• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    v rokovaní 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky budeme pokračovať rozpravou o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky. Poradie prihlásených je zachované tak, ako bolo včera. S faktickou poznámkou sa hlási pán Zsolt.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Pán predseda, volám sa Komlósy, Zsolt je krstné meno.

  • Čo som povedal zle?

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Krstné meno je Zsolt, priezvisko mám Komlósy. Chcem len oznámiť, že chcem hlasovať náhradnou kartou číslo 1.

  • Ďakujem pekne. Takže ako prvá v rozprave vystúpi pani poslankyňa Gbúrová.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada,

    v úplne inej súvislosti zhruba pred rokom sa v teoretických kruhoch diskutovalo o stave a perspektívach politického a volebného systému v Slovenskej republike. Diskusia vyplynula z kritiky práce parlamentu Slovenskej republiky, ktorú mnohí diskutujúci označili za neprofesionálnu. Nechcem zužovať tento problém, ani si netrúfam analyzovať a odhaliť všetky príčiny a spôsoby riešenia tohto problému, súhlasím však s názorom tých politológov a politikov, ktorí za jednu z príčin považujú typ volebného systému. Sme podobne ako Taliansko klasickou parlamentnou demokraciou s výrazným akcentom na parlament vo väzbe na deľbu moci. Možno nie vždy si to uvedomujeme a nevyužívame všetky svoje právomoci, ktorých je v tomto type politického systému najviac.

    Pre klasickú parlamentnú demokraciu je typický pomerný volebný systém a dnes možno už len s ľútosťou konštatovať, že nebol explicitne zakomponovaný do Ústavy Slovenskej republiky, i keď z právomocí daných jedinečnosťou ústavodarnosti a zákonodarnosti to vyplýva. Povedať v ústave, že poslanci sú volení vo všeobecných, priamych, rovných a tajných voľbách je pre stabilitu politického systému málo. Stabilitu by bolo zaručovalo pomenovanie typu volebného systému v ústave. Politický systém a volebný systém sú totiž obrátené strany jednej mince a, žiaľ, nielen v našich podmienkach sa to nedocenilo. Preto na zmenu volebného systému stačí nadpolovičná väčšina hlasov poslancov v parlamente. Netvrdím, že posun k väčšinovému volebnému systému je nesprávny, respektíve že pomerný volebný systém je demokratickejší. Myslím si však, že pomerný volebný systém lepšie odráža postkomunistickú realitu, že je svojím spôsobom politickým liekom na ozdravenie spoločnosti po štyridsiatich rokoch systému jednej strany.

    Vo svete je trend posunu k väčšinovému volebnému systému zjavný. Malo by sa to však realizovať postupne, citlivo, rešpektujúc tradíciu, kultúru, históriu a politickú realitu toho-ktorého štátu. Zdá sa, že na ceste k tomuto typu politického systému nás neminie zmiešaný volebný systém, ako ho poznáme napríklad v Maďarskej republike alebo v Nemecku. V ekonomickom živote našej spoločnosti začína mať totiž postupne prevahu zmiešaný systém, založený na princípe trhu s rozličnou úrovňou jeho štátnej regulácie a úzka prepojenosť politického a ekonomického života je nesporná.

    Myslím, že zákon o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky je prvým predpokladom alebo možno podmienkou na zmenu volebného systému smerom k zmiešanému typu volebného systému a perspektívne k dvojkomorovosti parlamentu Slovenskej republiky. Zmenou volebného systému sa zákonite mení aj politický systém. Postupne budeme odchádzať od klasickej parlamentnej demokracie ku kancelárskemu, resp. prezidentskému politickému systému. Ide o takú závažnú zmenu, i keď demokratickú, celej spoločnosti, všetkých nás, ktorí tu žijeme, že ju pokojne môžeme v zhode s Ústavou Slovenskej republiky, jej piatej hlavy článku 93 druhého oddielu nazvať ako "dôležitú otázku verejného záujmu" a hlási sa o slovo referendum. Otázka by v referende mohla znieť: Súhlasíte so zmenou volebného systému a následne politického systému v Slovenskej republike?

    Preto vystúpenie pána poslanca Cabaja na tlačovke, a nech mi to odpustí, ja to nemyslím v zlom, že "volebný systém bude buď pomerný, buď väčšinový, alebo kombinovaný", je v rozpore so zákonom, o ktorom teraz rokujeme, a je už, bohužiaľ, nefunkčné.

    Tento zákon o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky položil základy pre zmiešaný volebný systém. Nerobím si preto žiadne ilúzie, že by zásadné pozmeňovacie návrhy k tomuto zákonu prešli.

    Kolega Milan Ftáčnik svojho času povedal, že matematika človeka nepustí, a v tomto prípade to platí dvojnásobne. Aj zmiešaný volebný systém má totiž presné a prísne pravidlá hry a k nim patrí okrem iného aj počet poslancov vo vzťahu k veľkosti územia, k jeho členeniu, aj územnému, aj správnemu, a k počtu obyvateľov. Niektoré minimálne zmeny sú však možné. Vymeniť jeden okres za druhý, resp. schváliť ešte jeden, možno dva okresy. Tieto možnosti motivovali moje vystúpenie v Národnej rade Slovenskej republiky aj smerom ku konkrétnym riešeniam. Ak dovolíte, teraz prejdem k nim.

    Po prvé. Navrhujem v rámci Prešovského kraja zriadiť okres Giraltovce v § 9 - okresy, bod 7, ako písmeno l. Zdôvodnenie: Okres Giraltovce existoval po dobu 107 rokov až do roku 1960, je prirodzenou spádovou oblasťou, do ktorej by patrilo asi 32 tisíc obyvateľov. Nezamestnanosť je momentálne najvyššia v kraji - tridsaťpercentná v meste, dvadsaťpercentná v obvode. Zrušením obvodných úradov, obvodných úradov práce, obvodných úradov životného prostredia, daňového úradu sa zvýši znovu najmenej o 10 %.

    Druhý návrh. Navrhujem vytvoriť tri správne okresy v rámci mesta Košice, ide o § 9, bod 8, Košický kraj. Tento svoj postoj posilňujem aj súhlasom pánov poslancov Pokorného, Barnu, Rosivala a Sabolovej. Rovnako aj poslancov Spoločnej voľby. Košice s počtom obyvateľov 240 tisíc sa historicky, ekonomicky a spoločensky dostali na úroveň, ktorá si vyžiadala prijatie osobitného zákona Slovenskej národnej rady číslo 401/1990 Zb. o meste Košice, podobne ako o Bratislave. Zákon o územnosprávnom usporiadaní Slovenskej republiky vracia späť mesto Košice na úroveň bežného okresu, čo obyvatelia Košíc rozhodne neprijmú, alebo len veľmi ťažko prijmú. Ani paragrafové znenie, ani dôvodová správa neobsahuje ani zmienku o platných zákonoch, osobitne prijatých popri zákone Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení. Tieto platné zákony neobsahuje ani poznámkový aparát, aparát návrhu o územnom a správnom členení Slovenskej republiky, čo dokazuje zámer unifikovať postavenie všetkých miest v Slovenskej republike.

    Zatiaľ čo v meste Bratislava sa berie do úvahy zákonom jeho veľkosť a člení sa na päť okresov, v meste Košice to nie je zohľadnené. Kým v iných okresov pripadá na okres zhruba 30 tisíc obyvateľov, v Košiciach s počtom približne 240 tisíc obyvateľov je to niekoľkonásobne viac. Je preto ťažké, aby jeden správny orgán zabezpečil v požadovanom rozsahu a kvalite všetky zo zákona vyplývajúce funkcie pre taký veľký počet obyvateľov. Povedie to k vzďaľovaniu výkonu štátnej správy od občana a pritom sa proklamuje približovanie k občanovi.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni Gbúrovej. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Pásztor a pripraví sa pán poslanec Köteles. S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni,

    vzhľadom na skutočnosť, že k tomuto návrhu zákona je prihlásených ďalších vyše 20 diskutujúcich, predkladám procedurálny návrh, aby sme hlasovali o obmedzení dĺžky vystúpenia na 10 minút.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh. Budeme hlasovať o tom, aby ostatné vystúpenia poslancov netrvali dlhšie ako 10 minút. Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali. Kto je za ten návrh?

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 73 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

    Páni poslanci, panie poslankyne, pri tomto hlasovaní sme neboli uznášaniaschopní. Takže budeme pokračovať. Vystúpi pán poslanec Pásztor.

  • Vážený predseda, vážená Národná rada, vážení hostia,

    navrhovaný zákon nepredstavuje základ budovania modernej verejnej správy budovanej odspodu, aj napriek tomu, že niektorí činitelia vlády tvrdia, že najprv je nutné vybudovať jej základy a až potom ju stavať ďalej. Vraj: vyznačili sme územie, môžeme začať s výstavbou. Vyvstane otázka, kde sú základy, stavebný materiál, aký bude dom, načo bude slúžiť, koľko bude stáť, jednoducho - chýba celá dokumentácia. Bez projektov niet stavebného povolenia, a teda ani stavby. Nič sa nedá budovať bez koncepcie, vždy vopred musíme poznať cieľ. Musím vedieť, či staviam rodinný dom, ktorý bude slúžiť na bývanie a mal by vyhovovať potrebám rodiny, alebo staviam hrad, pevnosť, čo demonštruje moju moc, silu a jediným zámerom je iba upevňovanie mojej pozície. Keď ide o prvý prípad, teda budovanie rodinného domu, tak to prerokujem s rodinnými príslušníkmi, ktorí túto stavbu budú užívať. Je prirodzené, že na uskutočnenie je potrebný komplexný dokumentačný materiál, ktorý obsahuje plány základov, múrov, strešnej konštrukcie. Neodpustiteľnou súčasťou je rozpočet a rozpis potrebného materiálu. V druhom prípade - vedený túžbou po moci a egoizmom - nepotrebujem sa s nikým dohodnúť.

    Postup reformy verejnej správy sa však mal podobať budovaniu rodinného domu. Štát, jeho vláda a parlament, ktorý sa odhodlá začať túto neľahkú a zodpovednú prácu, sa musí rozhodnúť vopred, akú filozofiu a aký cieľ bude sledovať jeho reforma. Mal by zvoliť správnu filozofiu a vytýčiť taký cieľ, ktorý bude rovnako spravodlivý pre všetkých občanov.

    Vážený parlament, ak je verejná správa iba nástrojom moci, jej cieľom je upevňovanie už získaných pozícií a za jej pomoci ovládať štát a vládnuť nad jej občanmi. To je filozofia totalitného systému, ktorú už poznáme. Veď trpké skúsenosti z tohto obdobia sú v každom z nás ešte dostatočne živé. Ak vláda Slovenskej republiky vychádza z tejto filozofie, jej cieľom je teda podmaniť si občanov tejto republiky. Ak túto snahu je ctený zákonodarný orgán ochotný posvätiť, v tom prípade naozaj nie je potrebná žiadna konzultácia s dotknutými, s orgánmi samospráv a ani verejná diskusia s odborníkmi a občanmi. Tento spôsob riešenia nepripúšťa širší konsenzus spoločnosti, nehovoriac ani o konsenze parlamentných strán. Táto filozofia obchádza logiku technológie stavby rodinného domu. Tak sa môže stať, že bez základov sa stavia dom, ktorý sa vždy a v každom prípade zrúti.

    Návrh zákona o územnom a správnom usporiadaní, ktorý máme pred sebou, jeho obsah a samotná príprava ma presvedčili o tom, že vláda Slovenskej republiky vychádza z opačnej filozofie, neberúc do úvahy pritom aj možné spoločenské napätie, ktoré prípadne vyvolá. Všetci musia pochopiť, zvlášť dve menšie koaličné vládne strany, že po dosiahnutí cieľa budú predovšetkým oni podvedení najsilnejším politickým hnutím, ktoré už len krôčik delí od získania absolútnej moci. V prípade, že k tomu dôjde, znova sa vráti éra vlády jednej strany, hnutia. Slobodymilovný človek, ktorý si ctí princípy demokracie, to vonkoncom nemôže pripustiť. Ak vláda nesleduje tento cieľ, tak návrh tohto zákona vezme späť a ja zmením svoj názor.

    Ak sme my poslanci Národnej rady Slovenskej republiky oddaní princípom slobody a demokracie a zastupujeme záujmy občanov, tak odmietneme tento návrh zákona a zaviažeme vládu k vypracovaniu takého komplexného materiálu reformy verejnej správy, ktorý bude vychádzať z modernej, tej správnej koncepcie. Táto filozofia, na ktorej je založená verejná správa vo vyspelých krajinách západu, sa diametrálne líši od chápania verejnej správy iba ako mocenského nástroja. Tá v modernom chápaní slúži občanom a prispieva ku skvalitňovaniu života a orientácii vo fungujúcom právnom štáte.

    Verejná správa, ktorá slúži občanom, vychádza dôsledne zo zásady subsidiarity. Zrod takéhoto zákona vyžaduje dôslednú prípravu, širokú odbornú diskusiu a celospoločenský dialóg. Ale nie tak, ako sa to stalo teraz, že reforma verejnej správy bola prerokovaná len so zástupcami ústredných orgánov štátnej správy, prednostami okresných úradov a predsedami okresných predstavenstiev HZDS. Potreba prerokovania návrhu aj s orgánmi samospráv, regionálnych združení obcí a miest, ako aj so všetkými parlamentnými stranami je nevyhnutnosťou. Podmienkou úspešnej realizácie reformy verejnej správy je dobre premyslená, všestranne prekonzultovaná a ucelená koncepcia zákonov, ktoré budú spočívať na celospoločenskom konsenze, presne definovať pôsobnosť orgánov miestnych samospráv a orgánov vyšších samosprávnych celkov. Určí aj kompetencie štátnej správy na prvom a druhom stupni. Súčasne s tým vytýči samosprávne územné celky a správne celky.

    Celý tento komplex zákonov by mal byť v súlade s Európskou chartou samospráv a princípom subsidiarity. Veď aj stavebné povolenie sa vydá len po predložení komplexnej dokumentácie. Predložený návrh je z uvedených dôvodov nedostačujúci a vyžaduje značné množstvo pozmeňovacích návrhov, aby sa aspoň čiastočne zmiernili negatívne dôsledky prípadného prijatia.

    Vážená Národná rada, z predloženého návrhu je zrejmé, že presadzuje reštitučný model, v rámci ktorého sa mali zohľadňovať kritériá schválené vládou Slovenskej republiky uznesením číslo 497 zo dňa 4. 7. 1995. Mali by sa obnoviť okresy, ktoré boli mocenským rozhodnutím zrušené v roku 1960, čo väčšina obyvateľov do dnešného dňa považuje za príkorie. Môžem konštatovať, že vďaka tomuto mocenskému rozhodnutiu za posledných necelých 30 rokov bývalé sídla okresov podstatne zaostali spolu s priľahlými obcami regiónu.

    Tento reštitučný model je však reštitučným iba pre strednú a severnú časť Slovenskej republiky, lebo nové okresy sa konštituujú iba v tejto časti štátu. Reštitučný model neplatí pre všetkých? Prečo sa nepočíta so zriadením okresov Šamorín, Veľký Meder, Hurbanovo, Štúrovo, Želiezovce, Šahy, Fiľakovo, Tornaľa, Moldava nad Bodvou, Sečovce, Kráľovský Chlmec a Veľké Kapušany? Stáva sa to napriek tomu, že vyhovujú reštitučnému modelu a boli podporené aj petíciami, rozhodnutiami orgánov samospráv a regionálnych združení. Majú vytvorené podmienky na fungovanie prvostupňových orgánov štátnej správy okresov. Nemôžu obstáť ani argumenty, že zriadenie nových okresov vyžaduje určité náklady, lebo aj tu žijú občania, ktorí riadne platia dane, produkujú materiálne statky a cítia sa byť plnoprávnymi občanmi tejto republiky. Zriadenie okresu v menovaných sídlach by upevnilo pocit spolupatričnosti k Slovenskej republike. Bolo by nielen gestom, ale aj konkrétnym prejavom priblíženia verejnej správy k občanom.

    Obraciam sa na vás v mene občanov Medzibodrožia, 34 mestských a obecných zastupiteľstiev, ktoré v petícii a uzneseniach jednoznačne žiadajú zriadenie, obnovenie okresu Kráľovský Chlmec. Uvedené rozhodnutie vychádzalo z analýzy už spomenutého návrhu kritérií územného a správneho členenia Slovenskej republiky. Táto analýza, podľa ktorej Medzibodrožie tieto kritériá spĺňa, sa nachádza i v kancelárii predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že vláda neaplikovala kritériá rovnako pre všetky oblasti Slovenska.

    V tejto súvislosti si dovolím upriamiť vašu pozornosť na osobitný materiál pod názvom "Žiadosť o zriadenie okresu Kráľovský Chlmec", ktorý ste dostali. Z hľadiska kritérií, zdôraznených i vo včerajšom vystúpení pána ministra vnútra i v dôvodovej správe k návrhu zákona o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky, Medzibodrožie vyhovuje kritériám relatívnej stability, realizovateľnosti, historickej a kultúrno-etnickej identity, ako aj funkčnosti a veľkosti celkov a ich centier. Splnenie požiadavky zriadenia okresu Kráľovský Chlmec by predstavovalo veľmi významný motivačný prvok hospodárskeho rastu.

    Vláda tým, že nezobrala do úvahy prejavenú vôľu občanov a orgánov samospráv, obišla princípy demokracie, medzi ktorými má výsostné postavenie zvrchovanosť ľudu. Je nepochopiteľná odpoveď pána ministra vnútra na moju písomnú interpeláciu, ktorá bola adresovaná predsedovi vlády, ten sa však neunúval na ňu odpovedať, že pre vládu je najdôležitejším kritériom celoštátna potreba. Čo môže byť vyššou celoštátnou potrebou ako presadzovanie a rešpektovanie zvrchovanosti ľudu, vyjadrené prostredníctvom orgánov samospráv a priamo občanmi v rámci uplatnenia ich petičného práva? Preto navrhujem v § 9 návrhu zákona o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky doplniť odsek 8 o písmeno ch) Kráľovský Chlmec.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v mene týchto občanov Slovenskej republiky vás prosím, aby ste sa pri hlasovaní o mojom pozmeňovacom návrhu pokúsili vcítiť do pozície obyvateľa, ktorý bude musieť cestovať za vybavovaním svojich úradných záležitostí 40 až 80 km do okresného sídla. Takto si ťažko možno predstaviť približovanie štátnej správy k občanom. Verím, že sa nedostanete do pozície presadzovateľa imaginárnych celoštátnych potrieb, ale sa prejavíte ako skutoční zástupcovia občanov.

    Ďakujem za pozornosť a v mene občanov Medzibodrožia ďakujem za vašu podporu.

  • Ďakujem. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Köteles a medzitým s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Brňák.

  • Ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa, pán predseda, chcem použiť krátku repliku na vystúpenie ešte predchádzajúceho rečníka, na pani poslankyňu Gbúrovú. Chcem povedať, že z väčšej časti súhlasím s jej akýmsi politologickým hodnotením situácie v teoretickej rovine, ale dovolím si polemizovať s tou časťou, kde uviedla, že je v súčasnosti zbytočné pokúšať sa meniť sídla okresov alebo rozširovať sídla týchto okresov, a to len z dôvodu, o ktorom hovorila v tom smere, že terajší počet sa akosi viaže na prípadné úvahy o zmene volebného systému na kombinovaný, väčšinový a podobne. Chcem povedať, že hlavným predpokladom na to, aby bol použitý väčšinový systém, čo aj kombinovaný, je symbióza počtu obyvateľov v jednotlivých obvodoch alebo v jednotlivých volebných obvodoch a z tohto pohľadu vlastne ani súčasné územné usporiadanie, pokiaľ ide o okresy, z hľadiska týchto počtov jednoznačne nenasvedčuje tomu, že je to jediný a skutočný dôvod, pretože tie počty sú rôzne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Köteles.

  • Vážená Národná rada, vážený pán predseda, vážený pán minister,

    naše historické regióny sa začali formovať na začiatku nášho tisícročia, najprv ako hradné panstvá, neskôr ako župy. Tie župy sa vyvíjali celé storočia a dodnes predstavujú prirodzené územné jednotky a tvoria súčasť identity svojich obyvateľov. Do prirodzeného vývoja zasiahla štátna moc len pri centralistických tendenciách, napríklad Jozefa II. a v dobe absolutizmu ministra Bacha so snahou zlikvidovať župnú samosprávu, presadiť centrálnu moc a vytvoriť umelé územné celky. Ani vládnuce kruhy Československa nedokázali odolávať pokušeniu sformulovať tvar Slovenska podľa vlastných predstáv. Od roku 1919 na úseku územnosprávneho členenia prebehli dosiaľ sedemkrát úspešné alebo menej úspešné reorganizácie.

    Ako najtvrdší a najďalekosiahlejší zásah do územného členenia môžeme považovať v roku 1960 odsúhlasené centralizačné snahy pražskej vlády, na základe čoho boli zredukované počty krajov a okresov na polovicu. Je pravdou, že vzniknuté napätia boli po roku 1989 úspešne eliminované vytvorením obvodných úradov v počte 121. Občania Slovenskej republiky v súčasnosti po návrate k demokracii oprávnene očakávali a očakávajú od Národnej rady Slovenskej republiky, aby v kontinuite s tisícročným vývojom Slovenska vytvorila racionálnu, účelnú a demokratickú predstavu o novom územnom členení Slovenskej republiky. Žiaľ, predložený návrh je viackrát v rozpore s oprávnenými očakávaniami a je najviac rozporuplný aj v porovnaní so všetkými dosiaľ existujúcimi územnými členeniami Slovenska.

    Vážená Národná rada, vzhľadom na fakt, že dôverne poznám región navrhovaného Košického kraja a s ostatnými poslancami Národnej rady Slovenskej republiky z východného Slovenska v súvislosti s navrhovaným zákonom sme navštívili štátnych úradníkov, straníckych funkcionárov a predstaviteľov samospráv, dovoľte mi, aby som stručne charakterizoval navrhovaný Košický kraj.

    Podľa predkladateľov návrhu zákona Košický kraj bol navrhovaný z hospodárskeho hľadiska. Pravdepodobne aj preto je zmixovaný z historických regiónov Spiša, Zemplína, Abova, Gemera a z bývalej Turnianskej župy. Nečudo, že v okresnom členení kraja sa prejavili ešte zložitejšie problémy. Napríklad: kým v paralelne navrhovanom Prešovskom kraji sú odporúčané nové okresy Levoča, Kežmarok, Stropkov, Snina, Sabinov, v Košickom kraji vedľa odporúčaných dvoch okresov Gelnica, Sobrance, predkladatelia veľkoryso pozabudli na ďalšie historické okresy Moldava nad Bodvou, Veľké Kapušany a Kráľovský Chlmec. A to napriek tomu, že už aj v pôvodnom vládnom návrhu medzi navrhovanými okresmi figurovali okres Moldava nad Bodvou a okres Veľké Kapušany.

    Je pravda, že podľa kuloárnych informácií je už dnes pripravené rozhodnutie, aké veno dostanú novovzniknuté okresy alebo staré, z ktorých sa pripravuje odčlenenie územia. Napríklad: okres Michalovce po odčlenení historického okresu Sobrance ako odškodné dostane priemyselne veľmi vyvinutý použský región z okresu Trebišov. Obnovený historický okres Revúca ako veno pre seba žiada región Tornaľa, a to napriek tomu, že také rozhodnutie bez ohľadu na politickú príslušnosť a národnosť odmietajú všetci občania dotknutého územia. Obyvatelia regiónu Moldava nad Bodvou a Kráľovský Chlmec už petíciami žiadali vládu Slovenskej republiky, Národnú radu Slovenskej republiky a všetky kompetentné orgány, aby pri novom územnom členení Slovenska bol aj v ich regióne vytvorený ucelený územný celok zo štátoprávneho hľadiska, teda okres. Chcel by som dodať, že tie okresy by spĺňali všetky vládou dané podmienky a kritériá.

    Vážená Národná rada, sedem a šestnásťtisíc podpisov reprezentujúcich viac ako polovicu oprávnených voličov z týchto regiónov nemôžeme nechať bez povšimnutia, hlavne pri rozhodovaní o takých otázkach, ktoré na desaťročia ovplyvnia aj každodenný život tam žijúcich obyvateľov.

    Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vám z poverenia obyvateľov údolia Bodvy veľmi stručne tlmočil ich stanovisko a požiadal vás o pochopenie. Ako všetci vieme, v roku 1960 bol radikálne znížený počet okresov a krajov. Na centralistické snahy vtedajšej pražskej vlády doplácali všetky mestá a regióny, ktoré stratili sídla okresov. A najviac doplatili na toto rozhodnutie vtedy vzniknuté umelé okresy, to sú okres Bratislava vidiek, vytvorený z historického okresu Malacky, a okres Košice vidiek, vytvorený z historického okresu Moldava nad Bodvou. Teda okresy so sídlami, úradmi, inštitúciami na území a v budovách iného okresu, ktoré boli alebo ešte sú riadené úradníkmi z iných okresov, ktorí aj pri dobrej vôli vo väčšine prípadov nepoznajú a necítia problémy tzv. vidiečanov.

    Aj predkladatelia nového územného členenia Slovenskej republiky poznali túto problematiku, ako doplatili spomínané regióny na nepremyslené rozhodnutie ešte z roku 1960. Veď už skúsenosti počas existencie obvodov v sídlach historických okresov preukázali odôvodnenosť obnoviť historické okresy. Z tohto dôvodu bolo navrhnuté obnoviť okres Malacky vyčlenením z okresu Bratislava vidiek. A takisto, žiaľ len v prvom vládnom návrhu, bolo navrhnuté obnoviť okres Moldava nad Bodvou vyčlenením z okresu Košice vidiek.

    Obnovenie okresu Moldava nad Bodvou podporujú všetky politické strany nášho regiónu - KDH, SDĽ, ROI, Demokratická strana, vrátane predsedu HZDS - a obyvatelia z tohto regiónu a samosprávy. Navrhovaný okres, tak ako okres Malacky, je geograficky, ekonomicky a historicky ucelený región s počtom obyvateľov približne 35 tisíc občanov, z národnostného hľadiska so slovenskou väčšinou 54 % Slovákov, 2 % Nemcov, 4 % Rómov a približne 40 % Maďarov. Funkčnosť sídla navrhovaného okresu Moldava nad Bodvou bola preukázaná počas práce obvodu Moldava nad Bodvou. Mesto má k dispozícii dostatok priestorov a personálu na zriadenie úradov a inštitúcií. Z hľadiska dostupnosti je Moldava nad Bodvou v centre navrhovaného územia.

    Vážená Národná rada, teraz len od nás závisí, či sme ochotní vypočuť svojich voličov a reprezentovať ich záujmy.

    Dovoľte mi ešte, aby som tlmočil názor prevažnej väčšiny obyvateľov z okresu Košice vidiek. Občania právom považujú zmenu v názvoch okresu Košice vidiek na okres Košice okolie za prázdnu rétoriku. Sú presvedčení, že takouto zmenou nevyriešime nič, pritom by sme boli povinní upraviť všetky nápisy, názvy, adresy, pečiatky atď. Teda navrhujú pôvodný názov nechať. V mene občanov z východného Slovenska teda navrhujem, aby v § 9 bod 8 namiesto Košice okolie bolo naďalej uvádzané Košice vidiek, navrhujem bod doplniť názvom Moldava nad Bodvou na základe prvého vládneho návrhu a petície občanov a ešte osobne podporujem každý návrh, ktorý vychádza zo situácií územného členenia do roku 1960. To považujem za apolitický štandard.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Langoš. Pripraví sa pán poslanec Kukan.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda, vážený parlament, dámy a páni,

    Hnutie za demokratické Slovensko pripravilo a vláda schválila opäť jeden zo zlých zákonov, návrh zákona o územnosprávnom členení alebo územnom a správnom členení, ktorý znamená v konečnom dôsledku obrovské miliardové náklady, podstatné zvýšenie počtu úradníkov, chaotický presun súdnych a policajných orgánov a štátnej správy. Boli sme všetci upozornení na to, že má ísť o nárast neproduktívnej administratívy, dokonca v porovnaní so stavom pred rokom 1990. Pre občana by prijatie takéhoto zákona znamenalo nekonečnú cestu za novými úradmi, do nových miest. Občania to dobre vedia, a preto si v tejto situácii nijakú zmenu územnosprávneho členenia neželajú.

