• Vážené kolegyne a kolegovia, prosím vás, zaujmite svoje miesta.

  • Potlesk pri príchode prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie prerušenej 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    vítam na rokovaní 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prezidenta Slovenskej republiky.

    Pán prezident sa zúčastňuje na rokovaní o n a s l e - d u j ú c o m bode programu, ktorým je

    zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 8. februára 1996, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač číslo 352. Jeho súčasťou je rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 22. februára 1996 o vrátení zákona, ako aj schválený zákon z 8. februára 1996. Spoločnú správu výborov máte ako tlač číslo 352a.

    Prosím prezidenta republiky pána Michala Kováča, aby vrátenie zákona odôvodnil.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, panie poslankyne, páni poslanci,

    rozhodnutím z 22. februára 1996 som vrátil na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky novelu zákona o daniach z príjmov. Právne dôvody, pre ktoré žiadam zákon neschváliť, som podrobne osvetlil v uvedenom rozhodnutí, preto ich teraz len stručne zrekapitulujem.

    Podstatou môjho rozhodnutia je požiadavka, aby zákon plne rešpektoval ústavou garantovaný princíp rovnosti. Ústava Slovenskej republiky v článku 12 jednoznačne požaduje rovnosť v právach, rovnosť pred zákonom. Od tohto postulátu sa možno odchýliť iba vtedy, ak zachováme zmysel rovnosti, a to zásadne iba v prospech slabšieho.

    Všeobecnú požiadavku rovnosti osobitne zvýrazňuje ustanovenie článku 20 ústavy, podľa ktorého vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký obsah a ochranu. Je to veľmi dôležitá požiadavka. Z nedávnej minulosti vieme, že medzi druhmi a formami vlastníctva bol výrazný rozdiel. Takzvané štátne socialistické vlastníctvo požívalo vyššiu ochranu ako družstevné, družstevné vlastníctvo bolo uprednostňované pred osobným a všetky tri spomínané typy či formy vlastníctva mali prioritné postavenie i ochranu v porovnaní s vlastníctvom súkromným. Ekonomické, politické i sociálne dôsledky tohto rozlišovania zreteľne ukazujú, aký význam má požiadavka rovnakej ochrany vlastníctva, bez ohľadu na jeho druh alebo formu.

    Základný smer našej ekonomiky vyjadruje článok 55 ústavy, podľa ktorého hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch trhovej ekonomiky. Z tohto postulátu vyplýva ďalšia ústavná požiadavka, a to ochrana a podpora hospodárskej súťaže. A základným predpokladom slobodnej súťaže je rovnosť podmienok pre všetkých podnikateľov. Posudzovaný zákon tým, že preferuje iba jednu skupinu podnikateľov, vytvára nerovnosť, preto porušuje citované ustanovenia ústavy. To boli základné dôvody, pre ktoré som vám zákon vrátil na opätovné prerokovanie.

    Vážená Národná rada,

    vo svojom vystúpení by som chcel odpovedať na najdôležitejšie pripomienky k môjmu rozhodnutiu, ktoré odzneli v parlamentných výboroch, pozrieť sa na ekonomickú a sociálnu problematiku prerokúvaného zákona a zamerať sa na niektoré všeobecné princípy demokratického a právneho štátu, ktoré súvisia s koncepciou tohto zákona.

    Proti rozhodnutiu o vrátení zákona niektorí poslanci namietali, že príliš zdôrazňuje postulát rovnosti, že požaduje absolútnu rovnosť, a poukazovali na uznávané uplatňovanie daňovej progresie a degresie.

    S uvedenými argumentmi sa nemôžem stotožniť. Predovšetkým princíp rovnosti, s ústavným uzákonením ktorého sa vo svetovej histórii spája začiatok éry nového veku, ani dnes nič nestratil na svojom význame. To, že sme opustili nedosiahnuteľnú chiméru rovnosti rozdeľovania, vôbec neznamená ústup od uvedeného postulátu. Ba naopak, na princípoch slobody a rovnosti sa zakladajú všetky ľudské a občianske práva, ktorých prehĺbenie, plné uplatňovanie a záruky reálneho dodržiavania tak výrazne poznačili spoločenský a právny vývoj najmä v ostatných desaťročiach v celom kultúrnom svete. Postulátu rovnosti však vraciame jeho pôvodný a reálny obsah rovnosti v právach, rovnosti príležitostí.

    Tieto požiadavky posudzovaný zákon nespĺňa. Niet rovnosti pred zákonom, ak zákon dáva významné daňové výhody len jednej, úzkej skupine podnikateľov. Niet rovnakej ochrany vlastníkov, ak iba tí z celého radu podnikov a podnikateľov, ktorí privatizovali v tzv. veľkej privatizácii, a to iba formou priameho predaja, môžu svoju daňovú povinnosť znížiť o vynaložené investície, a iní nie. Niet rovnakých pravidiel hospodárskej súťaže, ak jedna skupina súťažiacich bude môcť vytlačiť z trhu iných nie preto, že je schopná vyrábať lepšie a lacnejšie, ale preto, že iba ona má daňové výhody, ktoré môže premietnuť do ceny, a iní súťažiaci nie.

    V tejto súvislosti musím opätovne vyvrátiť názor, ktorý popiera spätosť posudzovaného zákona s priamymi predajmi. Zákon poskytuje daňovú výhodu iba tejto skupine preto, lebo podľa jeho znenia sa požaduje odpustenie časti kúpnej ceny Fondom národného majetku, prípadne Slovenským pozemkovým fondom. A podľa § 10 ods. 1 zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby Fond národného majetku rozhoduje o privatizácii priamym predajom, ale rozhodnutia o iných formách privatizácie vydáva podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ministerstvo privatizácie. Ide o prípady prevodu majetku štátu na základe výsledkov verejnej obchodnej súťaže alebo verejnej dražby, kde možnosť odpúšťania časti kúpnej ceny je vylúčená už povahou týchto právnych úkonov.

    Ak teda odhliadneme od čiastkovej otázky privatizácie pozemkov, je daňové zvýhodnenie zviazané iba s privatizáciou, ktorá sa uskutočnila formou priameho predaja.

    Vážená Národná rada,

    ak požadujem odstránenie zjavných a škodlivých nerovností, neznamená to, že sa domáham absolútnej spravodlivosti, ktorá je nedosiahnuteľná. Naopak, výslovne pripúšťam možnosť odchýliť sa od mechanicky uplatňovanej rovnosti, ale výlučne v prospech slabšieho, v tomto prípade v prospech ekonomicky slabšieho. Za takého však obvykle nebude možné považovať privatizéra, ktorý už získal značnú výhodu tým, že o vynaložené investície sa mu znížila kúpna cena a odpustenie dane z rovnakého dôvodu by ho zvýhodnilo druhý raz. Preto by bolo v súlade s takto chápaným princípom rovnosti, ak by sme o vynaložené investície daňovo oslobodili napríklad malých a stredných podnikateľov. Uvedený postup by bol aj v súlade s deklarovanou, ale málo realizovanou podporou takéhoto podnikania.

    Obdobná je aj problematika daňovej progresie a degresie. Progresívne zvyšovanie dane je vždy spojené s vyššími príjmami, s vyšším majetkovým základom, prípadne s vyššou možnosťou zhodnotenia tohto majetku a nikdy nemôže postihnúť nižšie príjmy, menší alebo menej realizovateľný majetok. Termín daňová degresia vôbec neznamená, že by to mohlo byť naopak. Jeho obsahom je iba zmiernenie stavu, ku ktorému by mohlo viesť príliš ostré stúpanie krivky vyjadrujúcej daňovú progresiu, ale vo výsledku je daň, v ktorej sa uplatní daňová degresia, vždy vyššia, ak sú vyššie príjmy alebo ak je cennejší majetok.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    každý daňový zákon a každé oslobodenie od dane má svoje ekonomické dôsledky. Preto je nevyhnutné, aby sme pred rozhodnutím o opätovnom schválení alebo neschválení zákona tieto dôsledky poznali. Bez splnenia týchto predpokladov nie je možné dôjsť s pocitom zodpovednosti k dobrému záveru. Posudzovaný zákon však na také rozhodovanie nedáva predpoklady. Jeho dôvodová správa neobsahuje nijaký ekonomický rozbor, neuvádza nijaké rozpočtové dôsledky. Ba neobsahuje ani to, bez čoho ani podnikový ekonóm, nie to národohospodár disponujúci s financiami štátu, nemôže ani začať svoje úvahy. Neobsahuje nijakú kvantifikáciu.

    Ani z dôvodovej správy, ani z vystúpenia pána podpredsedu vlády pri prerokúvaní návrhu zákona v Národnej rade, ani z iného zdroja som sa nedozvedel, či v dôsledku posudzovaného daňového oslobodenia sa do štátneho rozpočtu nedostanú milióny, stámilióny alebo dokonca miliardy. A túto sumu nie je možné ani približne vyrátať, lebo nie je známe, koľkým privatizérom sa pri rokovaní o kúpnej cene jej časť z dôvodu prisľúbených investícií odpustila, aké percento kúpnej ceny také odpustenie reprezentuje, koľkí podnikatelia a v akom rozsahu záväzok investovať splnili atď. atď.

    Pritom ma neuspokojuje tvrdenie, že štátny rozpočet s takými príjmami nerátal. Široké daňové oslobodenie možno vykonať iba zákonom. Taký zákon nejestvoval, preto štátny rozpočet bol povinný s uvedenými príjmami rátať. Iný postup nemal právne opodstatnenie, nebol zákonným postupom. Jedným porušením zákona nie je možné zdôvodňovať druhé porušenie zákona.

    Vážená Národná rada,

    problematika dodržiavania alebo porušovania zákona o rokovacom poriadku Národnej rady i zákona o rozpočtových pravidlách, ktoré bezvýnimočne požadujú v dôvodovej správe k návrhu zákona uviesť a zdôvodniť finančné dôsledky pre štátny rozpočet, nie je nijakou formalitou, ale veľmi vážnou vecou. Predovšetkým od toho, či parlament dodržuje svoje vlastné zákony, závisí celkový stupeň dodržiavania zákonnosti, uskutočňovanie alebo opúšťanie princípov našej ústavy, ktoré hovoria, že sme právnym štátom.

    Veľmi ma mrzí, že sa opätovne, napriek vedomiu vážnosti problematiky, stretáme so spätnou účinnosťou zákona. Nie po prvý raz vás, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vyzývam, aby ste zásadne neprijímali retroaktívne zákony alebo aby ste prípady spätnej účinnosti zákona aspoň obmedzili na celkom výnimočné prípady a striktne pritom dodržiavali podmienky, ktoré vyplývajú z princípov právneho štátu.

    Jednou, zďaleka však nie jedinou z týchto podmienok je, aby zákon bol spravodlivý. Na základe doterajších rozborov však možno povedať iba to, že zákon bude prospešný úzkej skupine podnikateľov, ale pre prevažnú väčšinu občanov nášho štátu by bol nespravodlivý.

    Vážená Národná rada, pani poslankyne, páni poslanci,

    zamyslime sa opäť spoločne nad problematikou prerokúvaného zákona. Uvedomme si, že ak budeme vedieť, o akú sumu prichádza štátny rozpočet, budeme môcť s pocitom dobre vykonanej práce rozhodnúť, či túto sumu venujeme určitej už aj tak zvýhodnenej skupine podnikateľov, alebo či podnietime podnikanie a tým aj zvýšenie kvality a zníženie cien, napríklad v oblasti výroby liečiv a zdravotníckej techniky, prípadne v inej oblasti podnikania, ktorá si zaslúži preferencie. Budeme môcť uvážiť, či si môžeme dovoliť venovať celú sumu podnikateľom, a ktorým z nich, alebo či nemáme aspoň časť týchto prostriedkov venovať napríklad na rozvoj školstva a zdravotníctva.

    Odložme aspoň na chvíľu stranícke okuliare a uvedomme si situáciu radového občana, ktorý musí rozmýšľať, či si môže dovoliť kúpiť drahý liek alebo drahú zdravotnú pomôcku, či si môže dovoliť poslať svoje nadané dieťa na vysokú školu a podobne. Tento pohľad, takýto prístup, toto uvažovanie o našich povinnostiach voči občanom by vám mali napovedať, či máte opätovne zdvihnúť ruku za prerokovaný zákon. Ja vám odporúčam, aby ste ho po druhýkrát neschválili.

  • Ďakujem pánu prezidentovi za odôvodnenie vrátenia zákona. Teraz prosím spoločnú spravodajkyňu výborov poslankyňu pani Ivetu Novákovú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania vráteného zákona vo výboroch Národnej rady. Nech sa vám páči.

  • Vážený pán prezident, vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, panie poslankyne, páni poslanci,

    predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 26. februára 1996 číslo 809 pridelil zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 8. februára 1996, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky, na prerokovanie do 8. marca 1996 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov. Ako príslušný na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady určený výbor pre financie, rozpočet a menu.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, a to výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci, výbor pre obranu a bezpečnosť, zahraničný výbor, výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a výbor pre životné prostredie a ochranu prírody prerokovali uvedený zákon Národnej rady Slovenskej republiky a neprijali uznesenie o výsledku jeho prerokovania, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 48/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov uvedených výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, a to ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokovali uvedený zákon Národnej rady Slovenskej republiky, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schváliť v pôvodnom znení.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne spoločnej spravodajkyni pani poslankyni Novákovej a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem pripomenúť, že podstatou vrátenia uvedeného zákona je pripomienka prezidenta Slovenskej republiky, aby Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní neschválila novelu zákona z 8. 2. 1996 o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Mám predložené dosiaľ dve písomné prihlášky a dostal som ďalšiu, tretiu. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Schmögnerová z SDĽ, pripraví sa pán poslanec Košnár z SDĽ. Nech sa páči. Pardon, pán poslanec Horál sa hlási s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Dovoľte, aby som bez emócií prečítal úryvok pána prezidenta Václava Havla z Hovorov z Lán ohľadom vrátenia zákonov v Českej republike. Citujem: "V otázke zákonov som tak trošku prevzal prax prezidenta Masaryka, ktorý mal právo vrátiť zákon, ale mnohokrát volil tú cestu, že ho podpísal, ale s akýmsi sprievodným komentárom. To nie je žiadna ústavná inštitúcia, ale má to svoj zmysel, keď človek verejne dá najavo určitý názor. Veľmi často sa totiž pri rôznych zákonoch stretávam s tým, že by som mohol mať veľa dôvodov, aby som ich nepodpísal, ale zároveň by som tým mnoho vecí ohromne skomplikoval, a nakoniec preváži praktická stránka veci, ktorá sa mi zdá byť lepšia, oveľa lepšia - podpísať zákon, aj keď nedokonalý."

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Schmögnerová. S faktickou poznámkou pán poslanec Dzurinda. Prosím vás, prepáčte, pani poslankyňa.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem pánu kolegovi Horálovi povedať, že jeho vystúpenie považujem za silne účelové. Česká republika, jej prezident je vám dobrý vtedy, keď vám účelovo pasuje, ale napríklad, keď už sa tak chceme obzerať do Českej republiky po veciach, ktoré fungujú, porovnávať sa, tak vám chcem pripomenúť to, že Česká republika slávnostne strihla alebo otvorila ropovod medzi Ingolstadtom a Českou rafinériou, čím výrazne prispela k posilneniu vlastnej suverenity, vlastnej zvrchovanosti, posilnila republiku, posilnila občana, a vy na takéto účely prijímate hanebné trestné zákony.

  • Pán poslanec, upozorňujem vás, že hovoríte od veci. Nech sa páči, pán poslanec Gaľa. Prosím vás, zapojte ho.

  • Ďakujem za slovo. Chcel som len upozorniť pani spoločnú spravodajkyňu zrejme na preklep v dôvodovej správe. Spomínala tam výbor pre pôdohospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Neviem, či ide o chybu v texte, alebo zle prečítaný text. Bolo to tesne pred koncom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Bugár - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som upozorniť pána poslanca Horála, ale aj ďalších, ktorí chcú takto vystúpiť, že mali by byť vďační pánu prezidentovi, že zákon vrátil. Poviem prečo. Prečítam stenografický záznam. V stenografickom zázname pán podpredseda Ľupták, ktorý bol vtedy predsedajúcim, viedol schôdzu, konštatoval - čítam: Prezentovalo sa 76 poslancov. To konštatoval on. Za návrh hlasovalo 71, proti návrhu hlasovalo - tam nie je nič, hlasovania sa zdržali 2 poslanci, nehlasovalo ... poslancov bodka. Pán Cingeľ, ktorý konštatoval toto hlasovanie a potom to prečítal do mikrofónu, hovorí: V sále bolo 76 poslancov, 70 poslancov hlasovalo za, 2 sa hlasovania zdržali a 4 nehlasovali. To znamená, že buď sa pomýlil pán podpredseda Ľupták, alebo pán Cingeľ.

    Toto hlasovanie, ako ste si mohli všimnúť, opozícia komentovala, toto hlasovanie nebolo úplne v poriadku, takže môžete byť radi, že môžete o tomto zákone hlasovať ešte raz.

  • Ďakujem. Pán poslanec Šimko - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Chcem vás len upozorniť na to, že ako riadiaci schôdze by ste mali dávať rovnaké šance všetkým. Ak chcete povedať jednému poslancovi, že hovorí od veci, tak povedzte to aj druhému. A navyše vás chcem upozorniť, že nie je slušné, keď ste vstúpili do potlesku, ktorý nasledoval po prejave pána prezidenta.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za protokolárne rady. Pán poslanec Cabaj - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, bol by som rád, keby sme sa nevracali späť k tomu hlasovaniu, lebo už bolo o tom povedané toľko, hádam aj viac, ako bolo treba. A veľmi rád si vypočujem názory tých, ktorí stáli za dverami, čo bolo vo vnútri.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Schmögnerová, máte príležitosť. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán prezident, vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážení hostia, vážená poslanecká snemovňa,

    pán prezident vrátenie novely zákona číslo 286 z roku 1992 o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov zdôvodnil predovšetkým porušením niektorých článkov ústavy. Zákon porušuje všeobecný princíp rovnosti zakotvený v článku 12 ods. 1 ústavy tým, že poskytuje výhodu odpočítateľnosti investícií z daňového základu iba vybraným osobám. Zákon porušuje článok 20 ods. 1 ústavy, ktorý kodifikuje rovnosť všetkých vlastníkov diskriminovaním všetkých vlastníkov s výnimkou tých, ktorí nadobudli majetok v priamom predaji. Zákon protirečí aj v článku 55 ods. 2 ústavy porušovaním princípu hospodárskej súťaže, pretože zvýhodňuje určitú skupinu podnikateľov na úkor iných.

    Pri zdôvodňovaní, prečo pán prezident zákon vrátil na opätovné prerokovanie a neodporučil ho schváliť, poukazoval i na to, že zákon v článku 41 ods. 2 je retroaktívny a okrem toho nedodržiava § 51 ods. 1 prípadne ods. 3 zákona číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách, podľa ktorého je zákonný príkaz uvádzať dôsledky každého zákona na štátny rozpočet.

    Podľa článku 102 odsek n) ústavy môže prezident vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákony a je žiaduce, aby túto právomoc využil vždy, keď zákon je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

    Chcela by som poukázať na ďalšie aspekty zákona. Ide o typický účelový zákon, ktorým sa presadzujú záujmy úzkej skupiny nových vlastníkov na úkor najširších sociálnych vrstiev. Kde, v ktorej hlave a paragrafe ústavy či iného zákona je na to vytvorený právny predpoklad? O čo sa opiera vláda, keď takýto návrh predložila?

    Politický cieľ zákona je evidentný - zaviazať si vlastníkov, ktorí priamym predajom získali za výhodných podmienok náš majetok, dodatočne k vďačnosti. Táto vďačnosť by však, vážené dámy a páni, nemala byť voči vláde, ale voči všetkým radovým občanom, ktorých majetok sa za nízke ceny privatizuje a ktorí ako daňoví poplatníci majú prižmúriť oči ešte aj nad tým, že noví vlastníci budú mať dodatočné daňové výhody.

    Pán minister financií na 13. schôdzi Národnej rady argumentoval, že zákonom sa vytvárajú podmienky na to, aby podnikateľská sféra mohla viac investovať, vytvárať nové pracovné príležitosti a podobne. Zabudol dodať, že predovšetkým vlastniť, a to na úkor ostatných. Podpora investovania, vytvárania nových pracovných príležitostí by sa mala realizovať oveľa účinnejšie ako dosiaľ, rôznymi formami pre všetky druhy podnikania a všetky druhy vlastníctva.

    Pán podpredseda Národnej rady Ján Ľupták sa opakovane vyjadruje, že nesúhlasí s tým, ako sa uskutočňuje privatizácia. Odhliadam teraz od toho, že je to jeho strana, ktorá má v rukách kľúčové pozície v privatizačnom procese, post ministra privatizácie a post prezidenta prezídia Fondu národného majetku. To si však neuvedomuje, že týmto zákonom ďalej cementuje sociálnu diferenciáciu spoločnosti, okráda robotníkov v podnikoch a trvalo ich pauperizuje? Dnešná privatizačná politika generovala také sociálne vzťahy v spoločnosti, ktoré boli typické v časoch Marxa a Engelsa, no ktoré už neexistujú v modernom európskom svete. A tento zákon takéto deformované spoločenské vzťahy ďalej podporuje.

    Poslanecká snemovňa dnes už nemá možnosť hovoriť do privatizácie. Vládni poslanci za Hnutie za demokratické Slovensko, Slovenskú národnú stranu a Združenie robotníkov Slovenska sa svojím hlasovaním o to postarali tým, že formálne presunuli právomoci rozhodovať o privatizácii, ktoré by podľa ústavy mala vykonávať vláda, na Fond národného majetku, a to iba preto, aby vláda nemohla byť ani formálne kontrolovateľná. Pokryteckosť vyhlásení o tom, že treba kontrolovať privatizáciu, je umocnená ešte i tým, že vládni poslanci nemajú záujem schváliť novelizáciu zákona o Najvyššom kontrolnom úrade, ktorá by umožnila aspoň tomuto úradu uskutočňovať kontrolu nad privatizáciou vo Fonde národného majetku.

    Vážení poslanci, ak podporíte i tento zákon, vaša zodpovednosť za neodôvodnenú a bezprecedentnú polarizáciu spoločnosti bude o to väčšia. Dočasne sa vám darí maskovať pravú tvár vašej politiky sociálnou a nacionálnou demagógiou, ale dôsledky oligarchizácie spoločnosti, ktorú ste iniciovali, sa skôr či neskôr otočia i proti vám.

    Vážení poslanci, chcem vás požiadať, aby ste novelu zákona číslo 286 z roku 1992 v znení neskorších predpisov nepodporili.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Košnár z SDĽ. Pán podpredseda Ľupták s faktickou poznámkou. Prepáčte.

  • Ďakujem pani poslankyni Schmögnerovej. Príliš často si teraz berú do úst Združenie robotníkov Slovenska mnohí opoziční poslanci, osobitne z SDĽ. Pani Schmögnerová, mali ste možnosť, boli ste podpredsedníčkou vlády, mohli ste zaviesť kontrolu a prijať novelu zákona, aby Najvyšší kontrolný úrad mohol vstúpiť do fondu, ale aj na ministerstvo privatizácie, teda do Fondu národného majetku. Nespravili ste to. Mali ste tú možnosť.

  • Prejavy nesúhlasu v sále.

  • Prosím vás, keď ste kresťania, držte ústa.

  • Pokoj, páni poslanci. Prosím vás, nechajte vystupovať, dajte rovnakú šancu všetkým diskutujúcim.

  • Hovoríte, že sa maskujeme. Vaša strana sa dosť maskovala, až sa domaskovala.

  • Pani poslankyňa Schmögnerová - faktická poznámka.

  • Dovoľte, aby som reagovala len na prvú časť toho, čo povedal podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Ľupták.

    Myslím, že ste nepočúvali veľmi pozorne to, čo som povedala, pretože až do oného schválenia novelizácie zákona o privatizácii, o priamych rozhodnutiach a aj o výnimkách zo zákona podľa § 45 rozhodovala vláda Slovenskej republiky, ktorá bola plne kontrolovateľná Národnou radou. Vtedy vonkoncom nebolo potrebné, aby sme hľadali nejaké náhradné a náhradkové mechanizmy, ako ich hľadáme dnes.

  • Ďakujem. Pán poslanec Vaškovič - faktická poznámka. Prepáčte, pán poslanec Košnár.

  • Pán podpredseda Ľupták, vy sa skutočne prestávate kontrolovať. Uvedomte si, že Najvyšší kontrolný úrad počas vlády Jozefa Moravčíka na Fonde národného majetku sústavne kontroloval priame predaje a ich zmluvy. Prestaňte s touto bohapustou demagógiou!

  • Ďakujem. Pán poslanec Benčík - faktická poznámka.

  • Neviem, prečo má pán podpredseda takú krátku pamäť. Predsa musí vedieť o tom, že do onej osudnej noci rozhodovala o privatizácii vláda a Najvyšší kontrolný úrad mal v plnom rozsahu kompetenciu kontrolovať privatizáciu. Takže vtedajšia vláda, aj keď bola len tých šesť mesiacov, vôbec nemohla prísť s nápadom, aby túto otázku riešila, ktorú ste vy, pán podpredseda, tu už dvakrát verejne odmietli.

  • Ďakujem. Pán poslanec Šimko - faktická poznámka.

  • Ďakujem. Ja si myslím, že u pána podpredsedu nejde o krátku pamäť, tam ide o iný duševný pochod alebo nedostatok. Chcem vás však upozorniť, že kresťania nebudú držať ústa. S tým počítajte.

  • Trocha rozšírte tú množinu, alebo ešte lepšie, zúžte ju. Pán poslanec Vanko - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo. Chcem uviesť na pravú mieru informácie, ktoré tu boli povedané o Najvyššom kontrolnom úrade. Najvyšší kontrolný úrad kontroloval priebeh privatizácie, ale prvé opatrenie Moravčíkovej vlády, ktoré bolo, mám tu písomný doklad, môžem vám ho ukázať, že minister pre správu majetku a privatizáciu pán Janičina vykázal kontrolórov Najvyššieho kontrolného úradu z privatizácie.

  • Ďakujem. Pán podpredseda Ľupták - faktická poznámka.

  • Pán Vaškovič, som zvedavý, čo budete hovoriť, keď sa odhalia veci za vašej vlády. To je jedna z vecí. Ďalej - aké zmluvy boli porobené, zmluvy boli porobené. Raz to vyjde na svetlo sveta. Ďalej si myslím, že som bežných kresťanov neurazil a nebudem urážať nikdy. Ja sám medzi nich patrím a dosť som sa narobil pre cirkev. Ale vy nemáte nič spoločného s kresťanstvom, nič.

  • Ďakujem. Pán poslanec Rosival - faktická poznámka.

  • Chcem odpovedať pánu Benčíkovi. Pán Ľupták nemá krátku pamäť, pán Ľupták je ochotný tvrdiť, že dnes je silvestrovská polnoc. Patrí medzi takýchto politikov.

  • Pán poslanec, prosím vás, zachovajme určitý dekór v tejto diskusii. Nech sa páči, predseda výboru pán Poliak - faktická poznámka.

  • Vážený pán prezident, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    myslím si, že predmetom nášho rokovania je vrátený návrh zákona o dani z príjmov. Nevracajme sa k otázkam, ktoré nesúvisia priamo alebo úplne s touto otázkou. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Švec - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predseda. Pripájam sa k predchádzajúcej poznámke a rád by som vyzval našich kolegov, aby sa vyjadrili k meritu veci. Je tento zákon diskriminujúci a zároveň zvýhodňujúci, alebo nie? Ak si odpovieme túto otázku, budeme sa vedieť aj k zákonu ako takému zodpovedne vyjadriť.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Palacka - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Pán poslanec Vanko, nevyťahujte takéto účelové polopravdy. Ak naozaj máte to rozhodnutie, tak ho prečítajte celé. Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu boli vykázaní z ministerstva privatizácie preto, lebo prišli s poverením, ktoré podpísal bývalý predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý už bol v tom čase odvolaný z funkcie. Keď prišli druhý raz s normálnym poverením, samozrejme, kontrolu vykonali.

