• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie prerušenej 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Keďže hneď budeme hlasovať, prosím, aby sme sa prezentovali.

    Páni poslanci, všetci sme sa neprezentovali. Podľa prezentácie je nás 64, ale keď sa pozerám po miestnosti, je nás tu viac. Prosím, prezentujme sa ešte raz.

    Pán poslanec Šimko, pani poslankyňa Rusnáková, prezentujte sa, prosím, aby sme mohli začať rokovať.

    Prezentovalo sa 96 poslancov. Ďakujem pekne.

    Rokovanie včerajšej schôdze sme prerušili pred hlasovaním o treťom bode programu, ktorým je súhrnná správa o realizácii Národného programu boja proti drogám a návrhy na jeho aktualizáciu. Pristúpime teda k hlasovaniu.

    Prosím povereného spoločného spravodajcu pána poslanca Danka, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov z rozpravy. Páni poslanci, prosím, ticho.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    v rozprave vystúpilo sedem poslancov. Piati z nich predniesli pozmeňujúce návrhy. V tom poradí, v akom ich predniesli, budem odporúčať, aby sme o nich hlasovali.

    Prvý pozmeňujúci návrh predniesol poslanec Mikolášik a ten znel: Hlasovať, aby Národná rada Slovenskej republiky vrátila materiál súhrnná správa o realizácii Národného programu boja proti drogám a návrhy na jeho aktualizáciu na prepracovanie a doplnenie. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spravodajca odporúča neprijať tento návrh - aby sme v tomto bode pokračovali až nabudúce a vrátili ho späť na prepracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 27 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže tento návrh sme neprijali.

  • Ďalšie pozmeňujúce návrhy predniesol pán poslanec Langoš. Budeme o nich hlasovať v poradí, ako ich predniesol.

    Jeho prvý pozmeňujúci návrh znel: Doplniť Národný program boja proti drogám o koncepciu boja proti praniu špinavých peňazí a proti korupcii a uložiť jeho uskutočňovanie výboru ministrov. Podľa môjho názoru sú tu dve veci, ktoré v podstate súvisia, nemožno povedať, že nesúvisia, ale program prania špinavých peňazí je riešený v programe Čisté ruky, a preto odporúčam tento pozmeňujúci návrh neprijať.

  • Takže sa budeme prezentovať a hneď hlasovať s odporúčaním spoločného spravodajcu neprijať tento návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca Langoša znel: Pripraviť a zaviesť osnovy predškolskej a školskej (5 rokov až 18 rokov) preventívnej výchovy k odolnosti proti drogovým závislostiam.

    Ráno som sa skontaktoval s pani ministerkou školstva a overil som si to, čo som intuitívne cítil. Osnovy možno zaviesť len tam, kde je zriadený samostatný predmet. Zrejme to nebolo myslené ako zriadenie samostatného predmetu, ale, žiaľbohu, rozprava je ukončená, dikcia je taká, takže úmysel je nesporne dobrý, osobne sa s ním stotožňujem, ale musím vyzvať, aby sme návrh neprijali.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme o tomto návrhu s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh sme neprijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Tretí návrh pána poslanca Langoša: V rezorte zdravotníctva zriadiť pri generálnom sekretariáte špecializovaný inštitút starostlivosti o závislých od drog. Podľa môjho názoru ani nemôžeme hlasovať o tomto návrhu, pretože je logicky nekonzistentný. Dovoľte, aby som to rozviedol. Generálny sekretariát rady ministrov alebo ministrov je v podstate nadrezortný orgán a nie je pri rezorte zdravotníctva. Čiže buď by sa takýto inštitút zriadil pri rezorte zdravotníctva, alebo pri generálnom sekretariáte, ale nie je možné ho zriadiť v rámci rezortu zdravotníctva, pri generálnom sekretariáte. Je to tak. Myšlienka je jasná, ale je to, žiaľbohu, tak. To znamená, že neostáva mi nič iné, ako ho odporúčať neprijať.

  • Prezentujme sa a hlasujme s odporúčaním pána spoločného spravodajcu neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Štvrtý návrh pána poslanca Langoša: V oblasti vynucovania práva zmeniť rozhodnutie a uložiť ministerstvu vnútra a ministerstvu financií budovať spoločné operatívno-informačné centrum na vedenie spoločného boja proti obchodu s drogami.

    Takisto by som k tomu mal poznámku. Nie je jasné, ktoré rozhodnutie zmeniť. Ale upozorňujem na to, že v podstate sa žiada to, čo je obsiahnuté v aktualizácii úloh Národného programu boja proti drogám. Na strane 12, kde sa vymedzujú úlohy Ministerstva financií Slovenskej republiky, v bode 2 sa píše: "V spolupráci s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky zabezpečiť vytvorenie potrebných organizačných a ďalších predpokladov na dosiahnutie čo najvyššieho prepojenia činnosti Policajného zboru a Colnej služby pri odhaľovaní a dokumentovaní drogovej trestnej činnosti." Hneď za tým v úlohách Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa v bode 1 píše to isté: "V spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky zabezpečiť vytvorenie potrebných organizačných a ďalších predpokladov na dosiahnutie čo najužšieho prepojenia činnosti Policajného zboru a Colnej služby pri odhaľovaní a dokumentovaní drogovej trestnej činnosti." Mám pocit, že tento návrh je v tom obsiahnutý. Ak pán poslanec Langoš trvá na ňom, budeme o tom hlasovať, ale vzhľadom na to, že podľa mňa je duplicitný a to je obsiahnuté v tomto materiáli, odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca navrhuje neprijať ani tento návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento doplňujúci návrh.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh predniesol pán poslanec Bajan a znie: Národná rada Slovenskej republiky odporúča predsedovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci zriadiť podľa § 52 stálu komisiu na riešenie drogovej závislosti. Odporúčam o tom hlasovať a odporúčam prijať tento pozmeňujúci návrh.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spravodajca odporúča prijať doplňujúci návrh pána poslanca Bajana.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 110 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Prijali sme tento návrh.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec Roman Kováč a predniesol pozmeňujúci návrh: Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde, aby sa vytvorený úrad pre boj s drogovou závislosťou sústredil na boj s drogami a alkoholizmom. Nie je mi to, pán poslanec Kováč, celkom jasné, o čo ide, aby sa vytvorený úrad pre boj s drogovou závislosťou sústredil na boj s drogami a alkoholizmom. Už samotný názov tohto úradu by takto znel.

    Navyše koncepcia odboru drogovej závislosti je vyjadrená vo vestníku Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 13. 4. 1995 a tam sa uvádza: "Inštitút drogových závislostí, výchovné, pedagogické a doškoľovacie centrum pre vzdelávanie lekárov, klinických psychológov, sociálnych pracovníkov, zdravotných sestier a iných pracovníkov odboru v štruktúre doškoľovacieho systému atď. To znamená, že vo vestníku je jasne vymedzená náplň tohto inštitútu, ktorý má také zameranie. Odporúčam hlasovať, ale návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme a hlasujme s odporúčaním neprijať tento návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďalej vystúpil pán poslanec Glinský s pozmeňujúcim návrhom: Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrh opatrení proti vznikajúcej drogovej epidémii v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave. Termín predloženia - 31. júla 1996. Odporúčam o tom hlasovať a návrh prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a budeme hneď hlasovať s odporučením prijať tento návrh poslanca Glinského.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 112 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Tento návrh sme prijali.

  • Ďalší návrh pána poslanca Glinského znie: Z rozpočtových rezerv vlády uvoľniť prostriedky nevyhnutné na boj s drogovou epidémiou v Bratislave.

    Vzhľadom na to, že tento návrh je dosť vágny, nehovorí o termínoch a tí, čo sú z iných krajov ako z Bratislavy, by mohli mať pocit, že drogový problém existuje len v Bratislave a že ukladáme vláde riešiť ho len lokálne v Bratislave, i keď tu je v najvýznamnejšej miere zastúpený, a navyše v rozpočte na rok 1997 sa už bude počítať, podľa informácií, ktoré som získal od príslušných predsedov výborov, s vymedzením týchto prostriedkov, odporúčam hlasovať o tom, ale neprijať tento návrh.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

  • Pán predseda, to sú všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré som dostal od pána poslanca Polku po tom, ako veľmi promptne zmenil svoje miesto dislokácie, ako to včera povedal. Takže, ak som niekoho vynechal, kto v rozprave vystúpil, prosím, aby sa ozval.

  • Nie, podľa mojej kontroly to bolo v poriadku, takže budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady, tak ako ho máte pred sebou, a podľa návrhu garančného výboru v znení schválených doplnkov.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Odporúčam návrh prijať.

  • Pán spravodajca odporúča prijať tento návrh uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 94 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Môžem konštatovať, že Národná rada schválila návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k súhrnnej správe o realizácii Národného programu boja proti drogám.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca, aj vám, páni poslanci a poslankyne.

  • Nasleduje š t v r t ý bod programu, ktorým je

    Správa o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1995 a návrh opatrení na jej zlepšenie v roku 1996.

    Správu ste dostali ako tlač číslo 389 a dodatok k nej ako tlač 389a. Spoločnú správu výborov vrátane návrhu uznesenia Národnej rady máte ako tlač 389b.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky správu uvedie minister vnútra Slovenskej republiky pán Ľudovít Hudek. Prosím, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    Správa o bezpečnostnej situáciu v Slovenskej republike je periodický materiál, ktorý sa každoročne predkladá na rokovanie vlády Slovenskej republiky a po prerokovaní vo vláde...

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec, dúfam, že ste riadnym poslancom a poznáte rokovací poriadok. Pán poslanec, bol by som rád, keby sme nerobili iné predstavenie v tejto sále ako rokovanie poslancov.

    Pán minister, pokračujte.

    Pán poslanec, nerušte priebeh schôdze a správajte sa tak, ako to schválili poslanci v tejto zasadačke. Pokračujte.

  • Hlasy v sále.

  • Môžete odísť.

    Pán minister, prosím, pokračujte.

  • Najvyššie štátne orgány Slovenskej republiky sú informované o aktuálnych otázkach a problémoch bezpečnostnej situácie aj priebežne v rámci predkladaných informácií a materiálov ministerstva vnútra. Svedčí to nielen o pozornosti, ktorú vláda a parlament venuje týmto otázkam, ale je to...

  • Pán poslanec, ja vás upozorňujem, aby ste nerušili schôdzu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

  • ...podmienené aj objektívnou situáciou a potrebou aktívne ovplyvňovať veci vnútorného poriadku a bezpečnosti. Správu o bezpečnostnej situácii za rok 1995 prerokovala vláda dňa 19. marca 1996 a vzala ju na vedomie uznesením číslo 206. Správa dáva súhrnný obraz o stave a vývoji kriminality...

  • Hlasy zo sály.

  • Pán minister, prosím.

    Pán predseda Demokratickej únie, ja vás prosím a upozorňujem, aby ste upozornili svojho člena, že sa v tomto parlamente správa neprístojne. Je to vec vášho klubu. Pán predseda Moravčík, je to vec vášho klubu. Ja vás prosím o zásah, je 15-minútová prestávka. Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

  • Pán Duray, to sa vám podobá. Páni poslanci z Maďarskej koalície, ďakujem vám za potlesk.

  • Po prestávke.

  • Správa dáva súhrnný obraz o stave a vývoji kriminality a jej štruktúre, situácii na úseku verejného poriadku a ochrany štátnej hranice, vývoji dopravnej, dopravno-bezpečnostnej a požiarno-bezpečnostnej problematiky. Vychádza pritom zo štatistík a poznatkov ministerstva vnútra.

    V prílohe číslo 1 je vyhodnotené plnenie uznesenia vlády zo 14. marca 1995 pod číslom 153 a uznesenie vlády z 22. augusta 1995 pod číslom 625. Ide o uznesenia prijaté k bezpečnostnej situácii na Slovensku a osobitne v Bratislave.

    V bezpečnostnej situácii na Slovensku v roku 1995 sa vyskytovali tak pozitívne, ako aj negatívne momenty. Pozitívne je to, že sa opäť znížil počet celkovo evidovanej trestnej činnosti i niektorých závažných trestných činov. Negatívna zostáva vysoká nebezpečnosť páchaných trestných činov, rast počtu dopravných nehôd a ich následkov i negatívne javy vo vývoji požiarovosti.

    Pozitívny vývoj viacerých ukazovateľov trestnej činnosti, ktorý bol zaznamenaný v Slovenskej republike v roku 1995, pokračoval i v prvých štyroch mesiacoch tohto roku.

    Celkovo bolo zaznamenaných 33 842 trestných činov, čo je o 5 964 menej ako v rovnakom období minulého roku. V priemere sa v jednotlivých územných útvaroch znížil počet zistených trestných činov o 151 skutkov. Zvýšilo sa percento objasňovania trestnej činnosti z 37,4 % na 39,6 %.

  • Buchot v sále.

  • Až 31 okresných veliteľstiev dosahuje v súčasnosti vyššie percento objasňovania, ako je priemerné v Slovenskej republike. Z celkového počtu okresov sa percento objasňovania zvýšilo iba v 28.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Palacka, správajte sa v rokovacej miestnosti..., robíte nášmu poslaneckému snemovaniu len nepríjemnosti. Potom sa čudujeme, že máme vo verejnej mienke klesajúce percentá.

  • Najvýraznejší pokles - až o 5 290 trestných činov - zaznamenala majetková trestná činnosť. Na rozdiel od minulého roku nedošlo k nárastu násilnej trestnej činnosti, naopak, i táto poklesla o 216 trestných činov.

  • Hluk v sále.

  • Spáchaných bolo 29 vrážd, čo je o 6 menej ako v rovnakom období minulého roka. Percento objasňovania tohto trestného činu dosiahlo 86,2 %, čo je o 11,9 % viac ako v rovnakom období minulého roku. Evidovaných bolo 356 lúpeží a 65 znásilnení. Aj pri týchto trestných činoch došlo k zvýšeniu objasňovania.

    Dopravná nehodovosť má stúpajúcu tendenciu i v tomto roku. V prvých 4 mesiacoch došlo k 22 tisíc dopravným nehodám.

  • Neprestávajúci hluk v sále.

  • Vážený pán predseda, vážení páni poslanci,

    Policajný zbor i ministerstvo vnútra majú tieto materiály rozpracované v oblasti plánovacích a programových dokumentov, a preto treba mať pri ovplyvňovaní bezpečnostnej situácie v každom čase na zreteli tento rozsah úloh. To bol aj dôvod, prečo aj správa vo svojom závere neobsahuje taxatívny výpočet úloh, ktoré samy osebe by nemohli zabezpečiť zlepšenie bezpečnostnej situácie, ale sú v nej uvedené základné programové dokumenty, ktorých realizáciou sa chce dosiahnuť želaný cieľ.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi a prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Danka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania správy vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky, okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, o výsledku prerokovania správy o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1995 a návrh opatrení na jej zlepšenie v roku 1996.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 886 z 29. marca 1996 pridelil správu o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1995 a návrh opatrení na jej zlepšenie v roku 1996 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov na prerokovanie do 9. mája 1996. Zároveň určil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť pripraviť na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Za spoločného spravodajcu výborov bol určený pán poslanec Ladislav Polka. Z dôvodu jeho účasti na medzinárodnom podujatí v Grécku bol navrhnutý poslanec Danko.

    A. Výsledky prerokovania správy vo výboroch: V stanovenom termíne prerokovali správu všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky. Bez doplňujúcich pripomienok a odporúčaní zobralo správu na vedomie a odporučilo Národnej rade Slovenskej republiky zobrať správu na vedomie päť výborov Národnej rady Slovenskej republiky, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    S odporúčaniami a pripomienkami zobralo správu na vedomie päť výborov Národnej rady Slovenskej republiky, a to Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci konštatoval, že predložená správa neobsahuje návrh opatrení na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike v roku 1996. Odporučil Národnej rade Slovenskej republiky požiadať vládu Slovenskej republiky, aby počas rokovania 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky doplnila do predloženého materiálu návrh opatrení na zlepšenie bezpečnostnej situácie v roku 1996.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu zobral správu na vedomie s tým, že žiada predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby požiadal predsedu vlády o doplnenie predloženej správy o návrh opatrení na zlepšenie bezpečnostnej situácie v roku 1996.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody zobral správu na vedomie s pripomienkami, že je potrebné vypracovať vykonávacie predpisy a inštitúty, ktoré boli prijaté v prvej etape rekodifikácie Trestného zákona a Trestného poriadku v roku 1994. Výbor považuje za dôležité vypracovať plán rekodifikácie Trestného poriadku a Trestného zákona v spolupráci s Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky a Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport žiada vládu, aby pokračovala v úsilí o zlepšenie bezpečnostnej situácie a do konca marca 1997 predložila Národnej rade Slovenskej republiky správu o bezpečnostnej situácii za rok 1996.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor zobral správu na vedomie s tým, že požiadal vládu pokračovať v úsilí o zlepšenie bezpečnostnej situácie cestou kontroly dokumentov vlády prijatých v boji proti zločinnosti, korupcii a drogovým závislostiam. Súčasne žiada vládu, aby predložila správu o bezpečnostnej situácii v takom termíne, aby mohla byť v orgánoch Národnej rady Slovenskej republiky prerokovaná najneskôr v marci 1997.

    B. Pripomienky a požiadavky výborov:

    Požiadať vládu Slovenskej republiky:

    1. Doplniť do predloženého materiálu návrh opatrení na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike v roku 1996 do prerokovania materiálu na 15. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    2. Pokračovať v úsilí o zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike cestou koordinácie, hodnotenia a kontroly programových dokumentov vlády prijatých v boji proti zločinnosti, korupcii a drogovým závislostiam.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    3. Predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1996 v takom termíne, aby bola v orgánoch Národnej rady Slovenskej republiky prerokovaná najneskôr v marci 1997.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    4. Predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1996 do konca marca 1997.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Požiadať predsedu vlády Slovenskej republiky:

    5. Doplniť predloženú správu na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky o návrh opatrení na zlepšenie bezpečnostnej situácie v roku 1996.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram týmto rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že som dostal do rozpravy štyri písomné prihlášky. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Fico, po ňom pán poslanec Pittner.

  • Hlasy v sále.

  • Nepomiešal som ich, tak ich mám očíslované, pán poslanec, ako som ich dostal od stola. Nech sa páči, môžete sa prísť pozrieť. Pán poslanec Fico dal svoju prihlášku včera. Pán poslanec Fico, nech sa páči. Pán poslanec Bugár nemá slovo.

  • Vážené dámy a páni, vážený pán minister,

    prerokúvaná správa o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1995 prináša určitý sumár poznatkov o stave kriminality a neucelené predstavy o tom, ako s ňou bojovať. Správa iba potvrdzuje, že stále nemáme nijaký prepracovaný systém boja so zločinnosťou a že v pretekoch so zločinom stále ťaháme za kratší koniec.

    V roku 1995, ako nakoniec vyplýva aj zo samotnej správy, bolo na Slovensku denne zaevidovaných viac ako 300 trestných činov. Niet preto divu, že kriminalita sa v posledných šiestich rokoch dostala na Slovensku do popredia záujmu verejnosti. Len tretina občanov sa cíti bezpečne vo svojich domácnostiach a na uliciach našich miest a obcí. Všetci oprávnene očakávame väčšiu pomoc a ochranu. Je pravdou, že v roku 1995 sme mohli po prvýkrát od roku 1990 sledovať mierny pokles evidovaných trestných činov. Iba neinformovaný by však mohol tvrdiť, že pokles bol zapríčinený aktivitami štátu v boji proti kriminalite.

    Znížili sa predovšetkým počty evidovaných majetkových trestných činov, ale to iba vďaka legislatívnej právnej úprave, keď sme v roku 1994 novelizovali Trestný zákon a stanovili vyššiu hranicu škody, ktorú treba spôsobiť konkrétnym protispoločenským konaním, aby sme mohli hovoriť o spáchaní trestného činu. Je korektné, že správa o bezpečnostnej situácii uvádza tento dôvod ako príčinu poklesu majetkovej kriminality. Inak sa kriminalita v roku 1995 v porovnaní s rokom 1994 a predchádzajúcimi rokmi vyznačovala vyššou brutalitou, agresivitou a najmä oveľa vyššími spôsobenými škodami.

    Napríklad v roku 1995 bolo odcudzených takmer 7 700 motorových vozidiel, pričom uvádzaná spôsobená škoda dosahuje obrovskú sumu 1, 8 miliardy korún. V tejto súvislosti je napríklad zaujímavé, že v roku 1994 bol odcudzený vyšší počet automobilov, približne 9 100, ale celková spôsobená škoda sa podľa existujúcich údajov blížila "len" k 1 miliarde korún. To isté môžeme konštatovať aj pri krádežiach, vlámaniach do bytov, kde si páchatelia pri určitom poklese tohto druhu kriminality starostlivejšie vyberali byty a spôsobovali vyššie škody.

    Podľa existujúcich kvalifikovaných prognóz bude kriminalita na Slovensku v najbližších piatich rokoch výrazne narastať. Ako faktory, ktoré majú vo väčšej alebo menšej miere podporovať tento nepriaznivý stav, sa najčastejšie uvádzajú úplná absencia prevencie kriminality, politická nestabilita, neuspokojivá legislatíva, vysoká korupcia orgánov štátnej moci, kríza autority a neuznávanie autority spoločnosti. Totiž ak ústavní činitelia spochybňujú rozhodnutie Ústavného súdu, bežný páchateľ nemá dôvody uznávať autoritu orgánov činných v trestnom konaní. Spomedzi ďalších faktorov sa uvádza narastanie sociálnych rozdielov, rozpad a absencia hodnotového systému, slabé technické vybavenie a nízke finančné hodnotenie polície, nízka objasnenosť evidovanej kriminality, zločin sa stále vypláca - to je zásada, ktorá platí v Slovenskej republike -, zlý vplyv masmédií a úplná absencia masmediálnej výchovy občanov v boji proti kriminalite, ďalej absencia trestu smrti, neexistencia občianskych združení zameraných proti kriminalite a podobne.

    Tieto faktory som si, samozrejme, nevymyslel ja, ale vybral som tie, ktoré sú uvedené napríklad v prognostickom scenári strednodobého vývoja kriminality v Slovenskej republike spracovaného Akadémiou Policajného zboru Slovenskej republiky. Jednotlivé uvádzané faktory by nás mali viesť k úvahám, aké účinné kroky treba urobiť na zastavenie predpokladaného rastu kriminality. Predovšetkým musíme upustiť od predstáv, že všeliekom v boji proti kriminalite je represia v podobe ukladania prísnych trestov páchateľom trestných činov a v podobe atypických trestnoprávnych opatrení.

    Je pochopiteľné, že verejnosť je naklonená práve represívnym opatreniam. Takýto prístup verejnosti môžeme nakoniec pozorovať vo všetkých vyspelých demokratických krajinách. Potrestanie páchateľa, ak aj pripúšťame určitú mieru odstrašujúceho účinku trestu na páchateľa a verejnosť, je však iba následným krokom neriešiacim samotný problém kriminality, jej príčinu.

    Samozrejme, a to je veľmi dôležité, represii bude aj naďalej patriť významné miesto v boji proti kriminalite. Som presvedčený o potrebe ukladať dlhodobé tresty páchateľom, ktorí si to zaslúžia, najmä osobám, ktorých pobyt na slobode by bol pre ostatných občanov nebezpečný. Mali by sme však konečne upustiť od tendencií ukladať trest odňatia slobody pri každej príležitosti. Veď podľa štatistických údajov trest odňatia slobody v nepodmienečnej alebo podmienečnej podobe - podmienečná podoba vlastne neplní absolútne žiadny účel, je to zbytočný trest v našom trestnom práve - predstavuje až do 90 % všetkých uložených trestov.

    Do väzenia by sme nemali posielať malých zlodejov, podvodníkov a iných páchateľov menej závažnej kriminality. Pre nich je potrebné zaviesť tresty na slobode, ako sú napríklad trest verejnoprospešnej práce, na zavedenie ktorého reagovala slovenská verejnosť pri predložení zásad zákona o tomto treste veľmi pozitívne. Ďalej trest probácie, ale aj širšie ukladanie peňažného trestu, kde je takéto uloženie možné vzhľadom na finančné predpoklady páchateľa. Vytváral by sa nám tak vo väzniciach priestor pre tých, ktorí tam naozaj musia byť - vrahov, páchateľov lúpeží, násilníkov, páchateľov sexuálnych trestných činov, páchateľov veľkých krádeží a ďalších závažných trestných činov.

    Ak budeme pokračovať v doterajšom trende ukladania trestu odňatia slobody a budeme sa snažiť reagovať na narastajúci tlak na naše väzenské zariadenia len rozširovaním väzenských kapacít, onedlho sa dostaneme do neriešiteľných situácií. Zoberme si, že už vlastne dnes sú naše väznice prakticky naplnené, a to je objasnenosť kriminality v priemere len 43 %. Neviem si predstaviť, do akej krízovej situácie sa dostaneme, ak by sa objasnenosť kriminality nejakým zázrakom zvýšila napríklad na 60 %.

    Z hľadiska kriminologického a z hľadiska boja proti najzávažnejšej trestnej činnosti zostáva otvorená aj otázka trestu smrti, ktorý, podľa môjho názoru, zohráva dôležitú ochrannú funkciu spoločnosti. Trest smrti sme zrušili predčasne a nesprávne. Nikto nás k tomuto kroku nenútil, ale dnes musíme, samozrejme, rešpektovať všetky politické a medzinárodné súvislosti tohto kontroverzného trestu.

    V boji proti kriminalite osobne nevidím potrebu ďalšieho sprísňovania existujúcich sankcií a rozširovania okruhu trestných činov. Tresty, ktoré je možné podľa Trestného zákona uložiť za jednotlivé trestné činy, sú dostatočne prísne a súdy majú primeraný priestor na prispôsobovanie sankcie konkrétnym okolnostiam spáchaného trestného činu a páchateľa. Vždy len kričíme, že treba novelizovať Trestný zákon a prijať novú skutkovú podstatu trestného činu. V tom vždy vidíme liek, všeliek boja proti konkrétnemu trestnému činu. Nikoho už potom nezaujíma, či prijatá novelizácia je v praxi účinná. Po roku 1990 sme takto prijali niekoľko nových trestných činov, ktoré sú v praxi mŕtve, jednoducho sa neaplikujú, pretože nie sú vytvorené podmienky na ich aplikáciu. Pri prijímaní tejto novelizácie alebo týchto novelizácií sme nezistili, aká bude účinnosť novelizácie v praxi. Jednoducho, nestačí novelizovať Trestný zákon a spoliehať sa na to, že problém bude vyriešený. Je to vrcholne naivný a nezodpovedný prístup k trestnému právu.

    Nebudem už hovoriť o rôznych nezmysloch, ktoré sme prijali v Trestnom zákone, ako je napríklad vypustenie trestného činu podplácania. Nielenže neexistuje príklad podobnej úpravy v demokratických krajinách sveta, ale ešte sme v očiach medzinárodných expertov z oblasti trestného práva prinajmenšom na posmech. To sú jediné výsledky tejto novelizácie, žiadne iné, žiaľ, k dispozícii nemáme.

    V poslednom období sa trestuhodne zanedbala spolupráca s odsúdenými po ich prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, tzv. postpenitenciárna starostlivosť. Mizerné vyhliadky na získanie práce, vhodného bývania a na nadviazanie často prerušených rodinných zväzkov objektívne vedú prepustených k opätovnému páchaniu trestnej činnosti. Nezabúdajme na to, že sa začínajú objavovať tzv. sezónni väzni, ktorí v lete prespávajú na rôznych voľných miestach, ale len čo prichádza zima a majú možnosť mať teplú stravu, teplú vodu a ubytovanie vo väzenských zariadeniach, sú prípady, keď úmyselne páchajú trestnú činnosť, aby sa do takéhoto väzenia dostali.

    Osobitná pozornosť sa nevenuje ani recidivistom, ktorí sa podieľajú až na 30 % celej trestnej činnosti. V tejto súvislosti bude nevyhnutné prehodnotiť skúsenosti s tzv. ochranným dohľadom po prepustení odsúdeného, ktorý sme zrušili po roku 1990, ale pri ktorom pociťujeme, že dnes nám naozaj chýba a zišiel by sa nám najmä pri práci s recidivistami.

    Netreba zdôrazňovať, že žiadna represia nie je lacná. Adekvátne finančné zabezpečenie, personálne a technické vybavenie polície, prokuratúry, súdov a väzenstva sú jedným z najzákladnejších predpokladov zvyšovania objasnenosti trestnej činnosti a tým aj pravdepodobnosti, že páchateľ trestného činu bude odhalený a spravodlivo potrestaný.

    V súvislosti s trestným postihom páchateľov, kde vždy kladieme dôraz na dodržiavanie ľudských práv a zabezpečenie všetkých ostatných práv obvinených a odsúdených osôb, zvlášť vyniká problematika obetí trestných činov. Môžem s plnou vážnosťou konštatovať, že úroveň ľudských práv, ktorú sme dosiahli v našich väzenských zariadeniach, môžeme pokojne porovnávať s vyspelými demokratickými štátmi sveta a môžeme ktorúkoľvek väznicu v ktorýkoľvek čas ukázať akejkoľvek medzinárodnej komisii. Naozaj, týmto otázkam venujeme veľkú pozornosť a myslím si, že sme sa dostali veľmi ďaleko. Pokiaľ však ide o obete, patríme prinajmenšom medzi rozvíjajúce sa krajiny, z ktorých niektoré sa možno dostali aj ďalej ako Slovenská republika.

    Je paradoxné, že štát venuje podstatne väčšiu pozornosť tým, ktorí zákony hrubým spôsobom porušujú, ako tým, ktorí sú postihnutí na živote, zdraví, majetku a slobode v dôsledku takejto trestnej činnosti. Vážené dámy a páni, obeť - poškodený trestným činom, sa musí stať stredobodom pozornosti trestného systému, ale aj stredobodom pozornosti štátu. Za týmto účelom je potrebné prepracovať systém ochrany obetí, ktoré vystupujú v trestných veciach ako svedkovia, pretože doterajšie ochranné opatrenia sú ľahko prekonateľné. Robili sme analýzu zákona o organizovanom zločine, ktorý bol prijatý. Obhajca spoločne so svojím klientom pri využití procesných oprávnení, ktoré majú k dispozícii, bez akýchkoľvek problémov zistia nielen totožnosť, ale aj bydlisko toho, kto má byť chránený týmto novým zákonom.

    Absolútne nevyhovujúca je starostlivosť o obete, bezprostredne po spáchaní trestného činu, ale aj neskôr. Na Slovensku sa často stretávame s javmi tzv. sekundárnej viktimizácie, t. j. opätovným zasahovaním do práv obete v procese stíhania spáchaného trestného činu. Na našich súdoch nemáme vytvorené primerané podmienky. Keď napríklad príde k sexuálnemu deliktu a trestný čin sa prejednáva, tak v jednej miestnosti pred pojednávačkou čakajú aj obeť, aj samotný útočník veľakrát aj s rodinnými príslušníkmi. Dochádza k ďalším útokom a k ďalšiemu ovplyvňovaniu.

    Štát, podľa môjho názoru, je povinný podľa vzoru iných krajín zriadiť osobitné fondy, ktoré by kompenzovali obete najzávažnejších trestných činov. Napríklad je neúnosné až absurdné, aby ženy - obete trestného činu znásilnenia, ktorým nebola spôsobená škoda na majetku a zdraví, ale závažná psychická trauma a problémy v spoločenskom postavení, nemali právo na priame odškodnenie od štátu. Fondy je možné vytvárať napríklad odvodom určitého percenta trov trestného konania, ktoré platia páchatelia.

    Predkladaná správa je preto obsahovo zastaralá už len z toho dôvodu, že obetiam nevenuje žiadnu pozornosť. Napriek významu represie v boji proti kriminalite - a ja represiu stále zdôrazňujem - primárnu úlohu musí zohrávať prevencia. Lepšie povedané, len pri vzájomnom pôsobení represie a prevencie, aj s dôrazom kladeným na prevenciu, má štát šancu na úspech a zastavenie hrozivého rastu kriminality.

    Po roku 1990 došlo na Slovensku k poľutovaniahodnému pozastaveniu preventívnych aktivít, ktoré boli do roku 1989 rozpracované, aspoň teoreticky. Prvoradou úlohou štátu bude vypracovanie a praktické presadenie celospoločenského modelu prevencie kriminality tak, aby do prevencie neboli začlenené len represívne zložky, osobitne polícia, ale aj celá občianska verejnosť. Na vypracovaní takéhoto modelu sa intenzívne pracuje a ja verím, že bude úspešný.

