• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    prajem vám dobré ráno. Budeme pokračovať v programe 15. schôdze. Prosím, aby sme sa prezentovali, keďže budeme hneď hlasovať o prerokúvanom zákone. Prosím, prezentujme sa.

    Prezentovalo sa 96 poslancov a poslankýň.

    Videl som na tabuli meno pani poslankyne Bauerovej. Najskôr je však pán poslanec Boros.

  • Ďakujem, pán predseda. Chcem oznámiť, že hlasujem náhradnou kartou číslo 2.

  • Budem hlasovať náhradnou kartou číslo 3. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o nadáciách.

    Pán poslanec Nagy nemá kartu, takže musíme počkať, kým ho dajú do systému.

    Medzitým prosím pána spoločného spravodajcu, aby sa pripravil.

    Máme pred sebou pripomienky a doplnky, ktoré vyplynuli z rozpravy. Páni poslanci, panie poslankyne, máme to ako časť pozmeňujúcich doplnkov 1, 2 a 3 podľa toho, ako to z rozpravy priebežne spracúvala Kancelária Národnej rady. Pán spravodajca, najskôr budeme hlasovať o spoločnej správe a potom postupne prejdeme na hlasovanie po týchto pozmeňujúcich návrhoch.

    Nech sa páči, pán poslanec Langoš. Prosím, zapnite mikrofón pánu poslancovi.

  • Pán predseda, chcem upozorniť na chybu v tlači číslo 406b, v mojich pozmeňovacích návrhoch. Chcem na to upozorniť pána spoločného spravodajcu. Je to na strane 11, časť II.

    Navrhoval som o bodoch 1 až 28 hlasovať spoločne a oddelene hlasovať o bode 29. Takže bod 30 nedáva zmysel, ten navrhujem vypustiť a o bode 29 hlasovať oddelene.

    Ďakujem pekne.

  • Rozumiem. Pán spoločný spravodajca, chcete k tomu niečo povedať?

  • Pán poslanec, ten bod má zmysel v takomto znení: "Žiada o svojom návrhu hlasovať ako o celku." Tam je chyba, máte pravdu, ja som to zistil, preto upozorňujem aj kolegov a kolegyne, aby v časti II na strane 11 v bode 30 vyčiarkli slovo "vládnom". Namiesto slova "vládnom" tam patrí "svojom".

  • Ešte pán poslanec Nagy nám oznámi číslo karty.

  • Ďakujem pekne. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby pristúpil k uvádzaniu hlasovania tak, ako som to povedal.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, milé kolegyne poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia,

    hlasujeme o spoločnej správe výborov, ktoré prerokovali vládny návrh. Na osobitné hlasovanie poslanci pani Rusnáková, pán Brocka, pán Ásványi a pán Ftáčnik navrhli body 1, 3, 6, 7, 8, 9, 10, 12, 17 a 18. Budeme teda o týchto bodoch hlasovať jednotlivo. Bod 1 spoločnej správy neodporúčam prijať.

  • Pán spoločný spravodajca, najskôr uveďte návrh bodov, ktoré máme en bloc odsúhlasiť alebo neodsúhlasiť, a potom budeme hlasovať o jednotlivých návrhoch.

  • Áno, pán predseda. Z ostatných bodov spoločnej správy, okrem tých, ktoré som vymenoval na osobitné hlasovanie, odporúčam spoločne prijať body 4, 11, 13, 14 a 15. Tieto odporúčam hromadne prijať.

  • Ďakujem. Páni poslanci, počuli ste, budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy číslo 4, 11, 13, 14 a 15. Počkám, kým si zoberie kartu pán spoločný spravodajca. Prosím, môžeme sa prezentovať a hlasovať o týchto bodoch spoločnej správy, ktoré spravodajca navrhuje prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 128 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tieto body spoločnej správy sme prijali.

    Pán spoločný spravodajca, teraz by sme mali hlasovať en bloc o bodoch, ktoré navrhnete neprijať.

  • Áno, pán predseda. Body 2, 5, 16 a 19 neodporúčam prijať.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme o bodoch spoločnej správy 2, 5, 16 a 19 s odporúčaním neprijať ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Takže sme neprijali tieto body spoločnej správy.

    Môžete pokračovať, pán spoločný spravodajca.

  • Hlasujeme o bodoch vyňatých na osobitné hlasovanie. Bod 1 spoločnej správy neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o bode 1 spoločnej správy s návrhom pána spravodajcu neprijať znenie tohto bodu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Neprijali sme bod číslo 1 spoločnej správy.

  • Bod 3 spoločnej správy neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o bode 3 spoločnej správy takisto s negatívnym odporúčaním.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Tento bod spoločnej správy sme neprijali.

  • Bod 6 spoločnej správy neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o bode 6 spoločnej správy. Spravodajca ho takisto odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento bod spoločnej správy.

  • Bod 7 spoločnej správy neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o bode 7 spoločnej správy. Návrh pána spravodajcu ste počuli.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento bod spoločnej správy.

  • Bod 8 spoločnej správy neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o bode 8 spoločnej správy s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Ani tento bod 8 sme neprijali.

  • Bod 9 spoločnej správy neodporúčam prijať.

  • Takisto hlasujeme o bode 9 spoločnej správy s návrhom pána spravodajcu neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento bod spoločnej správy.

  • Bod 10 spoločnej správy odporúčam prijať.

  • Bod 10 spoločnej správy, o ktorom budeme hlasovať, pán spoločný spravodajca odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 129 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Prijali sme tento bod.

  • Bod 12 spoločnej správy odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o bode 12 spoločnej správy s odporúčaním spravodajcu prijať tento bod.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 127 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Takže sme prijali aj tento bod spoločnej správy.

  • Bod 17 spoločnej správy neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o bode číslo 17 spoločnej správy s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento bod spoločnej správy.

  • Bod 18 spoločnej správy neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o bode číslo 18 s negatívnym odporúčaním spravodajcu, teda neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento bod spoločnej správy sme neprijali.

  • Pán predseda, hlasovali sme už o všetkých bodoch spoločnej správy.

  • Áno, pán spoločný spravodajca, ďakujem. Môžeme prejsť na doplňujúce a pozmeňujúce návrhy poslancov, ktoré vyplynuli z rozpravy. Prejdeme najskôr na správu 406b, časť I.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predpokladám, že všetky tri časti, teda, prvú, druhú i tretiu máte k dispozícii. Hlasujeme o pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch pani poslankyne Evy Rusnákovej. Prvý návrh pani poslankyne neodporúčam prijať.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Gbúrová má procedurálnu otázku.

  • Pani poslankyňa, včera sa hlasovalo o obdobnom návrhu pána poslanca Ftáčnika.

  • Môžeme o tom hlasovať, ale to bolo to isté, len inak formulované. Prosím, dávam hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý predniesla vo včerajšej rozprave pani poslankyňa Gbúrová.

  • Pán predseda, rád by som ten návrh prečítal.

  • Už nie je treba, prečítala ho pani poslankyňa. Dajte len vaše odporúčanie. Pán spoločný spravodajca, odporúčate ten návrh prijať, alebo nie?

  • Tento návrh neodporúčam prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Takže sme neprijali tento návrh.

    Budeme pokračovať, pán spoločný spravodajca, hlasovaním o návrhoch pani poslankyne Rusnákovej.

  • Hlasujeme o prvom návrhu pani poslankyne Rusnákovej. Návrh neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujeme sa a hneď hlasujeme s odporúčaním neprijať prvý pozmeňujúci návrh poslankyne Rusnákovej.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Druhý návrh pani poslankyne Rusnákovej neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o druhom návrhu pani poslankyne s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Neprijali sme ani tento pozmeňovací návrh.

  • Tretí návrh pani poslankyne Rusnákovej neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o treťom návrhu pani poslankyne takisto s negatívnym odporúčaním.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Neprijali sme ani tento návrh.

  • Štvrtý návrh pani poslankyne Rusnákovej neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o štvrtom návrhu s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Piaty návrh pani poslankyne Rusnákovej neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o piatom návrhu pani poslankyne s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Šiesty návrh pani poslankyne neodporúčam prijať.

  • Takže hlasujeme o šiestom návrhu pani poslankyne takisto s odporúčaním neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Siedmy návrh pani poslankyne neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o siedmom návrhu pani poslankyne Rusnákovej takisto s odporúčaním spravodajcu neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Ôsmy návrh pani poslankyne neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o návrhu číslo 8 pani poslankyne Rusnákovej s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Deviaty návrh pani poslankyne neodporúčam prijať.

  • Takže hlasujeme o návrhu číslo 9 pani poslankyne Rusnákovej takisto s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

  • Desiaty návrh pani poslankyne neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o návrhu číslo 10 pani poslankyne s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh zmeny.

  • Jedenásty návrh pani poslankyne neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o návrhu číslo 11 s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Dvanásty návrh pani poslankyne neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o návrhu číslo 12 takisto s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Trinásty návrh pani poslankyne neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o návrhu číslo 13 pani poslankyne s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec. Neprijali sme tento návrh.

  • Štrnásty návrh pani poslankyne neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o bode 14 pozmeňovacích návrhov pani poslankyne Rusnákovej. Odporúčanie spravodajcu je neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Pätnásty návrh pani poslankyne neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o návrhu číslo 15 pani poslankyne s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprešiel tento návrh.

  • Šestnásty návrh pani poslankyne neodporúčam prijať.

  • Počuli ste stanovisko pána spravodajcu k bodu 16 návrhu pani poslankyne, o ktorom hlasujeme, neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Sedemnásty návrh pani poslankyne neodporúčam prijať.

  • Pán spoločný spravodajca nám neodporúča prijať ani návrh pod číslom 17.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme neprijali bod číslo 17.

  • Osemnásty návrh pani poslankyne neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o bode číslo 18. Pán spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

  • Devätnásty návrh pani poslankyne neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Rusnákovej číslo 19 s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprešiel tento bod.

  • Dvadsiaty návrh pani poslankyne neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o bode 20 pani poslankyne Rusnákovej s odporúčaním takisto neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento bod.

  • Dvadsiaty prvý návrh pani poslankyne neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o bode 21 pani poslankyne, v ktorom navrhuje vypustiť § 39 odsek 1, s návrhom neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Dvadsiaty druhý návrh pani poslankyne neodporúčam prijať.

  • Takže hlasujeme o pozmeňovacom návrhu číslo 22, ktorý predniesla pani poslankyňa Rusnáková. Spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme ani tento pozmeňujúci návrh.

  • Pani poslankyňa mala ešte jeden návrh, ktorý je zaradený v časti III na strane 4.

  • O tom budeme hlasovať až potom, keď prídeme na ďalšiu sériu pozmeňujúcich návrhov. Takže, pán spoločný spravodajca, môžeme pristúpiť k časti II správy 406b.

  • Hlasujeme o návrhoch pána poslanca Kvardu. Návrh v bode 1 neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o návrhoch poslanca Kvardu s tým, že prvý pozmeňujúci návrh spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprešiel tento návrh.

  • Návrh pána poslanca v bode 2 neodporúčam prijať.

  • Pán poslanec, hlasovali sme teraz o prvej alternatíve ako o komplexe, čiže budeme teraz hlasovať o druhej alternatíve ako o komplexe? Áno?

  • Dobre. Nie, toto hlasovanie neplatí, lebo niekto mal procedurálnu otázku. Toto hlasovanie sa ruší.

    Pán poslanec Fogaš, je to procedurálna otázka? Ak procedurálna, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, chcel som navrhnúť, pokiaľ sa bude hlasovať aj o druhej alternatíve, aby pán spravodajca nám vyznačil tie prípady, kde sa už rozhodlo o tom istom texte, resp. v zmysle toho istého textu, aby sa potom nehlasovalo už o tých istých otázkach, pretože si myslím, že to treba racionalizovať. Nakoniec, rokovací poriadok práve takéto riešenie ponúka.

  • Pán poslanec Komlósy, je to procedurálna otázka?

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Neodporúčam takýto postup, lebo rokovací poriadok to predpisuje len vtedy, ak je prijatý nejaký návrh. Ak druhý návrh by odporoval tomu, čo je už prijaté, v tom prípade by mal pravdu pán poslanec Fogaš.

  • Končíme s faktickými poznámkami. Ešte pán poslanec Hofbauer, ale len ak je to procedurálna otázka.

  • Mám pripomienku len v tom smere, že námietky pána poslanca Kvardu majú zmysel ako celok, teda či by nebolo uvážlivé hlasovať o tomto návrhu ako celku, lebo to sa nedá rozoberať. Ale to nie je môj návrh, preto to dávam na zváženie.

  • Pýtam sa pána poslanca Kvardu, či súhlasí s tým, aby sme hlasovali o jeho návrhoch vcelku, samozrejme, ak to odporučí pán spoločný spravodajca.

    Pán spoločný spravodajca, môžeme hlasovať o návrhoch pána poslanca Kvardu en bloc?

  • Predpokladám, že k tomu by sme potrebovali jeho súhlas.

  • To áno, ale pýtam sa najskôr na váš návrh, on nám to potom povie.

  • Z hľadiska obsahu a z hľadiska stanovísk k veci by to bolo účelné, okrem jedného bodu.

  • Ďakujem pekne. Žiadam hlasovať osobitne, až na tie body, kde sa hovorí o tom, že sa jednotlivé paragrafy prečíslujú.

  • Prosím. Pán poslanec si žiada, aby sa o jeho návrhoch vyplývajúcich z rozpravy hlasovalo samostatne, až na tie, ktoré označil, že nie. Prosím, môžeme pokračovať v hlasovaní, pán spravodajca. Hlasujeme o druhej alternatíve.

  • Pán predseda, ešte sme nehlasovali o bode 3 v prvej alternatíve.

  • Návrh pána poslanca v bode 3 neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa. Hlasujeme o bode číslo 3 návrhu poslanca v prvej alternatíve, kde sa hovorí o vypustení § 42. Návrh je neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Len upozorňujem, že bod 2, o ktorom sme nehlasovali, vyplýva z toho, že sme neschválili bod 1 prvej alternatívy, takže o druhom bode netreba hlasovať, ten ho vylučuje.

    Prosím, môžeme pokračovať, pán spoločný spravodajca.

    Budeme hlasovať o druhej alternatíve. Prvú alternatívu sme už vybavili.

  • Hlasujeme o bode 1 druhej alternatívy. Návrh pána poslanca v bode 1 neodporúčam prijať.

  • Prosím, pristúpili sme k hlasovaniu o druhej alternatíve návrhov pána poslanca Kvardu s tým, že bod 1 tejto alternatívy spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Neprešiel tento návrh.

  • Návrh pána poslanca v bode 2 neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o bode číslo 2 poslanca Kvardu v druhej alternatíve s návrhom neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Neprešiel tento návrh.

  • Návrh pána poslanca v bode 3 neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o bode 3 tohto návrhu s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Návrh pána poslanca v bode 4 neodporúčam prijať.

  • Takže hlasujeme o štvrtom návrhu pána poslanca s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Návrh pána poslanca v bode 6 neodporúčam prijať.

  • Pán spoločný spravodajca, o bode 5.

  • Tento návrh spravodajca odporúča neprijať. Je to bod 5, ktorý navrhuje vypustiť § 6.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Návrh pána poslanca v bode 6 neodporúčam prijať.

  • Takže hlasujeme o šiestom návrhu poslanca Kvardu s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Návrh pána poslanca v bode 7 neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o siedmom pozmeňujúcom návrhu s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Návrh pána poslanca v bode 8 neodporúčam prijať.

  • Hlasujme o ôsmom návrhu poslanca Kvardu s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • O bode 9 so súhlasom pána poslanca nemusíme hlasovať.

    Návrh pána poslanca v bode 10 neodporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať o bode 10 s tým, že spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

  • Návrhy v bodoch 11 a 12 vzhľadom na predchádzajúce hlasovanie strácajú aktuálnosť.

    Hlasujeme o bode 13. Návrh pána poslanca v bode 13 neodporúčam prijať.

  • Takže prešli sme k hlasovaniu o bode 13 pozmeňovacích návrhov pána poslanca Kvardu s odporúčaním spoločného spravodajcu neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

  • Návrh pána poslanca v bode 14 neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o bode 14 pána poslanca s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Neprešiel tento návrh.

  • O bode 15 so súhlasom pána poslanca nemusíme hlasovať.

    Hlasujeme o bode 16. Návrh pána poslanca v bode 16 neodporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať o bode 16 návrhu poslanca Kvardu s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento bod.

  • Návrh pána poslanca v bode 17 neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o doplnku 17 s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme bod z návrhu pod číslom 17.

  • Návrh pána poslanca v bode 18 neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o bode 18 návrhov pána poslanca s negatívnym odporúčaním.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Návrh pána poslanca v bode 19 neodporúčam prijať.

  • Takisto k bodu 19 návrhov pána poslanca, o ktorom budeme teraz hlasovať, je návrh spravodajcu neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Návrh pána poslanca v bode 20 neodporúčam prijať.

  • Takže hlasujeme o bode 20 návrhov s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 36 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Návrh pána poslanca v bode 23 je špecifický tým, že pozmeňuje návrh živého paragrafu s posunom o dve čísla nižšie. Vzhľadom na to, že návrh je možné prijať, je racionálny, treba uvažovať v platnom znení a usporiadaní zákona, čiže namiesto § 17 musí byť § 19 a vtedy je jeho návrh racionálny na odporúčanie. Prečítam ho. Je to bod 23. Namiesto v novooznačenom § 17 platí v doterajšom § 19 ods. 1 písm. d) za slovo "odvolanie" sa vkladajú slová "predsedu a". Týmto spôsobom je tento návrh racionálny.

    Takže môj návrh je, že tento návrh pána poslanca v znení, ako som ho prečítal, s tým posunom odporúčam prijať.

  • Takže sa prezentujme a hlasujme. V takomto znení, s takýmto návrhom podľa návrhu pána spoločného spravodajcu máme súhlasiť, čiže navrhuje ho prijať. Je to bod 23 návrhu poslanca Kvardu. O bode 22 sme nehlasovali, lebo ide len o preznačenie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 99 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Prijali sme tento návrh v takom znení, ako to predniesol spravodajca.

  • Návrh pána poslanca v bode 24 neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o bode 24 s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

  • Návrh pána poslanca v bode 25 neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o bode 25 s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme bod 25.

  • Návrh pána poslanca v bode 26 neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o bode 26 s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Návrh pána poslanca v bode 27 neodporúčam prijať.

  • Takže hlasujeme o bode 27 s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

  • O návrhoch v bodoch 28 a 29 je neaktuálne hlasovať.

    Návrh v bode 30 pána poslanca odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o bode 30 s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Návrh v bode 31 je neaktuálny. Návrh pána poslanca v bode 32 neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o bode 32 s návrhom neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • O návrhu v bode 33 netreba hlasovať. Návrh pána poslanca v bode 34 neodporúčam prijať.

  • Takže hlasujeme o návrhu pod číslom 34 s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Návrh pána poslanca v bode 35 neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o bode 35 s odporúčaním neprijať ho.

    Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh na zmenu.

  • Návrh pána poslanca v bode 36 neodporúčam prijať.

  • Takže v bode 36, o ktorom teraz hlasujeme, nám spravodajca predkladá svoj návrh neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • O bodoch 37, 38 a 39 návrhov pán poslanec nežiada hlasovať.

    Návrh pána poslanca v bode 40 odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o bode 40 pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Kvardu s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

  • Návrhy v bodoch 41, 42 a 43 sú po doterajšom hlasovaní neaktuálne.

    Návrh pána poslanca v bode 44 neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o bode 44 návrhu pána poslanca s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Návrh v bode 45 stratil aktuálnosť. Návrh pána poslanca v bode 46 neodporúčam prijať.

  • K bodu 46 návrhov pána poslanca je odporúčanie neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Návrh pána poslanca v bode 47 neodporúčam prijať.

  • Bod 47 navrhuje pán spravodajca neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Bod 48 stratil aktuálnosť.

    Návrh pána poslanca v bode 49 neodporúčam prijať.

  • Počuli ste návrh na neprijatie bodu 49, o ktorom teraz hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Návrhy v bodoch 50, 51 a 52 sú obsahovo totožné. Neodporúčam prijať tieto návrhy.

  • Ani o bodoch 53 a 54 nemusíme hlasovať. Myslím, že o bodoch 50, 51, 52, 53 a 54 netreba hlasovať.

  • Áno, o ďalších dvoch bodoch netreba hlasovať.

  • Takže hlasujeme o bode 55, pán spravodajca.

  • Hlasujeme o bode 55. Návrh v bode 55 neodporúčam prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Bod 56 možno brať ako poznámku, takže nie je nevyhnutné o ňom hlasovať.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhoch pána poslanca Langoša. Pán poslanec si vyhradil a žiada o svojom návrhu hlasovať ako celku.

  • Čiže hlasujeme o návrhoch pána poslanca Langoša od bodu 1 po číslo 28 en bloc. Návrh pána spravodajcu?

  • Ako spravodajca neodporúčam návrh pána poslanca prijať.

  • Počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme neprijali tento návrh tak, ako bol prednesený.

  • Návrh pána poslanca v bode 29 neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o bode 29 pána poslanca Langoša s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 4 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • O bode číslo 30 pána poslanca Langoša netreba hlasovať. Môžeme prejsť k hlasovaniu o návrhoch pani poslankyne Marcely Gbúrovej.

  • O procedurálnom návrhu sme už hlasovali.

    Návrh v bode 1, ktorý predkladá pani poslankyňa, neodporúčam prijať.

  • Takže hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Gbúrovej, ktorý je označený ako číslo 1, s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Návrh pani poslankyne podľa bodu 2 neodporúčam prijať.

  • O tom sme nemuseli hlasovať, lebo taký istý návrh sme zamietli pánu poslancovi Kvardovi, ale prosím, hlasujme. Čiže hlasujeme o návrhu pani poslankyne Gbúrovej vypustiť § 39. Spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Návrh pani poslankyne v bode 3 neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Spravodajca odporúča neprijať bod 3 návrhu pani poslankyne Gbúrovej.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Návrh pani poslankyne podľa bodu 4 neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o poslednom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Gbúrovej pod bodom 4 s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh pani poslankyne.

    Nech sa páči, pán spravodajca, môžete pokračovať uvádzaním hlasovania o návrhoch pána poslanca Brocku.

  • Pán poslanec Brocka mal aj procedurálny návrh. Treba konštatovať, že je toho znenia, ktorý predložil pán poslanec Ftáčnik, a o tom sme už hlasovali.

  • Pán poslanec Brocka tu navrhuje, aby sme o zákone ako celku hlasovali až potom, keď bude Národná rada rokovať o novom zákone o dani z príjmu. Takže prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Brocku s odporúčaním pána spravodajcu...

  • Počuli ste, spravodajca odporúča návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Návrh pána poslanca Brocku v bode 1 neodporúčam prijať.

  • Takže hlasujeme o návrhu pána poslanca Brocku v bode 1 s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neschválili sme tento návrh pána poslanca Brocku.

  • Pokračujeme v hlasovaní o tretej časti nášho podkladu. Hlasujeme o návrhu pána poslanca Lysáka. Návrh pána poslanca uvedený v bode 1 odporúčam prijať.

  • Počuli ste návrh spoločného spravodajcu. Pozmeňujúci návrh pána poslanca Lysáka, o ktorom hlasujeme, navrhuje prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 102 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.

    Tento doplňujúci návrh sme prijali.

    Môžete pokračovať, pán spravodajca.

  • Pokračujeme hlasovaním o návrhoch pána poslanca Juriša. Návrh pána poslanca uvedený v bode 1 neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o prvom pozmeňujúcom návrhu pod bodom 1 pána poslanca Juriša s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca László Ásványiho.

  • Pán spravodajca, ešte máme návrhy pána poslanca Juriša.

  • Pardon, ospravedlňujem sa. Návrh poslanca Juriša uvedený v bode 2 neodporúčam prijať.

  • O tom sme už hlasovali. Je to to isté znenie návrhu, ako predložili iní poslanci, takže o tomto nebudeme hlasovať.

  • Návrh s tým istým znením predkladá aj pán poslanec László Ásványi.

  • Nebudeme hlasovať o týchto dvoch návrhoch.

  • Nasleduje hlasovanie o návrhoch pána poslanca Ftáčnika. Návrh uvedený v bode 1 neodporúčam prijať.

  • Takže hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Ftáčnika pod bodom číslo 1 s odporúčaním spravodajcu neprijať tento návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Druhý návrh pána poslanca neodporúčam prijať.

  • Takže s negatívnym odporúčaním pána spravodajcu hlasujeme o druhom návrhu pána poslanca Ftáčnika.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Návrh pána poslanca uvedený v bode 3 neodporúčam prijať.

  • Aj o bode 3, o ktorom budeme hlasovať, je názor pána spravodajcu neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Návrh pána poslanca uvedený v bode 4 neodporúčam prijať.

  • Takisto pri hlasovaní o bode číslo 4 pána poslanca Ftáčnika je názor pána spravodajcu neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Návrh pána poslanca uvedený v bode 5 neodporúčam prijať.

  • Takže k návrhu v bode 5 pána poslanca je odporúčanie spravodajcu neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Návrh pána poslanca v bode 6 neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o bode 6 návrhu pána poslanca Ftáčnika. Spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Návrh pána poslanca uvedený v bode 7 neodporúčam prijať.

  • Takže hlasujeme o bode 7. Spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Návrh pána poslanca v bode 8 neodporúčam prijať.

  • Takže hlasujeme o bode 8 návrhu pána poslanca Ftáčnika. Odporúčanie spravodajcu je neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh sme neprijali.

    Budeme hlasovať o návrhoch pána poslanca Baránika.

  • Návrh v bode 1 odporúčam prijať.

  • Prvý pozmeňujúci návrh pána poslanca Baránika spravodajca nám odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 127 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Tento návrh sme prijali.

  • Návrhy pána poslanca v bode 2 a v bode 3 sú toho druhu, aké sme už v priebehu hlasovania o návrhoch iných poslancov odmietli. Preto, ak by s tým súhlasil, nebudeme o nich hlasovať. Pán poslanec súhlasí, aby sme nehlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Takže neprešli tieto návrhy.

    Môžeme pokračovať v hlasovaní.

  • Návrh, ktorý uvádzam v bode 1, odporúčam prijať.

  • Takže hlasujeme o návrhoch pána poslanca Kunca. Jeho návrh pod bodom 1 navrhuje prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Prijali sme tento návrh.

  • Návrh uvedený v bode 2 sťahujem z hlasovania. Návrh v bode 3 odporúčam prijať.

  • Takže hlasujeme o treťom návrhu pána poslanca Kunca s odporúčaním prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 95 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. Nehlasovali 5 poslanci.

    Prijali sme tento návrh.

  • Návrh uvedený v bode 4 odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o bode 4 s návrhom prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 99 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Potvrdili sme prijatie tohto stanoviska.

    Hlasujeme o vašom piatom návrhu, pán poslanec.

