• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní 14. schôdze, ktorú sme prerušili včera pred hlasovaním o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 81/1994 Z. z. Je to tlač 351.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby sme pristúpili k hlasovaniu. Medzitým sa ešte budeme prezentovať. Prosím, prezentujme sa. Pýtam sa pána poslanca Polku, či má procedurálny návrh.

  • Odpoveď poslanca Polku z miesta.

  • Ďakujem. Pán Polka hlasuje náhradnou kartou číslo 1.

    Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Morica, aby uvádzal hlasovanie. Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Bajan. Týka sa to hlasovania, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Po tom, ako sme si to prekonzultovali s kolegami z ministerstva, niektoré veci stiahnem, aby sme spriechodnili aspoň niektoré návrhy. Predpokladám, že pán spoločný spravodajca ich bude uvádzať, sme dohodnutí ako. Len by som chcel poprosiť vážených kolegov, aby mali strpenie s takým vystúpením, ako bolo včera, pretože nič nám nebráni po prednesení týchto pripomienok hlasovať aj oveľa neskôr, robíme to v záujme zlepšenia týchto predlôh, nie z nejakej recesie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Takže ako som rozumel, pán poslanec Bajan po včerajšej konzultácii so spoločným spravodajcom a ministrom prednesú teraz spoločný návrh na pozmeňovacie návrhy tak, ako ich predniesol pán Bajan, a tie, ktoré stiahol. Samozrejme, ideme procesným spôsobom, takže najprv budeme hlasovať o pripomienkach zo spoločnej správy. Nech sa páči, pán poslanec Moric.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Dovoľte mi, aby som vám navrhol, aby sme hlasovali o niektorých bodoch spoločnej správy spoločne a o niektorých bodoch samostatne. Navrhujem vám, aby sme hlasovali spoločne o týchto bodoch spoločnej správy: 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13 a 14. Tieto body odporúčam prijať.

  • Ďakujem. Prosím, páni poslanci, pani poslankyne, budeme hlasovať. Hlasujeme o bodoch spoločnej správy 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14 s tým, že pán spoločný spravodajca navrhuje, aby sme hlasovali za prijatie týchto bodov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 94 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tieto body spoločnej správy sme prijali.

  • Pokiaľ sa týka bodu 5, navrhujem, aby tento bod nebol prijatý. Dôvod na to uvádzam ten, že už sme v bode 6 upravili písm. b), ktoré navrhujeme v bode 5 vypustiť, takže navrhujem, aby ste hlasovali, vážení kolegovia o bode 5 - neprijať ho.

  • Budeme sa prezentovať. Hlasujeme o bode 5 spoločnej správy s návrhom neprijať tento bod. Je riešený iným spôsobom.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovali 4 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 92 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Tento bod spoločnej správy sme neschválili.

    Môžete pokračovať, pán poslanec. Zostávajú nám, myslím, už len body 15 a 16.

  • Pokiaľ sa týka bodov 15 a 16, navrhujem ich neprijať.

  • Ďakujem. Hlasujeme o bodoch 15 a 16 spoločnej správy s odporúčaním neprijať ich. Pán spoločný spravodajca navrhol obidva neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 6 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Tieto dva body spoločnej správy sme neschválili.

    Pán spravodajca, pokračujte.

  • Tým sme vyčerpali pozmeňovacie návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe našich výborov, a môžeme prejsť na pozmeňovacie návrhy, ktoré predložili kolegovia poslanci pán Sopko a pán Bajan. Po konzultácii s pánom kolegom Sopkom sa on rozhodol, že svoje návrhy stiahne. Požiadal ma, že predloží dôvody, prečo to spravil.

  • Myslím, vážení kolegovia, že to nie je potrebné. Pán poslanec vzal späť svoj návrh, zrejme sa dohodol, že sa to odzrkadlí v niektorých iných návrhoch.

  • Problém nie je inak riešený. Buď to môže byť riešené týmto zákonom, alebo inou formou cez ministerstvo financií. Chcem, aby to bolo zaprotokolované, aby sa našla iná forma, ako to doriešiť. Alebo potom budem musieť trvať na svojom pozmeňovacom návrhu.

  • Pán poslanec, je to vaše rozhodnutie. To, že tu prednesiete dôvod, prečo ste návrh stiahli, nič nemení na tých krokoch, o ktorých ste rozhodnutý, že urobíte v budúcnosti, aby ste ich urobili. Stiahli ste návrh, alebo nestiahli? Dohodli ste sa...

  • Hlasy v sále.

  • Ale to je potom precedens, pán poslanec Fogaš. Je to precedens. Pán poslanec oznámil, že sťahuje svoje pôvodné návrhy, tak ich sťahuje.

  • Hlas v sále: Ale veď on to chce urobiť.

  • Áno, urobil to za neho spoločný spravodajca.

  • Hlas v sále: On to nemôže urobiť.

  • Ale čo by to nemohlo byť.

    Prosím, dajte slovo pánu poslancovi Sopkovi. Buď budeme robiť na dve strany, alebo budeme robiť spoločne, keď sa dohodneme.

  • Vážený pán predseda, v žiadnom prípade nechcem narúšať rokovací poriadok. Vystúpim potom v interpelácii, ale myslím si, že nie je to po prvýkrát...

  • Pán poslanec, máte zapnutý mikrofón, tak to povedzte.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    už sám fakt, že ministerstvo financií zvážilo, že treba novelizovať tento zákon, svedčí o tom, že život nám ukázal niektoré ťažkosti a problémy. Práve preto, aby sme na niečo nezabudli, upozornil som na jeden osobitný problém, na osobitný, ale veľmi významný druh súťaže, na súťaž architektonických riešení zamýšľaných stavieb. Súčasne som navrhol, aby sa táto forma súťaže riešila v tomto návrhu zákona samostatným paragrafom 19a a definoval som podmienky. Svojím návrhom som upozornil na problém, ktorý naozaj existuje.

    Odborníci na ministerstve výstavby a verejných prác sú toho názoru, že táto osobitná forma súťaže do tohto zákona nepatrí. Mohli by sme o tom dlho diskutovať, ale to nie je účel dnešného rokovania. Aj tento problém je začarovaným kruhom. Občiansky zákonník rieši verejnú súťaž všeobecne, ale nerieši architektonickú súťaž. Čo je najhoršie, tým, že tieto práce sa tiež obstarávajú z verejných prostriedkov, Ministerstvo financií Slovenskej republiky trvá na tom, aby sa v súťaži postupovalo práve podľa zákona číslo 263/1993 Z. z. K tomu vydalo aj usmernenie.

    Na druhej strane zákon o verejnom obstarávaní architektonickú súťaž nerieši. Potom je otázka, ako postupovať ďalej. Ak nie v tejto novele zákona, potom by Ministerstvo financií Slovenskej republiky malo vydať nejaký iný vykonávací predpis. Preto som presvedčený, že tento problém patrí aj do kompetencie ministerstva výstavby a verejných prác a prosím tým pána ministra Mráza, aby to konzultoval a riešil formou spolupráce s Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Na základe toho sťahujem svoj návrh na zmenu zákona.

    Ďakujem za pochopenie.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Fogaš, dúfam, že ste si uvedomili, čo som teraz urobil. Skutočne som porušil priebeh pri hlasovaní, ktorý je podľa rokovacieho poriadku. Upozorňujem pánov poslancov, že toto už nikdy neurobím.

    Prosím, pán poslanec, pokračujte v hlasovaní.

  • Ďakujem pekne. Môžeme prejsť k návrhom, ktoré predložil pán poslanec Bajan. Pán poslanec Bajan predložil päť pozmeňovacích návrhov, z toho tretí ako 3a a 3b. Po konzultácii sa rozhodol, že svoje pozmeňovacie návrhy v bodoch 1, 2, 3a a 5 sťahuje. Áno, pán poslanec Bajan?

  • Má tento pozmeňovací návrh: súčasný text v § 13 ods. 3 doplniť o slová: "v prípade, ak ide o prostriedky pridelené zo štátneho rozpočtu". Tento jeho návrh odporúčam prijať.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujme s odporúčaním spoločného spravodajcu návrh pána poslanca Bajana prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 120 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Ďakujem. Môžeme pokračovať.

  • V bode 4 predložil pozmeňovací návrh, aby v § 21 ods. 2 bolo doplnené nové písmeno f) s nasledujúcim textom: "metodicky usmerňuje účastníkov procesu obstarávania". Tento návrh pána poslanca Bajana odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujeme sa a budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca navrhuje prijať tento pozmeňovací návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 117 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Takže aj tento pozmeňovací návrh sme schválili.

  • Vážený pán predseda, ďalšie pozmeňovacie návrhy nie sú.

  • Ďakujem pekne. V súlade s § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu ako celku aj so zmenami a doplnkami, ktoré sme pred chvíľou schválili.

    Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali. Pán spoločný spravodajca navrhuje...

  • Odporúčam tento zákon prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 115 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 81/1994 Z. z.

    Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať p i a t y m bodom, a to je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o koncesnom obstarávaní.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač číslo 353 a spoločnú správu výborov ako tlač 353a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní opäť minister výstavby a verejných prác Slovenskej republiky pán Mráz. Prosím pána ministra, aby zákon uviedol.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážené dámy, vážení páni,

    na dnešné rokovanie predkladám návrh zákona o koncesnom obstarávaní, ktorého vypracovanie bolo uložené uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 564 z 1. 8. 1995. Účelom zákona je zaviesť postup pri obstarávaní verejnoprospešných stavieb do vlastníctva štátu z iných ako verejných prostriedkov a tým pomôcť pri ich získaní bez úplného alebo čiastočného vynakladania prostriedkov štátneho rozpočtu alebo rozpočtov obcí. Upravuje postup výberu uchádzača o koncesiu, ochotného zo súkromných finančných prostriedkov vybudovať alebo zrekonštruovať verejnoprospešnú stavbu, ktorá je, alebo v prípade novej stavby bude majetkom štátu a počas koncesnej doby zabezpečiť jej prevádzku.

    Súčasný stav obstarávania a financovania stavieb do vlastníctva štátu je taký, že jednotlivé zámery vlády a obcí zaťažujú rozpočet štátu, obcí, štátnych fondov alebo účelových fondov obcí, ktoré, ako je známe, nie sú schopné zabezpečiť všetky žiadané a potrebné investičné aktivity. Uplatňovaním zákona o koncesnom obstarávaní v praxi sa umožní najmä rozvoj infraštruktúry Slovenskej republiky v období nedostatku potrebných finančných prostriedkov v rozpočte Slovenskej republiky a v rozpočtoch obcí, ale sa aj vytvorí efekt právnej istoty voči možným domácim a zahraničným investorom s potrebnou klímou pre ich ochotu investovať.

    Návrh zásad zákona s pôvodným názvom Návrh zákona o obstarávaní verejnoprospešných stavieb zo súkromných finančných prostriedkov bol v máji 1994 prerokovaný vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zásad zákona predložený, vyslovili s ním súhlas. Pripomienky, resp. pozmeňovacie návrhy poslancov z jednotlivých výborov boli obsiahnuté v spoločnej správe, ktorú predseda Národnej rady Slovenskej republiky vzal na vedomie svojím rozhodnutím číslo 979 zo 7. 6. 1994, na základe čoho bol tento zákon vypracovaný. Vláda Slovenskej republiky dňa 27. 2. 1996 prerokovala tento zákon a odporučila ho predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

    V prvej polovici marca 1996 bol predkladaný návrh zákona prerokovaný v piatich výboroch Národnej rady Slovenskej republiky: v ústavnoprávnom výbore, vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, v pôdohospodárskom výbore, vo výbore pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a vo výbore pre financie, rozpočet a menu. Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona predložený, vyslovili s ním súhlas. Súčasťou návrhu zákona o koncesnom obstarávaní nie je návrh vykonávacieho predpisu, ktorým sa stanoví spôsob zisťovania a vykazovania nákladov stavieb a výnosov z ich prevádzkovania. Tento bude vypracovaný v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky...

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej miestnosti.

  • ...v prvom polroku tohto roku, najmä z dôvodu osobitostí obstarávaných stavieb jednotlivými rezortmi. V zmysle predloženého zákona a v rozsahu udelenej koncesie a uzavretej koncesnej zmluvy s obstarávateľom, koncesionár na vlastné náklady zhotoví alebo zabezpečí zhotovenie stavby, ale aj jej zmenu, resp. stavebné úpravy a bude počas určenej koncesnej doby na vlastné náklady prevádzkovať a udržiavať zhotovenú stavbu priamo, alebo prostredníctvom inej osoby v súlade s jej technickým a účelovým určením na uspokojovanie verejných potrieb a bude z nej brať výnosy, ktoré k nej podľa právnych predpisov patria. Po uplynutí koncesnej doby koncesionár odovzdá stavbu obstarávateľovi.

    Finančná účasť štátu alebo obce sa predpokladá v prípadoch, keď by sa počas maximálne stanovenej koncesnej doby vo výške 30 rokov nedosiahla návratnosť investovaných súkromných prostriedkov vrátane primeraného zisku, alebo v prípadoch, v ktorých je v záujme štátu alebo obce, aby bola koncesná doba kratšia ako doba, ktorá by splnila podmienky pridelenia koncesie. Obstarávateľom môže byť ústredný orgán štátnej správy, obec alebo právnická osoba, ktorej zo zákona alebo na základe poverenia vyplýva povinnosť zabezpečovať verejnoprospešné stavby.

    Koncesionárom je osoba, ktorá má prepožičané počas výstavby a koncesnej doby práva a povinnosti správcu verejného majetku. Koncesionárom môže byť tak právnická, ako aj fyzická osoba. Rovnako ním môže byť tuzemská osoba i zahraničná osoba. Ako koncesionár prichádza do úvahy osoba, ktorá má potrebné finančné prostriedky na obstarávanie stavby. Pritom nie je nevyhnutné, aby išlo o jeho vlastné prostriedky, postačuje úver, rovnako nie je nevyhnutné, aby koncesionár bol bezprostredným zhotoviteľom stavby. Môže tým poveriť aj inú osobu. Ani prevádzkovanie stavby nemusí vykonávať koncesionár, môže tým poveriť inú odborne spôsobilú osobu. Koncesionár môže stavbu prevádzkovať len v súlade s jej účelovým určením. Nejde totiž len o podnikanie v súlade s predpismi obchodného práva s cieľom dosiahnuť zisk, ale najmä o plnenie úlohy verejnej správy prenesenej na súkromnú osobu.

    Koncesiou na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutie o prepožičaní práva na vlastné náklady zhotoviť alebo zabezpečiť zhotovenie stavby podľa ustanovení § 1. Môže ísť aj o zmenu alebo stavebné úpravy na stavbe. V priebehu koncesnej doby ju na vlastné náklady prevádzkovať, udržiavať a poberať z nej výnosy, ktoré koncesionárovi patria v dohodnutom rozsahu. Koncesné konanie je deklarované ako postup, v ktorom sa uskutočňuje výber uchádzača o koncesiu, udelenie alebo neudelenie koncesie, prípadne odňatie koncesie, na ktorý sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

    Výber uchádzača o koncesiu uskutočňuje obstarávateľ verejným výberovým konaním, ktoré je základnou formou výberu. Zákon taxatívne určuje podmienky, za ktorých je možné použiť ďalšiu formu - priame zadanie. Už pred voľbou formy výberu uchádzača musí obstarávateľ zabezpečiť splnenie základných podmienok. Musí byť rozhodnuté o potrebe obstarávania konkrétnej verejnoprospešnej stavby, vrátane jej technických a prevádzkových parametrov, musí byť zistený jej vplyv na životné prostredie a obstarávateľ musí mať majetkovoprávne vysporiadané pozemky, na ktorých má byť stavba zhotovená, alebo právo ich používania.

    Verejné výberové konanie obstarávateľ povinne vyhlasuje v Obchodnom vestníku Slovenskej republiky a jednotlivé paragrafy určujú obsah tohto oznámenia a obsah podkladu na verejné výberové konanie, ktorý poskytne obstarávateľ záujemcom. Na základe takto vypracovaného podkladu získa záujemca úplnú informáciu o predmete koncesného konania. Obsahom podkladu majú byť predovšetkým údaje o stavbe a pozemku, ako aj o požiadavkách na uchádzača, ktoré sú potrebné na udelenie koncesie.

    Keďže obstarávanie verejnoprospešných stavieb nie je izolovanou, čisto rezortnou vecou, je potrebné v koncesnom konaní zabezpečiť aj stanoviská iných orgánov a organizácií chrániacich verejné záujmy. V intenciách podkladu podáva záujemca svoj návrh do verejného výberového konania. Na vyhodnotenie doručených návrhov zriadi obstarávateľ komisiu, ktorá o svojej činnosti vyhotoví protokol. Záujemca, ktorého návrh komisia určila ako prvý v poradí, sa stane uchádzačom o koncesiu. Následne na to je obstarávateľ povinný vypracovať podklad na udelenie koncesie, ktorý prerokuje s uchádzačom.

    Koncesiu udeľuje ústredný orgán štátnej správy, resp. obec, iba vo vymenovaných prípadoch vláda Slovenskej republiky na základe podkladu na udelenie koncesie, no nie je na ňu právny nárok a je neprevoditeľná. Udelením koncesie sa uchádzač stáva koncesionárom a nadobúda práva a povinnosti správcu majetku štátu alebo majetku obce podľa osobitných predpisov. Koncesionár má po uplynutí koncesnej doby predkupné právo na stavbu obstarávanú podľa tohto zákona a v zmysle toho obstarávateľ podáva návrh na zápis vecných práv do katastra nehnuteľností.

    V predkladanom návrhu zákona sú taxatívne uvedené dôvody, kedy sa koncesia neudelí alebo odníme a udelí sa nová koncesia. Zákon definuje koncesnú dobu ako dobu určenú koncesiou, počas ktorej koncesionár bude prevádzkovať stavbu a ktorá nesmie byť dlhšia ako 30 rokov a ktorou sa koncesionárovi majú vrátiť vynaložené náklady súvisiace s koncesnou stavbou a má dosiahnuť tiež svoj primeraný zisk.

    Návrh zákona podrobne upravuje obsah koncesnej zmluvy a jej potrebné náležitosti. Vyžaduje sa jej písomná forma a podrobná úprava všetkých práv a povinností medzi obstarávateľom a koncesionárom, súvisiacich s koncesnou stavbou. Obsahový rámec zmluvy vyplýva z udelenej koncesie a z predchádzajúceho výberového konania. Obstarávateľ je povinný viesť dokumentáciu o koncesnom obstarávaní. Jej obsah je určený v samostatnom ustanovení. Dokumentácia bude dôležitým dokladom voči prípadným námietkam či súdnym sporom v koncesnom obstarávaní.

    Zákonom sú upravené kompetencie ministerstva výstavby a verejných prác na výkon dohľadu nad koncesným obstarávaním. Ministerstvo bude najmä metodicky usmerňovať obstarávateľov a poskytovať odbornú pomoc ostatným ústredným orgánom štátnej správy a obciam. Spory z právnych úkonov, ktoré vzniknú v rámci koncesného obstarávania, budú rozhodovať súdy.

    Vzhľadom na vyššie povedané navrhujem, aby tento predkladaný zákon o koncesnom obstarávaní nadobudol účinnosť od 1. júla 1996 a tým sa vytvoril priestor na dokonalé oboznámenie sa užívateľskej sféry s problematikou v ňom upravenou. Vyslovujem presvedčenie, že za vašej pomoci sa nám podarí pripraviť kvalitný zákon.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu ministrovi. Ako spoločný spravodajca výborov bol určený pán poslanec Cingel. Prosím ho, aby uviedol spoločnú správu z prerokovania návrhu vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti pridelil predseda Národnej rady na prerokovanie návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o koncesnom obstarávaní, tlač číslo 353. Koordináciou stanovísk výborov bol citovaným rozhodnutím určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o koncesnom obstarávaní prerokovali v určenej lehote všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ho prerokoval 7. marca 1996, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu 12. marca 1996, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie 6. marca 1996, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo 6. marca 1996 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti 13. marca 1996.

    Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky pridelený, vyslovili s ním súhlas a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť po zohľadnení všetkých pripomienok, ktoré v týchto výboroch prijali.

    To by bolo všetko, pán predseda. Odporúčam, aby ste k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona otvorili rozpravu, zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené pani kolegyne, páni kolegovia, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že zatiaľ som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Pán spoločný spravodajca, nech sa páči, vystúpite ako prvý.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    prerokúvame vládny návrh zákona, ktorý je potrebný a môže veľmi pomôcť preklenúť prechodný nedostatok investičných prostriedkov štátu, miest a obcí. Predkladateľ predložil veľmi dobre profesionálne spracovaný návrh zákona a väčšina z nás nebude mať problém zaň hlasovať. K predloženému návrhu zákona mám pozmeňovacie návrhy, ktoré sú vlastne len akousi kozmetickou úpravou.

    Po prvé. V § 7 ods. 1 navrhujem nové znenie a súčasne navrhujem vypustiť odsek 1. Čiže v § 7 ods. 1 potom bude znieť: "Obstarávateľ uverejní oznámenie o vyhlásení verejného výberového konania (ďalej len "oznámenie") v Obchodnom vestníku Slovenskej republiky aspoň v jednom tuzemskom periodiku a v prípade stavieb s predpokladanou hodnotou nad 200 miliónov Sk aj v zahraničnej tlači. Zoznam odporúčanej zahraničnej tlače na tieto účely vydáva ministerstvo s platnosťou na jeden rok."

    Ďalej v § 11 ods. 5 navrhujem v bode f) vypustiť slovo "súťažných". To znamená, že potom by § 11 ods. 5 znel nasledovne: Za doterajší ods. 4 vložiť nový ods. 5 tohto znenia: "Po vyhodnotení návrhov komisia vyhotoví protokol, ktorý obsahuje najmä:

    a) údaje o zložení komisie a čestné vyhlásenia členov komisie podľa odseku 1, ako aj dôkaz o tom, že boli pozvaní všetci členovia komisie,

    b) zoznam uchádzačov, ktorých návrhy boli predložené,

    c) zoznam návrhov, ktoré komisia nevyhodnocovala, s odôvodnením stanoviska komisie,

    d) zoznam návrhov, ktoré boli vyhodnocované,

    e) výsledok hodnotenia,

    f) stručný popis hodnotenia jednotlivých návrhov.

    Z tohto bodu f) teda vypadne slovo "súťažných".

    Po tretie. V § 14 ods. 1 a 2 zmeniť predložku "pre" na predložku "na". Potom by celý § 14 znel takto: V odseku 1 je pôvodné znenie "Koncesiu pre stavbu obstarávanú do vlastníctva štátu udeľuje..." a tento odsek 1 by znel "Koncesiu na stavbu obstarávanú do vlastníctva štátu udeľuje...". V bode 2 je pôvodné znenie "Koncesiu pre stavbu obstarávanú do vlastníctva obce udeľuje obec" a nové znenie by bolo "Koncesiu na stavbu obstarávanú do obce udeľuje obec". Je to stanovisko Slovenskej akadémie vied, ide o kozmetickú úpravu. To by bolo všetko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja, pán spoločný spravodajca. Pán poslanec Bajan, hlásite sa do rozpravy, alebo len s faktickou poznámkou? Nech sa páči, pán poslanec Bajan - faktická poznámka.

  • Vystúpim s faktickou poznámkou k prednesenému návrhu, v ktorom sa hovorilo o tom, že ak by bola "realizačka" viac ako 200 miliónov, tak kolega odporúča uverejniť to v zahraničnom periodiku. Myslím si, že ide o nadbytočnosť, povedzme v prípade stavby napríklad daňového úradu nad 220 miliónov by sme museli ísť do zahraničného periodika, to sa mi zdá možno nadbytočné.

  • Takže dávate kontra návrh neprijať to?

  • Nie, nech predkladateľ zváži, či tam musí byť jedno periodikum zo zahraničia.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kunc, hlásite sa tiež s faktickou poznámkou?

  • Nech sa páči, pán poslanec Kunc vystúpi v rámci rozpravy. Medzitým s faktickou poznámkou pán predseda Hofbauer.

  • Len kratučkú reakciu na pána poslanca Bajana. Nejde o obstarávanie výberové, ale koncesné. Čiže tu je záujem, aby sa o tom dozvedeli práve aj zahraniční partneri. Ak sa to nebude publikovať v zahraničí, tak sa o tom nedozvedia. Silne pochybujem, že by sa výstavba daňového úradu zadávala koncesným spôsobom aj pre zahraničie. Táto vec sa preberala v našom výbore presne s tou istou námietkou.

  • Vážený pán predseda, panie kolegyne, páni kolegovia,

    ospravedlňujem sa, že som s týmto malým návrhom nevyšiel vo výbore, ale keď sa človek opätovne zaoberá návrhom, potom sa mu otvoria ešte ďalšie priestory a to je tento prípad.

    Vzhľadom na to, že § 1 ods. 2 prakticky taxatívne vymenúva, o čo pôjde, navrhujem, aby sme ho doplnili o písm. g) s nasledujúcim znením: "účelové budovy a stavby slúžiace na umiestnenie a prevádzku verejnoprávnych domácich i medzinárodných inštitúcií, ak ich výstavba je záujmom štátu alebo obce".

    Mám na mysli to, že časom sa zrejme dostávame do povedomia celého sveta, a teda aj rôznych inštitúcií, ktoré môžu mať záujem sídliť na Slovensku. Na druhej strane naša spoločnosť v tejto chvíli a pravdepodobne ani v krátkej budúcnosti nebude disponovať investičnými prostriedkami v takom rozsahu, aby pokryla aj všetky potreby toho druhu, ktoré by mal tento text návrhu pokryť.

    Ako príklad uvediem Bratislavu, Dunajské nábrežie, časť územia starého prístavu, o ktorom sa už veľa-veľa hovorí a píše, ako raz bude k dispozícii na rozvoj tohto mesta na rozmanité účely. Dúfajme, že naozaj sa raz tak stane, že tí, ktorí sa o tej veci sporia, dôjdu ku koncu a bude jasné, kto je vlastníkom a kto ním disponuje. Predstavujem si to tak, že také vzácne územie, ako je toto, sa iste bude využívať aj v tomto zmysle a nie je nepredstaviteľné, že rôzne verejnoprávne inštitúcie, tak domáce, ako aj zo zahraničia, môžu mať záujem, aby tu sídlili, veď môže to byť napríklad aj Organizácia Spojených národov a iné. Takže v tomto zmysle by som považoval za účelné, aby sme tento odsek 2 § 1 doplnili o takýto návrh.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nemám viac prihlášok do rozpravy, nikto sa nehlási. Pán poslanec Černák - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne. Mne sa v princípe páči povinnosť oznámiť to v zahraničnej tlači, ale odporúčal by som hranicu investície nad 500 miliónov. Chápte to ako pozmeňovací návrh, nie nad 200, ale nad 500 miliónov Sk.

  • Pán spoločný spravodajca Cingel, zaregistrovali ste pozmeňovací návrh pána poslanca Černáka? Nie. Prosím, pán poslanec Černák, zopakujte ešte raz svoj pozmeňovací návrh.

  • Povinnosť oznamovať zahraničnej tlači vzniká pri investíciách nie nad 200, ale nad 500 miliónov korún.

  • Ďakujem. Páni poslanci, končím rozpravu k tomuto bodu. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť.

  • Pán minister sa nechce vyjadriť. Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce k rozprave vyjadriť, alebo chce pristúpiť hneď k hlasovaniu.

  • Nechce sa vyjadriť, takže pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Prosím, pán spoločný spravodajca, uvádzajte najskôr pozmeňovacie a doplňovacie návrhy v zmysle spoločnej správy a potom podľa výsledkov vyplývajúcich z rozpravy.

  • Pán predseda, predsa by som reagoval na pozmeňovací návrh pána kolegu Kunca, ak je to možné. Chcel by som k tomu povedať, že - ako som už uviedol - tento zákon je pripravený na veľmi dobrej profesionálnej úrovni. V tom paragrafe, ktorého sa dotkol pán kolega Kunc, to je § 1 ods. 2, sa vlastne hovorí, že "verejnoprospešné stavby, ktoré podľa osobitných predpisov môžu byť vo vlastníctve štátu alebo obce a ktoré možno obstarávať podľa tohto zákona, sú najmä...". Čiže slovíčko "najmä" zahŕňa všetky stavby a všetky záujmy, ktoré by v budúcnosti obce podľa tohto zákona mohli riešiť, a pod toto sú zahrnuté aj tie, ktoré uviedol pán kolega Kunc vo svojom pozmeňovacom návrhu.

    V ďalšom, kde predkladateľ vymenoval jednotlivé objekty, to len akosi zvýrazňoval, že tento zákon sa prijíma hlavne v tomto záujme. Ale nie sú z toho vylúčené všetky iné objekty, ktoré sú vo vlastníctve obcí a miest, a v budúcnosti by sa mohli podľa tohto zákona problémy vyriešiť. Čiže slovo "najmä" podľa mňa rieši celú škálu potrieb, a preto sa mi zdá tento návrh síce precízny, že precizuje ďalšie možnosti, ale nie je to podľa môjho názoru potrebné.

  • Pán spoločný spravodajca, poďme k spoločnej správe a potom k jednotlivým pozmeňovacím návrhom z rozpravy.

  • V spoločnej správe 353a, ktorú máte pred sebou, odporúčam o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 7, 8, 9, 10, 12, 13, 14, 15 a 16 hlasovať spoločne a na osobitné hlasovanie vynímam body 6 a 11.

  • Ten je v spoločnom hlasovaní. Body 15 a 16 sú zahrnuté v spoločnom hlasovaní.

  • Body 14, 15, 16 a na osobitné hlasovanie 6 a 11. Teda body, ktoré dávam na spoločné hlasovanie, odporúčam prijať.

  • Ďakujem. Páni poslanci, počuli ste návrh, budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca navrhuje, aby sme body spoločnej správy 1, 2, 3, 4, 5, 7, 8, 9, 10, 12, 13, 14, 15 a 16 prijali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 117 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže tieto body spoločnej správy sme prijali.

  • O bodoch 6 a 11 navrhujem hlasovať tiež spoločne a odporúčam ich neprijať.

  • Pán spoločný spravodajca navrhuje spoločne hlasovať o bodoch 6 a 11 s návrhom neprijať ich. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 9 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

    Neprijali sme tieto dva body spoločnej správy.

    Môžete pokračovať, pán spoločný spravodajca.

  • V rozprave boli predložené 4 pozmeňovacie návrhy. Po konzultácii stiahol svoj pozmeňovací návrh pán poslanec Bajan. O ostatných navrhujem hlasovať. V rozprave som vystúpil ja s pozmeňovacími návrhmi, ktoré vlastne len precizujú predložené návrhy v tom, čo máte pod bodmi 6 a 11, a v § 14 som navrhol zmeniť predložku "pre" na predložku "na". Navrhujem, aby sa o mojich pozmeňovacích návrhoch hlasovalo spoločne a odporúčam ich prijať.

  • Počuli sme, pán spoločný spravodajca navrhuje o pozmeňovacích návrhoch, ktoré predniesol, spoločné hlasovanie a navrhuje ich prijať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 118 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 4 poslancov.

    Prijali sme tieto pozmeňovacie návrhy.

  • Ďalej v rozprave vystúpil pán poslanec Kunc, ktorý chcel precizovať § 1. Vzhľadom na to, že pod slovom "najmä" sú zahrnuté všetky škály, ktorých sa dotkol, navrhujem jeho pozmeňovací návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spoločný spravodajca navrhuje neprijať návrh pána poslanca Kunca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 12 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov.

    Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.

  • Ďalej v rozprave vystúpil pán Černák, ktorý žiadal, aby sa hranica, pri ktorej vstupuje zahraničný investor, z hranice 200 miliónov posunula na 500 miliónov. Odporúčam tento návrh neprijať.

  • Prosím, budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Černáka s tým, že pán spoločný spravodajca ho navrhuje neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 26 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento pozmeňovací návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, vyčerpali sme všetky pozmeňovacie návrhy a odporúčam, aby ste dali hlasovať o návrhu zákona ako celku.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. V súlade s § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku aj so schválenými zmenami a doplnkami. Pán spoločný spravodajca odporúča zákon ako celok...

  • Odporúča ho prijať. Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 121 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o koncesnom obstarávaní.

    Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    pristúpime k š i e s t e m u bodu programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 330 a spoločnú správu výborov ako tlač 330a.

    Z poverenia vlády návrh zákona odôvodní ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Oľga Keltošová.

    Pani predsedkyňa Lazarová ma žiada len o oznam pre členov jej výboru. Prosím, zapnite jej mikrofón.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Prepáčte, že som prerušila rokovanie. Vzhľadom na to, že šiesty bod je preložený a náš výbor sa k nemu má vyjadriť, bude dnes o 13.30 hodine schôdza výboru životného prostredia. Prosím poslancov o presnosť, aby sme sa potom mohli zúčastniť na poobedňajšom rokovaní.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Prosím, pani ministerka, aby ste uviedli navrhovanú novelu zákona.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá na rokovanie Národnej rady po schválení vládou Slovenskej republiky 24. januára 1996.

    Účelom predloženého návrhu zákona je vytvoriť právne podmienky na vznik a rozvoj doplnkového dôchodkového poistenia zamestnancov s výnimkou zamestnancov rozpočtových organizácií, príspevkových organizácií s výnimkou samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb samostatne zárobkovo činných osôb, prostredníctvom ktorého sa im umožní zvýšenie príjmu v starobe, pri invalidite a pozostalým po zamestnancovi v prípade jeho úmrtia.

    Riešenie doplnkového dôchodkového poistenia zamestnancov rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií, ako aj samostatne zárobkovo činných osôb a ich spolupracujúcich osôb s ich špecifickým postavením bude predmetom pripravovanej koncepcie doplnkového dôchodkového poistenia, ktorú má vypracovať naše ministerstvo v spolupráci s ministerstvom financií do 30. júna 1996.

    Doplnkové dôchodkové poistenie zamestnancov je navrhované ako dobrovoľné a to v súvislosti s jeho postavením ako nadstavbového systému k základnému povinnému systému dôchodkového poistenia. Vládny návrh zákona komplexne upravuje vznik, činnosť a zánik doplnkových dôchodkových poisťovní. V našom právnom systéme ide o úplne novozavádzaný systém. Preto v návrhu zákona sú upravené aj nové pojmy a inštitúty. Vládny návrh zákona upravuje tiež otázky, kde je záujem štátu na ochrane práv poistencov a nárokov príjemcov dávok ako účastníkov doplnkového dôchodkového poistenia.

    Prínos zavedenia doplnkového dôchodkového poistenia vidíme okrem iného v tom, že umožní priblížiť príjem občana v starobe a pri invalidite jeho príjmu, ktorý dosahoval zo zárobkovej činnosti pred vznikom týchto sociálnych udalostí. Ďalej tento systém umožní znížiť výdavky štátu na sociálne zabezpečenie v budúcnosti. Takisto umožní individualizáciu foriem a podmienok nárokov dávok. A takisto prispeje k tvorbe kapitálu, k rozvoju kapitálového trhu a k investovaniu. Ďalej dáva kvalitatívne vyššiu úroveň vzájomným vzťahom medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. A určite vo veľkej miere prispeje aj k sociálnemu mieru.

