• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v 15. schôdzi Národnej rady neukončenou rozpravou zo včerajšieho dňa. Dnes je ako prvý do rozpravy prihlásený pán poslanec Weiss. Ešte predtým pán poslanec Hornáček.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážená Národná rada,

    včera inicioval poslanec opozície symbolickú minútu ticha - citujem - "za zavraždeného pána R. R.". Vstala opozícia. Vzápätí poslanec vládnej koalície navrhol symbolickú minútu ticha - citujem - "za tragicky zosnulého pána R. R.". Vstala koalícia.

    Priznám sa, nevstal som ani raz. Nie z neúcty pred majestátom smrti, pred ktorou sme si všetci rovní, ale z úcty k vrcholnému orgánu slovenského štátu, k slovenskému parlamentu, pretože nepoznám žiadne známe skutočnosti, ktorými by si zosnulý pán R. R. či už na poli zásluh o náš národ, štát, alebo inak túto poctu zaslúžil. Pritom sa stalo takmer pravidlom, že si na pôde slovenského parlamentu nepripomíname osobnosti, ktoré si to skutočne zaslúžia.

    Skúsme to dnes napraviť. Dňa 23. mája 1929, presne pred 67. rokmi, zomrel v ďalekej cudzine svetoznámy priekopník bezdrôtovej telegrafie slovenský vynálezca reverend Jozef Murgaš. V ten istý deň, pred 120 rokmi, 23. mája 1876 sa skončila životná púť jednej z najväčších osobností európskej romantickej poézie, slovenského štúrovského básnika a revolucionára Janka Kráľa.

    Žiadam teraz vážených členov slovenského parlamentu, aby si symbolickou minútou ticha uctili pamiatku týchto dvoch veľkých osobností slovenských dejín, ktoré si od slovenského parlamentu, na rozdiel od pána R. R., túto poctu právom zaslúžia.

  • Vážení páni poslanci, ja musím dať pokyn a nie pán poslanec. Prosím, uctime si pamiatku podľa slov pána poslanca.

  • Minúta ticha.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Černák - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, z časových dôvodov sa nám program skumuloval tak, že podľa môjho vedomia sme si odhlasovali tri veci - mali by sme mať v pevne stanovenom termíne, t. j. dnes o 9.00 hodine odpovede na interpelácie a interpelácie. Je však potrebné dokončiť prerokúvanie správy o Slovenskej informačnej službe, okrem toho sme si odhlasovali, že po nej bude odvolávanie ministra Hudeka. Mohli by ste nám, prosím vás, povedať, aký program a v akom poradí bude dnes doobeda?

    Ďakujem.

  • Skončíme rozpravu o správe Slovenskej informačnej služby, potom, tak ako sme si odhlasovali, by malo dôjsť k vysloveniu dôvery alebo nedôvery ministrovi vnútra a potom budeme pokračovať podľa programu.

  • Len kvôli záznamu, pán predseda, keď to budú raz čítať naše deti, aby sa hovorila pravda o tomto parlamente, tak počas návrhu, alebo počas toho, ako dal pán Moric návrh, aby sme povstali, vstala aj opozícia, nielen koalícia.

  • Ja som pri obidvoch návrhoch sedel, pretože zneužívať smrť občana na takéto politické ťahy nepovažujem za správne.

  • Nech sa páči, ešte pán poslanec Šimko - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predseda. Chcem sa len opýtať, kedy budú interpelácie.

  • Veď som prečítal program. Povedal som: dokončenie správy o Slovenskej informačnej službe, minister a potom podľa programu.

    Pán poslanec Weiss, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    to, čo sa stalo včera odpoludnia v tejto sále, je skôr smutný obraz o stave slovenskej politiky, je to, bohužiaľ, dôkaz o nedostatku politickej kultúry a prebytku nenávisti a predsudkov. Správa riaditeľa Slovenskej informačnej služby, ako to už povedali aj moji kolegovia z klubu, nás sklamala. Takúto správu sme neočakávali a nemôžeme ju akceptovať. Základným nedostatkom a vážnym mementom tejto správy je to, že bola využitá, ba zneužitá na vedenie straníckeho politického boja, na útoky na prezidenta, poslancov, novinárov, na vybavovanie si osobných a politických účtov. To je v demokratickom štáte jednoducho neprípustné.

    Slovenská informačná služba nemôže fungovať ako inštitúcia, ktorá rozdáva politické nálepky. Historická skúsenosť hovorí, že tam, kde sa tajné služby miešajú do vnútropolitického zápasu, sa to obyčajne nekončí dobre. Z toho by sme mali všetci vyvodiť závery, aj pán riaditeľ Slovenskej informačnej služby. Je vždy veľmi nebezpečné, ak zložky štátu bojujú proti sebe. Je vždy zlé, ak si šéf tajnej služby osobuje právo ako nejaký politický a morálny rozhodca posudzovať prezidenta, ústavných činiteľov a poslancov, ak ich známkuje, obdarúva invektívami alebo naopak pochvalami. To je jednoducho nedobrá tendencia. Nemali by sme to vo vlastnom záujme tolerovať. Podľa môjho názoru parlament sa mal dozvedieť predovšetkým to, ako si Slovenská informačná služba plní zákonom dané povinnosti. O tom sme sa, žiaľ, dozvedeli veľmi málo. Preto aj ja vyzývam pána predsedu Osobitného kontrolného orgánu pána Urbana, aby sa k správe a k jej kvalite vyjadril.

    Slovenská informačná služba má predovšetkým skladať účty parlamentu, a nie vybavovať si účty s niektorými poslancami. Slovenská informačná služba, tak ako sme to videli včera, sa dnes nespráva ako nadstranícky štátny orgán, ktorý má za každej vlády slúžiť všetkým občanom a ochrane republiky. Už preto, že je to orgán bohato dotovaný z našich daní. Občan ako daňový poplatník má povinnosti, ale má aj právo, aby mu jeho práva Slovenská informačná služba plne garantovala.

    To, že Slovenská informačná služba, žiaľ, je v rôznych aférach, nemožno zvaľovať na novinárov. Do afér sa predsa dostala sama. Je svedectvom neprofesionality, ak je Slovenská informačná služba už tak dlho v rečiach, ak je v podozrení, že sa zúčastnila na zavlečení niekoho do cudziny a ak sa toto podozrenie jasne nevysvetlilo. Nikoho nechcem obviňovať, ale, kolegyne, kolegovia, prosím vás, nebagatelizujme to, čo sa stalo v auguste 1995, preto, že máme antipatie voči nejakej osobe. Nedajme sa uniesť týmito antipatiami a predstavme si každý, že by niekto zavliekol do cudziny naše dieťa. Táto vec sa jednoducho nesmie ututlať, musí sa dôsledne vyšetriť a musia sa z výsledkov vyšetrenia vyvodiť právne aj politické dôsledky.

    Oprávnene sme od správy očakávali vyvrátenie obvinení, chlapské slovo, a nie útoky na tých, ktorí vyslovujú obavy, pochybnosti, podozrenia a otázky.

    Kolegyne a kolegovia, v Slovenskej republike vzniká nebezpečná situácia. Áno, môže sa využívať na posilňovanie toho známeho propagandistického klišé, že na jednej strane sú dobrí Slováci, ktorí všetkými prostriedkami, dovolenými aj nedovolenými, obraňujú Slovensko pred inými Slovákmi, ktorí sú vyhlásení za zlých, ale postupne sa vytvára psychóza obľahnutého tábora, krivdy a urazenosti. Na tomto základe sa potom odmietajú fakty, odmieta sa dialóg. Možno to niekomu prináša rast volebných preferencií, ale zároveň sa dostávame do stavu čoraz väčšieho spoločenského napätia a stavu, keď sa proti tvrdeniu stavia iné tvrdenie a v tejto situácii, samozrejme, ťahajú za silnejší koniec povrazu tí, ktorí majú v rukách najsilnejšie médium - verejnoprávnu Slovenskú televíziu.

    Priatelia, tento vývoj treba zabrzdiť, pretože môže viesť ku konfliktu, na ktorý, ako to už býva, nedoplatia v prvom rade politici, ale občania.

    Kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som upozornil ešte na jeden moment. Správa je, podľa môjho názoru, nebezpečná aj preto, že jej obsah sa až príliš podobá na obžalobu prezidenta, na obžalobu z vlastizrady, a to je jediný trestný čin, pre ktorý možno prezidenta stíhať. Ale, prosím vás, právo predkladať takúto obžalobu, samozrejme, na základe dokázaných faktov, má iba Národná rada. Je veľmi zlé, ak Slovenská informačná služba, ktorá by mala byť lojálna voči prezidentovi, ústavným činiteľom, parlamentu, si osobuje právo na vznášanie takýchto obvinení.

    Na záver niekoľko otázok ku konštatovaniam, ktoré odzneli v správe. Pán riaditeľ Slovenskej informačnej služby konštatoval, že pri budovaní Slovenskej informačnej služby chýbala tradícia, boli objektívne ťažkosti, bol nedostatok skúseností. Plne chápem toto konštatovanie. Pri utváraní samostatnej štátnosti to vždy tak býva. Treba si však zároveň klásť otázku, kto bol politicky zodpovedný za spôsob, akým sa delil federálny štát a jeho majetok a za to, že slovenská strana aj v tejto oblasti ťahala za kratší koniec, že dopadla tak, ako dopadla.

    Ak sa obviňuje bývalé vedenie Slovenskej informačnej služby takmer z totálnej neschopnosti, treba si položiť otázku, kto toto vedenie menoval. Ak boli také závažné nedostatky, ako sa včera prezentovali, prečo Osobitný kontrolný orgán, ktorého predsedom bol v roku 1994 predseda parlamentu, a viac ako pol roka bol vtedy v opozícii, nič neurobil, vládu a parlament na nič neupozornil?

    Na záver by som sa chcel opýtať, kedy dostaneme od pána riaditeľa Slovenskej informačnej služby správu, ktorá poskytne tie informácie, ktoré má zo zákona obsahovať, a kedy sa Osobitný kontrolný orgán rozšíri aspoň o dvoch poslancov opozície. To chcem zdôrazniť, aspoň o dvoch. A kedy bude mať vládnuca koalícia odvahu dať na čelo Osobitného kontrolného orgánu niekoho z opozície?

    Potrebujeme totiž upokojenie situácie. Potrebujeme objektivizovať rôzne informácie o Slovenskej informačnej službe a to sa jednoducho nedá bez parlamentných orgánov, bez pluralitného zastúpenia politických síl. Prejavme zodpovednosť a vytvorme pre túto pluralitu priestor. Inak konflikt nezastavíme, veci sa nevyšetria, ale konflikt sa bude eskalovať.

    Ak hovorím o pluralite, potom musím predsedovi výboru pánu Andrejčákovi povedať, že ak sa z transformácie spoločnosti jedna časť vedome vylučuje iba preto, že má na niektoré otázky iný názor, nevyhnutne to musí vyvolávať napätie. Preto, pán poslanec, nemôžem prijať vašu filozofiu, nemôžem prijať politickú koncepciu, podľa ktorej ak sme vyhrali voľby, môžeme si so štátom a v štáte robiť, čo chceme, a ak opozícia vysloví iný názor, tak ju vyhlásime za nepriateľa štátu alebo povieme, že nás zdržiava od práce. Čo to znamená zdržiavať od práce? Má to byť náznak, že opozíciu treba kamsi odpratať? Alebo znovu zaviesť systém Národného frontu?

    Treba si jednoducho zvyknúť, že opozícia je tu preto, aby kontrolovala vládu a predkladala alternatívne návrhy riešení slovenskej spoločnosti, aby si občan mohol vybrať. Ak by pán riaditeľ Slovenskej informačnej služby, ktorý tu dnes nie je, chcel povedať niečo navyše, čo uviedol v správe, mohli by sme ďalšiu časť tejto schôdze, tohto bodu vyhlásiť za neverejnú. Ak bude treba, takýto návrh rád podám.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ako ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Urban.

  • Vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka vlády, vážení ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    predovšetkým hneď v úvode uvádzam, že štruktúra môjho vystúpenia bude odrážať súčasný právny stav, v ktorom žiadny zákon neukladá povinnosť Osobitnému kontrolnému orgánu ani jeho predsedovi vyjadrovať sa k správe o plnení úloh Slovenskej informačnej služby, rozporuplnú rozpravu, niektoré skutočnosti o práci Osobitného kontrolného orgánu z posledného obdobia, ako aj niektoré odpovede a reakcie na vystúpenia najmä opozičných poslancov.

    Pre poslancov, ktorí poznajú zákon číslo 46/1993 Z. z., neuvádzam nič nové, ak poviem, že Národná rada Slovenskej republiky už druhý deň na svojom zasadnutí prerokúva správu o plnení úloh Slovenskej informačnej služby, ktorú riaditeľ Slovenskej informačnej služby predkladá Národnej rade Slovenskej republiky najmenej raz do roka. Ktoré úlohy plní Slovenská informačná služba, určuje § 2 uvádzaného zákona.

    Ako sa v správe správne uvádzalo, informačná služba v rozsahu svojej pôsobnosti získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie o činnosti ohrozujúcej ústavné zriadenie, územnú celistvosť a zvrchovanosť Slovenskej republiky, o činnosti smerujúcej proti bezpečnosti Slovenskej republiky, o aktivite cudzích spravodajských služieb, organizovanom terorizme, skutočnostiach, ktoré môžu vážne ohroziť alebo poškodiť hospodárske záujmy Slovenskej republiky a o ohrození alebo úniku údajov obsahujúcich skutočnosti tvoriace predmet štátneho tajomstva.

    Ďalej informačná služba získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie o aktivitách, ktoré vznikajú v zahraničí a smerujú proti ústavnému zriadeniu a bezpečnosti Slovenskej republiky. Podobne, ako sa v správe uvádzalo, informačná služba plní aj ďalšie úlohy podľa osobitných zákonov a plní úlohy vyplývajúce z medzinárodných zmlúv a dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Plnenie uvádzaných úloh Slovenskou informačnou službou bolo základnou konštrukciou správy prednesenej riaditeľom Slovenskej informačnej služby. Je prirodzené a pochopiteľné, ak úvod tejto správy tvorí hodnotenie podmienok, za akých Slovenská informačná služba úlohy plnila v predchádzajúcom období. Navyše ak od poslednej správy o plnení úloh Slovenskej informačnej služby prednesenej v Národnej rade Slovenskej republiky došlo k personálnej výmene na poste jej riaditeľa. Správa v skôr uvedenej štruktúre úloh vyčerpávajúco, v rámci možností verejného prerokúvania, rozoberá ich plnenie jednotlivo.

    Osobitná pozornosť v osobitnej časti vystúpenia riaditeľa Slovenskej informačnej služby sa venuje spolitizovaným kauzám, ktoré boli namierené proti Slovenskej informačnej službe, resp. jej predstaviteľom. Riaditeľ Slovenskej informačnej služby, rovnako ako pri predkladaní správy na zasadnutí Osobitného kontrolného orgánu, jednoznačne odmietol všetky obvinenia voči Slovenskej informačnej službe a vylúčil účasť Slovenskej informačnej služby na uvádzaných kauzách.

    Podľa môjho názoru zaradenie tejto časti do vystúpenia riaditeľa Slovenskej informačnej služby bolo zákonitým rozhodnutím, ak uznáme, že verejnosť už dávno očakávala jednoznačné, aj na parlamentnej pôde prezentované stanovisko k masívnemu opozičnému a mediálnemu útoku voči Slovenskej informačnej službe.

    Napriek tomu, že správa je správou Slovenskej informačnej služby, a nie Osobitného kontrolného orgánu, pripomeniem, že Osobitný kontrolný orgán Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby zasadal od začiatku roka dovedna trikrát. Schválil plán práce na rok 1996, v rámci ktorého uplatňuje všetky právomoci kontrolného orgánu zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1993 Z. z. V rámci svojej činnosti Osobitný kontrolný orgán ako celok, ani jeho členovia nezistili žiadne skutočnosti, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako porušenie zákona.

    Ako sa uvádzalo v správe Slovenskej informačnej služby, riaditeľ Slovenskej informačnej služby predložil, resp. sprístupnil všetky materiály, ktoré Osobitný kontrolný orgán požadoval. V rámci uvádzaného plánu práce by do konca mája mali byť prerokované záverečné správy o činnosti FBIS na Slovensku do konca roka 1992 a činnosť Leninskej iskry, tak ako to bolo Osobitnému kontrolnému orgánu uložené uznesením Národnej rady z 5. mája 1995.

    Na zasadnutí Osobitného kontrolného orgánu vo februári tohto roku riaditeľ Slovenskej informačnej služby predložil správu o činnosti Slovenskej informačnej služby, o ktorú bol požiadaný. Pri prerokúvaní správy riaditeľ odpovedal na všetky otázky členov Osobitného kontrolného orgánu, pričom žiadny člen Osobitného kontrolného orgánu nevzniesol námietky voči činnosti Slovenskej informačnej služby, na základe čoho Osobitný kontrolný orgán na svojom zasadnutí prijal uznesenie, podľa ktorého informáciu o činnosti Slovenskej informačnej služby vzal na vedomie. Správa obsahovala informácie, ktoré podľa zákona je riaditeľ Slovenskej informačnej služby povinný poskytnúť v štruktúre úloh, ktoré Slovenská informačná služba plní podľa zákona. V zmysle uznesenia nášho kontrolného orgánu prijatom na marcovom zasadnutí, určení členovia Osobitného kontrolného orgánu do konca mája 1996 predložia Osobitnému kontrolnému orgánu správu o výsledkoch kontroly čerpania rozpočtu Slovenskej informačnej služby za rok 1995.

    Považujem za nevyhnutné reagovať aj na niektoré poznámky či priame výzvy poslancov opozície. K otázke odvolávania riaditeľa Slovenskej informačnej služby, v ktorej pán poslanec Moravčík ako docent práva nemá jasno, odporúčam preštudovať si zákon, konkrétne poslednú novelizáciu zákona číslo 46/1993 Z. z. K poznámke, že neexistuje na svete štát, kde tajná služba podáva toľko trestných oznámení ako na Slovensku, pripomínam, že ja zase nepoznám štát, ktorého orgány po toľkonásobnom nepodloženom obviňovaní si môžu dovoliť ostať ľahostajné a nechránené.

    Pána poslanca Pittnera môžem ubezpečiť, že Osobitný kontrolný orgán disponuje štatútom Slovenskej informačnej služby, organizačným poriadkom Slovenskej informačnej služby, vykonáva kontrolu čerpania rozpočtu Slovenskej informačnej služby a riaditeľ Slovenskej informačnej služby doteraz neodmietol predložiť žiadnu aktualizovanú právnu normu Slovenskej informačnej služby.

    Ako som už uviedol, Osobitný kontrolný orgán v rámci svojej činnosti nezistil od posledného podania Národnej rade porušenie zákona. Ak kontrolný orgán podľa pána Pittnera je pofidérny orgán, pripomínam, že orgán vznikol riadnou voľbou v Národnej rade Slovenskej republiky tak ako ostatné orgány Národnej rady Slovenskej republiky, napríklad aj ako Výbor Národnej rady pre životné prostredie, a pritom osobne ho za pofidérny neoznačujem.

    Ku konštatovaniu pána poslanca Čarnogurského, že boli vyfabrikované dokumenty na diskreditáciu prezidenta Slovenskej republiky, považujem za povinnosť uviesť, že Osobitný kontrolný orgán takými dokladmi nedisponuje a nikto mu ich neposkytol. Disponuje však listom pána prezidenta a poznatkami získanými z Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, ktoré potvrdzujú tie časti správy o činnosti Slovenskej informačnej služby, v ktorých sa uvádzalo, že prezident Slovenskej republiky žiadal od riaditeľa Slovenskej informačnej služby informácie, ktoré by mohli viesť k diskreditácii ústavných činiteľov. O uvádzaných dokumentoch môžno s absolútnou istotou tvrdiť, že nie sú vyfabrikované, sú autentické, vytlačené na hlavičkovom papieri prezidenta Slovenskej republiky, signované prezidentom Slovenskej republiky, jeho vlastnou rukou.

    K otázkam, ktoré položil pán Filkus a následne pani poslankyňa Rusnáková, je potrebné uviesť, že zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1993 Z. z. predpokladá, ba ukladá riaditeľovi Slovenskej informačnej služby predkladať kontrolnému orgánu správu o činnosti informačnej služby a jej výsledkoch na základe požiadania, kedykoľvek o ňu požiada. Ide o správu, ktorá svojím rozsahom, obsahom, ako aj koncentráciou skutočností, ktoré sú predmetom štátneho a služobného tajomstva, a napokon aj názvom je určená výlučne poslancom, členom Osobitného kontrolného orgánu, ktorí sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, s ktorými prišli počas výkonu funkcie do styku. Ide o povinnosť riaditeľa Slovenskej informačnej služby vyplývajúcu z ustanovenia § 5 ods. 3 uvádzaného zákona. Okrem tejto správy riaditeľ Slovenskej informačnej služby na základe povinnosti uloženej § 4 ods. 1 spomínaného zákona predkladá najmenej raz ročne správu o plnení úloh ustanovených zákonom číslo 46/1993 Z. z. Túto správu, vážený pán poslanec Filkus a vážená pani poslankyňa Rusnáková, dnes parlament prerokúva.

    Ak sa pýtate, prečo Osobitný kontrolný orgán nežiadal správu určenú Národnej rade Slovenskej republiky, nájdite si odpoveď v Ústave Slovenskej republiky, v druhej hlave, teda v článku 2 ods. 2, a v zákone Národnej rady Slovenskej republiky o Slovenskej informačnej službe, ktorým sa Osobitný kontrolný orgán vo svojej činnosti riadi. Čiastočne, ale úplne jasne na túto otázku nepriamo odpovedal už aj poslanec Kanis svojím návrhom na uznesenie.

    Nedá mi, aby som nereagoval na mediálne vystúpenie pána poslanca Fica. Ako exponovaný právny expert iste veľmi dobre pozná zákon o Slovenskej informačnej službe. Je pre mňa preto ťažko vysvetliteľné, ak v správe o plnení úloh Slovenskej informačnej služby určenej Národnej rade žiada uvádzať informácie určené zákonom výlučne Osobitnému kontrolnému orgánu. Jedine Osobitný kontrolný orgán, ktorým Národná rada Slovenskej republiky vykonáva kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, môže disponovať informáciami o čerpaní rozpočtu Slovenskej informačnej služby. Toto poznatkové obmedzenie Národnej rady vyplýva priamo zo zákona, a preto nerešpektovať ho znamená v prípade vystúpenia pána poslanca Fica nútiť riaditeľa Slovenskej informačnej služby nerešpektovať zákon.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, rozhodnutím o verejnom prerokúvaní správy o plnení úloh Slovenskej informačnej služby sme spôsobili precedens. Verím, že o škodlivosti jeho recidívy nikto z nás už dnes nepochybuje. Ako predsedovi Osobitného kontrolného orgánu mi ostáva dúfať, že aj poslanci opozície pochopia nevyhnutnosť a vytvoria tak optimálnejšie podmienky na prerokovanie budúcej správy.

    Pred záverom vystúpenia vyjadrujem podporu návrhu pána poslanca Kanisa na zmenu postavenia Osobitného kontrolného orgánu v Národnej rade Slovenskej republiky. Riešenie však vidím v krátkom čase prijatím zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Záverečné vety budú patriť všetkým, ktorí sa snažia Slovenskú informačnú službu postaviť proti občanom a urobiť z nej strašiaka pre celý národ.

    Vážený pán prezident, vážení dotknutí poslanci, vážení dotknutí novinári, vážení dotknutí občania,

    prestaňte robiť štvavú kampaň. Nechajte začínajúci orgán štátnej správy plniaci nezastupiteľné úlohy pri ochrane ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu riadne pracovať. Nie činnosť Slovenskej informačnej služby pod kontrolou Národnej rady, ale vaša činnosť režírovaná nenávisťou k dnešnej koalícii, jej predstaviteľom a výsledkom ich práce je jednou z najvážnejších hrozieb Slovenska. Zmierte sa s vôľou občanov vyjadrenou vo voľbách roku 1994 a pripravte pozitívne alternatívy rozvoja Slovenska. Snahy o rozklad, deštrukciu a zmeny mocenských pozícií bez volieb už občanov otrávili. Občania chcú pokoj na prácu, chcú život bez strachu a strašiakov. Urobme im po vôli.

  • Ďakujem pánu poslancovi Urbanovi. Páni poslanci, chcem vás skutočne poprosiť, aby sme pri faktických poznámkach boli vecní a hovorili len o problematike, ktorú prerokúvame.

    Nech sa páči, pán poslanec Moravčík.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Pán poslanec Urban, prosil by som vás, keď chcete niečo kritizovať, venujte pozornosť tomu, čo sa hovorí. Odcitujem vám, čo som povedal, a pozrite si, či je to v súlade s právom. Keby si Osobitný kontrolný orgán Národnej rady na kontrolu Slovenskej informačnej služby, vy, pán Urban, plnil svoje povinnosti, ktoré vyplývajú zo zákona, už dávno by bol navrhol vláde, aby odvolala Ivana Lexu z funkcie riaditeľa Slovenskej informačnej služby. To ste mohli urobiť. Tak je to.

  • Ďakujem za slovo.

    Spomenul som to včera, pán poslanec Urban, ale znova opakujem, podľa toho zákona, ktorý citujete aj vy, teda číslo 46 z roku 1993, z § 6 ods. 1 vyplýva, že Národná rada má schváliť vo svojom volebnom období spôsob práce Osobitného kontrolného orgánu. Opakujem znovu, ani v tomto volebnom období, ani v predchádzajúcom volebnom období ste takýto návrh nepredložili, a teda Národná rada si nemohla splniť svoju povinnosť.

    Po ďalšie, ak hovoríte, že všetko je v poriadku, nuž ja neviem. Kritizujete alebo hovoríte, že my z opozície máme výhrady. Prečítajte si trebárs dnešné noviny a konštatovania člena vášho Osobitného kontrolného orgánu a uvidíte, či je to len naša kritika. Ale aby som bol konkrétny. Vravíte, že na Slovenskej informačnej službe ste nenašli ani škvrnu. Čo potom urobíte s tým rozhodnutím vyššieho krajinského súdu, ktorý vo svojom odôvodnení na takúto škvrnu, a to veľmi veľkú, upozornil? A čo urobíte so zdôvodnením majora Číža, ktorý uloženie trestného spisu odôvodňuje medziiným tým, že nie je možné vylúčiť ani účasť pracovníkov a techniky Slovenskej informačnej služby? Akým spôsobom nás potom môžete upokojovať, že je všetko v poriadku? Celé vaše vystúpenie nevyznieva ako vystúpenie kontroly, ale ako vystúpenie advokáta Slovenskej informačnej služby, a to je niečo, čo vo mne evokuje obavy, a nielen vo mne, a potom sa nečudujte, ak vám neveríme. A pofidérny orgán je to preto, lebo na rozdiel od výboru životného prostredia, ktorý ste uviedli, je tam aj koalícia, aj opozícia. Ale v tomto Osobitnom kontrolnom orgáne ste len vy.

  • Dnes som naozaj nemienil k tomuto vystúpiť, ale kolega Urban ma vlastne vyzval tým svojím dodatkom alebo záverečným odsekom, ktorý mi tak ťažko pripomína reči, ktoré nám v roku 1989 ľudia hovorili, aby sme nešli do revolúcie, lebo chcú pokojne pracovať a občania chcú mať pokoj v spoločnosti. To je jedna vec.

    Druhá vec, nepovedal by som to, keby pán predseda parlamentu v televízii nepovedal, že mu to pripomína námet na druhý diel Papierových hláv, lebo heslá boli tie isté. To je ešte horšie, ak predseda parlamentu si myslí, že situácia je obdobná ako vtedy, keď bolo potrebné tento film nakrútiť.

  • To som povedal v parlamente, nie v televízii.

    Pán poslanec Bugár.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Urban, riaditeľ Slovenskej informačnej služby predniesol správu, ktorá nehovorila o činnosti a úlohách Slovenskej informačnej služby, ale bola motivovaná politicky. Práve riaditeľ Slovenskej informačnej služby napádal občanov, novinárov, prezidenta a aj poslancov. Ako je možné, že riaditeľ Slovenskej informačnej služby obviňuje dvoch kolegov poslancov z toho, že majú kontakty so zahraničnými rozviedkami, tajnými službami? A ak by to bola pravda, je jeho psou povinnosťou obrátiť sa na orgány činné v trestnom konaní. Ak to neurobil, tak zavádza. Zavádza takisto, ako zavádzate vy, že ste mali rôzne sedenia. Ak člen vášho Osobitného kontrolného orgánu tvrdí, že nie, tak potom buď ste si zmasírovali ďalších troch, alebo klame niekto iný.

  • Pán poslanec Urban bude teraz odpovedať, alebo najskôr budú odpovedať ďalší?

  • Prepustím slovo ďalším.

  • Chcel by som reagovať na poznámku pána poslanca Urbana, pokiaľ ide o moju osobu.

    Pán kolega, veľmi dobre som si preštudoval zákon o Slovenskej informačnej službe a ten v žiadnom prípade nevylučuje, aby riaditeľ Slovenskej informačnej služby informoval Národnú radu o tom, ako Slovenská informačná služba nakladá s rozpočtom, ktorý jej bol pridelený. Samozrejme, Národná rada si zriaďuje Osobitný kontrolný orgán a zákon iba príkladmo ukazuje, čo všetko má predkladať riaditeľ Slovenskej informačnej služby tomuto kontrolnému orgánu. Preto by som veľmi privítal, keby sa bol pán riaditeľ Slovenskej informačnej služby včera vyjadril napríklad k tomu, prečo došlo k takému obrovského nárastu prostriedkov na výdavky Slovenskej informačnej služby v roku 1996, keď tento rozpočet predstavoval až 750 miliónov korún. Takže v žiadnom prípade som nenahováral pána riaditeľa na porušenie zákona, to nie je môj štýl.

    Súčasne kladiem otázku, prečo tu nie je prítomný riaditeľ Slovenskej informačnej služby. Rozprava pokračuje a myslím si, že máme pripravené nejaké otázky na jeho adresu, a bol by som rád, aby bola okamžite zabezpečená jeho účasť, pretože je zodpovedný parlamentu Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Po prvé, bolo by dobré si vyjasniť, či ide o správu o činnosti, lebo to, čo sme včera počuli, bola informácia o stave a úlohách. V poslednom odseku správy, ktorú predložil pán Lexa, hovorí: "oboznámil som vás so stavom a úlohami". Pán Urban hovorí o činnosti. Bol by som rád, keby sme si to vyčistili. Inak aj včera bol ten lapsus vo vystúpení pána Urbana v televízii.

    Po druhé, ak bola správa o činnosti, nemôže byť bez financií. To sme tu včera zdôrazňovali. No ani pán Lexa, ani pán Urban nepovedali, čo sa stalo s rozpočtovými prostriedkami.

    Po tretie, ak bola predložená Osobitnému kontrolnému orgánu, to bola včera moja prvá otázka, tak je tu zase protirečenie medzi jednotlivými členmi Osobitného kontrolného orgánu, lebo jeden z nich hovorí, že nebola, a pán Urban povedal jednoznačne, že bola. To si treba tiež vyčistiť, ale povedať to tu a už potom "nehausírovať" s rôznymi názormi. Aké obdobie sa stalo predmetom správy? Takisto, informácie prichádzajúce od jedného člena sú iné ako informácie, ktoré podal pán Urban. Prosil by som, aby sme si toto vyčistili.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Rád by som povedal pár slov k záveru vystúpenia pána Urbana, k jeho výzve prezidentovi, časti opozície, tlači a časti občanov, aby prestali s nenávistnou kampaňou proti Slovenskej informačnej službe. Považujem to za absolútnu zámenu príčiny a následku a pripomína mi to vetu z Karla Čapka, ktorý napísal: "Nepriateľ barbarsky ostreľoval naše lietadlá, ktoré pokojne bombardovali jeho hlavné mesto.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    odpoviem pánom poslancom na niektoré reakcie na moje vystúpenie.

    Pán Pittner, neuviedol som, máte pravdu, asi som zabudol, uviedol som však inú vec, že Osobitný kontrolný orgán prijal plán práce, a ak opozícia má také dobré kontakty a informácie od jedného člena Osobitného kontrolného orgánu, môže si overiť, že v zmysle tohto plánu práce sme prijali, že do konca tretieho štvrťroka predložíme Národnej rade Slovenskej republiky spôsob práce činnosti Osobitného kontrolného orgánu.

    Čo sa týka vystúpenia pána poslanca Bugára, kde hovoril, že správa nehovorila o činnosti Slovenskej informačnej služby, pán poslanec, vezmite si dnešné noviny, myslím, že Republika a ďalšie zverejnili včerajšie vystúpenie riaditeľa Slovenskej informačnej služby v plnom znení. Pozrite sa, aké úlohy Slovenská informačná služba plní zo zákona - určuje ich § 2 zákona číslo 46, zistíte, že presne odráža štruktúru vystúpenia pána riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Nepodceňujte riaditeľa Slovenskej informačnej služby, že si nedal tú námahu a neurobil to presne tak, ako to predpokladá zákon.

    Čo sa týka pána poslanca Fica, hovorí, že zákon príkladmo určuje, čo má riaditeľ Slovenskej informačnej služby predkladať Osobitnému kontrolnému orgánu. Uvádzam tu, že zákon neuvádza príkladmo, ale presne, taxatívne určuje, čo môže a čo nemôže riaditeľ Slovenskej informačnej služby predložiť Osobitnému kontrolnému orgánu. Nie je to teda príkladmo.

    A k pripomienke, ktorá sa týka čerpania rozpočtu, a to je aj na reakciu pána poslanca Filkusa, včera, tak ako sa uvádza aj v programe, bola uvedená správa o plnení úloh Slovenskej informačnej služby. Žiadna správa o činnosti, v ktorej by ste chceli hľadať čerpanie rozpočtu a neviem čo ešte všetko iné.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Ešte pán poslanec Pittner.

  • Pán poslanec Urban, keď vy pokladáte za správne, že idete - teda ako sa teraz dopĺňate - predložiť plán práce v treťom štvrťroku na rok 1996, tak to stojí minimálne za pousmiatie. Ale za vážnejšie pokladám to, ak vaša poznámka, že člen Osobitného kontrolného orgánu dáva nejaké informácie opozícii, zaznela tu, v parlamente. To je, prosím, čosi, nad čím sa, pán poslanec Urban, zamyslite sám.

    A pokiaľ ide o to, že ste mi neodpovedali na to, že Slovenská informačná služba napriek tomu, že je podozrievaná aj zo strany Vyššieho krajinského súdu vo Viedni, ale aj zo strany vyšetrujúcich orgánov Slovenskej republiky, vy na to nereagujete a doteraz ste mi vlastne ani v tejto chvíli nedali odpoveď, tak to je niečo, čo pokladám za porušenie ustanovenia o Osobitnom kontrolnom orgáne.

  • Chcem len, pán poslanec, pripomenúť k vašej poznámke o tom, čo som povedal na adresu jedného člena Osobitného kontrolného orgánu. Doslova som povedal, že ak máte tento kontakt, tak si ho môžete využiť na overenie toho, čo som povedal - o pláne činnosti, na nič iné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nemám žiadnu prihlášku do rozpravy, takže končím rozpravu k tomuto bodu programu. Keďže zo zákona nám nevyplýva záverečné rozhodnutie, nevyplýva to ani zo zákona o rokovacom poriadku, myslím si, že napriek tomu by sme mali prijať uznesenie o tom, že správa bola prerokovaná v parlamente. To znamená uznesenie, že ju berieme len na vedomie a nič iné. Je to len kvôli záznamu do práce parlamentu, že takáto správa bola prerokovaná. Nič iné.

    Boli tu aj návrhy na prijatie uznesení, ktoré navrhol pán poslanec Kanis. Pán poslanec Kanis podľa záznamu navrhol, aby pri záverečnom hlasovaní Národná rada na základe § 4 (neuviedol tam písmeno l) zákona číslo 44/1989 Zb. ustanovila nový výbor na kontrolu tajných služieb.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, aj keď to vyplýva z dobrého mienenia pána poslanca, myslím si, že takéto uznesenie nemôžeme prijať. Vytvoriť výbor na kontrolu tajných služieb - akých tajných služieb, vojenských, bezpečnostných, národnej banky? To jednoducho nejde.

    Dám o tom hlasovať, samozrejme. Pán poslanec, už nie je rozprava. Hlasovaním sa k tomu návrhu pripojíte, alebo nepripojíte, len musím upozorniť, že to nejde.

  • Hlasy z pléna.

  • Hlasovať o tom budeme.

    Druhý návrh pána poslanca Kanisa je, aby Národná rada rozhodla o doplnení Osobitného kontrolného orgánu zástupcami opozície, to je tiež jeho návrh. Prijali sme uznesenie, je tu zákon, ktorý konkrétne hovorí, čo môžeme a čo nemôžeme. Už som sa viackrát vyjadril a myslím si, že to by bolo najlepšie, môžeme to zaradiť na ďalšiu schôdzu, aby si sadli politické predstavenstvá jednotlivých klubov, dohodli sa a na júnovú schôdzu pripravili návrh, ako by sme ho do Národnej rady dali. Myslím si, že treba politické rokovanie, lebo viete, že sme k tomu prijali uznesenie: "z poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, atď... v zložení predsedu a štyroch členov". Museli by sme buď zmeniť toto uznesenie a dať celkom nový návrh na členov, alebo doplniť členov, ale z návrhu pána poslanca Kanisa to tiež nevyplýva. Takže dám hlasovať o jeho návrhoch s tým, že by som bol rád, aby ste vzali na vedomie môj návrh, ktorý, samozrejme, nemusíte rešpektovať.

    Pán poslanec, už nie je rozprava. Môžete dať len procedurálnu otázku. Prečítam opäť váš návrh a dám o ňom hlasovať.

  • Hlas z pléna.

  • Je po rozprave, ja môžem hovoriť po rozprave, vediem schôdzu. Pán poslanec Lauko, zase začínate to, čo stále. Pozrite si rokovací poriadok, ja mám právo, dokonca povinnosť.

  • Hlasy z pléna.

  • Dá sa s vami zhovárať?

    Pán poslanec Kanis navrhol: "Národná rada na základe § 4 písmena l) zákona číslo 44/1989 Zb. ustanoví nový výbor na kontrolu tajných služieb." To je návrh pána poslanca, aby sme o tom rozhodli.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Navrhujem, aby sme neprijali tento návrh pána poslanca, lebo skutočne nie jasný a jednoznačný.

  • Nezrozumiteľné hlasy z pléna.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh na uznesenie.

    Druhý návrh znel: "Národná rada rozhodne o doplnení Osobitného kontrolného orgánu zástupcami opozície." Čiže prijať uznesenie, aby Národná rada rozhodla o doplnení Osobitného kontrolného orgánu zástupcami opozície.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 58 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme návrh ani na toto uznesenie.

    Vážení páni poslanci, pani poslankyne, budeme hlasovať o návrhu na uznesenie, že Národná rada Slovenskej republiky vzala na vedomie správu o plnení úloh Slovenskej informačnej služby.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Ďakujem.

    Pristúpime k d v a d s i a t e m u š i e s t e m u bodu programu, ktorým je

    návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky ministrovi vnútra Ľudovítovi Hudekovi.

    Páni poslanci, pani poslankyne, návrh bol podaný podľa článku 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V zmysle tohto ustanovenia návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi prerokuje Národná rada Slovenskej republiky vtedy, keď o to požiada najmenej pätina poslancov. Podľa § 85 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky po rozprave zaujme k tomuto návrhu stanovisko.

    Viete, že som dostal návrh poslancov, ktorý zodpovedá zákonu, dostal som aj písomné zdôvodnenie. Napriek tomu žiadam poslanca za predkladateľov, ktorý prednesie návrh na prerokovanie tejto veci. Vidím, že je to pán poslanec Kňažko. Pán poslanec Černák, chcete to predniesť vy?

  • Hlasy z pléna.

  • K čomu, aby to neprednášal pán...

  • Hlasy z pléna.

  • Také v zákone nie je. Prosím, pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, dámy a páni,

    minister vnútra Slovenskej republiky Ľudovít Hudek zložil do rúk prezidenta ústavou predpísaný sľub. Zaviazal sa v ňom, že bude zachovávať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života. Znenie sľubu člena vlády nadväzuje na článok 1 ústavy, v ktorom sa vymedzuje ústavné zriadenie nášho štátu. Citujem: "Slovenská republika je zvrchovaný demokratický a právny štát." Koniec citátu.

    Úcta k právu, uplatňovanie práva patrí medzi najvyššie hodnoty nášho ústavného režimu. Vyžaduje sa preto, aby všetci členovia vlády slávnostným sľubom potvrdili svoju vernosť zásadám právneho štátu. Ústavní činitelia musia byť jeho garantmi. Ak to tak nie je, spoločnosť sa musí nevyhnutne dostať do krízy. Sme práve svedkami takejto krízy. Právo sa dostáva na vedľajšiu koľaj, pretože po hlavnej ceste sa pohybuje valec, ktorý nerešpektuje nijaké pravidlá, teda ani právne. Minister Ľudovít Hudek porušil ústavu, porušuje zákony a ostatné právne predpisy. Bráni tomu, aby sa uplatnila spravodlivosť. Takýto minister sa spreneveril občanom, nezaslúži si ich dôveru. Krízu, ktorá takto vznikla, môže odstrániť iba táto snemovňa.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, veľmi dobre sledujte priebeh tejto rozpravy a posúďte, či si Ľudovít Hudek zaslúži byť ministrom vlády Slovenskej republiky. Majme na zreteli, že našimi očami, prepáčte, našimi činmi i týmto činom zakladáme tradíciu slovenskej štátnosti. Ak dnes uvoľníme cestu podlosti, hrubému ignorantstvu voči právu, neúcte voči poctivej práci ľudí, budeme mať problém zbaviť sa týchto necností a nakoniec nás môžu zahubiť, môžu zničiť pozitívne hodnoty, ktoré sú v nás a ktoré sú základom a predpokladom našich spoločných úspechov. Rozhodujte iba podľa ústavy a podľa vášho svedomia. Nijaká stranícka disciplína vás nezbaví zodpovednosti za vaše rozhodnutia. Rozhodujte suverénne, pretože rozhodujete za občanov tohto štátu.

    Minister vnútra Ľudovít Hudek porušil Ústavu Slovenskej republiky, jej právne predpisy a spreneveril sa ústavnému sľubu tým, že:

    1. maril vyšetrenie zavlečenia občana Slovenskej republiky do cudziny,

    2. nevystúpil na ochranu príslušníkov Policajného zboru, ktorí sa usilovali urýchlene prípad vyšetriť, ba práve naopak, svojimi verejnými vyhláseniami spochybnil ich morálne kvality a schopnosti,

    3. svojím konaním rozhodol a sám aktívne podporoval zapojenie Policajného zboru Slovenskej republiky do rozsiahlej politickej akcie zameranej na diskreditáciu parlamentnej politickej strany, hoci v predmetnej veci sa už právoplatne rozhodlo volebnými komisiami a Ústavným súdom Slovenskej republiky,

    4. znemožňoval prezidentovi Slovenskej republiky využívať jeho práva v zmysle článku 102 písm. r) Ústavy Slovenskej republiky tým, že nepodal včas správy a informácie, ktoré od neho v zmysle citovaného ustanovenia ústavy požadoval prezident Slovenskej republiky,

    5. nezvládol riešenie rastúcej kriminality v Slovenskej republike. Jeho správa o bezpečnostnej situácii neobsahovala návrhy na riešenie a dodatok predložený na žiadosť poslancom Národnej rady Slovenskej republiky svedčí o jeho absolútnej neschopnosti riešiť koncepčne a konkrétnymi krokmi boj s kriminalitou.

    To sú skutočnosti, v ktorých ministerstvo vnútra zlyhalo. Zlyhalo preto, lebo sa jeho politickí predstavitelia spreneverili svojmu poslaniu. Za všetky uvedené pochybenia zodpovedá minister vnútra. Nielenže nebol spôsobilý zabezpečiť riadne plnenie povinností podriadených zložiek, ale tomuto porušovaniu napomáhal a sám ho nariaďoval. Na jeho politickej zodpovednosti nič nemení, že plnil príkazy a želania predsedu vlády. Minister je za svoj rezort priamo a v celom rozsahu sám zodpovedný, tak ako je priamo a sám zodpovedný každý z nás za svoje rozhodnutia a svoje hlasovanie.

    V záležitosti zavlečenia nášho občana do cudziny sa vyšetrovanie vyvíjalo spočiatku veľmi rýchlo. Zistili sa dôležité skutočnosti, ktoré umožňovali začať trestné stíhanie konkrétnych osôb zapojených do celej akcie. Jasne sa zdokumentovalo, že únos organizovali príslušníci Slovenskej informačnej služby. Nemohlo ísť o oficiálnu činnosť Slovenskej informačnej služby, pretože takáto činnosť je v ostrom rozpore s jej poslaním. Išlo teda o zodpovednosť jednotlivcov, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, zodpovednosť ľudí, ktorí zneužili štátnu inštitúciu a svoje právomoci v nej.

    Je veľmi smutné, že za tým všetkým je zrejme premiér tejto vlády. Asi si nedokážeme teraz do dôsledkov domyslieť, aká je to tragédia pre Slovensko. To, či sa veci takto udiali, by bolo mimo zodpovednosti ministra Hudeka, keby to nebol práve on, kto sa podieľal na tom, že vyšetrovanie celej záležitosti uviazlo. Telefonický rozhovor riaditeľa Slovenskej informačnej služby Ivana Lexu a ministra vnútra Ľudovíta Hudeka plný vulgarizmov a hrubých slov, urážok, nedôstojný ktoréhokoľvek slušného občana, zdokumentúva a dokresľuje protiústavné konanie ministra vnútra a protizákonnú činnosť pánov Hudeka i Lexu. Tento rozhovor je len potvrdením týchto skutočností:

    1. Minister Hudek informoval o postupe pri vyšetrovaní predsedu vlády Vladimíra Mečiara. O tom svedčí táto pasáž, citujem: "...som bol aj za starým. Však som mu aj povedal, že ako budeme postupovať ďalej." Koniec citátu.

