• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie prerušenej 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa schváleného programu pristúpime k d v a d s i at e m u p i a t e m u bodu programu, ktorým sú

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky prednesené, resp. písomne podané na 13. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Písomné odpovede ste dostali ako tlač 376.

    Pýtam sa, vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, či súhlasíte s odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na vaše interpelácie. Prosím vás, aby ste uviedli bod, pod ktorým sú vaše odpovede.

    Nech sa páči, pán poslanec Dzurinda.

  • Pán predsedajúci, budem hlasovať dnes náhradnou kartou číslo 3.

  • Áno, ďakujem. Nech sa páči, pán Brňák.

  • Pán predsedajúci, budem hlasovať náhradnou kartou číslo 2.

  • Pán predsedajúci, chcem oznámiť, že som si na organizačnom odbore Národnej rady overil, že moju interpeláciu, ktorú som adresoval premiérovi vlády na 13. schôdzi Národnej rady, 20. februára kancelária odoslala premiérovi. V dokumentoch, ktoré sme dostali ako písomné odpovede, sa nenachádza a ani iným spôsobom mi pán premiér neodpovedal. Čiže konštatujem, že si nesplnil svoju povinnosť.

  • Áno. Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Boros.

  • Pán podpredseda, chcem sa vyjadriť k odpovedi pána ministra kultúry pod číslom 9. Zase mám šťastie, lebo keď som interpeloval pána ministra, práve vyšiel, a teraz ešte nedošiel, takže dúfam, že sa mu moja odpoveď na jeho odpoveď dostane do rúk písomne. Keď už mám slovo, tak ju prednesiem.

    Vážená Národná rada, vážený neprítomný pán minister,

    v odpovedi na moju interpeláciu ohľadom divadla Thália v Košiciach uvádzate, že finančné prostriedky na činnosť divadla v roku 1995 boli zvýšené o viac ako jeden a štvrť milióna slovenských korún. Aby sme mali pravdivý prehľad o vývoji rozpočtu divadla od roku 1993 do roku 1996, dovolím si vám predložiť údaje z rozpisov záväzných výstupov štátneho rozpočtu na jednotlivé roky. Na rok 1993 to činí 6 694 tisíc, na rok 1994 je to 6 010 tisíc, na rok 1995 je to 7 411 tisíc a na rok 1996 je to 6 500 tisíc Sk. Pritom by ste však mali byť oboznámený, pán minister, s tým, že poistné do fondov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Sociálnej poisťovne a príspevok do Fondu zamestnanosti do roku 1995 pre rozpočtové a príspevkové organizácie boli hradené priamo zo štátneho rozpočtu a do rozpisu záväzných výstupov sú zahrnuté až od januára 1995. Preto je porovnanie objektívne až po odpočítaní týchto položiek.

    V roku 1994 na základe uznesenia vlády ešte vlastne vstúpila do platnosti regulácia, na základe ktorej koncom roku 1994 rozpočty boli skrátené o 7 % a organizácie túto sumu mali vyrovnať z rozpočtu na rok 1995. Táto čiastka v konkrétnom prípade tiež činila 450 tisíc Sk. Vychádzajúc z týchto údajov a faktov vývoj skutočného rozpočtu divadla Thália je nasledovný: V roku 1993 činí 6 694 tisíc, v roku 1994 je to 6 010 tisíc, v roku 1995 je to 5 727 tisíc a v roku 1996 už len 5 200 tisíc Sk. Toto je úplne iný obraz, než ste vy načrtli vo svojej odpovedi.

    Veľmi krátko o ďalších vašich tvrdeniach: V novembri a v decembri v roku 1995 divadlo neprestalo hrať. V Košiciach síce elektrický prúd a kúrenie nemali, ale keby ste to nevedeli, tak vám dávam teraz do pozornosti, že divadlo Thália je zájazdové divadlo a situáciu riešilo v tomto období zájazdovými predstaveniami. O naplnení vytýčených úloh svedčia údaje, ktoré sú uvedené v rozbore činnosti divadla, ktoré ste, samozrejme, dostali aj vy a z ktorých vyberám iba tri údaje: predstavenia na 105 %, návštevnosť na 110 %, tržby na 112 %. Tie a ďalšie údaje vyvracajú vaše tvrdenia, pán minister.

    Mimoriadne nepríjemné predtuchy však vzbudzuje tá veta vašej odpovede, kde píšete - citujem: "Keby sme celú vec posudzovali konzekventne, bol tu vrchovato naplnený dôvod na zrušenie divadla Thália." Koniec citátu. Je mi veľmi ľúto, že tu nie je prítomný pán minister, pretože chcel som vyjadriť svoje presvedčenie, že nepravdivosť snáh o zrušenie divadla Thália pán minister teraz potvrdí tu, pred ctenou Národnou radou.

    K ďalšiemu problému: Pán Ing. Kollár práve na toto nebezpečenstvo upozornil aj prezidenta Maďarskej republiky, a to až potom, keď beznádejne hľadal riešenie u vás na ministerstve kultúry, kde sa na jeho žiadosti o prijatie vôbec nereagovalo.

    Dovoľte mi ešte, aby som vyvrátil vaše pochybnosti o pravdivosti údajov o grantoch získaných pre divadlo Thália pánom Kollárom. Aj keď hodnotu darov nepočítame, treba konštatovať, že divadlo v roku 1993 získalo 623 tisíc korún od nadácií a podnikateľov, v 1994 roku 884 tisíc korún a v 1995 roku 415 tisíc korún. Vzhľadom na to, že uvedené sumy cez divadlo obohatili Slovenskú republiku, pán inžinier Kollár by zaslúžil poďakovanie, a nie odvolanie z funkcie.

    Záverom: Vašu odpoveď na moju interpeláciu, vážený pán minister, som nútený považovať za neodbornú, nepodloženú a zároveň zavádzajúcu, a tak neprijateľnú.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Čiže s odpoveďou nesúhlasíte, pán poslanec.

    Nech sa páči, pán poslanec Csáky.

  • Ďakujem.

    Pán predsedajúci, chcem sa vyjadriť k odpovedi pána ministra Duckého, ktorá sa nachádza pod bodom 2. Týka sa to finančného zabezpečenia dostavby jadrovej elektrárne Mochovce. Chcem povedať, že nie som spokojný s odpoveďou pána ministra. Pán minister mi neodpovedal minimálne na tri konkrétne otázky, ale vzhľadom na to, že celá problematika je už pred výborom pre životné prostredie a výbor má platné rozhodnutie, že v júni sa k tejto problematike komplexne vrátime, nebudem žiadať ani to, aby sme hlasovali o odpovedi, a nebudem interpelovať pána ministra opakovane, možno až niekedy v júni.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Čiže ste nespokojný, pán poslanec?

  • Nie. V júni budem znova interpelovať.

  • Dobre. Ďakujem. Pán poslanec Mikloško.

  • Ďakujem.

    Rád by som sa vyjadril k odpovedi pána generálneho prokurátora, ktorá je pod bodom číslo 3. Interpeloval som ho k otázke Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici pri vyšetrovaní triptychu Klaňanie sa troch kráľov.

    Vážený pán generálny prokurátor, váš list sa začína slovami "musím s ľútosťou konštatovať..." atď., ale najmä si dovolím odcitovať koniec: "Dovolím si predpokladať, vážený pán poslanec, že táto i ostatné otázky, ktoré ste mi položili, sú čisto tzv. básnickými otázkami, na ktoré nie je možné odpovedať a ktorými ani cieľom nebolo vyvolať odpoveď, ale niečo celkom iné." A záver: "Preto by som si Vás na záver dovolil poprosiť, aby ste mi tzv. básnické otázky, na ktoré sa v bežnom spoločenskom styku odpoveď neočakáva, týmto spôsobom v budúcnosti nepredkladali."

    Vážený pán generálny prokurátor, dovolím si vám povedať, že možno som podal svoje otázky v básnickej forme, ale v každom prípade som vám položil otázky. Spýtal som sa, čo robila Generálna prokuratúra od 30. novembra do 29. decembra 1995, keď nezistila, že Tomas Grabner neexistuje, že nebýva vo Švajčiarsku, že v mestečku Dalenvil nie je taká ulica, ďalej, že také čísla pasu, ktoré on má vo svojom pase, Švajčiari vôbec nevydávajú, ďalej, že Schwarzenberg Platz 7, čo má ako prechodné bydlisko, zhodou okolností minulý týždeň sme sa tam boli pozrieť s pánom Čarnogurským, vôbec neexistuje ako obytná budova.

    Na žiadnu z týchto otázok ste mi neodpovedali. A pritom to má byť korunný svedok. Hovoríte, že v tomto období Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici neopisovala uznesenie. Potom v tom prípade si myslím, že v tom období musela hrať alebo karty, alebo šach, ale v každom prípade keď takúto zásadnú vec krajská prokuratúra nezistí, neviem si predstaviť, čo vlastne zisťuje.

    A ak dovolíte ešte jednu vec. Vo svojom liste mi píšete, že súd v konečnom dôsledku rozhodne, či triptych Klaňanie sa troch kráľov je, alebo nie je kultúrna pamiatka. Je to v každom prípade neuveriteľná novinka, že o pamiatkach bude rozhodovať nezávislý súd. V tomto teda musím konštatovať, že nie som spokojný s vašou odpovedať, a jednak, že aj v budúcnosti, bohužiaľ, asi budem musieť, zdá sa, klásť vám čím ďalej viac otázok, pretože v istých postupoch sa nám zdá, že prokuratúra nepostupuje tak, ako by mala.

    Ešte jedna vec týkajúca sa odpovede pána predsedu vlády pána Mečiara ohľadne účasti Slovenskej informačnej služby v kauze obrazu Klaňanie sa troch kráľov. Táto odpoveď nakoniec bola publikovaná aj v novinách. Chcem povedať, že predseda vlády nazval moje otázky týkajúce sa účasti Slovenskej informačnej služby na prípade banskobystrického biskupstva psychiatrickými víziami. Tesne na to bolo publikované svedectvo sudcu z Banskej Bystrice, ktorý dosvedčil, že pán Jaroslav Svěchota žiadal odpočúvanie banskobystrického biskupstva v štátnom záujme.

    Pánu predsedovi Mečiarovi zatiaľ odkazujem len toľko, že aj ja, aj KDH bude pokračovať v týchto psychiatrických víziách až do úplneho vyjasnenia tohto prípadu účasti Slovenskej informačnej služby na prípade banskobystrického biskupstva.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec, len na objasnenie: Nemôžete interpelovať pána prokurátora, môžete požiadať o písomnú odpoveď. Ak ste nespokojný, znova môžete požiadať o písomnú odpoveď.

  • V tom prípade už nežiadam ďalšiu odpoveď, ale, bohužiaľ, ešte v budúcnosti z mojej strany budú položené na vašu stranu otázky.

  • A ak ste nedostali odpoveď od pána premiéra, musíte tiež znova interpelovať pána premiéra.

    Nech sa páči, pán Vaškovič.

  • Vážený pán predsedajúci,

    ja som mal tri interpelácie a jeden podnet. Musím tiež konštatovať, že nie som spokojný s odpoveďami, ale myslím si, že je úplne trápne, aby sme hlasovali o tom, či ja som spokojný, alebo nespokojný. Mali by sme sa dohodnúť, že tento bod programu vypustíme a nebudeme sa zosmiešňovať.

    Žiaľbohu, na jeden podnet som nedostal vôbec odpoveď. Totiž jedna interpelácia bola na ministra pre správu a privatizáciu pána Petra Bisáka a zároveň to bol podnet Fondu národného majetku. Tam stačilo, aby mi pán prezident odpísal jednou vetou, že dostal môj podnet a dal ho na prešetrenie dozornej rade. Toto sa nestalo. Toto je už niekoľkonásobný prípad, že prezident Fondu národného majetku absolútne ignoruje poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pokiaľ ide o odpoveď pána ministra Bisáka, chcel by som pripomenúť, že svojou interpeláciou som sledoval iba to, aby dal výklad k tomuto prípadu, pretože ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku je navrhovateľom zákona číslo 92, teda aby mi vysvetlil paragraf týkajúci sa predajov na kapitálovom trhu - ako sa to vysvetľuje. Nestalo sa tak. On ma iba odkázal, že je to vec Fondu národného majetku a Fond národného majetku, samozrejme, na tento podnet vôbec nereagoval.

    Takisto ďalšie odpovede nie sú úplné, ale nebudem ich tu rozoberať. V tých miestach, kde si myslím, že odpoveď nie je dostatočná, budem interpelovať ešte raz. Keby tu bol pán minister financií, tak by sme si to možno vydiskutovali ústne a nemusel by som opäť interpelovať písomne.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, nepovedali ste mi čísla odpovede na vaše interpelácie. Potreboval by som to, aby som vedel zapísať pánov ministrov, aj ministra financií pána Kozlíka.

  • Číslo 5 je odpoveď pána Kozlíka. Prepáčte, ale ja som to len teraz dostal na stôl, pozriem si, aké sú to čísla, a písomne vám to predložím.

  • Dobre, ďakujem. Pán poslanec Szigeti.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážená neprítomná pani ministerka školstva, vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    bohužiaľ, nie som spokojný a nemôžem prijať odpoveď pani ministerky na moju interpeláciu vo veci zápisu školopovinných detí do 1. ročníka Základnej školy Dunajská Streda, a to z viacerých dôvodov. Bohužiaľ, domnievam sa, že práve spôsobom, aký prezentujete vo svojej odpovedi, sa dajú v skutočnosti poprekrúcať právne a legislatívne predpisy. Nemôžem súhlasiť v žiadnom prípade s argumentáciou, že keby sa bol pán riaditeľ Školskej správy v Dunajskej Strede zachoval inak, bol by porušil rôzne právne a legislatívne normy, a vymenúvate tu 7 rôznych zákonov, vyhlášok a smerníc.

    Okrem toho sa pokúšate argumentovať rôznou štatistikou a, bohužiaľ, tieto údaje nezodpovedajú skutočnosti, sú zavádzajúce. Preto by som vám odporúčal, aby ste si prezreli ešte raz vlastnú štatistiku. Totiž v odpovedi argumentujete tým, že v okrese Dunajská Streda len v dvoch obciach sú malotriedne základné školy s vyučovacím jazykom slovenským. To nie je pravda, pretože podľa najnovších štatistických ukazovateľov v sieti základných škôl v okrese Dunajská Streda je 11 malotriednych základných škôl, nie dve. V ďalšom argumentujete tým, že pán riaditeľ Školskej správy v Dunajskej Strede nemohol konať inak, ako konal.

    Ja som nemal žiadne námietky voči tomu, aby sa obrátil na starostov a primátorov v obciach a mestách, aby vyhlásili v miestnom rozhlase, že pokiaľ v obci nie je základná škola s vyučovacím jazykom slovenským, aby to bolo propagované, a ak je o to záujem, aby sem rodičia prihlásili svoje deti. Ale v tom liste je uvedené aj to, že sú tam aj obce, v ktorých nie je žiadna základná škola, a pán riaditeľ školskej správy rodičov maďarskej národnosti už neinformoval, nevyšiel im v ústrety, že v prípade záujmu by školská správa bola ochotná založiť v danej dedine aj základnú školu s vyučovacím jazykom maďarským. Ja som práve namietal voči tomu, že je to jednostranná informácia a jednostranné zvýhodnenie, resp. znevýhodnenie občanov tejto republiky, pretože ak hovoríme o základných právach, základným právom v tejto republike pre každého občana je právo na vzdelávanie. A Ústava Slovenskej republiky jednoznačne hovorí o tom, že príslušníci národnostných menšín majú právo vzdelávať sa v materinskom jazyku. Takže podstata mojej interpelácie smerovala proti tomuto rozhodnutiu, že pán riaditeľ znevýhodňoval určitú skupinu občanov. A vo vašej odpovedi, bohužiaľ, nenachádzam odôvodnenie, prečo pán riaditeľ Školskej správy v Dunajskej Strede konal takým spôsobom. Práve z toho dôvodu nemôžem prijať vašu odpoveď na moju interpeláciu.

    Pán podpredseda Ľupták, je to odpoveď pod číslom 16.

  • Áno, ďakujem. Pán poslanec Komlósy.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážení členovia vlády, vážená Národná rada,

    chcem sa vyjadriť k odpovediam pod číslami 34 a 35.

    Najprv k odpovedi pod číslom 35: Chcem sa poďakovať ministrovi obrany pánu Sitekovi za včasnú a korektnú odpoveď na prvú časť mojej interpelácie. Aj keď celkom nesúhlasím s jeho názorom o expanzii a umiestnení jednotiek Armády Slovenskej republiky v Rimavskej Sobote, čo je celkom iný problém, ako bol predmet mojej interpelácie, musím konštatovať, že rezort ministerstva obrany naozaj nie je zodpovedný za daný stav školstva v Rimavskej Sobote a nie je jeho prvoradou úlohou riešiť priestorové problémy v inom rezorte, v tomto prípade v rezorte ministerstva školstva. Moja snaha smerovala len k tomu, že berúc do ohľadu moje informácie, že iniciatíva na skrátenie termínu ukončenia zmluvného vzťahu, pre mňa z nepochopiteľných dôvodov, bola vyvíjaná zo strany Školskej správy v Rimavskej Sobote, aby sa s ohľadom na nevyriešený problém umiestnenia školy postupovalo podľa predošlého dodatku hospodárskej zmluvy, kde bol termín stanovený na 1. júla 1998.

    Čiže ešte raz ďakujem za odpoveď a s touto odpoveďou aj súhlasím.

    Čo sa týka odpovede ministerky školstva pani Slavkovskej, predtým než zaujmem stanovisko k obsahu tejto odpovede, chcem uviesť nasledovné: Hoci je na liste uvedený dátum 7. marca 1996, do Národnej rady podľa pečiatky na obálke došiel až 15. marca 1996, čo už je po zákonom stanovenej lehote, a do vlastných rúk som túto odpoveď dostal až predvčerom, teda 26. marca 1996. Nechcem zbytočne a neopodstatnene niekoho obviňovať, ale určité moje podozrenie, že niečo v tomto smere nie je v poriadku, vyplýva aj z toho, že pri nedávnej návšteve pani ministerky v okrese Rimavská Sobota dňa 7. marca, teda ten istý deň, keď vznikol tento list, táto odpoveď, 7. marca 1996, na otázku riaditeľky dotknutej školy sa pani ministerka vyjadrila tak, že o danej problematike nie je informovaná. Ako dobrú radu do budúcnosti pre ministerstvo školstva, pre pani ministerku odporúčam, aby odpovede na interpelácie posielala priamo na domáce adresy jednotlivých poslancov, čím sa podobné nedorozumenia môžu odstrániť.

    A teraz k obsahu: K prvému problému, teda k umiestneniu základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským na ulici Dobšinského ste, pani ministerka, neurobili nič inšie, ako ste konštatovali tie skutočnosti, ktoré som uviedol ja vo svojej interpelácii ako daný problém. Nedostal som žiadnu odpoveď na to, z akých dôvodov pristúpila Školská správa v Rimavskej Sobote k podpísaniu dodatku číslo 2 k hospodárskej zmluve, prečo iniciovala skrátenie termínu nájmu budovy z 1. júla 1998 na 1. júla 1996, keď vedela, že nové priestory pre túto školu na sídlisku Západ k tomuto termínu alebo aspoň k termínu 1. septembra, teda k začiatku školského roka, nebude možné odovzdať do užívania.

    Čo je najsmutnejšie, nedostal som odpoveď ani na to, ako chce ministerstvo školstva a Školská správa v Rimavskej Sobote reálnym spôsobom riešiť túto vážnu situáciu. Veľmi krátka vetička o tom, že školská správa bude rokovať s prenajímateľom o možnosti ďalšieho nájmu, ma vôbec neuspokojuje, hlavne po tom, čo som si prečítal odpoveď ministra obrany, aké je jeho stanovisko v tejto veci ako prenajímateľa.

    Vami uvádzaná suma, pani ministerka, 18 miliónov Sk na dokončenie školskej budovy na sídlisku Západ, môže byť pravda a nespochybňujem ju, ak zoberieme do úvahy úplnú, teda projektovanú prácu, vrátane terénnych úprav. Podľa vyjadrenia Mestského úradu v Rimavskej Sobote však na to, aby sa mohlo 1. septembra tohto roku začať vyučovanie v nových učebných priestoroch, aj keď sa to musí považovať len ako dočasné provizórium, je potrebných približne 8 miliónov Sk. Je to tiež jedna z možností, o ktorej Školská správa v Rimavskej Sobote vie, ktorá by ako-tak dočasne riešila akútnu hrozbu zrušenia jednej základnej školy. Vzhľadom na to, že mesto po preinvestovaní približne 17 miliónov Sk na dokončovacie práce školských budov v predošlých dvoch-troch rokoch vyčerpalo svoje finančné možnosti, k takémuto riešeniu je potrebná účinná a včasná pomoc zo strany ústredných orgánov, predovšetkým zo strany ministerstva školstva. K tomuto riešeniu som očakával stanovisko ministerky Slavkovskej.

    Pani ministerka, na základe vašej odpovede ďalej zotrvávajú, ba dokonca sa prehlbujú obavy učiteľov a rodičov žiakov predmetnej školy, ale aj veľkej väčšiny mojich spoluobčanov v Rimavskej Sobote z ďalšej existencie a perspektívy tejto školy, čo značne prispieva k prehĺbeniu pretrvávajúcej krízy v riešení základného školstva v Rimavskej Sobote.

    K druhej časti, teda k problematike olympiád, organizovania olympiád v Rimavskej Sobote, chcem vyjadriť len počudovanie a konštatovať protirečivosť v odpovedi. Odvolávate sa na zásady Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky na organizovanie a riadenie súťaží žiakov základných a stredných škôl Slovenskej republiky číslo 2154/94-213, čo zjavne znamená, že boli vydané ešte v roku 1994. Ak tieto zásady obsahujú aj pokyn, že olympiády sa môžu riešiť len v slovenskom jazyku, prečo potom tieto zásady neboli rešpektované v minulom roku? Ak je pravda, že len v Rimavskej Sobote došlo k takémuto incidentu, ako mieni postupovať ministerstvo školstva voči ďalším riaditeľom školských správ, ktorí zjavne nerešpektovali alebo porušili tieto zásady?

    K poslednému odseku len krátko toľko, že ani jedným slovom, ani nepriamo som vo svojej interpelácii nespomenul zákon číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku. Ak sa vy ohradzujete, pani ministerka, voči takýmto súvzťažnostiam, presviedča ma to len o tom, že v pozadí takéhoto postupu riaditeľa Školskej správy v Rimavskej Sobote predsa len stoja ustanovenia spomínaného zákona, ktoré v tom čase boli všeobecne známe.

    Teda tým chcem vyjadriť svoju nespokojnosť s odpoveďou pani ministerky Slavkovskej.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, pán poslanec Švec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Ja som adresoval dve interpelácie na členov vlády Slovenskej republiky, na podpredsedu vlády a ministra financií pána Kozlíka a na premiéra pána Mečiara. Dostal som dve odpovede, z ktorých ani jedna nie je v zozname, takže sa ospravedlňujem, že neviem udať číslo týchto odpovedí.

    Rád by som vyjadril poďakovanie podpredsedovi vlády pánu Kozlíkovi za úplnú odpoveď na moju otázku týkajúcu sa výstavby univerzitnej nemocnice Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Z odpovede vyplýva, že táto nemocnica bude dostavaná do roku 1998 a že bude financovaná z medzinárodnej pôžičky, z Medzinárodného menového fondu. Treba konštatovať, že Bratislava a Slovenská republika týmto spôsobom získa kvalitnú výučbovú základňu a skvelú nemocnicu. Takže som veľmi spokojný s touto odpoveďou a vyjadrujem pánu podpredsedovi vlády svoje poďakovanie.

    Druhá odpoveď sa týka mojej interpelácie pána premiéra vlády Slovenskej republiky, či Ministerstvo školstva Slovenskej republiky plní programové vyhlásenie vlády. Vo svojej interpelácii som pochybnosť o tomto postupe vyjadril analýzou rozpočtu rezortu ministerstva školstva a v interpretácii jednotlivých krokov pri rozhodovaní o realokácii finančných prostriedkov na jednotlivé typy vysokých škôl.

    Odpoveď som dostal z ministerstva školstva, teda nie od pána predsedu vlády, podpísanú úradníkom ministerstva školstva, a podľa typu podpisu sa domnievam, že ide o pána Magdoléna, ktorý nie je ani riaditeľom odboru vysokých škôl, ani riaditeľom vyššieho riadiaceho stupňa. Odpoveď je taká, ako sa dala očakávať od ministerstva školstva. Môj zámer bol interpelovať pána premiéra, a nie pani ministerku, pretože moje predchádzajúce interpelácie rezultovali v odpoveď, ktorá bola neobsažná a nebola ani dosť konkrétna. Táto odpoveď, samozrejme, je rovnaká, a preto s ňou nesúhlasím, nie som spokojný a dávam všeobecnú otázku, či v prípade odpovede na moju interpeláciu bol dodržaný § 89 a § 90 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Máte to pod číslom 25 od pána ministra Kozlíka a odpoveď pani ministerky pod číslom 26.

    Takže s odpoveďou pána Kozlíka súhlasíte, ale s odpoveďou pani ministerky nie. Áno?

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Dzurinda.

  • Pán predsedajúci, chcem vyjadriť nesúhlas s odpoveďami na moje interpelácie uvedené pod číslami 21 a 22.

    Pod číslom 21 mi odpovedá Alexander Rezeš, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií, na moje otázky, ale odpovedá veľmi nekonkrétne, vyhýbavo a povrchne. Uvediem len dva-tri príklady. Na moju otázku, čo urobia železnice s tým, že im na krytie výkonov vo verejnom záujme chýba 1 300 miliónov korún, mi odpovedá, že je to len 1 200 miliónov korún a že to vyriešia železnice racionalizačnými prostriedkami. Neuvádza ani jediné. Pripomínam, že jesenné zrušenie 400 vlakov denne ušetrí len 175 miliónov korún. Ako získajú železnice tých 1 200 miliónov korún?

    Sťahovanie Slovenskej pošty odôvodňuje blízkosťou vyhovujúceho letiska, cestného, železničného prepojenia. Hovorí, že Banská Bystrica má dobrú polohu na prepravu zásielok. Ja sa domnievam, že Bratislava o nič menej v týchto kritériách nezaostáva a hlavne nehovoríme o žiadnom prevádzkovom zariadení Slovenskej pošty, ale o riaditeľstve. Jednoducho vyhol sa odpovedi, alebo neuvádza argumenty sťahovania. Na moju konkrétnu otázku, koľko to bude stáť, neuvádza žiadne číslo. Hovorí, že to budú len úhrady cestovného a stravného pre pracovníkov preberajúcich dokumentáciu a majetok. Ja napríklad viem, že za budovu platí Slovenská pošta Banskej Bystrici 67 miliónov korún. Opäť podotýkam - žiadne číslo, nič konkrétneho, len všeobecná verbálna odpoveď.

    Ako posledný príklad uvediem, že som sa pýtal pána ministra Rezeša, aké boli položky, na ktoré minul alebo Slovenské telekomunikácie minuli takmer 20 miliónov korún v súvislosti so sťahovaním pána ministra z budovy na Miletičovej ulici do budovy Slovenskej pošty na Námestí slobody. Bezprostredne na úpravu priestorov pre pána ministra a následne presťahovaného pána generálneho riaditeľa, ktorého vystriedal v jeho priestoroch pán minister, sa minulo 19 600 tisíc korún.

    Pán minister mi odpovedal, že išlo o bežné rekonštrukčné práce. Pýtal som sa vyslovene na položky. Moja fantázia jednoducho si nevie predstaviť, na aké bežné rekonštrukčné práce, keď to bola kancelária generálneho riaditeľa Slovenských telekomunikácií, mohol pán minister minúť 19 600 tisíc korún. Ide o peniaze daňových poplatníkov, preto vyslovujem veľkú nespokojnosť s touto odpoveďou.

    Pod číslom 22 mi odpovedal pán minister Ducký na interpeláciu, ktorú som však písal pánu premiérovi. Ja už som druhýkrát písal pánu premiérovi, ale ani raz neodpovedá. Týka sa medzivládnej dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Ruskej federácie o spolupráci pri ukončení prvého dvojbloku jadrovej elektrárne Mochovce. Keďže ide o medzivládnu dohodu, obracal som sa už teraz druhýkrát na pána premiéra, kde som vyjadril vážne znepokojenie z absolútnej exkluzivity, ktorú slovenská vláda poskytla Ruskej federácii v oblasti dodávky jadrového paliva pre všetky slovenské reaktory na celú dobu ich životnosti.

    Pán premiér neodpovedá, z jeho poverenia odpovedá pán minister Ducký, ktorý v zásade vo svojom stanovisku potvrdil, že Rusi takúto absolútnu exkluzivitu dostali. Neuvádza však prečo, nedostatočne sa vyjadruje k rozporu medzi touto poskytnutou exkluzivitou a niekoľko rokov prebiehajúcim medzinárodným trendom na diverzifikáciu dodávateľov jadrového paliva, ktorá - táto diverzifikácia - vychádza z vládnych dokumentov, koncepcií, z uznesení vlády.

    Pán minister Ducký neodpovedá na tri veľmi konkrétne otázky.

    1. Kedy bude, alebo bola, odkedy je táto zmluva účinná?

    2. Prečo ide o dohodu medzi vládami, keď sa rieši podnikový problém?

    3. Kedy bude zmienený medzinárodný tender vyhodnotený?

    Týmto konkrétnym otázkam sa odpoveď úplne vyhýba. Preto aj s touto odpoveďou na interpeláciu som nespokojný.

    A na záver chcem oznámiť, že som nedostal v stanovenom čase podľa zákona odpoveď od ministra financií a podpredsedu vlády pána Kozlíka na interpeláciu týkajúcu sa privatizácie finančných inštitúcií. Vzhľadom na to, že počúvam, že podobné skúsenosti majú aj mnohí moji ďalší kolegovia, vznášam otázku podľa § 92 rokovacieho poriadku na predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem sa vás opýtať, pán predseda, ako si možno vysvetliť takéto správanie členov vlády, aké kroky ste podnikli na to, aby tento základný zákon, ktorým sa spravuje vzťah poslancov a členov vlády, dodržiavali, prípadne aké konzekvencie z takéhoto nedodržiavania zákona o rokovacom poriadku chcete vyvodiť.

  • Ďakujem. Pán Köteles, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som sa veľmi stručne vyjadril k odpovediam ministra kultúry Slovenskej republiky Ivana Hudeca a podpredsedu vlády Slovenskej republiky Jozefa Kalmana na moje interpelácie, ktoré sú pod bodmi číslo 17 a 18. Spomínaní páni, ako vyplýva z ich funkcií, sú zodpovední za stav a osud menšinových kultúr.

    Na základe diania v týchto oblastiach po nastúpení tzv. tretej Mečiarovej vlády, teda od chvíle, keď prebrali svoje funkcie, sa začala umelá devastácia našich tisíročných menšinových kultúrnych hodnôt. Tie hodnoty majú len jediný smrteľný hriech, že neslúžia záujmom vládnej koalície alebo úzkej skupine ľudí vo vedení Matice slovenskej.

    Vážená Národná rada, minister kultúry a podpredseda vlády mi vo svojich odpovediach dali za pravdu v tých faktoch, že keď štátne dotácie na divadelnú činnosť prepočítame na národnosti, vyjdú nasledujúce čísla: celoslovenský priemer je 92 korún, u Rómov pripadá na jednu osobu 122 korún, na občanov Slovenskej republiky rusínskej a ukrajinskej národnosti 390 korún, na občanov slovenskej národnosti 91 Sk a u vraj rovnoprávnych občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti 25,57 korún. Teda priepastné rozdiely.

  • Poznámky z pléna.

  • Sú diskriminovaní, pán Cuper.

    Ukrajinci, Rusíni, Rómovia a Nemci a hlavne Maďari v Slovenskej republike vzhľadom na ich inú kultúru, reč a zvyky právom očakávajú adekvátny podiel zo spoločnej pokladnice na svoje špecifické nároky v kultúrnej oblasti - a pán Cuper, teraz dávajte pozor - minimálne v tom pomere, ako sa zúčastňujú pri vytváraní spoločných prostriedkov. Teda my, Maďari, tých 25 korún na jednu osobu vôbec nepovažujeme za nijaký nadštandard, ale za trápnu jednu štvrtinovú čiastku z toho, čo nám prislúcha.

    K niektorým nepresnostiam vo vašich odpovediach. V odpovedi uvádzate, že pre divadlo Thália v Košiciach hrajúce po maďarsky bola zvýšená dotácia v roku 1995 o takmer 1 400 tisíc korún, ale v dôsledku porušenia elementárnych pracovných povinností zo strany pracovníka povereného výkonom funkcie riaditeľa tejto organizácie došlo k prerušeniu činnosti divadla Thália.

    Vážený pán podpredseda, chcel by som vás upozorniť, že divadlo Thália v roku 1993 dostalo štátnu dotáciu vo výške 6 660 tisíc korún, kým v tomto roku im je sľúbených 6 500 tisíc korún, z ktorého, keď odpočítam povinné odvody, vychádza mi 5 200 tisíc korún, teda o jednu štvrtinu menej. Keď k týmto číslam pripočítam aj infláciu od roku 1993, tak mi vychádza konečná cifra vo výške 2 890 tisíc korún. Teda za súčasnú neutešenú finančnú situáciu v divadle Thália už nie je zodpovedný odvolaný riaditeľ, ale tí, ktorí rozhodujú o udelení finančných prostriedkov.

    Som nútený odmietnuť pritom farizejské tirády o nejakom nadštandarde z úst štátnych úradníkov alebo z takých periodík ako napríklad Slovenský juh - citujem: "Osobitnú podporu nepotrebuje ani maďarská kultúra na Slovensku, keďže naša vláda, jej štátny rozpočet nerozlišuje príjemcov dotácií podľa národnosti, ba navyše, osobitnú podporu dostávajú maďarské kultúrne organizácie, vydavateľstvá a periodická tlač." Chcel by som dodať, že to nie je pravda.

    Pán podpredseda, vo svojej odpovedi uvádzate, že už bol vypísaný konkurz na obsadenie funkcie riaditeľa divadla Thália. Vzhľadom na fakt, že o takomto kroku ani najbližší zainteresovaní nevedia nič, pravdepodobne ide o omyl alebo niečo iného.

    Vážená Národná rada, na 13. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky som interpeloval predsedu vlády Vladimíra Mečiara, podpredsedu vlády Slovenskej republiky Jozefa Kalmana a ministra kultúry Slovenskej republiky Ivana Hudeca, aby urobili konkrétne kroky na záchranu divadelníctva hrajúceho po maďarsky v Slovenskej republike. Konštatujem, že predseda vlády Slovenskej republiky mi ani neodpovedal na interpeláciu. Tak zjavne porušil zákon číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku. A každý rok klesajúcu dotáciu nemôžem považovať za konkrétny krok v prospech divadelníctva hrajúceho po maďarsky v Slovenskej republike, takže ani odpovede pána ministra alebo pána podpredsedu nemôžem prijať.

    V bode b) som žiadal premiéra Slovenskej republiky, podpredsedu vlády Slovenskej republiky a ministra kultúry, aby urobili konkrétne kroky na zachránenie menšinových kultúrnych zväzov, ktoré sú zárukami na zachovanie pestrosti a kultúrnych a duchovných hodnôt v Slovenskej republike. Žiaľ, v rozpore so zákonom som nedostal odpovede.

    Takisto som písomne žiadal ministra kultúry Slovenskej republiky, aby predložil konkrétny rozpis štátnych dotácií jednak z fondu Pro Slovakia a takisto konkrétny rozpis pre národnostné kultúrne aktivity za rok 1995.

    Žiaľ, ani v tomto prípade som odpoveď nedostal, takže zjavne boli porušené zásady zákona číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady. Z toho dôvodu navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky uznesením vyslovila nespokojnosť nad sústavným porušovaním zákona číslo 44/1989 Zb. zo strany členov vlády s tým, že nedodržiavajú zákonom danú 30-dňovú lehotu na odpovede, alebo vôbec neodpovedajú na interpelácie poslancov.

  • Ďakujem, pán poslanec, čiže nesúhlasíte s odpoveďami. O slovo sa prihlásil pán predseda Gašparovič.

  • Chcem odpovedať pánu poslancovi Dzurindovi k tomu, čo som urobil preto, aby páni ministri odpovedali na interpelácie, a čo urobím ďalej. Pán poslanec Dzurinda, chcem povedať, že som urobil všetko, čo mi prikazuje rokovací poriadok. Od písmena, do bodky. A čo urobím na tú vašu druhú odpoveď? Urobím všetko, čo mi prikazuje rokovací poriadok. Keďže ste poslancom, viem, že ho poznáte, viete, čo urobím.

    Ďakujem.

  • Pán predsedajúci, pán predseda, členovia vlády, kolegyne, kolegovia,

    chcem zaujať stanovisko k odpovedi na interpeláciu pod číslom 48, v ktorej som na 13. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky žiadal predsedu vlády Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara o vysvetlenie vo veci úhrady finančných nákladov spojených so zabezpečením návštevy Svätého otca Jána Pavla II. na Slovensku.

