• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie prerušenej 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pokračovať budeme d v a n á s t y m bodom nášho programu, ktorým je

    návrh na vyslovenie súhlasu s Dohovorom Organizácie Spojených národov o morskom práve a s Dohodou o uplatňovaní časti XI Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve.

    Pani poslankyňa, máte procedurálny návrh? Prosím, zapnite pani poslankyňu.

  • Pán predsedajúci, chcem len oznámiť, že budem hlasovať náhradnou kartou číslo 2.

  • Áno, ďakujem.

    Dámy a páni, návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 323 a spoločnú správu výborov ako tlač 323a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie minister hospodárstva Slovenskej republiky Ján Ducký. Prosím pána ministra, aby prišiel do rokovacej miestnosti. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi predniesť úvodné slovo k návrhu na vyslovenie súhlasu s Dohovorom Organizácie Spojených národov o morskom práve a s Dohodou o uplatňovaní časti XI Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve.

    V spolupráci s ministerstvom zahraničných vecí na dnešnú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky vám predkladáme návrh na vyslovenie súhlasu s Dohovorom Organizácie Spojených národov o morskom práve a s Dohodou o uplatňovaní časti XI Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve. Vláda Slovenskej republiky s predloženým materiálom vyslovila súhlas uznesením číslo 870 zo dňa 21. novembra 1995.

    Na úvod chcem zdôrazniť, že predložený Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve je historickým dokumentom, pokiaľ sa týka jeho rozsahu, doby prípravy a významu pre všetky štáty sveta.

    Príprava dohovoru od roku 1967 po jeho podpísanie v Montegobay na Jamajke v roku 1982, vrátane bývalej ČSFR, po uvedenie do platnosti v novembri 1994, si vyžiadala takmer 30 rokov. V snahe spriechodniť proces ratifikácie dohovoru čo najväčším počtom štátov na 48. Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov v New Yorku 28. júna 1994 bola prijatá Dohoda o uplatňovaní časti XI Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve, ktorá na spravodlivých princípoch právne upravuje niektoré uznesenia časti XI dohovoru dotýkajúce sa využívania živých a neživých zdrojov svetového oceánu v prospech všetkých štátov sveta bez akýchkoľvek diskriminácií. Dohodu s výnimkou jej ratifikácie podpísala aj Slovenská republika 14. novembra 1994. Obidva tieto dokumenty tvoria jeden celok a musia byť uplatňované a ratifikované spoločne.

    Predkladaný dohovor a dohoda upravujú všetky aspekty využívania svetových morí a oceánov a kodifikujú právny režim ich jednotlivých častí, akými sú pobrežné more, výlučná ekonomická zóna, kontinentálny šelf a šíre more. Priznávajú vnútrozemským štátom a štátom, ktoré sú zemepisne znevýhodnené, a medzi ne patrí aj Slovenská republika, právo podieľať sa za určitých definovaných podmienok na využívaní živých zdrojov v ekonomických zónach pobrežných štátov, zúčastňovať sa na vedeckom výskume a získavať informácie o výsledkoch výskumu. Na spravodlivé zastúpenie vnútrozemských štátov sa pamätá aj v ustanoveniach o zložení orgánov Medzinárodnej organizácie pre morské dno so sídlom na Jamajke a rady, kde tieto štáty obsadia tretinu všetkých miest.

    Po ratifikácii predloženého materiálu sa riadnym členom tejto organizácie stane aj Slovenská republika.

    Režim využívania ložísk polymetalických mangánových konkrécií na morskom dne za hranicami jurisdikcie pobrežných štátov upravuje Dohoda o uplatňovaní časti XI Dohovoru o morskom práve. V súčasnosti je o tento druh nerastných surovín veľký záujem a na jeho výskume sa od roku 1974 zúčastňovali aj štáty bývalej RVHP, ktoré v roku 1987 na základe prezidentskej dohody založili spoločnú organizáciu INTER OCEAN METAL so sídlom v Štetíne.

    V čom spočíva význam ratifikácie obidvoch dokumentov pre vnútrozemský štát, akým Slovenská republika je? Po rozpade ČSFR na základe uznesenie vlády Slovenskej republiky číslo 215 z roku 1993 sa stali Slovenská republika spolu s Českou republikou účastníkmi spoločnej organizácie INTER OCEAN METAL a rovnakým dielom prevzali na seba záväzky a povinnosti vyplývajúce z prezidentskej dohody z roku 1987 o založení tejto medzinárodnej organizácie. Ďalšími účastníkmi sú Poľsko, Bulharsko, Česká republika, Ruská federácia a Kuba. V roku 1992 vystúpila NDR a predtým Vietnam. Táto organizácia zaregistrovaná v roku 1992 v orgánoch Organizácie Spojených národov ako jeden zo siedmich priekopníckych investorov vykonáva geologicko-prieskumné práce v pridelenej oblasti Tichého oceána, západne od Mexika, na ploche 150 tisíc km2. Je to oblasť, kde sa vyskytujú bohaté ložiská polymetalických konkrécií s obsahom železa, mangánu, niklu, medi, kobaltu a iných kovov v celkovom objeme niekoľko miliárd ton a v hodnote okolo 2,5 mld amerických dolárov podľa súčasného ocenenia.

    Ložiská polymetalických konkrécií v oblasti, ktorú má pridelenú spomínaná organizácia, ležia v hĺbke 4000-4200 metrov pri predpokladanej budúcoročnej ťažbe 3 mil. ton suchých konkrécií a je z nich možné vyrobiť 750 až 800 tisíc ton mangánu, 28-30 tisíc ton medi, 30-35 tisíc ton niklu, 5 tisíc ton kobaltu a iné kovy, v ktorých je Slovenská republika deficitná. S ich ťažbou sa uvažuje až po roku 2010. Podľa súčasných odhadov 64 % všetkých nákladov si vyžiada metalurgické spracovanie. V minulom roku boli vykonané u nás v Istebnom prevádzkové pokusy s dobrými výsledkami. 24 % nákladov tvorí vlastná ťažba, 13 % doprava a len 1 % geologický prieskum, ktorý sa v súčasnosti vykonáva.

    V centrálnej oblasti Tichého oceána, ktorá je na výskyt konkrécií vôbec najbohatšia, má pridelené svoje prieskumné územia 7 priekopníckych investorov a 6 medzinárodných konzorcií. Členmi sú všetky priemyselne vyspelé štáty sveta. Prieskumné územia pre budúcu ťažbu budú zúžené na maximálnu plochu 75 tisíc km2 pre každého. O tom, že o tento surovinový zdroj budúceho tisícročia je veľký záujem, svedčí aj žiadosť vlády Ukrajinskej republiky z júna 1995 o pristúpenie k dohode o založení spoločnej organizácie.

    Ratifikáciou Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve sa Slovenskej republike vytvára priestor na prístup a využívanie surovinových zdrojov na morskom dne v dlhodobej perspektíve a v širokej kooperácii so štátmi, kde dohovor o dohodu ratifikovali, pri výskume a vývoji technických zariadení a pri ich aplikáciách. Okrem toho táto skutočnosť tiež potvrdzuje práva Slovenskej republiky ako vnútrozemského štátu na prístup k moru - tranzitná sloboda - a právo slobody plavby po šírom mori, ktoré Slovenská republika využíva zatiaľ v tom rozsahu, ako to poznáme - mohli by sme povedať - v menšom rozsahu. Dotýka sa aj leteckej dopravy a záchranných akcií na šírom mori. Z toho vidieť, že obidva dokumenty, ktorých slovenský preklad ste dostali, majú oveľa širšiu právnu pôsobnosť.

    Na záver pre vašu informáciu uvádzam, že ku dňu 29. januára 1996 stranou dohovoru sa stalo 85 štátov a stranou dohody 79 štátov, predbežne ju aplikuje 126 štátov a definitívny súhlas s dohodou, ratifikáciu vyslovilo 45 štátov - medzi nimi Austrália, Rakúsko, Chorvátsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Slovinsko, Veľká Británia, Juhoslávia, Švédsko a ďalšie. V ďalších štátoch prebieha ratifikačný proces. Dohoda nadobudne platnosť potom, čo aspoň 40 štátov vyjadrí svoj súhlas byť ňou viazaný za predpokladu, že nimi bude aspoň 7 štátov, ktoré sú oprávnené stať sa priekopníckymi investormi v súlade s rezolúciou číslo 2 Tretej konferencie Organizácie Spojených národov o morskom práve, a že z týchto siedmich štátov aspoň 5 je priemyselne vyspelých.

    S prihliadnutím na dôležitosť oboch predkladaných dokumentov Organizácie Spojených národov a ich význam v budúcnosti pre ekonomiku Slovenskej republiky najmä po roku 2010 odporúčam, vážené pani poslankyne a páni poslanci, vysloviť s nimi súhlas.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Kukana, aby nám podal správu o výsledkoch prerokovania tohto návrhu vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne a kolegovia,

    dovoľte, aby som podal spoločnú správu príslušných výborov k bodu 12 nášho programu, ktorý sa volá Návrh na vyslovenie súhlasu s Dohovorom Organizácie Spojených národov o morskom práve a s dohodou o uplatňovaní časti XI Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve.

    Návrh na vyslovenie súhlasu s Dohovorom Organizácie Spojených národov o morskom práve a s dohodou o uplatňovaní časti XI Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 777 zo dňa 6. februára 1996 na prerokovanie do 8. marca 1996 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Zároveň určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako príslušný podať Národnej rade správu o výsledku prerokovania návrhu v určených výboroch. Všetky uvedené výbory prerokovali návrh v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a vyslovili s ním súhlas. Rovnako odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s Dohovorom Organizácie Spojených národov o morskom práve a s dohodou o uplatňovaní časti XI dohovoru súhlas.

    Pán predsedajúci, toľko spoločná správa príslušných výborov. Chcem vás požiadať, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu a s vaším dovolením by som sa do nej prihlásil ako prvý.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dámy a páni, otváram rozpravu o dvanástom bode nášho programu. Pán spoločný spravodajca sa do rozpravy prihlásil ako prvý. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne a kolegovia,

    chcel by som dodať iba pár slov k tomu, čo tu povedal predkladateľ, minister hospodárstva pán Ducký.

    Na prvý pohľad sa môže zdať, že materiál, ktorý tu práve teraz prerokúvame, je veľmi teoretický a že je hudbou budúcnosti. Je to naozaj iba na prvý pohľad, pretože za dlhoročným úsilím, ktoré nakoniec priviedlo k vzniku dvoch dokumentov - Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve, ktorý po zložitom deväťročnom rokovaní podpísali v roku 1982 v Montegobay na Jamajke, a Dohody o uplatňovaní časti XI Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve prijatej na 48. zasadnutí Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov v júli 1994 v New Yorku - za týmito dokumentmi sa skrýva ambiciózny plán na využívanie tzv. spoločného dedičstva ľudstva, ktoré sa nachádza na dne morí. Svetové oceány, ako je známe, pokrývajú približne 70 % povrchu našej planéty a približne polovica povrchu Zeme je pokrytá oceánmi s hĺbkou nad alebo pod 3000 metrov. Väčšia časť tejto plochy leží za hranicami jurisdikcie pobrežných štátov, teda za hranicami výhradnej ekonomickej zóny v zmysle Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve a je označovaná ako voľné more.

    Začiatkom sedemdesiatych rokov sa táto oblasť stala stredobodom podnikateľských aktivít rôznych firiem z priemyselne vyspelých štátov. Prispela k tomu aj vtedajšia politicko-hospodárska situácia vo svete a niektoré pesimistické prognózy o vyčerpanosti niektorých nerastných surovín na pevnine. V rámci mnohých projektov bolo na dne svetových morí a oceánov objavených okolo štyridsaťtisíc ložísk polymetalických konkrécií, potenciálnych zdrojov medi, mangánu, niklu, kobaltu a iných kovov určených pre budúce tísícročie. Nevšedný záujem o ich využívanie vyvolá potrebu urýchleného riešenia legislatívnych problémov, ktoré boli s tým spojené. Pán minister ich dostatočne podrobne a jasne vysvetlil vo svojom vystúpení.

    Chcel by som ešte dodať, že Slovensko si svojou doterajšou aktivitou, či už podpisom uvedených dokumentov, ale aj účasťou v podniku INTER OCEAN METAL pripravilo dobré pozície na budúce úspešné pôsobenie v tomto náročnom projekte budúcnosti. Je teda v našom jednoznačnom záujme vytvoriť všetky potrebné legislatívne predpoklady. To, čo robíme dnes. Preto odporúčam, vážené kolegyne a kolegovia, aby ste bez váhania a dlhého premýšľania vyslovili svoj súhlas s Dohovorom Organizácie Spojených národov o morskom práve a s Dohodou o uplatňovaní časti XI Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem, pán kolega.

    Dámy a páni, keďže som nedostal ďalšie prihlášky do rozpravy, pýtam sa, či niekto z vás ešte chce vystúpiť v rozprave. Pán minister, chcete sa vyjadriť?

  • Takže vyhlasujem rozpravu o dvanástom bode programu za skončenú. Keďže pán minister sa nechce vyjadriť a pán spoločný spravodajca zrejme tiež nebude mať záverečné slovo, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohovorom Organizácie Spojených národov o morskom práve a s Dohodou o uplatňovaní časti XI Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve.

    Prosím, aby poslanci, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, prišli hlasovať.

    Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 106 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že navrhované uznesenie Národná rada Slovenskej republiky schválila.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz pristúpime k t r i n á s t e m u bodu programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 299 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 299a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní minister hospodárstva Slovenskej republiky Ján Ducký.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    predkladaný vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky schválený uznesením vlády Slovenskej republiky z 28. novembra uplynulého roku pod číslom 890 odôvodňujem nasledovne:

    Návrh zákona novelizuje zákon Slovenskej národnej rady číslo 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách. Tento zákon Slovenskej národnej rady vydaný ešte za trvania ČSFR mal za cieľ predovšetkým zriadiť obchodnú a priemyselnú komoru s pôsobnosťou na území Slovenskej republiky. S tým cieľom zákon ustanovoval obligatórne členstvo v Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore. Členmi komory sa tak zo zákona stali všetky právnické a fyzické osoby zapísané v podnikovom registri, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť v hospodárskych odvetviach, s výnimkou poľnohospodárstva a potravinárstva.

    Zmeny ďalších ustanovení týkajúce sa práv a povinností členov komory a jej orgánov nadväzujú na túto základnú zmenu. Na základe dobrovoľnosti členstva v komore je riešené aj ďalšie zotrvanie členstva v komore vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti novely. V dôsledku ďalšieho politického a hospodárskeho vývoja a najmä vznikom samostatnej Slovenskej republiky sa vytvorili priaznivejšie podmienky na vznik nových podnikateľských subjektov a ich profesijných a záujmových združení.

    V súčasnej etape procesu ekonomickej transformácie a štrukturálnych zmien obligatórnosť členstva v jednej profesnej inštitúcii na úkor ostatných profesijných a záujmových združení, v ktorých členstvo spočíva výlučne na princípe dobrovoľnosti, nemožno považovať za demokratické a nezodpovedá zásadám rovnosti a princípom liberálnej trhovej ekonomiky. Dobrovoľnosť členstva zvyšuje záujem členov o maximálnu efektívnosť vynaložených prostriedkov a širokú využiteľnosť jednotlivých aktivít komory. Dovolím si pripomenúť, že Česká republika v máji 1993 zrušila povinné členstvo práve na základe týchto princípov.

    Na druhej strane výkon určitých činností komory vyplývajúcich zo zákona číslo 9/1992 Zb. už v súčasnosti vykonávajú aj iné podnikateľské subjekty na kvalitatívne vysokej úrovni poskytovaných služieb.

    Dá sa konštatovať, že predkladaná novela vyplynula i zo stanoviska Asociácie zamestnávateľských zväzov a podnikateľských združení, ktoré vyjadrili takúto požiadavku hlavne v druhej polovici uplynulého roka veľmi razantne. Organizovanie hospodárskych a obchodných misií, zabezpečovanie propagácie, tovarov, služieb a podnikateľských subjektov v tuzemsku i v zahraničí, vykonávanie funkcie informačného sprostredkovateľského centra na vyhľadávanie obchodných partnerov sú predmetom činnosti napríklad Slovenskej spoločnosti pre zahraničné hospodárske vzťahy SLOVEX, Slovenskej informačnej a marketingovej spoločnosti SIMS, spol. s r. o., je to firma MEKIS Skalica, ktorá v tomto roku organizovala podnikateľskú misiu do Arabských emirátov, firma SET G, spol. s r. o., Bratislava a mnohé ďalšie.

    Pokiaľ ide o kompatibilitu návrhu novely s právom Európskej únie je potrebné konštatovať, že ani v týchto krajinách nie je jednotná úprava v právnom postavení komory v povinnom či dobrovoľnom členstve. V niektorých krajinách Európskej únie sú komory tradičné subjekty verejného práva a sú zriaďované zákonom, pri obligatórnom členstve podnikateľských subjektov napríklad Nemecko, Rakúsko, Holandsko. S povinným členstvom súvisí rôzny rozsah pôsobnosti komory spočívajúci na výkone niektorých činností štátu, napríklad registrácia podnikov a podobne.

    Rôzne je upravené aj finančné hospodárenie komory, ktoré plne podlieha kontrole štátu. Na druhej strane komory a ich činnosť nie sú založené osobitným zákonom a v celej anglosaskej, škandinávskej oblasti, v Belgicku a v iných krajinách je to výsostne dobrovoľné. Ich činnosť sa odvíja od statusu súkromného práva a členstvo v komorách týchto krajín je fakultatívne.

    Európska únia plne rešpektuje rozdielne prístupy, ktoré sú uznávané i Asociáciou európskych obchodných a priemyselných komôr organizácie Eurochambers. Vykonávanou novelizáciou nevzniká nesúlad v právnom postavení komory s právnym postavením iných komôr v štátoch Európskeho združenia voľného obchodu a CEFTA.

    Návrh novely si nevyžiada výdavky zo štátneho rozpočtu. Otázka kto a ktorý podnikateľský subjekt zostane v súčasnej komore, alebo si zvolí iného partnera, je týmto postavená úplne na jeho slobodnom rozhodnutí.

    Na záver dovoľte, aby som vás požiadal o vyslovenie súhlasu s týmto návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Stanislava Líšku, aby podal správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Nech sa páči, pán kolega.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne a páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil so znením spoločnej správy výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách.

    Uvedený vládny návrh zákona Národnej rady pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 691 zo 6. decembra 1995 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a súčasne určil ako príslušný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady s tým, že sa skoordinované stanoviská výborov Národnej rady premietnu v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 698 z 11. decembra 1995 pozmenil svoje rozhodnutie tak, že vládny návrh zákona majú určené výbory prerokovať do 19. januára tohto roku. Tieto svoje rozhodnutia predseda Národnej rady pozmenil rozhodnutím číslo 728 z 8. januára 1996 tak, že pridelil vládny návrh zákona na prerokovanie aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Rozhodnutím číslo 748 zo 17. januára predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil, že vládny návrh zákona prerokujú určené výbory v lehote do 8. marca 1996. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej schôdzi 18. januára 1996 prerušil rokovanie o vládnom návrhu zákona a na svojej schôdzi dňa 21. marca 1996 neprijal uznesenie o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách, pretože podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na svojej schôdzi 6. marca 1996 neprijal uznesenie o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách, pretože podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu na svojej schôdzi 18. januára 1996 prerušil rokovanie o vládnom návrhu zákona a požiadal svojím uznesením ministra hospodárstva Slovenskej republiky doplniť predložený vládny návrh zákona o stanovisko zamestnávateľských zväzov a o správu o činnosti Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory za rok 1995. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu na svojej schôdzi dňa 12. marca 1996 súhlasil s vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách, a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňovacími návrhmi na úpravu a doplnkami tak, ako sú uvedené v spoločnej správe. Dovoľujem si informovať, že z troch pozmeňovacích návrhov budem prvé dva návrhy odporúčať neprijať a tretí návrh odporučím prijať.

    Vážené kolegyne, kolegovia, to by bolo všetko zo spoločnej správy výborov k predloženej novele vládneho návrhu zákona.

    Pán predsedajúci, žiadam otvoriť rozpravu k uvedenej novele a zároveň sa hlásim ako prvý.

  • Ďakujem, pán kolega.

    Dámy a páni, otváram rozpravu o trinástom bode programu. Ako prvý má právo vysloviť sa v rozprave pán spoločný spravodajca. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, máte slovo. Pripraví sa pán Magvaši.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    predložený vládny návrh novely zákona číslo 9/1992 Zb. znamená výrazný posun v liberalizácii v oblasti obchodných a priemyselných komôr, keď odbúrava členstvo v komore ako povinnosť zo zákona, zakotvuje inštitút dobrovoľného členstva a znamená pochopiteľnú reakciu na zásadné zmeny v ekonomicko-spoločenskom prostredí oproti stavu, keď pôvodný návrh vznikal. Mám na mysli vznik samostatnej Slovenskej republiky, výrazný nárast počtu podnikateľských subjektov, keď Slovenská obchodná a priemyselná komora k 31. 12. 1995 registruje viac ako 22 tisíc členov. Novela smeruje k demokratizácii pomerov vnútri komory, pretože členovia práve z titulu povinného členstva mohli len vo veľmi malej miere vplývať na činnosť a chod komory, ba dokonca ani v prípadoch zásadných rozporov svojich predstáv a očakávaní nemohli z komory ani vystúpiť, pravda, okrem dobrovoľných členov. Na druhej strane napríklad v prípade nerešpektovania niektorých vnútorných predpisov zo strany podnikateľského subjektu nebolo ho možné postihnúť či už vylúčením, prípadne obmedzením práv atď.

    V protiargumentoch, ktoré sa objavili počas procesu prerokúvania predloženej novely vo výboroch, ktoré boli zamerané na zachovanie povinného členstva, sa veľmi často objavuje porovnávanie tejto komory s ostatnými existujúcimi komorami, napríklad s Advokátskou komorou, Komorou komerčných právnikov, Komorou audítorov, daňových poradcov, v ktorých je práve povinné členstvo zakotvené v zákone. Toto porovnávanie nie je však celkom namieste, pretože v daných prípadoch ide o členstvo konkrétnych fyzických osôb združovaných na profesijnom či stavovskom princípe. To je však principiálny rozdiel oproti Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore.

    Významnou odlišnosťou sú aj funkcie, práva a povinnosti, ktoré sa týmto stavovským komorám zákonom priznávajú napríklad v oblasti garantovania profesionality, odbornosti svojich vlastných členov.

    Slovenská obchodná a priemyselná komora vykonala toho v oblasti podpory a rozvíjania podnikateľského prostredia na Slovensku nemálo. To nemožno poprieť a tu jej treba vysloviť uznanie. Treba však zvážiť otázku povinného členstva, pretože toto podľa môjho názoru naplnilo svoje opodstatnenie a stáva sa v dnešných časoch určitou brzdou. Aj tu by mohlo a malo práve dobrovoľné členstvo zohrať významnú úlohu akéhosi stimulujúceho faktora orientujúceho komoru na rozvíjanie takých aktivít, ktoré sú potrebné, žiadané a korešpondujú s predstavami členov komory.

    Objektívnym meradlom kvality poskytovaných služieb zo strany komory pre svoju členskú základňu bude práve prechodné obdobie, v ktorom členovia prejavia či neprejavia vôľu z komory vystúpiť. Ukážu, či komoru na svoju podnikateľskú činnosť potrebujú, alebo nie, a v akom rozsahu.

    Z uvedených dôvodov odporúčam ctenej snemovni vysloviť podporu vládnemu návrhu novely zákona o Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán kolega. Nech sa páči, sadnite si na miesto určené pre spravodajcov. Vystúpi pán poslanec Magvaši a pripraví sa pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    cieľom každej novelizácie zákona v hospodárskej oblasti by malo byť dosiahnutie zámerov a splnenie úloh slovenskej ekonomiky tak smerom dovnútra, ako aj s pohľadom integrovania sa nášho hospodárstva do európskych a globálnych ekonomických štruktúr. Žiaľ, z predloženej novely zákona o obchodných a priemyselných komorách nie je možné konštatovať, že to je cieľom tohto zákona, a ani v dôvodovej správe, ani v paragrafovom znení zo strany predkladateľa, ministra hospodárstva Slovenskej republiky, nie sú uvedené žiadne logické ani praktické a ekonomické dôvody, ktoré by si vyžadovali príslušnú novelizáciu.

    Uvedeným krokom by sme sa vrátili do obdobia federácie, keď na území Slovenskej republiky do prijatia zákona číslo 9/1992 Zb. pôsobila Československá obchodná a priemyselná komora s dobrovoľným členstvom, ktoré vychádzalo z centrálneho plánovaného hospodárstva bez plnenia tých funkcií, ktoré zabezpečujú obchodné a priemyselné komory v Európe a vo svete v podmienkach sociálneho trhového hospodárstva.

    Mrzí ma, že sa vlastne pri prístupe k novelizácii tohto zákona neuskutočnilo zhodnotenie pôsobenia Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, a preto by som rád upozornil poslancov pred rozhodovaním sa o tejto novelizácii na niektoré aktivity, ktoré považujem pre slovenskú ekonomiku za mimoriadne závažné. Je to predovšetkým otázka podpory malého a stredného podnikania. Totiž členstvo v Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore v zmysle platného zákona číslo 92 je potrebné definovať ako automatické, zdôrazňujem, automatické pre právnické a fyzické osoby, ktoré sa zapisujú do Obchodného registra, na rozdiel od povinného, obligatórneho, ktoré sa nesprávne používa v dôvodovej správe, nesprávne to použil aj pán minister, aj spoločný spravodajca.

    Povinnosť sa vzťahuje na platenie členských príspevkov. O výške, ako aj o okruhu podnikateľských subjektov, ktorých sa dotýka, rozhoduje najvyšší orgán komory, zhromaždenie delegátov, zložený zo subjektov bez rozdielu na veľkosť aj formy vlastníctva. Je skutočnosťou, že na základe rozhodnutia zhromaždenia delegátov Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory sa doteraz umožnilo pre viac ako 40 % členov využívať služby Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory bez platenia členských príspevkov vo všetkých zákonom definovaných oblastiach činnosti Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. Je to možné na základe faktu, že prostredníctvom ekonomiky silnejších, stabilizovanejších subjektov sa prirodzeným spôsobom refinancujú aktivity malých a stredných podnikateľov na území celej Slovenskej republiky, čo je jedným zo základných atribútov poslania Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, to znamená podpora a rozvoj podnikania.

    Prípadnou novelizáciou zákona malí a strední podnikatelia budú môcť ťažko využívať daný systém, nakoľko prípadným znížením okruhu platiacich členov Slovenská obchodná a priemyselná komora nebude môcť poskytovať takéto transparentné zvýhodňovanie začínajúcim firmám.

    Musím zároveň konštatovať, že vlastne niektoré regionálne slovenské obchodné a priemyselné komory vykonali pre malých a stredných podnikateľov viac konkrétnej práce, ako napríklad Národná agentúra pre rozvoj a podporu malého a stredného podnikania, ktorej zakladateľom je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.

    Nie malým významným faktom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory je to, že pracuje metódou regionalizácie. Za štvorročné pôsobenie vytvorila 13 svojich pracovísk v 13 mestách Slovenskej republiky formou 8 regionálnych kancelárií a 5 kancelárií Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. Ich umiestnenie korešponduje s práve schváleným zákonom o územnosprávnom členení, nachádzajú sa v 7 z 8 sídel krajov, pričom v ôsmom kraji, v Trnave, sa zriadenie pracoviska pripravuje. Udržanie pracovísk v sídlach krajov, ako aj v ďalších hospodárskych a významných mestách je možné len pri automatickom členstve, podotýkam znovu, automatickom členstve, a nie povinnom členstve, nakoľko ekonomickým oslabením aj tak nie najsilnejšej pozície Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory prirodzene dôjde k redukcii pracovísk a vzdialeniu sa podnikateľských inštitúcií od ekonomických subjektov.

    Veľmi významné postavenie Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory je v medzinárodnej spolupráci, ktorá, myslím si, je tŕňom v oku niektorých úradníkov tak na Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky, ako na Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky. Totiž jedným z hlavných cieľov Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory je podporiť predpoklady, aby sa Slovensko stalo plnoprávnym členom Európskej únie. Okrem politických demokratických podmienok je potrebné vytvoriť ekonomické predpoklady na vstup do Európskej únie. Z hľadiska komorových štruktúr je rozhodujúce Združenie obchodných a priemyselných komôr Európskej únie so sídlom v Bruseli Eurochambers, v ktorom je Slovenská obchodná a priemyselná komora asociovaným členom.

    Koncom decembra minulého roku navštívil Bratislavu práve prezident tejto inštitúcie Robert de Vilder, ktorý počas tejto návštevy Slovenska aj počas stretnutia s najvyššími predstaviteľmi Slovenskej republiky vysoko ohodnotil aktivity Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, ktorých zabezpečovanie umožňuje súčasná legislatívna úprava a stala sa inšpiráciou na prípravu schvaľovania zákonov aj v iných transformujúcich sa krajinách, napríklad v Maďarskej republike.

    Na ilustráciu výhod automatického členstva je potrebné uviesť takýto príklad: Amsterdam, ktorý je rozlohou desaťkrát menší ako Londýn, má desaťkrát viac členov, čím sa príslušná komora stáva rozhodujúcim a vyčerpávajúcim partnerom na získanie informácií o možnosti podnikania v danom regióne a teritóriu. Sme toho názoru, že takéto signály v prospech členstva zo strany inštitúcie Európskej únie, ktorá združuje viac ako 1400 obchodných a priemyselných komôr reprezentujúcich 14 miliónov podnikateľských subjektov, by mali byť prijaté s uspokojením a so snahou o ich ďalšie potvrdenie. Totiž automatické členstvo v komorách sa uplatňuje v nasledujúcich štátoch Európskej únie: Spolková republika Nemecko, Taliansko, Francúzsko, Španielsko, Rakúsko, Holandsko, Grécko, Luxembursko, čo je väčšina nielen z kvantitatívneho hľadiska, ale aj z pohľadu teritoriálneho podielu a ekonomického významu krajín, ako sú Spolková republika, Francúzsko, Taliansko a Španielsko.

    Myslím si, že nemalým efektom práce Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory je aj vytváranie bilaterálnych medzinárodných združení, ktorými sú zmiešané komory. Jednou a prakticky jedinou v súčasnosti funkčnou zmiešanou komorou je Francúzsko-slovenská obchodná komora, pričom Slovenská obchodná a priemyselná komora sa podieľala jednak pri jej zrode a pri jej práci. Žiaľ, prípadnou novelizáciou zákona môže byť podobná snaha o vytvorenie Slovensko-poľskej komory so sídlom v Žiline iba nedokončenou ilúziou. V tejto súvislosti treba právnym predpisom podmieniť založenie zmiešanej obchodnej a priemyselnej komory s medzinárodným prvkom na území Slovenskej republiky so súhlasom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.

    Myslím si, že veľmi kladne možno hodnotiť dva roky pôsobenia kancelárie Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Ruskej federácii v Moskve, napriek vysokej finančnej náročnosti, kde predovšetkým pre malých a stredných podnikateľov táto kancelária vytvára veľmi úspešné kroky na prienik na ruský trh. To úzko korešponduje s programom, ktorý vláda Slovenskej republiky na návrh ministerstva hospodárstva v nedávnom období prijala.

    Chcel by som dospieť k niektorým záverom, keď sa prerokúval tento materiál v našom výbore, a ako nakoniec tu zaznela aj argumentácia zo strany pána ministra, že predovšetkým podnikateľské kruhy žiadali o takúto novelizáciu tohto zákona. Takýmto tvrdením pán minister vystúpil aj na rokovaní výboru 6. 3. 1996, kde sa odvolával na takúto požiadavku podnikateľských kruhov, konkrétne teda Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky. Úradník prítomný za asociáciu potvrdil, že existuje list pána prezidenta Ľacha na pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Keď sme požadovali tento list, vo výbore nebol predložený, pretože pán Ľach takýto list podpísal až 7. 3., pričom v ňom nie je vôbec uvedené stanovisko v tom zmysle, že Asociácia zamestnávateľov je za takúto novelizáciu zákona - to po prvé.

    Po druhé - pán Ľach tam hovorí určité nepravdy v tom, že je to na základe rozhodnutia prezídia valného zhromaždenia Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. Na valnom zhromaždení o tom bola diskusia, nebolo prijaté žiadne uznesenie, pretože je rozporné stanovisko 28 zväzov oproti vedeniu Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. Takže by bolo veľmi zlé, keby sme argumentovali niektorými faktami, ktoré nie sú pravdivé.

    Odporúčam túto novelizáciu neprijať, pretože je účelová. Jej účelom je znížiť úroveň práce Slovenskej obchodnej priemyselnej komory a tým spochybniť prácu vedenia Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. Slovensko totiž potrebuje iné zákony v ekonomike než tento.

    Chcel by som navrhnúť jednu zmenu, ak nedôjde k tomu, že sa tento zákon neprijme, a to k článku III, kde odporúčam zmeniť termín k 1. januáru 1996 na termín k 1. 1. 1997. Túto zmenu odporúčam preto, že Obchodná a priemyselná komora má rozpracované množstvo aktivít, ktoré vychádzali z určitého rozpočtu na báze platného zákona, a sú to aktivity, ktoré presahujú rámec 1. mája 1996, tak ako to navrhol pán predkladateľ. Ak sa teda nechceme zosmiešniť pred svetom, - môžeme spraviť aj rozhodnutie, že aj dnes zmeníme termín, ale zachovajme si chladné hlavy a odporúčam, aby ste hlasovali za platnosť tohto zákona k 1. 1. 1997.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Moric.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Chcel by som osloviť môjho cteného kolegu Petra Magvašiho asi v tom zmysle, že zasa obohatil slovenský slovník. Tak ako keď sa zvyšovali ceny, tak sa nezvyšovali, ale sa upravovali, teraz keď ťa niekto niekde dokope, tak to je automatizácia, tak sa odteraz bude tomu hovoriť.

    Automatické členstvo nie je nič iné iba donútenie niekoho niekde. Tu hovoríme stále o trhu, o trhovom hospodárstve a v tom zmysle aj o trhu ako takom. Aj toto je určitý trh. Podľa teba, pán kolega, ak sa chce podnikateľ nejakým spôsobom umiestniť, alebo ak by mal niečo znamenať, tak by mal byť členom obchodnej komory. Podľa mňa obchodná komora sa dnes naozaj zmenila na veľký úrad, kde človek musí zvoniť dole na Gorkého ulici, a ak si náhodou sekretárka niekde odbehne, tak musí čakať na ulici, pretože sa do tohto úradu nedostane.

    Pokiaľ ide o podporu malého a stredného podnikania, na Slovensku je vytvorená, ako si už aj ty hovoril, Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania a tá si zatiaľ úlohu plní naozaj dobre a dá sa povedať, že k spokojnosti. Preto by som ti chcel na toto odpovedať asi takým spôsobom, že keď trh, tak aj tu trh, nie od slova trhať, ale od slova trhový. To je jedna vec. A druhá vec - nie je dôvod nútiť podnikateľov, aby nasilu vstupovali do Obchodnej a priemyselnej komory. Ak je to solídny podnikateľ a ak je to solídna organizácia, ktorá bude mať medzinárodnú váhu vo svete, samozrejme, že títo podnikatelia, ktorí budú chcieť, tam vstúpia. Pohybujem sa tiež medzi podnikateľmi ako ty, trošku možno v inom spektre. Podnikatelia, medzi ktorými sa ja pohybujem, tvrdia, že Obchodná a priemyselná komora, tak ako je, si neplní celkom dobre svoju úlohu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou teraz vystúpi pán predseda Gašparovič.

  • Neviem, či som dobre rozumel pánu poslancovi Magvašimu, keď hovoril, že odo mňa niekto žiadal list, aby som ho predložil do výboru. Pán poslanec, vy ste odo mňa nič nepýtali, ani nikto z výboru. List je na sekretariáte a kedykoľvek si ho môžete zobrať, aj v tomto momente, kde pán Ľach oznamuje a žiada ma, aby som zaradil túto novelu do programu tejto schôdze. Takže nič iné nie je.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Magvaši, nech sa páči.

  • Rád by som zareagoval jednak na pána Morica, čo sa týka toho, prečo sa musí dolu zvoniť do Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. Pokiaľ viem, na prízemí je Všeobecná úverová banka, jej pobočka, a z hľadiska bezpečnostných dôvodov si bezpečnostné služby vyžiadali, aby bol korigovaný vstup do Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. To je jedna vec. Čiže nesúvisí to s obrnením sa voči podnikateľom.

    Pán predseda, bol som zle pochopený, ako som hovoril. 6. 3., keď sa rokovalo vo výbore, pán Rehuš za Asociáciu zamestnávateľských zväzov a združení povedal, že existuje u vás list. Ale 6. 3. nemohol ten list byť u vás, pretože bol podpísaný až 7. 3. Ja som hovoril o tom, že 6. 3. vlastne nebolo možné na rokovaní výboru predložiť žiaden dokument, pretože neexistoval. On existoval až deň po rokovaní výboru, pričom sa vo výbore argumentovalo, že taký list existuje.

  • Ďakujem za slovo. Peter, prosím ťa, ten zvonec tam bol navyše. Nič iné.

  • Ďakujem. Pán minister, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci,

    chcel by som veci spresniť. Vládny návrh zákona sa nezrodil na základe listu zo 7. 3, vládny návrh zákona sa zrodil v uplynulom roku na stretnutí vlády a Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení a Združenia podnikateľov Slovenska približne v mesiaci máji. S Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení to bolo v Šali v zariadení Šoporňa a Združenie podnikateľov Slovenska to uplatnilo pri rokovaní s vládou, dokonca menovite s úlohou na mňa, aby minister hospodárstva predkladal vypracovaný návrh novely. To je jedna poznámka.

    Druhá poznámka: Nevedel som, že pluralita a demokratizácia nejakej činnosti je proti záujmom Slovenskej republiky, tobôž v tejto činnosti. Takže by som si dovolil polemizovať s vyslovením takéhoto názoru, pretože máme dôkazy o tom, ako dobrovoľné komory pracujú a majú zvýšené tempo oproti obdobiu, keď neboli na princípe dobrovoľnosti. Má to svoje všeobecné odôvodnenie, tak ako celý proces pluralizácie a demokratizácie akejkoľvek činnosti alebo života. Z našej strany nebolo povedané, kto bude v komore, kto zostane, alebo nie. Pokiaľ 28 zväzov chce zostať v komore, v dnešnej EZOPK, samozrejme, zostane. A pokiaľ sa rozhodnú platiť a dohodnú sa na sume, nikto do toho nebude zasahovať a nikomu to nebude vadiť. Pokiaľ iní pôjdu k iným, samozrejme, že nám to tiež nebude vadiť, a tak ako Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, ako majú bankári svoju strešnú organizáciu, predpokladám, že sa vytvorí takáto strešná organizácia, ako v Európe existuje Eurochambers, tak bude aj u nás na Slovensku strešná organizácia a tá bude z poverenia týchto subjektov vykonávať tie veci, v ktorých treba vystupovať za Slovenskú republiku jednotne.

    Takže si myslím, že v žiadnom prípade zmyslom novely nie je zhoršenie činnosti v tejto oblasti, ako sa tu predo mnou povedalo, pretože by to bolo v tomto prípade nespravodlivé aj voči predkladateľom zákona.

    Pokiaľ ide o aktivitu a podporu malých a stredných podnikateľov, okrem toho, že vláda a parlament prijali zákon a dokonca sa na to dávajú peniaze, nie zo štátneho rozpočtu, v rozsahu cca 200 miliónov Sk, zorganizovali sme banky a fond PHARE, myslím si, že tá veľká demokracia tu existuje a dokonca veľká demokracia medzi veľkými podnikmi a korporáciami išla tak ďaleko, že sa rozhodli práve ony, ktoré nepotrebujú zahraničné zastúpenia, dať časť svojich prostriedkov na vytvorenie takýchto zastúpení a expozitov v zahraničí, práve na podporu činností malých a stredných podnikateľov, ktorí, samozrejme, nemôžu mať takúto výbavu.