    2. Minister Hudek organizoval spolu s Ivanom Lexom objednané svedecké potvrdenie tzv. samoúnosu, ktoré malo zviesť vyšetrovanie na falošnú stopu. Išlo o list objednaný u Branislava Chylo-Ptáka, ktorý je známy ako medzinárodný kriminálnik a ktorý bol ochotný podať krivé svedectvo. O tom svedčia tieto výroky ministra Hudeka v uvedenom rozhovore, citujem: "No tak, chvalabohu, už to došlo. Od tých susedov z toho menšieho mestečka - tri strany." Koniec citátu.

    3. Minister Hudek maril vyšetrovanie únosu tým, že sa podieľal na odvolaní vyšetrovateľa majora Vačoka, pretože major Vačok viedol vyšetrovanie na základe zistených faktov a nebol ochotný zaviesť vyšetrovanie na falošnú stopu, na základe fiktívnej verzie o samoúnose. O tom svedčí tá časť rozhovoru Lexa - Hudek, v ktorom má pán Hudek kopnúť kamsi pána Vačoka.

    4. Minister Hudek maril vyšetrovanie únosu aj tým, že sa podieľal na odvolaní pána Šáteka, o čom svedčí táto pasáž z citovaného rozhovoru, citujem:

    Lexa: "A toho krajského, toho odjebeš tiež, vieš, toho na Š." Koniec citátu.

    Hudek: "Toho posúdia, som im naznačoval, že ako toto, no." Koniec citátu.

    Minister vnútra bol priamo zaangažovaný aj do najväčšej policajnej akcie za existencie Slovenskej republiky, tzv. celoplošného preverovania petičných hárkov Demokratickej únie. Toto preverovanie bolo uskutočnené bez právneho dôvodu, na základe nekvalifikovaného podnetu. § 158 Trestného poriadku umožňuje požadovať vysvetlenie od občanov, ak je v konkrétnom prípade podozrenie z trestnej činnosti. Pri tomto preverovaní sa v konkrétnych prípadoch nevychádzalo z podozrenia, ale iba sa zisťovalo, či podozrenie existuje. A to je neprípustné. Mnoho ľudí bolo postupom polície zastrašených. Takéto konanie je vlastne namierené proti výkonu ústavného petičného práva. Pri preverovaní pravosti podpisov na petičných hárkoch Demokratickej únie postupovala polícia v rozpore s právnymi predpismi.

    1. Rozmnožovala petičné hárky, hoci na to nemala právo.

    2. Nepreverila pravosť získaných listín, hoci mala vedomosť o tom, že poslanec Macuška nakladal s originálmi petičných hárkov spôsobom priečiacim sa zákonom.

    3. Nezisťovala, prečo neboli petičné hárky úplné a kde ss chýbajúce hárky stratili.

    Minister Hudek o tom všetkom vedel a nepostaral sa o nápravu. Práve naopak. Zakrýval protiprávny postup prezidenta Policajného zboru Jozefa Holdoša. Na žiadosť predsedu Demokratickej únie o zastavenie tejto policajnej akcie odpovedal, že, citujem: "Plukovník JUDr. Jozef Holdoš konal v tejto veci v súlade so zákonom a právomocami prináležiacimi prezidentovi Policajného zboru." Koniec citátu. O tom, aký bol skutočný vzťah ministra Hudeka k záležitosti preverovania petičných hárkov Demokratickej únie, svedčí táto časť rozhovoru Lexa - Hudek:

    Lexa: "Počuj, Ľudko, bol tu Macuška dneska." Hudek: "No." Lexa: "A hovorí, že Černák na nejakom mítingu tam ukazoval nejaké výpisy z počítača. To je možné?" Hudek: "Pozri, sa robilo." Lexa: "To ti hovoril?" Hudek: "Prezídium to robilo." Lexa: "To Jožko Holdoš?" Hudek: "No to oni niekde tam. Vieš, ako tí policajti debili, oni to sumarizovali, ale my tu zas, ale pozri sa, toto neni, je doklad." Lexa: "Áno." Hudek: "My dáme len ten doklad, ktorý sme..." Lexa: "Jasné." Hudek: "Takto, že si môžu, čo chcú. Oni sa zrejme k niečomu dostali, ale..." Lexa: "Jasné." Koniec dialógu.

    To, k čomu sa Demokratická únia dostala, je záverečná správa o prešetrovaní vedená pod číslom PPZ-288/KK-01/95. V nej sa uvádza, že zo 14 057 preverovaných osôb 11 313 osôb potvrdilo pravosť svojich podpisov na petíciách. To je to, čo policajti zosumarizovali a za čo ich minister Hudek nazýva, citujem, "policajti debili". Vyjadrili totiž pre ministra Hudeka nepríjemnú pravdu, že Demokratická únia mala dosť podpisov na petičných hárkoch. Tento údaj minister Hudek odoprel oznámiť poslancom. Citovaná pasáž rozhovoru je potvrdením politického zneužitia polície.

    Je zrejmé, že uvedené fakty zakladajú trestnú zodpovednosť Ľudovíta Hudeka. Je veľa osôb, ktoré si vo väzniciach odpykávajú tresty za menej závažné činy, ako sú tie, ktorých sa dopustil minister Hudek. To však musia posúdiť orgány činné v trestnom konaní. Ak tak neurobia teraz z politických dôvodov, zrejme tak urobia až vtedy, keď politické dôvody pominú. Dôkazy ostanú zachované.

    Posúďme však dnes politickú zodpovednosť ministra Hudeka. Mimoriadne vážnym dôvodom na odvolanie ministra Hudeka je jeho neschopnosť riešiť situáciu bezpečnosti občanov a ich ochranu pred násilnou trestnou činnosťou. Pán Ľudovít Hudek nemá ani základnú predstavu o tom, ako zastaviť rastúcu kriminalitu, a slabý návrh opatrení, ako všetci vieme, predložil až na požiadanie. Pán Ľudovít Hudek nepreukázal schopnosti, naopak, preukázal neschopnosť viesť rezort ministerstva vnútra.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, zvážte dobre všetky fakty, všetky argumenty, ktoré som uviedol. Uvedomte si aj to, že v politike sa inak hodnotí zodpovednosť ako v trestnom konaní. Aj sankcie sú iné. Obidvaja aktéri už popreli pravosť rozhovoru, ktorý znepokojil našu verejnosť a mnohých vydesil. Minister Hudek ho ale najprv prakticky potvrdil. Ten rozhovor však veľmi presne zapadá do deja, ktorý sa dennodenne odvíja pred našimi očami. Každý v ňom hráme svoju rolu. Nemôžeme pripustiť, súc si vedomí historickej zodpovednosti každého z nás, aby Ľudovít Hudek pokračoval ďalej v role ministra. V mene 47 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky dávam podľa článku 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Slovenskej republiky Ľudovítovi Hudekovi.

    Vážené dámy a vážení páni, ešte mi dovoľte len pár slov na záver. Budeme onedlho hlasovať o vyslovení nedôvery ministrovi Hudekovi. Tak ako on, aj my sme skladali sľub na Ústavu Slovenskej republiky. Takisto sme hovorili o tom, že budeme dbať o to, aby sa zákony uvádzali do života. Hlasujete teda nielen o nedôvere vo vzťahu k ministrovi Hudekovi, hlasujete aj o značne pošramotenej dôvere v tento parlament. O dôvere každého z vás, dámy a páni, a je na vás a vašom hlasovaní, či v zmysle sľubu na ústavu, ako som hovoril, ostanete poslancami, alebo sa stanete spolupáchateľmi.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem. Pani poslankyne, páni poslanci, otváram k tomuto bodu programu rozpravu. Prvú písomnú prihlášku som dostal od pána poslanca Kňažka. Pán poslanec, to bolo k vášmu návrhu?

    Takže mám potom ešte tri písomné prihlášky. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Šimko. S faktickou poznámkou predtým pán poslanec Brňák.

  • Ďakujem pekne.

    Chcel by som položiť, ak môžem, jednu otázku pánu poslancovi Kňažkovi. Ako by ste hodnotili osobu Oskara F., keď osobu Chyla-Ptáka ste hodnotili, jemne povedané, ako nedôveryhodnú osobu? Alebo inak, prečo je Oskar F. slušný a dôveryhodný a Chylo-Pták, nie? Alebo ešte inak, prečo ste pri dvoch pre vás cudzích osobách označili jednu za nedôveryhodnú a druhú za dôveryhodnú?

    Ďakujem.

  • Pán kolega Brňák, vôbec som nespomínal Oskara F. To po prvé. A pokiaľ viem, na Branislava Chylo-Ptáka je vydaný zatykač a je hľadaný pre viaceré trestné činy, čo sa o Oskarovi F. povedať nedá.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda, dámy a páni,

    jedným zo základných pilierov nášho ústavného systému je zodpovednosť vlády a jej členov Národnej rade Slovenskej republiky. Najvyššou ústavnou zárukou tejto ústavnej zodpovednosti je právo volených zástupcov ľudu vysloviť ktorémukoľvek členovi vlády nedôveru a tým ho donútiť, aby podal demisiu, aby odstúpil. Ústava ani žiaden iný právny predpis nestanovuje žiadne podmienky, za ktorých parlament tak môže postupovať. Jednoducho zodpovednosť člena vlády je koncipovaná veľmi široko, jej obsah určuje aktuálna vôľa parlamentu. Je to preto, lebo moc, ktorú má v rukách vláda, ale aj jej člen, je skutočne veľká.

    Z toho dôvodu je potrebná existencia mechanizmu, ktorý zabezpečí, aby sa minister nemohol ocitnúť mimo vplyvu parlamentu. Ak sa nájde ústavou určený počet poslancov, v našom prípade je to najmenej 30, ktorí dospeli k presvedčeniu, že minister vlády sa správa tak, že sa nemôžu za neho postaviť a tým sa stať spoluzodpovednými za jeho konanie, je ich legitímnym a ústavným právom navrhnúť, aby Národná rada ministrovi vyjadrila nedôveru. To nie je žiadne sprisahanie ani puč, to je bežná prax v parlamentnej demokracii, a tí, čo sa s tým nedokážu vyrovnať, nemajú základnú kvalifikáciu pre verejnú funkciu v slobodnej spoločnosti.

    Presne o toto ide aj v prípade návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Ľudovítovi Hudekovi. Ústavou predpísaný počet poslancov podal návrh a požiadal, aby Národná rada tento návrh prerokovala. Poslanci dospeli k presvedčeniu, že tu jestvujú vážne dôvody nato, aby sa použil mechanizmus zodpovednosti člena vlády parlamentu a jeho prostredníctvom vlastne občanom. Inak by sa mohlo stať, že sa azda prestane používať vôbec a tí, čo majú v rukách výkonnú moc, si budú robiť, čo sa im zažiada. Také časy tu už v minulosti boli.

    Pán minister Hudek bol vymenovaný za člena vlády v decembri roku 1994. Jeho činnosť bola nevýrazná, v parlamente vystupoval veľmi málo, takže spravodlivý obraz o jeho činnosti v prvých mesiacoch jeho účinkovania si poslanci bez priamych väzieb na exekutívu mohli utvárať iba ťažko. Zdá sa, že prvý vážnejší problém, ktorý vznikol v rezorte vnútra, a pán minister ho vlastne dodnes parlamentu dôveryhodne nevysvetlil a ani sa ho nepokúsil pred verejnosťou obhájiť, bolo preverovanie petičných hárkov Demokratickej únie. Bola to právne, organizačne i politicky neujasnená akcia vykonávaná príslušníkmi Policajného zboru, blokujúc tak jeho kapacitu na boj so skutočnou zločinnosťou.

    V tejto súvislosti som 26. mája 1995 zaslal pánu ministrovi verejnú interpeláciu. Upozornil som ho v nej, že spôsob predvolávania občanov bol v rozpore s Trestným poriadkom, ako aj na skutočnosť, že rozsah akcie vyvoláva obavy pred vyvíjaním neprípustného tlaku na slobodný výkon petičného práva i v budúcnosti. Minister Hudek neposkytol vtedy ani mne a ani verejnosti uspokojivú odpoveď. Ale čo je oveľa vážnejšie, preverovanie hárkov pokračovalo ďalej. Je to klasický príklad politicky motivovaného zneužívania štátnych orgánov, pretože napríklad v prípade obdobného podozrenia z falšovania petičných hárkov Združenia robotníkov Slovenska sa postupovalo odlišne. Použil sa iný meter.

    Pán minister si azda ani celkom neuvedomuje, ako negatívne pôsobí konanie represívnych orgánov na iba prebúdzajúce sa občianske povedomie ľudí v našej krajine v súvislosti s vykonávaním petičného práva vôbec. Akcia, ktorú ako hlava svojho rezortu dopustil, bola zastrašovaním občanov na výkon tohto ústavného práva i do budúcnosti.

    Správa nezávislej občianskej komisie, ktorú vedie pán poslanec Ladislav Pittner, zo 14. 5. 1996 sumarizuje viacero už známych a prináša niektoré nové poznatky i o činnosti ministra Hudeka v súvislosti s prípadom zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny a hlavne s vyšetrovaním tohto prípadu. Najskôr však niekoľko slov k postaveniu tejto komisie.

    Občania majú právo zapájať sa do verejného života štátu prostredníctvom volených zástupcov, ale i priamo. Musia pritom rešpektovať ústavu a zákony, môžu však využívať práva, ktoré ako občania majú. Takto pracuje i spomínaná komisia, a keďže ide o komisiu, ktorej členovia sú aj poslanci Národnej rady, využívajú na svoju činnosť i oprávnenia, ktoré podľa zákona o poslancoch a ďalších zákonov majú. Komisia svoje zistenia postúpila nielen verejnosti, ale i oficiálnym ústavným orgánom štátu. Nič sa tu nedeje tajne. Ak sa komisia dostala i k informáciám, ktoré mali ostať utajené, je to iba svedectvo o nezodpovednej práci tých, ktorí o utajenie mali dbať. V neposlednom rade jedným z nich je aj minister vnútra.

    Vráťme sa však k správe. Akú úlohu v nej hrá minister Hudek? Prvé dni vyšetrovania po tom, ako bol Michal Kováč mladší zavlečený do Rakúska, sa vyšetrovateľom podarilo získať vierohodný dôkazný materiál svedčiaci o účasti príslušníkov a techniky Slovenskej informačnej služby na únose. Dlhoročný skúsený vyšetrovateľ prípadu major Šimunič bol odvolaný a prípad dostal iný, takisto skúsený vyšetrovateľ major Vačok. Ten prípad doviedol až do štádia, v ktorom vzniesol obvinenie proti konkrétnej osobe. Dozorujúci prokurátor Róbert Vlachovský nemal námietky. Bolo to 24. septembra minulého roka.

    Chlapci mali smolu v tom, že išlo o Slovenskú informačnú službu. Bol potrebný zásah zhora. Ministra vnútra Hudeka povolal ktosi späť zo služobnej cesty, generálneho prokurátora stiahli z dovolenky a v noci 25. septembra sa všetci stretli na Úrade vlády. Na druhý deň prokurátor Vlachovský náhle zmenil názor a zrušil uznesenie vyšetrovateľa Vačoka o začatí trestného stíhania. Dňa 29. septembra zasadala Rada obrany štátu. Po nej poslal minister Hudek riaditeľa Sekcie vyšetrovania podplukovníka Lamačku na dvojtýždennú dovolenku. Už 7. októbra ho však z nej stiahol a odvolal ho z funkcie riaditeľa sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností. Medzičasom ho už prepustili aj z Policajného zboru.

    Vyšetrovateľ Vačok však pokračoval vo vyšetrovaní, a nie neúspešne. 10. októbra vzniesol ďalšie dve obvinenia. Znova to však boli príslušníci Slovenskej informačnej služby. A znova, hoci jeden z obvinených sa dokonca aj priznal, dozorujúci prokurátor zrušil uznesenia vyšetrovateľa. Medzitým riaditeľ Slovenskej informačnej služby Ivan Lexa podal na vyšetrovateľa Vačoka trestné oznámenie. Úrad inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky však toto oznámenie preskúmal a zamietol. Po 10. októbri predseda vlády Vladimír Mečiar oznámil na mítingu v Banskej Bystrici, že terajší vyšetrovatelia sú z prípadu sťahovaní a že sa toho chytia stredoslováci. Tak sa aj stalo. Prípad sa majorovi Vačokovi odňal, odvolaný bol i jeho krajský nadriadený Šátek a menovaný bol stredoslovák Kosťov. Vyšetrovanie bolo 17. októbra zverené do rúk majora Číža, taktiež zo stredného Slovenska. Ten poslušne a podľa očakávania doviedol celý prípad do stratena.

    Ako je to s procesnou nezávislosťou orgánov činných v trestnom konaní vo vašom rezorte, pán minister Hudek? Toto sú všetko fakty a je vonkoncom druhoradé, či páska, kde sa o týchto veciach s nezabudnuteľným šarmom rozprávate so svojím siskárskym kolegom, je autentická, alebo nie. Autentické sú totiž vaše činy. Dali ste vymieňať vyšetrovateľov, odvolávali ste ich nadriadených, až kým ste nenašli zostavu, ktorá naplnila vopred ohlásený politický účel. Kedy ste sa, pán minister, zastali svojich podriadených odborníkov, vyšetrovateľov? Verejne nikdy.

    Čo vlastne robil minister Hudek v celej tejto veci, okrem postupného vymieňania skúsených vyšetrovateľov a ich šéfov ako člen vlády ústavne zodpovedný za riadne vyšetrenie, ale i včasné a pravdivé informovanie verejnosti? 10. októbra 1995 zvolal predseda Národnej rady na žiadosť opozičných poslancov mimoriadne zasadnutie parlamentu, kde sa požadovala informácia ministra vnútra. Koalícia neschválila program, a tak sa stretli štyri parlamentné kluby. Na stretnutie pozvali i pána ministra Hudeka. Neprišiel. Dňa 20. februára 1996 rozhodol Vyšší krajinský súd vo Viedni, že Michala Kováča mladšieho nevydá do Spolkovej republiky Nemecko. Súd konštatoval, že došlo k násilnému prevozu slovenského štátneho občana Michala Kováča z výsostného územia jeho domovského štátu do Rakúskej republiky a že vláda Slovenskej republiky napriek medzinárodným zvyklostiam nepožiadala o jeho neodkladný návrat. Súd preto vyslovil odôvodnené podozrenie, že Kováč bol zbavený slobody a násilím prevezený do Rakúska s vedomím úradov Slovenskej republiky, a to prostredníctvom jej podriadenej organizácie, resp. osobami konajúcimi pre ňu. Veľmi vážne konštatovanie.

    Minister vnútra pán Hudek, prečo ste v oboch týchto prípadoch odmietli poskytnúť verejnosti vysvetlenie? Nevedeli ste, alebo ste sa báli, alebo ste mali úmysel zatajiť pravdu? Iná možnosť tu už asi nie je. A každá z tých, čo som vymenoval, je postačujúca na to, aby vám demokratický parlament vyslovil nedôveru.

    Pokiaľ ide o personálnu politiku vo vašom rezorte, vonkoncom tu nejde iba o problémy v súvislosti s vyšetrovaním spomínaného prípadu. V rozprave o správe, ktorú ste predkladali minulý týždeň, hovoril pán poslanec Pittner i o tom, že sa množia prípady hromadného odchádzania skúsených pracovníkov hlavne z útvarov vyšetrovania a kriminálky. Títo odborne fundovaní pracovníci sa stále častejšie stretávajú so spupnou vetou: "Ak sa vám nepáči, máme za vás pripravenú náhradu."

    S kým chcete, pán minister, čeliť predovšetkým rozmáhajúcemu sa organizovanému zločinu pri takejto práci s ľuďmi?

    A ešte veľmi telegraficky - zákon o územnom a správnom usporiadaní. Viem, že ste dostali politické zadanie, ale zodpovednosť za výsledky nesiete vy. Narýchlo ste zosmolili zákon, ktorým ste rozhádali polovicu Slovenska. Ako čítam v straníckej tlači HZDS, vďaka tomuto vášmu legislatívnemu dielu sa dnes iskrí i na okresných snemoch politického subjektu, ktorý vás do vlády nominoval. A napokon po tom, ako zákon prezident vrátil, vám musel uštedriť lekciu i predseda Národnej rady pán Gašparovič, keď veľmi rozumne nezaradil jeho opätovné prerokovanie na program tejto 15. schôdze, lebo ešte nie je zákon o kompetenciách. To dá rozum, pán minister, a bolo to nad slnko jasné ešte predtým, než ste podpísali návrh, ktorý opustil dielňu vášho ministerstva. Som presvedčený, že všetci vaši legislatívci vám to povedali. Vy ste však podľahli politickému tlaku.

    Viem, poviete si, aha, opozícia zasa hádže polená pod nohy. Možno to vy z vládnej koalície vidíte inak. Predovšetkým únos syna vášho politického protivníka sa vám asi nezdá niečím až takým zlým. V tom, hoci v mnohom sa učíme, sme zatiaľ veľmi staromódni a zdá sa nám, že sa to nepatrí.

    Ale, dámy a páni z koalície, vyhovuje vám minister, ktorý mlčí, keď má obhajovať svoju, a hlavne vašu politiku? Minister, ktorý podáva, i podľa vášho predsedu parlamentu, nekomplexné návrhy vážnych zákonov? Minister, ktorý bezprostredne po tom, ako si vypočul nahrávku z rozhovoru, reaguje školácky najskôr v pondelok, že si ho nenahrával on, ale zrejme niekto iný, a o dva dni už tvrdí, že ten rozhovor vlastne vôbec nejestvoval. Z vášho pohľadu, z pohľadu poslancov vládnej koalície, sa pán minister preukázal, s odpustením, ako babrák. Osobne na mieste predsedu vlády by som si neželal mať vo svojom tíme takého neschopného ministra. Som presvedčený, že predseda vlády tu preto dnes nie je.

    Vážený pán minister, tým nechcem spochybňovať, že v iných oblastiach činností ste možno naozaj odborník a asi ste v nich aj pracovali predtým, než ste vstúpili do politiky. Kvalifikácia pre výkon funkcie ministra je však oveľa širšia. Predovšetkým, ak má plniť svoje ústavné poslanie, minister nesmie podľahnúť politickému nátlaku, nesmie dopustiť účelové zneužívanie štátneho mechanizmu na stranícke ciele. Ak vznikne podozrenie, že sa tak deje, má urobiť všetko na to, aby ho rozptýlil, predovšetkým však preskúmať, či nie je oprávnené. A ak je, takúto činnosť zaraziť. Viem, že sa môžu naskytnúť prípady, keď to kladie pred neho ťažké požiadavky na jeho osobnú statočnosť a odvahu. Bez takýchto vlastností sa však minister stáva iba bábkou v rukách dakoho iného.

    Je zrejmé, že koalícia vás nenechá padnúť. Vy, pán minister, však utrpíte ako osoba najviac, ak vo funkcii ostanete. Samostatne rozhodovať budete môcť ešte menej ako doteraz. Budete len plniť príkazy. Čo vám však ostane a čo z vás nikto nemôže sňať, kým ste vo funkcii ministra, to je osobná zodpovednosť za každé rozhodnutie, ktoré urobíte. Nezabudnite, že v Norimberskom procese sa všetci vyhovárali, že za nič nemôžu, vraj iba plnili príkazy, ale nepomohlo im to. Tam, kde sa páchajú zločiny, musí človek v zodpovednom postavení vedieť príkaz i odmietnuť. Pán minister, urobili by ste najlepšie, keby ste sám odstúpili.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Kováč. S faktickou poznámkou predseda výboru pán Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni,

    nech mi bude odpustené, že budem reagovať na túto treťoradú kázeň treťoradého baptistického kazateľa (prejavy nesúhlasu v sále), ale zaujal ma v nej najmä "cit" pána kazateľa Šimka pre morálku. Pán kazateľ upiera istému subjektu, ktorý sa volá ministerstvo vnútra a ktorý registruje politické strany, ako je to v každej civilizovanej krajine, právo skúmať pravosť podpisov na petičných hárkoch. Ale toto právo sa priznáva prezidentskej kancelárii ako samozrejmé. Neviem, aký je v tomto prípade rozdiel medzi postavením prezidentskej kancelárie a ministerstvom vnútra. Myslím si, že ak také právo má prezidentská kancelária, a toto právo jej priznal aj Ústavný súd, to isté právo má mať aj minister vnútra alebo ministerstvo vnútra, ktoré registruje politické strany.

    No, a potom ešte k tej morálke. Áno, ak sa potvrdil čo i len jeden sfalšovaný podpis, ide o porušenie morálky. Áno, podpisov bolo dosť, ale boli aj falšované. Tak prečo tu hovoríme o tom, že všetko bolo z hľadiska morálneho O. K., iba na našej strane išlo o nemorálne konanie, pretože sme si dovolili spochybňovať petičné hárky DÚ? Ale to, že petičné hárky občanov si dovolila spochybniť aj prezidentská kancelária, a vo veľkom, to tu ešte z úst opozície neodznelo ani raz.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Cuper, kto je treťoradý, o tom svedčí napríklad aj vyjadrenie pána docenta práva - citujem: "Zatiaľ Ústavný súd sme nezrušili."

  • Pán kolega Cuper, ak chceme hovoriť, tak si najprv dobre rozmyslime. A majme úctu k právu. Nepoznám štát, kde by volebné hárky, kde by podpisy v súvislosti s voľbami, preverovanie týchto podpisov patrilo do kompetencie ministerstva vnútra. Prosím vás pekne, uvažujte, pre Boha živého, o čom hovoríte.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Pán kolega Cuper, prosím vás pekne, neviem z čoho vychádzate, ale podľa volebného zákona petície alebo podpisy pod petíciami na účasť tej-ktorej politickej strany vo voľbách môže skúmať zo zákona len krajská volebná komisia a ďalším odvolacím orgánom je Slovenská volebná komisia. Prosím vás, uveďte, podľa ktorého zákona ministerstvo vnútra skúma podpisy pod petičnými hárkami.

  • Pán poslanec Prokeš, ale prosím vás, nedebatujme o tom. Samozrejme, že skúma, podľa Trestného zákona. Nerobme debatu o tom, o čom nám teraz neprináleží debatovať.

  • Pán predseda, ja by som sa len rád poučil, podľa akého zákona skúma petičné hárky kancelária prezidenta.

  • Pán poslanec Cuper. Opäť vás prosím všetkých, páni poslanci, hovorme k veci.

  • Áno, pán poslanec Moravčík. V každom civilizovanom štáte to robí volebný súd, len u nás sme ho nikdy nezriadili, pretože poniektoré politické strany, najmä opozičné, absolútne nemajú záujem o kontrolu morálnosti vstupu politických strán do politického procesu, teda do politického systému.

    To je všetko. Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    na rozdiel od mojich predrečníkov budem hovoriť veľmi krátko, stručne a budem hovoriť len o tých paragrafoch, pri ktorých došlo k porušeniu zákona. Pán minister, boli ste požiadaný poslancami Národnej rady v zmysle § 12 písmena ch) zákona číslo 45/1989 Zb. o poslancoch, aby ste im predložili na nahliadnutie dokument, ktorý vypracoval Policajný zbor. Vy ste, pán minister, z tohto zákona podľa § 20 povinný takéto dokumenty poslancom predložiť. Pán minister, vy ste to neurobili, vy ste zatajili pred poslancami, ktorí žiadali takýto dokument, zatajili jeho existenciu. Pán minister, vy ste informovali tento parlament tak, že ste podali neúplnú informáciu a v tomto bode ste porušili zákon. Opakujem znovu, dokument máte v trezore pod značkou PPZ-288-KK-01/1995.

    Pán minister, podľa § 50 ods. 2 zákona číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady ste mali takýto dokument predložiť na základe poverenia výboru pre životné prostredie. Pán minister, odmietli ste tento dokument vydať napriek tomu, že o nahliadnutie do toho dokumentu žiadal orgán Národnej rady. Pán minister, porušili ste teda osobne § 50 ods. 2 zákona 44/1989 Zb., na základe ktorého ste povinný predložiť orgánu Národnej rady dokumenty, o ktoré vás požiada.

    Pán minister, vy ste sa vyjadrili, že plukovník Jozef Holdoš konal v tejto veci v súlade so zákonom a právomocami prináležiacimi prezidentovi Policajného zboru. Pán minister, chcem sa vás spýtať, či ste naozaj skúmali postup policajného prezidenta. Ak vám to napísali vaši podriadení, je to chyba, že ste si to nepreverili, pretože by ste museli ako právnik a minister vnútra prísť na to, že prezident Policajného zboru porušil § 158 ods. 3 Trestného poriadku, a to tým, že do vyhľadávacej skupiny zaradil aj vyšetrovateľov. Ako viete, vyšetrovateľ môže byť zaradený iba vtedy, ak ide o trestný čin, ktorého horná výmera presahuje tri roky. Toto ste, pán minister, mali vedieť a nezakrývať nezákonný postup.

    Navyše, pán minister, mali ste vedieť o tom, že Policajný zbor vyhotovil kópie dokumentov v rozpore so zákonom. A je to zákon, ktorý riadi práve vaše organizácie. Pán minister, nepochybujem o tom, že poznáte zákon číslo 332/1992 Zb. o archívnictve, a prosím, pozorne si prečítajte § 11 ods. 5 a § 12 tohto zákona, rovnako ako § 9 ods. 1 vyhlášky vášho ministerstva, teda ministerstva vnútra číslo 122/1976 Zb., ktorou sa upravujú podrobnosti o podmienkach a spôsobe využívania archívnych dokumentov. Keby ste tieto paragrafy poznali, pán minister, a je to vaša povinnosť ich poznať, tak by ste zistili, že kópie boli vyhotovené nezákonným spôsobom, čím boli porušené paragrafy, ktoré som citoval, ale navyše Policajný zbor v tejto kauze porušil aj článok 12 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a článok 3 ods. 3 Listiny základných ľudských práv a slobôd.

    Pán minister, vaše počínanie pri porušovaní zákona a pri zakrývaní porušovania zákona môžeme kvalifikovať dvoma spôsobmi - alebo ide o nevedomosť a potom prepáčte, nemáte na mieste ministra vnútra čo hľadať, alebo ide o úmysel, ale ten úmysel pozná aj náš Trestný zákon. Ten úmysel sa volá nadržiavanie trestnému činu alebo schvaľovanie trestného činu.

    Pán minister, verím vo vašu dobrú vôľu nastúpiť na ministerstvo vnútra a dodržiavať zákony tak, ako vám to káže sľub ministra vlády Slovenskej republiky. Žiaľ, nepodarilo sa vám to. Dokazujete, že ste schopný porušovať zákon. Je to, samozrejme, citlivé u každého ústavného činiteľa, ale mimoriadne citlivé je to práve u ministra vnútra, ktorého rezort slúži občanovi nato, aby jeho bezpečnosť a jeho práva boli zachované. Na jeho čele nemôže stáť človek, ktorý zákon vedome porušuje.

    Pán minister, keď ste chlap - odstúpte.

    Ďakujem.

  • Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslane Vavrík.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    máme pred sebou človeka, ktorý nesie plnú zodpovednosť za to, čo sa dnes na Slovensku robí pod rúškom reformy verejnej správy. Je ním pán minister Hudek. Nejde mi teraz o jeho výdatnú pomoc pri budovaní siete tajných špiónov a detektívov z radov bývalej ŠtB na úkor poctivých policajtov, či jeho medvediu službu pri zavádzaní inštitútu platených svedkov z povolania.

    Neprijateľné praktiky, ktoré sa nám v zúfalej snahe o nastolenie totalitnej moci a likvidáciu parlamentnej demokracie opäť nanucujú, nachádzajú na Slovensku živnú pôdu aj v ďaka nefunkčnosti ministerstva vnútra. Súčasný stav v štátnej správe a najmä neudržateľný stav vo vzťahu štátna správa - samospráva sú dôsledkom neschopnosti pána ministra Hudeka zmanažovať zložitý proces reformy verejnej správy. Namiesto plnenia programového vyhlásenia vlády uskutočniť postupnú funkčnú decentralizáciu výkonnej moci a posilniť kompetencie samosprávy sa štátna správa čoraz zreteľnejšie centralizuje a využíva ako prostriedok na presadenie tyranie väčšiny. Vyhadzovanie nepohodlných z ministerstva, z okresných úradov, obvodných úradov a ich nahrádzanie neodborníkmi z radov politických súkmeňovcov dospelo k sformovaniu a stabilizovaniu takej väčšiny, ktorá už začína stupňovať prejavy arogancie, neznášanlivosti k názorom a postojom, odlišným od vlastných.

    Právo na slobodu názorov sa nehanebne degraduje na právo väčšiny realizovať svoj názor. Vytvára sa zdanie demokracie, veď predsa väčšina rozhoduje za celok. Zároveň sa prostredníctvom vystavovania existenčného strachu vyvíja nátlak na pracovníkov štátnej správy, od ktorých sa vyžaduje, aby boli poslušnými služobníkmi tyranizujúcej väčšiny. Tento nebezpečný vývoj, pri ktorom táto tyranizujúca väčšina vôbec nemusí používať nedemokratické formy vlády, speje nielen k popretiu, ale aj k faktickému zrušeniu všetkých práv menšín.

    Minister vnútra sa pod rúškom reformy verejnej správy podieľa na takej deformácii štátnej správy, ktorá by mala súčasné postavenie vládnucej väčšiny stabilizovať na večné časy a nikdy inak.

    Ďakujem.

  • Ďalej je prihlásený pán poslanec Mikloško.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni ministri,

    v pondelok 13. mája bola odvysielaná páska, na ktorej bol rozhovor medzi riaditeľom Slovenskej informačnej služby Ivanom Lexom a ministrom vnútra Ľudovítom Hudekom. V ten istý deň vystúpil v Slovenskej televízii minister Hudek a povedal - odcitujem všetko:

    "Vážení televízni diváci, som znepokojený z toho, že sa u nás udomácňujú nečisté metódy politického boja, metódy škandalizovania, ktoré sú v hrubom rozpore so zákonom, s ústavou i prirodzeným spôsobom nazerania na svet. Frustrovaní opoziční politici sa k týmto metódam znižujú permanentne zakaždým, keď prehrajú voľby. Robia tak i v najnovšom období v kauze Michala Kováča mladšieho i v kauze smrti Róberta Remiáša. Dnes sme svedkami udalosti, ktorá už prekročila všetky hranice únosnosti. Zodpovedne prehlasujem, že som si nikdy žiaden rozhovor s riaditeľom Slovenskej informačnej služby nenahrával. Urobil tak zrejme niekto iný. Tí, čo sa denne oháňajú demokraciou, ľudskými právami a zákonnosťou, svojím činom popreli všetko to, čo navonok hlásali. To sa nedá nazvať ináč ako politický banditizmus. Pýtam sa: Ak sú schopní tajne nahrávať ministra vnútra a zverejniť prísne súkromný rozhovor, kto z našich občanov má istotu, že zajtra, pozajtra neurobia to isté práve jemu? Už dlhší čas som dostával signály, že sa niečo proti mojej osobe chystá, a pritom o moju osobu vôbec nejde. Ide o viac. Dnes som sa utvrdil v domnienke, že tento štát sa vďaka organizovanej diverzii istých skupín politických dobrodruhov ocitá na kraji deštrukcie elementárnych zásad fungovania štátu. Odpočúvanie rozhovorov je iba špička ľadovca, toho, čo sa verejnosť o praktikách týchto ľudí skôr či neskôr dozvie. Oni nás denne obviňujú z nekalých praktík. Dnes sme sa všetci mohli presvedčiť, kto podvádza a znižuje sa k akémukoľvek prostriedku len preto, aby sa dostal k moci."

    Dámy a páni, minister Hudek potvrdil týmto vyhlásením autentickosť pásky rozhovoru medzi Ivanom Lexom a ním. Krátko nato, asi dva dni, minister Hudek vystúpil znovu a poprel autentickosť tejto pásky. Prepáčte, ale už toto je prvý dôvod nato, aby pán minister odstúpil. Ak jeden minister vnútra podá v priebehu troch dní dve navzájom si odporujúce vyhlásenia, tak alebo to hovorí o nesvojprávnosti, alebo je to vedomé zavádzanie obyvateľov tejto krajiny.

    2. Citujem z rozhovoru medzi Ivanom Lexom a Ľudovítom Hudekom:

    Hudek - hlas: "No, som bol aj za starým." Lexa - hlas: "Hej?" Hudek: "Tak." Lexa: "Si mu to dal?" Hudek: "No, ukázal som mu to, si to prečítal." A ďalej: Hudek - hlas: "Starý pozerá po mne." Lexa - hlas: "Čo?" Hudek: "Pýta sa, že čo, máte dobré veci? Hovorím, ja sa stále usmievam. Musíme sa, aspoň ja mám ten optimizmus. Pozeral po mne, vieš, či akú mám náladu."

    Už táto pasáž hovorí, že minister vnútra je celkom závislý od predsedu vlády, dokonca tak, že si všíma a teší sa z toho, že jeho starý si všimol, že má dobrú náladu. Je to druhý dôvod, pre ktorý pán Hudek nemôže stáť na takomto poste. Pán Hudek mohol byť dobrý pracovník legislatívneho odboru Národnej rady Slovenskej republiky, kde začal pracovať, keď prišiel na politickú scénu, ale, bohužiaľ, nemá na to, aby bol ministrom takého dôležitého rezortu, aby svoju funkciu vykonával nezávisle.

    3. Všade na svete existuje isté napätie medzi tajnými službami a ministerstvom vnútra, resp. medzi jeho policajnými zložkami. Je to rivalita dvoch mocenských zložiek štátu. Ale nepoznám krajinu, okrem totalitných, kde majú tajné služby vždy dominantné a výnimočné postavenie, aby minister vnútra tak servilne ustupoval šéfovi tajných služieb, ako to ukázal rozhovor medzi Lexom a Hudekom:

    Hudek - hlas: "No však ten, toho kopneme..." Nebudem hovoriť kde, lebo som kresťanský demokrat.

  • Smiech v sále.

  • Lexa - hlas: "Tak zajtra ho kopneš." A tiež povedal kam. Hudek: "No." Lexa: "Ty, keď ho kopneš, tak ti dám pusu na čelo." Hudek a Lexa - smiech. Inak podotýkam, že to bol vulgárny smiech dvoch predstaviteľov štátu. Vypočujte si ho znovu: Lexa: "Čo?" Hudek - hlas: "Ja si myslím, že to už je rozhodnuté, že som dneska dal pokyn, jak to má." Lexa - hlas: "A toho krajského, toho tiež?" Hudek: "Toho posúdia, som im naznačoval, že ako toto, no." Lexa hlas: "Jasné." Hudek: "Takže, ja si myslím, že teraz sa to dobre vyvíja." Lexa: "Dobre, toto je dobré, čo?" Hudek: "Hneď mám lepšiu náladu."

    Pán minister Hudek má hneď lepšiu náladu, keď servilne ustupuje šéfovi tajných služieb. Takáto servilnosť jedného ministra vnútra voči tajnej službe hovorí, že nemáte na to, pán minister, aby ste riadili takýto rezort. Môžete byť dobrý tenista, to som presvedčený, ale nemáte na to, aby ste boli dobrý minister vnútra.

    4. Pán minister vnútra, v rozhovore s Ivanom Lexom hovoríte vulgárne o svojich podriadených. Polícia v ťažkých podmienkach, so slabým materiálnym vybavením, za slabé platy a odmeny, nasadzuje svoje životy v zápase o bezpečnosť a istotu občanov. Vy zo straníckych dôvodov, resp. z politických dôvodov chcete manipulovať políciu a policajtov nazývate debilmi. Pán minister, možno sa pamätáte, keď v novembri 1989 pracovníci kultúry a umelci oznámili ministrovi kultúry Slovenskej republiky Koyšovi, že prestal byť ich ministrom. Pán minister Hudek, vy ste prestali byť v tejto chvíli ministrom slovenských policajtov.

    5. Dámy a páni, spomíname si na október 1990, keď predseda vlády Vladimír Mečiar vystúpil najprv v televízii a potom na mítingu a oznámil, že ak minister vnútra Anton Andráš pre nekompetentnosť neodstúpi, tak na protest podá demisiu on. Predseda vlády vtedy aj podal demisiu. Dnes pán predseda vlády vystúpil minulý týždeň v rozhlase a vyhlásil, že koalícia, to znamená on, podrží ministra Hudeka a neodvolá ho. Dvaja nekompetentní ministri vnútra Andráš a Hudek, ale líšia sa v tom, že Andráš bol neposlušný, ale Hudek bude poslušný až servilný. Na tomto stojí Mečiarova vláda.

    Pán minister, viackrát tu zaznelo, aby ste odstúpili. Ja si tiež myslím, že by ste si tým zachránili svoju česť. Ak neodstúpite, budeme hlasovať o nedôvere voči vašej osobe. Je vecou svedomia každého poslanca, aby zaujal stanovisko a takto budoval politickú kultúru, ako to vy zvyknete hovoriť, mladej Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Fedor. S faktickou poznámkou ešte pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Rád by som sa len opýtal, či pán Mikloško má nejaký dôkaz o autentickosti tej pásky.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia,

    ten, kto dnes chce skutočne dôsledne hodnotiť prácu ministra vnútra Slovenskej republiky Ľudovíta Hudeka, mal by aspoň približne poznať jeho aktivity. Netreba sa dať uniesť dojmológiou, ale treba sa skutočne vážne, bez politického balastu, zamyslieť nad fungovaním rezortu vnútra pod jeho vedením.

    Pán minister Hudek bol jedným z najdôležitejších garantov dvoch významných priekopníckych projektov, ktoré sa realizovali v nedávnej minulosti - projektu "Bezpečné Košice" a projektu "Bezpečný stred mesta Bratislavy". Tieto dva svojím spôsobom unikátne projekty boli prvým dôležitým praktickým krokom k posilneniu bezpečnosti v slovenských metropolách. V týchto chvíľach už možno smelo konštatovať, že i vďaka iniciatíve pána ministra sa bezpečnostná situácia v týchto mestách stabilizovala. Pre tých, ktorí sa zaoberajú viac spravodajskými hrami a rôznymi páskami, by som chcel ozrejmiť, čo obidva projekty, na ktoré by mali v blízkej budúcnosti nadviazať ďalšie, znamenajú.

    Bezpečnostnú situáciu na území Košíc najvýraznejšou mierou ovplyvňoval za posledné roky prudký rast kriminality spojený s nárastom spôsobených škôd, rastom agresivity a organizovanosti trestnej činnosti a znižujúcou sa mierou jej objasňovania. Táto situácia kulminovala v roku 1993. Už v priebehu roka 1994 bolo možné pozorovať postupne sa znižujúcu dynamiku rastu kriminality. Novela trestnoprávnych noriem nadobudla účinnosť 1. 10. 1994 a výraznejšou mierou ovplyvnila predovšetkým najfrekventovanejší druh trestnej činnosti - majetkovú kriminalitu.

    Projekt "Košice - bezpečné mesto" spája tri samostatné prvky, a to samosprávu, štátnu správu a občana. Kladie si za úlohu realizovať podporu systémových vzťahov, rozvoj aktivít miestnej samosprávy v oblasti ochrany verejného poriadku, vnútornú prepojenosť štátnej správy, samosprávy a občana pri potláčaní kriminality a javov s kriminogénnym prvkom. Na zabezpečenie úloh v súvislosti s projektom "Košice - bezpečné mesto" pán minister Hudek vykonal opatrenia na personálne posilnenie útvaru poriadkovej a kriminálnej služby Policajného zboru v Košiciach na priamy výkon služby a týmto krokom sa docielilo podstatné zvýšenie počtu hliadok vysielaných do výkonu hliadkovej služby. Spomínaným projektom bola zabezpečená účinná prevencia kriminality a najmä pocitu bezpečnosti občanov mesta Košice.

    Na riešenie nepriaznivej bezpečnostnej situácie v Bratislave predovšetkým v jej centre minister Hudek na tento účel vytýčil vytvorenému odboru hliadkovej služby ciele vo vytvorení bezpečnostných úsekov s ich nepretržitým obsadzovaním hliadkovou službou, v zmapovaní a zamedzovaní páchania trestnej činnosti záujmových osôb a v zefektívnení výkonu poriadkovej polície v hlavnom meste.

    V nepretržitom výkone služby, v trojsmennom pracovnom cykle je obsadzovaných 20 úsekov určených na základe analýzy uličnej trestnej činnosti, a to v dennom, popoludňajšom a v nočnom čase so striedaním hliadok na určitých úsekoch. Pravidelným obsadzovaním úsekov hliadkovania, zvýšením kontrolnej činnosti hliadok sa podarilo vytlačiť páchateľov uličnej kriminality zo sledovaných úsekov, čo sa prejavilo znížením celkového množstva trestnej činnosti. Došlo k podstatnému eliminovaniu vreckových krádeží, obťažovania občanov, turistov a krádeží vlámaním do motorových vozidiel.

    O správnosti rozhodnutia pána ministra Hudeka svedčia aj dosahované výsledky za obdobie od 1. 10. 1995 do 30. 4. 1996. Za toto obdobie sa zadržalo 47 páchateľov trestnej činnosti, 114 hľadaných osôb, predvedených bolo 781 osôb podozrivých zo spáchania trestného činu, zadržaných 219 osvedčení o evidencii vozidla atď. Opatrenie našlo odraz predovšetkým v znížení kriminality v obvode Staré mesto. Počas hodnoteného obdobia došlo oproti rovnakému obdobiu roku 1994 k poklesu trestných činov o 381 prípadov. Tento experimentálny výkon služby by sa mal v blízkej budúcnosti rozšíriť aj do ostatných častí Bratislavy.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády,

    dovoľte mi, aby som sa k práci pána ministra Hudeka vyjadril aj ako bývalý prednosta Okresného úradu v Bardejove. Môžem povedať, že vďaka pánu ministrovi Hudekovi sa Obvodné oddelenie Policajného zboru v Bardejove prekategorizovalo z 2. typu na 1. typ. Zriadilo sa nové Obvodné oddelenie Policajného zboru v Zborove. Hoci občania Zborova o to žiadali permanentne od roku 1980, realizovalo sa to až teraz, po šestnástich rokoch. Vďaka týmto krokom došlo k nárastu počtu policajtov v okrese a tým aj k výraznému poklesu kriminality. Tieto kroky obyvatelia okresu hodnotia s uznaním, čo prispieva k zlepšeniu ich pocitu bezpečnosti a celkovej spokojnosti.