    Ďakujem.

  • Predseda výboru pán Hofbauer - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

    domnievam sa, že apologéti moravčíkovskej privatizácie by si to so svojimi oponentmi mohli vydiskutovať mimo rámca tejto sály a mimo tohto bodu programu. Ja by som veľmi prosil, aby sme sa vrátili k meritu veci prerokovávaného návrhu zákona.

  • Pripájam sa k tomu. Pán poslanec Vanko - faktická poznámka.

  • Bol som vyzvaný, aby som predložil doklady. Našťastie tu mám obidva kľúčové doklady.

  • Šum v sále.

  • Prosím, pokoj, priatelia. Slovo má pán poslanec Košnár. Nech sa páči.

  • Keď dovolíte, pán predsedajúci, ešte som nemal faktickú poznámku.

    Mám tu obidva dokumenty, doklady, ktoré sú závažné, teda ktoré hovoria. Tu mám doklad od predsedu Národnej rady, ktorým ma poveruje, aby som až do voľby nového predsedu Najvyššieho kontrolného úradu vykonával funkciu tak ako predtým. Tu mám ten doklad. Tu mám doklad, ktorým pán minister Janičina vykázal kontrolórov Najvyššieho kontrolného úradu z privatizácie. Nechcem teraz pri tomto zákone rozvíjať diskusiu, ale ak budete mať záujem, veľmi rád sa na nej zúčastním.

  • Ďakujem. Pán poslanec Košnár, konečne máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán prezident, vážený pán predsedajúci, pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dámy a páni,

    mám taký pocit, že trošku vybočím z radu, ak budem chcieť povedať pár slov o vrátenej novele zákona číslo 286 z roku 1992 o daniach z príjmov. Keď sme túto novelu prerokúvali na 13. schôdzi Národnej rady vo februári, viacerí poslanci so všetkou naliehavosťou upozorňovali na to, že o tejto novele platí oveľa viac ako o všetkých predchádzajúcich novelách zákona, že je to rýdzo účelová novela, ktorá sa ani veľmi nenamáha zastrieť, v čí prospech a na úkor koho má byť prijatá.

    Pripomeňme si, že novela dopĺňa ustanovenia o oslobodení od dane z príjmov o ďalšie písmeno p), keď účtovne vykázané výnosy plynúce zo zníženia záväzku pri odpustení časti kúpnej ceny Fondom národného majetku budú oslobodené od dane, a toto oslobodenie sa vzťahuje aj na výnosy, ktoré boli alebo mali byť zúčtované do konca roku 1995.

    Na kritické výhrady voči týmto ustanoveniam podpredseda vlády a minister financií pán Kozlík odpovedal, že táto novela je v súlade s vládnou koncepciou privatizácie, podľa ktorej sa splátky ceny za nadobúdaný majetok rozkladajú na desať rokov a cena sa znižuje o budúce investície. Je to asi tak, ibaže problém je v tom, že ďalšie zvýhodnenie, po cenovom zvýhodnení aj daňové zvýhodnenie, má len určitá časť najmä veľkých privatizérov, a to tých, ktorí sa dostali k majetku priamym predajom, a ostatní daňoví poplatníci platiaci daň z príjmov právnických osôb sú teda diskriminovaní.

    Pán podpredseda Kozlík tento fakt priamo nevyvrátil, ba nepriamo ho potvrdil, keď uviedol, že zníženie daňového zaťaženia práve vo väzbe na investície je tou najlepšou formou, ako znižovať daňové zaťaženie podnikateľov, s čím by som osobne mohol súhlasiť, a povedal - citujem: "Prídeme do parlamentu s novým zákonom o dani z príjmov behom dvochtroch mesiacov, kde budeme komplexne riešiť bonifikáciu investícií a priamo v zákone budeme vymedzovať určité kroky, ktorými zvýhodníme v daňovom režime práve investície." Koniec citátu.

    Teda medzi podnikateľmi sú takí, ktorých záujmom vláda vychádza v ústrety okamžite, doslovne v tomto prípade z večera na ráno, a tým ostatným iba prisľúbi, že podpora investovania cez daňové zvýhodnenie sa bude posudzovať v parlamente o dva-tri mesiace.

    Argumentácia potrebou uviesť do súladu účtovný stav s faktickým stavom sotva koho uspokojí, skôr naopak, vyvoláva pochybnosti o režime uplatňovanom v zdaňovaní od roku 1992 a o riešeniach, ktoré súvisia so spätnou účinnosťou zákona navrhovanom v druhom bode novely, a vyvoláva i otázky, ako je to vlastne s daňovými priznaniami a s daňovým režimom, ktorý sa vzťahuje na začiatok tohto kalendárneho roku.

    Uvedenie účtovného stavu a faktického stavu do súladu nie je, podľa môjho hlbokého presvedčenia, dôvodom, ale je len vhodnou, a ako sa predkladatelia nazdávali, aj nenápadnou príležitosťou na účelovú novelizáciu daňového zákona v prospech tých privilegovaných vrstiev, definovaných jedine ich vzťahom k Fondu národného majetku, nedefinovaním ani prioritami z hľadiska oblastného, regionálneho, z hľadiska podpory istých ekonomických podnikateľských aktivít, na ktorých by spoločnosť mala prioritný záujem, a podobne. Teda z tohto hľadiska diskriminuje nielen ostatné podnikateľské subjekty, ale v nekvantifikovateľnej podobe zaťažuje drobných daňových poplatníkov, pretože na vyfinancovanie tých potrieb spoločnosti, tých potrieb štátu, ktoré sa hradia zo štátneho rozpočtu, nebude možné znižovať, ba naopak, bude sa vytvárať tlak na zvýšenie daňového bremena tých ostatných, tých drobných, ktorí sú v tomto prípade bezbrannejší.

    Vážené dámy a páni, z vecného ekonomického hľadiska sa návrh zákona vrátený pánom prezidentom s návrhom neschváliť ho nezmenil. K ekonomickej argumentácii pribudla však veľmi závažná právna argumentácia objasňujúca protiústavnosť tohto vládneho návrhu zákona. A táto argumentácia by nemala byť ľahostajná ani tým, ktorí vecné argumenty nebrali do úvahy, alebo neboli im dostatočne prístupné. Nazdávam sa, kolegyne a kolegovia, že ani v opakovanom prerokúvaní tohto zákona niet nijakých dôvodov, aby sme s ním mohli súhlasiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Filkus z DÚ. Pripraví sa pán poslanec Dzurinda.

  • Vážený pán prezident, vážený pán podpredseda vlády, vážený predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    položil som si za cieľ, ak sa mi to podarí, neviem, ale je to moja hlavná vnútorná úloha, môj cieľ, aby som sa vyslovene na základe vecných argumentov pokúsil presvedčiť vás, že tento doplnok zákona o daniach z príjmov alebo nový zákon nie je možné prijať.

    Moje argumenty: My sa navzájom už v tejto etape transformačného procesu určite nemusíme presvedčovať o tom, že alfou a omegou trhového hospodárstva je konkurenčná schopnosť. Na konkurenciu, na posúdenie konkurenčnej schopnosti, jej vývoja, návrhov na jej zdokonalenie musia byť rovnaké kritériá, rovnaké východiská. Prečo ten - veľmi konkrétne - kto získava priamym predajom, kto sa stáva vlastníkom na základe priameho predaja, má mať osobitné výhody z hľadiska úrovne ceny a z hľadiska zdaňovania? Samozrejme, že všade na svete sa to tak robí a robí sa to aj teraz.

    Ak zoberiem do úvahy hľadiská určitých politických aspektov, politickej moci, keď príslušná politická moc chce aj ekonomicky zmohutnieť, robí sa to najmä prostredníctvom vplyvu na ceny. To znamená, že nový vlastník zásahom ekonomického centra získava výhodu prostredníctvom nižšej ceny. Pri kombinácii, že súčasne má aj nižšiu daňovú povinnosť, to je už naozaj veľké porušenie, deformovanie celého konkurenčného prostredia, v ktorom sa rôzne podnikateľské subjekty nachádzajú.

    Mnohí z nás argumentovali aj pri diskusiách vo výbore, aj na iných úrovniach, nakoniec aj pán prezident spomenul kvantifikáciu dosahu. Kvantifikácia dosahu tohto zákona alebo doplnku zákona, v zákone o dani z príjmov chýba.

    Z dostupných prameňov som zistil, že priamym predajom v roku 1995 globálna kúpna cena predstavuje 41 miliárd toho, čo sa dostalo do formy zmeny vlastníctva prostredníctvom priameho predaja. 41 miliárd. Z toho 15 miliárd predstavuje položku odpočítateľných investícií, to je viac ako 36 %, čo sa umožňuje tomu, kto priamym predajom získal vlastníctvo a dostáva sa do vyslovene nekonkurenčného postavenia alebo výhodného postavenia v porovnaní s hociktorým iným subjektom, ktorý sa v rámci procesu privatizácie uplatnil.

    A mám na mysli toho, čo privatizoval vo veľkej privatizácii formou dražby, mám na mysli tých, ktorí privatizovali v malej privatizácii, mám na mysli tých, ktorí získali majetok v reštitúcii, mám na mysli štátne podniky a štátne akciové spoločnosti, mám na mysli družstvá, ale predovšetkým mám na mysli malých a stredných podnikateľov, ktorí vybudovali svoj podnik. Sú v úplne inom konkurenčnom postavení ako ten, kto získal prostredníctvom predaja vopred určenému vlastníkovi, priameho predaja, o ktorom sme hovorili.

    Samozrejme, že sa pripájam ku všetkým, i keď nie som právnik, pre mňa je zreteľný článok 12, ale aj článok 20, článok 12 ods. 1, 2 a článok 20 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa podnikateľské subjekty, ale aj občania dostávajú do nerovnakého postavenia. No a toto je zase apel na svedomie poslanca, aby zvažoval, či je to správne. Ale ostanem aj záverom pri svojich vecných argumentoch.

    Chcem povedať, že koncepčne je to z pohľadu vecných argumentov nestráviteľné, neprijateľné. Ak nezachováme rovnosť postavenia podnikateľských subjektov, doslova deformujeme konkurenčné prostredie a dostávame do nerovnakého postavenia rôznych občanov tejto republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Dzurinda a pripraví sa pán poslanec Maxon, predseda výboru. Nech sa páči.

  • Vážený pán prezident, vážený pán predsedajúci, pán podpredseda vlády, panie poslankyne, páni poslanci,

    rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o vrátení zákona z 8. februára 1996, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, ktoré pán prezident podpísal 22. februára 1996, zhrnuje vrátenie novely zákona o dani z príjmov v siedmich bodoch.

    Chcem povedať, že analýzu problémov a dôvody, pre ktoré pán prezident novelu vrátil, považujem za presné a opodstatnené. Platí to tak o rovnosti v právach, ako aj pre rešpektovanie princípu rovnakého obsahu a rovnakej ochrany všetkých vlastníkov, ako aj pre ďalšie uvádzané dôvody. Preto nebudem opakovať argumenty pána prezidenta...

  • Pani poslankyňa, trošku ma rušíte, ak sa nenahneváte...

  • , ale ponúknem ešte jeden pohľad. Pohľad, ktorý novelu zákona o dani z príjmu vidí ako novelu účelovú, časovo cielenú, veď daň z príjmu za rok 1995 treba priznať do 1. apríla 1996. Preto chýba ekonomický rozbor, preto nebola už tradične prerokovaná s dodržaním predpísaných časových lehôt.

    Navyše, podniky sa na Slovensku nikdy nepredávali za také nízke ceny ako počas tretieho obdobia vlády Vladimíra Mečiara. Prvá splátka predstavuje u predávaných podnikov 1, 2, 3 a niekoľko percent ich bilančnej hodnoty. Pri Mäsokombináte Zvolen je to len 6 stotín percenta, 6 stotín percenta bilančnej hodnoty. Ostatok sa spláca zo zisku, teda z peňaženiek občanov, alebo sa masívne odpúšťa.

    Rovnako ako pán prezident na strane 2 aj ja považujem štátnu podporu investovania aj formou zníženia prípadne odpustenia dane za dôvodnú, ale vykonávači privatizačných rozhodnutí pánov Vladimíra Mečiara, Jána Slotu a Jána Ľuptáka podniky dnes nepredávajú, ale rozdávajú. Chápem, že privatizérom je ťažké splácať kúpno-predajné ceny i dane z ich zníženia, ale už menej chápem, ako sa môžu rozvážať v luxusných mercedesoch, sprevádzaní početnou ochrankou.

    Panie poslankyne, páni poslanci, z dôvodov, ktoré uviedol vo svojom rozhodnutí pán prezident, treba návrh prerokúvaného zákona odmietnuť. Je čas, aby sa vláda zamyslela nielen nad tým, ako pomôcť privatizérom, ale aj všetkým podnikateľom a občanom vôbec. Je čas, aby vláda prišla so znížením daňového bremena občanov. Takúto novelu zákona o dani z príjmov podporím.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Maxon a pripraví sa pán poslanec Černák.

  • Vážený pán prezident, vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády,

    zrejme asi všetci spoločne očakávame, že môj názor na práve prerokúvanú problematiku bude celkom odlišný. Samozrejme, tak ako sa pokúsil pán kolega Filkus, v korektnej diskusii sa pokúsim vysvetliť prečo.

    Všetci moji predrečníci sa veľmi aktívne odvolávali na rovnosť podnikateľského prostredia, na zvýhodňovanie alebo diskrimináciu istých skupín podnikateľskej vrstvy, dokonca bola tu i taká námietka, že takáto novela zákona má nepriaznivý sociálny dosah i na občanov Slovenskej republiky. Všetko je otázka matematických hier, všetko je otázka vzťahu na rozpočet, ale, prosím vás pekne, uvedomme si, aká rovnosť podnikateľskej formy je medzi štátnym podnikom, medzi štátnou akciovou spoločnosťou a medzi spoločnosťou, ktorá bola sprivatizovaná kupónovou metódou privatizácie.

    Vážené dámy, páni, to sú diametrálne odlišné podmienky podnikania. Pokiaľ som spomenul tieto tri, dovoľte mi spomenúť aj štvrtú - priamy predaj vopred určenému vlastníkovi. Dva podniky s rovnakým predmetom činnosti, dva podniky rovnako fondovo vybavené, dva podniky s rovnako schopným manažmentom - jeden vo forme akciovej spoločnosti prostredníctvom kupónovej privatizácie, jeden formou priameho predaja. Akciová spoločnosť cez kupónovú privatizáciu na to, aby mohla štandardne fungovať, aby mohla dosahovať perfektné výsledky, nemusela vynaložiť ani korunu. Druhá forma privatizácie, druhý podnikateľ, ktorý sa rozhodol získať vlastníctvo prostredníctvom kúpy priamym predajom, je zaťažený úverom, je zaťažený ostatnými ďalšími ekonomickými ťarchami, ktoré na tom podniku visia.

    Dámy, páni, prosím vás pekne, ak máme pocit pre vnútornú kritiku, rešpektujme tieto ekonomické vzťahy, diferencujme ich a pomenujme ich tak, ako ich pomenovať treba. Okrem toho, prosím vás pekne, ak máme hovoriť o rovnakom podnikateľskom prostredí pre všetkých, ako by sme, prosím, dokázali zdôvodniť využívanie prostriedkov Fondu na podporu malého a stredného podnikania? Sú to fakultatívne dávky. Tieto fakultatívne dávky vzhľadom na to, že majú fakultatívny charakter, patria každému podnikateľovi? Vytvárajú rovnaké podnikateľské prostredie pre každého podnikateľa? To je malá kvapôčka v mori. Snažíme sa o to, aby týchto prostriedkov bolo čím viac.

    Vážené dámy, páni, rozpočtová kapitola ministerstva pôdohospodárstva obsahuje 12 miliárd Sk, 7 miliárd z toho sú dotácie a z tých 7 miliárd približne 5 miliárd je fakultatívnych. Tieto prostriedky nie sú jednoducho nárokovateľné. Tieto prostriedky nevytvárajú pre každého podnikateľa rovnaké podnikateľské prostredie. Vzniká fakultatívny nárok pre tých, ktorí sú šikovní, ktorí sú schopní, ktorí programovo tieto veci majú zabezpečiť.

    Za istým spôsobom trošku zvrátené považujem prirovnanie, že takáto novela by mohla mať negatívny dosah na sociálne postavenie niektorých občanov. Samozrejme, táto interpretácia môže byť dvojaká. Ak je to vo forme priameho dosahu na štátny rozpočet a tie prostriedky nebudeme vedieť nahradiť iným spôsobom, tak by sme to tak mohli interpretovať. Ale prosím, ak vlastník nadobudne majetok priamym predajom, bude mať šancu investovať, o tento objem prostriedkov sa mu zníži daňový základ, sú to desiatky, stovky, tisícky pracovných príležitostí v Slovenskej republike. Takže tie dosahy sa, samozrejme, dajú interpretovať aj z toho pozitívneho, aj z toho negatívneho hľadiska.

    Myslím si, že na posúdenie tejto novely treba veľmi veľký stupeň právneho vedomia. Myslím si však, že musí byť skĺbený s princípmi ekonomického myslenia, ale táto novela vyžaduje aj stupeň vnímania metodiky účtovania. O tom, vážené dámy, páni, tu nikto nič nehovoril. Skutočne by som tu veľmi nerád zobral tabuľu a na šibenici, tak ako sa kedysi účtovalo, celý účtovný prípad predviedol. V tom prípade, vážené dámy, páni, by sme museli konštatovať, že zdôvodnenia, ktoré sú uvedené v odôvodnení pánom prezidentom, majú veľmi významné trhliny.

    Ak dovolíte, v závere by som povedal ešte dve veci. Aj tie sa, samozrejme, interpretujú dvojakým spôsobom, ako to tej-ktorej strane vyhovuje. Ale prestaňme nazývať vlastníkov majetku zbohatlíkmi a boháčmi. Vlastníci majetku, to je jedno akou formou, akou metódou privatizácie ho získali - samozrejme, hovorím o tej vlastníckej skupine, ktorá má eminentný záujem, aby podniky fungovali, ktorá má eminentný záujem riešiť zamestnanosť - vlastníctvo v žiadnom prípade sa nerovná bohatstvu.

    A pokiaľ sa tu hovorilo o precíznom zdôvodnení, prečo pán prezident tento zákon vrátil, vážené dámy, vážení páni, považujem za potrebné v závere povedať niekoľko skutočností, ktoré sú odrazom diskusie a rozpravy vo výbore pre financie, rozpočet a menu. Predkladateľom za pána prezidenta v našom výbore bol riaditeľ legislatívneho odboru Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky pán Dr. Trimaj.

    Moji kolegovia vám potvrdia, že pán predkladateľ si plietol priamy predaj s verejnou súťažou. Plietol si kompetencie Fondu národného majetku s ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku, o existencii Slovenského pozemkového fondu skoro vôbec ani nevedel. Prosím, je to jeden z autorov dôvodovej správy, na základe ktorej pán prezident tento materiál vrátil.

    Dámy a páni, ak som hovoril o stupni právneho vedomia, ak som hovoril o stupni ekonomického myslenia, myslím si, že sme viacerí, pokiaľ vieme v tejto problematike tieto veci vzájomne skĺbiť, nebudeme mať vôbec žiadne morálne zábrany, aby sme o zákone hlasovali tak ako predtým.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Je tu séria faktických poznámok. Pán poslanec Vaškovič, nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec Maxon,

    vy ste vo svojom vystúpení urobili niekoľko ekonomických kotrmelcov. V jednej časti ste vlastne potvrdili, aká výhodná je kupónová privatizácia a aké nevýhodné sú priame predaje. To znamená, že ste vlastne potvrdili to, že vláda Vladimíra Mečiara sa rozhodla pre jej diskriminačnú metódu, a vlastne touto daňovou novelou chcete neutralizovať tieto negatívne faktory, ktoré vlastne prostredníctvom tejto metódy nastávajú.

    Všetci vieme, že kupónová privatizácia makroekonomicky nezaťažovala, a teraz vlastne či v kúpnej cene alebo v investíciách predstavujú tieto prostriedky transformačné náklady, obrovské transformačné náklady. V hodnote 100-150 mld bude stáť táto metóda túto krajinu. To sú úplne zbytočné transformačné náklady.

    Vy ste v prvej časti vlastne potvrdili teóriu, aká výhodná je kupónová privatizácia. Diskrimináciu v metódach nezmiešavajte s daňovými otázkami. To nemá nič spoločné.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Palacka - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán predseda Maxon, svoju argumentáciu ste urobili tak dojímavo, až je mi tých chudákov privatizérov ľúto. Neviem, či na najbližšej schôdzi parlamentu nepredložíme nejakú novú sociálnu dávku pre týchto privatizérov. Pán predseda Maxon, ak si naozaj myslíte, že napríklad tých 19 manažérov Slovnaftu, ktorí získali 6 mld korún v akciách za jeden milión v hotovosti, je pre nich ťažké bremeno, tak vás ubezpečujem, že ktorýkoľvek bežný občan toto bremeno od nich rád preberie.

  • Ďakujem. Pán poslanec Dzurinda - faktická poznámka.

  • Pán poslanec Maxon, bolo veľmi neseriózne, že ste tu zaťahovali pána Dr. Trimaja. Bolo by, naopak, veľmi zábavné, keby sme si povedali, kto si čo poplietol v našom výbore. To treba povedať z očí do očí. To bolo veľmi neseriózne.

    Ale povedzte, čo je popletené v rozhodnutí, ktoré máme na stole? Je precízne, je presné, a preto vaše zaťahovanie pána Trimaja do nejakej diskusie, kde sa on nemôže brániť, považujem za neseriózne.

    Naopak, aj by som prijal veľkú časť vašich argumentov o tom, ako privatizér musí splácať úver, ako musí splácať kúpno-predajnú cenu atď., ak by som nevedel, ako sa privatizuje, ak by som nevedel, že sú desiatky, stovky podnikov, sú firmy, ktoré ponúkajú viac, ale nemajú správne stranícke tričko, preto to nedostanú. Aj by som vám uveril, ak by tu nebol prípad Biotiky Slovenská Ľupča, kde dokonca akciová spoločnosť zamestnancov ponúkla o 900 mil. korún viac, ale fabriku nedostala. Aj by sa vám dalo uveriť, ak by proces privatizácie bol priehľadný, pod verejnou kontrolou, spoločenskou kontrolou, aj kontrolou opozičných poslancov.

    O argumentoch kupónovej privatizácie hovorili iní, ja poviem len veľmi bleskovo. Práve preto, pre dôvody, ktoré ste povedali vy, sme ju masívne vždy forsírovali a chceli sme ju aj masívne ďalej forsírovať a predávať sme chceli len to, čo by bolo naozaj dobré a bonitne predateľné. A nakoniec by som súhlasil s vašou vecou, s ktorou ste začínali, že všetko je otázka matematických hier. Ale prečo ste ich nepredložili, pán poslanec? Prečo vláda nedala ekonomický rozbor?

  • Ďakujem. Pán poslanec Moravčík - faktická poznámka.

  • Ďakujem. Pán poslanec Maxon sa odvolával na právne vedomie, ale ten, kto predkladal takýto návrh a obhajuje takýto zákon, má veľmi deformované a pokrútené právne vedomie. Myslím si, že dôvody tu odzneli. Odzneli veľmi pádne. Tento zákon je dôsledkom jednej ďalšej prevrátenej skutočnosti.

    Vláda, ktorá vzíde z volieb, má byť vládou celej krajiny, celého štátu. Spôsob privatizácie a aj tento predložený zákon a kopa ďalších vecí dosvedčuje, že táto vláda je vládou prívržencov a stúpencov HZDS, a nie celej krajiny. A ak tento zákon prejde, vážení páni poslanci, tak to tým potvrdíte.

  • Ďakujem. Pán poslanec Konárik - faktická poznámka.

  • Vážení kolegovia,

    prvýkrát po roku som sa prihlásil, aby som mohol hovoriť pravdu, tak ako to cítim. Veľakrát som tu počul slová občan, sociálne istoty. Ale hovorím ako predseda Združenia potravinársko-priemyselných podnikov, Združenia pivovarníkov Slovenska, kde je 150 podnikov, že ak tento zákon neschválime, môžem vám garantovať, a dnes to vyhlasujem, môžu to všetci počuť, že padne na kolená 75 % podnikov. Tak sa pýtam, kde na sociálnu oblasť, z čoho budeme vlastne brať.

    Prihlásil som sa preto, že určite si niektorí mysleli, že mám maslo na hlave, že sa bojím prihlásiť, že mi táto vláda niečo odpustila. Táto vláda mi neodpustila nič, akurát mi Moravčíkova vláda predĺžila splátkový kalendár, za to ďakujem, aj ostatní a, samozrejme, pokračuje v tom aj súčasná vláda. Ja som navštívil aj pána prezidenta, kde som deklaroval veci, že treba zrovnoprávnenie podnikateľov. Toto zrovnoprávnenie neprišlo, a keďže neprišlo, som veľmi rád, že dnes pristupujeme k tomu, že sa kupujú podniky za budúce investície. Prosím vás, choďte do podnikov.

    Pán Dzurinda, mám svoj názor na kolegu pána Čupku, na ktorého ste mierili. Choďte do Mäsokombinátu. Však pán Čupka, ak preberie Mäsokombinát, poviem otvorene, že je blázon, pretože tam je 680 miliónov korún dlhov voči prvovýrobe, je rozkradnutý podnik, a ten si môže rovno zobrať so sebou slučku na krk. Takým istým spôsobom v roku 1992 som privatizoval za vašej vlády štátny podnik Martin, kde sa pozrela iba prvá strana, ale vo vnútri bolo 480 miliónov záväzkov, a trhová cena bola 204 miliónov. Ako majú títo podnikatelia z tohto vyjsť? Páni poslanci, dívajte sa takto na podnikateľov. Mám rád každého podnikateľa, ktorý bude zamestnávať len jedného človeka, a nie stovky zamestnancov. Na to sú napojené rodiny.

    Bol by som veľmi rád, aby sme tento zákon schválili. Vypočul som si pani Schmögnerovú. To je všetko teória. Choďte učiť moje deti. Ale choďte do podnikov a držte ten podnik, snažte sa ho viesť. Myslím si, že táto spoločnosť a ekonomika ako tak stojí, je to len tým, že sa pomáha v budúcich investíciách a v investíciách súčasných, ktoré nám v budúcnosti, keď vstúpime do Európskej únie, pomôžu otvoriť hranice a budeme s našimi výrobkami rovnoprávni s krajinami Európskeho spoločenstva.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Kňažko - faktická poznámka.

  • Pôvodne som chcel reagovať na to, čo povedal ctený kolega pán Maxon o neprítomnom pánu Trimajovi, ale to, čo povedal pán kolega Konárik, vo mne vzbudilo veľký súcit. Aké je to hrozné - privatizovať! Prečo to robíš, Karol? To musí byť strašné utrpenie. Myslím si však, že treba sa cez to preniesť a mohol by si hádam zaspievať svoj známy hit "Haj, husičky, haj, Mečiar nám dal raj. Haj husičky do vodičky, pôjde Miško do basičky." To na konto tvojej pripomienky.

  • Neskáč mi do reči, prosím ťa.

    A čo sa týka pána Maxona, hovoriť o renomovanom odborníkovi na legislatívu, ktorý bol na úrade vlády ešte v čase vlády pána Mečiara, druhej vlády, vtedy keď ešte vláda bola múdra, aby som citoval vodcu, a nie toto privatizačné panoptikum, ktoré je tam dnes, hovoriť, že si pán Trimaj pletie niektoré základné pojmy, pán Maxon, vy si nepleťte Národnú radu so športovou halou na Pasienkoch.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Benčík - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, za udelenie slova.