    Podpora štátu na rozvoji doplnkového dôchodkového poistenia je vyjadrená aj tým, že sa navrhuje považovať príspevky platené zamestnávateľom za poistencov do výšky 3 % úhrnu vyplatených miezd za nákladovú položku zamestnávateľa na daňové účely. Taktiež príspevky, ktoré budú platiť poistenci na doplnkové dôchodkové poistenie podľa predloženého návrhu, budú položkou, ktorá bude znižovať základ jeho dane. Uplatnenie doplnkového dôchodkového poistenia si vyžaduje aj zmeny a doplnenia zákona o daniach z príjmov, zákona o správnych poplatkoch, ako aj živnostenského zákona. Tieto zmeny sme premietli v článkoch II, III a IV predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem za slovo pani ministerke. Ako spoločná spravodajkyňa bola určená pani poslankyňa Kolesárová. Prosím, aby predniesla spoločnú správu o prerokovaní zákona vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní,

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 782 zo dňa 12. 2. 1996 na prerokovanie do 8. marca 1996 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky s výnimkou Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a zároveň určil výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci ako príslušný skoordinovať stanoviská výborov a podať Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu o výsledku.

    Všetky určené výbory návrh prerokovali v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady s tým, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ho prerokoval dňa 12. 3. 1996, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rady Slovenskej republiky jeho schválenie, pričom výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a výbor pre obranu a bezpečnosť odporúčajú schválenie bez pripomienok. Ostatné uvedené výbory uplatnili celkove 24 pripomienok.

    Ako spoločná spravodajkyňa odporúčam spoločne prijať pripomienky uvedené pod bodmi 3, 6, 7, 11, 12 s tým, že ak prijmeme bod 12, podám malý pozmeňovací návrh kvôli správnosti zákona, ďalej body 15, 16, 18, 19, 20, 21 a 22. Súhrnne neodporúčam prijať pripomienky pod bodmi 1, 2, 4, 5, 8, 9, 10, 13, 14, 17, 23 a 24 s tým, že namiesto pripomienky, ktorá je uvedená pod bodom 23, dám trošku zlepšený návrh s tým, že sa tam bude riešiť aj pripomienka pod bodom 24.

    Vážený pán predseda, zároveň dovoľte, aby som sa prvá prihlásila do rozpravy.

  • Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, zatiaľ som dostal štyri písomné prihlášky do rozpravy. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Kolesárová. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo.

    V krajinách s dobudovaným systémom sociálneho zabezpečenia existujú tri základné stupne dôchodkového poistenia: povinné dôchodkové poistenie, doplnkové dôchodkové poistenie a komerčné poistenie. Platenie poistného na dôchodkové zabezpečenie je povinné pre všetkých zamestnancov. Do dôchodkového fondu Sociálnej poisťovne platia zamestnávatelia 22,6 % a zamestnanci 5,9 % z vymeriavacieho základu. V decembri minulého roku im tieto poistné platby zabezpečili priemerný dôchodok vo výške 3 158 korún, čo v podstate predstavuje cca 44 % priemernej mesačnej mzdy. Vieme tiež, že najvyššia výmera dôchodkov bola doteraz iba 5 040 Sk. Z uvedených čísel vyplýva, že ak zamestnanec pri odchode do dôchodku nemá iné príjmy či úspory, jeho životná úroveň sa výrazne zníži.

    Doteraz jediným spôsobom, ako sa dalo tejto situácii vyhnúť, bolo komerčné dôchodkové poistenie a rôzne penzijné fondy, ktoré umožňujú občanom sporiť si na čas dôchodku. Ale predpokladané dlhodobé zhodnocovanie vkladov vo výške 20 % ročne sa už aj dnes javí ako chiméra. Vďaka vládou schválenému návrhu zákona o doplnkovom dôchodkovom poistení vzniká doteraz chýbajúci druhý článok v systéme dôchodkového zabezpečenia. Jeho základným cieľom je ponúknuť občanovi reálnu a finančne prijateľnú možnosť zvýšiť si svoje príjmy v dôchodku tak, aby celú ťarchu poistných platieb neznášal iba on sám. Zároveň ide aj o to, aby aj pre zamestnávateľa vznikla ďalšia zákonná možnosť podieľať sa na zvyšovaní sociálnych istôt svojich zamestnancov.

    Predložený návrh má už svoju históriu. Práca na ňom sa začala ešte v polovici roku 1992, keď sa zrušili pracovné kategórie a od toho času je predmetom vecného a legislatívneho dopracovania, rovnako však neraz i kritiky alebo aj výmeny konštruktívnych pripomienok. V našich podmienkach nezvykle dlhá príprava návrhu právneho predpisu sa prejavila aj na kvalite jeho legislatívneho spracovania a možno konštatovať, že úrovňou predložený návrh patrí aj vzhľadom na to, aký je to ťažký a závažný zákon, medzi tie najlepšie.

    Doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré sa zavádza v Slovenskej republike, možno charakterizovať nasledovnými princípmi. Je založené na princípe dobrovoľnosti, ktorá platí tak pre zamestnancov, ako aj pre zamestnávateľov; na príspevkoch sa podieľajú zamestnanci i zamestnávatelia spoločne, praktický výkon sa uskutočňuje prostredníctvom doplnkovej dôchodkovej poisťovne, ktorá je nezávislá od zriaďujúceho zamestnávateľa, resp. odborovej organizácie a je založená na neziskovom princípe; na správe subjektov vykonávajúcich pripoistenie sa spoločne podieľajú zamestnanci, zamestnávatelia a príjemcovia poistných dávok.

    Treba tiež povedať, že doplnkové dôchodkové poistenie je financované kapitalizačným spôsobom, pri ktorom sa utvára kapitálová rezerva, z ktorej sa vyplácajú dávky a prípadne ďalšie nároky vznikajúce z účasti na pripoistení. Časť kapitálu je možné investovať, pričom výnosy z týchto investícií sa môžu použiť len v prospech poistencov, a to rozdelením výnosov z investovania medzi poistencov.

    Medzi základné výhody, ktoré zavedenie systému prináša, patria skutočnosti, že pripoistenie prispieva k získavaniu vyšších príjmov občanov v dôchodkovom postproduktívnom veku (očakáva sa, že občania budú môcť takto získať 25 až 30 % zo svojho predchádzajúceho príjmu), ďalej prispieva k tvorbe kapitálu, ktorý sa zhodnotí v prospech poistencov, umožňuje cielené rozmiestnenie kapitálu v prospech zamestnávateľa. Pre zamestnávateľa je to zároveň, to treba zdôrazniť, nástroj na výraznú stabilizáciu svojich zamestnancov a na ich pracovnú motiváciu, ponúka zamestnávateľovi možnosť budovania sociálnych istôt a prispieva k sociálnemu zmieru.

    Doplnkovú dôchodkovú poisťovňu môže zriadiť zamestnávateľ, viacerí zamestnávatelia alebo organizácie zamestnávateľov, jedna alebo viaceré odborové organizácie, zamestnávateľ, viacerí zamestnávatelia, organizácia zamestnávateľa spolu s jednou alebo viacerými odborovými organizáciami. O udelení povolenia na zriadenie poisťovne rozhoduje na základe žiadosti zriaďovateľa vláda na základe návrhu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a po dohode s ministerstvom financií.

    Jednou zo zákonných podmienok vzniku poisťovne je doklad o tom, že počet zamestnancov zriaďovateľa a zamestnávateľov, s ktorými sa uzatvorila zmluva o budúcej zmluve, je minimálne 100 tisíc. Zriaďovateľ budúcej doplnkovej dôchodkovej poisťovne musí zároveň preukázať, že disponuje vkladom najmenej 30 miliónov korún.

    Základným dokumentom, podľa ktorého sa pripoistenie vykonáva, je dávkový plán. Ten je súčasťou zamestnávateľskej zmluvy. Tento plán určuje výšku platieb zamestnávateľa za svojich zamestnancov a výšku platieb zamestnanca. Výška doplnkového dôchodku závisí od úhrnu príspevkov zaplatených na účet poistenca, jeho podielu na výnosoch z hospodárenia poisťovne a od dĺžky trvania účasti na pripoistení.

    Z doplnkového dôchodkového poistenia sa poskytuje doplnkový starobný dôchodok, výsluhový dôchodok, doplnkový invalidný dôchodok, pozostalostný dôchodok, jednorazové vyrovnanie a odstupné. Systém doplnkového dôchodkového poistenia musí byť dlhodobo spoľahlivý, pretože si doň občania budú ukladať peniaze počas celého svojho ekonomicky aktívneho života. Preto je silný vzťah štátu k výkonu týchto poisťovní celkom samozrejmý a nutný.

    Vývoj legislatívnych prác v doplnkovom dôchodkovom poistení už v praxi sleduje niekoľko inštitúcií finančne a odborne pripravených poskytovať služby v tomto odbore. Ide v podstate o dva typy pripravovaných poisťovní.

    Po prvé - rezortné a odvetvové. Sem by sme mohli zaradiť napríklad z chemického priemyslu, kde sa združili Slovnaft, Nafta Gbely, Matador, ďalej VSŽ a Horizont, za ktorým je Poľnobanka.

    Po druhé - občianske, kde sa zatiaľ takouto činnosťou zaoberá Vzájomná životná poisťovňa a spoločnosť Tatry, ktorá združuje okrem iného aj stavebné podniky.

    Diskusie o zákone, či už v rámci tvorby a komunikácie sociálnych partnerov, neskôr počas rokovaní vo výboroch Národnej rady, sa týkali najmä okruhu osôb, ktorých sa pripoistenie dotýka, ako aj podmienok zriadenia poisťovne, osobitne povolenia na jej činnosť a potrebného počtu poistencov. V našom gesčnom výbore sme uvedené kritériá prediskutovali a ako spoločná spravodajkyňa a aj členovia výboru ich pokladáme za významné podmienky kvality implementácie zákona do spoločenskej a ekonomickej praxe.

    Je pravdou, ako vyplýva z § 1, že pripoistiť sa k dôchodku v súčasnosti môžu zamestnanci podnikateľských subjektov, teda najpočetnejšia skupina obyvateľstva Slovenska, a tiež, že zákon nerieši štátnych zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby. Podľa informácií pani ministerky sa však k riešeniu pristúpi vo väzbe na zákon o verejnej službe, resp. v prípade SZČO trošku ináč s tým, že k 30. 6. bude z rezortu predložené vecné riešenie.

    Čo sa týka udeľovania súhlasu vlády na zriadenie poisťovne podľa § 4, to treba iba privítať. Zákon má dosah na štátny rozpočet jednak preto, že zamestnávatelia si môžu dať tri percentá z vyplatených miezd do nákladov, čím si znižujú zisk a tým aj odvod daní, a jednak preto, že príspevky zamestnancov sú odpočítateľnou položkou daňového základu. Treba tiež zdôrazniť, že zákon v podstate už dnes zasahuje mnohé a do budúcnosti bude zasahovať všetky rezorty. Ide o správu a zhodnocovanie peňazí zamestnancov a zamestnávateľov. A okrem toho práve vláda garantuje sociálne istoty a usiluje sa o sociálny zmier, k čomu dopomáha predmetný zákon tým, že umožňuje zlepšiť sociálnu situáciu občanov v dôchodkovom veku.

    A ešte jeden argument, citujem pána Mäsiarika, predsedu odborového zväzu baní, geológie a naftárskeho priemyslu, pochopiteľne, krajný. Povedal: "Ťažšie podplatíte celú vládu ako pani Keltošovú." To bolo, samozrejme, pani ministerka, s veľkou nadsádzkou. Prísne kritériá na vznik poisťovní vytvárajú predpoklad, že vznikne len niekoľko silných doplnkových dôchodkových poisťovní, teda finančných inštitúcií hospodáriacich s tzv. dlhými peniazmi. V prípade malého objemu kapitálu by sa okrem iného nedali podporiť väčšie investície vzhľadom na limitáciu zákonom, a preto je aj stanovený počet 100 tisíc poistencov pri zriadení úplne opodstatnený.

    Vážené dámy, vážení páni, všetky uvedené dôvody ma vedú k presvedčeniu, že ide nielen o veľmi dôležitý, ale aj o veľmi dobre pripravený zákon, a prosím o vašu podporu.

    Moje pozmeňovacie návrhy, ak by ste dovolili, budú v podstate iba také, že zlepšujú zákon. Ak spoločným hlasovaním neschválime bod 23, potom odporúčam upraviť bod 23 doplnením druhej vety a celý text by znel: V § 48 ods. 1 písm. c) slová "§ 45 ods. 2" nahradiť slovami "§ 45 ods. 6". Rovnakú úpravu vykonať i v § 48 ods. 3 a v § 54 ods. 2 návrhu.

    A po ďalšie - ak spoločným hlasovaním prejde pripomienka číslo 12, potom v § 4 ods. 4 treba vypustiť druhú vetu.

    Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pani poslankyni. Ako prvý písomnú prihlášku do rozpravy má pán poslanec Volf, po ňom pán poslanec Nagy.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    doplnkové dôchodkové poistenie je súčasťou dôchodkového zabezpečenia vo všetkých vyspelých krajinách. Keďže ide o vzťah zamestnancov a zamestnávateľov, doplnkové dôchodkové poistenie budované na nekomerčných princípoch je predmetom kolektívneho vyjednávania. Zamestnancov v ich požiadavkách na pripoistenie tak ako v ostatných pracovnoprávnych vzťahoch zastupujú vo všetkých krajinách Európskej únie odbory. Zákonník práce platný v Slovenskej republike kompetenciu zastupovania zamestnancov zveruje tiež odborom. Z toho vyplýva oprávnenosť požiadavky odborov určiť doplnkové dôchodkové poistenie ako predmet kolektívneho vyjednávania a správu poisťovní do právomoci zástupcov zamestnancov a zamestnávateľov zvolených podľa pravidiel dohodnutých v rámci kolektívneho vyjednávania.

    K predloženému návrhu zákona po konzultáciách s Konfederáciou odborových zväzov Slovenskej republiky mám nasledujúce pripomienky a doplnky.

    Po prvé - v § 1 ods. 3 zmeniť jeho pôvodné znenie nasledovne: "Účasť zamestnávateľa a zamestnancov na doplnkovom dôchodkovom poistení, výška príspevku zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové poistenie (§ 35 ods. 3 a 4), čakaciu dobu, druhy dávok, podmienky nároku na dávky, spôsob určenia výšky poistného, výšky príspevku zamestnávateľa a spôsob určenia výšky príspevku poistenca a ich zmeny, zásady, podľa ktorých sa poistenec a príjemca dávky podieľajú na výnosoch z hospodárenia doplnkovej dôchodkovej poisťovne, podmienky prerušenia účasti poistenca na doplnkovom dôchodkovom poistení a podmienky odkladu platenia príspevkov zamestnávateľa (§ 12 ods. 1) sa dohodnú v kolektívnej zmluve v rámci danom týmto zákonom. Súčasťou kolektívnej zmluvy je aj volebný poriadok zástupcov zamestnancov a zamestnávateľov do samosprávnych orgánov doplnkovej dôchodkovej poisťovne zriaďovanej v rámci danom týmto zákonom. Postup pri uzatváraní kolektívnej zmluvy ustanovuje osobitný predpis." Poznámka 1 - tam už text zostáva, rovnako ako nasledujúca veta zostáva: "Ak u zamestnávateľa nie je utvorená odborová organizácia, účasť zamestnávateľa a zamestnancov na doplnkovom dôchodkovom poistení je výsledkom dohody zamestnávateľa so splnomocnenými zástupcami zamestnancov."

    Ďalšie návrhy v podstate doplňujú tento bod 1, resp. vyplývajú z neho. Čiže druhá úprava: V § 4 ods. 3 sa vypúšťajú písmená d) a f), doterajšie písmená e) až ch) sa označia ako písmená d) až g).

    Po tretie - v § 4 ods. 5 písm. b) znie - nové znenie: "Návrh štatútu je v súlade s týmto zákonom a sú utvorené predpoklady na dosiahnutie účelu doplnkového dôchodkového poistenia."

    Po štvrté - v § 5 ods. 3 sa vypúšťajú písmená b) a d) a doterajšie písmená c) až f) sa takto označujú ako písmená b) až d).

    Po piate - v § 12 sa vypúšťa ods. 6.

    A konečne po šieste - v § 44 do ods. 2 sa vkladá nové písm. a), ktoré znie: "dávkový plán a každú jeho zmenu a doplnenie do 30 dní od jeho schválenia správnou radou". Doterajšie písmená a) a b) sa označujú ako písmená b) a c).

    Tieto návrhy majú vlastne dva základné ciele. Po prvé - dávkový a finančný plán vyňať z podkladov na registráciu doplnkovej dôchodkovej poisťovne, zabezpečiť jeho kontrolu zo strany štátu prostredníctvom orgánov štátneho dozoru, ale jeho schvaľovanie ponechať na kolektívne vyjednávanie. A po druhé - kolektívnym vyjednávaním jednoznačne stanoviť pravidlá na konštituovanie samosprávnych orgánov doplnkovej dôchodkovej poisťovne formou prijatia volebného poriadku, ktorý bude súčasťou kolektívnej zmluvy.

    To sú moje návrhy. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu poslancovi Volfovi. Ďalej je prihlásený pán poslanec Nagy a po ňom pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    predkladaný návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov je dlho očakávaným a dlho pripravovaným zákonom. Navrhovaný spôsob doplnkového dôchodkového poistenia vychádza z dlhoročných skúseností, ktoré sú k dispozícii s podobným prístupom k tejto problematike vo vyspelých európskych krajinách, napríklad v Nemecku, Francúzsku alebo v Holandsku.

    Schválením tohto zákona, ktorý predpokladá spoluúčasť zamestnancov a zamestnávateľa na doplnkovom dôchodkovom poistení, budú vytvorené predpoklady na to, aby zamestnanci prispeli k zlepšeniu svojej finančnej situácie po skončení zárobkovej činnosti. Inými slovami, zákon dáva do rúk zamestnancom prostriedok, resp. možnosť, aby sa postarali o svoju budúcnosť po skončení aktívnej činnosti. Pre zamestnávateľa zase spoluúčasť na doplnkovom dôchodkovom poistení prispeje k stabilizovaniu jeho zamestnancov. Ďalej, zvýši záujem voľných pracovných síl o zamestnanie a vytvorí tým možnosť výberu kvalitnejších pracovníkov. Platby zamestnávateľa za svojich poistených zamestnancov sú nákladovou položkou. Z toho vyplýva, že ekonomická záťaž bude pre nich prijateľná.

    Návrh zákona je pomerne dobre pripravený, ak odhliadneme od niektorých ustanovení a drobných formálnych nedostatkov. Podľa môjho názoru medzi vážne a rozporné ustanovenia patria § 1 ods. 1, kde sa hovorí, citujem: "Účelom doplnkového dôchodkového poistenia zamestnancov s výnimkou zamestnancov rozpočtových organizácii, príspevkových organizácií a s výnimkou samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb samostatne zárobkovo činných", koniec citátu. Podľa môjho názoru vylúčenie skupín občanov pracovníkov z možnosti doplnkového dôchodkového poistenia je v rozpore s článkom 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, kde sa hovorí, že ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

    Ďalej § 4 určuje, že o udelení povolenia na zriadenie doplnkovej dôchodkovej poisťovne rozhoduje na základe žiadosti zriaďovateľa vláda Slovenskej republiky. Je to ďalší krok pri koncentrácii rozhodovacej moci do rúk vlády Slovenskej republiky, resp. predsedu vlády. Toto ustanovenie je v rozpore s logikou aj doteraz zaužívanou praxou pri udeľovaní povolenia pre činnosť bánk, povolenie udeľuje v prípade bánk ministerstvo financií na základe odporúčania Národnej banky Slovenska a investičných fondov.

    Vylúčenie pracovníkov poisťovne z členstva v správnej rade, o tom hovorí § 23 ods. 3 písm. a), sťažuje riadenie poisťovne. Pri navrhovanom zložení správnej rady vedenie poisťovne má zodpovednosť bez potrebných právomocí. V prípade, že pracovník, napríklad riaditeľ poisťovne, by bol členom správnej rady, zvýšila by sa operatívnosť riadenia. Zvýšenie operatívnosti riadenia poisťovne má veľký význam pri alokácií investícií. Analogická situácia je v bankách, ako aj v akciových a investičných spoločnostiach, kde pracovníci týchto organizácií môžu byť členmi správnej rady. Na ilustráciu uvádzam ustanovenie § 29 zákona číslo 248/92 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení neskorších predpisov, kde sa hovorí, že zamestnanci môžu tvoriť jednu tretinu počtu členov orgánov spoločnosti.

    Určité nezrovnalosti, resp. neprehľadnosti sú v paragrafoch 31 a 32. Paragraf 31 definuje príjmy poisťovne, do ktorých sú zahrnuté okrem iného aj príspevky zamestnávateľov a poistencov, pričom v § 29 je definované, že príspevky poistencov a zamestnávateľov nie sú majetkom poisťovne. Ak príspevky poistencov a zamestnávateľov tvoria príjmy, ale nie majetok, potom tieto príspevky musia byť zahrnuté do výdavkov poisťovne, § 32. V § 32 sa uvádza, že výdavkami poisťovne sú aj výdavky na obstaranie investícií. Ustanovenie pod písmenom d) navrhujem vypustiť, pretože nejde o výdavky v pravom slova zmysle, ale o premenu peňažných prostriedkov na inú formu kapitálu.

    Na základe uvedených skutočností navrhujem upraviť jednotlivé znenia paragrafov nasledovne:

    Prvý pozmeňovací návrh k § 1 ods. 1: "Účelom doplnkového dôchodkového poistenia zamestnancov je umožniť získať doplnkový dôchodkový príjem poistencovi v starobe alebo v invalidite a pozostalým po poistencovi v prípade jeho úmrtia." Ostatné odseky ponechať nezmenené.

    Druhý pozmeňovací návrh k § 4 ods. 1: Na zriadenie doplnkovej dôchodkovej poisťovne je potrebné povolenie. O udelení povolenia rozhoduje na základe písomnej žiadosti zriaďovateľa ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny po dohode s ministerstvom financií najneskôr do 6 mesiacov odo dňa doručenia žiadosti. Ostatné odseky ponechať nezmenené.

    Tretí pozmeňovací návrh: § 23 ods. 3 písm. a) vypustiť a doterajšie písmená b) až e) označiť ako písmeno a) a d). V § 32 ods. 1 vložiť nové písm. a), ktoré znie, citujem: "peňažné prostriedky pripisované na účty poistencov", koniec citátu. Písmeno d) vypustiť a doterajšie písmená a) až d) označiť ako b) až d). Ostatné odseky ponechať nezmenené.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, po zapracovaní navrhovaných zmien špecifikovaných ustanovení navrhujem zákon schváliť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Ďalej je prihlásený pán poslanec Brocka a po ňom pán poslanec Ásványi. S faktickou poznámkou sa ešte medzitým hlási pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Oceňujem konštruktívne vystúpenie pána poslanca Nagya k tomuto zákonu, ale dovoľujem si upozorniť na dve pripomienky, ktoré mal k tomuto návrhu zákona, a to hneď k § 1 ods. 1. Hovoril, že určenie výnimiek je v rozpore s ústavou. Myslím si, že sa veľmi mýli, pretože tento zákon nehovorí o povinnom poistení, ale hovorí o dobrovoľnom poistení, čiže tu došlo k nedorozumeniu.

    Čo sa týka zamestnancov rozpočtových organizácií, ak by mali byť zahrnutí do tohto zákona, tak by sme museli počítať s touto položkou už v rozpočte, a ako povedala spoločná spravodajkyňa, bude sa to riešiť iným spôsobom.

    A čo sa týka pripomienky k § 29 a 31, tu tiež došlo k určitému neporozumeniu alebo možno k zlému uvedeniu, pretože § 29 hovorí o hospodárení s majetkom poisťovne a § 31 o príjme poisťovne. A predsa majetkom nemôže byť príjem, kde sú platby zamestnávateľov a poistencov.

    Takže tieto pripomienky sú trošku irelevantné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou chce vystúpiť ešte pán poslanec Nagy. Páni poslanci, ale zvyknime si, že na faktickú poznámku už faktická poznámka nie je. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predseda, ďakujem. Chcem odpovedať na prvú pripomienku pani kolegyne. Dobrovoľnosť je v rámci skupiny, a nie celková dobrovoľnosť v tomto prípade.

  • Ďakujem. Nech sa páči pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, pani ministerka, dámy a páni,

    máme pred sebou potrebný a dlho očakávaný návrh zákona. Potrebný preto, lebo umožní občanom, ktorí sú dnes v produktívnom veku, zlepšiť si svoju príjmovú a sociálnu situáciu v čase, keď budú odkázaní na dôchodok. Dôchodok, ktorý je relatívne nízky, ak sa porovnáva vo vzťahu k mzdám. A tiež je všeobecným javom, že životná úroveň dôchodcov, ktorí sú odkázaní iba na svoj dôchodok, klesá. Dlho očakávaný je preto, že verejnosť u nás má informácie o tom, že je na svete už dlhšie, len ho vláda neposlala do parlamentu, myslím táto vláda, lebo predchádzajúca tak urobila ešte v novembri 1994.

    Ak by niekto namietal, že je to iný návrh zákona ako ten z novembra 1994, súhlasím, nakoniec by to bolo aj smiešne, keby to bol úplne ten istý zákon a prípadne by sa na ňom zmenila iba prvá strana. Vyzeralo by to, akoby naň vláda zabudla, alebo že by ho veľmi dlho čítala. Sú v ňom zmeny na jednej strane dobré, drobné, napríklad v časti o hospodárení doplnkovej dôchodkovej poisťovne, o použití peňažných prostriedkov ako investícií, ktoré sú podľa môjho názoru totožné s tými, ktoré sú napríklad v českom zákone číslo 42 z roku 1994.

    Filozofia zákona však zostáva. Zamestnávateľský princíp, keď zamestnávateľ a zamestnanec na základe dohody spoločne prispievajú na budúce dôchodkové dávky a štát ich podporuje daňovými úľavami. Do troch percent z objemu vyplatených miezd sú príspevky zamestnávateľa nákladovou položkou a príspevok poistenca je odpočitateľnou položkou. Účasť na doplnkovom dôchodkovom poistení je dobrovoľná tak pre zamestnávateľa, ako i zamestnanca na základe dohody. Poistenie budú vykonávať poisťovne na základe povolenia štátu. Výnosy budú rozdeľované medzi poistencov a sú zdaňované, keďže ide vlastne o odloženú spotrebu. A poisťovne podliehajú prísnej kontrole štátu. Tak to bolo v návrhu spred dvoch rokov, tak je to i v tomto návrhu.

    V dnešnom návrhu sú však aj zmeny, ktoré ho nezlepšujú, ale práve naopak, zhoršujú, a dokonca v niektorých situáciách budú znemožňovať účasť zamestnancov na doplnkovom dôchodkovom poistení. Niektoré pozmeňovacie návrhy som uplatňoval už vo výbore a prešli aj do spoločnej správy. Krátko sa vyjadrím len k § 4. Prišlo k istému nedorozumeniu, aspoň ako som to spozoroval, že spoločná spravodajkyňa odporučila schváliť en bloc aj bod 3. Stotožňujem sa s jej stanoviskom a podporujem, aby sme tento bod schválili, ale vo svojom vystúpení spoločná spravodajkyňa hovorila, že víta to, že licencie bude udeľovať vláda. Čiže nesúhlasí s bodom 3. Ak by došlo k zmene - ja ju už cítim, že spoločná spravodajkyňa asi opraví svoje pôvodné vystúpenie, tak navrhujem, aby bod 3 bol vyňatý z hlasovania en bloc, aby sa prípadne o ňom hlasovalo osobitne a odporúčam, aby sme tento bod prijali.

    V ďalšom sa sústredím iba na dva zásadné pozmeňovacie návrhy k tomuto vládnemu návrhu zákona. Samozrejme, niektoré už tu odzneli v rozprave, ktoré rovnako podporujem, napríklad pozmeňovacie návrhy poslanca Nagya.

    Prvý pozmeňovací návrh. V § 3, ktorý hovorí o tom, kto môže zriadiť doplnkovú dôchodkovú poisťovňu, navrhujem vypustiť písmená b) a c). Tie totiž umožňujú, aby doplnkovú dôchodkovú poisťovňu zriadila i odborová organizácia alebo viaceré odborové organizácie. Toto nie je v súlade so zamestnávateľským princípom, z ktorého zákon vychádza. Postavenie a úloha odborových organizácií spočíva predsa v inom: rokovať o účasti zamestnancov a zamestnávateľov na doplnkovom dôchodkovom poistení, rokovať o výške príspevku jedného i druhého, ale nie suplovať zamestnávateľa či inú inštitúciu pri zriaďovaní doplnkovej poisťovne.

    Je tiež namieste otázka, ktorý odborový zväz disponuje sumou 30 miliónov korún deponovanou v banke na úhradu nákladov spojených so zriadením doplnkovej dôchodkovej poisťovne, ktoré sú potrebné k žiadosti o udelenie licencie. Myslím si, že nové menšinové pluralitné odborové zväzy, ktoré nakoniec už na minulej schôdzi Národnej rady dostali od sociálnych partnerov z Rady hospodárskej a sociálnej dohody, myslím tým vládu a Konfederáciu odborových zväzov, úder v podobe novely zákona číslo 120/1990, ktorým sa upravujú niektoré vzťahy medzi odborovými organizáciami a zamestnávateľmi, týmto ustanovením dostávajú ďalší. Ak by prešiel môj pozmeňovací návrh, bolo by to lepšie aj z hľadiska posilnenia plurality v odborovom hnutí, čo je v súlade s koncepciou transformácie sociálnej sféry. Paragraf 3 by potom znel nasledovne: "Doplnkovú dôchodkovú poisťovňu môže zriadiť zamestnávateľ, viacerí zamestnávatelia alebo organizácia zamestnávateľov, ak majú sídlo na území Slovenskej republiky (ďalej len "zriaďovateľ")."

    Ďalší pozmeňovací návrh je k § 35, ktorý hovorí o platení príspevkov. Navrhujem vypustiť v ňom odsek 4. Tento totiž môže nielen skomplikovať situáciu mnohým zamestnávateľským organizáciám, ktoré nedosahujú príliš dobré hospodárske výsledky, ale dokonca môže zabrániť vzniku doplnkového dôchodkového poistenia a tým poškodí najmä poistencov, tých, o ktorých nám predovšetkým ide. V tom odseku je povinnosť zamestnávateľa prispievať časti zamestnancov povinne, v pomere minimálne dva ku jednej. Napríklad ak poistenec platí 100 Sk, zamestnávateľ musí minimálne 200 Sk. Lenže pani Aibeková správne povedala, že doplnkové dôchodkové poistenie je vec dobrovoľná - pozri § 1 ods. 3. Takto striktne v zákone určený pomer môže odradiť zamestnávateľa od pristúpenia na doplnkové dôchodkové poistenie, aj keď by napríklad za mäkších podmienok súhlasil napríklad s tým, že 100 Sk platí zamestnanec a 100 Sk zamestnávateľ. Určite by to bolo výhodnejšie a lepšie pre týchto poistencov ako žiadne poistenie.

    Dámy a páni, podľa prieskumov verejnej mienky je veľký záujem občanov o doplnkové dôchodkové poistenie. Prijatím mojich pozmeňovacích návrhov verím, že ten záujem bude ešte väčší, a dúfam, že moje pozmeňujúce návrhy podporíte.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Brockovi. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Ásványi a po ňom pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené dámy a páni,

    tvoríme zákon o doplnkovom dôchodkovom poistení, ktorý z hľadiska finančného zabezpečenia dôchodcov je mimoriadne významný a je dávno očakávanou novinkou. Chybou je, že sa týka iba obmedzeného okruhu zamestnancov, i to na základe dobrovoľnej účasti. Absentovať budú zamestnanci rozpočtových a príspevkových organizácií, ako aj samostatne zárobkovo činné osoby. Verím, že po krátkom čase sa vytvorí možnosť účasti aj pre tieto okruhy zamestnancov.

    V návrhu zákona chýba zásadná a veľmi potrebná možnosť riešenia platenia príspevkov zo strany poistenca nadväzne na iný zákon a v ňom vytvorený model. Zákon číslo 190/1995 Z. z. účinný od 14. septembra 1995, meniaci a doplňujúci zákon číslo 92/1991 Zb., v bežnej reči spomínaný ako zákon o veľkej privatizácii, zavádza pre druhú vlnu privatizácie inštitút dlhopisu vydaného Fondom národného majetku v menovitej hodnote 10 000 korún. § 24 ods. 7 písm. c) citovaného zákona hovorí: "Dlhopis môže majiteľ pred dobou jeho splatnosti použiť okrem iného na doplnkové dôchodkové poistenie podľa osobitného zákona."

    Osobitný zákon teraz tvoríme a táto možnosť v tomto návrhu zákona chýba. Pritom možnosť takéhoto použitia potvrdila vláda svojím rozhodnutím z 19. marca tohto roku. Pre úplnosť treba povedať, že v nasledujúcom odseku 8 § 24 pod písmenom c) sa dáva možnosť pred dobou splatnosti dlhopisu tieto nadobúdať do vlastníctva právnickými osobami, ktoré vykonávajú doplnkové dôchodkové poistenie. Podľa ods. 11 § 24 fond, t. j. Fond národného majetku, môže splatiť dlhopis v jeho menovitej hodnote a i v časti výnosu pred dobou jeho splatnosti osobám uvedeným v odseku 8, t. j. aj právnickým osobám vykonávajúcim dodatkové dôchodkové poistenie.

    Z hľadiska legislatívneho, teda aspoň podľa môjho posúdenia, nič nebráni tomu, aby možnosť použitia dlhopisov takýmto spôsobom nebola uzákonená. Opačne, pri tvorbe zákona o novelizovaní spôsobu druhej vlny privatizácie sa táto možnosť, zrejme výhodná alebo aspoň únosná pre emitenta dlhopisov - pre Fond národného majetku - predurčovala. Nebolo by namieste, ak by sa zo strany predkladateľa alebo kohokoľvek iného hľadali a nanášali dôvody, ako a prečo sa táto možnosť nemôže uzákoniť.

    Neobstála by ani argumentácia o potrebe efektívnych finančných prostriedkov, t. j. kvázi hotovostných peňazí pre doplnkovú dôchodkovú poisťovňu. Veď Fond národného majetku nie je taký chudobný, aby nemohol splatiť aspoň časť dlhopisov pred ich splatnosťou. Napokon doplnková dôchodková poisťovňa bude peniaze efektívne potrebovať niekedy až o päť rokov, keď vznikne poistencom hromadne nárok na dávky.

    V § 8 ods. 4 prerokúvaného zákona o doplnkovom dôchodkovom poistení sa hovorí o zamestnaneckej zmluve, v ktorej sa zamestnanec zaväzuje platiť doplnkovej dôchodkovej poisťovni príspevky za podmienok, v dohodnutej výške a určeným spôsobom. V prípade použitia dlhopisu na splatenie príspevku by súčasťou zamestnaneckej zmluvy bola dohoda medzi poistencom a poisťovňou o odstúpení dlhopisu v prospech poisťovne a o spôsobe uskutočňovania platenia príspevkov, ako i spôsobu konečného vysporiadania v prípade zániku účasti na doplnkovom dôchodkovom poistení. O toto ustanovenie je potrebné doplniť prerokúvaný návrh zákona.