  • Pán predseda, návrhy číslo 5 a 6 sťahujem z hlasovania.

  • Ďakujem. Pán spravodajca, je tam návrh pani poslankyne Rusnákovej.

  • Je tu ešte jeden návrh pani poslankyne Rusnákovej. Neodporúčam tento návrh prijať.

  • Takže hlasujeme o návrhu pani poslankyne Rusnákovej. Spravodajca ho odporúča neprijať. Ide o § 11 ods. 4 a 5, kde sa vypúšťajú slová "a pri".

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 4 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Pán predseda, vyčerpali sme všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré podali k zákonu poslanci.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Rusnáková, jedine ak je to procedurálna otázka. Nech sa páči.

  • Pán predseda, ja som žiadala počas svojho vystúpenia v rozprave pred záverečným hlasovaním 20-minútovú prestávku. Takže prosím, aby bola vyhlásená prestávka.

  • Ale 20 minút, myslím, netreba. Takže bude 15-minútová prestávka. Začneme o 11.15 hodine.

  • Po prestávke.

  • Po prestávke budeme pokračovať v rokovaní. Hlási sa pán predseda ústavnoprávneho výboru, došlo k nejakej chybe v zápise.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Mám len jednu technickú poznámku, ktorá sa týka návrhu pána poslanca Michala Baránika, ktorého návrh prešiel a bol odsúhlasený. Týka sa ustanovenia § 21. V zápise je uvedený odsek 3, ale správne má byť odsek 2. Považujem za potrebné toto uviesť kvôli zápisu, nejde o zmenu obsahu ani ničoho iného, ide v podstate len o danie veci do správnych meradiel.

    Ďakujem.

  • Áno, ďakujem pekne. Pán poslanec Harach sa hlási s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia,

    prerokúvali sme tu vlastne dva dni veľmi dôležitý zákon, o význame ktorého pre našu spoločnosť svedčia petície, ktoré sem prišli, a podobne. Mám procedurálny návrh, ak dovolíte, a neprerušujte ma, prosím vás, buďte taký láskavý, vydržte, buďte taký láskavý.

    Veľmi som ocenil v záverečnom vystúpení pána ministra jeho slová, ktorými on vyzdvihol návrhy, ktoré odzneli z radov poslancov, napodiv vrátane z radov poslancov opozície. Preto by som ho chcel teraz požiadať, a to je môj návrh, aby z titulu svojej funkcie otvoril rozpravu a veľmi krátko a stručne nám vysvetlil, ako to v tom záverečnom slove myslel, pretože vlastne žiadny návrh opozície nebol akceptovaný.

    Ďakujem.

  • Takže budeme pokračovať v rokovaní.

    Páni poslanci, keď si pozriete všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré boli, tak by sme už neprijímali vládny zákon, to by bol už úplne iný zákon. Rešpektujme svoj rokovací poriadok, pán poslanec Harach dostal slovo, budeme pokračovať ďalej. Pán minister sa nehlási, nechce vystúpiť, nemôžeme nútiť pána ministra.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov. Prosím, pán spravodajca, môžeme hlasovať?

  • Áno, prešli hlasovania o všetkých návrhoch, ktoré odzneli.

  • Takže ideme hlasovať o zákone ako celku. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Odporúčam zákon ako celok prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 145 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme predložený návrh zákona schválili.

  • Pán poslanec, myslím, že bol ešte návrh na prijatie uznesenia.

  • Áno, ak dovolíte, prednesiem ho.

    Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o nadáciách (tlač 406)

    Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky predložiť Národnej rade Slovenskej republiky na prerokovanie 1. návrhy zákonov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré budú riešiť problematiku daňových úľav a colných výhod pre neštátne ziskové subjekty poskytujúce sociálne služby a vykonávajúce verejnoprospešné činnosti,

    2. návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý upraví právne postavenie, finančné hospodárenie a činnosť neziskových, všeobecne prospešných právnických osôb,

    3. návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý upraví právne postavenie, finančné hospodárenie a činnosť neinvestičných fondov, a to všetko v takom časovom predstihu, aby tieto právne predpisy mohli nadobudnúť účinnosť 1. októbra 1996.

    To je znenie návrhu uznesenia.

  • Ďakujem. Počuli sme návrh na prijatie tohto uznesenia, takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Stanovisko spoločného spravodajcu je...

  • Prosím, prezentujme sa. Pán spravodajca odporúča prijať tento návrh uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 102 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. Nehlasovali 5 poslancov.

    Ďakujem. Takže sme prijali aj toto uznesenie.

    Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca, aj vám, páni poslanci a panie poslankyne.

  • Ďakujem za tvorivú spoluprácu.

  • Potlesk a zároveň prejavy nesúhlasu v sále.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    podľa schváleného programu budeme pokračovať d v a d - s i a t y m p i a t y m bodom, ktorým je

    správa o plnení úloh Slovenskej informačnej služby.

    Podľa § 4 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe predkladá riaditeľ Slovenskej informačnej služby Národnej rade Slovenskej republiky najmenej raz ročne správu o plnení úloh stanovených týmto zákonom.

    Správu o plnení Slovenskej informačnej služby podáva zo zákona riaditeľ Slovenskej informačnej služby, teda pán Ivan Lexa. Prosím pána Ivana Lexu o prednesenie tejto správy.

  • Piskot v sále.

  • Chcem vás poprosiť, pani poslankyne, páni poslanci, všetci máme právo vyjadriť sa k správe v rozprave, vyjadriť sa k správe spôsobom, aký je hodný poslancov. Preto prosím, aby sme v priebehu nerušili prerokúvanie tejto správy.

    Pán poslanec Kováč má procedurálnu otázku. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, dnes by sa dožil 26 rokov Róbert Remiáš, obeť vraždy. Chcem požiadať poslancov, aby minútou ticha uctili jeho pamiatku.

  • Poslanci opozície minútou ticha uctili pamiatku R. Remiáša.

  • Pán poslanec Moric, ale skutočne s procedurálnym návrhom.

  • Pán predseda, ďakujem veľmi pekne za slovo. Róbert Remiáš nezomrel ako obeť vraždy, ale umrel nešťastnou náhodou. Ja by som poprosil poslancov koalície, aby uctili jeho pamiatku minútou ticha.

  • Poslanci si minútou ticha uctili pamiatku R. Remiáša.

  • Ďakujem. Prosím riaditeľa Slovenskej informačnej služby pána Ivana Lexu, aby sa ujal slova.

  • Pán poslanec, dajte tú kameru dolu. Ako sa volá ten Maďar?

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni poslanci,

  • Šum v sále.

  • Pán riaditeľ, prosím...

    Páni poslanci, ak nedovolíte predniesť správu riaditeľovi Slovenskej informačnej služby, ja skončím. Púšťa sa tam nejaká reprodukovaná hudba. Je to porušenie rokovacieho poriadku.

  • Hluk v sále.

  • Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na túto skutočnosť prosím 15-minútovú prestávku na poradu klubu.

  • Ja nedám prestávku, ale ukončím bod rokovania, ak skutočne nebude zachovaný pokoj (potlesk a ruch v sále), aby bola prednesená správa. 20 minút prestávka. Prerušujem schôdzu na 20 minút a upozorňujem, že ak nebudú vytvorené podmienky na prednesenie správy, tento bod programu skončím. Odhlasujeme to.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať s tým, že prosím pána riaditeľa Lexu, aby pokračoval v prednesení správy. Prosím obecenstvo na tribúne, aby sa zdržalo akýchkoľvek reakcií. Nech sa páči, pán riaditeľ.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy, vážení páni poslanci,

    rešpektujúc vaše rozhodnutie o verejnom prerokúvaní správy o plnení úloh Slovenskej informačnej služby, som bol v minulom týždni prinútený zmeniť obsah a niektoré pasáže v porovnaní s materiálom, ktorý som osobne predniesol na pôde Osobitného kontrolného orgánu Národnej rady a ktorý som v písomnej podobe odovzdal jeho predsedovi. Ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby som zo zákona viazaný povinnosťou mlčanlivosti o skutočnostiach tvoriacich predmet štátneho a služobného tajomstva. Iste preto pochopíte moju povinnosť dodržiavať zákon i z nej vyplývajúce úpravy správy pri tomto vo svete neobvyklom a neštandardnom spôsobe prerokúvania správy o činnosti tajnej služby.

    Slovenská informačná služba ako štátny orgán Slovenskej republiky plní úlohy v rozsahu vymedzenom zákonom číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 72/1995 Z. z., získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie o činnosti ohrozujúcej ústavné zriadenie, územnú celistvosť, zvrchovanosť a bezpečnosť Slovenskej republiky, o aktivitách cudzích spravodajských služieb, organizovanom zločine, terorizme, skutočnostiach vážne ohrozujúcich alebo poškodzujúcich hospodárske záujmy Slovenskej republiky...

  • Ďakujem pekne, pán poslanec Pittner. (Smiech a hluk v sále.) Sadnite si, ja si ten mikrofón napravím aj bez vašej pomoci.

  • ...ďalej o skutočnostiach vážne ohrozujúcich alebo poškodzujúcich hospodárske záujmy Slovenskej republiky, ako aj poznatky o ohrození či únikoch údajov tvoriacich predmet štátneho tajomstva. Služba získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie o aktivitách v zahraničí namierených proti ústavnému zriadeniu a bezpečnosti Slovenskej republiky. Okrem toho plní úlohy zadané Radou obrany štátu a ďalšie úlohy vyplývajúce z medzinárodných zmlúv a dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Činnosť služby nemožno hodnotiť bez zohľadnenia spoločenského a politického vývoja predovšetkým po roku 1989. Vznikla s našou republikou v januári 1993 a jej pôsobenie poznačili všetky sprievodné javy, ktoré budovanie inštitucionálnej základne nového štátu sprevádzali. Chýbali skúsenosti, tradície, trpezlivo a dlhodobo vytváraná personálna základňa, materiálno-technické vybavenie i legislatíva. Nemalá časť občanov spájala tajnú službu so zlopovestnými orgánmi bývalého režimu, v čom ich najmä opozícia neprestala utvrdzovať. Nijaká iná inštitúcia nebola nikdy pod takým drobnohľadom verejnosti a masmediálnym tlakom. Za pokusmi o škandalizáciu Slovenskej informačnej služby vidíme nielen tvorcov dezinformácií v réžii časti opozície, najmä Kresťanskodemokratického hnutia a prezidenta Slovenskej republiky, ktorí sledujú svoje ciele, ale i tých, ktorým prekáža, že jestvujú prostriedky na zistenie a zdokumentovanie ich špinavých praktík.

  • Prejavy nesúhlasu v sále.

  • Aj z tohto dôvodu majú strach z pravdy.

    Za čias spoločného štátu Čechov a Slovákov boli špeciálne služby doménou federálnej metropoly. Tam boli rozhodovacie právomoci, tam bola materiálno-technická základňa, tam boli fondy poznatkov, tam sa robil výber, príprava i rozmiestňovanie kádrov, tam vznikali špeciálne zložky. Na území Slovenskej republiky vyvíjali činnosť, aj to nie vždy, len slabé regionálne pobočky. Koncom roka 1992 pôsobilo na Slovensku iba niekoľko desiatok príslušníkov Federálnej bezpečnostnej informačnej služby - síce bez potrebných spravodajských skúseností, ale spravidla s odmietavým postojom k vzniku zvrchovaného slovenského štátu, čo sa odrazilo na ich pôsobení proti národným a demokratickým silám v Slovenskej republike.

    Pri zakladaní Slovenskej informačnej služby teda existovali objektívne ťažkosti zavinené predovšetkým absenciou tradície a nedostatkom skúseností. No keby som mal posúdiť nevyhovujúci stav, v ktorom bola služba, keď som ju preberal, nemôžem ich kvalifikovať ako primárne.

    Predchádzajúca činnosť Slovenskej informačnej služby často nebola v súlade so zákonom. Za všetky prípady uvediem iba známe, vtedy nikým nekontrolované zahraničné kontakty bývalého šéfa rozviedky, jeho vydavateľskú činnosť ešte aj po vstupe do Slovenskej informačnej služby alebo styky s časťou politickej garnitúry, pri ktorých obchádzal dokonca i vtedajšieho riaditeľa.

  • Nebolo jasné, či ním riadené zahraničné spravodajstvo získavalo informácie pre slovenské štátne orgány, alebo naopak, distribuovalo vnútorné informácie štátu do zahraničia.

    Pôsobenie bývalého vedenia Slovenskej informačnej služby, servilného prezidentovi Slovenskej republiky, ako je všeobecne známe, (hluk v sále) vyvrcholilo nezákonnou spravodajskou činnosťou proti parlamentnému politickému subjektu, o čom svedčí dobre známa správa Osobitného kontrolného orgánu Národnej rady Slovenskej republiky z mája 1995, na základe ktorej, vážené dámy a páni, stratil Michal Kováč vo funkcii prezidenta vašu dôveru.

    Vnútorná normotvorba služby bola k aprílu 1995 vo veľmi zlom stave. Často sa tvorili iba modifikácie policajných predpisov, málo vhodných pre špecifické potreby služby. Prvý riaditeľ, jeho najbližší spolupracovníci a prakticky celý funkcionársky aktív boli pôvodne príslušníkmi Policajného zboru, vyšetrovacích, prípadne iných zložiek ministerstva vnútra. Prevaha policajnej kvalifikácie, predovšetkým u osôb vykonávajúcich spravodajskú činnosť, a nedostatok príslušníkov spôsobilých plniť poslanie spravodajcov sa spolu s už uvedenými okolnosťami podpísali pod zjavnú neschopnosť Slovenskej informačnej služby plniť úlohy, ktoré jej ukladá zákon.

    Spravodajsky úplne nepokryté boli také dôležité oblasti, ako je rozvracanie ústavných základov štátu, politický a náboženský extrémizmus, ale i dôležitá sféra ekonomických záujmov. Chýbala systematická personálna práca s mladými, perspektívnymi, jazykovo zdatnými ľuďmi, ktorí už boli úspešní v civilnom zamestnaní a obstáli v náročnom prijímacom konaní, absentovali špecializované formy ich odbornej prípravy. Krátkodobé prípravné kurzy suplovali cudzie spravodajské služby, čo má aj svoje výrazné negatíva. Slabo a nevyrovnane sa napĺňali tabuľkové počty jednotlivých zložiek služby: podporné boli obsadené dobre, spravodajské katastrofálne, napríklad útvar zameraný na zahraničné spravodajstvo len z desatiny, aj to prevažovali osoby zaoberajúce sa administratívno-technickou či ekonomicko-podpornou činnosťou.

    Žalostný bol stav ochrany služby pred únikmi informácií. Dodnes z toho ťažia najmä vtedajší zodpovední, ktorí ho spôsobili. Viacerí bývalí príslušníci boli a sú podnecovaní k porušovaniu záväzku mlčanlivosti. Niektorí využili benevolenciu orgánov činných v trestnom konaní a spôsobili únik prísne tajných skutočností, čím len potvrdili svoju nízku profesionalitu i to, že boli prepustení oprávnene.

    Do polovice roka 1995 fakticky nejestvovali osoby, ktoré by zákonným, plne dokumentovaným spôsobom konali v prospech Slovenskej informačnej služby. Mechanicky sa preberali policajné, na spravodajskú prácu nevhodné metódy. Vytváranie a využívanie informačno-technických prostriedkov sa prakticky ani nezačalo, využívanie informačno-operatívnych prostriedkov bolo na minimálnej úrovni. Na niektoré dôležité činnosti, ktoré predpokladá zákon, organizačný poriadok nepočítal ani len s tabuľkovými počtami.

    S finančnými prostriedkami sa nakladalo nezodpovedne, neúčelne, v rozpore s potrebami budovania služby. Absencia moderných technických prostriedkov pri výkone spravodajských činností silne kontrastovala s nákladným vybavením administratívnych priestorov či objektov. Trestuhodne sa zanedbala delimitácia poznatkových a archívnych fondov po federálnych spravodajských službách. Mnoho informačných a archívnych fondov nebolo vytriedených a delimitovaných.

    Podobná situácia panovala i v delimitácii materiálu a techniky. Získali sme prevažne nekompletnú, morálne zastaranú, často nepoužiteľnú techniku, ktorá plnila svoju funkciu len v účtovných dokladoch. Nebol vybudovaný komplexný automatizovaný informačný systém ani systém utajeného spojenia. Chýbala efektívna vnútorná kontrolná činnosť na úrovni riaditeľa služby a jej útvarov. Kontroly sa vykonávali sporadicky, skusmé inšpekcie boli neznámym pojmom, na nápravu zistených nedostatkov a porušení interných noriem sa neprijímali dostatočné disciplinárne postihy, previazanosť so systémom odmien nejestvovala. Dohody so štátnymi orgánmi, ak aj boli, tak iba symbolické. Spolupráca, ako predpokladá zákon, sa vytrvalo iba predpokladala.

    Od apríla 1995 sa situácia zásadným spôsobom zmenila. V druhom polroku 1995 sa začala radikálna novelizácia interných predpisov upravujúcich chod služby a proces získavania, sústreďovania a vyhodnocovania informácií. Prijali sa opatrenia i originálne riešenia pri zabezpečovaní konšpirácie činnosti. V tomto procese stále pokračujeme.

    Výrazne sa skvalitnila vnútorná kontrolná činnosť, ktorá je dnes viacúrovňová. Výsledky týchto kontrol sú východiskom pri implementácii personálnych, disciplinárnych i organizačných opatrení.

    V druhom polroku 1995 bol prehodnotený systém výchovy a vzdelávania príslušníkov, ktorých spravodajskú a inú prípravu vykonávame vo vlastnej pôsobnosti.

    Po sérii úspešných rokovaní s ústrednými orgánmi štátnej správy boli uzavreté, resp. novelizované zákonom predpokladané dohody o spolupráci, napríklad s ministerstvom vnútra, ministerstvom zahraničných vecí, ministerstvom obrany, ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií, s vojenskými spravodajskými zložkami a viacerými ďalšími inštitúciami.

    Ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby si úlohy vo väzbe k Osobitnému kontrolnému orgánu Národnej rady Slovenskej republiky plním. Zúčastnil som sa na všetkých zasadnutiach kontrolného orgánu, na ktoré som bol pozvaný, a taktiež som tomuto orgánu predložil všetky materiály, o ktoré som bol požiadaný. Naposledy som sa na zasadnutí Osobitného kontrolného orgánu Národnej rady Slovenskej republiky zúčastnil vo februári 1996. Na tomto zasadnutí som predložil správu o plnení úloh a činnosti Slovenskej informačnej služby. V jednom exemplári novelizovanú správu dostal predseda Osobitného kontrolného orgánu Národnej rady Slovenskej republiky v apríli 1996, rovnako ako ďalšie písomné materiály, ktoré odo mňa Osobitný kontrolný orgán v súlade so zákonom požadoval.

    Cieľavedome budujeme a využívame spoluprácu so spravodajskými službami iných štátov. Orientujeme sa na štáty Európskej únie a CEFTA, no turistiku na štátne trovy, ktorú pestovalo predchádzajúce vedenie, nahrádzame starostlivou prípravou rokovaní, precíznym formulovaním a plnením konkrétnych požiadaviek. Pracovné styky udržiavame so službami 23 štátov. Od apríla 1995 sa uskutočnilo 12 pracovných stretnutí na úrovni riaditeľov služieb, z toho 3 boli v Bratislave.

  • Rôzne poznámky z radov poslancov zhromaždených pred rečníckym pultom.

  • Závery z rokovaní sa prejavujú najmä v intenzívnejšej výmene informácií, s niektorými partnerskými službami máme rozpracované spoločné projekty. Obsahom tejto spolupráce je boj s organizovaným zločinom, medzinárodným terorizmom, proliferáciou, obchodom s drogami a praním špinavých peňazí.

    Jednou z príčin nedostatočnej výkonnostnej služby bola nízka úroveň plánovania jej spravodajskej činnosti. Úlohy stanovené zákonom číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe sa podrobnejšie vymedzujú v jej strategickom zameraní, ktoré schvaľuje Rada obrany štátu.

  • Sústavné poznámky poslancov.

  • Spravodajské priority obsiahnuté v strategickom zameraní sa ďalej rozpracúvajú na jednotlivých zložkách služby vykonávajúcich spravodajskú činnosť, ktorej predchádza podrobná analýza týchto priorít. Kým v apríli minulého roka bola rozpracovaná približne tretina spravodajských priorít iba analyticky, už koncom roka sme získavali informácie k všetkým spravodajským prioritám. Výrazne sa zvýšila informačná produkcia služby pre okruh príjemcov určených zo zákona, a to tak z kvantitatívnej, ako aj kvalitatívnej stránky. V priebehu posledného roka sa počet výstupov viac ako strojnásobil v porovnaní s predchádzajúcim obdobím a stále rastie.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    pri plnení úloh súvisiacich s ochranou ústavného zriadenia, územnej celistvosti a zvrchovanosti štátu Slovenská informačná služba získava, sústreďuje a vyhodnocuje údaje o javoch potenciálne ohrozujúcich demokraciu a výkon štátnej správy, resp. schopných destabilizovať spoločnosť, vyvolávať politické a spoločenské krízy.

    Za najrizikovejšie okolnosti súčasnej situácie u nás pokladáme prudkú radikalizáciu politického života, ktorú sprevádzajú dezinformačné kampane, zneisťovanie občanov a otrasy ich dôvery v štátnu moc, jej inštitúcie či dokonca štát ako taký. Ruka v ruke s touto poľutovaniahodnou a hrozivou radikalizáciou prebieha proces výroby a šírenia dezinformácií adresovaných zahraničným príjemcom, ktoré sa ako nákazlivé echo vracajú späť metamorfované na autentický, plnohodnotný, nespochybniteľný a objektívny názor cudzích médií politických alebo hospodárskych kruhov.

    Slovenská informačná služba v súlade so svojimi legálnymi povinnosťami takéto skutočnosti vyhodnocuje a zisťuje, aké záujmové skupiny stoja v ich pozadí. Získavame, sústreďujeme a vyhodnocujeme i poznatky o politických motívoch násilí, či už voči štátnym predstaviteľom a ústavným činiteľom, alebo iným predstaviteľom verejného života. Registrujeme a rozpracúvame poznatky o korupcii v štátnej správe a zneužívaní právomocí verejného činiteľa. Monitorujeme i prejavy extrémizmu spojené s presadzovaním územných autonómií (hluk v sále), nacionalistické a šovinistické prejavy neznášanlivosti, rasovej nadradenosti a náboženského fanatizmu.

    Pokiaľ ide o vonkajšiu bezpečnosť Slovenskej republiky, spravodajsky pokrývame všetky rozhodujúce oblasti sveta, ktoré môžu mať vplyv na bezpečnosť republiky. Špecifická sa javí oblasť na geograficky veľmi blízkom Balkáne. Relatívne upokojenie v tejto časti Európy sa zrejme priaznivo odrazí aj u nás. Z bezpečnostného hľadiska vyriešenie balkánskej krízy znamená nielen elimináciu problémov utečencov, ale i hrozby šírenia islamského extrémizmu z Bosny. Problém vývozu kriminality zo štátov bývalej Juhoslávie pretrváva. Dá sa očakávať, že bieda vo vojnou zničených štátoch, veľké množstvo zbraní medzi obyvateľstvom a možný banditizmus demobilizovaných vojakov ho ešte vyostria.

    Islamský a arabský extrémizmus nemá u nás dostatočné zázemie, preto zatiaľ nepredstavuje reálnu hrozbu. Napriek tomu ho nemožno pustiť zo zreteľa.

    Čo sa týka rastu kriminality a prílivu gastarbeitrov na Slovensko, ktorý mal nastať po zrušení vízovej povinnosti občanov Ruskej federácie, pesimistické prognózy nevychádzajú. Oveľa významnejšie ovplyvňujú vývoj na Slovensku rozličné nadnárodné či medzinárodné inštitúcie, nadácie, zahraničné záujmové skupiny a ich lobby. (Pán poslanec Kňažko, prosím, aby ste na mňa nedýchali, alebo odstúpili ďalej, alebo si umyte zuby. (Hluk v sále.)) Ich činnosť Slovenská informačná služba monitoruje a vyhodnocuje ciele, ktorými sa u nás angažujú. Registrujeme pritom aj také aktivity, ktoré nie sú v súlade do štátnymi záujmami Slovenskej republiky, napríklad informačné vyťažovanie účastníkov odborných podujatí, vytypúvanie informátorov, používanie zahraničných stáží našich odborníkov na získanie detailných informácií o situácii v odvetví, v ktorom pôsobia, a podobne.

    Slovenská informačná služba venuje pozornosť ohrozeniu bezpečnosti štátu i medzinárodnej bezpečnosti nezákonným šírením materiálov dvojakého určenia. Získava informácie o nákupe zariadení, súčiastok a chemikálií, ktoré môžu slúžiť na výrobu zbraní hromadného ničenia. Osobitné nebezpečenstvo predstavuje pašovanie rádioaktívneho materiálu z Ruska a Ukrajiny. O aktuálnosti tohto problému svedčí niekoľko prípadov zadržania na hraniciach a vo vnútrozemí. V tomto boji proti proliferácii spolupracujeme i so zahraničnými spravodajskými službami.

    Naša geopolitická poloha je príčinou toho, že Slovensko je predmetom zvýšeného, a zdá sa, že i trochu nervózneho záujmu iných štátov, teda ich spravodajských služieb. Ohrozujú našu republiku prenikaním do jej politických, hospodárskych a bezpečnostných štruktúr. Práve predvídanie, odhaľovanie a marenie ich aktivít je poslaním tak vnútorného ako aj zahraničného spravodajstva Slovenskej informačnej služby. Máme poznatky, že u nás pôsobia, ich činnosť monitorujeme, no dokázať ju je obrovský problém, lebo medzinárodná komunikácia je v podstate bezbariérová a modernizácia metód spravodajskej práce nesmierne prudká. K tomu treba prirátať ochotu časti obyvateľstva a predstaviteľov politického, spoločenského, hospodárskeho a vedeckotechnického sektora poskytovať zástupcom zahraničných subjektov aj dôverné informácie týkajúce sa vnútorných záležitostí Slovenskej republiky.

    Popredné miesto v širokej škále záujmov súčasných spravodajských služieb má vyhradené vedľa politickej, osobitne tzv. ingerenčnej, i hospodárska špionáž. Jej objektom je zbrojársky priemysel a výskumná základňa Slovenskej republiky. Stretávame sa aj s prípadmi, keď najrozličnejší zástupcovia zahraničných firiem navštevujú naše podniky a ponúkajú spoluprácu, pričom viac než výsledok ich zaujímajú technológie, konverzné či vývojové programy, plány presadenia zahraničných trhov a podobne.

    Organizovaný zločin a terorizmus čoraz väčšmi začína ovplyvňovať i bezpečnosť obyvateľstva Slovenska a jeho hospodárske vzťahy. Keďže je to celosvetový jav, nemožno ho podceňovať. Teroristické útoky, ktorých pôvodným poslaním bolo plniť prevažne politické ciele, môže v budúcnosti motivovať oveľa nebezpečnejšia náboženská či etnická nenávisť.