    K Moskve hádam len toľko, že to bolo na podnet zamestnávateľov, aby tam bola reprezentácia, ale platí všeobecné konštatovanie, že sa nám nedarí, pretože znova nám poklesol vývoz do Ruskej federácie, už sme na 3,3 %.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Schmögnerová. Pripraví sa pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené poslankyne a poslanci,

    podstatou návrhu novelizácie zákona číslo 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách je zmena § 3 v článku I, ktorou sa automatické, resp. povinné členstvo právnických a fyzických osôb zapísaných v Obchodnom registri a vykonávajúcich podnikateľskú činnosť vo všetkých hospodárskych odvetviach, s výnimkou poľnohospodárstva a potravinárstva, mení na dobrovoľné členstvo. Novela k tomu prispôsobuje aj § 9 a 10, ktoré upravujú rozhodovanie o prijatí za člena komory alebo o vylúčení člena komory, o odvolaní proti rozhodnutiu predstavenstva, o neprijatí za člena a o výške členského príspevku. V článku II sa okrem toho umožňuje do 3 mesiacov od účinnosti tohto zákona jej doterajším členom vystúpiť z komory.

    I keď budem odporúčať poslaneckej snemovni hlasovať proti tomuto návrhu, ak by bol zámer vládnych poslancov návrh zákona podporiť, chcela by som navrhnúť niektoré zmeny, ktoré by odstránili aspoň niektoré nedostatky návrhu tohto zákona. Dovoľte, aby som vás s nimi oboznámila.

    V článku I bod 1 § 3 ods. 1 navrhujem takúto formuláciu: "Členmi komory sa môžu stať právnické osoby a fyzické osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť v hospodárskej sfére." Pôvodný návrh totiž nezohľadnil to, že znenie vychádzalo z povinnosti členstva všetkých právnických a fyzických osôb hospodárskeho odvetvia, okrem poľnohospodárstva a potravinárstva, ktoré sú povinne členmi Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, ale dobrovoľne sa mohli stať členmi aj Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.

    Druhý návrh sa tiež dotýka článku I bod 1 § 3, kde navrhujem zaradiť nový odsek s takýmto znením: "Slovenská obchodná a priemyselná komora je právnym nástupcom Československej obchodnej a priemyselnej komory na území Slovenskej republiky." Novým ustanovením sa bude riešiť nástupníctvo Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory po bývalej Československej obchodnej a priemyselnej komore. Touto úpravou sa vytvoria predpoklady na majetkové a materiálne vyrovnanie Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory a jej nástupníctva v obchodných záväzkových vzťahoch a ich riešeniach k zahraničiu. Požadovaná právna úprava bola už vyriešená v Českej republike zákonom číslo 223/1994 o zlúčení Československej obchodnej a priemyselnej komory s Hospodárskou komorou Českej republiky, o Hospodárskej komore Českej republiky a Agrárnej komore Českej republiky s účinnosťou od 1. 1. 1995. Túto skutočnosť odporúčam doplniť aj do prechodných a záverečných ustanovení § 17 platného zákona.

    Tretí návrh. V § 2 ods. 3 navrhujem takúto úpravu: "Komora zriaďuje regionálne komory spravidla v jednotlivých krajoch Slovenskej republiky, ak o to požiadajú aspoň dve tretiny členov komory v príslušnom kraji. Na činnosť regionálnych komôr sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona, ak sa ďalej neustanovuje inak." Navrhovaná úprava vychádza zo schváleného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o územnom a správnom členení Slovenskej republiky.

    Štvrtý návrh. V § 5 ods. 2 navrhujem doplniť písmeno n), ktoré znie: "vedie obchodný register" s poznámkou pod čiarou - "podľa § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorý znie: Obchodný register vedie Slovenská obchodná a priemyselná komora určená osobitným predpisom". Touto úpravou - upozorňujem, že tu nejde o formálnu zmenu - sa zabezpečí priame vedenie Obchodného registra pri Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore. Navrhovaná úprava vyžaduje novelizovanie Obchodného zákonníka, a to v § 27 doplnením nového odseku 3. Navrhovaná úprava vychádza z postupného poklesu vplyvu štátu na hospodárske dianie a zo základnej úlohy Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, ktorou je podpora a ochrana podnikania v nových podmienkach a v nových formách vlastníctva. Takto sa získajú ďalšie atribúty modelu komory trhovej ekonomiky, ako je to bežné vo vyspelých trhových ekonomikách.

    Piaty návrh. § 5 ods. 2 navrhujem doplniť o ďalšie písmeno o), ktoré znie: "vydáva súhlas na založenie zmiešanej obchodnej a priemyselnej komory s medzinárodným prvkom na území Slovenskej republiky". Touto úpravou sa zabezpečí právny stav pri zakladaní uvedených inštitúcií bežný v štandardných ekonomikách. Zároveň sa zabráni vzniku duplicitných inštitúcií s rovnakou pôsobnosťou na území Slovenskej republiky.

    Šiesty návrh sa dotýka § 17, v ktorom navrhujem doplniť nový odsek, ktorý znie - ide o odsek 6: "Priestory umiestnenia komory sa riešia osobitným predpisom." Prinavrátenie majetku bývalých obchodných a priemyselných komôr Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore bolo navrhované vládou Slovenskej republiky už v dôvodovej správe k návrhu zákona Slovenskej národnej rady číslo 9/1992 o obchodných a priemyselných komorách. Vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 19. 5. 1992 súhlasila s bezodplatným prevodom budov bývalých obchodných a priemyselných komôr v Bratislave, v Banskej Bystrici a Košiciach, prípadne spoluvlastníckeho podielu k nim v rozsahu presahujúcom potreby súčasných správcov na SOPK. K realizácii prevodu uvedených budov však nedošlo. Navrhovanou úpravou sa očakáva podpora štátu, napríklad bezplatným prevodom pri získavaní pracovných priestorov pre komorové pracoviská v sídlach krajov, prípadne na ďalších miestach Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi, aby som sa teraz vyjadrila k návrhu predloženého zákona.

    Slovenská obchodná a priemyselná komora ako verejnoprávna inštitúcia vznikla na základe zákona. Efektívne začala svoju činnosť 1. 7. 1992. Za obdobie troch rokov sa stala doma i v zahraničí jednou z najuznávanejších nevládnych inštitúcií Slovenskej republiky. Podľa výročnej správy Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, ktorú si výbor pre financie, rozpočet a menu vyžiadal od komory, činnosť Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory je mimoriadne rozmanitá a komora poskytuje podnikateľskej sfére rôzne služby - poradenské služby o právnych, finančných, daňových, colných a ďalších otázkach podnikania, informačné a knižnično-informačné služby, organizuje vzdelávanie podnikateľov, má rozsiahlu vydavateľskú činnosť, spolupracuje so štátnymi orgánmi v legislatíve a pri podpore podnikania malých a stredných podnikov.

    Komora zriadila regionálne kancelárie podľa mojej informácie už v 14 najväčších slovenských mestách a spolupracuje tu s regionálnymi informačnými centrami a s BIC. Rozsiahla je jej kooperácia s podnikateľskými zväzmi a záujmovými združeniami. Na zabezpečenie záujmov podnikateľov a ochranu pred nekalými alebo nepoctivými vzťahmi zriadila rozhodcovský súd. Komora sa angažuje v podpore zahraničných vzťahov slovenských podnikateľov, zabezpečuje účasť slovenských podnikateľov a ich prezentáciu na veľtrhoch a výstavách v zahraničí, vydáva odborné publikácie a periodiká v cudzích jazykoch, napríklad Slovak Foreign Trade. Slovenská obchodná a priemyselná komora podpísala 30 dohôd o spolupráci s národnými komorami hlavných partnerských krajín Slovenskej republiky a stala sa členom Medzinárodnej obchodnej komory v Paríži a pridruženým členom Združenia obchodných a priemyselných komôr Európskej únie v Bruseli.

    Všetky činnosti sa financovali z vlastných zdrojov, bez požiadaviek na štátny rozpočet. Keď sme v minulom roku schvaľovali správu o stave malého a stredného podnikania, diskusia sa zameriavala na hľadanie nových spôsobov podpory malého a stredného podnikania. Vládna politika sa však od deklarácií v praxi dosť odlišuje. Napríklad do konca III. štvrťroka sa zo štátneho rozpočtu neuvoľnili prostriedky na zdroje podporného a úverového fondu. Tvrdý postoj pri zavádzaní registračných elektronických pokladníc zlikvidoval značný počet malých podnikateľov atď. atď. Slovenská obchodná a priemyselná komora vyšla podnikateľom, ktorých obchodný obrat je pod 1,5 mil., v ústrety tým, že nemuseli platiť členské príspevky, a pritom mohli využívať všetky výhody platiaceho člena. Umožnilo to uplatnenie do určitej miery princípu solidarity medzi podnikateľmi, keď veľké silné podniky prispievali malým podnikateľom, zhruba 5 tisícom malým firmám, na členské. Po zrušení povinného členstva bude týchto 5 tisíc firiem musieť platiť, ak bude chcieť využívať služby Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory ďalej. Pravda, ak si to bude môcť dovoliť.

    Slovenská obchodná a priemyselná komora bude musieť zrušiť niektoré regionálne kancelárie, a to zrejme v najzanedbanejších, najchudobnejších regiónoch. Slovenská obchodná a priemyselná komora bude musieť obmedziť publikačnú činnosť určenú doma, ale i pre zahraničie. Môže to vyvolať tlak na rozpočet, pokiaľ chce len ministerstvo hospodárstva a ministerstvo zahraničných vecí robiť informačnú politiku voči zahraničiu na tej úrovni, ako sa robila dosiaľ. Slovenská obchodná a priemyselná komora bude musieť obmedziť aktivity v podpore exportu. Zredukuje sa účasť na veľtrhoch a výstavách, samostatné prezentácie slovenskej ekonomiky v zahraničí a podnikateľskej misie. To, že novela bude znamenať zníženie prestíže Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v zahraničí ako reprezentanta slovenskej podnikateľskej sféry, netreba dodávať.

    Komorový systém sa netvorí náhodne. Povinné komorové členstvo je charakteristickou črtou sociálne orientovaného trhového hospodárstva a v západnej Európe, ako sme si mali možnosť vypočuť pred chvíľou, prevláda. Ak sa pridŕžame Ústavy Slovenskej republiky, v ktorej sa v tretej hlave v článku 55 kodifikuje náš model trhového hospodárstva ako sociálny, novelizáciou zákona o Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore sa dostáva do rozporu inštitucionálna sféra s vlastnou ekonomickou základňou Slovenskej republiky, ktorú predstavuje sociálne trhové hospodárstvo.

    Zákon Slovenskej národnej rady číslo 92 v pôvodnom znení bol hodnotený Medzinárodnou obchodnou komorou v Paríži ako najlepší v krajinách strednej a východnej Európy a bol daný za vzor pre ostatné transformujúce sa štáty. Podľa neho je urobená legislatívna úprava v Maďarsku a prebieha legislatívna zmena v Poľsku, kde sa obdobná úprava pripravuje na schválenie do roku 1995, resp. začiatku tohto roka. Z piatich krajín CEFTA budú mať povinné komorové členstvo do začiatku roku 1996 4 krajiny: Poľsko, Maďarsko, Slovinsko, zatiaľ Slovensko. Dobrovoľné členstvo má iba Česká republika. Zavedenie povinného komorového členstva je pripravované tiež v pobaltských krajinách. Po novelizácii zákona sa Slovenská obchodná a priemyselná komora z tohto prúdu, ktorý pomáhala sama vytvárať, dostane von.

    V Slovenskej republike je zavedený povinný komorový systém. Okrem Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory je Poľnohospodárska a potravinárska komora, ktorá má povinné členstvo, a povinné sú i stavovské komory, napríklad Komora komerčných právnikov, Advokátska komora a iné. Prijatím novelizácie zákona o Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore by sme sa stali jedinou krajinou na svete s dvojakým komorovým systémom.

    Novelizácia zákona číslo 9/1992 Zb. rieši prakticky iba jeden článok § 3 ods. 1 týkajúci sa tzv. povinného členstva. Nerieši následne tie články, ktoré boli viazané na povinné členstvo. Z hľadiska rozsahu aktivít ponecháva Slovenskú obchodnú a priemyselnú komoru v polohe povinného členstva, ktoré zároveň zrušuje.

    V západných štátoch sa v komorách s povinným členstvom zvyšujú právomoci komôr, štát im zveruje určité činnosti, ktorých sa, prirodzene, sám zbavuje. Takýto postup by zodpovedal našej situácii. Komorám v zahraničí sa napríklad zveruje vedenie Obchodného registra - to bol jeden z mojich návrhov, do vlastníctva komôr sa dostávajú napríklad i veľtržné výstavné areály, do vlastníctva komôr sa zverujú kongresovo-hotelové zariadenia a môžem menovať krajiny, ktoré sa stávajú čoraz viac pre nás aj určitým príkladom. Zverujú sa im dokonca aj prostriedky zo štátneho rozpočtu na realizáciu podpory exportu.

    Návrh vládneho zákona má iné zámery. Obmedzovaním prostriedkov do Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory núti komoru redukovať i tie činnosti, čo zatiaľ pre podnikovú sféru bola schopná financovať. Kto tieto činnosti bude uskutočňovať za ňu?

    Chcem pripomenúť, že tie inštitúcie, ktoré menoval pán minister, budú poskytovať služby za odplatu a dodnes nie je isté, či cena týchto služieb bude nižšia ako príspevky, ktoré členovia z titulu tzv. povinného členstva sú povinní platiť do Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.

    Dotkli sme sa dnes Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky. Ak ste si pozorne prečítali dôvodovú správu, mohli ste si v nej prečítať, že 20. 6. 1995 pri prerokúvaní správy o priebehu výsledkov návštevy delegácie vlády a podnikateľských kruhov v Turkménsku, Uzbekistane, Kirgizsku a Kazachstane sa vláda zaoberala aj Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou a uznesením z tohto dňa pod číslom 448 uložila ministrovi hospodárstva v zhode s tým, ako pán minister povedal, vypracovať a predložiť vláde návrh zákona o úprave podmienok financovania Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory a - prosím, venujte tomuto pozornosť - podľa požiadaviek Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení do 30. 9. 1995. O tom, že nešlo o preklep, svedčí i to, že prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov adresoval list predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom uviedol: "Pretože nie je možné v krátkom čase predložiť do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorý by komplexne riešil okruh otázok súvisiacich so systémom komôr na Slovensku, odporúčam, aby predložený návrh zákona bol prerokovaný v Národnej rade Slovenskej republiky." Je to možné interpretovať tak, že je to prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov, ktorý odporúča zrušiť povinné členstvo v Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, aby sa jej tzv. privilegované postavenie podkopalo?

    Časti funkcionárov Asociácie zamestnávateľských zväzov sa už podarilo zlikvidovať Zväz priemyslu. Podarí sa jej zdecimovať aj Slovenskú obchodnú a priemyselnú komoru? Vláde to zrejme ide po chuti. Čím je záujmových združení menej, tým sa ľahšie ustrážia. A o to predsa ide. Čo teda robiť? Je potrebné prehodnotiť prístup k záujmovým organizáciám v podnikateľskej sfére a vytvoriť im čo najvhodnejšie podmienky na existenciu, pokračovať v delegovaní právomocí zo štátu na ne a podporiť aj finančné zabezpečenie delegovaných činností.

    Môžem pripustiť, že členovia Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory nie sú vždy spokojní s činnosťou komory. Prečo však nevyužívajú samosprávne orgány, zhromaždenie delegátov, dozornú radu a podobne na presadenie nápravy? Komorový systém v Slovenskej republike treba riešiť jednotne, ako je to v každom štáte na svete. Využiť by bolo treba konzultácie s Eurochambers, t. j. s oficiálnou komorou členských krajín Európskej únie, a v rámci aproximácie nášho práva k právu Európskej únie nemeniť základné princípy zákona. Až na základe takýchto poznatkov bude možné rozhodnúť, ak sa ukáže, že je to potrebné, o ďalších legislatívnych úpravách a o ďalších cestách zefektívnenia inštitucionalizácie záujmov podnikateľskej sféry.

    Na záver vás, vážení poslanci, chcem požiadať, aby ste túto novelu zákona nepodporili.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani kolegyňa. V rozprave vystúpi pán poslanec Černák a s faktickou poznámkou pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcel by som reagovať na vystúpenie pani poslankyne Schmögnerovej, ktorá tu uviedla, že zrušením Zväzu priemyslu došlo k centralizácii, že je to úmysel, atď. Neviem, čo by tým vláda alebo kto chcel získať. Viem, že členmi komory sú jednotlivé odvetvové zväzy priemyslu, čiže odvetvové zložky. To znamená, že ak sú odvetvové zložky, nemôže byť ako rovnocenný partner Zväz priemyslu vcelku. To, že zanikol Zväz priemyslu, je podľa môjho názoru celkom logické.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Líška.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    pani poslankyňa Schmögnerová sa vo svojom vystúpení dopustila niekoľkých nepresností, ktoré by som si dovolil uviesť na pravú mieru - minimálne dve, keď hovorila o istej veľkorysosti Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory voči svojim členom, nazývajú ich vo svojej reči tzv. "prázdninári", že Slovenská obchodná a priemyselná komora im umožnila neplatiť. Treba tu povedať jedno, že výška členských príspevkov bola delegovaná, jej stanovenie bolo delegované na zhromaždenie delegátov a táto výška bola schválená v júni 1992. Členské príspevky pozostávajú z troch častí: jedna je tzv. fixná alebo základná časť príspevku podľa toho, či člen je právnickou osobou, alebo fyzickou osobou, tam je to 8000, resp. 3000 korún, a pohyblivá časť príspevku je podľa daňového základu. Tretia časť je tzv. branžová časť, ktorá sa týka tých odvetvových záležitostí, o ktorých hovoril pán kolega Baránik. Treba povedať, že o prázdninách a možnosti neplatiť členské príspevky sa hovorí len v tej časti, ktorá sa týka pohyblivej časti príspevku. To po prvé.

    A po druhé - hovorila o tom, že týmto prázdninárom sa umožňuje využívať všetky výhody ako riadnym členom. Zase citujem príslušné uznesenie zo zhromaždenia delegátov, ktoré hovorí, že po dokladovaní, ktoré treba urobiť, aby sa preukázala výška daňového základu za predchádzajúci rok, môžu využívať niektoré služby Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory ako riadni členovia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Skôr ako dám slovo pánu Hankerovi, vystúpi pán minister. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte niekoľko poznámok na spresnenie, aby nezanikli potom v ďalšej rozprave.

    Nie je pravda, že schválením novely tohto zákona sa zmenší počet záujmových organizácií a združení. On sa zvýši o tie ostatné, ktoré túto činnosť vykonávajú a ktoré túto činnosť chcú a budú vykonávať naďalej, práve na základe dobrovoľnosti to budú môcť rozšíriť. To je jedna poznámka.

    Druhá poznámka alebo využitie skutočnosti z doplňovacích návrhov, ktoré dosvedčuje, že aktivita komory je taká, ako ju poznáme. Prečo hovoríme o nástupníctve až teraz, po toľkých rokoch? A pritom vznik komory v roku 1992 bol i preto, aby to nebola len pobočka Československej obchodnej komory, ako to bolo celý čas predtým. Možno preto, alebo aj to prispieva k tomu, že táto novela sa zrodila zo strany podnikateľských subjektov.

    Rozširovanie činnosti komory - prečo až teraz, keď sa hovorí o dobrovoľnosti a o tieto činnosti prejavili záujem aj iné podnikateľské subjekty a už ich aj vykonávajú. Nie je pravda, že by štát v budúcnosti nepoveroval záujmové združenia činnosťami, od ktorých sa chce oslobodiť. V prípade plurality a väčšieho množstva podnikateľských subjektov s obdobnou činnosťou, o ktorej hovoríme dnes takto podrobne, pravdepodobne vznikne združenie na základe spoločných záujmov a takisto bude dohodnutý reprezentant Slovenska voči partnerským organizáciám vo svete. Hovorím to preto, aby sme nemali chmúrne predstavy o tom, akoby sa šlo dnešným dňom alebo schválením návrhu novely niečo búrať a rúcať.

    Vedome a po dôkladnej analýze sme nespájali tento zákon s inými komorami, pretože spomínaná poľnohospodárska a potravináska komora vznikla o dva roky neskôr a jej členovia sú dnes v situácii, keď hľadajú spôsoby ako ďalej, a nevidíme dôvod, aby sme tú časť, ktorá súvisí s priemyslom a hospodárskou činnosťou, spájali i s poľnohospodármi a potravinármi, pretože už desaťročia, možno v niektorých štátoch aj stáročia je táto činnosť považovaná ako špecifická, mávajú svoju komoru a v rámci komôr môžu mať aj iné profesijné združenia. Práve väčšie množstvo a väčší sortiment podnikateľských subjektov môže existovať a fungovať na základe schválenia návrhu novely zákona, ktorý dnes predkladám.

  • Ďakujem, pán minister. S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Hanker. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som tiež povedať, že pani poslankyňa Schmögnerová nemá celkom pravdu. Robil sa rozsiahly prieskum priamo u subjektov, ako Slovenská obchodná a priemyselná komora pomáha malým a stredným podnikateľom. Môžem povedať, že s jej činnosťou sú veľmi nespokojní. Je to preto, lebo komora nie je od nich priamo ekonomicky závislá.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. V rozprave bude pokračovať pán poslanec Černák.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia,

    k predkladanej novele sa už veľmi pragmaticky vyjadrili moji predrečníci, predovšetkým pán kolega Magvaši a pani kolegyňa Schmögnerová. Demokratická únia tiež považuje túto novelu skôr za novelu, ktorá je výsledkom politického tlaku, než za novelu, ktorá vznikla na základe praktickej potreby, na základe vyhodnotenia doterajšej praxe a skúseností. Môžeme hovoriť o takom alebo takom prístupe, ale v princípe Peter Magvaši, pani bývalá podpredsedníčka vlády, ja ako zakladateľ Zväzu priemyslu aj s tu prítomným pánom ministrom Duckým dokonale vieme, kde je pozadie vzájomnej konkurencie medzi Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou a Asociáciou zamestnávateľských zväzov. Bola dobrá, pokiaľ bola zdravá, ale v poslednom čase pán prezident Michal Ľach prezentuje skôr svoje osobné názory, ako názory jednotlivých členov svojej asociácie.

    O tom, že táto novela je skôr politická, svedčí aj priebeh rozpravy. Vystupujú na obranu opoziční poslanci, argumentujú, ale vládni poslanci, poslanci vládnej koalície, sú viac-menej pripravení podporiť návrh, ktorý predložila vláda. Dovolím si opýtať sa kolegov a kolegýň, dajme tomu z prešovského regiónu, alebo pána podpredsedu Ľuptáka z banskobystrického alebo z trenčianskeho, či boli na regionálnych pobočkách, či zistili, čo komora robí, či sú pripravení posudzovať túto novelu na základe zistenia praktických poznatkov. Musím otvorene povedať, že od svojho vzniku komora urobila obrovský kus práce. Keď pán Moric hovorí o tom, že sa nevie dozvoniť, tak nevie, o čom hovorí, pretože priemyselné a obchodné komory patria všade v Európe k váženým inštitúciám. V Rakúsku je komora inštitúciou, kde predseda priemyselnej komory je takpovediac mužom číslo 3. Keby pán Moric išiel do Britskej obchodnej komory, tak sa nedozvoní, ani ho tam nepustia. Sú to vážené inštitúcie a takto hodnotiť činnosť komory, že sa tam človek nemohol dozvoniť, skutočne dehonestuje nie tento parlament, ale niekoľko stoviek zamestnancov komory, ktorí sa snažia napĺňať literu zákona a vychádzať v ústrety svojim členom.

    Skutočne musím povedať, že z hľadiska medzinárodného si naša komora veľmi rýchlo vybudovala svoje veľmi solídne postavenie, je uznávaná, a takisto aj regionálne pobočky, ktoré vznikajú, sú pobočky, kde nie za veľké peniaze (ak si tu niekto myslí, že tam berú desaťtisíce, tak je na omyle), ale s entuziazmom a zápalom dokážu pripravovať perfektné akcie. Je to skôr na vláde, na Asociácii zamestnávateľských zväzov, aby dokázala tento potenciál využiť.

    Kolegyne, kolegovia, v rozprave odzneli pozmeňovacie návrhy, ktoré podporíme, ale my sme už navrhovali novelu ako celok stiahnuť z rokovania. Mnohí z vás hlasovali pred dvoma mesiacmi, aby sa stiahla, považovali ju za nepripravenú, preto budem veľmi zvedavý, ako vyjadria stanovisko k tejto novele teraz. Demokratická únia vyjadrila svoj názor pri hlasovaní o stiahnutí a aj túto novelu považuje skôr za politickú.

    Návrhy, ktoré dávala pani kolegyňa Schmögnerová, majú charakter vecnej novelizácie. Ja by som ich chcel všetky podporiť a predovšetkým uvažujte pri pozmeňovacom návrhu číslo 2, ktorý dáva tento zákon do súvisu s novým územným a správnym členením. Je precíznejší, je to novela, ktorá vyšla z toho, že medzičasom sme schválili zákon, ktorý zavádza krajové usporiadanie, a preto je terminologicky správny. Takisto si myslím, že ingerencia pri zakladaní medzinárodných pobočiek, ingerencia pri obchodnom registri a majetkové vyrovnanie následníctva po Československej obchodnej komore sú namieste. Týchto päť doplňovacích pripomienok má charakter vecnej novelizácie.

    Dámy a páni, ak chceme ako parlament postupovať rovnako voči všetkým inštitúciám a komorám, ak už sme sa rozhodli, že podporíme liberálny model, resp. vy ste sa rozhodli, že ho podporíte, to znamená dobrovoľné členstvo, nerobme komore handicap voči Asociácii zamestnávateľskcýh zväzov. Podľa platných zákonov, predovšetkým podľa zákona o dani z príjmu, len jeden príspevok môže byť príspevkom, ktorý tvorí odpočítateľnú položku. Väčšina podnikateľských subjektov je v Asociácii zamestnávateľských zväzov. Preto ak by sme úplne liberalizovali členstvo, je potrebné na báze princípu rovnosti aj pre členský príspevok do obchodnej komory zaviesť inštitút odpočítateľnej položky, nákladovej položky. Preto odporúčam jeden doplňovací a jeden pozmeňovací návrh.

    Môj pozmeňovací návrh sa týka článku I bodu 2 § 9 ods. 2 písm. c), kde pôvodnú dikciu novely odporúčam nahradiť týmto znením: "rozhodovať o výške a platení členského príspevku".

    Ako druhý doplňovací návrh - a veľmi snažne vás prosím, aby ste zvažovali pri jeho podpore - je návrh, ktorý by mal zabezpečiť rovnosť medzi členstvom v obchodnej komore a v iných inštitúciách. Preto odporúčam doplniť § 4 o ďalší odsek 3, ktorý znie: "Príspevky členov komory sú nákladovou položkou." Poznámka pod čiarou: "Vo väzbe na ustanovenie § 24 zákona o daniach z príjmov v platnom znení."

    Kolegyne a kolegovia, ak nechceme skutočne potvrdiť to, že táto novelizácia je skôr politicky ako vecne motivovaná, prosím vás predovšetkým o podporu môjho doplňovacieho návrhu, ktorý by zabezpečil rovnosť dvoch inštitúcii, ktoré by mali spolupracovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. V rozprave ďalej vystúpi pani kolegyňa Rusnáková. Pripraví sa pán poslanec Hofbauer.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení páni ministri,

    dovoľte mi, aby som sa v skratke vrátila k histórii Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, ktorá vznikla ako verejnoprávna inštitúcia na základe zákona číslo 9/1992 Zb. Svoju činnosť prakticky začala od 1. 7. 1992. Od tohto obdobia sa stala doma i v zahraničí jednou z najuznávanejších nevládnych inštitúcií v Slovenskej republike. Treba zdôrazniť, myslím si, pri prerokúvaní tejto novely zákona, že všetky aktivity Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory boli financované z vlastných zdrojov bez požiadaviek voči štátnemu rozpočtu.

    Zákon Slovenskej národnej rady číslo 9/1992 Zb. bol hodnotený Medzinárodnou obchodnou komorou v Paríži ako najlepší v krajinách strednej a východnej Európy. Bol dávaný za vzor pre všetky ostatné transformujúce sa krajiny strednej a východnej Európy. Treba pripomenúť k toľko diskutovanej otázke povinného a dobrovoľného členstva, že dobrovoľné členstvo má napríklad Česká republika, ale v krajinách Európskej únie je prevažujúcou formou systém povinného členstva. Samozrejme, že v Slovenskej republike doteraz, ak si pozrieme obdobie pred schválením tohto zákona, je zavedený povinný komorový systém a takýto povinný komorový systém má zavedený aj Poľnohospodárska a potravinárska komora a tiež ostatné. Obdobne ich má zavedené aj Komora komerčných právnikov, Advokátska komora, teda obdobné stavovské komory.

    Prijatím novely zákona by sme sa stali jedinou krajinou na svete s dvojakým komorovým systémom. Práve preto by som chcela pripomenúť, že Slovenská obchodná a priemyselná komora tie finančné prostriedky, ktoré využíva, využíva veľmi často práve aj na podporu stredných a malých podnikateľov, ktorí nemajú také finančné obnosy, aby mohli častokrát nadviazať kontakty v zahraničí, a Slovenská obchodná a priemyselná komora im je v tomto naozaj nápomocná. Komora dodnes nedostala zo štátneho rozpočtu žiadny finančný príspevok, a je teda chvályhodné, že dokázala všetky aktivity financovať práve z tých prostriedkov, ktoré má. A to aj napriek opakovaným prísľubom nebola doriešená ani otázka vrátenia budov bývalých komôr na Slovensku, resp. poskytnutia náhradných budov na vlastnú činnosť, v dôsledku čoho je Slovenská obchodná a priemyselná komora z hľadiska priestorového vybavenia jednou z najhoršie riešených komôr v celej strednej a východnej Európe.

    V apríli roku 1995 predseda vlády pán Vladimír Mečiar písomne pozitívne hodnotil činnosť Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v prospech rozvoja slovenskej ekonomiky. Dovoľte mi, aby som z tohto listu citovala: "Vláda Slovenskej republiky oceňuje dlhodobú, tradične úspešne sa rozvíjajúcu spoluprácu so Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou. Vysoko oceňuje jej aktívny podiel na úspechoch slovenskej ekonomiky a jej obchodných vzťahoch, o čom svedčia významné makroekonomické výsledky slovenského hospodárstva v minulom roku. V budúcom období sa bude vláda Slovenskej republiky zameriavať na vytváranie čo najpriaznivejšieho rámca pre podnikateľské prostredie, legislatívne podmienky na podnikanie a rozvoj medzinárodnej hospodárskej spolupráce."

    Vzhľadom na to, že kolegovia už navrhli niekoľko pozmeňovacích návrhov, dovolím si na záver položiť už len jednu otázku. Pán minister hospodárstva, bola by som rada, keby ste mi odpovedali na nasledovnú otázku: Budeme jedinou krajinou, v ktorej bude dvojaký komorový systém. Komorový systém by mal byť riešený jednotne. Bola by som rada, keby ste mi povedali, prečo práve Slovenská obchodná a priemyselná komora by mala byť tou výnimkou, na ktorej vám a vláde tak záleží, že ju z tohto jednotného komorového systému vynímate a staviate vedľa ostatných systémov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Hofbauer.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

    dovoľte mi niekoľko poznámok k tomuto kratučkému zákonu, resp. k vládnej novele zákona o obchodných a priemyselných komorách.

    V prvom rade ma napĺňa miernou dávkou prekvapenia skutočnosť, že strany, ktoré sa deklarujú ako pravicové a liberálne, bojujú za členstvo obligatórne a fakultatívne. Veď to je niečo zarážajúce, je to totiž presne naopak. Domnievam sa, že chyba bola vytvorená práve pri začiatku tvorby komorového systému u nás, keď nebol prijatý zásadný a strešný zákon pre komory ako celok, z ktorého by sa odvíjali jednotlivé zákony o komorách ako subsystémoch, ale vytvárali sa - dá sa povedať - zákony o komorách na divoko. Postupne ako vlády prichádzali, tak to predkladali. Možno si spomínate na vystúpenie pána poslanca Hykischa, ktorý sa pýtal, kedy vznikne komora ryžovačov.

    Druhej veci, ktorej veľmi dobre nerozumiem, sú celkové náreky nad tým, ako sa zhorší finančné postavenie komory v dôsledku úbytku členstva tých členov, ktorých zaťaží platenie poplatkov. Niečo, zdá sa mi, nehrá. Ak odstúpia tí, ktorí budú musieť platiť poplatky a teraz ich neplatia, to znamená, že teraz tam neprispievajú, ich odchodom sa niečo na veci finančne zmení? Zdá sa, že nie. Nanajvýš sa zavedú rovnaké alebo podobné pravidlá hry pre všetkých členov komory bez toho, že by to tých menších zruinovalo, pretože takéto pravidlá hry jednoducho Obchodná a priemyselná komora postaviť nemôže, lebo by pôsobila proti sebe.

    Ďalšia záležitosť, ktorá ma upútala a ktorá ma aj trošku mrzí, že opoziční poslanci vystupujú s početnými pozmeňovacími návrhmi za stavu, že v úvode svojho vystúpenia aj v závere svojho vystúpenia ubezpečia všetkých prítomných, že oni ten zákon aj tak nepodporia. Potom na kieho frasa dávajú pozmeňovacie návrhy? Ak ich chcú dávať a uplatniť, potom nech hlasujú o zákone. Ale toto je schizofrenický postoj, ktorý by si mali vyjasniť sami so sebou. A mrzí ma to aj preto, že niektoré návrhy nie sú zlé, a nie sú nerozumné. Osobne by som ochotne podporil druhý návrh pani poslankyne Schmögnerovej, len je potrebné, aby ona zapracovala tak, aby zákon ona sama podporila. Za stavu, že ho ona nepodporí, je smiešne podporovať jej pozmeňovací návrh proti jej vôli.

    A ďalej mi dovoľte konkrétny poznatok z nášho výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie o našej konkrétnej hospodárskej spolupráci v zahraničí. V minulom kalendárnom roku bol náš výbor na zahraničnej ceste v Nemeckej spolkovej republike a v Bavorskej krajine, kde sme mali rokovanie a reprezentatívne stretnutie na úrovni tak bavorského a spolkového parlamentu, ako aj na úrovni ministerstva hospodárstva, rovnako bavorského a spolkového, aj na úrovni obchodných priemyselných komôr, remeselných zväzov a hospodárskej spoločnosti Východ - Západ. Naša cesta, myslím, bola veľmi zaujímavá a úspešná. Veľvyslanectvo prejavilo veľkú spokojnosť s jej priebehom. Bola pripravená veľmi kvalitne. Na jej základe potom veľvyslanectvo pripravilo tri hospodárske stretnutia na úrovni spolkových krajín Bavorsko, Šlezvicko-Holštajnsko a Bádensko-Württembersko, teda najvplyvnejších priemyselne rozvinutých krajín Spolkovej republiky Nemecka.

    Pán veľvyslanec mi potom tlmočil značné roztrpčenie nad priebehom týchto dní, pretože kým z nemeckej strany na tieto dni stretnutia s našimi podnikateľskými kruhmi prišlo v priemere 60 nemeckých partnerov, stav účasti zo slovenskej strany bol zarážajúci - v priemere 6. Pritom keď som komunikoval s Obchodnou a priemyselnou komorou, dostal som nemastné-neslané vyjadrenie, že v podstate oni v tom smere viac robiť nemôžu a vlastne summa summarum ani veľa toho nespravili. Takže účinok a postavenie Obchodnej a priemyselnej komory, domnievam sa, na takom mieste, v takej polohe a s takýmto efektom, sa neprezentovalo príliš slávne. Možno, že dobrovoľné členstvo v tejto komore ju podnieti k väčšej dravosti a k vrtkejšej životaschopnosti v tejto nesmierne dôležitej sfére našej reprezentácie, nášho podnikania a hospodárskej sféry.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Keďže nemám už viac prihlášok do rozpravy, pýtam sa, či chce ešte niekto v rozprave vystúpiť. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Schmögnerová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Myslím si, že schizofréniou by bolo iba to, keby sme hlasovali za zákon v takej podobe, v akej je, a nie to, ak chceme aspoň niektorými pozmeňovacími návrhmi zlepšiť to, čo ste predložili.

    Druhá poznámka: Ďakujem za určité spresnenia toho, čo som povedala, ale myslím si, že duch môjho vystúpenia ani vaše spresnenia nemenia a neznižujú. Mali sme tu možnosť vypočuť si vyjadrenie pána ministra o tom, že sa vytvára, alebo chce vytvoriť, nejaká strešná organizácia, neviem, či to má byť združenie na podporu podnikania, priznám sa, že sme ešte o tom nepočuli. Chcem položiť jednu otázku. Slovenská obchodná a priemyselná komora vznikla v roku 1992. Sú to 4, pomaly 5 rokov intenzívnej činnosti. Za to obdobie si získala veľmi dobré postavenie doma i v zahraničí. Prečo sa chce postihnúť to, čo je zabehnuté? Pán minister, koľko myslíte, že potrvá novej strešnej organizácii, kým sa bude etablovať doma a v zahraničí takým istým spôsobom? Môžeme si dovoliť túto stratu práve teraz?

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Keďže nemám žiadne prihlášky do rozpravy, vyhlasujem rozpravu o trinástom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Ducký? Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi na záver niekoľko stručných slov. V prvom rade by som chcel poďakovať za enormný záujem o túto problematiku, ktorá sa koniec koncov prejavila i na dnešnom rokovaní. V žiadnom prípade nemôžem súhlasiť s tým, že tento krok sa dá chápať ako politický tlak, ako to naznačil pán poslanec Černák, pretože tým by prejudikoval, naznačoval, že komora vytvárala alebo mala politickú činnosť. To nie je predmetom ani ministerstva hospodárstva takto posudzovať tieto veci. Opakujem, iniciatíva na prehodnotenie a novelu zákona vznikla tak, ako nám často opozícia radí - zospodu od podnikateľských subjektov. A demokratickosť je v tom, že kto chce, tak v komore zostane, a keď bude chcieť platiť, samozrejme, zaplatí za činnosť, za ktorú sa mu oplatí platiť.

    Nie je pravda, že zanikol Zväz priemyslu. Zanikla strešná funkcia Zväzu priemyslu, a všetky ostatné zväzy priemyslu fungujú, majú svojich prezidentov, môžem vám ich vymenovať. Takže neviem, kde sa vzala tá poznámka, že zanikol Zväz priemyslu. Naopak, ja si myslím, že naša vláda pristupuje k týmto organizáciám na princípe vzájomnej rovnosti a výhodnosti a nekonalo sa to, čo sa konalo, keď som opúšťal funkciu ministra v marci roku 1994, keď som nešikovným spôsobom oznámil: OK, v parlamente sme prehrali, vrátim sa na funkciu prezidenta Zväzu priemyslu, tak ako hovorí zákon. Tí, ktorí konali proti tomuto uplatneniu nesporného práva, nech si spytujú svedomie, ale v rozprave sa tiež vyjadrili.

    Takže vylučujem tento prístup z pozície vlády i z mojej osobnej pozície a na rozdiel od nedávnej minulosti každý, kto sa chce so mnou stretnúť, sa so mnou môže stretnúť aj v kancelárii ministra. Mne sa to v opozícii nepodarilo. Takže, nech sa páči. Len na margo toho, aby tu nevznikal názor, že veci sa stavajú ináč, ako sú. Dokonca Zväz strojárskeho priemyslu organizoval svoju konferenciu alebo aktív, kde hodnotil svoje výsledky, a takýmto postupom budú pracovať i ostatné zväzy, ako sme sa dozvedeli, nemá to nič spoločné s tým, či na poste bývalého prezidenta Zväzu priemyslu došlo k výmene, alebo nie. Stalo sa to, ako už som povedal, aj mne.

    Neviem, kde sa berú názory, že členstvo v asociácii je neporovnateľné. Členstvo v asociácii je nepovinné. Odporúčam tým, ktorých to zaujíma, aby si zistili, ako bežia platby v asociácii. Dokonca aj členovia, ktorí sú na vysokých postoch ako predstavitelia Zväzu priemyslu alebo jednotlivých podnikov, majú k plateniu iný vzťah, ako sa tu snažilo naznačiť, a o to viac platí pre platby dobrovoľnosť.