    Na vykonanie odporúčam v nadpise nad § 52 Spoločné ustanovenia doplniť slová "a prechodné", za § 54 vložiť nový § 55 na umožnenie dohody účastníkov v zamestnaneckej zmluve o zaplatení príspevku zamestnanca použitím dlhopisu vydaného Fondom národného majetku pred dobou jeho splatnosti. Spôsob prevodu dlhopisu v prospech doplnkovej dôchodkovej poisťovne a technika uskutočňovania platieb je zaiste riešená vo vládnom nariadení o dlhopisoch, ktoré bolo vo vláde prerokúvané 19. marca. Ak to v tomto dokumente chýba, mal by sa dokument doplniť v zmysle schváleného znenia tohto zákona.

    Verím, že vláda má dosah a ochotu riešiť otázku splatenia dlhopisov zo strany Fondu národného majetku v prospech príslušných doplnkových dôchodkových poisťovní ešte pred ich splatnosťou v plnej výške alebo aspoň v častiach podľa priebehu prevodov príspevkov z nich. V tomto tkvie i určitý komerčný záujem poisťovní o prijímanie dlhopisov na vyrovnanie splátok.

    Vážené dámy a páni, dovoľte mi ešte niekoľko pripomienok k návrhu zákona. V § 4 ods. 2 sa stanovuje obsah žiadosti o získanie povolenia vlády na zriadenie doplnkovej dôchodkovej poisťovne. Pod písmenom d) je požiadavka na uvedenie úplných nacionálií navrhovaných členov správnej a dozornej rady orgánov poisťovní, pod písmenom g) toho istého odseku sa dokonca žiada aj výpis z registra trestov a doklad o vzdelaní a praxi navrhovaných osôb. To sa žiada zhruba pol roka pred vydaním povolenia, lebo takáto lehota je vyhradená vláde na rozhodovanie o žiadosti o povolenie. Viem si dobre predstaviť, že zamestnávateľ alebo zakladateľ môže už v tom čase vyhliadnuť a delegovať svojich zástupcov do orgánov. Nie je to možné v prípade zástupcov poistencov, ešte menej v prípade zástupcov príjemcov dávok. Keď sa tak stane, môže sa to stať iba porušením predpisov. Štatút stanovuje spôsob zriaďovania orgánov voľbou zo strany a spomedzi účastníkov poistenia. To však nie je možné uskutočniť pol roka pred zriadením doplnkovej dôchodkovej poisťovne. Nenarúšajme demokratický princíp a legálnosť tvorby orgánov.

    Odporúčam v § 4 ods. 2 vypustiť písm. d) o požiadavke uvedenia navrhovaných členov správnej a dozornej rady a ich osobných údajov. Nasledujúce písm. e) označiť ako písm. d). Ďalej odporúčam vypustiť v § 4 ods. 3 písm. g) o povinnosti priloženia výpisu z registra trestov a doklad o vzdelaní a praxi navrhovaných členov orgánov pri predkladaní žiadosti o povolenie na zriadenie doplnkovej dôchodkovej poisťovne. Písmená h) a ch) označiť ako písmená g) a h).

    Prílohou k žiadosti o povolenie zriadenia doplnkovej dôchodkovej poisťovne je aj návrh štatútu, ktorý podľa § 13 ods. 1 obsahuje ustanovenie o spôsobe zriadenia orgánov, počet ich členov a pomer zastúpenia skupín účastníkov poistenia. To na rozhodovanie o vydaní povolenia objektívne povoľujúcemu orgánu musí postačovať. Po udelení povolenia na zriadenie doplnkovej dôchodkovej poisťovne sa paragrafom 5 umožňuje lehota až troch mesiacov na požiadanie registrovania povolenej poisťovne. Podľa ods. 3 prílohou žiadosti na registrovanie je už schválený štatút a podľa ods. 5 musia byť nahlásené na zápis aj osobné údaje členov orgánov, teda včas budú známe a evidované požadované údaje a pritom sa dodrží princíp legálneho vytvárania orgánov.

    Vážené dámy a páni, nikde som sa nedočítal ustanovenia o tom, či funkcie v orgánoch sú čestné alebo honorované a či je možné a kto môže rozhodovať o tejto alternatíve. V § 10 ods. 3 zaväzujeme zamestnávateľa prerokovať s príslušným odborovým orgánom skutočnosť odstúpenia od zamestnávateľskej zmluvy z dôvodu platobnej neschopnosti vyplácať príspevky. Nezabudli sme osloviť odborovú organizáciu pri zavádzaní doplnkovej dôchodkovej poisťovne? Odporúčam predkladateľovi, resp. spravodajcovi vhodne doplniť návrh zákona o túto povinnosť, hádam na základe návrhu pána poslanca Volfa.

    Ďakujem za vašu pozornosť. Konkrétne návrhy na zmeny odovzdávam pani spravodajkyni.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Roman Kováč a pripraví sa pán poslanec Baránik.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni,

    myslím, že každý z nás vyjadruje svoje uspokojenie nad tým, že zákon, ktorý je tak dlho očakávaný, je na svete, ale treba povedať, že nie všetci občania tohto štátu budú takýmto zákonom uspokojení. Myslím si, že tento zákon nie je postavený ako základný zákon, ktorý by napĺňal ambície sociálnej transformácie v tom zmysle, že ťarcha zodpovednosti za sociálne postavenie sa má preniesť na občana. Ak by to bolo tak, každý občan tejto krajiny by musel mať umožnené, aby sa pripravil na svoje rizikové obdobie, a nepochybne chápme dôchodkový vek ako isté sociálne a ekonomické rizikové obdobie. Tento zákon to neumožňuje. On to umožňuje len časti našej populácie.

    Už sa tu hovorilo o tom, že pracovníci rozpočtových a príspevkových organizácií nie sú do toho zahrnutí, samostatne zárobkovo činné osoby nie sú zahrnuté, ale málo sa tu zdôraznilo to, že bude množstvo a množstvo podnikov, kde zamestnávateľ jednoducho nepristúpi na uzatvorenie zmluvy s poisťovňou o doplnkovom dôchodkovom pripoistení. Chcem tým len povedať, že vlastne takýmto spôsobom začíname dnes zakladať dva rôzne druhy dôchodcov. Dôchodcu, ktorý bude bohatší, a dôchodcu, ktorý bude chudobnejší. A nie z vlastnej viny, pretože zákon mu to neumožní, aby bol bohatší. Teda vytvárame tu isté dve skupiny dôchodcov. A treba vedieť, keď prijímame tento zákon, že je to tak, a treba hľadať možno aj mechanizmy, ktoré by mohli, povedzme aj v rámci prijímania tohto zákona, aspoň čiastočne odstrániť túto chybu.

    Druhá a veľmi pozitívna vec v tomto zákone je, že si treba uvedomiť, že tento zákon vlastne istým spôsobom formuluje sociálnu politiku podniku. Ten podnik, ktorý sa prihlási k doplnkovému dôchodkovému pripoisteniu, má to ako súčasť svojej sociálnej politiky a rozvíja tým vlastne svoj sociálny program. I keď ani toto tvrdenie nie je celkom pravdivé, pretože tým, že čiastka je odpočítateľná z dane, celý systém príjmu štátu z daní bude o čosi nižší a na tom budú participovať vlastne všetci občania. Takže je to taká zmes sociálnej solidarity všetkých občanov s tými, ktorí majú možnosť sa pripoistiť, zmes sociálnej politiky štátu s istými prvkami diskriminácie občanov.

    Veľmi rád som si vypočul, že ministerstvo práce a sociálnych vecí má pripravené riešenie pre pracovníkov rozpočtovej a príspevkovej sféry, a to najmä preto, ak si uvedomíte, aký je už v tejto chvíli rozdiel v príjme medzi pracovníkmi tejto sféry a medzi priemernou mzdou v národnom hospodárstve. Ak tá je teraz 7 400 korún, priemerný príjem v zdravotníctve je 6 400, v školstve 5 800 a niečo, tak vlastne zisťujeme, že pracovníci rozpočtovej a príspevkovej sféry už idú handicapovaní do základného dôchodkového poistenia.

    A tu dovoľte, aby som prečítal z predkladaného materiálu na strane 56 citát, ktorý píše ministerstvo práce a sociálnych vecí: "Základný systém dôchodkového poistenia nebude schopný zabezpečiť požadovanú úroveň dávok." To znamená, že ľudí z rozpočtovej a príspevkovej sféry, ktorí sú handicapovaní už tým, že majú nižšie mzdy, a teda budú mať evidentne nižší dôchodok, vlastne handicapujeme tým, že ich odsudzujeme na to, aby dostávali základný dôchodok, ktorý nebude spĺňať výšku požadovanej dávky. Toľko k všeobecnému komentáru zákona.

    Pokúsim sa navrhnúť isté riešenie, ktoré by čiastočne túto diskrimináciu odstránilo. Chcem však povedať, že v prípade, ak takýto návrh bude pani ministerka akceptovať a bude ochotná o ňom diskutovať, by som ju požiadal, aby sme využili obedňajšiu prestávku a hlasovali o tomto zákone až poobede, pretože si myslím, že by sa dala takáto diskriminácia čiastočne odstrániť.

    K samotnému zákonu mám niekoľko technických pripomienok. Predovšetkým je to § 4 ods. 3, ktorý hovorí o povinnostiach zriaďovateľa. Neviem ako sa tam dostalo tých 100 tisíc zamestnancov, u nás nie je 100-tisícový podnik, ale predpokladám, že to je asi združenie zamestnávateľov. To by mi tak veľmi neprekážalo, ale špeciálny režim je predložený v ods. 3 písm. b) bod 2 pre odborové organizácie alebo viaceré odborové organizácie, a to najmä z toho, že tieto organizácie nemajú zamestnancov. To znamená, že nemajú 100 tisíc zamestnancov, oni môžu byť len zriaďovatelia. Ale rovnako zamestnancov nemá organizácia zamestnávateľov. Asociácia napríklad stavebných podnikov nemá zamestnávateľov, zamestnávateľov má každý jednotlivý podnik. To znamená, že keď je špeciálny režim určený pre odborové organizácie, patrí sa, aby bol určený aj pre organizácie zamestnávateľov, a preto odporúčam v § 4 ods. 3 písm. b) doplniť druhý odsek, ak je zriaďovateľom odborová organizácia alebo viaceré odborové organizácie o slová "alebo organizácie zamestnávateľov". Tým by sa odstránila táto nezrovnalosť.

    Druhý problém, ktorý je pre mňa dosť vážny, je otázka, čo so zamestnancom, ktorý skončí zamestnanie. Zákon uvádza, že skončením zamestnania poistencovi zaniká účasť na doplnkovom dôchodkovom poistení. To hovorí zákon na jednej strane. Pod pojmom skončenie zamestnania nechápem len to, že odídem do dôchodku, ale jednoducho u zamestnávateľa, ktorý túto zmluvu má, som skončil zamestnanie. Zákon to rieši tak, že mi vyplatí jednorazové odstupné.

    Dokonca trošku v rozpore s týmto tvrdením sa hovorí, že dávkový plán môže stanoviť podmienky prevodu príspevku poistenca, príspevkov zamestnávateľa a podielu poistenca na výnosoch z hospodárenia doplnkovej dôchodkovej poisťovne do inej doplnkovej dôchodkovej poisťovne alebo z inej doplnkovej dôchodkovej poisťovne. To znamená, že ak prejdem náhodou k zamestnávateľovi, ktorý je poistený u inej doplnkovej dôchodkovej poisťovne, existuje mechanizmus, ako pokračovať vlastne v doplnkovom dôchodkovom pripoistení.

    Žiaľ, chýba mi tu zmienka o tom, čo sa stane, keď som prostredníctvom svojho zamestnávateľa poistený v jednej doplnkovej poisťovni a prejdem k inému zamestnávateľovi, ktorý je v tej istej. Zákon tvrdí, že musí zaniknúť účasť na doplnkovom dôchodkovom poistení. To sa mi zdá dosť nezmyselné. Nemám v tejto chvíli návrh, ako to vyriešiť, možno by sa to dalo vyriešiť dávkovým plánom, ale je tu jedna z otázok, ktorú by som rád prediskutoval s pani ministerkou, pretože si myslím, že by to bolo voči tomu zamestnancovi nespravodlivé, lebo naňho sa potom znovu, keď si znovu otvorí doplnkové poistenie, vzťahuje 5-ročná čakacia doba a všetko, čo vyplýva zo zákona. Asi by sa to mohlo vyriešiť citlivejšie.

    A posledná technická pripomienka je k § 34 ods. 6. Tento § 34 hovorí o tom, na čo sa dajú použiť prostriedky doplnkovej dôchodkovej poisťovne, teda ako ich môže investovať, a v podstate všade limituje výšku, do ktorej je možné ísť, iba v jednom je výnimka, v podstate poisťovňa môže celý svoj majetok realizovať cez pozemky. Je tu síce napísané, že jeden pozemok nemôže tvoriť viac ako 3 % majetku, ale myslím si, že stálo by za úvahu doplniť to "najviac však do výšky x %, 15, 20" - opäť to záleží na tom, aké plány v tom malo ministerstvo práce a sociálnych vecí.

    A teraz na záver mi dovoľte povedať návrh, ktorý som chcel prediskutovať s pani ministerkou, návrh, ktorý vznikol vlastne na podnet tých, ktorí sa v tejto chvíli nemôžu zúčastňovať na poistení. Tam naozaj vzniká diskriminácia občanov, ak o tom hovoríme veľmi otvorene, nie preto, že oni sa nemôžu zúčastniť na doplnkovom poistení, ale preto, že bude existovať občan, ktorý bude mať daňovú úľavu za to, že sa pripoistí na dôchodok, pokiaľ je pripoistený v takejto poisťovni, ale občan, ktorý sa pripoistí v komerčnej, takúto úľavu nebude mať.

    Myslím, že by sme mohli tento stav aj dnes napraviť a odstrániť túto diskrimináciu. V tom prípade skutočne sa zákon vyčistí a bude to zákon o sociálnej politike podniku, ak by sme prijali v rámci novely daňového zákona aj príslušné ustanovenie, že platby dôchodkového poistenia realizované komerčnými poisťovňami sa môžu brať ako dávka, ktorá sa odpočítava z daňového základu, ak táto výhoda nebola uplatnená už prostredníctvom doplnkovej dôchodkovej poisťovne. Za týchto okolností by každý občan, ktorý sa chce postarať o svoju starobu, bol rovnako zvýhodnený a niektorí, ktorí pracujú v podnikoch, kde je dobre rozšírená sociálna politika, budú mať dôchodky vyššie, ale to už je otázka sociálnej politiky podniku.

    Chcel by som poprosiť pani ministerku, aby sme prediskutovali tieto dva návrhy, teda čo urobiť s poistencom pri prechode od jedného zamestnávateľa k druhému, ale v rámci jednej doplnkovej poisťovne, ako vyriešiť jeho pokračovanie, a ideu oslobodiť dôchodkové poistenie realizované komerčnými poisťovňami od dane z príjmu fyzických osôb. Aby sme tieto dve veci prediskutovali a potom by som predložil konkrétne znenie návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Kováčovi. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Baránik a po ňom sa pripraví pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som sa vyjadril vcelku k tomuto zákonu a potom uviedol niekoľko poznámok. Aj ja vítam tento zákon, pretože rieši závažný sociálny problém a je súčasne súčasťou transformácie sociálnej sféry. Preto vás žiadam, aby ste ho podporili, ja ho tiež podporím. Na základe skúseností pracovníkov Východoslovenských železiarní, ktorí sa oboznámili s týmto zákonom, mám niekoľko pripomienok na jeho spresnenie.

    Prvá poznámka. V § 9 odporúčam, aby sa ods. 2 doplnil. Totiž v tomto paragrafe sa hovorí, že zamestnávateľ a poistenec počas prerušenia účasti poistenca v doplnkovom dôchodkovom poistení neplatí do doplnkovej dôchodkovej poisťovne príspevky. Tento text navrhujem doplniť vetou: "V odôvodnených prípadoch môže zamestnávateľ a poistenec doplatiť príspevok doplnkovej dôchodkovej poisťovni."

    V § 25 a 27 nie je uvedený mechanizmus voľby zástupcov štatutárneho orgánu a dozornej rady. Preto odporúčam, aby sa v § 25 ods. 1 za druhú vetu vsunula ďalšia veta tohto znenia: "Zástupcov zamestnávateľov menujú a odvolávajú štatutárne orgány zamestnávateľa alebo zamestnávateľov, zástupcov poistencov menujú príslušné odborové orgány." V § 27 ods. 1 druhú vetu upraviť takto: "Dozorná rada sa tvorí z rovnakého počtu zástupcov zamestnávateľa alebo zamestnávateľov, ktorí sú menovaní štatutárnym orgánom zamestnávateľa, resp. zamestnávateľov a z rovnakého počtu zástupcov poistencov, ktorí sú menovaní odborovými orgánmi."

    Mechanizmus zástupcov príjemcov tu nie je domyslený, ale na základe skúseností z iných štátov je to dosť iluzórne. Bolo by potrebné zvážiť, či to má nejaké racionálne opodstatnenie.

    V § 50 ods. 2 odporúčam upraviť takto: "Na uspokojenie práv poistencov a nárokov príjemcov dávok sa použije majetok, s ktorým doplnková dôchodková poisťovňa hospodárila, po uspokojení pracovných nárokov zamestnancov doplnkovej dôchodkovej poisťovne."

    Vážené dámy a páni, podľa skúseností, ktoré máme, môže sa veľmi jednoducho a premyslene stať, že zamestnanci poisťovne privedú úmyselne poisťovňu do ťažkostí a potom majetok, ktorý zostane v poisťovni, si rozdelia alebo uspokoja predovšetkým svoje nároky a zvyšok použijú na uspokojenie nárokov príjemcov.

    Preto odporúčam upraviť tento paragraf takto: "s ktorým doplnková dôchodková poisťovňa hospodárila pred uspokojením pracovných nárokov zamestnancov doplnkovej dôchodkovej poisťovne". To znamená najprv uspokojiť nároky poistencov a až potom zamestnancov dôchodkovej poisťovne. Domnievam sa, že toto by malo aj stimulačný vplyv na zamestnancov poisťovní, ktorí by sa usilovali hospodáriť a pracovať tak, aby poisťovňa bola úspešná.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Baránikovi. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ftáčnik a po ňom pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne a kolegovia,

    moje vystúpenie bude krátke a nebudem v ňom predkladať žiadne pozmeňovacie návrhy, pretože som zástancom myšlienky, že zásadné veci by sa mali odohrať vo výboroch Národnej rady, ktoré však zrejme musia mať na túto činnosť dostatok času.

    Rád by som v prvej časti vystúpenia upozornil na chybu, ktorá sa stala pri spisovaní spoločnej správy, pretože sa do nej nedostalo uznesenie, ktoré prijal výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a ktoré nemá charakter priamo pripomienky, ktorá by menila niektoré ustanovenie. Dali sme aj také pripomienky, tie v správe sú, ale prijali sme uznesenie, ktorým chceme reagovať, aj keď len vo veľmi všeobecnej rovine, na problém, o ktorom tu už hovoril pán poslanec Kováč, a to je otázka, že tento zákon sa netýka zamestnancov rozpočtových a príspevkových organizácií.

    V prvej verzii zákona sa uvažovalo aj s týmito kategóriami zamestnancov, nakoniec zamestnanci boli odsunutí a pani ministerka informovala náš výbor, ktorý má takpovediac v jurisdikcii učiteľov, kultúrnych pracovníkov, teda práve zamestnancov rozpočtových a príspevkových organizácií, že ich postavenie z hľadiska dôchodkového pripoistenia sa bude riešiť v zákone o verejnej službe, ktorý by mal obsahovať aj príslušné časti dôchodkového pripoistenia.

    Túto informáciu, resp. tento zámer vlády pokladám za vážnu vec a podobne sa k tomu vyjadril aj náš výbor, ktorý prijal uznesenie, kde odporúča, aby Národná rada požiadala vládu, aby sa vyjadrila istým spôsobom aj k zamestnancom rozpočtových a príspevkových organizácií, teda požiadala vládu Slovenskej republiky - a teraz vám prečítam to uznesenie: "aby v súlade s vecným a časovým harmonogramom úloh koncepcie transformácie sociálnej sféry predložila na legislatívne pokračovanie návrh zákona o verejnej službe, vrátane dôchodkového pripoistenia zamestnancov rozpočtovej a príspevkovej sféry". Toto uznesenie bolo platne prijaté v našom výbore 7. marca ako uznesenie číslo 230 a ja si ho dovolím odovzdať pani spravodajkyni, aby dala o ňom hlasovať, keď prijmeme celý zákon, aby sme sa vyjadrili aj k tomuto uzneseniu, ktoré nie je mojím návrhom, ale návrhom nášho výboru.

    Aby sme vedeli, o čom v tom uznesení hovoríme, uznesenie neobsahuje žiadne dátumy, ale pani ministerka informovala náš výbor, že do 30. júna pripraví ideový podklad, hlavné zásady, hlavnú predstavu o dôchodkovom pripoistení zamestnancov rozpočtovej a príspevkovej sféry na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody a do konca roku 1996 by mali byť predložené zásady zákona o verejnej službe vrátane dôchodkového pripoistenia. Toto teda vytvára istý časový harmonogram, časovú predstavu, ako chce ministerstvo riešiť aj kategóriu rozpočtových a príspevkových organizácií. Myslím, že pani ministerka, ktorá sa priaznivo vyjadrila v našom výbore k prijatiu tohto uznesenia, nebude mať námietky, aby Národná rada takéto uznesenie smerom k vláde Slovenskej republiky prijala.

    V úvodnom slove pani ministerka spomenula vec, ktorá mi tak trochu unikla a to je dôchodkové pripoistenie takpovediac živnostníkov, teda samostatne zárobkovo činných osôb. Chcem sa opýtať, ako toto býva riešené alebo ako je to riešené v iných štátoch. Teda oni nie sú nikde nejakým spôsobom pripoistení? Nie je riešený ich dôchodok z hľadiska nejakých dlhodobých predstáv, koncepcií? Ako sa teda ministerstvo chce postarať o túto kategóriu zamestnancov?

    V druhej časti vystúpenia by som rád položil otázku, ktorú som pani ministerke dal aj v našom výbore a na ktorú mi, žiaľ, odpovedala iba veľmi všeobecne a tým, že ten problém, na ktorý sa pýtam, vyrieši kolektívne vyjednávanie, s ktorým zákon v oblasti dôchodkového pripoistenia počíta. Položil som otázku, ktorú si dovolím aj tu zopakovať, a očakávam, že na ňu pani ministerka zareaguje konkrétnejšie, ako na ňu zareagovala vo výbore pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Tá otázka znie tak: Čo tento zákon prinesie pre, dovolím si to tak povedať, obyčajného zamestnanca, robotníka s platom 4000 korún, o ktorom tak často hovoria predstavitelia napríklad Združenia robotníkov Slovenska? Čo to bude znamenať konkrétne pre takéhoto robotníka, ktorý pracuje v priemernom obyčajnom závode? Akú má šancu zvýšiť svoje dôchodkové zabezpečenie, to znamená, akú perspektívu, akú víziu predkladá ministerstvo z hľadiska jeho riadneho dôchodku, teda z hľadiska riadneho systému, kde vieme, že dnes sa percentá, budeme o tom hovoriť o niekoľko bodov ďalej, pohybujú okolo 46 % priemernej mzdy, takúto sumu tvorí dôchodok, teda aká je cieľová predstava ministerstva, že z jeho priemernej mzdy, resp. z priemernej mzdy ten dôchodok bude tvoriť x, povedzme 50 - 60 %, ako je to v iných štátoch, a akú šancu dáva ministerstvo tomu priemernému robotníkovi z hľadiska jeho pripoistenia? O koľko si teda zlepší svoju sociálnu situáciu, ak bude platiť - a teraz neviem koľko, pretože to je naozaj vec kolektívneho vyjednávania?

    Ale zrejme sú nejaké prepočty a odhady, pretože je tu jedna vec, s ktorou ministerstvo počíta a vyjadrilo ju v dôvodovej správe, že keby príspevky na dôchodkové pripoistenie boli príliš veľké, premietnu sa pravdepodobne do nákladov tak, ako je to uvedené v zákone, aj keď v istej limitovanej podobe, a tým, samozrejme, aj do cien príslušných výrobkov. Čiže isté odhady na to, koľko budú platiť zamestnávatelia, koľko budú platiť zamestnanci, napríklad robotník s platom 4000 korún, zrejme sú, a bolo by treba povedať, aká je predstava, koľko to konkrétnemu človeku prinesie na zlepšenie jeho dôchodkovej pozície.

    Takto by zákon bol zrozumiteľnejší aj pre občana, ktorý ho bude vnímať z tejto pozície, ako sa v ňom, v tom zákone, nájdem ja. To znamená, predpokladajme dobre fungujúcu odborovú organizáciu, predpokladajme zamestnávateľa, ktorý sa prihlási, chce poskytnúť svojim zamestnancom takéto pripoistenie, čo ten zákon prinesie. Takúto otázku kladiem pani ministerke. Pevne verím, že v záverečnom slove sa k nej vyjadrí tak, aby to bolo zrozumiteľné pre nás, ale aj pre tých, ktorým je tento zákon určený.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem. Teraz vystúpi pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážená poslanecká snemovňa,

    podstata predloženého návrhu zákona spočíva vo vytvorení možnosti popri základnom dôchodkovom zabezpečení zabezpečiť sa pre prípad staroby, invalidity, straty živiteľa v doplnkovom dôchodkovom poistení. Vzhľadom na nízku úroveň dôchodkov u nás v porovnaní s priemernými príjmami v ekonomickej činnosti možno zavedenie doplnkového dôchodkového poistenia podporiť.

    Doplnkové dôchodkové poistenie riešené v tomto zákone je založené na zamestnaneckom princípe, z hľadiska spôsobu financovania na kapitalizačnom princípe a ďalej na princípe dobrovoľnosti. Chcem povedať, že je to jeden zo zvolených spôsobov riešenia, ku ktorému sa vláda odhodlala, a nie je, samozrejme, jediný. Je známe, že aj druhý stupeň dôchodkového poistenia môže byť riešený aj na inom ako zamestnaneckom princípe, to znamená na občianskom princípe, viď napr. Česká republika. Spravidla sa tento spôsob pripoistenia robí na základe kapitalizačného princípu, ale nie všade je založený na princípe dobrovoľnosti.

    V Európskej únii síce prevláda princíp dobrovoľnosti, t. j. to, že zamestnávateľ môže a nemusí začleniť svojich zamestnancov do doplnkového dôchodkového poistenia, ale povinné doplnkové dôchodkové poistenie dáva väčšie možnosti na rozvoj doplnkového poistenia najmä v ich začiatkoch. Sú známe skúsenosti, že pri nepovinnom doplnkovom poistení spravidla na začiatku má toto iba marginálny význam.

    Pozrime sa však na problém dobrovoľnosti z hľadiska už niekoľkokrát položenej otázky, pre koho bude doplnkové dôchodkové poistenie slúžiť. Nebudem sa dotýkať kategórie pracovníkov, rozpočtových a príspevkových organizácií a samostatne hospodáriacich. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu predkladateľ sám pripúšťa, že na začiatku vymedzenom rozbehom 4-5 rokov, možno prvou desaťročnicou, sa predpokladá, že bude doplnkovo pripoistených asi 20 % dôchodcov. Znamená to teda, že 80 % ľudí, ktorí sú dnes pracovne činní, doplnkovo pripoistení nebudú.

    Na druhej strane je zrejmé, že doplnkové pripoistenie bude vhodné práve pre tie podniky, ktoré sú v dobrej finančnej situácii, kde sú vysoké priemerné mzdy. Nepochybne nepokryje práve tie podniky, ktoré sú v horšej finančnej situácii, t. j. stratové podniky a kde je aj priemerná dosahovaná mzda pomerne nízka. Na základe toho musíme konštatovať, že doplnkové dôchodkové poistenie nebude riešiť zvyšovanie dôchodkov pre sociálne slabšie skupiny.

    S návrhom zákona by nemali byť spokojné ani niektoré odborové zväzy, napríklad Odborový zväz baníkov a pracovníkov geológie, odhliadnuc od určitej preferencie, ktorá sa dotýka týchto pracovných kategórií a ktorá môže mať aj isté kontraverzné účinky. Ak zvážime, že v zákone nie je povinnosť zriadenia doplnkového dôchodkového poistenia, nie je vôbec isté, či práve pre tieto kategórie, ktoré pôvodne iniciovali zrýchlenie prípravy zákona, sa doplnková dôchodková poisťovňa zriadi.

    Chcela by som v tomto smere preto navrhnúť určité pozmeňujúce návrhy, ktoré by zabezpečili, aby bola povinnosť zamestnávateľa v kolektívnej zmluve sa dohodnúť o doplnkovom dôchodkovom poistení pre určité skupiny zamestnancov, a to pre tých zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do III a IV skupiny rizika podľa príslušných hygienických predpisov a zamestnancov vykonávajúcich zamestnanie zakladajúce nárok na dôchodok za výsluhu rokov podľa zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Písomnú formuláciu tohto návrhu odovzdám.

    Ďalší dôležitý moment, ktorý si treba uvedomiť, je vzťah doplnkového dôchodkového poistenia k základnému poisteniu. Zavedenie doplnkového dôchodkového poistenia zrejme zapadá do sústavy transformačných krokov, ktoré predpokladá koncepcia transformácie sociálnej sféry. Má dopĺňať v budúcnosti základný systém dôchodkového poistenia, ktorý bude ešte prechádzať dosť závažnými zmenami. V materiáli ani v dôvodovej správe návrhu zákona nie je však uvedená predstava, aký sa predpokladá rozsah základného a doplnkového poistenia. Je veľmi otázne, čo vlastne chce tento nový systém doplniť a v akom rozsahu.

    Ak sa totiž doplnkové dôchodkové poistenie zavedie bez väzby na základný systém, potom musíme pochybovať o tom, či je skutočne súčasťou transformačných krokov, ktoré sú zahrnuté do koncepcie transformácie. Dočítali sme sa síce o tom, že sa predpokladá, že základné poistenie v budúcnosti dosiahne v priemere 50 %, ale keďže nemáme zatiaľ predstavu, v akom rozsahu bude doplnkové dôchodkové poistenie, skutočne nevieme posúdiť, aký bude priemerný dôchodok spolu, t. j. základný a doplnkový.

    Mali sme už možnosť si vypočuť, že základné poistenie v Slovenskej republike vlani presahovalo zhruba 45 %, a chcem podotknúť, že v západoeurópskych štátoch a štátoch, s ktorými sa porovnávame, sa celkové dôchodkové poistenie pohybuje okolo 70 %, z čoho spravidla doplnkové poistenie predstavuje zhruba asi 20 %.

    Ďalšia otázka, ktorej sa chcem dotknúť, bola už dnes nastolená a dotýka sa udeľovania povolenia vládou. Udeľovanie povolenia na zriadenie doplnkovej dôchodkovej poisťovne je zverené vláde Slovenskej republiky. Možnosť jeho odobratia je však daná ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny po dohode s ministerstvom financií Slovenskej republiky. Ide o dosť paradoxnú situáciu, keď na jednej strane jeden orgán má udeľovať povolenie a iný má do svojej pôsobnosti zverené odobratie tohto povolenia. Okrem toho si treba uvedomiť, aké je postavenie vlády a aké je postavenie ministerstiev ako ústredných orgánov štátnej správy. Vláda tu predstavuje výkonný orgán štátnej moci a ako taká by do povoľovacieho konania vlastne nemala vôbec zasahovať.

    Chcela by som uviesť ešte niektoré ďalšie dôvody, ktorými by som vás chcela presvedčiť o tom, aby sme pozmeňovací návrh, ktorý je v spoločnej správe pod bodom číslo 2, dotýkajúci sa práve tohto, o čom hovorím, podporili. O udelení povolenia na zriadenie doplnkovej dôchodkovej poisťovne pôvodne malo rozhodovať ministerstvo práce a sociálnych vecí po dohode s ministerstvom financií. Takýto bol pôvodný návrh. Ale 24. januára 1996 na rokovaní vlády došlo k zmene § 4 ods. 1 s tým, že sa navrhlo, aby udeľovanie povolenia bolo zverené do kompetencie vlády. Zdôvodňovalo sa to tým, že tu ide o zabezpečenie ochrany práv budúcich poistencov. Samozrejme, že všetci máme záujem na tom, aby práva budúcich poistencov boli čo najlepšie chránené. Treba však zvážiť, či práve týmto sa dosiahne daný zámer.

    Zákon pomerne dobre pokrýva ochranu práv budúcich poistencov. Uvediem aspoň niektoré body, kde sa to tak robí. Zabezpečená je ochrana práv budúcich poistencov tým, že napríklad sa žiada splnenie pomerne prísnych podmienok, ktoré sa týkajú vecných a organizačných predpokladov na vykonávanie doplnkového dôchodkového poistenia. Napríklad povinnosť preukázať sa zmluvami o budúcej zamestnávateľskej zmluve s tým, že počet zamestnancov zriaďovateľa a zamestnávateľa, s ktorým bola uzavretá, je aspoň 100 000. Ďalej podmienka, podľa ktorej je povinnosťou zriaďovateľa preukázať účelový vklad minimálne vo výške 30 mil. Sk atď.

    Na druhej strane nie sú uvedené dostatočné garancie aj pre zriaďovateľa. Treba si uvedomiť, že musí byť istým spôsobom garantovaná aj ochrana práv zriaďovateľa, ktorý vstupuje na tento trh so značným kapitálom a rizikom vzhľadom na pomerne dlhé konanie o udelenie povolenia na zriadenie doplnkovej dôchodkovej poisťovne. Žiaľbohu, v návrhu zákona sa nepredpokladá aj možnosť odvolania sa v prípade, ak vláda neudelí povolenie. Samozrejme, týmto sa zriaďovateľ dostáva do určitej nezávideniahodnej situácie.

    Ďalší dôvod, ktorý treba zvážiť, spočíva v tom, že vláda nebude disponovať žiadnymi dodatočnými informáciami pri svojom rozhodovaní v porovnaní s informáciami, ktoré bude mať k dispozícii ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstvo financií. Neexistujú teda racionálne dôvody, aby sa povoľovacia kompetencia zverila do pôsobnosti vlády.

    Chcela by som sa niekoľkými slovami dotknúť štátneho dozoru. Samozrejme, že skúsenosti, ktoré sú zo zahraničia a ktoré máme možnosť analyzovať, poukazujú na značnú zraniteľnosť dôchodkového poistenia. Poznáme mnohé aféry, ktoré sú spojené s tzv. poistnými fondmi, nehovorím len o Českej republike, ale napríklad o Veľkej Británii atď. Z toho hľadiska je skutočne veľmi dôležité, aby bol veľmi účinný štátny dozor.

    Zdá sa mi však, že sme dospeli trošku do situácie, ktorú by som mohla zjednodušene nazvať, že aj príliš veľa dobrého škodí. To je asi prípad predloženého zákona. Myslím, že v tomto smere už odzneli niektoré pozmeňovacie návrhy, ktoré boli z dielne Konfederácie odborových zväzov. Chcela by som vás požiadať, aby ste ich veľmi starostlivo zvážili, aby ste brali do úvahy to, že rozsah zasahovania štátu v prípade doplnkovej dôchodkovej poisťovne je väčší ako dokonca rozsah zasahovania do činnosti Sociálnej poisťovne, ktorá vykonáva základný systém dôchodkového zabezpečenia.

