• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Skôr ako pristúpime k rokovaniu, prosím, aby sme sa prezentovali.

    Pani poslankyne, páni poslanci, je nás 125. Zisťujem, že naša schôdza je schopná sa uznášať.

    Na dnešnú schôdzu sa ospravedlnili pani Edit Bauerová a pán Peter Weiss. Z poverenia Národnej rady sú na zahraničnej pracovnej ceste pán poslanec Hrnko, pani poslankyňa Belohorská a pán poslanec Slobodník. Tí by sa však mali vrátiť.

    Na našej dnešnej schôdzi, teda na 14. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, budú overovateľmi páni poslanci Vladimír Mikulka a Marian Polák. Náhradníkmi budú pán poslanec Pribilinec a pán poslanec Volný.

    Po dohode s podpredsedami Národnej rady a politickým grémiom ste program 14. schôdze dostali v pozvánke a je totožný s tým, ktorý máte predložený pred sebou.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, skôr ako budeme hlasovať o programe, v programe 14. schôdze sú ako body 1, 4, 5, 6, 7, 9, 10, 11, 12, 16 a 18 zaradené návrhy zákonov, o ktorých musím dať hlasovať podľa § 75 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky - ide o súhlas s ich prerokovaním pred uplynutím 60-dňovej lehoty. Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada vyjadrila súhlas, aby sme tieto body mohli prerokovať na tejto schôdzi.

    Pristúpime k schvaľovaniu návrhu programu 14. schôdze Národnej rady. Ako pri každom schvaľovaní, pýtam sa, pani poslankyne a páni poslanci, kto má pripomienky alebo návrhy k predloženému programu. Vidím, že tradíciu neporušíme. Ako prvý vystúpi s návrhom pán podpredseda Andel.

  • Ďakujem. Nie s návrhom, ale chcel by som oznámiť, pán predseda, že budem hlasovať náhradnou kartou číslo 1.

  • Ďakujem, to je tá lepšia pripomienka. Ako druhý je v poradí nahlásený pán poslanec Kočnár.

  • Navrhujem z programu vybrať vládne návrhy zákonov číslo 11 a 12 a oba poslať späť na prepracovanie.

  • Pán poslanec, nemám také číslo vládneho návrhu, ale predpokladám, že asi myslíte body.

  • Ďalej pán poslanec Langoš. Páni poslanci, prosím, aby sme návrhy na zmenu programu hlásili od stola.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Moje ústavné právo hovoriť je silnejšie ako vaše právo skákať mi do reči...

  • Pán poslanec, ale skutočne, nerobme si z Národnej rady dobrý deň. Pán poslanec, nie je rozprava. To, čo chcete povedať, môžete povedať, buďte disciplinovaný. Povedzte to, čo chcete, z miesta.

  • To nie je vec disciplíny, pán predseda, to je vec môjho ústavného práva.

  • Hlasy v sále.

  • Nikto mu to neberie, aby to prečítal, ale nech číta z miesta. Každý to rešpektuje, pán poslanec.

  • Z tohto mikrofónu sa robí záznam rovnako ako z môjho v lavici.

  • Práve preto, pán poslanec, prečo to neprednášate z miesta? Každý je disciplinovaný, a vy sa postavíte pred pult. Nikto vám neberie slovo, môžete to prečítať.

  • Áno, ďakujem pekne, ďakujem.

  • Potlesk v sále na znak nesúhlasu s rečníkom.

  • Dovolím si predniesť dva návrhy na rozšírenie programu schôdze.

    Prvý návrh. Parlamentné opozičné politické strany, teda strany Maďarskej koalície, KDH, Demokratickej únie a Demokratickej strany...

  • Vytrvalý potlesk prerušil vystúpenie rečníka.

  • Páni poslanci, prosím, nechajte pána poslanca. Ak si myslí, že je to v poriadku, že to číta tam, nech to číta.

  • Ďakujem vám za podporu.

    Dámy a páni mám dva návrhy na rozšírenie navrhnutého programu 14. schôdze slovenského parlamentu.

    Na vytvorenie prvého návrhu ma poverili parlamentné opozičné strany, teda strany združené v Maďarskej koalícii, Kresťanskodemokratické hnutie, Demokratická únia a Demokratická strana, aby som navrhol zaradiť do programu schôdze ako prvý bod v stredu 27. marca po utorňajšom zasadnutí vlády v súlade s článkom 68 písm. g) Ústavy Slovenskej republiky správu vlády o okolnostiach násilného odvlečenia Michala Kováča mladšieho (hluk v sále) do cudziny a o stave vyšetrovania tohto násilného trestného činu.

    Žiadame, aby pred parlament predstúpil predseda vlády, ktorý vlani na seba strhol menovanie a odvolávanie riaditeľa Slovenskej informačnej služby, so správou o činnosti spravodajských služieb s osobitným zreteľom na ich účasť na tomto násilnom trestnom čine. Predseda vlády a predseda Rady obrany štátu nesie zodpovednosť za činnosť spravodajských služieb a za kontrolu zo strany výkonnej moci. Žiadame, aby vysvetlil parlamentu, prečo vláda nepožiadala o navrátenie Michala Kováča mladšieho, hoci už na začiatku vyšetrovania boli známe skutočnosti o použitom násilí. (Hlas v sále: "Bolo mu tam dobre.")

    Žiadame, aby pred parlament v tomto bode predstúpil minister vnútra so správou o stave a priebehu vyšetrovania tohto trestného činu s osobitným zreteľom na dôvody, ktoré ho viedli k niekoľkonásobnej výmene vyšetrovateľa, a žiadame súčasne generálneho prokurátora, aby vysvetlil dôvody, prečo prokuratúra nenamietala proti takémuto nezákonnému postupu, ktorý okrem iného vyvolal neistotu v Policajnom zbore.

    Žiadame, aby pred parlament predstúpil minister zahraničných vecí a vysvetlil, čo viedlo vládu k zaslaniu ostrej protestnej nóty Rakúskej republike voči odôvodneniu rozsudku nezávislého Vyššieho krajinského súdu vo Viedni, ktorá vyznela ako nepochopenie úlohy nezávislého súdnictva v demokratickom právnom štáte a spôsobila zhoršenie vzťahov so susedným Rakúskom.

    Žiadame, aby sa na rokovaní o tomto bode zúčastnil aj riaditeľ Slovenskej informačnej služby.

    Dovoľte mi vysloviť druhý návrh.

    Spoločne s klubom KDH navrhujem zaradiť do programu pred bod o zákone o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, vrátený vládou, teda ako nový bod 19, prerokovanie poslaneckého návrhu zákona, tlač číslo 204. Tento návrh podala skupina poslancov 14. júla minulého roku a bol pridelený výborom 17. júla minulého roku. Nič nebráni tomu, aby ho prerokovali výbory počas tejto schôdze, lebo je to iba jedno ustanovenie. Ministerstvo vnútra vydáva osvedčenia o skutočnostiach uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a b) lustračného zákona.

    Prijatie tohto zákona by odstránilo neprávny a neústavný stav v Slovenskej republike, ktorý okrem politickej stability má umožniť občanom uskutočňovať svoje ústavné právo vykonávať niektoré licencované živnosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalej sa hlási pán poslanec Rózsa.

    Prosím, páni poslanci, dávajme návrhy na rozšírenia skutočne z miesta.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    navrhujem podľa § 13 ods. 3 rokovacieho poriadku tieto zmeny návrhu programu.

    Môj prvý návrh. Navrhujem doterajší bod číslo 11, t. j. návrh zákona o územnom a správnom členení Slovenskej republiky, tlač 368, zaradiť do programu ako bod číslo 16 v utorok 26. marca 1996 po pôvodnom bode číslo 15, t. j. vyslovenie súhlasu s ratifikáciou zmluvy s Maďarskou republikou a Slovenskou republikou, tlač 272.

    Môj druhý návrh. Doterajší bod číslo 12, čiže návrh na zmenu Trestného zákona, tlač 375, navrhujem zaradiť do programu ako bod číslo 17 v utorok 26. marca 1996 po bodoch číslo 15 a 16 doterajšieho návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej je s návrhom pripravený pán poslanec Benčík.

  • Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    z poverenia poslaneckého klubu Spoločná voľba, s podporou poslaneckých klubov opozičných strán a s vedomím a dúfam, že aj za podpory poslaneckého klubu Združenia robotníkov Slovenska opakovane navrhujem do programu 14. schôdze Národnej rady zaradiť tlač 316, t. j. návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky. Všetky parlamentné politické subjekty v zhode s verejnou mienkou proklamujú potrebu kontrolovať privatizáciu majetku štátu. Náš návrh v súlade s ústavou umožňuje, aby Najvyšší kontrolný úrad mohol kontrolovať Fond národného majetku. Zanechajme politické prekáračky a postupujme v súlade so záujmom veci.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, usilujeme sa o vašu podporu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec. Ďalej pán poslanec Fico.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    vzhľadom na určitú nervozitu, ktorá vznikla okolo privatizácie bankových inštitúcií, som na politickom grémiu požiadal pána predsedu Národnej rady, aby sme zaradili do programu aj bod, v rámci ktorého by nás predseda vlády Slovenskej republiky informoval o koncepcii vlády Slovenskej republiky pri privatizácii bankových inštitúcií. Po dohode na politickom grémiu som doručil aj písomnú požiadavku v tomto smere predsedovi Národnej rady, a preto teraz formálne navrhujem, aby sme do programu dnešnej schôdze ako tretí bod zaradili informáciu predsedu vlády o koncepcii vlády Slovenskej republiky pri privatizácii bankových inštitúcií.

    Ide o návrh, vážený pán predseda a vážené kolegyne, kolegovia, ktorý podporujú všetky opozičné poslanecké kluby Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Predtým než dám dva návrhy, mám procedurálnu poznámku. Pán predseda, v zákone o rokovacom poriadku neexistuje ustanovenie, ktoré by predpisovalo, odkiaľ má poslanec, ktorý dostal slovo, hovoriť. Takže neovplyvňujte schôdzu svojím vlastným názorom, odkiaľ by mal pri ktorej príležitosti hovoriť.

    Teraz k tým dvom návrhom.

    29. februára 1996 podala skupina poslancov zásady siedmich zákonov, ktoré komplexne riešia problém územnosprávneho usporiadania a organizácie verejnej správy vrátane prenosu kompetencií. O niekoľko dní podala vláda svoj návrh zákona, ale už v paragrafovanom znení. Vládny návrh však rieši iba úzku časť danej problematiky, t. j. územnosprávne členenie štátu bez ďalších súvislostí.

    Pán predseda, § 59 ods. 2 rokovacieho poriadku umožňuje upustiť od prerokovania zásad zákona, ale iba výnimočne, najmä ak sa pripravuje jednoduchá zákonná úprava alebo ak to vyžaduje naliehavosť. Tak sa píše v rokovacom poriadku. Územné a správne členenie štátu však nie je jednoduchou zákonnou úpravou. Vyžaduje širšiu diskusiu, treba si vypočuť hlas ľudí. Navyše ide o problematiku zložitú a komplexnú, kým vládny návrh rieši iba úzku časť týchto otázok. Navrhujem preto v mene poslaneckých klubov Kresťanskodemokratického hnutia, Demokratickej únie, Spoločnej voľby a klubov Maďarskej koalície vypustiť z navrhovaného programu bod číslo 11, t. j. vládny návrh zákona o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky, tlač číslo 368, a tým umožniť najskôr riadne prerokovanie súboru zásad zákonov a až na základe pripomienok a širokej diskusie predložiť nový komplexný návrh.

    Aby však v programe predsa niečo zostalo, tak za klub KDH navrhujem program rozšíriť o nový bod - návrh poslancov Pavla Hrušovského a môj na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení ďalších predpisov a zákon číslo 184/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve, tlač číslo 322. Návrh zákona zlaďuje parlamentnú kontrolu oboch spravodajských služieb s Ústavou Slovenskej republiky a zabezpečuje pluralitu jej výkonu. Poslanci tento materiál majú k dispozícii už viac ako 60 dní, takže nevidím dôvod, prečo by Národná rada nemala o návrhu rokovať. Navrhujem zaradiť tento bod na piatok 29. marca 1996 o 9.00 hodine, aby sa dovtedy mohli zísť výbory a prerokovať ho.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec. Pán poslanec Černák.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    § 39 ods. 2 písm. b) zákona o rokovacom poriadku hovorí o výboroch Slovenskej národnej rady, ktoré podľa tohto písmena, budem citovať: "môžu navrhnúť Predsedníctvu Slovenskej národnej rady, aby zásady alebo návrh zákona Slovenskej národnej rady s osobitne významným spoločenským dosahom boli predložené na všeľudovú diskusiu." Výbor pre životné prostredie včera na svojom zasadnutí využil toto právo a navrhuje pánu predsedovi, ktorý vlastne zastupuje predsedníctvo, aby taký dôležitý zákon s takým celospoločenským dosahom, ako je nové územné a správne členenie, resp. komplex zákonov riešiacich reformu verejnej správy bol navrhnutý na všeľudovú diskusiu. Pán predseda, žiadam vás, aby ste sa vyjadrili k tejto požiadavke výboru.

    Okrem toho by som rád upozornil na to, že zákon číslo 303 o rozpočtových pravidlách v § 51 ods. 1 až 3 veľmi jasne hovorí, čo a aké náležitosti majú obsahovať zákony, ktoré majú dosah na štátny rozpočet. Nové územné a správne členenie bude mať dosah na štátny rozpočet, a keďže nie je presne kvantifikovaný, považujem to za porušenie § 51 ods. 3 zákona o rozpočtových pravidlách, zákona, ktorý sme my sami v tejto snemovni prijali. Veľmi ma mrzí, že sme hlasovaním legalizovali skrátenie 60-dňovej lehoty na taký dôležitý zákon, ako je zákon o novom územnom a správnom členení. Preto prosím, pán predseda, aby ste sa vyjadrili k návrhu, ktorý odznel vo výbore, resp. ktorý bol riadnym hlasovaním vo výbore pre životné prostredie prijatý.

    Toto bolo len stanovisko. Môj pozmeňovací, resp. doplňovací návrh je: žiadam, aby do programu bola doplnená tlač číslo 311, je to návrh na novelizáciu zákona o zabezpečení strategických záujmov štátu pri privatizácii dôležitých podnikateľských subjektov. Je to krátka novela, ktorá neodporúča do roku 2000 privatizovať slovenské finančné inštitúcie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Pán poslanec Duka-Zólyomi.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    v mene poslaneckých klubov Spoločná voľba, Kresťanskodemokratické hnutie, Maďarská koalícia, Demokratická únia a Maďarské kresťanskodemokratické hnutie navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie o tom, že počas trvania celej 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky bude zabezpečený priamy televízny prenos.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Moravčík.

  • Vážený pán predseda, v mene Demokratickej únie a poslaneckých klubov ostatných opozičných strán pripájam sa k návrhu vypustiť bod 12 z rokovania, a to z troch dôvodov.

  • Dvanásť. Z troch dôvodov. Po prvé, návrh zákona jasne obmedzuje ústavné práva občanov, právo zhromažďovať sa a slobodu prejavu, ďalej je v rozpore s článkom 17 ods. 2 ústavy. Po druhé, neboli dodržané procesné pravidlá predkladania návrhov zákonov. Tento dôvod uvádzam i napriek tomu, že sme odhlasovali skrátenie požadovanej lehoty. A po tretie to najdôležitejšie, už samotné prerokovanie tohto návrhu hrubo poškodí záujmy Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte, aby som navrhol zaradiť do programu rokovania tejto schôdze Národnej rady návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 270/1995 o štátnom jazyku Slovenskej republiky. Ide o krátku novelu, ktorá z uvedeného zákona vypúšťa § 10, ktorý sa týka finančných postihov. Vedú ma k tomu nasledovné dôvody.

    Po prvé, už pri predkladaní pozmeňovacích návrhov, pri porovnaní týchto finančných sankcií som poukázal na ich nezmyselnú výšku. Po druhé, prijatím charty menšinových jazykov alebo zákona o ochrane jazyka národnostných menšín sa neráta s tým, že by sa pokutovalo nesprávne používanie jazykov národnostných menšín, takže zostane vlastne len trest pre Slovákov za nesprávne používanie slovenčiny.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, len jedna otázka. Má to už aj tlač, je to v Národnej rade? Lebo si to nepamätám.

  • Pán predseda, dali sme ten návrh, včera ste ho dostali. Neviem, či ste mu pridelili číslo...

  • Takže tlač nemá. Dobre. Ďakujem. Pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    z poverenia poslaneckého klubu Spoločná voľba za podpory poslaneckých klubov opozičných politických strán v Národnej rade a bola by som naozaj rada, keby to bolo aj za podpory poslaneckého klubu Združenia robotníkov Slovenska, chcela by som požiadať o zaradenie návrhu novely zákona Národnej rady číslo 192/1995 o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností, tlač číslo 335, ako štvrtého bodu programu 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. V tomto návrhu, ktorý sme chceli presadiť už na 13. schôdzi Národnej rady, navrhujeme, aby Slovenská sporiteľňa, Slovenská poisťovňa, Všeobecná úverová banka, Investičná a rozvojová banka boli zaradené medzi strategické podniky. Som rada, že zatiaľ je čas ešte schváliť túto novelizáciu zákona, ktorá by mohla zabrániť nezodpovedným krokom s ďalekosiahlymi negatívnymi dosahmi na celé slovenské hospodárstvo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Ďalej je prihlásený pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Dovolím si ctené plénum požiadať o dodatočné zaradenie tlače číslo 317, t. j. novelizácie zákona 229/1991 Zb. o vzťahu k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a zákona číslo 317/1992 o dani z nehnuteľností v neskorších zneniach. Túto tlač ste dostali už začiatkom januára, takže každý je s ňou oboznámený, ide o veľmi jednoduchú novelu.

    Môj druhý návrh vychádza z toho, že 2. apríla zasadá Benátska komisia, ktorá bude prijímať stanovisko k spornému odporúčaniu Rady Európy číslo 1301, bude zasadať spolu s podvýborom Výboru pre právne otázky a ľudské práva Rady Európy. Preto navrhujem, aby sme dočasne stiahli z nášho rokovania bod 15 a zaradili ho až potom, keď bude známe toto stanovisko medzinárodných organizácií. Vyhneme sa tým mnohým stresom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som dala návrh na rozšírenie programu, a to o bod zrušenie uznesenia číslo 25 a číslo 141 Národnej rady. Prečítam návrh uznesenia, ktoré s týmto bodom súvisí. "Národná rada Slovenskej republiky ruší uznesenie číslo 25 Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. novembra 1994 k návrhu na zvolenie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za členov Osobitného kontrolného orgánu na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a uznesenie číslo 141 Národnej rady Slovenskej republiky z 26. júna 1995 k návrhu na voľbu člena a predsedu Osobitného kontrolného orgánu Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby." To bolo po prvé.

    Po druhé, druhý návrh uznesenia: "Národná rada Slovenskej republiky podľa § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe

    a) zriaďuje z poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v I. volebnom období Osobitný kontrolný orgán na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby v zložení predseda a 8 členovia,

    b) volí za členov Osobitného kontrolného orgánu na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a to tak, aby v Osobitnom kontrolnom orgáne boli zastúpené všetky poslanecké kluby Národnej rady,

    c) volí za predsedu Osobitného kontrolného orgánu na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby poslanca z opozičného poslaneckého klubu Národnej rady Slovenskej republiky."

    Svoj návrh si ešte dovolím krátko zdôvodniť tým, že sme viackrát Národnej rade predkladali návrh na rozšírenie Osobitného kontrolného orgánu. Vzhľadom na to, že tieto návrhy neprešli, náš záujem dostať sa do Osobitného kontrolného orgánu pretrváva, pretože to považujeme za demokratické a v krajinách, kde sa dodržiavajú isté princípy demokracie, je občas bežné aj to, že predsedom Osobitného kontrolného orgánu je člen z opozičného poslaneckého klubu. Navrhujem tento bod zaradiť po novele zákona o Slovenskej informačnej službe, ktorý predkladajú poslanci KDH, to znamená ako ďalší bod v piatok 29. marca 1996. Opakujem, po návrhu novely zákona o SIS. V prípade, že tento bod, ktorý navrhli poslanci KDH, neprejde, navrhujem tento bod zaradiť na 27. marca 1996 ráno ako prvý bod, ak sa pán Langoš k tomu prikloní, pretože on na tento deň dával ako prvý bod svoj návrh. Bola by som rada, keby súhlasil, aby tento bod išiel ako prvý.

    Môj druhý návrh v mene poslaneckého klubu Demokratickej únie ...

  • Prvý bod bol Osobitný kontrolný orgán a toto je iný bod, týka sa správy o činnosti Slovenskej informačnej služby. V zmysle § 4 ods. 1 zákona 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe riaditeľ predkladá najmenej raz ročne správu o plnení úloh ustanovených týmto zákonom Národnej rade Slovenskej republiky. Môj návrh uznesenia teda znie: "Národná rada Slovenskej republiky žiada riaditeľa Slovenskej informačnej služby, aby na 14. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky predložil správu o plnení úloh Slovenskej informačnej služby za rok 1995 v zmysle zákona číslo 46/1993 Z. z." Tento bod navrhujem zaradiť na stredu 27. marca 1996 ako druhý bod v prípade, že tam bude schválený a zaradený návrh na voľbu nových členov a predsedu Osobitného kontrolného orgánu. Samozrejme, na tomto bode trvám aj vtedy, keď ten prvý návrh neprejde.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Pán predseda Andrejčák.

  • Vážená Národná rada,

    na základe uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť navrhujem presunúť bod číslo 16, tlač 370, až ako posledný zo zákonov, ktorý bude prerokovaný. Dôvod je ten, že pri rokovaní vo výbore sme narazili na rozpory, ktoré treba s ministerstvom vnútra a ministerstvom obrany ešte doriešiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Pán poslanec Dzurinda.

  • Pán predseda, dámy a páni,

    dňa 10. júna 1995 som požiadal prezidenta Fondu národného majetku Štefana Gavorníka o informácie týkajúce sa privatizácie firmy Chempik Bratislava. Dodnes som odpoveď nedostal. Od 15. februára 1996 sa usilujem získať informácie, v koľkých prípadoch a ako bol dodržaný zákon číslo 190/1995 Z. z., ukladajúci povinnosť zabezpečiť účasť zamestnancov na privatizácii ich podniku. Predseda výkonného výboru mi tieto informácie poskytnúť odmietol, prezident Fondu národného majetku na moju písomnú požiadavku neodpovedá.

    Keďže predstavitelia Fondu národného majetku hrubo porušili zákon číslo 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady a keďže poslanec Národnej rady Slovenskej republiky nie je schopný, resp. nie je mu umožnené získať informácie, na ktoré má zákonný nárok a ktoré sú potrebné na výkon jeho poslaneckej práce, a keďže podobné skúsenosti má viacero poslancov, žiadam ako bod číslo 15 zaradiť do programu prerokovanie návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým si Národná rada Slovenskej republiky vyžiada z Fondu národného majetku informácie o tom, v ktorých prípadoch a akým spôsobom bola zabezpečená účasť zamestnancov na privatizácii ich podnikov tak, ako ukladá zákon číslo 190/1995 Z. z.

    Ďakujem.

  • Bola. Treba zopakovať, pán predseda?

  • Vážený pán predseda,

    v mene poslancov Maďarskej koalície navrhujem zaradiť do programu rokovania ako bod číslo 11 tlač číslo 378, t. j. návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o územnom členení a správnom členení Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších zmien a doplnkov. Tento návrh bol rozdaný poslancom a pridelený jednotlivým výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Navrhujem, aby sme bod číslo 15 návrhu programu 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Zmluvy o dobrom susedstve, priateľstve a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, tlač číslo 272, prerokovali ako bod číslo 1.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Navrhujem, aby sme presunuli bod číslo 6 návrhu programu, vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic, na piatok tento týždeň. Vládny návrh zákona...

  • Piatok. Neviem povedať, že ktorý bod, ale sledujem tým to, aby sme vytvorili časový priestor na prerokovanie tohto vládneho návrhu i vo výbore pre životné prostredie.

    Tento vládny návrh bol pridelený štyrom výborom. Samozrejme, nenamietam, je to v poriadku, ale pretože v tomto zákone v § 2 sa hovorí o územnom konaní, o územnoplánovacej dokumentácii, o stavebných úradoch, o účelových urbanistických štúdiách a podobne, čiže o veciach, ktoré sú v kompetencii ministerstva životného prostredia prostredníctvom úradov životného prostredia, pýtam sa, prečo pani predsedníčka nevyžiadala prerokovať tento zákon v našom výbore. My sme gesčným výborom, resp. komunikujeme s ministerstvom životného prostredia. Nenamietam, podporujem tento zákon, ale mali sme mať možnosť sa k nemu vyjadriť. Mohol by to byť napríklad bod číslo 19.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V prvom rade by som chcel opraviť číslo tlače, ak náhodou by prešiel návrh na doplnenie. Je to tlač číslo 333.

