• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie prerušenej 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vzhľadom na to, že schôdzu začíname hlasovaním, zistím prítomných poslancov na schôdzi. Nech sa páči, budeme sa prezentovať.

    Ďakujem. Prítomných je 81 poslancov, takže Národná rada Slovenskej republiky je schopná sa uznášať.

    Rokovanie 15. schôdze sme včera prerušili pri hlasovaní o štrnástom bode programu, ktorým je vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení zákona číslo 27/1984 Zb.

    Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca pána Hofbauera, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Dámy a páni,

    skôr ako pristúpime k hlasovaniu, mám dve vysvetlenia tomu predchádzajúce. Po prediskutovaní a prerokovaní pripomienok a pozmeňujúcich návrhov s predstaviteľom rezortu aj s predstaviteľom vlády konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Hrušovského bude akceptovaný, budem navrhovať, aby bol prijatý, to znamená krajské úrady zmeniť na okresné, okresné úrady zmeniť na obvodné úrady a v nadväznosti na túto skutočnosť upravím aj návrh hlasovania o spoločnej správe. To je prvá vec, na ktorú upozorňujem.

    Druhá vec, na ktorú upozorňujem, je označenie v bode 13, či je rímska dvojka, alebo trojka. Včera to bolo znovu spresňované s legislatívnym odborom Národnej rady a ostáva pôvodné označenie - II. Takže toto, prosím vás, keby ste zobrali na vedomie. Platí také označenie, aké je v spoločnej správe.

    Teraz pristúpime k jednotlivým návrhom tak, ako boli uplatňované. Je potrebné, aby sme hlasovali o procedurálnom návrhu pani poslankyne Márie Sabolovej ako prvom - prerušiť rokovanie o tomto bode a prerokovať túto novelu zákona spolu s návrhom zákona o územnosprávnom usporiadaní a návrhom zákona o organizácii miestnej štátnej správy. Prosím hlasovať, odporúčam neprijať.

  • Áno, budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať. Nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

    Ďakujem. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem. Ideme hlasovať o bodoch spoločnej správy. V nadväznosti na to, čo som uviedol o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Hrušovského, ktorý nadväzne budem odporúčať na prijatie, zo spoločnej správy odporúčam spoločne prijať body 1, 2, 3, 5, 8, 9, 10, 11, 12, 13 a 16.

    Prosím hlasovať, odporúčam prijať.

  • Ďakujem, budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 110 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Tieto pozmeňujúce návrhy spoločnej správy sme prijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Hlasujeme o bodoch 6, 7, 14 a 15 spoločnej správy. Odporúčam ich neprijať.

  • Budeme hlasovať o ďalších pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, ktoré pán spoločný spravodajca neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tieto pozmeňujúce návrhy spoločnej správy sme neprijali.

    Nech sa páči.

  • Pán poslanec Rózsa žiadal osobitne hlasovať o bode 4 spoločnej správy. Navrhujem hlasovať a odporúčam ho prijať.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Rózsu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 97 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch poslancov.

    Ako prvý som vystúpil v rozprave ja. V prvom bode som odporúčal v § 3 ods. 1 vypustiť písmeno d) a zaviesť novú dikciu odseku 2: "Miestnu štátnu správu pre pozemné komunikácie vykonávajú aj obce." A v § 3 ako druhý pozmeňujúci návrh doplniť vetu: "Obce vykonávajú štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií." To je podobné znenie ako u pána poslanca Vavríka. O týchto dvoch bodoch navrhujem hlasovať spolu a odporúčam ich prijať.

  • Áno, budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána Hofbauera a pána Vavríka. Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tieto pozmeňujúce návrhy sme prijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, dámy a páni.

    Môj tretí pozmeňujúci návrh stratil zmysel, pretože bolo prijaté hlasovanie o spoločnej správe, takže potom hlasovanie o tomto mojom návrhu je bezpredmetné.

    Pozmeňujúce návrhy pána poslanca Sečánskeho:

    Prvý - v § 6 ods. 3 upraviť znenie písmena b) nasledovne: "Armády Slovenskej republiky a Vojenskej polície". Armáda Slovenskej republiky nemusí jazdiť po diaľniciach ani po rýchlostných automobilových komunikáciách, pretože všetky tieto autocesty majú súbežné štátne cesty. Odporúčam preto neprijať tento pozmeňujúci návrh.

  • Áno, budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Sečánskeho. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 34 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

    Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ďalší pozmeňujúci návrh pána poslanca Sečánskeho takisto v § 6 ods. 3 písm. c) rozšíriť na text: "Záchrannej zdravotníckej a horskej služby a Cestného záchranného systému". Odporúčam ho prijať.

  • Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Sečánskeho. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 110 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

    Nech sa páči.

  • Pozmeňujúci návrh poslanca Rastislava Šeptáka sa týka § 6 ods. 3 - doplniť nové písmeno m) "vozidlá Armády Slovenskej republiky". Z rovnakých dôvodov ako v predchádzajúcom hlasovaní odporúčam návrh neprijať.

  • Hlasy v sále, že o tomto návrhu netreba hlasovať.

  • Netreba, dobre, o tejto tematike sme vlastne hlasovali.

  • Pozmeňujúce návrhy pani poslankyne Sabolovej: o prvom sme hlasovali v úvode. Ďalšie pozmeňujúce návrhy - v § 3d ods. 1 vypustiť časť vety "ak osobitný zákon2a) neustanovuje inak" a v poznámke 2a) - vypustiť celý bod 2a a text bodu prečíslovať. Odporúčam o tomto hlasovať vcelku a odporúčam návrhy neprijať.

  • Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

    Nech sa páči.

  • Ďalší vystúpil v rozprave pán poslane Ernö Rózsa. O jeho pozmeňujúcom návrhu sme hlasovali pri spoločnej správe.

    Prechádzame k návrhu pána poslanca Romana Kováča, ktorý navrhol v § 6 ods. 3 písm. c) pokračovať čiarkou a doplniť textom "vozidlá určené na hromadný odber krvi a humanitné vozidlá". Pán poslanec, s vaším súhlasom som odporúčal túto vec rozdeliť, pretože "vozidlá, určené na hromadný odber krvi", to má svoju jasnú logiku, ale "a humanitné vozidlá", takúto terminológiu cestný zákon nepozná. Takže zavádzali by sme tam terminus technicus, ktorý pre cestnú terminológiu nie je známy.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Kováč.

  • Ja som navrhoval skutočne len vozidlá určené na hromadný odber a domnievam sa, že by mohli byť priradené k tomu bodu, ktorý navrhoval pán Sečánsky. Vytvára to logiku, lebo tam sú zdravotné vozidlá záchrannej služby, zdravotníckej záchrannej služby, takže tam by sa len doplnilo na konci vety, nemusí to byť samostatné písmeno, "a vozidlá určené na hromadný odber krvi". Vytvára to logiku, lebo sú to všetky vozidlá, ktoré idú smerom k zdravotníctvu.

  • Pán poslanec, tak je to aj uvádzané v § 6 ods. 3...

  • Tie humanitné som neuvádzal, pán poslanec.

  • Potom omyl vznikol asi mojou nepozornosťou. Takže hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kováča doplniť § 6 ods. 3 písm. c) pokračovaním vety za čiarkou "vozidlá určené na hromadný odber krvi". Odporúčam návrh prijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kováča. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 114 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem. Ako ďalší poslanec vystúpil pán Jozef Rea, ktorý žiadal upraviť bod 12 spoločnej správy. O tom sme hlasovali, takže hlasovanie o tomto bode je bezpredmetné.

    Pán poslanec Roman Vavrík uplatnil 6 pozmeňujúcich návrhov. Prvý sa týka postavenia obcí v § 3 ods. 5. O tomto bode sme hlasovali, takže je bezpredmetné o ňom ďalej hlasovať. Pán poslanec, ďalšie pozmeňujúce návrhy, ktoré ste uviedli, odporúčam neprijať. Súhlasíte s tým, aby sa hlasovalo o nich spolu, alebo osobitne?

  • Nech sa páči, pán poslanec Vavrík.

  • V týchto bodoch ide o rôznu problematiku, tak predpokladám, že by bolo lepšie hlasovať osobitne, ak sa chceme k tomu odborne vyjadriť. Ak sa k tomu chceme vyjadriť inak ako odborne, tak môžeme hlasovať aj naraz.

  • Dobre. Druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca Vavríka v § 3c ods. 1 doplniť o nové písmeno s textáciou "nad miestnymi komunikáciami a účelovými komunikáciami obce". Odporúčam návrh neprijať.

  • Ďakujem, budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Vavríka. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

    Nech sa páči.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh - v § 7 ods. 1 a v § 8 ods. 1 nahradiť slovo "po dohode" slovom "po prerokovaní". Po dohode znamená, že musí prísť k dohode, po prerokovaní znamená, že k dohode nemusí prísť. Odporúčam preto tento pozmeňujúci návrh neprijať.

  • Áno, budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Čiže ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh - v § 7 vypustiť odsek 3. Ide o povinnosť obcí viesť obchádzkovú dopravu po trasách. Nakoľko toto je riešené v nasledovnom odseku 4, kde obce majú zo zákona právo na úhradu, odporúčam tento pozmeňujúci návrh neprijať.

  • Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem. Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka § 14 s návrhom vypustenia odseku 3, ktorý sa týka rozhodovania o cestnej zeleni. V spoločnej správe je to obsiahnuté taxatívne, že rozhodujú o tom cestné orgány po prerokovaní s orgánmi životného prostredia. Domnievam sa, že táto textácia je vhodná. Odporúčam preto tento pozmeňujúci návrh neprijať.

  • Áno, ďakujem. Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 28 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Posledný pozmeňujúci návrh pána poslanca Vavríka - v § 22a upraviť prvý riadok paragrafu nasledovne: slovo "uloží" nahradiť slovami "môže uložiť". Týka sa to ukladania cestných pokút a ich ukladanie nemôže byť na úrovni fakultatívnej, musí byť na úrovni obligatórnej. Preto odporúčam tento pozmeňujúci návrh neprijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 21 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

    Ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem. Pozmeňujúci návrh pána poslanca Pavla Hrušovského - v § 3 zmeniť v bode b) krajské úrady za okresné úrady a v bode c) okresné úrady za obvodné úrady a túto zmenu premietnuť do celého textu zákona. Návrh odporúčam prijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Hrušovského. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 118 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem. Ďalším pozmeňujúcim návrhom je návrh pána poslanca Miroslava Maxona - v § 6 ods. 3 doplniť nové písm. l) s textom "špeciálne vozidlá na zvoz odpadov živočíšneho pôvodu a kadáverov". Z rovnakých dôvodov ako pre Armádu Slovenskej republiky odporúčam tento pozmeňujúci návrh neprijať.

  • Áno, ďakujem. Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Čiže tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vyčerpali sme všetky pozmeňujúce návrhy poslancov aj zo spoločnej správy. Navrhujem hlasovať o zákone ako celku a odporúčam ho prijať.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Šepták.

  • Pán spravodajca, chcel som len pripomenúť jednu vec. Teraz sme hlasovali o návrhu pána poslanca Maxona a z tých istých dôvodov si o mojom návrhu nedal hlasovať.

  • O tvojom návrhu sa hlasovalo. Tvoj návrh je identický s tým, ktorý navrhoval pán poslanec Sečánsky.

  • Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, pani poslankyňa, máte procedurálny návrh?

  • Ďakujem pekne. Obvykle sa pred hlasovaním dáva možnosť zahlásiť to, že budem hlasovať náhradnou kartou. Medzitým sa už hlasovalo niekoľkokrát. Hlasujem náhradnou kartou číslo 3.

    Ďakujem.

  • Ďakujeme. Prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať o zákone ako celku. Nech sa páči. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení zákona číslo 27/1984 Zb.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Nasleduje p ä t n á s t y bod programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o cestnej doprave.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 391, spoločnú správu výborov máte ako tlač 391a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky pán Peter Baco. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    návrhom zákona o cestnej doprave je potrebné vykonať nevyhnutné zmeny doterajšieho zákona Federálneho ministerstva dopravy...

  • ...číslo 68/1979 Zb. o cestnej doprave a o vnútroštátnom zasielateľstve v znení zákona číslo 118/1990 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa citovaný zákon o cestnej doprave a o vnútroštátnom zasielateľstve, ktorý je už prekonaný a nezodpovedá podmienkam trhového hospodárstva.

    Po podrobnom preskúmaní a zhodnotení súčasnej situácie, ktorá vznikla politickými, hospodárskymi a spoločenskými zmenami, sme dospeli k názoru, aby navrhované zmeny zákona boli obmedzené na nevyhnutné minimum, ktoré si vyžaduje zmena doterajšieho ústavného stavu, a naopak, pokryť v ňom podmienky na podnikanie a previazanosť na platný živnostenský zákon a Obchodný zákonník.

    Predpokladá sa, že nový zákon o cestnej doprave nahradí doterajšiu zákonnú úpravu, a to nielen na základe ústavnoprávnych zmien a prienikom súkromného podnikania do tejto oblasti, ale aj v nadväznosti na úlohy, ktoré vyplývajú pre Slovenskú republiku z Bielej knihy Komisie Európskeho spoločenstva.

    Odborná spôsobilosť v § 3 a finančná spoľahlivosť v § 22 na udelenie koncesie alebo dopravnej licencie, resp. povolenia, zapracovaná do návrhu tohto zákona, je jedna z troch základných podmienok vychádzajúcich z predpisov Európskej únie a jedna zo základných podmienok pre asociované krajiny podľa uvedenej Bielej knihy.

    Návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o cestnej doprave bol schválený na 62. schôdzi vlády Slovenskej republiky dňa 19. marca 1996 a následne predložený Národnej rade Slovenskej republiky už ako vládny návrh.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    k návrhu zákona o cestnej doprave si osvojujem úpravy v spoločnej správe a pozmeňujúce návrhy výborov, v ktorých bol zákon prerokovaný.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi Bacovi. Prosím predsedu výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslanca Romana Hofbauera, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci,

    predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 11. apríla 1996 číslo 917 pridelil vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o cestnej doprave (ďalej len "vládny návrh zákona") Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť na prerokovanie do 9. mája 1996. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným rozhodnutím súčasne určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikania ako príslušný výbor na skoordinovanie stanovísk výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený na prerokovanie.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona prerokovali v určenom termíne. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie neprijal o výsledku prerokovania vládneho návrhu uznesenie, lebo zaň nehlasovala nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Ostatné výbory, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, odporúčali ho Národnej rady Slovenskej republiky schváliť s úpravami, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.

    Ako spravodajca tohto zákona odporúčam pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy akceptovať nasledovne: 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17 a 18, teda všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré boli prijaté, aj bod 19.

    Súčasne prosím, pán predsedajúci, o začatie rozpravy a o moje vystúpenie v rozprave ako prvého.

  • Ďakujem pánu spravodajcovi. Keďže sa do diskusie hlási ako prvý, nech sa páči, máte slovo, pán spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni,

    podmienky vykonávania a zabezpečovania komerčnej prepravy, osobnej i nákladnej, do súčasnosti upravoval rad legislatívnych dokumentov v rozmedzí rokov 1948 až 1991. Chýbal však ucelený právny dokument, ktorý by podnikanie v podmienkach súčasnej spoločnosti na báze trhového prostredia a voľnej konkurencie v cestnej doprave vecne a komplexne právne upravoval. Trhové podnikanie v cestnej doprave je pritom veľmi dôležité, veď cestná doprava zabezpečuje prevažnú časť množstva prepravy osôb aj nákladov a v súčasnosti prebiehajúca privatizácia tohto odvetvia vytvára podnikateľské podmienky aj v tomto smere.

    Podnikanie v cestnej doprave je však osobitne náročné s prihliadnutím na osobitné špecifiká tohto odvetvia. Ide o podnikanie náročné na technické zabezpečenie prevádzky, odborné znalosti a odbornú spôsobilosť, aj finančné zabezpečenie. Medzištátna preprava je pritom koordinovaná za podmienok jednoznačných prísnych pravidiel po stránke bezpečnosti prevádzky, premávky, odbornej spôsobilosti podnikateľov v cestnej doprave a ich finančnej spoľahlivosti.

    Medzištátna cestná doprava funguje na základe medzinárodných organizácií, menovite IRU, ktorých akceptovanie pravidiel je východiskovou podmienkou na začlenenie štátu do tejto medzinárodnej inštitúcie. Za tohto stavu je garantom výkonu podnikania v cestnej doprave príslušný ústredný orgán daného štátu, teda v našich podmienkach ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií.

    Príprava novelizácie legislatívnych dokumentov, ktoré súvisia s podnikaním v cestnej doprave, a príprava nového zákona o cestnej doprave, sa datuje do obdobia vzniku nášho samostatného štátu v roku 1993. Príprava zákona sa začala v roku 1993 a s prestávkami v roku 1994 a začiatkom roku 1995 po predchádzajúcich medzirezortných prerokovaniach a prerokovaniach v legislatívnej rade vlády a vo vláde prerokúvame jeho definitívne navrhované znenie.

    Pri prerokúvaní návrhu zákona vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie bol odporúčaný a hlasovaním poslancov aj schválený rad pozmeňujúcich návrhov, ktoré pôvodný text zákona jednoznačne zlepšovali. Hlasovaním poslancov boli tieto pozmeňujúce návrhy prijaté. Pri konečnom hlasovaní však došlo k stavu, že nebolo prijaté konečné platné uznesenie, a preto sa tieto výborom schválené uznesenia vlastne nepremietli do spoločnej správy. Z toho dôvodu tieto pozmeňujúce návrhy uplatňujem teraz. Ide o nasledovné návrhy:

    V § 3 ods. 3 druhú vetu upraviť nasledovne: "Bez vykonania skúšky komisia uzná za odborne spôsobilého toho..." a ďalej pokračuje normálny text.

    V § 3 odsek 3 písmeno b) vetu začať doplnením o slovo "alebo". Ak sledujete text zákona, je to jednoznačné podmienenie - buď kvalifikácia, alebo odborná prax, a teda nie súčet týchto dvoch faktorov.

    Ďalší pozmeňujúci návrh: v § 3 ods. 4 doplniť o nasledovnú časť vety: "pričom komisia vykoná preskúšanie najneskôr do troch mesiacov od podania žiadosti podnikateľa o povolenie podnikania v cestnej doprave". Pozmeňujúci návrh má zmysel v tom smere, aby ministerstvo bolo zaviazané časovým limitovaním, dokiaľ musí komisia preskúšať, aby nemohol vzniknúť nekontrolovateľný stav, že žiadosti tam budú ležať neurčitý čas bez toho, aby sa o nich rozhodovalo.

    Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka § 4 ods. 1 písm. e), text doplniť nasledovne: "pokiaľ obec pre takéto účely vymedzené priestory zriadila". Ide o odstavovanie úžitkových vozidiel v obci s cieľom ich sústredenia na vymedzené priestory, ale, samozrejme, podmienkou je, aby vôbec takéto priestory obec mala zriadené. Ak ich nemá, nie je možné zákonom nútiť podnikateľov, aby parkovali tam, kde vlastne také čosi nie je.

    Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka § 8 ods. 3, a to vypustenia druhej a tretej vety a vypustiť z § 8 ods. 4 poslednú vetu.

    V § 12 ods. 4 druhú časť poslednej vety nahradiť nasledovne: "ako aj po celý čas prepravy a pri vystupovaní z autobusu". Text zákona uvádza "po vystúpení z autobusu", čo nie je dobrá textácia, pretože po vystúpení z autobusu cestujúci je už chodcom a niet dôvodu, aby dokumentoval, či má cestovný lístok ako chodec. Takže pri vystupovaní z autobusu je posledný akt účastníctva hromadnej dopravy.

    Veľmi intenzívna diskusia bola ohľadom § 22 ods. 2, pričom s prevažnou väčšinou poslancov, bez ohľadu na to, či boli z opozície, alebo koalície, sme sa zhodli na tom, že tento odsek presahuje žiaducu právomoc, pretože podnikatelia by vlastne museli okresným orgánom dokumentovať to, čo s cestnou dopravou a s jej prevádzkovaním bezprostredne nesúvisí. Preto sa hlasovaním vo výbore § 22 ods. 2 odporúčal vypustiť a ja toto akceptujem, osvojil som si, čiže § 22 ods. 2 vypustiť a ďalšie odseky následne prečíslovať.

    Ďalší pozmeňujúci návrh - v § 25 ods. 4 v prvej vete nahradiť slová "správneho orgánu" za slovo "ministerstva".

    V § 27 označiť doterajší text ako odsek 1, z textu vypustiť písmeno c) a doplniť tento odsek o odsek 2 nasledovne: "miestnu štátnu správu na úseku dopravy vykonávajú aj obce".

    A konečne v § 29 písm. c) namiesto slova "osvedčenie" použiť slovo "potvrdenie".

    Pán predsedajúci, to sú všetky moje pozmeňujúce návrhy, resp. pozmeňujúce návrhy tak, ako boli prerokované a schválené vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktoré sa, žiaľ, nedostali do koncovej správy. Žiadam o pokračovanie v rozprave s tým, že ak poslanci predložia nejaké pozmeňujúce návrhy, prosím, aby ich predložili jednoznačne v písomnej, zrozumiteľnej forme, nie tak ako včera, že to v podstate boli buď ústne poznámky, alebo dosť ťažko zrozumiteľné čarbanice.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Ako ďalší je do diskusie prihlásený pán Baránik, nech sa páči, a pripraví sa pán poslanec Bajan.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, vážení hostia,

    existujúca legislatívna úprava o cestnej doprave nevyhovuje súčasným podmienkam. To je nám všeobecne známe. Podmienky v cestnej doprave upravuje zákon číslo 68/1979 Zb. o cestnej doprave a vnútroštátnom zasielateľstve, novelizovaný zákonom číslo 118/1990 Zb. Vykonávacia vyhláška ako i ďalšie predpisy sú z obdobia po roku 1948. Uvedené normy predurčujú stav, ktorý vznikol zoštátnením cestnej motorovej dopravy a zavedením monopolu štátneho podnikania v doprave a v národných dopravných podnikoch.

    Tento legislatívny stav bráni rozvoju podnikania v trhových podmienkach, neumožňuje vytváranie konkurenčného prostredia. Súčasný monopol štátu v podnikaní v cestnej doprave je nevyhovujúci. Treba vytvoriť legislatívne podmienky na existenciu privátnych podnikov, zladiť našu legislatívu s európskymi dohovormi, s prihliadnutím na odporúčania Európskej únie.

    Predkladaný návrh zákona upravuje cestnú dopravu ako systém používania ciest na podnikanie v štruktúre: osobná cestná doprava ako vnútroštátna a medzinárodná, pravidelná a nepravidelná, náhradná cestná doprava, taxislužba. Ďalej upravuje podmienky podnikania a pôsobnosť správnych orgánov v cestnej doprave vrátane štátneho dozoru.

    Navrhovaný zákon nezvyšuje administratívnu náročnosť v rozsahu pôsobnosti správnych orgánov, povoľovacej činnosti pri výkone štátneho dozoru a ani pri sankcionovaní. Zákon nemá nároky na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí. Zákon upravuje len dopravu, ktorá má charakter podnikania. Na ostatnú dopravu sa nevzťahuje, napríklad na dopravu, ktorú vykonáva vlastník motorového vozidla sám pre seba, ďalej na dopravu vozidiel ozbrojených síl, zdravotnej správy, požiarnej ochrany, pošty a cestnú dopravu pre vlastné potreby.

    Podľa navrhovaného zákona základnou podmienkou podnikania v cestnej doprave je úradné povolenie na podnikanie. Toto ustanovenie nadväzuje na živnostenský zákon, podľa ktorého podnikanie v cestnej doprave, s výnimkou verejnej pravidelnej osobnej dopravy a v taxislužbe, je koncesionovanou živnosťou. Preto pravidelná autobusová cestná doprava je upravená týmto zákonom.

    Podmienkou na podnikanie v pravidelnej cestnej osobnej doprave je odborná spôsobilosť a finančná spoľahlivosť. Obe podmienky zodpovedajú nárokom na pôsobenie v náročnom konkurenčnom prostredí v domácej ekonomike, ale hlavne na pôsobenie v medzinárodnej doprave. Odborná spôsobilosť sa vyžaduje iba pri podnikaní s viac ako piatimi nákladnými autami alebo autobusmi. Odborná spôsobilosť sa musí doložiť vykonaním odbornej skúšky alebo vysvedčením, resp. diplomom o absolvovaní školy. Na základe toho vydá okresný úrad osvedčenie. Obsah skúšky bude zladený s prílohou smernice rady EHS 74/561 o prijatí do zamestnania operátora v cestnej vnútroštátnej a medzinárodnej cestnej doprave. Tým sa vytvárajú porovnateľné podmienky s podmienkami Európskej únie.