    Na základe návrhu Hnutia za demokratické Slovensko vzniklo už medzi jednotlivými regiónmi celého Slovenska značné napätie o nové právomoci a začal sa medzi nimi zápas o presadenie vlastných záujmov. Ako k tomu prídu regióny s mestami ako Dubnica, Banská Štiavnica, Nová Baňa, Krompachy, Trstená a mnohé ďalšie, že vopred sa nikto nikoho nepýtal a ani dnes vláda nepočúva občanov, ale ako keby sa hrala s mapou Slovenska? A politici v bratislavských vládnych kreslách blahosklonne prijímajú delegácie nešťastných obyvateľov a často i priamo volených starostov a primátorov a sľubujú im okresy, pričom svoje sľuby nemienia ani splniť.

    Vláda predkladaným zákonom nepokročila ani o kúsok v rozvoji demokracie, ale plne sa vydaril cieľ jej kroku. Tých, ktorých sa to týka, rozhnevať, iných potešiť, a tých, ktorých sa to netýka, aspoň pobaviť. Pritom nemôže zostať skryté, že vláda chce upevniť svoju moc, znížiť vplyv miestnych samospráv, oddialiť vytvorenie druhého stupňa samosprávy, posilniť ekonomickú moc dnešnej koalície v regiónoch a vytvoriť sama sebe lepšie podmienky na budúci úspech vo voľbách.

    Návrh HZDS, ktorý schválila vláda, navyše zjavne poškodzuje vyváženosť samosprávy a štátnej správy a postavenie hlavného mesta Slovenska Bratislavy a poškodzuje svojím zjednodušením tiež metropolu východného Slovenska Košice. Návrh narúša aj historické a ekonomické väzby regiónov, napríklad rozdelením Spiša. Návrh HZDS je okrem toho neúplný. Vôbec nerieši problém vzťahu štátnej správy a samosprávy, ani otázku regionálnej samosprávy a rozdelenie daní obciam a regiónom. Odborníci Demokratickej strany, Kresťanskodemokratického hnutia a mnohí ďalší už 6 rokov pracujú na návrhu územných a správnych zmien, ktoré by mali byť úplné, pokiaľ ide o decentralizáciu a demokratizáciu. Súčasný vládny návrh nič z toho nerieši.

    Predložili sme parlamentu sústavu siedmich zákonov v zásadách, ktoré by mohli vhodne a citlivo riešiť aj problémy územného členenia. Návrh HZDS a vlády čiarami rozdeľuje Slovensko, čím vyvoláva pocit neistoty nielen v etnických skupinách, ale vo všetkých skupinách obyvateľov Slovenska. Náš návrh preto uplatňuje kultúrne, historické, ekonomické a spoločenské tradície jednotlivých území Slovenska. Všeobecne je náš návrh známy ako župný variant. Hovorí nielen o správe, ale aj o právomociach a financovaní. Naše návrhy vychádzajú z princípu, aby sa problémy riešili tam, kde vznikajú, dohodou medzi obyvateľmi na miestnej a regionálnej úrovni. V tom je jadro našej požiadavky presunu právomocí.

    Okrem toho v našom návrhu vyšli v porovnaní s rokom 1992 úspory 23 tisíc pracovníkov štátnej správy. Je to dané presunom veľkej časti právomocí na samosprávu bližšie k občanovi. Samozrejme, vládny návrh žiada zatiaľ 4 miliardy korún na rozšírenie štátnej správy. My musíme už teraz konať ako dobrí hospodári našej republiky, lebo na zbytočné vyhadzovanie peňazí nemáme a ešte dlho mať nebudeme. Návrh HZDS nemá podporu medzi občanmi, nemá podporu ani jednej politickej strany, Združenia miest a obcí Slovenska ani Únie miest Slovenska.

    Demokratická strana, Kresťanskodemokratické hnutie a ďalšie opozičné strany si uvedomujú dôležitosť dobrého zákona o územnom a správnom členení a to nás viedlo k predloženiu župného variantu zákona. V súčasnej situácii, keď tento úplný návrh nemá dostatočnú podporu a návrh zákona HZDS by spôsobil len chaos, obrovské materiálne náklady a nesmiernu záťaž pre občanov, pokladáme za jediný hlas rozumu zachovať doterajšie územnosprávne členenie dovtedy, kým nebude existovať o novom členení zásadná zhoda medzi občanmi, politickými stranami a občianskymi združeniami.

    Sme zásadne proti, aby sa prijal zákon v podobe, v akej je predložený, lebo to môže poškodiť na ďalšie desaťročia vývoj celého Slovenska. Sme presvedčení, že vyhlásenie samostatnej Slovenskej republiky je potrebné naplniť obsahom. Rozumne organizovanou verejnou správou, ktorá zabezpečí vnútornú súdržnosť a stabilitu krajiny, upevní demokratický charakter spoločnosti a umožní občanom stotožniť sa so svojím sídlom, regiónom a štátom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Langošovi. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Kukan a pripraví sa pán poslanec Hanker.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    budem hovoriť o jednom čiastkovom probléme, a preto tomu prispôsobujem aj rozsah svojho vystúpenia. Vo svojom príspevku by som sa chcel venovať mestu Banská Štiavnica a jej ambíciám stať sa sídlom okresu v rámci nového územnosprávneho členenia Slovenskej republiky. Napokon je to tak aj v bode 6 spoločnej správy výborov, tlač číslo 368a. Viem, že podobných ambícií je mnoho. Zastávam názor, že všetky treba seriózne, pokojne posúdiť a rozhodnúť o nich. Veď ide o rozhodnutie, ktoré sa bude bytostne dotýkať každého občana a jeho každodenného života. A tu niet dôvodov na to, aby sa s rozhodnutím ponáhľalo bez uváženia všetkých názorov. Som si vedomý aj toho, že každému sa vyhovieť nedá, ale každý by mal byť aspoň prístupný rozumným argumentom.

    Kolegyne a kolegovia, Banská Štiavnica je jediné slovenské mesto, ktoré je zapísané na listine svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO významných a historických pamiatok, teda siaha ďaleko za hranice Slovenska a dostalo sa jej najvyššieho svetového uznania. Uznania za všetko to materiálne a duchovné bohatstvo, ktoré banskoštiavnický región svetu poskytol. Aj v dejinách Slovenska malo toto mesto viac ako dôstojné postavenie a určite nie náhodou štúrovci práve Banskú Štiavnicu navrhli za hlavné mesto Slovenska. Hovorím o tom preto, lebo aj keď ide o minulosť, práve túto minulosť, kultúrnu a pre náš národ takú vzácnu, by sme si mali zachovávať. Ona je tiež jedným zo zdrojov vlastenectva a hrdosti národa.

    Žiaľ, administratívnymi a necitlivými zásahmi štátnej moci bolo v tomto regióne zrušené a zlikvidované vysoké školstvo, banská ťažba, boli odsťahované výskumné ústavy a vedecké inštitúcie. Región Banskej Štiavnice len po roku 1989 stratil viac ako jednu tretinu pracovných príležitostí. Bolo by preto iba logické zastaviť tento úpadok a dať mestu postavenie, aké mu právom patrilo a patrí aj dnes. Určiť Banskú Štiavnicu za sídlo okresu by bolo najjednoduchšou cestou k záchrane svetového kultúrneho dedičstva v banskoštiavnickom regióne, ako aj k záchrane a revitalizácii Banskej Štiavnice.

    Pri rokovaní vo výboroch tak letmo zaznelo aj to, že v súvislosti s Banskou Štiavnicou sa uvažuje o udelení tzv. osobitného štatútu. Neverím, že by to vyriešilo situáciu. To je iba parciálna záležitosť. Mesto, ale aj celý región, a to chcem osobitne zdôrazniť, celý región musí mať v prvom rade ekonomické nástroje na rozvoj, a nie ďalší úpadok mesta i celého regiónu, ktorý sa v prípade, že Banská Štiavnica sa nestane sídlom okresu, rozpadne.

    Chcem preto apelovať na vás, kolegyne a kolegovia, aby ste podporili návrh na zriadenie ďalšieho okresu s názvom okres Banská Štiavnica.

    Pán predseda, ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej vystúpi pán Hanker. Nie je tu pán poslanec Hanker?

  • Ak nie, potom pán poslanec Bajan. Pripraví sa pán poslanec Rosival.

  • Vážený pán predseda, vzhľadom na to, že náš poslanecký klub vystúpi v tejto téme viackrát, vzdávam sa svojho príspevku a za mňa vystúpi pán kolega Vavrík.

  • Ďakujem pekne. Takže ohlásil som pána poslanca Rosivala. Potom mám v poradí pána poslanca Kanisa.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážený pán minister, vážené dámy a páni,

    v spoločnej správe v bode 9 je návrh výboru pre pôdohospodárstvo, ktorý hovorí o zriadení štyroch okresov v meste Košice. Dovolím si povedať k tomuto návrhu len niekoľko slov bez toho, aby som zachádzal do podrobností. Predpokladám, že Košice nie je potrebné predstavovať podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom viac, ako to urobila pani poslankyňa Gbúrová.

    V minulosti mali Košice ako druhé mesto popri Bratislave osobitné postavenie v rámci Slovenska. Toto osobitné postavenie prirodzene vyplývalo z historického vývoja a významu Košíc, ďalej z ekonomického významu mesta a do tretice aj z prínosov a významu v školstve a kultúre. Dôvody z troch uvedených oblastí viedli k prijatiu zákona Slovenskej národnej rady číslo 401/1990 Zb., ktorý potvrdil osobitné postavenie mesta Košice. Toto postavenie a význam Košíc sa nespochybnili ani po roku 1990 počas diskusie a príprav zákona o územnom a správnom usporiadaní, ktoré prebiehali približne od roku 1991. Vždy sa predpokladalo vytvorenie viacerých orgánov prvostupňovej štátnej správy v meste Košice.

    Tento názor mala aj súčasná vláda počas prípravy prerokúvaného návrhu zákona, o čom svedčí text vládneho návrhu zákona z januára 1996, v ktorom sa vo variante navrhovalo vytvorenie 4 okresov v Košiciach. Stanovisko mesta Košice vyjadrené jeho samosprávou zhrnul primátor Rudolf Schuster v liste poslancom Národnej rady. Hovorí sa v ňom o vytvorení najmenej troch okresov v Košiciach. Ak by sa vytvoril v Košiciach len jeden okres, bol by to okres takpovediac s nadmernou veľkosťou s 240 tisíc obyvateľmi, ktorí dokázali len v priemyselnej produkcii v roku 1995 vytvoriť hodnotu viac ako 61 mil. Sk.

    Vážené dámy a páni, dovoľujem si preto poprosiť vás, aby ste hlasovali v súlade s duchom zákona číslo 401/1990, aby ste hlasovali za vytvorenie viacerých okresov v meste Košice.

    Za vašu podporu vám ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kanis tu nie je, tak prosím pána poslanca Vavríka, ak je pripravený. Pripraví sa pán poslanec Benčík. Pán poslanec Vavrík, idete?

  • Hlas zo sály.

  • Vavřík? Tak jo, tak teda pán poslanec Vavřík, říká pán poslanec Mikloško.

  • Oživenie v sále.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte, aby som sa pár poznámkami vyjadril k vládnemu návrhu zákona o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky. Ide o zákon, ktorý by mal byť jedným zo súboru zákonov, ktoré mali podstatným spôsobom reformovať verejnú správu na celom území Slovenskej republiky. Týmto zákonom sa mala totiž uzatvárať séria procesov transformácie ponovembrovej spoločnosti. Dovolím si krátku genézu.

    Pri demontáži, v úvodzovkách "demontáži" národných výborov, tento parlament žiadal, aby išlo len o dočasný krok, aby vláda pripravila komplexnú reorganizáciu štátnej správy, ako by mala fungovať v demokratickej spoločnosti, výkon samosprávy, ako by malo byť zorganizované hospodárske riadenie vôbec v odvetví verejnej ekonomiky, ktoré pri likvidácii národných výborov bolo vytiahnuté na rezorty. Na tento účel vláda hneď v roku 1991 zriadila dve komisie, jednu na posúdenie kladov a nedostatkov v organizácii miestnej štátnej správy a samosprávy a druhú komisiu na návrh nového územného a administratívnosprávneho členenia Slovenskej republiky.

    Stovky a stovky hodín, desiatky a desiatky odborníkov pripravovali racionálne podklady na vypracovanie serióznych záverov, ktoré som naznačil v úvode, čiže mali byť pripravené viaceré zákony: nový zákon o organizácii miestnej štátnej správy založený na horizontálnej integrácii ako takej, dnes rozdrobenej štátnej správy, ďalej zákony, ktoré by hovorili o presune pôsobnosti štátosprávnych agiend z ústredných orgánov štátnej správy a miestnych orgánov štátnej správy na samosprávy, a to smerom na v ústave deklarovanú samosprávu vyšších územných celkov na jednej strane, na druhej strane o presune niektorých pôsobností, ktoré sa týkajú obecných záležitostí, priamo na obce ako také, na orgány obce. Neskôr tieto dve komisie, ktoré som spomínal, splynuli a vláda vytvorila komisiu na reformu verejnej správy.

    Samozrejme, pri všetkých týchto komisiách vždy to bolo za vedenia vlády pánom Mečiarom, to musím zdôrazniť, že teda všetky vlády sa tomu venovali, aj všetky tri, ktorým predsedal terajší pán premiér. Ako s ďalším zákonom, ktoré sa mali zaoberať touto sériou alebo doplniť reformu verejnej správy, to bol posledný rozumný vývod všetkých týchto komisií, že treba pripraviť aj nový spôsob financovania verejnej správy ako takej, sa uvažovalo o zmene daňového systému, aby priamym príjemcom daní boli samosprávy, či už obce, alebo uvažované samosprávy vyšších územných celkov, aby sme to priblížili čo najviac iným demokratickým krajinám, kde bežne takýto spôsob všade funguje. Chcem zdôrazniť, že až po týchto krokoch mal byť predložený zákon o územnom a správnom členení, čo je aj logickým vyústením ako koncovky celej tejto série, ktorú som naznačil.

    V marci 1994, neviem, či dokonca dnes tomu nie sú presne dva roky, parlament prerokoval zásady reorganizácie verejnej správy a v uznesení odporučil vláde predložiť pred návrhom zákona o územnosprávnom členení ucelenú koncepciu organizácie a výkonu verejnej správy, tak ako som to opísal pred chvíľou. Chcem sa opýtať vlády, pána ministra Hudeka, prosím vás, kde je koncepcia, ktorú parlament pýtal od vlády, kedy sa s ňou môžeme zoznámiť, lebo je bezpredmetné hovoriť o územnom členení, keď to zatiaľ nepoznáme.

    V týchto koncepčných materiáloch, ktoré parlament mal k dispozícii, a navyše sú aj prekryté uznesením vlády, podotýkam vlády, ktorej predsedal pán Mečiar, už teda druhýkrát, bolo povedané, že celá koncepcia má mať tieto priority: Priblíženie výkonu administratívy ako takej (v tejto chvíli nie je podstatné, či štátnej, alebo samosprávnej, to malo byť decentralizované) k občanovi. To bol prvý závažný moment, ktorý to obsahuje. Druhý moment mal byť - voľnými slovami - zlacnenie výkonu štátnej administratívy, v tých uzneseniach sa hovorilo o zefektívnení finančných zdrojov. Dnes hovoril pán minister Hudek, že bude nás to stáť v prvom roku toľko, v druhom toľko. Tie odhady podľa mňa nie sú celkom presné, sú značne podhodnotené, rezorty predložili svoje požiadavky, vnútro to nejakým spôsobom dávalo dokopy a tie finančné požiadavky samozrejme ďaleko presahujú možnosti štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Takže dodnes sme nezistili, o aké priblíženie k občanovi by malo ísť, nedozvedeli sme sa - ako parlament - o aké zlacnenie ide.

    Skúsim ešte pohľad z druhej strany. Viacerí z vás si pamätajú a sedeli v parlamente v roku 1990, keď sa demontovali národné výbory, že v tom čase výkon štátnej správy pre občana v území zabezpečovalo 138 mestských národných výborov a práve zákonom 472 a následnými (518 o prechode zakladateľskej a zriaďovateľskej funkcie) a následným vytvorením 121 obvodov sme občanom znížili počet úradovní, teda z tých 138 mestských národných výborov a, mimochodom, aj miestne národné výbory v strediskových obciach vykonávali istú časť štátnej administratívy. Nie všetky a všetku, ale viaceré áno, napríklad stavebný poriadok. Takže došlo k zníženiu počtu úradovní, nazvime to tak, kde si občan mohol svoje veci vybaviť, zo 138 na 121.

    Keď sa dnes systémovo zamyslíme nad týmto návrhom a hovoríme o 74 prvostupňových inštitúciách ako okresných úradoch, tu nejde o nič iné, len premaľovať firmu na obvodnom úrade na okresný úrad a na terajších okresných úradoch - ich časti - na krajský úrad. Pre občana sa nič nezmení, len to, že zo 121 legálnych úradovní, čiže z obvodných úradov, či je to na všeobecnej štátnej správe, či na úseku stavebného poriadku, alebo na úseku zamestnanosti, mám tým na mysli úrady práce, či na úseku sociálnych vecí, sociálne oddelenia terajších obvodných úradov všeobecnej štátnej správy, dnes naším spoločným rozhodnutím chceme občanom znížiť počet úradovní z terajších 121 na 74.

    Tak si povedzme, čo na to povedia naši voliči, moji, vaši, všetkých nás, keď budú musieť cestovať za svojimi záležitosťami x-kilometrov viac, ako dnes boli zvyknutí, alebo ako boli zvyknutí od roku 1990 do tohto roku. Pravdepodobne nebudú spokojní. Nepostrehol som zatiaľ ani jeden rozumný dôvod, ktorý by hovoril, že dnes, v tomto čase treba prijať zákon o územnom a správnom členení. Preto sa väčšinou poslanci opozície pýtajú, čo sleduje vláda, keď takýto návrh predložila. Bol by som rád, keby pán minister v záverečnom slove ešte raz zdôraznil, prečo sa to musí práve teraz spraviť a prečo znižujeme počet úradovní viac ako o 40.

    Nedá mi nespomenúť aj postavenie Bratislavy, ktoré je deklarované v ústave ako postavenie hlavného mesta, vzhľadom na tento zákon. Zvyčajne význam hlavného mesta býva zvýraznený aj jeho postavením v územnom a správnom členení štátu. V kodifikovanej sústave príslušnej miestnej štátnej správy, samosprávy, je hlavné mesto osobitným celkom, postavením a pôsobnosťou je najvyššieho stupňa. V spolkových štátoch má hlavné mesto postavenie spolkovej krajiny.

    Bratislava vo svojej histórii mala osobitné postavenie v územnom a správnom členení buď preto, že bola najväčším mestom na Slovensku, alebo preto, že bola jeho hlavným mestom. Bolo to tak aj pri úprave správneho členenia bývalej Československej republiky na kraje, keď Bratislava mala postavenie kraja a orgány jej správy boli priamo riadené vládou, respektíve v tom čase Zborom povereníkov. Výnimkou bolo iba obdobie, a to veľmi tvrdé obdobie vtedajšej Československej republiky v rokoch 1960 až 1967, keď v Československej republike došlo k výraznému zásahu do postavenia a pôsobnosti slovenských národných orgánov a v tejto súvislosti aj k zmene osobitného postavenia Bratislavy a k jej začleneniu do vtedajšieho Západoslovenského kraja s postavením a pôsobnosťou okresu a jej podriadeniu krajskému národnému výboru.

    Také postavenie, ktoré sa navrhuje pre hlavné mesto dnes, všetci Bratislavčania považujú za neodôvodnený, ba neprípustný variant, aby v histórii Bratislavy bola práve v súčasnom období, keď Bratislava je hlavným mestom samostatnej Slovenskej republiky, právna úprava jej postavenia rovnaká ako v uvedenom, pre náš národ nepriaznivom období.

    Môžem vám prečítať uznesenie všetkých 17 starostov, ich list, ktorí zastupujú (priamymi voľbami zastupujú) všetkých občanov Bratislavy bez ohľadu na politickú príslušnosť, všetkých 17 protestov alebo všetkých 17 starostov. (Hluk v sále.) Pán predseda, môžem pokračovať? Lebo ma vyrušujú.

  • Smiech v sále, potlesk.

  • Pán poslanec, však nediskutujte s nimi, pokračujte.

  • Áno, ďakujem pekne, už nebudem diskutovať. S pani kolegyňou Belohorskou si to povieme v kuloároch. Oznámim aj Bratislavčanom jej postoj, samozrejme.

    Preto si dovolím navrhnúť pozmeňovací návrh v súvislosti s hlavným mestom, aby bol doplnený v § 7 odsek 3 s týmto znením: "Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava tvorí osobitnú správnu jednotku na úrovni kraja."

    K tomuto návrhu by som mal tiež ďalšiu otázku na predkladateľa, ako vláda systematicky a koncepčne pracovala, keď ešte pred pár týždňami uvažovala aj s okresom Bratislava okolie a dnes už vypadol aj okres Bratislava okolie, ktorý by ako-tak (možno) bol vhodný pre Bratislavu, a dnes už neuvažujeme ani s okresom Bratislava okolie a Bratislavu staviame na úroveň okresu Malacky, Senec a Šamorín.

    Toľko k tomuto veľmi vážnemu bodu. Verím, že aj kolegovia poslanci zvážia tieto námietky a nebudú súhlasiť s prijatím takéhoto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja. Chcem len povedať, že pán poslanec Kanis a pán poslanec Hanker stratili poradie, lebo sa boli hlásiť do rozpravy, takže tak ako som ohlásil, nasleduje pán poslanec Benčík a pripraví sa pán poslanec Juriš.

  • Vážený pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia,

    napriek tomu, že návrh tohto zákona s veľkými dosahmi na vývin štátnej miestnej správy a samosprávy bol legislatívne a vecne narýchlo pripravený, predložený a prerokúva sa, už v podstate splnil jeden, zo strany predkladateľov očakávaný účel. Tento účel spočíva v cielenom odvedení pozornosti verejnosti od nekontrolovanej privatizácie a od vážnych, žiaľ, zhoršujúcich sa sociálnych problémov mnohých občanov. Treba uznať, že je to dobre premyslený ťah a vidíte, že diskutujeme aj my, diskutuje sa všade, lebo každý z nás odniekiaľ pochádza, každý z nás niekam aj patrí.

    Aby ste si nemysleli, že brojím proti diskusii o verejnom posudzovaní vecí, to vôbec nie. Ba naopak, diskusiu by som vítal, len mi prekáža, že sa diskutuje len o jednej, a nie najpodstatnejšej časti reformy miestnej verejnej správy, a prekáža mi najmä to, že o veci sa už rozhodlo pri zelenom stole a, žiaľ, na základe nie veľmi zrozumiteľných kritérií. Ani v dôvodovej správe, ktorú som si pozorne prečítal, sa nedozviete, aké sú určujúce kritériá pri vytváraní 8 krajov a 74 okresov. Všimnite si, je príznačné, že dôvodová správa väčší priestor venuje charakteristike a názvu územných celkov, napríklad prečo nie oblasť, prečo nie región a podobne. Nejasné kritériá potom vedú k tomu, že predložený návrh je nepresvedčivý. A bude z toho, a dokonca, ako vidíme, už aj je, veľa nespokojnosti, hoci sa to dalo vysvetliť, ak by sme boli mali stanovené kritériá.

    Skutočne neviem napríklad prečo nemôže byť sídlom okresu klenot histórie slovenskej techniky, vzdelanosti a architektúry Banská Štiavnica. Aké je to priblíženie správy občanom, keď obyvateľ z Chľaby bude cez Štúrovo cestovať za svojimi záležitosťami do Nových Zámkov? A ak je sídlo v tomto prípade určované z národných aspektov, pýtam sa, prečo sa zanevrelo na Šurany, ktoré spĺňajú všetky kritériá, aj historické, aj spádové, aj národné, a mohol by som pokračovať ďalej, ako je vynechanie Holíča, ale viem, že o všetkom už bolo rozhodnuté inde, a viem, že poslanci koalície návrh aj schvália.

    V júni minulého roku - a to máme čierne na bielom - v rámcovom pláne legislatívnych úloh do roku 1998 vláda v súlade s vládnym programom určila súbor právnych predpisov týkajúcich sa reformy verejnej správy a zakotvila tieto zákony tak, že budú predložené Národnej rade v roku 1998. To bolo v júni minulého roku, je to čierne na bielom.

    Tento zámer má logiku, lebo ide o vecne, legislatívne, pripúšťam, aj politicky náročnú, zložitú, rozsiahlu, ale pritom komplexnú problematiku. Lebo vykonané zmeny miestnej štátnej správy tzv. reformou národných výborov v roku 1990, po prvých demokratických voľbách, na návrh vtedajšej vlády pána Mečiara, mali, žiaľ, za následok dekoncentráciu štátnej správy značným nárastom inštitúcií a štátnych úradníkov. V každom prípade očakávané zvýšenie funkčnosti miestnej štátnej správy sa nedostavilo, skôr naopak. A preto je komplexná reforma miestnej verejnej správy plne opodstatnená, je však zavádzajúce a pochybné reformu verejnej správy začať územnosprávnym členením. Aj v tomto prípade platí zásada vzájomnej podmienenosti formy a obsahu.

    Ja však uznávam, že problematika vymedzenia kompetencií miestnej štátnej správy je náročnejšia na riešenie ako kreslenie máp krajov a okresov a ani propagandisticky sa nedá na tom toľko vyťažiť. Tým viac, že okrem profilovania právomoci miestnej štátnej správy sa logicky žiada vymedziť jej vzťah k samospráve, lebo terajší stav je nedobrý.

    Ak chceme skutočne postupovať k demokratizácii nášho štátu, nemôžeme dlho otáľať s posilnením právomocí samosprávy, a najmä v dlhodobejšom horizonte trvalejšie neupraviť a nestabilizovať pravidlá financovania samosprávnych orgánov, lebo v opačnom prípade sa ich závislosť od štátnej správy bude ďalej zvyšovať, a z niektorých opatrení koaličnej vlády mám dojem, že takýto zámer je dokonca aj cielený. Inak by sa pravidlá financovania samosprávy určili dlhodobejšie a aj náznak presunúť na samosprávu komplikované agendy bez náležitého finančného pokrytia, hoci to vyplýva aj z ustanovenia článku 71 odsek 1 ústavy, predpokladá riešenie tohto okruhu problémov. To však v tomto prípade, uznávam, je okrajové, veď nevieme, a škoda, že predkladateľ aspoň nenaznačil predstavy vlády o inštitucionálnom usporiadaní a kompetenciách vyšších územných celkov, ich právomoc.

    Viem, že to nebude jednoduché, ale preto by ich bolo treba aspoň naznačiť, aby sme o tom mali určité predstavy. Podľa môjho názoru len po vyriešení a posúdení týchto a radu ďalších, najmä kompetenčných a vzťahových otázok, by bolo možné systémovo a logicky dospieť k funkčnej a racionálnej územnej organizácii štátu. My ideme opačne. Predložený návrh, žiaľ, vychádza z opačného postupu a vecné riešenie odsúva do pozadia. A neviem ako vás, ale mňa až zaráža jej politická účelovosť, zameraná na definitívne ovládanie štátnej správy koalíciou, a obávam sa, aj postupného obmedzovania právomoci samosprávnych orgánov. Budem veľmi, veľmi rád, ak sa tieto moje vízie neuskutočnia.

