• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram prerušené rokovanie 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, aby sme sa prezentovali.

    Ďakujem. Prítomných je 92 poslancov, takže sme uznášaniaschopní.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    v rokovaní 15. schôdze Národnej rady liky pokračujeme rozpravou o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o nadáciách, ktorú sme v piatok prerušili z toho dôvodu, že Národná rada nebola uznášaniaschopná pri hlasovaní o procedurálnom návrhu pána poslanca Ftáčnika. Preto skôr ako budeme pokračovať v rozprave o tomto bode programu, pristúpime k hlasovaniu o procedurálnom návrhu poslanca Ftáčnika. Návrh znel, aby Národná rada prerušila rokovanie o zákone o nadáciách a pokračovala v rokovaní o ňom vtedy, keď bude Národnej rade predložený návrh zákona o neziskových organizáciách a návrh zákona o neinvestičných fondoch.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme, či sme za odloženie tohto zákona, alebo nie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh pána poslanca Ftáčnika sme neprijali.

    Ďakujem. Budeme teda pokračovať v rozprave o osemnástom bode programu. Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Bárdos, ktorý dlho čakal. Nech sa páči. Pardon, ospravedlňujem sa, pán Kvarda.

  • Pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada, dámy a páni,

    máme pred sebou návrh zákona o nadáciách, ktorý sa nám predkladá na schválenie bez toho, že by sme najskôr schválili jeho zásady, čo je skutočne na škodu veci, lebo tento vládny návrh trpí viacerými závažnými nedostatkami.

    Moja prvá zásadná pripomienka sa vzťahuje na jeho celkové ponímanie. Touto právnou úpravou má byť nahradená doterajšia, obsiahnutá v Občianskom zákonníku, teda úprava právnych pomerov nadácií súkromného práva. Naproti tomu viaceré ustanovenia návrhu zákona tento rámec prekračujú. Súhlas so zriadením nadácie, kontrola nadácií, úprava ich orgánov, oznamovacia povinnosť a ďalšie svedčia o tom, čím sa netají ani dôvodová správa, aj keď z ustanovenia § 3 to výslovne nevyplýva, že sa má zaviesť jediný typ nadácie, a to typ verejnej nadácie. Vo všeobecnej časti dôvodovej správy na inom mieste sa zase tvrdí, že - citujem: "Návrh zákona ustanovuje jednu všeobecnú formu nadácií ako samostatnú právnickú osobu. To znamená, že v praxi sa nebude dať rozlišovať, či ide o nadáciu celoštátnu, regionálnu, cirkevnú, obecnú a podobne. Univerzálne prijatá úprava nadácie takúto klasifikáciu umožní, aj keď sa podľa nej v zákone jednotlivé typy nadácií nešpecifikujú." Koniec citátu.

    Zásadný problém je však v tom, že autori návrhu zákona buď nevedeli dostatočne rozlíšiť právnu úpravu súkromných nadácií a verejných nadácií, alebo ide o to, že veľmi dobre vedeli, ale nadobudnutím účinnosti tohto zákona súkromné nadácie musia zaniknúť a majú ich nahradiť verejné nadácie. Podstata tohto typu nadácie spočíva v tom, že ich zriaďujú štátne orgány alebo orgány samospráv na plnenie verejnoprospešných úloh štátu. Teda plnia skôr takú istú úlohu ako štátne fondy. Tým sa dá vysvetliť aj to, že celý návrh zákona sa vyznačuje výrazným zasahovaním štátu do tejto oblasti. Tieto tvrdenia zrejme viacerých z vás prekvapia, ale poďme rad-radom.

    Hneď tu máme ustanovenie § 4. Jednak sa nadácii ukladá povinnosť preukazovať, z akých zdrojov majetok nadobudla, a jednak sa vyžaduje, aby pri zriadení nadácie bolo do nej vložené základné imanie, ktoré nemôže byť nižšie ako 100 tis. Sk, pričom táto suma sa nikdy nesmie použiť na činnosť nadácie. Ak si k tomu zoberieme aj obmedzenie obsiahnuté v § 5, podľa ktorého nadácia nesmie podnikať, pričom sa jej povoľujú takéto činnosti ako podnikanie, ktoré v zmysle ustanovenia § 2 Obchodného zákonníka podnikaním nie sú, povoľovacie konanie na zriadenie nadácií, a to dvojstupňové, aj keď sa označuje za registráciu, navyše orgánmi štátnej správy a nie nezávislými súdmi, zákonom predpísané obmedzenie nákladov na činnosť nadácií, povinnosť oznamovať darcov, kontrolná činnosť ministerstva vnútra, skoro úplná absencia daňových a iných úľav pre nadácie, vzniká otázka, koho toto všetko neodradí od toho, aby si zriadil nadáciu. Podľa môjho presvedčenia asi každého. A predsa, ak by sa niekto našiel, podstúpi túto administratívnu tortúru a prijme ďalšie pravidlá hry, zrejme si dosť dobre nerozmyslel, ako a z čoho bude takto môcť nadácia fungovať.

    Na chvíľu sa vrátim k takzvanému základnému imaniu. Mám nato dva dôvody. Prvý je ten, že pojem základné imanie sa preberá z právnej úpravy obchodných spoločností, a keďže ich poslanie je iné, aj ich právna úprava musí byť nevyhnutne odlišná od právnej úpravy nadácií tak súkromných, ako aj verejných. Teda tu ide o právny nezmysel. V dôvodovej správe sa tvrdí, že cieľom bolo rozlíšiť komerčné subjekty od neziskových, čo sa vyjadruje v ustanovení § 2 ods. 4 tým, že v názve nadácie sa musí uviesť označenie "nadácia". Aj by som sa zasmial nad touto argumentáciou, ale nemám nato žiadny dôvod, veď v celom návrhu zákona sa kopíruje právna úprava obchodných spoločností, pravda, s výnimkou podmienok ich vzniku.

    V tejto súvislosti musím pripomenúť, že podstatný rozdiel medzi nadáciou a obchodnou spoločnosťou nie je v tom, že kým obchodná spoločnosť vzniká za účelom podnikania, nadácia nesmie podnikať. Rozdiel je v tom, že zisk obchodných spoločností patrí ich zakladateľom a v prípade nadácie zisk dosiahnutý z podnikateľských aktivít patrí nadácii a použije sa vždy na podporu verejnoprospešných cieľov.

    Takzvané základné imanie je zaujímavé aj preto, lebo vytvorenie základného imania ako predpokladu vzniku sa vyžaduje len u takzvaných kapitálových obchodných spoločností, teda v prípade spoločností s ručením obmedzeným a akciových spoločností, pričom skôr je výnimkou požiadavka splatiť celé základné imanie pred vznikom obchodnej spoločnosti.

    Zaujímavá je aj predpísaná výška takzvaného základného imania v prípade nadácií, a to preto, lebo tým nevyhnutne zanikne väčšina nadácií, keďže túto tvoria malé nadácie, napríklad také, ktoré zriadili rodičia na podporu škôl, alebo boli zriadené na podporu kultúry a zdravotníctva, ktoré štát nie je schopný dostatočne financovať. V dôsledku obmedzenia podľa § 6 návrhu zákona zaniknú aj nadácie zriadené politickými stranami a hnutiami. Samotné ustanovenie síce takéto nadácie výslovne nezakazuje, ale musíme skúmať otázku, čo sa považuje za činnosť politických strán a politických hnutí. Je to ochrana základných ľudských práv, je to rozvoj a ochrana demokracie, sú to verejnoprospešné ciele. Tieto otázky akiste nezabudne skúmať takzvanou registráciou poverené ministerstvo vnútra, ktoré v danom prípade ani nebude mať ťažkú úlohu, ak nezaregistruje nadáciu zriadenú politickou stranou alebo politickým hnutím práve na podporu týchto cieľov, veď ide o to isté ministerstvo, ktoré je poverené aj registráciou politických strán a hnutí a má k dispozícii ich stanovy, v ktorých sa uvádzajú aj ich ciele.

    Podľa predloženého návrhu zákona tento štát zrejme nepotrebuje ani zahraničné nadácie a ich pomoc, veď sme takí bohatí. V zmysle § 41 návrhu zákona zahraničná nadácia môže pôsobiť na území Slovenskej republiky len vtedy, ak splní podmienky na zápis do registra ustanovené týmto zákonom. Nemám ani najmenšie pochybnosti o tom, že žiadna zahraničná nadácia nebude mať o to ani najmenší záujem.

    V dôvodovej správe sa uvádza, že k automatickému uznávaniu subjektivity zahraničných nadácií dôjde potom, keď Slovenská republika pristúpi k Európskemu dohovoru o uznávaní právnickej osoby medzinárodných nevládnych organizácií. Tento argument stojí na slabých nohách, veď podľa Obchodného zákonníka môžu u nás pôsobiť obchodné spoločnosti aj podľa cudzieho práva. Čo sa však stane so zvyškom existujúcich nadácií? Môžu do 12 mesiacov od účinnosti tohto zákona požiadať o novú registráciu alebo sa premeniť na inú právnu formu. Pri tomto rozhodovaní však okrem uvedeného bude potrebné zvážiť, či sa zriaďovateľ podriadi napríklad režimu, ktorý je prísnejší ako právny režim obchodných spoločností.

    Okrem už uvedeného mám na mysli obmedzenie nákladov nadácie na jej správu, preukazovanie, z akých zdrojov bol nadobudnutý majetok nadácie a jeho pôvod, nesmierne detailnú jednotnú šablónu orgánov nadácie, vrátane určenia volebného obdobia ich členov s tzv. rotačným princípom, obmedzenie disponovať s majetkom nadácie nad rámec upravený Občianskym zákonníkom, absurdnú požiadavku zostavovať rozpočet nadácie mesiac pred začiatkom kalendárneho roka a tento schváliť najneskôr do 31. marca kalendárneho roka, overenie ročnej účtovnej uzávierky audítorom a jej zverejnenie v Obchodnom vestníku za podmienok opäť prísnejších, než je to pri obchodných spoločnostiach, zostavovanie komplikovanej výročnej správy a jej predkladanie ministerstvu vnútra a kontrolnú funkciu ministerstva vnútra, ktoré na základe toho môže nielen podať návrh na zrušenie nadácie, ale bude mať absolútny prehľad o každej korune nadácie.

    A keď sa predsa rozhodne tak, že chce, aby ním zriadená nadácia bola takto prísne a detailne regulovaná a ostro sledovaná, musí sa vyrovnať aj s otázkou, odkiaľ môže získať prostriedky, keď na rovnaký účel jej môžu byť poskytnuté len z jedného miesta. Predstavte si napríklad nadáciu na podporu školy či nemocnice, ktorá v zmysle ustanovenia § 39 nemôže dostať dotáciu na ten istý účel súčasne z rozpočtu obce a zo štátneho rozpočtu alebo fondu. Pritom na druhej strane sú výdavky, ktoré sú nemalé, aj v prípade nadácie, ktorá má len jedného zamestnanca. Veď aj nadácie sú zaťažené okrem iného aj príspevkami do rôznych fondov, tak ako každá iná právnická osoba, samozrejme, okrem štátu, a to tak, že navrhovaných maximálne 15 % celkových nákladov nadácie nepokryje ani mzdové výdavky. Navyše predložený návrh zákona chce zaviesť takú zložitú a komplikovanú jednotne upravenú sústavu orgánov nadácie, ktorej fungovanie bez akejkoľvek profesionálnej pomoci nie je možné zabezpečiť.

    O výsledku rozhodovania o tom, či žiadať o novú registráciu, nemám žiadne pochybnosti. Bude to: nie. Ak sa nadácia potom nepremení ani na inú právnu formu, môže sa rozhodnúť už len o svojom zrušení a likvidácii. Ak neurobí ani to, zruší ju a nariadi likvidáciu opäť orgán štátnej správy, a nie súd. Možno pritom konštatovať, že kruh sa uzavrel. Terajšie nadácie na základe tohto zákona jednoducho zaniknú.

    Osobitnú pozornosť si ešte zaslúži otázka likvidácie. Podľa § 17 ods. 4 návrhu zákona likvidačný zostatok môže byť prevedený len na inú nadáciu. Toto ustanovenie je zaujímavé aj preto, lebo nevyhnutne treba nastoliť otázku: Na akú, ktorú inú nadáciu? Bude to nadácia či nadácie, ktoré na plnenie svojich úloh zriadia štátne orgány alebo politické strany, alebo politické hnutia, ktorých ciele ministerstvo vnútra uzná za verejnoprospešné? Zrejme áno. Takto pre teraz existujúce nadácie vzniknuté podľa súkromného práva v prípade likvidácie, a to bez ohľadu na to, či sa rozhodli o svojom zrušení a likvidácii, alebo o tom rozhodol miestny orgán štátnej správy, nezostane iná možnosť, len nútene previesť svoj likvidačný zostatok na spomínané novovznikajúce nadácie.

    Takáto právna úprava a perspektíva je zaujímavá aj preto, lebo ak zanikne obchodná spoločnosť likvidáciou podľa Obchodného zákonníka, likvidačný zostatok sa rozdelí medzi spoločníkmi, ktorí obchodnú spoločnosť založili. Predložený návrh zákona o nadáciách samozrejme neumožní z likvidačného zostatku vrátiť zriaďovateľom ani ich základný vklad, týmto návrhom nazývané základné imanie. Takéto totálne pohltenie finančných prostriedkov a majetku nadácií zriadených doteraz podľa súkromného práva bude nesmierne ľahké, veď podľa ustanovenia § 15 ods. 1 návrhu zákona môže súdu podať návrh na zrušenie nadácie vlastne ktokoľvek. Svedčí o tom formulácia "osoba, ktorá osvedčí právny záujem".

    Problém je v tom, čo bude v danom prípade právny záujem, veď to zákon nijako nedefinuje. Príčinou toho môže byť jednak snaha ponechať absolútne voľný a široký priestor na výklad, a jednak to, že aj táto formulácia sa preberá z Obchodného zákonníka bez akýchkoľvek úvah. Tvrdím to preto, lebo predsa je jasné, že ak osoba, ktorá preukáže právny záujem, podá na zadlženú obchodnú spoločnosť ako jej veriteľ návrh na súd so žiadosťou, aby nariadil konkurzné konanie alebo vyrovnanie, aj každý laik jednoznačne vie, že jeho právny záujem je dostať svoje peniaze. O takýchto súvislostiach a dôsledkoch sa dôvodová správa, samozrejme, ani nezmieňuje. Práve opačne. Sústavne zdôrazňuje, že predložený návrh zákona je v súlade, či plne vyhovuje požiadavkám Medzinárodného centra pre neziskové právo, respektíve, že predložený návrh zákona preberá overenú právnu úpravu iných krajín.

    Dámy a páni, nenechajte sa pomýliť. Dňa 9. mája 1996 bolo stanovisko tohto medzinárodného centra aj s oficiálnym slovenským prekladom faxom doručené predsedovi Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, riaditeľke kancelárie podpredsedu vlády a predsedom poslaneckých klubov Národnej rady Slovenskej republiky. Toto stanovisko je totiž o inom, než sa tvrdí v dôvodovej správe. Keďže predpokladám, že ste z určitých dôvodov tento materiál nedostali, dovoľte mi, aby som z neho aj citoval. Podotýkam, že ak sa v tomto stanovisku hovorí o článkoch, zrejme ide o paragrafy, ich odseky a písmená - citujem:

    "Článok 31 návrhu zákona obmedzuje administratívne výdavky len na 10 % jej ročných výdavkov. Vo východnej a strednej Európe neexistuje žiadna krajina s podobným obmedzením." Koniec citátu. Ako som už uviedol, ani zvýšenie týchto výdavkov na 15 % nie je dostatočné. V ďalšom odseku tohto stanoviska sa uvádza - citujem: "Článok 11 návrhu zákona zveruje registráciu nadácií do pôsobnosti ministerstva vnútra, a nie do pôsobnosti súdov.

    Ako ukazuje aj nový český zákon o verejnoprospešných organizáciách, trend vo východnej a strednej Európe je poverovať registráciou nadácií súdy, aby sa zabránilo možnosti svojvoľných byrokratických postupov. Krajiny ako Poľsko, Maďarsko, Albánsko a Slovinsko tento trend sledujú. Tu je problém ešte vyostrený ustanovením článku 11 v bodoch 4a a 4b, ktoré umožňujú ministerstvu vnútra odmietnuť registráciu v prípade, že cieľ nadácie nie je verejnoprospešný, avšak tento pojem nie je definovaný." Koniec citátu.

    Podľa nasledujúceho odseku predmetného stanoviska - citujem: "Článok 5 návrhu zákona zakazuje podnikateľské činnosti nadácií až na malý počet výnimiek." Koniec citátu. Ďalej v tomto odseku sa uvádza nasledovné: "Takmer všetky krajiny strednej a východnej Európy umožňujú nadáciám priamo alebo nepriamo vykonávať obchodnú činnosť. Výnimkou je Albánsko. No aj tam stav prehodnocujú. Hospodárske činnosti sú často najefektívnejším spôsobom, akým nadácia dosahuje svoje ciele, napríklad nadácia pre nevidiacich predáva biele palice, a hospodárske činnosti sú často základným zdrojom financovania činností nadácií. Článok 38 žiada, aby nadácia oznámila daňovému úradu mená všetkých darcov, ktorí prispeli sumou presahujúcou 5 tisíc Sk, bez ohľadu na to, či si darca želá zostať v anonymite, alebo si chce uplatniť nárok na zníženie dane." Koniec citátu.

    Po krátkom zdôvodnení v tomto odseku stanoviska sa uvádza nasledovné - citujem: "Iné krajiny však umožňujú darcovi, ktorý si neuplatňuje žiadny nárok na daňové zvýhodnenie, aby zostal v anonymite." Koniec citátu. Podľa nasledujúceho odseku stanoviska - citujem: "Článok 35 ustanovuje, že každá nadácia musí každoročne vypracovať komplikovanú výročnú správu. To predstavuje pre malé nadácie neprimeranú záťaž. Súčasný trend je taký, že od malých nadácií sa výročné správy nepožadujú. Od týchto nadácií možno nanajvýš žiadať zjednodušenú správu obsahujúcu základné finančné a riadiace informácie, ktorá je k dispozícii ministerstvu, resp. verejnosti na nahliadnutie v sídle nadácie. Komplikovaná riadna štruktúra uvedená v odseku 4 návrhu zákona je zbytočne ťažkopádna, pokiaľ ide o malé nadácie vrátane obecných nadácií. Iné krajiny umožňujú jednoduchšiu štruktúru nadácií pôsobiacich pod určitým stanoveným prahom. V návrhu zákona sú aj ďalšie problematické body, o ktorých sme hovorili v predchádzajúcich stanoviskách. Vzhľadom na známu súvislosť medzi návrhom zákona o nadáciách a očakávanými návrhmi zákonov o asociáciách a neziskových právnických osobách sa nám zdá, že najefektívnejším riešením by bolo, keby parlament prerokoval všetky tri návrhy súčasne." Koniec citátu.

    Dámy a páni, s prihliadnutím na to, že väčšina sa už rozhodla, že sa musíme teraz zaoberať návrhom zákona o nadáciách, žiaľ, nezostalo mi iné, než vám predložiť aspoň pozmeňujúce návrhy, pomocou ktorých by sa dal ešte ako-tak zlepšiť obraz o tomto parlamente a o Slovensku. Pozmeňujúce návrhy však predkladám nesmierne nerád, lebo ide o návrh zákona, ktorý by sme podľa môjho názoru mali jednoducho zamietnuť ako celok. Hovorím to preto, lebo som presvedčený o tom, že nie je žiadna spoločenská objednávka na zákon o nadáciách v predloženej podobe. Ráčte si všimnúť aj to, že nemalá časť občianskej spoločnosti, ktorá už teraz vidí dôsledky tohto návrhu zákona, ho priam odmieta. Druhá časť spoločnosti sa bude búriť až potom, keď zistí, že nadácie zriadené z ich peňazí boli zoštátnené. Ponúkam vám teda možnosť tento nevydarený vládny návrh zákona aspoň zlepšiť, pretaviť.

    S prihliadnutím na to, že tento návrh zákona sa skutočne nehodí na úpravu právnych pomerov nadácií zriadených podľa súkromného práva a prinajlepšom môže v tejto podobe upravovať verejné nadácie, predkladám vám prvú alternatívu. Ak by bol návrh zákona pozmenený podľa tejto alternatívy, tento zákon by upravil vznik, zrušenie, hospodárenie a kontrolu nadácií zriadených orgánmi štátu na plnenie ich verejnoprospešných úloh. Odporúčam vám prijať túto alternatívu. Ak sa predsa rozhodne inak, predkladám vám aj druhú alternatívu - v prípade jej prijatia by sa dali odstrániť rozpory, o ktorých som hovoril.

    Prvá alternatíva:

    1. Názov zákona znie: "Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o verejných nadáciách".

    2. V celom texte zákona pred slovo "nadácia" sa vkladá slovo "verejná".

    3. § 42 sa vypúšťa.

    Druhá alternatíva, ak nebude prijatá alternatíva prvá:

    1. Z § 4 sa vypúšťa odsek 1.

    2. V celom texte zákona sa slová "základné imanie" nahrádzajú slovami "základný vklad".

    3. V § 4 sa vypúšťa ods. 4.

    4. § 5 znie: "Nadácia môže organizovať verejné zbierky, prevádzkovať lotérie a iné podobné hry alebo organizovať kultúrne, vzdelávacie, spoločenské alebo športové akcie, publikačné a iné aktivity v súlade s cieľmi nadácie, ak sa výnos z nich použije výlučne na financovanie účelu, na ktorý bola nadácia založená."

    5. Vypúšťa sa § 6.

    6. V doterajšom § 7, ktorý sa označuje ako § 6, v odseku 1 za slovo "osoba" sa vkladajú slová "jednotlivo alebo spoločne".

    7. Doterajší § 8 sa označuje ako § 7 a jeho odsek 1 znie: "Zriaďovacia listina obsahuje, ak ďalej nie je ustanovené inak

    a) názov a sídlo nadácie, b) dobu trvania nadácie, prípadne ustanovenie o tom, že sa zakladá na dobu neurčitú, c) cieľ, ktorý nadácia bude podporovať, d) meno a priezvisko, teda názov a trvalé bydlisko, teda sídlo zriaďovateľa, e) výšku základného vkladu zriaďovateľa, f) určenie osoby, ktorá vykoná úkony súvisiace so vznikom nadácie, ak ich nevykoná niektorý zo zriaďovateľov alebo správca, g) štatút nadácie.

    8. Doterajší § 9 sa označuje ako § 8 a vrátane názvu znie:

    "Štatút

    Zriaďovateľ nadácie vydáva štatút, ktorý obsahuje najmä

    a) názov a sídlo nadácie, b) cieľ, ktorý nadácia bude podporovať, c) orgány nadácie a ich právomoci,

    d) spôsob použitia výnosov z majetku a iných príjmov nadácie a určenie okruhu osôb, ktorým ich možno poskytnúť, e) spôsob majetkového usporiadania pri zániku nadácie.

    9. Doterajší § 10 sa označuje ako § 9.

    10. Doterajší § 11 sa označuje ako § 10 a vrátane nadpisu znie:

    "Vznik nadácie

    (1) Nadácia vzniká dňom zápisu do registra nadácií (ďalej len "register"). Register vedie súd príslušný podľa sídla nadácie (ďalej len "registrový súd"). Register je verejný.

    (2) Návrh na zápis do registra podáva zriaďovateľ alebo správca. K návrhu na zápis do registra musí byť priložená zriaďovacia listina a štatút.

    (3) Do registra sa zapisujú:

    a) názov a sídlo nadácie, b) meno a priezvisko, teda názov, a trvalé bydlisko - sídlo zriaďovateľa, c) cieľ nadácie, d) meno a bydlisko osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo jeho členmi s uvedením spôsobu, akým konajú v mene právnickej osoby.

    (4) Pre register, jeho vedenie a konanie vo veciach registra platia ustanovenia osobitného predpisu."

    11. Doterajšie poznámky pod čiarou k odkazu 1, 2 a 3 sa vypúšťajú.

    12. Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie: "Zákon číslo 99/1963 Zb. o občianskom súdnom konaní v znení neskorších zmien a doplnkov (Občiansky súdny poriadok)".