    Skupiny organizovaného zločinu si veľmi skoro uvedomili možnosti, ktoré im ponúkla novovzniknutá situácia. Otvorenie hraníc im uľahčilo pohyb a legislatíva nepripravená na nové pomery im popri nezákonných aktivitách zaručovala nezvyčajnú benevolenciu štátnych orgánov.

    Neprimerané finančné zisky, ktoré plynuli zväčša z obchodu s drogami, ukradnutými autami či organizovanej prostitúcie, napomohli zdokonalenie štruktúr zločineckých organizácií a metód ich riadenia a prispeli k vysokej profesionalizácii ich členov. V súčasnosti operuje na Slovensku niekoľko skupín organizovaného zločinu s medzinárodnou pôsobnosťou, ktoré priamo ohrozujú ekonomiku, zahraničnú politiku štátu a bezpečnosť obyvateľstva. Ide najmä o skupiny pochádzajúce z Ruska, Ukrajiny, Čečenska, Talianska, bývalej Juhoslávie, Albánska a Číny, ktoré sa zaoberajú obchodom so zbraňami a drogami, prevádzačstvom, organizovanou prostitúciou a, pochopiteľne, legalizáciou nezákonných ziskov.

    Slovenská informačná služba získava a orgánom činným v trestnom konaní poskytuje informácie o nezákonnej činnosti týchto skupín. Z prípadov, na úspešnom vyriešení ktorých sme mali rozhodujúci podiel, môžem spomenúť zmarenie pripravovaného útoku popredného kalabrijského mafiána Branca D. z vyšetrovacej väzby v Justičnom paláci a viac zadržaní prevádzačov i prevádzaných cez slovenské hranice z iných štátov.

    Pokiaľ ide o terorizmus a aktivity pripravujúce pôdu politicky motivovanému násiliu, zatiaľ sa na Slovensku nedá hovoriť o jeho rozvinutých formách

  • Hlasy z radov poslancov pred rečníckym pultom: Ale dá, je to už až príliš rozvinuté.

  • , no za posledné dva roky sa vyskytli prípady, ktoré ho niektorými črtami pripomínajú. Ide napríklad o výbuchy náloží v automobiloch ako sprievodný jav mocenského boja v podsvetí.

    Priamy medzinárodný teroristický útok sme doteraz na území Slovenska nezaznamenali. V tejto oblasti predbežne nie sme cieľovou krajinou, čo však neznamená, že sa ňou nemôžeme stať.

  • Hlas poslanca Kňažku: Mne možno smrdí z úst, ale vy zapáchate celý, pán Lexa, strachom smrdíte.

  • Slovenská informačná služba priebežne získava informácie o skutočnostiach, ktoré by mohli ohrozovať alebo poškodzovať vnútorné hospodárske záujmy republiky. V súvislosti s tým sa sústreďujeme na získavanie poznatkov o nekalých aktivitách manažmentov niektorých štátnych podnikov, ktoré sa snažia zo štátnych podnikov odčerpať časť finančných prostriedkov a majetku prostredníctvom súkromných spoločností, kde v niektorých prípadoch sú spoločníkmi či konateľmi blízki príbuzní manažmentov.

    Kapitolou osobitného významu je export a import konvenčných zbraní a zbrojárskej techniky, ktoré podliehajú kontrole licenčnej komisie. V tejto oblasti sa Slovenská informačná služba zameriava na možné podvody s certifikátmi konečného užívateľa a falšovanie colných deklarácií.

    V oblasti ochrany štátneho tajomstva sa Slovenská informačná služba sústreďuje na získavanie poznatkov o možnom ohrození výkonu štátnej moci a životov občanov štátu i o negatívnych vplyvoch na jeho vonkajšiu aj vnútornú bezpečnosť a hospodárstvo, ktoré by únik údajov o závažných skutočnostiach tvoriacich predmet štátneho tajomstva mohol spôsobiť.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vás informoval o niektorých ďalších skutočnostiach, ktoré priamo či nepriamo ovplyvňujú stav, budovanie a činnosť Slovenskej informačnej služby. Politická radikalizácia spoločnosti, ktorá súvisí s pôsobením prezidenta Slovenskej republiky, sa vystupňovala potom, ako na základe správy Osobitného kontrolného orgánu Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorej bol prezident Slovenskej republiky Michal Kováč usvedčený zo zneužívania tajnej služby v predchádzajúcom období, mu Národná rada Slovenskej republiky vyslovila nedôveru. Rovnako tak vláda Slovenskej republiky v septembri 1995 vyzvala Michala Kováča na odstúpenie zo svojej funkcie.

  • Hluk v sále a výkriky ŠtB.

  • Tieto akty odrážali reálny stav hodnotenia pôsobenia Michala Kováča v prezidentskej funkcii, počnúc marcom 1994, keď sa prezident výrazným spôsobom podpísal pod pád legitímnej vlády, čo vyvolalo vnútropolitickú nestabilitu a predčasné voľby v Slovenskej republike.

    Konfrontačné kroky Michala Kováča voči ostatným ústavným orgánom Slovenskej republiky našli svoj odraz v nebývalej polarizácii spoločnosti, jej politického a spoločenského vedomia. Spolu s militantnou časťou opozície, ako aj niektorými masovokomunikačnými prostriedkami sa od apríla 1995 pokúšajú túto militantnosť a konfrontáciu vnášať do spoločnosti aj účelovou diskreditáciou a znevažovaním tajnej služby a jej predstaviteľov. Situácia zašla tak ďaleko, že osobne prezident Slovenskej republiky sústavne bez akýchkoľvek dôvodov a dôkazov obviňuje a kriminalizuje Slovenskú informačnú službu ako štátny orgán, dokonca i v zahraničí. Jeho ničím nepodložené a neodôvodnené útoky spochybňujú ústavné základy nášho štátu.

    Na úkor našej spoločnosti a dobrého mena Slovenska sa pokúša Michal Kováča riešiť nielen svoje štátnické, ale aj osobné a rodinné problémy, a neváha k tomu zneužívať aj meno Slovenskej informačnej služby. Napríklad v septembri roku 1995 ma po prvýkrát písomne požiadal, tak ako to predpokladá zákon, o poskytnutie konkrétnych informácií. Jeho požiadavke som podľa zákona vyhovel a niektoré informácie mu poskytol. V písomnej podobe ma požiadal aj - citujem - "o informácie, ktoré by mohli viesť k diskreditácii ústavných činiteľov". Inými slovami, požiadal ma aj o kompromitujúce materiály na vás, vážené dámy, vážení páni poslanci. Tejto požiadavke som odmietol vyhovieť a v mojej písomnej odpovedi som ho upozornil na amorálnosť jeho konania. O tomto fakte sa presvedčili aj niektorí členovia Osobitného kontrolného orgánu Národnej rady Slovenskej republiky priamo v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky.

    9. októbra 1995 bez akýchkoľvek dôkazov uviedol pre zahraničnú tlačovú agentúru, že - citujem - "v pozadí údajného únosu jeho syna figuruje šéf SIS Ivan Lexa". 15. novembra znova pre zahraničnú tlačovú agentúru uviedol, že - citujem - "nepochybuje o účasti SIS na údajnom zavlečení jeho syna". Vrcholom jeho konania bolo vyhlásenie z 15. februára 1996 na tlačovej besede v Bratislave a o pár dní neskôr v zahraničí vo Viedni, kde priamo obvinil riaditeľa SIS a SIS zo spáchania trestného činu. V týchto prípadoch zneužil aj imunitu, ktorú mu poskytuje Ústava Slovenskej republiky. Jasne preukázal, že v záujme dosiahnutia svojich politických cieľov a v záujme vyriešenia problémov svojej rodiny je schopný bezprecedentne porušovať zásady demokratického a právneho štátu, ktorého je vrcholným predstaviteľom. V právnom štátne platí prezumpcia neviny, a keď platí pre jeho syna, tak platí pre každého iného občana.

  • Potlesk, ruch v sále a skandované výkriky ŠtB.

  • V masovokomunikačných prostriedkoch boli zverejnené výsledky preverovania údajného, alebo ak chcete, fingovaného únosu jeho syna. V závere uznesenia vyšetrovateľa sa píše, že - citujem: "Vyšetrovateľ Policajného zboru v súčasnej dobe nemôže objektívne rozhodnúť, či išlo skutočne o spáchanie trestného činu zavlečenia do cudziny, alebo išlo o predstieraný únos." V uznesení je spomenutých veľa faktov. Sú aj iné verejne známe, ktoré sa v tomto uznesení nenachádzajú. Napríklad pochybné návštevy prezidentov zainteresovaných štátov v prípade svojho syna, zadržanie dokumentácie dovezenej z Rakúska dňa 1. 9. 1995 a neposkytnutie písomných materiálov a dokumentácie na daktyloskopickú, resp. kriminalistickú expertíznu prehliadku dôkazového materiálu napriek výzve orgánov činných v trestnom konaní.

    Nepredstaviteľné je v demokratickej spoločnosti stretávanie sa s vyšetrovateľmi prípadu, v ktorom bol ako otec Ing. Michala Kováča mladšieho osobne zainteresovaný, verejné sľubovanie prezidentskej milosti každému, kto sa prizná k údajnému únosu, či absolútne neštandardné omilostenie Oskara F. Pri tomto prípade preukázal, že ak ide o jeho rodinu, je schopný zabudnúť na Slovenskú republiku, jej štátne záujmy, občanov či prezidentský sľub, ktorý podľa Ústavy Slovenskej republiky zložil. V mnohých smeroch poučné bolo jeho vystupovanie pred rakúskym súdom, ktorý predovšetkým na základe výpovede troch osôb - náhle dopraveného Oskara F., Ing. Michala Kováča mladšieho a jeho otca, prezidenta Slovenskej republiky, rozhodol tak ako rozhodol o nevydaní Ing. Michal Kováča mladšieho do Nemeckej spolkovej republiky, ktorej orgány vydali na jeho syna platný medzinárodný zatykač pre podozrenie z ťažkého podvodu. Michal Kováč starší zneužil svoje spoločenské postavenie aj na verejnom zasadnutí rakúskeho súdu, ktorý nerozhodoval o tom, či došlo, alebo nedošlo k zavlečeniu Ing. Michala Kováča mladšieho.

    Rešpektujem rozhodnutie rakúskeho súdu, rovnako ako rešpektujem uznesenie slovenských orgánov činných v trestnom konaní. Som presvedčený, a mnohé indície tomu nasvedčujú, že prípad okolnosti zadržania Ing. Michala Kováča mladšieho bol iba pláštikom na zakrytie prípadu Technopol. Pokiaľ sa útočí z radov opozície na Slovenskú informačnú službu, vládu, síce bez dôkazov, ale o to militantnejšie, a tieto sú kriminalizované, dovtedy sa môže a aj mlčí o podvode v Technopole.

    Slovenská televízia minulý týždeň uviedla dokument, ktorý je svojím obsahom veľmi zaujímavý. Poukazuje totiž na vážne podozrenie z marenia vyšetrovania prípadu Technopol, v ktorom hrá podľa všetkého významnú úlohu syn prezidenta republiky. Inak by totiž na neho i jeho spoločníkov nebol vydaný nemeckými orgánmi medzinárodný zatykač a tieto osoby by neboli obvinené slovenskými vyšetrovacími orgánmi. Komentovať tento prípad mi neprislúcha, spravte si názor sami.

    Z politických príčin sa aktívnej podpory činov prezidenta dostáva z niektorých militantných politických kruhov a médií. Poslanec Ladislav Pittner stojí na čele tzv. nezávislej vyšetrovacej komisie občanov. Aktívnym členom tejto komisie je podľa jeho slov bývalý vysoký funkcionár Slovenskej informačnej služby Igor Cibula. To, že je úplne smiešne nazývať túto skupinu ľudí nezávislou vyšetrovacou komisiou občanov, ukazuje výpočet niektorých jej najaktívnejších členov. Tak napríklad Ján Langoš, predseda Demokratickej strany, bývalý federálny minister vnútra, Vladimír Palko, člen predsedníctva Kresťanskodemokratického hnutia, bývalý námestník riaditeľa FBIS, Juraj Kohútiar, pracovník aparátu Kresťanskodemokratického hnutia, predtým bývalý vysoký predstaviteľ FBIS na Slovensku, ďalej Peter Tóth, syn sekretárky predsedu KDH, novinár, ktorý neúspešne kandidoval za Kresťanskodemokratické hnutie do Národnej rady Slovenskej republiky v ostatných parlamentných voľbách.

    Pánu generálovi Pittnerovi ďalej aktívne pomáhajú Jozef K., bývalý šéf slovenskej časti FBIS, Jaroslav Š., bývalý vyšetrovateľ, ktorý kontroverzne pôsobil v kauze údajného únosu Michala Kováča mladšieho a v čase aktívnej služby v polícii v septembri 1995 vystupoval na tlačovej konferencii opozičného politického subjektu, Jozef Š., bývalý vysoký funkcionár Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru v Bratislave, František Z., bývalý riaditeľ Úradu na ochranu ústavných činiteľov, Imrich A., bývalý vysoký funkcionár Policajného zboru, novinári Milan Ž., Ivan Š., Ľubomír L., Karol W., zabezpečujúci publikovanie negatívnych článkov o slovenských štátnych orgánoch v cudzine, ďalej generál Vladimír Mitro, môj predchodca, a ďalší. Pre komisiu pracujú tiež niektorí prepustení príslušníci Slovenskej informačnej služby, ako napríklad Ing. Ján M., Martin O., Ondrej S. a ďalší.

    S plnou vážnosťou konštatujem, že to nie je nezávislá komisia občanov, ale organizovaná skupina bývalých príslušníkov ŠtB, Federálnej bezpečnostnej a informačnej služby, Slovenskej informačnej služby, Policajného zboru a niektorých v minulosti profederálnych militantných novinárov pod vedením aparátu a čelných predstaviteľov Kresťanskodemokratického hnutia.

  • Poznámky poslancov z pléna a zároveň potlesk.

  • Skupina používa i metódy a prostriedky spravodajskej práce, ktoré zo zákona môžu používať len na to určené štátne orgány. Sú zaregistrované ich pokusy o nelegálne budovanie agentúrnych sietí v orgánoch štátnej správy. Len tak na ilustráciu, opýtajte sa pána Igora Cibulu na firmu NEW TREND či heslo "Dominik". Cieľom tejto nelegálnej spravodajskej štruktúry je snaha o zmenu vnútropolitických pomerov na Slovensku. Úbohý pamflet, ktorý komisia dvakrát predložila verejnosti, nehodlám širšie komentovať. Snáď len maličkosť. K pasáži, v ktorej pán Pittner uvádza, že som sa mal dňa 31. 8. 1995 vznášať na vrtuľníku bez imatrikulačných znakov nad niektorými časťami Bratislavy s vysielačkou v ruke, môžem uviesť len toľko, že pánu generálovi odporúčam zmenu terapie - prejsť od liečby plochých nôh k liečbe psychických funkcií.

    Táto organizovaná skupina je napojená prostredníctvom niektorých osôb aj na Kanceláriu prezidenta Slovenskej republiky a práve ona drží v tajnosti miesto pobytu Oskara F. Protivládnu kampaň, kriminalizáciu štátnych orgánov a vlády Slovenskej republiky, protislovenské nálady v zahraničí sa pokúša rozširovať navzájom prepojená sieť oznamovacích prostriedkov, najmä Rádio Slobodná Európa, Rádio TWIST, denník SME (v posledných dvoch je spolumajiteľ podnikateľ Jozef M., u ktorého pracuje tiež niekoľko bývalých príslušníkov bezpečnostných zložiek), TV NOVA (spolumajiteľom spoločnosti je bývalý profederálny politik Fedor G. a jeho predĺžená ruka na Slovensku novinár Eugen K.). Okrem vyššie spomenutých novinárov má skupina tykadlá v denníku Práca - Ivan Č., známy aj pokusom o vytvorenie konkurenčnej tlačovej agentúry - a v denníku Národná obroda cez Jána F., ktorý je s Igorom Cibulom spolumajiteľom niektorých eseročiek. Posledným výkrikom týchto ľudí bola výroba a distribúcia neautentickej nahrávky údajného rozhovoru ministra vnútra Slovenskej republiky a riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Jej expertíza poukazuje na podozrenie zo spáchania trestného činu. Mimochodom, vraj vyrábajú ďalšie. Bývalý minister vnútra Slovenskej republiky generál Ladislav Pittner v tejto súvislosti vyhlásil, že zásah do ľudských práv a slobôd, nezákonné a protiústavné konanie je preňho nie podstatná vec.

    Vážení, ak si toto dovolí povedať bývalý minister vnútra a predák militantného politického krídla v opozícii, neviem si predstaviť, čoho by bol schopný v prípade, že by sa dostal znovu k moci.

  • Hlas z pléna: Urobí poriadok.

  • O napojení týchto osôb na zahraničné spravodajské centrály sú zatiaľ len indície, nie dôkazy. (Výkriky ŠtB.) Za pozoruhodné považujem tiež verejné chválenie sa poslancov Ladislava Pittnera a Miklósa Duraya z kontaktov na spravodajské služby iných štátov. V krajinách so zabehanou demokraciou by takáto spolupráca znamenala ich okamžitú demisiu z postov ústavných činiteľov a politickú smrť.

  • Pokusy o účelovú diskreditáciu Slovenskej informačnej služby v prípade predaja triptychu Troch kráľov sú trápne. Veď nebola to Slovenská informačná služba, ktorá pokútne, tajne, pod rukou, bez zmlúv, za valuty predávala a snažila sa vyvážať historické skvosty nevyčísliteľnej hodnoty do zahraničia. Slovenská informačná služba nedávala vyrábať a nevyrábala falzifikáty originálu. Ako občan Slovenskej republiky som rád, že tento vzácny umelecký predmet kultúrneho dedičstva zostal na Slovensku.

    Je poľutovaniahodné, že prezident Slovenskej republiky a vyššie spomínané osoby dokážu zneužívať aj tragickú nehodu a smútok v rodine na politické ciele, dokonca sa do niektorých takýchto aktivít zapájajú aj niektorí predstavitelia cirkví, ako napríklad Pavol Flajšík či Ján Krstiteľ Balázs. To má od kresťanstva, morálky i učenia Ježišovho veľmi ďaleko.

    Máme poznatky, že vyššie spomenutá organizovaná skupina bývalých príslušníkov bezpečnostných zložiek a politikov pripravuje voči Slovenskej informačnej službe ďalšiu provokáciu, ktorej výsledkom by malo byť postavenie špičiek katolíckych duchovných proti Slovenskej informačnej službe a ďalším štátnym orgánom Slovenskej republiky. Podstatou provokácie by malo byť tvrdenie, prípadne vyrobené dôkazy o tom, že Slovenská informačná služba alebo iné štátne orgány protizákonne pracujú proti katolíckym duchovným.

    Mám v pamäti prísne tajný rozkaz riaditeľa Federálnej bezpečnostnej informačnej služby Štefana Bačinského z obdobia troch týždňov pred parlamentnými voľbami v roku 1992, ktoré rozhodli o vzniku Slovenskej republiky. V preambule rozkazu sa uvádza, že je reálny predpoklad víťazstva separatistických, nedemokratických a nacionalistických síl na Slovensku. Títo tvrdí federalisti dnes znova organizujú rozklad ústavného zriadenia našej mladej Slovenskej republiky.

    V takejto spoločenskej klíme za pôsobenia uvádzaných faktorov sa rozvíjajúca sa Slovenská informačná služba dokáže orientovať a stavia hrádzu týmto rozkladným elementom. Kultúra novinárskej obce, jej militantnosť prekonáva všetky zahraničné analógie v prípadoch opisujúcich problémy spravodajských služieb v okolitých štátoch. V rokoch 1995 a 1996 sme zaznamenali prakticky v každej krajine verejné publikovanie podozrení z činnosti tajných služieb. Spomeňme na údajné odpočúvanie španielskeho kráľa, obvinenia Bezpečnostnej informačnej služby zo sledovania politických strán v Českej republike či únik jej tajnej správy, prípad Olexy v Poľsku, podozrenie z činnosti anglickej služby pri fotografovaní príslušníka kráľovskej rodiny, údajné odpočúvanie japonských podnikateľov americkou CIA, problémy s údajným zapojením sa príslušníkov nemeckej služby v pašovaní rádioaktívneho materiálu či v súčasnosti pertraktovaná aféra maďarskej spravodajskej služby, ktorá je obviňovaná zo sledovania menšín.

    Demokratická tlač však v týchto krajinách bez dôkazov neobviňuje, nesnaží sa o rozklad či kriminalizáciu týchto orgánov, ale len verne popisuje overené a faktografické údaje. Odporúčam to do pozornosti i našim predstaviteľom tlače.

    Niektorí militantní novinári zneužívajú benevolenciu orgánov činných v trestnom konaní a bez dôkazov a faktov zverejňujú všetko, čo im nenávistná slina prinesie na jazyk. Charakter práce, stupeň utajenia osôb a ďalších skutočností súvisiacich s prácou každej tajnej služby vo svete vytvárajú podmienky na ich mediálnu zraniteľnosť. Nepoznám riaditeľa spravodajskej služby, ktorý by polemizoval s masovokomunikačnými prostriedkami, ktorý by vyvracal každé tvrdenia či výroky predstaviteľov tlače. Jednoducho to nie je možné, ak sa chce správať profesionálne. Nepoznám však štát, ktorý by dopustil takú mieru militantnosti časti novinárskej obce včítane zverejňovania napríklad mien príslušníkov či technických zariadení, alebo vyfabrikovaných lží beztrestne, ako je to u nás.

    Od roku 1989 nedošlo k trestným postihom voči neprofesionálnym bývalým príslušníkom spravodajskej služby či voči novinárom, ktorí vedome a preukázateľne zverejňujú skutočnosti tvoriace predmet štátneho a služobného tajomstva alebo vyslovené klamstvá. Na jednej strane sa tým môžeme chváliť pred demokratickým svetom, na druhej strane takáto benevolencia vedie k poškodzovaniu záujmov Slovenskej republiky.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    oboznámil som vás so stavom i úlohami, ktoré plní Slovenská informačná služba. Neobišiel som ani nepríjemné, ale prechodné problémy, na ktoré naráža. Som presvedčený, že tento štátny orgán je a bude zárukou a ochrancom štátnych záujmov Slovenskej republiky a jej občanov.

    Dovoľte mi na záver verejne poďakovať a vysloviť uznanie všetkým príslušníkom Slovenskej informačnej služby, ktorí vykonávajú ťažkú a náročnú prácu v prospech štátnobezpečnostných záujmov Slovenskej republiky a jej občanov, často na úkor svojich rodín, zdravia a života.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Potlesk a zároveň pískanie v sále.

  • Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne,

    dovoľte mne prehovoriť, kým vyhlásim obedňajšiu prestávku, lebo určite ste vyčerpaní a hladní (smiech v sále). Dovoľte mi povedať dve slová. Som rád, že nám naša kolegyňa opozícia takto transparentne deklarovala parlamentnú demokraciu a že u nás je zachované právo a sloboda vyjadrovania. Dúfam, že si to všimla aj naša tlač, aj režisér Papierových hláv, a tu má akurát tému na natočenie druhého dielu, pretože v tých rokoch boli presne tie isté heslá.

  • Potlesk a pískanie v sále.

  • Ja vám ďakujem, prajem dobrú chuť. Budeme pokračovať o 14.00 hodine.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, budeme pokračovať v prerušenej schôdzi s tým, že do rozpravy som dostal päť písomných prihlášok. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Moravčík. Nech sa páči, pán poslanec. Po ňom pán poslanec Ladislav Pittner.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni,

    dovoľte mi niekoľko slov najprv k tomu, čo povedal predseda Národnej rady pán Gašparovič na záver vystúpenia osoby, ktorá prednášala správu.

    Článok 32 ústavy reaguje na situácie, keď nefungujú inštitúty právneho štátu. Poskytuje právo občanom postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd, ak účinné použitie zákonných prostriedkov je znemožnené. A toto je ten prípad. Bola paralyzovaná činnosť justičných orgánov pri vyšetrovaní ťažkého zločinu. Tým zločinom je zavlečenie občana Slovenskej republiky do cudziny. Berte reakciu časti opozície ako protest v situácii, keď výkon práva bol znemožnený osobou, ktorá dostala slovo v tomto parlamente - na jeho večnú hanbu. Berte našu reakciu ako výkon občianskeho práva podľa článku 32 ústavy.

    Teraz mi dovoľte predniesť stanovisko poslaneckého klubu za Demokratickú úniu.

    Správa o Slovenskej informačnej službe nehovorí nič o tom, prečo naša tajná služba už nie je tajnou službou, akú každý štát potrebuje, ale inštitúciou, ktorej väčšina občanov Slovenskej republiky nedôveruje. O Slovenskej informačnej službe bolo uverejnených už toľko informácií, že aj laik má pochybnosti, či dokáže plniť úlohy, ktoré jej ukladá zákon o Slovenskej informačnej službe. Opakovane boli uverejnené informácie o príslušníkoch Slovenskej informačnej služby, o jej vozidlách i o vzťahoch s inými spravodajskými službami, ktoré mali zostať utajené. Ako funguje systém utajenia Slovenskej informačnej služby a jej činnosti, keď sa dostávajú na verejnosť informácie, ktoré mali byť utajené?

    Za tento stav je priamo zodpovedný riaditeľ, ktorému štatút Slovenskej informačnej služby ukladá zabezpečiť kontrarozviednu ochranu služby a jej príslušníkov. Zodpovedné funkcie najvyšších služobných funkcionárov zveril ľuďom, ktorí sú mu síce stranícky oddaní, ale nemajú dostatočné odborné a profesionálne predpoklady na to, aby si Slovenská informačná služba uchovala charakter tajnej služby. Nemáme žiadnu vedomosť o tom, že by Osobitný kontrolný orgán na kontrolu Slovenskej informačnej služby upozornil riaditeľa Slovenskej informačnej služby na tento neúnosný stav a žiadal od neho v tomto smere nápravu.

    Verejnosť je tiež znepokojená správami o tom, že do Slovenskej informačnej služby sú vo veľkých počtoch prijímaní bývalí príslušníci Štátnej bezpečnosti, ktorí pred novembrom 1989 pôsobili na úseku tzv. boja proti vnútornému nepriateľovi. Naopak, zo spravodajskej služby museli odísť rehabilitovaní spravodajskí dôstojníci, ktorí ju museli opustiť po auguste 1968 pre nesúhlas so sovietskou okupáciou Československa. Do Slovenskej informačnej služby nastúpili tí, ktorí v sedemdesiatych rokoch verne slúžili normalizačnému režimu. Ani neprekvapuje, že Slovenská informačná služba sa angažuje v proticirkevných aktivitách a jej analytický odbor spracúva elaboráty, ktoré majú byť návodom na rozvracanie rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku.