    Dúfam, že môjmu váženému kolegovi pánu Maxonovi nepoškodím tým, keď poviem, že si vážim jeho korektné a argumentačne podložené vystúpenia. Pre mnohých, najmä v koalícii, je príkladom a vzorom. Ja si ho veľmi vážim.

    Nevyjadrujem sa k ekonomickým argumentom a otázkam. Nepatrím medzi tých, ktorí všetkému rozumejú a do všetkého radi hovoria. Dokonca spolu s pánom Konárikom si myslím, ako laika ma v určitých veciach presvedčil o tom, že pre podnikateľskú sféru treba niečo robiť. V tomto smere, myslím, že by ani nenašli z našej strany odpor. Podnikateľskú činnosť, ktorá v značnej miere stagnuje a je neistá, treba rozvíjať. Keď sa však odvolával na to, že treba mať určitý stupeň právneho vedomia, chcel by som obidvom pánom poslancom zdôrazniť, že žiadna ekonomická argumentácia a potreba nemôže ísť tak ďaleko, aby sa veci riešili v rozpore s ústavou. V tomto prípade, tento návrh, a tak to predkladá aj pán prezident, minimálne v dvoch článkoch je v rozpore s ústavou natoľko zreteľahodne, že ak by sme si skutočne ctili ústavu, tak by pán predsedajúci o tomto návrhu nedal ani hlasovať.

    Preto by som vás, ekonómov, chcel požiadať, predkladajte návrhy, ktoré podporia rozvoj podnikateľskej činnosti, no nech je to v súlade s ústavou. V danom prípade to také zreteľné nie je.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som predsa len zareagovať na slová pána Konárika, ukázať mu aj tú druhú stránku života podnikateľov. Existujú podnikatelia, ktorí neprivatizovali, ktorí vybudovali svoje podniky. Poznám dvoch mladých ľudí, ktorí si otvorili podnik na transfer tovaru. Požičali si 21 miliónov, kúpili si 5 nákladných áut a snažia sa z tohto svojho podniku vyžiť a vyživiť svoje rodiny. Dnes vedia, že po zaplatení úrokov, daní, poplatkov ČESMAD-u a všetkých poplatkov, ktoré musia vynaložiť na údržbu a opravu svojich 5 vozidiel a na platy zamestnancov, za 5 rokov budú musieť zavrieť svoj podnik, pretože jednoducho nebudú môcť inovovať svoj vozový park. Takáto je situácia. Prijmime, prosím, taký zákon o daniach, ktorý by dával rovnaké možnosti všetkým, aj vám, pán Konárik, aj týmto dvom mladým mužom. V tom prípade táto snemovňa zákon prijme jednohlasne, garantujem vám, že áno.

    Pán Maxon, malé a stredné podnikanie tvorí pracovné príležitosti v maximálne možnej miere.

  • Ďakujem, pani poslankyňa Schmögnerová - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne za udelenie slova. I keď to len sprostredkovane súvisí so zákonom, o ktorom sa diskutuje, predsa by som chcela, ak dovolíte, reagovať veľmi stručne.

    Myslím, že je chyba, že sme vlastne nikdy nemali možnosť sa hlbšie zamyslieť nad akceleráciou privatizácie počas tejto vlády a nad princípmi tejto privatizácie. Musím položiť otázku, prečo treba predávať také balíky podnikov úzkej skupine ľudí, ktorí, prirodzene, nemôžu mať dostatok prostriedkov na uhradenie.

    Pán podnikateľ Konárik, prečo vám nestačilo získať napríklad jednu tretinu, alebo niečo viac ako jednu tretinu, ktorá by vám stačila na kontrolu nad podnikom, a nielen vám, ale aj poslancom, ktorí nepodporili to, aby sa mohli podieľať vo väčšej miere na podnikaní zamestnanci a ktokoľvek prostredníctvom kupónovej privatizácie, prípadne čiastoční zahraniční investori? Možno tretina alebo aj viac nových vlastníkov, tak ako mám možnosť si to zisťovať, má záujem odpredať podniky zahraničným investorom. Tretia vlna privatizácie sa už začala, vedela by som uviesť viacero príkladov.

    Beriem do úvahy i to, a dúfam, že viac ako polovica podnikateľov skutočne chce s podnikmi podnikať, záleží im na rozvoji podniku, záleží im na tom, aby vytvárali nové pracovné príležitosti. Ale uvedomujete si to, že medzi nimi sú i takí, ktorí získali podniky vo verejnej dražbe, ktorí privatizovali v malej privatizácii a na týchto sa táto daňová úľava nevzťahuje?

    Takže, pán predseda výboru Maxon, nemali ste pravdu, že sú zaťažení len tí, ktorí privatizujú prostredníctvom priameho predaja. Sú zaťažení, a mimoriadne, aj ďalší podnikatelia, ktorí získali majetok za úplatu iným spôsobom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Dzurinda s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem. Chcem odpovedať na otázku pána kolegu Konárika, ako by sme teda mali tie podniky predávať, aby si nekľakali na zem a nehrozili sociálne problémy. Pán kolega, no tak, že podniky budeme predávať tomu, kto má kapitál a peniaze, a nie tomu, kto má iba túžbu po rýchlych autách a potom za korunu kúpi podnik, aby ho zajtra zase za 100 korún predal. A ostatok jednoducho bolo treba a treba rozdať občanom. Áno, opakujem, podniky predávať treba tomu, kto má na tieto podniky peniaze.

    Po druhé - chcem povedať, že podniky by sa mali vyberať tak, ako sa vyberali za našich vlád, v branžových komisiách, na ktoré ste aj vy chodili, konkrétne na ministerstvo dopravy, veľmi trpezlivo, kvalifikovane, seriózne, v dostatočnom časovom období, tak, aby výber bol kvalifikovaný. Pripomínam vám, pán poslanec Konárik, že napríklad pán minister Bisák dal pred časom interview, kde oznámil, že sa zbavil amerických poradcov, pretože oni takýmto cieleným, dôsledným, kvalifikovaným prístupom robili svoju analýzu a ponúkali nadobúdateľov. Pán Bisák ich poslal domov, pretože povedal, že jednoducho na takéto hry nemáme čas. A tak sa privatizuje v noci, privatizovalo sa naposledy aj na Štedrý deň 1995, privatizuje sa modelom "34", to dobre poznáte, privatizuje sa podľa straníckych legitimácií. Toto je jednoducho neseriózne. Za niekoľko mesiacov stovky podnikov za korunu stranícky verným.

  • Pán poslanec Glinský - faktická poznámka.

  • Vážená Národná rada,

    chcem dôrazne až rozhorčene odmietnuť slová o zvýhodňovaní určitej skupiny podnikateľov z úst tých politikov, ktorí slovenské podniky divoko, pravicovou transformáciou uvrhli do poloprávnych pomerov, do neslýchanej zadlženosti a do bezmocnosti voči cudziemu kapitálu, vrátane toho špekulatívneho a mafistického. Chcem dôrazne odmietnuť hrané, prípadne i naozaj rozhorčené slová o rozdávaní národného majetku z úst tých politikov, ktorí pojem národného majetku nie sú schopní cítiť inak ako macošsky a ktorí boli a sú rozhodnutí odovzdať národný majetok a tým hospodársku i politickú moc na Slovensku do rúk cudzích dravcov.

    Vážení, náhle pretransformovaní populistickí kritici, chcem vám pripomenúť, že pred voľbami Strana demokratickej ľavice bola rozhodnutá po voľbách povedať národu, v akej situácii sa nachádza hospodárstvo krajiny, že pravica otvorene hovorila o nevyhnutnosti znižovania životnej úrovne väčšiny národa v záujme budúceho ekonomického rastu, že pán exminister Mikloš napríklad v roku 1994 napísal: "Slovenské hospodárstvo je zničené..." atď. a podobne.

    Chcem pripomenúť už po viacerýkrát a dôrazne, že programové vyhlásenie vlády opozícia jednomyseľne nazvala utopickým. Zároveň konštatujem, že vláda centrálne hospodárske a sociálne úlohy plní tempom dva roky za 12 mesiacov. Uvedomte si to láskavo. Žiaľ, musím tiež povedať, že rovnako ako opozícia radikálne odmieta hospodársku politiku vlády, tak sila protestov opozície je pre ekonómov vlády často ukazovateľom správnosti ich rozhodnutí.

    Vyjadrujem smútok z tej skutočnosti, že v prejavoch prezidenta republiky i v opozičnej tlači takmer nenachádzam systémové rozmýšľanie o hierarchii hospodárskych ťažkostí a že mnohí ústavní činitelia vôbec nevidia rýchle presúvanie hospodárskej i politickej moci do rúk neslovenských a mafistických.

    Zároveň by som chcel povedať, keď počúvam odvolávanie sa na biedu, na chudobu, na ťažkosti, na trápenia, na pauperizáciu, že sám som sa odmietol zúčastniť už prvej vlny kupónovej privatizácie, lebo som ju videl ako nástroj uzurpovania moci divokého kapitálu, ako nástroj oklamania národa za účelom nastolenia divoko pravicových pomerov a pauperizácie väčšiny. Z tých istých dôvodov som sa odmietol zúčastniť aj druhej vlny kupónovej privatizácie.

    Vážení kolegovia, ale mojou povinnosťou teraz nie je vrátiť okradnutým, ako mnohí hovoria, to, čo im bolo ukradnuté. Mojou povinnosťou je snažiť sa, aby tí zbedačovaní nemali spravodlivú kôrku chleba, ale aby mali peceň chleba, a aby slovenské hospodárstvo, slovenská kultúra, slovenské etnikum prežilo.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - predseda výboru pán Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Ak dovolíte, zmienil by som sa ešte o jednej základnej nerovnosti procesu privatizácie. Spomeňme si, prosím, na malú privatizáciu prostredníctvom dražieb a spomeňme si na známe manipulácie prostredníctvom holandských dražieb. Vtedy nikoho netrápilo, že istá skupina ľudí za krajne výhodných podmienok získava majetok, a istá skupina ľudí, ktorá má seriózny záujem podnikať, musí za tento majetok tvrdo zaplatiť. Pokiaľ sa týka nerovnosti metódy privatizácie, vážené dámy, páni, kto pozná metódu privatizácie prostredníctvom verejnej súťaže, je mu jasné, že verejná súťaž v sebe kumuluje symbiózu ceny i budúcej investície a účastník verejnej súťaže tieto veci vopred môže jasne naformulovať. Takže disproporcia medzi priamym predajom a verejnou súťažou v tomto prípade nemá nejaké významné parametre.

    Vážené dámy, páni, veľmi som rozmýšľal nad tým, či na pôde parlamentu, na pôde pléna Národnej rady Slovenskej republiky spomeniem niektoré terminologické i vecné lapsusy zástupcu predkladateľa, mám na mysli pána doktora Trimaja, pretože tie skutočne u nás vo výbore odzneli. Ak som nad tým rozmýšľal, tak jedine preto, že som si uvedomoval, že nebude môcť na pléne vystúpiť a niektoré veci prípadne skorigovať. Sú chvíle, keď pracujeme na hrane korektnosti. Ja som teraz na tej hrane korektnosti pracoval.

    Vážený a ctený kolega, pán poslanec Kňažko, ja som na pôde slovenského parlamentu dosiaľ nikdy nevystupoval ako na pôde športovej haly alebo divadla, vôbec mi to nevadí, ak to hovoríte vy, pretože vy tak vystupujete stále.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Konárik.

  • Ďakujem za slovo. Čudujem sa jednej veci. Od roku 1990, vlastne od roku 1989 prebieha evolučný proces a všetci sa učíme, tak ako som sa učil ja, keď som založil podnik.

    A teraz chcem odpovedať pánu profesorovi Švecovi, že som založil podnik úplne od piky. Možno aj vy fotografujete na filmoch Concolor, ktoré sme zaviedli v rámci Slovenska, a dnes ich produkujeme okolo 450 tisíc, máme laboratóriá, ktoré sme založili v roku 1989. Viem, čo sú to úvery, viem, čo sú to splátky. Takže ja som vlastne vstúpil do štátnych podnikov, ktorých nie som majiteľom, zatiaľ nie som majiteľom, až keď ich splatím, vtedy budeme hovoriť o majiteľovi. Toto sústo som si zobral ako svoje bremeno, ale išlo mi o vec, aby sa tento národ mal aspoň tak, ako sa majú vo Švédsku, ako sa majú v Nemecku, Francúzsku. Ale o to sa musia pričiniť všetci podnikatelia.

    Odporúčal by som pani Schmögnerovej, pani Schmögnerová, nie za mojej účasti, nech vás privítajú v pivovare v Ilave, v Martine, v Bytči, rozprávajte sa s pracujúcimi, nie s robotníkmi, ale s pracujúcimi, ako sa majú, ako riešime sociálne otázky, ako tie podniky idú. Takže pokiaľ vstupovať v budúcnosti do privatizácie, jednoznačne, to som vyhlásil aj pred všetkými mojimi spoluúčastníkmi, zamestnancami, že keď splatíme úvery, všetci dostanú akcie.

    Podporujem akciové spoločnosti s majoritou štátu. A keď ste spomenuli Biotiku, povedal by som jednu vec, a veľmi pravdivú a pragmatickú. Keď zamestnanci za Biotiku navrhovali 320 miliónov a miliardu investícií, položme si otázku, keby táto novela zákona nebola schválená, z čoho chcú splácať tých 320 miliónov, keď vyrobili zisk 68 miliónov. To je o ničom, pretože sa dá splácať jedine z disponibilných zdrojov. Veď na to by museli vytvoriť, pani Schmögnerová, dve miliardy zisku, a nie 68 miliónov.

    Takže nezavádzajme ľudí. Taká je pravda. Ja môžem splácať len z vytvorených zdrojov, to je základ. Nesmú byť žiadne daňové úľavy, ani úniky. Kto poruší daňový zákon, tak sme to teraz schválili, Trestný zákon, podľa zákona patrí tam, kde patrí. Ja sa nebojím ani odpočúvania, ani daňových zákonov, musím ich rešpektovať ja, pán prezident, pán predseda vlády, každý podnikateľ, aj táto snemovňa.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči, máte faktickú poznámku.

  • Ďakujem. Už som sa zabožil, že nevystúpim, ale odznievajú tu také neuveriteľné vyhlásenia, bohužiaľ, nie k meritu veci a nie k tomu materiálu, ktorý je predkladaný, ale jednotliví poslanci prezentujú - nech sa na mňa neurazia - svoju nekvalifikovanosť v tejto problematike. Možno sú kvalifikovaní v iných oblastiach, ale v tejto problematike, preboha, nie!

    Pán Kňažko, za čo si kúpil ty zrekonštruovaný dom za štátne peniaze na Hradnom vrchu? A akým spôsobom privatizoval podniky Karol Konárik? Kto akým kapitálom do čoho vstupoval a aké riziká niesol?

    Druhá záležitosť. Pán profesor Švec, z tých autodopravcov, bohužiaľ, neskrachuje ten, ktorého ste uvádzali, skrachuje ich podstatne viac, pretože toto je podnikateľská oblasť, ktorá sa rozvíja nekontrolovateľne, nekoordinovateľne, a títo ľudia sa ženú do vlastnej záhuby. Podnikajú bez toho, aby si urobili prieskum trhu, dopyt, ponuku a reálne šance, bez ohľadu na to, či ministrom dopravy som ja, minister Dzurinda, či minister Rezeš. To je proste reálna skutočnosť, za ktorú nemôže žiadna z prítomných vlád. Tam vstupujú do trhového mechanizmu so všetkými rizikami a neistotami, ktoré ich k tomu viažu.

    A tretia záležitosť - predávať tomu, kto má peniaze. No tak už to tu bolo odskúšané, vážení. Choďte, nech sa páči, na Námestie SNP, práve sa bude o krátky čas demontovať emblém KMART-u, predtým to bol Prior a v budúcnosti bude bohviečí, bohvieaký. To nie je v poriadku. To je štátny monopol, monopol obchodných domov, ktoré boli za facku predané tomu, kto mal momentálne peniaze.

  • Ďakujem. Pán poslanec Filkus - faktická poznámka.

  • Ďakujem. Vrátim sa k veci. To, že je tu dimenzia vo vzťahu k občanovi, nejdem zdôrazňovať, to je jednoznačne zakotvené v ústave. Ale poďme k tomu problému ešte raz - diferenciácia postavenia rôznych podnikateľských subjektov z titulu konkurenčného prostredia. Chcem povedať aj Karolovi Konárikovi, že si mimoriadne vážim jeho podnikateľské vlastnosti a to, čo urobil. Ale tiež viem, že ten, kto je v politickom spektre na špici, snaží sa predovšetkým uspokojovať potreby svojich politických fanúšikov, prívržencov. To je všade. Ale prosím vás, keď už to robíte prostredníctvom vplyvu na formovanie ceny, keď prostredníctvom vopred určených priamych predajov určíte nižšiu kúpnu cenu, preboha, načo ešte porušujete daňový systém a deklasujete konkurenčné prostredie?

    Daňový systém je to, čo spolu s cenou udržuje konkurenčné prostredie. Keď sa ten bude často meniť, tak objektívnosť týchto kritérií rýchlo zanikne. Náš daňový systém ešte dozrieva, bude dozrievať ešte možno 2-3 roky. A teraz si predstavte, že stále do neho čosi zavádzame, meníme ho na základe politických motívov. Pýtam sa, keď sa skončia priame predaje, keď sa skončí proces privatizácie, zase budeme očisťovať zákon o daniach, budeme ho dávať do pôvodnej polohy? To je hrubá deformácia daňového systému, toho kritéria, ktoré vytvára mantinely konkurenčného prostredia. To si uvedomme. To predsa nemôžeme robiť s daňovým systémom. Potom sa budeme na trhu ťažko pohybovať.

    Samozrejme, Karol, keď dovolíš - ten, kto bude privatizovať x-krát, nehovorím, že to niekomu závidím, ale ten, kto privatizoval v prvej, druhej a bude i v ďalších vlnách, alebo najmä cez priamy predaj, samozrejme, má väčšie výhody oproti takým, ako sú napríklad malí, strední podnikatelia, ktorí už niečo sami vybudovali, tí čo reštituovali, tí čo privatizovali predtým atď. To je celá plejáda podnikateľských subjektov, ktorí sú diskriminovaní. A to chceme teraz urobiť tým, že ideme zmeniť daňový systém. To je precedens, ktorým si z daňového systému robíme trhací kalendár.

    Prosím vás, buďte takí dobrí a toto si uvedomte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Páni poslanci, máme rad faktických poznámok. Prosil by som kvôli tomu, aby sme zachovali určité proporcie, keby sme sa riadili tým, že tie tri minúty sú určené práve na faktické poznámky.

    Slovo má s faktickou poznámkou pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci,

    každý múdry štátny orgán podporuje investovanie, o to viac, ak sa ekonomika nachádza v takomto stave, ako je naša. Naša ekonomika v minulom roku investovala 150 miliárd. Je to úctyhodné číslo, ale vzhľadom na prepad ekonomiky, ktorý prebiehal v minulých rokoch, je to predsa len málo, pretože devastácia, ktorá nás postihla, má nedozerné následky na ekonomiku a na spoločnosť. Preto podporujem, ak sa vláda usiluje, aby pomohla procesu investovania.

    Zhrniem ešte raz, aby som doplnil aj pána kolegu Maxona, na čo všetko sa zo zdrojov štátu prispelo na podporu jednotlivých foriem podnikania. Zo štátneho rozpočtu sa prispieva na podporu malého a stredného podnikania. Ručením úverov pre veľké rozvojové alebo štrukturálne projekty sa taktiež prispieva. Ďalej sa prispievalo daňovými prázdninami. Zo zdrojov Fondu zamestnanosti sa prispieva na tvorbu nových pracovných príležitostí.

    Okrem toho tí, ktorí privatizovali kupónovou formou, nezaplatili za majetok absolútne nič. Štátne podniky využívajú majetok štátu bez toho, aby platili daň z majetku, pretože u nás taká daň neexistuje. Dotácie do poľnohospodárstva atď. To sú všetko základné formy, ktoré sa použili na to, aby sa podporilo investovanie alebo sa zvýhodnili niektoré formy podnikania.

    Uvedomujem si, že pri tejto forme podpory investovania dôjde k určitej strate na príjmoch do štátneho rozpočtu. Ale, vážení, aké budú efekty? Efekty spočívajú predovšetkým v modernizácii výroby, v tvorbe nových pracovných miest, následne dôjde k zníženiu výdavkov na sociálne dávky pre nezamestnaných, vo vyššej tvorbe hrubého domáceho produktu a v konečnom dôsledku vo zvýšených daniach z pridanej hodnoty a dane zo zisku. To sú všetko efekty, ktoré vyplynú z toho, že štát v tomto období podporí investovanie tých, ktorí privatizujú priamou formou.

    Myslím si, aj keď je to jednostranné, selektívne, ale vláda to má právo robiť. Opakujem to, čo som už niekoľkokrát povedal. Čo urobila vláda prezidenta Reagana? Tiež urobila zľavy z daní a na základe toho sa vytvorilo v Spojených štátoch 20 miliónov pracovných príležitostí. To je efekt, ktorý drží americkú ekonomiku dodnes. Preto si myslím, že vláda robí dobre, ak pripravila tento zákon.

    Chcel by som ešte uviesť tým, ktorí namietajú, že sa teraz privatizuje za nízke ceny. Robí sa to na základe účtovnej hodnoty a touto metódou sa oceňoval majetok počas celého obdobia privatizácie, počnúc rokom 1991.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Dzurinda - faktická poznámka.

  • Pán kolega Baránik, nie je problém v tom, že sa oceňuje bilančnou metódou, to je v poriadku. Problém je, za čo sa predáva.

    Ale prihlásil som sa predovšetkým kvôli predsedovi výboru pánu Maxonovi, lebo ma prekvapila jeho poznámka k malej privatizácii. Priznám sa, že celkom som nerozumel, či bola zlá, či bola dobrá. Malú privatizáciu absolvovali všetky transformujúce sa štáty. Myslím si, že na Slovensku bola tiež úspešná, aj keď boli problémy. Vieme, v holandských dražbách boli občas čachre-machre a legislatívne sa to potom doháňalo, ale nerozumel som vám predovšetkým preto, že spoluautorom tejto metódy na Slovensku bol vtedajší minister privatizácie pán Húska. Teda ak máte nejasnosti, iste vám pán kolega odpovie.

  • Vysvetlím. Prosím, pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Ak dovolíte, rád by som položil otázku pánu poslancovi Konárikovi. Pripusťme, pán poslanec, že vy by ste svoje podniky privatizovali vo verejnej súťaži a váš kolega pán Čupka by ich privatizoval priamym predajom. On by mal daňovú výhodu a vy nie. Vy by ste tak vehementne obhajovali tento zákon? Skutočne by ste ho takto podporovali ako teraz? Zdá sa mi, že asi nie.

    A na odpoveď pánu poslancovi Baránikovi - áno, pán poslanec, investície treba podporiť, ale nie len niektorým. Opakujem znovu, nie len niektorým. A toto ten zákon robí, preto je neprijateľný. Investovať musí aj malý, drobný podnikateľ. Má daňové výhody? Nemá. Investovať musí ten, kto podnik zdedil, alebo má ho v rámci reštitúcie. Dostane takéto výhody? No jednoducho nedostane. Investovať, keď máme robiť podporu investícii, musí aj ten, kto získal podnik vo verejnej súťaži. Má takéto výhody? Nie.

    Tu skutočne znie len otázka, ktorá tu visí vo vzduchu. Prečo sa tieto výhody dávajú iba tej kategórii, ktorá privatizovala priamym predajom? A na túto otázku tu nikto nedal jasnú odpoveď.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kňažko - faktická poznámka.

  • Veľmi sa ospravedlňujem kolegyniam a kolegom, že to nebude k veci. Nemôžem však nechať bez povšimnutia to, čo povedal pán kolega Hofbauer o mojom dome, ktorý som kúpil pod Hradom. Zrejme čerpá informácie z novín Slovenská republika. Nuž, tieto informácie o kúpe môjho domu pod Hradom sú rovnako pravdivé ako informácie o zahraničných kontách pána prezidenta, ako informácie o liste biskupov atď. atď..

    Takže, pán kolega Hofbauer, nekúpil som dom pod Hradom, oni nám ho vrátili. Vrátili nám dom, ktorý nám ukradla komunistická moc v roku 1950 podľa takého zákona, aký ste schválili pred dvoma dňami, za ktorý ste, až na čestné výnimky, ako pán Gašparovič a ďalší, hlasovali.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Švec - faktická poznámka.

  • Ďakujem, budem veľmi stručný. Systém odpočtu investícií zo základu z dane je najprogresívnejšou formou, aká môže byť použitá na intenzifikáciu podnikania. Keď sme hovorili o Spojených štátoch, rád by som povedal, že tieto práva majú v Spojených štátoch aj občania, ktorí môžu odpočítať zo základu dane investície, ktoré potrebujú na vlastný život. Môžu si odpočítať chladničky, práčky a podobne. Problém je v tom, že zákon, ktorý dnes ideme prijímať, je diskriminačný. Prosil by som pána Maxona, prípadne ostatných ekonómov, ktorí tu sedia, aby sa vyjadrili k tejto otázke. Je tu diskriminácia za tým zákonom, alebo nie je? Ak mi toto poviete, potom budem s čistým svedomím hlasovať za prijatie zákona.

  • Ďakujem. Pán poslanec Šagát - faktická poznámka.

  • Ďakujem za udelenie slova, pán predsedajúci.

    Chcem sa opýtať pána poslanca Konárika a myslím si, že nešťastne vybral niektoré argumenty z Biotiky. Tí, čo ten problém menej študujú, potom môžu byť zmätení a možno budú súhlasiť s tým, že sa to predalo podniku AG-farma Prešov. Tam je skupina pána Gatnára zo Slovakofarmy. Považujem tento predaj za monopolizáciu farmaceutického priemyslu. A okrem toho, Karolko, keď vytrhneš jeden údaj, že vlani mali zisk 67 miliónov, potom by si musel povedať, že vlani investovali 395 miliónov a že od roku 1992 vzrástla mzda robotníkov, tak ako ty hovoríš, pracujúcich, na 8 900 korún, to znamená z 5 000 na 8 900. Manažment tohto podniku sa ukázal ako jasne vývojaschopný a nie je vôbec dôvod, ba protimonopolný úrad, ktorý zaryte mlčí, vôbec sa k tomu ani nevyjadril.

    Takže iste bude so mnou súhlasiť aj môj krajan z Banskej Bystrice Janko Ľupták, že nie je dôvod, aby sa privatizovalo takto - nakoniec, on to tu aj povedal na pléne, že nie je spokojný - nie je dôvod, aby tu jedna úzka skupina ľudí mala všetko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktická poznámka - pán poslanec Černák. Do rozpravy sa prihlási ešte poslanec Húska.

  • Keďže sa nemôžem dostať k slovu, formou faktickej poznámky sa pokúsim za tri minúty povedať to, čo som chcel povedať v rozprave.

    Vážený pán prezident, som rád, že ste prišli a že ste tento zákon vrátili a osobne ho obhajovali argumentáciou, ktorá prakticky nebola doteraz spochybnená.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády,

    skôr ako poviem procedurálny návrh, dovoľte mi, aby som trošku filozoficky povedal, že v živote každého človeka niekedy príde doba, človek sa obháňa, beží, pracuje, nespáva, ale príde čas, keď sa musí zastaviť. A tento čas, keď sa ako parlament musíme zastaviť, je tu teraz, v tejto chvíli. Aby sme sa ako parlament, ako poslanci niekedy mohli pozrieť do zrkadla, či dodržiavame zákony, dovoľte mi, aby som k argumentácii pána prezidenta, ktorý označil túto novelu za protiústavnú, jasne dokumentoval, že táto novela je protizákonná.

