je nevyhnutné dodržiavať ústavnoprávne princípy.

    Podľa článku 13 ods. 3 ústavy zákonné obmedzenia základných práv a slobôd, medzi ktoré patrí i právo na súdnu a inú ochranu, musí platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Druhý článok novely, a to zastavenie bežiacich konaní ex offo, ktoré bolo začaté na návrh oprávneného, je v priamom rozpore s článkom 46 ods. 1 ústavy.

    Prijatie tejto novely spolu s nefunkčným zákonom o konkurze a vyrovnaní spôsobí značné poruchy v hospodárstve, je protireformný, protitrhový, protiaproximačný, protiústavný a podporujúci kriminalizáciu slovenského hospodárstva. Na tejto ceste vám želám veľa úspechov.

  • Ďakujem. Pán poslanec Palacka, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    moji predrečníci už uviedli viacero argumentov, ktoré hovoria jednoznačne proti schváleniu predloženého vládneho návrhu zákona. Dovoľte mi pripojiť ešte jeden. Je ním vari najväčší problém celej slovenskej ekonomiky od začiatku transformácie - platobná neschopnosť. Čo je vlastne platobná neschopnosť? Je to stav ekonomického subjektu, ktorý nie je schopný platiť za svoje záväzky.

    Základom každej normálnej ekonomiky je systém obchodných zmluvných vzťahov - dva subjekty sa dohodnú, že jeden niečo dodá (výrobok alebo službu) a druhý za to zaplatí. Týchto zmlúv sa uzatvára denne tisíce a celé to môže fungovať len vtedy, ak majú účastníci istotu, že druhá strana svoj záväzok splní, alebo ak nesplní, že môžu účinne, súdnou cestou vymáhať plnenie tejto zmluvy. Podnik, ktorý za záväzky neplatí, nemôže nikde vo fungujúcom právnom štáte existovať dlhšie ako niekoľko týždňov.

    Pojem platobná neschopnosť môže teda existovať len ako označenie krátkodobého, prechodného stavu pred bankrotom. V rozmeroch, ako ho poznáme u nás, resp. v postkomunistických krajinách, to nemá obdobu.

    U nás je bežné, že prevažná väčšina štátnych alebo bývalých štátnych podnikov je platobne neschopná už viacero rokov. A nič sa nedeje, ba naopak, tento jav z dôvodu samej svojej zhubnej povahy sa nekontrolovateľne šíri po celom hospodárstve ako rakovina a zasahuje cez obchodné vzťahy aj do inak zdravých podnikov. Dnes si už nik ani netrúfne odhadnúť celkový rozsah. Voľne sa dá povedať, že už nikto nikomu neplatí.

    Slovenský právny systém má prostriedky ako riešiť platobnú neschopnosť. Je ním najmä zákon o konkurze a vyrovnaní. Žiaľ, jeho uplatnenie v praxi je doteraz takmer nulové, najmä kvôli výnimkám a osobitnej ochrane štátnych podnikov a organizácií. Tieto sú hlavným zdrojom platobnej neschopnosti. A vláda namiesto toho, aby sa snažila tento problém riešiť, prichádza s ďalšími výnimkami, teda chce problém ešte zhoršiť a skomplikovať. Výnimku rozširuje na tzv. strategické podniky. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide len o niekoľko podnikov z celkového počtu státisícov hospodárskych subjektov a že to teda nie je také dramatické.

    Opak je však pravdou. Tých niekoľko podnikov - spomeňme len energetiku, plynárenstvo, zťs-ky, telekomunikácie, Slovnaft a ďalšie, predstavujú významnú časť slovenskej ekonomiky. Obrat týchto podnikov predstavuje odhadom tretinu až polovicu celého hrubého domáceho produktu Slovenska. Podiel týchto podnikov na celkovom objeme úverov je pravdepodobne vyšší ako polovica. Schválením tohto vládneho návrhu sa teda prakticky polovica obchodných zmluvných vzťahov vo finančnom vyjadrení dostane mimo právnu ochranu. Nik nebude mať istotu, či nejaký záväzok bude splnený, alebo nie. Do celého obchodovania sa vnáša chaos, rozširuje sa priestor na korupciu a dokonca na mafiánske vymáhanie pohľadávok vydieraním a vyhrážkami.