    V oblasti prevencie kriminality bude nevyhnutné, aby polícia a ostatné orgány činné v trestnom konaní získali stratenú dôveru občanov. Postupne musíme vytvoriť obraz polície ako inštitúcie, ktorá je tu pre občanov a nie proti občanom. Žiaľ, stále sa stretávame, aj na stránkach dennej tlače, s rôznymi prípadmi, keď práve polícia a príslušníci polície sa zúčastňujú na páchaní trestnej činnosti. Čiže, v tomto smere je naozaj veľký problém prekonať vysokú mieru nedôvery verejnosti voči represívnym zložkám Slovenskej republiky.

    Čo je však z pohľadu prevencie - hovorím o prevencii - najdôležitejšie? Treba prekonať predstavu, že za ochranu života, zdravia, majetku, slobody a iných práv občanov zodpovedá len a len štát. Ak si štát uzurpoval právo na stíhanie a trestanie páchateľov a nevytvoril podmienky pre občiansku spravodlivosť, mal by celkom prirodzene niesť úplnú zodpovednosť za ochranu verejnosti. Toto je teória, ktorá možno platila do polovice štyridsiatych rokov XX. storočia. Sú to ideálne predstavy o rozdelení moci medzi štátom a verejnosťou, ale tieto na konci XX. storočia, keď sa boríme s kriminalitou nevídaných rozmerov, žiaľ, už neplatia. Aj verejnosť, podľa môjho názoru, musí priniesť niečo, čo pomôže štátu, aby ju lepšie ochraňoval pred páchateľmi trestných činov. Myslím si, že my občania musíme pomôcť štátu a polícii, aby pomohli nám.

    Jednotlivé faktory, ktoré napomáhajú rastu kriminality, nám priamo napovedajú, aké preventívne opatrenia je nutné prijať na úrovni štátu, jednotlivých orgánov a pri potláčaní jednotlivých druhov kriminality.

    V krátkosti by som sa teraz sústredil na verejnosť, keďže som túto otázku otvoril. Na zapojenie verejnosti do boja proti kriminalite musí mať verejnosť primerané dôvody a predovšetkým dôveru v štát. Verejnosť nebude chcieť aktívnejšie bojovať s kriminalitou v širšom rozsahu, pokiaľ nebude vidieť snahu štátu o jej ochranu, o ochranu svedkov a obetí, ak bude prevládať názor o korupcii štátnych orgánov a politických strán, ak štát nebude masmediálnou činnosťou a výchovou v školách viesť k úcte k zákonom a k autorite a ovplyvňovať skomercionalizovaný charakter médií, ak nebudú vytvorené vhodné právne a ekonomické podmienky zvýhodňujúce tých, ktorí sa rozhodnú prispieť do boja proti kriminalite. Teraz napríklad pripravujeme návrh zákona, na základe ktorého by boli daňovo zvýhodnení tí, ktorí budú investovať do ochrany svojho majetku.

    Práca s verejnosťou bola v tomto smere celkom zanedbaná. Štát a najmä - musím to povedať, vážený pán minister - ministerstvo vnútra nielenže verejnosť neviedlo k spolupráci, ale verejnosti ani neposkytovalo základné informácie o tom, ako si občania môžu vlastnými silami pomôcť v boji s každodennou kriminalitou. S výnimkou statického šírenia informácií o páchaní trestnej činnosti a hľadaní jej páchateľov štát nevyužil masmediálny vplyv a neponúkol verejnosti spoločenské aktivity smerujúce proti páchateľom trestnej činnosti. Mám preto otázku na pána ministra, aby informoval poslancov Národnej rady, aj verejnosť o tom, čo všetko urobila polícia v masmediálnej činnosti a pri ovplyvňovaní verejnej mienky, ako sa ministerstvo snažilo zapojiť túto verejnosť do boja proti kriminalite, pretože len v spoločnom úsilí vidím úspech. Takáto situácia je neúnosná a bez jej zmeny nemá štát šancu na úspech. Nezáujem, strach a ignorovanie vecí verejných vždy len nahrávali a budú nahrávať páchateľom.

    Vážené dámy a páni, predniesol som niekoľko úvah o tom, ako by sa dalo postupovať, alebo aké máme predstavy o boji s kriminalitou. Nepochybujem o tom, že ministerstvo vnútra je vo veľmi ťažkej pozícii, pretože nárast kriminality, ktorý je tu, je naozaj nevídaný.

    Na druhej strane musím mať aj určité pripomienky k návrhu uznesenia, ktorý je pripojený k spoločnej správe - tlač 389b, kde sa pod písmenom A konštatuje, že v roku 1995 došlo k zníženiu evidovanej trestnej činnosti. Takto to vyzerá, ako keby sa nám podarilo nejakými operatívnymi krokmi alebo cieľavedomou činnosťou znížiť evidovanú kriminalitu v Slovenskej republike. Myslím si, že hlavným dôvodom zníženia kriminality v tých počtoch bol pokles majetkovej kriminality a, o tom sme hovorili, že tento pokles bol zapríčinený najmä legislatívnou úpravou.

    Navrhujem, pretože toto konštatovanie nie je pravdivé, aby sme túto vetu vypustili z uznesenia a aby písmeno A uznesenia znelo: "Národná rada konštatuje, že v štruktúre a početnosti závažných trestných činov a v ich spoločenskej nebezpečnosti pretrvávajú naďalej negatívne tendencie."

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, pán poslanec Pittner. Po ňom vystúpi pán poslanec Bugár.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, pán minister,

    správa vystihuje súčasnú bezpečnostnú situáciu na Slovensku len v určitom zmysle. Hoci, pokiaľ ide o takpovediac klasickú kriminalitu polícia si s ňou vcelku ešte stále vie dať rady. Situácia je však iná, pokiaľ ide o organizovanú kriminalitu. Spomeniem len také prípady, akými sú množiace sa prípady vymáhania výpalného, inscenované výbuchy automobilov, vymáhanie dlhov nezákonným spôsobom, stále väčšmi bujnejúca ekonomická kriminalita, pôsobenie medzinárodného organizovaného zločinu a podobne. Napríklad doteraz nebola objasnená a vyšetrená explózia auta a zabitie Tuttiho, známeho činiteľa v podsvetí, explózia auta poslanca Matejku, zásielka výbušniny poslancovi Gauliederovi, napadnutie opozičného poslanca, napadnutie investigatívneho novinára, výbuch granátu pri dome poslanca nášho parlamentu, únos nášho občana, výbuch granátov pri dome utajeného svedka, podivná nehoda automobilu Róberta R. a podobne jeho smrť.

    Tiež medzinárodne organizované drogové mafie a mafiánstvo vôbec, ktoré síce nie vo veľkom rozsahu, ale predsa len existuje i v našej krajine, je veľmi nedostatočne eliminované. Príčinu nevidím v neochote a neschopnosti práce polície, ale v tom, že na potieranie takýchto trestných činov polícia nie je systematicky pripravovaná, a hlavne sa nepokračuje na rekodifikácii Trestného zákona a Trestného poriadku. A hoci jeho prvú etapu prijal náš parlament ešte v roku 1994, dosiaľ neboli spracované a hlavne do života polície zavedené vykonávacie predpisy, ktoré by umožnili uplatnenie takých inštitútov, ako je ochrana svedka, práca policajných agentov v závadnom prostredí, kontrola zásielky a podobne.

    Práca na rekodifikácii sa odhadovala na 5 až 10 rokov a je trestuhodné, že sa na tejto úlohe nepokračuje. Samozrejme, nie je to len záležitosť ministerstva vnútra, ale i Generálnej prokuratúry a ministerstva spravodlivosti. Otáľanie v týchto prácach môže celú našu spoločnosť zaskočiť, a to už v najbližšom čase. Mám osobitnú obavu z personálnej práce v rezorte ministerstva vnútra. Množia sa prípady skupinového odchodu skúsených pracovníkov z kriminálky a najmä z vyšetrovačky. Nahrádzanie skúsených pracovníkov mladými adeptmi, naznačovanie skúseným pracovníkom, že ak sa im nepáči, je tu za nich okamžitá náhrada, to všetko vyvoláva obavy, nielen o nekompetentnosti, ale i o možnosti prípadného zámeru. Zámeru, ktorého význam si nechcem domýšľať, najmä pokiaľ pôjde v krátkom čase o objasňovanie vyšetrovania organizovanej ekonomickej kriminality, privatizačných podvodov, daňových únikov, mafiánskych trestných činov a podobne, kde sa špecializácia získava skúsenosťami po mnohých rokoch.

    Preto si dovoľujem pripojiť k návrhu uznesenia ďalšie ustanovenia.

    Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby jej predložila:

    1. Plán úloh Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na pokračovanie rekodifikácie Trestného zákona a Trestného poriadku a súčasne predloženie termínov spracovania aj vykonávacích predpisov, vrátane prijatej prvej etapy rekodifikácie.

    2. Plán organizácie útvarov polície na boj s organizovaným zločinom a medzinárodnej spolupráce.

    3. Plán personálneho a materiálneho zabezpečenia polície na boj s organizovaným zločinom.

    4. Plán školení a stáží špecialistov polície pre boj s organizovaným zločinom doma i v zahraničí.

    5. Opatrenia na zabezpečenie apolitickosti polície na všetkých stupňoch riadenia a ich kontrolu parlamentom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Bugár. Pripraví sa pán poslanec Langoš. S faktickou poznámkou vystúpi pán predseda Slobodník.

  • Mal som tu návštevu, tak som nemohol počúvať prejav pána Pittnera a v tejto faktickej poznámke sa môžem dotknúť len veľmi málo vecí. Možno to po mne povie tiež pán Bugár, a ja poviem len tie najvšeobecnejšie veci.

    Pán Pittner, je nefér, keď zaťahujete do vecí práve prípad nášho pána poslanca. Ak chcete, môžem vám povedať, čo reprodukoval americkým návštevníkom spoločnej konferencie - možno to povie on. Je nefér, a utrpeli ste strašné fiasko, pán Čarnogurský a pán Mikloško, s prípadom nešťastnej smrti, skutočne poľutovaniahodnej smrti pána Remiáša. Je nefér vytvárať domnienky, vytvárať ilúziu o zastrelení pána Remiáša, o výbuchu organizovanom nejakou štátnou zložkou. Je to jednoducho nefér. Také veci sa nerobia a majú za účel skresľovať skutočnú situáciu a dávať do zahraničia signály, ktoré by mali vášmu dávnemu cieľu - teraz nehovorím o vás, ale o pánovi, ktorý sedí vedľa vás, za pánom Javorským - zdvihnúť moc z ulice. Verím, že sa vám to tentoraz nepodarí, akokoľvek sa ponáhľate aj v súvislosti s Technopolom. A teraz vám to poviem po latinsky: "Verbum sapientibus sat" - Múdremu stačí povedať slovo. Ostatné si domyslí sám.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou vystúpi ešte pán poslanec Pittner.

  • Ďakujem za slovo. Odpoviem pánu poslancovi Slobodníkovi len na tú časť, ktorá sa dotýkala mňa.

    Nechápem, pán poslanec, prečo mi vyčítate, ak tu spomínam medzi prípadmi nevysvetliteľných výbuchov a neobjasnených výbuchov i výbuch auta pána poslanca Matejku. Čo tým chcete naznačiť?

    A pokiaľ ide o vaše celkové konštatovanie, dovoľte mi povedať jednu vec, ktorú by ste mali práve vy veľmi dobre pochopiť. Solženicynovi tiež svojho času vyčítali, že špiní do vlastného hniezda.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    tiež mi dovoľte pár poznámok najskôr na poslanca a predsedu výboru, pána Slobodníka. Dobre som počúval správu alebo to, čo tu prezentoval pán poslanec Pittner. On ani jedným slovom nehovoril o tom prípade výbuchu granátu, že by išlo o nejaký politický čin. Toto nepovedal. A ostatné, myslím si, je pravda. Dokonca ma poburuje to, že 36 hodín po výbuchu ministerstvo vnútra a Prezídium Policajného zboru vydalo vyhlásenie, že doterajšie výsledky vyšetrovania nezistili, že by išlo o útok proti poslancovi alebo proti majetku poslanca. Pritom musím povedať, že ďalšie vypočúvania prebehli až dva dni po vašom vyhlásení.

    Ale, keď už teda hovorím, dovoľte mi ešte ďalšiu poznámku, pán minister, smerom k vám. Obdivujem vašu odvahu po tých nedávnych skutočnostiach vystupovať pred týmto plénom. Keby ste mali aspoň takú istú odvahu v boji proti zločinnosti.

  • Správa o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike má byť prierezom všetkých oblastí života našich občanov, ktoré ovplyvňujú ich pocit bezpečnosti, a súčasne by mala poukázať na konkrétne skutočnosti, ktoré viac či menej ťažia slovenskú spoločnosť a navrhnúť ich riešenie. Ale prerokovaná správa je niečím iným. Je povrchnou, zavádzajúcou hrou so štatistickými číslami, a dokonca na rozdiel od minulých správ do včerajšieho dňa neobsahovala ani návrh opatrení na zlepšenie bezpečnostnej situácie v roku 1996.

    Napriek sľubom pána ministra Hudeka zo dňa 10. 5. 1995 správa prichádza znovu neskoro. Citát zo stenografického záznamu z jednej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky dokazuje, že pán minister nedodržal ani vlastný sľub, a to - citujem: "V budúcom roku by mala táto správa prísť hneď po spracovaní a po prerokovaní vo vláde. Predpokladám, že by to malo byť začiatkom februára každého roku." Viete, že takto to nebolo.

    Prvá veta správy konštatuje, že došlo k zníženiu počtu evidovaných trestných činov a k stabilizovaniu verejného poriadku, koniec koncov dokazuje to aj priložená tabuľka číslo 1, podľa ktorej sa celková kriminalita v porovnaní s rokom 1994 znížila o 23 134 prípadov, čo predstavuje 17-percentné zníženie. Za povrchné považujem to, že nie je zodpovedaná otázka, v čom sú príčiny zníženia celkovej kriminality, keď v násilnej kriminalite nastalo zvýšenie počtu o 1 114 prípadov, to znamená o 11 %, zvýšenie mravnostnej kriminality o 8 %, zvýšenie ostatnej kriminality o 29 %, zvýšenie zostávajúcej kriminality o 11 %, ekonomickej kriminality o 20 %. Jediný druh, a to majetková kriminalita, zaznamenala zníženie v počte evidovaných prípadov o 26 972, to znamená o 25 %.

    Z pohľadu štruktúry kriminality, teda jej dynamiku v roku 1995 ovplyvnil len jeden druh kriminality, a to zníženie počtu prípadov majetkovej kriminality. Ostatné druhy kriminality v roku 1995 kvantitatívne vzrástli. A tento fakt ministerstvo vnútra taktne obchádza, čiže zavádza všetkých, ktorí sa oboznámili s týmto elaborátom. V čom je teda príčina takého podstatného zníženia počtu prípadov majetkovej kriminality? V prevažnej miere je to výsledok dopadu novely Trestného poriadku s účinnosťou k 1. 10. 1994 najmä v dvoch smeroch:

    1. Zvýšenie spodnej hranice výšky škody, čím sa množstvo vecí predtým trestného charakteru dostalo do priestupkov.

    2. Zmena vecnej príslušnosti preverovania prípadov krádeže vlámaním až do výšky škody 245 tisíc korún z vyšetrovacích orgánov na policajné orgány.

    Aj to je všeobecne známe, že dovtedy, kým zadokumentovanú vec pracovníci kriminálnej polície odovzdajú vyšetrovateľovi, a to býva niekoľko mesiacov, spis nie je evidovaný v štatistike kriminality, čiže sa nevedie ako neobjasnený trestný čin, je evidovaný len v bežnej spisovej agende daného odboru. Týmto sa môže regulovať nápad i objasnenosť podľa ich vývoja.

    Ako som už spomenul, správa má aj podľa názvu obsahovať návrh opatrení na zlepšenie bezpečnostnej situácie v tomto roku. Má obsahovať, ale neobsahuje a bol len dodatočne zaslaný Národnej rade Slovenskej republiky. Je zarážajúce, že garančný výbor - výbor pre obranu a bezpečnosť ani to nezbadal, ani vo svojom uznesení na tento fakt nereagoval. Koho je to vina? Spýtajte sa pána predsedu výboru, ako aj tých členov výboru, ktorí znemožnili rozpravu k tomuto bodu. Právom sme očakávali, že budú navrhnuté konkrétne opatrenia, ktoré napomôžu zvýšiť dôveru občanov k polícii.

    Nikoho nemôže uspokojiť výsledok aprílového prieskumu verejnej mienky uskutočnený metodickým výskumným kabinetom Slovenského rozhlasu, podľa ktorého polícii dôveruje, alebo skôr dôveruje ako nedôveruje 47,8 %, to znamená ani nie každý druhý občan Slovenskej republiky.

    A teraz, konkrétne. Druhá strana správy zdôrazňuje vysoký podiel recidivistov a mládeže na celkovej kriminalite, ako aj zvyšovanie počtu trestných činov spáchaných cudzincami, ale bez konkrétneho návrhu opatrenia komplexného charakteru vo vzťahu k týmto špecifickým skupinám páchateľov. Tretia strana správy konštatuje zvyšujúci sa počet neobjasnených prípadov prepadov, lúpeží tzv. kurzových vozidiel prevážajúcich finančnú hotovosť, tiež bez návrhu riešenia. Na štvrtej strane správy, pán minister, konštatujete, že v Bratislave bol najväčší počet krádeží vlámaním do bytov, jedna tretina v rámci Slovenskej republiky. Mňa by osobne zaujímalo, aké sú možnosti riešenia tohto alarmujúceho stavu.

    Dovoľte mi ďalšiu poznámku k tej časti správy, ktorá sa týka orgánov vyšetrovania, kde sa len veľmi stroho a lakonicky spomínajú pojmy "rýchlosť a kvalita procesu vyšetrovania". Pýtam sa, akým organizačným, legislatívnym a materiálno-technickým spôsobom bude ďalej rozvinutá ochrana vyšetrovateľa, jeho procesná samostatnosť pred možnosťou zasahovania do priebehu vyšetrovania zo strany jeho nadriadených, a to aj pred možnosťou tzv. "kopnutia do gúľ".

    Vážené pani kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte mi na záver poukázať ani nie na samotnú závažnú trestnú činnosť, akou je organizovaný zločin a terorizmus, ale na niektoré skutočnosti, ktoré zo strany ministerstva s veľkou pravdepodobnosťou prispeli k zvyšovaniu tejto formy násilnej kriminality. Národná rada Slovenskej republiky v bode číslo 14 svojho uznesenia číslo 69 zo dňa 20. 1. 1995 k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky žiadala vládu - citujem: "centralizovať riadenie boja s organizovaným zločinom a vylúčiť zbytočné medzičlánky". V bode 15 tohto uznesenia sme žiadali vládu - citujem: "predložiť Národnej rade Slovenskej republiky konkrétne kroky zamerané na boj s organizovaným zločinom".

    Nadväzne na to v súhrnnej informácii o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike v roku 1994 a o prijatých opatreniach na ochranu verejného poriadku, života a zdravia občanov a majetku ministerstvo vnútra a Policajný zbor si predsavzali, citujem: "zamerať pozornosť na vypracovanie konkrétnych opatrení zameraných na boj s organizovaným zločinom, vrátane možného riešenia centralizácie tohto boja".

    Napriek týmto uzneseniam neboli do dnešného dňa predložené Národnej rade Slovenskej republiky žiadne konkrétne opatrenia v boji proti organizovanému zločinu, ale, čo je zarážajúce, došlo k porušeniu uznesenia číslo 69/1995 a zaradeniu medzičlánkov medzi prezidenta Policajného zboru a Útvar organizovanej kriminality, a tým k oslabeniu a spomaleniu činnosti tohto útvaru. Otázne je, či to bol zámer alebo neschopnosť.

    V súčasnosti patria operatívne odbory pod kriminálny útvar, ten pod Správu kriminálnej polície a až nad ňou je prezident Policajného zboru. Namieste je otázka, prečo výbor pod vedením predsedu pána Andrejčáka nie je schopný plniť svoju kontrolnú úlohu aj voči Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky aspoň tak, ako v predchádzajúcom volebnom období a upozorniť ministra vnútra na neplnenie a porušovanie uznesení Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na vysvetlenie čaká aj to, z akých dôvodov boli pozbavení funkcie, premiestnení alebo dobrovoľne opustili Útvar organizovanej kriminality 8 príslušníci, práve ľudia, ktorí boli aktérmi akcie "Komando", pred rokom a pol v Dunajskej Strede. A pritom, ostáva faktom, že Útvar organizovanej kriminality bol vo viacerých prípadoch úspešný práve ich pričinením, ako napríklad pri odhaľovaní a zdokumentovaní krádeže 50 kusov guľometov z vojenskej techniky, alebo pri zaistení 19 kg uránu 235 vo Svite.

    Nemyslíte si, pán minister, že takéto zaobchádzanie s členmi Útvaru organizovanej kriminality je signálom pre organizovaný zločin, že majú voľné ruky, nehovoriac o tom, že ich sebavedomie a drzé vystupovanie zapríčinilo napríklad v okrese Dunajská Streda, že dnes už fakticky nenájdete človeka, ktorý by bol ochotný svedčiť? Poškodení v súčasnosti už ani nehlásia tzv. nákupy mafie u súkromníkov bez platenia a čerpania pohonných hmôt zadarmo, lebo neveria policajtom.

    Ale vráťme sa ešte k uzneseniam Národnej rady Slovenskej republiky. Ako keby nebolo dosť ignorancie Národnej rady zo strany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. V uznesení Národnej rady Slovenskej republiky číslo 123 z 10. mája 1995 v bode 4 Národná rada žiadala vládu - citujem: "sledovať a vykazovať osobitné trestné činy zaradené do kategórie organizovaného zločinu podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 249/1994 Z. z. o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti. V polročných intervaloch informovať Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o účinnosti prijatých opatrení v boji proti organizovanému zločinu". Pán minister, vy natoľko ignorujete Národnú radu, že toto uznesenie ste nesplnili za uplynulý rok ani raz. Nemyslíte si, že vaše odstúpenie je už namieste?

    Vážená Národná rada, dovoľte mi na základe uvedeného predložiť jeden konkrétny návrh: Do bodu C zaradiť bod 3 - vyhodnotiť plnenie uznesení Národnej rady Slovenskej republiky číslo 69/1995 a 123/1995 - termín: júl 1996.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem aj ja. Pán poslanec Langoš, nech sa páči. Ďalej je prihlásený pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    musím sa priznať, že som musel prekonávať veľký odpor, aby som vystúpil v tejto chvíli pred slovenským parlamentom v prítomnosti ministra vnútra, ktorý sa len pred dvoma dňami verejne priznal k tomu, že sa podieľal s inými ústavnými činiteľmi na trestnej činnosti. Skutočne silný odpor, ale rozhodol som sa vystúpiť, pretože moja vlasť je v ohrození. Minister sám vyvodí z toho svoju osobnú politickú zodpovednosť.

    Ale v tejto chvíli považujem za potrebné, pretože policajná služba je najťažšia, najzodpovednejšia a najnebezpečnejšia medzi službami, ktoré poskytuje štát svojim občanom, aby slovenský parlament vyjadril podporu a dôveru policajtom Polície Slovenskej republiky, o ktorých sa tak arogantne vyjadril verejne sám minister. Preto navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala takéto uznesenie:

    "Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje podporu a dôveru policajtom Polície Slovenskej republiky."

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Černák. Pripraví sa pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia,

    skôr, ako poviem niekoľko poznámok k ekonomickej kriminalite, dovoľte mi len pripomenúť koľkokrát opozícia prednášala vecné, odborné, fundované návrhy, ako sme vás upozorňovali, priatelia z koalície, že nezmyselnou novelizáciou Trestného zákona o tom, že vinný je len ten, kto úplatky prijíma, sa nič nevyrieši. Vtedy ste sa smiali, podobne ako dnes, nebrali ste náš názor vážne. A o deväť mesiacov premiér povie, že áno, Slováci sú takí, za deväť mesiacov sme zaznamenali len jeden, jediný prípad. Takže nie cesta sankcií, presadzovania jedného jediného názoru, ale cesta spolupráce, cesta využitia odborného potenciálu všetkých, ktorí majú záujem, je cesta, ktorá pomôže riešiť aj taký zložitý problém, ako je bezpečnostná situácia na Slovensku.

    Túto správu som si prečítal veľmi pozorne a, žiaľ, mám pocit, že je urobená takpovediac z povinnosti, aby bola splnená úloha, aby sa dala urobiť "fajočka", ale veľmi málo som sa z nej dozvedel, aký bude ďalší vývoj, aké budú ďalšie konkrétne úlohy. Zameral som sa predovšetkým na oblasť ekonomickej kriminality.

    Dámy a páni, nie je potrebné veľa rozprávať. Stačí si sadnúť - a podľa možnosti takí menej známi - na chodbe Fondu národného majetku, stačí si sadnúť na hocijakom úrade, stačí vidieť, ako ľudia vychádzajú, tí, ktorí potrebujú nejaké rozhodnutie, stačia tie typicky ironické poznámky, že zadarmo ani kura nehrabe, a fakt - ekonomická kriminalita a korupcia sa stávajú vážnou rakovinou slovenskej spoločnosti. Znižujúca sa kúpna sila obyvateľstva, existenčné problémy niektorých, ale na druhej strane aj nenásytnosť tých, ktorí majú veľa a chcú mať ešte viac, vedie k tomu, že ak nebudeme s týmto problémom bojovať, staneme sa takou krajinou, ako sú niektoré latinsko-americké krajiny, kde sa bežne hovorí o tom, že jedna cena je oficiálne uznaná a druhá je cena, ktorá ide popod stôl.

    Je na zamyslenie sa nás všetkých, ak pri takom stave, ktorý v našej spoločnosti panuje, sa medzi najzávažnejšími deliktmi, ktoré boli v tejto oblasti vyšetrené, resp. ktoré boli dané na podanie obžaloby, uvádza len 9 prípadov, a medzi tými 9 v Slovenskej republike najzávažnejším je napríklad aj taký, že v októbri roku 1995 bol v Bratislave zadržaný nejaký F. A., ktorý sa narodil v Kuvajte a v telefónnom automate platil falzifikátom telefónnej karty, tzv. nekonečnej večnej karty.

    Dámy a páni, ak už máme takú čistú spoločnosť z hľadiska ekonomického, že keď niekto v telefónnom automate platí nekonečnou kartou, tak si to zaslúži byť v zozname najzávažnejších prípadov, mohli by sme si gratulovať. Ale všetci viete, že to nie je tak.

    Nechcem zabíjať váš čas konkrétnymi podozreniami, alebo náznakmi. Musím vám povedať, že som privítal, keď ste predostreli program Čistých rúk. Síce nevedel som sa v niektorých tých zákonoch orientovať, nevedel som presne, čo je tam myslené, ale myslel som, že postupnou realizáciou spoločne podporíme tie kroky, ktoré budú viesť k očisteniu spoločnosti. Žiaľ, program ostal programom, a ani v tejto správe sa nehovorí o tom, ktoré konkrétne úlohy sa z tohto programu realizovali a ktoré sa budú realizovať.

    Dámy a páni, viete o mne, že som bol riaditeľom podniku. Raz som bol na jednom školení, kde nám hovorili: "Ak zadáte ako vedúci pracovníci úlohu napríklad takéhoto typu: systematickým tlakom na znižovanie stavu zásob a zvyšovanie efektívnosti výroby zlepšovať hospodársky výsledok podniku, nikto vám nič neurobí, pretože nevie čo má robiť. Čo vám pripomína úloha v uznesení pod písmenom c), kde sa píše: "pokračovať v úsilí o zlepšovanie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike cestou koordinácie, hodnotenia a kontroly programových dokumentov vlády prijatých v boji proti zločinnosti, korupcii a drogovým závislostiam"? Nikto nič neurobí, pretože nevie, čo má robiť.

    Preto si dovolím dať návrh, aby sme toto uznesenie doplnili dvoma konkrétnymi úlohami. Predovšetkým požiadať vládu, aby predložila Národnej rade vyhodnotenie plnenia programu Čisté ruky za rok 1995, termín do 30. 6., a zároveň aby predložila Národnej rade harmonogram realizácie úloh programu Čisté ruky na rok 1996, takisto do 30. 6. A následne potom v ďalšej správe, ktorá bude daná za rok 1996 do marca 1997, budeme môcť konkrétne hodnotiť, aké úlohy boli dané a ako boli plnené. Toľko môj návrh na uznesenie.

    A dovoľte mi, prosím, aby som sa dotkol ešte jednej problematiky. Ak si tú správu otvoríte na strane 14, v poslednej vete sa dočítate: "Autoritu Policajného zboru nezvyšujú ani snahy o spolitizovanie jeho činnosti v kauzách zavlečenia Michala K. mladšieho do cudziny a preverovania podpisov na petičných hárkoch Demokratickej únie." Bola to najväčšia policajná akcia po nežnej revolúcii. Tu, v tejto sále sme protestovali, tu, v tejto sále som niekoľkokrát žiadal formou interpelácie, najúčinnejšej poslaneckej zbrane, odpoveď od pána ministra Hudeka, koľko osôb svoj podpis pod petičnými hárkami Demokratickej únie priznalo.

    Verím, že spolitizovávanie Policajného zboru je zlé. Spolitizoval ho ten, kto poslal policajtov do ulíc, aby preverovali podpisy pravosti. Verejne som povedal, a znova opakujem, boli niektorí jednotlivci, ktorí boli príliš iniciatívni, ktorí nechali ľudí čakať, ktorí robili na nich nátlak a narážky, ale drvivá väčšina Policajného zboru absolvovala toto preverovanie taktne, na úrovni, takpovediac skoro sa hanbili za to, že to musia preverovať. Ale keď dospeli k nejakému číslu a keď to číslo zosumarizovali, nikdy neuzrelo svetlo sveta. A preto, hoci som nebol nadšený tým, že moje meno sa spomína v súvislostiach s nahrávkou rozhovoru pána Ivana Lexu a pána Hudeka, ale bola to obrovská morálna satisfakcia, že keď policajti spočítali koľko ľudí podpísalo, resp. priznalo svoju pravosť podpisu, a keď sa dospelo k číslu 11 313, pán minister svojmu kolegovi Lexovi povedal: "To vieš, debili, zosumarizovali to."

    Ak ste tam čítali moje meno a že som ukazoval na mítingu nejaké výpisy, bola to tabuľka z počítača, v ktorej bolo napísané, že 11 313 ľudí priznalo, a pán minister Hudek neodpovedal na moje otázky ako minister, keď som mu ich kládol, ale svojmu kolegovi do telefónu povedal: "To vieš, nikdy to neuzrie svetlo sveta, použijeme iný." Samozrejme, povedal som to svojimi slovami, presný text ste si mohli prečítať.

    A preto dámy a páni, skončím tým, že mnoho sa diskutuje, či bolo etické zverejniť takúto pásku, a mnoho sa hovorí o tom, ako sa tá páska získala. To nie je problém. Ale zásada je tá, že keď minister nepovie pravdu na pôde Národnej rady, treba pravde pomôcť, aby uzrela svetlo sveta. A keď aj takýmto spôsobom, je to správne, pretože pravda sa zamlčať nedá a ja dúfam, že to nebude trvať 40 rokov.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Roman Kováč a pripraví sa pán poslanec Matejka. S faktickou poznámkou najskôr pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Považujem skutočne za pozoruhodné, ak nejaký poslanec prehlási, že prešetrovanie podozrenia z trestného činu podvodu je politickou kauzou.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    dostali sme na prerokovanie materiál, ktorý sa nazýva "Správa o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1995 a návrh opatrení na jej zlepšenie v roku 1996". Materiál podľa košieľky predkladá Vladimír Mečiar, predseda vlády Slovenskej republiky.

    Vážené dámy a páni, keď ste si preštudovali tento materiál, mnohí z vás museli zistiť, že tento materiál neobsahuje návrh opatrení na rok 1996. Azda vás o tom presvedčí aj košieľka. Keď sa na ňu pozriete, čo materiál obsahuje, zistíte, že návrh opatrení tam nie je uvedený. Napriek tomu je tam návrh uznesenia, že Národná rada berie na vedomie správu o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1995 a návrh opatrení na jej zlepšenie v roku 1996.

    Vážení páni a dámy, toto považujem za pohŕdanie parlamentom - neposkytnúť materiál, ktorý máme zobrať na vedomie, ale žiadať od nás, aby sme ho na vedomie zobrali. Ako sa to dá inak nazvať? Hlboká nekompetentnosť ministerstva vnútra, niet na to iný výraz. Nedali si tú námahu, aby napísali, čo len slovíčko, čo chcú robiť v roku 1996. Až keď sa na to prišlo v zdravotnom výbore, kde všetka česť, sa rokuje nie politicky, ale vecne, v zdravotnom výbore sme prišli na to, že neobsahuje návrh opatrení a upozornili sme na to predsedu Národnej rady, až zásluhou tohto upozornenia sa dodatok, ktorý máte v laviciach, dostal na váš stôl.