    Odpovede sa ujal pán vicepremiér a minister financií Slovenskej republiky Sergej Kozlík, ktorý mi odpovedá, citujem: "V nadväznosti na uznesenie vlády Slovenskej republiky z 20. februára 1996 číslo 136, ktorým bola schválená účasť štátneho rozpočtu na financovaní výdavkov súvisiacich s návštevou Svätého otca na Slovensku v roku 1995, poukázalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky v prospech jednotlivých miest a obcí finančné prostriedky v celkovej sume 45 237 351 Sk podľa kvantifikácie uvedenej v materiáli. Platobné poukazy boli realizované dňa 6. marca 1996. S pozdravom, podpis."

    Za túto odpoveď ďakujem, ale zároveň by som chcel povedať jedno. Pôvodný sľub vlády uvedeným mestám v interpelácii bol vo výške 51 795 000 Sk. Uhradené prostriedky, ako som už uviedol, činili 45 237 351 Sk, čiže rozdiel, ktorý vznikol medzi sľubom a skutočnosťou, predstavuje 6 557 649 Sk. Keďže dotknutých miest je vcelku 8, po spriemerovaní na jedno mesto alebo obec činí rozdiel - 819 706 Sk.

    Žiadam teda o vysvetlenie v zmysle § 92 rokovacieho poriadku, akým spôsobom došlo k takému veľkému rozdielu medzi pôvodným prísľubom vo výške 51 795 000 Sk a skutkovou kvantifikáciou vo výške 45 237 351 Sk, teda ako došlo k vyčísleniu rozdielu 6 557 649 Sk vo vyčíslení požiadaviek miest.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem. Čiže nie ste spokojný s odpoveďou?

  • Vcelku nie som spokojný a žiadam o vysvetlenie v zmysle § 92 rokovacieho poriadku - žiadosti poslancov o informácie a vysvetlenia. Je to jasne formulovaná otázka, nebude problém. Nie som spokojný, žiadam o vysvetlenie.

  • Dobre, ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia slovenskej vlády, kolegyne a kolegovia,

    na niektoré odpovede a otázky, ktoré som vzniesol formou interpelácií, formou žiadostí o vysvetlenia alebo formou podnetu som dostal odpoveď, na niektoré som zatiaľ odpoveď nedostal. Ten systém je veľmi zaujímavý. Niektoré dostanem cez Národnú radu, niektoré mi prídu doporučeným listom domov. Bolo by asi potrebné organizačne zabezpečiť odosielanie interpelácií tak, aby sme ich dostávali na jedno miesto a aby sme mohli konštatovať, či odpoveď bola daná v termíne, alebo nie.

    Ja som zatiaľ nedostal odpoveď na svoje otázky o presune kompetencií na samosprávy, o kompetenciách druhých stupňov z ministerstva vnútra, z ministerstva financií, z ministerstva životného prostredia. Vzniesol som niekoľko interpelácií, jeden podnet, jednu žiadosť o vysvetlenie a v zmysle § 92 ods. 2 aj žiadosť o vysvetlenie na pána predsedu Národnej rady. Nedostal som od neho zatiaľ odpoveď. Otázka znela asi v tom, či podľa jeho názoru pri prerokúvaní priemyselnej politiky nebol porušený zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

    Dostal som síce odpoveď z ministerstva životného prostredia na túto otázku, takže by som bol rád, keby sa pán predseda vyjadril, či on požiadal ministerstvo, aby na túto otázku odpovedalo, alebo či to bola odpoveď, ktorá bola daná pánom ministrom na vysvetlenie.

    Kolegyne a kolegovia, o mechanizme interpelácií, o tom, ako Národná rada schvaľuje vlastne spokojnosť s odpoveďou, sme už hovorili. Pán kolega Vaškovič to opísal veľmi ukážkovým slovom. Dovoľte mi, aby som z dvoch interpelácií vybral dve ukážky, vyslovím s nimi nespokojnosť a vy sami potom hlasovaním rozhodnete, či som mal byť spokojný, alebo nie.

    V interpelácii na pána ministra Duckého som dal konkrétnu otázku, či pán minister Ducký a Fond národného majetku vedeli o tom, že Cebo holding Slovakia je založený fyzickými osobami, ktoré ako účastníci iných právnických osôb majú podlžnosti voči Fondu národného majetku. To znamená tí, ktorí neplatia Fondu národného majetku, privatizovali bez problémov druhú veľkú firmu. Dostal som odpoveď, to je posledná veta z odpovede na interpeláciu: "Finančné vzťahy medzi Fondom národného majetku a Cebo holding Slovakia, na ktoré ma upozorňujete, nesúvisia s kúpnou cenou." Ja som sa nepýtal na kúpnu cenu, položil som konkrétnu otázku a dostal som takúto odpoveď. Je zjavné, že interpelácia, resp. odpoveď prebehla v štýle "ja o koze a oni o voze".

    Podobne aj pán minister Rezeš, ktorému som konkrétne položil otázku, aké boli náklady na vybavenie bytov v Stupave pre pána riaditeľa Slovenských telekomunikácií a pre jeho šoféra, mi odpovedal, prečítam vám to doslovne: "V Stupave v budove Slovenskej pošty, Slovenských telekomunikácií boli zriadené na 2. poschodí inšpekčné izby, ktoré majú slúžiť pre pracovníkov Slovenských telekomunikácií. Rozhodnutím vedenia bola jedna bunka pridelená pánu Goliášovi, ktorému súčasne výmerom bolo stanovené nájomné. V druhej bunke boli zriadené zasadacie miestnosti pre potreby vedenia Slovenských telekomunikácií. Zriaďovanie inšpekčných izieb je bežnou zásadou v prevádzkových budovách Slovenských telekomunikácií." Ja som sa - po prvé - pýtal na náklady a po druhé - ak budete mať čas, kolegyne a kolegovia, choďte sa formou poslaneckého prieskumu presvedčiť, ako sú vybavené tieto inšpekčné izby.

    Takže s týmito dvoma odpoveďami, ktoré sú pod číslami 27 a 28, vyslovujem nespokojnosť.

    Kolegyne a kolegovia, všetkých by vás mohlo zaujímať, aké sú predstavy jednotlivých ministerstiev o pôsobnosti vyšších orgánov či už v štátnej správe, alebo v samospráve a aké kompetencie budú presunuté na samosprávu. Týmito konkrétnymi otázkami som žiadal formou interpelácie odpoveď od jednotlivých ministrov. Musím povedať, že úplnú a konkrétnu odpoveď som dostal jedine od pani ministerky Keltošovej, ktorá mi poslala materiál, z ktorého je zjavné, aká bude predstava o rozdelení kompetencií. Ostatné ministerstvá, ktoré mi odpovedali, a to boli ministerstvá zdravotníctva, kultúry, školstva a pôdohospodárstva, dali v tomto smere asi takú odpoveď, že zatiaľ je ešte predčasné o tom hovoriť, pretože ešte to nemajú rozdiskutované. Napriek tomu si dovolím, kolegyne a kolegovia, prečítať vám jednu perličku, ktorú považujte za perličku, najmä špecialisti na samosprávu.

    Pani ministerka Slavkovská mi odpovedala, že zatiaľ žiadne kompetencie na samosprávu, čo sa týka školstva, presúvať nebude, ale v liste mi napísala, že by ministerstvo školstva malo mať účasť aj naďalej si podržať kompetencie pri rozhodovaní a schvaľovaní v istých konkrétnych bodoch. A jeden z tých bodov je - citujem: "výber riadiacich pracovníkov štátnej správy a samosprávy". Špecialisti na samosprávu určite postrehnú, že pani ministerka školstva by už rada dirigovala aj magistrátom a voleným samostatným, nezávislým samosprávnym orgánom.

    Takže, žiaľ, musím aj s odpoveďami pod číslami 29, 31, 32 a 42 vysloviť nespokojnosť.

    Kolegyne a kolegovia, okrem toho, čo máte uvedené, zrejme z organizačných dôvodov nemáte tam odpoveď, ktorú som dostal z Fondu národného majetku od pána Gavorníka v oblasti privatizácie Biotiky v Slovenskej Ľupči. Len vás chcem touto cestou upozorniť na to, že hoci tu bola veľká polemika o tom, či sa poslanci môžu pýtať Fondu národného majetku, alebo nie, Fond národného majetku uznáva naše právo, uznáva to ako podnet, a na otázky, ktoré ako podnet vznášame, odpovedá. Hoci vecne s tou odpoveďou nesúhlasím, ale je úplná, vyčerpávajúca, a ďakujem pánu prezidentovi Gavorníkovi.

    No a na záver dostal som aj odpoveď na žiadosť o vysvetlenie od pána generálneho prokurátora, nemáte ho tiež v materiáloch. Pán generálny prokurátor mi formou vysvetlenia odpovedal na otázku, ako bude postupovať voči svojim pracovníkom, ktorí na základe protizákonne vyhotovených kópií overovali pravosť podpisov Demokratickej únie. Dostal som veľmi zaujímavú odpoveď. Pán generálny prokurátor mi napísal: "Po jeho preverení mestský prokurátor ani žiadny okresný prokurátor nedal pokyn na preverovanie petičných hárkov Demokratickej únie." Veľmi pekne, pán generálny prokurátor, ďakujem za odpoveď. V texte interpelácie požiadam pána ministra Hudeka o vysvetlenie, pretože ten tvrdí pravý opak.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. O slovo požiadal pán predseda. Nech sa páči.

  • Pánu poslancovi Černákovi. Pán poslanec Černák, počúvate? Na základe vašej otázky na mňa som požiadal ministra životného prostredia, aby vám dal odpoveď na vašu otázku.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Weiss.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcel by som sa vyjadriť k odpovedi na interpeláciu, ktorú som dal na pána ministra Rezeša vo veci pripravovaného zvýšenia cien služieb Slovenskými telekomunikáciami pre súkromné rozhlasové stanice. Je to odpoveď pod číslom 13. Chcem vysloviť nespokojnosť s touto odpoveďou. Plne chápem argument, ktorý pán minister uvádza, že sa zvýšili niektoré nákladové položky na prevádzku Slovenských telekomunikácií, ale nechápem, prečo sa viac nehľadajú vnútorné rezervy a všetky tieto zvýšené náklady sa prehodili najmä na súkromné rozhlasové stanice.

    Na niektoré moje otázky pán minister vôbec nedal odpoveď. Podstatou mojej interpelácie je skutočnosť, že Slovenské telekomunikácie sa pri postupe voči súkromným rozhlasovým staniciam správali, súc si vedomé svojho monopolného postavenia na trhu, súc si vedomé toho, že napríklad rádio FUN, rádio TWIST vzhľadom na výkon a koordináciu frekvencií nemajú v súčasnosti inú technickú možnosť, ako používať služby Slovenských telekomunikácii, sú teda od nich plne závislé, Slovenské telekomunikácie si mohli dovoliť postupovať metódou "ber, alebo choď preč".

    Pán minister mi neodpovedal na moju otázku, prečo sa postupovalo zo dňa na deň, prečo sa toto rozhodnutie urobilo takým spôsobom, že Slovenské telekomunikácie žiadali podpísať dodatok k zmluve, hoci pôvodne podpísané zmluvy so starými cenami sú platné na celé nasledujúce obdobie, to znamená na kalendárny rok 1996, ale neboli vypovedané k 31. 12. 1995. Z právneho hľadiska zákazníci vlastne nemuseli tento dodatok k zmluve rešpektovať, ale keďže sú v absolútne závislom postavení, jednoducho nemajú na výber.

    Ďalej som nedostal odpoveď na moje podozrenie, či zmluvy, ktoré Slovenské telekomunikácie predkladajú všetkým súkromným staniciam, nie sú iba diktátom monopolistu. Na túto moju otázku vlastne pán minister nedal žiadnu odpoveď. Vyhol sa jej, hoci to je podstata mojej interpelácie. Chcel by som tiež povedať, že táto odpoveď pána ministra Rezeša znova otvára diskusiu o financovaní súkromných rozhlasových staníc, pretože tie žijú iba z reklamy, a ak sa takýmto mimoriadnym spôsobom zo dňa na deň enormne zvýšia náklady v dôsledku zdraženia Slovenských telekomunikácii, naozaj sa môže stať, že niektoré súkromné rozhlasové stanice sa dostanú do obrovských ťažkostí.

    Teda chcem sa ešte raz pána ministra opýtať, či si nemyslí, že súkromné rozhlasové stanice by mali účtovať ceny, teda Slovenské telekomunikácie by mali súkromným rozhlasovým staniciam, ale i verejnoprávnemu Slovenskému rozhlasu účtovať ceny s primeraným ziskom, ktoré budú rešpektovať zákon o cenách a protimonopolný zákon, a či si nemyslí, že by mali zákazníci Slovenských telekomunikácií presne vedieť, za aké výkony platia, aby v prípade nedodržiavania zmluvných podmienok zo strany dodávateľov boli dodávatelia právne postihnuteľní, čo doteraz nie je.

    Teda, pán predsedajúci, nie som spokojný s touto odpoveďou.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Lazarová.

  • Na moju interpeláciu ministrovi zahraničných vecí pánu Schenkovi som dostala odpoveď pod číslom 548/94. Dovoľte mi prečítať z nej niekoľko úryvkov, aby som mohla na ne reagovať. Citujem:

    "V prvej otázke, pani poslankyňa, vychádzate z presvedčenia, že ospravedlnenie sa Maďarska Slovenskej republike a slovenskému národu za ťažké utrpenia a krivdy páchané na Slovákoch žijúcich na južnom Slovensku počas okupácie týchto území horthyovským Maďarskom v roku 1938 až 1945 je jednou z najzákladnejších podmienok ratifikácie základnej slovensko-maďarskej zmluvy, a pýtate sa, ako je vôbec možné, že sme nepodmienili podpísania ratifikáciu základnej slovensko- -maďarskej zmluvy ospravedlnením sa Maďarska za tieto odsúdeniahodné skutky a obludnosti. Pani poslankyňa, spolu s Vami i ja som presvedčený, že Maďarsko sa má skutočne začo ospravedlňovať, a to nielen za krivdy, často doslova atrocity páchané v tomto období, ktoré spomínate vo svojej interpelácii, ale aj v predchádzajúcich obdobiach, vrátane kontinuálne pokračujúcej násilnej asimilácie slovenskej menšiny v Maďarsku po I. svetovej vojne."

    Veľmi ľutujem, že pán minister nie je prítomný, lebo ďalej píše: "Mimochodom, tento postoj spolu s faktom, že som sa narodil v roku 1948, ma plne oprávňuje k tomu, aby som Vás s dostatočným dôrazom upozornil na to, aby ste ma v nijakej, ani v skrytej súvislosti, nespájali so zverstvami páchanými na Slovákoch, o ktorých píšete vo svojej interpelácii."

    Chcela by som ubezpečiť pána ministra Schenka, že ani v najskrytejších závitoch svojej mysle mi nenapadlo spájať tieto zverstvá s jeho osobou.

    Ďalej píše: "Súčasne som však presvedčený, že najlepším a najúčinnejším spôsobom, ako prekonať bremeno minulosti a vzájomných rekriminácií, zaťažujúce vzťahy medzi dvoma národmi a štátmi, je dohodnúť takú bilaterálnu zmluvu, ktorá je založená - a teraz dovoľte, aby som Vás citoval - na vzájomnom rešpektovaní sa a rovnocennom partnerstve."

    Ja chápem vzájomné rešpektovanie a rovnocenné partnerstvo v tom zmysle, že keď títo dvaja partneri chcú v budúcnosti spolupracovať, tak určite, ak navzájom majú nejaké nevyrovnané účty z minulosti medzi sebou, v prvom rade si ich vyrovnajú.

    Ak dovolíte, pri tejto príležitosti by som si dovolila poukázať na nasledovnú skutočnosť. Pred 50 rokmi sa uskutočnilo vysídlenie okolo 250 tisíc Nemcov z Maďarska odvolaním sa na ich kolektívnu vinu. Nedávno, je to iba pár týždňov, sa v Budapešti štátny tajomník pán Csaba Tabajdy ospravedlnil tak vyhnaným Nemcom, ako tým, ktorí ešte zostali v Maďarsku, pričom sa im ospravedlnil za bezprávie, ktoré postihlo Nemcov, ako aj za to, že v Maďarsku doteraz neprišlo k sebaspytovaniu za daný čin. Zdôraznil, že išlo o nehumánne, kolektívne vyháňanie Nemcov, pričom súčasne išlo o homogenizáciu určitého územia na etnickom princípe a o etnické čistky. Nemci boli vyháňaní na základe kolektívnej viny z Maďarska, a pritom sa im Maďarsko ospravedlnilo. Slováci nemali žiadnu kolektívnu vinu, len tú, že boli Slováci. Nechápem, prečo by sme toto ospravedlnenie nemali požadovať.

    Ďalej chcem zaujať stanovisko k nasledujúcemu textu vašej odpovede. Citujem: "Bola to práve maďarská strana, ktorá sa počas negociácie usilovala o také zakotvenie zmluvy do histórie našich dvoch národov, ktoré túto históriu viac- -menej mystifikovalo, ktoré chcelo odignorovať práve tú jej smutnú kapitolu, ktorú spomínate vo svojej interpelácii. A bola to, prosím, slovenská strana, ktorá takýto prístup okrem iného aj so zreteľom na Vami spomínané historické fakty odmietla, v snahe posunúť rokovanie z mŕtveho bodu navrhla nezaoberať sa minulosťou, lebo jednoducho nie je možné dohodnúť sa na jej spoločnom hodnotení."

    Vážený pán minister, dovoľte mi nesúhlasiť s vaším názorom. To, že slovenská strana odmietla rokovať o tejto smutnej kapitole našich dejín, nie je žiadne hrdinstvo. Žiadalo sa trvať na ospravedlnení.

    Ďalej pán minister píše: "Ja osobne pokladám za úspech, že zmluva citlivo obchádza temné stránky našich dejín." Žiaľ, tento názor pána ministra si dovolím nezdieľať, pretože vedomé zrieknutie sa oprávnenej možnosti domáhať sa takéhoto ospravedlnenia, ako som už predtým povedala, je prejavom určitej nesvojprávnosti národa. V civilizovanom svete sa totiž stalo úplnou samozrejmosťou, že národy a štáty, ktoré sa počas II. svetovej vojny dopustili agresie, násilností, ukrutností a genocídy, sa už dávno svojím obetiam ospravedlnili. Sám maďarský parlament ratifikoval zmluvu až po štyroch rokoch, dokiaľ sa Rusko neospravedlnilo Maďarsku za okupáciu v roku 1956. Takže nechápem, prečo sme sa tohto ospravedlnenia zriekli.

  • Šum v sále.

  • Nakoniec chcem poukázať ešte na jednu vec. Ďalej pán minister uvádza: "Chcem Vás, pani poslankyňa, ubezpečiť, že v nijakom prípade to neznamená, že zločiny, na ktoré upozorňujete vo svojej interpelácii, pre nás prestali existovať. Naopak, sú trvalou súčasťou historickej pamäti slovenského národa ako memento, ktoré nám pripomína, že Vami uvádzané udalosti a atrocity, ktoré ich sprevádzali, sa už nikdy nesmú opakovať. Som presvedčený, že Zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou je fundamentálnym príspevkom k tomuto cieľu."

    Plne s tým súhlasím, že práve akt uzavretia základnej slovensko-maďarskej zmluvy, ktorý má byť gestom definitívneho uzmierenia medzi našimi krajinami, je tou najvhodnejšou historickou príležitosťou, aby sa nám Maďarsko ospravedlnilo. A pevne verím, pán minister, že túto oprávnenú požiadavku tisícov našich občanov čo v najkratšej dobe budete teraz realizovať.

    Takže v programe interpelácie už nevystúpim, ale prosím, aby toto moje vystúpenie bolo považované za moju ďalšiu interpeláciu, v ktorej položím pánu ministrovi iba jednu otázku, ktorá znie: "Teraz, keď je už základná zmluva medzi Slovenskou a Maďarskou republikou ratifikovaná v našom parlamente, kedy môžeme očakávať zo strany kompetentných slovenských orgánov požadovanie ospravedlnenia sa Maďarska Slovensku a jeho obyvateľom za utrpenie a krivdy, ktorého sa dopúšťalo ako agresor na slovenskom obyvateľstve žijúcom na okupovaných územiach južného Slovenska?

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Nakoľko o odpovediach a stanoviskách interpelujúcich k odpovedajúcim zrejme budeme hlasovať, rád by som si vyjasnil niektoré stanoviská poslancov, pretože nepochopil som, čo mali na mysli v rámci odpovedí.

    V odpovedi pána poslanca Borosa na interpeláciu k divadlu Thália odznela informácia o obsaditeľnosti divadla na 105 %. Ak je to pravda, to znamená, že diváci si tam musia sedieť na kolenách. A ak je 105 % z plánovaného obsadenia divadla alebo plánovanej obsadenosti divadla, tak to je klasický socialistický údaj, ktorý vôbec nevyjadruje ekonomickú prosperitu divadla, pretože plánovať sa môže 10 % prítomných divákov, a keď ich je tam 12, tak sa zvýši o 20 %. Takže toto je nulová informácia v tejto odpovedi pána poslanca.

    K odpovedi na interpeláciu pána Kötelesa som sa dozvedel, to by som dal do láskavej pozornosti, že pán Köteles sa vyjadril o tzv. Mečiarovej vláde, že máme tzv. Mečiarovu vládu, to je veľmi zaujímavý názor. A druhá vec, tie údaje, ktoré ste tam uvádzali, pán Köteles, o finančných podieloch na menšiny v oblasti kultúry, by boli pravdivé potiaľ, pokiaľ všetky kultúrne inštitúcie na území Slovenskej republiky by mali tabuľku "Vstup a používanie príslušníkov národnostných menšín je prísne zakázaný". To znamená pred Národným divadlom, kde sa hrá opera a činohra, pred univerzitnými knižnicami a všetkými knižničnými fondmi, pred všetkými kultúrnymi ustanovizňami, ktoré existujú. Takže, ak by to tak bolo, mali by ste absolútnu pravdu. Nakoľko to tak nie je, nemáte pravdu.

  • Vážený pán predseda,

    chcem vám povedať, že som veľmi sklamaný vaším stanoviskom alebo vašou odpoveďou na moju otázku. Ide nielen o otázky rokovacieho poriadku, ale ide o jednu zo základných otázok, ktorú rieši Ústava Slovenskej republiky. Kde sa má dovolať občan tohto štátu práva a zákona, keď sa ho nemôže dovolať poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a keď tento nezákonný postoj členov vlády takto laxne komentujete? Preto by som váš prístup hodnotil ako laxný, znižujúci autoritu Národnej rady Slovenskej republiky i jej predsedu, ale predovšetkým nášho ústavného systému.

    Článok 80 ústavy v odseku 1 hovorí: "Poslanec môže interpelovať vládu Slovenskej republiky, člena vlády Slovenskej republiky alebo vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy vo veciach ich pôsobnosti. Poslanec musí dostať odpoveď do 30 dní." Pán predseda, "musí dostať odpoveď do 30 dní". Preto vaše stanovisko nemalo byť také laxné a povrchné, ale celkom konkrétne.

  • Nech sa páči, pán predseda chce reagovať.

  • Pán poslanec, neviem, či ste odo mňa počuli, že som povedal, že poslanec nemusí dostať odpoveď do 30 dní. Pýtali ste sa ma, čo som urobil a ja som vám jednoznačne odpovedal "všetko, čo mi prikazuje zákon, a urobím aj ďalej všetko, čo mi prikazuje zákon". Takže moja odpoveď bola jednoznačná a vecná. Nijak inak vám na ňu odpovedať nemôžem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Pásztor.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážená Národná rada,

    chcem sa vyjadriť k bodu 38. Dňa 14. februára 1996 som interpeloval pána predsedu vlády vo veci územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky. Musím konštatovať, že pán premiér sa neunúva odpovedať na moju interpeláciu. Poveril odpoveďou pána ministra vnútra. V interpelácii som položil tri otázky. Odpovede pána ministra na tieto otázky sú všeobecné. Argumentácia pána ministra v odpovedi na tretiu otázku je vyhýbavá, ba dokonca zavádzajúca. Je to nerešpektovanie mienky miestnych samospráv. Samosprávy sú základnými piliermi demokracie. Žiadna vláda, žiadny člen vlády štátu s demokratickým zriadením nemôže dovoliť pohŕdať samosprávami vyjadrujúcimi zvrchovanosť ľudu. Odpoveď na svoju interpeláciu neprijímam.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán predsedajúci, v prvom rade by som chcela vyjadriť nespokojnosť, ako už aj môj kolega, s termínom odosielania písomných odpovedí ministrov vlády, pretože dochádzajú vždy po termíne. Niektorí si urobia aspoň takú starosť, že na list dajú dátum, ktorý vyhovuje 30-dňovej lehote, hoci z ministerstva to odíde trebárs o týždeň.

    Konkrétne chcem vyjadriť nespokojnosť s odpoveďou pána ministra kultúry. Je to odpoveď číslo 10, pretože nielenže nerieši celý problém divadiel v Košiciach a v Prešove, ale ani neodpovedal konkrétne na otázky v mojej interpelácii, ani nepredložil koncepciu reorganizácie divadelníctva.

    V liste síce pán minister hovorí, že v II. polroku 1995 sa ministerstvo kultúry - citujem: "intenzívne zaoberalo analýzou rozličných možností, ako riešiť od roku 1990 meškajúcu transformáciu divadelnej scény, a predsa oblasť profesionálneho divadelníctva nemôže zachovávať socialistickú tradíciu." Preto vybrali transformačný variant, ktorý zrejme uplatnili v Košiciach a v Prešove. Ale túto transformáciu nepotrebovalo ministerstvo kultúry predložiť tomuto parlamentu. Je to nejaký pokus ministerstva? Aký bol iný variant? A vôbec - má ministerstvo záujem o týchto variantoch informovať poslancov Národnej rady, alebo aspoň výbor pre kultúru?

    Hovoríte, pán minister, že sme to mali byť my poslanci, ktorí sme mali pri rokovaní o štátnom rozpočte na rok 1986 obhájiť opodstatnené nároky ministerstva kultúry, ktoré vznieslo. Pokiaľ sa dobre pamätám a určite aj moji kolegovia, nikto z ministrov počas rozpravy o štátnom rozpočte, a teda ani vy, pán minister kultúry, ste sa nebili o svoj rezort. Všetci ste boli asi spokojní a milióny išli na Slovenskú informačnú službu, na administratívu úradu vlády, na rezervu predsedu vlády.

    Žiadala som vás, pán minister, o komplexný materiál reorganizácie, o jej ekonomické zhodnotenie a porovnanie úspor. A vy mi dávate odpoveď, že ministerstvo kultúry nemá úmysel na divadelníctve šetriť peniaze, ktoré by následne využilo inde, že ministerstvo kultúry robí všetko preto - to je citát z listu -, aby maximum disponibilných prostriedkov využilo na financovanie umeleckých zámerov divadiel a aby sa nestratilo vo vreckách rozličných dodávateľov základných vstupov, či pri financovaní neproduktívneho administratívneho servisu. Čo je to všetko, čo robí ministerstvo kultúry? Aká je to úspora? Asi taká, aby bolo dosť na pripravované sťahovanie ministerstva kultúry z Dobrovičovej ulice na Námestie SNP do budovy bývalej Tatrabanky, a tiež na revíziu a rekonštrukčné práce, ako o tom informovala pani riaditeľka tlačového odboru. A dúfam, pán minister, že to nebude viac, ako potreboval pán minister dopravy na rekonštrukciu svojho úradu. Preto vás opätovne žiadam o doplnenie odpovede v konkrétnych číslach a ekonomických údajoch. Ďakujem pekne.

    A druhá moja nespokojnosť je s odpoveďou pána ministra pod číslom 33. Je to odpoveď pána ministra hospodárstva vo veci ukončenia prevádzky Košického magnezitu v Ťahanovciach, pretože nie je jasné, ako bude postupovať likvidácia štátneho podniku. Ťažko budete, pán minister, garantovať to, čo uvádzate v poslednej vete vašej odpovede. Hovoríte, že začiatok likvidácie štátneho podniku bude závisieť od vyhodnotenia verejnej obchodnej súťaže vypísanej Všeobecnou úverovou bankou a že sa uvažuje o krátkodobom prevádzkovaní v Ťahanovciach aj počas likvidácie, aby sa zabezpečil plynulý prechod pracovníkov z likvidovaného závodu Ťahanovce na dokončovaný závod Bočiar.

    Dňa 25. 3. bolo podpísané rozhodnutie o likvidácii štátneho podniku Košický magnezit k 31. marcu 1996. Chcem sa vás, pán minister, opýtať, či je už známy výsledok verejnej obchodnej súťaže, ako ste boli účastný na vyhodnocovaní súťaže, či sa pri súťaži zohľadnili podmienky, aby bol dokončený Bočiar, ako to uvádzate v liste, a aby magnezitársky priemysel v okrese Košice nebol zlikvidovaný. Ako sú zabezpečené podmienky proti vytvoreniu monopolu na spracovanie magnezitu na Slovensku? Vzhľadom na to, že na tieto otázky nebolo odpovedané a vaša odpoveď je veľmi všeobecná, predložím v interpeláciách tieto otázky a budem vás žiadať o doplnenie odpovede. Čiže s obidvoma odpoveďami ministra vyslovujem nespokojnosť.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, ktorí máte trpezlivosť počúvať poslancov, vážené kolegyne, kolegovia,

    kvapka kvapká pomaly, ale keď kvapká dlho, môže vyhĺbiť dierku. Platí to aj pre môj možno márny pokus presvedčiť tento parlament, akým spôsobom má narábať s inštitútom, ktorý sa volá interpelácie. Hovorí o ňom ústava, hovorí o ňom rokovací poriadok, ale v tomto parlamente sa s ním narába spôsobom, ktorý je vyslovene formálny a ktorý nezodpovedá tomu, čo vlastne interpelácia má obsahovať, resp. aký účel má plniť. Pre mňa je interpelácia nastolenie najzávažnejšieho problému, ktorý súvisí s takými otázkami, ktoré zaujímajú širší okruh občanov, širší okruh verejnosti, to znamená, že súvisia napríklad s plnením programového vyhlásenia vlády, s plnením rozpočtu, jednoducho nie s konkrétnymi problémami, na ktoré sa poslanec môže dozvedieť odpoveď aj inými prostriedkami, ktoré mu dáva rokovací poriadok.

    A, vážené kolegyne a kolegovia, nevyužívame ich. Máme zákon o poslancoch, máme zákon o rokovacom poriadku, v ktorom sú podnety, žiadosti o vysvetlenia atď. Nastolíme 50 interpelácií a máme pocit, pretože ústava hovorí, že o odpovedi na interpeláciu sa koná rozprava, že v rozprave môžeme klásť ďalšie otázky na ministrov, ktorí tu ani nesedia. To predsa nemá zmysel. Tvorcovia ústavy, ktorí povedali, že o odpovedi sa koná rozprava, mali za cieľ, aby sme adresovali svoje názory poslancom, aby sme ich presvedčili, že odpoveď, ktorú dal minister, je správna, či nesprávna, a doviedli celú vec k nejakému výsledku. Minister, ktorý tu sedí, jeden, druhý, či tretí, ktorý by bol oslovený, by sa mal v rozprave možnosť vyjadriť. Nemusí sa, on napísal svoju odpoveď a môže povedať, že viac k tomu nemá čo dodať. Ale o tomto by to malo byť, to znamená otvoriť rozpravu o konkrétnej odpovedi, s ktorou je poslanec nespokojný, a vecne diskutovať, čo s tým urobíme.

    V rokovacom poriadku je napísané: "Národná rada zaujme stanovisko uznesením." Preto neklaďte žiadne ďalšie interpelácie, ako to robí pani poslankyňa Lazarová alebo niektorí ďalší. Nie je na to žiadna technika, ako sa to k tomu ministrovi dostane. Táto rozprava je určená poslancom a je určená ministrom, ktorí tu sedia. A ja si cením, že páni ministri, ktorí prišli, majú záujem o to, aby si vypočuli názory poslancov na odpovede, ktoré boli predložené. Žiaľ, diskutovali ste s ministrami, ktorí tu nesedia, ktorí vám nemôžu odpovedať a zápis z tejto rozpravy sa im nedostane, pretože to nie je účelom tejto rozpravy. Účelom tejto rozpravy je dôjsť k stanovisku, ktoré zaujme Národná rada vo veci konkrétnej interpelácie, o ktorej si myslíme, že mala byť zodpovedaná iným spôsobom. Čiže naše úsilie, naše vystupovanie k odpovediam na interpelácie by malo smerovať k tomu, aby sme navrhli konkrétny záver Národnej rade, ktorá má vyššiu moc ako jeden poslanec, ktorý sa obracia na ministra, a tá môže zaviazať vládu, ministra, aby urobil to či ono, konkrétnu vec doriešil, resp. zodpovedal lepším spôsobom, a nie, aby sa to skončilo tým formálnym, že všetci súhlasíme, pretože vládna väčšina bude súhlasiť so všetkými odpoveďami. To, samozrejme, nie je vecné riešenie a zrejme ho za také nepovažujú ani vládni poslanci.

    Prosím, aby sme sa takto pozerali na interpelácie a narábali s nimi ako naozaj s najvážnejším spôsobom kontroly predtým, než poslanec v zúfalstve pristúpi k tomu najvyššiemu prostriedku, ktorý mu dáva ústava, a navrhne odvolanie príslušného ministra, pretože už si nevie poradiť a má pocit, že plnenie programového vyhlásenia vlády a ďalších dokumentov jednoducho nie je zo strany ministra na patričnej úrovni.

    Prepáčte, toto možno trochu mentorovanie som tu nehovoril prvýkrát a budem hovoriť znovu a znovu, pokiaľ sa tento inštitút nestane o čosi vecnejším a pracovnejším, aby naozaj slúžil nástroju, ktorému má slúžiť, a to je kontrolná činnosť parlamentu voči vláde. Prosím aj vládnych poslancov, aby sa nevzdávali tohto inštitútu, pretože je to ústavná zodpovednosť tohto parlamentu kontrolovať výkonnú moc. Napriek tomu, že ste z jedného politického zoskupenia, mali by ste sa vážne zamyslieť nad tým, či výkonná moc koná to, čo prisľúbila občanom, tomuto parlamentu, ale aj širšej verejnosti vo svojom programovom vyhlásení.

    Vážené kolegyne a kolegovia, chcem sa vyjadriť v rámci rozpravy ku interpeláciám, ktoré som adresoval ministrom vlády Slovenskej republiky, a keďže som dal aj jeden podnet, či otázku, tak pod bodom 7 aj k otázke. O tom sa rozprava nekoná, tam len avizujem, že s odpoveďou pani ministerky na otázku číslo 7 nie som spokojný, a dodám len jednu vetu, že spôsob, akým sa pani ministerka vyjadrila k financovaniu neštátnych stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania, dokazuje nekompetentnosť ministerky, resp. jej pracovníkov, ktorí túto odpoveď písali. Ale k tomu sa vyjadrím v interpeláciách.

    Pod bodom 20 je odpoveď pána ministra Bisáka a pod bodom číslo 8 v odpovediach zareagoval na moju interpeláciu týkajúcu sa zámeru privatizovať majetok stredných odborných učilíšť v objeme 7,2 mld korún aj prezident prezídia Fondu národného majetku Štefan Gavorník. Musím konštatovať, že z odpovede ministra privatizácie pre správu a privatizáciu národného majetku vidieť, že ministerstvo je v istých otázkach bezmocné, že kompetencie, ktoré sa odovzdali v tomto parlamente Fondu národného majetku, vlastne nedávajú ministerstvu dostatočné nástroje na to, aby isté veci ovplyvnilo. Bohužiaľ, je to tak. Síce minister vlastne istým spôsobom nepriamo potvrdzuje moju obavu, pretože opravuje údaj, ktorý vznikol prepisom, kde som uviedol, že by to malo byť 7,2 milióna, samozrejme, myslel som 7,2 mld. a v stenografickom zázname som to opravil, čiže takýto zámer sa kdesi vo vzduchu pohybuje. Pán minister hovorí, že si to treba ozrejmiť, treba zistiť, uvidíme.

    Konkrétnejší je prezident prezídia, ktorý hovorí, že takýmto spôsobom s majetkom stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania nie je možné nakladať, že sa na ne nevzťahuje zákon o privatizácii. Myslím si, že by sme mali zotrvať na takomto stanovisku, a navrhujem, aby sme k tejto odpovedi zaujali stanovisko aj my ako poslanci a potvrdili názor, ktorý vyjadril Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport vo svojom uznesení k zoznamu podnikov a majetkových účastí štátu zaradených na privatizáciu.

    Výbor vtedy vyjadril názor, že by sa strediská praktického vyučovania a stredné odborné učilištia nemali privatizovať. Ja teda navrhujem, aby Národná rada zaujala k týmto odpovediam stanovisko takýmto uznesením: "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie odpoveď ministra pre správu a privatizáciu národného majetku a prezidenta prezídia Fondu národného majetku vo veci privatizácie stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania a odporúča, aby sa štátne stredné odborné učilištia a strediská praktického vyučovania neprivatizovali a slúžili pre potreby školstva." Toľko môj záver alebo návrh záveru k interpelácii pod bodom 20.

    K bodu číslo 47 - je to podobná interpelácia alebo takmer totožná s tou, o akej sa tu vyjadril pán poslanec Gaľa, a to je úhrada nákladov spojených so zabezpečením návštevy Svätého otca.