    Vážení páni poslanci a panie poslankyne, hlasovaním za vládny návrh beriete na seba zodpovednosť za takýto vývoj slovenského hospodárstva a celej spoločnosti. Myslím si, že naša ekonomika potrebuje niečo iné, preto dávam tento pozmeňujúci návrh.

    Článok I vládneho návrhu upraviť takto:

    1. V § 6 sa vypúšťa odsek 3.

    2. V § 67 ods. 3 znie: "Ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na dlžníka, ktorým je Slovenská republika a obec." Príslušné poznámky pod čiarou 6a, 6c sa vypúšťajú.

    Článok II návrhu vypustiť.

    Článok III označiť ako článok II.

    Vážené kolegyne a kolegovia, ak vám záleží na zdravom ekonomickom vývoji Slovenska, vyzývam vás na podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia,

    je typické, že aj rokovanie o tomto zákone prebieha tak ako rokovania o iných návrhoch zákonov. Ste rozhodnutí a prakticky viac-menej máte za zlé, že opoziční poslanci svojím vystupovaním predlžujú rokovanie pléna a každý špekuluje, či už dnes skončíme alebo neskončíme, a pritom tie argumenty, ktoré sa tu povedali a ktoré zazneli predovšetkým vo vystúpeniach pána Vaškoviča, pána Dzurindu a pani Schmögnerovej, sú skutočne závažné argumenty. Ja teda budem pracovať efektívne s časom a pripojím sa k mojim predrečníkom s tým, že dovoľte mi ešte jeden maličký príklad.

    Je všeobecným pravidlom, že mŕtvi sa pochovávajú. Teraz sa snažíme prijať zákonnú normu, ktorou povieme, že istí sa nebudú pochovávať. Predstavte si, čo sa stane. Začnú šíriť nákazu a ochorejú aj zdraví. My sme sa ako-tak vyrovnali s rakovinou platobnej neschopnosti a touto právnou normou ju znovu chceme oživiť. Nebolo by oveľa jednoduchšie liečiť radšej tých chorých? Štát má dostatočné prostriedky na to, aby tie podniky, na ktorých mu záleží, liečil, aby nevznikol stav, v ktorom by ich mohol niekto dať na konkurz, aby ich pozorne sledoval. Má možnosti siahnuť na manažment, ak to robí zle. Má možnosti rôznymi priamymi ekonomickými nástrojmi nepripustiť taký stav, aby rakovina platobnej neschopnosti znovu ohrozila slovenské hospodárstvo.

    Aj to znovu nie je namieste, pretože s týmto problémom sme sa ešte nevyrovnali. Sám z vlastnej praxe viem, že váš veriteľ je najlepšia úverová banka, že keď niekomu nemusíte platiť, tak neplatíte, a zaplatíte tam, kde vás topánka viac tlačí. A otvoríme obrovské množstvo problémov. Preto zvážte, že v skutočnosti tu nehrozí bankrot žiadnemu strategickému podniku, že štát má iné prostriedky, účinnejšie na to, aby týchto takpovediac chorých liečil, a nemusí prijímať takúto krkolomnú právnu normu.

    Pán minister, vy ste právnik, zrejme ma počujete aj vonku. Predstavte si hypoteticky situáciu, že ja ako riaditeľ ZSNP by som bol podpísal dáku zmluvu, dajme tomu, že na sto rokov dopredu vypredávam produkciu. Čo by ste robili? Prijali by ste a predkladali by ste návrh zákona, v ktorom by sa hovorilo, že v strategických podnikoch zmluvy, ktoré boli podpísané riaditeľmi, ktorí sa potom stali poslancami, neplatia? Alebo by ste sa dali znásilniť na nejaké také krkolomné riešenie? V Obchodnom zákonníku je predsa všeobecná klauzula, ktorá hovorí o tom, že zjavne nevýhodné zmluvy, poškodzujúce alebo uzavreté v právnej nespôsobilosti, neplatia. Osobne som presvedčený, že súkromná firma nemá nárok od Slovenských telekomunikácií vymáhať pohľadávku 112 miliárd korún. To je ako keby niekto predal Eiffelovku alebo Mesiac. Jednoducho tu treba hľadať iné právne prostriedky na to, ako tento problém riešiť a neznásilňovať právny status tak, ako o tom veľmi pekne hovoril vo svojom prvom vystúpení náš kolega Fogaš.