    Vážna otázka je však otázka realizácie štátneho dozoru. Mali sme možnosť si vypočuť na výbore, že pripravenosť pracovníkov na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny na výkon štátneho dozoru nad dôchodkovými doplnkovými poisťovňami je zatiaľ nízka, mám tu na mysli to, že je tam iba zhruba asi 11 pracovníkov, ktorí sú kompetentní v tomto smere vykonávať činnosť. Ak to porovnávame s prípadom napríklad Francúzska, kde na ministerstve práce pracuje 200 pracovníkov zameraných len na kontrolu, je to skutočne málo. Upozorňujem preto na nevyhnutnosť dostatočne rýchlo pripraviť odborníkov na výkon štátneho dozoru, predovšetkým na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, ale aj na ministerstve financií. Čiže to je už kapitola skutočne sama osebe.

    Chcela by som sa dotknúť ešte otázky vytvárania orgánov doplnkovej dôchodkovej poisťovne. Napriek navrhovanému silnému štátnemu dozoru na jednej strane, štát, resp. vláda sa veľmi benevolentne správa k vytváraniu správnej rady a dozornej rady ako orgánov poisťovne. Práve tu by bolo potrebné upraviť precíznejšie režim prvého konštituovania týchto orgánov, a to najmä preto, že súčasťou materiálu pri podaní žiadosti o udelenie povolenia je aj uvedenie navrhovaných členov správnej rady a členov dozornej rady. Absencia riešenia takéhoto režimu vyvoláva možnosť manipulovania so splnením tejto podmienky.

    Musím podotknúť ešte jednu vec, že nie je dostatočne riešený v návrhu zákona ani inštitút dočasnej správy. Určité skúsenosti so zneužitím dočasnej správy už poznáme a chcela by som na to upozorniť, že § 43 by bolo potrebné aspoň lepšie vysvetliť, ak sa už nemieni precíznejšie formulovať.

    Ďalšia vec, ktorej sa ešte chcem narýchlo dotknúť, je otázka, kto môže vykonávať doplnkové dôchodkové poistenie. Zatiaľ sa predpokladá, že to môžu robiť len doplnkové dôchodkové poisťovne osobitne zriadené na túto činnosť. Chcela by som v tomto smere navrhnúť určitú zmenu a dovoľte, aby som ju najskôr odôvodnila.

    Chcela by som navrhnúť to, aby doplnkové dôchodkové poistenie mohli vykonávať aj komerčné poisťovne, ktoré vykonávajú životné poistenie. Tieto poisťovne síce konajú, podnikajú na ziskovej báze, nie je však vôbec dnes ťažké na úrovni toho informačného zabezpečenia, ktoré v komerčných poisťovniach je, oddeliť v účtovníctve evidenciu ich ostatných podnikateľských aktivít od evidencie doplnkového dôchodkového poistenia, ktoré má byť na neziskovej báze.

    Prečo o tom hovorím a prečo s týmto návrhom prichádzam. V návrhu zákona v § 32 ods. 2 sa poskytuje novovzniknutým doplnkovým dôchodkovým poisťovniam do dvoch rokov značná voľnosť v ich hospodárení. Treba počítať s tým, že rozbehové náklady pohltia podstatnú časť prostriedkov, čo môže zároveň aj ohroziť platobnú schopnosť poisťovne. Na druhej strane komerčná poisťovňa, ktorá vykonáva životné poistenie, má už svoje praktické skúsenosti s dôchodkovým poistením, existuje u nej prevádzkové a informačné zázemie a disponuje vlastnou obchodnou sieťou. Znamená to, že v komerčnej poisťovni je predpoklad nižších správnych výdajov, a to nielen v prvých dvoch rokoch. A napokon chcem sa odvolať aj na prílohu číslo 4 v dôvodovej správe, z ktorej sa dozvedáme, že takmer vo všetkých uvedených krajinách vykonávajú doplnkové dôchodkové poistenie aj komerčné poisťovne, zaoberajúce sa životným poistením.

    Na základe tohto zdôvodnenia chcela by som dať pozmeňovací návrh k § 2 ods. 1. Navrhujem doplniť prvú vetu takto: "...a komerčná poisťovňa, ktorá vykonáva životné poistenie na základe povolenia podľa osobitného predpisu".

    Vzhľadom na navrhovanú účinnosť zákona od 1. júla 1996 a 6-mesačný proces udelenia povolenia je reálny predpoklad zavedenia doplnkového dôchodkového poistenia až v priebehu roka 1997. Myslím, že si to treba uvedomiť, a vzhľadom na to dávam tentokrát iba na zváženie, či by niektoré kroky súvisiace s prípravou na udelenie povolenia nemohli byť zrealizované o niečo skôr, či by účinnosť niektorých ustanovení nemohla byť posunutá o mesiac, dva dopredu.

    Na záver by som chcela poprosiť, aby sme dostali v písomnej podobe predložené pozmeňovacie návrhy tak, aby sme mohli ešte včas rozhodnúť v kluboch o tom, či ich podporiť, alebo nie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pani poslankyni Schmögnerovej. Len sa chcem spýtať, pani poslankyňa, vy ste povedali, že dáte svoje návrhy písomne. Ale dávate ich písomne tak, ako ste ich predniesli pred mikrofónom?

  • Len preto, aby nedošlo k nedorozumeniu, že dávate návrhy navyše toho, čo ste hovorili.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nemám žiadnu prihlášku do rozpravy. Zisťujem, že sa nikto nehlási, končím preto rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že vyhlasujem prestávku do 14.00 hodiny. Prosím pani spoločnú spravodajkyňu aj s pani ministerkou a s tými, ktorí návrh predkladali, ak sú tu možnosti k určitým zmenám, aby si spolu sadli a dohodli sa. Po prestávke dám slovo vyjadriť sa k rozprave aj pani ministerke, aj pani spoločnej spravodajkyni.

    Ďakujem. Prajem vám dobrú chuť.

    Pán predseda Hofbauer ešte chce mať slovo.

  • Prosím výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie - tak ako sme sa včera dohovorili - teraz bezprostredne v miestnosti číslo 30 bude 10-minútová schôdza.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v dnešnej schôdzi Národnej rady. Pred prestávkou sme sa dohodli, že teraz bude hlasovanie k bodu, ktorý sme prerokúvali. Keďže som dostal správu, že došlo k dohode, ale technické spracovanie ešte nebolo dokončené, budeme pokračovať v programe.

  • Pán poslanec Cuper, ak sa chcete baviť, máte na to vedľa priľahlú miestnosť, ale tak, aby ste nerušili druhých.

  • Navrhujem, aby sme pokračovali siedmym bodom programu, a keď budú technicky spracované výsledky z rozpravy, pristúpili by sme k hlasovaniu. Súhlasíme s tým? Nikto neodporuje.

    Pokračujeme s i e d m y m bodom programu, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona máte ako tlač 298 a spoločnú správu ako tlač 298a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pani poslankyňa Schmögnerová. Prosím pani poslankyňu.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne a kolegovia,

    dovoľte, aby som odôvodnila návrh novelizácie zákona číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov. Minimálna mzda sa zatiaľ určovala na základe nariadenia vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky číslo 53/1992 o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov. V súvislosti s približovaním nášho zákonodarstva k zákonodarstvu Európskej únie sa prechádza, ak sa schváli predložený návrh zákona o minimálnej mzde, na určovanie minimálnej mzdy zákonom. Tento krok možno považovať za pozitívny.

    Predložený návrh zákona o minimálnej mzde však neobsahuje mechanizmus zvyšovania minimálnej mzdy, t. j. v zákone nie sú stanovené podmienky, pri splnení ktorých treba pristúpiť k úprave minimálnej mzdy. Tento nedostatok sa dá riešiť dvojakým spôsobom. Buď tak, že sa mechanizmus zvyšovania minimálnej mzdy zakotví do zákona o mzde číslo 1/1992 Zb., alebo že sa doplní o príslušné ustanovenia v predkladanom zákone o minimálnej mzde.

    Dovoľte mi vrátiť sa ku genéze poslaneckého návrhu. Návrh novelizácie zákona o mzde bol podaný ešte v novembri 1995, dostal číslo 298, kým návrh zákona o minimálnej mzde pod tlačou číslo 369 až v marci roku 1996. Ešte v auguste roku 1995 pripravilo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny návrh novelizácie vládneho nariadenia o minimálnej mzde s tým, že sa počítalo so zvýšením minimálnej mzdy v rovnakom rozsahu, ako to navrhuje teraz zákon o minimálnej mzde, a to od 1. 1. 1996.

    Pri prerokúvaní zákona o štátnom rozpočte pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Ján Ľupták prišiel s pozmeňovacím návrhom zvýšiť minimálnu mzdu od 1. marca 1996. Verím, že sa to stalo z nedorozumenia. Pravda je však taká, že sa tým oddialilo zvýšenie minimálnej mzdy až k 1. aprílu 1996 namiesto pôvodného 1. 1. 1996.

    Predkladaná novela zákona sa chce vyhnúť tomu, aby sa podobná situácia opakovala. Zakotvuje preto do zákona podmienky, pri splnení ktorých treba pristúpiť k úprave minimálnej mzdy, a tiež mechanizmus vykonania tejto úpravy. Návrh novely zákona vychádza z toho, že zvýšenie rastu minimálnej mzdy sa viaže na rast životných nákladov. Zdôvodňujeme to tým, že minimálna mzda musí plniť aj určitú sociálnu funkciu. Minimálna mzda podľa Európskej sociálnej charty má zabezpečovať zamestnancovi a jeho rodine dôstojný život. Predpokladá to okrem iného, že sa rastom životných nákladov neznehodnocuje.

    Ďalej sa navrhuje, aby sa pri rozhodovaní o výške minimálnej mzdy naďalej zachovala jej motivačná funkcia, a to zachovaním podielu minimálnej mzdy na priemernej mesačnej mzde. V návrhu sa zachováva právo dohodnúť v kolektívnej zmluve minimálnu mzdu vyššiu, ako je zákonná mzda.

    Vážené pani poslankyne a poslanci, predložený návrh novelizácie zákona nie je v rozpore s návrhom zákona o minimálnej mzde. Vlastne ho dopĺňa. Prosím vás preto o jeho podporu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni Schmögnerovej. K tomuto návrhu novely zákona bol určený ako spoločný spravodajca za výbory pán poslanec Paška. Prosím ho, aby predniesol správu z rokovania vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, milé kolegyne, kolegovia, ctení hostia,

    dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov (tlač 298).

    Uvedený návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 682 zo dňa 30. 11. 1995 na prerokovanie po doručení stanoviska vlády Slovenskej republiky Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci. Súčasne určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci ako príslušný na skoordinovanie stanovísk určených výborov a na podanie ich spoločnej správy Národnej rade Slovenskej republiky.

    Všetky uvedené výbory prerokovali návrh dňa 18. 1. 1996, pričom Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci neprijali k návrhu uznesenie, pretože podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti s návrhom vyslovil súhlas a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky jeho schválenie bez pripomienok. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu vyslovil s návrhom nesúhlas a neodporúča Národnej rade Slovenskej republiky jeho schválenie.

    Milé dámy, vážení páni, vzhľadom na to, že predložený poslanecký návrh novely nezískal dostatočnú podporu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a nasledujúcim bodom programu je vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o minimálnej mzde, ktorý rieši danú problematiku komplexnejšie, systémovo a v súlade so mzdovou politikou vlády, odporúčam tento poslanecký návrh neprijať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Paškovi. Prosím ho, aby zaujal miesto pre spravodajcov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že zatiaľ som dostal jednu písomnú prihlášku. Prosím pána Františka Šveca.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia,

    vo svojom príspevku by som chcel analyzovať návrh skupiny poslancov z pohľadu funkcie minimálnej mzdy. V dôvodovej správe je veľmi kvalifikovane opísaná funkcia minimálnej mzdy. Bohužiaľ, v návrhu je zohľadnená iba jej sociálna funkcia. Návrh skupiny poslancov v podstate predstavuje pevný valorizačný mechanizmus minimálnej mzdy, ktorý je závislý výlučne od vývoja priemernej nominálnej mzdy a indexu životných nákladov. Tým sa neprimerane zvýrazňuje sociálna funkcia minimálnej mzdy a zároveň úplne popiera jej ekonomická funkcia.

    Navrhovaný mechanizmus nerešpektuje reálne ekonomické možnosti podnikateľských subjektov, nakoľko minimálna mzda tvorí určitý prah mzdových tarifných systémov a má priamo väzbu na minimálne mzdové tarify. Okrem toho tento mechanizmus neprihliada na ďalšie pôsobenie minimálnej mzdy, napríklad na zamestnanosť, ďalej neberie do úvahy celkový vývoj ekonomiky a prakticky vylučuje sociálnych partnerov z procesu vytvárania minimálnej mzdy vo vzťahu k jej výške.

    Naproti tomu vládny návrh zákona umožňuje pri úpravách výšky minimálnej mzdy reagovať na momentálny stav ekonomiky, ďalej na vývoj zamestnanosti, ale aj na sociálnu situáciu zamestnancov vrátane vývoja životných nákladov. Tento návrh nevylučuje z procesu úprav minimálnej mzdy sociálnych partnerov a nadväzuje na príslušné ustanovenia generálnych dohôd, napríklad podľa ustanovenia článku IV bod 1 Generálnej dohody na rok 1996 pokiaľ dôjde k zmene sociálnej situácie zamestnancov, ale pri rešpektovaní súčasného stavu ekonomiky, osobitne vývoja zamestnanosti, možno na základe návrhu ktoréhokoľvek sociálneho partnera rokovať o prijatí adekvátnych opatrení, týkajúcich sa okrem iného aj minimálnej mzdy, resp. úpravy jej výšky.

    Ako vidíte, súčasne som porovnal v ďalšom bode nášho rokovania vládny návrh, ktorý podľa mňa rieši túto úpravu komplexnejšie, vzhľadom na sociálnu funkciu aj ekonomickú funkciu poslania tejto mzdy.

    Ešte malú poznámku. Takéto exaktné stanovenie výšky minimálnej mzdy, aké sa navrhuje v tomto návrhu, v žiadnej európskej krajine neexistuje. Všetky metódy, ktoré vo všetkých európskych krajinách fungujú, zohľadňujú hlavne dohodu na základe kolektívneho vyjednávania, nevyhnutné existenčné potreby i podiel na priemerných zárobkoch.

    Vzhľadom na to, vážené kolegyne, kolegovia, odporúčam aby sme tento zákon neprijali a aby sme prijali novelu, ktorú predkladá vláda.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Pani poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, či sa ešte niekto hlási do rozpravy, pretože nemám písomnú prihlášku.

    Vidím, že nie, takže končím rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že sa chcem opýtať predkladateľky pani poslankyne Schmögnerovej, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči k pultu, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za možnosť sa vyjadriť. V prvom rade by som chcela veľmi stručne reagovať na predchádzajúce vystúpenie.

    Prvá poznámka: Návrh vládneho zákona o minimálnej mzde nerieši mechanizmus zvyšovania minimálnej mzdy. Poslanecký návrh zákona nie je teda v rozpore s predloženým vládnym návrhom zákona o minimálnej mzde.

    Druhá vec: Chcem vás upozorniť na to, že v predchádzajúcom vystúpení sa jednoznačne precenila ekonomická funkcia minimálnej mzdy. Skôr ste možno mali na mysli to, že u nás je na minimálnu mzdu zavesený aj mechanizmus niektorých poistných odvodov a že obvykle štátny rozpočet má ťažkosti plniť tieto odvodové povinnosti. Samozrejme, ak by toto malo byť jediným dôvodom na stláčanie minimálnej mzdy, bolo by možné pristúpiť aj k odlišnému mechanizmu, ktorý by ďalšie dodatočné nároky na štátny rozpočet nemusel zakladať. Bolo by možné napríklad tak, ako to robíme aj doteraz, pri každom schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte primerane zohľadniť aj to, že v priebehu roka môže dôjsť k rastu minimálnej mzdy. Takže tieto dôvody nevidím ako pádne.

    Ak však hovoríme naozaj o ekonomických dôvodoch a o ekonomickej funkcii minimálnej mzdy, treba si uvedomiť - nemám, žiaľbohu, k dispozícii koncoročné číslo -, že v polroku 1995 minimálna mzda predstavovala 36 % z priemernej mzdy. V západných štátoch, s ktorými ste porovnávali tento návrh zákona, sa výška minimálnej mzdy v porovnaní s priemernými nominálnymi mzdami pohybuje na úrovni 66-75 %. Znamená to, že ak sa postupne chceme priblížiť určitému štandardu západoeurópskych štátov, čo nie je možné hneď, musíme dbať na to, aby sa minimálna mzda postupne zvyšovala.

    Navrhovaný mechanizmus by zabezpečil rast minimálnej mzdy tak, aby sa v priebehu desaťročia, možno pätnásťročia minimálna mzda priblížila k takému podielu na priemerných nominálnych mzdách, aký je obvyklý v štátoch Európskej únie. Žiaľbohu, práve fakt, že vo vládnom návrhu nie je takýto mechanizmus zakotvený, vytvára nebezpečenstvo, že preklenovacie obdobie nebude trvať desať-pätnásť rokov, ale bude oveľa dlhšie.

    Musíme si uvedomiť, že priemerná mzda je u nás hlboko pod úrovňou priemernej mzdy na západe a že aj tu potrvá desiatky rokov, kým sa dostaneme na jej úroveň. Takže, bohužiaľ, pri takých nízkych priemerných mzdách, aké sú pre naše podmienky dneska, je celkom prirodzené, že zdôrazňujeme vo väčšej miere práve sociálnu funkciu minimálnej mzdy.

    Myslím si, že to isté platí aj o dôchodkoch. Nie nadarmo vznikol na začiatku základný dôchodkový systém, kde sa kládol väčší dôraz na sociálnu funkciu dôchodku. Musíme vychádzať z konkrétneho stavu, z toho, kde sme, ale zároveň aj z istých predstáv, kde sa chceme dostať. Takže ak neprejde tento návrh, myslím si, že to bude odrazom toho, že nie celkom dobre chápeme situáciu, v ktorej sa nachádzame.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni. Pýtam sa spoločného spravodajcu pána Pašku, či sa chce vyjadriť.

  • Pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť, to znamená, že môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Pán poslanec by mal uvádzať hlasovanie, ale keďže neboli žiadne pozmeňovacie a doplňovacie návrhy, v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budeme hlasovať o zákone ako celku. Pán spoločný spravodajca, aký je váš návrh?

  • Odporúčam návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu novely zákona s odporúčaním spoločného spravodajcu neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada novelu tohto zákona neprijala.

    Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca, aj vám, páni poslanci a poslankyne.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    ď a l e j budeme prerokúvať

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o minimálnej mzde.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 369 a spoločnú správu z výborov ako tlač 369a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Oľga Keltošová. Prosím, pani ministerka, aby ste uviedli návrh.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    vládny návrh zákona o minimálnej mzde sa predkladá v zmysle časti B bodu 4 uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 262 z 13. decembra 1995, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu, aby zvýšila minimálnu mzdu v podnikateľskej a nepodnikateľskej sfére minimálne o 10 percent od 1. apríla 1996. Týmto predloženým vládnym návrhom zákona, ktorý vláda schválila 5. marca 1996, sa upravuje výška minimálnej mzdy z 2450 na 2700 Sk mesačne, t. j. ide o zvýšenie 10,2 %. Týmto zvýšením zároveň reagujeme aj na posledné zvýšenie súm životného minima v priemere o 9,4 %. Doposiaľ bola minimálna mzda upravená nariadením vlády. V súlade s článkom 36 Ústavy Slovenskej republiky sa minimálna mzda navrhuje upraviť formou zákona.

    Predložený vládny návrh je v súlade s dohovormi Medzinárodnej organizácie práce číslo 26 o zavedení metód určenia minimálnych miezd a s dohovorom číslo 99 o metódach určenia minimálnych miezd v poľnohospodárstve. Dovoľte, aby som zacitovala, a to bude zároveň aj odpoveď pani poslankyni Schmögnerovej.

    Podľa článku I bodu 1 dohovoru číslo 26 sme zaviedli a budeme zachovávať metódu umožňujúcu určiť minimálnu mzdu v príslušných ustanoveniach generálnych dohôd, napríklad v Generálnej dohode na rok 1995 a nedávno podpísanej Generálnej dohode v roku 1996. Výška minimálnej mzdy, ktorá je navrhovaná vo vládnom návrhu zákona, je výsledkom splnenia záväzku vlády vyplývajúceho z Generálnej dohody na rok 1995.

    Na vysvetlenie zacitujem dohovor číslo 26 o zavedení metód určenia minimálnych miezd, článok I odsek 1: "Každý členský štát Medzinárodnej organizácie práce, ktorý ratifikuje tento dohovor, sa zaväzuje, že zavedie alebo bude zachovávať metódy umožňujúce určiť minimálne mzdy pre pracovníkov zamestnaných v niektorých živnostiach, alebo odvetviach živností, kde neexistuje, a to podčiarkujem, neexistuje účinný systém na určenie miezd kolektívnymi zmluvami alebo inak a v ktorých mzdy sú mimoriadne nízke." Čiže valorizačný mechanizmus, ktorý my navrhujeme prostredníctvom kolektívneho vyjednávania, je absolútne s konvenciami Medzinárodnej organizácie práce.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke. Teraz prosím predsedu Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci pána poslanca Antona Národu, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o minimálnej mzde, tlač 369.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o minimálnej mzde pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 836 zo dňa 7. 3. 1996 na prerokovanie do 19. marca 1996 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci ako príslušný skoordinovať stanoviská výborov a premietnuť ich do spoločnej správy. Všetky uvedené výbory prerokovali návrh v lehote, vyslovili s ním súhlas a odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky jeho schválenie bez pripomienok.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tento vládny návrh zákona odporúčam prijať.

  • Ďakujem pekne pánu predsedovi.

    Otváram k tomuto bodu programu rozpravu s konštatovaním, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pán poslanec Kováč, hlásite sa do rozpravy? Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    samozrejme, nemám nič proti zákonu, ktorý upravuje a zvyšuje minimálnu mzdu. Ide tu z mojej strany skôr o upozornenie, možno žiadosť a možno návrh uznesenia. Všetci si asi uvedomujete, že minimálna mzda bola donedávna alebo platila ako minimálna mzdová tarifa, ktorá bola určená v mzdových tabuľkách vypracovaných ministerstvom práce a sociálnych vecí a schválených vládou. Minimálna mzda, teda tá najmenšia suma bola vtedy 2 450 korún. Dnes sa táto suma zvyšuje na 2 700, a tak sa stane, že v druhom platovom pásme, teda v druhej triede je najnižšia mzda v tejto chvíli nižšia, ako je minimálna mzda. Súčasne sa zužuje priestor rozdielu medzi jednotlivými mzdovými tarifami, to znamená dochádza k istej nivelizácii mzdy.

    Chcem upozorniť len na to, že v súvislosti s prijatím tohto zákona je nevyhnutné v čo najkratšom čase upraviť nanovo mzdové tarify a prispôsobiť ich najnižšiemu základu, ktorý je teraz minimálnou mzdou. V podnikoch, kde sa to dá dosiahnuť kolektívnym vyjednávaním, je to o niečo ľahšie, ale predovšetkým tam, kde kolektívne vyjednávanie nie je, a to je oblasť príspevkových a rozpočtových organizácií, môže táto situácia urobiť problémy. Preto by som podporil tento návrh zákona, ale súčasne by som navrhol do uznesenia odporúčať vláde, aby v čo najkratšom čase pripravila úpravu všetkých mzdových taríf.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Kováčovi. Pán poslanec, ale to nie je pozmeňovací návrh. Pán poslanec Kováč, ako to mám chápať, ako pozmeňovací návrh do tohto zákona? To nejde. Ako iniciatívu pre ministerstvo?

  • Ako uznesenie k tomuto zákonu v odporúčacej časti.

  • Rozumiem. Prosím, páni poslanci, pani poslankyne, hlási sa ešte niekto do rozpravy?

  • Ak nie, končím rozpravu. Pýtam sa pani ministerky, či sa chce vyjadriť. Nech sa páči, pani ministerka.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    samozrejme, Národná rada môže odporúčať vláde rôzne veci, ale chcela by som dať do pozornosti jednu vec. Pokiaľ ide o zamestnancov rozpočtových a príspevkových organizácií, v novembri alebo v decembri minulého roku sme prijali novelu zákona číslo 143, ktorá je určená práve pre zamestnancov týchto organizácií, kde na základe tejto novely už prebehlo kolektívne vyjednávanie zamestnancov a zamestnávateľov v rozpočtovej sfére na tento rok. Nemusím zdôrazňovať, že mzdové prostriedky ste schvaľovali vy s návrhom zákona o štátnom rozpočte na tento rok.

    Pokiaľ ide o ďalšie zdokonalenie tarifného systému a vypracovávanie nových tarifných tried, konkrétne už v spomínanom zákone o verejnej službe budú aj tieto vaše požiadavky zohľadnené. Takže momentálne vidím tento návrh pána poslanca Kováča, resp. jeho odporúčanie vláde ako irelevantné, pretože tak či tak 143 to na tento rok a najmä rozpočet to umožňuje.

    A pokiaľ ide o rozpočet na budúci rok, navrhla by som vrátiť sa k tejto téme pri schvaľovaní jednotlivých kapitol, ktoré vám budú naše ministerstvá predkladať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pani ministerke. Pýtam sa spoločného spravodajcu pána predsedu Národu, či sa chce vyjadriť.

  • Nechce sa vyjadriť, to znamená, že môžeme pristúpiť k hlasovaniu o tomto zákone.

  • Keďže z rozpravy nevznikli žiadne návrhy na zmeny alebo doplnky, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku.

  • V súlade s § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali. Pán spoločný spravodajca vám odporúča hlasovať za prijatie tohto zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 108 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o minimálnej mzde.

  • Ďakujem, pán predseda, ďakujem aj vám, pani poslankyne a páni poslanci. Ale je tu ešte návrh pána poslanca Kováča, aby sme odhlasovali uznesenie, ktoré predniesol. Prosím, pán poslanec, aby ste ho uviedli.

  • V rozprave odznel jeden návrh na uznesenie, predniesol ho pán poslanec Roman Kováč. Znie: Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej republiky v súvislosti s prijatím zákona o minimálnej mzde upraviť mzdové tarify vo všetkých pásmach.

    Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, nechávam na zváženie vás všetkých, ako sa rozhodnete pri hlasovaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Počuli ste vyjadrenie pani ministerky aj návrh pána spoločného spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 61 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh pána poslanca Kováča.

    Ďakujem pánu predsedovi Národovi.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem za spoluprácu.

  • Neviem, či už máte rozdaný materiál z rozpravy. Nie? To znamená, že budeme pokračovať d e v i a t y m bodom programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zvýšení dôchodkov v roku 1996 a zmene niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 374 a spoločnú správu ako tlač 374a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky aj tento návrh zákona odôvodní ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny pani Oľga Keltošová. Prosím, pani ministerka.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zvýšení dôchodkov v roku 1996 a o zmene niektorých zákonov sa predkladá na rokovanie Národnej rady po schválení vlády Slovenskej republiky 7. marca 1996. Ide o štandardné vecné a legislatívno-technické spracovanie zvýšenia dôchodkov v zmysle zákona 46 z roku 1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov v znení neskorších predpisov. Podľa § 9 citovaného zákona sa starobné dôchodky, invalidné, čiastočne invalidné dôchodky, dôchodky za výsluhu rokov, vdovské dôchodky a sirotské dôchodky zvýšia, ak sa podľa údajov vykázaných štatistickým úradom Slovenskej republiky zvýšili životné náklady aspoň o 10 % alebo priemerná mzda aspoň o 5 %, a to najskôr po uplynutí 3 mesiacov od predchádzajúceho zvýšenia dôchodkov.

    Dôchodky sa navrhujú zvýšiť o 12 % v nadväznosti na zvýšenie priemernej mzdy zo zreteľom na rozdiel medzi skutočným rastom priemernej mzdy a rastom predpokladaným pri určení predchádzajúceho zvýšenia dôchodkov, ku ktorému došlo zákonom číslo 135/1995 od 1. júla 1995. Rovnako navrhujeme zvýšiť vdovecký dôchodok, dôchodok manželky a najvyššie výmery starobného dôchodku, invalidného dôchodku, úhrnu vyplácaných dôchodkov a úhrnu dôchodkov a zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť.

    Na vašu informáciu, zrejme sa k tomu v rozprave budete vyjadrovať, od posledného zvýšenia dôchodkov, t. j. od 1. 7. 1995 nebola splnená podmienka zvýšenia životných nákladov aspoň o 10 %, ale pretože za 3. štvrťrok 1995 v porovnaní s prvým polrokom 1995 sa zvýšila vykázaná priemerná mzda o 7,04 %, dávame tento návrh na valorizáciu dôchodkov a prosím, aby ste ho podporili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Martu Aibekovú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené dámy poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zvýšení dôchodkov v roku 1996 a o zmene niektorých zákonov, tlač 374.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zvýšení dôchodkov v roku 1996 a o zmene niektorých zákonov pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 840 zo dňa 11. marca 1996 na prerokovanie do 19. marca 1996 ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci. Zároveň určil výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci ako príslušný skoordinovať stanoviská určených výborov a premietnuť ich v spoločnej správe výborov.

    Všetky uvedené výbory prerokovali návrh v lehote, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky jeho schválenie bez pripomienok.

    Vážený pán predseda, nakoľko spoločná správa neobsahuje žiadne pripomienky, nebudem odporúčať hlasovať ani za, ani proti, ale dovoľte mi, aby som sa prihlásila do rozpravy ako prvá.

  • Pani poslankyňa Aibeková, keďže nemám žiadnu inú prihlášku do rozpravy, otváram rozpravu k tomuto bodu a máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi uviesť niekoľko spresňujúcich slov k predloženému vládnemu návrhu zákona. Po prvýkrát boli upravené podmienky pravidelného zvyšovania dôchodkov zákonom číslo 46/1990 Zb. s účinnosťou od 1. 3. 1991. Podľa § 9 a 10 citovaného zákona sa dôchodky zvýšia, ak dosiahne rast životných nákladov aspoň 10 %, vtedy sa dôchodky zvýšia o pevné sumy. Ak dosiahne rast priemernej mzdy aspoň 5 %, dôchodky sa zvýšia o percentuálne čiastky.

    Do dnešného dňa boli dôchodky podľa citovaného zákona zvýšené sedemkrát, z toho o percentuálne čiastky trikrát, o pevné sumy dvakrát, kombinované zvýšenie dôchodkov o percentuálnu čiastku aj o pevné sumy bolo realizované dvakrát.

    Od roku 1994 nedošlo k zvýšeniu životných nákladov aspoň o 10 %, a preto v minulom roku, ako aj v dnes prerokúvanom návrhu zákona je navrhované zvýšenie dôchodkov o percentuálne čiastky. Náklady na zvýšenie 1 385 556 dôchodkov od 1. 6. 1996 v sume takmer 3 mld Sk za tento rok budú podľa zákona 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov uhradené zo Sociálnej poisťovne s výnimkou nákladov na zvýšenie dôchodku manželky, ktoré budú hradené z prostriedkov štátneho rozpočtu. Je potešiteľné, že navrhované zvýšenie dôchodkov o 12 % predstavuje doteraz najvyššie zvýšenie dôchodkov. V priemere to predstavuje sumu viac ako 370 Sk. O 12 % sa zvyšujú aj najvyššie výmery dôchodkov, nakoľko v sociálnom zabezpečení, ktorého súčasťou je aj dôchodkové zabezpečenie, platí okrem princípu solidarity aj princíp zásluhovosti, preto výška dôchodkov závisí od dĺžky zamestnania a od výšky dosahovaného príjmu.

    Týchto niekoľko slov som uviedla práve preto, že občania, poberatelia týchto dôchodkov, veľmi často poukazujú na to, prečo je percentuálne zvyšovanie dôchodkov, a nie fixnými sumami. Viete, že sú často nespokojní, aj keď rozdiel dôchodkov je iba niekoľko korún. Preto som uviedla takýto súhrn, ako sa zvyšovali dôchodky a prečo je to v percentuálnych sumách. Preto, že to určuje zákon, a preto, že platí v tomto zabezpečení aj princíp zásluhovosti.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pani spoločnej spravodajkyni. Medzitým som dostal prihlášku do rozpravy od pána poslanca Brocku.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, pán poslanec Oravec, vážení kolegovia,

    dnes sme už schválili zákon o doplnkovom dôchodkovom poistení, ktorým sme položili základy lepšej sociálnej situácie v budúcnosti pre občanov dnes v produktívnom veku. Teraz máme možnosť zlepšiť aktuálne nepriaznivú sociálnu situáciu občanov v poproduktívnom veku, prípadne tých, ktorí stratili živiteľa rodiny. Je pravda, že štatistické čísla o sociálnej situácii sú priaznivejšie, ako je hodnotenie dnešnej situácie samými občanmi.

    Najviac nespokojnou skupinou sú práve dôchodcovia, ktorí svoju sociálnu situáciu považujú za horšiu ako v predchádzajúcich rokoch (pozri posledný prieskum Fokusu). Nečudo, pomer priemerného dôchodku k priemernej mzde za posledné roky mal nasledujúci priebeh: V roku 1991 priemerný dôchodok predstavoval 50 % z priemernej mzdy, v roku 1992 to bolo 45,9 %, v roku 1994 priemerný dôchodok bol už len 45,3 %, minulý rok 43 % a tento rok, po zvýšení o 12 %, tento pomer bude ešte nižší a bude len 41,9 % z priemernej mzdy. Včera sme si v rozprave k správe o menovom vývoji Slovenskej republiky vypočuli, že priemerný starobný dôchodok je u nás 3 158 Sk. Sociálna poisťovňa udáva výšku priemerného dôchodku 3 102 Sk.

    Pán predseda Maxon to hodnotil ako úspech. Chcem upozorniť, že tieto úspechy blednú pri poznaní, že v Českej republike sa budú dôchodcovia tešiť od 1. apríla z priemerného dôchodku 4 300 Kč.

    Ale poďme domov. Dôchodky sú nízke, treba ich zvýšiť, v tom sa asi zhodneme všetci. Problém je však v inom. Problém je v tom, ako ich zvýšiť.

    Rámcová úprava z roku 1991, t. j. zákon číslo 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov, je v súčasnej ekonomickej situácii nedostačujúca. Pri uvažovanom raste miezd medziročne o 10 % a inflácii pod 10 % vlastne nikdy nepríde k naplneniu podmienky rastu životných nákladov o 10 %, keď sa musia dôchodky zvyšovať nielen percentuálne, ale aj o pevnú sumu. Percentuálne zvyšovanie sa uskutočnilo aj minulý rok, hoci životné náklady minulý rok vzrástli o 9,5 %. Pri vládnom návrhu jednotným zvýšením o 12 % sa zvyšovanie životných nákladov vlastne neprejaví pri tomto zvyšovaní a takejto úprave zvyšovania dôchodkov.