    Slovenská informačná služba tiež pomocou tzv. vplyvovej agentúry vedie v Slovenskej televízii propagandistickú vojnu proti prezidentovi Slovenskej republiky. Tým, že sa Slovenská informačná služba zaplietla do únosu prezidentovho syna, značnú kapacitu svojho spravodajského potenciálu viaže na sledovanie a spravodajské rozpracovanie osôb, ktoré sa usilujú odhaliť pozadie tejto špinavej akcie našej tajnej služby. Namiesto boja proti cudzím spravodajským službám a štruktúram vysoko organizovaného medzinárodného zločinu sa Slovenská informačná služba venuje tomu, aby zabránila odhaleniu tých, ktorí zorganizovali a uskutočnili násilné prepadnutie a zavlečenie Michala Kováča mladšieho do Rakúska.

    Niekoľko mesiacov bol sledovaný Róbert Remiáš, ktorý zomrel za podozrivých a doteraz nejasných okolností. Boli sledovaní rodinní príslušníci Oskara F., novinár Peter Tóth, policajný vyšetrovateľ major Jaroslav Šimunič, advokát Michala Kováča mladšieho i ďalšie osoby. Slovenská informačná služba monitorovala redakciu denníka SME a vykonávala niektoré ďalšie aktivity, ktoré svedčia o tom, že sa z nej stala tajná politická polícia, akou bola bývalá ŠtB. Prednesená správa to plne potvrdila.

    Keby si Osobitný kontrolný orgán Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu Slovenskej informačnej služby plnil svoje povinnosti, ktoré vyplývajú zo zákona, už dávno by bol navrhol vláde, aby odvolala Ivana Lexu z funkcie riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Za doterajšiu činnosť Slovenskej informačnej služby nenesie však zodpovednosť iba Ivan Lexa, ale aj Osobitný kontrolný orgán Národnej rady Slovenskej republiky a vláda premiéra Vladimíra Mečiara. Neexistuje na svete tajná služba, ktorej riaditeľ podal toľko trestných oznámení ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby Ivan Lexa. V každej demokratickej krajine by vláda takéhoto riaditeľa tajnej služby už dávno zbavila funkcie. Iba na Slovensku za vlády Vladimíra Mečiara je možné to, aby skompromitovaný riaditeľ spravodajskej služby zostal vo svojej funkcii a svojou činnosťou ďalej škodil záujmom svojho štátu.

    Ani poslancom vládnej koalície by nemal byť ľahostajný tento stav, ak nechcú, aby sa Slovenská informačná služba premenila na novodobú ŠtB, aby proces premeny Slovenskej informačnej služby na túto novodobú ŠtB bol celkom dokonaný.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Moravčíkovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Fico, ale ak mi dovolíte, tiež potrebujem zareagovať na vystúpenie pána predsedu Moravčíka, keď sa dožadoval ústavy.

    Dovoľte mi, pán poslanec, aby som vám aj ja zacitoval ústavu, jednak článok 12, kde sa hovorí, že ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nesúditeľné, nepremlčateľné, nezrušiteľné atď. Okrem toho povinnosť riaditeľa Slovenskej informačnej služby predniesť pred týmto parlamentom správu je daná zákonom. A ja mám právo vypočuť si túto správu a právo na ňu reagovať, tak ako vy v rozprave. Ja v rozprave nemôžem vystúpiť, pretože som si nevypočul, nemohol som si vypočuť ani jednu vetu z tejto správy, ani nemôžem povedať, či bola zlá, alebo dobrá. Čiže mne ste bránili v mojich právach tu v parlamente. Keď sa dovolávame ústavy, tak sa dovolávajme ústavy skutočne.

    Nech sa páči, pán poslanec Fico.

  • Vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som predniesol stanovisko Strany demokratickej ľavice, Sociálnodemokratickej strany Slovenska a Strany zelených na Slovensku.

    Strana demokratickej ľavice, Sociálnodemokratická strana Slovenska a Strana zelených na Slovensku si slovenskú politiku nepredstavuje ani tak, ako ju predviedol riaditeľ Slovenskej informačnej služby pán Lexa, ani tak, ako ju predviedla pravicová opozícia. Poslanci Strany demokratickej ľavice, Sociálnodemokratickej strany Slovenska a Strany zelených na Slovensku nesúhlasia ani s obsahom správy, ktorú predniesol riaditeľ Slovenskej informačnej služby, lebo bola osobným útokom na prezidenta republiky, iných ústavných činiteľov a spochybňovala rozhodnutie nezávislého rakúskeho súdu. Rovnako nesúhlasíme s formou protestu, ktorá znemožnila riadne prerokovanie tohto naplánovaného bodu programu. Preto sme opustili rokovanie, pretože ďalšie zotrvanie v sále stratilo akýkoľvek zmysel.

    Očakávali sme, že riaditeľ Slovenskej informačnej služby bude vo svojej správe predovšetkým reagovať na tie problémy, ktoré vyplývajú zo samotného zákona o Slovenskej informačnej služby, že vnesie svetlo do najcitlivejších afér, ale predovšetkým vnesie svetlo aj do spôsobu, ako si Slovenská informačná služba plní svoje povinnosti a ako vynakladá obrovské finančné prostriedky, ktoré jej boli pridelené.

    Strana demokratickej ľavice, Sociálnodemokratická strana Slovenska a Strana zelených na Slovensku odmietajú konfrontačný štýl politiky a žiadajú občanov Slovenskej republiky, aby rozlišovali, kto je za tento štýl politiky. Strana demokratickej ľavice, Sociálnodemokratická strana Slovenska a Strana zelených na Slovensku určite týmito stranami nie sú. Chceme, aby všetky aféry boli riadne vyšetrené a aby všetci páchatelia boli spravodlivo potrestaní. Chceme Slovensko ako demokratický právny štát, v ktorom sú tajné služby pod kontrolou parlamentu a v ktorom tajné služby nemôžu byť zneužívané v politickom súboji.

    Správa riaditeľa Slovenskej informačnej služby pán Lexu bola zneužitá na vybavovanie si osobných politických účtov, a preto je jedným z ďalších dôvodov na odstúpenie pána Lexu z funkcie riaditeľa Slovenskej informačnej služby.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Brňák.

  • Ďakujem pekne. Ja som chcel ešte reagovať tiež na vystúpenie pána poslanca Moravčíka. Bol som prihlásený s faktickou poznámkou ešte pred vystúpením pána poslanca Ficu. K vystúpeniu pána poslanca Moravčíka chcem povedať, že ak by vašu interpretáciu článku 32 Ústavy Slovenskej republiky počúvali vaši študenti právnickej fakulty, tak by sa museli hanbiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Pittner a po ňom pán poslanec Čarnogurský.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    vzhľadom na to, čo sme si tu vypočuli, nechcem voliť taký tón a taký spôsob, aký volil riaditeľ Slovenskej informačnej služby, ale chcem poukázať na jednu kauzu, ktorá znepokojuje Slovensko už vyše trištvrte roka.

    Samotné spáchanie trestného činu únosu malo svoju predohru v situácii a podmienkach, ktoré vyústili do rozhodnutia spáchať tento kriminálny delikt ako dôsledok politického napätia vzniknutého medzi vrcholnými predstaviteľmi štátu už od leta roku 1993. Rozhodnutie o realizácii prípadu bolo podmienené vývojom úplne samostatnej kriminálnej kauzy Technopol v spojitosti s osobou Michala Kováča mladšieho. Do júla 1995 sa však okrem výpovede Petra Krylova nepodarilo získať žiadne iné dôkazy, ktoré by odôvodňovali začatie trestného stíhania voči Michalovi Kováčovi mladšiemu. Ani nemecká strana nezaslala požiadavku o prevzatie trestného stíhania, naopak, boli postupne dohodnuté kroky na realizáciu výsluchu Kováča mladšieho nemeckými orgánmi na Slovensku v zmysle platných európskych dohovorov o právnej pomoci v trestných veciach, v mesiaci septembri 1995.

    Keďže sa na Slovensku nepodarilo preukázať trestnú činnosť Michala Kováča mladšieho, v snahe predísť jeho výsluchu nemeckými orgánmi na území Slovenska, a tu nebolo možné vylúčiť, že po jeho vykonaní dôjde k zrušeniu medzinárodného zatykača, bolo rozhodnuté využiť platný zatykač vydaný v Mníchove dňa 18. novembra 1994. Toto rozhodnutie nepochybne politického charakteru, ako o tom svedčia zistené dôkazy a informácie (mimochodom predložil som ich ako predseda občianskej nezávislej komisie vrcholným ústavným činiteľom predvčerom), bolo zverené určeným funkcionárom Slovenskej informačnej služby. Z týchto funkcionárov možno uviesť predovšetkým jej riaditeľa Ivana Lexu a jeho najbližších spolupracovníkov Jaroslava S., Dezidera K. a Júliusa I.

    Keďže Michal Kováč mladší bol na území Slovenskej republiky chránený medzinárodnou i vnútroštátnou legislatívou, logické vyústenie snáh o využitie medzinárodného zatykača mohlo smerovať len do násilného zavlečenia menovaného do cudziny. Prvá verzia rátala s využitím agenta Slovenskej informačnej služby Branislava Chylo-Ptáka, ktorý mal pod zámienkou obchodného rokovania vylákať Michala Kováča mladšieho z domu, o čom svedčí aj listinný dôkaz vo vyšetrovacom spise. K tomuto variantu riešenia však pre opatrnosť Michala Kováča mladšieho nedošlo. Po neúspechu tohto variantu únosu boli v období od 28. 8. do 31. 8. 1995 z rozhodnutia riaditeľa sledovacieho odboru Slovenskej informačnej služby Gejzu V. použité proti Kováčovi mladšiemu informačno-technické prostriedky Slovenskej informačnej služby, a to predovšetkým odpočúvanie telefonických rozhovorov a priame sledovanie jeho osoby z domu vo Svätom Jure. Sledovanie domu bolo vykonávané predovšetkým z bieleho skriňového Mercedesu 208 D, ŠPZ BHH 42-69, vybaveného špeciálnou klimatizáciou na dlhodobú prevádzku.

    Podrobnosti o tejto činnosti opísal pred vyšetrovateľom majorom JUDr. Petrom Vačokom a neskôr aj pred rakúskymi vyšetrujúcimi orgánmi vo svojej svedeckej výpovedi bývalý príslušník sledovacieho útvaru Slovenskej informačnej služby Oskar F. Okrem Oskara F. použitie špeciálneho vozidla Slovenskej informačnej služby pri dome Kováča mladšieho potvrdili aj ďalší piati svedkovia, obyvatelia obce Svätý Jur. Jeden zo svedkov dokonca uviedol, že príslušník Slovenskej informačnej služby Jiří N. dňa 30. augusta 1995 v nočných hodinách parkoval so svojím vozidlom Ford Mondel BLD 42-95 v blízkosti domu Michala Kováča mladšieho a hovoril so skupinou osôb pri bielom Mercedese 208 D. Pretože sa to svedkovi zdalo podozrivé, štátnu poznávaciu značku vozidla si zapísal na útržok denníka Nový čas a odovzdal ho vyšetrovateľovi. Je súčasťou vyšetrovacieho spisu.

    Čas spáchania skutku nebol zvolený náhodne. Priblížil sa totiž termín dohodnutia a realizácie výsluchu Michala Kováča mladšieho nemeckými orgánmi v Bratislave. Deň 31. augusta 1995 bol zvolený i z dôvodu, že mali nasledovať tri dni pracovného voľna, počas ktorého sa kalkulovalo s nižšou funkčnosťou polície pri objasňovaní prípadu, menším prísunom informácií pre verejnosť, a tým i nižším záujmom verejnosti o prípad, no zároveň spoľahlivým prenosom informácií získaných políciou na Slovenskú informačnú službu.

    Kritického dňa 31. augusta 1995 pokračovalo používanie ITP Slovenskej informačnej služby voči Kováčovi mladšiemu. Sledovanie bolo vykonávané predovšetkým z bieleho Mercedesu 208 D vybaveného špeciálnou klimatizáciou na dlhodobú prevádzku. Okrem Oskara F. boli v akcii ďalší ôsmi príslušníci odboru sledovania Slovenskej informačnej služby spolu s identifikovanými vozidlami. Po odchode Michala Kováča mladšieho z jeho domu vo Svätom Jure, nastúpení do jeho osobného vozidla Mercedes, dostali príslušníci sledovacieho odboru Slovenskej informačnej služby cez vysielačku pokyn ďalej sledovať pohyb tohto vozidla v smere do Bratislavy a vytvárať tzv. clonu, t. j. na pokyn zastaviť vozidlá a tým znemožniť postup ďalším prichádzajúcim vozidlám.

    Tesne za obcou Svätý Jur bolo vozidlo Kováča mladšieho potom zablokované viacerými vozidlami Seat Cordoba zelenej a červenej farby, Opel Vectra, z ktorých vyskočilo viacero mužov a násilím za použitia hrozby zbraňou vtiahli Kováča mladšieho do jedného z vozidiel, dali mu na hlavu kuklu a vyrazili smerom na Bratislavu. Neznámy muž presadol do vozidla poškodeného a vydal sa s ním za kolónou. Príslušníci sledovačky Slovenskej informačnej služby, ktorí s vozidlami podľa pokynu vytvárali clonu, zároveň sledovali celú akciu. Vzápätí po jej ukončení dostali cez vysielačku pokyn okamžite sa vrátiť na základňu a vypnúť vysielačky. Podľa vyjadrenia Oskara F. vo vysielačke počul hlas riaditeľa Slovenskej informačnej služby Ivana Lexu.

    Osoby, ktoré samotný prepad vykonali, neboli dosiaľ jednoznačne ustálené. Podľa identikitov spracovaných rakúskou políciou mohli na zásahu participovať títo príslušníci Slovenskej informačnej služby: Michal H. a Ing. Ján S. Ďalšie závažné indície nasvedčujú tomu, že na zásahu pri únose Michala Kováča mladšieho sa mohli podieľať tiež ďalší siedmi príslušníci Slovenskej informačnej služby, tak ako to uvádzame v správe občianskej nezávislej komisie.

    Už v prvých dňoch po prijatí oznámenia o spáchaní uvedeného skutku najmä zo svedeckých výpovedí občanov a utajených svedkov, predbežnej lekárskej správy i výpovede samotného poškodeného Michala Kováča mladšieho bolo vyšetrovateľom Policajného zboru zistené spáchanie trestného činu. Skutok svojimi znakmi naplnil skutkovú podstatu trestného činu zavlečenia do cudziny podľa § 233 Trestného zákona. V danom prípade bolo možné konštatovať, že trestný čin bol spáchaný organizovanou skupinou, ktorou sa rozumie združenie viacerých, najmenej troch osôb. Profesionálnym prístupom a zaangažovanosťou pracovníkov kriminálnej polície a vyšetrovateľa boli v krátkom čase získané vierohodné informácie o pohybe vozidiel a osôb v blízkosti bydliska a miesta zásahu proti Michalovi Kováčovi mladšiemu. Jednoznačne sa potvrdilo, že tieto vozidlá boli vybavené vyhradenými štátnymi poznávacími značkami, ktorými disponuje Slovenská informačná služba, a osoby mali vzťah k Slovenskej informačnej službe.

    Vzápätí po tom, čo prvý vyšetrovateľ prípadu major Šimunič v informáciách pre verejnosť sa zmienil o podozrení z účasti techniky a osôb na prípade, bol mu vyšetrovací spis jeho nadriadeným odňatý. Ďalší vyšetrovateľ major Vačok rozhodol dňa 24. septembra 1995 na základe predchádzajúcich a ďalších zistení o začatí trestného stíhania pre trestný čin podľa § 233 Trestného zákona. Rozhodujúci prokurátor Róbert Vlachovský proti tomu nemal námietky, ba dokonca na krajskej prokuratúre za prítomnosti vtedajšieho riaditeľa sekcie podplukovníka Lamačku s uspokojením konštatoval, že vec je objasnená v tom zmysle, že sa našiel páchateľ, t. j. Slovenská informačná služba.

    Reakciou na vznesené obvinenie bolo hneď na druhý deň predčasné odvolanie ministra vnútra Slovenskej republiky Ľudovíta Hudeka z jeho služobnej cesty v Bruseli a generálneho prokurátora Michala Vaľa z dovolenky premiérom vlády Vladimírom Mečiarom a ich následné nočné rokovanie dňa 25. septembra 1995 na Úrade vlády. A hneď ďalší deň prokurátor Róbert Vlachovský náhle zmenil názor, zrušil uznesenie majora Vačoka o začatí trestného stíhania. Riaditeľ Slovenskej informačnej služby Ivan Lexa okamžite podal trestné oznámenie na vyšetrovateľov, že citujem: "organizovane vyvíjajú závažnú trestnú činnosť najmä zneužívaním právomoci verejného činiteľa". Vraj na príslušníkov Slovenskej informačnej služby - citujem: "vykonávali psychický nátlak a nahovárali ich krivo vypovedať o činnosti Slovenskej informačnej služby v prípade Michala Kováča mladšieho".

    Vyšetrovateľ major Vačok však vykonal rad ďalších úkonov. Z výpovede ďalšieho utajeného svedka vyplynulo, že ho požiadali dvaja muži o vytvorenie alibi pre Mercedes 208 D, ktorý bol použitý v akcii proti Michalovi Kováčovi mladšiemu tým, aby vyhotovil záznam o kontrole tohto vozidla v kritickom čase na úplne inom mieste republiky. Svedok v mužoch žiadajúcich alibi poznal Oskara F. a Igora M. Z výpovede ďalších svedkov bolo zistené, že menovaní v sklenárstve firmy LOGAN na Jurigovom námestí v Bratislave zabezpečovali výmenu nepriehľadných skiel vozidla Mercedes za nové z ochrannej fólie. Pretože bolo nepochybné, že táto činnosť bola vykonávaná s cieľom zakryť pôvod vozidla a tým umožniť páchateľom trestného činu zavlečenia do cudziny uniknúť trestnému stíhaniu, vyšetrovateľ dňa 10. októbra 1995 proti Igorovi M. a Oskarovi F., príslušníkom Slovenskej informačnej služby, vzniesol obvinenie pre trestný čin nadržovania spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 a § 166 ods. 1 Trestného zákona. Jeden z nich, Oskar F., pred vyšetrovateľom priznal účasť Slovenskej informačnej služby na zavlečení prezidentovho syna.

    Prokurátor Vlachovský, aj keď mal k dispozícii prizvanie jedného zúčastneného potvrdené svedeckými výpoveďami a listinnými dôkazmi, druhý raz zrušil uznesenie vyšetrovateľa o začatí trestného stíhania. Dňa 16. októbra 1995, ako to vyplýva z obsahu známeho telefonického rozhovoru, sa tento uskutočnil medzi riaditeľom Slovenskej informačnej služby Ivanom Lexom a ministrom vnútra Ľudovítom Hudekom, ktorý svedčí o spolupráci Slovenskej informačnej služby a ministerstva vnútra pri zahladzovaní stôp a marení vyšetrovania kauzy Michala Kováča mladšieho, ale aj o ďalšej závažnej trestnej činnosti najvyšších predstaviteľov týchto štátnych orgánov. V zhode s obsahom uvedeného rozhovoru bol dňa 17. októbra 1995 vyšetrovací spis prípadu zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny majorovi Vačokovi odňatý, čo dozorujúci prokurátor Vlachovský zdôvodnil podaním trestného oznámenia na majora Vačoka zo strany riaditeľa Slovenskej informačnej služby Ivana Lexu.

    Samotné trestné oznámenie, rešpektujúc všeobecnú zásadu prezumpcie neviny, však nemôže byť dostatočným záverom spochybňujúcim jeho nezaujatosť, čo sa preukázalo nakoniec i negatívnym záverom z prešetrovania oznámenia Úradu inšpekčnej služby ministra vnútra. Lexovo trestné oznámenie bolo od začiatku do konca vymyslené. Trestné oznámenie riaditeľa Slovenskej informačnej služby, hoci obsahovo prázdne, nevyšlo naprázdno. Prokurátor Vlachovský sa mal na koho a na čo vyhovoriť, keď odobral prípad majorovi Vačokovi, ktorý mal vôľu i schopnosti, aby ho doviedol do úplneho konca. Hoci odišiel predčasne, nedá sa povedať, že prípad nevyšetril, iba nemal možnosť ho aj uzavrieť. Ani dodatočné, v tlači publikované dôvody o údajnom porušovaní predpisov platných na vyšetrovanie inšpekcia ministra vnútra nepotvrdila. Konečne skutočnosť, že príde k zmene vyšetrovateľa, aj výber jeho osoby, oznámil predseda vlády už 6 dní predtým, ako vo veci rozhodla prokuratúra. Niet teda pochybnosti o tom, kto rozhodol v skutočnosti a kto toto rozhodnutie len dodatočne formálne vykonal.

    Nový vyšetrovateľ major Jozef Číž sa chytil vyšetrovacej verzie, ktorú už v septembri 1995 stanovil premiér Mečiar a nepohnute sa jej drží už viac ako pol roka. V známom telefonickom rozhovore sa s veľkou radosťou víta očakávané dodanie "troch strán". Ide o písomné priznanie sa Braňa Chyla-Ptáka, zaslané ministrovi Hudekovi (mimochodom, bolo publikované v novinách Nový čas a Pravda na jeseň minulého roka) o dohodnutom fingovanom únose Michala Kováča mladšieho. V prílohe správy občianskej nezávislej komisie je aj vlastnoručne písaný list Adriany K. spolu s prílohou, v ktorom oznamuje komisii, ako bola nahováraná na podanie krivej výpovede, a to v súlade s verziou samoúnosu. Odmenou za jej výpoveď bolo ponúkaná lukratívna odmena zo strany riaditeľa Slovenskej informačnej služby Ivana Lexu, ako to ona sama uvádza v liste. Mimochodom, list má prílohu, ktorú nám tiež dala, v ktorej je povedané, ako má postupovať, čo má uviesť ako krivú výpoveď. A podľa našich poznatkov ide o jej otca Dezidera K., významného pracovníka Slovenskej informačnej služby.

    Už v tomto období bola vyšetrovateľom dostatočne zrejmá a dokázateľná účasť príslušníkov a techniky Slovenskej informačnej služby na sledovaní a zásahu pri zavlečení Michala Kováča mladšieho do cudziny. Napriek tomu, že vyšetrovateľ v súlade s ustanovením § 8 Trestného poriadku uplatnil písomnú požiadavku na riaditeľa Slovenskej informačnej služby, aby zodpovedal otázku, či tento štátny orgán vlastní uvedený typ vozidla s vyhradenou štátnou poznávacou značkou, riaditeľ Slovenskej informačnej služby na toto dožiadanie absolútne nereagoval. V rámci výsluchu sa však tento i ďalší príslušníci Slovenskej informačnej služby predvolaní ako podozriví z predmetného trestného činu odvolávali na skutočnosť, že neboli zbavení mlčanlivosti, a vypovedať odmietali. No dôvodne môžu odoprieť výpoveď iba vtedy, ak medzi trestnými činmi a činnosťou Slovenskej informačnej služby je priama súvislosť, t. j. prakticky vtedy, ak jestvuje účasť príslušníkov alebo techniky Slovenskej informačnej služby na spáchaní trestného činu.

    Hoci už pred niekoľkými mesiacmi bolo podané na riaditeľa Slovenskej informačnej služby Ivana Lexu trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa, ktorý odmietnutím poskytnutia dôležitých informácií maril úspešné objasnenie prípadu, vo veci príslušný Obvodný úrad vyšetrovania Bratislava III. vôbec nekoná, pretože mu neposkytli potrebné údaje ani súčasný riaditeľ sekcie pán Kosťov, ani Ivan Lexa. Riaditeľ Slovenskej informačnej služby Ivan Lexa ako riaditeľ štátneho orgánu zneužil svoju právomoc a nesplnil si základné povinnosti vedúceho predstaviteľa tohto orgánu najmä tým, že v rozpore s Trestným poriadkom neprispieva k objasneniu závažného trestného činu. Je tiež dôvodné podozrenie, že v rozpore so základnými úlohami Slovenskej informačnej služby túto ako štátny orgán zneužil na spáchanie trestného činu. Preto i pri tejto príležitosti - vzhľadom na už doteraz zistené skutočnosti - apelujem na Ivana Lexu, riaditeľa Slovenskej informačnej služby, aby zvážil svoje konanie a vzdal sa sám svojej funkcie.

  • Dovoľte mi však v tejto súvislosti pozastaviť sa nad činnosťou Osobitného kontrolného orgánu Slovenskej republiky, ako to vyplýva zo zákona o Slovenskej informačnej službe číslo 46 z roku 1993.

    1. Už v predchádzajúcom, ale ani v tomto volebnom období sa neurčil spôsob práce Osobitného kontrolného orgánu, ako mu to vyplýva z § 6 ods. 1 citovaného zákona.

    2. Nie sú mi známe skutočnosti o tom, či Osobitný kontrolný orgán zameral svoju činnosť na kontrolu Slovenskej informačnej služby podľa § 5 ods. 3 zákona, t. j.

    a) ako je vypracovaný a schválený štatút Slovenskej informačnej služby, najmä ako sa dodržiava,

    b) ako a načo sa čerpá rozpočet Slovenskej informačnej služby, tak bohato schválený,

    c) aké sú predpisy o organizačnej štruktúre Slovenskej informačnej služby a najmä ako sa dodržiavajú.

    Až na počudovanie Osobitný kontrolný orgán ako kontrolný orgán doteraz nezistil žiadne porušenie Ústavy Slovenskej republiky, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (§ 21 ods. 3) a neurobil žiadne uznesenia alebo návrhy Národnej rade, alebo generálnemu prokurátorovi, ako to vyplýva z § 5 ods. 4 zákona. A nadovšetko, do dnešného dňa od roka 1994 Osobitný kontrolný orgán je vlastne pofidérny orgán, pretože je jednofarebný.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Čarnogurský. Medzitým sa s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Mikloško.

  • Pán predseda, chcel by som sa spýtať, či by ste boli taký dobrý a mohli nám povedať, kto je ten pán tam vzadu, v tých okuliaroch, čo tam stále arogantne žuje žuvačku. Keby ste nám ho mohli predstaviť.

  • Myslím, že nemusím odpovedať pánu poslancovi na túto provokatívnu otázku.

    Nech sa páči, pán poslanec Čarnogurský.

  • Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    zákon ukladá Slovenskej informačnej službe, aby vykonávala spravodajskú ochranu štátu. Zo správy, ktorú dnes predniesol v Národnej rade riaditeľ Ivan Lexa, je jasné, čo sme nakoniec vedeli už aj v uplynulých mesiacoch, že Slovenská informačná služba spravodajskú ochranu štátu nevykonáva, ani ju nie je schopná vykonávať, pretože skĺzla pod vedením Ivana Lexu na mafiánsku organizáciu jednej frakcie našej vnútropolitickej scény.

  • Ivanovi Lexovi sa podarilo za rok svojho účinkovania vo funkcii riaditeľa Slovenskej informačnej služby efektívne zničiť Slovenskú informačnú službu. Aká je to tajná služba, keď sa každú chvíľu objavujú v novinách informácie z kuchyne Slovenskej informačnej služby, keď je publikovaný záznam telefonického rozhovoru Ivana Lexu s ministrom vnútra Hudekom, v ktorom sa títo dvaja dohovárajú o falšovaní dôkazu v trestnom konaní?