    Ja si nemyslím, že argumentovať tým, že niečo je zabehnuté, je správne. Život priniesol zmeny a veľa zabehnutých vecí do roku 1989 je, chvalabohu, už minulosťou. Takže z tohto pohľadu by som sa analógie nepridržiaval. Vychádzame z toho, že schválením tejto novely, o čo vás pekne prosím a žiadam, sa zrovnoprávnia podmienky na činnosť už existujúcich a novovzniknutých subjektov a, samozrejme, zostáva plný priestor i súčasnej Obchodnej a priemyselnej komore, aby si svoje miesto udržala.

    Pokiaľ som spomenul vznik nejakej asociácie alebo združenia, to je moja indícia. Predpokladám, keď ich bude viac a dostanú sa do pozície, že musia kooperovať, tak sa na tom dohodnú ony, a nie niekto iný.

    S plným presvedčením o správnosti tohto postupu vás žiadam o súhlas. Tie návrhy, ktoré vyplynuli od pani poslankyne Schmögnerovej, si vám dovolím odporučiť neakceptovať, pretože odkladajú tento proces a logicky vzniká otázka, prečo všetky tieto činnosti a návrhy komora za doterajší čas svojej činnosti nevykonávala, alebo ich nepodala tak, aby sa zlepšila činnosť komory.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Keďže o chvíľu budeme hlasovať, žiadam poslancov, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby si prišli plniť svoje pracovné povinnosti.

    Pán kolega Líška, pýtam sa, či chcete záverečné slovo.

  • Ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste hlasovanie uvádzali v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne a kolegovia, spoločná správa výborov obsahuje tri pozmeňovacie návrhy. Správu máte pred sebou, nebudem ich opakovať, nebudem ich čítať. Pozmeňovacie návrhy číslo 1 a 2 odporúčam neprijať.

  • Dámy a páni, prosím, prezentujte sa a zároveň hlasujte o prvom návrhu, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca. Odporúča návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 30 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Môžete pokračovať.

  • V rozprave k predmetnej novele vládneho návrhu zákona vystúpilo 5 poslancov. Ako prvý vystúpil pán poslanec Magvaši. Predniesol pozmeňovací návrh, ktorý sa týka článku III o posune účinnosti zákona. Vzhľadom na to, že sme prijali pozmeňovací návrh zo spoločnej správy, o tomto jeho návrhu nie je potrebné hlasovať.

    Ako druhá v rozprave vystúpila pani poslankyňa Schmögnerová. Pani poslankyňa Schmögnerová predniesla celkove 6 pozmeňovacích a doplňovacích návrhov. Vzhľadom na to, že ich nemáte pred sebou, dovolím si ich zopakovať.

    Prvý pozmeňovací návrh sa týkal článku I bodu 1 § 3 ods. 1 novely, kde navrhla tento odsek formulovať v znení: "Členmi komory sa môžu stať právnické osoby a fyzické osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť v hospodárskej sfére." Tento pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Pán kolega, dáme hlasovať a potom sa vrátime k tvojim návrhom. Nech sa páči, pán kolega Magvaši, máš slovo.

  • Nesúhlasím s pánom spravodajcom, pretože môj návrh hovorí o tom, že termín platnosti tejto novely by mal byť od 1. 1. 1997. To znamená, že je to samostatný návrh, o ktorom treba samostatne hlasovať.

  • Áno, je to pravda. Vrátime sa späť a budeme hlasovať o druhom pozmeňovacom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Magvaši. Pán spoločný spravodajca, čo odporúčate?

  • Pán spoločný spravodajca neodporúča prijať ani druhý pozmeňovací návrh, ktorý predniesol pán poslanec Magvaši.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Magvašiho sme neschválili.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že som nedopatrením zabudol dať hlasovať o treťom pozmeňovacom návrhu zo spoločnej správy, ktorý sa práve týka navrhovaného posunu účinnosti zákona, odporúčam bod 3 zo spoločnej správy na hlasovanie a odporúčam ho prijať.

  • Dámy a páni, budeme hlasovať o bode 3 zo spoločnej správy. Prosím, prezentujte sa a zároveň hlasujte. Pán spoločný spravodajca odporúča tento bod prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 99 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Tretí bod spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči, pán kolega.

  • Ako druhá vystúpila v rozprave pani poslankyňa Schmögnerová. Jej prvý pozmeňovací návrh som už uviedol. Odporúčam ctenej snemovni tento návrh neprijať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o prvom návrhu pani poslankyne Schmögnerovej. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Konštatujem, že prvý návrh pani poslankyne sme neschválili.

  • Ďalší doplňovací návrh pani poslankyne sa týkal § 2 platného zákona, v ktorom navrhla zaradiť nový odsek 3 v tomto znení: "Slovenská obchodná a priemyselná komora je právnym nástupcom Československej obchodnej a priemyselnej komory na území Slovenskej republiky." Toto ustanovenie, túto dikciu navrhla zároveň doplniť do prechodných záverečných ustanovení. Odporúčam návrh neprijať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca neodporúča tento návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Konštatujem, že ani tento návrh pani poslankyne sme neschválili.

    Nech sa páči, pán kolega.

  • V treťom návrhu pani poslankyňa navrhla upraviť § 2 ods. 3 platného zákona, ktorý navrhla v nasledovnom znení: "Komora zriaďuje regionálne komory spravidla v jednotlivých krajoch Slovenskej republiky, ak o to požiadajú aspoň dve tretiny členov komory v príslušnom kraji. Na činnosť regionálnych komôr sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona, ak sa ďalej neustanovuje inak." Odporúčam návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca návrh neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 36 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento návrh neprijali.

  • Vo svojom štvrtom návrhu pani poslankyňa navrhla doplniť § 5 ods. 2 platného zákona o nové písm. n), ktoré znie: "vedie obchodný register". Poznámka pod čiarou znie: "Podľa § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorý znie: Obchodný register vedie Slovenská obchodná a priemyselná komora určená osobitným predpisom". Odporúčam návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Konštatujem, že ani tento návrh sme neprijali.

  • Pani poslankyňa ďalej navrhla doplniť § 5 ods. 2 o nové písm. o) platného zákona, ktoré znie: "vydáva súhlas na založenie zmiešanej obchodnej a priemyselnej komory s medzinárodným prvkom na území Slovenskej republiky". Odporúčam návrh takisto neprijať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 36 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme ani tento návrh neprijali.

  • Vo svojom poslednom doplňovacom návrhu pani poslankyňa navrhla doplniť v § 17 platného zákona nový odsek, ktorý znie: "Priestorové umiestnenie komory je riešené osobitným predpisom." Odporúčam návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca neodporúča prijať ani tento návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

  • Ako tretí vystúpil v rozprave pán poslanec Černák, ktorý predniesol jeden pozmeňovací a jeden doplňovací návrh. Pozmeňovací návrh sa týkal článku I bodu 2 § 9 ods. 2 písm. c) návrhu novely, kde pôvodnú dikciu navrhuje nahradiť týmto znením: "rozhodovať o výške a platení členského príspevku". Odporúčam návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca návrh neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Černáka sme neprijali.

  • Vo svojom druhom návrhu pán poslanec Černák navrhol alebo odporučil doplniť § 4 platného znenia zákona o ďalší odsek 3, ktorý by mal znieť: "Príspevky členov komory sú nákladovou položkou." Poznámka pod čiarou: "Vo väzbe na ustanovenie 24 zákona o daniach z príjmov v platnom znení." Odporúčam návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o druhom návrhu pána poslanca Černáka. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Konštatujem, že ani tento návrh sme neschválili.

  • Ako ďalší vystúpili v rozprave pani poslankyňa Rusnáková a pán poslanec Hofbauer. Nepredniesli žiadne pozmeňovacie alebo doplňovacie návrhy k predloženej novele.

    Tým sme vyčerpali všetky doplňovacie a pozmeňovacie návrhy, ktoré odzneli v rozprave. Navrhujem, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o návrhu novely zákona ako celku. Návrh odporúčam prijať.

  • Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách.

    Pán spoločný spravodajca, ďakujem veľmi pekne, pán minister, ďakujem za spoluprácu. Nasleduje p ä t n á s t y bod programu, ktorým je

    návrh na uskutočnenie spoločných vojenských cvičení v rámci programu Partnerstvo za mier a bilaterálnej spolupráce Armády Slovenskej republiky v roku 1996 mimo územia Slovenskej republiky.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 349 a správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch máte ako tlač číslo 349a, v ktorej je aj návrh na uznesenie.

    Prosím pána ministra obrany Slovenskej republiky Jána Siteka, aby návrh vlády uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    predkladám vám na posúdenie materiál Ministerstva obrany Slovenskej republiky - návrh na uskutočnenie spoločných vojenských cvičení v rámci programu Partnerstvo za mier a bilaterálnej spolupráce Armády Slovenskej republiky v roku 1996 mimo územia Slovenskej republiky, ktorý vláda Slovenskej republiky schválila na svojom zasadaní dňa 6. februára 1996 uznesením číslo 106.

    Ozbrojené sily Slovenskej republiky sa v rámci programu Partnerstvo za mier a bilaterálnej spolupráce zúčastňujú v širokom spektre výcvikových aktivít. V tomto roku sa v súlade s potrebami Armády Slovenskej republiky rozšíri účasť našich príslušníkov na vojenských cvičeniach s medzinárodnou účasťou. Cvičenia v rámci programu Partnerstvo za mier budú zamerané na prípravu štábnych dôstojníkov, na prácu mnohonárodných štábov a spoločný výcvik jednotiek na účasť v mierových humanitných a základných operáciách. Tieto aktivity doplnia útvarové cvičenia, spoločný výcvik pozemných a tankových jednotiek, letecké streľby a letecké dni, ktoré vyplývajú z plánov dvojstrannej vojenskej spolupráce.

    V roku 1995 Národná rada Slovenskej republiky jednotlivo schvaľovala účasť na každom cvičení mimo územia Slovenskej republiky. V tomto roku predkladám komplexnejší materiál s účasťou príslušníkov na viacerých plánovaných cvičeniach v rámci programu Partnerstvo za mier a v rámci bilaterálnej spolupráce Armády Slovenskej republiky. Podľa článku 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky je potrebné, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne a páni poslanci, odporúčam vám, aby ste s predkladaným návrhom súhlasili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť pána Imricha Andrejčáka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania tohto návrhu vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    zoznámim vás so spoločnou správou Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu vlády Slovenskej republiky na uskutočnenie spoločných vojenských cvičení v rámci programu Partnerstvo za mier a bilaterálnej spolupráce Armády Slovenskej republiky v roku 1996 mimo územia Slovenskej republiky.

    Návrh vlády Slovenskej republiky na uskutočnenie spoločných vojenských cvičení v rámci programu Partnerstvo za mier a bilaterálnej spolupráce Armády Slovenskej republiky v roku 1996 mimo územia Slovenskej republiky pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 808 z 22. februára tohto roku na prerokovanie v lehote do 8. marca Zahraničnému výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Koordináciou stanovísk výborov bol citovaným rozhodnutím určený Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť.

    Návrh vlády Slovenskej republiky na uskutočnenie spoločných vojenských cvičení v rámci programu Partnerstvo za mier a bilaterálnej spolupráce Armády Slovenskej republiky v roku 1996 mimo územia Slovenskej republiky v určenej lehote prerokovali oba výbory a vyslovili s ním súhlas. Zároveň odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s vyslaním príslušníkov Armády Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky za účelom uskutočnenia spoločných vojenských cvičení v rámci programu Partnerstvo za mier a bilaterálnej spolupráce Armády Slovenskej republiky v roku 1996.

    Návrh uznesenia je súčasťou spoločnej správy, ktorú ste dostali.

  • Ďakujem, pán predseda. Nech sa páči, sadnite si na miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Dámy a páni, otváram rozpravu o pätnástom bode programu. Keďže som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy, pýtam sa, či chce niekto z vás vystúpiť v rozprave.

  • Ak nie, vyhlasujem rozpravu o pätnástom bode programu za skončenú.

    Prikročíme k hlasovaniu. Prosím poslancov, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, nech si prídu plniť svoje pracovné povinnosti, budeme hlasovať.

    Pán minister si nežiada záverečné slovo, nakoľko nikto v rozprave nevystúpil. Pán spoločný spravodajca si takisto nežiada záverečné slovo.

    Dámy a páni, pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia Národnej rady, ktoré máte uvedené v spoločnej správe.

  • Odporúčam návrh uznesenia schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán predseda výboru odporúča tento návrh uznesenia schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 110 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie k návrhu vlády Slovenskej republiky na uskutočnenie spoločných vojenských cvičení v rámci programu Partnerstvo za mier a bilaterálnej spolupráce Armády Slovenskej republiky v roku 1996 mimo územia Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán minister, ďakujem tiež za spoluprácu.

    Budeme pokračovať š e s t n á s t y m bodom programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Štátnom fonde rozvoja bývania.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 373 a spoločnú správu výborov ako tlač 373a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní minister výstavby a verejných prác Slovenskej republiky Ján Mráz. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

    Prosím, dajte slovo pani poslankyni Gantnerovej na procedurálny návrh.

  • Chcela by som oznámiť, že zajtra 28. 3. sa uskutoční stretnutie skupiny slovensko-talianskeho priateľstva v Národnej rade Slovenskej republiky. Keďže v pozvánke bolo, že je to o 12.30 hodine, prosila by som členov tejto skupiny, aby prišli o 12.00 hodine na toto stretnutie vzhľadom na to, že sa o 12.30 hodine uskutoční Spoločný parlamentný výbor Európskej únie.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    predložený návrh zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania, ktorý vláda Slovenskej republiky schválila na svojom zasadnutí dňa 7. 3. 1996, napomáha oživiť bytovú výstavbu, ktorá vzhľadom na nie práve stimulujúce podmienky a nedostatok disponibilných zdrojov zaznamenala v posledných rokoch osem- až desaťnásobný pokles. Súčasne odsúhlasením tohto zákona sa napĺňa jedna časť Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky zameraná na rozvoj bývania, ktorá je vyjadrená v schválenej aktualizácii koncepcie štátnej bytovej politiky.

    Podpora rozvoja bývania sa navrhuje uskutočňovať z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania, ktorý bude zriadený týmto zákonom. Jedným zo základných princípov fungovania fondu je princíp návratnosti prostriedkov, keď len časť bude mať charakter nenávratných príspevkov.

    Na vytvorenie základného finančného kapitálu fondu, ktorý by sa využíval formou obehu výlučne vo sfére potrieb rozvoja bývania, budú v prvých rokoch jeho fungovania dotácie zo štátneho rozpočtu, avšak už po prvom roku bude mať fond vlastné príjmy, ktoré sa budú tvoriť najmä splátkami a úrokmi z poskytnutých úverov. Máme vypracované podrobné prepočty, že najneskôr po desiatich rokoch s každoročnou dotáciou vo výške minimálne 1 mld Sk a limitujúcou výškou nenávratných príspevkov zhruba 10 % z ročného objemu zdrojov nebude už potrebné, aby fond bol napojený na štátny rozpočet, a má predpoklady na úplnú autonómnosť, čo je zámerom, z ktorého sme vychádzali pri tvorbe návrhu zákona.

    Pri uvedených predpokladoch sa bude výška disponibilných prostriedkov trvale zvyšovať, zrýchli sa ich obeh v investičnom procese a tým sa umožní dynamickejší rozvoj bývania. Zákon súčasne uvádza i ďalšie zdroje, ako napríklad príspevky poskytnuté z Fondu národného majetku. Podporu podľa tohto zákona je možné poskytnúť na výstavbu i dostavbu bytov a ubytovní, na dodatočné zatepľovanie, stavebné úpravy, na odstraňovanie statických chýb existujúceho bytového fondu a na dokončovanie rozostavaných stavieb bývalej komplexnej bytovej výstavby.

    Predkladaný návrh zákona je teda zameraný nielen na oživenie bytovej výstavby v celej šírke, ale aj na zlepšovanie stavu existujúceho bytového fondu. Z fondu sa budú poskytovať výhodné dlhodobé úvery s nízkym percentom úrokovej sadzby, nenávratné príspevky ťažko telesne postihnutým občanom a príspevky na niektoré druhy zveľaďovania bytového fondu. Príspevkom bude aj úhrada časti úrokov hypotekárnych a iných úverov poskytnutých bankami na rozvoj bývania. Zákon súčasne pri jednotlivých druhoch určuje doby splatnosti, úrokovú sadzbu a percentuálny podiel podpory z celkových obstarávacích nákladov stavby. U všetkých druhov podpory sa však zohľadňuje podmienka, že žiadateľ musí mať najmenej 20 % vlastných prostriedkov, pričom za vlastné prostriedky sa u fyzických osôb považujú aj prostriedky zo stavebného sporenia, vrátane štátnej prémie k tomuto stavebnému sporeniu.

    Podpora sa bude poskytovať fyzickým, ako aj právnickým osobám. V súlade s ustanoveniami zákona podpora môže byť poskytnutá investorom na zabezpečenie realizácie uvedených stavieb. Predpokladáme, že týmito investormi budú predovšetkým obce, bytové družstvá a spoločenstvá vlastníkov bytov a im podobné právnické osoby. V záujme zjednodušenia prístupu občanov, ak aj ostatných žiadateľov sa budú predkladať žiadosti príslušnému okresnému úradu, ktorý overí úplnosť náležitostí žiadosti a dátum tohto overenia vyznačí na žiadosti. Na okresných úradoch sú už po dohode s ministerstvom vnútra vytvorené referáty rozvoja bývania, ktorých pracovníci budú v praxi realizovať uvedenú činnosť. Po vykonaní týchto úkonov zašle okresný úrad žiadosť fondu. Fond bude viesť evidenciu žiadostí v poradí podľa dátumu overenia. Podľa tohto poradia rozhoduje fond o priznaní podpory až do vyčerpania disponibilných prostriedkov vyčlenených v rozpočte na príslušný účel a druh podpory.

    Rozpočet fondu, ktorý každoročne schváli vláda Slovenskej republiky, bude vyčleňovať prostriedky na jednotlivé účely podpory - ide o výstavbu týchto ubytovní, zatepľovanie atď., ako som už predtým spomínal - a na jednotlivé druhy podpory - ide o úver, nenávratné príspevky, bonifikácia úverov a podobne - s prihliadnutím na priority vyhlásené nariadením vlády Slovenskej republiky.

    Nakoľko fond bývania je štátnym fondom, jeho prostriedky budú vedené na účte v Národnej banke Slovenska. Z dôvodu operatívnej manipulácie pri poskytovaní podpory žiadateľom bude v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní vybraná komerčná banka, ktorá bude uskutočňovať finančné operácie súvisiace s použitím prostriedkov predmetného fondu. Táto vybraná banka na pokyn fondu otvorí žiadateľovi účet vo výške priznanej podpory, z ktorého bude uhrádzať faktúry za práce a dodávky súvisiace s účelom podpory. V prípade poskytnutia podpory vo forme úveru bude súčasne príjemcom plátok a úverov tohto úveru, ktoré bude následne prevádzať na účet fondu v Národnej banke Slovenska.

    Záverom chcem už len pripomenúť, že prijatím zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania sa zo strany štátu vytvorí vlastne tretí finančný pilier na rozvoj bývania popri už existujúcom stavebnom sporení a novelou zákona o bankách zavedeným hypotekárnym bankovníctvom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím predsedu výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pána Romana Hofbauera, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni,

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Štátnom fonde rozvoja bývania pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 841 z 11. marca 1996 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci v lehote do 19. marca 1996 a súčasne určil ako príslušný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že sa skoordinované stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej republiky premietnu do spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky na svojich schôdzach dňa 19. marca 1996. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky vyslovili súhlas s vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s uvedenými pozmeňovacími návrhmi na úpravu s doplnkami.

    Z pozmeňovacích a doplňovacích návrhov spoločnej správy odporúčam prijať body 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13 - prosím o doplnenie textu, pretože pri prepisovaní prišlo k vypusteniu troch písmen, v odkaze 13 § 1 ods. 2 vypadli písmená a), b), c), d) - tie tam patria, bod 14 neodporúčam, ďalej body 15, 16, 17 odporúčam, bod 18 - neodporúčam, body 19 a 20 odporúčam, bod 21 - neodporúčam, body 22, 23, 24, 25, 26, 27, 29, 30, 31, 32, 33, 34, 35 odporúčam prijať.

    Toľko k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, prosím o slovo v rozprave ako prvý.

  • Otváram rozpravu o šestnástom bode programu. Pán predseda, keďže je spoločný spravodajca, má tú výhodu, že môže vystúpiť prvý. Nech sa páči, pán predseda.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci,

    bytová výstavba v našom štáte do roku 1989 pozostávala z troch hlavných okruhov jej foriem - z individuálnej bytovej výstavby, z družstevnej bytovej výstavby a z komunálnej bytovej výstavby. Z toho posledné dva okruhy sa uskutočňovali predovšetkým formou komplexnej bytovej výstavby. Tieto formy bytovej výstavby prednovembrová spoločnosť motivovala rôznymi spôsobmi od nenávratných príspevkov cez nízke úrokové pôžičky, bezúrokové pôžičky, mladomanželské pôžičky, vrátane motivácie mladých rodín pri narodení detí, a to za podmienok centralizovaného plánovania, jednotného štátneho rozpočtu, za existencie monopolu štátneho vlastníctva a celej štruktúry jednotného štátneho centra financovania prípravy výstavby i vlastníctva bytov.

    Tak ako je to obvyklé v štátoch s trhovou ekonomikou, po roku 1989 sa zmenila celá štruktúra investičného procesu, vzťahu štátu a obcí, autonómnosti postavenia obcí, nezávislosti postavenia bankového a finančného sektora a, prirodzene, občana ako iniciátora, objednávateľa a odoberateľa bytovej výstavby.

    Liberalizácia cien stavebných materiálov, dodávok a prác spolu s liberalizáciou cien pozemkov výrazne zmenili reálnu cenu novobudovaných bytov. A načo si zastierať, pre prevažnú časť našich obyvateľov po zrušení predchádzajúcich pravidiel a bez zavedenia systému nových pravidiel zaobstarávanie vlastného bytu sa stalo cenovo obťažne dostupným. Pritom však ide o základný existenčný prostriedok pre úplne všetkých občanov.

    Vláda preto systematickými krokmi buduje konštrukciu bytovej výstavby. Tento proces nie je jednorazový a rozvoj bytovej výstavby sa konštruuje prostredníctvom viacerých podporných programov. Prvé dva z nich sa už uskutočnili a najbližší čas ukáže, či predpoklady boli pri nich volené správne, alebo či ich nebude vhodné korigovať.

    Prvým pilierom je stavebné sporenie, ktorého zavŕšenie prvého 6-ročného cyklu sa približuje a ktorého atraktívnosť vláda motivuje formou štátnej prémie. Javí sa však akútne doriešenie poskytovania úverov sporiteľom stavebného sporenia, pretože v tomto smere sa začínajú prejavovať isté problémy zo strany stavebných sporiteľní.

    Druhým podporným programom je hypotékové bankovníctvo, ktoré umožňuje poskytnutie hypotéky až do výšky 60 % ceny objektu alebo bytu. Aj túto formu podpory preverí v krátkej budúcnosti čas s tým, či čiastka 60 % nie je pre stavebníkov prinízka a pre banky priopatrná, akým spôsobom budú banky pracovať vo vzťahu k pozemku, na ktorom stavba, čiže bytový dom stojí, a hlavne vzťah hypoték k nedostavanému, a teda ešte nefunkčnému objektu v priebehu výstavby, ktoré ešte vlastník vlastne v plnej miere nevlastní.

    V súčasnosti prijímame veľmi vážny a domnievam sa, že najdôležitejší podporný pilier na rozvoj bytovej výstavby, a ním je návrh zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania. Navrhovaný zákon má za cieľ vytvorenie finančného fondu, ktorý bude v prevažnom rozsahu návratný, a teda rotujúci, a ktorý buď samostatne, alebo v súčinnosti aj s inými podpornými programami bytovej výstavby vytvorí predpoklady zúčastniť sa na bytovej výstavbe s reálnym cieľom aj pre mladé rodiny s deťmi a pre slabšie a stredne solventných ľudí získať v reálnom čase a za prijateľných podmienok vlastný byt.

    Text návrhu zákona, tak ako bol predložený na rokovanie výborov Národnej rady Slovenskej republiky, a teda aj plénu Národnej rady Slovenskej republiky, toto v značnej miere zohľadňuje. Pozmeňovacie návrhy, ktoré boli uplatňované na úrovni výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania a ktoré sú v súhrnnej správe, zlepšujú pôvodnú textáciu legislatívne spresňujúco a vecne, a to predovšetkým vo väzbe na § 9 a ďalšie navrhovaného materiálu. V procese prerokúvania návrhu zákona tieto zmeny boli kladne konzultované a prerokované s dotýkanými ústrednými orgánmi aj s okruhmi partnerov predovšetkým rezortu práce a sociálnych vecí, výstavby a verejných prác aj financií.

    Pozmeňovacie návrhy výraznou mierou zefektívňujú postavenie a pôsobnosť Fondu rozvoja bývania vo vzťahu k záujemcom o bytovú výstavbu, zvýhodňujú žiadateľov, a to vo veci výšky podpory, doby jej návratnosti, zohľadňujú narodenie dieťaťa v rodine žiadateľa a úhrady časti úroku, a to sú mimoriadne významné zmeny.

    Prosím poslancov, ak vystúpia s ďalšími pozmeňovacími návrhmi k tomuto návrhu zákona, aby tak urobili písomnou formou. Ja ďalší pozmeňovací návrh nepredkladám.

  • Ďakujem, pán predseda. Nech sa páči, sadnite si na miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Do rozpravy som dostal dve prihlášky. Prvý vystúpi v rozprave pán poslanec Sopko a pripraví sa pán poslanec Dzurinda.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada, kolegyne, kolegovia,

    prerokúvame dnes návrh zákona, ktorý bol veľmi očakávaný, ktorý je veľmi potrebný a ktorý je konkrétnym krokom aj východiskom na riešenie problémov súvisiacich s bývaním. Veď bývanie je základným predpokladom pracovnej výkonnosti, ľudskej pohody, šťastia i sociálnej istoty jednotlivca, a tým aj politickej stability spoločnosti. Bývanie mimoriadne prispieva k upevneniu rodiny aj k výchove detí. Myslím si, že o tom sa nemusíme navzájom presviedčať.

    Na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky ešte z februára 1991 sa skončil systém, ktorým sa zabezpečovala príprava, financovanie a realizácia komplexnej bytovej výstavby. To spôsobilo situáciu, že bytová výstavba na Slovensku sa takmer zastavila. Tento stav do súčasnej doby nebezpečne stagnoval a treba otvorene povedať, že žiadnej vládnej garnitúre, ktorá nastúpila k moci po roku 1989, sa nepodarilo pripraviť podklady pre iný fungujúci model bytovej výstavby, ktorý by mal adekvátnou formou nahradiť veľmi často kritizovanú bývalú komplexnú bytovú výstavbu.

    Vláda Slovenskej republiky v novembri 1995 schválila Koncepciu štátnej bytovej politiky do roku 2000, kde okrem iného uložila ministrovi výstavby a verejných prác v termíne do decembra 1995 vypracovať a predložiť na rokovanie návrh zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania. Je dobré, že aj keď s určitým oneskorením, máme dnes možnosť rokovať o tomto závažnom dokumente. V tejto súvislosti sa treba niekoľkými faktami vrátiť k začiatku tohto procesu.

    Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením z 12. októbra 1993 uložila vypracovať koncepciu bytovej politiky a rozvoja bytovej výstavby do roku 2000. Termín bol stanovený na marec 1994. V jej rámci uložila pripraviť návrhy súvisiacich legislatívnych úprav na poskytovanie príspevkov na bývanie a technické a ekonomické kritériá na výstavbu bytov určených na bývanie domácností s nižšími príjmami.

    Tieto opatrenia, ako aj mnohé ďalšie z predmetného návrhu uznesenia neboli predchádzajúcou vládou pána Mečiara v stanovených termínoch splnené. Iste aj z objektívnych dôvodov. Preto iniciatívna skupina poslancov Strany demokratickej ľavice predložila v decembri 1994 poslanecký návrh zásad zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania, ktorú Legislatívna rada vlády z dôvodu absencie celkovej koncepcie zamietla.

    Treba zdôrazniť, že návrh koncepcie štátnej bytovej politiky bol súčasnou vládnou koalíciou niekoľkokrát na rokovaní vlády predložený, ale pre nedostatok finančných prostriedkov potrebných na realizáciu cieľov v oblasti bytovej politiky bol postupne odsúvaný. Dnes je nový návrh, tentokrát vládny, ktorý vo svojom princípe vychádza z rovnakých zásad spracovaných už spomínanou skupinou poslancov. Na základe toho verím, že rok 1996 bude prelomovým v riešení bytovej výstavby, ak už nie v prípade priamych zmien rozpočtových zdrojov, tak aspoň v príprave legislatívnych úprav. Ďalší odklad riešenia problémov spojených s otázkami bývania hlavne mladých rodín je skutočne hazardnou hrou so stupňujúcim sa napätím v sociálnej oblasti, sociálnych problémov, ktoré spôsobili doterajšie rozhodnutia vlád.

    Sme radi, že zákonom sa zriaďuje Štátny fond rozvoja bývania, ale musíme si uvedomiť, že doteraz prijaté legislatívne aj organizačné kroky ešte netvoria komplexný systém, nemajú vzájomnú previazanosť a obsahujú niektoré prvky, ktoré skôr brzdia ako podporujú rozvoj bývania. Najzávažnejšie z hľadiska dosiahnutia týchto zámerov vyplývajúcich z koncepcie štátnej bytovej politiky sú úlohy zamerané na prípravu ekonomických nástrojov na podporu bytovej výstavby, ktorých neoddeliteľnou súčasťou je aj predkladaný návrh zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania.

    Tu treba zdôrazniť, že ak tento fond má začať plniť svoju funkciu, je nutné prijať opatrenia zabezpečujúce okamžitý prísun finančných prostriedkov priamou dotáciou zo štátneho rozpočtu. Aj týmto krokom by súčasná vládna koalícia deklarovala ochotu plnenia programového vyhlásenia vlády v súvislosti s vyčlenením finančných prostriedkov na bytovú výstavbu na rok 1996, pretože zámery prijaté pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte, kde boli vyčlenené takmer 4 miliardy Sk z rôznych mimorozpočtových zdrojov, predovšetkým však z verejnoprávnych fondov, nemusia byť splnené.

    V § 3 pod bodom h) sa uvádza, že doplnkovým zdrojom sú dotácie zo štátneho rozpočtu. Túto filozofiu treba odmietnuť, lebo nezaručuje najmä prvotné naplnenie fondu. Vzhľadom na zdroje Fondu národného majetku je diskutabilné, či tento bude môcť a dokedy bude môcť poskytovať príspevky v zmysle bodu e). Najvýhodnejšia by bola konštrukcia, keby sa v bode h) uviedlo "odvody 1 až 1,5 % z miezd vyplatených zamestnancom v podniku, v spoločnostiach, družstvách a organizáciách s počtom viac ako 10 alebo 20 zamestnancov". Túto alternatívu však bolo treba najmä vo väzbe na predpokladané zníženie daňového zaťaženia právnických osôb prerokovať so Zväzom zamestnávateľov. Uvedomujem si však, že dnes je to už nereálne, už je neskoro.

    Zriadením Štátneho fondu rozvoja bývania sa mali predovšetkým riešiť podpory a úverové zdroje na výstavbu nájomných bytov pre najnižšie príjmové skupiny obyvateľstva. Nájomníkmi takto postavených bytov sa mali stať občania do určitej hranice príjmov stanovených Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Táto možnosť však v tomto predloženom návrhu nie je vytvorená. Naopak, návrh umožňuje získať finančné prostriedky na výstavbu bytu či domu rovnako pre občanov, ktorí v privatizácii získali miliónové hodnoty, ako aj občanov, ktorí si pri súčasnej situácii ani svoj sociálny bytový problém nevedia riešiť a usporiadať.

    V § 4 bod a) sa predpokladá plošné poskytovanie prostriedkov z fondu podľa priorít určených vládou Slovenskej republiky. Bolo by vhodné dosiahnuť zmenu tak, aby zo zákona vyplývalo, že plošne možno podporu poskytnúť len v prípadoch, keď sa použije na novú výstavbu nájomných bytov, kde sa investor zaviaže udržiavať regulované nájomné po dobu aspoň pätnástich rokov. Ide o to, aby príspevok mal sociálny charakter. Podľa vládou navrhovanej koncepcie príspevok môže dostať každý, ešte raz zdôrazňujem, i finančne dobre zabezpečený žiadateľ. To vlastne nadväzuje na § 13, podľa ktorého žiadateľ podľa odseku 6 na poskytnutie z prostriedkov fondu nemá právny nárok. Takže opätovne budú občania v polohe prosebníka, čo nepokladám za správne. Na druhej strane je tu vytvorený jediný priestor na to, aby sa mohli zvýhodňovať objektívnym a citlivým prístupom práve sociálne slabší žiadatelia.

    Osobitnou kapitolou sú mestá a obce a ich vzťah k bytovej výstavbe. Mestá i obce dnes ostali bez akejkoľvek pomoci. Prenáša sa na nich zodpovednosť za rozvoj bývania, ale nevytvorili sa im podmienky v rozpočtových zdrojoch.

    V menších obciach, kde sa nerealizovala komplexná bytová výstavba, vo veľkom rozsahu sú vlastné zdroje podstatne nižšie ako v mestách a obciach, ktoré by mali získať finančné prostriedky predajom bytov a iných nehnuteľností obstaraných z prostriedkov štátu. Ale je to len zdanlivo iná situácia, pretože tieto ich úvahy do veľkej miery ovplyvnil zákon o prijímaní štátnych dlhopisov pri odpredaji bytov. Keď primátori a starostovia nechcú pôsobiť proti svojim občanom v mestách, musia dlhopisy od občanov prijímať, a tým sa im nenapĺňa miestny fond rozvoja bývania. Preto by bolo správne, aby Fond národného majetku prijal opatrenia zmierňujúce dosah aspoň tak, aby dlhopisy boli mestám a obciam vyplatené najneskôr do dvoch rokov.

    Z uvedeného vyplýva, že otázky podpory rozvoja bývania obdobne ako vo všetkých vyspelých krajinách ani v našich podmienkach nie je možné riešiť bez podpory štátu. Podpora štátu na bytovú výstavbu je jedným z hlavných východísk oživenia ekonomiky. Zvlášť to platí na zabezpečenia bývania pre obyvateľstvo s nižšími príjmami, to znamená tzv. sociálne bývanie.

    Takéto bývanie dosiaľ nikde nedokázal vyriešiť podnikateľský sektor ani trh. Preto nevyhnutnou podmienkou ďalšieho rozvoja bývania a oživenia bytovej výstavby je prijať ďalšie ekonomické nástroje štátu, ktoré rozvoj bývania podporia. Ich pôsobenie sa musí diferencovane orientovať najmä na občanov s nižšími príjmami, ktorí si bývanie nedokážu obstarať z vlastných príjmov. Verím, že k tomu budú smerovať a sledovať ďalšie dlhodobé aj krátkodobé ciele a kroky vlády v Slovenskej republike.

    Čiže táto forma podpory rozvoja bývania nie je adekvátnou náhradou bývalej komplexnej bytovej výstavby, ale je to ďalší dobrý krok na zmiernenie sociálnych konfliktov mladých rodín, je to aspoň čiastočne riešenie zložitej bytovej otázky s ďalšími efektmi, ktoré budú mať odraz v sociálnej sfére. Preto tento návrh zákona veľmi radi podporíme.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán kolega. Pred prestávkou ešte vystúpi pán poslanec Dzurinda a potom si dáme prestávku do 14.00 hodiny. Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni,

    skôr než prejdem k vlastnej téme, chcel by som sa predsa len krátko pristaviť pri kolegovi pánu poslancovi Sopkovi. Vy ste, pán poslanec, vyjadrili jednu zo svojich myšlienok približne slovami, že žiadnej vláde sa nepodarilo sformulovať podklady na iný nový systém rozvoja bytovej výstavby, ktorý by nahradil bývalý systém komplexnej bytovej výstavby. Myslím si, že to sa vám nepodarilo formulovať najlepšie, lebo - poviem to otvorene - sám som nadviazal na práce, ktoré boli na ministerstve dopravy, spojov a verejných prác urobené predo mnou.

    Tieto práce vyvrcholili tým, že vláda Jozefa Moravčíka v júni 1994 schválila koncepciu rozvoja bytov, schválila do konca roku 1994 ďalšie významné dokumenty, napríklad použitie ekonomických nástrojov na podporu bytovej výstavby. Tam by ste našli aj opatrenie, ktoré ste tu dnes konkretizovali, istý stabilný podiel štátneho fondu na odvodoch z miezd alebo na niektorej z republikových daní. Bol tam celý rad ďalších opatrení. Spomeniem ešte dokument, ktorý analyzoval celú daňovú sústavu a tiež hovoril o tom, ako by mali byť niektoré zákony novelizované tak, aby, povedzme, dary do obecných alebo štátneho fondu boli odpočítateľnou položkou z dane z príjmov, atď. Čiže azda presnejšia formulácia by bola, že boli sformulované takéto programy, ale ich uvádzanie do života, žiaľ, trvá akosi dlho.

    A teraz, keď dovolíte, k mojej vlastnej téme. Iste nepoviem nič nové, keď označím problém bytov a bývania za jeden z najvážnejších v našom štáte. Nebudem tento problém analyzovať, lebo už to urobili predo mnou iní, ale je všeobecne známy a najmä tento problém pociťujú tisíce občanov bezprostredne na svojej koži. Z toho dôvodu treba privítať každý pokus o zlepšenie súčasného stavu. V tomto prípade takýto pokus robí štát prostredníctvom vládneho návrhu zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania, ktorý celkom organicky zapadá do prác, ktoré som pred chvíľočkou vymenoval. Treba povedať, že sme čakali na tento zákon, ktorým sa k spoluzodpovednosti za bývanie, k občanovi, k obci, prihlási aj štát.

    Teraz, ak dovolíte, prejdem rovno k problémom, ktoré v návrhu zákona vidím.

    V prvom rade ide o skutočnosť, že v materiáli nie je pasáž politicko-ekonomického rozboru, ktorá by poskytla súhrnný pohľad na základnú rovnicu problému, a to odhad očakávaných príjmov fondu a kvantifikáciu očakávaných požiadaviek na tento fond. Inými slovami, otázka znie: Aký bude pomer medzi dopytom a ponukou, teda medzi požiadavkami občanov a možnosťami fondu? Dajú sa pochopiť dôvody, pre ktoré takýto rozbor v materiáli chýba. Návrh zákona má totiž jasný rukopis Ministerstva výstavby a verejných prác Slovenskej republiky, ale nejasný, matný, prakticky nijaký rukopis Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vidieť to z § 3 návrhu zákona, a to z navrhovaných zdrojov fondu. Myslím si, že pán poslanec Sopko sa tiež tej témy dotkol, pretože medzi zdrojmi fondu nie je ani jediný trvalý pravidelný zdroj, ktorý by vytváral nutnú bázu a predpoklad akumulácie prostriedkov fondu.

    Všetky navrhované zdroje sú náhodné alebo jednorazové, závislé od dotácií zo štátneho rozpočtu, od príspevkov z Fondu národného majetku alebo z preberaných úverov, ktoré však, pochopiteľne, bude treba splácať. Chýba to najdôležitejšie: pevná väzba štátneho fondu na daňovú sústavu. Práve preto, že nie je zakomponovaná žiadna participácia Štátneho fondu rozvoja bývania na niektorej z daní, práve preto, že Fond národného majetku je deravý a nároky na zdroje budú enormné, práve preto, že možnosti štátneho rozpočtu sú obmedzené, nebolo dosť dobre možné predovšetkým z pohľadu ministerstva výstavby potrebnú analýzu nárokov a možností bez ministerstva financií uspokojivo predložiť.