    Vládou navrhované riešenie je síce administratívne jednoduché, ale je nespravodlivé. Je nespravodlivé voči väčšine dôchodcov. Tak to cítia dôchodcovia s nízkymi dôchodkami. 12 % z 1 500 Sk je 180 Sk, 12 % zo 4 000 Sk je 480 Sk, a pritom životné náklady rástli jednému i druhému rovnako. Áno, súhlasím s vaším argumentom, s tými, ktorí hovoria o zachovaní zásluhovosti v dôchodkovom zabezpečení. Ale, dámy a páni, toto nie je fetiš - zásluhovosť v dôchodkovom poistení.

    A rád by som položil rečnícku otázku, čo je to zásluhovosť v dôchodkovom poistení. Je to výška vášho dôchodku, ktorý sa vám dnes vyráta na základe, podľa môjho názoru, prežitého, podľa iných odborníkov, statického alebo už dávno nevyhovujúceho spôsobu výpočtu dôchodkov? Že niekomu sa vyráta dôchodok ako 60 % z porovnateľného základu, niekomu sa vyráta ako 55 % z porovnateľného základu a niekomu sa vyráta ako 50 %, niekomu sa vyrubí od 60, niekomu od 55 rokov? Prosím vás, čo je v tejto situácii zásluhovosť?

    Som za to, a nakoniec to budú riešiť iné zákony, aby to bolo naozaj spravodlivé, aby sa princíp zásluhovosti naozaj zdôraznil. Ale v našom systéme dôchodkového zabezpečenia ide vlastne aj o určitú formu reštitúcie voči minulosti, keď ľudia dostávajú dôchodky za to, kde, prípadne ako sa pričiňovali 40 rokov alebo celý čas, kým boli v produktívnom veku, a vlastne teraz, podľa toho, ako im bol dôchodok vyrubený, sa snažíme udržať určitú vzdialenosť od tých, ktorí ich mali nižšie.

    Podľa môjho názoru, a iste dostávate aj vy také listy, väčšina dôchodcov - a sú to prevažne ženy a prevažne ľudia, ktorí nerobili vo funkciách, ktorí nemali to šťastie byť zamestnaní v armáde alebo v bezpečnosti, alebo v letectve, majú dnes veľmi nízke dôchodky. Princíp zásluhovosti je namieste, podľa môjho názoru, a veľmi výrazne sa bude prejavovať v tom zákone, o ktorom budeme hlasovať - v zákone o doplnkovom dôchodkovom poistení. Ale v tomto základnom systéme si myslím, že ho treba kombinovať s princípom solidarity. Solidarity bohatých s chudobnými. A ak môžem povedať svoj osobný názor, dámy a páni, ak hovoríme o princípe zásluhovosti, tak najväčšiu zásluhu na tom, že sa zvyšujú dôchodky o 12 %, nemajú dôchodcovia, ale všetci produktívni občania, čiže aj vy, ktorí prispievate svojím poistným do Sociálnej poisťovne. Čiže to je princíp zásluhovosti.

    Keďže som presvedčený o tom, že treba upravovať dôchodky nielen percentuálne, ale aj pevnou sumou, dovoľte mi, by som navrhol nasledovnú úpravu. Znížiť v zákone číslo 46, to je článok III v predloženom návrhu zákona, to kritérium 10-percentného rastu životných nákladov na 5 %. To je prvá, možno drobná úprava. Tá druhá a hlavná je, vlastne o koľko percent a o akú pevnú sumu by sa dôchodky mali upravovať.

    Dámy a páni, poznám vzorec, na základe ktorého sa prišlo k tým 12 %. Možno ho poznáte aj vy niektorí. Je to rast priemernej mzdy v minulom roku plus rast životných nákladov lomeno dvoma rovná sa dvanásť. Inými slovami, hrušky plus jablká lomeno dvoma rovná sa dvanásť. Pán štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny vo výbore, keď sme o tom rokovali, veľmi zdôrazňoval, že toto číslo je zároveň výrazom solventnosti alebo možností Sociálnej poisťovne. Čiže aj to je fakt, že Sociálna poisťovňa má na takéto výrazné zvýšenie dôchodkov.

    Navrhujem preto, aby sa dôchodky zvyšovali súčasne o 6 % sumy dôchodku, na ktorý má občan nárok ku dňu, od ktorého sa dôchodok zvyšuje, a o pevnú sumu 200 Sk. Ako to bude vyzerať konkrétne, uvediem niekoľko príkladov, napríklad pri starobnom dôchodku. Urobil som aj tabuľku a odovzdám ju aj do poslaneckých klubov so svojimi dvoma pozmeňovacími návrhmi. Ale tie príklady.

    Ak má dnes niekto starobný dôchodok 1500 Sk, pri vládou navrhnutom 12-percentnom zvýšení je to zvýšenie na 1 680, mojou úpravou na 1 790. Rozdiel je plus 110 korún. Pri dôchodku 2 000 korún ten rozdiel robí plus 80 korún. Pri dôchodku 2 500 plus 50 korún. Pri priemernom starobnom dôchodku 3 500 mojím návrhom dostane dôchodca o 10 korún menej ako navrhuje vláda. Ten, kto má dôchodok 5 000, dostane podľa môjho návrhu o 100 korún menej ako podľa vládneho návrhu, čiže nie 5 600 ale 5 500 korún.

    A percentuálne to vyzerá asi takto: dôchodok 1 500 Sk by sme tým vlastne zvýšili o 19 %, dôchodok 2 000 Sk o 16 %, dôchodok 2 500 Sk o 14 %, dôchodok 3 000 Sk o 12,6 %, dôchodok 3 500 Sk o 11,7 %, dôchodok 4 000 Sk o 11 % a dôchodok 5 000 Sk o 10 %.

    Dámy a páni, považujem tento návrh a takúto kombináciu princípu zásluhovosti a solidarity za vyváženú. Verím, že tento návrh ocenia naozaj najmä tí, ktorí majú nízke dôchodky, a bohužiaľ, v prevažnej miere sú to ženy a mnohí tí, o ktorých som hovoril, že nemali šťastie, aby pracovali v bývalom režime napríklad v profesiách alebo vo funkciách, ktoré boli veľmi dobre platené.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Brockovi. Pani poslankyne, páni poslanci, nemám prihlášku do rozpravy, hlási sa pán podpredseda Národnej rady Ľupták.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    je dobré počúvať niektorých rečníkov, ale keď sa vrátime späť k roku 1989, ako hovorili, tak je to úplne ináč. Pekne hovoril pán Brocka, ale bol pánom ministrom, mohol dať všetko, už som mu to nie raz povedal. Pekné sú ľúbivé reči, pekne je to hovoriť, ale, žiaľ, skutek aj jemu utek, ako hovoria Česi.

    Nie raz tu bolo spomínané Združenie robotníkov Slovenska, aj včera, aj dnes, že čo my na to, ako my a tak ďalej. Všetkým by som odporúčal, aby si nás do úst nebrali, keď nemusia, pretože vtedy mali hovoriť o tom, keď boli oni pri moci. Je pravda, že aj my s mnohými vecami vo vládnej koalícii nesúhlasíme. Je pravda, že aj my vidíme, že by bolo treba dôchodky zvýšiť, ale všetko v sociálnej oblasti zmeniť. Žiaľbohu, musím povedať, že ťažko je plakať nad rozliatym mliekom. Pretože keby transformácia, už som to tu neraz povedal, bola prebiehala tak, ako by mala prebiehať, pán Brocka, aj pani Schmögnerová, nikdy by k tomuto nebolo došlo. Dnes môžem vyhlásiť, že Slovensko mohlo byť malé Švajčiarsko. Má pracovité ruky, má umný mozgový potenciál. Žiaľbohu, také trendy, aké ste nastúpili z KDH a VPN, ale aj Maďarská koalícia vtedy a tí veľkí demokrati, ktorí tu boli, pamätám sa, tu v parlamente, tiež. Tak sa to skončilo tak, ako sa skončilo.

    Čiže, vážení, dnes je ťažko plakať. Dnes som rád, že takto v sociálnej oblasti balík zákonov prišiel, ktoré naša strana podporuje. Aj keď je to nevýrazné zlepšenie pre obyvateľstvo, či už dôchodcov, alebo jednoduchý ľud, ale v skutočnosti je to zlepšenie. Som rád, že - tak ako som povedal tu, keď sa tu rokovalo o dôchodkoch, ja som zo 7,8 navrhoval na 8,2, a pani Schmögnerová, vtedy hovorila, koľko chcela ona dať, 12 a tak ďalej. Tiež som jej povedal, že mohla dať, bola tiež ekonomickou ministerkou, mohla dať všeličo. Žiaľ, nedala.

    A to aj pán Brocka dnes zneužíva pred verejnosťou a bude hovoriť o tom, ako mohli dať. Mali robiť takú transformáciu ekonomiky, aby sme sa do tohto neboli dostali. Pán Brocka tiež povedal, že "solidarita bohatých s chudobným". No tak sa ho pýtam, prečo to po novembri hneď nepovedal. Veď je kresťan. Ten má prvý hovoriť: bohatý človek, váž si chudobného. Nie, to nepovedal. Dnes to bude hovoriť.

    A preto, páni, ktorí tu chcete mútiť vodu, vám musím povedať, že bezvýsledne, pán Mikloško.

  • Hlasy zo sály.

  • Nech sa páči, môžete hovoriť.

  • Hlasy zo sály.

  • Pokoj, páni poslanci. Pokračujte, pán podpredseda.

  • Čiže ja si myslím, že je to správne, a verím, že onedlho sa budú znova robiť zmeny v sociálnej oblasti, ale na to musí byť ekonomika taká silná, aby toto všetko utiahla.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasy v sále.

  • Pán Mikloško, veď ste kresťan, správajte sa slušne.

    Čiže ak sa ma mnohokrát na mítingu pýtajú a ja im odpovedám, tak vždy ich odporučím na vás, na vaše hnutie, na KDH, na maďarské strany, ktoré sú silne pravicové, lebo naša strana je nesilne pravicová. A nech sa vás spytujú. A myslím si, že vám to ani nemusím hovoriť, vážení, pretože na mítingoch vidíte, koľko máte ľudí, pán Mikloško, aj vy, takže ďakujem vám pekne (hlas v sále), o percentá tu nejde.

    Žite si v pokoji, majte sa dobre, nech vám pánboh pomáha.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Ďakujem pekne. Ja nemôžem nereagovať, pán predseda...

  • Ešte predtým ma požiadal pán poslanec Brocka, že pri tej jeho prvej časti vystúpenia hovoril vo všeobecnosti a zabudol konkretizovať návrhy ako pozmeňovacie. Či mu nechcete dať prednosť, aby to predniesol. Ak nie, potom prosím, pokračujte.

  • Pokračujte, pani poslankyňa, pokračujte.

  • Chcela by som povedať len dve veľmi stručné poznámky ako reakciu na predchádzajúce vystúpenie. Niektoré veci jednoducho nemožno nepovedať.

    Pán podpredseda Národnej rady Ľupták, prosím, aby ste brali do úvahy dve vážne veci, ktoré vám chcem povedať. Združenie robotníkov Slovenska je pri moci skoro dvojnásobok toho obdobia, čo bola pri moci Strana demokratickej ľavice. Druhá poznámka. Združenie robotníkov Slovenska sa dostalo do vlády za úplne iných podmienok, v akých šla do vlády Strana demokratickej ľavice.

    Dovoľte, aby som vám len pripomenula, že v roku 1993, krátko predtým, ako sme išli do vlády my, bol pokles hrubého domáceho produktu 4 %, inflácia 23 %, deficit štátneho rozpočtu 8 %. Koncom roku 1994, keď ste šli do vlády vy, rast domáceho hrubého produktu prekročil 4 %, inflácia bola polovičná, deficit bol 2,8 %. Vlaňajšie výsledky sú ešte lepšie.

    Tým som chcela povedať, že v roku 1996 sú vytvorené podmienky na inú sociálnu politiku, ako boli v roku 1994.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Baránik s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja by som len chcel poprosiť pána podpredsedu Ľuptáka, aby si spresnil svoj názor v tom zmysle, že v sociálnej oblasti sa revolúcie nezvyknú konať a prírastok sociálnych dôchodkov o 12 % je mimoriadny úspech ekonomiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za udelené slovo. Ja by som na margo pána kolegu Brocku chcel povedať iba toľko: Keď KDH bolo pri moci, išli do vlády s plusom 36 miliárd korún. A keď skončili vládu, bolo mínus 27 miliárd korún.

  • Oživenie v sále.

  • Ako nám toto môžete vysvetliť, páni z KDH?

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Brocka, nech sa páči, predneste svoje návrhy.

  • Dámy a páni,

    myslím si, že podpredseda Ľupták nesprávne pochopil moju snahu prispieť k zlepšeniu tohto návrhu zákona. Jednoducho som presvedčený, že takýto prístup o percentuálnu sumu a zároveň o pevnú sumu zodpovedá viac zhoršujúcej sa sociálnej situácii dôchodcov ako iba to jednoducho administratívne percentuálne zvýšenie. Ja navrhujem rozdeliť také isté množstvo peňazí, ale tak, že tí, čo majú nižšie dôchodky, dostanú viac ako tí, ktorí majú vysoké dôchodky.

    Pán podpredseda Ľupták, ja som to vôbec nezobral osobne, ale keď sa zvyšovali v roku 1994 dôchodky, tak to bolo práve takým spôsobom. O pevnú sumu aj percentuálne. Určite. Stalo sa to, že ten, kto mal nízky dôchodok - a ja tu mám čísla - kto mal dôchodok vtedy 2 000 korún, ten sme mu upravili o 16 % a kto mal 4 000, tomu sme ho upravili o 11,5 %.

    Inými slovami - už dvakrát po sebe zvyšujeme dôchodky iba percentuálne a vyhovárame sa na zákon číslo 46, v ktorom sú definované podmienky, kedy sa majú dôchodky valorizovať. Ale práve tým, že infláciu budeme tlačiť čoraz nižšie, na tento rok je 6-7 %, vlastne k naplneniu tej druhej podmienky "rast životných nákladov" nikdy nepríde. Lebo ku dnešnému dňu, ak schválite tento zákon, rast životných nákladov sa bude počítať od dátumu posledného zvýšenia dôchodkov a zvýšenie, ku ktorému prišlo dovtedy, jednoducho neberieme do úvahy. Ten zákon o valorizácii dôchodkov nie je dobrý. Preto som navrhol úpravu v článku III - znížiť podmienku "rast životných nákladov" z 10 % na 5 %. To nám umožní teraz dôchodky upraviť nielen percentuálne, ale i o pevnú sumu.

    Ten môj návrh, pán Ľupták, som už niekomu odovzdal, aj do vášho klubu som ho chcel odovzdať. Podľa môjho názoru sa vám ten návrh bude páčiť. Nehľadajte v tom politiku. Jednoducho, považujem to za spravodlivejšie. Ako sme to robili vtedy, keď sme my boli vo vláde, alebo ako to teraz robíte vy, to je v tejto chvíli nepodstatné.

    Ale prišiel som k mikrofónu aj preto, lebo som vo svojom prvom vystúpení vlastne neprečítal a neodznel tu celý môj pozmeňovací návrh, a dovoľte, aby som tak urobil teraz.

    V článku I odsek 1 by znel (tie prvé štyri riadky zostávajú):

    "Starobné dôchodky, invalidné dôchodky, čiastočné invalidné dôchodky, dôchodky za výsluhu rokov, vdovské dôchodky a sirotské dôchodky priznané pred 1. januárom 1997 sa zvyšujú v súlade s § 9 a 10 zákona o zvyšovaní dôchodkov takto:

    a) o 6 % mesačnej sumy dôchodku, na ktorú má občan nárok ku dňu, od ktorého sa dôchodok zvyšuje,

    b) o pevnú sumu určenú podľa druhu dôchodkov, a to

    - o 200 korún mesačne, ak ide o starobný dôchodok, invalidný dôchodok a dôchodok za výsluhu rokov,

    - o 120 korún mesačne, ak ide o vdovský dôchodok, (to je totiž z iného zákona 60 % starobného, to je tých 120 korún),

    - o 100 korún mesačne, ak ide o čiastočne invalidný dôchodok alebo sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa,

    - o 60 korún mesačne, ak ide o sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa."

    Tieto odvodené sumy 120, 100 a 60 sú 60, 50 a 30 %, to je pomer alebo odvodený dôchodok zo základného dôchodku.

    Môj druhý pozmeňovací návrh je k článku III navrhovaného zákona. Tú zmenu, ktorá v ňom je do § 5, navrhujem označiť ako bod 1, a nový bod 2 by znel: "v § 9 sa nahrádza slovo 10 % slovom 5 %".

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja. Páni poslanci, panie poslankyne, konštatujem, že to bolo posledné vystúpenie v rámci rozpravy. Nikto sa už nehlási. Končím rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že sa pýtam pani ministerky, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    predovšetkým by som chcela konštatovať, že konečne aj pravicová strana KDH sa začína správať sociálne, za čo ďakujem. Dúfam, že sa to prejaví aj pri podpore ďalších sociálnych zákonov. Ale chcela by som spresniť, že áno, v Českej republike majú v priemere vyššie dôchodky o 700 až 800 korún, ale čudujem sa práve KDH, ktoré neprotestovalo voči o 700 až 800 korún vyššej priemernej mzde za bývalej federácie.

    Je logické, že ak sa vypočítavajú dôchodky zo základu z priemernej mzdy, ktorá vtedy bola o 800 korún vyššia, aj teraz musia byť vyššie dôchodky o 800 korún.

  • Hlas v sále.

  • Ale áno. Takže v tomto prípade by som radšej nechala porovnávania bokom a prešla by som k samotným návrhom.

    Princíp zásluhovosti a solidarity. Princíp zásluhovosti sa prejavuje u dôchodkov, ktoré nahrádzajú príjem z bývalej pracovnej činnosti, to sú dôchodky starobné, dôchodky, ktoré za výsluhu rokov dostávajú, a podľa evidencie, ktoré mám zo Sociálnej poisťovne, k minulému roku starobných dôchodkov alebo dôchodcov sme mali 722 963. Priemerná výška dôchodku bola 3 102. Pomerný starobný dôchodok bol k minulému roku, teda k súčasnému obdobiu, 1 635, invalidný dôchodok 2 950. Čítam to len preto, že hľadám tých 1 500 korún. Čiastočný invalidný 1 710, za výsluhu rokov 3 383. To sú tie dôchodky, ktoré nahrádzajú bývalý príjem.

    Je pravdou, že máme vdovský dôchodok 1594, ale tento dôchodok predsa nie je zásluhou za svoje bývalé pracovné činnosti, ten je zato, že, bohužiaľ, môj živiteľ zomrel a ja z jeho príjmu mám vypočítaný svoj vdovský dôchodok, samozrejme, za zákonom stanovených podmienok. Čiže už tu vidíte princíp solidarity.

    Ďalej vdovecký dôchodok. Vdovci, ktorí sa starajú o nezaopatrené dieťa, majú nárok na príspevok. Prosím, to takisto nie je z ich bývalého príjmu, ale je to zo solidarity ostatných poistencov.

    Sirotský dôchodok. To vari ani nemusím vysvetľovať, na akom princípe je založený.

    Príspevok pre manželku, teda dôchodok manželky. Zvyšujem aj tieto dôchodky, a to je najmä pre tie ženy, o ktorých vy hovoríte, ktoré majú nízke dôchodky, ale ony ich majú preto také nízke, lebo nemajú odpracovaný potrebný počet rokov. Čiže ako sa mám postaviť pred ostatné ženy, ktoré pracovali, vychovávali deti, majú dostatočný počet rokov, a teraz budem pevnou sumou zvyšovať všetkým, ktoré ten potrebný počet rokov neodpracovali. Tak tam sa už asi tá solidarita končí, ale napriek tomu zvyšujeme aj tieto dôchodky manželky.

    Máme aj sociálne dôchodky a pre vašu informáciu priemer za minulý rok bol 1 964 korún, takže žiadnych 1 500 korún, ako sa tu operovalo.

    Zásluhovosť je v základnom princípe vyjadrená prepočtami, tak ako to hovoril pán poslanec. Ale solidarita je vyjadrená už aj tým, že napriek tomu, koľko my zarábame, viac ako teraz navrhovaných 5 600 korún, keby sme išli do dôchodku, nedostaneme. A pritom percentuálne odvádzame rovnako ako z nižších príjmov. Čiže to, čo sa vyberie od poistencov, ktorí sú veľmi solventní, sa ukladá predsa do Fondu dôchodkového poistenia, a preto môžem dnes prísť, práve na princípe solidarity a prerozdelenia, a navrhovať 12 %. Ja sa pýtam, aký je to princíp, ak nie princíp solidarity, keď sme sa dohodli, že aj naše dôchodky majú určitý strop, určitú hranicu.

    Takže po prvé nemôžem súhlasiť s miešaním princípov zásluhovosti a solidarity v tomto prípade, pokiaľ ide o zvyšovanie dôchodkov z titulu rastu priemernej mzdy, a po druhé si myslím, že aj v základnom poisťovacom systéme, tak ako som vám prečítala rôzne typy a druhy dôchodkov, je jasné, že obidva princípy kumulujeme. Rovnako princíp solidarity, ako aj princíp zásluhovosti. Takže navrhujem neprijať tieto prepočty.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke. Pýtam sa pani spoločnej spravodajkyne, či si žiada záverečné slovo. Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo.

    Pani ministerka zareagovala na vlastne jediné dva pozmeňovacie návrhy, ktoré predniesol pán poslanec Brocka. Dovolím si poukázať ešte na určité nepresnosti, pretože som vychádzala z tých istých čísel, ktoré hovoril on, a mne vyšlo, že dôchodok v porovnaní s rokom 1995, resp. po tomto zvýšení nebude 41 %, ako on hovoril, ale bude to 43,14 %.

    A ešte to porovnávanie s inými krajinami - veľmi často to tu odznelo aj dopoludnia. Aj také vyspelé krajiny, od ktorých naozaj sa môžeme učiť a aj od nich preberáme mnohé sociálne systémy, ako je Holandsko, Švajčiarsko, Veľká Británia, v základnom systéme neposkytujú vyšší dôchodok, ako do výšky 40 %. Všetko ostatné je z doplnkového dôchodkového poistenia.

    Princíp zásluhovosti a solidarity som stručne spomenula, teraz ho podrobnejšie uviedla pani ministerka, a tak len toľko, že skutočne tým, že niekto má vyšší dôchodok, nemusel prísť k nemu ešte prácou v tých profesiách, ktoré ste hovorili, a nemusí sa dotýkať len pracovaných kategórií. Vieme, že mnohí dôchodcovia nadrábali roky, aby si mohli nejaké to percento zvýšiť. A práve tento princíp, ktorý ste uviedli vy, a ten váš návrh by zase negatívne postihol práve tieto skupiny dôchodcov.

    Myslím si, že zásluhovosť treba dodržať, pretože vyrovnávajúci princíp sa uplatňoval práve v rokoch 1991, 1992, keď bol najväčší prepad ekonomiky a keď to dôchodcov najviac postihlo. Je to zdanlivo pre jednu skupinu sympatický návrh, ktorý ste tu povedali, no zase by sa búrila druhá skupina dôchodcov, ktorá si odrábala roky na percentá, aby mala viac, a teraz by sme im to vzali na úkor tým druhým. Preto tieto dva pozmeňovacie návrhy, ktoré tu odzneli, neodporúčam prijať, ale budeme, samozrejme, o nich hlasovať jednotlivo.

    Prešla som hneď k týmto dvom bodom, pretože v spoločnej správe nie je uverejnený žiaden bod. Takže môžeme prejsť k prvému pozmeňovaciemu návrhu pána poslanca Brocku. Nebudem ho opakovať, pretože podrobne ho uviedol on aj vo vystúpení, aj pred chvíľočkou v prednesení toho návrhu. Takže neodporúčam ho prijať.

  • Pani poslankyňa, mali ste najskôr vyjadrenie k rozprave ako spoločná spravodajkyňa a teraz sa musíme dohodnúť na tom, či už budeme hlasovať.

  • Ja som prešla plynule, ospravedlňujem sa.

  • Takže budeme hlasovať postupne, najskôr o bodoch spoločnej správy.

  • Spoločná správa neobsahuje žiadne návrhy, preto môžeme hneď prejsť k tým dvom pozmeňovacím návrhom z rozpravy.

  • Prvý bod týkajúci sa článku I odseku 1 neodporúčam prijať.

  • Prosím, počuli ste návrh pani spoločnej spravodajkyne k prvému pozmeňovaciemu návrhu. Odporúča hlasovať negatívne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.

  • Druhý pozmeňovací návrh sa týka článku III, takisto ho neodporúčam prijať. Bol čítaný dvakrát.

  • Prosím, budeme sa prezentovať. Hlasujeme o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca s odporúčaním spoločnej spravodajkyne neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme ani tento druhý pozmeňovací návrh.

  • Pán predseda, tým sme vyčerpali všetky pozmeňovacie návrhy, ktoré odzneli v rozprave. Môžeme hlasovať o zákone ako celku. Odporúčam ho prijať.

  • Ďakujem pekne. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali. Pani spoločná spravodajkyňa navrhuje zákon prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 130 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zvýšení dôchodkov v roku 1996 a o zmene niektorých zákonov.

    Ďakujem pekne, pani spoločná spravodajkyňa, aj vám, páni poslanci.

  • Mali by sme prejsť k desiatemu bodu programu, ale myslím si, že už máte rozdané spracované materiály z rozpravy k bodu číslo šesť. V tomto bode sme skončili rozpravu a mne zostáva spýtať sa, či sa k rozprave chce vyjadriť pani ministerka Keltošová. Áno, takže prosím pani ministerku.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    na úvod mi dovoľte poďakovať za pripomienky, ktoré ste predniesli vo svojich príspevkoch, bolo ich dosť a veľmi starostlivo sme zvažovali každú jednu. Tak ako sme sa dohodli s pánom poslancom Romanom Kováčom po osobnej diskusii a vysvetlení, neskôr prejdeme k jeho návrhom, sme prišli v určitých prípadoch k zhode.

    Všeobecne by som chcela povedať, že v rozprave odznelo viacero otázok, na ktoré by som chcela len veľmi stručne odpovedať, najmä pokiaľ ide o navrhovaný systém, či má byť dobrovoľný, alebo povinný, či má byť povinný len v určitých prípadoch a v akých prípadoch áno, alebo nie. Predovšetkým tento druhý systém dôchodkového poistenia funguje ako nadstavba. Je preto založený na dobrovoľnosti zamestnancov a zamestnávateľov, aby sme niektorých zamestnávateľov nedonútili, keby sme uložili povinnosť, že musia paušálne všetkých pripoistiť, aby sme ich nedonútili k niektorým nepopulárnym opatreniam, ktoré by sa mohli potom aj nepriaznivo odraziť povedzme v zamestnanosti, v cene výrobkov atď. Čiže ponechávame to na dohodu sociálnych partnerov. Zákon len rámcovo upravuje mechanizmus zriaďovania poisťovní, všetky náležitosti, ktoré zákon ukladá, a potom ďalej fungovanie samotných poisťovní.

    V tomto bode by som sa vyhla konkrétnym odpovediam na jednotlivé návrhy poslancov, ktoré sa snažili dostať tento systém na rovinu povinného doplnkového poistenia. Jednak preto, že je zbytočné potom pripravovať takýto návrh zákona, stačí zvýšiť odvodové sadzby do zákonného systému, ktorý je povinný. Nadstavba v tomto smere je dobrovoľná.

    A tretím krokom, pokiaľ ide o určité výhrady k určitým skupinám osôb, ktoré nie sú obsiahnuté v tomto predkladanom návrhu zákona, je možné už od roku 1950 zhruba riešiť systém komerčného pripoistenia bývalej alebo súčasnej Slovenskej poisťovne a dnes už viacerých životných poisťovní, ktoré komerčne pripoisťujú jednotlivcov. Napriek tomu však som povedala v úvodnom slove, že vláda sa bude zaoberať v rámci návrhu zákona o verejnej službe aj doplnkovým dôchodkovým poistením zamestnancov rozpočtovej a príspevkovej sféry, a to v paragrafovanom znení od 1. 1. 1997. Do konca roka 1996 pripravujeme návrh zásad zákona. Do 30. 6., to čo navrhoval pán poslanec Ftáčnik, je už riešené uznesením vlády číslo 45/1996, ktoré ukladá ministerstvu povinnosť predložiť vecné riešenie do 30. 6., návrh zásad zákona do konca roka 1996 a paragrafované znenie v roku 1997. Čiže môžete to uložiť ako uznesenie, ale vláda sa už k tomuto uzniesla uznesením číslo 45.

    Ďalej by som chcela povedať, že tu odzneli rôzne otázky, akým spôsobom riešia SZČO v iných vyspelých krajinách. Riešia ich cez daňové zákony. A prečo sme zvolili zamestnanecký, a nie občiansky princíp? No je to práve to, že v tých vyspelých štátoch, s ktorými máme kontakty a s ktorými sme konzultovali prípravu tohto návrhu zákona, sa riešia doplnkové poisťovacie systémy na báze zamestnávateľsko-zamestnaneckej. Individuálne na báze komerčnej. Preto preferujeme a základná filozofia tohto zákona je postavená práve na zamestnávateľsko-zamestnaneckej zmluve, ktorá je potom premietnutá do kolektívnej dohody.

    Nebudem hovoriť o výhodách, povedala som to v úvodnom slove, aké výhody tento systém prináša pre jednu aj druhú zmluvnú stranu. Chcela by som teraz konkrétne reagovať na niektorých pánov poslancov a panie poslankyne.

    Pán poslanec Volf dal viacero pozmeňovacích návrhov. Myslím si, pán poslanec, že v § 1 ods. 3, máte tam veľmi podrobný návrh nového znenia, v zásade môžem povedať len toľko, že nie je to potrebné, pretože súčasťou kolektívnej zmluvy nemôže byť volebný poriadok. Volebný poriadok je vždy súčasťou štatútu. Takže v tomto zmysle nechám na vás, ako sa rozhodnete, ale myslím si, že to nie je potrebné konkretizovať, pretože konkretizácia bude v každej kolektívnej zmluve. A pokiaľ ide o ten volebný poriadok, je súčasťou štatútu.

    V § 4 ods. 3, pán poslanec, vy ste tam navrhovali vypustiť niektoré písmenká, ale ja si myslím, že ak prijmeme filozofiu § 1 ods. 3, o ktorom som teraz hovorila, tak potom sa nemôžeme zhodnúť ani na tomto paragrafe, na tom vypustení.

    Ďalší váš návrh na vypustenie § 4 ods. 5 takisto súvisí s § 1 ods. 3 a tie ostatné, napr. § 12 ods. 6, sa mi zdá byť trošku neprezieravé voči poistencom, pretože ak by sme vypustili ods. 6, tak by vlastne ministerstvo nemohlo schvaľovať dávkový plán a tým by sme nemohli dostatočne chrániť poistencov. Uberáte kompetencie ministerstvu a kontrolu štátu a dozor.

    V § 44 ods. 2 navrhujete nové písmeno a). Zdá sa mi to dosť paradoxné, pretože neviem si to v praxi dosť predstaviť, pretože dávkový plán si bude správna rada predkladať sama sebe a bude si ho schvaľovať? Radšej by som to ponechala v pôvodnom znení, kde správna rada predkladá dávkový plán a schvaľuje ho ministerstvo. Zas ide o dozor a kontrolu, ale hovorím, to je môj názor.

    Pán poslanec Nagy, ako som už povedala, chcel rozšíriť úvodný § 1 ods. 1 a aby sa upravovali aj doplnkové dôchodkové systémy pre zamestnancov rozpočtových a príspevkových organizácií. Zopakujem uznesenie, ktoré vláda prijala pod číslom 45/1996 aj následne s časovým harmonogramom právnych úprav.

    K § 4 ods. 1 pán poslanec Nagy navrhuje, aby nie vláda, ale náš rezort schvaľoval alebo udeľoval licencie po dohode s ministerstvom financií. Dovolím si znova zacitovať pána Mäsiarika, ak to treba. Takže navrhujem tu tiež zvážiť, kto bude schvaľovať, nielen preto, že by sme sa obávali nejakých prílišných tlakov alebo intervencií, tie budú aj tak, ale najmä tam ide o to, že náš rezort môže posúdiť vecnú stránku žiadateľov a ministerstvo financií môže skontrolovať napríklad ich plnenie daňových a iných odvodových povinností, aby sme nedali licenciu subjektu, ktorý dlhuje štátu, alebo aj poisťovniam a fondom veľké peniaze. Takže myslím si, že je to potrebné.

    A napokon vláda tým, že zahŕňa všetky poistné náklady (či jednej, alebo druhej strany) do oblasti daňových úľav, sa zrieka určitého príspevku do rozpočtu. Už nehovorím o tom, že kapitálový trh, ktorý bude po období tých piatich-desiatich rokov veľmi ovplyvnený dobre fungujúcimi doplnkovými poisťovňami, že ten kapitálový trh by takisto mal potom zohľadňovať aj spätne nároky poistencov a ich garancie. Takže ja zatiaľ v tejto etape zrodu tohto nového systému, lebo je to nový systém, považujem za správne, že vláda bude rozhodovať o udelení licencií.

    K § 23 ods. 3 ste hovorili, že prečo zamestnanec, napr. riaditeľ, nemôže byť členom samosprávneho orgánu. Ak na jednej strane, pán poslanec, hovoríte, že predseda vlády a vláda koncentruje v rukách svoju moc, tak ja si neviem dosť dobre predstaviť, čo potom pán riaditeľ poisťovne, ktorý by bol aj členom samosprávnych orgánov, či tam tiež nejde o koncentráciu moci.

    V § 32 ods. 1 nové písm. a) - peňažné prostriedky až po vyplatení poistných dávok atď., je to dobrá myšlienka, ale z filozofie zákona nám vyplýva, že tie peňažné prostriedky sa stanú výdavkom až vtedy, keď ich poisťovňa bude investovať alebo keď bude vyplácať dávky. Takže tam je to sporné, váš úmysel, či je to dobre formulované.

    V § 32 ods. 1 písm. d) - pán poslanec, výdavky na obstaranie investícií vypustiť. Ja si myslím, že tu je neporozumenie, pretože investovanie v doplnkovom dôchodkovom systéme vlastne tvorí základnú činnosť doplnkovej dôchodkovej poisťovne. Ak by sme jej zobrali túto základnú činnosť, tak stráca opodstatnenie a vraciame sa znova k základnému systému poistenia.

    Pán poslanec Brocka - v § 3 písm. b) a c). Myslím si, že k tomuto som sa už vyjadrovala. Myslím si, že je dobré, že poslanci o tomto zvažujú, ale ak sa navrhuje vylúčiť možnosť zriadenia doplnkovej dôchodkovej poisťovne odborovou organizáciou, tak znova popierame základný princíp, to znamená vzťah zamestnanec - zamestnávateľ a napokon, odborová organizácia, jej zástupcovia majú rovnakú možnosť zriadiť si svoju doplnkovú dôchodkovú poisťovňu, tak ako to v návrhu uvádzame. Ak by sme zostali len na princípe zamestnávateľskom alebo zamestnaneckom, tak môžeme pokojne prejsť na princíp komerčného poistenia.