    13. Vkladá sa nový § 11, ktorý znie:

    "§ 11

    (1) Registrovaný súd preskúma, či zriaďovacia listina a štatút spĺňajú podmienky stanovené týmto zákonom.

    (2) Ak zriaďovacia listina a štatút spĺňajú podmienky stanovené týmto zákonom, súd vykoná registráciu."

    14. Doterajší § 12 sa vypúšťa.

    15. Doterajší § 13 sa označuje ako § 12.

    16. Doterajší § 14 sa označuje ako § 13 a znie:

    "§ 13

    (1) Nadácia sa zrušuje

    a) rozhodnutím správnej rady o zrušení, b) rozhodnutím správnej rady o zlúčení s inou nadáciou, c) rozhodnutím súdu o zrušení nadácie, d) vyhlásením konkurzu alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, e) dohodou zriaďovateľov o zrušení alebo rozhodnutím zriaďovateľa o zrušení nadácie, f) uplynutím doby, na ktorú bola založená.

    (2) Súd na návrh zriaďovateľa alebo jeho právneho nástupcu nadáciu zruší ak

    a) nadácia pri svojej činnosti závažným spôsobom alebo opakovane porušuje tento zákon, zriaďovateľskú listinu alebo štatút nadácie, b) v uplynulom roku sa nekonalo ani jedno zasadnutie správnej rady alebo neboli zvolení členovia, prípadne revízor namiesto členov, ktorých členstvo, prípadne funkcia zanikla pred viac ako pred rokom, c) nadácia neplní po dobu najmenej 2 rokov účel, na ktorý bola zriadená.

    (3) Súd pred zrušením nadácie podľa odseku 2 určí lehotu na odstránenie dôvodu, pre ktorý bolo zrušenie navrhnuté.

    (4) Nadácia zaniká dňom výmazu z registra."

    17. Doterajší § 15 a vypúšťa.

    18. Doterajší § 16 sa nahrádza s novým § 14, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "Zlúčenie

    (1) Správna rada nadácie môže rozhodnúť o zlúčení s inou nadáciou, ak to zriaďovacia listina nevylučuje.

    (2) Zmeny, ktoré zo zlúčenia vyplývajú a sú predmetom zápisu do registra, oznámi správca nadácie do 7 dní príslušnému registrovému súdu."

    19. Doterajší § 17 sa označuje ako § 15 a jeho odseky 4, 5 a 6 znejú:

    "(4) Ak zriaďovacia listina alebo štatút neustanovuje inak, ponúkne likvidátor likvidačný zostatok inej nadácii.

    (5) Odmenu likvidátora určí ten, kto likvidátora vymenoval. Na postup pri zániku nadácie sa primerane použijú ustanovenia Obchodného zákonníka.

    (6) Náklady likvidácie sa uhradia z majetku nadácie."

    20. Odsek 7 novooznačeného § 15 sa vypúšťa.

    21. Doterajší § 18 sa označuje ako § 16.

    22. Doterajší § 19 sa označuje ako § 17.

    23. V novooznačenom § 17 v odseku 1 písm. d) za slovo "odvolanie" sa vkladajú slová "predsedu a".

    24. V novooznačenom § 17 v odseku 1 písmeno g) znie: "g) rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného vkladu, ak štatút neustanovuje inak".

    25. Doterajší § 20 sa označuje ako § 18 a znie:

    "§ 18

    (1) Správna rada musí mať najmenej troch členov. Členom správnej rady môže byť len fyzická osoba, ktorá je v plnom rozsahu spôsobilá na právne úkony a nie je k nadácii v pracovnoprávnom alebo v obdobnom pomere.

    (2) Prvých členov správnej rady vymenúva zriaďovateľ, ak zriaďovacia listina neustanovuje inak."

    26. Doterajší § 21 sa označuje ako § 19 a znie:

    "§ 19

    (1) Štatút nadácie môže určiť dĺžku funkčného obdobia a spôsob rotácie členov správnej rady.

    (1) Členstvo v správnej rade zaniká:

    a) smrťou, b) uplynutím funkčného obdobia, ak ho určuje štatút nadácie, c) odstúpením, d) odvolaním správnou radou.

    (2) Návrh na voľbu nových členov môže podať ktorýkoľvek člen správnej rady alebo zriaďovateľ."

    27. Doterajší § 22 sa označuje ako § 20 a znie:

    "§ 20

    (1) Správna rada volí zo svojich členov predsedu, ktorý zvoláva schôdze a predsedá im. Predseda môže zvolaním a vedením schôdze poveriť iného člena správnej rady.

    (2) Na voľbu a odvolanie predsedu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov správnej rady."

    28. Doterajší § 23 sa označuje ako § 21.

    29. § 24 sa označuje ako 22.

    30. V novooznačenom § 22 ods. 6 v druhej vete sa bodka nahrádza čiarkou a dopĺňa sa slovami "ak štatút neustanovuje inak".

    31. Doterajší § 25 sa označuje ako § 23.

    32. V novooznačenom § 23 v ods. 2 v prvej vete sa bodka nahrádza čiarkou a dopĺňa sa slovami "ak štatút neustanovuje inak".

    33. Doterajší § 26 sa označuje ako § 24.

    34. V novooznačenom § 24 ods. 1 písm. a) za slovo "správcu" sa vkladá čiarka a vypúšťajú sa slová "alebo úmyselný trestný čin".

    35. Doterajší § 27 sa vypúšťa.

    36. Doterajší § 28 sa označuje ako § 25 a znie:

    "§ 25

    Správna rada rozhoduje o nakladaní s majetkom nadácie v súlade s cieľmi nadácie a za podmienok stanovených týmto zákonom."

    37. Doterajší § 29 sa označuje ako § 26, § 30 ako § 27, § 31 ako § 28. V novooznačenom § 28 sa vypúšťajú odseky 2 až 5 a zrušuje sa číslovanie odsekov. Doterajší § 32 sa vypúšťa. Doterajší § 33 sa označuje ako § 29. Doterajší § 34 sa označuje ako § 30.

    38. V novooznačenom § 30 sa slová "5 000 000" nahrádzajú slovami "10 000 000" a vypúšťa sa odsek 3.

    39. Doterajší § 35 sa označuje ako § 31.

    40. V novooznačenom § 31 v odseku 3 sa vypúšťa druhá veta.

    41. Doterajší § 36 sa vypúšťa.

    42. Doterajší § 37 sa označuje ako § 32.

    43. V novooznačenom § 32 v ods. 1 sa vypúšťajú slová "s výnimkou oznámení podľa § 38".

    44. Doterajší § 38 sa vypúšťa. Podobne sa vypúšťa § 39, podobne § 40 a doterajší § 41 sa označuje ako § 33, doterajší § 42 ako § 34. V novooznačenom § 34 v ods. 4 sa slovo "ministerstvo" nahrádza slovami "registrový súd".

    45. Poznámky pod čiarou k odkazom, ktoré sa stali neaktuálne, sa vypúšťajú a zostávajúce sa prečíslujú.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Langoš. Pripraví sa pán poslanec Kukan.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážená Národná rada, vážené kolegyne, kolegovia,

    ctený kolega Ivan Šimko v piatok povedal veľmi jasne, otvorene a vyčerpávajúco názor, ktorý aj my zastávame, názor na to, aký politický zámer sleduje vláda týmto predkladaným návrhom. Ja sa obmedzím len na niekoľko poznámok predovšetkým k diskusii, ktorú sme viedli v piatok.

    K otázkam, ktoré som vyslovil v piatok ministrovi Liščákovi, pridám ďalšiu, prečo vláda, teda pán minister, uvádzal návrh zákona tvrdením, že legislatívna úprava pre organizácie tretieho sektora sa začala pripravovať po dohode so sociálnymi partnermi?

    Moja otázka pre ministra Liščáka: Prečo vládna strana odmietla vo februári zaradiť návrh zákona o nadáciách na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody, hoci o to sociálni partneri žiadali? Je len jedna odpoveď, bez ohľadu na to, čo poviete, pán minister. Sociálni partneri by s takýmto návrhom nikdy nesúhlasili. Deklarovali to verejne už v januári na stretnutiach so zástupcami grémia tretieho sektora. Zhodli sa aj na tom, že majú spoločný záujem vytvoriť lepšie podmienky na činnosť mimovládnych organizácií i pre darcov. Vláda postupuje v rozpore s názorom sociálnych partnerov, pretože oni nechceli a takýto zákon nechcú.

    Pozoruhodne sa preriekol kolega poslanec docent Cuper na konci piatkovej rozpravy. Nedokázal už chodiť okolo horúcej kaše a povedal: "Cudzie mocnosti nám na Slovensko prelievajú finančné prostriedky, aby..." Pán kolega nedopovedal, iba naznačil, aby... Čo, pýtam sa kolegu Cupera a vládnych poslancov.

    Súkromná Americká nadácia pre občiansku spoločnosť pôsobiaca na Slovensku spravuje okrem vlastných peňazí i finančné prostriedky, ktoré americká vláda určila na podporu rozvoja demokracie na Slovensku. Spravuje ich preto, lebo vyhrala konkurz vypísaný vládou. So správnou radou tejto nadácie sa stretla podpredsedníčka vlády minulý týždeň a neprezentovala toto stretnutie ako stretnutie s cudzou nepriateľskou mocnosťou. Skôr naopak. Podpora rozvoja demokracie na americký spôsob nie je platenie cudzích špiónov diverzantských skupín či rozvracačov republiky, ako o tom blúznil kolega Roman Hofbauer. Podpora rozvoja demokracie na americký spôsob je podpora zdravého mesta Banská Bystrica, ale aj komunitného rozvoja na Liptove. Je to podpora projektov chránených dielní v Michalovciach, ako aj chráneného bývania v Bratislave pre mentálne postihnutých. Je to podpora projektu, aby sa čo najviac detí z detských domovov dostalo do rodín. Je to podpora protidrogovej prevencie na školách. Áno, ale aj podpora alternatívnemu riešeniu na Tichom potoku, rovnako ako aj podpora na vypracovanie a šírenie modelu alternatívneho rozdeľovania daní v prospech obcí. To všetko je podpora demokracie na americký spôsob. Je to podpora slobodného a nezávislého konania občanov vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti.

    Alebo tou cudzou mocnosťou je pán George Soros, ktorý sa stal nepriateľom číslo 1, pretože je bohatý, Maďar a Žid? Má byť vari on tým záškodníkom? Veď verejne prezentuje a podporuje svoju predstavu otvorenej spoločnosti. Diskutuje o nej, bráni ju. Za jeho súkromné peniaze cestoval na dve medzinárodné konferencie o neziskovom práve aj autor tohto návrhu zákona o nadáciách a mnohí ďalší z koaličného tábora. Vtedy vám tie peniaze nesmrdeli? Za milióny dolárov zo zahraničnej pomoci a ECU z programu PHARE cestujú po svete stovky štátnych úradníkov, ministrov, poslancov i samotný premiér Slovenskej republiky. Nebojíte sa, páni, že títo všetci sa stávajú obeťami cudzích mocností? Nebude lepšie opäť zatvoriť hranice pred cudzími a opätovne prijať zákon na ochranu republiky pred vlastnými?

    Kolegyne, kolegovia, paranoja nie je zdravý rozum. Je väčšinou v tomto parlamente. Nie zdravý rozum. Slovník cudzích slov z roku 1953 pod heslom "paranoja" hovorí: "Paranoja je chronické, pomaly pokračujúce duševné ochorenie vyznačené bludmi. Nemocní trpia najčastejšie velikášstvom a stihomamom." Beda národu, ktorému vládnu paranoici.

    Kolegyne, kolegovia, vládny návrh - akokoľvek čiastkovo upravený - zostane likvidačným návrhom zákona. Preto vyslovím zložitý pozmeňovací návrh, o ktorom žiadam hlasovať ako celku, návrh, ktorý z vládneho zámeru urobí zákon, ktorý nepoškodí existujúce nadácie a ktorý vláde alebo štátu umožní, ponechá všetky prostriedky potrebné nie na kontrolu. Kontrola znamená riadenie a riadenie bez nástrojov nie je riadením. Teda umožní štátu dostatočný dohľad nad činnosťou nadácií.

    Ospravedlňujem sa, ale tento zákon je dvoma-troma pozmeňujúci návrhmi neopraviteľný, preto vás trošku zdržím.

    1. V § 3 doplniť na koniec vety slová "a na iné ciele napĺňajúce všeobecný záujem". Písmeno "a" za slovami "kultúrnych hodnôt" nahradiť čiarkou.

    2. Vypustiť § 4 a ostatné prečíslovať.

    3. Vypustiť § 6 a ostatné prečíslovať.

    4. V § 8 ods. 1 vypustiť písmená b), f) a g).

    5. V § 11 ods. 1 nahradiť slová "Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo)" slovami "príslušný súd". V ďalšom texte všade nahradiť slovo "ministerstvo" slovami "príslušný súd".

    6. V § 11 ods. 2 ukončiť druhú vetu slovami "priloží zriaďovaciu listinu" a ostatné vypustiť.

    7. Nové znenie § 11 ods. 4: "Ak je zriaďovacia listina v súlade so zákonom, príslušný súd vydá rozhodnutie o registrácii a vykoná zápis do registra do 30 dní od podania návrhu."

    8. V § 11 vypustiť odseky 3 a 5 a ostatné prečíslovať.

    9. V § 11 ods. 6 vypustiť písmeno b).

    10. V § 14 vypustiť písmená a) a b).

    11. V § 15 ods. 1 vypustiť písmená a), c), d), e) a f).

    12. Nové znenie § 15 ods. 2: "Súd pred rozhodnutím o zrušení nadácie určí lehotu minimálne 90 dní na odstránenie dôvodu, pre ktorý bolo zrušenie nevyhnutné."

    13. Vypustiť štvrtý oddiel "Orgány nadácie a ich právomoci" a ostatné prečíslovať.

    14. V § 28 vypustiť odseky 1 a 4 a ostatné prečíslovať.

    15. V § 28 ods. 2 vypustiť slová "tvoriaci základné imanie, nadácie a ostatný majetok".

    16. V § 28 ods. 3 vypustiť prvú vetu a slovo "ostatných".

    17. V § 30 ods. 1 doplniť písmeno g) v znení: "dotácie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu obce, z rozpočtu vyššieho územného celku alebo zo štátneho fondu" a písmeno h) v znení "iné príjmy". Vypustiť odsek 2.

    18. V § 30 vypustiť odsek 3.

    19. V § 31 vypustiť odseky 4 a 5.

    20. V § 32 doplniť na koniec odseku 2 slová: "Ak štatút nadácie neurčuje inak."

    21. V § 32 vypustiť odsek 3.

    22. V § 33 vypustiť odsek 4.

    23. V § 34 odsek 2 zvýšiť uvádzanú sumu z 5 mil. Sk na 40 mil. Sk.

    24. V § 35 odsek 3 vypustiť druhú vetu.

    25. Vypustiť § 36 a ostatné prečíslovať.

    26. V § 38 zvýšiť uvádzanú sumu z 5 tisíc Sk na 100 tisíc Sk.

    27. V § 39 vypustiť odsek 1.

    28. V § 42 nové znenie odseku 4: "Ak nebudú do 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona vykonané opatrenia podľa ustanovení odsekov 1 alebo 2, orgán, ktorý nadáciu zaregistroval podľa doterajších predpisov, vyzve nadáciu, aby tak urobila do troch mesiacov. Ak tak nadácia napriek upozorneniu v stanovenej lehote neurobí, orgán, ktorý ju zaregistroval, nadáciu zruší a nariadi jej likvidáciu."

    O tomto návrhu žiadam hlasovať ako o celku.

    A osobitne žiadam hlasovať o bode 29 - posunúť účinnosť zákona na 1. januára 1997.

    Ospravedlňujem sa, ale tento návrh musel odznieť na pôde snemovne. Ospravedlňujem sa za zdržanie, i keď viem, že poslanci podporujúci vládu tento program neprijmú.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Kukan. Pripraví sa pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, milí hostia,

    návrh zákona, ktorý teraz prerokúvame, vyvolal veľký záujem a ohlas širokej verejnosti. Je to prirodzené, pretože sa dotýka mnohých, ktorí pre túto spoločnosť vykonávajú záslužnú činnosť. Rozumná vláda by mala mať záujem o to, aby táto činnosť bola legislatívne upravená tak, aby spomenutí záujemcovia mohli v čo najväčšej miere prispievať celej spoločnosti. Predkladaný návrh v súčasnom znení nie je v súlade s takýmto zámerom.

    Predsedníčka poslaneckého klubu Demokratickej únie pani Rusnáková minulý týždeň v rozprave precízne formulovala pripomienky a stanovisko Demokratickej únie k tomuto návrhu, nebudem preto o nich teraz hovoriť. Chcel by som povedať ešte niečo iné.

    Pri príprave tohto zákona treba tiež maximálne prihliadať k názorom a stanoviskám tých, ktorých sa bezprostredne dotýka. S jedným takýmto názorom by som vás chcel, kolegyne a kolegovia, oboznámiť. So žiadosťou sa na mňa obrátil pán Peter Dvorský, aby som informoval Národnú radu Slovenskej republiky so stanoviskom správnej rady Nadácie Petra Dvorského. Pána Petra Dvorského hádam netreba osobitne predstavovať. Okrem toho, že je stálicou najväčšej svetlosti na nebi opernej svetovej hudby a viac ako dôstojne reprezentuje Slovensko v oblasti kultúry, je to priateľský, veľkorysý a vysoko humánny človek. Založil nadáciu Harmony, ktorá sa zaoberá špeciálnou liečebnou starostlivosťou o telesne postihnuté deti.

    Dovoľte, aby som prečítal jeho list - citujem:

    "Vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky,

    správna rada Nadácie Petra Dvorského Harmony si dôkladne preštudovala návrh zákona o nadáciách. Vyjadruje k nemu nasledovné stanovisko:

    Celkový obsah zákona v navrhovanom znení potrebuje hlbšiu analýzu a diskusiu s tými, ktorí jeho účinnosť budú pociťovať. Dovoľujeme si upozorniť na niektoré paragrafy, ktoré podľa našich skúseností do tohto zákona nepatria. Napríklad § 4, ktorý diskriminuje nemajetnejších predpísanou sumou vloženého majetku 100 tis. Sk pri zakladaní. § 21 predpokladá rotáciu členov správnej rady. Vzhľadom na dobrovoľnícku činnosť - prečo takéto komplikácie? § 36 - kontrola nadácií, nie finančná - prečo vynakladať ďalšie prostriedky z peňazí daňových poplatníkov, čo znamená ročne milióny korún? Mohli by sme menovať aj ďalšie paragrafy, ktoré nepotvrdzujú konštruktívneho ducha návrhu zákona. Namiesto vďaky a ocenenia dobročinnosti - vo svete sa to hodnotí formou úľav štátu darcom - zákon zavádza administratívnu represiu.

    Návrh zákona o nadáciách v tejto forme bude komplikovať dobrovoľnícku činnosť a povedie k značnej redukcii nadácií. Z tohto dôvodu nesúhlasíme s predloženým návrhom zákona, žiadame jeho dôsledné úpravy. Dúfame, že tento problém si dokážeme vyriešiť sami, bez cudzej pomoci a stále veríme v múdrosť a rozvahu zákonodarcov.

    Podpísaný Peter Dvorský, prezident nadácie Harmony."

    Kolegyne a kolegovia, dovoľte mi iba jeden komentár k obsahu tohto listu. Keď si vezmeme do úvahy to, čo všetko už tento parlament dokázal, alebo skôr ukázal, alebo predviedol, a ak nám pán Peter Dvorský píše, že stále veríme v múdrosť a rozvahu zákonodarcov, ja si myslím, že by sme si toho mali veľmi vážiť a považovať to za hlboký kompliment. K tomuto apelu na múdrosť a rozvahu by som ešte dodal - politickú zodpovednosť pred tými, ktorí nás do tohto parlamentu zvolili. Im by sme my tu mali slúžiť, iba im a nikomu inému. Toto by sme si mali všetci uvedomiť, keď budeme hlasovať o návrhu tohto zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Roman Kováč. Pripraví sa pani Gbúrová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte, aby som vo svojom vystúpení apeloval práve na politickú zodpovednosť, aby som vám uviedol trochu príkladov zo života, aby ste sa mohli zamyslieť nad vlastnou činnosťou a premietnuť ju do zákona. Nebudem sa dotýkať všetkých paragrafov, pretože v mene poslaneckého klubu Demokratickej únie o nich hovorila pani poslankyňa Rusnáková, ale dovoľte mi, aby som sa zmienil len o niektorých.

    Odsek 3 § 32 hovorí o tom, že treba predložiť alebo vypracovať rozpočet nadácie do 31. marca. Ak sa pozriete, čo tvorí príjmy nadácií, čo definuje zákon v § 30, sú to výnosy z majetku nadácie. Tam by som dokázal pochopiť, že nadácia vie, asi aké výnosy bude mať, a to vie rozpočtovať. Ďalej sú to dary a príspevky od právnických alebo fyzických osôb. Prosím vás, aký je to nezmysel vyžadovať od nadácie, aby rozpočtovala dary, keď nevie, koľko dostane? Kto prišiel na takýto právny nezmysel? Ako to má tá nadácia tušiť? Ďalej výnosy z verejných zbierok. Ako má vedieť vedenie nadácie, či tá zbierka bude úspešná a koľko peňazí vynesie? Kto prišiel opäť na takýto nezmysel? To nie je už právny, to je nezmysel logický. Ja predsa neviem v tejto chvíli povedať, koľko ľudí sa zíde na vianočnú kvapku darovať krv. Viete to povedať vy? Viete, pán minister, povedať, koľko ľudí príde na Vianoce do televízie dať na Konto nádeje? Ak áno, tak ste neuveriteľný prognostik, ja si to netrúfam povedať. Výnosy z lotérií a iných podobných hier, to by som teoreticky mohol rozpočtovať, ale povedzte mi, ako budeme rozpočtovať dedičstvo. Ja musím vedieť, kto umrie a či mi niečo odkáže. Môžem to rozpočtovať? Ale to sa požaduje, príjmy nadácie musia byť súčasťou rozpočtu, tak ako sa to uvádza. A ďalej a ďalej by som mohol uvádzať. Teda považujem tento odsek 3 za úplne nezmyselný a treba ho podľa môjho názoru vypustiť, to už bolo v návrhu.

    Dovoľte, aby som sa dotkol § 34 odsekov 2 a 3. To sú odseky, ktoré sa týkajú auditu pri obrate 5 miliónov, ak urobia v nadácii takýto obrat. To znamená, že to platí pre nadácie, ktoré majú príjem 2,5 milióna, pretože sú to neziskové organizácie, a ak je to spolu 5 miliónov, 2,5 milióna musia prijať, 2,5 milióna vydať, niečo zostáva na správnej rade.

    Dovoľte, aby som teraz uviedol príklad, a tu bude tá vaša politická zodpovednosť, kolegyne, kolegovia. Politické strany dostávajú na svoju činnosť zo štátneho rozpočtu príspevok. Napríklad HZDS ako najväčšia politická strana dostáva ročne 14,5 milióna Sk. Ja viem, že nie ste dobročinná organizácia, ale postavte sa tvárou tým ľuďom, ktorí robia zbierky pre zdravotne postihnutých, na ich potreby, pre mentálne retardovaných, na starostlivosť o chorých a povedzte, my nebudeme robiť audit, my nemusíme platiť audítorovi, pretože my sme mocná politická strana. To platí pre všetkých, ostatné nedosahujú také vysoké číslo, preto nespomínam ostatné strany, majú príjem pod 5 miliónov. My teda audit nepotrebujeme, ale vy, dobročinná organizácia, si zaplaťte audítora. Skúsili ste sa spýtať, koľko ten audit stojí? Pri sume nad 5 miliónov takýto audit stojí okolo 150-180-200 tis. Sk. Viete, koľko sa za to dá kúpiť invalidných vozíkov? A čo je rozumnejšie, dať tie peniaze tým, ktorí to potrebujú, alebo ste urobili nejakú dohodu s audítormi, že si zarobia na dobročinných organizáciách? Ja si preto myslím, že dávať tú latku na 5 miliónov je úplne nezodpovedné. Nezodpovedné preto, že sami nedávate audit na 14,5 milióna. A toto povedzte ľuďom, toto povedzte tým dobročinným nadáciám. Som zvedavý, ako vám poďakujú za takýto návrh.