    Dovoľte, aby som sa vrátil k bezpečnostnej situácii. Správa uvádza, že na Slovensku bolo v roku 1995 evidovaných 114 579 trestných činov. Každú hodinu teda 13 trestných činov. A prosím, pozrite sa, čo ponúka ministerstvo vnútra na riešenie tejto situácie. Okrem všeobecných úloh, ktoré vyplývajú z rozpracovania množstva materiálov, ponúka 5 kontrolných úloh.

    Prvá úloha je zabezpečenie európskej regionálnej konferencie Interpolu. Druhá úloha - a prosím, všimnite si túto druhú úlohu, začať s realizáciou systémového riešenia problematiky boja s trestnou činnosťou krádeží motorových vozidiel. Za tým účelom vyriešiť etapu 1 a 2 projektu Integrácia pátracieho systému atď. Všimnite si, že tá ignorancia ministerstva vnútra pokračuje, pretože si tu kladú úlohu do 20. 3. 1996. Namiesto toho, aby nám referovali, pretože dnes máme máj, aká je situácia s plnením tejto úlohy, už zadávajú úlohu. Teda, začať realizáciu systémového riešenia. Tretia konkrétna úloha - prijať potrebné personálne, organizačné a materiálno-technické opatrenie v súvislosti s ohlasovacou povinnosťou bánk v prípade podozrivých bankových operácií. Štvrtá úloha - zorganizovať medzirezortnú poradu orgánov činných v trestnom konaní. Opäť mala byť hotová do 30. 3. A piata - predložiť na rokovanie vlády návrh o organizovaní pomoci, spolupráce občanov s políciou. Táto piata úloha nie je ani termínovaná.

    Vážené dámy, vážení páni, myslím si, že by sme mali predstúpiť s týmto návrhom opatrení pred verejnosť. Povedzme to tým 114 579 obetiam trestných činov, akéže to opatrenie ministerstvo vnútra pripravilo. Zorganizuje konferenciu, urobí medzirezortnú poradu. No to sa teda títo ľudia nesmierne potešia. Návrh opatrení, ktoré predložilo ministerstvo ako dodatok, považujem za absolútne nedostatočný, nekonkrétny, neriešiaci vôbec problematiku kriminality na Slovensku, a preto navrhujem prijať uznesenie:

    Národná rada Slovenskej republiky berie správu o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1995 na vedomie - prvá časť. A druhá časť uznesenia - Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky o predloženie konkrétnych krokov v návrhu opatrení na zlepšenie bezpečnostnej situácie v roku 1996 na najbližšiu schôdzu Národnej rady.

    Zdôvodnenie: to, čo je predložené ako návrh opatrení, vážené dámy a páni, nie je návrh opatrení. Je to zdrap papiera, ktorý bol narýchlo pripravený, keď sa zistilo, že niečo chýba. A ja skutočne s veľkou chuťou zverejním úlohy, ktoré si kladie ministerstvo vnútra na zlepšenie kriminality, v dennej tlači, tak, aby občania vedeli, ako bude chránená ich bezpečnosť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja. Pán poslanec Matejka, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, pán minister, vážení kolegovia,

    v súvislosti s prerokúvaním správy o bezpečnostnej situácii na území Slovenskej republiky za minulý rok dovoľujem si vás oboznámiť s realizáciou niektorých opatrení prijatých na stabilizáciu bezpečnostnej situácie v hlavnom meste Slovenskej republiky, ktoré som si zadovážil na prerokovanie tejto správy, aby som zároveň povedal aj niečo pozitívne k výkonu polície v Slovenskej republike, a zvlášť v našom hlavnom meste.

    Vývoj bezpečnostnej situácie v centrálnej časti hlavného mesta Slovenskej republiky si vyžiadal vytvorenie nového útvaru - odboru hliadkovej služby v podmienkach Veliteľstva Policajného zboru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. V centrálnej časti mesta, predovšetkým v obvode Bratislava I Staré Mesto, dochádzalo k značnej koncentrácii záujmových osôb polície, a následne k páchaniu uličnej trestnej činnosti. Najväčšmi boli napádaní zahraniční turisti, fyzicky postaršie a slabšie osoby. Prioritné postavenie v jednotlivých druhoch trestnej činnosti mali vreckové krádeže, vykrádanie a krádeže motorových vozidiel. Toto je kriminalita, ktorá denne otravuje veľké množstvo našich občanov, a tí potom hodnotia stav akcieschopnosti štátneho orgánu.

    Odbor hliadkovej služby začal vytýčené úlohy plniť dňom 3. 10. 1995. Na riešenie nepriaznivej bezpečnostnej situácie boli odboru hliadkovej služby stanovené ciele, a to hlavne vo vytvorení bezpečnostných úsekov s ich nepretržitým obsadzovaním hliadkovou službou, v mapovaní a zamedzovaní páchania trestnej činnosti záujmových osôb a v zefektívnení výkonu poriadkovej služby polície v hlavnom meste Slovenskej republiky. Výkon služby sa vykonáva v štyroch čatách v presne určených úsekoch hliadkovania. Systemizovaný stav na odbore hliadkovej služby je v súčasnosti 157 policajtov. Do 15. mája bol výkon služby posilňovaný aj v dohode s príslušníkmi mestskej polície. V nepretržitom výkone služby, v trojsmennom pracovnom cykle, sa obsadzuje 20 úsekov určených na základe analýzy v uličnej trestnej činnosti, a to v dennom, popoludňajšom a nočnom čase, so striedaním hliadok na určitých úsekoch, 60 policajtmi odboru hliadkovej služby.

    Stav bezpečnostnej situácie na úsekoch hliadkovania sa denne vyhodnocuje s podielom na dosiahnutej výslednosti jednotlivých hliadok. Pravidelným obsadzovaním úsekov hliadkovania, zvýšením kontrolnej činnosti hliadok sa podarilo vytlačiť páchateľov uličnej kriminality zo sledovaných úsekov, čo sa prejavilo znížením celkového nápadu trestnej činnosti. Došlo k podstatnému eliminovaniu vreckových krádeží, obťažovania občanov a návštevníkov hlavného mesta a krádeží vlámaním do motorových vozidiel. U občanov sa zvýšil pocit osobnej bezpečnosti v tejto oblasti kriminality.

    Teraz niekoľko štatistických údajov. Pozitívne možno hodnotiť, že od zriadenia tohto útvaru nebol v centre mesta zaznamenaný prípad závažného porušenia verejného poriadku. O správnosti rozhodnutia ministra vnútra o zriadení tohto útvaru svedčia aj dosahované výsledky. Za obdobie od 1. 10., to znamená od vzniku tohto útvaru do 30. 4. 1996, bolo zadržaných 47 páchateľov trestnej činnosti, zadržaných 114 hľadaných osôb, predvedených 781 osôb podozrivých zo spáchania trestného činu, zadržaných 219 osvedčení o evidencii motorového vozidla, zadržaných 127 vodičských preukazov, uložených 6 404 blokových pokút na celkovú sumu 890 000 Sk. Zistilo sa 1 143 priestupkov. Podalo sa 498 oznámení o spáchaní dopravného priestupku účastníkmi cestnej premávky.

    Toto opatrenie našlo odraz aj v znížení nápadu kriminality v obvode Staré mesto. Za hodnotené obdobie došlo k poklesu nápadu trestnej činnosti o 381 skutkov. Výrazne sa to prejavuje na úseku násilnej kriminality, kde došlo k poklesu o 17 prípadov. Napríklad pri lúpežiach došlo k zníženiu o 7 týchto trestných činov, pri krádežiach vlámaním do bytov došlo k poklesu z 53 na 33 a pri krádežiach motorových vozidiel z 218 na 159.

    V podstate možno konštatovať, že vďaka prijatým opatreniam zo strany ministerstva vnútra došlo k zlepšeniu bezpečnostnej situácie v hlavnom meste Slovenskej republiky. To však neznamená, že na veľký počet obyvateľov hlavného mesta Slovenskej republiky sa môžeme s touto situáciou plne uspokojiť. Tento experimentálny výkon služby sa bude rozširovať aj do ostatných mestských častí. Z uvedeného rozboru vyplýva, že výkon hliadkovej služby možno hodnotiť pozitívne z represívneho, ako aj z preventívneho hľadiska. Výkon je orientovaný hlavne na predchádzanie a objasňovanie trestnej činnosti uličného charakteru, zabezpečenie verejného poriadku, zamedzenie páchania lúpeží a násilnej trestnej činnosti, pátranie po hľadaných osobách a veciach. Doterajší vývoj bezpečnostnej situácie a stav verejného poriadku plne podporuje a potvrdzuje opodstatnenosť zriadenia tohto útvaru.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Ďalej je prihlásený do rozpravy pán poslanec Fedor. Ešte predtým s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Bajan.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Samozrejme, je to zaujímavá správa, ale všade tam, kde pán kolega Matejka hovoril o meste Bratislava, by bolo treba povedať Staré mesto. Správne podotkol, že je predpoklad, že sa vytláča priestupková činnosť práve v neprospech ostatných okrajových mestských častí, takže až taká jednoznačná pozitívna správa to nie je. To je jedna poznámka.

    Druhá poznámka je, že na zmiešané hliadky sú viaceré názory. O tom pán minister tiež vie. Táto situácia sa prehodnocuje, pretože zmiešané hliadky sa predovšetkým využívajú na potreby Policajného zboru, a nie v prospech tých vecí, ktoré občan pociťuje. Čiže obchôdzková činnosť sa vlastne stráca a je to len hliadková činnosť predovšetkým vodičom. Tak sme hodnotili posledné tri mesiace, takže bude to treba ešte veľmi vážne prehodnotiť, čo s tým ďalej.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    v súvislosti s prerokúvaním správy o bezpečnostnej situácii na území Slovenskej republiky dovoľte, aby som vás podrobnejšie poinformoval o bezpečnostnej situácii v Košiciach.

    Bezpečnostná situácia na teritóriu mesta Košíc je determinovaná predovšetkým stavom, štruktúrou a dynamikou kriminality a stavom jej objasňovania, kvantitou dopravnej nehodovosti a dopravnej disciplíny na území Košíc, úrovňou ochrany verejného poriadku, do ktorého patrí početnosť a druhová skladba páchaných priestupkov v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov, ale i stav a úroveň dodržiavania všeobecne záväzných nariadení orgánov miestnej štátnej správy a samosprávy. Nemalou mierou bezpečnostnú situáciu ovplyvňuje i výskyt ďalších negatívnych javov, akými sú alkoholizmus, drogová závislosť, ale aj výskyt prejavov rasovej neznášanlivosti medzi majoritnou a minoritnou časťou občianskej spoločnosti v meste. Ide predovšetkým o vzťahy medzi obyvateľstvom rómskeho pôvodu a ostatnými občanmi mesta.

    Indikátorom spokojnosti, respektíve nespokojnosti obyvateľstva s bezpečnostnou situáciou na území mesta je na jednej strane pocit bezpečia, respektíve ohrozenosti, ktorý obyvatelia Košíc pociťujú, a na druhej strane názor obyvateľstva na prácu polície, respektíve ďalších zložiek, ktoré participujú na jej pozitívnom ovplyvňovaní.

    Nemalú mieru na ovplyvňovaní týchto pocitov a postojov majú masmediálne prostriedky a stav a úroveň informovanosti obyvateľstva o bezpečnostnej situácii v meste. Bezpečnostnú situáciu na území Košíc najvýraznejšou mierou ovplyvňoval za posledné roky prudký rast kriminality spojený s nárastom spôsobených škôd, rastom agresivity a organizovanosti trestnej činnosti a znižujúcou sa mierou jej objasňovania. Táto situácia kulminovala v roku 1993. Už v priebehu roka 1994 bolo možné pozorovať postupne sa znižujúcu dynamiku rastu kriminality. Novela trestno-právnych noriem, ktorá nadobudla účinnosť od 1. 10. 1994, výraznejšou mierou ovplyvnila predovšetkým najfrekventovanejší druh trestnej činnosti - majetkovú kriminalitu.

    Projekt, Košice - bezpečné mesto spája tri samostatné prvky, a to samosprávu, štátnu správu a občana. Kladie si za úlohu realizovať ozdravenie spoločnosti podporou systémových vzťahov, odrážajúcich vývinové tendencie spoločnosti, rozvoj aktivít miestnej samosprávy v oblasti ochrany verejného poriadku, vnútornú prepojenosť štátnej správy, samosprávy a občana pri potieraní kriminality a javov s kriminogénnym prvkom. Za takéto javy možno považovať aj priestupky, ktorých neriešenie v rôznych oblastiach ľudských činností môže viesť k vzniku následných nežiaducich javov. Projekt si nekladie za cieľ vytvoriť policajný režim na určitom teritóriu enormným nasadením bezpečnostných a poriadkových síl, i keď pre nezainteresovaného v tejto etape môže skutkový stav takto vyzerať - posilnenie mestskej polície o 130 policajtov a miestneho veliteľstva Policajného zboru Košice o 161 policajtov.

    Realizácia projektu Košice - bezpečné mesto je rozdelená z pohľadu realizácie projektových opatrení do nasledujúcich fáz.

    Prvá fáza: vyčlenenie územia na realizáciu projektu, jeho rozdelenie do mikrorajónov a obsadenie poriadkovými silami, vytvorenie miestnej a osobnej znalosti, začiatky získavania občanov bývajúcich na chránenom teritóriu na tvorbu sebeochranných aktivít.

    Druhá fáza: krátkodobé presuny projektových opatrení do priestorov nadväzujúcich na chránené územie s cieľom posilniť zázemie projektu a vytvoriť predpoklad na postupné rozširovanie projektu, zväčšovanie mikrorajónov tak, aby sa počet chránených ulíc zdvojnásobil. Toto obdobie bude tiež charakterizované rozvojom technickej ochrany objektov. V tomto období by sa mali rozvinúť aktivity zamerané na brlohy, zhromaždiská bezdomovcov, ako aj pohostinské zariadenia nižších cenových skupín, kde dochádza k porušovaniu verejného poriadku.

    Tretia fáza: zvyšovanie počtu objektov chránených technickými prostriedkami s vývodom na PCO, alebo akustický svetelný signál s vývodom na ulicu. Rozvoj opatrení vo sfére sociálneho inžinierstva: projekt by sa mal v tomto období začať posilňovať záujmovými združeniami občanov, civilnobezpečnostnými službami a aktivitou trvalo bývajúceho obyvateľstva na chránenom území. Bude tiež charakterizovaný aktívnym ovplyvňovaním právneho myslenia a cítenia občanov prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov.

    Štvrtá fáza bude charakterizovaná rozptylom projektu do väčšej aglomerácie a tvorbou zón bezpečia, zón rizika a zón nebezpečia. Alternatívne je možné projekt v budúcnosti prispôsobovať stavu bezpečnostnej situácie buď jeho postupným rozdeľovaním, alebo presunom častí, alebo celého projektu do mestských častí, kde poriadkové aktivity nespĺňajú svoj účel, resp. kde pretrváva zhoršená bezpečnostná situácia.

    Na zabezpečenie úloh vyplývajúcich z projektu Košice - bezpečné mesto, minister vnútra Slovenskej republiky vykonal opatrenia na personálne posilnenie útvarov poriadkovej a kriminálnej služby, Mestského veliteľstva Policajného zboru Košice o 161 funkčných miest na priamy výkon služby. S prijímaním nových príslušníkov Policajného zboru a s ich nasadzovaním na plnenie úloh v rámci projektu sa začalo 1. 9. 1995 a 15. 11. 1995 boli plánované stavy naplnené. Novoprijatými policajtmi sa posilnili počty policajtov vo výkone hliadkovej služby na všetkých obvodných oddeleniach Policajného zboru, čím sa docielilo 50-percentné zvýšenie počtu hliadok vysielaných do výkonu hliadkovej služby.

    Pokiaľ sa v júni 1995 za jeden operačný deň vysielalo v priemere 57 dvojmužových hliadok do výkonu služby, tak v decembri sa vysielalo v priemere až 116 dvojmužových hliadok za jeden operačný deň, čím bola zabezpečená účinná prevencia kriminality páchanej najmä na ulici. Túto skutočnosť možno dokumentovať na počte spáchaných trestných činov násilného charakteru za obdobie roku 1995 v porovnaní s rokom 1994. Pri trestných činoch lúpeže došlo k zníženiu počtu spáchaných prípadov o 44,2 % a ublížení na zdraví o 8,7 %. Celkový nápad majetkovej kriminality sa znížil o 36,5 %, z toho pri krádežiach vlámaním o 20,2 %, pri krádežiach motorových vozidiel o 44,5 % a pri krádežiach vecí a súčiastok z motorových vozidiel o 31,1 %.

    Tieto pozitívne výsledky sa podarilo dosiahnuť aj intenzívnym vykonávaním opatrení preventívneho i represívneho charakteru, vzájomnou koordináciou síl a prostriedkov Mestského veliteľstva Policajného zboru Košice. Z celkového počtu trestných činov zaznamenaných v roku 1995 bolo 2 298 spáchaných na ulici. V porovnaní s rokom 1994 došlo k zníženiu počtu trestných činov spáchaných na ulici o 1 145 prípadov. Za hodnotené obdobie sa objasnilo 1 029 prípadov spáchaných na ulici a objasnenosť týchto trestných činov je 44,77 %. V porovnaní s rovnakým obdobím roka 1994 objasnenosť uličnej kriminality vzrástla o 7,27 %. Dôslednou realizáciou opatrení v rámci projektu sa dosiahli veľmi pozitívne výsledky v zamedzovaní trestnej činnosti a jej objasňovaní. V porovnaní s rokom 1994 sa podarilo znížiť celkový nápad trestných činov v služobnom obvode obvodných oddelení Policajného zboru Staré mesto o 26,2 %. Na druhej strane vzrástla objasnenosť o 16,4 %. Zvlášť pozitívne treba hodnotiť dosiahnuté výsledky v zamedzovaní násilnej kriminality závažného charakteru, ako sú lúpeže, pri ktorých sa dosiahlo zníženie počtu spáchaných trestných činov o 57,1 % v porovnaní s rokom 1994.

    Zvýšená pozornosť sa venovala dodržiavaniu všeobecne záväzných nariadení mesta a jednotlivých mestských častí, a to hlavne pri ochrane zelene, životného prostredia, zisťovaní nepovolených skládok odpadu a státí a zaparkovaní motorových vozidiel. V roku 1995 policajti poriadkovej polície zistili celkom 25 359 priestupkov, čiže o 3 614 priestupkov viac ako v roku 1994. Nárast počtu zistených priestupkov sa zaznamenal pri všetkých druhoch priestupkov. V rozkaznom a blokovom konaní sa prerokovalo 18 400 priestupkov na celkovú sumu 2 245 690 Sk. Na prerokovanie správnym orgánom sa predložilo 1 519 priestupkov.

    Projekt Košice - bezpečné mesto má svojou koncepciou a obsahom väčšmi preventívny ako represívny charakter. Z tohto hľadiska narastá význam efektívnej prevencie kriminality a poslanie skupiny prevencie kriminality Mestského veliteľstva Policajného zboru Košice. Táto skupina realizuje škálu najrôznejších akcií - seminár prevencia kriminality, tlačové besedy zamerané na odovzdávanie informácií pracovníkom médií, aj o realizácii a dosahovaných výsledkoch v rámci projektu, vykonávanie ankiet s rôznym zameraním medzi obyvateľstvom a ich analýzu na využitie v rámci výkonu služby, podiel na boji proti drogám medzi mládežou a organizovanie rôznych akcií pre obyvateľstvo s cieľom formovania pozitívneho vzťahu obyvateľstva k polícii.

    Dosiahnuté pozitívne výsledky v dynamike rastu a objasňovania trestnej činnosti na teritóriu mesta Košice svedčia o tom, že realizácia projektu v plnej miere prispela k zvýšeniu bezpečnosti občanov a ich majetku. Jeho ďalší vývoj je v značnej miere závislý nielen od vývoja bezpečnostnej situácie na teritóriu mesta Košice, ale aj od jeho ďalšieho ekonomického a finančného zabezpečenia. V ďalšom období je žiaduce dosiahnuť v prvom rade stabilizáciu novoprijatých príslušníkov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vážení páni poslanci, pani poslankyne, to bola posledná prihláška do rozpravy. Ak sa nikto nehlási do rozpravy... Pán poslanec Kunc, do rozpravy? Nech sa páči. Ale najskôr s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec, predseda Brňák.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Langoš okrem iného vo svojom vystúpení navrhol doplnok konečného uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky v tomto znení: "Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje dôveru a podporu policajtom Polície Slovenskej republiky". Domnievam sa, že tento návrh by mohol mať špekulatívny základ, preto neodporúčam plénu Národnej rady Slovenskej republiky schváliť návrh pána poslanca Langoša, ale iný v tomto znení: "Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje dôveru a podporu tým policajtom Polície Slovenskej republiky, ktorí dôsledne dodržiavajú právny poriadok Slovenskej republiky."

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predseda. Rozprave, ktorá doteraz prebehla, som úprimne rád, vrátane vystúpenia pána poslanca Kňažka, ktorý sa hrdí členstvom v poslaneckom klube Demokratickej únie. Jeho vystúpeniu, ktoré malo skutočne svojrázny charakter, trúfam si upozorniť kto všetko tlieskal: bývalý minister školstva, bývalý minister zdravotníctva, dvaja bývalí predsedovia vlády, bývalý štátny tajomník ministerstva, bývalý minister financií, bývalý minister vnútra, bývalý podpredseda vlády, bývalý minister hospodárstva, bývalý minister zahraničných vecí. Vážená opozícia, pred takouto vládnou zostavou nech Boh chráni tento štát, pretože obyvatelia tohto štátu si to jednoducho nezaslúžia.

    Signifikantnou, bežnou pracovnou metódou opozície sa stali kriminálne skutky a trúfam si pripomenúť niekoľko takýchto skutočností: odpočúvanie rokovania Hnutia za demokratické Slovensko pri Košiciach, odpočúvanie utajeného rokovania vlády, odposluch rokovania uzavretej schôdze Národnej rady, odposluch rokovania snemu Hnutia za demokratické Slovensko. Vystupovanie politickej opozície dokumentuje znalosť činov, ktoré sa ešte neuskutočnili, alebo sa uskutočnili takmer súbežne s avizovanými prehláseniami predstaviteľov opozície. Vy si možno neuvedomujete, ako sa vlastne demaskujete týmito krokmi.

    Ešte dve pripomienky, pán predseda. Pán Pittner včera v televízií publikovanie protizákonného údajného odposluchu označil za jahodu na šľahačke. Pán bývalý minister vnútra, publikovanie protizákonného odposluchu ste včera v televízii označili za jahodu na šľahačke. A pán Černák tu vyhlásil, že pravde treba pomôcť aj takýmito spôsobmi. Pán Černák, to boli spôsoby protizákonné a protiústavné. Takže, na toto si trúfam túto poslaneckú snemovňu upozorniť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Kunc, pán poslanec Javorský a pán poslanec Fogaš.

  • Hlasy v sále, že nie všetci s hlásili do rozpravy.

  • Kto sa hlási s faktickou poznámkou z tých, čo sú tam? Dobre, takže s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Javorský.

  • V prvom rade by som reagoval na časť vyjadrenia pána Hofbauera. Dobre, že urobil ten výpočet nahrávok, ale azda prizná aj to, ako ste sami zistili, že väčšinu týchto nahrávok robili vaši ľudia.

    A druhá vec, ktorú chcem povedať, chcem s plnou vážnosťou poprosiť pána ministra o vysvetlenie, ako a s kým chce ministerstvo riešiť úlohy spojené s nárastom kriminality, keď policajtov, na vzdelaní ktorých má aj on veľký podiel, ohodnotil ako debilov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Chcem pripomenúť bývalému sudcovi, poslancovi Brňákovi niečo, čo mu asi doteraz nedošlo - prezumpciu neviny - v súvislosti s návrhom vášho uznesenia.

  • Ďakujem za slovo. Chcel by som reagovať na to, čo tu hovoril pán poslanec na moju adresu. Ak ste si všimli, pán poslanec Hofbauer, ja som počas toho, čo nazývate incidentom, čítal noviny. To po prvé.

    Po ďalšie, keď hovoríte o tom, že som v televízii reagoval tak, že tento odposluch som definoval ako čosi, čo je jahodou na šľahačke, buďte, prosím, presný. Ten záznam, našťastie, je v televízii. Ja som hovoril, že odposluch je trestný čin, ak sa nerobí na základe zákonom stanovených podmienok. A na otázku, či z toho dôvodu, že tento odposluch bol zverejnený, ideme odvolávať ministra vnútra, resp. dávať návrh, som reagoval tak, ako som reagoval, že máme 24-stranovú správu, kde je dostatok dôvodov na tento náš krok a že samotné zverejnenie a obsah toho odposluchu pokladám len za jahodu na šľahačke. A to je podstatný rozdiel.

    A pokiaľ ide o to, čo spomínate o odposluchoch, pozrite si, pán poslanec Hofbauer, moje interpelácie z februára a z marca týkajúce sa Slovenskej informačnej služby, kde som upozorňoval na ich nezákonné aktivity, nezákonné v zmysle prekračovania toho, čo im zákon umožňuje, kde som medziiným na základe toho, čo sa už zverejnilo - pozri kauza triptychu, pozri snaha o nezákonné odpočúvanie biskupského úradu atď. mal potvrdené vlastne to, čo som v interpelácii hovoril.

    Ďakujem.

  • Chcel som povedať pánu poslancovi Javorskému, či chce nahovoriť tomuto plénu, že materiály, ktoré sa odvysielali, alebo ktoré spomínal pán poslanec Hofbauer, dali naši ľudia. Možno, ale potom sú to udavači. Ale skôr sa mi zdá, že to sú vaši ľudia, teda vaši agenti v našich organizáciách.

  • Smiech v sále.

  • Podobá sa to systému vašej práce, na ktorý ste si zvykli ešte z čias podzemnej cirkvi - infiltrovať sa do štruktúr a, samozrejme, robiť nezákonné kroky. A toto všetko pokračuje ďalej. Diverzia, nič viac, pán Javorský, nenahovárajte ľuďom niečo celkom iné. Samozrejme, v každom demokratickom štáte by sa to pokladalo prinajlepšom za nemorálne, za politicky nemorálne, lebo to, čo sa deje v tomto štáte a čo vy vyhlasujete za demokraciu alebo právny štát, to nemá nič spoločné. Vaše kroky sú v nesúlade s právnym štátom, nie sú demokraciou. Samozrejme, naopak, sústavne sa vyhlasujete za jediných záchrancov demokracie na čele s pánom prezidentom. Ale, bohužiaľ, pravda je taká, že pod svetlom býva najväčšia tma.

    Pánu Langošovi chcem iba povedať, že jeho návrh na uznesenie je úplne nezmyselný, pretože také právomoci v zmysle článku 102 Národnej rade Slovenskej republiky nepatria, ako navrhuje on.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Pittner, článok 22 odsek 1 ústavy znie: "Listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností, ochrana osobných údajov sa zaručujú." Takže porušenie článku ústavy ak vy ako bývalý minister vnútra označujete verejne v televízii za jahodu na šľahačke, tak to je tuhý tabak.

  • Nezrozumiteľné hlasy v sále.

  • Pán kolega docent Cuper, vám by som zase rád pripomenul, vášmu výlevu voči činnosti v podzemí v minulom režime, pojem prirodzené právo.

  • Ešte raz predseda výboru pán Cuper.

  • Pán Langoš, prirodzené práva sú tiež len také práva, ktoré za prirodzené uznali ľudia. A aj právo na odpor je v našej ústave presne definované. Nie je to anarchia, ani absolútna svojvôľa. Aj to musí mať zákonný podklad. Prečítajte si príslušný článok ústavy.

  • Ešte pán poslanec Javorský - faktická poznámka.

  • Ja by som sa predsa len opýtal pána Cupera, či pozná aspoň jedno meno vo vašich radoch, ktoré sme zneužili či použili niektorú osobu. Radi by sme ju aj v budúcnosti využili.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Cuper ešte raz.

  • Pán Javorský, až budete poverený vypočúvaním a ja vám budem musieť na túto otázku odpovedať, tak určite vám to poviem.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Kunc vystúpi ešte v rámci rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, milé kolegyne poslankyne, vážení páni kolegovia,

    naozaj platí, že zázrakom sa žiaden kriminálny čin neodhalí, ani kriminalita neklesne. Dostávame sa však do zaujímavého protirečenia. Na jednej strane máme málo účinnú represiu a na druhej strane rozvinuté väzenstvo, ktoré je skutočne porovnateľné, ba v istom zmysle aj prevyšuje reálny európsky priemer. Teda proti málo účinnému vysluhovaniu spravodlivosti stojí dôkladné a z hľadiska svojej účelovej funkcie účinné väzenstvo, ktorého dosah postačuje v čase výkonu trestu, ale v značnej miere sa míňa účinkom po uplynutí výkonu trestu. Svedčí o tom intenzívna recidíva.

    V priebehu rozpravy už odznel názor, že náš Trestný zákon je dobrý a poskytuje dostatočný priestor a možnosti na účinnú represiu. Opakujem, väzenstvo je tiež vo svojom odbore na úrovni. A tak sa vynára otázka, kde je teda chyba, okrem toho, že (ako tu už tiež odznelo) prevencia kriminality tiež nepostačuje.

    Dámy a páni, neviem, či aj vy, ale ja vidím tieto veci v systémovej súvislosti. To pre mňa znamená, že bez uplatnenia aspektu účinnosti uplatňovania Trestného poriadku, a teda reálneho trestného procesu a jeho účinnosti, nemôže byť náš pohľad na bezpečnostnú situáciu v republike úplný, a preto ani pravdivý. Nazdávam sa totiž, že aj sebalepší stav a úroveň vyšetrovania (ako úkonu uskutočňovaného orgánmi Policajného zboru a vyšetrovania) neprinesie svoje ovocie, ak sa v priebehu trestného konania náležite nevyužije, resp. určitými aktivitami zainteresovaných znehodnotí.

    Preto by som chcel poukázať na to, že na úplný a pravdivý obraz o veci, o ktorú nám v tejto chvíli ide, nemôže stačiť správa ministerstva vnútra, ale musí to byť spoločná správa všetkých orgánov činných v trestnom konaní, pretože len z poznania, ktoré môže poskytnúť takáto správa, či lepšie povedané analýza a prognóza zachycujúca všetky aspekty zrodu, priebehu i postihu kriminálnej trestnej činnosti, bude môcť navrhnúť komplexný program aktivít, ktorý budú uskutočňovať všetky orgány činné v trestnom konaní v úzkej vzájomnej spolupráci.

    Preto navrhujem doplniť uznesenie týmto spôsobom, uviesť ďalší bod C s týmto textom:

    "C. žiada vládu, aby predložila Národnej rade Slovenskej republiky na prvej plenárnej schôdzi po letnom prerušení jej zasadania komplexnú spoločnú správu orgánov činných v trestnom konaní o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike a program jej zlepšovania v najbližších dvoch rokoch."

    Nazdávam sa, že posudzovať správu ministerstva vnútra, ktorú máme v rukách, môžeme, isteže, z rôznych hľadísk, môže byť viac alebo menej úplná, a teda ako vravíme dobrá alebo zlá, ale keďže je len o pôsobnosti ministerstva vnútra, resp. jeho zložiek, nemôže poskytnúť úplný obraz. Preto si myslím, že pokojne môžeme túto správu prijať, ale uznesenie doplniť tak, ako navrhujem. Nebol by som rád, keby sme ostali pri takom sterilnom uznesení, ako sme prijali pri prerokovaní správy o pôsobnosti o činnosti Najvyššieho kontrolného úradu v roku 1995.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán predseda výboru Andrejčák. Pardon, ospravedlňujem sa, pán predseda. Predtým sa mi tu osobne prihlásil pán poslanec Fogaš. To je tak, keď nedáte písomnú prihlášku, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    pôvodne som neuvažoval o svojom vystúpení pri prerokúvaní tejto správy, pretože si myslím, že kolega Fico predniesol vyčerpávajúcu analýzu súčasného stavu a navrhol i opatrenia, ktoré majú podľa mojej mienky svoju logiku. Ale po včerajšej diskusii, ktorá tu odznela v súvislosti s prerokovaním dokumentu týkajúceho sa drog, sme akosi dnes úplne zabudli venovať pozornosť práve tomu, čo má tvoriť budúcnosť našej krajiny, teda mládeži.