    Preto dávam aj ja pozmeňujúci návrh. Viem si predstaviť, že Fond národného majetku a ostatné fondy, ktoré sú zriaďované zo zákona, by mali podliehať inému režimu, ale na základe článku 55 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky, táto norma odporuje pravidlám trhovej ekonomiky. Odporúčam, aby sme v § 67 ods. 3 vypustili slová: "štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, obec, štátny podnik alebo akciová spoločnosť uvedená v osobitnom zákone a právny nástupca štátneho podniku podľa osobitného zákona". To znamená, že ostane text: "Ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na dlžníka, ktorým je právnická osoba zriadená zákonom."

    Ďakujem pekne. Návrh odovzdám písomne.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne a kolegovia, už nemám žiadne ďalšie prihlášky. Hlási sa pán poslanec Hrušovský. Nech sa páči.

  • Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

  • Pán predsedajúci, chcem len požiadať za klub Slovenskej národnej strany pred ukončením rozpravy, keď už odznejú všetky príspevky, o poradu klubov.

  • Prepáčte. Nerozumel som vás. Ešte raz.

  • Chcem požiadať, keď odznejú všetky príspevky a pred skončením rozpravy, aby bola poskytnutá 20-minútová prestávka na poradu klubov.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

    účelom predloženého návrhu zákona je vylúčenie použitia ustanovení zákona o konkurze a vyrovnaní, resp. zastavenie už začatých konkurzných konaní v prípadoch, ak dlžníkmi, ktorí sú v úpadku, sú právne subjekty vymedzené v návrhu zákona: štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, obec, právnická osoba zriadená zákonom, štátny podnik a akciová spoločnosť uvedené v § 2 alebo v § 3 zákona Národnej rady číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu na privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností.

    Podľa zákona o konkurze a vyrovnaní je za úpadcu označený ten subjekt, ktorý má viac veriteľov a je v platobnej neschopnosti, nie je schopný dlhší čas plniť si splatné záväzky alebo stav jeho majetku je v predlžení.

    Úlohou bankrotov nie je len pomôcť veriteľom na úkor dlžníkov, ale pomôcť riešiť problémy obidvoch strán. Veriteľom majú zabezpečiť maximalizáciu návratnosti ich vkladov a dlžníkom uľahčiť situáciu spojenú s ich predlžením. Návrh predloženého zákona však nedostatočne rešpektuje ústavnú zásadu o tom, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah i ochranu a nemožno ho zneužiť na ujmu iných práv. O tomto hovorí článok 20 Ústavy Slovenskej republiky.

    Rovnako dôvodová správa k návrhu zákona neobsahuje zdôvodnenie, či navrhovaná právna úprava je v súlade s právom Európskeho spoločenstva, najmä v otázkach ochrany práv veriteľov, resp. do akého času sa počíta s tým, že sa prijatá právna úprava tejto otázky obsiahnutá v našom právnom poriadku zladí s právnou úpravou obsiahnutou v komunitárnom práve Európskej únie.

    Všetky subjekty, ktoré návrh zákona označuje, majú vlastnú právnu subjektivitu a sú oprávnené vo vlastnom mene konať, nadobúdať práva a zaväzovať sa. V niektorých zákonoch, ktoré upravujú vznik a právne pomery označených subjektov, je priamo ustanovené, že štát nezodpovedá za záväzky, ktoré na seba tieto subjekty prevzali. § 24 ods. 6 zákona číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách a § 5 ods. 2 zákona číslo 111 o štátnom podniku v znení neskorších predpisov a navrhovaná právna úprava sa ani nevyrovnáva s otázkou prevzatia záväzkov.