    O to nástojčivejšie však stojí otázka, prečo vláda nie je schopná alebo ochotná zabezpečiť takéto trvalé podielnictvo Štátneho fondu rozvoja bývania na republikových daniach. Chápem, že je to otázka skôr pre ministra financií a podpredsedu vlády pre ekonomiku pána Kozlíka než na ministra výstavby, a preto musím s ľútosťou konštatovať, že jeho neúčasť na rokovaní o takom dôležitom zákone, týkajúcom sa eminentne práve rezortu financií, svedčí o nezáujme ministra financií o otázky rozvoja bývania.

    Druhá oblasť, ktorú považujem za problémovú, veľmi citlivú, je mechanizmus poskytovania podpory žiadateľom o príspevok z fondu. Tento mechanizmus vychádza zo vzťahu okresný úrad - Štátny fond rozvoja bývania - vláda. Občan dá žiadosť na okresný úrad, okresný úrad ju zašle fondu, fond - a tu začínam krátku citáciu: "vedie evidenciu žiadostí v poradí podľa dátumu ich overenia okresným úradom. Fond rozhodne o poskytnutí podpory podľa poradia prijatia žiadostí a priorít určených vládou Slovenskej republiky až do vyčerpania sumy vyčlenenej v rozpočte fondu na určený program rozvoja a na príslušný účel a druh podpory." Toľko krátky citát zo zákona.

    Po prečítaní zákona si občan položí otázku: A ako sa určí poradie na okresnom úrade v rámci príslušného dňa? Budú sa pred okresným úradom vytvárať fronty? A kto zaručí, že overovanie žiadosti bude prebiehať tak, ako boli doručené? Ako bude postupovať fond, keď v ten istý deň dostane haldy žiadostí zo všetkých okresov? Čo sa stane so žiadosťami, ktoré fond prijme, ale nezvýšia na ne peniaze? Zostávajú v poradí a zásobník žiadostí bude rokmi narastať, alebo po istom čase žiadosti prepadnú a bude treba žiadať podporu znovu?

    Môže sa zdať, že ide o detaily. Áno, ide o detaily, ale čo detail, to konkrétny človek, konkrétna rodina so svojím základným problémom, kde bývať. Ide o otázku najvyššej citlivosti a sociálnej spravodlivosti, preto by bolo najlepšie, keby mechanizmus prideľovania podpory bol pripravený precízne už na úrovni zákona alebo prípadne podzákonnej normy priloženej k zákonu.

    Myslím si, že z toho, čo som povedal, vyplýva ešte jeden vážny problém - potenciálny zdroj ďalšej korupcie. Keď si uvedomíme otázniky prideľovacieho mechanizmu a keď si uvedomíme obrovský rozdiel medzi požiadavkami na fond a jeho reálnymi možnosťami, aj keď tá kvantifikácia chýba, je jasné, že na príslušných štátnych miestach bude veľmi nebezpečný zdroj možnej korupcie. A to je tretí vážny otáznik predkladaného návrhu zákona. Na jednej strane plne chápem a plne podporujem vstup štátu do podpory bytovej výstavby, na druhej strane mechanizmus podpory štátu by nemal poskytnúť taký priestor na korupciu ako, zdá sa, tento návrh zákona.

    Kolegyne, kolegovia, z návrhu zákona vidieť, že Ministerstvo výstavby a verejných prác Slovenskej republiky by veľmi chcelo podporovať výstavbu bytov. Má konkrétnu predstavu komu a koľko prispieť. Návrh zákona je v tejto časti veľmi zaujímavý, prepracovaný, detailný. Z návrhu zákona však vidieť aj to, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky nemá takmer nijakú predstavu o finančnom podiele na realizácii predstáv Ministerstva výstavby a verejných prác Slovenskej republiky.

    Návrh zákona má rukopis ministerstva výstavby, nemá však rukopis ministerstva financií. Predovšetkým z toho dôdôvodu si myslím, že prijmeme skôr proklamatívny, demoštratívny zákon, ako zákon, ktorý bude znamenať konkrétnu pomoc pre občanov. Vážne sa obávam, že bude znamenať nielen nerovnováhu medzi dopytom po zdrojoch Štátneho fondu rozvoja bývania a ponukou tohto fondu, ale aj medzi očakávaním občanov a ich uspokojením. Aj keď naša predstava o podpore bývania predpokladá omnoho výraznejší a kvalifikovanejší podiel štátu, návrh zákona predsa len posúva problém kúsok dopredu a vyvolá tlak na rozhodnejšie riešenie problému bývania občanov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vystúpi ešte pán kolega Bajan.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    naozaj nebudem dlho zdržiavať, lebo veľa z toho povedal kolega Dzurinda. Naozaj asi najproblematickejším miestom bude kriteriálny výber na okresnom úrade, ale vzhľadom na to, že máme pred sebou aj návrh vykonávacej vyhlášky ministerstva, myslím si, že tieto rady si ministerstvo zoberie k sebe a práve v tejto časti zlepší vyhlášku, ktorú nám dalo na vedomie v tomto materiáli.

    Pán spoločný spravodajca sa vyjadril k spoločnej správe. V bode 32 k § 17 ods. 1 na strane 16 sa hovorí - odsek 1 znie (čím by sa nahradil pôvodný návrh v zákone): "Vláda Slovenskej republiky nariadením ustanoví programy rozvoja bývania a podrobnosti o poskytovaní štátnej podpory rozvoja bývania na určenie priorít vyčlenenia prostriedkov z fondu bývania na účel podpory, podmienok zaradenia žiadateľa do programov a podrobnosti o druhoch a výškach poskytovaných podpôr."

    Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že § 17 hovorí o podobnom bode, navrhujem, aby sme buď postupovali tak, že v § 17 ods. 2 by sme vypustili slová "podrobnosti o podmienkach poskytovania podpory" v pôvodnom zákone, pretože tieto podmienky určuje už § 12. Čiže mám obavu, aby sme nižším vykonávacím predpisom neurčili ďalšie podmienky, ktoré nie sú v súlade s § 12. Ideálnejšie by bolo riešiť to tým, že by sme bod 32 vyčlenili na spoločné hlasovanie, neschválili ho a schválili ho tak, ako ho výbor navrhol, bez textu "na účel podpory, podmienok zaradenia žiadateľa do programov a podrobnosti o druhoch a výškach poskytovaných podpôr". Čiže za slovami "vyčlenenia prostriedkov z fondu" by bola bodka. Myslím si, že by sme tým citáciu zjednotili. O nič by sme neprišli a ministerstvo by malo ďalej možnosť spresniť niektoré podmienky, ale neboli by jednotlivé paragrafy v kontradikcii, teda § 17 a § 12, resp. s § 5, 7, 8 a 12.

    Samozrejme, obyvateľstvo čaká na tento zákon. Nie je dôvod ho neprijať, ale myslím, že týmto spresnením by sme mohli pomôcť k jednoznačnejšiemu výkladu s tým, že aj ja sa prihováram za to, aby sme kriteriálne zlepšili spôsob podávania prihlášok, pretože podľa mojich informácií je panika medzi obyvateľstvom už taká veľká, že dokonca niektoré okresné úrady už dostali žiadosti jednotlivých obyvateľov. Začína s tým byť veľký problém. Budem naozaj veľmi zvedavý, akým spôsobom odpoviete na otázku, čo s tými, ktorí sa nevmestia do tej miliardy, čo bude otázka jedného, dvoch mesiacov podľa toho tempa, ako to narastá, a aký spôsob zvolí ministerstvo na ďalšie roky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán kolega. Dámy a páni, vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny. Po prestávke vystúpi pán poslanec Borovský. Želám vám dobrú chuť.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    prosím vás, poďte do rokovacej miestnosti, aby sme mohli začať rokovanie. To nehovorím vám, to hovorím tým, čo ma počujú v bufete, v jedálni, resp. na chodbách. Žiadam pracovníkov nášho organizačného odboru, aby zavolali do rokovacej miestnosti napríklad i predsedov výborov a takisto nech povedia predsedovi výboru pre obranu a bezpečnosť, nech ukončia rokovanie výboru a dostavia sa do rokovacej miestnosti.

    Budeme pokračovať v našom odpoludňajšom rokovaní. Do rozpravy mám prihláseného posledného poslanca pána Borovského. Pán Borovský, nech sa páči, máte slovo.

    Opäť žiadam neprítomných poslancov, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia,

    vláda predložila na schválenie návrh zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania. Tento návrh definuje vo svojich ustanoveniach okrem iného aj konkrétne výšky jednotlivých druhov podpory, ktoré bude možné poskytovať žiadateľom na rozvoj bývania. Myslím si, že takáto koncepcia zákona nie je práve najšťastnejším riešením. Vychádzam z toho, že výška jednotlivých druhov podpôr závisí od viacerých skutočností, ktoré však nie sú stabilné.

    Všetci vieme, že ceny stavebných prác sú často ovplyvňované rôznymi činiteľmi, napríklad dopytom na trhu práce, mierou inflácie, mzdovými nákladmi a podobne. Rovnako sa budú meniť aj možnosti žiadateľov najmä v závislosti od výšky ich príjmov, od miery nezamestnanosti, či od celkovej hospodárskej situácie. Tak ako sa budú meniť ceny stavebných prác, finančné možnosti žiadateľov, miera nezamestnanosti, stav hospodárstva, budú sa meniť aj vzorové možnosti Štátneho fondu rozvoja bývania. Toto všetko má vplyv na výšku podpory, ktorá musí zodpovedať najmä možnostiam žiadateľov. Ide o to, aby podpora účinne pomohla žiadateľovi riešiť svoj bytový problém a súčasne bol schopný splácať poskytnutú pôžičku bez výrazného obmedzenia úhrady svojich ostatných životných nákladov.

    Preto považujem za najvhodnejšie riešenie pevné stanovenie výšok podpôr zákonom. Ak prijmeme takéto riešenie, bude potrebné pri akejkoľvek zmene podmienok novelou tohto zákona meniť výšky týchto podpôr. Ako všetci vieme, novela zákona predstavuje pomerne zdĺhavý a náročný legislatívny proces. Preto podporujem odporúčanie, aby sme prijali návrh spoločnej správy v bode 22, podľa ktorého bude zákon upravovať len základné rámce na stanovenie výšky jednotlivých druhov podpôr. Takéto riešenie umožní pružne a operatívne reagovať na meniace sa podmienky tak, že konkrétne výšky na jednotlivé druhy podpory budú stanovené vo vykonávacom predpise k tomuto zákonu, konkrétne nariadením vlády.

    Vážené kolegyne, kolegovia, na záver by som chcel poznamenať, že vítam vypracovanie a predloženie tohto návrhu zákona zo strany ministerstva výstavby a verejných prác, pretože vytvorením Štátneho fondu rozvoja bývania významnou mierou pomôže oživeniu bytovej výstavby na Slovensku a tým riešeniu takej dôležitej potreby pre naše obyvateľstvo.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz vystúpi podpredseda Národnej rady pán Ľupták. Nech sa páči.

  • Vážené dámy, vážení páni, vážený predsedajúci,

    dovoľte, aby som sa zapojil do diskusie aj ja ako stavbár. Som skutočne rád, že tento zákon uzrel svetlo sveta alebo že prerokúvame tento zákon o Štátnom fonde rozvoja bývania. Pamätám si, ako po novembri horlivci, tí, ktorí by boli aj asfaltové cesty trhali, keby boli mali na to dosť síl alebo ľudí, zrušili ministerstvo stavebníctva. Zrušili to ministerstvo, ktoré je srdcom ekonomiky v každej spoločnosti. Žiaľ, spravili to.

    Myslím si, že ani v minulosti sme sa nemuseli hanbiť za naše stavebníctvo, pretože či sú to naši inžinieri, architekti, alebo poprední robotníci, umiestnili sa i v západných krajinách, vo vyspelých západných krajinách. Vždy si svoje miesto vedeli obhájiť. A neviem, či mali právo hovoriť do toho tí, ktorí tomu vôbec nerozumeli, alebo tí, ktorí svojmu rezortu rozumeli. Preto mi bolo ťažko, skutočne, keď som bol poslancom v prvom volebnom období, keď sa tento rezort rušil.

    Po nastúpení našej strany, Združenia robotníkov Slovenska, a po vstupe do koalície bola jedna z podmienok, z 13 bodov, že sa zriadi ministerstvo stavebníctva alebo ministerstvo výstavby a verejných prác. To sa aj udialo. Dnes tento rezort predkladá zákon o Štátnom fonde rozvoja bývania.

    Áno, tak ako tu povedali mnohí diskutujúci, je to pomoc pre chudobnejšie vrstvy, pre chudobnejších ľudí, a teda je to celkom správne. Náš zámer a cieľ je nie ten, ako po novembri mnohí v parlamente hlásali, pamätám si to, keď mnohí hovorili, že musí byť trh s bytmi. Áno, ja som za trh s bytmi, ale pýtam sa, pre koho sa dnes byty stavajú. Pre chudobnejších ľudí, alebo pre boháčov, pre milionárov? A tu si treba položiť otázku, čo z toho máme, keď jednoduchý človek alebo jednoduchá rodina si nebude môcť byt kúpiť. Preto tento zákon vysoko kvitujem, že vláda aj rezort ministerstva výstavby a verejných prác k tomu pristúpili.

    Vytiahol som si dnes prehľad, kto hlasoval za vznik rezortu ministerstva výstavby a verejných prác. Okrem koalície nikto zaň nehlasoval. Dnes už mnohí chvália, že tento rezort tu je, že sa oživí ekonomika a že to pôjde dopredu. Áno, vážení, ako som už viackrát povedal, na stavebníctvo nadväzuje každé odvetvie 30 až 40 percentami, vrátane dopravy. A ak stavebníctvo pokleslo, automaticky sa likvidovali aj tieto rezorty jeden za druhým, čiže aj sklársky priemysel, oceliarsky, chemický, textilný atď. atď. Dnes už mnohí hovoria, že to bola správna cesta a správny smer, len ma mrzí, že až dnes po 6 rokoch na to prišli.

    Pán Sopko tu hovoril, že žiadnej vláde sa to nepodarilo, že žiadna vláda nedokázala takýto zákon predložiť, čo je pravdou. Pán Dzurinda hovoril, že oni mali pripravený zákon. Pánu Dzurindovi chcem povedať, že ak niekedy boli králikárne, čo oni tiež hlásali, keď oni vládli, nedokázali postaviť ani psovi búdu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Dzurinda.

  • Vážený pán poslanec Ľupták, vaše vystúpenia sú čím ďalej tým menej obsažné a čím ďalej tým viac len ploché, plytké a demagogické. Mám taký pocit, pán podpredseda parlamentu, že ako politik ste už povedali všetko a už jednoducho nemáte čo povedať. To po prvé.

    A po druhé, keď už niečo poviete, tak je to čím ďalej tým väčšia katastrofa. Vy ste povedali alebo ste tvrdo kritizovali toho, kto zrušil kedysi fungujúce ministerstvo výstavby a stavebníctva.

    Pán Ľupták, ja vám pripomínam, že posledný rezortný minister pred pánom Mrázom sa volal pán Bútora. Bol to minister výstavby a stavebníctva za KDH. A toto ministerstvo zrušil pán Vladimír Mečiar, po druhom nástupe do funkcie predsedu vlády.

  • Takže, pán Ľupták, veľmi sa vám čudujem, že v takej vysokej politickej funkcii si neuvedomujete, že nie je normálne, slušné a prezieravé kritizovať svojho koaličného partnera.

  • Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Priatelia, prosím, nevykrikujte. Kritizujete pána Ľuptáka a sami sa správate skutočne ako deti v materskej škôlke. Myslím to úprimne. A stále tí istí. Aj to je výsmech slovenského parlamentu, priatelia.

    Pán Černák, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia,

    už niekoľkokrát a v niekoľkých vládach sa hovorilo o tom, ako ďalej usmerňovať tvorbu bytového fondu a ako ďalej v bytovej politike. Moji predrečníci už formulovali naše stanoviská a pozmeňovacie návrhy, napriek tomu si dovolím dať ešte jeden pozmeňovací návrh. Tí, ktorí chodia po vidieku a ktorí vidia, ako chátrajú staré rodinné domy a ako nespočetné množstvo mladých rodín má žiadosť o byt či už v meste, alebo v mestečku, fandia takým, ktorí nájdu odvahu a začínajú starorodičovský dom opravovať. O tom, že sa dajú takto urobiť zázraky, nás presviedčajú niektoré odborné časopisy, kde zo starých domov, zo starých kurínov dokážu vyčariť kúzlo.

    Preto podporujeme tú časť spoločnej správy, ktorá presne špecifikuje, že okrem bytového domu sa táto podpora týka aj rodinného domu. Konkrétne je to bod číslo 9. Ja by som chcel ešte doplniť § 5 ods. 1 slovami "rekonštrukcia", aby bolo úplne jasné, že sa to týka aj rekonštrukcie neobývaných domov, zdedených domov alebo opustených domov. Ak niekto z vás bol v Španielsku tesne po úspešnej ekonomickej transformácii, videl rozvíjajúce sa mestá a vyľudnený vidiek, podporí tento návrh, pretože môže spôsobiť oživenie vidieka.

    Preto dávam pozmeňovací, resp. doplňovací návrh, aby sa v § 5 ods. 1 písm. a) pred čiarkou doplnilo slovom "rekonštrukcia".

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán kolega. Chce ešte niekto vystúpiť v rozprave?

  • Ak sa nikto sa nehlási do rozpravy, vyhlasujem rozpravu o šestnástom bode nášho programu za skončenú.

    Pýtam sa, pán minister, či sa chcete vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    spoločný spravodajca pán poslanec Hofbauer predložil pozmeňovacie a doplňovacie návrhy, ktoré odzneli a boli prijaté na rokovaniach výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Z hľadiska obsahu ich možno rozdeliť do dvoch skupín: legislatívno-technické a vecné návrhy.

    Legislatívno-technické návrhy dopĺňajú návrh zákona o presné citácie a odkazy na príslušné právne predpisy a podrobnejšie špecifikujú niektoré ustanovenia. Zmyslom vecných návrhov je umožniť pružne reagovať na meniace sa hospodárske podmienky štátu i občanov tak, aby v zákone boli určené len základné rámce jednotlivých druhov a výšok podpôr, pričom ich konkretizácia bude vyjadrená v podzákonnej norme, v nariadení vlády. Takáto koncepcia si nevyžaduje časovo náročnú novelizáciu zákona v prípadoch, ak sa menia hospodárske podmienky, ktoré majú priamy vplyv na výšku podpory.

    K obidvom týmto skupinám návrhov môžem povedať, že zlepšujú predložený vládny návrh zákona a sú v súlade s celkovým zameraním navrhovanej právnej normy. Na rokovaní výborov však boli okrem týchto poslancami výborov prijatých návrhov prediskutované aj ďalšie okruhy otázok. Dovoľte mi preto, aby som sa k týmto otázkam ešte trošku vrátil.

    Na rokovaniach výborov išlo najmä o tieto okruhy otázok: previazanosť zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania s hypotekárnym úverom, rozdelenie zdrojov fondu a tvorba rozpočtov fondu, postup pri podávaní žiadostí pri priznávaní podpory a mechanizmus rozhodovania, zákonný nárok na priznanie podpory, overovanie dokladov prikladaných k žiadosti a zloženie a kreovanie samotnej rady fondu. K týmto okruhom otázok uvádzam nasledovné.

    Návrh zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania je previazaný na obidva základné piliere financovania bytovej výstavby, na hypotekárne financovanie a na stavebné sporenie. Na hypotekárne financovanie je previazaný prostredníctvom úhrady časti úrokov hypotekárneho úveru a na stavebné sporenie prostredníctvom ustanovenia o možnosti využitia prostriedkov stavebného sporenia ako vlastných zdrojov, čo je jednou z podmienok na priznanie podpory.

    Previazanie prostredníctvom zosúladenia lehôt splatnosti hypotekárnych úverov, ako aj stavebných úverov stavebného sporenia však nie je možné, nakoľko pri hypotekárnych úveroch určuje zákon iba minimálnu lehotu splatnosti 5 rokov a v praxi hypotekárneho financovania môže táto lehota dosiahnuť aj dlhšie obdobie. Pri stavebnom sporení sú lehoty splatnosti variantné od 8 do 18 rokov. Koordináciu týchto lehôt nie je možné zabezpečiť a ani nie je na účely fungovania systému financovania bytovej výstavby potrebná.

    Pokiaľ ide o rozpočet fondu, ten sa bude tvoriť a členiť na výdavky pre správu fondu, výška ktorých je limitovaná zákonom, a na výdavky na podpory. Výdavky na podpory sa budú členiť na jednotlivé účely - výstavba bytov, ubytovní, zatepľovania atď. - a na jednotlivé druhy podpory, pričom nariadením vlády sa určia priority na vyčlenenie objemu týchto prostriedkov, napríklad na výstavbu bytov pre mladých ľudí, na zatepľovanie bytov vo vybraných oblastiach a podobne. Takto zostavený rozpočet bude každoročne schvaľovať vláda.

    Tu vari treba povedať ešte jednu malú pripomienku. Pôvodne sme mali aj vo vládnom návrhu zákona také znenie, že bolo natvrdo stanovené percento. Vychádzali sme z toho, ako tu hovoril aj pán poslanec Borovský, že cena stavebných prác a dodávok sa dosť často mení, bude aj naďalej rásť, dá sa predpokladať. Vychádzali sme z toho, že by bolo zložitejšie ísť vždy s novelou zákona a že bude jednoduchšie mať možnosť týmto vládnym nariadením vstúpiť do tohto procesu.

    Návrh zákona je koncipovaný tak, aby sa čo v najväčšej miere fond bývania priblížil k občanovi. Preto je stanovené, že žiadosti sa budú podávať na okresné úrady v mieste uskutočňovania stavby. Na týchto okresných úradoch sú zriadené referáty rozvoja bývania, ktorých pracovníci overia úplnosť predpísaných náležitostí žiadostí.

    Na rozhodovanie o priznaní podpory je rozhodujúci dátum overenia žiadosti. Overenú žiadosť zašle okresný úrad fondu bývania, ktorý posúdi jej správnosť po vecnej a obsahovej stránke. Až potom sa zaradí do centrálnej evidencie a žiadateľovi sa podpora prizná, alebo neprizná v závislosti od časového poradia overenia okresným úradom a od disponibility zdrojov na požadovaný účel a druh podpory.

    Veľmi sa ospravedlňujem, na nič rozumnejšie sme nevedeli prísť. Táto myšlienka bola dosť často pertraktovaná, ale skutočne sme na rozumnejší a praktickejší spôsob, ako toto overovať, jednoducho neprišli. Tento postup znižuje možnosti subjektívneho posudzovania opodstatnenosti žiadostí, ako aj možnosti prípadnej korupcie.

    Zdroje fondu bývania sú a aj vždy budú obmedzené a možnosti poskytnúť podporu budú preto vždy menšie oproti požiadavkám. Preto nie je možné stanoviť zákonný nárok na priznanie podpory. Z tohto princípu, ktorý sa dôsledne rešpektuje vo všetkých štátnych fondoch, nie je možné urobiť výnimku v prípade Štátneho fondu rozvoja bývania. Treba si uvedomiť, že fond je samostatná právnická osoba, a v prípade zákonného nároku na podporu by musel štát svojím rozpočtom ručiť za takto vzniknuté záväzky.

    Jednou z podmienok na priznanie podpory je aj preukázanie žiadateľa, že nie je vlastníkom ani nájomcom bytu, bytového domu alebo rodinného domu. Táto podmienka vychádza zo zámeru podporiť riešenie bývania tzv. nebývajúcich žiadateľov, teda žiadateľov, ktorí bývajú u rodičov, v podnájme, v spoločných ubytovniach a podobne. Žiadateľ túto skutočnosť musí preukázať dokladom, ktorý mu vydá vlastník bytu, v ktorom má trvalý pobyt, na jeho žiadosť. Súčasne žiadateľ čestným vyhlásením osvedčí, že nemá zabezpečené vlastné bývanie ani v inej lokalite.

    Rada fondu bude poradným orgánom fondu. Jej zloženie a kreovanie bude upravené v štatúte fondu, ktorý schváli vláda. Vzhľadom na jej funkciu bude zložená zo zástupcov zainteresovaných orgánov a inštitúcií. Konkrétne pôjde o zástupcov z ministerstva výstavby a verejných prác, ministerstva financií, ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstva vnútra, ministerstva životného prostredia, ministerstva hospodárstva, Združenia miest a obcí Slovenska, ako aj Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení.

    Dovoľte mi ešte, aby som sa pri tejto príležitosti poďakoval všetkým, ktorí sa podieľali na vypracúvaní jednak tohto samotného dokumentu, ale aj dokumentov, ktoré boli spracované za predchádzajúcich vlád. Pravdou je, že sme pri vypracúvaní tejto aktualizovanej koncepcie rozvoja bytovej výstavby, ako aj Štátneho fondu rozvoja bývania vychádzali zo všetkých týchto dokumentov, že sme z týchto podkladov vychádzali, a ešte raz vám všetkým za to patrí vďaka.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Želá si záverečné slovo pán spoločný spravodajca? Nech sa páči, pán predseda.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni,

    diskusia k návrhu zákona, k pozmeňovacím pripomienkam a ku spoločnej správe v podstate potvrdila to, čo odznelo tu z úst viacerých rečníkov vystupujúcich v rozprave, a to, že zákon sa nerodí na zelenej lúke, ale je to istá forma štafetového behu, kde každý bežec predchádzajúcej etapy odovzdáva štafetový kolík nasledujúcemu a ten posledný dobieha do finále. Takže my tu dnes prerokúvame návrh zákona, ktorý skutočne tak, ako povedali viacerí predrečníci a nakoniec zhrnul to i pán minister výstavby a stavebníctva, je kompilátom, súčtom, výslednicou a zhodnotením všetkých predchádzajúcich pozitívnych prác, ktorých bolo nemálo, bez ohľadu na to, ako sa to ministerstvo volalo.

    K samotnej rozprave, v ktorej vystúpili 6 poslanci, iba toľko, že pozmeňovacích návrhov odznelo minimum, čo je dosť logické, pretože ťažisko pozmeňovacích návrhov odznelo vo výboroch, kde ich bolo neúrekom.

    Problematika, ktorú spomenul pán poslanec Sopko, je dosť riziková, a to stanoviť tvrdé nájomné na x rokov dopredu ako stabilné. Je to dosť obťažné, pretože v podstate naša spoločnosť sa musí chystať na liberalizáciu nájomného, ktoré nemôže byť fixné, a v tom prípade prístup našej spoločnosti k sociálnej problematike sa musí riešiť inou formou ako fixným nájomným, skôr vytypovaním okruhu ľudí, ktorí majú dostať alebo si zaslúžia zvýhodnenie formou sociálnych dávok z titulu nájmu. Tento spôsob je dosť bežný v západnej Európe.

    K tomu, čo odznelo vo vystúpení pána poslanca Dzurindu, že mu chýba väzba na štátny rozpočet a prítomnosť ministra financií - no, aby som bol úprimný, mne skôr nechýba, lebo v niektorých predchádzajúcich materiáloch z dokumentov napríklad o hypotékovom financovaní výstavby sa mi práve naopak zdalo, že tam bolo cítiť prevahu rezortu finančníctva, ktorý, zdá sa, že zvíťazil nad aspektom rozvoja. Ale súhlasím s tým, že takto prerokovaný zákon by si zaslúžil, aby tu príslušný rezortný minister bol.

    Pán poslanec Bajan vystúpil s jedným pozmeňovacím návrhom k spoločnej správe, a to na vypustenie časti textu. Pán poslanec, dúfam, že sa na mňa nebudete hnevať, ale neodporučím tento návrh, pretože je to obsiahnuté v inej časti textu zákona.

    Pán poslanec Borovský k pevnému stanoveniu výšky podpory zákona, ktoré tu odznelo, v podstate sám sebe dal aj odpoveď, že takéto riešenie by prakticky bolo asi ťažko možné, pretože i stanovenie vo forme deklarovania v zákone by bolo príliš tvrdé a vlastne pri akýchkoľvek zmenách sociálno-ekonomického postavenia spoločnosti a ľudí by to bolo treba meniť formou zákona.

    K pripomienke pána Černáka na doplnenie slova "rekonštrukcie" sa domnievam, že toto doplnenie by tam mohlo a malo byť a tento návrh odporučím na prijatie.

    Pán predsedajúci, odporúčam, aby sme pristúpili k hlasovaniu o pozmeňovacích návrhoch.

  • Ďakujem, pán predseda. Takže pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch tak, ako odzneli v rozprave. Prosím, pán predseda, aby ste uvádzali hlasovanie v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

  • Ako prvý spomínam bod 32 spoločnej správy k § 17 ods. 1, kde pán poslanec Bajan navrhoval za slovami "vyčlenenia prostriedkov" dať bodku a zvyšnú časť textu vypustiť. Prosím hlasovať o tomto návrhu. Neodporúčam prijatie takejto zmeny. To je zo spoločnej správy. Potom navrhnem en bloc hlasovať o všetkých bodoch spoločnej správy, lebo ak toto neprijmeme, tak musíme to prijať pozitívne. To je spoločná správa.

    Odporúčam návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca neodporúča tento návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 31 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Pokračujeme hlasovaním o bodoch spoločnej správy, ktoré, ako som uviedol, navrhujem prijať en bloc. Sú to body 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 15, 16, 17, 19, 20, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 34 a 35.

    Odporúčam hlasovať a tieto body prijať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o bodoch spoločnej správy tak, ako ich predniesol pán spoločný spravodajca, ktorý ich odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 108 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že sme návrhy zo spoločnej správy prijali.

  • Zo spoločnej správy zostávajú body 14, 18 a 21, ktoré odporúčam neprijať.

  • Prezentujte sa a zároveň hlasujte o bodoch zo spoločnej správy, ktoré pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že tieto body spoločnej správy sme neprijali.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pozmeňovací návrh pána poslanca Černáka: v § 5 ods. 1 písm. a) doplniť za slová "výstavba bytu alebo dostavba rozostaveného bytu, vrátane bytu, ktorý sa získa nadstavbou, stavbou, prístavbou" slovo "a rekonštrukciou". Vsúvame tam "a rekonštrukciou". Tento pozmeňovací návrh odporúčam prijať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 116 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Černáka sme prijali.

  • Pán predsedajúci, vyčerpali sme všetky pozmeňovacie návrhy, odporúčam hlasovať o návrhu zákona ako celku. Odporúčam ho prijať.

  • Ďakujem. Dámy a páni, v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku.

    Prosím, prezentujme a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 109 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Štátnom fonde rozvoja bývania.

    Pán spoločný spravodajca, pán minister, ďakujem za spoluprácu.

  • Ďalej nasleduje s e d e m n á s t y bod programu, a to

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Je to procedurálna pripomienka? Zapojte mikrofón pánu poslancovi.

  • Aj áno, aj nie. Je to jedna prosba ku všetkým kolegom poslancom. Môžem ju teda vysloviť?

  • Chcem využiť príležitosť, že sme tu toľkí pokope. Totiž možno máme v živej pamäti to, čo sa stalo približne pred rokom, keď predseda výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport pán Haťapka ponúkol Národnej rade návrhy na prepožičanie vyznamenaní Ľudovíta Štúra a bol v podstate za to, že bol ako jeden z mála aktívnych, kritizovaný, že tam presadil jednostranne iba športovcov.

    V mene nášho výboru chcem poprosiť všetkých kolegov, aby využili skutočnosť, že takéto vyznamenanie máme, aby sa, ak majú nejaké nejasnosti, obrátili na svojich tajomníkov výborov a dali si niektoré veci okolo týchto vyznamenaní vysvetliť a predložili návrhy, aby sme toto vyznamenanie využili a nedostali sa tak ako vlani do zbytočnej hanby. Osobne za seba hovorím, že budem presadzovať jedného slovenského astronóma. Každý z nás má túto šancu. Termín je do 15. apríla.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Je to procedurálna poznámka, i keď sa netýkala priamo tohto nášho rokovania. Skutočne, priatelia, keď už sme si to pripomenuli, využime tento termín, každý poslanecký klub, do 15. apríla, aby neprišlo k tým nepríjemnostiam, že poslanec, ktorý je aktívny, vlastne je kritizovaný. Ďakujem za pochopenie.

    Dámy a páni, návrh tohto zákona ste dostali ako tlač 260 a spoločnú správu výborov ako tlač 260a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslankyňa Marta Aibeková. Prosím ju, aby sa ujala slova.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi za skupinu poslancov uviesť návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Snahou predkladateľov je umožniť výnimku z platby miestnych poplatkov za lôžka využívané pre detské tábory a poplatkov za kúpeľný a rekreačný pobyt pre osoby, ktoré vykonávajú práce v detskom tábore.

    Dúfam, že prítomní poslanci predkladaný návrh zákona podporia, tak ako to bolo vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorých som zákon uvádzala, a že umožnia znížiť cenu poukazov pre deti, ktoré sa zúčastňujú na pobytoch v detských táboroch, nakoľko sa tam väčšinou zúčastňujú deti menej solventných rodičov.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Pavla Derfényiho, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážení členovia vlády,

    dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 260.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 568 zo 16. októbra 1995 pridelil na prerokovanie uvedený návrh skupiny poslancov Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport v termíne po získaní stanoviska vlády Slovenskej republiky. Na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    Z vlastného podnetu prerokoval návrh Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Výbory Národnej rady prerokovali tento návrh v dňoch 6. až 19. marca 1996. Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky vyslovili s návrhom súhlas a uplatnili k nemu pozmeňovacie a doplňovacie návrhy. Tieto návrhy sú uvedené v spoločnej správe, pričom body 1, 2, 3, 4, 5, 6 a 7 budem odporúčať prijať so spoločným hlasovaním a neprijať bod 8, ktorý sa prijatím bodu 7 stáva bezpredmetným.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán kolega, sadni si na miesto určené pre spravodajcu výborov.

    Dámy a páni, otváram rozpravu o osemnástom bode nášho programu. Doteraz som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť. Nech sa páči, pán kolega Juriš.

  • Vážený pán predseda, predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, pán minister,

    tento pozmeňovací návrh, ktorý podávam, som podal aj vo výbore, ale nejakým nedopatrením sa nedostal do spoločnej správy, hoci vo výbore bol odsúhlasený.

    Ide o bod 5 v spoločnej správe. Je tam navrhnutý nový text "za lôžka využívané na rekreačný organizovaný prázdninový pobyt pre skupiny detí, ktoré sú žiakmi základných škôl". Bol by som rád, aby tam bolo uvedené aj "stredných škôl", pretože títo žiaci sa takisto zúčastňujú na organizovaných letných táboroch.

    Myslím si, že o tieto deti nám veľmi ide, pretože cez prázdniny ostávajú bez dohľadu rodičov, voľne na ulici. Vždy je lepšie, keď sa zúčastňujú na takýchto táboroch. Teda ide len o vloženie slov "a stredných škôl", aby to platilo aj pre stredoškolákov. Dúfam, že môj návrh podporíte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pýtam sa, kto z poslancov chce ešte vystúpiť v rozprave. Pán Komlósy, nech sa páči.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Ďakujem pekne. Ak som dobre pochopil, pán spoločný spravodajca odporúča en bloc prijať všetky body spoločnej správy, okrem bodu 8. Žiadal by som spoločného spravodajcu, aby vyňal body 5 a 6 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Ovplyvní to potom konečné hlasovanie o celom návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Pýtam sa, či chce ešte niekto vystúpiť v rozprave.

  • Ak nie, vyhlasujem rozpravu o sedemnástom bode programu za skončenú. Chce sa vyjadriť pani poslankyňa Aibeková? Nie.

    Takže pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch zo spoločnej správy a návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.

  • V spoločnej správe je 8 pozmeňovacích návrhov. Pán poslanec Juriš vystúpil s tým, že v bode 5 chce vložiť slová "stredných škôl". Pán predsedajúci, odporúčam, aby sme body 5 a 6 vyňali na samostatné hlasovanie, hlasovali najprv o nich, a potom o všetkých ostatných bodoch spoločne.

  • Navrhujem vyňať zo spoločnej správy body číslo 5 a 6, hlasovať o nich, potom hlasovať spoločne o všetkých bodoch a potom o celom zákone.

  • Dobre. Prosím, budeme hlasovať o bodoch...

  • ...o bode spoločnej správy číslo 5, do ktorého vložil pozmeňovací návrh pán poslanec Juriš na slová "a stredných". S týmto pozmeňovacím návrhom to odporúčam prijať.

  • Hlasy z pléna.

  • Budeme hlasovať ešte raz. Toto hlasovanie neplatí. Budeme hlasovať o všetkých bodoch zo spoločnej správy a potom budeme samostatne hlasovať o bodoch 5 a 6 a potom o návrhu poslanca.

    Pani Aibeková, nech sa páči.

  • Iba som chcela spresniť, že najskôr by bolo dobré hlasovať za o tých bodoch, ktoré nie sú dotknuté, potom o tom jednom proti a potom o tých dvoch dotknutých.

  • Presne tak budeme hlasovať. Ďakujem.

  • Dobre. Budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy 1, 2, 3, 4 a 7 spoločne s odporúčaním prijať ich.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o uvedených bodoch zo spoločnej správy, ktoré pán poslanec odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že tento návrh sme jednomyseľne prijali.

    Nech sa páči, pán kolega.

  • Zo spoločnej správy bod 8 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca tento bod odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 7 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

    Nech sa páči, pán kolega.

  • Bod spoločnej správy číslo 5 tak, ako je napísaný v spoločnej správe, odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca tento bod odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 23 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Tento bod sme neprijali.

  • Na samostatné hlasovanie bol vybratý bod číslo 6. Odporúčam ho prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča bod 6 spoločnej správy prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 99 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme prijali.

  • Pán poslanec Juriš dal návrh v článku I k § 4 ods. 2 doplniť písmeno h), ktoré znie: "za lôžka využívané na rekreačný organizovaný prázdninový pobyt pre skupiny detí, ktoré sú žiakmi základných a stredných škôl". Odporúčam návrh prijať. To je nový pozmeňovací návrh.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 104 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento návrh prijali.

  • Vážený pán predseda, odhlasovali sme všetky body spoločnej správy. Prosím vás, aby sme hlasovali o zákone ako celku.

  • Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča tento zákon prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 108 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

  • Dámy a páni,

    skôr ako prejdeme k ďalšiemu bodu nášho rokovania, dovoľte mi, aby som i vo vašom mene poblahoželal predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky pánu Gašparovičovi, ktorý sa dnes dožíva významného životného jubilea.

    Pán predseda, všetko najlepšie, veľa šťastia a zdravia.

  • Priatelia, pristúpime k o s e m n á s t e m u bodu programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 354 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 354a a dodatok k nej ako tlač číslo 354b.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky pán Peter Baco. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    rozvoj diaľnic a medzinárodných ciest na území Slovenskej republiky podľa predkladaného návrhu zákona je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky a súčasne rieši zapojenie Slovenska do európskych dopravných koridorov. Výstavba diaľnic v dĺžke 460 kilometrov s termínmi výstavby do roku 2005 má preto charakter projektu nadnárodného významu. Jej príprava si vzhľadom na rozsah a zložitosť procesov vyžaduje nielen podporu a súčinnosť všetkých zainteresovaných, ale i prijatie osobitného zákona, ktorý zjednoduší a zrýchli výstavbu diaľnic.

    Návrh zákona, ktorý vláda predkladá Národnej rade Slovenskej republiky na schválenie, upravuje dočasné opatrenia na zrýchlenie majetkovoprávneho vysporiadania a prípravy diaľnic v oblasti územného a stavebného konania, odňatia poľnohospodárskej pôdy z pôdneho fondu, vyňatia lesných pozemkov z lesného pôdneho fondu, prevodu vlastníctva a vyvlastnenia.

    Cieľom tohto zákona je zrýchliť proces prípravy a výstavby diaľnic, v rámci ktorej bude v krátkom čase dotknutých niekoľko desaťtisíc parciel. Štát zastúpený Slovenskou správou ciest bude zisťovať žijúcich vlastníkov a ich doklady o vlastníctve cestou obecných miestnych úradov, užívateľov poľnohospodárskych a lesných pozemkov, občanov znalých miestnych pomerov. Každému vlastníkovi identifikovanému postupom podľa tohto zákona bude ponúknuté odkúpenie jeho pozemkov.