    Som nemilo prekvapený, že mládež sa podieľa na majetkovej kriminalite 48,3 %, teda maloletí a mladiství. Keď si zoberieme ďalšiu tabuľku, podieľajú sa vlastne na páchaní značnej časti trestných činov. Pokiaľ ide o lúpeže, je to 47 %, krádeže vlámaním 49 %, krádeže vlámaním do bytov 48 %, krádeže motorových vozidiel dokonca 43 % atď. Myslím si, že správa mala obsahovať aspoň jedno zo základných opatrení, ktoré chce ministerstvo prijať v spolupráci s inými rezortmi - a v tom nesúhlasím s kolegom Kuncom, že toto je správa iba jedného rezortu, a nemá čo hovoriť do druhých. Myslím si, že odporúčania by mohli byť prijaté i vo vzťahu k ostatným rezortom.

    Preto chcem položiť otázku, aké opatrenia sa prijali, či prijmú vo vzťahu k znižovaniu trestných činov mládeže, či existuje nejaký orgán, ktorý sa zaoberá týmto vyhodnocovaním, a aké opatrenia navrhol, či vôbec je aktívny.

    Druhý problém, ktorý ma v správe zarazil, je informácia o tom, že značná časť vyšetrovateľov odchádza a že v súčasnom období sa táto oblasť služby zabezpečuje viac-menej nekvalifikovanými ľuďmi. Nenájdeme v správe však ani len pokus o analýzu príčin, prečo títo ľudia z Policajného zboru odchádzajú, nenájdeme tam však ani ani informáciu o tom, aké opatrenia sa mienia prijať.

    Preto moja druhá otázka - keby pán minister mohol odpovedať, prečo odchádzajú vyšetrovatelia a ako sa zabezpečuje kvalifikovaný výkon služby v tejto oblasti, keď už teraz existuje stav, že prevládajú vyšetrovatelia bez právnického vzdelania a len s krátkou, teda troj- a menejročnou praxou. Totiž, ak obídeme práve túto oblasť činnosti, teda otázky personálnej práce, myslím, že nemôžeme očakávať kvalifikovaný výkon a ani veľké výsledky.

    Ja si nesmierne vážim prácu drvivej väčšiny policajtov či vyšetrovateľov, vôbec orgánov, ktoré bojujú s kriminalitou, a vyslovujem im úctu - i v podmienkach, v ktorých v súčasnom období musia pracovať. Ale napriek tomu, predsa vieme, že došlo k spáchaniu niekoľkých závažných trestných činov aj z ich radov. Pri prerokúvaní tejto správy som očakával, že práve v záujme pozitívneho hodnotenia tej väčšiny, ktorá sa statočne usiluje boriť so základným spoločenským problémom, teda kriminalitou, predsa len budeme mať toľko sily a ministerstvo povie aj to, koľkých trestných činov sa dopustili policajti, či aká je ich štruktúra. To je moja posledná otázka, na ktorú by som prosil odpoveď.

    Myslím si, že je namieste, aby sme povzbudili všetky zložky činné v trestnom konaní v boji proti kriminalite a vyjadrili im svoju snahu pomôcť. Je namieste, aby sme neznevažovali činnosť polície, pretože práve to bolo jedným z príčin rastu kriminality po roku 1989, keď takmer každý policajt bol označovaný za akéhosi nepriateľa. Myslím, že by sme im mohli pomôcť aj tým, že skvalitníme aj našu vlastnú legislatívnu činnosť, ale na druhej strane by sme mali vedieť tvrdo vyhodnotiť, ak sa práve tí, ktorí majú chrániť zdravie, bezpečnosť, trestných činov dopúšťajú.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec. Nech sa páči, pán poslanec Andrejčák. A potom ešte vystúpi pán poslanec Moric.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    nechcem konkretizovať obsah a údaje uvedené v správe o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1995. Nik totiž nenapádal ani cifry uvádzané ministrom vnútra, ani výsledok práce policajtov. Predmet našej debaty - a často veľmi teatrálny - je vlastne o inom. Je to o tom, čo by malo byť v tejto správe a čo nie. Nikde nie je definované, čo, v akom poradí, do akých podrobností má správa obsahovať, a preto, prirodzene, je kritizovateľná a aj sa to dnes využíva. Ak nechcem s materiálom súhlasiť, môžem nájsť ďalších tisíc dôvodov na jeho spochybnenie, čo ešte tam malo byť a bolo by to potom správne. Závisí teda od politického názoru alebo politického trička, ako sa k správe postavíme.

    Práca policajtov je totiž práca od policajta niekde v laboratóriu alebo na križovatke až po riaditeľa sekcie ministerstva vnútra a policajného prezidenta, ktorí sú v služobnom pomere. Tí ostatní sú občianski zamestnanci ministerstva vnútra.

    Dnes odznela kritika na prácu ministra vnútra, ministerstva vnútra aj polície. Sčasti s ňou možno súhlasiť, veď aj polícia a celý rezort ministerstva vnútra prechádza transformáciou tak ako celá naša spoločnosť. Tiež sú to ľudia, ktorých Slovenská republika zdedila z bývalého režimu, a oni sami sa tiež transformujú. Je otázka, či sme ochotní im v tom pomáhať, alebo ich budeme iba napádať. Pohľad na ich prácu je teda pohľadom zodpovedajúcim miere dôvery v týchto ľudí, ktorí v rezorte pracujú. Kriminalitu neorganizuje ministerstvo ani polícia, aj keď niektorí jednotlivci sa dopustili porušenia zákona a boli alebo sú právom za to stíhaní.

    Ministerstvo vnútra aj polícia sa okrem iného - a to "okrem iného" zdôrazňujem - iba podieľa na preventíve, na objasňovaní, evidovaní atď. Nikde vo svete len polícia nedokáže zastaviť kriminalitu. Nečakajme to ani od našej. Teda kým deti našich vnúčat alebo vnúčatá našich vnúčat budú žiť, stále bude možné kritizovať políciu za to, že niekde sa páchajú trestné činy. Radšej sa zaoberajme tým (a bohužiaľ, to sme sa nezaoberali), čo na terajší stav a na dnešné časy pripravení policajti dokázali urobiť. A za to im právom patrí poďakovanie, čo sme aj vo výbore pre obranu a bezpečnosť v uznesení vyjadrili.

    Teda hodnotenie materiálu, ktorý prerokúvame, je vyložene politická záležitosť, pretože máme rozdielny názor na to, kto je ministrom, kto je policajným prezidentom, či je to náš stúpenec, alebo nie, či v polícii na okresoch a v budúcnosti na krajoch budú naši ľudia, alebo ľudia, ktorým málo veríme. To všetko dneska využívame. V podstate aj priebeh diskusie nasvedčuje, že tí, ktorí majú dôveru tu, v Národnej rade, k ministrovi vnútra, k ministerstvu vnútra, k Policajnému prezídiu a k polícii, nepotrebujú a nevyžadujú ďalšie podrobnosti, ďalšie rozširovanie obsahu správy, nevyžadujú ďalšie opatrenia (aj keď tento návrh opatrení nie je celkom vynikajúci), pretože veria ľuďom a stačí im ubezpečenie, že to vyriešia.

    Tí, čo nemajú v ich prácu dôveru, žiadajú viac a viac podrobností, a priznajme, že právom. Ale odzneli tu aj hlasy ľudí, ktorí nechcú mať dôveru k terajšiemu ministrovi a k ministerstvu a policajtom. Tých nikdy nepresvedčíme. Oni sami nechcú. Nie je teda ani potrebné ďalej ich presvedčovať.

    Dovoľte mi pár poznámok k niektorým vystúpeniam. Pán poslanec Bugár nepravdivo tvrdí, že nebola umožnená rozprava k tomuto bodu. My sme diskutovali o tom, ale neboli sme ochotní namiesto orgánov v trestnom konaní riešiť, či bol, kým bol a akým spôsobom bol unesený Michal Kováč mladší. Vyslovili ste nespokojnosť s tým, že niektorí policajti boli prepustení. Položme si otázku, či je správne, ak nadriadený policajt pracuje alebo musí pracovať s tým, komu zo svojich podriadených už neverí. Veď predsa pracovať musíme tak, aby bola istota, že pracujeme dobre. A teda je otázka konkrétneho posúdenia jednotlivého prípadu, či bolo správne, alebo nesprávne rozhodnutie.

    Nesúhlasím však s vaším tvrdením, že ministerstvo vnútra ignoruje výbor alebo Národnú radu. Ani raz sa nestalo, aby nám odmietli podať akúkoľvek informáciu. Áno, na ministerstve sú ľudia, ktorí vypracujú materiál a my s ním nesúhlasíme. Treba ho urobiť lepšie alebo komplexnejšie. Ale to je pracovná metóda s ľuďmi, ktorí nie sú ešte takí dokonalí, aby nás dobre poznali alebo aby plne zvládli svoju funkciu.

    Kontroly robíme a nebolo z mojej strany ani zo strany výboru nikomu z členov nášho výboru ani žiadnemu inému členovi parlamentu bránené, aby šiel robiť poslanecký prieskum na ministerstvo vnútra. Taký prípad ani nepoznám, aby na ministerstve vnútra niekomu bránili robiť poslanecký prieskum.

    Pán poslanec Kováč sa vyjadril, že koľkokrát predkladali členovia opozície návrhy. Áno, predkladali ste, aj veľmi konkrétne. Ale, pán poslanec, nehnevajte sa, stačí ich povedať tak presvedčivo, aby sa 76 poslancov s nimi stotožnilo a za ne hlasovalo. Teda problém nie je v tom, že by sme my boli zlí, ale asi v tej argumentácii bude nejaká chyba. Keď sa zlepšíte, iste ľudia zdvihnú ruku za múdry návrh.

    Som rád, že pán poslanec Černák otvorene vyhlásil, že porušovať zákon je prípustné. Ale neverím, že takéto presvedčenie má alebo bude mať v budúcnosti väčšina poslaneckej snemovne. Skončila by totiž naša demokracia.

    Na záver vás chcem informovať, že výbor pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením poďakoval policajtom za ťažkú prácu, prácu často vo veľmi nepríjemnom prostredí, prácu, ktorá vyžaduje veľkú obetavosť, často na úkor zdravia alebo rodiny, pretože si prácu policajtov vážim. Dnes vidím, že treba poďakovať aj ministerstvu vnútra, celému Policajnému zboru, aj ministrovi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Do rozpravy je ďalej prihlásený pán poslanec Moric. S faktickou poznámkou najskôr vystúpi pán poslanec Bugár.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcel by som reagovať na to, čo pred chvíľočkou povedal predseda výboru pán Andrejčák. Na rozdiel od vás, pán predseda, ja si nemyslím, že postoje k tejto správe závisia od politického trička daného poslanca, ktorý tu vystupoval. Ja si zas myslím, na rozdiel od vás, že táto Národná rada by si mala zobrať na zodpovednosť práve ministerstvo vnútra, ministerstvo, ktoré ignoruje rozhodnutia, uznesenia Národnej rady. A to je úloha každého poslanca, ktorý tu dnes sedí.

    A keď ste už hovorili o dôvere, že ste vyjadrili dôveru ministerstvu, Prezídiu Policajného zboru a že my neveríme polícii, na rozdiel od vás, práve my jej veríme. My nevyhlasujeme a nedehonestujeme policajtov.

    Hovoríte, že bola rozprava. Áno, bola, samozrejme. Pätnásť minút trvala. Ale na základe tejto pätnásťminútovej rozpravy garančný výbor odsúhlasil uznesenie, v ktorom je, že súhlasí aj s opatreniami, ktoré ani nevidel. Členovia výboru ani nevideli opatrenia, lebo v tomto materiáli v tom čase opatrenia neboli. Ale súhlasili ste s nimi. Toto je vizitka vašej práce.

    Hovoríte, že pracovníci ministerstva vnútra ani raz neodmietli poslancom tohto výboru, aby vykonali poslanecký prieskum. Ale to znamená, že výbor pod vaším vedením vôbec nechce kontrolovať uznesenia, nechce žiadať plnenie týchto uznesení od ministerstva vnútra. Stačí uviesť len uznesenia číslo 69 a 123 z roku 1995. A toto je aj vaša povinnosť, povinnosť vášho výboru.

    Ďakujem.

  • Dovoľte, aby som pánu poslancovi Andrejčákovi odpovedal, pretože sa to týka tejto témy. Pán poslanec, viera patrí do oblasti duchovného života. Poslanca musia zaujímať fakty. Ak vy slepo veríte, je to váš problém. Ale neobviňujte mňa, že mám iné politické tričko, keď si potrebujem fakty aspoň pozrieť, ani nie overiť, ale aspoň pozrieť.

    Hovoríte, že sa nám nedarí presvedčiť, teda že máme hovoriť presvedčivejšie, aby sme presvedčili 76 poslancov. Pán poslanec, ste hlboko presvedčený o tom, že správa obsahovala návrh opatrení? To sa totiž dá dokumentovať písomným materiálom. Ak už o tomto nevieme presvedčiť vás, potom sa na ten materiál nedívate. Táto správa totiž neobsahuje návrh opatrení ani len v košieľke. Ani na košieľke nie je uvedené, že súčasťou správy je návrh opatrení. A vy to pokojne zoberiete na vedomie a hlasujete vo výbore tak, že Národná rada má zobrať na vedomie opatrenia, ktoré neexistujú? Aké ešte iné presvedčovanie od nás chcete? Vysvetlite mi to, prosím.

    A veľmi rád by som počul od vás, či ste ako predseda výboru spokojný s konkrétnymi krokmi, ktoré navrhlo ministerstvo vnútra na zlepšenie bezpečnostnej situácie. Teda či vám stačí zorganizovanie konferencie Európskej medzirezortnej porady, pripraviť pre vládu podklady, ako bude občan spolupracovať s políciou, a ešte tie dva body. Prosím, skúste mi odpovedať na túto otázku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán kolega Andrejčák,

    dôrazne sa dištancujem od vášho tvrdenia, že som povedal, že súhlasím s porušovaním zákona. Práve naopak, ak si spomeniete na moje vystúpenia, v tomto parlamente bojujem o to, aby sme dodržiavali zákony, či už je to zákon o rozpočtových pravidlách, o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Ale povedal som, že keď sa pravde pomôže, je to správna vec. Zákon porušil ten, kto odpočúval telefonický rozhovor pána Hudeka a pána Lexu. A ja vám garantujem, že to nebol nikto z opozície. A keď sme raz ten záznam našli takpovediac na stole, stáli sme pred rovnakou dilemou ako váš premiér, keď našiel v obálke na stole lustračné materiály, a ja som ho citoval, keď som povedal, že pravde treba pomôcť. Takže len sme pomohli pravde a skutočne trvám na tom, aby sa vyšetrilo, kto porušil zákon, pretože ten, kto nelegálne počúval tento telefonický rozhovor, ten porušil zákon. A nebol to nikto z opozície.

  • Ďakujem za slovo. Chcel by som nadviazať na vystúpenie pána poslanca Andrejčáka, ktorý povedal, že polícia má dôveru viacerých či mnohých poslancov v tejto miestnosti. Súhlasím s tým a polícia má aj moju dôveru. Ale pýtam sa, akú dôveru má k polícii pán minister Hudek, keď nazve policajtov v rozhovore s riaditeľom Slovenskej informačnej služby debilmi. A pán minister vo svojom televíznom vystúpení pravosť tohto rozhovoru nepoprel. Pán minister...

  • Hlasy v sále.

  • Až druhý alebo tretí deň. Priamo prvý deň, keď ste na to reagovali, pán minister, ja som vás počul, videl, vy ste namietali voči tomu, že nahranie rozhovoru je neetické, je protizákonné, hovorili ste, že potrebujete relaxovať po celodennom strese, ale jediným slovom ste pravosť tohto rozhovoru nepopreli. To počuli televízni diváci. Tak sa pýtam, akú dôveru k polícii má pán minister, ak sú policajti debili.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Černák, ty si doslova povedal: "Treba pravde pomôcť aj takýmto spôsobom." Ten spôsob je protizákonný a protiústavný. Takže práve takýmto spôsobom nie je možné pomáhať.

  • Ďakujem. K pánu Černákovi: Ja som si zaznamenal, ako ste to povedali: "Keď aj takým spôsobom, je to správne." Nejdem o tom viac hovoriť. Myslím si, že je nesprávne, že pripúšťame, aby sme využívali čokoľvek, čo vzniká protizákonnou činnosťou.

    K pánu poslancovi Kováčovi, či mi to stačí. Áno. Stačí mi to, pretože verím a viem o tom, že táto činnosť polície ani ministerstva sa nekončí spracovaním dokumentu a že je to vlastne len informácia pre nás. Budú robiť všetko, čo budú schopní. Budú vymýšľať ďalšie opatrenia, ktoré budú účinnejšie než tie, čo tam prečíslili. Preto ich ani nezaväzujeme plniť len toto, ale robiť, čo môžu.

    Pánu poslancovi Bugárovi nemusím odpovedať, lebo som to vo svojom vyjadrení povedal. To je politický názor.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Možno som sa nevyjadril dosť presne, pretože to, čo kolegovia Hofbauer a Andrejčák povedali, je presná citácia. Myslel som pod tým zverejnenie. Keď som myslel spôsob, myslel som zverejnenie. Jednoducho, keď sa čosi nájde na stole a pomôže to pravde, je správne to zverejniť.

  • Ďakujem, pán predseda. Už druhýkrát sa otvára na našej scéne kauza, keď sa nerešpektuje prezumpcia neviny, ale hneď sa obviňuje niekto z nejakých krokov, pričom nie je vôbec dokázané, či ide o autentický záznam, či ide o imitáciu, či ide o konštrukciu. Domnievam sa však, že jedno je isté, že v každom prípade ide o trestný čin, či už to bolo nelegálne odpočúvanie, alebo či to bola konštrukcia s cieľom diskreditovať ústavných činiteľov. Som presvedčený, že ministerstvo vnútra vyvinie všetko úsilie na to, aby aktéri tohto trestného činu boli odhalení.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Predseda výboru pán Cuper.

  • Vážený pán predseda, iba som chcel povedať, že z histórie poznáme množstvo takýchto afér, najmä v zlomových obdobiach, ktoré mali istých ľudí diskreditovať v záujme dosiahnutia istého opozičného cieľa. Takže súhlasím s pánom poslancom Prokešom, prezumpcia neviny by mala platiť pre každého v tomto štáte. A v práve platí aj to, že dôkazový materiál získaný nezákonnými prostriedkami nie je nijakým materiálom. To opozícia tvrdila ešte nedávno, a teraz sa sama opiera - ako o základný dôkazový materiál - o materiál, ktorý nie je zatiaľ dokázaný ako materiál získaný zákonnou cestou. Lebo odpočúvanie v tomto štáte nie je zákonným prostriedkom získavania dôkazových prostriedkov.

    A Ľudvíkovi Černákovi som chcel povedať: Ľudvo, neviem, o ktorej pravde si hovoril, lebo v každej demokratickej spoločnosti platí pluralita právd. Či o svojej, o vašej, o našej. Ak ty hovoríš o pravde, tak naša pravda by určite plakala.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Andrejčák, ak považujete plnenie uznesenia Národnej rady zo strany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktoré vlastne máte za úlohu kontrolovať, za politickú akciu, za politický postoj, potom nepatríte na ten post, kde momentálne ste.

  • Ďakujem za slovo a myslím, že už poslednýkrát. Mne sa páčilo vystúpenie kolegu Cupera, ale sa ho chcem opýtať, či sa dodržiava prezumpcia neviny aj v kauze Michal Kováč mladší.

    Ďakujem.

  • Ja už len záverom. Pán poslanec Andrejčák, skutočne vás obdivujem za vašu hlbokú vieru. Viete, ja verím v Boha, na rozdiel od vás, vy veríte v pána ministra Hudeka.

    Ale chcel by som sa spýtať jednu vec, len pre informáciu. Kde ste v pôvodnom materiáli našli čo len jediné opatrenie? Na ktorej strane? Mne sa to nepodarilo, ani mojim kolegom vo výbore pre zdravotníctvo, a nielen z opozície. Nenašli to ani kolegovia z vládnej koalície. Preto sme vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci prijali uznesenie, že materiál neobsahuje návrh opatrení. Preto bol dodaný dodatok. Prosím vás, pre čo iné by bol dodatok dodávaný, ak si myslíte, že v pôvodnej správe je všetko napísané?

    Nemôžete nútiť poslanca, aby slepo veril, bez ohľadu na to, či je z vládnej koalície, či je z opozičných strán. Poslanec musí dostať do rúk fakty, aby mohol rozhodovať. Mohli sme tu mať celú sériu opatrení, o ktorých sme mohli hovoriť, či sú dostatočné, alebo nie, dopĺňať ich o návrhy ďalších opatrení. Nič také sa nestalo, pretože sme dostali kus papiera, na ktorom je napísané, že budeme organizovať konferencie a medzirezortné porady. Takže toto skutočne nestačí. A myslím si, že najlepšiu odpoveď dostaneme, keď sa spýtame občanov. Nie našich voličov, aj vašich, či im týchto päť krokov na zníženie kriminality stačí.

    Ďakujem.

  • Ja už tiež budem hovoriť poslednýkrát k tomuto bodu.

  • Ale pán Černák chce odpoveď. Áno, dodržiava. Štátne orgány ju určite dodržiavajú. To, že v tomto štáte ju nedodržiavajú masmédiá alebo aj niektoré politické strany, to nie je vec štátu. Vec štátu je len to, že nezačína viac presadzovať svoju autoritu, aby sa uplatňoval základný princíp právneho štátu v každom prípade.

    Samozrejme, že treba pozerať na to, pán poslanec Černák, aj zo včerajšieho hlasovania o programe tejto schôdze, kto sa snaží neustále dehonestovať štát. To ste vy, pretože, aj včera sme my navrhli, aby schôdza, na ktorej sa bude hovoriť o štátnych tajomstvách, bola tajná, tak ako je to v každom civilizovanom štáte, a vy ste hlasovali za to, aby nebola tajná, alebo aspoň poniektorí z vás za to hlasovali. Kto tento štát stále detronizuje alebo dehonestuje? Len vy. Nie my.

  • Ďakujem. Ešte raz pán predseda výboru Andrejčák.

  • Len odpoviem na priamu otázku pána poslanca Kováča. Vy ste prijímali uznesenie, považujem to za správne. Mne stačila záruka ministra, že do pléna bude rozdaný doplnok, a nevyzdvihoval som túto otázku. Bolo možné to naťahovať, alebo riešiť takto.

  • Vážený pán predseda, vážená Národnej rady Slovenskej republiky,

    veľmi vážnym problémom v našej spoločnosti sú daňové úniky a nezákonné finančné operácie. Trochu som sa do tejto oblasti pozrel a zistil som, že v ekonomickej oblasti je dosť nepriaznivý vývoj kriminality. Svedčia o tom aj údaje a výsledky finančnej polície za obdobie od začiatku roku 1995 až doteraz.

    V roku 1995 bolo založených celkove 180 spisov s predpokladanou výškou škody 3,7 mld Sk a zároveň bolo podaných 92 návrhov na začatie trestného stíhania s predpokladanou výškou škody 1,5 mld Sk. Trestné stíhanie bolo začaté v 51 prípadoch s celkovou škodou 1,2 mld Sk. Daňovým úradom bol odstúpených celkove 126 podnetov na vykonanie daňovej kontroly, na základe ktorých bola dodatočne predpísaná výška dane uloženej pokuty a nevrátené nárokované nadmerné odpočty DPH v celkovej sume 1 083 miliónov Sk.

    Aký nepriaznivý vývoj je v tejto oblasti, vidieť z nasledovného: Za prvé štyri mesiace roku 1996 bolo založených celkove 101 spisov s predpokladanou výškou škody 3 955 miliónov Sk, to znamená skoro 4 mld Sk. Z týchto spisov bolo na príslušné úrady vyšetrovania Policajného zboru odstúpených 48 návrhov na začatie trestného stíhania s predpokladanou výškou škody 1 400 mil. Sk, pričom v 20 prípadoch so spôsobenou škodou vo výške 169 miliónov Sk už bolo začaté trestné stíhanie.

    V máji roku 1996 Úrad finančnej polície Policajného zboru Slovenskej republiky odstúpil jeden prípad závažnej trestnej činnosti v oblasti bankovníctva na príslušný úrad vyšetrovania Policajného zboru s návrhom na začatie trestného stíhania s predpokladanou výškou škody 460 mil. Sk. Aj v tomto prípade bolo začaté trestné stíhanie.

    V oblasti daňových únikov väčšia časť zaznamenanej trestnej činnosti bola orientovaná do oblasti nepriamych daní, a to hlavne spotrebnej dane a dane z pridanej hodnoty, pričom páchanie trestnej činnosti v týchto oblastiach do určitej miery podnietila aj nedostatočná rigoróznosť legislatívnych zmien pokrývajúcich túto oblasť a taktiež i samotný výkon správy dane a ciel.

    V súvislosti s odhaľovaním a dokumentovaním prípadov v oblasti spotrebných daní pracovníci finančnej polície zistili aktivity právnických a fyzických osôb zaoberajúcich sa dovozom a vývozom komodít zaťažených spotrebnou daňou zo zahraničia do Slovenskej republiky. Išlo najmä o rôzne produkty, cigarety, alkohol.

    Na základe uvedenej skutočnosti bola spracovaná analýza na úseku obchodu s uhľovodíkovými palivami a mazivami v nadväznosti na neplatenie, resp. obchádzanie platenia spotrebnej dane za rok 1994 do štátneho rozpočtu. V tomto bol zároveň aj návrh opatrení na riešenie a táto správa bola odstúpená Ministerstvu financií Slovenskej republiky. Navrhované opatrenia sa týkali legislatívnych, ale aj organizačných zmien. V rámci legislatívnych zmien bolo navrhnuté zjednotiť výšku dane pre skupinu ropných produktov a organizačné opatrenia by mali vylúčiť účasť veľkého množstva podnikateľských subjektov na dovoze ropných produktov, napríklad licenčným konaním.

    Konkrétne zdokumentované prípady mali významný preventívny účinok, keďže podľa zistení vzrástol nákup ropných produktov oficiálnymi distribučnými firmami, napríklad Benzinolu, približne o 10 %, a toto sa prejavilo aj v objeme odvedených daní do štátneho rozpočtu. Závažnosť trestnej činnosti v tejto oblasti ilustrujú zdokumentované prípady, na základe ktorých bolo v marci 1996 vyšetrovateľom Krajského súdu vyšetrovania Policajného zboru v Banskej Bystrici vznesené obvinenie proti šiestim podozrivým osobám pre trestný čin skrátenia dane formou spolupáchateľstva, pre trestný čin podvodu a pre trestný čin využívania právomoci verejného činiteľa v súvislosti s nákupom a predajom motorovej nafty. Predpokladaná výška škody je 70 mil. Sk. Taktiež sú zdokumentované prípady páchania trestného činu podvodu podľa § 250 Trestného zákona, ktoré súvisia s podvodným uplatňovaním vrátenia nadmerného odpočtu DPH niektorým podnikateľským subjektom u daňových úradov.

    Oblasti nezákonných finančných operácií bola venovaná osobitná pozornosť v oblasti finančných transférov, kde ako najzávažnejší jav boli zaznamenané prípady zneužívania platieb formou clearingu do Českej republiky.

    V poslednom období boli zaznamenané prípady týkajúce sa aktivít privátnych spoločností, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť, na ktorú by mali mať povolenie Národnej banky Slovenskej republiky, pretože prakticky prijímajú vklady od verejnosti, a teda vykonávajú činnosť v zmysle § 1 ods. 1 písm. a) zákona číslo 21/1992 Zb. o bankách.

    Analýza podnikateľskej činnosti nebankových subjektov na kapitálovom trhu bola odstúpená Národnej banke Slovenskej republiky na prijatie vlastných opatrení. Zároveň bola vytvorená pracovná skupina zložená z odborníkov Národnej banky Slovenska a Úradu finančnej polície Policajného zboru, ktorá rieši možnosti trestného postihu takejto činnosti alebo je elimináciou inými formami.

    Sú zaznamenané aj aktivity podnikateľských subjektov, ktoré sa pokúšajú o získanie značného množstva finančných prostriedkov formou úverov alebo iných podvodných konaní.

    Na ilustráciu k problematike finančných machinácií v oblasti našich peňažných ústavov možno uviesť dokumentovaný prípad trestného činu falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov podľa § 140 Trestného zákona za použitia § 143 Trestného zákona. Tu ide o mechanizmus, ktorý sa bežne používa vo vyspelých trhových ekonomikách na zneužívanie finančných inštitúcií. O to dôležitejší a významnejší je fakt, že v našom štáte sa už v zárodku dokázala odhaliť takáto činnosť, čo má veľký preventívny dosah jednak na potenciálnych páchateľov obdobných trestných činov, ale tiež na zamestnancov komerčných bánk vzhľadom na ustanovenie § 6 a 7 zákona číslo 249/1994 Z. z. Celková predpokladaná škoda v tom, čo som spomenul, dosahuje čiastku 470 mil. Sk.

    Táto stručná analýza ukazuje, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v súčinnosti s príslušnými orgánmi štátnej správy venuje problematike ekonomickej kriminality sústavnú pozornosť.

    Tiež by som chcel upozorniť, že niektorí moji kolegovia, myslím, príliš účelovo vyčítajú správe, ktorá tu bola predložená, že neboli prijaté účinné opatrenia. Z toho, čo som prečítal, v praktickej činnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v tejto oblasti, ktorú som spomenul, boli prijaté účinné opatrenia na to, aby sa zamedzovalo ekonomickej kriminalite.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Moricovi.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nemám žiadne prihlášky do rozpravy, takže končím rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že teraz si urobíme prestávku a po prestávke budeme hlasovať. Preto prosím, aby sme tu boli všetci načas. Prestávka bude do 14.15 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, keďže o chvíľu by sme mali hlasovať, prosím aby sme sa všetci prezentovali.

    Prezentovalo sa 77 poslancov, takže môžeme pokračovať v prerokúvaní bodu programu.

    Chcem sa najskôr spýtať pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave a k otázkam, ktoré vzniesli poslanci. Ešte chcem upozorniť pánov poslancov, že ak nedáte priestor pánu ministrovi, pán minister nebude odpovedať na otázky.

    Chcete sa vyjadriť pán minister?

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    tak ako vás, aj mňa, samozrejme, trápi otázka bezpečnostnej situácie, ktorá po roku 1989 stúpala s nárastom kriminality. Treba však povedať, že štruktúra orgánov nášho ministerstva, ale i Policajného zboru sa začala tvoriť po rokoch 1991 a 1992, ale domnievam sa, že na bezpečnostnú situáciu sa treba pozerať iba z pohľadu odborného, nie politického z toho dôvodu, že záujem o ochranu života, zdravia a majetku je väčší ako akýkoľvek iný, hlavne teda politický pohľad.

    Treba povedať, že v diskusii odzneli viaceré otázky, viaceré názory. Veľa vystúpení smerovalo k problematike, ako má vyzerať správa. Treba povedať, že táto správa sa dáva štandardne každý rok. Sám nie som spokojný s tým, že nie sú tam všetky aspekty, ktoré by mohli viac a podrobnejšie hovoriť o šírke bezpečnostnej situácie. Preto sú pre mňa zaujímavé tie podnety, ktoré sa týkali napríklad toho, aby takáto správa o bezpečnostnej situácii bola podávaná komplexnejšie, aby v nej neboli začlenené len poznatky Policajného zboru, ale napríklad aj poznatky Železničnej polície, poznatky Vojenskej polície, ktoré by mohli celkovú bezpečnostnú situáciu predstaviť komplexnejšie.

    Treba však povedať, že výsledky, ktoré sa dosiahli od roku 1994, neboli len tým, že došlo k zmene a novele trestnoprávnych predpisov. Treba povedať, že predsa došlo k istému miernemu zmenšeniu počtu trestnej činnosti a treba oceniť i to, že sa zvýšila objasnenosť.

    Domnievam sa, že veľmi presne vystupovali niektorí páni poslanci, ktorí hovorili o projektoch, ktoré znamenali ozdravenie bezpečnostnej situácie.

    Projekt "Košice - bezpečné mesto" je projektom, ktorý vysoko oceňujú nielen občania, ale aj návštevníci tejto metropoly východoslovenského regiónu. Treba však na druhej strane objektívne povedať, že keď sa koncentrujú sily a prostriedky polície do istej časti, ako je to v Košiciach, samozrejme, tí, ktorí chcú páchať trestnú činnosť, odchádzajú z tohto miesta, kde je sústredený nápor jednak našich policajtov, ale i mestskej polície, do iných regiónov. Vieme o tom, že napríklad prechádzajú z Košíc do Prešova.

    Rovnako je to aj v Bratislave, kde sme začali realizovať po novej organizačnej štruktúre v hlavnom meste Slovenskej republiky, kde sme sa vrátili k obvodným veliteľstvám, i jeden veľmi dôležitý projekt pre hlavné mesto Slovenskej republiky, a to je "Bratislava - bezpečný stred". Treba však povedať, že tu sa skoncentrovalo vyše 120 policajtov, ktorí skutočne svojou 24-hodinovou činnosťou zabezpečujú, aby stred mesta bol konečne očistený od tých, ktorí návštevníkov, turistov, prípadne i ďalších obťažovali, prípadne sa dopúšťali trestnej činnosti. Pri hodnotení tejto práce môžeme skonštatovať, že sa vlastne oplatilo sústrediť sily a prostriedky Policajného zboru do stredu mesta, hlavného mesta Slovenskej republiky.