    Vážené kolegyne a kolegovia, tu treba povedať, že konečne vláda v marci uhradila záväzky, ktoré vyslovila v súvislosti s návštevou Svätého otca v júni minulého roku. V júni minulého roku, a my sme tu v novembri, vy, vážené kolegyne, kolegovia, ktorí sedíte v stredných radoch a vľavo hore, ste odmietli zaviazať vládu, aby to vyrovnala do konca minulého roka, teda v roku, ktorý súvisel priamo kalendárne s dátumom návštevy. Konečne sa tak stalo, ale nestalo sa tak v plnom rozsahu. Zostáva tu taká príchuť, že prečo vlastne.

    Pán kolega Gaľa sa obrátil na ministra financií, aby mu čosi vysvetlil. Ja si myslím, že je povinnosťou Národnej rady sa opýtať, aby ministerstvo predložilo, pretože ani toľko si nedalo za námahu, aby nám predložilo kvantifikáciu, koľko kto dostal a prečo dostal toľko, čo dostal. Preto navrhujem, aby sme k tejto odpovedi zaujali stanovisko takýmto uznesením: Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu, resp. ministerstvo financií o poskytnutie rozpisu prostriedkov v celkovej výške 45 237 351 korún na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 136 - to je uznesenie týkajúce sa návštevy - vrátane pôvodne dohodnutých súm a vysvetlenia zníženia o 6 miliónov korún, tak ako o tom informoval pán poslanec Gaľa. Myslím si, že je našou povinnosťou dotiahnuť vec do konca, pretože uspokojiť sa s tým, že prostriedky boli uhradené neskoro a v nedostatočnej výške, asi, vážené kolegyne a kolegovia, nemôžeme.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Mikolášik.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja som interpeloval na 13. schôdzi ministra zdravotníctva Ľubomíra Javorského a odpoveď na moju interpeláciu sa v materiáli, ktorý sme dostali, nachádza pod číslom 24.

    Vážený pán minister, ďakujem vám za odpoveď na moju interpeláciu. Na niektoré moje otázky ste však v odpovedi odpovedali iba čiastočne a neúplne, preto nie som spokojný s vašou odpoveďou. Žiadal som vás o skutočné a finančné vyčíslenie nákladov na sterilizácie, interrupcie, oplodnenia v skúmavke, ale aj ostatné výkony, ktoré podľa vás môžu byť hradené zo zdravotného poistenia. Vy ste sa čiastočne vyčísleniu vyhli, čiastočne ste mi odpovedali s tým, že ešte neboli v tom čase, keď ste formulovali odpoveď, potrebné štatistické údaje k dispozícii. Spomínate tiež akúsi lehotu štyroch týždňov, do ktorých by sa dali niektoré údaje získať, tak vás žiadam, aby ste vašu neúplnú odpoveď v tomto zmysle aj doplnili.

    Ďalej sa pýtam, či 105 umelých oplodnení bolo hradených zo zdravotného poistenia? Tu žiadam presnú odpoveď. Ak nie, ako boli tieto výkony uhradené? Veď jedna dokonaná in vitro fertilizácia stojí aj 500-600 tisíc korún. Uvádzate aj to, že v Slovenskej republike nie je doriešené financovanie umelého oplodnenia. Toto je doriešené v platnom zákone 98 o Liečebnom poriadku. Tieto výkony sa nemajú hradiť zo zdravotného poistenia.

    Bol by som očakával v tejto súvislosti aj informáciu o tom, ako a kedy sa bude vlastne riešiť financovanie umelého oplodnenia, keď podľa platných zákonov, pokiaľ viem, je neprípustné manipulovať so živými ľudskými embryami. Ak sa však mýlim, žiadam vás o informáciu, ktorá právna norma toto dovoľuje.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Vaškovič.

  • Vážený pán predsedajúci,

    ja by som chcel len stručne zareagovať na vystúpenie pána poslanca Ftáčnika. Prevažne s tým, čo povedal, súhlasím. Ak by to však bolo poňaté tak, ako nám to vysvetlil, že má dôjsť k serióznej diskusii a potom na základe toho prijať uznesenia, nie je možné, aby sme dostali písomné odpovede na stôl dnes ráno, pretože ja odpovede ostatných kolegov nemám ani prečítané. To opäť potvrdzuje len to, v akých amatérskych podmienkach zatiaľ tento parlament funguje, že nemáme ujasnené základné mechanizmy, ako má parlament pracovať.

    Prosím vás pekne, dajme už konečne preč ten komunistický rokovací poriadok a prijmime jeden nový, moderný rokovací poriadok, lebo sa zosmiešňujeme sami pred sebou, pred celým Slovenskom, pred celým svetom.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne. Mám len jednu krátku poznámku, inšpiroval ma k nej pán kolega poslanec Ftáčnik. Pred mojím hlasovaním o tom, či som, alebo nie som spokojná s odpoveďou pána ministra kultúry, žiadam ešte hlasovať o uznesení: Národná rada žiada ministra kultúry Slovenskej republiky, aby na najbližšie rokovanie Národnej rady predložil koncepciu reorganizácie divadelníctva na Slovensku s jej ekonomickým dosahom na štátny rozpočet a financovanie jednotlivých divadiel.

    Len krátko to odôvodním: preto, že vidíme, že odpovede ministrov sú veľmi nejasné, a vlastne je potrebné, aby sme o takejto veci, ktorá sa dotkne divadelníctva na celom Slovensku, rozhodli aj hlasovaním v Národnej rade.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Šagát.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    pripájam sa k tomu, čo povedal pán poslanec Vaškovič. Moja interpelácia na pána ministra Javorského mi došla poštou domov, ale nie je uvedená v zozname interpelácií pod žiadnym číslom. Žiaľbohu, nezobral som ju so sebou a nemôžem reagovať, pretože som predpokladal, že bude zaradená v týchto interpeláciách.

    Tiež vyslovujem nespokojnosť s tým, ako prebiehajú interpelácie, a mali by sme sa skutočne zaoberať novým rokovacím poriadkom Národnej rady. Vzhľadom na túto situáciu, pretože tiež nie som spokojný s odpoveďou, budem musieť podať novú interpeláciu mimo zasadania pléna listom pánu ministrovi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.

  • Prepáčte, pán predsedajúci, ešte jedno drobné spresnenie. Aby sme sa o takejto vážnej veci nebavili tu v pléne, v prvom rade by bolo potrebné, aby to bolo predložené do výboru, čiže to uznesenie by som len doplnila, aby minister kultúry predložil pred najbližším rokovaním Národnej rady do výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Mám prečítať celé uznesenie?

  • Potom, keď sa bude prijímať uznesenie.

    Má ešte niekto stanovisko k odpovediam na interpelácie?

  • Ďakujem. Podľa § 89 zákona o rokovacom poriadku k písomným odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie zaujme Národná rada Slovenskej republiky stanovisko uznesením. Najskôr budeme hlasovať o všetkých písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky, s ktorými poslanci vyjadrili súhlas.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme sa prezentovať a budeme hlasovať o odpovediach, s ktorými poslanci súhlasili.

  • Prezentovalo sa 72 poslancov.

  • Ďakujem, nie sme uznášaniaschopní. Ešte zopakujeme hlasovanie, lebo páni poslanci boli vonku. Budeme hlasovať o všetkých písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky, s ktorými poslanci vyjadrili súhlas.

    Nech sa páči, budeme sa prezentovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 14 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    V uznesení budú uvedené interpelácie, s ktorými poslanci súhlasili.

    Teraz budeme osobitne hlasovať o jednotlivých písomných odpovediach členov vlády na interpelácie, s ktorými poslanci nesúhlasili.

    Ako prvý bol pán Boros, ktorý nesúhlasí s interpeláciou pána ministra Hudeca. Budeme sa prezentovať a budeme hlasovať, či Národná rada Slovenskej republiky súhlasí, alebo nesúhlasí.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    S touto odpoveďou pána ministra Hudeca Národná rada súhlasí.

    Ďalej pán poslanec Csáky - odpoveď od pána ministra Duckého - nežiada už odpoveď a súhlasí.

    Ďalej pán Mikloško od pána premiéra Mečiara nedostal odpoveď, čiže bude znovu interpelovať.

    Pán poslanec Vaškovič nesúhlasí s odpoveďami pod bodmi 5, 6 a 45. Dávam hlasovať, či Národná rada súhlasí s odpoveďami pánov ministrov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 73 poslancov. Za návrh hlasovalo 64 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Pardon, nie sme uznášaniaschopní. Ešte raz sa budeme prezentovať, vážení páni poslanci, panie poslankyne.

  • Prezentovalo sa 69 poslancov.

  • Vyhlasujem 10-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní.

    Nech sa páči, pán Vaškovič. Zapojte pána poslanca Vaškoviča.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pokiaľ ide o odpovede na moje tri interpelácie, chcem upozorniť na to, že pravdepodobne nie je vhodné hlasovať o nich en bloc, pretože jedna interpelácia obsahovala odpovede ministra pre správu a privatizáciu národného majetku, aj prezidenta Fondu národného majetku, a ten mi neodpovedal. Ak by sa odsúhlasilo uznesenie, že Národná rada s odpoveďou súhlasí, tak vlastne súhlasí s tým, že mi pán prezident neodpovedal, čo považujem už za vrchol logického "masového" uvažovania Národnej rady.

  • Ďakujem. Pána prezidenta prezídia Fondu národného majetku interpelovať nemôžete, môžete ho len žiadať.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Vaškoviča. Budeme hlasovať osobitne o každej odpovedi. Hlasujeme o odpovedi pána ministra Bisáka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov. Za návrh hlasovalo 66 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Odpoveď pána ministra Bisáka pánu poslancovi Vaškovičovi sme prijali.

    O odpovedi pána prezidenta Fondu národného majetku nebudeme hlasovať. Žiadajte si písomnú odpoveď.

    Budeme teraz hlasovať o odpovedi pána ministra financií pánu poslancovi Vaškovičovi.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovali 11 poslanci. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Čiže aj túto odpoveď sme prijali.

    Ďalej odpoveď pani ministerky Slavkovskej pánu poslancovi Szigetimu. Budeme sa prezentovať a hlasovať o tom, či Národná rada súhlasí, alebo nesúhlasí s odpoveďou pani ministerky Slavkovskej.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov. Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila súhlas s odpoveďou pani ministerky Slavkovskej pánu poslancovi Szigetimu.

    Ďalej pán poslanec Komlósy mal interpeláciu na pána ministra Siteka, ale s tou súhlasil. Nesúhlasil s odpoveďou pani ministerky Slavkovskej pod číslom 35.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dávam hlasovať, či Národná rada súhlasí s odpoveďou pani ministerky Slavkovskej.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 1 poslanec.

    Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila súhlas s odpoveďou pani ministerky Slavkovskej.

    Pán poslanec Švec interpeloval ministra financií pána Kozlíka a pani ministerku Slavkovskú. Odpovede sú pod bodmi 25 a 26. Pán poslanec Švec, môžeme hlasovať spoločne, alebo osobitne?

  • Pán podpredseda, myslím, že nie je potrebné hlasovať osobitne, pretože prvá interpelácia na pána podpredsedu vlády už bola odsúhlasená.

    K druhej interpelácii mám procedurálnu otázku na pána predsedu Národnej rady, aby sa vyjadril k tomu, či je možné prijať odpoveď na interpeláciu podpísanú niekym iným ako členom vlády.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán predseda Gašparovič.

  • Samozrejme, pán poslanec, že prijať ju môžete, ale podpísať by ju mal člen vlády.

  • Nech sa páči, pán poslanec. Zapojte pána poslanca Šveca.

  • V tom prípade navrhujem, aby sme túto odpoveď neprijali.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o odpovedi pani ministerky Slavkovskej pánu poslancovi Švecovi pod bodom 26.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    To znamená, že odpoveď sme neprijali.

  • Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila nesúhlas s odpoveďou pani ministerky Slavkovskej na interpeláciu pána poslanca Šveca.

    Pán poslanec Dzurinda dostal odpoveď od pána ministra Rezeša a pána ministra Duckého, ktoré sú pod bodmi 21 a 22.

    Pán poslanec, máme hlasovať osobitne, alebo spoločne?

  • Nech sa páči, budeme hlasovať o tom, či Národná rada súhlasí s odpoveďami pána Rezeša a pána Duckého pánu Dzurindovi.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Čiže túto odpoveď sme prijali.

    Ďalej pán poslanec Köteles dostal odpoveď od pána ministra Hudeca a od podpredsedu vlády pána Kalmana, ktoré sú pod bodmi 17 a 18.

    Môžeme hlasovať spoločne?

  • Nech sa páči, budeme hlasovať o tom, či Národná rada súhlasí s odpoveďami, alebo nie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 67 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila súhlas s odpoveďou pána ministra Hudeca a pána podpredsedu vlády Kalmana pánu poslancovi Kötelesovi.

    Ďalej pán poslanec Gaľa interpeloval pána ministra Kozlíka. Odpoveď je pod číslom 48. Budeme hlasovať o tom, či Národná rada súhlasí, alebo nie, s odpoveďou pána ministra pánu poslancovi Gaľovi.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 67 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 3 poslanci.

    Aj túto odpoveď ministra financií pána Kozlíka pánu Gaľovi sme prijali.

    Ďalej pán poslanec Černák má odpoveď od pána ministra Duckého, pána ministra Rezeša, pani ministerky Slavkovskej, pána ministra Hudeca, ktoré sú pod číslami 28, 29, 30, 31, 32 a 27. Pán poslanec Černák ma požiadal, aby sa hlasovalo spoločne. Dávam teda hlasovať o tom, či Národná rada Slovenskej republiky vyjadrí súhlas, alebo nie, s odpoveďou pánov ministrov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že odpoveď pánov ministrov pánu poslancovi Černákovi sme prijali.

    Ďalej pán poslanec Weiss má odpoveď od pána ministra Rezeša. Budeme hlasovať o tom, či Národná rada súhlasí s odpoveďou, alebo nie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Aj túto odpoveď pánu poslancovi Weissovi od pána ministra Rezeša sme prijali. Ďalej pani poslankyňa Lazarová má odpoveď od pána ministra Schenka. Vážení páni poslanci, hlasujeme o odpovedi pani poslankyni Lazarovej od pána ministra Schenka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov. Za návrh hlasovalo 67 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Čiže aj túto odpoveď sme prijali.

    Ďalej pán Pásztor interpeloval pána ministra Hudeka. Odpoveď je pod bodom 38. Budeme hlasovať, či Národná rada súhlasí, alebo nie, s odpoveďou pána ministra Hudeka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 66 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Národná rada prijala odpoveď pána ministra Hudeka.

    Ďalej pani poslankyňa Sabolová dostala odpoveď od pána ministra Hudeca a od pána ministra Duckého. Budeme hlasovať, či Národná rada súhlasí, alebo nesúhlasí, s odpoveďou.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila súhlas s odpoveďou pánov ministrov Hudeca a Duckého pani poslankyni Sabolovej.

    Ďalej pán poslanec Ftáčnik dostal odpovede od pána ministra Bisáka a od prezidenta prezídia Fondu národného majetku, ktoré sú pod číslami 47 a 20. Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o odpovediach.

    Nech sa páči, pán poslanec, prečítajte uznesenie.

  • K odpovedi pod číslom 20 k pánu ministrovi Bisákovi a k prezidentovi prezídia Fondu národného majetku som navrhol uznesenie: Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie odpoveď ministra pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky a prezidenta prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky a odporúča, aby sa štátne stredné odborné učilištia a strediská praktického vyučovania neprivatizovali a aby slúžili pre potreby školstva.

  • A kto vám hovoril, že sa budú privatizovať?

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem.

    Budeme hlasovať, pani poslankyne, páni poslanci, o uznesení, ktoré prečítal pán poslanec Ftáčnik.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Toto uznesenie sme prijali.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, k odpovedi na interpeláciu, ktorá je pod číslom 47, vo veci úhrady prostriedkov za návštevu Svätého otca, som navrhol takéto uznesenie:

    Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu, resp. ministerstvo financií o poskytnutie rozpisu prostriedkov v celkovej výške 45 237 351 Sk poskytnutých na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 136 o účasti štátneho rozpočtu na financovaní výdavkov súvisiacich s návštevou Svätého otca Jána Pavla II. na Slovensku, vrátane pôvodne dohodnutých súm a vysvetlenia zníženia. To je návrh uznesenia.

  • Ďakujem. Dávam hlasovať o tomto uznesení.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov. Nehlasovali 6 poslanci.

    Čiže toto uznesenie sme neprijali.

    Ďalej pán Mikolášik interpeloval pána ministra Javorského. Odpoveď je pod bodom 24. Budeme hlasovať o tejto odpovedi.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 64 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Aj túto odpoveď sme prijali.

    Ešte pani poslankyňa Sabolová má návrh na uznesenie. Nech sa páči.

  • Národná rada Slovenskej republiky žiada ministra kultúry Slovenskej republiky, aby pred najbližším rokovaním Národnej rady Slovenskej republiky predložil do Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport koncepciu reorganizácie divadelníctva na Slovensku s jej ekonomickým dosahom na štátny rozpočet a financovanie jednotlivých divadiel.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o uznesení, ktoré prečítala pani poslankyňa Sabolová.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 34 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Toto uznesenie sme neprijali.

    Pani poslankyne, páni poslanci, podľa výsledkov hlasovania bude vypracované uznesenie. Odpovede a interpelácie, s ktorými sme hlasovaním vyjadrili súhlas, budú zaradené pod bodom súhlasí. Odpovede, s ktorými Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila nesúhlas, budú zaradené pod bodom nesúhlasí.

    S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Köteles.

  • Vážený pán predsedajúci, aj ja som predložil návrh uznesenia. Chcel by som ho prečítať.

    A. Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje nespokojnosť nad prejavmi sústavného porušovania zákona číslo 44/1989 zo strany vlády Slovenskej republiky.

    B. Národná rada Slovenskej republiky žiada členov vlády Slovenskej republiky, aby pri odpovediach na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky rešpektovali povinnosť odpovedať na interpeláciu do tridsiatich dní písomne, alebo ústne na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky podľa z § 89 ods. 2 zákona číslo 44/1989 Zb.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o uznesení, ktoré navrhol pán poslanec Köteles. Nech sa páči, prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 34 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že toto uznesenie sme neprijali.

    Pani poslankyňa Gantnerová.

  • Chcem upozorniť poslancov, ktorí sú v taliansko-slovenskej skupine, že o 12.00 hodine na čísle 183 máme stretnutie s pánom veľvyslancom Talianskej republiky v Slovenskej republike.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Chcem len reagovať na pána poslanca Ftáčnika, na jeho uznesenie, ktoré sme prijali. Je to nakoniec správne, ale chcem povedať, že naša strana by nikdy nebola dopustila, aby sa učilištia privatizovali. Pamätám si, keď pán Ftáčnik vystupoval ešte v prvom a v druhom parlamente, keď povedal, že obhajuje vysoké školy. Nikdy, ani raz nespomenul učilištia. Naraz sa Strana demokratickej ľavice zaujíma o robotníkov a o mládež z učilíšť. Neviem, prečo sa o ňu nezaujímala skôr. Pamätám sa dobre, keď jeden pán v klube povedal, že sme strana intelektuálov. Naraz sa hlásia k robotníkom.

    Ďakujem.

    Pristúpime k ď a l š i e m u bodu programu, ktorým sú

    interpelácie a otázky poslancov.

    Pán Komlósy, nech sa páči.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem len upozorniť panie poslankyne a pánov poslancov, ktorí hlasovali proti uzneseniu, ktoré navrhol pán poslanec Köteles, že tým fakticky odsúhlasili to, že vláda môže porušovať zákon.

    Ďakujem pekne.

  • Pán podpredseda, krátka poznámka k stredným odborným učilištiam. My máme dnes kapacitu 60 tisíc miest a hlási sa 30 tisíc študentov. Nikto netvrdí, že odborné učilištia nie sú dôležité, ale treba reagovať na trhové vzťahy. Nielen odborné školy vyššieho stupňa, ale už aj stredné školy reagujú na meniaci sa trh práce, a preto by sme žiadali veľkú flexibilitu v tomto smere od financovania školstva. Privatizácia stredných škôl, stredných odborných škôl je preto skutočne otázna.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán podpredseda, neviem, čo ťa vyprovokovalo k tej poznámke, ktorú si adresoval na moju adresu, na adresu poslaneckého klubu SDĽ, pretože v tom klube si štyri roky sedel a mohol si problematiku stredných odborných učilíšť nastoliť rovnako ako iní poslanci.

    A mám pre teba len jediný odkaz, ktorý ti odkazujú tvoji bývalí kolegovia, že zabudol vôl, že teľaťom bol.

  • Nech sa páči, pán poslanec Hrušovský.

  • Pán podpredseda, prosil by som vás, keby ste pred otvorením rozpravy prečítali prihlásených do rozpravy a poradie, v akom sa prihlásili.

  • Ďakujem. Pán Ftáčnik, medzi tých volov už nepôjdem. Ďakujem.

    Vyhlasujem prestávku do 13.15 hodiny. Prihlásených je 16 poslancov. V poradí prvý je pán Vaškovič, potom pani Rusnáková, pani Kolesárová, pán Csáky, pán Mikloško, pán Dzurinda, pán Pittner atď.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v interpeláciách. Ako prvý vystúpi pán poslanec Vaškovič. Nech sa páči, pán poslanec. Pripraví sa pani poslankyňa Rusnáková.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    mám pripravených viacero interpelácií. Prvá interpelácia je na ministra financií Slovenskej republiky.

    Na základe analýz informácií, ktoré poskytuje Stredisko cenných papierov, som dospel k záveru, že dochádza k porušeniu zákona harvardskou skupinou, a to vo viacerých prípadoch majetkovým prepojením Harvardskej burzovej spoločnosti Banc of Bermuda s Harvardskými fondmi, Investičným fondom Paríž, Spoločnosťou Nifé a MNTK. Najmarkantnejší je prípad akciovej spoločnosti Plastika Nitra. Okrem toho Harvardská investičná spoločnosť na základe rozhodnutia ministerstva financií popri fondoch spravovaných Prvou investičnou spoločnosťou spravuje aj trojmiliardový investičný fond PSIPS Banská Bystrica.

    Vážený pán minister, po prvé, dávam podnet na prešetrenie uvedeného porušenia zákona prostredníctvom Úradu štátneho dozoru na kapitálovom trhu na základe poverenia Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zároveň žiadam o informáciu, koľko podobných porušení zákona bolo doteraz zistených a aké sankcie boli uložené.

    Po druhé, na základe akých kritérií bola správa najväčších otvorených podielových fondov pridelená investičnej spoločnosti, ktorá otvorené podielové fondy nemá? Neexistujú iné investičné spoločnosti spravujúce podielové fondy? Z akých dôvodov investičná spoločnosť ovládaná skupinou majetkovo prepojených osôb dôvodne podozrivých z porušovania zákona dostala na základe ministerstva financií právo nakladať s majetkom fondov Prvej slovenskej investičnej spoločnosti a s majetkom investičného fondu PSIPS Banská Bystrica, po VÚB kupón druhým najväčším fondom na Slovensku?

    Po tretie, aké výnosy zabezpečil správca Harvardská spoločnosť pre akcionárov a podielnikov počas doterajšej správy a akú sumu inkasuje za správu?

    Po štvrté, ako je zabezpečená ochrana drobných akcionárov, keď jedna investičná spoločnosť na základe rozhodnutia ministerstva financií spravuje najväčšie fondy, čo jej umožňuje ovládať množstvo podnikov? Ako sa zabraňuje prevodom ziskov pri takomto vplyve a prepletenci majetkových vzťahov tak, aby sa z cenných papierov drobných akcionárov nestali bezcenné papiere?

    Druhá interpelácia je na ministra financií. Vláda Slovenskej republiky sa proklamatívne hlási k podpore privatizácie prostredníctvom zamestnaneckých akcií. Z novelizácie zákona o cenných papieroch predložených touto vládou je stanovená povinná dematerializácia akcií. Prevod takýchto akcií, ktoré nie sú verejne obchodovateľné, je možný len v SCP prostredníctvom verejného trhu. Pritom cena jednej zamestnaneckej neverejnej obchodovateľnej akcie v SCP je v súčasnosti 2000 Sk.

    Vážený pán minister,

    po prvé, dávam podnet na prešetrenie primeranosti výšky poplatku za prevod neverejne obchodovateľných zamestnaneckých akcií.

    Po druhé, žiadam vás o zdôvodnenie a zastavenie neustáleho rastu cien za služby v SCP Slovenskej republiky, monopolnej inštitúcii.

    Ďalšia interpelácia je na ministra hospodárstva Slovenskej republiky. Na základe zákona číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov nemôžu štátne podniky nadobúdať privatizovaný majetok. Podľa informácie zverejnenej Strediskom cenných papierov Západoslovenské energetické závody, š. p., nadobudli podiel 21,3 % na sprivatizovanej spoločnosti Považské strojárne, a. s.

    Vážený pán minister, dávam podnet na preskúmanie tohto prípadu. Zároveň vás žiadam, aby ste ma o jeho výsledkoch písomne informovali.

    Ďalšia interpelácia smeruje na predsedu vlády. Vláda Slovenskej republiky schválila nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky číslo 134/1994 Zb. o vydávaní a používaní investičných kupónov v znení neskorších predpisov.

    Vážený pán predseda, v akej zákonnej norme má oporu § 13, ktorý znie: "Akcie z majetku fondu za dlhopisy fondu možno nadobudnúť za menovitú hodnotu dlhopisu fondu, vrátane výnosu za uplynulé roky, priamym predajom uskutočneným medzi fondom alebo zástupcom fondu a osobou uvedenou v § 24 ods. 3 zákona a osobou uvedenou v § 24 ods. 8 zákona, s výnimkou osôb uvedených v § 24 ods. 8 písm. a) zákona, a nájomcom bytov. Podľa môjho názoru nariadenie vlády v tomto paragrafe je v rozpore so zákonom číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Žiaden z paragrafov tohto zákona neumožňuje uskutočniť predaj akcií z majetku Fondu národného majetku priamym predajom medzi fondom, jeho zástupcom a osobami uvedenými v písm. a) a b) § 13 ods. 1 tohto nariadenia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Vaškovičovi. Nech sa páči, pani poslankyňa Rusnáková. Pripraví sa pani poslankyňa Kolesárová.

  • Dovoľte mi, aby som interpelovala podpredsedu vlády pána Kalmana vo veci uznesenia vlády číslo 96/1995 zo dňa 21. februára 1995 k problematike okresu Rimavská Sobota. Toto uznesenie považujem za veľmi dôležité, pretože sa v ňom vláda zaviazala vytvárať podmienky na oživenie rozvoja okresu, najmä s dôrazom na tvorbu nových pracovných miest prostredníctvom cielenej regionálnej politiky, aktívnej politiky zamestnanosti, agrárnej, priemyselnej, ekologickej, dopravnej, školskej, zdravotnej, sociálnej a kultúrnej politiky.

    Po viac ako roku od uplynutia tohto prijatého uznesenia vlády považujem za vhodné, aby som sa ako poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky zaujímala o to, ako sa plnia tieto uznesenia vlády a ako plní svoje úlohy prednosta okresného úradu, ktorému tiež z týchto uznesení vyplynuli určité povinnosti. Je to dôležité z nasledovných dôvodov:

    Rozlohou sa okres Rimavská Sobota radí k jedným z najväčších na Slovensku. Na tomto území žije 99 116 obyvateľov približne v 132 obciach, pričom medzi obyvateľmi je 52 % žien, občanov slovenskej národnosti je 50 %, maďarskej 47 %, rómskej 3 %. V predproduktívnom veku je 25 % obyvateľov, v produktívnom 55 % a v poproduktívnom 20 % obyvateľov. Podiel ekonomicky aktívnych obyvateľov z celkového počtu obyvateľov je približne 44 %, čo je hodnota takmer o 4 body pod slovenským priemerom. Podiel obyvateľov odchádzajúcich za prácou mimo okresu z ekonomicky aktívnych osôb okresu je 6 %. Naopak, podiel obyvateľov dochádzajúcich z iných okresov do okresu Rimavská Sobota predstavuje 2 % z počtu ekonomicky aktívnych osôb okresu.

    Okres Rimavská Sobota patrí medzi najredšie zaľudnené územia Slovenskej republiky, ubúda v nej slovenskej i maďarskej národnosti, stúpa podiel Rómov a obyvateľstva vo vyššom veku. V okrese prevládajú malé obce do 500 obyvateľov. Problémy ústia najmä do stavu nezamestnanosti. Dovoľte mi, aby som použila štatistiku z trošku skoršieho dátumu, aby bolo vidno, aké dlhé obdobie zápasí tento okres s nezamestnanosťou.

    K 31. marcu 1994 bola miera nezamestnanosti 26,3 %, čo bola v tom období najvyššia miera nezamestnanosti medzi všetkými okresmi v Slovenskej republike. Táto miera nezamestnanosti zostáva naďalej jednou z najvyšších v Slovenskej republike. Samozrejme, že z uchádzačov o zamestnanie najviac percent, až 70, sa koncentruje vo vekovej skupine 20- až 45-ročných. Z hľadiska vzdelania 52 % tvoria uchádzači so základným vzdelaním a ďalších 15 % uchádzači so stredným odborným vzdelaním. Z počtu nezamestnaných až 42 % nepracuje dlhšie ako jeden rok. K 31. 12. 1993 tu bolo evidovaných len 3 822 súkromníkov, čo predstavuje 1,4 % z ich počtu na Slovensku.

    Zahraničný kapitál okresu sa podieľa na jeho celkovom objeme za Slovenskú republiku zaokrúhlene nulovou hodnotou. Podľa jeho absolútnej výšky pripadalo okresu až 32. miesto medzi okresmi Slovenskej republiky.

    Okres Rimavská Sobota bol už v roku 1991 vybraný medzi 11 okresov s najväčšími problémami v transformačnom období. Priemyselná zaostalosť, dopravná izolovanosť, nepriaznivý demografický vývoj, nízka úroveň technickej a sociálnej infraštruktúry spôsobujú také problémy, že nie je zrejme v silách miestnych aktivít zastaviť úpadok a oživiť ekonomický a sociálny rozvoj. Z úrovne centra ekonomickými nástrojmi je možné vytvoriť predpoklady na oživenie perspektívnych smerov, za ktoré možno považovať oblasť poľnohospodárstva, cestovného ruchu, využitie minerálnych vôd a najmä nerastných surovín.

    Podpredsedovi vlády a ministrom boli uložené konkrétne úlohy. Uvediem niektoré z nich. Podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky bolo v spolupráci s Centrom strategických štúdií Slovenskej republiky a Združením miest a obcí Slovenska uložené priebežne vypracovať kritériá na posudzovanie regionálnych projektov a priebežne na základe prijatých kritérií v rámci rozpočtu na rok 1995 prednostne riešiť projekty okresu Rimavská Sobota.

    Pokiaľ sú moje posledné informácie správne a pravdivé, kritériá na posudzovanie regionálnych projektov nie sú vypracované, nakoľko nie je doteraz legislatívne a inštitucionálne upravená regionálna politika v rámci Slovenskej republiky. To je prvá úloha, nad ktorou sa teda zamýšľam, či bola, alebo nebola splnená, a rada by som na ňu dostala odpoveď.

    Podpredsedovi vlády pánu Kalmanovi bola uložená úloha predložiť vláde správu o plnení úloh vyplývajúcich z prijatých uznesení vlády k problematike regiónu Rimavská Sobota. Od 21. februára 1995, keď bolo prijaté uznesenie vlády, bola predložená vláde kontrolná správa o plnení opatrení, ktorá bola prerokovaná už v máji roku 1995. Odvtedy však nemám informáciu, že by vláda bola ďalej priebežne pokračovala v kontrole plnenia úloh. Vzhľadom na to opakujem, že už uplynul rok a bolo by vhodné poznať súčasnú situáciu.

    Z tohto dôvodu žiadam podpredsedu vlády pána Kalmana, aby mi predložil informáciu o plnení úloh uložených členom vlády vyplývajúcich z uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 96/1995 prijatého k problematike regiónu Rimavská Sobota dňa 21. februára 1995.

    Žiadam pána podpredsedu vlády, aby prílohou tejto informácie bolo plnenie úloh vyplývajúcich z predmetného uznesenia vlády prednostom Okresného úradu Rimavská Sobota.

    Žiadam podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Kalmana, aby mi predložil kritériá schválené vládou na posudzovanie regionálnych projektov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni Rusnákovej. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Prepáčte, ešte mám pripravené uznesenie Národnej rady, ktoré súvisí s týmito tromi predchádzajúcimi informáciami, ale vzhľadom na to, že momentálne nie sme uznášaniaschopní, pán predsedajúci, keď budem vidieť, že je v zasadacej sále viac poslancov, v priebehu interpelácií by som si potom dovolila predložiť aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Kolesárová. Pripraví sa pán Csáky.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní,

    predseda Štatistického úradu Slovenskej republiky pán inžinier Condík v odpovedi na moje otázky z minulej schôdze Národnej rady mi zoširoka vysvetlil viaceré súvislosti vzniku a dnešnej činnosti Ústavu pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade Slovenskej republiky. Jeho odpoveď, resp. vysvetlenie, prečo táto inštitúcia prakticky od septembra 1994 nerobí výskum volebných preferencií ani výskum dôveryhodnosti politikov a prečo sa viac-menej programovo vyhýba "horúcim" sporným problémom, ktoré hýbu našou verejnou mienkou, ma, žiaľ, neuspokojila.

    Objasnenie, že výskumy preferencií politických subjektov, ako aj zisťovanie imidžu politikov Ústav pre výskum verejnej mienky neuskutočňuje z dôvodov, že tieto výsledky môžu byť predmetom polemík a rôznych špekulácií, prípadne že ich dôveryhodnosť môže byť spochybnená, jednoducho akceptovať nemôžem okrem iného aj preto, že výskumné agentúry všade vo svete sú takýmto rizikám vystavené tiež, a napriek tomu výsostne politické názory obyvateľov skúmajú. Koniec koncov, robia to tak aj výskumné firmy, ktoré na Slovensku pôsobia.

    Som hlboko presvedčená, že Ústav pre výskum verejnej mienky, pokiaľ chce byť skutočne ústavom pre skúmanie verejnej mienky, a nielen inštitúciou, ktorá zbiera niektoré sociálno-ekonomické informácie doplňujúce objektívne zistenia štatistického úradu, má tiež povinnosť sa s týmto rizikom vyrovnať. Chápem, že je pohodlnejšie a jednoduchšie skúmať a následne publikovať zistenia, ktoré nie je nevyhnutné obhajovať v žiadnej kontroverznej diskusii alebo polemike, pretože niet ich s čím porovnávať, keďže ich neskúma nikto iný. Týmto smerom však cesta nevedie.

    Z odpovede pána predsedu štatistického úradu som sa zároveň nedozvedela, prečo je publikovanie výsledkov ústavu tak výrazne vzdialené od realizačnej fázy výskumu. Konkrétne v dňoch 10. až 19. januára 1996 ústav uskutočnil zber empirických údajov výskumu zameraného na dôveryhodnosť vybraných inštitúcií Slovenskej republiky. Výsledky uverejnil v tlači až 26. februára, t. j. po 35 dňoch od skončenia zberu.

    Metodicko-výskumný kabinet Slovenského rozhlasu realizoval výskum k tej istej téme o dôveryhodnosti inštitúcií v dňoch 5. až 13. februára a informácia bola zverejnená v dennej tlači už 19. februára, t. j. po 6 dňoch od terénnej fázy výskumu. Faktom teda zostáva, že spracovať informáciu a poskytnúť ju prostredníctvom médií verejnosti trvalo Metodicko-výskumnému kabinetu Slovenského rozhlasu 6 dní a Ústavu pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade Slovenskej republiky až 35 dní. Pritom časová aktuálnosť poznatkov je jednou zo základných a neoddiskutovateľných charakteristík prieskumov verejnej mienky. Vo svetle tejto požiadavky vyznievajú publikačné aktivity ústavu ako časovo oneskorené a neaktuálne.

    Uvediem len jeden príklad. Prvá reakcia slovenskej verejnosti na podpis základnej slovensko-maďarskej zmluvy, ako ju mapoval prieskum ústavu, bola publikovaná v masmédiách až začiatkom júna, i keď zmluva samotná bola podpísaná v Paríži ešte 19. marca.

    Poznámka o neúspešných predikciách výsledkov parlamentných volieb bola v mojom príspevku formulovaná všeobecne a netýkala sa iba prognóz, ktoré vyprodukoval Ústav pre výskum verejnej mienky. Keď však pán predseda štatistického úradu vo svojej odpovedi obhajuje výsledky ústavu v tejto oblasti, dovolím si pripomenúť, že tento výskumný ústav odhadoval volebný výsledok koalície HZDS, RSS na 20,4 %, kým realita bola 34,96 %. Účasť občanov v zákonodarných voľbách 1994 bola touto inštitúciou odhadovaná na 85 %, realita bola 75,65 %. Účasť občanov v referende k problematike preukazovania finančných prostriedkov použitých z privatizácie bola Ústavom pre výskum verejnej mienky odhadovaná na 52 %, realita bola iba 19,96 %. Účasť v komunálnych voľbách 1994 bola v Ústave pre výskum verejnej mienky prognózovaná na 67 %, realitou bola 52,42-percentná účasť voličov.