    V tomto zmysle tieto subjekty ako právnické osoby so samostatnou právnou subjektivitou vstupovali do záväzkovoprávnych vzťahov a prijatím navrhovanej právnej úpravy by pred druhou zmluvnou stranou, s ktorou tieto záväzkovoprávne vzťahy uzatvárali, nastala právna skutočnosť, ktorá v čase ich vzniku, uzatvárania zmluvy neexistovala, nemožnosť vymáhania pohľadávok formou osobitného druhu súdneho konania konkurzom a vyrovnaním.

    Zmluva je prejavom zmluvnej vôle zmluvných strán, ktoré ju uzatvorili na základe právnych podmienok platných v čase jej uzatvorenia. Subjekty zmluvy vyslovili súhlas so vzájomnou úpravou práv a povinností, ktoré im umožňuje právny poriadok. V prípade zásahu do zmluvných vzťahov prostredníctvom právnych skutočností, ako sú právne úkony, napríklad zákonom, je nevyhnutné dodržiavať ústavnoprávne princípy, predovšetkým ústavnú zásadu o rovnosti subjektov vlastníctva.

    Navrhovaná právna úprava má dosah i na ekonomické vzťahy, ktoré však nie sú predmetom tejto informácie.

    Na základe týchto uvedených skutočností, vážení páni poslanci, neodporúčam preložený vládny návrh zákona, novelu zákona o konkurze a vyrovnaní schváliť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne a kolegovia, nemám už ďalšie prihlášky, teda vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom bode programu za skončenú. Pretože tu bola požiadavka dvoch klubov, aby bola 20-minútová prestávka na poradu klubov, do 12.15 hodiny bude porada klubov, od 12.15 do 13.15 hodiny obedňajšia prestávka, a potom pokračujeme v rokovaní hlasovaním.

  • Hlas z pléna.

  • Pán kolega, veď o to vám išlo, poradiť sa pred hlasovaním. Mám tomu tak rozumieť?

    Prosím, dávam vám ešte raz slovo.

    Poslanec J . Prokeš:

    Pán predsedajúci, žiadal som po odznení všetkých príspevkov, pred skončením rozpravy, o 20-minútovú prestávku na poradu klubov.

  • Pán poslanec, ak tomu dobre rozumiem, keď sa skončia všetky príspevky v rozprave, rozprava je ukončená, preboha. Veď je to celkom prirodzené. Dávam prestávku na zasadanie klubov. O 13.15 hodine pokračujeme v rokovaní.

    Moment, pán predseda výboru chce dať ešte informáciu. Nech sa páči, hovorte. Prosím vás, neodchádzajte.

  • Pán predsedajúci, chcem oznámiť členom výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci, aby sme sa zišli v miestnosti číslo 145 na päť minút.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, pozývam vás do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v zasadaní.

    Vážené kolegyne a kolegovia, po rozprave sa pýtam pána ministra Liščáka, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    súhlasím s tým, že pri predkladateľovi tohto návrhu by mali byť prítomní a sedieť aj ekonomickí ministri. Tento návrh novely zákona predložilo ministerstvo spravodlivosti na základe rozhodnutia vlády, pričom vládu k tomuto kroku viedli viaceré ekonomické okolnosti.

    Účelom zákona o konkurze a vyrovnaní je usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorý je v úpadku. Dlžník je v úpadku, ak má viac veriteľov a nie je schopný dlhší čas si plniť svoje platné záväzky. Nechcem vás poučovať, ale ide o právnu konštrukciu, ktorá je úplne bežná aj v iných krajinách, západných demokraciách, a aj v týchto ekonomikách je konkurz dôležitou oblasťou ich právneho systému. Napriek dominujúcemu súkromnému vlastníctvu v týchto štátoch ich právny poriadok chráni pred zánikom strategicky dôležité právne subjekty a neumožňuje začať proti nim konkurzné konanie. Vychádzajúc z toho hovorím tieto vety na podporu predkladanej novely.

    Chcel by som tiež upozorniť na to, že zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 122/1993 Z. z. upravil vzťahy tak, že nie je možné vyhlásiť konkurz na dlžníkov z oblasti dopravy a spojov, ak majú pre štát zásadný strategický alebo hospodársky význam. Výnimku z tohto ustanovenia môže na základe návrhu zakladateľa povoliť len vláda Slovenskej republiky. V intenciách týchto právnych úprav sa teraz zameriam na niektoré pozmeňujúce návrhy.