    Základnou príčinou tejto likvidácie Slovenskej informačnej služby je celková politika vládnej koalície, ktorá cynicky kašle na štátne záujmy Slovenska. Čo trápi vládnu koalíciu, že Slovensko nie je spravodajsky kryté? Čo trápi vládnu koalíciu, že celý svet žasne, smeje sa, zalamuje rukami súčasne nad výčinmi Slovenskej informačnej služby? Čo trápi vládnu koalíciu, že Slovenská informačná služba šliape po ľudských právach konkrétnych občanov Slovenskej republiky? Vládna koalícia potrebuje Ivana Lexu na vykonávanie špinavej práce. Ivan Lexa ju vykonáva, ale pritom nezabúda na svojich rodinných príslušníkov. Za ten čas, čo Ivan Lexa bol štátnym tajomníkom ministerstva privatizácie a čo je riaditeľom Slovenskej informačnej služby, otec Ivana Lexu Vladimír Lexa sa stal jedným z najbohatších občanov Slovenska. Vladimír Lexa je najväčším vlastníkom mlynov na Slovensku a o jeho významnom postavení v Harvardskej informačnej spoločnosti sa dávnejšie vie.

    Špecifickou príčinou likvidácie a nefunkčnosti Slovenskej informačnej služby je jednofarebné obsadenie Osobitného kontrolného orgánu. Kolegyne a kolegovia z vládnej koalície, dovoľte, aby som vám pripomenul, že aj vy opakovane, svojimi hlasmi ste znemožnili čo aj len zaradenie na program rokovania Národnej rady bod o doplnení Osobitného kontrolného orgánu. Tým, že Osobitný kontrolný orgán je zložený jednostranne len z poslancov vládnej koalície, nevykonáva účinnú kontrolu Slovenskej informačnej služby a tým umožňuje a spoluzodpovedá za to, že Slovenská informačná služba si neplní svoje úlohy, ale - ako som už povedal - skĺzla na pozície nástroja vo vnútropolitickom zápase na Slovensku.

    Dovoľte, aby som v tejto súvislosti pripomenul takpovediac opačný príklad, a síce z Nemecka, a to preto, že zhruba pred dvoma týždňami sa aj v našej tlači publikovali správy v súvislosti s obsadením postu riaditeľa Spolkovej spravodajskej služby BND. Asi pred dvoma týždňami boli publikované správy o tom, že doterajší riaditeľ BND pán Fortzner, ktorý bol nominovaný opozičnou SPD do tejto funkcie a vládou kancelára Kohla bol menovaný do tejto funkcie, pred niekoľkými týždňami odstúpil z funkcie a nemecká vládna koalícia vyzvala opozičnú SPD, aby nominovala svojho kandidáta na funkciu riaditeľa BND. Kuriozita a presný opak pomerov u nás je tá, že celý problém vyplával na povrch tým, že SPD odmieta menovať svojho kandidáta na funkciu riaditeľa BND a nemecká vládna koalícia opakovane vyzýva SPD, aby menovala kandidáta, resp. čaká s menovaním riaditeľa BND, kým opozícia nemenuje svojho kandidáta. Aký je to rozdiel oproti situácii u nás! Ale vidíte, prečo v Nemecku spolková spravodajská služba neskĺzava na nástroj vnútropolitického boja, ale na druhej strane prečo v Nemecku BND sa nestáva predmetom novinových článkov, prečo v Nemecku sa neobjavujú každú chvíľu správy z vnútrajška nemeckej spravodajskej služby. Je to preto, že sa venuje svojim povinnostiam, ktoré jej ukladá zákon, a jednak vnútorné obsadenie funkcionárov BND je zárukou takéhoto plnenia úloh podľa zákona. A samozrejme, touto zárukou je aj Osobitný kontrolný orgán Nemeckého spolkového snemu, ktorý je obsadený zo zástupcov všetkých parlamentných strán s výnimkou PDS.

    Azda najhanebnejšou stránkou činnosti Slovenskej informačnej služby je jej činnosť proti prezidentovi republiky. Prezident republiky podľa Ústavy Slovenskej republiky je jedným z najvyšších alebo vlastne najvyšším ústavným činiteľom. A Slovenská informačná služba, ktorá by mala zabezpečovať ochranu ústavného systému Slovenskej republiky, práve ťažisko svojej činnosti venuje aktivitám a činnosti proti hlave Slovenskej republiky. Táto činnosť proti hlave Slovenskej republiky vrcholila únosom jeho syna do zahraničia, vrcholila fabrikovaním falšovaných údajných dokumentov proti prezidentovi republiky, napríklad publikovaním falošného údajného bankového konta prezidenta Slovenskej republiky, v čom Slovenskej informačnej službe účinne pomáha náš kolega pán Ján Smolec a jeho periodikum.

    Páni poslanci z vládnej koalície, ubezpečujem vás, že všetky historické skúsenosti tohto typu svedčia o tom, že táto činnosť Slovenskej informačnej služby sa skôr alebo neskôr obráti aj proti vám. Koniec koncov, syn nášho kolegu pána poslanca Smolca už nie je vo vedení Slovenskej plavby dunajskej. Nám činnosť Slovenskej informačnej služby koniec koncov až tak veľmi nevadí. Prosím, môže sa pokúšať na nás fabrikovať nejaké dokumenty, aj tak sa jej zatiaľ nič presvedčivé nepodarilo, pretože žiadne také neexistujú.

    Za tejto situácie nebudem apelovať na vás, aby ste zmenili svoj postoj a pričinili sa o to, aby sa Slovenská informačná služba znovu stala funkčnou organizáciou jednak tým, že by bol vymenený jej riaditeľ, jednak tým, že by bol Osobitný kontrolný orgán doplnený aj o zástupcov opozície. Nebudem to robiť, pretože by to bolo zrejme zbytočné. Ale za takej situácie nám, opozícii, potom nezostáva nič iné, než sa dôsledne a čo najviditeľnejšie dištancovať od tejto činnosti Slovenskej informačnej služby, ale aj od vašich postojov podporujúcich súčasné vedenie Slovenskej informačnej služby a umožňujúcich súčasnú zhubnú činnosť Slovenskej informačnej služby.

    Musíme sa dištancovať od toho preto, že táto politika, za ktorú aj vy nesiete spoluzodpovednosť, vedie Slovensko do záhuby. A preto, že vedie Slovensko do záhuby, nemáme možnosť účinne zabrzdiť, zastaviť toto vedenie Slovenska do záhuby vašou politikou, jedinou alternatívou pre nás zostáva, aby sme sa od vašej politiky čo najdôslednejšie dištancovali, pretože jedine takýmto spôsobom si uchováme možnosť, kapacitu, jednoducho možnosť na to, aby sme, keď príde čas, my mohli Slovensko podržať, aby Slovensko, áno, aby sme my mohli Slovensko podržať, aby jednoducho Slovensko nestálo a najmä nepadalo s vašou politikou.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Slobodník. Medzitým sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Smolec.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán Čarnogurský, neviem, prečo pletiete môjho syna s tajnou službou Slovenska. Je to zamestnanecký vzťah. Syn si to chce riešiť súdnou cestou, a nie protekciou otca poslanca. To je jedna vec.

    Druhá vec - konto. Tak ako ste sa vy tu niekoľkokrát spytovali, aj my sme sa pýtali pána prezidenta, či to je jeho konto, lebo suma 2 300 tisíc dolárov, o ktoré prišlo Slovensko podvodom v Technopole, do ktorého je zainteresovaný aj syn pána prezidenta, dosahuje výšku toho konta, ktoré sme uverejnili. Pán prezident povedal, že to nie je jeho konto. My sme to uverejnili. Rieši sa to súdnou cestou. Zatiaľ žaloba rakúskej banky na Republiku neprišla. To znamená, že sa to asi možno cestou súdu nebude riešiť.

    Pán Čarnogurský, nezaťahujte osobné veci iných poslancov do problému, ktorý sa tu odohráva. A nehovorte, že ste si vypočuli tú správu, lebo ste ju nevypočuli, lebo sa nedala počuť. Ja som tu sedel v prvom rade. Od pána riaditeľa som si tú správu vypožičal. Neviete na ňu reagovať, nemôžete reagovať, keď neovládate fakty. A predovšetkým, vyšetrovacia nezávislá komisia pána Pittnera - pán Pittner, ako to môže byť nezávislá komisia, keď sa skladá len z opozičných zástupcov alebo z vašich priaznivcov? Nehovorte jej nezávislá. Prosím, nech je, veď to je vaša vec. Ale predovšetkým by ste si mali viac všimnúť podvod v Technopole. Mám tu kópiu zatykača. Ten zatykač nevydali slovenské orgány na syna prezidenta, ale vydal ho nemecký prokurátor. To by vás malo zaujímať. A stretol som veľa významných ľudí na Slovensku, okrem iného aj veľkého predstaviteľa slovenskej katolíckej cirkvi. Uveril tomu, že syn pána prezidenta je do tohto podvodu zapletený. Aj to postupne uverejníme.

  • Pán poslanec Dzurinda - faktická poznámka.

  • Pán poslanec Smolec, vy ste sa pýtali, prečo pán Čarnogurský do toho zaťahuje vášho syna. Ak dovolíte, ja vám odpoviem. Nuž preto, lebo pomáhate parnému valcu, aby nemilosrdne valcoval všetko, čo mu stojí v ceste. Dnes tlieskate, lebo spravidla ide o opozičníkov, ale už sú náznaky, že ide aj o koaličníkov alebo ich príbuzných, ak jednoducho nie sú v súlade s líniou parného valca. Váš syn sa dostal mimo línie parného valca, a preto parný valec zachytil aj jeho, napriek tomu, že ste jeden z najväčších potentátov HZDS. Pán Čarnogurský hovoril o tom preto, aby ste otvorili oči, kým nie je neskoro, kým sa nestane to, že novodobá ŠtB dá do laty aj vás.

  • S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Kňažko.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    dovolil by som si reagovať na faktickú poznámku pána Smoleca, ktorý tu hovorí o istých hypotézach alebo o vzťahu k možným podvodom bez akýchkoľvek dôkazov.

    Pán Smolec, vy sa skúste venovať svojim konkrétnym podvodom, ktoré uverejňujete v Slovenskej republike, či už sa podpisujete pod cudzie myšlienky, ktoré ste si tak osvojili, že ich podpisujete vlastným menom, či ste doteraz nezverejnili ten list biskupov, ktorý ste údajne dostali, čo je tiež obyčajný podvod, pretože už dávno by ste sa ním preukázali. Z podvodných dokumentov, o ktorých hovoríte, že boli kontá Michala Kováča, vás usvedčila rakúska banka. A navyše vás obdivujem, že na jednej strane tvrdíte, že ste nič zo správy nepočuli, ale pritom ste po jej odznení vehementne tlieskali. Som rád, že tlieskate tomu, čomu nerozumiete.

    Ďakujem.

  • V spojitosti s diskusiou o zatykači by som bol rád, keby Slovenská republika uverejnila ešte jeden zatykač - zatykač na spolupracovníka Slovenskej informačnej služby Chyla- -Ptáka. V spojitosti s tým a s vyšetrovaním tejto kauzy sa chcem spýtať pána Lexu, či vedel o tom alebo vie o tom, že jeho podriadený, šéf kontrarozviedky Jaroslav S. zabezpečoval pre pána Chyla-Ptáka v auguste minulého roku pobyt na Slovensku, čiže v čase, keď už bol naňho vydaný zatykač, ubytoval ho na troch miestach v Bratislave a zabezpečil jeho pobyt aj v mieste bydliska v Levoči. Chylo-Pták sa cítil istý, lebo mu odporúčal, aby si zmenil vlasy na blond, ale aj tak neušiel pozornosti a v Levoči ho videli za asistencie príslušníkov Slovenskej informačnej služby. Tento zatykač ma zaujíma. A zaujíma ma aj to, či je všetko v poriadku, keď na občana, na ktorého je tu vydaný zatykač pre trestnú činnosť, nikto zo Slovenskej informačnej služby nezasiahne, nepokladá si ani za občiansku povinnosť ho zahlásiť, ale naopak, Slovenská informačná služba s ním manipuluje a zabezpečuje mu ubytovanie.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán Dzurinda, opakujem, netreba tu pliesť rodinných príslušníkov do vecí, ktoré spolu nesúvisia. Pán Dzurinda, problémy môjho syna logicky nesúvisia s týmto prípadom, o ktorom sa hovorí. Ak nejaký valec niečo valcuje, alebo čo to je podľa vašej predstavy, preto sa to dáva na súd, aby sa to riešilo spravodlivo, a podriaďujeme sa rozhodnutiam súdu.

    Na adresu pána Čarnogurského alebo čo tu odznelo okolo eštébákov. Je to veľmi zaujímavé, osobitne váš míting na námestí dokazoval, ako sa kresťanský politik objíma s leninskou iskričkou a ako sa veľký bijca ŠtB pán Langoš objíma s podpredsedom DÚ, ktorý bol spolupracovníkom ŠtB. To je veľmi-veľmi interesantné a skutočne pozoruhodné práve na nakrútenie nového filmu - nie Papierové hlavy, ale Nenávistné hlavy, ktoré na vašom mítingu bolo vidieť.

  • Už len veľmi krátko. Každý má svoju logiku, pán Smolec. Vy ste písali o svojom synovi - síce pod iniciálkami - aj vo vašich novinách. Ide len o to, aby sme logiku rozvíjali a v takýchto diskusiách vedeli nastaviť aj zrkadlo, pretože niekedy sa ten bumerang môže vrátiť k nám a nebudeme vedieť, ako. Má to logiku, o čom som hovoril, len vy jej nechcete rozumieť.

  • Ešte pán poslanec Cingel - faktická poznámka.

  • Myslím si, že kolegovia z KDH veľmi radi siahajú a majú chuť čistiť prádlo iných ľudí. Pôvodne som nechcel vystúpiť, ale chcem povedať k tzv. nezávislej vyšetrovacej komisii.

    Prosím vás, aká to je nezávislá vyšetrovacia komisia, keď človek, ktorý predniesol tie veci, ktoré údajne ona vyšetrila - pán Pittner, podľa mňa je skorumpovaný človek, pretože pán prezident ho skorumpoval tým, že ho ako nevzdelaného a nevojaka vymenoval za generála. To je podľa mňa vrchol skorumpovanosti. A to, čo tu teraz pán Pittner predvádza z nejakej nezávislej komisie, je vlastne len akási služba za takúto špinavú záležitosť.

    Ďakujem.

  • Žiaľbohu, sme zrejme v krčme, a nie v parlamente. Pán poslanec Cingel, vyprosujem si také výrazy, aké mi vravíte. Neviem, ako ste vy vzdelaný, ale ja mám vysokoškolské vzdelanie, mám kandidatúru vied z oblasti informatiky a v roku 1990 som bol prijatý do Zboru národnej bezpečnosti normálnym prijímacím konaním a bol som prijatý do hodnosti podplukovníka. Pán Mečiar ma o rok povýšil na hodnosť plukovníka. Vzhľadom na to, že som naďalej zostal v Zbore národnej bezpečnosti, resp. v polícii, i keď v tzv. neplatenej zálohe, potom znovu ako ministra vnútra, keďže tam je plánovaná funkcia generála, ma vláda navrhla a prezident menoval do hodnosti generála. Čo je na tom skorumpovaného? Nemám z toho koruny, nemám z toho žiadny príjem. Mám z toho len česť, že bola uznaná moja činnosť, ktorú som robil azda pred novembrom a hlavne po novembri 1989. Vyprosujem si takéto vaše invektívy.

  • Nech sa páči, pán poslanec Slobodník.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    aj keď diskutujeme o správe, keďže pán Čarnogurský sa pustil do rozličných tém, ktoré celkom priamo nesúvisia so Slovenskou informačnou službou, dovoľte mi, aby som sa aj ja zapodieval týmito vecami. Vy ste sa dištancovali, ako ste povedali, že sa dištancujete, od činnosti vlády. Vy ste sa dištancovali, pán Čarnogurský a vaši kolegovia, od Slovenska. Chodíte do sveta a so všetkými svojimi partnermi diskutujete a robíte všetko, aby sa Slovensko za vlády Vladimíra Mečiara nedostalo do Európskej únie. Sú to stretnutia s Johnom Majorom, alebo lepšie povedané nie stretnutia, ale listy Johnovi Majorovi a Alainovi Juppému, rakúskemu ministrovi zahraničných vecí atď. atď. Ale povedali ste niečo, čo mňa vyslovene uráža. Ja a mnohí moji kolegovia by mali právo povedať to, čo ste sa opovážili povedať na adresu pána Lexu, lebo ja môžem o sebe povedať, že ja a moja rodina neprivatizovala a nezbohatla. Vy to povedať nemôžete, lebo aj brat je rodina, aj synovec je rodina. Ako zbohatli vaši príbuzní, pán Čarnogurský, to je to, čo povedal na adresu pána Lexu pán Miklušičák.

    Čušte, veď vy nepoviete nič múdreho, nehnevajte sa.

  • Nepoviete nič. Vyskakujete a nepoviete nič múdreho. Pán Čarnogurský, nemáte právo nikoho obviňovať. Ja mám právo a moji kolegovia, ktorí nezbohatli a nezbohatnú.

  • Ruch v sále.

  • Ale to je vec takpovediac okrajová.

  • Páni poslanci, pred chvíľou boli príspevky v rozprave a nikto ich neprerušoval. Neprerušujte ani teraz. Nechajte hovoriť. Pokračujte.

  • Vraciam sa k pánu Pittnerovi. Pán Pittner, nie pre vás osobne, musím povedať, že vy ste sedeli pokojne vo svojej lavici, ale pre vašich kolegov, pre výčiny vašich kolegov sa nedalo počuť to, čo povedal pán Lexa. Dali sa z toho počuť skutočne len úryvky. Ale niečo som si predsa zapamätal...

  • Hlasy v sále.

  • Páni poslanci, zoberte si potom faktickú poznámku a hovorte. Neprerušujte. Majte trochu slušnosti voči sebe.

  • Pán Miklušičák, ja mám slovo, povedal som, že vy nič múdreho nepoviete. Ja si za tým stojím.

  • Pán poslanec, nediskutujte, prednášajte svoj príspevok v rámci rozpravy.

  • Chcem sa vrátiť k meritu veci, k Slovenskej informačnej službe.

    Pán Pittner, moja prvá otázka, na ktorú by sa patrilo odpovedať tomuto plénu, je zloženie tzv. nezávislej komisie. Okrem vás - vy ste sa k nej priznali, vy ste predložili v jej mene správu, všetka česť, že ste sa takpovediac identifikovali - kto je v tejto komisii okrem príslušníkov KDH, okrem príslušníkov, ak som v tom hluku dobre rozumel, pána Palku, alebo tak sa volá, príslušníka bývalého FBIS? Kto je v tejto komisii? To je prvá otázka. Odpoviete na ňu? Nie teraz. Odpoviete?

    Prosím, ja vám dám aj ďalšie otázky. Ak na ne odpoviete tu, tak mi potvrdíte, že máte skutočne úprimný záujem o vyriešenie takzvaného únosu, ja hovorím presunu pána M. Kováča mladšieho do Rakúskej republiky. Začnem možno z niečoho abstraktného. Je taká otázka: Cui prodest? Cui bono? Možno pán Miklušičák tiež rozumie, neviem, či študoval latinčinu, ale v každom prípade znamená to... (hlasy z pléna), ale prosím vás, neskáčte mi do reči, ja vám nikdy neskáčem do reči. Komu to osožilo? Osožilo to vláde? Osožilo to Vladimírovi Mečiarovi? Osožilo to Ivanovi Lexovi? Únos alebo presun, dohodnime sa, že zatiaľ to budeme nazývať tak neutrálne. Osožilo to opozícii. Osožilo to synovi Michala Kováča staršieho, čiže Michalovi Kováčovi mladšiemu. Ocitol sa v bezpečnom pásme, v dopredu pripravenom pásme, ktoré sa vybojovalo aj návštevou prezidenta niektorých prezidentov zahraničných štátov, a naozaj žil - po krátkom pobyte vo väzení - na základe kaucie celkom pokojne, mohol si riešiť svoje veci, mohol si objednávať svedkov atď. atď. To je pravda, to nemôžete poprieť, taká je skutočnosť.

    Čiže neosožilo to vláde, lebo, samozrejme, na druhý deň, vlastne v prvý deň sa pán Čarnogurský opýtal verejne pána Mečiara "kde ste boli večer 31. augusta", aby sa do celého sveta rozbehla o tom správa. Chcete aj teraz dupať ako za pána Lexu, nechcete počuť pravdu? Veď ste sa vlastne blamovali tým, že ste odmietli vypočuť si fakty o činnosti Slovenskej informačnej služby, že ste tu postávali ako šašovia, prepáčte mi za úprimnosť, krútili ste paličkami, pán Miklušičák dokonca aj zakrýval tvár pána Lexu, keď hovoril, atď. atď. Nechceli ste vypočuť správu, tak prosím vás, vypočujte si ju teraz, budete mať možnosť na to odpovedať. Ja miestoprísažne vyhlasujem a každému, kto mi dokáže opak, som ochotný dať to, čo nemám, miliardu dolárov, že som nespolupracoval so Slovenskou informačnou službou, ja som si tieto fakty urobil na základe vlastnej intelektuálnej analýzy, a teraz ich vám tu predostieram. A keď pán Pittner ako predseda tejto komisie mi na ne zodpovedne odpovie, tak prosím, ja prijmem argumenty, ako mi pán Mikloško sľuboval, že povie argumenty o pánu Remiášovi. Aj k nemu sa dostanem. Nakoniec z toho vznikla blamáž pre pána Čarnogurského, ktorý tam musel zastupovať pána Mikloška. Pamätáš sa, pamätáš sa, Ferko, pamätáš sa na to.

    Tak teda: Cui prodest? Cui bono? Vy ste túto kauzu využili na viacnásobný útok na Slovensko, vy ste odštartovali útok na Slovensko, ktorý sa mal skončiť tragédiou pre túto vládu, pripravovali ste viacnásobné aktivity, o ktorých vieme, ja o nich viem a mám o nich informácie.

  • Hlasy z pléna.

  • Kto to zase vykrikuje, pán Brocka, vy čušte, prosím vás, lebo príde ešte na vás, ja som nezabudol...

  • Pán poslanec Slobodník, prednášajte svoj príspevok a nenadväzujte dialóg.

  • Neskáčte mi do reči, pán Brocka. Tak to bola prvá otázka, komu to osožilo - HZDS, alebo opozícii. Ja tvrdím, že únos, presun - nehodiace sa prečiarknite - osožil opozícii. Opozícii, pretože sa spustila paľba, neúprosná paľba na vládu. Pripisovali ste jej, za krk ste jej strkali túto vinu.

    A teraz mám ďalšie otázky. Vy ste tu nepovedali celkom pravdu, pán Pittner, to som vás počul, vtedy vaši kolegovia nedupali. Prečo odviedli - použime takýto termín - prečo odviedli, prečo sa dostal pán M. K. ml. do Rakúska 31. augusta? Ja vám odpoviem. Dostal sa preto, lebo v ten deň rozhodol mestský prokurátor Bratislavy, že nepripustí vyšetrovanie M. K. ml. v budove veľvyslanectva Spolkovej republiky Nemecko. A videli ste, že nemáte šancu zahrať túto vec do autu týmto činom, že teda treba niečo robiť, pretože to jednoducho nevyjde. Odpovedzte, je to náhoda, že 31. augusta minulého roku? Podľa mňa nie.

    Ďalšia otázka - niečo z toho, čo hovoril pán Lexa, som rozumel, lebo ste tu hučali, nie vy, opakujem, pán Čarnogurský búchal len tak jemne, ale vaši kolegovia tam vzadu vykrikovali a búchali, pán Šimko búchal nejakým zošitom, aby ho bolo dobre počuť, a poniektorí tu okolo miništrovali - prečo ste tvrdili, hovorím ste, nemyslím vás osobne, prečo sa tvrdilo zo strany pána Štefka, že pánu M. K. ml. - budem hovoriť M. a budeme rozumieť, že myslím M. K. ml. - prečo ste tvrdili, že vypil jeden a pol litra whisky? Ja som sa informoval u lekárov - a sedia tu aj niekoľkí lekári, možno aj z KDH mi to potvrdia, ak nebudú zaslepení nenávisťou ku mne a k nám - jeden a pol litra whisky, vodky, borovičky, slivovice, čoho len chcete, 40-stupňového ostrého je smrť, absolútna smrť. Nie? Tak sa spýtajte odborných lekárov. A v každom prípade, čo sa písalo v novinách, ja mám informácie len z novín, nemôže mať človek, ktorý vypil jeden a pol litra ostrého, v krvi len 2,3 promile alkoholu. Nemôže mať. To by musel mať aspoň 4,5 alebo koľko.

    Ďalšia vec - ja si nemyslím, že pán Lexa, tu prítomný šéf, ktorého obviňujete z tohto činu, preto ho spomínam, že pán Lexa je menej inteligentný ako my všetci, ako tu sedíme. A všetci sme Slováci, okrem našich maďarských kolegov, ale v tomto prípade to naozaj nemyslím národnostne, všetci slovenskí kolegovia vedia, že náš národ je citlivý na ublíženie druhým ľuďom. Všetci ľudia vedia, že keď sa niekomu ublíži - to vy neviete pochopiť, prečo je za Mečiarom toľko ľudí, ale to je vaša vec, chvalabohu, že to neviete pochopiť - prečo sa náš národ stavia za človeka, ktorému sa ublíži.

    Prečo si teda myslíte, že Ivan Lexa, keby to bol urobil, tak by nepovedal svojim podriadeným: "Chlapci, ale neopovážte sa ho dotknúť, neopovážte sa mu vlas na hlave skriviť." Tu sa v správe tvrdilo, že jeho genitálie poškodili elektrošokmi, že mu poškodili ľadviny a neviem aké ešte iné orgány. To je paradoxné už samo osebe tým, že po zbavení nadmerného alkoholu v hainburskej nemocnici ho policajným autom, pokiaľ som informovaný, odviezli do Viedne. Policajným autom, nie sanitkou, nie ako zraneného, ale jednoducho už dočasného väzňa.

    A teraz tá základná otázka je práve to, čo povedal pán Lexa, ak na toto odpoviete, tak ste vyhrali. Ak na toto neodpoviete, všetko, čo tvrdíte, je postavené na vode. Ako je možné, že hainburská polícia, s koho vedomím, z čieho rozhodnutia odovzdala auto Mercedes, ktoré tam bolo niekde pri hainburskej policajnej stanici, otcovi poškodeného, a toto auto bolo 24 hodín v držbe otca poškodeného? Vy ste nakoniec pracovali v bezpečnosti, vy to veľmi dobre viete, a všetci ostatní sme čítali detektívky, takže to vieme tiež, že za 24 hodín sa dajú zničiť všetky dôkazy, všetky odtlačky prstov, čo len chcete, dá sa utrieť všetko, že nezostane tam jediná stopa. Viete na to odpovedať, že až po 24 hodinách, bohužiaľ, nepočul som presne všetko, čo čítal pán Lexa, ale hovorilo sa tam o tom, že sa to nejako nedostalo k dispozícii orgánom bezpečnosti?