    Závažnou skutočnosťou je podmienka finančnej spoľahlivosti dopravcu. Finančná spoľahlivosť sa vyjadruje čistým obchodným majetkom alebo objemom finančných prostriedkov definovaným ako rozdiel medzi aktívami a pasívami dopravcu sumou 1 500 ECU na jedno vozidlo používané v medzinárodnej cestnej doprave, alebo 75 ECU na každé sedadlo, alebo na každú tonu maximálnej povolenej hmotnosti vozidla. Táto podmienka má trvalý charakter a jej strata je dôvodom na odňatie dopravnej licencie. Uvedené ustanovenie zákona treba považovať za prezieravé. Má sa tým predísť tomu, aby novo sa formujúce privátne odvetvie podnikania hneď na začiatku neprehlbovalo súčasnú zložitú situáciu v obehu peňazí rozširovaním platobnej neschopnosti ďalšej skupiny podnikateľov. A tiež aby sa neznižovala úroveň podnikania v medzinárodných reláciách. Podmienka finančnej spoľahlivosti by sa, podľa môjho názoru, mala využívať aj vo vnútroštátnom podnikaní.

    Za správne ďalej považujem ustanovenie zákona pre prípad, ak je počet prepravných povolení medzinárodnej dopravy nižší ako požiadavky dopravcov, že prednostné uspokojenie zodpovedá reálne zváženým kritériám, čím sa akcentuje verejný záujem našej spoločnosti.

    Rovnako je správne ustanovenie zákona, aby zahraničným prepravcom správne orgány poskytovali povolenia na jednorazovú alebo opakovanú prepravu medzi dvoma mestami na území Slovenskej republiky. Táto požiadavka vyplýva z úzkeho vzájomného dopravného prepojenia našej ekonomiky so zahraničím, hlavne s Českou republikou, kde existujú objektívne požiadavky na prepravu osôb vzhľadom na pohyb pracovnej sily, ale aj v záujme podpory cestovného ruchu s ostatnými susednými štátmi.

    Medzi správnymi orgánmi nie je uvedený krajský úrad. Mám taký názor, že krajský úrad by mal vykonávať niektoré funkcie ministerstva a tiež niektoré funkcie okresného úradu. Kraje budú hrať v budúcnosti významnú ekonomickú úlohu, preto by nemali byť zbavené možnosti vplývať na autobusovú dopravu ako jednu z najdôležitejších zložiek infraštruktúry na vlastnom území. Odborný dozor nad vnútroštátnou automobilovou dopravou by mal vykonávať krajský úrad. Tým by sa výkon odborného dozoru stal objektívnym orgánom. Zodpovedá to základnému princípu fungovania dozoru. Dozor by nemal vykonávať ten, kto udeľuje licenciu, okrem medzinárodnej prepravy.

    Zákon neobsahuje ustanovenie o tom, ako má postupovať správny orgán v prípade, že požiadavka na prepravu existuje a dopravca vráti licenciu, alebo správny orgán licenciu odníme. Vzhľadom na to, že zákon zodpovedá nárokom na zdokonalenie legislatívnych podmienok na podnikanie v cestnej domácej doprave aj v medzinárodných reláciách, žiadam vás o podporu tohto zákona.

    K návrhu zákona mám jednu pripomienku, a síce v § 10 ods. 1 písm. a) nahradiť posledné slová "zaplatil cestovné" slovami "má platný cestovný lístok". Potom táto podmienka vcelku bude znieť: "na bezpečnú, pokojnú a pohodlnú prepravu autobusom spoja, do ktorého má miestenku, a do zastávky, po ktorú má platný cestovný lístok". "Predtým zaplatil cestovné" - to je jednoducho výraz, ktorý by zrejme v legislatíve neobstál.

    To je všetko. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Baránikovi. Ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Bajan, potom sa prihlásil pán poslanec Košnár.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som predniesol niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré, myslím si, by mohli zjednoznačniť tento zákon, na ktorý už dopravcovia čakajú.

    Na úvod treba povedať, že tento zákon si zobral na seba dosť veľa, a to, že prevzal do zákonnej podoby aj také veci, ktoré boli predtým v poriadku, resp. boli v iných právnych normách nižšieho rangu. Na druhej strane treba naozaj nahlas povedať, že ide o ďalší zákon, ktorý skôr scentralizuje túto činnosť.

    Mám len dve poznámky k tomu, čo povedal pán kolega Baránik.

    Po diskusiách na okresných úradoch i na ministerstve dopravy si nemyslíme, že to bude také jednoznačné s tou úsporou pracovných síl, skôr je obava, ako sa to všetko personálne zabezpečí. A poznámka ku krajským úradom - vôbec by som neodporúčal túto záležitosť riešiť na úrovni krajov, lebo je tu už pred nami zákon o organizácii okresných a krajských úradov a nie je dôvod, aby sme tento inštitút riešili priamo na kraji. Dá sa to elegantnejšie riešiť na nižšej úrovni.

    Mám dve poznámky: Veľkým nedostatkom tohto zákona je to, že predpokladá alebo prejudikuje prijať v krátkom čase veľmi veľa všeobecných predpisov, ktoré spresňujú práve tie činnosti, na ktoré by poslanci mali byť zvedaví. Preto budem odporúčať jeden návrh do uznesenia, ktorý by sme si mohli vo všeobecnosti osvojiť, a to:"Národná rada Slovenskej republiky ukladá ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky predložiť Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie úplné znenie vykonávacích predpisov najneskôr do 30 dní pred ich účinkom."

    Je to všeobecný princíp, ktorý by sme mali svätiť len kvôli tomu, že sme podobne zodpovední za účinnosť alebo za efektívny zákon, ktorý prijmeme, a nemáme už dosah na všeobecne záväzné predpisy. Myslím si, že minimálne gestorský výbor by mohol tieto všeobecne záväzné predpisy dostať v predstihu, aby sme vedeli, ako bude vlastne vykonávaný zákon, ktorý prijmeme, aby sa nepokračovalo vo vysvetľovaní, že je zlá legislatíva a za to môžu poslanci. Jednoducho, o takomto enormnom množstve predpisov nižšej normy by sme mali byť informovaní včas. Toľko o jednotlivých poznámkach.

    Ešte mám maličkú poznámku pre pána spoločného spravodajcu. Odvolávku v § 30 na to, aby to bolo len pod podmienkou, že obec má zriadené stanovisko pre dopravcov, neodporúčam prijať preto, že sú aj dohody v obciach, kde nielen obec zriaďuje takéto stanovisko, a je možné, aby ho zriadila aj iná právnická alebo fyzická osoba. Takže keď to bude taxatívne určené, že len obec, môže to skomplikovať situáciu. Na druhej strane všeobecne záväzným nariadením, teda právnou normou, ktorú prijímajú zastupiteľstvá, práve túto činnosť možno upravovať, takže tu ide o originálny výkon funkcie práve samosprávy v tejto veci.

    Takže k pripomienkam: § 4 ods. 2 - odporúčam ho celý vypustiť. Nespresňuje, len skomplikuje situáciu, že to je pre mňa nepochopiteľná povinnosť robiť dopravu. Ak hovoríme o trhových podmienkach, o konkurencii jednotlivých podnikov, znamená to, že by sme nemali zákonom prinútiť dopravcov riešiť dopravu. Odporúčam teda vypustiť celý odsek 2. Ak tento môj návrh neprejde, odporúčam druhý pozmeňujúci návrh - minimálne vypustiť z toho slová "obsaditeľnosť alebo vyťažiteľnosť vozidla". To nemôže byť predsa predmetom skúmania správnych úradov, to je vec podnikateľského zámeru.

    V § 7 ods. 1 vypustiť poslednú vetu: "Na každú autobusovú linku je potrebná samostatná dopravná licencia." Keďže § 30 hovorí o tom, že obec môže udeliť licenciu pre mestskú hromadnú dopravu, znamenalo by to, že na každý spoj, každé číslo by bolo treba samostatnú dopravnú licenciu, čo je v podmienkach veľkých miest absolútne komplikované a nezmyselné, pretože sú tu rôzne prekážky, ktoré spoje skracujú, predlžujú, resp. grafikon robí obec ako taká. Takže odporúčal by som túto vetu vypustiť. V prípade, že by to bolo pre predkladateľa neprijateľné, odporúčam druhý variant - v § 7 ods. 1 doplniť vetu: "Toto ustanovenie neplatí pre dopravnú licenciu, ktorú udeľuje obec podľa § 30." Tým by sme mohli tento problém vyriešiť.

    V § 7 ods. 3 odporúčam vypustiť - pre mňa je táto veta dosť vágna: "Udelenie dopravnej licencie možno viazať na splnenie podmienky." Je to veľmi všeobecné, tam by mohlo byť veľmi veľa subjektívneho rozhodovania. Licencia musí mať taxatívne pravidlá a orgán musí rozhodnúť - dať, alebo nedať licenciu, nie podmieňovať to nejakými podmienkami, ktoré sú v odseku 3 pomenované veľmi všeobecne. Ide o to, aby sme zbytočne nešikanovali dopravcov, ktorí budú žiadať licenciu.

    V § 7 ods. 5 podobne vypustiť, lebo by malo byť jednoznačné, že sa predkladateľ tejto právnej normy rozhodne, či ideme metódou licencií na dobu neurčitú, alebo na dobu určitú. Mať obidva varianty takto vo všeobecnosti sa mi zdá veľmi neúčelné, pretože sú podmienky, za ktorých sa dá licencia odňať, a nie je možné urobiť podnikateľský zámer v prípade, že licencia bude udelená len krátkodobo, pretože ide o veľmi veľkú investíciu do dopravných prostriedkov.

    V 7 ods. 8 - podobne doplniť vetu: "Toto ustanovenie neplatí pre dopravnú licenciu, ktorú udeľuje obec podľa § 30." Je veľmi veľa zmien, ktoré môže urobiť veľký dopravný podnik v rámci mestskej hromadnej dopravy, a veľmi by to sťažilo situáciu pri rozhodovaní a operatívnosti týchto zmien. Sú rôzne prekážky, presmerovania, športové a kultúrne podujatia veľkého charakteru, treba mať viac operatívy alebo možnosť väčšej operatívy.

    Samozrejme, ak som hovoril o tom, že veľa vecí sa do tohto zákona dostalo z prepravných poriadkov, resp. nižších noriem, svedčí o tom i § 8 ods. 1. Vzhľadom na to, že sa mi písmeno e) zdá veľmi formálne, odporúčam ho vypustiť. Je to síce pekné, ale jednoducho nerealizovateľné - utvárať podmienky umožňujúce prepravu telesne postihnutých osôb, zrakovo postihnutých osôb a zvýšiť pohodlie prepravy starých ľudí, matiek s malými deťmi. Je to elegantná záležitosť, ale vieme, že v rámci dopravy tieto mechanizmy existujú celkom iným spôsobom a dá sa to upraviť prepravným poriadkom.

    V § 8 ods. 1 doplniť v písmene j) za slovo "dopravcu" slová "podľa svojich možností". Je tu jednoducho obava, že ak má vodič zabezpečiť, aby posádka autobusov alebo iné oprávnené osoby poskytli cestujúcim potrebné informácie týkajúce sa podmienok ich prepravy, najmä ich práv a povinností pri preprave, priebehu prepravy, cestovné údaje, resp. veľmi veľa informácií, jednoducho by nič nerobil, len by informoval plný autobus ľudí. Vznikali by veľké konflikty. Takže tu by som odporúčal doplniť "podľa svojich možností". Vodič a posádka sa musia sústrediť na jazdu, a nie na poskytovanie informácií.

    V § 8 ods. 3 vypustiť poslednú vetu. Myslím, že pán spoločný spravodajca odporúčal vypustiť poradie, v akom došli ľudia na zastávku, a podobne.

    V § 10 ods. 3 - to je podobná komplikácia. Tú by som odporúčal vypustiť. Tu sa prejudikuje, že človek, ktorý príde do autobusu, môže obsadiť jedno sedadlo pre seba, jedno pre spolucestujúceho. Vieme, že tým vznikajú absolútne konfliktné situácie v autobusoch, na zastávkach. Ľudia nadávajú jeden druhému, prečo mu obsadzuje miesto, keď ešte ďalší kolegovia stoja vonku. Jednoducho sa mi zdá nadbytočné dať to do zákona. Ak prepravca rozhodne, že tento spôsob umožní, nech si to rieši prepravným poriadkom. V zákone, podľa mňa, táto zákonná povinnosť prejudikuje rôzne súdne spory veľmi nepríjemného charakteru.

    V § 17 ods. 4 - odporúčam, aby sme neurčili len jedno pomenovanie mimoriadneho autobusu. Text znie: "Dopravca zabezpečí, aby autobus bol pri obchodnom mene dopravcu označený vpredu alebo naboku autobusu "zájazd". Odporúčam zmeniť túto vetu a pokračovať čiarkou a textom "alebo iným všeobecne zrozumiteľným označením napríklad cieľovej stanice". Myslel som tým, povedzme, dostihovú dráhu, výstavisko Incheba a podobne, aby nebola len možnosť dať tam zájazd.

    V § 22 ods. 5 - je to už toľko spomínaná finančná spoľahlivosť. Je to konfliktná záležitosť z toho titulu, že sa chcú riešiť zahraniční dopravcovia, a obávam sa, že to bude platiť vo všeobecnosti, bez všetkých dopravcov. Sú tu naznačené určité právomoci správnych orgánov, ktoré, obávam sa, jednoducho z titulu iných zákonov, ako sú daňové zákony a podobne, nebudú môcť preverovať. Neviem, ako to upraví všeobecný právny predpis, preto je dobré vidieť ho predtým. Čo môže nastať? Vzhľadom na to, že neviem v tejto chvíli na to odpovedať, odporúčam z § 22 odsek 5 vypustiť, pretože v zmysle iných paragrafov je správnym orgánom ministerstvo, okresný úrad a obec. Ani jeden z týchto orgánov nemá právomoc vstupovať do účtovníctva takým spôsobom, ako sa to môže vysvetľovať. Takže buď by som prosil vysvetlenie k tomuto paragrafu, alebo teda aká je predstava ministerstva, ako to chce riešiť.

    V § 30 písm. d) odporúčam vypustiť slová "a poskytuje dopravcovi náhradu straty alebo jej časti, alebo inú kompenzáciu".

    V § 35 ods. 4 ide o sankčnú záležitosť. Sankcie sú zhodou okolností mimoriadne tvrdé, čo sa týka výšky súm. Treba si to uvedomiť. V § 35 ods. 4 doplniť vetu: "V prípade udelenia dopravnej licencie podľa § 30 pokutu možno udeliť do 6 mesiacov od dňa, v ktorom sa správny orgán dozvedel o konaní podľa odseku 1."

    Na záver, v § 44 zmeniť účinnosť od 1. januára 1997 vzhľadom na to, že predpoklad 8 všeobecne záväzných predpisov, ktoré upravujú výkon tohto zákona, je taký dôležitý, že jednoducho si neviem predstaviť, že by sa to stihlo za dva mesiace. To je jeden dôvod. Druhý dôvod je, že podľa § 43 sa bude práve skúmať finančný rok 1996 ako celok. Možno by bolo vhodné mať ho ukončený.

    Spomínal som návrh uznesenia. Myslím si, že by sme vo všeobecnosti mohli toto uznesenie prijať k všetkým zákonom, ku ktorým predkladateľ nestihne prísť so všeobecným predpisom minimálne do gesčného výboru.

    Na záver mi dovoľte pravdepodobne poznámku asi k spoločnému spravodajcovi. Možno by bolo vhodné, aby sme o tomto zákone hlasovali po prerokovaní pripomienok na budúci týždeň. Nič nám nebráni tieto veci prerokovať ešte s odborníkmi na ministerstve a záverečne hlasovať na budúci týždeň.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Bajanovi. Pán poslanec Košnár.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    mám vlastne len otázku na predkladateľa a v závislosti od toho, aká bude odpoveď, by som predložil istý návrh na uznesenie.

    Ide o to, že prijatím tohto zákona o cestnej doprave s účinnosťou od 1. septembra sa súčasne zrušovacími ustanoveniami v § 43 zruší doteraz platný zákon o cestnej doprave a vnútroštátnom zasielateľstve. Predkladaná predloha zákona nepokrýva oblasť vnútroštátneho zasielateľstva a po vstupe tohto zákona do platnosti od 1. septembra bude vlastne oblasť zasielateľstva právne pokrytá iba ustanoveniami § 601 a 609 Obchodného zákonníka, ktoré hovoria o zasielateľskej zmluve.

    Chcem sa teda spýtať, či vláda hodlá vypracovať a predložiť parlamentu osobitný zákon o zasielateľstve, alebo považuje túto oblasť za dostatočne pokrytú už spomínanými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Sám sa nazdávam, že by bolo užitočné pokryť túto oblasť osobitným zákonom a v prípade, že tak vláda neuvažuje, by som chcel navrhnúť do uznesenia, že Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde vypracovať a predložiť v druhom polroku 1996 zákon o zasielateľstve.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Košnárovi. Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy?

  • Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o pätnástom bode programu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Baco?

  • Vážený pán predsedajúci, vážený parlament Slovenskej republiky,

    dovoľte, aby som zaujal stanovisko k návrhom, ktoré tu odzneli v rozprave, a poďakoval sa za rozpravu.

    Návrh pána poslanca Baránika k § 1 ods. 1 písm. a), myslím si, že je dobré akceptovať. O návrhoch pána poslanca Bajana mám taký názor, že Národná rada nemôže uložiť vláde, aby predložila jednotlivé vykonávacie akty súvisiace so zákonom. Návrh pána poslanca je kontradiktívny s jeho ďalšou časťou vystúpenia, kde sa na druhej strane domáha toho, že zákon je priveľmi rigorózny a že by mal nechať väčší priestor. Myslím si, že v tomto parlamente platia také zásady, že zákon by mal byť zrozumiteľný, jasný a na vydanie vykonávacích predpisov, ktoré by mali charakter legislatívnej politiky, by sa vlastne nemalo žiadnym zákonom zmocňovať. Zmocňovanie by malo byť v oblasti viac-menej technických pokynov, technologických, organizačných postupov.

    Takže myslím si, že z toho hľadiska sú pripomienky pána poslanca Bajana trošku kontradiktívne. Na jednej strane chce, aby parlament uložil vláde, že má predložiť vykonávacie predpisy dva-tri mesiace po schválení parlamentom, že ich vláda môže vydať. Myslím si, že je to úplne rozporné samo osebe a že Národná rada takéto uznesenie nemôže prijať, nemôže zaviazať vládu, aby nechala schváliť najskôr v parlamente to, čo vláda má vo svojej kompetencii.

    Myslím si, že keby pán poslanec Bajan bol mal úmysel pripomienky, ktoré predniesol, vecne uplatniť a zapracovať, tak by ich bol predložil v procese pripomienkového konania, v procese práce vo výboroch, a že majú viac-menej deklaratívny charakter a ide o niečo iné ako o vecné obohatenie tohto zákona.

    Nechám na zváženie spoločného spravodajcu myšlienky, ktoré súvisia s § 30 vo väzbe na § 7 ods. 1 a takisto na § 7 ods. 8. Tieto myšlienky podľa mňa trošku korešpondujú aj s tým, čo hovoril pán spoločný spravodajca vo svojom stanovisku. Takže toto je opodstatnené zvážiť a zobrať do úvahy. Ostatné pripomienky z dôvodov, ktoré som uviedol predtým, považujem za nie nevyhnutné, aby sme ich v tejto fáze zvažovali, zobrali do úvahy a riešili v tomto pléne. Čiže tieto dve pripomienky k § 7 ods. 1 a k § 7 ods. 8 považujem za vhodné spolu s pánom spoločným spravodajcom zvážiť.

    K myšlienke pána poslanca Kočnára, ktorá tu odznela, či usporiadanie stavu zasielateľstva vláda mieni riešiť osobitným zákonom, že pán poslanec navrhne, že by to bolo vhodné urobiť v druhej polovici roka, myslím si, že pán poslanec má na to nárok a že sa nebudeme brániť, keď Národná rada dá vláde takéto odporúčanie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu ministrovi Bacovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Bajan.

  • Je mi veľmi ľúto, že sa to tak chápe, lebo ja som sa naozaj snažil vystúpiť vecne a niečo zlepšiť. To je jedna poznámka.

    Druhá poznámka - myslím si, že uznesenie Národnej rady možno prijať v tomto duchu a bolo by to len v súlade s tým, čo potrebujú výbory pre svoju prácu.

  • Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov?

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán minister, dámy a páni,

    domnievam sa, že rozprava obohatila túto problematiku. Nemyslím, že je potrebné, aby sme hlasovanie odkladali na neskôr, môžeme prechádzať po jednotlivých bodoch, pretože rad z nich má konštruktívny charakter. K problematike sa vyjadril pán minister Baco. A čo sa týka návrhu uznesenia, tam je jediná pripomienka, že Národná rada nemôže ukladať ministrovi, ukladať vláde, ako ste, pán poslanec, uvádzali, ale ministrovi. Vláde nie je možné ukladať, môžeme ju požiadať. Takže s takouto úpravou takýto návrh uznesenia, domnievam sa, by mohol byť prijatý, pretože je to normálna forma, aká sa zvykne uplatňovať. Tam výbor neschvaľuje alebo nezamieta, jednoducho berie na vedomie tieto pripravované dokumenty.

    Pán predsedajúci, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Hofbauera, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci,

    ako prvý materiál by sme prerokovali pozmeňujúce návrhy spoločnej správy. Je ich spolu 19. Odporúčam o nich hlasovať ako o celku a odporúčam tieto pozmeňujúce návrhy prijať.

    Prosím, môžeme hlasovať, pán predsedajúci, o pozmeňujúcich návrhoch spoločnej správy. Odporúčam ich všetky prijať.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 100 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tieto pozmeňujúce návrhy sme prijali.

    Prosím vás, na balkóne je skupina študentov z Národnej univerzity obrany z USA, chcem ich privítať.

  • Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Prvý v rozprave som pozmeňujúce návrhy uplatnil ja. Je ich spolu 10. Sú to body, ktoré sme prerokovali vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a boli tam prijaté. Prosím o nich hlasovať ako o celku a odporúčam ich prijať.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Hofbauera, ktorý ich odporúča prijať.

  • To sú vlastne návrhy výboru, nielen moje.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že aj tieto pozmeňujúce návrhy sme prijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pozmeňujúce návrhy pána poslanca Bajana - spolu ich je 15. Vzhľadom na ich rôznorodosť budem dávať o jednotlivých návrhoch hlasovať osobitne.

    Prvý pozmeňujúci návrh: v § 4 ods. 2 celý vypustiť. Pán poslanec, návrh odporúčam neprijať.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bajana. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 31 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ďalší pozmeňujúci návrh: v § 4 ods. 2 vypustiť slová "obsaditeľnosť alebo vyťažiteľnosť vozidla". Domnievam sa, že tie slová tam majú byť. Odporúčam preto tento návrh neprijať.

  • Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem. Tretí pozmeňujúci návrh pána poslanca Bajana - v § 7 ods. 1 vypustiť vetu: "Na každú autobusovú linku je potrebná samostatná dopravná licencia."

    Pán poslanec, ja toto navrhnem neprijať s tým, že druhý variant odporúčam prijať.

  • Odpoveď poslanca Bajana z pléna.

  • Ten prvý sťahujete, dobre. Tak hlasujeme o druhom variante toho istého bodu - v § 7 ods. 1 doplniť vetu: "Toto ustanovenie neplatí pre dopravnú licenciu, ktorú udeľuje obec podľa § 30." Odporúčam návrh prijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bajana. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

  • Ďalšie dva návrhy sa týkajú § 7 ods. 3 a ods. 5, ktoré pán poslanec Bajan žiada vypustiť. Neodporúčam ani jeden vypustiť, takže môžeme hlasovať o týchto dvoch bodoch spoločne. Odporúčam návrh neprijať.

  • Budeme hlasovať o ďalších pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Bajana. Pán spoločný spravodajca ich neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    V § 7 ods. 8 doplniť vetu: "Toto ustanovenie neplatí pre dopravnú licenciu, ktorú udeľuje obec podľa § 30." Odporúčam návrh neprijať.

  • Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bajana. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

  • Ďakujem. Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka § 8 ods. 1, ktorý pán poslanec Bajan žiada vypustiť. Domnievam sa, že je potrebné, aby tam ostal, pretože textácia je "utvárať podmienky". Textácia má priebežný charakter. Odporúčam návrh neprijať.

  • Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 30 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem. V § 8 ods. 1 doplniť v písmene j) text nasledovne: za slovo "dopravcu" doplniť slová "podľa svojich možností". Pán poslanec, každý prostriedok hromadnej dopravy v mestách má prepravné podmienky dopravného podniku, takže tam sa to nemyslí, že väčšinu času vodič bude diskutovať s cestujúcimi, ale vyvesením dopravných podmienok. Takže odporúčam tento pozmeňujúci návrh neprijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 25 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka § 8 ods. 3 - vypustiť z neho druhú vetu. Hlasovanie je bezpredmetné, lebo tento návrh sme už prijali. Prechádzame k § 10 odsek 3 s návrhom vypustiť. Domnievam sa, že tento text môže byť obsiahnutý v dopravných podmienkach pre cestujúcich, ale nie je potrebné ho taxatívne takýmto spôsobom zaradiť do textu zákona. Takže odporúčam pozmeňujúci návrh prijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Bajan žiada vypustiť túto časť. Súhlasím s tým.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 69 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.

    Aj tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka § 17 ods. 4 s doplnením časti textu po "boku autobusov s nápisom zájazd" textom "alebo iným všeobecne zrozumiteľným označením, napríklad cieľovej stanice". Odporúčam návrh prijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 111 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ďalší pozmeňujúci návrh - v § 22 vypustiť odsek 5. Toto nie je možné vypustiť, pretože finančná spoľahlivosť prepravcu musí byť preukazne zistiteľná. Takže návrh odporúčam neprijať.

  • Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bajana. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

  • Ďakujem. Ďalší pozmeňujúci návrh je v § 30 písm. d) vypustiť slová "a poskytuje dopravcovi náhradu straty alebo jej časti, alebo inú kompenzáciu". Domnievam sa, že táto textácia v zákone má byť. Odporúčam preto pozmeňujúci návrh neprijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • V § 35 ods. 4 doplniť text o vetu: "V prípade udelenia dopravnej licencie podľa § 30 pokutu možno uložiť do 6 mesiacov odo dňa, v ktorom sa správne orgány dozvedia o konaní podľa odseku 1." Návrh odporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 112 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem. Posledný pozmeňujúci návrh sa týka § 44, a to účinnosti. Pán Bajan navrhuje účinnosť od 1. januára 1997. Domnievam sa, že tento zákon mešká o dobré 2 roky pred potrebou. Takže odporúčam návrh neprijať s tým, aby ostala účinnosť tak, ako je navrhnutá v texte zákona.

  • Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Tým sme vyčerpali pozmeňujúce návrhy pána poslanca Bajana.

    V rozprave ďalej vystúpil pán poslanec Kočnár, ktorý neuplatnil pozmeňujúce návrhy, iba návrh uznesenia. Takže konštatujem, že hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch sme vyčerpali. Odporúčam hlasovať o zákone ako celku. Odporúčam ho prijať.

  • Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o zákone ako celku. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 91 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o cestnej doprave.

    Ďakujem spoločnému spravodajcovi.

  • Páni poslanci, ešte máme návrh uznesenia, v ktorom pán poslanec Bajan žiadal ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky predložiť Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie znenie vykonávacích predpisov najneskôr 30 dní pred ich účinnosťou.

    Myslím, že je to požiadavka celkom normálna, bežná. Tento spôsob dialógu s ministrom je v našom výbore bežný písomne, mojím listom, takže nevidím dôvod, prečo by to mala ukladať Národná rada konkrétnemu šéfovi rezortu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Dáme hlasovať o uznesení.

  • Hlasy v sále.

  • To je moja povinnosť toto žiadať od ministra, takže netreba to ukladať vláde. Odporúčam návrh neprijať.

  • Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré navrhol pán poslanec Bajan. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Toto uznesenie sme neprijali.

  • Druhé uznesenie navrhoval pán poslanec Kočnár, a to: Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde do konca roku 1996 predložiť vládny návrh zákona o zasielateľstve. Z rovnakých dôvodov návrh odporúčam neprijať.

  • Ďakujem. Ďalšie uznesenie, ktoré navrhol pán poslanec Kočnár, pán spoločný spravodajca neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 26 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Ani toto uznesenie sme neprijali.

    Ďakujem spoločnému spravodajcovi.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Pokračovať budeme š e s t n á s t y m bodom programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o dráhach a o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 394, spoločnú správu výborov máte ako tlač 394a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona opäť odôvodní minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky pán Baco. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    súčasná platná právna úprava, zákon číslo 51/1964 Zb. o dráhach v znení zákona číslo 104/1974 Zb. je zastaraná, nezodpovedá základným princípom trhového hospodárstva, zachováva vplyv štátu na činnosti, ktoré už nie je potrebné štátom regulovať a neumožňuje voľnosť podnikania na dráhach. Cieľom predkladanej právnej úpravy je predovšetkým odstrániť štátnu reguláciu tam, kde nie je potrebná, a uplatniť princípy trhového hospodárstva všade tam, kde je to možné.

    Návrh zákona oddeľuje dopravnú cestu od vlastnej dopravy na tejto ceste a stanovuje dva samostatné právne režimy: jeden pre dopravnú cestu, druhý pre dopravu. Rozlišuje medzi právami a povinnosťami prevádzkovateľa dopravnej cesty a právami a povinnosťami dopravcu na tejto ceste. Prevádzkovanie dráh, t. j. dopravnej cesty, a prevádzkovanie dopravy na dráhe, t. j. poskytovanie prepravných služieb, sú činnosti plne regulované týmto zákonom, a sú teda vyňaté z režimu živnostenského zákona.

    Predložený návrh zákona nanovo zavádza tri samostatné subjekty, a to: vlastník dopravnej cesty, prevádzkovateľ dráhy a prevádzkovateľ dopravy na dráhe. Vlastník dopravnej cesty vykonáva vlastnícke práva na dopravnej ceste, zodpovedá za jej prevádzkyschopnosť, a ak nie je sám prevádzkovateľom dráhy, musí inému prevádzkovanie dráhy umožniť. Prevádzkovateľ dráhy zabezpečuje obsluhu dopravnej cesty a riadenie prevádzky na dopravnej ceste. Prevádzkovateľ dopravy na dráhe zabezpečuje obsluhu dráhových vozidiel s cieľom uspokojovania vlastných prevádzkových potrieb pri doprave alebo všeobecných prevádzkových potrieb.

    Vážené dámy, vážení páni, s pripomienkami k predloženému návrhu zákona, ktoré vyplynuli z jeho prerokúvania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, a to v ústavnoprávnom výbore, vo výbore pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a vo výbore pre životné prostredie a ochranu prírody, sa stotožňujem.

    Vážené dámy, vážení páni, verím, že prijatím predloženého návrhu zákona sa vytvoria potrebné legislatívne predpoklady na rozvoj a modernizáciu dráhovej dopravy a skvalitnenie poskytovaných služieb. Z toho dôvodu odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť predkladaný návrh zákona o dráhach a o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi Bacovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Víťazoslava Morica, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni,

    dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o dráhach a o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o dráhach a o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 933 zo 7. apríla 1996 na prerokovanie v lehote do 9. mája 1996 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Koordináciou stanovísk výborov bol citovaným rozhodnutím určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o dráhach a o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov prerokovali v určenej lehote všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený.

    Ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo a výbor pre životné prostredie a ochranu prírody ho prerokovali 8. apríla 1996. Výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a výbor pre obranu a bezpečnosť ho prerokovali 9. mája 1996.

    Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky pridelený, vyslovili s ním súhlas a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť po zohľadnení pripomienok alebo pozmeňujúcich návrhov. Všetky tieto pripomienky a pozmeňujúce návrhy sú uvedené v spoločnej správe, preto ich nebudem čítať.

    Navrhujem vám, aby sme o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 13 a 14 hlasovali spoločne, a odporúčam ich prijať.

    Pokiaľ ide o bod 12, odporúčam, aby tento bod nebol schválený.

    Tým som správu prečítal a predniesol.

  • Ďakujem pánu poslancovi Moricovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o šestnástom bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásili dvaja poslanci. Dávam slovo prvému. Pán Sopko, nech sa páči. Pripraví sa pán Černák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada, kolegyne, kolegovia,

    v rámci trhových podmienok sú nutné liberalizačné kroky aj v oblasti dopravy. Je však otázne, v akom rozsahu. Predkladaný návrh zákona, tak ako to zvýraznil aj pán minister Baco, okrem iného oddeľuje dopravnú cestu od vlastnej dopravy na tejto ceste a novokoncipuje dva samostatné právne režimy. Jeden režim pre dopravnú cestu a druhý režim pre dopravu. Týmto dôsledne rozlišuje práva a povinnosti prevádzkovateľa dopravnej cesty a práva a povinnosti dopravcu na tejto ceste.

    Návrh zákona v piatej časti formuluje spoločné podmienky na prevádzkovanie dráhy a dopravy na dráhe. Filozofia oprávnenia prevádzkovať dráhu alebo vykonávať dopravu na dráhe v zmysle § 31 a 32 je v našich podmienkach mimoriadne liberálna, v podstate bez akýchkoľvek obmedzení najmä vo vzťahu k celoštátnym dráham.

    Uvedená právna úprava prekračuje dokonca rámec smernice Európskeho hospodárskeho spoločenstva číslo 91/440/EEC z 29. júla 1991 o rozvoji železničných podnikov spoločenstva. Táto smernica bola spresnená smernicou Európskej únie číslo 95/18 o povoľovaní železničnej dopravy z 19. júna 1995 a smernice Európskej únie číslo 95/19 o prideľovaní kapacity dopravnej cesty a o výpočte úhrady za dopravnú cestu. Práve preto je nevyhnutné doplniť § 32 o bod c) tak, ako je to uvedené v spoločnej správe. A to je práve ten bod 12 spoločnej správy, ktorý spoločný spravodajca neodporúča. Je žiaduce a potrebné, aby táto vsuvka tam v každom prípade bola. Nevidím žiadny opodstatnený dôvod nato, aby táto právna úprava zákona o dráhach bola liberálnejšia ako smernice Európskej únie, o ktoré sa opiera dôvodová správa k vládnemu návrhu zákona.

    Ak by sme prijali vládny návrh zákona bez určitých obmedzení, musíme potom poznať aj konečné dôsledky. Nazvem veci pravým menom. Veľké výrobné podniky, ako napríklad Východoslovenské železiarne či Slovnaft, ktoré už dnes majú monopolné postavenie v ekonomike Slovenskej republiky, na základe tejto právnej úpravy si rozoberú lukratívne dopravné výkony na celoštátnych dráhach a štátnej železnici zostane stratová verejná osobná doprava.

    Dôvodová správa aj stanoviská zástupcov ministerstva ma nepresvedčili, že toto nie je hlavný a, povedzme si otvorene, aj dlhodobý zámer. Chcem veriť, že len o to sa neusilujeme vo vládnom návrhu zákona, ale túto možnosť právna úprava vytvára.

    Pokúsim sa to zdokumentovať aj číslami. Ročný objem nákladnej dopravy Železníc Slovenskej republiky predstavuje približne 60 miliónov ton. Podiel prepravy surovín a hotových výrobkov Východoslovenských železiarní je 15 až 16 miliónov ton, to znamená viac ako štvrtina objemu celkovej nákladnej prepravy. Na základe toho ciele a možnosti, ktoré poskytuje tento vládny návrh zákona, sú mi jasné i zrejmé, a dôsledky, resp. negatívne dosahy na ekonomiku Železníc Slovenskej republiky, a tým aj na štátny rozpočet, pocítime všetci, pretože nároky na krytie strát Železníc Slovenskej republiky podstatne narastú.

    Vrátim sa opätovne k praxi v štátoch Európskej únie. Podobne ako Slovenská republika, aj štáty Európskej únie prekonávajú náročné obdobie reštrukturalizácie železničnej dopravy a jej prispôsobenie sa podmienkam trhu. Štáty Európskej únie v tejto oblasti postupujú však obozretnejšie, pripúšťajú súťaž železničných podnikov, ale neumožňujú, skôr zabraňujú vstupom výrobných monopolov do železničných dopravných výkonov a neumožňujú vyberanie takýchto hrozienok z koláča. Ešte raz opakujem, že štáty Európskej únie postupujú obozretne, ale aj dôsledne podľa smernice číslo 95/18 a smernice 95/19 z roku 1995, ktoré spresňujú podmienky konkurencie železničných podnikov v rámci Európskej únie a stanovujú veľmi jasné pravidlá hry.

    Takže znovu chceme byť priekopníkmi. Výsledok tohto experimentu bude nepriaznivý pre Železnice Slovenskej republiky a pre štátny rozpočet a bude veľmi výhodný pre spomínané podniky a pre niektorých slávnych jednotlivcov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Sopkovi. Nech sa páči, pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia,

    predložený návrh vládneho zákona bol aj v našom výbore, bol som spravodajcom. Už vo výbore sme konštatovali, že návrh zákona je profesijne dobre pripravený.

    V pôvodnom návrhu zákona bolo jedno úskalie, a to úskalie spočívalo v tom, že zákonodarca odporúčal zrušiť celkove 23 právnych noriem, ktoré sa vzťahovali na túto problematiku, ktoré boli už prežité, boli zastarané a z federálu. Tento problém rieši bod číslo 14 v spoločnej správe, ktorá ho rieši veľmi rozumne, ktorý potláča platnosť tých, ktoré sú v rozpore s týmto zákonom, ale ostatné strácajú platnosť až vtedy, keď budú nahradené príslušnou právnou normou.

    Chcel by som zákonodarcu upozorniť predovšetkým na bod číslo 6 - vyhlášku o mestskej hromadnej doprave. Pod bodom číslo 10 v návrhu je vyhláška o spôsobilosti dovážaných lanových dráh a iných technických zariadení. Ďalej sú tam pod bodom 13 stanovené podmienky na zaistenie bezpečnej a plynulej prevádzky zdvíhacích zariadení a pod bodom číslo 15 povinnosť pravidelne preskúšavať žeriavnikov a viazačov. Sú to normy, ktoré sa až tak veľmi nevzťahujú k meritu tohto zákona, ale keď budú nahrádzané našimi právnymi normami, treba veľmi pozorne dbať na to, aby ten duch, ktorý predstavovali, bol dodržaný. Napríklad, aby sa k nám nedovážali staré zariadenia, staré lyžiarske vleky za cenu šrotu, a aby sa u nás potom nemontovali so zníženou prevádzkou, podobne, aby sa v podnikoch dodržiavala bezpečnosť prevádzky.

    Kolegyne a kolegovia, naše návrhy sú v spoločnej správe. Jeden návrh, ktorý sme vo výbore prijali a ktorý prijali aj príslušní pracovníci ministerstva ako správny návrh, odporúčal, aby sa v § 26 ods. 2, kde sa hovorí o obmedzení dopravy na dráhe, doplnili slová "životného prostredia". Určite si viete predstaviť situáciu, keď niektorá dráha nadmerne zaťažuje životné prostredie a štátny orgán obmedzí, resp. sa pokúsi obmedziť na nej prevádzku, a vtedy by mal mať dopravca zo zákona povinnosť nielen v taxatívne vymenovaných prípadoch, t. j. v oblasti veterinárnej, rastlinolekárskej a v oblasti nakladania s odpadmi a jadrového dozoru, ale aj v oblasti životného prostredia.

    Po prijatí bodu 10 spoločnej správy, ktorý podporujem, bude tam ešte doplnená aj zdravotnícka oblasť, to znamená, že po prednesení a prijatí môjho pozmeňujúceho návrhu by odsek 2 v § 26 znel takto: "Dopravca je povinný obmedziť dopravu na dráhe na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy v oblasti životného prostredia, zdravotníckej, veterinárnej, rastlinolekárskej, nakladania s odpadmi a jadrového odpadu." Takže prosím vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Rozbehanému pánu spoločnému spravodajcovi by som rád povedal, že ho prijali aj pracovníci ministerstva a že by mohol odporučiť jeho prijatie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

  • Keďže nemám ani písomnú prihlášku, vyhlasujem rozpravu o šestnástom bode programu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Baco? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Myslím si, že máme pred sebou veľmi dobrú, jednoduchú a zrozumiteľnú situáciu. Aj pripomienka pána poslanca Sopku je vecne opodstatnená, i keď je to jeho vec, že a priori podozrieva nejaké firmy a nejakých ľudí, že si chcú zákonom zabezpečiť nejaké výhody, pretože samotná spoločná správa aj doterajší priebeh prípravy tohto zákona to vôbec nepotvrdzujú. Jeho návrh, aby bod 12 spoločnej správy ostal, je vlastne určitou alternatívou bodu 11, ktorý navrhol pán poslanec Fico a ktorý pán spoločný spravodajca navrhol akceptovať. Myslím si, že je to funkčne jedno a to isté alebo veľmi blízke, takže nie je možné prijať aj bod 11 spoločnej správy, aj bod 12 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca navrhol bod 11. Ja by som chcel takisto poprosiť tento parlament, aby súhlasil s bodom 11, čím sa potom bod 12 stane bezpredmetným.

    Čo sa týka vystúpenia pána poslanca Černáka, plne súhlasím s doplnením pripomienky k § 26 ods. 2 z výboru pre životné prostredie.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem pánu ministrovi Bacovi. Chce sa k rozprave vyjadriť pán spoločný spravodajca?

  • Áno. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Váženým a cteným kolegyniam a kolegom bola prečítaná spoločná správa a dal som návrh a dávam ho znovu, aby sme o bodoch 1 až 11, 13 a 14 zo spoločnej správy hlasovali naraz a odporúčam tieto body prijať.

  • Ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Morica, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Zo spoločnej správy navrhujem, aby sme hlasovali spoločne o bodoch 1 až 11, 13 a 14 a odporúčam ich prijať.

  • Budeme hlasovať o uvedených bodoch zo spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 88 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržali 6 poslanci.

    Tieto pozmeňujúce návrhy sme prijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Zo spoločnej správy ostal bod 12, ktorý odporúčam neprijať.

  • Budeme hlasovať. Pozmeňujúci návrh v bode 12 spoločnej správy pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 21 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy sme neprijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem. V rozprave boli prednesené dva návrhy. Pán kolega Sopko predniesol návrh k bodu 12, ktorý odporučil prijať, a pán poslanec Černák odporúča v § 26 ods. 2 za slová "v oblasti" uviesť slová "životného prostredia". Odporúčam, aby toto bolo prijaté.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Najskôr hlasujeme o návrhu pána poslanca Sopku. Odporúčate ho prijať?

  • O tom sa už hlasovalo pri bodoch zo spoločnej správy. To je totožný návrh. Teraz hovoríme o návrhu pána poslanca Černáka.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Černáka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 99 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Černáka sme prijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Teraz dávam hlasovať o návrhu ako celku a odporúčam zákon prijať.

  • Áno, ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 93 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o dráhach a o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    s e d e m n á s t y m bodom programu je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo 92/1949 Zb. Branný zákon v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 411 a spoločnú správu výborov ako tlač 411a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní minister obrany Slovenskej republiky Ján Sitek. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, vážení hostia,

    z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo 92/1949 Zb. Branný zákon v znení neskorších predpisov.

    Podstata novely spočíva v tom, že doterajšie znenie § 37 ods. 3 Branného zákona nevyhovuje zaraďovaniu vojakov v zálohe vybraných na činnosť v mierových silách OSN. Podľa citovaného zákona je možné prevziať záväzok na ďalšiu službu len v rozsahu 2 až 5 rokov, ale vojaci Armády Slovenskej republiky pôsobiaci v mierových silách OSN sú v zahraničí približne 7 mesiacov a za určitých podmienok aj dlhšie, no vždy menej ako 2 roky. Preto sa navrhuje, aby sa rozpätie na prevzatie záväzku na ďalšiu službu upravilo na 6 až 18 mesiacov, ale len pri vojakoch zaradených do jednotiek mierových síl OSN, do vojenských misií a iných medzinárodných organizácií.

    Navrhovanou úpravou sa odstránia problémy s tými vojakmi, ktorým sa skončí mandát v zahraničí a nepožiadajú o predčasné prepustenie zo služobného pomeru pred splnením záväzku, to znamená 2 roky.

    Z hľadiska plnenia záväzkov zo strany Armády Slovenskej republiky sa majú v armáde zaradiť do funkcií najmä pre ženijnú odbornosť, ktoré nie je možné v takom počte v armáde zabezpečiť. Novelou Branného zákona preto treba tento nepriaznivý stav odstrániť. Na základe toho vám odporúčam, panie poslankyne a páni poslanci, vládny návrh zákona schváliť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi Sitekovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Igora Urbana, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia,

    uvediem spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo 92/1949 Zb. Branný zákon v znení neskorších predpisov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 2. mája 1996 pod číslom 961 pridelil vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo 92/1949 Zb. Branný zákon v znení neskorších predpisov, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť na prerokovanie do 15. mája 1996. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným rozhodnutím súčasne určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako príslušný výbor na skoordinovanie stanoviska s Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Uvedené výbory prerokovali vládny návrh zákona v určenom termíne a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s touto úpravou: V článku I sa v úvodnej vete vypúšťajú slová "nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 115/1993 Z. z."

    Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pánu poslancovi Urbanovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o sedemnástom bode programu. Do rozpravy, vážené pani poslankyne, páni poslanci, nemám žiadnu prihlášku. Chce niekto vystúpiť v rozprave?

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o sedemnástom bode programu za skončenú.

    Chce sa ešte vyjadriť pán minister?

  • Nie.

    Podpredseda NR SR J. Ľupták.

    Ďakujem. Žiada si slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Urban?

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku. Pardon, ešte je spoločná správa. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Odporúčam, aby sme so záverom obidvoch výborov, v ktorých sa vládny návrh zákona prerokúval, súhlasili. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali o tom hlasovať.

  • Nech sa páči, budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 99 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 2 poslanci.

    Pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy sme prijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Pán predsedajúci, môžeme hlasovať o návrhu zákona ako celku. Odporúčam ho prijať.

  • V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh zákona prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 105 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1949 Zb. Branný zákon v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Ďakujem, pán minister.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    pristúpime k o s e m n á s t e m u bodu programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o nadáciách.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 406 a spoločnú správu výborov ako tlač 406a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky Jozef Liščák. Prosím, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    vláda Slovenskej republiky po dohode so sociálnymi partnermi venovala v uplynulom roku nemálo úsilia na to, aby vytvorila právny rámec pre tzv. tretí sektor, ktorý sa rozvíja aj v Slovenskej republike.

    Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pripravilo v uplynulom roku návrh zákona o neziskových právnických osobách. Tento návrh upravoval tri formy neziskových organizácií. Boli to neziskové organizácie, nadácie a neinvestičné fondy. Po vypracovaní zásad zákona došlo k vyčleneniu problematiky nadácií do samostatného zákona, ktorý vláda dnes predkladá plénu Národnej rady Slovenskej republiky na posúdenie. Spolu s prípravou týchto zákonov prebiehali v gescii Ministerstva financií Slovenskej republiky práce aj na zmenách daňových a iných finančných predpisov.

    Pokiaľ rok 1995 bol rokom prípravy zákonných predlôh, tento rok je rokom ich posudzovania a schvaľovania. Od roku 1990 sa v podmienkach Slovenskej republiky začínajú meniť pohľady na sociálnu funkciu štátu. Postupným obmedzovaním jeho dominantného postavenia vo sfére sociálnych služieb sa vytvoril priestor pre množstvo občianskych iniciatív, ktoré však u nás dodnes nenachádzajú príslušné právne formy, ktoré by tieto spoločenské vzťahy upravovali. Inak to nie je ani v pôsobení nadácií, ktorých právna úprava spočíva iba v troch ustanoveniach Občianskeho zákonníka, pričom na ním predpokladaný osobitný zákon o nadáciách sa čaká už päť rokov.

    Bližšie neupravený okruh spoločenských vzťahov v oblasti nadačného práva viedol v praxi k tomu, že mnohé nesledoval a dodnes nesleduje majetkové operácie v nadáciách. Štatisticky nie je vykazovaný ani taký základný údaj, ako je objem nadačného majetku a rozsah jeho použitia na verejnoprospešné ciele, a nie sú nám známe ani mnohé ďalšie údaje o pôsobení nadácií, ktorých poslanie v spoločnosti vláda oceňuje a podporuje.

    Návrh zákona, ktorý vláda Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky na prerokovanie, upravuje právne pomery nadácií, ktoré slúžia všeobecne prospešným cieľom, a sú teda verejnými nadáciami. Takýto typ nadácií zriaďujú v súčasnosti prijímaným zákonom aj v Českej republike a tento typ nadácií sa uplatňuje aj v západoeurópskych štátoch. V návrhu zákona sa preto ustanovuje taký systém ochrany zúčastnených osôb, ktorý na jednej strane chráni zúčastnené osoby a majetok, ktorý nadácii venovali, a na strane druhej fiškálne záujmy štátu. Navrhovaný systém by mal v budúcnosti minimalizovať možnosti využívania majetku nadácie na iné ako deklarované verejnoprospešné ciele.