    Dámy a páni, vicepremiér Kozlík predložil v roku 1995 zákon o rozpočtových pravidlách. Ohnivo argumentoval, aby bol konečne poriadok, aby sa rozpočet nenarúšal. Ja som za ten zákon hlasoval, tu je zoznam, zo 121 prítomných 80 hlasovali a aj niektorí opoziční poslanci sa pripojili. Dovoľte mi, aby som vám prečítal § 51 ods. 1 zákona, ktorý sme v tejto Národnej rade odhlasovali. Je to zákon o rozpočtových pravidlách číslo 303, kde § 51 hovorí: "Pri návrhoch zákonov a ďalších všeobecne záväzných predpisov, opatrení ústredných orgánov a iných materiálov predkladaných na rokovanie vlády a Národnej rady, ktoré majú dopad na štátny rozpočet, musia byť uvedené a zdôvodnené ich predpokladané finančné dôsledky na štátny rozpočet, a to nielen na bežný rok, ale aj na nasledujúce rozpočtové roky..." atď.

    Viete si predstaviť iný zákon, ktorý má dopad na rozpočet a ešte aj na nasledujúce rozpočty, ako tento, o ktorom teraz tu ideme hlasovať? Prosím vás pekne, musíme budovať právny štát, dodržiavať zákony, takže ako parlament dodržiavajme zákony. Musí byť kvantifikované, koľko to bude stáť štátny rozpočet v roku 1996 a koľko do roku 2000, lebo priame predaje, investície sú až do roku 2000.

    Dovoľte mi ešte citovať odsek 3. Odsek 3 nebudem čítať celý, ale hovorí o tom, že zákony, ktoré majú dosah a ktoré nie je možné kvantifikovať tým, že sa ušetrí v jednotlivých kapitolách a tým sa výpadok nahradí, zo zákona môžu nadobudnúť účinnosť až od 1. januára nasledujúceho roku. Moja otázka na pána vicepremiéra je veľmi jednoduchá: Pán vicepremiér, vy ste predkladali tento zákon, ohnivo ste ho obhajovali. Povedzte mi, čo s tým chcete urobiť. Ako poslanec dávam nasledujúci procedurálny návrh: Národná rada Slovenskej republiky prerušuje rokovanie o tomto bode, pokiaľ nebude uvedený do súladu so zákonom číslo 303 z roku 1995, § 51. Chcem sa obrátiť na právnikov, ktorých uznávam, menovite pán Sečánsky, Brňák, Kunc, ale aj docenti práva Cuper, Gašparovič, zamyslite sa nad tým, aby sme neporušili zákon, pretože všetky naše reči o právnom štáte, o tom, že dodržiavame zákony, budú len prázdnou bublinou.

    Ďakujem pekne.

  • Pán podpredseda Húska vystúpi v rozprave.

  • Pán prezident, pán predseda, pán podpredseda vlády, vážené kolegyne a kolegovia,

    chcel by som povedať, že vo viacerých vystúpeniach, ale aj v zdôvodňovaní pána prezidenta dochádza k určitému fázovému posunu významu. Nejde o hľadanie rovnosti práva a podmienok medzi všetkými občanmi, ale predovšetkým medzi ašpirujúcimi privatizérmi. Iba tu sa naozaj zhodujem s tým, čo bolo uvedené v slovách, ktoré niekoľko ráz zdôrazňoval pán prezident, že keď výhodu, tak výhodu slabším. Práve o túto záležitosť v skutočnosti ide. Ak by sme nevytvorili v našej silne odkapitalizovanej ekonomike podmienky určitej výhodnosti slabších, tak v podstate vlastne ich vydávame nadobro tým, ktorí mali možnosť akumulovať kapitál a to je v podstate zahraničná oblasť. Prijatie takej podmienky, že tým, ktorí majú kapitál a peniaze, treba odovzdať majetok, je v danom prípade celkom vedomé konštatovanie, že sme sa rozhodli nebudovať vlastnú kapitálotvornú vrstvu, ale uprednostňovať kapitálove silnejších, t. j. zahraničných záujemcov.

    Preto bol vlastne prijatý aj princíp splátkového postupu, preto bol prijatý aj princíp započítateľnosti investícií. Rád by som zdôraznil, že takmer vo všetkých ekonomikách pri započítateľnosti investícií sa poskytuje v podstate úľava pri daňovom zhodnocovaní. Čiže z takýchto dôvodov sa musíme usilovať o to, aby sme vytvárali vlastných strategických vlastníkov a aby sme zabránili nadmernej vlastníckej disperzii. Napríklad to, čo robila kupónka, bol svojím spôsobom rozptyl vlastníckeho rozloženia a potom, samozrejme, nezákonné postupy.

    Na záver dlhujem jednu poznámku pánu poslancovi Dzurindovi, lebo upozornil, že ako prvý minister privatizácie som vlastne bol spoluautorom kupónovej privatizácie, aj malej, aj kupónovej, pretože to bol celý komplex. Predložili sme koncepciu riešenia, kde sme v oblasti malej privatizácie napríklad tvrdo bojovali proti tomu, aby bola zavedená forma tzv. holandskej dražby. Niekoľkokrát v spoločnej federálnej finančnej rade, kde zasadali vždy zástupcovia z oboch republík, aj z federácie, sme sa usilovali práve o takéto riešenie.

    Mimochodom, aj v tzv. privatizačnom federálnom výbore sme presadzovali postup, aby prv než sa spustí kupónová privatizácia, bol prijatý zákon o privatizačných fondoch, keďže ide o privatizáciu voči občanom, aby bolo zamedzené, aby do tzv. privatizačných fondov mohli vstúpiť cudzie kapitálové spoločenstvá. Uznesením tejto federálnej privatizačnej komisie však bolo prijaté také rozhodnutie, a pán Dr. Tříska sám povedal, že sa bude jednoducho ticho odďaľovať a sabotovať prijatie tohto zákona, aby sme boli postavení pred hotovú záležitosť.

    Práve pomocou tejto zákonom nekrytej oblasti prišli nekontrolovane do kupónky aj zahraničné kapitálové podiely, ktoré sa pôvodne v koncepcii kupónovej privatizácie nemali zúčastniť.

    Ďakujem.

  • Slovo má pán poslanec Brocka. Má tu písomnú prihlášku.

  • Vážený pán prezident, podpredseda vlády, pán predsedajúci, dámy a páni,

    v rozprave ste sa už viacerí vyjadrovali k tomu, ako je potrebné pomáhať podnikateľom. Iste, asi s tým súhlasí každý v tejto sále, že im treba pomáhať, ale ja by som vás chcel upozorniť, že vec, ktorá napríklad chráni pracovné miesta alebo ktorá vytvára nové pracovné miesta, je aj v oblasti 38-percentného odvodového zaťaženia zamestnávateľov do poistných fondov. Keby týmto smerom išla vláda, možno by v tejto sále neprotestoval nikto. Ale ak ide cestou oslobodzovať alebo zvýhodňovať len určitých, vyvolených, tak to je sociálne nespravodlivé voči všetkým ostatným.

    Pán prezident vo svojom úvodnom slove vymenoval veľmi vážne dôvody proti predloženému návrhu zákona. Vymenoval ústavné dôvody na opätovné prerokovanie zákona a prehodnotenie stanoviska Národnej rady.

    Dovoľte, dámy a páni, aby som zopakoval a pripomenul vám i ďalší dôvod proti schváleniu tejto novely zákona o dani z príjmu so širokými sociálnymi dôsledkami. Hovoril som o ňom aj vtedy, keď sme na predchádzajúcej schôdzi rokovali o tomto návrhu zákona takpovediac z večera na ráno. Ide o veľmi nepriaznivý dosah na mzdový vývoj v takto sprivatizovaných podnikoch.

    Výrazné zvýšenie nákladov o takéto zvýhodnené investície znižuje manévrovací priestor na rokovanie zamestnancov o mzde, o raste miezd u týchto zvýhodnených privatizérov nie na rok, na dva, ale na 5- až 10-ročné obdobie podľa uzavretej kúpno-predajnej zmluvy. Týmto zákonom bude zabrzdený rast miezd zamestnancov, ale najmä robotníkov. Rast miezd, ktoré sú často práve u týchto privatizérov už dnes nízke, často na úrovni minimálnej mzdy. Aj o tomto je predložená novela zákona o dani z príjmu.

    Čo ma však najviac prekvapuje na dnešnej rozprave, že takéto postoje proti tejto novele neobhajujú kolegovia poslanci zo Združenia robotníkov Slovenska. Pán Ľupták, na predchádzajúcej schôdzi ste to nemuseli vedieť, mali ste na zoznámenie sa s týmto materiálom vlády jednu noc, dnes je však vaša zodpovednosť väčšia ako nás ostatných.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. O slovo sa prihlásil podpredseda vlády a minister financií pán Kozlík. Nech sa páči, máte slovo.

  • V kresťanskej morálke by malo platiť, kto po tebe kameňom, ty po ňom chlebom, preto volím nasledovné oslovenie:

    Vážený pán prezident, vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci,

    dovoľte mi niekoľko slov k rozhodnutiu pána prezidenta Slovenskej republiky o vrátení zákona z 8. februára 1996, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Predkladaná novela zákona číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorou sa dopĺňa § 19 písm. p), v zmysle ktorého sú dane z príjmov právnických osôb oslobodené príjmy pripadajúce na výnos získaný z titulu zníženia záväzku pri odpustení časti kúpnej ceny Fondom národného majetku, prípadne Slovenského pozemkového fondu, pri prevode majetku štátu na iné osoby, vychádza zo zákona 92/1991 Zb., to znamená zákona o veľkej privatizácii. V zmysle § 6 a § 14 citovaného zákona číslo 92/1991 Zb. má Fond národného majetku oprávnenie znížiť pohľadávku voči kupujúcemu za podmienok stanovených v zmluve. Zníženie záväzku, to znamená trvalé upustenie veriteľa od vymáhania dlhu, je účtovným výnosom u dlžníka. V kategórii výnosu z tzv. odpísaného či zníženého záväzku si treba uvedomiť, že ide o účtovnú kategóriu výnosu, keď prakticky k skutočnému príjmu nedochádza. To je meritum veci, ktoré rieši novela zákona číslo 286/1990 Zb. o daniach z príjmov. Špeciálne toto zdôrazňujem, pretože len dvaja poslanci pochopili toto meritum veci, a to bol pán Konárik a pán Maxon.

    K výnosu plynúcemu z odpísaného záväzku podnikateľovi z majetku, ktorý nadobudol v rámci tzv. veľkej privatizácie s tým, že došlo k finančnému zníženiu úhrady pôvodne stanovenej kúpnej ceny za podmienok dohodnutých v kúpnej zmluve, pri reinvestovaní sumy vyplývajúcej zo zníženého finančného záväzku je potrebné uviesť, že nejde o prípad čistého zníženia záväzku, nakoľko príjemca výnosu je povinný celú sumu reinvestovať za stanovených podmienok. Opäť chcem podotknúť, že riešenie sa vzťahuje na všetky formy privatizácie, t. j. či priame, či verejné súťaže, pokiaľ sa v cenách premietlo zníženie vynaložených budúcich investícií.

    K jednotlivým bodom rozhodnutia pána prezidenta uvádzam nasledovné:

    V poslednom odseku bodu II.1 rozhodnutia pána prezidenta sa uvádza, že podnikateľ, ktorý nadobudol majetok v tzv. veľkej privatizácii, ak preinvestuje určitú sumu, zníži sa mu v tomto rozsahu kúpna cena, pričom preinvestovaná suma je oslobodená od dane z príjmov právnických osôb. K tomuto zneniu textu rozhodnutia treba uviesť, že suma, ktorú má podnikateľ preinvestovať, vyplýva z presne stanovených podmienok kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi Fondom národného majetku a daňovníkom. Preinvestovaná suma nie je oslobodená od dane z príjmov, ako je chybne uvedené v rozhodnutí. Od dane je oslobodený výnos, ktorý pripadá na preinvestovanú sumu stanovenú v kúpnej zmluve. V prípade, že daňovník dosiahne zisk, oslobodená je suma rovnajúca sa 40 % potvrdenej preinvestovanej sumy zaúčtovanej do výnosov. Zdôrazňujem, že investície sú u každého daňovníka alebo účtovnej jednotky hradené zo zisku po zdanení, čo správne uviedol pán poslanec Konárik aj pán poslanec Maxon.

    Pokiaľ sa týka ďalších okolností, v žiadnom prípade teda nedochádza k diskriminácii, resp. zvýhodneniu určitých typov podnikateľov v oblasti financovania investícií vplyvom novely predkladaného zákona. Z tohto dôvodu nevzniká, ani nie je kvantifikovaný objem dosahov na štátny rozpočet. Naopak, znížením kúpnych cien nadobúdaného majetku nevzniká vzťah k štátnemu rozpočtu alebo k tvorbe zdrojov Fondu národného majetku. A úplne paradoxne, úplne naopak, zníženie kúpnych cien majetku vytvorením primeraných podnikateľských podmienok generuje hospodársky rast a vyššie príjmy do štátneho rozpočtu. Odpočty z cien nadobudnutého majetku sa realizovali aj za vlády pána Čarnogurského, aj za vlády pána Moravčíka i za ďalších vlád, to znamená, že štyri vlády takýmto spôsobom realizovali alebo za štyroch vlád sa takto realizovala privatizácia. Podobne v roku 1994 za vlády pána Moravčíka určitý počet podnikov bol riešený tiež týmto spôsobom.

    V bode III ods. 1 až 3 rozhodnutia pána prezidenta sa uvádza, že navrhované znenie novely zákona o daniach z príjmov porušuje princípy hospodárskej súťaže a princípy trhovej ekonomiky. K uvedenému pokladám za potrebné poznamenať, že v daňových zákonoch je zakomponovaný princíp spravodlivosti i rovnosti, zároveň však zákony vyjadrujú aj určité ekonomické zámery ovplyvňovania daňovníkov daňovými obmedzeniami či zvýhodnením určitej skupiny daňovníkov. Navrhovaná novela zákona o daniach z príjmov je iba pokračovaním určitého riešenia daňovníkov vykonávajúcich činnosti, z ktorých plynúce príjmy daňový zákon zvýhodňuje oproti iným, ktorých rozvoj bol v záujme hospodárskej politiky štátu.

    Mnoho špecifických výhod sa poskytuje najmä zahraničnému kapitálu. Naraz sa na to pozabudlo a obišlo, že dávame odpustenie cla, dane z pridanej hodnoty na špičkové technológie, ktoré dovážajú zahraničné firmy alebo ktoré sa viažu na joint ventures podniky, kde účasť zahraničného kapitálu je minimálne 30 %. Nikto z opozície toto nespomenul ako dôvod na kritiku na diskrimináciu domácich podnikateľov. Podobne existujú systémy daňových úverov, sú určité skupiny novovznikajúcich podnikateľov, ktoré boli aj v minulosti, aj dnes sú oslobodené alebo zvýhodňované v oblasti dani z príjmov za vopred určených podmienok.

    V danom prípade však opätovne zdôrazňujem, že konštrukcia rozhodnutia pána prezidenta v tomto zmysle je právne i ekonomicky chybná a novela zákona neovplyvňuje rovnocennosť pozície jednotlivých podnikateľov pri financovaní investícií. Veď tieto investície u každého daňovníka i po vstupe novely zákona do platnosti zostávajú rovnaké a investície sa budú naďalej pre všetkých musieť hradiť zo zisku po zdanení. Z toho teda vyplýva, že konštrukcia námietok v rozhodnutí pána prezidenta smeruje mimo merita veci.

    Vzhľadom na špecifický problém náhrady reinvestovania časti kúpnej ceny vo vzťahu k Fondu národného majetku bol zo strany daňových subjektov prezentovaný rôzny spôsob chápania uvádzanej problematiky a následne aj rôzny spôsob účtovania, ktorým by neboli ovplyvnené výnosy daňovníka. Ministerstvo financií jednoznačne riešilo problematiku posúdenia zníženej časti záväzku a nahradením časti splátok reinvestíciou na účtovné a daňové účely opatrením ministerstva financií číslo 65/599 z roku 1995 koncom účtovného a daňového obdobia v roku 1995. Vzhľadom na vystúpenie pána poslanca Filkusa podotýkam, že toto riešenie bol povinný prijať on ako minister financií. Neprijal ho, a teraz zápalisto vystupuje tak, ako vystupuje.

    Ministerstvo financií Slovenskej republiky vychádzalo zo skutočností, že nejde o typické poskytnutie daňovej úľavy, ale o riešenie spôsobu účtovania špecifického účtovného prípadu, ktorého vyriešenie zvýši daňovú povinnosť za podmienky, že sprivatizované firmy pomerne v krátkom čase vytvoria zdroje na jej úhradu. Stanovená povinnosť reinvestovania zníži hospodársky výsledok dotknutých daňovníkov uplatnenými odpismi z povinne zakúpeného majetku vo výdavkoch daňovníka. Navyše je potrebné akceptovať i tú skutočnosť, že ide o netradičné ekonomické transfery, ktoré bolo treba účtovne i daňovo riešiť.

    V bode 7 je napadnutá spätná účinnosť nového zákona. Spätná účinnosť vyplynula najmä z dôvodu, že problém bol jednoznačne vyriešený práve spomínaným opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky až koncom zdaňovacieho a účtovného obdobia roku 1995. Zákon číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve v § 3 umožňuje účtovať o skutočnostiach i vtedy, keď sa zistili, to znamená, že je v súlade s daňovým právom.

    Opätovne, vážené poslankyne, poslanci, by som chcel zdôrazniť, že pokladám tuto kauzu za spolitizovanú. Navrhované riešenie v žiadnom prípade nie je neústavné ani diskriminačné. To mi v kuloárnych diskusiách potvrdili viacerí opoziční poslanci, ktorí však, predpokladám, z politických dôvodov nepochybne budú hlasovať proti tejto novele zákona.

    Vážené poslankyne, poslanci, z uvedených dôvodov opätovne odporúčam parlamentu predmetný návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/92 Zb. o daniach z príjmov, schváliť.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Dzurinda - faktická poznámka. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán podpredseda vlády, vaše vystúpenie bolo veľmi, veľmi nepresvedčivé. Bližšie ste sa dotkli len siedmeho zo 7 bodov, ktorými pán prezident argumentuje. Ostatné ste vybavili vetou, že konštrukcia smeruje mimo. Bolo to z vašej strany veľmi nekvalifikované.

    Moja druhá poznámka je, že odpočty boli aj za iných vlád, lenže, pán podpredseda vlády, nikdy nie také výrazné, nikdy nie v takom obrovskom rozsahu, ako je to teraz, a ani jedna vláda neprišla s takým zákonom, ako ste prišli vy.

    A po tretie, chcem sa spýtať, pán podpredseda vlády, vaše vystúpenie sa začalo pomerne netradične, nekonvenčne, porekadlom "Kto do teda kameňom, ty doňho chlebom". Pán podpredseda vlády, chcem sa vás opýtať, čo to malo znamenať, vysvetlite nám to.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ásványi - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne za slovo. Mám dve otázky na pána podpredsedu vlády. Povedal, že pri dovoze špičkovej technológie sa poskytujú colné úľavy. Vieme o nich, ale sa netýkajú všetkých investorov, všetkých dovozcov. Teraz sa pýtam na vysvetlenie rozdielu, ktorý vzniká medzi privatizérmi dopredu vybratými a klasickým spôsobom privatizovanými prípadmi. Teraz vylúčime spomínaných privatizérov z týchto výhod colnej úľavy?

    Druhá otázka: V roku 1995 nám zostali dlžní na daniach privatizéri, o ktorých teraz hovoríme, a tento zákon podľa vášho návrhu má tieto daňové podlžnosti odpustiť. Pýtam sa: Ani v minulom roku, teda v roku 1995, nechýbali tieto dane, resp. nebudú chýbať v roku 1996 v príjme štátneho rozpočtu?

  • Pán vicepremiér Kozlík neodpovedal na moju otázku a kategoricky nesúhlasím s tým, že predložená novela nebude mať dosah na štátny rozpočet. Ono je to otázkou ekonomickej ekvilibristiky, či sa to označí za nepriamu daňovú úľavu, alebo zmenu účtovníctva, ale keby bol do návrhu napísal, že sa nepredpokladajú dosahy na štátny rozpočet, pripravíme modely, u ktorých sa jasne ukáže, predovšetkým môj predrečník jasne ukázal prípad v rokoch 1995, 1996 zjavný dosah na štátny rozpočet. Takže prosím pána vicepremiéra, aby odpovedal na moju otázku, ako bude riešiť konflikt medzi zákonom číslo 303 o rozpočtových pravidlách a predloženou novelou.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán minister financií, chcete odpovedať? Nech sa páči.

  • Prepáčte, nemám žuvačku, mám cukrík v ústach, pretože mám sucho v ústach. Ďakujem pekne za pochopenie.

    Krátko by som reagoval. Pokiaľ pán poslanec Dzurinda hľadá odpoveď, nech si prečíta odpoveď v Biblii.

  • Pokiaľ ide o pána poslanca Ásványiho, spresnil by som, že odpustenie cla a odpustenie DPH od dovozov špičkových technológií sa výlučne viaže len na podniky so zahraničnou majetkovou účasťou, kde zahraničný vlastník má minimálne 30 % podielu. To znamená, že sa to nevzťahuje na tuzemských vlastníkov, podnikateľov, či už privatizovaných, alebo reštitučne získaných podnikov, alebo sú to štátne podniky.

    Postupne zvažujeme toto opatrenie, ktoré sa viazalo na pritiahnutie zahraničného kapitálu, ale toho, ktorý potrebujeme, ktorý priťahuje špičkové technológie, postupne stiahnuť aj na domácich podnikateľov, ak budú nakupovať špičkové technológie. Tam je meritum veci. Nie je rozhodujúce, kto ako privatizoval alebo ako nadobudol majetok, je to otázka potenciálu ekonomiky.

    Pokiaľ ide o pána poslanca Černáka, myslím, že som dostatočne odpovedal.

    K druhej poznámke pána poslanca Ásványiho - už som to vysvetľoval, že hovoríme o kategórii výnosov v zmysle zákona číslo 92, nie o kategórii príjmov, nie je možné stotožňovať kategóriu výnosov a kategóriu príjmov. Z toho dôvodu opätovne zdôrazňujem tvrdenie, ktoré som povedal, že na štátny rozpočet dosahy nevznikajú. Naopak, riešenie, ktoré v privatizácii volíme, dlhodobo bude generovať príjmy štátneho rozpočtu. Na konto okamžitých príjmov vo Fonde národného majetku povyšujeme iné riešenie, ktoré nám dlhodobo z hľadiska rozvoja podnikateľských aktivít na Slovensku prinesie vyššiu tvorbu zdrojov a dlhodobejší ekonomický rast.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánu podpredsedovi vlády. Pán poslanec Dzurinda - faktická poznámka.

  • Pán podpredseda vlády, netreba otvárať Bibliu, ale poviem to tak, že aj stredný pruh tomu už bude rozumieť. Tá vaša poznámka na úvod mala naznačiť vašu nespokojnosť s tým, že pán prezident vrátil zákon. Vaša poznámka na začiatku mala urobiť také malé "no, no, no", čo vlastne smrdí istými totalitnými manierami, akoby ste chceli odopierať právo hlave štátu vrátiť zákon, na čo má plné ústavné právo. Sú to kvapky, ktoré smrdia totalitnými manierami, pán podpredseda vlády.

    Ďakujem.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, keďže už nie je nikto prihlásený do rozpravy, uzatváram rozpravu.

    Chce sa k rozprave vyjadriť pán prezident? Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    naozaj tu odznelo mnoho argumentov. Ukazuje sa, že je veľmi ťažké sa zjavne presviedčať, lebo jeden druhého dobre nepočúvame alebo nechceme dobre počúvať. Mnohé veci mi tu pripadali tak, že jedni sme hovorili o voze a druhí sme hovorili o koze. Nikto predsa nepochybuje o tom, že sú potrebné mnohé opatrenia na investičnú stimuláciu. Nikto nepochybuje o tom, že medzi takéto opatrenia patria aj daňové výhody, daňové úľavy. O celom rade iných vecí, o ktorých sa tu diskutovalo, nikto z nás nepochybuje. Ale hovorili sme tu o inom princípe, hovorili sme o princípe rovnosti pre všetkých.

    Argument, ktorý používa pán podpredseda vlády, že v tom i onom smere sa uplatňujú isté úľavy pre nejakú skupinu podnikateľov, nie je argument na to, aby sme v tomto duchu postupovali vtedy, keď je reč o podnikateľoch alebo vlastníkoch, o majiteľoch, ktorí vznikajú v procese privatizácie. Prečo jedných áno, a prečo druhých nie? Teda neobjavil sa dôvod, ani pán podpredseda vlády ma nepresvedčil o tom, že sú dôvody, aby sme v tomto prípade porušovali princíp rovnosti, a teda dostali sa do rozporu s ústavou.

    Druhá vec - veľmi ma mrzí, že pán Maxon si trúfa takto hodnotiť človeka, ktorého možno počul dvakrát alebo trikrát hovoriť v nejakom výbore. Myslel som, že naozaj ide o korektné hodnotenie. Mám na mysli pána JUDr. Trimaja. Pán Trimaj je zodpovedným pracovníkom Kancelárie prezidenta. Domnievam sa, že toto sem vôbec nepatrilo, aby v tejto súvislosti bola reč o tom, kto ako reagoval alebo argumentoval vo výboroch zo strany Kancelárie prezidenta a či má, alebo nemá na to príslušné schopnosti.

    A pokiaľ ide o poznámku, kto do teba kameňom, ty do neho chlebom, ja som jej naozaj, pán podpredseda vlády, rozumel tak, že ide pravdepodobne o vašu odvahu osloviť prezidenta "vážený pán prezident", že to ste pod tým mysleli, lebo ste to nevysvetlili.

    Ďakujem vám pekne za to, že ste mali trpezlivosť vypočuť moje zdôvodnenie. Robím pre seba záver, že neodzneli tu zo strany obhajcov tejto novely zákona ani zo strany podpredsedu vlády také argumenty, ktoré by vyvrátili to, čo som vo svojom zdôvodnení tu dnes uviedol.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spoločná spravodajkyňa výborov pani poslankyňa Nováková? Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    pôvodne som nechcela žiadať záverečné slovo, ale po tomto príhovore, ktorý povedal pán prezident, musela som si záverečné slovo vziať.

    Chcela by som ešte raz zopakovať, zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, je v súlade s programovým vyhlásením vlády. Citujem: "Privatizáciu považuje vláda za jednu z ťažiskových oblastí procesu ekonomickej reformy. Jej pokračovanie a urýchlenie patrí medzi prioritné úlohy. V záujme podpory rozvoja domácej podnikateľskej vrstvy sa budú naďalej umožňovať splátkové formy predaja so započítavaním investícií ako splátok kúpnej ceny."

    V podstate pán podpredseda vlády a pán poslanec Maxon dôsledky vysvetlili tejto snemovni, o čo ide. Preto sa stotožňujem s pánom prezidentom v tom zmysle, že naozaj jedni hovorili o voze a druhí o koze, pretože porovnávať občianske práva a slobody s ekonomickými kategóriami je naozaj o voze a o koze.

  • Šum v sále.

  • Na druhej strane by som chcela upozorniť pána prezidenta, že pán poslanec Maxon si netrúfa, ale pán poslanec Maxon hovoril pravdu. Skutočne pán Trimaj neovládal základné právne normy ohľadne privatizácie, takže podporujem jeho vyjadrenie. Naozaj, skutočne hovoril pravdu.

    A teraz, vážený pán predsedajúci, by som prosila, aby sme pristúpili k hlasovaniu najskôr o procedurálnom návrhu pána poslanca Černáka a potom o zákone ako celku.

