• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie prerušenej 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Kým budeme pokračovať, dostal som oznam, že na balkóne bude dnes sledovať naše rokovanie skupina darcov krvi z Ilavy a Lednických Rovní. Vítam ich na chvíľu medzi nami.

  • A mám tu ešte jeden oznam, ktorý mi tlmočil pán poslanec Čarnogurský.

    Páni poslanci, poslankyne, niektorí parkujete pred Národnou radou autami na zelenom trávniku. Prosím, aby ste v priebehu schôdze autá preparkovali inak. Chráňme si zeleň aj pred Národnou radou.

    Ďakujem.

    Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa.

    Prezentovalo sa 115 poslancov. Môžeme začať rokovanie.

    Pristúpime k j e d e n á s t e m u bodu programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 375 a správu z výborov ako tlač 375a.

    Pán poslanec Černák, je to procedurálna otázka? Skutočne? Nech sa páči. Inak nebudem rešpektovať vašu prihlášku.

  • Vážený pán predseda, odvtedy, ako sme hlasovali o programe, boli v našej spoločnosti niektoré nové skutočnosti, najmä protest biskupov, a preto dávam procedurálny návrh, aby sme tento bod rokovania stiahli z nášho programu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, o takomto návrhu sme hlasovali pri zostavovaní programu trikrát a nikdy to neprešlo. Pokladám to za zbytočné, ale dám o tom hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Kto je za stiahnutie?

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Opäť tento návrh neprešiel.

    Môžeme pokračovať.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní pán minister spravodlivosti Jozef Liščák. Prosím, pán minister, aby ste nám uviedli návrh novely zákona.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    cieľom predkladaného návrhu novely Trestného zákona je vytvoriť legislatívno-právne opatrenia, ktoré umožnia najmä postih nových foriem trestnej činnosti, predovšetkým trestnej činnosti ekonomickej a nežiaducich javov v transformačnom procese pri prechode na trhové hospodárstvo. Rozsiahle politické, spoločenské a ekonomické zmeny po roku 1989 boli sprevádzané dynamickou a početnou legislatívou. Trestnoprávna ochrana ekonomiky sa však formuje následne a podstatne pomalšie, v závislosti od stupňa poznania škodlivosti konkrétnych konaní, ktoré novým právnym normám odporujú.

    Pri príprave novely Trestného zákona sme si boli vedomí toho, že v súvislosti s týmto procesom je mimoriadne dôležité správne určiť optimálnu mieru trestnoprávnej ochrany ekonomických záujmov štátu a v konečnom dôsledku jeho zásahov do ekonomických záujmov štátu, do ekonomiky, ktorá sa rozvíja na trhových princípoch. Pozornosť sme venovali najmä tým oblastiam protispoločenských činností z oblasti protispoločenských konaní, ktoré nie sú pokryté platnou trestnoprávnou úpravou. Cieľom predloženej novely bolo definovať za účinnej spolupráce Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, krajských súdov, Vyššieho vojenského súdu, ale aj Úradu finančnej polície, problémové okruhy a hľadať riešenia.

    Ako ste si všimli, v ustanovení § 127a pod názvom "Porušovanie finančnej disciplíny" je formulovaná skutková podstata trestného činu takýmto spôsobom: "Kto poruší alebo nesplní zákonom uloženú alebo zmluvou prevzatú povinnosť voči štátu, obci alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky pri čerpaní alebo používaní prostriedkov štátneho rozpočtu, štátneho fondu, rozpočtu obce alebo rozpočtu Fondu národného majetku, alebo v súvislosti s prevodom alebo prechodom majetku štátu, obce alebo Fondu národného majetku a spôsobí tým značnú škodu alebo získa tým značný prospech pre seba alebo pre iného, potresce sa odňatím slobody na 6 mesiacov až tri roky." Ustanovenie § 127b hovorí o tom, kto poruší alebo nesplní zákonom uloženú povinnosť voči zdravotnej poisťovni, Sociálnej poisťovni alebo voči Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky.

    Prečo som citoval tieto skutkové podstaty navrhovanej predlohy? Okrem toho, že sme venovali mimoriadnu pozornosť otázke správneho určenia optimálnej miery trestnoprávnej ochrany ekonomických záujmov štátu, v konečnom dôsledku jeho zásahu do ekonomických záujmov a ekonomiky, ktorá sa rozvíja na trhových princípoch, domnievam sa, že štát by mal poskytovať nevyhnutnú trestnoprávnu ochranu ekonomickým vzťahom. Aj v modernej demokratickej spoločnosti uplatňuje štát určitý vplyv na ekonomické procesy, pričom však nejde o ich riadenie, ale o ich ochranu. Toto by som rád zdôraznil.

    Funkcia práva by sa stala totiž iluzórnou, ak by sa permanentne obchádzalo to, čo robí právo právom, a to je sankcia. V sankcii je vyjadrené štátne donútenie a garancia štátu nad zachovávaním povinností uložených zákonom alebo prevzatých na základe zmluvy. Ich porušovanie vedie k právnej neistote, k vzniku rozsiahlych škôd, k neoprávnenému obohacovaniu sa niektorých subjektov na úkor štátu alebo obce a v konečnom dôsledku k poškodzovaniu ekonomických záujmov spoločnosti ako celku a k mareniu zámerov štátu v oblasti ekonomiky. Toľko k ustanoveniu § 127a a 127b predkladaného návrhu novely Trestného zákona.

    Doterajšie znenie Trestného zákona nedostatočne postihuje tiež spoločensky nežiaduce konania, ktoré vznikajú v súvislosti s konkurzom a vyrovnaním. Každý, kto mal možnosť stretnúť sa s týmito problémami na súde, vie o tom, že doplnenie Trestného zákona v tomto smere je nevyhnutné. Zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov upravuje konkurzné a vyrovnacie konanie, ale nie je dostatočne prepojený na sankcie trestného charakteru, čo v praxi viedlo k takým javom ako znižovanie konkurznej podstaty, ukracovanie veriteľov dlžníka, marenie celého konania, o čom by vedeli hovoriť najlepšie sudcovia rozhodujúci v týchto konaniach. Rozhodovací proces súdov je v značnej miere poznačený nemožnosťou vo veci konať z dôvodov krokov, ktoré vo väčšine prípadov uskutočňovali dlžníci v snahe vyhnúť sa pokračovaniu v súdnom konaní, napríklad nepredkladaním účtovných kníh, neposkytnutím súčinnosti v konaní a podobne.

    Poslaním novely Trestného zákona je súčasne zmena niektorých ustanovení prvej hlavy osobitnej časti Trestného zákona. Ide o trestné činy proti základom republiky. Slovenská republika, ktorá vznikla 1. 1. 1993, je z historického hľadiska štátom veľmi mladým, a teda i zraniteľným. Zraniteľnejším, pochopiteľne, ako ostatné vyspelé demokracie, vyspelé štáty Európy. V súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými normami sme pristúpili k vypracovaniu ustanovení, ktoré precíznejšie ako dosiaľ ochraňujú ústavné zriadenie, územnú celistvosť, samostatnosť a obranyschopnosť Slovenskej republiky.

    Návrh novely zákona rozprúdil vlnu diskusií, neraz zbytočne emotívnych, a to hlavne diskusií dotýkajúcich sa prvej hlavy Trestného zákona, ktorú nemožno v žiadnom prípade porovnávať so zákonom na ochranu republiky z roku 1923 a zákonom na ochranu ľudovodemokratickej republiky z roku 1948. Tieto skutočne tvrdo postihovali - ten posledný postihoval politické konania, ktoré sú na konci 20. storočia chápané ako základné ľudské práva a slobody. Je priam neuveriteľné, že sa novely Trestného zákona mnohokrát boja tí členovia komunistickej strany, ktorí boli aktérmi v päťdesiatych rokoch, keď sa likvidovali životy a celé rodiny.

    Treba spomenúť konkrétne ustanovenia. V § 92b sa hovorí: "Kto v úmysle rozvrátiť ústavné zriadenie, územnú celistvosť alebo obranyschopnosť republiky alebo zničiť jej samostatnosť, organizuje verejné zhromaždenia občanov, potresce sa odňatím slobody na 6 mesiacov až 3 roky." Ak si nalistujete súčasné znenie Trestného zákona, tak v súčasnom znení Trestného zákona je § 92, ktorý hovorí, že je trestne zodpovedný každý, kto sa násilnými akciami usiluje o rozvrátenie republiky. V § 92b sa hovorí o možnosti a úmysle rozvrátiť ústavné zriadenie, územnú celistvosť u toho subjektu, ktorý organizuje verejné zhromaždenia občanov, čiže ide o tzv. tiché organizovanie zhromaždení.

    V tejto súvislosti by som chcel zdôrazniť, že objektom skutkovej podstaty trestného činu podľa § 92b je ochrana ústavného zriadenia, územnej celistvosti, obranyschopnosti a samostatnosti republiky. Pod ústavným zriadením musíme rozumieť celkovú organizáciu štátu, jeho charakter, sústavu štátnych orgánov, vzťahy medzi nimi, vzťah zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci, ako i územno-administratívne členenie štátu. Taktiež pojem samostatnosti republiky je vymedzený článkom 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého Slovenská republika je zvrchovaný štát. Prečo by sa zvrchovaný štát nemal brániť aj proti úmyselnému konaniu organizovanému s cieľom rozvrátenia územnej celistvosti a jednoty nášho štátu?

    Obranyschopnosť republiky znamená systém opatrení na zabezpečenie obranyschopnosti štátu, pričom objektívnou stránkou skutkovej podstaty tohto trestného činu je organizovanie verejných zhromaždení občanov v úmysle rozvrátiť ústavné zriadenie, územnú celistvosť, ako som už spomínal, alebo obranyschopnosť republiky. A je to kvalifikovaný motív ako fakultatívna náležitosť objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu. Účasť na pokojnom verejnom zhromaždení nie je trestná. Podľa tohto ustanovenia taktiež nie je trestné organizovanie pokojných verejných zhromaždení proti jednotlivým ústavným činiteľom s cieľom kritiky jednotlivých orgánov v našom štáte.

    Subjektom je občan Slovenskej republiky alebo cudzinec, teda osoba bez štátnej príslušnosti, a subjektívnou stránkou je zavinenie vo forme úmyslu. Úmysel je definovaný v § 4 Trestného zákona, čím sa napĺňa zásada nullum crimen sine culpa, a treba za tým vidieť, či chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo vedel, že svojím konaním môže takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobiť.

    Toľko na vysvetlenie aj dnes spomenutého vyhlásenia v médiách biskupov Slovenska.

    Trestný zákon pozná viac trestných činov, ktoré priamo alebo nepriamo poskytujú ochranu republike, jej ústavnému zriadeniu, tak ako si môžete prečítať aj dnes v súčasne platnej právnej úprave. Pritom predkladaný návrh zákona je v súlade s článkom 26 ods. 4 aj 28 ods. 2 ústavy. Môžem citovať, ale nechcem vás oberať o čas. Je tiež v súlade s Európskym dohovorom o ľudských právach, kde sa v článku 10 ods. 2 hovorí, že výkon slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti, aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia a morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabránenia úniku dôverných informácií atď. To je to, čo oprávňuje aj Slovenskú republiku prijať novelu Trestného zákona a tak využiť rezervy, ktoré sme v tomto smere ešte v Trestnom zákone mali.

    Nechcem ďalej opakovať veci, ktoré už boli spomenuté vo výboroch, na rokovaniach jednotlivých výborov, ale ak by som mohol, prepáčte mi, chcel by som sa dotknúť ešte niektorých vyhlásení, ktoré sa vyskytli v posledných dňoch, v posledných týždňoch v našich médiách. Zistil som, že všetky články, až na pár výnimiek, boli tendenčné, neobjektívne. Väčšinou, teda ich prevažná väčšina. Redaktori ponúkajú svojim čitateľom výklad jednotlivých ustanovení navrhovanej novely a zbytočne emotívne a dramaticky vysvetľujú Trestný zákon nefundovane, bez znalosti veci, z 90 %. Vzácne výnimky sa našli, keď sa aspoň citovalo ustanovenie Trestného zákona.

    Oveľa lepšie by bolo čitateľovi ponúknuť, podľa môjho názoru, možnosť hlbšie vniknúť do problémov napríklad jednotlivých znakov skutkovej podstaty trestného činu, jej obligatórnych znakov, ktorými sú subjekt, objektívna stránka, subjektívna stránka. Mnohokrát, pochopiteľne, je to z príčin, ktoré sú jasné, len preto, že konkrétny redaktor neovláda právo.

    Rovnako dobre by bolo vysvetliť čitateľovi, že bez zavinenia niet trestného činu, a teda ani trestu, že zavinenie je vnútorný psychický vzťah páchateľa k podstatným zložkám trestného činu, že sa vzťahuje na porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom.

    Na zložkách vedomosti a vôle sú vybudované dva druhy zavinenia - zavinenie úmyselné a nedbanlivostné podľa toho, ako je uvedené v zákone. Potom by sa pán redaktor v článku pod názvom "Aj myslenie môže byť trestné" iste vyhol presviedčaniu čitateľov, že úmysel je odvodený od slova myslieť, a teda myslenie by malo byť podľa neho trestné. Scestný výklad.

    V ďalšom redaktor informuje - nebudem hovoriť ani redakcie, ani mená, že novela Trestného zákona predpokladá trestať občanov už len za zlý úmysel. Žiadna demokratická krajina, ani Slovenská republika nebude trestať za zlý úmysel, ani za úmysel. Trestá sa za čin zákonom vyhláseným za trestný, ktorý bol spáchaný zavinene, a nie je tu možné akceptovať tvrdenie, ktoré by bolo v rozpore so zásadou - žiaden trestný čin bez zavinenia.

    V ďalších vyjadreniach v našich médiách sa napríklad objavuje konštatovanie, že novela je v príkrom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Škoda len, že som nenašiel to, v rozpore s ktorým článkom. Zákon podľa tohto konštatovania bude pôsobiť zastrašujúco a všetci, ktorí v budúcnosti budú organizovať zhromaždenia občanov, budú verejne hovoriť k veci, publikovať, budú trestne zodpovední. Ani sa mi nechce veriť, že tieto slová by mohol vysloviť právnik. Predkladaný zákon predsa jasne hovorí - kto v úmysle rozvrátiť ústavné zriadenie atď. alebo zničiť samostatnosť, alebo podľa § 98 o úmyselnom rozširovaní nepravdivých informácií v cudzine. Teda ak novinári vyslovili počudovanie nad konštrukciou skutkovej podstaty § 92, 92a, najmä však nad slovami "kto v úmysle", treba zdôrazniť, že táto konštrukcia existuje aj v doteraz platnom Trestnom zákone. A akosi to nikomu neprekážalo, ani neprekáža.

    V ďalšom článku sme sa dozvedeli, že návrh novely ustanovuje trestnú sadzbu za vlastizradu v rozmedzí 12 až 15 rokov. Pán redaktor si nevšimol, že ide o trestný čin vlastizrady, ktorý nie je menený, ktorý zostáva takisto, ako bol. Na jednej strane sa nám vyčíta, že opisujeme medzinárodné zmluvy, a vzápätí nato sme boli upozornení, že i keď neodpisujeme, snažíme sa formulovať skutkové podstaty trestných činov nepresne, v rozpore s medzinárodnými zmluvami.

    Ďalej som zistil, že v jednom denníku bola vyslovená obava, že ide súmrak nad slovenskou demokraciou. Obáva sa, že navrhovaná novela Trestného zákona môže znamenať súmrak nad demokraciou na Slovensku. Citujem: "Kritické komentovanie a odhaľovanie prechmatov vládnej garnitúry by mohlo novinára postaviť do pozície nebezpečného kriminálnika." A súčasne sa domnieva, že "z úmyslu rozvrátiť republiku bude možno obviniť aj odborárov, robotníkov" atď. Treba povedať, že ani jedno, ani druhé nie je pravda. Tak ako to opisuje pán redaktor, nebude možné vyvodiť trestnú zodpovednosť voči novinárom, voči odborárskym funkcionárom ani opozičným predákom. Je potrebné si opäť pozorne prečítať skutkové podstaty trestných činov § 92a. Predpokladá sa totiž zavinenie vo forme úmyslu. A kto sa tomuto usmieva, pochopiteľne, asi nepozná právo a nepozná teóriu práva a zmysel skutkových podstát, ktoré boli naformulované doteraz.

    Organizovanie verejných zhromaždení s úmyslom rozvrátiť ústavné zriadenie, územnú celistvosť, obranyschopnosť a samostatnosť. Rovnako § 98 predpokladá zavinenie vo forme úmyslu rozširovaním nepravdivých informácií v cudzine, ktoré poškodzujú záujmy Slovenskej republiky. V tomto prípade musí ísť jednoznačne o nepravdivú informáciu a táto musí byť rozširovaná v cudzine a navyše musí poškodzovať záujmy Slovenskej republiky. Ak informácia bude pravdivá, nepôjde o trestný čin. Ak by bola informácia nepravdivá a rozširovaná v cudzine, ale nebude poškodzovať záujmy Slovenskej republiky, nepôjde o trestný čin. Vždy musíme každú skutkovú podstatu rozobrať z hľadiska jej štyroch obligatórnych znakov, o ktorých som už hovoril, ktorými sú subjekt, subjektívna stránka, objekt a objektívna stránka. Nakoľko § 98 navrhovanej novely je najdiskutovanejším a domnievam sa i nepochopeným ustanovením, môžem opäť predložiť rozbor tejto skutkovej podstaty. Objektom skutkovej podstaty trestného činu je ochrana záujmov Slovenskej republiky. Objektívnou stránkou je skutková podstata trestného činu, ktorá zahŕňa konanie a následok, teda príčinnú súvislosť, teda rozširovanie nepravdivých informácií v cudzine. Subjektom je občan Slovenskej republiky alebo osoba bez štátnej príslušnosti a subjektívna stránka je zavinenie vo forme úmyslu a ten je definovaný v § 4.

    Ozvali sa mi aj sudcovia, ktorí nám pomáhali, mnohí pomáhali naformulovať skutkové podstaty jednotlivých trestných činov v novele Trestného zákona. Dokonca bola tu vyslovená požiadavka, ktorá vyžaduje, aby právna norma bola formulovaná s dostatočnou presnosťou. Prezident združenia sudcov píše, že ustanovenie § 98 môže byť zásahom do slobody prejavu. Uvádza tiež, že podľa jedného z rozhodnutí súdnej inštancie sa sloboda prejavu nevzťahuje len na informácie, ktoré sú prijímané alebo považované za neškodné. Neexistuje len jedno rozhodnutie, dotýkajúce sa článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Hovorí sa o dvoch. V prvom súd zvažoval odsúdenie jednotlivca, ktorý vydal školskú príručku obsahujúcu rady v sexuálnych a iných otázkach. Toho sa dotýkalo prvé rozhodnutie zo Štrasburgu. A druhé pod názvom "Miller a spol." z roku 1988 - žalobcovia sa odvolávali na článok 10, na to, že bola konfiškácia niekoľkých sexuálne výrečných kresieb, ktorú nariadila švajčiarska vláda a uložila pokutu umelcovi za zverejnenie obscénnych materiálov. Čiže vidieť, že v médiách sa dá narábať aj s rôznymi argumentmi, aj spola vymyslenými, alebo úplne nepravdivými.

    V článku "Dokončia revolúciu dôchodcovia?" sa píše, že jedna pani dôchodkyňa je ochotná dať sa zavrieť spolu s ďalšími dvoma nemenovanými dôchodcami, pretože je presvedčená, že úmysel je trestný čin. Vysvetlil som jej to. Dovolím si jej odkázať, že to podľa platného Trestného zákona ani predkladanej novely Trestného zákona zrejme nebude možné, čiže bude musieť zostať na slobode.

    Ohlásil sa tiež ďalší článok proti novele Trestného zákona, ale ten už ďalej spomínať nebudem. Vari zacitujem ešte jeden. Ani jedna demokratická krajina - hovorí redaktor jednej redakcie - netrestá za úmysel. Neviem, kde sa nachádza. Chcel by som ubezpečiť pána redaktora, že ani Slovenská republika podľa platného Trestného zákona netrestá za úmysel, ale za čin zákonom vyhlásený za trestný.

    Bolo mi signalizované, že by to aj stačilo, takže si zoberiem svoj pintlík. Navrhujem hlasovať za predlohu.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi. Ako spoločný spravodajca výborov bol určený pán poslanec Kunc, preto ho prosím, aby nám predniesol správu z rokovania výborov.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, milé kolegyne poslankyne, vážení kolegovia, vážení hostia,

    dovoľte mi prečítať spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financovanie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, tlač 375.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 842 z 11. marca 1996 na prerokovanie v lehote do 19. marca 1996 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Koordináciou stanovísk výborov bol citovaným rozhodnutím určený ako príslušný Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, prerokovali v určenej lehote všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ho prerokoval 21. marca 1996, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody prerokoval na základe vlastného podnetu uvedený návrh zákona 19. marca 1996. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky pridelený, k nemu neuplatnili pripomienky, resp. pozmeňovacie návrhy.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť vyslovili s predloženým návrhom súhlas. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci k predloženému návrhu neprijali uznesenie, lebo s ním nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody vyslovil s predloženým návrhom nesúhlas. Podpísaní sú predsedovia všetkých výborov, ktoré návrh prerokovali.

    To je celé znenie správy. Pán predseda, prosím, aby ste otvorili rozpravu k návrhu, do ktorej by som sa rád prihlásil ako prvý.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, otváram týmto rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že do rozpravy som do tejto chvíle dostal 22 písomných prihlášok.

    Pán poslanec Slota, je to procedurálna otázka?

  • Vážený pán predseda, pokiaľ viem, je 20 prihlásených. Osobne si myslím, že na štyri alebo päť paragrafov, čo máme prijať, ktoré sú veľmi jasné a drvivej väčšine tohto parlamentu skutočne veľmi jasné, a v kontexte toho, že sme presvedčení, že reči poškodzujúce záujmy tohto štátu už musia prestať, dávam návrh, aby sa skrátil diskusný príspevok u každého jedného na desať minút.

  • Prosím, musím dať hlasovať bez rozpravy. Pán poslanec Mikloško, toto je procedurálny návrh, o ktorom sa dáva hlasovať bez rozpravy. Samozrejme, že potom dám slovo aj pánu poslancovi.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Prosím, aby sme hlasovali za tento pozmeňovací procedurálny návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme prijali.

    Pán poslanec Čarnogurský, je to procedurálna otázka?

  • Pán predseda, skrátenie dĺžky diskusných príspevkov pri takom závažnom zákone veľmi znižuje úroveň tohto parlamentu. Ďalej znižuje úroveň tohto parlamentu to, že bol prijatý takýmto spôsobom návrh trikrát trestaného kriminálnika, poslanca Jána Slotu.

  • Pán poslanec, prosím, povedali ste, že dáte procedurálny návrh. Vážme si jeden druhého, sme v jednej miestnosti a sedíme spolu.

    Pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem, pán predseda. Mám faktickú poznámku, bola otvorená rozprava, takže mám právo na faktické poznámky.

    Jednak mám faktickú poznámku k úvodnému slovu pána ministra. Sklamalo ma, že pán minister tu polemizoval s novinami, dokonca ani neoznačil, či išlo o Hviezdičku, Iskričku alebo aké noviny, ale pritom sa nevyjadril k vážnym hlasom odborníkov na trestné právo, povedzme, z katedry trestného práva.

    A k skráteniu lehoty vystúpení poslancov by som chcel povedať toľko, že zákon na ochranu republiky v roku 1923 vyvolal vášnivú diskusiu, ktorá trvala v parlamente 25 hodín. Zákon na ochranu ľudovodemokratickej republiky v roku 1948 mal rozpravu, ktorá trvala už iba jednu hodinu.

    Ďakujem pekne.

  • Ja by som sa skutočne chcel ohradiť voči týmto slovám toho indivídua, pretože ho ani nemôžem nazvať človekom. A ani nebudem, samozrejme, odpovedať na to, pretože ho považujem za absolútnu ľudskú ruinu.

  • Vážený pán predseda, navrhujem, aby každý politický klub alebo frakcia mohla určiť, že jeden z nich môže vystúpiť neobmedzene.

  • Navrhujem prijať uznesenie, že z každého klubu jeden poverený člen môže vystúpiť bez obmedzenia.

  • Počuli ste návrh poslanca Rózsu. Prezentujte sa a hlasujte. Návrh znie, aby z každého klubu mohol vystúpiť jeden poslanec s neobmedzenou dĺžkou vystúpenia.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neschválili sme tento návrh.

    Prosím, keby sme mohli pristúpiť k rozprave, čas uteká. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca. Máte právo vystúpiť ako prvý v rozprave.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    priznám sa, že pristupujem k veci s určitým nepokojom, pretože odôvodňujú ho už aj predchádzajúce vystúpenia, no a navyše preto, aby sa tento návrh novely nestal povestným casusom belli...

  • Páni poslanci, pani poslankyne, prosím o pokoj v rokovacej miestnosti.

  • ...dôvodom vyhlásenia nejakej miestnej vojny v tomto parlamente. Tieto obavy vysvetľuje ostrá kampaň, ktorá doteraz prebiehala už niekoľko týždňov proti návrhu, a výrok, ktorý odznel v jednom z našich výborov takýmito slovami: "Návrh zákona je politický a zločinecký."

    Sám už zo životných skúseností konštatujem, že konfrontácia spravidla znamená silné slová, silné slová utlmujú a zatemňujú myseľ a povzbudivo pôsobia na city a vášne, čo však nikdy nie je dobré prostredie na tvorivú diskusiu, a teda ani na našu rozpravu. Sám som si už vypočul jednu rozpravu odborníkov právnikov o tomto návrhu na rozhlasových vlnách a úprimne priznám, že mi nič neobjasnila, ani ma nepovzbudila, ale ani neodradila, ale rozhodne ma prinútila zamyslieť sa nad spôsobom uvažovania spomínaných odborníkov a nad tým, ako to mohlo zapôsobiť na poslucháčov relácie, ktorá odznela v rozhlasovom programe.

    Skladba odborníkov bola zaujímavá: jeden vysokoškolský učiteľ, jeden advokát a jeden obchodný právnik. Len tak naznačím, ako ktorý v tejto rozprave reagoval. Vysokoškolský učiteľ heslami asi takto: "Terajší zákon štát dostatočne chráni, čo sú to záujmy republiky, čo je nepravdivá informácia, komu bude zverené vyšetrovanie." Ďalej konštatovanie, že autori návrhu nepoznajú rozdiely medzi súkromným a verejným právom a vyhlásenie "ide o fantastický galimatiáš" a znamená "právnu katastrofu".

    Advokát sa vyjadroval asi takto: "Nič nového, obnovuje sa to zrušené, je to neprijateľné, nekompatibilné, je tu snaha obmedziť informácie, je to kriminalizácia hospodárskych zmlúv, je to šialené, je to strach zo slobodnej spoločnosti, neschopnosť riešiť veci parlamentnou cestou, je to priestor na politické procesy."

    Komerčný právnik zasa takto: "Dialo sa to za dymovou clonou, čo sú to záujmy štátu, čo sú to ekonomické funkcie štátu, úmysel dopredu trestať je groteskné, strany vládnej koalície nevedia, čo je právny štát, a preto nevedia právo uplatniť, je to preceňovanie úlohy práva."

    To tak v kocke. Ono sa to dá brať ako vyjadrenie názoru, na ktorý isteže každý, a tobôž odborník, má v takejto súvislosti právo. A dá sa to brať do istej miery aj úsmevne v jednom prípade, keby tu nebol jeden vážny zanedbaný moment, a to zamyslenie sa nad tým, či tu predsa len nie je niečo, čo si zasluhuje pozornosť a prípadne zasluhuje si doplnenie trestnoprávnej úpravy v určitej podobe.

    Ani by to nebolo také zaujímavé, pretože od advokáta a obchodného právnika ani nečakám, aby práve takýmto hľadiskám venoval zväčšenú pozornosť. Ale u vysokoškolského učiteľa mi to prekáža, pretože ten pracuje aj teoreticky a vedecky, a teda predtým, než sa k takémuto návrhu vyjadrí, predsa by sa mal zamyslieť nad tým, či naozaj neexistujú spoločenské vzťahy a spoločenské javy, ktoré treba posudzovať prísnejšie, než ako sme to doteraz robili. Ale v snahe predísť konfrontácii, ktorá jednoznačne bráni tvorivosti rozpravy, by som ako poučenie z tejto rozhlasovej diskusie chcel zdôrazniť, že náš prístup by mal byť inakší, že by sme sa predsa len mali zaoberať tým, či stav vecí a vzťahov v našej spoločnosti vyžaduje novelou proponovanú právnu úpravu, alebo nie. Uvedení odborníci totiž neboli ničím viazaní. Od nás sa však čaká, a určite oprávnene, niečo iné. Sme zaviazaní, pretože sme zákonodarným zborom tohto štátu a svojimi uzneseniami, teda schvaľovaním zákonov vytvárame spoločenskú klímu, vytvárame životné podmienky a vytvárame aj predpoklady a podmienky na to, aby štát mohol plniť svoje funkcie.

    V tejto súvislosti by som rád naznačil jeden námet na tvorivé myslenie v súvislostiach novely. Sú to jej filozoficko-etické východiská, ktoré napokon má každá právna úprava. Isteže, je tu aj určité politické východisko. Prečo by sme ho mali skrývať? A teda, keď je tu zvyčajne, tak isteže aj táto novela uplatňuje aj politické východiská, ktoré sú nám známe. Totiž zvyčajne si ich všímame viac ako čokoľvek iné.

    Na čo mierim, keď hovorím o filozoficko-etických východiskách. Musím si totiž položiť otázku, aký majú zmysel, v čom väzia. Väzia v poslaní a funkciách štátu ako vrcholového organizátora slobodnej a demokratickej spoločnosti vo svojich hraniciach a ako subjektu zodpovedného za život, bezpečnosť a celkovú úroveň života. Bezpečnosť všetkých, a teda aj štátu ako takého, pretože on zastrešuje štátnu pospolitosť do vnútra i navonok.

    Ak by tu tieto filozoficko-etické východiská neboli, potom by šlo naozaj o rýdzo politický a mocenský postup, čo by síce tiež bolo možné, ale rozhodne by mohlo byť neetické a filozoficky pomýlené. Prečo? Ak totiž uznávame vrcholové funkcie štátu v zmysle ústavy a platného právneho poriadku, potom platí, že štát je oprávnený, ba povinný vytvárať si predpoklady na bezchybné plnenie svojich funkcií a odstraňovať prekážky, ktoré mu v tom bránia. A opäť platí, že môže tak konať len tými spôsobmi a použitím tých nástrojov či prostriedkov, ktoré mu dáva k dispozícii ústava a platný právny poriadok. Ak mu niekto toto oprávnenie odopiera, koná v rozpore so základnou filozofiou existencie štátu a jeho poslania i významu, ako zatiaľ najosvedčenejšej organizačno- -právnej podoby jestvovania organizovaných ľudských spoločenstiev, a tiež v rozpore s etickými princípmi jestvovania živých organizmov, ktoré majú právo na život a zároveň aj na primeranú sebaobranu.

  • Pán poslanec, máte ešte minútu.

  • A to vari nespochybňujeme, že štát je tiež živý organizmus s jasnými programovými funkciami, ktoré vykonáva práve pre dobro občanov a pre dobro všetkých nás.

    Chcem vás požiadať, aby ste sa zamysleli aspoň trocha nad týmito filozoficko-etickými východiskami, pretože pre nás ako ľudí, ktorí rozhodujeme o takýchto vážnych veciach, to má svoju dôležitosť a oprávnenie.

  • Ďakujem, pán poslanec, ešte ste mali 20 sekúnd. Ako prvý dal písomnú prihlášku do rozpravy pán poslanec Weiss.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    najprv by som chcel poďakovať pánu ministrovi za prehľad tlače, ale mohol si ho odpustiť, pretože obviniť novinárov z nekompetentnosti - to je veľmi starý politický trik. Bolo by bývalo lepšie, keby bol pán minister inicioval diskusiu odborníkov vo verejnoprávnej Slovenskej televízii v najlepšom vysielacom čase.

  • Napokon kritické výhrady, ako to tu už zaznelo, voči tejto predkladanej norme mali aj odborníci z trestného práva.

    Kolegyne a kolegovia, dnes neprerokúvame obyčajný zákon. A veľká časť spoločnosti, ktorá je v apatii, v únave pre zložitú sociálnu situáciu, si možno ani neuvedomuje, o čom sa tu dnes rozhoduje. Tento zákon, táto novela Trestného zákona je vedomým návratom k smutne známym paragrafom 98, 100 a 112 starorežimového Trestného zákona. Jasne to povedal premiér vlády Slovenskej republiky v rozhovore pre Rádiožurnál Slovenského rozhlasu. Citujem: "U nás po roku 1990 práve v snahe obísť ustanovenia Trestného zákona, ktoré sa zneužívali komunistickou stranou, vypadli také ustanovenia, ku ktorým by sa bolo vhodné vrátiť. Preto je požiadavka na novelizáciu Trestného zákona opodstatnená."

    Pán poslanec Tarnóczy, chcem sa vás opýtať: Neprekáža vám tento návrat? Uvedomujete si, že sa dostávame presne tam, k tomu, čo aj vás kedysi postihlo? Proti tomuto zámeru obsiahnutému v novele protestuje široká slovenská verejnosť - Konfederácia odborových zväzov, rôzne občianske združenia, Biskupská konferencia, politické strany, nezávislí odborníci. Verejnosť je právom vystrašená, že navrhované ustanovenia v § 92a, 92b a 98 otvárajú priestor na veľmi účelový výklad, ktorý bude možné zneužiť na obmedzenie slobody prejavu, zhromažďovania a šírenia informácií.