    Mám ešte jeden návrh. Tento parlament už raz odhlasoval, že nebude rokovať o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o obchodných a priemyselných komorách. Keďže podľa mojich informácií neprebehlo žiadne rokovanie, vláda nezmenila svoj návrh a situácia sa nezmenila, predpokladám, že tento parlament znovu zaujme to isté stanovisko, a odporúčam, aby bod číslo 14 bol stiahnutý, resp. vypustený z programu.

    Ďakujem.

  • Aj ja ďakujem. Pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predseda. Sťahujem oba svoje predchádzajúce návrhy.

  • Ďakujem. Takže, vážené pani poslankyne, páni poslanci, prejdeme teraz k schvaľovaniu jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhov do programu 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako prvý predniesol návrh pán poslanec Kočnár - vypustiť z tejto schôdze body číslo 11 a 12. Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali o jeho návrhu. Žiada vypustiť body číslo 11 a 12 zo 14. schôdze Národnej rady.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    To znamená, že sme neprijali návrh pána poslanca Kočnára.

    Ako druhý so svojou požiadavkou na zmenu programu vystúpil pán poslanec Langoš. Priznám sa, že v tom trošku hlučnom prostredí som nestačil zachytiť presne všetky vaše návrhy. Budem, zrejme, potrebovať vašu pomoc, pán poslanec, ale nie z takého širokého pohľadu, ako ste povedali. Mám zapísané, aby na 27. tohto mesiaca bola zaradená ako prvý bod správa vlády, ktorá by mala informovať poslancov o situácii týkajúcej sa zavlečenia syna slovenského prezidenta.

  • Áno. A pani kolegyňa Rusnáková ma požiadala o súhlas, aby jej návrh bol v stredu 27. 3. ako prvý bod...

  • Potom sa dohodneme. Ďakujem pekne. Čiže súhlasíte s tým, ako som prečítal, o čom hlasujeme.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 143 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Takže sme tento váš prvý návrh neprijali.

    V druhom návrhu pán poslanec žiada, aby sme bod číslo 19, ide o doplnenie zákona číslo 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 204... Ale to mi teraz nesúhlasí, lebo to je tlač 260. Prosím, pán poslanec, opravte ma.

  • Áno, tlač 204 dostala novela zákona o kompetenciách ústredných orgánov štátnej správy ako poslanecký návrh.

  • A ja som navrhol, aby tento bod bol zaradený pred...

  • Áno. Ako nový bod. Čiže tlač číslo 204 aby bola zaradená na túto schôdzu ako bod 19.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 144 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 82 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme neprijali ani tento váš druhý návrh.

    Ako tretí dával návrh pán poslanec Rózsa. Lenže o týchto návrhoch sme hlasovali už pri návrhoch pána poslanca Kočnára.

  • Hlas zo sály.

  • Nie? Pardon, rozumiem. Pán poslanec Rózsa žiada, aby sme bod číslo 11 prerokúvali na tejto schôdzi ako bod 16, a to 26. marca. Áno?

    Prosím, budeme sa prezentovať a hneď hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Túto zmenu sme neakceptovali.

    Ďalej pán poslanec Rózsa žiada, aby sme bod 12 zaradili na tejto schôdzi ako bod 17, a to 26. marca.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 41 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme ani tento pozmeňovací návrh.

    Ďalej zmenu programu žiada pán poslanec Benčík, ktorý žiada, aby sme tlač číslo 316, ktorá sa týka noviel zákonov 92/1991 Zb. a 93/1993 Z. z., zaradili do rokovania na 14. schôdzu.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 143 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

    Neprijali sme návrh pána poslanca Benčíka.

    Pán poslanec Fico bol ďalší, ktorý žiada zmenu v programe. Dovoľte mi, aby som tu povedal, že pán poslanec Fico za klub Spoločná voľba mi poslal taký list, ako prezentoval. Obdobný list som dostal aj od pána poslanca Volfa. Obidva tieto listy som zaslal pánu predsedovi vlády na vyjadrenie. Napriek tomu dávam teraz o týchto návrhoch hlasovať. Prosím, prezentujme sa a hlasujme, aby bol prijatý návrh pána poslanca Fica, či má predseda vlády prísť pred celý parlament a informovať o tých skutočnostiach, ktoré pán poslanec Fico predniesol.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 142 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

    Takže tento návrh neprešiel.

    Pán poslanec Šimko bol ďalším v poradí, ktorý žiada zmenu programu. Žiada, aby sme vypustili bod číslo 11, tlač 368. O tomto návrhu sme hlasovali pri inom návrhu pána poslanca, pri pánu poslancovi Kočnárovi, takže o tomto hlasovať nebudeme.

    Ďalej pán poslanec Šimko... Zapnite mikrofón pánu poslancovi Šimkovi.

  • Ďakujem, pán predseda. O tomto návrhu sa síce hlasovalo, ale spoločne s ďalším návrhom na vypustenie bodu číslo 12. Čiže možno niektorí poslanci by hlasovali za vypustenie bodu číslo 11, keby nebol navrhnutý spolu s bodom číslo 12. Tam sa spoločne hlasovalo. Určite, veď som si to všimol.

  • Prosím, pán poslanec Šimko predniesol svoju námietku, takže budeme hlasovať ešte raz o jeho návrhu vypustiť bod číslo 11. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Ja som dal skutočne hlasovať o obidvoch návrhoch pána poslanca Kočnára spoločne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 142 poslancov. Za návrh hlasovalo 62 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme to neprijali.

    Pán poslanec Šimko žiada, aby sme návrh na novelu zákona číslo 46/1993 Z. z., to je zákon o Slovenskej informačnej službe, a zákona 184/1994 Z. z., to je zákon o Vojenskom spravodajstve, ktoré predložil za Kresťanskodemokratické hnutie, zaradili do programu a rokovali o nich 29. 3. ako o prvom bode o 9.00 hodine.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 145 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Tento návrh pána poslanca sme neschválili.

    Ďalej mal návrh pán poslanec Černák, a to vypustiť bod číslo 11 z tohto rokovania, a okrem iného ma vyzýva, aby som povedal, prečo som tento bod zaradil. Sám povedal, že z rokovacieho poriadku vyplýva predsedovi, resp. predsedníctvu Národnej rady rozhodnúť o tom, či upúšťa od zásad a od lehoty. Chcem upozorniť len na jednu vec. Ani nový rokovací poriadok nebude hovoriť o zásadách, bude tam mať lehoty, ale ešte tvrdšie, čo som rád. A ak ste si všimli, už viac ako rok pri všetkých návrhoch, či ide o novely, alebo nové zákony, ktoré predkladajú poslanci, či opoziční, alebo koaliční, upúšťa sa od zásad a upúšťa sa aj od dodržiavania lehôt. Je to prakticky viac ako rok a pol. Takže k tej námietke len toľko, po prvé. A po druhé, požiadala ma vláda, aby som tento návrh do programu zaradil. Preto som ho zaradil, dal som aj odhlasovať skrátenie lehoty. O tomto návrhu ste hlasovali dokonca dvakrát, či napriek tomu ho chcete prerokúvať, alebo nie. Snemovňa trikrát vyjadrila súhlas s tým, aby sa tento zákon prerokúval. Preto ďalej o tom nebudem hovoriť.

    Ďalej sa prihlásil pán poslanec Duka-Zólyomi.

    Pán poslanec Černák, poviete to isté, čo ste povedali, a ja to isté, čo som povedal. Prosím, dajte mikrofón pánu poslancovi Černákovi.

  • Vážený pán predseda,

    prosím vás ešte o stanovisko k uzneseniu, ktoré bolo prijaté vo výbore pre životné prostredie, na základe § 39 ods. 2 písm. b) dať tento zákon na všeľudovú diskusiu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, toto stanovisko uplatniť, keď sa bude o tomto zákone rokovať, tak ako to táto snemovňa odhlasovala, myslím si, je bezprecedentné. Preto o tom teraz nemá význam rozprávať. Ak by tento zákon nebol zaradený a nerokovalo sa o ňom, prosím, môže sa o tom uvažovať.

    Ďalej pán Duka-Zólyomi mal návrh, aby z tejto schôdze boli zabezpečené televízne prenosy. K televíznym prenosom som sa vyjadroval už viackrát. Nemôžem nariadiť, ale nikomu nezakazujem. To znamená, že prenosy môžu byť. Mám informáciu, že bude spravodajstvo z tohto rokovania. Nechceli to robiť z dôvodu rozširovania programu. Takže bude spravodajstvo.

  • Hlasy v sále.

  • Prosím, je to návrh, dám o ňom hlasovať, ale je to návrh bezprecedentný, pretože televízia ho nemusí rešpektovať. Prosím, hlasujme. Hovorím, televízia bude prenášať z tohto zasadnutia svoj prenos, aj z ratifikácie základnej zmluvy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 144 poslancov. Za návrh hlasovalo 66 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

    Prosím, budeme pokračovať. Ďalej predniesol návrh pán poslanec Moravčík, ktorý žiada vypustiť bod 12. Pán poslanec, už sme o tom hlasovali.

  • Hlas v sále.

  • Hlasovali sme pri návrhu pána poslanca Kočnára. Je to...

  • Hlas v sále.

  • Dobre, rešpektujem, tak ako u pána poslanca Šimka.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 142 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

    Ďalší návrh mal pán poslanec Kováč, ktorý žiada, aby sme prerokovali novelu zákona číslo 290/1975 Zb., je to zákon o štátnom jazyku, novelu, ktorú navrhuje. Zatiaľ novela nebola v parlamente prerokovaná. Ak by ste návrh schválili, musel by som ju dať do výborov.

    Prosím, prezentujeme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

    Neprijali sme návrh pána poslanca.

    Pani poslankyňa Schmögnerová mala návrh zaradiť do programu novelu zákona 192/1995 Z. z., ktorú máme v Národnej rade ako tlač 335, s tým, aby sme ju zaradili na dnešnú schôdzu ako bod číslo 4.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 142 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

    Návrh pani poslankyne Schmögnerovej sme neprijali.

    Ďalej vystúpil s návrhom na zmenu programu pán poslanec Prokeš, ktorý však neskôr svoj návrh stiahol.

  • Hlas v sále.

  • Ďalej so zmenou programu vystúpila pani poslankyňa Rusnáková. Budem zrejme potrebovať od pani poslankyne Rusnákovej pomoc, aby som správne interpretoval jej návrh. Pani poslankyňa chce zrušiť uznesenie číslo 25 a uznesenie číslo 141 Národnej rady z 26. júna 1991 a 4. novembra 1994.

  • Áno. Sú to uznesenia číslo 25 a 141. Čiže o tom by sme mali dať najprv hlasovať - o zrušení týchto uznesení.

  • Pán predseda, prepáčte, ale navrhujem hlasovať o obidvoch naraz, pretože ak by sme zrušili...

  • Pani poslankyňa, predneste tento svoj návrh, lebo nechcem to skomoliť.

  • Navrhujem hlasovať naraz, po prvé, o zrušení uznesenia číslo 25 a uznesenia číslo 141 zo 4. novembra 1994 a z 26. júna 1995. A po druhé, navrhujem hlasovať o zriadení Osobitného kontrolného orgánu v zložení predseda a ôsmi členovia, ďalej aby boli zastúpené všetky poslanecké kluby a aby bol predsedom Osobitného kontrolného orgánu opozičný poslanec. O obidvoch týchto návrhoch uznesenia prosím hlasovať naraz.

  • Prosím, počuli ste návrh pani poslankyne. Prezentujme sa a hneď hlasujme, s tým, že ste to žiadali zaradiť na 29. 3. 1996.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Tento prvý návrh neprešiel.

    V druhom návrhu žiadate, aby Národná rada prijala uznesenie, v rámci ktorého by riaditeľ Slovenskej informačnej služby predniesol správu o plnení úloh za minulý rok.

  • Áno, v stredu 27. marca ráno ako prvý bod.

  • Áno, dávam hlasovať. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 143 poslancov. Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Neprijali sme ani tento druhý návrh pani poslankyne.

    Návrh na zmenu programu ďalej predniesol pán poslanec Andrejčák, ktorý žiada bod 16, je to tlač číslo 370, preradiť ako posledný bod po prerokovaní všetkých zákonov na tomto zasadnutí Národnej rady.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 142 poslancov. Za návrh hlasovalo 97 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

    Tento návrh pána poslanca Andrejčáka sme prijali.

    Ďalej vystúpil s návrhom pán poslanec Dzurinda, ktorý žiada, aby sme ako bod číslo 15 zaradili správu, ktorú máme vyžiadať od predsedu Fondu národného majetku a ktorú by zrejme aj on mal predniesť. Prijať uznesenie o tom, aby nás Fond národného majetku informoval o tom, aká bola účasť zamestnancov v sprivatizovaných podnikoch.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tom.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme to neprijali.

    Ďalej vystúpil s návrhom pán poslanec Farkas, ktorý žiada, aby sme bod číslo 11, tlač 378, ide o zákon 369/1990 o obecnom zriadení... Pán poslanec, teraz neviem presne, čo ste chceli. Zapnite, prosím, mikrofón pánu poslancovi Farkasovi.

  • Áno, pán predseda, je to tlač 378, ktorá bola rozdaná poslancom a pridelená jednotlivým výborom.

  • To je ten, čo ste mi dali minulý týždeň?

  • Nie minulý. Ešte predtým.

  • Minulý týždeň. Už teraz viem, len som nevedel, o čo ide. Čiže ide o návrh skupiny poslancov poslaneckých klubov maďarských strán na obecné zriadenie. Zákon som postúpil výborom aj Legislatívnej rade vlády.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 34 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh pána poslanca.

    Ďalej pán poslanec Kvarda žiada, aby sme tlač 272, ide o bod 15, čiže základnú zmluvu medzi Slovenskou republikou a Maďarskom, zaradili na túto schôdzu ako bod číslo 1.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 143 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

    Ďalej pán poslanec Pokorný žiada, aby sme bod číslo 6, je to tlač 354 a ide o vládny návrh zákona týkajúci sa niektorých opatrení na urýchlenie prípravy diaľnic, preložili a dali mu rokovacie číslo 19, aby mohol byť tento návrh zákona ešte prerokovaný vo výbore pre životné prostredie. Keďže výbor pre životné prostredie nemal tento zákon pridelený, touto cestou žiada, aby vo výbore mohli o ňom ešte počas tejto schôdze rokovať a potom by sme ho prerokovali ako bod číslo 19. Z môjho pohľadu som nedal tento zákon prerokovať ich výboru, dal som ho iným štyrom výborom. Výbor mal možnosť si ho vypýtať, nevypýtal si ho, ale myslím si, že som ho mal zaradiť aj do výboru pre životné prostredie, pretože sa týka tých vecí.

    Prosím, hlasujme o návrhu pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 60 poslancov.

    Takže sme návrhu pána poslanca Pokorného vyhoveli.

    Prosím pani predsedníčku výboru, aby počas rokovania niekedy cez obedňajšiu prestávku zvolala výbor a zákon prerokovali, aby gesčný výbor mal možnosť zapracovať vaše názory do spoločnej správy. Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Černák nemal ďalší návrh, to bola konštatácia. Pán poslanec Prokeš svoje návrhy stiahol. Hlási sa ešte pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predseda, nedali ste hlasovať ešte o dvoch mojich návrhoch. Žiadal som zaradiť tlač číslo 333 a navrhoval som vypustiť bod číslo 14 - obchodné komory.

    Ďakujem.

  • Ktorý bol ten prvý bod, čo som nedal o ňom hlasovať?

  • Zaradiť na rokovanie tlač číslo 333, je to návrh novelizácie zákona o strategických záujmoch štátu.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    (Hlasovanie).

    Prezentovalo sa 143 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

    Pán poslanec, k vášmu druhému návrhu, pokiaľ ide o komory, chcem povedať len toľko, že som dostal písomnú žiadosť od odborov a od zamestnávateľov, a teraz neviem, od koho ešte, aby tento návrh bol zaradený na túto schôdzu. Neviem, či chcete aj napriek tomu dať o tom hlasovať.

  • Využívam svoje právo a navrhujem, aby bol tento bod vypustený.

  • Budeme hlasovať o tomto návrhu pána poslanca, aby sme zákon o komorách stiahli z tohto rokovania.

    (Hlasovanie).

    Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    konštatujem, že sme program 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky schválili.

    Pardon. Prosím, aby sme sa prezentovali a budeme schvaľovať program ako celok aj s prijatými pripomienkami.

    (Hlasovanie).

    Prezentovalo sa 142 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Konštatujem, že program 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky je schválený.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    p r v ý bod programu je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 355 a spoločnú správu výborov ako tlač 355a.

    Páni poslanci, schôdza sa teraz len začína, ona sa nekončí. Takže neviem, prečo opúšťate miestnosť.

    Vládny návrh zákona z poverenia vlády Slovenskej republiky prednesie pán podpredseda vlády a minister financií Sergej Kozlík. Prosím, pán podpredseda.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, poslanci,

    návrh zákona o ochrane vkladov nadväzuje na zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách, ktorý v § 44 ods. 4 predpokladal vydanie osobitného právneho predpisu. Ďalším dôvodom je vyriešiť súčasnú nerovnováhu pri ochrane vkladov, keď sú zvýhodnené len niektoré banky, v ktorých ručí v plnej výške za vklady fyzických osôb štát. Návrh zákona sa vzťahuje na banky a pobočky zahraničných bánk, ktoré prijímajú vklady od fyzických osôb. Zákonná povinnosť sa na pobočky zahraničných bánk však vzťahuje iba vtedy, ak nie sú zapojené do systému ochrany alebo poistenia vkladov v štáte, kde má ich zakladajúca banka sídlo, alebo sú chránené v menšom rozsahu než ustanovuje tento zákon.

    Predmetom ochrany sú neanonymné vklady fyzických osôb bez ohľadu na druh vkladového vzťahu. Výška náhrady sa bude vzťahovať na všetky vklady vkladateľa (fyzickej osoby) v jednej banke, to znamená, že sa spočítajú aj podiely na spoločných vkladoch. Právo uplatňovať si náhradu možno od dňa určeného Fondom ochrany vkladov po doručení vyhlásenia Národnej banky Slovenska, že banka nie je schopná vyplatiť vklady, čo znamená, že nie je schopná splniť si záväzky voči vkladateľom. Výška náhrady je vo výške vkladu, pričom je limitovaná v prípadoch vysokých vkladov 30-násobkom priemernej mesačnej mzdy v Slovenskej republike zistenej Štatistickým úradom.

    Zdroje na výplatu náhrad za vklady sa vytvárajú len z príspevkov bánk, pretože smernica číslo 94/19 Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie vylučuje účasť štátu na ochrane vkladov. Všeobecnosť systému krajín Európskej únie o ochrane vkladov vyžaduje, aby náklady znášali rovnako všetky banky pôsobiace na peňažnom trhu, a to v pomere ich záväzkov k vkladateľom a veľkosti ich kapitálu. Na tento účel sa zákonom zriaďuje Fond ochrany vkladov s povinným členstvom bánk prijímajúcich vklady. Ročný príspevok bude určovaný fondom v rozmedzí 0,1 až 0,3 percenta z priemerného stavu vkladov za predchádzajúci štvrťrok. Základnou formou použitia prostriedkov fondu je vyplácanie náhrad za vklady, pričom voľné zdroje môžu byť použité i na ďalšie účely ako rýchle a bezpečné likvidné prostriedky, napríklad nákup štátnych cenných papierov.

    Návrh zákona upravuje tiež ručenie štátu za vklady po dobu 12 mesiacov od účinnosti tohto zákona v tých bankách, v ktorých štát ručil za vklady v plnom rozsahu pred účinnosťou tohto zákona. Obsahuje tiež ustanovenie, podľa ktorého do jedného roka od účinnosti zákona majú vkladatelia možnosť zmeniť anonymné vklady na vklady na meno, pretože ochrana sa bude vzťahovať len na identifikovateľné vklady, to znamená na krstné meno, priezvisko, bydlisko a rodné číslo vkladateľa, prípadne na číslo občianskeho preukazu, resp. identifikačnej karty, teda nie na vklady doručiteľa. Banky sú povinné na žiadosť s vkladmi v Slovenskej sporiteľni, Všeobecnej úverovej banke a Investičnej rozvojovej banke podanú do jedného roka od účinnosti tohto zákona zmeniť anonymné vklady na vlastné náklady, a to za rovnakých podmienok, ako je zriadený anonymný vklad ku dňu podania žiadosti.

    Návrh zákona obsahuje tiež ustanovenie o tom, že nad rámec zákonnej ochrany vkladov môžu banky poisťovať vklady na základe zmluvne dohodnutých podmienok s inou právnickou osobou. Zmluvné poistenie sa v uvedenom prípade riadi zákonom číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov. Týmto zákonom súčasne zabezpečujeme priblíženie nášho právneho poriadku právnym predpisom krajín Európskej únie, pre ktoré platí povinnosť zabezpečiť do konca roka 1999 ochranu vkladov do výšky 20 tisíc ECU, respektíve 15 tisíc ECU, ak pri prijatí smernice členské štáty únie nemali vklady kryté, resp. chránené, resp. poistené. Z uvedeného dôvodu v návrhu zákona nie je určený maximálny limit náhrady pevnou sumou, ale násobkom priemernej mzdy, vychádzajúc z predpokladu priaznivého vývoja ekonomiky a tým aj vkladov občanov z nerealizovanej kúpnej sily, čím sa vytvára možnosť priblížiť sa limitu určenému štátom Európskej únie. Systém je kompatibilný i s právnou úpravou platov poslancov a iných ústavných činiteľov.

    Vzhľadom na to, že štát po dobu jedného roka od účinnosti zákona bude ručiť v plnej výške za vklady v Slovenskej sporiteľni, vo Všeobecnej úverovej banke a v Investičnej a rozvojovej banke, bude mať ministerstvo financií ako predstaviteľ štátu zastúpenie v orgánoch fondu. Druhým dôvodom na účasť štátu v orgánoch fondu je väzba na štátny rozpočet, pretože príspevky zahrnuté do nákladov znižujú základ pre daň z príjmov. Účasť v orgánoch fondu sa viaže tiež na úlohu štátu v procese reštrukturalizácie uvedených bánk v zmysle novely zákona o bankách číslo 58/1996 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. marca 1996. Zákonom o ochrane vkladov sa dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov doplnením ustanovenia § 19 písm. f) v tom, že od dane sú oslobodené príjmy Fondu ochrany vkladov.

    Zákon o bankách sa dopĺňa o novú poznámku pod čiarou v nadväznosti na navrhovaný zákon o ochrane vkladov a tiež sa dopĺňa ustanovenie o uplatnení sankcií v prípade, že sa nesplnia povinnosti navrhovaného zákona, a upravuje sa tiež § 44 zákona 21/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na to, že fond sa môže dostať do situácie, že nebude mať dostatok prostriedkov, môže mu byť poskytnutý úver Národnou bankou Slovenska. To si vyžiadalo novelizovať aj zákon číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska. Dôvodom novelizácie je tiež výkon bankového dohľadu nad činnosťou fondu. Zákon si vyžaduje aj doplnenie zákona 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov pre prípad, že sa stane úpadcom banka, za ktorú fond vyplatil náhrady vkladov.

    Vážené poslankyne, poslanci, prosím o podporu tohto zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi. Ako spoločný spravodajca výborov bol určený pán poslanec Lysák. Prosím ho, aby podal správu z prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda a ďalší členovia vlády, panie poslankyne, páni poslanci, ctení hostia,

    dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako je to uvedené v tlači 355.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 29. februára 1996 číslo 819 pridelil vládny návrh zákona o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie do 8. marca 1996 ústavnoprávneho výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre hospodárstvo a podnikanie, ako aj výboru pre pôdohospodárstvo. Na skoordinovanie stanovísk výborov bol citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určený výbor pre financie, rozpočet a menu s tým, že skoordinované stanoviská sa premietnu v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokovali vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť po zohľadnení 29 zmien a doplnkov.

    Vážené dámy a páni, toto je spoločná správa. Text týchto zmien a doplnkov máme pred sebou. Všetky okrem bodu 13 odporúčam prijať tak, ako sú navrhnuté. To je všetko. Pán predseda, hlásim sa do rozpravy ako prvý.