    Pán poslanec Volf navrhoval v § 1 ods. 2 nahradiť slová "viac veriteľov" slovami "viac ako dvoch veriteľov". Ide o legislatívnu úpravu, ktorá s navrhovanou novelou nesúvisí a nič by neriešila. Po druhé - navrhoval vypustiť dohodovanie, pričom účelom zákona o konkurze a vyrovnaní je usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ako som už spomenul, a najvýznamnejším postupom v konkurznom práve je projekt ozdravenia.

    V západných ekonomikách je konkurz dôležitou oblasťou ich právnych systémov, a preto by takýto postup mal byť v zhode s názormi, o ktorých vieme aj z týchto krajín. Inštitút dohodovacieho konania zavedený zákonom Národnej rady, spomínaným zákonom 122, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 328/1990 Zb., je zákonom o konkurze o vyrovnaní a jeho obligatórnou súčasťou by nemala byť žiadna iná právna záväznosť, malo by ísť o rad veriteľov, ktorý zastupuje iba záujmy v nej zastúpených členov.

    Chcel by som upozorniť na to, že pri treťom návrhu, kde sa navrhuje v § 67 odsek 3 ponechať v pôvodnom znení a článok 2 vypustiť, konštatujem, že ak sa vypustí § 67 ods. 3 a článok 2 v navrhovanej podobe, išlo by fakticky o zamietnutie predloženej novely.

    U pána poslanca Palacku, ktorý navrhuje v § 67 znenie doterajšieho odseku 3 nahradiť novým znením - ide o ustanovenie tohto zákona, ktoré sa nevzťahuje na dlžníka, ktorým je Slovenská republika a obec. Neodporúčam akceptovať tento návrh. Ide o zúženie personálnej pôsobnosti platného znenia zákona, podľa ktorého nie je možné aplikovať ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní ani na štátne rozpočtové organizácie. Druhý návrh, kde navrhoval vypustiť článok II, taktiež neodporúčam akceptovať, nenaplnil by sa účel predkladanej novely.

    Návrh pána poslanca Černáka, aby ods. 3 v § 67 znel takto: "Ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na dlžníka, ktorým je Fond národného majetku Slovenskej republiky" neodporúčam akceptovať, ide o zúženie personálnej pôsobnosti platného znenia.

    Toľko k pozmeňujúcim návrhom a k tomu, čo odznelo ako otázky na moju osobu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu ministrovi Liščákovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Tomáša Cingela, aby sa teraz vyjadril k rozprave v rámci záverečného slova.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    nemienim polemizovať s tými, ktorí v rozprave obhajovali svoje názory, chcem len povedať, že prakticky v živote šofér začiatočník sa vydá na jazdu a po hodine jazdy zistí, že mu horia kolesá, že má zatiahnutú ručnú brzdu, tak aby nezničil vozidlo, aby mohol ďalej pokračovať bez problémov, odbrzdí a pokračuje v jazde. Taký je jednoducho reálny život.

    Ak sme sa po roku 1989 rozhodli, celá spoločnosť sa rozhodla, že ideme do procesu transformácie, existuje v záujme spoločnom, celá spoločnosť sa takto rozhodla, tak sa predpokladalo, že táto transformácia sa nedotýka len transformácie právnej oblasti či ekonomickej oblasti, ale celého spektra spoločenského života. Myslím si, že aj morálky spoločnosti. Ak teda vláda a parlament, ktorý má povinnosť ochraňovať verejný záujem, zistí v priebehu realizácie transformačného procesu, že tu došlo k istému zádrhu, je jeho povinnosťou, je povinnosťou vlády, ale aj parlamentu, aby v tomto verejnom záujme konali a tento verejný záujem občanov obhajovali.