    Ťažko podozrievať všetkých tých, ktorí v týchto dňoch protestujú, že sú neprajníkmi mladej Slovenskej republiky, či judášmi, zapredancami a janičiarmi. Naopak, protest je vyjadrením obáv zo smeru, ktorým sa uberá budovanie našej štátnosti. Obáv, že sa presadzuje tendencia obmedzovať ústavou garantované občianske a ľudské práva. Nie náhodou eurobarameter v novembri pri výskume zaregistroval, že až 51 % opýtaných občanov Slovenskej republiky si myslí, že ich ľudské práva sa nerešpektujú.

    Strana demokratickej ľavice je presvedčená, že ak sa schváli novela v predloženej podobe, najmä pokiaľ ide už o spomínané paragrafy 92a, 92b a 98, zničí to pozitívny efekt očakávanej ratifikácie slovensko-maďarskej zmluvy. Cena za hlasy poslancov Slovenskej národnej strany na podporu ratifikácie bude pre Slovensko veľmi vysoká. Ústavný súd určite dostane ďalší návrh na vyslovenie nesúladu tejto novely s ústavou, pod ktorý budú podpísaní aj poslanci Strany demokratickej ľavice. Ak sa tento zákon schváli v predloženej podobe, možno očakávať, že politické strany združené v Socialistickej internacionále a v Strane európskych socialistov a vlády, kde sú socialisti, sociálni demokrati a labouristi pri moci, budú protestovať proti obmedzeniu občianskych a ľudských práv v Slovenskej republike.

    Slovenská republika sa po schválení novely prvej hlavy Trestného zákona dostane do nevýhody v nadchádzajúcich rozhovoroch o rozširovaní Európskej únie a NATO oproti Českej republike, Maďarskej republike a Poľskej republike. Dôsledky pre Slovensko môžu byť veľmi nepriaznivé. Môžeme prísť o generačnú šancu na modernizáciu krajiny a jej začlenenie sa do pásma stability a prosperity. Za toto všetko nesie vláda ako predkladateľka návrhu a poslanci, ktorí novelu podporia, obrovskú politickú zodpovednosť.

    Vzniká otázka, kolegyne a kolegovia, aké sú motívy predloženia tejto novely. Podľa môjho názoru to nie je zákon na ochranu republiky, ako ho nazvali iniciátori zo Slovenskej národnej strany, ale zákon na ochranu nových vlastníkov Slovenskej republiky. Tí potrebujú autoratitívny režim založený na strachu ľudí. Tí, ktorí organizujú nekontrolovateľné rozdeľovanie národného majetku politicky spriazneným ľuďom a vytvárajú klientsky systém, si potrebujú zacementovať svoju moc, aby náhodou nevznikla možnosť preskúmať, či sa k majetku nedostali zneužitím svojho postavenia alebo korupciou. Upevniť svoju moc môžu aj tým, že sa pokúsia umlčať kritické hlasy tlače a politických oponentov.

    Tento zákon je politickým bičom na inak zmýšľajúcich. Napokon prečo sa čudovať, že niektorí dnešní politickí predstavitelia tak radi stotožňujú vecnú kritiku ich skutkov, ich konania s útokmi proti republike alebo s ohrozovaním jej samostatnosti? Ten kto sa chce ukázať, že na to má, a bez mihnutia oka zaplatí 150 tisíc Sk, teda ročný plat vysokokvalifikovaného odborníka, za jeden let, zároveň nechce, aby bol za to kritizovaný a v tlači rozmazávaný. Ten kto verejne a vulgárne nadáva novinárom a vyhráža sa im, že ich hodí do škarpy, túži tiež po tom, aby boli ticho. Ten kto verejne urazí matku 4 detí v priamom televíznom prenose iba preto, že je manželkou jeho politického rivala, rád šíri mýtus, že tí, ktorí ho za to kritizujú, chcú rozvracať republiku. Najlepším receptom je predsa, kolegyne, kolegovia, strach a neistota.

    Pán Slota to pred chvíľou povedal celkom jednoznačne a pán poslanec Kunc v rozhlasovej besede predniesol tiež pozoruhodný výrok: "Jestvovanie takej represívnej právnej normy pôsobí v tomto zmysle dobre na psychiku ľudí, jej vlastnosťou je určitá preventívnosť." Skutočne. Vďaka za úprimnosť.

    Dámy a páni, ak si myslíte (mám na mysli, kolegyne a kolegov z koalície), že schválením tohto zákona vystrašíte opozíciu, chcem vám povedať, že sa vám to nepodarí voči všetkým. Nezľakol som sa, keď sa začiatkom marca 1990 na námestí vykrikovalo, že väznice sú prázdne. Ak si túto novelu schválite, pokojne si ma zatvorte, pán minister, v rámci využívania rezerv, o ktorých ste hovorili, lebo ja si svoje politické a občianske názory a presvedčenie budem hlásať a budem organizovať zhromaždenia na ich presadzovanie aj napriek tomu, že schválite tento zákon. Aspoň jeden sľub bude okrem vytvorenia vrstvy bohatých dôkladne splnený. Napokon, ako som si zistil, v našich väzniciach sa ľudské práva ochraňujú lepšie ako na slobode. Túto zásluhu nemôžem pánu ministrovi spravodlivosti naozaj uprieť.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďalej je do diskusie prihlásený pán poslanec Šimko.

  • Pán predseda, dámy a páni,

    pred niekoľkými dňami som si vypočul rozhovor na vlnách istej zahraničnej rozhlasovej stanice. Bol to rozhovor na tému zákona, o ktorom dnes rokujeme, novely Trestného zákona označovaného ako zákon na ochranu republiky. V jeho závere sa redaktorka opýtala, či pán poslanec ako člen strany, ktorá návrh politicky iniciovala, má predstavu, na koho sa navrhnuté trestné činy budú vzťahovať. Zostal som užasnutý nad prostorekosťou odpovede nášho kolegu. Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za vládnu stranu odvetil od srdca: Mená by vraj ešte zatiaľ povedať nechcel, aspoň kým zákon nie je schválený. Tu sa kdesi začína politický zločin, ktorý predstavuje navrhovaný zákon. Áno, každý štát má právo vyhlásiť niektoré hodnoty za natoľko sväté a hodnotné, že v prípade ich narušenia alebo ohrozenia pristúpi k použitiu trestného postihu. I sám štát si zasluhuje takúto ochranu nie z ideologických dôvodov, ale jednoducho preto, lebo pre život ľudskej spoločnosti je usporiadaný štát s jasnými pravidlami lepší ako anarchia. Každý štát sa preto legitímne bráni pred násilnými útokmi voči sebe a svojim predstaviteľom. Takto činí i náš štát. Platný Trestný zákon chráni Slovenskú republiku tak, ako je to v každom inom modernom demokratickom štáte.

    A tu zrazu prichádza politická garnitúra, ktorá má v rukách všetku moc, s hrozivým gestom: to nestačí, republiku si rozvracať nedáme, treba ju chrániť viac. Skúsme chvíľku celkom naivne pracovne veriť, že to naozaj myslia úprimne. Čosi tu však na prvý pohľad chýba. Najskôr by sme tu mali hovoriť o konkrétnych skutkoch, ktoré naozaj ohrozujú ústavné zriadenie, územnú celistvosť, obranyschopnosť alebo samostatnosť nášho štátu a platné trestné právo ich neumožňuje primerane stíhať. Až potom sa v normálnych demokratických pomeroch hľadá riešenie v doplnení Trestného zákona.

    V dvadsiatych rokoch to bola vražda ministra financií Rašina, to bol podnet na prijatie zákona na ochranu republiky v roku 1923. Lenže tu žiadne takéto skutky nie sú, moc má súčasná vládna garnitúra plne v rukách, tak ako ju mali vo februári 1948 v rukách komunisti, a predsa im už zákon na ochranu republiky z dvadsiatych rokoch nepostačoval, chránil totiž štát, nie ich moc. Preto 6. októbra 1948 prijali zákon na ochranu ľudovodemokratickej republiky, známu 231-ku, podľa ktorej vznikol o dve desaťročia neskôr spolok K 231 z tých, ktorí boli výsledkom účinnosti onoho zločinného zákona. V rozprave sa pri prijímaní zákona na ochranu ľudovodemokratickej republiky vtedy v Národnom zhromaždení hovorilo podobne ako dnes. Môžete si to, kolegyne a kolegovia, vyhľadať hore v parlamentnej čitárni, je tam stenografický záznam. Doterajšia ochrana nestačí, politické procesy sú nemysliteľné, nezávislosť súdov je zaručená, ale chrániť republiku a jej zriadenie treba. Práve vtedy, 6. októbra 1948, sa prvýkrát použila obdobná trestnoprávna konštrukcia skutkovej podstaty trestného činu, ako je to v navrhovanom zákone. Dovtedy, a vôbec kedykoľvek a kdekoľvek tam, kde vládne demokracia, sa úmysel podozrivého rozvrátiť štát skúmal vždy vtedy, keď vykonal skutok, ktorý sám osebe bol protiprávnym. Ak niekto vykonával násilnú činnosť, napríklad teror alebo vraždu, bolo možné ho už za to trestne stíhať. Ale v prípade, že sa preukázal jeho úmysel rozvracať touto násilnou činnosťou štát, šlo o rozvracanie republiky. Právna kvalifikácia jeho skutku bola iná, prísnejšia. Tak to je v moderných systémoch trestného práva.

    Zákon na ochranu ľudovodemokratického zriadenia zmenil garde. Samotný skutok už vôbec nemusel byť násilný, ba ani protiprávny. Naopak, mohlo ísť o realizáciu ústavného občianskeho práva, napríklad spolčovacieho. Zákon však prikázal skúmať úmysel, subjektívnu okolnosť uskutočňujúcu sa vo vnútri človeka. Výsledkom bolo, že každý, kto zakladal spolok, kto využíval toto svoje ústavné právo, bol potenciálne podozrivý. Stačilo preukázať úmysel, inými slovami orgán činný v trestnom konaní musel uveriť, že všetko svedčí pre to, že podozrivý skutočne úmysel rozvracať má. Takto orwellovsky - za myšlienku - bolo odsúdených desaťtisíce ľudí a mnoho ich našlo i smrť na popravisku. Mimochodom, za návrh zákona vtedy celkom ochotne hlasoval ako poslanec Národného zhromaždenia i napríklad Rudolf Slánský.

    Toto je, dámy a páni, i podstatou návrhu v § 92b. Každý, kto bude vykonávať právo podľa čl. 28 Ústavy Slovenskej republiky a bude organizovať pokojné zhromaždenie občanov, sa stane potenciálne podozrivým. Bude treba skúmať, či tak náhodou nečiní v úmysle rozvracať ústavné zriadenie, územnú celistvosť alebo obranyschopnosť či samostatnosť republiky. Bude treba zistiť jeho myšlienky.

    Pán premiér nám minule v televízii v rámci politického školenia obyvateľstva povedal, že jestvujú prostriedky, ako je možné skúmať úmysel podozrivého. Áno, skutočne jestvujú, najmä sú to tzv. technické spravodajské prostriedky, všelijaké tie tzv. ploštice, laserové lúče a kadečo ďalšie, skrátka odpočúvanie, sledovanie, špicľovanie a donášanie.

  • Dámy a páni, kto budete za tento zákon hlasovať, buďte si vedomí, že za toto hlasujete. Predovšetkým v tomto je návrh zákona naozaj zločinecký. To dokonca i Trestný zákon prijatý v roku 1961 takto gumovo koncipované ustanovenia už neobsahoval, a to vtedy ešte nebola žiadna demokratická idylka, boli však už krvavé skúsenosti z tisícov politických procesov. Pri rozvracaní republiky sa preto už v zákone z roku 1961 mimo úmyslu požadovala násilná činnosť a dokonca i pri politicky zneužívanom ustanovení o podvracaní republiky, ktoré bolo vypustené v roku 1989, sa okrem nepriateľského úmyslu vyžadovalo vykonávanie podvratnej činnosti. Bola to vágna formulácia, zneužívala sa, ale predsa už nebolo možné stíhať niekoho iba preto, že realizoval svoje ústavné právo v takom či onakom úmysle.

    Navrhované ustanovenie § 92b svojou konštrukciou pripomína tragicky absurdný zákon o podozrivých, ktorý do trestnoprávnej histórie zapísala hrôzovláda jakobínov počas francúzskej revolúcie. Bol to zákon, na základe ktorého sa naplnili žaláre a spúšťali gilotíny. Obeťami boli nevinní ľudia, ktorým sa preukázalo, že sú podozriví. Keďže však zákon stanovil, že už podozrivý je vinný, a z logiky veci vyplýva, že i nevinný môže vždy vzbudiť podozrenie, znamená to, že nevinní vlastne vždy môžu byť vinní. Absurdnosť, za ktorou je však veľmi reálne ľudské utrpenie a krv.

    A poďme ďalej: § 98 - poškodzovanie záujmov republiky. Prečítajte si článok 26 ods. 4 ústavy, ktorú ste pred niekoľkými rokmi prijímali. "Právo šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti." A basta, ani slovo viac. Kde tam vidíte taký neurčitý výraz, ako je poškodzovanie záujmov republiky? Kto artikuluje tieto záujmy - HZDS, SNS alebo ZRS? Je zrejmé, že vy budete artikulovať predovšetkým svoje vlastné stranícke záujmy. Takže celkom logicky i zákon, ktorý navrhujete, je zákon na ochranu vašich vlastných stranícko-politických záujmov, na udržanie si svojej moci, nie na ochranu našej spoločnej vlasti.

  • Máte ešte minútu, pán poslanec.

  • A poďme k hospodárskej časti návrhu. Porušuje najmenej dve ústavné zásady: zásadu, že nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok a zásadu rovnosti subjektov pred zákonom. Navrhované ustanovenia § 127a a § 127b sú tiež v rozpore s článkom 11 Medzinárodného paktu OSN o občianskych a politických správach z roku 1966 a s článkom 1 protokolu číslo 4 k Európskemu dohovoru o ľudských právach a základných slobodách z roku 1950.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, je mi jasné, že tí, čo túto novelu pretláčajú, dobre vedia, čo robia. Nie som taký naivný, aby som očakával, že ich nejaký argument presvedčí. Vedia veľmi dobre, že všetky tie tzv. analogické zahraničné úpravy ochrany štátu sú svojím obsahom zásadne odlišné.

  • Pán poslanec, ďakujem. Uplynul váš čas.

  • A väčšina z nich si je iste vedomá, že...

  • Pán poslanec, prosím, keby ste rešpektovali dohodu, ktorú sme urobili.

  • ...ak niečo Slovensku naozaj poškodí, a možno nadlho, tak je to toto.

  • Pán poslanec, ja vás prosím, aby ste skončili v rámci rozpravy.

  • Ale pán poslanec, o ktorom som hovoril v úvode, to povedal veľmi jasne. Zoznam konkrétnych mien je pripravený, len sa čaká, kým bude zákon.

  • Pán poslanec, ja vás prosím, aby ste rešpektovali to, na čom sme sa dohodli.

  • Kolegyne a kolegovia z vládnych strán, dodnes sa tu zvádzal chvíľami veľmi namáhavý politický zápas. Ale boli to len slová...

  • Pán poslanec, my sme sa skutočne na niečom dohodli.

  • ...bol to predovšetkým zápas názorov, dakedy ostrý, ale i to sa v demokracii stáva. Dnes však možno začnete, tak ako vtedy 6. októbra 1948, úplne novú tragickú etapu.

  • Pán poslanec, predsa sme sa dohodli, odhlasovali sme čas.

  • Som presvedčený, že mnohí si to neželáte, ba možno úprimne nevidíte, či nechcete vidieť, čo je podstatou...

  • Vy sa stále ohradzujete, akú majú morálku koaliční poslanci, teraz ukazujete pravý opak o sebe.

  • ...návrhu tohto zákona a aké budú jeho dôsledky. Preto si vás dovolím osloviť veľmi osobne. Rozmyslite si, prosím vás, dobre, či naozaj chcete hlasovať za takýto zákon.

  • Pán poslanec, ja vás opäť upozorňujem, aby ste skončili.

  • Vy tu nie ste anonymná hlasovacia mašinéria. Utrpenie budúcich obetí tohto zákona bude volať proti každému, kto stlačí tlačidlo za tento návrh. Viem, že disciplína v politických stranách musí byť, sú však chvíle, keď má človek zostať človekom. Osobne si budem vážiť každého, kto sa dokáže vzoprieť vtedy...

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, mne nezostáva nič iné, len prerušiť rokovanie terajšej schôdze.

    Ďakujem pekne.

  • Rokovanie schôdze prerušené.

  • Po prerušení schôdze.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej schôdzi. Pripraví sa na vystúpenie pán poslanec František Mikloško. Prosím všetkých prihlásených do rozpravy, aby sme sa navzájom rešpektovali a rešpektovali svoje rozhodnutia.

    Ďalší sa prihlásil pán poslanec Bugár.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predseda, dámy a páni,

    od malička som počúval a sledoval udalosti a deje, ktoré sa dotýkali Slovenskej republiky. V rokoch 1939-1945 generácia mojich rodičov bola v dospelom veku živým svedkom týchto udalostí i všetkého toho, čo potom nasledovalo. Keď som dospel, prečítal som skoro všetko, čo sa tohto obdobia dotýkalo. V pamäti mi zostali zvlášť dve svedectvá: kniha Františka Vnuka Neuveriteľné sprisahanie a spomienkové knihy o úteku predstaviteľov Slovenského štátu Jána Okála a Jozefa Cincíka.

    Kniha Františka Vnuka o Slovenskom národnom povstaní môže byť predmetom polemiky a o to mi v tejto chvíli vôbec nejde. Ide mi o poslednú časť tejto knihy, kde autor opisuje záver Slovenskej republiky v roku 1945, ktorý možno pomenovať jedine slovami "totálne zrútenie, totálny krach". Knihy Okála a Cincíka opisujú potom útek predstaviteľov Slovenského štátu cez Rakúsko, Nemecko, Taliansko a odtiaľ do Južnej Ameriky, alebo do Spojených štátov a Kanady. Prečítajte si tieto knihy.

    Nehodlám sa tu zaoberať problematikou Slovenskej republiky v rokoch 1939-1945, geopolitickými súvislosťami jej vzniku a existencie, hodlám tu však nahlas vysloviť, že na myšlienke slovenskej štátnosti, či už autonomistickej, alebo potom už suverénnej, sa priživovali aj ľudia nízkych morálnych hodnôt. Ľudia, ktorí čím viac vykrikovali a bili sa do pŕs, akí sú veľkí Slováci, išli viac za svojimi primitívnymi chúťkami, drancovali Židov, arizovali ich majetok a bohatli na ňom. V ústach mali národ a meno Božie a v skutočnosti bohatli, ukladali si majetok, stavali si vily od bežných funkcionárov až po ministrov. Ešte dnes sa po nich nazývajú rôzne vily tu v Bratislave a v okolí. Na všetkých týchto sa vzťahujú slová Andreja Hlinku, ktoré si môžete prečítať v jeho životopise od Konštantína Čulena, kde Andrej Hlinka v jednej chvíli povedal, že Slováci nemajú formát a štýl, že za koryto a kariéru zapredajú všetko.

    Dámy a páni, hovorím to teraz, keď vláda Vladimíra Mečiara navrhla do parlamentu novelu Trestného zákona, tzv. zákon na ochranu republiky, a keď mám pocit, že naša história sa v istom zmysle opakuje. Vznikol tu nový štát, je tu "ideológia", ktorá sa považuje za jediné kritérium slovenskosti, a každý, kto sa jej prieči, je zradca, renegát, zapredanec a treba naňho zákon. Jednými z hlavných ideológov Slovenskej republiky 1993 sú ľudia, ktorí ukradli a strhli na seba historicky najdôstojnejšiu ustanovizeň Maticu slovenskú. Minulý pondelok predseda Matice slovenskej Jozef Markuš v rozhovore pre Slovenskú republiku odobril ratifikáciu slovensko-maďarskej zmluvy, pretože - citát: "existujú záklopky, ktoré ju robia stabilnou". Je samozrejmé, že jednou zo záklopiek je i predkladaná novela Trestného zákona.

    Kto ste, páni, ktorí sa skrývate za Maticu slovenskú? Jozef Markuš vydal v roku 1987 knihu Záujem o plánovanie a záujmy v plánovaní, kde na strane 6 píše - citát: "V knihe ide teda o pokus priložiť ruku, prispieť aspoň malou tehličkou k veľkému dielu, ktoré stojí pred všetkými statočnými ľuďmi, čo berú vec socializmu vážne." Koniec citátu. Na strane 163 predseda Matice slovenskej píše - citát: "Ukázali sme, že v tomto podstatnom ohľade sú vyhliadky socializmu a komunizmu výborné." Predseda Matice Slovenskej Jozef Markuš v roku 1988 vystupoval ako vedúci autor súhrnnej prognózy vedecko-technického, ekonomického a sociálneho rozvoja Slovenska. V tejto súhrnnej prognóze na strane 15 stojí - citát: "Úspech prestavby a celého budúceho vývinu Slovenska i Československa predpokladá, že ju bude viesť vedúca politická sila našej spoločnosti - komunistická strana." V roku 1988 to bola komunistická strana so svojím bojovným ateizmom, dnes je to národ, a keď treba, tak i Pán Boh.

    Predseda Matice Slovenskej Jozef Markuš je navyše zavedený ako agent Štátnej bezpečnosti. Tento človek si nárokuje hovoriť o tom, čo je, a čo nie je záklopka pre tento štát. Ale nielen on. Po novembri 1989 v rozhodujúcich funkciách Matice slovenskej bolo zistených 43 spolupracovníkov bývalej ŠtB, z toho 28 agentov, 10 dôverníkov, 8 kandidátov a jeden tajný spolupracovník. Po novembri 1989 začali vychádzať slobodné Slovenské národné noviny. Z 11 redaktorov Slovenských národných novín po novembri 1989 boli piati zavedení ako agenti Štátnej bezpečnosti. V Ústave pre zahraničných Slovákov pracovali po novembri 1989 štyria agenti ŠtB a dvaja dôverníci. V predsedníctve Matice slovenskej po novembri 1989 boli piati agenti ŠtB a jeden dôverník a vo výbore Matice ďalší dvaja agenti ŠtB, jeden dôverník a jeden tajný spolupracovník ŠtB.

    Po novembri 1989 predstúpili títo ľudia pred Slovensko ako svedomie národa. Predtým komunizmus a zavedenie do agentúrnych zväzkov ŠtB, dnes národ a cyrilometodská tradícia. A voči každému, kto sa im protiví, treba použiť ten istý zákon ako za komunizmu - zákon na ochranu republiky. Toto sú ideológovia Slovenskej republiky 1993.

    Druhá línia ide cez terajšieho predsedu vlády Vladimíra Mečiara. Všetci si pamätáme, ako 1. marca 1990 na námestí SNP na mítingu, ktorý prenášala Slovenská televízia, vtedajší minister vnútra Vladimír Mečiar oznámil Slovensku: "Väznice sú na Slovensku prázdne." Bolo to na adresu komunistov. Spýtajte sa terajšieho košického primátora Rudolfa Schustera, ktorý bol vtedy predsedom Slovenskej národnej rady, aké plány mal s ním minister vnútra Vladimír Mečiar.

    A do tretice mi zostalo v pamäti jedno neformálne sedenie na VPN na vtedajšej Jiráskovej ulici. Bolo to na jar 1990, bol tam minister vnútra Vladimír Mečiar, bola tam jedna rozhlasová redaktorka, ďalší ľudia, sedel som tam aj ja, kedykoľvek môžem vymenovať tých ľudí. Vtedajší minister vnútra sa zabával na tom, ako dostane Petra Colotku do väzenia. Zostal mi z tohto stretnutia dodnes pocit morálneho narušenia spomínaného monológu. V marci 1990 zaznelo z jeho úst "väznice sú prázdne", v marci 1996 "republiku si nedáme rozvracať".

    Používať tento výrok Klementa Gottwalda, jednej z najúbohejších postáv československej histórie, sa obidve tieto postavy zrejme naučili na svojich študijných pobytoch v Sovietskom zväze, jeden v tridsiatych a štyridsiatych rokoch tohto storočia, druhý v šesťdesiatych rokoch na moskovskej komsomolskej škole. Obidvaja mali na mysli to isté: bez milosti treba odstrániť protivníka. Jeden v mene proletárskeho internacionalizmu, druhý zmenil len slovník. Ale je to tá istá škola, to isté myslenie - autokratickí komunisti, ŠtB, kriminálne trestaní, agenti a popritom národovci.

  • Toto má byť ideológia tohto štátu, to je obraz dnešného Slovenska. A tí, ktorí to myslia so slovenskou štátnosťou úprimne, sú na okraji.

    Dámy a páni, v postkomunistickej Európe sa banditi vydávajú za najväčších národovcov. Slovensko nie je výnimkou. Banditi ako vždy vedú a sú na čele. Všetko má svoju vnútornú logiku. Keď ste sa vy rozhodli pre novembrovú noc 1994, bolo jasné, že jej pokračovanie bude dnes vo forme zákona na ochranu republiky. Pokračovanie tohto zákona bude len jedno - zatváranie do väzníc. Veď už to počujeme: treba zákon na ochranu republiky, bude pripravený - najprv na Maďarov, potom na opozíciu, a keď bude treba, tak aj na vlastných.

    Pani poslankyne a páni poslanci, katolícki biskupi Slovenska vám to jednoducho a priamo povedali. Pred Bohom, národom a dejinami nesiete za dnešné hlasovanie zodpovednosť. Ich hlas už nikto nevymaže z dejín novodobého Slovenska. Dnešným zákonom o návrhu tohto zákona sa každý z vás stavia na jednu stranu barikády. Nič medzitým neexistuje. V tomto zápase niet remízy.

    Kresťanskodemokratické hnutie a mnohí jeho politici sme v politike nie päť, ale dvadsaťpäť rokov. Boli sme takmer pri všetkom, čo sa za posledných dvadsaťpäť rokov v tejto krajine udialo. Ubezpečujeme vás, že ani z tohto zápasu o slušnosť, kultúru a demokraciu na Slovensku nehodláme zutekať. Slovensko je aj naša vlasť. Ubezpečujem vás, že z vás privatizérov, ktorí drancujú túto krajinu, strach nemáme. Rok 1945 s tragickým koncom slovenskej štátnosti a medzinárodnou izoláciou nedopustíme.

    Dámy a páni, každý z nás svojím hlasovaním píše dnes novodobé dejiny Slovenska. Vláda Vladimíra Mečiara a vy osobne, pán minister spravodlivosti, ste sa už zapísali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej je prihlásený do rozpravy pán poslanec Bugár. Pripraví sa pán poslanec Langoš.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    rokujeme o novele zákona, ktorá svojím obsahom patrí do skupiny noriem vypracovaných výsostne z politických dôvodov. Jej cieľom je nasadiť náhubok všetkým, ktorí rešpektujú zákony a Ústavu Slovenskej republiky, chcú využiť všetky prostriedky na vyjadrenie svojich názorov pomocou demokratických práv zakotvených v samotnej ústave a v medzinárodných dokumentoch, ku ktorým už Slovenská republika pristúpila.

    Predložený doplnok Trestného zákona je dokončením úsilia Slovenskej národnej strany prijať zákon na ochranu republiky, resp. doplniť Trestný zákon o paragrafy toho istého obsahu. Problém je však v tom, že už aj Slovenskou národnou stranou vyhotovený návrh zákona z apríla 1995, číslo parlamentnej tlače 124, stotožňuje záujem a dobré meno republiky so záujmom a menom vlády. Predkladateľ, uvedomujúc si, že tento návrh je z hľadiska demokracie neprijateľný, si na získanie potrebnej podpory zvolil cestu zavádzania verejnosti, ale aj poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. V dôvodovej správe tvrdí - citujem: "Cieľom predloženého návrhu novely zákona je vytvoriť právnu možnosť na trestnoprávnu ochranu záujmov štátu mimo sféry podnikania, teda tam, kde štát uplatňuje svoje ekonomické funkcie, resp. vystupuje ako správca svojho majetku." Všeobecnú časť novely zákona začína § 127, t. j. paragrafom hospodárskeho charakteru, a meritom tejto novely, paragrafmi 92 a 98, sa zaoberá až na tretej strane správy. Dokonca odôvodňuje potrebu novelizácie zákona odvolávaním sa na trestné zákony európskych štátov tak, že z ich kontextu vytrháva vety, nepresne ich prekladá a vysvetľuje si ich po svojom.

    Žiadne zavádzanie verejnosti, poukazovanie na trestné právo blízkych či vzdialenejších susedov neospravedlňuje fakt, že vláda týmto návrhom chce zaviesť metódy gottwaldovského vládnutia, ktoré kedysi slúžili na politickú likvidáciu odporcov nedemokratickej vlády jednej strany. Pred necelým polstoročím, v roku 1950, bol schválený Trestný zákon číslo 86/1950, ktorý evidentne slúžil vypracovateľom dnešného návrhu ako jeden z viacerých podkladov.

    Pán minister, žiadali ste hlavne redaktorov denníkov, ale aj nás, aby sme aspoň citáty uviedli presne. Tak porovnávajte, prosím, so mnou. V Trestnom zákone z roku 1950 v hlave Trestné činy proti republike je § 81 nasledovného znenia - citujem: "Kto verejne alebo najmenej dve osoby poburuje proti republike, proti jej samostatnosti, ústavnej jednote alebo územnej celistvosti, alebo proti jej ľudovodemokratickému štátnemu zriadeniu, alebo spoločenskému poriadku, ktoré sú zaručené ústavou, alebo kto úmyselne umožňuje alebo uľahčuje šírenie takéhoto poburujúceho prejavu, potresce sa odňatím slobody na tri mesiace až tri roky." Koniec citátu. § 92b súčasne prerokúvanej novely obsahuje v bode 1 nasledovné - citujem: "Kto v úmysle rozvrátiť ústavné zriadenie, územnú celistvosť alebo obranyschopnosť republiky, alebo zničiť jej samostatnosť, organizuje verejné zhromaždenia občanov, potresce sa odňatím slobody na 6 mesiacov až 3 roky alebo peňažným trestom."

    Ďalej v § 96 socialistického Trestného zákona s názvom Ohrozovanie záujmov republiky v cudzine je nasledovné - citujem: "Československý občan, ktorý úmyselne ohrozí záujmy republiky tým, že v cudzine rozširuje nepravdivú správu o pomeroch v republike, potresce sa odňatím slobody na 1 až 5 rokov." Koniec citátu. Obdobný návrh vlády Slovenskej republiky sa nachádza v § 98 pod názvom Poškodzovanie záujmov republiky - citát: "Kto ako občan Slovenskej republiky alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, úmyselne v cudzine rozširuje nepravdivé informácie, ktoré poškodzujú záujmy republiky, potresce sa odňatím slobody až na 2 roky alebo peňažným trestom."

    Ak ste pozorne počúvali, nemohli ste si nevšimnúť jeden veľký rozdiel medzi paragrafmi toho istého obsahu, ale z dvoch období, a to, že tie z roku 1950 obsahovali len tresty odňatia slobody, kým dnešná novela dáva možnosť výberu trestu medzi odňatím slobody a peňažným trestom. Dokonca ak predkladateľ zaraďuje do § 92a už súčasne platné skutkové podstaty trestných činov, a tým v niektorých prípadoch zvyšuje hornú hranicu trestnej sadzby až na päťnásobok, potom možnosť použiť aj peňažný trest je navrhnutá s iným účelom. Po eventuálnom schválení tejto novely bude možné viesť politické procesy, ale ani súčasná vláda, ani žiadna ďalšia si nemôže dovoliť dať zavrieť svojich politických odporcov, lebo tým by ohrozila integračný proces Slovenskej republiky. Navrhovateľ teda počíta s tým, že finančné znemožnenie nepohodlných nevyvolá takú pozornosť a protest ako ich zavretie.

    § 92b je namierený proti ústavou garantovanému politickému právu pokojne sa zhromažďovať a okrem dokonaných trestných činov umožňuje trestať aj prípravu a pokus organizovať zhromaždenie. Môže byť zneužitý proti odborom, proti občianskym združeniam a dokonca aj proti organizátorom cirkevných podujatí. Ak si uvedomíme, že podmienky vykonávania tohto práva dostatočne upravuje zákon číslo 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve, vrátane možnosti zakázania či rozpustenia zhromaždenia v prípade zneužitia zhromaždenia, je jednoznačné, že prijatie predmetného návrhu je zbytočné a je v rozpore so základnými slobodami a ľudskými právami.

    Navrhovateľ s odvolávaním sa na článok 26 ods. 4 a na článok 28 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky potvrdzuje, že navrhnutý § 98...

  • ...spôsobuje obmedzenie slobody prejavu. Ústava však podmieňuje takéto obmedzenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutnosťou na ochranu bezpečnosti štátu a verejného poriadku. Týmto hodnotám v Slovenskej republike nič nehrozí, a preto aj § 98 je protiústavný. Záujem republiky je pojmom príliš subjektívnym na to, aby mohol byť definovateľný, resp. konkretizovateľný a dokonca sa môže meniť aj so zmenou politickej situácie.

    Bolo viackrát deklarované, že je v záujme republiky vytvárať pravdivý obraz Slovenska v zahraničí. Hociktorá kritika, ktorá bude v rozpore s oficiálnym stanoviskom vlády, bude smerovať podľa logiky zákona proti záujmom republiky, a preto navrhnutý paragraf nás vráti do doby jedného názoru, jednej strany a jednej pravdy. Odsúdený podľa tohto paragrafu sa stáva politickým väzňom a táto skutočnosť neporovnateľne viac poškodí záujem republiky ako najnepravdivejšia informácia šírená v cudzine.