    Pán poslanec Brocka mal ešte návrh, aby sme z § 35 vypustili ods. 4, to je ten pomer povinných príspevkov 2 : 1. Ja som koncom minulého roka pri uvádzaní návrhu na predĺženie pracovných kategórií uviedla, že pokiaľ nebude v platnosti tento návrh zákona, dovtedy musíme jednoducho predĺžiť pracovné kategórie. A tento pomer 2 : 1, ak by sme vypustili ods. 4, vlastne by sme sa zriekli toho, čo sme proklamovali už minulý rok alebo čo som zdôvodňovala a čo ste mi práve vy, pán poslanec, vytýkali, že už koľkýkrát idem do parlamentu s predĺžením pracovných kategórií. Takže máme to teraz v tomto zákone a vy to chcete vypustiť. To sa chcete znova vrátiť k pracovným kategóriám? Takže je to dohoda so sociálnymi partnermi a riešime týmto ustanovením pracovné kategórie.

    Pán poslanec Ásványi, vy ste navrhovali, aby sme do tohto návrhu zákona dali povinnosť, alebo aby sme veľmi explicitne vyjadrili časť zákona číslo 190/1995 Z. z., konkrétne § 24 odsek 7 a odsek 8. V podstate tam ide o dlhopisy a možnosť alebo povinnosť ich investovania. Ja som sa poradila s právnikmi. Nebýva zvykom, pokiaľ je priamo explicitne v tomto zákone 190 v oboch odsekoch spomínaného § 24 uvedené, že je možné dlhopismi atď. hradiť svoje poistné v Sociálnej poisťovni, teda nie je potrebné, aby sme to uvádzali aj v tomto návrhu zákona, pretože zákon číslo 190/1995 Z. z. má odvolávku, kde odkazuje, že sa takto bude konať podľa osobitného zákona, a ten osobitný zákon práve schvaľujeme.

    Podľa pána poslanca Ásványiho by bolo dobré zmeniť v § 4 odsek 2. Chcem vysvetliť, že tu ide o navrhovaných členov. Tam ide o tie povinnosti, ktoré ukladá zákon, predložiť aké doklady. Vy ste chceli vypustiť písm. d), to je žiadosť o udelenie povolenia na zriadenie, tak tam by mali byť uvedené všetky osobné údaje atď., aj údaje o vzdelaní, praxi a bezúhonnosti navrhovaných členov, nie tých, ktorí už sú.

    A ďalej takisto k § 4 ods. 3 vypustiť písm. g). My považujeme za dôležité, aby sa k tej žiadosti o udelenie povolenia aj z dôvodov, ktoré som už spomínala predtým, aby prikladal výpis s registra trestov a prehľad dokladov, ktorý bude preukazovať dosiahnuté vzdelanie a prax navrhovaných členov správnej a dozornej rady. Výpis z registra aj doklady o vzdelaní, myslím si, budú aj v budúcnosti veľmi potrebné práve v záujme ochrany práv a vkladu poistencov. Takže ja by som ponechala tieto dve písmená tak, ako sme ich navrhovali v návrhu textu.

    V § 52 spoločný nadpis ste žiadali zmeniť, od § 52 po § 54. Predmet týchto ustanovení, 52, 53, 54 nie sú prechodné ustanovenia, čiže nevidím dôvod, prečo by sme mali meniť názov. Aj keď vy navrhujete nový paragraf, tak aj ten nový § 55 nebude mať charakter prechodného ustanovenia. Preto navrhujem zvážiť prijatie tejto zmeny.

    Pán poslanec Kováč dal viaceré pozmeňovacie návrhy, kde po konzultácii s našimi odborníkmi sme navrhli v § 4 ods. 3 prijať a doplniť "alebo organizácia zamestnávateľov", má to svoju logiku, aby obe zložky zmluvných strán mali rovnaký právny režim. Takže s tým by sme súhlasili.

    Ďalej v § 12 ods. 1 doplniť nové písm. k) atď., s tým takisto súhlasíme. Myslím si, že takisto vychádzame v ústrety teraz poistencom.

    V § 34 ods. 6, tam išlo o hodnotu pozemkov. Myslím si, že nebude na škodu, ak hodnota pozemkov, ktorú budeme viazať, alebo pôžičiek, nebude viac ako 20 % majetku. Navrhujem takisto s tým súhlasiť.

    Pokiaľ ide o článok II - bod 2 a komerčné poisťovne. Chcela by som vysvetliť, že je pripravený nový zákon o daniach z príjmov. Tento návrh je zásah do daňovej sústavy. My zvažujeme podobnú úpravu pri doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov rozpočtových a príspevkových organizácií, ale myslím si, že by sme to v súvislosti s prípravou nového zákona o daniach z príjmov mohli dostať aj do tohto nového zákona o daniach z príjmov. Čiže v tomto zákone ťažko, pokiaľ sa základný predpis nebude meniť.

    Pán poslanec Baránik žiadal doplniť § 9 ods. 2. Myslím si, že je to duplicitné, pretože je to už riešené v tom istom paragrafe v ods. 4.

    V § 25 ods. 1 - celý mechanizmus, ktorý žiadate, aby sa riešil, tak rieši štatút. Okrem toho si myslím, že inštitút voľby je oveľa demokratickejší ako inštitút menovania.

    Takisto k § 27 ods. 1 a k § 50 ods. 2 - zákon o konkurze a vyrovnaní rieši nároky z pracovného pomeru a všetky pohľadávky z pracovnoprávneho pomeru sú riešené prednostne. To znamená, že všetky nároky zamestnancov poisťovne, ak ste týchto mali na mysli, nie členov samosprávnych orgánov, sú riešené v zmysle zákona o konkurze a vyrovnaní. Tam je to presne uvedené.

    S návrhom pána poslanca Ftáčnika som súhlasila. Pokiaľ ide o návrh uznesenia, vysvetlila som, že SZČO sú riešené cez daňové úľavy vo vyspelých štátoch. Pokiaľ ide o výpočet 4000-korunového príjmu plus aké výhody z toho budú plynúť. Pán poslanec, vy ste matematik, tak mi pomôžte, prosím. Keďže je všetko založené na dobrovoľnosti, neviem povedať, či ten zamestnanec so 4 000 Sk si bude schopný platiť 50 alebo 100 Sk a vôbec neviem, ako sa skončí kolektívne vyjednávanie, koľko mu dá zamestnávateľ. Preto v tejto prvej časti - neviem. Konkrétny výpočet, koľko to bude znamenať pre neho po 5 rokoch, lebo skôr nemôže, sa môžeme odraziť, až keď dostaneme prvé informácie z novovznikajúcich poisťovní, koľko majú poistencov, s akou priemernou mzdou a ako sa skončilo kolektívne vyjednávanie. Tam sa odrazí ten základ. A z toho sa už potom dá poistnou matematikou prepočítať, koľko mu to urobí za 5 rokov, koľko za 10, koľko za 15. Takže sklamem vás aj teraz, ale neviem vám to teraz vypočítať.

    Pýtali ste sa, čo urobí ministerstvo pre to, aby základný systém nedosahoval len tých 43 %. Snažíme sa a budeme sa snažiť do konca volebného obdobia zvýšiť podiel dôchodku z povinného dôchodkového poistenia na 50 % do konca volebného obdobia. Takže časový horizont - sú tu ešte tie dva roky. Dúfam, že to bude aj viac.

    Pani poslankyňa Schmögnerová, tam už som hovorila o princípe dobrovoľnosti a o občianskom princípe, pretože ten občiansky princíp je síce dosť zriedkavý a nie všade sa osvedčil, na báze komerčnej možno. Ak príde k úprave daňových predpisov, nevylučujeme ani takúto možnosť, aby to bolo pre komerčné poisťovne atraktívne a najmä pre poistencov, aby to bolo atraktívne. Pokiaľ ide o princíp dobrovoľnosti a povinnosti, vy ste to navrhovali v jednom zákone, v tomto zákone to nejde, pretože buď ho staviame na princípe dobrovoľnosti a v tom prípade sa celá filozofia zákona nesie v tomto duchu, alebo keď tam dáme princíp povinnosti, tak hovorím, znova sa vraciame len v určitej obmene k základnému povinnému dôchodkovému systému a potom nemusíme pripravovať novú právnu úpravu. Stačí zvýšiť percento odvodov do dôchodkového poistenia a nemusíme pripravovať nový zákon.

    Komerčné poisťovne som už vysvetlila. V tomto zákone v § 2 ods. 1 ste žiadali doplniť aj o komerčné poisťovne. Toto je zákon iba pre novovznikajúce subjekty. To nie je zákon, ktorý by riešil komerčné poisťovne. Takže nestačí dať len do jedného § komerčnú poisťovňu, bolo by to potom treba zmeniť so všetkými dôsledkami pre obsah zákona vo všetkých jeho ustanoveniach.

    Vyjadrovali ste sa, pani poslankyňa, k dočasnej správe. Dočasná správa ako inštitút je skutočne len krajné riešenie. Je to limitované šiestimi mesiacmi a nastupuje vlastne štátny dozor, ak správna rada nevykoná určité opatrenia, vymení sa za tým účelom, aby poisťovňa fungovala ďalej, a potom sa znova volí nová správna rada. Povinnosť dočasného správcu sa končí šiestimi mesiacmi. Tento inštitút sme zvolili len preto, aby neboli ohrozené záujmy a najmä dávky poistencov.

    Dúfam, že som v stručnosti odpovedala na všetky vaše otázky.

    Ďakujem za pozornosť a znovu prosím o podporu tohto zákona.

  • Ďakujem aj ja, pani ministerka, za podrobné zdôvodnenie a vysvetlenie.

    Pýtam sa teraz, či sa chce vyjadriť k rozprave aj pani spoločná spravodajkyňa. Nech sa páči. Pán poslanec, nie sú faktické poznámky. Je po rozprave. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, ďakujem pekne za slovo.

    Chcela by som zdôrazniť, že zákon o doplnkovom dôchodkovom poistení rezonuje v spoločnosti. Napokon, týka sa veľkého množstva občanov. Treba pozitívne hodnotiť, že v parlamentnej rozprave išlo o konštruktívnu diskusiu s cieľom ovplyvniť prijímaný zákon. Na jednej strane liberalizujúce návrhy by síce umožnili jednoduchší vznik viacerým poisťovniam a voľnejšie hospodárenie s príspevkami poistencov, ale zodpovednosť vlády vedie k opatrnosti. Okrem iného zrejme aj preto, že podľa analýzy ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny štát daňovými úľavami stratí počas 10 rokov od zavedenia doplnkového poistenia viac ako 5 mld Sk a obrat v prospech štátneho rozpočtu sa očakáva až v rokoch 2002 až 2007. V tomto zmysle chcem povedať, napokon, ako to správne povedal pán poslanec Brocka a z kontextu môjho vystúpenia na podporu § 4 to aj bolo zrejmé, že omylom som bod 3 uviedla medzi tými, ktoré odporúčam prijať. Z tohto dôvodu odporučím neskôr bod 3 dať na osobitné hlasovanie a odporučím ho neprijať.

    Záverom chcem uviesť, že v rozprave vystúpilo celkove 9 poslancov s 29 pozmeňovacími návrhmi súvisiacimi so zákonom a jeden pán poslanec vystúpil s návrhom uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda, to je všetko a dovoľujem si vás požiadať o otvorenie hlasovania. Odporúčam, aby sme najprv hlasovali o spoločnej správe 330a s tým, že odporučím o niektorých bodoch hlasovať en bloc a body číslo 3 a 7 vyňať na osobitné hlasovanie.

  • Pani poslankyňa, ďakujem, ale tak by sme museli hlasovať, aj keby ste to neodporúčali. Budeme hlasovať najskôr o bodoch spoločnej správy. Prosím, aby ste ich uvádzali.

  • Odporúčam spoločne prijať body 6, 11, 12, 15, 16, 18, 19, 20, 21 a 22.

  • Ďakujem. Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali o bodoch 6, 11, 12, 15, 16, 18, 19, 20, 21 a 22. Pani spoločná spravodajkyňa ich odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 113 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tieto body spoločnej správy sme prijali.

  • Ďakujem pekne. Odporúčam neprijať nasledovné body: 1, 2, 4, 5, 8, 9, 10, 13, 14, 17, 23 a 24.

  • Teraz budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy, ktoré pani spoločná spravodajkyňa odporúča neprijať. Ide o body 1, 2, 4, 5, 8, 9, 10, 13, 14, 17, 23 a 24.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 28 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Tieto body spoločnej správy sme neprijali.

  • Ďakujem. Na osobitné hlasovanie som odporučila bod číslo 3 s tým, že ho odporúčam neprijať.

  • Budeme hlasovať o bode 3 spoločnej správy, o ktorom pán poslanec Brocka žiadal hlasovať osobitne. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa navrhla neprijať tento bod.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Neprijali sme bod číslo 3 spoločnej správy.

  • Ďakujem. Vyňatý bod číslo 7 odporúčam prijať s tým, že ide len o gramatickú úpravu a slová "prehľad údajov" treba nahradiť slovom "dokladov".

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode číslo 7 spoločnej správy, ako ho predniesla pani spoločná spravodajkyňa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 123 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Bod číslo 7, tak ako ho predniesla pani spoločná spravodajkyňa, sme prijali.

  • V rozprave som vystúpila ako prvá. Vzhľadom na to, že v spoločnom hlasovaní prešli oba dotknuté body, aj bod 12, aj bod 23 spoločnej správy, odporúčam oba tieto moje malé zlepšenia schváliť spoločne. Odporúčam ich prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa navrhuje prijať tieto pozmeňovacie návrhy, ktoré predniesla. V rozprave ich pani spoločná spravodajkyňa predniesla, je chybou, že nie sú napísané v pripomienkach k tlači 330a.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 103 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Tieto pozmeňovacie návrhy pani poslankyne Kolesárovej sme prijali.

  • Všetci poslanci dostali pripomienky k tlači Národnej rady Slovenskej republiky číslo 330. Prosím, aby sme prikročili k hlasovaniu. Prvý v rozprave po mne vystúpil pán poslanec Volf. Celkove predniesol šesť návrhov. Chcem sa opýtať pána poslanca Volfa, či žiada o nich hlasovať osobitne.

  • Samozrejme, že nie, lebo to všetko spolu súvisí.

  • Veľmi pekne ďakujem. Odporúčam neprijať všetky body, ktoré uviedol pán poslanec Volf.

  • Hlasujeme o pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Volfa, ktorých bolo šesť. Pani spoločná spravodajkyňa navrhuje hlasovať negatívne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Tento návrh neprešiel.

  • Pán poslanec Nagy predložil päť pozmeňovacích návrhov. Dovoľte, aby som sa vás opýtala, či si želáte hlasovať jednotlivo alebo spoločne.

  • Aj keď to veľmi úzko súvisí, žiadam, aby sme hlasovali individuálne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pripomienku pod číslom 1 odporúčam neprijať.

  • Prezentujme sa a hneď hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa navrhuje neprijať prvý pozmeňovací návrh pána poslanca Nagya. Týka sa § 1 ods. 1 zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.

  • Ďakujem. Bod číslo 2 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode číslo 2, ktorý spoločná spravodajkyňa odporúča neprijať. Ide o druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Nagya.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

  • Bod číslo 3 odporúčam neprijať.

  • Budeme hlasovať o treťom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Nagya s odporúčaním takisto neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.

  • Bod číslo 4 odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o štvrtom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Nagya takisto s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Neprijali sme ani tento návrh.

  • Bod číslo 5 odporúčam rovnako neprijať.

  • Takže sa prezentujme sa hlasujme o piatom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Nagya, ktorý pani spoločná spravodajkyňa odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Ani tento návrh sme neprijali.

  • Pán poslanec Brocka podal dva pozmeňovacie návrhy. Dovoľte, aby som sa vás opýtala, pán poslanec - odporučím ich neprijať -, či môžeme hlasovať spoločne, alebo individuálne.

  • Keby bol návrh prijať ich, mohli by sme hlasovať en bloc, inak individuálne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Odporúčam prvý návrh pána poslanca Brocku neprijať.

  • Hlasujeme o prvom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Brocku s návrhom neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 28 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 88 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Rovnako návrh pod bodom číslo 2 pána poslanca Brocku odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o druhom návrhu pána poslanca Brocku, takisto s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Neprijali sme ani tento druhý návrh.

  • Pán poslanec Ásványi podal celkove štyri pozmeňovacie návrhy. Pán poslanec, dovoľte, aby som sa vás rovnako opýtala, či môžeme hlasovať spoločne. Odporúčam ich neprijať. Alebo individuálne? Jednotlivo. Ďakujem veľmi pekne. Návrh pána poslanca Ásványiho pod bodom číslo 1 odporúčam neprijať.

  • Budeme hlasovať o prvom pozmeňovacom návrhu poslanca Ásványiho s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Ani tento návrh sme neprijali.

  • Bod číslo 2 odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o bode číslo 2 s odporúčaním pani spoločnej spravodajkyne neprijať tento návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme ani tento pozmeňovací návrh.

  • Pozmeňovací návrh pána poslanca Ásványiho pod bodom 3 odporúčam neprijať.

  • Takže hlasujeme o ďalšom pozmeňovacom návrhu poslanca Ásványiho s návrhom neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.

  • Rovnako aj posledný návrh pána poslanca Ásványiho odporúčam neprijať.

  • Takže hlasujeme o poslednom, štvrtom návrhu pána poslanca Ásványiho s návrhom neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 36 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 82 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Pán poslanec Kováč podal celkove štyri pozmeňovacie návrhy. Návrh číslo 1 odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o poslaneckých pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Kováča. Jeho prvý návrh spravodajkyňa navrhuje prijať. Áno, hlasujeme pozitívne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 127 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Prijali sme tento prvý pozmeňovací návrh poslanca Kováča.

  • Pozmeňovací návrh pána poslanca Kováča číslo 2 odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o druhom návrhu pána poslanca Kováča s odporúčaním spoločnej spravodajkyne prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 124 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže aj tento druhý návrh sme prijali.

  • Návrh uvedený pod bodom číslo 3 odporúčam prijať.

  • Hú, opatrne. Hlasujeme o treťom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Kováča, takisto s odporúčaním prijať ho. Dajte mu prihlášku na prestup do koalície.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 118 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovalo 6 poslancov.

  • Pozmeňovací návrh pod číslom 4 pána poslanca Kováča odporúčam neprijať.

  • Smiech v sále.

  • Smiech v sále.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Tento pozmeňovací návrh pána poslanca Kováča spravodajkyňa odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh pána poslanca.

  • Pán poslanec Baránik uplatnil celkove štyri pozmeňovacie návrhy. Dovoľte, pán poslanec, aby som sa vás opýtala - odporúčam ich neprijať (oživenie v sále, smiech) -, či by sme o nich mohli hlasovať spoločne. Áno. Ďakujem veľmi pekne. Potom pozmeňovacie návrhy pána poslanca Baránika uvedené pod bodmi 1 až 4 odporúčam neprijať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o všetkých pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Baránika s návrhom neprijať ich. A že vraj koalícii prechádza všetko a opozícii nič. Pravý opak.

  • Smiech v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 12 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tieto pozmeňovacie návrhy.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Schmögnerová písomne uplatnila dva pozmeňovacie návrhy. Odporúčam ich neprijať. Pani poslankyňa, keby ste boli taká láskavá a povedali mi, či sa môžeme k tomu vyjadriť naraz, alebo osobitne. Osobitne. Veľmi pekne ďakujem. Pozmeňovací návrh pani poslankyne Schmögnerovej uvedený pod bodom číslo 1 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme s odporúčaním neprijať prvý pozmeňovací návrh pani poslankyne Schmögnerovej. Nevymenili ste mená, pani spravodajkyňa, keď sme hlasovali o Kováčových a Baránikových návrhoch?

  • Smiech v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.

  • Ďakujem. Rovnako odporúčam neprijať pozmeňovací návrh pod bodom číslo 2.

  • Ďakujem. Prezentujme sa a hneď hlasujme o druhom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Schmögnerovej, takisto s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Neprijali sme ani tento druhý pozmeňovací návrh pani poslankyne.

  • Vážený pán predseda, tým sme vyčerpali parciálne hlasovanie a dovoľte, aby som vás požiadala dať hlasovať o zákone ako celku s prijatými zmenami.

  • Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov. Preto prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

  • Pani spoločná spravodajkyňa odporúča tento vládny návrh zákona prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 127 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Môžem konštatovať, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  • Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni s tým, že budeme hlasovať ešte o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Ftáčnik. Ide o uznesenie.

  • Áno. Odporúčam, aby sme návrh na uznesenie prijali.

  • Prijali? Prosím, aby ste nám ho prečítali. Pardon, máme ho pred sebou, v poriadku.

    Prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, ktorým sa žiada vláda Slovenskej republiky. Spoločná spravodajkyňa navrhuje uznesenie prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 102 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 3 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme prijali aj toto uznesenie.

  • Vážení prítomní, dovoľte, aby som sa na záver poďakovala osobitne pracovníkom z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj svojim kolegyniam, pracovníčkam z výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci, a rovnako aj pracovníkom legislatívy Národnej rady. Ďakujem za spoluprácu.

  • Ďakujem aj ja.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať d e s i a t y m bodom programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač číslo 368 a spoločnú správu ako tlač 368a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní minister vnútra Slovenskej republiky pán Ľudovít Hudek. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    proces reformy verejnej správy je zákonitosťou, ktorá sa vzťahuje na všetky štáty. V západnej Európe tento proces prebieha už mnoho rokov, postupne sa presúva i na krajiny, ktoré počítajú so svojou integráciou do západoeurópskych štruktúr. Zmeny, ktoré treba vykonať vo verejnej správe, nie sú niekoľkomesačnou ani ročnou záležitosťou. Reformné procesy prebiehajú neustále a po ukončení jednej etapy sa začína iná, zameraná na nové ciele, nové odvetvia alebo na zdokonalenie už dosiahnutého. Jedno však majú všetky spomínané procesy spoločné, je to cieľ nachádzať čo najlepšie cesty k potrebám občanov. Tieto ciele sleduje aj reforma verejnej správy v Slovenskej republike.

    Základné smery reformy miestnej verejnej správy stanovila vláda vo svojom programovom vyhlásení. Zároveň sa zaviazala pokračovať v prácach na reforme verejnej správy v intenciách schválených Národnou radou Slovenskej republiky s cieľom vytvoriť taký systém správy, ktorý by lepšie slúžil potrebám občanov, bol by jednoduchší a finančne menej náročný a priblížil sa systémom západoeurópskych krajín.

    Návrh postupu prác na reforme miestnej verejnej správy si osvojila vláda 17. októbra minulého roku a obsahuje tieto riešenia: nové územné a správne usporiadanie republiky, efektívnejšie vertikálne a horizontálne usporiadanie orgánov miestnej štátnej správy, inštitucionálne riešenie samosprávy vyšších územných celkov, posilnenie pôsobnosti miestnej samosprávy, čiže decentralizácia.

    Vládny návrh zákona je prvým z dokumentov, ktorým sa má začať proces reformy verejnej správy. Jeho prijatím sa vytvorí predpoklad, aby vláda Slovenskej republiky mohla pristúpiť k vecnému a legislatívnemu riešeniu ďalších právnych dokumentov týkajúcich sa vytvorenia samospráv vyšších územných celkov, volieb, prerozdelenia kompetencií a usporiadania orgánov štátu v správnych celkoch. Navrhovaným zákonom Národnej rady Slovenskej republiky sa plní úloha vyplývajúca z uznesenia vlády z októbra minulého roku číslo 755 k návrhu postupu prác na reforme miestnej verejnej správy.

    Návrh zákona bol od 21. decembra 1995 do 10. januára 1996 predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Okrem toho sa k nemu od 21. decembra 1995 do 15. januára tohto roku vyjadrovali aj okresné úrady, ktoré návrh zákona mali prerokovať s obvodnými úradmi a obcami. 16. januára 1996 sa uskutočnila pracovná porada, na ktorej boli prerokované pripomienky rezortov a samosprávy.

    Návrh zákona vychádza z kritérií, podľa ktorých vláda uložila postupovať pri prácach na novom územnom a správnom usporiadaní Slovenska. Tieto kritériá hodnotila ako veľmi presné a vyčerpávajúce aj skupina expertov Rady Európy, ktorí sa v dňoch 20. a 21. júla minulého roku oboznámili so stavom prác na pripravovanom návrhu územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky. Experti pritom zdôraznili, že je potrebné vyvarovať sa vytváraniu štatisticky uniformných celkov napríklad podľa veľkosti, ak by sa pritom nerešpektovali ostatné kritériá. Predložený vládny návrh zákona je vypracovaný v súlade aj s touto požiadavkou.

    Stanovisko k jednotlivým aspektom reformy miestnej verejnej správy v Slovenskej republike zaujala 21. februára toho roku aj rada Združenia miest a obcí Slovenska po viacerých rokovaniach predchádzajúcich a nadväzujúcich na mimoriadnu konferenciu tohto združenia k územnosprávnemu členeniu.

    Samotný návrh zákona pozostáva z dvoch ťažiskových častí, ktoré sú vecne odvodené v návrhu zákona, a to z časti upravujúcej územné usporiadanie a z časti obsahujúcej úpravu správneho usporiadania Slovenskej republiky. V časti o územnom usporiadaní sa okrem obce ako územného celku medzi územné celky zahŕňa aj vyšší územný celok, čo je v kontinuite s článkom 64 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, aj keď sa bližšie nešpecifikuje. Jeho obsah bude vyjadrený v zákone o konštituovaní vyšších územných celkov. Novým spôsobom sa usporadúva územie Slovenskej republiky pre potreby správy. V súlade s uvedeným uznesením vlády Slovenskej republiky sa konštituujú vyššie správne celky a nižšie správne celky.

    V súlade s Ústavou Slovenskej republiky sa do rámca správneho usporiadania zaraďujú aj obce, keďže budú zabezpečovať výkon prenesenej štátnej správy z orgánov štátu, a vojenské obvody, ktoré sú iba správnym územím. Ich začlenenie medzi správne celky je odrazom súčasného stavu, pričom ich vnútorné pomery sa riadia osobitnými predpismi. Pre vyššie správne celky sa ustanovuje názov kraj a pre nižšie správne celky názov okres. Uvedenou terminológiou sa rešpektujú nielen v štátnom jazyku ustálené názvy celkov pre potreby riadenia štátu, ale aj princípy odbornej vedeckej terminológie o používaní všeobecných a špecifických termínov.

    Za základný správny celok, teda za základný článok pre administratívnu správu štátu sa považuje okres. Sídlo okresu musí byť vybavené tak, aby v ňom mohli sídliť a pôsobiť všetky prvostupňové orgány miestnej štátnej správy a iné územné štátne orgány, ako aj zariadenia slúžiace na výkon správy týchto orgánov. Kraj je definovaný ako vyšší správny celok. Obdobne sídlo kraja má byť vybavené tak, aby v ňom mohli sídliť a pôsobiť všetky druhostupňové orgány miestnej štátnej správy a iné druhostupňové územné orgány štátu.

    Vládny návrh ustanovuje zriadenie 8 krajov ako vyšších správnych celkov, pričom do značnej miery nadväzuje na sieť krajov, ktorá existovala pred rokom 1960, ako aj na sieť žúp z obdobia rokov 1940-1945 a veľkých žúp z obdobia prvej Československej republiky. Súčasne sústava navrhovaných krajských miest zahrnuje osem z deviatich najväčších miest Slovenskej republiky. Keďže tieto mestá boli vzhľadom na ich niekdajšie postavenie i vzhľadom na ich veľkosť vcelku najlepšie vybavené infraštruktúrou, zodpovedá výber krajských miest nielen kritériám relatívnej stability a historickej a kultúrno-etnickej identity, ale aj kritériám realizovateľnosti veľkosti centra a jeho vybavenosti. Ich sústava však vcelku spĺňa aj kritériá veľkosti vyšších celkov a tým aj funkčnosti a efektívnosti verejnej správy, kritériá relatívnej dostupnosti centier, ako aj kritériá funkčnej homogenity a sociálno-ekonomickej vyváženosti krajov.

    Experti Rady Európy tiež uprednostňovali a považovali za najzodpovedajúcejšie členenie Slovenska na 7 až 11 vyšších celkov. Zaujali stanovisko, že členenie na 3 až 4 celky by nezodpovedalo princípu subsidiarity a mohlo by byť interpretované ako rozdelenie geografického územia najväčšej menšiny. K vytvoreniu 8 vyšších správnych celkov sa po diskusiách na rozhraní minulého a tohto roku priklonilo aj najviac regionálnych združení obcí a miest.

    Vo vzťahu k vyšším územným celkom rada Združenia miest a obcí Slovenska požadovala, aby územie umožňovalo racionálne uplatniť samosprávny princíp pri spravovaní verejných vecí nadobecného charakteru a aby bolo ekonomicky také aktívne, že by vytváralo predpoklad dostatočnej akumulácie zdrojov. Rada združenia miest a obcí Slovenska však upozorňuje, že veľkosť územia vyšších územných celkov možno optimálne určiť jedine za podmienky, že bude známy charakter a rozsah kompetencií, aby ich v nich bolo možné efektívne vykonávať. Aj keď tomuto názoru Združenia miest a obcí Slovenska sčasti nemožno uprieť racionálne jadro, treba vidieť, že vo vzťahoch medzi rozsahom kompetencií a rozsahom územia nepopierateľne existuje spätná väzba, v dôsledku ktorej nie je možné vopred racionálne stanoviť kompetencie orgánov bez znalosti veľkosti územných obvodov, v ktorom majú pôsobiť. V tomto zmysle návrh územného a správneho usporiadania predstavuje kostru celého systému miestnej verejnej správy, a preto je vhodné, aby predchádzal, ale len o pomerne krátky interval niekoľkých týždňov, ostatným krokom prípravy reformy miestnej verejnej správy.

    Pri vymedzovaní územného obvodu bratislavského kraja boli do neho zahrnuté okrem územia hlavného mesta Bratislavy aj mestá Malacky, Senec a Pezinok s ich okolím, pretože sú natoľko funkčne späté s Bratislavou, že ich rozdelenie do dvoch krajov by vyvolalo nevyhnutnosť riešiť až na úrovni ústredných orgánov množstvo vnútroregionálnych problémov vyplývajúcich zo zvlášť intenzívnych vzájomných väzieb častí tohto celku. Znamenalo by to teda závažným spôsobom porušovať taký základný princíp demokratického usporiadania, akým je princíp subsidiarity. Aj keď v niektorých krajinách sa vyskytujú i usporiadania odčleňujúce hlavné mesto od jeho zázemia, omnoho primeranejšie sú riešenia, ktoré ich spájajú do jedného vyššieho celku, ako je napríklad Parížsky región, Veľký Londýn a najnovšie to bude aj v Nemecku, kde je už pripravené zlúčenie hlavného mesta Berlín a k nemu priliehajúcej krajiny Brandenbursko. Preto je vytvorenie Bratislavského kraja prinajmenej v navrhovanom rozsahu územia nielen aktuálne a funkčne žiaduce, ale aj z medzinárodného aspektu porovnateľné a perspektívne.

    Podľa návrhu zákona sa má v Slovenskej republike zriadiť 74 okresov. Takáto sústava je blízka sieti okresov, ktorá sa na Slovensku vytvárala postupne v priebehu stáročí vo forme tzv. slúžnovských okresov v rámci žúp a existovala až do roku 1960. Aj po tomto roku však prežívala vo forme tzv. 77 strediskových sídel obvodného významu, do ktorých sa podľa uznesení vlád sústreďovala výstavba občianskej vybavenosti a ostatnej sociálnej infraštruktúry, bytov, ako aj rozvojových zámerov. Preto tieto sídla sú i v súčasnosti atraktívne aj pre obyvateľstvo obcí okolitého územia, čo, pravdaže, nemusí platiť vo všetkých konkrétnych prípadoch.

    Aj pri navrhovaní nových okresov sa uplatnili vládou akceptované kritériá územného a správneho členenia Slovenskej republiky, najmä kritériá relatívnej stability, historickej a kultúrno-etnickej identity a osobitne kritérium funkčnosti a veľkosti týchto celkov. Aby sa zabezpečila funkčnosť budúcich okresov aj okresných úradov, spodný limit veľkosti novo navrhovaných okresov sa priblížil k 30 tisícom obyvateľov. Vychádzajúc zo synergického pôsobenia uvedených kritérií, sa spomedzi terajších sídel obvodných úradov postupne vylúčili tie, ktoré nie sú mestami, a zvlášť tie, ktorých územné obvody majú najmenšie počty obyvateľov. Prihliadalo sa však aj na veľkosť sídel týchto obvodných úradov a na ich funkcie v období od roku 1918.

    Návrh zákona zveruje vláde schváliť nariadením zoznam obcí tvoriacich jednotlivé okresy. Doterajšia zákonná úprava, ktorá počítala iba s opatrením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sa ukázala ako nepostačujúca vzhľadom na dôležitosť tohto procesu a vývoj právneho poriadku. Pri úprave územných zmien, určovania názvov obcí, označovania ulíc a iných verejných priestranstiev a číslovania stavieb návrh zákona vychádza zo súčasnej právnej úpravy.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predpokladané výdavky štátneho rozpočtu v súvislosti s novým územným a správnym usporiadaním Slovenskej republiky, tak ako sú uvedené v dôvodovej správe k návrhu zákona, vychádzajú z nasledovných skutočností. V prvom rade je to čiastočná kompenzácia zvýšených výdavkov na dobudovanie sústavy štátnych orgánov, ktorá pracuje doteraz v štruktúre 38 prvostupňových a 3 až 4 druhostupňových úradov, úsporami u týchto úradov, ktoré pracujú v súčasnosti v štruktúre 121 prvostupňových a 38 druhostupňových úradov. Ďalej vychádza z predpokladu odstránenia súčasnej roztrieštenosti úradov štátnej správy integráciou všeobecnej a špecializovanej štátnej správy a z posúdenia a prehodnotenia kompetencií úradov štátnej správy s ohľadom na možnosti presunu niektorých kompetencií na samosprávy alebo iné verejnoprávne subjekty. V neposlednom rade sa vychádza aj z predpokladu, že mestá prevezmú podstatnú časť výdavkov pri zabezpečovaní vhodných budov pre úrady v sídlach nových okresov, prípadne krajov.

    Výdavky na rok 1996 v sume okolo 1 mld Sk sa predpokladá vynaložiť na získanie, rekonštrukciu a nevyhnutné technické vybavenie nových úradov v sídlach nových okresov a krajov. Aj podstatnú časť výdavkov vynakladaných v roku 1997 budú predstavovať výdavky na zriadenie, resp. vybudovanie nových úradov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi. Prosím teraz predsedu výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti pána poslanca Jozefa Reu, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, milí hostia,

    dovoľte mi, aby som Národnej rade predložil spoločnú správu všetkých výborov Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych úradníkov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 832 zo 7. marca 1996 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky, okrem uvedených výborov. Na skoordinovanie stanovísk bol určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.

    Väčšina výborov prerokovala návrh zákona v určenej lehote. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti prerokovali návrh zákona 20. marca tohto roku.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal uznesenie o výsledku prerokovania návrhu zákona, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44 z roku 1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s týmto návrhom súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody nesúhlasil s návrhom zákona a neodporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.