  • Ďakujem pánu poslancovi Lysákovi ako spravodajcovi.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Chcem vás informovať, že zatiaľ som dostal 4 písomné prihlášky. Keďže ako prvý sa prihlásil pán spoločný spravodajca, dávam mu slovo.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Dámy a páni,

    návrh zákona o ochrane vkladov a nadväzné doplnenie niektorých zákonov je významný najmä tým, že vyrovnáva podmienky ochrany vkladov vo všetkých bankách v Slovenskej republike, vrátane bánk zahraničných. Ako bolo už uvedené, podľa § 44 zákona číslo 21/1994 Z. z. štát ručí doteraz len za vklady fyzických osôb a za úroky z nich vo vybraných bankách, teda len troch - Slovenskej sporiteľni, Všeobecnej úverovej banke a Investičnej a rozvojovej banke. Za vklady v ostatných bankách neručí. Účelom systému ochrany vkladov v bankách je teda po prvé: ochrana vkladateľov, sporiteľov, v prípade nepriaznivej situácie bánk, keby všeobecné nástroje ochrany veriteľov stratili účinnosť. A druhá, rovnako dôležitá stránka je tá, že tento systém ochrany prispieva k dôveryhodnosti jednotlivých peňažných ústavov tým, že pri strate platbyschopnosti úverovej či peňažnej inštitúcie chráni pred stratou dôvery vkladateľov aj pred prípadným hromadným vyberaním vkladov z ostatných bánk. Tento nový systém teda prispeje k stabilite a spoľahlivosti celého bankového systému a iste budete súhlasiť aj k systému celých hospodárskych a spoločenskopolitických vzťahov v štáte.

    Prijatie návrhu tohto zákona je predpokladom na zriadenie Fondu ochrany vkladov. V tomto fonde sa budú sústreďovať prostriedky všetkých bánk povinne sa zúčastňujúcich na ochrane vkladov. A myslím si, že dôležité je to, že nejde o štátny fond, ale o neziskovú inštitúciu, a teda mnohé ďalšie ustanovenia to zohľadňujú. Hlavná úloha fondu teda je poskytovať zákonom stanovenú náhradu za vklady fyzických osôb v bankách, ak by sa tieto vklady stali nedostupnými.

    Chcel by som pripomenúť, vážení prítomní, že § 5 zdôrazňuje veľmi dôležitú pasáž, a síce ako sa tvoria prostriedky fondu. Jednak je to vstupná časť, jednorazová, vo výške 1 milióna korún, ďalej je to ročný príspevok vo výške 0,1 až 0,3 % z priemerného vkladu v banke za minulý kvartál. Ako sme sa mali možnosť presvedčiť, ročne by to bolo celkove zhruba 444 mil. Sk. Dôležité je to pri posudzovaní návrhov, ktoré môžeme očakávať. Pre stavebné sporiteľne je táto taxa, ktorú som uvádzal, teda 0,1 až 0,3 %, znížená o 50 %. K tomu, čo som uvádzal, pristupuje mimoriadny príspevok, ktorý sa plní v osobitných prípadoch, a to so súhlasom Národnej banky Slovenska na doplnenie zdrojov fondu, ktoré sú určené na výplatu úhrad či náhrad za nedostupné vklady. Fondu sa dáva právo vykonať za nedostupné vklady mimoriadny vklad, ak nie je možné získať prostriedky inými spôsobmi, ktoré sú tiež uvádzané. Súčasne je v návrhu uvedené, že do tohto fondu prispeje Národná banka Slovenska vstupnou sumou 100 mil. korún. Ďalej zdroje fondu budú tvoriť výnosy z investovania do štátnych cenných papierov a výťažky z ukončených konkurzných konaní. Fondu sa totiž podľa § 13 ods. 4 povoľuje investovať voľné prostriedky do štátnych cenných papierov so splatnosťou do jedného roka odo dňa nákupu. Dôležité je podľa mňa tiež ustanovenie o poskytovaní pôžičiek bankám, ale najviac do výšky 10 % prostriedkov fondu, avšak len v prípade zavedenia nútenej správy v banke.

    Pokiaľ ide o hradenie prostriedkov, všetky banky hradia prostriedky fondu len v slovenskej mene. Slovenské i zahraničné, ak nie sú poistené v štáte sídla banky, alebo ak toto poistenie v sídle banky, teda v materskej krajine, je nižšie, ako by bolo podľa tohto zákona u nás na Slovensku. Návrh zákona určuje termíny oznámenia banky o neschopnosti vyplácať vklady po dobu 48 hodín aj pri alebo po použití rezerv v najbližší deň Národnej banke. Národná banka má povinnosť rozhodnúť a oznámiť to do 3 dní od doručenia. Oznamuje to banke a fondu. Ak je banka vyhlásená za neschopnú vyplácať vklady, patrí jej vkladateľom náhrada od fondu vo výške 30-násobku priemernej mesačnej mzdy v Slovenskej republike za predchádzajúci kalendárny rok, zaokrúhlene nahor na 100 korún. V súčasnosti je to okolo 200 tisíc korún. Náhrada jednému vkladateľovi v banke sa určuje bez ohľadu na to, koľko vkladov má v banke. Tu chcem pripomenúť, a to zrejme v tých výboroch, kde to bolo prerokované, rovnako zazvučalo, že sú úvahy o zvýšení aspoň v niektorých prípadoch o 50- či 60-násobok. K tomu sa ešte dostaneme. Ďalej by som chcel uviesť, že za vklady na účte vedenom v cudzej mene sa poskytuje náhrada v slovenských korunách, vzhľadom na to, že vklady sú v slovenských korunách.

    Z hľadiska vkladateľov by som chcel pripomenúť, že je možné a aj účelné presunúť svoje vklady z anonymných na neanonymné. V opačnom prípade ich anonymné vklady už po uplynutí 3 rokov nebudú chránené. Banky pritom majú povinnosť zmeniť anonymné vklady na neanonymné počas jedného roka na žiadosť žiadateľa či vkladateľa pri zachovaní podmienok anonymného vkladu. Je tiež dôležité si všimnúť začiatky vyplácania náhrad. Náhrady by sa mali začať vyplácať do 3 mesiacov a fond musí vyhlásiť, kde a ako sa to uskutoční, do 5 dní.

    Chcel by som ešte pripomenúť problematiku orgánov. O tom boli vo výboroch diferencované diskusie. Zákon upravuje zloženie rady fondu a dozornej rady fondu zo zamestnancov bánk, Národnej banky Slovenska, ministerstva financií. Pokiaľ ide o štruktúru týchto orgánov, v prvej etape počas reštrukturalizácie bánk, ale najviac počas troch rokov, je zloženie obidvoch orgánov, teda rady a fondu trošku odlišné. Rada bude mať 7 členov, z toho dvaja z ministerstva financií, dvaja z Národnej banky a traja zástupcovia bánk. Na návrh bánk ich určí guvernér Národnej banky.

    Dozorná rada bude päťčlenná, z toho dvaja z ministerstva financií, dvaja z Národnej banky a jeden zástupca bánk. Podľa § 25 návrhu zákona bude možné zriaďovať osobitný bežný účet označený ako "notárska úschova", ktorý umožňuje rozčlenenie vkladov podľa jednotlivých osôb a súm, ktoré na ne pripadajú. Náhrada sa pritom poskytuje, akoby každá z uvedených fyzických osôb mala vlastný účet.

    V § 27 sa zase ustanovuje možnosť zmluvného poistenia bánk nad rozsah ochrany vkladov podľa tohto zákona, a to zmluvne s právnickými osobami, ktoré majú na túto činnosť osobitné povolenie od ministerstva financií podľa zákona 21/1991 o poisťovníctve, ktorý sme schvaľovali.

    Dámy a páni, v článkoch 2, 3, 4 a 5 tohto zákona sa navrhuje novelizovať adekvátne s článkom I rad zákonov. Chcel by som zdôrazniť len tie najdôležitejšie.

    V zákone 286/1992 Zb. o daniach z príjmov je navrhnutá zmena, aby fond bol oslobodený od platenia dane z príjmov vzhľadom na to, že fond nie je zameraný na zisk a všetky jeho prostriedky sa môžu použiť len na ochranu vkladov. Rovnako sa opodstatnene navrhuje v článku IV upraviť zákon číslo 566/1992 Zb., a to tak, aby Národná banka Slovenska bola oprávnená poskytovať úvery aj fondu a tiež aby Národná banka vykonávala bankový dohľad aj nad fondom. V zákone číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní sa navrhuje, aby v prípade úpadku banky, za ktorú fond vyplatil náhrady vkladateľom, boli uspokojené pohľadávky fondu voči banke pred pohľadávkami tretej skupiny. Chcel by som tu zdôrazniť jednu zásadu, ktorá možno vyzve isté vlnenia v niektorých oblastiach, že náhrada nepatrí osobám s osobitným vzťahom k banke, teda tým, ktorí môžu určitým spôsobom zodpovedať alebo niesť zodpovednosť za situáciu v banke.

    Na záver by som chcel pripomenúť, vážené kolegyne a kolegovia, že tento zákon akceptuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie o systéme ochrany vkladov. Smernicu, ktorá požaduje zabezpečiť minimálnu úroveň ochrany vkladov v rámci Európskej únie, osobitne s prihliadnutím na vytváranie pobočiek bánk v iných členských štátoch únie. Zjednocovanie sa týka okruhu chránených vkladov vkladateľov, minimálnej úrovne ochrany povinného členstva bánk v systéme ochrany a informovanie vkladateľov.

    Na záver svojho vystúpenia, vážené dámy a páni, chcem predniesť ešte tri návrhy na úpravy návrhu tohto zákona. V § 3 ods. 1 predloženého návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane vkladov je uvedené, že za vklad sa nepovažujú vklady vo forme obchodovateľných cenných papierov. K tomu chcem pripomenúť, že zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov rozlišuje medzi verejne obchodovateľnými a verejne neobchodovateľnými cennými papiermi. Preto v záujme odstránenia výkladových problémov predkladám návrh na túto úpravu v § 3 ods. 1 predloženého zákona. V § 3 ods. 1 sa pred slovo "obchodovateľných" vkladá slovo "verejných".

    Druhý návrh zmeny na doplnenie článku III zákona Národnej rady Slovenskej republiky 21/1992 Zb. - aby sa v záujme odstránenia nezrovnalosti v článku III doplnil nový bod 1 s týmto znením: (1) V § 16 ods. 1 písm. c) sa za slovo "vznik" vkladajú slová "alebo zvýšenie", slovo "vykonaného" sa nahrádza slovom "vykonané" a slová "na akúkoľvek jednu osobu alebo viaceré osoby konajúce" sa nahrádzajú slovami "akejkoľvek jednej osoby alebo viacerých osôb konajúcich". Sú to formálne úpravy.

    A posledné. V článku III predloženého návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane vkladov sa mení aj pôvodný § 44, ktorý sa dotýka nielen tuzemských bánk, ale aj niektorých dnes už zahraničných bánk. V záujme právnej istoty by preto bolo potrebné do článku III, do prechodných ustanovení zákona 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov doplniť nový § 45e) ako nový bod 4 s týmto znením: (4) Za § 45d) sa vkladá nový § 45e), ktorý znie: "§ 45e) Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov."

    Vážený pán predseda, dámy a páni,

    to sú všetky návrhy. Vzhľadom na to, že ide o návrh zákona, ktorý je potrebný, aktuálny, odporúčam, aby sme ho po týchto navrhovaných úpravách, prípadne ďalších, ktoré vyplynú z rozpravy, prijali.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov. Do rozpravy je ďalej prihlásený pán poslanec Palacka a po ňom pán poslanec Košnár.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené poslankyne, poslanci,

    po poplašnej správe pána premiéra v januári tohto roku, keď v rozhovore pre Slovenský rozhlas bezdôvodne vyhlásil vklady občanov za ohrozené, prichádza vláda s návrhom zákona o ochrane vkladov v bankách. Teda sa opakuje už vyskúšaný scenár, najskôr sa umelo vyrobí problém alebo ohrozenie, ktoré neexistuje, a potom sa s fanfárami predvedie riešenie, ktoré má spasiť ľudstvo alebo prinajmenšom Slovensko. Veď prečo by sme nejaký nový zákon dávali do parlamentu len tak normálne, ak z toho môžeme urobiť veľkú kauzu. Žiaľ, už ako mnohokrát predtým, aj táto kauza je len jedna veľká bublina. Pre toto uvediem dva hlavné dôvody.

    Vládny návrh zákona o ochrane vkladov rieši len ochranu vkladov na meno. Toto je vcelku logické a pochopiteľné, nemožno vyplácať vklady bez obmedzenia všetky na doručiteľa. V návrhu zákona aj v dôvodovej správe však chýba akákoľvek kvantifikácia, ktoré vklady sa to vlastne chránia. Bol by som rád, keby nám pán podpredseda vlády alebo aj pán guvernér Národnej banky vysvetlili, aké asi percento vkladov v Slovenskej sporiteľni alebo aj v iných bankách je anonymných a aké sú vklady na meno. Takisto nie je z návrhu jasné, či sa ochrana týka vkladových listov, certifikátov a ďalších cenných papierov, ktoré môžu znieť na meno, a nie je jasné, či a priori sú vylúčené tým návrhom v § 3 ods. 1. Obávam sa, že anonymných vkladov je absolútna väčšina a v tom prípade zákon bude chrániť len veľmi malý podiel vkladov.

    Druhý dôvod môjho tvrdenia je to, že návrh rieši vlastne len vklady v malých bankách. Vieme o tom, že v Slovenskej sporiteľni je uložených zhruba 85 % vkladov obyvateľstva. Samozrejme, sporiteľňa bude do Fondu ochrany vkladov prispievať 80 percentami a z tohto fondu sa bez problémov vyplatí náhrada za nedostupné vklady pri prípadnom krachu niektorej z iných bánk. Všetky ostatné banky sa podieľajú vlastne na 15 percentách vkladov, a teda v priemere 1 banka okrem sporiteľne zodpovedá zhruba jednému percentu vkladov. Naopak, pokiaľ by hrozila nedostupnosť v Slovenskej sporiteľni, tak novovzniknutý fond nemá šancu vyplatiť náhrady.

    S touto skutočnosťou súvisí problém, ktorý je legislatívne zahrnutý do § 24 - reštrukturalizácia bánk. V tomto zákone je to však vlastne len okrajová zmienka, samotnú reštrukturalizáciu bánk tento zákon nerieši. Nie je ani dobre definované, čo to vlastne znamená reštrukturalizácia, kto a kedy ju vlastne vyrieši. Preto by za týmto zákonom mala nasledovať tá skutočná reštrukturalizácia najmä Slovenskej sporiteľne, ak hovoríme o vkladoch občanov, namiesto jej urýchlenej privatizácie, ktorá bola pánom premiérom takisto bombasticky ohlásená. Vláda a ministerstvo financií majú všetky prostriedky, aby mohli cez zákony a ochranu hospodárskej súťaže, Protimonopolný úrad a v spolupráci s Národnou bankou riešiť zmenu pomerov na bankovom trhu. Bez toho je ochrana vkladov občanov v Slovenskej sporiteľni iluzórna.

    Napriek všetkému, čo som uviedol, treba uvedený návrh považovať síce za nedostatočný, ale predsa len za krok vpred. Preto môžem povedať, že poslanci klubu KDH sú pripravení návrh podporiť. Mám však dva drobné pozmeňovacie návrhy, ktoré by mohli odstrániť niektoré problémy. Prosím o posúdenie týchto návrhov.

    V § 4 ods. 5 sa hovorí, ako musia banky zverejniť informácie o ochrane vkladov. Pardon, pardon. V § 4 ods. 5 sa hovorí o tom, že náhrada vkladov za nedostupné vklady v zahraničných bankách alebo v pobočkách zahraničných bánk nemôže byť viac, než koľko je náhrada podľa tohto zákona. Nevidím dôvod, prečo by zahraničné banky nemohli poskytnúť vyššiu náhradu, ak je zahraničné poistenie alebo zahraničná ochrana vkladov na vyššej úrovni ako u nás. Preto navrhujem tento odsek 5 v § 4 vypustiť.

    V § 12 ods. 5 sa hovorí, ako musia banky zverejniť informáciu o ochrane vkladov. Zo znenia tohto paragrafu vyplýva, že to musia urobiť len v priestoroch banky a len v slovenskom jazyku. Podľa mňa je toto ustanovenie jednak malicherné, nevidím dôvod, prečo by banky nemohli uviesť informácie napríklad v nemčine alebo v angličtine alebo v iných jazykoch pre klientov, ktorí žijú na Slovensku, a takisto prečo by to nemohli urobiť mimo priestorov banky. Preto navrhujem aj tento ods. 5 z § 12 vypustiť.

    Na záver mi dovoľte len zopakovať, že návrh zákona je síce prínosom, ale skutočnú ochranu vkladov občanov, osobitne v Slovenskej sporiteľni, za dnešných podmienok nerieši.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Ďalej je pripravený pán poslanec Košnár a po ňom vystúpi pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Vážená Národná rada, dámy a páni,

    predkladaný vládny návrh zákona o ochrane vkladov rieši závažnú problematiku právnej úpravy ochrany vkladov a úrokov z vkladov fyzických osôb v bankách a pobočkách zahraničných bánk. Pokúša sa ju riešiť tak z aspektu ochrany ekonomického záujmu klienta sporiteľa, ako aj z aspektu ochrany banky, z aspektu ochrany alebo posilnenia jej dôveryhodnosti.

    Platný stav v ručení vkladov upravuje zákon o bankách tak, že až do nadobudnutia účinnosti právnej úpravy poistenia vkladov a úrokov za vklady fyzických osôb v bankách, ktoré sa transformovali zo štátnych peňažných ústavov, ručí štát v plnej výške, pričom vklady v ostatných bankách a pobočkách zahraničných bánk nie sú nateraz chránené.

    Vládny návrh zákona podľa dôvodovej správy teda rozširuje ochranu vo všetkých bankách a pobočkách zahraničných bánk v Slovenskej republike, nahrádza štátne ručenie generálne náhradným plnením aj z neštátnych alebo predovšetkým z neštátnych zdrojov a vymedzuje okruh takto chránených vkladov a mieru ich ochrany. Takéto zacielenie v zásade korešponduje s potrebou zabezpečiť zblíženie hlavných prvkov systému ochrany vkladov a vkladateľov s podmienkami Európskej únie, kde sa v tejto oblasti uplatňuje pomerne prísna regulácia podľa smernice o záruke vkladov z 30. mája 1994, ktorá má zabezpečiť klientom bánk ochranu, ale tiež chrániť bankový sektor pred rizikom dominového efektu spôsobeného zlyhaním jednej či niekoľkých bánk.

    Pravda, niektoré z navrhovaných opatrení tejto predlohy presahujú nevyhnutný rozsah ingerencie a pôsobenia štátu na činnosť komerčných bánk a môžu mať nepriaznivý vplyv na dôveru vkladateľov v istotu svojich úspor uložených v bankách s následným možným únikom úspor do cudzích bánk. Uvediem tri oblasti, ktorých sa to najviac dotýka.

    Prvou je účasť bánk na ochrane vkladov. § 4 ods. 1 zakladá povinnú účasť bánk, ktoré prijímajú vklady fyzických osôb, na ochrane vkladov a povinnosť platiť príspevky do Fondu ochrany vkladov. Podľa § 6 je výška vstupného príspevku jednorazovo a paušálne stanovená na milión korún a pre Národnú banku Slovenska vo výške 100 miliónov korún. Problém je v tom, že tento príspevok nie je diferencovaný či už podľa výšky vkladov alebo poskytovaných úverov a svojím spôsobom neladí s princípom uplatneným u ďalších, najmä druhého druhu príspevkov, t. j. tých pravidelných ročných príspevkov, ktoré sú určené v rozpätí od desatiny do troch desatín percenta z hodnoty vkladov. Tu sa rozhodnutie o výške ponecháva fondu, ale zákon nevymedzuje priamo nejaké kritériá alebo podmienky diferenciácie v tomto rozpätí, čo dáva veľkú a v podstate málo kontrolovateľnú právomoc orgánom fondu na pohyb týchto sadzieb. No a obdobný dôsledok má aj možnosť fondu so súhlasom Národnej banky Slovenska stanovovať mimoriadny príspevok, v ktorom sa princíp väzby na výšku vkladov zachováva.

    Druhou oblasťou je náhrada za nedostupné vklady, ktorá sa stanovuje maximálne vo výške 30-násobku priemernej mesačnej mzdy v slovenských korunách. Toto ustanovenie je diskutabilné z viacerých hľadísk. Predovšetkým je to hľadisko väzby nároku alebo úhrady vo vzťahu k priemernej mesačnej mzde a nie vo vzťahu k výške vkladu. To môže viesť k rozdrobeniu najmä rodinných vkladov a ich deleniu podľa subjektov a okrem toho sú tu komplikácie s vinkulovanými vkladmi, so stavebným sporením atď.

    Ďalej za vklady na účte vedenom v cudzej mene sa má náhrada poskytnúť v tuzemskej mene, v slovenských korunách, čo môže oslabiť dôveru vo vklady a osobitne devízové účty a môže viesť k odlivu týchto vkladov do zahraničných bánk. Správne by bolo, nazdávam sa, poskytovať náhradu v mene, v ktorej je vedený vklad.

    Tretím problémom v tejto oblasti je to, že podľa § 3 sa ochrana nevzťahuje na anonymné vklady a zdôvodňuje sa to najmä nutnosťou zamedziť praniu špinavých peňazí. Pritom je pravdou, že široká verejnosť, drobní vkladatelia považujú práve anonymitu vkladov za jeden z ochranných nástrojov a pre požiadavky zamedzenia prania špinavých peňazí by mohlo byť azda dostatočné stanoviť maximálnu hranicu zabezpečenia anonymných vkladov, do ktorej by boli kryté, a nad túto hranicu by boli banky povinné preberať vklady len na meno.

    V súvislosti s tým by som chcel navrhnúť, keďže v spoločnej správe je uvedený návrh na zvýšenie výšky tejto náhrady z 30-násobku priemernej mzdy na 50-násobok, i keď pán spoločný spravodajca nám neodporúča tento bod spoločnej správy prijať, ja by som tento pozmeňovací návrh spoločnej správy podporil a v nadväznosti na to by som chcel odporučiť, aby sa v § 3 ods. 1 na konci prvej vety za slová "anonymných vkladov" vložili slová "do výšky 350 tisíc korún", čo korešponduje približne tomu 50-násobku priemernej mzdy, a teda vzťahovalo by sa aj na ochranu anonymných vkladov do tejto presne limitovanej výšky.

    A po druhé, v § 9 v odseku 1 slová "v slovenskej mene" nahradiť slovami "v mene, v ktorej je vedený vklad". Mám na zreteli náhrady v mene, v ktorej bol vklad uložený.

    Tretia oblasť sa týka Fondu ochrany vkladov, jeho orgánov, postavenia štátu, použitia prostriedkov fondu a podobne. Použitie prostriedkov fondu určuje § 13 odsek 4, okrem iného aj na nákup štátnych dlhopisov. O tom sa hovorí v písmene a). Teda vlastne na financovanie štátneho rozpočtu, ale v neurčitej, neurčenej výške. V § 16 sa vymedzuje pôsobnosť rady fondu. Nákup štátnych dlhopisov však v tom výpočte kompetencií rady fondu menovaný nie je a na túto aktivitu fondu nie je teda vytvorený priestor v zákone, čiže nie je určené, kto bude rozhodovať o nákupe štátnych dlhopisov, za akých podmienok, do akej výšky z prostriedkov fondu a kto to bude kontrolovať.

    Pokiaľ ide o kreovanie orgánov fondu, najvyšším orgánom je rada fondu zložená zo zástupcov všetkých bánk, na ktoré sa vzťahuje tento zákon, a zo zástupcov Národnej banky Slovenska, ale po dobu reštrukturalizácie bánk, najviac však po dobu troch rokov, má platiť osobitný režim čo do zloženia rady fondu a jeho dozornej rady, ktorý zabezpečuje, pokiaľ ide aj o radu fondu, aj o dozornú radu, majoritu zástupcov ministerstva financií a Národnej banky a nepredpokladá adekvátne zastúpenie bánk.

    Napokon peňažné zdroje fondu iste budú narastať, ale návrh zákona nezakladá spoločenskú kontrolu hospodárenia s týmito prostriedkami a v najbližších troch rokoch túto určitú kontrolnú činnosť preberá ministerstvo financií a Národná banka. Myslím si, že by sa malo predchádzať možnostiam analogického, málo prehľadného používania prostriedkov Fondu národného majetku.