  • A dovoľte mi, ešte sa dotknem § 38, a to anonymity darcu. Pozeral som v ostatných zákonoch, ako je zachovaná anonymita darcu. Pravdepodobne ste si nepozreli ostatné zákony, ale buďte takí láskaví, sledujte so mnou. Máme u nás zákon o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností, nepochybne o ňom viete. A tam § 17 hovorí: od dane sú oslobodení - a teraz uvádza v prvej, druhej, tretej kategórii, budem hovoriť len o tretej, to sú cudzí, ak darujete niečo cudziemu človekovi. Tu je uvedená suma 20 tis. Sk. To znamená, ak sa rozhodnem ako občan darovať právnickej, fyzickej osobe 20 tisíc, neplatí sa daň a nikto o tomto dare nevie, žiadny daňový úrad, ja to robím zo svojich vlastných prostriedkov. To môžem urobiť, keď dám dar. Ale vy teraz obmedzujete, že ten, kto dá dar 5 tisíc Sk, súhrnný dar do roka, sa musí ohlásiť na daňový úrad, musí byť uvedená jeho adresa, jeho údaje. To je pri darovaní fyzickej osobe. Ale skúsme sa opäť zamyslieť nad nami, nad politickými stranami. Viete, čo máme napísané v zákone? Pri jednorazovom dare 10 tisíc darca môže zostať anonymný a pri úhrne týchto darov 50 tisíc ročne ešte stále zostáva anonymným. Preto sa vás pýtam, kde máte tú morálku povedať ľuďom - vy ste dobročinná organizácia, vy priznávajte každého, ale my sme politická strana, my to budeme tajiť, nám to zákon umožňuje.

  • Je toto morálne?

    Teraz apelujem na vás ako na ľudí, ktorí sa pohybujete v tejto spoločnosti a viete, koľko dobra priniesli nadácie a organizácie, ktoré sú financované nadáciami, koľko priniesli dobra pre tých ľudí, na ktorých štát jednoducho nemá peniaze, ktoré nevie zaplatiť. Spomínal som len tieto tri paragrafy, kde som chcel poukázať na príklad z praktického života a trocha z pohľadu do vlastných radov politických strán, aby sme sa aj z tohto pohľadu pozerali, ako sa bude verejnosť na nás a na vás dívať, však každý z nás je členom nejakej politickej strany. Potom majú pravdu ľudia, ktorí nás obviňujú - páni poslanci, beriete vysoké platy, potom majú pravdu - páni, členovia strany, vy tajíte pred národom takýto majetok, ale my, ktorí to používame pre chudobné deti alebo pre mentálne retardované deti, nemáme takéto práva ako vy, politická strana. Chcem teda apelovať na vás, aby ste aj tieto argumenty pri rozhodovaní brali do úvahy.

    Pán minister, mám jednu otázku, na ktorú som nedostal odpoveď, resp. dve. Prvá otázka: Prečo nebol dodržaný 60-dňový interval? Nikto tu neodpovedal, prečo sa neplní zákonom predpísané pravidlo, že Národná rada musí dostať materiál 60 dní predtým. Žiadam konkrétnu odpoveď, aký konkrétny fakt spôsobil, aká udalosť sa stala na Slovensku, že bolo treba skrátiť túto lehotu. Vy ste o ňu požiadali, parlament ju odsúhlasil, ale chcem vedieť dôvod. Prosím si konkrétnu odpoveď.

    A druhú odpoveď - keď sme sa vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci pýtali, prečo majú ľudia priznávať 5-tisícový dar a vyššie, argumentovali ste, ako jediný argument ste použili, že treba zachytiť čierne peniaze. Pán minister spravodlivosti, ak máme jediný mechanizmus, ako zachytiť toky čiernych peňazí a špinavých peňazí, práve zákon o nadáciách, tak je to veľmi úbohý právny štát, ak nevie nájsť iné mechanizmy, ako zachytiť čierne peniaze. Teda žiadam odpoveď na otázku, prečo je stanovená hodnota 5 tisíc Sk. Konkrétne zdôvodnenie.

    Kolegovia, kolegyne, prosím, zamyslite sa nad tým, čo som povedal, a pri hlasovaní to dajte najavo.

    Ďakujem.

  • Pani Gbúrová. Pripraví sa pán podpredseda Húska. Pán Delinga - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo.

    Ja som sa trochu zamyslel nad tým, čo povedal pán poslanec Roman Kováč, ale len nad časťou toho, kde zdôvodňoval, prečo v rozpočte nesmú byť takto klasifikované príjmy a že to je absurdné alebo neprípustné, alebo dá sa povedať, že nemorálne, ako to nazval. Ja si myslím, že to nie je pravda, pretože ak každé združenie, každá iniciatíva musí viesť účtovníctvo, akože musí, a je jedno, či je to jednoduché alebo podvojné, musí aj rozpočtovať, to znamená, že v účtovníctve sú zachytené všetky položky.

    To však neznamená, že musím konkrétne rozpočtovať každú položku, že musím na začiatku roka mať povedané, že tam budem mať 1 000, 5 000 alebo 10 tisíc Sk, tam môže byť v rozpočtovníctve na začiatku roku nula, lebo neviem, či ma niekto obdarí, či mi niekto dá dotáciu. Ale ak mi ju v priebehu roku dá, musím ju do účtovníctva zachytiť, je to výnos a do výnosu ten príjem rozpočtovaný darom alebo iným príjmom musí byť zachytený. Teda ide o logický prípad, to znamená, že tam to patrí, že to z rozpočtovníctva, z finančníctva nemôže byť vypustené.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán Hofbauer, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Čudujem sa kolegovi Romanovi Kováčovi, že sa dovoláva morálky politických strán a práve opozičné politické strany dáva ako vzor morálnosti. Veď odvolávaš sa na morálnosť strán, ktoré zvrhli legitímnu vládu, ktoré prerušili kontinuitu práce tohto štátu (ruch v sále), ktoré spôsobili obrovské materiálne i nemateriálne škody, ktoré sa rátajú na miliardy. Tak o čom to hovoríš, o akej morálke? To je prvá záležitosť.

    Druhá - ak odhad nie je možný a musí to byť taxatívne zistené, tak potom na akej báze sa pripravuje návrh rozpočtu? Veď to je celé globálny odhad. Odhad, hypotéza príjmu, hypotéza výdavku.

    A čo sa týka vystúpenia pána poslanca Langoša, vy ste ma tam neprávom obvinili z nejakej averzie k pánu Sorosovi. Ten pán je veľmi múdry, jeho materiály veľmi pozorne študujem a obsahujú veľké množstvo mimoriadne zaujímavých poznatkov. Len ma mrzí, že tie poznatky neaplikuje v krajinách, v ktorých žije, ale experimentuje v krajinách, kde nežije. My sme už takéto experimenty zažili, že experimentátori v štátoch, kde sa nepohybovali, aplikovali teórie, ktoré vymysleli, doma. Takže bol by som veľmi vďačný, keby ľudia teórie aplikovali na teritóriu, kde sa pohybujú, to, čo vymysleli. On sám upozornil vo svojom vystúpení v Cransmontane, že ho veľmi mrzí, že práve parametre otvorenej spoločnosti sa neakceptujú alebo nerozvíjajú v krajinách vyspelých demokracií na západe.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán Kováč, nech sa páči.

  • Rád by som odpovedal na obidve repliky. Súhlasím s pánom poslancom Delingom, lenže problém je taký, že tu sa má predložiť rozpočet nadácie na kalendárny rok do 31. marca. Súhlasím s tým, že každý príjem musí byť zaevidovaný a aj výdaj musí byť zaevidovaný v účtovnej knihe. Ak teraz kreslíte do vzduchu nulu, tak sa pýtam, načo takýto údaj tam má byť. To konštantne každý rok budem písať nulový príjem? Pán poslanec to vari nie, však sa neklamme! Myslím si, že to je vec, ktorá je logická.

    Ešte pánu poslancovi Hofbauerovi. Pán poslanec Hofbauer, viete, je rozdiel medzi príjmom zo štátneho rozpočtu, kde viem, že mám dane, kde viem, aký je maloobchodný obrat, viem, akú mám produkciu, viem, koľko ľudí tu býva, aké má príjmy. To nie je odhad, to je spočítané. Ale skúste sa vžiť do nadácie, ktorá má vedieť, koľko získa darov. To sa nedá. Štát nežije z darov, štát žije zo zákonom vyrubených daní, takže si to vie spočítať.

    A pokiaľ ide o morálku, myslím si, že o tom som hovoril dosť, ale ja som apeloval na všetkých. Aj naša politická strana má právo prijať súhrnne do 50 tisíc daru a nemusí uvádzať darcu, to nie len koaličná. Ja som uviedol HZDS ako príklad, pretože je to jediná strana, ktorá zo štátneho rozpočtu dostáva viac ako 5 miliónov korún ročne. To znamená, že už by sa posunula do pásma auditu a ona audit nerobí, jednoducho zo zákona ho robiť nemusí. A tam apelujem na morálku. Ak to nevyžadujeme pre seba, prečo to vyžadujeme pre druhých? To je tá morálka.

    Ďakujem.

  • Dobre, ďakujem. Pán poslanec Vaškovič.

  • Vážený pán predsedajúci,

    krátko zareagujem na poznámku pána poslanca Delingu.

    Som veľmi rád, že sa zamyslel aspoň nad časťou vystúpenia pána Kováča, ale myslím si, že závery, ktoré urobil, sú úplne nesprávne. Prosím vás pekne, rozpočtovanie v organizáciách, ani obchodných, sa už dnes nerobí zo zákona, robí to každý dobrovoľne pre svoju potrebu. Čiže, ak by nadácia rozpočtovala príjmy, je to jej slobodné rozhodnutie, ale zo zákona také niečo určiť je choré. Potom sa vráťme k plánovanému hospodárstvu a zaveďte to pre všetky organizácie. A budeme tam, kde sme boli v roku 1989. Smer uvažovania, ktorý ste tu predviedli, je veľmi chorý.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán Bajan, nech sa páči.

  • Samozrejme, neprislúcha mi hodnotiť všetko, čo povedal kolega Hofbauer, ale jednoducho si myslím, že tvorba štátneho rozpočtu nemôže byť postavená na náhode a to ako šéf výboru určite dobre vie. Takže predpokladám, že išlo o prerieknutie.

  • Ďakujem pekne za slovo. Nebudem taký indiferentný, ja si myslím, že choroby posudzuje niekto iný, ale pozrite sa, každý podnikový ekonóm a každý podnikový špecialista si zostavuje návrh rozpočtu. A zákon vymedzuje, čo je obsahom príjmu alebo čo patrí do príjmov, čo patrí do výnosov a čo patrí do daní, ktoré položky. V tomto zákone je vymedzené, že do výnosov patrí to a to a to. Čiže to je predmetom aj rozpočtovania. Samozrejme, keď uvažujem, že v nadácii takýto príjem nebudem mať, je to nulová položka. Je nulová v návrhu rozpočtu a je nulová v uzatvorení rozpočtu. Ale zákon predsa musí stanoviť okruh výnosov tejto nadácie. Teda je na vás, pán poslanec Vaškovič, či si budete rozpočtovať plusovú položku, alebo mínusovú. Je na vás, či budete mať pozitívny výnos, alebo záporný výnos, ale myslím, že treba stanoviť, čo je obsahom príjmu nadácie a čo je obsahom nákladov nadácie tak, aby to bolo jasné. Takže v tomto prípade každý máme inú chorobu.

    Ďakujem pekne.

  • Chcel som iba pánu poslancovi Vaškovičovi a pánu poslancovi Kováčovi povedať, že keby platilo to, čo povedali, že je to chorý smer uvažovania, potom choré by bolo aj to, keby sme uvažovali o tom, aký rozpočet bude mať táto republika na príslušný kalendárny rok. Čo to má spoločné s plánovaním? Plánovanie nie je rozpočtovanie, i keď by sa možno dalo povedať, že je to istý druh plánovania. Ale šetrime slová.

  • Ďakujem. Pán Roman Kováč, nech sa páči.

  • Pán poslanec Cuper, neboli ste tu, keď sa hovorilo o tom, že je malý rozdiel medzi rozpočtom štátu a medzi rozpočtom nadácie. Štát nedostáva peniaze z darov, ale z daní, ktoré vyrubuje, vie, aké sú tu mzdy, atď. Takže to je niečo iné.

    Ale ešte by som sa chcel vrátiť k pánu poslancovi Delingovi. Pán poslanec, mne nevadí, že organizácia si robí rozpočet, mne vadí to, že má zo zákona určené, že ho musí spraviť a musí ho predložiť do 31. marca. Chcem sa vás spýtať, či má túto povinnosť zo zákona spoločnosť s ručením obmedzeným, tých tu máme oveľa viac ako nadácií. Má túto povinnosť zo zákona roľnícke družstvo? Nemá túto povinnosť zo zákona. To je predsa vec tej nadácie, že si rozpočtuje. Ja proti tomu protestujem, aby táto povinnosť bola v zákone.

  • Chcel som iba povedať pánu poslancovi Kováčovi, že štát žije aj z darov, pretože môže prijímať dary, samozrejme, môže žiť aj z darov, ak ho niekto obdaruje. Často sa to stáva.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Gbúrová.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o nadáciách patrí medzi tie typy zákonov, ktoré výrazne posilňujú štátne zásahy do tých oblastí spoločenského života, v ktorých by skôr malo dochádzať k ich postupnej liberalizácii. Bolo by to nakoniec aj v súlade s programovým vyhlásením vlády, ktoré hovorí o ústupe od štátneho paternalizmu najmä v tých oblastiach, v ktorých je možné využiť ľudský potenciál, jeho možnosti a schopnosti. Žiaľ, aj pri tomto zákone sa zvolil presne opačný postup, než aký sa deklaroval.

    Uvedomujem si potrebu vytvorenia určitého systému a presných pravidiel činnosti aj v tejto oblasti. Nemal by to však byť systému uzavretý, ktorý nepripúšťa zmeny a korekcie, nemali by to byť pravidlá, ktoré komplikujú činnosti nadácií, prípadne ich vznik a rôznorodosť. Tento zákon presne definuje pojem nadácia a špecifikuje jej obsah, čo je možné označiť za pozitívum. Posilňuje však štátny dozor nad neziskovými mimovládnymi organizáciami až do takej miery, ktorá ich činnosť nielen skomplikuje a ochromí, ale vlastne paralyzuje.

    Ministerstvo vnútra ako ústredný orgán štátnej správy nadácie nielen registruje, ale aj kontroluje a svoje právomoci posilňuje ďalším ústredným orgánom štátnej správy, a to príslušným ministerstvom, ktoré pôsobí v oblasti, ktorej sa dotýka účel zriaďovanej nadácie, ktoré môže pred rozhodnutím o registrácii požiadať o stanovisko. Toto je základná idea zákona, a preto pozmeňovacie návrhy, ktoré by registráciu ministerstvom vnútra a kontrolu ministerstvom vnútra vylúčili, nemajú podľa mňa nádej na úspech. Zanikla by idea tohto zákona a s ideou aj zákon.

    Ak by sa bola vláda rozhodla registrovať nadácie na príslušnom ústrednom orgáne štátnej správy, ktorý pôsobí v oblasti, ktorej sa dotýka účel zriaďovanej nadácie, už to by splnilo vládou tvorený systém posilnenia štátnych zásahov do všetkých oblastí spoločenského života. Participácia viacerých ústredných orgánov štátnej správy v tejto oblasti však už nie je len ich posilnením, ale aj škodlivou absolutizáciou. Za takýto krok sa prihováram skôr v oblasti kontroly privatizácie národného hospodárstva.

    Márne som hľadala v dôvodovej správe príčinu takéhoto konania, ktorá by ma presvedčila o tom, že ide o pozitívny krok a v tejto oblasti potrebný a funkčný. Naopak, našla som v nej myšlienku, že pri príprave tohto zákona sa rešpektovali úvahy Medzinárodného centra pre neziskové právo a predovšetkým naše miestne právne podmienky a tradícia. Pýtam sa predovšetkým na to, aké tradície majú navrhovatelia na mysli, pretože okrem skúseností z Rakúsko-Uhorska a bývalej ČSR sa niet o čo oprieť. Pritom sa nemôžem ubrániť pocitu, že sa na tieto bývalé dva štátne útvary odvolávame účelovo, väčšinou ich využívame ako negatívny príklad.

    Navyše v tejto oblasti treba predovšetkým pružne reagovať na nové ekonomické a sociálne podmienky a prostredie a tie sa za posledných 70 až 100 rokov výrazne zmenili. Najmä iná je situácia v čase výrazných zmien v spoločnosti, počas ktorých štát nie je schopný napriek svojmu úsiliu pomôcť rôznym aktivitám, ktoré pomáhajú riešiť aktuálne sociálne, kultúrne, školské, environmentálne a rôzne charitatívne problémy. Všetci predsa vieme, že všade, v akejkoľvek činnosti sa objavuje - a ja sa dopredu ospravedlňujem za toto slovo - aj tzv. škodná, ale to nie je dôvod na vypálenie lesa.

    Vážená Národná rada, pri vzniku a schvaľovaní zákonov je možné získať pre nich väčšinu z radov koalície aj opozície. Prax nás o tom už aj na pôde tohto parlamentu dostatočne presvedčila. Prečo prijímať zákony, ktoré spoločnosť tvrdo polarizujú, a prečo v tej oblasti, kde zhoda či kompromis možné sú. Aj z tohto dôvodu sa prikláňam k tým návrhom, ktoré odporúčajú zákon neprijať. Preto môj prvý pozmeňovací návrh je vlastne procedurálny. Navrhujem vrátiť vláde na prepracovanie tento zákon a po dopracovaní pripomienok tretím sektorom ho opätovne prerokovať v parlamente a následne schváliť. Ak tento návrh neprejde, mám dva pozmeňovacie návrhy, ktoré pomôžu, a to je aj môj cieľ, predovšetkým malým nadáciám.

    Prvý pozmeňovací návrh je nasledovný: zákon hovorí, aby sa dotácie zo štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí a rozpočtov štátnych fondov poskytli nadácii na rovnaký účel len z jedného miesta, spravidla toho, ktoré má vzťah k prevažujúcej činnosti nadácie. Ide o § 39 bod 1. Môj pozmeňovací návrh je nasledovný: "Príjmom nadácie môžu byť dotácie aj zo štátneho rozpočtu, aj z rozpočtu obce, aj zo štátneho fondu." A § 39 na základe toho navrhujem vypustiť.

    Svoj druhý pozmeňovací návrh cielim k § 4, najmä bodu 2 a bodu 4, ktorými sa, podľa mňa, práve tieto malé nadácie likvidujú. Najmä dôvodová správa, ktorú som si veľmi precízne prečítala, nikde neuvádza, akú funkciu má plniť základné imanie, ktoré sa zákonom určilo na 100 tisíc Sk. Navrhujem preto v tomto paragrafe dva varianty:

    Po prvé, vypustiť v § 4 bod 4 a ponechať bod 2.

    Po druhé, ak by to neprešlo, v § 4 v bode 2 znížiť sumu 100 00O na 20 000 a ponechať bod 4.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja. Pani poslankyňa, ale tu už návrh bol a zamietli sme ho.

  • Hlasy v sále.

  • Dobre, vážení páni, keď chcete, prosím, "nech je vám líbo". Bol tu procedurálny návrh, musíme o tom hlasovať. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, vážený pán predsedajúci,

    chcel by som povedať, že v tejto súvislosti tu padá veľmi veľa básnických zvolaní a veľmi veľa apelát na morálne postoje ľudí, ale treba zobrať do ohľadu túto záležitosť celkom vecne. Koncom apríla sa uskutočnila pracovná konferencia v Kyjeve pod patronáciou centra OSN a táto konferencia bola pod názvom "Democracy, Governance and Participation in Transition", teda v podstate "Demokracia, spravovanie a participácia v období transformácie", a tam boli prerokúvané v podstate programy, ktoré koordinuje a sleduje agencia OSN a ktoré sú orientované na využitie prostriedkov z tzv. donorských krajín a organizácií na štáty strednej a východnej Európy a ázijské štáty bývalého Sovietskeho zväzu. Rokovalo sa o tom, akým spôsobom ďalej financovať demokratizáciu a ako ďalej postupovať.

    Najcharakteristickejším a najdôležitejším výrazom toho sedenia bolo, že usporiadatelia prišli k záveru na základe zmocnenia tzv. donorských organizácií, že sa veci nedostatočne kontrolujú, že sa dostatočne nepreukazne míňajú peniaze, že peniaze, ktoré prichádzajú od donorských krajín a organizácií, sa často stratia v bezodných čiernych dierach. A nejde o malú vec. Tento program napríklad celosvetovo dával v rozpätí rokov 1993 až 1995 tri miliardy dolárov. Z toho na spomenuté krajiny, to znamená strednej a východnej Európy a ázijských krajín bývalého Sovietskeho zväzu, vrátane Ruska, išlo okolo 400-600 mil. dolárov. Naozaj to nie je malá suma. A chcem povedať, že aj pre nich je to mimoriadne dôležité a zavádzajú dokonca povinnosť presného projektového podloženia rozpočtov pre činnosti, ktoré budú vykonávať.

    Teda vôbec tu nejde o to, či nejakým zosmiešňujúcim spôsobom budem hovoriť o tom, ako budem plánovať rozhodnutie nejakého dediča darovať zo svojho dedičstva na niekoho, ale ide jednoducho o projektovanie, o rozpočtovanie zámerov tej organizácie, ktorá vlastne tieto prostriedky chce použiť, teda v danom prípade nadačnej organizácie. Chcem povedať, že naozaj nejde o malé sumy a že tieto požiadavky museli donori sami zostriť a zaviesť aj spôsob odpočtu a veľmi zložité spôsoby sledovania týchto postupov. Prečo to nemajú sledovať aj samotné krajiny, ktoré sú objektom prísunu týchto peňazí? Ak si uvedomíme, že v rokoch 1993 až 1995 sa to pohybuje od 20 do 30 miliónov dolárov len na území Slovenska, tak to je naozaj poriadny cash flow, je to naozaj poriadny pohyb peňazí a, samozrejme, každý štát legitímne chce sledovať odkiaľ, načo a akým spôsobom tieto peniaze idú. Pretože si musíme uvedomiť, že rozdelenie týchto peňazí je zároveň distribúcia ovplyvňovania, nejde tu o žiadnu hru. To je celkom vážne ovplyvňovanie, ktoré, samozrejme, môžeme považovať za legitímne za predpokladu, že sa naň budeme sústavne pozerať, že ho budeme sledovať atď.

    Teda z takýchto dôvodov sa naozaj treba s tokom peňazí v nadáciách veľmi vážne zapodievať, treba to kontrolovať. A štát musí v tejto oblasti vystupovať ako strážca sledovania pohybu takýchto peňažných más. Je to jednoducho celkom nevyhnutné a potrebné. Teda v takom prípade aj sledovanie rozpočtového postupu nie je chorá záležitosť, nie je nijaký absurdný, strelený nápad alebo nejaká hra na Laputu zo Swiftových irónií na plánovanie v rámci Gulliwerových ciest, ale je to celkom vedomé sledovanie a vyžadovanie zúčtovania jednak dopredu, to znamená v podstate rozpočtovanie, a jednak následné vyhodnocovanie.

    Ďalej by som rád povedal, že aj tu sa vzniesli veľmi silné slová, napríklad či nemáme byť vďační a či nie sú to vznešené peniaze. Niektoré peniaze, priatelia, nie sú vždy vznešené. Prichádzajú z účelov, ktoré buď majú geopolitické ciele, alebo - ak ide o individuálne alebo skupinové peniaze - majú zištné ekonomické ciele. Celkom jednoducho. Uvediem takýto príklad.