    V mene všetkých demokraticky rozmýšľajúcich občanov Slovenskej republiky odmietame takto smerovaný návrh tohto zákona, ktorý odporuje základným demokratickým princípom, slobode slova a slobode zhromažďovania. Preto navrhujem vypustiť § 92a, 92b a 98 a o ich vypustení žiadam hlasovať osobitne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja. Ďalej vystúpi pán poslanec Langoš a pripraví sa pán poslanec Benčík.

  • Vážený slovenský parlament,

    tento zákon uviedol minister vlády, minister spravodlivosti, ako poslušný služobník vládnucej moci trápnym spôsobom, nebudem rozširovať to, čo už tu povedal kolega Peter Weiss. Pán minister je členom vlády, ktorá už druhý rok rozkráda štátny majetok, mrhá peniazmi občanov na posilnenie svojej moci, siaha na súkromný majetok s úmyslom rozkradnúť ho, vytvára právny systém postavený na nerovnosti práv, vytvára vrstvu so silnejšími právami, ako sú práva ostatných občanov. Táto vláda sa teda správa ako cudzia vláda na obsadenom území. Len taká vláda môže totiž pokladať občana štátu za svojho nepriateľa.

    Dámy a páni, podľa nás a pre slobodných občanov sú to len posledné kopnutia zdochýnajúcej kobyly - komunizmu.

  • Táto vláda sa chce pred občanom chrániť prostriedkami, ktoré odporujú základným demokratickým princípom, Ústave Slovenskej republiky a medzinárodným normám, napriek tomu, čo tu uvádzal pán minister, bývalý sudca.

    Táto vláda sa návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky, tlač číslo 375, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, vedome prihlasuje k totalitným právnym princípom a praktikám, ktoré v 20. storočí už dva razy zatvárali občanov za to, čo nikdy neurobili. Táto vláda, ktorá deklaruje svoju vôľu urobiť všetko pre to, aby sa Slovenská republika stala súčasťou európskych politických, ekonomických a bezpečnostných štruktúr, robí návrhom tohto zákona fakticky všetko pre to, aby sa od nich vzdialila. Ak nás odmietne západ, obrátime sa na východ. Táto vláda, ktorá sama osebe hovorí, že je pronárodná, robí návrhom tohto zákona všetko proti národu, ktorého meno berie do svojich úst nadarmo. Táto vláda, ktorá o sebe vyhlasuje, že chce budovať právny štát a priblížiť ho právnemu systému európskych demokracií, robí návrhom tohto zákona všetko pre to, aby svoje vyhlásenia sama vyvrátila.

    Návrh zákona, ktorý vláda predkladá, odporuje v § 92a základnej Listine ľudských práv a slobôd, zakotvenej v Ústave Slovenskej republiky. Zavádza do právneho poriadku taký subjektívny prvok, akým je nedokázateľný úmysel rozvracať. Tým, že vytvára subjektívnu svojvôľu pri dokazovaní trestných činov, obmedzuje slobodu slova ako základné občianske právo. V § 92b navrhovaná novela obmedzuje práva občanov pokojne sa zhromažďovať a združovať na ochranu svojich záujmov a v bližšie nešpecifikovaných prípadoch ich klasifikuje ako rozvracanie republiky. V § 98 znamená formulácia o úmyselnom rozširovaní nepravdivých informácií v cudzine protiústavný zásah do slobody slova a tlače.

    V § 127a sa formuláciou o porušení alebo nesplnení zákonom uloženej alebo zmluvne prevzatej povinnosti voči štátu, obci alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky neguje v hospodárskej oblasti v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky princíp rovnosti pred zákonom, lebo isté subjekty chráni zákonom viac ako iné a v konečnom dôsledku znamená v rozpore s ústavou nadradenosť vlastníctva štátu nad súkromným vlastníctvom.

    Všade v demokratickom svete sa razí tendencia dekriminalizácie a depenalizácie. Návrh novely Trestného zákona, ktorý predkladá vláda, je presným opakom tejto tendencie. Kriminalizuje občana a jeho aktivity, penalizuje ich a v tomto smere ide dokonca tak ďaleko, že zavádza inštitút väzenia pre dlžníkov, ktorý nemá už dávno oporu v právnom systéme nijakého demokratického štátu. Návrh novely odporuje článku 11 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktorý hovorí o tom, že nikto nebude uväznený len pre neschopnosť plniť zmluvný záväzok. Ak táto vláda tvrdí, že navrhovaný zákon nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky ani s medzinárodnými normami, dáva tým občanovi Slovenskej republiky a medzinárodnej verejnosti jasne a zrozumiteľne najavo, že nerozumie tomu, čo je to právny štát, necíti a nectí ho, a preto ho ani nemôže budovať.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, od roku 1870, keď bol v Rakúsko-Uhorsku prvý raz prijatý podobný zákon, plnil takýto a podobný zákon až po rok 1989 vždy funkciu kladiva na občanov a viedol hon na čarodejnice. Demokratická spoločnosť ho po roku 1989 zrušila práve preto, aby demonštrovala svoje odhodlanie už nikdy nedopustiť kriminalizáciu občianskych aktivít a politickej činnosti.

    Rozhodnutie vlády predložiť dnešný návrh zákona sprevádza strach zo slobodnej spoločnosti a neschopnosť riešiť politické problémy normálnou parlamentnou cestou, a nie prostredníctvom trestných postihov. Súčasná vládna koalícia chce otočiť koleso dejín. To nie je možné. A demokraticky zmýšľajúci občania jej to skôr či neskôr vo voľbách spočítajú. Ak bude vládny návrh prijatý, potom nastane čas na zrušenie tohto nedôstojného a voči občanom Slovenskej republiky nepriateľského zákona.

    Dámy a páni, preto ma Demokratická strana poverila vládny návrh zákona v úplnosti odmietnuť a poverila ma, aby som v jej mene hlasoval proti jeho prijatiu. Vyzývam vás k podobnému.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej mal vystúpiť pán poslanec Benčík, ale hlási sa pán podpredseda Národnej rady.

  • Vážené kolegyne a kolegovia,

    myslím, že treba jednoznačne povedať, že sa tu chce budiť nálada, atmosféra nejakej veľkej hrozby - hrozby demokracii. V podstate nejde o nič inšie ako o bránenie sa suverénneho štátu pokusom tých, ktorí tento štát nechceli, tých, ktorí sa správali k nemu ako nechcenému dieťaťu.

  • Prejav nesúhlasu v sále.

  • A okrem toho sa tu hovorí o tom, že vlastne v podstate chceme zasahovať a zoslabovať účinok demokratického fungovania. Pán poslanec, boli ste súčasťou tých, ktorí nezodpovedne napríklad prepustili kriminálnikov do života a ktorí spôsobili veľké problémy a množstvo životov, ktoré zmizli. A ešte niečo. Patríte práve medzi tých, ktorí chcú zmeniť koleso dejín. Pamätajte si, koleso dejín ide smerom emancipácie, ide smerom práva národov k tomu, aby mali vlastnú štátnosť. Vy ste sa proti nemu postavili, a práve preto vás koleso dejín dalo celkom správne na vedľajšiu koľaj. A keď tu hovoríte v mene Demokratickej strany, ktorá sa do tohto parlamentu nedostala zákonne, je to najlepším dokladom vašej legitimácie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa hlási pán Bugár.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážený pán podpredseda, z toho, z čoho obviňujete pána poslanca Langoša, môžete obviniť pána ministra vnútra. On totiž je zodpovedný napríklad aj za to, že veliteľ okresného Policajného zboru, ktorý musel odísť, je momentálne na prezídiu Policajného zboru. A tam pracuje, lebo pán minister vlastne takého človeka potrebuje. Takže ak niekoho obviňujete, najprv si preverte to, čo vy máte za ušami.

  • Páni, prepáčte, vaše vystúpenia niekedy skutočne "chytajú človeka za srdce". Ale viete, čo vám poviem? Nemôžem vám veriť, vašim slovám o demokracii, pretože to, čo robíte vy, nie je demokracia. Nerešpektujete rokovací poriadok. Tu sme si niečo schválili.

  • Prejav nesúhlasu v sále.

  • Vidíte, aj toto je tiež vaša demokracia. Snažíte sa každého umlčať. Rozprával pán Húska, veľmi nekultúrne ste mu skákali do reči, tykali ste mu atď. Vy chcete umlčať svedomie národa, vy chcete umlčať ľudí, vy chcete dať zatvárať tých, ktorí sa zaslúžili o vznik samostatnej republiky. Vo svojom vystúpení to dokážem. Ale správajte sa kultúrne. Veď vy sami sa prejavujete, že ste antidemokratickí. Krásne reči, ale tie skutky! Je to hanba a tragédia tohto národa!

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Langoš.

  • Vážený pán kolega Húska, nikdy som v rukách nedržal a ani nedržím žiadne koleso. Ak si myslíte, že vy držíte v rukách koleso dejín, precitnite.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia,

    nie som presvedčený o tom, že z hľadiska vecného riešenia problému je užitočné takto politizovať tento návrh, ako sa tu predkladá. Aj tak však pripúšťam, že aj návrh prispel k tomu, že sa z toho zbytočne robí politikum. Ja vám sľubujem, aj pánu ministrovi, že nebudem emotívny a nebudem hovoriť o tom, ktoré ustanovenie je v rozpore s ústavou, lebo to prináleží Ústavnému súdu. Budem sa držať faktov.

    Napriek platnému uzneseniu Národnej rady Slovenskej republiky z roku 1994 nenovelizovať Trestný zákon náš zákonodarný orgán v roku 1995 vykonal novelu Trestného zákona dvakrát a v tomto roku, hoci sme len v prvom štvrťroku, na stole máme druhú novelu, o ktorej rokujeme. Je preto príliš povážlivé tvrdiť, ako to hlása pani podpredsedníčka Tóthová, že u nás sa vykonáva koncepčná legislatívna činnosť. V odborných kruhoch na úseku právnej teórie, na fakultách, minulý štvrtok som bol na Policajnej akadémii, kde bolo veľké zhromaždenie k rekodifikácii, ale aj sudcov a prokurátorov, výslovne prevláda názor, že naše trestnoprávne normy napriek už nespočetným novelám zatiaľ plnia svoju funkciu v dostatočnej miere a zabezpečujú ochranu spoločnosti.

  • Od roku 1993 síce hovoríme o potrebe rekodifikácie trestnoprávnych kódexov, ale len v týchto týždňoch sa prakticky pristúpilo, najmä na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, ku konkrétnym organizačným, personálnym krokom, ktoré už možno považovať za začiatok rekodifikačných prác. A to je dobré, chvályhodné. Môžeme len vysloviť poľutovanie, a je škoda, že sa takto nepostupovalo od roku 1993.

    Predložená novela Trestného zákona okrem bodov 1, 3, 4, 5, 8, 10 a 16, ktoré prinášajú malé spresnenie a bez prijatia ktorých si aplikačná prax poradí, je v ostatných častiach nenáležitá a vôbec nemá opodstatnenie. Je zreteľná jej politická účelovosť. Je doslova zavádzaním verejnosti a značným sebaklamom tvrdiť, že platný Trestný zákon nedostatočne chráni také nepochybne významné záujmy Slovenskej republiky, akým je ústavné zriadenie, územná celistvosť, obranyschopnosť a samostatnosť republiky. Tieto hodnoty sú menovite chránené trestnými činmi, ktoré sú uvedené v našom Trestnom zákone, v § 91 Vlastizrada, proti násilným akciám, § 92 Rozvracanie republiky, proti usmrteniu týmto úmyslom, § 93 Teror, proti braniu rukojemníka, § 93a, proti vyvolaniu nebezpečenstva smrti, ťažkej ujmy na zdraví a nebezpečenstva škody veľkého rozsahu, § 95 Záškodníctvo, zneužitie zamestnania za týmto účelom, § 97 Sabotáž, § 105, 106, 107 - vyzvedanie štátneho tajomstva atď.

    V tomto smere trestnoprávna ochrana nášho ústavného zriadenia, územnej celistvosti, obranyschopnosti a samostatnosti v plnom rozsahu zodpovedá európskemu štandardu a vôbec nie je pravda, že treba novelou vyplňovať nejaké medzery. Je to daň a cena, ktorá sa musí zaplatiť medzi koaličnými partnermi, a aby koalícia, koaličný partner Slovenská národná strana, podporila základnú slovensko-maďarskú zmluvu. Je to príliš vysoká cena a pre náš právny poriadok a ústavnosť veľmi škodlivá. Škodlivá, lebo terajšie naše zákony v tomto smere dostatočne chránia skutočnosť.

    Moja druhá poznámka spočíva v tom, že formulácia nových skutkových podstát, a to v bodoch 6 a 7, v mnohom smere nespĺňajú základné kritériá znenia trestných zákonov, t. j. určitosť, jasnosť a presnosť zákonných formulácií. To je jedna z našich vážnych výhrad k návrhu, ktoré konštruujú skutkové podstaty v § 92a, 92b a 98 a sčasti sa to týka aj § 127a a 127b. Ale poďme po poradí.

    Všimnite si navrhované znenie skutkových podstát v § 92a a 92b, sú zaradené pod § 92 s názvom Rozvracanie republiky. Pod slovom "rozvracanie" rozumieme zničenie, čiže predpokladá sa násilný delikt. Ale všimnite si, že do § 92b zaraďujeme aj konania, ktoré nemajú násilnú povahu. Čiže to je už rozpor. V minulosti, a potom aj v § 92 je výslovne požiadavka "účasť na násilných akciách". To znamená, že táto skutková podstata chráni republiku a jej orgány, t. j. prezidenta, Národnú radu, vládu pred násilnými akciami. To je platný stav, to je v poriadku. Teraz sa však pod názvom...

  • ...Rozvracanie republiky v novom § 92a navrhuje zaradiť aj ochranu objektov ako štátny orgán, verejný činiteľ, skupina obyvateľov, jednotlivec, národ, rasa, presvedčenie, zhromažďovanie atď. Aj v tomto smere máme dobré skutkové podstaty, ktoré sú uvedené v iných častiach Trestného zákona. Pýtam sa otvorene: Prečo treba politizovať útok na verejného činiteľa? Prečo to treba politizovať? Aký to má zmysel?

    No a dovoľte mi len dve poznámky aj k § 127 - k hospodárskym deliktom, predovšetkým k ich opodstatnenosti. Bolo tu povedané, že je to potrebné. Mám v ruke stanovisko pána ministra Bisáka, ktorý hovorí, že v súčasnosti nemá také negatívne skúsenosti o privatizácii, ktorých reguláciu by bolo potrebné riešiť trestnoprávnou cestou. V § 127a hovoríte, že treba chrániť aj majetok Fondu národného majetku. Na začiatku tohto zasadnutia ste odmietli kontrolovať Najvyšším kontrolným úradom Fond národného majetku z toho dôvodu, že Najvyšší kontrolný úrad nemá vlastníctvo štátu. Teraz to postavíte na úroveň štátneho vlastníctva. Je to rozporuplné. Podávam preto pozmeňovacie návrhy vypustiť body 6 a 7, ustanovenia § 127a ods. 1 a 127b ods. 2 upraviť tak, aby z neho bol jasný a zrejmý podvodný úmysel.

  • Pokiaľ tam nebude zakotvený podvodný úmysel, či chcete, alebo nechcete, môže sa to dostať do rozporu s ústavou. Už sa tu o tom hovorilo.

    Je škoda vracať sa k skutkovým podstatám, ktoré boli v minulosti zakotvené v našom Trestnom zákone, je škoda ich nepresne preberať a nepresne formulovať. Tieto skutkové podstaty nebudú živé, lebo verím v nezávislosť nášho súdnictva, že za nedokázané činy nebudú ľudí súdiť, ale viem aj to, že v individuálnych prípadoch, trebárs v prípravnom konaní, zatiaľ budem vyšetrovateľa odvolávať, kým sa nepoddá, a môže sa to v individuálnych prípadoch aj zneužiť. A hrozím sa toho, ako sa to bude zveličovať voči zahraničiu, ako bude táto otázka postavená a zbytočne si tým škodíme. Pýtam sa, pre koho je to dobré.

  • Pán poslanec, ďakujem pekne. Ďalej vystúpi pán poslanec Volf. Pripraví sa pán poslanec Palacka.

  • Vážené dámy a páni,

    nie som si vedomý toho, že by Slovenská republika bola v takom stupni ohrozenia vnútornej bezpečnosti, aby sme museli prijímať novely Trestného zákona, ktoré sú politicky zneužiteľné a vytvárajú negatívny obraz Slovenska v zahraničí. Ako už povedal pán poslanec Benčík, doterajšie platné ustanovenia zákona dávajú dostatočnú záruku na ochranu záujmov Slovenska.

    Navrhované ustanovenia § 92b a 98 zákona môžu viesť k výraznému obmedzeniu základných práv a slobôd, predovšetkým práva na slobodu prejavu a práva na informácie, ktoré sú zaručené Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohodami a zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Tento návrh môže viesť k obmedzovaniu práva pokojne sa zhromažďovať a práva združovať sa na ochranu hospodárskych a sociálnych záujmov a priamo sa dotýka, a to zdôrazňujem, práv odborov. Môže nastať situácia, že výzvy na štrajk železničiarov, lekárov alebo učiteľov, motivované sociálne, budú pre nepohodlnosť označené za ohrozenie záujmu štátu a budú teda postihované politicky. Podobný názor a znepokojenie vyjadruje aj Medzinárodná konfederácia slobodných odborov. Nie je mysliteľné, aby sme sa vracali do čias, keď odbory plnili len symbolickú funkciu a ich aktivity boli okliešťované nanútenou obavou možného prenasledovania ich zástupcov a zamestnancov pri uplatňovaní svojho zákonného práva.

    Som presvedčený, že pokiaľ dnes našu krajinu a občanov Slovenskej republiky niečo skutočne ohrozuje, tak to sú - určite viac ako žalovanie v zahraničí - korupcia, podvody, špekulácie a zneužívanie funkcií. To všetko sprevádza najmä proces privatizácie. Všetci dobre vieme, ako sa zaobchádza s národným majetkom, ale dávame sa okrádať. Verejne sa hovorí o zainteresovanosti tých, ktorí rozhodujú o predaji lukratívnych podnikov vďačným záujemcom, a nič sa nedeje. Korunové krádeže sú postihované, a miliónové podvody zostávajú nepotrestané. Súčasná premlčacia doba, ktorá neprevyšuje päť rokov, tomu ani nedáva veľa šancí. Bolo by žiaduce, aby občania mali možnosť poznať daňové priznania ľudí zainteresovaných do rozhodovacieho procesu privatizácie. Bolo by žiaduce sledovať, ako sa menia majetkové pomery týchto ľudí. To všetko potrebuje čas.

    Preto je tu náš návrh na predĺženie premlčacej doby pre trestné činy spojené so schvaľovaním a rozhodovaním o privatizačných projektoch na 20 rokov. Je to dôležité pre ochranu záujmov Slovenska, národného majetku, nás všetkých. Privatizační zlodeji sú oveľa nebezpečnejší a rafinovanejší ako obyčajní podvodníčkovia, vreckári a nemôžu ujsť zaslúženému trestu.

    Ďalej navrhujeme, aby členovia orgánov Fondu národného majetku mali pri rozhodovaniach o priamych predajoch, teda o štátnom majetku, zo zákona postavenie verejných činiteľov. Svojho času o týchto priamych predajoch rozhodovala vláda, teda verejní činitelia. Zbavila sa svojej ústavnej zodpovednosti novelizáciou zákona o veľkej privatizácii, tieto kompetencie prešli na orgány Fondu národného majetku. Prešli kompetencie, ale zvýšená zodpovednosť, ktorá vyplýva z postavenia verejného činiteľa, už nie. Iste súčasný Trestný zákon postihuje podvod a špekuláciu, ale takéto trestné činy spojené s verejnou funkciou postihuje oveľa tvrdšie. Tu sa dnes rozdeľuje miliardový majetok. Rozdeľuje ho zopár ľudí bez kontroly a vlastne teraz aj bez možnosti spravodlivého tvrdého postihu v prípade zneužitia ich právomoci.

    Dávam nasledujúce pozmeňovacie návrhy za seba a poslankyňu Gbúrovú, teda za našu minifrakciu SDSS.

    V § 67 ods. 1 písm. a) nové znenie: "20 rokov, ak ide o trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť výnimočný trest, a trestný čin, ktorý bol spáchaný pri schvaľovaní privatizačných projektov a pri rozhodovaní o priamych predajoch majetku štátu a majetkových účastí Fondu národného majetku Slovenskej republiky podľa ustanovení zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zmien a doplnkov".

    Druhý návrh: v § 89 ods. 9 sa za prvú vetu vkladá druhá veta, ktorá znie: "Postavenie verejného činiteľa majú pri rozhodovaní o priamych predajoch majetku štátu a majetkových účastiach Fondu národného majetku Slovenskej republiky podľa ustanovení zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zmien a doplnkov aj členovia prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky." Ďalší text ustanovenia zostáva bez zmeny.

    Konečne po tretie: Z vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon číslo 140/61 Zb., vypustiť znenie ustanovenia § 92a, 92b a 98.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ohlásil som pána poslanca Palacku, ale bol vznesený protest, že sme zabudli na obedňajšiu prestávku. Takže obedňajšia prestávka bude do pol druhej. Do 13.30, tak mi bolo oznámené.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. V rozprave vystúpi pán poslanec Palacka a pripraví sa pán poslanec Javorský.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne a páni poslanci,

    vláda nám predložila na prerokovanie už dlhší čas pripravovaný zákon na ochranu republiky. Jeho podstatou sú paragrafy označené spoločným názvom Rozvracanie republiky. Novonavrhované paragrafy sa začínajú slovami: "Kto v úmysle rozvrátiť ústavné zriadenie, územnú celistvosť alebo obranyschopnosť republiky". Áno, aj ja si myslím, že našu republiku je potrebné chrániť a toho, kto ju ohrozuje, treba trestať. Povedzme si však, čo je to republika. Republika, to nie je žiadny abstraktný pojem, republika nie sú žiadne hmotné predmety, budovy, lesy, polia, a republika už vôbec nie sú inštitúcie - vláda, parlament, úrady. Republika, to sú predovšetkým a len jej občania. Republika, to je tých niečo vyše 5 miliónov ľudí, ktorí tu medzi Dunajom a Tatrami žijú. Preto, ak chceme chrániť republiku, musíme predovšetkým chrániť týchto ľudí, všetkých našich občanov.

    Vážené kolegyne a kolegovia, všetci veľmi dobre vieme, aká je situácia v bezpečnosti občanov. Ochrana životov, zdravia a majetku je nedostatočná a neustále sa zhoršuje. Bežnou súčasťou nášho života sa stávajú úkladné vraždy, obchodovanie s drogami, ozbrojené lúpeže, krádeže. Dovoľte mi pripomenúť len niekoľko prípadov z posledných týždňov. V Partizánskom zastrelili podnikateľa mafiánskym spôsobom. Polícia mlčí. V Košiciach pri výbuchu a úniku plynu zahynulo 11 ľudí. Vinníka niet. V Nitre zmizlo 170 000 000 korún. Po páchateľoch akoby sa zem zľahla.

  • Na uliciach bijú novinárov, a nikto ani nevyšetruje. Deťom v Petržalke už verejne ponúkajú drogy, a polícia sa bezmocne prizerá. Denne sa vykradnú desiatky bytov, bez stopy miznú desiatky áut. Skutočne sa máme zmieriť s tým, že naši rodičia sa boja večer už nielen vychádzať, ale aj spať vo svojich bytoch, že naše manželky a dcéry sa môžu stať obeťami úchylných násilníkov? Ich netreba chrániť? Vládny návrh ochraňuje nie republiku, ale režim a vládnuce politické strany. Tie, podľa mňa, nie je potrebné chrániť trestným zákonom.

    Panie a páni poslanci, ochráňme teda republiku, urobme to však tak, že ochránime jej obyvateľov. Sprísnime postihy páchateľov trestných činov. Vrahovia, lúpežníci, mafiáni skutočne ohrozujú republiku a rozvracajú jej ústavné zriadenie.

    Vyzývam preto vládu, aby pripravila a predložila parlamentu novelu Trestného zákona, prípadne iných zákonov, ktorá bude chrániť životy, zdravie a majetok občanov. Potom som pripravený taký zákon na ochranu republiky podporiť a budem zaň hlasovať.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Cuper, máte procedurálny návrh?

  • Nie, pardon. Sú len procedurálne návrhy?

  • Len procedurálne. Pardon, ospravedlňujem sa. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ja som iba pánu poslancovi chcel pripomenúť, že toto všetko je v Trestnom zákone chránené. Ak si to nevšimol, môže si pozrieť Trestný zákon. Ale aby sa dala spoločnosť chrániť proti demagógii, ale demagógii jednotlivcov, tak v každom prípade by bolo treba navrhnúť nejaké ustanovenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.

    Pán kolega, tých násilníkov, vrahov a lúpežníkov nevypustila táto vláda, ale vypustili ich iní politici. Neviem, či boli takí naivní, alebo debilní. Vyberte si.

  • Ďakujem. Ďalej je prihlásený pán poslanec Javorský.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    predkladaná novela Trestného zákona má vraj jediný cieľ, a to posilniť ochranu ústavnosti Slovenskej republiky. Keby táto potreba bola nanajvýš aktuálna a keby nebola zabezpečená doterajším právnym poriadkom, nemohli by sme mať žiadne výhrady voči tomuto návrhu. Hodnovernosť takejto argumentácie spochybňuje skutočnosť, že už sa všeobecne vie, že táto novela je odmenou jedného koaličného partnera druhému, aby ten zase nerobil problémy pri podpisovaní slovensko- -maďarskej zmluvy, podobne, aké robil pred hlasovaním o územnosprávnom členení Slovenskej republiky. Že ide o obchod medzi dvoma politickými stranami, zatiaľ nepoprel nikto zo zainteresovaných, takže aj ja sa musím prikloniť k tým, ktorí hovoria, že táto novela je účelová a nadbytočná. Už zo skúsenosti vieme, že obyčajne takéto účelové zákony sú plné omylov a nedostatkov a že sa v nich skrývajú pasce, do ktorých sa obyčajne dostanú aj samotní navrhovatelia.

    Určitým rizikom je aj to, že novelu predkladajú skupiny ľudí, ktorí si už uzurpovali právo posudzovať napríklad to, čo je slovenské a protislovenské, ktorí si uzurpovali právo popierať všetky základné ľudské práva tým občanom, ktorí nie sú členmi či sympatizantmi vládnucich strán, ktorí nepriznávajú právo na politický život tým, ako to s obľubou hovoria, ktorí v posledných parlamentných voľbách neuspeli, veľmi vážne sa pripravujú na to, aby sa aj do našej ústavy dostal v dohľadnom čase znova vypustený štvrtý článok z ústavy bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky o vedúcej úlohe strany. Vôbec im nevadí, že oveľa potrebnejšie je posilnenie ochrany občanov republiky, že by mali urobiť všetko preto, aby sa každý občan cítil bezpečne doma i na ulici, aby sa zamedzilo korupcii a rozkrádaniu národného majetku, atď. Teda namiesto toho, aby predkladali zákonné normy, ktoré posilnia bezpečnosť občana a tým aj bezpečnosť štátu, predkladajú návrh novely zákona, ktorá má jediný cieľ, a to posilniť politické pozície určitej menšinovej politickej skupiny.

    Chcem sa dotknúť len jedného problému a rizika, ktoré v sebe nesie. V navrhovaných § 92a, 92b je pozoruhodné to, že sú takmer doslova odpísané zo zákona číslo 231 z roku 1948, zo zákona, ktorý bol prijatý nato, aby zabezpečil mocenské postavenie vtedajšej komunistickej strany. Tak ako vtedy, aj podľa terajšej novely je pre vládu a vládnucu stranu nebezpečný aj úmysel, teda aj nedokonaný, len zamýšľaný trestný čin, ktorý sa posudzoval a znova by sa mal posudzovať rovnako, ako keby bol uskutočnený. Vtedy stačilo, keď sa niekto kriticky vyjadroval o činnosti vládnucej strany alebo jej funkcionárov, nakoľko aj vtedy sa útok na vládnucu stranu posudzoval ako útok na bezpečnosť štátu, pripísal sa mu úmysel rozvracať republiku. Najmä ťažko overiteľný a dokázateľný úmysel konať proti štátu poskytoval možnosť obviňovať kohokoľvek a nútiť aj súdy, aby vo svojich rozhodnutiach rešpektovali záujem štátu, čiže rozumej, záujem vládnucej strany.

    Chcem vás upozorniť, že toto konštatovanie nerobím na základe nejakých paušálnych konštatácií používaných pri hodnotení komunistickej minulosti u nás. Takéto uplatňovanie zákona číslo 231 z roku 1948, keď úmysel mal váhu trestného činu, som pocítil, ako sa hovorí, na vlastnej koži.

    Keď začiatkom marca 1958 súdruh Bacílek roztočil kolotoč prenasledovania tzv. slovenských buržoáznych nacionalistov, nezastavil sa len pri likvidácii svojich politických konkurentov vo vrcholových slovenských orgánoch, ale likvidoval aj radových členov komunistickej strany. Nebezpečenstvo tohto politického fenoménu hľadal aj vo väzniciach a koncentračných táboroch v Československu. A tak sa stalo, že Štátna bezpečnosť vytypovala a potom vyšetrovala viac ako 200 väznených Slovákov a zinscenovala proces so 16 z nás. V žalobe sa môžete dočítať aj toto: "Nacionalistická činnosť obvinených, okrem obvineného Ježka, ktorý bol moravskej národnosti, smerovala proti ľudovodemokratickému štátnemu zriadeniu, spoločenskému poriadku a hlavne proti územnej celistvosti republiky. Obvinení mali v úmysle," opakujem, "obvinení mali v úmysle tieto ústavou chránené inštitúty podvracať a oslabiť. Dosah spoločenskej nebezpečnosti jednania obvinených je tým väčšia, že spoliehali za objektívne príhodných podmienok s vytvorením nového samostatného Slovenského štátu. Ich trestná činnosť teda hraničila so spáchaním trestného činu velezrady." Toľko v obžalobe krajský prokurátor v Karlových Varoch, doktor Antonín Ježek.

    Tresty boli na základe tejto žaloby vymerané od 20 mesiacov po 4,5 roka. Úhrnom to reprezentovalo 38 rokov väzenia, teda za úmysel podvracať vtedajšiu politickú moc sme museli prežiť 38 rokov života v krutých podmienkach väznice navyše. Môj úmysel rozvrátiť vtedajšie ľudovodemokratické štátne zriadenie bol ocenený na 3,5 roka väzenia a 3 roky straty občianskych práv. Za to, že sme dosť vážne hovorili o osudoch a postavení samostatného Slovenska v budúcom Európskom spoločenstve, pre tých, ktorí sa toho báli, bol aj náš úmysel nebezpečný.

    A preto si kladiem dnes otázku: Necítia sa byť mocensky ohrození aj tí, ktorí stoja za touto novelou? A chcem sa spýtať navrhovateľov tohto návrhu zákona, podľa ktorého znova budú musieť súdy súdiť občanov Slovenskej republiky aj za úmysly, či poznajú túto históriu zneužívania podobného zákona v päťdesiatych rokoch. Chcem sa vás spýtať, páni navrhovatelia, páni vlastenci, ktorým tak záleží na srdci ochrana Slovenskej republiky, kde ste boli vtedy, keď nás súdili za úmysel vytvoriť samostatný Slovenský štát. Kto vám dal právo špiniť meno Slovenska zákonmi, ktoré nás vracajú do tejto temnej minulosti? Opýtali ste sa tých, voči ktorým bol podobný zákon už zneužitý tak, že museli podľa neho sudcovia súdiť a väzni pykať, či súhlasia s jeho znovuzavedením do života? Práve v mene sudcov, ale i odsúdených v päťdesiatych rokoch žiadam, aby navrhovaný zákon Národná rada Slovenskej republiky neprijala.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková sa najskôr hlási s faktickou poznámkou a potom pán poslanec Miklušičák.

  • Pán predseda, chcem vás poprosiť, aby ste prečítali poradie prihlásených do rozpravy.

  • Tak, ako ste sa prihlásili. Myslím si, že všetci sledujú, že dávam možnosť vystúpiť poslancom tak, ako sú na papieri. Ďalej je pán poslanec Figeľ, pán poslanec Rózsa, pán poslanec Pásztor, pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Dzurinda, pán poslanec Lysák, pán poslanec Čarnogurský, pán poslanec Fogaš, pani poslankyňa Rusnáková, pán poslanec Kováč, pán poslanec Hrnko, pán poslanec Nagy, pán poslanec Moravčík, pán poslanec Baránik, pán poslanec Brňák, pán poslanec Ftáčnik. Takže vystúpi pán poslanec Miklušičák.

  • Vážený pán predseda, predstavitelia vlády, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    klub Kresťanskodemokratického hnutia dostal od Konferencie biskupov Slovenska, od jeho sekretára pána monsignora Petra Fidermáka list s pripojeným vyhlásením biskupov Slovenska.

    Vyhlásenie biskupov Slovenska k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 8. marca 1996, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon. Adresované vláde Slovenskej republiky, parlamentu Slovenskej republiky a národu.