    V tej súvislosti teda navrhujem, aby sa v § 13 ods. 4 písm. a) na konci vety vložili slová "najviac do výšky 20 % prostriedkov fondu". Ide o obmedzenie výšky prostriedkov fondu použiteľných na nákup štátnych dlhopisov.

    Po druhé, navrhujem, aby sa v § 16 vložilo nové písmeno l) v znení: "schvaľovať nákup štátnych dlhopisov podľa § 13 ods. 4 písm. a)", teda aby sa do výpočtu kompetencií rady fondu vložilo aj rozhodovanie o nákupe štátnych dlhopisov podľa tohto § 13 do výšky 20 % prostriedkov fondu.

    A napokon navrhujem, aby sa v § 24 ods. 4 v treťom riadku slovo "sedemčlenná" nahradilo slovom "deväťčlenná". Ide tu o počet členov rady fondu v trojročnom reštrukturalizačnom období. Čiže bolo by tu päť zástupcov komerčných bánk a štyria zástupcovia - dvaja z ministerstva financií, dvaja z Národnej banky Slovenska. Majorita by bola zabezpečená v dozornej rade.

    Vážené kolegyne a kolegovia, predpokladám, že aj tieto pozmeňovacie návrhy, pokiaľ sa zvážia a uznajú za relevantné, môžu pomôcť zlepšiť predkladaný návrh zákona, o ktorého užitočnosti nepochybujeme a sme pripravení po dôkladnom uvážení pozmeňovacích návrhov ho podporiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu poslancovi Košnárovi. Prosím pani poslankyňu Schmögnerovú. Po nej vystúpi pani poslankyňa Chlebová.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, milé kolegyne, kolegovia,

    tentokrát budem pomerne stručná. Chcela by som sa zaoberať najmä jedným paragrafom navrhnutého zákona, ale dovoľte mi, aby som tento paragraf a môj doplňovací návrh trošku širšie vysvetlila.

    Kauza privatizácie finančných inštitúcií priniesla jeden pozitívny výsledok. To, že sa konečne predložil návrh zákona o ochrane vkladov. Tým sa vypĺňa jedna medzera našej legislatívy. Musím podotknúť, že prijatie tohto zákona nemožno interpretovať ako vytvorenie legislatívnych predpokladov na privatizáciu Slovenskej sporiteľne, Všeobecnej úverovej banky a Investičnej a rozvojovej banky, ako "zelenú" tomuto procesu. Privatizácii týchto našich inštitúcii by malo predchádzať vytvorenie komplexných legislatívnych, inštitucionálnych a vecných predpokladov, ktoré sú časovo náročné a napríklad len reštrukturalizácia úverového portfólia si vyžiada 3-4 roky.

    Vzhľadom na to, že sa predložil úplne nový zákon, je žiaduce, aby zákon v zhode s aproximáciou práva Slovenskej republiky k právu Európskej únie dodržal už dnes citovanú smernicu z roku 1994 číslo 19 Európskeho parlamentu a Rady Európy z 30. mája 1994 o systémoch ochrany vkladov. Podľa tejto smernice sa stanovuje povinnosť členských štátov vytvoriť systém ochrany vkladov a upravujú sa náležitosti tohto systému.

    Podľa článku VII sa ustanovuje, že vklady každého vkladateľa musia byť kryté do výšky 20 000 ECU, čo uviedol aj pán podpredseda vlády. Do 31. decembra 1999 členské štáty, v ktorých nie sú kryté vklady do výšky 20 000 ECU, môžu zachovať inú maximálnu čiastku za predpokladu, že táto čiastka nie je menšia ako 15 000 ECU. Stanovenie maximálnej čiastky krytia vkladov v návrhu zákona vo výške 30-násobku priemernej mzdy je, pravdaže, hlboko pod hranicou 15 000 ECU. Treba si uvedomiť, že toto nižšie ručenie nebude môcť byť trvalým riešením. Beriem do úvahy, že ručenie alebo krytie vo výške 15 000 ECU by v slovenských podmienkach dnes neúmerne zvýšilo náklady ochrany vkladov a odrazilo by sa na výraznom poklese úrokových sadzieb z depozít. Predsa však zastávam rovnaký názor ako môj predrečník, že terajšie navrhované 30-násobné krytie je nepostačujúce.

    V článku VII odseku 3 smernice sa ustanovuje, že článok nebráni existencii alebo prijímaniu opatrení, ktoré poskytujú vyššie alebo komplexnejšie krytie vkladov. Doslova sa hovorí: "Systémy ochrany vkladov obzvlášť môžu na základe sociálnych aspektov kryť určité druhy vkladov v plnom rozsahu." Tu sa dokonca pripúšťa možnosť krytia až v plnom rozsahu vkladov. Znamená to teda, že Európska únia nevylučuje uplatňovať pri ochrane vkladov sociálny princíp. Rešpektujúc tento princíp a vychádzajúc z toho, že právo bývania patrí medzi základné sociálne práva, ochrana vkladov spojených so sporením na zabezpečenie bývania by mohla mať osobitný režim krytia.

    Chcem upozorniť, že realizácia vládnej bytovej politiky vyžaduje komplex legislatívnych opatrení. Niektoré legislatívne opatrenia sa už prijali, resp. sa pripravujú a možno sa aj v priebehu tejto 14. schôdze prijmú. Prijala sa napríklad novelizácia zákona o bankách, v ktorej je upravené hypotekárne úverovanie, pripravuje sa zákon o štátnom fonde na podporu bývania.

    Žiaľbohu, sme svedkami, že ciele štátnej bytovej politiky sa do nich nedostávajú na primeranej úrovni. Nazdávam sa, že by bolo škodlivé, keby v tomto prípade sa nezohľadnil spoločenský záujem podporiť rozvoj bývania. Chcem preto navrhnúť, aby náhrada za nedostupné vklady v stavebných sporiteľniach, resp. vklady spojené s vinkuláciou na byt boli chránené nadštandardne. Navrhujem § 9 ods. 2 doplniť preto takto: "náhrada za nedostupný vklad v stavebných sporiteľniach a na vinkuláciu na zaobstaranie bytu patrí vkladateľovi vo výške vkladu, najviac však vo výške 60-násobku priemernej mesačnej mzdy určenej v predchádzajúcej vete".

    Dovoľte mi uviesť, že za posledné roky značný počet našich občanov hľadá riešenie svojej bytovej situácie sporením v stavebných sporiteľniach. Tak napríklad v decembri 1995 Prvá stavebná sporiteľna dosiahla počet klientov 600 000, VÚB-Wüstenrot okolo 100 000. Chcem upozorniť, že priemerná cieľová suma v Prvej stavebnej sporiteľni je 130 000 Sk, a teda v najhoršom prípade by počet tých, ktorí by si uplatnili nadštandardnú ochranu vkladov, nemusel byť až taký veľký. Pritom tri štvrtiny klientov tvoria vkladatelia do veku 40 rokov, t. j. práve mladí, pravdepodobne nebývajúci vkladatelia.

    Kým v prípade bežných vkladov si vkladateľ môže rozložiť riziko tým, že rozdelí, resp. diverzifikuje vklady do viacerých bánk, v prípade stavebného sporenia to nie je možné urobiť. Zákon teda stavia stavebného sporiteľa do diskriminačnej pozície a neodráža, na čo som už upozornila, že by vláda chcela vážne preferovať riešenie bytovej situácie v Slovenskej republike. Mojím návrhom sa tento nedostatok odstraňuje. Preto vás prosím o jeho podporu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni. Ďalej vystúpi pani poslankyňa Chlebová a pripraví sa pán poslanec Baránik.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, vážení hostia,

    keďže tu už predo mnou bolo k tomuto zákonu povedané aj dobre, aj zle, dovoľte mi, aby som len veľmi krátko predložila k tomuto zákonu niekoľko návrhov za klub Strany robotníkov Slovenska.

    K § 9 ods. 2 mám návrh na doplnenie textu - za slovo "30-násobku" vložiť slová "pri vkladoch v stavebných sporiteľniach 60-násobku", a to z dôvodu, že cieľom stavebného sporenia je získať z vkladov sporiteľov s podporou štátu prostriedky na získanie bytu, ktorého hodnota je v súčasnosti okolo 1 000 000 Sk. Tým sa zabezpečí ochrana vkladov stavebných sporiteľov začínajúcich so sporením od roku 1992, ktorých cyklus sporenia sa ukončí rokom 1998. Hodnota ich vkladov vrátane úrokov pri cieľovej sume podľa zmluvy so stavebnou sporiteľňou 1 000 000 Sk bude teda predstavovať asi 500 000 Sk.

    K § 24 ods. 1 mám návrh na zmenu textu nasledovne: slová "jedného roka" nahradiť slovami "osemnásť mesiacov" a ďalej za slová "anonymných vkladov" slová "zriadených pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona". Ako dôvod uvádzam predĺženie lehoty plného ručenia štátu vo Všeobecnej úverovej banke, v Investičnej a rozvojovej banke a v Slovenskej sporiteľni z jedného roku na 18 mesiacov v záujme vytvorenia väčšieho priestoru na prispôsobenie sa občanov na nový systém ochrany vkladov, ale tiež urobiť opatrenie, aby sa anonymné vklady z ostatných bánk nepresunuli do týchto bánk.

    Ďakujem za pozornosť a verím, že tieto dve pripomienky pomôžete odsúhlasiť.

  • Ďakujem pani poslankyni. Nech sa páči, pán poslanec Baránik.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy a páni, vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som uviedol niekoľko poznámok k doterajšej diskusii. Chcel by som reagovať na vystúpenie pána poslanca Palacku v tom zmysle, že ak by sme zmenili podmienky na ručenie vkladov a rozlíšili to inak v našich bankách a v zahraničných bankách, naše banky by sme dostali do úplne nekonkurenčného prostredia so zahraničnými bankami. Potom by zrejme musel protestovať aj Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, pretože tým by sa porušilo skutočné trhové prostredie na našom peňažnom trhu. Vytvárať nerovnaké podmienky a pritom zhoršené podmienky pre domáce podnikateľské subjekty by bola nezodpovednosť od tohto parlamentu. Preto neodporúčam prijať návrh na zmenu § 4 ods. 5.

    Návrh na ručenie päťdesiatimi priemernými platmi je vcelku sympatický, ale treba si ho domyslieť v tom zmysle, či pôvodný návrh, že príspevok bude v rozsahu 1 až 3 desatín percenta z prírastku vkladov, je prepočítaný na určitý objem, to znamená, že je to v určitom vzťahu s úrokovou mierou. Ak sa zvýši ručenie na 50 priemerných vkladov, to znamená, že bude prakticky potrebné zvýšiť túto sadzbu na dvojnásobok. A to by následne viedlo k tomu, že by sa museli znížiť úrokové miery za vklady. Neviem, či by sme tým výrazne neuškodili všetkým vkladateľom, pretože nepredpokladám, že by v najbližšom období vznikla u nás taká situácia, že by dochádzalo k nejakému masovému prepadaniu peňažných ústavov.

    Súčasne súhlasím s návrhom pána profesora Košnára, aby sa v § 24 ods. 4 rada fondu zvýšila v prechodnom období na 9 členov tak, ako to predložil, aby dvaja členovia rady boli zástupcovia Národnej banky Slovenska, dvaja z ministerstva financií a ostatní členovia obchodných bánk.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Baránikovi.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, to bola posledná prihláška do rozpravy. Ešte sa hlási pán poslanec Filkus s faktickou poznámkou.

  • Samozrejme, vo výbore sme o tom diskutovali, chcem reagovať len na to, čo sa tu stalo a odznelo. Profesorovi Baránikovi: veď to konkurenčné prostredie je prirodzené a musíme ho vytvoriť. Ono sa vytvára úrokovou mierou, službami a všetkým ostatným. Preto napríklad na rozdiel od neho budem podporovať návrh poslanca Palacku.

    Ale predovšetkým som chcel povedať toto: Prosil by som spravodajcu pána poslanca Lysáka, aby o bode 13 spoločnej správy, ktorý navrhuje vyňať alebo nesúhlasiť s ním, dal hlasovať ako o prvom, lebo to má význam z rôznych dôvodov, ktoré tu nejdem teraz uvádzať.

    Ďakujem.

  • Čiže to dávate normálne ako pozmeňovací návrh. Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Ďalej sa do rozpravy hlási pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, kolegyne, kolegovia,

    mám jeden pozmeňovací návrh, nebudem ho komentovať, ale zrejme aj vy ste s potešením konštatovali, keď ste sa včera dozvedeli, že máme najdynamickejší hospodársky rast v Európe a že sme štvrtými na svete. Tieto hospodárske výsledky a menová stabilita najlepšie budú dokumentované tým, že nie Slováci si budú ukladať peniaze v rakúskych bankách, ale že Rakúšania budú chodiť sem a budú si ukladať peniaze v našich bankách.

    Osobne si myslím, že veľmi málo vkladov, nízke percento vkladov je také, ktoré by na účtoch fyzických osôb presahovali sedemmiestne cifry. Myslím si, že za vklady by sa malo ručiť v plnej výške. Predstavte si človeka, ktorý predá dom, tieto prostriedky si uloží a o týždeň o ne príde. Preto dávam pozmeňovací návrh, ktorého zmyslom je zabezpečiť, aby vklady boli garantované v plnej výške. Navrhujem v § 9 ods. 2 vypustiť slová "najviac však vo výške 30-násobku priemernej mesačnej mzdy v Slovenskej republike zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, zaokrúhlených nahor na celých 100 Sk" a § 9 ods. 3 vynechať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Takže, vážené pani poslankyne, páni poslanci, bolo to posledné vystúpenie v rámci rozpravy, preto končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa podpredsedu vlády pána Kozlíka, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážený pán predseda, vážené poslankyne, poslanci,

    dovoľte mi vyjadriť sa niekoľkými poznámkami k jednotlivým vystúpeniam, predovšetkým na margo vystúpenia pána poslanca Palacku. On potom ten začiatok vystúpenia, kde - povedal by som - bagatelizoval problém ochrany vkladov na Slovensku, poopravil tým, že uznal, že ochrana vkladov v ostatných bankách, s výnimkou Investičnej a rozvojovej banky, Všeobecnej úverovej banky a Slovenskej sporiteľne vlastne neexistovala, takže bolo a je najvyšší čas so zákonom o ochrane vkladov do parlamentu prísť. Takže v určitom slova zmysle tvrdenie, že je tu problém ochrany vkladov, je pravdou.

    Pokiaľ bola postavená otázka, aká je štruktúra vkladov, na Slovensku štruktúra vkladov je taká, že zhruba 90 % podielu vkladov sú vklady anonymné. Kľúčová je najmä Slovenská sporiteľňa, tam je tých 90 %, ale podobná štruktúra je aj v ďalších bankách. Samozrejme, že sme sa týmto problémom zapodievali, analyzovali sme aj skúsenosti v Českej republike, kde štruktúra vkladov je podobná. Tam tento zákon prijali zhruba pred rokom a za ročné pôsobenie nastal taký vývoj situácie, že došlo len k presunu. Podobne dali termín iba rok, keď sa museli presunúť vklady, ktoré mali byť ručené, z anonymných na neanonymné, došlo len k 5-percentnému presunu anonymných vkladov na neanonymné.

    Podstata je v tom, že tí, čo majú na anonymných vkladoch pomerne rozsiahle prostriedky, sú dostatočne znalí veci v tom zmysle, že také inštitúcie, ako je Slovenská sporiteľňa alebo ďalšie veľké finančné ústavy, jednoducho neskrachujú, že tam bankový dohľad a celá štruktúra nástrojov musí pôsobiť, aby v dostatočnom časovom predstihu, pokiaľ by bol nejaký negatívny vývoj, sa takýto vývoj nástrojmi bankového dohľadu a ďalšími nástrojmi zastavil, takže tieto vklady sú vlastne garantované pozíciou týchto bankových ústavov.

    Preto aj konštrukcia zákona o ochrane vkladov je taká, že ideme garantovať v priebehu určitého odstupu niekoľkých mesiacov len neanonymné vklady. Podobný vývoj je v celej Európskej únii, kde je tendencia úplne potlačiť anonymné vklady. Deje sa to momentálne v Rakúsku, ktoré je pod výrazným tlakom na zrušenie inštitútu anonymných vkladov. V ostatných štátoch Európskej únie toto už viac-menej platí. Takže touto cestou perspektívne pôjdeme tiež a musíme tomu uspôsobiť aj celú filozofiu ručenia vkladov.

    Pokiaľ ide o reštrukturalizáciu bánk, v podstate finišujeme na príprave zákona o tvorbe rezerv opravných položiek, niektoré detaily si ešte spresňujeme s Národnou bankou Slovenska, ale v podstate koncepcia tohto zákona je na 99 % pripravená a mala by to byť základná norma, ktorá by mala vytvoriť nástup na reštrukturalizáciu jednotlivých bánk.

    Návrh na plošné zvýšenie ochrany vkladov na 50-násobok je v podstate návrh, ktorý správne pomenovala pani poslankyňa Schmögnerová, že na to ekonomika nemá dostatok síl. To znamená, že musíme vychádzať z istého kompromisu. Tým reagujem aj na návrh plošného zvýšenia, ktorý tu predniesol pán poslanec Černák. My sme zatiaľ len štvrtí, čo sa týka dynamiky vývoja hospodárstva, až budeme na prvom mieste, možno uvážime aj ručenie vkladov na tej úrovni, koľko predpisuje Európska únia. Momentálne teda ideme na ručenie 30-násobku s tým, že sa vyjadrím ešte k ručeniu v stavebných sporiteľniach. Ale to odráža určitý potenciál, ktorý v ekonomike máme k dispozícii. Na druhej strane volíme kompromis, keď sme zavesili celý systém ručenia na vývoj priemerných miezd. To znamená, že vývoj priemerných miezd nás postupne bude tlačiť k hranici 15 000 ECU, ktorú má ako istý normatív zakódovanú Európska únia. Myslím teda, že ideme s korektným návrhom.

    Pokiaľ ide o pozmeňovacie návrhy, ktoré predniesol pán poslanec, je tu otázka ručenia zahraničných bánk, ktorú už dobre zodpovedal pán poslanec Baránik. Tiež sa prikláňam k tomu, že na tomto trhu treba momentálne zabezpečiť rovnocenné prostredie pre všetky banky. Iná je otázka, ako to bude niekedy v budúcnosti, možno o 5, o 10 rokov.

    Čo sa týka zverejňovania informácií v priestoroch Národnej banky najmä v slovenčine, slovenčina je štátny jazyk. Domnievam sa, že takto postavené ustanovenie nebráni, aby oznámenie bolo zverejnené aj v iných jazykoch. Domnievam sa, že až v Prahe, v Budapešti, v Berlíne budú oznamovať aj v slovenčine, nebránim sa, aby sme prípadne do zákona dali aj nejaké iné jazyky, ale primárne to musí byť slovenský jazyk.

    Čo sa týka pána poslanca Košnára, domnievam sa, že zákon je celkom kompatibilný so zákonodarstvom Európskej únie. V tom zmysle je kompatibilný aj pokiaľ ide o úhrady devízových vkladov, pretože v západných krajinách je obvyklé, že sa uhrádza v národných menách. To znamená, že aj my budeme uhrádzať príslušnú ujmu v národnej mene. Vážené dámy, vážení páni, slovenská koruna, ako vieme, od 1. 10. je konvertibilnou menou, takže môžeme si dovoliť pristúpiť na normy Európskej únie aj v tomto zmysle.

    Pokiaľ ide o ručenie anonymných vkladov do výšky 350 000, vysvetlil som, že musíme ísť cestou Európskej únie, to znamená, že za anonymné vklady po určitej tolerančnej dobe sa nebude ručiť.

    Pokiaľ ide o nákup štátnych dlhopisov, domnievam sa, že tento nástroj tu nie je neopodstatnený. Nákupom dlhopisov sa získajú kvalitné cenné papiere, ktoré vlastne zhodnocujú prostriedky, ktoré sú získavané v záujme ochrany vkladov. Takže v tomto zmysle nevidím dôvod na nejaké obmedzenia. Trh bude určite obmedzený, najmä pokiaľ predpokladáme, že sa budeme snažiť štátny rozpočet konštruovať tak a budeme pracovať tak, aby nemal neúmerné deficity. Už aj momentálne je na trhu nedostatok dlhopisov, cenných papierov, takže už to bude limitovať rozsah, koľko cenných papierov bude. Na druhej strane je tu orgán, ktorý o tom rozhoduje. Rozhoduje o tom rada fondu. Je to definované v § 16, kde sa hovorí, že v kompetencii rady fondu je finančná politika fondu. V rámci tejto finančnej politiky sa rozhoduje aj o nakladaní s prostriedkami a smerovaní týchto prostriedkov.

    Nemôžem súhlasiť ani s tým, čo navrhli pán poslanec Košnár a pán poslanec Baránik, so zmenou v § 24 - zvýšenie počtu členov rady na 9 a postavenie majority mimo ministerstva financií a Národnej banky Slovenska. Pokiaľ štát ručí za vklady v plnej miere, najmä v sporiteľni, v Investičnej a rozvojovej banke a vo Všeobecnej úverovej banke, musí mať majoritu. Je to prechodné ustanovenie. Táto pozícia môže byť maximálne 3 roky, potom sa už prechádza na pôvodné platné ustanovenie, ktoré bude platiť, ktoré sa naplní, kde už ministerstvo financií úplne vypadne z týchto orgánov. Takže prosím o pochopenie v tomto zmysle, je to, myslím, opodstatnené prechodné ustanovenie a je jasne limitované maximálne tromi rokmi počas reštrukturalizácie a garancie týchto bánk.

    Pokiaľ ide o pani poslankyňu Schmögnerovú, chcel by som jej poďakovať za zreteľnú podporu zákona. Trošku je v dileme - na jednej strane uznala, že vyššie krytie, než je navrhovaný 30-násobok, je veľkou záťažou z hľadiska nákladov na ručenie, na druhej strane uviedla, že 30-násobok je málo. Ja som uviedol, že sme volili kompromis zavesiť ručenie na vývoj priemerných miezd, ktoré každoročne budú posúvať síce nie násobok, ale absolútnu úroveň ručenia alebo náhrady, takže toto je zakódované v návrhu zákona.

    Čo sa týka návrhu vkladov, ktoré slúžia na stavebné sporenie, v tomto zmysle odporúčam akceptovať obdobný návrh, ktorý podal klub Združenia robotníkov Slovenska, ktorý je precíznejšie formulovaný. Takže odporučil by som akceptovať návrh na zvýšenie limitu ochrany vkladov v stavebných sporiteľniach na 60-násobok v znení, ktorý navrhla pani Chlebová.

    Podobne by som odporučil akceptovať druhý návrh pani poslankyne Chlebovej, ktorý sa týka predĺženia ručenia štátu za vklady vo Všeobecnej úverovej banke, Investičnej a rozvojovej banke a v Slovenskej sporiteľni z jedného roka na 18 mesiacov v tom zmysle, ako navrhovala pani Chlebová, aj s dodatkom, ktorý bude brániť dodatočnému presunu anonymných vkladov na tieto inštitúcie z iných bánk. Takže v tomto zmysle, myslím, že som reagoval na podstatné pripomienky poslankýň a poslancov.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pýtam sa pána spoločného spravodajcu či sa chce tiež vyjadriť k rozprave.

  • Ak nie, pristúpime k hlasovaniu. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie ako obvykle, najskôr o pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch zo spoločnej správy a potom o návrhoch jednotlivých pánov poslancov a poslankýň.

  • Ďakujem, pán predseda.

    V rozprave vystúpilo 7 poslankýň a poslancov. Mám taký dojem, že toto bol konštruktívny, alebo väčšinou konštruktívny prístup. V podstate to mám zjednodušené, pretože aj odpoveď podpredsedu vlády bola jednoznačná. Môžeme teda pristúpiť k hlasovaniu.

    Dámy a páni, aj podľa návrhu pána kolegu Filkusa odporúčam, aby sme hlasovali o návrhoch doplnenia zmien v spoločnej správe, ako on uvádzal, aby sme hlasovali o bode 13 ako o prvom. Odporúčam teda hlasovať o bode 13 a odporúčam ho neprijať.

  • Takže navrhujete, aby sme hlasovali o bode spoločnej správy číslo 13 hneď teraz s návrhom neprijať ho?

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Takže sme neprijali tento bod spoločnej správy.

  • O bodoch 1 až 12 a bodoch 14 až 29 odporúčam hlasovať spoločne a odporúčam ich prijať.