    Odporúčam doplniť návrh zákona: k § 9 odsek 3 okres Holíč, k § 4 odsek 4 okres Šurany, okres Štúrovo, k § 9 odsek 6 okres Banská Štiavnica.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Juriš a pripraví sa pán poslanec Straňák. Pán poslanec Hanker sa medzitým hlási s faktickou poznámkou.

  • Pán predseda, chcel by som prihlášku do rozpravy zobrať späť, nechcem v rozprave vystúpiť.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia,

    vládny návrh zákona o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky, tlač 368, ktorý práve prerokúvame, niektorí navrhli vypustiť z programu tejto schôdze a myslím, že to bolo opodstatnené. Podľa posledného prieskumu verejnej mienky uverejneného v posledných dňoch v našich novinách najväčšia časť občanov súhlasí so zachovaním súčasného stavu správneho usporiadania Slovenskej republiky. Napriek tomu sme zaradili tento bod do rokovania, takže našou povinnosťou je prerokovať tento návrh, a to tak, aby vyhovoval čo najväčšiemu počtu občanov, a nie menším skupinám či jednotlivcom.

    Jedným z dôvodov predkladateľa tohto návrhu zákona je priblížiť správu občanovi. Táto myšlienka je správna a je pochopiteľná, ale namiesto doteraz 121 obvodných úradov všeobecnej štátnej správy, životného prostredia, úradov práce ostáva len 74 prvostupňových, to znamená, že sa vzdiali od občanov. Na druhej strane je fakt, že sa vytvárajú nové úrady v 74 sídlach, oproti doterajším 38 sídlam, čiže tu je to zlepšené. Ide najmä o súdy, prokuratúru, Policajný zbor i niektoré ďalšie. Problematická zostáva v mnohých navrhovaných sídlach okresu dochádzka na úrady štátnej správy, niekde sú to vzdialenosti okolo 50 až 60 km, z čoho vznikajú určité súboje miest a obcí o určenie sídel okresov. Preto navrhujem malú úpravu textu v § 9 ods. 9, ktorý by jednoznačne upravil možnosť vytvárania detašovaných pracovísk podľa potreby občanov v rozsiahlejších okresoch, prípadne aby niektoré úrady štátnej správy mohli byť v inom meste na území toho okresu, čo by značne zlepšilo "revnivosť" medzi jednotlivými mestami v navrhovaných okresoch.

    Z množstva petícií, podnetov od občanov, primátorov miest a starostov obcí cítiť zdravú ctižiadostivosť, aby sa obnovilo určité sídlo ako okres. Je tam súperenie mnohých miest, ktoré je už dlhodobé, a máme za sebou veľký lobbing na všetkých úrovniach štátneho aparátu, prípadne aj Národnej rady.

    Vo svojom vystúpení chcem uviesť len niekoľko prípadov, kde to trochu poznám, niekde viac, niekde menej, a niektoré návrhy považujem za veľmi opodstatnené. Vo všetkých doterajších návrhoch na územnosprávne členenie figurovali v zozname okresov ešte i z januára 1996 a boli navrhnuté za okresy Bratislava okolie a za sídla okresov Dubnica nad Váhom a Nová Baňa. Z doteraz pre mňa neznámych príčin, a myslím si, dosť neodôvodnene, v predloženom návrhu je okres Bratislava okolie vynechaný, namiesto Dubnice nad Váhom sa objavila Ilava a namiesto Novej Bane Žarnovica.

    Dané kritériá priblíženia štátnej správy k občanom sa v tomto bode absolútne nespĺňajú, pretože väčšina občanov v daných okresoch musí prekonávať väčšie vzdialenosti a s tým súvisí aj väčšia strata času, aj financií. Napríklad občania obcí Borinka, Mariánka, Zohor, Lozorno, Jabloňové a mesta Stupavy budú musieť cestovať do úradov do Malaciek, i keď drvivá väčšina občanov pracuje v Bratislave. Pochopiteľne, určite by privítali, aby sídlo okresu Bratislava okolie bolo v Bratislave.

    Z južnej strany - Hamuliakovo, Kalinkovo, Dunajská Lužná, Miloslavovo, Rovinka - občania budú musieť cestovať cez Bratislavu do okresného sídla Senec, čo zase nie je príliš logické. A zase tu skoro všetci občania pracujú v Bratislave, čiže zároveň si môžu vybaviť svoje úradné povinnosti buď po práci, alebo keď pracujú na smeny, doobeda, alebo poobede. Ale aj ďalšie obce z tohto okolia Most na Ostrove, Malinovo, Tomášov, Vlky, Zálesie, Ivanka pri Dunaji aj Bernolákovo majú lepšie dopravné spojenia do Bratislavy. A keď k tomu všetkému prirátame všetkých práceschopných obyvateľov z týchto obcí, jednoznačne je vždy výhodnejšie vytvoriť okres Bratislava okolie, kde sú aj budovy, všetky úrady, nemocnice, všetko, čo s tým súvisí.

    Myslím, že okres Bratislava okolie má svoje opodstatnenie a ešte k tomu nikomu neberie okresné sídlo, pretože Malacky zostávajú okresom a majú 45 000 obyvateľov, Pezinok 53 000 tisíc obyvateľov, Senec 33 000 tisíc obyvateľov. Myslím, že takéto okresy by niekde na východnom a strednom Slovensku brali - s takým počtom obyvateľov. Čiže zásada, aby okres mal nad 30 000 obyvateľov, aby bola štátna správa opodstatnená, je reálne dodržaná, a preto si myslím, že by sme mali vyjsť v ústrety občanom, aby sme šetrili ich čas a financie.

    Ďalším možným zlepšením návrhu tohto zákona je určenie sídla okresu Dubnica nad Váhom. Dubnica nad Váhom je počtom obyvateľstva 26 900 na Slovensku 28. mestom v poradí. A samotné mesto Ilava s pričlenenými Klobušicami má 5 400 obyvateľov. Keď prirátame k Dubnici nad Váhom ešte aj Novú Dubnicu, ktorá má zhruba 13 000 obyvateľov, a občanov blízkych obcí Borčice, Bolešov, Kameničany, Slávnica a Sedmerovce, ktoré budú mať po dobudovaní diaľnice a nadjazdu ponad diaľnicu bližšie do Dubnice ako do Ilavy, ide o 43 000 ľudí, ktorí majú bližšie do Dubnice nad Váhom ako do Ilavy. Obvod Ilavy má zhruba okolo 18 000 obyvateľov a aj tak väčšina obyvateľov robí v Dubnici nad Váhom, kde končia dopravné linky a je to výhodnejšie pre nich zo všetkých strán. Osobne som si prezrel úrady v Dubnici nad Váhom. Majú dostatok priestorov na vybudovanie ostatnej série, ktorá patrí do nových okresov, ako je prokuratúra, súdy a ostatné.

    Ďalším takým problémom, ktorý vidím v návrhu tohto zákona ako určitú nespravodlivosť, je to, že až do konca februára stále figurovala ako sídlo okresu Nová Baňa, naraz sa to zmenilo na Žarnovicu. Keď si pozriete mapku tohto okresu Nová Baňa, teda navrhovaného okresu Žarnovica, zistíte, že Nová Baňa je tak v strede toho navrhovaného okresu. Zo všetkých obcí je primerané dopravné spojenie. Žarnovica je extrémne na jednom okraji toho okresu a vyhovovalo by to možno pre dve alebo tri obce, že by bolo sídlo okresu Žarnovica. Jednoznačne, keď posúdime a kto pozná Žarnovicu a Novú Baňu, Nová Baňa je viac mestom ako Žarnovica. Je tam aj väčší počet obyvateľstva, ktorí inklinujú k mestu Nová Baňa. Je tam jednak väčší ekonomický potenciál, cestovné vzdialenosti sú výhodnejšie ako do Žarnovice a je to výhodnejšie pre dve tretiny budúceho okresu. Čiže len jedna tretina by to mala výhodnejšie do Žarnovice. Jednoznačne si myslím, že tiež by sme to mali upraviť a prestať v tomto smere nejaké politikárčenie.

    Vážené kolegyne, kolegovia, nejde mi o nejaké osobné záujmy. Nepochádzam z Dubnice ani z Ilavy, ani z Novej Bane, ja som úplne odinakiaľ. Čiže nie sú to nejaké osobné záujmy. Ani z rodiny nemám nikoho tam, ani tam. Fakt je, že som býval pri Bratislave, Bratislava okolie, ale už tu nebývam 20 rokov, čiže ani tento aspekt neberte do úvahy. Len s tým, že veľmi dobre poznám to okolie a tých ľudí, ktorí akoby boli postihnutí. Myslím, že všetci sme sľubovali, že budeme zastupovať názory občanov. Skúsme sa povzniesť nad iné myslenie a jednoznačne zastúpiť práva občanov. Preto myslím, že moje pozmeňovacie návrhy a doplňovací návrh prijmete.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalej má vystúpiť v rozprave pán poslanec Straňák. Nie je tu, takže stratil poradie. Vystúpi teraz pán poslanec Šimko a pripraví sa pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vaše koaličné blahorodie,

    tak to tu máme. Rozhodli ste sa nanovo rozčleniť náš štát. Máte na to moc, parlamentná matematika je neúprosná, môžete si tu schváliť, čo sa vám zažiada. Môžete si dovoliť luxus zhodiť zo stola prácu tímov odborníkov usilujúcich sa už 5 rokov tichou a mravčou prácou hľadať tie najprirodzenejšie a pre ľudí tam žijúcich najprijateľnejšie územné a správne celky. Načo by vám to bolo. Vaše členenie štátu sa zrodilo pod inou politickou hviezdou.

    Všetko muselo ustúpiť nabok. Odborné, historické, ekonomické a sociologické kritériá utvárania prirodzených územných jednotiek, potreba citlivého načúvania toho, čo chcú ľudia, ktorí v nich budú žiť, to všetko sa stalo druhoradým. Bolo treba riešiť iný, koaličný problém, ktorý vyplynul z podpísania slovensko-maďarskej zmluvy. Tak ako vtedy pán predseda vlády postavil svojich koaličných partnerov pred hotovú vec - tu je zmluva, aká je, taká je, treba ju ratifikovať, inak to bude blamáž. Preto ste teraz ako výsledok vášho vnútorného kompromisu postavili pred hotovú vec rozčlenenie celého Slovenska. A tiež sa tu hovorí - treba to rozseknúť, rozhodnúť, pretože rivalita medzi mestami bude vždy. Čím skôr to schválime, tým bude lepšie. Omyl. Dámy a páni, nebude.

    Rozhádali ste Slovensko, aby ste si pofúkali svoju vlastnú koaličnú boľačku a zachránili svoje privatizačné putá. Samozrejme, že vás nezaujímal názor iných politických subjektov, ani odborníkov, ba veľkopansky mávate rukou i nad zúfalým úsilím stoviek delegácií primátorov, starostov, poslancov mestských a obecných zastupiteľstiev, ktorí po tieto dni chodia zachrániť, čo sa dá.

    Územnosprávne členenie štátu, to predsa nie je len rozparcelovanie krajiny a milostivé rozhodnutie, ktoré mestá budú mať tú česť stať sa sídlami územných obvodov. Mimochodom, ani tieto obvody, t. j. kraje a okresy, navrhovaný zákon nedokázal presne vymedziť. Ponecháva to na svojvôľu vlády. Nechcem vás tu unavovať tým, čo sa všetko navrhuje v súbore zásad siedmich zákonov o územnosprávnom členení a organizácii verejnej správy, ktoré v závere februára predložila skupina poslancov predsedovi Národnej rady. Ich návrh spracovala odborná komisia, ktorá bola zriadená na prelome rokov 1990 a 1991 vládou a Predsedníctvom Slovenskej národnej rady a neskôr sa jej ujala Únia miest. Nalistujte si však v knižnici Národnej rady aspoň to, čo všetko sa riešilo pri územnosprávnom členení vo všetkých predchádzajúcich právnych úpravách. Upozorňuje na to i Združenie miest a obcí Slovenska a je to logická požiadavka zdravého rozumu.

    Územné celky majú význam preto, aby sa v nich mohla optimálne uskutočňovať ich správa. Nie je to vec prestíže toho-ktorého mesta, ich sídla. Preto je pri normálnom postupe nutné najskôr určiť, čo bude v kompetencii obcí, čo okresov a čo krajov, čo bude rozhodovať štátna správa na okrese a čo na kraji, čo bude v pôsobnosti samosprávy obcí a čo v pôsobnosti samosprávy vyššieho stupňa. A vôbec - vymedziť túto samosprávu vyššieho stupňa. Toto bolo treba mať pripravené najskôr. Až po tomto sa dajú určiť optimálne územné jednotky tak, aby mohli čo najlepšie zodpovedať tejto úlohe. Viem oceniť schopnosť zažartovať si pri práci. Treba však občanov upozorniť, že tento vládny humor je čierny a na účet ľudí, ktorí tu žijú.

    Vážim si prácu legislatívnych odborníkov, ktorí tento návrh spracovali. Robili, čo mohli. Politické zadanie, ktoré dostali, však bolo neúprosné. Ani najlepší orchester nemôže zahrať peknú muziku, ak dostane zlé noty. Ale je tu ešte ďalší, oveľa širší rozmer. Niccolo Machiavelli, otec všetkých pragmatických vládcov radí tomu, kto si na nepriateľskom území chce upevniť svoju moc, aby všetko zreorganizoval. Skrátka, nenechať kameň na kameni, aby občania museli za všetko vďačiť novej vláde. Páni, vy sa tu správate ako v nepriateľskej krajine. Vlastne sa ani nemožno čudovať, že o chvíľu budete navrhovať novelu Trestného zákona. Veď vy vidíte v tomto krásnom spoločenstve ľudí samých nepriateľov. A podľa toho i konáte.

    Vážené dámy, vážení páni, vládny návrh zákona o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky je nezodpovedným, nekomplexným a voči ľuďom v našej krajine arogantným nepodarkom. Klub poslancov Kresťanskodemokratického hnutia ho odmieta ako celok a považuje pri takomto zákone za nemožné urobiť čiastkovými zmenami z politicky účelového riešenia čosi systémové a racionálne. Bez nás ste pripravili občanom na Slovensku vriacu a nestráviteľnú kašu. Zjedzte si ju teraz sami, bez nás.

    Ďakujem.

  • Ďalej by mal v rozprave vystúpiť pán poslanec Ftáčnik. Nech sa páči, pán poslanec. Pripraví sa pán poslanec Javorský.

  • Vážený pán minister, vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne a kolegovia,

    vo svojom vystúpení k návrhu zákona o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky sa sústredím na problematiku Bratislavy a navrhnem určité alternatívy možného usporiadania Bratislavy, resp. jej začlenenie do územného usporiadania Slovenska.

    Začal by som myšlienkou, že keď sa vyjadrovali jednotlivé politické strany k územnému a správnemu usporiadaniu Slovenskej republiky, spomínali sa varianty 3 1, 7 1, 16 atď. a potom sa zo 7 1 stalo 8. Chcem povedať, že hoci v matematike platí, že 7 1 je 8, v územnom usporiadaní to nemusí byť pravda a chcem teda vysvetliť, čo mám na mysli, ak budem hovoriť o tom, že by sme mohli uvažovať o variante 7 1, resp. v jednom návrhu, ktorý predložím, alebo v jednej alternatíve to bude 8 1. To, aspoň pre mňa, malo zvýrazniť fakt, že v Ústave Slovenskej republiky je zakotvené postavenie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a že toto postavenie jednoducho nemožno ignorovať a Bratislave treba dať taký priestor na jej rozvoj, na jej rozvoj ako hlavného mesta Slovenskej republiky, ktoré zodpovedá tomuto ústavnému postaveniu a funkcii, ktoré mesto ako hlavné mesto má v Slovenskej republike plniť.

    Preto si myslím, že by Bratislava mala mať postavenie kraja, teda mala by byť samostatným územným celkom, ktorý by mal postavenie kraja, a otázkou je, ako usporiadať to, čo je okolo Bratislavy, ten širší región, ktorý vytvára ekonomické zázemie, pracovné zázemie pre Bratislavu, teda tvorí a mohli by sme to nazvať terminológiou, ktorú nájdeme aj v iných štátoch, taký metropolitný región Bratislavy. Bratislava je špecifická v tom, že z dvoch strán ju obopínajú hranice, čiže jej rozvoj na určité smery je limitovaný a ten región sa teda rozprestiera smerom do bývalého Západoslovenského kraja.

    Môj pohľad na vec je taký, že si myslím, že by sme mali vyčleniť Bratislavu a ustanoviť ju ako osobitný územný celok na úrovni kraja, a predložím niekoľko alternatív, ktoré súvisia s tým, ako usporiadať práve to zázemie, ten metropolitný región, ktorý s Bratislavou nepochybne súvisí.

    V prvej alternatíve ten návrh smeruje k tomu, čo by sa dalo nazvať ako 8 1. Že by sme vytvorili síce Bratislavský kraj, ale ten kraj by vlastne tvorilo iba to zázemie. Že by Bratislava bola tým 1, teda samostatným územným celkom s postavením kraja a Bratislavský kraj by tvorili okresy Malacky, Pezinok a Senec, tak ako je to vo vládnom návrhu, prípadne rozšírené o návrhy, ktoré prednášal poslanec Juriš a zrejme i ďalší poslanci na vytvorenie okresu Bratislava okolie. Teda toto zázemie by tvorilo Bratislavský kraj a sídlom tohto kraja, teda myslím sídlom druhostupňových orgánov, ktoré budú v rámci toho vytvorené, by celkom prirodzene mohla byť Bratislava tak, ako to predpokladá príslušný paragraf vládneho návrhu zákona, že sídlo kraja je tam, kde to vyjadruje názov toho kraja.

    Konkrétny pozmeňovací návrh k tomu by znel takto, teda dovolím si predniesť tri alternatívy, potom ich odovzdám pánu spravodajcovi a hlasovať by sme mali o nich ako o návrhu smerujúcom k usporiadaniu Bratislavy, problému Bratislavy, ale sú tu navrhnuté tri alternatívy. Dovolím si teda prečítať alternatívu 1.

    Prvý bod - do § 7 by sme doplnili nový odsek 3 tohto znenia: "Odsek 3 Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava je osobitným územným celkom na úrovni kraja."

    Bod druhý - § 9 ods. 1 znie: "Odsek 1 V hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave sa zriaďujú tieto okresy:" - a sú vymenované a), b), c), d), e), teda Bratislava 1 až Bratislava 5, tak ako to predpokladá vládny návrh.

    Tretí bod tohto návrhu. § 9 ods. 2 znie: "Odsek 2 V Bratislavskom kraji sa zriaďujú tieto okresy: okres Malacky, okres Pezinok, okres Senec", zasa tak, ako to predpokladá vládny návrh.

    Bod štvrtý tohto návrhu hovorí: "V § 9 sa odseky 2 až 10 označujú ako odseky 3 až 11." Teda museli by sa prečíslovať, pretože tam došlo k dvom členeniam.

    V tomto návrhu sa teda neruší zriadenie Bratislavského kraja, ale bol by to menší kraj, ktorý by vytváral zázemie pre mesto.

    Druhá alternatíva, ktorú si dovolím predložiť, by bola taká, že by mesto opäť malo postavenie kraja a bolo by osobitným územným celkom, ale tie okresy, ktoré vytvárajú to zázemie, by sa pričlenili alebo stali súčasťou Trnavského kraja. Teda, aby sme nevytvárali jeden menší kraj, ktorý nemá parametre ostatných krajov, a dali možnosť zvážiť aj túto alternatívu. Tá alternatíva znie takto:

    Alternatíva 2 - prvý bod je totožný: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava je osobitným územným celkom na úrovni kraja. Nasleduje druhý bod: V § 8 sa vypúšťa písm. a), to znamená zriadenie Bratislavského kraja, ostatné písmená sa preznačia. Bod tretí by znel rovnako, týka sa § 9 ods. 1, to znamená zriadenia piatich okresov v Bratislave. Mám to tu formálne napísané. A bod štvrtý by bol: V § 9 ods. 2 sa dopĺňajú písm. h) až j) tohto znenia: "okres Malacky, okres Pezinok, okres Senec", to znamená, do Trnavského kraja sa pridávajú tri okresy. Toto je druhá možnosť, ako usporiadať postavenie Bratislavy s tým, že takto je usporiadaná napríklad Viedeň, ktorá ako mesto tvorí osobitný spolkový štát, a zázemie, ktoré okolo seba Viedeň má, už patrí do Dolného Rakúska a ostatných častí, to znamená, hľadá si svoje väzby z hľadiska samosprávnych či štátnych orgánov cez linky vlastne dvoch spolkových štátov, v našom prípade krajov.

    Tretia alternatíva, ktorá vlastne vychádza z vládneho návrhu je, že by sme neprijali ani prvú, ani druhú alternatívu, ale priklonili sa k tomu, že má existovať Bratislavský kraj, to znamená, má v ňom byť začlenených 5 okresov Bratislavy, majú byť v ňom začlenené 3 okresy, ktoré som vymenoval - Malacky, Pezinok a Senec, a toto spoločne má vytvárať jeden územný celok, to znamená jedno územie, pretože to spolu súvisí z hľadiska vytvárania väzieb zabezpečovania rozvoja mesta a podobne.

    Tu narazíme na jeden problém, ktorý ma viedol aj k tomu, že som predložil ďalšie dve alternatívy, a prosím, aby sme ho citlivo zvážili. Ten problém dnes nemáme na stole, pretože súvisí s postupnosťou prerokúvania vecí, že najprv rozhodujeme o územnom a správnom členení a až potom budeme rozhodovať o ďalších otázkach, o kompetenciách, o usporiadaní vyšších samosprávnych celkov, resp. vyšších samosprávnych orgánov a o veciach, ktoré dnes nepoznáme. Ale chcem tú myšlienku povedať tak, že ak by sme prijali vládnu predlohu a držali sa striktne § 2 ods. 2, ktorý hovorí, že vyšší územný celok je totožný s územím kraja, tak by sme vlastne prejudikovali, že vyšší samosprávny orgán, ktorý vytvoríme v Bratislavskom kraji, bude vlastne nadradený nad samosprávne orgány mesta Bratislavy.

    To znamená, usporiadanie, povedzme, v Bratislave by bolo také, že by sme mali mestské časti, ktoré majú svoje samosprávne orgány, už koľko ich bude, o tom môžeme diskutovať v novom zákone o Bratislave, ktorý sa predpokladá, že bude pripravený, potom by bolo mestské zastupiteľstvo ako samosprávny orgán a potom by bolo ešte krajské zastupiteľstvo. Dovoľte mi to teraz takto pracovne nazvať, pretože ten názov zatiaľ nemáme. Tieto tri orgány by tvorili vlastne trojstupňovú pyramídu, ktorá by mala ovplyvniť rozvoj mesta, resp. toho zázemia, ako som o ňom hovoril.

    Myslím si, že takáto predstava by nebola dobrá, že by sme mali vlastne tri stupne samosprávnych orgánov nad sebou a že by sme rozhodne mali smerovať k tomu, aby usporiadanie Bratislavy, resp. možnosť hovoriť do rozvoja Bratislavy malo v prvom rade mestské zastupiteľstvo a malo k dispozícii tie kompetencie, ktoré predpokladá štátna správa, teda ministerstvo vnútra, vláda Slovenskej republiky, že sa presunú na samosprávne orgány, aby ich mohlo využiť na rozvoj mesta. Čiže myslím si, že aj keby sa rozhodlo, že bude Bratislavský kraj, tak ako to predpokladá vládny návrh, mali by sme vytvoriť podmienky na to, aby v rámci tohto kraja mohli byť dva samosprávne celky: mesto Bratislava, kde mestské zastupiteľstvo by malo postavenie aj toho vyššieho samosprávneho orgánu, a potom to zázemie by malo druhý samosprávny orgán a tieto samosprávne orgány by v spolupráci riešili problémy rozvoja regiónu, pričom štátny orgán by bol iba jeden. Teda takto to predpokladá vládny návrh.

    Nato, aby sa toto mohlo stať, si myslím, že je potrebné zmeniť v § 2 ods. 2 prvý riadok, a dovolím si teda predložiť ako tretiu alternatívu, teda zachovanie Bratislavského kraja v takej podobe, ako to predpokladá vládny návrh, ale vytvorenie predpokladov na voľnejšie usporiadanie vyšších samosprávnych orgánov.

    Navrhujem teda, aby sme v § 2 ods. 2 prvý riadok nahradili slovami "vyšší územný celok nesmie presahovať územný obvod", pokračuje sa slovami "kraja". Teda neprejudikujeme, že ich nutne musí byť viac, ale vyšší územný celok nesmie byť viac ako kraj. Že ich prípadne môže byť viac v tom územnom celku, to z tejto mojej dikcie vyplýva, z vládnej dikcie to vychádza aspoň pre mňa tak, že tie celky musia byť totožné, teda vyšší územný celok a územie kraja musia byť rovnaké. Ja predpokladám, že by nemuseli byť rovnaké, ale nesmú presahovať územie kraja, tak ako ho navrhuje vláda. K tomu smeruje môj návrh v tretej alternatíve.

    Pre ktorú alternatívu sa rozhodneme? Vážené kolegyne a kolegovia, mali by sme zvážiť aj argumenty, ktoré predkladajú starostovia mestských častí, ktorí sa bez ohľadu na politickú príslušnosť podpísali pod návrh, resp. žiadosť, aby postavenie mesta bolo zvýraznené tým, že dostane postavenie kraja, a že mestská samospráva bude mať nástroje na to, aby mesto plnilo funkcie, ktoré predpokladá ústava. Chcem povedať, že v histórii Bratislavy sa v roku 1960, keď sa vytvorili kraje, dostala Bratislava do takého postavenia, že bola jedným z okresov v rámci Západoslovenského kraja, čo nebolo postavenie, ktoré jej zodpovedá. K tomu by smerovalo to, keby sme sa rozhodli v prospech vládneho návrhu, že by sme vlastne Bratislavu začlenili, aj keď rozčlenenú na určité okresy, ale ako súčasť čohosi väčšieho, Bratislava by, podľa mňa, nemala dostatok možností plniť tie funkcie, ktoré predpokladáme a očakávame od hlavného mesta a predpokladá a očakáva ich aj ústava.

    Čiže myslím si, že by sme sa nemali vrátiť do tohto historického obdobia, a naopak, nadviazať na tradíciu, že v roku 1968, keď sa začalo uvažovať o federatívnom usporiadaní, o posilnení priestoru na rozvoj slovenských orgánov, na usporiadanie oboch republík, Bratislava dostala samostatné postavenie, teda bolo to tri plus jedna, ktoré poznáme a ktoré aj dnes niektoré politické subjekty preferujú. Teda to plus jedna znamenalo, že Bratislava má samostatné postavenie, bol to samostatný územný celok, ktorý predsa len má osobité postavenie vyplývajúce z jeho funkcie hlavného mesta.

    Toľko argumenty. Mohol by som uvádzať aj ďalšie, ale nechcem zdržiavať vašu pozornosť. Myslím si, že alternatívy, ktoré som predložil, možno vyhodnotiť z rôznych stránok, nakoľko vedú k naplneniu tých funkcií, ktoré očakávame. Bude sa nám to robiť ťažko, kolegyne a kolegovia, pretože dnes nepoznáme nadväzné kroky na zákon, ktorý prerokúvame, teda na to, aké kompetencie, aké celky, resp. aké orgány, s akými právomocami v neskoršom období vytvoríme.