    Vďaka dobrej spolupráci s ministerstvom vnútra a konkrétne s pánom ministrom Hudekom sa podarilo dofinancovať stavbu Okresného archívu v Bardejove, ktorý bol odovzdaný do užívania 3. mája tohto roku. Táto budova vhodne dopĺňa architektonický ráz mesta a kapacitne môže slúžiť potrebám okresu, ba aj kraja.

    Nazdávam sa, že všetky uvedené argumenty, hoci ich výpočet nie je úplný, dostatočne presvedčivo dokazujú kompetentnosť pána ministra Hudeka na riadenie ministerstva vnútra.

  • Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Fico.

  • Pán predseda, mám procedurálny návrh. Navrhujem, aby hlasovanie o vyslovení nedôvery ministrovi vnútra pánu Hudekovi bolo tajné. To je môj procedurálny návrh. A potom žiadam, aby sa o ňom hlasovalo po skončení rozpravy. Myslím si, že doteraz sme vždy o personálnych veciach rozhodovali tajným hlasovaním a je potrebné, aby sme tento úzus zachovali aj v tomto prípade.

    Ďakujem.

  • Hlasovať o tom budeme po skončení rozpravy.

    Pán poslanec Bugár.

  • Ďakujem pekne.

    Dovoľte mi, aby som reagoval na pána poslanca Fedora. On tu vlastne vyčíslil, uviedol konkrétne príklady, ako pán minister postupoval v oblasti kriminality a aké má výsledky. Dovoľte, aby som to vyvážil.

    Už pri mojej reakcii na správu o stave bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike za rok 1995 som poukázal na určité záležitosti. Môžem konkrétne obviňovať pána ministra z oslabenia a spomalenia činnosti útvaru organizovanej kriminality. Pán minister porušil bod 14 uznesenia číslo 69 Národnej rady Slovenskej republiky z 20. 1. 1995, v ktorom Národná rada žiadala vládu centralizovať riadenie boja s organizovaným zločinom a vylúčiť zbytočné medzičlánky. Takisto porušil uznesenie a nedodržal uznesenie číslo 123/1995 Národnej rady Slovenskej republiky. Myslím si, že sú to vážne obvinenia. Pán minister, ani vtedy ste mi na moju otázku neodpovedali. Dúfam, že aspoň dnes sa budete snažiť odpovedať a vysvetliť, prečo dávate takýmto spôsobom zelenú organizovanému zločinu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Zahatlan.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    zobral som si za svoju morálnu povinnosť postaviť sa za ministra vnútra pána Ľudovíta Hudeka. Keďže ho už dlhšie poznám z predchádzajúceho pôsobenia a pozorne sledujem jeho prácu vo funkcii ministra vnútra, je bez pochýb, že najmä politizovaním niektorých káuz sa v centre pozornosti ocitla inak tradične veľmi zaujímavá práca vyšetrovateľov a polície.

    Aký mal vplyv minister Ľudovít Hudek na výkon tejto sekcie svojho rezortu? K 1. marcu 1995 vznikla sekcia vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru. Došlo ku skĺbeniu činností dvoch služieb Policajného zboru. Podiel ministra je evidentný. K rozhodnutiu ho viedli sťažnosti policajtov na nepružnosť a zdĺhavosť služieb, ktoré Kriminilistický a expertízny ústav tradične poskytoval policajtom v tzv. prvej línii i vyšetrovateľom. Stav nie je síce ideálny, ale zlepšenie je evidentné. Jeho záujem o tzv. vyšetrovačku pramení najmä z toho, že mu nie je cudzia. Na podnet ministra vnútra bol vypracovaný dokument "Vývoj a analýza súčasného stavu vyšetrovania", ktorým boli prijaté významné stabilizačné opatrenia, čím sa rezortu darí aspoň čiastočne stabilizovať fluktuáciu a zvýšiť záujem o prácu vyšetrovateľov. Opýtajte sa, koho chcete, každý potvrdí, že vyšetrovatelia sú dnes podstatne lepšie odmeňovaní ako pred dvoma rokmi, samozrejme, i keď stále nie dostatočne.

    Podporu celému úseku vyjadroval aj osobnou účasťou na služobných zhromaždeniach. Je to len pochopiteľné, veď ako všetci vieme, takmer 17 rokov strávil v rezortnom školstve výchovou budúcich vyšetrovateľov.

    Aký je reálny stav? V roku 1995 dochádza k výraznému zlepšeniu práce podľa jednotlivých hodnotiacich kritérií. Za rok 1995 bolo vo vyšetrovaní celkove 47 661 trestných spisov, z čoho bolo 41 129 trestných spisov ukončených. Celková rýchlosť vyšetrovania predstavuje 73,4 % skončených vecí do dvoch mesiacov. Väzobne bolo vyšetrovaných 3 255 obvinených a vyšetrovanie v lehote do dvoch mesiacov bolo skončené u 66 % obvinených. Z celkového počtu skončených trestných vecí návrhom na podanie obžaloby bolo vrátených na došetrenie 6,4 %. Tieto výsledky sú kvalitatívne a kvantitatívne na vyššej úrovni ako v roku 1994. Taktiež výsledky za obdobie štyroch mesiacov tohto roku v porovnaní s tým istým obdobím roku 1995 sa zlepšili, a to v situácii, keď je podiel vyšetrovateľov s právnickým vzdelaním, bohužiaľ, stále nedostatočný.

    Okrem skĺbenia činností vo vnútri rezortu vyvinul určité kroky i navonok. Nedávno na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky prebehla po vzájomnej dohode predstaviteľov medzirezortná súčinnostná porada orgánov činných v trestnom konaní, ktorá by mala prispieť k zvýšeniu činnosti boja s protispoločenskou činnosťou. Nie je predsa tajomstvom, že v súčinnosti orgánov vznikajú problémy spočívajúce najmä v legislatíve, ale i v jej praktickom uplatňovaní. Pokiaľ má páchateľ trestného činu väčšie práva ako vyšetrovateľ či policajt kriminálnej služby, nebude tu poriadok. Nikto nemôže obviniť ministra vnútra z toho, že týmto otázkam nevenuje pozornosť a neusiluje sa dosiahnuť nápravu, prinajmenšom koordináciou v rámci danej legislatívy.

    Samozrejme, trvalú pozornosť venuje aj vyšetrovaniu závažných prípadov protispoločenskej činnosti, ktoré sa pravidelne hodnotia na operatívnych poradách vedenia. Dbá maximálne o ich masmedializáciu.

    A na záver by som rád podotkol, že podľa mojich poznatkov ani objektívne vonkajšie orgány nezistili prípady zasahovania alebo ovplyvňovania práce vyšetrovateľov zo strany ministra vnútra.

    Vážení kolegovia, vážené kolegyne, ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Do rozpravy je ešte prihlásený pán poslanec Andrejčák. Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

  • Vážený pán predseda, chcel by som sa obrátiť na pána poslanca Zahatlana, prečo dnes neprečítal zoznam detí a maloletých, ktoré sa hľadajú, tak ako nám to predviedol včera a sľúbil, že to prednesie pánu ministrovi, aby vedel, kde má medzery vo svojej práci.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za otázku. Vedel som, že pán Kováč mi už včera sľúbil túto otázku. Samozrejme, vtedy som dával do pozornosti tzv. nezávislej vyšetrovacej komisie, koľko máme ďalších ľudí nezvestných. Týmto sa táto vyšetrovacia komisia nezaoberá a zaoberá sa jedine kauzami, ktoré chcete rozvíriť. Ale ak by ste chceli, mám tu štatistický prehľad pátrania v roku 1994. Takže, pán Kováč, môžem vám tieto čísla dať, ale nezavádzajte tu plénum, že som niečo čítal včera a dnes som to prečítať nechcel.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Andrejčák.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vážení členovia vlády,

    nechcem obhajovať ministra vnútra tým, že by som konkrétne vyvracal argumenty opozičných pánov poslancov, a preto mi dovoľte iba pár úvah.

    Prácu ministerstva vnútra a prácu ministra sledujem po celý čas plnenia funkcie poslanca najmä preto, že je to jeden z kľúčových pilierov každého právneho štátu. Preto je dôležité upevňovať ho a je to aj moja povinnosť. Neprekvapuje ma preto ani postoj opozície, že neustále vyhľadáva možnosť jeho spochybnenia, a hlavne tlak, ktorý zamerala opozícia na orgány činné v trestnom konaní - ministerstvo vnútra, prokuratúru a justíciu.

    Ich spochybnením v očiach verejnosti doma i v zahraničí sa ľahko vyvolá nedôvera voči týmto orgánom, aj voči celej vláde. Musím však povedať, že rezort ministerstva vnútra počas riadenia ministra pána Hudeka vykonal veľký kus práce. Pán minister prevzal rezort v zložitom období, ktoré aj my ako parlament pre jednotlivé ministerstvá sťažujeme rýchlym tempom novelizácie alebo priamo prijímaním nových zákonov. Ale všetci vieme, že to treba a že je to pre nás zložitá situácia. Ich dosah sa však najviac prejavuje priamo na ministerstvách. Rezorty musia potom veľmi intenzívne reagovať na naše nové normy a uvádzať ich do života. Pritom zároveň prebieha aj prestavba organizačnej štruktúry samotného ministerstva vnútra a jeho orgánov. Išlo alebo ide zároveň o obdobie, v ktorom bolo a je potrebné plniť úlohy v oblasti postihu a prevencie kriminality, ale aj celý rad ďalších úloh.

    Príprava nového organizačného usporiadania sa začala už v roku 1995 a bola niekoľkokrát opakovane pripomienkovaná a optimalizovaná na všetkých stupňoch riadenia. Táto zložitá práca bola organizovaná na základe rozkazu ministra, ktorý bol vydaný racionálne, keď začala pracovať riadiaca komisia pod vedením vedúceho úradu ministerstva vnútra. V tejto komisii pracujú všetci rozhodujúci služobní funkcionári ministerstva a splnomocnenci krajov a okresov v ich rezorte. V terajšom období sa pracuje na dokončení plánov organizačných štruktúr v nových okresoch. Pripomínam, že napriek tomu, že útoky sa vedú proti policajnému systému a cez nich aj na osobu ministra vnútra, súčasťou ministerstva vnútra, ktoré pán minister riadi, je ešte sedem veľmi dôležitých oblastí.

    Som presvedčený, že práve o to ide - narušiť dôveru v políciu, narušiť aj dôveru v samotné ministerstvo, a teda v konečnom dôsledku narušiť dôveru v správnosť koncepcie transformácie štátnej správy. Zrejme preto, že ak sa už našej opozícii nepodarí zmariť prijatie zákona o územnosprávnom členení, pokúšajú sa dosiahnuť aspoň jej oneskorenie.

    Ministerstvo vnútra si vo vzťahu k polícii zachová, a to by som chcel povedať len na vaše oboznámenie, všetky potrebné riadiace kompetencie a väzby podľa novej štruktúry. Polícia ostane naďalej podriadená ministrovi vnútra a bude menovať a odvolávať riaditeľov krajského stupňa. Ako ústredný orgán štátnej správy bude ministerstvo zabezpečovať úlohy koncepčného, koordinačného, programového a kontrolného charakteru a niektoré ďalšie.

    Z funkcií výkonného charakteru bude ministerstvo vnútra naďalej zabezpečovať len tie, ktoré vzhľadom na ich špecifický charakter, dôležitosť a medzinárodné aspekty treba držať v centre. Patria k nim: činnosť kriminálneho úradu, ochrany ústavných činiteľov a diplomatických misií, odhaľovanie daňových únikov a nezákonných finančných operácií, odhaľovanie a dokumentovanie prípadnej trestnej činnosti policajtov atď. Ostatné kompetencie prejdú primerane na kraje a okresy.

    Na túto prácu, ale aj na prácu jednotlivých sekcií ministerstva však treba pracovný priestor a pokoj. Práve preto, aby pokoj v práci nemali, aby sa im nepodarilo úspešne urobiť to, čo od nich požadujeme, je vedený útok, spochybňovanie ľudí, vyvolávanie pocitu neistoty, zosmiešňovanie a škandalizovanie. Každé zhoršenie výsledku práce je predsa na ujmu výsledkov práce vlády. Ani dnes nevidíme nejakú bohatú diskusiu o jednotlivých oblastiach a aké chyby v nich pán minister robil, ale vlastne z dôvodu činnosti policajných orgánov pri objasňovaní petičných hárkov Demokratickej únie a na základe údajného záznamu telefonického hovoru sa dramatizuje situácia na ministerstve.

    Dnešné rokovanie o dôvere ministrovi je iba pokračovaním včerajšieho politického boja o Slovenskú informačnú službu na našej parlamentnej pôde. A preto niet divu, že došlo k obohateniu - a tu chcem povedať - neželanému obohateniu foriem práce nášho parlamentu. Napríklad 40 minút a 24 sekúnd trvajúci neustály buchot v snahe umlčať rečníka, ktorý nám včera predvádzali Kresťanskodemokratické hnutie, Demokratická únia a slovenskí poslanci Maďarskej koalície, obstúpenie rečníka skupinou poslancov, rušenie rečníka hovorom z bezprostrednej blízkosti, čo nám predvádzali páni poslanci Kňažko, Kováč a Bugár, nosenie transparentov v snemovni a clonenie výhľadu rečníkovi, neustále vyrušovanie rečníka skupinou poslancov z miesta, otváranie dverí v sále pre spriaznených žurnalistov, ako nám predvádzali niektorí poslanci, radšej ich nebudem menovať.

    O čo vážnejšie je, a to, myslím, sa budeme musieť z toho viac poučiť, je predkladanie svojich, teda sebevhodných vízií za skutočnosť, za fakty, a na základe toho tvrdé označovanie, vlastne osočovanie, ale najsprávnejšie po slovensky bude azda ohováranie z porušovania ústavy, zákonov, amorálnosti a podobne. Typický príklad prebieha aj v terajšej diskusii, keď sa tu čítajú záznamy z rozhovoru, o ktorom nie sú dôkazy, že je pravdivý. Ale tento záznam, ktorý je pre mňa naozaj pochybný, sa uvádza ako dôkaz o neschopnosti a o nedôveryhodnosti ministra.

    A ešte pokračujem ďalej. Vedomé prekrúcanie zmyslu zákona vo svoj prospech, pretože u nás všetci vieme, že len súd môže vykladať zákon, my ho vykladáme ako poslanci, a čo je horšie, na základe toho označujeme činnosť predstaviteľa vlády za nezákonnú. Toto všetko má viesť len k tomu, aby naše obyvateľstvo uverilo, že je to tak.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, som presvedčený, že vnášanie obdobných metód do práce Národnej rady zvyšuje nedôveru obyvateľstva, ktorú máme, škodí Slovenskej republike, pretože namiesto užitočnej práce tu v parlamente strácame čas politickým divadlom, namiesto priestoru, ktorý by inak mali naše ministerstvá na prácu, a teda aj ministerstvo vnútra, musia sa pripravovať na odpovede, o ktorých vedia, že sú zbytočné. Tak ja situáciu vidím a hodnotím, tak ju cítim, a preto aj stojím za pánom ministrom vnútra.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Chcel by som upozorniť pána poslanca Andrejčáka, že buď nesledoval, alebo nechce rozumieť tomu, čo tu včera predviedla opozícia. To nebol boj o Slovenskú informačnú službu, ale bol to boj o to, aby sa tu neudomácnili nedemokratické metódy, ktoré sú blízke diktatúram. Keď ste toto nepochopili, tak už neviem, ako vám to vysvetliť.

    Hovorili ste, že sledujete prácu ministra vnútra, lebo považujete ministerstvo vnútra za kľúčový pilier štátu. Ale, pán poslanec, zavádzate. Ste predsedom toho výboru, ktorý je kompetentný kontrolovať práve aj ministerstvo vnútra. Vy ste ani neprekontrolovali citované uznesenia, hlavne bod 14 uznesenia číslo 69, bod 4 uznesenia číslo 123, a týka sa to organizovaného zločinu. Vy vlastne obviňujete poslancov, ktorí interpelujú, že zbytočne zaťažujú ministerstvo vnútra. Ale tí poslanci, ktorí interpelujú, vlastne robia to, čím sú poverení svojimi voličmi, t. j. občanmi Slovenskej republiky. Takže, vy pohŕdate aj občanmi Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Vážený pán poslanec Bugár,

    chodil som za komunizmu do školy a tam bola taká skupina ideológov ako vy - vykladači písma. A vykladali nám ako to vlastne Lenin a ostatní (hlasy v sále), prepáčte, ja som vám neskákal do reči - a ostatní klasici marxizmu-leninizmu mysleli, keď čosi písali. A vy pokračujete v tej istej metóde ďalej. Prosím vás, nevykladajte, ako som to ja myslel. Pred chvíľou som o tom hovoril, že práve to je tá metóda práce, ktorú kritizujem. Vykladáte, čo si myslíme my, čo si myslí koalícia, vláda alebo ministri. Teraz ste vykladali o mne.

    Po vašom minulom vystúpení som si od tajomníka výboru dal predložiť, ktoré uznesenie nebolo splnené. Takéto uznesenie vo výbore nemáme. Veľmi rád s vami potom zájdem k nemu a skontrolujeme, kto má pravdu, či vy, alebo on. Verím, že uznesenia boli splnené.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Pán predseda Andrejčák, jediný rozdiel možno bol v tom, že tí vykladači písma za komunizmu mali tiež v rukách moc a tou mocou presadzovali ich výklad písma. Je samozrejmé a normálne, že každý, keď si niečo prečíta, si to nejakým spôsobom musí vyložiť, to je totiž názor, ktorý si každý utvorí. Len pokiaľ je tu ten názor podopretý mocou a presadzuje sa tak, že sa vnucuje aj iným ľuďom, to je totalitný režim. To bolo za komunizmu.

  • Pán predseda výboru, asi ste nezbadali, že toto plénum, Národná rada Slovenskej republiky, prijala minule k tej správe uznesenie, v ktorom žiada ministra vnútra vyhodnotiť do konca júla bod 4 uznesenia číslo 123/1995. Ja som tiež prekontroloval spolu so spoločným spravodajcom aj uznesenie číslo 69 k tomuto bodu a zistili sme, že práve tie časti uznesenia, ktoré sa týkajú organizovaného zločinu, buď vôbec neboli vyhodnotené, alebo sú porušené. A pritom to, čo som povedal teraz ja, by ste mali vedieť naspamäť vy, lebo vy ste kompetentný orgán, vy ste predseda toho výboru, ktorý má prekontrolovať, a teda kontrolovať ministerstvo vnútra, či plní uznesenia tejto Národnej rady.

  • Dobre, ďakujem. Pán poslanec Rea sa ešte hlási do rozpravy.

  • Ďakujem pekne. Pokúsim sa príspevok skrátiť.

    Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia,

    dovoľte mi, aby som v krátkosti aj ja vystúpil a vystúpil tak, aby som obhajoval prácu ministerstva vnútra, jeho civilno-správneho úseku. Taktiež na čele tohto ministerstva je pán minister Hudek.

    Začal by som tým, ako tu pán predkladateľ akosi jemu vlastným názorom vysvetľoval, či má pán minister dôveru občanov, alebo že ju nemá, alebo či si zaslúži byť členom vlády. Pochopiteľne, že má dôveru občanov a, pochopiteľne, že na základe tejto dôvery si zaslúži byť aj členom vlády a ministrom vnútra, pretože v tomto parlamente má dostatočnú podporu na to, aby ministrom bol. Myslím si, že všetci poslanci vrátane mňa sa takto rozhodnú podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.

    V rozprave vystúpil aj pán poslanec Vavrík. Skutočne si celkom dobre neviem zrovnať jeho vystúpenie s tým, že aj on pracoval na niektorých prípravách reformy verejnej správy a v tých intenciách, ktoré aj on začal, sa pokračuje i dnes. Zrejme pán poslanec Vavrík zmenil na tento spôsob názor.

    Vážený parlament, stojíme pred vážnym rozhodnutím, ktorého následkom by mohlo byť ochromenie činnosti nesporne jedného z najdôležitejších a najzložitejších rezortov vlády Slovenskej republiky. Dôležitosť a zložitosť tohto rezortu spočíva v tom, že ide navzájom o dva takmer nezávislé úseky činnosti, a to úsek bezpečnosti štátu, o ktorom tu kolegovia diskutovali, a úsek vnútornej organizácie a správy štátu. Obidva tieto úseky sú v štádiu zásadnej reformy v nadväznosti na vznik samostatnej Slovenskej republiky a jej integráciu do európskych štruktúr. Ako predseda výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti chcem hovoriť o úseku správy štátu. Nemôžem obísť mlčaním predložený návrh poslancov týkajúci sa ministra vnútra. Mám totiž dostatok objektívnych informácií a praktických skúseností, aj osobných poznatkov o dobrej práci jeho rezortu pri zabezpečovaní úloh programového vyhlásenia vlády, ktoré schválil na začiatku volebného obdobia tento parlament.

    Nazdávam sa, že hodnotenie materiálov, ktoré minister vnútra predložil na rokovanie Národnej rady, je v intenciách tohto programového vyhlásenia vlády a mali by sme ich tak posudzovať, a nie posudzovať prácu pána ministra na základe niektorých invektív poslancov a predkladateľov návrhu bodu, ktorý práve prerokúvame.

    Minister vnútra okamžite alebo bezprostredne po nástupe do svojej funkcie pristúpil k realizácii konkrétnych krokov a opatrení, aby jeho rezort stihol zabezpečiť všetky náročné úlohy programového vyhlásenia vlády, úlohy na úseku verejnej správy termínované do konca volebného obdobia. O zložitosti týchto úloh sa nemusíme navzájom presviedčať. Osobne zastávam názor, že úlohy spojené s prebudovaním štátnej správy a dobudovaním samosprávy sú z politického hľadiska, najmä z hľadiska dosahu na občanov, porovnateľné s úlohami ekonomickej transformácie celej spoločnosti. Zložitosť týchto problémov dokumentujú mnohokrát, pochopiteľne, aj rozdielne názory na ich riešenie. Dovoľte, aby som doložil svoje slová uvedením niektorých materiálov, ktoré sme mali možnosť prerokúvať alebo sa s nimi stretávame v Národnej rade, v orgánoch vlády, ale aj v Rade Európy v súvislosti s prebiehajúcou reformou verejnej správy.

    Dôležitým krokom pána ministra Hudeka po jeho nástupe do funkcie bolo dostať zámery a princípy reformy verejnej správy do medzinárodného povedomia a súčasne získať informácie a názory predstaviteľov významných európskych inštitúcií a štátov na tieto kroky vlády Slovenskej republiky. Dnes možno konštatovať, že aj vďaka pánu ministrovi Hudekovi sa táto iniciatíva stretla s úspechom. Pozitívne hlasy zazneli z viacerých vyspelých štátov Európskej únie, ako sú Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia a ďalšie štáty, a čo by som chcel zvlášť zdôrazniť, i z miesta, ktoré sa považuje za najobjektívnejšie kritérium hodnotenia našich krokov, zo Štrasburgu. Moje slová môžu potvrdiť nielen koaliční poslanci, ale aj opoziční, ktorí sa zúčastnili na stretnutí s poprednými predstaviteľmi Rady Európy na pôde nášho parlamentu alebo osobne na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu.

    Ďalej potvrdzujem ako člen Rady vlády pre verejnú správu, ktorú vedie pán minister vnútra, že v uplynulom roku, ale aj v tomto roku, rada aj vláda Slovenskej republiky prerokovala celý rad dokumentov koncepčného, ale aj legislatívneho charakteru, týkajúcich sa štátnej správy a samosprávy. Požadoval som, aby o všetkých krokoch bol informovaný aj výbor Národnej rady, ktorý vediem, a aby pán minister pravidelne predkladal výboru informáciu o pripravovaných opatreniach, a to ešte pred predložením niektorých dokumentov vláde, aby vláda mala informácie o názoroch poslancov. Myslím si, že túto požiadavku pán minister zabezpečoval a zabezpečuje zodpovedne.

    Rok 1996 sa začal z hľadiska ministerstva vnútra, vlády a parlamentu jedným z najdôležitejších krokov v napĺňaní programového vyhlásenia vlády, a to riešením problematiky územného a správneho usporiadania štátu. O náročnosti tohto problému svedčí skutočnosť, že ani dnes ešte nie je celkom a definitívne doriešený. Oceniť však treba, že minister vnútra predložil a obhajoval tento návrh nového usporiadania Slovenskej republiky, aj keď vedel, že nie je možné a nie je reálne vyhovieť všetkým požiadavkám, ktoré vzniesli poslanci. Tento krok však bol nevyhnutný, aby sa mohlo v reforme verejnej správy pokračovať ďalej.

    Výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti sa zaoberá pravidelne postupom prác na reforme verejnej správy. Preto máme poznatky o pláne vlády v otázkach reformy verejnej správy na tento i na budúci rok a tieto budú iste ťažiskové pri realizácii reformy verejnej správy. Minister vnútra je zaviazaný pripraviť ešte v tomto roku celý rad dokumentov koncepčného i legislatívneho charakteru, z ktorých niektoré zrejme dostaneme na posúdenie ešte v tomto roku. Ide najmä o dokumenty týkajúce sa výstavby a organizácie miestnej štátnej správy, úpravy kompetencií nových orgánov štátnej správy, zriadenia a fungovania samosprávy vyšších územných celkov, volebných vecí a prerozdelenia kompetencií medzi štátom a samosprávami.

    Vážené kolegyne, kolegovia, týmito niekoľkými slovami som naznačil svoj názor na osobu ministra vnútra pána Hudeka a na úlohy, ktoré plní a má plniť, na jeho schopnosti komunikovať s poslancami a na celkové predpoklady. Ministerstvo vnútra pod jeho vedením úspešne splnilo úlohy, ktoré mu ukladá tento parlament. Dúfam, že moje názory, ktoré pre vás síce nie sú záväzné, vám aspoň pomôžu prijať vlastné vnútorné rozhodnutie o tom, či možno umelo vyvolaná kauza má byť zovšeobecnená a dôvodom na prijatie návrhu niektorých z vás. Každý z nás by si mal položiť na misky váh spomínanú kauzu a všetko to, o čom som hovoril, ešte pred hlasovaním. Som toho názoru, že uvádzané dôvody na odvolanie sú nepostačujúce a z hľadiska plnenia úloh reformy verejnej správy aj nevhodné.

    Ďakujem za porozumenie, za pochopenie a ja osobne plne stojím za osobou ministra vnútra pána Hudeka.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Vavrík.

  • Ďakujem, pán predseda. Nedá mi aspoň jednou alebo dvoma poznámkami reagovať na vystúpenie pána kolegu Reu. Áno, je pravda, že spolu aj s ním sme sa podieľali od roku 1991 na príprave rozhodujúcich dokumentov pre reformu verejnej správy. Pokiaľ si iste aj on pamätá, boli prijaté priority, nakoniec aj parlament v roku 1993 ich potvrdil a žiadal vládu, aby sa výkon štátnej správy priblížil občanovi, aby štátna správa bola lacnejšia, hlavne aby bola decentralizovaná na samosprávu miest a obcí. V tomto aj on ako vtedajší primátor a ja ako pracovník Úradu vlády sme mali rovnaký názor. Dnes som v ničom názor nezmenil, len tvrdím, že dochádza k centralizácii výkonu štátnej správy a nie k decentralizácii, tak ako sa stanovili kroky. Tak neviem, kto teraz z nás dvoch zmenil v tejto veci názor. To je prvá vec.

    Druhá vec - viacerí rečníci z koalície hovorili o pozitívach ministerstva vnútra. Samozrejme, o viacerých z nich, ktoré odzneli, sú informovaní poslanci - aj z koalície, aj z opozície. Ale nikto doteraz v rozprave nevyvrátil konkrétne podozrenia, resp. porušovania viacerých zákonov a ústavy, na ktoré tu upozorňovali poslanci v rozprave. Predpokladám, že teraz pán minister asi vystúpi k tomuto bodu a odpovie na konkrétne paragrafy, ktoré jednotliví poslanci spomínali, že sa porušili. Tak o tomto diskutujme.

    Ďakujem.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, keďže nemám žiadne prihlášky do rozpravy, končím rozpravu k tomuto bodu programu a pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Ak áno, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    ministerstvo vnútra je nesmierne ťažkým rezortom. Vo väčšine štátov sú pre oblasti polície a verejnej správy zriadené dve ministerstvá. Napríklad i Chorvátsko, počtom obyvateľov menšie, má tiež takto rozčlenenú správu pre oblasť polície a pre oblasť miestnej štátnej správy. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky bolo za čias federácie iba orgánom, ktorý v oblasti bezpečnosti v podstate riadili poriadkové sily, a v mladom štáte si všetky zložky potrebné na vnútorný poriadok a bezpečnosť občanov Slovenskej republiky dotvárame. To sú fakty, ktoré treba evidovať, preto si aj treba vážiť prácu policajtov, prácu pracovníkov obvodných a okresných úradov, civilnej ochrany a požiarnej ochrany, ktorú so mnou 15 mesiacov vykonávajú, a ja im za to ďakujem.

    Pán poslanec Kňažko predložil návrh na moje odvolanie z funkcie ministra vnútra, čím mal - a presne to potom aj konštatoval - na mysli návrh na vyslovenie nedôvery. Obvinil ma zo zneužívania funkcie verejného činiteľa, z manipulácie s úradnými dokumentmi, z marenia vyšetrovania zavlečenia slovenského občana do zahraničia a z vulgárneho, neakceptovateľného vzťahu k radovým policajtom. Ako bezprostredný impulz na tento návrh podporený petičnou listinou mu poslúžil údajný magnetofónový záznam môjho rozhovoru s riaditeľom Slovenskej informačnej služby Ivanom Lexom, celkom náhodne odvysielaný rádiom Twist. Aby svojim obvineniam dodal patričnú vážnosť, vo štvrtok ráno minulý týždeň ma pred všetkými tu v parlamente počastoval vulgárnymi a v parlamente neakceptovateľnými výrazmi. Zneužil tak parlamentnú pôdu pri prerokúvaní správy o bezpečnosti sebe vlastným spôsobom. Je iróniou, že časť jeho kolegov sa mu v tom ani nepokúšala nejakým spôsobom zabrániť, naopak, takýto vulgárny herecký výkon odmenili potleskom.

    K obsahu rozpravy o bezpečnostnej situácii len toľko: Celý čas ma tu pred týždňom niektorí ľudia z opozície bombardovali negativistickými pripomienkami a nevedeli na správe nájsť nič dobré. Ako však ukázalo záverečné hlasovanie o správe ako celku, ešte i tento krok zo strany opozície bol účelový. Z prítomných 122 poslancov bolo 86 za a proti iba 13. To hovorí za všetko. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za konštruktívny prístup.

    Pán poslanec Bugár, boj s organizovaným zločinom trápi nielen mňa ako ministra vnútra, ale všetkých občanov a i tých, ktorí majú na starosti túto oblasť - hlavne teda kriminálnu políciu. My koncepciu máme, aj ju realizujeme. Vytvárame Úrad kriminálnej polície, zriadili sme Národnú protidrogovú jednotku, za spolupráce s Interpolom a naším zástupcom v centrále v Lyone využívame najnovšie metódy a spôsoby boja s organizovaným zločinom, pretože organizovaný zločin v súčasnosti u nás nie je na báze drogy, ale sú to práve organizované skupiny, ktoré obchodujú s ukradnutými motorovými vozidlami, a máme už aj konkrétne výsledky.

    Dovoľte mi teraz zaujať stanovisko k obvineniam, ktoré sa tu vzniesli. V prvom rade nie som si vedomý nijakej manipulácie s úradnými dokumentmi a nebolo mi jasné, čo mal vlastne pán poslanec Kňažko na mysli. Až z diskusných vystúpení poslancov pána Šimka a Kováča som zistil, že ide o petičné hárky Demokratickej únie, ku ktorým som už viackrát zaujímal stanovisko vo forme odpovedí na interpelácie. Zopakujem teda to, čo páni z Demokratickej únie nechcú ani počuť, ani pochopiť.

    Policajný zbor zo zákona nemôže nahrádzať okrskové, okresné ani nijaké iné volebné komisie. Úlohou Policajného zboru pri preverovaní bolo zistiť počet sfalšovaných podpisov na petičných hárkoch Demokratickej únie, teda tie podpisy, ktoré by napĺňali skutkovú podstatu trestného činu podľa § 177 Trestného zákona. O výsledkoch preverovania Policajný zbor nemohol zverejniť nič iné len skutočnosť, že preverovaním sa zistilo 2 744 sfalšovaných podpisov. Inak by zasahoval do kompetencií Slovenskej volebnej komisie i Ústavného súdu. Tieto inštitúcie svoje stanovisko dávno vydali a ministerstvo vnútra sa drží zákona.

    O akej manipulácii s dokumentmi teda páni z Demokratickej únie hovoria? I pán poslanec Kováč tvrdí, že došlo k porušeniu zákona o archívnictve v súvislosti s petičnými hárkami Demokratickej únie. Môžem povedať len toľko, pán poslanec Kováč, že vaše tvrdenia o tomto porušení sú opäť zavádzajúce. Veď podľa tých istých archívnych predpisov je na petičné hárky a ich archivovanie ustanovená lehota 10 rokov. Až po jej uplynutí sa tieto hárky dostanú do príslušného archívu, to znamená, že až po tejto lehote môže dôjsť k aplikácii ustanovení zákona o archívnictve.

    Spomeniem tu i to, čo tu tvrdil v závere pán poslanec Vavrík, že ide o centralizáciu pri reforme verejnej správy, že centralizujeme štátnu správu. Prečo by sme mali centralizovať, keď práve ide o dekoncentráciu štátnej správy, o odovzdávanie kompetencií z jednotlivých ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy na novozriaďované okresné a krajské úrady? Pán poslanec Vavrík, ste odborník v tejto oblasti, dlhé roky ste boli dokonca štátnym tajomníkom, aktívne ste presadzovali reformu, ktorá sa skončila na jar roku 1994 tak, ako sa skončila, a vy nám tu teraz idete vyčítať, že za tých pár mesiacov plníme programové vyhlásenie, o ktorom by ste nám možno na záver pôsobenia vlády Vladimíra Mečiara povedali, že sme ho nesplnili.

    Mimochodom, v tejto situácii možno považovať za príznačné, že k petičným hárkom ma písomne svojimi otázkami a konštatáciami v tom istom duchu, ako som tu počul, neustále bombardoval aj prezident republiky. Žiadal od ministerstva vnútra poskytnutie informácií, ktoré by sme mu mohli poskytnúť len za cenu porušenia zákona. Čo si mám myslieť o tom, keď prezident republiky v listoch a opoziční poslanci v interpeláciách žiadajú, aby minister vnútra porušil zákon?

    Rovnako odmietam aj akékoľvek obviňovanie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa, ktoré malo zrejme spočívať v údajnom ovplyvňovaní či dokonca marení vyšetrovania prípadu zavlečenia M. K. mladšieho do cudziny. Kto trochu pozná právo a Trestný poriadok, vie, že minister vnútra takéto možnosti nemá. Konal som vždy v súlade so zákonom a nie som si vedomý ničoho, čo by mi mohol ktosi vytknúť ako protiprávne konanie. Nie som si tiež vedomý ničoho, čo by mi mohli vyčítať bývalí vyšetrovatelia, t. j. pán Šimunič a Vačok. I v tlači s veľkou pompou uverejnené informácie o našej nočnej porade nijako nepotvrdili, že by som mal akýmkoľvek spôsobom ovplyvňovať vyšetrovanie. Navyše dozor prokuratúry nad týmto prípadom je aktívny a na nijaké pochybenia a nedostatky dozorový prokurátor neupozornil.

    Ak sa tu niekto pokúša mariť vyšetrovanie a ustavične sa usiluje odviesť ho len jedným smerom, tak je to prezident republiky a členovia Kresťanskodemokratického hnutia. Svojimi dožiadaniami prezident dokonca aktívne vstupoval do vyšetrovania nie ako prezident, ale ako otec poškodeného. Vyžiadal si spis a bez ohľadu na jeho obsah svojimi verejnými vyhláseniami od samého počiatku spochybňoval prácu polície a jej konkrétnych predstaviteľov, či už išlo o príslušníkov kriminálnej služby, alebo vyšetrovateľa.

    Vari si pamätáte, že prvým terčom bol podplukovník Maňák, zástupca policajného prezidenta. Prezident republiky v ovplyvňovaní vyšetrovania dospel tak ďaleko, že ponúkol milosť dokonca aj ľuďom, ktorí neboli ani len stíhaní, nieto súdení, a v jednom prípade milosť aj zrealizoval, čím utvoril i v európskom meradle kuriózny precedens.

    Pána prezidenta Slovenskej republiky priviedol na rakúsky súd rakúsky právny zástupca jeho vlastného syna. A tak rakúsky súd v toľko spomínanom zdôvodnení vychádza vlastne iba z troch výpovedí: z výpovedí tým istým prezidentom omilosteného Oskara F., Kováča mladšieho a Kováča staršieho. Kováč starší tu vystupoval dokonca ako svedok. Toto právo mu nikto neupiera, dokonca i na súde inej krajiny, ale skutočnosť, že v čase spáchania údajného trestného činu bol 200 kilometrov od označovaného miesta činu a napriek tomu svedčil ako inžinier, prezident republiky, otec poškodeného - je zarážajúca. Zdá sa, že vzdialenosť z Donoval do Jura pri Bratislave nebola prekážkou. Všetci traja vypovedali zhodne.

    Ak ma v tejto súvislosti niečo mrzí, tak je to skutočnosť, že prví vyšetrovatelia tohto prípadu narobili množstvo chýb pri hodnotení vecnej stránky prípadu a navyše svojím neprofesionálnym postupom a zbytočným exhibicionizmom v styku s masmédiami spochybnili princíp objektívnej pravdy, narušili vyšetrovanie a prinútili dozorujúceho prokurátora v počiatkoch korigovať ich postup a rozhodnutie.

    Spomeniem ešte niekoľko skutočností, ktoré čoraz jasnejšie ukazujú, že celá kauza od počiatku nemala iný cieľ iba poslúžiť diskreditácii tajnej služby, ministerstva vnútra a osobitne Policajného zboru.

    V konečnom dôsledku títo ľudia viedli dosť priehľadnú, diskreditačnú kampaň proti celej vláde. S čím sa súčasný vyšetrovateľ prípadu stretával? S falošnými výpoveďami svedkov, ktoré po vzájomnej dohode politické kruhy KDH dávkovali verejnosti, pričom ich nebolo možné nijakým spôsobom dokázať. Svedok Oskar F. bol ochotný rozprávať všelikde a so všelikým, napríklad aj s redaktormi SME, s Českou televíziou, dokonca osobne aj s poslancom Národnej rady Slovenskej republiky pánom Čarnogurským, len nie so slovenským vyšetrovateľom. S Oskarom F. ďalej nie je možné nadviazať kontakt. Vyšetrovateľ Číž svojho času verejne požiadal prezidenta republiky, aby mu bol nápomocný pri kontakte s týmto mužom. Pán prezident vôbec nezareagoval, hoci by svojím vplyvom a vážnosťou úradu nepochybne mohol primať Oskara F., aby vypovedal pre našimi vyšetrovacími orgánmi.

    Pán poslanec Pittner pre zmenu na mítingu verejne uviedol mená a adresy mužov, ktorí sa mali na zavlečení podieľať. Všetci to však popreli a niet proti nim jediného dôkazu. Poslanec Pittner odmieta uviesť zdroj informácií, ba dokonca čo i len jediný fakt, ktorým by mohol svoje tvrdenia podoprieť. Kto tu teda marí vyšetrovanie? Ja, alebo poslanci z KDH a otec poškodeného? Komu vlastne slúži takéto zamlčiavanie objektívnej reality, ktoré doviedlo majora Číža k rozhodnutiu uložiť vec? Povedzme si pravdu. Prečo pán Pittner tak tvrdošijne odmieta poskytnúť informácie o ľuďoch, ktorých vedome vystavil verejnému odsúdeniu a tvrdému osočovaniu? Som hlboko presvedčený o tom, že pokiaľ by tzv. nezávislá vyšetrovacia komisia naozaj chcela pomôcť odhaleniu skutočnosti okolo únosu, nemala by najmenší dôvod čokoľvek zamlčiavať. Načo ešte vlastne čakajú? Prečo vyšetrovacím orgánom títo ľudia dosiaľ kontakt s Oskarom F. nesprostredkovali? Je to tak, že nesmú už nič viac povedať, ak nechcú zdiskreditovať sami seba?

    M. K. mladší opisuje udalosť celkom inak, ako sa ukazuje z vyšetrovania, a odrazu nedokáže spoznať ľudí, ktorých fotografie mu na rakúskom súde predložili. KDH púšťa do sveta bombastické oznámenia o dôkazoch, ktoré má k dispozícii, a narýchlo zvoláva tlačové besedy. Tie však svojím výsledkom nesplnili ani len očakávania senzáciechtivých novinárov a spľasli ako bublina. Skrátka, Pittnerova tzv. nezávislá, najnovšie aj občianska komisia so svojimi novinárskymi lokajmi v SME a v Rádiu Slobodná Európa nám v pátraní po pravde vôbec nepomohli. Správu, ako už viete, podrobil vyšetrovací orgán analýze a výsledkom je poznanie, že je celá vybudovaná na neurčitých indíciách, dohadoch a vedomých falzifikáciách objektívnych skutočností, ktoré neznesú konfrontáciu s objektívnou realitou.

    Chcem upozorniť vážený parlament, pretože som sledoval jeden a pol dňa diskusiu k správe Slovenskej informačnej služby - podľa informácie uvedenej v správe, ktorú som dostal od pána poslanca Pittnera, má byť táto správa odovzdaná rakúskym orgánom. I napriek tomu chcem upozorniť tento parlament, že správa Pittnerovej komisie obsahuje skutočnosti tvoriace predmet štátneho a služobného tajomstva, a táto správa má byť odovzdaná rakúskym orgánom. Prepojenie medzi Oskarom F., špičkami KDH a prezidentom je pritom veľmi priehľadné. V pozadí je stále kauza Technopol a obavy, ktoré z nej aj pre vedenie KDH vyplývajú. Pán poslanec Pittner si ako bývalý minister vnútra iste uvedomuje, prečo to tu hovorím. Je rovnako príznačné, že masmédiá nijakým spôsobom neprejavili záujem o informácie týkajúce sa tohto prípadu a majúce vzťah tak ku Kováčovi mladšiemu, ako i k terajšiemu poslancovi Pittnerovi.

    O čom je reč? Považujem za potrebné i na tejto pôde uviesť, že vyšetrovateľ začiatkom mája tohto roku predložil prokuratúre spis s návrhom na podanie obžaloby za spáchanie trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa na komisára Policajného zboru, ktorý v roku 1992 pracoval na kriminalistickom úrade. V júli a auguste roku 1992 sa neoprávnene predstavoval ako pracovník Interpolu a začal sústreďovať informácie týkajúce sa podvodu holandskej firmy INTROCOMERS, ktorá spôsobila Technopolu Bratislava škodu za 2,3 milióna amerických dolárov. Hoci tento komisár získal dostatok dôkazov na ľudí z blízkeho okolia M. K. mladšieho, neodovzdával ich vyšetrovateľovi a založil kriminálny spis ad acta. V roku 1994, konkrétne 18. mája, opäť je to za ministrovania pána Pittnera, bolo 45 listov z previerky tohto podvodu zoskartovaných.

    Obvinený v tejto kauze Marián K. potom iniciatívne sprostredkoval tomuto komisárovi výhodnú kúpu osobného vozidla značky Mazda, ktoré však dal zapísať na iné meno. A my sa teraz čudujeme, prečo sa o tomto prípade nehovorilo skôr? Nebol vari politický záujem o takéto odhalenie? Spomínam tento prípad preto, že ukazuje čosi o skutočných praktikách marenia vyšetrovania, s čudným zákulisím, tými istými kruhmi, ktoré ma dnes obviňujú.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    je tu ešte jeden moment, ktorý jasne svedčí o podiele bývalého ministra Pittnera na ututlaní aféry Technopol. Pán Pittner posledný deň svojho ministrovania 13. 12. 1994 podpísal, pretože poobede bola vláda Vladimíra Mečiara vymenovaná do funkcie, podpísal a vyhlásil rozkaz, ktorým s okamžitou platnosťou uvoľnil zo služieb Policajného zboru šéfa kriminálnej polície Imricha Vaváčka, ktorý podal žiadosť 9. 12. 1994. Dôvod jeho náhleho rozhodnutia v posledných hodinách svojho pôsobenia vo funkcii bol jediný. Boli to práve pracovníci kriminálnej služby, ktorí v lete skartovali kriminálny spis prípadu Technopol. Jeho rozhodnutie bolo o to kurióznejšie, že pán Vaváček sa iba pár dní predtým vrátil zo študijného pobytu vo Veľkej Británii. Pýtam sa, čo chcel pán Pittner svojím rozkazom zakryť, keď - ako tvrdí - o skartácii spisu nevedel. Nechal tak mňa ako nového ministra bez šéfa kriminálky. Kto si uvedomí všetky súvislosti tohto kroku pána Pittnera, musí mu byť všeličo okolo kauzy Technopol jasnejšie.

    To všetko, a najmä akútny pocit ohrozenia, núti KDH k čoraz nepremyslenejším krokom a postupom, ktoré sú už v rozpore so zákonom. Mám na mysli nedávny prípad tragickej smrti Roberta R., odvážne vyhlásenia pána poslanca Mikloška a ďalších v tejto súvislosti hraničia s trestnou činnosťou. Vyvolali, ako viete, jedinú možnú reakciu vlády, jej členov v podobe žalôb a trestných oznámení. To, čo robí pán Mikloško a ďalší v prípade Roberta R., pritom nie je nijako prekvapujúce. Ich postup nápadne pripomína scenár novembra 1989 so študentom Martinom Šmídom. Pokus urobiť bez akýchkoľvek dôkazov z bývalého policajta po smrti mučeníka je prinajmenšom nevkusný a verejné obviňovanie konkrétnych osôb vrátane ústavných činiteľov zo spáchania vraždy bez dôkazov je dokonca trestné, či už ide o vyhlásenia pozostalých, kňazov, alebo poslancov. Z toho musím vychádzať. Ako minister vnútra vás ubezpečujem, že v rezorte urobím všetko, aby sme bez akýchkoľvek pochybností zistili príčiny jeho smrti.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    vrcholom celej kampane, alebo inak povedané slovami pána poslanca Pittnera, jahodou na šľahačke, je zverejnenie údajnej magnetofónovej pásky ako krajný prípad núdze, v ktorej sa KDH ocitlo. Ako som už opakovane zdôraznil, podľa všetkých dostupných poznatkov i môjho osobného presvedčenia je páska zmanipulovaným, časovo postupným zostrihom dialógov, ktoré v takejto podobe nikdy medzi mnou a riaditeľom Slovenskej informačnej služby neodzneli.