  • Budeme sa prezentovať a hneď hlasovať o bodoch číslo 1 až 12 a 14 až 29 s odporúčaním pána spravodajcu prijať ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 114 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tieto body spoločnej správy sme prijali.

  • Pokiaľ ide o návrhy v rozprave, dovolím si pokračovať tak, ako boli prednesené. Ja som mal 3 návrhy. Prvý k § 3, druhý k § 16 a tretí k § 35d. Odporúčam hlasovať o nich spoločne a odporúčam ich prijať.

  • Takže na návrh spravodajcu budeme hlasovať spoločne o tých bodoch, ktoré predniesol.

  • Hlasy v sále.

  • Predniesol som ich, ak chcete, môžem ich zopakovať, ja som to jednoznačne predniesol.

  • Páni poslanci, nemali ste odísť zo schôdze, mali ste počúvať v rozprave ako zneli návrhy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 67 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasovalo 9 poslancov.

    Prosím, pán spoločný spravodajca, pokračujte.

  • Pán Palacka mal dva návrhy. Prvý k § 4, druhý k § 2.

  • Prosím, keby ste prečítali návrh pána poslanca Palacku.

  • Návrh pána poslanca Palacku znel v § 4 odsek 5 vypustiť. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 41 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.

  • Druhý návrh pána Palacku je v § 12 odsek 5 vypustiť. Ide o otázku informovanosti, bola zdôvodnená. Odporúčam návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spravodajca odporúča návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.

  • Pán poslanec Košnár mal 5 návrhov. V podstate boli vysvetlené. Chcem sa opýtať, pán kolega, či môžeme o nich hlasovať spoločne alebo jednotlivo.

  • Zapnite mikrofón pánu poslancovi Košnárovi. Myslím, že pán poslanec chce hlasovať jednotlivo, takže netreba zapnúť mikrofón.

    Prosím, predneste návrhy pána poslanca Košnára.

  • Návrhy sú k § 3 ods. 1 na konci vety za slová "anonymných vkladov" vložiť slová "do výšky 350 tisíc".

  • Odporúčam návrh neprijať, pretože sú iné, súvzťažné.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Počuli ste odporúčanie spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 33 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Čiže sme neprijali tento návrh.

    Môžete pokračovať, pán poslanec.

  • Tretí návrh je v § 13 ods. 4 písm. a) veta pokračuje slovami "najviac do výšky 20 % prostriedkov fondu". Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o druhom návrhu pána poslanca Košnára. Spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Pán poslanec Košnár v § 16 odporúča vložiť nové písmeno l) v znení: "schvaľovať nákup štátnych dlhopisov podľa § 13 ods. 4 písm. a), následne písmeno l) preznačiť na písmeno m). Odporúčam návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca aj tento doplňovací návrh odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.

  • Posledný návrh pána poslanca Košnára je v § 24 ods. 4 v treťom riadku slovo "sedemčlenná" nahradiť slovom "deväťčlenná", v deviatom riadku slová "3 zástupcov bánk" nahradiť slovami "5 zástupcov bánk". Ten istý návrh mal pán poslanec Baránik. Návrh odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa, budeme hlasovať s odporúčaním spoločného spravodajcu návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 41 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Takže sme neprijali ani tento pozmeňovací návrh.

  • Ďalej nasledoval návrh pani kolegyne Schmögnerovej v § 9 ods. 2 doplniť takto...

  • Pán poslanec, vynechali ste piaty pozmeňovací návrh pána poslanca Košnára. Prosím, zapnite mikrofón pánu poslancovi Košnárovi. Pán poslanec, prosím, predneste váš návrh.

  • Je to pozmeňovací návrh, ktorý sa týka § 9 ods. 1, kde sa slová "v slovenskej mene" nahrádzajú slovami "v mene, v ktorej je vedený vklad", teda náhrady vyplácané v mene, v akej boli uložené...

  • Prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať.

  • Odporúčam návrh neprijať.

  • Počuli ste, máme konvertibilnú menu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Takže sme neprijali tento návrh pána poslanca Košnára.

    Pán poslanec, môžete pokračovať.

  • Ďakujem. Návrh pani poslankyne Schmögnerovej bol v podstate vecne zhodný - v § 9 ods. 2 doplniť takto: "Náhrada za nedostupný vklad v stavebných sporiteľniach a na vinkuláciách na obstaranie bytu patrí vkladateľom vo výške vkladu, najviac však vo výške 60-násobku priemernej mesačnej mzdy určenej v predchádzajúcej vete." Je to v podstate zhodné.

  • Pán poslanec, neviem, či vám všetci poslanci rozumeli.

  • Prepáčte, zopakujem to. V § 9 ods. 2 doplniť takto: "Náhrada za nedostupný vklad v stavebných sporiteľniach a na vinkuláciách na obstaranie bytu patrí vkladateľom vo výške vkladu, najviac však vo výške 60-násobku priemernej mesačnej mzdy určenej v predchádzajúcej vete." Ide o vecnú zhodu, ale odporúčam, aby sme prešli k návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Chlebová, ktorá k tomu istému paragrafu a odseku má textáciu.

  • Pani poslankyňa Schmögnerová predniesla jednoznačný návrh, ktorý ste prečítali. Prosím, aby ste dali o ňom hlasovať.

  • Áno. Odporúčam návrh pani poslankyne Schmögnerovej v tomto znení neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Pani poslankyňa Chlebová dala dva návrhy. Prvý znie: v § 9 ods. 2 za slovo "30-násobku" sa vkladajú slová "a pri vkladoch v stavebných sporiteľniach 60-násobku". Tento text odporúčam prijať.

  • V stavebnej sporiteľni, samozrejme.

  • Pán poslanec, celý text je "v stavebnom sporení", zákon o stavebnom sporení.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 110 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prosím, pán poslanec.

  • Ďalší návrh - v § 26 ods. 1 slová "jedného roka" nahradiť slovami "18 mesiacov" a za slová "anonymných vkladov" zaradiť slová "zriadených pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona". Návrh odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 105 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Tento pozmeňovací návrh sme prijali.

  • Pán poslanec Černák mal dva návrhy. Prvý: v § 9 ods. 2 vypustiť slová "najviac však vo výške 30-násobku priemernej mesačnej mzdy v Slovenskej republike zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, zaokrúhleného nahor na celých 100 korún". Už to bolo vysvetlené. Odporúčam návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Spravodajca odporúča návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 34 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Posledný pozmeňovací návrh - v § 9 odsek 3 vynechať. Odporúčam ho neprijať.

  • Pán poslanec Černák sa hlási. Dajte slovo pánu poslancovi Černákovi. Toto hlasovanie neplatí.

  • Dával som ten návrh ako jeden pozmeňovací návrh, takže druhý návrh sťahujem, pretože len spolu mali platnosť. Okrem toho by som odporúčal pánu Maxonovi, keby poveroval úlohou spoločných spravodajcov aj iných odborníkov zo svojho klubu, lebo pán kolega Lysák je zjavne preťažený.

  • Prosím, páni poslanci, vo všeobecnosti nevyužívajte faktické poznámky na iné ako je potrebné k rokovaniu.

    Pani poslankyňa Schmögnerová, ale už nie sú faktické poznámky v rámci hlasovania a o vašom návrhu sa už hlasovalo, takže nemôžeme nič meniť.

    Prosím, zapnite mikrofón pani poslankyni Schmögnerovej.

  • Nebolo jasné hlasovanie o prvom návrhu pani poslankyne Chlebovej, pretože iné predniesol pán poslanec Lysák, iné ste povedali vy. Za čo sme vlastne hlasovali?

  • Pán poslanec Lysák to potom opravil v priebehu hlasovania. Prosím, prečítajte pani poslankyni Schmögnerovej za čo sme hlasovali pri návrhu pani poslankyne Chlebovej. Bol to prvý návrh. Tam ide o vinkulované stavebné vklady.

    Pokoj, páni poslanci, rozprávate sa medzi sebou a potom ste nervózni, že nerozumiete.

    Pán poslanec, prosím vás, prečítajte to ešte raz.

  • Za slovo "30-násobku" sa vkladajú slová "a pri vkladoch v stavebnej sporiteľni 60-násobku".

  • Ja som to tak aj opravoval, keď pri hlasovaní to pán poslanec povedal zle. Je to v poriadku.

    Prosím, pán poslanec, pokračujte v hlasovaní.

  • To boli všetky pozmeňovacie návrhy. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku.

  • V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených pripomienok a doplnkov. Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

  • Počuli ste odporúčanie pána spoločného spravodajcu návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 124 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Môžem konštatovať, že tento návrh zákona sme schválili.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca, aj vám, páni poslanci, pani poslankyne.

  • Ďakujem aj ja za spoluprácu.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    pristúpime k d r u h é m u bodu programu, ktorým je

    správa o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 1995.

    Správu máte ako tlač 346 a spoločnú správu ako tlač 346a. Správa sa predkladá podľa § 3 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, na základe ktorého je Národná banka povinná podávať Národnej rade správy o menovom vývoji.

  • Šum v sále.

  • Prosím, páni poslanci, pokoj. Prosím guvernéra Národnej banky Slovenska pána Vladimíra Masára, aby správu uviedol.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    Národná banka Slovenska po tretíkrát predkladá podľa § 3 ods. 1 zákona o Národnej banke Slovenska správu o menovom vývoji v Slovenskej republike. Robí tak s vedomím svojej zodpovednosti za menový vývoj a s vedomím svojho podielu na riešení problémov reálnej ekonomiky.

    Menový program Národnej banky Slovenska na rok 1995 orientoval strategické smerovanie menovej politiky na udržanie vnútornej a vonkajšej stability slovenskej koruny, na kvalifikovanú podporu rastových tendencií slovenskej ekonomiky za podmienky neohrozenia protiinflačného vývoja.

  • Šum v sále.

  • Páni poslanci a pani poslankyne, aspoň trošku si vážte vystúpenie guvernéra Národnej banky.

  • Rozhodujúcimi atribútmi menového programu boli udržanie stabilného výmenného kurzu slovenskej meny, zabezpečenie konvertibility slovenskej koruny na bežnom účte platobnej bilancie a dosiahnutie jednocifernej miery inflácie. Dynamický vývoj hrubého domáceho produktu, racionálna fiškálna politika, stabilizovaná funkčnosť daňového systému a bezšokový cenový vývoj určovali kvalitu prostredia pre menový vývoj. Priaznivý vývoj menových veličín v kauzálnej súvzťažnosti s vývojom rozhodujúcich ekonomických veličín potvrdil reálnosť vytýčených menových cieľov a tým aj účinnosť menovej politiky Národnej banky Slovenska.

    Menový a ekonomický vývoj v roku 1995 okrem iných veličín charakterizuje 7,2-percentná ročná miera inflácie, nárast devízových rezerv Národnej banky Slovenska o 1,7 mld amerických dolárov na úroveň 3,4 mld amerických dolárov, čo pokrýva štvornásobok priemerného mesačného predpokladaného dovozu tovarov a služieb Slovenskej republiky.

    Menový vývoj v roku 1995 kontinuálne nadväzoval na tendencie predchádzajúcich rokov a charakterizovala ho prehlbujúca sa dôvera v slovenskú korunu. Kvalitatívnym prejavom bol vysoký nárast korunových vkladov podporovaný pokračujúcim trendom pozitívnych reálnych úrokových mier z termínovaných vkladov. Dôsledkom rozvážnych intervencií Národnej banky Slovenska bola zásadná zmena situácie v úrokových mierach medzibankových depozít na krátkodobom peňažnom trhu spočívajúca v ich stabilizovaní a vzhľadom na vývoj inflácie v docielení ich pozitívnej reálnej úrovne.

    Dlhodobejšie sa znižujúca miera inflácie podmieňovala rozhodnutia Národnej banky Slovenska k postupnému znižovaniu diskontnej sadzby až na súčasnú úroveň 8,8 %. Analýzy ukázali, že jej zmeny sú pre komerčné banky signálom, na ktoré reagovali úpravami svojich úrokových mier z úverov i vkladov, aj keď reakcia mohla byť intenzívnejšia.

    V úzkej interakcii s vývojom makroekonomických veličín je v Národnej banke Slovenska priebežne analyzovaný vývoj medzicieľovej veličiny menovej politiky - peňažnej zásoby. Oproti predpokladanému programovému tempu rastu peňažnej zásoby konštatujeme k ultimu roka 1995 dynamickejší rast zatiaľ bez ohrozenia cenového vývoja.

    V priebehu roka 1995 došlo k rastu čistých zahraničných aktív bankového sektora, ktorý súvisel hlavne so slovenskou aktívnou bilanciou na clearingovom účte s Českou republikou a so zlepšujúcou sa pozíciou voči ostatným ekonomikám. Pozitívny vývoj na clearingovom účte bol v priebehu roka 1995 významným zdrojom posilňovania devízových rezerv Národnej banky Slovenska.

    Novým prvkom ovplyvňujúcim menový vývoj aj v budúcich obdobiach bol vysoký nárast úverov vchádzajúcich do ekonomiky, aj keď analytické informácie priniesli poznanie, že na zvýšenej miere rastu úverov sa čiastočne podieľalo i pripísanie úrokov z nesplácaných úverov.

    Priebežné vyhodnocovanie vývoja menových veličín a sledovanie účinnosti sterilizačných nástrojov menovej politiky podnietilo Národnú banku Slovenska iniciovať využívanie vlastných pokladničných poukážok v dôsledku potreby riešenia situácie prebytočnej likvidity v bankovom sektore.

    Vcelku stabilizovaný a kontrolovaný menový vývoj umožnil prijatie nového devízového zákona a zavedenie konvertibility slovenskej koruny v rozsahu bežného účtu platobnej bilancie. Vytvoril sa tým predpoklad na liberalizáciu kapitálového účtu, čo však už bude ovplyvňovať menový vývoj plynúceho roka 1996.

    Vážené dámy, vážení páni,

    rád by som v krátkosti upriamil vašu pozornosť na menový program na rok 1996, hoci je to nad rámec obsahu predkladanej správy.

    Nosnou ideou menového programu Národnej banky Slovenska je ďalšie posilnenie vnútornej a vonkajšej stability menového vývoja v podmienkach dynamiky ekonomiky Slovenskej republiky. Pokiaľ by sme chceli charakterizovať jedným slovom menový program Národnej banky Slovenska na rok 1996, mohli by sme použiť termín protiinflačný. Prirodzene, zníženie miery inflácie nie je jedinou črtou menového programu. Súbežným cieľom je i podpora ekonomického rastu v zmysle komplexného chápania menovej politiky Centrálnej banky a hospodárskej politiky štátu. Tieto dva ciele sa bude Národná banka Slovenska snažiť dosiahnuť pri pretrvávajúcom prostredí reálneho zhodnotenia slovenskej koruny, čo znamená, že aj v roku 1996 bude Národná banka Slovenska používať režim fixného nominálneho výmenného kurzu ako nominálnu kotvu stabilizácie ekonomiky.

    Hoci sa v menovom programe exaktne nerozoberá úroková politika Národnej banky Slovenska, v zmysle rozhodovaní pri stanovovaní diskontnej sadzby v závislosti od žiaduceho ovplyvňovania vývoja spotrebiteľských cien odhadovaná hodnota inflácie napovedá o predpokladanom smere pohybu diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska v priebehu roka 1996. Len na doplnenie chcem povedať, že ročná miera inflácie vo februári 1996 k februáru 1995 klesla na 6,2 %.

    Menový program Národnej banky Slovenska na rok 1996 v mnohom kopíruje programy z rokov 1993 až 1995. Je to pochopiteľné, pretože sa naďalej udržuje doterajšia línia menovej politiky Národnej banky Slovenska a postupne sa prechádza na trhové metódy realizácie menovej politiky. Dosiahnutie vytýčených cieľov pre Národnú banku Slovenska je otázkou vhodných nástrojov menovej politiky, v súčasnosti najmä nepriamych, čiže vybudovanie nového, resp. detailnejšieho zdokonalenia v súčasnosti používaného menového inštrumentária. V tom je zahrnutá tak kurzová a úroková politika, ako aj systém operácií s cennými papiermi a generovanie finančného prostredia cez bankový dohľad Národnej banky Slovenska.

    Vážení prítomní, na záver by som ešte chcel pripomenúť informáciu z posledného odseku úvodu správy. Mnohé výsledky sú získané na báze predbežných údajov. Komplexná analýza opierajúca sa o definitívne podkladové údaje je možná až v termíne po skončení auditov v komerčných bankách a finalizácii údajov na Štatistickom úrade Slovenskej republiky. V záujme možnosti skvalitnenia informácií, ktoré vám Národná banka Slovenska v zmysle zákonnej povinnosti predkladá vo svojich polročných a ročných správach, navrhujem prehodnotenie 60-dňového limitu pre termín predloženia správ vyplývajúcich z uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 482 zo dňa 7. júna 1994.

    Vážená Národná rada, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu guvernérovi. Ako spoločného spravodajcu k tomuto bodu výbor určil tiež pána poslanca Lysáka. Prosím ho, aby predniesol spoločnú správu výborov.

  • Vážený pán predseda, vážení hostia, vážené kolegyne a kolegovia,

    dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo o výsledku prerokovania správy o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 1995. Máte ju v tlači 346a.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 814 z 28. februára 1996 pridelil správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 1995 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo na prerokovanie do 8. marca 1996. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako príslušný výbor, ktorý pripraví spoločnú správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbory prerokovali predloženú správu v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Všetky výbory, ktorým bola správa pridelená na prerokovanie, ju vzali na vedomie bez pripomienok. Výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky, aby predloženú správu taktiež vzala na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie okrem toho odporučil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu novelizovať § 3 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska tak, aby predkladaná správa o menovom vývoji v Slovenskej republike za uplynulý rok vychádzala nie z predbežných údajov z bankového sektoru a ekonomiky, ale zo skutočne dosiahnutých výsledkov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu požiadal guvernéra Národnej banky Slovenska, aby predložil výboru menový program na rok 1996, a to v termíne do 22. marca 1996.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pán spoločný spravodajca.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že som dostal tri prihlášky. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Filkus.

  • Vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka vlády, kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    rád by som, aj to urobím, zvýraznil význam tejto správy o menovom vývoji. Som toho názoru, že keď by sa napríklad aj novelizácia Trestného zákona alebo aj zákon o novom územnom a správnom členení neprebral, s mojím úprimným vyjadrením, možno že by to ani neprispelo, alebo ani by sme nemuseli mať strach, že by bolo menej chleba. Ale keby nebola menová stabilita a keby inflačný proces bol omnoho ostrejší, tak z toho plynúce dôsledky by určite spôsobili pokles životnej úrovne. A preto chcem poprosiť, to je taký malý apel najmä na tých poslancov, ktorí tu nesedia, že by bolo vhodné a potrebné ekonomickým otázkam venovať hádam trošku viacej pozornosti i takej vzájomnej úcty pri riešení rozhodujúcich ekonomických problémov.

    Teraz k vlastnému problému, k predmetu prerokúvania. Menový vývoj za rok 1995, samozrejme, treba hodnotiť pozitívne. Ale je to príležitosť aj nato, aby sme si na základe určitých súvislostí povedali, resp. ukázali, kde sú rezervy, ktoré môžeme odhaliť, ako dosiahnuť lepšie výsledky, ale najmä z hľadiska priameho dopadu do mikrosféry. To je veľmi dôležité, lebo to je určité pole neorané, kde ešte musíme veľa urobiť, aby sme výsledky z hľadiska dobrej úrovne makroekonomického charakteru vedeli preniesť na mikroekonomickú úroveň. Inak naďalej budeme musieť považovať naše kroky v oživení za veľmi krehké.

    Ešte mi dovoľte jednu poznámku. My sme si už zvykli, a to treba povedať aj pri tejto príležitosti, že Národná banka tieto správy o menovom vývoji dáva s vysokou profesionalitou. Aj teraz je to tak. A to chvalabohu, že títo pracovníci v Národnej banke sú stabilizovaní a vedia robiť tak, ako vedia.

    K vystúpeniu pána guvernéra chcem len povedať, že s tým procesom inflácie - tých 7,2 - to je pravda, v porovnaní s infláciou december 1994 - december 1995, ale v priemere je to miera inflácie 9,9 %. To nie je zlé, len tých 7,2 je porovnanie mesiaca december - december, 9,9 % je priemer, ktorý je za rok 1990.

  • Pripomienka podpredsedu vlády zo sály.

  • No, je to tak, ako sme počuli. Keď budeme hovoriť o roku 1996, pán podpredseda, môžeme o tom ďalej hovoriť, ale ja to nechcem zhadzovať, len to chcem vyslovene dostať do reálnej úrovne.

    Zo správy sa napríklad dozviete, že ohromne pozitívne na tento menový vývoj vplývala stabilita daňového systému. Áno, ale aj upustenie opatrení v oblasti centrálnej regulácie cien na jednej strane, to je tiež pozitívum. Na druhej strane si v týchto súvislostiach uvedomme, že táto poslanecká snemovňa prijala zákon o cenách, ktorý v miere, o ktorej sme tu už diskutovali, že reguluje a zasahuje až do nákladovej a ziskovej bázy ceny, bezprostredne ju ovplyvňuje aj prostredníctvom inštitúcií okresného charakteru. To je jeden výkričník, ktorý si treba uvedomiť.

    Ďalej rozpočtová disciplína sa uvádza ako ohromne pozitívny vplyv na menový vývoj, čo treba tak isto akceptovať.

    Z hľadiska devízových rezerv, neviem či tu dnes o tom už niekto hovoril, ale ten štvornásobok mesačného dovozu, to je úspech, ale najmä je úspechom to, že v porovnaní s rokom 1994 ide o rast 1 600 miliónov dolárov. Samozrejme, že to nie je len náš úspech, odráža sa to aj v tom, že sme dostali niečo zvonku ako úvery, ale zase na druhej strane sme sa niektorých úverov aj vyvarovali a neberieme ich. Na každý pád takéto devízové rezervy hovoria o tom, že s naším vývozom robíme "zázraky". Chcel by som sa však pri tomto vývoze trošku zastaviť.

    Je fakt, že sa v tomto roku zväčšil export o 20 %. A keď zoberieme do úvahy, že v roku 1994 sme zväčšili export o 28 %, a teraz o 20 %, to sa ukazuje ako ohromný úspech. Ale čo je podstatné v tejto súvislosti a čo si treba aj v súvislosti s menovým vývojom uvedomiť, je to, že nedošlo takmer k žiadnym zmenám v komoditnej štruktúre. Naďalej je prevaha výrobkov (85 %) surovinového charakteru a polovýrobky. Nehovorím to preto, aby som vypichoval nedostatky, ale aby som vypichoval rezervy, aby som ukázal, kde je možné, čo treba ešte urobiť, aby sme zlepšili, zdokonalili náš priestor pre ďalší ekonomický rast.

    Viem, že napríklad vývozcom sa stále vytvára dostatočný priestor na uplatnenie cenovej konkurencie práve pri tých výrobkoch surovinového charakteru a polovýrobkov, kde rozdiely v kvalite a technickej úrovni sú buď malé, alebo nehrajú žiadnu rolu. A to je na zvýšenie našej konkurencieschopnosti strašne dôležité, aby sme si tieto fakty uvedomili a krehkosť vývozu postupne odstraňovali.

    Na našom exporte sa podieľa viac ako 19 tisíc subjektov. Z týchto 19 tisíc subjektov je však len 60 kľúčových. To hovorí tiež o tom, že oživenie je krehké, ak ide len cez taký malý počet podnikateľských subjektov.

    Ďalej sa zastavím aspoň jedným číslom pri čistých zahraničných priamych investíciách. Tieto investície predstavovali 2,9 mld v roku 1995, čo je pod úrovňou rokov 1993 a 1994. Ťažko prijať argument, že to je "zásluha" opozície, najmä preto, že v zahraničí hovorí neustále o Slovensku. V skutočnosti je to zásluha nás všetkých, že hovoríme pravdu o Slovensku a že zahraniční partneri sa dozvedajú, že sa tu mení proces privatizácie, že vedia o vnútornej politickej nestabilite, že sa nezosilňuje kontinuita ďalších krokov transformačného procesu a podobne. A je na nás všetkých, tak na koalícii, ako aj opozícii, aby sme našimi postupnými a spoločnými krokmi prispeli k celkovému procesu vnútornej politickej stabilizácie.