    Domnievam sa, že tieto značné rozdiely (v prípade referenda dokonca viac ako o 30 % bodov) medzi výsledkami ústavu a reálnymi údajmi, reálnymi číslami, nie je jednoducho možné zmysluplne obhájiť. Som veľmi rada, že aj pán predseda Štatistického úradu Slovenskej republiky pociťuje potrebu - citát "založenia ďalšieho pracoviska, ktoré by sa orientovalo na celé spektrum otázok, ktoré sú z hľadiska skúmania verejnej mienky relevantné". Koniec citátu. Jeho výrok fakticky znamená uvedomenie si faktu, že Ústav pre výskum verejnej mienky si napriek svojmu názvu a štatútu svoje poslanie v súčasnosti neplní dostatočne.

    Nedá mi nezastaviť sa pri posledných informáciách z výskumov verejnej mienky. Minulý týždeň ústav publikoval výsledky, podľa ktorých 34 % Slovákov je za vstup Slovenska do NATO a 47 % túži po neutralite. Pár dní po zverejnení tejto informácie, v pondelok 23. marca, priniesli viaceré denníky údaje z Eurobarometra, podľa ktorých je za vstup do NATO na Slovensku 63 % občanov. Ktoré z týchto veľmi rozdielnych údajov, vzájomne sa líšia bezmála o 30 % bodov, máme považovať za pravdivé, na základe ktorých sa máme orientovať v súvislosti so vstupom do NATO?

    Môžem iba zopakovať, že Slovenská republika, jej rozhodovacie orgány, nemajú v súčasnosti k dispozícii objektívne a vysoko spoľahlivé informácie o stave zmýšľania verejnosti a že ich nemajú včas. Nazdávam sa, že vznik vysoko profesionálnej inštitúcie, ktorá by kvalifikovane, na úrovni porovnateľnej s demokratickými krajinami, plnila tento cieľ, je aj vo svetle odpovede predsedu Štatistického úradu Slovenskej republiky pána inžiniera Condíka plne opodstatnenou a dôležitou úlohou.

    Z tohto dôvodu interpelujem podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Sergeja Kozlíka. Pýtam sa, či vláda Slovenskej republiky zamýšľa podporiť vznik nezávislej výskumnej agentúry na skúmanie verejnej mienky, resp. či vláda Slovenskej republiky zabezpečí zásadné zmeny v činnosti Ústavu pre výskum verejnej mienky tak, aby toto pracovisko spĺňalo všetky kritériá kladené na takúto významnú inštitúciu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni Kolesárovej. Nech sa páči, pán poslanec Csáky, a pripraví sa pán Mikloško.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážený pán predsedajúci,

    mám jedinú otázku pre pána premiéra vlády Slovenskej republiky.

    Vážený pán premiér, v parlamente Maďarskej republiky vznikla vyšetrovacia komisia zložená zo všetkých parlamentných strán na prešetrenie tzv. ropnej aféry. Ide o podozrenie, podľa ktorého z územia Maďarskej republiky bola exportovaná surová ropa do bližšie neuvedenej rafinérie na územie Slovenskej republiky a z tejto rafinérie bolo vrátených údajne viac produktov, ako je to technologicky možné.

    Maďarské ústredné colné orgány hovoria aj o veľmi vysokých colných priestupkoch. Parlamentná komisia v Maďarskej republike má vyšetrovať aj prípadné politické pozadie, konkrétne prípadné spojenie medzi čiernou ekonomikou a politikou. V niektorých médiách sa objavili správy, že z obdobných nezákonných transakcií boli financované aj aktivity niektorých strán, vrátane jednej súčasnej vládnej strany na Slovensku. Na základe dostupných informácií maďarská strana vlani vyžiadala určité doklady na objasnenie prípadu od našich orgánov, a dodnes nedostali žiadnu odpoveď.

    Vážený pán premiér, mám pre vás dve otázky.

    1. Môžete potvrdiť, že takáto požiadavka bola skutočne zaslaná od orgánov Maďarskej republiky?

    2. Ak áno, kedy mieni vaša vláda a orgány Slovenskej republiky predložiť základné dôkazové materiály výboru Maďarského parlamentu?

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Mikloško. Pripraví sa pán Pittner.

  • Vážený pán predsedajúci,

    v prvom rade dovoľte, aby som vyjadril svoje hlboké poľutovanie nad vládou Slovenskej republiky, ktorá je tu zastúpená v tejto chvíli jediným ministrom, podľa mňa jediným ministrom, ktorý berie tento parlament vážne. To je minister Mráz.

  • Pri tejto príležitosti si neodpustím poznámku na predsedu slovenskej vlády Vladimíra Mečiara, ktorý sa dvakrát pri niekoľkohodinovom prerokúvaní maďarsko-slovenskej zmluvy vôbec nedostavil, takže vo mne čím ďalej tým viac narastá podozrenie, či vôbec on podpísal tú maďarsko-slovenskú zmluvu, či ju náhodou nepodpísala pani Nagyová, ktorá tam s ním bola, pretože pán Mečiar si nedal ani tú prácu, aby sem prišiel a potvrdil, že on to podpísal.

  • Pán podpredseda Húska, nám sa to nezdá vôbec divné, že pán predseda vlády sem neprišiel.

    Moja prvá interpelácia ide na pána ministra vnútra.

    Vážený pán minister vnútra, z rôznych častí Policajného zboru Slovenskej republiky prenikajú informácie o zriaďovaní akejsi spravodajsko-operatívnej skupiny, ktorá by mala pôsobiť podľa vašich dispozícií. Jej zameranie, údajne v rozsahu 40 pracovníkov Policajného zboru Slovenskej republiky, má byť orientované na spravodajskú činnosť voči tzv. vnútornému nepriateľovi, ale i na ďalšie úkony, ktoré by mala zabezpečovať jej operatívna skupina. Na čele tejto skupiny má byť pplk. Valo, bývalý vedúci expozitúry Generálnej prokuratúry federácie na Slovensku. Nábor do tejto skupiny je organizovaný konšpiratívnym spôsobom, a to i na úseku vyšetrovateľov, pričom príslušníkom sa sľubuje najvyššia, 12. trieda.

    Vážený pán minister, po zverejnení môjho interview v denníku Práca na túto tému ste údajne zaviedli vyšetrovanie o úniku tejto informácie. No najmä, vážený pán minister, ak by sa takýto zámer zakladal na pravde, dopustili by ste sa, alebo niekto iný, nielen zneužitia funkcie verejného činiteľa, ale i nezákonnej činnosti, pretože spravodajská činnosť je vymedzená príslušnými zákonmi, najmä zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1993 Z. z. Prosím preto o vašu odpoveď.

    Moja druhá interpelácia ide na predsedu vlády Slovenskej republiky. Dňa 13. júna 1994 bola uzatvorená zmluva medzi Slovenskou televíziou a Bratislavskou opčnou burzou. Dňa 3. októbra 1994 bol k tejto zmluve urobený dodatok. Obsah zmluvy a jej pozadie a dosah opíšem v správe o Konte nádeje.

    Na zasadnutí Konta nádeje dňa 10. a 11. 6. 1996 okrem iného bola prerokovaná zmluva o správe finančných prostriedkov medzi Kontom nádeje a Bratislavskou opčnou burzou, spol. s r. o., Bratislava, ktorú priniesli pán Slabý a pán Gross, členovia rady Konta nádeje. Po argumentácii troch členov rady Konta nádeje, že žiadne riziko z podpísania takejto zmluvy medzi opčnou burzou a televíziou a takto uložených finančných prostriedkov nevznikne, členovia rady Konta nádeje schválili uznesenie o podpísaní zmluvy. Zmluva znela na uloženie finančných prostriedkov v sume 50 mil. Sk účtu Konta nádeje na úrokový výnos 25 % mesačne z vloženej istiny. Zmluva bola na dobu určitú, a to na 3 mesiace - júl až september 1994. Zmluvu podpísal na základe schváleného uznesenia bývalý ústredný riaditeľ Slovenskej televízie Ivan Stadtrucker, ktorý bol správcom Konta nádeje.

    Pokiaľ ide o posúdenie predmetnej zmluvy zo strany právneho odboru Slovenskej televízie, dňa 19. 4. 1994 bolo podané odborné stanovisko, v zmysle ktorého zmluva bola zhodnotená z formálno-právneho hľadiska. Ak však ide o odporučenie podpísania predmetnej zmluvy s bývalým ústredným riaditeľom Slovenskej televízie pánom Stadtruckerom, ústne komunikoval bývalý vedúci pracovník odboru JUDr. Kunc (pred dvoma dňami tu bol spravodajcom zákona na ochranu republiky). Dňa 14. 6. 1994 bolo dané záporné písomné stanovisko na podpísanie zmluvy, t. j. už po podpísaní zmluvy. O uvedenom písomnom stanovisku nebola informovaná tajomníčka Konta nádeje, ani členovia rady Konta nádeje. Dňa 20. 6. 1994 bol daný príkaz do VÚB na realizáciu platby 50 mil. Sk. Platba bola realizovaná z účtu Konta nádeje 23. 6. 1995.

    Pri ukončení zmluvy nastalo neplnenie záväzku zo strany Bratislavskej opčnej burzy, spol. s r. o., Bratislava. Po ďalších rokovaniach s Bratislavskou opčnou burzou bol podpísaný dodatok, podľa ktorého Bratislavská opčná burza uhradí úrokový výnos 23 % i z výnosov z pôvodnej zmluvy, a to do 5 bankových dní po 31. 12. 1994. Do konca roku 1994 Bratislavská opčná burza uhradila na účet Konta nádeje 10 mil. Sk. Rada Konta nádeje sa po nesplnených viacnásobných sľuboch a uisteniach od Bratislavskej opčnej burzy rozhodla vymáhať pohľadávku cestou právneho odboru Slovenskej televízie. Stanovisko právneho odboru nám nebolo zaslané, konštatuje kancelária Konta nádeje. Do 18. 12. 1995 Bratislavská opčná burza nemá splnené záväzky voči Kontu nádeje vyplývajúce zo zmluvy a dodatku v sume 104 mil. Sk a sankcie vo výške 185 tis. Sk. Podotýkam, že medzitým Bratislavská opčná burza skrachovala, zbankrotovala, a teda 50 mil. Sk z Konta nádeje a 100 mil. Sk už aj s úrokmi sú vo vzduchu.

    Vo svojej interpelácii pokračujem. Opakujem, Bratislavská opčná burza zbankrotovala, na Konte nádeje chýba 104 mil. Sk a sankcie sú vo výške 185 tis. Sk. Ako k tomu došlo? Rada Konta nádeje sa zišla 28. 4. 1994, kde sa diskutovalo o zmluve. Prítomní boli prof. Stadtrucker, Ing. Brestenský, Dr. Slabý, Dr. Gross, MUDr. Mečiarová, ospravedlnili sa Holec a Chovanec. Pani Kopicová úvodom upozornila, že Konto nádeje nie je nadáciou. Dôrazne upozornila na základnú a pôvodnú myšlienku založenia Konta nádeje Slovenskou televíziou, aby svojimi programami zaktivizovala televíznych divákov pomáhať zdravotne a sociálne postihnutým deťom formou finančných prostriedkov alebo darov a primárnou úlohou rady Konta nádeje je rozdeľovanie získaných prostriedkov na základe podkladov získaných v žiadostiach o pomoc a až po rozdelení prostriedkov uvažovať, ako sa naloží so zostávajúcimi prostriedkami do najbližšieho prerozdeľovania. Pani Kopicová upozornila tiež na schválený a platný štatút Konta nádeje, kde sú presne stanovené ciele Konta nádeje, predmet činnosti Konta nádeje, zdroje Konta nádeje a ich sústreďovanie na konte vo Všeobecnej úverovej banke, pobočka Bratislava - mesto. Pani Mečiarová takisto zdôraznila, že hlavným poslaním rady Konta nádeje je rozdeľovanie a schvaľovanie prostriedkov pre zdravotne a sociálne postihnuté deti, a nie ich znásobovanie a zveľaďovanie prostredníctvom zverenia týchto prostriedkov spoločnosti s ručením obmedzeným. Vzhľadom na doterajšie dobré skúsenosti so Všeobecnou úverovou bankou pani Mečiarová nesúhlasila s predloženým návrhom zmluvy.

    Tajomníčka rady Konta nádeje išla tak ďaleko, že požiadala ústredného riaditeľa Slovenskej televízie v tejto súvislosti o uvoľnenie z funkcie tajomníčky rady Konta nádeje, pretože je presvedčená o tom, že prostriedky sústredené na účte Konta nádeje sú určené pre zdravotne a sociálne postihnuté deti a návrh zmluvy považuje za riziko. Pán Slabý, ako aj pán Drozd napriek tomu poukazovali na výhody predloženého návrhu zmluvy a zdôvodňovali tieto výhody.

    Nakoniec bolo hlasovanie, kde pán Blažej a Slabý boli za, pán Drozd bol za, pán Stadtrucker proti, pani Mečiarová proti, pán Brestenský sa zdržal hlasovania. Na tomto zasadnutí teda nedošlo k rozhodnutiu, pretože chýbal počet hlasov.

    Dňa 10. a 11. 6. 1994 zasadala znovu rada Konta nádeje. Zápisnica z tohto zasadnutia rady Konta nádeje je odrazu veľmi stručná. Čiste v bode rôzne, v bode 4.3 sa hovorí nasledovné: Rada Konta nádeje sa na svojom zasadnutí 10. 6. a 11. 6. 1994 uzniesla uzatvoriť zmluvu s Bratislavskou opčnou burzou, spol. s r. o., o poskytnutí finančných prostriedkov na obdobie od 1. 7. do 30. 9. 1994 vo výške a za podmienok uvedených v návrhu zmluvy. Finančné prostriedky budú poukázané dňa 26. 6. 1994 na účet uvedený v zmluve. Návrh zmluvy tvorí prílohu tohto uznesenia. To je všetko.

    Vážený predseda vlády, každý rok na Štedrý deň putujú obyčajní ľudia, aby prispeli troškou peňazí a podelili sa s tými najbiednejšími. Stala sa z tohto celonárodná a celoslovenská záležitosť. Celé Slovensko pri televízii na Štedrý deň vždy sleduje túto zbierku na Konto nádeje. Z tohto Konta nádeje sa nenávratne stratilo 100 mil. Sk. Pýtam sa vás, kto je za to zodpovedný?

    Pán poslanec Smolec, som veľmi rád, že takto vykrikujete, ak dovolíte, budem vás aj citovať, že takto sa staviate k peniazom, ktoré dávajú obyčajní ľudia na Konto nádeje a ktoré vaši priatelia - pán Stadtrucker a ostatní - takýmto spôsobom zlikvidovali. Som veľmi rád, že takto vykrikujete.

  • Potlesk a hlasy v sále.

  • Nie, to sa týkalo návrhu zákona na ochranu republiky, tam som kričal "banditi".

    Pri prvom rokovaní Konta nádeje za to hlasovali a presadzoval to pán Drozd a pán Slabý. Pýtam sa, kto za to hlasoval, keď sa o tejto zmluve rozhodlo. Ďalej sa pýtam, čo robí Slovenská televízia s týmto problémom. Ja som na tento problém upozorňoval vo výbore pre kultúru už vyše roka. Bol som si vedomý delikátnosti prípadu, bol som si vedomý, že dotknúť sa ľudí, ktorí dávali svoje peniaze na Konto nádeje, a takýmto spôsobom boli o ne obrané, môže byť šok. Je to prípad, ktorý korešponduje s aférou, ktorá sa ukázala problematická s darovaním krvi a plazmy. Tento prípad je potvrdený na papieroch.

    Pýtam sa ďalej, aké je teraz zastúpenie v rade Konta nádeje. Sú tam ešte pán Slabý, Drozd a ten tretí, ktorý za to hlasoval? Tromi hlasmi sa rozhodlo, že z Konta nádeje zmizlo 100 mil. korún, nenávratne, nikto ich nikdy nedostane. Ja som si vedomý toho, aké služby urobila Slovenská televízia HZDS, najmä riaditeľ Stadtrucker, keď spustil protizákonne predvolebný šot. Samozrejme, ešte viac som si vedomý zásluh terajšieho riaditeľa pána Darma, ale to neznamená, že Slovenská televízia môže obrať o 100 mil. korún obyčajných ľudí v tomto národe a v tomto štáte. Ako to, že nikto z vládnej koalície, ktorá sa tu vždy oháňa menom voličov a občanov, na to doteraz nepoukázal? Dva roky tento prípad beží a dva roky nie je vyjasnený. Čo na to hovoríte vy, pán Ľupták, teraz vás srdce nebolí? 100 mil. korún odtiaľ niekto ukradol.

    Vážený pán predseda, za situáciu v Slovenskej televízii zodpovedá v tejto chvíli len a len vládna koalícia. Ako si vládna koalícia berie na seba tento podvod a prečo o tom doteraz napríklad nepísala Slovenská republika?

    Ďakujem.

  • Šum a hlasy v sále.

  • Pán predsedajúci,

    je naozaj obrovská hanba to, čo robíte v slovenskom parlamente, to, čo robí pán predseda parlamentu, že naozaj tu nesedí, že sa správal voči nám dopoludnia tak, ako sa správal, že nie je schopný povedať, ako chce zabezpečiť vážnosť tejto snemovne, a vy v tom úspešne, pán predsedajúci, pokračujete. Je to strašná hanba, je to dehonestácia aj vás, koaličných poslancov, robia z vás bábky, vaši stranícki bossovia z vás robia tlačiteľov tlačidiel a politické bábky. Je to veľká hanba.

  • Nesedí tu pán, na ktorého sa chcem obrátiť v súlade s § 92 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a síce predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Gašparovič.

    V minulých dňoch som verejne položil manželke predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča pani Silvii Gašparovičovej niekoľko otázok týkajúcich sa jej podnikateľskej činnosti. Na tieto otázky dodnes neodpovedala. O odpoveď sa pokúsil práve predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Ivan Gašparovič, a to na verejnom zhromaždení občanov v Športovej hale a na tlačovej konferencii bezprostredne pred začatím prebiehajúcej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady však na moje vecné otázky nereagoval. Namiesto toho sa uchýlil k zastrašovaniu poslancov a novinárov, ktorí o prípade jeho manželky hovoria. Pán Gašparovič povedal, že sa nebude domáhať ospravedlnenia podľa občiansko-právneho konania, ale že si počká na rozhodnutie súdu a potom sa bude domáhať trestného postihu podľa Trestného zákona. Dodal, že keď sa to bude týkať poslancov, bude žiadať zbavenie ich imunity. Keďže namiesto vecnej reakcie sa predseda Národnej rady uchýlil k bezprecedentnému vyhrážaniu sa, ja sa idem domáhať vecnej odpovede na moje vecne formulované otázky prostredníctvom otázok na predsedu Národnej rady pána Gašparoviča.

    Moje otázky vychádzajú zo zistenia, že pani Gašparovičová je spolumajiteľkou a bola konateľkou a technicko-organizačnou riaditeľkou firmy Želstav, a. z., spoločnosť s ručením obmedzeným, Bratislava, ktorá je od februára 1996 v bankrote. O prácu prišlo takmer 2 000 ľudí. Pani Gašparovičová spolu s ďalšími konateľmi tejto firmy predávala stroje tejto firmy inej firme, ktorej je tiež spolumajiteľkou, a to značne pod ich hodnotu. Tak napríklad časová hodnota piatich mechanizmov ohodnotená súdnym znalcom k 29. februáru 1996 je o 990 600 korún, teda o temer milión vyššia, ako bola cena, za ktorú boli predané. Pritom predávané boli oveľa skôr, ako bol tento odhad. Pani Gašparovičová predala aj samej sebe automobil Ford Escort, a to za 45 000 korún na splátky.

    Na základe uvedených skutočností kladiem pánu Gašparovičovi nasledujúce otázky:

    1. Aká je morálna zodpovednosť vašej pani manželky za stav vo firme Želstav, a. z., spol. s r. o.?

    2. Ako bol naplnený duch Obchodného zákonníka, najmä § 136, ktorý pojednáva o zákaze konkurencie? Obchodný zákonník s podrobným komentárom pre právnu a podnikateľskú prax, vydaný v nakladateľstve Práca v roku 1992, v komentári k § 136 zákaz konkurencie hovorí - citát: "Zákaz konkurencie sa vzťahuje na účasť na podnikaní v predmete činnosti spoločnosti, v ktorej je osoba konateľom alebo členom dozornej rady." Koniec citátu.

    3. Bol pri predajoch strojov firmy Želstav, a. z., spol. s r. o., firme Železničné staviteľstvo, spol. s r. o., dodržaný zákon číslo 286/1992 Zb. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a zákon číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov?

    Chcem krátko citovať z týchto zákonov. § 23 zákona číslo 286, to znamená zákona o dani z príjmu, s názvom Základ dane hovorí - ods. 6: "Za príjmy sa považuje tak peňažné, ako aj nepeňažné plnenie ocenené cenami obvyklými v mieste a čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia (ďalej len ceny obvyklé na trhu), s výnimkou naturálnej spotreby vlastnej výroby a služieb." Odsek 7 toho istého paragrafu hovorí: "Ak sa dojednané ceny líšia od cien na trhu a ak tento rozdiel nie je uspokojivo doložený, použijú sa na daňové účely ceny obvyklé na trhu. Toto ustanovenie sa použije vždy, ak sa priamo alebo nepriamo podieľajú na vedení, kontrole alebo imaní podnikov v zmluvných vzťahoch rovnaké právnické alebo fyzické osoby." Teda tak Želstav, a. z., spol. s r. o., takisto Železničné staviteľstvo, spol. s r. o., ale aj pani Gašparovičová musia vo svojich daňových priznaniach uviesť príjmy, ako keby predávali predmetné stroje a zariadenia za obvyklé ceny a podľa toho vypočítať a odviesť daň.

    A ešte krátky citát zo zákona číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 7 - Základ dane ods. 4: "Ak sa uskutoční zdaniteľné plnenie osobe, ktorá má osobitný vzťah k platiteľovi podľa § 9 bezodplatne, alebo cena je nižšia ako obvyklá cena, základom dane je obvyklá cena bez dane.

    Na základe uvedeného sa pýtam:

    a) Aké boli ceny obvyklé na trhu pri predaji nasledujúcich strojov? Akým spôsobom boli tieto ceny stanovené? Osobitne kladiem tieto otázky vzhľadom na nasledujúcich päť mechanizmov: autodomiešavač betónových zmesí predaný bez DPH za 68 465 korún, ďalej univerzálny dokončovací stroj predaný za 96 335 korún, autožeriav predaný za 137 743 korún, nákladné auto Tatra 815 HRV predané za 42 057 korún a nákladné auto Tatra 815 S3 predané za 10 692 korún. Takisto sa to pýtam v súvislosti s predajom osobného automobilu Ford Escort, ktorý predala firma Želstav, a. z., spol. s r. o. pani Gašparovičovej. Uvádzam ilustratívne 5 strojov, pričom poznamenávam, že predaných bolo niekoľko desiatok strojov a na kúpno-predajných zmluvách je aj podpis pani Silvie Gašparovičovej.

    b) Aký bol daňový základ z uvedených transakcií už dotknutých subjektov?

    c) Aké dane, to znamená daň z príjmov a daň z pridanej hodnoty, odviedli z uvedených transakcií firmy Želstav, a. z., spol. s r. o., Železničné staviteľstvo, spol. s r. o. a pani Silvia Gašparovičová?

    Ďalej sa obraciam so svojou interpeláciou na ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Alexandra Rezeša.

    V minulých dňoch som vám verejne adresoval niekoľko otázok, na ktoré ste dosiaľ neodpovedali napriek tomu, že ste člen vlády a politika je vec verejná. Preto vás tentoraz formou interpelácie žiadam o odpovede na nasledujúce otázky:

    1. Kto tvoril vašu spoločnosť na palube lietadla Cesna rakúskej spoločnosti Air Salzburg pri lete na ples a z plesu Východoslovenských železiarní v dňoch 17. a 19. februára 1996?

    2. Koľko uvedené lety stáli?

    3. Kto tieto lety objednal a kto ich zaplatil?

    4. Koľko takýchto letov s rakúskou spoločnosťou Air Salzburg alebo jej lietadlami ste od svojho nástupu do funkcie absolvovali? Kto tvoril vašu spoločnosť počas týchto letov? Koľko tieto lety celkovo stáli a kto tieto lety zaplatil?

    5. Využívali ste, pán minister, od svojho nástupu do funkcie aj služby iných leteckých spoločností, napríklad Casovia Air z Košíc? Ak áno, koľkokrát a koľko korún tieto lety stáli? Kto tieto lety zaplatil?

    Vážený pán minister, dňa 17. apríla 1995 ste napísali nasledujúci list vtedajšiemu generálnemu riaditeľovi Slovenskej pošty, š. p.

    "Vážený pán generálny riaditeľ, pôvodná koncepcia rozvoja Slovenskej pošty, š. p., podľa dostupných dokumentov bola tvorená na báze existujúcej legislatívy. Nadväzujúc na tento fakt, vedenie Slovenskej pošty, š. p., vypracovalo súťažnú dokumentáciu na dodávky výpočtovej techniky. Predpokladaný spôsob financovania bol založený na úveroch zo strany vecných dodávateľov. Vzhľadom na urýchlenie prípravy deetatizácie a následnej privatizácie Slovenskej pošty, š. p., čím by sa vytvorili predpoklady na voľbu efektívnejšej formy financovania, žiadam Vás, pán generálny riaditeľ, aby ste v záujme efektívnejšieho postupu výberu dodávateľa v nových vlastníckych podmienkach využili ustanovenia citovanej súťažnej dokumentácie a zrušili vypísanú obchodnú verejnú súťaž. S pozdravom..." - je tu podpis pána ministra Rezeša adresovaný generálnemu riaditeľovi Slovenskej pošty, vtedy ešte Ing. Pavlovi Pažitnajovi.

    Najprv chcem poukázať na to, že minister dopravy, pôšt a telekomunikácií urguje alebo písomne žiada o zastavenie obchodnej transakcie riaditeľa suverénneho, samostatného štátneho podniku. Toto dávam ako prvé do vašej ctenej pozornosti. Teraz sa však pýtam, pán minister, kedy sa má Slovenská pošta nachádzať v nových vlastníckych podmienkach. Na aké obdobie sa pripravuje privatizácia Slovenskej pošty? Dokedy mala Slovenská pošta čakať na nákup počítačov? A teraz to najlepšie, priatelia. Dostal som informácie, že na základe vášho listu, pán minister, na základe vašej osobnej intervencie Slovenská pošta zrušila verejnú obchodnú súťaž na dodávku počítačov. Dozvedel som sa aj to, že následne Slovenská pošta predsa len, aj keď je stále štátnym podnikom, počítače kúpila, a to bez verejnej súťaže, bez akejkoľvek súťaže.

    Preto sa pýtam: Je pravdou, že nákup približne 1000 počítačov sa vykonal bez výberového konania dílerskou firmou HTC, spol. s r. o., Košice? V akom finančnom objeme boli dodávky týchto počítačov? Je pravdou, že tichým spoločníkom firmy HTC je generálny riaditeľ Slovenských telekomunikácií a váš bývalý podriadený riaditeľ divízie, informatiky VSŽ pán Valent? Je pravdou, že zakúpené a dodané počítače nie sú inštalované pre technické problémy? A má ich odstrániť na svoje náklady Slovenská pošta, š. p.? Môže sa takéto hospodárenie odzrkadliť vo zvýšení poštových taríf?

    A po tretie, obraciam sa s interpeláciou na pána predsedu vlády.

    Vážený pán predseda vlády, po skončení 58. zasadania vlády bolo v dennej tlači publikované vaše stanovisko k cestám členov vlády na ples Východoslovenských železiarní. Po odpovedi podpredsedu vlády pána Kalmana, že ministri Bisák, Rezeš a podpredseda vlády Kalman síce na plese VSŽ boli, ale na ples neleteli, ste mali odpovedať podľa novín slovami - citát: "V poriadku, nekazme si ani v budúcnosti našu robotu podobnými veľkopanskými manierami. Prišli sme do vlády ľuďom slúžiť, a nie dávať sa zadarmo prevážať. Na plesy sa lietať nesmie. Ak sponzori chcú dať peniaze, venujte ich detským domovom." Pán kolega Smolec napísal túto reportáž. Medzitým sa však ukázalo, že jeden z pánov ministrov, pán minister Rezeš, predsa len na ples Východoslovenských železiarní letel, nie síce vojenským špeciálom, ale na kvalitatívne vyššej úrovni, americkým lietadlom značky Cesna rakúskej súkromnej firmy Air Salzburg. Pán minister neodpovedal na otázky, koľkokrát použil služby tejto firmy a kto tieto lety zaplatil. Prosím vás, pán premiér, o zaujatie stanoviska k letu, či letom pána ministra Rezeša.

    Zároveň vám dávam do pozornosti interpeláciu, ktorú som dnes adresoval pánu ministrovi Rezešovi, a kladiem vám otázku, dokedy sa na to všetko hodláte dívať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. O slovo sa prihlásil pán predseda Gašparovič.

  • Pani kolegyne, páni kolegovia,

    počúvať pána poslanca Dzurindu, to je ako počúvať rozprávku. A on skutočne aj rozprávky rozpráva. Nevie, ako napadnúť mňa za moju prácu, a hľadá cestu, ako ma skompromitovať cez manželku. Ja som na stretnutí s novinármi pred touto schôdzou odpovedal na podobnú otázku, ktorú mi dal jeden z novinárov, kde som povedal, že bol by som veľmi zlý právnik, ak by som chcel na tieto veci reagovať, a že sa nepovažujem za zlého právnika. Takže aj teraz budem reagovať len na jednu časť vystúpenia pána Dzurindu a na ostatné nie, pretože o tom rozhodne súd, a to som povedal aj na tlačovke.

    V podniku Želstav bol vymenovaný správca konkurznej správy, čiže to všetko je teraz na súde a súd o tom rozhodne. Ale musím povedať jedno. Všetci novinári, keď píšu o mojej manželke, tak píšu ako o majiteľke veľkého podniku a privatizátorke. Chcem povedať, že tento podnik bol sprivatizovaný v roku 1992 niekedy v apríli, keď pri vláde bol pán poslanec Čarnogurský, čiže za tej vlády. Sprivatizoval ho pán Ďurďovič aj s manželkou, ktorý dostal 57 % celého tohto podniku a druhí konatelia, ktorí tam mali malú časť, a po siedmich alebo koľkých mesiacoch - to neviem - moju manželku zobrali do zamestnania a dali jej funkciu obchodnej riaditeľky. Neskôr ju urobili konateľkou a, myslím, podieľala sa na desiatich percentách. Čiže z tohto všetkého vidno, že manželka vôbec nič neprivatizovala, nepodieľala sa na žiadnych transakciách.

    Chcem však povedať, že pán Ďurďovič, keď privatizoval, si zmenil svoju slovenskú štátnu príslušnosť na českú a celý podnik prevádzal do svojej firmy, ktorú si založil v Hodoníne. To len na informáciu. Sú tam iné veci, o ktorých sa teraz nebudem vyjadrovať, pretože je to vecou súdu. Takže takto sa veci majú. Keďže začal tieto stroje prevádzať do Hodonína, časť jeho zamestnancov previedla tieto stroje na firmu v Bratislave, a platila tak, ako hovoril pán Dzurinda, to má zrejme zistené. A pán Ďurďovič do českej firmy prevádzal len prevodom, bez peňazí. To je skutočne len stručná informácia, aby to nebolo, že to robila moja manželka. Nič nerobila.

    Musím sa ešte vrátiť k autu Ford Escort, ktoré sa skutočne týka mojej manželky, ostatné sa v takej miere, ako povedal pán Dzurinda, jej netýka. Ford Escort firma kúpila - okrem toho kúpila neviem koľko áut, 6 alebo 7 ich bolo, za 470 000 Sk. Asi po dvoch-troch týždňoch zistili, že auto nie je v poriadku. Išli ho reklamovať a pri reklamácii zistili, že auto je inej kubatúry, má iné číslo karosérie, má iné číslo motora, že ide o staré repasované auto. Po reklamácii u toho, kto predával, podali trestné oznámenie na celú firmu. Pán Ďurďovič trestné oznámenie stiahol, že sa dohodnú s predajcom. Predajca spustil o 300 000 Sk, teda ho predal za 170 000 Sk. To je skutočná cena. To bolo v roku 1993. Teraz, keď sa niektoré tieto stroje predávali, kúpili si všetci, pán Ďurďovič, všetci si tieto autá prevádzali. Toto auto bolo ohodnotené na - teraz neviem, či 12 000 alebo 18 000 Sk, nepamätám si, ako mi povedala manželka. Ona zaplatila 45 000 Sk s tým, že odkedy auto kúpila za 45 000 Sk, ďalších 44 000 Sk ju stáli opravy. Čiže auto bolo už za 90 000 Sk. Ďalej kúpila pneumatiky. S tým, že musela podpísať, že auto sa bude ďalej používať v podniku ako služobné auto.

    Minulý týždeň v SME pán Kotian napísal, že všetko je v poriadku, lebo to takto ide, ale že aj on by kúpil auto za takúto cenu. Tak ja tu pred vami všetkými hovorím, pán novinár Kotian môže prísť zajtra za manželkou, za tieto ceny, ako som tu povedal, mu to auto odpredá - za týchto podmienok. Takže môže mať auto za 112 000 Sk spolu s pneumatikami a s podpísaním, že ho bude používať pre firmu.

    Takže len to som chcel povedať k tomu autu, o ostatnom rozhodne súd. Je to skutočne úplne inak, ako to povedal pán Dzurinda, a ja nebudem nič rozprávať, pretože môžem predpokladať, aký bude výsledok, ja naň čakám, a potom sa vyjadrím aj k vystúpeniu pána poslanca Dzurindu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Černák.

  • Vážený pán predseda Gašparovič, mám len jednu jedinú otázku. Povedali ste, že manželke bolo ponúknuté asi 10 % Želstavu. Podľa mojich prepočtov je to 54 miliónov. Platila to v hotovosti, alebo si zobrala na to úver?

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán predseda Gašparovič chce odpovedať.

  • Pán poslanec Černák, choďte do Želstavu, povedia vám, kto koľko zaplatil. Choďte.

  • Nech sa páči, ale už posledná pripomienka.

  • Pán predseda, mám len jednu prosbu. Keby ste mi mohli písomne odpovedať na to, čo je písomne zaznamenané v mojich otázkach voči vám. Veľmi pekne vás prosím o písomnú odpoveď. Ja som o privatizácii nepovedal ani jedno-jediné slovo, nikdy, pán predseda, ani dnes, ani v minulosti. Vaša pani naozaj pristúpila k sprivatizovanej firme.

  • V novinách ste to všade hlásili.

  • Nikdy. Môžete mi preukázať jedny-jediné noviny. Len spresňujem, že nešlo o slovenskú, ale o federálnu firmu. Doktor Čarnogurský s tým nemá nič spoločné.

    A pekne vás prosím o jednu vec. Vo vašom vystúpení bolo najzaujímavejšie, že Ford Escort bol ohodnotený na 12 000 Sk. Buďte taký láskavý, rozdajte nám zajtra do lavíc ohodnotenie súdneho znalca, na základe ktorého ste tvrdili, že to bolo ohodnotené na 12 000 Sk. Vyzývam vás o jeden takýto konkrétny dôkaz. Predložte zajtra ohodnotenie tohto automobilu súdnym znalcom.

  • Samozrejme, nemôžem povedať, kto o čom bude hovoriť, ale rád by som upozornil na článok 80 ústavy, kde sa hovorí - a to hovorím v dobrej viere - koho môže poslanec interpelovať. Môže interpelovať vládu, člena vlády alebo vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy. Predseda Národnej rady nie je ústredným orgánom štátnej správy.

  • Ďakujem. Nech sa páči, zapojte pána predsedu.

  • Pán poslanec Sečánsky, ja som to už pánu Dzurindovi povedal, aj iným poslancom, že mňa interpelovať nemôžu, ale ja som úmyselne odpovedal, pretože som vedel, že pán Dzurinda vystúpi. Pán poslanec Dzurinda, ja som pri vystúpení povedal, že je určený správca konkurznej podstaty, a mali by ste vedieť, čo to znamená. Tento správca konkurznej podstaty vám všetko dá a všetko ukáže. Prečo to chcete odo mňa, to neviem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Pittner.

    Vážení, dosť, už nie sú faktické pripomienky. Prosím vás, na vás je zle sa pozerať, nie ešte vás aj počúvať. Nech sa páči, pán poslanec Pittner.

  • Poznámky poslanca Dzurindu.

  • Pán poslanec, však viete, že všetky doklady má správca konkurznej podstaty. Vy ste potom veľký odborník. Správca konkurznej podstaty má všetko, a ten, keď prídete k nemu, vám to dá. Takže "odborník KDH" je odborník.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Pittner.

  • Šum v sále.

  • Vážený pán predseda, vážený predsedajúci, vážená Národná rada,

    skôr než poviem svoje interpelácie, dovoľte mi odcitovať § 92 odsek 2: "Obdobné informácie a vysvetlenia môžu požadovať aj od predsedu Slovenskej národnej rady a od ostatných členov Predsedníctva Slovenskej národnej rady." To chceli povedať moji kolegovia.

    Teraz mi dovoľte, aby som pokračoval v interpeláciách. Moja prvá interpelácia je na pána ministra obrany. Podotýkam, že táto interpelácia bola odoslaná písomne cez Kanceláriu Národnej rady Slovenskej republiky, takže obmedzím sa len na stručné komentovanie toho, čo som v interpelácii postúpil vzhľadom na to, že Národná rada takýmto spôsobom aspoň stručne bude informovaná.