    V prípade zastupovania nezistených vlastníkov a vlastníkov bez dokladov Slovenským pozemkovým fondom bude finančná náhrada zložená do depozitu a po predložení dokladov bude vyplatená vlastníkom. Len v prípade, ak by došlo k nesúhlasu vlastníkov s odpredajom pozemkov na výstavbu diaľnice, budú tieto pozemky vyvlastnené. Nakoľko ide o výstavbu vo verejnom záujme, vyvlastnenie sa uskutoční, samozrejme, za náhradu a po prijatí tohto zákona podľa zákona.

    Navrhovaný zákon nerieši ani nemieni riešiť ceny pozemkov, tie sú stanovené vyhláškou ministerstva financií číslo 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona, na vypracovaní ktorého sa okrem ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií podieľali aj ministerstvo pôdohospodárstva, financií, životného prostredia, spravodlivosti, správy a privatizácii národného majetku, ako aj Úrad geodézie, kartografie a katastra a Slovenský pozemkový fond, bol schválený Legislatívnou radou vlády 14. 2. 1996 a 22. 2. 1996 vládou Slovenskej republiky. Návrh zákona bol prerokovaný vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, a to v ústavnoprávnom výbore, výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbore pre financie, rozpočet a menu, výbore pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, výbore pre pôdohospodárstvo a výbore pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Stotožňujem sa so zmenami a doplnkami k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na zrýchlenie prípravy výstavby diaľnic uvedenými v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky v bodoch 2, 4, 5, 6, 7, 9, 10, 11, 14, 15, 16, 17, 20, 21, 23, 24, 26, 27, 28, 29, 30 a 32. Stotožňujem sa tiež so zmenami a doplnkami uvedenými v dodatku k spoločnej správe, a to v bode 4, v bode 6 len s vložením slov "alebo stavba" a takisto sa stotožňujem aj s návrhom v bode 8.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    verím, že po prijatí predloženého návrhu zákona dôjde k skutočnému zrýchleniu prípravy výstavby diaľnic, čo je záujmom všetkých občanov Slovenskej republiky. Z toho dôvodu odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh zákona schváliť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím predsedu výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pána Romana Hofbauera, aby podal správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic, tlač číslo 354, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 817 zo dňa 29. februára 1996 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti na prerokovanie do 8. marca 1996 s tým, že na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky určil ako príslušný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a súčasne určil, aby sa skoordinované stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej republiky premietli do spoločnej správy. Všetky uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali uvedený vládny návrh zákona.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal uznesenie k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti súhlasili s vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami.

    Na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 866 zo dňa 20. marca 1996, ktorým doplnil svoje rozhodnutie číslo 817 z 29. februára 1996 v časti A tak, že vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic, tlač 354, okrem určených výborov prerokuje aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie, tento výbor prerokoval vládny návrh zákona dňa 21. marca 1996 a prijal uznesenie, ktorým vyjadril súhlas s vládnym návrhom zákona a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami.

    Vážení páni poslanci, z prvej spoločnej správy a z uvádzaných navrhovaných úprav ako spravodajca odporúčam neprijať návrhy číslo 22, 31 a 33. Ostatné odporúčam prijať. Z dodatku k spoločnej správe - stanoviska Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody - odporúčam prijať návrhy číslo 1, 3 a 8 a odporúčam neprijať návrhy číslo 2, 4, 6 a 7.

    Súčasne, pán predsedajúci, sa hlásim do rozpravy ako prvý.

    Podpredseda NR SR M.Andel:

    Ďakujem, pán predseda.

    Dámy a páni, otváram rozpravu o osemnástom bode nášho programu. Do rozpravy som zatiaľ nedostal žiadne prihlášky. Prihlásil sa pán predseda výboru. Nech sa páči, máte slovo, pán predseda.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

    investičná výstavba a celý proces prípravy a realizácie veľkých, hlavne líniových investícií vo všetkých vyspelých štátoch je veľmi náročný a zložitý proces, do ktorého vstupuje veľmi veľké množstvo subjektov, či už priamych účastníkov výstavby a jej prípravy, alebo subjektov, ktorých sa výstavba dotýka. Preto aj legislatíva tohto procesu v jednotlivých štátoch je značne zložitá.

    Výstavba v našom štáte bola zásadným spôsobom analyzovaná a legislatívne konštruovaná v šesťdesiatych rokoch, keď bol detailne rozpracovaný proces územného plánovania, prípravy výstavby a výstavby vedeckovýskumnými, inžinierskoprojektovými a stavebnými inštitúciami pod záštitou vtedajšieho Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj. Tieto práce vyústili do zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, stručne nazývaného stavebný zákon, číslo 50/1976 Zb. V celosvetovom porovnaní zákon predstavoval pozitívny, úplný prielom do pohľadu na rozvoj územia. Aj tie najvyspelejšie štáty nám jeho koncepciu úprimne závideli.

    Konštrukcia zákona vychádzala a vychádza z troch veľkostí riešených území, a to z regiónu, sídelného útvaru a zóny a z troch časových horizontov, a to z prognózy, plánu a projektu. Na zákon nadväzovali ďalšie podzákonné normatívy, ktoré vytvárali ucelený súbor pre celý investičný proces vrátane štátnej expertízy na štátne investície.

    Nie je tu mojím zámerom hodnotiť pozitíva či negatíva tohto stavu. Tento legislatívny celok však vychádzal z vtedajšieho politického systému, z centralizovaného plánovania štátneho sektora výstavby, z centralizovaného štátneho financovania, z monopolu dodávateľskej sféry a zo zanedbateľnej ceny pôdy. Obce a mestá boli priamo pripojené na štátny rozpočet, čo bolo rozhodujúce pre územné plánovanie a výstavbu. Pozemkové knihy desiatky rokov nefungovali a s výkupom nehnuteľností si nebolo treba robiť vôbec žiadne problémy.

    Po zmene spoločensko-politického systému v roku 1989 systém investičného procesu bolo nevyhnutné novelizovať na súčasne platné spoločenské podmienky. Nestalo sa tak. Ústredné orgány štátu na úrovni federálnej - Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj, Štátna komisia pre vedeckotechnický rozvoj a investície -, no aj na úrovni národnej - Ministerstvo výstavby a techniky a Slovenská komisie pre vedeckotechnický a investičný rozvoj - zanikli a neboli nahradené inými inštitútmi. Problematika investičnej výstavby a celého investičného procesu v rámci stavebného zákona sa dostala na rezort životného prostredia, teda rezortu, ktorý je v prirodzenej spoločenskej oponentácii vo vzťahu k investíciám a výstavbe.

    Do 31. 12. 1992 táto oblasť kompetenčne prináležala Federálnemu ministerstvu životného prostredia a po roku 1992 národným ministerstvám. Pre investičnú sféru však žiadna nová legislatíva nevznikla a stará sa ukázala ako ťažko použiteľná. Naliehavosť vyplnenia tejto legislatívnej medzery po vzniku samostatnej štátnosti sa prejavila v plnom rozsahu, predovšetkým v oblasti predinvestičnej a územnoplánovacej prípravy veľkých inžinierskych, predovšetkým líniových stavieb a hlavne v oblasti výkupu nehnuteľností z dôvodu verejného záujmu výstavby.

    Novelizácia federálneho stavebného zákona 50/1976 Zb. od jesene 1992 neprekročila rámec úvah. Preto v roku 1993 rezort Ministerstva dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky začal prípravu návrhu zákona o vyvlastnení a výkupe nehnuteľností z dôvodu verejného záujmu pre veľké inžinierske investície. Z dôvodu kompetenčných nesúladov, pretože stavebný zákon im neprináležal, sa však tento materiál nedostal do legislatívne použiteľnej podoby a po zmenách vlády 1994 sa existencia takéhoto dokumentu ďalej neaktivovala.

    O Slovensku radi a často hovoríme, že je srdcom Európy, a z jeho centrálnej polohy v strede kontinentu nám vyplývajú komparatívne výhody. Tieto výhody sú však reálnymi výhodami iba vtedy, ak ich dokážeme reálne aj využiť. V oblasti líniových stavieb to tak dosiaľ nie je.

    Jedným zo základných predpokladov je preto rýchle a efektívne zapojenie Slovenska do transeurópskej dopravnej infraštruktúry, ktorej výstavba v okolitých štátoch rýchlo postupuje. Koncepčné materiály má príslušný rezort v tomto smere vypracované. Realizácia postupuje pomaly. Rýchlemu postupu u nás však prekážajú nielen časté zmeny vlády, nadväzujúce personálne zmeny v ústredných orgánoch a zmeny koncepcie aj tempa ich realizácie. V oblasti rýchlej dostavby diaľničnej siete je vážnou prekážkou pretrvávajúca obrovská ťažkopádnosť prípravy týchto stavieb podľa dosiaľ platných zákonov.

    Vládnou predkladaný návrh zákona o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy diaľnic je jednoúčelovým legislatívnym dokumentom umožňujúcim zrýchlenie predinvestičnej prípravy výstavby diaľnic, a to hlavne v oblasti územného plánovania, rozhodovania o výbere trasy a o výkupe pôdy na výstavbu diaľničného telesa. Platnosť tohto zákona je obmedzená rozsahovo vylučne na diaľnice, ktorých rozsah úsekov je uvedený v prílohe, a tým je platnosť zákona ohraničená aj časovo, pretože vybudovaním diaľnic predmet pôsobnosti zákona zanikne. Je možné zvažovať, či tento materiál nemal obsahovať aj rozšírenie o vodné cesty a modernizáciu železníc (alebo zmienku o nich), pretože zvyšovanie parametrov tratí nie je možné bez ich stavebnej rekonštrukcie. Takéto úvahy však presahujú rámec návrhu zákona.

    Ako možný pozmeňovací návrh možno zvažovať zmenu názvu zákona, jeho rozšírenie, a to namiesto pojmu "diaľnic" zaviesť označenie "diaľnic a ciest pre motorové vozidlá", pretože ide o podobnú kategóriu komunikácií, podobných parametrov a zhodných pravidiel premávky aj zhodných problémov pri príprave výstavby. Takáto zmena by si vyžadovala upraviť § 1 nasledovne: "Tento zákon upravuje dočasné opatrenia na urýchlenie majetkovoprávneho vysporiadania a prípravy výstavby diaľnic uvedených v prílohe, vrátane ich prepojenia na cestnú sieť, a ciest pre motorové vozidlá (ďalej len "diaľnice")."

    Pán predsedajúci, ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán predseda, sadnite si na miesto určené pre spravodajcov. Pýtam sa, či chce ešte niekto z poslancov vystúpiť v rozprave. Nech sa páči, pán Hrušovský.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte, aby som sa v krátkosti dotkol hádam najcitlivejšieho bodu v predkladanom návrhu zákona, a to § 8, ktorý hovorí o inštitúte vyvlastnenia. V dôvodovej správe k tomuto návrhu zákona sa uvádza, že na vyvlastnenie sa použijú všeobecné predpisy pri zachovaní všetkých podmienok vyvlastňovania. Zákon neupravuje vyvlastňovanie stavebného pozemku od jeho vlastníka, pretože v tomto prípade zostáva všeobecná úprava bez akýchkoľvek zmien.

    Odsek 2 vyjadruje terajší stav, ktorý však vyplýva iba z vykonávacej vyhlášky. V záujme právnej istoty sa navrhuje prevziať ustanovenie do navrhovaného zákona bez vecnej zmeny.

    V ďalších odsekoch sa upravuje okruh účastníkov vyvlastňovacieho konania, pretože nedostatočná úprava umožňuje rôzny výklad, predlžuje konanie a neumožňuje osobám, ktoré nemôžu preukázať svoje vlastníctvo z dôvodu neukončeného dedičského konania alebo konania na súde zasahovať do konania. Aby sa predišlo diskriminácii niektorého z domnelých vlastníkov, navrhuje sa, aby účastníkom vyvlastňovacieho konania bol každý, kto tvrdí, že je vlastníkom, a to až do času, keď sa preukáže opak.

    Odseky 4 až 6 riešia situácie, ktoré najviac podľa navrhovateľov zdržujú vyvlastňovacie konanie. Ich účelom je, aby nebolo potrebné prerušiť vyvlastňovacie konanie z dôvodu, že doteraz neboli ukončené iné konania, napríklad dedičské alebo súdne spory o vlastníctvo. Obsah týchto ustanovení obsiahnutých v § 8 ods. 4 až 6 riešiacich situácie, ktoré najviac zdržujú vyvlastňovacie konanie, je síce v súlade s cieľom predkladaného právneho predpisu, treba však upozorniť na neobvyklý charakter týchto ustanovení, ktoré považujú domnelého vlastníka pozemkov za plnoprávny subjekt vyvlastňovacieho konania. Tým, že sa vstupuje do neukončených právnych vzťahov, vytvára sa právna skutočnosť, následkom ktorej nemožno vo vyvlastňovacom konaní pokračovať, nakoľko je potrebné vyčkať na právoplatnosť príslušného súdneho, resp. iného rozhodnutia. Z toho hľadiska je tiež otázne, či je potrebné, aby sa na takomto vyvlastňovacom konaní zúčastnil Slovenský pozemkový fond ako účastník konania zo zákona.

    Za týchto okolností nemožno konanie v žiadnom prípade zrýchliť. Preto v nadväznosti na spoločnú správu, na vystúpenie pána ministra, ale aj pána spoločného spravodajcu navrhujem bod 31 spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie a odporúčam § 8 ods. 4 až 7 prijať tak, ako je navrhnuté v spoločnej správe.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Černák. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia,

    súčasťou zákona je aj príloha zákona, v ktorej sa hovorí - citujem: "Diaľnice, na ktorých prípravu výstavby sa vzťahujú opatrenia podľa tohto zákona". Je tam predovšetkým D 1, ak ste to čítali, Bratislava - Viedenská cesta, Žilina - Višňové, štátna hranica s Rakúskou spolkovou republikou, Bajkalská cesta a Horná Streda - Chocholná. Viem si predstaviť, že takto sú vytýčené priority rozvoja diaľnic, ale chcem sa opýtať, čo ak sa napríklad ukáže, že sa vytvoria zdroje na prípravu diaľnice Nitra - Žiar nad Hronom, ktorá je súrne potrebná v tomto úseku. Budeme novelizovať zákon, alebo budeme potom rozširovať prílohu? Bude sa tento mechanizmus, ktorý je v zákone opísaný, skutočne vzťahovať len na tieto úseky, ktoré sú uvedené v prílohe? Myslím si, že zákon je zákon, má platiť pre všetkých rovnako.

    Chápem tieto úseky, ktoré sú uvedené v zozname, len ako informatívne, ale zákon odporúčam prijať bez prílohy, pretože je už vecou exekutívy, na ktorom úseku sa začnú prípravné práce. Preto dávam pozmeňovací návrh, aby sme prílohu k zákonu neprijímali, aby bola chápaná informatívne ako súčasť dôvodovej správy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pýtam sa, či chce ešte niekto vystúpiť v rozprave. Pán poslanec Juriš. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

    návrh tohto zákona máme z jedného dôvodu, že chceme zrýchliť výstavbu diaľnic, že sme zanedbali predprípravnú časť prác. Preto je v § 1 napísané, že toto sú dočasné opatrenia na výstavbu asi do roku 2005, ktorú potrebujeme veľmi zrýchliť. Myslím si, že toto slovo by tam malo ostať, a nie ako je v správe, že slovo "dočasne" vynechať, pretože na prípravu na výstavbu ďalších diaľnic po roku 2005 máme dostatok času a v našich právnych normách je všetko zachytené, od územných rozhodnutí až po stavebné konania, celý postup.

    Okrem toho dúfam, že do toho času už budeme mať usporiadané pozemkové vlastníctvo, že to bude všetko v poriadku a nebude problém zisťovať vlastníkov, ako je to teraz, že budú usporiadané dedičské konania tak, ako majú byť, že len tie najčerstvejšie, možno do roka alebo do pol roka nebudú vybavené, ostatné budú.

    Preto ten bod zo spoločnej správy, ktorý hovorí, že slovo "dočasne" treba vypustiť, by som navrhoval, aby to zostalo, ako je to v návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Chce ešte niekto vystúpiť v rozprave?

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené panie poslankyne, vážení pán poslanci,

    dovoľte, aby som podal malé vysvetlenie k dvom najviac diskutovaným témam alebo spoločným témam v celej diskusii.

    K prvej, či ide naozaj o dočasné opatrenie, prečo sa napríklad nerieši aj problém výstavby diaľnice do Nitry, by som chcel odpovedať, že tento zákon sa naozaj prijíma len pre tých 460 km diaľnice, ktoré sú teraz takpovediac na stole a sú aktuálne na riešenie v súčasnosti. Nie je to štandardné riešenie. Viete, že máme veľmi zlý stav v evidencii pôdy, v evidencii vlastníctva pôdy, a pokiaľ sa tento stav nedá do poriadku, nebolo by možné vlastne dosiahnuť toto riešenie. Takže je to skutočne účelový zákon pre túto jednu diaľnicu, týchto 460 km, a predpokladáme, že do času, kým sa budú stavať ďalšie diaľnice, budeme mať realizovaný zákon - a to je druhá vec, ktorú chcem povedať - číslo 180 z minulého roku, ktorým riešime, teda prijali sme opatrenia na usporiadania pozemkového vlastníctva, na usporiadanie evidencie. Čiže zákon, ktorým toto všeobecne riešime, je na svete, ale tento zákon sa bude realizovať podľa úvah, ktoré sme mali pri prijatí zákona, za 4 roky. A aby sa počas toho nestálo, prijíma sa osobitný zákon na usporiadanie pozemkov vlastne pod túto konkrétnu diaľnicu.

    Chcel by som povedať, že opatrenia, ktoré sú v zákone 180, teda všeobecné opatrenia na riešenie usporiadania pozemkového vlastníctva a evidencie, sa realizujú prednostne tam, kde bude práve táto výstavba líniových stavieb, konkrétne aj tejto diaľnice.

    Toľko na vysvetlenie. Myslím si, že ostatné pripomienky vecne podporujú toto riešenie, preto by som si vás ešte raz dovolil poprosiť, aby ste podporili tento zákon.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi za odborné, kvalifikované vystúpenie. Nadobúdam dojem, že by stačilo, keby slovenská vláda mala iba jedného ministra.

    Chce sa v záverečnom slove vyjadriť pán spoločný spravodajca? Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave vystúpili traja páni poslanci, ktorí uplatnili tri pozmeňovacie zmeny, ktoré je možné v podstate akceptovať v rámci spoločných správ, prvej aj jej dodatku, a to presunutím niektorých bodov.

    Návrh pána Hrušovského sa týka bodu číslo 31, vyňať ho na osobitné hlasovanie s návrhom prijať. Ja to odporučím presunúť z kategórie bodov, ktoré som pôvodne navrhol na zamietnutie, do kategórie bodov spoločnej správy s návrhom prijať.

  • Odpoveď z pléna, že bol návrh na osobitné hlasovanie.

  • Nie? Dobre, bude osobitné hlasovanie.

    V prípade pána poslanca Černáka, ktorý sa zmienil o cestách pre motorové vozidlá, to je presne komunikácia Nitra - Žiar nad Hronom a tieto rýchle komunikácie, ktoré nie sú diaľničné, ale sú vymedzené pre rýchlu motorovú dopravu, sú presne kvantifikované v koncepcii rozvoja dopravy, ktorá bola vypracovaná, schválená vládou a prerokovaná v parlamente ešte v roku 1993. Odvtedy sa tam nezmenilo nič, takže sa domnievam, že tým pozmeňovacím návrhom, ktorý som povedal v závere svojho vystúpenia, by sa táto vec vyriešila.

    Tretí námet pána poslanca Juriša v § 1 vypustiť slovo "dočasné" - ide o pozmeňovací návrh spoločnej správy v bode 2 - takisto ho navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie. Navrhujem pristúpiť k hlasovaniu.

  • Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Skôr ako začnete uvádzať hlasovanie, žiadam všetkých poslancov, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby sa dostavili na hlasovanie. Nech sa páči, pán predseda.

  • Zo spoločnej správy výborov odporúčam spoločne hlasovať s kladným výsledkom o nasledovných bodoch: 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17 - 18 osobitne, 19, 20, 21, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29 30 a 32.

  • Ďakujem. Zapojte, prosím, mikrofón pánu poslancovi Jurišovi.

  • Pán spravodajca, bod 2 sme navrhovali na osobitné hlasovanie.

  • Áno, prosím bod 2 vyňať, ten v tom nie je. Prosím o týchto bodoch hlasovať en bloc s návrhom prijať ich.

  • Prezentujeme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča tieto body zo spoločnej správy prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 107 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tieto body zo spoločnej správy prijali.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Zo spoločnej správy body 22 a 33 odporúčam neprijať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca tieto body zo spoločnej správy odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 12 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

    Konštatujem, že sme tieto body zo spoločnej správy neprijali.

    Nech sa páči, pán kolega.

  • Zo spoločnej správy bod číslo 18 odporúčam neprijať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme o bode číslo 18 zo spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 23 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento bod sme neprijali.

  • Na osobitné hlasovanie dávam bod 2, ako to žiadal pán poslanec Juriš. Ide o vypustenie slova "dočasné". Návrh odporúčam prijať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme o bode číslo 2 zo spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod 2 zo spoločnej správy sme prijali.

  • Na osobitné hlasovanie pán poslanec Hrušovský žiadal vyňať bod číslo 31. Vy ste ho odporúčali prijať. Dávam hlasovať o tomto bode a odporúčam ho prijať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme o bode číslo 31 zo spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 108 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento bod spoločnej správy schválili.

    Nech sa páči.

  • Pristupujeme k hlasovaniu o zmenách v dodatku k spoločnej správe. Body 1 a 8 odporúčam prijať.

  • Hlasujme o uvedených bodoch z dodatku. Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 113 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že tieto body sme schválili.

  • Pozmeňovacie návrhy z dodatku spoločnej správy pod číslami 2, 3, 4, 6 a 7 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča tieto body neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

  • Ako pozmeňovací návrh som uviedol namiesto pojmu "diaľnice" zaviesť označenie do názvu "diaľnice a cesty pre motorové vozidlá". To by znamenalo súčasne úpravu § 1 s nasledovným textom: "Tento zákon upravuje dočasné opatrenia na urýchlenie majetkovoprávneho vysporiadania prípravy výstavby diaľnic uvedených v prílohe, vrátane ich prepojenia na cestnú sieť a ciest pre motorové vozidlá (ďalej len diaľnice)". To je súčasne aj pripomienka pána poslanca Černáka. Odporúčam návrh prijať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 116 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme prijali.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, vyčerpali sme všetky pozmeňovacie návrhy. Dávam návrh hlasovať o návrhu zákona ako celku. Odporúčam ho prijať.

  • Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 109 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic.

  • Pán minister, pán predseda, ďakujem za spoluprácu.

  • Ďakujem, pani poslankyne, páni poslanci.

  • Budeme pokračovať d e v ä t n á s t y m bodom programu, ktorým je

    zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 2. februára 1996 o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Vrátený zákon ste dostali ako tlač 339. Jej súčasťou je aj rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 15. februára 1996 o vrátení zákona, uznesenie vlády Slovenskej republiky a príloha k nemu, ako aj schválený zákon z 2. februára 1996. Spoločnú správu výborov ste dostali ako tlač 339a.

    Prezident Slovenskej republiky uvedený zákon vrátil s pripomienkami na požiadanie vlády Slovenskej republiky podľa článku 87 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky vrátenie zákona odôvodní podpredsedníčka vlády Slovenskej republiky pani Katarína Tóthová. Prosím ju, aby sa ujala slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní,

    Národná rada Slovenskej republiky 2. februára 1996 prijala zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému. Vláda na svojom zasadnutí 13. februára 1996 sa rozhodla uznesením číslo 110 požiadať prezidenta Slovenskej republiky, aby vrátil zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 2. februára 1996 o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému Národnej rade Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie.

    Vláda pri prerokúvaní tohto návrhu, ako aj pri formulovaní svojej žiadosti prezidentovi Slovenskej republiky vychádzala z toho, že § 4 a § 6 tohto zákona by bolo treba formulovať iným spôsobom, ako boli sformulované. Mala nasledovné pripomienky k § 4:

    Podľa tohto ustanovenia do premlčacej lehoty trestných činov sa nemá započítavať doba od 25. februára 1948 do 29. decembra 1989, pokiaľ z politických dôvodov nezlučiteľných so základnými zásadami právneho poriadku demokratického štátu nedošlo k právoplatnému odsúdeniu alebo zbaveniu obžaloby. Z uvedeného ustanovenia zákona vyplýva, že odo dňa jeho účinnosti by sa spätne oživila premlčaná trestnosť trestných činov podľa takejto formulácie, čo je retroaktívne pôsobenie uvedeného zákona. Toto stanovisko vláda zaujala napriek tomu, že totožné ustanovenie sa stalo súčasťou platného právneho poriadku v Českej republike a návrh na preskúmanie ústavnosti tohto ustanovenia na Ústavnom súde Českej republiky neuspelo.

    Treba však povedať, že aj pri obhajobe pôvodného znenia by bolo možné vychádzať z konštrukcie a myšlienkového zdôvodnenia, ktoré prijal český ústavný súd, ak by v úvodných ustanoveniach týchto dvoch zákonov nebola určitá odlišnosť. Odlišnosť je v tom, že pokiaľ český variant, to je zákon 198 z 9. mája 1993 o protiprávnosti komunistického režimu a odporu proti nemu, v § 1 ods. 2 výslovne hovorí, že členovia a funkcionári komunistického režimu sú zodpovední za spáchané zločiny, tu možno subsumovať pod tento pojem aj trestné činy, alternatíva, ktorá bola prijatá v Národnej rady Slovenskej republiky, viaže zodpovednosť komunistickej strany na spôsob vlády v našej krajine, čo je určitý rozdiel a ťažko argumentovať, že by argumentácia, ktorá bola uplatnená pred českým ústavným súdom, bola úspešná aj v tomto prípade.

    Preto vláda Slovenskej republiky vychádzala zo stanoviska, že Slovenská republika je zvrchovaný demokratický a právny štát a v právnom štáte musí byť zabezpečená právna istota tým, že zákony nemôžu pôsobiť spätne. K základným znakom právneho štátu patrí totiž aj princíp právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právo. Súčasťou toho je potom aj zákaz retroaktivity právnych noriem. Tento zákaz je navyše výslovne daný pre oblasť trestného práva hmotného v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný, a neskorší zákon sa použije len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

    Obdobné ustanovenie obsahuje aj § 16 ods. 1 Trestného zákona. V danom prípade však ustanovenie § 4 uvedeného zákona pre osoby, ktoré sa dopustili trestných činov, nie je priaznivejšie, preto takéto spätné oživenie trestnosti možno považovať za retroaktivitu. Možno však túto otázku podľa vlády riešiť prostredníctvom § 67a, pretože Trestný zákon už aj v súčasnosti rozlišuje premlčanie trestného stíhania, čo upravuje § 67 Trestného zákona, a rozlišuje aj uplynutie premlčacej doby, ale s nezánikom trestnosti, a to je § 67a. Prostredníctvom tohto paragrafu ako určitého premostenia vláda vidí možnosť riešenia aj tejto otázky, a preto navrhuje § 4 modifikovať tak, že by sa v odseku 1 u trestných činov, ktorých trestnosť nezanikla, nezapočítavala doba od 25. februára 1948 do 29. decembra 1989 a predĺžila by sa možnosť stíhania, ak z politických dôvodov nezlučiteľných so základnými zásadami právneho poriadku demokratického štátu nedošlo k právoplatnému odsúdeniu alebo k zbaveniu obžaloby. A z tohto dôvodu nezanikne uplynutím premlčacej doby ani trestnosť trestných činov podľa osobitného predpisu. Tu práve poukazujeme na § 67 písm. a), kde podľa písmena a) nezaniká trestnosť trestných činov uvedených v desiatej hlave, s výnimkou trestného činu podľa § 261, a trestnosť činov podľa ods. b) - teroru, všeobecného ohrozenia, vraždy, ublíženia na zdraví, obmedzovania osobnej slobody, pozbavenia osobnej slobody, zavlečenia do cudziny a porušovania domovej slobody.

    Toľko k § 4. Navyše pri pôvodnom § 4 vláda namietala, že sa nediferencuje okruh trestných činov, na ktoré by sa malo toto ustanovenie vzťahovať. Takýmto spôsobom vlastne dochádza k diferenciácii, to znamená nie všetky trestné činy, ktoré neboli postihované, ale určitý okruh, a pri diskusiách s predkladateľmi sme sa stotožnili, že tento okruh by pokryl tie trestné činy, na ktorých majú záujem predkladatelia, aby boli predmetom tejto právnej reglementácie.

    Ďalej vláda požiadala o preformulovanie § 6 vzhľadom na to, že sa v uvedenom paragrafe ukladá vláde vládnym nariadením upraviť jednak nápravu niektorých krívd spáchaných na odporcoch komunistického režimu a na osobách, ktoré boli postihnuté jeho perzekúciami v oblasti sociálnej, zdravotnej a finančnej. Vláda pri prerokúvaní tohto ustanovenia analyzovala, asi ktoré otázky bude treba upraviť, a dospela k záveru, že právna úprava by nebola účinná, ak by nebol stanovený príslušný štátny orgán, ktorý by o týchto otázkach rozhodoval, ako aj postup, ktorý by mal byť zvolený.

    Keďže v zmysle Ústavy Slovenskej republiky kompetenciu štátnych orgánov možno upraviť zákonom, vláda, vychádzajúc z akéhosi želania, aby skutočne táto úprava bola efektívna, je toho názoru, že by na riešenie týchto otázok mal byť prijatý osobitný zákon.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    v stručnosti som si dovolila zopakovať dôvody a vysvetlenie postupu, analýzy tejto problematiky, ktorá viedla vládu k tomu, že požiadala pána prezidenta, aby zákon vrátil. Navrhli sme aj vo výboroch určité možné paragrafované znenie. Je na posúdení poslancov, či sa s týmto znením stotožnia, alebo budú zastávať stanovisko, budú obhajovať pôvodné stanovisko. V každom prípade odporúčam, aby tento zákon bol v Národnej rade prijatý.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Prosím predsedu výboru pána Jána Cupera, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vráteného zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte, aby som vám predniesol spoločnú správu všetkých výborov Národnej rady Slovenskej republiky, s výnimkou Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, o výsledku prerokovania zákona Národnej rady Slovenskej republiky z 2. februára 1996 o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky, ktorý ste dostali ako tlač 339 a spoločnú správu ako tlač 339a.

    Zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 2. februára 1996 o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 792 zo dňa 19. 2. 1996 na prerokovanie do 8. 3. 1996 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky s výnimkou Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov. Zároveň určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, aby skoordinoval stanoviská výborov, ktoré majú byť premietnuté v spoločnej správe.

    Všetky určené výbory prerokovali návrh v lehote, iba Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu až dňa 12. 3. 1996, s nasledujúcim výsledkom:

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody neprijali uznesenia o výsledku prerokovania zákona, pretože podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s nimi súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov každého výboru.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie po prerokovaní zákona Národnej rady Slovenskej republiky z 2. februára 1996 o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní jeho schválenie s pripomienkami uvedenými v uznesení vlády Slovenskej republiky zo dňa 13. 2. 1996 číslo 110 v tomto znení - dovolím si ich predniesť:

    1. K § 4:

    Znenie § 4 upraviť nasledovne:

    "§ 4

    (1) Do premlčacej doby trestných činov, trestnosť ktorých nezanikla, sa nezapočítava doba od 25. februára 1948 do 29. decembra 1989, ak z politických dôvodov nezlučiteľných so základnými zásadami právneho poriadku demokratického štátu nedošlo k právoplatnému odsúdeniu alebo zbaveniu obžaloby.

    (2) Z dôvodov uvedených v odseku 1 nezaniká uplynutím premlčacej doby ani trestnosť trestných činov podľa osobitného predpisu1)."

    Poznámka 1) pod čiarou znie: "§ 67a Trestného zákona".

    S týmto znením § 4 vyslovili súhlas Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    2. K § 6:

    Znenie § 6 upraviť nasledovne:

    "§ 6

    Zmiernenie niektorých krívd spáchaných na odporcoch komunistického režimu a na osobách, ktoré boli postihnuté jeho perzekúciami, upraví osobitný zákon."

    S týmto znením § 6 vyslovili súhlas Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, zároveň navrhujem hlasovať o obidvoch pozmeňovacích návrhoch spoločne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu predsedovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa prihlásili dvaja. Ako prvý pán podpredseda Húska. Nech sa páči. Pripraví sa pán poslanec Šimko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená podpredsedníčka vlády, vážené kolegyne a kolegovia,

    dovoľte, aby som sa znova obrátil na vás s naliehavou prosbou, aby ste podporili tento návrh zákona o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického režimu. Prosím, aby sme zvážili, že zákon, jeho terajší návrh po modifikácii pri jeho vrátení a odporúčaní vlády, vlastne prehĺbil a rozšíril prienik spoločnej akceptovateľnosti a v takomto zmysle slova by bolo dobré, aby sme neskracovali naše historické vedomie, aby sme sa jednoducho neoddali ignorancii toho, čo sa stalo najmä v päťdesiatych rokoch.

    Z týchto dôvodov, pretože návrhy úpravy § 4, 6 podstatným spôsobom zoslabujú možné námietky, by som prosil všetkých, aby podporili tento zákon. Obraciam sa aj na poslancov, členov SDĽ, ktorí mali výhrady najmä proti tomu, že zákon takýmto spôsobom vlastne znova obnovuje kolektívnu vinu, myslím, že týmto spôsobom sa prehlbuje adresnosť a zamedzuje sa tomu, aby sa paušalizovali takéto postoje voči všetkým ľuďom a dokonca aby sa paušalizovali voči tým, ktorí boli dajme tomu členmi strany, ale boli slušní občania. Naozaj by som prosil aj ostatných členov tohto parlamentu, aby zvážili a aby sa pridali k hlasovaniu, k pozitívnemu hlasovaniu o tomto zákone. Štát bol naozaj zneužitý, a buďme uznanliví voči tým, ktorí trpeli. Bolesť, to nie je len kategória, ktorá mizne uplynutím času, bolesť je kategória, ktorá má aj svoju akumulačnú hodnotu, a my máme vzdať úctu voči tým, ktorí naozaj trpeli.

    Verím, že sa práve úpravou uvedených dvoch paragrafov prehĺbila miera spoločnej vôle vysloviť uznanie tým, čo trpeli, a vyjadriť sa k praktikám, ktoré naozaj s humanizmom nemajú čo spoločné. Prosím, podporte tento zákon.

  • Ďakujem, pán podpredseda. V rozprave vystúpi pán poslanec Šimko a pripraví sa pán poslanec Weiss. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Kováč. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    v tejto chvíli sa chcem obrátiť s otázkou na tých 77 poslancov, čo včera novelizovali Trestný zákon. V tomto Trestnom zákone boli znovu zavedené paragrafy s dikciou zo smutne známeho obdobia totality. A dnes sa bude hlasovať o zákone, ktorý v preambule hovorí: "Národná rada Slovenskej republiky vedená snahou" - a teraz vypichnem osobitný odsek - "zamedziť, aby nikdy nedošlo k pokusom o obnovu totalitných systémov v akejkoľvek podobe". Včera ste urobili krok práve k takému systému, pretože to, čo sme všetci odsudzovali v komunistickom režime, to čo sme odsudzovali v zneužívaní jeho právneho poriadku a dokonca v dikcii zákonov, z tejto oblasti ste včera znovu vrátili späť do nášho zákonodarstva. Takže otázka je, ako chcete s pokojným svedomím schváliť novelu Trestného zákona a dnes hlasovať za tento zákon.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán predseda Cuper - faktická poznámka.

  • Pán poslanec Kováč, aspoň v tomto takom vážnom čase by ste nemali znovu zneužívať včerajší deň a inkriminovať niečo, čo s tým vôbec nesúvisí. Venujte sa programu, ktorý je na rokovaní.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán Šimko. Pripraví sa pán poslanec Weiss. Priatelia, pokoj.

  • Pán predsedajúci, pani podpredsedníčka vlády, dámy a páni,

    v spomienkach generácie, ku ktorej patrím, dodnes znejú piesne Karla Kryla. Jeho jednoduché melódie a odvážne texty sa stali symbolom tichého odporu mladých ľudí vyrastajúcich v normalizačnom období. A on to bol, kto zaspieval: "Na rohu ulice vrah o morálce káže". Tento verš vyjadroval hlbokú ľudskú skúsenosť. Každá tyrania sa vždy usilovala vzbudiť vonkajšie zdanie serióznosti a morálnej bezúhonnosti. Pod touto dôstojnou maskou páchala neľudské zločiny. Pripomeniem len, ako napríklad predsedníctvo ÚV KSČ prijalo začiatkom päťdesiatych rokov uznesenie o novom spôsobe výkonu trestu smrti. Odsúdenci sa vraj často správali pred popravou vyložene nedôstojne a svojimi zvukovými prejavmi rušili občanov bývajúcich v okolí. Preto sa ustanovil spôsob, ktorý už nenarušoval občianske spolunažívanie - dôstojná morálka vraha.

    Nedá sa nehovoriť o morálke, ak máme na programe zákon o nemorálnosti. A nedá sa tiež nehovoriť o tom, kto ho predkladá. Ktože nám to dnes o morálke káže?

    Skúsme vyjsť z konkrétneho a, žiaľ, skutočného príkladu. 21. mája 1949 vyniesol Štátny súd v Bratislave rozsudok nad skupinou obžalovaných. Bol medzi nimi mladý, sotva 24-ročný študent Anton Tunega. So svojimi priateľmi založil spolok. Nesúhlasil s politikou vtedajšej vládnej strany, a preto i s týmito priateľmi upozorňovali spoluobčanov, ale i zahraničnú verejnosť na to, čo v činnosti vtedajšej vlády považovali za nesprávne. Súd kvalifikoval jeho činnosť ako trestný čin podľa zákona číslo 231 z roku 1948 na ochranu ľudovodemokratickej republiky. Tunegovo konanie, v demokratických krajinách celkom bežné, sa podľa názoru štátneho súdu uskutočňovalo vo velezradnom úmysle. Znamená to, že sa preukázal na základe dokazovania úmysel zničiť samostatnosť alebo ústavnú jednotnosť republiky.

    Dámy a páni, viete, ako súd preukázal tento úmysel? Po mesiacoch tvrdej vyšetrovacej väzby - bývalí politickí väzni by vám mohli rozprávať, čo to bola za väzba - a pod prísľubom miernejšieho trestu sa mladý Anton Tunega k tomuto úmyslu priznal, a zdanlivo úspešne, pretože pri výmere trestu zobral súd túto okolnosť do úvahy ako poľahčujúcu, a študent dostal "len" doživotné väzenie. Mnohí azda viete, ako to pokračovalo. Prokurátor sa odvolal a 16. septembra 1950 Najvyšší súd rozsudok pozmenil. Konštatoval, že poľahčujúca okolnosť - neviem, či je vám to smiešne, pán spravodajca, - štátny súd konštatoval, že - a teraz citujem: "Poľahčujúca okolnosť kajúcneho doznania zdôrazňovaná v napadnutom rozsudku bola totiž prvým súdom precenená." Koniec citátu. Anton Tunega bol odsúdený na trest smrti. V utorkové ráno 20. februára 1951 bol popravený. Mladý život zhasol. Len si dovolil nesúhlasiť s politikou vládnucej strany a nebyť pritom ticho. Bol jedným z mnohých.

    Dámy a páni, kto zavinil túto smrť? Kto nesie predovšetkým morálnu zodpovednosť za túto justičnú vraždu? Sudcovia, ktorí rozsudky vyniesli? Iste. Nepochybne vedeli, že odsudzujú nevinného človeka. Rovnako ako prokurátori, vyšetrovatelia, príslušníci a spolupracovníci Štátnej bezpečnosti, ktorí monštraproces pripravovali. O týchto ľuďoch hovorí predložený zákon. Ale nielen o nich. Podľa akých nôt hral tento zločinecký orchester? Bol to zákon na ochranu ľudovodemokratickej republiky. Tento zákon svojimi gumovými paragrafmi umožnil smrť a utrpenie Antona Tunegu, rovnako ako celého zástupu ďalších.