    Samotný vznik nadácií sa odvíja od prejavu vôle zriaďovateľa a naň nadväzuje registrácia na štátnom orgáne. Právnym dôsledkom registrácie na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky je nadobudnutie právnej subjektivity nadácie, ktorú návrh zákona definuje ako účelové združenie vecí, peňažných prostriedkov, cenných papierov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt určených zriaďovateľom na verejnoprospešný účel, ktorý sa v zákone príkladmo vypočítava.

    Pri tvorbe zákona sme sa snažili udržať jednu z hlavných čŕt nadácií ako trvale určeného súboru majetku, a preto sa v návrhu zákona ustanovuje zásada, že základné imanie nadácie sa jej činnosťou nesmie znížiť. Tento princíp je zárukou dlhodobej stability nadácie, chráni myšlienku zriaďovateľa, aby nadácia, ktorá vznikla z jeho majetku, pôsobila dlhodobo. Návrh zákona zameriava dostatočnú pozornosť aj na prípadné okolnosti, za ktorých môže dôjsť k zániku právnej subjektivity nadácie. Okrem vôle zrušiť nadáciu z vôle zriaďovateľa alebo orgánov nadácie návrh zákona presne vymedzuje aj skutočnosti, pri splnení ktorých môže byť nadácia na návrh určeného okruhu subjektov zrušená rozhodnutím súdu.

    Štruktúra orgánov nadácií nebola dosiaľ upravená žiadnou právnou normou, a preto sa v návrhu zákona reaguje aj na túto skutočnosť. Základná štruktúra orgánov nadácie bude určená zákonom, ale zriaďovateľovi sa dáva možnosť, aby ju v rámci štatútu prispôsobil svojim predstavám. Na zabezpečenie chodu nadácie bude stačiť 5 ľudí, ktorí aj v malých nadáciách na princípe dobrovoľnej činnosti môžu zabezpečiť tak hlavnú rozhodovaciu činnosť patriacu správnej rade, ako aj bežné operatívne záležitosti nadácie a aj kontrolné funkcie.

    Kontrolné mechanizmy realizované vo vnútri orgánov nadácie návrh zákona dopĺňa o systém vonkajšej kontroly, ktorá bude realizovaná v troch rovinách.

    V rovine administratívnej, teda v rámci kontrolných právomocí registrového orgánu. Jej účelom je zisťovať, či nadácia, ktorej bola udelená právna subjektivita, plní účel, na ktorý sa zriadila. Toto sa bude realizovať výlučne skúmaním obsahu výročnej správy, bez možnosti priameho zasahovania do právomocí orgánov nadácie.

    Administratívna kontrola bude doplnená určitým rozsahom finančnej kontroly, keďže nadácie budú subjektmi, ktorým sa poskytnú daňové zvýhodnenia.

    Konečne je to účasť súdov na rozhodovaní sporov, ktoré pri realizácii zákona môžu vzniknúť. Tým, že doterajšia úprava bola len rámcová a okrem účelu nadácie a náležitostí jej zriaďovacej listiny neupravila ďalšie otázky, uvedenie zákona do praxe musí reagovať na faktický stav vzniknutý v praxi.

    V rámci spoločných, prechodných a záverečných ustanovení sa určuje už existujúcim nadáciám lehota 12 mesiacov od účinnosti zákona na to, aby sa prispôsobili právnemu stavu, ktorý prijatím zákona vznikne. V tejto lehote sa pre orgány nadácie vytvára časový priestor aj na to, aby sa rozhodli prejsť na inú, im vyhovujúcu právnu formu, alebo nadáciu zrušili.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    vláda Slovenskej republiky predložila Národnej rade Slovenskej republiky na posúdenie v našej histórii vlastne prvú komplexnú právnu úpravu nadácií. V jej mene vám predkladám organizačný zákon, na ktorý nadviažu ďalšie už v úvode spomenuté návrhy zákonov, ktoré vytvoria ďalšie právne normy a právne formy pre oblasť tretieho sektora. Bude to zákon o neinvestičných fondoch ako združení výlučne peňažných prostriedkov určených na všeobecne prospešný cieľ až do ich vyčerpania a nezisková, všeobecne prospešná organizácia, ktorá by sa mala využiť pri zabezpečovaní sociálnych, zdravotných, vzdelávacích a iných služieb.

    Od prijatia predkladaného návrhu zákona o nadáciách sa očakáva, že upevní dôveryhodnosť nadácií ako združení majetku, že spriehľadní právne vzťahy vznikajúce okolo nadácií a že spolu s príslušnými finančnými predpismi vytvorí dobrý základ na pôsobenie nadácií v našej spoločnosti.

    O podporu týchto cieľov vlády Slovenskej republiky vás, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci a vážená Národná rada Slovenskej republiky, žiadam.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi Liščákovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Bartolomeja Kunca, aby podal správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

    O slovo sa prihlásil pán predseda Národnej rady.

  • Pán predsedajúci, pán poslanec Kunc mi asi pred hodinou hovoril, že musí ísť k lekárovi, ale určite sa vráti. Takže navrhujem, aby sme urobili prestávku do 13.30 hodiny a potom ďalej pokračovali v riešení tohto bodu programu.

    Alebo, ak sa dohodnete na inom zákone...

  • Vyhlasujem prestávku do 13.30 hodiny. Ďakujem.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    nech sa páči do rokovacej sály, budeme pokračovať v rokovaní.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Bartolomeja Kunca, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ešte chcem upozorniť, že dnes skončíme o 17.00 hodine a v rokovaní schôdze sa bude pokračovať na budúci týždeň v utorok o 14.00 hodine.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, milí hostia,

    spoločná správa Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o nadáciách.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o nadáciách pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 943 z 29. apríla 1996 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport v lehote do 15. mája 1996. Súčasne určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že sa skoordinované stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej republiky premietnu v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 962 z 3. mája 1996 doplnil svoje rozhodnutie číslo 943 z 29. apríla tak, že vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o nadáciách prerokuje okrem určených výborov Národnej rady Slovenskej republiky aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    Určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky na svojich schôdzach v určenej lehote.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu neprijal uznesenie o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výborov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti súhlasí s vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky o nadáciách a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky schváliť.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o nadáciách schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi na úpravu. Body 1 a 18 spoločnej správy nenavrhnem na hlasovanie, pretože v oboch prípadoch navrhnem modifikované vlastné znenie pre úpravy, ktoré tieto dva body sledujú, a v podstate svojím návrhom vyhoviem zámerom týchto dvoch bodov.

  • Pokoj! Pán poslanec, neurážajte, prosím vás.

  • Som za dodržanie rokovacieho poriadku. Ďalej navrhnem prijať body 4, 11, 13, 14 a 15. Body 5, 6, 7, 8, 9, 10, 12, 16, 17 a 19 navrhnem neprijať.

  • Hlasy z pléna.

  • O bode 1 som vravel, že mám tam modifikovaný vlastný spravodajský návrh. Takisto aj bod 18.

  • Hlasy z pléna.

  • Body 2 a 3 takisto navrhnem neprijať. Ďakujem za upozornenie.

  • Hlasy z pléna.

  • Tiež navrhnem neprijať s tým, že budem mať vlastný návrh.

  • Nech sa páči, pokračujte ďalej.

  • To je všetko zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, prosím o otvorenie rozpravy. Do rozpravy sa hlásim ako prvý.

  • Ďakujem pánu poslancovi Kuncovi.

    Otváram rozpravu o osemnástom bode programu. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo ako prvý. Pripraví sa pani poslankyňa Rusnáková.

  • Panie a páni,

    beriem funkciu spoločného spravodajcu v prípade tohto návrhu zákona veľmi vážne. Pripomínam to preto, že som venoval pozornosť aj kontaktom s tretím sektorom, štúdiu podkladov, ktoré tretí sektor pripravil a doručil do parlamentu alebo sa mi inak dostali do ruky.

    V tejto súvislosti som sa dokonca zúčastnil aj na jednom zhromaždení predstaviteľov a sympatizantov tretieho sektora tu v Bratislave. Žiaľ, bolo to protestné zhromaždenie. No, áno, pretože keby nebolo bývalo protestné, ale normálne na určité prerokovanie navrhovanej normy, asi prebieha v inom ovzduší, než v akom ovzduší prebieha protestné zhromaždenie. Totiž neviem ako vy, ale ja si myslím, že protestné zhromaždenia a zhromaždenia vôbec nie sú asi dosť dobrým priestorom na tvorbu zákonov, na nejakú legislatívnu činnosť. Sú priestorom na uplatňovanie práva, ale, pochopiteľne, nie sú priestorom na tvorbu práva. Aj keď nepochybujem o tom, že aj z takýchto zhromaždení môžu vzísť podnety, ktoré sa niekedy v legislatívnom procese, teda pri tvorbe nejakého zákona dajú využiť. Takže v tom je moja ľútosť nad tým, že to bolo protestné zhromaždenie, lebo ja som naň išiel s celkom dobrým úmyslom, že sa niečo dozviem, vypočujem si, no a budem informovanejší, čo mi umožní zaujímať tvorivé postoje, pretože predpokladám, že aj tretiemu sektoru by malo ísť o to, aby postoje, ktoré zaujíma, boli tvorivé.

    Je celkom prirodzené, a ja to nevidím ináč, ak sa na takomto zhromaždení aj to, čo tam chceli o návrhu zákona o nadáciách povedať, povedali tak, ako povedali. No a keďže to bolo protestné zhromaždenie, tak to povedali tak, aby to vyvolávalo protest. A v tom bol ten hlavný problém. Iste, pretože nebolo to také, aké by to bolo, keby odborník vykladal návrh normy. O toto ide, viete? Pretože...

  • Hlasy v sále.

  • Páni poslanci, pokoj. Páni poslanci, prihláste sa do rozpravy a môžete diskutovať. Prosím vás, zachovajte pokoj.

  • Jednoducho nezískal som tam poznatky tak, ako som chcel a ako som v dobrej vôli myslel. To ma mrzí.

    Okrem toho som sa zaoberal aj s ďalšími podkladmi a prameňmi, ktoré sa dostali do rúk mne a možno aj niektorým z vás. Sú to pramene zo zahraničných platných právnych poriadkov, menovite z Dánska, Spolkovej republiky Nemecko, osobitne z krajín Porýnie-Falcko a Bavorsko, Francúzsko a sprostredkovane aj Česko a Maďarsko. Dal som si teda námahu aj s prehliadnutím a štúdiom týchto podkladov tak, aby som mohol urobiť niektoré závery. Pozorne som si potom prečítal aj podklad s názvom Posudok a odporúčanie Európskeho nadačného centra a Law Clase Verbeke Brusel z 10. 5. 1996. Tento podklad som tiež dostal do rúk od predstaviteľov tretieho sektora.

    Niežeby som tento podklad považoval za niečo od veci, ale porovnal som si niektoré konštatovania, resp. odporúčania v ňom a niečo bolo aj prekvapujúce. Napríklad vo veci základného imania, to je v časti II písmeno a) toho posudku, ak ho niektorí máte v rukách, sa hovorí, že - citujem: "Členské štáty obyčajne nestanovujú špeciálnu výšku základného imania." Napríklad Nemecko neudáva žiadnu konkrétnu sumu. V spomenutom nemeckom prameni sa však v súvislosti so základným imaním uvádza, že schvaľovací úrad spolkovej krajiny Porýnie-Falcko schvaľuje nadácie spravidla len vtedy, ak nadácia disponuje základným kapitálom najmenej 50 tisíc nemeckých mariek. V Dánsku rovnako platí povinnosť preukázať pri založení nadácie vlastný majetok v sume najmenej 250 tisíc dánskych korún. Dozorný orgán, to je ministerstvo spravodlivosti, môže v osobitných prípadoch povoliť menšiu sumu.

    Toto zistenie, musím povedať úprimne, otriaslo mojou dôverou v tento podklad. Všimol som si potom ešte osobitne otázku auditu, o ktorom posudok hovorí, že vo väčšine právna úprava nevyžaduje audit. Pramene zo spomenutých platných právnych poriadkov hovoria toto: V Dánsku hospodárska správa musí prejsť auditom - jedným alebo viacerými audítormi. V spolkovej krajine Porýnie-Falcko ročnú uzávierku musí nadácia predložiť dozorovaciemu úradu. Rovnaká je aj úprava v spolkovej krajine Bavorsko s možnosťou dať urobiť audit, a v tom prípade nadácia predloží dozorovaciemu orgánu audítorskú správu. Vo francúzskej úprave nadácie predkladajú správu o činnosti a hospodárení a predkladajú ju miestnemu správnemu orgánu alebo policajnému prefektovi v mieste svojho sídla.

    Všimol som si ešte, či sa určuje povinnosť zostavovať rozpočet. Áno. Všade. A práve tak aj povinnosť vyhotovovať výročnú hospodársku správu. Tieto zistenia pre mňa neznamenajú, že by som poznatky tohto dokumentu nebral do úvahy. No je tu ešte niečo iné, čo nie je dobré a na čo chcem poukázať.

    Medzi pozoruhodné anomálie nášho súbežného vývinu patrí aj to, že aj v takých oblastiach spoločenského života, kde je záujem rovnaký, resp. spoločný, prístup k riešeniu a jeho spôsoby však nie že sú diferencované, ale doslova kontroverzné a vyvolávajú vzájomné rozpory, niekedy až nepriateľstvo. To sa nevyhnutne prejavuje aj na celkovom spoločenskom ovzduší, ktoré sprevádza v legislatívnej činnosti tak pôsobnosť vlády, ako aj parlamentu, a rozhodne jej neosoží. Predparlamentný spor o návrhu zákona o nadáciách je eklatantným príkladom.

    Pritom opätovne musím zdôrazniť, že záujem štátu či vládnej moci, ktorá návrh predkladá, je v skutočnosti totožný s deklarovaným záujmom tretieho sektora a ním predstavovanej časti verejnosti v tom zmysle, že obaja jednoznačne považujú nevládny sektor sformovaný v nadáciách a jeho činnosť za vhodné subjektové spektrum všeužitočnej činnosti v živote spoločnosti. Názorový problém vzniká až v tom, aká legislatívna úprava by bola najvhodnejšia, či práve tá, ktorú návrh ponúka. Lenže v žiadnom prípade nemožno pristupovať k predkladanej úprave s tým, že jej cieľom je zlikvidovanie tretieho sektora, ako to jeho niektorí predstavitelia uvádzali. Prečo? Pretože nielen Slovenská republika, ale ani vari všetky štáty sveta, okrem Kuvajtu, nie sú dosť bohaté a solidárnostné na to, aby sa zaobišli bez nevládneho sektora. Ten je jediný dosť tvárniteľný na to, aby umocnil solidárnostnosť štátu a vykonával všetky tie humanitné, sociálne i ďalšie neštandardné činnosti, na ktoré sú niektorí jednotlivci alebo skupiny ľudí odkázané.

    Takže, panie a páni, nie likvidácia, ale opak je pravdou - hľadanie tolerancií, ktoré poskytnú určité záruky nerušeného pôsobenia nadácií, ktoré sú nadáciami v pravom zmysle slova. A tu treba spozornieť. Prečo nadácie v pravom zmysle slova? Musíme totiž vedieť a vidieť, že vo vývine nadácie ako spoločenskej inštitúcie, ešte nehovorím o právnej, len o spoločenskej, sa v čase od roku 1990 až doteraz uplatnila veľká miera samovývinu. Právna úprava, ktorá tu bola, a to až príliš kusá, prišla jednak veľmi neskoro, jednak vôbec neusmernila vývin, lebo mala v skutočnosti len evidenčný obsah.

    Samovývin, ktorý - nemyslím v zlom - má vždy svoje kladné i záporné stránky. Ukázalo sa to aj v tomto prípade. Kladný vplyv samovývinu sa tu ukázal v tom, že predstavil nadáciu ako určitú všeobsiahlu formu, do ktorej sa vmestí takmer každá verejnoprospešná činnosť, ktorá predpokladá finančné náklady. Prečo je to tak? Preto, lebo v samovoľnom chápaní nadácie sa uvažuje o priebežnom toku peňazí, teda o plynulom prijímaní peňazí zo všetkých zdrojov a o plynulom vydávaní podľa potreby, pričom potreba je v tomto prípade určujúca. Zdôrazňujem potreba, nie možnosti nadácie, a to bez ohľadu na to, odkiaľ a aké financie získajú činovníci, resp. aparát nadácie vlastným alebo cudzím pričinením.

    Týmto samovoľným vývinom sa terajšie nadácie javia ako verejnoprospešné organizácie s účelovým spojením nie pevného majetku, ale priebežne získavaných finančných prostriedkov a ľudí, ktoré plnia nimi vymedzený účel, prípadne odobrený poskytovateľmi finančných prostriedkov. Tolerancie, postavenie, pôsobnosti verejných i súkromných vzťahov týchto organizácií vrátane používania získaných finančných prostriedkov sú plne účelové a samosprávne s tým, že o ich všeužitočnosti nemôžu byť pochybnosti. Bolo by to teda v úplnom poriadku, keby nešlo o čosi, čo štát popri ich verejnej osožnosti predsa len musí zaujímať, a to je tok peňazí, ktorý ich prostredníctvom prebieha a pozornosti štátu uniká. To, pravda, nezmenšuje ich zásluhy za všetko dobré, čo robia, a práve preto by im nemalo prekážať, že niečo o ich aktivitách chce vedieť aj štát, ktorý im chce vytvárať čo najlepšie podmienky.

    Veď právne poriadky nielen európskych krajín svedčia o tom, že tretiemu sektoru ponechávajú síce veľký priestor, no chcú byť o jeho pôsobnosti informované okrem iného aj preto, aby mu mohli vychádzať v ústrety vhodnými organizačnými, finančno-správnymi i daňovými riešeniami. V tomto znamení má racionálne jadro určenie dolnej hranice určitého základného majetku a spôsobu jeho obhospodarovania, povinnosť vypracúvať rozpočet použitia disponibilných výnosov na štatútom určené účely činnosti nadácie i vypracúvanie výročnej správy a jej kontrolné preskúmanie. Je to spoločný znak, lepšie povedané, sú to spoločné znaky platných právnych úprav v Európe.

    Nová právna úprava, o ktorej rokujeme, nebude v právnom poriadku Slovenskej republiky novinkou. Stredoeurópske právo, do ktorého patrilo aj uhorské právo, pozná právny inštitút nadácie už od 16. storočia, pretože bola a dodnes je veľmi používaná s rovnakým účelovým obsahom. Bola teda súčasťou právneho poriadku aj v našej krajine až do svojho faktického zániku, a potom zrušenia v päťdesiatych rokoch. Je tu teda aj určitá historická väzba, ktorá sa evidentne prejavuje v navrhovanej úprave, v chápaní a v konštituovaní nadácie ako združenia majetku a využívaní výnosov z neho na určené účely. Toto chápanie je vlastné nadačnému právu v celej Európe, v súlade s reálnym postavením tretieho sektora v tom zmysle, že bez pevnej majetkovej základne so šancou získavať ďalšie príjmy by svoje poslanie nemohol plniť.

    Náš prerokúvaný návrh zákona nie je v tomto smere žiadnou výnimkou a najmä nie je žiadnym reštrikčným opatrením. Nie je. Plne rešpektuje požiadavky medzinárodného spoločenstva na právnu reguláciu nadácií a zásady i ciele ekonomického postavenia neziskových právnických osôb tak, ako sú koncipované v tzv. náčrtovom projekte Medzinárodného centra pre neziskové právo. Som o tom presvedčený, panie a páni, že úpravu treba prijať, pretože chýba, a neviazaný, samovoľný vývin nemôže pokračovať ďalej, lebo to veci škodí. Čím skôr tak urobíme ešte pred účinnosťou zákona, tým väčší časový priestor sa získa na pokojný a rozvážny prechod nadácií do nového legislatívneho režimu na osoh všetkým. Preto odporúčam, aby ste hlasovali za jeho prijatie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Kuncovi. Nech sa páči, do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Rusnáková.

  • Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, vážení členovia vlády,

    aktivity regionálnych nadšencov mimovládnych organizácií vrátane nadácií, ktorí najmä v oblasti vzdelávania, kultúry, ľudských práv, mládeže, zdravotníctva, charity a životného prostredia často zachraňujú to, na čo štát nemá alebo o čo nemá záujem, sú týmto vládnym návrhom ohrozené.

    Som zo Stredoslovenského kraja, kde pôsobí - mimo Bratislavy - najviac nadácií a iných neziskových organizácií v Slovenskej republike. Je to 24,3 %. Som z Lučenca, z mesta, kde od roku 1991 zaregistrovali 22 nadácií. Som členka Novohradskej nadácie, ktorej poslaním je podporovať kultúru Novohradu. Pre toto všetko sa cítim osobne zainteresovaná na úsilí tretieho sektora zdokumentovať užitočnosť mimovládnych organizácií a poukázať na takmer likvidačný charakter navrhovanej novely zákona.

    Slovenský mimovládny sektor je niektorými označovaný ako džungľa desaťtisíc pochybných subjektov, organizácií, do ktorých odkiaľsi plynú peniaze, najmä protislovenské, a nevedno kde a v prospech koho končia. Práve preto si dovolím na faktoch a číslach dokázať, čo sú schopní dokázať tí, ktorí slúžia veciam verejným, bez platu od štátnej správy a bez byrokratickej administratívy.

    V nadáciách a v iných neziskových organizáciách pracuje v Slovenskej republike približne 5 000 pracovníkov na plný alebo čiastočný úväzok a 400 tisíc dobrovoľníkov, ktorí, samozrejme, cítia, že v týchto chvíľach Národná rada rokuje aj o nich. Títo ľudia slúžia dobrovoľne a slúžia občanom. Dúfam, že práve preto bude dnešná rozprava užitočná, pretože so záujmom ju sledujú nielen predstavitelia tretieho sektora, ale aj tie medzinárodné organizácie, ktoré odborne posudzovali vládny návrh zákona, a určite so záujmom sledujú rozpravu aj tí, ktorým nadácie už raz v živote pomohli.

    Vzhľadom na to, že dosiaľ sa problematika nadácií formou samostatného zákona neriešila, je, podľa mňa, nevhodné nepostupovať normálnou legislatívnou cestou. To znamená, že vláda mala najskôr predložiť návrh zásad zákona o nadáciách. To je po prvé.

    Po druhé - chcem povedať, že som presvedčená o tom, že spoločnosť nepociťovala naliehavú potrebu prijať podobný zákon v takomto skrátenom termíne. To znamená, že pravdepodobne väčšina spoločností nepochopí ani predsedu vlády, ktorý predložil vládny návrh zákona predsedovi Národnej rady na skrátené ústavné konanie. Citujem pána predsedu vlády "vzhľadom na naliehavosť riešenia problematiky". Ak bola problematika naliehavá, kedy na to vláda prišla, keď jej riešenie nezahrnula ani do harmonogramu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na roky 1996-1998? Je to výňatok z dokumentu z júna roku 1995. Po pol roku však vláda zmenila svoj názor.

    Čoho sa nadácie dopustili, čo a koľko spreneverili, ktoré ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo živnostenského zákona porušovali, aké nedostatky im daňové úrady zistili? Mám také podozrenie, že v správe Najvyššieho kontrolného úradu sa skôr dočítam o porušovaní zákona úradníkmi štátnej správy, ako sa dočítam v záznamoch ministerstva financií o porušovaní zákona nadáciami.

    Je zaujímavé, že medzirezortného konania sa z ministerstiev k návrhu zákona, ktorý vypracovalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v decembri 1995, vyjadrili len ministerstvo financií, ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Ministerku školstva a ministra zdravotníctva tento návrh zákona pravdepodobne netrápil. Veď práve v ich oblasti záujmu pracuje najviac nadácií v Slovenskej republike. Práve preto je pre mňa nepochopiteľné, že v záznamoch medzirezortného konania som tieto dve ministerstvá s ich pripomienkami nenašla.

    Je zrejme hlavné a podstatné, aby sa v pripomienkovom konaní zúčastnil Štatistický úrad, ktorý si dovolil mať aspoň jednu-jedinú pripomienku. Na istom pripomienkovom konaní sa zúčastnili aj zahraničné organizácie, ktoré prejavili o novelu zákona, samozrejme, záujem a ochotu hodnotiť, napríklad aj na základe požiadania Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Ide napríklad o isté stanoviská, ktoré podalo Medzinárodné centrum pre neziskové právo ICNL zo Spojených štátov amerických, a ďalej napríklad pre Európsku komisiu vypracovali experti Európskeho nadačného centra z Belgicka celý rad pripomienok, pričom v závere posudku odporúčajú vláde návrh zákona o nadáciách prepracovať.