    V najrenomovanejšom ekonomickom časopise sa opisovala činnosť operácie, ktorú viedol pán Soros, pokiaľ ide o tzv. slabú libru. Tam sa doslova uvádza, že na operácie, ku ktorým došlo na základe tzv. tichého hromadného nákupu a potom prudkého odpredávania veľkých kvánt britských peňazí, stratila Veľká Británia od 5 do 7 mld funtov. Konštatujú, že síce je pravda, že existujúce nadnárodné sledovanie tzv. špekulatívnych kapitálových trhov s derivátmi zatiaľ nie je legislatívne regulované, pretože v tomto zmysle nadnárodné inštitúcie dohľadu vlastne neexistujú, ale že je to vyslovene amorálny krok. Ak tento pán potom zo zisku, ktorý sa uvádza v analýzach, že sa pohyboval od 3-4 mld funtov len pre tzv. Quantum fond, teda pre jeho hlavnú organizáciu, ktorá túto operáciu robila, potom nejakých 100 miliónov dolárov odovzdal na humanitu, vyznieva to prinajmenšom čudne.

    Z týchto dôvodov chcem povedať, že je celkom prirodzené, že musíme sledovať tento príchod peňazí, musíme sledovať jeho priebeh.

    Vyzývam všetkých kolegov, aby sa nedali v tomto smere zmiasť. Nedajme sa mýliť. Štát je povinný práve občianstvu sledovať beh peňazí, sledovať spôsoby nakladania s nimi a na základe toho vedieť, akým spôsobom a kde sa tieto peniaze pohybujú, a na základe analýzy aj zisťovať, do akej miery v pozadí stoja tie ovplyvňujúce, manipulačné alebo lobbistické operácie. Veľmi správne pán Kukan povedal, že naši poslanci predovšetkým majú slúžiť našim občanom a nikomu inému. Pripájam sa k tomu. Priatelia, neslúžime nejakým iným organizáciám. My slúžime Slovensku. Prosím, podporte tento zákon.

  • Ďakujem. Pán Harach, nech sa páči - faktická pripomienka.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážený pán podpredseda,

    pozorne som si vypočul čo ste hovorili, a uisťujem vás a beriem si k srdcu, že sa nedám zmiasť tým, aby som toto vaše vystúpenie akceptoval v takom vzťahu k nadáciám, v akom ste sa ho pokúsili podať. Vy ste predsa hovorili o veľkých peniazoch, ktoré prichádzajú v rámci veľkých medzinárodných programov a projektov. Môžem vás ubezpečiť, že napríklad v oblasti vzdelávacieho sektora je administrovanie týchto projektov jedno z najnáročnejších administrovaní, ale je založené napríklad - keď už ste to použili ako paralelu - na takomto príklade a na takejto myšlienke.

    V rámci programu PHARE, vysokoškolského programu TEMPUS sú projekty, ktoré sú tzv. jednoducho administrovateľné v rozsahu 0 až 15 tisíc ECU. Od 15 do 50 tisíc ECU sú tzv. doplnkové aktivity, ktorých administratíva a kontrola je založená na plánovacom liste a vychádza z dôvery voči nositeľom tých projektov. Táto filozofia financovania a účtovania nie je založená a priori v tom, že tie peniaze budú zneužité. Až veľké, tzv. "Joint European Project", ktoré sú zhruba v rozsahu od 50 do 300 tisíc ECU, vyžadujú plánovanie a schvaľovanie, ktoré vôbec nie je dané zákonom. Čiže tu kontrola a dozor použitia týchto prostriedkov je postačujúca a nikto z nich nemusí predkladať rozpočet tak, ako to vy chcete navrhnúť, pre nadácie, v ktorých, najmä u malých nadácií, sa rozpočty pohybujú od 10 tisíc možno do 100 tisíc korún.

    Príklad, ktorý ste vybrali ako príklad finančných operácií pána Sorosa, s tým absolútne nesúvisí. Keby som ja mal použiť paralelu tohto príkladu tak, ako ste ho uviedli, tak by som sa vás pýtal: Je dostatočná kontrola privatizácie, kde tečú veľké peniaze? Vy máte záruku v tom, že veľkoprivatizéri nepoužijú ten zahraničný kapitál bez absolútnej kontroly na to nebezpečenstvo, na ktoré ste upozornili? Vôbec nie. Vy sa bojíte malých nadácií? Prosím vás pekne!

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán podpredseda Húska.

  • Prosím vám, nevykopnite si loptu a potom strieľate do nej, ako keby bola táto vec nejakým spôsobom oddeliteľná. Ja som uviedol jeden príklad. Uvádzam, že je k dispozícii - a môžete si ísť pozrieť zborník na rok 1993 až 1995, nazýva sa "Democracy, Governance and Participation in UNO". Ide o 11 114 programov na celom svete, z nich niektoré sa pohybujú od 3 tisíc dolárov, od 1 000 ECU vyššie, a v rámci týchto všetky spolu obnášajú sumu do 3 mld dolárov. Programy, ktoré nás zaujímajú, predstavujú nasledovné množstvo: len na Slovenskú republiku je orientovaných 282 programov, z toho tzv. regionálnych, kde je síce súčet hodnoty uvedený, ale nie je uvedené rozvedenie na jednotlivé krajiny, je 180, na PHARE celkove je len 6 programov orientovaných na Slovenskú republiku. Na Slovenskú republiku v tzv. sólo programoch je 30, na participáciu v rámci skupinových krajín je 86. Spolu 282 programov. A v rámci týchto postupov sú sledované tie vyššie sumy. Ale opakujem, sú tam sumy, ktoré sa pohybujú aj nad tisíc ECU, okolo 2 tisíc - 3 tisíc dolárov atď. Takže zahrnujú aj drobné programy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán Vaškovič, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda,

    aby tu nedošlo k nedorozumeniu, že sme proti tomu, aby nadácie kontroloval štát, chcem len spresniť, že v nástrojoch sa rozchádzame. My sme toho názoru, že treba uplatniť nástroje, ktoré sú bežné v civilizovaných európskych a iných krajinách. To znamená, že štát má právo uskutočňovať daňovú kontrolu a štát má právo vyžadovať výročnú správu, v ktorej je opísaná činnosť nadácie. Podľa môjho názoru toto sú dva nástroje, ktoré informačne úplne postačujú nato, aby si štát urobil názor o činnosti nadácií.

    Príklad, ktorý ste uvádzali, je skutočne mimo nadácií. Ako iste dobre viete, programy PHARE a iné nezískavajú len nadácie, resp. nadácie získavajú len v minimálnej miere. Prosím vás pekne, ja, výskumný ústav, hocikto iný, spoločnosť s ručením obmedzeným môže získať grant z PHARE alebo od iného za 300 tisíc dolárov a o tom vy, žiaľbohu, nebudete vedieť ani po tomto zákone.

  • Reakcia podpredsedu Húsku z pléna.

  • Nie. Jednoducho toto nie je argument, pretože programy PHARE majú všade osobitnú administratívu, a ak štát chce, môže si to vyžiadať. V tých programoch má dokonca svojho zástupcu alebo aj v iných veciach. Čiže jednoducho tento argument je úplne zbytočný, pretože z veľkých programov do nadácií ide mizivé percento.

    A ešte raz opakujem tieto dva nástroje: daňová kontrola, kde je všetko zachytené v účtovníctve a cez to sa daňová kontrola dá robiť, a cez podrobnú správu, ktorá je aj v tomto navrhovanom zákone, sa dá urobiť obraz tak o činnosti, ako aj o financiách. Je to úplne postačujúce.

  • Ďakujem pekne.

    Páni poslanci, pokúšate sa tu presviedčať o niečom, čo jednoducho v západných štátoch neexistuje. Skúste prelievať z privátnej spoločnosti, z privátneho zoskupenia nášho štátu napríklad do ľubovoľného iného štátu, do privátneho spolku na takéto privátne účely peniaze, kde daný štát by toto nesledoval, neevidoval miesto určenia, nemal o tom ani šajnu. Skúste založiť z nadácie Matice slovenskej detašovaný výsadok v nejakom inom štáte. Dovoľte, aby som sa zasmial nad takouto hypotézou. Tu sa predsa porovnávajú neporovnateľné záležitosti. Tak keby sme sa vrátili k meritu veci, k tomuto zákonu, ktorý je, myslím si, transparentný a zrozumiteľný. Myslím si, že každému z nás, aj vám, je zrozumiteľné, o čo tam ide. A preto je ten krik.

  • Ďakujem. Pán poslanec Roman Kováč, nech sa páči.

  • Chcel by som sa pána profesora Húsku spýtať - pán profesor, keď sa niekto uchádza o grant z programu PHARE, tak predsa vie, koľko na ten grant dostane, a rozpočtuje tieto peniaze. Ale pýtam sa vás, ako vie nadácia, koľko dostane darov? V tom je rozdiel rozpočtovania, že ak sa uchádzam o nejaký grant, spočítam, koľko to stojí, a buď mi to PHARE schváli, alebo neschváli. Keď mi schváli určitú sumu, tak ju rozpočtujem a viem ju použiť. Ale ako budete vedieť, koľko získate na verejnej zbierke? Povedzme, budem organizovať aukciu obrazov. Viem dopredu odhadnúť, koľko sa ich predá? A čo keď sa nepredá žiadny? Ja toto namietam, nezmyselnosť tohto typu rozpočtovania. Chápem, že nadácia si musí urobiť nejaké pravidlá, ale my už zo zákona nútime urobiť niečo, čo sa fyzicky nedá urobiť. To sa jednoducho nedá.

    Ak poznáte recept, bolo by dobré, keby ste nadáciám poradili, ako sa to robí, aby vopred odhadli, koľko dostanú peňazí zo zbierky. To by možno bolo pre nich veľmi prospešné. Alebo aby vedeli, koľko ľudí príde darovať umelecké zbierky, ktoré môžu predať, alebo koľko ľudí príde na koncert, z ktorého výťažku sa platí nadácii. Zúčastnil som sa na viacerých takýchto akciách ešte keď som bol vo funkciách, a žiaľ, tie predpoklady sa nenapĺňajú. Niekde je to viac, niekde je to menej. Ale to sa nedá odhadnúť. Až vtedy, keď urobím konkrétnu akciu, mám výťažok, ten musím zaevidovať do účtovnej knihy ako príjem a vydávam ho na veci, na ktoré sú určené, na ktoré je nadácia určená. Tomu rozumiem, ale nerozumiem tomu, ako môžem rozpočtovať peniaze, o ktorých vôbec neviem, či budú.

  • Ďakujem. Pán podpredseda Húska.

  • Mám taký dojem, že naozaj buď nevieme, o čom hovoríme, alebo je to nezmyselné. Nadácia neplánuje jednotlivý akt a jeho ukončenie alebo jeho parametre. Plánuje svoju činnosť, resp. rozpočtuje svoju činnosť a vykazuje túto činnosť. To znamená, že musí parametrizovať svoje ciele. To je všetko. To neznamená, že určuje, že bude predvídať, že 6. augusta nejaký občan zo svojho dedičstva 30 % odvedie do nadácie. Nadácia však plánuje rôzne formy príjmov. Pri rozpočtovaní počítam s tým, že keď stanovím ciele tejto organizácie, tak stanovujem parametre týchto zdrojov a týchto cieľov. To je všetko. To sa robí vždy a všade napriek tomu, že pravdepodobnosť a neurčitosť jednotlivých príjmových položiek môže byť vo veľkom rozptyle.

  • Ďakujem za slovo. Ak dovolíte, uviedol by som príklad, ktorý by ilustroval to, pán podpredseda Húska, čo ste teraz hovorili, že jednoducho je nezmysel dávať to do takej korelácie, do akej to dávate. Vy by ste mohli vedieť, a zrejme viete, že v rezorte školstva existuje program PHARE 2, ktorý je zameraný na odborné vzdelávanie s osobitným zreteľom na stredné odborné vzdelávanie. To je program, v ktorom existuje jasná administratíva, plánovanie, pretože každá škola dopredu vie, koľko peňazí dostane na projekt, pretože sa o tie prostriedky uchádza a predkladá plánovací list tohto projektu. A súčasne, neviem, či o tom viete, existuje niekoľko nadácií, jedna vcelku zaujímavá, ktoré pomáhajú napríklad stredným odborným školám, stredným odborným učilištiam v materiálnom vybavovaní a podobne. Tieto nadácie získavajú prostriedky podľa toho, ako sú úspešné.

  • Šum v sále.

  • Ešte som neskončil, len počkám. Ja to poviem pre ostatných. Myslím, že to bude zrozumiteľnejšie. Podľa toho si napríklad môže táto nadácia robiť svoje odhady, akým spôsobom sa bude realizovať výstava, koľko exponátov sa predá a podobne. Ale toto predsa dopredu nemôžu vedieť. Akým spôsobom podľa tohto zákona môžu do konca marca urobiť rozpočet? Veď to je nezmysel. To je jednoducho nezmysel.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán Vaškovič, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, počkám, dokiaľ pán Volf tam skončí so svojimi teoreticko-praktickými úvahami, pretože chcem viesť vecný dialóg s pánom podpredsedom Húskom. Zrejme je tak emotívne zaujatý, že ho to vôbec nevyrušuje.

  • Ďakujem. Prečo by ste mali hovoriť len vy? Nech sa páči, pán Kováč.

  • Mohli by ste upozorniť pán poslanca, aby si sadol na svoje miesto?

  • Smiech v sále.

  • Chcel by som vás poprosiť, pán predsedajúci. Ďakujem.

  • Pán poslanec Volf. Poslanec má právo hovoriť.

  • Ja som vás prosil, aby ste ho poprosili.

  • Vážený pán podpredseda,

    skutočne aj ja mám taký pocit, že si nerozumieme, a bolo by dobré, keby sme si po vyargumentovaní vecí začali trošku rozumieť. Ja nie som proti tomu, určite si nadácia nejaký predbežný rozpočet robí, ale druhý fakt je, že konkrétne prostriedky získava v priebehu roka a definitívne nevie, aký bude rozpočet, resp. aké prostriedky bude mať k dispozícii. Pýtam sa, načo je informácia z 10 alebo 20 tisíc nadácií, takýto kvázirozpočet, ktorý príde ako informácia štátnemu orgánu, a ten to spočíta - tých 10 tisíc papierov. Načo to bude? Aký to má význam? Podľa môjho názoru to nemá význam. Má význam, aby si nadácia interne také niečo robila, ale táto informácia pre štátny orgán je absolútne bezvýznamná, čiže je zbytočná. Povedzte mi, v ktorej krajine Európskej únie sú nadácie povinné dávať takúto nezmyselnú informáciu.

  • Ďakujem. Pán poslanec Roman Kováč.

  • Vážený pán podpredseda,

    ak dovolíte, budem citovať zákon a potom vás poprosím o odpoveď, čo z toho sa dá rozpočtovať. § 32 ods. 2 hovorí: "Rozpočet nadácie obsahuje všetky rozpočtované príjmy a výdavky nadácie." A teraz sa budem dívať na § 30, čo sú to príjmy nadácie. Výnosy z majetku nadácie - hovoril som, že toto je jediné, čo sa dá rozpočtovať. Ďalej - dary a príspevky od právnických osôb. Neviem, kto mi čo dá. Výnosy z verejných zbierok - neviem, ako budem úspešný, nemôžem rozpočtovať. Výnosy z lotérií a iných podobných hier - vôbec neviem, ako budú úspešné, neviem rozpočtovať. Dedičstvo - neviem, ako mám rozpočtovať. Výnosy z organizovania kultúrnych, vzdelávacích, spoločenských alebo športových akcií - neviem, či mi príde na hokejové stretnutie 3000 ľudí, alebo 10 000 ľudí. Ako toto môžem rozpočtovať? Pýtam sa, ktoré z toho by ste vedeli ako správca nadácie rozpočtovať. A to je v zákone, to som si nevymyslel. To je zo zákona. A opakujem znovu - rozpočet nadácie obsahuje všetky rozpočtované príjmy a výdavky.

    Myslím si, že sa o tomto bode dosť dlho a podľa môjho názoru aj zbytočne rozprávame, pretože každému, kto trošku logicky uvažuje, je jasné, že nadácia to nemôže vedieť a nemôže to rozpočtovať.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Baránik.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Domnievam sa, že diskusia k § 32 je robenie z komára somára, pretože rozpočet nadácie je vnútorný dokument nadácie, ktorý nikomu nemusí predkladať. Ako ho nadácia dokáže spracovať, taký ho bude mať. (Oživenie v sále).

  • Prečo by to nemohlo byť v zákone? To je vnútorná norma, podľa ktorej sa nadácie majú riadiť. Každá inštitúcia, ktorá hospodári s nejakými peniazmi, musí mať vnútornú dokumentáciu, majú to všade vo svete, musia to mať aj u nás.

  • Pán Bugár, pokoj. Nech sa páči, pán Brocka.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni,

    počas dvoch dní rozpravy k vládnemu návrhu zákona o nadáciách vystúpilo veľmi veľa poslancov alebo veľmi veľa poslancov sa zapojilo do diskusie. I z toho vidieť, že rokujeme o veľmi vážnom návrhu zákona. Väčšina poslancov hovorila pekne, múdro a pravdivo. Dovoľte, aby som sa pripojil k tým, ktorí kriticky hodnotia predložený vládny návrh zákona.

    V úvode chcem povedať, že ma veľmi mrzí, že vládni poslanci nepodporili návrh na stiahnutie tohto materiálu z rokovania 15. schôdze Národnej rady. Bola to výzva alebo lepšie povedané prosba od celého dobrovoľníckeho sektora na Slovensku. Oni veľmi dobre vedia, že takýto vládny návrh zákona o nadáciách nepotrebujú. Obrátili sa na nás, na všetkých poslancov, s konštruktívnym návrhom dať podnet na začatie verejnej diskusie o postavení a význame neziskových mimovládnych organizácií pre rozvoj Slovenska.

    Dôvodov na stiahnutie z rokovania bolo niekoľko alebo je niekoľko. Návrh zákona neprešiel riadnym legislatívnym procesom. Národná rada neprerokovala zásady tohto zákona. Zástupcovia tretieho sektora sa síce zúčastnili na pripomienkovom konaní k návrhu zákona, ale predkladateľ neakceptoval zásadné výhrady. Vzhľadom na previazanosť zákona o nadáciách s inými zákonmi, napríklad daňovými, o neziskových všeobecne prospešných organizáciách, je žiaduce, aby boli tieto zákony prerokované súčasne. Nestačí iba nový zákon o nadáciách, aj keby bol dobrý. Treba sa zaoberať stimulujúci podmienkami získavania prostriedkov na všeobecné ciele, kvôli ktorým nadácie vznikajú.

    Návrh zákon v predloženej podobe vyvolal ostrú polemiku nielen doma, ale stal sa terčom kritiky zahraničných subjektov, čo neprispieva k pozitívnemu obrazu Slovenska v zahraničí. Najvážnejším dôvodom na jeho stiahnutie z rokovania je však to, čomu sa hovorí filozofia alebo zámer predkladateľa. Tým nie je snaha právne vyjasniť prostredie fungovania nadácií a vytvoriť im čo najlepšie podmienky. Práve naopak, čo najviac obmedziť možnosti ich pôsobenia a dostať ich úplne pod kontrolu štátu. A v tomto je návrh zákona likvidačný, neprispieva k rozvoju tretieho dobrovoľníckeho sektora, ale ho likviduje. Nemôže nám to byť jedno v koalícii, či opozícii. Búrali by sme tým jeden z pilierov občianskej spoločnosti, jeden z pilierov demokracie.

    Štát nemá dosť síl ani prostriedkov angažovať sa všade. Konštatovali sme to i na tejto schôdzi, keď sme rokovali o realizácii Národného programu boja proti drogám. Aj v tejto oblasti urobili niektoré nadácie oveľa viac ako všetky štátne orgány dokopy. Neveríte? Nadácia svätého Petra Furiera s projektom Integrovaný program prevencie vzniku drogových závislostí u žiakov základných škôl, tisíce odpracovaných dobrovoľníckych hodín a žiadne mzdové náklady. Oni nemali najprv peniaze alebo majetok, ako to od nich požadujete v tomto zákone. Mali pri svojom zrode šľachetnú myšlienku dosiahnuť spoločným úsilím pozitívny a hodnotný výsledok, a to bez nárokov na akúkoľvek odmenu. Až potom sa snažili získavať kapitál. To, že existujú a pôsobia napriek nepriaznivým a nežičlivým podmienkam, je umenie. Ak budú existovať aj po prijatí takto navrhnutého zákona o nadáciách, bude to zázrak. I táto nadácia, jedna zo 450 nadácií, sa zapojila do protestnej kampane, ktorá na Slovensku bežala od 15. januára. Aj efektívnosť tejto kampane je dôkazom, ako úspešne a efektívne vedia tieto neziskové organizácie pracovať, na rozdiel od iných, napríklad aj štátnych organizácií.

    Nie sú to len drogy, dámy a páni, kde nadácie vyvíjajú nezastupiteľnú a bohumilú činnosť. Je to zdravotníctvo, kultúra, vzdelávanie, sociálne služby, charita, ochrana životného prostredia. Tisíce občanov sa zapája do činnosti mimovládneho sektora tam, kde sa štát angažuje nedostatočne alebo kde je jeho pôsobenie neefektívne. Toľko všeobecne o návrhu zákona. A teraz mi dovoľte predložiť moje pozmeňujúce návrhy.

    Navrhujem vyňať zo spoločného hlasovania en bloc o pripomienkach zo spoločnej správy bod 8. Je to pripomienka k § 15 ods. 2, kde súdy pred definitívnym zrušením nadácie iba môžu, ale nemusia určiť lehotu na odstránenie zistených nedostatkov.

    Ďalší pozmeňujúci návrh - v § 4 vypustiť odsek 4 "Činnosťou nadácie sa základné imanie nesmie znížiť." Viacerí poslanci navrhli úpravy do § 4, ktorý hovorí o výške základného imania. I bod 1 zo spoločnej správy je úpravou tohto paragrafu. Znižuje sa v ňom hodnota majetku pri zakladaní nadácie na 10 000 korún, do dvoch rokov sa však musí zvýšiť na 100 000 korún. Aby nedošlo k absurdnej situácii, že nadácia, hoci má prostriedky, by ich nemohla použiť na plnenie všeobecne prospešného cieľa, pretože by sa vystavila riziku zrušenia súdom podľa § 15 ods. 1 písm. a), navrhujem nový odsek 4: "Súčet peňažných prostriedkov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt tvoriacich združený majetok tvorí majetok nadácie. Hodnota majetku nadácie po odčítaní záväzkov sa po dobu existencie nadácie nesmie znížiť na dobu dlhšiu ako 6 kalendárnych mesiacov po sebe idúcich pod hodnotu 100 000 korún, ak tento zákon neustanoví inak."

    Ďalšie moje pozmeňujúce návrhy sú k piatemu oddielu - Hospodárenie nadácie. Keďže sú prakticky totožné s tými, čo už predniesli pani poslankyňa Rusnáková, poslanec Langoš, nebudem ich všetky opakovať. Zastavím sa iba pri návrhu na vypustenie § 38, pretože ho pani Rusnáková vo svojom návrhu nezdôvodnila. V § 38 je oznamovacia povinnosť nadácie oznámiť daňovému úradu meno darcu, od ktorého v účtovnom období nadácia prijme vyššiu sumu než 5 000 korún. Takéto preukazovanie pôvodu peňazí od darcu nie je vôbec namieste, nehovoriac o tom, že je ponižujúce. Prehľad o darcoch je predsa súčasťou výročnej správy. Nahlasovanie darcov nemá žiadne opodstatnenie, pretože ak si darca uplatňuje dar ako odpočítateľnú položku, musí mať doklad o darovaní potvrdený nadáciou. A ak si dar neuplatňuje ako odpočítateľnú položku, nie je dôvod, aby bol daňový úrad o tom informovaný.

    Môj posledný pozmeňujúci návrh je procedurálny, aby sme hlasovanie o návrhu zákona odložili dovtedy, kým nebudeme rokovať v pléne Národnej rady o novom zákone o dani z príjmu. Podľa mojich informácií už v marci skončilo pripomienkové konanie k tomuto návrhu zákona a podotýkam, že veľmi úzko súvisí s návrhom zákona o nadáciách. Myslím si, že treba poznať, aby sme videli, ako chce štát pomáhať nadáciám, prv ako uzavrieme diskusiu na túto tému.