    Pred tromi rokmi sme s veľkou nádejou nastúpili cestu vlastnej štátnosti. Naša nádej pramenila z istoty, že máme silný duchovný i telesný potenciál v dare viery, v cyrilometodskej tradícii, v duchovnej kultúre, v úcte k životu a človeku. Ďalej v odhodlaní vytvoriť v srdci Európy štát, ktorý bude postavený na práve a spravodlivosti, na morálnych a etických základoch. O to väčšie je naše sklamanie, keď parlament prijíma zákony, ktoré sú v rozpore s týmito zásadami, ba priamo proti nim.

    S veľkou starosťou a znepokojením sme prijali vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 8. marca 1996, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon. V tomto návrhu zákona sú paragrafy 91 až 98 porovnateľné so zákonom 231 z roku 1948, na základe ktorého boli státisíce nevinných ľudí odsúdených, väznených, trýznených, ba i umučených. Najnebezpečnejšie sú § 92a a § 92b, kde sa hovorí: "Kto v úmysle rozvrátiť ústavné zriadenie..." Pýtame sa: Ako možno dokázať úmysel? Azda vynútením? Toto sa predsa dialo pri všetkých vykonštruovaných procesoch v päťdesiatych rokoch! V takto koncipovanom návrhu zákona vidíme nebezpečenstvo zneužitia tohto zákona. To nás nesmierne znepokojuje, pretože to môže viesť k nastoleniu totalitného režimu. Preto sa obraciame na vás, vážené poslankyne a poslanci a vyhlasujeme:

    A. Odhlasovaním tohto návrhu zákona, osobitne § 91 až 98, ktoré sú porovnateľné so zákonom číslo 231 z roku 1948, zoberiete na seba zodpovednosť pred Bohom, národom i pred celými dejinami za všetky zločiny, ktoré sa na základe tohto zákona môžu v budúcnosti páchať.

    B. Odhlasovaním tohto návrhu zákona vzniká nebezpečenstvo nastolenia novej totality v našej republike. Tento návrh sa môže stať hanbou nášmu štátu pred celou svetovou verejnosťou. Tým by ste vlastne najviac poškodili záujmy Slovenskej republiky.

    Obraciame sa aj na Policajný zbor, prokurátorov a sudcov Slovenskej republiky:

    A. Realizovaním tohto návrhu zákona by sa Policajný zbor, prokurátori a sudcovia zaradili do zástupu zločincov totality, ktorí spôsobili morálnu a fyzickú ujmu státisícom nevinných ľudí nášho národa. Musíme tu pripomenúť Norimberský proces. Tam sa polícia, prokurátori a sudcovia odvolávali na platný ríšsky zákon, podľa ktorého súdili i vynášali rozsudky. Norimberský súd vtedy jasne definoval: "Nespravodlivý a krutý zákon nesmú výkonné zložky štátu realizovať ani vtedy, keby za to utrpeli ťažkú telesnú či finančnú ujmu, ináč sú spoluvinní na spáchaných zločinoch."

    B. Pre Policajný zbor a súdnictvo je neprípustná strata nezávislosti. Tento stav trval u nás 40 rokov, keď policajný zbor a súdnictvo boli nástrojom jednej politickej strany a pod jej nátlakom museli šliapať po svojom vlastnom svedomí. Zdá sa, že i dnes nie sme schopní zbaviť sa tohto problému.

    Obraciame sa aj na vás, milí veriaci, bez rozdielu národnosti, a vyhlasujeme: Sme synmi svojho národa a štátu. Sme verní Bohu, cirkvi i celej náuke Ježiša Krista. Ctíme si dôstojnosť, slobodu a svedomie každého človeka. Stojíme na strane práva, spravodlivosti a pravdy. V mene nášho povolania a poslania chceme vždy stáť na strane utláčaných, sociálne slabých a prenasledovaných.

    Vyzývame vás, aby ste sa nedali pomýliť ani ideológiou moci, ani falošnými prorokmi, ani ideológiou liberalizmu, materializmu, vidinou rýchleho bohatstva, ani ideovými prúdmi, ktoré tvrdia, že človek môže robiť všetko, čo len chce. Pre človeka je najdôležitejšie robiť to, čo je mravné, dobré, spravodlivé a slúži spoločnému dobru. Sme veriaci spolu s vami a pre vás sme biskupmi. Najhlbšou motiváciou našej služby je viera v zmŕtvychvstalého Krista a viera vo večný život.

    Na slávnosť zmŕtvychvstania Pána si všetci obnovíme túto vieru, lebo len ona je schopná motivovať naše činy, dať zmysel nášmu životu i utrpeniu a vytrhnúť nás z nezáujmu, ľahostajnosti k činnému kresťanskému životu. Pripomeňme si slová svätého Pavla apoštola: "Ale ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj naša viera. Ale Kristus naozaj vstal z mŕtvych."

    Biskupi Slovenska.

  • Ďakujem. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Figeľ a po ňom pán poslanec Rózsa.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, ctení kolegovia, milí hostia,

    Konfucius kedysi povedal: "Keď sa stráca význam slov, býva ohrozená sloboda." Túto jeho myšlienku som tu kedysi pred rokom zopakoval, dnes mi prišla znovu na um, keď počúvam argumenty, ktoré sú v dôvodovej správe, aj pri predkladaní tohto zákona. Totiž navrhovaná novela Trestného zákona je čiastočným popretím prvej reformy trestného práva z roku 1990, ktorej cieľom bolo v oblasti trestných činov proti štátu vypustiť tie konania, ktoré boli vyhlásené za trestné činy, hoci boli iba realizáciou práv a slobôd občanov proklamovaných v medzinárodných zmluvách a v ústave. Existencia takých skutkových podstát umožňovala potláčať politickú opozíciu trestnoprávnymi prostriedkami a postihovať občanov za prejavy odlišného politického zmýšľania.

    Táto novela v predloženej podobe je v konflikte s ústavou a ňou zaručenými slobodami prejavu, združovania a zhromažďovania, ako aj s medzinárodnými zmluvami, najmä s Európskym dohovorom o ľudských právach a Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach. Umožňuje svojimi širokými formuláciami prakticky neobmedzené zásahy do týchto práv a slobôd. Pán minister nám ráno namiesto presných citácií zákonníkov demokratických štátov rozprával o článkoch v novinách. Ani v nemeckom, francúzskom, rakúskom a švédskom trestnom zákone nie sú obsahovo rovnocenné paragrafy s vaším návrhom. Podľa môjho názoru inšpiračným zdrojom návrhu je právo bývalého komunistického režimu, nie zákonníky demokratických krajín.

    Druhým základným nedostatkom návrhu je neobyčajná neurčitosť až gumovosť použitých pojmových znakov. Osobitne vážne sú pojmy "kto v úmysle", "nepravdivé informácie", "záujmy republiky", "rozširovanie". Uznajte, že hodnotiť úmysel je predmetom psychiatrie. Čo sa týka informácií, ide len o komunikovanie faktov alebo hodnotiacich úsudkov? Napríklad o politike vlády, osobností, vedúcich činiteľov, rozhodnutiach parlamentu. Kto bude arbitrom, či hodnotiaci úsudok je pravdivý, či nie? Podľa judikatúry štrasburského súdu, pán minister, pravdivosť hodnotiaceho úsudku nemožno dokazovať a už sama požiadavka dôkazu pravdy v takomto prípade porušuje slobodu prejavu podľa článku 10 Európskeho dohovoru.

    Ďalej "záujmy republiky". Pán minister, kde je v Trestnom zákone definícia? A konečne, "rozširovanie". Vyžaduje sa rozširovanie tlačou, médiami? Oznámenie médiám alebo jednej, dvom, či koľkým osobám?

    Ustanovenia novely Trestného zákona sú v príkrom rozpore s požiadavkou zákonnosti zakotvenou nielen v ústave, a to v článku 17 ods. 2 a v článku 49, ale aj v medzinárodných zmluvách o ľudských právach, ktorými je Slovensko viazané. Požiadavka zákonnosti v týchto medzinárodných inštrumentoch sa nechápe formálne, t. j. iba ako púhy odkaz na domáci zákon, bez ohľadu na jeho kvalitu a umožňujúci domácemu zákonodarcovi vydať akýkoľvek zákon podľa svojej ľubovôle. Naopak, chápe sa tak, aby požiadavka zákonnosti bola skutočnou garanciou občianskej slobody. Podľa judikatúry štrasburského súdu zákon, a osobitne zákon trestný, musí mať určité vlastnosti, t. j. musí byť pre občana dostupný, presný a dôsledky, ktoré má určité konanie podľa daného zákona, musia byť pre občana predvídateľné.

    Pravdepodobne už prijatím zákona podľa predloženého návrhu by Slovensko porušilo svoje záväzky. Každý občan by ako tzv. potenciálna obeť mohol podať sťažnosť do Štrasburgu bez toho, aby musel čakať, až bude podľa tohto zákona odsúdený. Ako príklad vám uvádzam dve rozhodnutia tohto súdu. V jednom prípade je to Claes a ostatní kontra Spolková republika Nemecko z roku 1978, druhý je Modinos kontra Cyprus z roku 1993. Domnievam sa, že predkladanie takýchto návrhov poškodzuje povesť a záujmy republiky viac než konanie, ktoré by sa podľa návrhu malo trestať.

    Vážení kolegovia, páni poslanci a pani poslankyne, ako člen Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a poslanec Parlamentného zhromaždenia Rady Európy cítim za potrebné zdôrazniť tri súvislosti.

    1. Touto novelou sa dostávame do rozporu s Európskym dohovorom o ľudských právach a tým aj do rozporu so štatútom Rady Európy. Tento štatút v článku 3 hovorí, že každý štát musí akceptovať princípy zákonnosti a udeliť osobám vo svojej jurisdikcii ľudské práva a základné slobody a spolupracovať úprimne a efektívne na realizácii cieľov Rady Európy.

    2. Ohrozujeme našu Asociačnú dohodu s Európskou úniou. Tá v článku 6 obsahuje tzv. suspenznú klauzulu, t. j. možnosť vypovedania dohody v súvislosti s porušením podstatných ustanovení dohody. Sú to princípy demokracie, dodržiavanie ľudských práv a trhovej ekonomiky, a to dokonca bez nutnosti prerokúvania v Asociačnej rade.

    3. Riskujeme, že dostaneme Slovensko do polohy nedemokratického štátu, kde je možné politické prenasledovanie. Ak doteraz občanom Slovenska žiadajúcim o politický azyl bol tento v zahraničí odmietaný, pretože sme demokratická krajina, po prijatí tejto novely sa podmienky na hodnotenie Slovenska zmenia.

    Pred rokom som v marci interpeloval vládu a vystríhal pred písaním do Rady Európy v otázke trestu smrti. Vláda to prostredníctvom ministra spravodlivosti urobila. Odpoveď bola jednoznačná, pre Slovensko nepríjemná. Aj dnes vystríham vládu: Nevystavujte naše zásadné zahraničnopolitické záujmy rizikám vážneho poškodenia! Diplomatické varovania od partnerov, ku ktorým sa hlásime, tu už boli, dokonca opakované. To prvé ste po veľkej parlamentnej novembrovej noci vyhlásili za priateľské gesto. Druhé za aide mémoire, ktorého obsahom, ako priznal minister zahraničných vecí, bol demarš. Ak čakáte, že po prijatí výplodu nočného rokovania vlády po poslednom mítingu HZDS - všimnite si tieto nočné súvislosti - opäť príde len demarš, mám obavy, že už nepríde, už sme "vyčerpali svoju kvótu".

    Niektorí z vás nás v novembri korigovali, že adresátom demaršu Európskej únie a Spojených štátov amerických nebola vláda, ale celé Slovensko. Ak to myslíte vážne, tak počúvajte, čo hovorí celé Slovensko, nie len jeho časť, čo hovoria biskupi, občianske združenia, čo hovorí mládež aj opozícia.

    Vážení páni poslanci, vážení členovia vlády, Slovensko nepotrebuje na svoj rozvoj menej demokracie, ale viac. My nepotrebujeme viac paragrafov Trestného zákona, ale viac práce a slobody so zodpovednosťou.

  • Ak prijmete Trestný zákon v predloženej podobe, osobitne v § 92 a 98, sami, dobrovoľne a s plným vedomím poškodíte meno Slovenska vo svete, jeho medzinárodné pozície a ohrozíte jeho šance na integráciu do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Dnes je Slovensko ďalej od Európy budovanej na spoločných hodnotách, než bolo pred tromi alebo šiestimi rokmi. Priatelia, kolegovia a kolegyne, vyzývam vás, neurobte tento krok!

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem. Pán poslanec, dovoľte mi len jednu poznámku. Pokiaľ ste povedali, že úmysel musí preukazovať psychiater - chráň nás Boh, aby to bolo tak. Úmysel môže preukázať len súd a nikto iný, pretože ak vás niekto žaluje za trestný čin vraždy a na súde sa vecnými dôkazmi preukáže, že to vražda nebola, tak vás žalujú za trestný čin ťažkého ublíženia na zdraví s následkom smrti. Tak si nemýľme veci, len súd môže úmysel preukázať a na tom je aj zákon stavaný.

    Pán poslanec Šepták.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Dámy a páni,

    chcel by som podať procedurálny návrh na ukončenie rozpravy. Myslím si, že navrhovaná novela Trestného zákona bola tu v pléne Národnej rady rozobratá z každej strany. Príspevky poslancov sa začínajú opakovať a všetko podstatné už bolo povedané.

    Ďakujem.

  • Prejavy nesúhlasu v sále.

  • Dobre, prosím, najprv je faktická poznámka pána poslanca Čarnogurského. Zapnite mikrofón pánu poslancovi.

  • Pán predseda, mám pozmeňovací návrh k návrhu pána poslanca Šeptáka, aby sa tento návrh spájal s tým, že v takom prípade koaliční poslanci nebudú mať právo na záverečný prejav pri svojich trestných procesoch podľa tohto zákona.

  • Dobre, dáme hlasovať aj o tom. Prosím, budeme hlasovať najskôr o návrhu pána poslanca Šeptáka, potom o návrhu pána poslanca Čarnogurského. Prosím, hlasujeme o tom, či ukončíme rozpravu, pretože sa diskusné príspevky opakujú a nie sú tu návrhy na zmenu zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Takže sme prijali tento návrh.

    Mne neostáva nič iné, páni poslanci a panie poslankyne, len skončiť rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že sa pýtam pána ministra, či sa chce k rozprave vyjadriť na základe návrhu poslanca. Pán minister, máte slovo.

  • Ruch v sále, hlasy z pléna.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

  • Hlasy z pléna.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci,

  • Prejavy nesúhlasu v sále búchaním do stola.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, prestávka 15 minút.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v schôdzi. Prosím pána ministra, aby sa vyjadril k rozprave, ak ešte má záujem.

  • Prejavy nesúhlasu v sále búchaním do stola.

  • Pristúpme k hlasovaniu a hotovo. Pán poslanec, máte rokovací poriadok pred sebou, tak si ho zoberte. Nenašli ste? Tak si pozrite § 3 a § 23 ods. 2, o každom návrhu poslanca sa dá hlasovať. A rozhodnutie platí. A § 3 hovorí ako?

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec, každé rozhodnutie Národnej rady je uznesením, to by ste mali vedieť. Prečo vám mám na to odpovedať? Každé rozhodnutie. Pozrite si § 3: Národná rada si upraví spôsob rokovania a § 23 hovorí, že o každom návrhu sa dá hlasovať.

  • Hlasy z pléna.

  • Pokoj, páni poslanci.

    Páni poslanci, na návrh koalície aj opozície sa desiatky ráz dala rozprava ukončiť. Pozrite si zápisy z rokovaní, môžem vám ich predložiť. Takže prosím, páni poslanci. Pán poslanec Miklušičák, keď chcete niečo, tak sa prihláste o slovo, ak je rozprava, dostanete slovo, ak nie je rozprava, nemôžete dostať slovo. Rozprava je skončená. Pán poslanec Kunc, chcete vystúpiť k rozprave? Ak nechcete, dáme hneď hlasovať. Ešte nevystúpil pán minister. Prosím vás, zachovajte pokoj. Budete hlasovať. V hlasovaní každý vyjadríte svoj názor a návrh.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec Miklušičák, ja si myslím, že s vami sa nedá zhovárať.

  • Ešte raz prosím - nie, mali by sme dať ešte hlasovať o návrhu pána poslanca Čarnogurského. Prosím, budeme hlasovať najskôr o návrhu pána poslanca Čarnogurského. To je procedurálny návrh. Pán poslanec Čarnogurský... Teraz si nepamätám, čo povedal.

    Pán poslanec Čarnogurský, ja som si to fakt nezapamätal. Prosím, aby ste to zopakovali.

  • Pán predseda, v rámci rozpravy som to ochotný zopakovať.

  • Ďakujem. Takže ste to stiahli. Prosím ešte pána ministra, ak sa chce vyjadriť k rozprave, aby sa vyjadril.

  • Prejavy nesúhlasu v sále búchaním do stola.

  • Pán minister sa nechce vyjadriť k rozprave. Pán poslanec Kunc sa chce vyjadriť.

  • Prejavy nesúhlasu v sále búchaním do stola.

  • Pán poslanec, pristúpte k hlasovaniu.

  • Prejavy nesúhlasu v sále búchaním do stola počas celého hlasovania o tomto zákone.

  • Môžeme hlasovať, pán poslanec. Najskôr o spoločnej správe. Hlasujte.

  • Vážený pán predseda, vzhľadom na to, že spoločná správa neobsahovala žiadne pozmeňovacie ani doplňovacie návrhy (sústavné prejavy nesúhlasu v sále búchaním do stola), žiadam, aby sme začali hlasovanie o návrhoch poslancov, ktoré vzišli z rozpravy.

    Ako prvý vystúpil s návrhmi pán poslanec Bugár. Navrhol vypustiť § 92a, 92b a 98 a hlasovať o každom osobitne. Návrhy sa týkajú bodu 6 článku I novely. Pán poslanec Bugár žiadal hlasovať osobitne, a preto dávam hlasovať o návrhu vypustiť § 92a. Návrh neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spravodajca odporúča návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 15 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

    Pokračujte, pán poslanec.

  • Prezentujme sa a hlasujme o ďalšom návrhu pána poslanca Bugára s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 12 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprešiel tento návrh.

    Pokračujte, pán poslanec.

  • Ako druhý vystúpil v rozprave s návrhmi pán poslanec Benčík. V prvom návrhu navrhuje vypustiť body 6 a 7. To znamená, že ide o návrh totožný s návrhom pána poslanca Bugára. O obidvoch týchto návrhoch sme už hlasovali a neprijali sme ich. Pýtam sa pána Benčíka, či je uspokojený.

  • Pán poslanec Benčík hovorí, že je za návrh, ale upúšťa od hlasovania.

    Prosím, pokračujte, pán poslanec.

  • Druhý návrh pána poslanca Benčíka sa dotýka bodu 9 v článku I. Pán poslanec navrhuje zmeniť text ustanovenia § 127a ods. 1. Návrh predniesol, prečítam vám ho znova. "Kto v úmysle spôsobiť značnú škodu alebo získať značný prospech pre seba alebo pre iného poruší alebo nesplní zákonom uloženú alebo zmluvou prevzatú povinnosť voči štátu, obci alebo Fondu národného majetku pri čerpaní alebo používaní prostriedkov štátneho rozpočtu, štátneho fondu, rozpočtu obce alebo rozpočtu Fondu národného majetku, alebo v súvislosti s prevodom alebo prechodom majetku štátu, alebo v súvislosti s prevodom majetku obce alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky na iné osoby potresce sa odňatím slobody na 6 mesiacov až tri roky alebo zákazom činnosti, alebo peňažným trestom." Tento návrh neodporúčam prijať.

  • Prosím, budeme hlasovať o ďalšom návrhu pána poslanca Benčíka s tým, že spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 17 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

    Môžete pokračovať, pán spoločný spravodajca.

  • Vo svojom treťom návrhu pán poslanec Benčík navrhuje úpravu § 127b v bode 9 takto: "Kto v úmysle spôsobiť značnú škodu alebo získať značný prospech pre seba alebo pre iného poruší alebo nesplní zákonom uloženú povinnosť voči zdravotnej poisťovni, Sociálnej poisťovni alebo voči Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo zákazom činnosti, alebo peňažným trestom." Návrh neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o ďalšom návrhu pána poslanca Benčíka s odporúčaním spoločného spravodajcu neprijať tento návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov. Za návrh hlasovalo 18 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Ako tretí v rozprave predniesol svoje návrhy pán poslanec Volf. Predtým, než by sme hlasovali, by som rád uviedol, že návrhy pána poslanca Volfa presahujú rámec tejto novely, ktorý návrh obsahuje. Sú racionálne v tom zmysle, že ak by sme pristúpili k rekodifikácii Trestného zákona, bolo by rozumné sa s nimi v tomto zmysle zapodievať a zahrnúť ich ako návrh. V tomto prípade v súvislosti s novelou, o ktorej sme rokovali, nenavrhujem jeho návrh prijať. Odporúčam teda návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Volfa. Spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov. Za návrh hlasovalo 16 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Takže sme neprijali tento pozmeňovací návrh.

  • Druhý návrh pána poslanca Volfa je totožný s návrhmi pána poslanca Bugára, o ktorých sme už hlasovali, v znení, aby sme § 92a, 92b a § 98 vypustili.

  • O tom sme už hlasovali, pán spoločný spravodajca, takže nemusíme hlasovať o návrhu pána poslanca Volfa.

  • Navrhujem preto hlasovať o zákone ako celku. Odporúčam návrh zákona prijať.

  • V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 4 poslanci.

    Schválili sme tento návrh, páni poslanci, pani poslankyne.

  • Potlesk v radoch poslancov koalície a zároveň prejavy nesúhlasu v radoch poslancov opozície.

  • Páni poslanci a pani poslankyne, prestávka 20 minút.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    prosím, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v schôdzi podľa programu.

    Pani poslankyňa Rusnáková má procedurálny návrh. Zapnite mikrofón pani poslankyni Rusnákovej.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia,

    vzhľadom na to, že bol takýmto spôsobom prerokúvaný zákon, chcela by som mať dve pripomienky, ktoré chcem, aby kolegovia poznali.

    Dvakrát sa porušil rokovací poriadok. Prvýkrát § 21, keď sme si síce povedali, že limit na rečnícky čas je 10 minút, no napriek tomu, že poslanec hovoril k veci, nenechali ste ho, pán predseda, dokončiť svoj prejav. Podľa rokovacieho poriadku máte len právo ho napomenúť, ale nemáte právo mu odobrať slovo.

    Druhýkrát bol porušený rokovací poriadok v § 26. Keď sa parlament dohodol, že rečnícky čas je 10 minút, bolo nadbytočné hlasovať o tom, že sa vôbec nebude hovoriť, lebo tento pozmeňovací návrh už bol zbytočný.

    Po tretie by som chcela povedať kolegom z HZDS, že bolo zvykom...

  • Pani poslankyňa, máte mať procedurálny návrh.

  • Dovoľte mi, mám 3 minúty, pán predseda, dovoľte mi to, prosím.

  • To nie je procedurálny návrh, pán predseda, dovoľte, aby som dokončila.

    V HZDS bolo zvykom, že čelní predstavitelia prehovárali svojich poslancov, aby hlasovali za. A často sa stávalo, že oni sami sa potom zdržali hlasovania alebo boli neprítomní. Ja by som odporúčala kolegom, aby si pozreli hlasovanie. A pán predseda, vám chcem zagratulovať ako právnikovi, že ste sa tentoraz zdržali hlasovania, pretože asi viete, čo po prijatí tohto zákona v Slovenskej republike bude nasledovať.

  • Pani poslankyňa, teraz som porušil rokovací poriadok, že som vás nechal rozprávať. S vami už nemienim polemizovať na zasadnutí Národnej rady o rokovacom poriadku. Ak chcete, môžete prísť kedykoľvek ku mne, môžeme si vyložiť jednotlivé ustanovenia rokovacieho poriadku, možno to bude na osoh. To po prvé.

    A po druhé, keď ste nás upozorňovali na správanie, tak by som chcel povedať, že toto správanie, ktoré vaša strana teraz predviedla, nemá nič spoločné s rokovacím poriadkom ani s ničím.

    Pani poslankyne, páni poslanci, demokracia je v inom. Tento zákon, ak prešiel, tak prešiel, lebo ho odhlasovala snemovňa. Tu je ďalšia možnosť, a to možnosť, že zákon bude vrátený. A tretia, čo je najdemokratickejšie, že ak Ústavný súd zváži, že je zákon dobrý, tak bude platiť. A nebolo treba tu robiť tieto scény. Ak ústavný súd zváži, že ten zákon nie je dobrý, tak ho zruší. A zase nebolo treba robiť tieto scény. Myslím si, že aj orgány Európy budú čakať a nebudú nás odsudzovať za to, čo sme prijali v demokratickom hlasovaní. Len to som chcel povedať. Nemajte obavy o moje znalosti rokovacieho poriadku, viem, že som ho neporušil. § 3 a § 23 ods. 3 hovoria jednoznačne o tom, ako som sa mal zachovať a tak som sa zachoval. Takže, prosím, nediskutujme, poďme ďalej, ak nikto nemá procedurálne otázky.

    Pán poslanec Kňažko, máte procedurálnu otázku? Nie. Ďakujem pekne. Prosím, poďme rokovať.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec, pani poslankyňa sa pýtala, takže som ju nepoučoval, ale som odpovedal. To je veľký rozdiel.

    O tomto návrhu Národná rada rokovala na svojej 12. schôdzi. Prerušili sme ho v rozprave.

    Chcem pripomenúť, že z poverenia vlády Slovenskej republiky tento vládny návrh predkladal minister zahraničných vecí pán Juraj Schenk a spoločnou spravodajkyňou bola pani poslankyňa Zelenayová. Prosím pani poslankyňu, aby zaujala miesto určené pre spravodajcu.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 20. decembra 1995 číslo 282 rozhodla prerušiť schvaľovací proces tejto zmluvy a poverila predsedu zahraničného výboru, aby zabezpečil prípravu a sformulovanie sprievodného schvaľovacieho uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky v duchu uznesenia vlády Slovenskej republiky obsiahnutého vo verbálnej nóte Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky z 19. marca 1995.

    Návrh tohto sprievodného uznesenia Národnej rady máte, pani poslankyne, páni poslanci, rozdaný. Je tam vyslovený aj súhlas s ratifikáciou zmluvy.

    Prosím predsedu zahraničného výboru pána Slobodníka, aby návrhy týchto uznesení uviedol.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, dámy a páni,

    prečítam vám tie dve uznesenia, najmä pre tých, ktorí ich nemajú pred sebou. Prvé uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 26. marca znie - toto uznesenie je k návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou:

    "Národná rada Slovenskej republiky

    A. vyslovuje súhlas - podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky - so Zmluvou o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou pred jej ratifikáciou;

    B. vyhlasuje, že sa plne stotožňuje s obsahom verbálnej nóty Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky číslo 4017/1995 z 19. marca 1995 postúpenej maďarskej strane diplomatickou cestou. Potvrdzuje, že Slovenská republika nikdy neprijala a v zmluve nezakotvila nijaké formulácie, ktoré by boli postavené na uznaní princípu kolektívnych práv pre menšiny a práv, ktoré by pripúšťali vytváranie akýchkoľvek autonómnych štruktúr alebo osobitných štatútov na etickom základe;

    C. žiada vládu Slovenskej republiky a všetky orgány v rámci Slovenskej republiky, aby v súlade s ústavným poriadkom Slovenskej republiky a pri vedomí právnej zodpovednosti za dôsledky vyplývajúce z jeho narušenia dôsledne zabezpečovali výklad a uplatňovanie príslušných ustanovení zmluvy podľa bodu B tohto uznesenia výlučne v duchu individuálnych ľudských a občianskych práv."

    To je prvé uznesenie.

    Druhé uznesenie znie - zase je to z 26. marca a je to

    "Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k Zmluve o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou z 19. marca 1995.

    Národná rada Slovenskej republiky považuje podpísanie Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou z 19. marca 1995 za dôležitý akt historického uzmierenia medzi našimi krajinami a národmi. Zmluva vytvára predpoklady pre rozvoj slovensko-maďarských vzťahov vo všetkých oblastiach spoločného záujmu a predstavuje významný vklad pre naplnenie ich strategického cieľa - integráciu do európskych a euro-atlantických hospodárskych a bezpečnostných štruktúr aj prostredníctvom upevňovania stability v stredoeurópskom priestore.

    Národná rada Slovenskej republiky konštatuje, že zmluva zakotvuje neporušiteľnosť a nemeniteľnosť spoločných štátnych hraníc a vylučuje vznášanie voči sebe akýchkoľvek územných požiadaviek aj v budúcnosti. Zmluva súčasne vymedzuje zákonný priestor - v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom a prijatými medzinárodnými záväzkami - na uplatnenie práv osôb patriacich k národnostným menšinám v oblasti jazyka, kultúry a náboženstva s dôrazom na lojalitu voči štátu, ktorého sú občanmi.

    Národná rada Slovenskej republiky je presvedčená, že podpis a ratifikácia zmluvy demonštrujú pripravenosť oboch štátov vzájomne spolupracovať pri naplňovaní medzinárodnoprávnych a politických záväzkov. Podpora úsilia oboch krajín o uzavretie zmluvy - predovšetkým zo strany členských štátov Európskej únie, Spojených štátov severoamerických a predstaviteľov iných krajín - v procese prípravy tejto zmluvy bola povzbudzujúca a potvrdzuje záujem, aby sa slovensko-maďarské vzťahy rozvíjali pri plnom rešpektovaní všeobecne uznávaných zásad a noriem medzinárodného práva.

    Slovenská republika plne rešpektuje a dodržiava všeobecne uznávané štandardy a normy v oblasti práv a povinností osôb patriacich k národnostným menšinám, ktoré sú založené na individuálnych občianskych právach ako neoddeliteľnej súčasti všeobecných ľudských práv. V tomto duchu aj ustanovenia základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou sú založené na koncepcii individuálnych ľudských práv osôb patriacich k menšinám, pretože akýkoľvek iný prístup by zákonite mohol viesť k porušovaniu ľudských a občianskych práv ostatných občanov štátu.

    Slovenská republika na základe vlastných skúseností z nedávnej minulosti a v záujme upevňovania stability v Európe - podobne ako celé medzinárodné spoločenstvo - zásadne odmieta koncepciu kolektívnych práv menšín a akékoľvek pokusy o vytváranie autonómnych štruktúr alebo osobitných štatútov na etnickom základe, ktoré sú v priamom rozpore so základnou zmluvou. Historické skúsenosti nás dostatočne poučujú, že snahy o uplatňovanie kolektívnych práv viedli ku konfliktom s ťažkými dôsledkami a zostávajú potenciálnym zdrojom destabilizácie v Európe.

    Slovenská republika považuje za mimoriadne dôležité rešpektovanie tých ustanovení zmluvy, kde sa obidve zmluvné strany zaväzujú nevyvíjať a nepodporovať takú činnosť, ktorá by bola v rozpore so základnými zásadami medzinárodného práva a najmä zvrchovanou rovnosťou, územnou celistvosťou a politickou nezávislosťou Slovenskej republiky a Maďarskej republiky. Rovnako oceňuje zhodu obidvoch strán zakotvenú v článku XV ods. 3 zmluvy, že na osoby, ktoré patria k národnostným menšinám, sa vzťahujú rovnaké práva a povinnosti vyplývajúce z ich štátneho občianstva ako na ostatných občanov daného štátu. Tým sa vytvárajú podmienky na plnohodnotné a rovnoprávne aktivity občanov patriacich k národnostným menšinám v rámci štátnej príslušnosti vrátane ich povinnosti rešpektovať ústavu a ostatné právne predpisy tohto štátu.

    Slovenská republika očakáva, že Maďarská republika urobí náležité kroky na zastavenie procesu asimilácie slovenskej menšiny v Maďarskej republike a na jej revitalizáciu v duchu zmluvy a príslušných medzinárodných dokumentov v tejto oblasti. Slovenská republika plní a bude plniť všetky svoje medzinárodné záväzky v oblasti úpravy právneho postavenia osôb patriacich k národnostným menšinám a vyjadruje presvedčenie, že rovnako bude postupovať aj zmluvný partner.

    Národná rada Slovenskej republiky opätovne zdôrazňuje, že Slovenská republika a všetci jej občania majú mimoriadny záujem o rozvoj dobrých susedských vzťahov a o priateľskú spoluprácu s Maďarskou republikou a vyjadruje presvedčenie, že dôsledné naplnenie obsahu zmluvy vytvára na to všetky nevyhnutné predpoklady a prispeje k upevneniu stability a spolupráce v stredoeurópskom priestore.

    Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby s týmto vyhlásením formálne zoznámila Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Radu Európy, Európsku úniu, Organizáciu severoatlantickej zmluvy a členské štáty týchto organizácií."

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu predsedovi zahraničného výboru.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ako som uviedol, rokovanie o tomto návrhu sme na 12. schôdzi Národnej rady prerušili počas rozpravy. Chcem povedať, že v tom čase už nebol nikto prihlásený do rozpravy a rozpravu sme ukončili práve kvôli spracovaniu týchto uznesení, ktorých návrh predniesol pán predseda zahraničného výboru. Takže mali by sme viesť rozpravu k týmto uzneseniam, ktoré pán predseda prečítal.

    Teraz vám chcem oznámiť, že do rozpravy mám prihlásených 9 pánov poslancov. Ako prvý sa hlásil pán poslanec Csáky.

  • Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    poslanci Maďarskej koalície od vytvorenia samostatnej Slovenskej republiky s nevôľou sledujú vývoj slovensko- -maďarských vzťahov, v nich na jednej strane vzťahy medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou a na druhej strane vnútroštátne vzťahy medzi niektorými vládami Slovenskej republiky a maďarskou komunitou v Slovenskej republike, ktoré boli poznamenané určitými problémami.