    ICNL upozorňuje, že by bolo vhodné, aby sa v Národnej rade Slovenskej republiky naraz prerokúvali všetky zákony, ktoré sa týkajú nielen nadácií, ale aj občianskych združení, verejnoprávnych inštitúcií, a aby nemohlo dôjsť k istému zneisteniu v týchto oblastiach, ak by sa tieto návrhy zákonov prijímali postupne.

    Grémium tretieho sektora dostalo mnoho podporných stanovísk vo svojom snažení o verejnú diskusiu s vládou a o hľadanie istého kompromisu, čo určite potvrdí aj pani podpredsedníčka vlády. Pripomienky Grémia tretieho sektora v pripomienkovom konaní neboli zohľadnené, rovnako ako neboli zohľadnené kľúčové pripomienky ICNL.

    Najzávažnejšou výstrahou - prosím, to vravím v úvodzovkách - zahraničných odborníkov, ale aj politikov, bolo konštatovanie, že nadácie budú výrazne podrobené rozhodovacej právomoci štátnej správy a že sa nadmerne silno zvyšuje vplyv a kontrola štátu. To sú stanoviská odborníkov, ale i politikov z Českej republiky a zo Spolkovej republiky Nemecko. Dúfam, že v diskusii vystúpia najmä tí poslanci, ktorí majú isté zahraničné skúsenosti, najmä účastníci týždenného pobytu v Londýne, ktorí sa zúčastnili na seminároch a stretnutiach na štúdium vzťahu britskej vlády a mimovládnych organizácií.

    Vzhľadom na vzájomnú previazanosť zákona o nadáciách a daňových zákonov je potrebné v tejto chvíli, myslím si, vytvoriť istý priestor daňových úľav, ako je to bežné v krajinách s rozvinutou demokraciou, alebo priestor na to, aby podnikateľské subjekty podporovali nadácie, pretože sa im to vyplatí. Pripravovaný vládny návrh zákona o dani z príjmov, ktorý novelizuje zákon číslo 286/1992 Zb. a ktorý by mal platiť od 1. januára 1997, obsahuje už teraz vo svojej pracovnej verzii pre neziskové organizácie rad nevýhod. A ak by členovia vlády chceli prípadne spochybniť, že v tomto návrhu sú nevýhody alebo nie sú nevýhody, materiál mám k dispozícii a môžeme, samozrejme, o ňom viesť diskusiu.

    Podľa prísľubov podpredsedníčky vlády pani Kataríny Tóthovej a zodpovedných pracovníkov ministerstva financií na rokovaní s členmi Grémia tretieho sektora vo februári tohto roku bol prísľub, že výnosy z majetku budú v neziskových organizáciách oslobodené od daní z príjmov. Návrh zákona o dani z príjmov však tento prísľub neobsahuje. Novela zákona o dani z príjmov, samozrejme, obsahuje ešte niekoľko ďalších častí. Napríklad každá nezisková organizácia, ktorá vykáže či už kladný, alebo záporný základ dane, bude musieť predkladať daňové priznanie a podrobnejším spôsobom vykazovať účtovníctvo. Neziskové organizácie za istých okolností doteraz nemuseli podávať daňové priznanie. Tento návrh, bohužiaľ, asi vymyslel niekto, kto chce neziskovým organizáciám a daňovým úradom komplikovať život. Aj keď nezisková organizácia nevykáže základ dane, zdania sa jej úroky na bežných účtoch. O ďalších nevýhodách sa už nebudem zmieňovať.

    Preto opakujem, že novela zákona, ktorá úzko súvisí s ďalšími zákonmi, mala byť predložená a prerokovaná v rovnakom časovom horizonte s ostatnými.

    Teraz by som pristúpila k mojim hlavným výhradám, ktoré mám k vládnemu návrhu zákona. Je to už, samozrejme, tých desať známych výhrad, ktoré verejne publikovalo aj Grémium tretieho sektora, a dovolím si len v skratke uviesť výňatok.

    Vládny návrh predpokladá registráciu na ministerstve vnútra. Nepriamo zavádza opäť dvojstupňovosť, keďže Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky môže pred registráciou nadácie požiadať o stanovisko príslušný orgán. Ak tento orgán dá negatívne stanovisko k otázke, či účel nadácie je všeobecne prospešný, ministerstvo vnútra nadáciu nezaregistruje.

    Druhá najzávažnejšia a myslím si, že kľúčová pripomienka sa týka základného imania nadácie. Vládny návrh požaduje od zakladateľa zložiť pri zakladaní nadácie majetok v hodnote 100 tisíc korún. V dôvodovej správe však, bohužiaľ, nie je vysvetlené, akú funkciu má základné imanie plniť. Tento majetok sa týmto spôsobom stáva umŕtvený, nepoužiteľný, bez ktorého nadácia nemôže vzniknúť, ale ktorý nemôže nikdy použiť na poslanie všeobecne prospešného cieľa.

    Podľa vládneho návrhu môžu súdy pred definitívnym zrušením nadácie určiť lehotu na odstránenie zistených nedostatkov, avšak nemusia. Myslím si, že takáto benevolencia by nebola vhodná.

    Vládny návrh zákona predpisuje povinnú trojročnú obmenu všetkých členov riadiacich orgánov nadácie a vylučuje ich možnosť opätovného zvolenia do funkcií. Veľmi ťažko si viem predstaviť túto trojročnú obmenu všetkých členov v takých nadáciách, ktoré pôsobia v malých obciach.

    Vládny návrh zákona požaduje preukazovanie zdrojov a pôvodu majetku, ktorý bol nadácii darovaný. Rovnako požaduje nahlasovanie darcov daňovému úradu. Vládny návrh obmedzuje výdavky na prevádzku nadácie maximálne do výšky 10 % celkových ročných výdavkov. To, bohužiaľ, bude znamenať buď priamu likvidáciu mnohých nadácií, alebo zníženie kvality ich práce.

    Vládny návrh ustanovuje nadáciám povinnosť predkladať ročnú účtovnú uzávierku na overenie audítorovi, ak ich ročný obrat dosiahne hodnotu 5 miliónov korún. Tu by som chcela poznamenať, že niektoré nadácie si audit dávajú robiť aj bez toho, aby im to prikazoval zákon. Sú to tie nadácie, ktoré sú schopné získať väčší obnos finančných prostriedkov a veľmi rady by mali, samozrejme, všetky účtovné veci v poriadku aj kvôli kontrole daňového úradu, takže je to síce vec, proti ktorej sa mnohé nadácie stavajú, ale niektoré ju využívajú.

    Vládny návrh vylučuje možnosť, aby nadácie mohli získať dotácie zo štátneho rozpočtu, štátnych fondov a súčasne z rozpočtov obcí.

    Vládny návrh obmedzuje správnu radu pri nakladaní so súkromným majetkom nadácie nad bežný rámec daný Občianskym zákonníkom. Neviem si predstaviť, aby boli nadácie schopné do 31. marca príslušného kalendárneho roka predkladať svoj rozpočet.

    Vládny návrh vymenúva činnosti, ktoré sú v nadácii povolené vykonávať, pričom ich definuje ako podnikanie.

    Dovolím si práve preto, kvôli výhradám, ktoré som predniesla, predložiť znenie pripomienok, ktoré menia dosť veľké množstvo paragrafov.

    Prvý pozmeňujúci návrh. Zmeniť text § 5 takto: "Nadácia môže organizovať verejné zbierky, prevádzkovať lotérie a iné podobné hry.1) Nadácia môže organizovať vlastné programy kultúrneho, vzdelávacieho, publikačného, sociálneho, športového či iného všeobecne prospešného charakteru v súlade s cieľmi nadácie, ak touto činnosťou účinnejšie využije svoj majetok."

    Odkaz pod čiarou k číslu 1: "Zákon SNR číslo 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení zákona SNR číslo 68/1992 Zb. a zákona NR SR číslo 249/1994 Z. z."

    Navrhujem tento paragraf zaradiť do piateho oddielu zákona - Hospodárenie nadácie.

    Pripomienka k § 4. Navrhujem vypustiť § 4, čo znamená, že sa nebude určovať povinnosť mať základné imanie.

    Pozmeňujúce návrhy v § 11. V § 11 - Vznik nadácie - v odseku 1 druhú vetu nahradiť novou vetou tohto znenia: "Register vedie príslušný súd podľa osobitného zákona na vedenie obchodného registra (ďalej len "registrovaný súd"). Register je verejný."

    V § 11 v odseku 2 navrhujem vypustiť poslednú časť druhej vety v tomto znení: "a o tom, z akých zdrojov bol nadobudnutý, a o jeho pôvode". Druhá veta odseku 2 sa bude končiť slovami: "doklad o výške majetkového vkladu do nadácie".

    V § 11 - Vznik nadácie - navrhujem vypustiť odsek 3, ktorý hovorí o tom, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky si môže pred registráciou vyžiadať stanovisko ďalšieho ústredného orgánu štátnej správy.

    Pozmeňujúce návrhy k § 15. V § 15 - Zrušenie nadácie rozhodnutím súdu - odsek 1 vypustiť, vrátane písmen a), b), c), d), e), g), h). V odseku 2 zmeniť fakultatívne "súd môže určiť" na obligatórne, "súd určí pred rozhodnutím zrušenia nadácie". Ide o lehotu na odstránenie dôvodu, pre ktorý by bolo možné navrhnúť zrušenie nadácie.

    Pozmeňujúci návrh k § 20. Navrhujem nahradiť text § 20 novým textom tohto znenia:

    "§ 20

    Zloženie a vznik správnej rady

    (1) Správna rada musí mať najmenej troch členov. Členom správnej rady môže byť len fyzická osoba, ktorá je v plnom rozsahu spôsobilá na právne úkony a nie je v nadácii v pracovnoprávnom alebo obdobnom pomere.

    (2) Prvých členov správnej rady vymenúva zakladateľ, ak zakladacia listina neustanovuje inak.

    (3) Členstvo v správnej rade je nezlučiteľné s členstvom v dozornej rade v tej istej nadácii.

    (4) Členom správnej rady nemôže byť osoba, ktorej sa poskytujú prostriedky nadácie na plnenie účelu nadácie.

    (5) Členstvo v správnej rade je dobrovoľnou funkciou. Člen správnej rady má nárok na náhradu výdavkov, ktoré mu pri výkone tejto funkcie vzniknú."

    Navrhujem nahradiť text § 21 novým textom tohto znenia:

    "§ 21

    Funkčné obdobie

    (1) Štatút nadácie môže určiť dĺžku funkčného obdobia a spôsob obmeny členov správnej rady.

    (2) Členstvo v správnej rade zaniká:

    a) smrťou, b) uplynutím funkčného obdobia, ak ho určuje štatút nadácie, c) odstúpením, d) odvolaním správnou radou za podmienok určených v štatúte nadácie.

    (3) Návrh na voľbu nových členov môže podať ktorýkoľvek člen správnej rady alebo zakladateľ."

    Pozmeňujúci návrh k § 28. Navrhujem § 28 nahradiť novým znením: "§ 28

    (1) Nadácia je oprávnená spravovať svoj majetok. Správna rada rozhoduje o nakladaní s majetkom nadácie v súlade s cieľmi nadácie a za podmienok stanovených týmto zákonom.

    (2) Majetková účasť nadácie na podnikaní iných osôb nesmie presiahnuť 30 % celkového majetku nadácie. To neplatí, ak ide o cenné papiere vydané štátom, alebo za splatenie ktorých ručí štát. Verejne obchodovateľné cenné papiere môžu byť nakupované a predávané len na verejných trhoch.

    § 30 - Príjmy nadácie. V tomto paragrafe navrhujem vypustiť odsek 3. Z príjmov podľa odseku 2 - štátny a obecný rozpočet - sa nemôžu totiž uhrádzať výdavky na správu nadácie.

    V § 31 - Výdavky nadácie - navrhujem vypustiť odseky 2 a 3. V odseku 4 vypustiť slová "najviac však do 15 % celkových výdavkov nadácie za učtovné obdobie". Ďalšie odseky sa prečíslujú.

    Ďalej navrhujem vypustiť § 32 - Rozpočet nadácie. Stačí ustanovenie v § 19, že do výlučnej pôsobnosti správnej rady patrí schvaľovanie rozpočtu nadácie.

    V § 34 - Účtovníctvo - v odseku 2 navrhujem nahradiť sumu 5 miliónov korún sumou 40 miliónov korún. Týka sa povinného auditu.

    V § 35 - Výročná správa - navrhujem v odseku 1 nahradiť slová "vždy do 31. marca" novým textom "najneskôr však do 6 mesiacov po skončení kalendárneho obdobia". V § 35 v odseku 2 navrhujem vypustiť písmeno d) - prehľad príjmov podľa zdrojov a ich pôvodu. Stačí písmeno c) - prehľad o daroch a príspevkoch poskytnutých nadácií.

    Pozmeňujúce návrhy v šiestom oddieli - Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia. Navrhujem vypustiť § 36. V § 37 - Ochrana anonymity darcu - v odseku 1 navrhujem vypustiť v závere vety slová "s výnimkou oznámení podľa § 38".

    Ďalej navrhujem vypustiť § 38, týka sa oznamovacej povinnosti.

    Ďalší návrh sa týka § 39. Navrhujem vypustiť § 39 odsek 1.

    V § 42 - Prechodné ustanovenia - v odseku 1 a 2 navrhujem vypustiť slovo "fondy" vrátane zátvoriek.

    O mojich pozmeňujúcich návrhoch žiadam hlasovať a zo spoločnej správy navrhujem osobitné hlasovanie o bodoch 1, 3 a 17.

    Po týchto návrhoch mi dovoľte, aby som prečítala niekoľko reakcií na môj list, ktorý som poslala 17. januára tohto roku približne 100 nadáciám, v ktorom som ich poprosila, aby mi napísali o svojich aktivitách, o svojej práci a úspechoch, prípadne nedostatkoch, ktoré im zistili daňové úrady. Ak viacerí poslanci majú záujem, samozrejme, že potom im tieto listy viem predložiť, viem ukázať.

    Veľmi zaujímavý bol list z Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského, z Ústavu lekárskej biochémie z Martina, kde informovali, že ich nadácia pôsobí v oblasti výskumu poškodenia nervového tkaniva a ich snahou je mať čo najlepšie výsledky v tejto oblasti a čo najrýchlejšie ich preniesť do medicínskej praxe. Podarilo sa im získať približne 600 tisíc korún, ktoré venovali napríklad na nákup prístrojov na výskumné účely.

    Nadácia Pomoc ohrozeným deťom z Bratislavy píše: "Naša nadácia pôsobí v regióne Bratislava V - Petržalka. Smeruje k deťom, mládeži, učiteľom, rodičom a verejnosti. Za veľké nebezpečenstvo v našom regióne považujeme drogy. Preto sa naše odborné projekty zaoberajú primárnou prevenciou drogových závislostí a pomocou deťom v krízových životných situáciách."

    Ozvala sa napríklad aj Nadácia Ivany Christovej, ktorá informuje, že sa zaoberá predovšetkým vecnou a finančnou pomocou detským domovom. V období od roku 1994 po rok 1995 sa im napríklad podarilo získať 1 800 tisíc korún a ďalšie peniaze na tieto dobročinné účely získavajú napríklad benefičnými koncertmi.

    Ozvala sa nadácia Zdravé mesto z Banskej Bystrice, ktorá napríklad informuje, že za uplynulý rok podporili 61 projektov v meste Banská Bystrica v celkovej sume okolo 450 tisíc korún. Výsledky, tvrdia, je veľmi ťažké, samozrejme, vypočítať v číslach. Cieľom tejto komunitnej nadácie je posilňovať vedomie občanov, že majú právo i schopnosti zúčastňovať sa na riešení problémov mesta a posilniť občianske aktivity smerujúce k zlepšeniu životného prostredia v meste. Možno sa pre niektorých tieto sumy budú zdať malé alebo nízke, ale ten, kto pracuje prípadne v nejakej nadácii, vie, koľko námahy musí vynaložiť na to, aby získal peniaze na takéto do istej miery dobročinné účely. A práve preto si myslím, že je veľmi dôležité prijať taký zákon, ktorý týmto ľuďom, týmto dobrovoľníkom, ktorí slúžia občanom, bude pomáhať a nebude im zbytočne komplikovať život, nebude z nich chcieť spraviť štátom riadených dobrovoľníkov.

    Prejavom slobody týchto nadácií je ich nezávislosť a nadácie sú nezávislé občianske organizácie. Organizácie, ktoré podporujú občiansku spoločnosť, čo sa, samozrejme, nie všetkým páči. Súčasná vládna garnitúra a najmä činitelia najsilnejšieho vládneho hnutia chcú z nadácií spraviť štátom riadených dobrovoľníkov, tak ako by aj z občanov, samozrejme, chceli spraviť hojdacích koníkov, ktorí na všetko prikyvujú, tak ako by chceli niektorí spraviť z novinárov ochrancov národa, a nie ochrancov pravdy. Tretí sektor neznamená treťoradý.

    Vážení poslanci Národnej rady, diskusiu o mimovládnych organizáciách od januára roku 1996 sleduje približne 60 % občanov. Sú to predovšetkým vysokoškolsky vzdelaní ľudia, a práve preto by sme aj kvôli nim mali prijať také rozumné návrhy, ktoré ich jednoducho nesklamú. Oznamujem, že nepodporím vládny návrh zákona, ak sa jeho kľúčové nevhodné znenia, ktoré zmenia nadácie na štátom riadených dobrovoľníkov - opakujem to naschvál tretíkrát - nenahradia znením, ktoré zodpovedá istému medzinárodnému štandardu.

    Vzhľadom na to, že je očakávaná široká rozprava, navrhujem, aby pozmeňujúce návrhy poslancov boli zosumarizované do spoločného písomného materiálu, ktorý bude všetkým poslancom Národnej rady rozdaný pred hlasovaním. Pred čiastkovými a záverečným hlasovaním žiadam v mene poslaneckého klubu Demokratickej únie 20-minútovú prestávku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni. Nech sa páči, pán poslanec Šimko. Pán poslanec Brňák - faktická poznámka.

  • Dovoľte mi, pani poslankyňa Rusnáková, krátko zareagovať na vaše vystúpenie. Vo svojom vystúpení ste okrem iného uviedli, že väčšina spoločnosti nepochopí atď. atď. Myslím si, že na tejto formulácii by nebolo nič zvláštne, ak by ste tam dali dodatok "myslím si", alebo "domnievam sa", že väčšina spoločnosti nepochopí. Vy ste však svoju formuláciu uviedli ako fakt. Preto by som sa vás chcel opýtať: Buďte taká dobrá, pani poslankyňa Rusnáková, a uveďte, aký je zdroj alebo prameň tohto faktu?

    A po ďalšie, ešte jeden všeobecný poznatok k tomu, čo ste uviedli. Myslím si, že ste nie celkom dobre pochopili alebo nechcete chápať jeden veľmi vážny fakt. Nerobíte totiž rozdiel - a ten rozdiel tu reálne je, aj bude do budúcnosti - medzi nadáciou, medzi neziskovou, všeobecne prospešnou právnickou osobou a medzi neinvestičnými fondmi. Podľa vás, aj z vášho vystúpenia vyplýva, že pod nadáciami vlastne vnímate a chápete všetky tieto tri subjekty v jednom. Myslím si, že toto je veľké nepochopenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik, prihláste sa, ak chcete. Nech sa páči, pani poslankyňa Rusnáková.

  • Pán poslanec, ja som presne používala termíny a vždy, keď som zverejňovala aj isté čísla, veľmi presne som odlišovala medzi tým, keď som hovorila o nadáciách, keď som hovorila o ďalších mimovládnych organizáciách, aj keď som hovorila o neziskových organizáciách. Samozrejme, viem, kde tie termíny treba použiť, pretože som sa snažila pripraviť. Takže, ak si pozriete záznam, tam to uvidíte.

    A na vašu prvú pripomienku reagujem tak, že vám prečítam ten text: "Po druhé, spoločnosť nepociťovala naliehavú potrebu prijať podobný zákon v skrátenom termíne. To znamená, že pravdepodobne nepochopí ani predsedu vlády... atď." Čiže som použila slovo pravdepodobne. Vašu výčitku tým neprijímam.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik - faktická poznámka.

  • Budem veľmi stručný a budem vecne reagovať na kolegu Brňáka.

    Veľmi rád by som rozlišoval medzi tými organizáciami, ktoré ste menovali, ale, žiaľ, vláda sa rozhodla, že nám dá iba jeden typ. Neviem, prečo tak rýchlo. K tomu sa ešte vyjadrím v rozprave, ale jednoducho to nevidím. Ako poslanec vidím jeden výsek z predstavy, o ktorej hovoril pán minister Liščák, že budú aj ďalšie. Kedy, aké, čo to bude? To je predstava vlády. Dohodnime sa, prerušme toto rokovanie, počkajme na tie ďalšie dva a prerokúvajme ich spoločne aj s otázkou daňového zákona, ktorý dá presne ten obraz, ktorý by poslanci mali mať, aby o tomto zákone mohli rozhodnúť. Vyslovene vo vecnom zámere, zo žiadnych iných dôvodov, len aby sme presne rozumeli tým rozdielom, na ktoré ste, pán predseda ústavnoprávneho výboru, upozornili.

  • Ďakujem. Nech žije KSČ! Prosím, pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem za uvedenie, pán podpredseda.

    Dámy a páni, už niekoľko mesiacov sa vedie diskusia o tzv. treťom sektore.

  • Šum v sále.

  • Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

  • Jedni, teda pôvodcovia predloženého zákona, sa usilujú poukazovať na rozličné "navlas podobné zahraničné úpravy". Iní, hlavne tí, ktorých sa zákon bytostne najviac dotýka, argumentujú očakávanými dôsledkami. Skoro by sa zdalo, že tu prebieha odborná debata vyžadujúca čo najprecíznejšie legislatívne riešenie.

    Omyl, priatelia. V pozadí za diskusiou o nadačnom zákone je politická otázka. A nie hocijaká. Je to fundamentálna otázka o vzťahu štátu a občianskej spoločnosti. Otázka o tom, ako široký má byť priestor slobody človeka. Zákon o nadáciách je iba jedným z príkladov postupného obnovovania mechanizmov ovládania spoločnosti, naučený v období, keď tvorcovia dnešných vládnych politických koncepcií ešte navštevovali stranícke vzdelávanie.

    Grémium tretieho sektora rokovalo s pani podpredsedníčkou vlády, azda i s pánom ministrom spravodlivosti, a ako som počul, dohodli sa i na niektorých ústretových krokoch. Nezakrývajme si však oči. Vláda neustúpila a ani neustúpi v ničom, čo je pre jej koncepciu moci podstatné. Všetky základné mechanizmy kontroly nad činnosťou nadácií si berie do svojich rúk - registrácie, výročné správy, hlásenia o darcoch. Toto sú všetko podstatné veci.

    Návštevníci z krajín, kde si už zvykli na slobodnú spoločnosť, si výklad tvorcov zákona spravidla zdvorilo vypočuli. Zdalo sa im, že právne argumenty znejú logicky, ale akosi nedokázali pochopiť, prečo si štát potrebuje ponechať svoju všemocnú ruku nad použitím peňazí, ktoré mu nepatria a ani nikdy nepatrili. Tu zadávatelia tohto návrhu vysielajú na inej vlnovej dĺžke ako slobodný svet.

    Navrhovaný zákon je súčasťou budovania autoritatívneho režimu na Slovensku. Režimu, ktorý vychádza z nedôvery voči slobodnej iniciatíve občana ako z východiskového predpokladu. Štát sa preto usiluje postupne a systematicky prenikať do každej nezávislej štruktúry. To, čo je podstatou slobodnej spoločnosti, mnohosť názorov, súťaž medzi nimi, kontrola a rozdelenie moci, čoraz väčšie rozširovanie vlastníctva medzi občanov, umožňovanie, aby v čo najväčšom množstve životných situácií si mohol občan vybrať sám, to všetko sa za posledných 19 mesiacov krok za krokom likviduje. Slučka na hrdle slobodnej spoločnosti sa uťahuje. Sú tu síce ešte demokratické inštitúcie, ale majú čoraz menej kyslíka.

    Budovanie autoritatívneho režimu má svoje zákonitosti. Koncentrácia moci si vyžaduje obmedzovanie jej reálneho rozdelenia. Zápas s prezidentom je logickým predpokladom tohto procesu na Slovensku. I spochybňovanie autority Ústavného súdu nie je len vrtochom nášho kolegu pána poslanca Cupera. Je to zákonitosť. Rovnako ako tajuplné budovanie tajnej polície schopnej všetkého. Mohol by som, myslím, veľmi spoľahlivo predpovedať, čo všetko by malo ešte nasledovať, ale nebudem dávať návody.