    Ďalšia otázka, ak na ňu odpoviete, máte moje sympatie, alebo symfónie, ako sa hovorí - prečo sa nenašli dvaja vinníci únosu, prenosu, presunu, ja hovorím presunu, vy únosu, ktorých nakreslil pán M. K. ml. vo vyšetrovacej väzbe, viete, tie fantomatické portréty, poznáme to zase všetci z filmov a detektívok, ako sa skladá nos, ústa, brada, oči atď. Keby to urobili príslušníci Slovenskej informačnej služby, tak nehnevajte sa, neviem, koľko ich je, namojdušu, nemôžem prezradiť ani imaginárne čísla, aby som neprezradil štátne tajomstvo, ale povedzme, že ich je 20 tisíc, to preháňam, ale keby ich bolo 20 tisíc, tak po päť kusov týchto ľudí, po päť týchto občanov sa dá predviesť, aby sa navzájom všetci nepoznali, a povedať - pán Kováč mladší, je to on? Nie. Ten? Nie. Ten tretí? Nie pán Čarnogurský, ale ten tretí, ktorý bol v rade, to naozaj nie, pánboh chráň. Je to ten tretí? Je to ten tretí? Nenašli sa tí ľudia. Prečo sa nenašli? Ja vám na to odpoviem. Pán M. K. ml. nakreslil také portréty, aby sa nikto nenašiel. Aby sa nikto nenašiel. Pre pána Boha, nerobil to Lexa, nerobila to Slovenská informačná služba, robil to poškodený. Nenašli sa. Všetky noviny, ak sa dobre pamätáte, v septembri uverejnili tieto portréty.

  • Hlasy z pléna.

  • Prečo boli do vyšetrovania zapojení tí vyšetrovatelia, o ktorých sme hovorili. Pán Šimunič, podľa mojich vedomostí - možno sa mýlim, ale to si zistíme, ak sa mýlim, usvedčíte ma, a ak sa nemýlim, tak si to zistím ja - pán Šimunič bol vymenovaný za majora za vašej éry. Neviem, ak to nie je pravda, tak mi to vyvráťte. Pán Jaroslav Šimunič mal od vás, pán Pittner, alebo, keď nie od vás, tak od vašich podriadených, za vašej éry, pána C. a pána M., aj vy ste tu hovorili len skratky, tak ich hovorím aj ja, za úlohu, aby ho museli odvolať. V každom štáte, s výnimkou totalitného štátu, ktorým Slovensko nie je, napriek tomu, že sa to snažíte si vymyslieť, v každom štáte by odvolali vyšetrovateľa alebo vyšetrovateľov, lebo poviem aj o pánu Vačokovi, ktorý na druhý deň po začatí vyšetrovania označil vinníkov, urobil tlačovú konferenciu, robil vyhlásenia, ktoré nemali nijaké podloženie, a jednoducho sa správal ako sa jeden profesionálny vyšetrovateľ nemal správať.

    Moja teória, samozrejme, teória je taká, že bol tam dosadený, kým, to neviem, presne na to, aby ho museli odvolať, a toto sa potom náhodou objavilo v trojnásobnom interview pána prezidenta v Basel Zeitung, v Berner Zeitung a Salzburger Nachrichten okolo novembra.

    To bola súčasť istého ataku na slovenskú vládu, ktorý odvrátil, našťastie, tu za mnou sediaci šéf tohto nášho zboru pri inej príležitosti, to poviem tiež, aby pán prezident vyhlásil: Bráni sa vyšetrovateľom konať ich funkcie. Nuž, pánu Šimuničovi nikto nebráni, ale pán Šimunič skutočne robil všetko možné, aby ho odvolali a aby sa táto argumentácia, že odvolávajú policajných úradníkov, ktorí prípad vyšetrujú, mohla zjaviť v zahraničných novinách.

    Pán Vačok sa priznal. Najprv vyhlásil, nepopriete mi to, sú to fakty, že pán premiér zasahuje do jeho vyšetrovania. Nepovedal ani slovo pri tomto vyhlásení, že chodí za prezidentom republiky, aby spolu s ním konzultoval priebeh vyšetrovania. Usvedčený vyhlásil: "Áno, chodil som za pánom prezidentom ako za poškodeným." Pán prezident v tejto veci juridicky, pokiaľ poznám veci juris, veci právne, nebol poškodený. Poškodená bola nanajvýš jeho manželka, jeho deti, ale pán prezident je otec a ten už poškodený predsa len akosi nebol. Navyše pán Vačok vyhlásil, odvolal tvrdenie, že premiér zasahoval do vyšetrovania, odvolal sa na to, že on to počul alebo kdesi to čítal, alebo ktosi mu to povedal. Takže takíto vyšetrovatelia boli dosadení do tohto prípadu a navyše obidvaja títo vyšetrovatelia dokázali, lebo človek sa nemení zo dňa na deň, páni moji, zúčastňujú sa na vašich mítingoch, aj jeden, aj druhý, tvrdia veci, ktoré nemajú absolútne nijakú logiku a obhajujú svoje postoje. Všetko to bola jedna dopredu pripravená spravodajská hra.

    Ja by som vás prosil, keby ste mi odpovedali, či si myslíte, že nejaký Slovák - a teraz naozaj nemyslím na našich priateľov Maďarov - či by nejaký Slovák - vraciam sa ešte k tomu, čo som už povedal - vedel povedať svojmu podriadenému: Zbite ho, zmláťte ho, nech je mu čo najhoršie. Vedel by? To si myslí pán Kováč, ale to je naivné.

  • Prejav nesúhlasu v sále.

  • Práve preto, že to neurobil, pretože vie, že slovenský národ cíti s tým, komu sa stala krivda, to znamená, že by sa automaticky postavil na stranu M. K. ml. a zároveň M. K. st.

    Ale moje otázky ešte nie sú skončené. Možno, že to nie je všetko chronologicky, ale predsa. Výrok rakúskeho súdu. Viete, kto svedčil na tomto rakúskom súde? Pán prezident ako otec a váš pán Oskar F., neodvážim sa povedať to maďarské meno, aby ma neobvinili, že prezrádzam tajomstvo. Ale predstavte si spor medzi pánom Čarnogurským a pánom Mečiarom. Predstavte si na chvíľočku spor, súdny spor, kde by vypovedali iba pán Šimko a pán Dzurinda na jednej strane, alebo na druhej strane v inom prípade pán Slobodník a pán Hofbauer. Ako by sa skončili výroky? Bolo to spravodlivé odsúdenie, keď vypovedali ľudia jednej strany, kde sa vôbec nezobrali do úvahy argumenty druhej strany? Je to spravodlivý súd? Zamyslite sa nad tým.

  • Hlasy v sále.

  • Zamyslite sa. Pán Miklušičák, zase vy? Preboha!

    Teraz na vás otázka, pán Pittner, my sa poznáme už dávno, voľakedy ešte na lodi sme rozprávali o Slovensku, nadšené slová o Slovensku, ja si to vážim a nezabudol som na to. Preto sa správam k vám ináč ako k takému pánu Miklušičákovi, prepáčte mi, lebo on len vyskakuje a nepovie nič vecné. Pán Pittner, vy ste boli ministrom vnútra. 19. mája 1994 istý pán, viem aj jeho meno, nechcem ho tu spomínať, skartoval, ako sa vy nazdávate, jediný spis o Technopole. Vy ste boli ministrom vnútra 19. mája 1994. S vaším súhlasom tento pán B., zase len prvé písmeno - ináč, ak je to ten človek, o ktorom si to myslím, zúrivý agent Štb a pracovník Štb, navyše - sa pousiloval za istú odmenu, ktorú tu nebudem spomínať, skartovať tieto spisy. Vedeli ste o tom ako minister vnútra - o Technopole, myslím spisy o Technopole - alebo nevedeli ste? Ak ste vedeli, povedzte to, alebo nepovedzte, to je vaše právo. Ak ste nevedeli, povedzte to takisto.

    Prípad Remiáš je najhanebnejšia vec, ktorú dosiaľ vymyslel pán Mikloško. Musím ťa osloviť osobne, medzičasom sme si potykali. Hovoril si mi, keď sme nahrávali ten rozhovor v rozhlase, ktorý vysielali tuším minulú sobotu alebo predminulá sobotu: zajtra vystúpime s argumentmi, ktoré jednoznačne dokážu, že Remiáš bol zavraždený. A ja som ti na to povedal, ak mi to dosvedčíš: ak mi dokážete, že bol zavraždený, čo mi zostáva, len priznať, že máte pravdu, lebo ja rešpektujem fakty, rešpektujem pravdu. Fakty sú nielen to, čo ja chcem alebo moje hnutie chce, ale fakty sú fakty. Na druhý deň si na tlačovku neprišiel. To je tvoja vec. Pán Čarnogurský tam priznal, a napísal to Peter Škorňa v Novom čase, ktorého nemôžete obviniť zo sympatií k HZDS, to už ozaj nie - Peter Škorňa, že ste tam vlastne boli trápni, že ste predložili pitevný nález a nič viac, že dokonca nebola pravda ani to, že jedna guľka bola v tele, ale pri tele, čo je teda dosť veľký rozdiel. Ja si myslím, je to škoda, že tento mladý človek umrel, keď ste tu tvrdili, že dnes alebo zajtra bude mať 26. výročie. A ďakujem pánu Moricovi, že to tak ozaj šľachetne povedal. Každého bolí, verte, každého bolí smrť mladého človeka. Ale ako môžete, je to najväčší zločin, ktorého ste sa dopustili, dovoľte mi to povedať, ak ste bez dôkazov obvinili vládu, moc, ministerstvo vnútra (môžete si vybrať, koho chcete, zase vyčiarknite) z tohto zločinu, keď nemáte dôkazy. Ak budete mať dôkazy, ktoré sú jednoznačné dôkazy, ja sa pokorím a skloním sa pred dôkazmi. Ale preboha živého, majte toľko statočnosti, že kým nemáte dôkazy, neobhajujte tento zločin. Prečo to robíte? To vám zase poviem, aby do sveta šla správa, aká je táto vláda diktátorská, aká je táto vláda zločinná.

    Dokonca pán Pittner, už som na to reagoval minule, keď sme mali tú diskusiu, dokonca zaplietol do hry aj pána Bélu Bugára. A ja som nechal na pána Bugára, aby odpovedal, lebo som zase hral férovo a nepovedal som, čo povedal americkým diplomatom. Bol veľmi férový, výnimočne konštatujem. Nie je tu, ale je to pravda. Na priamu otázku predstaviteľov Spojených štátov nepovedal, že to bol politický atentát alebo národnostný atentát. Povedal pravdu. A zase ju tu nebudem hovoriť. Ale vy ste toto zaplietli do toho, čo sa tu na Slovensku robí.

    Pán Budaj, ktorý sa tu pohyboval, napísal dokonca celý článok, ak sa nemýlim do Pravdy, v ktorom tvrdil, že to bol politický atentát. Prečo to robíte? Len preto, aby ste škodili Slovensku.

    Pán prezident uverejnil 1. mája tohto roku v Handelsblatt, v holandskom denníku, interview o Slovensku, kde zopakoval všetky tieto nie pravdivé tvrdenia, to hovorím strašne eufemisticky, lebo ja som už taký, že radšej eufemistický, keď tvrdil, že nemáte prístup - vy, opozícia a on - do HOP. Viete čo sú to HOP? Hromadné oznamovacie prostriedky. Že nemáte vôbec prístup, že teda ste absolútne vylúčení, ako keby skutočne len koalícia a neviem kto z koalície mohol tam hovoriť. A vyhlasujem vám tu na základe analýzy, že v rozhlasovom spravodajstve, "vládnom", ale v podstate hovoríme o HOP a HOP je aj rozhlas, v rozhlase, ak rátame aj súkromné stanice, máte vy, opozícia a prezident 65 %, a my 35 %, ak rátame len "štátny", a vlastne ten, ako sa to volá, ten verejnoprávny rozhlas, tak tam je to povedzme 50 ku 50. Akým právom toto rozširujete?

    Pán prezident povedal to, čo vy robíte. Pán prezident v tomto interview povedal, že on si myslí, že Slovensko sa nedostane v prvom slede do Európskej únie a NATO. A vy to robíte, aby sa to skutočne nestalo. Naivne sa nazdávate, lebo skutočne nepoznáte elementárnu masovú psychológiu, naivne sa nazdávate, že útokmi na premiéra, útokmi na vládu, útokmi na nás, na koalíciu, zmeníte pomer síl v slovenskej spoločnosti. Nepodarí sa to, ja sa vôbec neodvolávam na štatistické údaje FOCUS-u. Ten si môže vymyslieť, čo chce. Vieme, kto je FOCUS, a prinesiem aj o tom dôkazy, nie teraz, lebo to by som už veľmi dlho hovoril. Čiže inými slovami, jednoducho robíte veci, ktoré škodia Slovensku.

    Tam sedí vedľa vás teraz neprítomný, neviem, kde sa podel, pán Langoš. Vy ste ho zobrali do parlamentu. Pán Langoš sa zúčastnil na slovensko-maďarskom rokovaní za asistencie maďarských diplomatov v Častej-Papierničke asi pred dvoma týždňami v piatok, sobotu, nedeľu. Priviedol si so sebou pána Zajaca, priviedol si so sebou pána Tatára. Ak neviete, kto sú títo páni, tak vám to pripomeniem. Je to VPN, ktoré sa teraz zakrýva pláštikom Demokratickej strany. Vy ste ho priviedli do parlamentu ako svojho člena, ako ľudí, ktorí, povedané najjemnejšie, ako viem, nemajú radi samostatné Slovensko a svoju šancu pre Slovensko, na ktorú sa pamätáme všetci, čo sme v politike, vlastne mienili ako šancu pre Československo.

    Takže prosím vás, ešte raz k tomu Remiášovi. Keď budete mať dôkazy, že to urobil niekto z vlády, teda nemyslím členov vlády, ale prívrženec vlády, teda ministerstvo vnútra alebo už neviem kto, SIS, prosím, predložte ich. Predložte ich tak, aby boli nezvratné, a dovtedy je vašou morálnou povinnosťou nehanobiť tento štát za čin, ktorý neviete, ako dokázať, nehanobiť tieto veci, neposielať tam vašich agentov, aj keď zaodetých do kňazského rúcha.

    Mimochodom, pán Flašík. Viete, kto je pán Flašík? Kamarát, tvoj kamarát, ako mi povedali. Je. Pán Flašík je farár v Lozorne, ktorý nie tak dávno, škoda, že tu nie je pán Horský, novinár z Národnej obrody, ktorý vždy hovorí, akú vy máte pamäť - pán Flašík nedávno - to je moja profesionálna novinárska pamäť - napísal do SME - nie je to viac ako pol roka, možno to necitujem presne, ale význam je zachovaný - nesúhlasil som s rozdelením Československa, ja som za Československo. Za to ste vy, pán Čarnogurský, dodnes. Darmo tvrdíte po námestiach - Slovensko si nedáme.

    Čo ste robili, vy z vášho vedenia, z vášho nie vedomia, ale z vašej iniciatívy, ste prijímali - tam sedí pán Šimko, nože by ste sa mali schovať pod tabuľu, aj vy prídete na rad - čo ste robili vo federálnom parlamente, keď ste dvakrát hlasovali za zákon - áno, to musí Slovensko vedieť, to Slovensko musí vedieť, aby na to nezabudlo, aby na to nezabudlo - dvakrát ste robili všetko, aby Slovensko nevzniklo. A tuto pán Šimko, aby som ani na neho nezabudol, sa nadchýnal mílovskou zmluvou - mám ten článok, môžem ho kedykoľvek uverejniť - a nadchýnal sa tým (poznámky z pléna), ale ja nie, ja som nebol člen strany, to si len vy myslíte, to nie sú argumenty, pán Brocka.

  • Páni poslanci, ste prihlásení na faktické poznámky. Poviete si potom. Pán poslanec, nediskutujte.

  • Povedzte, ako som obhajoval komunizmus, a potom budeme hovoriť. Vy ste nás ešte v septembri, vaši kolegovia to vedia, ale nech to vie Slovensko, a znovu a znovu, že ste v septembri vo Federálnom zhromaždení vyhlasovali to, čo chceme urobiť, osamostatniť sa, Slovensko, my, to je to Slovensko, za ktoré teraz bojujete. Tak to sme ako barbari, ktorí chceli zničiť Rím. Preboha, musí byť nejaká politická konzistencia.

    Dobre, myslím, že som hovoril aspoň toľko koľko pán Pittner, možno trošku viac, ale on mi to prepáči. Ale v každom prípade, ak mi odpoviete na tieto otázky, pán Pittner, ja vás beriem veľmi vážne, čestné slovo, ak mi odpoviete na tieto otázky, skutočne budete mať body k dobru pre vašu správu. Ak nie, tak výplod, ktorý za súčinnosti pána Palku, alebo tak sa volá ten pán, viete, koho myslím, bývalý FBIS, a ďalší, o ktorých by som chcel vedieť, kto sú, skutočne je tendenčná správa, ktorej účelom je zhanobiť Slovensko. Už končím. Slovensko nie je HZDS, samozrejme, to tvrdím tiež, že nie je HZDS, ale Slovensko ide dopredu a už sa vám ho nepodarí nijakými intrigami, nijakými peniazmi získanými od všelijakých inštitúcií zastaviť na jeho ceste. Verte mi, že nie.

    Ďakujem.

  • Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Čopík. Medzitým sú faktické poznámky, najskôr pán poslanec Čarnogurský.

  • Pán poslanec Slobodník, opakujem, že počas vykonávania vysokých politických funkcií Ivanom Lexom jeho otec Vladimír Lexa sa stal jedným z najbohatších občanov Slovenska. Je najväčším majiteľom veľkomlynov na Slovensku, má významné postavenie v Harvardskej investičnej spoločnosti. Keď vaši politici HZDS šírili o mne, ako som bohatol alebo zbohatol, dal som verejný prísľub, že venujem polovicu majetku tomu, kto oznámi Kancelárii Národnej rady nejaký iný majetok než ten, ktorý som verejne priznal. Neprihlásil sa nikto.

    Pán poslanec Slobodník, keď tvrdíte, dobre teda, že keď nie ja, tak môj brat, synovec alebo niekto ďalší privatizoval, zbohatol alebo podobne, tak vás vyzývam, aby ste povedali, čo privatizoval môj brat, môj synovec alebo nejaká iná moja rodina.

    A konečne, pán poslanec Slobodník, pokiaľ ste vo svojom príspevku mali vývody ku kauze Michala Kováča mladšieho, mám na vás kolegiálnu prosbu, aby ste radšej zostali pri literárnom preklade, ale aj v takom prípade mám na vás ďalšiu prosbu, aby ste si nezarábali peniaze prekladaním pamfletov proti Solženicynovi do slovenčiny.

  • Pán poslanec Pittner - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo. Keď som čítal knihu pána poslanca Slobodníka z jeho utrpenia v bývalom Sovietskom zväze, dlho som nevedel pochopiť, ako bolo možné, že všetko, čo bolo tam také strašné, dokázal prežiť. Postupne, ako ho poznávam, prichádzam na to. Pán poslanec Slobodník vie tak nádherne fabulovať, že jednoducho človek by mu vedel odpustiť všeličo. Pamätám sa, ako to bolo vo väzení, kde vskutku nám vytvárali sem-tam náladu len také talenty, ako nám tu teraz predviedol pán poslanec Slobodník. Ibaže táto fabulácia má v tejto súvislosti jednu zákernú vlastnosť, sledovanú možno nie vedome vami, pán poslanec Slobodník, a síce že nádherne dokázala v priebehu pol hodiny odviesť pozornosť verejnosti alebo parlamentu od tých faktov, ktoré som uviedol. A takýmto spôsobom fabulácia vie poslúžiť nielen povzbudeniu ducha, ale aj odvedeniu od problému. Ale teraz poďme k veci.

    Pokiaľ ide o členov komisie. Keď si pán predseda Národnej rady a ďalší ústavní činitelia túto správu prečítajú, tak vám dajú jednoznačnú odpoveď, či tí ľudia, ktorí na tej správe robili, môžu byť ľuďmi nejakého politického aparátu, alebo či sú to ľudia, ktorí sú zrejme odborníci. Ak ja týchto ľudí teraz nemenujem, tak len preto, že si to oni nežiadajú. A nežiadajú si to preto, lebo sa obávajú o svoj život. Taká je situácia na Slovensku. Nedramatizujem, pán kolega, ale budete mať možnosť presvedčiť sa o všeličom.

    Chcem teraz povedať na svoju česť, že v komisii okrem mňa, ktorý som člen KDH, v komisii z KDH nikto nie je. To vám hovorím na svoju česť. Teraz pokiaľ ide o to, komu to osožilo. Táto otázka od začiatku bola taká, že vlastne nie pán Čarnogurský, ale zhodou okolností ja som náhodne bol na túto vec požiadaný hneď po tomto čine.

  • Pán poslanec, máte ešte 30 sekúnd.

  • Tak nemôžem potom odpovedať na tie otázky, ktoré mi dal, ale musím všeobecne konštatovať, že nie je pravda, že som ja povýšil majora Šimuniča, ale týždeň predtým, než dostal prípad, bol povýšený iným ministrom, ktorý po mne nastúpil. Nie je pravda, že som zariaďoval nejakú skartáciu, alebo o nej vedel. To sú vyslovené fabulácie, ktoré nezodpovedajú ani logike, pretože až 18. novembra 1994 sa vyskytlo meno Kováča mladšieho a ja nie som prognostik, aby som predvídal, a potom aparát ministerstva má svoje zákony.

  • Pán poslanec, ďakujem pekne. Pán poslanec Kňažko je prihlásený s faktickou poznámkou. Ak pán poslanec Pittner chce, môže sa prihlásiť znova.

  • Ďakujem. Dovolím si iba telegraficky reagovať na vystúpenie pána Slobodníka.

    Odpusť, Dušanko, hovoril si s nami tak familiárne, priateľsky, až tak, ako keby sme sedeli niekde pri dobrom pive. Možno sa mi podarí tiež tento tón. Ale zásadne, neber to ironicky, mal si povedať niečo k správe o Slovenskej informačnej službe a k vystúpeniam. Skús si zobrať prepis, kde si začal, o čom všetkom si hovoril, kde si skončil, a možno po priateľskom rozhovore so svojím psychológom sa dozvieš, čo si vlastne chcel povedať. Nemyslím to teraz zle, ale skús si urobiť tento malý test. Obídem cynizmus, skutočne krajný cynizmus, kde si hovoril o tom, ako keby to bola nejaká selanka, čo prežíval Michal Kováč mladší na ceste do Hainburgu, v Rakúsku a tak. Keby si naozaj po tom tak veľmi túžil, nuž tak určite I. L., starý and company, ti môžu sprostredkovať takýto zájazd.

    Keď hovoríš, že rád používaš fakty, a hovoríš napríklad o whisky, hovoríš o tom, že Slovák by nemohol byť zlý, lebo tento s l o v e n s k ý n á r o d (citované pateticky), hovoríš o zasahovaní do vyšetrenia, tak naozaj len telegraficky. Zasahovanie do vyšetrovania si predstavujem asi tak, keď napríklad premiér Mečiar už v septembri povie, že to je samoúnos, 6 dní predtým, ako ten, kto to za samoúnos označí, už je vybratý ako niekto zo stredného Slovenska, a naozaj sa to podarí. Nuž ak toto nie je zasahovania do vyšetrovania, tak mi uveď presvedčivejšie príklady. Národ slovenský vraždí, lúpi ako každý iný národ. Keby to tak nebolo, načo by nám tu vôbec bolo ministerstvo vnútra a orgány činné v trestnom konaní, keby sme boli tzv. holubičí národ, alebo ako sa to hovorí. Ale mnoho príkladov, ktoré si uvádzal ako fakty, sú zlé príklady. Pozri sa do Guinessovej knihy rekordov, koľko je svetový rekord v pití whisky. Zistíš, že to je niekoľko litrov a tí ľudia žijú. To tiež nie je argument - takéto, odpusť, táraniny.

    Dostal si sa aj k verejnoprávnosti. Nuž Slovenská televízia odvysielala prvý anonym - pirátske vysielanie v dejinách demokracie.

  • Ja si myslím, že Vladimír Mečiar postúpi asi na piate miesto v hodnotení vzťahu k médiám, hneď za vrahov a zločincov. A okrem toho nadávaš na VPN. Keby nebolo VPN, možno by tu nebol ani tento parlament. Takže to nie je nadávka - VPN.

    A len posledná otázka a skutočne končím. Ak je pravdou, keď hovoríš, pre koho je to dobré, že sa tento únos uskutočnil, že to naozaj zorganizoval ten "hnusný" prezident, vlastného syna dokaličil a odviezol, prosím vás, prečo ste ho hneď nevyžiadali späť. Prečo? Odpovedz si na túto otázku.

  • Ďakujem pekne, 3 minúty uplynuli. Pán poslanec Hofbauer - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predseda. Dovoľte k pánu Čarnogurskému.

    V deväťdesiatom roku, keď sme podpisovali družobnú spoluprácu Bratislava a Cleveland, Katolícka jednota v Clevelande nám položila takú čudnú otázku, či sme šťastlivo dostali 70 tisíc dolárov, ktoré vyzbierali pre Čarnogurských. Úprimne povedané, nevedel som na to zareagovať a takisto nikto z môjho sprievodu. Boli sme z toho trochu udivení. A potom, keď títo pýtajúci sa zistili, že nie sme stúpenci KDH, snažili sa to zahrať nejak do stratena. Takže táto otázka, žiaľ, i vtedajším našim hostiteľom zostala nezodpovedaná a neviem ju zodpovedať do dnešného dňa.

    Čo sa týka pána, pre ktorého sme tu stáli čestnú minútu na začiatku, a to hneď dva razy, život takých spolupracovníkov je veľmi vratký, lebo po splnení úloh, na ktoré boli určení, sa stávajú hrozivo nebezpeční pre tých, ktorým poslúžili, nie pre tých, proti ktorým svedčili. Práve tí, proti ktorým svedčili, majú existenčný záujem na ich zachovaní. Ja sa skôr divím, že mu nebola poskytnutá ochrana a nebol starostlivo strážený, aby sa mu vlások na hlave neskrivil, pretože nie vládna strana mala záujem, aby tento pán už viac neprehovoril, ale ktosi iný.

    A ešte k otázke, ako je možné, že prišlo k takej dekonšpirácii tajných služieb na Slovensku. Dávali ste za vzor, že v Nemecku k takému čomusi neprichádza. Pochopiteľne, že nie, však o tom ste sa mohli nezištne poradiť so štátnym ministrom pre koordináciu tajných služieb, čo ste boli v Nemeckej spolkovej republike pred Vianocami minulého roku.