  • Šum v sále.

  • Stačí si zalistovať v tlači dozadu a je jasné, odkiaľ vietor fúka. Prečo ma pán poslanec Čarnogurský už v dennej tlači 19. októbra minulého roku obviňuje, že ovplyvňujem vyšetrovanie tohto prípadu, o čom vraj KDH má dôkazy. Hodnovernosť magnetofónového záznamu som - na rozdiel od účelového výkladu novinárov - nikdy nepotvrdil. Nevyvrátiť totiž neznamená potvrdiť.

    Je však zaujímavé položiť si otázku, prečo KDH, ak by mala byť pravda to, čo tvrdí, váhalo so zverejnením tohto kompilátu tak dlho a prečo už vtedy pán Čarnogurský neoznámil, že má dôkazy aj na iné moje údajné smrteľné hriechy.

    Ak ma v prípade tejto pásky niečo mrzí, tak je to skutočnosť, že časti policajtov sa údajný odznetý výrok o ich mentálnej úrovni dotkol. Kto ma trochu pozná, vie, že moje svedomie je čisté.

  • Ruch v sále.

  • Bol som necelých 17 rokov v službe polície, bol som ich kolega, a je mi jasné, že práve jedným zo zámerov spomenutej skupiny ľudí je zasiať nedôveru do radov policajtov a vraziť čo najväčší klin medzi mňa, resp. ministerstvo vnútra a Policajný zbor. To sa dá urobiť napríklad i tak, že sa obviní ministerstvo vnútra, ktoré vraj - a už to odznelo viackrát tu na pôde parlamentu, aj pán poslanec Pittner - svojou personálnou prácou spôsobuje - citujem, čo povedal, "prípady skupinového odchodu skúsených pracovníkov z kriminálky a najmä z vyšetrovačky". Vo verejnosti to parádne zaznie. Čo je však na tom pravdy?

    Nikdy som netajil, že situácia na úseku vyšetrovania najmä v personálnej oblasti nie je dobrá. Držme sa však faktov. V roku 1993 odišlo zo služobného pomeru 921 policajtov. V roku 1994 936 policajtov, v roku 1995 o čosi menej - 823 policajtov a za prvé štyri mesiace roku 1996 už iba 263 policajtov. V roku 1993 odišlo 112 vyšetrovateľov, v roku 1995 už len 59. Dochádza teda, síce pomaličky, k stabilizácii pracovníkov polície. To sú fakty, ktoré hovoria o tom, aká je situácia v personálnej oblasti. Takže aká je, aká bola skutočnosť, prečo sa s ňou pán Pittner nezaoberal skôr, napríklad v čase, keď bol sám ministrom. Vtedy ho evidentne hromadné odchody policajtov netrápili. A čo on sám proti tomu robil?

    Chcem upozorniť na záver už len na jednu dôležitú skutočnosť. Neviem, koľko takých pások sa ešte objaví a čie hlasy na nich budú. Mám však dôvodné podozrenie, že toto je len začiatok špinavých a nezákonných praktík jednotlivcov z niektorých politických subjektov. A čo urobia títo ľudia? Na základe nezákonne zadováženej, vyfabrikovanej magnetofónovej pásky navrhnú najvyššiemu zákonodarnému orgánu v tejto republike vyslovenie nedôvery ministrovi. Je to absurdné a utvára to nebezpečný precedens. Sankcionovaný by mal byť totiž ten, kto odpočúvanie uplatňuje ako metódu politického boja a kto zostrihaný produkt odpočúvania bez opory zákonne verejne šíri, aj s vulgarizmami, napríklad na hlavnom námestí hlavného mesta Slovenskej republiky, kde sa pohybujú matky s malými deťmi. Je príznačné, že inokedy horlivým ochrancom morálky z KDH to tentoraz vôbec neprekážalo.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    z tohto miesta vás žiadam, včas si uvedomte, aký obludný mechanizmus môžete spustiť týmto hlasovaním. Zajtra môže znieť v rádiu či z reproduktorov na námestí hlavného mesta Slovenskej republiky páska s vaším hlasom a zdanlivo s vašimi vyjadreniami, ktoré zadovážia a zneužijú vaši protivníci. Keď sa vám to nebodaj stane, čo vám vôbec neželám, spomeňte si na moje slová.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, podľa článku 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na vyjadrenie nedôvery vláde alebo jej členovi je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, to znamená najmenej 76 hlasov. Keďže v rámci rozpravy bol procedurálny návrh od pána poslanca Fica, ktorý navrhuje, aby hlasovanie prebehlo tajne, dám hlasovať o jeho návrhu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Fica, aby hlasovanie o vyslovení nedôvery pánu ministrovi prebehlo tajne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 122 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Znamená to, že toto hlasovanie bude tajné.

    Podľa § 27 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku je hlasovanie v Národnej rade verejné alebo tajné. Odhlasovali sme si teraz tajné. Prosím preto pracovníkov Národnej rady, aby dali volebnej komisii hlasovacie lístky.

    Páni poslanci, hlasovací lístok budete mať napísaný asi takto: O návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ľudovítovi Hudekovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, hlasujem - máte tam jednu alternatívu - za vyslovenie nedôvery, druhú - proti vysloveniu nedôvery. To znamená, že tí, ktorí chcete, aby pán minister odišiel z funkcie ministra, prečiarknete "za vyslovenie nedôvery".

  • Ruch v sále.

  • Keď chcete, aby minister ostal, prečiarknete "proti vysloveniu nedôvery".

  • Ruch v sále.

  • Ospravedlňujem sa, ja som to teraz povedal naopak.

    Pokoj, páni poslanci. Všetci viete, čo máte prečiarknuť. Chcel som len, aby nedošlo k omylu. Takže, ešte raz. Máte tam "za vyslovenie nedôvery", "proti vysloveniu nedôvery". Prečiarknete len jedno. Keď chcete, aby minister ostal, tak prečiarknete "za vyslovenie nedôvery", áno, lebo ostáva napísané "som proti vysloveniu nedôvery".

  • Hlasy v sále.

  • Musíte prečiarknuť "za vyslovenie nedôvery". Ak neprečiarknete nič, lístok neplatí.

  • Hlasy v sále.

  • Dobre som to povedal. Takže prosím volebnú komisiu.

    Pán poslanec Švec. Zapnite mikrofón poslancovi Švecovi.

  • Ďakujem, pán predseda.

    V takýchto orgánoch býva zvykom, že sa pri tajnom hlasovaní prečiarkne vodorovnou čiarou to, čo neplatí, teda to, čo si poslanec neželá. Tento proces býva pomerne často problematický. Len by som chcel upozorniť, aby nikto nekrúžkoval, pretože potom sa naozaj v tom nemožno vyznať.

  • Povedal som prečiarknuť, nepovedal som krúžkovať.

  • Prečiarknuť to, čo neplatí.

  • Pán predseda, prosím, aby ste spresnili, v akom programe budeme pokračovať, pretože sme mali teraz vyslovovanie nedôvery alebo dôvery.

  • Myslím si, že bude najlepšie, keď vykonáme tento hlasovací úkon a urobíme si do druhej prestávku. Medzitým komisia spracuje hlasy, o druhej začneme vyhlásením výsledkov hlasovania a potom prejdeme na ďalší bod programu - interpelácie.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, budeme pokračovať v rokovaní. Prosím povereného overovateľa, aby oznámil Národnej rade Slovenskej republiky výsledok tajného hlasovania.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    prečítam vám zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ľudovítovi Hudekovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

    Na hlasovanie o návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ľudovítovi Hudekovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, bolo poslancom vydaných 76 hlasovacích lístkov. Po zrátaní hlasov overovatelia zistili, že pri hlasovaní o tomto návrhu bolo odovzdaných 73 platných hlasovacích lístkov, 1 neplatný hlasovací lístok a 2 poslanci neodovzdali hlasovacie lístky.

    Za návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ľudovítovi Hudekovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu na vyslovenie nedôvery hlasovalo 13 poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že členovi vlády Slovenskej republiky Ľudovítovi Hudekovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, nebola vyslovená nedôvera.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Cingelovi za oboznámenie s výsledkami tajného hlasovania.

    Konštatujem podľa článku 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, že Národná rada Slovenskej republiky v tajnom hlasovaní nevyslovila nedôveru Ľudovítovi Hudekovi, členovi vlády Slovenskej republiky, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

    Podľa schváleného programu nasleduje d v a d s i a t y s i e d m y bod programu, ktorým sú

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky prednesené, resp. písomne podané na 14. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Písomné odpovede ste dostali ako tlač číslo 412.

    Vážené poslankyne a vážení poslanci, pýtam sa, či súhlasíte s odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na vaše interpelácie.

    Pán poslanec Rózsa, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada,

    mám krátky procedurálny návrh. Prosím v záujme naplnenia článku 27 Ústavy Slovenskej republiky, zákona číslo 85/1990 Zb. o petičnom práve, ako i zásad schválených uznesením bývalého Predsedníctva Slovenskej národnej rady číslo 482 a v súlade s ustanovením § 13 ods. 3 rokovacieho poriadku Národnej rady, aby som mohol doplniť program po bode 27 15. schôdze Národnej rady stručnou informáciou Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody o vybavení petície občanov obce Váhovce. Stručnú informáciu na základe poverenia výboru by som predniesol ústne.

    Pokiaľ by tento návrh nebol akceptovateľný, potom by som navrhoval, aby som mohol túto informáciu predniesť po bode 24, ktorým je informácia o založení parlamentného klubu žien.

  • To je ako politická informácia, vy ju môžete takýmto spôsobom podať normálne vo všeobecnej rozprave.

  • Nie, mám tento procedurálny návrh podľa § 13 ods. 2, aby som to mohol v tejto súvislosti predniesť.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto návrhu pána poslanca Rózsu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Rózsu nebol prijatý.

    Prosím, pokračujme, vážené kolegyne a kolegovia. Pán poslanec Pittner, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    chcel by som reagovať na odpoveď pána ministra Siteka na moju interpeláciu. Ide o odpoveď pod číslom 7. Chcem Národnej rade vysvetliť, prečo nemôžem byť spokojný s touto odpoveďou pána ministra.

    Ide o to, že vo svojej interpelácii som vás interpeloval o tom, akým spôsobom bol poskytnutý vojenský špeciál na let súkromných civilných osôb do Košíc 17. februára 1996. Vo svojej odpovedi potvrdzujete moje podanie v tom zmysle, že áno, pôvodne to mal byť váš inšpekčný let, ale že 17. februára 1996 ste doobeda tento let odvolali. Tu však ide o to, ako potom prišli tieto súkromné osoby k tomu, aby mohli, a to dokonca v rámci cvičného letu, toto lietadlo, tento špeciál použiť nato, aby sa mohli dostať na ples, pretože štátny orgán môže len to, čo mu zákon ukladá.

    A preto sa vás, pán minister, pýtam a Národnej rade dávam tým tiež otázku, ako možno súhlasiť s takouto odpoveďou, kde pán minister vôbec neuvádza, na základe akého zákona alebo ustanovenia dal súhlas na použitie vojenského špeciálu pre súkromné osoby na let na ples, navyše v podmienkach cvičného letu. A ďalej pán minister vôbec neuvádza, koľko Východoslovenské železiarne, a. s., Košice za tento let zaplatila. Z týchto dôvodov nemôžem byť spokojný s touto odpoveďou a navrhujem aj Národnej rade, aby s touto odpoveďou nesúhlasila.

    Ďalej sa chcem vyjadriť k odpovedi pána ministra Hudeka pod číslom 8, kde som pána ministra Hudeka interpeloval, ako mohol menovať do funkcie riaditeľa sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností pána Kosťova, keď voči nemu v čase ešte pred menovaním bolo začaté preverovanie zo strany inšpekcie ministra vnútra pre podozrenie zo závažných kriminálnych trestných činov, dokonca za použitia ITP, a napriek tomu bol vymenovaný do tejto funkcie, a to ešte v čase, keď nebolo uzavreté toto preverovanie, a podľa mojich informácií ani nie je uzatvorené. Takisto teda s touto odpoveďou nemôžem súhlasiť, pretože pán minister odpovedá v tom zmysle, že nebolo voči pánu Kosťovovi začaté trestné stíhanie, a preto ho menoval. Lenže o tom, či bude, alebo nebude trestné stíhanie, sa práve rozhodovalo a rozhoduje až po jeho menovaní. Z tohto dôvodu tiež odporúčam Národnej rade, aby s touto odpoveďou pána ministra nesúhlasila.

  • Ďakujem. Pán poslanec Dzurinda, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, dámy a páni,

    minister dopravy, pôšt a telekomunikácií mi odpovedal na interpeláciu uvedenú pod číslom 6, v ktorej som ho žiadal o odpoveď na otázku, koľkokrát použil služby rakúskej leteckej spoločnosti Air Salzburg, koľko tieto lety stáli a kto ich platil. Pán minister v odpovedi na moju interpeláciu uvádza, že služby leteckej spoločnosti Air Salzburg nepoužil ani raz, tvrdí, že používal výhradne iba služby slovenských leteckých spoločností, za ktoré zároveň riadne zaplatil z vlastných, to znamená súkromných prostriedkov.

    Dámy a páni, pán minister Rezeš zavádza. Počas svojich poslaneckých prieskumov, naposledy 13. mája 1996 v Košiciach, som zistil, že nie je pravda, že minister Rezeš používal výhradne iba služby slovenských leteckých spoločností, a nie je pravda, že za tieto služby riadne zaplatil. Napríklad 17. februára 1996 sa konal ples Východoslovenských železiarní. Pán minister naň priletel na lietadle Cessna s rakúskou leteckou spoločnosťou Air Salzburg. Pán minister to nakoniec aj priznáva, že letel lietadlom Cessna, ako o tom svedčí fotokópia letenky uvedená v prílohe odpovede na moju interpeláciu. Ak sa o to zaujímate, prosím vás, pozrite si prílohu číslo 4, odpoveď na moju interpeláciu, z ktorej vyplýva, že za let Bratislava-Košice-Bratislava v dňoch 17. - 19. februára 1996, vykonaný údajne slovenskou leteckou spoločnosťou Cassovia Air, zaplatil minister Rezeš 8 tisíc Sk. Problém je však v tom, že kontrolou letiskovej dokumentácie som zistil, že ani 17. februára 1996, ani 19. februára 1996 košická letecká spoločnosť Cassovia Air vôbec nelietala. Túto dokumentáciu som overil s ďalšou kolegyňou poslankyňou Sabolovou a zistili sme, že na uvedenej trase v uvedené dni síce Cassovia Air nelietala, ale lietala rakúska letecká spoločnosť Air Salzburg. Vykonal som aj krížovú kontrolu letísk Bratislava a Košice, teda aj na letisku Bratislava, a fakty sa úplne zhodujú.

    Dovoľte mi, aby som vám ponúkol prvý dôkaz týchto tvrdení, ktorý sa volá "denný plán letov na pondelok 19. februára". Pre záujemcov je, samozrejme, k dispozícii. Denný plán letov z letiska Košice je vlastne záznam, kde sú zachytené všetky lety, ktoré boli vykonané toho-ktorého dňa. Je to prevádzková dokumentácia, službukonajúci si ju odovzdávajú. Ten, kto končí službu, dokumentáciu odovzdáva tomu, kto službu preberá. Dokumentácia, ktorá sa volá "denný plán letov z 19. februára", keď mal pán minister letieť košickou spoločnosťou Cassovia Air z košického letiska, svedčí o tom, že v ten deň z košického letiska odletelo celkove 12 lietadiel, 6 z nich odletelo v službách Českých aerolínií, 6 v službách slovenského Tatra Air, 1 let bol poštový a 1 lietadlo bolo tzv. "charterové" alebo nepravidelné.

    Táto dokumentácia, ktorú vám bližšie rozvediem, hovorí, že ide o let rakúskej súkromnej leteckej spoločnosti Air Salzburg. Tento let má označenie MOZ 332. To označenie MOZ bol jediný "charterový" let tohto dňa. Je odvodené od slova Mozart a dokumentácia hovorí, že let MOZ 332 mal odletieť o 7.00 hodine, odletel o 7.23 hodine. Lietadlo malo značku Cessna 500, stanica určenia Bratislava, počet cestujúcich 1, t. j. pán minister Rezeš.

    Ako som uviedol, MOZ je skratka označenia Mozart. Je to medzinárodná letová značka pre leteckú spoločnosť Air Salzburg. Každá letecká spoločnosť lieta pod konkrétnym označením. Toto označenie prideľuje medzinárodná organizácia zvaná ICAO. Je to International Civil Avigation Organisation. Každá letecká spoločnosť, ktorá vykonáva buď pravidelné lety, alebo nepravidelné "charterové" lety, dostáva od tejto medzinárodnej spoločnosti ICAO označenie. Opakujem ešte raz - 19. februára nájdete v prevádzkovej dokumentácii letiska Košice jediné nepravidelné lietadlo, a je to lietadlo firmy Air Salzburg. V ten deň Cassovia Air, ktorá vystavila letenku pánu ministrovi, vôbec neletela.

    Dámy a páni, košická firma Cassovia Air vystavila pánu ministrovi letenku na 17. a 19. februára 1996. Tak, ako som uviedol, táto firma vôbec nelietala, ale pán minister letel spoločnosťou Air Salzburg. Taká istá dokumentácia, akú vám ponúkam z letiska Košice, je k dispozícii aj z letiska Bratislava a opakujem ešte raz, tieto údaje sú úplne identické.

    Ak dovolíte, ponúknem vám ešte jeden dôkaz. Vyžiadal som si kópie faktúr za používanie letiskových služieb na letisku Košice. Faktúra vystavená pre lietadlo Cessna, opäť ju záujemcom ponúkam na nahliadnutie, ktoré priletelo 17. februára, čakalo na pána ministra do 19. februára 1996 a odletelo 19. februára 1996. Táto faktúra hovorí, že išlo o lietadlo a spoločnosť Air Salzburg z Rakúska, nie o spoločnosť Cassovia Air. Faktúra je vystavená pre Air Salzburg. V záhlaví sa môžete dočítať, že do Košíc priletelo 5 osôb, z Košíc odletela len 1 osoba, bol to pán minister, že faktúra je vystavená a poslaná na adresu Air Salzburg, letisko Salzburg A5053 Salzburg, Rakúsko. Otázka teraz znie, prečo pán minister nehovorí pravdu.

    Pán minister nehovorí pravdu preto, lebo vie, že služby rakúskej spoločnosti Air Salzburg sú veľmi drahé, pričom ako vidíte na letenke zo 17. a 19. februára 1996, pán minister zaplatil firme Cassovia Air iba 8 tisíc Sk. Z faktúry košického letiska však môžete vidieť, že len letisko Košice si za pristátie, parkovanie a vzlet vyúčtovalo od Air Salzburg 124 dolárov a 3 centy, čo je okolo 3 720 Sk. Podobné poplatky účtovalo letisko Bratislava i letisko Salzburg. Len tieto drobné služby stoja viac, ako je cena ministrovej letenky. A samotný let? Iba jedna letová hodina lietadla Cessna stojí od 18 600 šilingov do 35 tisíc šilingov, podľa typu lietadla.

    Dnes vieme, že minister Rezeš používal všetky typy lietadiel Cessna. A sme pri kameni problému. Pán minister používal aerotaxi rakúskej leteckej spoločnosti, ktoré stojí oveľa viac peňazí, ako pán minister zaplatil košickej firme. Ten rozdiel na jedinom lete je od 150 do 300 tisíc Sk. Tých letov preukázateľne vykonal päť. To som osobne overil. Pritom spoločnosť Air Salzburg v období od 25. októbra 1995 do 27. marca 1996 vykonala do Košíc a späť až 20 letov. Sú teda pred nami nie tisícové položky, ale položky miliónové. Preto sa pán minister zúfalo snaží vyvolať dojem, že on nevyužíva služby Air Salzburg, ale košickej Cassovia Air, pričom ho vôbec nezaujíma, akým lietadlom letí.

    Lenže toto je klam. Pán minister používa jednoznačne služby rakúskej leteckej spoločnosti Air Salzburg. Možno pán riaditeľ z Cassovia Air mu tieto služby pomáhal sprostredkúvať. Viem si predstaviť, že pán minister Rezeš netelefonuje, nefaxuje do Rakúska sám. Pripúšťam, že takéto služby mu mohla urobiť Casovia Air, ale na lietadlách Cessna je jasne uvedená spoločnosť Air Salzburg, nie Cassovia Air. Posádka nie je slovenská, posádka je rakúska. Dokumentácia ponúka konkrétne mená kapitána, prvého pilota, ďalšieho personálu. Všetko Rakúšania.

    Letenka skrátka nevyjde na 8 tisíc, ale na niekoľko 100 tisíc korún, kolegyne, kolegovia. A odpoveď by mala byť jasná. Občan má plné právo na jasnú odpoveď na otázku, kto za pána ministra zaplatil tieto cenové rozdiely. Firma Cassovia Air, alebo niektorá iná firma? Bol to niekto celkom iný, mimo leteckých firiem? Nech je to hocikto, pán minister prijal dar, ktorý bolo potrebné, keďže značne presahoval minimálnu mzdu, zákonným spôsobom oznámiť. Namiesto toho pán minister zavádza. Z uvedených dôvodov žiadam odpoveď ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií neprijať.

    Ešte horšie vyznieva odpoveď ministra Rezeša na druhú časť mojej interpelácie. Uverejnil som jeho písomný príkaz, ktorým minister Rezeš nariadil Slovenskej pošte zrušiť verejnú obchodnú súťaž Slovenskej pošty, š. p., na dodávky počítačov. Položil som ministrovi otázku, či na to mal právo a ako je to v súlade so zákonom číslo 111 o štátnom podniku, ako aj so zákonom o verejnom obstarávaní. Na tieto otázky mi minister Rezeš vôbec neodpovedá. Je to síce pochopiteľné, pretože konal v rozpore s uvedenými zákonmi, čo však v žiadnom prípade nie je prijateľné. Hlavným nedostatkom odpovede ministra na druhú časť mojej interpelácie je to, že na ňu vôbec neodpovedá.

    Kolegyne a kolegovia, ak máme úctu k faktom, nemôžeme odpoveď ministra Rezeša na moju interpeláciu prijať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Rózsa, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada,

    podal som alternatívny návrh pre prípad, že nebude prijatý prvý návrh, aby som mohol informovať ctenú Národnú radu po bode 24 - informácia o založení parlamentného klubu žien, informáciou Výboru Národnej rady pre životné prostredie.

    Prosím, aby ste túto otázku zvážili i z toho aspektu, že ak Národná rada neumožní svojím uznesením podanie informácie, poruší vlastné zákony, menovite § 5 ods. 3 zákona číslo 85/1990 Zb. o petičnom práve. V tomto paragrafe je ustanovené, že sa treba touto otázkou zapodievať do 30 dní. Pri programe som nemohol predložiť návrh, lebo výbor zasadal v priebehu 15. schôdze. Preto vás prosím, aby ste tento alternatívny návrh prijali.

    Prosím, pán podpredseda, aby ste o tomto alternatívnom návrhu dali hlasovať.

    Ďakujem.

  • Pán kolega, hovoril som vám, že tú možnosť máte vo všeobecnej rozprave. Môžete to uplatniť a urobiť. Jednoducho takto nútite, aby sme znova hlasovali. V poriadku.

    Vážení kolegovia, počuli ste návrh pána poslanca Rózsu. Prosím, prezentujte sa a vzápätí hlasujte o tomto návrhu.

    Znova opakujem, že právo podať túto informáciu máte, nijako sa vám neobmedzuje.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Rózsu nebol prijatý.

    Prosím, priatelia, budeme pokračovať. Pán poslanec Vaškovič, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    v prvom rade by som sa chcel poďakovať za odpoveď pánu ministrovi Duckému. Jeho odpoveď v plnej miere akceptujem.

    Pokiaľ ide o moje ďalšie interpelácie podpredsedovi vlády a ministrovi financií, musím konštatovať, že...

  • Pokiaľ ide o pána ministra Duckého, je to číslo 26.

    A teraz budem hovoriť o interpelácii číslo 25.

  • Vzhľadom na to, že v interpelácii bolo niekoľko otázok, k prvým trom sa nebudem vyjadrovať meritórne. Vzhľadom na to, že som nedostal priamo odpoveď na moje otázky, zopakujem, spresním otázku a budem interpeláciu opakovať ešte raz.

    Pokiaľ ide o poslednú interpeláciu v rámci interpelácií na podpredsedu vlády a ministra financií k nariadeniu vlády číslo 134/1994 o vydávaní a použití investičných kupónov, mám k odpovedi závažné pripomienky, resp. úplne iný názor, ktorý by som chcel predniesť, pretože som zobral vážne odporúčanie pána poslanca Ftáčnika, že by sme mali o závažných problémoch v parlamente diskutovať, a ja toto nariadenie považujem za závažný problém. Preto by som prosil aj tých málo ekonomických odborníkov, ktorí tu sú, bude to dosť odborne náročný text, aby ma aspoň vypočuli.

    V odpovedi na interpeláciu v uvedenej veci je o dlhopise fondu uvedené: "Ide o osobitný druh cenných papierov, na ktoré sa v zákone predpokladalo uplatniť osobitné postupy pri organizovaní trhu s týmito cennými papiermi." Keď si nájdete odpoveď, tak je na strane 5 prvý odsek odpovede.

    Podľa môjho názoru takéto tvrdenie nemá oporu ani v zákone číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, ani v žiadnom inom zákone. Čo sa týka dlhopisu fondu, v § 24 ods. 4 zákona o veľkej privatizácii je uvedené: "Dlhopis fondu je zaknihovaný cenný papier na meno, ktorý oprávňuje majiteľa tohto dlhopisu na výplatu menovitej hodnoty a výnosu tohto dlhopisu." A ďalej: "Na tieto dlhopisy sa nevzťahuje osobitný zákon." V poznámke číslo 7 pod čiarou je ako osobitný zákon, ktorý sa na dlhopisy fondu nevzťahuje, uvedený zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.

    Keďže ani v zákone o veľkej privatizácii, ani v žiadnom inom zákone nie je ustanovené, že sa na dlhopisy fondu nevzťahuje zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov, platí, že na dlhopisy fondu sa ustanovenia zákona o cenných papieroch vzťahujú. Vyplýva to totiž z § 2 ods. 2 zákona o cenných papieroch, podľa ktorého sa ustanovenia zákona o cenných papieroch vzťahujú, ak z nich alebo z osobitných zákonov, alebo z povahy nevyplýva niečo iné, na všetky druhy cenných papierov. Preto je dlhopis fondu takým dlhopisom, druhom cenného papiera, ktorý podľa § 1 ods. 1 zákona o cenných papieroch, spolu s ďalšími v uvedenom ustanovení uvedenými druhmi cenných papierov, tvorí sústavu cenných papierov. Vychádzajúc z uvedeného teda nemožno právne relevantne tvrdiť, že dlhopis fondu je osobitný druh cenného papiera, tak ako sa to tvrdí v odpovedi na interpeláciu.

    Teraz niekoľko poznámok k § 13 novely nariadenia vlády, ktorá sa mi zdá zo všetkých najproblematickejšia. V odpovedi na interpeláciu sa tvrdí, že ustanovenia § 13 novely nariadenia vlády, ktoré upravujú podrobnosti pri predaji majetkových účastí Fondu národného majetku za dlhopisy fondu, boli vypracované na základe zákona o veľkej privatizácií, a to na základe dvoch konkrétnych ustanovení - zákona o veľkej privatizácii, ktorými sú § 24 ods. 7 a § 24 ods. 11, a že postup pri nadobudnutí majetkových účastí Fondu národného majetku za dlhopisy, upravený novelou vlády, nie je v rozpore so zákonom o veľkej privatizácii.

    S takýmto tvrdením nemožno súhlasiť a naďalej trvám na tom, že § 13 ods. 1 písm. b) je v rozpore so zákonom o veľkej privatizácii. Svoje tvrdenie opieram o dikciu úvodnej vety ods. 7 § 24 zákona o veľkej privatizácii, ktorá znie: "Dlhopis podľa ods. 4 môže jeho majiteľ podľa ods. 3 pred dobou jeho splatnosti podľa ods. 6 použiť na... atď." Podľa § 24 ods. 7 písm. e) teda môže majetkové účasti Fondu národného majetku na verejnom trhu cenných papierov za dlhopis fondu pred dobou jeho splatnosti kúpiť iba majiteľ investičného kupónu, teda prvonadobúdateľ dlhopisu fondu, povedané slovami novely nariadenia vlády, osoba uvedená v § 24 ods. 3 zákona.

    Nemožno tiež súhlasiť s tvrdením v odpovedi na interpeláciu, že okrem § 24 ods. 7 písm. e) možno majetkové účasti Fondu národného majetku nadobudnúť za dlhopisy Fondu národného majetku podľa § 24 ods. 11 zákona číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov ako formu predčasného splatenia dlhopisov Fondu národného majetku. Takéto tvrdenie tiež nemá oporu v zákone o veľkej privatizácii. § 24 ods. 11 zákona o veľkej privatizácii znie: "Fond môže splatiť dlhopis podľa ods. 4 v jeho menovitej hodnote aj pred dobou jeho splatnosti podľa ods. 6 vrátane pomernej časti jeho výnosu osobám uvedeným v ods. 8." Z dikcie ods. 11 § 24 zákona o veľkej privatizácii nie je možné v žiadnom prípade vyvodiť, že zakladá možnosť, právo Fondu národného majetku splatiť dlhopisy fondu pred dobou ich splatnosti svojimi akciami alebo inými majetkovými účasťami. Preto ani § 24 ods. 11 zákona o veľkej privatizácii nie je zákonným základom na úpravu v § 13 ods. 1 písm. b) novely nariadenia vlády, ako sa to uvádza v odpovedi na interpeláciu.

    V tej časti odpovede na interpeláciu, kde jej spracovateľ odôvodňuje súlad priamych predajov majetkovej účasti Fondu národného majetku podľa § 13 novely nariadenia vlády s § 24 ods. 7 písm. e), tento podrobne vykladá, aký bude mechanizmus predaja majetkových účastí Fondu národného majetku na verejnom trhu cenných papierov za dlhopisy pred dobou ich splatnosti. Podľa toho výkladu sa predaj majetkových účastí Fondu národného majetku, to znamená najmä akcií z portfólia Fondu národného majetku podľa § 13 novely nariadenia vlády, môže uskutočniť formou priameho obchodu alebo anonymného obchodu uzavretého prostredníctvom organizátora verejného trhu s cennými papiermi, RM systém Slovakia, a. s., a že priamy predaj akcií z portfólia Fondu národného majetku osobám uvedeným v § 13 ods. 1 písm. a) a b) sa uskutoční formou priameho obchodu medzi Fondom národného majetku a tými osobami, na základe uzavretých zmlúv, ktoré budú postúpené na RMS, a tento zabezpečí konečne majetkové vysporiadanie uzavretého obchodu so Strediskom cenných papierov. Pritom na uzatváranie uvedených zmlúv medzi Fondom národného majetku a osobami uvedenými v § 13 ods. 1 písm. a) a b) novely nariadenia vlády použije Fond národného majetku ako subjekt, ktorý zabezpečuje organizovanie trhu s dlhopismi fondu, sieť poverených zástupcov.

    V celom výklade mechanizmu a podmienok však v súvislosti s priamym predajom nie je spomenutá zákonná podmienka spôsobu privatizácie a rozhodnutie prezídia Fondu národného majetku o privatizácii priamym predajom. Podľa článku 120 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na vykonanie zákona a v jeho medziach môže vláda vydať nariadenie. Dotknutá novela nariadenia vlády má svoj základ a medze stanovené zákonom o veľkej privatizácii. Podľa tohto zákona, ak ide o privatizáciu priamym predajom, zmluva medzi Fondom národného majetku a kupujúcim sa uzatvára na základe rozhodnutia prezídia Fondu národného majetku o privatizácii priamym predajom. § 13 novely nariadenia vlády síce nadväzne na § 24 ods. 7 písm. e) zákona o veľkej privatizácii upravuje priamy predaj majetkových účastí Fondu národného majetku za dlhopis fondu na verejnom trhu cenných papierov, ale neobsahuje úpravu o primeranom použití ustanovenia § 10 zákona o veľkej privatizácii.

    Ako je zrejmé z uvedeného výkladu, ktorý je obsahom odpovede ministra na interpeláciu, pri aplikácii § 13 novely nariadenia vlády môže dôjsť k rôznym výkladom a zanedbaniu pri priamom predaji majetkových účastí Fondu národného majetku za dlhopisy, hoci na verejnom trhu cenných papierov, takej dôležitej podmienky priameho predaja, akou je rozhodnutie prezídia Fondu národného majetku.

    Z uvedeného výkladu ministerstva financií, ktoré bolo predkladateľom návrhu novely nariadenia vlády na rokovanie vlády, som nadobudol presvedčenie, že absencia úpravy o primeranom použití ustanovenia § 10 zákona o veľkej privatizácii v § 13 novely nariadenia vlády vnáša do ustanovenia § 13 novely nejasnosť a nepresnosť, čoho dôsledkom môže byť strata právnej istoty ako jedného zo znakov právneho štátu. Ak by sa totiž realizoval priamy predaj podľa § 13 novely nariadenia vlády bez rozhodnutia prezídia Fondu národného majetku podľa § 10 ods. 1 zákona o veľkej privatizácii, došlo by takýmto konaním k porušeniu tohto zákonného ustanovenia. Na základe uvedeného považujem ustanovenie § 13 novely nariadenia vlády za také, ktoré je v rozpore s článkom 1 prvou vetou Ústavy Slovenskej republiky a so zákonom o veľkej privatizácii.

    Svoje právo využijem nie na ďalšiu interpeláciu, ale bude to podanie na Ústavný súd Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Prokeš, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vyslovujem nesúhlas s odpoveďou ministra a podpredsedu vlády pána Kozlíka na moju interpeláciu prednesenú na 14. schôdzi. Odpoveď je pod číslom 29.

    Z odpovede pána ministra som nadobudol dojem, že si nedal ani tú námahu, aby si prečítal zákon, ktorý sa dotýka problematiky, ohľadom ktorej som ho interpeloval, keď vo svojej odpovedi tvrdí, že oslobodenie pozemkov od dane z pozemkov sa stále viaže iba k osobe daňovníka.

    Dovolím si Národnú radu a cestou Národnej rady upozorniť pána ministra, že toto tvrdenie je zavádzajúce, nakoľko § 4 zákona 317, ktorý hovorí o oslobodení od daní, dôsledne rozlišuje oslobodenie od dane z titulu vlastníka a oslobodenie od dane z titulu činnosti, ktorá sa na tomto pozemku vykonáva.

    Tak napríklad od dane z pozemkov sú oslobodené po a) pozemky vo vlastníctve štátu a pozemky vo vlastníctve obcí, na rozdiel od toho napríklad pod písm. g) pozemky, na ktorých sú zriadené cintoríny, kde sa nič nehovorí o tom, kto je daňovník, kto je vlastník, pozemky verejne prístupných parkov, priestorov a športovísk, takisto sa nehovorí nič o tom, kto je vlastníkom, lesné pozemky po ich zalesnení a zabezpečení do doby vykonania prvej výchovnej ťažby, a to bez ohľadu na druh lesa, opäť nie je ani pol slova o tom, kto je daňovníkom, kto je vlastníkom, a medzitým je aj pod písm. j) na 5 rokov pozemky, na ktorých začali činnosť v poľnohospodárskej výrobe samostatne hospodáriaci roľníci. Opäť nie je ani pol slova o tom, kto je daňovníkom, kto je vlastníkom týchto pozemkov. Zákon vyžaduje splniť len jednu- -jedinú podmienku, aby na týchto pozemkoch začali činnosť v poľnohospodárskej výrobe samostatne hospodáriaci roľníci.

    Stanovisko ministerstva financií, na ktoré som už upozorňoval, ktoré sa ťahá už prakticky trištvrte roka, je podľa mojej mienky perzekúciou tých vlastníkov pôdy, ktorí vyšli v ústrety štátu a boli ochotní vyčkať do pozemkových úprav a dovtedy sa uspokojiť s náhradnými pozemkami. Podľa mojej mienky je to úsilie zlikvidovať predovšetkým týchto malých a stredných vlastníkov pôdy, ale aj malých a stredných samostatne hospodáriacich roľníkov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Mám tomu rozumieť tak, že jednak vyslovujete nespokojnosť s odpoveďou a jednak žiadate novú odpoveď?

  • Pán podpredseda, nežiadam novú odpoveď, pretože novú odpoveď dá Národná rada. Myslím, že bodom 20 bude rokovanie o novelizácii zákona číslo 317 o dani z nehnuteľností.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážená pani ministerka školstva, vážené kolegyne a kolegovia,

    reagujem na interpeláciu pod číslom 31, teda odpoveď na interpeláciu, ktorú mi poslala pani ministerka vlastne už v druhom kole, pretože som jej na predminulej schôdzi položil otázku v tejto veci. Je to interpelácia, ktorá sa týka spôsobu financovania neštátnych stredných odborných učilíšť.

    Musím so smútkom konštatovať, že z odpovede, ktorú som dostal, na mňa dýcha nekompetentnosť pani ministerky a neschopnosť jej úradníkov napísať odpoveď, ktorá by zodpovedala duchu školského zákona, ktorý rieši túto problematiku.

    Zákon číslo 350/1994 Z. z. priniesol úpravu, ktorá dáva možnosť podnikom zriaďovať svoje vlastné stredné odborné učilištia alebo strediská praktického vyučovania, dáva isté úpravy, akým spôsobom sa financujú žiaci na týchto učilištiach v špeciálnych prípadoch, o tých prípadoch ešte niečo poviem, a splnomocňuje ministerstvo školstva v § 12 odsek 7, aby vydalo vykonávací predpis o tom, ako sa financujú neštátne stredné odborné učilištia a strediská praktického vyučovania. Túto povinnosť si ministerstvo do dnešného dňa nesplnilo a vyhovára sa na to, že to urobí potom, keď bude vydaný nový školský zákon, resp. v odpovedi na interpeláciu pani ministerka prišla s teóriou, že tieto učilištia alebo strediská praktického vyučovania sú súkromnými školami a § 12 odsek 7 sa na ne vôbec nevzťahuje.

    Najprv o tom, čo znamená, ak by sme čakali na nový školský zákon. O tom treba povedať, že by príslušný vykonávací predpis už nebol vydaný podľa § 12 odsek 7 platného školského zákona, a preto takéto riešenie treba jednoducho odmietnuť. Podľa mojich dostupných vedomostí o stave prípravy nového školského zákona sa v tom návrhu, ktorý zatiaľ existuje, nehovorí nič o financovaní stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania, čím by mohla vzniknúť legislatívna diera, pretože by jednoducho neboli tieto problémy vyriešené.

    Ak by aj bol vydaný predpis po prijatí takéhoto zákona, mohol by platiť najskôr od 1. 9. 1997 vzhľadom na to, že ministerstvo a vláda ho má v legislatívnom programe na december tohto roku. A z toho vyplýva, že neštátne strediská praktického vyučovania a stredné odborné učilištia by sa nedočkali predpisu o svojom financovaní ani tri roky po vydaní príslušného zákona z roku 1994. Len na okraj poznamenávam, že v súčasnosti je zriadených päť neštátnych stredných odborných učilíšť a 27 stredísk praktického vyučovania podľa § 10 ods. 2 školského zákona.

    Teraz o tom druhom tvrdení, ktoré sa pokúša presvedčiť mňa a kolegov poslancov, že takto zriadené učilištia sú súkromnými školami, a vlastne sa na ne § 12 nevzťahuje. Rád by som pripomenul pani ministerke, že zriaďovanie neštátnych stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania upravuje § 10 ods. 2 školského zákona. Financovanie takýchto neštátnych stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania upravuje § 12 školského zákona v týchto odsekoch: odsek 2 písm. d) hovorí o financovaní teoretického vyučovania žiakov pripravujúcich sa pre zriaďovateľov neštátnych stredísk praktického vyučovania a pracovísk praktického vyučovania, pre ktorých teoretické vyučovanie zabezpečujú štátne stredné odborné učilištia. Financovanie sa zabezpečuje zo štátneho rozpočtu prostredníctvom kapitoly ministerstva školstva. V odseku 4 toho istého paragrafu 12 sa hovorí o financovaní neštátnych 10 stredných odborných učilíšť a 40 stredísk praktického vyučovania zriadených Slovenským zväzom spotrebných družstiev a Slovenským zväzom výrobných družstiev, čo znamená, že sa financujú ako štátne stredné odborné učilištia a strediská pracovného vyučovania. V odseku 6 sa hovorí o financovaní tzv. štátnych žiakov, ktorí boli so súhlasom školskej správy prijatí do neštátneho stredného odborného učilišťa. A práve inkriminovaný odsek 7 hovorí o povinnosti ministerstva školstva vydať všeobecne záväzný predpis o financovaní neštátnych stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania zriadených podľa § 10 školského zákona.

    Otázky súkromných škôl, ako upozorňuje pani ministerka v odpovedi na moju interpeláciu, upravuje § 57a školského zákona, v ktorom sa hovorí, že súkromné školy sú školami podľa tohto zákona, myslí sa školského zákona, a jeho ustanovenia sa na ne vzťahujú s výnimkou ustanovenia - spomína sa tam aj § 12. To znamená, že ak sa na súkromné školy nevzťahuje § 12 o financovaní stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania, v ktorom sa v spomínaných odsekoch 2, 4, 6 a 7 rieši aj financovanie neštátnych stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania zriadených podľa § 10 ods. 2 školského zákona, potom tieto neštátne stredné odborné učilištia a strediská praktického vyučovania nie sú v zmysle školského zákona súkromnými školami, tak ako to tvrdí pani ministerka.

    Toto je zásadne odlišný výklad, pani ministerka, a vyplýva z filozofie, že toto sú podnikové stredné odborné učilištia, resp. podnikové strediská praktického vyučovania, kde podnik nezriaďuje tieto učilištia alebo strediská preto, aby mal zisk. V takýchto učilištiach ani nevyberá poplatky, ako sa obvykle vyberajú v súkromných školách alebo v súkromných školských zariadeniach, ale zriaďuje ich preto, aby poskytol svoju kapacitu, mám na mysli najmä z hľadiska praktického vyučovania, na skvalitnenie výučby žiakov, učňov, ktorí by sa potom mohli rýchlejšie adaptovať, ak by nastúpili konkrétne do tohto podniku.

    Z toho vyplýva, že ak financujete tieto strediská praktického vyučovania a stredné odborné učilištia podľa vyhlášky 113/1991 o súkromných školách, vlastne postupujete protizákonne, a vyhováraním sa na to, že predpis nevydáte, lebo budete čakať na iný zákon, vlastne postupujete proti duchu zákona z roku 1994, ktorý bol vydaný neskôr ako § 57a školského zákona, takže interpretácia je taká, že neskorší zákon, keď aj nepriamo, novelizuje zákon skorší, a preto je výklad taký, že tu ide o špecifický typ neštátnych stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania, ku ktorým treba takto pristupovať. A pristupovať k nim tak, že sa osobitne upravia podmienky na ich financovanie osobitným, všeobecne záväzným predpisom, tak ako vám to ukladá zákon.

    Ak toto nechcete prijať, tak istým spôsobom bránite naplneniu programu zmien v oblasti stredných odborných učilíšť, ktorý prijala vláda Slovenskej republiky v októbri minulého roku, ktorý vyslovil takú cieľovú myšlienku v oblasti financovania stredných odborných učilíšť ako deľbu medzi štát, ktorý má zabezpečovať teoretickú prípravu, a podnikateľskú sféru, ktorá by mala zasa zabezpečovať prípravu praktickú. Toto by sa dalo veľmi dobre odskúšať na týchto neštátnych podnikových učilištiach, kde podniková sféra napriek tomu, že nie sú dané pravidlá hry, vstupuje, ponúka svoje kapacity, má záujem o prípravu žiakov, resp. učňov, ale štát jej nevychádza dostatočným spôsobom v ústrety. Vedie to až k takým paradoxom, že aj za štátnych žiakov, ktorí sú pripravovaní na týchto školách, ktorí si plnia vlastne povinnú školskú dochádzku, musí uhrádzať plné náklady, to znamená platy pedagogických pracovníkov, učebnice a učebné pomôcky, podnik.

    Toto sme asi nechceli, nechcela to ani vláda, keď v októbri schválila príslušný materiál. Ako reakciu Národnej rady na túto odpoveď navrhujem prijať toto uznesenie: "Národná rada Slovenskej republiky odporúča ministerstvu školstva, aby vydalo vykonávací predpis podľa § 12 ods. 7 zákona 350/1994 Z. z., ktorým by sa stanovil spôsob financovania neštátnych stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania do novembra 1996."

    Vážená pani ministerka, zákon bol prijatý v roku 1994, čas beží, preto si myslím, že termín november nie je z tohto pohľadu nereálny.

    Vážené kolegyne a kolegovia, predpokladám, že nebudete mať s hlasovaním o tomto uznesení žiadne problémy, pretože sa len odvolávam na platný zákon Slovenskej republiky a žiadam, aby ho rešpektovalo aj ministerstvo.

    Dovoľte mi ešte veľmi stručnú poznámku k inej interpelácii, ktorú som nepodával ja, ale keďže je otvorená rozprava k odpovediam na interpelácie, dotknem sa odpovede, ktorú napísala ministerka Slavkovská poslancovi Harachovi vo veci zrušenia Stredného odborného učilišťa v Trnave na ulici Jána Bottu číslo 49.