    Obdobne bolo treba siahnuť i na rodiacu sa ekonomickú slobodu. Rozširovanie vlastníctva hlavne formou kupónovej privatizácie sa zrušilo. Privatizácia sa deje tajne, len vyvolenými. Ale to nestačí. Autoritatívny režim nemôže inak, musí začať kriviť i samotný inštitút vlastníctva. Tí, čo privatizujú, vlastne ani nezískavajú vlastníctvo, iba akúsi podmienenú lénnu držbu. Autoritatívny režim nemôže nechať bez možnosti kontroly ani občiansku iniciatívu. Tento zákon musel prísť. Nie kvôli možnosti kriminálneho zneužitia, však na to sú iné zákony, a tie jestvujú i tam, kde politickí vodcovia rozumejú, čo je to slobodná spoločnosť.

    Predložený zákon o nadáciách je prvá reťaz, ktorú vláda kladie na šiju občianskej spoločnosti. Môže byť čo ako vyleštená, môže sa kde-kto usilovať, aby ju nebolo priveľmi vidno, ale reťaz zostáva reťazou. Napriek tomu som však optimista. Nie preto, že by som si robil ilúzie a dúfal, že vy, čo ste väčšina tohto cteného zhromaždenia, azda pod vplyvom dákeho úžasného argumentu prijmete pozmeňujúci návrh, ktorý by tento zákon urobil odrazu dobrým. Môj optimizmus vychádza z presvedčenia, že autoritatívny režim, ktorý tu dnes na Slovensku budujete, je slepou ulicou. Nemôže uspieť. Vaša cesta nemá perspektívu. Nie opozícia, na ktorú neustále nariekate, že vám hádže polená pod nohy, hoci vlastne nič nemôže, iba hovoriť, ale ľudia vás zmietnu. A potom prijmeme i moderný zákon o nadáciách.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Šimkovi. Nech sa páči, pán poslanec Kvarda. Pani podpredsedníčka vlády, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia,

    nedá mi nevystúpiť po prejave pána poslanca Šimka, ktorý bol viac politický ako právny, ktorý ostro kontrastoval s predchádzajúcim vystúpením pani poslankyne, ktorá skutočne vošla aj do merita legislatívneho problému. Aj keď možno diskutovať o jej niektorých návrhoch, s niektorými možno aj súhlasiť. Ale to, čo tu odznelo pred chvíľou, mi pripomína prejav z obdobia komunistického osočovania typu západu, teda prejav, ktorý som ja ako nečlenka strany vždy, keď som ho počula v rádiu, vypínala.

    Je veľmi poľutovaniahodné, že zákon, ktorý je v strede pozornosti spoločnosti, je predmetom politických krasojázd, v rámci ktorých sa od vzťahu prezidenta a ďalších subjektov spoločnosti spomína Ústavný súd, polícia, privatizácia, všetko okolo, samozrejme, v hrubom osočovaní, čo priamo s prerokúvaným návrhom zákona nemá žiadnu súvislosť.

    Chcem protestovať voči tomu, že tento zákon ide potláčať občiansku spoločnosť a jej aktivity. V žiadnom prípade nie. Občianske združenia majú právnu úpravu, existujú podľa nej a v tejto spoločnosti budú existovať. Existujú slobodne, nezávisle. Nadácie sú v celej západnej Európe subjekty, ktoré sú združením majetku, účelovým združením majetku, a podmienkou ich existencie je základina, t. j. určitá finančná čiastka. Je preto veľkým nepochopením, keď nad zákonom o nadáciách lamentujeme nad existenciou či neexistenciou občianskych združení.

    Z celého spektra bola právna úprava nadácií vybratá preto, že bohatosť tretieho sektora, na ktorého existencii a rozvíjaní táto vláda má eminentný záujem, že pokiaľ ostatné subjekty sú občianske združenia, nadácie majú svoje špecifikum a odlišujú sa od týchto ďalších subjektov práve tým, že je to združenie majetku.

    Je poľutovaniahodné, že aj do západnej Európy sa dávajú informácie, ktoré zneprehľadňujú situáciu a tvrdia, že tento zákon okrem nadácií upravuje aj občianske spoločnosti. A potom skutočne, evidencia, vykazovanie, audit nad určitú finančnú sumu je neprijateľný, ale neprijateľný pre existenciu občianskych združení, nie pre existenciu nadácií.

    Vážení, tu skutočne dochádza k posunom, tu skutočne dochádza k nenáležitým informáciám. V stredu vo večerných hodinách som sa stretla s Americkou nadáciou pre európsku spoločnosť. Hovorili sme o registrácii nadácií. Sú z toho aj protokolárne zápisy. Diskutovali sme, prečítala som zákon, uviedla som, že nadácia sa zaregistruje, po prvé, po druhé, po tretie - tieto tri podmienky. Sú tieto tri podmienky prijateľné? Kývali hlavou, áno. Čiže je tam pokyn. Nadáciu nemožno registrovať. Znovu tie isté tri podmienky - keď je imanie, keď je listina - v zákone je to presne uvedené, nechcem citovať nepresne, lebo tu z toho budú diskusie. Spýtala som sa ich: "Aký máte názor na takúto úpravu?" Pani predsedníčka povedala a aj ďalší dvaja členovia sa pridali: "Takto upravená situácia je vynikajúca. Je to vynikajúca právna úprava, toto ste veľmi dobre upravili." Škoda, že sme...

  • Hlasy z pléna.

  • Zápisy sú. Prítomní boli, spýtajte sa ich...

  • Hlasy z pléna.

  • Pokoj, páni poslanci. Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

  • ...ja nezvyknem hovoriť do vetra. Je to skutočne tak. Toto ustanovenie sme prevzali a veľmi sa im páčilo. Škoda, že nebolo viac času. Škoda, že nebol čas na diskusiu, ale dohodli sme sa s predstaviteľmi Americkej nadácie, pretože tu boli na obmedzený čas.

    Diskusia so zástupcami Grémia tretieho sektora bola, boli prítomní. A teraz otázka, prečo sa to vytrhlo z celého plánovaného okruhu. Preto, lebo nebolo možné prijať jeden zákon, ktorý bol v legislatívnom pláne, v ktorom by bola upravená problematika celého tretieho sektora.

    Ďalej sú tu rôzne odvolania na stanoviská zo zahraničných inštitúcií. Dovolím si povedať, že tieto inštitúcie dávali stanoviská nie na základe preloženého textu legislatívneho návrhu. Navyše v stanoviskách sú rôzne nezrovnalosti, napríklad 10 %, ktoré tu boli prediskutovávané, ktoré je možné vyčleniť na administratívu v rámci nadácie.

    Medzinárodné centrum pre neziskové právo píše, že vo východnej a strednej Európe neexistuje žiadna krajina s podobným obmedzením, to znamená, nikde v Európe nie je obmedzenie, ale už Európske nadačné centrum píše, že napríklad v Belgicku nemôže nadácia použiť viac ako 20 % zo svojich príjmov na správne výdavky. Ale keď ja poviem, že v strednej a východnej Európe neexistuje...

  • Hlasy v sále.

  • Pokoj, pán Ftáčnik, ste kultúrny človek. Pani podpredsedníčka, nech sa páči.

  • ...preto, lebo dochádza k skresleniam - jeden posudok uvádza, že neexistuje nikde, že je to neprijateľné - tu je filozofia nie v tom geografickom zmysle, ale vo filozofii, jeden posudok vychádza z toho, že vo východnej a strednej neexistuje, že také trendy nie sú. Z celkového posudku vychádza, že tie trendy sú vlastne v západnej Európe, lebo východná Európa nemala históriu nadácií počas 40 rokov. To znamená, že sa vysvetľuje, že taký trend nie je progresívny a je neprijateľný, ale zároveň v Belgicku to existuje. Tak potom ako chápať tieto pripomienky?

    Myslím si, že tento zákon je významným zákonom a v diskusii by sme sa mali snažiť o riešenie textovej časti tohto zákona tak, aby sme dali pozmeňujúce návrhy, na ktorých sa prípadne možno zhodnúť, ale ak by sme ďalšiu diskusiu viedli typom vystúpenia pána poslanca Šimka, to by bolo veľmi smutné a v žiadnom prípade nie prínosné.

    Verím, že tento parlament prijme zákon o nadáciách. Treba konštatovať, že tento zákon je podrobný, treba konštatovať, že tento zákon zavádza do oblasti nadácií určité pravidlá, ale treba konštatovať, že čím ďalej tým väčšia časť našich občanov začína vnímať tento zákon, začína sa k nemu stavať pozitívne. Nadácie, s ktorými som diskutovala, pochopili význam a povedali, že tento zákon prijímajú pozitívne. Preto si dovolím povedať, že stanoviská k tomuto zákonu nie sú také negatívne, ako sú prezentované tu niektorými opozičnými poslancami.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani podpredsedníčke vlády. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Bajan. Nech sa páči.

  • Pani podpredsedníčka, prosil by som vás, aby ste sa zdržali invektív. Nemám to vo zvyku, ale jednoducho ten úvod ste nezvládli. Tam, kde sa končí argumentácia, nastupuje arogancia, takže viem si predstaviť, že budete vecne diskutovať o obsahu vystúpenia pána Šimku, ale veľmi zle sa mi počúva z úst exekutívy, keď začne hodnotiť vystúpenie poslanca. Sme v parlamentnej republike. To je jedna vec.

    Druhá vec - ak poviete, že škoda, že sme nemali čas, nehrajme tu divadielko. Pán poslanec Ftáčnik hovoril, že nič nás nenaháňa, diskutujme o tomto zákone. Takže sa pýtam, kto nemá čas? My ho máme.

  • Ďakujem za slovo.

    Pani podpredsedníčka, ja som mal stretnutie s predstaviteľmi Americkej nadácie nie pre európsku spoločnosť, ako ste povedali vy, ale pre občiansku spoločnosť, a musím konštatovať, že to stretnutie sa nieslo s celkom inými poznatkami a diskutovali sme o iných náhľadoch, ktoré na tento problém majú, ako ste ich teraz prezentovali vy. Nechcem označiť vaše slová, ako sa zvyknete vyjadrovať k vystúpeniam niektorých poslancov, že sú demagógiou, ale mne to tak trošku demagógiou zaváňalo. To po prvé.

    Po druhé - čo vám bránilo, aby ste predložili súčasne alebo v primeranom slede tri zákony, ktoré by riešili problematiku všetkých troch typov organizácií, inštitúcií, o ktorých ste tu hovorili? To znamená neziskové, verejnoprospešné a nadácie.

    Keď som túto otázku položil vo výbore pre vzdelávanie, vedu, kultúru a šport pánu ministrovi, ktorý predkladal tento zákon, takisto nevedel na to odpovedať. Nehovoril nič o tom, že by to malo byť predložené, v akom vzťahu majú byť tieto zákony. Čo je ešte horšie, on sa veľmi neurčito vyjadroval, a vy ste na to vôbec nereagovali, v akom daňovom prostredí budú tieto zákony pôsobiť, v akom daňovom prostredí sa budú tieto inštitúcie pohybovať. Hovoriť o tom, že najskôr vyriešime nadácie zákonom o nadáciách a potom uvidíme, ako sa vyriešia daňové zákony, vážení, čo to je? Aký je to prístup k tvorbe legislatívnych noriem?

    Ďakujem.

  • Dovoľte mi, prosím, aby som reagoval na vystúpenie pani podpredsedníčky vlády, a pri plnej úcte k jej osobe jej povedal niečo o tom, ako sa občania pozerajú na tento návrh zákona o nadáciách, ale počkám, kým sa pani podpredsedníčka porozpráva.

  • Ďakujem. Pán poslanec Miklušičák.

  • Hluk v sále.

  • Ešte chcete hovoriť? Nech sa páči.

  • Už môžem, prosím?

    Pani podpredsedníčka vlády, uviedol som svoju faktickú pripomienku tým, že by som pri všetkej úcte, ktorú k vám prechovávam, rád povedal, ako sa niektorí občania pozerajú na návrh tejto novely.

    Viete, že študenti našich vysokých škôl majú veľmi veľké problémy s ubytovaním a že "vďaka" katastrofálnemu technickému stavu našich študentských domovov môžeme ubytovať o niečo viac ako polovicu našich študentov v študentských domovoch. Ostatní študenti bývajú na privátoch alebo v internátoch stredných odborných učilíšť, ktoré teraz vlastnia veľké podniky v Bratislave, kde nájomné za jedno lôžko presahuje asi štyrikrát nájomné v študentských domovoch.

    Vedomí si týchto problémov, ktoré naši študenti majú, sme v januári 1995 zriadili nadáciu, ktorú sme nazvali Študentská banka. Z nerozpočtových finančných prostriedkov, darov a iných zdrojov sme zriadili túto nadáciu so základným vkladom 50 tisíc korún. Túto finančnú čiastku sme potom zvýšili o niektoré naše osobné príplatky alebo príspevky, ktoré sme poskytli študentom z vlastných platov. Teda výška tohto imania, základného imania neprevýšila nikdy 100 tisíc korún. Ale z tejto čiastky si študenti sami vo svojej správnej rade uhrádzali rozdiel, ktorý museli študenti zo sociálne slabších rodín vyplácať za nájomné. Týmto sa pomáhalo z našej nadácie. Pýtam sa, ako našim študentom, našim spoločným študentom vysvetlíte, prečo musíme túto nadáciu zrušiť.

    A ešte by som sa vás rád spýtal, či ste sa spýtali pani riaditeľky nadácie pre občianske spoločnosti, aký finančný základ majú americké nadácie, či takisto 20-násobne prekračujú priemerný plat občana Spojených štátov, a či každý sponzor, ktorý vkladá finančné prostriedky do nadácie nad päťtisíc dolárov, je povinný tento svoj príspevok zverejňovať. Myslím, že nie. A tiež by som si neprial, ak vložím do ktorejkoľvek nadácie akúkoľvek čiastku, aby bola zverejnená.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Miklušičák. Pán minister chce reagovať, nech sa páči. Pardon, prepáčte.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    ak dovolíte, to čo povedal pred chvíľou pán poslanec Harach, nie je pravda, pretože vo výboroch, kde som predkladal predlohu zákona, som jasne vysvetlil, že predkladáme organizačné zákony, na ktoré nadviažu ďalšie už v úvode spomenuté návrhy zákonov, ktoré vytvoria ďalšie dve právne formy pre oblasť tretieho sektora. Teda bude to zákon o neinvestičných fondoch a o združení výlučne peňažných prostriedkov určených na všeobecne prospešný cieľ. Tí, ktorí boli na tomto rokovaní výboru, vedia tiež, že sme sa zrozumiteľne dohodli na tom, že nadácie by predsa nemali žiaden zmysel, keby tu neboli daňové, colné a finančné úľavy. Zrozumiteľne, myslím si, som vysvetlil, aké právne formy treba v budúcnosti očakávať. Tieto návrhy sú už totiž aj spracované a predložené do legislatívneho procesu.

    Osobne by som bol najradšej, keby išli všetky tri spolu. Ale máme tu nadácie, ktoré môžu nadobudnúť účinnosť, dajme tomu, aj súbežne s ďalšími dvoma predlohami, ktoré sú spracované. Neznamená to však, že nebude možné počkať napríklad aj na novelu zákona o daňových, colných a finančných úradoch. Ešte raz - potreboval som vystúpiť z toho dôvodu, aby som vysvetlil, čo sa skutočne hovorilo na rokovaní výborov, kde som predkladal návrh.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predsedajúci, Národná rada,

    pani podpredsedníčka vlády, z vašej reakcie vyplýva iba jedno. Kolega Šimko skutočne trafil klinec po hlavičke a vyjadril sa k zásadnému problému tohto zákona.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcem sa vrátiť k vystúpeniu pani podpredsedníčky. Rád by som povedal, že nielen pán Šimko, ale aj ja a veľmi mnoho ľudí, ktorých poznám, značná časť verejnosti si myslí, že... Tiež počkám, až pani podpredsedníčka dohovorí.

  • No hovorte, ona vás nemusí počúvať. V demokracii vás nemusí počúvať. Nech sa páči.

  • Chcel by som povedať, že pán Šimko nie je u nás sám, kto si myslí, že sa tu skutočne buduje autoritatívna spoločnosť. Toto je dosť rozšírený názor. Okrem príkladov, ktoré povedal on, dajú sa povedať aj ďalšie. Boli prijaté alebo navrhované viaceré zákony, kde sa veľmi zreteľne posilňujú kompetencie štátu na úkor kompetencií obcí alebo iných komunít. Jedným z takých príkladov bol aj dnešný zákon o cestnej doprave.

    Ďalším príkladom je zákon o vysokých školách, kde vo viacerých návrhoch, ktoré existovali, ktoré existujú, sú obmedzené viaceré kompetencie akademickej obce a je snaha presunúť ich na ministerstvo školstva, a teda na štátnu správu. Uvediem len dva drobné príklady. Jeden z nich je skutočnosť, že sa navrhuje, aby odvolacie konanie voči neprijatiu bolo tiež zavŕšené kompetenciami ministerstva, teda aby ministerstvo mohlo vstupovať do tohto procesu, a rovnako podľa tých návrhov ministerstvo má možnosť vstupovať aj do rozhodovania vedeckých rád.

    Takže aj v oblasti vysokých škôl sú návrhy, ktoré jasne obmedzujú činnosť a kompetencie akademickej obce a posilňujú kompetencie štátu. Takže o tom niet pochýb a takýchto príkladov by sa mohlo povedať mnoho.

    Ďalej chcem nadviazať na to, čo povedal pán poslanec Ftáčnik. Myslím si to isté a myslím si, že skutočne mohli byť predložené viaceré zákony súčasne. A obávam sa, že môžeme dopadnúť tak, ako sme dopadli s návrhom zákona o jazykoch menšín, ktorý mal byť tiež prerokovaný, počuli sme, že bude prerokovaný, ale stále sa k nemu akosi nedostávame.

    A tretie, čo by som chcel povedať, že tiež súhlasím s pánom poslancom Šimkom v tom, že autoritatívna spoločnosť je skutočne cesta do slepej uličky. Táto skutočne nemá budúcnosť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán minister, len jednu vetu. Dôrazne protestujem voči tomu, aby ste označili to, čo som povedal, za nepravdu, za klamstvo. Ja to skutočne nemám vo zvyku, a ako povedala aj pani podpredsedníčka, že nehovorí do vetra, ja určite nehovorím do vetra. Môžem predložiť môj písomný záznam toho, čo ste hovorili. Najlepším dôkazom toho je to, že vlastne odpoveď na otázku vždy idete prečítať z nejakého dokumentu.

    Ďakujem.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    nerád by som tieto veci ďalej komentoval. Nepovedal som lož, povedal som nepravdu. Je možné, že ste neboli práve vtedy na rokovaní výboru, lebo som si všimol, že niekedy sa aj niekoľkokrát odchádzalo. Ale skutočne tieto veci sme opakovane vysvetľovali vo všetkých výboroch, kde som osobne bol a predkladal túto predlohu.

    Ďakujem.

  • Pán minister Liščák hovoril o zákonoch, ktoré prídu po schválení zákona o nadáciách. Pán minister, my máme v parlamente svoje skúsenosti so sľubmi vašej vlády. Pripomeniem len jeden konkrétny príklad. V lete minulého roka bola verejná diskusia o novele Zákonníka práce. Vo vláde ste to nazvali referendom o tom, či chcú mať občania dovolenku o týždeň dlhšiu. Bolo to v lete 1995, dnes je máj 1996 a dodnes dlhšiu dovolenku nemajú, lebo ste taký zákon do parlamentu neposlali.

  • Ďakujem, pán Brocka. Pán Roman Kováč.

  • Vážený pán minister,

    druhýkrát od vás počujem, že by ste boli najradšej, keby sa všetky tieto zákony predkladali naraz. Povedali ste to u nás vo výbore, povedali ste to tu, pred plénom. Dovolíte otázku, prečo ste to neurobili? Prečo ste to neurobili, prečo ste nám ich nepredložili naraz, keď by ste boli najradšej, aby to bolo tak? Myslíte si, že sa niečo stane, keby bol tento zákon o nadáciách prijatý v septembri? Zrúti sa demokratický systém tejto krajiny, prídeme o miliardy alebo, čo sa tu vlastne stane? Hovorili ste, že tie zákony sú hotové, že sú v legislatívnej rade, myslím, že ste to hovorili vy alebo pani podpredsedníčka vlády. No tak počkajme a splníme aj vašu radosť, lebo budete predsa najradšej, keď to bude spolu. My poslanci sme vám ochotní tú radosť urobiť. Naozaj.

  • A čomuže sa bránite? Nech sa páči, pán Hofbauer.

  • So značným začudovaním počúvam komentáre a názory, stanoviská oponentov, že ľudia nevedia pochopiť a ľudia to ani nepochopia. Neviem, s akými nechápavými ľuďmi to komunikujete, priatelia, ale ja komunikujem s nejakými chápavejšími. Oni to chápu a vedia pochopiť, aj do budúcnosti to budú vedieť pochopiť. Ale to je, zrejme, kategória, kto si koho vyberá.

    Prosím vás, pán poslanec Rosival, cestné zákony, ktoré sa dnes prijímali a deklarujete ich ako prejav centralizácie štátnej moci a štátu, obávam sa, že ste neporozumeli, o čom sa tu hovorí, pretože cestná prevádzka v cestnej doprave má prísne reguly a prísne pravidlá a nie my si ich prijímame zo svojvôle, ale pretože IRU, medzinárodná organizácia, nás k tomuto jednoducho núti. To sú pravidlá hry. Ak ich neprijmeme, nemusíme ich prijať, ale jednoducho naši prepravcovia kamiónov nedostanú ani jeden certifikát na prepravu do zahraničia.

    A do tretice - páni poslanci Harach a Švec, keď ste sa bavili s tými svojimi zahraničnými americkými partnermi, spýtali ste sa ich alebo rozprávali ste sa o americkom zákonodarstve v tejto oblasti? Informovali vás, poznáte ten federálny zákon, ktorý pôsobí v Spojených štátoch v tejto oblasti? Ak ho nemáte, mám ho hore v slovenčine alebo aj v origináli. Takže je to o ničom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Baránik. Vážení poslanci, pokoj.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Chcel by som len povedať pánu poslancovi Šimkovi, že také militantné výrazy, aké on používa, nepoužíva už dnes nijaká politická strana u nás, v najbližšom okolí, jedine českí republikáni.

    Ďalej by som chcel uviesť k námietke, že sponzorské dary do nadácie musia byť utajené, že to nie je pravda, pretože každý audítor, ktorý robí audit ľubovoľného ekonomického subjektu, je povinný uviesť menovitý zoznam všetkých darov, ktoré boli v rámci sponzorstva poskytnuté.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka vlády,

    uprednostňujem vecnú diskusiu a myslím si, že tak by sme mali pristúpiť aj k tomuto zákonu. Chcem sa vás teda opýtať, čo by ste povedali na procedurálny návrh, aby sme prerušili rokovanie o zákone o nadáciách a pokračovali v ňom vtedy, keď vláda predloží do parlamentu zákon o neziskových organizáciách a o neinvestičných fondoch, tak ako ste to povedali, čo sa mi zdá úplne najlepšie, a aby sme účinnosť tohto zákona viazali na nadobudnutie účinnosti príslušných daňových zákonov, ktoré by vytvorili ekonomické podmienky na fungovanie nadácií. Myslím si, že takýto návrh by bol celkom namieste, len by som chcel, aby ste sa k nemu vyjadrili, teda čo si o tom myslíte, lebo by sme presne naplnili zmysel toho celého, aby sme videli tú stavbu, ktorú nám vláda síce opisuje, ale my, poslanci, ju nepoznáme. Poznáme iba jeden text, ktorý máme pred sebou, ktorý je akoby vytrhnutý z kontextu. A možno z toho vyplývajú aj niektoré naše pozmeňujúce návrhy a snahy zmeniť tento zákon.

    Vy vidíte viac, ale aby sme všetci spoločne videli viac, tak si myslím, že by sme mali o tom rokovať spoločne. Som pripravený taký návrh predložiť, ale chcel by som, aby ste sa k tomu vyjadrili, či si myslíte, že je to účelné a prospešné pre kvalitu týchto troch noriem, ktoré majú regulovať neziskový sektor.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková.