    V Nemecku je tá situácia trošička iná. V Nemecku nefunguje KDH a neexistuje tam KDH v takých bojových a nenávistných parametroch, ako je na Slovensku. V Nemecku nepôsobí bývalá akási kvázifederálna bezpečnostná informačná služba, ktorá bola budovaná proti Slovensku. Neexistujú a nepôsobia tam reziduálne zvyšky bývalej federálnej ochrany ústavných osôb. Koho chráni, aké ústavné osoby? Tento stav v Nemecku nemôže nastať preto, lebo Nemci nie sú proti Nemecku. Nemôže ten stav nastať, pretože Nemci nie sú proti Nemcom, nie sú v službách proti vlastnému štátu, nie sú zainteresovaní na spochybnení vlastného štátu vo vzťahu k európskym štruktúram, atlantickým štruktúram a nie sú postavení tak, že bojujú proti hospodárskej prosperite vlastného štátu. A to ste vy.

  • S faktickou poznámkou ešte vystúpi pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predseda, chcel by som odpovedať pánu Slobodníkovi, ktorý tu previedol niekoľko krkolomných slovných spojení.

    Pán predseda zahraničného výboru, vy ste verejne na pôde parlamentu, na verejnom zasadnutí spochybnili súdne rozhodnutie Krajinského súdu vo Viedni. Nehanbíte sa za takúto škodu, ktorú robíte Slovensku? Hanbite sa.

    Po druhé - pán poslanec Slobodník, vy ste vedeli o tom, ako bol zmlátený doktor Demidov v Martine policajnými príslušníkmi? Kto im dal príkaz na to, aby mu zhmoždili obličky tak, že močil krv, že mal úder do srdca, pri ktorom padol do bezvedomia, a mal dokázaný opuch mozgu, absolútne jasný, na počítačovej tomografii?

  • Totálne opitý sa nemôže udrieť do obličiek tak, aby krvácal. Pán predseda, skúste sa kopnúť do obličiek, aby ste krvácali. To medicínsky nie je možné.

  • Môže padnúť, ale vtedy mal putá a bol v priestoroch bezpečnosti. Hovorím len o tom, že nie sme žiaden holubičí národ. A keď chcete iný dôkaz, môjho otca vo väzení kázali zmlátiť eštébáci a boli to Slováci, slovenskej národnosti, a môj otec bol tiež Slovák. Takže Slovák Slováka pokojne bude trieskať. To je druhá odpoveď.

    Tretia odpoveď - pán poslanec Slobodník, poznáte analýzu zastúpenia politických strán v Slovenskej televízii tak, ako ju Rada pre Slovenskú televíziu oznamovala na zasadnutí výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, kde konštatovala, že opozícia tam má malý priestor? Poznáte? Ak nie, tak sa s ňou zoznámte. To nie je konštatovanie opozície, ale Rady Slovenskej televízie. A to je rada, ktorá je zložená z vašich ľudí.

    A nakoniec ste ešte mali otázku, prečo nestrážili toho človeka. Túto otázku mal, myslím, pán Hofbauer. Ale strážila ho Slovenská informačná služba, pán Hofbauer, strážila. Však neďaleko toho výbuchu bolo identifikované auto Slovenskej informačnej služby, však to všetci dobre viete, a vieme, ktoré auto to bolo.

    Dovoľte na záver jednu vec, kde sa všetci, vážení páni, mýlite. Vy si zmiešavate pojem vláda Vladimíra Mečiara a Slovensko. Vy si zmiešavate pojem HZDS a Slovensko.

  • Slovensko je niečo iné ako táto vláda. Slovensko je krajina, kde žijú ľudia, ktorí s touto vládou hlboko nesúhlasia, ale žijú tu, milujú túto vlasť a chcú, aby bolo Slovensko samostatné, ale majú inú predstavu o tom, ako má Slovensko vyzerať.

    A ešte na záver, pán poslanec Slobodník, ten váš cynizmus, ktorý ste prejavili v otázke cui bono a v otázke alkoholu. Vidieť, že nie ste lekár a máte od toho veľmi ďaleko. Totiž alkohol, keď sa vypije, tak sa hneď vylučuje, a keď ho vypijete pred 5 alebo 6 hodinami, môžete mať 3 promile alebo 4 promile a skončíte na dvoch. Viete, v medicíne to je tak. Prečítajte si základné poučky.

  • Pán poslanec Kočnár je ešte prihlásený s faktickou poznámkou.

  • Stretávam sa a, bohužiaľ, stále viac s našimi spoluobčanmi, ktorí stratili vieru vo vlastnú budúcnosť. Stratili perspektívu, nevedia, ako budú ďalej žiť. Ja som si myslel, že my poslanci sa budeme starať o osud týchto ľudí. Bohužiaľ, nevidím a nepočujem ani zmienku o tom, ako zle sa žije našim spoluobčanom. Namiesto toho sa stále častejšie mrvíme v špine. Sú tu pre mňa až nepochopiteľné vyjadrenia ľudí, o ktorých som si ešte v nedávnej minulosti myslel, že sú to inteligentní predstavitelia tohto národa. Chcel by som veľmi poprosiť vážené kolegyne a kolegov, nezasievajme ďalšie nepriateľstvo medzi našich spoluobčanov. Sú už dosť rozdelení a nechcime, aby stratili aj poslednú iskierku úcty voči svojmu zákonodarnému zboru.

    Priebeh prednášania správy riaditeľom Slovenskej informačnej služby pánom Lexom v rokovacej miestnosti snímali televízne kamery. Čo povedia naši spoluobčania, keď uvidia, ako tu rokujeme? Kto sa ku komu pridá? Dokedy si to budú medzi sebou vybavovať iba ústne? Naozaj by som vás veľmi prosil, aby sme mali zodpovednosť za tých, ktorí nás sem dostali. Ja si myslím, že si to zaslúžia.

  • Pán poslanec Gaulieder - faktická poznámka.

  • Pán predseda, mal by som na vás jednu požiadavku, aby ste usmerňovali rozpravu konkrétne na správu riaditeľa Slovenskej informačnej služby, pretože osobne si myslím, že vec rôznych vyšetrovaní trestných činov predsa spadá do kompetencie iného ministra, ministra vnútra pána Hudeka. Tiež si myslím, že osobné invektívy neboli predmetom správy riaditeľa Slovenskej informačnej služby.

  • Ak ste počuli tú správu vy, potom áno, ale ja som ju nepočul, tak sa mi ťažko usmerňuje.

  • Ja som tú správu na rozdiel od vás počul.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Pán poslanec Slobodník, vo svojej reči ste hovoril o tom, že termín "presunutia" Michala Kováča mladšieho do Hainburgu - deň 31. 8. 1995 nebol vybratý náhodne. Tvrdili ste, že tento termín bol vybratý v súvislosti s tým, že bratislavský mestský prokurátor práve v tento deň neumožnil vyšetrenie Michala Kováča mladšieho na nemeckej ambasáde. Preto bol - použijem váš termín - Michal Kováč mladší "presunutý" do Hainburgu práve v tento deň. Opakujem teda v súvislosti s tým, čo hovorím a čo ste povedali vy, otázku, ktorú už opakoval aj Milan Kňažko pred chvíľou, prečo vláda Slovenskej republiky nežiadala vydanie Michala Kováča mladšieho na Slovensko, okrem iného aj preto, aby bolo umožnené jeho vyšetrenie v Bratislave. To po prvé.

    A po druhé - pán poslanec Slobodník, myslím si, že ak niekto v tomto parlamente náhodou nerozumie slovám typu cui bono alebo spojeniam typu cui bono, cui prodest, nemusí byť ešte beznádejný nevzdelanec. To na obranu kolegu Jožka Miklušičáka, ktorý je geológ, má svoju profesiu a k nej primerané vzdelanie. Jozef si určite o vás nemyslí, že ste nevzdelaný, keď neovládate zloženie chalkopyritu, andezitu, čílskeho liadku, mastenca, fluoritu, apatitu alebo iných hornín. Myslím si, že takéto invektívy typu vzdelaný, nevzdelaný nepatria na pôdu tohto parlamentu. Každý máme vzdelanie určitého typu a zároveň každý môžeme hovoriť k veciam, ktorým nemusíme rozumieť z titulu svojho vzdelania, ale sme poslanci a môžeme hovoriť aj o veciach, ktoré sa týkajú prerokúvanej témy.

    Ďakujem.

  • Ešte stále faktické poznámky - pán poslanec Fogaš.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    chcel by som vás vyzvať, aby sme sa vrátili k veci. Ak by sme totiž skutočne fungovali v normálnom parlamente a v normálnej atmosfére, nepochybne po vystúpení pána Ivana Lexu by vystúpil pán Urban, ktorý je šéfom nášho Osobitného kontrolného orgánu. Očakával som totiž, že si vypočujeme správu, ktorá nás bude informovať, ako Slovenská informačná služba ako štátny orgán plní svoje úlohy vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu podľa zákona, ktorým sa má riadiť. Namiesto toho sme si vypočuli viac-menej politický názor Slovenskej informačnej služby na súčasnú situáciu u nás.

    Preto sa pýtam, keď sa riaditeľ sa zúčastnil na všetkých zasadnutiach Osobitného kontrolného orgánu a predkladal požadované správy, ako Osobitný kontrolný orgán kontroloval štatút Slovenskej informačnej služby a jeho dodržiavanie, ako sa čerpal rozpočet Slovenskej informačnej služby v poslednom období. Veď pre túto inštitúciu bolo schválených 759 588 tisíc korún. O tom sme sa nedozvedeli ani pol slova. Myslím si, že to by nás malo zaujímať, pretože je to nakladanie aj s peniazmi našich daňovníkov.

    Vôbec nič sme sa nedozvedeli o tom, ako sa dodržiavajú interné predpisy, teda zameranie, organizačná štruktúra jednotlivých zložiek, a ako si plnia svoje povinnosti, či bolo, alebo či nebolo zneužívanie či používanie osobitných prostriedkov Slovenskej informačnej služby, a vôbec sme sa nedozvedeli ani o tom, ako ďalej chce Slovenská informačná služba z hľadiska perspektívy pôsobiť v tejto spoločnosti. Vyzývam vás preto, pán kolega Urban, aby ste k týmto veciam zaujali stanovisko, i celkove k správe, ktorá bola predložená.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Ešte raz pán poslanec Pittner.

  • Keďže tu bola od viacerých poznámka, že sa treba vrátiť k tomu, čo tu pán Lexa hovoril, musím, žiaľbohu, konštatovať, mám tu pred sebou záznam toho, čo vravel, že tých invektív je tu celá hŕba. Keď sa obmedzím len na moju osobu, mňa tu tituluje ako "pánu generálovi odporúčam zmenu terapie - prejsť od liečby plochých nôh k liečbe psychických funkcií". Nuž, ak mám jediné na sebe čosi zdravé, tak sú to práve nohy. A vy veľmi dobre viete, ako na ľudí "dobre" pôsobí, keď o niekom povieme, že má ploché nohy, čo by som si ale ja vo vašom prípade mohol exaktne dovoliť povedať. Ale pokiaľ ide o môj problém, prečo som nebol na vojenčine, keď siahnete do svojich archívov, zistíte, prečo nie - pre dôsledky mučenia a pre poruchu srdcového svalu. Preto, pán Lexa, nie pre ploché nohy.

    A ďalšia pozoruhodná poznámka: Za pozoruhodné tiež považujem "verejné chválenie poslancov Ladislava Pittnera z kontaktov na spravodajské služby iných štátov". Čo to je, ak nie bohapustá invektíva a drzá lož? Odkiaľ to máte? Čiže chcem povedať, že takýmto spôsobom, žiaľbohu, správa namiesto toho, aby bola vecná, bola plná invektív, medziiným aj na mňa.

    Ale v rýchlosti, pán poslanec Slobodník, ešte vám odpoviem. Nie major Šimunič sa usiloval dostať do civilu. To by sme mohli povedať potom v tejto súvislosti, a to sú zásahy Slovenskej informačnej služby, aj o majorovi Vačokovi, aj o podplukovníkovi Lamačkovi, i o podplukovníkovi Šátekovi, i o podplukovníkovi Luzortovi, ktorí tým, že sa do tejto kauzy snažili vniesť jasno, sú už dnes všetci v civile, až na jedného. Čo to je, ak nie hrubé zneužitie funkcie verejného činiteľa, ale nielen pána Lexu?

    A záverom vám v krátkosti môžem povedať len jedno. Celá správa sa opiera o výsledky vyšetrovania, a nie náhodne major Číž uložil túto správu už nie s tým, že by sa bol potvrdil samoúnos alebo že by sa bol potvrdil únos, ale jednoducho s tým, že obidve tieto verzie, ako ich spracoval, potrebujú ďalšie došetrenia. A tým je potvrdená vierohodnosť aj našej správy.

  • Pán poslanec Slobodník, aj ja som si všimol, že ste spochybnili rozhodnutie nezávislého viedenského súdu. Pripomínam vám, že pán premiér mesiac pred týmto rozhodnutím verejne vyhlásil, je to v dennej tlači zaznamenané, že Slovensko aj on prijme akékoľvek rozhodnutie viedenského súdu alebo rakúskych súdov, pretože vie, že rakúske súdnictvo je nezávislé. Len čo vám však verdikt súdu nešiel popod nos, rozprávate to, ako rozprávate. Vy ste dnes jednoducho spochybnili objektívnosť rozhodnutia tohto súdu. To ste presne vy, to je HZDS, to je ten parný valec. Ak niekomu nevonia jeho dym, tak ho jednoducho pod heslom starostí o Slovensko zvalcujete. Preto trpíte tajnú službu, pretože zatiaľ vám vyhovuje, preto trpíte nič nevidiaci Osobitný kontrolný orgán atď. atď.

    Druhá poznámka - pán poslanec Slobodník, mne sa pred časom dostala do rúk jedna z kníh, ktorej názov ani autora si nepamätám, ale môžem ju zajtra priniesť, aj výpisky som si urobil. Vy ste urobili doslov k tejto knihe, ak ma pamäť nezrádza, v roku 1973. Ústrednou myšlienkou vášho doslovu je, že hovoríte, že konečne autor pochopil a konečne svet pochopil, že nastal koniec éry súkromného vlastníctva. Nastal koniec éry súkromného vlastníctva, konečne to pochopil aj autor tejto knihy a pod socialistickým vlastníctvom všetko na svete bude dobré. Aj vy ste to dnes povedali, necitujem presne, ale myslím, že ten význam je. Zajtra vám ten výpis z tej knihy prinesiem, ak si želáte.

    Pán Slobodník, trvalo 17 rokov, kým sa ukázalo, ako trápne ste sa splietli. Som rád, že sa robia záznamy z našich rokovaní, som rád, že bude záznam aj z dnešného vášho vystúpenia, a pevne verím, že nepotrvá dlho a ukáže sa, ako trápne ste aj dnes vystúpili.

  • Ešte raz pán poslanec Čarnogurský.

  • Pán poslanec Hofbauer, dnes som prvýkrát počul o akýchsi 70 tisícoch dolároch údajne z Clevelandu. Pán poslanec, špeciálne pre vás obnovujem svoj verejný prísľub a hovorím, že ak som buď ja alebo KDH dostalo sumu, či 70 tisíc dolárov, alebo akúkoľvek inú sumu v dolároch, či z Clevelandu, alebo z USA vôbec, tak polovica je vaša.

    Ku kauze Remiáš. Páni kolegovia, vyšetrovanie ešte nie je skončené, vydržte, vydržte.

    A pán poslanec Slobodník, vy ste tvrdili, že moja rodina privatizovala. Ja som vás potom vyzval, aby ste teda povedali, kto a čo. Myslel som si, že sa objaví na tabuli vaše meno, ale vy tam nie ste, tak čakám, kedy už poviete, čo moja rodina sprivatizovala.

  • Ešte predseda výboru pán Brňák.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som sa vyjadriť k poznámke pánov poslancov Kováča a Dzurindu, keď hovorili o tom, kto spochybňuje rozhodnutie rakúskeho súdu a kto nie. Ja sa domnievam, pán poslanec Dzurinda, že vy spochybňujete rozhodnutie rakúskeho súdu, pretože povyšujete dôvody tohto rozhodnutia na výrok tohto súdu. Výrok rozhodnutia rakúskeho súdu bol o niečom inom a dôvody - to je zase niečo iné. A keď už hovoríte o tejto problematike, dovoľte, aby som aj ja vyjadril spochybňujúce stanovisko ľudsky, myslím si, že je to normálne a prijateľné. Sám som si s veľkým rešpektom a s veľkým záujmom prečítal zdôvodnenie tohto rozhodnutia, ktoré bolo publikované, myslím, v denníku SME. V tomto denníku skutočnosť, že štátne orgány mali účasť na odvlečení Michala Kováča mladšieho, pozostávala na troch dôkazoch. Prvým dôkazom bola výpoveď podozrivého, druhý dôkaz bola výpoveď otca podozrivého a tretí dôkaz spočíval vo výpovedi svedka, ktorého ešte predtým omilostil otec podozrivého. Dovoľte mi povedať, pretože sám som bol niekedy sudcom, že ak by som ja mal ako sudca rozhodnúť na základe týchto troch dôkazov, ktoré sú subjektívne ladené, a na základe iba týchto vyvodiť právny názor, že asi by som sa taktiež musel hanbiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    keď počúvam túto diskusiu a keď som sledovala ten cirkus, čo bol pri prednesení správy o plnení úloh Slovenskej informačnej služby pánom Lexom, riaditeľom Slovenskej informačnej služby, je mi skutočne veľmi smutno. Voliči nám dali svoj hlas preto, aby sme Slovensko viedli vpred, aby sme Slovensko reprezentovali v tom dobrom slova zmysle. To, čo sa tu predvádza dnes, a žiaľ nielen dnes, ale dnes obzvlášť, je naozaj niečo také otrasné, že by som sa nečudovala, keby voliči povedali, že týchto poslancov, čo tu sedia, bez ohľadu na to, koho sa to týka, už nikdy voliť nebudú. Prosím vás pekne, my sa tu navzájom osočujeme, čo kto kedy napísal pred 20 rokmi. Veď to je smiešne. Kto čo sprivatizoval - ešte smiešnejšie.

  • Prejavy nesúhlasu v sále.

  • Tak chceme privatizovať, chceme tú privatizáciu, či nechceme? Ak nie, tak ja som potom za. Nech sa znovu všetko zoštátni a bude po privatizácii. Nebudeme sa tu aspoň hádať. Vari to bude vôbec najlepšie riešenie, lebo to, čo sa tu prezentuje či z jednej, či z druhej strany, je naozaj nedôstojné nášho parlamentu. Ja sa nechcem nikoho zastávať, ani jednej, ani druhej strany. Prosím vás, čo si tu predhadzujete navzájom privatizáciu? Tak buď táto spoločnosť privatizovať chce, alebo nechce, z takéhoto hľadiska sa na to pozerajme.

    Ale chcem sa vrátiť teraz k samotnému prípadu Kováč mladší. Prosím vás pekne, pozrime sa na to objektívne. Žiaľ, stalo sa to, že na syna nášho prezidenta bol Interpolom vydaný zatykač. Je to veľká hanba nielen pre prezidenta, ale aj pre Slovensko. Prosím vás pekne, prvou povinnosťou jedného čestného prezidenta by bolo zobrať synáčika na mníchovskú prokuratúru a zistiť reálny skutkový stav. Keď je vinný, vyviesť z toho dôsledky, keď je nevinný, tak vyvrátiť obvinenie. Akým právom takto prezident poškodzuje dobré meno Slovenska...

  • Pani poslankyňa, máte 30 sekúnd.

  • ...a dostáva ho do tejto nezávideniahodnej situácie iba z toho dôvodu, že jeho syn sa dodnes nedostavil na mníchovskú prokuratúru? Nebolo by ani únosu, ani samoúnosu, neboli by ani tieto nechutné situácie, keby si pán prezident splnil svoju povinnosť a svojho syna primal dostaviť sa na mníchovskú prokuratúru.

  • Pani poslankyňa, 3 minúty uplynuli.

  • Slovenský národ má právo mať prezidenta s čestným morálnym profilom a prosím aj pánov poslancov z opozície, aby toto zobrali do úvahy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán Čarnogurský, mňa absolútne nezaujíma, či tá historka z Clevelandu bola vymyslená, alebo nevymyslená, či ste doláre dostali, alebo nedostali, len mi to zavŕtalo hlavou, pretože takáto otázka nám bola položená a nevedeli sme na ňu odpovedať. Úprimne by som vám želal, aby tie peniaze skutočne prišli. Ale mňa skôr mrzí, že ste nezareagovali na niečo iné, na vašu misiu v Nemecku a vaše rokovania s ministrom pre koordináciu nemeckých tajných služieb a na všetky vystúpenia a špinenia zo strany KDH na Slovensko, nie na Slovákov, nie na Mečiara, ale na tento štát, na všetkých obyvateľov tohto štátu, pretože vy vedome a zámerne poškodzujete absolútne všetkých obyvateľov, či volili nás, alebo či dokonca volili vás. Takže to ma mrzí.

  • Pán poslanec Čarnogurský, ja viem, čo vedia všetci, a nechce sa mi to teraz nejako tu rozvádzať. Môžeme si to vydiskutovať. Poviem vám to obrazne, všetci jeme chlieb a všetci máme peniaze, menej alebo viacej. Nie je to dosť - dva veľké podniky, ktoré váš synovec sprivatizoval? Ale o to nejde, všetci to vieme.

  • Hluk v sále.

  • Prosím vás, nevyskakujte.

    A ešte niečo, pán Dzurinda. Mohli by ste mi povedať, čo ste robili od roku 1968 - ja to nechcem vedieť, to je taká rečnícka otázka - od roku 1968 doteraz?

    A pán Čarnogurský, dovoľte mi, veď neskáčte, ja sa vám naozaj čudujem. Pán Čarnogurský, vy ste boli podnikový právnik, pravdaže, pán Čarnogurský, vy ste ako podnikový právnik nikdy za svojej éry predtým, ako vás vylúčili z právnictva, myslím na tú staršiu éru, nikdy neobhajovali Československú socialistickú republiku, alebo ako sa vtedy volala. Takže nevylučujem, že som niečo napísal doslovne, ale keď už chcete analyzovať moju literárnu činnosť, pán Dzurinda, najskôr si sadnite nad časopis Nové slovo, kde ako jediný nestraník, externý spolupracovník som mal dlhé roky rubriku o situácii v Rusku, v Sovietskom zväze, a o situácii - volalo sa to Bez okolkov, kde som analyzoval situáciu v Československu.

    To, čo mi pán Mikloško často opakuje, že som spomenul raz Jakeša, áno, možno som aj spomenul, neviem o tom, ale pomaly z toho bude, že som napísal knihu o Jakešovi alebo oslavnú báseň na Jakeša. Nenapísal som ani knihu, ani báseň. Takže neútočte na mňa, to sú smiešnosti, to sú skutočne smiešnosti.

    A spomínať tú pána Demidova, to už je už celkom od veci. Páni lekári z opozície, rozprával som sa so súdnym lekárom. Súdny lekár, ktorý vyšetruje stovky smrtí, mi povedal: poldruha litra alkoholu vypiť za krátky čas je smrť, je smrť, a nemôže sa stať, že by vyšiel z toho len takpovediac s malou opitosťou.

  • Ďakujem. Páni poslanci, chcem vás požiadať, aby sme navzájom na seba neútočili, nerozprávali, stretneme sa vonku a tam si to povedzme medzi sebou. Prosím, aby rozprava vyzerala tak, že je k téme. Pán poslanec Kňažko, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, chcem reagovať len dvoma vetami.

    Pán kolega Brňák, vy ste ako právnik uviedli tri argumenty, tri dôvodné podozrenia, prečo krajinský súd zaujal toto stanovisko, ale to dominantné ste neuviedli. Neviem, či ste nechceli, alebo ho naozaj nepoznáte. Podstatné je, že krajinský súd pojal podozrenie, že v tom boli zainteresované štátne orgány, pretože štát si nesplnil svoju základnú povinnosť a nebránil ľudské práva svojho občana, ktorý bol proti svojej vôli zavlečený do zahraničia. Z toho sudca vyvodil, že ho nebránil štát preto, že zrejme v tom boli zapletené štátne orgány. Toto je hlavný dôvod, o čo opiera svoje podozrenie krajinský súd.

  • Najprv tri otázky pánu Ivanovi Lexovi.

    Prvá, či správa bola predtým predložená Osobitnému kontrolnému orgánu.

    Druhá, či Osobitný kontrolný orgán súhlasil s takýmto obsahom, alebo či súhlasí.

    Tretia, aké obdobie sa stalo predmetom tejto správy, v akej časovej etape.

    Chcel by som povedať Dušanovi Slobodníkovi. Fakt je, že keď predseda zahraničného výboru vystupuje takou formou, ktorá je adekvátna vyšetrovateľovi, ľudovému rozprávačovi, besedníkovi pri pive, ale najmä absolútnemu cynikovi, najmä keď viem, čo prežil v Gulagu, dobre som si prečítal jeho knihu "Paragraf: Polárny kruh" a po mnohých rozhovoroch s ním viem, aký ťažký život mal, ak v takejto forme vystupuje predseda zahraničného výboru, tak sa sám dehonestuje. Dušan, prosím ťa, uvedom si to.

    Ďakujem.

  • Chcem sa ospravedlniť, je pravdou, áno, dôvody rozhodnutia hovorili aj o tejto štvrtej skutočnosti, o ktorej hovoril pán poslanec Kňažko. Neurobil som to úmyselne, že som neuviedol jeden z týchto ďalších dôkazov, ale myslím si, že to už bude potom vyčerpávajúci výpočet týchto štyroch dôkazov. Aj napriek tomu trvám na tom, čo som povedal, že hodnota a priamosť týchto dôkazov sama osebe nesvedčí podľa môjho názoru o tom, že skutočne došlo k niečomu takému, o čom sa písalo.

  • Ďakujem. Páni poslanci, panie poslankyne, pristupujeme k normálnej pokračujúcej rozprave. Prihlásený je pán poslanec Čopík, nech sa páči. Pripraví sa pán poslanec Vicen.

  • Vážený predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážený pán riaditeľ, vážení hostia,

    tí, ktorí dobre počúvali, mohli si vypočuť správu o činnosti Slovenskej informačnej služby. Oceňujem jej vecný tón i vydokumentovanosť, obsahovú štruktúru. Nedá mi však, aby som nepoukázal na jeden fakt, že s nástupom nového vedenia začali tvrdé útoky nielen na jej riaditeľa, ale je tu snaha kompromitovať celú Slovenskú informačnú službu. Nejde tu už iba o zavádzanie slovenskej verejnosti, že Slovenská informačná služba je politická polícia HZDS. Politici KDH a pán prezident išli ďalej, urobili z nej mafiánsku organizáciu, ktorá sa podieľa na únosoch a odstraňovaní nepohodlných ľudí.

    Vážení kolegovia z KDH, scenár ste si vymysleli, chýbajú vám herci, okrem jedného, a diváci, s ktorými ste počítali, vám taktiež nepribúdajú. Poznáte vôbec názor verejnosti? Z toho scenára a nepodareného divadla je otrávená. Tak ste sa zamotali, že ste stratili aj začiatok, aj koniec. Je nechutné, ak ste sa ešte len nedávno snažili iniciovať mimoriadnu schôdzu tohto parlamentu a zaradiť do programu jej rokovania bod týkajúci sa zavlečenia občana Slovenskej republiky Michala Kováča mladšieho do cudziny.