  • Prosím, pán predseda Národnej rady, nech sa páči.

  • V tomto prípade návrh pána poslanca Černáka, pani spravodajkyňa, je bezdôvodný, pretože pán prezident nám vrátil zákon s tým, že nám navrhuje celý, tak ako sme ho prijali, neschváliť. To znamená, že môžeme hlasovať len o tom, či zákon schválime v pôvodnej podobe, alebo či vyhovieme pánu prezidentovi a neschválime ho. Nič nemôžeme do tohto zákona dopĺňať. Ani ďalšia rozprava o ňom vo výboroch, jeho vrátenie a podobne nemá význam.

  • Ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu. Prosím spoločnú spravodajkyňu poslankyňu Novákovú, aby hlasovanie viedla.

  • Budeme hlasovať o zákone ako celku.

  • Prebieha hlasovanie, vážené kolegyne a kolegovia.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam zákon prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča zákon prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schválila zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pánu prezidentovi za účasť na rokovaní 14. schôdze.

  • V rokovaní pokračujeme d v a d s i a t y m p r v ý m bodom programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Vojenskej polícii a o doplnení Trestného poriadku.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predsedajúci,

    len kvôli záznamu z tejto schôdze dôrazne protestujem proti nedodržaniu rokovacieho poriadku. Presne taká bola analógia so slovensko-maďarskou zmluvou. Nič sme na nej nemohli meniť, mohli sme ju len odsúhlasiť, alebo nie, ale rokovanie o nej sme prerušili. Ja som sa odvolával na ten istý procedurálny postup a nenechali ste o tom hlasovať. Pán Gašparovič účelovo vysvetľuje rokovací poriadok.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Hrušovský - faktická poznámka.

  • Chcel by som len potvrdiť to, čo hovoril pán poslanec Černák. Pán podpredseda Húska, konáte v rozpore s rokovacím poriadkom a v rozpore s ústavou. Nikde nie je upravené, akým spôsobom sa prerokuje v parlamente prezidentom republiky vrátený návrh zákona. Podľa rokovacieho poriadku ste mali dať hlasovať o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Černáka. Pán predsedajúci, porušujete ústavu a rokovací poriadok tento týždeň už niekoľkokrát.

  • Ďakujem. Pán poslanec Andrejčák - faktická poznámka.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    chcem vás stručne informovať a potom podať procedurálny návrh.

    Vo Výbore Národnej rady pre obranu a bezpečnosť sme opätovne prerokovali návrh zákona o Vojenskej polícii za účasti ministra obrany a ministra vnútra, a nenašli sme zhodu. Pán minister obrany nás informoval, že chce návrh stiahnuť a dopracovať. Preto podávam procedurálny návrh. Podľa § 13 rokovacieho poriadku navrhujem zmenu programu 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v tom, že navrhujem preložiť prerokovanie tlače 370, teda vládny návrh zákona o Vojenskej polícii, na ďalšiu schôdzu Národnej rady. Podľa odseku 3 § 13 rokovacieho poriadku žiadam o tomto návrhu hlasovať bez rozpravy.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne a kolegovia, v zmysle rokovacieho poriadku na základe procedurálneho návrhu pána predsedu Andrejčáka dávam hlasovať o stiahnutí tohto návrhu zákona z rokovania Národnej rady.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto návrhu predloženom pánom predsedom výboru.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh bol prijatý, preto sťahujem z rokovania 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky bod 21, tlač číslo 370.

    Pristúpime k d v a d s i a t e m u d r u h é m u bodu programu, ktorým je

    návrh na zvolenie členov dozornej rady Štátneho fondu telesnej kultúry.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 329, spoločnú správu výborov máte ako tlač číslo 329a, súčasťou ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Podľa § 2 ods. 11 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 264/1993 Z. z. o Štátnom fonde telesnej kultúry dozorná rada fondu sa skladá z troch členov, ktorých na návrh vlády Slovenskej republiky volí Národná rada Slovenskej republiky na 4-ročné funkčné obdobie.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní ministerka školstva Slovenskej republiky pani Eva Slavkovská.

    Prosím vás, pani ministerka, aby ste mali porozumenie, o slovo požiadal pán predseda Národnej rady.

  • Faktickú poznámku som si pýtal len kvôli tomu, že kým som odprevádzal pána prezidenta, pán Černák tu predniesol, že som si účelovo vysvetlil rokovací poriadok. Pán poslanec Černák, prosím, choďte si zobrať záznam, čo som povedal. Ja som nepovedal, že nemáme hlasovať, ja som neodporúčal hlasovať, pretože som to považoval za zbytočné. Takže to je o niečom inom. To je úplne niečo iné, ako o maďarskej zmluve, kde sa pripravoval text. K tomuto nebolo čo pripravovať. Takže v prvom rade som nepovedal, že nesmieme hlasovať, ale povedal som, že netreba hlasovať, a to je rozdiel.

  • Ďakujem. Pani ministerka, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dňa 9. januára 1996 vláda Slovenskej republiky prerokovala a uznesením číslo 9 odsúhlasila menovitý návrh na zvolenie členov dozornej rady Štátneho fondu telesnej kultúry.

    Dovoľte mi v krátkosti pripomenúť, že účelom Štátneho fondu telesnej kultúry, ktorý bol zriadený zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 264/1993 Z. z., je sústreďovať finančné prostriedky a využívať ich na podporu a rozvoj športu na Slovensku. Dozorná rada je jeho dozorným orgánom, ktorý kontroluje jeho činnosť a hospodárenie s finančnými prostriedkami. Dozorná rada informuje o výsledku vykonaných kontrol ministra i radu, podľa povahy a závažnosti zistení aj Národnú radu Slovenskej republiky.

    Dozorná rada fondu sa skladá z troch členov, ktorých na návrh vlády Slovenskej republiky volí Národná rada Slovenskej republiky na 4-ročné funkčné obdobie. Funkcie v dozornej rade sú čestné, bez nároku na finančnú odmenu. Navrhovaní kandidáti páni Vladimír Hodružský, Marián Kapusta a Peter Kovačič spĺňajú všetky odborné i morálne kritériá na výkon funkcie člena dozornej rady fondu. Podrobné charakteristiky navrhovaných kandidátov sú súčasťou materiálu, ktorý ste dostali.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    na základe uvedeného si vás dovoľujem poprosiť, aby ste k predmetnému návrhu zaujali súhlasné stanovisko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pani ministerke. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Jozefa Tarčáka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia,

    predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 5. februára 1996 číslo 766 pridelil uvedený návrh na zvolenie členov dozornej rady Štátneho fondu telesnej kultúry Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport na prerokovanie do 8. marca 1996. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil na skoordinovanie stanovísk týchto výborov Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport s tým, aby podal spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky na 14. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Oba výbory Národnej rady tento návrh prerokovali v stanovenej lehote. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti neprijal uznesenie, pretože za návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina jeho členov. Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport v prijatom uznesení konštatoval, že návrh vlády Slovenskej republiky je v súlade s § 2 ods. 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 262/1993Z. z. o Štátnom fonde telesnej kultúry u všetkých navrhnutých kandidátov. Odporúča Národnej rade, aby podľa § 2 ods. 11 uvedeného zákona zvolila za členov dozornej rady Štátneho fondu telesnej kultúry týchto kandidátov:

    - Vladimír Hodružský - Marián Kapusta - Peter Kovačič.

  • Ďakujem pekne pánu spoločnému spravodajcovi poslancovi Tarčákovi a prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o dvadsiatom druhom bode programu. Do rozpravy nemám prihlásených žiadnych poslancov. Pýtam sa teda, či chce niekto vystúpiť v rozprave.

    Pani poslankyňa Ďurišinová. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Tento materiál sme u nás vo výbore prerokovali dvakrát. Pri prvom prerokúvaní návrhu kandidátov na členov dozornej rady som poprosila pani ministerku, aby nám bolo predložených viac návrhov vzhľadom na to, že táto dozorná rada má pozostávať z troch členov. Pani ministerka nám na druhom zasadnutí výboru potvrdila, že vo vláde pôvodne boli šiesti kandidáti, ale vláda zvolila iba týchto troch. Myslím si, že je to dosť neobvyklý postup, keď máme voliť trojčlennú radu a môžeme voliť iba z troch navrhnutých kandidátov. Vzhľadom na to, že mám určité výhrady k jednému kandidátovi, prosila by som, aby sme o jednotlivých navrhovaných kandidátoch hlasovali individuálne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy?

  • Vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom druhom bode programu za skončenú.

    Chce sa k stanovisku vyslovenému v rozprave vyjadriť pani ministerka?

  • Ďakujem pekne. Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce zaujať stanovisko?

  • Vážené kolegyne a kolegovia, pozývam všetkých, ktorí sa nachádzajú mimo rokovacej miestnosti, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať. Pristúpime k hlasovanie o návrhu uznesenia, ako ho máte rozdaný. Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Tarčáka, aby hlasovanie uvádzal.

  • Vzhľadom na skutočnosť, že pani poslankyňa Ďurišinová dala procedurálny návrh, aby sme o jednotlivých kandidátoch hlasovali osobitne, musím dať najskôr návrh na hlasovanie o tomto návrhu. Ak prejde, potom by sme hlasovali jednotlivo.

  • Dobre, budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne Ďurišinovej, ktorá navrhuje, aby sa o každom členovi fondu hlasovalo samostatne.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca, aké máte stanovisko?

  • Nechám na zváženie kolegov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pani poslankyne Ďurišinovej nebol schválený.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Teraz pristúpime k samotnej voľbe. Neviem, ako budeme postupovať, lebo v tejto ctenej snemovni je taká obyčaj, že v prípade personálnych návrhov sa konali tajné voľby.

  • V tomto prípade nie je potrebné, tak odporúčam, aby sme hlasovali o kandidátoch, a odporúčam ich schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu, ktorý pán spoločný spravodajca odporúča prijať. Ide o návrh uznesenia.

  • Šum v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 75 poslancov.

    Vážené kolegyne a kolegovia, vyzývam pánov poslancov, ktorí sa nenachádzajú v rokovacej miestnosti, aby sa dostavili, pretože nie je dostatočné kvórum na platné hlasovanie. Prosím, budeme opakovať toto hlasovanie.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu uznesenia, ktorý pán spoločný spravodajca odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila navrhnutých členov dozornej Štátneho fondu telesnej kultúry.

    Ďakujem vám, vážené kolegyne a kolegovia. N a s l e d u j ú c i m bodom programu je

    výročná správa o činnosti Fondu detí a mládeže za rok 1995.

    Výročnú správu fondu a dodatok k nej ste dostali ako tlač 381 a spoločnú správu o výsledkoch jej prerokovania vo výboroch ako tlač číslo 381a.

    Pánov poslancov prosím, aby neopúšťali miestnosť, pokračujeme v rokovaní.

    Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 10 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže predseda fondu predkladá po prerokovaní v rade fondu výročnú správu o činnosti fondu na zaujatie stanoviska vláde Slovenskej republiky a na schválenie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Dávam slovo poverenému členovi výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport pánu poslancovi Pavlovi Halabrínovi, aby podal správu o výsledkoch prerokovania tohto materiálu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania výročnej správy o činnosti Fondu detí a mládeže za rok 1995.

    Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím číslo 856 z 18. marca 1996 pridelil výročnú správu o činnosti Fondu detí a mládeže za rok 1995 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport na prerokovanie do 26. marca. Zároveň určil Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport ako príslušný výbor, ktorý pripraví spoločnú správu o výsledkoch prerokovania materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výročnú správu o činnosti Fondu detí a mládeže za rok 1995 prerokovali v určenej lehote všetky výbory, ktorým bola pridelená.

    Výbor pre financie, rozpočet a menu ju prerokoval 26. marca, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie 22. marca a výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport ju prerokoval 19. marca 1996.

    Výbor Národnej rady pre rozpočet, financie a menu a výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport vyslovili s výročnou správou súhlas. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie výročnú správu zobral na vedomie.

    Výbory, ktoré výročnú správu prerokovali, odporučili Národnej rade Slovenskej republiky:

    1. Prerokovať výročnú správu o činnosti a ročnú účtovnú uzávierku Fondu detí a mládeže za rok 1995 na 14. schôdzi Národnej rady.

    2. Schváliť

    a) výročnú správu o činnosti Fondu detí a mládeže za rok 1995 (výbor pre rozpočet, financie a menu a výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport),

    b) ročnú účtovnú uzávierku Fondu detí a mládeže za rok 1995 (výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport).

    3. Vysloviť so správou súhlas (výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie).

    4. Po získaní návrhu vlády Slovenskej republiky na doplnenie členov Rady Fondu detí a mládeže zaradiť tento bod na rokovanie 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pretože sme stanovisko vlády nedostali, odporúčanie tohto výboru je bezpredmetné.

    Ďalšie požiadavky a odporúčania, ktoré prijali jednotlivé výbory:

    1. Do 28. marca 1996 doplniť predloženú správu o konkrétne aktivity Fondu detí a mládeže v roku 1995 vrátane činnosti rady fondu. Táto požiadavka bola splnená. Máte doplnok k výročnej správe, ktorý ste včera dostali na svoje pracovné stoly.

    2. Do 30. júna 1996 podať informáciu o stave majetku Fondu detí a mládeže a stratégiu jeho využitia v ďalšom období.

    3. Do 31. decembra 1996 predložiť koncepciu rozvoja Fondu detí a mládeže.

    Rada Fondu detí a mládeže a dozorná rada Fondu detí a mládeže prijali súhlasné stanoviská k výročnej správe o činnosti Fondu detí a mládeže za rok 1995 a schválili ročnú závierku za rok 1995. Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 212 z 19. marca 1996 vzala na vedomie výročnú správu o činnosti Fondu detí a mládeže za rok 1995 a odporučila predsedovi rady Fondu detí a mládeže predložiť výročnú správu o činnosti Fondu detí a mládeže na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Halabrínovi a prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výboru.

    Otváram rozpravu o dvadsiatom treťom bode programu. Do rozpravy nemám písomne prihláseného žiadneho pána poslanca ani pani poslankyňu. Hlási sa niekto do rozpravy? Nech sa páči, pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán predsedajúci, pani ministerka odišla, takže ju nemôžem osloviť, vážené kolegyne a kolegovia,

    správa, ktorú predložil Fond detí a mládeže, tlač 381, si vyžaduje aspoň niekoľko slov. Vopred sa ospravedlňujem, že ich bude trochu viac, ako by ste čakali, ale keď som si prečítal túto správu, mal som pocit, že máme len dve možnosti - odvolať celú radu fondu a začať to všetko od začiatku, alebo si povedať, že dáme rade fondu ešte šancu a budeme ich dôsledne kontrolovať tak, ako to vyplýva zo zákona číslo 189/1993 Z. z., pretože rada fondu je zodpovedná Národnej rade Slovenskej republiky. Výbor, ktorý prerokúval tento materiál, tlač 381, sa priklonil k druhej alternatíve. To znamená, že sa rozhodol, že bude požadovať od rady fondu ďalšie materiály, teda správu o stave majetku do júna tohto roku, aby spresnili, s akým majetkom vlastne fond narába, a do 31. 12., teda do konca tohto roku spracovali dlhodobejšiu koncepciu fondu, pretože vo výbore sme mali pocit, keď sme prerokúvali tento materiál, že nie je celkom jasné, akým spôsobom má fond napĺňať zámery, ktoré mu ustanovuje zákon.

    Chcel by som len upozorniť, a nemali by sme to prejsť nejakým mlčaním, že fond, resp. jeho rada dôsledne nerešpektuje a pravdepodobne ani nepozná zákon, ktorý ustanovil Fond detí a mládeže a ktorý ukladá rade fondu a samotnému fondu viaceré povinnosti. Spomenul by som § 5 ods. 1 zákona číslo 189, ktorý hovorí, že fond zostavuje na každý rok svoj rozpočet a rozpočet schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky jeden mesiac pred začiatkom nového rozpočtového roku. Rozpočet bol predložený v marci, teda už v novom rozpočtovom roku, a pamätáme sa, akým spôsobom sme minulý rok prerokovali, či skôr neprerokovali rozpočet na rok 1995. Fond po uplynutí rozpočtového roka zostavuje ročnú účtovnú závierku, ktorú overuje audítor. Ročná účtovná závierka, ktorú máme predloženú, nie je overená audítorom, aspoň to zo žiadnych dokumentov nevyplýva.

    Fond predkladá návrh rozpočtu, ročnú účtovnú závierku a výročnú správu o činnosti fondu po prerokovaní vo vláde na schválenie Národnej rade. Aj táto úloha bola plnená takým spôsobom, že keď sme v novembri na základe poslaneckého prieskumu navštívili Fond detí a mládeže, aby sme zistili jeho pripravenosť na splnenie zámerov roku 1995 a pripravenosť na predloženie rozpočtu na rok 1996, vo výbore po prerokovaní správy z poslaneckého prieskumu sme uložili predložiť správu o stave majetku fondu, pretože sme chceli zmapovať činnosť, ako fond pracuje, a predložiť aj návrh na využitie tohto majetku. Fond si spojil túto úlohu s touto zákonne stanovenou úlohou a predložil nám výročnú správu za rok 1995 a správu o stave majetku. Nie je to zrejme úplné naplnenie tohto zákona, ale obsah predloženej správy sa sústreďuje smerom dozadu. Hodnotí nadobudnutie fondu majetku od roku 1991, keď ešte pôsobili Nadácia fondu detí a mládeže, vznik fondu, problémy, ktoré ho sprevádzali, atď. To malo byť v správe, ktorú výbor žiadal osobitným uznesením, a volala sa Správa o stave majetku a návrh na jeho využitie.

    Takúto správu sme fakticky nedostali, a preto sme požiadali, aby nám bola predložená najmä z hľadiska budúceho využitia majetku do júna tohto roku. Preto aj výročnú správu sme žiadali doplniť, a máte predložený dodatok 381a, ktorý by sa sústredil na činnosť fondu v roku 1995, teda tú činnosť, ktorú má hodnotiť výročná správa a z ktorej by sme mali posúdiť, ako si fond plnil svoje povinnosti, ktoré mu stanovuje zákon. Chcem povedať, že rada fondu by ďalej mala schváliť plán činnosti fondu na nasledujúce obdobie. Pokiaľ mi je známe, žiadny takýto dokument neexistuje, aspoň sme ho nevideli.

    Problém, ktorý tu vznikol, a tu by som sa rád trošku vrátil k rozpočtu roku 1995, je v tom, že fond podľa zákona, tak ako som ho citoval, je povinný predložiť materiály, ktoré sú určené Národnej rade Slovenskej republiky, na zaujatie stanoviska vláde. V roku 1995 sa, žiaľ, stalo - a bol by som rád, keby to pani ministerka bližšie vysvetlila aj poslancom - že vláda stanovisko celý rok nezaujala.

    Pamätáte sa na moje pokusy v novembri, v decembri, nastoliť problém rozpočtu Fondu detí a mládeže. Už v máji minulého roku som interpeloval pani ministerku, aby vysvetlila, prečo vláda mešká s predložením svojho stanoviska, aby fond mohol hospodáriť podľa riadneho rozpočtu, tak ako mu to ukladá zákon. Žiaľ, nestalo sa a časť tej viny treba prisunúť aj vláde. Reagoval na to aj náš výbor, ktorý požiadal vládu Slovenskej republiky, aby stanovila jedného zodpovedného člena vlády, ktorý by mal ochrannú ruku nad fondom. Je jasné, že fond je samostatná právnická osoba, spravuje si svoje veci sám, ale z hľadiska predkladania vecí vláde je potrebné, aby buď podpredseda vlády alebo ministerka školstva mala na starosti fond a robila mu istého ochrancu či protektora na schválenie materiálov, ktoré fond vláde predkladá.

    Fond predložil aj ďalšie návrhy týkajúce sa doplnenia rady. Iste ste si všimli, že vo výročnej správe je konštatované, že rada fondu pracovala v 6-člennom zložení. Zákon jej predpisuje 9-členné zloženie. Návrhy na doplnenie ďalších členov na voľbu čakáme od vlády vlastne už celý rok 1995 a tri mesiace roku 1996, pretože niet toho, kto by vlastne vláde tieto materiály predložil a posunul ich do Národnej rady, ktorá by mohla doplniť radu fondu, aby fungovala v úplnom zložení.

    Takisto návrhy, ktoré predkladal fond v súvislosti s § 6 ods. 4 zákona o Fonde detí a mládeže na odpredaj niektorých nepotrebných zariadení, ktoré má fond vo svojom majetku, jednoducho vo vláde boli odsunuté a odsúvané. Súvisí s nimi aj rozpočet na rok 1996, kde fond predpokladá získať 18 miliónov korún z predaja majetku fondu. V roku 1995 to malo byť omnoho viac. Neuskutočnili sa žiadne predaje, pretože vláda zatiaľ nedala na žiadne predaje súhlas podľa nášho názoru, a tak sme formulovali aj naše uznesenie, pretože sa nemal kto nejakým spôsobom postarať o predloženie stanoviska vlády a riešenie tejto otázky.

    Chcem teda naznačiť, že apel na to, aby sme spriechodnili činnosť fondu, by mal ísť v duchu uznesenia výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport aj na adresu vlády Slovenskej republiky v tom zmysle, ako som povedal.

    Dovoľte mi vrátiť sa krátko k správe, tlač 381. Ak je hodnotený v správe vývoj a hospodárenie s majetkom do vzniku Fondu detí a mládeže, treba povedať, že ide poväčšine o odpísané správy z minulých rokov. Teda nekonštatujú sa žiadne nové skutočnosti, ktoré vyplynuli najmä z roku 1995, teda z pohybu, z vymoženia nedobytných pohľadávok, z riešenia problémov bývalého federálneho majetku, teda bývalého SZM na federálnej úrovni, z riešenia tzv. združených investícií, ktoré vtedajší zväz spolu s ďalšími organizáciami Národného frontu investoval, a teda mládeži z toho patrí nejaký podiel, ale musí sa ho domôcť zákonnými prostriedkami. Myslím si teda, že ak by mala byť predložená správa o stave majetku, očakávam, že bude predložená v júni, mala by obsahovať širšie zdôvodnenie, ako sa vyvíjalo hospodárenie s tým majetkom.

    Ďalej treba konštatovať, že vývoj a postavenie akciových spoločností, kde fond plní funkciu akcionára, je tiež zhodnotené veľmi plytkým spôsobom. Sú tu len základné informácie, ktoré nám ukazujú, že v Hoteloch mládeže Slovakia, akciová spoločnosť, v ktorej fond vykonáva svoju akcionársku funkciu, bola jediná, ktorá bola schopná vyprodukovať zdroje. Tieto sa, chvalabohu, použili na podporu detských a mládežníckych časopisov, ktoré inak, pretože ministerstvo kultúry si neplní funkciu, ktorú mu dalo toto zhromaždenie, teda náš parlament, keď mu vyčlenilo prostriedky na podporu detskej a mládežníckej literatúry a dalo im v roku 1995 iba 600 tisíc korún, a Fond detí a mládeže vlastne splnil možno jednu jedinú úlohu, ktorú mu ukladá zákon, a zachránil vydávanie Včielky, Ohníka a tých časopisov, ktoré poznáme a ktoré by inak pravdepodobne zanikli. Fond to bol schopný urobiť len preto, že získal zdroje z plusovej, teda ziskovej spoločnosti Hotely mládeže Slovakia.

    Ďalšie dve spoločnosti, v ktorých je fond akcionárom, a to sú denník Smena, a. s., a Vydavateľstvo Smena, a. s., boli, a je to uvádzané v správe, stratové a nie je jasné, akým spôsobom prebiehali kroky z hľadiska rady fondu, aby boli riešené problémy týchto spoločností v roku 1995. Myslím si, že popri predložení výkazu ziskov a strát, ktorý sme dostali k predloženej tlači 381, by sme mali vidieť aj výkazy ziskov a strát týchto troch spoločností, pretože tie svojím spôsobom dokresľujú hospodárenie fondu a poskytli by poslancom lepší obraz o tom, ako fond hospodári.

    K roku 1995 je už vlastne škoda sa vracať. Rozpočet bol síce spracovaný načas, ale keďže vláda nezaujala stanovisko, zostal v polohe návrhu, teda želania rady fondu. Skutočnosť sa vyvíjala iným smerom. Myslím si, že dnes by sme mali zobrať na vedomie, a zrejme to urobíme v tejto správe, že vlastne rok 1995 už je za nami, už sa vrátiť nedá, skutočnosť je tu predložená v takej podobe, v akej je, ale nemôžeme s tým nič urobiť, môžeme to naozaj zobrať na vedomie a sústrediť sa na rozpočet v roku 1996 - to je ďalší materiál, a na dôslednejšiu kontrolu toho, aby fond v tomto rozpočte zohľadnil skutočnosti a požiadavky, ktoré mu dáva zákon.

    K roku 1995 by som sa chcel vyjadriť len jednou poznámkou. Týka sa prenájmov rekreačných zariadení, ktoré sú v správe Fondu detí a mládeže. Bol okolo toho veľký šum v našich masmédiách, keď Rada mládeže Slovenska protestovala proti tomu, že sa uzavreli zmluvy, ktoré sú nápadne nevýhodné pre Fond detí a mládeže, pretože sa uzavreli na 30 rokov, pričom obvykle sa so štátnym majetkom narába iným spôsobom, podľa osobitných predpisov sa zmluvy uzatvárajú na kratšie obdobie, po ktorom sa zhodnotí efektívnosť uzavretej zmluvy a uzatvára sa ďalšia zmluva.

    Tieto zmluvy dôsledne náš výbor nepozná a myslím si, že to bude tiež jedna z kontrolných úloh, teda voviesť istý poriadok do toho, aby sme sa dôsledne pozerali na to, aké zmluvy boli vlastne uzavreté, s kým tie zmluvy boli uzavreté a za akých podmienok. Totiž čísla dokumentujú to, že výnosy z majetku fondu nám z roka na rok klesajú. K tomu sa ešte vyjadrím, keď budem diskutovať k rozpočtu fondu na rok 1996, ale v roku 1994 fond získal z vlastných výnosov okolo 17 alebo 20 miliónov korún - je to taký hrubý odhad -, v minulom roku to už bolo len 15 miliónov a na budúci rok sa predpokladá niečo okolo 13 miliónov korún. Súvisí to aj s prenájmami, o ktorých hovorím, pretože v roku 1995 tieto prenájmy priniesli 6 miliónov korún a na budúci rok majú priniesť len 3 milióny korún. To je, zdá sa, výsledok, ktorý nectí dobrého hospodára - ak prenajíma majetok, ktorý mu prináša čoraz nižšie výnosy. Ale aj tak si myslím, že rok 1995 sa vrátiť nedá, a napriek tomu, že je zhodnotený len veľmi povrchne, nemôžeme urobiť nič iné, len ho zobrať na vedomie.

    Mali by sme však požadovať zhodnotenie tzv. konsolidačného plánu, ktorý fond prijal ešte v roku 1994 a ktorý mal slúžiť nato, aby sa fond takpovediac spamätal, aby si usporiadal vlastné veci z hľadiska majetkovej podstaty, z hľadiska všetkých plusov a mínusov, ktoré fond má, a mohol sa sústrediť naozaj na funkcie, o ktorých ešte krátko poviem a ktoré mu vyplývajú zo zákona.

    K návrhu rozpočtu budeme diskutovať osobitne. V správe sú uvedené aj tzv. strategické opatrenia, teda pohľad na to, ako by sa mal fond vyvíjať a na aké činnosti by sa mal sústrediť. Obávam sa, že v situácii, keď fond má problémy sám so sebou, to znamená, má problémy so svojím vlastným hospodárením, je ťažké predpokladať alebo stavať si nejaké strategické opatrenia.