    Pred podpísaním slovensko-maďarskej základnej zmluvy pozorovatelia často mohli mať dojem, že medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou existujú dva problémy. Maďarská strana vrátane nás, to znamená poslancov Maďarskej koalície, bola veľmi často obviňovaná z nečistých úmyslov ohľadne hraníc. Na druhej strane v Slovenskej republike zase každý vedel, že neriešeným problémom je situácia 600-tisícovej maďarskej komunity. Po podpísaní zmluvy vyšlo najavo, že medzi dvoma štátmi a medzi dvoma národmi existuje jeden jediný problém, a to práve postavenie maďarskej komunity v Slovenskej republike. Tento problém je predmetom diskusií dodnes, o otázke hraníc už veľmi správne nikto nehovoril. Je to dôkaz toho, že otázka hraníc nikdy nebola skutočným problémom, slúžila len na politickú manipuláciu zo strany niektorých kruhov v Slovenskej republike.

    Po podpísaní slovensko-maďarskej zmluvy vyšlo najavo aj to, že jedna strana má úprimné snahy a chce sa dohodnúť, ale druhá strana - s prepáčením za výraz - kľučkuje práve v otázkach menšinovej politiky. Slovenská republika uskutočnila také jednostranné kroky, ktoré sú v silnom rozpore nielen s duchom a literou podpísanej bilaterálnej zmluvy, ale aj s nedávno ratifikovaným Rámcovým dohovorom Rady Európy. Myslím predovšetkým na prijatý jazykový zákon, na zákon o územnosprávnom usporiadaní, na základe ktorého sa vytvoria také kraje, v ktorých ani v jednom občania tvoriaci maďarskú komunitu nebudú mať ani šancu realizovať ústavné právo efektívnej účasti na záležitostiach, ktoré sa týkajú aj ich života. V zmysle tohto zákona v budúcnosti sa budú môcť vytvoriť také regionálne orgány, v ktorých poslanci menšiny budú môcť byť prehlasovaní takým istým spôsobom, ako sa to stáva dosť často aj v tejto vzácnej snemovni.

    V tej súvislosti by som chcel ešte vymenovať dnes prijatú novelu Trestného zákona, ktorá má aj určité protimenšinové smerovanie, a takisto aj pripravovaný školský zákon, ktorý sa formuluje na základe smutne presláveného zákona Rumunskej republiky. Dovoľte mi, aby som sa aj z tohto miesta ospravedlnil každému demokratovi v Slovenskej republike za to, že slovensko-maďarská základná zmluva je zneužívaná na zníženie úrovne všeobecných demokratických hodnôt v Slovenskej republike. Ostro protestujeme proti takýmto praktikám vládnej koalície. Čuduje sa potom ktokoľvek, kto je skutočným demokratom, keď my, poslanci Maďarskej koalície, máme veľmi silné pochybnosti o tom, či Slovenská republika vôbec bude dodržiavať túto zmluvu, že máme obavy z toho, že výklad článkov tejto zmluvy bude aj v budúcnosti prispôsobený aktuálnym politickým záujmom? Však slovenský parlament o chvíľu prijme jednostrannú deklaráciu alebo deklarácie, ktoré budú obsahovať jednostranný výklad určitých článkov zmluvy.

    Áno, slovenský parlament by mohol prijať deklaráciu k slovensko-maďarským vzťahom, k prípadným krokom na ceste historického vyrovnania, dokonca aj o tom, čo chýba v dokumente a čo mieni prípadne doplniť do ďalšieho dokumentu po vzájomnej dohode. Nemôže však prijať dokument, v ktorom bude modifikovať obsah niektorých článkov zmluvy. Bude to veľmi nebezpečný precedens a môže spôsobiť zníženie vierohodnosti Slovenskej republiky. Ako by to vyzeralo, keby sme v budúcnosti na základe tohto precedensu jednostranne vysvetľovali alebo dodatočne modifikovali určité články napríklad Asociačnej zmluvy s Európskou úniou? Alebo môže potom ktokoľvek s istotou vylúčiť, že slovenská strana neprijme v budúcnosti jednostranné vysvetlenie napríklad k niektorej hospodárskej zmluve, podľa ktorého slovenská strana bude musieť sumu uvedenú v dolároch chápať dodatočne v slovenských korunách?

    Chceme jednoznačne deklarovať, že pre poslancov Maďarskej koalície prijatie akéhokoľvek jednostranného vyhlásenia je irelevantné a neprijateľné. Zmluva je pre nás platná v takej forme, v akej bola podpísaná a zaradená medzi dokumenty Paktu stability. Taktiež nemôžeme súhlasiť s takými špekuláciami, ktoré dokonca kalkulujú s oneskoreným prijatím ktoréhokoľvek štátu v regióne za člena Európskej únie alebo NATO z dôvodu, že jeho sused smerom k nemu realizuje v určitých oblastiach nekorektnú politiku.

    Chcem úplne jednoznačne vyhlásiť, že strany Maďarskej koalície sú za demokratizáciu celého regiónu, za zvýšenie dôvery a spolupráce vo všetkých oblastiach medzi štátmi a národmi, za zvýšenie politickej stability a spoľahlivosti celého východo-stredoeurópskeho regiónu. A pre nás euroatlantické smerovanie všetkých postkomunistických štátov nemá alternatívu.

    V tomto zmysle ponúkame našu spoluprácu aj na realizovanie obsahu slovensko-maďarskej bilaterálnej zmluvy. Máme úplne jednoznačné predstavy aj o riešení budúceho postavenia maďarskej komunity na Slovensku v zmysle ducha a litery tejto zmluvy, ako aj ďalších platných medzinárodných dokumentov. Ide o zabezpečenie jazykových práv, o realizovanie samosprávy v oblasti školstva a kultúry a o realizovanie aj ústavou zakotveného práva efektívnej spoluúčasti na riešení problémov tých regiónov, v ktorých žije vo väčšom počte.

    Sme presvedčení, že pri dôslednej realizácii tejto zmluvy bude potrebné zmeniť aj niektoré zákony Národnej rady Slovenskej republiky prijaté v minulosti, ktoré sú v rozpore s touto zmluvou.

    Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predseda,

    dovoľte, aby som na záver predniesol dva procedurálne návrhy.

    Po prvé žiadam, aby pri hlasovaní o uznesení slovenského parlamentu, v ktorom odporúčame dokončiť ratifikačný proces, to znamená o prvom dokumente, ktorý prečítal pán Slobodník, sme v zmysle ods. 1 § 26 rokovacieho poriadku hlasovali o bode A návrhu uznesenia samostatne.

    Po druhé dovoľte, aby som požiadal v mene dvoch klubov - to znamená v mene klubu Maďarskej koalície a MKDH - o 20-minútovú prestávku pred záverečným hlasovaním.

    Ďakujem.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Nagy.

  • Vážená Slovenská národná rada,

    pri prvom prerokúvaní zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou som jasne formuloval, aké prednosti prináša zmluva pre obe republiky tak v medzinárodnom kontexte, ako aj v kontexte riešenia postavenia ich vlastných etnických menšín. Toto bolo jasné tak vláde, ako aj parlamentu. Vláde, ale aj nám bolo zároveň jasné, že vláda nemá dosť síl na zabezpečenie ratifikácie s poslancami z vlastných radov, lebo jastrabi z radov poslancov vládnucich strán majú výhrady a nebudú hlasovať za. Bolo by možné už aj vtedy zabezpečiť ratifikáciu pomocou opozičných hlasov, ale predseda vlády si myslel, že by to odhaľovalo jeho slabosť. Preto radšej pristúpil na vydieranie zo strany Slovenskej národnej strany a zo strany radikálov z vlastných radov, resp. ZRS, a bol ochotný zaplatiť čokoľvek, len aby nemusel vyjednávať s predstaviteľmi opozície. Pristúpil na prijatie absurdného jazykového zákona a novely Trestného zákona, ktoré jeho i Slovenskú republiku diskreditujú v očiach demokratického sveta. Z neho vytvárajú maďarožrúta, z republiky krajinu, ktorá z bývalých socialistických krajín sa ako prvá vracia k stalinským zákonom.

    Zákon o územnom a správnom členení vo forme, v akej bol prijatý, bol ďalšou podmienkou zo strany Slovenskej národnej strany. Navyše je základom upevňovania moci súčasných vládnych strán a tvorí aj východisko pre nový subjektivistický volebný systém. Hovorí sa, že predseda vlády bol v takej tiesni, že bol ochotný prepustiť Slovenskej národnej strane nad dohodnutý kontingent aj funkciu prednostu Krajského úradu v Žiline a prednostu Krajského úradu v Košiciach. Aj z toho vidieť, že zmluva sa stala predmetom politického a mocenského kupčenia, čo najrozhodnejšie musíme odmietnuť.

    Predložený text návrhu uznesenia je výsledkom rovnakých kupeckých mocenských čachrovaní, ako boli pred chvíľou spomínané zákony, preto ho odmietam a predkladám nasledovné pozmeňovacie návrhy.

    Po prvé - vypustiť z návrhu uznesenia bod B.

    Po druhé - vypustiť z návrhu uznesenia bod C.

    Po tretie - ak moje predchádzajúce návrhy neprejdú, navrhujem nový text uznesenia tohto znenia: "Národná rada Slovenskej republiky týmto uznesením schvaľuje Zmluvu o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou."

    Po štvrté - navrhujem, aby sa o uznesení hlasovalo podľa mena.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej do rozpravy je prihlásená poslankyňa pani Lazarová. S faktickou poznámkou predtým pán predseda Brňák.

  • Pán poslanec Nagy, ak by skutočne platili tie stalinské zákony, o ktorých ste teraz rozprávali, nemohlo by podľa môjho názoru dôjsť k tomu, že opitý poslanec opozície pre účely trestného stíhania je niečo iné ako opitý občan Slovenskej republiky.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    nedá mi, aby som sa neozval. Som člen SNS, ktorú ste spomenuli, pán kolega Nagy. Môžem vám povedať, že medzi občanmi maďarskej národnosti mám pomerne veľa priateľov a majú ten názor, že niektorí politickí predstavitelia maďarskej menšiny zbytočne spôsobujú napätie v Slovenskej republike. Vy ste spomínali, aj pán Csáky, Trestný zákon. Teraz som už pochopil, prečo ste proti novelizácii Trestného zákona protestovali.

    Samozrejme, stačí si zobrať § 92a "kto v úmysle rozvrátiť ústavné zriadenie a územnú celistvosť Slovenskej republiky..." atď. Ústami niektorých vašich poslancov bolo otvorene hovorené o územnej autonómii Slovenskej republiky. Vieme, kam vaše snahy smerujú. To po prvé.

    Po druhé - bol tu spomenutý zákon o štátnom jazyku. Ja si myslím a my sme presvedčení, keď sme o ňom hlasovali, že nejde o nič viac a o nič menej, iba aby sa Slovák mohol dohovoriť napríklad v obchodoch na celom území Slovenskej republiky po slovensky.

    Ďalej si myslím a som hlboko presvedčený, že ak porovnávame zákony z tejto oblasti napríklad s Bulharskom, spomíname Rumunsko, to sú bývalé postkomunistické krajiny, môžeme sa obrátiť aj na zákonodarstvo Francúzskej republiky, čo je vyspelá demokracia, ktorá jednoznačne o týchto veciach hovorí. Spomínali ste tu školskú a kultúrnu autonómiu. Čo viac vám, preboha živého, môže dať Slovenská republika, ako to, čo máte teraz? Však v podstate máte kultúrnu a školskú autonómiu.

    Viem, že sledujete skutočne jeden cieľ, ktorý ste nahlas povedali - teda konkrétne nie vy, pán poslanec Nagy, ani pán poslanec Csáky -, ale niektorý z vás, že chcete územnú autonómiu. A čo potom ďalej? Pýtam sa, nechcete v konečnom dôsledku opäť realizovať závery Viedenskej arbitráže? Ja sa vám ani nečudujem, ale čudujem sa, že poslanci KDH, keď ste spomínali tento problém, vám tlieskali.

    To je všetko. Ďakujem.

  • Nedá mi, aby som sa nevyjadril k osloveniu pána poslanca "Slovenská národná rada". Z toho robím dva závery. Po prvé - alebo pán poslanec žije vo víziách starého Československa, ktoré zaniklo 1. januára 1993, pretože od 1. septembra 1992 máme Ústavu Slovenskej republiky a tam Slovenská národná rada je pomenovaná ako Národná rada Slovenskej republiky. To je po prvé.

    Po druhé - týmto pán poslanec definuje svoj vzťah k Slovenskej republike. Ako sa teda dá veriť jeho rečiam?

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Lazarová.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené poslankyne, poslanci, vážení hostia,

    po decembrovom odložení ratifikácie základnej slovensko-maďarskej zmluvy v slovenskom parlamente opozičná tlač spustila sériu srdcervúcich článkov, v ktorých ostro kritizovala koalíciu, že vraj ustúpila tlaku tzv. nacionalistov. Ohľaduplnejšie denníky hovorili o národniaroch. Od samého začiatku vzniku Slovenskej republiky určité kruhy inklinujúce ku kozmopolitizmu, európanstvu či ideológii čechoslovakizmu sa usilovali dostať do povedomia širokej domácej i zahraničnej pospolitosti, že každý, kto obhajuje základné národné, štátne záujmy Slovenska, je nacionalista, a prezentovať tento pojem ako niečo, čo je odsúdeniahodné, neprijateľné, t. j. vytvoriť z tohto pojmu novodobého strašiaka.

    Pritom skutočnosť je práve opačná. Príslušníkom slovenského národa je cudzí vypätý agresívny nacionalizmus, ktorý by hanobil či ohrozoval iné národy či štáty. Tolerancia a ohľaduplnosť sprevádzali aj vznik slovenskej štátnosti a v súčasnosti sa na slovenskej strane nevyskytujú nijaké javy, ktoré by sa dali označiť za prejavy nacionalizmu.

    Naproti tomu sme dennodenne konfrontovaní s prejavmi agresívneho maďarského nacionalizmu, ktorý vážne ohrozuje stabilitu v strednej Európe. Všimli si to aj niektorí západní predstavitelia, napríklad James Baker, alebo medzinárodné inštitúcie, známy londýnsky Inštitút pre strategické štúdie, tak ako som vás s tým oboznámila už na predchádzajúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Napokon ako inak možno hodnotiť taký jav ako to, že pri príležitosti 70. výročia Trianonskej zmluvy všetci poslanci maďarského parlamentu povstali, aby minútou ticha smútili za veľkým Maďarskom. Ďalej existencia agresívneho maďarského nacionalizmu sa podpísala pod fakt, že boli v krátkom čase asimilované všetky národnosti žijúce v Maďarsku. Napokon nie je prejavom vypätého nacionalizmu našich občanov maďarskej národnosti to, že 15. marca tohto roku sa v hromadnom meradle na južnom Slovensku vyvesovali pri príležitosti štátneho sviatku Maďarska, osláv Kossúthovej revolúcie z roku 1948, maďarské štátne zástavy? Nehovoriac už o tom, že tento jav nie je v súlade s príslušnými právnymi predpismi Slovenskej republiky. O tom, pravda, naša opozičná tlač ako o prejavoch nacionalizmu určite písať nebude.

    A teraz si teda povedzme, v čom vlastne spočíva tzv. nacionalizmus tých pár poslancov, ktorí sa opovážili na predchádzajúcej parlamentnej schôdzi navrhnúť odloženie ratifikácie základnej zmluvy.

    Dovolili sme si poukázať len na niekoľko nevyvratiteľných skutočností. Predovšetkým na tú skutočnosť, že sa nesplnili očakávania slovenskej strany, že po podpise zmluvy nastane v slovensko-maďarských vzťahoch na medzištátnej úrovni, tak aj vo vnútri štátu upokojenie a že prestanú protislovenské útoky. Naopak, v priebehu jedného roka po podpise sa tu vystupňovali ďalšie a ďalšie požiadavky politických predstaviteľov Maďarskej koalície na Slovensku, výdatne podporované oficiálnymi predstaviteľmi maďarského štátu. My sme si len dovolili, dokonca bez komentára, výroky niektorých maďarských politikov citovať. Nič viac a nič menej. Z týchto citátov totiž jednoznačne vyplývajú skutočné zámery, s ktorými maďarská strana spája uzavretie základnej zmluvy. A to nás vážne znepokojuje.

    Či vari nie je faktom, že ihneď po podpise zmluvy vznikol principiálny spor medzi predstaviteľmi a medzi zmluvnými stranami o interpretáciu niektorých článkov základnej zmluvy, ale najmä jej článku 15? Pokiaľ slovenská strana vychádzala z predpokladu, že v zmluve sú právne zakotvené iba individuálne práva osôb patriacich k národnostným menšinám, maďarská strana sa usiluje interpretovať tieto ustanovenia v zmysle kolektívnych práv menšín. Tým vlastne ešte pred nadobudnutím platnosti zmluvy vznikla situácia, ktorú predvída jej článok XXI o riešení interpretačných alebo aplikačných rozporov medzi zmluvnými stranami. To sú predsa fakty a o tom svedčia aj oficiálne nóty, ktoré si zmluvné strany vymenili.

    Naši poslanci maďarskej národnosti, ako aj čelní predstavitelia Maďarska začali hneď po podpísaní zmluvy hovoriť o vytvorení autonómie na južnom Slovensku aj napriek tomu, že to zo zmluvy vôbec nevyplýva a že na vytvorenie autonómneho územia tam vlastne nie sú podmienky, pretože na území južného Slovenska žijú vedľa seba tak Slováci, ako Maďari, pričom Slováci tam žijú v prevahe, a že maďarská menšina nikde neobýva kompaktné územie. V požiadavke vytvorenia autonómie, resp. osobitného štatútu na etnickom princípe sú predstavitelia Maďarskej koalície na Slovensku v dojemnej zhode s predstaviteľmi maďarského štátu.

    Pokiaľ slovenská strana považuje menšinové práva zakotvené v zmluve za maximum, maďarská vláda ich považuje za minimum a predpokladá, že zmluva iba otvára proces, v rámci ktorého bude môcť maďarská menšina maximalizovať svoje požiadavky do absurda.

    Predseda Zahraničného výboru maďarského parlamentu pán Eörsi hovorí, že plnenie zmluvy je proces, ktorý sa odhaduje na 15 až 20 rokov. Bola tu postavená otázka: Aký proces, proces vytvorenia veľkého Uhorska?

    Minister zahraničných vecí Maďarskej republiky László Kovács mal po podpísaní zmluvy vyhlásenie, v ktorom hovorí, že do ratifikácie zmluvy Maďarsko nemá možnosť vyvíjať nátlak na Slovensko, ani vytvoriť vzťah závislosti. Základnú zmluvu považuje za medzinárodný donucovací dokument voči Slovensku, pričom predpokladá, že slovenský parlament bude nútený modifikovať už prijaté zákony, myslí sa tým jazykový zákon, územnosprávne členenie, ako aj prijatú novelu Trestného zákona.

    Už v tom čase sa štátny tajomník Maďarskej republiky pán Csaba Tabajdy vyjadroval, že je neprijateľné, aby na Slovensku bola stanovená hranica reštitúcie rokom 1948, t. j. žiada zrušenie Benešových dekrétov. Vzhľadom na to, že pre Slovensko je takéto ponímanie a výklad jednotlivých článkov zmluvy neprijateľné, bolo navrhnuté na predchádzajúcom zasadnutí parlamentu ratifikáciu zmluvy odložiť, uskutočniť bilaterálne rokovania medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, na ktorých by sa zjednotila interpretácia sporných článkov a dnes by sa bolo mohlo pristúpiť k ratifikácii zmluvy bez akýchkoľvek problémov.

    Taktiež bola postavená požiadavka žiadať ešte pred ratifikáciou zmluvy ospravedlnenie sa Maďarska Slovenskej republike, slovenskému národu za ťažké utrpenie a krivdy páchané na Slovákoch žijúcich na južnom Slovensku počas okupácie týchto území horthyovským Maďarskom v rokoch 1938-1945.

    Najneuveriteľnejšie na tejto skutočnosti je to, že naše márne volanie nie po finančnej, ale aspoň po morálnej satisfakcii zo strany Maďarska považuje naša vlastná vláda za zbytočné unúvanie a zdržiavanie v jej činnosti a poslanci nášho parlamentu sú na túto plne opodstatnenú výzvu hluchí a slepí. Je to naša hanba, pretože kto nemá úctu sám pred sebou, necení si ho nikto.

    Vráťme sa však k dnešnému postoju parlamentu k ratifikácii. Požiadavka, pre ktorú bola v decembri ratifikácia zmluvy odložená, nie je splnená dodnes. Je zjednotená interpretácia článku 11 odporúčania Rady Európy číslo 1201 medzi oboma zmluvnými stranami? Nie je. Opačne, rozpory sa ešte prehĺbili.

    Štátny tajomník pán Csaba Tabajdy uvádza, že Maďarsko robí historický pokus na sformovanie a potom na uskutočnenie jedného modelu autonómie pre menšiny žijúce v diaspórach. Minister zahraničných vecí pán László Kovács ubezpečuje maďarských občanov, že uznesenia prijaté Národnou radou Slovenskej republiky týkajúce sa doplnenia základnej zmluvy v žiadnom prípade nemôžu zmeniť pôvodný podpísaný dokument a navyše nemá to medzinárodnú platnosť. Ďalej naznačil, že prijatie zákona o štátnom jazyku, ako aj ďalšie prijaté zákony budú v rozpore s platnou zmluvou. Dúfa aj v to, že kým na Slovensku na jednej strane sú prítomné sily usilujúce sa o národný štát, sú tam aj sily, ktoré posilňujú väzbu na Európu, a tie budú mať postupne prevahu. Na to sa zrejme musí zmeniť pomer vnútropolitických síl a verejné myslenie.

    Minister zahraničných vecí pán László Kovács hovorí: Ak by som nemal tomu veriť, tak niet v čo veriť. V čo sa teda vlastne verí v Maďarsku? V premenu Slovenska na Felvidék? Je známe, že predseda Zahraničného výboru maďarského parlamentu pán Eörsi prijal záväzok, že spolu s pánom poslancom Durayom sa budú usilovať o vytvorenie slovensko-maďarskej komisie na zrušenie Benešových dekrétov.

    Taktiež by som chcela poukázať na nedávnu audienciu Gyula Horna u pápeža Jána Pavla II., kde vyslovil požiadavku urgentného vymenovania maďarského katolíckeho biskupa alebo pomocného biskupa na Slovensko, pričom tvrdil, že to vôbec nie je zasahovanie Maďarska do vnútorných záležitostí Slovenska.

    Vďaka pracovitosti, skromnosti a ochote skoro donekonečna si uťahovať opasky väčšiny nášho obyvateľstva a v úsilí pomáhať zo všetkých síl tejto vláde, aby dokázala upevniť postavenie Slovenskej republiky medzi európskymi krajinami a uchrániť jej samostatnosť a suverenitu, sa podarilo Slovensku zaradiť sa na popredné miesto medzi okolitými štátmi strednej a východnej Európy. O tom svedčia najmä naše dobré makroekonomické výsledky, ktoré sa postupne, ako vidíme, premietajú už aj do mikroekonomickej sféry.

    Na rozdiel od nás Maďarsko aj napriek najväčším pôžičkám, finančným dotáciám a pomoci zahraničného kapitálu stojí neustále na hranici hospodárskeho krachu a tento sa neustále prehlbuje. Preto Maďarsko neustále upiera svoj zrak na sever, t. j. na Slovensko, v úsilí zmocniť sa jeho bohatstva, a preto sa nám treba zamyslieť a netreba zatvárať oči aj nad tou skutočnosťou, že kapitál maďarských podnikov investovaný v zahraničí sa v uplynulom roku zvýšil výlučne len na Slovensku, a to o desaťnásobok.

    Ďalej fakt, že odborné prednášky a školenia pre takmer 4 000 starostov, poslancov a ďalších občanov maďarskej národnosti nielen zo Slovenska, ale aj z Rumunska, Ukrajiny, Srbska, sú organizované Budapeštianskym úradom pre Maďarov na Slovensku, už tento fakt sám svedčí o tom, že nás organizácie, ktoré takéto podujatia organizujú, neberú vážne. Pýtam sa, na území ktorého iného štátu by bolo možné takéto podujatia, školenia pre maďarskú menšinu Budapešťou, organizovať. V Rumunsku, Srbsku, Ukrajine, Chorvátsku? Nikde, jedine na Slovensku, a to bez toho, že by naše orgány na tento zjavný zásah do suverenity nášho štátu adekvátne reagovali.

    Podľa slov štátneho tajomníka Csabu Tabajdyho majú byť prvýkrát v histórii zastúpení v kuratóriu verejnoprávnej televíznej nadácie Hungaria aj zahraniční Maďari, to znamená dvaja zo Slovenska, čo sa považuje za krok historického významu.

    Náš poslanec Csáky vystúpil v zahraničnom výbore maďarského parlamentu s požiadavkou vypracovania všeobecnej stratégie, ktorá by koordinovala a usmerňovala činnosť maďarských menšín v zahraničí v otázke koncepcie autonómie. Netreba tu vôbec objasňovať, že vytvorenie autonómneho územia alebo územia s osobitným štatútom pre maďarskú národnostnú menšinu je iba prvým krokom mierovej cesty pripojenia južného Slovenska prostredníctvom referenda k Maďarsku. Pán poslanec Duray síce vyhlasuje, že ak by sa vytvorila na južnom Slovensku autonómia, tak túto oblasť - citujem: "nechceme a ani nemôžeme pripojiť k Maďarsku". Veľmi ma zvádza dokončiť túto vetu v tom zmysle, že ak budeme môcť, tak potom budeme chcieť. Nechcem už ani zdôrazňovať, že tu ide aj o Žitný ostrov - našu obilnicu a zásobáreň pitnej vody. Na tomto území sme tak ťažko a s veľkými finančnými stratami kvôli neopodstatneným obštrukciám Maďarska nakoniec vybudovali vodné dielo Gabčíkovo, ktoré by takto ako jahoda padlo zadarmo do lona Maďarska.

    Hovorca ministerstva zahraničných vecí pán Szentiványi povedal, že maďarská strana naďalej trpezlivo čaká na rozhodnutie slovenského parlamentu ratifikovať zmluvu, pretože ak sa ratifikuje, nemôže byť disharmónia medzi medzinárodnými právnymi záväzkami a medzi vnútornými zákonmi.

    Dovoľte mi, vážení prítomní, opýtať sa na váš názor. Naozaj ste o tom tak hlboko presvedčení, že táto zmluva bude slúžiť záujmom a prospechu Slovenska, keď sa jej tak Maďari nevedia dočkať a keď posielajú prostredníctvom svojich rôznych zahraničných stykov k nám každý druhý deň zahraničných komisárov, emisárov, expertov, ktorí sa cez presviedčanie alebo donucovacie prostriedky usilujú u nás urýchliť proces ratifikácie zmluvy? Čo očakávame od tejto zmluvy? Dovolím si povedať, že v podstate nič. Zato maďarská strana očakáva od nej viac než si vieme a najmä chceme vôbec predstaviť. Dnes sa však my, a na to upozorňujem, nemôžeme vyhovárať, že nevieme, čo od nás maďarská strana chce. Veľmi jasne nám to hovoria poslanci Maďarskej koalície a ešte jasnejšie poslanci Maďarska. Takže tomu nerozumie, nevidí to a nepočuje iba ten, kto vidieť, počuť a rozumieť nechce.

    Treba si uvedomiť a vrátiť sa trošku aj do histórie. Rovných 1100 rokov trvalo nášmu národu, dokiaľ sa spamätal z porážky a zničenia svojej veľkej, mocnej a vyspelej Veľkomoravskej ríše. Keď boli postupne vyvraždené celé kráľovské a kniežacie rody, zostal tu iba prostý ľud. Tento náš ľud si však dokázal za neuveriteľne ťažkých podmienok a okolností udržať svoju národnú existenciu. Dokázal si bojom, utrpením, krvou a slzami, ale najmä nekonečnou vytrvalosťou vykúpiť a nakoniec dosiahnuť svoju slobodu a samostatnosť, aj keď už iba na podstatne menšom území, ako pôvodne obýval. Teraz vložil náš ľud svoj osud i osud tejto krajiny s plnou dôverou do našich rúk. Je to veľká moc daná do rúk nás všetkých, ale aj veľká zodpovednosť a veľký morálny záväzok nesklamať túto dôveru.

    Za niekoľko dní, 29. a 30. marca, sa bude konať v talianskom Turíne medzinárodná konferencia Európskej únie. Myslím si, že ak slovenská strana poukáže na tú nepopierateľnú skutočnosť, že podmienku, ktorú si kladú medzinárodné spoločenstvá na vstup nových krajín do Európskej únie, t. j. bezproblémové vzťahy so susednými štátmi, nespĺňa nateraz ani Česká republika, ktorá nemá a zrejme ešte dlho nebude mať doriešenú otázku sudetských Nemcov, o Maďarsku ani nehovoriac, Maďarsko nemá okrem Rakúska doriešenú otázku menšín so žiadnou okolitou krajinou, takže odloženie ratifikácie zmluvy až do konečného rozhodnutia Benátskej komisie o interpretácii článku 11 Odporúčania Rady Európy číslo 1201 nemôže nijako ovplyvniť postavenie Slovenskej republiky v rámci prijímania krajín Vyšehradskej štvorky do Európskej únie.

    Prosím o ospravedlnenie predsedu zahraničného výboru pána Dušana Slobodníka, že sa nestotožňujem s jeho ubezpečovaním o tom, že Výbor ministrov odmietne v júni uznať kolektívne práva menšín v článku 11 odporúčania. Uverím, až keď to uvidím, potvrdené čierne na bielom a na kriedovom papieri.

    Na záver: Keď si aspoň s trochou objektivity preberieme slová aj skutky tzv. národniarov v slovenskom parlamente, zistíme, že ich počiny nemajú s nacionalizmom nič spoločné. Ide iba o prejavy obáv z poškodenia národno-štátnych záujmov Slovenska, z narušenia územnej celistvosti Slovenskej republiky a jej ústavného zriadenia. A práve tieto odôvodnené obavy nabádajú k zvýšenej opatrnosti a vedú aj k úvahám o odložení ratifikácie základnej zmluvy. Teraz je odloženie ratifikácie ešte viac odôvodnené tým, že v júni má o interpretácii sporného Odporúčania Rady Európy číslo 1201 rozhodnúť Výbor ministrov Rady Európy. Preto by bolo treba s konečným odsúhlasením zmluvy počkať až po tomto termíne.

    Ak dnes parlament ratifikuje základnú zmluvu, nevieme vlastne, k čomu sa zaväzujeme v rámci tohto odporúčania. Myslím si, že to by žiaden parlament neurobil, aby ratifikoval zmluvu bez toho, že by dokumenty, ktoré sú v nej obsiahnuté, neboli uzavreté na medzinárodných fórach. Preto sa ešte raz obraciam, páni poslanci, na vás s výzvou o odloženie ratifikácie až do júna a prosím, aby sa o tomto mojom návrhu znovu hlasovalo.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej je do rozpravy prihlásená pani poslankyňa Kolesárová a pripraví sa pán predseda Brňák.

  • Vážený pán predseda, vážení predstavitelia vlády, pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní,

    na pôde parlamentu v prvej časti rozpravy k návrhu vyslovenia súhlasu s ratifikáciou slovensko-maďarskej zmluvy už odzneli všetky argumenty, ktoré vedú k opatrnosti a zvažovaniu všetkých možných dôsledkov pre mladý štát, akým Slovenská republika je. Oživovanie mŕtvoly veľkého Maďarska aktuálne teraz najmä v súvislosti s knihou Ernö Rafaja "Maďarská tragédia", ktorá tvorí programový dokument maďarskej iredenty a cestu od starostlivosti o menšiny cez autonómiu až po nenásilnú zmenu hraníc, nepredstavuje pozitívny signál Maďarska o jeho záujem o pokoj a mier v stredoeurópskom priestore. Navyše je alarmujúce, že vydanie knihy a konferencia o nej sa udiali pred naším rokovaním o zmluve a za podpory štátom dotovaného Svetového zväzu Maďarov a ďalších skupín či už koalície, alebo opozície z parlamentu i mimo parlamentu.

    Ernö Rafaj, vojenský historik a zástavník iredenty, neváha dokonca do svojich cieľov vmanipulovať aj Spojené štáty americké, keď pre denník Új Magyarország uviedol, že dislokácia amerických vojakov v Taszári je dobrou príležitosťou nato, aby maďarská vláda americkým diplomatom našepkala revíziu hraníc. Menovaný bývalý štátny tajomník ministerstva obrany, ktorý sa vraj už v čase gymnaziálnych štúdií pri prvej návšteve Slovenska rozhodol nastoliť otázku hraníc, okrem iného v prednáške na konferencii povedal, že viacerí sa ho pýtajú, prečo chce vojnu. A časťou jeho odpovede o potrebe revízie hraníc je i toto: "V okolitých štátoch sa Maďari zbedačujú, treba sa za nich prihovoriť, a súčasne aj za nás." Koniec citátu. Nuž a pritom vieme, že práve Maďarsko patrí medzi najzadlženejšie štáty a zhruba 40 % obyvateľstva žije pod hranicou biedy. Dokonca v tomto kontexte Gyula Horn aj večer pred začiatkom prerokúvania slovensko-maďarskej zmluvy v našom parlamente na jeho 12. schôdzi v televíznej besede povedal na adresu riešenia otázok národnostných menšín, že zákonodarstvo majú síce dobré, ale, žiaľ, na tento účel nemajú finančné prostriedky.