    Priatelia, a teraz naozaj vážne. Nenesú poslanci a poslankyne, ktorí 6. októbra 1948 za onen zákon hlasovali, morálnu zodpovednosť za túto smrť a utrpenie? Iste, mnohí by sa mohli vyhovárať, že takúto prax neočakávali. Tak ako sa človek, ktorý vrazí nôž do chrbta svojho brata, môže vyhovárať, že nevedel, že tým spôsobí jeho smrť.

    Navrhovaný zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému vlastne vôbec nehovorí o členoch komunistickej strany, ako sa to zväčša interpretuje. Hovorí o tých, ktorí páchali zločiny, o tých, ktorí prijali zločinecké zákony. Poslanec Národného zhromaždenia Polák napríklad nebol komunista. Za zločinecký zákon číslo 231 z roku 1948 však nielenže hlasoval, ale ho podporil i v rozprave týmito slovami - citujem: "Pokrokové sily ľudových demokracií iste so súhlasom uvítajú toto legislatívne dielo ako prirodzený nástroj obrany proti reakčným silám, kým iní nás budú haniť. Tresty v novom zákone podľa nebezpečnosti útoku sú prísne, avšak zákon, ako aj celé trestné právo dáva sudcom možnosť, aby v prípadoch, v ktorých to okolnosti odôvodňujú, sa plne uplatnila humánna línia, aby sa uplatnil duch milosrdenstva, odpúšťania a duch lásky." Koniec citátu. Pán poslanec Polák asi dobre nepočúval niektorých svojich kolegov, alebo lepšie povedané, nechcel ich počúvať. Nechcel počúvať ani tých, ktorí, pravda, vtedy už mimo parlamentu, upozorňovali na hrozbu, ktorú trestný zákon predstavoval. Krv Antona Tunegu je i na rukách vtedajšieho poslanca Národného zhromaždenia Poláka. Má sa nad týmto zavrieť zem? Urobiť hrubá čiara? Treba povedať jasne, kde sa pácha zločin. Boli ľudia, ktorí ho páchali.

    Dámy a páni, v utorok 26. marca 1996 hlasovalo 77 našich kolegov za zákon, ktorý umožní, aby sa ktokoľvek, kto bude v budúcnosti organizovať pokojné zhromaždenie občanov, ocitol zatiaľ "len" za mrežami. Stačí, ak sa mu preukáže úmysel rozvracať ústavné zriadenie, napríklad ak sa k takémuto úmyslu po niekoľkomesačnej väzbe prizná. Toto je azda najlepšia odpoveď, o kom vlastne prerokúvaný zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému hovorí. Je to vyvrcholenie šesťročnej diskusie o zodpovednosti za zločiny, ktoré sa i v minulom režime páchali. A táto odpoveď jasnou rečou faktov znie: Niet kolektívnej viny členov komunistickej strany, ani žiadnej inej. Je to a vždy to bude konkrétna vina konkrétnych ľudí. Ľudí, ktorí neváhali prispieť cieľavedome či zo slabosti k fungovaniu súkolia zločinu páchaného na státisícoch nevinných ľudí v mene republiky. Je to vina, ktorá sa netýka iba jedného špecifického dejinného obdobia, je to konštatovanie tejto osobnej viny pre každú dobu.

    Vypustenie § 4 o nepremlčateľnosti zločinov, alebo teda jeho úprava, v minulom režime zodpovedá situácii, ktorá po prijatí utorkového zákona nastala. Treba len zdôrazniť, že § 67a platného Trestného zákona stanovuje nepremlčateľnosť najhroznejších trestných činov vrátane vraždy, obmedzenia či pozbavenia osobnej slobody, ale i zavlečenia do cudziny pre všetky časy i pre súčasnosť.

    Kolegyne a kolegovia, ktorí ste hlasovali za novelu Trestného zákona 26. marca 1996, vy ste sa osobne prihlásili k morálnemu posolstvu zákona o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému. Len mi ešte dovoľte jednu veľmi osobnú výzvu. Za novelu Trestného zákona v utorok hlasoval i jeden z navrhovateľov zákona, o ktorom rokujeme teraz. Pán poslanec Peter Brňák, vo všetkej úcte k vašim odborným znalostiam, stiahnite svoj podpis na návrhu zákona o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému.

  • Dámy a páni, návrh zákona, o ktorom budeme o chvíľu hlasovať, je dnes už úplne iným zákonom, než bol pred necelými dvoma mesiacmi. Učiňte s ním, čo vám káže vaša česť a vaše svedomie.

    Ďakujem.

  • V rozprave vystúpi ďalej pán poslanec Benčík a pripraví sa pán poslanec Weiss. S faktickou poznámkou pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Pán poslanec Šimko, je mi ľúto, že Univerzita Komenského vychovala takýchto právnikov, ktorí neovládajú elementárne poznatky z práva. Predsa musíte vedieť, že zákon sám osebe ešte nič neznamená, ale je závislý vždy od toho, aká je infraštruktúra, ktorá zabezpečí jeho realizáciu. A to sú úplne iné podmienky. Dnes máme nezávislé súdy, vtedy neboli. Rozsudky sa pripravovali v straníckych päťkách, dnes neexistujú. Dnes neexistuje Štátna bezpečnosť. Vážení, dnes neexistuje ozbrojená päsť robotníckej triedy - milície. A čo je najpodstatnejšie, dnes na našom území nemá právomoc všemocná KGB, ktorá v pozadí dirigovala všetky procesy. Ak si toto neuvedomujete, tak mi je ľúto, že máte takéto vedomosti z našej histórie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Je veľmi zaujímavé sledovať vystúpenia pána Šimka, ktoré sú svojím spôsobom také štandardné, že neprekračujú svoj rámec tieňa. Miešate hrušky s jabĺčkami, prisypete ešte do toho aj brikety. To je niečo také nesúrodé. Aplikácia právneho systému nie je vecou jedného zákona, ale celého systému. Každý zákon, aj dobrý, aj ten najlepší sa dá zneužiť, pokiaľ ten systém je zlý, a vy to veľmi dobre viete. Pokiaľ systém je dobrý, aj nedokonalý zákon nie je schopný pôsobiť zle. A vy to takisto dobre viete. A prepáčte láskavo, nekážte nám o láske a o morálke, tí, ktorí beháte po tribúnach a vykrikujete o gauneroch, o lumpoch a darebákoch, o tom, že všetkých vo vláde dáte zavrieť, a tom, koho naučíte všetkého sa báť. Vy na to jednoducho nemáte nárok.

  • Ďakujem za slovo. Najväčšiu chybu, ktorú ľudia robia pri takýchto príležitostiach, a o tom história dostatočne svedčí, je práve to, čo ste urobili vy, pán poslanec profesor Baránik, a síce spoliehanie sa na tzv. dobrú vôľu tých, ktorí budú príslušný zákon realizovať. Zákon, ak je sám osebe taký, aký prijala táto snemovňa v utorok, je zákon, ktorý vlastne vo svojej podstate umožňuje svojvôľu. A práve preto boli tie slová, ktoré tu povedal poslanec Šimko, aktuálne, časové a, žiaľbohu, aj nadväzujúce na naše skúsenosti z päťdesiatych rokov. Vy tu hovoríte, pán poslanec, o tom, že máme nezávislé súdnictvo. Zo všetkých orgánov tzv. činných v trestnom konaní a v justícii sa naozaj dá povedať nateraz, že máme nezávislé súdnictvo. Ale ja práve v týchto dňoch mám dôkazy, ktoré včas predložím, o tom, že už nemáme nezávislú napríklad štátnu tajnú službu. A obávam sa, že sa začínajú hromadiť dôkazy o tom, že máme už dnes manipulovateľné aj orgány vyšetrovania. Ak by to takýmto spôsobom išlo ďalej, obávam sa, že by sa stalo to, čo sme zažili v minulom režime, že nebude ani nezávislé súdnictvo. Na koho sa potom budeme spoliehať? Je to v našich rukách, páni.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou vystúpi pani podpredsedníčka vlády.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    nedá mi nereagovať na to, že pán poslanec Baránik tu bol pánom poslancom Pittnerom konfrontovaný, ale pokiaľ si dobre pamätám, vlastne pán poslanec Baránik povedal myšlienku, ktorú nedávno publikoval v tlači pán poslanec Šimko. Ja by som sa snažila veľmi rýchlo zaobstarať tieto vaše myšlienky. Je to v podstate to, čo tu povedal pán poslanec Baránik. Budem sa snažiť, aby to bolo ešte v priebehu tohto rokovania, ak sa mi to podarí.

    Ďalej by som rada ešte teraz prečítala - požiadam, aby mi dali stenografický záznam z rokovania, keď som predkladala tiež novelu Trestného zákona o úprave úplatkov a podplácania, ako vystúpil pán poslanec Mikloško. Povedal: "Viete, čo tu bude nasledovať? Tu dvaja ľudia sa nebudú môcť stretnúť, tu nikto nebude bez svedka vybavovať v úradoch, lebo sa tu spustí vlna procesov, ktorými budú odstraňovaní" - asi v tých intenciách - "nepohodlní ľudia" atď. Toto ustanovenie platí už dlhšiu dobu. Nič sa nespustilo. Na súdoch sa nezvýšili žaloby, nevytvorili sa žiadne konšpiračné skupiny na odstavovanie nepohodlných ľudí. Skutočne. Vec aplikácie zákona je vec nezávislých súdov, ktoré dnes máme, a nie bez systému opravných prostriedkov, ktorý máme, vrátane odvolania sa v Štrasburgu. To je veľká garancia, ktorú nadobudla Slovenská republika, keď sa stala členom Rady Európy. A dovolím si na tomto mieste povedať, že pokiaľ by taký prípad prišiel pred štrasburský súd, ten by rozhodne takéto vykonšpirované, nepreukázané rozhodnutie zrušil.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Pán poslanec Pittner, pozrite sa, veď vy ste boli dvakrát ministrom vnútra. To znamená, že ste mali možnosť formovať bezpečnostné orgány. Ak pochybujete o ich objektivite, to znamená, že zrejme viete o tom, že ste im sám vtláčali takúto vlastnosť. A pán poslanec Šimko predsa bol ministrom spravodlivosti a podpredsedom vlády pre legislatívu. Taktiež veľmi dobre vie, ako sa tieto orgány tvorili. Ak sám o nich nepochybujete, to znamená, že skutočne ste ich pripravovali na takúto činnosť a teraz od nich toto očakávate.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Filkus, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Miško Baránik, je mi naozaj ľúto to, čo si doteraz povedal. Ak je to pravda, že máme také demokratické ovzdušie, že vieme narábať s demokratickými princípmi, že sa vieme v tejto demokracii pohybovať, tak načo bola potrebná novelizácia Trestného zákona? To je prvá otázka.

    Pri prerokúvaní týchto dvoch zákonov, ak niekto hlasuje za Trestný zákon a súčasne hlasuje za tento zákon, tak musí mať dve svedomia. Doteraz nepoznám takú situáciu vzhľadom na prerokúvanie rôznych zákonov, že by bolo možné pri diskusii k nim uplatniť taký podiel svedomia, ako pri týchto dvoch zákonoch. Ak ho niekto uplatňuje tak, že v prvom prípade hlasuje za a teraz tiež za, veď sa tým diskredituje. Veď teraz hlasujem za tento zákon preto, a budem hlasovať, aj predtým som zaň hlasoval, aby neprišlo k tomu, čo ste včera navrhovali, s čím ste súhlasili. To predsa nie je možné. A preto je mi ťa veľmi ľúto.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pani podpredsedníčka, lichotí mi, že čítate moje články a moje vyjadrenia. Predpokladám, že máte na mysli nejaké moje vyjadrenie, ktoré smerovalo k tomu, že som povedal, že v zásade u nás existuje nezávislosť súdov. Zrejme na to narážate. Však? Nie? Tak neviem, čo iného môžete mať na mysli. Súhlasím s tým, že u nás existuje nezávislosť súdov.

  • Reakcia podpredsedníčky vlády pani Tóthovej.

  • Toto je teda pozoruhodná diskusia, pani podpredsedníčka, vy ste zodpovedná nám, nie my vám.

  • Šum v sále.

  • Ja si myslím, že dnes je u nás nezávislosť súdov, ale nezávislosť súdov v zásade existovala ešte aj v roku 1948 pred prijatím zákona na ochranu ľudovodemokratickej republiky. Až potom vznikol najskôr politický tlak a potom sa aj právne zrušila nezávislosť súdov. A pýtam sa, akú perspektívu má nezávislosť súdov, keď vrcholní predstavitelia vládnej koalície hovoria o najvyššom súdnom orgáne ochraňujúcom ústavnosť, o Ústavnom súde, že je to chorý prvok nášho ústavného systému.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    vzhľadom na to, že poslanecký klub Demokratickej únie pri posudzovaní svojho stanoviska vychádzal z toho, že vláda síce informovala o svojich výhradách a požiadala pána prezidenta, aby vrátil tento zákon, nepodala presnú formuláciu zmeny § 4 a § 6. Dnes sme vlastne nemali o čom rokovať, ale vzhľadom na to, že v troch výboroch poslanci Národnej rady Slovenskej republiky podali návrhy na zmeny príslušných paragrafov a považujeme ich za zásadné návrhy, chcela by som požiadať pred záverečným hlasovaním o 15-minútovú prestávku.

  • Pani podpredsedníčka vlády, to, že sa moja predpoveď nenaplnila, ešte neznamená, že ten zákon bol dobrý a je dobrý. Takisto, ak by sa ani jeden súdny proces nekonal, tak ako to povedal pán profesor Baránik, to ešte neznamená, že ten zákon, ktorý ste včera prijali, možno nazvať ináč ako zločinecký. A to, čo tu povedal pán poslanec Šimko, že vyzval verejne pána Brňáka, aby sa vzdal svojho podpisu, je požiadavka, resp. to je želanie celého nášho poslaneckého klubu. Nemožno od seba veci oddeľovať.

    Tento zákon prináša v prvom rade satisfakciu tým ľuďom, ktorí sa združujú pod Konfederáciou politických väzňov Slovenska. My sme na poslednej, resp. ja som na poslednej tlačovej besede KDH vyzval vedenie Konfederácie politických väzňov Slovenska, aby sa vyjadrili k novele Trestného zákona, ktorú sme včera prijali. Bohužiaľ, zatiaľ som nezaregistroval, že by tak urobili. To je ďalší moment, ktorý vnáša do celej tejto problematiky ďalší rozmer. Preto nemožno od seba oddeľovať tieto veci. Proste život ide kontinuálne.

  • Chcem len reagovať na otázku, ktorú tu položil pán poslanec Baránik. Pán poslanec, od novembra 1989 je toto šiesta vláda. Nevýhodou pána Mečiara je, že po každom nástupe, ale osobitne teraz, keď je tretíkrát vo vláde, zrušil všetky predchádzajúce opatrenia, ktoré som ako minister vlády v troch vládach ako minister vnútra urobil. Zajtra pri interpelácii podám o tom konkrétny dôkaz.

  • Ďakujem. Teraz si zoberiem slovo ja. Chcel som reagovať na kolegu Filkusa. Ja som včera tiež hlasoval za zákon. I dnes budem hlasovať za zákon. A budem mať čisté svedomie. To je vec pohľadu, rozumiete. Pán kolega, pán Ásványi, každý máme právo povedať svoj názor, máme právo povedať ho nahlas, preto ma nerušte, lebo myslím si, že nie ste demokrat. Nechcete ma počuť a vypočuť si môj názor. Ale predsa s ním absolútne nemusíte súhlasiť. To je samozrejmé. Čiže ja mám svedomie čisté. Viete, ja to môžem postaviť tak, ako tu pred chvíľou Ferko Mikloško použil výraz "zločinecký". Ja si zasa môžem myslieť, že vy, čo ste hlasovali proti tomuto zákonu, máte úmysel - prosím, nechajte ma dohovoriť - , že máte úmysel rozvrátiť ústavné zriadenie, že máte úmysel narušiť územnú celistvosť, že máte úmysel narušiť obranyschopnosť republiky a že máte úmysel zlikvidovať samostatnosť Slovenskej republiky. To je môj zorný uhol pohľadu. Preto som chcel na vás reagovať.

    Pán Filkus, myslím si, že sme si vždy veľmi seriózne dokázali veci vysvetliť. Ja vidím situáciu z tohto zorného uhla, a preto vám chcem vysvetliť, že môžem spokojne, so spokojným svedomím hlasovať za jeden i druhý návrh zákona, hoci nemusíte s mojím vysvetlením súhlasiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Baránik.

  • Chcem povedať pánu profesorovi Filkusovi, že ja mám jedno svedomie a čisté svedomie. To čo sa v minulosti dialo, odsudzuje každý, kto sa v súčasnosti reálne díva na svet. Ale, pán profesor, ty predsa veľmi dobre vieš, že najelementárnejšou a prvou a základnou funkciou každého štátu je chrániť sám seba. A v tomto zákone sa nič iného nerobí, len sa prijímajú... (šum v sále)

  • Priatelia, prosím, neskáčme si do rečí.

  • ...prijímajú normy na ochranu tohto štátu. Kto pochybuje o poctivom úmysle, tak ja sa môžem domnievať, že má zase úmysel škodiť tomuto štátu, ak sa cíti ohrozený, lebo inak nikto sa nemôže cítiť ohrozený, kto nemá úmysel škodiť tomuto štátu. A v tomto prípade som s čistým svedomím hlasoval za tento zákon.

  • Ďakujem. Pán poslanec Cuper. Priatelia, pokoj, tichšie.

  • Pán poslanec Šimko sa tu odvolával na Karola Kryla. Ja by som sa mohol odvolať na iného českého významného herca a v zmysle jeho citácie by som povedal - povedal to pán Kopecký -, že inštitúcie môžu byť len dobré alebo zlé. Človek môže byť chorý alebo zdravý. Ak náš šéf hovoril o nejakom chorom prvku, možno myslel, že niektorý človek, ktorý je v tom úrade zamestnaný, je chorý. Ale rozhodne, my si vážime inštitúciu Ústavného súdu, i keď, samozrejme, nie so všetkými jej rozhodnutiami súhlasíme. Na to máme právo. Ak ju niekto spochybňuje, tak to ste vy.

  • Ďakujem. S potleskom môžete ešte chvíľku počkať.

  • Priatelia, netlieskajte mu, lebo nebude vedieť, kedy má skončiť.

  • Rád by som dokončil, samozrejme. Ak niekto spochybňuje, tak to ste práve vy. Veď Kňažko stále hovorí o terore väčšiny. Samozrejme, ja tvrdím, že tu teror väčšiny nie je, pretože funguje Ústavný súd a menšina sa má vždy právo obrátiť na Ústavný súd. A to je práve jej právo v demokratickom a právnom štáte. Ak nás Kňažko prestane obviňovať z teroru väčšiny, my môžeme hovoriť o Ústavnom súde len v superlatívoch. Samozrejme, takéto hlúpe prekáračky, myslím si, sem v tejto chvíli nepatria. Ale, aby som ukázal nezmyselnosť vystúpenia pána Šimka, pretože mám vždy dojem, že mu to píšu nejakí kňazi alebo niekde v kláštore - samozrejme, že pán Šimko spomenul prípad pána Tunegu. Aj ja som si ho mohol prečítať v novinách, ktoré som dostal od tých pánov, v záujme ktorých by sme sa týmto zákonom mali ospravedlniť. A mňa to skutočne veľmi mrzí, že sa tu takéto veci zo včerajšieho dňa zneužívajú na takúto serióznu vec.

  • Ďakujem. Sú tu stopky. Priatelia, skutočne sa vráťme späť, rokujme vecne o návrhu, ktorý tu je. Skúsme prestať s tými prekáračkami a nech si každý v rámci rozpravy povie svoj názor a náhľad na vec. Nech sa páči, pán Lysák.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Ja sa troška čudujem, pán profesor Filkus, že znova staviate do protikladu hlasovanie za Trestný zákon a dnes prerokúvaný zákon. Veď aj časovo ide o diametrálne odlišné obdobie. Nechápem, ako možno spájať hodnotenie minulých skutkov, o ktoré išlo v inom čase, ako to možno spájať so zákonom na ochranu terajšej republiky, zákonom na ochranu záujmov nás všetkých, občanov tohto štátu. Chcel som práve vo vystúpení včera na obranu posudzovaného zákona poukázať na to, aby ste zaň všetci hlasovali. A chcem znovu pripomenúť: viacerí tvrdíte, že zahraničný kapitál obchádza Slovensko. Áno, obchádza. Ako sa môže seriózny podnikateľ hneď rozhodnúť, hoci má seriózny program pre nás, keď viacerí hovoríte, že to je štát fašistický, že tento štát je gauner? To sú vyhlásenia poslancov aj z tejto miestnosti, alebo sú aspoň odtiaľ podporovaní. Myslím si, že naozaj ide o diametrálne odlišné zákonné normy a s čistým svedomím som hlasoval a budem hlasovať aj za tento zákon.

  • Ďakujem. Pán poslanec Moravčík.

  • Ďakujem. Zákon na ochranu republiky má veľmi úzky súvis so zákonom, ktorý teraz prerokúvame, pretože zákon na ochranu republiky, ako sme ho schválili, nechráni republiku, ale chráni systém, ktorý odsudzujeme zákonom, ktorý teraz prerokúvame. Tam je tá veľmi úzka súvislosť.

    Chcel by som sa však dotknúť toho, čo hovoril pán profesor Baránik a pani podpredsedníčka Tóthová. Zákon na ochranu republiky alebo novela Trestného zákona sama osebe skutočne nemusí nič znamenať. Súhlasím s vami, že musí zapadať do určitého systému. Žiaľbohu, a to je tragédia dneška, že tento systém sa cieľavedome buduje, takže zapadá do ďalších krokov, ktoré boli urobené predtým a ktoré sa chystajú. V tejto súvislosti prenikli informácie, vážená pani podpredsedníčka Tóthová, že sa pripravuje zákon, podľa ktorého Slovenská informačná služba dostane určité právomoci aj vyšetrovať trestné činy. Ja by som vás prosil, pani podpredsedníčka, keby ste verejne povedali, či sa takýto zákon pripravuje a či budete podporovať prípadne prípravu takéhoto zákona.

  • Pán kolega, zdá sa mi, že sme skutočne trošku odbočili. Pán poslanec Glinský.

  • Ďakujem. V posledných mesiacoch už bolo u nás mnoho hysterických protivládnych kampaní, bezdôvodne hysterických kampaní. V USA špeciálne služby evidujú státisíce mien ľudí, ktorí nemajú prístup na americkú pôdu, vrátane nositeľov Nobelovej ceny za literatúru - v záujme ochrany ústavného systému USA, jedinej vodcovskej veľmoci na matke Zemi. Minikrajina, ako je Slovensko, tým skôr má povinnosť chrániť svoje územie a svoje hodnoty. Je to jej prvá povinnosť. Keď v Los Angeles povstalo geto, bolo zastrelených niekoľko desiatok, okolo 50 ľudí. Asi 10 000 bolo zatknutých. Podobných prípadov by sa dalo uviesť na tisíce. Úroveň reálneho rešpektovania ľudských práv, sociálnych, kultúrnych a politických je na Slovensku vysoko nadštandardná. Je a bude. Celá tá hystéria slovenskej tlače a opozície je úplne zbytočná. Je veľkým omylom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, klub poslancov za MKDH sa pripája k požiadavke klubu poslancov za Demokratickú úniu o prestávku pred záverečným hlasovaním.

  • V poriadku, beriem to na vedomie. Aj klub HZDS. Pán Mikloško, nech sa páči.

  • To isté. Po pozmeňovacích návrhoch pred záverečným hlasovaním žiadame 15-minútovú prestávku.

  • Keď dovolíte, pán podpredseda, čistíte si svedomie "úmyslom" aj vy, aj ostatní páni, napríklad pán Lysák, pán Baránik, keď vystúpili. Je to pochopiteľné. Ja sa vás pýtam, aký bol úmysel pri konštituovaní rôznych komisií bez opozície. Rozumiete, lebo ste hovorili, že rozmýšľate o úmysle, čo táto opozícia chce urobiť - zhodiť štát atď. atď. Ale to sú vaše - nenazvem ich "fantasmagórie", ale situácie, ktoré vôbec nezodpovedajú skutočnosti. Ale veci, ktoré sa skutočne udiali - tak mi dajte odpoveď, aký bol úmysel, keď sa vytvorili tieto komisie bez opozície. Aký bol úmysel pri obmedzení, zastavení, zrušení závažných diskusií o rozhodujúcich zákonoch? Aký bol úmysel pri obchodovaní s politikou? Spomeňte si, čo sme včera počuli - politické obchody so zákonmi medzi SNS a HZDS. Nejdem sa o tom rozširovať. Aký bol a je úmysel pri vopred určených predajoch? Mohol by som uviesť nespočetné množstvo otázok, ale to sú už otázky, ktoré hľadajú úmysel už z uskutočnených reálnych vecí. Ale vy si čistíte svedomie úmyslom na základe vykonštruovaných vecí. To je ten veľký rozdiel medzi nami.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Gaľa.

  • Poslanec Glinský, buď taký láskavý a povedz mi, ktorý z včera novelizovaných paragrafov Trestného zákona bráni niekomu vstúpiť na pôdu Slovenskej republiky?

  • Ďakujem. Pán Filkus, nechcem tu viesť, sám upozorňujem, nejaký dialóg medzi vami a mnou. Ak vznikali nejaké komisie, myslím si, že tie mali nejaký cieľ, mali nejaký úmysel. Presne tak. Trebárs chceli dokázať a, bohužiaľ, sa nám to nepodarilo, pretože opäť zasiahla zrejme vyššia moc, falšovanie hárkov DÚ. To bol úmysel, či je to pravda, alebo nie je to pravda. Hovoríte, že prečo sa včera zrušila rozprava. Priatelia, z toho dôvodu sa rozprava zrušila, že väčšinu poslancov nebavilo počúvať neustále to isté. Vy hovoríte o tom, čo som povedal, že je to môj úmysel. Priatelia, to čo vy hovoríte, je váš úmysel.

    A prečo to hovorím, pán profesor? Zoberme si zákonodarstvo Francúzska, Talianska i spomínaných Spojených štátov amerických. Viete veľmi dobre, že tam tieto právne normy v tejto oblasti sú oveľa-oveľa tvrdšie. A potom prečo ja mám tento úmysel alebo prečo ja takto myslím, že máte ten úmysel?

  • Hlasy v sále.

  • Ja som bol prihlásený, pán kolega. Dobre, povieme si to medzi štyrmi očami. Priatelia, máte pravdu.

    Pán podpredseda Húska.

  • Vážené kolegyne a kolegovia,

    ak dovolíte, ja by som navrhol, aby sme sa naozaj vrátili nazad k meritu veci. Všetko so všetkým súvisí, ale nespájajte veci, ktoré len zďaleka navzájom súvisia. A prosím vás, neobviňujte niekoho, že sa usiluje o čistenie svedomia, veď to je dokonca veľmi dobrá vlastnosť, priatelia, ak sme vstave uskutočňovať očisťovanie svojho svedomia. Spytovanie svedomia je, mimochodom, jedna zo základných parametrických hodnôt zlepšovania človeka. Nehrajte tu komédiu, vráťme sa k procedúre, ktorú máme. Ak ste navrhli, že sa o tom potrebujeme poradiť v kluboch, zídeme sa, poradíme sa a zaujmeme stanovisko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Skutočne, aj ja sám som porušil rokovací poriadok, pretože faktickou poznámkou na faktickú poznámku sa jednoducho nemá reagovať.

    Prosím vás pekne, priatelia, ja si to priznávam. Priatelia, vráťme sa k meritu veci, lebo faktické poznámky budú dve hodiny. Buďme racionálni.

    Pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán podpredseda,

    ja sa vrátim k meritu veci, pretože keď sa pozriete na štatistiku ľudí, ktorí boli nezákonne postihnutí a rehabilitovaní, zistíte, že ich bolo štvrť milióna. Je zaujímavé pozrieť sa na krivku výskytu týchto "trestných činov" a rehabilitovaných. Zistíte, že na začiatku päťdesiatych rokov množstvo ľudí bolo odsúdených tzv. "notorátom". Tento inštitút je vlastne skratka, kde sudcovia tvrdili, že je notoricky známe, že tí a tí ľudia z takej a takej triedy mali taký a taký úmysel.

    Môžem vám povedať, že keď sa včera prijímal zákon, tak ma mrazilo, ale ak dnes podpredseda Národnej rady vyhlási o poslancoch opozície, že majú úmysel rozvracať ústavné zriadenie, dnes ma zmrazilo ešte viac, pretože kde mám záruku, že rovnaký postup neuplatní sudca, že rovnako nebude zmýšľať sudca o úmysle, ktorý ste včera zakotvili do zákona? Preto opakujem, že tie dve veci veľmi súvisia. Ak hovoríme o zločinoch minulosti, tak vážme, čo sa stalo včera a či to nedáva možnosť pre zločiny budúcnosti.

  • To znamená, že nás budete súdiť a zatvárať. Tak ako ste pochopili vy mňa, ja som pochopil vás.

    Pán kolega Šimko, nech sa páči.

  • Pán podpredseda, nekomentujte. To je jedna vec. Prihláste sa normálne a potom komentujte.

    Druhá vec je, že je to presne opačne. To, čo chcel povedať pán Roman Kováč, je jednoducho to, že zločiny, ktoré sa páchali za komunistického režimu, sa nepáchali len tak vo vzduchoprázdne. Páchali sa na základe zákonov, ktoré sa vtedy prijali. Konkrétne na začiatku bol zákon na ochranu ľudovodemokratickej republiky a ten sa svojimi gumovými paragrafmi naozaj nesmierne podobá na zákon, ktorý ste schválili včera. To nie je lož. Naopak, lžou je to, čo tvrdíte, že tento zákon je analogický s právnymi úpravami zahraničných demokratických krajín. Nie je to tak. Svojím obsahom sú tieto úpravy úplne odlišné. Chránia veci, ktoré sú chránené aj dodnes platným Trestným zákonom. Súvis tu jednoducho je.

    Súhlasím s podpredsedom Húskom, že je dobré, ak si človek dokáže čistiť svedomie alebo konštatovať, že urobil niečo zlé, a usilovať sa nabudúce tomu vyvarovať. Len je zlé, ak niekto niekomu vrazí medzi oči a potom si očistí svedomie a zase mu vrazí medzi oči. Myslím si, že to nie je to správne očisťovanie svedomia. Napokon, súhlasím s tým, že vývoj, ktorý bol v roku 1948 po prijatí zákona na ochranu ľudovodemokratickej republiky, v tejto krajine nenastane, ale jednoducho preto, lebo my vám to neumožníme.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Celá táto diskusia vznikla kvôli tomu, že môj kolega Ivan Šimko tu vyzval jedného z našich kolegov, ktorý je zároveň predkladateľom alebo jeden z predkladateľov tohto návrhu zákona o nemorálnosti protikomunistického režimu a včera hlasoval za novelu Trestného zákona, ináč zákona na ochranu republiky, ktorého predchodca v komunistickom režime napáchal toľko zla.

    Nesúhlasím s tým, pán podpredseda Húska, ani pán profesor Baránik, že neexistuje paralela medzi týmito dvoma zákonmi, alebo nemá to nič spoločné. Tu sedí pred nami jeden alebo dvaja postihnutí, ktorí za tohto režimu trpeli. Môj primár bol odsúdený alebo odsunutý na východné Slovensko preto, že bol proti režimu, atď. Osobne si myslím, že to veľmi súvisí. A ak tu niekto ako pán podpredseda Húska povie, že tu robíme cirkus alebo že tu robíme divadlo, a keď pán profesor Baránik povie, že to nesúvisí, tak prepáčte, páni, ale je mi vás ľúto, že necítite tento súvis.

  • Nemal by som reagovať na faktickú poznámku, ale požiadali ma niektorí kolegovia, lebo zrejme moje vystúpenie nebolo dobre pochopené. Chcel som iba dokumentovať, že aj krajiny, ktoré sú neporovnateľne silnejšie ako Slovensko, neporovnateľne silnejšie organizačne, finančne a ináč, bránia svoje ústavné zriadenie. Neporovnateľne viac si bránia svoju republiku - Spojené štáty a iné krajiny. A chcel som tiež dokumentovať, že dnešná úroveň reálneho výkonu ľudských práv na Slovensku, práv sociálnych, kultúrnych i politických, je vysoko nadštandardná. Také sú sociologické údaje, také sú sociologické fakty. A položenie Slovenska je dnes také, že si nemôže dovoliť v porušovaní ľudských práv ani zlomok toho, čo si môžu dovoliť iné krajiny, od Rakúska cez Nemecko, Francúzsko po USA atď. Všimnime si televízne zábery, všimnime si správy z tlače.

    Ale podľa mňa centrálny problém, ktorý leží na bedrách tohto parlamentu, je to, či dovolíme, aby povedzme moc mafie na Slovensku bola viac než štandardná. Je mnoho krajín, kde vládnu mafie (podľa vyjadrení zodpovedných inštitúcií), a ich moc sa ďalej rozširuje. Je dôležité, aby sme rozhodli, aká bude v masmédiách moc cudzieho kapitálu, aká bude vôbec moc kapitálu na Slovensku, do akej úrovne pôjdeme v transformácii národného majetku na cudzí kapitál. Chceme transformovať polovicu národného majetku na cudzí kapitál, tretinu alebo tri štvrtiny? Koľko národného majetku chceme transformovať na cudzí kapitál? Koľko masmediálnej moci chceme dať cudziemu kapitálu?

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer.

  • Ďakujem. Je zaujímavé, ale tieto KDH-debaty sa vždy zvrhnú kdesi úplne bokom, ale to je váš zámer. A pokiaľ tomu z koalície ktosi naskočí, tak nám treba. Pretože zvádzate tu debatu na čosi úplne iné. Nevyhovorili ste sa k zákonu, ktorý bol včera prijímaný, a teraz cítite mindráky a možnosť to prevetrať.

    Prosím vás pekne, je vinníkom za zločiny spáchané bodnými zbraňami Sandrik Dolné Hámre? Podľa vašej interpretácie áno. Je za stredoveké zločiny upečených ľudí zodpovedná viera, v mene ktorej to robili? Podľa vás áno. Ono to tak nie je. Všetky tieto činy sa diali v konkrétnej atmosfére, v konkrétnej dobe, v konkrétnej situácii. Takže keď pán Šimko tu aplikuje Tunigov proces, vytrhol ho z kontextu a z historického prostredia. Na sovietskych expertov a poradcov NKVD ste trošku zabudli. Bez tých by to nikdy nebolo možné. Takže vráťme sa k meritu veci, vráťme sa k tomu, čo je tu prerokúvané a čo tu uvádzal tak predkladateľ, ako podpredsedníčka vlády Tóthová.

  • Ďakujem. Pán kolega, prihláste sa. Ak viete upozorňovať mňa, buďte taký dobrý a naučte sa už trošku slušnosti.

    Pán poslanec Figeľ, nech sa páči.

  • Milí priatelia, úmysel je menej ako skutok. Včera ste určite mali rôzne úmysly, niektorí veľmi dobré, niektorí rôzne, zostanem v tej polohe, ale včerajšie svetové agentúry, včítane televíznych sietí Euronews alebo CNN, neuvádzali správy o slovensko-maďarskej zmluve, o jej ratifikácii, ale o prijatí Trestného zákona na Slovensku. Toto prekrylo všetky ostatné pozitíva, ktoré by sme radi na Slovensku videli.

    Po druhé: Pán Glinský, krajina a jej sila sa nemeria silou zákonov alebo teritóriom, alebo počtom obyvateľov, ale sa meria kohéziou, silou spoločnosti, mierou demokracie a mierou slobody. Naši ľudia aj dodnes, keď odchádzajú do Ameriky, tak preto, lebo tam sa cítia dobre, slobodne, perspektívne. Nie preto, že sú tam tvrdé zákony.

  • Prejav nesúhlasu v sále.

  • Prosím, nechajte rozprávať pána poslanca.

  • Pochybujem, že by ste mali prehľad o americkej ústave, o amerických zákonoch, ale citujete ich tu každé dva mesiace.

    Chcel by som vám povedať, že čím sú vážnejšie reštriktívne opatrenia, tým je krajina slabšia. Spomeňte si na Sovietsky zväz alebo ČSSR - čím tvrdšie zákony, tým slabšia krajina, padlo to jedna radosť.

    Po tretie: Všetci tu uvádzate analógie - Švédsko, Rakúsko, Nemecko, Francúzsko - celá vláda. Viete, ale keď tie analógie nie sú pravdivé, pani podpredsedníčka, tak týmto klamete nás alebo našich občanov, ale dotýkate sa aj tých štátov, vy ich urážate. A potom sa nedivte, keď sú negatívne reakcie z tých štátov voči Slovensku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Priatelia, pokúsme sa vrátiť späť k rozprave, skončme s faktickými pripomienkami.

    Pán Hofbauer.

  • S radosťou vidím, že ste tiež pozerali televízne spravodajstvo ADR. Pochopiteľne, ak slovenská letecká spoločnosť zavedie novú linku, tak americká alebo nemecká spoločnosť sa o tom ani nezmieni. Keby to lietadlo padlo, tak je o tom zaručene obsiahly komentár. Takí sú novinári všade na svete. Čo s nimi?

  • Pán kolega Figeľ, bodaj by neboli hovorili len o tomto zákone, veď ste ich na to písomne upozornili. Ako inak mohli hovoriť o niečom inom? Nedávno som čítal tvoj článok o návšteve v Londýne, iste si nechválil politiku HZDS. Je to celkom prirodzené, ja to chápem, že každá dobrá gazdiná chváli svoju polievku, nie susedinu, je to celkom normálne.

  • Ale no, pán matematik, veď ma nechaj, nevyskakuj.

  • Samozrejme, kto nerobí proti tomuto štátu nič - a ja k takým ľuďom patrím -, kto neorganizuje nejaké marcové prevraty, kto neustále v zahraničí niečo nekydá na tento štát, rozhodne ten nemôže mať obavu z tohto zákona. To je po prvé.

    Po druhé: Aj predtým, aj teraz v tomto štáte každému treba dokázať úmysel a úmysel sa prejavuje len konaním. Ak sa nejaký úmysel neprejaví v konaní, nikdy sa nikomu nemôže v tomto štáte nič stať, pretože existuje skutočne nezávislá justícia. Každému sa musí úmysel dokázať. Tak je to v tomto štáte. Neviem, prečo si sústavne vymýšľate.

    Ďakujem.

  • Ak dovolíte, naozaj nechcem to predlžovať, ale pretože pán poslanec Figeľ pravdepodobne nedobre počúval správy, dnes ráno v BBC doslova bolo uvedené, že reakcie opozície prepadali do chaotického a neurotického spôsobu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Vážení poslanci, plne rešpektujem tu toľko ráz prezentovaný zmysel tak poslancov KDH, ako aj iných politických strán pre spravodlivosť a žiadosť satisfakcie pre tých, ktorí boli prenasledovaní počas komunistického režimu. Veľmi ma však prekvapuje, že taký istý zmysel pre spravodlivosť a aspoň morálne odškodnenie ste ani jedným-jediným podporným slovom neprejavili, keď sme tu apelovali na vás, aby sme žiadali aspoň ospravedlnenie sa Maďarska za utrpenie Slovákov počas horthyovskej okupácie. Ak 150 tisíc roľníkov odíde zo svojej krajiny, opustí dom, pole, hospodárstvo, majetok a iba s batôžkom utečie pred prenasledovaním, tak to prenasledovanie musí byť naozaj veľké. Je zaujímavé, že toto utrpenie sa vás nedotýka. Nikoho. Ani v najmenšej miere. Iste, z toho sa nedá teraz vytĺcť politický kapitál, tak vás to ani nezaujíma, ani nebolí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán predseda Slobodník.