    Toľko teda k časti, ktorá sa týka Bratislavy. Dovolím si ešte predniesť jeden návrh, ktorý by súvisel s tým, že keď sa prikloníme k jednej z tých alternatív jedna alebo dva, aby sme zvážili aj otázku vytvorenia okresu Bratislava okolie, o ktorom podrobnejšie hovoril kolega poslanec Juriš, ale aby sme, ak sa rozhodneme pre takýto okres, začlenili ho do toho postavenia, ktoré budú mať okresy Malacky, Pezinok a Senec, teda nevyčleňovali ho nejakým iným spôsobom. Takže aby sme zvažovali, a tento návrh podávam, aby sme do každej alternatívy zvážili aj vytvorenie okresu Bratislava okolie. Tie dôvody boli uvedené a nechcem ich opakovať.

    V súvislosti s tým, čo som hovoril, si dovolím položiť ešte dve otázky pánu ministrovi ako predkladateľovi vládneho návrhu zákona. Prvá otázka súvisí s tým, že nepoznáme nadväzné kroky, a podľa všetkých informácií, ktoré sú dostupné, vláda nejaké nadväzné kroky plánuje a pozná. Chcem sa teda opýtať, kedy sa poslanci dozvedia, myslím si, že by to mohlo byť aj v dnešný deň, je to otázka technická, ak taký vládny materiál existuje, pretože bol prerokovaný v utorok vo vláde, ďalší postup reformy verejnej správy, teda aké sú ďalšie kroky od horizontálnej integrácie cez vytvorenie územných celkov, vytvorenie právomocí samosprávnych orgánov, vytvorenie zákona o voľbách do vyšších samosprávnych orgánov atď. Tieto kroky by sme mali poznať, aby sme si vedeli urobiť obraz o tom, čo a kedy nás čaká. Chcem sa opýtať, kedy sa poslanci dozvedia o týchto ďalších krokoch, ktoré sú zatiaľ len vo veľmi všeobecnej rovine uvádzané vo vystúpeniach vládnych predstaviteľov.

    Moja druhá otázka smeruje k myšlienkam, ktoré tu nepochybne zazneli, a to k tomu, že limitovanie počtu okresov na počet 74 z pôvodne uvažovaných 81, 90, čo vyvolalo veľké očakávania, ktoré sa prejavujú aj v našej rozprave, nejakým spôsobom súvisí s novým volebným zákonom alebo s prípravou na iný systém volieb v Slovenskej republike. Na priamu otázku, ktorú som položil štátnemu tajomníkovi, keď sme v utorok na spoločnom zasadnutí výborov uvádzali tento zákon pred rokovaním výborov, pán štátny tajomník priamo neodpovedal, či to súvisí, alebo nesúvisí, ale odpovedal mi takou vetou, že ak sa aj bude meniť volebný systém, tak, podľa neho, volebné obvody v novom systéme, povedzme väčšinovom alebo kombinovanom, nebudú totožné s územím navrhovaných okresov, a to preto, že by sme ťažko porovnávali okres, ktorý má 30 tisíc obyvateľov, a teda relatívne málo voličov, povedzme, s okresom Košice, ktorý je vo vládnom návrhu prezentovaný ako jeden okres. To znamená, že štátny tajomník povedal, že navrhované volebné obvody, keď aj budú, nebudú totožné s územím navrhovaných okresov.

    Chcem sa spýtať pána ministra, či s touto myšlienkou svojho štátneho tajomníka súhlasí, teda, či tá predstava je naozaj taká, že to bude rovnomerne usporiadané vzhľadom na počet voličov, aby tu nevznikol dojem, že zákon, ktorý prerokúvame, má naozaj tento politický účel a že sa v ňom rieši geometria budúcich volebných obvodov.

    Vážené dámy a páni, ďakujem za vašu pozornosť. Prosím, aby ste pozorne posúdili návrhy, ktoré odovzdám spoločnému spravodajcovi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec. Ako ďalší bol do rozpravy ohlásený pán poslanec Javorský a pripraví sa pán poslanec Ferkó.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    vláda Slovenskej republiky predkladá tento návrh zákona v atmosfére umelo rozvírených vášní u tých, ktorých sa reforma územného a správneho usporiadania bezprostredne dotýka a po tom ako vláda oznámila, že stanovuje presné kritériá na veľkosť území, krajov i okresov, a vzápätí jej členovia alebo aj stranícki funkcionári pri stretnutiach s občanmi ich menili, porušovali a naznačovali, že budú možné aj výnimky. Výber okresných miest sa robil aj tak, že niektorí funkcionári, ako to bolo v prípade Stropkova, Krompách alebo Poltára, si tým chceli postaviť akési pomníky slávy. Okresní funkcionári strán vládnucej koalície a prednostovia okresných a obvodných úradov vo väčšine prípadov nekompetentne kreslili nové a nové hranice okresov, začleňovali obce do jednotlivých okresov nie podľa vôle ich obyvateľov, ale podľa vlastných predstáv.

    To všetko robili aj napriek tomu, že mali byť pre nich, myslím, zaväzujúce slová pána predsedu vlády, ktorý pred rokom na piatom republikovom sneme HZDS v Bratislave sľúbil občanom, citujem: "že budú sa robiť zmeny v štátnej správe, každá obec, každý obvod si bude musieť ustáliť, ako chce byť veľký a ako má vyzerať územné členenie". Toľko pán Mečiar pred rokom, ale dnes to už neplatí. Treba uznať, že predstava pána Mečiara o tom, ako sa bude pripravovať prijatie tohto zákona za priamej účasti obyvateľov Slovenska, mala výsostne demokratické prvky. Ale práve vylúčenie občanov z účasti na tomto procese ukazuje, ako ďaleko sa vláda dostala v chápaní demokracie za obdobie ani nie jedného roka.

    Mali by sme si položiť otázku, či je táto reforma v súlade so záujmami a potrebami občanov, keď nebol vytvorený priestor, aby sa k návrhu zákona mohli s dostatočným predstihom vyjadriť sami občania alebo cez svojich volených zástupcov v obciach, mestách i v parlamente. Predpokladám, že chápete, vážení poslanci, o čom hovorím, že ste využili tých niekoľko dní, ktoré nám vláda poskytla na preštudovanie tohto návrhu zákona a overenie si reakcií občanov na tento návrh. Moje skúsenosti z viacerých okresov, najmä východného Slovenska, sú zarmucujúce. Občania v mnohých mestách i obciach sú rozoštvaní a nespokojní s tým, ako sa znova o ich osude rozhoduje. Je pozoruhodné, že kriticky sa k tomu vyjadrovali najmä členovia a funkcionári strán vládnej koalície a som prekvapený, že ani to nepostačuje vláde, aby prehodnotila svoje zámery.

    Akási zaslepenosť vedie vládu k tomu, že si pripisuje výlučnú zásluhu na vypracovaní tohto návrhu zákona. V dôvodovej správe sa hovorí, že tento návrh sa vypracoval na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky z októbra 1995. Zamlčuje sa to, že na programe územnosprávneho usporiadania Slovenska sa začalo pracovať po rozhodnutí Predsedníctva Slovenskej národnej rady v novembri 1990 a po rozhodnutí vlády a vymenovaní komisie odborníkov na riešenie tohto problému v marci a apríli 1991. Od tých čias sa na tomto projekte pracovalo. Jednotliví ministri vnútra a predsedovia vlád priebežne informovali Slovenskú národnú radu o stave prác a treba pripomenúť, že tak to urobil aj pán Mečiar ako predseda minulých vlád. Teda prečo sa falšuje história prípravy tohto zákona, prečo sa nepriznáva účasť a znehodnocuje sa úsilie desiatok odborníkov, ktorí sa na týchto prácach podieľali? Nanucuje sa nám predstava, že jediné HZDS malo tento zámer v programovom vyhlásení vlády a jemu máme byť za to povďační.

    Žiaľ, úroveň prípravy tohto zákona hlavne v tej záverečnej fáze naznačuje, že predkladatelia nemajú byť na čo hrdí a občania im nemôžu a nemajú byť za čo povďační. Pracovníci ministerstva vnútra mali v tomto prípade ťažkú úlohu. Museli pripraviť zákon, ktorý mal byť postavený na reálnej potrebe i možnostiach výkonu štátnej správy, ale jednotlivé ministerstvá im nepredložili k tomu potrebné a hodnoverné podklady. Preto je prinajmenšom problematické uveriť tomu, že optimálne je rozdelenie Slovenska na 8 krajov a 74 okresov, že náklady na zriadenie dvoch stupňov štátnej správy si budú vyžadovať len 4 mld, ako to hovoril aj pán minister pri predkladaní tohto návrhu, aj napriek tomu, že už sa pripúšťa, že nás to bude stáť 12, a možno aj 26 mld Sk.

    Nikto z vlády dnes nevie, či v novej štruktúre štátnej správy bude potrebných tých 71 500 úradníkov, resp. pracovníkov štátnej správy, ktorí v súčasnosti sú v štátnej správe, a či sa ich stav zmenší alebo zväčší, či budú potrebovať viac pracovných priestorov, alebo naopak tie, ktoré sa im teraz pripravia, budú v roku 1998 už nadbytočné a nepotrebné. Totiž pán predseda vlády povedal, že v roku 1998 značná časť kompetencií štátnej správy sa prevedie na samosprávy. Podľa predpokladov zabezpečenie budovy pre jeden úrad stojí 7,5 až 30 mil. Sk. A vybavenie pracoviska pre jedného pracovníka štátnej správy 100 až 150 tisíc Sk.

    Pýtam sa teda: Máme my poslanci, ktorí máme o tomto návrhu zákona rozhodnúť, reálnu predstavu o finančných nárokoch na uvedenie tejto štátnej správy do života? Poskytol nám predkladateľ v návrhu tohto zákona informáciu o stave pripravenosti jednotlivých okresných a krajských miest zabezpečiť činnosť týchto úradov? Vieme, koľko potrebujú jednotlivé mestá na investície, koľko na nájom takýchto budov? Vieme, koľko bude štát potrebovať napríklad aj na vyplatenie odstupného pre tých pracovníkov, s ktorými po dni účinnosti tohto zákona už nebude obnovená pracovná zmluva len preto, že nespĺňajú najmä stranícke podmienky na výkon v štátnej správe? Treba jednoznačne povedať, že nevieme nič. Údaje v dôvodovej správe o financiách nie sú ničím podložené. A teda nikto nevie ani len odhadnúť, aký to bude mať účinok na štátny rozpočet.

    Mám dojem, že moji predrečníci už povedali takmer všetko, čím chceli podporiť tento návrh zákona, zlepšiť jeho podobu, ale tiež aj pri jeho kritickom posudzovaní, ale dovoľte mi, aby som sa dotkol ešte jedného aspektu. Aj pán minister pri predkladaní zákona zdôraznil, že jedným z kritérií pri tvorbe tejto územnej štruktúry bol záujem nenarušiť kultúrnohistorické väzby. Žiaľ, musím konštatovať, že hlavne na tie vláda vôbec neprihliadala. Keby vláda rešpektovala tieto hľadiská, nebola by takým arogantným spôsobom odmietla čo i len diskutovať o takom kultúrnohistorickom dedičstve, akým nesporne sú územné celky historických žúp.

    Aj v tomto prípade sa v úplnej nahote prejavila totálna neznalosť našich národných dejín. Aj v tomto prípade sa ukazuje, že táto vládna moc už zabudla, citujem: "na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie, o vlastnú štátnosť, lebo vedome sa vzdala cyrilometodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy, teda ideálov, ktoré sú zakotvené v Ústave Slovenskej republiky a ktoré takmer 1000 rokov prechovávali pamiatku na územné usporiadanie územia Veľkej Moravy". Takto necitlivo sa postupuje aj pri pretrhávaní kultúrnohistorických väzieb v jednotlivých historických regiónoch, ako je napríklad Spiš alebo Zemplín.

    Kladiem si otázku, aký zámer sleduje vláda týmto nepripraveným a unáhleným riešením reorganizácie štátnej správy. Je to naozaj úprimná snaha priblížiť výkon štátnej správy k občanovi, ako sa tu tvrdí, alebo je v tom iný skrytý zámer? Vystúpenie kolegu poslanca Pacolu včera spochybnilo výklad, že by vládnym návrhom išlo o riešenie záujmov občanov Slovenskej republiky. Pri obhajobe návrhu, aby bol zriadený nový okres Medzilaborce, povedal toto - citujem: "tým by sa priblížila štátna správa k obyvateľom tak, ako to hovorí programové vyhlásenie vlády". Máme teda tomu rozumieť tak, že vládny návrh, ktorý nepočítal s vytvorením okresu Medzilaborce a ďalších okresov, je v rozpore s programovým vyhlásením vlády?

    Všetko nasvedčuje tomu, že podstata dôvodu predloženia tohto návrhu zákona okrem podmienky na podpísanie slovenskomaďarskej zmluvy časťou koalície sleduje ešte iný, nie menej dôležitý cieľ, a to zabezpečenie mechanizmov na - citujem: "vybojovanie víťazstva v budúcich voľbách". Myslím, že to dosť nahlas už povedali dvaja vysokí funkcionári z HZDS. Teda vybudovanie okresných a krajských úradov štátnej správy a vyselektovanie vládnej koalícii oddaných ľudí v týchto úradoch je podľa predstáv súčasných politikov vládnucej koalície jedným z predpokladov víťazstva v budúcich voľbách.

    Chcem len znova poukázať na určité analógie v našej nedávnej histórii. Súdruh Gustáv Husák bol stratégom podobných kvalít ako niektorí dnešní politici a neraz postupoval rovnako ako niektorí súčasníci. Mesiac pred voľbami zrušil všetky demokraticky zvolené národné výbory a nahradil ich akčnými národnými výbormi, v ktorých boli len ľudia oddaní vtedajšej komunistickej strane, a to v nádeji, že oni mu na Slovensku vyhrajú voľby. Ale ako vieme, nevyhrali. Skúste sa z toho poučiť, vážení.

    Vážení kolegovia, nechcem navrhovať nijaké zmeny v týchto častiach zákona, ktoré po jeho prijatí len zmnožia nesmierne veľké množstvo problémov a životných konfliktov občanom našej republiky. Chcem len poukázať na jeden vecný a neujasnený protiústavný prvok v tomto návrhu. V prvom odseku § 2 sa v súlade s čl. 64 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky uvádza, že samosprávnymi celkami Slovenskej republiky sú obce a vyššie územné celky. Ale už v treťom odseku tohto istého paragrafu sa hovorí, že okrem týchto základných územných jednotiek (v návrhu zákona) sú ešte vojenské obvody, ktoré nie sú súčasťou obce ani vyššieho územného celku.

    Pre mňa je tu nezodpovedaná otázka, či sa môžu v Slovenskej republike vytvárať aj iné územné celky než tie, ktoré sú v ústave meritórne uvedené. Autori návrhu zákona sa pri tomto odvolajú na zákon číslo 169/1949 o vojenských obvodoch, ktorým sa vytvorili vojenské obvody, ale v ich duchu sa zabezpečuje aj terajšia správa vojenských obvodov. Len pripomínam, že vojenské obvody, podľa tohto zákona, dostali takéto výnimočné postavenie v čase prípravy tzv. revolučného boja proti svetovému imperializmu, ako to zdôrazňuje aj text rozhodnutia bývalého ÚV KSČ, a tieto základne mali slúžiť aj našim a spriateleným armádam ako základne na prípravu vojsk i realizáciu vtedajších vojensko-strategických záujmov. Na základe takéhoto výnimočného postavenia vojenských obvodov ich bez zábran okupovali aj sovietske vojská po auguste 1968.

    Som toho názoru, že súčasné vojenské obvody by mali byť z hľadiska územného členenia Slovenskej republiky začlenené do obcí tak, ako sú súčasťou obcí a miest vojenské letiská, strelnice, kasárne a iné zariadenia armády. Ich začlenenie určí vláda svojím rozhodnutím a správa obvodov aj naďalej bude zabezpečovaná ministerstvom obrany. Navrhujem preto, aby terajšie znenie v odseku 3 § 2 "vojenský obvod zriadený podľa osobitného zákona nie je súčasťou obce ani vyššieho územného celku" bol nahradený týmto znením: "Odsek 3 Vojenský obvod zriadený podľa osobitného zákona je súčasťou obce a vyššieho územného celku." Odvolávka pod čiarou bude znieť: "Zákon číslo 169/1949 Zb. o vojenských obvodoch, Ústava Slovenskej republiky, článok 64 až 71."

    Prosím o podporu tohto návrhu.

    Ďakujem vám.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ferkó a pripraví sa pán poslanec Szigeti.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia,

    na 13. schôdzi Národnej rady som interpeloval pána ministra vnútra Slovenskej republiky s požiadavkou o kladné stanovisko k vytvoreniu spoločného okresu Použia a Medzibodrožia so sídlom vo Veľkých Kapušanoch v juhovýchodnej časti okresu Trebišov. Požiadavka na vytvorenie spoločného okresu Použia a Medzibodrožia so sídlom vo Veľkých Kapušanoch bola založená na základe pôvodných vládnych návrhov územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky a na filozofii terajšieho územného členenia, t. j. priblíženia výkonu štátnej správy k občanom, kde mesto Veľké Kapušany by bolo centrom vyššieho správneho celku. Ťažko si predstaviť priblíženie výkonu štátnej správy v prípade občanov Použia a Medzibodrožia, keď pri navrhnutom územnosprávnom členení občania z okrajových obcí by mali cestovať do okresného sídla 50 až 80 km.

    V odpovedi na moju interpeláciu pán minister Hudek uvádza aktivity Združenia miest a obcí Medzibodrožia, obvodného úradu Kráľovský Chlmec a obecných zastupiteľstiev 34 obcí, ktoré žiadajú vytvoriť prvostupňový orgán štátnej správy so sídlom v Kráľovskom Chlmci a súhlasia s vytvorením spojenej územnej jednotky Medzibodrožie a Použie len v prípade, ak sa za sídlo správnej jednotky určí mesto Kráľovský Chlmec. Argumentmi pre túto požiadavku sú poloha a sídlo mesta Kráľovský Chlmec, ktoré leží prakticky v centre územia, dopravné napojenie na hlavný železničný ťah Bratislava - Čierna nad Tisou, ale aj veľkosť obvodu, keď v obvode Kráľovský Chlmec je 34 obcí s počtom obyvateľov 38 tisíc, kým v obvode Veľké Kapušany je 16 obcí s počtom obyvateľov 17 965. Napriek tomu, že v rámci terajšieho okresu Trebišov 70 % priemyselnej výroby sa nachádza v obvode Veľké Kapušany, teda Veľké Kapušany by si zaslúžili štatút okresného mesta, ale veľkosť územného obvodu Veľké Kapušany bez pričlenenia obvodu Kráľovský Chlmec nespĺňa územné kritériá výberu schváleného uznesením vlády Slovenskej republiky zo 4. júla 1995 číslo 497, hoci podľa predloženého návrhu sú navrhnuté aj menšie okresy s oveľa menším ekonomickým významom.

    Po dôkladnej analýze argumentov pána ministra vnútra požiadavky na vytvorenie prvostupňového orgánu štátnej správy so sídlom v Kráľovskom Chlmci s vytvorením spojenej územnej jednotky Medzibodrožie - Použie považujem za racionálne a plne akceptovateľné. Takáto spojená územná jednotka by mala 50 obcí s počtom obyvateľov 56 531 a splnila by všetky kritériá výberu. S takýmto riešením by súhlasila aj väčšina obyvateľov Použia a verím, že podporu nájde aj u väčšiny poslancov Národnej rady, za čo vám vopred ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Takže pán poslanec Szigeti a pripraví sa pán poslanec Roman Kováč.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia,

    územné a správne členenie Slovenskej republiky patrí v poslednom čase medzi najdiskutabilnejšie otázky nášho spoločenského a politického života. Nie je to náhoda, veď takýto rozsiahly a závažný zásah do života jednotlivých regiónov a tam žijúcich občanov bude mať rozhodujúci vplyv na rozvoj toho-ktorého regiónu a v mnohých prípadoch sa priaznivé alebo záporné výsledky tohto transformačného procesu stanú determinujúcimi faktormi.

    Domnievam sa, že v centre pozornosti pri všetkých podobných reformách a transformačných procesoch by mal byť človek, občan tejto republiky, ktorého sa to predovšetkým týka. Veď zmyslom decentralizácie je predovšetkým priblížiť štátnu správu k občanovi a vytvárať podmienky na zlepšenie efektívnosti a dostupnosti verejnej správy, vytvárať také územné a správne jednotky, ktoré odrážajú prirodzeným historickým vývinom vytvorenú tradíciu vedomia regionálnej spolupatričnosti.

    Občan, ktorý je stredobodom transformačného procesu, chtiac či nechtiac, stane sa lokálpatriotom a snaží sa pre seba a pre svoj región vyťažiť čo najviac, zrejme maximum z naskytnutej možnosti, zlepšiť svoje postavenie a vytvárať priaznivé podmienky do budúcnosti, vyplývajúce z územnosprávneho členenia republiky. V niektorých prípadoch tieto lokálpatriotické snahy sú neopodstatnené a idú na úkor iných, ale vo väčšine prípadov požiadavky na vytvorenie okresu, resp. okresného sídla sú opodstatnené, vyplývajú z logiky veci a jednoznačne vedú k racionalizácii v oblasti územného a správneho členenia. Nie lokálpatriotizmus, ale zdravý rozum, logika veci a racionálne riešenie viedli občanov žijúcich v štúrovskom regióne, terajší štúrovský obvod, k názoru, že majú všetky predpoklady na to, aby sa stali znova po 36 rokoch okresom so sídlom v Štúrove.

    Uspokojene sme brali na vedomie, že v prvých písomných materiáloch súvisiacich s územnosprávnym členením sa so štúrovským okresom uvažovalo. O to väčšie bolo naše prekvapenie a sklamanie, keď sa už do materiálu ministerstva vnútra, ktorý vláda prerokovala, Štúrovo nedostalo. Som presvedčený, a bol by som rád, keby to potvrdil aj pán minister Hudek, že všetkým kritériám, ktoré včera predniesol pán minister, Štúrovo a štúrovský okres vyhovel. Napriek tomu, bohužiaľ, zriadenie okresu Štúrovo sa do návrhu zákona nedostalo. Prečo? Dúfam, že z odpovede pána ministra sa to dozviem.

    A aby som presvedčil aj vás, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, že vytvorenie štúrovského okresu je skutočne opodstatnené, dovoľte mi uviesť niekoľko argumentov. Súčasný štúrovský obvod, do ktorého patrí 21 obcí a samotné mesto Štúrovo, ktorý by sme chceli pretransformovať na okres, sa nachádza v juhovýchodnej časti novozámockého okresu. Je to okres, ktorý svojou rozlohou a počtom obyvateľov patrí medzi najväčšie v celej republike.

    Nešťastná a nevýhodná geografická poloha okresu - je totiž roztiahnutý v severozápadnom smere v dĺžke asi 100 km - pôsobila v posledných 36 rokoch, teda od roku 1960, keď Štúrovo prestalo byť okresom, značné problémy a skôr to bol handicapujúci ako stimulujúci faktor v živote ľudí žijúcich v štúrovskom regióne. Obrovská vzdialenosť do okresného mesta, v niektorých prípadoch 75 až 80 km, napríklad Kosihy nad Ipľom, Chľaba alebo Salka, veľmi zlá infraštruktúra, zlé spojenie značne sťažilo spôsob komunikácie pre ľudí žijúcich v tejto oblasti so štátnou správou v okresnom meste v Nových Zámkoch.

    V roku 1990, keď bol vytvorený štúrovský obvod, sa situácia oveľa zlepšila. Obvod má 35 tisíc obyvateľov, pozostáva z 21 obcí a mesta Štúrovo, teda spolu 22 obcí. Priame spojenie prostriedkami verejnej hromadnej dopravy do súčasného okresného mesta Nové Zámky má len Štúrovo a 4 obce z 21. Obyvatelia všetkých ostatných obcí musia prostriedky verejnej hromadnej dopravy buď kombinovať (autobus plus vlak), alebo prestupovať (teda spôsob autobus - autobus, alebo vlak a vlak).

    Z uvedeného vyplýva, že obyvatelia 17 obcí musia vždy prestupovať, ak sa chcú dostať do okresného mesta, čo nie je jednoduché a výhodné ani z časového, ani z finančného hľadiska. Ďalej z 22 obcí obvodu je 12 vzdialených od terajšieho okresného sídla viac ako 60 km, a z týchto 12 obcí je 9 vzdialených viac ako 70 km. Ďalších 7 obcí - Štúrovo, Nána, Mužla, Svodín, Belá, Ľubá, Šarkan je vzdialených od terajšieho okresného sídla 45 až 60 km. Pri vytvorení okresu so sídlom v Štúrove by sa všetky tieto nevýhody stratili, pretože všetkých 21 obcí má priame spojenie so Štúrovom, či už vlakom, alebo autobusom. Niektoré obce aj vlakom, aj autobusom, a teda aj najvzdialenejšie obce obvodu sú vzdialené od Štúrova do 35 km.

    Z uvedeného vyplýva, že ak sa ctia zásady územnosprávneho členenia, Štúrovo týmto zásadám vyhovelo. Má teda 35 tisíc obyvateľov, dobrú dostupnosť zo všetkých obcí obvodu. Z každej obce obvodu pracujú ľudia v Juhoslovenských celulózkach a papierňach v Štúrove, takže je tu aj také previazanie. Súčasný okres Nové Zámky má okolo 155 tisíc obyvateľov, takže je tu skutočne možnosť rozdeliť okres na ďalšie menšie celky.

    A na záver ešte niečo veľmi dôležité. Nielen primátor mesta Štúrova, nielen starostovia okolitých obcí, nielen v regióne pôsobiace politické strany a hnutia chcú vytvoriť štúrovský okres, ale predovšetkým to chcú ľudia, ktorí tam žijú, občania tejto republiky. Dôkazom toho je, ak ma informácie nesklamú, že práve z tohto regiónu je najviac podpisov na petičných hárkoch z celého Slovenska - presne 17 192, čo je takmer 67 % z celkového počtu občanov oprávnených voliť. Petičné hárky sú uložené na Mestskom úrade v Štúrove a ich kópie boli dňa 22. 2. 1996 osobne doručené predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, predsedovi vlády Slovenskej republiky, predsedovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a územnú samosprávu a ministrovi vnútra Slovenskej republiky.

    Vzhľadom na prednesené mi dovoľte, aby som navrhol svoj nasledovný pozmeňovací návrh. V § 9 bod 4 doplniť nasledovne: pod písmenom f) by malo byť Štúrovo, pod písmenom g) Topoľčany, pod písmenom h) Zlaté Moravce.

    Ďalej podávam procedurálny návrh a žiadam o tom osobitné hlasovanie, aby pri záverečnom hlasovaní o predloženom návrhu zákona bola na jeho prijatie potrebná trojpätinová väčšina hlasov, podobne ako pri prijatí ústavných zákonov.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, myslím, že všetky tieto údaje sú dostatočné na to, aby sa dala hodnoverne dokázať opodstatnenosť vzniku okresu Štúrovo.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Kováč z DÚ, pripraví sa pán poslanec Fogaš z SDĽ.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister,

    predkladaný návrh nového územnosprávneho členenia Slovenskej republiky si kladie za cieľ niekoľko dôležitých funkcií, ktoré má novokonštituovaná štátna správa vykonávať. Myslím si, že ten najdôležitejší cieľ, ktorý asi všetci dokážeme podporiť, je myšlienka, že štátna správa má slúžiť občanovi a že štátna správa a jej výkon má byť čo najbližšie občanovi. Tak, aby štát svojmu občanovi skutočne slúžil, a nie tak, aby občan musel slúžiť svojmu štátu.

    Správne členenie Slovenskej republiky na okresy a obvody už dlhší čas pôsobí na území Slovenskej republiky. Občania si na tento spôsob zvykli a v podstate na riešenie svojich problémov vyhľadávali najmä na prvom stupni štátnej správy predovšetkým obvody. Domnievam sa preto, že ak chceme dodržať tú základnú zásadu, aby štátna správa svojím výkonom bola čo najbližšie občanovi, pochopíte aj môj pozmeňovací návrh, respektíve celú sériu pozmeňovacích návrhov, ktorú si dovoľujem predniesť. Nebudem dlhšie zdržiavať zdôvodňovaním, a preto mi dovoľte prejsť priamo k pozmeňovacím návrhom.