    My sme zväčšili ten priestor, v ktorom požadujeme od fondu predloženie dlhodobej koncepcie, a mali by sme sa zamyslieť aj nad tým, či fond - a dúfam, že to v tej koncepcii bude napísané - je schopný dlhodobo plniť funkciu, ktorú mu predkladá zákon, pretože v Českej republike, kde mali podobné problémy, teda vychádzali z rovnakej podstaty znárodneného majetku bývalého Socialistického zväzu mládeže, vytvorenie Fondu detí a mládeže, sa rozhodli zrušiť takúto organizáciu a pričlenili tento majetok pod ministerstvo školstva, o ktorom predpokladajú, že ho bude lepšie spravovať a bude slúžiť ako lepší kanál na naplnenie potrieb detí a mládeže.

    Zákon z roku 1989, vážené kolegyne a kolegovia, v § 2 - účel fondu hovorí o 8 funkciách, ktoré by fond mal plniť vo vzťahu k rozvoju talentu detí a mládeže, budovanie materiálno-technickej základne pre tvorivú činnosť detí a mládeže, podpora projektov účelného a efektívneho využitia voľného času, zlepšenie sociálneho postavenia a podpory sirôt, detí z neúplných a rozvrátených rodín, podporu zdravotne postihnutých detí a mládeže, cestovanie, pobyty a stáže, podpora vydávania detskej a mládežníckej tlače a podpora občianskych združení so zameraním na starostlivosť o deti a mládež.

    Všetky tieto funkcie parlament Slovenskej republiky zveril fondu a zatiaľ sa z nich naplnila jedna-jediná, a to čiastočná pomoc na vydávanie detskej a mládežníckej literatúry, teda bod číslo 7. Zatiaľ teda fond bol zameraný na vlastné problémy a z tejto správy, bohužiaľ, nevidím, ako sa podarilo pokročiť v roku 1995 práve v riešení tých problémov, aby fond nepozeral sám na seba, ale pozeral na tie funkcie, ktoré mu ukladá zákon. V správe 381 je zhodnotené aj plnenie týchto funkcií, a sami vidíte, že je to veľmi slabé.

    Chcem teda navrhnúť pokračovanie. Na začiatku som naznačil, že neplnenie zákona v konkrétnych bodoch, ktoré som spomenul, by mohlo viesť k takej ceste, že by sme uvažovali o odvolaní rady fondu, ak sa prikloníme k názoru výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, teda podporiť túto správu, pretože je na Národnej rade, aby ju schválila, a dať šancu rade fondu, aby v roku 1996 preukázala, že je schopná hospodáriť s majetkom, ktorý jej bol zverený. Myslím si, že by sme mali z hľadiska kontrolnej funkcie Národnej rady požiadať Fond detí a mládeže o predloženie ďalších dokumentov, aby sme mohli výboru Národnej rady zveriť funkciu, že bude kontrolovať fond oveľa dôslednejšie, ako to robil doteraz.

    Navrhujem teda, aby Národná rada prijala takéto uznesenie:

    Národná rada Slovenskej republiky žiada Fond detí a mládeže, aby predložil výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport nasledovné dokumenty: štatút fondu, pretože taký má byť schválený podľa zákona, plán činnosti fondu na nasledujúce obdobie, aj všetky plány, ktoré boli doteraz schválené, ktoré zase zodpovedajú požiadavke zákona, vnútorné predpisy fondu, opätovne to vyplýva zo zákona, zápisnice zo zasadnutia rady Fondu detí a mládeže od vzniku fondu, teda od marca roku 1994, všetky doteraz uzatvorené zmluvy o prenájmoch majetku Fondu detí a mládeže a aj už neplatné zmluvy, pretože tam došlo k nejakým dodatkom, zmenám, aby bolo možné urobiť si obraz, ako sa s týmto majetkom hospodárilo.

    Ďalej predložiť informáciu o návrhoch predložených vláde podľa § 6 ods. 4 písm. d) a e) zákona číslo 189, to znamená o návrhoch na odpredaj majetku, resp. návrh na prenájom nad obvyklé hospodárenie. Myslím si, že takúto informáciu by mal výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru poznať.

    A napokon počiatočný stav k 1. 1. 1995 a výkaz hospodárenia za rok 1995 u tých akciových spoločností, u ktorých je fond akcionárom. To sú tie tri spoločnosti, ktoré som spomínal.

    Termín predloženia do 15. 4. Tento termín je ostrý, ale sú to všetko dokumenty, ktoré na fonde existujú, teda musia byť spracované v súlade so zákonom číslo 189/1993, teda predpokladám, že buď sú spracované, napríklad štatút, alebo vnútorné predpisy, alebo ak nie sú, fond oznámi, že jednoducho neboli doteraz schválené.

    Ako druhé uznesenie navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, aby dôsledne kontroloval činnosť Fondu detí a mládeže a v prípade potreby informoval Národnú radu. Je mi jasné, že Fondom detí a mládeže sa nemôže zaoberať toto plénum na každom zasadnutí, je to úloha Výboru Národnej rady, ale ak by došlo k skutočnostiam, o ktorých by mala byť informovaná Národná rada, je potrebné, aby tu bol kanál, aby tu bola vôľa nás, poslancov, dozvedieť sa o týchto skutočnostiach.

    Vážené dámy a páni, verím, že o rok, keď budeme prerokúvať výročnú správu Fondu detí a mládeže, budeme môcť s oveľa pokojnejším srdcom konštatovať, že fond sa nezaoberá len sám sebou, že sa nezaoberá len prenájmami, predajmi osobám, o ktorých dnes veľa nevieme, ale dúfam, že sa to dozvieme, ale že plní úlohy, ktoré mu zveril zákon číslo 189/1993, teda pomoc deťom a mládeži, pomoc tým projektom, ktoré sú zamerané na deti a mládež.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Harach, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia,

    pri príprave svojho stanoviska k tejto správe som vychádzal jednak z vlastných skúseností, ktoré som mal aj ako minister s Fondom detí a mládeže, aj ako pozorovateľ - poslanec z činnosti Fondu detí a mládeže, ale najmä vychádzajúc z poslania Fondu detí a mládeže som požiadal o podkladové materiály a o stanoviská Radu mládeže Slovenska a niektoré mládežnícke organizácie.

    Dospeli sme k takémuto stanovisku: Na úvod tohto stanoviska chcem povedať, že "podpisujem" všetko, čo tu predo mnou povedal pán kolega poslanec Ftáčnik, so všetkým možno súhlasiť. Na vytvorenie komplexnejšieho obrazu si dovolím pridať niekoľko našich poznatkov. Sústredím sa na ekonomiku a obsahové koncepčné otázky.

    Z predkladaných ekonomických ukazovateľov možno konštatovať, že fond z hľadiska plnenia príjmov pracoval podľa všetkých prijateľných výpočtov na 25 %. Nerealizovali sa základné zámery roku 1995, a to na strane príjmov, v položkách mimoriadnych príjmov, príjmov z predaja majetku. Z dôvodu nenaplnenia plánovaných príjmov Fond detí a mládeže krátil v plnej výške podpory, granty a dary, ktoré mal poskytnúť mládežníckym a detským organizáciám.

    Z daného pohľadu môžem konštatovať, že Fond detí a mládeže si nesplnil základnú úlohu. Kolega Ftáčnik uviedol výpočet základných úloh, pre ktoré bol zriadený, a to podporovať mládežnícke aktivity. Tieto poviem jednou vetou.

    Zámer zriadiť mládežnícke centrum IMKA, ktorý je prezentovaný v obidvoch týchto dokumentoch, o ktorých hovoríme a o ďalších budeme hovoriť, je prezentovaný veľmi hmlisto, bez termínov realizácie, len s uvažovaním vytvorenia finančného zdroja. Nie je jasná koncepcia fungovania mládežníckeho centra.

    Základné ciele na rok 1996, najmä v bode 4, predstavujú skôr virtuálne imaginácie ako reálne možnosti podporené doterajšou prácou fondu a nie sú odrazené, ako uvidíme, ani v rozpočte fondu na rok 1996. Diery v rozpočte sa napĺňajú odpredajom nehnuteľného majetku. Tým nechcem povedať, že niektorého nehnuteľného majetku sa netreba zbavovať, ale spôsob, akým sa ho fond zbavuje, nemôže byť taký, ako to robí jeho starší brat, budem o tom ešte hovoriť.

    Podľa predkladaných údajov Fondu detí a mládeže bude v roku 1996 naďalej živoriť a plniť vlastne funkciu fondu pre fond. Najtransparentnejšie prácu fondu ilustruje hospodárenie s rekreačnými zariadeniami. O tom kolega Ftáčnik hovoril tiež. Oproti roku 1995, keď fond utŕžil z prenájmu rekreačných zariadení 6,78 mil. korún, v roku 1996, keď by sa v sume mal objaviť aj prenájom napríklad hotela mládeže Slovakia, je utŕžená suma plánovaná len na 3,3 mil. Sk. Pýtam sa spolu s mládežníckymi organizáciami, kde unikla čiastka takmer 3 mil. Sk z prenájmu rekreačných zariadení. Je vôbec možné, aby suma 3,3 mil. Sk tvorila prenájom šiestich, z toho štyroch možno povedať 2 mimoriadnych a dohromady štyroch vcelku lukratívnych Juniorhotelov v známych turistických centrách Slovenska? Pýtam sa, kto je zodpovedný za uzatváranie nájomných zmlúv. Kolega Ftáčnik o nich hovoril. Budem trvať na tom, aby všetky nájomné zmluvy boli predložené výboru, aby bolo vidieť spôsob, akým boli definované podmienky, kto definoval tie podmienky a či boli transparentným spôsobom tieto podmienky vyhlásené tak, ako to má byť, vo verejnej súťaži.

    Mládežnícke organizácie jednoznačne konštatujú, že tento postup poškodzuje záujmy tak Fondu detí a mládeže, ako aj záujmy, a najmä záujmy mládežníckych organizácií. Nestal sa Fond detí a mládeže po vzore svojho veľkého brata - Fondu národného majetku - len zástierkou na obohacovanie skupín a jednotlivcov? To je otázka, ktorá prišla zo stanovísk väčšiny mládežníckych organizácií.

    Preto vás vyzývam, kolegyne a kolegovia, k dôkladnému posúdeniu tejto správy i ďalšej budúcnosti Fondu detí a mládeže. Škoda, že tu nesedia zástupcovia fondu, možno by mali byť prizvaní na takéto rokovania, aby mohli odpovedať na otázky, ktoré i ja som dostával ako poslanec od mládežníckych organizácií. Napríklad čo skutočne viedlo fond k tomu, že pripravil a realizoval zmluvy na 30-ročné prenájmy. Vážení, 30-ročný prenájom hotela je jasný. To je - akoby sme mu ho dali. Akou formou sa realizoval výber nájomcov?

    Spolupráca medzi ministerstvom školstva a Fondom detí a mládeže je ďalší okruh, ktorý zostáva otvorený. Škoda, že pani ministerka odišla, je to veľká škoda, pretože podľa všetkých ukazovateľov - a táto hodnotiaca správa o tom svedčí, veľmi zlyháva spolupráca medzi Fondom detí a mládeže a ministerstvom školstva ako ústredným orgánom štátnej správy zodpovedným za formulovanie a realizáciu cieľov mládežníckej politiky.

    Aká bude podpora štátnej politiky zo strany fondu? Mám na mysli štátnej politiky v oblasti mládeže. Ako bude vyzerať? Podľa akých pravidiel a algoritmov sa bude realizovať spolupráca s mládežníckymi organizáciami? Mal som triviálnu otázku na mládežnícke organizácie. Stretli ste sa s predstaviteľmi Fondu detí a mládeže, rokovali ste o istých aktivitách, alebo nie? Väčšina z nich, drvivá väčšina odpovedala, že takéto stretnutia neboli vôbec realizované.

    Podľa môjho názoru Fond detí a mládeže nemá reálny praktický program podložený jasne definovanými cieľmi a postupom ich napĺňania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Tarčák, nech sa páči.

  • Skutočne budem veľmi stručný. Samozrejme, pán Harach tu zase premiešava hrušky s jabĺčkami a podobne, ako aj v iných prípadoch. Aby bolo jasné, transfer celého majetku bol nejasný od samého začiatku, keď prechádzal z federálnej vlády cez zmocnencov - neviem či troch, či štyroch - na nadáciu, z nadácie na fond. Pán kolega, keď som urobil ešte s pani Rothmayerovou v roku 1992 prieskum, čelní predstavitelia nám neboli schopní predložiť čo len nejaký doklad o tom, o akom majetku vlastne hovoríme. Nikto nevedel povedať, čo sa delimitovalo, majetok v akom rozsahu a v akej celkovej sume. Po rokoch, keď sme tu a chceme už byť úprimní, tak ten fond a nadácia fungovala z jednoduchého dôvodu, pretože vždy štátny rozpočet prispieval na činnosť vtedajšej nadácie a potom fondu. V prvopočiatkoch to bolo niekoľko desiatok miliónov, potom sa to scvrkávalo, až sa scvrklo na nulu.

    Treba jednoznačne povedať, že tento majetok predovšetkým predstavuje hotely, ktoré sú združované v akciovej spoločnosti Hotely, ale treba povedať, že táto akciová spoločnosť v roku 1992 vyprodukovala stratu nad 7 mil. Sk, v roku 1993 stratu nad 6 mil. Sk. K tomu sa nepočítali odpisy, neinvestovala sa ani koruna. Táto rada vďaka tomu, že majetok týchto 6 hotelov, alebo teda len 5, pretože v Bystrici sa previedol na univerzitu, tým, že ich dala do prenájmu, zmenila hospodársky výsledok o 15 mil. Sk, pretože ich prenajala za 6 miliónov. Jedine vďaka tomuto aktu mohlo existovať aj tých pár aktivít, ktoré mohli vykonávať.

    Treba si uvedomiť, že v cestovnom ruchu je momentálne situácia taká, že na celom Slovensku sú stovky rekreačných zariadení, niekoľko desiatok možno aj stoviek hotelov, kde je poväčšine hospodársky výsledok nula alebo mínus. Ak sú aj v týchto hoteloch, ako ste povedali, pán kolega, dobre vieš, že v Banskej Bystrici bol taký stav, že jednoducho bol uzatvorený, lebo na rekonštrukciu sa uvažovalo so sumou 20 miliónov korún. Preto bol prevedený na Univerzitu Mateja Belu a táto univerzita chce z toho urobiť internát.

    Čiže tu si treba povedať, čo viedlo radu fondu k tomu, aby sa to prenajalo na dlhšie obdobie. Je to jednoduchý dôvod. Ak ste si dobre prečítali túto informáciu, požiadavka z týchto zariadení bola, aby sa čo v najkratšom čase investovalo do týchto zariadení spolu nad 50 mil. Sk. Ale fond nemá ani korunu, z rozpočtu sme mu nedali ani korunu, tak sa pýtam, z čoho. Preto to bolo opodstatnené a myslím si, že keby sa to nebolo stalo, tak dnes môžeme konštatovať, že tento majetok sa niekde úplne stratil.

    Ak by som to mal skrátiť, aj tie čísla, ktoré ste tu uviedli, je veľký rozdiel, či hovoríme o celkových príjmoch, alebo iba o správe rekreačných zariadení. A to, že sa znížili výnosy, je dôkaz toho, že skutočne niektoré rekreačné zariadenia boli prenajaté, ale keďže nájomca zistil, v akom je to stave, celý rad týchto prenajímacích zmlúv sa zrušil. Inak boli špekulácie, že sa prenajali iba na obdobie leta, čiže 2 - 3 mesiacov, keď to bolo zaujímavé, a potom sa rekreačné zariadenia vrátili. Preto rada fondu pristúpila k tomu, že teraz to prenajíma na pol roka a platí sa dopredu. Teda, aby sme si nerobili ilúzie, že je tu niečo čierne. Samozrejme, súhlasím, že fond má predložiť materiály, len si kladiem otázku, keďže sme prijali vo výbore stanovisko, že fond bude permanentne kontrolovať skupina poslancov v zložení pán Halabrín, pán Ftáčnik a ešte neviem či nie pán Mikloško alebo niekto iný, či je únosné, aby sa kvantum materiálov rozmnožovalo pre všetkých poslancov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

  • Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom treťom bode za skončenú. Chce sa vyjadriť pán Halabrín?

  • Vážené kolegyne a kolegovia, ktorí ste v priľahlých miestnostiach, prosím, dostavte sa do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.

    Prosím pána poslanca Halabrína, aby hlasovanie uvádzal.

  • Navrhujem hlasovať najskôr o požiadavkách a odporúčaniach obsiahnutých v spoločnej správe na strane 3 pod bodom 2 a pod bodom 3, ktoré odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch spoločnej správy, ktoré pán spoločný spravodajca odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že body spoločnej správy prednesené pánom spoločným spravodajcom boli prijaté.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Navrhujem prijať uznesenie Národnej rady, v ktorom tak, ako je uvedené v spoločnej správe, navrhujeme schváliť výročnú správu a ročnú uzávierku Fondu detí a mládeže za rok 1995. Navrhujem toto uznesenie prijať.

  • Budeme hlasovať o návrhu uznesenia ako celku. Pán spoločný spravodajca odporúča toto uznesenie prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k výročnej správe o činnosti Fondu detí a mládeže za rok 1995.

  • Ešte je tu jedno uznesenie, ktoré predniesol pán poslanec Ftáčnik.

  • Pán poslanec Ftáčnik navrhol uznesenie, kde žiada niektoré materiály, ktoré by mala predložiť rada Fondu detí a mládeže. Žiada, aby sme prijali uznesenie, kde Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport bude dôsledne kontrolovať Fond detí a mládeže a v prípade potreby informovať Národnú radu. Vzhľadom na to, že podobné uznesenie sme prijali vo výbore a že bola ustanovená dvojčlenná dozorná komisia, ktorá pravidelne spolupracuje s fondom, navrhujem, aby tieto uznesenia neboli prijaté.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu uznesenia, ktorý predložil pán poslanec Ftáčnik. Pán spoločný spravodajca s ohľadom na vytvorenú kontrolnú skupinu neodporúča toto uznesenie prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 30 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh uznesenia nebol prijatý.

    Vážené kolegyne a kolegovia, vyhlasujem prerušenie 14. schôdze Národnej rady na obedňajšiu prestávku vzhľadom na daný stav.

  • Požiadavka z pléna, aby sa pokračovalo bez prestávky.

  • Priatelia, skúsme teda prerokovať ešte tento jediný bod, aby sme vytvorili všetkým priestor na stretnutie.

    Pani poslankyňa Rusnáková, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, nie je len jeden bod, máme ešte dva body, pretože nie sú dokončené interpelácie a ešte je všeobecná rozprava.

  • Priatelia, v poriadku, sú tu ešte dve prihlášky do rozpravy. Ak súhlasíte, keď sme teraz zhromaždení, ešte by sme prerokovali bod, ktorý sa dotýka podobnej problematiky.

  • Všeobecný súhlas.

  • Ďakujem vám veľmi pekne.

    D v a d s i a t y m š t v r t ý m bodom programu je

    návrh rozpočtu Fondu detí a mládeže na rok 1996.

    Návrh vám bol rozdaný ako tlač 382 a spoločná správa ako tlač 382a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Podľa § 10 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže predseda fondu predkladá po prerokovaní v rade fondu návrh rozpočtu fondu na zaujatie stanoviska vláde Slovenskej republiky a na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky.

    Dávam slovo poverenému členovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport poslancovi pánu Pavlovi Halabrínovi, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Fondu detí a mládeže na rok 1996.

    Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím číslo 856 z 18. marca pridelil návrh rozpočtu Fondu detí a mládeže na rok 1996 výborom pre financie, rozpočet a menu, pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, a to na prerokovanie do 26. marca 1996. Zároveň určil výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport ako príslušný výbor, ktorý pripraví spoločnú správu a podá návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh rozpočtu Fondu detí a mládeže na rok 1996 prerokovali v určenej lehote všetky výbory, ktorým bol pridelený. Výbor pre financie, rozpočet a menu ho prerokoval 26. marca, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie 22. marca, výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport 19. marca 1996.

    Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport vyslovili s návrhom súhlas. Výbor pre financie, rozpočet a menu neprijal uznesenie o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Fondu detí a mládeže, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Počet členov výboru je 17, prítomných bolo 11, za návrh hlasovalo 8, proti nikto a 3 sa zdržali hlasovania. Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré s návrhom vyslovili súhlas, odporučili Národnej rade Slovenskej republiky

    1. prerokovať návrh rozpočtu Fondu detí a mládeže,

    2. schváliť návrh rozpočtu Fondu detí a mládeže na rok 1996.

    Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie požiadal predsedu rady Fondu detí a mládeže, aby predložil výboru rozpracovanie hlavných cieľov, špecifikoval štruktúru príjmov a výdavkov na rok 1996 v súlade s pripomienkami poslancov pri jeho prerokovaní.

    Rada Fondu detí a mládeže a dozorná rada Fondu detí a mládeže prerokovali návrh rozpočtu na rok 1996 a svojimi uzneseniami ho schválili.

    Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 213 z 19. marca 1996 vzala na vedomie návrh rozpočtu Fondu detí a mládeže a odporučila predsedovi rady Fondu detí a mládeže predložiť návrh rozpočtu Fondu detí a mládeže na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pánu poslancovi Halabrínovi a prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výboru.

    Otváram rozpravu o dvadsiatom štvrtom bode programu. Vážené kolegyne a kolegovia, do rozpravy nemám žiadnu písomnú prihlášku. Hlási sa do rozpravy pán poslanec Ftáčnik. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená neprítomná pani ministerka, vážené kolegyne a kolegovia,

    viem, že by ste už radi obedovali a možno budete mať problémy ma počúvať, ale musím povedať tri závažné myšlienky, ktoré súvisia s rozpočtom.

    Ak odsúhlasíte rozpočet v tom stave, v akom je predložený, budete súhlasiť aj so zámermi, ktoré stoja na vode, a predstavitelia rady fondu nie sú schopní odpovedať na to, ako ich zabezpečia. Tie zámery si vymysleli oni, nie ja, ale oni ich dali do základných cieľov na rok 1996 a týkajú sa týchto otázok: vytvoriť ekonomické predpoklady na financovanie projektov detských a mládežníckych organizácií - a teraz je tu sociálna, kultúrna, vzdelávacia oblasť, šport a zábava.

    Na otázku, z čoho to bude fond platiť, prítomný podpredseda rady fondu pán Vykouk vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport nepovedal nič. Teda nevedel na to odpovedať, pretože v rozpočte nič takéto nenájdete. Je to proste želanie: takto by sme to chceli robiť.

    Ďalej je tam: zabezpečiť podmienky na vydávanie detských a mládežníckych časopisov a literatúry. Pán podpredseda rady fondu odpovedal: budeme sa rôznymi cestami snažiť. Opäť tam chýba položka, z čoho vlastne chce fond získať prostriedky na zabezpečenie vydávania detských a mládežníckych časopisov.

    Otázka na Novú Smenu mladých, ktorá spadá pod túto položku, ktorú vydáva denník Smena, a. s., takisto bola vyriešená odpoveďou: bude nutná podpora. Budeme hľadať, ale nikto nepovedal, kde.

    Tretia pripomienka, ktorú mám k predloženému materiálu, je to, že fond, ako som už povedal v tom prvom vystúpení, je akcionárom v troch akciových spoločnostiach. Aby rozpočet bol úplný, bolo by treba predložiť súvahu za tieto tri akciové spoločnosti, akým spôsobom prispejú z hľadiska príjmov, resp. straty, ktorú bude musieť fond ako akcionár nejakým spôsobom riešiť.

    Ak na jednej strane sa hrdíme tým, že sme využili zisk z akciovej spoločnosti v roku 1995 na podporu určitej oblasti, musí sa fond tváriť ako akcionár aj tam, kde jednoducho predpokladá stratu. Pre úplnosť tohto rozpočtu by teda bolo treba doložiť aj predpokladaný vývoj hospodárenia týchto troch akciových spoločností. Keďže relevantná otázka v našom výbore k fondu zodpovedaná nebola, osobne som nehlasoval za tento rozpočet, ani to neurobím teraz, a chcem len adresovať vám, ktorí za to zdvihnete ruku, aby ste vedeli, aký je to materiál.

    Ďakujem vám za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

  • Vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom štvrtom bode programu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán poslanec Halabrín?

  • Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Halabrína, aby hlasovanie uvádzal.

    Pozývam vás, vážené kolegyne a kolegovia, ktorí sa nachádzate v priľahlých miestnostiach, aby ste sa dostavili na hlasovanie.

    Vážené kolegyne a kolegovia, budeme hlasovať. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem. Keďže ani zo spoločnej správy, ani z rozpravy nie sú žiadne iné návrhy, navrhujem schváliť uznesenie tak, ako ho máte uvedené v spoločnej správe, kde schválime rozpočet Fondu detí a mládeže na rok 1996, spoločne príjmy i výdavky. Odporúčam tento návrh rozpočtu schváliť.

  • Budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov. Za návrh hlasovalo 70 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sme schválili návrh rozpočtu Fondu detí a mládeže na rok 1996.

    Vážené kolegyne a kolegovia, vyhlasujem prerušenie 14. schôdze na obedňajšiu prestávku. Odpoludnia budeme pokračovať o 14.30 hodine.

  • Požiadavka z pléna, aby sa pokračovalo o 14.00 hodine.

  • Prosím, o 14.00 hodine budeme pokračovať v rozprave. Sú tu ešte 2 prihlášky interpelačného charakteru a potom je prihláška do všeobecnej rozpravy. Tým vyčerpáme všetky body programu 14. schôdze.

    Prajem vám všetkým dobrú chuť.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, pozývam všetkých, ktorí ste v priľahlých miestnostiach, aby sme dokončili 14. schôdzu odpoludňajším rokovaním. Máme ešte dokončiť 2 interpelácie a potom máme prihlášku aj do všeobecnej rozpravy. Bolo by dobré, keby sme boli v stave absolvovať to relatívne rýchlo, aby ste mohli nastúpiť svoje cesty domov.

    Vážené dámy a páni, vážené kolegyne a kolegovia, s dovolením, budeme teda pokračovať v prerušenom bode interpelácie a otázky poslancov. S interpeláciami sa ešte prihlásili traja poslanci. Ide o pána poslanca Miklušičáka z KDH, o pána poslanca Kleina z Hnutia poľnohospodárov a o pána Antona Juriša zo Spoločnej voľby.

    Nech sa páči, pán poslanec Miklušičák. Pán poslanec nie je tu.

  • Hlasy z pléna.

  • Nie je už aktuálna, to znamená, že sa vzdal slova?

  • Interpelácia pána poslanca nie je teraz aktuálna, on ju pošle písomne, lebo dnes tu už nie je pán minister Baco a chcel reagovať na jeho vystúpenie.

  • Ďakujem vám pekne, prepáčte, predtým som vám nerozumel. Je tu pán poslanec Klein. Nech sa páči, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Juriš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    vo svojej interpelácii chcem požiadať predsedu vlády Slovenskej republiky pána Vladimíra Mečiara, aby zabezpečil plnenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 257 z 11. decembra 1995. Je to uznesenie k správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. až III. štvrťrok 1995. Uvedené uznesenie ukladá vláde Slovenskej republiky v časti pod písmenom D, aby v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách riešila ako prioritu dôsledky živelných pohrôm v rezorte pôdohospodárstva v roku 1995 v objeme 500 mil. Sk. Termín bol do 31. 12. 1995.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem vám pekne. Slovo má pán poslanec Juriš. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    mám veľmi krátku a stručnú interpeláciu na ministra vnútra pána Hudeka.