  • Pán Figeľ tu pripomenul CNN. Pred chvíľou sme sa s ním rozprávali - ten tradičný sobotný dialóg - tam som mu to už povedal. Dnes boli za mnou dve skupiny zahraničných novinárov - pán Green z Newsweeku a dvaja, ktorí sa ani nepredstavili. A obidvaja mi hovorili to isté: Pán Čarnogurský vyhlasuje, že sa tu budú konať procesy. To je metóda očierňovania tohto štátu, pretože pán Čarnogurský je známy politik, to mu nemožno uprieť. Samozrejme, že takéto dezinformácie o procesoch sú lahôdkou pre všetkých nepriateľov Slovenska. Dúfam, že si uvedomí, že bojovať so Slovenskom mimo hraníc územia v demokratickom štáte, kde má k dispozícii tri štvrtiny tlače a polovicu médií, ak rátame súkromné, tak aj 80 % médií - Twist, Fun atď. atď., keď hovoríme len o tých elektronických - je nedôstojné jedného politika, ktorý sa kasá, že Slovensko si nedáme. Je to hanba, pán Čarnogurský.

    Ďakujem.

  • Pán podpredseda Húska, nie je pravda, že BBC ráno takýmto spôsobom hodnotilo zákon, ktorý bol včera prijatý. Ja som počúval ranné spravodajstvo BBC. Hovorilo o tom, že ten zákon je rozporuplný a že opozícia kritizovala tento zákon. To je pravda. Ale už včera večer obletela svet, všetky základné svetové agentúry obletela správa o tomto zákone, kde sa hovorí, že je naozaj veľmi sporný a že obsahuje veľmi subjektívne formulované skutkové podstaty a že možno ho zneužiť. To jednoducho odznelo tak. Myslím si, že preceňujete naše možnosti, aby sme mohli ovplyvniť spravodajstvo veľmi gramotných veľkých spoločností na celom svete. Zrejme asi ten zákon bude zlý. Alebo si myslíte, že jediný, kto na svete má pravdu, je HZDS?

  • Pán poslanec Slobodník, každý Trestný zákon sa prijíma nato, aby na jeho základe a iba na jeho základe súdili ľudí. To je predsa zmyslom Trestného zákona. Tak prečo ste potom prijímali včera novelu Trestného zákona, ak nechcete túto novelu uplatňovať, čiže ak nechcete na základe prijatých ustanovení Trestného zákona súdiť ľudí?

  • O gramotnosti novinárov by som mohla hovoriť dosť. Pohybujem sa v tejto sfére.

  • Smiech v sále.

  • Chcem však pripomenúť práve v tejto súvislosti vysielanie rádia Slobodná Európa, ktorého vysielanie vy určite doceňujete. Komentáre k včerajšiemu prijímaniu základnej slovensko-maďarskej zmluvy presne mapovalo vystúpenia poslancov KDH. Nič viac k tomu nechcem doložiť.

  • Pán Čarnogurský, podľa vašej interpretácie dopravné predpisy sú nato, aby sa udiali dopravné nehody, a lekári sú nato, aby pacienti umierali. Prosím vás, nerobte tu z poslancov hlupákov a skutočne sa vráťme k meritu prerokúvanej veci.

  • Pán Čarnogurský, vari som len zle nepočul? Konečne som pochopil, prečo sa vy na tento zákon pozeráte tak, ako pozeráte. Povedali ste, že zmyslom zákona je súdiť ľudí. Ja som sa učil inak. A myslím si, že každý tu z právnikov sa učil, že zmyslom Trestného zákona je ochraňovať nejaké hodnoty, ako je zdravie, život alebo aj republiku. Ak sa na to takto pozeráme, tak republika si zaslúži ochranu. Aspoň ja to tak vidím. Takže naše diametrálne ponímanie zákona nás zrejme dovádza k takým anomáliám, že sa vzájomne asi nikdy nepochopíme. Nemôžem si pomôcť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Čarnogurský, vy ste sa elegantným oblúkom vyhli odpovedi. Začali ste hovoriť o tom, že nechceme podľa tohto zákona súdiť. Ja som vás obvinil, ak dovolíte, ak také silné slovo použijem, z toho, že nie v zhode s pravdou ste informovali zahraničných novinárov o tomto zákone. A to je čin, ktorý je hodný odsúdenia - morálneho, samozrejme, nie trestného. Ale tomu ste sa vyhli. Rozširujete toto a potom pán Figeľ oznamuje, čo hovorí CNN. Nuž čo hovorí? Nuž hovorí to, čo hovorí pán Čarnogurský vo svete.

  • Smiech v sále.

  • Veľmi nerád, ale musím reagovať kvôli tomu, že pani kolegyňa Zelenayová hovorila o tom, že má svoje skúsenosti s novinármi. Chcel by som len citovať zo Storinu, rozhlasová stanica Slobodná Európa, Aktuality - súvislosti a argumenty 26. 3., 21.10 hod. 8 a pol minúty. Je to na margo toho, že len argumenty poslancov KDH. Podľa predsedu SDĽ Petra Weissa sa Slovenská republika po schválení novely prvej hlavy Trestného zákona dostane do nevýhody pri nastávajúcich rozhovoroch o rozširovaní Európskej únie a NATO proti našim stredoeurópskym susedom...

  • Šum v sále.

  • V tejto relácii boli spomínaní nielen poslanci KDH, ale aj pán podpredseda Augustín Marián Húska, argumenty pána ministra Liščáka a stanovisko pána Gašparoviča. To len kvôli objektivite.

  • Pán poslanec Slobodník, ja to nemusím hovoriť iba zahraničným novinárom, ja to poviem aj vám. Keď bola včera prijatá novela Trestného zákona, budú na jej základe procesy alebo aspoň pokusy o procesy. Preto hovorím, že aspoň pokusy o procesy, lebo poznáme, ako to prebiehalo za komunizmu. Nakoniec ja vďačím tak trochu tomu, že existoval takýto podobný paragraf v komunistickom režime, pretože z väzenia som sa dostal veľmi rýchlo do vlády. Nech mi kolega Duray odpustí, že ho tiež menujem na ilustráciu tohto problému. Kolegu Duraya na Slovensku takmer nikto nepoznal, až kým ho v roku 1982 nezavreli na základe opäť obdobného paragrafu vtedajšieho Trestného zákona. Vtedajšie Československo ho aj tak nebolo schopné odsúdiť, ako ani mňa nebolo schopné odsúdiť, ale stal sa taktiež vďaka svojmu uväzneniu známym, a teraz možno trochu preháňam, tak trochu mu to možno pomohlo k tomu, že je dnes predsedom Együttélés. Ale hovorím, možno trochu preháňam. Čiže uplatňovanie tohto zákona bude závisieť od sily, akú budete schopní na svojej strane vyvinúť. My hovoríme, že vám budeme klásť odpor.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážení poslanci za KDH, neviem, prečo sa tak bojíte tohto Trestného zákona. Však vy ste predsa kresťania, chodíte do kostola, učíte sa tam desatoro prikázaní. Tak neviem, prečo sa bojíte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Pittner. Priatelia, pokoj. Hovorí pán poslanec Pittner.

  • Pán poslanec Garai, vyprovokovali ste ma k odpovedi. Ak sa bojím, bojím sa práve takých ľudí, ako ste vy, pretože ste tu minule stáli na chodbe, a keď prechádzali okolo predstavitelia konfederácie, tak ste povedali: "Títo starí prťovia si to aj tak na 99 % zaslúžili." Takýchto ľudí sa bojím.

  • Pán Benčík. S faktickou poznámkou pán poslanec Garai.

  • Pán kolega Pittner, toto si vyprosím, lebo to sú absurdne demagogické prehlasovania, vyhlasovania. Ale ja by som to nazval trošičku inak, keď už hovoríte o tej demokracii. V prvom rade sa ju treba učiť. To po prvé.

    Po druhé - k slovám, ktoré tu odznievajú z vašich úst - ja poznám aj takých generálov, ktorí neboli ani na vojne a boli ministrami spravodlivosti.

    Po tretie - tí, ktorí toto o mne tvrdia, že som niečo také povedal, sú obyčajní klamári. Povedal som, že možno boli právom súdení. Ja som bol dieťa, nemôžem posudzovať, či to bolo spravodlivé súdenie, alebo nie. A dnes nech nikto odo mňa ani nežiada, aby som za takýto zákon hlasoval.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani podpredsedníčka, milé kolegyne, vážení kolegovia,

    v súvislosti s návrhom nového znenia § 4, ktorý podporila pani podpredsedníčka a tiež sa zaň prihovoril aj pán podpredseda Húska, mi dovoľte dve stručné poznámky, ktoré vychádzajú z abecedy teórie Trestného práva.

    Po prvé: Základným pravidlom časovej pôsobnosti Trestného zákona je, že trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v dobe, keď bol trestný čin spáchaný. Odkazujem na článok 50 ods. 6 ústavy, na článok 11 deklarácie, článok 7 Európskeho dohovoru a článok 15 paktu. Výnimkou z tohto pravidla je, že sa uprednostňuje nový zákon, len ak je pre páchateľa priaznivejší. Platný Trestný zákon, § 16 ods. 1 zakotvuje zákaz retroaktivity, t. j. spätnej pôsobnosti (ak by tomu niekto nerozumel) Trestného zákona a je odôvodnený požiadavkou právnej istoty. Občan, ktorý koná v medziach zákona, má mať istotu, že nebude za svoje činy postihnutý, aj keď zákonodarca neskôr uzná, že tieto činy sú trestuhodné.

    Po druhé: Zákaz spätnej pôsobnosti sa týka všetkých podmienok trestnej zodpovednosti a ukladania trestu. K podmienkam trestnej zodpovednosti - a to práve odporúčam do pozornosti autorom tohto doplnku - patrí aj podmienka zániku trestnosti. Zánik trestnosti je u nás v platnom Trestnom zákone vyjadrený zánikom nebezpečnosti činu pre spoločnosť (§ 65), účinná ľútosť (§ 66) - a teraz tu trochu postojím, aby sme si všimli - aj premlčanie trestného stíhania (§ 67). Nemám k tomu čo dodať. Len sa divím, že niekto ešte napriek tomu môže tvrdiť, že pozmenený návrh nie je retroaktívny.

    Poslanci klubu Spoločná voľba nemajú dôvod meniť svoje zamietavé stanovisko k tomuto návrhu zákona.

    Ďakujem, že ste ma vypočuli.

  • Pán poslanec Weiss. Pripraví sa pán poslanec Tarnóczy.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    skutočnosť, že vláda prostredníctvom pána prezidenta vrátila zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 2. februára 1996 o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky, je potvrdením správnosti právnych a politických argumentov, ktoré v rozprave uplatnili poslanci za Stranu demokratickej ľavice. Len nechápem politickú schizofréniu predstaviteľov Hnutia za demokratické Slovensko, ktorí ako členovia politického grémia HZDS najprv vyhlásili, že vítajú schválenie tohto zákona, a o pár dní ako členovia vlády Slovenskej republiky prijali uznesenie o vrátení zákona s odôvodnením, že je právne a politicky zlý.

    Politickou schizofréniou je aj hlasovanie bývalých členov bývalej Komunistickej strany Slovenska z HZDS a Slovenskej národnej strany za tento zákon. Určite to nie je svedectvom ani politickej, ani občianskej a ľudskej morálky. Môj názor je, že aj po akceptovaní pripomienok vlády a vypustení § 4 a § 6 tohto zákona zostane tento zákon z politického a právneho hľadiska nedobrý. Zaváňa z neho stále princíp kolektívnej viny.

    Obdobie po roku 1948 tento zákon hodnotí nediferencovane, paušálne, ako by sa na Slovensku po roku 1948 nepretržite iba popravovalo, vraždilo a žalárovalo. Akoby päťdesiate roky bolo možné hodnotiť rovnako ako rok 1968, ako keby nebol rozdiel napríklad medzi šesťdesiatymi a sedemdesiatymi rokmi, alebo medzi sedemdesiatymi a druhou polovicou osemdesiatych rokov, akoby sa v tejto krajine nič nevybudovalo, ako keby nedošlo k veľkému kultúrnemu povzneseniu národa, ako keby sa nevychovali dve generácie inteligencie, ktoré dokázali vybudovať Gabčíkovo, založiť od základu nové vedecké smery, úspešne šíriť slovenské umenie vo svete.

    Dosť ťažko pochopiť, že tí, ktorí dnes s takým nadšením a nekontrolovateľne privatizujú slovenské podniky, odsúhlasili text v zákone, že od roku 1948 do roku 1989 sa konala devastácia hospodárstva. Režim sa vyhlasuje za protiprávny a jeho predstavitelia sú dodnes právoplatnými signatármi napríklad Helsinskej konferencie.

    Tento zákon nemôže plniť proklamovanú úlohu vyrovnať sa so zločinmi a porušovaním ľudských práv za bývalého režimu, pretože zodpovednosť hádže iba na jednu menšinovú skupinu spoločnosti. Akoby tí, čo neboli v Komunistickej strane Slovenska, nechodili voliť kandidátov Národného frontu každých 5 rokov, nezúčastňovali sa na prvomájových manifestáciách, nerobili na vysokých školách skúšky z marxizmu. Nemuseli to robiť.

    Nie je možné tento zákon, podľa mňa, podporiť aj preto, že sa vlastne týmto zákonom vraciame k metóde z bývalého režimu. Tu sa predpisuje dokonca silou práva všetkým občanom Slovenskej republiky bez rozdielu, čo si majú - a vlastne jednotne - myslieť o svojej vlastnej minulosti aj o individuálne prežitých 40 rokoch svojho života. Aj vďaka tomu tento zákon nepriniesol riešenie, po ktorom sa volalo, ale priniesol do spoločnosti iba novú deliacu čiaru.

    Zločiny, dámy a páni, ktoré sa stali, nemožno ospravedlniť. Strana demokratickej ľavice viackrát rôznou formou vyslovila ľútosť nad týmito zločinmi a vyjadrila aj skutkami politickú vôľu, aby nikdy nedošlo k návratu takých pomerov, ktoré umožňujú také zločiny. Zákony o súdnych a mimosúdnych rehabilitáciách a ďalšie normy sú dôkazom, že naša republika sa usiluje zmierniť krivdy a dať aj morálnu satisfakciu ľuďom, ktorí boli perzekuovaní.

    Práve preto, že nemožno vrátiť späť stratené životy a kompenzovať úplne ľudské utrpenie najmä z päťdesiatych rokov, pokladám za vhodnejšie vyrovnanie sa s komunistickým režimom, než je tento predložený zákon, taký postup tohto parlamentu, ktorý zabráni tomu, aby sa do nášho života znovu vrátili právne normy, ktoré otvorili cestu k politickej svojvôli a beztrestnosti mocných. Preto všetci poslanci Strany demokratickej ľavice boli včera proti novele Trestného zákona. Je totiž návratom k starorežimovému Trestnému zákonu. Svojimi gumovými paragrafmi umožňuje obmedzovať slobodu prejavu, zhromažďovania a rozširovania informácií.

    Kolegyne a kolegovia, som presvedčený, že byť proti takejto novele Trestného zákona je hodnovernejšie vyrovnanie sa s minulosťou ako hlasovať za tento prezidentom vrátený, veľmi rozporuplný a právne a politicky nedobre pripravený zákon. V každom prípade to aspoň nie je prejav schizofrénie.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Faktická poznámka - pani Aibeková. Zapnite mikrofón pani Aibekovej.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Moja poznámka bude naozaj iba veľmi krátka. Veľmi ma mrzí, že pán poslanec Weiss povedal vo svojom vystúpení aj jednu vetu, že sa veľmi diví tým poslancom z HZDS a SNS, ktorí boli členmi komunistickej strany a hlasovali za tento zákon. Mrzí ma, že vidí iba do stredu a za seba a že nevidí na druhú stranu spektra politických strán, ktoré sú zastúpené v parlamente, pretože aj tam sú bývalí členovia komunistickej strany a hlasovali za tento zákon. V záujme spravodlivosti a objektívnosti by som vás prosila, aby ste svoje vystúpenie opravili.

    Ďakujem.

  • Teraz ja. Dal som si slovo, aby ste ma nekritizovali. Som jeden z mála tých, ktorí, keď treba, v tomto parlamente povedia otvorene, že som v strane bol. Nehovorím to prvýkrát. Súhlasím s mnohými myšlienkami, ktoré pán Weiss vo svojom vystúpení povedal. Súhlasím s ním.

    Áno, je veľký rozdiel medzi päťdesiatymi, sedemdesiatymi a osemdesiatymi rokmi, ale obhajovať päťdesiate roky, myslím si, je, ako keby sme obhajovali fašizmus. A práve ako bývalý člen strany si myslím, že je našou morálnou povinnosťou nejakým spôsobom dokázať, že za päťdesiate roky nemôžem ja, ani pán Weiss, ani pán Ftáčnik. Práve preto treba toto obdobie jednoducho odsúdiť.

    Pán kolega Weiss použil výraz, áno, aj v tejto spoločnosti sa v minulosti robili skúšky z marxizmu, ktoré hociktorí predstavitelia z KDH robiť nemuseli. Nemyslím to teraz v zlom. Samozrejme, nemuseli, keď ste chodili na vysokú školu, kto z vás robil skúšky z marxizmu, ste ich nemuseli robiť.

  • Hlasy v sále.

  • Pán Weiss povedal, že ste nemuseli. Iste, boli by ste však vyrazení zo školy. Je to pravda, tak som to myslel.

    Pán Weiss včera vystupoval k Trestnému zákonu. Kritizoval tento zákon a použil aj termín "totalitný" atď. Na obhajobu tých ľudí, ktorí robili skúšky z marxizmu a ktoré akože nemuseli robiť - pán Weiss, včera ste sa bili do pŕs, aké budete mať presvedčenie. Vy ako pracovník významnej vedeckej inštitúcie i v roku 1986 ste mohli otvorene povedať, že vtedajší Trestný zákon je taký a taký, nedobrý, nehumánny, je totalitný. Tiež sme všetci držali hubu a krok, pretože sme sa báli. Povedzme si to, preboha, otvorene.

    Ďakujem.

  • Vážená pani kolegyňa Aibeková, samozrejme, dobre viem, že v tomto parlamente je nás tuším 92, ktorí sme boli v osemdesiatych rokoch členmi bývalej Komunistickej strany Slovenska alebo v rôznych obdobiach bývalého režimu. Máte pravdu. Ja som myslel predovšetkým na to, že tento návrh zákona vlastne predkladajú poslanci z vládnej koalície. Rád s vami súhlasím, áno, vlastne takmer vo všetkých poslaneckých kluboch sú ľudia, ktorí boli kedysi členmi bývalej Komunistickej strany Slovenska. Tu ide predovšetkým o to, kto ako hlboko aj svetonázorovo, aj filozoficky, aj morálne premyslel všetko, čo sa za bývalého režimu dialo.

    Viete, aj ja som si napríklad musel poriadne zalistovať vo svojom svedomí a musel som urobiť sám so sebou veľmi veľké operácie, ale po tých šiestich rokoch Strana demokratickej ľavice bude prijatá do Socialistickej Internacionály, pretože je to dôsledok určitého programu a je to aj dôsledok toho, že nikdy za tých 6 rokov sme nevzbudili pochybnosť, že by sme sa mohli nejakým spôsobom usilovať vracať veci späť. Nikdy sme nedali zámienku a nikdy ju nedáme, aby sa spochybňovali demokratické princípy, ani slovom, ani konkrétnymi činmi. A preto sme kládli taký dôkaz i na to, aby včera tá novela Trestného zákona neprešla, pretože je v rozpore s tou politickou filozofiou a svetonázorom, ku ktorému sme sa museli veľmi ťažko a tvrdo prepracovať.

  • Ďakujem pekne za slovo. Mám niekoľko poznámok, vopred nepripravených, k pánu poslancovi Weissovi.

    Spomínali ste, že ešte stále akosi cítiť kolektívnu vinu, tak vám pripomeniem, že v § 7 sa hovorí: "Zodpovednosť a spoluzodpovednosť na spáchaných činoch je založená na zásade individuálnej zodpovednosti tých, ktorí sa trestných činov dopustili." Nevidím teda v tomto kolektívnu vinu. Ďalej ste povedali, že nečlenovia strany volili, chodili na 1. mája, robili skúšky z marxizmu-leninizmu. Ja som tiež nebol členom strany, ale veľmi si vyprosujem, aby ja som mal rovnakú vinu ako napríklad predseda CZV, kde som študoval alebo pracoval, prípadne krajský tajomník KSS a vyšší funkcionári KSČ. Moja vina a moja spoluzodpovednosť je oveľa- -oveľa menšia ako tých, ktorých som spomínal. Tak prosím vás, nedávajte znamienko rovnosti, že aj tí ostatní sa na tom spolupodieľali.

    Hovorili ste, že sa mnoho vybudovalo, vyrástli dve generácie. Samozrejme, ale už v minulých diskusiách tu niekto pripomenul argument, že mnoho sa vybudovalo, že aj za panovania NSD v Nemecku sa tiež veľmi mnoho vybudovalo. Väčšina diaľnic pochádza z tých čias a tiež tam vyrástli nejaké generácie Nemcov. Takže tento argument tiež neobstojí.

    Hovorili ste o schizofrénii bývalých členov KSS, ktorí sú teraz ochotní hlasovať za tento zákon. Nevidím v tom vôbec žiadnu schizofréniu, pretože medzi členmi KSS sú, samozrejme, ľudia, ktorí v tých časoch tiež trpeli. Celkom obyčajní ľudia, niektorí členovia strany trpeli. Minule som spomínal Clementisa, ktorý bol dokonca obesený. Nebol jediný. Ďalej v KSS bolo veľmi mnoho ľudí, obyčajných, radových, ktorí mali veľmi ďaleko k riadeniu politiky, k tomu, aké mechanizmy sa vtedy používali. Boli to celkom obyčajní, normálni ľudia, ktorí jednoducho chceli mať zabezpečený lepší pracovný postup alebo boli ambicióznejší, chceli uplatniť svoje ambície. Viem veľmi dobre, mal som mnohých priateľov medzi členmi strany, boli veľmi ďaleko od toho, aby verili alebo pomáhali tej ideológii. A neviem prečo by takí ľudia mali cítiť teraz nejakú schizofréniu. Jednoducho boli tam nie z ideologických, nie z podobných dôvodov, boli tam preto, lebo chceli byť vedúcimi dačoho, alebo chceli mať o niečo lepší, ľahší život. Takýchto ľudí úplne chápem, že sú schopní sa od tohto dištancovať.

    Ďalej ste hovorili, že je rozdiel medzi päťdesiatymi, sedemdesiatymi a osemdesiatymi rokmi. Samozrejme, že ten rozdiel je, ale to neznamená, že päťdesiate roky neexistovali, tie jednoducho boli.

    Hovorili ste o tom, že sa SDĽ vyrovnala s touto minulosťou. Súhlasím, že súčasná politika dáva najavo, že ste sa s tým vyrovnali. Ale o to viac sa vám divím, že nie ste schopní sa od tohto zákona dištancovať, pretože medzi vami tiež iste väčšina alebo poviem všetci, sú takí, ktorí sa nepodieľali na tých veciach, o ktorých hovoríme, o ktorých hovorí tento zákon. Na vašom mieste by som považoval za veľmi opodstatnené sa od tohto dištancovať.

  • Chcem poďakovať pánu poslancovi Benčíkovi, že tak inteligentne zhodil našu prácu alebo snahu o spriechodnenie návrhu zákona aj pre SDĽ. Poučil nás o všeobecných podmienkach zániku trestnosti, tie ovládame, ale nie celkom presne citoval. My sme sa opreli nie o § 67, ale 67a Trestného zákona. A trestné činy proti ľudskosti nie sú premlčateľné, takže sme spresnili nepremlčateľnosť a myslím, že je v súlade s teóriou trestného práva.

    Pánu Weissovi chcem povedať, že keď som ho minule videl, ako sa klaňal istému pánovi z Európskeho parlamentu, zo Socialistickej Internacionály, vôbec nepochybujem o tom, že sa tam dostane, len mi to trochu pripomínalo zašlé časy, keď sa istí funkcionári alebo štátnici bývalej Československej republiky poklonkovali istým funkcionárom z Moskvy. O to ja nestojím, pretože chcem žiť v slobodnom štáte, a nie zase v nejakom vazalskom štáte, v slobodnom a suverénnom, pán Weiss.

    Páni poslanci, myslím si, že ste nejako slabo obhájili to svoje alibi, aby ste nemuseli hlasovať za zákon, ale oveľa jednoduchšie bolo odísť preč a nehovoriť vôbec.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Ja by som sa chcela veľmi poďakovať pánu poslancovi Rosivalovi za tie slová, ktoré povedal, lebo si myslím, že to bolo jedno z mála vystúpení teraz, k tejto téme, ktoré hovorí o merite veci. Zo začiatku, keď som počúvala, ako sme hovorili o úplne inom zákone a robilo nám dobre, že ho porovnávame a už dopredu strašíme, bolo vidieť, že práve tí, ktorí nás idú obviňovať z toho, že chceme trestať za úmysel, používajú tento úmysel ako svoju zbraň.

    Chcela by som pri tejto príležitosti pripomenúť, iste viacerí poslanci dostali zoznam osôb, alebo len časť tých osôb, ktorí boli zabití, a bolo to, myslím, pri príležitosti výberu na pomník obetiam tohto teroru. Neviem, či ste si ho prečítali, ale myslím si, že každý slušný človek, keď vidí, koľko ľudí skončilo na elektrických drôtoch, že nepriateľom tohto režimu bolo aj deväťročné dieťa, ktoré bolo zastrelené na hranici, musí vedieť, že týmto ľuďom sa treba ospravedlniť.

    Myslím si, že tento zákon nemá byť použitý proti ľuďom, ktorí chodili do práce, slušne vykonávali svoju prácu a možno v mene určitej idey sa skutočne aj zapájali do nejakého spôsobu zveľaďovania svojej obce alebo budovania, alebo na svojom pracovisku. Tento zákon je namierený práve proti tým, ktorí úplne nezmyselne mučili a vraždili ľudí.

  • Ďakujem za slovo. Chcel by som pánu poslancovi Weissovi povedať, že pokiaľ ide o mnohé z toho, čo vravel, s mnohými časťami z toho, čo vravel, súhlasím. Dokonca si myslím, že nielen preto, že to hovorí. Viem o tom, že keď bol vedeckým tajomníkom na Ústave marxizmu-leninizmu, že bol jeden z mála, ktorý sa usiloval vtedy prebiehajúcu snahu o reformu režimu tiež podporiť. A viem, že dokonca riskoval. To je jedna strana veci. Viem aj to, že SDĽ sa úprimne snaží, aspoň tak ako ich počúvam od roku 1989 doteraz, o transformáciu na stranu demokratickú a želám im, aby sa im to podarilo. Ale nemôžem súhlasiť, pán poslanec Weiss, s takým spôsobom hodnotenia predchádzajúceho systému, ako ste to tu predviedli. Áno, päťdesiate, šesťdesiate, sedemdesiate a osemdesiate roky vskutku boli rozdielne, ale len čo do formy, čo do spôsobu, nie čo do podstaty.

    V osemdesiatych rokoch, keď dovolíte, poviem azda až emotívne, ten systém bol práve taký zločinný, práve taký neľudský ako v rokoch päťdesiatych, šešťdesiatych a sedemdesiatych. Veď koho ten systém moril? Už nie ani natoľko nestranníkov. Ale čo ten systém robil napríklad s jedným z najväčších ľudí, ktorých vaša strana v tom čase mala, s Dubčekom? Čo ten systém robil s vylúčenými straníkmi, ktorí mali limity platov, cez ktoré nesmeli prekročiť vo svojom zamestnaní svoje príjmy? Čo ten systém robil s ich deťmi, ak išlo o vylúčených straníkov, ktorí chceli svoje deti dostať do škôl a nemohli ich dostať do škôl? Ten systém bol jednoducho neživotný a neľudský od samého začiatku až do konca. Len toľko som chcel k tomu povedať.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Garai.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, dávam procedurálny návrh na ukončenie rozpravy vzhľadom na to, že dva kluby požiadali o polhodinovú prestávku, a keď si pozrieme čas, myslím, že čas je pre každého vzácny. Preto žiadam, aby ste dali o tom hlasovať.

  • Je to návrh, nehnevajte sa, musím dať o ňom hlasovať bez rozpravy, ale neodporúčam tento návrh prijať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 52 poslancov. Za návrh hlasovalo 16 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Keďže v podstate nie sme uznášaniaschopní a nemôžeme rozhodovať, budeme pokračovať v rozprave. Nech sa páči, pán poslanec Glinský.

  • Ďakujem. Dovolím si byť teraz chvíľu obhajcom minulého, dnes nami odsudzovaného obdobia, keďže v minulosti som bol ostrým kritikom. Dnes však neexistuje žiadne médium, teda významné médium, žiadny denník, žiadna rozhlasová stanica, ktorá by to obdobie obhajovala, na rozdiel od minulosti, keď sme mnohí mali možnosť intenzívne, vrátane mňa, počúvať Hlas Ameriky, Slobodnú Európu atď. Prečo sa k socializmu, teda ku komunizmu, ako to dnes nazývame, hlásili chartisti, ktorí neustále odmietali obviňovanie, že sú proti socializmu, vraj iba žiadajú dôsledné dodržiavanie zákonov socialistického zriadenia? Prečo sa neustále hlásili k myšlienke budovania socializmu naši biskupi a podobne? Od päťdesiatych rokov, cez šesťdesiate a sedemdesiate roky až do roku 1989 Václav Havel 17. decembra po obvinení, že chce obnoviť kapitalizmus, vystúpil v televízii asi takto: "Je to lož, jak se záhy přesvědčíte, protože tady budou vycházet moje knihy." Vtedy sa totiž podľa prieskumov iba 3,5 % ľudí hlásilo ku kapitalizmu. Skoro, ako vieme, sa lož stala pravdou.

    Chcem pripomenúť, prečo takto bolo povedzme na prelome štyridsiatych a päťdesiatych rokov. Napríklad Holanďania, málokto o tom vie, spôsobili v Indonézii smrť stotisíc ľudí, do šesťdesiatych rokov pokračovali národnooslobodzovacie boje, dekolonizácia. V šesťdesiatych rokoch - pripomeňme si Francúzsko - milión mŕtvych v Alžírsku, pripomeňme si máj vo Francúzsku, mŕtvi študenti v USA v boji proti rasovej segregácii, Ku-Klux-Klan atď. V televízii boli permanentne zábery ranených a mŕtvych na uliciach kapitálu. Nuž ľudia porovnávali.

  • Ďakujem, už končím. Nebudem rozvíjať ďalšie argumentácie.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážení priatelia, nebývam častým účastníkom faktických poznámok, ale to, čo sa tu povedalo v sérii faktických poznámok, ma oslovilo, a dovoľte mi povedať niekoľko myšlienok v rozsahu faktickej poznámky.

    Prosím, aby ste nás neobviňovali z toho, že sa snažíme obhájiť neobhájiteľné. To, čo sme sa snažili povedať, a to, čo hovoríme, je to, že je tu skupina ľudí, ktorá si myslí, že tých štyridsať rokov sa nedá nazvať len dobou temna, že tu ľudia žili celkom normálne, že majú jednoducho svoju normálnu existenciu a pozerajú sa na to aj inými očami, svojimi vlastnými, ľudskými. Toto je jeden náš pohľad.

    Ak hovoríme, že zákon nie, teda nechceme zaň hlasovať, robíme to aj preto, že si myslíme, že s takýmto obdobím sa nedá vyrovnať zákonom, že zákonom nemožno niečo ľuďom predpísať. Ak sa opýtate, čo navrhujete, sme za to, aby sa premyslelo a pripravilo vyhlásenie, ktorým vyhlásime náš pohľad na veci, ktorý nebude predpisovať. Bude to náš názor, tých 150 ľudí, ktorí tu sedíme a ktorí by sme sa na tom mohli nejakým spôsobom podieľať. To znamená, že povieme, čo si o tom období myslíme, a umiestnime, tak ako to navrhla pani poslankyňa Gbúrová, pamätnú tabuľu na vchod tohto parlamentu, aby nielen my, ktorí si to pamätáme, ale aj naše deti, ktoré si už nepamätajú nič a ktoré budú klásť zvedavé otázky, keď tú tabuľu uvidia, čo to vlastne znamená, čo sa za tým skrýva. Toto je možno odpoveď, ako sa vyrovnať s obdobím, o ktorom tu teraz hovoríme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pani Gbúrová.

  • Ak dovolíte, vážená ctená snemovňa, chcela by som povedať len veľmi stručne jednu poznámku. Súhlasím s tým, čo povedal pán Rosival, ale dodala by som ešte jednu myšlienku, ktorá odkrýva aj iný uhol pohľadu na tento problém. Jeden môj veľmi dobrý priateľ, nech mi odpustí, že ho spomeniem na pôde Národnej rady, pán Stanislav Rakús, ktorý nikdy nebol členom Komunistickej strany Československa, v istej súvislosti povedal, že sa cíti spoluzodpovedný za minulý režim, pretože mlčal, využíval výhody minulého režimu, študoval, prednášal. Povedal veľmi zaujímavú vetu, ktorá znela v tom zmysle, že podľa neho treba odsúdiť nie jednoduchých členov komunistickej strany, ale tých ľudí, ktorí robili v minulom režime nadprácu. Všetci veľmi dobre vieme, o čo ide, keď toto slovo povieme. Vieme aj, o aké organizácie, resp. aké úrovne riadenia ide, keď sa toto slovo vypovie. Ale, bohužiaľ, práve títo ľudia ostanú vždy v dejinách neznámi a nepotrestaní. Preto je akýkoľvek zákon v tejto rovine sporný a určite vždy zložitý a neobjektívny.

  • Ďakujem. Pán poslanec Weiss, nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    keď už som bol oslovený, dovoľte mi pár poznámok. Tento zákon sme nikdy nechápali ako zákon, ktorý je namierený proti Strane demokratickej ľavice. Tu skôr ide o vytváranie atmosféry, že kto nesúhlasí s týmto spôsobom vyrovnania sa s minulosťou, ten obhajuje zločiny z päťdesiatych rokov. Takéto uvažovanie jednoducho odmietam. A napokon, čo sa týka toho ospravedlnenia sa, ja som patril k tým, ktorí sa ešte v decembri 1989 verejne ospravedlnili za to, čo sa za bývalého režimu udialo. S čím nemôžem súhlasiť, je to, že s minulosťou, s tým, ako fungoval bývalý režim, sa vyrovnávame tak, že prijmeme takýto zákon a všetko bude v poriadku. Pán Rosival, ja nehovorím, že na tom, čo sa stalo, mali radoví občania Československej socialistickej republiky rovnakú vinu, ako členovia a funkcionári bývalej Komunistickej strany Slovenska. Ale bolo by veľmi lacné, keby sme sa s tým, čo sa tu dialo štyridsať rokov a napríklad aj v osemdesiatych rokoch, vyrovnali iba tak, že prstom ukážeme na 500 tisíc ľudí - vy ste vinní a my ostatní nič, my sme sa na to iba pozerali. Totiž prehodnotenie toho, ako sme žili, je zmyslom vyrovnania sa s minulosťou.

    Mrzí ma, že tak ľahko ste tu ospravedlnili tých ľudí, ktorí boli v bývalej Komunistickej strane Slovenska iba preto, že, bohužiaľ, to tak fungovalo, že to bol predpoklad ich pracovnej, verejnej a inej kariéry. Mne sú oveľa sympatickejší tí, ktorí v nej boli z nejakého presvedčenia, hoci život kruto ukázal, že to bolo falošné presvedčenie. Nám ide predovšetkým o tých, ktorí sa usilovali normálne pracovať, statočne žiť. Viete, ak budeme tolerovať a vlastne to brať ako ospravedlnenie, že niekto bol pár rokov v komunistickej strane, aby bol pri moci, a hneď ako sa zrútil režim, už bol vo VPN, aby bol znovu pri moci, a potom keď došlo k ďalšiemu prevratu, znovu bol v nejakej vládnucej strane, aby bol pri výhodách, tak sa nevyrovnáme s fungovaním bývalého režimu.

  • Ja som prečítal všetko, čo sa udialo, čo bolo možné prečítať o zločinoch stalinizmu. A prosím vás, nepodsúvajte nám to, že keď nebudeme hlasovať za túto podobu zákona, ktorú nepokladáme za vhodnú...

  • ...že sa nechceme vyrovnať so zločinmi, ktoré sa v minulosti spáchali. Tieto zločiny odsudzujeme a budeme odsudzovať. Aj preto sme nehlasovali za Trestný zákon.

  • Koniec, pán kolega. Ďakujem. Nech sa páči, pán Tarnóczy.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani podpredsedníčka vlády, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia,

    v prvom rade by som chcel povedať za predkladateľa, že sme sa plne stotožnili s úpravou § 4 a § 6 predkladaného návrhu zákona. V dobrej vôli, že ľudský pokrok vo všetkých oblastiach napreduje spolu, predkladám zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému. V tejto viere som presvedčený, že občania v tejto krajine ako memento tento zákon potrebujú. Učíme sa demokracii a vidieť to za tieto dva dni viac, ako si myslíme. Pri jednom zákone, bohužiaľ, chcete vyriešiť všetky problémy vznikajúcej demokracie. To pravdepodobne nejde.

    Neviem, či v záujme svojej politickej hrivny, alebo pre iný motív, ale zmiešali sme všetko, čo sa nedalo. Nedá sa to vyriešiť. Určite zato sme aj v iných politických skupinách, združeniach a stranách, že máme iný názor na to, ako si vybudujeme naše Slovensko. Predpokladám, že všetkým nám o to ide. To, že sme v opozícii alebo v koalícii, alebo v niektorej strane, má povedať len toľko, že vieme iný recept, alebo veríme, že náš recept je lepší.

    Chcem sa vrátiť k tomu, čo som o tomto zákone povedal ako predkladateľ, keď som ho prvýkrát predkladal, a to, že tento návrh zákona nepatrí do kategórie sankčných, ale do kategórie etických noriem a podľa noriem európskej, teda kresťanskej civilizácie máme posúdiť a, verím, aj prijať predložený návrh zákona. Ťažko sa mi počúvalo v niektorých vystúpeniach apel na morálku a na to, kto a z akého zoskupenia tento zákon predkladá.

    Ja som zdvihol ruku, pán Šimko, možno ste si to všimli. Budem robiť tak, ako mi svedomie káže, a aj som to tak urobil, ale neurobil som to preto, aby som sa niekomu zapáčil. Urobil som to preto, že som presvedčený, že som urobil správne. O morálke by mali hovoriť ľudia, ktorí to nejako dokázali, že ju majú.

    Vážim si, pán Weiss, ako ste sa zachovali v posledných rokoch minulého režimu. Tvrdím, že ste urobili viac preto, aby sa ten systém zrútil, ako mnohí, ktorí chcú mať zásluhy na protikomunistickom odboji. Ale nie je možné len pardónom ospravedlniť túto dobu. A hovoriť o tom, že sme robili aj dobre, iste, ale čo, keď sa nájde obžalobca, ktorý povie, že vás chceme súdiť za to, že meškáme 50 rokov oproti tým za Dunajom. A to bolo v sedemdesiatych aj osemdesiatych rokoch. To je len otázka videnia vecí. Ono je to aj dnes pravda, ale to bremeno, ten skarabeus niečo gúľa pred sebou.