    Na druhej strane však nemôžeme nevidieť, že aj južné Slovensko po roku 1989 má vážne ekonomické problémy. Ako poslankyňa za okres Levice príčinu takéhoto stavu vidím vo viacerých rovinách. Predovšetkým v celospoločenskej, kde popri reštrukturalizácii priemyslu najviac juh pocítil rozpad pôdohospodárskej výroby a napríklad reálne mzdy pôdohospodárov za rok 1994 boli oproti reálnej mzde v roku 1989 takmer o polovicu nižšie. Ďalej je to záujem slovenských parlamentných politikov maďarskej národnosti výlučne o riešenie iných problémov, ako sú ekonomické. Ako príklad uvediem označovanie ulíc a obcí v maďarčine (sama som v Šahách vyrástla na ulici Maxima Gorkého, ktorá sa dnes volá ulicou Siposovou, a doteraz sa mi nepodarilo vypátrať, kto ten pán Sipos vlastne bol), ale aj ich osobnú účasť pri vyhlasovaní občianskej neposlušnosti na gymnáziách alebo organizovanie rôznych akcií za veci tzv. maďarstva, dokonca aj na pôde škôl.

    Nemôžem nespomenúť vplyv týchto politikov na vytváranie dobrovoľného geta po maďarsky hovoriacich slovenských občanov. Títo vedia všetko o situácii v Maďarsku, a pretože neovládajú slovenský jazyk, sú aj reálne viazaní na prijímanie informácií z masmédií Maďarskej republiky, s výnimkou na Slovensku vydávaných periodík a vysielania pre národnostné menšiny. Treba objektívne povedať, že staršia generácia, generácia mojich rovesníkov a aj tá o niečo mladšia absolvujúca školy s vyučujúcim jazykom maďarským, po slovensky komunikovala veľmi dobre. Súčasná mládež však už so slovenčinou problémy má a navyše sme často svedkami, že odmietajú komunikovať po slovensky.

    Jazykové problémy sú teda ďalším dôvodom, prečo sa obyvatelia juhu nemôžu adekvátne uplatniť. Veď ak si nemôžu naštudovať zákony a smernice, ak nemôžu vycestovať do hlavného mesta alebo do mesta na severe Slovenska za informáciami alebo za obchodom, potom sú naozaj reálne diskriminovaní. Ale je to tak vinou túto skutočnosť odporujúcich politikov z jednej aj druhej strany a tiež vinou ich vlastnou.

    Samozrejme, že existuje veľká skupina občanov maďarskej národnosti, ktorá slovenčinu ovláda. Značný počet detí z takýchto rodín navštevuje tiež slovenské školy. Novým motivačným činiteľom v tomto smere bude zákon o verejnej službe, kde dobrá znalosť slovenského jazyka slovom i písmom bude podmienkou na prijatie a výkon zamestnania napríklad u úradníkov, učiteľov, zdravotných sestier a podobne. Takže každý rodič, teda dobrý rodič, by mal mať záujem pomôcť svojim deťom k rovnosti šancí pri uplatnení.

    Vážené dámy, vážení páni, s uspokojením chcem konštatovať, že aj politická situácia na južnom Slovensku sa postupne začína meniť. Možno to dokumentovať nielen vznikom strany pod vedením pána Gyímesiho, ale aj vstupom čoraz početnejšej skupiny občanov maďarskej národnosti do Hnutia za demokratické Slovensko a Združenia robotníkov Slovenska a ich záujmom je budovanie a rozvoj Slovenskej republiky. Hovoria, že hra a hráči s ohňom prinášajú na juh namiesto chleba a spokojnosti iba napätie a nebodaj potenciálne aj hlbší konflikt.

    Na záver mi dovoľte povedať, že uvedené skutočnosti rámcovo vyjadrujú kontroverznú realitu a nútia k zvažovaniu, či slovensko-maďarskú zmluvu podporiť, alebo nie. Ja som sa rozhodla v dobrej viere v zodpovedné konanie účastníkov zmluvy pri jej realizácii, s dôverou v zdravý úsudok väčšiny občanov maďarskej národnosti v Slovenskej republike, ako aj v súlade so stanoviskom členov Hnutia za demokratické Slovensko okresu Levice, ktorých ako poslankyňa zastupujem, hlasovať za predložený návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s ratifikáciou zmluvy, spolu s navrhovaným uznesením a vyhlásením Národnej rady.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pani poslankyňa. Ďalej je prihlásený do rozpravy pán poslanec Brňák. Pán predseda Brňák mi oznamuje, že chce predniesť len procedurálny návrh. Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem. Budem hovoriť z miesta, pretože predmetom môjho vystúpenia je iba procedurálny návrh.

    Pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády,

    v prípade, ak budú schválené obidva uznesenia, ktoré prečítal pán predseda Slobodník (prvé sa dotýka vlastne ratifikácie zmluvy a druhé vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k zmluve), navrhujem, aby osobitným uznesením Národná rada Slovenskej republiky podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov rozhodla o ich plnom uverejnení v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Dôvodom tohto návrhu je akt formálno-právneho zvýraznenia významu obidvoch uznesení súvisiacich s postojom Národnej rady Slovenskej republiky k ratifikácii slovensko-maďarskej zmluvy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpi pán poslanec Pásztor. Nech sa páči, pán poslanec Ftáčnik.

  • Pán predseda, keď už sme sa dostali do roviny procedurálnych návrhov, chcem sa opýtať, akým spôsobom bude prebiehať hlasovanie. Teda nie je to presne reakcia na to, čo hovoril pán predseda Brňák, ale rozumiem tomu tak, že budeme jedným hlasovaním vyjadrovať súhlas s ratifikáciou tak, ako to predpokladá ústava, potom budeme hlasovať o dodatku alebo návrhu, ktorý predložil pán predseda Slobodník, a potom budeme rozhodovať o vyhlásení. Neviem, či tomu rozumiem dobre, ale chcem si to ujasniť počas rozpravy, aby tu potom nevznikli zbytočné pochybnosti.

  • Pán poslanec, medzitým, ak ste si všimli, v rozprave boli ešte návrhy na spôsoby hlasovania, takže budeme musieť dať potom hlasovať o tom, ako budeme hlasovať.

    Nech sa páči, pán poslanec Pásztor.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážení páni ministri, vážení hostia,

    podľa vlády Slovenskej republiky základná zmluva medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou má slúžiť ako základ dobrého susedstva a priateľskej spolupráce a, samozrejme, na maďarsko-slovenské vyrovnanie. S tým jednoznačne súhlasím. Vyrovnanie vo svojej podstate je možné predovšetkým dosiahnuť nie iba na základe tlaku štátov západnej Európy. Takáto zmluva by mala spočívať na dobrej vôli, rešpektovaní skorších zmlúv a prísľubov. Táto by mala spočívať na skutočnej a existujúcej dôvere ako výsledok potvrdený naozajstnými činmi. Zmluva by mala byť výsledkom týchto konkrétnych krokov. Nestalo sa tak. Napriek tomu zmluva je uzatvorená a čaká iba na ratifikáciu.

    V prípade medzinárodných zmlúv nie je najpodstatnejším aktom ich uzatvorenie, ale najdôležitejší je obsah a realizácia. Základná zmluva obsahuje veľa medzier, ale vďaka tomu, že jeho súčasťou sú štyri medzinárodné dokumenty, umožňuje riešenie slovensko-maďarských vzťahov. Najväčším nedostatkom tejto zmluvy je, že skutočná realizácia jej ustanovení musí byť v súlade s vnútorným právnym poriadkom. Dochádza k porušeniu základných zásad medzinárodného práva, z ktorých vyplýva, že medzinárodné zmluvy majú vyššiu právnu silu ako vnútroštátne právne predpisy. Toto nesprávne chápanie umožnilo v minulých dňoch a mesiacoch prijatie takých zákonov, ktoré jednoznačne sledujú potlačenie identity maďarského národného spoločenstva.

    Podriadenie základnej zmluvy vnútroštátnym zákonom znamená spochybnenie realizácie tohto historického vyrovnania. Táto skutočnosť týmito krokmi spôsobuje otáznosť účelu samotnej zmluvy. Ktoré zákony protirečia duchu tejto zmluvy? Zákon o štátnom jazyku, ktorý sa odvoláva na ústavu národného štátu, tým, že okrem jazyka slovenského zakazuje národným menšinám používať svoj rodný jazyk na územiach, ktoré obývajú, v úradnom styku, čím sa vyvoláva postupný zánik jazyka tejto menšiny. Prieči sa to v článku XV odsek 2 písm. d) a g) základnej zmluvy. Prijatím zákona o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky sa vylúčila možnosť účasti maďarskej národnej menšiny na výkone verejnej správy v tých miestach, v ktorých táto národná menšina žije, čo nie je v súlade s článkom XV ods. 2 písm. d) a f) a ods. 4 písm. b) zmluvy. Nemohla sa zúčastniť ani na príprave návrhu tohto zákona, jej názory vôbec neboli vzaté do úvahy, takisto ako pri uzatvorení tejto základnej zmluvy. Teraz novelizovaný Trestný zákon v § 92 a 98 ohrozuje slobodu. V prípade maďarského národného spoločenstva, ktoré sa snaží o zlepšenie svojho právneho postavenia pri dosahovaní obmedzeného sebaurčenia, môže byť pozbavené osobnej slobody, čo je tiež v rozpore s článkom XV ods. 1 písmena c) základnej zmluvy.

    Schválený štátny rozpočet na rok 1996 odníma kultúrnym ustanovizniam podporu a odvoláva sa pritom na nedostatok finančných prostriedkov, čo je tiež v rozpore s článkom XV ods. 2 písm. c) základnej zmluvy.

    Nové zákony a novelizácia ďalších zákonov, ktoré som pred chvíľou uviedol, vznikli preto, aby nás opakovane upozorňovali, že predstavujeme iba druhoradých občanov tejto republiky. Tieto zákony sa dotýkajú základných ľudských práv, všeobecne uznávaného práva na sebaurčenie a práva používania vlastného jazyka. Tieto zákony majú slúžiť aj na zničenie maďarskej identity postupnou asimiláciou. Po tom všetkom ešte vláda Slovenskej republiky môže tvrdiť, že sa úprimne snaží o vyrovnanie s maďarským národom? Vyrovnanie bez plnoprávneho uznania maďarského národného spoločenstva v Slovenskej republike nie je možné považovať za vyrovnanie s maďarským národom, ktorého je súčasťou.

    Vážená Národná rada, uzatvorenie zmluvy nesprevádzala úprimná snaha, dobrá vôľa a nesledovali sa ním potreby ľudí, ale slúži iba na potreby zlepšenia imidžu osôb podpisujúcich zmluvu. Nasledujúci zákonodarný proces, ktorý nastal po uzatvorení tejto zmluvy, potvrdzuje skutočnosť, že súčasná vládna moc si vie priateľskú spoluprácu predstaviť iba v rámci takej Slovenskej republiky, ktorá bude bez maďarskej komunity ako čisto slovenský národný štát. Ratifikovanie tejto zmluvy za daného stavu zo strany vládnej koalície nebude predstavovať cynizmus a pretvárku? Nie je to cynizmus voči maďarskej národnej menšine, pretvárka voči Maďarskej republike a nie je to podvedenie Slovenskej republiky a západnej Európy?

    Vážené poslankyne, vážení poslanci,

    Maďari a Slováci 1100 rokov žijú v Karpatskej kotline. Po toľkých rokoch nie je možné povedať, že v tejto kotline ešte existujú čisté národy. Žijú tu i Slováci i Maďari a oba národy sa hrdo hlásia k svojej národnej identite, ktorých história je za posledných 1000 rokov rovnaká, ich kultúra a tradícia sú v mnohých prípadoch spoločné. Charaktery týchto ľudí sú podobné, pričom zásadný rozdiel je iba v jazyku. Každý by si mal uvedomiť, že v tejto republike žijú dva národy - slovenský a časť maďarského národa. Slovenský národ dňa 1. 1. 1993 získal svoje sebaurčovacie právo na svojom území, pričom v Slovenskej republike na svojej rodnej zemi žijúcej maďarskej komunite sa to dosiaľ neumožnilo. V demokratickej krajine princípy demokracie platia rovnako pre všetkých. Všetci sú slobodní a rovnoprávni občania, ktorí patria k rovnocenným národom. Ak to, čo som uviedol, každý pochopí a dokáže si to osvojiť, iba vtedy možno hovoriť o porozumení a historickom vyrovnaní, čo je nevyhnutné na dobré susedstvo a priateľskú spoluprácu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja. Pán poslanec, to je pravda, že Slováci a Maďari žijú 1100 rokov spolu, len Slováci o nejakých tých 100 rokov sú tu dlhšie.

    Ďalej je pripravený do rozpravy pán poslanec Hofbauer a pripraví sa pán poslanec Čarnogurský. S faktickou poznámkou najskôr vystúpi pán poslanec Cuper.

  • Pán poslanec Pásztor, vy by ste vlastne už nemali v tomto parlamente k tej zmluve hovoriť, lebo ešte ma naozaj presvedčíte, že za ňu nemám hlasovať. Ja neviem, prečo nás tu zase presviedčate o výnimočnosti maďarského národa, že má mať realizáciu sebaurčovacieho práva dvakrát. Pokiaľ viem, každý národ na svete má možnosť realizovať sebaurčovacie právo iba raz.

    Nevidím dôvod, prečo by Maďari mali realizovať to sebaurčenie dvakrát - raz v Maďarsku, druhýkrát na Slovensku. To ste mi zabudli vysvetliť. Ja by som bol veľmi rád, keby ste ma poučili, lebo v tomto zmysle platí relativistická matematika, ja vám ju zopakujem. Ona sa už raz uplatnila kedysi za Heidricha. Jedenkrát vyhlásené sebaurčovacie právo maďarského národa na Slovensku, druhýkrát v Maďarsku, to je predsa nezmysel. Ale v relativistickej matematike platí aj jeden a jeden môže byť jeden. To znamená jeden maďarský národ na Slovensku, druhý maďarský národ v Maďarsku, čo je iné, ako to spočítať - a v danom prípade by potom bola jeden. To sa rovná iredentizmu. Takí múdri sme my tu tiež, ako vy, pán Pásztor.

    Vy ste občanmi Slovenskej republiky a budete nimi, pokiaľ my tu budeme sedieť, pretože autonómiu môže vyhlásiť len tento snem. A autonómia maďarskej národnosti, pokiaľ my budeme v tomto sneme mať väčšinu, určite na Slovensku nebude. To mi verte. Aj keď na mňa budete pozerať poniektorí škaredo, aj keď som bol s nimi donedávna priateľ. Ste občanmi Slovenskej republiky, s tým sa zmierte.

  • Ďakujem, pán predseda. Rád by som sa dotkol niektorých vecí vo vystúpení pána poslanca Pásztora.

    Neviem, či tie problémy vyplývajú z komunikačných problémov, ktoré tu spomínala pani poslankyňa Kolesárová, alebo či ide o hrubú demagógiu, pretože zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky sa týka štátnych orgánov, rokovania týchto štátnych orgánov, dokonca sa nedotýka ani použitia menšinového jazyka pred nimi. Čiže išlo o hrubú demagógiu pána poslanca Pásztora.

    Čo sa týka vyrovnania s maďarským národom, bol by som rád, keby pán Pásztor konečne pochopil, že v slovenčine je to trošičku ináč. Neviem, ako to znie v maďarčine, ale pokiaľ sa niekto má s niekým vyrovnať, tak je to maďarský štát a maďarský národ so slovenským, za krivdy, ktoré boli spáchané na slovenskom národe. My sa nemáme čo vyrovnávať s maďarským národom. Toto by mal pochopiť.

    Čo sa týka asimilácie a národného štátu, nuž bez akejkoľvek urážky, ale na Slovensku je príslovie, že zlodej kričí, chyťte zlodeja. Možno sa pán Pásztor obáva, že Slovenská republika bude nasledovať príklad Maďarska, ktoré prakticky zdecimovalo všetky menšiny, ktoré tam žili. Môžem ho ubezpečiť, že tolerantnosť, ktorú sme mali doteraz, si zachováme aj naďalej, ale nie tam, kde sa niekto bude skutočne snažiť deštruovať tento štát. Môžem ho ubezpečiť, že keď sa tu cíti tak strašne diskriminovaný, prekvapuje ma, že sa z tohto štátu nikto nevysťahoval. Už neexistuje trestný čin opustenia republiky ako voľakedy. Ja nikoho odtiaľto nevyháňam, aby si to niekto takto nevysvetľoval a neprekrúcal to, čo som teraz povedal, ale zvyčajne ľudia, kde sa zle cítia, odtiaľ odchádzajú. A neviem o tom, že by sa bol niekto odtiaľto vysťahoval do Maďarska.

    Čo sa týka tej ďalšej veci, ktorú tu spomenul pán poslanec Cuper, myslím si, že by sa mali zmieriť s tým, že na Slovensku predstavujú národnostnú menšinu a svoje sebarealizačné právo národa skutočne uplatnili v Maďarsku. Tam existuje národný štát Maďarov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Fekete - faktická poznámka.

  • Ďakujem. Moja faktická poznámka bude mať zmysel vtedy, keď mi pán Pásztor odpovie na otázku, či on je totožný s Istvánom Pásztorom, ktorý je primátorom v Kráľovskom Chlmci? Prikývol, že áno. Takže v podstate zhodou náhod som sa dostal k jednému krátkemu článku v Slovenskej republike, zhodou okolností uverejneného dnes. Dovolím si pripomenúť niekoľko myšlienok z tohto príspevku.

    V Kráľovskom Chlmci sa uskutočnili oslavy 148. výročia začatia maďarskej revolúcie proti habsburskej monarchii a 1100. výročia príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny. Tieto oslavy upútali pozornosť najmä výzdobou a propagáciou v mestskom rozhlase niekoľkokrát denne počas týždňa. Predchádzajúca propaganda, ako aj samotné oslavy neboli len spomienkou na výročia, ale boli zneužité primátorom mesta pánom poslancom Istvánom Pásztorom v jeho obidvoch prejavoch na útoky proti slovenskej štátnosti, vláde, parlamentu, proti prijatiu jeho niektorých zákonov, ako zákona o štátnom jazyku, zákona o štátoprávnom usporiadaní republiky. Jeho prejavy boli silne nacionalistické, iredentistické a vyzývajúce na otvorenú konfrontáciu. Ak je to pravda, môže to teraz potvrdiť, alebo poprieť, ale v každom prípade mám dojem, že víno pije a vodu káže.

  • Pán poslanec Pásztor povedal, že tu vytvárame podmienky na to, aby vznikol štát, ktorý bude čisto národnostne slovenský, že je to vlastne cynizmus. Pán poslanec, ja by som sa chcel spýtať, či nie je cynizmom, že v šesťdesiatych rokoch sa v Maďarsku zrušilo národnostné školstvo, nastala silná asimilácia Slovákov a dodnes sa nám nikto neospravedlnil. Uvediem príklad. V roku 1947 k slovenskej národnostnej menšine sa hlásilo - pán kolega Hrnko ma opraví, alebo bude súhlasiť - cca 350 tisíc Slovákov. Tóno hovorí, že 470 tisíc. V poriadku, ďakujem. Dnes sa v Maďarsku k tejto menšine hlási iba 9000 Slovákov. Bohužiaľ. V roku 1947 sa na Slovensku k maďarskej menšine hlásilo 75 000 Maďarov. Dnes ste tu niektorí vo vystúpení povedali, že je to dokonca 600 tisíc Maďarov, o čom silne pochybujem, prosím, vy sami ste použili tento výraz. Ja sa pýtam: Kto vytvára podmienky na rozvoj menšín? Majme aj toto, prosím, na zreteli. A ak máte veľmi dobré vzťahy a chodíte pravidelne do maďarského parlamentu, prosím vás, vybavte, aby sa nám Maďarská republika za to, čo sa stalo, aspoň ospravedlnila.

  • Pán podpredseda, tri minúty. Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Komlósy.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Pán poslanec Fekete, dokončte svoj citát zo Slovenskej republiky z dnešného čísla, kto je podpísaný pod ten článok hodnotiaci počiny pána primátora Pásztora. Ak sa nemýlim, je to miestna organizácia HZDS.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Garajová - faktická poznámka.

  • Moja poznámka, ak dovolíte, bude adresovaná našim kolegom za Maďarskú koalíciu. V prejavoch veľmi často zaznieva taký supernezmysel ako "maďarstvo". Aj dnes sme to už počuli niekoľkokrát. Ja len chcem pekne poprosiť, nevnášajte nám do slovenčiny nezmysly. Tento nezmysel slovenský jazyk nepozná. Čo je to maďarstvo? Tak ako neexistuje francúzstvo alebo španielstvo, alebo nemectvo, tak neexistuje ani výraz "maďarstvo". Upozorňujem, že slovanstvo jestvuje. Výraz "slovanstvo" áno, pretože je to skupina slovanských národov. Ak používate výraz "maďarstvo", tak si myslím, že uznávate dva maďarské národy. Pripúšťam to. Jedna skupina sú "anyaországi Magyarok" a tá druhá "felvidéki Magyarok". A vy presne viete, aký je v tom rozdiel.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Ešte pán podpredseda Ľupták.

  • Ďakujem. Som rád, že môžem reagovať. Pán primátor z Kráľovského Chlmca, chcem sa vás spýtať: Keď som bol u vás na návšteve, zarazilo ma, že na dverách bolo napísané najprv maďarčinou a potom slovenčinou. Pýtam sa, prečo, či by to mohlo byť v Španielsku, v Taliansku atď.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ešte pán poslanec Fekete.

  • Veľmi krátko. Naozaj je pod tým príspevkom podpísaná MO HZDS Kráľovský Chlmec. Ale to predsa, pán Komlósy, nič neznamená. Skôr naopak. Ja tomuto verím a dokonca som sa ešte aj poistil, pretože mám niekoľko priateľov vysokoškolákov, ktorí žijú na východnom Slovensku, a telefonicky som si túto informáciu overil. Jeden z nich je maďarskej národnosti a toto, čo je tu napísané, mi potvrdil a dokonca mi povedal aj ostrejšie slová.

    Pán Komlósy, ja som zámerne necitoval aj niečo iné, čo je tu uvedené, jednu veľmi závažnú otázku, len preto, aby som situáciu zbytočne nedramatizoval. Ale pokladal som za potrebné toto pripomenúť o to viac, že pán Pásztor, kolega poslanec, sa odvolával na úprimnosť. Ja som pripomenul, že víno káže a vodu pije. Je neúprimný.

  • Ďakujem. Ešte pán poslanec Cuper.

  • Vlastne je to už takmer zbytočné, ale predsa ešte pánu Pásztorovi by som chcel povedať, že ešte v 18. storočí poniže Kráľovského Chlmca v Blatnom Potoku bolo zakázané po maďarsky sa čo i len zhovárať. Takže zrejme tá dnešná etnicita sa vyrábala v 19. storočí. Ak by všetci tí, ktorí dnes hovoria po maďarsky a ešte začiatkom 19. storočia hovorili buď po slovensky, alebo po latinsky, a to nie na Felvidéku, ale v Panónii Superrior, teda Hornej Panónii, lebo my by sme mohli tiež používať pojem, že je to Dolná Panónia, teda Panónia mimo dnešného Maďarska, ak by sme išli do stredoveku, tak vlastne by tu neboli nijakí Maďari. Ale tak ďaleko nechceme ísť, samozrejme. Je etnická hranica, treba ju rešpektovať.

  • Ďakujem. Pán poslanec Moric - ešte faktická poznámka.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

    Pán kolega, vy ste vo svojom prejave viackrát použili slová "maďarská národná komunita na Slovensku" - asi v tomto zmysle. Na Slovensku nie je maďarská národná komunita, môžete hovoriť o maďarskej národnostnej komunite, nič viac. Maďarský národ, pokiaľ viem, žije za Dunajom, môžete tam preplávať alebo sa dopraviť loďou, aby ste to všetko videli. Na Slovensku sú naozaj len Slováci.

    To, že vy hovoríte po maďarsky, to je vaše nešťastie, pretože sa nedohovoríte so Slovákmi, ktorí sú tu. A priznávam, že toto nešťastie spôsobuje aj náš štát, ktorý na juhu Slovenska vybudoval toľko maďarských škôl za peniaze štátu - Slovenskej republiky. Bolo by dobre, aby vláda tejto republiky naozaj zvážila, či je tam potrebné toľko škôl, či naozaj by nebolo potrebné na juhu Slovenska viac budovať slovenské školy, aby ste sa nepovažovali za niečo extra v rámci Slovenska, za niečo extra v rámci Európy, aby ste dobre vedeli po slovensky.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážené dámy, vážení páni,

    na rozdiel od mnohých rozmrzených predrečníkov som veľmi rád, že pán poslanec Pásztor a starosta Pásztor vystúpil, povedal to, čo povedal, a ozrejmil veľa vecí, o ktorých tu vládne rôznorodá interpretácia. Myslím, že on interpretoval úplne jedno - jednoznačne. To som sa nezakoktal, to je matematická terminológia. Takže dovoľte k môjmu vystúpeniu.

    Pre koho zmierenie medzi obidvoma národmi a štátmi - Slovenskom a Maďarskom - môže mať väčšiu cenu, ako pre Slovenskú republiku? Z pohľadu histórie a súčasnosti je absurdné tvrdiť, že Slovensko nemá záujem o historické zmierenie, a teda o ratifikáciu základnej zmluvy. Slovensko ako mladý štát životne potrebuje vnútornú a zahraničnú stabilitu. S Maďarskou republikou máme 370 km dlhú hranicu, v obidvoch štátoch žijú národnostné menšiny, zblíženie diktujú hospodárske záujmy aj identický politický cieľ vstúpiť do euro-atlantických hospodárskych, politických a integračných štruktúr.

    Preto slovenská vláda vedomá si historického významu podpísania základnej zmluvy pri jej príprave preukázala krajnú ústretovosť, až za krajnú hranicu. O tom svedčí aj fakt, že hoci mala na to plné právo, nežiadala od Maďarska ospravedlnenie za krivdy minulosti, nekomplikovala základnú zmluvu požiadavkou navrátenia kultúrneho dedičstva, umeleckých predmetov z Maďarskej republiky alebo stiahnutie gabčíkovskej kauzy z Medzinárodného súdu v Haagu.

    Slovensko tým ukázalo krajnú pripravenosť na kompromisy pred medzinárodným spoločenstvom. Vláda ukázala, že má životný záujem na základnej zmluve a očakáva od nej tak historické zmierenie s Maďarskom, ako aj položenie nových základov pre spoluprácu, zblíženie na princípe partnerského vzťahu a chápe základnú zmluvu ako faktor stability a upokojenia v našom regióne.

    K dobrej a obojstranne prospešnej zmluve treba však dvoch partnerov s rovnakými úmyslami. Maďarská strana za jeden rok od podpísania základnej zmluvy sa svojimi konkrétnymi krokmi zásadne odklonila od poslania, cieľa a filozofie základnej zmluvy. Maďarsko porušilo ducha, literu a interpretáciu, ktorá je v zmluve zakotvená, prakticky vo všetkých jej článkoch. Napriek tomu, že Maďarská republika sa zmluvou zaviazala, že principiálne zmení svoj postoj k Slovensku a slovenskému národu, konkrétne kroky tomu nenasvedčujú. V Maďarsku sa aj naďalej rozširujú mapy a symboly zaniknutého štátu, vzmáhajú sa iredentistické organizácie, o Slovensku sa tradične hovorí ako o Felvidéku, teda o časti horného Uhorska, ktoré zaniklo v roku 1918, a o historickej misii Maďarov ako jediného štátotvorného národa v Karpatskej kotline. Je známe, že je to opačne, my sme tu boli o 500 rokov skôr. Vydávajú sa knihy s iredentistickým a revizionistickým obsahom, propaguje sa veľké Maďarsko a ako predtým sa deformujú dejiny v duchu maďarského nacionalizmu.

    V Maďarskej republike zatiaľ nenachádzame politickú vôľu, aby sa skončilo s deformáciami minulosti voči Slovensku a Slovákom. V Maďarsku si základnú zmluvu interpretujú po svojom. Podobne ako v minulosti akceptuje sa iba tá časť základnej zmluvy, ktorá mu vyhovuje. Slovenskú republiku nechápe ako rovnocenného partnera. Ročný vývoj no aj posledné tri mesiace to, bohužiaľ, plne potvrdzujú. Pre Maďarskú republiku je základná zmluva nástrojom nátlaku v otázke presadzovania národnostných nadpráv pre slovenských občanov maďarskej národnosti a zasahovania do vnútorných vecí Slovenskej republiky. Konštatovanie, že menšina v otázkach súčasnosti nie je výlučne vnútropolitickou otázkou štátu, ale aj predmetom medzinárodného záujmu, medzinárodného spoločenstva, maďarská strana chápe výlučne ako právo robiť arbitra v našich vnútropolitických záležitostiach a na postupnú deštrukciu slovenského štátu. Sme svedkami takýchto systematických krokov.

    Maďarská republika základnú zmluvu chápe ako inštrument, ktorý jej po ratifikácii dáva mocenské prostriedky na vyvíjanie nátlaku na Slovensko, a to aj za pomoci medzinárodného spoločenstva, respektíve protislovenských sankcií. Veď ako ináč vysvetliť postoj maďarskej strany o zmiernení tlaku na Slovensko zo strany Maďarska pred ratifikáciou zmluvy z dôvodu kontraproduktívnosti tohto úsilia v tomto období?

    V Maďarsku sa základná zmluva interpretuje ako jednostranné záväzky slovenskej strany voči maďarskej menšine, bez reciprocity Slovákov voči Maďarsku. Revitalizácia Slovákov v Maďarskej republike je možná len neštandardným spôsobom, jednostrannými záväzkami maďarskej vlády. O tom však z maďarskej strany niet ani náznak ochoty.

    Pre maďarskú politiku základná zmluva neznamená, bohužiaľ, obmedzenie osočovania a šírenia jednostranných a tendenčných tvrdení o Slovenskej republike vo svete. Naopak, po podpísaní základnej zmluvy sa maďarské útoky ešte znásobili. Pre maďarskú politiku sme svedkami, že základná zmluva je nástrojom na postupné podriaďovanie Slovenskej republiky a začleňovanie Slovenska do mocenskej sféry Maďarska podľa princípu, že cesta Slovenska do euro-atlantických štruktúr vedie cez Budapešť.

    V tejto situácii vzniká oprávnene obava, že ratifikácia základnej zmluvy nebude garantovať stabilitu vzájomných vzťahov, nebude príspevkom k riešeniu menšinového problému, ako sa vo svete predpokladá, ale bude ďalšou eskaláciou nezhôd, pretože maďarská strana jej ratifikáciu chápe ako ďalší tlak na Slovenskú republiku v otázke dosiahnutia autonómie pre Maďarov na Slovensku, k čomu nachádza oprávnenie vo svojej interpretácii časti Odporúčania Parlamentného zhromaždenia Rady Európy číslo 1201. Tieto názory sme vypočuli veľa ráz aj z úst slovenských poslancov maďarskej národnosti.

    Je preto namieste zamyslieť sa nielen nad tým, aký dokument ratifikujeme, no predovšetkým s akým partnerom zmluvu ratifikujeme. Aj slovenská strana v druhom polroku upozornila maďarskú stranu na účelnosť zmiernenia maďarského tlaku na Slovensku z dôvodu kontraproduktívnosti takéhoto postupu. Takýto postoj považujem za prekvapujúci. Maďarskej strane teda nie je možné vyčítať nekorektnosť alebo dokonca dvojtvárnosť. Práve naopak.

    Ak sa obzrieme dozadu, k vzniku našej štátnosti 1. januára 1993, maďarská strana svoje postoje, názory, požiadavky, diktáty aj ultimatívne vyhrážky vo vzťahu k Slovensku otvorene a korektne uvádzala a nikdy sa s ničím netajila, ani sa s tým netají. V každom vyhlásení postúpila vo svojej koncepcii veľkomaďarstva o kúsok napred, spôsobom postupných systematických krôčikov, keď každý nasledovný krok sa uskutočnil až po upokojení a opadnutí vzrušenia z kroku predchádzajúceho. Pričom skoro tradične sa po vykonanom kroku argumentovalo, že buď ide o nepresný preklad, nesprávne pochopenie, alebo iný výklad obsahu. Aj my, aj medzinárodná klíma sa pritom utešujeme a radujeme, ako úspešne pokračujeme v mierovom europrocese kompromisov. A hlavne sa utešujeme, že maďarská strana to iste tak nemyslí a že Slovensko si svoj postoj vyvzdoruje.

    Dámy a páni, viac ráz som vyjadril obavu, že podobný proces mierových kompromisov a sebautešovania Európa už zažila, až kým roku 1939 neprecitla s ohromným prekvapením do úplne inej skutočnosti, o ktorej však bola rovnako otvorene a korektne informovaná roky vopred. No takisto celé roky si nahovárala, že vtedajší nositelia vtedajších názorov to iste tak presne nemyslia. Oni to však vtedy nielen tak presne mysleli, ale aj presne to dôsledne realizovali.

    Domnievam sa, že základná zmluva je potrebná, je odôvodnená a dokonca je aj správna. Nedomnievam sa, že je nedobrá. Na jej pozitívne plnenie však treba viac než iba text dokumentu, treba hlavne obojstranný pozitívny a konštruktívne zhodný prístup k jej interpretácii a hlavne k jej plneniu. Z maďarskej strany som, bohužiaľ, zatiaľ nepostrehol iný prístup než ako využívanie základnej zmluvy ako obuška na Slovensko za žandárstva medzištátnych inštitútov v záujme maďarstva - pardon, pani Garajová -, za stavu jednostrannej promaďarskej dezinterpretácie textu tejto zmluvy. To je obrovská škoda.