    Je nielen nechutné, ale aj neprípustné, aby otec poškodeného v role prezidenta republiky na základe vyfabrikovaných pseudodôkazov, na výrobe ktorých sa sám podieľal, obviňoval štátne orgány a ich predstaviteľov, zneužíval svoju imunitu, inicioval milosti, či rozhodoval o milostiach predtým, než je z trestnoprávneho hľadiska jasné, o čo ide. Dokument Slovenskej televízie jasne demonštroval a dokumentoval tieto praktiky. Takýmto spôsobom mariť vyšetrovanie, zneužívať na tieto ciele kontakty a stretnutia s vyšetrovateľmi Policajného zboru Slovenskej republiky, predstaviteľmi či hlavami iných štátov? Páni generáli, dostali ste pána prezidenta tam, kam ste chceli? Dokedy vám poslúži?

    Je nechutné, ak sa opozícia angažuje na podporu takto skompromitovanej hlavy štátu, snaží sa urobiť z tejto kauzy skoro už svoj trvalý program a zaťahuje do svojich intríg aj tento parlament. Nie, nechceme hrať s vami tento scenár. Budete si musieť počkať, pripraviť lepší program, ale program, s ktorým by ste vedeli osloviť občanov Slovenskej republiky. Je hanbou, že opäť hráte hru so zbraňami, s ktorými sa nevyhráva. Prestaňte Slovensko strašiť boľševikmi a policajným terorom. Obzrite sa okolo seba. My sme iní, ako boli oni pred nami. Ako sa na to majú pozerať tisícky radových občanov a ich rodinných príslušníkov? Máte vôbec predstavu o tom, koľkí občania našej republiky trpia dôsledkami zločinnosti, stali sa obeťami intríg, kriminálnych činov, boli unesení, zavlečení, zavraždení alebo inak postihnutí? V mene ktorej zo znásilnených žien, zavraždených obetí, mladých dievčat odvlečených za hranice a donútených k prostitúcii ste intervenovali v tejto snemovni? Ani za jedného, ani za jednu z nich, pretože mali tú smolu, že nie sú deťmi prezidenta tejto republiky.

  • Nemajú ani najmenšiu šancu, aby sa k ich problémom zvolávala mimoriadna schôdza parlamentu.

    Správajme sa aspoň s minimom povinnej úcty k týmto ľuďom, pokiaľ si svoje utrpenie nezavinili a páchatelia týchto činov neboli zatiaľ odhalení a potrestaní. Podotýkam, že aj oni sú občania tejto republiky a majú rovnaké práva domáhať sa ich naplnenia aj na pôde tohto parlamentu. Alebo môžu počítať s naším záujmom až vtedy, keď budú mať to šťastie, že sa narodia pod prezidentskou hviezdou?

    Vážená snemovňa, správa o činnosti Slovenskej informačnej služby sa dotkla aj momentov, ktoré sťažujú jej pôsobenie. Dokázala pomenovať problémy, poukázať na prejavy, zdroje a nositeľov týchto tendencií, ako aj ciele, ktoré sleduje, a okruh chlebodarcov, ktorým sa rozširovanie informácií znevažujúcich štát hodí, živia ho a pestujú.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Vicen a pripraví sa pán poslanec Zahatlan.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    dovolím si aj ja položiť niekoľko otázok, ktoré súvisia s predloženou správou riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Tieto otázky však smerujú do radov, presnejšie do lavíc, kde sedia poslanci opozičných strán, niektorí tzv. členovia opozičnej, tieňovej Slovenskej informačnej služby. Konkrétne otázky budú padať priamo na pánov Pittnera a Čarnogurského, na členov tzv. tieňovej Slovenskej informačnej služby.

    Chcel by som sa vás spýtať, kolegovia, ktorí sa poznáme už dlhšie, mnohí sme sedeli vo VPN, takže sa poznáme veľmi dobre a veľmi dlho na to, aby sme si tu rozprávali veci, ktorým sami neveríme. Chcem sa spýtať, čo viete o tom, že obeť tragickej nehody pán Remiáš udržoval úzke vzťahy s rovnako vám veľmi dobre známymi a blízkymi osobami, a to s pánom Petrom Tóthom, pánom Šimuničom a pánom Cibulom. Čo viete o tom, kým a k čomu bol tento človek úkolovaný a za čo bol platený? Zaujímala sa vôbec o to vaša nezávislá občianska komisia? Pán Pittner, pri čítaní alebo počutí vašej nezávislej správy som sa nedočítal o tom, ako bola využívaná, alebo ako boli zneužívané služby obete nehody, charakter zamerania a obsah týchto kontaktov, ktoré sa objavili vo vašej správe. Pritom je známe, že služby tohto pána využíval pán Šimunič nie na úradnícku prácu, ale na vymáhanie dlžôb. Známe je aj to, že ho úkoloval určitými úlohami cez pána Tótha aj váš predseda hnutia pán predseda Čarnogurský. Mali by ste si na tieto otázky tiež dať odpoveď.

    Naozaj asi len preto mlčíte, aby ste o to viac mohli poukazovať prstom na iných. Mlčíte o tom, že v podstate išlo o to, že ste tohto mladého človeka zaplietli do svojich aktivít a úkolovali ho možno i na nebezpečnú spravodajskú hru. Zneužívali ste ho na aktivity a hry, na ktoré doplatil vlastným životom. My sme nepotrebovali smrť tohto človeka, ale podľa toho, čo uvádzate aj vo svojich správach, bol vaším korunným svedkom, ktorého ste sa potrebovali zbaviť.

  • Hlasy z pléna.

  • Prečo myslíš? Ferko, teraz organizujete, práve ty, panychídy, ktoré zneužívate na útoky proti vláde. Vy neľutujete toho človeka, vy zneužívate cirkev a svoje postoje na útoky proti vláde. Chcete stavať múry, pomníky, ale mali by byť na nich otlačené vaše ruky a vyryté vaše mená aj so svojím podielom viny. Najali ste si na prácu človeka. Čo vlastne o ňom viete, s kým sa stretával, ako žil? Veď vy toho človeka vôbec nepoznáte. To vás nezaujímalo, stačilo iba to, že pre vás odvádzal nebezpečnú robotu, zatiaľ čo vy ste sedeli vo svojich šéfovských kreslách a prijímali od neho správičky. Tento človek mal problémy iného charakteru a pohyboval sa v kruhoch, podobne ako Oskar F., ktoré len ťažko nazvať nekriminálnymi. Títo ľudia hrajú naozaj na hrane svojho života, pretože robia s inými vecami, o ktorých tu rozprávate.

    Na tieto otázky sa vám asi, pán Pittner alebo aj kolegovia, s ktorými sa dlhšie poznám, nechce odpovedať, ani ich skúmať. Museli by ste si priznať čo i len nepriamy diel viny a možno by vyšla najavo skutočná pravda, že pod jeho smrť, ak bola naozaj úkladná, sa podpísali kriminálne živly. Na technické zlyhanie neveríte napriek už dnes zjavným dôkazom. Verím, aj toto sa hodí, veď čo by potom bolo z mučeníctva a z panychíd. Nemáte ani toľko úcty k mŕtvemu, aby ste ho hlučne a krikľavo nezneužívali na podporu svojej politickej kariéry.

  • Hlasy z pléna.

  • (My sme si, pán Lauko, ešte nepotykali.) A uzavriem svoje vystúpenie len tým, že sami tvrdíte, že božie mlyny melú pomaly. Tak počkajte.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Vicenovi. Faktická poznámka - pán poslanec Pittner. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Vicen, veď to všetko, čo ste sa pýtali, bolo zverejnené v tlači. Tento Róbert Remiáš bol policajtom až do decembra 1995, bol priateľom Oskara F. spolu ešte s ďalším a mal ich k tomu, aby sa priznali k tej účasti, ku ktorej sa potom aj priznali. Pokiaľ ide o styky s novinárom Petrom Tóthom, prípadne styky s ďalšími, ktorých ste spomenuli, to je zase vec, ktorá je verejne známa. On udržiaval kontakt tohto skrývajúceho sa Oskara F. s novinármi a s verejnosťou, s tou, ku ktorej mal Oskar F. dôveru, aby im určité kontakty, určitú informáciu poskytol. Za tým netreba vidieť niečo mysticiózne. Takáto je skutočnosť.

  • Pán poslanec Čarnogurský - faktická poznámka.

  • Pán poslanec Vicen, najskôr pokiaľ ide o vaše otázky na mňa, považujem ich tak za opak rozumnosti, že nevidím potrebu na ne odpovedať. Ale chcel by som vás upozorniť, že vo vašich vývodoch bol jeden logický rozpor. Na jednej strane ste tvrdili, že my sme nebohého Remiáša využívali alebo zneužívali na nebezpečné misie, a tým ste naznačovali, že my sme takto zapríčinili jeho smrť, a na druhej strane nám vytýkate, že neveríme na technickú poruchu jeho vozidla. Neuvedomujete si, že to je logický rozpor?

  • Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V takýchto prípadoch, ak je podozrenie, že nešlo o nehodu, sa kladie otázka, komu to poslúžilo. A ako vidíme výsledky, tak to dosť jednoznačne ukazuje jedným smerom. Myslím si, že ak došlo naozaj k násilnému činu, nebolo to prvýkrát v histórii, keď práve ten, kto odmietol ďalej hrať špinavú hru, bol postavený mimo hry.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Dzurinda - faktická poznámka.

  • Pán poslanec Vicen, chcem sa vás opýtať, či poznáte firmu s obchodným názvom Spektrum Marketing, spol. s r. o., ktorá sídli v Novej Vsi 2224/32 Dunajská Streda.

    Po druhé: V akom príbuzenskom vzťahu ste s jedným zo spoločníkov tejto firmy a konateľom tejto firmy Ing. Petrom Vicenom, ktorý býva na Haanovej 33 v Bratislave?

    A tretia podotázka tejto otázky znie, načo dostáva táto firma do prenájmu exkluzívny pozemok bývalej rušičky nad Jaskovým radom v Bratislave na 45 rokov a či viete, na aký účel ho dostala do prenájmu, a na aké účely boli dané plomby na všetky pozemky tejto lokality. Buďte taký dobrý.

  • Pán poslanec, prosím vás, zostaňme pri téme.

  • Ja tú súvislosť potom načrtnem, samozrejme.

  • Dobre. Pán poslanec Pittner - faktická poznámka.

  • Viackrát tu bola otázka, komu to osožilo, jednak samotný únos a zavlečenie, a tiež aj to, čo pán poslanec Prokeš vravel v súvislosti so smrťou Róberta R. Samozrejme, vyšetrovanie dá iste jednoznačnú odpoveď, ale, páni, táto otázka si vyžaduje mať partnera, ktorý logicky myslí. My sa tu, žiaľbohu, stretáme s takým amaterizmom a s takými fušermi, že vlastne spackali aj to, čo inak profesionáli by boli odviedli perfektne.

    A tu chcem teda povedať, že ak som verejne svojho času pána premiéra Mečiara varoval pred tým, aby do služby boli na vedenie Slovenskej informačnej služby prijatí konkrétni ľudia, ktorí boli, žiaľbohu, prijatí, tak som mal na mysli určité záležitosti, ktoré poznám od roku 1989. Maďarský prípad, nejdem to rozoberať, pán premiér a istý Jaroslav S. vie, o čom hovorím, prípad kolkov, Paničov list a tak by som mohol pokračovať ďalej. Je to myslenie eštébáka päťdesiatych rokov, ktorý neprekonal štábnu kultúru, medzitým aj v ŠtB na vysokej úrovni dovedenú v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch.

  • Ďakujem. Pán poslanec Vicen - faktická poznámka.

  • Naozaj to nechcem rozvíjať, aby sme tu išli do nejakých konfrontácií. Vy, pán Dzurinda, sa zamyslite sám nad tým, kto tu používa eštébácke metódy. Ja o vás nemám zistené nič, a teraz v tomto prípade ste vedľa. S firmou Spektrum nemám nič, ani s tým Vicenom, ktorého ste spomínali. Absolútne nič. Ste vedľa.

  • Ďakujem. Pán poslanec Dzurinda - faktická poznámka.

  • Nebudem naťahovať diskusiu k tejto téme. Pán Vicen odpovedal pomerne opatrne. Vrátim sa k tejto kauze v iných súvislostiach. Teraz som to spomenul iba preto, že takéto trápne vystúpenia, ako bolo vystúpenie pána Vicena, majú slúžiť len ako tridsiatok za to, že môžu podnikať v rôznych oblastiach, napríklad aj v oblasti privatizácie a v iných, a splácajú takýmito trápnymi vystúpeniami povinné tridsiatky. Ale ja sa k tomu vrátim, pán Vicen.

  • Pán poslanec Zahatlan má prihlášku do rozpravy a pripraví sa pán poslanec Straňák.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán riaditeľ, milí hostia,

    keď som si vypočul správu o plnení úloh Slovenskej informačnej služby, plastickejšie som pochopil ťažkosti, s ktorými sa táto organizácia borí. Bohužiaľ, nie sú len tie, ktoré objektívne vyplývajú z detských chorôb mladej, navyše takej špecifickej organizácie a ktoré sa úsilím vedenia Slovenskej informačnej služby snaží služba odstrániť. Pramenia i z minulosti, dávnejšej i tej nedávnej. Predchodcovia súčasného vedenia sa asi viac ako na budovanie profesionálne zdatnej organizácie sústredili na výber látok na poťahy svojich kresiel.

    Žiadna pozlátka vonkajšieho lesku však skôr či neskôr nevydrží v konfrontácii s obsahom činnosti, ktorú táto organizácia mala zo zákona v záujme bezpečnosti občanov tohto štátu robiť. A tu sa ukázalo, že celkom ani na spravodajské aktivity predchádzajúce vedenie síce nezabudlo, ale, bohužiaľ, opäť nie v súlade so zákonom. Keď už na takéto aktivity nemohla súčasná opozícia zneužívať po apríli 1995 Slovenskú informačnú službu, našla si náhradné riešenia. Čiže tieňové spravodajské aktivity delimitovala do pôsobnosti rôznych bezpečnostných firiem a tzv. nezávislých vyšetrovacích komisií.

    Vyzývam týmto poslancov parlamentu za KDH, DS, DÚ a ďalších, aby sa vyjadrili k týmto problémom, upustili od svojej predpojatosti, selektívneho prístupu a zasadili sa o to, ak si už myslia, že tzv. nezávislé občianske vyšetrovacie komisie sú potrebné, aby boli zriadené aj na objasnenie prípadov všetkého druhu nezákonnosti a porušovania ľudských práv, ktoré boli zaregistrované na našom území aspoň od minulého roka do dnešného dňa a aby vyriešeniu týchto prípadov bola venovaná prinajmenšom taká pozornosť ako kauze tzv. únosu Michala Kováča mladšieho. Pýtam sa: Nemajú právo na rovnakú mieru pozornosti aj tieto nezvestné deti?

  • Hlasy v sále.

  • Prosím vás, ste kresťania, myslím si.

    Od 25. 2. 1996 je nezvestná maloletá Katarína V. Od 19. 2. 1996 je nezvestná maloletá Alena B., od 12. 2. 1996 je nezvestná maloletá Kristína L., od 25. 1. 1996 je nezvestná maloletá Alexandra F., od 29. 1. 1996 je nezvestný maloletý Dominik, od 8. 1. je nezvestný maloletý Tibor K., od 30. 10. 1995 je nezvestný maloletý Gerhart Š., od 17. 10. 1995 sú nezvestné maloleté Milena S. a Eva O., od 17. 10. 1995 je nezvestný maloletý Ladislav T., od 10. 10. 1995 je nezvestný maloletý Andrej T., od 2. 10. 1995 je nezvestná maloletá Zuzana K. z Paty, od 2. 10. 1995 je nezvestný Peter N. z Bratislavy, od 20. 8. 1995 je nezvestný maloletý Mário P. trvale bytom Veľký Krtíš, od 1. 8. je nezvestná maloletá Lucia K. bytom Bratislava, od 22. 7. 1995 je nezvestná maloletá Eva, od 15. 6. 1995 je nezvestný maloletý Kristián S., od 8. 6. 1995 je nezvestná maloletá Jana M., od 13. 6. 1995 je nezvestná maloletá Elena A. a ďalší.

    Vážené plénum, zamyslime sa, uvedomme si, že sme tu pre občanov a nie na spolitizovanie určitých utrhnutých vecí. Venujme sa všetkým neprávostiam v našej mladej, ale krásnej Slovenskej republike.

    K tomu, čo sa tu deje, vážení poslanci KDH, máte v názve kresťanstvo, nechováte sa tak, máte v názve demokraciu, teraz dokazujete, že ju nemáte. Prosím vás, zostalo vám písmeno H, tak si ho chráňte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Mikloško.

  • Pán poslanec, bola to veľmi zaujímavá prednáška o kresťanskom poslaní našej strany, ale ja sa vás pýtam: minulý týždeň sme si tu vypočuli správu o bezpečnostnej situácii na Slovensku, tá správa vyznela veľmi pozitívne, prečo ste nevystúpili tam s týmto výpočtom unesených ľudí, ktorí zmizli. To po prvé.

    Po druhé, prečo ste s tým nevystúpili inokedy, veď vy máte rezort, HZDS má rezort vnútra. Prečo ste to neotvorili v televízii, máte tam kedykoľvek prístup. Prečo pán minister Hudek vystupuje v televízii s tým, že potvrdzuje, že na tej kazete bol on, a prečo nevyužije ten priestor na to, aby hovoril...

  • Buďte taký láskavý a nezamiešavajte tu tieto veci. My sme sa dotkli Slovenskej informačnej služby a prípadu únosu Michala Kováča mladšieho len preto, lebo je vážne podozrenie, že práve tento únos zorganizovala Slovenská informačná služba. Pre nič iné.

  • Pán poslanec Bajan - faktická poznámka.

  • S napätím očakávam ďalšie vystúpenie, samozrejme, ktoré bude mať ten istý scenár ako vystúpenia pred nejakým časom v televízii, ktoré si museli odkrútiť poslanci vládnej koalície, len niektorí, samozrejme.

    Druhá poznámka - predpokladám, že kolega Karol Zahatlan vystúpi pri odvolávaní pána ministra vnútra a presne tieto otázky položí jemu a nie riaditeľovi Slovenskej informačnej služby, lebo práve jemu prináležia.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

  • Nepochybne pán poslanec nemyslel, že tieto maloleté deti sa stratili zásluhou Slovenskej informačnej služby. Dnes prerokúvame správu o činnosti Slovenskej informačnej služby, a práve preto je tu spomenutá kauza únosu Michala Kováča mladšieho. Ale ja vám veľmi pekne ďakujem, pán poslanec, pripravoval som si vystúpenie pri odvolávaní pána ministra Hudeka, dali ste mi ďalší vynikajúci argument, ktorý bude svedčiť o jeho nekompetentnosti, keď tieto prípady nevie vyriešiť.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Prosím, to sa dá poďakovať aj inokedy. Nech sa páči, pani poslankyňa Rusnáková.

  • Pán predsedajúci, poniektorí z tých, ktorí sme v sále, už majú prepis správy riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Chcem vás požiadať, aby ste zabezpečili odovzdanie tejto správy pre všetkých poslancov Národnej rady.

  • Ďakujem. Pán poslanec Zahatlan - faktická poznámka.

  • Ďakujem. Chcem k tomu povedať len v krátkosti. Kto robí to vážne podozrenie? Vy, poslanci KDH, nie ja. Otázky som nepoložil pánu riaditeľovi, ale na zamyslenie nezávislej vyšetrovacej komisii. A to vaše odrážanie pingpongovej loptičky nie je až také účinné, ako si myslíte. Občania sa musia dozvedieť všetko aj o vašej vyšetrovacej komisii.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Mne nie je celkom jasné, prečo pani kolegyňa Rusnáková nepočúvala tú správu, ale poslanci opozície tu búchali, aby správu nebolo počuť. V tejto chvíli by nemusela požadovať, aby bola rozdaná.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Straňák, máte svoje vystúpenie. Pripraví sa pán poslanec Fedor.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán riaditeľ Slovenskej informačnej služby, hostia, občania,

    včera ma oslovili novinári a pýtali sa ma, aký je môj názor na rozhodnutie vyšetrovateľa majora Číža o uložení prípadu podozrenia z trestného činu zavlečenia občana do cudziny. Odpovedal som, že je to predovšetkým vecou vyšetrovateľov. Podľa môjho názoru bol najvyšší čas tento prípad uzavrieť. Ako sme sa včera dozvedeli, vzhľadom na skutočnosť, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce začať trestné stíhanie voči neznámemu páchateľovi, bol prípad odložený. Prípad by bol zrejme skôr uzavretý, keby, ako všetci dobre vieme, už dávno odtajený Oskar F. predstúpil riadne pred slovenských vyšetrovateľov, vtedy by sa riešenie celého prípadu kauzy údajného únosu Michala Kováča mladšieho bolo urýchlilo. Niekto na tom zrejme nemal záujem.

    Správa, ktorú sme si dnes i napriek pomerne nevydarenému režijnému debutu pána poslanca Kňažka vypočuli a ktorú poznám ako člen Osobitného kontrolného orgánu i v širšom a hlbšom rozsahu aj so skutočnosťami, ktoré sú predmetom štátneho tajomstva, a ktorú hodnotím pozitívne, sa tohto problému dotkla iba okrajovo. To je správne, jeho posudzovanie prináleží výlučne do kompetencie orgánov činných v trestnom konaní. Povinnosťou médií je čo najmenej skreslene a naopak čo najobjektívnejšie informovať. Aj tu sa ukazuje, kto a ako si naše vyšetrovacie orgány ctí. Uzavretie kauzy sa teda podľa môjho názoru urýchliť dalo.

    Chcem sa opýtať pána poslanca Čarnogurského, som rád, že teraz prišiel, čo urobil preto, aby sa nevedomý účastník, utajený a omilostený svedok Oskar F. dostavil pred slovenských vyšetrovateľov a poskytol svoju všetkými takú očakávanú výpoveď. Pýtam sa, prečo svoj vplyv v tomto smere neuplatnil, nakoľko ako jediný z poslancov bol s ním v kontakte a pravdepodobne on sám alebo osoby, s ktorými komunikuje a spolupracuje, vedia, kde sa Oskar F. v súčasnosti nachádza. Pánu Čarnogurskému stačilo, aby sa s Oskarom F. dal vyfotografovať. To je, žiaľ, skutočnosť dokladajúca hĺbku politicky motivovaného cynizmu. Prvoradé bolo vyťažiť Oskara F., použiť ho na svoje ciele a potom sa zvečniť s hrdinom a ukazovať fotku voličom, dať jeho výpovedi aj týmto príslušnú vážnosť, potom mu absolútne ničím negarantovať bezpečnosť, nechať ho tápať v neistote a žiť z milodarov. Ak nie politický cynizmus, aké iné slová, pán Čarnogurský, navrhujete na pomenovanie svojho konania?

    Áno, Oskar F. vypovedal ako utajený svedok pred vyšetrovateľom, ktorý sa viac staral o svoju mediálnu kariéru, o svojské formulovanie úradných záznamov ako o služobné predpisy a disciplínu. Oskar F. vypovedal v Rakúsku, všade bude vypovedať, len tam, kde má, nie, t. j. tvárou tvár slovenským vyšetrovateľom. Bojí sa vari Slovenskej informačnej služby? Bojí sa polície? Alebo sa bojí sám seba? Bojí sa toho, že by zase poplietol, čo videl, aké hlasy kde a kedy počul? Alebo sa bojí konfrontácie? Neverím, že dnes nie je možné vytvoriť také bezpečnostné opatrenia, aby Oskar F. mohol byť riadne vypočutý poverenými vyšetrovacími orgánmi Slovenskej republiky. Čo ste preto v zmysle pravdy okrem svojho zväčšenia propagandisticky adresovaného občanovi, pán poslanec, urobili? Nie je to vaša vec poznať skutočnú pravdu? Vám stačí, dokonca vyhovuje, keď to vidíte a podávate výhradne len zo svojej strany. Chvalabohu, súčasným vyšetrovateľom ani mnohým občanom Slovenskej republiky to nestačí.

    Pokiaľ sa tak nestane, nemôžeme považovať výpoveď Oskara F. za autentickú. Z rozboru monitoringu tlače a výpovedí Oskara F. spracovaného na základe vystúpení z médií je jednoznačne zrejmé, že táto výpoveď je neautentická, nedoučená, účelová, adekvátna úrovni zle naučeného žiaka, nieto ešte profesionálne školeného sledovača. Kladiem si otázku, kto je autorom takejto výpovede, myslím skutočného autora, a aký osud pripravili režiséri tejto hry svojmu korunnému svedkovi Oskarovi F.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Straňákovi. Faktická poznámka - pán poslanec Čarnogurský.

  • Pán poslanec Straňák, neurobil som takmer nič pre to, aby som nejako sprostredkoval alebo priviedol, primal Oskara F. na ten výsluch pred slovenskými orgánmi, a to z toho dôvodu, pán poslanec, že som mu nebol schopný garantovať bezpečnosť jeho života v prípade, že by sa stretol s agentmi Slovenskej informačnej služby.

  • Pán poslanec Lauko - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Posledné tri vystúpenia ma presvedčili o tom, že tieto vystúpenia sú z jednej kuchyne. Keď som si tak zbežne pozrel to, čo povedal pán Lexa, jednoducho je to úbohá správa Slovenskej informačnej služby. A teraz sa kolegovia pána Lexu snažia zaviesť problematiku hodnotenia Slovenskej informačnej služby kdesi úplne inde. Kritizujú KDH, budú pravdepodobne pokračovať aj v rétorike pána riaditeľa Slovenskej informačnej služby v tom, ako nehorázne obviňuje pána prezidenta, atď.

    Ešte mi dovoľte poslednú poznámku. Pán Slobodník vo svojom vystúpení obvinil opozíciu, a nielen pri tomto vystúpení, aké zlé meno robí Slovensku. Určite zajtra túto správu, keďže ju dostal ako prvý, uverejní Slovenská Republika - pán Smolec. Prečítajú si ju všetky veľvyslanectvá na Slovensku aj v zahraničí, pretože Republika chodí na veľvyslanectvá aj do zahraničia. To bude hanba pre Slovensko, keď si prečítajú túto správu.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Nedá mi nezareagovať na faktickú poznámku pána Čarnogurského. Jeho vystúpenie len podporuje to, čo som povedal predtým vo svojej faktickej poznámke. Vzniká otázka, či náhodou nepotrebovalo KDH prerušiť vzťah medzi Oskarom F. a ďalej.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    ja som iba pánu poslancovi Laukovi povedal, že neprečítajú si ju až zajtra z Republiky, pretože opozícia ju mala už v noci. A iste, ak posielali novelu Trestného zákona do Anglicka, možno už správu poslali aj na ostatné veľvyslanectvá. Tak načo by veľvyslanectvá čakali do zajtra?

  • Ďakujem. S prihláškou do rozpravy nastúpi pán poslanec Fedor a pripraví sa pán poslanec Černák.