    Príjmy zo štátneho rozpočtu, ktoré bezprostredne ovplyvňujú aj menový vývoj, boli v roku 1995 skoro o 17 mld vyššie (presne 16,7 mld). My sme si to vo výbore čiastočne vysvetľovali, odkiaľ sú tieto príjmy. Presviedčali ste ma, že neboj sa, nejde to na spotrebu štátu, ide to niekde inde. No, ale to sa dá veľmi ľahko vypočítať, čo ide na dôchodky, čo ide na zvýšenie miezd, to sa dá, len musíme vedieť, čo s týmto mimoriadnym otvorením kanála príjmových dôchodkov štátneho rozpočtu v čiastke 17 mld sa bude robiť z pohľadu oživenia ekonomiky.

    V správe o menovom vývoji je tiež jeden signál, že so spotrebnými daňami nie je všetko v poriadku. Chýba nám 5 mld v spotrebných daniach podľa rozpočtu na tento rok. To tiež ukazuje, alebo je to signál, kde by sme sa mali z hľadiska rezerv pozrieť.

    Menový program na rok 1996, ktorý spomínal pán guvernér, ja si myslím, že aj z hľadiska protiinflačného a najmä - teraz poviem tých 6,2 % vo februári, pán podpredseda Húska tu nie je - to je signál, ktorý hovorí, že ideme dobrou cestou.

    Chcem zakončiť tým, že výsledky sú pozitívne, ale priamejší dopad do mikrosféry z tých dobrých makroekonomických výsledkov nie je bezprostredný, priamy, čo treba takto posudzovať aj z pohľadu oživenia a že celý oživovací proces je zatiaľ dosť krehký najmä z pohľadu toho, čo sme získali cez zahraničný obchod, najmä cez vývoz.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Filkusovi. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Baránik.

  • Vážený pán predseda, vážený pán guvernér, vážené dámy a páni, vážení hostia,

    správa o menovom vývoji poskytuje ucelený pohľad na menový vývoj a vplyv menového vývoja na úroveň ekonomiky. Vo svojom vystúpení sa sústredím na dva problémy: ako Národná banka Slovenska riadila menový vývoj a ako riadením menového vývoja ovplyvňovala vývoj ekonomických vzťahov.

    Národná banka Slovenska riadila menový vývoj dvoma spôsobmi:

    - priamo menovým kurzom, ktorý sa jej podarilo udržať v relatívne stabilnej pozícii, čím výrazne prispela k stabilite našej meny. Výsledok tejto politiky sa prejavil v aktívnej platobnej bilancii, v raste devízových rezerv, čo vyústilo do možnosti na základe devízového zákona prejsť z vnútornej konvertibility meny na vonkajšiu konvertibilitu meny na bežnom účte. V súvislosti s tým sa zvýšila hranica možnosti výmeny slovenských korún za valuty pre fyzické osoby na 60 tisíc korún a pre právnické osoby je devízový trh plne liberalizovaný podobne ako vo vyspelých západných ekonomikách. To, že sa to podarilo v priebehu troch rokov, z ktorých jeden bol prepadový, je mimoriadny úspech nielen Národnej banky Slovenska, ale aj celej hospodárskej politiky v uvedenom období. Ďalej sa to prejavilo v zlepšení devízovej pozície, kde došlo k nárastu koeficientu z 1,1 na 1,76. Ide tiež o výrazný nárast;

    - druhý spôsob spočíval v regulácii ceny peňazí a množstva peňazí. Pokles ceny peňazí po dvojnásobnom znížení diskontnej sadzby sa prejavil v nižších úrokových mierach pre novoposkytované úvery. Tým sa zvýšil objem úverov vchádzajúcich do ekonomiky, čo malo vplyv na oživovanie ekonomiky na základe nových podnikateľských aktivít. Cena peňazí je aj naďalej vysoká. Je podmienená nižšou úrovňou hospodárenia bánk, hlavne poskytovaním nenávratných úverov a rozsiahlou administratívou. Pokles úrovne inflácie a zvýšené právomoci Národnej banky Slovenska v bankovom dohľade určite zohrajú pozitívnu úlohy v znižovaní úrokových mier.

    Peňažná zásoba vzrástla o 62,4 mld korún, čo je oproti roku 1994 vzrast o 21,2 %. Súvisí to s rastom hrubého domáceho produktu v bežných cenách. Pozitívny vývoj v zásobe peňazí sa prejavil v raste termínovaných vkladov, a to je súčasne prejavom dôvery obyvateľstva v bankovú sústavu, ale hlavne prejavom rastu príjmov obyvateľstva a zlepšenia ich sociálneho postavenia, ale aj prejavom dôvery v trhové hospodárstvo. To, čo tvrdím, je v rozpore s tým, čo sme počuli pred chvíľou, že v mikroekonomike sa úspechy makroekonomiky neprejavujú.

    Vklady vzrástli o 62 mld, čím miera úspor sa zvýšila zo 7,2 % na 7,6 %. Pred novembrom 1989 miera úspor sa pohybovala na úrovni 4 %. Prejav dôvery vo vlastnú menu sa prejavil aj poklesom vkladov v cudzej mene. Z hľadiska hodnotenia úrovne transformácie ekonomiky je dôležitý poznatok, že sa zvýšil podiel úverov pre súkromný sektor zo 44 % na 57,2 %. Z celkového objemu nerealizovanej kúpnej sily len 5,6 mld predstavujú tezaurované peniaze v domácnostiach, to sú peniaze, ktoré nevstúpili do obehu.

    Nepriame pôsobenie menovej politiky sa prejavilo v raste hrubého domáceho produktu a v aktívnej platobnej bilancii. Oceniť treba úsilie Národnej banky o protiinflačnú politiku reguláciou množstva peňazí v obehu, hlavne v rozhodnutí dať do obehu vlastné pokladničné poukážky, čím sa podarilo stiahnuť z obehu prebytok likvidity obchodných bánk o 37 mld. Nebyť tohto prezieravého opatrenia bola by skutočná úroveň inflácie o niekoľko percent vyššia.

    Z informácií Národnej banky je zrejmé, že ekonomika Slovenskej republiky ešte zďaleka nepracuje podľa očakávania. O tom svedčia hlavne relatívne nízke podiely investičných úverov, ale hlavne dlhodobých úverov. Aj garancie bánk na zahraničné úvery nie sú optimálne štrukturované. Len 10 % z celkového objemu je na nákup technológií. A nad tým sa treba zamyslieť, lebo garancie by sa mali využívať hlavne na nákup moderných technologických celkov. Pri súčasnom prebytku kapitálu na svetovom trhu, ak je v ekonomike málo čistých zahraničných investícií, nesvedčí to o dobrej práci ekonomických ministerstiev a podnikateľskej sféry, ktorá nebola schopná pripraviť na realizáciu dostatok atraktívnych podnikateľských zámerov pre zahraničný kapitál.

    Aktivity, ktoré vstupujú v tomto roku do realizácie na základe vstupu zahraničného kapitálu, svedčia o tom, že rok 1995 nebol v tomto smere premrhaný. Prácu Národnej banky za rok 1995 vysoko oceňujem a verím, že aj v tomto roku bude tak úspešná ako bola v minulom roku. Želám jej v tom plný úspech.

    Rád by som vás, vážené dámy a páni, oboznámil s pozitívami menového vývoja a jeho dôsledkov na ekonomiku, ako aj s negatívami. Tých pozitív, chválabohu, je niekoľkonásobne viac. Budem ich taxatívne vymenovávať.

    Prvým je udržanie fixného kurzu našej meny, druhým nárast vkladov o 62 mld a rast o 79,2 %, nárast úverov vchádzajúcich do ekonomiky o 20,7 mld, udržanie inflácie pri dodržaní vzťahov rýchlejšieho rastu produktivity práce pred rastom miezd, zvýšenie devízovej pozície z 1,12 na 1,76, rast peňažnej zásoby, rast termínovaných vkladov, pokles váhy vkladov v cudzej mene, vzrast podielu súkromného sektora na celkových úveroch, pokles úrokovej miery, aktívne saldo zahraničného obchodu, prírastok nerealizovanej kúpnej sily o 38 mld, prírastok v hotovosti v rukách obyvateľstva, hlavne v podnikateľských subjektoch na priame platby, vzrast miery úspor zo 7,2 na 7,6, vzrast peňažnej zásoby na 357 mld, čiže rast o 21,2 %, stiahnutie prebytočnej likvidity o 37 mld, rast podielu zahraničného kapitálu v bankovom sektore na 30,84 %, prebytok na kapitálovom účte o 850 mil. USD, rast devízových rezerv, uvoľnenie devízového režimu, zníženie štátneho dlhu o 12,8 mld korún, fiškálny prebytok v objeme 2,9 mld Sk, vzrast obeživa o 6,4 mld korún, vzrast úverov v cudzej mene o 7,7 mld Sk, pokles úverového zaťaženia obyvateľstva, objem devízových trhov dosiahol hodnotu 7 117 mil. USD, z toho objem obchodov obchodných bánk 2 564 mil. USD. Celkový počet obchodov mal v priebehu roka rastúci trend, kým napríklad v januári 1995 to bolo 148 obchodov, v decembri už 554. Zrýchlil sa obeh peňazí, čo je veľmi syntetický a veľmi výrazný úspech našej ekonomiky.

    K negatívam patrí: rast materiálových nákladov, ale aj mzdových. Vážení, ale v tejto pozícii, v akej sa nachádzame, rast mzdových nákladov považujem z hľadiska sociálneho pohľadu za veľmi pozitívnu črtu. Pokles úverov na investície je negatívny. Malý je podiel čistých zahraničných investícií, hlavne pokles oproti rokom 1993 a 1994. Ale tu treba povedať pravdu. V rokoch 1993 a 1994 sa realizovali rozsiahle investičné aktivity zahraničného kapitálu, ktoré sa skončili v roku 1994. Ide predovšetkým o výstavbu závodov Volkswagen Bratislava, Samsung Calex v Zlatých Moravciach a niektorých ďalších. Tieto aktivity dnes už pôsobia v ekonomike a prinášajú efekty našej ekonomike. Ďalej výrazným neúspechom je relatívne malý podiel strojov na dovoze. V garantovaných úveroch je len 10 % na nákup technológií, ale na investície a nákup nehnuteľností je 59 %. Napriek tomu tých 10 % je relatívne málo.

    Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som aj za vás blahoželal Národnej banke a jej predstaviteľovi pánu guvernérovi za veľmi cieľavedomú a efektívnu prácu Národnej banky a poprial mu, aby Národná banka v tomto roku pracovala minimálne na tej kvalitatívnej úrovni, ako v minulom roku.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Baránikovi. Do rozpravy sa ďalej prihlásil spoločný spravodajca pán Lysák.

  • Vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka, páni ministri, ctené kolegyne a kolegovia, vážení hostia,

    dovoľte aj mne niekoľko pohľadov na menový vývoj Slovenskej republiky v roku 1995.

    Tak ako v správe o menovom vývoji za rok 1995 máme uvedené v materiáloch a po úvodnom vstupe guvernéra Národnej banky Slovenska pána Masára máme k dispozícii, iste bude každý súhlasiť, veľmi cenný súbor informácií tak o menovom programe a výsledkoch za uplynulý rok, aj sčasti o programe na budúci rok.

    Menový program za rok 1995, ako už predo mnou spomínali viacerí kolegovia, bol skutočne progresívny, keď sa v ňom jednoznačne deklarovalo, že Národná banka Slovenska bude podporovať rastové procesy v ekonomike Slovenskej republiky. Pravda, do tej miery, aby to neohrozilo primárne protiinflačné ciele menovej politiky. A tak sa postavil ten program, ktorý prosím, aby sme si porovnávali s tým, čo tu bolo uvádzané vo výsledkoch: neprekročiť 8 až 10-percentnú mieru inflácie, udržať výmenný kurz slovenskej koruny voči menovému košu a zvýšiť devízové rezervy. Vychádzalo sa pritom zo známych čísel, našťastie už zastaraných: rastu hrubého domáceho produktu o 3 %, deficitu štátneho rozpočtu do 3 % a aktívneho salda bežného účtu do 4,3 mld.

    V nadväznosti na tieto východiská bola programovaná dynamika pre peňažnú zásobu M2, ako ju máme uvádzanú v materiáloch, t. j. obeživo, netermínované i termínové vklady a vklady v cudzej mene, stanovená na 12 % a na úvery v podnikoch a domácnostiach bola stanovená na 5,1 %. Ako sme sa mali možnosť oboznámiť, výsledky sú voči týmto zámerom naozaj pekné, povedal by som až impozantné.

    Miera inflácie, ako to tu bolo už viackrát spomínané a neškodí, aby sme si to stále pripomínali, bola koncom roka 7,2 %. A dnes, ak sa nemýlim, je ešte o jedno percento nižšia. Pravda, pokiaľ ide o aktuálnu infláciu. Má pravdu kolega profesor Filkus, že za celý rok bol priemer 9,9 %, ale skutočný aktuálny stav, myslím, je to rozhodujúce. Infláciu najviac ovplyvnili ceny stavebných prác aj stavebného materiálu. To je zaujímavé, že práve táto oblasť nám vyskočila veľmi vysoko. A čo mňa osobne, popri oveľa nižšom stúpaní cien poľnohospodárskych výrobkov prekvapilo, je otázka nárastu cien ťažby dreva. To je veľmi zaujímavé, že v tejto oblasti nám veľmi vysoko stúpli náklady.

    Už tu spomínal predo mnou kolega, že je pozoruhodné, že popri udržaní fixného nominálneho kurzu slovenskej koruny môžeme badať ďalšie pozitíva, medzi nimi skutočnosť, že v októbri 1995 vykonala Národná banka Slovenska a tým aj Slovenská republika rázny krok ku konvertibilite slovenskej koruny na bežnom účte platobnej bilancie. Myslím, že to viac ocení budúcnosť, ako naši terajší oponenti, najmä v médiách, ktorí prešli takúto významnú ekonomickú skutočnosť v Slovenskej republike naozaj cudne, skoro mlčaním. V Čechách bola z toho veľká oslava a išlo o rovnaký termín a oveľa horšie východiskové podmienky Slovenska, ako mali v Českej republike.

    Čo je pozoruhodné na výsledkoch, ktoré teraz posudzujeme, kolegyne, kolegovia, je to, že sú tam isté nové povzbudivé prvky. Je to vyššia dynamika nárastu úverov do produkčnej sféry a reálny pokles úrokových sadzieb. To potvrdzuje, čo bolo konštatované tiež predo mnou, že sa výrazne zvýšila dôvera v slovenskú korunu. A okrem toho je pozoruhodné aj to, že sa u nás zvyšuje váha stredno- a dlhodobých vkladov. U podnikov to bolo zdvojnásobenie, zo 7,5 na 13,5 % a narástli aj termínované vklady obyvateľstva a vklady obyvateľov v cudzej mene o 1,3 mld korún. To nie je zanedbateľná suma.

    Dynamika vývoja peňažnej zásoby prekročila nie 12, ako bol stanovený program, ale 20 %, a dynamika úverov dvakrát prevýšila pôvodné zámery, ktoré sme mali v programe. Takže vďaka racionálnemu programu a činnosti riadiacej sféry, akcelerujúcej výkonnosti obslužnej sféry i ďalších zložiek narástol nám hrubý domáci produkt nie o očakávaných 3 %, ako sme skôr uvádzali, ale o 7,4 % ako hovoria posledné štatistické údaje. Je možné v tomto výpočte pokračovať.

    Nechcel by som viaceré čísla opakovať, ale skutočnosť, že Národná banka má teraz 3,4 miliardy dolárov v rezerve, čo je takmer štvornásobok priemerného mesačného dovozu a 7-násobné zvýšenie voči začiatku roku 1993, naozaj treba brať do úvahy ako signál nielen pro domo, ale aj pre zahraničie.

    Pokiaľ ide o priaznivú makroekonomickú situáciu, predovšetkým vývoj inflácie a v dôsledku toho aj postupné znižovanie diskontnej sadzby v marci a v októbri 1995 nepriamo ovplyvnili výšku úrokových mier z úverov a vkladov. Priemerná úroková miera zo stavu úverov sa znížila o 1,27 boda, teda medzi januárom a decembrom. To, myslím si, naozaj treba oceniť. A ešte výraznejšie bolo zníženie z čerpaných úverov, ktoré nezahŕňali sociálne pôžičky a pevne určené druhy úverov z minulosti. Tu sa zníženie diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska prejavilo znížením priemernej úrokovej miery z čerpaných úverov až o 5,5 boda, z 19,9 na 14,4 %. Z krátkodobých úverov úroková miera klesla až o 6,09 boda. To sú naozaj pre ekonómov, ale hádam aj pre neekonómov veľmi zaujímavé čísla, za ktorými stojí dobrý program, aj jeho dobrá realizácia.

    Dovoľte mi ešte niekoľko slov k zahraničným vzťahom. Hrubá zadlženosť v konvertibilných a nekonvertibilných menách bola 5,4 miliardy korún. V konvertibilných menách to bolo 5,2 a zvyšok tvoril odhadovaný dlh voči bývalej NDR. Tiež si myslím, že toto si hodno všimnúť.

    Chcel by som sa ešte dotknúť toho, čo tu spomínal aj pán kolega Filkus, pokiaľ ide o zahraničný kapitál. Dovolím si pripomenúť iné čísla. Koncom roka 1995 bolo na Slovensku 21,9 miliardy Sk zahraničného kapitálu, t. j. celková výška 733 miliónov dolárov. Voči januáru to bolo zvýšenie o 33 %. Dôležité je - a to by som si dovolil osobitne zvýrazniť -, že pri porovnaní s ostatnými krajinami CEFTA zahraničný kapitál prichádza k nám, hoci v menšej miere, koncentruje sa do priemyselnej výroby - až do 43 %. Vážení, toto stojí za porovnanie práve s nižšou relatívnou výškou u iných štátov. Do obchodnej činnosti bolo smerovaných 32 % a do peňažných ústavov a do poisťovní 15 %. Toto je iste zaujímavý a dobrý signál, ktorý si hodno povšimnúť.

    Za pripomenutie ešte stojí to, že sa zvyšuje podnikanie slovenských subjektov v zahraničí. Aktivity tu smerujú najmä do obchodnej činnosti, a to až z troch štvrtín.

    Celkový rozsah Národnou bankou povolených úverov zo zahraničia k nám bol 25,4 miliardy, čo je v únosnej miere. Na zabezpečovanie zámerov menovej politiky bolo pre bankový sektor vyčlenených 286 miliárd korún. Podľa predbežných výsledkov bol tento rozsah prekročený o vyše 20 miliárd Sk. Rovnako veľmi pozoruhodné!

    Na týchto výsledkoch, ktoré som tu teraz uvádzal, ktoré možno pre nešpecialistov nie sú také zaujímavé, je dôležité to, že na začiatku veľmi náročne posudzovaný program, veľmi odvážny program, bol skutočne splnený a vysoko prekročený. To zdôrazňujem nie kvôli kvantám, ale kvôli tomu, čo sa za tým skrýva pri riešení nezamestnanosti a pri zabezpečovaní sociálnej, kultúrnej a ostatných sfér u nás.

    Chcel by som pripomenúť jedno z posledných oznámení, že ocenenie bankovníctva, nielen ratingmi, ktoré sú známe, sa prejavuje napríklad aj v tom, čo nám nedávno oznámila Asociácia bánk, že bola prijatá do bankovej federácie Európskej únie. Takto pomaličky začínajú miznúť tiene, ktoré hovorili o izolácii Slovenska.

    Vážené dámy a páni, ak má pravdu známy ekonóm Joseph Schumpeter, potom môžeme skutočne spolu s ním, nie híkaním, ale naozaj konštatovať, že menový systém krajiny môžeme pokladať za odraz celkovej kondície ekonomiky krajiny. Máme dôvod, aby sme si to aj my takto mohli o svojej ekonomike povedať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu spravodajcovi. Ďalej do rozpravy je prihlásený pán podpredseda Húska.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia,

    chcel by som sa tiež pár slovami dotknúť problematiky predloženej správy o menovom vývoji. Myslím, že naozaj si treba pripomenúť a dať do určitého časového kontextu tento vývoj, aby sme si uvedomili plnú kvalitu situácie, v akej sa nachádzame. Stačí pripomenúť, v akej dramatickej situácii sme sa nachádzali v marci 1993, keď sme dosiahli doslova dno rezerv cudzích valút a aké náhle, rýchle a ťažké operácie sme museli vtedy uskutočniť. Keď s tým porovnáme terajšiu situáciu zabezpečenosti rezervami, je to naozaj impozantná skutočnosť.

    Druhé, čo by som rád pripomenul, pretože si myslím, že si treba toto vždy znova a znova uvedomiť, že údelom malého národa, ktorý nebol v svojprávnej situácii, bola vždy snaha hegemóna organizovať vývoj jeho odborníkov tak, že neboli ľahko k dispozícii. V roku 1939 sme mali taký zázračný stav, že sme mali naozaj troch naslovovzatých odborníkov, vám asi známych profesorov Zaťku, Karvaša a Brišku, ktorí v oblasti menového vývoja boli - povedal by som - školení zahraničnými skúsenosťami.

    U nás sa v roku 1993 odohrala taká situácia, že buď naši odborníci odišli pôsobiť do Prahy a tam sa v podstate trvalo domestikovali, alebo odišli do zahraničia a začiatok sme museli robiť teraz znova na zelenej lúke. O to impozantnejší je vývoj aj rast profilu týchto nových ľudí, ktorí zabezpečili vytvorenie novej meny a jej konsolidáciu a stabilizáciu.

    Znova by som chcel pripomenúť, že pomaly si už ani nevážime takú skutočnosť, ako je konvertibilita na bežnom účte. Ale predsa len by bolo dobré, aby sme si pripomenuli, že sme mali určitých prorokov, ktorí hovorili, asi aký vývoj slovenskej koruny bude, keď len pripomeniem, že pán Čalfa spomínal 1 : 3 ako veľmi výhodný vývoj a ešte jeden neslávny odborník pán Bakšay dokonca hovoril 1 : 20 v porovnaní s českou menou. A teraz, keď si predstavíme tiché orientovanie na flexibilný kurz plus-mínus 7,5 % v českej mene, tak vieme, v akej situácii sa v postate nachádzame.

    Napriek tomu by som chcel povedať aspoň dve malé poznámky ako pripomienky. Myslím, že v správe o menovom vývoji by trocha viacej bolo treba hovoriť o vyhodnotení odňatia povolení pôsobiť ako banky zahraničným pobočkám, pretože si myslím, že v tej oblasti by bolo dobre trocha viac vedieť o tom, ako sa vlastne vysporiadali vklady. A potom zrejme budeme musieť trocha viacej pozornosti venovať objaveným malverzáciám v komerčných bankách. Pripomínam hlavne prípad z Nitry.

    Toto sú dve také malé poznámky, ktoré si myslím, že by bolo treba k tomu povedať, ale to nemení celkový obraz skutočne vysoko pozitívneho stavu, ktorý dokladá nielen vysokú úroveň zvládnutia tejto pre nás relatívne novej problematiky, ale aj vysokú súčinnosť inštitúcie Národnej banky s vládou republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ďalej je do rozpravy prihlásený predseda výboru pán Maxon.

  • Vážený pán predseda, vážený pán guvernér Národnej banky Slovenska, vážené dámy, vážení páni,

    som predsa len rád, že správa o menovom vývoji za rok 1995 našla svojich priaznivcov a že predsa len časť auditória je obsadená. Hovorím to preto, že považujem túto správu za mimoriadne vážny národohospodársky dokument, ktorý veľmi podrobne zhodnocuje menový vývoj a jeho súvislosti v národohospodárskej politike za rok 1995.

    Dovoľte mi, aby som v súvislosti s predloženou správou uviedol niekoľko skutočností, ktoré sa opierajú o už zbilancované štatistické údaje v Slovenskej republike za predchádzajúci rok.

    Myslím si, že skutočne niet pochybností o tom, že v Slovenskej republike sa v predchádzajúcom roku stabilizovali priaznivé tendencie vývoja základných makroekonomických ukazovateľov. Myslím si, že ani nikto z nás by nemal pochybovať, že týmito dosiahnutými výsledkami v raste hrubého domáceho produktu a miery inflácie sa Slovenská republika zaradila na popredné miesto v rámci krajín s transformujúcou sa ekonomikou. Ak dovolíte, niekoľko základných údajov.

    Z hľadiska ponuky vývoj hrubého domáceho produktu, mám na mysli vývoj hrubého domáceho produktu v porovnateľných cenách, ovplyvnila tvorba pridanej hodnoty v trhových službách. Veľmi výrazný prírastok pridanej hodnoty v priemysle a predovšetkým, čo je veľmi pozitívne, i obnovenie jej rastu v stavebníctve. Zvýšil sa podiel vybraných nepriamych daní, cla, imputovanej produkcie bankových služieb a ziskov z vlastníctva zásob na tvorbe pridanej hodnoty. Zmiernil sa podiel pridanej hodnoty vytvorenej predovšetkým v netrhových službách. A čo je veľmi pozitívne, trvajúci zahraničný dopyt sa prejavil v aktívnom salde vývozu a dovozu tovarov a služieb v objeme 12,7 mld Sk.