    V tlači prebehli správy, že v Piešťanoch na letisku sa má vybudovať autodrom, pretekárska dráha. Neviem, nakoľko sú tie informácie z tlače pravdivé, presné, preto by som ho prosil o spresnenie a veľmi presné zhodnotenie. Osobne si myslím, že budovať teraz takýto nákladný projekt nie je účelné. Keby sme radšej dokončili diaľnice, zlepšili železničnú sieť. Zahraničie nám asi na to nejaké financie nedá, pretože neďaleko Budapešti je Hungaroring, pri Viedni Zeltweg, v Brne je pretekárska dráha, v Moste je pretekárska dráha.

    Myslím si, že nie je ani najvhodnejšie, aby sa robil autodrom v Piešťanoch na rovine. Tam treba aj nejaké prevýšenie a na rovine to nie je dobré. A na druhej strane Piešťany ako kúpeľné mesto by nemali byť zaťažované nadmerným hlukom a nadmerný hluk pri pretekoch alebo aj pri skúšaní motorových vozidiel musí byť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi. Vážené kolegyne a kolegovia, je ešte interpelácia? Nech sa páči, pán poslanec Pokorný.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni,

    mám jednu stručnú otázku na vládu Slovenskej republiky.

    Možno viacerým z vás, ak idete cestou cez Palisády do budovy Národnej rady Slovenskej republiky, napadne, v akom úbohom stave je komunikácia, po ktorej chodia všetky zahraničné návštevy, či už na pôdu Národnej rady, na hrad, alebo na oficiálne prijatia do zariadenia na Bôriku. Pretože vláda schválila veľkolepý materiál o výstavbe diaľnic do roku 2005 aj s finančným krytím, navrhujem začať s výstavbou tejto komunikácie, aby podľa príslovia pod lampou nebola tma. Mohli by sme i tu prezentovať, že šikovnosť našich robotníkov je namieste.

    Preto sa pýtam vlády Slovenskej republiky, či je možné vyčleniť z rezervy vlády sumu, ktorá by zabezpečila obnovu povrchu cesty na Palisádach od Štefánky po Národnú radu. Ak dostanem odpoveď, že mestské komunikácie sú v správe magistrátu mesta Bratislava, že sa s tým nedá nič robiť, odpoveď nežiadam.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne a kolegovia, ďalšie prihlášky do interpelácií nemám. Pýtam sa, či niekto z poslancov by ešte chcel vystúpiť v rámci bodu interpelácie.

  • Ďakujem. Vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    Pristúpime k p o s l e d n é m u bodu programu, ktorým je

    všeobecná rozprava.

    Do rozpravy sa písomne prihlásili nasledovní poslanci, Uvediem všetkých v poradí, ako sa prihlásili, aby sa takýmto spôsobom pripravili: ako prvý pán poslanec Ivan Šimko z KDH, ako druhý pán poslanec Rózsa zo Spolužitia, ako tretia vystúpi pani Eva Rusnáková z DÚ, ako štvrtá pani poslankyňa Alena Kolesárová z HZDS, ako ďalší pán poslanec Šagát z DÚ a napokon pán poslanec Ftáčnik z SDĽ. Prosím, dávam slovo pánu poslancovi Šimkovi.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dámy a páni,

    naša kolegyňa pani poslankyňa Bieliková položila tu v stredu otázku, kde sa tu berie toľko nenávisti. Považujem to za veľmi vážnu otázku. Nejde ani tak o nenávisť medzi nami, v tejto ctenej snemovni. Každý sám viete, čo cítite. Ja osobne nepociťujem nenávisť voči nikomu, ale nemôžem nevidieť tú nesmiernu nenávisť, čo je dnes v spoločnosti. Len pred niekoľkými dňami mi istý môj priateľ rozprával, ako ženička na dedine, u ktorej už roky objednáva spracovateľské služby na úpravu plodov jeho záhradky - dáva si u nej páliť slivovicu - mu minule odsekla, vy ste z KDH, vám zákazku nezoberiem. Ale veď tu predsa o to nejde, ja vám normálne zaplatím, povedal jej môj priateľ. Vám nie, znela kategorická odpoveď.

    Viem si predstaviť, že o podobných príhodách by ste mohli hovoriť mnohí a politické znamienka by v nich boli rozličné. Vyplýva však z toho jedno, že naša krajina je vnútorne rozdelená, politicky motivovaná nenávisť sa stala každodenným javom týchto dní. Preto považujem otázku, kde sa vzala všetka táto nenávisť, za legitímnu a naozaj vážnu. Veď na námestiach v roku 1989 sme si sľubovali lásku. Tí, ktorých režim vybudovaný na triednej nenávisti, sa vtedy zosypal, si dnes môžu škodoradostne mädliť ruky.

    Skúsme si však chvíľu spolu zaspomínať, aká bola história postkomunistickej nenávisti. Na počiatku boli ideály. Chceli sme a, nepochybne, že takmer všetci, žiť slobodne. Rozsiahla amnestia novozvoleného prezidenta Havla bola takýmto idealistickým aktom dobrej vôle, azda nie najšťastnejším, ale, dámy a páni, až neskôr, keď sa podaktorí amnestovaní dopustili brutálnych trestných činov, vycítili číhajúci politickí jastrabi svoje šance a usilovali sa zneužiť oprávnený žiaľ a hnev občanov voči týmto zločinom proti predstaviteľom novej, neskúsenej moci. Dodnes to ešte ako papagáj z času na čas opakuje jeden z podpredsedov tohto parlamentu.

    Priatelia, to bol úvodný dúšok nenávisti. Infekcia sa začala v spoločnosti šíriť. Druhým krokom k roztáčaniu tohto smrtonosného kolesa sa stal štart ekonomickej reformy. Mal som možnosť sledovať prvé diskusie, ktoré sa i vo federálnej vláde viedli ešte na jar roku 1990. Všetci rečnili o tom, že treba čosi urobiť, ale iba jeden prichádzal s predstavou, čo. Scenár ekonomickej reformy, tak ako sa schválil v lete onoho roku, schválila i slovenská vláda pod vedením Vladimíra Mečiara. A všetci vedeli, že táto reforma bude mať i svoju bolestnú stránku, že sa jej vyhnúť nedá, ale že to je stále lepšie, ako nerobiť nič. A tak sa reforma začala. A zasa, vo chvíli, keď občania zacítili bremeno nevyhnutnosti, znovu prišli podaktorí a usilovali sa - nie bez úspechu - obrátiť ťažkosti, ktoré doľahli na plecia ľudí, na nenávisť. Veľmi dobre sa pamätám, ako vo Federálnom zhromaždení tvorcovia reformy pozývali jej kritikov: Poďte a povedzte, čo sa dá robiť inak a lepšie. Odpoveď však vtedy znela: Vy ste vláda, vy nesiete zodpovednosť, vy vymyslite.

    A znovu sa priam natíska pripomenúť, ako nám tu náš parlamentný podpredseda neustále otĺka o hlavu, že takto sa reforma robiť nemala a, samozrejme, neunúva sa, aby povedal, ako sa mala robiť.

    Najväčšiu rozbušku potenciálu nenávisti vyvolalo riešenie štátoprávneho postavenia Slovenska. To nebolo pokojné hľadanie optimálneho riešenia. Spomeňme si, dámy a páni, kto koho označoval za zradcu národa, a to iba preto, lebo je tu značný počet ľudí, ktorí neprijali jednostrannú a politicky účelovú kritiku všetkého toho, čo súviselo so spoločným štátom Čechov a Slovákov. Dodnes napríklad vždy vtedy, keď dochádzajú argumenty o akomkoľvek vecnom probléme verejného života, celkom iracionálne a hlavne nepravdivo sa stáva moje hnutie terčom obvinení, že čo máme čo hovoriť, keď sme tento štát nechceli.

    Dámy a páni, vy viete veľmi dobre, že my sme chceli, aby o takej vážnej otázke nerozhodovalo 300 poslancov Federálneho zhromaždenia, ale národ v referende. Nepovažujeme ľudí v tejto krajine za nekompetentných o takejto veci rozhodnúť. Označovať názorového protivníka za zradcu národných záujmov a obracať proti nemu vášne občanov sa však stalo metódou politického boja tzv. národne orientovaných strán. Takto sa semienko po semienku zasievala nenávisť v tejto krajine do duší jej obyvateľov.

    Vážená pani koalícia, čo si myslíte, aké vnútorné emócie v ľuďoch vyvoláva vaša personálna politika, čistky v štátnej správe a vami ovládaných organizáciách, ktoré svojím rozsahom nemajú obdoby od čias normalizácie? Ak odvolávate úradníka preto, lebo podal ruku prezidentovi, keď vytvárate atmosféru strachu, v ktorej sa vedúci štátnych úradov boja stretnúť s poslancami opozičných politických strán, hoci im to zákon káže? Čo môžete očakávať od ľudí, ktorým ste zobrali možnosť účasti na privatizácii? Odškodné, ktoré ste im za to sľúbili formou dlhopisov, ste za trištvrte roka znížili o štvrtinu.

    Privatizácia pre svojich s pravidlami, komu koľko treba priniesť v kufríku, aby milostivo rozhodol, systém desiatkov, je vládnymi stranami organizovanou korupciou v rozsahu, aký v našej histórii nemá obdobu. Čo si myslíte, že to bude vyvolávať v ľuďoch lásku? A len taká drobnosť k politickej agende vládnej strany, ktorá sa vydáva za robotnícku. Pán podpredseda parlamentu, čo jej velíte, vy tu v skutočnosti vôbec nebojujete za záujmy robotníkov. To, čo naozaj robíte, je úsilie vzbudiť v robotníkoch nenávisť voči všetkým ostatným vrstvám spoločnosti a osobitne voči vzdelaným ľuďom, ba voči vzdelanosti vôbec. Na takejto nenávisti ste sa vyniesli do svätyne moci aj s bavorákom.

    A poďme ďalej k únosu prezidentovho syna. Zazneli tu minule hlasy, že by sme sa mali rovnako zaujímať aj o iné trestné činy. Áno, aj sa zaujímame všade tam, kde má konať exekutíva a kde zlyháva. To je úloha opozície. Ale únos mladého Kováča napríklad i podľa toho, čo konštatoval na základe vykonaného dokazovania Vyšší krajinský súd vo Viedni, sa uskutočnil za účasti štátneho orgánu Slovenskej republiky. A tento súd naozaj nemá prečo byť na strane kohokoľvek v našich politických šarvátkach.

    Dámy a páni, povedzte mi, kde na svete jestvuje demokratický štát, v ktorom by opozícia mlčala, ak spravodajská služba organizuje násilné akcie proti politickým rivalom? A ako to asi môže pôsobiť na ľudí v našej krajine? Veď ak nie je možné vyšetriť únos syna hlavy štátu, tak čo sa asi udeje s neznámymi ľuďmi, ak sa dostanú do nemilosti mocipánov? Aké citové pochody to asi tak môže v ľuďoch vyvolávať? Čo si myslíte, pani Bieliková?

    A napokon schválená zločinecká novela Trestného zákona. Všetky argumenty opozície, svetovej tlače, predstaviteľov občianskych organizácií, cirkví a odborov, to všetko je asi málo, aby presvedčilo tých, čo mali silu rozhodnúť. Aspoň sa však zamyslite nad najvýrečnejším gestom z vašej vlastnej politickej dielne. Jediný odborník na trestné právo z klubu HZDS docent katedry trestného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského, bývalý generálny prokurátor Ivan Gašparovič za tento zákon nehlasoval. Veď to ľudia vidia, vidia a pamätajú si, ako za gumové zákony v minulosti trpeli státisíce nevinných ľudí. Myslíte si, že sa na to tešia?

    Dámy a páni, podľa hesla "Zlodej kričí, chyťte zlodeja!" podaktorí obviňujete tu i vo vašej mediálnej vládnej hlásnej trúbe Kresťanskodemokratické hnutie ako šíriteľa nenávisti. Je to odporný propagandistický pokus tisíckrát opakovať túto lož, aby sa stala pravdou. Keby táto krajina bola iba vašou, robte si, čo chcete. Ale Slovensko tak, ako to už na tejto schôdzi môj kolega poslanec Mikloško raz povedal, je i našou vlasťou. Preto nám nemôže byť jedno, čo sa tu deje. Necítime nenávisť voči nikomu, ale ani neustupujeme pred aroganciou a svojvôľou vašej moci.

    Ak si niekto myslí, že kresťanská morálka prikazuje kresťanovi, aby vždy ustúpil alebo, ako sme dnes počuli, aby mlčal, pretože je kresťan, tak nerozumie tomu, čo je to kresťanstvo. Sme vždy pripravení na partnerskú dohodu s každým, ale nie takú, aká sa podpisovala v Mníchove v roku 1938. Dohodneme sa vtedy, keď nebudú únosy, keď sa nebude hroziť trestnými sankciami, keď sa dohodneme o spravodlivom a verejne kontrolovateľnom prístupe k majetku, keď sa jednoducho dohodneme na civilizovanom spolunažívaní, v ktorom nikto nebude nikoho huckať proti tomu, kto má iný politický názor.

    Bez takejto spoločenskej zmluvy, pani Bieliková a vaši stranícki a koaliční súputníci, sa z tohto kolotoča, ktorý ste roztočili, von nedostaneme. Šesť rokov vaši predstavitelia v tejto krajine zasievali vietor, tak čo asi môžete čakať, že budete žať?

  • Ďakujem. Pán poslanec Rózsa, máte slovo. Pripraví sa pani poslankyňa Rusnáková. Pardon, pán poslanec Cuper.

  • Mám procedurálnu otázku. Chcel som sa opýtať pána poslanca Šimka, či sa hrá na Savonarolu alebo na Dvořáka?

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada,

    ako zástupca svojich voličov podľa článku 73 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky...

  • Pán kolega Cuper, nechajte ma hovoriť.

  • Priatelia, naozaj poďme ďalej. Nech sa páči, pán poslanec Rózsa, máte slovo.

  • Ako zástupca svojich voličov podľa článku 73 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky chcem sa vo všeobecnej rozprave vyjadriť k niektorým problémom sústredeného útoku na maďarské národné spoločenstvo, ktoré zaujímajú mojich voličov.

    1. Je to otázka zákona o štátnom jazyku, je to otázka prijatia nového Trestného zákona, je to otázka základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou a nakoniec je to otázka územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky.

    K prvej problematike: Moji voliči zákon o štátnom jazyku považujú za prostriedok násilnej asimilácie maďarského národného spoločenstva a etnických skupín, za demonštráciu sily, výhradnosti a výlučnosti slovenskej štátnosti, za znemožnenie uplatnenia občianskych práv, ktorými opatreniami chcú vytvoriť ovzdušie strachu a nenávisti medzi občanmi Slovenskej republiky. Nemáme inú možnosť, ako sa brániť všetkými právnymi prostriedkami, a ja ako ich zástupca k tejto ochrane chcem prispieť v maximálnej miere. Považujem návrh podaný Ústavnému súdu Slovenskej republiky za vyslovenie nesúladu tohto zákona s článkom 12, článkom 34, článkom 33, článkom 67, článkom 13 a článkom 11 Ústavy Slovenskej republiky. Budeme iniciovať zmenu, resp. zrušenie tohto zákona a prerokovanie návrhu zákona o použití jazyka maďarského národného spoločenstva a etnických skupín, ako to predložila skupina poslancov maďarskej koalície, a to čím skôr.

    K druhej problematike: Moji voliči sú rozhorčení nad prijatím novely Trestného zákona, a to preto, lebo do sústavy zákonov sledujúcich ako cieľ koncentráciu moci, posilnenie postavenia exekutívy, obmedzovanie základných ľudských práv a namiesto demokratických premien vytváranie autoritatívneho spôsobu vládnutia organizačne celkom zapadá tento nový Trestný zákon. Prijatá novela vo svojej podstate odzrkadľuje názor súčasnej vládnej koalície, že občania republiky nie sú tvorcami štátu, ale sú iba poddanými štátnej moci, a preto je potrebné prostriedkami Trestného zákona vytvoriť ovzdušie strachu, možnosť označiť každého za nepriateľa štátu, kto má inú predstavu o demokratickej spoločnosti, o pluralitnom systéme a o právnom štáte vôbec ako vláda republiky.

    Zákon nesie v sebe znaky unáhlenosti, bol vyhotovený bez náležitej prípravy, a preto formulácie skutkových podstát dávajú možnosť voľného sudcovského výkladu, čo môže mať v praxi katastrofálne následky. Ak si uvedomíme, že ide v podstate o trestný kódex "socialistického štátu" a že ide o 24-čiastkovú novelu, každý musí pochopiť, že v tomto období nešlo o vecnú prípravu a potrebu novely, ale o politicky motivovanú, nepriateľa hľadajúcu novelu za každú cenu. Už sama skutočnosť, že navrhovateľ považoval za akútnu potrebu novelizovať druhú osobitnú časť - trestné činy proti základom republiky, ďalej trestné činy hospodárske a trestné činy proti poriadku vo verejných veciach, jasne dokazuje úmysel navrhovateľa, čo možno vyjadriť asi takto: Je to obmedzovanie demokracie a ľudských práv, rozširovanie utlačovateľských funkcií štátu, túto okolnosť nakoniec navrhovatelia sami priznávali v dôvodovej správe, že návrh je v súlade s článkom 26 ods. 4, ako i s článkom 28 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a s článkom 10 ods. 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Objektívne však nie je situácia taká, že ide o ochranu demokracie a práva iných, ale ide o výlučnú posilnenú ochranu súčasnej vládnej moci.

    Nie čiastočná novela, ale vypracovanie nového trestného kódexu je potrebné na upevnenie spoločenských premien. Celá štruktúra skutkovej podstaty trestných činov súčasne platného Trestného zákona, pretože ide o Trestný zákon z obdobia socialistickej spoločnosti, vo svojom súhrne i teraz odráža filozofiu alebo ak chcete teóriu o triednej podstate trestného práva so všetkými následkami.

    Dovoľte mi, panie kolegyne a kolegovia, citovať preto z bývalej učebnice trestného práva určitú časť a použiť parafrázu. Prvý citát: "Socialistické trestné právo je súhrn právnych noriem vydaných socialistickým štátom na boj proti trestným činom, na ochranu a rozvoj výstavby socializmu a komunizmu a na výchovu v duchu pravidiel novej komunistickej morálky." Toľko citát. Použijem parafrázu. Novela trestného práva je súhrn zmien vydaným národným štátom na boj proti trestným činom, na ochranu a rozvoj národného štátu pod vedením len pána Mečiara a na výchovu v duchu pravidiel novej morálky HZDS.

    Ďalší citát: "Všeobecný pojem trestného činu v socialistickom trestnom práve objasňuje spoločenskú a triednu podstatu trestného činu ako činu nebezpečného pre najvýznamnejšie spoločenské vzťahy, na ktorých má záujem všetok pracujúci ľud na čele s robotníckou triedou." Toľko citát. Parafráza: Všeobecný pojem trestného činu vládou predložených noviel objasňuje národnoštátnu podstatu trestného činu ako činu nebezpečného pre najvýznamnejšie vzťahy upevnenia moci jedného politického hnutia, na ktorých má záujem HZDS na čele s jeho predsedom pánom Mečiarom. Toľko parafráza. K tomuto záveru ma oprávňuje všeobecne známa zásada, že trestným činom je pre spoločnosť nebezpečný čin, ktorého znaky sú uvedené v zákone, lebo doplnky a zmeny pod nadpisom vlastizrada (§ 91), rozvracanie republiky (§ 92a, 92b), ďalej poškodzovanie záujmov republiky (§ 98), porušenie finančnej disciplíny (§ 127a), ich formulácia jednoznačne svedčí o tom, že ide o vytváranie podmienok zúčtovania s politickými protivníkmi, lebo zámerne zamieňa pojmy spoločnosť a štát s pojmami vláda a politické hnutie. O možných následkoch máme smutné skúsenosti z obdobia totalitného režimu.

    Skutkové podstaty trestných činov musia byť presne uvedené v zákone, ktoré vylučujú akýkoľvek voľný výklad. Nemôže byť trestným činom myšlienka, ale čin alebo opomenutie ako jedinečný reálny dejový priebeh, ktorý má svoj začiatok, priebeh a zakončenie, a pritom musí spĺňať aspoň elementárne zásady, že ide o čin skutočne pre spoločnosť nebezpečný, že musia mať nemenné znaky uvedené v zákone a vytvárať podmienky zodpovednosti zavinenia. Ak to tak nie je, ľahko možno skĺznuť na známu praktiku nemeckého práva v období tretej ríše, keď sudca neaplikoval, ale tvoril právo, a keď dospel na základe "zdravého, národného cítenia" k záveru, že ľudské konanie sa javí ako porušenie národnej povinnosti voči celku, dával tomuto konaniu znak materiálnej protiprávnosti, a to aj vtedy, keď v zákone to uvedené nebolo. Výsledok potom je, že netreba trestať za spáchaný trestný čin, ale chrániť spoločnosť pred páchateľmi osobností, ak sú iného politického presvedčenia.

    Vážená Národná rada, vzhľadom na moje životné skúsenosti oprávnene prosím všetkých prítomných, aby sa opätovne zamysleli nad prijatým zákonom, lebo skrýva v sebe nepredvídané nebezpečenstvo pre každého aj z vás. Pripomínam to preto, že ak príde na to čas, aby ste si pripomenuli moje varovné slová. V tejto súvislosti si vážim postoj predsedu Národnej rady pána Gašparoviča ako právnika, odborníka, ktorý nemohol hlasovať za tento zákon, a preto sa zdržal hlasovania. Svetoznámy maďarský básnik v trilógii Toldy napísal:

    "Röpül a nehéz kö, ki tudja, hol áll meg, Ki tudja, hol áll meg, kit hogyan talál meg."

    Vo voľnom preklade to znamená: Odhodili ťažký kameň, nemožno vedieť, kam dopadne a koho trafí.

    K tretej problematike: Moji voliči očakávali ratifikáciu zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou v nádeji, že dôjde k čestnému zmiereniu a usporiadaniu vzájomných vzťahov a že to bude mať priaznivý dosah na postavenie maďarského národného spoločenstva v Slovenskej republike. Vyjadrujú údiv nad odďaľovaním zmluvy a neopodstatnenými výhradami a právnou špekuláciou o tejto zmluve. Pripojené uznesenia a vyhlásenia nie sú ničím iným než prejavom neúprimnosti, nedôvery v tejto oblasti. Uplynul práve rok od slávnostného podpísania zmluvy v Paríži 19. marca 1995. Nezabúdame na to, že to bol deň 56. výročia straty maďarskej nezávislosti, keď v marci 1944 hitlerovské Nemecko okupovalo Maďarsko.

    My si úprimne želáme zlepšenie vzťahov medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou. Udivuje nás však prijatie celej sústavy zákonov, ktoré sú v rozpore so základnou zmluvou, rámcovým dohovorom a medzinárodnými dokumentmi spomenutými v zmluve. Túto zmluvu pripravovali a uzavreli bez nás vlády Maďarskej republiky a Slovenskej republiky, preto zaväzuje vlády týchto štátov a preto maďarské národné spoločenstvo, keďže nie je štátotvornou zložkou Slovenskej republiky, vyhradzuje si právo budovať sústavu samosprávnych orgánov v záujme zachovania svojej identity, jazyka, národnej kultúry, opierajúc sa o základné ľudské práva a medzinárodné dohody. Ako zástupca svojich voličov som presvedčený, že na základe prijatej zmluvy v súlade s prevzatým záväzkom Slovenskej republiky podľa elementárnych zásad záväzkového práva, podľa rímskeho práva Pacta sunt servanda sa prijme náš návrh ústavného zákona Národnej rady o právnom postavení maďarského národného spoločenstva a etnických skupín, ktorý by ústavnoprávne zakotvil naše právne postavenie.

    K štvrtej otázke, k otázke územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky, moji voliči s poľutovaním konštatujú nepochopenie elementárnych zásad rovnosti, zachovania prirodzených ľudských práv. Ako ich zástupcovia požadujeme urýchlené prerokovanie návrhu skupiny poslancov predloženého ako tlač 378 na vytvorenie komárňanskej župy s návrhom okresov a vytvorenie obcí a regiónov s osobitným štatútom.

    Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi záverom uviesť a informovať vás, že sústredený útok na naše bytie napriek čiastočným úspechom neznamená ešte víťazstvo. Úsilie o rozbitie našich radov dosiahlo opačný výsledok, lebo došlo k zjednoteniu maďarského národného spoločenstva, a snahy o vytvorenie rôznych politických zoskupení sú odsúdené na zánik hneď teraz pri vzniku.

    Naši predkovia prežili už horšie časy, spamätali sa po tatárskom vpáde, vydržali turecké pustošenie, ich identitu nezlomila ani 350-ročná nadvláda Rakúšanov, odolali prvému, druhému a tretiemu útoku mohutného Ruska, ani 70-ročné pokusy o našu asimiláciu nepriniesli očakávané výsledky. Súčasnú generáciu nezlomili vyhostenia po druhej svetovej vojne, deportácie, vysídlenie, ani akcia "B", ani akcia Juh, a preto sme presvedčení, že tieto chmúrne časy prejdú, prežijeme i toto obdobie, príde leto a jar a budeme žiť v Karpatskej kotline ďalších 1000 rokov v priateľstve s ostatnými národmi, v našom prípade s národom slovenským, a zachováme si svoju identitu, svoj jazyk, samosprávu v Slovenskej republike.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Karpatská kotlina v danom prípade bude vymedzená územím Slovenskej republiky, pán kolega. Ale chcem teraz povedať jednu takú príjemnú informáciu, že na balkóne sa nachádza skupina občanov z Partizánskeho, dobrovoľných darcov krvi. Myslím, že si zaslúžia, aby sme sa im poďakovali za ich dobré služby spoločnosti.

  • Ďakujeme pekne. Slovo má pani poslankyňa Rusnáková z DÚ. Pripraví sa pán poslanec Šagát z DÚ.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    na Slovensku je to už tak, že za každou privatizáciou nájdete nejakého poslanca. A čuduj sa, skromný národ slovenský, ktorý podľa programového vyhlásenia vlády potrebuješ morálnu obrodu spoločnosti, je za tým pravidelne poslanec vládnej koalície! Nuž morálna obroda spoločnosti je potrebná asi na to, aby sme toto všetko chápali a už sa konečne nečudovali.

    Nie som proti privatizácii a dobrým privatizačným projektom, ale som proti tomu, aby jeden z najväčších privatizovaných podnikov okresu Lučenec privatizovala konkurenčná firma nenápadne obohatená o niekoľko ďalších provládnych subjektov. Ide o privatizáciu štátneho podniku Slovenské magnezitové závody Lovinobaňa. Prezídium Fondu národného majetku pred niekoľkými dňami rozhodlo o predaji štátneho podniku spoločnosti Slovmag Lovinobaňa, a. s.

    Slovmag Lovinobaňa, a. s., bola založená 9. februára 1996 a jej sídlo je v rodinnom dome starostu obce Lovinobaňa, Ulica Boženy Slančíkovej-Timravy 73/9.

    Zakladateľmi spoločnosti sú generálny riaditeľ Slovmag, a. s., Ľubeník Ing. Igor Lábaj, trvale bytom Revúca, ktorý má 34-percentný podiel spoločnosti. Opakujem Slovmag, a. s., Ľubeník je konkurenčnou firmou SMZ Lovinobaňa. Druhý zakladateľ spoločnosti je firma Veluris, a. s., z Lučenca. Štatutárnym orgánom je Ing. Roman Václavík, bytom Lučenec, vlastník 34-percentného podielu spoločnosti. Tretím zakladateľom je firma Prix, spoločnosť s r. o., z Rožňavy. Štatutárnym orgánom je pani Iveta Suchodolská, bytom Rožňava, Edelényska číslo 2. Sídlom firmy je Edelényska číslo 2, Rožňava. Pýtam sa poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za HZDS pána Suchodolského, bytom Rožňava, Edelényska číslo 2, či jeho pani manželka sprivatizovala časť Slovenských magnezitových závodov Lovinobaňa, a to 16-percentným podielom. Štvrtým zakladateľom je pán Jozef Melich, bytom Kalinovo-Briežky, ktorý je vlastníkom 16 %.