    Väčšina kolegov sa vo svojich vystúpeniach odvolávala na článok 20 Ústavy Slovenskej republiky, kde sa hovorí, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonitý obsah a ochranu. Ja tiež upozorním na článok 20 ústavy, kde sa v odseku 3 hovorí, že vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. V odseku 4 sa hovorí, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme. Čiže chcem povedať, že ak jeden faktor v transformačnom procese predbieha, ak je to oblasť práva, a prebieha ostatný proces, nie je možné občanov poškodiť, pretože, kde sa predpokladalo, že vznikne jedine podnikateľská sféra, ale tam nám vznikla aj sféra podnikavcov, kde na úkor občanov sa chce nejakým spôsobom niekto obohatiť, je povinnosťou vlády do tohto procesu zasiahnuť. A tak si myslím, že je povinnosťou aj poslancov, aby tento verejný záujem obhajovali.

    Z tohto dôvodu, vážené kolegyne, kolegovia, budem odporúčať, aby Národná rada predkladanú novelu zákona schválila.

  • Ďakujem, pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Prosím teraz pána spoločného spravodajcu výborov, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

  • Pán predsedajúci, zo spoločnej správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce návrhy, z rozpravy vyplynuli tri pozmeňujúce návrhy.

    Po prvé - je to pozmeňujúci návrh pána poslanca Volfa. Ide vlastne o tri pozmeňujúce návrhy. Prvý pozmeňujúci návrh znie: Ustanovenie § 1 ods. 2 zákona sa nahrádza nasledovným znením: "Dlžník je v úpadku, ak má najmenej dvoch veriteľov a nie je schopný po dobu dlhšiu ako tri mesiace plniť svoje splatné záväzky." Návrh odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Volfa. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 28 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Konštatujem, že prvý pozmeňujúci návrh pána poslanca Volfa nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

  • Druhý pozmeňujúci návrh znel: V ustanovení § 4 ods. 1 zákona ostáva prvá veta v pôvodnom znení a ostatné znenie sa vypúšťa. Návrh odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom pozmeňujúcom návrhu pána Volfa, ktorý pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca Volfa nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spravodajca.

  • V tom istom § 4 sa odsek 3 zákona vypúšťa, doterajší ods. 4 sa označuje ako ods. 3. Návrh odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o treťom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Volfa. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 34 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Konštatujem, že tretí pozmeňujúci návrh pána poslanca Volfa nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spravodajca.

  • Znenie ustanovení § 4a a 4g zákona sa vypúšťa, vrátane nadpisov "Dohadovanie" nad § 4a a "Skončenie dohadovania" nad § 4g. Návrh odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o ďalšom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Volfa. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 31 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Volfa nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spravodajca.

  • Tretí pozmeňujúci návrh znel: Ustanovenie § 67 ods. 3 ponechať v pôvodnom znení a článok II sa vypúšťa. Návr odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o ďalšom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Volfa. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 29 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

  • Tým sme vyčerpali pozmeňujúce návrhy pána Volfa. Ako druhý dával pozmeňujúce návrhy pán Palacka a jeho pozmeňujúci návrh znie: Článok I návrhu upraviť takto: Po prvé - § 6 odsek 3 sa vypúšťa, po druhé - § 67 odsek 3 znie: "Ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na dlžníka, ktorým je Slovenská republika a obec." Príslušné poznámky pod čiarou 6a a 6c sa vypúšťajú. Článok II návrhu vypustiť, článok III označiť ako článok II. Návrh odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Palacku. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 29 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Palacku nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

  • Tým sme vyčerpali pozmeňujúce návrhy pána Palacku. Ďalší pozmeňujúci návrh mal pán poslanec Černák, a síce v § 67 ods. 3 upraviť tak, aby v odseku 3 ostalo len toto znenie: "Ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na dlžníka, ktorým je právnická osoba zriadená zákonom." Návrh odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Černáka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Černáka nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spravodajca.

  • Pán predsedajúci, tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy. Žiadam vás, aby ste dali hlasovať o návrhu novely ako celku. Návrh odporúčam neprijať (smiech v sále), pardon, odporúčam prijať.

  • V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 55 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Ďakujem. Z prejaveného hlasovania je zrejmé, že sa použila obštrukcia časti poslancov a nie sme uznášaniaschopní.

    Na základe tejto skutočnosti končím túto schôdzu Národnej rady. Zvyšné body presúvam na júnovú schôdzu Národnej rady.

    Ďakujem vám za spoluprácu.

  • Rokovanie schôdze skončené o 13.50 hodine.