    Z tejto odpovede som sa dozvedel, že vláda Slovenskej republiky rokovala v decembri minulého roku o racionalizácii siete stredných škôl, v tom, samozrejme, aj stredných odborných učilíšť, a uložila príslušné úlohy. Tieto úlohy sa premietli do požiadaviek na jednotlivé stredné odborné učilištia, aby špecifikovali odbory, ktoré sa na učilišti vyučujú, kapacity, záujem žiakov, vybavenie materiálne, personálne atď., aby bolo možné zmapovať, či tu existujú určité duplicity a pristúpiť k racionalizácii. Zámer podľa mňa správny a myslím si, že nanajvýš potrebný. Ale spôsob, akým sa do neho pustilo ministerstvo školstva, osobitne v Trnave, je tu síce opísaný zo strany ministerky po vecnej stránke, ale nerešpektuje sa platná legislatíva.

    Vážená vláda Slovenskej republiky, vážené ministerstvo školstva, ak chcete zrušiť stredné odborné učilište, zrušiť nejakú školu z dôvodov duplicity či nadbytočnosti, prosím, aby ste rešpektovali svoje vlastné predpisy. To znamená, že vyradiť školu zo siete škôl je možné len vtedy, ak sa do určitého času podá návrh, čo sa v tomto prípade nestalo, a rešpektuje sa Zákonník práce a iné predpisy, ktoré sú pre rušenie školy vydané a z ktorých vyplývajú určité lehoty.

    Konštatujem, v odpovedi sa to nekonštatuje, ale treba to tu nahlas povedať, že pri zrušení Stredného odborného učilišťa v Trnave na ulici Jána Bottu číslo 49 sa nerešpektoval zákon a všeobecne záväzné predpisy ministerstva školstva. Nerešpektovalo ho ministerstvo. K tejto stránke sa vyjadrím v interpelácii, hoci by bolo lepšie, aby sa k tejto otázke vyjadrila ministerka školstva a vysvetlila nám, ako je možné, že racionalizačná komisia rozhodla 29. februára o vyradení, resp. o návrhu na vyradenie tohto učilišťa zo siete škôl, keď vyhláška číslo 80/1991 Zb. hovorí o tom, že návrh možno podať do 5. januára.

    Takisto by bolo dobré, aby pani ministerka vysvetlila, ako mohla 24. 4., resp. 25. 4., aby som bol presný, podpísať návrh na zrušenie učilišťa k 30. 6., keď nerešpektovala pritom Zákonník práce, ktorý hovorí, že ak sa ruší organizácia, výpovedná doba je 3 mesiace. Ako môže riaditeľ tejto školy zabezpečiť povinnosti, ktoré mu vyplývajú ako zamestnávateľovi voči svojim pracovníkom podľa Zákonníka práce, keď mu ministerka dáva dvojmesačnú dobu, po ktorej učilište jednoducho zmizne, jeho právna subjektivita sa stratí a riaditeľ viac nebude môcť v jeho mene konať. Toto sú lapsusy, ktoré sa stali pri zrušení učilišťa na Bottovej ulici, nehovoriac o tom, že racionalizačná komisia neposúdila viaceré iné alternatívy, ale o tom budem hovoriť vo svojej interpelácii v ďalšom bode programu. Myslím si však, že by pani ministerka mohla využiť túto pôdu, keď je rozprava, a vysvetliť, prečo sa v tejto veci postupovalo tak, ako sa postupovalo.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Gyula Bárdos, nech sa páči.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Ďakujem pekne za slovo.

    Pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, prítomní členovia vlády,

    chcem vysloviť nesúhlas s odpoveďou číslo 16 na moju interpeláciu. Interpeloval som pána premiéra Vladimíra Mečiara vo veci vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o používaní jazykov národnostných menšín a etnických skupín v Slovenskej republike. Namiesto predsedu vlády z jeho poverenia som dostal list, ale nie odpoveď, od ministra kultúry Slovenskej republiky Ivana Hudeca.

    Pán minister nechutným až arogantným spôsobom moje informácie vyslovené v interpelácii označuje za zavádzajúce a vo svojom liste, zdôrazňujem v liste, a nie odpovedi, namiesto odpovede poúča interpelujúceho poslanca Národnej rady. Nie je to prvýkrát, čo tak pán minister Hudec urobil.

    Pán minister, vy zavádzate, a to nielen teraz, ale sústavne. Vy a ďalší predstavitelia vlády a koalície ste viackrát verejne vyhlásili, že zákon o štátnom jazyku sa nebude týkať používania jazyka predstaviteľov národnostných menšín a etnických skupín. Ale opak je pravdou, lebo prijatý zákon je, podľa mňa, protiústavný a znemožňuje použiť ústavné právo občanov Slovenskej republiky.

    Vo svojej interpelácii som chcel dostať odpoveď na otázku, ako, akým spôsobom a kedy urobí konkrétne kroky vláda pána Mečiara, aby splnila svoj verejný sľub daný na Slovensku aj v zahraničí, že po prijatí zákona o štátnom jazyku bude prijatý návrh zákona o používaní jazykov predstaviteľov národnostných menšín a etnických skupín. Chcel by som zdôrazniť, že uplynulo už viac ako šesť mesiacov od prijatia zákona o štátnom jazyku a podľa mojich vedomostí a znalostí v legislatívnom pláne vlády Slovenskej republiky niet ani zmienky o tom, že by vláda pripravovala spomenutý návrh zákona, to znamená, že ani v decembri tohto roku. Pýtam sa vás, kedy potom chcete takýto návrh zákona podať a prijať.

    Vy, pán minister, a vláda pána Mečiara zavádza, keď hovorí o prípravách, o konkrétnych prípravách a o ochote predložiť a prijať spomínaný návrh zákona. Z tohto dôvodu nemôžem súhlasiť s tzv. odpoveďou pána ministra Hudeca pod číslom 16 a odporúčam Národnej rade jeho odpoveď neprijať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Harach, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Vážené kolegyne a kolegovia,

    chcel by som reagovať na odpoveď číslo 32 pani ministerky školstva na moju interpeláciu, ktorá sa dotýka niektorých otázok súvisiacich s územnosprávnym členením Slovenskej republiky a s impaktom tohto členenia na oblasť školstva atď. atď. Podľa toho, ako som si preštudoval túto odpoveď, by som hneď na úvod chcel vysloviť nespokojnosť s obsahom tejto odpovede vo viacerých bodoch.

    V prvom rade vyslovujem nespokojnosť s tým, akú som dostal odpoveď na závažné otázky súvisiace s použitím zákona o územnosprávnom členení na oblasť školstva, s informovanosťou, pretože toto sú odpovede veľmi všeobecné, čosi sa len urobilo, ale žiadny konkrétny materiál, žiadny konkrétny argument som napríklad z hľadiska informovania nenašiel. Vzhľadom na to, že ide o veľmi vážnu vec, uskutočním v tomto zmysle poslanecký prieskum priamo na ministerstve školstva.

    K otázke napríklad pani ministerka v odpovedi tvrdí, že presun kompetencií z hľadiska znižovania centralizácie z ministerstva školstva na nižšie články štátnej správy bol predmetom viacerých vystúpení v televízii a v rozhlase. Ja sa priznám, že som si dal tú prácu, pozrel som si monitoring, a ja som to, pani ministerka, tam nenašiel. Nie je to podstatná otázka, oveľa podstatnejšia je otázka, ako sa tie-ktoré kompetencie presúvajú, a to aj bolo predmetom mojej interpelácie. To v tomto materiáli nenachádzam.

    Ďalšia časť mojej interpelácie súvisela s rozpisom rozpočtu. Pani ministerka, tu mám priamu otázku. Využijem príležitosť, že ste tu, pretože, keď sme tento rozpis prerokúvali vo výbore, nie je to tak dávno, ste sa ukázali v parlamente, ale potom vo výbore ste sa neukázali. Je to, podľa mňa, veľká škoda. Pýtam sa, pani ministerka, ako je to s vašou rezervou ministerky školstva, pretože v prvom materiáli, ktorý sme dostali do výboru pre vzdelávanie, vedu, kultúru a šport niekedy v marci alebo v apríli, sa objavilo, že počítate s vašou rezervou napríklad v oblasti rozpisu transferov pre vysoké školy v sume 41 miliónov. Uvádzam len ako príklad. Ďalšie rezervy boli citované v oblasti základných a stredných škôl. V druhom materiáli, ktorý sme dostali na základe spresňujúcich požiadaviek výboru, sa o rezerve už nič nehovorilo. Predstavitelia ministerstva, ktorí sa zúčastnili na prerokúvaní tohto bodu vo výbore, na túto otázku nevedeli odpovedať. Preto vás prosím, keby ste mohli informovať, aká je výška rezervy a najmä na aké ciele, okrem riešenia náhodných a neočakávaných udalostí, hodláte túto rezervu použiť.

    Moja druhá otázka alebo druhá časť interpelácie v súvislosti s rozpočtom sa dotýkala verejnej informovanosti.

    Pani ministerka, už pri schvaľovaní rozpočtu sme hovorili o tom, že rezort školstva by mal informovať prostredníctvom médií o tom, ako vyzerá rozpis rozpočtu na jednotlivé školské správy a na jednotlivé školy, či sú diferencie, ak sú, prečo sú tie diferencie. Tie totiž môžu byť a môžu byť odôvodnené, ale občania, daňoví poplatníci, rodičia, pedagogická verejnosť má právo vedieť, ako tento rozpis vyzerá. Súčasne som v interpelácii žiadal, aby rozpis jednotlivých školských správ na školy vo svojej pôsobnosti bol takisto predmetom informovanosti prostredníctvom masovokomunikačných regionálnych prostriedkov.

    V súvislosti s tým som sa v interpelácii dotkol otázok súvisiacich s pedagogickou a odbornou spôsobilosťou. Pani ministerka, ministerstvo vydalo veľmi nešťastnú vyhlášku, ktorá diskriminuje skupinu pedagogických pracovníkov v porovnaní s inými, ktorá zavádza, použijem možno trošku silné slovo, ale tak som to videl z reakcií, z petícií, takmer nevraživosť pre jednotlivé skupiny pracovníkov, pedagógov pôsobiacich v základnom a strednom školstve. Pýtam sa vás, ako chcete napraviť diskriminujúce účinky tejto vyhlášky voči kategórii pedagogických pracovníkov, ktorí s titulom magister alebo iným boli priamo na pedagogických fakultách či fakultách pripravujúcich učiteľov pripravovaní na pedagogickú kariéru a sú znevýhodňovaní oproti ostatným.

    V súvislosti s transformáciou štátnej správy, o ktorej som tu už hovoril, som v interpelácii položil celkom priame otázky, koľko bude stáť táto transformácia rezort školstva. Odpovedáte - citujem vás: "Uvádzame, že na transformáciu štátnej správy sú zabezpečené potrebné finančné prostriedky." Chcem vás poprosiť, aby ste mi teraz povedali, koľko, v akej výške sa počítajú náklady na transformáciu štátnej správy v školstve. Okrem toho v odpovedi hovoríte, že nepočítate s masívnym rozširovaním štátnej byrokracie na rozdiel od minulosti atď. Ale predsa len vás žiadam, keďže tú odpoveď som tiež nikde nenašiel, s akým nárastom pracovných miest vlastnej administratívy počítate.

    Ďalšia moja nespokojnosť sa dotýka odpovede v súvislosti s dokončovaním rozostavaných stavieb v bývalej komplexnej bytovej výstavbe, kde som vás priamo oslovil v súvislosti so Základnou školou v Martine - Záturčí. Tu mi len odpovedáte, že vlani táto škola dostala 7 miliónov, v tomto roku nič. Moja otázka je potom celkom pragmatická. Neboli zbytočné tie peniaze vlani, keď tento rok sa tam nedokončujú žiadne učebňové pavilóny? Ale ja som tú otázku, pani ministerka, uvádzal predovšetkým preto, že ide o školu, kde chodia deti na prvý stupeň, to znamená deti do 1. až 4. ročníka, ktoré chodia v dvojzmenných prevádzkach, učia sa a cvičia na chodbách, ba aj v jedálni, a hrozí im trojzmennosť, pani ministerka. Čo sa týka zmennosti, vaša odpoveď na interpeláciu je hluchá.

    Kolega Ftáčnik vlastne postavil alebo uviedol svoj pohľad na problém, ktorý bol v mojej interpelácii a dotýkal sa odborného učilišťa v Trnave a odborných učilíšť. Tu by som sa len chcel spýtať, pani ministerka, pretože v odpovedi som to nenašiel, a informácie, ktoré mám, sú rozporné. Ako poslanec prísne sledujem, či pracovníci štátnej správy z úrovne ministerstva a iných, keď prijímajú takéto rozhodnutia, chodia na stretnutia s občanmi, a rozhodnutie, ktoré prijímajú, vysvetľujú. Chcem sa vás spýtať, či takéto stretnutie s rodičmi za účasti zástupcu ministerstva školstva bolo, kedy a aké boli výsledky?

    Vzhľadom na to, čo som našiel v odpovedi na svoju interpeláciu, i vzhľadom na argumenty, kolegyne a kolegovia, navrhujem vysloviť nesúhlas s odpoveďou pani ministerky na tieto problémy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Szigeti, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán podpredseda,

    chcel by som vysloviť nesúhlas s odpoveďou na moju interpeláciu, resp. na moju otázku, ktorú som adresoval premiérovi vlády Slovenskej republiky pánu Mečiarovi vo veci úpravy pedagogickej dokumentácie v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 270 o štátnom jazyku Slovenskej republiky. Síce...

  • Prepáčte, keby ste zopakovali, ku ktorému číslu interpelácie, mal som tu pána poslanca a nezachytil som to. Prepáčte mi.

  • Bola to otázka a odpoveď pod číslami 9 a 10. Interpeloval som premiéra. Odpoveď som dostal od pani ministerky Slavkovskej a od pána ministra Hudeca.

    Takže vyslovujem nesúhlas, nespokojnosť s odpoveďou. Najskôr by som reagoval na odpoveď pani ministerky Slavkovskej. Nesúhlasí s mojím tvrdením, že plnenie ustanovenia jazykového zákona má negatívny dosah na národnostné menšiny.

    Myslím si, že každé opatrenie, každé nariadenie, ktoré odníma existujúce právo národnostných menšín, má negatívny dosah na život tej-ktorej národnostnej menšiny. V tomto konkrétnom prípade ide o odnímanie takého práva, ktoré národnostné menšiny doteraz mali, pretože 40 rokov tu žiadne problémy neboli s dvojjazyčným používaním, dokonca niekoľko desaťročí sme používali na školách s vyučovacím jazykom iným ako slovenským len označenia alebo dokumentáciu vo vyučovacom jazyku. Čo sa týka dvojjazyčného používania dokumentácie, v organizačno-metodických pokynoch na školský rok 1995/96 sa jednoznačne uvádza, že v tomto školskom roku sa vedie dokumentácia na školách s vyučovacím jazykom iným ako slovenským dvojjazyčne.

    Čo sa týka dvojjazyčných vysvedčení, pani ministerka uvádza, že vysvedčenie ako verejná listina v štátnom jazyku len dokladuje rovnoprávnosť pri jeho používaní a uplatňovaní. Nevidím dôvod, prečo by sa dvojjazyčné vysvedčenie nemalo považovať za rovnoprávne, veď vysvedčenie ako úradný doklad je napísaný v štátnom jazyku, teda je tam uvedené všetko od začiatku do konca v štátnom jazyku a navyše je tam uvedené všetko aj v jazyku národnostnej menšiny. To znamená, že môžeme to považovať za formu úcty štátu voči národnostným menšinám. Nepoznám žiadny prípad, že by bol niekto znevýhodnený alebo by mal nejaké problémy či konflikty preto, lebo mal dvojjazyčné vysvedčenie. Nepoznám človeka, ktorý by nebol prijatý z toho dôvodu, že na prijímacích skúškach sa preukázal dvojjazyčným maturitným vysvedčením. Nepoznám z praxe prípad, že by bolo došlo k problémom pri uzatváraní pracovnoprávnych vzťahov len preto, lebo niekto má dvojjazyčné odborné maturitné vysvedčenie.

    Takže v každom prípade to považujem za negatívny dosah. A podobne ako apeloval pán kolega poslanec Bárdos, mnohí poprední politickí predstavitelia Slovenska poukázali veľakrát na to, aj tu prítomná podpredsedníčka vlády pani Tóthová, že jazykový zákon v žiadnom prípade nebude mať negatívny vplyv na národnostné menšiny, nehovoriac o tom, že ods. 4 v 1 § jednoznačne hovorí o tom, že tento zákon neovplyvní používanie jazykov národnostných menšín.

    Chcel by som reagovať aj na odpoveď pána ministra Hudeca na tú istú otázku. Pán minister apeluje na to, že národnostné menšiny sú rovnocennými občanmi Slovenskej republiky, majú také isté práva a povinnosti ako občania slovenskej národnosti. Myslím si, že v prípade, ak mám také isté práva a povinnosti, mám právo aj na to, aby som dostal vysvedčenie, či je to koncoročné, maturitné alebo hocijaké iné, v materinskom jazyku. A takisto mám právo na to, aby na školách s vyučovacím jazykom iným ako slovenským sa dokumentácia viedla aj v jazyku národnostnej menšiny, teda vo vyučovacom jazyku.

    Pán minister Hudec hovorí o tom, že táto požiadavka je nevyhnutná už len z hľadiska kontroly vyučovacieho procesu. Neviem, z akého dôvodu nemôže niekto kontrolovať - inšpektor alebo niekto iný - vyučovací proces na školách s vyučovacím jazykom iným ako slovenským v prípade, ak je dokumentácia vedená dvojjazyčne. Veď v triednych knihách prebratá látka je napísaná v štátnom jazyku, takže každý to porozumie. Skôr vidím problémy v tom, že ak chceme kontrolovať školy s iným vyučovacím jazykom, ako je slovenský, tak tam treba zabezpečiť takých ľudí, inšpektorov, ktorí ovládajú tento jazyk. Myslím si, že to nebol problém ani v minulosti a nemôže to byť problém ani v súčasnosti.

    Na záver pán minister Hudec uvádza, že v Ústave Slovenskej republiky je jednoznačne uvedené, že na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk. Áno, súhlasím s týmto tvrdením, ale, bohužiaľ, pán minister zabudol citovať článok 6 bod 2 ústavy, ktorý hovorí o tom, že používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon a, bohužiaľ, takýto zákon, ako pred chvíľou povedal aj kolega Bárdos, absentuje a, bohužiaľ, nie sú ani náznaky o tom, že sa na tom pracuje, že sa pripravuje takýto zákon.

    Takže jednoznačne to nemôžem prijať a nesúhlasím ani s jednou, ani s druhou odpoveďou.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Chcem len upozorniť pána kolegu Szigetiho, že vo svojej formulácii uviedol: "chcel by som položiť otázku predsedovi vlády". V tomto zmysle slova to nemá interpelačný charakter a nie je predmetom schvaľovania Národnou radou. Na túto skutočnosť chcem upozorniť.

    Slovo má pán poslanec Figeľ.

  • Vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády, milí kolegovia,

    v marci som interpeloval generálneho prokurátora Slovenskej republiky a ministra zahraničných vecí. Chcem sa vyjadriť k obidvom odpovediam. Prvá sa týka uplatňovania zákona číslo 264/1995 Z. z., ktorým bol novelizovaný tzv. transformačný zákon o úprave majetkových vzťahov v družstvách.

  • Prosím číslo prvej interpelácie na pána generálneho prokurátora.

  • Číslo päť. Táto novela vytvorila istý priestor na ekonomický pohyb v poľnohospodárstve.

  • Číslo päť je na pána ministra Kozlíka?

  • Nie, to je ten druhý obal. Majú rovnaké čísla.

  • To sú písomné odpovede, nedotýkajú sa interpelácií, len otázok. Odpoveď generálneho prokurátora, to nie je potom predmetom schvaľovania, len upozorňujem na to.

  • Chcem týmto len vyjadriť doplnenie informácie, pretože pán prokurátor moju interpeláciu prijal a požiadal o ďalšie informácie. Medzičasom, začiatkom mája, bola podaná doplňujúca informácia na Mestskej prokuratúre v Bratislave ohľadom vzniku spoločností, ktoré v lone starého družstva vlastne previedli aktíva do novej firmy a staré družstvá nechajú zlikvidovať, alebo existujú formy vydieračských zmlúv voči starším ľuďom, ktorí nie sú schopní uplatňovať svoje práva podielnika a veľmi lacno sa zbavujú svojich práv, istým spôsobom pod nátlakom.

    Pán generálny prokurátor, považujte podané vysvetlenie 6. mája tohto roku na Mestskej prokuratúre za dostačujúce rozšírenie mojej interpelácie. Prosím vás o osobné prijatie, pri ktorom by mohli byť aj predstavitelia ústredia Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov. To vysvetlenie vám odovzdám po skopírovaní, pretože ho považujem za príliš citlivé na zverejňovanie.

    Druhý vstup je vlastne interpelácia pod číslom 13, kde som sa pýtal ministra zahraničných vecí, či použitie diplomatických služieb ministerstva zahraničných vecí na organizovanie snemu HZDS bolo s jeho vedomím, alebo bez jeho vedomia a ako to bude s úhradou tejto služby, prípadne či môžu takúto pomoc dostať aj iné politické strany. V krátkom čase, pretože schôdza je verejná, ministerstvu kládli otázky aj novinári a nevedelo jasne odpovedať. Hovorca rozprával o tom, že ministerstvo pripravuje odpoveď. Ten, kto nemá problém s postojom, hneď toho dňa alebo na druhý deň môže povedať, že to tak nebolo, a nie pripravovať odpoveď.

    Ja som odpoveď dostal, bola odoslaná z ministerstva po 35 dňoch. Minister odpovedá, že ministerstvo zahraničných vecí ako inštitúcia nezabezpečovalo účasť predstaviteľov diplomatického zboru a že počas víkendových dní minister nezodpovedá za činnosť pracovníkov. Tým teda ministerstvu nevznikli náklady a ani nenastalo poškodenie povesti štátu alebo ministerstva. A včera, po 55 dňoch sa ozval aj tlačový orgán odboru HZDS, ktorý vlastne priznal spoluúčasť ministerstva zahraničných vecí vo forme poradenstva.

    Chcem k tomu všetkému povedať, že neprijímam odpoveď ministra zahraničných vecí, považujem ju za alibistickú a oneskorenú. Trvám na tom, že ministerstvo zahraničných vecí v čase niekoľkých týždňov pred snemom obtelefonovalo zastupiteľské úrady v Bratislave vo veci zabezpečovania účasti niektorých zahraničných hostí. Nemám nahrávky rozhovorov, ale opakujem, že ten, kto nerobí také veci, ktoré nie sú dovolené, nemá problém hneď v ten deň povedať, že také niečo nerobíme, nie po 35 dňoch poslať vyhýbavú odpoveď.

    Práve otázky zahraničných diplomatov, s ktorými som sa v Bratislave stretol, boli pre mňa podnetom na interpeláciu. Chcel som vás ňou, pán minister, upozorniť na to, že na ministerstve sa dejú činnosti, o ktorých nemusíte vedieť. Dúfam, že sa nemýlim. Totiž medzi ministrom zahraničných vecí a jeho pracovníkmi diplomatického protokolu je ešte štátny tajomník, vedúci úradu a riaditeľ sekcie vnútornej správy.

    Moje informácie boli ešte zosilnené, keď som sa v zahraničí stretol s tým, že predseda strany, ktorého HZDS pozývalo na snem, neprišiel okrem iného preto, lebo sa ho dotklo, že bol pozývaný cez slovenské veľvyslanectvo.

    Vyjadrujem preto s odpoveďou nesúhlas a pýtam sa vás, pán minister:

    Po prvé: Prečo ste nedodržali ústavu v prípade tejto vašej odpovede?

    Po druhé: Čo ste urobili alebo čo urobíte pre to, aby sa zneužitie diplomatických služieb ministerstva zahraničných vecí už nezopakovalo?

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Len chcem upozorniť, mám tu kópiu listu pána ministra, že v zmysle uznesenia Národnej rady bolo treba odpovedať do 30 dní. Podľa toho odpoveď bolo treba odovzdať do 5. 5. Mám tu poštový záznam, kde je uvedené, že 3. 5. 1996 bola odpoveď odovzdaná na poštovom úrade. Tu je pečiatka.

    Ďakujem, ale pán minister chce odpovedať, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    mám len tri krátke poznámky. Prvá vec je, že odpoveď išla načas, pretože termín podľa rokovacieho poriadku sa počíta odo dňa doručenia interpelácie k nám. Termín odoslania bol 2. mája.

    Druhá poznámka - domnievam sa, že tlač by nemala dostať odpoveď skôr, ako ju dostáva poslanec, ktorý kladie interpeláciu.

    Tretia poznámka - chcem povedať, že pokiaľ ide o celý veľký problém, nakoniec sa zvrtol na niekoľko telefonátov. Či boli, alebo neboli, možno boli, možno neboli, predpokladám, že boli. Ale chcem sa spýtať pána poslanca, či si nemyslí, že trebárs za predošlej vlády v mene niektorých politických strán neboli nejaké telefonáty z ministerstva zahraničných vecí. To po prvé.

    A po druhé - chcem upozorniť aj pána poslanca, že vo februári 1996 naše ministerstvo zahraničných vecí vybavovalo prostredníctvom našej ambasády ubytovanie pre pána poslanca Figeľa, ak sa dobre pamätám, myslím, že to bol aj pán poslanec Čarnogurský, ktorí sa zúčastnili na stretnutí šéfov strán Európskej demokratickej únie ako predstavitelia politických strán, nie ako poslanci. Aj v tomto prípade ministerstvo zahraničných vecí poskytlo isté služby.

    Ak sa domnievate, že toto nie je dobrý spôsob, akým prezentovať aj politické strany na takej úrovni a na takom fóre, akým je Európska demokratické únia, môžeme prehodnotiť tento spôsob. Ja som sa domnieval, že je lepšie vychádzať v ústrety.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Švec, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka vlády, vážení páni ministri, vážená pani ministerka, dámy a páni,

    rád by som reagoval na odpoveď pani ministerky, ktorú sme dostali pod číslom 34, ktorá je doplnkom k odpovedi, ktorá nebola prijatá Národnou radou Slovenskej republiky na predchádzajúcej schôdzi Národnej rady uznesením číslo 328 z 28. marca 1996.

    Pani ministerka, dovoľujem si vám poďakovať za ten doplnok, ktorý špecifikuje niektoré údaje, ktoré som uviedol vo svojej interpelácii a spresňuje ich. Tieto čísla som si prepočítal a zodpovedajú skutočnosti. Žiaľ, opäť svedčia o tom, že finančné prostriedky, ktoré majú vysoké školy na zabezpečenie výučby jedného študenta, ročne nepresahujú 2400 korún. Je to suma, ktorá je skutočne neprijateľná, a myslím si, že obidvaja súhlasíme, že takouto sumou sa jednoducho nedá zabezpečiť kvalita vysokoškolského štúdia.

    Musím však konštatovať, že som nedostal odpoveď na moju otázku, či je vyhláška číslo 41 z roku 1996 o pedagogickej spôsobilosti absolventov vysokých škôl účelová a nezodpovedá zákonu o vysokých školách, alebo je v nesúlade s dikciou zákonov o vysokých školách. Rád by som rozšíril túto interpeláciu a povedal, že táto vyhláška je v nesúlade aj s Medzinárodným dohovorom o diskriminácii v zamestnaní a povolaní.

    O čo ide? V tejto vyhláške sú diskriminovaní absolventi univerzitných štúdií, ktorí študujú na pedagogických alebo pedagogicky orientovaných fakultách, ktorí nemôžu byť podľa rozhodnutia vlády a ministerstva priamo presunutí do 10. platovej triedy, pretože majú akademický titul magistra, a nie inžiniera. Je absolútne paradoxné, že absolventi vysokých škôl technického zamerania môžu byť presunutí do 10. platovej triedy, ak učia na stredných školách, už len z toho titulu, že majú akademický titul. Títo ľudia končia svoje štúdium diplomovou prácou, jej obhajobou, štátnymi skúškami a získavajú tento titul lege artis, tak ako aj absolventi univerzít, univerzitných štúdií.

    Samozrejme, navyše treba povedať, že absolventi pedagogicky orientovaných fakúlt majú vo svojom štúdiu ešte navyše aj štúdium, ktoré je zamerané na pedagogickú spôsobilosť. Teda magistri, absolventi univerzitného vysokoškolského štúdia, kde sa cielene pripravujú učitelia stredných škôl, sú jednoducho v tejto vyhláške diskriminovaní. Rád by som zdôraznil, že táto diskriminácia jasne vyplýva z dikcie zákona, pretože zákon o vysokých školách číslo 172/1990 Zb. v § 21 ods. 2 hovorí, že absolventom vysokoškolského štúdia sa priznávajú tieto akademické tituly: na univerzitách, bohosloveckých, umeleckých vysokých školách akademický titul magister, na technických, ekonomických a pôdohospodárskych vysokých školách akademický titul inžinier. Teda ide o dva úplne rovnocenné tituly, ktorých váhu nemožno diskriminovať vyhláškou.

    Rád by som využil túto príležitosť a adresoval pani ministerke interpeláciu týkajúcu sa menovania profesorov vysokých škôl. Pani ministerka, vy poznáte, aká je situácia na vysokých školách, aké je vekové rozloženie profesorov vysokých škôl a ako nám počty vysokoškolských profesorov klesajú.

  • Nezrozumiteľný hlas.

  • Dobre, takže túto tému by som stiahol z môjho príspevku.

    Napriek všetkému, čo som tu povedal, si myslím, že odpoveď pani ministerky čiastočne uspokojuje moju požiadavku. Rád by som bol, keby sa pani ministerka vyjadrila k vyhláške číslo 41, pretože táto záležitosť bola už pertraktovaná aj pánom poslancom Harachom a myslím si, že tých sťažností je dnes toľko, že aj pani ministerka sama uzná, že s tým treba niečo robiť.

    Takže som na rozpakoch, čo mám povedať na záver. Myslím si, že po doplnení by táto odpoveď pani ministerky mohla byť Národnou radou Slovenskej republiky prijatá.

    Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    nedopatrením, pán podpredseda ma nevidel, som nemohla odpovedať pánu poslancovi Harachovi. Začnem teda odpoveďou pre pána poslanca Šveca a potom pre pána poslanca Haracha.

    Čo sa týka vyhlášky číslo 41, táto vyhláška nikoho nediskriminuje. Totiž, nie automaticky dostávajú všetci inžinieri alebo môžu postúpiť z 9. do 10. platovej triedy, iba tí, ktorí majú 5-ročnú pedagogickú prax a ktorí si urobili pedagogické minimum, to znamená, že po skončení vysokej školy urobili ešte niečo navyše pre svoju výchovno-vzdelávaciu činnosť. Práve toto sme tou vyhláškou sledovali. Čiže aj magistri, ak urobili niečo počas pedagogickej praxe, napríklad urobili doktorát, tiež postupujú. Čiže, znovu opakujem, nie všetci inžinieri, nie tí, čo dostali titul inžiniera, ale tí, čo majú 5-ročnú pedagogickú prax, a tí, čo absolvovali pedagogické minimum, o ktorom všetci vieme, že je dvojročné.

    Čo sa týka otázok pána poslanca Haracha, ktoré kompetencie sa presúvajú z ministerstva školstva. Ak som dobre pochopila, išlo o kompetencie, ktoré sa presúvajú z ministerstva školstva smerom na krajské orgány a na okresné orgány. Samozrejme, že na túto otázku som ešte neodpovedala, pretože tieto otázky sú ešte iba v štádiu riešenia. Nebolo zatiaľ definitívne stanovené, ktoré kompetencie presunieme. Poviem iba príklad, o ktorých uvažujeme. Chceme napríklad presunúť majetkovoprávne otázky, aby ministerstvo školstva nemuselo rozhodovať za každý kraj a za každý okres - v súčasnosti to robíme za každú školskú správu - o tom, či nejaký majetok má ísť do výpožičky, do prenájmu, alebo nie, pretože ťažko sa z ministerstva sleduje, či je to v prospech veci, alebo to nie je v prospech veci. Toto by sme napríklad chceli presunúť smerom dolu. Ale hovorím, sú to otázky ešte otvorené, preto som na tú otázku neodpovedala.

    Čo sa týka mojej neúčasti v parlamente, poslala som ospravedlnenie, neviem, či sa to ospravedlnenie dostalo do výboru, takže ho budem interpretovať tu. Bola som s pánom premiérom v Nitre na 50. výročí VŠP, z tohto dôvodu som sa nemohla zúčastniť na rokovaní výboru. Takže neviem, čo sa tam hovorilo o tej rezerve, neviem reagovať na to, ale poviem o tej rezerve, ktorá sa týka vysokých škôl, pretože zrejme ide o rezervu vysokých škôl. Rezerva vysokých škôl bola vytvorená s týmto zámerom: Viete dobre, že Ekonomická univerzita žiadala 73 miliónov korún na vnútorné vybavenie novopostavenej budovy. Najprv bolo viazaných 70 miliónov, potom sme odsúhlasili 50 miliónov, čiže 20 miliónov prešlo do rezervy. To je prvých 20 miliónov.

    Ďalej bol na ministerstvo školstva podaný projekt Vysokej školy dopravy a spojov zo Žiliny na vybavenie vysokých škôl pracovnými stanicami vo výške cca 20 miliónov. Tento projekt sme prijali ako veľmi dobrý, preto sme účelovo viazali do rezervy ďalších 20 miliónov, aby sme mohli urobiť výberové konanie. Výberové konanie aj bolo urobené, už bolo aj uzatvorené a pracovné stanice sa začnú na vysoké školy inštalovať. To je 40 miliónov, o ktorých sme hovorili, a tým aj odpovedám, na aké ciele budú tie finančné prostriedky použité. Ešte tam bola ďalšia rezerva, vy ste hovorili totiž o 41 miliónoch. Ja som ešte dala 7 miliónov, tie sme brali aj z rezervy, ktorá bola určená na školské správy, lebo sme sa domnievali, že je to veľmi potrebné, dávali sme v týchto dňoch 7 miliónov na vybudovanie zubného laboratória pre pracovisko na Heydukovej ulici, ktoré patrí pod Lekársku fakultu Univerzity Komenského. Keďže sa tam vyučujú študenti a toto laboratórium bolo skutočne v dezolátnom stave, tak sme považovali za potrebné tie peniaze tam presunúť. Takže na toto používame rezervu pre vysoké školy.

    Čo sa týka ďalšej otázky, je to rozpis finančných prostriedkov na školské správy, ide o verejnú informovanosť prostredníctvom médií. V odpovedi som uviedla, že sme uverejnili metodiku rozpisu na jednotlivé školské správy v Učiteľských novinách. Tá metodika je taká prehľadná, že podľa nej si každý riaditeľ školskej správy vie porovnať svoj rozpis finančných prostriedkov so susednou školskou správou, a nemali sme skutočne ani jednu sťažnosť od riaditeľov školských správ na takto rozdelené finančné prostriedky. Pripúšťam, samozrejme, to, čo ste povedali vy, že môžu byť nejaké nezrovnalosti, že sa školy sťažujú na to, že nedostali podľa toho, čo si myslia, že by mali dostať, a mali by to dostať, že nedostali toľko finančných prostriedkov, koľko im patrí. To je v kompetencii riaditeľov školských správ.

    Nemyslím si, že by každá školská správa - ona môže tiež uverejniť metodiku, ale aby na korunu vyčíslovala, čo na ktorú školu ide, myslím si, že by to nebolo potrebné. Ale riaditelia si predsa môžu u riaditeľa školskej správy overiť, môžu s ním prekonzultovať, môžu podať sťažnosť k nemu, môžu ju podať na ministerstvo, ak sa im zdá, že boli nejako ukrátení.

    Čo sa týka tej vyhlášky, to bola ďalšia vaša otázka, na tú som odpovedala už na začiatku.

    Ďalej tam bola otázka, koľko bude transformácia štátnej správy stáť rezort školstva. Vyčísliť to alebo odpovedať na túto otázku tiež nie je možné, pretože, samozrejme, na transformáciu štátnej správy pôjdu nejaké peniaze. Rozhodne rezort školstva nebude dávať na to žiadne finančné prostriedky, pretože to v rozpočte kapitoly nemáme započítané. Tie peniaze zrejme pôjdu cez ministerstvo vnútra.

    A čo sa týka nárastu pracovných miest, s nárastom pracovných miest nepočítame. Skôr opačne, čo sa týka ministerstva školstva, tým, že sa nejaké kompetencie presunú, priamo na ministerstve by malo prísť k zníženiu pracovníkov napríklad na sekcii financovania, pretože ak cez ministerstvo školstva pôjde iba metodika financovania, ale nepôjde financovanie ako také, potom sekcia financovania bude musieť znížiť počet pracovníkov. Takisto ak určité personálne otázky, ktoré teraz rieši ministerstvo školstva, prejdú do kompetencie školských odborov krajských a okresných úradov, tiež by sa mal znížiť počet pracovníkov na ministerstve školstva v tomto odbore.

    No a čo sa týka pracovných miest jednotlivých školských správ, tam sa tiež nepočíta so žiadnym zvýšením, pretože ak sa včlenia školské správy pod krajské a okresné úrady, niektoré obslužné služby, napríklad účtovnícke a pokladničné práce, sa budú vykonávať spoločne, pre celý okresný alebo krajský úrad. Takže pracovníci školských správ prejdú buď pod okresný úrad a tým nemôžeme počítať s nárastom pracovných miest.

    Rozostavané stavby v rámci komplexnej bytovej výstavby - ja vám, samozrejme, dávam za pravdu, rozostavané stavby v rámci komplexnej bytovej výstavy sú, je ich veľa. Hovoríte o jednej konkrétnej a tá je v Martine. K tomu, že tam chodia deti prvého stupňa, že tam hrozí trojzmennosť, neviem sa vyjadriť, je to možné, ale nie je to jediný prípad. Taký prípad máme napríklad aj v Bratislave - Dlhé diely, kde tiež hrozí trojzmennosť. Teda deti by mohli chodiť do iných škôl, lenže z Dlhých dielov dovážať deti kdesi do Petržalky, kde sa už vyprázdňujú školy, by asi nebolo veľmi vhodné. Takže napríklad, keď sme sa mali rozhodnúť, kam máme dať tých 100 miliónov korún, čo je skutočne veľmi malá suma, tak sme museli rozhodovať takýmto smerom. Martin sa tam nedostal, nedostali sa tam viaceré školy.

    To je taká, povedala by som, polemika, kto za ktorú školu by tu v parlamente začal hovoriť, prečo sa tam nedostala práve táto. Bola by som veľmi rada, keby sa tam dostal aj Martin. Pán minister Mráz uvažuje nad tým, že ešte by sa mohla v rámci komplexnej bytovej výstavby uvoľniť nejaká suma peňazí, ešte je to len v štádiu rokovania, takže neviem, či sa bude uvoľňovať, alebo nebude, a potom podľa možností sa budú riešiť ďalšie problémy.

    Čo a týka konkrétne Martina, neviem presne, ak by tam išlo o nejakú veľmi malú sumu a stačilo by to na dokončenie, tak určite by sa do Martina mohli financie prisunúť, pretože ide o to, aby sa dali peniaze tam, kde sa skončí výstavba, aby deti mohli pokračovať v štúdiu.

    A čo sa týka Stredného odborného učilišťa v Trnave, vaša otázka viedla len k tomu, či bolo nejaké stretnutie, že by verejnosť mala byť informovaná. Samozrejme, že sme robili stretnutie, robilo sa stretnutie s pracovníkmi dotknutého učilišťa aj všetkých ostatných učilíšť, pretože otázka tohto zrušeného učilišťa bola riešená tak, aby sa nielen žiaci, ale aj pedagógovia presunuli na ostatné učilištia, ktoré v rámci Trnavy existujú, to znamená, že žiadny učiteľ sa neocitne na ulici, žiadny žiak sa neocitne na ulici. To je, samozrejme, iba čiastočná odpoveď aj na to, čo tu načrtol pán poslanec Ftáčnik.

    To by bolo zatiaľ všetko. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Najprv by som sa chcel opýtať pána poslanca Figeľa, či bol spokojný s odpoveďou pána ministra.

  • Hlasy z pléna.

  • Dobre, ďakujem. Teraz sa ešte pýtam pána poslanca Šveca, či bol spokojný s odpoveďou.

  • Pán predsedajúci,

    po vystúpení pani ministerky musím povedať, že vôbec nie som spokojný, vôbec nie som spokojný ani s argumentáciou, ktorú pani ministerka tomuto plénu predložila. Nie som spokojný preto, lebo absolventi magisterského štúdia na pedagogicky orientovaných fakultách majú pedagogické minimum vo svojom normálnom štúdiu. Všetci študenti vysokej školy, ktorí majú vykonávať svoje povolanie učiteľa na stredných školách, majú vo svojom programe didaktiku predmetu, ktorý študujú, je to súčasť vysokoškolského štúdia. To, o čom hovoríte, pani ministerka, sú kurzy, ktoré robíte na metodických centrách, ktoré sú na Slovensku štyri a na týchto 4 metodických centrách máte dvoch kandidátov vied. Myslím si, že tieto postgraduálne kurzy sa nedajú porovnať s edukačným programom pedagogicky orientovaných vysokých škôl, a preto trvám na tom, že táto vyhláška je diskriminujúca, je diskriminujúca evidentne v náplni týchto štúdií. A potom, pán podpredseda, by som si ešte dovolil povedať, účelovo rozdeľované finančné prostriedky na isté laboratórium sa opakujú každý rok a sú systémom bártrového obchodu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Figeľ chce teraz hovoriť. Je spokojný s odpoveďou pána ministra?

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Ďakujem pánu ministrovi za vyjadrenie, ďakujem mu za chlapské slovo, istým spôsobom. Bol som vonku, pretože som chcel "interpelovať" pána Kukana, či sa podobné javy diali za jeho ministrovania v minulej vláde. Nenašiel som ho, ale predpokladám, že nie, a on sa určite k tomu vyjadrí, keď sa vráti, lebo je to otázka, ktorú vlastne pán minister nepriamo formuloval.

    Chcel by som len dodať, že ústava hovorí veľmi jasne a veľmi striktne, že poslanec musí dostať odpoveď do 30 dní. Tam sa nemôžeme baviť o tom, kedy bola odpoveď odoslaná a aké boli prieťahy. Tu to odznelo 28. marca. Ak tu nie je minister, má tu zastúpenie. Predpokladám, že mnohí ministri majú aspoň tajomníkov, ktorí sledujú interpelácie, keď tu nie sú, a že sa ospravedlňujú, keď tu nemôžu byť. Preto ústava je pre nás najvyšší zákon, nie nejaké vykladanie o pošte.

  • Nie, chcem to sformulovať.

    Po druhé, chcem vyjadriť poďakovanie, ktoré sme už aj vyjadrili, za poskytnutie ubytovania pri účasti na zasadnutí Európskej demokratickej únie. Ocenili sme to a aj sme zaplatili za ubytovanie. Ešte raz ministerstvu vďaka.

    Chcem tým sformulovať pozitívnu odpoveď alebo postoj v tom zmysle, že povinnosťou tých, ktorí majú moc, je vládnuť podľa zákonov a ústavy, a nás v opozícii je kontrolovať, aby sa to takto dialo. Preto v istom zmysle prijmite, pán minister, toto upozornenie aj ako nástroj pre vás, aby ste mohli odstrániť javy, ktoré sa nemajú stávať na ministerstve. Verím, že ste tak urobili alebo tak konáte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ospravedlňujem sa najprv pani poslankyni Sabolovej, ale omylom sa dostal z poradia pán poslanec Klein. Pán poslanec Klein dostáva slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcem vysloviť nespokojnosť s odpoveďou ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky na moju interpeláciu, bod číslo 23, vo veci plnenia uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 257 z 11. 12. 1995 ohľadom riešenie dôsledkov živelných pohrôm v rezorte pôdohospodárstva v roku 1995. V uvedenom uznesení sa žiada vláda Slovenskej republiky o uvoľnenie finančných prostriedkov vo výške 500 miliónov Sk z rozpočtu za rok 1995. Žiadam splniť uvedené uznesenie v plnom rozsahu, a preto odporúčam Národnej rade odpoveď neprijať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Sabolová, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Chcela by som vyjadriť nespokojnosť s odpoveďami na interpelácie, a to s odpoveďou pána ministra kultúry Ivana Hudeca. Je to odpoveď pod číslom 11. Pán minister mi vo svojej odpovedi, veľmi krátkej a stručnej, hovorí: "Aj na základe Vašich predchádzajúcich interpelácií" totiž boli dve, "predpokladám, že ste pod pojmom reorganizácia divadelníctva na Slovensku, ktorého obsah je pre mňa záhadný, mali na mysli práve transformačný projekt pre okruh v súčasnosti štátnych divadiel." Pán minister hovorí, že "obsah je pre neho záhadný". Ja si myslím, že hlavne na základe akejsi reorganizácie došlo práve k spojeniu divadiel v Košiciach a Prešove. Spojenie prebehlo, ale dodnes nie je jasné, podľa čoho sa to udialo. Nedozvedela som sa to ani z jeho odpovede.

    Žiadala som ho aj o ekonomické zhodnotenie týchto zmien v Prešove, v Košiciach a ich porovnanie, aké úspory dosiahlo ministerstvo kultúry v roku 1996 v porovnaní s rokom 1995, ale ani toto pán minister neprikladá. Prikladá akúsi transformáciu divadelníctva, ale nie som spokojná s odpoveďou, pretože to, na čo som sa ho pýtala dvakrát po sebe, som sa vlastne nedozvedela.