    Všetky pozmeňovacie návrhy sa týkajú § 9. Z odseku 1 navrhujem vyradiť okresy pod písmenom f), g) a h) - to znamená okres Malacky, okres Pezinok a okres Senec - a zaradiť ich do odseku 2. To je prvý návrh.

    Ďalší. Do odseku 2 doplniť okres Stupava, do odseku 2 doplniť okres Modra, do odseku 2 doplniť okres Šamorín, do odseku 2 doplniť okres Veľký Meder, do odseku 2 doplniť okres Sereď, do odseku 2 doplniť okres Sládkovičovo, do odseku 2 doplniť okres Holíč.

    Ďalšie návrhy. Do odseku 3 doplniť okres Stará Turá, do odseku 3 doplniť okres Dubnica nad Váhom, do odseku 3 doplniť okres Handlová, do odseku 3 doplniť okres Nováky.

    Do odseku 4 doplniť okres Vráble, do odseku 4 doplniť okres Hurbanovo, do odseku 4 doplniť okres Kolárovo, do odseku 4 doplniť okres Šahy, do odseku 4 doplniť okres Želiezovce, do odseku 4 doplniť okres Štúrovo a do odseku 4 doplniť okres Šurany.

    Do odseku 5 doplniť okres Rajec, do odseku 5 doplniť okres Turzovka, do odseku 5 doplniť okres Trstená, do odseku 5 doplniť okres Liptovský Hrádok.

    Do odseku 6 doplniť okres Fiľakovo, do odseku 6 doplniť okres Hnúšťa, do odseku 6 doplniť okres Tornaľa, do odseku 6 doplniť okres Banská Štiavnica, do odseku 6 doplniť okres Kremnica, do odseku 6 doplniť okres Nová Baňa.

    Niektoré návrhy boli už aj u predchádzajúcich rečníkov, ja ich uvádzam už len pre komplexnosť.

    Do odseku 7 doplniť okres Lipany, do odseku 7 doplniť okres Giraltovce, do odseku 7 doplniť okres Medzilaborce, do odseku 7 doplniť okres Svit, do odseku 7 doplniť okres Spišská Stará Ves, do odseku 7 doplniť okres Starý Smokovec, do odseku 7 doplniť okres Hanušovce nad Topľou.

    V odseku 8 vypustiť okresy pod písmenom A a B, to znamená okres Košice a okres Košice okolie. Do odseku 8 doplniť okres Košice 1, do odseku 8 doplniť okres Košice 2, do odseku 8 doplniť okres Košice 3, do odseku 8 doplniť okres Košice 4, do okresu 8 doplniť okres Košice 5, do odseku 8 doplniť okres Bidovce, do odseku 8 doplniť okres Čaňa, do odseku 8 doplniť okres Moldava nad Bodvou, do odseku 8 doplniť okres Dobšiná, do odseku 8 doplniť okres Plešivec, do odseku 8 doplniť okres Krompachy, do odseku 8 doplniť okres Kráľovský Chlmec, do odseku 8 doplniť okres Sečovce a do odseku 8 doplniť okres Veľké Kapušany.

    To sú moje pozmeňovacie návrhy.

    Súčasne dávam procedurálny návrh, aby sa o každom pozmeňovacom návrhu hlasovalo samostatne.

    Ďakujem.

  • Slovo má pán poslanec Fogaš. Pripraví sa pán poslanec Černák z DÚ. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    pokúsim sa byť stručný, pretože veľa z toho, čo by som bol povedal, už tu odznelo. Myslím si, že naozaj všetci diskutujúci, ktorí hovorili o tom, že sme mali postupovať od základov, a nie od strechy, teda najskôr diskutovať o kompetenciách, a potom sa pokúsiť definovať aj obsah činnosti krajských či okresných úradov, majú pravdu a ja podporujem tieto stanoviská. Odzneli i vo vystúpeniach mojich kolegov pána poslanca Sopku, ale aj pána poslanca Benčíka. Som totiž presvedčený, že predkladané územné riešenie prinesie okrem iných nevýhod i zvýšenie neproduktívnej administratívy v porovnaní so stavom pred rokom 1990 a možno i so súčasným. Domnievam sa teda, že doteraz jednorazovo uvažované minimálne náklady na rozšírenie a zriadenie krajských a okresných úradov vo výške 4 mld korún nepredstavujú reálnu čiastku, ktorú bude potrebné vynaložiť na zriadenie súčasných krajských a okresných sídel a najmä orgánov v nich.

    Myslím, že tieto zdroje sa mohli v súčasnom období využiť efektívnejšie, najmä v tomto roku, ktorý nazývame rok skromnosti, pričom by sme mohli zrejme podstatne posilniť rozvoj komunikačných systémov či výpočtovej techniky. Som totiž presvedčený o tom, že pri súčasnom politicko-ekonomickom systéme i stave transformácie spoločnosti, nie úradníci štátnej správy zabezpečia rovnomernosť vývoja jednotlivých oblastí, ale musí to zabezpečiť zodpovedajúca aktivita ekonomických jednotiek na ich územiach, ale aj samotných občanov v závislosti od úrovne chcenia, kvality pracovnej sily, surovinových, materiálnych, energetických zdrojov i dopravných systémov. Pričom, myslím, nie je zanedbateľný ani faktor trhového vývoja v rámci Slovenska i vo svete. Preto mal byť cieľ vytvoriť silné sociálno-ekonomické celky, ktorým by sa postupne dalo z centra presunúť celý rad pôsobností, a teda decentralizovať moc.

    Mali by sme uvažovať nad tým, že z hľadiska medzinárodnoprávneho, pokiaľ budú pokračovať integračné procesy, bude zrejme potrebné zvažovať, aké pôsobnosti bude môcť odovzdať centrum vtedy, keď integračné procesy v Európe sa posunú, a aj preto mnohé krajiny uvažujú o posilnení federalizmu, o posilnení zemských či kantonálnych vlád alebo úradov. My sme zvolili systém, ktorý neumožní celkom dobre decentralizovať moc. Často sa v súvislosti s územnosprávnym členením či vyjadrovaním sa k verejným veciam diskutuje o tom, v ktorých krajinách ako to je. Myslím si, že často sa používa aj príklad Švajčiarska. Rád by som povedal, že z historického vývoja miestnej a štátnej správy je známe, že občania si tieto orgány vytvárali na spravovanie vecí verejných. Obvodné úrady sa v minulosti ustanovili bez požiadaviek občanov a teraz sa majú rozmnožiť o krajské a okresné úrady, i keď ich počet má byť celkove menší, tiež bez požiadaviek a vyjadrenia občanov.

    Ak sa teda chceme podobať či priblížiť Švajčiarsku, musíme vedieť, že tam sa k otázkam týkajúcim sa širšej verejnosti vyjadrujú občania referendom. Keď našim občanom včas objasníme a poukážeme prínosy, ale i negatíva či neefektívnosť pripravovaných zmien, alebo ich pozitíva, majú možnosť slobodne sa rozhodnúť a potom sa slobodne podieľať aj na realizácii výkonu moci. Vývoj v oblasti štátnej správy a miestnej samosprávy sa vo vyspelých krajinách orientuje na koncentráciu a združovanie obcí a miest a na vykonávanie administratívno-správnych činností s cieľom znížiť náklady na správny aparát, ktorý pohlcuje ročne nemalé finančné prostriedky z rozpočtov.

    Myslím, že tieto činnosti možno s pomocou a prostredníctvom modernej techniky zefektívniť i u nás. Myslím, že sa podobnému vývoju nevyhneme ani na Slovensku. Začnime preto už teraz uvažovať ako dobrí hospodári tejto republiky, pretože na zbytočné vyhadzovanie peňazí nemáme a ešte dlho podľa mňa mať nebudeme. V závere by som rád podporil vystúpenie pána poslanca Benčíka, ktorý navrhol zmenu, myslím, ustanovenia § 9 v tom zmysle, že odporučil, aby sa Holíč stal okresným mestom. Mesto Holíč má celkovú rozlohu 212 km2, má 26 350 obyvateľov, ale čo je dôležité, má vytvorené veľmi dobré podmienky na zriadenie a umiestnenie okresných orgánov. Som presvedčený, že tento návrh je dôvodný.

    Bol by som rád, aby sme pri celkovom rozhodovaní veľmi uvážlivo zvážili, aké pozmeňovacie návrhy odzneli, a bol by som rád, aby sa aj odpovedalo, prečo sa niektoré sídla okresov zmenili vlastne až na zasadnutí vlády alebo tesne predtým. Bolo by dobre, aby naozaj o veciach verejných sme mohli rozhodovať so znalosťou veci a spoločne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Černák, pripraví sa pán poslanec Hanker.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia,

    priznám sa, že keď som dnes prichádzal do rokovacej sály, bol som vnútorne naladený na takú atmosféru, aká panovala v parlamente pri hlasovaní o zvrchovanosti, prípadne o Ústave Slovenskej republiky - na trošku napätú, ale tvorivú atmosféru, kde každý sedí na svojom mieste a počúva, pretože sa rozhoduje o veciach, ktoré pre Slovensko budú mať nesmierne vážne dopady.

    Aj pri rokovaní o novom územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky budeme, kolegyne a kolegovia, rozhodovať o zákone, ktorý bude mať dosah na niekoľko desaťročí. Mali by sme si už konečne uvedomiť, že nie chaotické kroky, nie narýchle vytvorenie 121 obvodov a potom zrušenie 50 z nich, ale uvážlivý cieľavedomý postup, široký politický konsenzus, to sú cesty k riešeniu.

    Sami musíte uznať, že s ľudskými osudmi, so samosprávami, s mestami, s obcami sa nedá posúvať ako s figúrkami na šachovnici, že raz prijmeme takéto rozhodnutie, o 4 roky iné. Mali by ste si byť vedomí toho, že možno aj po vás o tri, štyri roky príde niekto, kto bude mať iný názor. A znovu to budeme všetko meniť a znovu budeme "šaltovať" s ľudskými, obecnými a mestskými osudmi?

    V Demokratickej únii sme sa veľmi prikláňali k tomu, aby tento návrh zákona vláda podala ako ústavný, aby na dosiahnutie zhody bol potrebný širší politický konsenzus a aby sa táto reforma - ľudovo povedané - zapísala do dejín tak, ako reformy Jozef II., to znamená, že by pretrvala desaťročia a nemala by trvácnosť len niekoľko rokov, alebo niekoľko mesiacov.

    Prvýkrát som sa dostal do styku s verejnou správou v roku 1993, keď pán Mečiar na nás ako na tichého koaličného partnera naliehal, aby sme rýchlo prijali alternatívu - vtedy 7 oblastí a adekvátny počet obvodov. A už vtedy sme hovorili, pán Mečiar, prečo to máme takto rozdeliť, prečo máme vyvolávať problémy, veď najprv si povedzme čo bude robiť samospráva, potom si povedzme, aké funkcie ostanú pre druhý stupeň štátnej správy, prvý, druhý stupeň samosprávy, z čoho to budeme financovať, a pomaličky, postupne to zavádzajme. Dámy a páni, je rok 1996. Za tri roky sme presne v takom istom stave, v akom sme boli vtedy, keď Národná rada prijala uznesenie, ktorým ukladala vláde, aby túto koncepciu krokov rozpracovala.

    Hypoteticky si predstavte, že by sme tu teraz nesedeli a hovorili, či 8 alebo 7 oblastí, toľko okresov, ale že by parlament za tie tri roky bol presunul na samosprávu isté kompetencie v školstve, kompetencie v zdravotníctve, boli by sme sledovali, ako samosprávy tieto funkcie preberajú, boli by sme im na to dávali adekvátne finančné prostriedky, a dnes by sme stáli pred problémom, že štátna správa nemá čo robiť, treba ju rekonštruovať, treba urobiť jej reformu. Ideme na to, žiaľ, odzadu. Hovorili o tom moji predrečníci, ja budem teda veľmi stručný.

    Všetci si spomeniete na porevolučnú eufóriu, ako sa po roku 1989 hovorilo, že o všetkom sa rozhoduje v Bratislave, o všetkom rozhodujú ministerskí úradníci, treba decentralizovať. Druhá priorita: výkon štátnej správy, verejnej správy je strašne drahý, máme veľa úradníkov, veľa nás to stojí, musíme ju zredukovať. A po tretie sme hovorili - občan, chudák tu poletuje, musíme verejnú správu priblížiť občanovi. Taký dôležitý zákon, ako je tento zákon, ani jedným slovom nehovorí o tom, o koľko sa znížia náklady na verejnú správu, koľko je teraz úradníkov, koľko ich bude potom, koľko teraz priemerný občan cestuje za mesiac. Veď 98 % občanov v živote nebolo na krajskom súde alebo na nejakom krajskom orgáne, ani tam nepôjde. Ale žiadne čísla, žiadne tabuľky, aby sme vedeli posúdiť, či občanovi štátnu správu približujeme, alebo vzďaľujeme. Žiaľ, nedá sa plakať nad rozliatym mliekom a dnes stojíme pred skutočnosťou, že budeme musieť prijať nejaké rozhodnutie.

    Dámy a páni, tak trošku chcem povedať do vlastných radov, že bolo mnoho petícií, všetci sme dostali veľa apelov formou petícií, osobných listov, chodili za nami primátori. Poviem otvorene, že boli starostovia a primátori, ktorí prišli za nami, ale povedali, viete čo, keď s tým vystúpite vy, nebude to priechodné, vystúpi s tým poslanec vládnej koalície. Lobovali, pracovali, a aká je situácia? Zatiaľ z vládnej koalície vystúpil, myslím, len jeden poslanec a pán spoločný spravodajca. Javí sa teda, že vládna koalícia je rozhodnutá a my tu môžeme rozprávať čo chceme, bude to ako hádzať hrach na stenu.

    Napriek tomu mám isté pozmeňovacie návrhy, niektoré už tlmočil pán Roman Kováč, ktoré by nám všetkým mali pripomenúť článok ústavy, v ktorom sa hovorí, že hlasujeme na základe svojho slobodného vedomia a svedomia a že reprezentujeme občanov Slovenskej republiky. Mali by sme prijať rozhodnutie, ktoré bude občanovi najlepšie vyhovovať. Dovoľte mi preto len telegraficky povedať, v čom vidím slabiny takto navrhnutého zákona. Hovorili o tom už moji predrečníci.

    Bratislavu s jej priľahlými okresmi určiť ako Bratislavský kraj bude asi znovu svetový unikát. Znovu povieme, že na Slovensku je to tak. V mnohých európskych krajinách je hranica hlavného mesta totožná s príslušným krajom. Ak zredukujeme počet obvodov, vlastne vzďaľujeme štátnu správu od občana. O tom už hovorili i moji predrečníci.

    Definovanie vojenských obvodov ako špeciálnych obvodov nemá oporu v ústave, preto tento zákon v tejto časti stojí na veľmi tenkom ľade.

    Pán minister, rád by som sa opýtal, teda mám otázku, ktorú som už vzniesol aj v rozprave. Podľa zákona, ktorý sme sami prijali, podľa zákona o rozpočtových pravidlách, všetky zákony, ktoré majú nejakým spôsobom dosah na štátny rozpočet, po prvé - musia to mať presne kvantifikované, a po druhé - na základe článku 51 ods. 2 sa hovorí, že navrhovatelia sú povinní rozpočtové dôsledky návrhov právnych predpisov a iných opatrení podľa ods. 1 vopred prerokovať s ministerstvom. V dôvodovej správe sa nezjavila o tom ani jedna veta.

    Preto mám úvodnú otázku na pána ministra, teda myslím, aby na ňu zodpovedal ako na prvú, keď bude mať expozé: Bol dodržaný § 51 ods. 2 zákona číslo 333/1995 Z. z.? Prerokovali navrhovatelia tento zákon s ministerstvom financií a aký bol výsledok? A keď už iné nie, tak aspoň platonicky si dovolím upozorniť na odsek 3 príslušného zákona, ktorý hovorí, že ak štátny rozpočet nie je schopný uhradiť náklady v konkrétnom roku, zákon môže nadobudnúť účinnosť až od 1. januára.

    A teraz niekoľko pozmeňovacích návrhov.

    Kolegyne a kolegovia, sami uznáte, že keď sme stáli pred občanmi a keď sme im hovorili, že hlas ľudu je hlas boží, mali by sme nájsť mechanizmus, ako budeme rešpektovať petície občanov, hlas občanov. O obciach sa nedá jednoducho rozhodnúť, zaradiť ich, a preto odporúčam, aby sme v § 10 doplnili nasledujúci text - nepočúvajte to tak, že to hovorím ja, ale snažte sa počúvať pragmaticky, že obec nejakým spôsobom by mala mať právo vyjadriť, či chce byť zaradená do toho okresu, alebo do toho. Prečo by mal štát do toho zasahovať? Nemá s tým žiadne náklady, a urobí tým občanom dobre. Preto odporúčam - to je môj prvý pozmeňovací návrh - v § 10 doplniť text: "Vláda do 60 dní prijme stanovisko k požiadavke obce na zmenu zoznamu, ak je požiadavka výsledkom obecného referenda. Zmena zoznamu, ktorou sa obec zaraďuje do iného okresu, môže byť vykonaná iba so súhlasom obce."

    Môj druhý pozmeňovací návrh je konkrétny a podávam ho ako poslanec Žiarskeho okresu. Kolegyne a kolegovia, minulý týždeň prebehli petičné akcie v obciach Vyhne a Bzenica, ktoré nechcú patriť do okresu Žarnovica, ale chcú patriť do okresu Žiar nad Hronom tak, ako patrili doteraz. Majú to síce o 3 km ďalej, ale v petícii sa vyjadrilo viac ako 90 % občanov. Po takejto zmene Žarnovica sa stane vlastne prvou obcou okresu Žarnovica. Je to excentricky uložené mesto. Nová Baňa v tejto oblasti je skutočne prirodzeným spádovým strediskom. Argumenty ste dostali od pána primátora, máte ich mnohí na stole, čítali ste ich v novinách. Môj druhý pozmeňovací návrh teda znie: "v § 9 ods. 6 písm. j) nahradiť slovo "Žarnovica" slovom "Nová Baňa".

    O Banskej Štiavnici pekne hovoril už môj predrečník pán Kukan. Z tohto parlamentu odchádzali konšeli mesta Banská Štiavnica na čele s primátorom veľmi šťastní, pretože s mnohými z vás hovorili a mnohí z vás im konkrétne sľúbili podporu. Je to v spoločnej správe, myslím, pod písmenom 6. Prosím vás, kolegyne a kolegovia, pri posudzovaní Banskej Štiavnice nechajte prehovoriť svoje svedomie. Keď prídeme do tohto mesta, keď hovoríme o histórii, všetci sa nadchýname Banskou Štiavnicou. Neberme tak rigorózne počet obyvateľov ako prioritu, ktorá nesmie byť prekročená, pozerajme sa aj na niekoľkostoročnú históriu a zásluhy, a nato ako môžeme jedným rozhodnutím pomôcť tomu mestu, ktorého cestovný ruch môže byť obrovským prínosom do štátneho rozpočtu. Prosím vás, aby ste podporili bod číslo 6 spoločnej správy.

    Ďalší môj návrh nám nechá trošku otvorené dvere. Dikciou, ktorú sme uviedli v § 2 ods. 2, vlastne zamedzujeme akékoľvek ďalšie varianty, možno dvojžupný variant. Neprihováram sa zaň, ale nechajme si otvorené dvierka. Preto odporúčam, aby sme text, ktorý je tam, nahradili textom: "Samospráva vyšších územných celkov sa riadi osobitným zákonom."

    Mimochodom, toto je presné znenie článku ústavy, má to oporu v ústave. Necháme si pri hlasovaní o samospráve vyšších územných celkov pootvorené dvierka. Takže neberte to tak, že by som presadzoval dvojžupný variant, ale jednoducho chcem, aby sme si nezavreli dvere skôr, ako sa za ne pozrieme.

    No a posledný môj návrh je procedurálny. Kolegyne a kolegovia, napriek tomu, že som pevne presvedčený o tom, že sa riadite svojím svedomím a nie straníckym princípom, dávam procedurálny návrh, aby sme o zákone ako celku hlasovali tajným hlasovaním.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne a kolegovia, prerušujem rokovanie na obedňajšiu prestávku, dávame si jednohodinovú prestávku. Pokračujeme o 13.00 hodine.

    V rozprave budú pokračovať pán poslanec Kanis, Straňák, Boros, Kočnár, Hanker a Rusnáková.

    Ďakujem.

  • Po prestávke.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    Slovenská republika po roku 1993 prijala mnohé medzinárodné záväzky, plnenie ktorých vo veľkej miere formuje našu dôveryhodnosť v očiach európskej a svetovej verejnosti, ako aj vo vedomí významných medzinárodných inštitúcií, ktoré plnenie týchto záväzkov sledujú a kontrolujú. V roku 1993 na návrh vlády Slovenskej republiky bolo historické mesto Banská Štiavnica zapísané zatiaľ ako jediné historické mesto Slovenska na listinu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, čím Slovenská republika prijala záväzok chrániť, obnovovať, udržiavať a zveľaďovať kultúrne hodnoty, ktoré sa zápisom do svetového dedičstva stali duchovným majetkom celej svetovej civilizácie.

    UNESCO aj Rada Európy odporučili slovenskej vláde revitalizovať toto historické mesto, zachovať jeho jedinečný urbanizmus a obnoviť cenné architektonické a technické pamiatky banskoštiavnického regiónu. Medzinárodné odporúčania hovoria o potrebe administratívneho povznesenia Banskej Štiavnice ako základného predpokladu udržania života v meste, ktoré bolo v polovici XVIII. storočia druhým najväčším na Slovensku a vďaka jeho významu dodnes svetové encyklopédie zápismi o Banskej Štiavnici upozorňujú na Slovensko. Európske a svetové prvenstvá, ktoré sa v najrôznejších oblastiach ľudskej činnosti zrodili práve v Banskej Štiavnici, dodnes pútajú pozornosť svetovej kultúrnej verejnosti, ktorá so živým záujmom sleduje dramatické osudy tohto mesta.

    Banská Štiavnica dostala už veľa sľubov od všetkých predvojnových a povojnových vlád, ale zatiaľ každá vláda tomuto mestu viac vzala, ako dala. Z rozhodnutia štátnej moci bolo v Banskej Štiavnici zrušené vysoké technické školstvo, hoci vzniklo ako prvé na svete. Zrušené boli uznávané výskumné ústavy a vedecké inštitúcie. Banská Štiavnica bola zrušená v šesťdesiatych rokoch ako sídlo okresu, rozhodnutím štátu bola utlmená banská činnosť a v meste, kde v podzemí v minulosti pracovalo až 9000 baníkov, zanikol banícky stav. Tabaková továreň po 125 rokoch existencie prepúšťa posledných zo 400 zamestnancov, pretože zahraničný kapitál, ktorému štát túto továreň predal, si našiel výhodnejšie mesto. Rozhodnutím štátnej moci bolo Banskej Štiavnici zobrané postavenie, pracovné príležitosti a utlmením banskej činnosti bola Banskej Štiavnici zobraná aj polovica mena. Zdalo by sa, že Banskej Štiavnici dnes už naozaj niet čo zobrať. A predsa sa ešte čosi našlo. Práve prerokúvaný návrh zákona o novom územnom usporiadaní Slovenskej republiky berie Banskej Štiavnici naozaj celkom to posledné a to je nádej na prežitie.

    Vážená Národná rada, ak nezmeníme postoj k Banskej Štiavnici a neurobíme v navrhovanom zákone zmenu, Banská Štiavnica nebude sídlom okresu, alebo ak prípadne Banská Štiavnica nezíska osobitný štatút, zmaríme tú najjednoduchšiu cestu k záchrane, obnove a k oživeniu tohto jedinečného slovenského mesta. Niet lacnejších a efektívnejších ciest k revitalizácii Banskej Štiavnici, ako priznať jej primerané administratívne postavenie. Banská Štiavnica, ktorá je spolu s Trnavou najstarším mestom Slovenska, si to bezosporu zaslúži. Veľakrát pomohla Slovensku a prišla chvíľa, aby sme pomohli my jej.

    Preto predkladám pozmeňovací návrh k § 9 ods. 6 zaradiť pod písmeno b) okres Banská Štiavnica a okresy uvedené pod súčasnými písmenami b) až k) uvádzať pod písmenami c) až l).

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v prípade, že by ste nemali dosť vôle nato, aby bol zriadený okres Banská Štiavnica, verím, že sa spolu pričiníme o to, aby Banská Štiavnica získala aspoň osobitný štatút, ktorým by bola po ocenení UNESCO ocenená aj vládou a parlamentom Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Boros a pripraví sa pán poslanec Kočnár.

  • Ak by som sa chcel dostať k pultu, hrozí mi priam rozpad mojich okuliarov a bez nich by som to nevedel prečítať, preto mi dovoľte, vážená Národná rada, aby som predniesol dva pozmeňovacie návrhy k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky zo svojho miesta.

    Návrh číslo 1: V § 9 - okresy v odseku 6 doplniť bod l) okres Tornaľa. Odôvodnenie požiadavky vytvoriť sídlo okresu v meste Tornaľa je jednoznačné a podobné už mnohým argumentom, ktoré predo mnou odzneli. Takže iba veľmi stručne: Vytvorenie okresného sídla v meste Tornaľa je v komplexnom a prirodzenom súlade s jeho historicko-územnými, dopravnými, hospodárskymi a administratívno-správnymi podmienkami. Požiadavka je podopretá jednoznačnou podporou dotyčných obecných zastupiteľstiev aj podpismi vyše 10 000 občanov na petičných hárkoch.

    Návrh číslo 2 - § 10 - zoznam obcí znie: "Zoznam obcí a vojenských obvodov je ustanovený zákonom Národnej rady Slovenskej republiky po predchádzajúcom súhlase dotyčných obcí."

    Vážená Národná rada, som presvedčený, že je to racionálna požiadavka, ktorá rešpektuje mimoriadnu citlivosť tohto zásahu. A okrem toho si myslím, že tak ako v iných prípadoch by parlament nemal dobrovoľne prepustiť svoju zákonnú právomoc vláde a dopustiť riešenie zadelenia obcí do jednotlivých okresov formou obyčajného vládneho nariadenia.

    Takže podávam tieto dva pozmeňovacie návrhy a prosím vašu podporu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Kočnár, pripraví sa pani poslankyňa Eva Rusnáková z DÚ.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia,

    o novom návrhu na územnosprávne členenie Slovenska tu bolo už povedané naozaj skoro všetko. Boli tu rôzne názory z rôznych pohľadov, z rôznych odborností, ale ja by som sa pokúsil v súlade s tým, čo som niekedy hovoril, dať do toho trochu taký ľudský rozmer.

    Bol som pred niekoľkými dňami v Rakúsku a kúpil som tam jednu veľmi modernú úspornú žiarovku. Potešil som sa, pretože ma vyšla lacnejšie ako u nás, a podstatne, a až doma som si všimol, že je vyrobená v Poľsku. Vtedy mi napadlo, že je veľká škoda, že takéto veci Poliaci dokážu vyvážať aj na Západ, a Slováci, ktorí majú, myslím si, väčšie tradície v takýchto výrobkoch, v priemysle, v elektrotechnike, nie. A hneď som si vtedy aj položil otázku, prečo by sme aj my nemohli mať priemysel na úrovni aspoň Poľska, prečo by sme nedokázali vyrábať hotové veci, ale iba polotovary. A viete čo mi napadlo? Že asi preto, že večne tu musíme niečo meniť, večne čosi reorganizujeme, večne čosi sťahujeme z jedného konca republiky na druhý a s tým sú spojené také nenormálne náklady, že už na také čosi nám nezostávajú peniaze.