    Stabilizácia priaznivého vývoja produkcie sa premietla i v raste zamestnanosti. V priemere za rok 1995 v ekonomike Slovenska pracovalo o 2,2 % viac osôb ako v predchádzajúcom roku. Na základe tohto údaja priemerná miera evidovanej nezamestnanosti sa znížila z 15 % v prvom štvrťroku predchádzajúceho roku na 12,9 % v poslednom štvrťroku roku 1995, pričom priemerná miera nezamestnanosti dosiahla 13,8 %, čo je pokles oproti roku 1994 o 0,8 boda.

    Osobne považujem za mimoriadne významnú skutočnosť, že v hospodárení štátneho rozpočtu sa dosiahli omnoho lepšie výsledky ako predpokladal ročný rozpočet. V porovnaní s rozpočtovanou výškou boli vyššie príjmy o 11,4 % a výdavky len o 2,4 %. Pasívne saldo štátneho rozpočtu dosiahlo 8,3 mld Sk vrátane clearingu a bolo nižšie oproti ročnému rozpočtu takmer o 60 %.

    Zníženie deficitu štátneho rozpočtu pôsobilo priaznivo i na intenzitu inflačných tlakov. Ako už tu bolo niekoľkokrát zdôraznené, ročná miera inflácie meraná prírastkom spotrebiteľských cien v decembri 1995 oproti decembru 1994 dosiahla veľmi priaznivý ukazovateľ v hodnote 7,2 %.

    Vážené dámy, vážení páni, osobitne významné je, že na základe trendov vývoja za rok 1995 a výsledkov konjunkturálneho prieskumu štatistického úradu prognóza vybraných základných ukazovateľov na prvý polrok 1996 je veľmi priaznivá. Podľa nej v prvom polroku tohto roku sa očakáva rast hrubého domáceho produktu v porovnateľných cenách oproti rovnakému obdobiu minulého roku o 7 %, miera inflácie v júni by nemala presiahnuť viac ako 6,7 %. Významný pokles by sme mali zaznamenať i v priemernej miere nezamestnanosti.

    Ďalšou pozitívnou skutočnosťou je, že popri zahraničnom dopyte, a to je mimoriadne významné, začal na rast hrubého domáceho produktu v roku 1995 pôsobiť aj domáci dopyt. V rámci neho sa oproti roku 1994 zvýšila v porovnateľných cenách tvorba hrubého fixného kapitálu o 5,8 %, konečná spotreba domácností o 3,4 % a konečná spotreba štátnej správy len o 1,6 %, čo je pozitívne. V štruktúre konečnej spotreby domácností narástol hlavne nákup tovarov v maloobchode. Pozitívne je, že sa zvýšila produkcia poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov predovšetkým pre vlastnú spotrebu.

    Len niekoľko čísel hodnotiacich úroveň dopytu na domácom spotrebiteľskom trhu. Z týchto čísel je jasné, že tempo rastu bolo omnoho rýchlejšie ako v roku 1994. V predchádzajúcom roku sa realizovali tržby za maloobchodný predaj v objeme 280 mld Sk, čo predstavuje v bežných cenách zvýšenie bezmála o 20 %. Po vylúčení cenového vplyvu by bol tento rast približne 9 %.

    Mimoriadne významná je i zahraničnoobchodná činnosť v roku 1995. Pri objeme vývozu tovarov vo výške 254 mld a dovozu vo výške 252 mld bolo saldo obchodnej bilancie aktívne vo výške 1,8 mld Sk. Pokiaľ ide o zahraničný obchod, a to už tu bolo tiež povedané, je veľmi dôležité, že v teritoriálnej štruktúre zahraničného obchodu pokračovala a i v tomto období pokračuje orientácia zahraničnoobchodných aktivít na vyspelé priemyselné krajiny. Napríklad podiel vývozu do členských krajín OECD v porovnaní s rokom 1994 sa zvýšil o 1,6 bodu na približne 41 % a do členských krajín Európskej únie o 8,6 bodu na úroveň približne 37 %. Takže toto je jednoznačný štatistický dôkaz, že Slovenská republika nemá problémy údajnej hospodárskej izolácie.

    Pre ekonomiku Slovenska je veľmi pozitívne, že v roku 1995 sa na obstaranie investícií vynaložilo približne 150 mld Sk a bolo to v bežných cenách viac ako o 20 % oproti roku 1994. Samozrejme, tu treba trochu priznať aj isté problémy, pretože vývoj investovania bol poznačený mimoriadnou sezónnosťou. Osobne túto sezónnosť hodnotím predovšetkým preto, že sme sa v predchádzajúcom roku nachádzali v rozpočtovom provizóriu, ktorý istým spôsobom možný vývoj investovania v počiatočných mesiacoch roka handicapoval.

    Vážené dámy, vážení páni, čo sa týka sociálnych ukazovateľov, dovoľte mi uviesť ešte niekoľko štatistických údajov. Priemerná mesačná mzda na pracovníka v hospodárstve Slovenskej republiky v roku 1995 dosiahla 7 195 Sk, o 14,3 % prevýšila úroveň predchádzajúceho roku. Ak zohľadníme vývoj životných nákladov, reálny nárast priemernej mzdy je 4,4 %. Životné náklady, ak ich hodnotíme za všetky sociálne skupiny v priemere za rok 1995, sa oproti roku 1994 zvýšili o 9,5 %. Objem výdavkov na dávky dôchodkového zabezpečenia vzrástol v roku 1995 oproti predchádzajúcemu roku o skoro 16 % na bezmála 43 mld Sk a priemerná výška mesačného starobného dôchodku zamestnanca v decembri 1995 sa oproti rovnakému obdobiu zvýšila o 8,6 % na 3 158 Sk, čím vzrástol reálny dôchodok o približne 3,1 %.

    Vážené dámy, vážení páni, dovolil som si vás obťažovať niektorými týmito štatistickými údajmi a som presvedčený, že ak jedna a jedna nie sú tri, ak zelená nie je červená, ak neprijmeme zásadu, že stokrát opakovaná lož zo strany opozície sa stáva pravdou, toto sú skutočne verifikované údaje prezentované a čerpané zo správy Štatistického úradu o základných vývojových tendenciách v hospodárstve Slovenskej republiky za rok 1995.

    Pripúšťam, že predmetom diskusie môžu byť pripomienky, že sme v niektorých parametroch mohli dosiahnuť lepšie výsledky. V princípe však odmietam spochybňovanie a účelovú interpretáciu niektorých predstaviteľov opozície o zlom hospodárskom smerovaní Slovenskej republiky. Na druhej strane som veľmi rád, že môžem povedať, že sú to len niektorí predstavitelia opozície, pretože časť už konečne rešpektuje hospodársku realitu, samozrejme, zdokumentovanú číslami.

    V závere mi dovoľte na pôde Národnej rady veľmi jednoznačne a jasne vyjadriť moje hodnotiace stanovisko. Správa o menovom vývoji za rok 1995 ako dokument je spracovaná mimoriadne kvalitne. Potešiteľné však je, že štandardné, vo svete realizované postupy na realizáciu menovej stability, ktorú uskutočňuje Národná banka Slovenska, sú v harmónii s národohospodárskou, rozpočtovou a fiškálnou politikou.

    Vážené dámy, vážení páni, som presvedčený, že takto koordinovaný vývoj zakladá významné garancie pre pozitívny vývoj i pre budúcnosť, a to, vážené dámy, páni nevidí skutočne len ten kto nechce.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne predsedovi výboru pánu Maxonovi. Slovo má pán poslanec Klein z Hnutia poľnohospodárov a pripraví sa pani poslankyňa Schmögnerová z SDĽ. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcel by som reagovať na to, čo tu pred chvíľočkou povedal pán predseda Maxon.

    Vážené dámy a páni,

    pred dvoma týždňami ste počuli televíznu reláciu Kroky, v ktorej vystupovali naši kolegovia páni Čarnogurský a Slobodník. Pán Čarnogurský tam uviedol jeden zavádzajúci výrok o tom, že naša republika v minulom roku investovala len 19 mld korún. Samozrejme, ten údaj bol správny, ale v tom zmysle, že toľko sa investovalo zo štátneho rozpočtu. Podľa informácií, ktoré tu povedal pán predseda Maxon, v minulom roku investície vzrástli na 150 mld, to je presne 29,01. Čiže to je na takej úrovni, ako vo všetkých ostatných krajinách, ktoré pán Čarnogurský spomínal. Chcem vás upozorniť na to, že by sa v budúcnosti - škoda, že nie sú tu kolegovia z KDH - takéto zavádzajúce informácie pre verejnosť nemali dávať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Klein. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážená pani podpredsedníčka vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    som reprezentant opozície, ale nemám záujem kritizovať výsledky. Výsledky sú výborné, treba ich pochváliť. Správa o menovom vývoji je výborne spracovaná, mohli by sme ušetriť čas pracovníkom Národnej banky, aby to nabudúce predkladali až po audite, aby to nemuseli robiť dvakrát.

    Sme už v marci 1996 a chcel by som sa zamerať na také veci, ktoré sú už realitou a ktoré by sme mali nejako vzájomne - koalícia a opozícia - sledovať, aby sa nám nevymkli z rúk. Čo vplývalo priaznivo na vývoj inflácie? Priaznivou bola stabilita daňového systému. Dane sa platili, odvádzali. Čo bolo mínusom pri inflácii? Najvyšší podiel malo tam aj poľnohospodárstvo. Regulované ceny mlieka, neustále zvyšovanie cien vstupov, pohonných hmôt, energie a ďalších vecí malo negatívny vplyv na infláciu. Ako sa budú vyvíjať ceny, keď od 1. apríla 1996 aj bude platiť zákon o cenách? Poľnohospodári majú svetové ceny vstupov. Musia ísť na svetové ceny svojich výrobkov. Zvýši to infláciu, alebo nie? Myslím, že zvýši.

    Negatívne je ďalej zvyšovanie poplatkov obyvateľstva, zvyšovanie cien miestnej hromadnej dopravy, prijali sme zákon o dani z nehnuteľností, myslím, že všetky samosprávy, mestá využili koeficienty a nahodili koeficient 2, zvýšili poplatky prakticky o 100 % oproti minulému roku. Prijali sme zákon o správnych poplatkoch, kde sa takisto podstatne zvýšili tieto poplatky. Bude to mať negatívny vplyv na infláciu? Bude mať.

    Tak, ako tu hovoril pán profesor Filkus, pozrime sa na náš vývoz, štruktúru vývozu: 60 % sú suroviny, polovýrobky. Pritom najväčšia kríza je v spracovateľskom priemysle, kde je najväčšia nezamestnanosť. Prečo neprepojíte náš spracovateľský priemysel na to, aby sme suroviny nejako zhodnotili a dosahovali vyšší efekt pri vývoze? Myslím, že to je takisto dobre mienená rada a myslím, že ju treba zapracovať do roku 1996 a do budúcich rokov.

    Pozrime sa, z čoho sme mali najvyšší príjem na devízovom účte: 44 % z celkových príjmov 1 034 miliónov USD bolo z prekročenia hraničného úveru na clearingovom účte z Českej republiky. Bude to tohto roku? Bude platiť dovozná prirážka celý rok? Vieme, aké sú tlaky, že má skončiť k prvému polroku a podobné veci. Ovplyvní to výsledky nášho hospodárstva? Myslím, že ovplyvní. Nesmieme zabudnúť, že aj v Českej republike rozmýšľajú a mali by sme si dať pozor na špekulatívny kapitál, ktorý ťaží z rozdielu úroku a podobných situácií, aby sme náhodou veľmi ľahko o tieto naše ťažko dobyté výsledky neprišli. Myslím, že odborníci z Národnej banky to majú vo svojich rukách a nedovolia to.

    Musíme vidieť, že priemerný zárobok je 350 DM, keď to prepočítame na tvrdú menu. Musíme zvážiť, či môžeme ísť v roku 1996 s tým, aby sa tento priemerný zárobok nejako nedvihol. Kolega Maxon tu spomínal rast nákladov a mieru inflácie. Nechcem spomínať čísla, ale mali by sme si to všimnúť.

    Myslím si, že veľký podiel na týchto dobrých výsledkoch má aj poľnohospodárstvo. Lenže poľnohospodárstvo je už na svojej podstate. Vidíte sami, keď porovnávate indexy spotrebiteľských cien potravinárskych a nepotravinárskych tovarov. Tam je 118, 112, tam je 225, 300 a viac. Takže treba to takisto brať do úvahy.

    Myslím si, že keď máme také dobré výsledky, a zasa to chcem zamerať na poľnohospodárstvo, že Národná banka by mala nejako iniciovať obchodné alebo komerčné banky, alebo nejakými inými metódami, aby poľnohospodári, ktorí obhospodarujú pôdu a sú v katastrofálnej situácii, mali také úroky, aké majú napríklad v Nemecku, kde je maximálna úroková miera 5,5 až 6 %. Myslím, že pri tejto dobrej situácii by sme to zniesli a zvládli, a keby sme podporili poľnohospodárstvo, veľmi rýchlo by sa nám to vrátilo.

    Môj kolega poslanec Maxon skončil, že jeden a jeden je dva a podobne, že to je jasné. Jeden bankár hľadal pokladníka. Každého sa spýtal, koľko je jeden a jeden. Všetci mu povedali, že je to dva. Všetkých vyhodil. Až jeden prišiel a sa ho pýtal: "Kupujeme, alebo predávame?" Toho prijal.

    Ďakujem vám za pozornosť a prajem slovenskej ekonomike úspech.

  • Slovo má pani poslankyňa Schmögnerová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za udelenie slova.

    Chcela by som, ak dovolíte, vážená poslanecká snemovňa, nadviazať na úvodnú vetu predsedu výboru pre financie a menu, pána poslanca Maxona. Ja tiež pokladám správu o menovom vývoji za jeden z najdôležitejších dokumentov, ktorý hovorí o vývoji celého slovenského hospodárstva a je výsledkom politiky Národnej banky Slovenska, ale aj výsledkom politiky vlády. Už som to raz povedala pri obdobnej príležitosti, skutočne je pre mňa prekvapením, že tu nesedí pán podpredseda vlády a minister financií pán Kozlík a že tu vo väčšom počte nesedia ministri, najmä hospodárski ministri, pretože táto diskusia, a myslím si, že je prevažne alebo celkom vedená vo vecnom duchu (možno až na niektoré zbytočné oslavné reči, ktoré tu naozaj nie sú na mieste), je diskusiou, ktorá by mohla iniciovať zamyslenie, ako ďalej pokračovať, kde vidieť určité riziká, ako sa im vyhnúť. Naozaj si myslím, že tu nejde o to, aby sme podliehali eufórii, viedli nejaké oslavné reči, ale dovoľte mi vecne sa dotknúť niektorých rizík, ktoré sa ukazujú pri analýze tejto správy.

    Prvé z nich, na ktoré upozorním, je vývoj štruktúry úverov z hľadiska časového. V decembri roku 1994 podiel krátkodobých úverov predstavoval z celkových úverov 82,2 %, v decembri minulého roku tento podiel predstavoval 80,6 %. Aj keď v priebehu roka, samozrejme, dochádza k výkyvom, a uvediem aj najpriaznivejší mesiac, bol to september 1995, keď krátkodobé úvery sa podieľali na celkových úveroch len 69,7 %. Žiaľbohu, prvý údaj, decembrový, je takmer priemer za minulý rok. Demonštruje to, že nemôžeme byť spokojní so štruktúrou čerpaných úverov, hovorím o čerpaných korunových úveroch, aby som to spresnila, a nemôžeme byť dokonca spokojní ani s vývojom v porovnaní s rokom 1994, aj keď určitý aký-taký pozitívny pohyb v tomto smere nastal.

    Treba si položiť otázku, prečo je na trhu nedostatok dlhodobých úverov. Hovorím znovu o úveroch čerpaných, teda nedotýkam sa úverov, ktoré sú tu ešte spred roka 1989. Získať dlhodobý úver je dnes mimoriadne ťažké. Ak máte možnosť diskutovať s podnikateľskou sférou, určite máte rovnaké informácie. Odpoveď na to zrejme nie je jednoduchá a nemáme priestor na to, aby sme túto otázku detailne analyzovali. Chcem poukázať iba na jeden faktor, ktorý vplýva na štruktúru úverov a ktorý, samozrejme, závisí od štruktúry vkladov a od výšky sporivosti. Uvediem dve miery, s ktorými aj táto správa narába, je to jednak miera úspor a jednak miera sporenia. A znovu v dynamike, aby sme mali nejaké možnosti porovnávať.

    V roku 1994 miera úspor dosiahla 7,2 %, v roku 1995 7,6 %. Nejaký pohyb tu je, ale nie je to veľmi výrazný pohyb. Výraznejší pozitívny pohyb je v miere sporenia, kde sa v roku 1994 dosiahlo 8 %, v roku 1995 12,1 %. Ak máte možnosť to porovnávať s mierami, ktoré sú bežné v štátoch, kde dochádza k najvyššiemu investičnému boomu, pripustíte, že je to v niektorých prípadoch menej ako polovica miery sporenia v týchto štátoch. Mám tu na mysli, povedzme, tie ázijské štáty, ktoré v posledných rokoch nadobudli vysoké percentá hospodárskeho rastu. Len pripomeniem, niektorí z mojich predrečníkov už o tom hovorili, tendenciu poklesu úverov na investície. Ide, konkrétnejšie povedané, o to, na čo som upozorňovala.

    Ešte sa vrátim k tomu, prečo miera úspor je pomerne nízka. Myslím si, že si uvedomujeme, že miera úspor odráža aj celkovú príjmovú situáciu. Musím povedať, že napriek tomu, že príjmová situácia nie je dobrá, ľudia sa naučili, že treba odkladať ešte na horšie časy. To odráža fakt, že máme pozitívnu mieru úspor. V krátkodobej histórii sme totiž zaznamenali aj pokles miery úspor.

    Druhý moment, na ktorý chcem poukázať, je rast klasifikovaných pohľadávok. Znovu je podmienený dvoma faktormi. Bohužiaľ, správa neuvádza, ako sa tieto faktory podieľajú na raste klasifikovaných pohľadávok. Tento rast, ak porovnám december 1995 s decembrom 1994, je jednoznačne znateľný. V decembri 1994 bol podiel klasifikovaných pohľadávok 30 %, o rok na to 42 %. Je to podmienené sprísnením kritérií na klasifikáciu pohľadávok, ale je to aj výsledok pokračujúcej nedostatočnej úverovej politiky komerčných bánk. Poukazuje to aj na nutnosť ďalej zlepšovať prostredie, v ktorom sa tieto banky nachádzajú, zlepšovať aj bankový dohľad atď. atď.

    Tretí moment, na ktorý chcem upozorniť, je zadlženosť vládneho sektora. Nepochybne pozitívne je to, že klesá zadlženosť vládneho sektora. Na druhej strane si musíme uvedomiť, že krytie zadlženosti vládneho sektora je predovšetkým zo zdrojov bankového sektora, čo odčerpáva vlastné úvery pre podnikateľskú sféru. Nejaké čísla: Na priebežnom krytí deficitu sa obchodné banky nákupom emisií krátkodobých cenných papierov podieľajú až 95,6 percentami. Na krytí celkovej zadlženosti vládneho sektora, ktorá sa pohybuje podľa údajov Národnej banky v rozmedzí od 58 do 69 mld ku koncu roku, sa komerčné banky podieľali takmer 80 percentami. Ukazuje to, že o to menej je k dispozícii úverových zdrojov pre podnikovú sféru.

    Ďalší moment, ktorého sa chcem dotknúť, je platobná bilancia a jej jednotlivé zložky. Platobná bilancia skončila s plusom, musíme sa však trošku detailnejšie pozrieť do jej štruktúry. Upozorňujem na jednu nezrovnalosť, ktorá je medzi číslami, ktoré uvádza štatistická správa za minulý rok, a číslami, ktoré sme si mali možnosť prečítať v novinách, zrejme ich poskytla Národná banka Slovenska na tlačovej konferencii. Údaje o obchodnej bilancii a bežnom účte platobnej bilancie sú rozdielne. V jednom prípade sú dosť podstatne rozdielne.

    Chcem teda upozorniť na jednu skutočnosť, ktorú si jednoducho treba povšimnúť, a to, že pri pozitívnom salde obchodnej bilancie, ak to porovnáme s výsledkami dosiahnutými v roku 1994, dochádza k poklesu salda obchodnej bilancie. Aby som vám to demonštrovala, používam údaje Štatistického úradu, ktoré sú odlišné, na čo som upozornila, v porovnaní s údajmi Národnej banky Slovenska. Rok 1994: prebytok obchodnej bilancie 4 miliardy Sk, rok 1995: 1,8 miliardy Sk.

    Tento pokles je zreteľný a znovu si treba uvedomiť, čím je vyvolaný. Kolega predo mnou hovoril o situácii v Česku. Výsledky obchodnej bilancie v Česku sú také, že nepochybne budú nútiť českú vládu prijať niektoré opatrenia - ak nie do volieb, tak možno po voľbách. Avízo o dovoznej prirážke zo strany Českej republiky nie je tak celkom vymyslené, ale skutočne sa o nej začína uvažovať, čo by pre slovenský vývoz, samozrejme, znamenalo, tak ako sme to my predtým robili českému vývozu, výraznú bariéru.

    Upozorňujem na určitý pokles hospodárskeho rastu v štátoch Európskej únie, osobitne v Nemecku, ktoré je naším druhým najvýznamnejším obchodným partnerom, kde v treťom štvrťroku bol nulový rast, vo štvrtom štvrťroku pokles. Čiže nepochybne môžeme čakať dosahy z tohto vývoja v budúcom roku. Nebudem sa zdržiavať pri iných faktoroch, o ktorých hovorili kolegovia, dotýkajúcich sa štruktúry exportu.

    Samozrejme, že aj konkurencieschopnosť slovenského exportu sa postupne v dôsledku určitého kurzového vývoja znižuje. Videli sme napokon, ako pôsobili kurzové opatrenia Národnej banky Slovenska, myslím, že to bolo v máji minulého roku, na export do Českej republiky.

    Kapitálový účet je vysoko aktívny, musíme však vedieť, z čoho je zložený. Veľkým podielom sa na ňom podieľali práve niektoré úvery, ktoré boli prijaté ku koncu roka: vodohospodárska výstavba 200 miliónov USD, emisia obligácií mesta Bratislavy 6,5 miliardy jenov. Samozrejme, treba ich hodnotiť ako budúce výdavky, ktoré bude treba uhrádzať.

    V kapitálovom účte je zahrnutý aj vstup zahraničných investícií. V dynamike vstupu zahraničných investorov došlo k výraznému poklesu. V roku 1994 bola táto dynamika 54 %, v roku 1995 32,3 %. Jednoducho je to údaj, ktorý si treba povšimnúť a treba ho analyzovať.

    Kurzovej politiky Národnej banky Slovenska som sa už trošku dotkla. Chcela by som upozorniť, že ten fakt, že od 1. 1. 1996 sa výrazne zvýšilo fluktuačné pásmo, prináša so sebou aj zvýšenie kurzových rizík a postupne nevyhnutnosť rozvinúť zaisťovacie operácie proti kurzovým rizikám, ktoré, samozrejme, pre podnikateľskú sféru prinášajú dodatočné náklady.

    Chcela by som ešte upozorniť na jednu vec. Jedným zo spôsobov, ako môžu podnikatelia na toto reagovať, je ten, že by si vo väčšej miere otvárali devízové účty. Je otázne, či by už nemal byť liberálnejší prístup Národnej banky Slovenska pri povoľovaní otvárania devízových účtov. Nechcem povedať, že nevyhnutne už musíme prejsť na český príklad, ale zrejme cesta k tomu smeruje.

    Pán guvernér uviedol, že naďalej sa držia fixného kurzu slovenskej koruny. Treba si jednoducho povedať, že tým, že sa prešlo na to fluktuačné pásmo plus mínus 3,5 %, signál pre odchod do fixného kurzu tu je. Zaujímalo by ma, s čím Národná banka v tomto smere uvažuje do budúcnosti. Alebo to chce riešiť len cez fluktuačné pásmo?