    Za takéhoto stavu veci si dovolím parafrázu anekdotickej poučky z čias nedávno minulých s malou textovou korekciou: Neutešuj sa. Ak sa utešuješ, nepíš. Ak píšeš, nepodpisuj. Ak podpisuješ, neratifikuj. Nuž a keď ratifikuješ, tak sa nečuduj.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Čarnogurský z KDH a pripraví sa pán poslanec Dzurinda.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne a kolegovia,

    zhodou okolností všetci traja moji predrečníci z poslaneckého klubu HZDS - pani poslankyňa Lazarová, napokon aj pani Kolesárová a pán poslanec Hofbauer - veľmi výrečne poukázali na nevýhody zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, takže najviac sa človek čuduje, že sú to poslanci z klubu HZDS, keď predseda HZDS túto zmluvu podpísal, a ako sa títo poslanci s touto skutočnosťou vyrovnajú. Keď poslanci HZDS takto poukazujú na nevýhody zmluvy, čo mám hovoriť ja, ktorý som z opozičnej strany?

    Áno, po štyroch mesiacoch sa opäť vraciame k debate o slovensko-maďarskej zmluve. Za tieto štyri mesiace opäť vystúpili mnohé problematické stránky samotnej zmluvy, ale najmä postupu, akým bola zmluva dohodnutá a podpísaná. Bol to výlučne sólový postup predsedu vlády Vladimíra Mečiara. Predseda vlády sa stretol v Budapešti s predsedom vlády Maďarskej republiky pánom Hornom, tam sa dohodli bez akejkoľvek predchádzajúcej konzultácie tu doma, tam sa dohodli na uzavretí tejto zmluvy, tam si stanovili časový postup, ktorý ich tlačil oboch, ale hovorme o slovenskej strane, do podpisu zmluvy k určitému termínu. Takže v nasledujúcich týždňoch, keď dochádzalo k dopracúvaniu zmluvy, toto dopracúvanie sa uskutočnilo prakticky bez akejkoľvek konzultácie s politickými stranami doma, na slovenskej politickej scéne. Samozrejme, nie s opozičnými stranami, ale mal som dojem, že ani s koaličnými stranami, pretože keď sme asi tri alebo štyri dni pred samotným podpisom zmluvy dostali informáciu o stave rokovaní o zmluve v zahraničnom výbore tohto parlamentu, táto informácia bola zásadne odlišná alebo podstatne odlišná od konečného znenia zmluvy a nakoniec túto informáciu nám podával štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí pán Šesták a predseda zahraničného výboru pán Slobodník.

    Z toho vidíte, že takýto sólový postup predsedu vlády priviedol Slovensko do problémov a ťažkostí, v ktorých sa ocitáme. Začiatočný zlý prístup a postup predsedu vlády pri rokovaní a podpise tejto zmluvy privádzal Slovensko stále do väčších a väčších ťažkostí, ktoré sa stále viac prehlbujú. A práve po tomto časovom odstupe, prakticky rok od podpisu zmluvy, je zrejmé, že predseda vlády pri podpise zmluvy urobil dvojnásobne zlý obchod.

    1. Urobil zlý obchod s Maďarskou republikou, samozrejme, aj so Slovenskou republikou a s občanmi Slovenska tým, že zahrnul do zmluvy nie medzinárodno-právne dokumenty, ale medzinárodno-politické dokumenty. Tento problém spočíva v tom, že slovensko-maďarská zmluva je právnym dokumentom, teda mala by používať právnu reč. Nie je to zbytočná skúsenosť v medzinárodných zmluvných vzťahoch, aby sa používali právne dokumenty s jazykom práva, pretože tento jazyk je presný, tento jazyk vylučuje rozdielne názory na interpretáciu zmluvy, takýto jazyk vylučuje ďalšie budúce konflikty. Predseda vlády Mečiar negoval túto dlhoročnú, dávnovekú skúsenosť medzinárodných vzťahov a pustil sa na pôdu samostatného, sólového rokovania, a takýmto spôsobom bol - možno povedať - dotlačený maďarskou stranou, že súhlasil so zaradením politických dokumentov a predovšetkým Odporúčania Rady Európy číslo 1201. O tomto Odporúčaní Rady Európy číslo 1201 nakoniec aj v tomto parlamente bola dlhá diskusia, o jeho zaradení do zmluvy, ale jedna základná nevýhoda zaradenia Odporúčania číslo 1201 spočíva v tom, že používa jazyk a pojmy, ktoré pripúšťajú rôzny výklad a z tohto rôzneho výkladu potom plynú ďalšie problémy.

    2. Druhý zlý obchod, ktorý predseda vlády urobil v súvislosti s touto zmluvou, je obchod, ktorý urobil už na domácej scéne, a síce obchod spočívajúci v tom, aby získal svojho koaličného partnera - Slovenskú národnú stranu - na hlasovanie za túto zmluvu, prijal jej podmienku na schválenie zákona na ochranu republiky alebo jednoducho novely Trestného zákona, o ktorej sme tu dnes hovorili. Tento zlý obchod spočíva v tom, že za ratifikáciu slovensko-maďarskej zmluvy predseda vlády predal občianske práva občanov Slovenskej republiky, tentoraz v prospech Slovenskej národnej strany.

    Kolegyne a kolegovia, nie je pravda, čo sa tvrdí v dôvodovej správe tejto novely Trestného zákona, že je to iba nejaká paralela alebo kópia obdobných ustanovení zákonov iných demokratických krajín. Práve tie príklady, ktoré sa uvádzajú v dôvodovej správe o iných zákonoch, hovoria, že iné zákony sú o niečom inom, sú jednoducho iné. Rakúsky zákon - § 246, na ktorý sa poukazuje, hovorí o tom, že je trestné založiť spolok alebo združenie, ktoré si kladie za cieľ narušiť ústavný poriadok Rakúskej republiky. Čiže sú tam tri objektívne konania, ktoré sa dajú objektívnym spôsobom v prípade vyšetrovania alebo súdneho konania nielen zisťovať, ale aj objektívnym spôsobom konštatovať, či nastali, alebo nenastali. Obdobným spôsobom článok 13 švédskeho zákona, na ktorý sa vládna predloha odvoláva, hovorí taktiež o objektívnom konaní, keď švédsky občan prijme peniaze od cudzej mocnosti na ovplyvňovanie verejnej mienky s cieľom otrasenia ústavných základov Švédskeho kráľovstva. Obdobný nemecký zákon hovorí dokonca iba o tom, ak niekto používa násilie alebo hrozbu násilia na to, aby ovplyvnil rozhodovanie nemeckého zákonodarného orgánu. Čiže vidíte, základný rozdiel medzi týmito zahraničnými zákonmi a naším zákonom spočíva v tom, že tieto používajú iba objektívne konanie, zatiaľ čo náš zákon používa subjektívny úmysel, a síce úmysel poškodiť, ohroziť štátne zriadenie Slovenskej republiky, ústavný poriadok a podobne. Toto je základný rozdiel medzi slovenským zákonom a zahraničnými zákonmi, na ktoré sa tento slovenský zákon odvoláva.

    Vidíte, že takýmto spôsobom Slovenská republika a slovenská vláda vychádza v ústrety svojim vlastným koaličným partnerom, len aby akým-takým spôsobom splnila záväzky, ktoré samostatným, sólovým spôsobom prijal predseda vlády.

    Zlý obchod spočíva v tom, že prijatie tohto zákona, novely Trestného zákona, povedie k zvýšeniu vnútropolitického napätia v Slovenskej republike. Ide o to, že takýto zákon, takéto paragrafy sme tu už mali v komunistickom období a vieme, akým spôsobom sa uplatňovali. Skôr alebo neskôr zákonite viedli - a aj tento zákon povedie - k politickým procesom. Toto je taktiež jedna z cien za podpis slovensko-maďarskej zmluvy. Vieme však, ako to dopadlo v komunistickom období. Politické procesy viedli k protestom, viedli k demonštráciám pred súdnymi budovami, viedli k publicistike v zahraničí proti nášmu štátu, viedli k medzinárodnej izolácii vtedy komunistického režimu, čo bolo vtedy výhodné, ale rovnaké účinky to bude mať v súčasnosti na Slovenskú republiku, čo tvrdím, že je nevýhodné. Podľa môjho názoru by ste si to mali uvedomiť aj vy.

    Postup vlády doviedol Slovensko do takej situácie, že sme sa ocitli v položení, keď si môžeme voliť iba medzi väčším a menším zlom. Práve neustále prísľuby slovenských vládnych činiteľov, a predovšetkým predsedu vlády, o tom, ako má zabezpečenú ratifikáciu slovensko-maďarskej zmluvy, aká je to dobrá zmluva, ako stanovoval neustále nové a nové časové termíny na ratifikáciu tejto zmluvy, viedli k tomu, že opäť tento sólový postup predsedu slovenskej vlády sa prijíma v zahraničí ako symbol, signál stabilizácie vzťahov medzi Slovenskom a Maďarskom, ako symbol stabilizácie pomerov v tejto časti strednej Európy. A vzhľadom na toto sa v zahraničí prípadná neratifikácia slovensko-maďarskej zmluvy opätovne a naopak chápe ako symbol toho, že medzinárodné vzťahy v strednej Európe nie sú stabilizované a Slovenská republika bude považovaná za hlavného vinníka toho, že medzinárodné vzťahy v strednej Európe nie sú dostatočne stabilizované.

    A preto, keď sa opätovne po štyroch mesiacoch vraciame k debate o tejto slovensko-maďarskej zmluve, musíme si byť vedomí, že nesprávny postoj pri vyjednávaní a podpise zmluvy zhruba pred rokom doviedol Slovensko do dnešnej situácie. A mali by ste si to uvedomiť predovšetkým vy, poslanci Hnutia za demokratické Slovensko a vôbec vládnej koalície a vyvodiť z toho svoju zodpovednosť.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem. Pán predseda výboru Hofbauer - faktická poznámka.

  • Pán poslanec Čarnogurský, mňa ste spomínali a citovali, že som vystúpil proti tej zmluve. Buď ste nepočúvali, čo rozprávam, alebo ste úvod svojho vystúpenia mali pripravený skôr, než som dohovoril. Nič také som predsa nepovedal, práve naopak, zdôraznil som, že tá zmluva je zaujímavá, podnetná, dobrá a je v poriadku, až na to, že som upozornil na dezinterpretáciu textu tejto zmluvy maďarskou stranou. Takže ja som povedal niečo úplne iné.

    Druhá záležitosť - skutočne nechápem, prečo sa trápite a vzrušujete nad novelou Trestného zákona, veď keď bol tento bod na programe, celý tento váš opozičný blok sa venoval búchaním pästičkami do lavíc. Tak ste mali prehovoriť, mali ste sa prihlásiť a mali ste sa normálne zúčastniť na rozprave a nehrať sa ako malé deti.

    Tretia záležitosť - tie zákony, trestné zákony v ostatných štátoch sme čítali. V našom výbore sa to preberalo pomerne podrobne. To, čo ste uvádzali o trestnom zákone Rakúskej republiky, vôbec nie je pravda. Tam je to textované úplne ináč. Spýtajte sa poslanca Gaľu, ktorý sedel v našom výbore, dve hodiny sme vetu po vete prerokúvali tento zákon.

  • Ďakujem. Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

  • Pán poslanec Čarnogurský vo svojom vystúpení povedal, že zmluva je zmesou právneho a politického. Ja si myslím, že jeho vystúpenie bolo typickou ukážkou zmiešavania právnickej a ideologickej demagógie a nedopovedaných skutočností. Ak by pán Čarnogurský doslovne dočítal § 92a, tak by zistil, že spresnenie konania na skutkové podstaty, ktoré už v Trestnom zákone existujú, je celkom presné a nemôže sa vykladať nijako dvojzmyselne. Samozrejme, to isté v § 92b, kde nestačí nijaký úmysel, musí tam byť aj nejaké konanie, lebo zatiaľ o tom neviem, že by naše súdy boli niekedy posudzovali len samotný úmysel, vyjmúc to obdobie, o ktorom on hovorí, samozrejme, v päťdesiatych rokoch, pretože vždy sa musí posúdiť úmysel len na základe nejakého konania.

  • Pán kolega, ale vlastne spoločne odchádzate od témy.

  • Nie, neodchádzam, pán predsedajúci, chcem ukázať, že pán Čarnogurský nehovorí tiež o maďarsko-slovenskej zmluve, ale o tom, o čom chcel hovoriť.

  • Samozrejme, že treba účelovú demagógiu oddeliť od toho, čo je právna skutočnosť. Mimochodom, súhlasím s pánom predsedom Hofbauerom, že nie celkom boli interpretované ustanovenia, alebo boli účelovo vybraté len niektoré ustanovenia rakúskeho trestného zákona a ďalších.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Kolesárová - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán Čarnogurský, som rada, že ste aspoň zaváhali, keď ste v úvode spomenuli moje meno, pretože ja som vo svojom vystúpení nehovorila vôbec nič proti zmluve, ale skôr som hovorila o kontroverznosti spoločenskej reality. Navyše dovoľte, aby som sa domnievala, že vláda, ktorá bola pod vaším vedením, by nebola schopná dosiahnuť takúto zmluvu, akú uzatvoril Vladimír Mečiar.

  • Šum v sále.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik - faktická poznámka.

  • Chcem reagovať, pretože to rokovací poriadok umožňuje, na faktickú poznámku pána poslanca Hofbauera a povedať mu, že o Trestnom zákone sa hovorí a zrejme sa ešte bude hovoriť preto, že ste nedovolili vystúpiť a predložiť všetky argumenty, ktoré sme chceli povedať. A chceli sme povedať aj to, že v dôvodovej správe predkladateľ nepresne citoval tak rakúsky, ako aj švédsky právny poriadok, zavádzal tým verejnosť Slovenskej republiky a snažil sa vytvoriť dojem, že všetko je v poriadku. Nie je. Pozrite sa do originálu, dajte si to preložiť odborníkom. To, čo ste napísali do dôvodovej správy, rozhodne nezodpovedá ani švédskemu, ani rakúskemu právnemu poriadku.

  • Pán poslanec Černák - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi povedať, že ak sa občania pozerajú na túto našu diskusiu musia mať z toho zmiešané pocity. Z jednej strany padajú slová o účelovej demagógii, najmä pán Cuper ich používa veľmi často, na druhej strane naši kolegovia maďarskej národnosti hovoria o zatiaľ nenaplnenom práve na sebaurčenie. Dobré zmluvy robia dobrých priateľov a práve táto zmluva, o ktorej rokujeme, mala úplne jasne povedať, že vznikom samostatnej Slovenskej republiky vznikol štát, ktorý dáva rovnaké práva všetkým občanom. My musíme zobrať ako fakt, že je tu 10 % občanov maďarskej národnosti, ale nesmieme o nich hovoriť, že sú Maďari, pretože aj medzi nimi sú dobrí ľudia, zlí ľudia, kresťania, ľavičiari, pravičiari. Maďarský dôchodca musí mať presne také isté práva ako slovenský dôchodca, maďarský podnikateľ musí mať presne také isté práva a povinnosti ako slovenský podnikateľ. Jednoducho už musíme prestať uvažovať na etnickom princípe, ale uvažovať ako občania jedného štátu. Toto malo byť hlavným cieľom zmluvy, o ktorej rokujeme.

    Je úplne netypické, aby sa 5 minút pred podpisom zmluvy odovzdávala nóta, ktorá určuje, ako sa majú jednotlivé články zmluvy vysvetľovať. Demokratická únia našla riešenie. Demokratická únia tomuto parlamentu ponúkla ústavný návrh zákona, ktorý by bol jedným paragrafom jasne povedal, že naši spoluobčania maďarskej národnosti si môžu rozvíjať svoje kultúrne tradície, učiť sa po maďarsky všetko, ale že územná celistvosť je nedotknuteľná a že sa už nemôžeme ďalej deliť na etnickom princípe, ale že budujeme občiansku spoločnosť. To by malo byť naším cieľom, o tom by sme mali pri prerokúvaní tejto zmluvy hovoriť, aby ju obidve strany vysvetľovali rovnako, pretože len potom splní svoj účel, aby sa už národnostná problematika definitívne prestala zneužívať. Všetci tu musíme nažívať tak, ako nažívajú naši občania na juhu Slovenska. Oni sa smejú z vystúpení, ktoré tu máme, pretože v skutočnosti tam nažívajú úplne ináč, ako to opisujú vystúpenia niektorých našich poslancov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Čarnogurský - faktická poznámka.

  • Pani poslankyňa Kolesárová, máte pravdu, moja vláda by takú zmluvu nepodpísala.

  • Ďakujem za toto radostné informovanie. Pán poslanec Moric.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán kolega Černák, maďarský dôchodca, maďarský podnikateľ nemôže mať rovnaké práva ako má slovenský dôchodca a slovenský podnikateľ, pretože maďarský podnikateľ a maďarský dôchodca žijú v Maďarsku a tam sú iné zákony. Na Slovensku je len slovenský podnikateľ a slovenský dôchodca. Toto by vám malo byť jasné.

  • Ďakujem. Pán poslanec Cuper. Navrhujem, aby sme skončili s týmito poznámkami.

  • Ľudvo, ďakujem ti, zabudol som si všimnúť, že si prešiel od účelovej demagógie k pivnej filozofii.

  • Ďakujem. Pán poslanec Gaľa. A prosím vás, skončme to, nechajme normálny priebeh rozprave.

  • Ďakujem za slovo. Keďže pán predseda výboru Hofbauer spomenul moje meno v súvislosti s preberaním novely Trestného zákona na pôde výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, chcem len spresniť, že moje vystúpenie na pôde výboru sa týkalo dvoch vecí. Pýtal som sa v tomto prípade predkladateľky, pretože ani pán minister, ani pán štátny tajomník nebol prítomný. Keďže prijímanie Trestného zákona bolo ohlásené ako reakcia na stav, ktorý nastal v Slovenskej republike, pýtal som sa, ktoré skutky, činy alebo aké podstatné veci vedú k tomu, že sa táto novela prijíma ako reakcia na stav v Slovenskej republike. V druhej časti svojho vystúpenia na pôde výboru som takisto hovoril o tom, že tento zákon, resp. novelizované paragrafy umožňujú vysokú mieru subjektívneho výkladu. To je presne to, o čom hovoril pán poslanec Čarnogurský, keď hovoril, že švédsky, rakúsky a nemecký zákon objektivizujú, zatiaľ čo náš zákon umožňuje veľkú mieru subjektívneho výkladu novelizovaných paragrafov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Budeme pokračovať. Pán poslanec Dzurinda, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Dušan Slobodník.

  • Pán predsedajúci, členovia vlády, pani poslankyne, páni poslanci,

    rokujeme o základnej slovensko-maďarskej zmluve. Je to významný okamih v histórii nielen našich medzinárodných vzťahov, ale je to aj výsledok politickej klímy vo vnútri štátu. Povedzme si základný fakt. Zmluva bola podpísaná 19. marca 1995. Dnes rokujeme o jej ratifikácii, teda už po vyše jednoročnom čakaní. Otázka znie, prečo sme museli s jej ratifikáciou tak dlho čakať, prečo sa Národná rada Slovenskej republiky nevedela jasne vyjadriť už skôr, prečo sme na medzinárodnom poli, na poli medzinárodnej politiky postrácali týmto otáľaním dobré politické body.

    Základnou príčinou tohto otáľania podľa môjho názoru je naša vnútropolitická situácia. Táto je poznačená tlakom koalície voči opozícii a mnohým médiám, ale aj hašterením a rôznymi záujmami vo vnútri koalície. Bola to najmä Slovenská národná strana, ktorá za obdobie od vstupu do vlády až podnes prešla obdivuhodným vývojom od principiálneho tvrdého odmietania čo len predloženia zmluvy až po jej dnešnú podporu. Spomíname si na výroky predsedu SNS pána Jána Slotu, že kým je on vo vládnej koalícii, nikdy návrh tejto medzištátnej zmluvy do parlamentu nebude predložený. Dnes je Ján Slota pripravený za túto zmluvu hlasovať. Na tom by nebolo nič zlé. Práve naopak, ak ide o dobrú vec, tak zmeniť názor v prospech dobrej veci je chvályhodné.

    Povedzme si však, prečo zmenila názor Slovenská národná strana. Slovenská národná strana zmenila názor preto, lebo urobila s Hnutím za demokratické Slovensko obchod. Hnutie za demokratické Slovensko súhlasilo s novelou Trestného zákona, Slovenská národná strana bude hlasovať za zmluvu. Slovenský parlament vyšle teda zrejme dnes do sveta, ale aj medzi slovenských občanov dva protichodné signály: signál ratifikácie zmluvy a veľmi negatívny signál schválením novely Trestného zákona, ktorý je cenou za ratifikáciu zmluvy. Položme si teda otázku: Urobila Slovenská národná strana a Hnutie za demokratické Slovensko naozaj dobrý obchod? A keď dobrý, tak pre koho? Pre občanov? Alebo pre niekoho iného?

    Cenou za ratifikáciu slovensko-maďarskej zmluvy je teda novela Trestného zákona, ktorá má umlčať nielen politikov národnostných menšín, ale kritikov vládnej moci vôbec a definitívne zlomiť odpor brániaci uchmatnutiu všetkej moci jedinou politickou formáciou a v konečnom dôsledku jediným človekom.

    Opozícia dokázala zorganizovať mohutné zhromaždenie občanov na podporu demokracie, na podporu prezidenta republiky. Tejto hrozby prejavu občanov na uliciach sa preto vláda chcela zbaviť. Preto navrhla ten § 92b, v ktorom za organizovanie verejných zhromaždení s úmyslom rozvrátiť ústavné zriadenie ste schválili 6 mesiacov až 3 roky väzenia. Spomeňme si, že súčasná koalícia zriadila vyšetrovaciu komisiu na prešetrenie príčin ústavnej krízy v marci 1994. Spomeňme si, že v marci 1994 sa premiérovi Vladimírovi Mečiarovi rozpadol poslanecký klub HZDS, že Národná rada vyslovila vláde nedôveru. Tomuto legislatívne, ústavne absolútne čistému postupu hovoríte dodnes, kolegovia z koalície, ústavná kríza alebo kríza ústavného zriadenia. Teda jej organizátorov, prípadne tých, ktorí odišli z klubu HZDS, prípadne tých, ktorí vyslovili vláde Vladimíra Mečiara nedôveru, by bolo možné, mať takýto zákon už vtedy, označiť za rozvracačov ústavného zriadenia a dať ich do väzenia.

    Zastrašovanie sa stalo metódou práce vládnuceho hnutia. Nočné rokovanie parlamentu, vyšetrovacie komisie, naháňanie občanov, ktorí podpísali petičné hárky Demokratickej únie, teraz novela Trestného zákona schváleného vo vláde opäť za tmy, ale s rozbúchaným srdcom premiéra a ministrov, ktorí sa dostavili do úradu vlády z verejného mítingu. Z mítingu, na ktorom Vladimír Mečiar celkom jasne povedal, načo má slúžiť novela Trestného zákona. Pán premiér na mítingu povedal - citujem: "Tí istí, čo boli proti vzniku štátu, tí istí, čo viedli zápas proti tomu, aby sme nemenili reformu, aby sme išli Klausovou cestou, a vidíme, kde prichádza Česká republika, tí istí, čo chceli a privádzali pád vlády v marci 1994, znovu robia prognózy, ako by zasa zvrátili vývoj inde. Chceme povedať, že dosť bolo toho. Treba slovenskú politiku stabilizovať a tí, čo nevedia žiť v demokratických podmienkach, nech odídu." Koniec citátu. O kúsok ďalej pán Mečiar hovorí - opäť krátky citát: "Už toho bolo dosť, republiku si rozvracať nedáme. Preto dnes vo večerných hodinách vláda prijme návrh zákona, ktorým sa novelizuje Trestný zákon a bude tieto činnosti stavať mimo zákona. Nechceme vládnuť pomocou bodákov ani pomocou policajtov, ale štát si rozvrátiť nedáme." Koniec citátu.

    Takže, aké to vlastne činnosti ste postavili mimo zákona, kolegovia z poslaneckej koalície? O čom to hovoril na mítingu pán premiér? Hovoril o ľuďoch, ktorí mali iný názor na postup presadzovania slovenskej štátnosti, hovoril o ľuďoch s inými predstavami na presadzovanie ekonomickej reformy. Hovoril o ľuďoch, ktorí vyslovili nedôveru vláde v marci 1994. Hovoril o ľuďoch, ktorí majú inú predstavu o vývoji a ďalšom smerovaní Slovenska. Týchto ľudí bolo treba dať, pán premiér, mimo zákona? Alebo im zavrieť ústa? Ja si myslím, že ide o to, aby zavreli ústa, aby prestali s kritikou tak politici, ako aj novinári, aby potom prišiel na rad aj občan s iným názorom, aby sme opäť držali ústa aj krok, aby sme nehovorili o tom, že Fond národného majetku podniky nepredáva, ale rozdáva, že minister dopravy zrušil robotnícke zľavy na dochádzku do zamestnania, ale sám začal lietať domov a z domu na americkom aeropláne rakúskej firmy, aby sme neodhaľovali zneužívanie policajtov na politické ciele...

  • Šum v sále.

  • ...a zneužívanie armády na dopravu papalášov na bály súkromných firiem, aby sme nehovorili o tom, že pán minister Sitek objednal vojenské špeciálne lietadlo na služobné účely, ale týmto lietadlom sám neletel. Letel na ňom jeho stranícky boss na bál Východoslovenských železiarní. Aby sme nekládli otázky o privatizačných aktivitách poslancov a ich rodinných príslušníkov z HZDS, SNS a ZRS. Milé kolegyne, kolegovia, Fond národného majetku ignoruje poslancov, neposkytuje informácie a porušuje zákon. Nič sa nedeje. Prednostovia okresných úradov odmietajú poskytnúť informácie poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, aj tí porušujú zákon, a nič sa nedeje. Občania majú dlhé mesiace blokované svoje úspory v Sporofonde. Nevie im pomôcť ani Najvyšší súd. Nikto týmto ľuďom dnes nevie pomôcť. Potom zmĺkne aj nespokojný ľud.

    Dámy a páni, v úvode som položil otázku, pre koho je dobrý obchod Slovenskej národnej strany s Hnutím za demokratické Slovensko. Odpoveď znie: Tento obchod je dobrý predovšetkým pre privatizérov, ktorí systematicky, rýchlo a potichu rozkrádajú náš spoločný majetok za bagateľ a nechcú, aby národ o tom vedel.

  • A takí sú tak v HZDS, ako aj v SNS. Tento obchod je však zlý pre občanov Slovenska. Občania Slovenska by skôr privítali takú ratifikáciu slovensko- -maďarskej zmluvy, ktorá by upokojila nielen naše dvojstranné vzťahy s Maďarskom, ale predovšetkým domácu politickú scénu, aby sa politici mohli sústrediť skôr na ekonomické a sociálne problémy občanov. Žiaľ, cena tejto ratifikácie - novela Trestného zákona - je príliš vysoká. Neprispieva k upokojeniu politickej scény, ale k ohrozeniu základných demokratických princípov a záujmov občanov.

    Na záver svojho vystúpenia, o ktorom počúvam z niektorých úst koaličných poslancov, že sa im nepáčilo, ako keby bolo od veci, chcem ich upozorniť, že bolo úplne k veci, pretože sa zapodievalo cenou, ktorú platíme za ratifikáciu tejto zmluvy, chcel by som predniesť procedurálny návrh. Nie som si istý, či podobný alebo čiastočne podobný už niekto predo mnou nepredniesol, ale pre istotu by som ho teda povedal podľa svojej predstavy. Podľa § 26 ods. 1 rokovacieho poriadku navrhujem, aby sa o jednotlivých častiach uznesenia, ktoré navrhol pán poslanec Slobodník, hlasovalo oddelene, teda osobitne o časti A, osobitne o časti B, osobitne o časti C.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Priatelia, chápem pocit potreby reagovania, ale navrhujem, aby sme sa naozaj pokúsili sústrediť na priebeh rozpravy. Ak je to možné, kto uzná za vhodné, aby takýmto spôsobom urobil. A zároveň prosím naozaj všetkých kolegov, napriek tomu, že každý chce prezentovať svoje politické videnie, pokúsme sa predsa len udržať kontext priamo s témou. Existuje síce jedno okrídlené konštatovanie minulého totalitného režimu, ktoré hovorilo, že v dialektike všetko so všetkým súvisí, ale sú tu naozaj mnohé a mnohé vystúpenia, ktoré okrem prskavkového informovania nemajú bezprostredné spojenie s témou.

    Pán poslanec Šepták - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pánu Dzurindovi by som položil vo svojom príhovore otázku, či HZDS a Slovenská národná strana urobili dobrý obchod. Chcel by som sa spýtať vás, pán poslanec Dzurinda, či ste vy urobili dobrý obchod ako minister dopravy, keď ste predali v Bratislave na Poliankach budovu STK aj so zariadením priamym predajom za 1,4 milióna, v Prievidzi za 1,2 milióna, kde len pozemok mal hodnotu 10 miliónov. Čo vás motivovalo k takémuto obchodu, pán poslanec Dzurinda?

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Mušková - faktická poznámka.

  • Chcela by som reagovať na pripomienky k Trestnému zákonu. Chcem len pripomenúť vám, vážení kolegovia z opozície, že na mnohé vaše pripomienky chcel pán minister spravodlivosti odpovedať, ale práve vy ste mu v tom svojím správaním zabránili. Len toľko.

  • Ďakujem. Pán podpredseda Ľupták.

  • Pánu Dzurindovi chcem odpovedať na jednu vec. Ak raz vyjde na svetlo sveta, po kontrole, ktorá bola spravená na Fonde národného majetku za vašej vlády, koľko zmlúv je nefunkčných a spravených podvodov, dopisovaných v materiáloch ručne, perom, a nikým nepodpísané, čo budete robiť potom, pýtam sa vás.

    Po ďalšie, či si pamätáte na Prešov, 500 ľudí nedostalo päť mesiacov výplatu. To sprivatizovalo KDH, vy. Tam ste sa netrápili. Takisto Tvrdošín - pán Taraj. Povedzte, komu ste to prihrali, povedzte, komu ste to prihrali, pán Čarnogurský, aj vy, pán Dzurinda? Pán Taraj bol poslanec za KDH a dnes má Tvrdošín. A také podvody sú tam, aké ešte v histórii tejto republiky neboli. Tak prosím vás, dívajte sa trošku aj na seba. Ja nesúhlasím ani s privatizáciou, ktorá prebieha dnes, ale vy ste narobili toľko špiny...

  • Smiech a potlesk v sále.

  • Dovolíte? Vidíte, typicky takí ste. Vy si svoju špinu nepriznáte, len na druhého brýzgate. To ste typickí vy. Vypočujte aj vy nás a ja prijmem svoju kritiku. Ale vy nechcete počuť, čo ste tu narobili špiny. Vy máte najväčšiu špinu v tejto republike na tom, že ste rozbili poľnohospodárstvo, stavebníctvo, celú ekonomiku (prejavy nesúhlasu v sále). Áno, raz sa vás národ bude na to pýtať.

  • Ďakujem. Páni poslanci, naša rozprava nám trochu uniká od problému, ktorý práve prerokúvame, preto prosím všetkých, vráťme sa k predmetu prerokúvania na dnešnej schôdzi.

    Pán poslanec Dzurinda.

  • Pán predseda, ja by som rád odpovedal konkrétne na konkrétne otázky. Také sú správne, keď sú konkrétne. Pán poslanec Šepták, zúfalo si vymýšľate. Žiadny taký obchod som neurobil, na žiadnej kúpno-predajnej zmluve podpisy týchto obchodov, ktoré ste povedali, som neurobil. Klamali ste, pán Šepták, a vyzývam vás, aby ste takéto kúpno-predajné zmluvy predložili.

    Po druhé - pán poslanec Ľupták, mäsokombinát, ktorý ste spomínali, bol privatizovaný kupónovou metódou všetkým občanom, žiadnym kádéhákom, pán Ľupták. Aj vy ste klamali. K transformácii tohto mäsokombinátu došlo na jeseň roku 1992, ale vtedy už bola opäť pri vláde vláda pána Vladimíra Mečiara. Vaše informácie sú úplne zúfalým pokusom odviesť pozornosť niekde inde.

    A celkom na záver. Prijmem vašu líniu konkrétnych otázok, ja som vám odpovedal konkrétne a prosím aj vás, veľmi pekne, aby ste mi odpovedali konkrétne, koľko dosiaľ zarobila vaša 70-ročná pani svokra ako členka dozornej rady Dopravnej banky v Banskej Bystrici, a povedzte nám, ako radí a čo radí svojim kolegom v Dopravnej banke.

  • Ďakujem, pán predseda. Chcem poprosiť alebo sa spýtať kolegov poslancov z koalície, prečo sú nervózni, keď sa nazvú veci pravým menom. Moji kolegovia poslanci len povedali, že schvaľovanie a ratifikácia slovensko-maďarskej zmluvy súvisí s Trestným zákonom, s prerokúvaním Trestného zákona. Nazvali to obchodom. Vy ste nám pri schvaľovaní alebo pri prerokúvaní Trestného zákona nedovolili hovoriť dlhšie ako desať minút a takisto ste obmedzili rokovanie tohto bodu, ktorý je taký veľmi dôležitý, tým, že ste ukončili rozpravu. Prečo sa teraz divíte, že v ďalšom bode alebo pri schvaľovaní bodu, ktorý s týmto súvisí, sa hovorí aj o predchádzajúcom bode?