    Druhá odpoveď na interpeláciu bola z rezortu ministerstva hospodárstva od pána ministra Duckého. Je to číslo 10. Aj s touto odpoveďou vyslovujem nespokojnosť. Celá táto kauza likvidácie či privatizácie Košického magnezitu, štátneho podniku, je veľmi nejasná, a ani súčasný stav likvidácie nie je v postupnosti pripravený. Pretože som sa vlastne v rámci poslaneckého prieskumu zúčastnila priamo v podniku Košický magnezit, pýtala som sa pána ministra, ako bola ukončená verejná obchodná súťaž (lebo mala byť ukončená k 15. marcu). Do dnešného dňa nie je jasný výsledok verejnej obchodnej súťaže. Neviem, či sa stále vyhodnocuje. Pýtam sa teda pána ministra, prečo sa nezverejní zásadné rozhodnutie a nezoberie niekto za toto rozhodnutie v plnej miere zodpovednosť. Nie je možné, aby sa tri mesiace rozhodovalo o nejakej verejnej obchodnej súťaži. Vlastne v odpovedi pána ministra sa na konci píše, že zase sa o kúpu môže uchádzať každý. Tak ako to vlastne je? Z tohto dôvodu, keďže jeho odpovede sú stále nejasné, vyslovujem nespokojnosť s odpoveďou pána ministra Duckého.

    Mala som tri interpelácie. A táto odpoveď je od ministra životného prostredia pána Zlochu. Je pod číslom 9. Myslím si, že všetky tri odpovede prichádzajú, ako sa už konštatovalo, po termíne. Aj keď termíny na interpeláciách sa snažia páni ministri napísať také, aby to vyhovovalo 30-dňovej lehote, doručovanie je vždy ďaleko po lehote. Nesúhlasím s odpoveďou pána ministra životného prostredia. Odôvodním prečo.

  • Ešte pokračujem. Na Slovensku je veľmi veľa obcí, pán minister, malých aj veľkých, ktoré nemajú dostatok finančných prostriedkov na združenie k dotácii zo Štátneho fondu životného prostredia, a ak chcú budovať základnú infraštruktúru v obci, musia si zobrať úver. V mojej interpelácii som upozornila ministra životného prostredia na fakt, že obci Mlynárovce sa poskytla dotácia trikrát po sebe, a to so stopercentnou účasťou Štátneho fondu životného prostredia vo výške 15,5 mil. Sk, na čo pán minister životného prostredia vo svojej odpovedi pozabudol. Bolo by zaujímavé, keby sa prihlásili obce, ktoré dostali takúto štátnu dotáciu, a koľko ich asi je na Slovensku.

    Čo sa týka časti mojej interpelácie o súkromných firmách Hoges a Surmex, na ktoré som upozornila pána ministra, pán minister v odpovedi hovorí, citujem: "Príspevok do ochrany ovzdušia vo výške 2 mil. Sk pre jednu z týchto firiem nie je nič výnimočné." Lenže majiteľ spoločnosti využil prostriedky štátneho fondu v rozpore so zákonom, ako to konštatuje aj správa Najvyššieho kontrolného úradu. Národnej rade bola táto správa predložená a vari po prvýkrát sa v tejto správe rozoberajú aj nedostatky v oblasti čerpania prostriedkov zo štátneho fondu. Došlo tu k porušeniu zákona 128 v procese rozdeľovania a používania prostriedkov fondu. V správe sa priamo hovorí - prostriedky fondu boli poskytnuté podnikateľským subjektom aj bez povinnosti použiť vlastné zdroje. Kontrolou bolo zistené, že napríklad spoločnosť Surmex so sídlom vo Svidníku použila prostriedky fondu neúčelovo, t. j. v rozpore s § 5 ods. 5 zákona 128/1991 Zb. Tento prípad bol pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu odstúpený orgánom činným v trestnom konaní.

    Vo svojej interpelácii som sa pýtala pána ministra, ako sa vykonáva kontrola prostriedkov štátneho fondu, že došlo k ich neoprávnenému použitiu. Pán minister hovorí, že - a tu citujem: "i pre neho osobne bola prekvapením informácia o neúčelovom použití prostriedkov štátneho fondu". Ďalej hovorí, že v roku 1995 sa vykonali kontroly použitia týchto prostriedkov a že viac kontrol nebolo v silách a možnostiach fondu. Vykonali ich 11. Správa Najvyššieho kontrolného úradu však hovorí, že použitie prostriedkov fondu u príjemcov dotácií sa zo strany fondu nekontrolovalo, čo bolo v rozpore s § 5 ods. 4 zákona 128/1991 Zb. Riaditeľ štátneho fondu nariadil vykonanie kontrol u 10 z celkového počtu 960 príjemcov dotácií až v novembri 1995, t. j. v priebehu kontroly vykonávanej zo strany Najvyššieho kontrolného úradu. Skutočne za dva mesiace sa nedalo vykonať viac, ale prečo sa nerobili za celé obdobie systematické kontroly? Nie je potrebné zvyšovať počty kontrolórov, ale dodržiavať zákon 128/1991 Zb. a vyžadovať jeho plnenie od štátnych zamestnancov rezortu ministerstva životného prostredia a Štátneho fondu životného prostredia.

    Na konkrétne otázky som nedostala odpoveď, ale bola som odkázaná na to, že mám navštíviť Štátny fond životného prostredia, kde sa môžem na veci pozrieť. Asi bolo ťažké odôvodniť takéto pridelenie. Dúfam len, že Najvyšší kontrolný úrad bude pravidelnejšie kontrolovať čerpanie prostriedkov štátneho fondu a že zistené nedostatky budú dotiahnuté do konca. Čiže aj s touto odpoveďou pána ministra životného prostredia vyslovujem nespokojnosť a prosím kolegov, aby podporili vyjadrenie tohto nesúhlasu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán minister Baco, myslím, že chcete odpovedať pánu poslancovi Kleinovi. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    pán poslanec Klein, veľmi ma mrzí, že som neuspokojil svojou odpoveďou práve vás, pretože sme o tejto problematike hovorili. Ide o problematiku čiastočnej úhrady škôd pre poľnohospodárov, ktoré vznikli v minulom roku z titulu mimoriadnych udalostí.

    Národná rada v novembri minulého roku odporučila vláde, aby sa s týmto problémom zaoberala a riešila tento problém. Národná rada, predpokladám, aj vláda predpokladá, že to myslela dobre, že nechala vláde, aby celý problém posúdila, zvážila a na základe toho rozhodla. Vláda aj tak postupovala. Problém zvážila, zvážila možnosti a rozhodla. Vychádzala tiež z toho, že sama Národná rada si nebola istá, či ten problém má takú váhu, že sa má skutočne realizovať, alebo či sa má ešte posúdiť, pretože Národná rada má základný nástroj, s ktorým pracuje, ktorý sa volá zákon. Keby bola Národná rada presvedčená o tom, že ten problém treba riešiť, bola by využila nástroj - zákon a zmenila nástroj - zákon o rozpočte na rok 1995 a bola by pre kapitolu ministestva pôdohospodárstva o 500 miliónov, resp. o inú sumu upravila rozpočet, teda zákon o rozpočte na rok 1995.

    Keďže toto Národná rada neurobila, aj vláda predpokladala, že Národná rada má ten názor, že vec treba ešte premyslieť a zvážiť. Následne teda vláda vec zvážila a súhlasila s tým, aby ministerstvo poskytlo 112 miliónov korún na tieto škody. Ďalej vláda súhlasila s tým, aby sa vyplatili v predstihu dotácie pre poľnohospodárstvo vo výške asi 900 miliónov korún, čo sa taktiež stalo a poľnohospodári to veľmi ocenili. Vláda takisto odporučila, aby sa aktivizovali fondy, na ktorých spoločne boli zostatky k 1. januáru 1996 vo výške približne 2,5 mld Sk, čo sa takisto deje. A rovnako sa vláda priznala k tomu, že podľa toho, ako sa bude vyvíjať rozpočtová situácia v tomto roku, nezabúda na tento problém, ešte sa k nemu vráti a zváži možnosti, ktoré budú v tomto roku, aby ešte aspoň čiastočne prispela k riešeniu tohto problému.

    Myslím si, že je to úplne harmonické, tento vzťah Národná rada - vláda. Čo sa týka tohto problému, Národná rada mohla zmeniť zákon, neurobila to, odporučila vláde, vláda zvážila a urobila tých päť opatrení, o ktorých hovorím. Ak Národná rada bude mať názor, že predsa malo byť 500 miliónov Sk uhradených za škody, má aj teraz k dispozícii nástroj - zákon, a pri schvaľovaní štátneho záverečného účtu sa tento problém môže dať na stôl, môže sa posúdiť rozpočet na rok 1996 a môže sa v Národnej rade takéto rozhodnutie prijať.

    Čiže ešte raz. Myslím si, že vláda urobila v tom smere všetko, čo Národná rada od nej očakávala. Ak Národná rada bude mať ten názor, že sa má urobiť viac, mňa osobne to veľmi poteší a budem pánu poslancovi veľmi povďačný, keď bude iniciovať iné riešenie, veľkorysejšie riešenie a keď sa toto riešenie dosiahne. Myslím si teda, že po tomto vysvetlení pán poslanec Klein môže zmeniť názor, že vyslovuje nespokojnosť s mojím stanoviskom alebo s tým, ako vláda postupovala. Myslím si, že by mohol zvážiť všetky tieto okolnosti a využiť svoje kompetencie poslanca, člena Národnej rady, a priamym spôsobom ovplyvniť to, o čom sme presvedčení.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Klein, ste spokojný s odpoveďou? Prosím vás, spojte pána poslanca Kleina.

  • Zatiaľ som spokojný s odpoveďou, pán predsedajúci, ale ešte budem spokojnejší, keď tých 447,5 miliónov poľnohospodári dostanú. Budem to iniciovať pri záverečnom účte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Zlocha, prepáčte, pán minister Zlocha, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážená vláda, vážení poslanci,

    keby pán podpredseda povedal, že so spiacim mandátom, tak by mal pravdu.

    Chcel by som odpovedať na výhrady pani poslankyne Sabolovej k poskytovaniu dotácií zo štátneho fondu.

    Kontroly sa robia, samozrejme, nato, aby sa overila účinnosť poskytovania dotácií zo štátneho fondu na ekologické stavby. Ak však chcem niečo vyčítať, v prvom rade by som si mal dobre preštudovať zákon a vyhlášku. Podľa zákona a príslušnej vyhlášky je možné poskytovať dotácie na akcie, ktoré sú, až na 100 %.

    Pani poslankyňa si, samozrejme, vyberie presne tie obce, kde je starosta za HZDS alebo z vládnej koalície, a zistí veľmi presne, koľko tam dáme dotácií. Mohol by som jej povedať veľmi veľa prípadov, kde je starosta za niektorú politickú stranu občanov maďarskej národnosti alebo Stranu demokratickej ľavice, alebo dokonca aj KDH. Je napokon samozrejmé, že fond je ohraničený výškou. Príjem je okolo miliardy, miliardy dvesto miliónov korún a poskytnúť dotácie v plnej výške takému veľkému počtu obcí prakticky nie je možné.

    Prípad, ktorý sa stal vo Svidníku, môžem vás, pani poslankyňa, ubezpečiť, zistil nie Najvyšší kontrolný úrad, ale na naše určité obavy finančná polícia ministerstva alebo kontrola z ministerstva financií. Prípad je už, samozrejme, predložený orgánom činným v trestnom konaní. V jednom prípade tam ide, myslím, o dva milióny korún a v druhom o štyri milióny korún. Zistila sa neúčelnosť použitia finančných prostriedkov.

    Oveľa viac ma však mrzí, že sa nepoukáže na hriechy, ktoré máme z dávnejšej minulosti. V rokoch 1991 a 1992 vtedajší minister a riaditeľ fondu dávali záruky rozpočtom ministerstva a rozpočtom fondu. Je veľmi zaujímavé, že tá istá kontrolórka, ktorá veľmi presne zistí, aké chyby robíme my, nezistila ani jednu z 28 záruk. To, že nám strhli 113 miliónov korún a dodnes sa o ne súdime, sa nevyčíta, pretože tí ľudia sú z inej politickej strany a nie z HZDS alebo z vládnej koalície.

    V jednom prípade sa dokonca dala záruka na 60 miliónov korún a aj na úroky, na nákup technologickej linky z Talianska na spracúvanie plastov. Tá technologická linka bola dovezená, nebola ani namontovaná. Samozrejme, o 62 miliónov korún sme prišli, a neviem si predstaviť, ako by sme od nejakej spoločnosti s ručením obmedzeným tieto peniaze dostali. V ďalšom prípade tá istá kontrolórka vyčítala, že sa nedala dotácia 4,5 milióna korún jednému súkromnému podnikateľovi. On ju potom dostal. Zistili sme však, že nemal ani stavebné povolenie, 4,5 milióna korún má možno dodnes uložené v banke a ročne teda berie prinajmenšom 10-percentný úrok alebo peniaze minul. Nie sme schopní presvedčiť políciu alebo niekoho iného, aby tie peniaze od neho vymáhali. Toto bol jeden prípad. Samozrejme, firma Surmex má majetok a predpokladáme, že nebude problém, aby sme peniaze, ktoré tá firma neoprávnene použila, vrátila.

    Skutočne, u nás na Štátnom fonde životného prostredia pracuje 20 ľudí. Je to veľmi málo už aj vzhľadom na to, že ročne poskytujeme dotácie okolo 700 až 900 obciam. Kontrolovať je možné, samozrejme, až potom, keď sú nejaké práce urobené, a tieto kontroly sa robia v určitom počte. Aby sme boli ešte účinnejší, dali sme pokyn, aby kontroly v priebehu výstavby robili pracovníci obvodných a okresných úradov životného prostredia. Nikdy som nič nenamietal a nenamietam proti kontrolám, pretože vždy sa môže nájsť nejaký nedostatok. A nedostatky, samozrejme, sa snažíme naprávať. Ale vyčítať niečo len preto, aby sme vyčítali... Nakoniec Najvyšší kontrolný úrad vo svojej správe použil niektoré fakty napriek tomu, že sme ich rozporovali, napríklad k výkladu verejného obstarávania, máme to doložené výkladom ministerstva, ktoré ten zákon predložilo, pani kontrolórka naše výhrady, napriek tomu, že boli akceptované, uviedla do materiálov, ktoré sa tu predložili. To je už, samozrejme, druhá vec.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Sabolová, považujete túto odpoveď za únosnú, alebo nie? Nech sa páči. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Svoje stanovisko by som povedala v takých troch bodoch.

    Pán minister, naša povinnosť poslancov nie je robiť kontroly. Ak sa nejakú informáciu dozvieme, pýtame sa tu, interpelujeme vás, aby sme dostali správnu odpoveď, a vyjadrujeme svoju spokojnosť alebo nespokojnosť. To je jedna vec.

    Druhá vec, ak sa robia teraz nejaké prehrešky, alebo sa nejakým spôsobom prideľujú finančné prostriedky dnes, nie je vhodné, aby ste sa vyhovárali na to, či sa to v minulosti robilo alebo nerobilo. Ja som v tom období nebola poslankyňou, a ak by som bola a bolo by sa robilo niečo, čo sa mi nepáči ani dnes, určite by som bola toto stanovisko zaujala aj v tom období.

    A po tretie, stále operujete, aj vo svojej odpovedi, starostami za iné politické strany. Tak ako som povedala, zistili sme informáciu, pýtame sa a žiadame došetrenie, vysvetlenie. Nikdy som, aj vám som veľakrát vo výbore povedala, netvrdila, že nedostávajú starostovia rôznych politických strán príspevky tak, ako sú urobené poradia cez okresné úrady životného prostredia. Ale urobili sme si takú štatistiku za rok 1995 a pomer opozičných a koaličných starostov je asi taký, že ich možno rozdeliť na tri skupiny, a vychádza to tak, že je tretina opozičných, tretina koaličných a tretina nezávislých. Rozdiel je podstatný v tom, koľko finančných prostriedkov zo štátneho fondu plynie do niektorej z týchto skupín. A ten nepomer je evidentný. Tak ako som upozornila na túto obec, netvrdím, že tie peniaze nepotrebuje, ale treba zvažovať, kde je potrebnejšie zo strany štátu pomôcť a kde je sústredenosť obyvateľstva a zaťaženosť územia väčšia.

    Toto sú moje výhrady. Nie to, že je politická príslušnosť, pretože všetci starostovia, ktorí sú dnes v obciach, a je jedno, či sú z HZDS, KDH, SDĽ alebo nezávislí, sú v rovnako nepríjemnej situácii práve dôsledkom hriechov minulosti, keď sa do infraštruktúry obcí financie neinvestovali. Čiže, aby sme sa pochopili, tu nejde o žiadny politický postoj, ale o to, aby prostriedky štátneho rozpočtu boli rozdeľované tak, ako to vyžadujú požiadavky z jednotlivých okresov a vlastne potreby občanov.

    Ale aj tak, nebolo to dostatočné vysvetlenie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Černák, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia,

    prišiel som, aby som vyjadril svoje stanovisko k odpovediam, ktoré som dostal na svoje tri interpelácie. Áno, počuli ste dobre, poviem stanovisko a nebudem vyslovovať s nimi nespokojnosť, pretože ako človek racionálne pracujúci s časom vidím, že vysloviť nespokojnosť odpoveďou na interpeláciu je strata času. Strata času o jedno, dve alebo tri hlasovania, ktorým vy, plénum, rozhodnete, že s odpoveďou mám byť spokojný.

    A viete, keď pán predseda Gašparovič povedal, že aj vo Švédsku sedí len päť-šesť poslancov pri rozprave, bol som spokojný, že teda škandinávska disciplína je blízka našej. Ale ako chcete hlasovať o spokojnosti s odpoveďou, keď skutočne je nás tu len pár? Môžeme povedať argumenty, že sme dostali prázdny list od pána ministra, ale väčšina zatlačí a rozhodne, že s odpoveďou musím byť spokojný.

    Takže vopred vás prosím, v júni by sme mali mať rokovací poriadok, hľadajme potom spoločne v novom rokovacom poriadku také cesty, aby sme najúčinnejšiu poslaneckú zbraň, a to sú interpelácie, nedegradovali, pretože skutočne v poslednom čase sa stretávame, že odpovede sú buď neúplné, alebo neodpovedajú na tie konkrétne otázky, ktoré boli nanesené. Hneď vám poviem príklad.

    Interpeloval som pána ministra Hudeka, už klasicky, vo veciach petičných hárkov Demokratickej únie. Pán minister mi zase slušne odpovedal. Upozornil ma, že už mi odpovedá niekoľkýkrát, ale znovu neodpovedal na moju otázku, koľko preverovaných svoje podpisy priznalo a kto nariadil preverovanie, ale skončil s tým, že 2 744 bolo falšovaných.

    Dámy a páni, čestne vyhlasujem, že už končím s interpeláciami, pretože tí, ktorí pozorne počúvali stanovisko pána ministra, vo svojej záverečnej reči pán minister Hudek konečne povedal pravdu. Konečne povedal: Policajný zbor, ani ja, ani nikto na svete nie je kompetentný preverovať podpisy. To môžu len komisie. Ja som mal mandát len na zistenie falšovateľov, tých bolo 2 744. Ergo 14 000 mínus 2 700 je 11 300 platných podpisov. Takže dúfam, že túto odpoveď počúval aj pán kolega Macuška. Dušan, mrzí ma to, ale verejne vyhlasoval, že ak sa dokáže, že Demokratická únia má dostatočný počet podpisov, tak naše rady opustí. Neviem, koho si HZDS vyberie ako náhradníka za pána Macušku, ale mal by to byť niekto, kto nebude robiť také verejné vyhlásenia na základe chabých argumentov.

    Ďakujem pánu ministrovi Hudekovi, že nie v odpovedi na interpeláciu, ale v záverečnom slove pri svojom odvolávaní, ktoré nie je problémom prečítať si zo stenografickej správy, jednoznačne potvrdil, že Demokratická únia splnila podmienky a že nikto nemá mandát na to, aby preveroval, či bolo podpisov dosť, alebo nie.

    Moja druhá interpelácia bola pre pána ministra Mráza. Určite si spomínate, ako som vystupoval a odporúčal som nevytvárať ministerstvo výstavby a verejných prác, ale radšej ísť na tzv. český model a ministerstvo hospodárstva rozdeliť na ministerstvo hospodárstva a ministerstvo priemyslu, obchodu a cestovného ruchu. Takýto model by umožnil povýšiť cestovný ruch a dal by väčšiu ingerenciu zahraničnému obchodu, pretože dvaja štátni tajomníci by postavili tieto dve dôležité úlohy o stupeň vyššie.

    Ďakujem pánu ministrovi Mrázovi za odpoveď a dokonca musím vysloviť spokojnosť s jeho odpoveďou, pretože na mieste ministra mi odpovedal, čo všetko ministerstvo doteraz urobilo. Túto otázku som mal položiť premiérovi a tak aj urobím, prečo by nebolo ministerstvo hospodárstva schopné s odstupom času splniť všetko, čo mi dal pán Mráz v odpovedi, a či by nebolo predsa len lepšie povýšiť záujem o cestovný ruch, o ktorom všetky politické strany krásne hovoria, ale v skutočnosti mu dávame veľmi chabú podporu.

    Dámy a páni, moja posledná interpelácia je pod bodom 33, predtým to boli interpelácie pod bodmi číslo 20 a 21. Ďakujem pánu Kozlíkovi za odpoveď. Ďakujem mu dvojnásobne, pretože som ho interpeloval písomne mimo schôdze a v termíne mi odpovedal. Dokazoval mi, že novelizácia zákona o dani z príjmov číslo 286 nebude mať žiadne dosahy na štátny rozpočet a že v princípe ide len o účtovnú zmenu. Pán minister vo svojej interpelácii a po svojom verejnom vyhlásení, že táto tzv. Konárikova novela nebude mať vplyv na štátny rozpočet, ani iné nemohol povedať. Zistím formou poslaneckých prieskumov konkrétne podklady v konkrétnych dotknutých podnikoch a znovu sa obrátim na pána ministra po argumentovaní s praktickými skúsenosťami, že novela má dosah na štátny rozpočet.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť. Hovoril som svoje stanovisko k interpeláciám číslo 20, 21, 33.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec László Köteles, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážená Národná rada, vážení členovia vlády,

    na 14. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky z dôvodu, že som nedostal odpovede na svoje interpelácie podané ešte na 13. schôdzi, bol som nútený opätovne interpelovať vládu Slovenskej republiky, aby čím skôr uverejnila v Zbierke zákonov Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia a o zabránení daňového úniku v odbore daní z príjmov a majetkov.

    Napriek tomu, že ani druhýkrát som nedostal odpoveď zo strany vlády, zmluva spolu s podobnou zmluvou s Rumunskou republikou približne s dvojmesačným oneskorením sa predsa uverejnila v Zbierke zákonov, teda v zmysle mojej žiadosti bola sprístupnená aj pre zmluvou dotknutú verejnosť. Z tohto hľadiska absenciu odpovede na interpeláciu zo strany vlády o urobených konkrétnych krokoch považujem za symptóm tzv. Langošovho efektu, že opozícia nikdy nemôže mať pravdu. To je k bodom 27 a 28.

    Interpeloval a žiadal som predsedu vlády Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara, podpredsedu vlády Slovenskej republiky Jozefa Kalmana a ministra kultúry Ivana Hudeca, aby urobili konkrétne kroky na zachránenie menšinových kultúrnych zväzov, ktoré sú zárukami na zachovanie pestrosti duchovných a kultúrnych hodnôt v Slovenskej republike a práve v súčasnosti sa dostali na pokraj záhuby. Konštatujem, že minister kultúry Ivan Hudec a podpredseda vlády Jozef Kalman napriek tomu, že sú zodpovední za túto situáciu, mi odpovedali neadekvátne, všeobecne a navyše mi poslali tie isté nič nehovoriace tlačivá. Teda som nútený vysloviť nesúhlas s odpoveďami. Predseda vlády Vladimír Mečiar mi na interpeláciu ani neodpovedal.

    Takisto som interpeloval ministra kultúry Slovenskej republiky Ivana Hudeca, aby predložil konkrétny rozpis štátnych dotácií zo štátneho fondu Pro Slovakia a takisto konkrétny rozpis štátnych dotácií pre národnostné kultúrne aktivity a pre menšinové zväzy za rok 1995 a za I. štvrťrok 1996. Minister kultúry Slovenskej republiky Ivan Hudec napriek tomu, že ho zaväzuje zákon číslo 44 z roku 1989, aby na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky písomne alebo ústne odpovedal do 30 dní, dosiaľ mi nedal odpoveď. Teda v tejto otázke minimálne dvakrát zjavne porušil Ústavu Slovenskej republiky a takisto aj zákon o Slovenskej národnej rade.

    Chcel by som niečo dodať k otázke hospodárenia s finančnými prostriedkami priamo určenými na podporu menšinových kultúr. Už aj v minulom roku sa vyslovili vážne obvinenia, že tieto prostriedky sa zneužívajú na iné vládne a propagandistické účely. Z tohto dôvodu sa už poslanci Maďarskej koalície obrátili na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, aby prešetril činnosť štátneho fondu Pro Slovakia, cez ktorý je veľkoryso, ale protizákonne financovaná stranícka koaličná tlač, napríklad Slovenská republika, Nová smena mladých, Hlas ľudu alebo nečitateľné a štvavé viacjazyčné publikácie, napríklad Slovenský juh. Tie publikácie sú veľkoryso a zadarmo rozdávané aj v Národnej rade. Takisto ako zaužívaný a typický bod slovenského folklóru, že bol odvolaný istý pracovník Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý pravdepodobne s veľkou odvahou narazil na protizákonné a nehospodárne šafárenie s uvedenými peniazmi. Pravdepodobne aj z týchto faktov vychádza kŕčovitá snaha ministra kultúry čo najdlhšie zatajiť konkrétny rozpis dotácií.

    Vážená Národná rada, vychádzajúc z presvedčenia, že medzi povinnosti poslancov Národnej rady patrí aj kontrola výkonných orgánov a takisto šafárenia so štátnymi finančnými prostriedkami, navrhujem text uznesenia: "Národná rada Slovenskej republiky, pochopiac svoju zodpovednosť za účelové využívanie štátneho rozpočtu, žiada ministra kultúry Slovenskej republiky o konkrétny rozpis dotácií zo štátneho fondu Pro Slovakia za rok 1995 a za I. štvrťrok 1996."

    Vážení kolegovia, na 14. schôdzi som interpeloval vládu Slovenskej republiky v mene obyvateľov okresu Košice vidiek. Nedostal som odpoveď. Interpeloval som predsedu vlády Slovenskej republiky, aby urobil konkrétne kroky na zachránenie menšinových kultúrnych zväzov. Odpoveď som nedostal. Interpeloval som ministra kultúry Slovenskej republiky, aby predložil konkrétny rozpis dotácií zo štátneho fondu Pro Slovakia za rok 1995. Odpoveď som nedostal. Takže v tých prípadoch boli zjavne porušené zásady zákona číslo 44/1989 Zb. a Ústava Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky uznesením vyslovila nespokojnosť so sústavným porušovaním zákona číslo 44/1989 Zb. zo strany členov vlády, a navrhujem text uznesenia: "Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje nespokojnosť so sústavným porušovaním Ústavy Slovenskej republiky a zákona číslo 44/1989 Zb. zo strany členov vlády s tým, že neodpovedajú v zákonom danej lehote na interpelácie poslancov. Takisto Národná rada Slovenskej republiky, vychádzajúc z článku 80 Ústavy Slovenskej republiky a z § 89 zákona číslo 44/1989 Zb., žiada členov vlády Slovenskej republiky, aby odpovedali na interpelácie Národnej rady Slovenskej republiky v zákonom danej lehote, teda do 30 dní."

  • Ďakujem. Pán poslanec Harach, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, vy ste sa ma vtedy nespýtali, keď pani ministerka Slavkovská odpovedala tým poslancom, ktorí vyjadrili svoj názor na jej odpovede na naše interpelácie, a vidíte, ona tu už teraz nie je. Veľmi ma to mrzí, ale nič to. Ak by bolo možné, pán podpredseda, zariadiť, aby pani ministerka, ktorá je azda v budove, sedela teraz tu, keď je takýto bod, kde sa diskutujú problémy školstva. Je málo príležitostí porozprávať sa s ňou. Ale nevadí, možno to počuje a medzitým príde sem.

    Dámy a páni, odpoveď pani ministerky na otázku súvisiacu s diskriminačným charakterom vyhlášky číslo 41 o odbornej a pedagogickej spôsobilosti je skutočne nefundovaná. Tá odpoveď je až zarážajúco slabo odborná. Poviem dôvody. Podrobne som si preštudoval výklad o tejto vyhláške. Dámy a páni, ten výklad totiž hovorí to, čo asi pani ministerka nepochopila. Predstavte si takúto situáciu: vysokú školu skončia dve kategórie absolventov. Jeden z nich je inžinier, resp. inžinierka, ktorý si počas štúdia urobí tzv. doplnkové pedagogické štúdium. Druhý v tomto modálnom príklade je absolvent, resp. absolventka fakulty pripravujúcej učiteľov, ktorá má titul magister. Ten, kto absolvoval technickú fakultu s doplnkovým pedagogickým štúdiom, môže byť automaticky podľa výkladu k vyhláške zaradený do 10. platovej triedy, ak učí na strednej škole, ale ten, kto je vzdelávaný v smere pedagóga, musí robiť kvalifikačnú skúšku. Vážení, to je logická zvrátenosť.

    Ďalší príklad, ktorý vyplýva z výkladu tejto vyhlášky, je tento: Predstavte si dvoch absolventov pedagogických fakúlt. Jedna pedagogická fakulta má špeciálnu pedagogiku - dajme tomu - a absolvent tejto špeciálnej pedagogiky po skončení štúdia nastúpi na školu pre handicapované deti. Druhý absolvent pedagogickej fakulty s nešpeciálnou pedagogikou si môže počas štúdia urobiť tzv. rozširujúce štúdium špeciálnej pedagogiky. Ak obidvaja títo absolventi nastúpia pracovať na pracovisko, na školu pre handicapované deti, tak ten, kto má inú pedagogiku, nešpeciálnu, ale len rozširujúce štúdium, je zaradený do vyššej platovej triedy. Prosím vás, čo je to za logika?

    Škoda, že tu nie je pani ministerka, veľmi rád by som počul jej odpoveď na tieto dva príklady, pretože skutočne z výkladu vyhlášky vyplývajú. Toto treba zmeniť.

    Ak chcete, rád by som uviedol aj isté kvantitatívne charakteristiky. Som rád, že sa rieši aj problém našich pedagogických pracovníkov, ktorí majú titul inžinier a učia na stredných školách. Je to veľmi dobré. Tých je 7000 tisíc, ale neriešených ostalo približne 30 000 pedagogických pracovníkov s titulom magister. Už tu bola zmienka o tom, že to narušuje isté medzinárodné dokumenty o práve na zamestnanie, pretože tu dochádza k diskriminácii v prístupe k zamestnaniu, ktoré si vyžaduje rovnakú alebo rovnocennú kvalifikáciu. Tá tu je, dokonca u jedného ešte lepšia, tá kvalifikácia, a on je znevýhodnený v prístupe k tomuto zamestnaniu. Pokojne môžem predložiť pani ministerke cestu cez ústavu, Zákonník práce, môžeme o tom diskutovať a ukazuje sa, právnici nám to odobrili, že došlo k porušeniu Zákonníka práce. Keby sa magistri na školách ohradili voči tejto vyhláške a išli by sa súdnou cestou domáhať svojich práv, je reálny vysoký pravdepodobnostný odhad, že tieto súdy budú vyhrávať. Je to škoda, treba urýchlene urobiť nápravu.

    Po druhé, v odpovedi ma veľmi zarazilo konštatovanie pani ministerky, že kompetencie nie sú definitívne stanovené. Veď túto otázku som položil pred 30 dňami, viac ako 30 dňami. Zákon o transformácii štátnej správy sa predsa pripravuje dlhé roky. Táto vláda na ňom veľmi intenzívne pracovala a dokonca v posledných mesiacoch akcelerovala svoju prácu. Je nemysliteľné, aby člen vlády zdvihol ruku za zákon a nemal jasno, ako ten zákon na neho dopadne. To je niečo neuveriteľné, že teraz počujeme, že kompetencie nie sú stanovené. A to som ešte nedostal odpoveď na otázku, či sa uvažuje aj o presune niektorých, aspoň niektorých kompetencií na samosprávy.

    Po tretie, pani ministerka v súvislosti s rezervou hovorila o rezerve vysokých škôl. To nie je rezerva vysokých škôl. Rezerva vysokých škôl môže byť tá, ktorú majú vysoké školy vo svojom rozpočte. Toto je rezerva pani ministerky a nie je 40 miliónov, je 41 miliónov plus tých 7 z podkapitolky alebo z paragrafov dotýkajúcich sa stredných škôl, o ktorej som vedel tiež, ale tú som nespomínal.

    Po štvrté, pani ministerka buď nepochopila moju otázku, alebo nechápe, čo je povinnosťou ústavného činiteľa vo vzťahu k občanom z hľadiska informovanosti. Pre mňa nie je zaujímavé, ani pre nás by nemalo byť zaujímavé, či pani ministerka informuje riaditeľov školských správ, a dokonca len o metodike rozpisu, pre nás je podstatné, či je informovaná občianska verejnosť, či rodičia vedia, aký podiel z ich daní ide na školstvo. A túto informáciu občianska verejnosť nedostala.

    Bývalo dobrým zvykom, že sa v predchádzajúcich rokoch rozpočet publikoval aspoň v Učiteľských novinách. Kolega Andrejčák, keď sme diskutovali o otázkach súvisiacich s kontrolou informačných služieb, sa odvolával ako na jeden z príkladov na príklad Francúzska. Prepáčte, že hľadám súvzťažnosť medzi týmito dvoma, dúfam, že nikdy nesúvisiacimi oblasťami, ako sú tajné služby a školstvo, ale predsa len mi to nedá, aby som túto paralelu nevyužil, keď už sme sa teda obrátili na Francúzsko. Dámy a páni, vo Francúzsku si môžete v denníkoch, i v regionálnych denníkoch prečítať, ako sú financované školy, presne do haliera. To je tá povinná informovanosť občianskej a rodičovskej verejnosti, o toto išlo, nie o to, či riaditelia školských správ sú informovaní, oni o tom musia byť absolútne informovaní.

  • Prosím vás, aby sme sa dostali trochu ďalej.

  • Zrýchlim to, áno. Pán podpredseda, keby ste ma boli vyzvali vtedy, keď ostatných, už by som bol mal za tým.

    Koľko bude stáť transformácia? Znovu neurčitá odpoveď. Jednoducho tomu nerozumiem, prosím vás, ako nie je možné mať už jasne stanovené vedomosti a prepočty, čo sa stane, ak sa má 46 školských správ transformovať do 79 okresov. Nevieme napočítať, koľko pracovných síl tam bude treba, porovnať tieto rozdiely? Pani ministerka rozprávala o tom, že zopár ľudí ubudne z ministerstva, no ale tí predsa nepôjdu robiť do Banskej Štiavnice na okres tak, aby nevznikli mzdové a iné nároky. Ona hovorí, že to už nebude jej vecou. Bude to jej vecou, pretože to budú ľudia, ktorí budú zabezpečovať školstvo, hoci budú v pracovnoprávnom vzťahu s inštitúciou, ktorá bude v rezortnej pôsobnosti neviemktorého ministerstva, zrejme ministerstva vnútra.

    Hovorilo sa o účtovníctve. Ostal som vyslovene zarazený, pretože nech by sa školstvo akokoľvek transformovalo, pod ktorýkoľvek iný rezort, z hľadiska účtovníctva, dámy a páni, ide o najväčší rezort z hľadiska financií. Tam to účtovníctvo bolo a bude vždy náročné. A úplne chybná bola úvaha, ktorú nám tu predviedla pani ministerka, že niečo z účtovníctva prejde dolu, na školské správy, a menej toho bude na ministerstve. No ale to vznikne na 79 okresoch, tam bude treba zúčtovávať.

    Som veľmi smutný z toho, že pani ministerka v súvislosti s tou časťou mojej interpelácie, ktorá sa dotýkala školy v Záturčí, odpovedala, že nevie nič o hroziacej trojzmennosti. Teraz dovoľte, aby som to povedal tak trošičku obrazne - no, mala by asi vyťahať trošku za uši toho, kto jej pripravoval odpoveď na túto interpeláciu. Veď to je kardinálna otázka. Tam nejde o to, či rozdelíme peniaze podľa politickej príslušnosti, neviem, kto tam je a čo to tam je, to ma nezaujíma, ale zaujíma ma to, že malé deti cvičia na chodbách, budú chodiť na tri zmeny a vedľa ich budovy je v areáli rozostavený veľký objekt, ktorý chátra, zastaráva, vlani naň išli peniaze, teraz nejdú.

    Chcel by som poprosiť pána ministra Mráza, aby skutočne, ak môže, z určitej aspoň z akej-takej rezervy v oblasti investícií sa pokúsil pomôcť tejto škole a ďalším.

    Hovorím to preto, že ani do výboru, ani teraz v interpelácii pani ministerka nepredložila, ktoré školy a na základe akých kritérií, ktoré stavby boli vybraté. Dôkladným poslaneckým prieskumom si ešte spresním znalosti, ktoré zatiaľ mám, a keďže nie sú definitívne, nebudem o nich hovoriť, ale mám indície, že sa rozdelili prostriedky na také školy, kde to nebolo také nevyhnutné, ako napríklad na túto a na ďalšie.

    Moja posledná otázka sa dotýka riešenia situácie na Strednom odbornom učilišti v Trnave. V odpovedi sme sa znovu dozvedeli, že áno, s riaditeľom školy a s pedagogickými pracovníkmi bolo stretnutie. Ale chodia tam deti rodičov. Rodičia by mali vedieť, ako ich deti budú rozmiestnené. Pýtal som sa, či bolo takéto stretnutie a či sa na tomto stretnutí zúčastnil pracovník ministerstva školstva zodpovedný za toto rozhodnutie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Prosím vás, vážení kolegovia, aby sme sa znova pokúšali o ekonómiu času, lebo naozaj potom veľmi ťažko postúpime dopredu.

    Mám len jednu malú poznámku. Prosím vás, pri uvažovaní o členení štátnej správy je celkom iná úvaha, ak zoberieme doterajšie pôsobenie 38 okresov, 123 obvodov a sčítame to, dostaneme sumu 161 útvarov, a ak zoberieme nové členenie 79 a 8, dostaneme 87, to znamená, že pri všetkých úvahách o členení, o mase potrebných aparátov sa dá hovoriť o racionalite pri tom druhom riešení.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Schmögnerová. Pardon, prepáčte ešte chvíľu, prihlásil sa pán podpredseda vlády.

  • Vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády, vážená Národná rada,

    k predchádzajúcej odpovedi, resp. stanovisku. Pán poslanec Köteles vyjadril svoj názor, že nesúhlasí s odpoveďou na svoju interpeláciu z minulého zasadnutia Národnej rady vo vzťahu k otázke, ktorú dal pánu premiérovi Mečiarovi, pánu ministrovi Hudecovi a mne.

    Obracia sa na nás asi v tomto zmysle: žiada týchto troch, o ktorých som hovoril, aby urobili konkrétne kroky na zachránenie menšinových kultúrnych zväzov, ktoré sú zárukami na zachovanie pestrosti kultúrnych a duchovných hodnôt v Slovenskej republike. Žiada písomnú správu o urobených krokoch. V tejto výzve alebo v tejto požiadavke sa vôbec neanalyzuje, čo konkrétne je problémom v tých národnostných menšinových kultúrnych zväzoch, v čom je podozrenie, že zaniknú, že neplnia svoje poslanie atď. atď.

    V ďalšej časti sa hovorí o finančných zdrojoch. Keďže ministerstvo kultúry dalo odpoveď pánu poslancovi, kde uviedlo jednotlivé čísla, ktoré boli poskytnuté na jednotlivé aktivity a ktoré boli poskytnuté na jednotlivé národnostné menšiny, jednoznačne som sa s touto odpoveďou stotožnil a trvám na tom, že je dosť kvalifikovaná a dosť komplexná.

    Pokiaľ by som chcel ešte zareagovať vo vzťahu k menšinovým kultúrnym zväzom, nemyslím si, že by boli v zániku, nemyslím si, že im hrozí nejaký zánik, resp. že sú v určitom ohrození, a dokumentujem to aj skutočnosťou, ktorú môže potvrdiť nad vami sediaci pán poslanec Bárdos. Minulý týždeň na zasadnutí Rady vlády pre národnosti bol iniciatívne z vašej strany, resp. vašich zástupcov, ktorí sú v Rade pre národnosti, predložený návrh zákona o národnostných kultúrnych zväzoch. Žiadna iná národnosť na zasadnutí rady ho nepodporila. To je dôkaz o tom, že ostatné národnosti, okrem maďarskej národnosti, tento problém nevidia tak, ako ho vidíte vy, resp. nemyslia si, že by bola vláda robila také kroky, aby kultúrne národnostné zväzy zanikli, resp. neplnili svoje poslanie.

    Toľko som považoval za potrebné povedať k vyjadreniu pána poslanca Kötelesa a k doplneniu toho, čo sme urobili pre národnostné kultúrne zväzy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánu podpredsedovi vlády.

    Vážení kolegovia a kolegyne, myslím, že tam dochádza k nejakému poprehadzovaniu poradia, lebo som videl, že na poradí bola pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Ďakujem pekne, neviem, ako sa to tam pomiešalo.

    Vážený pán predsedajúci, chcela by som vyjadriť nespokojnosť s odpoveďou na moju interpeláciu pod číslom 19, ktorá bola adresovaná predsedovi vlády Slovenskej republiky Vladimírovi Mečiarovi vo veci zámeru vlády privatizovať najvýznamnejšie finančné inštitúcie na Slovensku.

    Ako obvykle, na moju interpeláciu neodpovedal pán premiér, ale tentokrát nechal odpovedať za seba pána ministra financií a podpredsedu vlády. Žiaľ, jeho odpoveď je veľmi povrchná, uvádza len veľmi všeobecné tvrdenia a, bohužiaľ, v niektorých prípadoch aj nepravdivé. Chcela by som len veľmi stručne uviesť alebo dokumentovať to, čo som teraz povedala.

    V prvej časti odpovede pán minister uvádza, že primárnym cieľom celého procesu je ozdravenie finančného sektora. Fond národného majetku hodlá nastolením reálnych vlastníckych vzťahov a skvalitnením manažmentu v týchto inštitúciách prispieť k posilneniu ich dôvery u občanov Slovenskej republiky. Musím povedať, že privatizačný proces tak, ako prebieha v Slovenskej republike, preferuje úzke politické ciele a vonkoncom nie je zárukou dôvery alebo zvyšovania dôvery občanov v bežný privatizačný proces, a o to ešte menej pri privatizácii finančných inštitúcií. Žiaľ, žiadne kvalifikované informácie v tomto smere nie sú k dispozícii, nerozbehla sa žiadna diskusia odborníkov a naopak, kroky, ktoré sa podnikajú, napríklad personálne zmeny v Slovenskej poisťovni, skutočne nemôžu vzbudzovať dôveru v pripravovanú privatizáciu. Jednoznačne je to naopak.

    Pán minister ďalej uviedol, že požiadavka nahradiť účasť štátu v týchto finančných inštitúciách súkromným kapitálom súvisí so začlenením Slovenskej republiky do medzinárodných zoskupení a vymenúva tu OECD, Európsku úniu, ako aj to, že vyplýva z požiadaviek medzinárodných finančných inštitúcií. Každý máme k dispozícii asociačnú dohodu a v asociačnej dohode žiadna takáto požiadavka formulovaná nie je. Formulujú sa tu požiadavky na posilnenie finančného sektora, na reštrukturalizáciu finančného sektora, na zdokonalenie monitoringu a bankového dozoru nad finančným sektorom, ale nie je formulovaná konkrétna požiadavka, ako to uvádza pán minister a podpredseda vlády. Keďže nejde o novú záležitosť, prirodzene, mali sme možnosť, aj keď sme boli vo vláde, tieto otázky konzultovať s odborníkmi z medzinárodných finančných inštitúcií. Mali sme aj ich písomné vyjadrenia, kde veľmi jednoznačne upozorňujú, že v situácii, keď dve z týchto inštitúcií majú jednoznačne monopolnú pozíciu, tri z týchto inštitúcií majú zlé úverové portfólio, pristúpiť k privatizácii je skutočne ohrozením celého finančného sektora, ale aj celého hospodárstva Slovenskej republiky.

    Pán minister ďalej uvádza, že vláda berie otázku reštrukturalizácie úverového portfólia bánk vážne. Citujem: "Ubezpečujem Vás, že vláda prikladá procesu ozdravenia finančného sektora osobitnú pozornosť." Bohužiaľ, ani toto nie je pravda, pretože už viac ako rok je pripravená novela zákona o rezervách a oprávkach, ale dodnes ju vláda nepredložila Národnej rade na prerokovanie. Vieme dobre, že už druhý rok sa v štátnom rozpočte rezervujú prostriedky na to, aby sa finančná reštrukturalizácia bankového sektora mohla uskutočniť, k rozhodujúcemu kroku sa však nepristúpilo.

    Vyjadrujem teda ešte raz nespokojnosť s odpoveďou na svoju interpeláciu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Šagát, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som sa vyjadril k odpovedi číslo 14.

    Na úvod dovoľte, aby som poďakoval pánu ministrovi, že ostal tu, na rozdiel od pani ministerky školstva, ktorá je v priestoroch pri snemovni a nepovažuje za potrebné vypočuť si absolútne vecnú argumentáciu kolegu Haracha. Myslím, pán predsedajúci, že ani vaša poznámka nebola úplne dobre zvolená, aby sme racionálne využívali čas, pretože ak tu je vecná diskusia, a iste ste sledovali vystúpenie pána poslanca Haracha, ktoré bolo absolútne argumentačne podložené a vyžadovalo si odpoveď vládneho činiteľa, ktorý je tu pre všetkých občanov bez ohľadu na to, že ste dnes vo väčšine. To je na margo mojej poznámky.

    Teda znovu sa teším, že tu zostal pán minister Javorský, a dovoľte, aby som povedal svoj názor na jeho písomnú odpoveď, pričom chcem na začiatku uviesť, že odmietam hlasovanie, či som spokojný, alebo nie, pretože výsledky sú známe a mne ide o vecné riešenie problému, ktorý som v interpelácii pánu ministrovi uviedol.