    Skúsil som len tak chronologicky premietnuť, ako to asi môže vyzerať, ak bude - a viem, že tento zákon bude schválený. Hovoriť, že vznikne raz toľko krajov a raz toľko okresov bez toho, aby to malo nejaké väčšie dosahy na rozpočet, hovoriť o tom, že pri raz toľkých okresoch a krajoch budú iba minimálne požiadavky na zvýšenie pracovných síl administratívneho charakteru, aspoň vo väčšine, sa mi zdá asi tak, ako keby mi niekto povedal, že mi položí na krk 50 kg cementu a bude sa mi chodiť ľahšie. Jednoducho viem, ako funguje administratíva. To budú nové kancelárie, to budú nové počítače. Rád by som vedel, kto vlastne tie počítačové siete, ktorá firma ich bude realizovať, pretože možno aj tam je dôvod, prečo sa to takto rýchlo hýbe. To sú autá, to sú náklady na sťahovanie, to sú neuveriteľne vysoké náklady, ktoré my všetci budeme musieť zaplatiť.

    Viem, že existuje argumentácia, že tí, ktorí pracujú na obvodoch, vlastne pôjdu na okresy a ani by nemali vzniknúť nejaké väčšie nároky na pracovné sily. Ale som presvedčený, a už tu boli nejaké stávky a ja som tiež ochotný sa staviť, že o niekoľko mesiacov sa príde na to, že tie obvody predsa len čosi mali do seba a že treba ich znovu pootvárať, aby štátna administratíva predsa len bola bližšie k občanovi. To znamená ďalšie hľadanie priestorov a podobne. Samozrejme, pri tom všetkom požiadavky na vznik nových okresov, ktoré prišli z miest, a myslím si, že sú na 99 % oprávnené, veľmi rád podporím. Rovnako rád by som podporil aj rozšírenie administratívy, ale tam by som si dovolil dať jednu podmienku. Pri každom novom vzniknutom mieste administratívneho typu aspoň 10 miest pre robotníkov.

    To je všetko, ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Rusnáková a pripraví sa pán poslanec Pribilinec z SDĽ.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister,

    v jednej zo svojich interpelácií som sa už dotkla územnosprávneho členenia. Dnes budem hovoriť ani nie o všeobecných kritériách posudzovania tohto návrhu zákona a zásadných výhradách Demokratickej únie voči predloženému územnosprávnemu členeniu, ale dovolila by som si tlmočiť vám stanovisko obyvateľov, najmä väčšiny starostov okresu Lučenec. V súvislosti s tým vám chcem podať informáciu, ako reagujú na územnosprávne členenie Klub starostov obcí z lučenského obvodu a Združenie miest a obcí Novohradu.

    Starostovia sa na zasadnutí Združenia miest a obcí Novohradu dňa 15. marca 1996 zhodli, že nie sú proti reforme územnosprávneho členenia, veď vláda má vo svojom programovom vyhlásení zmenu administratívneho členenia, ale sú proti spôsobu, akým sa uskutočňuje. A sú proti tomu, aby boli najprv schválené sídla okresov a až potom sa začalo s určovaním územia ich pôsobnosti. Myslím si, že pochopili, že nejde o objektívne kritériá, ktoré sa tu používajú, že tu nejde o územné danosti, infraštruktúru hospodárstva, prípadne isté historické okolnosti vytvárania regiónov na Slovensku, ale o kritériá moci. Ja dodávam, že aj o kritériá budúcich volieb.

    Napätie v okrese vyvoláva najmä veľmi správne nepochopenie, prečo sa zrazu niektoré malé obce s priemerom počtu obyvateľov okolo 200, napríklad Ábelová, Polichno, Lentvora atď., dostali do územného obvodu navrhovaného okresu Detva. Podotýkam, že zástupcovia navrhovaného okresu Detva na stretnutí s pracovníkmi ministerstva vnútra neprejavili záujem o tieto obce, a preto aj pre mňa samu je nepochopiteľné, že keď sa prekročilo isté stanovené kritérium 30 tisíc obyvateľov, načo bolo potrebné zaraďovať sem obce, ktoré sú naviazané na mesto Lučenec a 60-90 % obyvateľov týchto obcí sú dôchodcovia. Už dnes, samozrejme, rozmýšľajú nad tým, ako sa dostanú pri vybavovaní svojich záležitostí do Detvy, pretože musím priznať, nevedia si to predstaviť už aj z toho dôvodu, že od mnohých z nich do Detvy ani nevedie poriadna cesta.

    Samozrejme, že starostovia obcí na tomto stretnutí a aj zástupcovia ich predstaviteľov, ktorí sa zúčastnili na stretnutí s pracovníkmi ministerstva, vyslovili isté pochybnosti a vyslovili isté výhrady. Na stretnutí Združenia miest a obcí Novohradu zaznela aj jedna veľmi zaujímavá informácia, ktorú by som vám rada citovala, pretože dokumentuje istým spôsobom celé to napätie, ktoré vďaka tomuto návrhu zákona prežívajú občania Slovenskej republiky, nielen obyvatelia okresu Lučenec. Túto atmosféru výstižne charakterizuje výrok jedného zo starostov, ktorého občania pred odchodom na zasadnutie vyprevádzali so slovami "Nepredaj nás do Poltára", a on im na to povedal "Veď my sme už pod Detvou". Šachuje sa tu s obyvateľmi. Kto sa pýta na názor starostov?

    Veľakrát hovoríte, vážení koaliční poslanci, o tom, že zastupujete svojich voličov, zastupujete ich v tom zmysle, na čo ste dostali mandát. Pýtam sa: Koľkí z vás sa vo svojom okrese pýtali obyvateľov, pýtali svojich voličov, či s tým súhlasia? Veď nielen poslanci z opozície, ale aj vy ste od mnohých svojich politických predstaviteľov dostali stanoviská, že nesúhlasia s vašimi stanoviskami. Nech vám môžem láskavo pripomenúť aspoň prípad Bratislavy, ktorý tu už prezentoval pán Vavrík. Sú to viaceré okresy. Samozrejme, že rozhodnúť je veľmi jednoduché.

    Ja sa nebudem vyjadrovať k navrhovanému okresu, ktorým by mal byť aj Poltár, pretože si myslím, že mnohí z obyvateľov okresu Lučenec im dožičia to, aby dostali istú pomoc, aby dostali istú finančnú injekciu, ktorá pomôže tomuto mestu a neskôr teda tomuto územnému obvodu. Ale pýtam sa: Skade ste si takí istí, že nás to bude stáť len 4 miliardy? Keby ste boli viacerí na stretnutí spoločných výborov Národnej rady Slovenskej republiky, tam by ste sa boli oficiálne dozvedeli od jedného z predstaviteľov ministerstva vnútra, že nás to bude stáť polovicu toho, čo to stálo Českú republiku. Ak Českú republiku táto zmena stála 30 mld., potom nám oficiálne oznámil, že nás by to malo stáť 15 mld. Pýtam sa: Prečo veríte, že to budú 4 miliardy?

    Dal si z vás niekto námahu spýtať sa príslušných ministrov rezortov, ako sa to finančne dotkne ich rezortov? Koľko bude potrebné vynaložiť na isté úpravy, ktoré sa týkajú úradov a prijímania nových úradníkov? Vy, bohužiaľ, jednoducho ste v pozícii, keď častokrát veríte a neoverujete si. Je mi to veľmi ľúto...

  • Pán spravodajca, bola by som rada, keby ste ma nevyrušovali a neznižovali hodnotu toho, čo si ja myslím, že je potrebné tu povedať; toto nie je chodbová výmena názorov, a buďte taký dobrý, správajte sa tak, ako treba.

  • ...je mi veľmi ľúto, že niektorí poslanci ste sa skutočne zmohli len na to, že sa výsmešne pozeráte na poslancov opozície, ktorí tu vystupujú. My to myslíme úprimne a úprimne sem aj prichádzame a vravíme vám svoje výhrady. Vy tiež pravdepodobne myslíte veľmi úprimne to, že to bude stáť len 4 mld. Ak sa tento návrh zákona schváli, čas ukáže, kto mal pravdu, a bude mi veľmi ľúto, že hnutia a strany, ktoré si tak zakladajú na tom, aby sa oháňali svojimi volebnými výsledkami a percentami, zistia, že aj tento krok, ako mnohé iné, nám, bohužiaľ, uškodia.

    Ďakujem.

  • Ďakujeme. Pán poslanec Pribilinec má slovo a pripraví sa pán poslanec Pokorný.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    myslel som, že som už skoro posledný, takže ma zrejme vypočujete s väčšou pozornosťou. Nemám toho veľa, budem hovoriť tri minúty, čiže vás nebudem veľa zdržiavať.

    Chcel by som podporiť pozmeňovacie návrhy pána Juriša, Černáka, ako aj ďalších, ale hlavne mi ide o § 9 navrhovaného zákona v ods. 6 písm. j) vymeniť slovo "Žarnovica" za slovo "Nová Baňa". To je samozrejmé, pretože to vychádza z logiky. Ďalej by som chcel navrhnúť jednu zmenu, ktorú už tu pán Černák navrhoval, ale ja by som to trošku upravil a skrátil, v § 10 za bodkou pokračovať textom "na základe stanoviska zastupiteľstva obce, ktorej sa to týka".

    Ak tento návrh neprejde, chcem požiadať vládu Slovenskej republiky, aby zvážila pridelenie 21 obcí z Turca, ktoré spádovo patria do okresu Martin. Týchto 21 obcí, teda 21 občanov týchto obcí odovzdalo petície ministrovi vnútra Slovenskej republiky a predsedovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti. Teda prosil by som v mene týchto občanov, aby vláda Slovenskej republiky pri zaraďovaní obcí do jednotlivých okresov zvážila a zaradila tieto obce do okresu Martin. Myslím, že tých 21 obcí tam máte vypísané. Keď si to pozrieme na mape, je to veľmi praktické a tým sa občanom pomôže. Nemuseli by sme z toho robiť veľkú drámu, jednoducho tým občanom by sme pomohli, bolo by to praktickejšie.

    Sľúbil som, že nebudem hovoriť veľa.

    Ďakujem za porozumenie.

  • Slovo má pán poslanec Pokorný a pripraví sa pán poslanec Rózsa.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    v dnešnej rozprave už odzneli stanoviská, ktorých obsahom bol nesúhlas s vládnym návrhom zákona o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky v časti týkajúcej sa okresu Košice. Pôvodný vládny návrh uvažoval so zriadením 4 okresov v rámci mesta Košice. Predpokladám, že k tomuto návrhu sa dospelo po dôkladnej a komplexnej analýze tejto problematiky. Žiaľ, terajší návrh, o ktorom rokujeme už pomerne dlho, uvažuje len s jedným okresom.

    Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás veľmi stručne informoval o stanovisku Regionálneho združenia mesta Košíc a Mestského zastupiteľstva v Košiciach. Valné zhromaždenie regionálneho združenia, teda zástupcovia 19 mestských častí, sa obracajú na nás, na Národnú radu Slovenskej republiky, s prosbou o prehodnotenie vládneho návrhu s odporúčaním zriadiť v rámci mesta Košice 4 okresy. Rovnako Mestské zastupiteľstvo v Košiciach dňa 7. marca prijalo uznesenie, v ktorom žiada zriadenie 4 okresov pre mesto Košice.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky boli tiež oslovení listom primátora mesta Košice pána Rudolfa Schustera, v ktorom pán primátor navrhuje kompromisné riešenie na zriadenie troch okresov. Tento návrh za poslancov žijúcich v Košiciach predložila už v dnešnej rozprave pani poslankyňa Marcela Gbúrová a ja ho podávam tiež osobne, čiže prikláňam sa k jej kompromisnému riešeniu.

    V rozprave tiež odzneli podporné stanoviská na zriadenie nového okresu Holíč. Ja však v tejto súvislosti podporujem také riešenie, ako je to vo vládnom návrhu, kde sa hovorí, že okresom bude mesto Skalica. Mesto Skalica si opäť zaslúži svoj okres, ktorý vlastne do roku 1960 malo. Toto historické mesto s bohatou kultúrnou tradíciou má na to všetky predpoklady, veď Skalica bola niekoľko dní hlavným mestom Slovenska. Sídlila tu v októbri roku 1918 dočasná vláda. Prvá písomná zmienka o tomto historickom meste je z roku 1217. Mesto bolo povýšené na kráľovské mesto v roku 1372. Okrem iných významných inštitúcií je tu aj gymnázium, ktoré má 333 rokov.

    Samozrejme, toto sú len historické predpoklady. Dôležité sú, tak ako to zvážila vo svojom návrhu vláda, podmienky na uspokojenie občanov, na priblíženie výkonu štátnej správy pre občanov. Mesto má k dispozícii celý rad budov, ktoré sú koncentrované v centre mesta. Jedno negatívum, o ktorom treba otvorene povedať, že Skalica je hraničným mestom a mesto Holíč je bližšie do stredu okresu. Ale aj napriek tejto skutočnosti vás prosím, aby sme za okresné mesto v tomto prípade schválili mesto Skalica.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Rózsa a pripraví sa pani poslankyňa Lazarová. Pardon, pani poslankyňa Rusnáková - faktická pripomienka.

  • Pán predsedajúci, len som chcela požiadať ešte o slovo, vzhľadom na to, že som myslela, že pán Pokorný je už posledný. Ja počkám, kým kolegovia, ktorí sú predo mnou, dohovoria. Chcela by som dať jeden návrh k spôsobu hlasovania.

  • Ale to ste mohli urobiť, keď ste mali slovo.

  • Pán predsedajúci, keď kolegovia skončia, vystúpim s týmto návrhom. Len toľko som vám chcela povedať.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada,

    predkladám jeden pozmeňovací návrh k § 19 vládneho návrhu zákona o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky, a to: Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 1997.

    Ďalej si dovolím predniesť návrh uznesenia k navrhovanému zákonu. Podľa článku 96 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky podávam návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky, a to tohto znenia:

    "Národná rada Slovenskej republiky považuje otázku nového územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky za osobitne dôležitú otázku verejného záujmu podľa článku 93 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a preto žiada občanov Slovenskej republiky, aby v referende odpovedali na otázku: Je potrebné v roku 1996 a v roku 1997 nové územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky? Áno, alebo nie?

    Národná rada Slovenskej republiky žiada prezidenta Slovenskej republiky, aby podľa článku 95 Ústavy Slovenskej republiky na základe uznesenia Národnej rady vyhlásil referendum do 30 dní od prijatia uznesenia."

    Vážená Národná rada, ako občan, ktorý nie z vlastnej vôle, ale z vôle terajších mocností pracoval viac ako 20 rokov v zdravotníctve, som toho názoru, že finančné náklady na rok 1996, ktoré sú vo výške 1 miliardy korún, by boli užitočnejšie využité v prospech nášho zdravotníctva.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Lazarová.

  • Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, poslanci,

    môj diskusný príspevok bude veľmi krátky, pretože o Banskej Štiavnici tu bolo povedané v podstate už všetko. Boli uvedené všetky dôvody, prečo by bolo žiaduce, aby sa Banská Štiavnica stala okresným mestom. Vieme, že patrí k prvým kráľovským mestám na Slovensku. Zapísaná je na listine svetového dedičstva. Rada Európy spracúva projekt technickej pomoci tomuto mestu. Bolo by skutočne od nás macošské, keby sme nezriadili tento okres, pretože Banská Štiavnica je prirodzené geografické centrum všetkých okolitých obcí s veľmi náročným terénom, kde samotné dochádzanie do vzdialenejšieho okresného mesta by robilo tam žijúcim občanom veľké problémy. V okolí Banskej Štiavnice je vybudovaná celá sústava tajchov - umelých horských jazier, pospájaných navzájom jarkami, ktoré okrem iného zohrávajú dôležitú zavlažovaciu úlohu celého regiónu. O celú túto sústavu sa treba starať, a vzdialené okresné mesto by prípadne nemuselo venovať tejto problematike dostatočnú pozornosť a starostlivosť.

    Dovoľte mi preto podporiť bod 6 spoločnej správy k § 9 odsek 6, kde sa navrhuje zriadiť ďalší okres Banská Štiavnica.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne a kolegovia, týmto sa vyčerpali všetky písomné prihlášky do rozpravy. Prihlásená je ešte pani Rusnáková. Nech sa páči, pani Rusnáková, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ja to poviem odtiaľto z miesta, pretože to bude veľmi stručné.

    Navrhujem podľa § 27 ods. 3 rokovacieho poriadku, aby sa záverečné hlasovanie o návrhu zákona ako celku vykonalo tajne.

  • Ďakujem. Predseda výboru pán Hofbauer, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister vnútra, dámy a páni,

    nemal som v úmysle vystúpiť, ale niektoré tvrdenia, ktoré tu zazneli, boli také prekvapujúce, že nedá mi na ne zareagovať. Dovoľte mi reagovať iba na dve.

    Či sme sa pri tvorbe tejto organizácie pýtali občanov, alebo nie, či sa to konzultovalo, alebo nekonzultovalo, akým spôsobom sa to vyberalo. Toto je len dokumentácia, finálna dokumentácia jedného-jediného mesta, kde sa zvažovali vzájomné alternatívy. Ide o alternatívu Skalica - Holíč. Tu nejde o boj a o porážku Holíča alebo víťazstvo Skalice, alebo opačne. Tu ide o výber optimálnych riešení, z ktorých obe mestá boli zvažované takouto formou, čiže variantne. Jeden stĺpec jedno mesto, druhý stĺpec druhé mesto, sčítané, podčiarknuté. Pre ktoré to vyšlo optimálnejšie, to je vo vládnom návrhu odporúčané.

    Čo sa týka toho, že HZDS tendenčne podporuje jednu stranu, tak priznám sa, že v Holíči je primátorom predstaviteľ SDĽ, zatiaľ čo v Skalici je predstaviteľ KDH. Tak som teraz v dileme, z čoho budem obvinený, kto bude obvinený, komu fandíme. Takže vládny návrh je za Skalicu a domnievam sa, že je to návrh uvážlivý.

    Čo sa týka odporúčania pána poslanca Pásztora o zriadení Medzibodrožia a zriadenia okresného mesta Kráľovský Chlmec, priznám sa, že veľmi ma to zaujalo, rád by som si preštudoval k tomu materiály, žiaľ, nepodarilo sa mi ich prečítať. Totiž všetky materiály o Kráľovskom Chlmci, ktoré sa mi podarilo zohnať, sú v maďarčine, výlučne v maďarčine. Takže myslím, že je to dobrá záruka na to, aby to bolo skutočne optimálne okresné mesto. Dokumentuje to nakoniec aj vystúpenie v Ünnepi beszéd o 16.40 hodine 15. márciusa Pásztora Istvána, polgármestera.

    Ďakujem pekne, pani poslankyne, páni poslanci.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu o desiatom bode programu za skončenú.

  • Protesty v sále.

  • Keď som na to pozeral, nevidel som to, prepáčte, pán poslanec. Je možné, že vy ste to videli, ja som to nevidel. Vyhlásil som rozpravu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Hudek? Nech sa páči.

  • Protesty v sále.

  • Ale, pán poslanec, ja vám rozumiem, ale platí princíp, že keď je vyhlásené ukončenie rozpravy, je rozprava ukončená. Nech sa páči, pán minister.

  • Protesty a hlasy v sále.

  • Každý si robíme svoje vysvedčenie, samozrejme. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    20. storočie má veľa charakteristík a jedna z nich je vlastne najpriliehavejšia. Je to storočie, v ktorom sústavne dochádza k premiestňovaniu a umiestňovaniu funkcií správy. Tento výrok sa hodí aj na našu verejnú správu. Vznikajú nové úlohy verejnej správy, a preto je naším cieľom odstrániť extrémnu centralizáciu verejnej správy a snahou decentralizovať zodpovednosť, ktorá by výkon úloh ministerstiev urobila účinnejším. Chceme vybudovať taký typ verejnej správy, pre ktorý bude charakteristická súhra všetkých základných prvkov verejnej správy, a je potrebné vytvoriť takú miestnu štátnu správu, kde miestna štátna správa bude mať istý stupeň nezávislosti od ústrednej štátnej správy. A práve na tomto základe sa vytvárajú, či otvárajú aj možnosti jej samostatného postupu pri riešení viacerých miestnych záležitostí.

    Veľa diskusných príspevkov, ktoré tu odzneli včera i dnes, používalo pojem "moderná verejná správa". Modernosť, to je vlastnosť, ktorá zabezpečuje súlad so súčasnými podmienkami a požiadavkami, ale s tými podmienkami a požiadavkami, ktoré vznikajú postupne.

    Dnes práve končíme prerokúvanie návrhu zákona o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky. Tým by som vlastne chcel túto vec podčiarknuť. Nejde nám v tomto zákone o obce ani o mestá, nejde nám v tomto zákone o problematiku samosprávy, ale ide nám o prvý a druhý stupeň štátnej správy. Slovenské územie sa nedelí, delí sa len správa.

    Týmto zákonom začíname reformu verejnej správy. Tento proces bude prebiehať postupne. Nepochybne je to tendencia, ktorá je u nás v Slovenskej republike na konci 20. storočia, pretože decentralizačné tendencie sú vlastne vo všetkých moderných štátoch. Môžeme povedať, že týmto návrhom zákona začíname robiť dekoncentráciu štátnej moci, prechod moci z ministerstiev, teda z ústredných orgánov štátnej správy, na miestne orgány štátnej správy.

    Predovšetkým by som sa chcel vyjadriť k spoločnej správe výborov i k ďalším návrhom poslancov. Výbory Národnej rady zaujali stanoviská, ktoré obsahujú pripomienky jednak vecného a jednak formálno-právneho charakteru. K všeobecným pripomienkam uvedeným k štátnej správe uvádzam, že Ústava Slovenskej republiky nepojednáva v žiadnom zo svojich článkov o tom, že otázky územného a správneho usporiadania majú byť riešené formou ústavného zákona. Ani súčasnú zákonnú úpravu doteraz nikto v súvislosti s ústavou nespochybňoval. Ústava samotná v článku 64 ods. 3 naznačuje, že aj samospráva vyšších územných celkov má byť upravená iba zákonom.

    Čo sa týka diskusie k reforme verejnej správy, zastávam názor, že tak vláda Slovenskej republiky svojimi výjazdmi a rokovaniami v regiónoch, ako aj naše ministerstvo vynaložili dostatočnú iniciatívu, aby návrh včera a dnes prerokúvaného návrhu zákona posudzovali teoretici, odborníci z praxe, predstavitelia obcí, združenia obcí, miestnych štátnych orgánov a ďalšie subjekty.

    Návrh zákona bol publikovaný vo viacerých novinách a časopisoch, medziiným aj v časopise Verejná správa, ktorého hlavným odberateľom sú obce a orgány miestnej štátnej správy. Vláda má záujem o všetky názory, pretože reforma je vecou celej spoločnosti. Obdobne budú predmetom diskusie i všetky návrhy právnych predpisov súvisiacich s reformou.

    Čo sa týka navrhovaných zmien a doplnkov jednotlivých ustanovení zákona, súhlasím so zmenami, ktoré sú navrhnuté v bodoch 1 až 4 a 11 až 13 spoločnej správy. S bodmi 5 a 7 až 10 nesúhlasím. Návrhy na vznik ďalších okresov zvažovala aj vláda. Podľa môjho, ale aj jej názoru však návrh vlády predstavuje optimálne riešenie. Takisto vláda rokovala o meste Banská Štiavnica s vedomím, že toto mesto je zapísané v povedomí celej Európy ako kultúrne dedičstvo. Napriek tomu po posúdení všetkých skutočností rozhodla, že v tomto regióne sú mestá s lepšími predpokladmi. I tak návrh na ustanovenie Banskej Štiavnice za sídlo okresu odporúčam ešte zvážiť.

    Vláda navrhla ustanoviť účinnosť zákona od 1. júla tohto roku v snahe zrýchliť práce na reforme verejnej správy tak, aby prvá základná etapa bola ukončená voľbami do orgánov samosprávy obcí a vyšších územných celkov v roku 1998. Výbormi navrhovaná úprava účinnosti ustanovuje legisvakanciu niekoľkých mesiacov, vytvorí väčší časový priestor na prípravu fungovania nových orgánov miestnej štátnej správy a úpravu pôsobnosti ostatných orgánov štátu. Táto zmena účinnosti je opäť vecou vášho hlasovania.

    Počas bohatej diskusie bolo množstvo diskusných príspevkov, ktoré sa týkali i návrhov poslancov Národnej rady na vydanie zákonov alebo zásad zákonov vzťahujúcich sa k územnému a správnemu usporiadaniu Slovenskej republiky. Využijem teda priestor, aby som povedal i náš názor na predložené návrhy skupiny poslancov.

    K návrhu skupiny poslancov na vydanie zásad zákona o územnom a správnom členení Slovenskej republiky, kde sú páni poslanci Šimko, Hrušovský, Langoš, Čarnogurský, Palacka, Pittner. V tomto sa predpokladá zriadenie 15 vyšších územných celkov a 15 vyšších správnych celkov, čo zhoršuje predpoklady na racionalizáciu miestnej verejnej správy, ako aj ekonomickú samostatnosť takto vytváraných celkov. Tento návrh napríklad nerieši problematiku označovania ulíc a iných verejných priestranstiev a číslovania stavieb. Sme v právnom štáte, tak, samozrejme, vzniklo by v právnom poriadku nežiaduce právne vákuum.

    Ďalší návrh skupiny poslancov na vydanie zásad zákona o organizácii miestnej štátnej správy - myslím, že predkladatelia sú už spomenutí páni poslanci. Tento nerieši organizáciu miestnej štátnej správy komplexne, najmä nevymedzuje prenos pôsobnosti orgánov miestnej štátnej správy, v ktorej doteraz pôsobia mimo sústavy okresných úradov, na novozriaďované krajské a okresné úrady.

    Ďalší návrh skupiny poslancov na vydanie zásad zákona o voľbách do orgánov župnej samosprávy. Tento navrhovaný systém volieb nevytvára dôležitú platformu na plné uplatnenie práva všetkých skupín obyvateľstva zúčastňovať sa na správe verejných vecí slobodnou voľbou svojich zástupcov tak, ako to garantuje článok 30 našej ústavy.

    Ďalší návrh skupiny poslancov na vydanie zásad zákona o volebnom období orgánov samosprávy žúp. Tento návrh nekorešponduje s našimi zámermi, ktoré nepredpokladajú úpravu volebného obdobia orgánov vyšších územných celkov samostatným zákonom.

    Ďalší návrh skupiny poslancov na vydanie zásad zákona o prenose vybraných právomocí z orgánov miestnej štátnej správy na orgány miestnej samosprávy je opäť menej v korešpondencii so zámermi vlády na prenos niektorých pôsobností doteraz vykonávaných orgánmi miestnej štátnej správy na obce a mestá.

    Máme tu i návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o územnom členení a správnom členení Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Je tam viacero pánov poslancov, spomeniem pána poslanca Ásványiho, Bauerovú, Bárdosa a ďalších. Tento navrhuje 16 vyšších územných celkov a 16 vyšších správnych celkov. Tým zhoršuje predpoklady na racionalizáciu miestnej verejnej správy a ekonomickú samostatnosť takto vytváraných územných celkov. Je to badateľné osobitne v prípade navrhovaného vyššieho celku Kráľovský Chlmec, ktorý by mal mať iba 56 531 obyvateľov, pričom podľa vládneho návrhu by mal mať tento celok iný počet, a v návrhu sa nevhodne odčleňuje napríklad bezprostredné zázemie od hlavného mesta Bratislavy, Rožňava, Gelnica, Moldava nad Bodvou, Trebišov a Sečovce od Košíc, Žiar nad Hronom, Krupina a Žarnovica od Banskej Bystrice, Turčianske Teplice od Martina.