  • Pán poslanec Kňažko - ešte faktická poznámka.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    chcel by som iba reagovať na poznámku pani kolegyne Muškovej, ktorá povedala, že namiesto toho, aby sme si vypočuli slová pána ministra spravodlivosti, sme búchali po laviciach. Po laviciach sme búchali preto, že ste uplatnili tento teror väčšiny, ktorý sa tu stáva už pomaly bežným rokovacím prvkom, nato, aby ste nám zatvorili ústa, preto sme búchali po lavici.

  • O úrovni vystúpenia pána ministra spravodlivosti ani nebudem hovoriť, nebudem to kritizovať, lebo to nedosiahlo kritizovateľnú úroveň. Urobil nám tu desaťminútovku, čítajúc úryvky z tlače namiesto toho, aby sa držal právnej terminológie, namiesto toho, aby hovoril k veci. To po druhé.

    Pokiaľ ide o pána Ľuptáka, ktorý hovoril o rôznych špinavostiach iných, odporučil by som mu - a ja to nabudúce hádam aj prinesiem do Národnej rady, aby si prehral, ako sa správa na verejnosti. Takýto vulgárny slovník nepoužil žiaden politik v histórii v žiadnom demokratickom štáte ako pán Ľupták a je hanbou pre nás všetkých, že je podpredsedom Národnej rady. Zdá sa, kolegyne, kolegovia z koalície, že ste si na to zvykli, že si takisto zvykáte, ako sa štátny terorizmus zabaľuje do rôznych historiek o samoúnose, ale povedzme, že sú to prvky cirkusantskej politiky vašej koalície. Ale pri Trestnom zákone, rovnako ako aj pri tejto medzinárodnej zmluve ide o vážne právne dokumenty. Tak prosím, aby ste k tomu pristupovali vážne, aby ste neboli prekvapení, že sami budete obeťami zákona, ktorý prijímate, a to v prvom i v druhom prípade. A týka sa to aj týchto vulgárnych rozprávačov, aj rôznych...

  • Ďakujem, budem pokračovať v ďalšej faktickej poznámke.

  • Vážený pán predseda, na zavádzajúce a zmätené reči pána poslanca Ľuptáka som už tu zvyknutý, ale nech láskavo povie konkrétne, ktorú zmluvu Fond národného majetku v minulom roku počas vlády Jozefa Moravčíka uzavrel protizákonne. A ihneď to povedzte, ináč to považujem od vás za nekorektné, a to som použil veľmi slušné slovo na rozdiel od vašich, ktoré používate.

  • Ďakujem. Páni poslanci, prosím vás, nechajme si túto rozpravu na politickú rozpravu, ktorá tiež bude na tejto schôdzi. Prerokúvame úplne iný zákon, úplne iný problém, nezaoberajme sa invektívami jeden na druhého. Nemá to význam.

    Čiže nestiahnete svoje faktické poznámky?

    Prosím, nech sa páči, pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predseda, rešpektujem vašu výzvu, že by sme mali hovoriť o predmete, ktorý prerokúvame, ale napriek tomu problematiku, ktorú otvoril kolega Dzurinda, považujem za problematiku k veci, pretože hovoríme o cene, ktorú platíme všetci, ktorú platia všetci občania Slovenskej republiky. Som rád, že sa vrátil pán podpredseda Ľupták, pretože ku konkrétnej otázke, ktorú naň adresoval kolega Dzurinda, by som pripojil ešte jednu konkrétnu otázku.

    Pán podpredseda Ľupták, ak ma pamäť neklame, pán Gavorník je predstaviteľ ZRS. Minister privatizácie pán Bisák je zo ZRS. Vy ste vyhlásili, že nesúhlasíte so súčasným spôsobom privatizácie. Tak koho politiku potom tí páni vo vláde realizujú? Prosím konkrétnu odpoveď.

    Ďakujem.

  • Pán Černák, nie takú politiku, akú ste robili vy, že ste sa obohatili. To po prvé.

    Pán Dzurinda, keď ste boli pri vláde, vy ste múdry človek, ja som vám už povedal, že s mojou svokrou sa hnevám už dva roky. To je staršia žena, ale múdrejšia ako vy. A preto vám ukazujem pána Taraja, ktorý sprivatizoval Mäsokombinát Tvrdošín, má postihy, narobil podvody. Pán Taraj bol poslancom za KDH. Nemáme o čom hovoriť. Vy ste mu to nahrali.

    O zmluvách, ktoré sú uzavreté, pán Vaškovič, história prinesie fakty. Bojíte sa všetci retroaktivity, ale raz to prinesie zákon, buďte si istý.

  • Vážený pán predsedajúci, budem mať aj jeden procedurálny návrh, ale chcem najprv odpovedať pánu poslancovi Kňažkovi. O nejakom terore väčšiny sa tu nedá hovoriť. Vám jednoducho praskli nervy. Každá menšina musí rešpektovať rozhodnutie väčšiny v parlamente. My sme nezrušili zatiaľ Ústavný súd (smiech, potlesk a prejavy nesúhlasu v sále). Ak nesúhlasíte s novelou Trestného zákona, skutočne to svedčí o tom, že dnes sa neviete odosobniť od tohto problému.

    Nechajte ma dohovoriť. Pán Filkus, na vás som pozeral celý čas. Ako človek s toľkými šedinami ste trieskali po lavici. Divil som sa vám. Ak vám sa nepáči novela Trestného zákona, obráťte sa na Ústavný súd. Nikto ho nezrušil. Tam sa realizuje právo menšiny v každom demokratickom štáte. Nešírte demagógiu pre občanov. Viem, že hráte na predvolebnú kampaň, ale voľby sa ešte nezačali. Takže, samozrejme, v tomto nepochodíte.

    A po druhé - dávam procedurálny návrh a žiadam o ňom okamžite hlasovať, aby bola skončená rozprava vzhľadom na to, že sa nehovorí k zmluve, ale odvádza sa politická pozornosť k predchádzajúcemu bodu. Pán predsedajúci, žiadam hlasovať.

  • Prejavy nesúhlasu v sále.

  • Páni poslanci, počuli ste. Páni poslanci, o procedurálnom návrhu sa dáva hlasovať bez rozpravy. Páni poslanci, zbytočne sme navodili takúto atmosféru. Prosím, dávam hlasovať o návrhu pána poslanca Cupera.

  • Hlasy z pléna, že je to v rozpore s rokovacím poriadkom.

  • Nie je v rozpore.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán poslanec Cuper navrhol, aby sme skončili rozpravu, pretože rozprava sa neviaže k tomu predmetu rokovania, ktorý máme v programe.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 70 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 4 poslanci.

    Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči, pán minister.

  • Ruch v sále.

  • Pozmeňovacie návrhy k zmluve nie sú, pán poslanec, a k uzneseniu sú navrhnuté, iné si neviem predstaviť, než aké boli navrhnuté.

    Prosím, páni poslanci, pokoj. Ešte stále je televízny prenos, tak sa nepredvádzajte.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som zareagoval na jednu-jedinú vecnú záležitosť, ktorá odznela v tejto diskusii. Mám na mysli, samozrejme, otázky priamo súvisiace so základnou zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou.

    Princípy, kontext, ale aj dôsledky, koncepciu zmluvy a všetky súvisiace okolnosti som sa vám tu pokúšal vo vyše 50-minútovom úvodnom vystúpení a na záver prvého kola diskusie predstaviť. Preto mi dovoľte, aby som sa k týmto veciam nemusel vrátiť. Chcem upozorniť iba na jednu dôležitú vec, ktorá sa udiala medzičasom.

    Ako iste viete, začala sa práca tzv. Benátskej komisie, ktorá sa zaoberá práve interpretáciou Odporúčania Rady Európy číslo 1201. Dovoľte, aby som vás informoval, že Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva, tak sa volá celá inštitúcia, a jej podvýbor, to je Benátska komisia, počas svojho stretnutia v Benátkach 29. februára 1996 prijali isté základné zásady interpretácie inkriminovaného článku 11 Odporúčania číslo 1201. Samozrejme, je to dokument, ktorý je pomerne rozsiahly a má viac než 15 strán. Dovoľte mi, aby som z neho odcitoval na ilustráciu niekoľko, asi 6 alebo 7 najdôležitejších viet.

    Prvé, na čo by som chcel upozorniť, je to, že Benátska komisia tvrdí, že pri interpretácii článku 11 Odporúčania číslo 1201 je nevyhnutné brať do úvahy všetky medzinárodné dokumenty, prax a skúsenosti v danej oblasti. V tejto súvislosti pripisuje veľký význam nóte slovenskej vlády, ktorá bola odovzdaná pred podpisom zmluvy v Paríži. To je po prvé.

    Tento dokument, o ktorom ťažko možno predpokladať, že by v ďalšom kole dostával nejaké zásadne iné interpretácie, stanovuje nasledovné princípy riešenia alebo výkladu problematiky.

    Druhý bod, ktorý chcem zdôrazniť - stanovuje sa explicitne, a to citujem, že článok 11 nie je zásada, resp. pravidlo platného medzinárodného práva, ale je to len jednoduchý návrh.

    Po tretie - v tomto dokumente sa doslova zdôrazňuje, že štáty majú obavy, že právo na primerané miestne alebo autonómne orgány v spojení s právom na medzihraničné kontakty by mohlo podporiť tendencie k odpojeniu územia od štátu.

    Po štvrté - veľmi dôležitý princíp, ten odcitujem doslova: "Medzinárodné právo nemôže ukladať štátom povinnosť územného riešenia problémov menšín a štáty v zásade nemajú povinnosť ustanoviť žiadne formy decentralizovaných orgánov v prospech menšín."

    Ďalší bod - a zase citujem doslova: "Článok 11 sa nemôže interpretovať ako požiadavka na opatrenia, ktoré by zásadne zasahovali do štruktúry štátu."

    Ďalší princíp - citujem: "Extenzívny prístup k právu menšín na miestne alebo autonómne úrady je možný len vtedy, keby existovalo v tejto súvislosti záväzné medzinárodné právo, čo nie je tento prípad."

    A posledný citát, to je kľúčový interpretačný princíp, lebo viete, že článok 11 má priamu väzbu na legislatívu štátu. Dovoľte, aby som odcitoval tieto dve vety: "Fakt, že autonómne alebo miestne úrady a špeciálny štatút, ktoré by mali mať k dispozícii menšiny, musia byť v súlade s legislatívou štátu, od začiatku určuje hranice tohto práva." Druhá veta: "Štát určuje zákonný rámec, v ktorom sa právo môže vykonávať, a medzinárodná ochrana sa neposkytuje dovtedy, kým sa toto právo vykonáva v zhode so zákonom."

    To je všetko, čo som chcel povedať k zmluve.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu ministrovi. Pýtam sa, či sa k rozprave chce vyjadriť spoločná spravodajkyňa pani Zelenayová. Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážení kolegovia, kolegyne,

    na decembrovej a dnešnej schôdzi odznelo 25 príspevkov v rozprave a 89 faktických poznámok. Najväčšie výhrady boli k výkladu článku 15 dotýkajúceho sa ochrany národnostných menšín a práv a slobôd občanov patriacich k týmto menšinám. Aj preto vzišiel návrh z tejto poslaneckej snemovne, aby parlament prijal uznesenie k zmluve.

    Je mi ľúto, že ešte aj dnes po trojmesačnej, nie, štvormesačnej diskusii o zmluve v parlamente, zaznievajú nielen v médiách, ale aj na pôde parlamentu komentáre, v ktorých sa konštatuje, že prijímanie uznesení k medzištátnym zmluvám nebýva zvykom, ba dokonca že ide o nebezpečný precedens. Spomeniem teda iba dva príklady.

    Zmluvu medzi Nemeckom a Francúzskom, ktorú podpísali predstavitelia oboch vlád 22. januára 1963, ratifikoval francúzsky parlament 16. mája 1963 s preambulou, ktorú navrhli opoziční poslanci. Nemecký spolkový snem pri ratifikácii Základnej zmluvy medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a Spolkovou republikou Nemecko 20. mája 1992 schválil aj text uznesenia, ktorým oboznámil vládu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, teda nie po predchádzajúcej dohode s ňou. Takže nič neobvyklé v medzinárodnej praxi slovenský parlament pri schvaľovaní uznesenia k Zmluve o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou neurobil.

    Pánu Dzurindovi chcem pripomenúť, že s ratifikáciou zmluvy sme otáľali len preto, že najskôr bolo potrebné ratifikovať Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane národnostných menšín.

    Žiadam vás, pán predseda, aby ste dali hlasovať o jednotlivých návrhoch, ktoré vzišli z rozpravy.

  • Áno, pani poslankyňa, len z rozpravy vyplynulo, pán poslanec Csáky žiadal pred hlasovaním 20-minútovú prestávku pre kluby.

  • Hlasy z pléna: až pred záverečným hlasovaním.

  • Pred záverečným hlasovaním? Dobre.

    Pán poslanec Fico má procedurálny návrh.

  • Pán predseda, rovnako sa pripájame k žiadosti o dvadsaťminútovú prestávku pred záverečným hlasovaním.

  • Prosím, pani poslankyňa, keby sme najskôr uvádzali jednotlivé hlasovania a potom prejdeme k záverečnému hlasovaniu.

  • Ako prvý podal návrh na uznesenie poslanec Figeľ. Text uznesenia znie: "Národná rada Slovenskej republiky prijíma Zmluvu o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou ako medzník vo vzájomných vzťahoch oboch krajín. Národná rada Slovenskej republiky potvrdzuje, že zmluva ani jej prílohy neukladajú zmluvným stranám žiadnu povinnosť vytvorenia osobitných územných celkov s právnym postavením odlišným od iných vnútroštátnych územných celkov." Návrh odporúčam neprijať.

  • To je návrh, ktorý korešponduje s tým, ktorý prečítal pán Slobodník, ale musíme dať o ňom hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme za návrh pána poslanca Figeľa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh na uznesenie sme neprijali.

  • Ďalší návrh na uznesenie predložil pán poslanec Slobodník.

  • Predtým ešte pán poslanec Csáky dal návrh, aby sme toto uznesenie neprijímali en bloc, ako ho máme pred sebou, ale aby sme všetky písmená odhlasovali osobitne.

  • Nie. Pán poslanec Csáky dal dva procedurálne návrhy. Prvý spočíval v tom, aby sme z tohto uznesenia, ktoré predložil pán Slobodník, hlasovali len o písmene A, aby sme o ostatných nehlasovali.

  • Nie, len aby sme osobitne hlasovali o písmene A a potom o písmenách B a C. Dávam hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Csákyho, či budeme hlasovať takým spôsobom, alebo nie.

  • Hlasy v sále.

  • To nie je záverečné hlasovanie. Hlasujeme o tom, čo dal pán poslanec Csáky, aby sme rozdelili toto uznesenie na dve hlasovania. Pani poslankyňa povedala, že navrhuje hlasovať proti. Páni poslanci, pokoj. Zatiaľ prečítam výsledok hlasovania.

    Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 16 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.

    O čo nám ide, páni poslanci? Pán poslanec Csáky navrhol, aby sme o uznesení, ktoré predložil pán poslanec Slobodník a ktoré má tri časti A, B, C, najskôr hlasovali o časti A a potom o častiach B a C. Ja som sa teraz spýtal, či s tým súhlasíte, aby sme to takto realizovali.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec, ja tomu rozumiem tak, ako som povedal. Na návrh poslanca sa o jednotlivých častiach návrhu môže hlasovať oddelene.

  • Šum v sále.

  • Pokoj, páni poslanci. Hovorím ja. Ja vám nikdy neskáčem do reči, tak neskáčte ani vy mne. Ak sa pri oddelenom hlasovaní neschvália všetky časti návrhu, hlasuje sa o prijatých častiach znovu ako o celku, ale môže sa hlasovať osobitne, a nemusí sa. Teraz sme hlasovali o tom, že nesúhlasíme s návrhom pána poslanca Csákyho, aby sa hlasovalo osobitne, tak som to povedal a tak je to v zázname. Prosím, nebudem sa s vami hádať.

  • Hlasy v sále.

  • Nebude žiadna rozprava, nebudem sa s vami hádať. Ideme hlasovať ešte raz o tom, čo chcel pán poslanec Csáky. Pán poslanec Csáky, prosím vás, vysvetlite, čo ste chceli.

  • Pán predseda, môj návrh bol jednoznačný. Ja som sa odvolával na § 26, to znamená hlasovať o tomto bode v prvom hlasovaní a potom v druhom hlasovaní hlasovať o celku.

  • Hlasy v sále.

  • Nemáte pravdu, po rokovaní si to vysvetlíme. Vy ste nepovedali, hlasujeme teraz o časti A. Pán poslanec Bugár, povedzte, čo chcete. Zapnite pána poslanca Bugára.

  • Pán predseda, prosím vás, spomeňte si, keď sme prerokúvali novelizáciu stavebného zákona. Pamätáte sa, keď v rozprave poslanci vládnej koalície zabudli dať návrh, aby sa o niektorých návrhoch hlasovalo osobitne, vy ste si presadili, že na to už bol precedens, že keď poslanec navrhne, aby sa o určitom bode či uznesenia alebo pozmeňovacieho návrhu hlasovalo osobitne, o tom sa nehlasuje, ale dáte okamžite hlasovať o tom bode osobitne. To sa vyníma z celkového hlasovania. To je precedens, prečítajte si záznam.

  • Hlasovať o bode A uznesenia.

  • To som pred chvíľou povedal. Prosím, páni poslanci, hlasujeme o bode A, ale to už je hlasovanie záverečné. Pán poslanec Fico chce prestávku, aj poslanec Csáky. Tak prosím vás, páni poslanci, nerobte zmätok. Prosím, chcete hlasovať takto, bude 20-minútová prestávka na základe žiadosti pánov poslancov Fica a Csákyho.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    uplynula prestávka, dúfam, že sme sa aj upokojili, nebudeme na seba vykrikovať. Pristúpime k hlasovaniu. Aby nedošlo k nedorozumeniu, chcem zopakovať to, čo som povedal. Hlasovanie, ktoré sme urobili, anulujeme. Pán Slobodník predstúpil a predniesol obsah a spôsob hlasovania, dal dva procedurálne návrhy na hlasovanie o uznesení. Potom vystúpil pán poslanec Csáky. Dal procedurálny návrh, ako si predstavuje, aby sa hlasovalo. Potom vystúpil pán poslanec Nagy. Dal procedurálny návrh, ktorým naznačil ako si predstavuje on, aby sme hlasovali. Potom pán Dzurinda atď. Tak ako to hovorí aj rokovací poriadok, my sa tu musíme dohodnúť na tom, či chceme hlasovať tak, ako to navrhol pán Slobodník, či chceme hlasovať tak, ako to navrhol pán Csáky, či chceme hlasovať tak, ako to navrhol pán Dzurinda, atď. To znamená, keďže základný návrh je návrh pána Slobodníka, teraz musím dať hlasovať o tom, či budeme hlasovať tak, ako navrhuje pán Csáky alebo pán Slobodník. Ste za to, aby sme hlasovali tak, ako chce pán poslanec Csáky? O tom máme hlasovať, to už hovorím "polopatisticky".

    Pán poslanec Mikloško má procedurálnu pripomienku.

  • Pán predseda, pán Slobodník nenavrhol spôsob hlasovania. Prosím, aby ste nám predložili stenografický záznam. Nenavrhol spôsob hlasovania. Pán Slobodník, ja si to pamätám, prečítal obidve uznesenia a to je všetko. To nebol spôsob hlasovania.

  • Pán poslanec, zase sa budeme vadiť.

  • Áno, návrh na uznesenie, o ktorom máme hlasovať.

  • Ale nepovedal, že máme hlasovať. Pán predseda...

  • Pán poslanec, dovoľte mi povedať, že ak by malo byť to, čo vy chcete, tak pán poslanec Slobodník by musel prečítať uznesenie, tak ako ho prečítal, a povedať: chcem, aby sa hlasovalo o každom bode osobitne.

  • Pán Slobodník nie je spravodajca, on to nemôže hovoriť.

  • Ale on dával návrh a svoj návrh dával ako celok, nie hlasovať o bodoch. Prosím, ideme hlasovať.

  • Pán predseda, predsa hlasovať o jednej medzištátnej zmluve spolu s nejakými ďalšími dvoma bodmi B a C je dehonestujúce. Veď hlasujeme o medzištátnej zmluve.

  • Pán poslanec, za svoje rozhodnutie si beriem zodpovednosť, ja viem, že ho robím dobre.

    Pán poslanec Komlósy - procedurálny návrh.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Ďakujem, pán predseda. Chcem len upozorniť, že pán poslanec Nagy nepredložil procedurálny návrh, ale k vecnej stránke návrhu uznesenia, čiže k obsahovej stránke predložil dva návrhy na vypustenie určitých častí tohto uznesenia.

  • No veď o tom budeme hlasovať potom, keď prídeme k nemu.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Ja som chcel len upozorniť, lebo ste hovorili, že predložil procedurálny návrh. Mal aj procedurálny návrh, ale aj k obsahovej stránke.

  • O všetkých návrhoch, ktoré boli predložené, budeme hlasovať. Neviem, čo odo mňa chcete.

    Pán predseda Brňák.

  • Pán predseda, mám len jednu poznámku k tomu, čo ste uviedli, a vlastne aj k vystúpeniu pána poslanca Mikloška. Treba si uvedomiť, že v danom prípade ste nezvládli procedurálne alebo právne situáciu vy. Ak ste chceli dosiahnuť, alebo ak pán poslanec Komlósy chcel dosiahnuť to, čo chcel dosiahnuť, musel by predniesť samostatný vecný návrh, ktorý by bol pozmeňovacím návrhom k návrhu pána poslanca Slobodníka. Ale on navrhol, aby sa podľa jeho procedúry dalo hlasovať o návrhu pána poslanca Slobodníka. On nemôže manipulovať a disponovať s návrhom pána poslanca Slobodníka, čiže je to len procedurálny návrh a o tomto sa dá hlasovať.

  • Áno, to je jasné. Pán poslanec Šimko, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Vy ste povedali, že základný návrh dal pán Slobodník, a v tom je práve ten problém, že základný návrh nedal pán Slobodník. Základný návrh dala vláda a ten návrh vlády znel v podstate totožne s písmenom A. Áno, hovoríme o návrhu vlády na ratifikáciu, na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou zmluvy. Pán Slobodník prišiel so svojou vlastnou verziou, kde vlastne tento návrh chce spájať ešte s ďalšími návrhmi. O tých návrhoch by sa malo hlasovať, ale základný návrh dala vláda.

  • Pokoj, páni poslanci. Nechajte vždy hovoriť pána poslanca, ktorý hovorí, aj mňa. Pán poslanec už ste skončili?

  • Nie, len som čakal, kedy bude pokoj. Vy vlastne takýmto spôsobom znemožníte, aby sa hlasovalo o návrhu vlády.

  • Pán poslanec, my teraz nehlasujeme o návrhu vlády, hlasujeme o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý obsahuje návrh vlády. Takže nepleťte to všetko. Je to všetko v poriadku, ja si za svoje vedenie schôdze, v tomto prípade hlasovanie zodpovedám aj pred Ústavným súdom, aj pred Najvyšším súdom. Ja som povedal, že je to tak.

  • To je dosť málo, pán predseda.

  • Je to málo, práve preto to dávam na rozhodnutie 149 poslancom. Prosím všetkých pánov poslancov, prestaňme už s týmito poznámkami, vráťme sa k rokovaniu.

    Pán poslanec Cuper, nech sa páči.

  • Pán poslanec Šimko, každý návrh prichádza buď ako návrh vládny, alebo poslanecký, ale poslanci majú právo ho pozmeniť akýmkoľvek spôsobom. Pán Slobodník ho pozmenil, teda je to jeho návrh.

  • Nič nepozmenil, on ho dal taký návrh, ako dal, čo trepeš?

  • Áno, on ho upravil alebo pozmenil tak, ako to pokladal za potrebné, to znamená, že o takom návrhu pána Slobodníka sa musí hlasovať. Súhlasím s pánom predsedom v tom zmysle, že nemôže byť hlasovanie len o vládnom návrhu, musí byť hlasovanie o návrhu, ktorý vzišiel od pána Slobodníka.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Slobodník prečítal návrh uznesenia a nehovoril o spôsobe hlasovania. Ak je v tom nejaký spor, tak prosím pozrieť sa do stenografického záznamu. Pán predseda, ale to znamená, že keď nebol daný návrh na spôsob hlasovania, je bežným postupom v tomto parlamente, ktorý bol použitý už stokrát, ak nejaký poslanec vyžiada časť návrhu na osobitné hlasovanie, tak sa to akceptuje a hlasuje sa osobitne. Prosím, aby sa to dodržiavalo aj v tomto prípade.

  • Pán poslanec, už nebudem odpovedať, pretože som vám na to odpovedal. Procesne som to zdôvodnil.

    Pán poslanec Fogaš.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážené kolegyne, kolegovia, myslím, že sa zbytočne hádame. Treba sa odosobniť od rôznych taktických variantov. Totiž podľa mňa je v uznesení, ktoré predložil predseda zahraničného výboru, zakódovaný spôsob hlasovania. Ak sa hovorí, že Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas a pred jej ratifikáciou vyhlasuje, ak chceme hlasovať o častiach tohto uznesenia, tak potom musíme hlasovať najprv o bodoch C, B a až následne A. A potom má právo aj pravdu aj pán poslanec Csáky. Ak teda chce dosiahnuť osobitné hlasovanie, tak poradie je uvedené v návrhu uznesenia, ktoré predložil poslanec a predseda výboru pán Slobodník. Čiže hlasovací postup, ak chcete hlasovať osobitne, potom musí byť: C, B a A. Musí byť osobitne, pretože tak je to tu zakódované. Treba si to prečítať a potom je jasné, že aj procedurálny postup je stanovený vlastne návrhom uznesenia.

    Myslím, že každý už vie, ako bude hlasovať, môžeme pristúpiť k tomu, že budeme postupovať tak, ako boli návrhy predložené.

  • Ďakujem, pán predseda. Osobne si myslím, že v prvom rade ide o ratifikáciu zmluvy, tak ako pri podpise zmluvy v prvom rade išlo o podpis zmluvy a ďalšie dodatky. Z toho dôvodu, i keď bolo prednesené uznesenie ako celok, odzneli tu minimálne od dvoch poslancov návrhy, aby sa hlasovalo oddelene. Konkrétne pán poslanec Dzurinda navrhol, aby sa o každom bode tohto uznesenia hlasovalo osobitne. Stotožňujem sa s návrhom pána Fogaša, že je jedno, či sa začne bodom C alebo B, ale treba hlasovať o každom bode osobitne.

  • Pán poslanec Fogaš povedal niečo úplne iné, ale nejdeme si to vysvetľovať.

    Pani poslankyňa Rusnáková.

  • Pán predseda, tu už viackrát odznela pochybnosť, či pán Slobodník dal procedurálny návrh. Je pravda, že prečítal uznesenia, ale nedal návrh, aby sa o všetkých týchto bodoch hlasovalo naraz. Ja vás prosím, aby sme si pozreli stenografický záznam.

  • Pani poslankyňa, nie je to potrebné. Pán poslanec prečítal uznesenie ako celok, o tom žiada hlasovať. Nemusel to povedať, len ak by chcel hlasovať o každom osobitne, potom by musel povedať, že navrhuje hlasovať o každom tomto bode uznesenia osobitne. Vedieme skutočne jalovú diskusiu.

    Pán poslanec Čarnogurský.

  • Pán predseda, poslanec Dzurinda navrhol, aby sme o každom bode hlasovali osobitne.

  • V poriadku, čiže tento návrh tu je, a teraz sa už len dohodnime, či budeme hlasovať najskôr od A po C, alebo od C po A.

  • Pokoj, páni poslanci.

    Pán poslanec Brňák.

  • Ďakujem pekne. Myslím si, že čiastočne to vysvetlil pán poslanec Fogaš. Veď ak si prečítate návrh uznesenia, z jeho znenia je zrejmé, že sa musí dať hlasovať o tých písmenách spolu. Písmeno A hovorí: vyslovuje súhlas podľa článku 86 Ústavy Slovenskej republiky so Zmluvou o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou pred jej ratifikáciou. Po B: vyhlasuje atď. To je kompaktný celok tohto uznesenia, on nemôže jeden bez druhého existovať.

  • Páni poslanci, povedal som, že sú len procedurálne návrhy. Vysvetlili sme si veci, ja si beriem na seba, vy rozhodnete, či som rozhodol správne.

    Prosím, páni poslanci, najskôr hlasujeme o návrhu pána poslanca Csákyho, či budeme hlasovať podľa jeho návrhu, alebo nie. To znamená, či budeme hlasovať tak, ako on navrhol, že najskôr o bode A atď. Nechcem to teraz rozprávať. Čiže hlasujeme za to, či chceme hlasovať podľa návrhu pána poslanca Csákyho.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Pani spravodajkyňa odporúča návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže tento návrh na spôsob hlasovania sme neprijali.

    Pokračujte, pani poslankyňa.

  • Ďalšie návrhy predniesol pán poslanec Nagy. Prvý znel: vypustiť z návrhu uznesenia bod B. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Druhý návrh pána poslanca Nagya znel vypustiť z návrhu uznesenia bod C. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o ďalšom návrhu pána poslanca Nagya. Pani spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 33 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 82 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

    Takže tento návrh neprešiel.

  • Ďalší návrh pána poslanca Nagya znel: ak moje predchádzajúce návrhy neprejdú, navrhujem nový text uznesenia tohto znenia: "Národná rada Slovenskej republiky týmto uznesením schvaľuje Zmluvu o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou z 19. marca 1995." Odporúčam tento návrh neprijať.

  • Šum v sále.

  • Je to pozmeňovací text k uzneseniu, ktoré predniesol pán poslanec Slobodník, čiže nesúhlasíme so zmenou textu pána Slobodníka.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Nesúhlasíme so zmenou, ako povedala pani spravodajkyňa. Pani poslankyňa odporúča neprijať tento návrh na zmenu návrhu pána Slobodníka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

    Ani tento návrh sme neprijali.

  • Ďalší návrh pána Nagya znel: o uznesení zmluvy hlasovať podľa mena.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Nechávam na rozhodnutie poslancov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 28 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov. Nehlasovalo 7 poslancov.

    Ani tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

  • Pani poslankyňa Lazarová navrhovala odložiť ratifikáciu do júna. Odporúčam návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Lazarovej s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 14 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Ďalší v poradí bol návrh pána poslanca Brňáka, o ktorom však môžeme hlasovať...

  • Nie, pani poslankyňa, myslím, že ešte bol návrh pána poslanca Dzurindu.

  • O tomto návrhu pána Brňáka môžeme hlasovať až po záverečnom hlasovaní. A ďalší návrh bol od pána poslanca Dzurindu, ten tiež navrhoval hlasovať o jednotlivých častiach uznesenia jednotlivo. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 143 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Takže sme neprijali tento návrh.

    Prosím, pokračujte, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Prečítam návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Pani spoločná spravodajkyňa, ideme hlasovať teraz o návrhu uznesenia, ktoré predniesol pán poslanec Slobodník. Predniesol dva návrhy uznesenia, čiže najskôr o jednom a potom o druhom.

  • Áno, je to návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 26. marca 1996 k návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, tlač 272.

    "Národná rada Slovenskej republiky

    A. vyslovuje súhlas podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky so Zmluvou o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou pred jej ratifikáciou;

    B. vyhlasuje, že sa plne stotožňuje s obsahom verbálnej nóty Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky číslo 4017/95-POLB z 19. marca 1995 postúpenej maďarskej strane diplomatickou cestou. Potvrdzuje, že Slovenská republika nikdy neprijala a v zmluve nezakotvila nijaké formulácie, ktoré by boli postavené na uznaní princípu kolektívnych práv pre menšiny a práv, ktoré by pripúšťali vytváranie akýchkoľvek autonómnych štruktúr alebo osobitných štatútov na etnickom základe;

    C. žiada vládu Slovenskej republiky a všetky orgány v rámci Slovenskej republiky, aby v súlade s ústavným poriadkom Slovenskej republiky a pri vedomí právnej zodpovednosti za dôsledky vyplývajúce z jeho narušenia dôsledne zabezpečovali výklad a uplatňovanie príslušných ustanovení zmluvy podľa bodu B tohto uznesenia výlučne v duchu individuálnych ľudských a občianskych práv."

    Odporúčam návrh prijať.

  • Ďakujem pekne. Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali. Pani spoločná spravodajkyňa návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 119 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Konštatujem, že sme toto uznesenie prijali.

  • Pani poslankyňa, prosím, aby sme dali hlasovať o druhom návrhu pána poslanca. Vieme, že je to veľmi obšírne a všetci ho máme pred sebou, nemusíte ho čítať.

  • Ďalej budeme hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky z 26. marca 1996. Týka sa vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k Zmluve o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou z 19. marca 1995. Oboznámil nás s ním pán poslanec Slobodník. Odporúčam ho prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

    Konštatujem, že sme prijali aj toto uznesenie.

    Ďakujem. Pani poslankyňa, pokračujte ešte v uvádzaní hlasovania.

  • Posledný návrh bol od poslanca Brňáka a znel: "Národná rada Slovenskej republiky podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1993 Z. z. rozhodla uverejniť v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uznesenia schválené Národnou radou Slovenskej republiky v súvislosti so Zmluvou o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou." Odporúčam ho prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Ide o návrh pána poslanca Brňáka, ktorý navrhuje tieto uznesenia vydať v Zbierke zákonov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Takže sme prijali aj tento návrh.

    Ďakujem, pani spoločná spravodajkyňa. Ďakujem aj vám, páni poslanci, pani poslankyne.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prerušujem schôdzu, pokračovať budeme zajtra o 9.00 hodine.