  • Chcela by som sa prihovoriť k pani podpredsedníčke. Nadácie doteraz pracovali bez toho, aby pociťovali nejakú väčšiu absenciu širšej právnej úpravy v tejto oblasti. Hoci viem aj to, pani podpredsedníčka, že ju bolo treba upraviť, lebo je tam množstvo vecí, ktoré by mali byť v jednom zákone vymedzené. Ale omnoho viac ako zákon o nadáciách mi v tejto chvíli chýba zákon o verejnoprávnych inštitúciách. Ak sa pozrieme, čo sa deje v Slovenskej televízii, v Slovenskom rozhlase...

  • ...musíme rozmýšľať nad tým, či nie je v tejto chvíli väčšmi potrebný tento zákon ako zákon o nadáciách. Máme verejnoprávne inštitúcie, ktoré pracujú, sú to Sociálna poisťovňa a Všeobecná zdravotná poisťovňa, ale nemáme definované, čo sú vlastne zo zákona. Neviem o tom, až na nejaké maličkosti, že by nadácie boli porušovali zákon, že by boli okrádali občanov a tých, od ktorých dostávali dary. Nadáciám sú ľudia vďační. Tak mi dovoľte na záver otázku: Prečo práve nadácie ste si vybrali z tejto skupiny organizácií či inštitúcií, v ktorých pociťujeme absenciu právnej úpravy?

    Ďakujem.

  • Ďakujeme aj my za radu. Pán Brňák.

  • Ďakujem. Pán poslanec Rosival na konci svojej faktickej poznámky uviedol, že autoritatívna spoločnosť je cesta do slepej uličky. Ja s tým názorom súhlasím, ale dodávam, že nielen autoritatívna spoločnosť, ale tiež anarchia je cesta do slepej uličky.

    Ďakujem.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    znovu som si nalistoval dôvodovú správu k tomuto zákonu a tam sa píše - citujem: "Otázku určitých zvýhodnení pre činnosť nadácií budú riešiť daňové, colné a vôbec finančné predpisy, ktorých zmeny sa očakávajú po prijatí tohto organizačného zákona o nadáciách." Chcel by som sa opýtať, aj po tej skúsenosti, ktorá tu bola s prijatím zákona o štátnom jazyku, ktorý sme podporili v očakávaní, že paralelne bude pripravený i zákon o používaní jazyka národnostných menšín, či takýmto postupom nevznikajú zbytočné dohady a niekedy aj zbytočné politické napätia, a možno aj konflikty.

    Pani podpredsedníčka vlády, aj ja chcem byť vecný. Vy ste zodpovedná za vládnu legislatívu. Buďte taká dobrá a povedzte mi, aké vecné dôvody ste mali, že ste nepredložili tie tri zákony, ktoré spomínal pán Brňák, spolu, naraz. Aký politický dôvod tu je, aby tento zákon o nadáciách bol predložený sólovo? Pretože, ak by sme išli na ten postup, ktorý navrhol pán poslanec Ftáčnik, tak by sme sa možno potom bavili o nejakých percentách, o nejakých garanciách, zárukách, teda bola by to debata skôr právnická, a nie politická. Bol by som veľmi rád, aby takéto debaty v parlamente prevažovali.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Hofbauer, celkom s vami súhlasím v tom, čo ste hovorili o dnes prijatom zákone o cestnej doprave. Máte pravdu, ten zákon z tohto hľadiska bol potrebný. Myslel som však na niečo iné. Myslel som na pomer kompetencií štátnej správy a samosprávy obcí, pokiaľ ide o dopravu v obciach.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Keď som čítal tento zákon, samozrejme, tiež som mal rôzne pocity, aby som to takto nazval. Konzultoval som to s mnohými ľuďmi. Iste, boli mnohé názory. Ale po vystúpeniach, ktoré som tu dnes počul od pani poslankyne Rusnákovej, od pána poslanca Šimku, od pán poslanca Rosivala, ale, bohužiaľ, aj od pána poslanca Šveca, musím povedať, že som pochopil, že ten zákon je nutný v tej podobe, v akej je predložený. Pretože argumentácia, ktorá sa tu používa, je všetko iné, len nie vecná argumentácia. Navyše ak pán poslanec Rosival hovorí, že si tu mnohí myslia, že sa buduje autoritatívna spoločnosť, tak treba povedať, že mnohí sa tu usilujú rozšíriť názor, že sa tu buduje autoritatívna spoločnosť. A prosím, nepleťme si rozširovanie snahy rozširovať názor s tým, čo sa tu skutočne deje. Osobne som presvedčený, že keď už nič iné, pri predkladaní tých zákonov musí byť určitá postupnosť, pretože parlament vždy vnesie určité zmeny do návrhu zákonov a veľmi ľahko by sa mohlo stať, že by boli nekompatibilné.

    Ďakujem.

  • Pán kolega Prokeš, nie je vecným argumentom, že zaniknú všetky nadácie, ktorých základné imanie nebude dosahovať 100 tisíc korún? A nie je vecným argumentom, že sa s týmito 100 tisíc korunami podľa tohto zákona nesmie hýbať?

  • Ďakujem. Pán poslanec Prokeš, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Treba zvážiť, či je zmysluplné zakladať nadácie, ktoré minú viac peňazí na seba, na svoju existenciu, ako na činnosť, kvôli ktorej sú založené. Ale pánu poslancovi Švecovi len toľko, že nech nedáva peniaze do nadácií, za ktoré sa hanbí, keď sa bojí, že by sa zverejnilo, že tam dal peniaze.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Myslím si, že veľmi pádnou odpoveďou na otázky, ktoré z tejto prestrelky tu vyplynuli, pani podpredsedníčka a pán minister, by bolo teraz vaše vystúpenie, kde by ste predložili analýzu, koľko nadácií na Slovensku pôsobí, aké problémy sa vám ukázali s týmito nadáciami, veľmi konkrétne a vecne. Či boli teda nejaké súdy, či boli kriminálne činy atď. atď. A najmä, a to si myslím, že je meritum veci, aký verejný prospech tieto nadácie doteraz priniesli, vytvorili, dali občanom. Znovu musím povedať, pán minister, ak si spomínate, že počas rozpravy na zasadaní výboru pre školstvo, kde som bol, som vám túto otázku položil. Tam som na ňu odpoveď nedostal. Poprosil by som teraz.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte, aby som sa vyjadrila k otázkam, ktoré tu zazneli. Mali viac-menej charakter, prečo tu tento zákon je a či ho máme vôbec prerokúvať, či ho neposunúť. A prečo tu nie sú tri spolu? Môžem začať tým, prečo tu nie sú tri spolu. Možno preto, že ministerstvo spravodlivosti nemá 30 legislatívcov, ktorí by pracovali hneď na týchto zákonoch.

  • Šum v sále.

  • Páni poslanci, prosím vás, máte právo sa prihlásiť. Nevykrikujte.

  • Prosím vás pekne, môžete si povedať svoj názor. Ja som tiež jasne povedala svoj názor. Pretože každý legislatívny odbor na ministerstve pracuje tak, aby mohol dokončiť jeden zákon, potom ide k ďalšiemu, prípadne robí dva. V jednom časovom termíne viac predpisov pripraviť je zložitejšie. Už pán minister osvedčil, že je pripravený ďalší zákon, odovzdal ho na Úrad vlády. Doteraz jeho legislatívni pracovníci chodili diskutovať o nadáciách, teraz môžu chodiť diskutovať o ďalšom probléme.

    Znovu opakujem, prečo nadácie. Nadácie preto, že typovo sa odlišujú od celého spektra tretieho sektora. Nadácie preto, lebo sú signály, že táto problematika má byť upravená. Občiansky zákonník, ktorý upravuje nadáciu, vo svojom § 20e ods. 2 predvída vydanie zákona a hovorí o tom, že podrobnejšiu úpravu o nadáciách ustanoví zákon. Je veľkou chybou, že hneď po nadobudnutí účinnosti Občianskeho zákonníka neboli začaté práce na nadáciách. V našej spoločnosti začali vznikať nadácie bez podrobnejšej právnej regulácie ich vzniku, úpravy ich postavenia, ich hospodárenia. Je nemálo signálov, že popri drvivom množstve spoločnosti prospešných nadácií sú nadácie, ktoré zneužívajú absenciu právnej úpravy.

    Nie v Slovenskej republike, ale v Českej republike vyšli viaceré články, z ktorých si dovolím uviesť jeden, kde sa hovorí: "Lepšia ako tlačiareň na peniaze je nadácia". Opisuje sa tu sedem trikov, ako možno využiť súčasnú právnu úpravu, a podotýkam, Slovensko má v tejto chvíli totožnú právnu úpravu s Českou republikou. Česká republika má už taktiež v legislatívnom procese zákon o nadáciách a tiež z toho dôvodu, že si uvedomuje tieto slabiny, tieto možnosti zneužitia nadácie na úniky peňazí, prípadne presunu peňazí. Je to veľká rana nad globálom čestných, pracovitých a spoločnosti prínosných nadácií.

    Ďalším dôvodom prijatia zákona o nadáciách je skutočnosť, že subjekty, ktoré vôbec nespĺňajú pojmové znaky nadácie, sa nadáciami nazvali a dnes sa cítia byť nadáciami, aj keď nie sú nadáciami.

    Vážený pán poslanec, pán profesor Švec, dovoľte, aby som vám povedala, že študenti môžu naďalej existovať ako občianske združenie na podporu nebývajúcich študentov a podobne, alebo môžu existovať ako verejná zbierka na podporu študentov, alebo sa môžu združiť s obdobnými subjektmi, kde zhrnú väčšiu sumu peňazí a môžu existovať ako nadácia. Ale nič sa nestane, keď budú občianskym združením na podporu nebývajúcich alebo tých študentov, ktorí sa nachádzajú v zlej sociálnej situácii.

    Ďalej k otázke prerušenia rokovania o zákone. Uznesením vlády bol pán minister Liščák poverený predložiť a obhájiť zákon v Národnej rade. Toto je jeho jediné poverenie a jedine vláda, je vám to všetkým zrejmé, ho môže oslobodiť od tejto povinnosti. Taká je moja odpoveď. Parlament môže s predmetom rokovania urobiť všetko, ale tu nebola výzva na parlament, tu bola výzva na člena vlády a ja jasne hovorím, že minister ako člen vlády je viazaný uznesením vlády, ktorá mu uložila predložiť a odôvodniť tento zákon v parlamente.

    Toľko z mojej strany, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán minister, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    ministerstvo spravodlivosti podľa plánu legislatívnych úloh má povinnosť spracovať aj tie návrhy, o ktorých tu bola reč. Ministerstvo spravodlivosti spracovalo historický pohľad na vývin nie nadácií, ale združení majetku a občanov, aj korporácií, aj neziskových organizácií. Vlani boli prerokované zásady v legislatívnej rade vlády a všetko to nás viedlo k tomu, že sme dospeli k záveru, že ak štát chce nadačný majetok podriadiť daňovým a iným úľavám, mysleli sme si a myslíme si, že je jeho právom, aby kontroloval nadačný majetok, aby sledoval, čo sa s týmto majetkom deje a či sa nadačný majetok využíva na ciele, na ktoré bola nadácia založená, aby sa oddelil majetok na verejnoprospešné účely od súkromného majetku, aby bol identický v každom čase, v každom okamihu.

    Pokiaľ sa tu žiadala analýza, koľko nadácií približne funguje na Slovensku, podľa toho, čo sme zistili predtým, ako sme predložili návrh zákona, ide na Slovensku asi o 450 nadácií, ktoré pracujú a vyvíjajú svoju činnosť veľmi správnym smerom - na verejnoprospešnú podporu. Aby sa tento verejnoprospešný účel docielil, dosiahol v každom období, samozrejme, že štát, ktorý podriadi daňovým úľavám majetok nadácie, resp. výnosy, o čom nepochybujem, myslím si, že je jeho právom dozerať aj na základné imanie, na nadačný majetok a výnosy.

    Na záver tohto môjho krátkeho príspevku by som ešte chcel zdôrazniť, že záujmom predkladateľa nebolo, ani nie je zlikvidovať naše nadácie. Myslím si, že práve tu, na tejto pôde je miesto a čas, keď sa môže vecnou diskusiou azda korigovať aj konkrétne paragrafové znenie predkladateľa a môžeme dospieť k nejakým záverom, ktoré budú prijateľné pre všetkých, ktorí tu sedíte. Predkladateľ sa predsa nikdy nebránil tomu, aby sa diskutovalo o základnom imaní, o jeho výške. Nikdy sme sa nebránili tomu, aby sa rozprávalo aj o tom, kde a kedy bude nadácia registrovaná. Nebránime sa ani tomu, aby sa prípadne prijal úzus, ktorý by zaviazal napríklad predkladateľa, aby pripravil a predložil návrhy zákonov, o ktorých tu rozprávame.

    Toľko som chcel povedať. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Lauko, nech sa páči - faktická poznámka.

  • Myslel som si, že pôjde pán kolega Kováč, lebo bol predo mnou. Vzhľadom na to, aká je diskusia po vystúpení pána poslanca Šimku, osobne si myslím, že asi vystihol problém. Prepáčte, pani podpredsedníčka vlády, ale myslím si, že všetko, čo pán Šimko povedal, je pravda, na rozdiel od vás. Prepáčte, ale demagógiu používate vy vo svojej argumentácii. A obviňovať nás, že používame komunistickú metodológiu alebo rétoriku, to mi čosi pripomína. Viete, keď kričí zlodej, chyťte zlodeja.

    Ďalej by som vám chcel povedať, pani podpredsedníčka, že pán minister vo vystúpení, ktoré tu odznelo asi pred dvadsiatimi minútami, povedal, že ministerstvo spravodlivosti má pripravené obidva tie zákony. Tak nerozumiem tomu, prečo vy hovoríte, že ešte ich nepredložilo atď.

    Ďalej, keď hovoríte o veciach, že ste rokovali, v televízii ste predviedli, ako ste presvedčili Brusel o správnosti tohto zákona alebo iných zákonov, keď tu hovoríte o tom, ako ste presvedčili americkú nadáciu, ja by som chcel počuť aspoň jeden argument, ktorým argumentom ste ich presvedčili. To, bohužiaľ, neodznelo. A keď takéto argumenty neodznievajú, tak sa pohybujete v rovine demagógie.

  • Pani podpredsedníčka, ja sa ospravedlňujem, že budem neodbytná, ale neodpovedali ste mi konkrétne na moju otázku. Povedali ste, že existovali isté signály, ktoré oprávňovali vládu na to, aby pán minister spravodlivosti vypracoval tento návrh zákona, a vláda ho predložila. Ale my sa snažíme práve dostať túto informáciu. Aké to boli signály? Keď nám ukážete článok z novín v Českej republike, to pre mňa môže byť práve taký istý signál ako dvadsať spôsobov na to, ako obísť svoje daňové povinnosti, niektorí podnikatelia veľmi dobre vedia, ako to majú robiť.

    Ja sa znovu pýtam: Boli to signály, ktoré k vám prišli z daňových úradov, boli to prípady, ktoré sa riešili na súdoch? Veľmi rada by som vedela, čo konkrétne porušovali nadácie a či ich bol taký obrovský počet, že by sme to mohli brať ako hromadný jav, ktorý skutočne veľmi urýchlene treba riešiť, tak ako to pán predseda vlády napísal vo svojom liste pánu predsedovi Národnej rady, keď mu doručil návrh zákona.

    Chcela by som sa ešte spýtať pána ministra spravodlivosti, prečo sa ministerstvo školstva a ministerstvo zdravotníctva nezúčastnilo na pripomienkovom konaní, pretože len v školstve je okolo 720 nadácií, ak sa nemýlim, ktoré pracujú v tejto oblasti s mládežou, s deťmi atď.

    Prosím konkrétne odpovede.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán minister, rád by som sa vás spýtal na určité súvislosti. Viete, snažil som sa pochopiť vašu argumentáciu, keď ste hovorili o tom, že štát má právo kontrolovať tok finančných prostriedkov, ktoré sú predmetom úľavy z daní, že je správne, keď štát kontroluje, kadiaľ tečú peniaze nadácií. Prosím vás pekne, prijal by som túto argumentáciu, keby ste mi...

  • Šum v sále.

  • Páni poslanci, pokoj. Páni poslanci, pokoj. Pán Šimko, ste kultúrny. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Prijal by som túto vašu argumentáciu, keby ste mi vysvetlili...

  • Pokoj, páni poslanci. Buďte kultúrni.

  • ...prečo vláda nemá záujem o kontrolu Fondu národného majetku, kde tých finančných prostriedkov je podstatne viac a kde - podľa pána Lysáka - ešte dodnes je 60 miliárd majetku, ktoré treba do konca leta privatizovať.

    Ďakujem.

  • Dobre. Ďakujem. Pán Weiss, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som tiež položiť otázku, o aké konkrétne signály sa vláda Slovenskej republiky opiera, o aké rozbory, o aké - možno - rozsudky, ktoré boli vynesené, ak sa takýmto spôsobom vlastne spochybňujú nadácie ako také. Bolo by veľmi zlé, keby kvôli jednej-dvom nadáciám, v ktorých sa objavili veci protizákonné, sa mali spochybňovať nadácie ako také. Preto by som chcel poprosiť pani podpresedníčku vlády alebo pána ministra, aby uviedli konkrétne fakty, pretože je to potrebné.

    Znovu by som chcel položiť otázku, na ktorú som nedostal odpoveď: Kedy sú zákony o neziskových organizáciách a o neinvestičných fondoch zaradené v legislatívnom pláne vlády? Je prácnosť týchto zákonov taká, že by to skutočne nepočkalo do septembra?

    Ďalšia poznámka. Pán minister, vy ste použili slová, že štát chce kontrolovať, lebo kontrolovať možno aj občiansku spoločnosť, nie iba plnenie alebo dodržiavanie zákona, vy ste povedali, že štát chce dozerať. Myslím si, keďže tu máme trhové hospodárstvo, že keď fyzické alebo právnické osoby v súlade s daňovými zákonmi chcú svoje peniaze, ku ktorým statočne prišli, dať do tej alebo onej nadácie, alebo inam, tak štát by nemal na nich dozerať.

  • Šum v sále.

  • Hovorím to preto, pán poslanec, že existujú dve reklamné agentúry v tejto krajine, do ktorých sa dávajú objednávky aj pod určitým nepriamym alebo priamym politickým tlakom. A sú reklamné agentúry, ktoré napríklad preto, že niekomu viedli volebnú kampaň, majú problémy dostať od niektorých podnikov objednávky, alebo majú problémy, aby sa dodržali záväzky, ktoré už boli uzavreté. Hovorím to preto, že mám obavu z toho, keď si tieto veci dobre neujasníme a právne ich nezvládneme, aby nenastala taká situácia aj v nadáciách, že budú nadácie jednej kategórie, na ktoré je dobré prispievať a bude sa to aj podporovať, a budú nadácie druhej kategórie, na ktoré nebude vhodné prispievať, ale z politických dôvodov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Vážení páni poslanci, prosil by som, aby sa tu už stále o tom nehovorilo. Ak sú nadácie čisté, kde peniaze netečú, o čo sa vlastne bojíte? Ak som ja čistý, nemám sa čoho báť. Nech pre mňa príde aj sto zákonov, nech ma kontrolujú. Tak o čo nám vlastne ide? Neviem, prečo sa tu hádame a stále vystupujeme.

    Nech sa páči, pán poslanec Brňák.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Dovolím si hneď krátku repliku na vystúpenie pána poslanca Weissa. Myslím si, že ak niekto nechce počuť tie fakty, ktoré uviedla pani podpredsedníčka, tak potom ďalšie fakty neexistujú. Veď len sama skutočnosť, že o nadáciách alebo o potrebe takéhoto zákona hovorí priamo znenie Občianskeho zákonníka, ktoré je nedôsledné a len veľmi rámcové, toto je sám osebe taký fakt, že netreba iné fakty. Neviem, aký iný fakt by mal existovať.

    A pokiaľ ide o vystúpenie pána poslanca Lauka, pán poslanec Lauko uviedol, že pán poslanec Šimko svojím vystúpením trafil klinec po hlavičke, opakoval vlastne vystúpenie pána poslanca Miklušičáka. K tomu chcem uviesť asi toľko, že ten, kto ovláda nuansy dialógu a kompromisu, a ten, kto počul vystúpenie spoločného spravodajcu a vystúpenie pána ministra, tomu z vystúpenia pána poslanca Šimku vyplýva, že zatvára priestor na dialóg a zatvára priestor na kompromis.

    Ďakujem.

  • Pán predsedajúci, trošku ste ma preskočili, ale napriek tomu som rád, pretože rád by som odpovedal na niektoré otázky.

    Pani podpredsedníčka, my obaja dobre vieme, že pred dvoma rokmi v Českej republike boli predložené spolu návrhy o nadáciách a neziskových organizáciách. Dva osobitné zákony boli predložené spolu na diskusiu. A to, že sa doteraz neprerokúvali v parlamente, to je druhá vec, ale budú sa prerokúvať spolu, obidva boli spolu vytvorené.

    Dovoľte teraz jednu otázku, pretože som na ňu ozaj nedostal odpoveď. Vy ste hovorili o tom, že sú isté indície, teda nie signály, kolegovia, citujme presne, že sú isté indície, že v niektorých nadáciách, vo veľmi malom počte, pretože ostatné sú poctivé, dochádza k úniku peňazí. Tento zákon ste predložili do parlamentu tak, že nebola dodržaná 60-dňová lehota. To sa podľa rokovacieho poriadku robí výnimočne vtedy, keď ten zákon súri. Ja sa skutočne chcem spýtať, čo tak súrneho sa stalo. To, že v Obchodnom zákonníku je napísané, o čom vieme, že takýto zákon má byť prijatý, to je napísané už niekoľko rokov, ale my dnes musíme skrátiť 60-dňovú lehotu a urýchlene prerokovať tento zákon. Viete, my sa snažíme dopátrať, prečo nie je možné počkať, povedzme, do septembra, keď pán minister povedal, že tie ďalšie zákony sú pripravené. Mne ide o to, aby sme sa dopátrali, prečo nemožno hovoriť o tých troch zákonoch naraz.

    A keď hovoríme, prečo o nich hovoriť naraz, dovoľte mi aj logické vysvetlenie. Prijatie tohto zákona vytrhne jednu súčasť tretieho sektora z kontextu celého tretieho sektora. Je správne to, čo hovoríte, že toto sa týka len majetku. Nadácie sa skutočne týkajú majetku. Ale prečo nehovoríme o tejto problematike ako celku? Viete, logika veci by bola predložiť všetky tri návrhy spolu s návrhom daňového zákona. To by bola logika veci, a ešte, keby ste povedali, že toto všetko bude platiť od 1. januára. Venujme tomu jednu schôdzu. Myslím si, že tretí sektor nám bude nesmierne povďačný, keď sa dozvie, podľa akých pravidiel sa bude správať.

    Máme pripravené do diskusie aj vecné argumentácie. Ak ste počuli pani poslankyňu Rusnákovú, mala veľa vecných návrhov, ale ja si dovolím odpovedať aj na "ústretový prístup" pána ministra a "ústretový prístup" pána spoločného spravodajcu. Pán poslanec Brňák, rovnako ústretový prístup som zažil vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci od pána ministra, ktorý sa ničomu nebránil, len pri hlasovaní dával pokyny, ako treba hlasovať, a hlasovalo sa proti. Takže hlboko ľutujem, ten ústretový prístup je akoby na obrázku, ale v realite je iný, pán minister, nemusíme si to vysvetľovať. To bolo totiž počuť, takže treba potom hovoriť tichšie.

  • Dobre, ďakujeme vám za radu. Nech sa páči, pani Schmögnerová.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pani podpredsedníčka vlády, dovoľte, aby som trošku uviedla na správnu mieru váš výrok, podľa ktorého sa pani prezidentka Fundation of Civil Society vyjadrila, že táto právna úprava je vynikajúca. Overovala som si to práve teraz telefonicky, ospravedlňujem sa, že som tým možno rušila ostatných svojich kolegov. Na základe tohto overenia môžem veľmi zodpovedne povedať, že takýto výrok nebol prednesený.

    Predstavitelia nadácie sa vyjadrili v takom smere, že pre zahraničné nadácie je nevhodné, aby zaujímali názor k legislatíve hosťujúceho štátu. Predstavitelia nadácie vyjadrili názor, že pre nich je dôležité, aby sa vytváralo otvorené a podporné prostredie pre tretí sektor a z toho hľadiska bude pre nich rozhodujúce, aké bude mať zákon účinky. Predstavitelia nadácie zdôraznili iba potrebu takého legislatívneho rámca, ktorý umožní rozvoj tretieho sektora.