    Pán poslanec Fico sa ma pýtal na niektoré konkrétne otázky. Treba povedať, že nie sme spokojní s tým, čo urobila polícia pri ovplyvňovaní verejnej mienky. V roku 1994 sme začali budovať pracoviská prevencie na okresných veliteľstvách. V súčasnosti sú zriadené takmer na všetkých okresných veliteľstvách. Je tam aj poradenská činnosť občanom. V súlade s uznesením Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť pripravujeme program spolupráce s verejnosťou, ktorý predložíme verejnosti v najbližšom čase. Rovnako pripravujeme i návrh organizovanej pomoci a spolupráce občanov s políciou. Posudzujeme možnosti zapojenia verejnosti do boja s kriminalitou i formou vytvárania inštitucionálnych predpokladov.

    Poukázal na veľmi dôležitý problém, a to je koncepcia prevencie. V Rade vlády pre boj s protispoločenskou činnosťou sme už dvakrát prerokovali materiál, ktorý vznikal viacero rokov. Musím konštatovať, že tento materiál - síce teoreticky dobre spracovaný - ešte nereaguje na zmenené podmienky, na to, že napríklad nastala zmena pri privatizácii, že ťažko sa môžeme orientovať len na štátne podniky, ktoré kedysi v našej ekonomike prevažovali, že už musíme spolupracovať a vytvárať možnosti v privátnych podnikoch. Musíme hľadať nové formy so samosprávou, ktorá po roku 1990 už pôsobí šiesty rok v iných podmienkach, ako to bolo, keď ešte bola súčasťou národných výborov ako orgánov, ktoré mali aj štátnu správu, aj orgány samosprávy.

    Domnievam sa však, že je to základ na to, aby sme mohli k tomu pristúpiť, len chcem, aby tento materiál bol konkrétny a hlavne aby bol realizovateľný. Verím, že po dopracovaní pripomienok budeme môcť na jeseň prísť s týmto materiálom, ktorého potreba sa ukazuje ako nevyhnutná.

    Pán poslanec Fogaš mi dal konkrétne otázky, koľko trestných činov spáchali policajti, aká je ich štruktúra. Počet stíhaných policajtov za rok 1995 bol 194. V štruktúre spáchaných trestných činov prevažovali najmä zneužívanie právomoci verejného činiteľa (61), ublíženie na zdraví z nedbanlivosti (43), úmyselne (18), úplatkárstvo (14), výtržníctvo (7), krádeže (9), podvody (8). Treba povedať, že trestnú činnosť páchajú predovšetkým policajti do 5 rokov služby a z hľadiska veku policajti do 25 rokov.

    Dostal som zaujímavú a veľmi ťažkú otázku, prečo odchádzajú vyšetrovatelia a aké opatrenia prijímame. Tieto otázky boli postavené i tak, že odchádzajú celé skupiny kriminalistov a vyšetrovateľov. Zodpovedne a na faktoch môžem dokumentovať, že to vôbec nie je pravda. Počet policajtov, ktorí odišli za celý rok 1995, je podstatne nižší ako počet tých, ktorí odišli v roku 1994. Vylučujem politické motívy. Jediné dôvody sú lepšie finančné podmienky, ktoré im ponúkajú pracovníci civilno-bezpečnostných služieb. Naši policajti sa veľmi dobre uplatňujú pri ochrane bánk, poisťovní i ďalších peňažných ústavov.

    Ale teraz konkrétne k otázke vyšetrovateľov. Je to naznačené v príslušnej časti správy. Dôvody fluktuácie, aké opatrenia robíme. Robíme ich a chceme, aby sa v oblasti finančného zvýhodnenia platy vyšetrovateľov priblížili na úroveň prokurátorov a sudcov. V oblasti napĺňania požiadavky právnického vzdelania máme uzatvorené zmluvy s právnickými fakultami. Verím, že na týchto fakultách si budú - hlavne v budúcnosti na novej v Bystrici, ale dobré skúsenosti máme už s košickou a bratislavskou - tí vyšetrovatelia, ktorým chýba právnické vzdelanie, takýmto spôsobom vzdelanie dopĺňať. A rovnako budeme vytvárať už nové podmienky na to, aby sme aj na Akadémii Policajného zboru takýmto spôsobom pripravovali týchto ľudí, ktorých je absolútny nedostatok.

    Treba však povedať, že postavenie vyšetrovateľov sa bude musieť v budúcnosti riešiť v nadväznosti na to, aby na nich ako vyšetrovateľoch, ale zároveň aj policajtoch neležala celá ťarcha zodpovednosti. Treba, aby ju preberali príslušné orgány prokuratúry a iné orgány činné v trestnom konaní, pretože zodpovednosť a ťarcha je na nich príliš veľká.

    Aké opatrenia sú prijaté na ovplyvnenie kriminality mládeže? Tu, žiaľ, musím konštatovať, že okrem tej špeciálnej prípravy, ktorú sme volili v rámci Národného programu boja proti drogám, i vytváraním našich preventívnych aktivít, žiaľ, nemáme osobitý súbor opatrení. Opatrenia k mládeži tvoria organickú súčasť viacerých programových dokumentov vlády. Mali sme také materiály, kde jednotlivé ministerstvá zodpovedajú za problematiku mládeže. Tu máme ešte rezervy a domnievam sa, že ich budeme môcť doplniť.

    Moje posledné stanovisko je k otázkam, prečo vláda nemá ucelené predstavy boja s kriminalitou, že správa neobsahuje súbor. Myslím si, že k takto postaveným otázkam v súvislosti so správou o bezpečnostnej situácii za jeden rok by bolo možné uviesť viaceré argumenty. Vláda založila v prijatých materiáloch konkrétne systémové kroky boja so zločinnosťou a nebolo by treba ich stále donekonečna opakovať. Je to program Čisté ruky, je to Národný program boja proti drogám. Nielen ministerstvo vnútra plní úlohy v boji s kriminalitou, je to problém viacerých rezortov a inštitúcií, je to celospoločenský problém a do jeho riešenia sú zapojené aj ďalšie rezorty.

    Vôbec nemôžem súhlasiť s tým, že by sme nerobili a nepracovali na boji s organizovaným zločinom. Práve naopak. Vytvárame úrad kriminálnej polície, ktorý je veľmi dobre napojený najmä na orgány Interpolu. Musím tu uviesť i skutočnosť, že máme policajta, ktorý reprezentuje Slovenskú republiku v centrále Interpolu v Lyone. Prvé konkrétne skúsenosti ukazujú, že Slovenská republika asi bude môcť dostať prvý európsky systém, kde by sme mohli veľmi výrazne zabodovať v pátraní po ukradnutých motorových vozidlách. Myslím si, že prvé výsledky sa už ukazujú, že máme oveľa viac poznatkov o tých páchateľoch, ktorých hľadá Interpol, ktorí prechádzajú s ukradnutými motorovými vozidlami práve cez územie Slovenskej republiky a smerujú zrejme na Ukrajinu, resp. do iných štátov bývalého Sovietskeho zväzu.

    Vážený pán predseda, vážení páni poslanci a pani poslankyne,

    domnievam sa, že táto správa nemohla byť vyčerpávajúca, je to štandardná správa. Dostali sme množstvo námetov na to ako veci zlepšiť, ale záver je iba ten, že definitívny spôsob ako by mali takéto správy vyzerať by mal vzísť zo záverov, ktoré boli navrhnuté, resp. budú prijaté k tejto správe. Mal som možnosť ich vidieť v priebehu obedňajšej prestávky, prekonzultovať ich a súhlasím s nimi.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pán minister. Pýtam sa pána spoločného spravodajcu výborov, či sa chce vyjadriť k rozprave.

  • Nie.

    Predseda NR SR I. Gašparovič::

    Faktická poznámka nemôže byť. Pán poslanec Cingel chce povedať, že hlasuje náhradnou kartou číslo 5.

    Páni poslanci opticky zisťujem, že nás bude asi tak-tak. Skúsme sa prezentovať. Len sa prezentujme, prosím.

    Ďakujem, je nás 86. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady, tak ako ho majú poslanci pred sebou v spoločnej správe výborov a v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy a páni,

    najprv odporúčam, aby sme hlasovali o pripomienkach a požiadavkách výborov, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe, tlač 389b. Hlasovanie o bodoch číslo 1 a 5 je bezpredmetné, pretože návrh opatrení na skvalitnenie boja proti tomu sme v podstate dostali a máme ich každý v lavici. Takisto bod 4 je totožný s bodom 3. Preto odporúčam, aby sme o bodoch číslo 1, 4 a 5 nehlasovali. Odporúčam, aby sme hlasovali o bodoch číslo 2 a 3 en bloc a odporúčam ich prijať.

  • Počuli sme spoločného spravodajcu. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bodoch 2 a 3 spoločnej správy s odporúčaním prijať ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 100 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Takže body 2 a 3 spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • V rozprave vystúpilo dvanásť poslancov, z ktorých ôsmi predložili pozmeňovacie návrhy. Odporúčam, aby sme o týchto pozmeňovacích návrhoch hlasovali v poradí, v akom boli prednesené.

    Prvý vystúpil pán poslanec Fico a odporúča Národnej rade v časti A uznesenia vypustiť znenie, že v roku 1995 došlo k zníženiu evidovanej trestnej činnosti. Podľa môjho názoru táto skutočnosť sa konštatuje v správe, je to realita a osobne nevidím dôvod, prečo by sme to vypúšťali z tohto konštatovania. Preto odporúčam tento pozmeňovací návrh pána poslanca Fica neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Fica s odporúčaním spravodajcu neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 34 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh na doplnenie uznesenia, resp. zmenu.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďalej v rozprave vystúpil pán poslanec Pittner, ktorý predniesol 5 pozmeňovacích návrhov. Dovoľte mi, pán predseda, jednu otázku. Trvá pán poslanec Pittner na tom, aby sme hlasovali o každom osobitne, alebo mohli by sme o tom hlasovať v dvoch blokoch?

  • Odpoveď z pléna: osobitne.

  • Prvý návrh pána poslanca Pittnera: Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby jej predložila plán úloh Ministerstva vnútra Národnej rady Slovenskej republiky, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na pokračovanie rekodifikácie Trestného zákona a Trestného poriadku a súčasne predložila termíny spracovania ich vykonávacích predpisov, a to vrátane prijatej prvej etapy rekodifikácie. Odporúčam tento pozmeňovací návrh prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Spoločný spravodajca odporúča prvý návrh pána poslanca Pittnera prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 102 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Prijali sme tento návrh poslanca Pittnera.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Pittnera znie, samozrejme, stále platí, nebudem to tu opakovať, že Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby jej predložila..., v tomto kontexte to ide ďalej. Po druhé: plán organizácie útvarov polície na boj s organizovaným zločinom a medzinárodnej spolupráce ich činnosti. Podľa môjho najhlbšieho presvedčenia tieto údaje sú skutočne predmetom zákona 100/1996, sú tam veci, ktoré majú byť a sú obyčajne utajované, ku ktorým pán poslanec Pittner môže mať prístup iným spôsobom, ale osobne odporúčam, aby sme tento pozmeňovací návrh neprijali.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Návrh je neprijať tento pozmeňujúci návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 36 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

    Takže druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca Pittnera neprešiel.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Tretí pozmeňovací návrh pána poslanca Pittnera znie: plán personálneho a materiálneho zabezpečenia polície na boj s organizovaným zločinom. Presne tie isté výhrady z mojej strany ako spoločného spravodajcu, ako som predniesol pri pozmeňovacom návrhu pána poslanca Pittnera číslo 2, považujem za dôvod aj v tomto prípade, aby sme za tento pozmeňovací návrh nehlasovali. Teda odporúčam tento pozmeňovací návrh neprijať.

  • Prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca neodporúča prijať tento návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 41 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

    Môžeme pokračovať ďalej v hlasovaní.

  • Štvrtý pozmeňovací návrh pána poslanca Pittnera znie: plán školení a stáží špecialistov polície pre boj s organizovaným zločinom doma i v zahraničí. Odporúčam tento pozmeňovací návrh prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o štvrtom doplňujúcom návrhu pána poslanca Pittnera. Pán spoločný spravodajca odporúča prijať tento návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

    Tento pozmeňovací návrh sme prijali.

    Pán poslanec, môžeme pokračovať ďalšími návrhmi. Myslím si, že to bol pán poslanec Langoš.

  • Ešte je piaty návrh pána poslanca Pittnera.

  • Piaty pozmeňovací návrh pána poslanca Pittnera znie: opatrenia na zabezpečenie apolitickosti polície na všetkých stupňoch riadenia a ich kontrolu parlamentom. Tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Pittnera odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme o tomto návrhu. Len som zvedavý, ako sa bude realizovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 91 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Takže prešiel tento návrh.

    Nech sa páči, pán poslanec, môžeme pokračovať návrhmi pána poslanca Bugára.

  • V rozprave ďalej vystúpil pán poslanec Bugár a predniesol pozmeňovací návrh tohto znenia: "Do bodu C zaradiť bod 3 - vyhodnotiť plnenie uznesení Národnej rady Slovenskej republiky číslo 69/1995 a 123/1995 - termín júl 1996." Po vzájomnej konzultácii s pánom poslancom Bugárom sme dospeli k tomuto názoru a budem dávať návrh pre Národnú radu tohto znenia... (hlasy z pléna).

  • Páni poslanci, tam ide o dohodu. Pán poslanec Bugár dal dva návrhy a jeden sťahuje. Pán spravodajca to vysvetlí.

  • V podstate nedochádza k zmene, lebo rozprava je ukončená. Nejde o zmenu pozmeňovacieho návrhu, ale ide o to, že stačí, aby bola uvedená len časť toho, dohodli sme sa, ktorá časť, pretože výbor pre obranu a bezpečnosť dňa 26. 4. 1996 tieto uznesenia prerokoval z poverenia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a vyhodnotil plnenie príslušných úloh, ktoré ministerstvo malo, až na jeden bod, a to bod číslo 4, ktorý sa týka organizovaného zločinu v uznesení číslo 123/1995. Ak súhlasíte, hlasovali by sme o tom, aby to znelo takto: "Do bodu C zaradiť bod 3 - vyhodnotiť plnenie bodu 4 uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 123/1995 - termín júl 1996." Pán poslanec Bugár s tým súhlasí. Odporúčam návrh prijať.

  • Budeme sa prezentovať a hlasovať o návrhu v takom znení, ako predniesol pán spoločný spravodajca. Tam ide o dva návrhy pána poslanca Bugára. Jeden návrh stiahol.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 99 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Prijali sme tento pozmeňujúci návrh.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďalej v rozprave vystúpil pán poslanec Langoš a predniesol pozmeňujúci návrh nasledujúceho znenia: "Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje dôveru a podporu policajtom Policajného zboru Slovenskej republiky." Keďže podobný návrh podal pán poslanec Brňák, odporúčam potom prijať pri hlasovaní návrh pána Brňáka a návrh pána poslanca Langoša odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme s odporúčaním pána spoločného spravodajcu neprijať tento návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme neprijali tento návrh.

    Pán poslanec Filkus, v rámci rozpravy sa mohli páni poslanci dohodnúť a dať to spolu, máte pravdu. Teraz už nie.

    Nech sa páči, pokračujte, pán poslanec.

  • Ďalej vystúpil v rozprave pán poslanec Černák a predniesol dva pozmeňovacie návrhy. Prvý z nich znie: predložiť Národnej rade Slovenskej republiky vyhodnotenie plnenia programu Čisté ruky za rok 1995 - termín do 30. 6. 1996. Niet sporu o tom, že Národná rada má mať právo na vyhodnocovanie tohto programu, ale z hľadiska termínu nechápem, prečo pán poslanec dal takýto termín. Z hľadiska tohto termínu podľa môjho názoru je to nerealizovateľné. Preto odporúčam návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Odporúčanie je neprijať tento návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Takže sme neprijali tento návrh.

    Mech sa páči, pán poslanec.

  • Druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Černáka znie: predložiť Národnej rade Slovenskej republiky harmonogram na realizáciu úloh programu Čisté ruky na rok 1996 - termín do 30. 6. 1996. V podstate tá istá výhrada platí aj tu, ale poukazujem aj na to, že v dodatku, ktorý sme dostali, je v prvej časti jasne rozvedené, o ktoré dokumenty sa ministerstvo opiera, tam sú tieto materiály rozpracované. Odporúčam návrh neprijať.

  • Budeme sa prezentovať a hlasovať s odporúčaním návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

    Budeme pokračovať, pán poslanec.

  • V rozprave ďalej vystúpil pán poslanec Roman Kováč a predniesol pozmeňovací návrh nasledovného znenia: Národná rada Slovenskej republiky berie správu o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1995 na vedomie. Žiada vládu Slovenskej republiky o predloženie konkrétnych krokov v návrhu opatrení na zlepšenie bezpečnostnej situácie v roku 1996 na júnovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. V dodatku v prvej časti sú jasne uvedené konkrétne kroky, ktoré sa na to podniknú. Preto podľa môjho názoru je to návrh v podstate nadbytočný a odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Je to návrh pána poslanca Kováča. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme neprijali.

    Môžete pokračovať, pán poslanec.

  • V rozprave ďalej vystúpil pán poslanec Brňák, ktorý predniesol pozmeňovací návrh nasledujúceho znenia: Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje dôveru a podporu policajtom Policajného zboru Slovenskej republiky, ktorí dôsledne dodržiavajú právny poriadok Slovenskej republiky. Je to vlastne v súlade s tým, čo konštatoval výbor pre obranu a bezpečnosť na svojom zasadnutí dňa 25. apríla 1996. Podobné uznesenie už prijal. Odporúčam, aby bolo prijaté.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasy v sále.

  • Vysvetlenie k tomu. Dikciu, ktorá bola navrhnutá, sme neprijali, toto je iná dikcia. Odporúčam prijať.

  • Šum v sále.

  • Prosím pokoj, páni poslanci. Hlasujeme.

    Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 109 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.

    Tento návrh sme prijali.

    Pán poslanec, môžete pokračovať ďalej.

  • Ďalej v rozprave vystúpil pán poslanec Kunc a predniesol pozmeňovací návrh nasledujúceho znenia: Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby predložila Národnej rade Slovenskej republiky na prvej plenárnej schôdzi po letnom prerušení jej zasadania komplexnú spoločnú správu orgánov činných v trestnom konaní o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike a program jej zlepšenia v najbližších dvoch rokoch.

  • Ďakujem. Pán poslanec, len ak to chcete stiahnuť, žiadnu úpravu. Už ste to odôvodňovali. Už ste to zdôvodňovali, pán poslanec, keď ste vystúpili. Chcete to stiahnuť? Nech sa páči.

  • Prijatím bodov 2 a 3 pripomienok a požiadaviek výborov, dá sa povedať, v úplnom vypracovaní je zahrnutá moja požiadavka, resp. návrh, z toho dôvodu sťahujem svoj návrh.

  • Ďakujem. Skončili sme hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady tak, ako ho máte predložené v spoločnej správe výborov v znení schválených doplňujúcich návrhov.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali. Pán spoločný spravodajca navrhuje...

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1995.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca, aj vám, páni poslanci, panie poslankyne.

  • Budeme pokračovať p i a t y m bodom programu, ktorým je

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ukončením platnosti medzinárodných zmlúv.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 347, v ktorej je aj návrh na uznesenie Národnej rady. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 347a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie minister zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Juraj Schenk. Prosím, pán minister, aby ste sa ujali slova.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

  • vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ukončením platnosti medzinárodných zmlúv, a to: Dohody medzi Republikou československou a Zväzom sovietskych socialistických republík o vzájomnej ochrane práv zo živnostenského vlastníctva podpísanej v Prahe 25. marca 1935 a Programu dlhodobej hospodárskej a vedeckotechnickej spolupráce medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík na obdobie do roku 2000 podpísanej v Moskve 31. mája 1985.

    Tento návrh sa predkladá v súvislosti s ukončením procesu revízie zmluvnej základne medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou, v rámci ktorého bola posudzovaná aktuálnosť a efektívnosť dvojstranných zmlúv uzavretých medzi bývalým ZSSR a ČSR, ČSSR, ČSFR, do ktorých Slovenská republika a Ruská federácia sukcedovali.

    Experti Slovenskej republiky a Ruskej federácie na troch rokovaniach posúdili jednotlivé zmluvné dokumenty a vypracovali zoznam zmlúv, ktoré obidve strany považujú za platné, a zoznam zmlúv, ktorých platnosť zanikla podľa príslušných ustanovení medzinárodného práva. Mám na mysli Viedenský dohovor o zmluvnom práve z roku 1969. Navyše experti analyzovali platné zmluvy, či zodpovedajú súčasným podmienkam vzájomných vzťahov, alebo sú už prekonané a medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou sa už fakticky nevykonávajú. Následne navrhli, aby platnosť prekonaných a nevykonávaných zmlúv bola ukončená.

    Na týchto rokovaniach sa posúdilo celkove 198 zmluvných dokumentov. Experti oboch strán na základe vyjadrenia príslušných gestorov medzinárodných zmlúv dospeli k záveru, že platnosť 108 zmlúv už zanikla.

    Pri analýze ostatných 90 zmlúv sa zhodli v tom, že 44 sa naďalej vykonáva, a teda sú aktuálne, kým 46 je už prekonaných, čiže nezodpovedajú súčasným podmienkam vzájomných vzťahov a medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou sa nevykonávajú.

    Vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas s formálnym ukončením platnosti týchto 46 medzinárodných zmlúv, pričom v dvoch prípadoch je na ukončenie platnosti potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Vláda vo svojom uznesení číslo 802 zo dňa 24. októbra 1995 odporučila Národnej rade, aby s týmto návrhom vyslovila súhlas.

    Ako som už v úvode povedal, ide o Dohodu medzi Republikou československou a Zväzom sovietskych socialistických republík o vzájomnej ochrane práv zo živnostenského vlastníctva a o Program dlhodobej hospodárskej a vedecko-technickej spolupráce medzi ČSSR a ZSSR na obdobie do roku 2000.

    V prvom prípade bola dohoda uzavretá ešte v roku 1935 a už vôbec nezodpovedá súčasným podmienkam vzájomných vzťahov medzi oboma krajinami. Formálno-právne však jej platnosť ešte nebola ukončená.

    V druhom prípade ide o analogickú situáciu vzhľadom na zmenené spoločensko-ekonomické podmienky v oboch štátoch, a je teda tiež nevyhnutné formálno-právne ukončiť platnosť tohto programu.

    Na základe uvedeného navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s ukončením platnosti oboch uvedených medzinárodných zmlúv.

    Chcem ešte záverom pripomenúť, že revízia zmluvnej základne medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou a ukončenie platnosti väčšieho počtu medzinárodných zmlúv, pochopiteľne, nebudú znamenať stratu kvality našich zmluvných vzťahov s týmto partnerom. Revízia sa týkala len zmlúv, ktoré boli uzavreté pred 1. januárom 1993, a od tohto obdobia na novej báze táto dôležitá medzinárodnopolitická a medzinárodnoprávna aktivita pokračuje naďalej, samozrejme, v súlade s našimi zahraničnopolitickými prioritami a so zreteľom na súčasné podmienky a potreby Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Ako spoločný spravodajca výborov bol určený pán poslanec Tarnóczy. Prosím ho, aby nás informoval o výsledku prerokovania vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ukončením platnosti medzinárodných zmlúv, tlač 347.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ukončením platnosti medzinárodných zmlúv pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 843 zo dňa 11. marca 1996 na prerokovanie do 9. mája 1996 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a zároveň určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako príslušný podať Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania návrhu v príslušných výboroch.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrh v lehote, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s ukončením platnosti Dohody medzi Republikou Československou a Zväzom sovietskych socialistických republík o vzájomnej ochrane práv zo živnostenského vlastníctva podpísaného v Prahe 25. marca 1935 a Programu dlhodobej hospodárskej a vedecko-technickej spolupráce medzi ČSSR a Zväzom sovietskych socialistických republík na obdobie do roku 2000 podpísaného v Moskve 31. mája 1985.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh v lehote, vyslovil s ním taktiež súhlas a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s návrhom na vyslovenie súhlasu s ukončením platnosti medzinárodných zmlúv.

    Vážený pán predseda, žiadam, aby ste otvorili k uvedenému rozpravu.

  • Ďakujem pekne pánu spoločnému spravodajcovi. Prosím, aby zaujal miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že som nedostal do rozpravy žiadnu prihlášku.

    Pýtam sa preto, páni poslanci, panie poslankyne, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy.

  • Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister sa zrejme nemá k čomu vyjadrovať, takže prosím pána spoločného spravodajcu, ktorý sa tiež nebude vyjadrovať, aby predniesol uznesenie.

  • Dovoľte mi, aby som predniesol návrh uznesenia: "Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s ukončením platnosti Dohody medzi Republikou Československou a Zväzom sovietskych socialistických republík o vzájomnej ochrane práv zo živnostenského vlastníctva podpísanej v Prahe 25. marca 1935 a Programu dlhodobej hospodárskej a vedecko- -technickej spolupráce medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík na obdobie do roku 2000 podpísaného v Moskve 31. mája 1985." Odporúčam návrh uznesenia prijať.

  • Ďakujem. Vážení páni poslanci, pani poslankyne, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s ukončením platnosti dohody tak, ako ho prečítal pán spoločný spravodajca.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spoločný spravodajca navrhuje prijať toto uznesenie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 90 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme navrhnuté uznesenie schválili.

    Ďakujem pekne, pán poslanec.

  • Š i e s t y m bodom programu je

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o bezpečnosti personálu Spojených národov a sprievodného personálu.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 379 vrátane návrhu uznesenia Národnej rady a spoločnú správu výborov ako tlač 379a.

    Takisto z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie minister zahraničných vecí pán Juraj Schenk.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, pani poslankyne, páni poslanci,

    mierové operácie Organizácie Spojených národov predstavujú významný nástroj medzinárodného spoločenstva na udržanie mieru a bezpečnosti vo svete. Dôkazom toho je i zvýšenie počtu mierových operácií Organizácie Spojených národov po ukončení studenej vojny. V období od roku 1988 do roku 1994 sa uskutočnilo 21 nových mierových operácií, čo v porovnaní s 13 podobnými operáciami uskutočnenými v rokoch 1945 až 1988 predstavuje značný nárast.

    V súvislosti s rapídnym nárastom počtu mierových operácií rastie i počet útokov príslušníkov armád alebo ozbrojených skupín patriacich k niektorej z bojujúcich strán na príslušníkov mierových misií alebo na ich sprievodný personál. Valné zhromaždenie OSN reagovalo na zvyšujúci sa počet útokov na personál OSN prijatím rezolúcie číslo 48/37 z 9. septembra 1993, podľa ktorej majú byť postavení pred súd tí, ktorí sú zodpovední za útoky na personál OSN a sprievodný personál realizujúci mierové operácie OSN.

    Na základe rezolúcie číslo 48/37 bola vypracovaná rezolúcia pod názvom "Dohovor o bezpečnosti personálu OSN a ďalšieho personálu". Valné zhromaždenie OSN dňa 9. decembra 1994 rezolúciu bez hlasovania prijalo ako rezolúciu číslo 49/59. Rezolúcia "Dohovor o bezpečnosti personálu OSN a ďalšieho personálu" v záujme posilnenia opatrení potrebných na ochranu personálu OSN prijala a otvorila na podpis a ratifikáciu prijatie alebo schválenie "Dohovoru o bezpečnosti personálu OSN a sprievodného personálu", ktorého text tvorí prílohu tejto rezolúcie.

    Ťažiskom Dohovoru je článok 7, v súlade s ktorým sa štáty zaväzujú prijať všetky potrebné opatrenia na ochranu personálu OSN pred útokom alebo akoukoľvek akciou, ktorá by bránila tomuto personálu pri vykonávaní svojho poslania. Článok 9 Dohovoru určuje, ktoré činy proti personálu OSN bude každý štát považovať za trestný čin podľa vlastného vnútroštátneho právneho poriadku a článok 10 upravuje právomoc súdov na stíhanie týchto trestných činov.

    V tejto súvislosti treba uviesť, že trestné činy uvedené v článku 9 Dohovoru sú trestnými činmi v zmysle Trestného zákona Slovenskej republiky a právomoc slovenských súdov je v súlade s článkom 10 Dohovoru upravená v platnom znení Trestného poriadku, ktorý v prípade cudzieho prvku upravuje styk s cudzími orgánmi činnými v trestnom konaní.

    Možno konštatovať, že ak sa Slovenská republika stane zmluvnou stranou Dohovoru, nebude v tejto oblasti potrebné prijímať osobitné legislatívne opatrenia. Slovenská republika hlasovala za prijatie rezolúcie Valného zhromaždenia OSN "Dohovor o bezpečnosti personálu OSN a ďalšieho personálu" a vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 943 z 12. decembra 1995 vyslovila súhlas s uzavretím Dohovoru o bezpečnosti personálu OSN a sprievodného personálu s tým, že pri podpise Slovenská republika vyhlási, citujem: "Ak spor o výklad alebo o uplatňovanie Dohovoru nebude urovnaný rokovaniami, Slovenská republika uprednostňuje jeho predloženie Medzinárodnému súdnemu dvoru podľa článku 22 ods. 1 Dohovoru. Preto spor, ktorého stranou by bola Slovenská republika, môže byť predložený arbitráži len s výslovným súhlasom Slovenskej republiky."

    Dohovor bol podpísaný zástupcom úradujúceho vedúceho Stálej misie Slovenskej republiky pri OSN v New Yorku dňa 28. decembra 1995 s výhradou ratifikácie a s uplatnením uvedeného vyhlásenia. V tejto súvislosti navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas aj s týmto vyhlásením.

    Možno konštatovať, že ratifikáciou tohto Dohovoru Slovenská republika potvrdí, že uznáva a rešpektuje autoritu OSN v oblasti preventívnej diplomacie, nastoľovania, upevňovania a udržiavania mieru, ako aj v oblasti humanitných a iných operácií a svoju pripravenosť aktívne sa podieľať na ochrane personálu OSN, ktorý sa zúčastňuje na týchto operáciách.

    V neposlednej miere uzavretie tohto Dohovoru prispeje i k ochrane slovenských občanov, ktorí sa zúčastňujú na mierových operáciách OSN a ktorých prínos v týchto operáciách medzinárodné spoločenstvo vysoko hodnotí, tak ako to bolo napríklad pri účasti príslušníkov Armády Slovenskej republiky v mierovej misii UNPROFOR v bývalej Juhoslávii alebo v misii UNAVEN v Angole.

    Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    na základe uvedených skutočností odporúčam predkladaný materiál schváliť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja, pán minister. Ako spoločná spravodajkyňa výborov bola určená pani poslankyňa Bieliková. Prosím, aby predniesla správu o prerokovaní tohto návrhu vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, vážení hostia,

    dovoľte, aby som vás oboznámila s výsledkom prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o bezpečnosti personálu Spojených národov a sprievodného personálu v dvoch výboroch Národnej rady.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o bezpečnosti personálu Spojených národov a sprievodného personálu pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím číslo 855 zo dňa 18. marca 1996 na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť do 9. mája 1996. Zároveň určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako príslušný podať Národnej rade správu o výsledku prerokovania návrhu v príslušných výboroch.

    Zahraničný výbor Národnej rady prerokoval návrh 17. apríla 1996, vyslovil s ním súhlas a rovnako odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s Dohovorom o bezpečnosti personálu Spojených národov a sprievodného personálu, ako aj s vyhlásením Slovenskej republiky podľa článku 22 ods. 2 Dohovoru vysloviť súhlas s doplnkom - v celom texte slovo "humanitárny" vymeniť za slovo "humanitný".

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh 25. apríla 1996, vyslovil s ním súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s Dohovorom súhlas bez pripomienok.

    Dovoľujem si požiadať vás, vážené dámy a páni, aby ste vyslovili s Dohovorom súhlas.

    Prosím, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spoločná spravodajkyňa.

    Otváram k tomuto bodu rokovania rozpravu s tým, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, či sa niekto hlási.

  • Ak nie, končím rozpravu. Pán minister sa zrejme nechce vyjadriť, pani spoločná spravodajkyňa tiež nie, takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Dovoľte, aby som vám prečítala návrh na uznesenie, a prosím, aby ste toto uznesenie podporili.

    "Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohovorom o bezpečnosti personálu Spojených národov a sprievodného personálu a s vyhlásením Slovenskej republiky podľa článku 22 ods. 2 Dohovoru."