    Chcel by som vás poprosiť, aby sme tak, ako som to povedal, nespájali všetko, čo nás bolí, a všetko, o čom si myslíme, že nás rozdeľuje, ak sme ľudia, ktorí pochopili dôvod, prečo sme to sľúbili mŕtvym, tak to zatlačíme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej vystúpi pán poslanec Brňák. Pripraví sa pán Čarnogurský.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, pani poslankyne a páni poslanci,

    na úvod vari jednu krátku poznámku. Pán poslanec Šimko, váš apel na mňa sa míňa účinku. Mnou vnímané vaše morálne a osobnostné kritériá nie sú pre mňa morálnym ani iným imperatívom, aby som čo i len zvažoval váš návrh. Ak by som prijal vašu konštrukciu uvažovania, pýtam sa vás, prečo sa usilujete o moc na Slovensku, či už ležiacu na ceste, alebo prostredníctvom volieb, ak ste boli proti zvrchovanosti Slovenskej republiky, ak ste boli proti Ústave Slovenskej republiky, ak ste boli proti samostatnému Slovenskému štátu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, viacerí predrečníci, ktorí kritizovali, kritizujú a zrejme aj budú kritizovať schválenú novelu Trestného zákona, celkom prirodzene opreli svoje tvrdenia o predchádzajúci komunistický režim. Takto podopretá kritika má svoju šťavu a lepšie sa prijme v okolitom demokratickom svete, v ktorom niektoré krajiny majú dokonca prísnejšie trestné zákonodarstvo vo vzťahu k ochrane republiky, než aké sa prijalo u nás. Napríklad pán poslanec Šimko včera, ale i dnes nonšalantne a celkom účelne preskočil schválenie oveľa prísnejšieho zákona o ochrane republiky v parlamente prvej Československej republiky v marci roku 1923, aby sa dostal tam, kde kritika má svoj zmysel - do doby temna, do doby komunizmu.

    Spojitosť terajšej Slovenskej republiky s obdobím komunizmu aj v súvislosti s novelou Trestného zákona sa lepšie predá ako spojitosť Slovenskej republiky s Francúzskom, Švédskom, Rakúskom, Nemeckom či Švajčiarskom alebo s prvou Československou republikou, ktorá bola v čase schvaľovania zákona na ochranu republiky pevne etablovanou demokratickou štruktúrou v Európe, a to aj napriek tomuto zákonu. Alebo aj pre tento zákon?

    Atmosféra z roku 1923 v parlamente Československej republiky je veľmi podobná tej včerajšej, keď opozícia ako taká unisono, a podotýkam, veľmi radikálne presadzovala svoju predstavu demokracie. Nebudem vás teraz zaťažovať tým, čo kto vtedy povedal v parlamente, pretože argumenty za túto novelu Trestného zákona a proti nej sú veľmi zaujímavé a všeobecne takmer totožné s tými, ktoré v tom čase odzneli. Dávam vám do láskavej pozornosti aj toto čítanie, ktoré sa nachádza tiež v našej čitárni. Ak môžem, dávam do pozornosti najmä vystúpenia poslancov Dr. Kramára, Dr. Meissnera a podpredsedu vlády a ministra vnútra Malypetra.

    Pani poslankyne, páni poslanci, dovolím si v tejto súvislosti aj krátko reagovať na vystúpenia poslancov, predovšetkým KDH, ktorí už dlhší čas bubnujú na obranu demokracie. Podľa vzoru poslancov z KDH nebudem hovoriť ani tak o schválenej novele Trestného zákona, ani o teraz predloženom návrhu, ale skôr o bubnoch a dymových signáloch, ktoré KDH vysiela už dlhší čas. Je overené praxou, že existuje typ ľudí, resp. organizácií, ktoré hovoria a konajú presne naopak ako je realita a pravda. Táto skupina je významná tým, že pomerne s istotou, možno na 90 % urobí veci presne opačné a nemožno sa potom pomýliť, resp. lámať si hlavu hľadaním správneho záveru.

    Pre mňa je takouto skupinou KDH, ktoré v zásadných otázkach týkajúcich sa tejto spoločnosti doteraz vždy strelilo capa. Bolo to spájanie národno-emancipačného zápasu Slovákov s juhoslovanskou krvavou cestou, ďalej vyhliadky pána Čarnogurského o hviezdičke a stoličke, ktoré sa dnes nehodia ani na rozprávku. Potom sú to vyjadrenia pána Čarnogurského a celého KDH o akte primitivizmu v súvislosti s prijatím Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky a, samozrejme, hlasovanie proti tomuto textu. Potom to je postoj KDH k Ústave Slovenskej republiky, k zákonu o štátnom jazyku, potom je to akt štátnickej múdrosti ekonomického experta KDH pána Dzurindu o potrebe 30-percentnej inflácie slovenskej koruny.

    Mimochodom, ak by si dovolil streliť takéhoto capa v inej súvislosti človek zodpovedný za život alebo zdravie, napríklad lekár, tak by skončil ako doktor Cvach. Musel by odísť z praxe. Nechcem vás uraziť, aj keď tu nie ste, pán poslanec Dzurinda, ale mám taký dojem, že aj vy ste takýmto doktorom Cvachom pre oblasť ekonomiky.

    Potom je to hľadanie moci po uliciach namiesto získania dôvery občanmi a zneužitie hlavy štátu na opätovné nelegitímne prevzatie moci. Potom je to vaša slovná proklamácia napríklad o konzervativizme vášho hnutia, hoci v realite niet liberálnejšej strany v Slovenskej republike ako Kresťanskodemokratické hnutie. Potom je to napríklad žalovanie zahraničným novinárom o chystaných politických procesoch. Však, pán poslanec Čarnogurský? Proste stále, čo hlásate alebo robíte, je dobré pre Slovensko v tom, že je v bytostnom a sebazáchovnom záujme Slovenska robiť všetko naopak, ako navrhnete.

  • Ste takým negatívom lakmusového papierika alebo rosničkou v pohári a treba si vás pestovať a zaregistrovať ako ochrannú známku s copyrightom, aby vás nebodaj niekto nenapodobňoval.

  • A pravdu povediac, nebolo by zlé, aby ste od štátu priebežne za každý akt vašej štátnickej múdrosti dostávali tantiémy, pretože to bude pre tento štát stále lacnejšie, ako sa učiť na svojich praktických chybách a hľadať východiská zložitými analýzami a posudkami. Vláda proste urobí opak toho, čo urobíte alebo tvrdíte vy. Dokonca by bolo načim zvážiť, či by v prípade novelizácie volebného zákona nemal byť prijatý paragraf v tomto znení: "Neodvolateľne a bez časového ohraničenia sa poskytuje KDH, ktoré je bežcom na dlhé trate, zastúpenie v Národnej rade Slovenskej republiky v počte 15 poslancov, a to aj v prípade, ak KDH nezíska ani jeden hlas vo voľbách." Jedinou podmienkou, ktorá musí byť splnená, je, že KDH, tak ako doteraz, bude odcudzené slovenskému národu, bude nenávidieť Mečiara a jeho politických nasledovníkov a bude sa neustále usilovať o nelegitímne uchopenie moci.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem. Chcem upozorniť, že išlo o argumentáciu predsedu ústavnoprávneho výboru, ale to bola ideológia. V poriadku. Chcem však predsa len odpovedať na tri otázky, ktoré ste viac-menej povedali.

    Opýtali ste sa, prečo sa KDH usiluje o moc. Áno, Kresťanskodemokratické hnutie sa usiluje o účasť na moci, tak ako sa legitímne usiluje každá politická strana, preto, lebo zastupujeme ľudí, ktorí predovšetkým vo veľkej miere v predchádzajúcom režime boli občanmi druhej kategórie a nechceme, aby sa takýmito občanmi stali aj teraz. A zákon, za ktorý ste včera hlasovali, je jedným z krokov, ktoré k takejto kategorizácii občanov vedú. To je po prvé.

    Zákon z roku 1923 nebol ostrejší alebo rozhodne nebol gumovejší ako zákon z roku 1948. Práve preto prijali zákon v roku 1948, pretože im zákon z roku 1923 nevyhovoval. Tam neexistovali také skutkové podstaty trestných činov, kde bolo možné trestať len za úmysel, ak pritom páchateľ konal čosi, čo bolo v súlade s ústavou.

    A ako posledné - vy ste hovorili zahraničné príklady. Poviem vám len k jednému, ku švédskemu, ale platí to aj o ostatných prípadoch, ale v tomto máme konkrétnu skúsenosť a konkrétnu vedomosť. Včera švédsky veľvyslanec v Slovenskej republike protestoval u predsedu Národnej rady Ivana Gašparoviča proti uvedeniu švédskeho Trestného zákona ako modelu pre novelu Trestného zákona na Slovensku, a to v dôvodovej správe k novele Trestného zákona. Švédsky veľvyslanec protestoval z dôvodu, že ustanovenia švédskeho Trestného zákona, uvádzané v dôvodovej správe k novele Trestného zákona, sú obsahovo úplne odlišné od obsahu novely Trestného zákona na Slovensku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Mikloško.

  • Pán poslanec Brňák, včera ste hlasovali za zločinecký zákon a môžete tu vystupovať akokoľvek kultivovane, nič sa na tom nezmení. Tu by som rád upozornil aj predrečníka, že nemiešali sme a nemiešame tu hrušky s jablkami. Všetko so všetkým súvisí. Dnes hovoríme o zákone, takisto ako sme včera hovorili o tom istom type zákonov.

    Pán poslanec Brňák, KDH bubnuje vtedy, keď odtiaľto brutálne unášajú občana Slovenskej republiky. Vy vtedy zbabelo mlčíte. Áno, vy všetci zbabelo mlčíte, a keď raz vás unesú, budete ináč hovoriť. Táto republika je tu nato, aby bránila každého občana. KDH bubnuje vtedy, keď tu brutálne útočíte na katolícku cirkev. To, čo ste urobili v Banskej Bystrici, nemá obdoby. Pán poslanec Brňák, vy predstavujete v HZDS kresťanskú sekciu. 8 biskupov z 15 protestovalo proti tomuto zákonu, z toho 4 sídelní zo 7 biskupstiev. Uvidíme, či je to koniec. Nevyhrážam sa. Chcem vám len povedať, ako ste úplne mimo vo svojej argumentácii.

  • Ruch v sále.

  • Priatelia, rozpráva pán poslanec Mikloško.

  • Pán poslanec Brňák, KDH v osobách Čarnogurského, Pittnera, Javorského aj mňa, ale aj ďalších sme o Slovensko zápasili, keď vy ste nevedeli, čo to je Slovensko. Kde ste boli, keď sme oslavovali 70. výročie Černovej a keď nás naháňala Štátna bezpečnosť? Kde ste boli, keď sme boli na Bradle? Keď sme vydávali tajne Hlas Slovenska? Boli ste zalezení. Prišli ste potom, keď bolo všetko vyhraté. Všetky tieto reči a to pripomínanie - zvrchovanosť, ústava - pán poslanec Brňák, KDH je jedna suverénna strana, ktorá sa nedá nikde dotlačiť ani pri jazykovom zákone, ani pri zvrchovanosti. Máme 14 %, máme viac ako strana, ktorá bojovala za samostatnosť, a vždy sme mali. Proste KDH sa nedá dotlačiť a nedá si ani nič vnútiť. KDH rastie, KDH tu bude. Jediné, čo vám môžem povedať, jediné, čo si na vás vážime, boli tie 4 prestupy strany. Myslím, že to bol prejav naozaj "veľkej múdrosti" z vašej strany.

  • Musím sa priznať, že som očakával, ako pán poslanec Brňák bude reagovať na podľa mňa logickú požiadavku KDH. Namiesto toho, aby to vecne zdôvodnil, tvrdo zaútočil na našich parlamentných kolegov. V písme sa hovorí: Kto si bez viny, hoď po mne kameňom. A ktože to zdvihol ten kameň, kto sa odvoláva na parlamentnú pamäť?

    V roku 1992 pán poslanec Brňák kandidoval na kandidátke SNS. Spolu sme sedeli na mítingoch v Hronskom Beňadiku, v Lučenci - tvrdé protimečiarovské útoky. Peter, ty si prosil voličov, nevoľte Mečiara, nevoľte toho diktátora.

  • Hlas poslanca Brňáka zo sály.

  • Ty sa odvolávaš na pamäť? Ty vyzývaš ľudí, aby si pamätali to, čo niekedy povedali? Jednoducho na Slovensku je to tak.

  • Pán predsedajúci, pani podpredsedníčka vlády, vážené kolegyne, kolegovia,

    vážený pán poslanec Tarnóczy, ak dovolíte, vám osobne by som sa chcel prihovoriť. Ľutujem za tých, ktorí vás odsúdili, čo vám urobili a čo vám spôsobili. A za tých - ja som vtedy mal možno 5, možno 6 rokov, sa vám ospravedlňujem. Vo vašom hlase bolo cítiť pokoru, ale v mysli a v slovách, bohužiaľ, aj určitý revanš a, nehnevajte sa, aj náznak túžby po pomste. Je to veľký rozdiel od myslenia a cítenia v porovnaní napríklad s Dr. Neuwirthom, ktorý už v roku 1993 v Národnej rade vyhlásil a vyzval nás, všetkých poslancov a politikov, aby sme prijali a snažili sa o akt všeobecného zmierenia tak, ako to urobili už toľkokrát spomínaní Španieli po Frankovej smrti. Tento jeho návrh obdivujem doteraz.

    Obdivujem aj to, že tento človek, takisto perzekuovaný a väznený, verejne vyhlásil, že nikdy sa neusiloval o to, aby podobne ako on niekedy trpeli jeho trýznitelia. V zmysle zákona ich treba odsúdiť a súdiť. A tento človek vyhlásil, že v duchu kresťanskej pokory prosil, aby mu Boh dal silu odpustiť a odpúšťať. Odvolávajúc sa na tieto myšlienky, prosím, aby sme odložili tento návrh zákona a vrátili sa k jeho návrhu a k návrhu pani poslankyne Gbúrovej, ktorá...

  • ...obdobný návrh predložila pri prerokúvaní zákona o nemorálnosti komunistického režimu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Šimko, ak tvrdíte, že zákon z prvej republiky na ochranu republiky nebol tvrdší, tak sa veľmi mýlite. Ak ste si ho neprečítali, môžem vám ho poskytnúť aj s veľkou hŕbou materiálov, lebo na rozdiel od vás ja som si o ňom zhromaždil dosť veľa materiálov, aby som vedel zodpovedne posúdiť aj to, čo sme včera prijímali. Boli tam okrem iného aj ustanovenia, podľa ktorých sa za nepravdivé informácie mohli vybieliť celé strany. Také ustanovenie v tomto zákone nie je. A tie strany aj boli vybielené, a často.

    Pán poslanec Mikloško, škoda, že odišiel. Áno, povedal presne, bola to takmer presná polovica biskupov východnej arcidiecézy. V poriadku, veď vieme o tom, že spišský biskup aj so seminaristami pri návšteve pána prezidenta na Spišskej Kapitule daroval Hložníkov obraz pánu prezidentovi s vyjadrením oddanosti na druhej strane. To je v poriadku. Každý si môže vybrať svojich spoločníkov alebo obdivovateľov.

    Poniektorí biskupi sú naklonení KDH, poniektorí nie sú celkom, alebo možno sa už boja. Ja si ako kresťan katolík myslím, že biskupi by nemali patriť k nijakej politickej strane. A veľmi ma trápi, keď som bol minule u jedného pána farára s iným pánom farárom, nepoviem vám, kde, a ten sa sťažoval, že, bohužiaľ, starosta z KDH by to vykričal v kostole, keby si náhodou pán farár kúpil Republiku, musí čítať iba Sme. Ak toto pokladáte za demokraciu, ja to rozhodne za demokraciu nepokladám.

    Samozrejme, pánu poslancovi Černákovi by som iba chcel povedať, že pána Brňáka poznám, a možno, keď aj prestúpil veľa politických strán, ale za samostatné Slovensko vždy bojoval. Takže to nemení na samotnej podstate, že by mal menšie právo sedieť v tomto parlamente ako pán poslanec Šimko. Ja si myslím, že pán poslanec Šimko je celkom dobrý kondotiér, akí boli v stredoveku, ktorí boli schopní bojovať za hociktorú republiku a vládnuť hociktorej republike. Hlavne, že vládli, ale za peniaze.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Priatelia, držme sa problematiky. Pani poslankyňa Mušková.

  • Chcela som tiež osloviť pána poslanca Mikloška, možno ma počuje. Chcela som povedať, že extrém, do ktorého zachádza, skutočne škodí nám všetkým, a myslím tým občanov Slovenska. Bolo tu povedané, že sme tu niečo urobili proti cirkvi. Môžem pripomenúť, čo sme tu urobili proti cirkvi: prijali sme zákon o reštitúcii cirkevného majetku, prijali sme zákon o cirkevných sviatkoch, naposledy sme prijali novelu zákona o občianskych preukazoch, myslím, že všetci vieme, o čom hovorím. Tak by som veľmi prosila, aby sa od takýchto nepravdivých útokov upustilo.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Brňák, počúval som vás na chodbe a mal som taký pocit, že sa vo vás pohlo svedomie, ale zrejme ozvala sa aj vaša odbornosť, lebo ste právnik a zrejme ste zistili, že na rozdiel od vás tiež právnik pán Gašparovič včera zistil, že rokujeme o zlom zákone, a preto sa nakoniec zdržal hlasovania a nehlasoval za novelu Trestného zákona.

  • Vám to zrejme dochádza až teraz, pán Brňák, a jednoducho ste chceli kompenzovať vaše včerajšie zlyhanie, ale zvolili ste veľmi zlú metódu.

    Pozrite sa, ja to teraz poviem z oblasti, ktorá sa dotýka mňa. Niekde ste niečo začuli a začali ste tu rozprávať - nechcem to pomenovať ináč - o inflácii, pričom ste chceli hovoriť o devalvácii. Chceli ste hovoriť o tom, že sme niektoré devalvačné kroky odporúčali v istom čase, ale, pán Brňák, vy ste ich aj urobili. V júli v roku 1993 ste plošne devalvovali našu menu o 10 %. Potom ste na dvakrát znehodnotili slovenskú menu voči českej mene dohromady o 10 %. A nakoniec ste zaviedli 10-percentnú celoplošnú dovoznú prirážku.

    Pán Brňák, vy ste prijali naše odporúčania v modifikovanej podobe. Vy ste s naším rozhodujúcim obchodným partnerom, s ktorým máme 40 % obchodu, s Českou republikou prijali opatrenia úplne adekvátne našim odporúčaniam. Aj vďaka týmto opatreniam sa preklopil vzájomný obchod a viete, že v minulom roku skončila Slovenská republika svoju obchodnú bilanciu aktívom, čiže vlastne dostavil sa pozitívny účinok týchto krokov. Takže vám odporúčam, aby ste sa radšej držali svojho kopyta a nestrápňovali svoju odbornosť. Chápem, že vás hryzie svedomie, ale vulgárnosťou si nepomôžete.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    už raz som tu vyslovila to, čo skutočne cítim, že kto naozaj prežil tragédiu, nemá v sebe nenávisť. A preto sa pýtam: Prosím vás, kde sa berie toľká nenávisť medzi nami? Je to vari z lásky človeka k človeku? Alebo preto, že každý si ten predchádzajúci režim vysvetľuje po svojom? Alebo je to z toho, že sú takí, ktorí nevedia iné vymyslieť len deštrukciu, a preto nenávidia tých, ktorí dokážu konštruovať?

    Prosím vás pekne, obraciam sa teraz na svojich kolegov po svojej ľavici. To, čo sme tu zažili aj včera a čo veľmi často zažívame, pekne vás prosím, vážení kolegovia, ja osobne nie som ani zločinec, ani zlodej, ani kriminálnik, ani gauner, ani hajzel, a ešte čosi horšie, čo tu na nás sústavne vykrikujete, a ani mi nezamrzne úsmev na tvári len preto, že sa vás mám báť, a ani mojim kolegyniam a kolegom. Skutočne, ste to práve vy, ktorí dokážete skutočne len deštruovať. Je to váš problém a za to sa hanbite vy.

    Ďakujem.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, chcem tu hovoriť k trom veciam, veľmi krátko.

    Po prvé - opakujem, aj ja poznám pôsobenie poslanca Brňáka po celý čas. Je to neúklonná snaha zápasiť o Slovensko, o slovenskú štátnosť, o zavŕšenie emancipačného procesu, ktorý je celkom prirodzenou cestou. Žiadne preskoky v tejto oblasti nerobil, toto je podstatné, hľadal iba spôsob, ako najúčinnejšie pomôcť tomuto Slovensku.

    Druhá záležitosť - včera tu naozaj boli skandované určité heslá, bolo súvislé volanie "banditi", "banditi", "banditi". Chcem povedať, že sa naše oči stretli s pánom Mikloškom a pán Mikloško to spresnil, dívajúc sa na mňa a ukazujúc rukou: "bandita", "bandita", "bandita". Beriem aj to, že frustrovaný človek sa jednoducho naozaj ťažšie kontroluje, ale, priatelia, načo tu potom hovoriť o demokracii, o ochrane ľudskej dôstojnosti a o všetkom. Veď keby bola naozaj nejaká hrozba, ktože by sa odvážil používať takéto hrozné slovníky a pritom dokonca možno ich aj vážne myslel? Takže by som prosil, aby sme to nerobili.

    A pán poslanec Dzurinda, my vieme, ako ste to mysleli, a už celkom určite ani pri - povedal by som - strate akejkoľvek vnútornej orientácie sme nevykrádali vaše ekonomické programy. Pre pána Boha!

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Tarnóczy, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Chcem povedať, pán poslanec Koncoš, že nie pomsta, ale spravodlivosť, nie sankčný, ale etický zákon. Ale chcel by som povedať, aby bolo presné pomenovanie vecí a javov, ktoré triedny boj a vláda komunistickej strany spôsobila - aj ja veľmi dobre poznám vami spomínaného pána Neuwirtha. Medzi nami bol ten rozdiel, že ja som bol v transportčate, to znamená - upratoval som mŕtvych.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Škoda, že tu nie je pán Mikloško, ja sa ho chcem len spýtať, či jeho predchádzajúce slová boli kresťanské, alebo výhradne stranícke. Ďalej by som sa chcel spýtať, pán Dzurinda, kedy sa vo vás ozve svedomie? A pre Slovensko by bolo lepšie, keby ste sa radšej vy držali svojho kopyta.

    Ďakujem.

  • Chcem len vysvetliť, že devalvácia nemá nič spoločného s colnou prirážkou, pretože colná prirážka súvisí len s clom a mala vyrovnať handicap z nízkeho cla, ktoré má naša republika.

  • Dovozná prirážka má účinky devalvácie. Na strane dovozov znevýhodňuje dovoz tak ako devalvácia, akurát neponúka druhú stranu mince, a síce zvýhodnenie vývozu, pán profesor.

  • Šum v sále.

  • Priatelia, tichšie. Rozpráva pán poslanec Dzurinda.

  • Ale k tomu, čo hovoril pán podpredseda Húska, chcem povedať len toľko - vy nepočúvate, ja som nehovoril o tom, že vykrádate naše ekonomické programy, len som hovoril, že v tomto prípade ste vlastne tento náš návrh použili v inej modifikovanej podobe, vaše stanovisko to vlastne iba potvrdilo. Ale to sú také prekáračky, to bol zúfalý pokus nadľahčiť problém a ujsť z lopaty. To vážnejšie, čo bolo vo vašom vystúpení, bola reč o demokracii, o našom včerajšom skandovaní. Áno, toto je vážnejšie. Pán podpredseda, až sa naučíte, že demokracia nie je teror väčšiny, až necháte opozíciu aspoň rozprávať, keď už nie ste schopní dôjsť do takého štádia, že nás necháte pôsobiť v kontrolných orgánoch, čo je tiež princíp demokracie, pán podpredseda, pokiaľ nepochopíte takéto základné veci, pokiaľ si demokraciu budete pliesť s tým, že môžete všetko, musíte rátať aj s naším adekvátnym a náležitým odporom. Včera jednoducho toto bol náš postoj adekvátny metódam a škaredým zákonom, ktoré tu silou väčšiny brutálne pretláčate. Nečudujte sa.

  • Pán Brňák, ja sa vás pýtam, ako vysvetlíte vyjadrenie pána Mečiara v posledných dňoch, že treba zmeniť Ústavu Slovenskej republiky.

    Ďalej nám vyčítate, že hovoríme so zahraničnými partnermi a že hovoríme o Slovensku. Keď chodia, aj v minulom volebnom období, vaši zástupcovia do medzinárodných organizácií, tak v predchádzajúcom volebnom období členovia HZDS v Rade Európy nevedeli, kde majú chodiť, či medzi sociálnych demokratov, alebo medzi liberálov. Podobná situácia je aj teraz. Jednoducho neviete, kde patríte na medzinárodnom poli, a preto máte problémy možno aj komunikovať so zahraničím.

    A po tretie, už som to aj včera vyjadril, nedovolili ste nám všetkým vystúpiť vo včerajšej rozprave k zákonu, nedovolili ste nám plne vystúpiť, obmedzili ste čas na 10 minút, tak sa nedivte, že takto reagujeme a že sa domáhame, aby sme povedali prípadne aj svoje názory o Trestnom zákone.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, devalvácia je jedna z foriem administratívneho znehodnotenia meny, nič viac, nič menej. Ale foriem znehodnotenia meny je niekoľko. Administratívnou je devalvácia.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán Dzurinda, ja by som sa vás chcel spýtať - neustále tu poukazujete na demokraciu, že opozícia nemá zastúpenie atď. atď. Prosím vás pekne, nebol som vtedy v parlamente, keď vládlo KDH, neviem to presne posúdiť, čo sa tu všetko odohrávalo, ale viem posúdiť, čo sa odohráva teraz. Prosím vás pekne, povedzte mi, koľko bolo zastúpených v rôznych kontrolných orgánoch a vo vláde z iných strán alebo z opozície?

    Ďakujem.

  • So záujmom pozerám, či počúvam tie komentáre o neschopnosti nášho komunikovania v zahraničí. Vážení priatelia, my na rozdiel od vás dokážeme komunikovať doma a oslovujeme našich ľudí, naši ľudia nám rozumejú a vyhrávame vo voľbách. Vy toho nie ste schopní, neboli ste schopní a nebudete schopní, preto chodíte lamentovať a žalovať sa do zahraničia ako uplakané decko. Nič viac a nič menej.

    A k tomu teroru väčšiny si dovolím pripomenúť jedno z najvýznamnejších prijatí zahraničného parlamentu, a to Medzištátnej zmluvy medzi Izraelom a Palestínou. Ak vám trocha slúži historická pamäť, koľkými hlasmi to bolo prijaté, a rozprával tam niekto o terore väčšiny? Jediným hlasom to v knesete prešlo. Platí to ako betón a nikto o tom nepochybuje ani v Izraeli, ani vo svete. Ale tam nemajú KDH.

  • Rád reagujem na konkrétnu otázku, len pán poslanec nechce teraz počúvať odpoveď. Pán Garai, vy ste sa pýtali, nebudem odpovedať napríklad pánu Zahatlanovi na také zúfalé výpady, ale keď je konkrétna otázka, rád odpoviem. Pýtali ste sa, kde ste mali vy alebo dnešná koalícia zastúpenie v kontrolných orgánoch, keď sme vládli my. Nebudem dlho hovoriť, poviem aspoň jednu komisiu, jeden orgán, ktorý je z mojej brandže. V prezídiu Fondu národného majetku ste mali zastúpenie, zreteľne si pamätám na meno, bol to pán Mathe za HZDS. A predsedom kontrolného orgánu na dohliadanie nad tajnou službou bol pán Gaulieder. Moja konkrétna odpoveď na vašu konkrétnu otázku. Zachovajte sa tak aj vy.

  • Ďakujem. Pán poslanec Čarnogurský.

  • Pani poslankyňa Bieliková, hovorili ste veľmi dojemne na našu adresu. Pani poslankyňa, podľa toho, čo bolo publikované v tlači o únose Michala Kováča mladšieho, tento únos sa udial veľmi drsným spôsobom. Keď najbližšie podáme návrh v Národnej rade, aby bol zaradený do programu bod, aby sa Ivan Lexa prišiel vyjadriť k obvineniam na adresu Slovenskej informačnej služby, že sa zúčastnila na tomto únose, budete hlasovať za tento návrh, za zaradenie takého bodu do programu? Alebo keď najbližšie dáme návrh opäť na rozšírenie Osobitného kontrolného orgánu aj o zástupcov opozície, budete hlasovať za takýto návrh?

    A pán poslanec Brňák, pred necelým rokom na námestí v Bratislave som povedal, že musíme naučiť Mečiara, aby sa nás začal báť. Pod Mečiarom som, samozrejme, mal na mysli celé HZDS. Po vašom dnešnom prejave vidím, že sme dosiahli prvé výsledky na tejto ceste.

  • Pán podpredseda, bola som preč. Chcela by som sa opýtať, či sa už hlasovalo o protikomunistickom zákone (smiech v sále) a či už prebieha bod všeobecná rozprava, lebo rada by som potom išla domov.

    Ďakujem.

  • Bola mi položená otázka, som povinný odpovedať. Áno, ešte sme neskončili, stále je rozprava, prišli ste o zopár zaujímavých vystúpení.

    Pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Asi sa mi po tomto vystúpení bude veľmi ťažko vystupovať, ale pár slov si dovolím povedať. Som rada, že sa vrátil pán poslanec Mikloško, pretože on vytýka pánu poslancovi Brňákovi, do koľkých strán prestúpil. Ja by som to brala, keby takto vystúpil niekto z jeho kolegov, ktorý bol iba v KDH, ale všetci si veľmi dobre pamätáme, že pán Mikloško bol členom VPN. Za VPN bol predsedom parlamentu. Keď VPN prudko upadala a keď nemala šancu byť pri moci a napokon ďalšie voľby prehrala, prešiel ku KDH. Takže ak to bude niekto iný vytýkať, tak to beriem, ale od vás to nemôžem brať.

    Vy ste začali vystupovať a teraz takisto pán Čarnogurský s únosom istej osoby vysokopostaveného človeka Slovenskej republiky. Vás zaujíma iba tento únos, a to už niekoľko mesiacov. Ale mrzí ma, že vás ako kresťanov nezaujímali únosy, ktoré sa tu diali počas vlády pána Čarnogurského. Veď vtedy boli unášané nevinné malé deti, ktoré sa hrali na piesku a o osude ktorých dodnes nevieme. Vtedy ste neiniciovali žiadne komisie a nebubnovali ste do sveta, čo sa tu deje, keď boli vraždené a znásilňované malé deti. Vtedy ste povedali, všetko je tu v poriadku, iba teraz, keď sa niečo udeje, a že sa deje, to vieme všetci, nakoniec v každej krajine sú výbuchy, aj v demokratickej krajine je jeden práve z nezvládateľných problémov problém kriminality.

    Ak chcete byť objektívni, tak, prosím vás, buďte objektívni úplne, a keď budete hovoriť o tomto únose, hovorte rovnako, rovnako medializujte a rovnako sa zasadzujte aj za objasnenie únosov, ktoré boli spomínané aj v tomto parlamente. Nechcem jatriť ďalšie rany nášho kolegu.

    Ešte k pánu poslancovi Koncošovi, ktorý reagoval na vystúpenie pána poslanca Tarnóczyho. Ja som tiež veľmi dobre poznala pána poslanca Neuwirtha, pretože v minulom volebnom období bol predsedom výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci. Veľmi som si ho vážila a napriek tomu, že sme z rôznych strán, veľmi dobre sme spolu vychádzali, pretože sme mali isté spoločné črty v zmýšľaní. Ale predsa je tu jeden rozdiel. Pán poslanec Tarnóczy nemal v hlase žiadnu nenávisť, žiadnu pomstu, skôr to bolo dojatie. To si musíme uvedomiť, že je jeden rozdiel, že kým pán Neuwirth bol odsúdený ako dospelý, on bol odsúdený ako dieťa, nemohol sa brániť. Tým nechcem spochybňovať to, čo sa udialo pánu poslancovi Neuwirthovi, práve naopak, ale predsa len je tu istá odlišnosť.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem aj ja. Pán poslanec Zahatlan.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Budem veľmi v krátkosti reagovať na pána Dzurindu.

    Pán Dzurinda, zúfalé výpady máte už dlhší čas vy. Neviem, prečo presúvate, a ešte k tomu "dobrovoľne", vaše právomoci na mňa.

    Ďakujem.

  • Nezvyknem to robiť, ale navrhujem skončiť rozpravu a hlasovať o tom bez rozpravy, pretože sa zdá, že sme vyčerpali tému, tematiku aj seba.

  • Prosím, zapojte mikrofón pánu poslancovi Čarnogurskému.

  • Pán predsedajúci, len na návrh pána Hofbauera hovorím, že mám ešte pozmeňovací návrh k samotnému zákonu.

  • Priatelia, je to nezvyklé, ale zrušme všetky faktické poznámky. Pán Čarnogurský, poďte vystúpiť.

  • Šum v sále.

  • Ja som pripravený, ale sú iní prihlásení.

  • Priatelia, nedá sa nič robiť, podľa rokovacieho poriadku o procedurálnom návrhu musím dať hlasovať bez rozpravy.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu pána poslanca Hofbauera ukončiť rozpravu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme prijali.

    Priatelia, pokoj, pán Miklušičák má procedurálny návrh.

  • Vážený pán podpredseda, chcem povedať jedno, že o takomto návrhu nemáte právo dať v tejto snemovni hlasovať. Neopiera sa to o žiaden právny predpis ani o nič. Jednoducho toto tu umožňuje iba teror väčšiny. Nemá to v ničom oporu. Je to v rozpore s ústavou. Neumožňujete silou hlasu vystúpiť poslancovi, na čo má výsostné právo. Nehnevajte sa, ale to nemá absolútne oporu v rokovacom poriadku.

  • Pokoj, priatelia v sále. Pán kolega, ja som hlasoval proti, poviem vám pravdu. Ale jednoducho, vychádzajúc z rokovacieho poriadku, nič iné nemôžem robiť.

  • Pán predsedajúci, podľa ktorého paragrafu, ktorý paragraf vám umožňuje dať hlasovať o ukončení rozpravy?

  • Priatelia, pokoj. Pani kolegyňa, ste predsedníčka výboru, mali by ste byť vzorom.

    Pán Mikloško - procedurálna pripomienka. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, hovorím za poslanecký klub KDH. Pán poslanec Čarnogurský má vážnu pripomienku k pozmeňovaciemu návrhu, ktorý tu predniesol pán Cuper a ktorý navrhla vláda. Táto snemovňa musí vypočuť tento právnický argument, ktorý povie. Je normálne prihlásený do rozpravy. Prepáčte, ale toto je vec, ktorá musí byť vypočutá.

  • Procedurálna pripomienka - pán Černák. Nech sa páči.

  • Mám procedurálny návrh, ale vlastne je to procedurálna prosba. Prosil by som pani vicepremiérku, keby vystúpila, otvorila rozpravu a my si urobme dohovor, že už nebudeme mať žiadne faktické pripomienky, len aby ešte mohli vystúpiť tí, ktorí majú pozmeňovacie návrhy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Chcem sa pripojiť k tomu istému procedurálnemu návrhu a chcem ho aj zdôvodniť. Pani podpredsedníčka, vy ste sa vlastne vo svojom návrhu, ktorý si osvojil spravodajca, odvolávali na § 67a Trestného zákona, kde sa pod písmenom b) hovorí, že uplynutím premlčacej doby nezaniká trestnosť trestného činu, a teraz sú tam jednotlivé trestné činy, a tým ste skončili. Lenže v § 67a po ďalších novelizáciách je ešte dodatok "pokiaľ boli spáchané za takých okolností, že zakladajú vojnový zločin alebo zločin podľa ľudskosti podľa predpisov medzinárodného práva". V takom prípade by toto ustanovenie bolo absolútne nepoužiteľné.

  • Pán poslanec Weiss - procedurálny návrh. Nech sa páči.

  • Chcel by som zopakovať procedurálny návrh, ktorý dal pán poslanec Černák...

  • Pán poslanec Cuper, rozpráva pán poslanec Weiss, nerušte ho. Nech sa páči, pán Weiss.

  • Chcel by som zopakovať návrh, ktorý dal pán poslanec Černák, a požiadať pani podpredsedníčku vlády, aby otvorila rozpravu.

    Kolegyne a kolegovia, keď sme zboku sledovali túto diskusiu, pripadalo nám to ako studená politická vojna. Po duchu zmierenia tu nebolo ani stopy. Hovorilo sa tu o demokracii. Prosil by som preto pani podpredsedníčku vlády, aby otvorila rozpravu a umožnila pánu poslancovi predniesť pozmeňovací návrh.

  • Zapnite mikrofón pani poslankyni.

  • Pán podpredseda, chcela by som sa vrátiť k nášmu hlasovaniu o procedurálnych návrhoch na ukončenie rozpravy. Bola som si včera po dvojnásobnom ukončení rozpravy vyžiadať uznesenie, ktorým sme upravili rokovacie pomery v Národnej rade. Takéto uznesenie neexistuje a § 3, na ktorý sa odvoláva pán predseda, že svoje vnútorné pomery a podrobnejšie pravidlá svojho rokovania si Slovenská národná rada upravuje vlastnými uzneseniami, neexistuje, čiže nemôžeme dať hlasovať o procedurálnom návrhu niekoho, že chce ukončiť rozpravu.

    Ak by existovalo nejaké uznesenie, ktoré je podpísané, môžeme sa odvolávať naň, ale my sa nemáme na čo odvolať. Akékoľvek ukončovanie rozpravy je proti rokovaciemu poriadku a v Národnej rade neexistuje nič, čo by takto upravovalo vaše počínanie.

  • Ďakujem. Pani kolegyňa, verte, že v tomto momente a v tomto prípade som nemal záujem ukončiť rozpravu, ale musel som dať hlasovať podľa § 25 nášho rokovacieho poriadku. Citujem: "O každom návrhu rozhoduje Slovenská národná rada", teda Národná rada Slovenskej republiky "hlasovaním. Pred ním upozorní predsedajúci, že sa prikročí k hlasovaniu, a dá sa zistiť počet prítomných poslancov..." atď.

    Chce sa k rozprave o tomto bode vyjadriť predkladateľka pani podpredsedníčka vlády?

  • Priatelia, viem, že sa cítite byť dotknutí, ale, bohužiaľ, zákon je taký a musíme ho rešpektovať. Iné sa robiť nedá.

  • Prejavy nesúhlasu v sále.

  • Ukončili sme rozpravu hlasovaním.

    Dobre, pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave?

  • Priatelia, keďže sme si dohodli, že pred hlasovaním bude 15-minútová porada klubov, prerušujem rokovanie.

  • Pripomienky z pléna, že aj pred záverečným hlasovaním.

  • Dobre, pristúpime k hlasovaniu. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána predsedu Cupera, aby hlasovanie uvádzal.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni,

    zo spoločnej správy všetkých výborov Národnej rady Slovenskej republiky, okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov vyplynuli dva pozmeňovacie návrhy. Prvý k § 4, ktorý máte uvedený pod bodom 1, a druhý pod bodom 2 k § 6. Navrhujem, aby sme o obidvoch pozmeňovacích návrhoch hlasovali spoločne.

    Prosím pána predsedajúceho, aby dal hlasovať.

  • Pán spoločný spravodajca odporúča pozmeňovacie návrhy prijať, či neprijať?

  • Pán spoločný spravodajca odporúča obidva pozmeňovacie návrhy prijať.

  • Prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca návrhy odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 95 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Nech sa páči, pán spravodajca, pokračujte.

  • Hlasy z pléna, že má byť prestávka.

  • Prosím, prerušujem rokovanie. Chcem sa spýtať, či na prestávku stačí 10 minút. V poriadku, pokračujeme o 19.00 hodine.

  • Po prestávke.

  • Prosím poslancov klubu HZDS, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti. Čas určený na prestávku už dávno pominul.

    Priatelia, bolo by dobré, keby sme v budúcnosti dodržiavali čas, ktorý si dohodneme. Ďakujem vám za pochopenie. Keď vediem schôdzu ja, vždy som tu o desať minút skôr.

    Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani podpredsedníčka, vážení páni poslanci, pani poslankyne,

    keďže ďalšie pozmeňovacie návrhy neboli, dávam hlasovať o zákone ako celku a odporúčam zákon schváliť.

  • Nemôžeš dať hlasovať, môžeš ma požiadať, aby som dal hlasovať.

  • Pardon, pán predsedajúci, chcem vás poprosiť, aby ste dali hlasovať o zákone ako celku.

  • Áno, ďakujem.

    Dámy a páni, pristúpime k hlasovaniu o vrátenom zákone ako celku. Podľa článku 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ak prezident Slovenskej republiky vráti zákon s pripomienkami, Národná rada Slovenskej republiky zákon opätovne prerokuje a v prípade jeho schválenia musí byť takýto zákon vyhlásený.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča zákon schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schválila zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 2. februára 1996 o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, vrátený prezidentom Slovenskej republiky.

  • <