    Treba povedať, že tento poslanecký návrh jednostranne a nadmerne akcentuje etnické aspekty, čo je na úkor uplatnenia vplyvov všetkých ostatných faktorov na rozvoj územia. V podstate, ak by sme si ho pozreli, vytvára až nelogické útvary, ako je napríklad župa Komárno, resp. Nové Zámky, ktorá obopína župu Nitra zo severovýchodnej i juhozápadnej strany. Návrh odtrháva od okresov so slovenskou väčšinou takmer všetky významnejšie mestá s väčšinou slovenského obyvateľstva. Musím poznamenať i to, že tento poslanecký návrh neodôvodnene tvrdí, že vládny návrh nerešpektuje podľa predkladateľov medzinárodne uznávaný zákaz meniť pomer obyvateľstva v oblastiach obývaných osobami patriacimi k národnostným menšinám. V skutočnosti obyvateľstvo zostáva naďalej v oblastiach, v ktorých žije, mení sa iba členenie územia na účely verejnej správy.

    Veľa otázok bolo i k problematike vplyvu zákona na štátny rozpočet. Ak by ste si niektorí pozreli dôvodovú správu ku koncepcii reformy, ktorá sa skončila na jar 1994, v bývalom parlamente, argumentovalo sa tu viackrát o tom, ako to bolo detailne dobre prepracované, tam sme tiež nenašli zmienku o tom, aké boli úvahy, koľko to vlastne bude stáť. Ja to zopakujem, v roku 1996 predpokladáme 1 mld. Sk, v roku 1997 3 mld. Sk. Predpoklad na roky 1996 a 1997 je kvalifikovaný odhad, ktorý vychádza z nasledovných skutočností: Ide o kompenzáciu nárokov na zvýšený počet pracovníkov štátnych orgánov, ktoré doteraz pracujú v sústave 38,4, úsporami pracovníkov u štátnych orgánov, ktoré doteraz pracujú v sústave 121,38. Predpokladá sa integrácia všeobecnej a špecializovanej miestnej štátnej správy, čo bude znamenať určitú úsporu pracovníkov prierezových činností, finančnej a personálnej informatiky, obslužných činností. Predpokladá sa zavedenie regulácie zamestnanosti v orgánoch štátnej správy vhodnou systemizáciou, pripravuje sa prehodnotenie kompetencií jednotlivých stupňov štátnych orgánov s predpokladaným presunom na samosprávy, prípadne do iných subjektov a, samozrejme, rátame s tým, a veľakrát primátori budúcich sídel okresov a krajov prichádzali s návrhmi na to, že nám zabezpečia potrebné priestorové podmienky.

    Veľa otázok v diskusii sa týkalo problematiky Bratislavy. Treba povedať, že už vo svojom pomerne širokom úvodnom vystúpení som reagoval na situáciu, ktorá je v Bratislave. Je pre mňa ako rodeného Petržalčana paradoxné, že nikomu zatiaľ nevadí súčasný stav Bratislavy, kde je 5 obvodov a 1 okres, a zrazu je taký pohľad nato, ako keby sme okliešťovali Bratislavu a riešili ju na úrovni iných krajov. Doteraz existujúci stav nikoho neviedol k tomu, aby prišiel a menil tento stav, ktorý podľa môjho názoru tiež nie je adekvátny tomu, že Bratislava ako hlavné mesto Slovenskej republiky má mať svoje postavenie.

    Pri vymedzovaní územného obvodu Bratislavského kraja boli do neho zahrnuté okrem územia hlavného mesta Bratislavy aj mestá Malacky, Senec a Pezinok s ich okolím, pretože sú natoľko funkčne späté s Bratislavou, že ich rozdelenie do dvoch krajov by vyvolalo nevyhnutnosť riešiť až na úrovni ústredných orgánov množstvo vnútroregionálnych problémov vyplývajúcich zo zvlášť intenzívnych vzájomných väzieb častí tohto celku. Znamenalo by to teda závažným spôsobom porušovať, to sa tu v diskusných príspevkoch viackrát objavilo, základný princíp demokratického usporiadania, akým je princíp subsidiarity. Vzájomné väzby Bratislavy a jej zázemia možno zhrnúť do takých okruhov, ako je spoločný územný trh práce, ďalej to, že nezanedbateľný podiel osôb z Bratislavy pracuje v jej zázemí, rozhodujúca časť stredoškolákov a väčšina poslucháčov vysokých škôl študuje v Bratislave a mohol by som tu hovoriť o ďalších argumentoch.

    Spomeniem i to, že aj keď sa v niektorých štátoch vyskytujú usporiadania odčleňujúce hlavné mesto od jeho zázemia, omnoho primeranejšie sú však riešenia, ktoré ich spájajú do jedného vyššieho celku, ako je parížsky región, veľký Londýn, a preto je vytvorenie Bratislavského kraja prinajmenej v navrhovanom rozsahu územia nielen aktuálne a funkčne žiaduce, ale aj z medzinárodného aspektu porovnateľné a perspektívne. Bolo by teda absurdné tvrdiť, že vládny návrh zákona o územnom a správnom usporiadaní degraduje Bratislavu na takú istú úroveň, akou je ktorákoľvek iná obec napríklad ostatných obcí Bratislavského kraja. Navrhovaný zákon sa nijako nedotýka doterajšieho zákona o Bratislave, ktorý stanovuje postavenie a kompetencie jej samosprávy, a neruší jeho platnosť.

    V Bratislavskom kraji bude mať obyvateľstvo hlavného mesta stále trojštvrtinový podiel, a preto akékoľvek obavy z jeho majorizácie území sú úplne neopodstatnené a je vôbec prekvapujúce, ako môžu vznikať. Skôr by sa malo obávať začlenenia do tohto kraja obyvateľstvo zázemia, ktoré bude v kraji tvoriť len jednu štvrtinu z celkového počtu, a pri dodržaní ústavného princípu rovného hlasovacieho práva môže byť zástupcami Bratislavy majorizované takmer bez prekážky.

    Veľa otázok sa týkalo toho, ako ďalej budeme pokračovať v reforme verejnej správy. Teraz na budúci utorok bude vláda prerokúvať harmonogram ďalšieho postupu prác na reforme miestnej verejnej správy. V niektorých výboroch som už informoval poslancov o tomto harmonograme a vôbec o materiáli, ktorý dostanú po prerokovaní vo vláde aj poslanci Národnej rady. Predovšetkým v tomto roku by sme mali pripraviť návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o krajských a okresných úradoch. Tento termín je do 31. mája 1996, keď ho predložíme na rokovanie vlády. Budeme zároveň pracovať na budovaní úradov a zariadení v novom správnom usporiadaní Slovenskej republiky. Ďalej budú pripravené návrhy zákonov, ktorými sa upraví organizácia a pôsobnosť odvetvovo riadených orgánov špecializovanej miestnej štátnej správy a ostatných územných orgánov štátu v nadväznosti na zákon o územnom a správnom usporiadaní. Tento sa predloží na rokovanie vlády tiež do 31. mája tohto roku. Ďalej pripravíme návrh zákona Národnej rady o samospráve vyšších územných celkov. Tu máme termín predložiť ho na rokovanie vlády do 31. decembra 1996. Mohol by som tu pokračovať i s podrobnosťami a zdôvodnením harmonogramu ďalšieho postupu prác na reforme miestnej verejnej správy. Domnievam sa, že po rokovaní vlády dostanete jeden kompletný materiál, ktorý bude tieto otázky riešiť.

    Na niektoré zásadné problémy som reagoval vo svojom prvom vstupe. Pozorne som sledoval diskusiu, ktorá bola včera a dnes. Musím konštatovať, že viaceré diskusné príspevky sa opakovali, hlavne tie, ktoré som mal možnosť počuť v dvoch výboroch, na rokovaní ktorých som sa zúčastnil. Predsa by som na niektoré otázky reagoval.

    Kto neabsolvoval tie množstvá stretnutí s predstaviteľmi jednotlivých regiónov, s prednostami okresných a obvodných úradov, so starostami, primátormi a poslancami obecných a mestských zastupiteľstiev, môže mať názor, že väčšina z návrhov, ktoré boli prezentované k tomuto zákonu, smeruje k tomu, že vlastne celý návrh zákona nie je dobrý. Treba však objektívne povedať, že dnes tu nevystupujú so svojimi požiadavkami tí občania, tí obyvatelia budúcich okresov, ktorí z hľadiska petícií, ktoré sme dostali, i stretnutí, kde vyjadrovali svoje názory, sú jednoducho pripravení nato, aby vznikli nové sídla okresov v navrhovaných 74 okresoch, ako je konštatované i v návrhu zákona.

    Veľmi ťažko by sa asi viacerým poslancom zdôvodňovalo práve týmto obyvateľom, prečo preferujú jedno sídlo okresu a prečo nie znovu ich okres a ich sídlo okresu. Takisto by sme teda mohli postaviť tých, ktorí mali dôvod na to a vyjadrovali svoje stanoviská, aby vznikali nové sídla okresov tak, ako sú predložené vo vládnom návrhu zákona o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky. Objektívne musím konštatovať, že vo veľa veciach bolo nielen naše ministerstvo, ale i vláda vo veľmi zlej situácii. Veľmi ťažko sa rozhodovalo, či sídlo okresu bude v jednom meste, alebo či bude sídlo okresu v druhom meste. Kritérium 30 000 obyvateľov bolo kritériom pomocným hlavne z toho dôvodu, aby mohla byť zriadená kompletná miestna štátna správa v okresoch. Je to zrejme nepochopenie, ak by niekto chcel z terajších 121 obvodov urobiť 121 okresov. Asi si nevie predstaviť, o čo ide v budúcom usporiadaní I. a II. stupňa štátnej správy, keď na úrovni okresov bude kompletná štátna správa, to znamená nielen okresné úrady, ale budú tam aj úrady súdnictva, polície, prokuratúry i ďalšie. Verím, že budú koncentrované do jedného úradu. Tým vlastne prestane to, čo doteraz všetci vnímame, a to - ako je rozbitá a atomizovaná miestna štátna správa, keď existuje okrem všeobecnej štátnej správy množstvo špecializovanej štátnej správy bez vzájomnej koordinácie.

    Rovnako odmietam i názory, ktoré tu boli prezentované, že sa celý návrh zákona a celá reforma šila horúcou ihlou. Viacerí z vás ste tu boli na jar roku 1994, keď vlastne prebehla celá práca na koncepcii reformy verejnej správy. Ostalo jedno uznesenie, ktoré nikto za dva roky nenapĺňal, nikomu to zatiaľ nevadilo. Domnievam sa, že je tu odvaha tejto vlády, ktorá si dala do programového vyhlásenia, že urobí reformu verejnej správy, a začala ju robiť v roku 1996. Prepáčte, ale také návrhy a také odporúčania, aby sa táto reforma robila v roku 1998, sú veľmi nereálne. Česká vláda mala v programovom vyhlásení tiež návrh zákona o územnom a správnom usporiadaní Českej republiky. Nemôže ho urobiť, pretože v poslednom roku volieb nie je možné pustiť sa do takých závažných vecí, ako je reforma. Krok, ktorý sme my volili, bol náš pohľad. Zvolili sme postup, že sme prišli s prvým návrhom zákona o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky, na ktorý budú nadväzovať ďalšie súvisiace právne normy tak, aby mohla byť odštartovaná reforma verejnej správy.

    Rovnako by bol veľmi naivný pohľad, že reforma verejnej správy sa môže skončiť do roku 1998. Štáty, ktoré majú oveľa dlhšie tradície budovania svojej štátnosti, ho robia desiatky rokov. Domnievam sa, že ani Slovenská republika neukončí etapu reformy verejnej správy v roku 1998, ale táto reforma bude pokračovať ešte niekoľko rokov tak, aby potom mohla vzniknúť optimálna verejná správa. Ak by sa vláda nechcela pustiť do tejto reformy, tak by neprišla s týmto návrhom zákona, a určite nielen vláda, ale i naše ministerstvo by malo oveľa menej úloh ako teraz, keď sme sa pustili do takej ťažkej oblasti, ako je reforma celej verejnej správy.

    Dôvody sú, samozrejme, i v tom, že vlastne po rozpade národných výborov na konci roku 1990 neboli tieto veci doriešené a vlastne sme zastali na polceste. Ak niekto tvrdí, koľko to bude stáť, že sa bude zvyšovať počet úradníkov, prečo potom nikoho nealarmovali údaje, ktoré máme k dispozícii, že na konci roka 1990, teda 31. 12., bol počet pracovníkov a funkcionárov národných výborov v Slovenskej republike 23 197. K 30. septembru minulého roka tvoril aparát územných štátnych orgánov a samospráv obcí 62 139 pracovníkov. Domnievam sa, že občania tohto štátu tento enormný nárast počtu pracovníkov jednak miestnej štátnej správy, pracovníkov obecných a mestských úradov, na kvalite verejnej správy určite nepocítili.

    Veľakrát v diskusných príspevkoch odzneli i otázky k samospráve. Náš pohľad na samosprávu je vyjadrený v tom, že celá reforma verejnej správy musí mať vyústenie v prechode kompetencií zo štátnej správy na samosprávu. Preto aj mňa prekvapujú názory na to, že ak dnes začíname dekoncentrovať štátnu moc z ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy na krajské a okresné úrady, niekto tvrdí, že zasahujeme do kompetencií samosprávy. Zatiaľ sa člení na Slovensku iba správa, nečlení sa samospráva, a niet nato ani dôvod, pretože samospráva má svoje miesto a náš vývojový trend je postupný prechod kompetencií z miestnej štátnej správy na samosprávu.

    Rovnako sú zavádzajúce i argumenty, ktoré tvrdia, že Združenie miest a obcí na Slovensku malo iné názory na reformu. Keby som bol primátor alebo starosta obce, rozhodne by som mal svoj pohľad a snažil by som sa získať čo najviac v prospech svojej obce, v prospech svojho mesta. Združenie miest a obcí na Slovensku sa jasne vyjadrilo k ôsmim krajom, je za to, ale tak, ako aj v iných oblastiach. Tak ako aj iné inštitúcie, nevedelo sa rozhodnúť na počte okresov. Tvrdili a dávali stanovisko, že sú za to, aby počet okresov bol čo najnižší. Takže to sú stanoviská, ktoré nám dali. Mali v priebehu roka tri stretnutia so Združením miest a obcí na Slovensku a vzájomne sme si vymieňali názory na stav i budúci vývoj tejto reformy.

    Návrh zákona o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky je prvým krokom do reformy verejnej správy. Tak ako som to tu zdôraznil, po nej budú nasledovať ďalšie správne normy, ktoré budú kompletizovať reformu verejnej správy, ktorú chceme realizovať v tomto období, vo volebnom období do roku 1998. Vláda sa rozhodla ísť s ako prvým krokom v marci do parlamentu s týmto návrhom zákona, nato bude nadväzovať zákon o kompetenciách okresných a krajských úradov a potom bude pokračovať návrhom zákona o vyšších územných celkoch.

    Poslednú pripomienku mám k otázke, ktorá tu bola postavená, či počet 74 súvisí s volebnými obvodmi. Ak si všimnete, nie všetky okresy majú rovnaký počet obyvateľov. Skôr sme teda išli na spodnú hranicu, že budúci okres by mal mať 30 tisíc obyvateľov, ale sú tam aj okresy, ktoré niekoľkokrát prevyšujú tento najnižší počet, preto sa domnievam, že 74 okresov nesúvisí s budúcimi 74 volebnými obvodmi. Neradi by sme sa ocitli ako v Spojených štátoch, kde bývalý guvernér Jerry tiež vymyslel takú metódu a vykrojoval obvody. Myslím si, že budúce volebné kraje budú musieť zodpovedať iným kritériám, ako je počet terajších okresov.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    verím, že argumenty, ktoré sme sa vám snažili predostrieť, i stanoviská obcí a budúcich okresov, ktoré som sa snažil vám odovzdať, budú také silné, že tento návrh zákona, ktorým chceme odštartovať reformu verejnej správy, bude úspešný a môžeme reformu verejnej správy na Slovensku začať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za vyjadrenie k ukončenej rozprave pánu ministrovi.

    Vážené kolegyne a kolegovia, mám milú povinnosť vás informovať, že na balkóne sa nachádzajú darcovia krvi z Ilavy a z Lednických Rovní. Myslím, že by sme ich mohli privítať potleskom.

  • Mohli sme potleskom zaďakovať tým, ktorí darujú životodarný mok našej spoločnosti. Ďakujeme vám, priatelia.

    Vážení kolegovia, pokračujeme. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Rea? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, milí vzácni hostia,

    dovoľte mi, aby som aj ja pred hlasovaním o návrhu zákona a o pozmeňovacích návrhoch uplatnil svoju možnosť a ako spoločný spravodajca vystúpil a v krátkosti vás informoval o tom, že vystúpilo 25 poslancov. Je veľmi potešujúce, že v tomto prípade sme v diskusii faktické poznámky, faktické pripomienky takmer nepoznali. Diskusia bola vecná. Napriek tomu niektorí páni poslanci, ktorí vystúpili, nepodali pozmeňovacie a doplňovacie návrhy, predniesli Národnej rade a tejto spoločnosti mnohokrát svoj osobný názor alebo veľmi úzko stranícky názor a ich vystúpenie vôbec nekorešpondovalo s predloženou prácou. Nakoniec v mnohých prípadoch alebo aspoň v dvoch prípadoch - nebudem menovať - dehonestovali prácu desiatok a možno stoviek odborníkov, ľudí, ktorí erudovane pracovali na príprave tohto návrhu zákona od roku 1992, a nielen na tomto zákone, ale na celom spektre právnych noriem, ktoré už pán minister aj v úvodnom slove povedal. Boli sme oboznámení, že toto je iba prvý krok reformy verejnej správy, že vláda má pripravené ďalšie kroky a materiály. Takisto pracovná skupina - rada vlády - veľmi úzko spolupracuje s odborníkmi na týchto krokoch reformy verejnej správy.

    Dovoľte mi ešte, aby som k predloženému návrhu zákona o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky povedal, že ho musíme chápať ako prvý krok v tejto etape verejnej správy. Reforma verejnej správy je zároveň významnou súčasťou pokračovania transformácie našej spoločnosti v ekonomickej a v sociálnej sfére. Definovanie správneho usporiadania našej republiky vytvára predpoklad na realizáciu ďalších úloh prestavby verejnej správy, definovaných vo všeobecnej polohe v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky. Nové správne útvary Slovenskej republiky musia byť vystrojené aj novou štruktúrou úradov a zariadení zabezpečujúcich funkčnosť správy štátu na úrovni okresov a na úrovni budúcich krajov.

    Eliminovanie nárastu počtu úradov vzhľadom na zvýšenie počtu okresov a zriadenie krajov bude možné vybudovaním integrovaných krajských úradov a okresných úradov, čím sa terajší počet 1292 úradov a zariadení na miestnej úrovni zníži na počet 991, ak v hlasovaní neprijmeme niektorý ďalší okres alebo dva okresy, alebo ak znížime počet okresov. Tým by sa ten počet 991 veľmi nepatrne zmenil. V tomto zmysle vláda Slovenskej republiky pripravuje ďalší zákon, ako uviedol pán minister, ktorý bude riešiť organizáciu a pôsobnosť krajských a okresných úradov. Zároveň je pripravený na rokovanie vlády, dokonca už je určený aj termín na budúci utorok, dokument, ktorý definuje časovú a vecnú koordináciu legislatívneho procesu a úloh organizačného, finančného, majetkového, priestorového, materiálneho, informačného, personálneho charakteru pri budovaní nových úradov a taktiež zrušených - mám údaj, že 166 úradov, možno sa to o jeden-dva úrady zmení.

    Pri tomto procese sa uplatnia aj prvky racionalizácie riadenia verejnej správy a určí sa časová postupnosť nábehu činnosti jednotlivých úradov. Zároveň sa rieši problematika transformácie vedenia štátnych evidencií občanov, evidencií majetku, fyzických a právnických osôb, ako aj zberu sociálno-ekonomických informácií na podmienky nového správneho usporiadania Slovenskej republiky. Ústredné orgány štátnej správy a prednostovia okresných úradov zabezpečia, aby počas prestavby úradov bolo zabezpečené plynulé plnenie administratívnych úloh a sociálnych služieb občanom, a zabezpečia kontinuitu pripravenosti príslušných orgánov a inštitúcií v oblasti prípravy na obranu, bezpečnosť a ochranu Slovenskej republiky. Ústredné orgány štátnej správy, ktorým v kompetencii zostanú odvetvovo riadené orgány miestnej štátnej správy a územné orgány štátu, pripravia návrhy zákonov, ktorými sa spresní organizácia a územná pôsobnosť týchto orgánov po novom správnom usporiadaní Slovenskej republiky.

    V nadväznosti na zabezpečenie širokého okruhu úloh a prebudovanie štruktúr riadenia miestnej štátnej správy sa bude pokračovať v realizácii záverov vlády v decentralizácii úloh štátu na územnú samosprávu. Do mája tohto roku sa pripraví návrh postupu prác na odovzdávaní kompetencií samosprávnym orgánom a následne sa tiež pripravia legislatívne podklady na konštituovanie samosprávy vyšších územných celkov.

    Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na to, že diskusia bola bohatá, všetky pripomienky nie sú ešte spracované písomne, prosil by som z pohľadu spravodajcu prestávku do 16.00 hodiny. Upozorňujem panie poslankyne a pánov poslancov, že už majú pred sebou pripomienky zo včerajšej diskusie, majú pripomienky z dnešnej dopoludňajšej diskusie, zostávajúce pripomienky budú spracované do toho času, ako som povedal. Tiež by som prosil, aby sme si z dnešnej odpoludňajšej diskusie opravili - na prvej strane pani poslankyňa Gbúrová v bode 4 navrhuje v rámci Prešovského kraja zriadiť okres Giraltovce pod písmenom l). To je len malá technická zmena.

    Ďakujem vám pekne za diskusiu vo všetkých smeroch, nech už bola aká-taká. Ďakujem všetkým, ktorí sa doteraz na tejto práci zúčastňovali. Prosím, aby sme boli potom v hlasovaní veľmi disciplinovaní. Zdá sa, že tých hlasovaní bude veľa. Budeme pokračovať o 16.00 hodine.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Na základe vašej požiadavky prerušujem rokovanie a dávam prestávku do 16.00 hodiny, keď budeme pokračovať v našom zasadaní.

    Vážené kolegyne a kolegovia, buďme dochvíľni, prosím, pokračujeme o 16.00 hodine.

    Ďakujem.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, budeme pokračovať v odpoludňajšom rokovaní a začneme hlasovaním. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby začal uvádzať rokovanie.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia a milí hostia,

    dovoľte mi, aby som v zmysle spoločnej správy a pripomienok, ktoré vzišli z rozpravy, uvádzal ako spoločný spravodajca hlasovanie k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky.

    Ako prvé budem uvádzať hlasovanie zo spoločnej správy a potom postupne pozmeňovacie návrhy tak, ako boli podávané v rozprave.

  • Prosím, pán spoločný spravodajca, najprv predložte procedurálny návrh.

  • V rozprave bol podaný procedurálny návrh, aby hlasovanie o zákone ako celku bolo tajné. Aj z organizačných dôvodov navrhujem, aby sme o tomto návrhu hlasovali teraz, aby prípadne mohli pracovníci pripraviť hlasovacie lístky.

  • Odporúčam, aby sme neprijali takéto stanovisko. Odporúčam návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o procedurálnom návrhu pani poslankyne Rusnákovej, ktorá podľa § 27 ods. 3 navrhuje hlasovať o zákone ako celku tajne. Pán spoločný spravodajca odporúča neprijať tento návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 142 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh pani poslankyne Rusnákovej nebol prijatý.

  • Budeme pokračovať v zmysle jednotlivých bodov spoločnej správy. Na začiatku som povedal, že budem navrhovať hlasovanie po rozprave podľa toho, ako budú napadnuté jednotlivé body spoločnej správy. Prvé tri body neboli napadnuté, sú to viac-menej legislatívno-technické návrhy. Odporúčam, aby sme o nich hlasovali spoločne a všetky tri odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvých troch bodoch spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.

  • Šum v sále.

  • Páni poslanci, prosím, zachovajte pokoj. Jednoducho bol predložený tento návrh a podľa tohto návrhu pána spoločného spravodajcu vediem hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 123 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 5 poslanci.

    Konštatujem, že prvé tri body spoločnej správy boli prijaté.

    Prosím, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Budeme pokračovať jednotlivo. Bod 4 spoločnej správy odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 4 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že 4. bod spoločnej správy nebol prijatý.

    O slovo požiadal predseda Národnej rady. Nech sa páči.

  • Pán spoločný spravodajca, v spoločnej správe je návrh výboru, kde sa hovorí, že vo výbore prijali uznesenie, aby sa o týchto návrhoch hlasovalo trojpätinovou väčšinou. Takže bolo by dobré, keby sme teraz dali hlasovať o tomto návrhu, a budeme pokračovať. Ak odhlasujeme potrebných 90 hlasov, musíme zmeniť pôvodné hlasovanie, ak nie, môžeme pokračovať.

  • Môžeme, ale pán poslanec dal procedurálny návrh, aby to bolo pri záverečnom hlasovaní. Ja som sa presne držal toho, čo pán poslanec povedal v tejto snemovni.

  • To sa predsa týka záverečného hlasovania.

  • Ak je to o konečnom hlasovaní, potom teraz nemusíme hlasovať, môžeme pokračovať v hlasovaní.

  • Prosím, priatelia, je hlasovanie. Prijímam len procedurálne poznámky. Budeme pokračovať v hlasovaní. Pán poslanec Sečánsky, ide o procedurálny návrh? Prosím, zapojte pána poslanca Sečánskeho.

  • Procedurálny návrh na trojpätinové väčšinové hlasovanie nemožno prijať, je v rozpore s ústavou. Článok 84 ods. 2 ústavy jasne hovorí, že Národná rada sa uznáša nadpolovičnou väčšinou prítomných hlasov, len v osobitných prípadoch vyžaduje kvalifikovanú väčšinu. A takýto prípad osobitným prípadom nie je.

  • Ďakujem. Prosím, pokračujeme v hlasovaní. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Szigeti, máte procedurálnu pripomienku? Prosím, zapojte pána poslanca Szigetiho.

  • Vážený pán podpredseda, vo svojom druhom pozmeňovacom návrhu som mal procedurálny návrh a žiadal som osobitné hlasovanie pri záverečnom hlasovaní o predloženom návrhu.

  • Ale teraz nie je záverečné hlasovanie.

  • Ale to bol procedurálny návrh.

  • Ale nie je záverečné hlasovanie, pán poslanec. Keď prídeme k záverečnému hlasovaniu, dám hlasovať o procedurálnom návrhu, s tým sa počíta.

  • Ale o procedurálnych návrhoch sa hlasuje hneď bez rozpravy.

  • Priatelia, to je vtedy, keď sa to bude dotýkať toho. Samozrejme, tam nebudeme dávať rozpravu. Prosím, pán poslanec Komlósy, procedurálny návrh. Nech sa páči, máte slovo.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Pán predsedajúci, ak pred záverečným hlasovaním sa uznesieme na tom, že chceme prijať tento zákon trojpätinovou väčšinou, všetky pozmeňovacie návrhy k nemu musia byť prijaté tiež trojpätinovou väčšinou. Tak musíme rozhodnúť o tomto procedurálnom návrhu teraz, aby sme mohli postupovať v rámci rokovacieho poriadku.

  • Súhlasím. Pán spoločný spravodajca, súhlasíte?

  • Odporúčam, aby sme hlasovali o procedurálnom návrhu pána poslanca Szigetiho s tým, že požaduje, aby pri záverečnom hlasovaní o predloženom návrhu zákona na jeho prijatie bola potrebná trojpätinová väčšina hlasov, podobne ako pri prijatí ústavných zákonov. Odporúčam návrh neprijať, je to "zmätočné" hlasovanie.

  • V poriadku. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto návrhu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní hlasovania, pán spoločný spravodajca.