    Odporúčam prijať, čiže vysloviť súhlas.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohovorom o bezpečnosti personálu Spojených národov a sprievodného personálu a s vyhlásením Slovenskej republiky podľa článku 22 ods. 2 Dohovoru.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča prijať návrh uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Môžem konštatovať, že sme navrhované uznesenie schválili.

  • Ďakujem pekne, pani spoločná spravodajkyňa, aj vám, pani poslankyne, páni poslanci.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    v rokovaní budeme pokračovať štyrmi návrhmi na vyslovenie súhlasu Národnej rady s dohodami týkajúcimi sa Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode CEFTA. Ide o tieto návrhy:

    1. návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou doplňujúcou Stredoeurópsku dohodu o voľnom obchode - tlač 340,

    2. návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o prístupe Slovinskej republiky k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode - tlač 341,

    3. návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Doplnkovým protokolom číslo 2 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode - tlač 342,

    4. návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Doplnkovým protokolom číslo 3 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode - tlač 343.

    Pani poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na úzku nadväznosť uvedených návrhov podľa § 13 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku odporúčam zlúčiť rozpravu k týmto štyrom bodom programu s tým, že o návrhu uznesenia ku každému z nich by sme potom hlasovali osobitne. O tomto svojom návrhu, samozrejme, musím dať hlasovať.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali. Navrhujem, aby ste ma podporili.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Budeme teda pokračovať týmto spôsobom.

    Návrhy, tak ako som ich uviedol, máte rozdané ako tlače 340, 341, 342, 343. Rozdané máte aj spoločné správy ku všetkým štyrom návrhom ako tlače 340a, 341a, 342a, 343a.

    Prosím ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána Duckého, ktorý bol poverený uvedením týchto návrhov, aby ich za vládu uviedol.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som uviedol všetky štyri návrhy naraz, tak ako hovoril pán predseda v úvodnom slove.

    Vláda Slovenskej republiky predkladá na vyslovenie súhlasu Národnej rade balík dohôd, ktoré boli pripravované počas minulého roka a viedli k ďalšej liberalizácii obchodu v rámci krajín CEFTA v oblasti priemyselných a poľnohospodárskych výrobkov, ako i k rozšíreniu CEFTA o ďalšieho člena. Od 1. januára tohto roku sa stala Slovinská republika piatou členskou krajinou CEFTA.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou doplňujúcou Stredoeurópsku dohodu o voľnom obchode, tlač 340. Dohoda doplňujúca Stredoeurópsku dohodu o voľnom obchode bola podpísaná ministrami zodpovednými za zahraničný obchod krajín CEFTA 11. septembra 1995 v Brne počas summitu predsedov vlád. Nakoľko základný text Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode neobsahuje ustanovenia umožňujúce rozšírenie CEFTA o ďalšieho nového člena, bolo nevyhnutné prijať takéto ustanovenie. Politicky bolo rozširovanie CEFTA rozhodnuté už počas summitu premiérov v Poznani v roku 1994 a táto myšlienka bola podporená aj počas stretnutia predsedov vlád v Brne v uplynulom roku.

    Predkladaným návrhom dohody sa doplňuje základný text Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode o článok 39a, ktorý umožňuje pristúpiť akémukoľvek európskemu štátu k tejto dohode so súhlasom všetkých strán. Ďalej uvedený článok 39a špecifikuje podmienky prístupu, ktoré budú vyjadrené v takzvanej Dohode o prístupe uzatvorenej medzi pristupujúcou krajinou na jednej strane a krajinami CEFTA na strane druhej. Prijatie tejto dohody bolo nutné, aby sa umožnil prístup ďalších krajín do CEFTA. Minulého roka išlo o spomínanú Slovinskú republiku. Dohoda sa uplatňuje dočasne od dňa podpisu, t. j. od 11. septembra 1995, a vstúpi do platnosti dňom, keď poľská strana ako depozitár Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode dostane oznámenie od všetkých krajín CEFTA, že bol ukončený ratifikačný proces v jednotlivých krajinách.

    Predkladaná dohoda nezakladá žiadne nároky na štátny rozpočet. Návrh dohody doplňujúcej Stredoeurópsku dohodu o voľnom obchode schválila vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 671 z 5. septembra 1995.

    Tlač číslo 341, návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o prístupe Slovinskej republiky k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode. Podpisom Dohody doplňujúcej Stredoeurópsku dohodu o voľnom obchode sa vytvorili podmienky na vstup Slovinskej republiky do CEFTA. Rokovania o prístupe Slovinskej republiky sa začali na jeseň minulého roka, po tom, čo Slovinská republika oficiálne požiadala poľskú stranu (v tom čase predsedu spoločného výboru) o pristúpenie, a po tom, čo bola podpísaná dohoda o voľnom obchode medzi Slovinskom a Poľskom. My sme mali dohodu so Slovinskom podpísanú skôr.

    Dohoda o prístupe Slovinskej republiky k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode bola podpísaná 25. novembra 1995 ministrami zodpovednými za zahraničný obchod krajín CEFTA v Ľubľane. Výsledkom rokovania expertov krajín CEFTA a Slovinskej republiky je predkladaná Dohoda o prístupe Slovinskej republiky k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode, ktorá v podstate rešpektuje všetky uvedené princípy dohodnuté na úrovni predsedov vlád alebo príslušných ministrov z pohľadu splnenia podmienok pre vstup krajín CEFTA. Pripomínam, že ide o asociované členstvo v Európskej únii, o členstvo v svetovej obchodnej organizácii a o povinnosti mať uzatvorené bilaterálne dohody o voľnom obchode s každým jednotlivým členom CEFTA.

    Dohoda o prístupe Slovinskej republiky k CEFTA v podstate obsahuje protokoly, ktoré sú prevzaté z bilaterálnych dohôd o voľnom obchode, podpísaných medzi krajinami CEFTA a Slovinskou republikou. V zásade sa nemenia už existujúce obchodné vzťahy medzi krajinami CEFTA a Slovinskom, ktoré boli zakotvené v bilaterálnych dohodách o voľnom obchode. Dohoda taktiež obsahuje všetky výhody, ktoré sú obsiahnuté v bilaterálnych dohodách z pohľadu kvantitatívnych obmedzení dovozu (článok 6 dohody), vývozu (článok 7 dohody), pravidiel pôvodu (článok 8 dohody), ako i verejného obstarávania (článok 9 dohody). Dohoda sa uplatňuje dočasne od 1. januára 1996 a vstúpi do platnosti dňom, keď poľská strana ako depozitár Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode dostane oznámenie od všetkých krajín CEFTA, že bol ukončený ratifikačný proces v jednotlivých krajinách. Bilaterálne dohody o voľnom obchode podpísané medzi Slovinskou republikou a krajinami CEFTA sa od 1. januára 1996 nebudú uplatňovať medzi zmluvnými stranami týchto dohôd. Vstupom tejto dohody do platnosti sa tieto bilaterálne dohody zrušia (článok 11 dohody).

    Ani táto dohoda nezakladá žiadne nové nároky na štátny rozpočet, nakoľko obchodné vzťahy medzi Slovinskou republikou a Slovenskom sa nemenia.

    Návrh dohody o prístupe Slovinskej republiky k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode schválila vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 886 z 21. novembra 1995.

    K tlači 342, návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Doplnkovým protokolom číslo 2 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode. Predkladaný Doplnkový protokol číslo 2 k Stredoeurópskej dohode obsahuje ďalšiu liberalizáciu priemyselných výrobkov oproti základnej dohode. Vychádzajúc z návrhu slovenskej delegácie v Poznani v novembri 1994 bolo dohodnuté, že pri priemyselných výrobkoch dôjde u všetkých listín colných koncesií k skráteniu prechodného obdobia o jeden rok, s možnosťou minimálnych výnimiek. Túto úlohu obsahuje i deklarácia prijatá zo stretnutie premiérov.

    Doplnkový protokol číslo 2 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode bol podpísaný vo Varšave 18. augusta 1995 počas zasadnutia spoločného výboru, ministrami zodpovednými za zahraničný obchod krajín CEFTA. Každá členská krajina k tejto úlohe pristupovala rozdielnym spôsobom. Slovenská republika a Česká republika sa snažila striktne pridržiavať deklarácie. Navrhla u všetkých listín colných koncesií skrátenie prechodného obdobia o jeden rok a v nadväznosti na to i úpravu harmonogramu znižovania colných sadzieb.

    Maďarská strana súhlasila so skrátením prechodného obdobia o jeden rok u všetkých listín colných koncesií, t. j. u stredne citlivých, veľmi citlivých výrobkov ako aj u výrobkov, na ktoré sa vzťahujú výnimky. Obdobne aj slovenská strana vo vzťahu k maďarskej strane pristúpila k skráteniu prechodného obdobia o jeden rok u všetkých listín colných koncesií. Teda postupovali sme v prísnej závislosti.

    Poľská strana vzhľadom na svoje záväzky vyplývajúce z iných medzinárodných zmlúv požadovala uplatnenie výnimiek a ponechanie pôvodného harmonogramu odstraňovania colných sadzieb i napriek dohode v Poznani, týkajúcej sa osobných automobilov, nákladných áut a autobusov, t. j. až do roku 2002. Stanovenie takéhoto harmonogramu nad rámec všeobecne stanoveného prechodného obdobia, ktoré je len do roku 2001, bolo dohodnuté pri rokovaniach o pôvodnej dohode.

    V priebehu rokovania sa nepodarilo poľskú stranu presvedčiť o skrátení tohto prechodného obdobia aspoň pre nákladné automobily a autobusy. V nadväznosti na odmietavý postup poľskej strany k skráteniu prechodného obdobia nepristúpila, pochopiteľne, ani slovenská strana k skráteniu prechodného obdobia u najcitlivejšej skupiny priemyselných výrobkov do roku 2001. Teda znova prísna väzba na partnerskú pozíciu.

    Prílohu k Doplnkovému protokolu číslo 2 tvoria protokoly 1, 2 a 3, v ktorých sa upravujú harmonogramy znižovania colných sadzieb pri priemyselných výrobkoch. Z navrhovanej úpravy vyplýva, že už od 1. januára 1996 došlo k skráteniu prechodného obdobia pri stredne citlivých položkách, t. j. na tieto výrobky sa neuplatňuje pri dovoze žiadne clo. Pri veľmi citlivých výrobkoch sa taktiež podarilo skrátiť prechodné obdobie o 1 rok a od 1. januára 1997 budú odstránené pri týchto položkách všetky clá. Pri momentálne najrozsiahlejšej skupine výrobkov, takzvaných výnimkách, dochádza k skráteniu prechodného obdobia o 1 rok len vo vzťahu k Maďarskej republike, kde sa na tieto výrobky bude uplatňovať nulová colná sadzba od 1. januára roku 2000. Na druhej strane sa pri týchto výnimkách vzťahy k Poľsku nemenia.

    Doplnkový protokol číslo 2 sa uplatňuje dočasne od 1. januára 1996 a vstúpi do platnosti v deň, keď poľská strana ako depozitár Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode dostane oznámenie od všetkých krajín CEFTA, že bol ukončený ratifikačný proces v jednotlivých krajinách.

    Navrhované úpravy budú mať dosah na štátny rozpočet. Pri stredne citlivých výrobkoch sa predpokladá, že v roku 1996 z titulu nevybraného cla poklesnú príjmy štátneho rozpočtu o 54 mil. Sk, ale na druhej strane sa zvýšenými vývozmi do Maďarskej republiky a Poľskej republiky zvýšia príjmy štátneho rozpočtu o 59 mil. Sk.

    Návrh Doplnkového protokolu číslo 2 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode schválila vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 589 z 8. augusta 1995.

    K tlači číslo 343 - návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Doplnkovým protokolom číslo 3 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode. Pokračovaním liberalizačných tendencií v rámci Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode je i predkladaný Doplnkový protokol číslo 3, ktorý obsahuje ďalšiu liberalizáciu potravinárskych a poľnohospodárskych výrobkov. O tejto liberalizácii bolo rozhodnuté počas summitu premiérov v Poznani.

    Po rozsiahlej diskusii expertných skupín, berúc do úvahy citlivosť potravinárskych a poľnohospodárskych výrobkov, sa na stretnutí ministrov poľnohospodárstva krajín CEFTA a Slovinska dohodlo, že v záujme urýchlenia liberalizácie vo vzájomnom obchode s poľnohospodárskymi výrobkami sa pre obdobie od 1. januára 1996 do 31. decembra 1997 vytvoria tri skupiny výrobkov. Prvá skupina - výrobky s nulovou colnou sadzbou, druhá - výrobky s rovnakou colnou sadzbou platnou pre všetky krajiny, tretia skupina - výrobky s colnými sadzbami dohodnutými na bilaterálnej úrovni s možnosťou použitia colných stropov.

    Táto problematika jednoznačne ukázala, aká je to citlivá oblasť - tieto poľnohospodárske a potravinárske výrobky. Dá sa predpokladať, že zvýšená opatrnosť jednotlivých krajín CEFTA bude pretrvávať i naďalej. Koniec koncov, vývoj v Európskej únii potvrdzuje, že táto oblasť je doteraz najproblémovejšou i u nich.

    Doteraz uplatňované zmluvné clá medzi krajinami CEFTA majú u časti výrobkov prohibitívny charakter, prejavujúci sa nízkym obchodným obratom. Vo vzájomnom obchode sa nepresadili ani výrobky, ktoré sa vyrábajú v jednotlivých krajinách v lepších výrobných podmienkach s nižšími výrobnými nákladmi.

    Prílohu k Doplnkovému protokolu číslo 3 tvoria protokoly 4, 5 a 6, v ktorých sa upravujú poľnohospodárske koncesie medzi jednotlivými krajinami. Z navrhovanej úpravy vyplýva, že od 1. januára 1996 sa potravinárske a poľnohospodárske výrobky rozdeľujú do troch skupín, ako som už spomenul. Doplnkový protokol číslo 3 sa uplatňuje dočasne od 1. januára 1996 a vstúpi do platnosti v deň, keď poľská strana ako depozitár Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode dostane oznámenie od všetkých krajín CEFTA, že bol ukončený ratifikačný proces v jednotlivých krajinách.

    Navrhované úpravy nebudú mať dosah na štátny rozpočet.

    Návrh Doplnkového protokolu číslo 3 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode schválila vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 933 z 5. decembra 1995. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    odporúčam, aby ste vyslovili súhlas s navrhovanými dohodami.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi Duckému. Prosím teraz spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Ásványiho, aby nám podal správu o prerokovaní všetkých štyroch návrhov vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som vám predložil spoločné správy k všetkým štyrom prerokúvaným návrhom.

    Návrhy na vyslovenie súhlasu s dohodami doplňujúcimi Stredoeurópsku dohodu o voľnom obchode pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 868 zo dňa 22. marca 1996 na prerokovanie do 9. mája 1996 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako príslušný podať Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania návrhov v určených výboroch.

    Všetky uvedené výbory prerokovali návrhy v lehote, vyslovili s nimi súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dohodami doplňujúcimi Stredoeurópsku dohodu o voľnom obchode.

    Vážený pán predseda, toľko znenie spoločnej správy. Prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram rozpravu k týmto bodom programu. Zatiaľ som dostal do rozpravy jednu písomnú prihlášku. Je to prihláška od pána poslanca Černáka. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády Slovenskej republiky,

    v jeden pekný zimný decembrový deň roku 1992 som v mene Slovenskej republiky v krakovskom Waweli v Sieni kráľov podpísal tzv. Dohodu o vyšehradskej spolupráci, ktorá neskôr prevzala iniciálky z anglického názvu a nazýva sa CEFTA. Táto dohoda o voľnom obchode bola atypická tým, že bola podpísaná prakticky pár dní pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky, ale už vtedy naši politickí partneri akceptovali rozhodnutie o vzniku samostatnej Slovenskej republiky a namiesto dovtedajšej V-3 sa začala skloňovať V-4.

    Dohoda bola atypická tým, že bola uzavretá, neobsahovala žiadnu klauzulu, ktorá by umožňovala prístup ďalších partnerov. Vtedy mali veľký záujem o vstup predovšetkým naši susedia Ukrajina a Slovinsko, ale keďže najmä s Českou republikou sme nevedeli v tomto smere nájsť dohovor, tak sa rozhodlo, že bude spoločenstvo V-4 uzavreté. Predovšetkým Európska únia mala vtedy záujem a snahu chápať V-4 ako blok a hovorila o blokovom vstupe krajín do Európskej únie. Dosť často sa hovorilo (populárne povedané), že Vyšehradská štvorka je taká škôlka pred vstupom do Európskej únie. Osobne som rád, že nakoniec sa našiel mechanizmus, ako prijať Slovinsko do Dohody o zóne voľného obchodu. Ďalej podporujem všetky liberalizačné kroky, ktoré sú vyjadrené v následných protokoloch.

    Zo strany slovenských politických predstaviteľov som však niekedy zachytil také náznaky, ktoré by mohli signalizovať záujem o náhradu bývalej RVHP Stredoeurópskou dohodou o voľnom obchode. Preto by som rád pri takých dôležitých zmluvách jednak deklaroval podporu súčasným dohodám, ktoré Demokratická únia - všetky štyri - podporí, ale zároveň pri ďalších politických krokoch by som bol veľmi rád, keby tie dohovory, ktoré boli urobené, že predovšetkým Stredoeurópska dohoda predstavuje možnosť zvýšenia trhového priestoru pre partnerov - ja som aj za to, nech sa rozširuje, ale nech vstupujúci partneri nie sú chápaní politicky, ale nech splnia kritériá, ktoré sú dané v dodatku - a bol by som rád, keby ani naša súčasná vláda a pán minister nemali snahu chápať Stredoeurópsku dohodu ako náhradu alebo čosi konkurenčné k Európskej únii, ale že naším finálnym cieľom, takisto ako aj cieľom všetkých piatich členov Stredoeurópskej dohody, je individuálny vstup do Európskej únie.

    Osobne si myslím, že tieto zmluvy, ktoré sú profesne na dobrej úrovni, svedčia o kontinuite, ktorá bola od roku 1992 v tejto oblasti dodržaná, že tieto dohody podporíme, a myslím, že aj ďalšie politické smerovanie Stredoeurópskej dohody bude mať kontext, ktorý bol myslený na začiatku. Spolupracujme, ale pritom súťažme navzájom o to, kto bude mať skôr splnené podmienky, resp. kto bude skôr prijatý za riadneho člena Európskej únie. Napriek tomu, že Slovensko sa niekedy zvykne vo vyjadreniach našich partnerov vynechávať, som plne presvedčený o tom, že má na to, aby bolo v prvej skupine. Jeho výsledky sú porovnateľné s našimi susedmi a predovšetkým politická stabilita a politické kroky slovenskej reprezentácie by mali byť také, aby sme tento cieľ splnili. S tým som Stredoeurópsku dohodu o voľnom obchode podpisoval a som presvedčený, že aj ďalšie hlasovania budú také, že získajú jednoznačnú podporu v Národnej rade.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec.

    Keďže nemám žiadnu inú písomnú prihlášku, páni poslanci, poslankyne, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy.

  • Ak nie, končím rozpravu k týmto bodom programu s tým, že sa pýtam pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    keby nebol vystúpil pán poslanec Černák, nebol by som si pýtal slovo. Je to len na ubezpečenie, že nikdy sme tak neuvažovali. Aj teraz na stretnutí diplomatov, kde som za vládu ohľadne hospodárskej politiky mal vystúpenie ja, aj v diskusii sme zdôraznili a zdôrazňujeme to všade, že CEFTA nie je alternatíva k Európskej únii. CEFTA je priestor, na ktorom chceme využiť svoje prednosti v rámci čakania na deň "D", keď sa staneme riadnymi členmi Európskej únie. Takto sme to zdôraznili aj v Spojených štátoch a dokonca i teraz pri mojom stretnutí v Lipsku s ministrom Nemeckej spolkovej republiky pánom Rexrodtom.

    Všetci oceňujú tento pokus stredoeurópskych štátov, alebo konanie v tom zmysle, že sa vytvárajú jednotné podnikateľské podmienky pre všetky subjekty transparentné v rámci CEFTA až po cieľový stav, o ktorom hovoríme, a to je predstava, že by to mali byť pobaltské štáty plus spomínané Rumunsko, Bulharsko, Izrael, s ktorým uzatvoríme dohodu, a štáty bývalej Juhoslávie a vznikol by pás od Baltiku k Čiernemu moru s Adriatickým morom na jednej strane, možno Ukrajina ako pozorovateľ, lebo nemá splnené podmienky, ale záujem prejavila, ktoré by malo okolo 200 miliónov ľudí, a to už je skoro samonosný rozsah trhu, kde by sme mali urobiť - zjednodušene povedané - tréningový tábor pre naše podnikateľské subjekty, pretože podmienky CEFTA sa čoraz viac približujú k podmienkam Európskej únie, aby naše subjekty neboli prekvapené. Takže žiadna alternatíva.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť. Nie. Ďakujem pekne. Takže môžme pristúpiť k hlasovaniu. Pán spravodajca bude hlasovať od pultu.

    Najskôr budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou doplňujúcou Stredoeurópsku dohodu o voľnom obchode. Je to tlač 340.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali. Pán spoločný spravodajca, čo odporúčate?

  • Odporúčam prijať uznesenie k tlači číslo 340, ktoré znie: Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou doplňujúcou Stredoeurópsku dohodu o voľnom obchode. Odporúčam dohodu schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že prvý návrh uznesenia sme schválili.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou o prístupe Slovinskej republiky k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode. Je to tlač 341.

    Prosím, môžeme sa prezentovať a hneď hlasovať. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov. Za návrh hlasovalo 98 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Doplnkovým protokolom číslo 2 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode. Je to tlač číslo 342.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca nám odporúča...

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca nám odporúča, aby sme návrh uznesenia prijali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov. Za návrh hlasovalo 98 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme prijali aj toto uznesenie.

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Doplnkovým protokolom číslo 3 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode. Je to tlač 343.

    Pán spoločný spravodajca odporúča...

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 101 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie tiež schválili.

    Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca, aj vám, páni poslanci a pani poslankyne.

  • Môžme pristúpiť k j e d e n á s t e m u bodu programu, ktorým je

    vládny návrh na pristúpenie Slovenskej republiky k Dohovoru o spoločnom tranzitnom režime a Dohovoru o zjednodušení formalít pri preprave tovaru.

    Návrh ste dostali ako tlač 380 a spoločnú správu ako tlač 380a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík. Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, poslanci,

    dovoľte mi, aby som v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 419 zo dňa 3. mája 1994, ktorým boli vydané zásady vlády Slovenskej republiky na utváranie, ústavné prerokovanie, vykonávanie a vypovedanie medzinárodných zmlúv, predložil Národnej rade Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu návrh na pristúpenie Slovenskej republiky k Dohovoru o spoločnom tranzitnom režime a Dohovoru o zjednodušení formalít pri preprave tovaru.

    Predkladané dohovory začali prvýkrát dňa 1. januára 1988 medzi sebou uplatňovať Európske spoločenstvo na jednej strane, Rakúska republika, Fínska republika, Islandská republika, Nórske kráľovstvo, Švédsko a Švajčiarska konfederácia na strane druhej. V súčasnosti sú členskými krajinami týchto dohovorov všetky členské štáty Európskej únie a ESWO.

    Cieľom týchto dohovorov bolo zjednodušiť medzinárodnú prepravu tovaru medzi jednotlivými krajinami, zabrániť colným podvodom pri preprave tovaru, zaviesť jednotný doklad, na podklade ktorého sa tovar prepraví z miesta odoslania až na miesto určenia, a maximálne zrýchliť colné konanie na hraničných priechodoch.

    Uplatňovanie týchto dohovorov v členských krajinách ukázalo, že medzinárodná preprava tovaru sa zrýchlila, stala sa bezpečnejšou z hľadiska colných podvodov oproti preprave vykonávanej na základe dohovoru TIR 1975, ktorého zmluvnou stranou je aj Slovenská republika. Bezpečnejšiu prepravu tovaru umožňuje systém záruk upravených v dohovore o spoločnom tranzitnom režime.

    Obidva dohovory sú otvorené aj pre tretie krajiny a pristúpenie k týmto dohovorom upravuje článok 15a Dohovoru o spoločnom tranzitnom režime a článok 11a Dohovoru o zjednodušení formalít pri preprave tovaru.

    O pristúpenie k Dohovoru o spoločnom tranzitnom režime a Dohovoru o zjednodušení formalít pri preprave tovaru ešte v roku 1992 požiadala Európske spoločenstvo Česká a Slovenská Federatívna Republika. Na základe tejto žiadosti zmiešaný výbor v roku 1993 ponúkol pristúpenie k obidvom dohovorom okrem Slovenskej republiky aj Českej republike, Maďarskej republike a Poľskej republike a zároveň ponúkol pomoc colným správam pri prácach na technickej príprave.

    Vykonávanie Dohovoru o spoločnom tranzitnom režime a Dohovoru o zjednodušení formalít pri preprave tovaru budú zabezpečovať colné orgány.

    Oba dohovory upravujú úradnú pomoc medzi príslušnými úradmi zmluvných strán, z ktorých vyplýva, že úrady zmluvných strán si navzájom poskytujú informácie, ktoré sa týkajú prepravy tovaru, uskladňovania v colnom sklade a podobne.

    Taktiež príloha IV Dohovoru o spoločnom tranzitnom režime, o úradnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok predpokladá poskytovanie informácií o dlžníkoch a vykonávanie úkonov pri vymáhaní pohľadávok na základe požiadavky niektorej zo zmluvných strán. Vykonávanie týchto úkonov vnútroštátne právne predpisy v prospech orgánov iných štátov neumožňujú a poskytnutie týchto informácií by bolo v rozpore s článkom 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s článkom 10 ods. 3, článkom 13 a článkom 41 odsek 2 ústavného zákona. Z uvedených dôvodov sa pristúpenie k dohovorom predkladá na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky, čím sa zabezpečí plnenie úloh, ktoré z dohovorov vyplývajú.

    Treba pripomenúť, že obidva dohovory umožňujú odmietnuť poskytnutie úradnej pomoci napríklad z dôvodov ohrozenia obchodného, služobného alebo štátneho tajomstva. Na druhej strane treba podotknúť, že pristúpenie k dohovorom bude prevenciou na zabránenie colných podvodov, vzniku colných a daňových únikov, zrýchli sa colné konanie na hraničných priechodoch, a čo je veľmi dôležité, zefektívni sa zabezpečenie colného dlhu.

    Dôležitými subjektmi pri preprave tovaru v spoločnom tranzitnom režime budú banky, poisťovne a sporiteľne, ktoré budú ručiť za colný dlh. Nemenej dôležitá je skutočnosť, že pristúpenie k dohovorom vytvorí pre podnikateľov možnosti výberu medzi prepravou tovaru na podklade karnetu TIR a národného tranzitu.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi požiadať vás, aby ste vyslovili súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k predkladaným dohovorom.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne aj ja, pán minister.

    Ako spoločný spravodajca výborov bol určený pán poslanec Oravec. Prosím ho, aby nám predniesol správu o prerokovaní návrhu vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vám predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na pristúpenie Slovenskej republiky k Dohovoru o spoločnom tranzitnom režime a Dohovoru o zjednodušení formalít pri preprave tovaru, tlač 380.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru o spoločnom tranzitnom režime a Dohovoru o zjednodušení formalít pri preprave tovaru pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 867 zo dňa 21. marca 1996 na prerokovanie do 9. mája 1996 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň poveril Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, aby podal Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu v príslušných výboroch.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrh v lehote, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s vládnym návrhom na pristúpenie Slovenskej republiky k Dohovoru o spoločnom tranzitnom režime a Dohovoru o zjednodušení formalít pri preprave tovaru.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie neprijal uznesenie o výsledku prerokovanie návrhu, pretože podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nezúčastnila sa na rokovaní nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Prosím pána predsedu, aby otvoril rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca. Prosím, zaujmite miesto určené pre vás.

    Otváram k tomuto bodu programu rozpravu s konštatovaním, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy.

    Ak sa nikto nehlási, pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu k tomuto bodu programu. Chcem sa spýtať pána podpredsedu vlády, či sa chce vyjadriť. Zrejme nie. Pán spoločný spravodajca takisto nie. Takže prikročíme k hlasovaniu.

    Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s vládnym návrhom na pristúpenie k Dohovoru o spoločnom tranzitnom režime a Dohovoru a zjednodušení formalít pri preprave tovaru.

  • Pán spoločný spravodajca odporúča návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca, aj vám, pani poslankyne, poslanci.

    Môžeme pokračovať d v a n á s t y m bodom programu, ktorým je

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a majetku.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 387 a spoločnú správu ako tlač 387a. Súčasťou tlače je návrh uznesenia Národnej rady.

    Aj v tomto prípade z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie podpredseda vlády a minister financií pán Sergej Kozlík. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh Zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku.

    Ukrajina patrí k blízkym susedným krajinám, s ktorými má Slovenská republika rozvinuté politické a hospodárske vzťahy. Vývoj vzájomných obchodných vzťahov zodpovedá politickým podmienkam a urýchlil sa najmä v poslednom období, keď obe krajiny nastúpili cestu trhovej ekonomiky. V snahe prispôsobiť sa novým podmienkam sa obe krajiny rozhodli podpísať novú Zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia, ktorá reaguje na zmeny ekonomických podmienok.

    Navrhovaná zmluva je vypracovaná na základe vzorovej zmluvy OECD a jej ustanovenia sú obvyklé pri prerokúvaní obdobných daňových zmlúv.

    Cieľom navrhovanej Zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a majetku je vytvoriť právny priestor na rozvoj všestranných a vzájomne výhodných hospodárskych vzťahov. Vylúčenie medzinárodného dvojakého zdanenia môže byť riešené len uzatvorením medzinárodnej zmluvy a vzájomnou koordináciou daňových vzťahov. Dojednaním zmluvy bude právo na daň z jednotlivých zdrojov rozdelené objektívnejšie medzi oba zmluvné štáty.

    Cieľom navrhovanej úpravy je upraviť podmienky na podnikanie podľa nových pravidiel, obdobných, aké platia v štátoch Európskej únie. Navrhovaná zmluva obmedzuje na minimum daňové zaťaženie fyzických a právnických osôb, aby nedochádzalo k dvojakému zdaneniu tých istých príjmov podľa platnej sústavy daňových zákonov Slovenskej republiky a taktiež podľa platných daňových predpisov druhého zmluvného štátu.

    Zmluva by mala podporiť vzájomnú spoluprácu zmluvných štátov a ich využívaním by sa malo zabezpečiť objektívnejšie rozdelenie práva na daň z jednotlivých príjmov medzi oba zmluvné štátny. Doterajšie vzťahy v oblasti daní medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou sa riadia mnohostrannými zmluvami bývalých členských štátov RVHP.

    Aktuálnosť predkladanej zmluvy vychádza aj zo spoločnej hranice Slovenskej republiky s Ukrajinou a zo skutočnosti, že doterajšie zmluvné vzťahy sú prekonané. Celkový prínos plynúci z uzatvorenia tejto zmluvy o zamedzení dvojakého zdanenia bude závisieť od tempa rozvoja jednotlivých foriem hospodárskej spolupráce. Zmluva nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky a nedotýka sa záväzkov iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážené poslankyne, poslanci, prosím o prijatie tejto zmluvy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády. Aj v tomto bode programu bol pán poslanec Oravec určený ako spoločný spravodajca, takže nám prednesie záverečnú správu z výborov.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    spoločná správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku, tlač 387.

    Návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a majetku pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 884 zo dňa 29. marca 1996 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie do 9. mája 1996. Zároveň poveril Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu v určených výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Všetky uvedené výbory prerokovali návrh v lehote, pričom Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore dane z príjmov a majetku.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie neprijal uznesenie o výsledku prerokovania návrhu, pretože podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nezúčastnila sa na rokovaní nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Pán predseda, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s tým istým konštatovaním ako predtým, že som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy. Hlásite sa, pán poslanec? Nech sa páči.

  • Vážená Národná rada, vážený pán podpredseda, vážený pán predseda,

    premiéri Slovenskej republiky a Ukrajiny dňa 23. januára 1996 na Štrbskom Plese podpísali Zmluvu medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňového úniku v odbore daní z príjmov a majetku s cieľom, aby legislatívne odbúrali z našich hospodárskych vzťahov ani z jednej strany nežiaducu prekážku dvojitého zdanenia.

    Ako východniar môžem len uvítať snahu vlády Slovenskej republiky, aby aj legislatívne podporovala našich podnikateľov jednak presadiť sa na trhoch Ukrajiny a takisto využívať zemepisnú blízkosť susednej krajiny na oživenie hospodárskym úpadkom a nezamestnanosťou najviac postihnutých regiónov Slovenska, napríklad okresov Trebišov, Michalovce, Vranov nad Topľou.