    Ostatné výbory vyslovili s návrhom zákona súhlas a zároveň odporučili Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh schváliť po zohľadnení zmien a doplnkov, okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru a šport, ktoré pripomienky neuplatnili.

    Pripomienky všeobecného charakteru, ktoré sa týkajú Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, ktorý odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 39 ods. 2 písm. b) zákona o rokovacom poriadku požiadať vládu Slovenskej republiky, aby predložila na všeľudovú diskusiu komplex návrhov zákonov riešiacich reformu verejnej správy, jej financovanie a nové územné a správne členenie. A Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo navrhuje riešiť problematiku územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky formou ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbory ktoré som uviedol, uplatnili 14 pozmeňovacích návrhov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe. Dovoľte, keďže je ich iba 14, aby som odporučil, aby sme hlasovali o týchto návrhoch samostatne, podľa jednotlivých bodov. Nie je ich veľa, problematika je dosť závažná, preto odporúčam, aby sme pri hlasovaní o bodoch spoločnej správy postupovali jednotlivo.

    Toľko, vážený pán predseda, zo spoločnej správy. Dovolím si prihlásiť sa do rozpravy ako prvý.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, ešte predtým, ako otvorím rozpravu, chcem povedať, že pri predošlom hlasovaní bola za mnou pani poslankyňa Kolláriková, ktorá ako jediná na displeji o hlasovaní bola uvedená, že hlasovala proti návrhu. Hovorí, že hlasovala za návrh, že je chyba v hlasovaní. Nič to nemení na hlasovaní, len ma požiadala, aby som to vyhlásil. Či sa pomýlila, to neviem.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rozpravu k tomuto bodu rokovania s tým, že ako prvý sa hlási pán poslanec Rózsa s faktickou poznámkou.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    podľa ustanovenia § 22 ods. 4 rokovacieho poriadku dávam návrh pred otvorením rozpravy, aby rokovanie o bode číslo 10 - vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky, tlač 368, bolo prerušené a v súlade s uznesením Výboru pre životné prostredie a ochranu prírody podľa § 39 ods. 2 písm. b) rokovacieho poriadku otázka organizácie štátnej správy a samosprávy bola predložená na verejnú diskusiu vzhľadom na to, že ide o osobitne významný a spoločenský dosah tohto návrhu. O tomto mojom návrhu podľa ustanovenia § 22 ods. 3 rokovacieho poriadku sa hlasuje bez rozpravy, a preto prosím, pán predseda, aby ste o tomto návrhu dali hlasovať.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Garai.

  • Hlasy v sále.

  • Vážený pán predseda, keďže ide naozaj o veľmi závažné rozhodnutie, prosil by som o 15-minútovú prestávku.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Garai sa priklonil k tomu istému návrhu, takže je prestávka 20 minút.

  • Hlasy v sále.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní schôdze.

    Pán poslanec Rózsa dal návrh podľa § 22 s odvolaním sa na § 33. Chcem poznamenať, že ústava nepozná rozhodnutie Národnej rady, ktorým by sa na základe jej návrhu mal dať zákon alebo iné opatrenie na verejnú diskusiu. Takýto návrh môže urobiť podľa článku 119 Ústavy Slovenskej republiky len vláda Slovenskej republiky. Takže ak by sme o tom aj hlasovali, bude to neplatné hlasovanie. V rokovacom poriadku to je, ale ústava to neobsahuje. Ústava je viac ako rokovací poriadok. Myslím, že to je jasné.

    Uznesenie, o ktorom hovoril pán poslanec Černák, že ho dal jeho výbor, dal mi ho dneska, to je pravda, nie včera, keď sme o tom hlasovali, nemal som také uznesenie, ale ani uznesenie nemôže zaviazať niekoho proti rozhodnutiu ústavy. Takže, potreboval som si to overiť, preto som rokovanie schôdze prerušil.

    Nech sa páči, pán poslanec Rózsa.

  • Vážený pán predseda,

    pokiaľ ide o váš výklad, ja som sa neodvolával ani na ústavu, ani na iný paragraf. Vo svojom písomnom podaní som sa odvolával na § 22 ods. 4 a meritum toho návrhu je prerušenie prerokovania tejto otázky. Vec zdôvodnenia je sekundárna, teda čím som dôvodil. Ja som dôvodil obrazne len tým, že ide o vážnu vec. Ale meritum veci je hlasovanie o prerušení rokovania, čo som podal ako návrh, a preto niet žiadneho dôvodu, aby sme o tom nehlasovali.

  • Pán poslanec, v poriadku, s týmto s vami súhlasím, ale vy ste povedali - na verejnú rozpravu. Takže to je niečo iné. Keď to takto chápem, súhlasím s vami, potom sa nemáme o čom rozprávať. Takže prosím, prezentujme sa...

    Pán poslanec Černák sa ešte hlási s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, len aby bolo jasné, že ak toto hlasovanie prejde, nemôže byť neplatné, pretože má oporu v rokovacom poriadku. Okrem toho v inej zákonnej norme, konkrétne v zákone o posudzovaní vplyvu na životné prostredie, sa hovorí o tom, že konkrétne politiky pôjdu na verejnú diskusiu. V tomto prípade si predstavujeme predovšetkým rešpektovanie stanoviska Združenia miest a obcí Slovenska, ktorý reprezentuje širokú obec občanov, a jednotlivé obce, ktoré robia petície.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec, o tom nebudeme rokovať. Ja som citoval ústavu. To, čo povedal pán poslanec Rózsa, je v poriadku, to beriem, a dávam hlasovať o návrhu pána poslanca Rózsu, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode programu na tejto schôdzi. Tak ste to mysleli.

    Prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca navrhuje hlasovať proti.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Takže návrh neprešiel.

    Panie poslankyne, páni poslanci, bola otvorená rozprava k tomuto bodu programu. Dostal som zatiaľ 17 prihlášok do rozpravy s tým, že 4 prihlášky boli podané na môj stôl, tie zaraďujem ako posledné a budem postupovať podľa tých prihlášok, ktoré ste si prihlásili pri prezenčnom stole.

    Ako prvý sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Kvarda. Pardon, pán spoločný spravodajca sa žiadal ako prvý, takže po ňom pán poslanec Kvarda.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, milí hostia,

    dovoľte, aby som sa na úvod vyjadril k všeľudovej diskusii aj vzhľadom na to, že v spoločnej správe je uvedené, že výbor pre životné prostredie požadoval predložiť tento návrh zákona, ktorý má niekoľko paragrafov, na všeľudovú diskusiu. Dobre viete, koľko podnetov prišlo pri všeľudovej diskusii o Ústave Slovenskej republiky niekedy v roku 1992, keď sa robila všeľudová diskusia, ako málo podnetov na to bolo. Na druhej strane vo svojom príspevku nakoniec prečítam, aká široká všeľudová diskusia sa k tejto problematike v Slovenskej republike vykonala, a pokračovať v takejto všeľudovej diskusii by znamenalo koniec koncov vytvoriť podmienky možno i na zvýšenie nenávisti obcí voči obciam, miest voči mestám. Z tohto dôvodu je takýto návrh absolútne neracionálny, je i nepolitický.

    Predložený vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky je mimoriadne dôležitým krokom na realizáciu ďalších etáp reformy verejnej správy. Základným poslaním územného a správneho členenia Slovenskej republiky je dosiahnuť optimálne priestorové usporiadanie štátu a vytvoriť ohraničené, relatívne uzavreté a vnútorne konzistentné celky, v ktorých pôsobia orgány verejnej správy, ktoré budú životaschopné z ekonomického, sociálneho a kultúrneho hľadiska. Možno predpokladať, že takto navrhnuté východiská vytvoria predpoklady na jednotnú pôsobnosť orgánov štátu v území krajov a v území okresov, a teda územná pôsobnosť všetkých orgánov štátu na krajskej a okresnej úrovni bude prakticky totožná.

    Takýto široký prijatý reformný krok vyvoláva prirodzene veľkú pozornosť našej verejnosti, jednak odborných kruhov, ďalej pozornosť predstaviteľov obcí, ako i nás všetkých. Ide o neľahký proces, v ktorom pôsobí viac protichodných záujmov, protichodných potrieb, protichodných názorov, a nech rozhodneme akokoľvek, vždy budú spoluobčania, ktorým výsledok našej práce nebude vyhovovať.

    V súvislosti s prípravou návrhu zákona sme dostali veľké množstvo petícií, či už ako poslanci, alebo aj orgány Národnej rady. Dostali sme veľké množstvo návrhov, stanovísk, prijali sme viacero delegácií z okresov, miest, regiónov alebo predstaviteľov samotných miest a obcí, ktorí mali ambície na zriadenie ďalších okresov, prípadne miest, v prípade obcí na zaradenie do toho-ktorého uvažovaného okresu.

    Dovoľte mi povedať, že všetkým týmto delegáciám a všetkým podaniam, ktoré sme dostali písomne, sme venovali úprimnú a veľkú pozornosť. A tiež v rámci kontrolnej právomoci nášho výboru sme niektoré požiadavky uplatnili u navrhovateľa zákona.

    Dovoľte mi, aby som vám predniesol niektoré stanoviská, odkiaľ došli. Došli na Národnú radu, konkrétne na výbor, došli mne ako predsedovi a tieto stanoviská, žiadosti a podnety došli aj mnohým z vás. Ďalej bolo podaných niekoľko petícií, tiež by som prečítal, odkiaľ boli zaslané. To znamená, že proces všeľudovej diskusie je, pán poslanec Černák, už dávno za nami. Skutočne. Kto sa chcel osobne angažovať, mal na to v tomto období čas aspoň pol roka a mohol osobne zaujať stanoviská k takto pripravovanému návrhu zákona.

    Stanoviská, žiadosti a podnety:

    - Združenie miest a obcí Turca podalo pripomienky k návrhu zákona o územnom a správnom usporiadaní, - ďalej stanovisko - vyhlásenie z regionálnej rady územného obvodu Ilava, - list primátora mesta Ružomberok predsedovi Národnej rady k otázkam územného a správneho usporiadania, - list predsedu Rady regionálneho združenia miestnych častí hlavného mesta Bratislavy pána Frimella predsedovi výboru, - stanovisko mnohých organizácií, politických strán a hnutí v Trstenej k územnosprávnemu členeniu, - žiadosť primátora a starostov bývalého okresu Veľký Meder, požadovali zriadenie okresu, - list mesta Vráble so žiadosťou o zriadenie okresu, - list predsedu Združenia miest a obcí záhorskej oblasti so žiadosťou o pričlenenie niektorých obcí z okresu Senica do budúceho okresu Malacky, - list primátora mesta Nová Baňa poslancom Národnej rady k riešeniu sídla okresu, - vyhlásenie koaličnej rady v Skalici k sídlu okresu, - stanovisko Miestneho odboru Maticke slovenskej v Galante k územnému členeniu okresu Galanta, - podanie prednostu Obvodného úradu v Sečovciach k administratívno-správnemu vývoju v bývalom okrese Sečovce, - podanie Štefana Tisu, fyzickej osoby, návrh administratívneho usporiadania územných jednotiek Slovenska, jeho komparatívny materiál, - list primátora Detvy so žiadosťou o vytvorenie okresu, - stanovisko mesta Nováky k zriadeniu okresu Nováky, - podanie Mgr. Milana Mojša-Kováča, miestna štátna správa, Slovensko v župách - úplná monografia, - stanovisko Združenia miest a obcí Slovenska k reforme verejnej správy v Slovenskej republike, - stanovisko predsedníctva Združenia miest a obcí Slovenska k vládnemu návrhu zákona o územnosprávnom členení.

    Dúfam, že pán poslanec Černák dá za pravdu, že Združenie miest a obcí združuje takmer všetky obce na Slovensku.

    - Ďalej stanovisko obce Výrava, t. č. okres Humenné, so žiadosťou o začlenenie do okresu Humenné alebo Medzilaborce, - podanie primátora mesta Šamorín k obnoveniu bývalého okresu Šamorín, - stanoviská úradov štátnej správy a samosprávy, politických strán a hnutí k zriadeniu okresu Moldava nad Bodvou, - podanie Juraja Štofeja k novému územnosprávnemu členeniu, - podanie Laboreckého regionálneho združenia miest a obcí k územnosprávnemu členeniu Slovenskej republiky, - list predsedu Zväzu protifašistických bojovníkov a návrh mesta Medzilaborce vo veci znovuvytvorenia okresu, - Bernard Šútovský, návrh na územnosprávne členenie, - stanovisko Miestneho odboru Matice slovenskej Želiezovce proti vytvoreniu okresu Želiezovce, - Okresná rada Matice slovenskej v Leviciach - návrh územnosprávneho členenia, - Obvodný úrad Šurany, podporné stanovisko k zriadeniu okresu Šurany, - obec Senné, odmietnutie začlenenia obce do okresu Veľké Kapušany, - starosta obce Oľka, obec začleniť do okresu Humenné, - obec Hatalov, nesúhlas so začlenením do okresu Veľké Kapušany, - obec Hniezdne, stanovisko a nesúhlas so začlenením katastrálneho územia obce do vojenského výcvikového priestoru Javorina, - Obvodný a Mestský úrad Skalica, materiál k určeniu sídla okresu, - Mestský úrad a klub starostov obvodu Poltár, zriadenie okresu, - stanovisko Jozefa Laurinca k okresu Trstená, - Miestny odbor Slovenskej národnej strany, Stropkov, stanoviť toto mesto ako sídlo okresu, - Sečovce, prednosta obvodného úradu, taktiež, aby bol zriadený okres Sečovce, - Miestny odbor Matice slovenskej Galanta, opäť vytvoriť len okres Galanta, - zachovanie celistvosti okresu Trebišov - okresná rada Matice slovenskej, - primátor mesta Senec, okres Senec, zriadenie tohto okresu, - starosta obce Pavlovce nad Uhom, nesúhlas so začlenením obce do okresu Veľké Kapušany, - starosta obce Hrčiarska Ves, zriadenie okresu Poltár, - primátor mesta Detva, žiadosť o vytvorenie okresu Detva, - starosta obce Vrbov zaslal stanoviská 19 starostov a zaniknutých obcí k začleneniu obcí do vojenského výcvikového priestoru Javorina, - list Istvána Pásztora predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky k zriadeniu samostatného okresu Kráľovský Chlmec, - stanoviská mesta a obcí obvodu Hanušovce nad Váhom k územnému členeniu Slovenskej republiky, - žiadosť obce Neporadza o zotrvanie v okrese Trenčín, - žiadosť obce Hájske o zotrvanie v okrese Nitra, - list primátora mesta Dubnica a petície občanov mesta, - podanie starostov obcí Sobrance k zriadeniu okresu Sobrance, - Obvodný úrad Medzilaborce taktiež požadoval zriadenie okresu, - obec Malčice, žiadosť o nezaradenie do okresu Veľké Kapušany, - obec Suchá Hora požadovala sídlo okresu v Trstenej, - obec Stretava, odmietnutie začlenenia do okresu Veľké Kapušany, - list primátora Štúrova štátnemu tajomníkovi ministerstva vnútra, na vedomie výboru.

    To sú závažnejšie stanoviská, na ktorých je väčší počet podpisov, tie som tu prečítal. Ďalšie a ďalšie máme vo výbore, ďalšie a ďalšie (možno už aj tony materiálu) sú v Národnej rade, na úrade vlády, na ministerstve vnútra.

    K tejto problematike boli Národnej rade a následne výborom Národnej rady podané petície v zmysle petičného zákona:

    - petícia občanov miest a obcí Medzibodrožia za vytvorenie okresu so sídlom v Kráľovskom Chlmci, podpisy v zmysle petičného zákona, - petícia občanov obce Petríkovce proti pričleneniu k navrhovanému okresu Veľké Kapušany a zotrvanie v okrese Michalovce, - petícia starostov obcí okresu Svidník za zachovanie okresu so sídlom vo Svidníku, - petícia občanov obvodu Štúrovo za vytvorenie nového okresu Štúrovo, - petícia občanov obvodu Tornaľa za vytvorenie okresu Tornaľa, - petícia obce Závadka, nesúhlas so zaradením do okresu Sobrance, - petícia obce Girovce, nesúhlas so začlenením obce do okresu Stropkov, ani do okresu Humenné, - petícia mesta Gelnica k územnosprávnemu členeniu, zároveň táto petícia bola osobne v našom výbore podaná za účasti všetkých starostov a primátora mesta, ktorí k tomuto územiu patria, - petícia mesta Dubnica k územnosprávnemu členeniu, - Nová Dubnica podala súhlasnú petíciu s podporou petície mesta Dubnica nad Váhom, - petícia občanov mesta Nová Baňa za sídlo okresu v Novej Bani, - petícia občanov mesta Štúrovo za zriadenie okresu, - petícia občanov obce Slavkovce so žiadosťou nezaradiť obec do okresu Veľké Kapušany, - petícia občanov mesta obvodu Trstená so zriadením tohto okresu, - petícia starostov obcí a primátora mesta Sobrance na vytvorenie okresu, - petície za obnovenie okresu Šamorín.

    Toľko, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, na ozrejmenie, že všeľudová diskusia k tomuto problému v Slovenskej republike prebehla. Prosím vás, aby sme skutočne pristupovali racionálne. Ďalšie návrhy ešte budeme môcť navrhnúť jednak v rozprave, pri konečnom hlasovaní zvážiť, aby sme Slovensko neudržiavali v akomsi permanentnom petičnom zhone, permanentnom vytváraní stanovísk, žiadostí a podnetov, kde sú tým občania dokonca traumatizovaní.

    Je to veľmi závažný politický bod, ale keď chceme reformu verejnej správy skutočne začať a ukončiť, vláda k tomu pristúpila veľmi racionálne, tak jednoducho Národná rada musí takýto zákon v tomto období schváliť.

    Ďakujem pekne. Prosím, pochopiteľne, o podporu zákona a zároveň prosím všetkých, ktorí budú vystupovať a budú podávať pozmeňovacie alebo doplňovacie návrhy, aby ich odovzdali písomne.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, bola tu požiadavka o predbežnú informáciu, ktorí poslanci v akom poradí sa dostávajú do rozpravy. Uvediem desať najbližších mien. Sú to páni poslanci Kvarda, Farkas, Nagy, Pacola, Sopko, Šimko, pani Gbúrová, páni Pásztor, Köteles, Langoš. Teraz má slovo pán poslanec József Kvarda zo Spolužitia a pripraví sa pán poslanec Pál Farkas z MKDH.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený parlament,

    v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky v časti "Rozvoj demokracie politického systému a práva" sa konštatuje, že vláda sa zasadzuje o to, aby na Slovensku bola verejná správa, ktorá bude racionálne usporiadaná a moderná a jej fungovanie bude efektívne. Slovenská republika podľa programu vlády stojí teda pred závažným krokom, totiž nové územné a správne usporiadanie štátu je nepochybne jedným z najzložitejších a najproblematickejších momentov spoločenskej transformácie po novembri 1989.

    Je nesporným faktom, že územná samospráva je organickou súčasťou politického systému štátu, niekedy ju nazývame aj štvrtou mocou, z čoho jednoznačne vyplýva, že reforma verejnej správy - okrem toho, že je odborným problémom, - nesporne je aj politickým problémom. Napriek tomu, že uvedená skutočnosť je všeobecne známa, na Slovensku neprebehla žiadna odborná verejná diskusia, aspoň podľa mojej mienky, okrem fóra dobrovoľných regionálnych združení miest a obcí.

    Hoci vo vládnom a opozičnom zákulisí prebiehali určité rokovania, široká verejnosť o ich priebehu a hlavne o ich obsahu nebola informovaná. Celkom chýbali rokovania medzi politickými stranami, a to hlavne medzi stranami vládnej koalície a parlamentnej opozície. V konečnom dôsledku ani občania Slovenskej republiky nemali možnosť uplatniť svoje právo byť informovaní o tom, či ide o decentralizáciu štátnej moci a zároveň s tým o presun kompetencií na samosprávy, alebo či ide o vytváranie vyšších územných celkov v zmysle článku 64 ods. 3 ústavy, alebo ide o niečo úplne iné.

    Treba totiž konštatovať, že do dnešného dňa neboli definované tri základné okruhy otázok, a to: aké úlohy bude v budúcnosti vykonávať obec, aké úlohy bude plniť samospráva vyššieho územného celku a aké úlohy bude plniť štát. Takáto situácia vyvoláva nespokojnosť starostov a primátorov, poslancov miestnych samospráv, ostatných občanov, ba napätie v celej spoločnosti. Územné a správne členenie, ako aj nová organizácia verejnej správy tvoria vzájomne organický prepojený systém. Vládny návrh zákona v podstate nerieši zásadný problém, skutočnú decentralizáciu moci, ale naopak, posilňuje aj tak centralizovanú štátnu moc.

    Vážení poslanci, rád by som upriamil vašu pozornosť na Ústavu Slovenskej republiky. Tá totiž v hlave IV článku 64 hovorí o územnej samospráve a v odseku 3 predpokladá prijatie zákona na vytvorenie samosprávy vyšších územných celkov a jej orgánov. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o územnom a správnom členení Slovenskej republiky územné usporiadanie v zmysle ústavy vôbec nerieši. V časti návrhu Územné usporiadanie v § 2 ods. 2 sa uvádza, citujem: "Vyšší územný celok je zhodný len s územným obvodom kraja." Koniec citátu. To znamená podľa dôvodovej správy, znovu citujem, že: "územie vyšších územných celkov musí byť totožné s územím kraja ako správneho celku". Koniec citátu. Je tu vyjadrený jednoznačný úmysel územnosamosprávne usporiadanie republiky podriadiť národnoštátnym záujmom súčasnej vládnej moci. To, že sa tu neorganicky uprednostňuje vybudovanie len štátnej správy, znamená toľko, že budeme mať do činenia s dekoncentráciou moci, a nie jej decentralizáciou. Teda, nevyrieši sa problém skutočnej deľby moci medzi štátom, samosprávami vyšších územných celkov a obcí.

    Tento návrh zákona nevytvára žiadne predpoklady na budovanie dobre fungujúcej, modernej a vnútorne dostatočnej konzistentnej verejnej správy. Dekoncentrácia totiž oproti decentralizácii znamená posilnenie závislosti nižších správnych orgánov od vyšších. Ak pri decentralizácii hovoríme o vzťahu nižšieho a vyššieho správneho orgánu, tak pri dekoncentrácii o vzťahu podriadeného a nadriadeného správneho orgánu. To znamená, že určitá miera závislosti pri decentralizácii je pri dekoncentrácii nahradená značnou závislosťou od vyššieho správneho orgánu. Znamená to prioritu centra, ktorá môže kedykoľvek rozhodnúť o ktorejkoľvek veci v rámci plnenia úloh.

    Národnoštátnym záujmom v poňatí vlády je, aby verejná správa bola len mocenským nástrojom na ovládanie príslušných územných celkov a v nich žijúceho obyvateľstva. To, že verejná správa moderných štátov sa zakladá na princípoch Európskej charty samospráv, akceptuje zásadu subsidiarity a že má slúžiť občanom pomáhať pri vykonávaní zákonov, stáva sa už vedľajšou záležitosťou.

    Pri skúmaní tejto problematiky sa vynára otázka, či sa pri vytváraní modernej verejnej správy na Slovensku bude rešpektovať medzinárodne uznávaná a už spomenutá zásada subsidiarity, či sa mieni dosiahnuť stav všeobecnej príslušnosti miestnej samosprávy v rámci komplexnej transformácie spoločnosti, teda aby správa bola čo najbližšie k občanovi, a len tie veci majú riešiť vyššie orgány verejnej správy, ktoré miestne samosprávy nebudú môcť zabezpečiť dostatočne efektívne.

    Žiaľ, u nás sa razí filozofia verejnej správy, ktorú Leon Sobolovský vo svojom príspevku Návrh koncepcie verejnej správy a návrh zásad zmien územnosprávneho členenia Slovenskej republiky v marci 1993 zhrnul nasledovne, citujem: "Verejná správa bola vždy využívaná predovšetkým ako mocenský nástroj. Preto sa jej bezprostredne dotýkali všetky zmeny či zlomy v ovládaní štátu, národa. Každý režim bol v konečnom dôsledku od nej závislý. Kvôli tomu sa ju snažil uspôsobiť na svoje vlastné potreby a ciele tak, aby pomáhala upevňovať získané mocenské pozície, uľahčila ovládať príslušný priestor, v ňom žijúce obyvateľstvo a umožnila v zárodku eliminovať prípadné odstredivé tendencie smerujúce k jeho odstráneniu, a to až po hranicu jej súčinnosti s ozbrojenými zložkami." Koniec citátu.

    Neostáva mi nič iné, len dúfať v to, že takéto ponímanie pri reforme a transformácii verejnej správy sa neuplatní, veď filozofia modernej verejnej správy, ako som už povedal, je od tejto diametrálne odlišná. Podľa nej verejná správa má byť službou občanom pri vykonávaní dobrých a spravodlivých zákonov a cieľom skvalitnenia ich života, a nie len a len mocensky ich podmaniť.

    Vážený parlament, treba konštatovať aj to, že vláda sa vzdala riešenia správy Slovenska podľa rámcového harmonogramu legislatívnych predlôh vlády Slovenskej republiky na roky 1996-1998, v ktorom zásadné otázky v oblasti územnej samosprávy a miestnej štátnej správy mali byť riešené až v roku 1998. Odlišne od toho príloha k uzneseniu vlády Slovenskej republiky číslo 61/1996, plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 1996 predpokladá v mesiaci máji predložiť na prerokovanie návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o kompetenciách orgánov miestnej štátnej správy - o samospráve tu niet reči - a v mesiaci decembri návrh zákona o verejnej službe.

    Nové administratívno-politické usporiadanie republiky automaticky prináša so sebou celoplošné personálne čistky v štátnej správe, znovu prijatí budú len rodu a strane najvernejší, ktorí dostanú onedlho štátnu definitívu, a budeme môcť hovoriť o ťažkom zabetónovaní HZDS do štruktúr Slovenska. Bude to podobne ako po vzniku Československa, citujem: "Miesta vo verejnej správe sa obsadzovali výlučne podľa straníckej príslušnosti." Koniec citátu. Je to z knihy Karl Peter Schwarz: Česi a Slováci, dlhá cesta k mierovému rozchodu. To bola politika Masaryka, Beneša a ostatných. Tak sa mi vidí, že v tejto oblasti sa nič v ostatnom čase nezmenilo.

    Vážení poslanci, vládou predložený návrh zákona o územnom a správnom usporiadaní štátu je nebezpečný aj tým, že politicky účelovo dáva do ruky vlády bianco šek, síce podpísaný, ale nevyplnený. Návrh zákona totiž neurčuje žiadne správne celky konkrétne, len vymenúva sídla okresov a krajov. V zmysle § 10 návrhu zákona vláda svojím nariadením bez súhlasu obce určí, ktorá obec do ktorého okresu bude patriť. Takéto riešenie musíme rozhodne odmietnuť.

    Tento návrh zákona o územnom a správnom členení Slovenskej republiky, ktorý vypracovalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a schválila vláda, výrazne akcentuje národnoštátny záujem a vôbec nezohľadňuje záujmy ostatných národných spoločenstiev a etnických skupín. Návrh preto nie je v súlade so všeobecným medzinárodne uznávaným princípom, v zmysle ktorého je zakázané úmyselne meniť demografické zloženie oblastí obývaných týmito občanmi. Tento princíp je zakotvený v Rámcovom dohovore Rady Európy o ochrane národnostných menšín v článku 16, citujem: "Strany sa zdržia prijímania opatrení, ktorými sa mení pomer obyvateľstva v oblastiach obývaných osobami patriacimi k národnostným menšinám a zameriavajú sa na obmedzenie práv a slobôd, vyplývajúcich zo zásad zakotvených v tomto rámcovom dohovore." Koniec citátu.

    Obdobne je to aj v základnej slovensko-maďarskej zmluve v článku 15 ods. 2 písm. d), citujem: "Strany sa zdržia opatrení, ktorými by sa zmenil pomer obyvateľstva v oblastiach obývaných osobami patriacimi k národnostným menšinám a ktoré obmedzujú práva a slobody týchto osôb, čím by spôsobili ujmu národnostným menšinám." Koniec citátu. A je to aj v článku 5 Odporúčania parlamentného zhromaždenia Rady Európy číslo 1201, citujem: "Úmyselné zmeny v demografickom zložení v oblasti obývanej národnostnou menšinou na úkor tejto menšiny sú zakázané." Koniec citátu.

    Vládny návrh zákona má v sebe aj silný protimenšinový náboj. Súčasné okresy Dunajská Streda a Komárno, alebo teda mestá a budúce sídla okresov, aby som bol presnejší, s jednoznačnou prevahou maďarského obyvateľstva, začleňuje až do dvoch krajov. Do rôznych krajov budú patriť aj okresy Rožňava a Rimavská Sobota a o správnych obvodoch Kráľovský Chlmec a Veľké Kapušany ani nehovoriac.

    Tento návrh úplne ignoruje skutočnosť, že na Slovensku existuje viac ako 400 obcí s prevahou maďarského obyvateľstva a toto obyvateľstvo potrebuje, vzhľadom na odlišný charakter kultúry, osobitné riešenie. Také riešenia ponúka schválený dokument z komárňanského zhromaždenia z 8. januára 1994. V záujme všeobecnej účelnosti a v dohľadnom čase teda musí dôjsť k určitému riešeniu.

    Ponúkli sme riešenie tejto chúlostivej národnostnej problematiky v rámci nového územného a správneho usporiadania republiky, ktorá by mala byť aj našou vlasťou, tým, že sme v priebehu tvorby návrhu zákona predložili návrh Maďarskej koalície Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky 16. februára tohto roku. Teba konštatovať, že tento návrh nového usporiadania vôbec nebol akceptovaný.

    Na základe tejto skutočnosti poslanci Maďarskej koalície predložili parlamentu kompletný návrh na nové usporiadanie správy na Slovensku. Ide o tlač číslo 378. Žiaľ, parlament neprejavil ochotu tento náš návrh prerokovať. Nemám čo k tejto kauze ani dodať.

    Nepochybné je to, že problematika vytvárania nových územných celkov a administratívne-politických jednotiek, ako aj celá reforma verejnej správy v rámci transformácie spoločnosti má značnú väzbu aj na národnostnú otázku. Rád by som tu citoval Ivana Bajcuru, ktorý v roku 1982 vo svojej knihe Cesta k internacionálnej jednote na strane 183 píše, citujem:

    "Vzhľadom na to, že v procese výstavby socializmu nevznikli v československom politickom systéme osobitné orgány reprezentujúce národnosti, že menšinová otázka bola integrovaná do štruktúry štátnych orgánov na rôznych úrovniach, veľká zodpovednosť za riešenie otázok postavenia národností pripadla práve národným výborom, najmä ich okresnému článku. Z toho hľadiska územno-politická reorganizácia uskutočnená v roku 1960 značne zhoršila postavenie národností. Vytváranie veľkých okresov značne narušilo postavenie jednotlivých národností. Napríklad do územnej reorganizácie mali Maďari prevahu v siedmich okresoch, po reorganizácii len v dvoch. Hranice nových okresov sa volili tak, že v nich všade poklesol podiel národností a vo viacerých z nich začali národnosti predstavovať "len nepatrný zlomok". Pokles podielu jednotlivých národností sprevádzal aj celkový pokles záujmu o ich vývoj a riešenie ich problematiky." Koniec citátu. Je zrejmé, že aj v tomto prípade ide práve o toto.

    Ešte by som rád upriamil vašu pozornosť, vážení poslanci, na ústavné práva národnostných menšín a etnických skupín. Ide o článok 34 od. 2, kde sa hovorí, citujem: "Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám zaručuje v bode c) právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín." Musím povedať, že toto sa nestalo.

    A úplne na záver, nezabúdajme, vážení poslanci, ani na záväzok Slovenskej republiky, ktorý sme zobrali na seba pri prijímaní do Rady Európy 29. júna 1993, práve v súvislosti s novým územným a správnym členením Slovenska. Musím oznámiť, že návrh zákona v tejto podobe Maďarská koalícia podporiť nemôže.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán Nagy z Maďarskej občianskej strany a pripraví sa pán poslanec Pacola zo ZRS.

  • Hlasy zo sály.

  • Pardon, áno, prepáčte. Pán poslanec Farkas, pripraví sa pán poslanec Nagy.

  • Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada,

    vzhľadom na to, že predo mnou vystúpil pán kolega Kvarda so zásadným stanoviskom Maďarskej koalície, obmedzím sa vo svojom vystúpení iba na prednesenie našich pozmeňovacích návrhov.

    Prvý. V § 2 ods. 1 vypustiť slovo "samosprávnymi" a a nahradiť slovami "základnými a samostatnými" a celá veta by znela: "Základnými a samostatnými územnými celkami Slovenskej republiky sú obce a vyššie územné celky."

    Druhý pozmeňovací návrh. V § 3 navrhujem vypustiť odseky 1, 2, 3, 4 a nahradiť nasledovným znením:

    "(1) Založiť, zlúčiť, rozdeliť alebo zrušiť obec možno rozhodnutím obce alebo časti obce podľa osobitných zákonov." Tu je odkaz na § 11a zákona Slovenskej národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších zmien a doplnkov. "Výsledok hlasovania obyvateľov obce obecné zastupiteľstvo vyhlási ako všeobecne záväzné nariadenie obce." Tiež odkaz na § 6 zákona 369 z roku 1990.

    "(2) Zmeniť územie obce možno len postupom podľa odseku 1.

    (3) O presune obce do inej susediacej župy obec rozhoduje postupom podľa odseku 1.

    (4) Vytvoriť alebo zrušiť župu, podstatne zmeniť jej územie alebo meniť jej sídlo možno zákonom Národnej rady Slovenskej republiky."

    Tretí pozmeňovací návrh. V § 4 navrhujem vypustiť odseky 1, 2 a nahradiť nasledovným znením:

    "1) Každá obec a jej časť má svoj názov," odkaz na § 1 ods. 4 zákona 369/1990 Zb., "alebo názvy. Obec a ich časti sa označujú v štátnom jazyku. Ak ide o obec, v ktorej najmenej 10 % obyvateľov patrí k niektorej národnostnej menšine alebo etnickej skupine, názov obce a časti obce sa označí aj v ich jazyku." Tiež odkaz na článok 34 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

    (2) "Určovať a meniť názvy obcí a ich časti možno rozhodnutím obce podľa osobitných zákonov," s odkazom na § 11a zákona číslo 369/1990 Zb. "Výsledok hlasovania obyvateľov obce obecné zastupiteľstvo vyhlási ako všeobecne záväzné nariadenie obce." Odkaz na § 6 uvedeného zákona.

    Štvrtý pozmeňovací návrh. V § 7 odseky 1 a 2 nahradiť nasledovným znením:

    "(1) Základným správnym celkom Slovenskej republiky je okres, ktorý sa zriaďuje v jednotlivých župách.

    (2) Župy sú aj vyššími správnymi celkami Slovenskej republiky.

    (3) Obec je správnym celkom, ak podľa osobitného zákona vykonáva štátnu správu." Odkaz na článok 64 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj na § 5 ods. 1 zákona 369/1990 Zb. A ďalej pokračovať: "Každá obec patrí do niektorého okresu a do príslušnej župy."