    Ide o použitie vojenského špeciálu na ples usporiadaný 17. februára vo Východoslovenských železiarňach, na ktorý, podľa tlače, boli dopravení generálny prokurátor Michal Vaľo, štátny tajomník ministerstva zahraničia Jozef Šesták, predseda Slovenskej národnej strany Ján Slota a ďalšie osoby. Mňa po uskutočnení tohto letu zaujalo oficiálne stanovisko ministerstva obrany, ktoré tento let uvádzalo ako plánovaný let v rámci cvičného letového programu praktického výcviku pilotov. Neskôr v masmédiách bolo zverejnené, že tento let uhradia Východoslovenské železiarne, akciová spoločnosť, Košice. Vzhľadom na takéto rozporné informácie som navštívil dňa 22. februára 1996 vedúceho úradu ministerstva obrany pána Jána Repašského a potom tak, ako to v interpelácii podrobnejšie opisujem, som mal viacero kontaktov, ktoré sa dňa 7. marca zo strany pána Repašského končili tým, že faktúrovaná čiastka bude vo výške 120 574 korún a sedemdesiat halierov, ale že podrobnú správu mi dodá až o niekoľko dní. Dňa 8. marca mi vedúci úradu pán Ján Repašský nechal odkaz, aby som celú záležitosť prerokoval s pánom ministrom obrany Sitekom.

    Dňa 11. marca som si pána ministra dovolil osloviť. Po rozhovore, keď som ho informoval o tom, že som medzitým dostal informácie o celom prípade aj z iných zdrojov a že podľa toho, akú odpoveď od neho dostanem, budem voliť ďalší postup, som mu tento svoj dopyt poslal 11. marca písomne. Problém je v tom, že medzitým, keď bolo v tlači zverejnené, že sa týmto prípadom zaoberám, dostal som od rozhorčených pracovníkov ministerstva obrany, rozhorčených tým, že takýto špeciál bol použitý na takéto účely, určitý doklad, ktorý je prílohou mojej interpelácie. Je to doklad listu pána ministra Siteka s jeho podpisom, číslo 75021 z 15. februára 1996, ktorým náčelníkovi Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky v Trenčíne ukladá zabezpečiť lietadlo AN 24 na dni 17. a 18. 2. 1996 s presným rozpisom, pričom v tomto liste uvádza, že na základe plánu kontrolnej činnosti vykoná v dňoch 17. a 18. februára 1996 kontrolu vojenských útvarov v posádke Košice. Na zabezpečenie prepravy pre 25 osôb potom bolo uloženie toho, čo som tu pred chvíľou povedal.

    Žiaľ, musím konštatovať, že tým potom je - slušne povedané - lživé to oznámenie, ktoré ministerstvo obrany poskytlo oficiálne tlači v tom prvom zdôvodnení, keď tento let zdôvodňovalo letovým výcvikom pilotov. Okrem toho som dostal informácie o tom, kde všade si možno preveriť overenie tohto letu, či už ide o možné overenie v 32. leteckej základni Piešťany, alebo v záznamoch veliteľského stanovišťa 3. zboru letectva APV Zvolen a tiež zdokumentovanie tohto letu na Stredisku riadenia letovej prevádzky v Bratislave.

    Musím tiež konštatovať, že ministerstvo obrany vedome porušilo uznesenie vlády číslo 211 zo dňa 16. februára 1993 a nerešpektovalo ani dohodu medzi MDPT a ministerstvom vnútra z 10. augusta 1995. Z tohto nariadenia, ktoré je uvedené v prílohe, teda z listu pána ministra náčelníkovi Generálneho štábu, je tiež zrejmé, že nejde o žiadny let na objednávku inej organizácie. Preto tiež nie je možné uzavrieť zmluvu ani spôsob fakturácie nákladov, čo by bolo v rozpore aj so zákonom Národnej rady číslo 303/1995, § 36, pretože armáda nemôže vykonávať takúto podnikateľskú činnosť, a tiež podľa Živnostenského zákona nemá na takúto činnosť vykonané povolenie.

    Moja interpelácia nadväzuje na vládou Slovenskej republiky ustanovený program Čisté ruky, ktorého dodržiavanie je povinnosťou vysokých štátnych úradníkov a povinnosťou vlády.

    Svoju interpeláciu ukončím tým, že dúfam, že pán minister si splní svoju povinnosť a poverí hlavného vojenského prokurátora začať konať v tejto veci.

    Moja druhá interpelácia je smerovaná na pána ministra vnútra.

    Vážený pán minister vnútra, interpelujem vás vo veci menovania podplukovníka doktora Jána Kosťova za vrchného riaditeľa sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností v rámci výmen dovtedajších vyšetrovateľov a ich vedenia za vyšetrovateľov zo stredného Slovenska. Toto menovanie, podľa informácií, ktoré som dostal, ste uskutočnili v čase, keď pracovníci vašej inšpekcie - Inšpekcie ministra vnútra - viedli voči nemu prešetrovanie podozrenia zo závažnej kriminálnej trestnej činnosti. O jej závažnosti svedčí i to, že po predložení dôvodov uvedených v žiadosti o použitie prostriedkov ITP k odposluchu zo dňa 22. mája 1995, tejto bolo príslušným sudcom Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 25. mája 1995 vyhovené. Priestorovým odposluchom boli zhromažďované závažné skutočnosti o trestnej činnosti. Napriek týmto skutočnostiam ste, pán minister, podplukovníka doktora Jána Kosťova do uvedenej funkcie vymenovali. Po vymenovaní bol odposluch zastavený a spis museli pracovníci vašej inšpekcie odovzdať zástupcovi riaditeľa Inšpekcie ministra vnútra.

    Dňa 22. februára 1996 bol spis podplukovníka doktora Jána Kosťova z vašej inšpekcie postúpený na Krajský úrad vyšetrovania v Banskej Bystrici. Navyše ste menovanému priznali 80-percentné osobné ohodnotenie, čo je úplne výnimočné, a ktoré v prípade, ak by požiadal o uvoľnenie z Policajného zboru Slovenskej republiky, podľa zákona o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky by v jeho prípade, vzhľadom na výsluhu rokov, znamenalo poberanie príspevku mesačne približne 11 tisíc korún až do dovŕšenia 60 rokov veku a jednorazové odchodné vo výške približne 400 tisíc korún.

    Vážený pán minister, tento prípad navodzuje celý rad otázok a domnienok, ktoré si pred získaním vašej odpovede nedovolím formulovať. Pokiaľ som vás počul pripomínať pána Michalka, áno, minister má právo dať takúto výšku, dal som ju aj ja, ale je to úplne výnimočné, a v takomto prípade neviem, prečo ste to urobili.

    Ďakujem.

  • Prosím, pán minister, chcete odpovedať?

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    niekoľkým novinárom som v utorok po zasadaní vlády Slovenskej republiky sľúbil, že sa vyjadrím i k tomu, čo predniesol pán poslanec Pittner na mítingu KDH v pondelok, čo som mal možnosť prečítať si nasledujúci deň v novinách. Je tu interpelácia, na ktorú budem v stanovenej lehote reagovať. Predsa mi dovoľte, aby som mohol už dnes zareagovať na niektoré vystúpenia z toho, čo tu i na mítingu pán poslanec Pittner reprodukoval.

    To, čo som si prečítal, ma veľmi znepokojilo. Pokiaľ si spomínam, pán poslanec Pittner verejne prisľúbil, že poznatky k únosu, ktoré zhromaždí tzv. nezávislá vyšetrovacia komisia, skupina, predloží vyšetrovateľovi prípadu. Pokiaľ viem, dosiaľ tak neurobil. Naopak, zvolil si formu mítingového vystúpenia, ktoré sa hemžilo množstvom iniciálok, ba dokonca aj plných mien údajných páchateľov závažného trestného činu. Pán poslanec Pittner podsúva účastníkom mítingu a tým aj celej verejnosti isté skutočnosti, ktoré sám označil za hodnoverné. Nič viac, skôr menej. Jeho postup považujem za škandálny, nerešpektujúci elementárne princípy ochrany ľudskej dôstojnosti, o rešpektovaní príslušných ustanovení občianskeho i trestného práva ani nehovoriac. Považujem za svoju povinnosť dôrazne protestovať proti spôsobom, akým sa prezentujú názory na mojich podriadených, na vyšetrovateľov, na prácu celého rezortu.

    Útoky na ministerstvo vnútra sú dlhodobé, osobitne proti polícii i orgánom činným v trestnom konaní. Tým sa podľa môjho názoru hrubo narúša dôvera občanov k zložke našej spoločnosti, ktorá má za úlohu chrániť životy, zdravie a majetok občanov tejto republiky. Takýto postup môže byť pri súčasnom stave kriminality veľmi nebezpečný a môžem si sám postaviť otázku, či si pán poslanec uvedomil možné dôsledky vyvolania nedôvery podobnými spôsobmi a či je ochotný za ne niesť zodpovednosť. Osobne mi je ľúto, že podobné, prinajmenšom neuvážené kroky, robí práve poslanec, ktorý svojho času ako minister vnútra za stav rezortu zodpovedal a svoj diel zodpovednosti za jeho vývoj nesie doteraz.

    Včera rozhlasová stanica Twist v žurnále citovala článok z Frankfurter Allgemeine Zeitung, kde sa konštatuje, že bývalý minister Ladislav Pittner vyhlásil - píšu ďalej noviny Frankfurter Allgemeine Zeitung -, že niektorí členovia novej vyšetrovacej skupiny majú kriminálne pozadie. Jeden z nich je zapletený do nevyriešeného prípadu vraždy, iný do úplatkárskej aféry. Ladislav Pittner pochybuje, že by títo policajti mohli byť objektívni, pretože sú manipulovateľní.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, všetci títo vyšetrovatelia sú príslušníkmi Policajného zboru nie od decembra, keď tretia vláda Vladimíra Mečiara bola vymenovaná do funkcií, ale predsa pôsobili i za trvania bývalého exministra pána Pittnera. Skutočne sa mi zdá zvláštne, ak si títo vyšetrovatelia plnili svoje služobné povinnosti a pracovali na prípadoch, že neboli vtedy manipulovateľní, zrazu sú manipulovateľní teraz.

    Samozrejme, budem oveľa podrobnejšie reagovať na všetky tvrdenia, ktoré tu boli dnes prednesené. Chcel by som iba na záver informovať, že dňa 28. 3. 1996 vrchný riaditeľ sekcie vyšetrovania kriminalisticko-expertnej činnosti Policajného zboru podal trestné oznámenie na pána Tótha a poslanca pána Pittnera pre podozrenie zo spáchania trestných činov ohovárania podľa § 206 Trestného zákona a iných, ktorých sa mal dopustiť v súvislosti s vystúpením na mítingu KDH v Bratislave v Športovej hale na Pasienkoch, ktorý sa konal dňa 26. 3. 1996. Obdobne dal podnet aj zástupca vrchného riaditeľa pre trestný čin ohovárania. Tieto podnety boli podané na Mestský úrad vyšetrovania v Bratislave.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Langoš. Príde rad aj na vás, pani Sabolová.

  • Hlasy v sále.

  • Prosím vás, čo všetko dirigujete? Dirigujte si doma. Nech sa páči, zapnite pána poslanca Pittnera.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som, pán minister, konštatovať toto: Celé moje vystúpenie počas každého môjho prerokúvania zákonov o polícii je jednoznačným svedectvom, že v žiadnom prípade, ani počas vašej pôsobnosti ministra vnútra, ani predtým ministra vnútra Tuchyňu v druhej vláde pána Mečiara som nikdy nevystupoval a ani teraz nevystupujem proti polícii a nevystupujem proti vyšetrovateľom alebo policajtom. Ale v každom prípade som očakával, že po tejto mojej konkrétnej interpelácii, ktorá sa dotýka vám predsa známej veci, veď to robili vaši ľudia, dostanem odpoveď, ktorú som si vlastne v tejto interpelácii žiadal, ako ste mohli človeka v čase podozrenia z takých závažných trestných činov dovoliť vymenovať za riaditeľa sekcie. A na to ste neodpovedali.

  • Naopak, odpovedali ste informáciou o tom, že na mňa a ešte na kohosi ďalšieho, myslím na redaktora Tótha, dávate trestné oznámenie o ohováraní. My, ako občania, už keď nehovorím ako poslanec, ak dostaneme takýto konkrétny podnet, predsa máme sami záujem na tom, a vy by ste to ako minister vnútra mali o to viac pochopiť, že chceme mať v takýchto veciach jasno. Máme na to právo, a toto právo, aj keď budem pred nejakým súdom, mi nikto nezoberie. Mne je len veľmi ľúto, že napriek tomu, že som si robil nádej na určitú odbornú kontinuitu, táto nádej padla na prvom konkrétnom prípade, ktorý som si dovolil predniesť a na ktoré právo som ako poslanec i ako občan vo svojom vystúpení poukázal.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Langoš.

  • Vážený parlament, vážený pán predseda, pán podpredseda, členovia vlády, dámy a páni,

    chcem položiť niekoľko otázok predsedovi vlády, aby mal možnosť vyvrátiť moje odôvodnené podozrenie, že presadzovaním svojich politických zámerov ohrozuje bezpečnosť tejto krajiny a jej občanov.

    Voľbami v roku 1994 nastalo pre slovenskú políciu a vnútornú bezpečnosť štátu nebezpečné obdobie. Začalo sa personálnymi výmenami na najdôležitejších postoch policajných orgánov a politickým zasahovaním do policajnej práce. Vymenovanie nového policajného prezidenta Holdoša bolo výsledkom politickej koaličnej dohody, keď toto kreslo pripadlo Slovenskej národnej strane. Pri menovaní teda boli prvoradé politické kritériá pred osobnostnou a profesionálnou zrelosťou. Od Prezídia Policajného zboru sa odvtedy očakáva, že bude dozerať na to, aby sa politicky chúlostivé prípady odkladali stranou, alebo ani sa nezačalo ich vyšetrovanie.

    Viacerí policajti sa sťažujú na politické zasahovanie do ich práce, keď narazia na trestný čin, do ktorého je zapletený člen niektorej zo strán vládnucej koalície. Dokonca v niektorých prípadoch vysokí funkcionári zakrývajú trestnú činnosť, z ktorej majú prospech vládne politické strany.

    Rozhodujúci vplyv na atmosféru v polícii mali personálne zmeny v sekcii vyšetrovania ministerstva vnútra. Ešte nejaký čas sa na mieste šéfa tejto sekcie udržal všeobecne uznávaný generál Ivor. Napriek rozsiahlym čistkám sa ho minister Hudek neodvážil odvolať, lebo to nemal ako zdôvodniť. Napokon zrušil celé oddelenie, vytvoril sekciu s novým názvom, ale s rovnakým obsahom, a namiesto generála Ivora vymenoval Lamačku. Aj ten musel koncom roka 1995 na nátlak Ivana Lexu odísť. Ivan Lexa vtedy rozpútal silnú protipolicajnú kampaň proti vyšetrovateľom zavlečenia syna slovenského prezidenta do Rakúska. Z vyšetrovania boli postupne odvolaní dvaja vyšetrovatelia Krajského úradu vyšetrovania v Bratislave Šimunič a Vačok, keď zhromaždili dôkazy usvedčujúce tajnú službu z účasti ich dôstojníkov a techniky na zavlečení prezidentovho syna. Počas vyšetrovania dokonca sledovací odbor Slovenskej informačnej služby sledoval vyšetrovateľov, aby získal poznatky o ich činnosti.

    Napriek nezvratnosti dôkazov, ktoré zhromaždil najmä druhý vyšetrovateľ, dosiahol riaditeľ Slovenskej informačnej služby nátlakom na predsedu vlády a generálneho prokurátora jeho odvolanie a nahradenie vyšetrovateľom Čížom z Banskej Bystrice. Proti politickému zásahu do procesnej nezávislosti vyšetrovateľa prokuratúra nevzniesla námietku ani protest a predseda vlády dokonca verejne oznámil výmenu Vačoka vyšetrovateľmi z Banskej Bystrice ešte pred jej uskutočnením.

    Druhým hrubým politickým zásahom do činnosti polície bola známa kauza vyšetrovania finančného podvodu proti Technopolu. Tento podvod bol vyšetrovaný v Nemecku, na Slovensku bol len operatívne rozpracúvaný a nič nenasvedčovalo tomu, že by bol prezidentov syn v tomto prípade zaangažovaný. V polícii sú svedkovia, ktorí potvrdili, že bol na nich vyvíjaný nátlak, aby dokumentovali jeho trestnú činnosť. Kvôli neochote to urobiť museli opustiť svoje miesta viacerí policajti. Je nehorázne, že vládny denník Slovenská republika uverejnil obsah telefonického rozhovoru dvoch podozrivých, ktorý urobila pravdepodobne Slovenská informačná služba.

    Súčasní vládni politici chcú podriadiť politickej kontrole všetky zložky v spoločnosti a štátne orgány, ktoré majú pôsobiť autonómne. Takúto nezávislosť alebo autonómnosť potrebuje predovšetkým polícia. Pýtam sa predsedu vlády, prečo presadzovaním svojich politických záujmov hrubo narušil dovtedy pomerne dobrú pracovnú atmosféru v polícii, ohrozil jej činnosť, bezpečnosť občanov a štátu. Pýtam sa ministra vnútra, ktorý musí byť suverénom vo svojom kresle a ktorému môže ukladať úlohy len vláda uznesením, prečo nestojí na strane polície, na čele ktorej stojí, a neobhajuje jej postavenie a nezávislosť.

    Na stave a činnosti Slovenskej informačnej služby sa v priebehu minulého roka najvýraznejšie prejavili všetky negatíva súčasnej vládnej moci. Od nástupu vlády Vladimíra Mečiara bolo zrejmé, že vymení celé jej vedenie. Riaditeľom vtedy mal byť jeho najbližší spolupracovník Ivan Lexa, ktorého prezident odmietol vymenovať, a bolo zrejmé, že jeho rozhodnutie je definitívne. Preto vládni poslanci vlani na návrh predsedu vlády schválili účelovú novelu zákona, podľa ktorej riaditeľa Slovenskej informačnej služby vymenúva vláda na návrh jej predsedu. V rozprave som vtedy, ak si spomínate, povedal, že jediným dôvodom na túto novelu je, že predseda vlády chce vymenovať do funkcie riaditeľa Ivana Lexu. Kvôli tomuto človeku sa dostalo do zákona o konflikte záujmov ustanovenie o riaditeľovi Slovenskej informačnej služby, aby do tejto funkcie mohli byť i neskôr menovaní stranícky angažovaní politici.

    Pred menovaním Lexu rozpútal predseda vlády v parlamente škandál, v ktorom obvinil vtedajšie vedenie zo sledovania jeho samého, jeho strany a predsedu parlamentu. V parlamente citoval z tzv. tajnej správy Osobitného kontrolného orgánu, ktorá bola prečítaná neskôr na neverejnej schôdzi. Predsedom Osobitného kontrolného orgánu vtedy bol za HZDS Ivan Lexa, ktorý spolu s poslancom kolegom Urbanom nelegálne, bez zbavenia mlčanlivosti, vypočúvali niektorých príslušníkov Slovenskej informačnej služby. Správa Osobitného kontrolného orgánu a neskoršie učinkovanie Ivana Lexu na čele tajnej služby začali proces jej dekonšpirácie.

    Dodnes vystúpili viacerí členovia Slovenskej informačnej služby s informáciami o zavlečení prezidentovho syna a o zneužívaní tajnej služby na politické ciele. Ide predovšetkým o provokáciu voči banskobystrickému biskupovi Balážovi vzápätí na to, ako sa verejne zastal prezidenta. Priebeh tejto provokácie svedčí aj o tom, že tajná služba musela mať v polícii v Žiari nad Hronom svojich vysoko postavených spolupracovníkov, ktorí na túto politickú provokáciu zneužili aj policajtov. K dekonšpirácii Slovenskej informačnej služby nedochádza len kvôli nezákonným a neprofesionálnym akciám, ale aj pre personálnu politiku nového vedenia, ktoré prepúšťa jej príslušníkov pre podozrenie z lojality voči bývalému vedeniu, pre politickú nedôveru alebo pre ich profesionálne námietky voči ukladaným úlohám. Prepúšťanie je protizákonné, lebo je nepravdivo odôvodňované hrubým porušením disciplíny. Takto prepustení nemajú žiadnu nádej nájsť si miesto v bezpečnostných zložkách, čo vyvoláva silnú sociálnu neistotu v Slovenskej informačnej službe.

    Ďalším zdrojom dekonšpirácie tajnej služby sú dôstojníci, ktorí nesúhlasia s tým, aby bola služba zaťahovaná do politických sporov. Títo sú ochotní aj za cenu rizika prepustenia zo služby poskytovať informácie o nezákonnostiach, ktorých sa dopúšťa vedenie Slovenskej informačnej služby. Táto služba pod vedením Ivana Lexu a šéfa kontrarozviedky stratila akýkoľvek kredit medzi zahraničnými partnermi, s ktorými prerušila spoluprácu v boji proti medzinárodnému organizovanému zločinu. Nedôvera západu voči Slovenskej informačnej službe spôsobila dokonca to, že renomovaná firma WESTINGHAUS jej odmietla predať moderné operatívne technické prostriedky. Vedenie sa usiluje oživiť agentúru bývalej Štátnej bezpečnosti a získať vyšetrovacie právomoci na vyšetrovanie nových politických skutkových podstát zločineckej novely Trestného zákona. Ivan Lexa vlani prejavil záujem o kúpu helikoptér a vedenie vytvára dva nové odbory - odbor na sledovanie pôsobenia cirkví a odbor špeciálnych operácií, ktoré nemajú žiadnu oporu v zákone. V tejto situácii navštívilo vedenie Slovenskej informačnej služby ako jedinú krajinu Ruskú federáciu.

    Slovenská informačná služba je na jednej strane dekonšpirovaná nezmyselnými amatérskymi akciami, na druhej strane sa z nej stáva represívny orgán v rukách záujmovej skupiny vládnucich politikov a už dnes nie je schopná plniť dôležité zákonom stanové úlohy. V tejto situácii je Slovensko spravodajsky odkryté pred organizovaným zločinom a občania sú ohrození štátnym terorizmom.

    Pýtam sa predsedu vlády, ktorý nesie bezprostrednú osobnú zodpovednosť za stav a činnosť spravodajskej služby, aké kroky mieni urobiť na obnovenie bezpečnosti Slovenskej republiky a jej občanov.

    Pred mesiacom zaslalo ministerstvo zahraničných vecí Rakúsku protestnú nótu proti rozhodnutiu Vyššieho krajinského súdu vo Viedni. Obsah tejto nóty pred zaslaním ministerstvo uverejnilo. Politický riaditeľ Ministerstva zahraničných vecí Rakúska Hans Knitl vtedy povedal nášmu veľvyslancovi: "Slovenské úrady proti všetkým zvyklostiam informovali verejnosť o obsahu nóty ešte pred jej zverejnením." Odvtedy dodnes sú diplomatické styky medzi Slovenskom a Rakúskom na bode mrazu. Rakúsko čaká na naše ospravedlnenie.

    Pýtam sa ministra zahraničných vecí, prečo sa dodnes aspoň neoficiálne, čo je v diplomacii možné, neospravedlnil rakúskemu kolegovi, a čo je v tejto veci pre vládu dôležitejšie než obnovenie dovtedy normálnych diplomatických stykov a vzťahov so susednou krajinou.

    A naposledy mám krátku otázku na ministra obrany.

    Pán minister, prečo ministerstvo obrany podporuje vývoz vyradenej vojenskej techniky ako šrot do zahraničia? Na Slovensku je veľmi žiaducim odberateľom napríklad Železiareň v Podbrezovej alebo Východoslovenské železiarne. Generálny riaditeľ Podbrezovských železiarní mi povedal, že o tejto veci hovoril s pánom ministrom i s predchádzajúcim ministrom, a ani jeden, ani druhý mu nevedeli dať jasnú odpoveď. Podbrezovské železiarne sú najväčším zamestnávateľom na veľmi chudobnom Horehroní. Vyrábajú veľmi kvalitné valcované rúry z legovanej ocele, ktoré vyvážajú do krajín Európskej únie v podstate za najnižšie ceny. Boli by schopné rozšíriť výrobu a vytvoriť ďalšie zamestnanecké miesta. Môžem sa dohadovať, prečo je to tak, ale rád by som počul alebo čítal odpoveď ministra obrany.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová. Pripraví sa pán poslane Miklušičák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážení kolegovia,

    interpelujem ministra životného prostredia vo veci prideľovania dotácie zo Štátneho fondu životného prostredia, nakoľko rozdeľovanie týchto štátnych prostriedkov nespĺňa objektívne potreby, ekologickú zaťaženosť územia, ako aj ďalšie priority, kritériá na posudzovanie žiadosti. Tieto prostriedky slúžia na odmeňovanie verných i vernejších. Vládna koalícia, či vlastne HZDS v osobe svojho ministra, odmeňuje každoročne svojich verných, čo chcem poukázať práve na príklade v okrese Svidník, a to cez Štátny fond životného prostredia.

    V roku 1995, v prvom polroku, okres dostal 25,2 mil. korún a z toho 16,5 mil. korún dostali obecné úrady i firmy, ktorých predstavitelia kandidovali v roku 1994 za HZDS. Najokatejším prípadom je obec Mlynárovce v okrese Svidník, rodisko čelného predstaviteľa HZDS vo Svidníku. Je to malá obec asi s 270 obyvateľmi, a nejde o ekologicky zaťažené územie. Táto obec za obdobie rokov 1993 až 1996, pričom začala stavbu v apríli 1993, dostala zo Štátneho fondu životného prostredia 15,5 mil. korún pri celkovom náklade stavby 19,1 mil. korún, a to v rokoch 1993 až 1994 7,5 mil. korún so stopercentným príspevkom z fondu, v roku 1995 5 mil. korún so stopercentným príspevkom z fondu a v roku 1996 3 mil. korún so stopercentným príspevkom z fondu. Pričom, ako mnohí viete, ostatné obce musia na túto časť príspevku zo štátneho fondu prispievať vo väčšine aspoň 50-percentným podielom. Je to najvyššia dotácia so stopercentnou účasťou fondu poskytnutá takejto malej obci a ani veľké mestá v minulom roku nedostali také financie zo Štátneho fondu životného prostredia.

    Žiadam vás, pán minister, o zdôvodnenie poskytnutia takejto vysokej dotácie zo štátneho fondu tejto obci a zároveň vás žiadam predložiť mi písomne celý rozpočet uvedenej stavby, zúčtovanie za roky 1993 až 1995 a odporúčanie rady fondu na poskytnutie tejto dotácie. V prípade, že bola vykonaná aj kontrola používania týchto prostriedkov, žiadam doložiť spolu s odpoveďou na interpeláciu aj záznam z tejto kontroly - použitia prostriedkov. Chcem podotknúť, že v okrese je niekoľko stavieb ekologicky dôležitejších, s nižším rozpočtovým nákladom, už skôr rozostavaných, a príspevok nedostali.

    Druhým a ešte možno zaujímavejším prípadom prideľovania finančných prostriedkov Štátneho fondu životného prostredia sú súkromné firmy HOGES, spol. s r. o., a SURMEX, spol. s r. o., ktorých spolumajiteľom je istý pán Surmánek, ktorý zhodou okolností tiež kandidoval v komunálnych voľbách za HZDS v meste Svidník. Firme HOGES boli poskytnuté prostriedky v prvom polroku 1995 vo výške 2 mil. korún a firme SURMEX vo výške 4 mil. korún z oblasti odpadového hospodárstva. Už koncom roka boli prvé signály, že s firmou SURMEX nie je niečo v poriadku. Pán Surmánek sa potom na nejaký čas z mesta vytratil a podľa vyjadrení kompetentných predstaviteľov v meste Svidník firma zbankrotovala. A teda, čo s poskytnutými dotáciami zo Štátneho fondu životného prostredia?

    Žiadam vás preto, pán minister, ako predsedu rady Štátneho fondu životného prostredia o písomné vyjadrenie, aké kritériá boli použité pri poskytovaní dotácie uvedeným firmám. Sú to kritériá - pozri list ministra životného prostredia číslo 452 z roku 1995 z 22. marca 1995. Aké záruky predložil tento podnikateľ, že ste mu poskytli takú vysokú štátnu dotáciu? Pýtam sa na to v zmysle § 4 ods. 3 písmena d) vyhlášky 176 z roku 1992. Ako boli použité poskytnuté finančné prostriedky? Žiadam predložiť rozpočtový náklad, vyúčtovanie, ekologický prínos riešenia problému firmou SURMEX i HOGES. Odvolávam sa opäť na vyhlášku písm. d). Podobne všetko to, čo som požadovala v rámci interpelácie pre firmy SURMEX a HOGES, žiadam aj v písomnej forme pre žiadateľa OLEA POLY z okresu Košice vidiek.

    Ďalej sa pýtam vás, pán minister, a žiadam o písomnú odpoveď, ako fond kontroluje použitie poskytnutých prostriedkov podľa § 4 ods. 4, 5 zákona 128 z roku 1991 o Štátnom fonde životného prostredia v súčinnosti s územnými orgánmi štátnej správy pre životné prostredie, keď vaši pracovníci na okrese i obvode tvrdia, že oni nemôžu kontrolovať poskytnuté dotácie. Žiadam vás o písomné vyjadrenie, ako zabezpečujete kontrolu využívania Štátneho fondu životného prostredia v okresoch, kto na okresnom úrade zodpovedá za účelnosť využitia prostriedkov.

    Nechcete mi tvrdiť, že všetko to zvládnete z Bratislavy priamo zo Štátneho fondu životného prostredia. Je nám všetkým jasné, že štátne prostriedky, ktoré rozdeľuje jeden človek, bez záväzného stanoviska, poradia z okresu, či rady fondu, sú rozdeľované subjektívne, ale to zrejme asi vyhovuje.

    Ďalej sa vás chcem, pán minister, opýtať, koľkokrát budú musieť ešte poslanci výboru pre životné prostredie od vás žiadať návrh pripravovaného zákona "o obratovom fonde" pre ekologické stavby. Je taký, že znemožní takéto subjektívne rozhodovanie? Ak nie, čo potom potrebujete nato, aby ste nám ho do výboru predložili na pripomienkovanie. Žiadam vás o jeho zaslanie spolu s odpoveďou na interpeláciu, a pokiaľ rešpektujete zákon číslo 44/1989 Zb., v lehote do 30 dní, aby sa k nemu ešte počas spracúvania mohli vyjadriť poslanci výboru pre životné prostredie.

    A na záver musím po roku opätovne konštatovať, že dopátrať sa údajov zo Štátneho fondu životného prostredia nám poslancom je skoro nemožné. Starostovia, okresné úrady a ďalšie inštitúcie sú informovaní, len poslanec to nemôže vedieť aj napriek tomu, že platí zákon číslo 45/1989 Zb., § 12 písm. h) a písm. ch).

    Moja druhá interpelácia smeruje na pána ministra hospodárstva. Opätovne interpelujem pána ministra hospodárstva, pretože odpoveď na interpeláciu z minulého rokovania bola nejednoznačná. Verím, že teraz bude vaša odpoveď adresnejšia.

    Dňom 1. apríla 1996 bude štátny podnik Košický magnezit v likvidácii a podľa vášho vyjadrenia by mala byť vyhodnotená aj verejná obchodná súťaž vypísaná Všeobecnou úverovou bankou. Totiž v odpovedi bol dátum, že po 15. 3. 1996 budú výsledky jasné. Ako chcete, pán minister, garantovať magnezitársku výrobu v okrese Košice? Chcem vás požiadať o jednoznačné vyjadrenie, ako bude prebiehať likvidácia štátneho podniku Košický magnezit, ako uvažujete s krátkodobým prevádzkovaním v Ťahanovciach aj počas likvidácie, teda aká časť výroby bude pokračovať, pretože to uvádzate vo svojej odpovedi. Ako bol rezort ministerstva hospodárstva účastný pri vyhodnocovaní verejnej obchodnej súťaže, aby sa zohľadnili podmienky dokončenia závodu Bočiar, čo tiež uvádzate vo svojej pôvodnej odpovedi. Žiadam vás, pán minister, zabezpečiť podmienky privatizácie Košického magnezitu tak, aby nevznikol monopol jednej spoločnosti či dokonca jednej osoby na magnezitársku výrobu a aby vaše prísľuby z minulej odpovede boli reálne.

    A už len veľmi krátko: Vzhľadom na to, že počas našej reakcie na odpovede ministrov som nebola spokojná s mojou odpoveďou a parlament neschválil ani moje navrhované uznesenie o predložení koncepcie reorganizácie divadelníctva na Slovensku s jej ekonomickým dosahom na štátny rozpočet a financovanie jednotlivých divadiel výboru pre vedu, vzdelanie, kultúru a šport, opätovne vás žiadam, pán minister kultúry, o predloženie tejto koncepcie podľa požiadaviek uvedených v interpelácii z 8. 2. 1996.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Urban.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi, aby som trochu neskôr reagoval na vystúpenie pána poslanca Langoša, ktorý tu vystúpil s niektorými obvineniami vo svojej interpelácii aj smerom k mojej osobe, aj k riaditeľovi Slovenskej informačnej služby. Nikto, ani on, ani ja sme nikoho pri práci a činnosti Osobitného kontrolného orgánu nenútili k ničomu. To môžem potvrdiť. Nakoniec to potvrdzujú aj podpisy tých, ktorí vypovedali pred Osobitným kontrolným orgánom. Ak by boli nútení, tak mali možnosť toto dopísať. Niektorí napísali pripomienky, že tam prosia vyčiarknuť nejaké slovo na tej a tej strane a podobne, alebo dať kdesi čiarku, a opravili to. Nikto z tých, ktorí vypovedali, žiadnu poznámku v tom zmysle, že by boli nútení k výpovedi, neuviedli.

    Ale ak teda je možné hovoriť o nejakom násilí, tak by som chcel povedať, že napríklad dnes som zacítil niečo také, keď mi volali asi o 10.00 hodine, že na Obvodnom úrade v Lipanoch v Sabinove dostali informáciu, že Urban vyletí do vzduchu. A k tomu boli dodané ešte slová o "házedesáckej svini" a podobne. Čiže chcem len doplniť, že takéto praktiky považujem za násilné, a vyvrátiť to, čo povedal pán Langoš, že bolo robené.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Miklušičák.

  • Vážený pán predsedajúci, páni ministri, poslankyne, poslanci,

    mám tri interpelácie na ministra pôdohospodárstva a jednu žiadosť o vysvetlenie od predsedu Národnej rady.

    Vážený pán minister pôdohospodárstva, dňa 9. novembra 1995 Národná rada Slovenskej republiky schválila vládny návrh novely zákona číslo 42/1992 Zb., tzv. transformačný zákon, ktorá vyšla v Zbierke zákonov pod číslom 264/1995 Z. z. a nadobudla účinnosť dňom 1. 1. 1996. Pri prerokúvaní tejto novely som v rozprave upozorňoval na nebezpečenstvo znehodnotenia hodnoty podielov oprávnených osôb a ich lacné skupovanie niektorými vedeniami poľnohospodárskych podnikov. Žiaľ, musím konštatovať, že ešte ani neuplynula lehota na vydanie podielnických listov, už po Slovensku krúžia listy s ponukou zmluvy na - citujem "úplné usporiadanie a narovnanie nárokov oprávnenej osoby voči družstvu", za 10, opakujem 10 % nominálnej hodnoty podielu oprávnenej osoby na majetku družstva, nepriamo pritom strašiac v sprievodnom liste jeho budúcou tržnou cenou.

    Moja otázka na vás, pán minister, znie: Čo mienite podniknúť, aby v budúcnosti nemohlo na základe vami presadenej novely zákona číslo 42/1992 Zb. dochádzať k podobným praktikám?

    Po druhé, či už z tlače - napríklad Pravda z 20. a 22. marca 1996 - alebo z rozhovorov s poľnohospodármi vyplýva, že jedným z najhorúcejších problémov v súčasnosti sa ukazuje problém nedostatku kŕmneho obilia. Ako príčina tohto stavu sa uvádza jednak nižšia úroda obilia v minulom roku, jednak nerozvážne rozhodnutie o vývoze obilia v minulom roku, a to ešte aj za cenu štátnej intervencie.

    Vážený pán minister, pýtam sa:

    a) Kto rozhodol o vývoze obilia v minulom roku?

    b) Komu a na aké kvóty boli udelené licencie na vývoz?

    c) Koľko stál tento vývoz?

    d) Komu, kým a na aké kvóty boli udelené licencie na prípadný dovoz kŕmneho obilia?

    A po tretie, minulý rok pri schvaľovaní štátneho rozpočtu Národná rada Slovenskej republiky schválila pol miliardy Sk na prekonanie minuloročných škôd spôsobených suchom, záplavami a hrabošmi. Podľa informácií z už pomínanej tlače bolo zatiaľ uvoľnených 112 mil. Sk a aj to iba na úkor dotácií do poľnohospodárstva. Moja otázka znie: Kedy, akým spôsobom a podľa akých kritérií bude uvoľnená zvyšná časť týchto peňazí?

    Vážený pán predseda Národnej rady, pri prerokúvaní bodu 11 tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky - vládny návrh zákona Národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, ste uprostred rozpravy k tomuto bodu nechali hlasovať o návrhu poslanca Šeptáka o ukončení rozpravy.