    Radovým zamestnancom Magnezitky Lovinobaňa, ktorých je okolo tisíc, nie je jedno, ako bol sprivatizovaný ich závod a aký bude ich ďalší osud a osud ich fabriky. Nepochybujem o tom, že všetci zakladatelia spoločnosti Slovmag Lovinobaňa, a. s., našli správne kontakty na vládne hnutie, aby mohli sprivatizovať štátny podnik SMZ Lovinobaňa. Predpokladám, že si na svoje prišli a prídu aj poniektorí poslanci Národnej rady Slovenskej republiky zo Stredoslovenského kraja. Škoda, že si na svoje neprišli zamestnanci, pretože Fondu národného majetku bol predložený aj projekt zamestnaneckej akciovej spoločnosti. Na mimoriadnej odborárskej schôdzi, na ktorej sa rozoberali otázniky okolo privatizácie štátneho podniku, si jeden zo zamestnancov pred novinármi nespokojne vzdychol: "Diktatúra moci, proti tej sme my malé ryby."

    A vy, pán Suchodolský, vy ste spokojný?

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Šagát z DÚ. Pripraví sa pán poslanec Ftáčnik z SDĽ.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem poďakovať všetkým, ktorí mali toľko odvahy, že zostali tu ma vypočuť. Vzhľadom na to, že si vás cením, cením si váš čas, by som svoj príspevok skutočne skrátil na minimum.

    Mohol by som veľmi dlho hovoriť o svojom znepokojení, ako prebieha transformácia v zdravotníctve, a mohol by som sa postaviť do úlohy kritika, ale keďže v tejto rokovacej sále sa už iskrilo pomerne dlho a silne, chcel som navrhnúť predovšetkým koalícii jednu korektnú hru. Ak budete mať čas a prečítate si napríklad, pán poslanec Oravec, rozpracovanie programového vyhlásenia vlády pre zdravotníctvo, pravdepodobne budete so mnou súhlasiť, že nie je vypracované veľmi metodicky - hľadal som to slovo, aby som neurazil nikoho - a keby ste chceli napríklad zistiť, kam sa za 4-ročné obdobie dostane zdravotníctvo v privatizácii, kam sa dostane vo financovaní, v poisťovníctve, to sa tam nedočítate.

    A preto moje obavy sú o to väčšie, že vlastne nevieme, kam a aký priestor využije - a neobyčajný časový priestor - ministerstvo zdravotníctva na transformáciu. Taký unikátny čas - 4 roky ovplyvňovať transformačný proces v zdravotníctve - doteraz nemal žiaden minister. A myslím si, že by bola veľká škoda, keby ho využil nie správnym smerom.

    Chcel som navrhnúť uznesenie, ale pretože naše rady preriedli tak ako moje vlasy, ťažko by sme tu mohli prijať nejaké uznesenie, preto ho prednesiem na budúcom rokovaní, aby sme vyzvali pána ministra a požiadali ministerstvo zdravotníctva dopracovať programové vyhlásenie v tom úseku, ktorý sa týka zdravotníctva, aby sa konkrétne v jednotlivých kľúčových oblastiach - vo financovaní, v organizácii štruktúr, v privatizácii, v sociálnom postavení zdravotníkov atď. - stanovili presné ciele na 4 roky, stanovil sa harmonogram krokov, v ktorých sa to dosiahne, aby boli kontrolovateľné a aby sme potom mohli zodpovedne pristúpiť k hodnoteniu týchto krokov. Žiaľ, sila tejto snemovne dnes poobede je taká, aká je, a preto budem musieť využiť vašu trpezlivosť a zhovievavosť, aby som s tým vyšiel na nasledujúcom zasadaní Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne a kolegovia, nasleduje posledný prihlásený do rozpravy, pán poslanec Ftáčnik z SDĽ, ale prosil by som, aby som mohol uviesť ešte jeden oznam o leteckej preprave poslancov Národnej rady Slovenskej republiky po skončení 14. schôdze. Letecká preprava pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky po skončení 14. schôdze je zabezpečená tak, že lietadlo odlieta hodinu po skončení schôdze a autobus odchádza spred budovy Národnej rady Slovenskej republiky 30 minút po skončení schôdze.

    Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia,

    rád by som mal optimizmus kolegu Šagáta, ale keďže poznám politické rozpravy alebo všeobecné rozpravy v tomto parlamente, tak sa to vždy končí rovnako. Končí sa to monológom, ktorý tu prednášajú jednotliví poslanci, a chýba tu dialóg, chýba politická diskusia, a zdá sa, že tento parlament nie je miestom, kde sa vedú politické diskusie, pretože vždy si to necháme na koniec a už nervózne pozeráme na hodinky, kedy pôjde lietadlo, pretože chceme odletieť na východ. Ja sa vám, vážené kolegyne a kolegovia, nečudujem, to nie je vaša chyba, ktorí sedíte v laviciach. Opäť sa odvolávam na článok 91 Ústavy Slovenskej republiky, že činnosť Národnej rady riadia a organizujú predseda a podpredsedovia Národnej rady. Tí by mali vrátiť dôstojnosť tomuto parlamentu a vytvoriť také podmienky na politickú rozpravu, aby sme tu skutočne vecne diskutovali o politike.

    Parlament Slovenskej republiky vôbec nie je miestom, kde sa oznamujú dôležité politické iniciatívy, kde sa diskutuje o tom, prečo táto krajina vyzerá tak, ako vyzerá. Žiaľ, je to tak, trvá to už rok a pol od volieb roku 1994, predtým to možno nebolo príliš odchodné, ale zvažujme, či to takto má byť, či parlament má byť len miestom diskusie o zákonoch, či má byť len miestom, kde sa kontroluje výkonná moc, a či by sa nemal stať aj politickou inštitúciou.

    Po tomto takom povzdychu nad príspevkom pána poslanca Šagáta mi dovoľte predniesť krátke zamyslenie k Medzivládnej konferencii Európskej únie, ktorá sa začína dnes v Turíne. Myslím si, že slovenský parlament možno tiež mohol zvážiť, ale ja som zvážil a pripravil som si krátky príspevok, pretože si myslím, že je to pre nás veľmi dôležitá udalosť.

    Chcem povedať, že od medzivládnej konferencie očakávame - teraz hovorím za politické stranu, ktorú zastupujem, teda Stranu demokratickej ľavice, ale myslím si, že to platí aj pre Slovenskú republiku - , že Medzivládna konferencia Európskej únie okrem inštitucionálnych reforiem v súvislosti s revíziou Maastrichtskej zmluvy dokáže vytvoriť aj podmienky na rozšírenie Európskej únie o krajiny strednej a východnej Európy, vrátane Slovenska. Nie je to triviálna požiadavka, ale myslím si, že pre nás je veľmi dôležitá. Očakávame, že konferencia zvýši akcieschopnosť inštitúcie Európskej únie a súčasne prehĺbi demokratickosť jej rozhodovania.

    Iste viete, že zatiaľ nebol stanovený, keďže vieme, kedy sa začína, nebol stanovený koniec európskej konferencie a fakticky nebol stanovený ani program. Konferencia má zatiaľ k dispozícii správu tzv. úvahovej alebo reflexnej skupiny, ktorá navrhla, aby sa konferencia zaoberala tromi okruhmi problémov:

    Po prvé: Urobiť Európu dôležitejšiu pre občanov, pretože diskusia o inštitúciách, o radách, o summitoch Európskej únie nehovorí nič občanovi, ktorého zaujíma nezamestnanosť, ktorého zaujíma jeho sociálna situácia, ktorého zaujíma boj s organizovaným zločinom, s drogami a podobne. Toto sa má na mysli v tejto prvej oblasti.

    Po druhé: Je to oblasť, ktorá súvisí s tým, aby únia lepšie pracovala a pripravila sa na rozšírenie. To sú tie reformy, ktoré reflektujú skutočnosť, že únia vznikla pôvodne zo 6 krajín a dnes má 15 členských krajín, a po predpokladanom rozšírení by ich malo byť 25. Ak sa má na to únia pripraviť a neskolabovať ako inštitúcia, jednoducho musí urobiť inštitucionálne zmeny.

    Tretí okruh, ktorý navrhla úvahová skupina, je vybaviť úniu väčšími právomocami pre vonkajšie akcie, aby sa únia, Európa, keby sme to veľmi zjednodušene stotožnili, lepšie prejavovala v oblasti zahraničnej politiky, v oblasti bezpečnosti a vystupovala ako celok, aj keď, samozrejme, zatiaľ Európska únia nemôže hovoriť v mene celej Európy, ale je tu ambícia pôsobiť tak, aby vznikla jedna organizácia, ktorá by si mohla skutočne hovoriť celoeurópska.

    Chcem pri tejto príležitosti povedať, že Strana demokratickej ľavice podporuje vstup Slovenskej republiky do Európskej únie. Je to možno známy fakt, ale myslíme si, že plnoprávne členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii je nevyhnutné na zabezpečenie prosperity a celkovej modernizácie slovenskej spoločnosti. Takisto to vnímame ako predpoklad stability a bezpečnosti Slovenska, upevnenia princípov demokracie a právneho štátu a zlepšenia sociálnych podmienok a skvalitnenia životného prostredia na Slovensku v budúcom storočí. Podmienky na takýto rozvoj nám však môže zabezpečiť únia, ktorá sa nebude obmedzovať iba na jednotný trh, teda veľký ekonomický priestor, v ktorom budeme obchodovať, ale bude to aj čosi viac.

    Strana demokratickej ľavice ako člen Strany európskych socialistov podporuje úsilie Strany európskych socialistov, aby únia bola aj úniou sociálnou a politickou, aby vysoká úroveň sociálnej ochrany v Európskej únii bola základom sociálnej trhovej ekonomiky, v ktorej únia a jej štáty môžu zasiahnuť pri riešení takých problémov, ako je nezamestnanosť a zabezpečenie udržateľného rastu s nízkou infláciou. To by sme si želali aj my a myslím si, že túto ambíciu musíme mať, pretože inak nevytvoríme prostredie, v ktorom sa rozumne vyváži tvorba bohatstva, sloboda a sociálna spravodlivosť. Myslím si, že hospodársky pokrok v Európskej únii musí ísť ruka v ruke s pokrokom sociálnym a že spolu s konkurencieschopnosťou treba rešpektovať aj solidaritu.

    Rád by som tu krátko pripomenul vzťah k Slovensku, ktorý sa prejavil na summite Európskej únie v Madride. Je to, samozrejme, nielen k Slovensku, ale ku všetkým asociovaným krajinám. Bola prijatá procedúra, ktorej - chceme, či nechceme - budeme podriadení z hľadiska možného postupu našich vzťahov k Európskej únii. Európska rada na svojom summite v Madride rozhodla, že v priebehu medzinárodnej konferencie budú spracované tzv. názory alebo pohľady, stanoviská Európskej komisie na jednotlivé asociované krajiny. Tieto stanoviská budú predložené Európskej rade, ktorá po skončení medzivládnej konferencie, zhruba v polovici budúceho roku, rozhodne o tom, s kým sa začnú rozhovory o pripojení.

    Jedna interpretácia, keďže táto časť rozhodnutia je veľmi vágna, hovorí o tom, že rozhovory sa môžu začať so všetkými, ale takto presne to v záveroch madridského summitu nebolo vyjadrené. A bol odmietnutý aj návrh Nemecka, aby sa už v Madride rozhodlo o vybraní konkrétnej skupiny krajín. Čiže vyzerá to tak, že je možné, že sa začne s malou skupinkou, je možné, že sa začne so všetkými. Samozrejme, Slovensko a zrejme aj iné krajiny budú vyvíjať nátlak, aby sa rozhovory začali so všetkými, ale nemusí sa to podariť.

    To, čo sa prejaví v našom stanovisku o Slovensku, ktoré pripraví Európska komisia, sú najmä kritériá, ktoré prijala Európska únia na svojich summitoch v Kodani a v Essene. Tie kritériá, prosím, treba brať ako jednotný celok, pretože sa nemožno spoliehať, ako to robí vládna koalícia na Slovensku, len na našu geopolitickú polohu a plnenie ekonomických kritérií. Áno, tam sme dosiahli úspechy, tam sme si vytvorili šance, ale s plnením kritérií týkajúcich sa demokracie, ústavnosti, právneho štátu, rešpektovania ľudských a občianskych práv vrátane práv menšín máme na Slovensku problémy, ktoré veľmi otvorene pomenovali demarše.

    Reakcia z našej strany bola taká, že oficiálne stanovisko vlády k tejto otázke neexistuje. Neexistuje, nebolo vydané žiadne stanovisko, akým spôsobom na to budeme reagovať. Myslím si, že Európska únia od nás očakáva praktické kroky, nielen vysvetľovanie, prečo je to na Slovensku tak, ale očakáva od nás praktické kroky, ktoré by odstránili pochybnosti o plnení aj tejto skupiny kritérií a celkovom smerovaní Slovenska.

    Pretože vládna koalícia podľa môjho názoru podceňuje túto oblasť a podľa všetkého sa nechystá sama prísť s nejakými korekciami v tejto oblasti, ponúkame jej spoločné hľadanie riešenia na politickej úrovni. Myslím si, že by sa tu mal vytvoriť dialóg koalície a opozície v tom, čo reprezentuje záujem Slovenskej republiky ako takej. Mali by sme prekročiť stranícke hranice, prekročiť tie zákopy, ktoré sa tu vytvorili medzi koalíciou a opozíciou, a hľadať riešenie, aby sme presadili Slovensko do prvej skupiny krajín na prijatie do Európskej únie.

    Čas, ktorý nám vymedzili rozhodnutia madridského summitu, je zhruba rok. Rok na to, aby sme začali vysielať pozitívne signály. Ináč sa totiž môže stať, že sa ocitneme v druhej skupine kandidátov spolu s Rumunskom, Bulharskom a baltickými štátmi, pričom sa obávam, že medzi prvou a druhou vlnou rozširovania môže byť aj viac ako desaťročný rozdiel. Toto je priestor, v ktorom sa Slovenská republika pohybuje. Ponuku z našej strany som vyslovil veľmi zreteľne a očakávam, že s prvým krokom príde v tejto chvíli vládna koalícia nielen voči Strane demokratickej ľavice, ale voči všetkým opozičným stranám. Myslím si, že Slovensko to potrebuje.

    Na záver chcem povedať, že Strana demokratickej ľavice ako parlamentná strana sa sústreďuje na to, aby sa na Slovensku posilňovalo uplatňovanie demokratických princípov a aby sa v transformácii Slovenska zohľadňovali kritériá na vstup do Európskej únie. Myslím si, že by sme tak mali postupovať všetci a presadzovať záujem, ktorý pred Slovenskom objektívne je. Deklaruje ho vládny program, deklarujú ho aj ostatné politické subjekty, ktoré sú dnes v opozícii, a je to záujem, ktorý je viac ako záujmy ktorejkoľvek politickej strany. Urobme konkrétne kroky, aby sme tento záujem naplnili a presadili Slovensko do európskych integračných štruktúr.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Ftáčnikovi.

    Vážené kolegyne a kolegovia, nemám žiaden ďalší príspevok do všeobecnej rozpravy. Môžem považovať tento bod za vyčerpaný.

    Pán poslanec Macuška, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne,

    ak tu odzneli príspevky o serióznosti a o podávaní pozitívnejších signálov voči zahraničiu ohľadom Slovenskej republiky, ak tu odznel diskusný príspevok pána poslanca Šimka ohľadom informácií, ktoré mali nazhromaždené o Slovenskej informačnej službe, potom by sme úplne pokojne mohli začať práve od vydávania pozitívnych signálov týmto smerom. Neoverené, ničím neoverené informácie, ktoré mala údajne zistiť nejaká nezávislá komisia, ktoré neboli postúpené ani orgánom činným v trestnom konaní a ktoré normálne tak, ako to má byť v zmysle Trestného poriadku, neboli posúdené orgánmi činnými v trestnom konaní, by mali byť nejakým pôsobom vydávané za objektívne až po zistení orgánmi činnými v trestnom konaní alebo súdnymi orgánmi. Práve preto by sme nemali takéto signály vysielať smerom k zahraničiu. Nemyslím len tu, v parlamentnej snemovni, ale na zhromaždeniach, na mítingoch alebo napríklad v masmédiách. Myslím si, že práve takýmto obrazom maximálne škodíme Slovensku.

    Ak máte takéto informácie, poskytnite ich orgánom činným v trestnom konaní, ktoré ich objektívne môžu preveriť a objektívne zistiť. V opačnom prípade veľmi dobre viete, že aj ako právnik sa dopúšťate protiprávnych konaní, vrátane celej komisie na čele s pánom Pittnerom. Ak takéto skutočnosti budú zistené objektívne, ale orgánmi činnými v trestnom konaní, potom sa trebárs takéto signály aj voči zahraničiu vydávajú, ale pokiaľ nie, tak by som vás prosil o to, aby ste nemali záujem škodiť tejto republike práve takýmto spôsobom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, priatelia. Je tu ešte rad faktických poznámok. Pán poslanec Kováč, nech sa páči.

  • Ja som rád, vážený pán predsedajúci...

  • Priatelia, prosím vás, nechajte hovoriť pána poslanca. Budem rád, keď prejdeme k finalizácii tejto schôdze.

  • Som rád, vážený pán predsedajúci, že tieto slová hovoril pán poslanec Macuška, ktorý vedome porušil zákony a ústavu tejto krajiny ako člen komisie, ktorá preverovala petičné hárky, čo potvrdil svojím rozhodnutím Ústavný súd. Ja vám blahoželám, pán poslanec.

  • Vážený pán poslanec Macuška, dvakrát sme mali možnosť vidieť v televízii vystúpenie nejakých svedkov s rozmazanou tvárou v prítomnosti pána Kubiša. Prosím vás, čo to je? Ako to mám chápať? Pán Kubiš je spolupracovník Slovenskej informačnej služby, ak teda má právo vypočúvať svedka, ktorý je zatajený? Veď on s ním hovoril, to znamená, že už nie je viac zatajený svedok. Pán Kubiš o ňom vie.

    A po ďalšie. To je spôsob, to je seriózny spôsob, ak nám tu kladiete niečo na svedomie? To, čo predvádza Slovenská televízia? Ešte aspoň to, že to okamžite zničili.

  • Pán poslanec Macuška, keby nám takto kázal právnik, ktorý je naozaj právnikom, tak by som to bral. Ale keď ste spomenuli dobrý obraz Slovenska v zahraničí, tak prvý, kto začal porušovať túto rétoriku o dobrom obraze v zahraničí, je váš predseda, ktorý na mítingoch nehoráznym spôsobom uráža opozíciu a iné strany. A nemyslite si, že to sledujú len ľudia z opozície alebo že to sledujú len ľudia doma. Všímajú si to aj v zahraničí.

    A po ďalšie: Ja si počkám na reakciu o vašom zločineckom Trestnom zákone. Sami ste takýmto spôsobom vydali "dobrý" signál do zahraničia o tom, ako tu zavádzate zákony z obdobia komunizmu. Takže vám gratulujem ku všetkým vašim skutkom. Najprv hovorte o sebe a potom o druhých.

  • Pán kolega Macuška, zbadali ste smietku v cudzom oku, ale brvno vo vlastnom oku ste nezbadali, pretože naozaj by bolo treba uvedomiť si, že to je naša spoločná zodpovednosť, a spoločná zodpovednosť v tom, že vy poviete, čo ste vy urobili ako predseda orgánu, ktorý má kontrolovať Slovenskú informačnú službu, v ktorom sú len koaliční poslanci. Čo ste urobili pre to, aby sa táto služba očistila od podozrenia, ktoré nad ňou visí ako mrak, že sa podieľala na zavlečení občana do cudziny?

    To je signál, ktorý nemôže vyriešiť nikto. Možno preto sa tu našla skupina občanov, taká či onaká, ktorá sa snaží tomu pomôcť, ale nekonajú orgány, ktoré konať majú, bráni sa vypovedať príslušníkom Slovenskej informačnej služby atď. To je realita, ktorá sa ťažko vysvetľuje, a ťažko k nej môže prispieť opozícia, keď nemá možnosť podieľať sa na práci vášho orgánu. Potom vznikajú podozrenia, potom vznikajú rôzne špekulácie a úvahy a o tom sa nehovorí. Hovoríte len o tom, že jedna skupina sa tu snaží zhromaždiť nejaké dôkazy. Je to naozaj spoločná zodpovednosť. Prosím, keby ste to tak vnímali.

  • Ďakujem. Pán poslanec Macuška, môžem vás požiadať, aby ste to dáko zhutnili, alebo sa vzdajte ďalšieho hovorenia.

  • Ja iba na margo pána poslanca Ftáčnika. Nie som šéfom Osobitného kontrolného orgánu, to je omyl.

    Pánu poslancovi Kováčovi - predsa Ústavný súd rozhodoval o rokovacom poriadku, a nie o objektívnosti a neobjektívnosti zistení komisie.

    Ďakujem.

  • Veľmi krátko tiež budem reagovať na pána poslanca Lauka. Skôr než na predsedu hnutia pána Mečiara či vlády, neviem, ktorú funkciu použil, by som obrátil pozornosť na vášho pána predsedu, aby ste si to dali do súvislosti s poslednými informáciami o jeho stretnutiach vo väznici s jedným pánom, ktorý údajne mal mať niečo do činenia s pripravovaným únosom prezidentovho syna a ktorý úspešne tieto veci zamlčoval až doteraz, kým vlastne uzreli svetlo sveta.

    Pánu poslancovi Ftáčnikovi by som chcel povedať - veľmi dobre pozná zákon číslo 46 a dobre vie, že o žiadnom očisťovaní, ani obhajovaní, ani o ničom inom v súvislosti s činnosťou parlamentného Osobitného kontrolného orgánu vo vzťahu k Slovenskej informačnej službe sa tam nehovorí.

  • Ďakujem. Pán poslanec Šagát - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo. Ja nie som právnik, samozrejme, nebudem tu kvalifikovane vystupovať, ale napriek tomu vnímam túto diskusiu z vašej strany, pán poslanec, ako nie šťastnú. Veľmi rád si s vami nabudúce zacvičím v telocvični, ale ako právnik na jednej strane tu pranierujete vystupovanie ľudí, ktorí by mali hľadať pri určovaní vinníkov trestné pokračovanie, a vy tiež tu vystupujete bez toho, aby ste takéto obvinenia dokázali.

    A to, čo ste povedali, pán poslanec Urban, s tými listami o pánu Čarnogurskom, opäť to nie je dokázané, opäť to tu vynášate. Keby ste si boli dnes prečítali aspoň dennú tlač, tak by ste boli zistili, že je to dávno vysvetlené, pretože pán Čarnogurský vyzval prezidentskú kanceláriu a prečítal list, ktorý napísal ten väzeň prezidentskej kancelárii, a o tom únose tam nič nebolo. Keby ja som bol predsedom Osobitného kontrolného orgánu, tak by som si to naštudoval a potom by som tu kvalifikovane vystúpil. Skutočne sa vám to nevydarilo. Myslím si, že v tejto snemovni skutočne vznikne určite lepšia nálada, lepšia spolupráca a v budúcnosti sa vám bude dariť lepšie.

    Ďakujem.

  • Pán predsedajúci, prepáčte, že opäť do toho vstupujem, ale musím odpovedať pánu poslancovi Macuškovi, že si zjavne neprečítal rozhodnutie Ústavného súdu v kauze občan Ďuračka, a komisia, ktorá preverovala petičné hárky, pretože tam by sa jasne dočítal, že komisia sa dopustila protizákonnej činnosti, porušila zákon o archívnictve, vyhlášku ministerstva vnútra o archívnictve a porušila ústavu v článku o ochrane osobnosti človeka tým, že nezákonným spôsobom vyhotovila kópie. Pán Macuška, ja som si myslel, že ste skutočne erudovaný právnik a tieto veci poznáte. Ak nie, dovolím si vám rozhodnutie Ústavného súdu doručiť, aby ste si ho mohli prečítať.

    Ďakujem.

  • Pán kolega Urban, keď hovoríte o našom predsedovi KDH, tak samozrejme, okrem tých argumentov, čo povedal kolega Šagát, že ten list, ktorý prečítal váš posluhovač pán redaktor v televízii s celým tímom, bolo vytrhnutie z kontextu toho listu. Keby boli charakterní, tak by prečítali celý list. Ale ja sa nedivím, že to robia s najväčším masmediálnym nástrojom, pretože pán Slobodník sa aj tu vyjadril, ako budete tento nástroj využívať. Odkážte vašim prisluhovačom zo Slovenskej republiky, ktorí používajú také argumenty, ako je konto pána prezidenta v zahraničí, ako je Sičko a Siko a podobné argumenty. Myslíte si, že všetci ľudia na Slovensku sú hlúpi? Veď na Slovensku sú aj rozumní ľudia, ktorí vedia, že vedome klamete ľudí. Keby ste toto všetko zvážili, tak by ste dnes ani nevystúpili.

  • Myslím, že už teraz nie je priestor na takúto diskusiu, ale napriek tomu ma veľmi zaujala vo všeobecnej rozprave úvaha Ivana Šimka. Zamyslite sa nad tým. Ja už som v tomto parlamente raz povedal a znovu opakujem: Willy Claes padol na základe úplatkov, ktoré boli pred 12 rokmi, kanadskou vládou otriasa korupčný škandál, ktorý bol pred 17 rokmi. Kolegyne, kolegovia, vy nie ste vládna koalícia na večné veky. Pravda vyjde navrch. Konajte vždy tak, aby ste mali toto na zreteli.

    Pán Macuška, kto informoval delegátov snemu HZDS o výsledkoch Macuškovej komisie? Ja som sa z novín dozvedel, pán Mečiar povedal, že vám je to už všetko jasné, vy viete, kto koľko zobral. Som ja taký istý občan ako člen HZDS alebo delegát HZDS? Mám právo na tie informácie? Neotvárajme, prosím, tento balík. A keď čosi v tomto parlamente silou pretlačíte, pamätajte na to, že sila pôsobí v časovo obmedzenom priestore. Príde čas, keď pravda vyjde najavo.

    Ďakujem.

  • Na ilustráciu hodnovernosti svedka pána Juhoša si dovolím citovať z dnešnej Národnej obrody, z jeho druhého listu, ktorý odoslal 31. 7. 1995, v ktorom napísal: "Zostrojil som stroj, ktorý sa dokáže sám pohnúť a v pohybe zotrvá bez použitia akejkoľvek známej energie." To napísal.

    Z Kancelárie prezidenta republiky ho odporučili na Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky a vypýtali si informácie o obvinenom od náčelníka väznice. Ten oznámil, že ide o trikrát súdne trestaného recidivistu a jeho správanie vo väzbe je na požadovanej úrovni. Asi toľko na záver.

  • Ďakujem. Nechcete sa vzdať, pán poslanec? Buďte taký dobrý. Dajte slovo pánu Mikloškovi.

  • Chcem len povedať, že spomínaný juhoslovanský občan, ktorý je v base, je zrejme po Thomasovi Grabnerovi druhým korunným svedkom hnutia HZDS. Všetko dobré vám želám.

  • Ďakujem. Tak, priatelia, v rámci tohto nádherného konca o odstraňovaní nenávisti mi dovoľte, aby som vám poprial dobré sviatky na budúci týždeň. Sú to v európskom duchovnom tradičnom vývoji naozaj najdôležitejšie sviatky. Prosím vás, užime ich nato, aby sme sa stali trocha viac ľudskejší, aby v nás ten - povedal by som - živočíšnejší suterén menej pôsobil.

    Prajem vám všetkým dobré užitie sviatkov a ďakujem za vašu doterajšiu výdrž.

    Tým sme program 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vyčerpali. Ďakujem vám za účasť a vyhlasujem 14. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky za skončenú.

  • Rokovanie schôdze skončené o 14.55 hodine.