  • Hlasujeme o jednotlivých bodoch zo spoločnej správy. Bod 5 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o predloženom návrhu. Pán spoločný spravodajca bod 5 odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 143 poslancov. Za návrh hlasovalo 62 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

    Prosím, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spravodajca.

  • Bod 6 spoločnej správy odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 6 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 143 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že bod 6 spoločnej správy bol prijatý.

    Prosím, pán spoločný spravodajca, pokračujte v hlasovaní.

  • Bod 7 spoločnej správy odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 7 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 143 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

    Konštatujem, že bod 7 spoločnej správy bol prijatý.

    Prosím, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spravodajca.

  • Bod 8 spoločnej správy odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 8 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Konštatujem, že bod 8 spoločnej správy nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Bod 9 spoločnej správy odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 9 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

    Konštatujem, že bod 9 spoločnej správy bol prijatý.

    Prosím, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Bod 10 spoločnej správy odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 10 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 143 poslancov. Za návrh hlasovalo 67 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

    Konštatujem, že bod 10 spoločnej správy nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Bod 11 spoločnej správy odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 11 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 143 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Konštatujem, že tento bod spoločnej správy nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Bod 12 spoločnej správy odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 12 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 143 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Konštatujem, že bod 12 spoločnej správy nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Bod 13 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 13 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 142 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Konštatujem, že bod 13 spoločnej správy nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Pokračujeme bodom 14 spoločnej správy. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 14 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 143 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

    Konštatujem, že bod 14 spoločnej správy nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Budeme pokračovať v hlasovaní o pripomienkach z rozpravy. Ako prvý vystúpil pán poslanec Farkas. Všetci máme pred sebou návrhy na zmeny, nebudem ich čítať, budem ich uvádzať podľa bodov. Bod 1 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 1 návrhov poslanca pána Farkasa. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 30 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 86 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

    Konštatujem, že prvý pozmeňovací návrh pána poslanca Farkasa nebol prijatý.

    Prosím, pokračujte.

  • Druhú pripomienku pána poslanca Farkasa odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Farkasa. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 25 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 82 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Farkasa nebol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Tretiu pripomienku pána poslanca Farkasa odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tretej pozmeňovacej poznámke pána poslanca Farkasa. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 19 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 82 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

    Konštatujem, že tretí pozmeňovací návrh pána poslanca Farkasa nebol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Budeme pokračovať. Štvrtý pozmeňovací návrh pána poslanca Farkasa odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o štvrtom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Farkasa. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 25 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 86 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

    Konštatujem, že štvrtý pozmeňovací návrh pána poslanca Farkasa nebol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Piaty pozmeňovací návrh pána poslanca Farkasa odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o piatom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Farkasa. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 16 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 88 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

    Konštatujem, že piaty pozmeňovací návrh pána poslanca Farkasa nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Šiesty pozmeňovací návrh pána poslanca Farkasa odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o šiestom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Farkasa. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 15 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 88 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že šiesty pozmeňovací návrh pána poslanca Farkasa nebol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Siedmy pozmeňovací návrh pána poslanca Farkasa odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o siedmom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Farkasa. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 86 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že siedmy pozmeňovací návrh pána poslanca Farkasa nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Ôsmy pozmeňovací návrh pána poslanca Farkasa odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o ôsmom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Farkasa. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 15 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 85 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

    Konštatujem, že ôsmy pozmeňovací návrh pána poslanca Farkasa nebol prijatý.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Budeme pokračovať pozmeňovacími návrhmi pána poslanca Nagya. Podal šesť návrhov. Pýtam sa ho, či máme hlasovať jednotlivo. Všetky budem odporúčať neprijať.

  • Prosím hlasovať osobitne o každom návrhu.

  • Bod číslo 1 pozmeňovacích návrhov pána poslanca Nagya odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Nagya. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 143 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 93 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že prvý pozmeňovací návrh pána poslanca Nagya nebol prijatý.

  • Druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Nagya odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Nagya. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 34 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 90 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Konštatujem, že druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Nagya nebol prijatý.

  • Budeme pokračovať. Tretí pozmeňovací návrh pána poslanca Nagya odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o treťom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Nagya. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 143 poslancov. Za návrh hlasovalo 17 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 85 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.

    Konštatujem, že tretí pozmeňovací návrh pána poslanca Nagya nebol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Štvrtý pozmeňovací návrh pán poslanca Nagya odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme a vzápätí hlasujme o štvrtom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Nagya. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 143 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že štvrtý pozmeňovací návrh pána poslanca Nagya nebol prijatý.

  • Piaty pozmeňovací návrh pána poslanca Nagya odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o piatom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Nagya. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 27 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 87 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že piaty pozmeňovací návrh pána poslanca Nagya nebol prijatý.

  • Posledný, šiesty pozmeňovací návrh pána poslanca Nagya odporúčam taktiež neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa vzápätí hlasujme o šiestom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Nagya. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Konštatujem, že šiesty pozmeňovací návrh pána poslanca Nagya nebol prijatý.

  • Ako posledný včera vystúpil pán poslanec Sopko s jedným pozmeňovacím návrhom. Tento odporúčam taktiež neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Sopka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 66 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Sopka nebol prijatý.

  • Pokračujeme v hlasovaní o pripomienkach, ktoré vzišli z dnešnej rozpravy. Prvý bod pozmeňovacích návrhov pani poslankyne Gbúrovej odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 143 poslancov. Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pani poslankyne Gbúrovej nebol prijatý.

  • Myslím, že druhý pozmeňovací návrh pani poslankyňa stiahne, keďže o Košiciach sa už hlasovalo a návrh bol prijatý. Môžeme pokračovať v hlasovaní ďalším pozmeňovacím návrhom, ktorý podal pán poslanec Pásztor, a odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Pásztora. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 142 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Pásztora nebol prijatý.

  • Budeme pokračovať pozmeňovacími návrhmi pána poslanca Kötelesa. Pozmeňovací návrh pod bodom číslo 1 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Kötelesa. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 143 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 82 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Kötelesa nebol prijatý.

  • Pozmeňovací návrh pána poslanca Kötelesa pod bodom číslo 2 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Kötelesa. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Kötelesa nebol prijatý.

  • Pokračujeme bodom číslo 3 pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Kötelesa. Odporúčam ho taktiež neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o treťom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Kötelesa. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento tretí pozmeňovací návrh pána poslanca Kötelesa nebol prijatý.

  • Budeme pokračovať v hlasovaní. Ďalší pozmeňovací návrh podal pán poslanec Vavrík. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Vavríka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Vavríka nebol prijatý.

  • Ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec Benčík. Mal tri pozmeňovacie návrhy. Pán poslanec, o druhom aj treťom návrhu sme už hlasovali. Prosil by som pána poslanca, aby svoje návrhy stiahol.

  • Len o prvom sme hlasovali, pán kolega.

    Prosím, zapojte pána poslanca Benčíka.

  • Ďakujem pekne. O prvom bode sme už hlasovali, čiže o tom netreba hlasovať. Potom je bod 2, tie body ste dali dohromady. Tam sú dva okresy. Treba o nich hlasovať osobitne tak ako o ostatných.

  • Budeme pokračovať, ale chcel by som ctenú snemovňu upozorniť, že o týchto okresoch sme už raz hlasovali. Hlasovali sme o nich v bode 6 návrhov pána poslanca Farkasa.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec, kvôli pokoju dávame hlasovať o pozmeňovacom návrhu na doplnenie okresu Šurany.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Benčíka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Benčíka nebol prijatý.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Benčíka, o bode 2 - okres Štúrovo. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Benčíka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Benčíka nebol prijatý.

  • Budeme pokračovať. Bod 3 pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Benčíka odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o poslednom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Benčíka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 143 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

    Konštatujem, že posledný pozmeňovací návrh pána poslanca Benčíka nebol prijatý.

  • Budeme pokračovať. Ďalej vystúpil v rozprave pán poslanec Juriš. Jeho pozmeňovací návrh v bode 1 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Juriša. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 144 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Juriša nebol prijatý.

  • Budeme pokračovať v hlasovaní o pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Juriša. Bod 2 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Juriša. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 66 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Juriša nebol schválený.

  • Budeme pokračovať v hlasovaní bodom 3 pozmeňovacích návrhov pána poslanca Juriša. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o treťom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Juriša. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 66 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 57 poslancov.

    Konštatujem, že tretí pozmeňovací návrh pána poslanca Juriša nebol schválený.

  • Budeme pokračovať v hlasovaní o pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Juriša. Štvrtý pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o štvrtom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Juriša. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 143 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

    Konštatujem, že štvrtý, posledný pozmeňovací návrh pána poslanca Juriša nebol schválený.

  • Budeme pokračovať v hlasovaní. Ako ďalší vystúpil pán poslanec Ftáčnik. Podal štyri súhrnné pozmeňovacie návrhy. Prvý je v troch alternatívach. Chcem poprosiť, aby ste si v prvej alternatíve - to je strana 9 bod 3 odsek d) - vyčiarkli to, čo je s otáznikom. Chyba vznikla pri prepise. Budeme hlasovať o prvom pozmeňovacom návrhu, o jeho alternatíve 1. Odporúčam ju neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Ftáčnika. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 144 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

    Konštatujem, že prvý alternatívny návrh pána poslanca Ftáčnika nebol prijatý.

  • Ďakujem pekne. Budeme pokračovať alternatívou 2 v tomto bode, ale taktiež prosím, aby sme si v bode 4 to s tým otáznikom vyčiarkli, pretože pri prepise sa stala chyba. Alternatívu 2 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom alternatívnom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Ftáčnika. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 144 poslancov. Za návrh hlasovalo 67 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že druhý pozmeňovací alternatívny návrh pána poslanca Ftáčnika nebol prijatý.

  • Budeme pokračovať hlasovaním o alternatíve 3 v tomto návrhu. Odporúčam ju neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o treťom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Ftáčnika. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 143 poslancov. Za návrh hlasovalo 66 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že posledný pozmeňovací návrh pána poslanca Ftáčnika nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Ešte bol jeden návrh, ale ten pán poslanec sťahuje. Môžeme pokračovať hlasovaním o pozmeňovacom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Javorský. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Javorského. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Javorského nebol prijatý.

  • Budeme pokračovať. Ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec Szigeti. O jeho procedurálnom návrhu sme hlasovali. O návrhu číslo 1 odporúčam teraz hlasovať a odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Szigetiho. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Szigetiho sme neprijali.

  • Budeme pokračovať v hlasovaní návrhmi pána poslanca Kováča.

  • Pán poslanec Kováč, je to procedurálna poznámka? Nech sa páči. Prosím, zapojte pána poslanca Kováča.

  • Pán predsedajúci, sťahujem návrhy pod číslami 27, 32, 37, 38, 39, 40, 41 a 42. Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uvádzajte hlasovanie.

  • Budeme pokračovať. Pozmeňovací návrh pod bodom 1 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Kováča. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Konštatujem, že prvý pozmeňovací návrh pána poslanca Kováča nebol prijatý.

  • Budeme pokračovať. Napriek tomu, že pán poslanec spresnil...

  • Pán poslanec Brňák, máte procedurálnu poznámku?

  • Mám procedurálny návrh, pán predsedajúci. Navrhujem, aby sa o ostatných bodoch, teda o bode 2 až koniec, s výnimkou vyňatých bodov, dalo hlasovať en bloc. Prosím o tomto návrhu dať hlasovať.

  • Šum v sále.

  • Napriek tomu opakujem, že sme o týchto jednotlivých mestách ako okresných sídlach už hlasovali.

  • Napriek námietke pána Brňáka nie je to v súlade s rokovacím poriadkom, preto uplatňujem svoje právo, že sa bude hlasovať o každom návrhu osobitne.

  • Priatelia, s radosťou budem uvádzať všetky pozmeňovacie návrhy, ktoré pán poslanec dal, napriek tomu, že sme o nich už hlasovali.

    Bod číslo 2 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa. Priatelia, vydržme, keď nemáme celkom úctu k ekonómii času. Druhý pozmeňovací návrh pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Konštatujem, že druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Kováča nebol prijatý.

  • Bod 3 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o treťom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Kováča. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Konštatujem, že ani tento pozmeňovací návrh pána poslanca Kováča nebol schválený.

  • Bod 4 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 4 pozmeňovacích návrhov pána poslanca Kováča. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že štvrtý pozmeňovací návrh pána poslanca Kováča nebol prijatý.

  • Piaty pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o piatom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Kováča. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Piaty pozmeňovací návrh pána poslanca Kováča sme neprijali.

  • Siedmy pozmeňovací návrh odporúčam neprijať. Hlasujeme o ňom napriek tomu, že sme o ňom už hlasovali, ale pán poslanec si praje, aby sme hlasovali.

  • Šum v sále.

  • Priatelia, prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča neprijať. Prosím vás, hlasujme. Fakt je, že pán poslanec Kováč nemá ohľad na ostatných kolegov, pretože vo viacerých prípadoch celkom evidentne sa už o tom hlasovalo. Nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že šiesty pozmeňovací návrh pána poslanca Kováča sme neprijali.

  • Siedmy návrh odporúčam neprijať.

  • Šum v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že siedmy pozmeňovací návrh pána poslanca Kováča nebol prijatý.

    Slovo má pán predseda Gašparovič.

  • Páni poslanci, či pán poslanec Kováč chce, alebo nechce, o tých návrhoch, o ktorých sme hlasovali a prešli, alebo neprešli, predsa nemôžeme hlasovať dvakrát. Hlasovali sme o niektorom meste a prešiel, a teraz odhlasujeme, že nie, teda opačne.

    Pán spoločný spravodajca môže uvádzať len tie okresy, ako ich pán poslanec Kováč navrhol, ale o tých, o ktorých sme už hlasovali (či negatívne, alebo pozitívne), sa znovu hlasovať nedá.

  • Pán poslanec Kováč, je to procedurálny návrh? Máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Národnej rady,

    každý poslanec má právo podať pozmeňovací návrh. Ak sa o jednom návrhu hlasuje a v druhom návrhu je trebárs čiarka navyše, tak sa o ňom hlasovať musí. Ja mám celkom iný text ako návrhy, ktoré boli doteraz predkladané, tak vás prosím, aby ste tieto návrhy rešpektovali. Ďakujem.

    Prečo sme nezačali o pol hodiny skôr? Prečo sme na vás čakali, kým sa dáte dokopy? Teraz nemáte čas? Buďte takí láskaví a dodržujte moje právo.

  • Pán poslanec, problém nie je v tom, že nemáme čas, ale že vlastne opakujeme hlasovanie o veci, o ktorej sme už hlasovali.

    Pýtam sa ďalších pánov poslancov, ktorí sú uvedení na tabuli, či ide o procedurálne poznámky. Nech sa páči, zapojte pána poslanca Cupera.

  • Chcel som pánu poslancovi Kováčovi vysvetliť, že tak ako platí Hippokratova prísaha, od rímskych čias platí zásada, že dvakrát sa o tom istom nehlasuje nikdy a nikde, takže nemôžeme hlasovať o sídlach, o ktorých sme už hlasovali v predchádzajúcich návrhoch. Preto žiadam, aby sa dodržiaval rokovací poriadok a aby pán spoločný spravodajca uvádzal len tie okresné sídla z návrhov pána poslanca Kováča, o ktorých sme nehlasovali.

  • Prosím, budeme hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Cupera. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Je to procedurálny návrh.

  • Prejavy nesúhlasu v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov. Za návrh hlasovalo 70 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bol prijatý tento procedurálny návrh.

    Žiadam vás, pán spoločný spravodajca, aby ste v zmysle tohto postupovali v uvádzaní hlasovania. Pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Vážení kolegovia, skutočne som na samom začiatku uviedol, že sme duplicitne hlasovali o viacerých mestách, kde sa má zriadiť okres.

  • Ruch v sále.

  • Budeme pokračovať v hlasovaní. Bod číslo 8 odporúčam neprijať. Prepáčte, beriem späť. Hlasujeme o bode číslo 9.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 9.

  • Ruch v sále.

  • Prosím vás, pokoj, tak toto nie je spôsob, priatelia. Musíte zachovať pokoj. Veď nemôžeme ani sledovať, o čom vlastne hovorí uvádzateľ spoločného spravodajstva.

  • Hlasy v sále.

  • Ja mám všetko, pani poslankyňa. Dávam hlasovať podľa poradia. Vážení kolegovia, skutočne ste nekolegiálni, pretože o bode 8 sa hlasovalo, vy ste povedali, že neplatí, tak som dal znova hlasovať, ale...

  • Ruch v sále.

  • Budeme pokračovať. Upozornil som pána poslanca Kováča, keď trval na svojom, dával som hlasovať podľa poradia. A navrhujem...

  • Priatelia, možno si myslíte, že takýmto spôsobom narušíte vôľu v tomto parlamente. Táto vôľa je proste faktom, ktorý sa vyjadruje väčšinou, a berte to na vedomie.

  • Ruch v sále.

  • Priatelia, aby sme zachovali dôstojnosť postupu, navrhujem koaličným partnerom, aby akceptovali, že sa bude hlasovať o všetkom znova. Budeme brať na vedomie, že ich návrhy sú v ich vlastnom osobitnom kontexte. Prosím vás, postupujme takýmto spôsobom vo všetkých prípadoch. Pokoj, prosím. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v hlasovaní pozmeňovacím návrhom pána poslanca Kováča pod bodom číslo 8. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o ôsmom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Kováča. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh uvedený pod bodom 8 pána poslanca Kováča nebol prijatý.

  • Bod číslo 9 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 9 pozmeňovacích návrhov pána poslanca Kováča. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pod bodom 9 pána poslanca Kováča nebol prijatý.

  • Bod číslo 10 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode uvedenom pod číslom 10 pozmeňovacích návrhov pána poslanca Kováča. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pod bodom 10 pána poslanca Kováča nebol prijatý.

  • Bod 11 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu uvedenom pod bodom 11 pána poslanca Kováča. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Kováča pod bodom 11 sme neprijali.

  • Bod číslo 12 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 12 pána poslanca Kováča. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pod číslom 12 pána poslanca Kováča nebol prijatý.

  • Bod číslo 13 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 13 pozmeňovacích návrhov pána poslanca Kováča. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pod bodom číslo 13 nebol prijatý.

  • Bod číslo 14 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 14 pozmeňovacích návrhov pána poslanca Kováča. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pod bodom 14 pána poslanca Kováča sme neprijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Bod 15 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 15 pozmeňovacích návrhov pána poslanca Kováča. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Kováča sme neprijali.

  • Bod číslo 16 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 16 pozmeňovacích návrhov pána poslanca Kováča. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pod bodom 16 sme neprijali.

  • Bod 17 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Kováča pod bodom 17. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Kováča pod bodom 17 sme neprijali.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Budeme pokračovať bodom 18. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu číslo 18 pána poslanca Kováča. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Kováča pod bodom 18 sme neprijali.

    Prosím, pokračujte.

  • Bod 19 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Kováča pod bodom 19. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Kováča pod bodom 19 sme neprijali.

  • Bod 20 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Kováča pod bodom 20. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento pozmeňovací návrh pána poslanca Kováča neprijali.

  • Bod 21 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Kováča pod bodom 21. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Kováča pod bodom 21 sme neprijali.

  • Bod 22 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Kováča pod bodom 22. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Kováča pod bodom 22 nebol prijatý.

  • Bod 23 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Kováča pod bodom 23. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Kováča pod bodom 23 sme neprijali.

  • Bod 24 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Kováča pod bodom 24. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Kováča pod bodom 24 sme neprijali.

  • Budeme pokračovať. Bod 26 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Kováča pod bodom 26. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme neprijali pozmeňovací návrh pána poslanca Kováča pod bodom 26.

    Bod 27 vypadol.

  • Pokračujeme. Bod 27 odporúčam neprijať.

  • Ruch v sále.

  • Prosím, pokračujte, pán spoločný spravodajca, presne podľa dohodnutého postupu. Nasleduje pozmeňovací návrh 28.

  • Pozmeňovací návrh číslo 28 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Kováča pod číslom 28. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 142 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh číslo 28 nebol prijatý.

  • Bod 29 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Kováča pod číslom 29. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Kováča pod číslom 29 nebol prijatý.

  • Bod 31 odporúčam neprijať.

  • Pán spoločný spravodajca, pokračujeme bodom 30.

  • Bohužiaľ, vážení kolegovia, zvlášť pán poslanec Kováč, teraz neviem, či si mám vaše morálne hodnoty vážiť, alebo si robíte skutočne z tejto snemovne "srandu", pretože sme presne o tomto návrhu, v tom istom znení, hlasovali.

  • Prosím vás, pán spoločný spravodajca, prijali sme tento úzus vzájomnej ohľaduplnosti, my nebudeme predsa odpovedať takýmto spôsobom. Prosím vás, opakujme hlasovanie. Hlasujeme o bode 30.

  • Odporúčam návrh neprijať napriek tomu, že presne taký istý návrh podal pán poslanec Sopko a presne tak sme hlasovali.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Kováča pod číslom 30. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Konštatujem, že tento bod sme neprijali.

  • Bod číslo 31 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 31 návrhov pána poslanca Kováča. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pod číslom 31 sme neprijali.

    Prechádzame na bod 33. Nech sa páči.

  • Bod číslo 33 odporúčam neprijať. Sústreďme sa, prosím vás, na prácu, nedajme sa vyrušovať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 33 pána poslanca Kováča. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Kováča pod číslom 33 sme neprijali.

  • Budeme pokračovať s veľkou trpezlivosťou v hlasovaní. Bod číslo 34 odporúčam neprijať, napriek tomu, že sme už raz o ňom hlasovali, pán poslanec Kováč.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Kováča pod číslom 34. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Kováča sme neprijali.

  • Bod číslo 35 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Kováča pod číslom 35. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

    Teraz prechádzame cez body 37 až 42.

  • Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 36 pozmeňovacích návrhov pána poslanca Kováča. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

  • Bod 43 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Kováča pod číslom 43. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pod číslom 43 nebol prijatý.

  • Bod 44 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu číslo 44. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pod bodom 44 nebol prijatý.

  • Bod 45 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 45 pozmeňovacích návrhov pána poslanca Kováča. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pod bodom 45 nebol prijatý.

  • Bod 46 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pod bodom 46.

  • Ruch v sále.

  • Pardon. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto pozmeňovacom návrhu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý. Nech sa páči.

  • Bod 47 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode uvedenom pod číslom 47 pozmeňovacích návrhov pána poslanca Kováča. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

  • Bod 48 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu číslo 48 pána poslanca Kováča. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

  • Bod 49 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu číslo 49 pána poslanca Kováča. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme neprijali. Nech sa páči.

  • Bod 50 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu číslo 50 pána poslanca Kováča. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pod bodom 50 pána poslanca Kováča sme neprijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Bod 51 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o poslednom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Kováča. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Konštatujem, že tento posledný pozmeňovací návrh pána poslanca Kováča nebol prijatý.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Budeme pokračovať. Bod číslo 1 pozmeňovacích návrhov pána poslanca Černáka odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Černáka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Konštatujem, že tento prvý pozmeňovací návrh pána poslanca Černáka nebol prijatý. Nech sa páči.

  • Budeme pokračovať, ale verím, že pán poslanec Černák bude tolerantný a body číslo 2 a 3 stiahne, pretože sme o nich hlasovali a o bode 4 budeme hlasovať. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, zapojte pána poslanca Černáka.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Ja som sa hlásil už vtedy, keď sme hlasovali o pozmeňovacom návrhu pána Juriša, lebo tam bolo chybne uvedené písmeno i) a to je Zvolen. Takže žiadam hlasovať o mojom druhom pozmeňovacom návrhu, pretože Žarnovica je písmeno j). Navrhujem, aby bolo nahradené slovom "Nová Baňa". Svoj tretí pozmeňovací návrh, samozrejme, sťahujem, ale prosím, aby sa o druhom návrhu hlasovalo. Môžete sa presvedčiť, že predtým návrh pána Juriša bol chybný.

    Ďakujem.

  • Prosím, budeme teda hlasovať o tomto modifikovanom návrhu pána poslanca Černáka.

  • Odporúčam ho neprijať.

  • Pán spoločný spravodajca návrh odporúča neprijať.

  • Bod 2 pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Černáka odporúčam neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 62 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Černáka nebol prijatý.

  • Bod 4 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 4 pozmeňovacích návrhov pána poslanca Černáka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Černáka nebol prijatý.

  • Budeme pokračovať. Pán poslanec Boros podal dva pozmeňovacie návrhy. Pozmeňovací návrh číslo 1 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Borosa. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh číslo 1 pána Borosa nebol prijatý.

  • Pozmeňovací návrh pána poslanca Borosa číslo 2 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Borosa. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 41 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Konštatujem, že druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Borosa nebol prijatý.

  • Pokračujeme. Pán poslanec Pribilinec podal pozmeňovací návrh. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Pribilinca. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

  • Budeme pokračovať. Pán poslanec Pokorný podal pozmeňovací návrh, o ktorom sme už hlasovali, zrejme ho stiahne. Ďakujem pekne.

    Ďalej vystúpil pán poslanec Rózsa a predniesol pozmeňovací návrh v bode 1, ktorý odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Rózsu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Konštatujem, že tento prvý pozmeňovací návrh pána poslanca Rózsu sme neprijali.

  • Ďakujem pekne. Tým sme vyčerpali všetky pozmeňovacie a doplňovacie návrhy k návrhu vlády na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky.

  • Pán poslanec Rózsa podal síce uznesenie, viaže sa teda k tomuto zákonu, ale nepovedal presne, kedy máme o ňom hlasovať. O uznesení sa hlasuje až po hlasovaní o zákone ako celku.

  • Hlasy v sále, aby sa hlasovalo teraz.

  • Toto uznesenie sa viaže k tomuto zákonu, odporúčam o ňom hlasovať teraz.

    Dávam hlasovať o bode číslo 2 návrhu pána poslanca Rózsu, ktorý nie je pozmeňovacím návrhom, je to uznesenie Národnej rady o tom, aby bolo vypísané referendum. Text máte pred sebou. Odporúčam návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Rózsu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Rózsu sme neprijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Tým som vyčerpal všetky pozmeňovacie návrhy, ktoré boli v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona vznesené. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky ako celku.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku o návrhu zákona ako celku. Spoločný spravodajca odporúča...

  • Odporúčam zákon prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

  • Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca, za spoluprácu.

  • Dovoľte ešte aj mne, pán predsedajúci, aby som všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na príprave tohto zákona, ale aj vám všetkým, vážení kolegovia poslanci, poďakoval za to, že sme tento zákon schválili. A prajem tým mestám, ktoré týmto zákonom budú vyhlásené za krajské mestá a okresné mestá, aby sa o ne budúci funkcionári veľmi dobre starali.

  • Vážení kolegovia, keď sme už toľko času strávili, dávam slovo nakoniec aj pánu poslancovi Cuperovi.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Keby ste mi boli dali slovo skôr, možno by sme si boli ušetrili veľa času, pretože všetky pozmeňovacie návrhy pána Kováča boli neplatné, my sme okresy nezaraďovali, my sme okresy zriaďovali. Týka sa to aj ďalších poslancov opozície, ktorí nás týmto spôsobom celý čas vodili za nos. Pre budúcnosť by sme ako právnici mali na to prihliadať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Mušková, vzdávate sa slova? Ďakujem.

    Dávam ešte oznam o leteckej preprave poslancov Národnej rady Slovenskej republiky po prerušení 14. schôdze. Letecká preprava poslancov Národnej rady po prerušení 14. schôdze je zabezpečená v týchto časových reláciách: Dnes 22. marca odlet z Bratislavy hodinu po skončení rokovacieho dňa. Odchod autobusu pol hodiny po skončení rokovania Národnej rady. V utorok 26. marca odlet z Košíc o 7.30 hodine, prílet do Bratislavy približne o 9.00 hodine.

    Pokračovanie rokovania schôdze Národnej rady bude v utorok 26. marca o 10.00 hodine.

    Priatelia, prajem vám pokojný víkend.