    Dovoľte mi, aby som zároveň z ich tlačového oznámenia prečítala jednu časť: "Členovia správnej rady podporili širokú verejnú diskusiu o úlohe mimovládnych organizácií na Slovensku s dôrazom na navrhované legislatívne úpravy o mimovládnych organizáciách. Správna rada povzbudila všetkých partnerov, vládu, predstaviteľov grémia tretieho sektora, aby diskutovali o otázkach tretieho sektora s verejnosťou prostredníctvom médií. Katarína Tóthová podporila myšlienku zorganizovania otvoreného diskusného stola o týchto otázkach, ktorý by vysielala Slovenská televízia."

    Nazdávam sa, že na základe toho by bolo asi veľmi rozumné podporiť návrhy tých mojich kolegov poslancov, ktorí odporúčajú, aby sa prerokúvanie tohto zákona odložilo, aby sa ďalej pokračovalo vo verejnej diskusii a potom aby sa prerokúvali okrem tohto zákona aj ďalšie zákony, ktoré je nevyhnutné spolu s týmto zákonom prijať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Ftáčnik.

  • Vážená pani podpredsedníčka vlády, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    myslím si, aby nedošlo k omylu, treba povedať veľmi zreteľne a nahlas, že otázka nestojí tak, či zákon o nadáciách áno, alebo nie, ale aký má byť ten zákon. Chcem oceniť, a to myslím doslovne, prístup ministra spravodlivosti, ktorý návrh predkladal vo výbore pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport veľmi ústretovým tónom. A u nás aj prešli pozmeňujúce návrhy, ktoré sa dostali do spoločnej správy. Žiaľ, spoločný spravodajca všetky navrhuje zamietnuť, teda všetky tie vecné, ku ktorým nás viedli obavy, ku ktorým sme po spoločnej diskusii s ministrom ako predkladateľom zákona dospeli. Na tú vecnú diskusiu mi chýba aj čas, vážené dámy a páni, pretože výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport - a iné výbory nemohli byť výnimkou - dostal na stôl zákon o nadáciách (tlač 406) 7. mája a 8. mája sa o ňom rokovalo vo výbore. Ak toto považujete za priestor na vecnú diskusiu, osobne sa s tým nemôžem stotožniť a svoj protest som vyjadril vo výbore.

    Rád by som upozornil tých, ktorí hovoria o signáloch nekalej činnosti nadácií, na článok v dnešnej Pravde pod názvom Nadácie podľa kontrol neperú špinavé peniaze. V tom článku sa píše zaujímavý údaj, že Ústredné daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky urobilo na žiadosť vlády v druhom polroku minulého roku 335 kontrol v nadáciách, pričom, ako tu povedal pán minister, nadácií je do 500. Bolo vykonaných 335 kontrol. Konštatovali sa nedostatky, ktoré sa zistili pri týchto kontrolách, a záverečná veta je zaujímavá: "Ústredné daňové riaditeľstvo konštatovalo, že výrazné nedostatky pri kontrole použitia prostriedkov pri nadáciách zistené neboli." To som si ja nevymyslel, to konštatoval štátny orgán na to povolaný. Takže neviem, o akých signáloch hovoríme, ale takto sa majú fakty, o ktorých sa tu hovorilo.

    A keďže pani podpredsedníčka vlády a pán minister sa vyjadrili, že sú viazaní uznesením vlády, mne neostáva nič, len aby parlament rozhodol o tom, ako s týmto zákonom naloží. Preto dávam procedurálny návrh a žiadam, aby sa o ňom hlasovalo po skončení faktických poznámok, aby sme prerušili toto rokovanie a pokračovali v rokovaní o zákone o nadáciách vtedy, keď bude do parlamentu predložený zákon o neziskových organizáciách a zákon o neinvestičných fondoch. Vyplýva to z logiky toho, čo prezentovali predstavitelia vlády, ale rozhodnúť o tom môže len parlament Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, ja som ešte nehovoril, nemusíte mi tlieskať.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    aby som nezabudol, pánu poslancovi Kováčovi chcem povedať, aby si nemýlil fraktúry s faktúrami, lebo nadácie sa nespravujú Obchodným zákonníkom, ale Občianskym zákonníkom. To len pre dôslednosť. Ale povedal pravdu. Samozrejme, je tu stále tendencia mýliť si zhromaždenie peňazí na istý účel s podnikateľskou činnosťou. Proti tomu tu predsa bojujeme, keď chceme prijať nový zákon o nadáciách.

    Chcem však upozorniť na inú skutočnosť a tým chcem dať tiež otázku pánu Kováčovi a opozičným poslancom. V tomto parlamente, aj keď som tu ja nesedel, od roku 1989 sa vždy veľmi kričí a organizujú sa rôzne kampane, a to tých istých organizácií a inštitúcií napojených na zahraničie, proti takým návrhom vládnych koalícií, či už prvej, druhej tretej alebo štvrtej, ktoré akýmsi spôsobom chceli upevniť tento štát, túto mladú republiku.

    Pán Weiss nás tu presviedča, že štát nemá čo kontrolovať toky peňazí v štáte. Veď každý štát si chráni právo aspoň kontrolovať, keď už v trhovom mechanizme nemôže zasahovať ekonomickými alebo finančnými nástrojmi, nie je ich veľa, ktorými by mohol kontrolovať toky peňazí. Ale musí ich kontrolovať, pretože inak by bola inflácia, a štát zodpovedá v tripartite za sociálny zmier. Takže taká demagógia neobstojí, že by štát nemal mať záujem kontrolovať toky peňazí, a do nadácií sa prelievajú značné finančné čiastky najmä zo zahraničia.

    Pani Schmögnerovej chcem povedať, že tie moskovské časy už pominuli, keď sme sa stále obzerali na to, čo nám povedia na naše názory v Moskve. My prijímame zákon pre túto spoločnosť, slovenskú, pre naše podmienky, neprijímame ho pre zahraničných záujemcov. Prečo si nezvyknete pýtať sa ľudí v tomto štáte, ale obraciate sa stále do zahraničia, na svojich spojencov v zahraničí a snažíte sa nás sústavne vydierať, ak my sa snažíme plniť vôľu občanov tohto štátu. Na to zodpovedajte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pripájam sa k žiadosti a návrhu kolegu Ftáčnika. Ani jeden z členov vlády mňa osobne nepresvedčil o naliehavosti prerokúvania tohto zákona.

  • Hlas predsedajúceho: Teba nepresvedčí nikto. Hlas v sále.

  • Hlasy v sále.

  • Pani profesorka, (hlasy z pléna), pani profesorka, ak by to, čo ste tu v obidvoch expozé povedali, povedal muž, tak mu poviem, že klame. Vy ste šarmantná žena, vám to nepoviem. Všetci ste dostali posudok komisie Rady Európy na anglický preklad zákona, ktorý máme v laviciach. Ten posudok poznáte. Ten posudok v podstate potvrdzuje všetky domáce výhrady voči vládnemu návrhu zákona.

    Pán minister spravodlivosti, povedzte jeden prípad, toto by bol skutočne naliehavý dôvod, ktorý by som zobral, jeden konkrétny prípad trestu, pretože pranie špinavých peňazí napĺňa skutkové podstaty nášho Trestného zákonníka, trestu za pranie špinavých peňazí cez peňažný účet jednej konkrétnej nadácie. Navrhujem to, čo navrhoval kolega Ftáčnik.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Glinský.

  • Ďakujem.

    Posudzujem celú diskusiu zo strany opozície a zo strany väčšiny tlače na túto tému skôr ako antidiskusiu. Je to logika démonizácie vlády za každú cenu, je to vsugerovanie, že vláda chce zničiť tretí sektor. Myslím si, že cieľom vlády by malo byť maximálne optimalizovať činnosť tretieho sektora. Je to, myslím, dosť všeobecný pocit. Zo svojej konkrétnej skúsenosti viem, dával som už do mnohých neziskových, ale dobročinných organizácií značné sumy peňazí a veľmi často mi to ľudia vyčítali, nedôverujú týmto organizáciám. Je to veľmi častý jav. To po prvé.

    Po druhé - je mnoho osobností zaangažovaných v týchto dobročinných organizáciách, naozaj krásnych osobností, ktoré 95 % času márnia márnou robotou, zháňaním, organizovaním a podobne, namiesto toho, aby svoj čas využili zmysluplnejšie.

    Vo svete aj u nás existuje boom tretieho sektora, ale zároveň s týmto boomom paralelne pokračuje deštrukcia sociálnych a mravných hodnôt ľudstva. Môžeme povedať heslo: "Boomom tretieho sektora za mravnú a sociálnu deštrukciu ľudstva!" Podobne aj u nás (napríklad v Bratislave, včera sme hovorili o drogách): "Boomom tretieho sektora za mravnú a sociálnu deštrukciu Petržalky, Bratislavy a Slovenska." Je veľmi potrebná meritórna diskusia o rozvoji tretieho sektora a podiele štátu a tretieho sektora na záchrane toho, čo ešte v mravnej a sociálnej oblasti u nás máme.

    Ďakujem.

  • Veľmi nerád si beriem slovo, ale musím upozorniť, že som svoje slová povedal veľmi presne. Hovoril som o vynakladaní peňazí právnických a fyzických osôb v súlade s daňovými predpismi. Myslím si, že daňové úrady sú tým najdôležitejším a najsprávnejším kontrolórom tokov peňazí v tomto štáte. Máme ich a ide nám všetkým o to, aby pracovali efektívnejšie.

    A druhá poznámka. Táto krajina je pred zásadnými strategickými rozhodnutiami, čo sa týka rozširovania Európskej únie, čo sa týka plnenia programového vyhlásenia vlády v súvislosti s rozširovaním NATO. Máme určitý čas, aby sme dokázali schopnosť prijímania kompatibilných zákonov so zákonmi, ktoré sú v krajinách Európskej únie. Tento zákon patrí medzi tie citlivé, podľa ktorých túto našu spôsobilosť budú krajiny, ku ktorým sa chceme integrovať, hodnotiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Prepáčte, zvyčajne sa nezapájam do takýchto faktických pripomienok, ale chcela by som pánu poslancovi Cuperovi povedať, že pani Schmögnerová sa nebola radiť s Moskvou, ale reagovala na vystúpenie pani podpredsedníčky vlády, ktorá rozprávala, že rokovala s americkou nadáciou, pani Schmögnerová si telefonicky overovala tento fakt a citovala z tohto stretnutia, čiže žiadna Moskva. Pán poslanec, prosím vás do budúcnosti, keď naozaj nemáte čo povedať, radšej sa ani neozývajte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani podpredsedníčka, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    je mi len veľmi ľúto, že musím znovu vystúpiť, ale viacerí ste ma vyzvali, nemôžem učiniť inak. Navyše musím sa na chvíľu vzdialiť a určite by ste tento môj odchod považovali za útek z diskusie. A to ja nikdy nemám vo zvyku.

    Chcela by som pánu poslancovi Weissovi povedať k jeho vyhláseniu, že sa spochybňujú nadácie ako také. Pán poslanec, to ste povedali, v zápise to môžeme vyhľadať, ja som si to hneď písala, že sa tu spochybňujú nadácie ako také. Vážený pán poslanec, na začiatku svojho vystúpenia som povedala, že vláda má veľký záujem na rozvoji nadácií. My si činnosť nadácií veľmi vážime a práve touto úpravou, právnou úpravnou hospodárenia chceme vytvoriť prostredie, v ktorom by subjekty, ktoré dávajú peniaze nadáciám, sponzori, mali istotu, že ak dávajú peniaze na humanitné a verejnoprospešné ciele, tieto peniaze nebudú použité na iné než tieto vopred uvedené ciele.

    Právna úprava, ktorá upravuje hospodárenie, ktorá pri finančných prostriedkoch podľa návrhu nad 5 miliónov dáva audit, nie je úpravou likvidujúcou. Prichádzali mi na stretnutia ľudia, telefonovali mi zástupcovia nadácií, ako budú, keď majú ani nie 100 tisíc korún v banke, vystavovať audit. To sú hrubé dezinformácie, pretože návrh nič takéhoto nepredpokladá. Návrh nie je spracovaný s úmyslom likvidovať nadácie, návrh je spracovaný s úmyslom vytvoriť právne regulované prostredie, ktoré by dávalo istotu pre toho, kto vkladá peniaze do nadácií, že pôjdu za cieľom, na ktorý boli vložené.

    Ďalej k otázkam faktov. Vážení páni poslanci, každý zákon alebo jeho zmena, novelizácia, sa pripravuje na základe určitých signálov, že existujúci zákon alebo existujúca úprava nie je postačujúca a treba vydať novú. Každý legislatívny zákon. Bez indícií, že treba prijať takýto zákon, sa do legislatívneho plánu nedávajú ani návrhy na vypracovanie zákona. Nikdy ste ešte nežiadali od predkladateľa, aby uvádzal, ktoré indície sú na to, že ho treba prijať.

    Viem, že hovoríte, prečo ho treba prijať tak rýchlo. Takto bola postavená otázka. Teda nerozširujme ju o to, prečo, nerozširujme ju na otázku, dokážte, prečo ho treba prijať, aké sú indície, že ho treba prijať. To je tá lehota. Áno? Taký bol zámer, aby pred prázdninami bol v parlamente prediskutovaný aj tento zákon. Máte plné právo ako plénum odmietnuť skrátenie lehoty, ale nebojujte proti zákonu. Povedzte, že nepovažujete skrátenie lehoty za odôvodnené, ale nežiadajte, aby sme predkladali, kde ktorá kontrola, v ktorej nadácii aké chyby našla, že treba prijať zákon. Zákon treba prijať, aj keby žiadna chyba nebola nájdená, vzhľadom na znenie Občianskeho zákonníka, ktorý som uviedla a ktorý prijatie takéhoto zákona predpokladá.

    Ďalej by som sa chcela povedať pani poslankyni Schmögnerovej. Pani poslankyňa, ja neviem, ako ste telefonovali, neviem, čo ste povedali, ale ten záver, čo ste citovali, je správny. Ale je správny aj čiastkový záver, ktorý bol prijatý v § 11, a mne potom neostáva nič iné, len skutočne tiež detinsky písomne sa obrátiť na príslušnú nadáciu, či odvolávajú svoj záver k § 11, ktorý im bol prečítaný a ktorý mi tlmočili. Znovu opakujem, svoj záver k § 11, ktorý som im prečítala, o registrácii, že odsek 4 hovorí, že ministerstvo vydá rozhodnutie o registrácií, to znamená slovo vydá, že musí vydať, ak ide o účelové združenie majetku, účel nadácie je všeobecne prospešný a zriaďovacia listina a štatút sú v súlade so zákonom. Ak ministerstvo registráciu odmietne za nasledujúcich troch podmienok, to znamená v žiadnom inom prípade nemôže odmietnuť, ak nejde o účelové združenie, účel nadácie nie je všeobecne prospešný a zriaďovacia listina alebo štatút nie je v súlade. Ja som sa spýtala, či takéto presné pozitívne a negatívne vysvetlenie, vymedzenie registrácie, nie je dostatočne úzko vymedzené, aby nedošlo k svojvôli, lebo to bolo v diskusii, povedali nie, toto je výborne vymedzené. A na tom trvám, to skutočne odznelo.

    Bola by som veľmi rada, keby som znovu nedostávala otázky, na ktoré som odpovedala, pretože nič viac vám nemôžem povedať než to, čo som uviedla, o čom som hlboko presvedčená.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán podpredseda Húska, nech sa páči.

  • Vážené kolegyne a kolegovia,

    myslím, že by bolo dobré akosi zachytiť pre pamäť v tomto parlamente, že tu pred chvíľou pán poslanec Langoš v rámci svojho overenia sa obrátil na mňa a povedal: "Drž hubu, ty tam hore." Chcem len upozorniť, že takéto metódy, takéto spôsoby sa naozaj musia dostať von z nášho vzájomného komunikovania. Môžeme mať poznámky, môžeme dokonca byť britkí, môžeme glosovať jeden druhého, ale musí byť určitá úroveň vzájomného uctievania. V tejto oblasti je potom veľmi ťažko stavať sa vám práve do polohy noblesných ľudí, keď sa správate takýmto neokrôchaným spôsobom. Vážení priatelia, takto sa jednoducho nerobí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán Cuper, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    mňa naozaj mrzí, že moja najmilovanejšia študentka pani poslankyňa Ďurišinová odišla, pretože som jej chcel povedať, že si sedí na ušiach. Ak chcela obhajovať pani poslankyňu Schmögnerovú, mohla si aspoň zapamätať, že som nehovoril o tom, že sa pani poslankyňa Schmögnerová chodí radiť do Moskvy. Ja som doslovne povedal, že pominuli časy, keď sme sa chodili radiť do Moskvy. Viem, že nezvykla chodiť na prednášky, tak nezvykla ani dobre počúvať, a tento parlament nie je hádzaná.

    Pánu poslancovi Weissovi chcem povedať, že som vôbec nehovoril o tom, čo on tu hovoril, o kontrole financií ministerstvom financií. Nepoznám štát, v ktorom by neboli nadácie alebo spolky organizované v štáte registrované. Tu nikto nič nechce povoľovať, tu ide o jednoduchú registráciu. Nadácie aj spolky vznikajú zriadením, ale štát ich registruje. Samozrejme, nadácie podliehajú aj finančnej kontrole, pretože to je zhromaždenie peňazí. Takže hovoril som dosť zreteľne.

    Pokiaľ ide o pána poslanca Langoša, žiadam, aby sa pánu podpredsedovi Húskovi ospravedlnil, pretože používa také výrazy, pre ktoré včera tu škandalizoval pána ministra. A celá opozícia škandalizovala pána ministra a ostentatívne odchádzala z rokovania. Máme to urobiť aj my?

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Vaškovič, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani podpredsedníčka vlády,

    vy ste nás vaším vystúpením chceli presvedčiť o tom, že tento zákon vytvára vhodné prostredie na fungovanie nadácií. Žiaľbohu, ja tento pocit nemám, a preto by som vám chcel položiť otázku. Všetci vieme, že audit nie je lacnou záležitosťou. Aký zmysel má audit v týchto organizáciách, keď majú jasný štatút, vedú jednoduché účtovníctvo a daňové úrady môžu v každej nadácii vykonávať kontrolu? Aký zmysel to má? Ten, aby sa dali milióny záujmovej skupine audítorov? Presadili si to oni? Ja v tom iný význam nevidím. Čiže tí, ktorí svoje peniaze vkladajú na prospešné účely, budú dávať miliónové sumy audítorom v tejto spoločnosti? Ak toto je vytváranie vhodného prostredia, nehnevajte sa, tak to neakceptujem.

  • Dobre, ďakujeme. Pán Langoš, nech sa páči.

  • Pán podpredseda, z úcty k vašim šedinám, vám by som si nikdy nedovolil také niečo povedať. Nech skúsi niekto iný.

    Pán minister, opakujem, povedzte verejne jeden vám známy rozsudok a trest vynesený voči osobe za pranie špinavých peňazí cez peňažný účet nadácie a ja prestanem tu hovoriť k tomuto zákonu. Jeden konkrétny.

  • Ďakujem. Pán Filkus, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Po niekoľkých vystúpeniach pani podpredsedníčky a niekoľkých vystúpeniach pána ministra som sa presvedčil o tom, že nieto vecnej analýzy. To by nebola chyba. Keby v určitej etape nebola vecná analýza, tak by som sa so zákonom neponáhľal. Ale argumenty, prečo sa ponáhľame so zákonom, tiež nie sú. To už je chyba. A teraz si predstavte tento model, ktorý sa veľmi blíži skutočnosti. Polarizácia v spoločnosti, ktorá nastala, to je polarizácia v dôsledku politických vnútorných pomerov, zmeny politického spektra atď. Polarizácia v spoločnosti bezprostredne prináša aj polarizáciu záujmov. Ale táto polarizácia záujmov, keď neviem vecný argument, neviem prečo sa s tým všetkým ponáhľam, ma vedie jednoznačne k tomu, že je zameraná na to, aby moc uchytila peniaze aj v treťom sektore. A to už má ďaleko od demokracie. To sa nikde na svete nedeje. Predsa nie je možné, aby sa množstvo peňazí, ktoré je v treťom sektore, ovládalo cez politickú moc a dostalo sa k dispozícii tomu, kto je v spoločnosti v tejto etape najsilnejší. To je nedemokratické.

    Z tohto dôvodu, pán poslanec Cuper, chcem ti povedať, že neviem, v ktorej krajine majú peniaze v treťom sektore taký rozmer, že by mohli ovplyvniť inflačný proces. To je chiméra. Samozrejme, že je to v protirečení s tým, čo v demokracii najmä v rámci tretieho sektora chceme urobiť. Čiže znovu hovorím, je namieste pripomenúť, že ak nemáte vecnú analýzu, ak neviete povedať, prečo tak skoro, v rámci polarizácie spoločnosti a záujmov nezostrujte súčasnú vnútropolitickú situáciu v tejto republike. Preto sa prikláňam k návrhu pána poslanca Ftáčnika prerušiť toto rokovanie. Vyslovene sa stotožňujem s jeho návrhom, ale navyše pridávam, prosím vás, dajme o tom hlasovať.

  • Ďakujem. Pán poslanec Cuper, ale už naposledy, pán poslanec.

  • Pán Filkus, konečne rozumná reč, naozaj si vážim, že si to povedal tak pekne, lebo to ostatné, čo tu bolo predtým, bola obyčajná demagógia. Ty si vystihol podstatu. Áno, ide o to, že tretí sektor nechce, aby moc vedela, koľko sa tam peňazí prelieva. Presne o to tu ide. Moc ich chce iba evidovať, nijakú kontrolu okrem ministerstva financií nikto nebude robiť. Ale opakujem, v každom civilizovanom štáte sú nadácie, takisto ako iné spolky alebo politické strany registrované kvôli poriadku. Nemôžem si pomôcť, musí sa vedieť, koľko je tokov peňazí.

    Súhlasím s tebou, nemôže to ovplyvniť infláciu, ale rozhodne by štát mal vedieť, koľko sa do nadácií prelieva. Bohužiaľ, nemôžem tu uviesť niektoré fakty, ktoré by som aj mohol uviesť - koľko cudzie mocnosti infiltrovali cez niektoré nadácie na Slovensko peňazí do tzv. tretieho sektora, ktorý teraz začal byť veľmi mocným, pretože sa veľmi ľahko používa na boj proti vládnej koalícii.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem.

    Chcem sa poďakovať kolegovi Cuperovi, lebo vlastne on vystihol presne to, o čo v tomto zákone ide. Ale to je práve to zlé. O tom bolo aj moje vystúpenie. Jednoducho štát tu chce kontrolovať peniaze, ktoré nepatrili a nepatria štátu.

  • Len jednu korekciu v rozmýšľaní pána Cupera. Tu nejde o to, že štát musí kontrolovať tieto peniaze v nadáciách, ale štát dokonca chce mať ohromnú moc nad nadáciami, a toto nie je v podmienkach demokratického vývoja zlučiteľné. V tom je podstatný rozdiel, ale nechcem sa už opakovať.

  • Už naozaj vystúpim poslednýkrát, ale aby sme to skorigovali. Nie, zákon rozhodne nie je o tom, že by štát chcel zasahovať do toho, koľko peňazí sa dostane. On chce byť iba informovaný. A to je rozdiel. Tak ako Národná banka chce byť informovaná o tom, koľko je emitovaných peňazí do obehu v danom štáte, lebo inak sa nedá kontrolovať.

    Takisto sa potom nedá kontrolovať politické prostredie v danom štáte. To by sme potom nepotrebovali ani správy o tom, ako hospodária politické strany. Ak teda podávame, musíme podávať správy o hospodárení, financovaní politických strán, tak chceme dosiahnuť, aby sme nemuseli dávať informácie o financovaní tzv. tretieho sektora. Chceme mať zadné dvierka.

    Viem, o čo ide, rozumieme si, pán Šimko aj pán Filkus. Ďakujem, že sme si porozumeli.

  • Ďakujem. Konečne bude tu aj pokoj. Nech sa páči, pán poslanec Langoš.

  • Hlasy z pléna.

  • Dobre. Budeme hlasovať, pán poslanec Ftáčnik dal procedurálny návrh.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Ftáčnika, ktorý dal návrh, aby sa prerušilo rokovanie do podania dvoch zákonov, ktoré sú súbežné s týmto zákonom. Nech sa páči, budeme hlasovať.

    Pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.

  • Ponechávam na vlastnú úvahu.

  • Ruch v sále.

  • Pokoj, páni. Nevykrikujte, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 67 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

    Žiadam skrutátorov, aby spočítali hlasy.

  • Ruch v sále a potlesk.

  • Vážení, ďakujeme, stretneme sa v utorok o 14.00 hodine.

    Ďakujem, nie sme uznášaniaschopní. Dovidenia. Stretneme sa v utorok o 14.00 hodine. Kričte si na pastve. Dovidenia.