    Dúfam, že vlády Slovenskej republiky a Ukrajiny túto snahu čím skôr doplnia ďalšími vítanými rozhodnutiami, ako napríklad otvorením nových alebo spriechodnením už existujúcich hraničných priechodov.

    Vážená Národná rada, na 13. schôdzi Národnej rady za základe poverenia podnikateľov, ale aj zainteresovaných obyčajných ľudí som interpeloval vládu Slovenskej republiky, aby Zmluva medzi vládami Slovenskej republiky a Maďarskej republiky o zamedzení dvojakého zdanenia bola ľahko sprístupnená pre každú fyzickú či právnickú osobu, teda uverejnená v Zbierke zákonov. Je pravda, že vláda Slovenskej republiky, ako to už má vo zvyku, mi na interpeláciu ani neodpovedala, ale uvedená Zmluva medzi vládami Slovenskej republiky a Maďarskej republiky napriek ignorovaniu zo strany vlády bola uverejnená v Zbierke zákonov spolu s podobnou zmluvou medzi vládami Slovenskej republiky a Rumunskej republiky ihneď po uplynutí tridsaťdňovej lehoty.

    Vychádzajúc z faktov, že naše rozvíjajúce sa hospodárske vzťahy s naším východným a perspektívnym susedom si zaslúžia minimálne takú istú pozornosť, akú presadzujeme aj voči iným krajinám, v mene Maďarskej koalície jednak podporujem predloženú zmluvu a takisto navrhujem, aby po výmene už ratifikovaných dokumentov Zmluva medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a majetku bola uverejnená v Zbierke zákonov, ako sa to aj stalo v prípadoch zmlúv so Spojenými štátmi, Maďarskom a Rumunskom.

    Ďakujem.

  • Po pánu poslancovi Kötelesovi nemám nikoho prihláseného do rozpravy, takže končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pán podpredseda vlády sa zrejme nechce vyjadriť. Pán spoločný spravodajca tiež nie, takže vyhlasujem rozpravu za ukončenú. Pristúpime k hlasovaniu. Môžete prečítať návrh na uznesenie.

  • Návrh na uznesenie: Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku. Navrhujem ho prijať.

  • Ďakujem. Budeme sa prezentovať a hneď aj hlasovať o návrhu tohto uznesenia s odporúčaním pána poslanca prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

  • Aj ja vám, pán spoločný spravodajca.

  • Môžeme pristúpiť t r i n á s t e m u bodu programu, ktorý je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky Colný zákon.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 397 a spoločnú správu výborov ako tlač 397a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní znovu podpredseda vlády a minister financií pán Sergej Kozlík. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    na základe schválenia vlády Slovenskej republiky predkladám na rokovanie Národnej rady návrh Colného zákona.

    Právne vzťahy v oblasti colníctva sú v súčasnosti upravené zákonom číslo 618/1992 Zb. Colný zákon, ktorý bol vyvrcholením legislatívneho procesu, ktorý sa začal v roku 1991 najmä z dôvodu zabezpečenia zlučiteľnosti nášho právneho poriadku s právom Európskej únie.

    Vzhľadom na takmer trojročné skúsenosti aplikačnej praxe a na výsledky opakovaného porovnávania s colným zákonom Európskej únie, ako aj na vysokú aktuálnosť úlohy aproximácie práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie, vznikla potreba upraviť niektoré colné postupy a zjednodušiť procedúry používané v praxi.

    Cieľom predloženého návrhu zákona je najmä usporiadanie organizácie colnej správy, vymedzenie počtu riadenia a definovanie jednotlivých stupňov, posilnenie kompetencií colných orgánov v oblasti boja proti nezákonnému dovozu a vývozu tovaru a tým zamedzeniu colných a daňových únikov, zapracovanie záväzkov, ktoré vyplývajú pre colné orgány zo súčasne platných medzinárodných zmlúv, vrátane zapracovania budúcich záväzkov, nahradenie subsidiárneho pôsobenia Colného zákona o správnom konaní v colnom konaní so zákonom o správe daní a poplatkov a tým dosiahnuť zjednotenie postupu colných a finančných úradov.

    Predkladaný návrh zákona, ktorý vzhľadom na svoj rozsah pozostáva z 9 hláv, zahŕňa tak hmotnoprávnu časť, čím definuje clo ako ekonomickú kategóriu, ako aj časť procesnú, čím sa táto právna norma stáva komplexnou. Dôležitou časťou zákona je vymedzenie orgánov štátnej správy v oblasti colníctva a vymedzenie pôsobnosti ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy v oblasti colníctva. Organizačná štruktúra colnej správy je koncipovaná v dvoch stupňoch riadenia. Prvý stupeň riadenia predstavuje colné riaditeľstvo, druhý stupeň riadenia colný úrad.

    V súvislosti s clom ako dôležitým fiškálnym nástrojom predkladaný návrh zákona upravuje aj povinnosti osôb, ktoré prepravujú tovar cez štátnu hranicu, a to predovšetkým prihlásiť tovar k colnej kontrole a predložiť ho spolu s dokladmi, ktoré sa na tento tovar vzťahujú, príslušnému colnému orgánu. Nadväzne na vymedzenie povinnosti osôb prepravujúcich tovar je upravené colné konanie, ktoré sa začína prijatím colného vyhlásenia.

    S cieľom podpory ekonomických aktivít v Slovenskej republike, najmä zapojenia slovenských podnikateľských subjektov do medzinárodnej deľby práce, predložený zákon rieši aj možnosti vytvorenia priaznivejších podmienok na výrobu tuzemského tovaru, ktorý má byť následne vyvezený alebo prepustený do voľného obehu, a to tým, že umožňuje uplatnenie rôznych ekonomických režimov.

    Oproti súčasnému stavu návrh zákona presne definuje prípady vzniku colného dlhu pri dovoze a vývoze tovaru, kto je v ktorom prípade dlžníkom, kedy sa vyžaduje zabezpečenie colného dlhu a akým spôsobom a kedy musí byť colný dlh zabezpečený colnou zábezpekou a kedy zárukou, kto môže záruku poskytnúť a v akej forme môže byť záruka poskytnutá. Ďalej je to povinnosť colného orgánu zapísať sumu cla do účtovných dokladov a v akej lehote. Uvedené vymedzenie colného dlhu je v súlade s prístupmi uplatnenými aj v krajinách Európskej únie.

    Vzhľadom na to, že colné orgány od prvého januára 1993 vykonávajú aj správu daní, dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní a iných platieb pri dovoze, je colné záložné právo, vymáhanie nedoplatkov, predovšetkým cla, daní a poplatkov a exekučné náklady upravené podobne ako v zákone o správe daní a poplatkov. Touto úpravou sa sleduje zladenie colného a daňového konania.

    Predložený návrh colného zákona je kompatibilný s právnou úpravou platnou v oblasti colníctva v Európskej únii. Predložený návrh predstavuje ďalšie priblíženie slovenskej právnej praxe v oblasti colníctva s právnou úpravou Európskej únie, najmä s tými úpravami, ktoré boli vykonané po 1. januári 1993. Navrhovaný zákon je rovnako v súlade so záväzkami, ktoré prijala Slovenská republika v medzinárodných zmluvách, najmä Európskou dohodou o pridružení medzi Slovenskou republikou na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na druhej strane, Všeobecnou dohodou o clách a obchode, vrátane znenia všetkých zmlúv, ktoré boli prijaté Záverečným aktom uzatvoreným v Marrákeši dňa 15. apríla 1994, ako aj Dohodou o vytvorení colnej únie medzi Slovenskou republikou a Českou republikou.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si požiadať vás o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ako spoločná spravodajkyňa bola určená pani poslankyňa Nováková. Prosím ju, aby podala správu o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády, panie poslankyne, páni poslanci,

    predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky Colný zákon.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 932 zo 17. apríla 1996 pridelil vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky Colný zákon na prerokovanie v lehote do 9. mája 1996 týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Ako príslušný na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určený výbor pre financie, rozpočet a menu s tým, že skoordinované stanoviská sa premietnu v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor pre obranu a bezpečnosť 9. mája 1996 prerušil prerokúvanie vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky Colný zákon a požiadal ministra financií Slovenskej republiky objasniť pripomienky poslancov výboru k prerokúvanému návrhu zákona, ktoré sú uvedené v osobitnom liste.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody 13. mája 1996 prerokoval vládny návrh zákona Colný zákon, ale z dôvodu neprítomnosti nadpolovičnej väčšiny členov výboru nemohol prijať uznesenie k tomuto návrhu zákona.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, a to ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výbor pre pôdohospodárstvo prerokovali vládny návrh zákona Slovenskej republiky Colný zákon, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú ho Národnej rady Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami, o ktorých odporúčam hlasovať nasledovne:

    En bloc odporúčam prijať nasledovné body spoločnej správy: 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 19, 20, 21, 22, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 34, 35, 36, 37, 39, 40, 41, 43, 44, 45, 46, 47, 48, 49, 50, 51, 52, 53, 54, 55, 56, 57, 59, 60, 61, 63, 64, 65, 66, 67, 68, 69, 70, 71 a 72. Neprijať odporúčam body spoločnej správy: 10, 18, 23, 24, 38, 42, 58 a 62.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, aby ste mi pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré vyplynú z rozpravy, odovzdali písomne.

    Vážený pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, a prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spoločných spravodajcov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku od pána poslanca Vaškoviča a pripraví sa pán poslanec Palacka.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia,

    moje vystúpenie bude stručné. Úvodom by som chcel povedať, že koncepciu tvorby tohto zákona s malými výhradami možno akceptovať. V princípe sleduje trendy, ktoré sú v smernici Európskej únie, a takisto nahrádza doterajšie nedostatky, ktoré vyplývali z toho, že vlastne neexistoval takýto kompletný zákon. V tomto zákone existujú aj určité problémové miesta a k tým by som smeroval otázku pánu ministrovi.

    Prvá otázka je ku kompetenciám medzi ministerstvom a colnými orgánmi. Zdá sa mi, že nie sú úplne jednoznačne naformulované kompetencie medzi ministerstvom a daňovými orgánmi. Moja otázka znie, či v bode g), kde sa vymedzuje oprávnenie ministerstva na odpustenie cla, daní a iných platieb vyberaných pri dovoze, o aký typ usmernenia alebo oprávnenia ide. Bol by som rád, keby mi pán minister v rozprave alebo, ak je to možné, aj skôr odpovedal. Je to § 14. Od toho potom závisí prípadne môj pozmeňujúci návrh, ktorý zatiaľ nebudem prednášať.

    Druhým takým slabým miestom je skutočnosť, že v tejto norme sa podľa môjho názoru mohli riešiť niektoré otázky, aj keď neúplne, ale aspoň čiastočne, súčinnosti medzi colnými orgánmi a medzi ministerstvom vnútra. Myslím si, že sa tu neriešia otázky oprávnení, povinností a prostriedkov colníkov na prekonávanie odporu osôb. Tým sa svojím spôsobom sťažuje výkon povolania colníkov. Myslím si, že spresnením alebo daním určitých oprávnení a použitých prostriedkov na prekonávanie tohto odporu osôb by sa značne zjednodušil postup súčinnosti medzi nimi a medzi príslušníkmi bezpečnosti.

    Ďalší problém, ktorý sa tu mohol riešiť, je problém duty-free. Zatiaľ čo tento problém sa podľa mňa rieši na základe zákona, ktorý je - povedzme si - diskutabilný, tu bolo možné tento problém jednoznačne vyriešiť. Žiaľbohu, nestalo sa to.

    Prejdem k pozmeňovacím návrhom. Môj prvý pozmeňovací návrh smeruje k § 10 ods. 8 a, žiaľbohu, k bodu 15 spoločnej správy, ktorý síce pani spoločná spravodajkyňa odporučila, ale je tam gramatická chyba, na ktorú som prišiel až teraz.

    Môj návrh znie za slová "povinní na", nie "povinné na", vložiť slová "písomnú žiadosť" a vypustiť slovo "výzvu". Čiže ide iba o gramatickú zmenu, jej akceptovanie, lebo nesedí to tam štylisticky. V spoločnej správe je "povinné na" a má byť gramaticky správne "povinní na" - vložiť slová, a ďalej je to už zhodné s návrhom v spoločnej správe - vložiť slová "písomnú žiadosť" a vypustiť slovo "výzvu".

    Ďalší pozmeňovací návrh je k § 14. Tam zrejme len vypadlo slovo "sídlo". V písmene h) za druhé písmeno "a" vložiť slovo "sídlo".

    Môj tretí návrh je k § 20 ods. 4, ktorý znie: "Ak tovar, ktorý podlieha clu, je čiastočne alebo úplne oslobodený od dovozného cla, colný orgán na základe všeobecne záväzných predpisov určí, že po dobu troch rokov od dňa prepustenia tovaru sa tento môže používať len na určitý účel a nesmie zmeniť vlastníka." V pôvodnom návrhu je totiž slovo "môže", ktoré dáva možnosť rozhodnúť o tom subjektívne, a podľa môjho názoru by colnica mohla rozhodnúť v tomto prípade len na základe všeobecne záväzných predpisov, a nie na základe nejakého subjektívneho rozhodnutia.

    Čiže vo všeobecne záväzných predpisoch treba taxatívne stanoviť, kde, na ktoré tovary, ktoré sú oslobodené, to platí, a na ktoré nie. A tam kde to platí, musí to colný orgán uskutočniť.

    Ďalší pozmeňovací návrh je k § 249 ods. 1, ktorý znie: "Podľa závažnosti porušenia colných predpisov uvedených v § 241 je možné uložiť pokutu do výšky 2 miliónov Sk." Tam vlastne ide o rozšírenie podľa závažnosti. Myslím si, že v tomto čase je dôležité, keď toto slovo bude v zákone, pretože neexistuje u nás v tomto smere nejaká tradícia, aby sa tieto porušenia sledovali a vyhodnocovali, a v tomto zákone sa definujú aj nové. Čiže výška pokuty sa dá určovať iba na základe skúseností a vzhľadom na to, aby sa zvýraznil moment skúseností, navrhujem tam dať "podľa závažnosti porušenia colných predpisov". Totiž v prípade, že by došlo k nejakému neprimeranému stanoveniu pokuty u niektorých subjektov, pokiaľ si vymôžu tieto prostriedky súdnou cestou, by mohlo dôjsť k zániku tohto právneho subjektu.

    To sú všetky moje pozmeňovacie návrhy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Gabriel Palacka z KDH. Pripraví sa pán poslanec Jozef Košnár z SDĽ.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    k návrhu colného zákona by som si dovolil stručne sa vyjadriť.

    Súhlasím s konštatovaním môjho predrečníka, že ide vcelku o prijateľnú kodifikáciu problematiky colníctva a správy cla a colných úradov. Nemám k zákonu nejaké vecné obsahové výhrady. Je pravda, že niektorá problematika by mohla byť riešená trošku ináč, ale v takomto komplexnom rozsahu nie je možné to riešiť pozmeňovacími návrhmi. Myslím však, že návrh zákona je pripravený tak, že ho môžeme podporiť. Je to návrh zákona s relatívne veľkým rozsahom, takže je pochopiteľné, že sa v ňom môže vyskytnúť nejaká drobná chyba. Predsa však mi dovoľte takú trošku širšiu výhradu, že tých chýb, drobných nepresností, preklepov alebo legislatívne nie dobrých vyjadrení je v tomto vládnom návrhu príliš veľa. Len legislatívny odbor Národnej rady mal viac ako 60 takýchto drobných pripomienok. V spoločnej správe sú prakticky všetky a sú tam ešte ďalšie, ktoré sa pri rokovaniach výborov vyskytli.

    Keďže sa v našom výbore neprijalo platné uznesenie, dovolil by som si predniesť ešte jeden drobný pozmeňovací návrh, pretože v spoločnej správe nie je. Ide o § 10 ods. 7, kde sa mi veta, ktorá v tomto odseku je, zdá byť sémanticky nezmyselná tým, že na konci odseku sú slová "ich čísla". Stručne to budem citovať: "Orgány telekomunikácií sú..." atď. "povinné oznámiť údaje o užívateľoch telefónnych staníc ich čísla." Priznám sa, že nerozumiem celkom dobre, čo znamená to "ich čísla". Možno to pán minister vysvetlí, ale v každom prípade navrhujem slová "ich čísla" v tomto § 10 ods. 7 vypustiť.

    Škoda, že takýchto nepresností, bohužiaľ, v návrhu je niekoľko desiatok, a trošku znehodnocujú vládny návrh. A keď vezmeme do úvahy, že to je norma pripravovaná už dlhý čas, prešla okrem ministerstva cez legislatívnu radu vlády, vládu, takýchto nepresností by tam toľko byť nemuselo.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Košnár. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dámy a páni,

    Colný zákon komplexne upravuje vzťahy, ktoré vznikajú pri dovoze a vývoze i pri tranzite, a v našom prípade je Colný zákon aj základom na dotvorenie colnej správy zvrchovaného a samostatného štátu. Z tohto hľadiska je predkladaný návrh nielen potrebný, ale chcem povedať, že je aj dlhodobo a kvalitne pripravený. Chcel by som sa dotknúť niektorých otázok viac z pohľadu podnikateľských subjektov alebo účastníkov colného konania než z pohľadu štruktúry colných orgánov, ich vzájomných vzťahov, kompetencií atď.

    Chcel by som pozitívne ohodnotiť skutočnosť, že tento zákon zakladá možnosť, aby bol každý oprávnený požadovať od colných orgánov informácie o aplikácii colných predpisov, ak sa týkajú už prebiehajúcich alebo pripravovaných obchodných rokovaní. Rovnako to platí aj o poskytovaní záväzných informácií o sadzobnom zaradení tovaru, hoci tieto informácie, prirodzene, nemajú charakter rozhodnutia.

    Z pozície účastníkov colného konania je kladom aj spresnenie spôsobu určenia colnej hodnoty najmä z toho pohľadu, čo sa pri určovaní colnej hodnoty započítava, a čo nie, do ceny skutočne platenej, alebo ceny, ktorá by sa mala za dovezený tovar zaplatiť. Mám však dojem, že upravené variantné spôsoby určovania colnej hodnoty sú značne zložité a zrejme budú aj veľmi administratívne náročné. Neviem posúdiť, do akej miery sú tieto spôsoby určovania colnej hodnoty s takou náročnosťou a zložitosťou vyvolané potrebou priblíženia sa alebo identity s Dohodou o vykonávaní článku 7 Všeobecnej dohody o clách a obchode. Ak je to tak, zrejme sa s tým sotva dá niečo robiť. Ak je to spôsobované našimi - povedal by som - domácimi pomermi alebo snahami, bolo by potrebné zvážiť v eventuálnom vykonávacom predpise isté zjednodušenie.

    Očakávania, že zjednodušenie postupov a colných formalít podaním zjednodušeného colného vyhlásenia prispeje k zrýchleniu celého procesu prepúšťania tovaru do navrhnutého režimu, sú zrejme dosť optimistické vzhľadom na spôsob uvoľňovania tovaru do príslušného režimu vo väzbe na colný dlh a jeho zabezpečenie. Nazdávam sa, že nie je dosť jasne definovaný začiatok vzniku colného dlhu. Rozpor je medzi vznikom začiatku colného dlhu predložením colného vyhlásenia a začiatkom colného dlhu uvoľnením tovaru do príslušného režimu, a ustanovením iných paragrafov než § 78, 79 a 196 tiež do príslušného režimu oznámením rozhodnutia colného orgánu.

    Potreba boja proti nezákonnému dovozu tovaru a zamedzenie colných a daňových únikov a rovnaká spoločenská potreba podporovať rozvoj ekonomiky pružným a rýchlym uvoľňovaním tovarov našich dovozcov je nepochybne v istom protirečení. Štát musí hľadať spôsoby zabezpečenia cla. Problém je v tom, že tento spôsob by nemal sťažovať fungovanie solídnych podnikateľských subjektov, ktoré v dlhšom časovom horizonte colný dlh vyrovnávajú, resp. vyrovnali.

    Voči týmto subjektom by sa mala uplatňovať liberálnejšia politika zabezpečovania colného dlhu, resp. uvoľňovania tovaru do príslušného režimu. Veď na jednej strane splatnosť colného dlhu, resp. sumy cla je do 10 dní podľa § 220 ods. 1, ale tovar sa neuvoľní do navrhovaného režimu skôr, než je tento dlh splatený, resp. zabezpečený. Navyše v súvislosti s prevodom platieb vo finančných inštitúciách a tým, čo sa považuje za deň platby, sa predlžuje doba faktického uvoľnenia tovaru do voľného obehu, a to aj napriek zákonnej povinnosti previesť platby na príslušný účet colných orgánov vždy najneskôr v nasledujúci pracovný deň po tom, keď bola z účtu dlžníka uskutočnená alebo keď bola v prospech účtu colného orgánu prijatá v hotovosti. Osobitne to platí, povedzme, pre prípady, že napríklad vagón je pristavený vo štvrtok v popoludňajších hodinách, resp. v piatok, s čím sú spojené dodatočné náklady na stojné, atď.

    Zabezpečenie colného dlhu je značne časovo a administratívne náročné a pritom mnohé seriózne podnikateľské subjekty nie sú ekonomicky schopné objektívne colný dlh zabezpečiť, napríklad vzhľadom na druhotnú platobnú neschopnosť a podobne.

    V § 225 ods. 3 sa pripúšťa možnosť odkladu platenia sumy cla, ako aj úroku na žiadosť dlžníkov za dobu odkladu, ak tieto platby sú spojené so sociálnymi a ekonomickými problémami dlžníka v prípade zaplatenia sumy cla a s vážnymi sociálnymi a ekonomickými problémami v prípade úrokov.

    Takúto možnosť treba na jednej strane uvítať, na druhej strane je však potrebné aspoň všeobecne záväzným predpisom Ministerstva financií Slovenskej republiky určiť isté objektivizované kritériá, aby sa vo vzťahu k jednotlivým typom subjektov zabránilo zo strany colných orgánov uplatňovaniu istých nie objektívnych, ale skôr subjektívnych rozhodnutí.

    Navrhovaná účinnosť tohto zákona je od 1. júla tohto roku. Nazdávam sa, že do tohto termínu by bolo treba pripraviť a vydať aj všeobecne záväzné predpisy, na ktoré sa v niektorých paragrafoch tento zákon odvoláva, a na ďalšiu potrebu som v jednom prípade poukázal sám. Konkrétne pozmeňovacie návrhy nemám.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Košnárovi. Nemám už žiadne prihlášky do rozpravy. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Hrušovský.

  • Pán predseda, mám odporúčanie k spoločnej správe. Pani spoločná spravodajkyňa pri uvádzaní jednotlivých bodov uvedených v spoločnej správe odporučila, aby aj bod 23 bol zaradený do hlasovania en bloc. Odporúčam, aby bol vyňatý na samostatné hlasovanie.

  • Áno, bod 23 navrhovala v bloku na neprijatie.

  • Dobre, ďakujem pekne. Takže ak sa do rozpravy nikto nehlási, končím rozpravu k tomuto bodu. Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či sa chce vyjadriť. Áno. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    len krátko by som reagoval na diskusiu, ktorá prebehla k návrhu Colného zákona.

    Predovšetkým v otázke kompetenčných vzťahov medzi ministerstvom financií a colnými orgánmi, tak ako to vymedzuje § 10, v podstate ide o to, že základnú kompetenciu v rámci odpúšťania daní a ciel, tak ako to pre ministerstvo financií vymedzuje § 10 ods. 2 písm. e), zakladá toto znenie, teda rozhodujúcu kompetenciu ministerstva financií. Ministerstvo financií sa potom rozhoduje v zmysle Colného zákona, že môže v zmysle písmena g) posunúť časť kompetencií za určených podmienok. Predovšetkým to môže byť určitý limit čiastky, aby sa neriešili drobné čiastky, ktoré môžu byť pomerne početné, na ministerstve financií. Posunie teda kompetenciu riešenia na colné úrady, teda o stupeň nižšie. Domnievam sa, že vcelku tento režim je, aspoň pre nás, jasný a takto sa uplatňuje aj v doterajšej praxi.

    Pokiaľ ide o súčinnosť medzi colnými úradmi a ministerstvom vnútra, mal by tieto veci v podstate riešiť zákon o služobnom pomere, kde by pozícia pracovníkov Colnej správy mala byť komplexne riešená a mali by byť doriešené aj otázky súčinnosti medzi colnými orgánmi a ministerstvom vnútra.

    Pokiaľ ide o jednotlivé pripomienky, možno v rámci dodatočných pripomienok akceptovať zmenu v § 10 ods. 8, tú zmenu slova "výzvu" na slová "písomnú žiadosť". Myslím, že je to obsiahnuté aj v tom balíku pripomienok z výborov. Ďalej v § 14 doplnenie výrazu "sídla" takisto.

    Pokiaľ ide o § 20, myslím, že je možné akceptovať, že by bolo možné precizovať možnosť riešenia colných situácií všeobecne záväzným predpisom. Táto pripomienka je akceptovateľná.

    Podobne je akceptovateľná pripomienka k § 249 ods. 1. Vyjadrujem sa teda k vystúpeniu pána poslanca Vaškoviča doplniť v tomto odseku "podľa závažnosti porušenia colných predpisov", ale predpokladáme, že bez ohľadu na toto doplnenie by sa určite takýmto spôsobom konalo.

    Pokiaľ ide o pripomienku pána poslanca Palacku, samozrejme, možno ju akceptovať. Pod údajmi možno rozumieť aj príslušné čísla.

    Pán Košnár sa vyjadril, či to je otázka filozofie. Myslím, že dá sa s mnohými názormi v rámci filozofie súhlasiť. Neboli prednesené konkrétne pozmeňujúce návrhy.

    Ďakujem pekne, vážené pani poslankyne, poslanci, za podporu tohto zákona.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pýtam sa pani spoločnej spravodajkyne, či sa chce vyjadriť k rozprave. Ak nie, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch.

    Pán poslanec Vaškovič, už je po rozprave.

    Prosím, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    budeme hlasovať najskôr o bodoch spoločnej správy. En bloc odporúčam prijať nasledovné body spoločnej správy: 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 11, 12, 13, 14, 16, 17, 19, 20, 21, 22, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 34...

  • Šum v sále.

  • Sú to tie isté okrem bodu 15. Ďalej 35, 36, 37, 39, 40, 41, 43, 44, 45, 46, 47, 48, 49, 50, 51, 52, 53, 54, 55, 56, 57, 59, 60, 61, 63, 64, 65, 66, 67, 68, 69, 70, 71 a 72.

  • Ďakujem. Počuli sme čísla bodov zo spoločnej správy, ktoré pani spoločná spravodajkyňa navrhuje prijať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o prijatí týchto bodov spoločnej správy na návrh pani spoločnej spravodajkyne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov. Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme prijali tieto body spoločnej správy.

    Môžete pokračovať, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme, s odporúčaním pani spravodajkyne neprijať tieto body.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 10 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Takže tieto body spoločnej správy sme neprijali.

    Môžete pokračovať, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Z rozpravy vyplynuli na osobitné hlasovanie body 15 a 23. Najskôr budeme hlasovať o bode 15. Odporúčam ho neprijať.

  • Takže hlasujeme o bode 15 spoločnej správy s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 27 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci. Tento bod spoločnej správy sme neprijali.

    Môžete pokračovať, pani poslankyňa.

  • Budeme hlasovať o bode 23 spoločnej správy. Odporúčam ho neprijať.

  • No, neviem. Hlasujeme o bode 23 spoločnej správy. To je skôr na prijatie.

  • Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Takže neprešiel tento bod spoločnej správy.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Vaškoviča. Chcem sa opýtať pána poslanca, či môžeme hlasovať o všetkých pozmeňujúcich návrhoch en bloc, pretože ich budem odporúčať prijať.

  • Odpoveď zo sály: Áno.

  • Ďakujem. Budeme o nich hlasovať en bloc.

    Prečítam § 20 ods. 4: "Ak tovar, ktorý podlieha clu, je čiastočne alebo úplne oslobodený od dovozného cla, colný orgán na základe všeobecne záväzných predpisov určí, že po dobu 3 rokov odo dňa prepustenia tovaru sa môže používať len na určitý účel a nesmie meniť vlastníka." Druhý pozmeňujúci návrh sa týka § 249 ods. 1: "Podľa závažnosti porušenia colných predpisov uvedených v § 241 je možné uložiť pokutu do výšky 2 miliónov Sk." Tretí pozmeňujúci návrh - v § 14 ods. 2 písm. h) za druhé písmeno "a" vložiť slovo "sídlo". A štvrtý pozmeňujúci návrh - v § 10 ods. 8 za slová "povinný" vložiť slová "písomnú žiadosť" a vypustiť slovo "výzvu". Tu vlastne ide o technické spresnenie bodu 15, pretože tam bola tlačová chyba.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrhy odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Počuli ste pozmeňovacie návrhy pána poslanca Vaškoviča, ktoré pani spoločná spravodajkyňa navrhuje prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 100 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme prijali tieto pozmeňujúce návrhy.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Palacku, ktorý v § 10 ods. 7 navrhuje vypustiť slová "ich čísla". Odporúčam ho prijať.

  • Prezentujme sa a hlasujme s odporúčaním pani poslankyne návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Prijali sme tento pozmeňujúci návrh.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku. Colný zákon ako celok odporúčam prijať.

  • Ďakujem pekne. Podľa § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu ako celku v znení schválených doplnkov s odporúčaním prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 104 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, tzv. Colný zákon.

    Ďakujem pani spravodajkyni. Ďakujem aj vám, páni poslanci, pani poslankyne.

  • Pani poslankyne, páni poslanci,

    š t r n á s t y m bodom programu je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení zákona číslo 27/1984 Zb.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 377, spoločnú správu ako tlač 377a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní namiesto chorého pána ministra dopravy minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky pán Peter Baco. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení zákona číslo 27/1984 Zb. je v niektorých ustanoveniach už prekonaný najmä vo vzťahu k bývalým federálnym orgánom a národným výborom. Preto vláda svojím uznesením číslo 269 z 25. apríla 1995 uložila spracovať jeho novelu.

    Cieľom predkladanej novely cestného zákona je zohľadniť pôsobnosť a rozdelenie kompetencií vo výkone štátnej správy pozemných komunikácií na pripravované krajské a okresné úrady a spresniť podmienky užívania pozemných komunikácií. Novela zákona rieši aj tvorbu časti finančného príjmu do Štátneho fondu cestného hospodárstva, a to vyberaním úhrad za užívanie diaľnic a ciest pre motorové vozidlá formou nálepiek na vozidlách.

    Príjmom do Štátneho fondu cestného hospodárstva budú podľa predkladanej novely cestného zákona aj pokuty, ktoré doteraz vyberajú obvodné úrady za porušenie ustanovení cestného zákona. Novela cestného zákona rieši tiež problematiku nadmerných a nadrozmerných prepráv, lebo tieto najviac poškodzujú vozovky a mosty. V prípade zistenia preťaženia vozidla odmietajú najmä zahraniční dopravcovia zaplatiť príslušné správne poplatky. Preto navrhujeme vážiť vozidlá priamo na hraničných prechodoch a v prípade ich preťaženia povoliť prechod cez hranice Slovenskej republiky až po zaplatení správneho poplatku.

    Na základe pripomienok poslancov je do novely cestného zákona zapracovaná aj novela zákona číslo 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, ktorou sa navrhuje, aby do § 8 boli doplnené odseky 4 až 7. Tieto odseky boli z uvedeného zákona vypustené pri jeho schvaľovaní v Národnej rade Slovenskej republiky na predchádzajúcom pléne, čo sa ukázalo ako chybné, lebo sa tým nedosiahol zámer na urýchlenie procesu vyvlastňovania nehnuteľností na účely výstavby diaľnic.

    Návrh novely cestného zákona bol prerokovaný v legislatívnej rade vlády, vo vláde Slovenskej republiky a vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky podľa príslušnosti a výsledok týchto prerokovaní bol kladný. Odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky novelu cestného zákona schváliť, čím by sa vytvorili právne a finančné predpoklady na plnenie úloh štátnej správy nových krajských a okresných úradov na úseku cestného hospodárstva a na plnenie úloh programového vyhlásenia vlády najmä na úseku výstavby diaľnic a medzinárodných ciest.

    Ďakujem za podporu a pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím predsedu výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pána poslanca Romana Hofbauera, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci,

    predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 11. apríla 1996 číslo 918 pridelil vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení zákona číslo 27/1984 Zb. (ďalej len "vládny návrh zákona"), Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredia a ochranu prírody na prerokovanie do 9. mája 1996. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným rozhodnutím súčasne určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako príslušný výbor na skoordinovanie stanovísk výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený na prerokovanie.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona neprerokoval, pretože systémovo a vecne nenadväzuje na zákon Národnej rady Slovenskej republiky o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky, ktorý ešte nie je prijatý.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody vládny návrh zákona prerokoval 8. mája, ale uznesenie o výsledku jeho prerokovania neprijal pre nedostatočný počet prítomných členov výboru.

    Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona prerokovali v určenom termíne, odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s úpravami. Úpravy sú uvedené ako pozmeňovacie návrhy spoločnej správy.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, zo spoločnej správy odporúčam prijať nasledovné návrhy: 1, 2, 3, 4, 5, 8, 9, 10, 11, 13 a 16. Neprijať odporúčam body 6, 7, 12, 14 a 15. K bodu číslo 14 podám iný pozmeňujúci návrh, ktorý je v súlade so stavom okolo územnosprávneho členenia Slovenska. A dovolím si upozorniť na omyl, ktorý vznikol pri prepise výsledkov prerokovania vo výboroch v bode číslo 13. Je to konzultované s legislatívnym odborom Národnej rady, ktorý sa dopustil pri prepise omylu. Správna textácia k bodu 13 má znieť tak, ako bola prerokovaná vo výboroch, a to nasledovne: za článok II vložiť nový článok III, ktorý znie - ďalej je označený článok III, čiže textácia zostáva taká istá, len táto úvodná časť je chybná a platí tak, ako znie.

    Toľko k návrhu spoločnej správy k tomuto zákonu. Prosím, pán predseda, o otvorenie rozpravy a súčasne prosím o slovo ako prvý.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku od pána poslanca Sečánskeho a od pána poslanca Šeptáka. Teraz sa hlási do rozpravy ako prvý pán spoločný spravodajca. Takže otváram rozpravu. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Vážený pán predseda, pán minister, dámy a páni,

    problematika pozemných komunikácií v súčasnej modernej spoločnosti je výnimočne dôležitou a v priebehu tohto storočia jej význam nepretržite rastie. Pozemné komunikácie od nepamäti zohrávali výnimočne dôležitú úlohu, počnúc starovekom, cez celý stredovek až po novovek a súčasnú vyspelú spoločnosť. Pozemné komunikácie sú pritom nesporne najtrvácejšími stavbami v histórii ľudstva, nepostrádateľnými na rozvoj každej spoločnosti. Veď rímske cesty sa zachovali i do súčasnosti a tereziánske cesty predstavujú kostru našej dopravnej štruktúry až do súčasnosti. Po celý stredovek sa mestá rozvíjali a upadali podľa toho, či sa nachádzali na trasách a križovatkách dopravných ciest, alebo či sa ocitli mimo nich.

    V súčasnej modernej spoločnosti platí viac ako kedykoľvek rímske "via vita", teda "cesta je život". Na pozemných komunikáciách sa uskutočňuje preprava väčšiny množstva nákladnej prepravy i ľudí, obyvateľov. Kým železničná doprava sa usiluje zachovať svoj význam na väčšie vzdialenosti a na väčšie výkony, pozemné komunikácie sú nepostrádateľné na prepravu na malé a stredné vzdialenosti a sú bezkonkurenčné pre nákladné i osobné prepravy svojou rýchlosťou a pohodlím prepravy z miesta východiska do cieľa.

    Rozvoju pozemných komunikácií a ich právnej úprave preto venuje každá moderná spoločnosť osobitný význam. Bolo by iste zaujímavé sledovať právnu úpravu a postavenie pozemných komunikácií na našom území za posledných sto rokov. Bola by to nesporne zaujímavá štúdia a svojou šírkou by bola nesmierne obsiahla a určite by presiahla rozmer prerokúvanej novely zákona. Pozornosť preto sústredím na približne posledných 40 rokov tejto problematiky.

    Od roku 1961 právnu úpravu pozemných komunikácií zabezpečoval zákon číslo 135/1961 Zb., nazývaný stručne Cestný zákon. V roku 1984 bol novelizovaný zákonom číslo 27/1984 Zb. a táto legislatíva platí do súčasnosti. Správu a rozvoj pozemných komunikácií zabezpečovali správy dopravy pri civilnosprávnom úseku národných ministerstiev vnútra, zatiaľ čo koncepciu a rozvoj diaľnic zabezpečovalo Federálne ministerstvo dopravy a národné riaditeľstvá diaľnic na Slovensku a v Čechách. Rozvoj siete pozemných komunikácií sa zabezpečoval v súlade s potrebou dopravnej prepravy a s potrebou zabezpečenia hospodársko-správneho aj medzištátneho spojenia miest, regiónov, metropol i štátov.

    Odborná úroveň procesu rozvoja štruktúry pozemných komunikácií u nás v ničom nezaostávala za odbornou a technickou úrovňou vo vyspelých štátoch sveta. Právnu úpravu však bolo aj je aktuálne prispôsobovať súčasným podmienkam. Do roku 1990 sa zachoval stav kompetencie ciest pod Správou dopravy ministerstva vnútra a správy diaľnic pod Federálnym ministerstvom dopravy. Odvtedy v rokoch 1990 a 1991 prišlo k presunom kompetencií z federálnych orgánov na národné ministerstvá. Na Slovensku bolo ustanovené ministerstvo dopravy a spojov a súčasne prišlo k zániku krajov a zanikli i riaditeľstvá ciest. Vznikom 121 obvodných úradov, ponechaním 36 okresov a neexistenciou krajov ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác sa stalo zriaďovateľom pre viac ako 40 organizácií cestného hospodárstva. Ministerstvo sa tak stalo preťaženým vo veci úkonov, ktoré prináležia na nižší stupeň riadenia. Túto nevhodnú situáciu sa javí účelné eliminovať novou legislatívnou úpravou, a to nadväzne aj na pripravované územnosprávne usporiadanie štátu.

    Novela predkladanej právnej normy spresňuje pojmy diaľnica, medzinárodné cestné ťahy, cesty pre motorové vozidlá a cesty i miestne komunikácie v súlade s technickými normami. Tak ako je obvyklé vo viacerých európskych štátoch novela zákona rieši vyberanie poplatkov za užívanie diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Výška navrhnutých poplatkov pritom predstavuje kompromis tak, aby príjem do cestného fondu touto formou bol dostatočne výrazný, no súčasne aby neprimerane vysoké poplatky neboli motiváciou pre vodičov na návrat z diaľnic a rýchlostných autociest na cesty a miestne komunikácie s následným negatívnym dosahom na nehodovosť a životné prostredie. V tejto súvislosti sprievodná správa návrhu zákona obsahuje isté nepresnosti vo veci vymenovania ciest pre motorové vozidlá, a to vynechaním vymenovania niektorých vybudovaných úsekov, či už v profile plnom, alebo polovičnom.

    Pri prerokovaní novely zákona na úrovni rokovania výborov boli uplatnené viaceré pozmeňovacie návrhy, ktoré text zákona skvalitňujú.

    Vážnym nedostatkom rozvoja a výstavby pozemných komunikácií, hlavne ich najkapacitnejších kategórií, je výnimočnosť, ťažkopádnosť a zdĺhavosť ich predinvestičnej a investičnej prípravy. Preto formou pozmeňovacích návrhov je navrhnutá nepriama novela zákona číslo 129/1996 Z. z. o urýchlení prípravy a výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, a to v plnom súlade s našou ústavou. Naliehavosť tejto problematiky podmieňuje aj termín účinnosti tejto časti zákona, a to od 1. júla 1996.

    Ako pozmeňovacie návrhy v súčasnosti uplatňujem nasledovné návrhy.

    Ako prvý - v § 3 ods. 1 vypustiť písmeno "d" a súčasne v tom istom § 3 za odsek 1 vložiť nový odsek 2, ktorý znie: "Miestnu štátnu správu pre pozemné komunikácie vykonávajú aj obce." Pretože v odseku 1 obce boli v podstate obsiahnuté v podanom návrhu nepresnosťou.

    Druhý pozmeňovací návrh - v § 3 ods. 5 doplniť vetu: "Obce vykonávajú štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií."

    A konečne tretí pozmeňovací návrh, a to dobu účinnosti upraviť s ohľadom na prerokúvanie zákona o územnosprávnom usporiadaní nášho štátu nasledovne: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 1997, okrem článku II § 6 ods. 2 až 7, § 8 ods. 1 až 8, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia." Ide o nálepky cestných poplatkov za diaľnice a o váženie kamiónov v nákladnej autodoprave na hraničných prechodoch, čo je dôležité pre rezort dopravy.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ak uplatníte ďalšie pozmeňovacie návrhy, prosím, aby ste tak urobili písomnou formou a odovzdali mi to.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu spoločnému spravodajcovi. Prihlášku mám od pána poslanca Sečánskeho ako prvého. Nech sa páči.

  • Pán predseda, pán minister, dámy a páni,

    ako vždy pri svojich vystúpeniach budem stručný. Ústavnoprávny výbor o tejto novele nerokoval z dôvodov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, nebudem to opakovať. Nemal som teda možnosť dať pripomienky k tejto novele, preto to robím tu.

    Nikto nepochybuje o tom, že prijatie tejto novely je maximálne aktuálne a nutné. Myslím, že nikto nespochybní ani zavedenie povinnosti spoplatniť používanie diaľnic a vyznačených ciest pre osobné motorové vozidlá, prípadne iné motorové vozidlá taxatívnou ročnou sumou, o ktorej rozhodne ministerstvo.

    Chcem dať pripomienky k bodu 12 novely, to je doterajší text § 6, a najmä k odseku 3. Všimnite si, že v tomto odseku sa uvádzajú všetky vozidlá, ktoré nepodliehajú plateniu úhrady za používanie diaľnic a ciest, ktoré sú vyznačené ako cesty pre motorové vozidlá. Nachádzame tu útvary Policajného zboru, Vojenskú políciu, Záchrannú zdravotnícku a horskú službu atď. Pripomínam, že všetky tieto vozidlá sú tu určené taxatívne, teda nebude možné rozširovať okruh tu vymedzených vozidiel, ale ani ho zužovať.

    Myslím si, že predkladateľ, neviem, či zabudol, alebo vynechal dve skupiny vozidiel, ktoré by tu mali byť. Predovšetkým sú to vozidlá Armády Slovenskej republiky, tie tu nenájdeme, nájdeme len vozidlá Vojenskej polície. A po druhé, mali by tu byť podľa mojej mienky vozidlá Cestného záchranného systému. Ani tie tu nenájdeme. Nachádzame tu Záchrannú zdravotnícku a horskú službu, ale to nie je to isté. Nachádzame tu vozidlá technickej vyprosťovacej služby privolané na odstránenie cestnej prekážky, ale ani to nie je to isté.

    Preto navrhujem, aby v § 6 v novom odseku 3 písmeno b) malo tento text: "b) Armády Slovenskej republiky a Vojenskej polície, písmeno c) Záchrannej zdravotníckej horskej služby a Cestného záchranného systému".

    Dámy a páni, predpokladám, že tieto návrhy podporíte. Vopred vám ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Sečánskemu. Nech sa páči, pán poslanec Šepták, a ďalej je prihlásená pani poslankyňa Sabolová.

  • Vážený pán predseda, panie kolegyne, páni poslanci,

    tak ako pred chvíľou pán poslanec Sečánsky, odporúčam aj ja, aby na strane 9 v bode 12 ods. 3 bol mimo už uvedených inštitúcií, ktoré plateniu úhrady nepodliehajú, doplnený nový text: "m) vozidlá Armády Slovenskej republiky". Svoj návrh zdôvodňujem takto: Podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov úlohou armády je brániť slobodu, nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť Slovenskej republiky, pomáhať pri predchádzaní živelným pohromám, katastrofám a haváriám ohrozujúcim ľudské životy alebo majetok vo veľkom rozsahu a pomáhať pri odstraňovaní ich následkov. Príkladom toho je odstraňovanie snehovej kalamity v Košiciach, havária akciovej spoločnosti VSŽ Košice, na ktorých sa Armáda Slovenskej republiky podieľala. V prípade neudelenia výnimky z platenia diaľničných poplatkov Armáda Slovenskej republiky by na tieto účely musela zo svojho rozpočtu vyčleniť celkove 7 138 tisíc korún ročne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová, a potom pán poslanec Rózsa.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada,

    vystupujem s dvoma krátkymi návrhmi. Jeden je procedurálny a druhý je pozmeňujúci návrh k zákonu, ktorý prerokúvame, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, tzv. cestný zákon, v znení zákona číslo 27/1984 Zb.

    Tu chcem na začiatku povedať, nakoľko ani ústavnoprávny výbor neprerokoval návrh novely zákona, pretože systémovo a vecne nenadväzuje na zákon Národnej rady o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky, ktorý ešte nie je prijatý, pretože bol vrátený parlamentu a na túto schôdzu sa nedostal, odporúčam prerušiť rokovanie o tomto bode a dávam to ako procedurálny návrh. Toto bol aj dôvod na stiahnutie tohto bodu z rokovania parlamentu. Tento bod odporúčam prerokúvať spolu so zákonom o územnosprávnom usporiadaní a spolu s návrhom zákona o organizácii miestnej štátnej správy, nakoľko tento návrh zákona sa dostane do vecného a systémového rozporu s vlastne dnes ešte neplatným zákonom o územnosprávnom členení.

    Ako druhú časť navrhujem pozmeňovací návrh k tejto predloženej novele zákona, a to v bode 7 predloženého návrhu. V § 3d odporúčam vypustiť v ods. 1 časť vety "ak osobitný zákon2a) neustanovuje inak." Veta v ods. 1 by znela: "Diaľnice a cesty vrátane ich prejazdných úsekov cez colné priestory a obce sú vo vlastníctve štátu." A zároveň žiadam vypustiť v poznámke odvolávku 2a, ktorá hovorí "napríklad § 2 zákona Slovenskej národnej rady číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí." Zároveň potom žiadam prečíslovať body 2b a 2c na 2a a na 2b.

    Len veľmi stručné odôvodnenie. Štát by mal mať záujem mať vo vlastníctve diaľnice, cesty, vrátane ich prejazdných úsekov cez mestá a obce. Táto časť novely sa dotýka hlavne mesta Bratislavy a Košíc, ktoré v zmysle zákona o majetku obcí číslo 138/1991 Zb. dostali do vlastníctva aj tieto časti komunikácií - diaľnice, diaľničné privádzače, ako aj prejazdné úseky. Vlastne sú to najväčšie mestá na Slovensku a nie je možné, aby tieto mestá boli schopné samy zabezpečiť správu a hlavne udržiavanie týchto komunikácií. Preto by som vás chcela poprosiť, aby ste tento pozmeňujúci návrh podporili. Myslím, že je tu dosť veľa kolegov poslancov aj z Bratislavy, sme tu kolegovia z Košíc, ktorí veľmi dobre poznáme situáciu v týchto dvoch mestách, a bolo by veľmi dobré dať do ažurity aj tieto dve mestá, podobne ako sú riešené zákonom všetky ostatné mestá a obce, že všetky prejazdné úseky v týchto mestách a obciach sú vo vlastníctve štátu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Rózsa. Najskôr sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predseda,

    chcel by som z miesta vo forme faktickej poznámky dať pozmeňovací návrh do série vozidiel, ktoré navrhujem oslobodiť od dane. Sú to vozidlá určené na hromadný odber krvi. Myslím si, že ide o humanitárnu akciu, ktorú všetci oceňujeme, a tieto vozidlá sa nedajú zaradiť pod pojem záchranné vozidlá zdravotníckej služby. To sú autobusy, ktoré sú určené špeciálne na hromadný odber krvi pre darcov na tie miesta, kde nie je transfúzna stanica. Myslím si, že tento návrh som zdôvodnil dostatočne.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Rózsa. Ešte predtým pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predseda. Mám vyslovene len jazykovú vložku. Humanitárne autobusy alebo vozidlá môžu platiť aj dvojnásobnú taxu, ale humanitné by nemali, pretože podľa slovenského pravopisu humanitárny znamená výsmech humanity, opak humanity, kvázihumanitný. Prosím, hovorme humanitný, a nie humanitárny.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    navrhujem bod číslo 4 spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie s návrhom neprijať ho, ponechať pôvodný text návrhu vlády Slovenskej republiky s poukazom na článok 64 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja.

    Panie poslankyne, páni poslanci, do rozpravy sa prihlásil pán predseda Rea.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, milí hostia,

    dovoľte mi, aby som v krátkosti zareagoval a nakoniec aj zrejme s pánom spoločným spravodajcom spresnil body 14 a 15 spoločnej správy, ktoré sa týkajú účinnosti zákona. On ich neodporúča prijať a nahradil ich inou dikciou. Treba, aby sme sa pri konečnom hlasovaní dohodli, aby účinnosť zákona, ktorú navrhuje v dvoch termínoch, mala nadväznosť.

    Národná rada Slovenskej republiky 27. marca 1996 prijala zákon, ktorý má už teraz číslo 129/1996 Z. z., o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Z tohto vládneho návrhu boli pri schvaľovaní Národnou radou Slovenskej republiky vypustené v § 8 odseky 4 až 7, čím sa nesplnil účel zákona, to znamená urýchliť majetkovoprávne vyrovnanie a prípravu výstavby diaľnic. Ustanovenia týchto odsekov upravujú situácie, ktoré navyše zdržujú vyvlastňovacie konanie. Ide najmä o prípady vyvlastnenia stavebného pozemku, ktorého dedič je známy, ale nie je ukončené dedičské konanie o pozemku, ktorého vlastníctvo je predmetom súdneho konania. Taktiež ide o prípady vyvlastnenia stavebného pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve Slovenskej republiky a nebol vydaný oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov.

    Účelom ustanovení odsekov 4 až 7 v § 8 vládneho návrhu zákona, ktoré neboli pri schvaľovaní schválené do tohto zákona, je, aby nebolo potrebné prerušiť vyvlastňovacie konanie z dôvodu, že doteraz neboli ukončené iné konania, napríklad dedičské a súdne spory o vlastníctvo, a aby sa mohlo vyvlastňovacie konanie vôbec uskutočniť. Následné ukončenie dedičského konania alebo súdneho sporu o vlastníctvo nebude mať dôsledky na vyvlastňovacie konanie, ale len na vyplatenie náhrady. V priebehu konaní však príprava stavieb môže nerušene pokračovať.

    Riešenie týchto prípadov - vzhľadom na vysoký počet dotknutých pozemkov a vysoký počet vlastníkov, ale najmä na veľmi zlý stav evidencie pozemkového vlastníctva - je bez prijatia uvedených ustanovení zákona veľmi komplikované a časovo náročné, úplne závislé od termínov ukončenia dedičských konaní a súdnych sporov o vlastníctvo. Stavebník diaľnice v prípadoch, ak nedôjde k dohode s vlastníkom pozemku, je nútený čakať na ukončenie dedičského konania, či ukončenie súdneho sporu, a tým nie je schopný zabezpečiť požadované termíny majetkovoprávnej prípravy a stavebných povolení. Dôsledkom vypustenia ustanovení, tak ako sú uvedené v bode 13 spoločnej správy, je ohrozenie plnenia komplexného projektu prípravy a výstavby diaľnic na území Slovenskej republiky, predovšetkým v termínoch začatia stavieb v rokoch 1996 a 1997, ako aj nesplnenie termínu spojazdnenia diaľničného ťahu sever - juh.

    Vzhľadom na to bol aj vo výbore podaný pozmeňujúci návrh, ktorý je uvedený v bode 13 spoločnej správy s tým, že navrhujem, aby takto inkorporovaný článok do vládneho návrhu zákona mal účinnosť dňom vyhlásenia. Môj návrh je, aby tento článok mal účinnosť dňom vyhlásenia. Pre istotu ešte pre zápis uvádzam, že tento článok v bode 13 bude znieť: Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá sa dopĺňa takto: § 8 sa dopĺňa odsekmi 4 až 7, ktoré znejú:

    "(4) Ak ide o diaľničný stavebný pozemok, ktorého vlastníctvo je predmetom dedičského konania, sú účastníkmi vyvlastňovacieho konania účastník dedičského konania a Slovenský pozemkový fond, a to až do právoplatnosti dedičského rozhodnutia.

    (5) Ak ide o diaľničný stavebný pozemok, ktorého vlastníctvo je predmetom súdneho konania, sú účastníkmi vyvlastňovacieho konania účastníci súdneho konania a Slovenský pozemkový fond, a to až do právoplatnosti súdneho rozhodnutia.

    (6) Ak ide o diaľničný stavebný pozemok, ktorý nie je vo vlastníctve štátu a nebol vydaný oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov - poznámka pod čiarou 20 znie: § 4 zákona číslo 229/1991 Zb. - sú účastníkmi vyvlastňovacieho konania povinná osoba a Slovenský pozemkový fond.

    (7) Náhrada za vyvlastnený diaľničný stavebný pozemok podľa ods. 5 a 6 sa poskytne pridelením náhradného pozemku alebo stavby. Ak to nie je možné, náhrada sa poskytne v peniazoch. Náhradu, ktorú nemožno poskytnúť preto, lebo do vykonateľnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia nebolo právoplatne ukončené dedičské konanie alebo súdne konanie, alebo určená oprávnená osoba, odovzdá sa Slovenskému pozemkovému fondu, ktorý s ňou nakladá ako s náhradou za vyvlastnenie pozemku, s ktorým nakladá."

    To je presné znenie článku, ktorý navrhujem, aby sa doplnil do zákona s tým, že účinnosť tohto ustanovenia bude dňom vyhlásenia. Prosil by som, aby spoločný spravodajca legislatívno-technicky to zaradil na hlasovanie, len vecne to musí byť tak, pretože tým, že neodporúča prijať články 14 a 15, by sa účinnosť týchto ustanovení niekde vytratila.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán poslanec Vavrík. Pán poslanec Hrušovský s faktickou poznámkou?

  • Odpoveď z pléna: s podnetom.

  • Tak potom po pánu poslancovi Vavríkovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri,

    v duchu informácie legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky k predloženému návrhu novely cestného zákona treba zdôrazniť, že skutočne by bolo potrebné spracovať komplexný nový návrh celého zákona o pozemných komunikáciách, nakoľko novela nemôže vyriešiť všetky problémy, ktoré aplikácia súčasného cestného zákona ďalej prináša. Takisto sa k predloženej novele nemožno komplexne vyjadriť, pokiaľ nebude spolu s ňou predložená aj novela alebo nové znenie príslušnej vykonávacej vyhlášky k cestnému zákonu.

    Čo sa týka problému - už niektorí predrečníci o tom hovorili - správy miestnych komunikácií a výkonu štátnej správy na nich, je to skutočne tak, že už dnes obce tieto komunikácie jednak vlastnia a jednak ich spravujú a súčasne na nich už aj teraz vykonávajú štátnu správu. Bolo to obciam dané jednak zákonom 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a dané im to bolo zákonom o miestnej štátnej správe, známym zákonom 472/1990 Zb.

    Pri schvaľovaní programu som navrhoval vypustiť tento bod. Legislatívno-právne tu nie sú celkom v poriadku dikcie, ktoré hovoria o zavedení krajských a okresných úradov, resp. kto bude vykonávať štátnu správu na tomto úseku. V tejto novele sa už hovorí o okresných a krajských úradoch, ktoré, mimochodom, v tento deň a v túto hodinu ešte zákonom kreované neboli, takže malo by sa skutočne zvážiť, či sa dá tento zákon takto prijať, keď mu nepredchádza alebo nie je účinná príslušná platná právna norma, ktorá hovorí o zriadení okresných a krajských úradov. Mám tu na mysli zákon o územnom a správnom usporiadaní. Možno to bude riešené, ako hovoril pán spoločný spravodajca Hofbauer, odložením účinnosti, ale v právnom poriadku je nezvyčajné, že prijmeme takúto novelu skôr, ako takýto zákon vôbec platí. Čiastočne by to síce bolo riešené odkladom účinnosti, ako tu hovoril kolega Hofbauer.

    Potom by som chcel mať odborne k jednotlivým bodom niekoľko pozmeňovacích návrhov aj s príslušným vysvetlením.

    K bodu 1 v § 3 ods. 5 navrhujem upraviť text nasledovne: "Obce vykonávajú štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií, ak tento zákon neustanovuje inak." Dôvodom tohto návrhu je, aby znenie odseku korešpondovalo so znením odseku 4 tejto navrhovanej novely. Toto by bol môj prvý pozmeňovací návrh.

    Druhý bude k bodu 3 § 3c ods. 1. Navrhnuté znenie tohto odseku totiž odníma obciam ako orgánom štátnej správy, dnešným orgánom štátnej správy, výkon štátneho odborného dozoru nad miestnymi komunikáciami. Opakujem, len nad miestnymi komunikáciami, ktoré vlastnia obce. V dôvodovej správe to síce predkladateľ odôvodňuje tým, aby správca súčasne nevykonával aj štátny odborný dozor, ale obchádza práve skutočnosť súčasného výkonu štátnej správy obcami. Súčasne v zmysle právomoci orgánov štátneho odborného dozoru dáva navrhované znenie možnosť štátu tvrdo nariaďovať obciam povinnosti na miestnych komunikáciách, pričom obce by veľmi obťažne tieto povinnosti zabezpečovali, najmä čo sa týka finančného vzťahu k údržbe, opravám, takémuto vzťahu k miestnym komunikáciám. Preto navrhujem konkrétne doplniť nové písmeno d) s textom: "d) nad miestnymi komunikáciami a účelovými komunikáciami obce". A, samozrejme, tú istú dikciu vypustiť potom z písmena c).

    Ďalej by som mal pozmeňujúci návrh k bodu 13. Ide o § 7 ods. 1 a § 8 ods. 1. Tu by bolo vhodné nahradiť povinnosť cestného správneho orgánu rozhodnúť o povolení uzávierky, obchádzky, odklonu a zvláštneho užívania z terajšej dikcie "po dohode s dopravným inšpektorátom" iba povinnosťou "po prerokovaní s dopravným inšpektorátom". Domnievam sa, že na dosiahnutie sledovaného účelu, a, samozrejme, odborníci cestári, s ktorými som to konzultoval, taktiež, by to malo postačovať. Rozhodovaciu právomoc by mal mať iba jeden orgán štátnej správy. Načo by mali dva orgány štátnej správy spolu komunikovať? Takto by to bolo možno vhodné upraviť, ak by ste to vedeli, samozrejme, podporiť.

    Ďalej taktiež k bodu 13, § 7 ods. 3 navrhujem vypustiť celý v súlade so znením odseku 6. Totiž obce pri takomto prípadnom schválení stratia akúkoľvek legálnu možnosť brániť sa proti rozhodnutiam orgánov štátnej správy.

    Ďalej by som mal pozmeňovací návrh k bodu 21. Konkrétne ide o § 14 ods. 3. Uvedené znenie je síce v zásade v poriadku, ale nezaručuje, že orgán životného prostredia povolí výrub drevín v prípade, že napríklad ohrozujú bezpečnosť cestnej premávky. Je to paradoxné, že ako člen výboru pre životné prostredie a ochranu prírody chcem navrhnúť nedať túto právomoc orgánom životného prostredia, ale veľmi to sťaží cestárom výkon ich práce, ak by došlo ku kolízii medzi záujmami ochrancov prírody a prekážok na komunikáciách, spôsobených prebujnenými drevinami alebo inou zeleňou. Preto navrhujem, aby sa celý tento odsek teraz vypustil a aby sa to riešilo v iných normách inak.

    Posledný môj pozmeňovací návrh by bol k bodu 30. Je to § 22a. Zákon ukladá cestnému správnemu orgánu uložiť pokutu podľa tohto paragrafu. Domnievam sa a považujem za vhodnejšie dať cestnému správnemu orgánu možnosť pokutu uložiť, a nie mu to priamo zákonom ukladať. V iných právnych normách je to podobné, že je možnosť pokutovať, a nie je tvrdo určené, že musia pokutovať. Preto si dovolím navrhnúť vsunúť do tejto dikcie § 22 slovko "môže" uložiť pokutu.

    Toľko, vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, k mojim pozmeňovacím návrhom. Verím, že aspoň pri niektorých nájdem podporu u kolegov poslancov, a ďakujem za slovo.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne a kolegovia, nemám ďalšie písomné prihlášky do rozpravy. Prihlásený je ešte pán poslanec Hrušovský. Nech sa páči, a prosím o ďalšiu prihlášku.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

    budem stručný. Už viacerí moji predrečníci poukázali na skutočnosť, prečo vlastne ústavnoprávny výbor neprerokoval tento predložený vládny návrh zákona. Jednoducho preto, že sme konštatovali, že by bolo vhodné, aby systémovo zapadol do novelizácie zákona o novom územnosprávnom členení a zákona o kompetenciách. Odporúčali sme plénu Národnej rady, aby odložilo prerokúvanie tohto vládneho návrhu zákona. Keďže sa tak nestalo, pozorne som sa snažil sledovať rozpravu, ale neviem, či som dobre zachytil, no ani jeden z mojich predrečníkov nenavrhol odloženie účinnosti v ustanovení § 3 predloženého návrhu zákona, ktorý hovorí a definuje cestné správne orgány.

    Tento predložený vládny návrh hovorí o cestných správnych orgánoch, o ministerstve, krajských úradoch, okresných úradoch a obciach. Ak by sme dnes prijali takúto právnu normu s účinnosťou tak, ako je navrhnutá, vlastne by sme prijali jednu zmätočnú právnu normu, ktorú by nebolo možné uplatňovať po nadobudnutí jej účinnosti. Preto navrhujem, aby v § 3, kde sú taxatívne vymenované cestné správne orgány, boli nahradené pod písmenom b) krajské úrady okresnými úradmi, pod písmenom c) okresné úrady obvodnými úradmi tak, aby sme zladili súčasný právny stav, a v celom texte zákona, tam, kde sa uvádza krajský úrad, nahradiť okresným úradom, a všade tam, kde sa uvádza okresný úrad, nahradiť obvodným úradom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Áno, ešte predseda výboru pán Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ak by ste dovolili, uplatnil by som svoj pozmeňovací návrh z miesta. V § 9 ods. 3 písm. m), ale keďže už odzneli pozmeňovacie návrhy, ktoré boli označené písmenom m), jednoducho v ďalšom v poradí by som odporúčal, aby plateniu úhrady nepodliehali motorové vozidlá, a príslušným písmenom označiť špeciálne motorové vozidlá na zvoz odpadov živočíšneho pôvodu a kadáverov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne a kolegovia, hlási sa ešte niekto do rozpravy?

  • Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o štrnástom bode programu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán minister Baco? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené dámy, vážení páni, poslankyne, poslanci,

    ďakujem za záujem, ktorý ste prejavili v diskusii o problematiku, ktorú rieši daná predloha novely zákona. Všetky myšlienky, ktoré tu odzneli, boli aj predmetom rokovania vlády. Vláda zvažovala tieto názory a dovoľte, aby som vyjadril názor, že po zvážení všetkých týchto okolností vláda predložila predlohu tejto novely zákona v podobe, ktorú máte pred sebou, a po komplexnom zvážení všetkých súvislostí by som vás prosil, aby ste podporili vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pánu ministrovi Bacovi. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Hofbauer? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážený pán minister, dámy a páni,

    vzhľadom na značné množstvo pripomienok, ktoré sú vo veľkej miere aj kontroverzného charakteru, žiadam o prerušenie s cieľom sumarizovania týchto pripomienok a zladenia tak, aby boli kompatibilné, do 10.30 hodiny.

    Ďakujem.

  • Navrhujete teda, aby ste mohli spracovať svoje poznámky o pripomienkach. V poriadku, pán kolega, len pravdepodobne potom by sme sa dohodli tak, aby sme dodržali tempo prerokúvania, že by sme prešli na ďalší bod programu.

  • Pán predsedajúci, to je bod, ktorý sa takisto týka nás dvoch.

  • Ide o bod programu, zákon, ktorý sa takisto týka ministra Baca a mňa ako spravodajcu.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

    dovoľte aby som navrhol pokračovať ďalším bodom. Do rána je priestor, aby tieto pozmeňovacie návrhy boli spracované, a ráno o 9.00 hodine môžeme pokračovať hlasovaním o dvoch, trebárs aj o troch zákonoch. Nevidím v tom problém.

  • Veď ten návrh som práve predložil. Pán poslanec Bajan - faktická poznámka.

  • Vzhľadom na to, čo povedal kolega Cabaj, že k ďalšiemu zákonu sa predpokladajú tiež pripomienky, pokračujme ďalším bodom.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem. Za náš klub prosím o prestávku na poradu klubu.

  • Čiže nepokračovať v ďalšom bode rokovania?

  • Vážené kolegyne a kolegovia, vzhľadom na situáciu, že je 18.00 hodín, budeme pokračovať hlasovaním o tomto bode programu ráno o 9.00 hodine. Tým máme aj dosť priestoru na to, aby sa dali využiť potrebné vedľajšie diskusie, a nebudeme teda pokračovať v ďalšom rokovaní dnes.

    Ďakujem vám veľmi pekne, vážené kolegyne a kolegovia, prajem vám dobrý večer. Všetko dobré.