    Pán minister, predovšetkým nie som úplne spokojný s tou časťou odpovede, ktorá sa týka privatizácie polikliník, ale opäť chcem uviesť, že predpokladám, že vyhoviete mojej žiadosti, aby sa prostredníctvom výboru, ktorý bude zasadať 12. a 13. júna, dostal do programu tento bod, aby ministerstvo zdravotníctva oznámilo túto koncepciu poslancom Národnej rady. Nakoniec, mali ste aj stretnutie so stavovskými organizáciami, a teraz som plný očakávania, ako chcete riešiť túto problematiku. Teda ponúkam, na základe vašej odpovede, spoluprácu vo výbore, kde by sme sporné veci ešte dodiskutovali, pretože som presvedčený, pán minister, že vám ide len o jedno, tak ako aj ostatným ľuďom v zdravotníctve, aby sa privatizáciou zlepšila zdravotná starostlivosť, aby sa zlepšilo sociálne postavenie zdravotníckych pracovníkov, a preto nie je dôvod, pokiaľ ste ešte tú koncepciu nepodali do vlády, aby sme ju spochybnili.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Lazarová, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, poslanci,

    dovoľte mi vysloviť nesúhlas a nespokojnosť s odpoveďou ministra zahraničných vecí Schenka, ktorú mi doručili 3. 5. 1996 pod číslom 790/1996, na moju interpeláciu týkajúcu sa ospravedlnenia sa Maďarska Slovensku, v ktorej okrem iného píše:

    "Dovoľte mi hneď na úvod stručne a možno príkro vysloviť presvedčenie, že vo vzájomnom vzťahu medzi Slovenskom a Maďarskom naozaj nejde o akt historického zmierenia, v ktorom jedna strana veľkoryso odpustí druhej na základe ospravedlnenia sa za minulé príkoria. Vo vzájomnom slovensko-maďarskom vzťahu ide o akt historického vyrovnania, teda dosiahnutia takej úrovne vzájomných vzťahov a rešpektu, aká je charakteristická pre rovnocenné partnerstvo, ako ste to Vy sami správne nazvali. Som presvedčený, že bolestínskym dožadovaním sa ospravedlnenia sa takáto úroveň vzájomného vzťahu dosiahnuť nedá. Čo po ratifikácii základnej zmluvy s Maďarskom ostražito pri vedomí dávnejších i celkom nedávnych skúseností očakávame, nie je vytúžené ospravedlnenie sa, ako to vyplýva z formulácie vašej otázky.

    Na Vašu otázku, kedy môžeme očakávať zo strany kompetentných slovenských orgánov požadovanie ospravedlnenia sa Maďarska Slovensku a jeho obyvateľom, neviem presne odpovedať. Je však možná i iná cesta. Napríklad oba parlamenty by mohli prijať spoločné vyhlásenie, deklaráciu, ktorá síce nebude jednostranným ospravedlnením sa tej či onej strany, zato však bude konštatovať aj Vami spomínané obdobie a fakty v presvedčení, že tieto smutné kapitoly našich dejín sa už nebudú opakovať, a v nádeji, že zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci otvára novú kapitolu vzájomných vzťahov dvoch partnerských národov, ktoré dosiahli historické vyrovnanie."

    Dovoľte mi, pán minister, opakovať už tretíkrát, a budem to opakovať hoci stokrát, ak to bude potrebné, že ospravedlnenie sa krajín, ktoré boli počas II. svetovej vojny agresormi a páchali ukrutnosti na obyvateľstve tej-ktorej krajiny, ktorú okupovali, považuje celý kultúrny svet za úplnú samozrejmosť. Túto samozrejmú požiadavku slovenského národa, ktorú by ste vy z titulu svojej funkcie mali iniciovať sám, označujete za bolestínske dožadovanie sa ospravedlnenia.

    Pýtam sa vás, pán minister, považujete za bolestínstvo aj to, že Židia žiadali ospravedlnenie sa za svoje utrpenie? Že Maďari žiadali ospravedlnenie sa Sovietskeho zväzu za okupáciu v roku 1956? Že dokonca Nemci požadovali od Maďarov za odsun nemeckého obyvateľstva ospravedlnenie?

    Vašu odpoveď na moju interpeláciu považujem za hrubý cynizmus voči ľudu tejto krajiny a voči utrpeniu, ktoré muselo podstúpiť za horthyovskej okupácie. Ak majú naše krajiny v budúcnosti naozaj priateľsky spolupracovať, čo je v eminentnom záujme oboch krajín a obyvateľov oboch týchto území, tak by malo dôjsť k naozaj historickému zmiereniu našich krajín, v ktorom jedna strana veľkoryso odpustí druhej na základe ospravedlnenia sa za minulé príkoria. A preto skupina poslancov nášho parlamentu sa zrejme zachová podľa vášho odporučenia a obráti sa s uvedenou požiadavkou na poslancov maďarského parlamentu a pevne verím, že maďarský parlament v záujme budúcej dobrej spolupráce a priateľského súžitia našich národov v zjednotenej Európe bude iniciovať oficiálne ospravedlnenie sa Maďarska slovenskému národu. A pevne verím, že pozitívnu a podpornú úlohu v tomto procese zohrajú aj poslanci Maďarskej koalície nášho parlamentu.

    Na základe poznatkov z práce s poslancami Maďarskej koalície vo výbore životného prostredia si dovolím predpokladať, že keď sa na nich obrátime s uvedenou požiadavkou, je možné, že budú ochotní postaviť sa do úlohy sprostredkovateľa. Mrzí ma však, že poslanci musia suplovať prácu ministerstva a vás osobne, pán minister, pretože táto záležitosť je naozaj vo vašej výlučnej kompetencii. A preto sa znovu obraciam na vás s otázkou, na ktorú žiadam jednoznačnú odpoveď, či ministerstvo zahraničných vecí si predsa len nesplní svoju povinnosť voči ľudu Slovenskej republiky, alebo či to za nich budú nútení urobiť poslanci.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec László Köteles.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán podpredseda vlády,

    občania Slovenskej republiky, ktorí sú rovnoprávni občania s iným materinským jazykom, kultúrou a zvykmi, majú zvyčajne celkom iné a špecifické nároky na informácie, kultúru a tlač. Na tie účely celkom logicky žiadajú prostriedky v pomere, v akom sú zastúpení v našej spoločnosti, teda v pomere, ako vytvárajú hodnoty napríklad do štátneho rozpočtu.

    Kultúrny zväz Maďarov, spoločenský a kultúrny zväz Maďarov na Slovensku Csemadok s členskou základňou približne 80 tisíc členov, teda viac ako Matica slovenská, dostal minulý rok okolo 3 miliónov korún. Nie som presvedčený, možno, že som to nadhodil. Pritom napríklad Matica slovenská v okrese Košice a v okrese Košice vidiek má k dispozícii 4,5 miliónov korún, teda viac. A ponúkli nám, že na naše kultúrne aktivity môžeme podať u nich žiadosť na miestnu organizáciu Matice slovenskej v Moldave nad Bodvou.

    Toto vy považujete za riešenie? Tie isté problémy sú inak aj v kultúrnom zväze Rusínov a Ukrajincov alebo v kultúrnom zväze Rusínov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne a kolegovia, keďže týmto sa vlastne vyčerpali stanoviská k písomným odpovediam pánov ministrov, podľa § 89 zákona o rokovacom poriadku pristúpime teraz k hlasovaniu o všetkých písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky, s ktorými poslanci vyjadrili súhlas, čiže budeme spoločne hlasovať o tých, ku ktorým neboli vyjadrené nesúhlasné stanoviská.

    Vážené kolegyne a kolegovia, prosím, aby ste teraz vyjadrili hlasovaním súhlas s tými odpoveďami členov vlády, ku ktorým ste nemali pripomienky.

    Vážené kolegyne a kolegovia, pokúsim sa ešte zmobilizovať tých kolegov, ktorí sa nachádzajú vo vedľajších miestnostiach. Pozývam vás na hlasovanie. Opakujem, najprv budeme hlasovať o všetkých písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky, s ktorými poslanci vyjadrili súhlas, resp. ku ktorým neboli od nich vyjadrené nesúhlasné stanoviská.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 70 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. V uznesení budú uvedené interpelácie, s ktorými poslanci súhlasili.

    Teraz budeme osobitne hlasovať o jednotlivých písomných odpovediach členov vlády na interpelácie, s ktorými jednotliví interpelujúci poslanci nesúhlasili. Hlasovať budeme teraz o odpovedi pána ministra Siteka pánu poslancovi Pittnerovi.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme, kto súhlasí s odpoveďou pána ministra Siteka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 62 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada súhlasí s odpoveďou pána ministra Siteka pánu poslancovi Pittnerovi.

    Prosím, vážené kolegyne a kolegovia, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tom, či súhlasíme s odpoveďou pána ministra Hudeka pánu poslancovi Pittnerovi.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 74 poslancov.

    Vážené kolegyne a kolegovia, prosím, zopakujem ešte raz hlasovanie. Vážené kolegyne a kolegovia, kto súhlasí s odpoveďou pána ministra Hudeka na interpeláciu pána poslanca Pittnera?

    Prezentovalo sa 70 poslancov.

    Vážené kolegyne a kolegovia, z prejaveného hlasovania je to vlastne prejav vôle niektorých poslancov nehlasovať. Na základe toho konštatujem, že v danom prípade nie sme uznášaniaschopní. Dávam 15-minútovú prestávku a budeme pokračovať v hlasovaní.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, pozývam vás do rokovacej miestnosti, pokúsime sa pokračovať v rokovaní. Pozývam vás, vážené kolegyne a kolegovia, do rokovacej miestnosti, máme schváliť interpelácie, alebo neschváliť interpelácie. Prosím, aby ste zaujali svoje miesta. Zopakujem priebeh, kde sme sa zastavili pri nedostatočnom počte prítomných.

    Vážené kolegyne a kolegovia, budeme hlasovať o tom, či odpoveď pána ministra Hudeka pánu poslancovi Pittnerovi schvaľujeme, alebo nie. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Prezentovalo sa 67 poslancov.

    Ďakujem, kolegovia, z toho vyplýva, že nie sme uznášaniaschopní. Z toho ďalej vyplýva, že v danom prípade by sme podľa všetkého mali vlastne toto stretnutie skončiť.

  • Hlasy zo sály.

  • Nedá sa nič robiť. Aké sú námietky?

    Vážené kolegyne a kolegovia, s ohľadom na to, že nás nie je dosť, je to zrejme obštrukcia časti opozície, berme to na vedomie.

  • Hlasy zo sály.

  • Dobre, môžeme postupovať tak, že prerušíme toto hlasovanie a budeme v ňom pokračovať, keď bude dostatok prítomných. Je oblasť, v ktorej prísne netrváme na kvalifikovanej prítomnosti, a to sú interpelácie.

    Skúsime teda využiť čas, ktorý máme k dispozícii, a začali by sme bodom

    interpelácie.

    Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Ftáčnik. Nech sa páči, pán poslanec máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Hofbauer.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia,

    prednesiem tri stručné interpelácie, z toho dve predsedovi vlády Slovenskej republiky a jednu ministerke školstva.

    Prvá interpelácia:

    Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky...

  • Vážené kolegyne a kolegovia, prosím vás, zachovajme vážnosť, nechajme hovoriť pána poslanca Ftáčnika. Prosím vás, skončte s bočnými debatami. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Začnem ešte raz.

    Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky,

    ste známy ako človek, ktorý rozhodne vystupuje za čistotu verejného života a proti porušovaniu zákonov. Obraciam sa preto priamo na vás s interpeláciou, aby ste sa vyslovili ako predseda vlády ku konaniu jedného člena vlády Slovenskej republiky. Ide o ministra obrany Jána Siteka a kauzu letu vojenského špeciálu na ples Východoslovenských železiarní, ktorú objasňoval minister Sitek v odpovedi na interpeláciu poslanca Pittnera listom číslo 76-985 z 23. apríla 1996.

    Odpoveď pána ministra je nepresvedčivá. I to, ako ťažko sa rodili jeho vyjadrenia, ktoré by vysvetlili okolnosti tohto prípadu pre verejnosť, svedčí o tom, že nemá čisté svedomie. Jeho záver, že sa vlastne nič nestalo, nemôžem prijať.

    Vážený pán premiér, vy i ja vieme, že podľa článku 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať len to, čo im je zákonom dovolené, a to spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nepoznám žiadny zákon, ktorý by oprávňoval ministra či ministerstvo k takémuto konaniu voči súkromnej firme, a ani minister obrany sa na žiadny zákon neodvoláva. Preto sa pýtam vás, vážený pán premiér, ako hodnotíte konanie ministra Siteka najmä z hľadiska ústavy a plnenia sľubu člena vlády. Ako myslíte, že budú vnímať takýto prípad občania, keď vidia, že "tí hore" si môžu robiť, čo chcú, a všetko sa im prepečie a "tým dole" ostane len prísny meter. Aké dôsledky ste vyvodili alebo vyvodíte z tohto prípadu ako predseda vlády vrátane prípadného využitia vašich ústavných právomocí?

    Vopred vám ďakujem za vaše stanovisko a ubezpečujem vás o mojej osobnej podpore i podpore mojich kolegov poslancov z SDĽ pri potláčaní nezákonných postupov.

    Druhá interpelácia je tiež adresovaná predsedovi vlády.

    Vážený pán premiér, obraciam sa na vás ako na predstaviteľa vlády Slovenskej republiky, ktorý sa aktívne zúčastnil na ustanovujúcom zasadnutí Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky v novembri 1995 v Bratislave.

    Iste sa pamätáte, že to bolo mesiac po druhom demarši Európskej únie a tesne po prijatí rezolúcie Európskeho parlamentu o Slovensku, čo značne ovplyvnilo atmosféru zasadnutia. Vy ste v obsiahlom expozé pred spoločným výborom i v odpovediach na otázky európskych poslancov pripustili určité problémy v oblasti demokracie na Slovensku, ale zároveň ste naznačili niektoré riešenia. Na európskych poslancov zapôsobili vaše slová, ale lúčili sa s nami s tým, že očakávajú konkrétne skutky.

    Vážený pán premiér, v dňoch 3. až 5. 6. 1996 sa v Bruseli uskutoční druhé zasadnutie Spoločného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky a ja mám tú česť sa na ňom zúčastniť. Keďže chcem dobre reprezentovať Slovenskú republiku, dovolím si vás v tejto interpelácii požiadať o pomoc. Keďže zrejme uniklo mojej pozornosti, pýtam sa, či bolo prijaté stanovisko vlády k demaršu Európskej únie, nie k rezolúcii Európskeho parlamentu, ktoré ste po dôkladnejšom preštudovaní prisľúbili v priebehu niekoľkých týždňov, a ak bolo prijaté, aké je toto stanovisko vlády. Ďalej sa pýtam, aké pozitívne argumenty by ste uviedli o Slovensku od novembra 1995 v oblasti plnenia tých kritérií Európskej únie, o ktorých sú vo vzťahu k Slovensku isté pochybnosti, t. j. v oblasti demokracie, právneho štátu, uplatňovania ľudských a menšinových práv.

    Veľkým plusom je podľa mňa ratifikácia slovensko-maďarskej zmluvy, ktorú nemožno prehliadnuť, aj keď k nej vládna koalícia pridala novelu Trestného zákona. Aké ďalšie pozitívne kroky sa podľa vás odohrali v tých oblastiach, ktoré vyvolávajú otázniky Európskej únie, a kde i vy osobne ste prisľúbili isté riešenia, konkrétne v rešpektovaní úlohy opozície, v umožnení kontroly moci vrátane zastúpenia opozičných strán v orgáne na kontrolu tajných služieb, pri prijatí zákona o používaní jazykov menšín, ale i vo vzťahu premiér - prezident, či v dôslednom vyšetrení zavlečenia slovenského občana do cudziny.

    Všetky pozitívne argumenty o Slovensku rád použijem pri zasadnutí spoločného výboru v Bruseli. Som presvedčený, že pochybnosti Európskej únie o Slovensku majú dočasný charakter a že ich dokážeme na Slovensku prekonať. Naše problémy však nestačí iba vysvetľovať, ale ich treba prekonávať zmenou vládnej politiky, a to aj za aktívnej účasti opozície. Len tak možno naplniť súbor kritérií pre vstup do Európskej únie a naplniť tú časť Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktorá si dáva za cieľ začlenenie Slovenska do Európskej únie.

    Budem vám veľmi povďačný, ak dostanem vašu odpoveď do 3. júna, aby som ju mohol využiť na zasadnutí v Bruseli, ale rád si ju prečítam aj potom, pretože pozitívne argumenty o tom, že Slovensko plní stanovené kritériá, sú ako soľ potrebné aj neskôr.

    Za vašu odpoveď vám vopred ďakujem a ubezpečujem vás o osobnej podpore tej časti programového vyhlásenia vlády, ktoré sa týka Európskej únie.

    Moja tretia interpelácia je adresovaná ministerke školstva a avizoval som ju v rozprave, v predošlom bode programu. Týka sa zrušenia Stredného odborného učilišťa v Trnave na ulici Jána Bottu. Podľa mojich vedomostí, ani nie názoru, došlo pritom k porušeniu viacerých noriem a vyhlášok, a preto sa pýtam ministerky, ako hodnotí nasledovné skutočnosti:

    1. Rozhodnutie o vyradení stredného odborného učilišťa zo siete číslo 1290/96-152 z 25. 4. 1996 odporuje vyhláške číslo 80/1991 Zb., a to § 3 ods. 4, podľa ktorého sa sieť stredných škôl upravuje na návrh podaný do 5. januára toho roku, v ktorom sa má úprava vykonať. Podľa všetkých vedomostí bol návrh racionalizačnej komisie podaný 29. 2. 1996.

    2. Rozhodnutie o zrušení stredného odborného učilišťa číslo 430/96-131 zo dňa 25. 4. 1996 ruší stredné odborné učilište dňom 30. júna, dátumom, ktorý odporuje Zákonníku práce, pretože organizácia bude mať kratší čas trvania, ako je výpovedná doba. Podľa mňa nie je možné dať trojmesačnú výpovednú dobu, ako to určuje Zákonník práce v § 45 odsek 1.

    3. Podľa § 36 zákona o sústave základných a stredných škôl v znení zmien a doplnkov sa k prihláške žiaka na strednú školu povinne vyjadruje rodič. Rozhodnutie ministerstva, ktoré som citoval, z 25. 4. a príkazný list riaditeľa Školskej správy Bratislava VII zo dňa 25. 4., ako aj uznesenie z rokovania 24. 4. 1996 toto obchádzajú a presúvajú prihlášky žiakov na iné stredné odborné učilištia bez vedomia rodičov. Majú sa na mysli prihlášky prvých ročníkov.

    4. Presun žiakov prvého a druhého ročníka Stredného odborného učilišťa v Trnave podľa vyhlášky číslo 80/1991 Zb., § 9 ods. 3, sa povoľuje na žiadosť žiaka po vyjadrení zákonného zástupcu. Tomu odporujú rozhodnutia ministerstva školstva a spomínaný príkazný list.

    5. Stredné odborné učilištia, na ktoré sa majú premiestniť učebné odbory a študijné odbory zo zrušeného stredného odborného učilišťa, ich nemajú zaradené v sieti a doteraz nebola podpísaná zmena v sieti, ani výnimka, čo opäť odporuje vyhláške číslo 80/1991 Zb.

    6. Vládne uznesenie číslo 241/1996, zaslané listom číslo 489/96-131 ministerstvom školstva zo dňa 2. 4., zakazuje uzatvárať akékoľvek zmluvy o prevode správy, bezodplatné prevody vlastníctva, nehnuteľného a hnuteľného majetku, ako aj schvaľovať prevody správy, bezodplatné prevody vlastníctva, aj také, ktoré boli uzavreté pred dňom prijatia tohto uznesenia. Rozhodnutie ministerstva školstva z 25. 4., ako aj bod 5 zápisnice zo sedenia komisie zo dňa 24. 4. toto vládne uznesenie porušujú.

    Pýtam sa, vážená pani ministerka, aké je vaše stanovisko k týmto šiestim porušeniam zákona pri zrušení stredného odborného učilišťa a aké z tohto porušenia alebo z týchto porušení vyvodíte dôsledky.

    Vážené dámy a páni, ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pani poslankyni Schmögnerová. Pripraví sa pán poslanec Rózsa.

  • Ďakujem za udelenie slova.

    Mám dve interpelácie. Prvá sa týka ministra financií a podpredsedu vlády pána Sergeja Kozlíka a druhá ministra spravodlivosti.

    Na začiatku 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky sme prerokovali správu Najvyššieho kontrolného úradu za rok 1995. Na základe kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu na Ministerstve financií Slovenskej republiky a v organizáciách jeho pôsobnosti Najvyšší kontrolný úrad zistil závažné nedostatky v dodržiavaní zákonov o účtovníctve, zákona o lotériách a iných podobných hrách, zákona o správnych poplatkoch a iných právnych predpisov o hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu.

    Medzi najzávažnejšie nedostatky na ministerstve financií patria tie, ktoré sa týkajú zakladania, povoľovania a rušenia lotérií a im podobným hrám, ktoré sú v kompetencii Ministerstva financií Slovenskej republiky. Ako ukázala informácia o výsledku kontrol, výťažok z lotérií a iných hier má klesajúci trend. V roku 1993 výťažok bol 444 miliónov, v roku 1994 už iba 173,4 milióna. Tým vznikli straty na dani z príjmov do štátneho rozpočtu, ktoré dosahujú asi 100 miliónov korún. Ministerstvo financií Slovenskej republiky ďalej odpustilo správne poplatky predstavujúce 10 % z tržieb, ktoré sú obvykle najstabilnejším príjmom z prevádzkovania lotérií a iných hier.

    Aké sú príčiny stratovosti a nízkej ziskovosti lotérií a iných hier? Je to predovšetkým prístup ministerstva financií k povoľovaniu kasín a hier, rozhodnutia ministerstva financií o zrušení niektorých hier, ako i prístup ministerstva financií k povoľovaniu prevádzkovateľov hier. Straty sa dosiahli v dôsledku udeľovania nadmerného počtu licencií na zakladanie a prevádzkovanie lotérií a im podobných hier, povoľovaním iných prevádzkovateľov hier, ako je CAS LOT, a. s., ktorá je organizáciou ministerstva financií určenou na zakladanie a prevádzkovanie lotérií, čo spôsobilo značné znehodnotenie vkladu štátu, ktorý vo výške 50 miliónov korún vložilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky do CAS LOT. Celková strata ministerstva financií Slovenskej republiky v prípade CAS LOT za roky 1993 až polovicu minulého roku predstavuje skoro 10 miliónov korún. Okrem toho asi 10 miliónov korún sa použilo na iné ako stanovené účely, čím sa porušil § 5 zákona číslo 567 z roku 1992.

    Rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky o založení Šport-Niké a zrušení číselných hier prevádzkovaných akciovou spoločnosťou TIPOS znamenali v roku 1994 stratu výťažku 113,8 milióna korún určeného na šport, ako aj stratu prostriedkov štátu v sume 10 miliónov korún, ktorú vložil neúčelne do základného imania Šport-Niké, čo spolu predstavuje stratu 123,8 milióna korún. Ministerstvo financií Slovenskej republiky vydalo opätovne povolenie na číselné hry TIPOS 26. 8. 1994, t. j. za tzv. dočasnej vlády.

    Za protiprávne rozhodnutia o zakladaní a rušení číselných hier, za neporiadky na ministerstve financií, za zneužívanie postavenia pri licenčnom konaní nesie zodpovednosť terajší štátny tajomník a bývalý vrchný riaditeľ sekcie finančnej a ekonomickej politiky Ministerstva financií Slovenskej republiky Ing. Jozef Magula, ktorému prislúchala zodpovednosť za úsek lotérií a hier už od roku 1993. Pán štátny tajomník nesie však zodpovednosť aj za iné hrubé porušenia práva, za nedodržiavanie rozhodnutí Najvyššieho súdu, za poškodzovanie individuálnych práv v investičných fondoch, ako napríklad v jednom z fondov Sporofondu. Jeho zásahy hrubo poškodili kapitálový trh, rozvoj kolektívneho investovania a podobne.

    Na základe toho dovoľujem si vám, pán minister, položiť otázku, kedy vyvodíte dôsledky z činnosti svojho štátneho tajomníka a dáte návrh na jeho odvolanie.

    Druhá interpelácia sa týka ministra spravodlivosti. Do Banskej Bystrice sa pred niekoľkými mesiacmi nútene presťahoval Úrad priemyselného vlastníctva, i keď neboli na to vytvorené základné predpoklady. Po ňom sa do Banskej Bystrice presunulo aj riaditeľstvo PNS, a. s., a pripravujú sa presuny aj ďalších inštitúcií. V poslednom čase prenikajú hlasy o vytvorení tzv. Hlavného súdu v Banskej Bystrici. Nie som odborníkom a nemôžem posúdiť, či vytvorenie Hlavného súdu je potrebné, aké budú jeho kompetencie a vzťahy k Najvyššiemu súdu.

    Chcem sa však pána ministra opýtať, ako sa chce postarať o umiestnenie Hlavného súdu v Banskej Bystrici. Chcela by som sa dozvedieť, či budova Pozemného staviteľstva v Banskej Bystrici, ktorá sa mala vyňať z privatizácie pre potreby súdov, bude slúžiť tomuto účelu. Hovorí sa totiž o tom, že túto budovu majú privatizovať bývalí pracovníci Pozemných stavieb v Banskej Bystrici, ktorí sú teraz vo vysokých štátnych funkciách.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Rózsa a pripraví sa pán poslanec Hofbauer.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    vzhľadom na to, že Národná rada Slovenskej republiky uznesením neumožnila, aby som splnil svoju poslaneckú povinnosť tým, že mi Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody uložil informovať vás o petícii občanov obce Váhovce, využijem iné zákonné možnosti a interpelujem vládu Slovenskej republiky podľa § 89 zákona číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku v znení zmien a doplnkov a žiadam vládu Slovenskej republiky v mene skupiny poslancov vo veci dokončenia výstavby vodného diela Kráľová nad Váhom a záchrany obce Váhovce, aké opatrenie hodlá vláda urobiť na záchranu obce.

    Ďalej kladiem otázku podľa § 90 rokovacieho poriadku pánu ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky, aké opatrenie urobil vo vlastnej kompetencii pán minister pôdohospodárstva na optimalizáciu hladiny podzemných vôd, ktorá sa od napustenia nádrže zvýšila až o 2 m 85 cm, a to najmä aké opatrenie urobil od písomného prísľubu ministerstva pôdohospodárstva zo dňa 6. septembra 1995 číslo 2499/1995-100/820, ktorý zaslalo ministerstvo starostovi obce Váhovce.

    Ďalej podobne kladiem otázku podľa § 90 rokovacieho poriadku ministrovi životného prostredia a ochrany prírody, aké opatrenie urobilo ministerstvo a čo hodlá urobiť v budúcnosti podľa prísľubu na zhromaždení občanov obce Váhovce v roku 1994, kde bol prítomný zástupca ministerstva životného prostredia, ako i zástupcovia obvodného úradu a okresného úradu životného prostredia, ako aj z rokovania 25. 7. 1995.

    A napokon žiadam vysvetlenie podľa § 92 ods. 2 rokovacieho poriadku od predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ako chce zachovať zákonom stanovenú lehotu na vybavenie petícií občanov obce Váhovce podľa § 5 ods. 3 zákona číslo 85 o petičnom práve, keď 30-dňová lehota sa končí 30. mája 1996 preto, že Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky petíciu odstúpila vecne príslušnému výboru 24. apríla tohto roku. Dovoľte mi ešte veľmi stručne na zdôvodnenie tohto postupu povedať, že ide o veľmi vážnu vec a chceme predísť vyhroteniu tejto situácie, ktorá trvá od roku 1986. S vaším dovolením, je to šesť riadkov, uvediem obsah tejto petície:

    "My, občania obce Váhovce, už vyše 10 rokov postihnutí negatívnymi účinkami vodného diela Kráľová, v záujme práva pokojného života a ochrany osobného vlastníctva dôrazne žiadame prijatie rozhodných a konkrétnych opatrení na odstránenie doterajšieho stavu. Nie sme ochotní ďalej trpieť ohrozovanie nášho zdravia a majetku. Nárokujeme si ničím neobmedzený život občana tejto republiky. Žiadame rozhodné stanovisko v zákonnej lehote od odovzdania tejto petície v zmysle zákona číslo 85/1990 Zb. Nenúťte nás hľadať riešenie nepopulárnymi prostriedkami.

    Páni poslanci Národnej rady, príďte sa presvedčiť. Nechceme ďalej trpieť."

    Na základe odstúpenej petície Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody prerokoval tieto materiály, určil pracovnú skupinu, ktorá na tvári miesta prešetrila situáciu a konštatovala, že po vybudovaní vodného diela Kráľová na katastrálnom území Váhovce stúpla vodná hladina do takej miery, že ohrozuje možnosť bývania, ako aj obrábania poľnohospodárskej pôdy. Odporučila vláde Slovenskej republiky isté opatrenia a mňa výbor poveril, aby som predložil návrh uznesenia v týchto dvoch bodoch:

    "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky o bezodkladné riešenie katastrofálnej situácie, ktorá trvá od napustenia vodného diela Kráľová.

    Žiada vládu Slovenskej republiky podať informáciu Národnej rade, ako aj petičnému výboru o vykonaných opatreniach v zákonom stanovenej lehote 30 dní."

    Všetky ostatné materiály, ktoré sú doložené, prieskumy a znalecké posudky, sa nachádzajú na petičnom odbore Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby na moju interpeláciu vláda odpovedala a aby na moje otázky odpovedali taktiež páni ministri, a žiadam aj vysvetlenie od pána predsedu Národnej rady.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Hofbauer a pripraví sa pán poslane László Nagy.

  • Nezrozumiteľné hlasy.

  • Pán poslanec Hofbauer nie je tu, stráca poradie. Pán poslanec László Nagy. Pripraví sa pani poslankyňa Edit Bauerová. Je tu? Dobre, počkáme. Nech sa páči.

  • Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené dámy, vážení páni,

    interpelujem ministra kultúry vlády Slovenskej republiky pána Ivana Hudeca v zmysle § 89 rokovacieho poriadku.

    Maďarský umelecký súbor Mladé srdcia - Ifjú szívek oslavoval minulý rok 40. výročie svojho vzniku. Dozvuky osláv ešte neutíchli a tento 120-členný poloprofesionálny umelecký súbor bol vaším rozhodnutím, pán minister, zo dňa 25. 4. 1996 zrušený. Vaše predmetné rozhodnutie nebolo vopred prerokované so štatutárnym zástupcom Mladých sŕdc, ba dokonca vôbec s nikým, a nebolo zdôvodnené.

    Pán minister, pýtam sa vás, prečo nebolo zdôvodnené toto závažné rozhodnutie. Nemali ste azda pádne dôvody na zrušenie tohto národnostného folklórneho súboru? Mladé srdcia oslávili 40. výročie svojho vzniku siedmimi premiérovými predstaveniami v Bratislave. Pod názvom Slovensko spolu so súborom Lúčnica šírili dobré meno, kultúru a folklór tejto krajiny v Japonsku, ale i jeho jednotlivé zložky, napríklad skupina "Ghýmes" v rámci projektu Michela Montenaira "Východný vietor" v rôznych štátoch Európy, ale aj v Amerike.

    Proti tejto skutočnosti, že by súbor nesplnil svoje základné poslanie, a to rozvíjať a interpretovať tance, piesne a orchestrálne skladby nadväzujúce na tradície ľudového umenia maďarských občanov Slovenskej republiky, národov a národností, interpretovať vokálne a inštrumentálne diela klasického dedičstva európskej a svetovej kultúry, vykonávať zberateľskú činnosti v oblasti hudby, spevu a tanca na programové ciele súboru, vy, ani vaše ministerstvo nikdy žiadne výhrady nemalo.

    Súbor sa v podstate stal predmetom záujmu ministra a ministerstva kultúry iba v súvislosti s jeho sídlom, budovou na Mostovej ulici číslo 8 v Bratislave. Túto starú budovu získal súbor v roku 1983 hospodárskou zmluvou. Právne subjekty podobného charakteru, ako sú Mladé srdcia, získavali za minulého režimu budovy prevažne do správy, a to bezodkladným prevodom. Keďže v danom prípade išlo o odplatný prevod od bývalej nesocialistickej organizácie Jednota, spotrebné družstvo Bratislava, Mladé srdcia predmetnú budovu nadobudli do svojho vlastníctva. S touto skutočnosťou súhlasili v tom čase aj nadriadené orgány zmluvných strán, teda aj bývalé ministerstvo kultúry.

    Po nežnej revolúcii bola budova už natoľko schátraná, že sa dalo užívať len cca 30 % všetkých priestorov. Ostatná časť bola uzatvorená z bezpečnostných dôvodov, z dôvodov, že sa prevalil strop a podobne. Ešte pred rokom 1989 bol vypracovaný rekonštrukčný plán budovy, pričom hodnota rekonštrukcie mala byť 25 miliónov bývalých Kčs.

    V roku 1991 súbor požiadal ministerstvo kultúry na údržbu budovy sumu 200 000 Kčs. Ministerstvo však túto sumu nemohlo poskytnúť, ale nabádalo vedenie súboru, aby s budovou podnikal, napríklad prenajal ju, a tak získal peniaze na záchranu schátranej budovy. Tak sa stalo, že po dlhých namáhavých snaženiach sa vedeniu podarilo získať rakúskeho investora, ktorý budovu zrekonštruoval s tým, že Mladé srdcia sa utiahli na najvyššom poschodí budovy a ostatné priestory tento investor vydal do podnájmu rôznym obchodným spoločnostiam, bankám, organizáciám. Pôvodná nájomná zmluva bola uzatvorená 1. 7. 1992 na obdobie 65 rokov s tým, že rakúsky investor okrem rekonštrukcie budovy mal uskutočniť aj nadstavbu ďalších troch, štyroch poschodí.

    Tento zámer však potom zmenil dodatkom číslo 1 k pôvodnej nájomnej zmluve zo dňa 2. 12. 1992. Obdobie prenájmu bolo zúžené na 5 rokov. Po piatich rokoch bolo v prospech rakúskeho partnera dohodnuté vecné bremeno podľa pôvodnej zmluvy. Rakúsky zmluvný partner okrem toho, že investoval do rekonštrukcie predmetnej budovy takmer 60 miliónov Sk, sa zaviazal poskytnúť Mladým srdciam z titulu nájomného ročne 1 600 tisíc Sk. Uvedené zmluvy sa uzatvorili s vedomím a súhlasom ministerstva kultúry, ktoré na jeseň roku 1994 nariadilo rozsiahlu kontrolu hospodárenia v súbore. Podnetom na túto kontrolu bola skutočnosť, že riaditeľ maďarského umeleckého súboru Mladé srdcia sa vyjadril o podozrení z trestnej činnosti jednej z účtovníčok, ktorá prišla do Mladých sŕdc začiatkom deväťdesiatych rokov práve z kontrolného oddelenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, voči ktorej existuje dôvodné podozrenie, že pravdepodobne spreneverila peniaze Mladých sŕdc takmer do výšky 200 tisíc Sk. Proti nej sa toho času vedie trestné konanie.

    Po viacmesačnej kontrole sa zistili okrem vedenia účtovníctva a hospodárenia aj iné vážne nedostatky, ktoré však novovymenovaný riaditeľ do jesene v roku 1995 odstránil. Týmito nedostatkami sa už ministerstvo kultúry po ich odstránení vôbec nezaoberalo. Ministerstvo sa už sústredilo iba na budovu Mladých sŕdc na Mostovej číslo 8 v Bratislave. Táto atraktívna budova je v susedstve Reduty, pár sto metrov od Národného divadla, pričom toho času po rekonštrukcii podľa vyjadrenia odborníkov realitných kancelárií môže mať trhovú hodnotu viac ako 100 miliónov Sk.

    Dňa 5. 10. 1995 generálny riaditeľ sekcie umenia Dr. Gerbóc z poverenia ministra kultúry požiadal riaditeľa Mladých sŕdc, aby sa súbor presťahoval do priestorov prenajatých v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve. Riaditeľ Mladých sŕdc na to reagoval tak, že požiadal o prijatie na ministerstve kultúry, kde vysvetlil a predložil listinné dôkazy o tom, že predmetná budova je vo vlastníctve súboru, čo poskytuje určitú istotu Mladým srdciam. Ozrejmil, že Mladé srdcia majú medzinárodné právne záväzky a nebolo by vhodné, keby sa museli sťahovať do iných priestorov. Vyzeralo to tak, že našiel u pána generálneho riaditeľa pochopenie a prostredníctvom neho u vás, pán minister, čomu však nenasvedčovalo vaše ďalšie rozhodnutie z 15. decembra 1995, v ktorom prikazujete riaditeľovi Mladých sŕdc "zabezpečiť bezodplatný prevod majetku štátu", teda objekt na Mostovej ulici číslo 8 v Bratislave zo správy organizácie Mladé srdcia v Bratislave do správy kultúrnych zariadení Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v Bratislave k 1. 1. 1996.

    Týmto vaším rozhodnutím, príkazom, bol porušený zákon. Žiadali ste totiž splniť taký príkaz, ktorý sa nedá splniť po právnej stránke, nakoľko objekt na Mostovej ulici číslo 8 nie je v správe Mladých sŕdc a nie je vo vlastníctve štátu, ale vo vlastníctve maďarského umeleckého súboru Mladé srdcia - Ifjú szívek. Mladé srdcia boli síce zriadené štátom, ale mali právnu subjektivitu, mohli nadobúdať práva a povinnosti a najmä nadobúdať vlastníctvo. Vo svojom príkaze sa opierate o zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, ktorý v § 1 zakotvuje - citujem: "Tento zákon upravuje správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky." Znovu treba zdôrazniť, ako to vyplýva z listu vlastníctva číslo 2903, že predmetná budova nie je vo vlastníctve Slovenskej republiky, a preto nespadá pod právny režim zákona číslo 278/1993 Z. z.

    Za týchto okolností, pán minister, by ste mohli prikázať iba prevod vlastníctva na štát alebo na iný subjekt, ale bolo by to protizákonné, veď v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka zmluvy sa majú uzatvárať okrem iného slobodne a s touto slobodou vôle by bol váš príkaz rozhodne v rozpore. Túto skutočnosť potvrdil aj právnik vášho rezortu, napriek tomu ste vo svojom rozhodnutí zotrvali, a keď riaditeľ Mladých sŕdc opätovne apeloval na právnu nemožnosť plnenia vášho príkazu, dňa 25. 4. 1996 ste svojím rozhodnutím k 31. 7. 1996 zrušili príspevkovú organizáciu Mladé srdcia. Poznamenávam ešte, že vaše rozhodnutie z 15. 12. 1995 je protizákonné aj z toho dôvodu, že v zmysle zákona číslo 278/1993 Z. z. (§ 3 ods. 4) odňať správu po predchádzajúcom prerokovaní so zriaďovateľom môže iba ministerstvo financií, a nie ministerstvo kultúry. Týmto rozhodnutím ste opäť porušili zákon číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách. Totiž v zmysle § 23 ods. 1 citovaného zákona, citujem: "Rozpočtové organizácie alebo príspevkové organizácie možno zriadiť, zrušiť, zmeniť ich podriadenosť alebo spôsob financovania od prvého dňa nasledujúceho rozpočtového roku. V odôvodnených prípadoch môže minister financií povoliť iný termín." Na ministerstve financií však o takomto povolení iného termínu nemajú vedomosti.

    Vážený pán minister, porušovaním zákonov ste teda zrušili národnostný súbor, maďarský umelecký súbor Mladé srdcia - Ifjú szívek so 40-ročnou bohatou tradícou. Zrušili ste súbor, v ktorom bolo spolunažívanie občanov maďarskej a inej národnosti príkladné, ktorí šírili národnostnú kultúru. Po odmietnutí poskytnúť finančné prostriedky Czemadoku, po negatívnych opatreniach v súvislosti s múzeami a inými inštitúciami na národnostne zmiešanom území nemožno nevidieť, že ozubené kolieska do seba presne zapadajú a vaša snaha o potlačenie národnostnej kultúry je evidentná. Alebo zrušením súboru Mladé srdcia ste sledovali azda privatizačné zámery ohľadom tejto budovy? Privatizácia sa už chýli ku koncu a je málo atraktívnych objektov?

    Pán minister, týmto vás žiadam, aby ste svoje protizákonné rozhodnutie z 25. 4. 1996 číslo 961/1996-1 ohľadom maďarského umeleckého súboru Mladé srdcia - Ifjú szívek zrušili, aby ste navrátili právnu subjektivitu a tým aj sídlo Mladým srdciam, nakoľko vyvlastnenie v prospech štátu bolo možné ešte aj za totalitného režimu iba z dôležitého verejného záujmu, pričom vyvlastnenie bez protináhrady bolo vždy nezákonné, neetické, neslušné. V súčasnosti je to navyše protiústavné a ide o prvý prípad zoštátnenia súkromného majetku v "mladej" Slovenskej republike.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Edit Bauerová. Nie je prítomná, stráca poradie. Slovo má pán poslanec Pál Csáky. Nie je prítomný, stráca poradie. Slovo má pán poslanec Peter Lauko, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, zvyšok pánov ministrov, vážený zvyšok kolegýň a kolegov,

    interpelujem ministra zahraničných vecí Slovenska. Ľutujem, že tu nie je, určite by si to so záujmom vypočul.

    Podľa obvyklých diplomatických zvyklostí je pozvanie veľvyslanca na ministerstvo zahraničných vecí doma, v krajine, kde žijeme, normálna forma komunikácie ministerstva s veľvyslancom. Obvykle ide o pozvanie krátkodobé, na niekoľko dní. Väčšinou takéto pozvanie veľvyslanca nie je zverejňované, nemá publicitu a po konzultácii sa veľvyslanec vracia späť do krajiny jeho pôsobenia. Ale existujú aj rôzne formy dlhodobého pozvania veľvyslanca domov z krajiny vyslania. V diplomatickej reči tým vláda krajiny obvykle vyjadruje vážne postoje k určitým skutočnostiam, problémom s danou krajinou alebo nesúhlas s určitou činnosťou vlády tejto krajiny, kde je tento náš veľvyslanec ako reprezentant štátu.

    Treba tu odlíšiť dve skutočnosti: alebo je vláda nespokojná s prácou svojho veľvyslanca a potom to nerieši dlhodobým pozvaním domov, ale jeho odvolaním, ale ak ministerstvo a vláda použije formu dlhodobých konzultácií doma s veľvyslancom, znamená to, že s jeho prácou je spokojná, ale má výhrady k politike štátu, kde veľvyslanec pôsobí. V diplomacii ešte existuje veľa foriem na riešenie konfliktných situácií medzi dvoma krajinami. Sú to diplomatické konzultácie, nóty, vyjadrenia politikov, prerušenie diplomatických stykov. Dlhodobé pozvanie veľvyslanca domov z krajiny, kde veľvyslanec pôsobí, keď sa nevysvetlí, znamená v diplomatickej reči posledný krok pred prerušením diplomatických stykov s danou krajinou. Toľko diplomatická reč.

    Ako člen zahraničného výboru nášho parlamentu prejdem do reálnej skutočnosti. V poslednom období slovenské ministerstvo zahraničných vecí pozvalo na konzultáciu troch veľvyslancov Slovenska - z Anglicka, Cypru a Vatikánu. Podľa dĺžky pobytu týchto veľvyslancov na Slovensku ide nesporne o dlhodobé konzultácie s týmito veľvyslancami. Vzhľadom na uvedené chápanie diplomatickej reči sa preto verejne pýtam ministra zahraničných vecí a premiéra vlády Slovenska, aké má vláda Slovenskej republiky výhrady voči vláde jej veličenstva kráľovnej Veľkej Británie, keď je tu na dlhodobých konzultáciách veľvyslanec Slovenska z tejto krajiny. Aké výhrady má vláda Slovenskej republiky voči Vatikánu a Cypru, keď sú tu na dlhodobých konzultáciách veľvyslanci Slovenska v týchto dvoch krajinách? A tiež sa vás, neprítomný pán minister, pýtam, prečo veľvyslanec Slovenska vo Vatikáne vás nesprevádzal pri vašej návšteve v Ríme minulý týždeň. Zdá sa vám to normálne podľa diplomatických zvyklostí? Uvedomuje si vláda Slovenskej republiky, aký signál týmito dlhodobými konzultáciami slovenských veľvyslancov vydáva vládam týchto krajín a zahraničiu? Uvedomujete si, pán minister zahraničných vecí, ako týmto nediplomatickým konaním poškodzujete dobré meno Slovenska v zahraničí?

    Ďakujem vám za pozornosť, kolegyne, kolegovia.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    moja interpelácia je na pána ministra hospodárstva, ministra životného prostredia a ministra pôdohospodárstva. Bude to jedna interpelácia, ale súvislosti v interpelácii sú smerované na všetky tri rezorty.

    Vážený pán minister, dňa 21. 5. 1996 vláda Slovenskej republiky schválila návrh na prevzatie štátnej záruky vládou Slovenskej republiky za bankový úver vo výške 200 miliónov amerických dolárov v roku 1996 pre Vodohospodársku výstavbu, štátny podnik, Bratislava, na financovanie vodného diela Gabčíkovo, vodného diela Žilina a vodnej nádrže Tichý Potok. Vláda tým preukázala svoje rozhodnutie stavať nádrž Tichý Potok, pričom sa ešte čaká na vyjadrenie ministerstva životného prostredia. Alebo sa už ministerstvo životného prostredia vyjadrilo?

    Vláda týmto rozhodnutím presadzuje záujmy veľkých firiem združených v betonárskej lobby na čele s Vodohospodárskou výstavbou, štátny podnik, aby mali zabezpečenú prácu na niekoľko rokov. Nezvažujú sa dôsledne potreby vody, stav rozvodov vo veľkých aglomeriáciách, vplyv na životné prostredie, zachovanie pôvodnej tváre krajiny, zmenu ekologických pomerov v krajine, ako aj v neposlednom rade sociálny rozmer pri výstavbe. V tejto súvislosti je zaujímavý názor pána ministra Duckého v Pressklube ešte 18. júna 1995 o potrebe rešpektovania ekologických princípov pri ekonomickom rozvoji ako jednej z určujúcich podmienok na vstup Slovenska do Európskej únie.