    Dámy a páni, týmto zákonom sa nedotýkame iba nadácií a dobrovoľníkov, ale zasahujeme i do celej sféry pôsobenia. A tou nie je len životné prostredie, kultúrne pamiatky, ale najmä starí, chorí, sociálne odkázaní a ohrozená mládež. Toto majme na pamäti, keď budeme hlasovať o zákone o nadáciách.

  • Ďakujem. Pán poslanec Lysák, nech sa páči. Pripraví sa pán poslanec Juriš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    na rozdiel od väčšiny predrečníkov chcem povedať, že konečne je tu zákon, ktorý vnáša systém, vnáša poriadok do oblasti vytvárania činnosti a eventuálneho zániku nadácií. Myslím si, že tak ako je postavený, mohol by byť zárukou proti odklonu v zameraní ich činnosti. Vnáša totiž, podľa toho, ako ho ja čítam, a možno aj ďalší, väčšiu priehľadnosť do spôsobov ich zakladania, do evidovania ich činnosti, do kontroly i do ďalších náležitostí, až po prípadný zánik.

    A nie je to nič nové pod slnkom, ako by sa niekedy z niektorých vystúpení dalo tušiť. Podobné zákony, a v niektorých prípadoch oveľa tvrdšie, majú mnohé európske aj mimoeurópske štáty. Tým skôr je potrebný u nás, teraz po štyridsiatich rokoch absencie nadácií, po rozpade bipolarity a po nadobudnutí alebo znovunadobudnutí samostatnosti Slovenska.

    Slovenská republika podporovala, ako to tu už zaznelo, a bude naďalej podporovať nadácie a inštitúcie, ktoré chcú a vyvíjajú všeobecnoprospešnú činnosť. Aj z pozície člena výboru pre financie, rozpočet a menu by som chcel podporiť čo najskoršie vydanie tohto zákona, na ktorý musia a budú nadväzovať ďalšie normatívne dokumenty z tejto oblasti. Absencia takéhoto zákona má za následok, že napríklad už v známej nadácii SAIA, už tu bola o nej reč, ktorej boli poskytnuté prostriedky aj zo štátneho rozpočtu, vznikli problémy. Myslím, že to bolo v roku 1993, práve pre neúplnosť a nepresnosť výkladu, pre akých študentov a za akých podmienok majú byť použité prostriedky nadácie, ktoré poskytol štát. Alebo vznikla nadácia na rekonštrukciu prvých troch slovenských gymnázií. Nadácia nemohla dostať alebo nedostala prostriedky z ministerstva, lebo neexistujú zatiaľ pre to pravidlá, nebol zákon. Iba čiastočne sa ich problémy riešia z prostriedkov fondu Pro Slovakia.

    A pokiaľ ide o evidenciu, to sa tu tiež spomínalo. Za terajšej situácie nedostatku informovanosti o cieľoch, zameraní, prípadne aj výsledkoch činnosti nadácií, ťažko je posúdiť napríklad takéto dva protistojace prípady, keď bolo treba poskytnúť alebo posúdiť poskytnutie prostriedkov zo štátneho rozpočtu na dobudovanie školy na východnom Slovensku, a na druhej strane sa poskytli prostriedky na tenisové loptičky v inej časti republiky.

    Bolo by iste lepšie, keby sme mali prepracované a mohli prijať súbežne aj ďalšie nadväzné zákony a predpisy. Ak však máme pripravený prvý z potrebných zákonov, treba ho, podľa môjho názoru, prijať. Keby tu bol býval pred piatimi alebo aspoň pred dvoma rokmi, nemali by sme tu viaceré otázky o potrebe informácií podpory a podobne. Odďaľovanie prijatia tohto zákona s poukazovaním na nutnosť predložiť ho s ďalšími je, podľa môjho názoru, neracionálne.

    Niektoré zúrivé ataky niektorých opozičných poslancov naozaj nie sú opodstatnené a zarážajú súdnych ľudí najmä preto, že na jednej strane sa volá po poriadku pri budovaní právneho štátu, pri znižovaní kriminality. S tým možno naozaj len súhlasiť. A súhlasíme s tým všetci. Prečo potom toľko vzruchu, keď tento navrhovaný zákon môže pomôcť zabezpečiť požadovaný právny poriadok v sledovanej oblasti?

    V čom vidím potrebu dialógu a možnosť dohody koaličných aj opozičných poslancov, je posúdenie rozdielov v rozsahu evidencie, náležitostí, spôsobu zakladania nadácií. Ale k tejto oblasti nejaké zásadné výhrady neboli. Ak akákoľvek nadácia nemá nezákonné ciele, či spoločenské, ekonomické, ekologické alebo niektoré ďalšie, povedzme morálne, nemôže byť predsa problém, aby splnila náležitosti evidencie. Naopak, myslím, že bude prevládať v nadáciách snaha prezentovať svoju činnosť a je jedno, či bude evidovaná na súde alebo na rezorte, ktorý bude môcť robiť centrálnu evidenciu a informácie o činnosti nadácie.

    Pokiaľ ide o orgány, sem-tam tu zazneli protirečivé názory, ale podobne, ako je to zvykom inde vo svete, je účelné, aby nadácie boli spravované na dobrej úrovni a vzory a spôsoby tento zákon uvádza. Pokiaľ ide o rotáciu funkcionárov, môže vylúčiť stereotyp, jednostrannosť v používaní prostriedkov i pluralitu v rozhodovaní.

    Bolo niekoľko námietok proti základnej istine 100 000 korún. Na prvý pohľad to vyzerá veľmi veľký rozsah prostriedkov, ale keď som overoval, či to, čo je uvádzané v dôvodovej správe, je fakt, skutočne tieto sumy v iných štátoch sú oveľa vyššie. Aj v tých bližších, ktoré nám niektorí veľmi často dávajú za vzor.

    Kolegyne a kolegovia, nevidím dôvod na obavy z vedenia účtovníctva. Veď tam sa jednoznačne uvádza, že do troch miliónov korún príjmov za predchádzajúci rok sa vedie iba jednoduché účtovníctvo. A audit nie pri tých sumách, poplatkoch, ktoré sa tu uvádzali, ale sa vyžaduje až nad 5 miliónov korún príjmov a výdavkov za predchádzajúci rok. Pre seriózne inštitúcie toto nemôže byť, podľa môjho názoru, nijaký problém. Rovnako oznamovacia povinnosť o prijatých daroch od fyzických alebo právnických osôb až od 5 tisíc korún vyššie, tým skôr, že anonymita darcu v § 38, pán poslanec Kováč na to upozorňoval, je zabezpečená a zákonom sa zaručuje.

    Sám som mal výhrady voči zneniu v návrhu § 39, kde sa navrhovala zásada poskytovať finančné prostriedky získané z rôznych zdrojov len z jedného miesta. Podobne ako ďalší poslanci, ktorí tu o tom diskutovali, pokladám toto za nenáležité, pretože naozaj by to mohlo viesť tak, ako predpokladajú aj iní, k zbytočnej byrokracii v tejto oblasti. Ale ak prijmeme spoločný návrh a uvažované zmeny v bode 18 spoločnej správy, malo by sa to týmto riešiť.

    V tejto súvislosti tu bola reč o plánovaní prostriedkov. Aj tí, ktorí majú skúsenosti najmä z oblasti zdravotníctva, neplánujú, že Jano alebo Jožo ochorie. Zato určite plánujú a rozpočtujú prostriedky na činnosť nemocníc alebo nejakých ich častí. Myslím, že v tejto oblasti sa zhodneme.

    Mám jeden stručný návrh formálneho charakteru k § 33, kde namiesto znenia "nadácia je oprávnená žiadať vrátenie poskytnutých prostriedkov od osoby, ktorá nezachovala účely použitia" odporúčam zdôrazniť, že "je povinná" ich v takomto prípade vymáhať.

    Pokladám za správne tiež to, čo sa uvádza v § 42, aby nadácie, ktoré vznikli doteraz, mali časový priestor uvádzaný jeden rok, aby sa zapísali do registra podľa tohto zákona, prípadne majú možnosť tam, kde došlo k nejakej odklonnej činnosti, presmerovať sa na iné právne formy činnosti.

    Kolegyne, kolegovia, ak prijmeme tento zákon, a ja dúfam, že ho podporíme a prijmeme a som presvedčený, že o dva roky si nikto ani nespomenie, ako ťažko sa rodil a prijímal.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Juriš. Pripraví sa pán poslanec Ásványi. Predtým sa hlási pán poslanec Harach s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Dámy a páni,

    ja by som predsa len rád reagoval na niektoré informácie, ktoré pán poslanec Lysák povedal vo svojom vystúpení a považujem ich za neúplné a nepravdivé.

    Pán kolega, v prvom rade SAIA nie je nadácia. Odkiaľ máte takúto informáciu? Slovenská akademická informačná agentúra je občianske združenie. To po prvé.

    Po druhé, tak ako každé iné občianske združenie, aj toto občianske združenie dostáva prostriedky zo štátneho rozpočtu, t. j. z ministerstva školstva, za veľmi prísnych podmienok. A o tom vás ubezpečujem, že to tak je, pretože sám som mal možnosť sledovať, ako tieto príspevky idú, sledovať aj odpočtovanie týchto príspevkov. V čom je problém? Pán poslanec, problém nie je v tom, ako SAIA tieto prostriedky dostáva, ten je v tom, že vy chcete kontrolovať výber štipendistov, a to je rozdiel. Toto bolo SAIA vytýkané, ale tento výber štipendistov robia nezávislé skupiny.

    V týchto dňoch prebieha seminár v Banskej Bystrici, na ktorom sa zúčastňujú zástupcovia rakúskeho ministerstva, vedy a výskumu, naše ministerstvo je tam zastúpené, žiaľbohu, ako vždy, veľmi slabo, sú tam rektori z rakúskych univerzít a sú tam rektori zo slovenských univerzít. Ich cieľom je diskutovať o budúcnosti programu, ktorý Slovenská akademická informačná agentúra zabezpečuje ako výkonná organizácia.

    Len na vašu informáciu, dámy a páni, tento program je z hľadiska financovania postavený tak, že je v medzinárodnom protokole dohodnuté financovanie 1 : 3, to znamená, že ak Rakúšania napríklad dajú 5 miliónov šilingov, my dáme 5 miliónov slovenských korún, čo je pomer kurzu skoro 1 : 3 v náš prospech. Toto robí Slovenská akademická informačná agentúra.

    Problém, ktorý sa okolo nej vyvoláva, spočíva v tom, že sme jedna z mála krajín, ktorá síce pozná, ale strašne ťažko uplatňuje tzv. zálohové financovanie. Pre projekty, ktoré prechádzajú z jedného roka do druhého, sa vyúčtovanie môže urobiť až ku koncu toho projektu. Toto nikto nevie pochopiť a využíva sa to ako páka, ako meč nad činnosťou Slovenskej akademickej informačnej agentúry. To po prvé.

    Po druhé - vo svojom vystúpení ste povedali, že niektoré štáty majú oveľa prísnejšiu legislatívu ako my. Povedzte ich. Toto by vlastne mal povedať pán minister, aká komparácia s inými krajinami bola urobená a ktoré sú to štáty, ktoré majú takú superprísnu legislatívu, ak je prísnejšia ako tento zákon.

    A posledný môj vstup sa týka nadácií v školstve, pretože vo vystúpení pána Lysáka odzneli informácie takéhoto typu: Namiesto toho, aby išli peniaze na stavby, tak išli na tenisové loptičky. Vážení, veď si nemýľme poslanie nadácií a poslanie štátu, ktorý len zastupuje občanov v tom, čo štát má urobiť pri rozdeľovaní daní. Ak chcete, aby nadácie financovali stavby školských budov, tak to povedzte. To je úplne iná situácia. Je psou povinnosťou štátu, aby toto financoval.

    Nadácie budú vždy financovať tie aktivity v školstve, na ktoré štát nedá a objektívne niekedy aj nemá dostatok prostriedkov. Preto nadácie - s cieľom vtiahnuť do tohto procesu rodičov, občanov a podobne - vytvoria pre nich podmienky, aby mohli dať prostriedky, ktoré rodič vidí, ako sa v škole zúročia. Preto sa kupovali i také veci, ktoré súvisia so zaostávajúcou športovou výstrojou. Pán kolega Haťapka by to určite potvrdil.

  • Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči pán poslanec Lysák. Pardon, pán poslanec Švec. Zapojte pána poslanca Šveca.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja som vlastne slovo stiahol, ale keď ste mi ho už dali, tak predsa len by som využil príležitosť a adresoval pánu poslancovi Lysákovi dve otázky.

    Pán doktor, viete si predstaviť, ako by ste dneska zakladali nadáciu, keby ste mali presvedčiť sponzorov, že napred potrebujete 100 tisíc korún umŕtvených peňazí, aby ste svoje nadačné ciele mohli splniť?

    Druhá otázka. Nerozumel som vašej argumentácii, keď ste hovorili, že najväčší problém nadácií je v tom, že dostávajú príspevky zo štátneho rozpočtu, ktoré nie sú kontrolované. Rozumel som vám dobre? Ja si totiž myslím, že nadácie sú zakladané na úplne iný účel, a keď štát chce investovať svoje finančné prostriedky, môže tak činiť priamo.

    Štát nepotrebuje nadácie nato, aby financoval to či ono. Je vecou nadácie, ako sa rozhodne použiť svoje finančné prostriedky, či to bude na výstavbu budov, alebo na loptičky, to je v demokratickom štáte rozhodnutie nadácie, ktorá na tieto účely zbiera finančné prostriedky. Vy si zrejme mýlite finančné prostriedky nadácie a finančné prostriedky štátneho rozpočtu.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Lysák. Zapojte pána poslanca Lysáka.

  • Ďakujem pekne. Pokiaľ ide o našu diskusiu, a to nielen teraz, mám taký dojem ako keby niekedy hovorili nemí s hluchými. Pokiaľ ide o príklady, používal som ich viac vo forme základného prístupu k tým prípadom, keď dochádza k nedostatku informácií o vzniku a činnosti nadácií.

    Myslím si, že samotná SAIA bude povďačná, ak bude dostatok informácií o jej činnosti a ak bude možné všetky jej dobré aktivity týmto spôsobom podporiť. V záverečných pasážach zákona sa jednoznačne hovorí o tom, že prostriedky nadácií budú postupovať alebo môžu postupovať z viacerých miest, nevylučuje sa účasť štátu. Práve preto som aj odporúčal, aby v závere v § 39 nebolo potrebné, aby boli poskytované alebo uvádzané len z jedného miesta.

    Pokiaľ ide o to, či je prísna, alebo nie je prísna legislatíva, pánu kolegovi Harachovi by som chcel bez paternalistického prístupu uviesť, že je to uvádzané v dôvodovej správe. Ak sa nemýlim, či je to Nemecko, Dánsko, Francúzsko a niektoré ďalšie štáty, sú tam jednoznačne uvádzané príklady, a okrem toho ich tu uvádzala aj pani podpredsedníčka vlády.

    Pokiaľ ide o otázku pána profesora Šveca k 100 tisícom ako základu pre vznik nadácie, myslím si, že by to mala byť v podstate postačujúca suma na činnosť.

    Pokiaľ ide o otázku, či je potrebné, aby nadácie boli ako také kontrolované. O čo tu vlastne ide? O obavu, že bude nadmerná kontrolná činnosť nadácií. Ak nie je zámer odlišný od verejnoprospešnej činnosti, tak ako som ja čítal návrh tohto zákona, ani v najmenšej miere nesleduje likvidáciu nadácií. Sleduje jednoznačne informovanosť o poskytovaných prostriedkoch, a to, čo všetci spoločne sledujeme: vylúčenie možnosti používania takýchto nadačných prostriedkov na účely, ktoré nemajú s nadačnými zámermi spoločnú reč.

    Myslím si, že ak vzájomne budeme chápať zmysel svojich prístupov, nebudú sa opakovať také excesy, aké tu boli.

  • Ďakujem. Pán poslanec Miklušičák.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

    pán kolega Lysák, v § 33 ods. 5, ktorý hovorí o tom, že nadácia je oprávnená požadovať od osoby, ktorej poskytla prostriedky, vrátenie prostriedkov alebo ich časti, ak nesplnila povinnosť podľa ods. 3, navrhujete slovo "oprávnená" vypustiť a nahradiť slovom "je povinná". Predsa treba nechať na orgány nadácie, aby zvážili, či prostriedky, ktoré dotyčná osoba použila, sú v celkovom súlade s činnosťou nadácie, aj keď to nie je na ten konkrétny cieľ. A v prípade, že usúdi, že nie, potom môže požadovať o vrátenie trebárs aj súdnou cestou. Nechajme to tak, ako to je navrhnuté. Prosím vás, stiahnite svoj návrh.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Juriš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia,

    nik nespochybňuje, že je potrebný zákon na úpravu činnosti nadácií, na vznik účelového združenia prostriedkov na dobrovoľnícku činnosť občanov v prospech spoločnosti. Nadácie obyčajne suplujú úlohu štátu, na ktorú nestačí alebo nemá finančné prostriedky, no pripravený zákon sleduje skôr kontrolu ako pomoc pre túto činnosť občanov. Viem, že kontrolné mechanizmy sú potrebné, ale len na neetické a nečestné konanie určitých ľudí. Myslím si, že na túto kontrolu a obhajobu záujmov spoločnosti existujú podmienky, ako kontrolovať nadácie, a to kontrolou daňových úradov a iných inštitúcií. Navrhovaný zákon v nezmenenej podobe je pre mnohé nadácie, ktoré momentálne existujú, likvidačný.

    Doterajší právny rámec nadácie je vymedzený v Občianskom zákonníku v § 20b až 20e. Je jasné, že by bolo vhodné presnejšie formulovať činnosť nadácií, aj umožniť im formou daňových zákonov lepšie získavať finančné prostriedky od sponzorov, ale aj mať dobré možnosti postihnúť tých, ktorí by chceli zneužiť takéto organizácie na nejaké osobné obohacovanie. I keď pevne verím, že je to mizivé percento a je potrebné tých nečestných postihovať, pretože kazia meno drvivej väčšiny obetavých občanov, ktorí chcú pracovať v prospech spoločnosti.

    Zatiaľ však nemáme štatisticky spracované porušovanie hospodárenia nadácií so stanovami a neetické používanie finančných prostriedkov. Veď keby to bolo vyhodnotené, určite by to bolo v dôvodovej správe. Ale tam nič takého nie je. Nadácie, ktoré by boli špekulatívne, mali by slúžiť na pranie špinavých peňazí alebo nejakých finančných pomocí zo zahraničia, títo ľudia si ľahučko nájdu iné formy na obchádzanie zákonov.

    Tento návrh zákona postihne hlavne malé nadácie, slušných ľudí. Nie tých, proti ktorým je tento návrh pripravený. Drvivá väčšina nadácií pracovala a pracuje apoliticky. Po prijatí tohto návrhu zákona fakticky tieto nadácie a ľudia, ktorí v nich pracujú, budú mať prísnejšie pravidlá a kontrolu a najmä obmedzovanie ich slobody rozhodovania, určovanie vnútorného chodu nadácií, rotácie, určovanie percenta na vlastnú činnosť. Problematické je stanovenie minimálnej finančnej čiastky 100 tisíc, a s touto sumou sa nesmie hýbať. Pri úrokovej miere na bežnom účte 4,5 % pri oveľa vyššej inflácii (v minulom roku 7,2 %) fakticky klesá majetok nadácie, než by z tých 100 tisíc niečo mohla robiť. Čiže títo ľudia, ktorí v rozlišných činnostiach pracovali pre dobro spoločnosti, sa viac-menej spolitizovali. A veru nebudú priateľsky naklonení tým, ktorí takýto návrh o nadáciách iniciovali.

    Mám len dva pozmeňujúce návrhy. Ide o § 4. Ak nebude prijatý pozmeňovací návrh pani poslankyne Rusnákovej o vypustení tohto paragrafu, navrhujem nahradiť § 4 v časti základné imanie a § 10 - Správa vkladov do nadácie bude treba prečíslovať, čiže bude mať v konečnej verzii číslo 9 s nasledovným textom: "§ 9

    Správa vkladov do nadácie

    (1) Vkladom zakladateľa je súhrn peňažných prostriedkov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt, ktoré zakladateľ nadácie odovzdá do správy správcovi nadácie pri podpísaní zakladateľskej listiny.

    (2) Súčet peňažných prostriedkov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt tvoriacich združený majetok tvorí majetok nadácie. Hodnota majetku nadácie po odpočítaní záväzkov sa po dobu existencie nadácie nesmie znížiť na dobu dlhšiu ako 6 kalendárnych mesiacov po sebe idúcich pod hodnotu 100 tisíc Sk, ak tento zákon nestanoví inak.

    (3) Zakladateľ musí vložiť pri založení nadácie majetok v hodnote najmenej 10 tisíc Sk. Do dvoch kalendárnych rokov od vzniku nadácie musí majetok nadácie dosiahnuť hodnotu najmenej 100 tisíc Sk podľa odseku 2.

    (4) Pred zaregistrovaním nadácie spravuje vklad zakladateľ a správca nadácie. Vlastnícke právo vkladov, prípadne iné práva k vkladom prechádzajú na nadáciu dňom jej vzniku. Vlastnícke práva k nehnuteľnostiam nadobúda nadácia vkladom do katastra nehnuteľností na základe písomného vyhlásenia vkladateľa s úradne overeným podpisom.

    (5) Po vzniku nadácie je správca povinný odovzdať vklady bez zbytočného odkladu nadácii. Ak nadácia nevznikne, je povinný ich vrátiť."

    Druhý pozmeňovací návrh je z hľadiska účinnosti tohto zákona. Treba ho zosúladiť s účinnosťou návrhov zákonov o iných neziskových organizáciách a s daňovým zákonom, ktorý by umožňoval zvýhodnenie financovania neziskového sektora. Preto navrhujem termín 1. 1. 1997.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Chcela by som sa vyjadriť k návrhu pána poslanca Juriša. Ten návrh ako alternatívny je do istej miery dobrý, ale chcela by som ho upozorniť na dve veci, ktoré by prípadne mohol doplniť a ešte vystúpiť s miernou úpravou, ak prijme moje odporúčanie.

    Je to odsek 1, kde chýba ustanovenie, že správca je povinný zakladateľovi vydať doklad o splatení vkladu. Tento doklad by sa mal priložiť k návrhu na zápis do registra. Takže toto by som odporúčala doplniť.

    A ešte odsek 5 by bolo dobré doplniť na konci: "Ak nadácia nevznikne, je povinný ich správca tento vklad vrátiť zakladateľovi do 30 dní." Ak tam neustanovíme nejaký termín, dokedy to má spraviť, tak sa to môže naťahovať aj rok.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Ásványi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni,

    Občiansky zákonník v § 20b až 20e taxatívne stanovuje formu a podmienky vzniku, činnosti a zániku nadácií. Predpisuje aj minimálny obsah štatútu nadácie, v ktorom môžu byť spresnené podmienky a požiadavky na činnosť nadácie. V § 20e sa poukazuje na potrebu osobitného zákona na podrobnejšiu úpravu problematiky nadácií.

    Roky absentoval tento očakávaný zákon, ale nadácie existovali a vyvíjali pre spoločnosť prospešnú činnosť. Žiadal sa zákon, ktorý by spresnil rámec daný ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

    Prerokúvaný návrh zákona v základoch mení možnosti vzniku a podmienky dobročinnej prospešnosti nadácií a mení vytvorenú prax predovšetkým stanovením minimálneho vkladu majetku vo výške 100 tisíc Sk a bránením poklesu počiatočného základného imania počas činnosti. Koncentrovanie povolenia a registrovania nadácií na ministerstve vnútra je ďalším prejavom centralizácie moci, byrokracie a politickej kontroly aj verejnoprospešnej činnosti v našom štáte. Toto nie je zdôvodnené ani vehementne spomínaným, ale nedokázaným spolčovaním osôb, a nie majetku v nadáciách, ani toľko prizvukovaným prepieraním špinavých peňazí v nadáciách. Tie sa perú inde, a ako by sme o tom nechceli nič vedieť.