    Vážený pán predseda, článok 2 Ústavy Slovenskej republiky vo svojom druhom odseku hovorí - citujem: "Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon." Koniec citátu. V článku 1 Ústavy Slovenskej republiky sa okrem iného hovorí - citujem: "Slovenská republika je zvrchovaný demokratický a právny štát." Koniec citátu. Článok 72 ústavy - citujem: "Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky." Koniec citátu. Z uvedených citácií je zjavné, že Národná rada Slovenskej republiky je jedným zo štátnych orgánov a ako taká môže teda konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon".

    Rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky o návrhoch zákonov i vo všeobecnosti upravuje zákon číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Národnej rady. Dotýka sa ho tiež zákon číslo 45/1989 Zb. o poslancoch. § 10 zákona číslo 45/1989 Zb. v ods. 1 ukladá poslancovi povinnosť aktívne a iniciatívne sa zúčastňovať na rokovaniach a zasadnutiach Národnej rady a § 12 tohto istého zákona hovorí vo svojich písmenách a) a b), že poslanec je oprávnený podávať návrhy vo všetkých veciach pôsobnosti Národnej rady a je oprávnený predkladať Národnej rade Slovenskej republiky a jej orgánom návrhy, podnety a pripomienky k predloženým návrhom zákonov. Okrem iného je teda zmyslom zákona číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku aj to, aby poslanec mohol a mal možnosť na rokovaniach Národnej rady Slovenskej republiky a jej orgánov predniesť svoje návrhy, pripomienky i svoj názor, a nie to, aby bol ticho, aby nemohol vystúpiť. Dať počas otvorenej rozpravy, počas jej priebehu hlasovať o ukončení rozpravy je v rozpore so zmyslom všetkých uvedených zásad. Jednoducho o takomto návrhu nemôžete dať počas rozpravy hlasovať.

    Neumožňuje to ani § 3 ods. 2, na ktorý sa občas odvolávate. Toto ustanovenie hovorí o tom, že - citujem: "Svoje vnútorné pomery a podrobnejšie pravidlá svojho rokovania si Slovenská národná rada upravuje vlastnými uzneseniami." Koniec citátu. Hlasovanie o ukončení rozpravy počas jej priebehu neupravujú ani vnútorné problémy Národnej rady, ani pravidlá rokovania. Za také uznesenia možno na ilustráciu uviesť uznesenie číslo 409 z roku 1994, alebo 468 z roku 1994 o hlasovaní o návrhoch, o ktorých sa rozhoduje trojpätinovou väčšinou, resp. o pravidlách hlasovania prostredníctvom technického zariadenia. Uznesenie, ktoré by umožňovalo hlasovať o ukončení rozpravy počas jej priebehu, jednoducho neexistuje. Neobstojí ani námietka, že je to možné podľa § 25 zákona číslo 44/1989 Zb. Tento paragraf hovorí o tom, že Národná rada nemôže o návrhu rozhodnúť inak ako hlasovaním.

    Pri chápaní tohto paragrafu ako umožnení Národnej rade rozhodovať o čomkoľvek, čo navrhne poslanec, by sme mohli rozhodovať aj o vine či nevine kohokoľvek. Jediné ustanovenie, ktoré vari umožňuje dať hlasovať o predčasnom ukončení rozpravy, je v § 26 ods. 3, a to tým, že o týchto návrhoch sa hlasuje pred prerokúvaním veci. Podľa tohto teda môže na návrh niektorého poslanca daného ešte pred otvorením rozpravy dať predsedajúci hlasovať či už o obmedzení dĺžky vystúpenia jednotlivých rečníkov, prípadne za istých podmienok aj o predčasnom ukončení rozpravy tým, že sa obmedzí jej celková dĺžka a podobne. Nie je však možné dať o ukončení rozpravy počas jej priebehu hlasovať.

    Vážený pán predseda, v zmysle § 92 ods. 2 vás týmto žiadam o vaše vysvetlenie, na základe akého zákonného opatrenia dávate počas rozpravy hlasovať o jej ukončení. Pokiaľ je to možné a nerobí vám to problémy, žiadam o písomné stanovisko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Nech sa páči, pán Hrušovský. Pripraví sa pán Figeľ.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som sa obrátil s interpeláciou na predsedu vlády Slovenskej republiky a na pána ministra vnútra Slovenskej republiky.

    Je to už viac ako 8 mesiacov, čo policajné orgány zo Žiaru nad Hronom uskutočnili v rozpore so zákonom domovú prehliadku banskobystrického biskupského úradu, po ktorej a na základe ďalších nepravdivých skutočností bolo začaté trestné stíhanie riaditeľa Biskupského úradu v Banskej Bystrici Jozefa Hrtúsa. Aj napriek stanovisku pána generálneho prokurátora, ktoré adresoval predsedovi Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky pánu Brňákovi, že celý prípad by sa mal ukončiť do konca januára, nie je to tak, ba naopak, stále sa objavujú a vychádzajú najavo nové skutočnosti, ktoré čím ďalej tým viac sťažujú priebeh vyšetrovania a vyšetrovateľka Okresného úradu vyšetrovania v Žiari nad Hronom sa dopúšťa porušovania procesných predpisov, keď aj napriek stanovisku Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom zo dňa 22. 2. 1996 neumožnila právnemu zástupcovi Jozefa Hrtúsa oboznámiť sa s obsahom spisu.

    Ak doteraz existovali iba indície o účasti Slovenskej informačnej služby v celom prípade, dnes možno konštatovať, že účasť tajnej služby v súvislosti s predajom obrazu Klaňanie sa troch kráľov a manévrov tajnej služby okolo cirkvi sú takmer preukázané. V uplynulých dňoch bola zverejnená výpoveď sudcu v Banskej Bystrici, ktorý bol podľa jeho výpovede dňa 12. 7. 1996 požiadaný pracovníkom Slovenskej informačnej služby zodpovedným za technickú stránku akcie súvisiacej s predajom obrazu o vydanie súhlasu na použitie informačnotechnických prostriedkov podľa zákona o Slovenskej informačnej službe a Policajnom zbore s jediným odôvodnením, že ide o veľmi dôležitý štátny záujem. Sudca, ktorý bol takto požiadaný, nepovažoval tento dôvod za dostatočný na použitie nahrávacích a odpočúvacích prostriedkov, a preto žiadal pracovníka Slovenskej informačnej služby o ich doplnenie. Keďže sa tak nestalo zo strany pracovníka Slovenskej informačnej služby, súhlas na použitie informačno-technických prostriedkov odmietol vydať.

    Ako však ďalej vo svojej výpovedi uviedol, má informácie o tom, že aj napriek nevydanému súhlasu tieto použité boli, nahrávanie a odpočúvanie sa uskutočnilo, na základe čoho podal krajskému prokurátorovi v novembri 1995 oznámenie o tom, že bol spáchaný trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1, 2 písm. c) Trestného zákona, prípadne § 158 ods. 1 písm. a) alebo b) Trestného zákona. Podanie sa týka možnej účasti členov Slovenskej informačnej služby v kauze predaja obrazu Klaňanie sa troch kráľov z júla minulého roku.

    Preto mi dovoľte, vážený pán premiér slovenskej vlády a predseda Rady obrany štátu, položiť vám v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky tieto otázky:

    1. Prečo sa Slovenská informačná služba zaujímala o predaj obrazu Klaňanie sa troch kráľov, keď tento bol majetkom Biskupského úradu v Banskej Bystrici a nikdy nebol a ani doteraz nie je zapísaný do zoznamu kultúrnych pamiatok?

    2. Prečo Slovenská informačná služba pri žiadosti na súhlas sudcu na použitie informačno-technických prostriedkov odôvodňovala túto dôležitým štátnym záujmom? A ďalej sa vás pýtam, v čom spočíval v tomto prípade dôležitý štátny záujem.

    3. Použila Slovenská informačná služba informačno-technické prostriedky aj napriek nevydaniu súhlasu na ich použitie sudcom?

    4. Prečo telefonoval riaditeľ kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby Jaroslav Svěchota sudcovi do bytu, čím spochybnil nezávislosť súdov, a prečo na neho vyvíjal neprípustný nátlak?

    5. Kto vystavil pas číslo 188 CH 911, ktorým sa Tomas Grabner, bytom Dalenvil, Engelbert Strasse 9, Švajčiarsko, preukázal vyšetrovacím orgánom pri zadržaní?

    Toto sú otázky na pána premiéra Slovenskej vlády.

    Na vás sa obraciam, vážený pán minister vnútra, s tromi otázkami.

    Ako je možné, že vyšetrovateľka Okresného úradu vyšetrovania v Žiari nad Hronom Ing. Dana Gocníková aj napriek návrhom zo strany Jozefa Hrtúsa a jeho právneho zástupcu na doplnenie dokazovania si neoverila pravosť pasu Tomasa Grabnera, ktorý sa pri zadržaní a vypočúvaní ním preukázal, keď už dnes existujú preukázateľné dôkazy o tom, že takýto pas vo Švajčiarsku vydaný nebol?

    2. Kedy orgány činné v trestnom konaní vrátia Biskupskému úradu v Banskej Bystrici sumu 200 tisíc dolárov, za ktoré podľa výsledkov vyšetrovania bol obraz predaný a dôvod ich zadržovania nie je?

    3. Prečo a na základe akého právneho predpisu vyšetrovateľka Okresného úradu vyšetrovania v Žiari nad Hronom Ing. Dana Gocníková odmietla oboznámiť sa s obsahom spisu právnemu zástupcovi Jozefa Hrtúsa aj napriek stanovisku Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom o tom, že je povinná umožniť oboznámenie sa so spisom, ak o to zástupca požiada?

    Ďakujem pekne.

  • Pán predsedajúci, prosil by som, aby to bolo v zápise, že som sa zmýlil v dátume, keď som citoval výpoveď sudcu z Banskej Bystrice. Termín mal byť 12. 7. 1995, nie 12. 7. 1996.

  • Ďakujem. Pán poslanec Figeľ, nech sa páči.

  • Vážená Národná rada, vážení členovia vlády, milí hostia,

    naším stálym problémom je účasť predstaviteľov vlády na interpeláciách. Chcel by som zdôrazniť, že toto nie je tlačová beseda, toto by mohol byť istou formou "vysoký dialóg" medzi dvoma ústavnými orgánmi, medzi najvyšším zákonodarným zborom a najvyššími predstaviteľmi exekutívy, vládnym zborom. Veľmi ma mrzí, že nevieme, ktorí z predstaviteľov vlády sa ospravedlnili, ale že ich je tu tak málo, to je to podstatné. Jedno riešenie sme už prijali, že je pevne stanovený termín prerokúvania bodu o interpeláciách. Ako druhé navrhujem požiadať televíziu o televízne prenosy, nie kvôli nám, skôr kvôli ministrom. Keď tu bol v utorok 26. marca bod o slovensko-maďarskej zmluve a bol televízny prenos, sedelo tu 11 členov vlády, aj keď neboli pozvaní. Koľko je ich teraz?

  • Toto považujem za formálny návrh pre predsedu parlamentu a chcem sa zároveň spýtať predsedajúceho, ktorí členovia vlády sú ospravedlnení.

    Chcel by som sa obrátiť na neprítomných dvoch ústavných činiteľov, na generálneho prokurátora a na ministra zahraničných vecí.

    Dňa 2. marca 1996 som sa ako poslanec Národnej rady a podpredseda Výboru Rady Európy pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka zúčastnil na celoslovenskom valnom zhromaždení združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov. Najcitlivejším bodom rokovania, ale aj najvážnejšou zmenou v transformačnom procese nášho poľnohospodárstva od roku 1990 boli a sú súvislosti okolo novely zákona číslo 42/1992 Zb. Zhromaždenie ako celok vyjadrilo vážny protest proti tejto novele dôležitého zákona, pretože umožňuje manipuláciu s podielmi nečlenov družstiev. Na Slovensku je ich okolo jedného milióna. Isté súvislosti tu už predniesol môj kolega Jožko Miklušičák.

    Novela, ktorá vyšla v Zbierke zákonov pod číslom 264/1995, vytvára priestor na páchanie majetkovej trestnej činnosti, konkrétne trestných činov úžery podľa § 253 Trestného zákona, trestných činov porušovania povinností pri správe cudzieho majetku, t. j. majetku nečlenov družstiev (§ 255) a trestných činov poškodzovania veriteľa (§ 256). Konkrétne sa to deje tromi spôsobmi:

    Po prvé - predstavitelia niektorých poľnohospodárskych družstiev zastrašovaním najmä starších ľudí vydierajú majiteľov podielnických listov, aby v prospech družstva darovali väčšiu časť svojho podielu, dokonca aj 90 %. Za to im družstvá sľubujú vyplatiť zvyšok. Príklady zastrašovacích listov aj návrhov vydieračských zmlúv existujú.

    Iný spôsob, druhý, je taký, že družstvá v lone starého družstva založia a zaregistrujú nové družstvo. Na toto nové družstvo prevedú zo starého všetky aktíva, stroje, zariadenia, členskú základňu i pôdu. Starému družstvu ponechajú iba dlhy na daniach, nemocenskom, poistnom atď. a celé bremeno majetkových podielov nečlenov družstiev, a to všetko bez reálnej nádeje, že staré družstvo z toho vôbec niečo zaplatí. Združenie vlastníkov pôdy a agropodnikateľov uvádza ako príklady poľnohospodárske družstvá v Mostovej, okres Galanta, družstvo v Čajkove, okres Levice, Nový Ruskov v okrese Trebišov.

    Tretí spôsob je, že manažment družstva v lone družstva založí spoločnosť s ručením obmedzením, ktorá zabezpečuje tú istú nezákonnú činnosť, ako som tu opisoval v druhom bode. Dôkazy možno nájsť v obchodných registroch.

    Obraciam sa týmto na generálneho prokurátora Slovenskej republiky pána Michala Vaľu so žiadosťou o prešetrenie uplatňovania zákona číslo 264/1995 Z. z., o prijatie zákonných opatrení s trestnoprávnymi dôsledkami v prípadoch, ktoré sú poškodzovaním majetkových práv podielnikov poľnohospodárskych družstiev.

    Vážený pán generálny prokurátor, podľa článku 80 Ústavy Slovenskej republiky vás žiadam o odpoveď o stave veci a vykonaných opatreniach do 30 dní.

    Druhá moja interpelácia sa týka neprítomného ministra zahraničných vecí.

    V dňoch 23. a 24. marca sa vo Zvolene uskutočnil celorepublikový snem HZDS. Účasť predstaviteľov diplomatického zboru akreditovaného v Slovenskej republike zabezpečoval odbor diplomatického protokolu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky. Pýtam sa vás, pán Schenk, ako ministra a zároveň nečlena HZDS:

    1. Uvedená služba bola zo strany ministerstva zahraničných vecí uskutočnená na váš pokyn alebo s vaším súhlasom?

    2. Koľko HZDS zaplatí za služby poskytnuté ministerstvom pre potreby tejto strany?

    3. Ak je to zadarmo, predpokladá sa takýto servis aj pre ďalších koaličných partnerov?

    4. Môžu takúto organizačnú pomoc dostať aj ostatné parlamentné strany?

    Zneužívanie protokolárnych služieb ministerstva zahraničných vecí na stranícke účely je dehonestáciou ministerstva, ale aj povesti štátu.

    Vážený pán minister, žiadam vás o odpoveď na uvedené otázky v zmysle Ústavy Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • To vám lahodí, pán Mikloško, čo? Nech sa páči, pán Lauko. Pripraví sa pán Šagát.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia poslanci, vážený zvyšok členov vlády, ktorí ste tu prítomní,

    dovolím si v dvoch interpeláciách obrátiť sa na tu prítomného pána ministra zdravotníctva pána Javorského. Včera ste boli, pán minister, otvoriť v Nitre veľmi pekný pavilón onkologický. Ja som bol vo februári na poslaneckom dni v Nitre, a preto sa v interpelácii obraciam so žiadosťou o nápravu a vyvodenie dôsledkov z nedostatkov v riadiacej práci riaditeľa nemocnice v Nitre, ktorého ste ustanovili do funkcie. Uvedené nedostatky mi tlmočili pracovníci tejto nemocnice počas môjho poslaneckého dňa v Nitre vo februári a písomne sa na mňa obrátili teraz. Uvádzam ich písomné vyjadrenie s dôkazmi a žiadam vás o zaujatie stanoviska k týmto nedostatkom a posúdenie návrhu nového konkurzného konania na riaditeľa nemocnice.

    Dňom 1. 10. 1995 ste bez udania dôvodu s poďakovaním za vykonanú prácu odvolali riaditeľa Nemocnice s poliklinikou Nitra, ktorý od 19. 5. 1990 úspešne riadil toto zdravotnícke zariadenie s evidentne dobrými výsledkami, do 30. 9. 1995. MUDr. Viktor Žák, CSc., je plne kvalifikovaný na výkon činnosti riaditeľa veľkého zdravotníckeho zariadenia, úspešne pôsobil vo funkcii riaditeľa sekcie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a má podporu v radoch pracovníkov nitrianskej nemocnice. Novovymenovaný riaditeľ Nemocnice s poliklinikou v Nitre bez súhlasu ministerstva zdravotníctva kumuluje funkciu riaditeľa s primariátom oddelenia centrálneho príjmu v zdravotníckom zariadení s vyše 2000 zamestnancami.

    Dňa 2. 10. 1995 odvolal z funkcie námestníčku riaditeľa Nemocnice s poliklinikou pre LPS, vypísal na obsadenie uvedenej funkcie konkurz a po jeho zopakovanom uverejnení dňa 1. 12. 1995 funkciu námestníka riaditeľa Nemocnice s poliklinikou pre LPS v organizačnom poriadku zrušil. Napriek tejto skutočnosti kolujú po nemocnici doklady podpisované v roku 1996 námestníkom riaditeľa pre liečebno-preventívnu starostlivosť, čím je evidentne porušený váš príkaz číslo 20 z decembra 1995. Oba doklady potvrdzujúce nekoncepčnosť i porušenie vášho príkazu prikladám v prílohe.

    V januári 1996 riaditeľ Nemocnice s poliklinikou v Nitre odvolal z funkcie námestníka riaditeľa NsP pre hospodársko-technickú činnosť. Funkcia do dnešného dňa nie je obsadená. V nemocnici začína vládnuť neistota spojená so strachom na všetkých stupňoch riadenia. V riadení zdravotníckeho zariadenia dominuje nekoncepčnosť spojená so začínajúcim chaosom.

    Proces odštátňovania verejných lekární bol nariadením vlády Slovenskej republiky z augusta 1995 limitovaný do 31. 12. 1995, spôsob predaja zásob a hnuteľného majetku upravený rezortnými predpismi. Riaditeľ Nemocnice s poliklinikou v Nitre porušuje jedno i druhé. V areáli Nemocnice s poliklinikou v Nitre po 1. 1. 1996 naďalej funguje štátna verejná lekáreň. Zásoby liekov verejnej lekárne Poliklinika Nitra - Klokočina boli predané na úver s mimoriadne nízkym úrokom napriek platnej zásade nutnosti vyplatenia finančnej hotovosti do 30 dní od podpísania kúpno-predajnej zmluvy medzi NsP a nadobúdateľom. Vzhľadom na to, že cena zásob liekov uvedenej verejnej lekárne predstavuje sumu niekoľko miliónov korún, považujem tento postup za nehospodárne nakladanie s majetkom štátu.

    Podobne možno charakterizovať nariadenie o presťahovaní oddelenia lekárskej genetiky budovy detskej nemocnice pod Zoborom do reštituovanej budovy bývalej pedostomatológie v centre mesta. Odovzdaním novej budovy stomatologickej polikliniky v Nitre vznikol reálne priestor vydať predmetnú reštituovanú budovu pedostomatológie v centre pôvodným majiteľom a takto odčiniť krivdu spáchanú minulým režimom.

    Riaditeľ Nemocnice s poliklinikou v Nitre naproti tomu v súčasnosti investuje nemalé finančné prostriedky do úpravy tohto pôvodne rodinného domu s cieľom vytvoriť nemocničné oddelenie laboratórneho typu napriek tomu, že oddelenie lekárskej genetiky bolo pred rokmi účelovo vybudované v areáli detskej nemocnice pod Zoborom a dnes navyše existujú reálne možnosti presťahovania tohto oddelenia do areálu Nemocnice s poliklinikou v Nitre na Špitálskej ulici číslo 6.

    Dôvodom sťahovania oddelenia lekárskej genetiky je objektívna nutnosť presťahovania pedopsychiatrického oddelenia z existujúcich provizórnych priestorov sanatória na sídlisku Nitra-Chrenová. Dôvod presťahovania pedopsychiatrie do areálu detskej nemocnice pod Zoborom je objektívny a mal byť realizovaný predchádzajúcim vedením už v roku 1995. Narazil však na urputný odpor primára detského oddelenia.

    Mohol by som takto pokračovať ešte asi v dvoch alebo troch dôvodoch takejto nekoncepčnej práce, ktorá sa uvádza v tomto liste. Tento list, ak dovolíte, pán minister, vám predložím a vzhľadom na závažnosť vyššie uvedených nedostatkov v riadiacej práci riaditeľa Nemocnice s poliklinikou v Nitre, ktorého činnosť ohrozuje vývoj jednej z najväčších nemocníc na Slovensku, vás prosím o riešenie obsadenia tohto funkčného miesta formou regulárneho výberového konania v intenciách vášho príkazu číslo 20 z decembra 1995.

    V druhej interpelácii, vážený pán minister zdravotníctva, by som si vás dovolil osloviť asi týmto spôsobom: Kolegovia lekári z nemocnice v Poprade, ktorú dobre poznám a kde som prežil 20 rokov praxe, mi neustále kladú tú istú otázku, kedy sa zmení ohodnotenie našej práce. Keďže ako minister zdravotníctva ste vo funkcii rok a pol a pre kolegov lekárov ste toho urobili vo svojej funkcii dosť málo, ako poslanec Národnej rady a kolega zo zdravotníctva vás žiadam, aby ste sa zamysleli nad týmto stavom a urobili zásadné kroky pre kolegov lekárov a pre zdravotníctvo na Slovensku, za ktoré ste vo vláde zodpovedný. Chcem svoje tvrdenie doložiť faktami.

    Priemerný plat slovenských lekárov predstavoval pred rozdelením federácie 7 736 korún, čo bolo o 65 korún menej než v Čechách. Ide o plat aj so službami. V roku 1993 bol tento rozdiel 2 216 korún. Ku koncu minulého roka bol priemerný plat lekára v Čechách 13 384 Čk, zatiaľ čo na Slovensku aj so službami iba 9 005 Sk. Hrubý hodinový plat lekára v Slovenskej republike je 40 Sk, sestričky 14 Sk. Bez služieb a nadčasov sa pohybuje priemerný plat lekárov Slovenskej republiky okolo 6 až 7 tisíc Sk.

    Na rokovaní Slovenskej lekárskej komory došlo k vyhláseniu, že už majú dosť sľubov zo strany ministerstva zdravotníctva. Žiadajú stanovenie minimálnej hodnoty bodu na 30 halierov, teda nie maximálnej, ako je uvedené v novom cenovom výmere, od 1. apríla. Lekári zároveň žiadajú zrušenie limitov výkonov a povolenie súbehov praxe, resp. zaručenie vyplácania 25 % príplatku za zákaz podnikania a vypracovanie súbehu kalkulácií reálnych cien a výkonov.

    Posledný snem sa uzniesol na radikalizácii postupu pri presadzovaní týchto požiadaviek. Novovzniknuté Slovenské lekárske odbory, ktoré sú v nemocniciach na Slovensku, budú mať celorepublikové stretnutie v Martine 30. marca 1996 a sú odhodlané podľa vzoru iných krajín domáhať sa svojich požiadaviek formou štrajkov.

    Vážený pán minister, keďže ste doteraz neurobili žiadne systémové kroky na nápravu nedôstojného postavenia lekárov na Slovensku, verejne vám oznamujem, že nátlakové akcie Slovenskej lekárskej komory a Slovenských lekárskych odborov budeme podporovať ako lekári zdravotníci a ako poslanci opozície a podľa svojich možností budeme voči vám a voči vláde nastoľovať ich oprávnené požiadavky. Určite budete súhlasiť so mnou, že je nedôstojné, keď polovica lekárov žije od výplaty k výplate. Lekári na Slovensku majú podľa posledných oficiálnych údajov o 30 % nižší príjem, ako je priemerná mesačná mzda na Slovensku. Priemerný mesačný príjem bol 6 659 Sk. Od výplaty k výplate žije 46 % lekárov, 26 % lekárov siaha na svoje úspory. Asi 15,5 % lekárov dokonca musia podporovať rodičia. Sú to začínajúci lekári s malými deťmi, ktorí majú veľmi ťažké podmienky.

    Súkromní lekári ešte v júli minulého roku požiadali ministerstvo zdravotníctva a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, aby do 15. septembra 1995 objasnili, kto zaplatí výkony lekárov, ktorí po naplnení stanoveného mesačného limitu ošetrujú pacientov zadarmo. Uspokojujúcu odpoveď doteraz nedostali. 12. marca 1996 prerokovala vláda Slovenskej republiky materiál "Dlhodobá stratégia stability lekárov a zdravotníckych pracovníkov, stav privatizácie zdravotníckych zariadení, vrátane koncepcie na rok 1996-1998 a návrh na zefektívnenie činnosti zdravotníckych zariadení". Vláda tento materiál neprijala a dala ho na prepracovanie. Prečo bol takýto záver vlády, sme sa nedozvedeli ani na tlačovej besede večer v televízii. Preto mám nasledujúce požiadavky a otázky:

    Ako a kedy chcete, pán minister, vy osobne a ministerstvo zdravotníctva zlepšiť podmienky lekárov a zdravotníkov na Slovensku? Kedy, pán minister, odpoviete súkromným lekárom na ich požiadavku z 15. septembra 1995? Kedy, pán minister, bude prerokovaný uvedený materiál z 12. marca 1996 opäť vo vláde Slovenskej republiky? V čom tento materiál nevyhovoval vláde?

    Za ďalšie, ako chcete zabrániť vlne štrajkov lekárov a zdravotníkov na Slovensku, ktoré reálne na Slovensku hrozia, lebo sami uznáte, že takéto nátlakové akcie zdravotníctvo, občania ani vláda nepotrebujú. Keď nedôjde k radikálnemu zlepšeniu postavenia lekárov a zdravotníkov na Slovensku, využijem všetky možnosti ako poslanec Národnej rady a budem za pretrvávanie tohto nedôstojného postavenia zdravotníkov na Slovensku od vás žiadať z toho vyplývajúcu zodpovednosť.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne a poslanci,

    skutočne som si pozorne vypočul vystúpenie pána poslanca. Viem, že bola lekárska komora v Žiline. A môžem vám povedať, že tam bolo 80 % funkcionárov, lekárov KDH, ktorí sa zúčastnili na tomto sneme. Písomne vám odpoviem, ale pár poznámok si dovolím povedať teraz.

    Povedali ste, že vláda zamietla stabilitu lekárov. Kto vám to povedal? Materiál bol prerokovaný a bol odložený s tým, že som dostal úlohu, čo mám dopracovať a dokedy. Je to veľmi krátky čas a na tom sa intenzívne pracuje.

    Novovzniknuté odbory - skutočne, každý hovorí o novovzniknutých odboroch, nikde nie sú zaregistrovaní, nikdy so mnou nikto nerozprával a ani neviem, kto to je a kde sú. Tak nech sa páči, nech sa zaregistrujú alebo nech prídu a nech mi povedia, čo chcú.

    Ďalej hovoríte o lekároch. Ja som minister zdravotníctva a zodpovedám za všetkých zdravotníkov, nielen lekárov. Zvýšiť platy lekárom o 200 % nie je možné. To sme si povedali pred rokom. Ale sme vypracovali postupné kroky, kde sme sa dohodli aj s lekárskou komorou, ako to budeme realizovať. Lekárska komora - predsedníctvo komory na čele s prezidentom lekárskej komory sedeli v januári, kde sme vyhodnocovali zmluvu. Máme podpísané komuniké, kde sa podpísali všetci zúčastnení z lekárskej komory, že zmluvu plníme, a o dva týždne sa dozviem z novín, že je vypovedaná zmluva, lebo ju neplníme.

    Škoda, že ste včera nepozerali Českú televíziu I. Tam si pozrite - bola tam aréna. Bol tam minister zdravotníctva Čiech. To, čo požadujú lekárske odbory v Čechách od pána ministra - on im odpovedal -, tie kroky my už dávno máme urobené a niektoré máme pripravené a ideme ich realizovať. Oni ešte o tom len diskutujú.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Šagát, nech sa páči. Pripraví sa pán poslanec Bárdos. Vážení, nie sú faktické pripomienky. Pán minister má právo. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja vám prečítam, pán minister, ten odsek, čo som hovoril o tom materiáli vlády, pretože ste ho interpretovali úplne ináč, ako som ho povedal.

    12. marca 1996 prerokovala vláda Slovenskej republiky materiál "Dlhodobá stratégia stability lekárov a zdravotníckych pracovníkov, stav privatizácie zdravotníckych zariadení, vrátane koncepcie na roky 1996-1998 a návrh na zefektívnenie činnosti zdravotníckych zariadení". Vláda tento materiál neprijala a dala ho na prepracovanie. Prečo bol takýto záver vlády, sme sa nedozvedeli ani na tlačovej besede večer v televízii. To je presne to, čo som ja povedal. Vy ste hovorili o inom.

    Ak dovolíte, pán minister, ja som vystúpil preto, že aj moji kolegovia v popradskej nemocnici sú so stavom svojho ohodnotenia a svojich platov nespokojní.

  • Áno, mnohí sú nespokojní, to je pravda, nielen lekári, aj robotníci sú nespokojní. Nech sa páči, pán poslanec Šagát.

  • Ruch v sále.

  • Vážení, správajte sa slušne, pán poslanec Šagát nemôže vystupovať. Nech sa páči, pán poslanec Šagát. Faktické poznámky na interpelácie nie sú. Ďakujem. Dovidenia. Nech sa páči, pán poslanec Šagát.

  • Prejav nesúhlasu v sále.

  • Myslím si, pán predsedajúci, že o nič nejde, prečo by nemohli vystúpiť.

  • Ale prosím vás, ja tu nemám záujem handrkovať sa do večera. Vyhlasujem desaťminútovú prestávku.

  • Tak dovoľte, ja som skoro tu spadol, ale vzhľadom na to, že...

  • Keď nechcete rozprávať, vyhlasujem prestávku.

  • Predsa toto nie je handrkovanie. Za týchto okolností odmietam vystupovať. Toto nie je handrkovanie. Ak to niekto považuje za handrkovanie, nech odíde preč.

  • Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Nech sa páči, pani poslankyne, páni poslanci, do rokovacej sály, budeme pokračovať. Pán poslanec Šagát, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Zdecimovaný, unavený, rozhádaný parlament ma nemôže zdecimovať, aby som nepovedal svoj príspevok.

  • Ďakujem vám, je to obrovské povzbudenie pre mňa. Teším sa, že príde aj pán minister Javorský, ktorý určite využil chvíľu na to, aby sa občerstvil, pretože rád by som ho oslovil, a dúfam, že zoberie môj príspevok oveľa športovejšie ako od pána kolegu z KDH, napriek tomu, že mám iné tričko než on.

    Nebudem čítať svoje dve interpelácie, pretože majú spolu asi 5 strán, a keby som prečítal jednu stranu za tri minúty, bežne je to 15 minút, dokonale by som vás otrávil, že by som sa sám hanbil.

    Ak mi dovolíte krátko poznamenať, týmto vstupom som zámerne chcel upútať pozornosť a prilákať poslancov do tejto sály. Ak vás to odradilo, som smutný. Každý jeden, ktorý odchádzate, je škoda pre mňa.

    Dovoľte, aby som uviedol dve svoje interpelácie, a skutočne dúfam, že budú pochopené tak, že chceme veci zlepšiť, nie zhoršiť.

    Prvá sa týka privatizácie lekární. Stručne by som zhrnul túto interpeláciu do niekoľkých bodov.

    Pravdepodobne budete všetci súhlasiť s tým, že privatizácia lekární je vo svojom finále, a možno konštatovať, že pravdepodobne sa už skončila. Z tohto dôvodu by som rád dostal odpovede na niekoľko otázok. Predovšetkým by bolo dobré, keby ministerstvo zdravotníctva vyhodnotilo celý proces privatizácie lekární, aby mi odpovedalo na otázky, koľko lekární bolo sprivatizovaných cez spoločnosti s ručením obmedzeným, koľko sa dostalo do rúk farmaceutov, koľkým lekárňam boli odobraté licencie za priestupky, ktoré sú v rozpore so zákonom poskytovania liečebno-preventívnej starostlivosti, ako sa vyrovná ministerstvo zdravotníctva s tým, že mnohí držitelia lekární, spoločnosti s ručením obmedzeným, sú nekvalifikovaní ľudia, ktorí dnes vedú podľa zákona číslo 277 zdravotnícke zariadenia, a môže dochádzať k situáciám, keď napríklad opiáty sú predmetom sváru medzi lekárnikom a tým, kto vlastní lekáreň.

    Chcel by som tiež odpoveď na otázku, či skutočne existuje scenár pripravený tak, že lukratívne lekárne, ktoré sa nedostali doteraz do správnych rúk, budú kontrolované Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv a dostanú sa potom do správnych rúk.

    Chcel by som niekoľko odpovedí a ešte jednu zásadnú, ktorá sa týka koncepcie privatizácie. Ako iste viete, pán minister, predložili ste aktualizáciu privatizácie v zdravotníctve v máji 1995, v ktorej ste uviedli, že privatizácia lekární, keďže zostalo len 60 štátnych lekární, pôjde podľa doterajších predpisov, a potom sa tie predpisy zmenili. Je tam niekoľko otázok, dúfam, že na ne odpoviete k spokojnosti, a na budúcich interpeláciách budem mať možnosť sa vyjadriť, či je to tak, ako som to mienil.

    Posledná otázka, čo sa týka privatizácie lekární: rád by som sa v tej analýze ministerstva zdravotníctva dopočul, do akej miery sa privatizáciou a odštátnením lekární služba občanovi, dostupnosť liekov, ako je zabezpečená pohotovostná služba v lekárňach a ako sa ministerstvo postavilo k lekárňam, ktoré napríklad v Bratislave boli niekoľko mesiacov po inventúre zatvorené a pravdepodobne došlo k preexpirovaniu a znehodnoteniu liekov v x-tej hodnote, či to niekto preskúmal a či z toho niekto vyvodil nejaké dôsledky. To je k tej prvej interpelácii.

    K druhej - rád by som, pán minister, keby ste boli taký láskavý a odpovedali mi, ako je pripravená koncepcia privatizácie polikliník z toho dôvodu, že na ostatnom zasadaní Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci sme sa na to opýtali, povedali nám, že koncepcia je pripravená, že nám ju dodajú do 5. marca 1996. Potom sme od vás dostali list, že táto koncepcia je súčasťou materiálu, ktorý predkladáte vláde, a bola tam spolu aj s so stratégiou stabilizácie lekárov. Takú sme dostali odpoveď. Rád by som totiž dostal ubezpečenie, a pravdepodobne aj táto snemovňa, že privatizácia polikliník nebude prebiehať tak, ako som dostal informácie z kruhov blízkych HZDS, že už dnes sa robí výber dobrých, neošarpaných, technicky zdatných budov polikliník a že dnes medzi štyrmi očami na úrovni ministerstva zdravotníctva, na úrovni sekcie privatizácie, ktorá má jedného človeka a jednu sekretárku, prebiehajú rozhovory, kde sa stanovujú podmienky, za ktorých sa bude privatizovať. Bol by som rád, keby medzi nami panovala dôvera, aby sa dodržalo programové vyhlásenie vlády, aby tento proces prebiehal transparentne a aby sme poznali kritériá, za akých bude prebiehať výber, aby sa polikliniky nedostali do rúk nezdravotníkov, spoločností s ručením obmedzeným, ľudí, ktorí budú mať záujem cez vysoké nájomné získať peniaze, ktoré naši zdravotnícki pracovníci určite momentálne nemajú.

    Vážená snemovňa, som veľmi rád, že ste ma trpezlivo vypočuli. Som rád, že pán minister, podľa toho, ako sa tvári, prijal moje kritické pripomienky. Dúfam, že ešte zostane čas na všeobecnú rozpravu, rád by som sa s ním ešte porozprával takto cez mikrofón. Som presvedčený, že mu ide o vec a snaží sa. Nakoniec i všetky neúspechy vo vláde berme ako jeho obrovskú snahu presadiť pre zdravotníkov niečo, že vláda ho vždy úplne nechápe, že vláda, ktorá povedala, že zdravotníctvo je priorita, to neurobila, to možno nie je úplne jeho chyba.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem, pán exminister. Aj vy ste boli ministrom, všetko ste im mohli dať. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci,

    skutočne mám dobrú náladu, pretože ma kritizoval človek, ktorý tomu rozumie, lepšie povedané, viedol ten rezort, tak vie pochopiť, že nie je to také jednoduché - šibnúť prútikom a platy sú zvýšené o 200 %. V rezorte je 60 000 zdravotníckych pracovníkov. Keď povieme, že do konca roka bude pracovať v neštátnej sfére 10 000 doktorov a 10 000 sestričiek, to už je o 20 000 ľudí menej. V druhom polroku by sme mali mať 5 000 doktorov v štátnom sektore, kde máme pripravené pravidlá, ako ich odmeníme v časovej postupnosti, aby tých 200 % sme dosiahli tak, ako sme sa pôvodne dohodli s komorou a odbormi.