    Realizácia výstavby nádrže Tichý Potok by zničila niekoľko dedín v doline Tichý Potok - Vyšné Repáše, Nižné Repáše, Torysky a Oľšavica. Aj v dôsledku posledných desaťročí bývalá socialistická vláda pozastavila výstavbu a rekonštrukciu domov, región sa ocitol pod tlakom ekonomickej reštrikcie a zaostával stále viac, ľudia sa z regiónu odsťahovávali. Dnes v demokratických podmienkach nie je možné riešiť problém násilným vyvlastnením miestneho obyvateľstva, ako to bolo v minulosti napríklad na vodnom diele Starina, na ktoré si určite všetci spomínate. Na využívaní tohto vodného diela, teda vodného diela Starina, bude postavená aj moja interpelácia v súvislosti s vodnou nádržou Tichý Potok.

    Výstavbou nádrže Tichý Potok by mali byť zásobené vodou veľké sídelné aglomerácie východného Slovenska - Prešova a Košíc, ale bez ohľadu na ekologický dosah stavby či požiadavky trvalo udržateľného života. Miestni aktivisti z mimovládnej organizácie Ľudia a voda v Košiciach navrhovali už v roku 1994 alternatívne riešenie, ktoré bolo prezentované a prediskutované aj v Národnej rade Slovenskej republiky ešte v máji roku 1994, ale ani príslušné ministerstvá, ani vláda sa vážnejšie nezaoberali touto alternatívou. Odborne si neosobujem právo posudzovať žiadne alternatívy, tu je potrebné záväzné stanovisko odborníkov. Takéto veľké zásahy hospodárskych aktivít v povodiach riek viedli napríklad k celoplošnému vysušovaniu územia dlhodobým znižovaním zásob podzemných vôd i k extrémnym nárastom plošnej vodnej erózie, k zmene prirodzených autoregulačných mechanizmov obnovy živín, čo znižuje produkčný potenciál celých území a čo ovplyvňuje klimatické zmeny, teplotné výkyvy, znižovanie bilančných úhrnov zrážok atď.

    Na optimálnu koordináciu celospoločenských záujmov by bolo potrebné zohľadniť nielen potreby veľkých miest Košíc a Prešova, ale aj tolerantnosť k ostatným komunitám, ktorých sa stavba bezprostredne dotýka. Vláda by mal vytvoriť ekonomické podmienky na racionálne hospodárenie s vodou, a to najmä v zdrojovej sfére, najmä v preverovaní bilančných potrieb vody a tiež v spotrebiteľskej sfére, kde je potrebné orientovať sa hlavne na znižovanie strát z vodovodnej siete zmenami technológií v priemysle.

    A teraz veľmi konkrétne. Spotreba pitnej vody na Slovensku za posledné 4 roky sa radikálne znížila - až o 25 %. Pokles celkovej spotreby vody na Slovensku pokračuje rýchlejšie, ako sa predpokladalo. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky špecifická spotreba vody v roku 1994 dosahovala 318 l na obyvateľa a deň, pričom na túto úroveň zásobovania východoslovenského regiónu je potrebných 5625 litrov. Súčasné kapacity vodných zdrojov na východnom Slovensku dosahujú 6583 litrov. Zdroj týchto údajov je správa o vodnom hospodárstve 1995, ako aj údaje štatistického úradu. V prípade, že stav je iný, prosím pána ministra o jeho písomné stanovisko.

    Doteraz nie sú dostatočne využité existujúce zdroje na východnom Slovensku. Napríklad vodárenská nádrž Starina sa využíva iba na 37,5 % z celkovej možnej kapacity 1500 l/s.

  • Zdroj je Vodohospodársky spravodajca z mája roku 1995.

  • Pre reálnosť si zoberme 50-percentné využitie kapacity vodnej nádrže Starina. Desaťročná prevádzka vodnej nádrže Starina potvrdila, že 1500 l/s je možné dostať do siete. Doterajšia prevádzka ukázala, že spotreba z vodného diela Starina bola len asi 20-percentná. Pôvodne pri výstavbe vodnej nádrže Starina boli tri etapy výstavby. Dnes sa už s treťou etapou neráta. Pýtam sa, či už nepotrebujeme 500 l/s, ktoré poskytuje vodná nádrž Starina? Už ich nevyužijeme?

    V tejto tretej etape sa rátalo len s úpravňou vody a so zdvojeným potrubím maximálne do Humenného, pretože potreba Humenného a Sniny s okolím je cca 500 l/s. Realizácia tretej etapy si vyžaduje oveľa nižšie investície ako vodná nádrž Tichý Potok, nevyžaduje si výkup nových pozemkov, zásah do osobného vlastníctva, budovanie nových ochranných pásiem atď.

    Žiadam pána ministra o predloženie investičných nákladov na realizáciu tretej etapy, ako aj investičný náklad na výstavbu vodného diela Tichý Potok. Zároveň žiadam predložiť zdôvodnenie výstavby vodnej nádrže Tichý Potok, ak to reálne možnosti zatiaľ nevyžadujú. Na vetve od Humenného je možná kapacita 1000 l/s, pričom skutočný odber podľa niekoľkoročnej prevádzky je len asi 50 %, do Košíc asi 200 l, do Vranova asi 50 l, do Strážskeho asi 30 l. Dnes sa pre Prešov odber nerealizuje, len pri technickej potrebe, a to 10-20 l/s. Čiže pýtam sa opätovne, ako sa plánuje s treťou etapou dostavby vodnej nádrže Starina.

    Realizácia tretej etapy by stačila na pokrytie potrieb Košíc i Prešova. Podľa mojich informácií v súčasnosti je rezerva pre Košice asi 400 l/s, pričom spotreba je 200 l/s, aj keď sa stavba pôvodne nemala realizovať pre Košice. Vy, pán minister, určite máte ešte lepšie informácie o číslach, ale tieto skutočnosti nasvedčujú, že výstavba vodnej nádrže Tichý Potok podľa projektu Vodohospodárskej výstavby nie je potrebná. Ak sa znížia straty z vodovodných systémov na únosnú mieru, dnes je to 20-25 % rozvodov v Košiciach a Prešove, bude napríklad košická vodárenská sústava z 2015 l/s potrebovať 1280 l/s, pričom kapacita vodných zdrojov košickej vodárenskej sústavy v súčasnosti dosahuje 1457 l/s. Tieto údaje sú tiež z Vodárenskej koncepcie východoslovenského regiónu.

    Výstavbou vodnej nádrže Tichý Potok s kapacitou zhruba 640 l/s sa budú len kompenzovať neúmerné straty z vodných sietí, čo sa premietne do ceny vody a postihne každého občana, každú domácnosť. Preto by bolo výhodnejšia a iste nižšia investícia do rekonštrukcie rozvodných sietí ako nová výstavba vodnej nádrže.

    Žiadam vás, pán minister, aby o takýchto vážnych rozhodnutiach jednotlivých rezortov a vlády boli poslanci informovaní a aby sme do výboru pre životné prostredie dostali stanovisko rezortu ministerstva životného prostredia k výstavbe vodnej nádrže Tichý Potok.

    Na margo - stotožňujem sa aj s vyhlásením ministra životného prostredia pána Zlochu, bolo na predvolebnom mítingu pána Zlochu v obciach v lokalite Tichý Potok, že sa zaručuje obyvateľom, že výstavba vodnej nádrže Tichý Potok nebude.

    Ďakujem pekne, to je všetko.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pani poslankyňa Kolesárová a pripraví sa pán Barnabás Ferkó.

  • Vážený pán podpredseda, vážení predstavitelia vlády, dámy a páni,

    obraciam sa na podpredsedu vlády a ministra financií pána Kozlíka v rámci interpelácie iba s jedinou otázkou, pretože mám výhrady k tretej vete odpovede, ktorú som od neho dostala. Dovoľujem si ho požiadať o vysvetlenie, v čom nemajú argumenty, ktoré som uviedla vo svojich dvoch interpeláciách k problematike výskumu verejnej mienky, objektívny základ a sú iba vecou môjho osobného názoru a môjho uhla pohľadu.

    Interpelujem opäť preto, že objektívne poznávanie nálad populácie je relevantným faktorom politickej situácie a jediná štátom financovaná inštitúcia spadá do riadiacej kompetencie pána podpredsedu vlády a ministra financií.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Ferkó. Pripraví sa pán poslanec Javorský.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené dámy, vážení páni,

    svoju interpeláciu v zmysle § 89 zákona o rokovacom poriadku adresujem vláde Slovenskej republiky, menovite ministrovi vnútra Slovenskej republiky Ľudovítovi Hudekovi, ktorej predmetom je negatívne stanovisko obvodu Veľké Kapušany k začleneniu obvodu do okresu Michalovce.

    Vážený pán minister, dostal som vašu odpoveď na moju interpeláciu prednesenú na 13. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pod číslom KN-40-1/96, v ktorej okrem iného uvádzate, že obvod Veľké Kapušany má byť začlenený do navrhovaného okresu Michalovce napriek tomu, že obvod 36 rokov patril do okresu Trebišov. Pýtam sa vás, pán minister, na základe čoho ste dospeli k takému záveru.

    Na prerokovanie vášho stanoviska bolo zvolané mimoriadne zasadnutie Združenia miest a obcí Použia, t. j. 15 obcí a mesto Veľké Kapušany s počtom obyvateľov 17 965, kde prítomní starostovia vyjadrili jednoznačný nesúhlas s pričlenením obvodu Veľké Kapušany k okresu Michalovce, čo následne prerokovali a potvrdili uzneseniami na mimoriadnych zasadnutiach obecných zastupiteľstiev. Pripomínam ešte, že od 10. 5. do 20. 5. 1996 v rámci obvodu bola organizovaná petičná akcia na podporu vytvorenia spoločného okresu Použia a Medzibodrožia so sídlom vo Veľkých Kapušanoch, eventuálne petícia k plánovanému začleneniu obvodu do novovytvorených okresov.

    Zo stanovísk obecných zastupiteľstiev a Mestského zastupiteľstva vo Veľkých Kapušanoch a z výsledkov petičnej akcie jednoznačne vyplýva, že kvalifikovaná väčšina občanov obvodu i mesta Veľké Kapušany žiadajú vytvorenie samostatného okresu Veľké Kapušany a v prípade neúspechu realizácie tejto požiadavky trvajú na zotrvaní v súčasnom okrese Trebišov. Uznesenia obecných zastupiteľstiev a Mestského zastupiteľstva vo Veľkých Kapušanoch a petičné hárky som osobne odovzdal na Úrade vlády Slovenskej republiky.

    Vážení členovia vlády, vážený pán minister,

    žiadam vás v mene občanov obvodu Veľké Kapušany, aby ste podporili uznesenia Mestského zastupiteľstva vo Veľkých Kapušanoch a obecných zastupiteľstiev, rešpektovali rozhodnutia občanov a aby ste nerozhodovali o nás bez nás. Uvedené riešenie o zotrvaní obvodu Veľké Kapušany v súčasnom okrese Trebišov je podporované aj zo strany vedení okresných organizácií HZDS, SNS a ZRS v Trebišove. Verím, že k našej oprávnenej požiadavke zaujmete kladné stanovisko, za čo vám v mene občanov Použia vopred ďakujem.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Javorský a pripraví sa pán poslanec Köteles.

  • Vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia,

    interpelujem pána ministra Petra Baca vo veci výstavby vodárenskej nádrže Tichý Potok, a to vo veci účelnosti vynaložených prostriedkov na stavbu variantu I alebo variantu II. Otázka výstavby tejto nádrže je stále živá a neeliminujú sa rozporné názory a hodnotenia potrebnosti jej výstavby. Je preto aj mojou snahou prispieť k riešeniu existujúcich problémov. Predpokladám, že aj spoločne môžeme k tomu prispieť, keď budeme prihliadať na všetky návrhy vedúce k objektivizácii potrieb i požiadaviek na túto stavbu. Myslím, že nezaškodí, keď aspoň trochu pripomeniem anabázu tejto stavby.

    Dnes už môžeme hovoriť aj o jej histórii, keď berieme do úvahy, že už v roku 1954 sa prvýkrát hovorilo o zámere vystavať na Toryse nad Tichým Potokom vodnú nádrž. Prvé praktické kroky sa v tomto urobili až v roku 1982, keď sa dal do prevádzky provizórny povrchový odber vody priamo z rieky Torysy cez úpravňu vôd v Brezovici. K znovuoživeniu tohto zámeru došlo z podnetu vodohospodárskej výstavby v marci 1992. Vláda následne uznesením číslo 243 zo 7. apríla 1992 dala súhlas na projektovú prípravu tejto priehrady. V máji roku 1993 sa začalo riešiť environmentálne hodnotenie alternatív zabezpečenia pitnej vody pre Prešov a Košice, v ktorom sa posudzovala aj vodárenská nádrž Tichý Potok.

    Na tieto kroky reagovali mnohí odborníci, ale aj zástupcovia niektorých stavebných firiem a do tejto doby je otázka výstavby tohto vodného diela predmetom zápasu odborníkov na výstavbu vodných diel, ochrany prírody a pamiatok so záujmami stavebných firiem a občanov stavbou postihnutých obcí. Občania obcí Oľšavica, Nižné a Vyšné Repáše, Torysky a Tichý Potok vyjadrili svoj negatívny postoj k výstavbe referendom, v ktorom sa 98,8 % obyvateľov týchto obcí postavilo proti výstavbe vodnej nádrže Tichý Potok nad obcou Tichý Potok. Od tohto obdobia sa problémy ujasňovali na viacerých odborných seminároch a stretnutiach s občanmi, na ktorých som sa aj ja zúčastňoval. Je však zarážajúce, že na posledných pohovoroch s občanmi dotknutých obcí sa nepriznávalo, že zainteresované projekčné zložky a dodávateľ stavby počítajú už len s výstavbou tzv. veľkej vodnej nádrže a nepripúšťali možnosť prehodnotenia tohto zámeru.

    Treba povedať, že aj napriek tomu, že sa v zámere počíta s troma alternatívami stavby, len na jednej sa robia geologické a hydrogeologické prieskumy, na ktorých sa dosiaľ preinvestovalo okolo 100 miliónov Sk. Výstavba veľkej vodnej nádrže si vyžiada viac ako 4 mld Sk. Po jej výstavbe sa do vodovodnej siete bude dodávať 638 l/s. Je však obava, že táto stavba v podstatnej miere ohrozí doterajšie vodné zdroje na Toryse, z ktorých sa získava ročne 14 mil. metrov kubických vody. V treťom variante vodnej nádrže v doline Škapová by mala nádrž o jednu tretinu menší objem, do vodovodnej siete by dodávala 111 l/s a náklady na výstavbu tejto nádrže sú o jednu tretinu nižšie ako pri výstavbe veľkej nádrže.

    V tejto interpelácii sa nechcem dotýkať posudzovania výhodnosti či nevýhodnosti riešenia toho či onoho variantu výstavby nádrže, chcem však poukázať na jedno hľadisko, ktoré som na niektorých spomínaných stretnutiach s projektantmi ponúkal, ale nenašlo uplatnenie. Ide o hľadisko, ktoré plne rešpektuje potrebu zabezpečiť východoslovenskú vodárenskú sústavu pitnou vodou a predovšetkým veľké mestské aglomerácie, ako sú Prešov a Košice, ale zároveň sa predpokladá hospodárnosť s vodou v rámci Východoslovenských vodovodov a kanalizácií. Ono ma vedie k pochybnostiam o potrebe výstavby veľkej vodárenskej nádrže Tichý Potok, a to z týchto dôvodov: Podľa informácií Východoslovenských vodární a kanalizácií do vodovodnej siete na východnom Slovensku sa ročne dodáva viac ako 116 miliónov m3 pitnej vody. Vzhľadom na zastaranosť a poruchovosť vodovodných sietí je strata až 23,8 % dodanej vody. To znamená že 27 453 464 m3 pitnej vody sa ročne stráca v podloží, čo zároveň pre vodárov predstavuje ročne stratu viac ako 206 miliónov Sk. Táto tzv. nefakturovaná voda sa zachytí vo vodných nádržiach, dopraví sa až na miesto určenia a nakoniec sa stráca v poškodenej vodovodnej sieti.

    Vážený pán minister, na jednej strane sú tu obrovské straty na dodanej pitnej vode a na druhej strane vkladáme obrovské prostriedky na vybudovanie nových vodárenských nádrží. Na porovnanie uvádzam, že straty vo vodovodnej sieti Východoslovenských vodární a kanalizácií predstavujú 878 l/s a dodávka z veľkej vodnej nádrže Tichý Potok vydá len 638 l/s, čo nevykryje ani terajšie straty. Čiže na krytie strát pitnej vody zapríčinených zlým stavom vodovodov za ideálnych predpokladov bude potrebné postaviť ešte jednu nádrž s výdatnosťou 240 l/s. Myslím si, že takéto chápanie hospodárenia je neprijateľné, a preto je pre mňa neprijateľný aj zámer vybudovať novú vodnú nádrž a neriešiť zlý stav vodovodov na celom východnom Slovensku.

    Vážený pán minister, pre nelogickosť v rozhodovaní aj pri argumentácii obhajoby výstavby veľkej nádrže Tichý Potok a nezohľadňovaní strát pitnej vody v Prešove a v Košiciach pokladám zotrvávanie na tomto zámere za nezodpovedné hospodárenie s prostriedkami plánovanými na riešenie zásobovania východného Slovenska pitnou vodou. Z tohto dôvodu sa obraciam na vás so žiadosťou, aby ste dali podnet na prehodnotenie potrebnosti výstavby veľkej vodnej nádrže Tichý Potok, presadili výstavbu vodnej nádrže Škapová a takto usporené financie použili na opravy a rekonštrukcie vodovodnej siete v mestách Prešov a Košice.

    Moja požiadavka je o to naliehavejšia, že vláda Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 21. 5. tohto roku prevzala záruku za bankový úver pre š. p. Vodohospodárska výstavba Bratislava na vybudovanie vodnej nádrže Tichý Potok vo výške 6,7 miliónov amerických dolárov, že sa už počíta aj s ukončením tejto stavby v roku 1999. Podľa mňa je neprípustné, aby sa tieto prostriedky vložili do stavby vodného diela, ktoré bude vyrábať pitnú vodu, ktorá sa však nikdy nedostane k spotrebiteľovi. Nemal by sa tu brať do ohľadu ani záujem hlavného dodávateľa stavby Vodohospodárska výstavba, Bratislava, ktorý si sľubuje veľké zisky spojením výstavby tejto veľkej vodnej nádrže so stavbou tunela pod Braniskom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Köteles. Poradie stráca pán poslanec Pittner a pripraví sa pán poslanec Juriš.

  • Vážená Národná rada, vážení členovia vlády, vážený pán predsedajúci,

    ešte na 24. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1993 som interpeloval vládu Slovenskej republiky a ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána Duckého v mene občanov regiónu Moldava nad Bodvou a pracovníkov závodu Tesla, Moldava nad Bodvou, ktorí sa obrátili na mňa ako na poslanca Národnej rady s obavami o budúcnosť, perspektívu tohto strategického závodu. Moje otázky vtedy vychádzali z očakávania tam pracujúcich odborníkov, ba i odborárov, aby sa čím rýchlejšie uskutočnil prevod vlastníctva Tesly, Moldava nad Bodvou z Fondu národného majetku Českej republiky do Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Už v roku 1993 som vyslovil obavy o osud tohto strategického závodu, teda o perspektívu monopolnej výroby žiariviek v Slovenskej republike. Dalo sa počítať s perspektívou, že závod v konkurenčnom prostredí v nezodpovedných rukách veľmi ľahko môže byť hospodársky, technicky aj umelo zruinovaný.

    Vážení kolegovia, napriek tomu, že závod Tesla v Moldave nad Bodvou od roku 1993 v hojnom počte navštívili dnešní členovia vlády a občas sa na účet závodu zabávali v okolitých roduverných obciach, konzultovali s vedúcimi pracovníkmi, napriek tomu, že verejne alebo medzi štyrmi očami riaditeľovi závodu sľúbili prevod vlastníctva, trhy, odbyt, štátnu podporu, a vraj aj teraz existujú priame kontakty na niektorých čelných členov vlády, závod Tesla v Moldave nad Bodvou, teda jediný veľký závod v našom regióne, je pred hospodárskym krachom. V súčasnosti je závod v bezvýchodiskovej situácii, prepustili väčšinu pracovníkov, ostatných platia len ad hoc, závod je zadlžený a nemá už skoro nijaký odbyt. V tejto situácii sa vynára otázka, prečo tí členovia vlády vrátane predsedu vlády, ktorí navštívili závod a boli oboznámení s dôvodmi, prečo treba previesť závod do slovenského vlastníctva, nič nepodnikli a ostali len pri prázdnych gestách. Žiaľ, dosiaľ sa nič konkrétneho nestalo a najperspektívnejší závod na východe - podľa slov Vladimíra Mečiara - v rukách neschopných alebo na všetko schopných indivíduí namiesto sľúbenej prosperity znamená pre náš región len hroziacu nezamestnanosť.

    Vážení členovia vlády, tí, ktorí ste navštívili závod Tesla Moldava nad Bodvou, za súčasnú neutešenú situáciu nesiete morálnu zodpovednosť aj vy.

    Vážený minister hospodárstva, vážená vláda Slovenskej republiky, po uplynutí troch rokov som opätovne nútený v zmysle § 90 položiť tie isté otázky:

    a) Aké kroky urobila vláda Slovenskej republiky a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, aby sa uskutočnil prevod vlastníctva Tesly Moldava nad Bodvou do Fondu národného majetku Slovenskej republiky?

    b) Aké kroky hodlá urobiť vláda Slovenskej republiky na záchranu závodu Tesla Moldava nad Bodvou, teda jediného veľkého podniku v našom obvode?

    Vážená vláda, som nútený vás opätovne interpelovať v mene obyvateľov obcí Budimír, Beniakovce, Sady nad Torysou, Vyšná Hutka, Nižná Hutka, Nižná Myšľa, Kopšov, Bakša, Valaliky, Haniska, Sokoľany, Bočiar, Seňa, Veľká Ida, Vyšný Klatov, aby sa s vytýčením hraníc nových okresov riešila aj otázka obnovy katastrálnych hraníc obcí v okrese Košice vidiek, dotknutých územnými zmenami vykonanými v rokoch 1981 až 1985.

    Interpeláciu odovzdám písomne.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Juriš, pripraví sa pán poslanec Švec.

  • Šum v sále.

  • Priatelia, áno, ale vzhľadom na to, že ministrov máme tu, predsa len nemáme možnosť rokovať o tomto zajtra, je výjazdový deň vlády, využime, kým sú prítomní, aby poslanci, ktorí chcú uskutočniť interpeláciu, ju mohli urobiť. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia,

    mám len krátku otázku na premiéra vlády pána Vladimíra Mečiara. Pri návšteve Rakúska 20. marca v rámci neoficiálnej návštevy sa stretol pán Vladimír Mečiar s rakúskym prezidentom Thomasom Klestilom. V neoficiálnom rozhovore zotrvali vyše 40 minút. Potom sa stretol s vicekancelárom a ministrom zahraničných vecí Wolfgangom Schüsselom. Hlavnou témou bol osud Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice a slovenské úsilie o vstup do Európskej únie. Vladimír Mečiar zdôraznil, že Rakúsko sa môže stať obhajcom Slovenska pri jeho snahe o začlenenie sa do únie a Wolfgang Schüssel vyjadril Slovenskej republike v tomto smere podporu.

    Podľa Schüssela slovenský premiér ubezpečil Viedeň, že zastaraná elektráreň Jaslovské Bohunice sa nebude v budúcnosti opravovať a že Slovenská republika dodrží sľub a uzavrie ju, ale zastavenie prevádzky sa môže oneskoriť. To je doslovný text z novín z 21. marca 1996. V tých istých novinách však čítam: "Zásadná rekonštrukcia V1 sa podľa vedenia EBO oplatí. Po tzv. malej rekonštrukcii bohunickej jadrovej elektrárne V1, ktorá si vyžiadala 2 mld Sk, uskutoční sa do roku 1999 v súlade s rozhodnutím Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky aj postupná rekonštrukcia elektrárne, ktorej prvý blok bol k energetickej sieti prifázovaný v roku 1978." O niekoľko dní na to, zase v tých istých novinách, sa objavilo: Vladimír Mečiar - Jaslovské Bohunice nemožno len tak vypnúť, kde sa pán predseda vlády vyjadril, že jednoducho atómovú elektráreň Jaslovské Bohunice nemožno vypnúť, ak dosiaľ nie je za ňu náhrada. V rozhovore pre Rádiožurnál Slovenského rozhlasu to včera uviedol predseda vlády Slovenskej republiky Vladimír Mečiar. Preto je v našom záujme, aby sa zvyšoval bezpečnostný štandard tejto atómovej elektrárne... Ďalej nebudem pokračovať.

    Moja otázka znie, ako vyzeráme pred zahraničnými politikmi, keď na jednom mieste niekoľko dní predtým tvrdíme, že uzatvoríme elektráreň V1 po dobudovaní elektrárne v Mochovcich a v ten istý deň riaditeľ atómovej elektrárne vyhlási, že na pokyn Ústavu jadrového dozoru sa bude rekonštruovať jadrová elektráreň a predĺži sa alebo bude dlhšie v prevádzke, ako sa vybuduje Jadrová elektráreň Mochovce, I. a II. blok.

    Takisto sa pýtam pána ministra Duckého ohľadne tzv. vybudovania skladu na vyhoreté palivo v Jaslovských Bohuniciach. Momentálne tam máme dočasný sklad na vyhoreté palivo, na nízkoaktívne látky sa buduje sklad v Mochovciach a na strednodobé uloženie vyhoretého jadrového paliva zatiaľ nemáme sklad. Podľa zmlúv nám to odoberal bývalý Sovietsky zväz alebo teraz Ruská federácia a najnovšie sa objavili názory, že sa bude budovať takýto sklad v Jaslovských Bohuniciach. Pýtam sa, čo je na tom pravdy, aký by mal byť tento sklad a kde by mal byť. Keďže je to stavba veľkého rozsahu, myslím, že by tam malo byť vykonané aj environmentálne zhodnotenie, myslím, že obyvatelia by sa tiež mali k tomu vyjadriť, pretože na jednom mieste taká veľká koncentrácia - A1, V1, V2, dočasný sklad, strednodobý sklad - myslím, že je toho dosť. Je to dosť veľké zaťaženie tohto územia. Pýtam sa, či sú to len fámy, alebo je to skutočne fakt, že vláda má takýto zámer.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Švec. Pripraví sa pán poslanec Šagát.

  • Vážený pán podpredseda, vážené trpezlivé kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, vážení páni ministri,

    svoju interpeláciu adresujem ministerke školstva pani Eve Slavkovskej a táto moja interpelácia sa týka problému menovania vysokoškolských profesorov prezidentom Slovenskej republiky. Musím konštatovať, že Kancelária prezidenta Slovenskej republiky do 30. apríla tohto roku nedostala návrhy vysokých škôl na menovania profesorov z roku 1995 a, samozrejme, z prvých štyroch mesiacov roku 1996.

    V roku 1995 vedecké rady vysokých škôl menovali, lepšie povedané inaugurovali 33 profesorov. Návrhy na menovanie týchto profesorov predložili vedecké rady ministerstvu školstva od 1. februára do 31. decembra 1995. Sklz medzi odoslaním týchto návrhov na ministerstvo školstva a ich predložením do Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky predstavuje časové rozpätie od 5 do 17 mesiacov.

    Situácia je nasledovná: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika predložila v roku 1995 4 návrhy, časový sklz do 30. apríla je 14 mesiacov. Univerzita Komenského schválila vo vedeckej rade 6 návrhov - časový sklz 7 mesiacov a 2 ďalšie návrhy - časový sklz 5 mesiacov. Slovenská technická univerzita v Bratislave schválila 3 návrhy profesorov, časový sklz je 11 mesiacov. Vysoká škola dopravy a spojov v Žiline predložila ministerstvu 4 návrhy, časový sklz je 16 mesiacov. Univerzita veterinárneho lekárstva v Košiciach predložila 2 návrhy, jeden má sklz 15 mesiacov, druhý má sklz 6 mesiacov. Vysoká škola pedagogická v Nitre predložila 2 návrhy, časový sklz je 13 mesiacov. Technická univerzita vo Zvolene predložila 2 návrhy, obidva majú časový sklz 6 mesiacov. Vysoká škola poľnohospodárska predložila postupne 2 návrhy, časový sklz 17 mesiacov, 4 návrhy - časový sklz 16 mesiacov a 2 návrhy - časový sklz 12 mesiacov.

    Vážená pani ministerka, § 15 ods. 2 zákona o vysokých školách číslo 172/1990 Zb. hovorí, že minister na návrh vysokých škôl predkladá návrhy na vymenovanie profesorov a rektorov prezidentovi. Musím konštatovať, že zdržanie týchto návrhov je v rozpore s § 15 zákona o vysokých školách. Prosím, keby ste boli taká láskavá a vo svojej odpovedi mi vysvetlili, prečo je potrebné takéto zdržanie pri menovaní profesorov, vzhľadom na to, že sama veľmi dobre viete, aká je situácia na vysokých školách. Priemerný vek našich profesorov je nad 62 rokov. Existujú školy, kde je už ohrozená výučba. Je paralyzované habilitačné pokračovanie. Mladých docentov musíme posielať do Čiech a mnohé fakulty sú ohrozené aj z hľadiska akreditácie. Konkrétne na Univerzite Komenského máme jednu fakultu, ktorú nebudem menovať, ktorá má dvoch funkčných profesorov.

    Ďakujem za pozornosť a, pani ministerka, ďakujem, že ste zotrvali s nami, že ste vydržali.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Šagát. Pripraví sa pán poslanec Koncoš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení hostia,

    dovolím si poslať pánu ministrovi písomnou formou dve interpelácie. Jedna sa bude týkať lekárne v Dérerovej nemocnici, jej privatizácie, druhá sa bude týkať Polikliniky v Ružinove. Nemyslím si, že je dnes vhodné, aby sme o tomto diskutovali, pretože ste unavení, zdecimovaní. Zostali tu iba niektorí ministri, ktorým chcem osobitne poďakovať, teda pánu ministrovi, že tu zostal.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Koncoš, a pripraví sa pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán podpredseda, pani ministerka, páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    aj ja budem veľmi stručný. Chcel som interpelovať ministra životného prostredia pána inžiniera Zlochu, ale keďže stav je taký, aký je, len veľmi stručne sa zmienim o tom, že v druhom polroku 1995 malo ministerstvo životného prostredia v pláne predložiť 12 návrhov zákonov. Do dnešného dňa, teda takmer pred ukončením druhého polroka 1996 boli z uvedeného počtu predložené a prerokované len dva zákony, a to novela stavebného a vodného zákona pod číslom 199/1995 Z. z. a novely zákona o ovzduší číslo 31/1995 Z. z. a 32/1995 Z. z., uverejnené v úplnom znení pod číslom 256/1995 Z. z.

    Domnievam sa, že chyba zaostávania a neplnenia plánu legislatívnych úloh na ministerstve životného prostredia nie je v práci odborných zložiek a aparátu tohto ministerstva, ale skôr v jeho vrcholnom vedení. Pre úplnosť informácie dodávam, že ďalším zákonom, ktorý mal byť v roku 1995 pripravený a dodnes nebol predložený ani vláde, ani parlamentu, je návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vodách. To ma veľmi mrzí, pretože tým sa brzdí riešenie transformácie vodného hospodárstva u veľkých vodárenských nádrží, ale aj transformácia vodovodov a kanalizácií a ďalších vodohospodárskych diel. Takisto nebol predložený napríklad návrh zákona o spoplatnení užívania vôd, návrh zásad zákona o prístupe k informáciám o životnom prostredí, návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o územnom priestorovom plánovaní, o bezpečnosti a vhodnosti stavieb a návrh zákona o odpadoch vrátane obalov.

    V roku 1994 Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon číslo 287 o ochrane prírody a krajiny a na tento zákon malo nadväzovať niekoľko vykonávacích predpisov, najmä vyhláška, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia tohto zákona. Bohužiaľ, ani jeden vykonávací predpis ministerstvo životného prostredia zatiaľ nepredložilo vláde Slovenskej republiky na schválenie.

    Pýtam sa preto ministra životného prostredia pána Zlochu, prečo sa na ministerstve, ktoré riadi, neplní plán legislatívnych úloh, a zároveň ho zdvorilo žiadam o spresnenie nových termínov na predloženie citovaných návrhov legislatívnych noriem.

    Ak pán minister zdravotníctva dovolí, chcel by som využiť jeho prítomnosť a obrátiť sa na neho s prosbou o riešenie problémov v okrese Rimavská Sobota, ktorý je nielen okresom s najvyššou nezamestnanosťou v rámci celej Slovenskej republiky, ale sú v ňom aj pomerne rozsiahle vyľudňujúce sa oblasti, medzi ktoré patrí najmä oblasť Ratkovej, kedysi prekvitajúceho kráľovského mestečka, dnes upadajúcej obce. Obce, v ktorej obchodníci zatvárajú svoje obchody, ale v ktorej nemá záujem otvoriť svoju ambulanciu privátny zubný lekár, ani privátnu lekáreň súkromný lekárnik či lekárnička. Samozrejme, štát zubnú ambulanciu zrušil, a čo osobitne obyvateľov Ratkovej a okolia trápi, zanikla v rámci privatizačného programu aj miestna lekáreň.

    Starosta Ratkovej sa obrátil so žiadosťami o riešenie tohto stavu najprv na príslušné okresné orgány, potom, čo neuspel, aj na vás, pán minister. Bohužiaľ, vy ste mu listom opäť odporučili hľadať riešenie u okresného lekára. Žiaľ, situácia zostala rovnaká a občania Ratkovej a okolia musia po lieky cestovať do 25 km vzdialenej Hnúšte či ešte vzdialenejšej Rimavskej Soboty.

    Prosím, pán minister, aby ste prijali opatrenia na účinné riešenie tohto problému, za čo vám budem povďačný nielen ja ako poslanec z okresu Rimavská Sobota, ale najmä spomínaní občania.

    Za riešenie vopred ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Kováč a pripraví sa pán poslanec Vaškovič.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    tiež budem šetriť váš čas, rešpektovať vašu únavu a v skrátenej forme prednesiem interpeláciu na takmer chronicky neprítomného ministra kultúry, ktorý má zrejme iné problémy.

    Pán minister kultúry správne verejnou súťažou, ktorú vyhlásil v júli roku 1995, dospel k tomu, že je výhodné uzatvoriť generálnu poistnú zmluvu na poistenie majetku vrátane umeleckých predmetov kultúrneho dedičstva. V tomto výberovom konaní zvíťazila poisťovňa Kooperatíva, ktorá sa zaviazala odovzdávať 2 % z poistnej sumy do fondu Pro Slovakia, čo predstavuje na tento rok 5 miliónov korún, na budúci rok 15 miliónov korún.

    Pán minister však vydal príkaz číslo 6 z roku 1996 a práve tomuto príkazu je venovaná moja interpelácia. V tomto príkaze pán minister kultúry prikazuje - budem ho citovať - "uzatvárať zmluvy každej organizácii s Kooperatívou výlučne prostredníctvom spoločnosti MINET Slovakia, a. s., sídliaca v Poprade.

    Moje otázky na pána ministra sú nasledovné:

    Prvá otázka: Prečo nemôžu zmluvy s Kooperatívou uzatvárať jednotlivé organizácie rezortu samy a prečo musia zmluvy uzatvárať prostredníctvom akciovej spoločnosti MINET Slovakia?

    Druhá otázka: Bola akciová spoločnosť MINET Slovakia vybraná ako výhradný zástupca rezortu kultúry v rokovaní s poisťovňou v súlade s legislatívou o verejnom obstarávaní? Kedy bola vyhlásená verejná súťaž na túto činnosť a aký bol výsledok súťaže?

    Tretia otázka: Aká bude výška finančnej náhrady akciovej spoločnosti MINET Slovakia, teda aké je dohodnuté percento z poistnej zmluvy pre činnosť tejto akciovej spoločnosti, ktorá podľa mojich informácií bola vytvorená práve a práve len účelovo na túto činnosť?

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Vaškovič a pripraví sa pán poslanec Bárdos.

  • Vážený pán predsedajúci,

    moja interpelácia bude krátka. Smeruje k predsedovi vlády a ministrovi financií a vlastne je iba spresnenou interpeláciou, na ktorú som nedostal odpoveď.

    Napriek uvedeniu konkrétneho podozrenia z porušenia zákona o cenných papieroch v časti ochrana finančného trhu Harvardskou investičnou spoločnosťou, vo vašej odpovedi na interpeláciu ste sa, vážený pán podpredseda vlády, zmienili o previerke dodržiavania zákona o investičných spoločnostiach, o čo som nežiadal.

    Preto vás opätovne žiadam o prešetrenie porušenia zákona o cenných papieroch v časti ochrana finančného trhu v § 79a ods. 2 Harvardskou investičnou spoločnosťou a s ňou majetkovo prepojenými osobami pri kúpe akcií Plastika Nitra, JCP Štúrovo a iných spoločností. Zároveň vás žiadam o informáciu, či doteraz štátny dozor ministerstva financií nad kapitálovým trhom skúmal niektoré prípady porušenia tohto zákona, a ak áno, s akými výsledkami.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Bárdos. Po ňom sme vyčerpali všetky interpelácie, lebo ďalší neboli prítomní. Ešte sa hlási pani poslankyňa Rusnáková.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, prítomní členovia vlády,

    na základe § 89 zákona číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku interpelujem ministerku školstva Slovenskej republiky pani Evu Slavkovskú a ministra kultúry Slovenskej republiky pána Ivana Hudeca.

    Ministerku školstva interpelujem vo veci rozhodnutia Školskej správy Bratislava 8 číslo 141/96 zo dňa 13. 5. 1996 o preradení elokovanej triedy s vyučovacím jazykom maďarským vo Veľkom Bieli pod riaditeľstvo Základnej školy slovenskej vo Veľkom Bieli. Elokovaná trieda s vyučovacím jazykom maďarským vo Veľkom Bieli od jej vzniku patrí k Základnej škole Alberta Molnára v Senci, ktorá je základnou školou s vyučovacím jazykom maďarským. Podľa zákona číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a o školských samosprávach, v zmysle jej novelizácie, školská správa je povinná prerokovať každú zmenu v sieti základných škôl s miestnou samosprávou a územnou školskou samosprávou.

    V rozhodnutí Školskej správy Bratislava 8 je uvedené, že riaditeľka Základnej školy slovenskej vo Veľkom Bieli do 30. júna 1996 prevezme zápisnične dokumentáciu od riaditeľa Základnej školy Alberta Molnára s vyučovacím jazykom maďarským v Senci a elokovaná trieda bude patriť od 1. septembra 1996 pod riaditeľstvo Základnej školy slovenskej vo Veľkom Bieli. Rozhodnutie Školskej správy Bratislava 8 adresovali nie škole, ku ktorej patrí elokovaná trieda, ale škole, pod ktorú by mala patriť elokovaná trieda od septembra. Základná škola Alberta Molnára v Senci dostala rozhodnutie len na vedomie, to znamená, že adresátom nebol riaditeľ školy.

    Pani ministerka, len veľmi krátko: Po vstupe maďarskoslovenskej zmluvy do platnosti rezort školstva chce zmluvu napĺňať takýmto spôsobom? Celkom absentuje komunikácia medzi tými, ktorí rozhodujú, a medzi tými, ktorých sa tieto rozhodnutia týkajú. Riaditeľstvo Základnej školy Alberta Molnára a samospráva obce Veľký Biel i samotní rodičia detí, ktorých sa rozhodnutie týka, ani nemali možnosť sa k tomuto vyjadriť. Preto vás žiadam, pani ministerka, aby ste urobili nápravu vo veci elokovanej triedy s vyučovacím jazykom maďarským vo Veľkom Bieli a zrušili rozhodnutie Školskej správy Bratislava 8 zo dňa 13. 5. 1996. Žiadam vás aj o odpoveď, aké konkrétne opatrenia urobíte, aby sa podobné prípady nestali.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďalej veľmi krátko interpelujem ministra kultúry Slovenskej republiky pána Ivana Hudeca, ktorý, samozrejme, nie je prítomný, vo veci financovania menšinovej periodickej tlače zo štátneho rozpočtu prostredníctvom štátneho fondu Pro Slovakia. Podľa informácie zo zdroja blízkeho štátnemu fondu Pro Slovakia dostane vydavateľ denníka Slovenská republika Salus, spol. s r. o., resp. tlačiareň Danubiaprint 6 miliónov Sk, vydavateľstvo Kubko Goral 7,6 miliónov Sk, periodikum Slovenský juh 1,8 miliónov Sk, a to, samozrejme, z tých peňazí, ktoré boli určené pre menšinové kultúry a pre menšinové periodiká. Z 5 miliónov Sk, ktorými má tento rok štát podporiť maďarské periodiká, má 2 milióny dostať týždenník, ktorý v súčasnosti ani nevychádza, týždenník Életünk - Náš život, blízky maďarskému ľudovému Hnutiu za zmierenie a prosperitu.

    Žiadam vás, pán minister, aby ste uviedli, ktoré vydavateľstvá, tlačiarne, resp. periodiká koľko korún dostali zo štátneho rozpočtu prostredníctvom fondu Pro Slovakia v roku 1995 a takisto v roku 1996.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo mám pani poslankyňa Rusnáková.

  • Svojou interpeláciou sa obraciam na ministra životného prostredia a žiadam ho o pomoc pri dofinancovaní rozostavanej stavby čističky odpadových vôd vo Svidníku. Výstavba čističky odpadových vôd a kanalizácie sa začala v júli v roku 1989 s plánovaným ukončením do apríla 1993 s celkovým rozpočtovým náklade 303 miliónov korún. Dosiaľ sa preinvestovalo približne 155 miliónov korún. Na stavbe sa v roku 1994 z dôvodu nezabezpečenia finančných prostriedkov nepracovalo. V rokoch 1995 a v I. polroku 1996 Štátny fond životného prostredia Slovenskej republiky na čističku odpadových vôd vo Svidníku neposkytol ani korunu. Vzhľadom na zvýšenie cien stavebných prác a materiálu je súčasná potreba na ukončenie stavby približne 148 miliónov korún.

    Výstavba čističky odpadových vôd vo Svidníku podmieňuje ďalší rozvoj mesta a ďalších približne šiestich okolitých obcí plánovaných na napojenie na čističku odpadových vôd. Čistička odpadových vôd by týmto slúžila asi pre 14 000 ľudí. Podotýkam a dúfam, že je moja informácia správna, že Svidník je jediným okresným mestom, ktoré ešte nemá čističku odpadových vôd. Splaškové vody mesta sa priamo vypúšťajú do recipienta vodárenského toku Ondava a kvalita tohto toku, bohužiaľ, pod mestom, dosahuje znečistenie v V. triede akosti, čo sa následne prejavuje aj na zhoršení kvality vody vo vodárenskej nádrži Domaša, ktorá sa nachádza na území dvoch okresov.

    Vychádzajúc z uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 263 zo dňa 7. apríla 1992 je možné túto stavbu považovať za plnenie jedného z ekologických opatrení na zabezpečenie nádrže Veľká Domaša ako výhľadového zdroja pitnej vody pre východoslovenský región. Pýtam sa, ako sa teda plní uznesenie vlády.

    Východoslovenské vodárne a kanalizácie ako žiadateľ o poskytnutie dotácie vypracoval práve z týchto dôvodov, ktoré som spomenula, zjednodušený náhradný variant na dostavbu čističky odpadových vôd vo Svidníku. K tomu však potrebuje najmä pomoc ministerstva životného prostredia, ale takisto aj ministerstva pôdohospodárstva a Štátneho fondu životného prostredia Slovenskej republiky.

    Nie kvôli tomu, že by som chcela pána ministra iritovať, ale kvôli objektívnemu zámeru a záveru by som chcela pripomenúť jednu dôležitú stať zo správy Najvyššieho kontrolného úradu o činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za rok 1995, kde je napísané: "Porušovanie zákona číslo 128/1991 Zb. bolo zistené v Štátnom fonde životného prostredia Slovenskej republiky v procese rozdeľovania používania prostriedkov fondu. Tieto prostriedky idú najmä na dostavbu čističiek odpadových vôd a kanalizácií. Prostriedky fondu boli poskytnuté podnikateľským subjektom aj bez povinnosti použiť vlastné zdroje. Kontrolou bolo zistené, že napríklad spoločnosť Surmex so sídlom vo Svidníku použila prostriedky fondu neúčelovo, t. j. v rozpore s § 5 ods. 5 zákona číslo 126/1991 Zb. Použitie prostriedkov fondu príjemcom dotácií nebolo zo strany fondu kontrolované, čo bolo v rozpore s § 5 ods. 4 zákona číslo 128/1991 Zb."

    Dúfam, vážený pán minister, že aj vy zvážite situáciu obyvateľov okresu Svidník a v nasledujúcom období sa aj vy osobne pričiníte o to, aby Štátny fond životného prostredia neposkytoval finančné prostriedky súkromným podnikateľom na plynofikáciu ich hotelov a ich autoumyvární, ale bude veľmi objektívne zvažovať potreby obyvateľov tohto okresu a žiadateľom, ktorí zabezpečujú túto dostavbu pre 14 000 obyvateľov, pomôžete a aj vy vyjdete v ústrety.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pýtam sa, či chce ešte niekto z poslancov podať interpeláciu.

  • Keďže nie, pýtam sa členov vlády, či chcú odpovedať na interpelácie na otázky poslancov hneď. Majú možnosť, samozrejme, písomne podať odpoveď na interpelácie.

    Keďže členovia vlády nechcú teraz odpovedať, prosím ich, a to aj tých, ktorí už ústne odpovedali, aby pripravili písomnú formu odpovede na interpelácie poslancov v zmysle zákona o rokovacom poriadku a dali túto písomnú odpoveď na interpelácie a otázky v stanovenej lehote, to znamená do 30 dní.

    Vážené kolegyne a kolegovia, vyhlasujem týmto tento bod programu za skončený.

    Hlasovanie o odpovediach na interpelácie bude nasledovať, ale bod interpelácie je už skončený.

    V zasadaní pokračujeme zajtra 9.00 hodine.

    Želám vám všetkým dobrú noc, pokojný spánok.