    V pomykove a bezradnosti sú šľachetne zmýšľajúci ľudia, ktorí nadácie založili, spravujú alebo do nich prispievajú s cieľom pomôcť ťažko chorým, ľuďom v beznádejnom sociálnom položení, kultúrnym a vzdelávacím zariadeniam nefinancovaným alebo nedostatočne financovaným štátom, resp. zo spoločenských prostriedkov. V strachu sú tí ľudia, ktorí sú odkázaní a poberajú dobrodenie z týchto nadácií. Väčšina týchto nadácií sa nebude môcť transformovať do 12 mesiacov na podmienky stanovované prerokúvaným zákonom, nebudú schopné udržať svoje imanie nad hranicou 100 tisíc Sk. Vznikli nie z majetku, ale z dobrej vôle a obetavosti ľudí.

    Viem, že dostanem odpoveď s poukazom na pripravené ďalšie právne predpisy o neziskových právnických osobách a asociáciách, ktoré vyriešia tieto starosti. Prečo sa potom nepredložili tieto návrhy na rokovanie spoločne?

    Odhliadnem od navrhovania konkrétnych zmien k paragrafovému zneniu návrhu zákona, lebo by som opakoval už odznené odporúčania iných kolegov. Predkladám však návrh na pozmenenie návrhu na účinnosť prerokúvaného zákona, ak vôbec bude prijatý, najskôr od 1. januára 1997, resp. od termínu, dokedy sa v dostatočnom časovom predstihu prerokujú a prijmú právne normy o neinvestičných a neziskových organizáciách.

    Na záver prosím pán spravodajcu dať osobitne hlasovať o bodoch 6, 10 a 18 spoločnej správy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Ásványimu. Nech sa páči, pán poslanec Ftáčnik. Pripraví sa pán poslanec Lauko. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Šimko, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Prednesiem iba krátku organizačnú poznámku alebo skôr pozvánku.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, náš klub zabezpečil premietanie nového filmu Dušana Hanáka Papierové hlavy. Premietanie sa uskutoční 15 minút po skončení dnešného rokovania dolu v kinosále. Srdečne vás na toto premietanie všetkých pozývame bez ohľadu na to, či ste z koalície, alebo z opozície. Pozývame poslancov, novinárov i hostí.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujeme. Len si užite. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia,

    naša diskusia trvá už dlho, ale myslím si, že ešte nebolo povedané všetko, preto sa pokúsim prispieť tiež niektorými pohľadmi a pozmeňovacími návrhmi na zákon, ktorý má regulovať aktivitu ľudí pri plnení verejnoprospešných úloh a úlohu štátu v tomto procese.

    Chcem povedať, že pri posudzovaní tohto zákona som ja, ale i moji kolegovia zo Strany demokratickej ľavice vychádzal z myšlienky, ktorú som tu už povedal v piatok, ale považujem za potrebné ju zopakovať. Sme za to, aby bol prijatý zákon o nadáciách, čiže pre nás nestojí otázka, či prijať zákon o nadáciách, ale aký zákon. Ak by som mal odpovedať na otázku aký zákon, odpoviem - samozrejme dobrý. Čo je to v tomto prípade dobrý zákon? Dobrý zákon bude taký, ktorý prinesie rovnováhu medzi zasahovaním štátu do života nadácií a medzi slobodným priestorom na organizovanie verejnoprospešnej činnosti formou nadácií. Žiaľ, tak ako sme tu počuli z viacerých vystúpení, ani podľa nášho názoru predložený zákon tieto parametre nespĺňa.

    Minister spravodlivosti ako predkladateľ nazval tento zákon organizačnou normou, na ktorú majú nadväzovať ďalšie zákony. Žiaľ, tie zákony nikto z nás nevidel, a preto vlastne riešime len časť celej problematiky. Čudujem sa vám, vážené dámy a páni, prečo ste neodsúhlasili, aby sme prerušili, nie odložili, prerušili prerokúvanie tohto bodu, aby sme videli aj do ďalších častí, aké predstavy má vláda po úprave neziskového sektora, a nemuseli sme k tomuto zákonu predkladať veci, ktoré by možno patrili do iných zákonov, ale my ich nepoznáme. Nepoznáme zámery vlády v tejto oblasti, a preto sa nemôžeme celkom dobre ubrániť prednášaniu pozmeňovacích návrhov, ktoré v tomto zákone majú vyriešiť naše predstavy o fungovaní týchto organizácií. Mohli sme sa takýmto problémom vyhnúť, aj pre vás mohol vzniknúť lepší obraz o tom, ako má fungovať tretí sektor vo svojich rozmanitých podobách a aké výhody ponúka vláda tým, že zošnuruje tieto organizácie do istých pravidiel hry - podotýkam, že určité pravidlá hry sú potrebné - čo za toto zošnurovanie vláda ponúka vo forme úľav. Nevieme. Je to holub na streche, ktorého nikto z nás nevidel a jednoducho ho nepoznáme.

    Zákon sa prerokúva v legislatívnom chvate, to znamená že 29. 4. 1996 bol doručený do parlamentu, 7. 5. 1996 bol rozdaný poslancom vo výboroch a 8. 5. 1996 niektorí poslanci o ňom rokovali, 17. 5. 1996 sa začína rokovanie v Národnej rade. To je porušenie všetkých legislatívnych zvyklostí v tomto parlamente. A na otázku prečo je to tak, ani podpredsedníčka vlády, ani minister spravodlivosti ako predkladateľ nepoznajú odpoveď. Nedozvedeli sme sa ju v piatok a jediné, čo pani podpredsedníčka vlády odpovedala na priamu otázku, prečo sa tak ponáhľame, bolo, že je to zámer. Aký zámer, to nepovedala, ale za ňu to vyslovili niektorí dobromyseľní poslanci. Poslanci, ktorí majú predstavu, že týmto zákonom strihneme veľké zahraničné nadácie, aby sme im zabránili páchať nejaké neprístojnosti na Slovensku. Vychádza sa z fóbie zahraničného sprisahania voči Slovensku a tým sa motivuje zákon, ktorý má riešiť aj úplne iné otázky.

    Zabúdate, vážené poslankyne a poslanci, a to adresujem predovšetkým vládnym poslancom, že už 8 mesiacov sabotujete zákon, ktorý má riešiť kontrolu privatizácie, v ktorej sa prepierajú omnoho väčšie sumy a niet nad tým žiadnej kontroly. Takisto pri prerokúvaní správy Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá konštatovala nehospodárne využitie finančných prostriedkov štátu, teda daňových poplatníkov, našich voličov, ktorých tu zastupujeme, ste prejavili nezáujem, vážené poslankyne a poslanci z vládnej koalície, aby parlament dosledoval tie veci, kde došlo k nehospodárnemu používaniu prostriedkov vo výške viac ako pol miliardy Sk. Chcete sa hojiť na zahraničných nadáciách a zabúdate, že tento zákon je o nadáciách ako takých.

    Ak ste si prečítali dnešné SME, mohli ste sa dozvedieť o tom, aké nadácie vlastne na Slovensku pôsobia. 208 z tých 500 nadácií pôsobí v oblasti stredného a vysokého školstva. To sú nadácie, ktoré spomínal pán poslanec Švec, to sú nadácie, aké pôsobia pri gymnáziu, do ktorého chodí napríklad aj moja dcéra, kde sa rodičia poskladajú po pár korún a platia sa z toho deťom príspevky na lyžiarske zájazdy a podobne. Aj o týchto nadáciách je tento zákon, a na ne nikto nemyslí. Oháňate sa Sorosom a neviem kým, a zabúdate na to, že ďalších 178 nadácií pôsobí v oblasti vzdelávania dospelých, že ďalších 115 nadácií pôsobí v oblasti zdravotníctva. Na tie nikto z vás nemyslí. To vám je možno jedno, že polovička z tých nadácií nebude schopná transformovať sa podľa tohto zákona, a jednoducho chcete z vaničky vyliať s vodou aj dieťa.

    Ak ste hovorili, alebo boli tu náznaky z úst pani podpredsedníčky, že tento zákon a jeho rýchlosť je motivovaný praním špinavých peňazí, už som tu citoval kontrolu Ústredného daňového riaditeľstva, nie poslanecký prieskum opozičných poslancov, Ústredné daňové riaditeľstvo, ktoré vykonalo kontrolu v 335 nadáciách. Zrejme boli aj v tých, ktoré zaujímajú vás, pretože sa to konalo na podnet vlády. Nezistili žiadne pranie špinavých peňazí. To je záver Ústredného daňového riaditeľstva. Zistili problémy, nedostatky, ale veci, ktoré sú riešiteľné. Čo si to, prosím vás, nahovárate vo vzťahu k tomuto zákonu? Jednoducho to nie je pravda. Máte zámer, ale chcete pritom ovplyvniť, alebo negatívne pritom ovplyvníte aj tých, ktorých sa váš zámer jednoducho netýka.

    Otázka znie, čo urobiť so zákonom, ktorý máme pred sebou. Akokoľvek si budeme navrávať, že ten zákon je porovnateľný so zákonmi Európskej únie, má veľmi ďaleko k európskym parametrom. Stačí si na to prečítať pripomienky Európskeho nadačného centra. Nedá sa s tým zrejme nič urobiť, aby sme tým pripomienkam vyhoveli, pretože pri pohľade na tento zákon mám pocit, že ide o pokrivený kameň, do ktorého jeho tvorca urobil niekoľko vážnych, ale pre dobrý výsledok konečného tvaru nedobre mierených zásahov. Nedá sa celkom dobre vykovať z toho dielo, ktoré by sme akokoľvek mohli ohodnotiť ako majstrovské. Napriek tomu sa pokúsim zobrať dláto, zaťať aspoň na tých najvážnejších miestach a naznačiť, kde si myslím, že by bolo treba niečo s tým zákonom urobiť, aby sme mohli povedať, že by mohol byť znesiteľný. Mám 11 pozmeňovacích návrhov, pričom niektoré budú veľmi krátke, pretože sa opierajú o prerokovanie tohto zákona vo výboroch a odvolávajú sa na spoločnú správu.

    Hneď prvý návrh sa týka bodu 1 spoločnej správy, ktorý žiadam, aby bol vyňatý na osobitné hlasovanie. Týka sa základiny, ktorú treba mať na vznik nadácie. Pán spravodajca uviedol v spravodajskej správe, že neodporúča prijať bod 1 a že prednesie vlastný pozmeňovací návrh. Doteraz tak neurobil, hoci sa prihlásil do rozpravy ako prvý. Preto neviem, čo chcel navrhnúť, a ani sa k tomu nemôžem vyjadriť. Ak pán spravodajca nenavrhne nič, odporúčam schváliť bod 1 spoločnej správy. Zdôvodnenie je jednoduché. Sú to tie školské nadácie, ktoré fungujú na tom "korunka ku korunke" a treba ich jednoducho zachrániť.

    Druhý pozmeňovací návrh sa týka § 4, v ktorom navrhujem vypustiť slová "a jeho pôvod". Budem prednášať rovnaký návrh aj k § 11 a k § 35. Vysvetlím vám to z pohľadu § 35. V § 35 sa hovorí o výročnej správe, v ktorej sa má podľa písmena b) uviesť prehľad príjmov nadácie podľa zdrojov a ich pôvodu. Výklad tohto ustanovenia rozumiem tak, že nadácia uvedie členenie príjmov vo vzťahu k § 30, ktorý upravuje príjmy nadácie. To znamená, že povie zdroje, aké získala z výnosov majetku, z verejných zbierok, z lotérií a z iných podobných hier, z dedičstva či z organizovania vlastných akcií a programov podľa § 5. Nie je mi jasné, čo znamená slovo "pôvod", pretože zdroj je to, či je to z lotérie, dedičstva alebo z iného. Ale čo znamená pôvod? Ťažko môže nadácia, najmä taká maličká, školská, skúmať napríklad pôvod dedičstva. Viete si predstaviť, že bude nadácia skúmať, ako vzniklo dedičstvo? Teda neviem, čo sa tým presne myslí. Myslím si, že na to, aby sa skúmal pôvod dedičstva či výnosov z príspevkov fyzických či právnických osôb, sú iné orgány - daňové či finančné kontroly, ktoré to môžu urobiť omnoho lepšie.

    Pri ostatných položkách, napríklad mimo dedičstva, je jasné, že ich pôvodom je konkrétna aktivita nadácie, ktorá sa uvedie v tej časti výročnej správy, ktorá podľa písmena a) § 35 opisuje činnosť nadácie v uvedenom období. Teda povie sa: nadácia organizovala päť zbierok, desať lotérií a neviem koľko iných športových či kultúrnych akcií.

    Uvedenie prehľadu darov a príspevkov od právnických a fyzických osôb je požadované v bode c) § 35, takže tento zdroj a jeho pôvod je krytý samostatnou časťou správy. Preto si myslím, že ani pri vzniku nadácií, o ktoré ide v § 4, nemá zmysel uvádzať pôvod peňazí, pretože môže ísť vlastne pri začiatku len o dedičstvo alebo o dary a príspevky fyzickej a právnickej osoby. Nadácia ešte neexistovala, nemohla konať žiadne iné aktivity, len jej ktosi mohol dať peniaze - to je zriaďovateľ, alebo mohla vzniknúť na základe dedičstva. Aký tu má uvádzať pôvod? A dokonca ho má doložiť podľa § 11 dokladmi. Čo to, prosím vás, znamená? Myslím si, že nie je a nemôže byť v silách nadácie skúmať pôvod peňazí napríklad od rodičov, ktorí prispievajú na založenie školskej nadácie. Čo by bolo v tomto prípade pôvod? Výplatná páska rodiča, že si zarobil peniaze poctivo a môže ich venovať na nadáciu, alebo to má byť potvrdenie o zložení príspevku od daného rodiča?

    Dôvodová správa, žiaľ, k tomu je hluchá a nedozvedeli sme sa to ani pri prerokúvaní zákona vo výboroch. Preto si myslím, že tieto ustanovenia o pôvode by sme mali zo zákona vypustiť, teda nechať tam len zdroje a vypustiť pôvod. Koho bude zaujímať pôvod peňazí, overí si ho cestou finančnej kontroly podľa osobitných predpisov.

    Tento návrh budem teda predkladať aj k § 11, kde sa pri registrácii doklad o tom, z akých zdrojov bol majetok nadobudnutý a o jeho pôvode požaduje taxatívne ako doklad potrebný na registráciu nadácie.

    Môj tretí pozmeňovací návrh sa týka bodu 3 spoločnej správy. V tomto bode sa výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport vyjadril k otázke limitovania podnikania nadácií a sformuloval pozmeňovací návrh, ktorý, myslím si, treba podporiť. Preto navrhujem, aby bod 3 spoločnej správy bol vyňatý na osobitné hlasovanie a bola mu vyjadrená podpora, pretože má za cieľ umožniť nadácii organizovať vlastné aktivity, vlastné programy, ktoré budú mať podobu akcií, ktoré sú tu uvedené. Takisto to, že sa takéto akcie nebudú považovať za podnikateľskú činnosť, znamená už teraz vytvorenie rámca na zvýhodnenie istých činností nadácií ďalšími zákonmi, ktoré, ako bolo povedané, budú nasledovať.

    Pozmeňovací návrh číslo 4 - v § 11 ods. 2 v druhej vete dať za slová "bol nadobudnutý" bodku a vypustiť slová "a o jeho pôvode". Zdôvodnenie som uviedol pri návrhu číslo 2, nebudem ho opakovať.

    Piaty pozmeňovací návrh sa týka registrácie. Bol tu prednesený návrh na to, aby sa registrácia uskutočňovala na súde. Je to jedna z alternatív. Podpredsedníčka vlády obhajovala vládny návrh, ktorý hovorí o tom, že registruje ministerstvo vnútra. Poznám výrok pani podpredsedníčky vlády, a ak ten bude platiť, že po splnení podmienok, ktoré sú stanovené v zákone, nadáciu musia zaregistrovať na ministerstve vnútra, aj keby jej zriaďovateľom bol napríklad neobľúbený opozičný politik, potom si myslím, že to môže zostať tak, ako to je, ale treba prijať návrh na vypustenie odseku 3 z § 11. Zruší sa tým dvojstupňovosť konania registrácie a toto konanie môže byť priamočiare, a nie dvojstupňové. Navrhujem teda ako piaty pozmeňovací návrh vypustiť § 11 odsek 3.

    Môj šiesty pozmeňovací návrh sa týka § 15. K nemu mám dve pripomienky pod bodmi 6 a 7. Najprv je to úprava odseku 2, ktorú pod bodom 7 spoločnej správy navrhol výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a ktorá mení svojvôľu súdu na jeho povinnosť upozorniť nadáciu na nedostatky a dať jej lehotu na odstránenie nedostatkov. V § 15 sa hovorí o zrušení nadácie a dôvodoch, ktoré tu môžu nastať. Ťažko tu hovoriť o vecnej diskusii, ak spravodajca povie, že neodporúča prijať bod 7, ale nepovie argumenty a silou koaličnej väčšiny chce návrh zmiesť zo spoločnej správy. Cieľom nášho výboru bolo dosiahnuť, aby konanie o zrušení nadácie bolo dvojstupňové, teda najprv upozornenie súdu a potom, ak nebude nedostatok odstránený, súd prikročí ku konaniu podľa odseku 1. Navrhujem teda prijať bod 7 z dôvodov, ktoré som tu uviedol.

    Druhá úprava pod mojím pozmeňovacím návrhom číslo 7 sa týka odseku 1 § 15, kde je prísne ustanovenie a predpisujúce ustanovenie, že súd zruší nadáciu, ak... Takéto ustanovenie znamená vtedy, ak sa dokáže nedostatok uvedený v jednotlivých písmenách. Podľa môjho chápania tohto bodu súd musí zrušiť nadáciu, ak preukáže, že došlo k zavineniu, ktoré je v jednotlivých písmenách. Zdá sa mi to neprimerane tvrdé v tých ustanoveniach, kde ide o odstrániteľné nedostatky. Zrušenie nadácie obligatórne, teda rozhodnutím zákona, by malo byť len podľa písmena f), teda v situácii, kedy nadácia preukázateľne po dobu dlhšiu ako dva roky neplní účel stanovený v zriaďovacej listine. Tam sa nedostatok ťažko odstraňuje. Dva roky sa jednoducho nedajú vrátiť, nadácia neplní svoj účel. Tam súd môže a zrejme aj musí, ak sa toto preukáže, pristúpiť k zrušeniu nadácie. Vo všetkých ostatných písmenách § 15 ods. 1 ide o odstrániteľné nedostatky a myslím si, že súd by mal mať priestor na to, aby posúdil ich závažnosť, a teda fakt, či sa dajú odstrániť. Možno sa už nedajú a súd teda môže zrušiť. Ak sa dajú, súd by nadáciu nezrušil, ak sa nedajú, pristúpil by ku zrušeniu. K tomuto smeruje môj pozmeňovací návrh, ktorý znie takto:

    V § 15 ods. 1 zmeniť slová "nadáciu zruší a nariadi" na slová "nadáciu môže zrušiť alebo nariadiť". Súčasne sa vypustí písmeno f), ostatné písmená sa prečíslujú. Súčasne navrhujem vytvoriť nový odsek 2, pritom by sa ostatné prečíslovali, ktoré znie: "(2) Súd na návrh zriaďovateľa, štátneho orgánu, správnej rady alebo osoby, ktorá osvedčí právny záujem, nadáciu zruší a nariadi jej likvidáciu, ak nadácia po dobu dlhšiu ako dva roky neplní účel uvedený v zriaďovacej listine." Čiže zmysel vládneho návrhu zostane zachovaný, ale je presnejšie rozlíšené, ako sa chápu jednotlivé dôvody na zrušenie nadácie. Pri tomto novom odseku 2 sa nepočíta s opravným konaním.

    Ôsmy pozmeňovací návrh - úprava fungovania správnej rady. Pán spravodajca neodôvodnene neodporučil prijať body 9 a 10 spoločnej správy, ktoré prijal výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Vypustila by sa nimi zbytočná reglementácia funkčného obdobia a vynútenej odmeny členov správnej rady. Navrhujem, aby sme tieto body prijali a ponechali úpravu dĺžky funkčného obdobia a prípadnej obmeny členov správnej rady počas neho na štatút nadácie, tak ako to navrhli dva výbory tohto parlamentu. Podobná poznámka sa týka bodu 12 spoločnej správy, ktorý spravodajca opäť bezdôvodne neodporučil prijať. Je to uvoľnenie úpravy postavenia správcu, kde opäť dva výbory navrhujú riešiť zmenou § 25 ods. 2 bez stanovenia funkčného obdobia správcu. Aj bod 12, rovnako ako body 9 a 10, navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie a z uvedených dôvodov ich prijať.

    Deviaty pozmeňovací návrh sa týka dvoch, ktoré som už predniesol. Z dôvodov, ktoré som vysvetlil skôr, navrhujem vypustiť v § 35 ods. 2 písm. d) slová "a ich pôvodu". Ide o výročnú správu a problém, ktorého som sa dotkol skôr.

    Desiaty, predposledný pozmeňovací návrh sa týka § 38. Aj ja som si všimol, ako pán poslanec Kováč, nesúlad medzi povinnosťou oznamovať darcov, ktorí v úhrnnej sume 5 tisíc korún poskytnú svoje prostriedky na nadácie, a nerovnakým postavením darcov, ktorí darujú peniaze politickým stranám. Navrhujem teda zmeniť sumu 5 tisíc na sumu 50 tisíc. Zdôvodnenie už vlastne predniesol pán poslanec Kováč, teda bude to rovnaké ako u politických strán. Úhrnná suma, ktorú môže niekto darovať nadácii bez toho, aby bol oznámený na daňový úrad, by bola 50 tisíc korún. Aj politické strany majú povinnosť oznámiť vo výročnej správe všetkých darcov, ktorí darovali jednorazovo viac ako 10 tisíc alebo úhrnne 50 tisíc korún. Spomeňte si, priatelia z HZDS, že ste to boli práve vy, ktorí svojím hlasovaním zabránili, aby boli zverejnené výročné správy politických strán za rok 1995, vrátane prehľadu darcov pre jednotlivé politické strany. Máte teda iný meter na seba a iný meter na nadácie? Myslím si, že nie, a preto predpokladám, že podporíte tento návrh, aby boli rovnaké sumy pre darcov politickým stranám a nadáciám a rovnaká procedúra zverejňovania.

    Môj posledný pozmeňovací návrh pod bodom 11 sa týka § 39 ods. 1, aby sa v ňom vypustili slová "rozpočtov obcí". Je to ten problém, ku ktorému diskutoval pán poslanec Lysák, aj viacerí poslanci, je spomenutý aj v spoločnej správe. Je to ďalšia z alternatív, ako vyriešiť súbeh peňazí, ktoré sa poskytujú jednej nadácii. V tomto prípade by sa súbeh vylúčil len u viacerých štátnych orgánov a obce by boli z toho vylúčené. Dávam ho len ako alternatívu na posúdenie pri záverečnom hlasovaní. Je to tiež jeden z problémov, kde spoločný spravodajca na začiatku sľúbil vlastné riešenie, ale zatiaľ ho nepredniesol.

    Na záver by som rád povedal, že pripomienky číslo 1, 5, 6, 8 a 10, ktoré som predniesol, považuje časť poslancov za Stranu demokratickej ľavice, teda časť poslancov klubu Spoločná voľba, za principiálne a podľa ich prijatia sa rozhodne pri záverečnom hlasovaní o tomto zákone.

    Vážené dámy a páni, ďakujem za vašu trpezlivú pozornosť. Pripomienky odovzdám spravodajcovi písomne. Verím, že všetky pripomienky, ktoré zazneli, dostaneme rozmnožené v písomnej podobe, a o zákone budeme hlasovať vtedy, keď budeme mať možnosť si ich prezrieť a vyjadriť sa k nim vecne v jednotlivých poslaneckých kluboch.

    Ďakujem.

  • Áno, do rána bude dosť času. Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Lauko. Pripraví sa pán Bajan.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister,

    keďže som zdravotník, lekár a keďže máme všetci pravdepodobne v živej pamäti vystúpenia v televízii rôznych nadácií, ktoré dávajú zdravotníckym zariadeniam rôzne sanitky, prístroje a neviem čo všetko, pravdepodobne aj z tohto titulu mám určitý pocit oprávnenia vystúpiť k tejto veci.