    Na vaše otázky odpoviem písomne, pretože si myslím, že ste položili otázky a chcete vedieť konkrétnu odpoveď. Budem sa snažiť, ale nedá mi, aby som nepodotkol jednu vec.

    Je pravda, že bol predložený do vlády materiál o stabilite a stratégii zdravotníckych pracovníkov, o privatizácii atď., ale pokiaľ ide o privatizáciu, to boli len hlavné myšlienky. V priebehu troch alebo štyroch týždňov bude vo vláde materiál, ktorý bude pojednávať o privatizácii zdravotníckych zariadení. A keď som kedysi hovoril, že je to špecifikum privatizácie, tak je to tak. Aj ostatní v rezorte privatizácie, s ktorými som konzultoval, samozrejme, aj na Fonde národného majetku priznali, že také pravidlá privatizácie, aké platia momentálne, sa nedajú aplikovať v zdravotníctve. Vysvetlím prečo. Vieme, že robíme odštátnenie alebo privatizáciu lekárov, ambulantnej starostlivosti formou prenájmu. Máme polikliniku, kde každý je už neštátny, tak tam môžeme povedať: chlapci, urobte si spoločnosť s ručením obmedzeným a tú polikliniku si kúpte. Máme polikliniky, kde polovica je neštátna a polovica štátna, a teraz to niekto sprivatizuje ako klasickú privatizáciu. Tak musíme dať licenciu pre neštátnych na prevádzkovanie neštátnej zdravotnej starostlivosti, ale nejako zabezpečiť, aby nový majiteľ nepovedal aj tým štátnym, že oddnes ste zamestnaní u mňa, lebo ruším s vami nájmy. Toto musíme zariadiť a mať to v tom materiáli tak, aby sa to nestalo.

    Plne súhlasím s tým, čo ste hovorili, že zdravotníci by mali privatizovať zdravotnícke zariadenia, aj pri lekárňach ste povedali to isté, ale keď som kedysi dávno o tom hovoril, bolo mi povedané, že je to porušovanie ľudských práv, lebo zákon o privatizácii hovorí, že na privatizačnom procese sa môže zúčastniť hocikto. Samozrejme, že pri privatizácii lekární a zdravotníckych zariadení musia byť splnené podmienky, čiže majiteľ môže byť aj spoločnosť s ručením obmedzeným, ale prevádzku lekárne musí robiť zodpovedný farmaceut, ktorý je zodpovedný za prevádzku lekárne. Pri privatizácii zdravotníckych zariadení chceme vytvoriť také podmienky, aby mohli do privatizačného procesu vstupovať práve títo zdravotnícki pracovníci, ktorí tam robia. Tým, že budova nejaké finančné prostriedky stojí, keby si zdravotnícki pracovníci zobrali úver na neviem koľko percentný úrok, ktorý je momentálne, viete dobre, že privatizácia by bolo trošku pribrzdená.

    Myslím si, že keď nám prejde návrh koncepcie privatizácie, ktorú predkladáme asi tak, že ak zdravotnícki pracovníci sprivatizujú zdravotnícke zariadenie alebo polikliniku, zaplatia dajme tomu 15, 10 % hneď a dohodneme splátkový kalendár na 10-15 rokov, má to svoje opodstatnenie, pretože peniaze pôjdu do Štátneho fondu zdravia a máme na 10, 15 rokov zabezpečené nejaké koruny, ktoré budú pritekať do Štátneho fondu zdravia.

    Takže zodpovedne vyhlasujem, že k privatizácii pristupujem veľmi zodpovedne, pretože nie je mi jedno, ako to bude. To je po prvé. A po druhé, privatizáciu sme nezastavili, to nie je pravda, pretože sa nám na sneme v Žiline stalo, že štátnemu tajomníkovi jedna členka lekárskej komory povedala, aby sme sa neponáhľali, že robíme príliš rýchlu privatizáciu.

    Takže ešte raz, materiál bude predložený, kde bude jasná koncepcia a pravidlá privatizácie zdravotníckych zariadení.

    Na ostatné otázky odpoviem písomne.

  • Ďakujem pánu ministrovi. Nech sa páči, pán poslanec Bárdos. Pripraví sa pán Ferkó.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Vážený pán predsedajúci, prítomní členovia vlády, kolegyne, kolegovia, ctení hostia,

    interpelujem predsedu vlády Slovenskej republiky pána Vladimíra Mečiara vo veci prijatia zákona Národnej rady Slovenskej republiky o používaní jazykov národnostných menšín a etnických skupín v Slovenskej republike. Viacero medzinárodných dokumentov, ako napríklad Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Kodanský dokument o ľudskej dimenzii KBSE, Deklarácia práv osôb patriacich k národným, etnickým, náboženským a jazykovým menšinám OSN, Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane národnostných menšín, Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov, zakotvujú princípy a súbor ustanovení na ochranu jazykov národnostných menšín a etnických skupín ako prejavu kultúrneho bohatstva krajiny.

    Ústava Slovenskej republiky popri garancii práv národnostných menšín a etnických skupín predpokladá úpravu podmienok používania jazykov národnostných menšín a etnických skupín. Viete veľmi dobre, že takáto úprava v súčasnom právnom systéme Slovenskej republiky chýba. Vychádzajúc z Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktoré sa vzťahujú na práva osôb patriacich národnostným alebo etnickým menšinám, a z toho, že podpora a ochrana práva osôb patriacich k národnostným a etnickým menšinám prispieva k politickej a sociálnej stabilite štátov, v ktorých žijú, Organizácia Spojených národov v roku 1992 deklarovala záväzok členských štátov na ochranu identity národnostných menšín a vytvárania podmienok na podporu tejto identity.

    Článok I citovanej deklarácie predpokladá aj prijatie zákonných a iných opatrení na dosiahnutie tohto cieľa. Charta regionálnych alebo menšinových jazykov stanovuje (časť 2 článok II odsek 2), že prijatie osobitných opatrení v prospech jazykov národnostných menšín a etnických skupín, ktoré by podporovali rovnoprávnosť medzi užívateľmi týchto jazykov, alebo by prihliadali na ich osobitné postavenie, sa nebude pokladať za diskriminačné opatrenie voči používateľom rozšírenejších jazykov.

    Pán premiér, vy osobne a ďalší členovia vlády viackrát, hlavne pri príležitosti rôznych zahraničných návštev, napríklad pri návšteve vysokého komisára OBSE pre národnosti Maxa van der Stoela, ste potvrdili, že po prijatí zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky bude v Národnej rade Slovenskej republiky prijatý zákon na používanie jazykov národnostných menšín a etnických skupín.

    Podľa mojich informácií napriek rôznym sľubom vláda Slovenskej republiky neuvažuje o príprave spomínaného zákona a uvažuje o inej, tzv. náhradnej metóde. Preto vo vašej neprítomnosti, pán premiér, žiadam odpoveď na nasledujúcu otázku: Kedy a akým spôsobom pripraví vláda návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín a etnických skupín v Slovenskej republike?

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Nech sa páči, pán poslanec Ferkó. Pripraví sa pán poslanec Kukan.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia,

    svoju interpeláciu adresujem v mene občanov obce Vojany z okresu Trebišov predsedovi vlády Slovenskej republiky vo veci náhrady za vyvlastnené pozemky na výstavbu širokorozchodnej trate. Ako je známe, na výstavbu širokorozchodnej trate Maťovce-Košice na prepravu rudy z bývalého Sovietskeho zväzu do VSŽ Košice boli bez náhrady vyvlastnené pozemky medziiným i v katastrálnom území obce Vojany. Schválením reštitučného zákona majitelia vyvlastnených pozemkov nadobudli nárok na vyplatenie protihodnoty týchto pozemkov.

    Žiaľ, dosiaľ sa tak nestalo, i keď ich zákonní vlastníci sa toho už štyri roky domáhajú. Podľa oznámenia pracoviska odboru hospodárenia s majetkom, Generálneho riaditeľstva železnice Slovenskej republiky v Košiciach, realizácia protihodnoty týchto pozemkov má byť upravená osobitným predpisom.

    Na náš list z 20. februára 1995, adresovaný ministrovi dopravy pánu Rezešovi v uvedenej záležitosti, v jeho odpovedi zo dňa 31. 3. 1995 sa medziiným uvádza - citujem: "Myslím si, že určitá miera trpezlivosti veci rozhodne pomôže." Lenže občania sa pýtajú, aká trpezlivosť, dokedy majú ešte čakať, veď VSŽ od roku 1965 vyprodukovali viacmiliardové hodnoty, len za 1995 rok vykázali čistý zisk 1 400 miliónov korún.

    Privatizovaním podniku akcionári získali akcie za veľmi výhodných podmienok, najmä manažment nevídaným tempom bohatne, ale vlastníci vyvlastnených pozemkov, cez ktoré sa približuje ruda, naň musia trpezlivo čakať. Pripomínam, že Slovtransgaz vyvlastnené pozemky v katastrálnom území Veľké Kapušany, v súčasnosti usporadúva vyplácaním protihodnoty vo výške 120 Sk za m2. Občania týchto obcí si plne uvedomujú, že štátny rozpočet nie je nekonečný, ale od právoplatnosti reštitučného zákona je najvyšší čas povedať, kedy a ako budú ich oprávnené nároky uspokojené. Zatiaľ to nikto nepovedal, preto sa obraciam na vás, pán predseda vlády, so žiadosťou, aby ste k spokojnosti našich občanov túto záležitosť doriešili. Týka sa to nielen občanov obce Vojany, ale aj občanov od obce Maťovce, Veľké Kapušany, Čičarovce, Krišovská Liesková, Drahňov, Budkovce, až po obec Haniska pri Košiciach.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Nech sa páči, pán poslanec Kukan. Pripraví sa pán Köteles.

  • Vážený pán predsedajúci, členovia vlády, kolegyne a kolegovia,

    chcem interpelovať ministra zahraničných vecí slovenskej vlády vo veci spôsobu uskutočňovania zahraničnopolitickej línie Slovenska. Vedú ma k tomu dve udalosti z nedávnej minulosti vo vzťahu k našim susedom, k Rakúsku a k Poľsku.

    Istotne všetci sa dohodneme na tom, že vzťahy a spolupráca so susedmi sú veľmi dôležité a že všetci máme záujem na tom, aby boli čo najlepšie. Život je však zložitý a niekedy dochádza k takým - povedal by som - problémovým situáciám aj v takýchto vzťahoch. A v takýchto problémových situáciách je nesmierne dôležité, aby sa používala chladná hlava, rácio, rozumný postup a zváženie, posúdenie všetkých súvislostí a možných dosahov takýchto opatrení na vzťahy a spoluprácu so susedmi.

    Diplomatická nóta, ktorou ministerstvo zahraničných vecí reagovalo na rozhodnutie Najvyššieho krajinského súdu v Rakúsku vo veci zavlečenia Michala Kováča mladšieho do Rakúska, bola dôkazom nekompetentnosti ministerstva zahraničných vecí. Obmedzím sa na takéto konštatovanie. Jej obsah, v ktorom sme dali na známosť naše nepochopenie princípu nezávislosti súdnictva v ktorejkoľvek demokratickej krajine, a mnohé ďalšie nedostatky, nebudem komentovať, dosť sa o tom hovorilo.

    Chcel by som však ešte spomenúť jednu vec, o ktorej sa zmienil aj pán poslanec Langoš. V diplomatických stykoch a v diplomatickej praxi, vo výmene diplomatickej korešpondencie medzi štátmi jestvujú určité pravidlá, ktoré sú buď napísané, alebo zaužívané, pretože mnohokrát sa opakovali. Jedným z nich je, že obsah diplomatickej korešpondencie sa musí najprv dozvedieť partner, ktorému je adresovaná, a až potom hromadné oznamovacie prostriedky. Slovensko túto zásadu porušilo. To je hrubá chyba, s ktorou sa jednoducho diskvalifikujeme a okrem iného aj staviame našich diplomatov, ktorí majú ochraňovať záujmy Slovenska v zahraničí, do absolútne frustrovanej situácie, pretože chceme od nich, aby vysvetľovali nevysvetliteľné a aby obhajovali neobhájiteľné, a to sa nedá.

    Takisto publikovaná reakcia ministerstva zahraničných vecí na výroky poľského prezidenta Alexandra Kwasniewskeho v Budapešti o prijímaní členov Vyšehradskej skupiny do NATO, kde zabudol spomenúť Slovensko, bolo takisto politicky chybné a nevhodné. Bolo veľmi nešťastne načasované. Došlo k nemu pár dní pred stretnutím s prezidentom Slovenskej republiky, kde sa tieto otázky mohli civilizovaným spôsobom vydiskutovať a vysvetliť.

    Z toho mi teda vychádza, že na ministerstve zahraničných vecí sú nejakí horliví jedinci alebo horúce hlavy, možno jedinec a hlava, ktorá v týchto problémových situáciách prijíma unáhlené rozhodnutia a tým spôsobuje mnoho škôd. Ak by som to mal prirovnať obrazne k tomu, že Slovensko pochoduje do Európskej únie a do NATO, tak takéto opatrenia v praxi znamenajú, že v tomto pochode si občas sami sebe strelíme do nohy, a keď sa takto sami zraníme, začíname sa veľmi úprimne a horlivo rozčuľovať a čudovať, že nemôžeme udržať krok s tými našimi kolegami a že za nimi začíname zaostávať.

    Chcem preto znovu formulovať svoju otázku ministrovi zahraničných vecí, či, a ak áno, ako má pán minister pri riadení rezortu ministerstva zahraničných vecí zabezpečené to, aby sa podobné nežiaduce prípady v budúcnosti neopakovali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán Köteles, nech sa páči.

  • Vážená Národná rada, vážení členovia vlády, vážený pán predsedajúci,

    vzhľadom na fakt, že som dodnes nedostal odpovede na svoje interpelácie podané ešte na 13. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, som nútený opätovne interpelovať vládu Slovenskej republiky, premiéra Slovenskej republiky a členov vlády.

    a) Interpelujem premiéra vlády Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara, podpredsedu vlády Jozefa Kalmana a ministra kultúry Ivana Hudeca, aby urobili konkrétne kroky na zachránenie menšinových kultúrnych zväzov, ktoré sú zárukami na zachovanie pestrosti kultúrnych a duchovných hodnôt v Slovenskej republike. Žiadam písomnú správu o urobených krokoch.

    b) Žiadam a interpelujem ministra kultúry Slovenskej republiky, aby predložil konkrétny rozpis štátnych dotácií jednak z fondu Pro Slovakia a takisto konkrétny rozpis dotácií pre národnostné kultúrne aktivity a zväzy za rok 1995 a za I. štvrťrok 1996.

    c) Interpelujem vládu Slovenskej republiky, aby vláda čím rýchlejšie uverejnila Zmluvu medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňového úniku v odbore daní z príjmov a majetkov v Zbierke zákonov.

    A ospravedlňte ma, že teraz som interpeloval bez náležitého odôvodnenia.

    Vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som v mene obyvateľov obcí Budimír, Beniakovce, Sady nad Torysou, Vyšná Hutka, Nižná Hutka, Nižná Myšľa, Kokšov-Bakša, Valaliky, Haniska, Sokoľany, Bočiar, Seňa, Veľká Ida a Vyšný Klatov v zmysle § 89 zákona číslo 44/1989 Zb. interpeloval vládu Slovenskej republiky.

    Vážená vláda Slovenskej republiky, uznesením rady Okresného národného výboru Košice vidiek zo dňa 17. 8. 1979 a uznesením plenárneho zasadnutia ONV Košice vidiek zo dňa 25. 9. 1979 v prospech okresu Košice mesto bol udelený súhlas na odčlenenie 3 700 ha územia z okresu Košice vidiek a na pričlenenie 105 ha územia z okresu Košice mesto v prospech okresu Košice vidiek. To vykonanie tejto zmeny priebehu okresnej hranice územnosprávna jednotka okres Košice vidiek, v budúcnosti okres Košice okolie, stratil celkovo 3 636 ha svojho dovtedajšieho správneho územia. Tieto zmeny boli schválené uznesením plenárneho zasadania Východoslovenského krajského národného výboru zo dňa 27. 1. 1981 s účinnosťou od 1. 1. 1981 na základe súhlasných uznesení Mestského národného výboru Košice a Okresného národného výboru Košice vidiek a rozhodnutí stranníckych orgánov, bez ohľadu na skutočné záujmy a potreby obyvateľov v dotknutých územiach.

    Zmenou priebehu okresnej hranice medzi okresmi Košice mesto a Košice vidiek bol administratívnym spôsobom vykonaný umelý a tvrdý zásah do historicky odôvodnenej a stáročia sa prirodzene vyvíjajúcej hranice medzi mestom a vidiekom. Vlastnícke vzťahy k dotknutým parcelám však zostali dnes zachované. Táto skutočnosť však ešte viac komplikuje vzniknutú situáciu. Obyvatelia okresu Košice vidiek s nevôľou konštatujú, že nehnuteľnosti, ktoré sú po celé generácie ich vlastníctvom, stali sa nezávisle od ich vôle súčasťou územia mesta Košice, teda do mesta plynú dane a poplatky z nich. Tie obce okresu Košice vidiek, ktoré boli zmenou priebehu hranice medzi okresmi Košice mesto a Košice vidiek najviac poškodené, sa opakovane obracajú na Okresný úrad Košice vidiek s oprávnenou požiadavkou zabezpečiť obnovenie pôvodného priebehu okresnej hranice. Argumentujú medziiným aj tým, že výnosy z miestnych poplatkov a daní plynú takto do mesta Košice len v dôsledku administratívneho rozhodnutia, ktorým bola schválená zmena priebehu hranice medzi mestom a vidiekom.

    Navyše v posledných rokoch pri výstavbe zariadení a prevádzok s väčším negatívnym vplyvom na životné prostredie sa tieto umiestňovali za okraj okresu Košice mesto na územia okresu Košice vidiek, napríklad čistička odpadových vôd, spaľovňa, magnezitka, skládka VSŽ atď. Následne sa hranica týchto okresov posunula účelovo tak, aby správa a rozhodovacia činnosť vecí týchto zariadení a prevádzok bola v miestnej príslušnosti orgánov mesta Košice. Pritom negatívny vplyv prevádzok sa v plnom rozsahu prejavuje predovšetkým na území vidieka.

    Vzhľadom na uvedené skutočnosti v mene obyvateľov spomínaných obcí interpelujem a žiadam vládu Slovenskej republiky, aby vytýčením hraníc nových okresov riešila aj otázku obnovy katastrálnych hraníc obcí v okrese Košice vidiek dotknutých územnými zmenami vykonanými v rokoch 1981 a 1985.

    Vážení kolegovia, dopoludnia ste odmietli môj návrh na uznesenie, aby sme zaviazali vládu, aby dodržiavala zákony. Z tohto hľadiska som nútený obrátiť sa na iný orgán. Takže mi dovoľte, aby som sa obrátil na generálneho prokurátora.

    Vážený pán generálny prokurátor, dovoľte mi, aby som sa v zmysle § 92 zákona číslo 44/1989 Zb. obrátil na vás o informáciu v súvislosti dodržania zákonnosti zo strany členov vlády.

    Vážený pán generálny prokurátor, na 13. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky som interpeloval vládu Slovenskej republiky, premiéra Vladimíra Mečiara, podpredsedu vlády Jozefa Kalmana a ministra kultúry Ivana Hudeca. Ani vláda, ani spomínaní páni mi dodnes na interpeláciu neodpovedali, teda zjavne porušili zákon číslo 44/1989 Zb. Citujem § 89 ods. 2: "Vláda Slovenskej republiky prípadne jej člen sú povinní odpovedať na interpeláciu do 30 dní písomne alebo ústne na schôdzi Slovenskej národnej rady" - v našom prípade Národnej rady Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu, vážený pán prokurátor, žiadam vás o odpoveď na otázku, ako sa kvalifikuje z legislatívneho hľadiska ich konanie: a) priestupok, b) porušenie Ústavy Slovenskej republiky článok 80, c) porušenie zákona číslo 44/1989, d) alebo niečo iné.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Nech sa páči, pán poslanec Šimko. Pripraví sa pán poslanec Ftáčnik.

  • Dámy a páni,

    mám v úmysle položiť dve otázky predsedovi vlády Vladimírovi Mečiarovi.

    Ako je všeobecne známe, minulý týždeň britský minister zdravotníctva v Dolnej snemovni pripustil, že ochorenie dobytka označované ako "šialenstvo kráv" súvisí so smrteľným ochorením mozgu nazývaným Creutzfeldt-Jacobovou chorobou, postihujúcim ľudí. Európska únia prijala operatívne opatrenia. Česká republika včera rozhodla o zákaze dovozu britského hovädzieho mäsa.

    Moja prvá otázka znie: Aká je situácia, pokiaľ ide o dovoz hovädzieho mäsa a kostnej múčky z Veľkej Británie?

    Po druhé sa pýtam: Aké opatrenia chystá učiniť v tejto veci vláda Slovenskej republiky a kedy?

    Odpoveď na tieto otázky bude nepochybne zaujímať nielen nás v tejto snemovni, ale predovšetkým ľudí na Slovensku. Veď hovädzie mäso je základným prvkom nášho jedálneho lístka. Preto by asi bolo dobré, pán podpredseda, keby ste pána predsedu vlády zavolali teraz, aby mohol odpovedať ešte dnes počas tohto rokovania, aby ľudia na Slovensku nemali obavu z toho, čo jedia.

    Ďakujem pekne.

  • No, pán poslanec Šimko, už keď nemôžete iné, toto ste si povedali, ale ako dobre viete, my nedovážame hovädzie mäso z Veľkej Británie, ani kostnú múčku, teda sme to už dávno zakázali.

    Ďakujem.

    Nech sa páči, pán podpredseda Húska.

  • Chcem kvôli operatívnosti odpovedať na túto otázku. Štátna veterinárna správa Slovenskej republiky sústavne monitoruje situáciu s dôrazom na špongiovitosť mozgu, teda šialenstvo hovädzieho dobytka, v súvislosti s výskytom vo Veľkej Británii. S prihliadnutím na celkový vývoj situácie zakázala dovoz rizikových komodít z Veľkej Británie, napríklad hovädzieho mäsa, všetkých mäsových výrobkov a mäsokostnej múčky, ktoré podliehajú veterinárnej kontrole. Uviedol to ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej správy Slovenskej republiky Jozef Sokol. Za posledných 20 rokov na Slovensko nedoviezli z Veľkej Británie ani živé zvieratá, ani žiadne produkty z hovädzieho mäsa. Tieto komodity aj v súčasnosti podliehajú veľmi prísnej veterinárnej kontrole.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Ftáčnik.

  • Hlasy zo sály.

  • Tu platí § 19. Nech sa páči, pán poslanec, vystupujte.

  • Šum v sále.

  • Nevykrikujte, buďte kultúrni. Nerušte pána poslanca Ftáčnika, prosím vás. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne a kolegovia,

    myslím si, že by bolo namieste, aby sme sa ako poslanci dohodli, akým spôsobom budeme interpelovať. Ja si spomínam a myslím si, že to bola rozumná interpretácia, že keď interpelujú poslanci členov vlády, tak to nie je rozprava, to znamená, že neplatí § 16 a nemôžu byť faktické pripomienky. Pravda je taká, že potom nemôžu raz byť a raz nebyť. To čo sa stalo dnes, že chvíľu boli, chvíľu neboli.

  • Takže musí platiť jedna interpretácia, že buď budú, a budú pre všetkých, alebo nebudú, a potom proste budeme len interpelovať a členovia vlády, ktorí chcú reagovať - a ja som rád, že dnes využili to právo, konečne sa interpelácie podobajú na interpelácie - keď je niečo naliehavé, dotknutý minister zareaguje. Predseda a podpredseda Národnej rady majú § 19, môžu ho voliť kedykoľvek a k čomukoľvek, aj k veciam, ktoré nesúvisia s predmetom schôdze, o ktorom sa hovorí. To všetko je v rokovacom poriadku...

  • Vážení, nerušte pána Ftáčnika.

  • ...ale ja mám iným problém, že dlhodobo v tejto sále pri interpeláciách sedí iba niekoľko ministrov. Chcel by som vyzdvihnúť pána ministra Mráza, ktorý tu sedí stále.

  • Ja to nehovorím kvôli nemu, nie je na to žiadny paragraf, ale chcel by som poprosiť predsedu a podpredsedov Národnej rady, ktorí podľa článku 91 Ústavy Slovenskej republiky majú riadiť a organizovať činnosť Národnej rady, aby sa tejto svojej funkcie ujali a zabezpečili, aby nabudúce tu bola o 14.00 hodine, keď budeme interpelovať, celá vláda, alebo aby nám oznámili, kde členovia vlády sú, keďže sa nemôžu zúčastniť na našom zasadnutí. O to by som žiadal predsedu a podpredsedov, oni túto ústavnú povinnosť majú a mali by podľa toho postupovať. Myslím si, že inak interpelácie nebudú mať zmysel, pretože aj ja sa teraz idem obrátiť troma otázkami a jednou interpeláciou na pani ministerku, ktorá tu nie je, a preto budem stručný, aby som nezaťažoval vás, ktorí ste tu vydržali a myslíte si, že toto nie je formálny a nesmie byť formálny bod rokovania Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážená pani ministerka, moje tri otázky sú nasledovné:

    Prvá sa týka právnej subjektivity základných škôl. Zákon, ktorý bol prijatý, teda novela zákona o základných a stredných školách, podložila účinnosť alebo vstup platnosti právnej subjektivity základných škôl do roku 1997. Mne je známe, že ministerstvo školstva zaslalo na školské správy metodický pokyn k zavádzaniu právnej subjektivity základných škôl. Chcel by som sa opýtať, keďže to považujem za vážne, či bolo prijaté rozhodnutie, že sa zavedie právna subjektivita v takom rozsahu, že budú mať všetky základné školy právnu subjektivitu, a či ministerstvo zhodnotilo prínosy, resp. nevýhody takéhoto riešenia. Keďže ja vidím viac nevýhod, myslím si, že by ste mali predložiť poslancom, teda v odpovedi na túto moju otázku, aké prínosy a aké nevýhody vidí ministerstvo v zavedení právnej subjektivity na každej základnej škole. A prosím, aby ste vyčíslili finančné dosahy tohto rozhodnutia a takisto i dosahy personálne. Podľa môjho názoru to bude stáť viac a bude potrebných viac ľudí na to, aby sme týmto spôsobom zabezpečili fungovanie základných škôl. To znamená predtým, než budeme nútiť, - pretože tieto metodické pokyny sú tak formulované - a navádzať školy, aby sa rozhodli pre právnu subjektivitu, malo by byť ministerstvu, ale i poslaneckému zboru jasné, aké to bude mať prínosy pre riadenie školstva a prípadne aké to bude mať riziká a negatíva. Prosím teda, aby ste tieto riziká a prínosy uviedli a zhodnotili ich veľmi konkrétne, najmä z pohľadu finančného a z hľadiska pracovných síl.

    Druhá otázka sa týka doktorandov, resp. študentov postgraduálneho štúdia na vysokých školách, ako dnes hovorí zákon o vysokých školách. V štátnom rozpočte sme schválili určité prostriedky pre vysoké školy na zabezpečenie doktorandov. Ja mám signály, že sa nedostali dostatočné peniaze na zabezpečenie činnosti študentov postgraduálneho štúdia na vysoké školy tak, ako sa dostať mali. Prosím teda, pani ministerka, aby ste uviedli rozpis, koľko prostriedkov sa dostalo na ktorú vysokú školu na zabezpečenie činnosti študentov postgraduálneho štúdia, a keby ste vyčíslili, aké je dnes zabezpečenie študenta postgraduálneho štúdia, pretože je to pomaly suma, ktorá sa blíži k minimálnej mzde. Ak si takto predstavujete, pani ministerka alebo ministerstvo školstva, rozvoj a prípravu vedeckého dorastu a ľudí, ktorí raz budú zabezpečovať výsledky vedy na Slovensku, zrejme táto cesta tadiaľ nevedie. Preto prosím o veľmi konkrétne údaje a vyčíslenie postavenia doktoranda.

    Moja tretia otázka sa týka vyhlášky číslo 41/1996 Z. z. o pedagogickej spôsobilosti pedagogických pracovníkov. Táto vyhláška vzbudila istú kritiku, ale to je na inú diskusiu, ale došlo v tejto vyhláške k chybe, lebo bolo uvedené, že do 10. platovej triedy budú prevedení učitelia, ktorí získali akademický titul. Na ministerstve si nikto neuvedomil, že aj titul inžinier je akademický titul a končí ním absolvent každého odboru technického štúdia, to znamená nevykonal žiadnu dodatočnú prácu, ako si vykonávali učitelia, ktorí si robili doktorát z odboru prírodných vied, filozofie, prípadne ďalších odborov. Toto sa do vyhlášky dostalo. Pýtam sa, kto je za to zodpovedný, že vyhláška bola vydaná s takouto chybou, a koľko to bude stáť daňových poplatníkov, pretože treba zrejme zabezpečiť dodatočné peniaze nato, aby takýmto spôsobom preradení učitelia mohli byť aj finančne ohodnotení. Otázka je veľmi konkrétna, žiadam o konkrétnu odpoveď.

    Moja interpelácia nadväzuje na otázku, ktorú som položil na minulej schôdzi a s ktorou som nebol spokojný. Ide o finančné zabezpečenie stredných odborných učilíšť, ktoré sú zriadené pri štátnych podnikoch. Doteraz tých učilíšť máme na Slovensku 5 a fungujú alebo fungovali do minulého roku ako experiment podľa § 58 školského zákona. Bolo to 5 štátnych podnikov, ktoré si povedali, že chcú - možno už dnes nie sú všetky štátne - si pripravovať vlastnú robotnícku mládež preto, aby pracovali v ich podniku, a sú ochotní a pripravení niesť časť nákladov z prostriedkov podniku. Tento experiment bol z rozhodnutia ministerstva školstva v minulom roku ukončený a napriek tomu, že zákon číslo 350/1994 Z. z., teda novela, ktorú prijal tento parlament, zaviazala ministerstvo školstva, aby vydalo vykonávací predpis, vyhlášku o tom, ako budú financované tieto neštátne stredné odborné učilištia, resp. strediská praktického vyučovania, doteraz takáto vyhláška vydaná nebola.

    Pani ministerka ma v odpovedi na otázku informovala o tom, že takáto vyhláška ani vydaná nebude a že si počká na nový školský zákon a potom takúto vyhlášku vydá. Ja s takouto odpoveďou nemôžem byť spokojný, a preto interpelujem pani ministerku, aby dôkladne zvážila odpoveď, ktorú mi dá, kedy takáto vyhláška vydaná bude, pretože si myslím, že nevydanie tej vyhlášky je v rozpore s materiálom, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky o postavení stredných odborných učilíšť. To postavenie si vláda predstavuje tak, že cieľový stav bude taký, že sa podnikateľská sféra, t. j. práve podniky, či už štátne, alebo súkromné, budú deliť so štátom pri financovaní prípravy učňov, teda robotníckej mládeže. Konkrétne tak, že štát by mal hradiť teoretickú prípravu a podnikateľská sféra by mala hradiť praktickú prípravu učňov. Toto je cieľový stav, ktorý sa nedá dosiahnuť krátkodobo, teda nejakým spôsobom zajtra či pozajtra, ale predpoklady preň by mohla vytvoriť vyhláška, ktorá by na týchto modelových príkladoch, na tých piatich odborných učilištiach, zaviedla také princípy, ktoré nebudú traktovať týchto 5 učilíšť ako súkromné učilištia. Predsa štátny podnik nezriadil učilište sám pre seba, aby sa naň štát pozeral ako na súkromné učilište. To učilište by sa dalo nazvať podnikové, teda také učilište, aké si predstavuje vláda v schválenom materiáli. Vážená pani ministerka, žiadam vás ešte raz a veľmi naliehavo, aby ste dôkladne zvážili túto otázku a informovali poslancov, kedy bude vydaná vyhláška podľa § 10 ods. 2 zákona číslo 350/1994 Z. z.

    Ďakujem vám, kolegyne a kolegovia, za vašu pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu poslancovi. Chcem len povedať, že tieto učilištia chceli samy odísť od ministerstva školstva a teraz nariekajú, že im budovy berú a privatizujú. To je ich vec, ja si na to dobre pamätám.

    Chcem ospravedlniť pani ministerku školstva, ktorá je chorá a pán minister Sitek mal zákon predložiť za ňu. Takisto je ospravedlnený aj pán minister Zlocha, ktorý je v Kanade na služobnej ceste, a pán minister Rezeš, ktorý je chorý.

    Ďalej sa hlásil pán minister Baco, aby odpovedal na niektoré otázky.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené dámy, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi zaujať stanovisko, pretože si myslím, že je to veľmi aktuálne, aby neboli pochybnosti o problematike Creutzfeldt-Jacobovej choroby. Chcem hneď na začiatku povedať, že z Anglicka, z britských ostrovov, sa k nám mäso ani kostná múčka nedováža, ani nemusíme takýto zákaz dať, pretože naše veterinárne opatrenia sú také, že nemáme spoločný trh ako Európska únia, sme mimo tohto trhu, to znamená, že každé mäso alebo výrobok, ktorý by u nás mohol byť z tohto hľadiska potenciálnym nebezpečenstvom, musí mať veterinárny súhlas. To znamená, že nám nehrozí z tohto hľadiska nejaké nebezpečenstvo.

    Pokiaľ ide o samotný problém, môžem povedať, že včera som strávil jeden a pol hodiny s nositeľom Nobelovej ceny pánom profesorom Boleslavom Gajdúškom a s pani Mitrovou, myslím si, našou jednotkou v tejto oblasti, terajšou veľvyslankyňou v Budapešti. Problém je naozaj veľmi ťažko vysvetliteľný verejnosti, myslím si, že preto je okolo toho taká aféra a dala sa takáto aféra rozpútať. Je taký odborne zložitý, že ja osobne viem o tomto probléme asi 5 rokov, viackrát som sa snažil získať v tomto smere informácie, a nie je jednoduché sa v tom orientovať. Jedna vec je istá, že celá táto kampaň sa spustila vyhlásením, že nie je vylúčené, že z dobytka sa to môže preniesť na človeka. To znamená, že nie je to potvrdené. Ale tým, že sa spustilo, že nie je to vylúčené, vlastne sa to začalo. Toto sa mohlo urobiť aj pred pol rokom, aj pred dvoma rokmi, aj pred 10 rokmi.

    Je zaujímavé, že toto vyhlásenie sa urobilo práve v čase, keď nie je dosť obilia a veľmi klesli zásoby a keď chovatelia ošípaných a hydiny sa netaja tým, že ceny ošípaných a hydiny sa veľmi málo zvýšili oproti tomu, čo očakávali. Takže tým, že jednoducho hovädzie vypadne z jedálneho lístka mnohých skupín obyvateľstva, možno nastane väčší hlad po bravčovom a po hydine a je tu priestor nato, aby sa tlačili ceny týchto výrobkov hore, je tu priestor nato, aby tlačili ceny obilia hore, atď. Takže tieto súvislosti treba tiež zobrať do úvahy a treba to chápať ako proces, ktorý je svojím spôsobom objektívny, takéto pohyby sa dejú.

    V žiadnom prípade však túto vec nepodceňujeme. Na Slovensku sú určité súvislosti potvrdené, čo sa týka oviec, a určité súvislosti tu sú, ale problém je veľmi zložitý, pretože inkubácia trvá 5 až vyše 50 rokov. Vlastne takisto nie je povedané, že ošípané nie, dokonca dalo by sa to povedať aj o iných druhoch zvierat, ale pretože ich život je kratší ako táto doba inkubácie, tak sa to dá veľmi ťažko potvrdiť. Takže je to veľmi zložitý problém a vzhľadom na zložitosť a veľmi ťažké vysvetľovanie širokej verejnosti veľmi ľahko sa s tým dá manipulovať a určitým spôsobom to aj tendenčne používať. Poviem úprimne, ja spájam súčasný stav aj s týmito komerčnými zámermi, ktoré sú - povedal by som - dosť jednoznačné. Je tu oveľa väčšia pravdepodobnosť súvislosti, prečo práve v tejto dobe je okolo toho taký krik. Považoval som za potrebné zaujať k tomu takéto stanovisko. Ešte raz opakujem, že celé to veľké "haló" sa začalo vyhlásením, že nie je preukázané, že by sa to nemohlo preniesť na človeka. A zároveň nie je preukázané, že by sa to prenášalo.

    Keď mám slovo, dovoľte mi zaujať stanovisko k interpelovaniu, k problémom v súvislosti s transformáciou družstiev a s podielnickými listami. Chcel by som povedať, že ťažko teraz obviňovať zákonodarcu z toho, že sa predávajú akcie, a lacno. Toto obvinenie, myslím si, je dosť falošné, lebo to bol zámer zákonodarcu. Člen alebo nečlen družstva mal podiel a nemohol s ním nič urobiť, nemohol ho predať. Mohol si vybrať z družstva majetok, ktorý mu na to pripadal, a to bolo všetko. Keď nechcel hospodáriť, mal tento podiel umŕtvený. Teraz na základe novely zákona sa tento jeho podiel stáva verejne obchodovateľným cenným papierom. A som veľmi prekvapený, keď tento úmysel pohnúť tento majetok, ktorý bol zablokovaný a umŕtvený, keď sa teraz hýbe, práve pravicovo orientovaní poslanci, ako si hovoria, alebo strany, veľmi kritizujú, že sa vlastne otvára priestor a spúšťa sa pohyb majetku, ktorý bol mŕtvy. A veľmi ťažko znášam v tomto smere kritiku nejakých úžerníkov. Veď keď je ponuka za 10 % nominálu, veď dnes sa bežne ponúkajú akcie za 30 korún, za 80 korún, za 200 korún, tak si myslím, že je to úplne štandardný vzťah na trhu cenných papierov, a považujem to buď za nedopatrenie, alebo nejakú snahu manipulovať so skutočnosťou. To je jedna vec.