    Piaty pozmeňovací návrh. § 8 nahradiť nasledovným znením:

    "(1) Okres je územným obvodom pre výkon pôsobnosti prvostupňových orgánov štátu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Mesto, podľa ktorého je okres pomenovaný, je sídlom orgánov štátu vykonávajúcich pôsobnosť v územnom obvode okresu.

    (2) Župa je územným obvodom aj pre výkon pôsobnosti druhostupňových orgánov štátu, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Mesto, podľa ktorého je župa pomenovaná, je sídlom orgánov štátu vykonávajúcich pôsobnosť v územnom obvode župy.

    (3) Zriaďujú sa tieto župy: Bratislavská, Komárňanská, Senická, Trnavská, Nitrianska, Trenčianska, Zlatomoravecká, Žilinská, Martinská, Banskobystrická, Rimavskosobotská, Spišskonovoveská, Košická, Kráľovskochlmecká, Prešovská a Michalovská župa."

    Šiesty pozmeňovací návrh. § 9 nahradiť nasledovným znením:

    "(1) V Bratislavskej župe sa zriaďuje okres Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV, Bratislava V.

    (2) V Komárňanskej župe sa zriaďuje okres Senec, Sládkovičovo, Galanta, Šaľa, Šamorín, Dunajská Streda, Veľký Meder, Kolárovo, Komárno, Hurbanovo, Nové Zámky, Levice, Vráble, Želiezovce, Štúrovo, Šahy.

    (3) V Senickej župe sa zriaďuje okres Stupava, Malacky, Senica, Myjava, Holíč, Skalica.

    (4) V Trnavskej župe sa zriaďuje okres Stará Turá, Nové Mesto nad Váhom, Piešťany, Trnava, Modra, Pezinok.

    (5) V Nitrianskej župe sa zriaďuje okres Topoľčany, Hlohovec, Nitra, Sereď, Šurany.

    (6) V Trenčianskej župe sa zriaďuje okres Partizánske, Bánovce nad Bebravou, Trenčín, Nováky, Handlová, Prievidza, Dubnica nad Váhom, Ilava, Púchov.

    (7) V Zlatomoraveckej župe sa zriaďuje okres Kremnica, Žiar nad Hronom, Žarnovica, Krupina, Banská Štiavnica, Zlaté Moravce, Nová Baňa.

    (8) V Žilinskej župe sa zriaďuje okres Považská Bystrica, Bytča, Turzovka, Čadca, Kysucké Nové Mesto, Žilina, Rajec.

    (9) V Martinskej župe sa zriaďuje okres Liptovský Hrádok, Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Martin, Dolný Kubín, Tvrdošín, Trstená, Námestovo, Turčianske Teplice.

    (10) V Banskobystrickej župe sa zriaďuje okres Banská Bystrica, Brezno, Zvolen, Detva, Revúca, Hnúšťa, Poltár, Veľký Krtíš.

    (11) V Rimavskosobotskej župe sa zriaďuje okres Moldava nad Bodvou, Rožňava, Plešivec, Tornaľa, Rimavská Sobota, Fiľakovo, Lučenec.

    (12) V Spišskonovoveskej župe sa zriaďuje okres Gelnica, Dobšiná, Spišská Nová Ves, Levoča, Poprad, Starý Smokovec, Kežmarok, Stará Ľubovňa, Svit, Krompachy, Stará Nová Ves.

    (13) V Košickej župe sa zriaďuje okres Košice I, Košice II, Košice III, Košice IV, Košice V, Čaňa, Bidovce.

    (14) V Kráľovskochlmeckej župe sa zriaďuje okres Kráľovský Chlmec, Veľké Kapušany.

    (15) V Prešovskej župe sa zriaďuje okres Prešov, Hanušovce nad Topľou, Lipany, Sabinov, Giraltovce, Stropkov, Svidník a Bardejov.

    (16) V Michalovskej župe sa zriaďuje okres Trebišov, Michalovce, Sečovce, Sobrance, Vranov nad Topľou, Humenné, Medzilaborce a Snina."

    Siedmy pozmeňovací návrh. § 10 nahradiť nasledovným znením:

    "§ 10 Zmeny správneho celku

    (1) Vytvoriť a zrušiť okres, podstatne meniť jeho územie alebo zmeniť jeho sídlo možno zákonom Národnej rady Slovenskej republiky.

    (2) O presune obce do iného susediaceho okresu rozhoduje vláda nariadením vlády po predchádzajúcom súhlase obce."

    Ôsmy pozmeňovací návrh. V § 11 ods. 2 sa na konci pripája veta s nasledovným znením: "V obciach, v ktorých najmenej 10 % obyvateľov patrí k niektorej národnostnej menšine alebo etnickej skupine, sa názvy ulíc určujú aj v ich jazyku."

    Celkove som predniesol 8 pozmeňovacích návrhov. Pán podpredseda a pán spravodajca, žiadal by som hlasovať o týchto návrhoch jednotlivo.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec László Nagy a pripraví sa pán poslanec Miroslav Pacola zo ZRS.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    návrh zákona o územnom a správnom usporiadaní má sedem zásadných nedostatkov.

    Po prvé. Prezentuje nesystémový prístup k reforme verejnej správy.

    Po druhé. Pri vytváraní okresov porušuje ústavný princíp rovnosti všetkých občanov.

    Po tretie. Porušuje... Pán spravodajca, prosím vás, nevyrušujte ma.

  • Ďakujem. Porušuje odporúčania Rady Európy pre Slovenskú republiku pri jej prijímaní za člena Rady Európy a základnú zmluvu medzi Slovenskou republikou a Maďarskom.

    Po štvrté. Urýchľuje asimiláciu Maďarov.

    Po piate. Posilňuje právomoci štátnych orgánov.

    Po šieste. Vytvára podmienky na protekcionistický volebný systém.

    Po siedme. Vytvára nefunkčné, veľké vyššie územné celky.

    A teraz podrobnejšie k jednotlivým nedostatkom.

    Po prvé. Nesystémový prístup k reforme verejnej správy spočíva v tom, že vláda vybrala iba jeden parciálny problém - územné a správne členenie. Problém rieši však bez toho, že by boli známe ďalšie oblasti, napríklad kompetencie jednotlivých orgánov štátnej správy a samosprávy, volebné zákony a podobne. Nie je dokázané, že predložené rozdelenie na 8 vyšších správnych celkov je najoptimálnejšie. Nie je známe, podľa akých kritérií vyšlo toto riešenie. Nie je známe ani to, ktoré kritériá boli najdôležitejšie a ktoré vedľajšie. Nie je známe, podľa akých kritérií boli vybrané jednotlivé mestá ako sídla okresov a prečo boli niektoré mestá vynechané, resp. nie pre okres nezriadené. Nie je známe, aké budú mať kompetencie krajské štátne úrady a akú funkciu budú mať do roku 1998, nakoľko vytvorenie samospráv vyšších územných celkov je plánované len v ďalšom volebnom období, t. j. od roku 1998.

    Po druhé. Porušenie ústavného princípu rovnosti všetkých občanov sa objavuje pri vytváraní okresov. Vláda aplikuje deklarované princípy - vytváranie okresov nerovnakou mierou pre rôzne oblasti Slovenska. Už zbežný pohľad na mapu vládneho návrhu ukazuje obrovský nepomer medzi veľkosťou okresu na južnom Slovensku a inde. Štruktúra okresov je tu zachovaná. Na tomto území nie je navrhované vytvorenie ďalších okresov. Terajší okres Nové Zámky má 155 tisíc obyvateľov, čo je päťkrát viac ako vládou určená dolná hranica 30 tisíc obyvateľov ako kritérium na vytvorenie okresu. Tak sa stane, že občan - bez ohľadu na to či je Maďar, alebo Slovák - bude mať na južnom Slovensku omnoho ďalej k úradom, ako v iných častiach Slovenska. Vláda týmto porušuje ústavný princíp rovnosti všetkých občanov.

    Po tretie. Ak sa vláda pri svojom postupe odvoláva na odporúčanie Rady Európy o tom, že sa nemajú meniť etnické pomery na územiach obývaných menšinami, tak je to farizejstvo. Slovenská republika sa pri prijímaní do Rady Európy zaviazala k tomu, že pri reforme verejnej správy bude rešpektovať záujmy menšín, a nie k tomu, že nebude vytvárať malé okresy na území obývanom aj menšinami. Tým, že vláda odmietla vytvoriť okresy napríklad v Štúrove, Šahách, vo Veľkom Mederi, v Tornale, v Kráľovskom Chlmci, napriek tomu, že to žiadali Maďari i Slováci, pričom všetky podmienky na vytvorenie okresu boli splnené, diskriminovala všetkých tam žijúcich obyvateľov.

    V niektorých novovytvorených okresoch vláda veruže zmenila etnické pomery v neprospech menšín. Vytvorením okresov Rimavská Sobota a Revúca, resp. Trebišov a Michalovce v ich vládou navrhovanej forme sa rozdelí kompaktné maďarské osídlenie južného Gemera a Medzibodrožia, bohužiaľ, pričom pomer Maďarov v nových okresoch značne poklesne. V okresoch Nové Zámky a Levice boli Maďari aj doteraz v menšine, tak ich vláda nechala tak, ako sú. Nuž a s okresmi Komárno a Dunajská Streda sa proste nedá urobiť nič. Či by sa delili horizontálne, alebo vertikálne, stále by v nich boli Maďari vo väčšine. Tak ich vláda tiež nechala v pôvodnej podobe. Osobitným prípadom je okres Galanta. Ten vláda rozparcelovala medzi tri kraje - Bratislavský, Trnavský a Nitriansky. Vláda proste zmienené odporúčania Rady Európy ignorovala. Záujmy menšín nerešpektovala, dokonca o nich odmietla rokovať, čím porušila i ústavu v bode zaručujúcom národnostným menšinám právo zúčastniť sa na riešení vecí týkajúcich sa ich záujmov.

    Po štvrté. Tým, že mestá Šamorín, Veľký Meder, Štúrovo, Želiezovce, Šahy, Fiľakovo, Tornaľa, Moldava nad Bodvou, Kráľovský Chlmec či Veľké Kapušany sa nestanú okresnými sídlami, hoci ničím sa nelíšia od mnohých okresných centier na severe, bude pokračovať ekonomický, sociálny a kultúrny úpadok týchto miest a ich okolia. Spomalí sa modernizácia agrárneho juhoslovenského vidieka a rozvoj občianskej spoločnosti na tomto území. To preto, lebo jadrami tohto rozvoja sú mestá so svojom infraštruktúrou a svojím inštitucionálnym zázemím. Zrýchli sa migrácia južno-severným smerom a tým i asimilácia Maďarov. Ak sa tieto mestá potrestajú za to, že sú väčšinovo maďarské, trestajú sa tým všetci tam žijúci obyvatelia. Toto je vari najhorší možný dôsledok vládneho voluntarizmu.

    Po piate. I keď zákon nehovorí o kompetenciách, tendenciu k posilňovaniu právomoci štátnej správy na úkor volených orgánov v ňom zreteľne badať. Napríklad podľa § 10 návrhu zákona zoznam obcí tvoriacich jednotlivé okresy ustanoví vláda svojím nariadením. Žiadna vôľa ľudu, ale podľa § 11 ods. 4 o určovaní názvov ulíc rozhoduje obec, no len po súhlase okresného úradu. Doteraz to bolo po vyjadrení názvoslovnej komisie. A to už ani nehovoriac o tom, že podľa § 4 ods. 1 názov obce - čítaj slovenský názov - sa nesmie nahradiť označením obce - čítaj maďarský názov. Presunom ďalších kompetencií do krajských a okresných sídel, z ktorých len dve - Dunajská Streda a Komárno - budú väčšinovo maďarské, sa výrazne sťaží uplatnenie ústavou daných menšinových jazykových a kultúrnych práv. Ak si k tomu prirátate schválený zákon o štátnom jazyku, pripravovanú novelizáciu školského zákona, koncepciu regionálnych kultúrnych centier riadených štátnymi intendantmi, prestanete sa čudovať obavám Maďarov.

    Po šieste. Všetko nasvedčuje tomu, že nové územné a správne členenie súvisí s novým volebným zákonom. Všetky okresy, v ktorých Hnutie za demokratické Slovensko v minulých voľbách dosiahlo nadpriemerné výsledky, počnúc Považskou Bystrickou a Topoľčanmi a končiac Svidníkom a Michalovcami, vláda navrhuje rozčleniť na 2 - 3 menšie okresy, ktoré by mohli tvoriť územie budúcich jednomandátových volebných obvodov. Okresy, v ktorých HZDS nedosiahlo významnejšie výsledky, napríklad okresy južného Slovenska, navrhuje nechať v pôvodnom stave. Pokiaľ je to tak, pre maďarskú menšinu, ale i pre celú slovenskú opozíciu by to bolo značne nevýhodné.

    Po siedme. Podľa návrhu územie vyšších územných celkov musí byť totožné s územím kraja. To znamená, že niektoré vyššie územné celky budú mať počet obyvateľov 700-800 tisíc. My sme toho názoru, že treba vytvoriť také územné jednotky, ktoré sú schopné mobilizovať svoje vnútorné sily. Obyčajne sa tie vnútorné sily mobilizujú na báze samosprávnych inštitútov. Samosprávny inštitút územia, ktoré má 800 tisíc obyvateľov, nemôže reálne fungovať. Je dokázané, že musia to byť regióny, ktoré majú do 500 tisíc obyvateľov.

    Na základe uvedených skutočností, vážené dámy a vážení páni, predkladám nasledovné pozmeňovacie návrhy.

    Prvý návrh. § 2 ods. 2 prvá časť prvej vety sa vypúšťa až k bodkočiarke.

    Druhý návrh. § 4 ods. 1 posledná veta sa vypúšťa. § 4 ods. 2 sa vypúšťa a nové odseky 2 a 6 znejú, citujem:

    "(2) Určovať a meniť názvy obcí okrem prípadu uvedenom v odseku 6 patrí vláde nariadením vlády na návrh Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Určovať a meniť názvy častí obcí patrí ministerstvu vnútra.

    (3) Podklady na rozhodnutie podľa odseku 2 predkladá ministerstvu vnútra krajský úrad spolu s vlastným stanoviskom k návrhu.

    (4) Rozhodnúť podľa odseku 2 možno iba so súhlasom obce.

    (5) Pred rozhodnutím podľa ods. 2 posúdi návrh odborná názvoslovná komisia ministerstva vnútra. Stanovisko komisie je jedným z podkladov na rozhodnutie.

    (6) V prípade, ak sa obec mieni vrátiť k pôvodnému historickému názvu obce z obdobia 1919-1937, o tejto zmene názvu rozhodujú obyvatelia obce hlasovaním. Výsledok hlasovania obyvateľov nahrádza rozhodnutie vlády."

    Po štvrté. § 10 znie, citujem: "Zoznam obcí tvoriacich jednotlivé okresy po prerokovaní s obcami zostavuje a vyhlasuje ministerstvo vnútra v Zbierke zákonov. Zoznam je pravidelne aktualizovaný raz za 5 rokov. Presun obce do iného okresu schvaľuje vláda so súhlasom obce."

    Piaty pozmeňovací návrh. § 17 sa vypúšťa a § 18 a 19 sa prečíslujú ako § 17 a § 18.

    Šiesty pozmeňovací návrh. § 18 znie, citujem: "Tento zákon nadobúda účinnosť účinnosťou zákonov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorými sa zriadia orgány pôsobiace v územných obvodoch krajov a okresov a samosprávne orgány vyšších územných celkov."

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Miroslav Pacola a pripraví sa pán poslanec Viliam Sopko z SDĽ.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani kolegyne, vážení páni poslanci,

    k návrhu zákona o územnom členení a správnom členení, tlač 368, vás chcem poprosiť o to, aby v navrhovanom Prešovskom kraji bol zriadený okres Medzilaborce, a to z týchto dôvodov.

    Čo sa týka dostupnosti štátnej správy, v súčasnosti v obvode Medzilaborce výkon štátnej správy zabezpečujú obvodný úrad všeobecnej štátnej správy, obvodný úrad životného prostredia, obvodný úrad práce a ďalšie vysunuté pracoviská špecializovanej štátnej správy z Humenného. Zriadením navrhovaného okresu so sídlom v Medzilaborciach by sa dôsledne naplnilo Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky o priblížení štátnej správy k občanom, a to u 18 obcí je to vzdialenosť do 12 km, u 7 obcí do 20 km a u 10 obcí do 25 km. Nezriadením okresu so sídlom v Medzilaborciach by občania museli cestovať z okrajových obcí za vybavovaním úradných záležitostí cca 60 km od Humenného, čo je veľmi nevyhovujúce. Občan na vybavenie potrebuje jeden deň a je otázne, či tento doklad vybaví hneď. Ďalšou negatívnou stránkou je prestupovanie z autobusov na vlak z Medzilaboriec do Humenného.

    K ekonomike regiónu. Vytvorením okresu so sídlom v Medzilaborciach by neboli iba úrady štátnej správy. V tomto regióne sú ekonomické problémy, ktoré za aktívnej účasti štátnej správy a samosprávy sa už teraz riešia. Niektoré bude treba riešiť i v budúcnosti. V laboreckom regióne je štruktúra výrobných odvetví nasledovná: strojárska výroba, sklárska výroba, obuvnícka výroba, poľnohospodárska výroba, spracovanie drevnej hmoty, lesná výroba, vodné hospodárstvo, stavebníctvo, cestná a železničná doprava. V regióne je zaznamenaný prienik zahraničného kapitálu z Talianska a Českej republiky. V spomínaných výrobných odvetviach je zamestnaných 2 580 pracovníkov. V regióne sú i ďalšie odvetvia, napríklad obchodné služby, zdravotnícke služby, školstvo a podobne. V nadstavbe je celkove zamestnaných 1 032 pracovníkov. Miera nezamestnanosti je v súčasnosti 14,5 %.

    Čo sa týka počtu obcí a obyvateľov, súčasný laborecký obvod tvorí rozlohu 440 km2. Má 23 obcí. Navrhujeme pričleniť do navrhovaného okresu Medzilaborce 8 obcí z okresu Svidník a 4 obce z okresu Vranov nad Topľou, ktoré boli pri vytváraní týchto obcí v minulosti administratívne do nich začlenené. Tieto obce historicky, kultúrou, náboženstvom, národnostným zložením, prirodzene vždy inklinovali a inklinujú do regiónu Medzilaborce. Tým by navrhovaný okres Medzilaborce mal 35 obcí.

    Čo sa týka historického dôvodu, mesto Medzilaborce bolo sídlom okresu od roku 1848 až do roku 1960. Čo sa týka materiálno-technického zabezpečenia, v meste Medzilaborce sú vytvorené všetky materiálno-technické podmienky na umiestnenie budúcich úradov štátnej správy v troch budovách, ktoré sú majetkom štátu. Ide o 8-poschodovú budovu terajšieho obvodného úradu, budovu bývalej veterinárnej správy a budovu bývalého okresného národného výboru. Tieto budovy sú v takom stave, že nie je potrebné vynakladať finančné prostriedky na opravu, resp. rekonštrukciu a môžu v nich úrady štátnej správy začať ihneď svoju činnosť.

    Vytvorením sídla okresu v meste Medzilaborce sa zabráni ďalšej vlne vysťahovalectva z laboreckého regiónu, z ktorého od roku 1945 do roku 1991 odišlo viac ako 11 tisíc obyvateľov.

    Vážené kolegyne, vážení páni poslanci,

    dnes možno rozhodujeme o živote, resp. o postupnom úpadku pohraničného laboreckého regiónu. Za všetkých občanov tohto regiónu vás prosím o láskavú podporu môjho návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Sopko a pripraví sa pán poslanec Ivan Šimko z KDH.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada,

    týmto návrhom zákona vláda Slovenskej republiky začala uskutočňovať reformu miestnej štátnej správy. Vstúpili sme do realizačnej fázy a začali sme veľmi zložitý, veľmi náročný aj veľmi nákladný proces. Ide o postupové kroky, ktoré sú veľkým zásahom do štruktúry orgánov štátnej správy, aj do ich výkonu.

    Nachádzame sa v rovnakom štádiu ako v septembri 1990, keď Slovenská národná rada schvaľovala prvý zákon, ktorým začala reforma národných výborov a miestnej štátnej správy. Zmyslom a cieľom vtedajšej reformy bolo zabezpečiť fungovanie obcí a miest v Slovenskej republike na nových princípoch diametrálne odlišných od podstaty národných výborov, ktoré existovali na platforme plnenia trojjedinej funkcie, a to funkcie orgánu štátnej moci, štátnej správy i orgánu hospodárskeho riadenia. Oddelenie miestnej moci od štátnej správy bolo reálnym prostriedkom na ukončenie ovplyvňovania miestnych pomerov ústrednou štátnou správou. Bol to krok dobrý a túto zásadu treba zachovať. Štát na miestnej úrovni má zasahovať, riadiť, či kontrolovať obce len v takých prípadoch, v ktorých osobitný zákon prenesie na samosprávu miest a obcí niektoré úlohy štátu z dôvodu ich racionálnejšieho a efektívnejšieho využitia. Bol to prvý nevyhnutný krok, ktorým sa začal proces budovania miestnej samosprávy. Bol to tiež krok odvážny, spojený s mnohými ťažkosťami aj zložitosťami.

    V priebehu reformy národných výborov bola najviac kritizovaná silná centralizácia národných výborov, založená na riadiacej a kontrolnej právomoci vlády a ústredných orgánov štátnej správy vo vertikálnom riadení z pohľadu výkonu štátnej správy. Vtedy sme boli mnohí presvedčení, že už nikdy nebudú snahy a tendencie, aby územná štátna správa bola v regiónoch dominantná. Verili sme, že centralizované riadenie navždy skončilo, že prebehne proces decentralizácie a riadenie bude postavené na demokratických princípoch. O občanovi a jeho problémoch sa má rozhodovať v mieste, tam, kde občan žije, kde problémy vznikajú, a nie na vzdialených úradoch. V niečom sa tieto predsavzatia naplnili, v niečom nie. Preto vznikla potreba novej reformy miestnej verejnej správy a oceňoval som rozhodnutie vlády Slovenskej republiky k nej pristúpiť.

    Pravda, očakávali sme, aj očakávame, že reforma bude komplexná, že bude dobre pripravená, na základe vopred stanovených kritérií, že postupy budú logické a systémové, že sa vyhneme politickým, účelovým praktikám. Žiaľ, nestalo sa tak a dnes môžeme len konštatovať, že opätovne rozhodujeme pod časovým tlakom, napriek tomu, že zmena územného a správneho členenia nie je vecou každodennou. Je to jeden z najvážnejších problémov, ktorý sa rieši od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Ide o rozhodnutie, ktoré ďaleko presahuje rámec funkčného obdobia nás aj funkčného obdobia vlády. Ide o rozhodnutie, ktoré by malo byť stabilné na desiatky rokov. Preto sa neunáhľujme.

    Opätovne chceme dnes schváliť zákon, ktorý rieši len čiastočný problém vytrhnutý z kontextu prestavby verejnej správy. Z predloženého vládneho návrhu nie sú známe väzby na ostatné časti reformy miestnej verejnej správy. Postupujeme tak napriek tomu, že v doterajších koncepčných materiáloch prerokovaných vo vláde aj v Národnej rade sa vždy hovorilo o komplexnosti reformy. Zvolený postup je úplne opačný.

    Omnoho jednoduchšia diskusia by dnes bola, keby sme súbežne s týmto návrhom zákona mali pred sebou celý súbor zákonov, ktoré budú reformou dotknuté a ktoré na tento zákon nadväzujú. Ak k dnešnému dňu z nejakých objektívnych dôvodov nie je reforma verejnej správy pripravená, potom by sme ju mali naozaj odsunúť a prerokovať tento zákon v inom termíne. Tak, aby bol prerokovaný spoločne so zákonom o kompetenciách orgánov miestnej štátnej správy, so zákonom o krajských a okresných úradoch, so zákonom o konštituovaní vyšších územných samosprávnych celkov, prípadne so zákonmi, ktoré sa budú dotýkať volieb.

    Dovolím si povedať, že skôr postup vlády ako obsah je predmetom veľkej kritiky a dal podnet k haštereniu, k hnevu, k nenávisti aj k územnému lobbovaniu. Diskutuje sa veľmi veľa, ale, žiaľ, je to diskusia o rozhodnutom, pretože predtým bolo vyrieknuté politické rozhodnutie, ktoré nikto nie je ochotný korigovať.

    Vyslovím len svoj názor a ten mi nezazlievajte. Nevidím iné dôvody na zrýchľovanie schválenia tohto zákona v takejto podobe, len ak ho dám do priamej súvislosti s ratifikáciou Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Chápem tieto dôvody, ale potom sme mali rovnako urýchľovať nadväzujúce zákony, ktoré s tým súvisia a ktoré som spomínal.

    Veľmi citlivým problémom, neuralgickým bodom reformy a zdrojom rôznych regionálnych napätí bol spôsob určenia sídiel okresov. Chcem oceniť, že vládni experti aj pracovníci ministerstva vnútra využili vo svojej práci niektoré závery, ktoré spracoval niekdajší Výskumný ústav oblastného plánovania, ak sa dobre pamätám, niekedy v rokoch 1992 a 1993. Spracoval ich v iných spoločenských aj politických podmienkach, možno pre iné zadanie, ale nemôžeme pochybovať, že bez politického kontextu, na základe odborných kritérií v rozvoji osídlenia, kritérií regionálneho rozvoja aj priestorového plánovania.

    Tým chcem povedať, že nebola to len teoretická a politická platforma. Je bežnou praxou, že pri takýchto vážnych rozhodnutiach dominujú odborno-politické prístupy, pretože ku všetkému musí byť politická vôľa. A v tom súhlasím s kolegom Arpádom Matejkom, že politická vôľa je tiež jedným rovnocenným kritériom. To je to pozitívne, ktoré chcem zdôrazniť, ale, žiaľ, boli tu i negatívne črty, ktorým sme sa mali vyhnúť. Sú to zlé praktické postupové kroky, ktoré urobili jednotlivci, či už úmyselne, neúmyselne, vedome, či nevedome. Ako príklad uvediem: pod vplyvom rôznych politických tlakov sa odborné a objektívne prístupy zamenili za iné účelové prostriedky, sprevádzané lobbovaním a aktivitami politikov. Tým sa spochybnila dôveryhodnosť a objektívnosť návrhu. Niektorí funkcionári a politici si chcú budovať pomníky. Tieto praktiky sa rozšírili, žiaľ, aj na nás poslancov.

    Dobrý zámer vlády Slovenskej republiky, na základe ktorého boli prednostovia okresných úradov poverení prerokovať návrh zákona so zástupcami miest a obcí, sa v mnohých prípadoch zneužíva na nátlak, až na výhražky, žiaľ, za účasti aj niektorých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Aj keď ide len o jednotlivé prípady, treba ich odsúdiť. Ani vyhlásenia "v území sa dohodnite" nie sú správne. Nikto sa v tejto súvislosti nedohodne. Ani Svidník so Stropkovom, ani Gelnica s Krompachmi, ani Dubnica s Ilavou. Správnejšie bolo zotrvať na argumentoch špecialistov a odborníkov ministerstva vnútra. Rovnako vyhlásenia o tom, ako boli iné mestá okrem okresných sídel ukrivďované, nebolo šťastným riešením. Žiaľ, bola to pravda v mnohých prípadoch, ale ani dnes nebudú všetky mestá okresnými sídlami. A pocit krivdy tu stále bude existovať.

    Rovnako vážnym problémom ako stanovenie počtu a sídel krajov a okresov bude aj spracovanie zoznamov obcí zaradených do okresov. Myslím, že je to správny názor, aby sa to robilo veľmi citlivo, po prerokovaní s obcami, a nie proti záujmom obcí. Veď aj úrady štátnej správy sú pre občana a majú slúžiť štátnym orgánom, ale aj občanovi. Nezabúdajme preto na jedno dôležité kritérium, na pocit spolupatričnosti ľudí v územnom celku. Je to rovnocenné kritérium s inými. A sú aspoň také dôležité ako proklamovaný počet 30 tisíc obyvateľov v spádovej oblasti, ktoré je medzníkom efektívnosti výkonu štátnej správy. Preto prosím expertov, pracovníkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, aby brali do úvahy petície a žiadosti obyvateľov aj zástupcov obcí z hanušovského obvodu, z giraltovského obvodu, z turčianskoteplického obvodu, zo Svidnického okresu a podobne. Je ich veľmi veľa. Súhlasil som s názorom, že zoznam obcí nie je súčasťou zákona, ale naň bezprostredne nadväzuje, a preto požiadavky obcí na zaradenie do okresov prednesiem v rámci interpelácie.

    Cieľom reformy miestnej verejnej správy je zlepšenie funkčnosti, prehľadnosti, kvality výkonu, ale aj racionalizácia. Preto by sme pod skvalitnením štátnej správy mali rozumieť zvýšenie kvality ľudí a vybavenie pracovísk, a nie zvýšenie počtu úradov a úradníkov. Pod pojmom priblíženie štátnej správy k občanovi by sme mali rozumieť prenos kompetencie zo štátu na samosprávu obcí, a nie presadzovať úrady štátnej správy do každého mesta, a ak nie, tak aspoň zriaďovať expozitúry či detašované pracoviská. Pod pojmom racionalizácia výkonu štátnej správy by sme mali rozumieť postupnú decentralizáciu ďalších funkcií zo štátu na obce alebo na regionálne orgány samosprávy.

    Zvlášť by sme si mali uvedomiť, že nárast pracovníkov na úradoch štátnej správy a samosprávy v porovnaní s národnými výbormi všetkých stupňov, to znamená so stavom k 1. januáru 1991, je alarmujúci. Bol to nárast enormný, niekoľkonásobný. Vyjadrujem preto oprávnené obavy, že zmeny súvisiace so zriaďovaním nových okresných a krajských úradov, ale aj úradov územnej samosprávy prinesú ďalší nežiaduci nárast štátnej administratívy. Poučme sa z chýb, ktoré vznikli v priebehu reformy národných výborov a pri konštituovaní nových úradov štátnej správy aj orgánov samosprávy v roku 1991. Nebolo to tak dávno, aby sme si tieto chyby nepamätali.

    Rovnako by som chcel podporiť návrh pána poslanca Pacolu. Prosím o podporu aj vás, pokiaľ ide o zriadenie nového okresu so sídlom v Medzilaborciach, no a po vzore iných poslancov aj ja navrhujem jednu zmenu: v § 9 ods. 7 zriadiť nový okres so sídlom v Lipanoch.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Šimko, pripraví sa pani poslankyňa Marcela Gbúrová za Sociálnodemokratickú stranu Slovenska.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, už je neskoro a chcel by som vás ušetriť, pretože mám pripravený veľmi dlhý príspevok, a preto dnes sťahujem svoju prihlášku.

  • Ďakujem za šetrenie. Pani poslankyňa Gbúrová, máte slovo, ak chcete.

  • Hlasy v sále.

  • Priatelia, pán István Pásztor má záujem vystúpiť ešte do siedmej. (Hlasy v sále.) Nehnevajte sa, ale nerozumiem. Urobíme to takým spôsobom - máme ešte desať minút do ukončenia. (Hlas v sále.) Ste prihlásený? V poriadku, našiel sa dobrovoľník.

  • Smiech, potlesk.

  • Ďakujem. Nech sa páči, máte slovo. Vyplníme presne čas.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    chcem využiť čas. Myslím, že prvýkrát došlo k rozdeleniu Spiša medzi Prešov a Košice. Na východe je menej oblastí ako v strede a na západe, ale podstata môjho príspevku sa zameria na územie obvodu Spišská Stará Ves. Toto územie tvorí 13 obcí, z toho jedno mesto. Spišská Stará Ves je súčasťou terajšieho okresu Poprad, terénnym reliéfom Spišskej Magury, z južnej strany štátnou hranicou s Poľskou republikou, zo severozápadnej strany je vytvorený jedinečný uzatvorený územný celok Zamagurie, ktorý je od ďalších administratívnych centier, napríklad Kežmarku, resp. Popradu, vzdialený v priemere 25 až 60 km. Jediným druhom dopravnej komunikácie je cestná doprava, aj to prekonáva zložitý terén - Spišskú Maguru. Tieto danosti i pri nižšom počte obyvateľov po rozpade sústavy národných výborov rozhodli o nevyhnutnosti kreovania miestnej štátnej správy v prirodzenom centre - Spišskej Starej Vsi.

    V súčasnosti tu svoje činnosti zabezpečujú obvodný úrad životného prostredia, obvodný úrad a vysunuté pracovisko úradu práce. Ich činnosťou bol naplnený základný atribút výkonu štátnej správy, jej dostupnosť občanovi. Treba podotknúť, že Spišská Stará Ves aj v minulosti za rôznych štátnych útvarov a spoločenských systémov plnila v sústave verejnej správy významné postavenie, myslím, že od roku 1927 až do roku 1960 bola vždy okresným mestom.

    Predložený návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o územnom členení veľmi drasticky postihne najmä túto oblasť. Zásadným spôsobom sa pre občanov zmenia najmä podmienky dostupnosti výkonu štátnej správy, už uvádzané vzdialenosti znevýhodnia všetkých občanov, osobitne však sociálne najslabšie skupiny starých a zdravotne postihnutých, ktorí pri vybavovaní svojich základných potrieb budú musieť cestovať autobusovými linkami pri vzdialenosti aj 50 km do sídla predpokladaného okresu za značných finančných nákladov, veľkej straty času a v nevyhovujúcich dopravných prostriedkoch.

    Ako jeden z negatívnych dopadov nového zákona môžem uviesť priestupkové konanie, kde by bolo veľmi obťažné realizovať zákon o priestupkoch, najmä vzhľadom na procedurálne potreby konania. Podľa toho, ako sme to posudzovali, by to bol v tomto storočí najhorší model usporiadania verejnej správy tohto územného celku z hľadiska dostupnosti občanom.

    Zachovaním správneho celku so sídlom v Spišskej Starej Vsi by sa dosiahol efekt viacerých kritérií - prirodzená inklinácia obyvateľstva k terajšiemu centru obvodu v Spišskej Starej Vsi, historická a kultúrno-etnická identita obyvateľstva, veľmi dobrá dostupnosť občanov k územnému celku, zvýraznenie doterajšieho postavenia mesta Spišská Stará Ves ako administratívneho a kultúrno-hospodárskeho centra územia, ktoré je historicky vždy dané. Ale základom, myslím, by bolo zníženie finančnej náročnosti zabezpečovania niektorých funkcií štátu, kde sa vyžaduje priamy výkon na mieste, napríklad sociálna sféra.

  • Pozerám na čas a nechcem to ani o minútu presiahnuť.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som vás požiadať o podporu tohto môjho návrhu. V prípade, že by neprešiel, chcel by som vás požiadať, pán minister, aby ste sa nejako zamysleli nad možnosťou zriadiť v tomto obvode vysunuté pracoviská bez nejakej právnej subjektivity Okresného úradu Kežmarok, aby sa táto štátna správa priblížila k občanovi. To je jediný môj cieľ.

    Zároveň, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, poslanci, prosím vás o podporu bodu číslo 8 spoločnej správy k § 9 ods. 7, tlač 368a, zriadiť okres Spišská Stará Ves, ktoré hlasovaním schválil a podporil aj Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne a kolegovia, končím dnešné zasadanie. Pokračujeme zajtra ráno o 9.00 hodine. Prosím všetkých, aby sa dostavili včas. Prajem vám dobrú noc.