    Na úvod chcem verejne vyhlásiť, že sa dištancujem od tejto vládnej predlohy zákona a nesúhlasím s ňou, pretože obmedzuje existujúce nadácie. Ako uviedol kolega Langoš - a pripájam sa k jeho tvrdeniu -, pán minister Liščák uviedol pri návrhu zákona tvrdenie, že legislatívna úprava pre organizácie tretieho sektora sa začala pripravovať po dohode so sociálnymi partnermi. Pripájam sa k tejto otázke a pýtam sa pána ministra, prečo vládna strana odmietla vo februári zaradiť návrh zákona o nadáciách na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody, hoci o to sociálni partneri žiadali. Ja tú odpoveď poznám, ale napriek tomu sa to pána ministra pýtam, pretože sociálni partneri by s takýmto obsahom vládneho návrhu nikdy nesúhlasili. Vládna strana postupuje v rozpore s názorom sociálnych partnerov, pretože ani oni nechceli a nechcú takýto zákon.

    Druhá moja poznámka. Je typické pre vládnu koalíciu, že niečo deklaruje a potom utečie z boja. To je príklad podpredsedníčky vlády pani Tóthovej. V piatok nám tu povedala určité informácie, ktoré pokladám za zavádzajúce, a dnes tu chýba.

    Osobitne pozoruhodná je v dôvodovej správe pasáž, ktorá opisuje vývoj právnej úpravy nadácií. Pozoruhodná preto, že usvedčuje samotných autorov z toho, ako sa z histórie vôbec nepoučili. Naopak, ako ju zneužívajú.

    Dovoľte mi len tri príklady. Citát číslo 1 z dôvodovej správy: "V najstarších dobách sa rozlišovalo medzi nadáciami, ktorých znakom bola existencia určitých zariadení, ústavov, ako napríklad nemocnice, útulky, školy a podobne, a nadáciami, ktoré sa v užšom zmysle slova chápali ako právny inštitút zriadený na trvalé venovanie určitého majetku na nejaké všeužitočné ciele." Je to na strane 19. Dovolím si len skromne poznamenať, že v celom svete sa takéto rozlišovanie udržalo až dodnes. Takzvané operačné nadácie, ktoré sú práve na Slovensku prevažujúce, sú významnou časťou nadačného spektra vo všetkých krajinách. Sú tiež združením majetku, a nie osôb. Ale práve na Slovensku sa vládna strana rozhodla len pre nadácie v užšom zmysle slova. Prečo asi?

    Citát číslo 2: "Mária Terézia svojím najvyšším reskriptom z 29. mája 1754 nariadila zistiť počet všetkých dobročinných nadácií zriadených pre chudobných, ich všetky pomery a dôkladne ich preskúmať. V roku 1762 bol známy výsledok a vydanie rezolúcie Márie Terézie." Strana 19 a 20. Vláda Márie Terézie zbierala informácie o činnosti nadácií osem rokov, kým panovníčka urobila štátnické rozhodnutie. Naša vláda sa rozhodla v októbri 1995, zákon bol hotový 31. 12. 1995 toho istého roku, a nepotrebovala na to vôbec, ale vôbec žiadne skúmanie. Prečo asi?

    Citát číslo 3: "Opatrenia na úseku štátneho dohľadu nad nadáciami sa uplatňovali aj v najnovšej histórii. Príkladom môže byť zákon Československej republiky, o ktorej demokratickom charaktere sa nedá pochybovať. Vo vykonávacej vyhláške sa okrem iného uvádza - citujem: "Všetky správy študentských nadácií sú povinné správne, pravdivo a včas vyplniť dotazník o študentských nadáciách, ktorý im dodá Štátny úrad štatistický." Koniec citátu. Porušenie týchto povinností sa trestalo sankciami, ktoré ustanovoval zákon. Strana 21 dôvodovej správy. Z tejto časti historickej analýzy sa dajú urobiť až dva závery:

    1. Štát nechal žiť študentské nadácie a nikto od nich nechcel, aby sa transformovali na zbierku alebo občianske združenie, ako to urobila v piatok pani Tóthová vo vzťahu k Študentskej banke, ktorú chce uchovať pán poslanec Švec.

    2. Štátny dohľad a získavanie informácií o činnosti nadácií a rozsahu majetku sa uskutočňoval cez Štátny štatistický úrad. Aj Štatistický úrad Slovenskej republiky v súlade s plánom štatistických zisťovaní začína v tomto roku prvýkrát získavať údaje o neziskových mimovládnych organizáciách. Údaje sú určené na potreby výpočtu hrubého domáceho produktu, takže znalí vedia, že Štatistický úrad bude mať podrobné informácie o veľkosti, štruktúre a pohybe majetku, o jeho zdrojoch a účele použitia, ale aj informácie o veľkosti organizácie, o počte zamestnancov atď.

    Našej vláde to však nestačí. Prečo asi? Pretože jej vôbec nejde o vytvorenie jednoduchých a dobrých pravidiel na fungovanie nadácií, ale o to, aby mohla rozhodovať o ich živote a smrti nie podľa ich prospešnosti, ale podľa poslušnosti.

    Vystúpenie pána poslanca Lysáka charakterizujem a kategorizujem medzi vystúpenia, o ktorých som si ako divák televízie v roku 1989 myslel, že už nikdy v parlamente neodznejú. Kontrola štátu nad mimovládnymi organizáciami je čosi, čo ja jednoducho neviem pochopiť.

    Druhé, čo by som sa chcel pána Lysáka opýtať - hovorí, že niektoré veci, ktoré sa týkajú nadácií, zarážajú súdnych ľudí. Chcem sa ho opýtať, koho považuje za tých súdnych ľudí. Totiž ide o to, koho považujeme za súdnych ľudí.

    Na záver by som vás chcel, vážené kolegyne poslankyne a poslanci vládnej koalície, poprosiť, spamätajte sa, ide o vážnu vec.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán Bajan. Pripraví sa pán poslanec Baránik. Nech sa páči, pán Cuper - faktická poznámka.

  • Budem stručný. Chcel som iba povedať, že niekedy aj hlbokomyseľné prirovnania zo súčasnej doby môžu byť nie celkom také, ktoré by sa dali interpretovať inak ako slaboduché, aj keď sa prednášajú ako hlboko myšlienkové. Pán Lauko, keby sme skúmali 8 rokov súčasnosti, ako za Márie Terézie, názory ľudí na Slovensku, ktoré je minimálne 20-krát menšie ako bolo Rakúsko-Uhorsko za Márie Terézie, s dnešnou komunikačnou technikou, ďakujem pekne, to by sme sa pekne vrátili do stredoveku. Takže toto prirovnanie je prinajlepšom smiešne. Takže nevyčítajte niečo pánu profesorovi Baránikovi, keď sám tu uvádzate takéto - prepáčte za výraz - nezmysly.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Lauko.

  • Nereagoval by som, pán poslanec Cuper, keby vaše vystúpenia v tomto parlamente nerezonovali s podobnými vystúpeniami pána Lysáka. Viete, trošku triafate vedľa aj vy, aj pán poslanec Lysák, trošku sa vraciate pred rok 1989. To mi na tom vadí.

  • Ďakujem. Ešte pán poslanec Cuper.

  • Pán poslanec Lauko, viete, demagógia môže mať v tomto prípade dva krajné póly. Vy tu presadzujete absolútnu negáciu štátu. My by sme sa možno mohli dopustiť druhej negácie, že by sme presadzovali absolútny štát. Ale my sa nedopúšťame tejto demagógie, pretože presadzujeme zvrchovanosť štátu. My sme za ňu bojovali, my sme zvrchovanosť tohto štátu priniesli. Samozrejme, my sme ten štát chceli, aj ho chceme. Vy ste ho nechceli, vám tu vadí, lebo ste svetoobčania, vy by ste tu chceli svetoobčiansky štát, ale zatiaľ taký ešte neexistuje a vláda OSN - aspoň u takých normálnych aj západných novinárov - sa pokladá stále ešte iba za chiméru. Vláda možno niektorých iných organizácií, svetoobčianskych, ktoré tu nebudem menovať, tiež ešte nie je realitou. Takže ostaňme pri zvrchovanom štáte. A pokiaľ my tu máme väčšinu, zvrchovaný slovenský štát určite bude. Pán Lauko, vám nevyhovuje, takže môžete sa smiať, koľko chcete. Ešte raz opakujem, že tie vaše historické prirovnania boli veľmi slaboduché.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Miklušičák - faktická poznámka.

  • Pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia,

    pán kolega Cuper, keď už hovoríte o demagógii, v piatok popoludní ste naznačili, že hlavným dôvodom na prijatie vládneho návrhu zákona je zabrániť vplyvu cudzích mocností na dianie v našom štáte prostredníctvom finančných dotácií nadáciám. Podobne ako vy aj ja mám obavy, i keď nebezpečenstvo vidím úplne niekde inde.

    V dôvodovej správe k návrhu zákona sa vyzdvihuje spolupráca so súkromnou bavorskou hypotekárnou bankou pri príprave zákona. Dovolím si v tejto súvislosti odcitovať záver z tlačového vyhlásenie poslankyne Spolkovej republiky Nemecko Elizabet Altmannovej, ktoré tlačové stredisko Bundeshausu zverejnilo 9. mája tohto roku, citujem:

    "Skutočným škandálom však je, že dnes v Bratislave Hypobanka oficiálne otvára svoju novú filiálku. Pre svoju aktívnu úlohu pri vypracovaní reštriktívneho zákona o nadáciách bude očividne Hypobanka vládou Mečiara odmenená. Zrejme záujem niektorých manažérov Hypobanky na finančných úspechoch v čo najkratšom čase má väčší význam ako záujem o demokratický rozvoj na Slovensku." Toľko citát.

    V súvislosti s tým do Národnej rady určite prišlo veľa stanovísk k predloženému návrhu zákona, či už z domova, alebo zo zahraničia. Pýtam sa vás, pán predseda Národnej rady: Sú vám známe nejaké pozitívne stanoviská k predloženému návrhu zákona o nadáciách? Ak áno, koľko a od koho, resp. koľko z nich je negatívnych?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Miklušičák, vari nemáte tieto informácie, čo ste čítali ako môj citát, od vášho superagenta Oskara F., ktorý ich uniesol z parlamentu? Pretože ja som nič také tu nepovedal, neviem, odkiaľ ste to citovali. Možno ste to citovali z vystúpení pána Langoša v Rádiu Slobodná Európa, ale tam som nevystupoval už najmenej pol roka a ani nemienim vystupovať. Takže citujte ma druhýkrát presnejšie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Chcel by som povedať len jednu vetu. Mať zvrchovaný štát, pán poslanec, neznamená, že ten štát musí byť autoritatívny.

  • Ďakujem, pán Weiss. Nech sa páči, pán poslanec Bajan.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    niekedy by sa chcelo povedať: Začem? Vsjo jasno. Ale napriek tomu mi dovoľte niekoľko poznámok.

    Kolega Roman sa pýtal, či slovo nadácia je od slova nadávať. Ak som počul niektoré žlčovité výkriky voči existencii tretieho sektora, niekedy sa mi naozaj zdá, že vzhľadom na to, že niektorým sa nezdajú práve nadácie, ktoré operujú s väčšou čiastkou ako x tisíc ECU, tak to musíme všetko položiť a dať pod lajnu rovnosti, a kto vyčnieva, treba ho seknúť. Prepáčte mi tento voluntarizmus alebo vulgarizmus, ale v tejto chvíli mi naozaj nič iné nenapadá, lebo máme ambície alebo chceme jedným zákonom "zglajchovať" všetko dokopy. Samozrejme, že niekoľko typov nadácií chceme dať pod jeden režim.

    Podotýkam, že existuje režim komunitnej nadácie alebo komunitných nadácií, ktorých je, žiaľ, na Slovensku len niekoľko. Chcel by som informovať práve o jednej, ktorej sa tento zákon nebude môcť dotýkať úplne, pretože existuje zákon o obecnom zriadení, zákon o majetku obcí, a tieto financie komunitná nadácia, ktorá vznikla rozhodnutím zastupiteľstva, nemôže plne dosiahnuť, takže hocijaké ambície kontrolovať všetko sa pravdepodobne minú účinku.

    Ide o nadáciu, ktorá vznikla za jednomyseľného prispenia všetkých poslancov mestskej časti Petržalka, bez ohľadu na stranícke tričko, čo nie je moderné v tejto dobe. Vznikol inštitút, ktorý si dal za cieľ podporu rozvoja petržalskej komunity, tak skúšanej svojou aglomeráciou, svojou výstavbou, najmä podporu občianskych aktivít a projektov, ktoré majú zlepšiť občiansky život v okolí. Ako poslanie sme si určili mobilizovať občiansku svojpomoc, prácu s dobrovoľníkmi v súčinnosti s rôznymi formami štátnych, ale aj rozvojových lokálnych programov, bez ohľadu na to, či ide o štátnu správu, alebo samosprávu, alebo inú nevládnu organizáciu. Samozrejme, snažíme sa komunikovať s ďalšími mimovládnymi organizáciami, ktoré pôsobia v Petržalke, a podotýkam, je ich okolo 150, z toho až 90 nadácií. Charitatívne zameranie má 12 nadácií, sociálne zameranie 18, ekologické 16, na kultúru a vzdelanie 35, regionálny rozvoj 5 a šport 4.

    Prečo to hovorím? Každá základná škola má ambície založiť si nadáciu vzhľadom na to, aby sa rodičia zberali na elementárne veci, ktorých sa jej nedostáva. Sme radi, že pôsobia práve v tých mimoškolských aktivitách, kde sa nedostáva štát, veď preto si založili nadáciu. Otázka stojí tak, prečo súčasne s týmto zákonom nie je zákon o súkromných nadáciách. Máme ambície hovoriť o stotisícovej základine, samozrejme, nehýbať s ňou je najlepšie. Nebudem to komentovať, len vám prečítam niekoľko nadácií, ako ich chceme riešiť. Touto stotisícovou základinou zoberieme - ak sa budú chcieť zaregistrovať - aj posledné nádeje rodičov, ktorí si zakladajú nadácie preto, aby získali lieky alebo liečebnú procedúru pre svoje ťažko choré deti. Pýtam sa: Chceli sme toto vôbec urobiť? A keď nie, prečo sme nedali súčasne ďalší zákon?

    Áno, môžeme hovoriť o tom, že sa pretransformujú v zmysle nového zákona. To je úplne nezmyselný šikan, ktorý sme zaviedli voči týmto ľuďom. Ako by vznikla nadácia Zdenka, ktorá má pomáhať Zdenke Džatkovej pri zabezpečovaní pravidelnej lekárskej starostlivosti, a podobne? Poznáme konto Barbara, samozrejme, je to iný inštitút. Chceme urobiť všetko do takejto podoby? Ak áno, pýtam sa, čo robilo ministerstvo zdravotníctva, čo robilo ministerstvo školstva, že nepripomienkovalo predovšetkým školské nadácie, aby nemuseli mať tých stotisíc. Preto sa pripájam k tomu, čo povedala kolegyňa Marcela Gbúrová, a k tomu, čo povedal Julo Brocka. Hádam by sme mohli tieto mechanizmy trošku upraviť, ale podotýkam, že sú tu stovky a stovky ľudí, ktorí dobrovoľne, bez ohľadu na čas a peniaze pomáhajú v tomto sektore a určite ich neprinútime, aby priznávali finančné dary až do toho pôvodu, o ktorom hovoril kolega Ftáčnik. Podotýkam, že tento inštitút ako komunitná nadácia má niekoľko sto darcov, ktorých budeme musieť skúmať celý rok, kým náhodou nepresiahnu päťtisícovú dávku, a potom ich budeme musieť zverejniť. Je to nezmysel, je to absurdné a zbytočne zaťažujúce administratívou.

    Takže na rozdiel od kolegov si osobne myslím, že tento zákon je pre mňa príliš centralistický, postihnutý nejakou schizofréniou, resp. nejakým stihomamom a, samozrejme, aj našou malosťou. Osobne si myslím, že jeho filozofia je zlá a nie je možné tento zákon zlepšiť. Preto ho odporúčam neprijať ako taký a pokúsiť sa počkať nejaký čas, o ktorom hovorila pani podpredsedníčka, že máme čas, že nemusíme sa ponáhľať, a pripraviť taký zákon, ktorý nezabije tretí sektor.

    Osobne mi je ľúto tých stoviek ľudí, ktorí budú musieť teraz hľadať spôsob, aby ďalej mohli robiť tretí sektor. Ak mám byť úprimný, skôr mi je ľúto predkladateľov, lebo tento zákon sa minie účinkov toho, čo chcú.

  • Ďakujem pánu Bajanovi. Nech sa páči, pán poslanec Baránik.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, vážení hostia,

    mám k tomuto návrhu tri pozmeňovacie návrhy.

    Prvý - v § 21 vypustiť text odseku 3 a nahradiť ho novým textom tohto znenia: "Spôsob voľby členov správnej rady upraví štatút nadácie."

    Druhý pozmeňovací návrh - stotožňujem sa s tým, čo tu pred chvíľou povedal pán poslanec Ftáčnik, v § 11 ods. 2 vypustiť posledné slová "a o jeho pôvode".

    Pozmeňovací návrh číslo 3 - § 38 vypustiť z nasledujúcich dôvodov: Ak poskytne dotáciu alebo dar právnická osoba, tieto zdroje, prostriedky môžu byť zdanené už predtým, alebo aj keď nie sú zdanené, aj v tomto prípade plnia určitú sociálnu funkciu a tým nahrádzajú funkciu štátu v našich podmienkach. Preto by som považoval za potrebné, aby tieto peniaze neboli zdaňované. Ak ich poskytne fyzická osoba, tá ich má len zo zdrojov, ktoré sú už zdanené. To znamená, že nie je potrebné to zdaňovať a nemusí byť o tom ani prehľad. Preto odporúčam tento paragraf vypustiť.

    K diskusii, ktorá bola k návrhu tohto zákona, mám niekoľko pripomienok.

    Na úvod by som odcitoval Cicera. Cicero hovorí: "Čím viac je niekto dokonalejší, tým menej zlého hľadá v inom." Myslím si, že na náš príklad to v plnom rozsahu platí. Zákon o nadáciách je potrebný zákon, pretože tretí sektor predstavuje dnes už pomerne rozsiahle aktivity, a tie musia byť nejakým spôsobom legislatívne upravené. Domnievam sa, že tento zákon je práve z tohto dôvodu potrebný. Samozrejme, že možno mať k nemu viacero výhrad, pripomienok atď., ale jeho existenciu, jeho potrebu nemožno neakceptovať.

    Tu sa hovorilo, že štát chce všetko evidovať, kontrolovať atď. Pozrite sa, štát v tomto prípade, ako je to uvedené v návrhu, raz zasahuje priamo tým, že registruje nadácie, druhýkrát nariaďuje zverejňovať výročnú správu, a tretíkrát nariaďuje k tejto výročnej správe uviesť audit. Vzhľadom na to, že nadácie plnia určitú obchodnú funkciu, pretože narábajú s majetkom, myslím si, že tieto požiadavky sú plne oprávnené. Samozrejme, nie pre všetky, len tak, ako je to uvedené v návrhu zákona, ak ide o výkony finančne vyjadrené v objeme nad 5 miliónov korún.

    Kde má byť vykonávaná registrácia, či na súdoch, alebo na ministerstve vnútra - súhlasím s tým, čo hovorí predkladateľ, že súdy majú súdiť a azda v odvolacom konaní sa môžu vyjadrovať k tomuto problému. Máme iné dôležitejšie inštitúcie, ako sú nadácie z hľadiska infraštruktúry štátu, sú registrované na ministerstve vnútra, a nikomu to nevadí, nikto to nespochybňuje. Okrem toho by som rád odcitoval výrok jedného poslanca bývalého Federálneho zhromaždenia, ktorý o nezávislosti v sobotu na jednom zhromaždení asi 150 ľudí vyriekol, že naše súdy sú také nezávislé, že sú nezávislé na zákone, ale sú závislé len na peniazoch. Tým chcel dokázať to - a to je skúsený podnikateľ, relatívne úspešný -, že hlavne na vidieku súdy rozhodujú predovšetkým na základe toho, ako sa dajú peniazmi ovplyvniť. To nie je môj výrok, na to mám tu jedného svedka, ktorý môže dosvedčiť, že tento výrok v sobotu predniesol jeden bývalý poslanec Federálneho zhromaždenia. Preto sa prikláňam k názoru, že je správne, aby nadácie boli registrované na ministerstve vnútra. Je to jednoduchšie, účelnejšie.

    K problému základného imania - stotožňujem sa s pozmeňujúcimi návrhmi, pretože väčšina nadácií sú malé organizácie, aby nemuseli mať základné imanie hneď pri zriaďovaní stanovené vo výške 100 tisíc korún, ale 10 tisíc korún a do dvoch rokov alebo do troch rokov ho doplniť na úroveň 100 tisíc korún. Podobná prax je aj v obchodných organizáciách, môže to byť aj v tomto prípade.

    Diskutovalo sa tu o probléme zdaňovania zdrojov nadácií a že tento problém by sa mal riešiť v daňových zákonoch atď. Domnievam sa, že v tomto zákone sa daňové úpravy nemôžu vykonať, pretože to by bolo v rozpore so systémovosťou daňových zákonov. Daňové zákony musia byť konzistentné, to znamená, že sa v nich všetky problémy musia riešiť v komplexe. Preto, ak bude potrebné niektoré problémy nadácií upraviť v daňových zákonoch, možno to vykonať v pripravovanej novele zákona o dani z príjmov. Bude sa vzťahovať aj na nadácie.

    Povinnosť výročnej správy a auditu - každý štát chce mať prehľad o pohybe a toku peňazí. Preto je prísna kontrola peňazí v každom štáte. Čím viac je štát demokratickejšie založený, tým má prísnejšiu kontrolu, a preto aj nariaďuje, aby bol vykonaný audit ku každej výročnej správe v obchodných organizáciách. Domnievam sa, že v tomto prípade je to tiež správne, pretože nadácie, aspoň mnohé otáčajú veľké množstvo peňazí. Mám tu výročnú správu jednej nadácie, ktorá narába s majetkom 503 miliónov korún. Výročná správa má jednu stranu a k tomu je audit, ktorý má pol strany. Takže to nie je také náročné a, samozrejme, audity nemusia robiť zahraničné firmy, ktoré sú mimoriadne drahé, ale môžu to byť naše malé audítorské firmy, ktoré urobia audit nadácie za 10-15 tisíc korún, takže to nie je finančne náročné.

    Či sa majú zdaňovať úroky z vkladov - domnievam sa, že je to správne, pretože každá fyzická osoba, ktorá má uložené prostriedky v peňažnom ústave, má ich zdaňované. Ak by sme od toho upustili, diskriminovali by sme fyzické osoby, a nebolo by to správne, bolo by to porušenie občianskeho práva.

    Domnievam sa, že stanovenie výšky správnych nákladov v objeme 15 % je taktiež správne, pretože v celom rade nadácií podľa informácií, ktoré sú k dispozícii, sa prostriedky často zneužívajú, a na to je potrebné mať kontrolu. Vo veľkých nadáciách správne náklady s veľkým aparátom nepredstavujú viac ako 5-6 %. Výška 15 % a možnosť jej zvýšenia je dostatočná na to, aby z toho mohol byť honorovaný správny aparát.

    Mám ešte jednu pripomienku, a to, že sa mi celkom nepozdáva konštatácia v návrhu zákona, aby členovia správnej rady a dozornej rady neboli honorovaní. Domnievam sa, že by bolo potrebné tento problém nejakým spôsobom riešiť, pretože v existujúcich nadáciách správne rady a dozorné rady sú honorované. Vieme z iných organizácií, že ak nie je zabezpečené honorovanie, alebo tento problém nie je riešený nejako inak, potom sa to robí iným spôsobom, a to je potom v rozpore so zákonom. Aby sme nevytvárali podmienky na konanie týchto orgánov v rozpore so zákonom, domnievam sa, že by bolo potrebné tento problém riešiť tým, že by sa v rámci správnych nákladov mohli honorovať aj správna rada a dozorná rada.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Baránikovi. Nakoľko nemám písomné prihlášky, pýtam sa, či sa ešte niekto hlási do rozpravy.

  • Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o osemnástom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Liščák? Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    skôr než sa dotknem samotnej veci, chcel by som sa trochu ohradiť voči tomu, čo tu bolo prednesené pred chvíľou, že sa o našich súdoch hovorí ako o súdoch, ktoré sú úplatné - o sudcoch. Doteraz som nedostal na stôl ani jeden dôkaz o tom, že niektorý sudca na Slovensku dostal úplatok. Z toho dôvodu by som nerád polemizoval na túto tému, pretože by sme ublížili mnohým statočným ľuďom, ktorí pracujú na našich súdoch.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave k návrhu zákona o nadáciách sa rozpútala diskusia, v ktorej odzneli politické aj vecné názory a návrhy. Myslím, že potreba prijatia zákona, ktorý by upravil právne pomery nadácií, v podstate nebola nikým popretá. Viaceré názory však poukazujú na potrebu jeho prijatia súbežne s inými pripravenými alebo pripravovanými zákonmi pre oblasť tretieho sektora. Uznávam, že aj na týchto názoroch je veľa pravdy, ale som toho názoru, že by veci nepomohlo odďaľovanie problému do neurčita. Veď aj v iných štátoch sa prijímali nadačné zákony samostatne a s nimi súvisiace predpisy sa prispôsobujú potrebám tretieho sektora permanentne.

    Ako východisko zo situácie, čo som už naznačil v piatok, vidím v tom, že návrhy na zjednotenie termínov účinnosti zákonov o nadáciách, neziskových organizáciách, investičných fondoch a minimálne nového zákona o daniach z príjmov treba zladiť tak, aby nadobudli účinnosť v jeden a ten istý deň, povedzme 1. januára 1997. Stav pripravenosti týchto predpisov na to vytvára reálny predpoklad.

    Dovoľte mi, aby som sa vyjadril k problémom, o ktorých sa v rozprave diskutovalo. Skutočne bol prednesený návrh zákona grémiom tretieho sektora, ktorý pod názvom Občiansky návrh zákona o nadáciách bol predmetom aj rokovania legislatívnej rady vlády. Dlhodobo sme sa týmito námietkami zaoberali, diskutovali sme o nich, konzultovali. Niektoré ustanovenia boli zapracované do vládneho návrhu zákona, niektoré pozmeňujúce návrhy legislatívna rada vlády jednoducho neprijala, odmietla ich.

    Pozmeňujúce návrhy, ktoré navrhol pán poslanec Langoš, z môjho pohľadu nie je možné akceptovať ako celok. Ak by však bolo možné hlasovať o niektorých pozmeňujúcich návrhoch jednotlivo, bolo by možné zaoberať sa napríklad navrhovanými ustanoveniami o registrácii nadácie súdom. Upozorňujem však, že by si to vyžiadalo novelu Občianskeho súdneho poriadku.

    Pán poslanec Kukan vo svojom predloženom návrhu k redukcii nadácií sa prikláňa k návrhu pani poslankyne Rusnákovej a konkrétne navrhuje vypustenie § 4, ktorý upravuje výšku základného imania. Hovorím, že je možné akceptovať tento návrh v modifikovanej podobe napríklad tým, že by pri vzniku nadácie muselo byť základné imanie 10 tisíc Sk, do 6 mesiacov by toto základné imanie bolo doplnené do 100 tisíc Sk. Tým by sme skutočne predišli tomu, aby sme neublížili malým nadáciám a aby sa malé nadácie mohli združiť, aby mohli združiť svoj majetok do výšky 100 tisíc Sk.

    Bol vyslovený nesúhlas so znením § 21, teda rotáciou členov správnej rady. Ako predkladateľ nebudem mať nič proti tomu, keď aj tieto veci upraví štatút.

    Pokiaľ sa nesúhlasilo s ustanovením § 36 o kontrole nadácií a označuje sa to za administratívnu represiu, myslím si, že ak nadácia je dotovaná zo štátneho rozpočtu - nie vždy, uvádzam príklad -, rozpočtu obce alebo rozpočtu štátnych fondov, má štát právo na kontrolu jej hospodárenia. Takisto si myslím, že kontrolu treba ustanovovať v záujme ochrany darcu, či prostriedky ním poskytnuté nadácia použila na skutočne určený účel. Okrem toho som tu na tomto mieste viackrát zdôraznil, že štát mieni poskytovať majetku nadácie daňové, finančné a colné úľavy.

    K námietkam pána poslanca Kováča, ktorý hovorí, že ustanovenie § 32 ukladá povinne schváliť rozpočet do 31. 3. kalendárneho roka, rozvinula sa tu o tom veľká diskusia, budem veľmi stručný. Poznamenávam, že spoločnosti s ručením obmedzeným hospodária s vlastným majetkom, kým nadácia hospodári s majetkom, ktorý jej bol zverený zriaďovateľom alebo darcom. Zostavovanie rozpočtu nadáciou nie je v právnych poriadkoch nič neobvyklé. Ako príklad uvediem a budem citovať článok 27 bavorského zákona o nadáciách, kde sa hovorí: "Pred začiatkom každého obchodného roka musí nadácia vypracovať návrh rozpočtu, ktorý tvorí základ pre spravovanie všetkých príjmov a výdavkov. Návrh rozpočtu musí byť v časti príjmov a výdavkov vyrovnaný."

    K otázke auditu by som si dovolil citovať spôsob, akým sa tento rieši v zákone o nadáciách v Dánsku, v § 23 ods. 1: "Správca nadácie musí zabezpečiť, aby hospodárska správa prešla auditom, a musí určiť jedného alebo viacerých audítorov." Odsek 2: "Ak nadácia mala v predchádzajúcom hospodárskom roku vlastný kapitál vo výške 3 mil. alebo viac dánskych korún, musí najmenej jeden z audítorov byť štátom autorizovaný alebo registrovaný. U iných nadácií dozorný orgán môže vyžadovať, aby aspoň jeden z audítorov bol štátom autorizovaný alebo registrovaný s tým, že podľa ods. 3 audítori musia byť svojprávni, musia mať trvalé bydlisko v krajine, okrem prípadu, ak sa urobí výnimka, ktorú stanovuje zákon."

    Ďalej sa namieta ustanovenie § 38, pokiaľ ide o anonymitu darcu. Nechám, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na vaše zváženie, či táto anonymita má byť stanovená a do akej hranice. V Čechách je to napríklad suma 10 tisíc korún.

    Pani poslankyňa Rusnáková, zdá sa mi, že prejavila alebo má o veci najväčšie znalosti. Dovolím si tvrdiť, a dokonca to oceňujem, že sa dotkla takých problémov, s ktorými sme sa aj my ako predkladatelia natrápili.

    Návrhu zákona sa inak vytýka, že má dvojstupňový systém registrácie. Domnievam sa, že to tak nie je. V zmysle § 11 ods. 3 sa síce ustanovuje možnosť ministerstva vyžiadať si názor iného ústredného orgánu, ale toto oprávnenie je iba v rovine konzultačnej. Opäť, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ak budete toho názoru, že ani táto konzultácia nie je potrebná, vypustí sa aj táto časť z ustanovenia § 11.

    Ďalej bolo konštatované, že základné imanie je umŕtveným majetkom nadácie. S týmto tiež nemôžem súhlasiť, pretože tomuto názoru nedávajú za pravdu konkrétne ustanovenia v piatom oddieli nazvanom "Hospodárenie nadácie". Podľa týchto ustanovení je možné základné imanie bez zníženia jeho hodnoty užívať na ciele nadácie a dokonca môže byť aj predané s podmienkou, že bude nahradené iným majetkom, ktorý túto funkciu prevezme. Zákaz darovať, založiť alebo inak použiť základné imanie na zabezpečenie záväzkov, podľa môjho názoru, je rozumný a chráni samotnú podstatu nadácie.

    K návrhu ustanoviť povinnosť súdu pred zrušením nadácie určiť lehotu na odstránenie dôvodu, pre ktorý sa zrušenie navrhlo, chcem podotknúť nasledovné: Ustanovenie § 36 predpokladá uplatnenie lehoty na vykonanie nápravy v rámci kontrolných právomocí ministerstva. Ministerstvo podá návrh na súd po márnom uplynutí ustanovenej lehoty na odstránenie nedostatkov a vykonanie nápravy. Preto navrhovaným opatrením by sa nepriamo zasiahlo aj do obsahu Občianskeho súdneho poriadku, o čom som už hovoril.

    K otázke nemožnosti opätovnej voľby člena orgánu konštatujem iba toľko, že takúto bariéru návrh zákona neustanovuje. Členov správnej rady, ktorým uplynulo funkčné obdobie, môže zriaďovateľ opätovne navrhnúť, ale opäť bude záležať na vašom hlasovaní.

    K otázke zdrojov, nemožnosti použitia dotácií podľa § 30 ods. 2 a k miere výdavkov na správu nadácie chcem podotknúť, že cieľom týchto ustanovení je, aby nadácia neminula sama na svoju prevádzku príliš veľa prostriedkov. Tu chcem uviesť príklad, že v Belgicku je to napríklad 20 %. Opäť, keď sa zvýši hranica nami navrhovaných 15 % na 20 %, nemyslím si, že urobíme zle. Ide o 5 %.

    K otázke rozpočtu auditu by som chcel uviesť ešte toľko, že každá dobre spravovaná organizácia tieto inštitúty bežne používa. Ďalej sa nejdem púšťať to týchto analýz, pretože nie som ekonóm, ale to, čo som povedal, na tom by som chcel trvať.

    Vo veci dotácií sme sa formuláciou § 39 snažili zamedziť tomu, aby zo strany žiadateľov nedochádzalo k duplicitnému čerpaniu prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ale vo výbore sme sa dohodli, že by sa to obcí nemalo dotýkať.

    Vo veci podnikania sa navrhlo riešenie opačné než v zákone, teda deklarovať pre nadáciu možnosť podnikať v obmedzenom rozsahu. Toto riešenie bolo použité v pracovných verziách návrhu zákona, ale upustilo sa od neho, pretože deklarovaním nadácie ako subjektu založeného za účelom podnikania sa budú môcť nadáciám udeľovať daňové, colné a iné výnimky, o ktorých som už rozprával.

    V rozprave sa vyskytli výzvy, aby som uviedol konkrétne prípady realizovaného súdneho postihu za konanie súvisiace s nadáciami. Dosiaľ vedená súdna štatistika nepozná metodiku, podľa ktorej by sme tieto údaje sledovali. Keďže podrobná úprava nadácií doteraz absentuje, nebola ani kontrola a kontrolné orgány, ktoré by porušovanie predpokladaného stavu signalizovali a iniciovali nápravu na súdoch. Tých chcem povedať, že sme skutočne na žiadnom súde Slovenskej republiky nenašli takúto vec. Toto sa dá ťažko očakávať aj u darcov, lebo sa nadáciám dosiaľ nikdy neustanovila povinnosť podrobiť sa verejnej kontrole. Ale vieme z dennej tlače, aj to je argument, je všeobecne známa skutočnosť, aký osud postihol jednu z verejných zbierok, v ktorej sa nazhromaždili z drobných darov finančné prostriedky, nechcem nič prejudikovať, ale to, čo bolo v médiách, poznáte všetci - zatiaľ v médiách. Konkrétne realizované prípady sa dajú uviesť z praxe súdov v tých štátoch, kde už kontrolné mechanizmy fungovali a fungujú, a dávajú návrhy na konanie pred súdom.

    Napríklad vo Veľkej Británii sa kontrolou nad neziskovým sektorom zaoberá inštitúcia, ktorá zamestnáva 600 pracovníkov. V rámci svojej kontrolnej činnosti odhalia ročne viac prípadov zneužitia majetku venovaného na verejné ciele, verejné účely. Ako svoj posledný, dokonca kapitálny úlovok prezentujú spreneveru 3 miliónov libier Britskou armádou spásy.

    Pred niekoľkými týždňami sa v Českej republike, u našich susedov, medializoval prípad nadácie pod menom známej kultúrnej osobnosti z kultúrneho života, ktorá pri absencii kontrolných mechanizmov údajne mala preprať okolo 300 miliónov Kč. Na Slovensku budeme radi, ak takúto štatistiku nebudeme musieť vykazovať.

    Ku konkrétnym pripomienkam k jednotlivým ustanoveniam zákona zastávam nasledovný názor v zmysle už skôr uvedených poznámok: Pani poslankyňa Rusnáková navrhovala zrušiť systém registrácie tak, aby bolo toto registrovanie vykonávané na súde. Vecné argumenty tu už odzneli, a preto ich iba doplním poznámkou, že na registráciu sa po odmietnutí registrácie budú vzťahovať predpisy správneho súdnictva. Podľa nich rozhodnutie o odmietnutí registrácie podlieha preskúmaniu Najvyššieho súdu, čiže o tomto odmietnutí rozhodne aj tak súd, a to najvyšší stupeň súdu. Súdna ochrana registrácie je tým postavená na najvyšší možný stupeň. Jednoducho povedané, o registrácii nadácie v konečnom dôsledku aj tak rozhoduje súd.

    Ďalej sa navrhovala rozsiahla redukcia dôvodov za zrušenie nadácie atď. Už vás nebudem týmito svojimi ďalšími odpoveďami unavovať. V každom prípade som sa snažil odpovedať aspoň na niektoré otázky, pochopiteľne, že som nemohol odpovedať na všetky, pretože by to zaberalo viac času. Ak by bolo treba, budem ešte odpovedať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi Ličšákovi. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Kunc? Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    priebeh rozpravy a jej obsah, žiaľ, potvrdili zásadne odlišné chápanie návrhu zákona na jednej strane poslancami opozície a na druhej strane vládou ako predkladateľom a poslancami koalície. Proti zámeru regulovať časť vnútorných pomerov a spriehľadniť verejnoprospešnú pôsobnosť nadácií stojí odmietnutie jedného i druhého s tým, že ide o útok na slobodu i nezávislosť nadácií a tým aj na retardovanie ich jestvovania a činnosti, dokonca že je likvidačný. A odznel aj taký názor, že sprostredkovane vlastne obmedzuje tento návrh zákona aj osobnú slobodu.

    Vďaka teda aspoň za to, že predsa len je zhoda v tom, že samotná úprava je v určitej podobe potrebná a bude užitočná, a treba ju prijať. Ale kedy sa objavujú potreby určitej právnej úpravy a v čom? Až dovtedy sa neobjavujú, kým v spoločenských reáliách nevznikajú vzťahy, ktoré sú sprostredkované takými spôsobmi a prostriedkami, čo zaujímajú určitým spôsobom štát a vyžadujú jeho regulačné pôsobenie.

    Nadácie majú slobodu i nezávislosť, môžu vznikať i pôsobiť, a tiež zanikať. Štát žiadnej neprikáže, aby vznikla, v čom a ako má pôsobiť, ani aby zanikla, ak nenastanú zákonné dôvody, ktoré pozná aj sama a ktorým sa môže vyhnúť. Ale ani tie zákonné dôvody nevyvoláva štát, ale celý rad ony samotné vymedzeným správaním. To, do čoho štát vstupuje, sú reálne existujúce a vznikajúce vzťahy medzi nadáciami ako právnickými osobami a inými právnickými osobami, prípadne aj fyzickými, ak ide o zamestnancov, bez ohľadu na dôvod vzniku, ktoré treba nevyhnutne regulovať v spoločenskom záujme. Vstupov do vnútorných pomerov nadácií zákon neuvádza veľa, ich úprava sa ponecháva na štatút.

    Zmysel zachovania hodnoty základného imania je v tom, že práve výnos z neho, resp. jeho využívanie zabezpečuje plnenie účelu nadácie, a to trvale a dlhodobo. Nemožno pochybovať o tom, že štátna pospolitosť ocení hlavne pôsobnosť takýchto nadácií. Ďalšie príspevky a dary sú vždy vítané, základné imanie ich nijako nelimituje. A naozaj, takto zabezpečený majetok by nemal byť umŕtvený. Dobrý správca predsa vie, čo s ním možno robiť, ak ide povedzme o finančnú hotovosť a nejde o nehnuteľnosti, ktoré nadácia priebežne využíva.

    Utkvela mi v pamäti myšlienka, ktorú viacerí z našich vystupujúcich zdôraznili, že nadácie suplujú štát. Provokuje ma a vedie k zamysleniu, či je to naozaj tak. Ja si myslím, že nie je. O suplovanie by išlo vtedy, keby štát tieto aktivity vopred určil alebo aspoň dohodoval a z toho titulu by potom mal aj priestor na zasahovanie prinajmenej v dohodnutom rozsahu. Pritom určite by sa našli činnosti, ktoré nemožno pripísať štátu ako povinnosť. Často ide o zdvojenie vykonávania rovnakých činností, niekedy o určité rozšírenie, a často o také činnosti, ktoré sú predmetom osobného záujmu, odborného či záľubového. Isteže, všetko je to dobré a môže byť ešte viac i nadácií i vykonávaných aktivít, kde naozaj nepôjde o suplovanie štátu.

    Dostal som výčitku, že som hovoril o určitých vlastných návrhoch a v prvom vystúpení som ich nepredniesol. Nepredniesol som ich preto, lebo som očakával vzhľadom na informácie, ktoré som mal z prameňov, čo som vám spomínal v prvom vystúpení, a chcel som počuť, čo tu odznie naviac. Dovoľte mi, aby som vám ich teraz prečítal, čo odporúčam.

  • Šum v sále.

  • Návrhy už nemôžete dávať, ani odporúčania. Rozprava je uzavretá, nemôžete odporúčať.

  • Potom je to škoda. Skutočne.

  • Iba keby pán minister otvoril rozpravu, potom by to bolo možné.

  • Musím požiadať pána ministra, aby tak urobil, pretože okrem návrhov mám aj návrh uznesenia, ktoré je, myslím si, naozaj závažné a vyhovie požiadavkám, ktoré tu boli kladené.

  • Ďakujem. Nech sa páči pán minister.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu.

  • Smiech v sále.

  • Prosím pána spravodajcu, aby predniesol to, na čo sme zabudli.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    chcem povedať, že som tieto veci štylizoval po vlastnom štúdiu návrhu, ale aj podkladov tzv. tretieho sektora, a keď ich porovnávam s tým, čo odznelo vo vystúpeniach, a hlavne vo vystúpeniach opozície, myslím si, že sú veľmi ústretové.

    Po prvé navrhujem v § 4 ods. 2 druhú vetu nahradiť novou v nasledujúcom znení: "Jeho hodnota pri vzniku nadácie musí byť najmenej 10 tisíc Sk a v lehote do 6 mesiacov sa musí doplniť nad 100 tisíc Sk."

    Po druhé navrhujem v § 10 ods. 3 na konci druhej vety pripojiť slová "pri vzniku nadácie".

    Po tretie navrhujem v § 21 vypustiť odsek 2, ktorého znenie hovorí o rotácii členov. Touto zmenou by rotácia vypadla.

    Po štvrté - v § 31 ods. 4 upraviť text v druhom riadku o slová "najviac však do 20 % celkových výdavkov". Ide o správne náklady.

    Po piate - v § 39 ods. 1 navrhujem vynechať slová "rozpočtov obcí". Tým sa dosiahne účel, ktorý sledovalo viacero návrhov - takouto jednoduchou úpravou.

    Okrem toho navrhujem, čo odznelo v rozprave, aby sa účinnosť zákona ustanovila dňom 1. 1. 1997.

    Okrem toho navrhujem prijať uznesenie Národnej rady. V uznesení pôjde o zaviazanie vlády na aktivitu, o ktorej sa tu takisto hovorilo. Jeho návrh by znel takto:

    "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky predložiť Národnej rade Slovenskej republiky na prerokovanie:

    1. návrhy zákonov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré budú riešiť problematiku daňových úľav a colných výhod pre neštátne neziskové subjekty poskytujúce sociálne služby,

    2. návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý upraví právne postavenie, finančné hospodárenie a činnosť neziskových všeobecne prospešných právnických osôb,

    3. návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý upraví právne postavenie, finančné hospodárenie a činnosť neinvestičných fondov v takom časovom predstihu, aby tieto právne predpisy mohli nadobudnúť účinnosť 1. januára 1997, teda tým istým dňom ako zákon o nadáciách."

    Vážený pán podpredseda, to je celý návrh. Vzhľadom na to, že v rozprave odznelo veľa doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov a odznela požiadavka, aby tieto návrhy mohli poslanci dostať v osobitnom vyhotovení, navrhujem, aby sme v tejto chvíli rokovanie o zákone prerušili a pokračovali v hlasovaní až potom, keď budú môcť poslanci dostať príslušný podklad.

  • Ďakujem. Faktické pripomienky - nech sa páči, pán poslanec Juriš.

  • Ďakujem za slovo a ďakujem pánu ministrovi, že otvoril rozpravu. Ja som zabudol ešte niečo doplniť k môjmu pozmeňovaciemu návrhu. V § 10 ods. 1 doplniť vetu: "Správca je povinný zakladateľovi vydať doklad o splatení vkladu. Tento doklad sa prikladá k návrhu na zápis do registra nadácií." A v odseku 5 doplniť za slovo "vrátiť" slová "zakladateľovi do 30 dní".

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka - pani poslankyňa Rusnáková.

  • Pán predsedajúci, nebude to faktická pripomienka, ale vzhľadom na to, že pán minister otvoril rozpravu, dovolím si dať ešte jeden návrh.

    V § 11 som navrhla vypustiť odsek 3. Chcem podotknúť, že v súvislosti s touto úpravou, ak prejde, bude potrebné zmeniť ešte dva odseky § 11, a preto navrhujem v § 11 ods. 4 a 5 vynechať v druhom riadku slová "a 3". To znamená, že ods. 4 bude znieť nasledovne:

    "(4) Ministerstvo vydá rozhodnutie o registrácii a vykoná zápis do registra, ak z podkladov podľa ods. 2 vyplýva, že..." a text pokračuje ďalej tak, ako je uvedený.

    Odsek 5 bude zmenený nasledovne:

    "(5) Ministerstvo registráciu odmietne, ak z podkladov podľa ods. 2 vyplýva, že..." a text pokračuje ďalej tak, ako je navrhnutý.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Ftáčnik.

  • Mal by som vecnú pripomienku, alebo možno sa obrátim priamo na pána spravodajcu, ktorý predniesol návrh na uznesenie, z ktorého som vyrozumel, že chce požiadať vládu o to, aby predložila návrh daňových úľav, a formuloval účel, pre koho tie daňové úľavy majú byť. Majú to byť organizácie, ktoré sú namierené na plnenie sociálnych úloh alebo sociálny účel. Chcel by som dať pozmeňujúci návrh alebo ho poprosiť, aby to preformuloval na verejnoprospešný účel, lebo takto to formuluje zákon o nadáciách, ktorý predložila vláda, čiže aby sa úľavy týkali všetkých nadácií, pretože ťažko od seba odlíšiť sociálnu, zdravotnú či vzdelávaciu aktivitu. Všetky by mali mať svoje právo na daňové zvýhodnenie, pretože všetky sledujú verejnoprospešný účel v prípade, že napĺňajú ustanovenia tohto zákona. Takže uznesenie by sme mali smerovať takýmto smerom a chcem poprosiť pána spravodajcu, aby do neho vniesol túto zmenu, teda nie sociálne, ale verejnoprospešné účely.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Keďže nikto sa už nehlási, vyhlasujem rozpravu za ukončenú. Pán minister nie je tu.

    Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť?

  • Návrh pána poslanca Ftáčnika uvediem.

  • Dobre. Ďakujem. Vážení, dám slovo ešte pánu predsedovi, nech sa páči.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, boli za mnou predstavitelia dvoch politických klubov a požiadali ma o zasadnutie politického grémia, takže prosím predsedov politických klubov, aby sme sa hneď zišli v miestnosti, kde vždy zasadáme. Navrhujem teraz pánu predsedajúcemu, aby prerušil rokovanie parlamentu, a pokračovali by sme zajtra o 9.00 hodine. O 18.00 hodine páni poslanci, ktorí majú záujem, môžu ísť do kinosály, je tam premietanie filmu len pre poslancov. Takže pre 150 poslancov - predstavenie v kinosále. Môžeme sa dohodnúť, že sa začne o 18.15 hodine, dovtedy sa skončí grémium. Zajtra o 9.00 hodine budeme pokračovať.

  • Vážené poslankyne, vážení poslanci,

    prerušujem schôdzu. Zajtra o 9.00 hodine budeme hlasovať o tomto bode programu.