    Druhá vec v tejto súvislosti, čo by som považoval za potrebné takisto povedať váženému parlamentu Slovenskej republiky, čo urobilo najviac rozruchu a miatlo ľudí vo fáze, keď sa mali prihlasovať, či si chcú ten majetok vybrať, alebo či ho tam nechajú a podiel sa im premení na podielnické listy. Práve pravicové strany organizovali po Slovensku sériu prednášok a stretnutí s občanmi, kde úplne nepravdivo informovali občanov, že prídu o pôdu a že cieľ je tento majetok socializovať atď. Pôda s tým nemá absolútne nič spoločné, pretože vlastníctvo pôdy je úplne mimo tohto procesu. Tu ide vyložene o majetok družstiev, ktorý bol priznaný vlastníkom pôdy, mimo pôdy, teda majetok v stavbách, v strojoch, vo zvieratách, v zásobách. Tento majetok bol hodnotovo vyjadrený a bol im priznaný ako podiel v družstve, teda mohli si ho vybrať a ísť gazdovať s týmto majetkom, alebo, keď nie, dostali namiesto toho podielu cenný papier a s tým cenným papierom môžu teraz obchodovať. Ale to, že sa do toho zamontovala pôda, ktorá s tým absolútne nesúvisí, považujem za zlý úmysel a myslím si, posledný zúfalý nejaký krok nejakým administratívnym spôsobom zabrániť tomu, aby sa reštrukturalizácia v našom poľnohospodárstve spontánne udiala na základe toho, ako sa vlastníci pôdy a majetku v družstvách rozhodnú.

    Viem to do istej miery pochopiť, keď sa niekto deklaruje, že je poslanec, alebo že je strana, ktorá je deštruktívnou opozíciou, že za každú cenu im ide o to, aby všetko, čo má akýkoľvek nádych chodivosti, že by to mohlo fungovať, za každú cenu to spochybnili. Ale poviem vám, že tie státisíce ľudí, ktorí chodili na družstvá, pýtali sa a boli dezinformovaní tým, že sa do toho zamotala pôda, nebudú vám za to povďační. Úspech tejto kampane bol pramizerný, bolo to podľa mňa voči občanom nezodpovedné. Prepáčte, nejdem to teraz hodnotiť, ale tú poznámku som urobil skôr preto, aby som sa ešte raz to pokúsil vysvetliť, v čom je vlastne podstata, pretože zdá sa, že tí, ktorí mali zlý úmysel, využili to, že veľa ľudí si dopodrobna nenaštudovalo a nepoznalo všetky súvislosti. Pokiaľ sa im to vysvetlilo, pokrčili plecami a krútili hlavou, ako sa to môže v tejto spoločnosti diať. Ale udialo sa to.

    Takže ešte raz chcem povedať - úmysel tohto parlamentu bol, aby sa tie podielnické listy predávali ako cenný papier a aby sa predávali za to, za čo ich bude chcieť predať ten, kto ich vlastní, a za čo ich bude ochotný kúpiť ten, kto ich bude chcieť kúpiť. Takže ak teraz niekto ponúka, že dá 10 % nominálu, tak si myslím, že je to úplne normálna situácia a nedávajme tomu žiadne ideologické prívlastky. Ja to neviem pochopiť, ako môže niekto pravicovo zmýšľajúci alebo obhajujúci slobodu trhu a slobodu podnikania jednoducho tento počin označovať za nejaký antitrhový alebo nedemokratický.

    Ďakujem vám za pozornosť, považoval som za vhodné k doterajšej diskusii toto pripomenúť.

  • Ďakujem pánu ministrovi. Nech sa páči, pani poslankyňa Schmögnerová. Pripraví sa pán poslanec Černák. Prosím, pán poslanec.

  • Pán minister, ďakujem vám za odpoveď.

  • Hlasy v sále.

  • Ak dovolíte, poďakoval som sa.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády,

    chcela by som interpelovať pána predsedu vlády. Hneď uvediem v čom.

    Na začiatku 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky poslanci za Stranu demokratickej ľavice žiadali, aby na rokovaní schôdze Národnej rady predseda vlády Slovenskej republiky a prezident prezídia Fondu národného majetku poslaneckej snemovni vysvetlili pripravovanú privatizáciu najvýznamnejších slovenských finančných inštitúcií. Vládni poslanci túto požiadavku nepodporili. Buď im na tom nezáleží, alebo niektorým z nich na tom záleží priveľmi, až do tej miery, že nechcú, aby sa o tomto diskutovalo.

    Na 13. schôdzi som interpelovala okrem iného i pána premiéra. Prosila som ho, aby vysvetlil spôsob použitia 20 miliónov korún určených na oslavy 3. výročia vzniku Slovenskej republiky. Pán premiér na túto interpeláciu neodpovedal v rozpore s § 89 ods. 2 zákona číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku. Možno sa nazdával, že moja interpelácia sa dotýka takej bezvýznamnej sumy, že si to nezaslúži jeho pozornosť. Tentokrát sa moja interpelácia dotýka zhruba 300 mld korún a dúfam, že preto aspoň teraz pán premiér uzná za vhodné na interpeláciu reagovať.

    Kladiem otázku pánu premiérovi, aké sú zámery vlády so štyrmi najvýznamnejšími finančnými inštitúciami - Slovenskou sporiteľnou, akciovou spoločnosťou, Slovenskou poisťovňou, akciovou spoločnosťou, Investičnou a rozvojovou bankou a Všeobecnou úverovou bankou, ktoré disponujú zhruba 300 mld úspor domácností a podnikateľskej sféry. Hodlá ich vláda privatizovať? V akom rozsahu, akým spôsobom a kedy? Aké sú príčiny tohto rozhodnutia? Aký bude prínos tohto rozhodnutia pre individuálnych vkladateľov, resp. pre podnikateľskú sféru, okrem tej, ktorá sa na privatizácii bezprostredne zúčastní?

    Uvedomuje si pán predseda vlády riziká tohto kroku? Uskutoční privatizáciu bez toho, aby boli pripravené adekvátne legislatívne a inštitucionálne podmienky, predovšetkým účinný štátny dozor nad sporiteľníctvom a poisťovníctvom a podobne?

    Prinesú noví vlastníci týmto finančným inštitúciám dodatočný kapitál, know-how, zvýšia ich kredit v zahraničí ako predpoklad zvýšenia ich ratingu? Ako chce vláda realizovať § 44 novelizovaného zákona o bankách, podľa ktorého s účasťou štátu tri zo štyroch inštitúcií majú prejsť procesom reštrukturalizácie? Ak sa uskutoční privatizácia do uskutočnenia reštrukturalizácie úverového portfólia týchto inštitúcií, z akého dôvodu sa potom použijú prostriedky štátu, t. j. radových daňových poplatníkov, na sanáciu súkromných podnikov?

    Žiadam pána predsedu vlády, aby poskytol písomnú informáciu o tom, aké je stanovisko Národnej banky Slovenska k privatizácii Všeobecnej úverovej banky a Investičnej rozvojovej banky. Podľa § 16 ods. c) zákona o bankách na vznik podielovej účasti v rozsahu väčšom ako 15 % základného imania banky, vykonaného v jednej alebo niekoľkých operáciách na akúkoľvek jednu osobu alebo viaceré osoby konajúce v zhode, sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska po prerokovaní s ministerstvom financií. Má vláda takéto vyjadrenie k dispozícii? Ak chce vláda uskutočniť pred privatizáciou zlúčenie niektorých z finančných inštitúcií, má k dispozícii vyjadrenie Protimonopolného úradu? Už dnes majú dve z týchto inštitúcií monopolné postavenie a privatizáciou bude hroziť, že toto ich dominantné postavenie sa aj primerane zneužije. Aký je v tomto smere postoj Protimonopolného úradu Slovenskej republiky?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni. Nech sa páči, pán Černák. Pripraví sa pán Szigeti.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená členka a členovia slovenskej vlády, kolegyne, kolegovia,

    už pri odpovediach na interpelácie som avizoval, že ma veľmi zaujala odpoveď pána generálneho prokurátora na tému - kto dal pokyn preverovať petičné hárky Demokratickej únie, pretože, takpovediac, ten horúci zemiak teraz lieta medzi ministerstvom vnútra a generálnym prokurátorom. Keď sme boli s Milanom Kňažkom na poslaneckom prieskume, pán minister Hudek nám povedal, že za sebou v trezore má zamknutý príkaz z Generálnej prokuratúry, a generálny prokurátor mi písomne odpovedal, že žiadny prokurátor nedal príkaz na preverovanie petičných hárkov Demokratickej únie. A preto interpelujem pána ministra Hudeka.

    Vážený pán minister, na moju žiadosť o vysvetlenie mi generálny prokurátor odpovedal, že ani jeden prokurátor nedal príkaz, resp. požiadavku na policajné celoplošné preverovanie petičných hárkov Demokratickej únie. Kópiu tejto odpovede som vám odovzdal osobne. Preto vás prosím, aby ste mi odpovedali na otázku: Kto dal príkaz (požiadavku, pokyn, prípadne signál - pozri 15. riadok zospodu druhej strany odpovede generálneho prokurátora) na plošné preverovanie petičných hárkov Demokratickej únie Policajným zborom Slovenskej republiky?

    Ostávam s pozdravom, ďakujem pekne.

    Moja druhá interpelácia je na pána ministra Mráza. Myslím, že dnes predsedajúci pán Ľupták nám povedal o tom, že stavebníctvo je srdce ekonomiky a ako teda za tento rezort bojovali. Osobne som pri vytváraní tohto ministerstva skôr preferoval vytvorenie ministerstva priemyslu, obchodu a cestovného ruchu, ktoré by dalo patričnú váhu týmto odvetviam, a myslel som si, že stavbári potrebujú len dobrú podporu investícií a peniaze, aby mohli stavať, že ministerstvo na to nepotrebujú. Rád si svoj názor opravím, a preto pána ministra Mráza interpelujem nasledujúcou interpeláciou:

    Vážený pán minister, týmto vás prosím o stručnú analýzu doterajšej činnosti vášho rezortu, najmä o zoznam konkrétnych krokov ministerstva, ktoré podľa vášho názoru prispeli a prispejú k oživeniu investičnej výstavby a stavebníctva v Slovenskej republike. Predovšetkým mám záujem o poukázanie na tie opatrenia, ktoré by nemohli byť urobené v rámci postavenia sekcie stavebníctva na ministerstve hospodárstva.

    Za objektívnu odpoveď vám vopred ďakujem. Černák.

    Tretia je otázka. Trošku ma prekvapilo, keď som sa z tlače dozvedel, že pracovníci ministerstva obrany pozvali ruských hokejových expertov a že sa rozhodli, že budú angažovať trénera Viktora Kuzkina. Podľa môjho názoru hokej je typický tým, že v zime sa hrá a v lete sa rokuje. Takéto náhle rozhodnutie prakticky na vrchole sezóny, vrcholiacej prípravy reprezentantov ma trošku prekvapilo. Preto kladiem pánu ministrovi otázku, prečo ministerstvo obrany, ktoré je zodpovedné za armádny šport, konkrétne za Duklu Trenčín, tak rýchlo a predovšetkým prečo sa v marci rozhodlo o tom, že bude angažovať ruského trénera do dobre prosperujúcej Dukly Trenčín.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Szigeti. Pripraví sa pán poslanec Prokeš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení páni ministri, milé kolegyne, vážení kolegovia,

    budem stručný. Chcel by som položiť otázku predsedovi vlády Slovenskej republiky pánu Vladimírovi Mečiarovi. K tejto otázke ma inšpiroval list Ministerstva školstva Slovenskej republiky, akým spôsobom sa interpretuje jazykový zákon v oblasti školstva.

    Dovoľte mi, aby som citoval z listu Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Je to list z 27. 2. 1996 pod číslom 190/155. Je to úprava pedagogickej dokumentácie v zmysle jazykového zákona. Tento list obsahuje, že v zmysle ustanovenia jazykového zákona podľa § 4 ods. 3 ministerstvo školstva zabezpečilo úpravu dvojjazyčných tlačí pedagogickej dokumentácie s nasledovným postupom ich zavedenia. Ide o dvojjazyčné tlačivá, predovšetkým dvojjazyčné vysvedčenia a tlačivá k maturitným vysvedčeniam.

    Tlačivá vysvedčení, ktoré boli vyplňované na polročnej klasifikácii, ponechať nezmenené na celkové hodnotenie prospechu na konci školského roku, tlačivá maturitných vysvedčení o ukončení štúdia dostane každá stredná škola od distribučného strediska ŠEVT - jednojazyčné, včas na vyplnenie. Ostatné tlačivá a pedagogické dokumentácie budú školám dodané, upravené podľa objednávok z ponukového listu v príslušných etapách atď.

    Chcel by som dodať a poznamenať, že na základe organizačno-metodických pokynov pre školský rok 1995/96 pedagogická dokumentácia na školách s iným vyučovacím jazykom ako slovenským sa vedie dvojjazyčne. Platí to pre celý tento školský rok, teda do konca školského roka, to znamená, že platí to aj pre maturitné obdobie na vydanie maturitných vysvedčení.

    Zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky číslo 270 v § 1 ods. 4 hovorí nasledovné: "Zákon neupravuje používanie jazykov národnostných menšín a etnických skupín. Jazyk národnostných menšín a etnických skupín podobne ako jazyk väčšinového národa sa používa buď ústne, alebo písomne." V tomto prípade jednoznačne ide o písomnú formu používania jazykov národnostných menšín.

    Vážený pán premiér, na mnohým miestach a mnohokrát ste deklarovali, že zákon o štátnom jazyku nebude mať žiadny negatívny dosah na národnostné menšiny v Slovenskej republike. Napriek tomu ministerstvo školstva vydáva nariadenie, z ktorého som pred chvíľou citoval a ktoré sa v značnej miere dotýka a upravuje používanie jazykov národnostných menšín.

    Žiadam teda odpoveď na nasledovnú otázku: Je list Ministerstva školstva Slovenskej republiky číslo 196/1995-155 zo dňa 27. 2. 1996 v súlade s odsekom 4 § 1 zákona o štátnom jazyku a s vašimi vyhláseniami, že zákon o štátnom jazyku nebude mať žiadny negatívny dosah na národnostné menšiny na území Slovenskej republiky?

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Prokeš. Pripraví sa pán poslanec Kočnár.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení páni ministri, kolegovia, kolegyne,

    obraciam sa s interpeláciou na ministra financií a podpredsedu vlády pána Sergeja Kozlíka.

    Moja interpelácia sa týka problému, ktorý som sa už niekoľkokrát snažil otvoriť na pôde Národnej rady, a to je otázka oslobodenia od daní tých pozemkov, na ktorých začali činnosť samostatne hospodáriaci roľníci, tak ako to bolo uvedené v pôvodnom zákone 317 z roku 1992. Predovšetkým na základe vyjadrení pracovníkov ministerstva financií sa spustil kolotoč, ktorý dnes postihuje ľudí, ktorí konali v dobrej viere, teda bona fide, a sú im vyrubované penále za niečo, za čo skutočne nemôžu.

    O čo v podstate ide? Vlastníkom pôdy, ktorým z prekážok na strane štátu nemohli byť vydané ich pôvodné pozemky, boli vydané náhradné pozemky, s ktorými oni ďalej nakladali a vstupovali do hospodárskych vzťahov tak ako vlastníci. Zrazu podľa vyjadrení pracovníkov ministerstva financií tieto pozemky nemohli byť dávané do prenájmu - títo pracovníci sa odvolávajú na § 2 zákona číslo 229/1991 Zb. Zabúdajú však na to, že na rozdiel od štátnych orgánov, ktoré môžu konať len to, čo im zákon dovoľuje, každý občan môže robiť všetko, čo mu zákon nezakazuje. A keďže žiadny zákon nezakazuje dávať tieto pozemky, teda pozemky, ktoré boli dané vlastníkom pôdy do dočasného náhradného užívania, teda nie nejakým nájomcom, ale skutočným vlastníkom pôdy do nájmu alebo do prenájmu, môžu toto robiť.

    Dovoľte, aby som vám odcitoval z odpovede odboru priamych daní jednému z tých, ktorí sa pýtali na túto otázku, dožadovali sa vysvetlenia z ministerstva financií. "Občania, ktorí vlastnia osvedčenia samostatne hospodáriaceho roľníka a prenajali si náhradné pozemky do dočasného užívania na vykonávanie poľnohospodárskej výroby, nemohli byť v roku 1993 oslobodení ako samostatne hospodáriaci roľníci od dane z pozemkov, pretože v takýchto prípadoch nemohli byť daňovníkmi tejto dane."

    Je to síce pekné, ale zákon číslo 317/1992 Zb. v § 4 jasne hovorí nie o oslobodení daňovníka od platenia daní, ale hovorí jasne, že od dane z pozemkov sú oslobodené na 5 rokov pozemky, na ktorých začali činnosť v poľnohospodárstve samostatne hospodáriaci roľníci. Teda oslobodenie od dane sa vzťahuje na pozemok, a nie na daňovníka. To znamená, že vysvetlenie ministerstva financií je v tomto smere zavádzajúce. Takisto ďalšie vysvetlenie, že nie je možné dávať tieto pozemky do prenájmu na základe zákona číslo 229/1991 Zb. § 2, lebo ako som povedal, pre každého občana je dovolené všetko, čo zákon nezakazuje, a zákon číslo 330/1991 Zb., ktorým boli určené náhradné pozemky, bol až následný po tomto zákone. A keďže v zákone takýto zákaz na prenájom týchto pozemkov nie je, nemôže byť takto interpretovaný ani § 2 ods. 1 zákona číslo 229/1991 Zb.

    Žiadam preto ministra financií, aby skutočne už boli tieto záležitosti uvedené do poriadku, pretože v opačnom prípade sa väčšina takto postihnutých ľudí bude musieť obrátiť na súd a domáhať sa svojho práva na súde. A treba povedať, že tu ide v dôsledku nenaplnenia si povinností štátnych orgánov k diskriminácii vlastníkov pôdy, ktorí vlastne preto, že vyšli štátu v ústrety, nedomáhali sa svojich pôvodných pozemkov, ale boli ochotní uspokojiť sa s náhradnými pozemkami do času, kým budú vykonané pozemkové úpravy, sú diskriminovaní vo svojich právach vlastníka.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Na interpeláciu pána poslanca Černáka chce odpovedať pán minister Sitek.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    chcem reagovať na otázku pána Černáka k športu. Nebudem tu spochybňovať nikoho, kedykoľvek máte možnosť si na túto tému so mnou ako bývalý športovec pohovoriť, a myslím si, že môžem aj kvalifikovane odpovedať.

    Dukla Trenčín je samostatná príspevková organizácia, ktorá sa riadi svojimi pravidlami. Nerozumel som vašej poslednej otázke, že dobre prosperujúca Dukla Trenčín. Čo to je prosperujúca? Veď ona žije z dotácie, ktorú dostane, je vyčlenená dotácia z rozpočtu ministerstva obrany na jej činnosť, ako pri každej príspevkovej organizácii.

    Čo sa týka návštevy Tichonova a Kuzkina, hovorili ste, že v lete sa robia prestupy a v zime sa hrá hokej. Treba sa trochu pozrieť, ako to vo svete beží. Myslím si, že prestupy sa robia každý deň a každý mesiac a to je normálny bežný život aj v živote normálnych športovcov. Ale tu nešlo o prestupy, tu išlo o spoluprácu medzi armádnymi mužstvami CSKA Moskva a Dukla Trenčín. Bol som na návšteve v Rumunsku a takisto som poprosil pána ministra, aby sa nadviazal vzťah medzi Duklou Banská Bystrica a STEAUA Bukurešť, armádnymi mužstvami, ktorý býval v minulosti normálnym zvykom. Aj z hľadiska play of to má obrovský význam, keď prídu takí velikáni športu ako je 169-násobný reprezentant zbornej, ktorý uskutočnil 530 zápasov CSKA, držiteľ troch zlatých medailí zo Zimných olympijských hier a 8 zlatých medailí z majstrovstiev sveta, na návštevu Slovenskej republiky. Myslím si, že to malo veľký význam, videl dobrý zápas, veľmi to ocenil. Treba si pozrieť, že kontakty, ktoré boli na pána Tichonova z NHL, odmietol. Myslím si, že tu nikto neriešil otázku trénera. Aby som vám, pán poslanec Černák, pripomenul, terajší tréner pán Potsch je českej národnosti a bol delegovaný za trénera za mňa, keď odišiel pán Hosa do Martina.

    Teda netreba tu vidieť nejaké zámery, tu sa jednoznačne posudzujú odborné veci a s tým, aby sa pomohlo armádnemu športu. Vieme, že ruská škola má úspechy, hokej na Slovensku má takisto úspechy. Pán Černák, ak by ste mali záujem, tak môžeme tieto veci kedykoľvek bližšie prerokovať. Len toľko. Do budúcnosti netreba takéto otázky dávať, lebo to nemá súvis. Myslím si, že Národná rada má dôležitejšie otázky, ktorými by ste interpelovali členov vlády.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci, členovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia,

    zhodou náhod môj vážený kolega pán poslanec Černák mi väčšiu časť mojej interpelácie "šlohol". Pre mňa zostane tá menšia časť, preto vás nebudem veľmi dlho zdržiavať a interpeláciu, ktorú pán poslanec predniesol, rozšírim iba o otázku. Mám na mysli otázku na ministerstvo výstavby a verejných prác, koľko štátnych stavebných firiem bolo od vzniku ministerstva zrušených. Koľko, akým spôsobom a kto tie podniky dostal? Najmä ma zaujímajú Pozemné stavby Trnava, ktoré mali prevádzku aj v Pezinku, pretože som sa dozvedel, že terajší nadobúdateľ už pol roka pred dražbou používal sídlo toho objektu na označenie svojej firmy, jednoducho to používal ako adresu v Pezinku. Čiže to je jedna z vecí. Zaujímalo by ma ešte aj to, koľko vlastne za to dal a kto presne za tou firmou je. Ministerstvo výstavby a verejných prác tam určovalo likvidátora, tak ako zákon káže, čiže som presvedčený, že mi dajú vyčerpávajúcu odpoveď.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Harach.

  • Ďakujem pekne za slovo. Už tu dostávam otázky, či budem hovoriť dlho. Nebudem dlho, nie je tu pani ministerka školstva, na ktorú adresujem svoje interpelácie, dostane to písomne veľmi podrobne, takže len kvôli zaprotokolovaniu. Ale predtým si neodpustím jednu poznámku, aby som nestrácal veľa času. Pán minister, tu však bola oveľa vážnejšia interpelácia o lete špeciálu. Vy ste sem prišli a ja som čakal, že sa k tomu vyjadríte a vysvetlíte, čo sa stalo. Vonku na chodbe ste to počuli, už ste tu sedeli, keď sa o tom hovorilo. Buďte taký dobrý.

    V prvom rade by som sa chcel vyjadriť k budúcnosti školstva, najmä riadenia v školstve, v kontexte alebo vo vzťahu k zákonu o územnosprávnom členení. Tento nešťastný zákon bol schválený v parlamente. Pýtam sa teraz pani ministerky:

    A. Hodláte zachovať samostatnú riadiacu a koordinačnú sústavu v rezorte školstva? Ak áno, bude 76 okresných školských správ a k tomu bude 8 krajských školských správ, alebo budú niektoré okresy neplnohodnotné, čo možno očakávať, a teda v nich nebudú školské správy?

    B. Ak nebude zachovaná samostatnosť riadenia v školstve prostredníctvom autonómnych školských správ, inými slovami, ak budú školské správy integrované do krajských a okresných úradov, mám na vás, pani ministerka, nasledovné otázky:

    B1. Vykonali ste analýzu rozhodovacích a riadiacich činností v rezorte školstva? Ak áno (ja mám informácie, že zatiaľ nie), tak otázka B2 je nadväzujúca.

    B2. Máte aspoň predstavu na základe takejto analýzy, ktoré činnosti a v akej miere autonómnosti budú vykonávať okresné a krajské úrady, ktoré kompetencie zostanú na ministerstve školstva, ktoré prejdú na spomínané úrady a ktoré priamo na školy, školské zariadenia a podobne?

    B3. Máte urobenú analýzu personálneho, finančného a prevádzkového zabezpečenia tohto masívneho rozširovania štátnej byrokracie v školstve? Koľko to bude stáť občanov, rodičov, daňových poplatníkov?

    A najvážnejšia otázka, ktorá sa už začína podľa mňa nie celkom korektným spôsobom pertraktovávať v masmédiách, najmä vo vyjadreniach niektorých predstaviteľov školských správ, alebo presne povedané vyjadreniami niektorých predstaviteľov školských správ a nie celkom šťastnými vyjadreniami aj súčasného vedenia ministerstva, pretože analýzu v tomto smere nemá urobenú, to je otázka presunu kompetencií na samosprávne orgány miest a obcí. Je najvyšší čas, aby pani ministerka a ministerstvo k tomuto pripravilo

    1. serióznu analýzu,

    2. veľmi konkrétny pragmatický postup, ako tieto kompetencie na tieto orgány už konečne postupne začať prenášať so zabezpečením dostatku financií, so zabezpečením priestoru aj na uplatnenie koordinovania najmä obsahu vzdelávania zo strany štátu.

    To je moja otázka B4.

    B5. Ako väčšina aktov, ktoré vykonáva súčasné vedenie ministerstva, vykonáva ich v relatívne hlbokej ilegalite, až na pár svetlých výnimiek. Prečo neinformujete učiteľov, rodičov, všetkých občanov o tom, ako sa rezort pripravil na nové územnosprávne členenie štátu? Ak za tento zákon ministerka vo vláde hlasovala, ak tento zákon odobrila strana, ktorej politický program ministerka vo vláde reprezentuje, predpokladám, myslím veľmi logicky, že na to bola pripravená a že "z fleku" môže povedať a informovať občanov, ako to bude vyzerať. Už to malo byť. Alebo naň pripravená nie je?

    Moja druhá otázka súvisí s rozpisom rozpočtu. Tu by som skutočne asi veľmi dlho vymenúval tieto otázky, preto tým nebudem ctenú snemovňu zaťažovať. Chcem iba konštatovať, že na základe uznesenia Národnej rady z decembra minulého roka, keď sme schvaľovali zákon o rozpočte, bola ministerka školstva zaviazaná predložiť rozpis rozpočtu, informáciu o rozpise rozpočtu, do výboru pre vzdelávanie, vedu, kultúru a šport. Ona si asi túto úlohu rozšírila, resp. vláda jej uložila podobnú úlohu. Dostali sme do výboru materiál, vážení, ktorý bol čajovým odvarom toho, čomu sa hovorí rozpis prostriedkov, kritériá atď. Opakujem, nebudem tým unavovať, ale naopak, žiadam pani ministerku len o jednu vec, ktorá je úplne samozrejmá, aby zverejnila cez médiá rozpis prostriedkov na jednotlivé školské správy, na jednotlivé vysoké školy. Občan má právo vedieť, daňový poplatník má právo vedieť, koľko to školstvo stojí, koľko korún na hlavu žiaka, na hlavu študenta vysokej školy dostáva rodina, dostáva ten, kto do tej školy chodí.

    V poslednom období sa objavilo niekoľko zaujímavých rozhodnutí v súvislosti so sieťou základných, ale najmä stredných škôl. Ide o rušenie stredných odborných učilíšť a podobne. Prosím, toto môžu byť operácie, ktoré sú možno celkom logické, odôvodniteľné a podobne. V súvislosti so zmenami v školskej sústave základných a stredných škôl, a najmä v sieti stredných škôl, mám na mysli gymnáziá, stredné odborné školy a stredné odborné učilištia, sa však automaticky žiada harmonogram, program, postupnosť, ako sa tieto zmeny budú realizovať. Pýtam sa teda, či je vypracovaná analýza stavu siete a či úpravu siete v postupných krokoch a najmä v spolupráci so zainteresovanými inštitúciami hodlá ministerstvo robiť, a predovšetkým v spolupráci s rodičmi. Odozva rodičov na rušenie Stredného odborného učilišťa v Trnave je správna, ona je totiž taká, aká je, a je správna, pretože reaguje len na nehorázny postup, ktorý ministerstvo v tomto prípade volí.

    Opakujem, kolegyne a kolegovia, z vecného hľadiska môže takýto krok byť aj správny, ale z hľadiska postupu voči tým, na ktorých rozhodnutie dopadá, je to, jednoducho povedané, voľné, slabé, nekorektné. V programovom vyhlásení vlády sa totiž to hovorí, že vláda podporuje rozvoj učňovského školstva. Máme, máte, pani ministerka, koncepciu tejto podpory už vypracovanú? Doterajšie kroky vo vzťahu k učilištiam, hovoril o tom aj kolega Ftáčnik, sú väčšinou v rovine otázok kompetenčných, organizačných, riadiacich a finančných, ale základná meritórna otázka je otázka obsahu vzdelávania a nových prvkov, nových smerov, profesnej, alebo aj profesionálnej prípravy, tá absolútne absentuje. To v žiadnom dokumente, ktoré doteraz ministerstvo predložilo a vláda schválila, a týka sa učňovského školstva, nenájdete.

    Ja sa pýtam, dokedy to takto bude, kedy konečne sa prestane poškuľovať na stredné odborné učilištia, ktorých majetok je niekoľko desiatok miliárd dolárov, len ako na objekt perspektívnej budúcej privatizácie. Hoci tu padajú slová o tom, že to tak nebude a nie je, tie kroky sa už rozbehli. Ale kedy sa konečne začne ministerstvo pozerať na stredné odborné učilištia ako na jeden z rozhodujúcich článkov odbornej prípravy a venovať sa obsahu?

    Ďalšia moja otázka je smerovaná k plneniu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré bolo takisto prijaté v decembri minulého roku pri schvaľovaní rozpočtu a týkalo sa poplatkov a odvádzania poplatkov spojených so školskými klubmi, združeniami atď. Dostávam počas poslaneckých dní série otázok, čo s tým je, pretože ďalej sa poplatky odvádzajú, ministerstvo, zdá sa, nemá predstavu, resp. neinformovalo o tom, ak nejakú predstavu má, zainteresované organizácie a ich vedúcich pracovníkov, ako hodlá predmetné uznesenie naplniť.

    A celkom posledné alebo ostatné dve konkrétne, alebo tri konkrétne otázočky z poslaneckých dní v Martine. Navštívil som základnú školu na mladom sídlisku Záturčie. Je to základná škola, ktorá je určená pre 1. až 4. stupeň. Táto základná škola je rozostavaná v bývalej komplexnej bytovej výstavbe. Deti tam od budúceho školského roku začnú chodiť na stopercentnú zmennosť. Myslím si, že ste ma pochopili. To znamená, že presná polovička detí doobeda a polovička poobede. Dokonca sa učia v jedálni, čo sťažuje vydávanie obedov, nie v jedálni vo vlastnej škole, a o telocvični ani nehovoriac, cvičí sa na chodbách. V roku 1994 vzhľadom na veľké finančné nároky bola pridelená prvá časť prostriedkov na dokončenie učebňovej časti.

  • Pán minister, nekomentujte to, prosím vás, nebuďte drzý, keď vy rozprávate, ja vás počúvam.

  • Je potrebné, aby sa postúpilo v dokončení tohto objektu.

  • Ja mu dám ešte slovo.

  • Pán poslanec, nekomentujte, starajte sa o seba.

  • Takže bol by som rád, keby pani ministerka odpovedala, akým spôsobom chce riešiť otázku dobudovania tejto školy. Dámy a páni, ešte raz podčiarkujem, tam ide o malé deti, ktorých sa dotýka zmennosť, to je vážna vec, je to mladé sídlisko.

    Moja posledná otázka, aby som teda vytvoril ešte časový priestor, keď už sme po 18.00 hodine, sa dotýka odvolania riaditeľky Istropolitany doc. Brunovskej. Myslím si, že sa opakujem, prípad odvolávania bývalého riaditeľa Ústrednej školskej inšpekcie, načo som doteraz nedostal serióznu odpoveď od pani ministerky, a poviem dopredu, že ani nečakám, že dostanem serióznu odpoveď na odvolanie doc. Brunovskej. Škoda, že tu nie je pani ministerka, lebo som jej chcel adresovať možno jednu sugestívnu otázku, ale už si nemôžem pomôcť a vysloviť ju musím. Vyslovím ju teda v takom neurčitku a všeobecne. Ako sa môže cítiť človek, ako sa môže cítiť ministerka školstva, keď odvoláva z funkcií ľudí, ktorým odborne nesiaha ani do pol päty? Ja si to neviem vysvetliť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu Harachovi. Nech sa páči, pán minister ešte bude odpovedať na otázky pána poslanca Kočnára.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    budem skutočne stručný, chcem reagovať niekoľkými slovami na otázku pána poslanca Černáka. Myslím si, že ste asi nechceli pochopiť zmysel toho, aké ambície má tento ústredný orgán štátnej správy - ministerstvo výstavby a verejných prác. Vari len veľmi stručne, samozrejme, že na to budem písomne odpovedať a potom sa to pokúsim podrobne zdôvodniť, či má, alebo nemá opodstatnenie toto ministerstvo. Teraz v parlamente ste prijali tri zákony - zákon o verejnom obstarávaní, zákon o koncesnom obstarávaní, zákon o zriadení Štátneho fondu rozvoja bývania, bola schválená koncepcia rozvoja bytovej výstavby v novembri minulého roka. To všetko pripravovalo toto ministerstvo. Pripravujú sa ďalšie zákony - zákon o technickej politike, zákon o výrobkoch, vôbec všetky legislatívne kroky, ktoré vlastne podmieňujú realizáciu krokov, ktoré boli v zámeroch, v programovom vyhlásení vlády.

    Pokiaľ ide o celkový rozvoj stavebníctva ako taký cez rozvoj bytovej výstavby, ktorú pri všetkých príležitostiach silne akcentujem, tu je multiplikačný efekt taký silný, že keby sme to začali rozpočítavať, vlastne by sme dokázali, že sú to zákonitosti, ktoré každý musí rešpektovať, alebo aspoň brať na vedomie. To nie sú moje výmysly. Cez rozvoj bytovej výstavby, cez rozvoj stavebníctva vlastne musí zákonite naštartovať celá ekonomika. A o to v podstate išlo. A dovolím si tvrdiť, že žiadna sekcia, či by bola pri ministerstve hospodárstva, kdekoľvek, by nepripravila tieto legislatívne kroky, ktoré sme vlastne na našom ministerstvo pripravili, veľmi ťažko by boli v takom štádiu, v takej polohe, ako sú v súčasnosti.

    Toľko vari veľmi stručne. Pokiaľ ide o pána Kočnára, čestné slovo, priznávam sa, nerozumel som mu dosť dobre, kto komu čo dal. Neviem, či myslel na úplatky, alebo za koľko sme to predali. V privatizácii sa postupuje formami, ktoré sú bežné. Postupuje sa tak, že zo 170 štátnych podnikov, ktoré boli ešte vtedy, keď sa ministerstvo v apríli minulého roku zriadilo, v súčasnosti je ešte okolo 70 podnikov a do konca pol roka by mali byť takto privatizované.

    Pokiaľ ešte ide, pán poslanec Harach, o tú základnú školu v Záturčí, my sme už cez prestávku na tú tému hovorili. Pravda je, že na dokončenie škôl rozostavaných v bývalej komplexnej bytovej výstavbe prostriedky na tento rok boli vo veľmi obmedzenom rozsahu. Bolo 100 miliónov korún. Tých 100 miliónov Sk rozdeľovalo ministerstvo školstva, ale predsa my dvaja sme hovorili, že keď nadobudne účinnosť zákon o Štátnom fonde rozvoja bývania, možno sa nájde nejaká medzierka, kde by sme mohli pomôcť niektorým školám. Ale zdôrazňujem, pri takých školách, kde pôjde o získanie kapacít. Keď už sa tam učí, nechcem povedať, že je to dobré, že tam nie je telocvičňa, družina a všetko možné, netvrdím, že to je dobré, ale budeme predovšetkým chcieť pomôcť takým školám, kde za čo najmenší objem prostriedkov sa bude dať získať kapacita. Pokiaľ bude potreba nejakých 17-18 miliónov korún, to je veľa, to nebudeme vedieť kryť, ale možno na to, aby sa samotná kapacita dala používať v primeraných podmienkach, by sme mali vedieť nájsť prostriedky. Ja nesľubujem, lebo na to nemám kompetencie, ale vari by sme sa mali pokúsiť nájsť na to prostriedky, keď je to v takom stave, ako ste tu teraz poukázali.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem dnešnú schôdzu, nakoľko medziparlamentná únia zasadá od 18.00 hodiny, a už meškáme.

    Zajtra o 9.00 hodine príde pán prezident, nech sa páči, všetci s kravatou, vyobliekaní.

    S interpeláciami sú prihlásení ešte dvaja, a to pán Miklušičák a pán Klein.