    Niektorí predo mnou hovorili o vývoji úrokových mier. Myslím si, že vývoj kopíruje pokles inflácie a pokles diskontnej sadzby. Môžeme byť s ním spokojní, aspoň za minulý rok, aj keď v tomto roku - mali sme možnosť vypočuť si pána viceguvernéra - zatiaľ banky adekvátne nereagovali na posledné zníženie diskontnej sadzby. Nás však musí zaujímať jedno, že cena úverov je naďalej veľmi vysoká, že banky si dávajú pomerne vysokú maržu. Nominálna marža v decembri bola 6,55 %. Poznáme i príčiny, prečo sa úroky držia na takejto úrovni a prečo je marža taká vysoká. Ukazuje to na to, že projekt reštrukturalizácie bánk je mimoriadne akútny. Žiaľbohu, každé oneskorenie prináša len neprospech pre podnikateľskú sféru.

    Na záver mi dovoľte sformulovať pre pána guvernéra ešte dve otázky. Samozrejme, že dosahované výsledky v meradle transformujúcich sa štátov sú veľmi dobré. Česká republika má niektoré výsledky lepšie, ale vychádzali sme z horších podmienok. Lepšie výsledky sú v Českej republike v inflácii, aj keď nie veľké, ale rozhodne lepšie sú v miere zamestnanosti.

    Chcem však uviesť, že sa pripravujeme na vstup do Európskej únie, a preto pomaličky budeme musieť prechádzať na porovnávanie sa s referenčnými hodnotami, ktoré sú typické pre štáty Európskej únie. Len aby sme zhruba vedeli, kde sa pohybujeme, dovoľte mi uviesť aspoň niektoré čísla. Referenčná hodnota pre mieru inflácie v minulom roku bola 3 %, pre nás porovnanie vychádza nepriaznivo. Pre dlhodobé úrokové miery bola 10,4 %, u nás (pokiaľ to v rýchlosti nájdem), z čerpaných dlhodobých úverov bola 14,4 % - aby sme videli niektoré rozdiely. Pri porovnávaní deficitu a výšky dlhu máme údaje dokonca lepšie, ako sú referenčné. V roku 1995 referenčná hodnota deficitu meraného k HDP bola 3 % a štátny dlh meraný k HDP bol 60 %, naša bola výrazne nižšia.

    Moja otázka na pána guvernéra znie: Do akej miery ste vo svojom tohtoročnom pláne (a pokiaľ robíte aj nejaké dlhodobejšie odhady a odvíjajúc od toho aj predstavy vo svojej politike) zohľadňovali práve tieto konvergenčné kritériá a do akej miery ste sa už pozreli na Zelenú správu menovej únie, kde sa v jednotlivých krokoch alebo troch fázach hovorí vlastne o približovaní sa k Európskej menovej únii?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pani poslankyni Schmögnerovej.

    Pani poslankyne, páni poslanci, do rozpravy už nemám žiadnu písomnú prihlášku, ale chcem na niečo upozorniť, a preto ešte nekončím rozpravu. Ak ste si všimli, pán guvernér na konci povedal jeden termín, mám to tu zapísané. Žiada nás, aby sme ten termín prijali. Ide o branie na vedomie správy o menovanom vývoji. Ja ako poslanec si ho osvojujem a prednášam ho teraz s tým, že navrhujem uznesenie, ktoré máte pred sebou, rozdeliť na dve časti: po A) berie na vedomie a po B) žiada guvernéra Národnej banky Slovenska, aby ďalšie správy o menovom vývoji v Slovenskej republike predkladal Národnej rade Slovenskej republiky do 15. mája, vždy po uplynutí príslušného polroka. Pán guvernér, súhlasíte?

  • Nezrozumiteľné slová zo sály.

  • Pán guvernér, váš návrh bol do konca mája. A ja som myslel, aby to bolo do pätnásteho, aby sme do konca mája, keďže po máji býva vždy schôdza, mali čas na prerokovanie vo výboroch.

  • Nezrozumiteľné slová zo sály.

  • Áno, s tým, že naším záujmom je dať to čo najskôr.

  • Dobre, tak si osvojujem ten návrh 30 dní. Samozrejme, potom musím dať o tom hlasovať. Ďakujem pekne.

    Faktické poznámky? Rozprava nebola skončená, nech sa páči, pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predseda, z objektívnych dôvodov podporujem zmenu termínu, len prosím, keby ste dali legislatívnemu odboru preveriť, či to môžeme riešiť uznesením, či to nie je v kolízii s § 1 ods. 1 zákona 566 o Národnej banke, lebo mám pocit, že tam je termín uložený zákonom a v tom prípade to nemôžeme uznesením zmeniť, je potrebná novelizácia zákona.

    Ďakujem.

  • Nie, máme prijaté uznesenie číslo 1063 zo 7. júna 1994, ako tlač 92, kde sme žiadali zaviazať guvernéra banky, aby ďalšie správy predkladal Národnej rade do 60 dní po uplynutí príslušného roka. Čiže keď prijmeme toto uznesenie, zrušíme predchádzajúce uznesenie a bude platiť toto.

    Pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa, že sa znovu ozývam, ale zabudla som na to.

    Chcela som sa vyjadriť k termínu predloženia správy o menovom vývoji. Zvážte, prosím, iné argumenty. Chápem argumenty Národnej banky, ale v polovici marca je k dispozícii Štatistická správa o základných vývojových tendenciách slovenského hospodárstva. Menový program na bežný rok sa schvaľuje koncom alebo začiatkom roka.

    Ak schválime zmenu termínu, nebudeme mať veľkú možnosť porovnávať údaje štatistického úradu s tým, čo nám dá Národná banka. Dala by som prednosť tomu, aby sme sa dohodli na tom, že Národná banka nám dá definitívne údaje na jednom liste papiera, pretože nie sú v nich až také závažné zmeny. Na jednom liste papiera by nám to úplne stačilo. Ale pre nás bude veľká škoda, keď stratíme päť, resp. dva mesiace oproti dnešnému stavu, a nebudeme môcť robiť aspoň predbežné porovnania. Takže ja sa neprihováram za túto zmenu.

  • Po tejto faktickej poznámke by som prosil, aby nám pán guvernér situáciu bližšie objasnil, aby sme vedeli, ku ktorému názoru sa prikloniť, či k názoru pani poslankyne Schmögnerovej, alebo k vášmu, pán guvernér.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    takisto by vám Národná banka Slovenska mohla predložiť predbežné údaje zase k tomuto termínu. Takže to je otázka pohľadu.

    Chceme, aby táto správa bola smerodajná, aby i jej kvalita bola podľa možnosti čo najvyššia, no ja si myslím, že otázka definitívnych štatistických čísel je naozaj veľmi významný prvok v zvyšovaní kvality a vypovedacej schopnosti tohto materiálu. Uvádzali sme, že niektoré údaje, napríklad otázky, čo aj pani poslankyňa Schmögnerová tu predostrela, týkajúce sa výsledkov obchodnej bilancie, boli nepresné alebo boli uvádzané rozdielne. Vyplýva to z toho, že keď sme predkladali Národnej rade túto správu, mali sme posledné informácie z októbra 1995.

    Takže by som bol naozaj rád, keby sme sa vrátili do pôvodného stavu, že by sme mohli do správy o menovom vývoji predkladať definitívne uzavreté výsledky z predchádzajúceho roka, to znamená tak štatistické výsledky Slovenského štatistického úradu, ako aj definitívne výsledky, ktoré získavame z komerčných bánk na základe schválených auditov. To je veľmi dôležitý predpoklad na zvýšenie kvality tohto materiálu.

  • Čiže, pán guvernér, váš návrh termínu, ktorý chcete, aby sme prijali, je koniec mája.

  • Áno, do 30. mája budúceho roku. S tým, že môžeme predložiť informatívnu predbežnú správu, ale prerokovať v pléne až po definitívnom uzavretí.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu k tomuto bodu. Pýtam sa ešte pána guvernéra, zrejme sa už nechce vyjadriť, alebo áno? Nech sa páči.

  • Keď už teda mám slovo, chcel by som v prvom rade vyjadriť potešenie nad tým, že táto správa vyvolala takúto značnú diskusiu, čo vlastne naznačuje význam tejto správy a ocenenie jej významu. Nechcem sa vyjadrovať k určitým konštatáciám, ktoré priamo nevnímame ako produkt menovej politiky, ale chcel by som reagovať aspoň na niektoré pripomienky.

    Bola tu pripomienka pána poslanca Baránika aj pani poslankyne Schmögnerovej o cene peňazí, hlavne vo vyjadrení úrokových nákladov. Národná banka Slovenska viackrát v poslednom čase verejne vyjadrila určitú nespokojnosť s reakciou komerčných bánk v úrokovej politike na výsledky v menovej politike. Naozaj si myslíme, že priaznivý vývoj inflácie, to znamená pokles miery inflácie na ročnej báze február - február na 6,2 % vytvára ešte určitý priestor na vyššie zníženie alebo rýchlejšie zníženie depozitných úrokov, čo by aj pri zachovaní marží, to znamená úrokových rozpätí, dávalo priestor na znižovanie úrokov z úverov.

    Myslím si, že komerčné banky na našom poslednom stretnutí pochopili túto snahu Národnej banky Slovenska a uvedomili si, že nie je to len záujem Národnej banky Slovenska z menového hľadiska. Náš záujem je, aby miera inflácie naďalej klesala. To znamená, naša menová politika je kontinuálna, ako som už povedal, a výsledky, ktoré sme dosiahli, sú naozaj v porovnaní s ostatnými transformujúcimi sa ekonomikami priaznivé, ale aj my si uvedomujeme, že to nie sú naše cieľové hodnoty. Čiže naďalej chceme pokračovať v stabilizácii slovenskej koruny znižovaním miery inflácie.

    Keď už hovoríme o tých číslach, čo pani poslankyňa Schmögnerová spomínala, tak naozaj miera inflácie 6,2 % je ešte značne percentuálne nad, povedzme, maastrichtským kritériom v tejto oblasti. Na druhej strane však chcem povedať, že je to najlepší výsledok spomedzi transformujúcich sa ekonomík a že je to dokonca aj lepší výsledok, ako dosahujú v tejto oblasti niektoré krajiny Európskej únie, napríklad Grécko. Naším cieľom jednoznačne je aj v ďalších rokoch znižovať mieru inflácie a túto úroveň by sme mohli vyjadriť buď maastrichtským kritériom, alebo niekedy používam na prirovnanie miery inflácie mien, ktoré sú v našom menovom koši, to znamená nemecká marka a americký dolár.

    Čo sa týka znižovania úrokov - prečo by komerčné banky mali mať tiež záujem znižovať úrokové sadzby. Z jednoduchého dôvodu. Ide totiž o ich konkurencieschopnosť. Tak ako si postupne buduje kredibilitu Slovenská republika, tak si budujú kredibilitu aj komerčné banky, aj podnikateľské subjekty. To znamená, že dnes už tu máme kvalitné podnikateľské subjekty, ktoré sú akceptované v zahraničí, a vo svojich obchodných stratégiách sa môžu rozhodovať, či svoje finančné potreby budú pokrývať úvermi v slovenských korunách, kde sú relatívne vyššie úrokové náklady, alebo úvermi v tvrdých menách, kde sú nižšie úrokové náklady. A hlavne, keď je tu už dôvera v menovú politiku Národnej banky, to znamená hlavne dôvera v to, že Národná banka Slovenska je schopná udržať fixný nemenný kurz.

    Takže z tohto dôvodu aj predpokladáme, že komerčné banky v najbližšom období budú ďalej reagovať na priaznivé výsledky v menovej politike a dôjde k ďalšiemu zníženiu depozitných úrokových sadzieb, čo by sa pri ponechaní marže mohlo pozitívne odraziť v znížení úrokových sadzieb z úverov.

    Tú maržu nechávam stále akoby fixnú, bez nejakých zmien. Vývoj marže veľmi úzko súvisí s klasifikáciou úverov a s reštrukturalizáciou komerčného bankovníctva. To znamená, na to, aby sme mohli aktívne pôsobiť na znižovanie marže, musí prebehnúť reštrukturalizácia úverového portfólia.

    Chcel by som zdôrazniť, že reštrukturalizácia úverového portfólia prebieha už takmer jeden rok. Sme toho názoru, že reštrukturalizácia úverového portfólia sa vlastne začala vyhlásením opatrení Národnej banky Slovenska o klasifikácii pohľadávok. V súčasnosti sa vedie diskusia o tom, ako sa bude podieľať štát cez štátny rozpočet na reštrukturalizácii úverového portfólia bánk. Takže reštrukturalizácia prebieha a teraz prebiehajú rozhovory o účasti štátu. Samozrejme, po reštrukturalizácii portfólia komerčných bánk budú vytvorené predpoklady na zníženie úrokových marží komerčných bánk.

    Podpredseda parlamentu pán Húska spomínal dve záležitosti: že v správe nie sú spomenuté odňatia povolenia pôsobiť ako banky a potom spomenul prípad v Nitre. Chcem povedať, že obidve tieto záležitosti sa týkajú roku 1996. Národná banka Slovenska odňala povolenie pôsobiť ako banka niektorým českým pobočkám v roku 1996, takže bude to predmetom správy za rok 1996. Takisto sa môžeme vyjadriť k závažnejším udalostiam v komerčnom bankovníctve ako bol ten prípad v Nitre.

    Pán poslanec Klein mal určité úvahy súvisiace s clearingom a s dosahom do obchodnej bilancie. Chcel by som povedať, že zrušenie clearingu z obchodného hľadiska nemá až taký význam, lebo clearing je len forma platenia. Čiže do 1. 10. 1995 sa obchod medzi Českou republikou a Slovenskou republikou platil formou clearingu, teraz sa platí štandardnými metódami, ale dôležité je to, ako sa bude tento obchod vyvíjať reálne. To znamená, že forma platobného styku by nemusela byť nejakým závažným rizikom.

    Ten špekulatívny kapitál - áno, máte pravdu, je tu ten úrokový diferenciál. Národná banka Slovenska sa zaoberá týmto problémom a snažíme sa do určitej miery zneatraktívniť prostredie pre krátkodobý alebo špekulatívny kapitál. Hlavný nástroj je práve znižovanie úrokového diferenciálu a to je práve výsledok menovej politiky v oblasti znižovania miery inflácie a nadväzne znižovania úrokových sadzieb. Keby sme to porovnali dnes, tak naozaj rozdiel je už dosť malý - keby som porovnal mieru inflácie a depozitné sadzby. Okrem toho aj to rozšírenie, tá určitá kurzová neistota rozšírením fluktuačného pásma na plus mínus 3 % má svoju váhu a takisto ďalšie náklady, napríklad konverzné náklady, tiež túto atraktívnosť do určitej miery zmenšujú.

    Čo sa týka podpory poľnohospodárstva, Národná banka Slovenska naďalej podporuje poľnohospodárstvo špeciálnym finančným produktom - a to je reeskont poľnohospodárskych zmeniek. Takže v tomto pokračujeme.

    Čo sa týkalo otázky pani poslankyne Schmögnerovej o našom nadväzovaní na Maastricht alebo Európsky menový inštitút, Národná banka Slovenska veľmi úzko spolupracuje s odborníkmi z Európskeho menového inštitútu, takisto vo viacerých oblastiach sa snažíme prispôsobovať náš právny systém aj realitu praktikám, ktoré sú odporúčané alebo ktoré fungujú v Európskej únii. Vidieť to napríklad aj na zákone, ktorý ste schválili pred týmto bodom, ktorý bol tiež do značnej miery už ovplyvnený odporučeniami Európskej únie.

    Keby boli nejaké ďalšie otázky, veľmi radi odpovieme písomne.

    Chcel by som ešte raz poďakovať za slová uznania, ktoré sa dostali Národnej banke Slovenska pri prezentácii tohto materiálu, a chcem poďakovať aj za podporu, ktorú Národná banka Slovenska v parlamente má. Považujem to za dôležitý predpoklad ďalšieho kvalitného plnenia úloh, ktoré Národnej banke Slovenska vyplývajú zo zákona.

    Ďakujem.

  • Pán guvernér, prosím, aby ste ešte chvíľku ostali pri pulte, nechcem totiž, aby došlo k niektorým nejasnostiam. Pán poslanec Černák ma svojou poznámkou upozornil na to, že možno tu nie je zhoda názorov. Vy ste dnes predkladali správu o menovom vývoji Slovenskej republiky za rok 1995 - podľa zákona 566/1992. Lenže v § 3 sa hovorí, že Národná banka Slovenska je povinná podávať Národnej rade Slovenskej republiky polročne správu o menovom vývoji. Polročne. A tam je tých 60 dní. Čiže chápem to tak, že to vám ostáva ďalej. Ale vy potrebujete na celoročnú správu termín do konca mája. Čiže aby sme sa rozumeli, tých 60 dní na polročnú správu vám ostáva, ale máte novú lehotu, samozrejme, ak ju prijmeme, do konca mája na celoročnú správu.

  • Presne tak. Lebo problém nie je v získavaní mesačných štatistických informácií, ale potom v uzavretí celého roka. Tam je určitý posun. Mesačné štatistiky sú promptnejšie získateľné.

  • Ďakujem pekne. Pýtam sa ešte spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave.

  • Ak nie, prikročíme k hlasovaniu s tým, že ešte prečítam, ako by to uznesenie malo vyzerať. Páni poslanci, pani poslankyne, uznesenie je také ako ho máte pred sebou, len s tým, že berie na vedomie, teraz tam dáte veľké A - po A správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 1995, po B a teraz tam musíme dať, žiada guvernéra Národnej banky Slovenska, aby ďalšie správy o menovom vývoji v Slovenskej republike predkladal Národnej rade Slovenskej republiky do 30. mája po uplynutí príslušného roka. Ročné, to je jasné. Čiže takto budeme hlasovať o uznesení.

    Ešte pán poslanec Černák, ale skutočne len technická poznámka, ak niečo máte.

  • Prosil by som, aby ste to, čo ste povedali, dali ešte aj do uznesenia. Aby tam bolo to slovíčko "ročné" a tým ostanú polročné nedotknuté. V tom uznesení ste nečítali ročné, tak treba to tam doplniť a je to úplne jasné.

    Ďakujem.

  • Dobre. Nemusím čítať text, ale je to s doplnením, čo sme teraz povedali. Takže môžeme hneď hlasovať o uznesení.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali o uznesení a jeho znení, ktoré som prečítal, aj s tým doplnkom, ktoré povedal pán poslanec Černák.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov. Za návrh hlasovalo 98 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Môžem konštatovať, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe Národnej banky Slovenska o menovom vývoji v Slovenskej republike.

    Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca, aj vám, pani poslankyne a páni poslanci.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    t r e t í m bodom programu je

    návrh voľby sudcov Slovenskej republiky.

    Návrh ste dostali ako tlač 367, máte predložený aj návrh na uznesenie Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní podpredsedníčka vlády pani Katarína Tóthová. Prosím, pani podpredsedníčka.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia,

    dovoľte, aby som uviedla prvý tohoročný návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky, predkladaný podľa plánu práce vlády na rok 1996 a v súlade s koncepciou stabilizácie súdnictva, ktorá bola schválená v roku 1992 s cieľom postupne pripravovať rezervy na dobudovanie nových súdov v nadväznosti na navrhované nové územnosprávne členenie. V koncepcii stabilizácie súdnictva, ktorá vychádza zo stavu súdnej agendy v roku 1992 a z jej predpokladaného ďalšieho vývoja, bol optimálny počet sudcov okresných a krajských súdov stanovený na počet 1100. Tento počet k dnešnému dňu ešte stále nie je naplnený.

    K 1. marcu 1996 pôsobí na okresných a krajských súdoch spolu 1070 sudcov. V roku 1995 zanikla funkcia 25 sudcom. Od začiatku roku 1996, t. j. tohto roku, sa funkcie vzdalo 15 sudcov. Je zrejmé, že únik sudcov do lukratívnejších, neraz i psychicky menej náročných povolaní sa nedarí úplne zastaviť a situácia v tomto roku vo vzťahu k nápadu a k počtu nevybavených vecí je veľmi nepriaznivá. Napriek tomu, že v roku 1995 poklesol počet nevybavených vecí hlavných druhov súdnych agend, samozrejme, okrem trestnej agendy, nápad sa v podstate ustálil, čo uvádzame i v predkladacej správe. Počty nevybavených vecí však zostávajú vysoké.

    Len pár čísel. K 31. 12. 1995 bolo na okresných súdoch nevybavených v trestnej agende 10 302 prípadov, v civilnej 65 371 vecí, v obchodnej 26 267 a najhoršia situácia je v dedičskej agende, kde je až 179 309 vecí. Na krajských súdoch, ako aj súdoch 1. stupňa je najviac nevybavených vecí v obchodnej agende. Preto je aj zdôvodnený predložený návrh na zvolenie ďalších sudcov.

    Predkladaný materiál obsahuje v podstate 23 návrhov. Z týchto návrhov 21 kandidátov absolvovalo prípravnú skúšku justičných čakateľov v súlade s ustanovením § 72 zákona o súdoch a sudcoch v znení neskorších právnych predpisov, ktoré možno v prechodnom, t. j. v päťročnom období od účinnosti zákona, čakateľskú prax skrátiť z troch rokov na dva roky. Táto možnosť bola vo viacerých prípadoch využitá.

    Chcem vás upozorniť, vážené pani poslankyne a poslanci, že dve kandidátky, a to doktorka Veronika Poláčková a Mária Zacková, po dôkladnom zvážení dôvodov a pracovných výsledkov v minulosti dostali šancu vrátiť sa do justície. Dáva sa im šanca, aby sa napriek tomu, že už raz z justície odišli, mohli vrátiť. Toto akcentujem preto, že v predloženej koncepcii stabilizácie súdnictva, ktorú schválil parlament v roku 1992, sa uvádzala zásada, že sudcovia, ktorí odídu z justície, nebudú prijímaní do justície naspäť. Chcem však povedať, až aj tieto kandidátky spĺňajú zákonom stanovené odborné i morálne predpoklady, a preto tieto dve kandidátky navrhujem na osobitné hlasovanie.

    Záverom chcem podať informáciu, že všetci kandidáti sa navrhujú na štvorročné volebné obdobie a so zaradením devätnástich sa počíta na okresné súdy a so zaradením štyroch na prvostupňovú obchodnú agendu krajských súdov, pre ktorú boli počas čakateľskej praxe aj špeciálne pripravovaní.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, aby ste predloženému návrhu sudcov venovali pozornosť a vyjadrili s ním súhlas.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani podpredsedníčke.

    Návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím člena, ktorého výbor poveril, pána poslanca Fica, aby predniesol... Pán Fico tu nie je? Tak predseda ústavnoprávneho výboru pán Brňák.

  • Vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka, pani poslankyne, páni poslanci,

    na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky dňa 14. marca 1996 prerokoval návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky, tlač 367, a svojím uznesením číslo 227 vyslovil súhlas s návrhom na voľbu sudcov Slovenskej republiky, tlač 367.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu predsedovi. Otváram rozpravu k tomuto bodu. Nemám zatiaľ žiadnu prihlášku do rozpravy, preto sa pýtam, pani poslankyne, páni poslanci, či sa chce ešte niekto prihlásiť.

    Pán poslanec Fogaš, nech sa páči. Do rozpravy, alebo s faktickou poznámkou?

  • Ďakujem za slovo, pán predseda, ja to vybavím odtiaľto. Rád by som podporil návrhy, ktoré boli predložené. Ide vo väčšej miere o mladých ľudí, ktorí sú volení na prvé štvorročné obdobie, a myslím si, že vzhľadom na stav, ktorý v justícii je, odišlo 14 sudcov a ďalší zvažujú svoje pôsobenie, je nutné, aby Národná rada jednoducho podporila tento návrh preto, aby sa dobudoval práve v zmysle koncepcie o stabilizácii súdnictva sudcovský zbor. Myslím si, že máme v Európe nielen najviac sudcov na hlavu, ale máme aj najviac sporov, a to, že máme stále veľa reštančných vecí, si žiada, aby sa stavy sudcov zvýšili. Navyše nás čakajú určité zmeny v súvislosti s územnosprávnym usporiadaním a domnievam sa, že stavy sudcov sú stále nízke a je potrebné podporiť každý návrh, ktorý kvalifikovane takto prichádza.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Takže keď sa nikto nehlási, končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pani podpredsedníčka sa zrejme nebude vyjadrovať, keďže rozprava nebola. Pýtam sa pána spravodajcu, či sa chce vyjadriť.

  • Pán spravodajca sa nechce vyjadriť, takže pristúpime k hlasovaniu.

  • Vážený pán predseda, v zmysle vystúpenia pani podpredsedníčky vlády bude potrebné hlasovať dvakrát s tým, že najskôr by sa malo hlasovať o všetkých kandidátoch s výnimkou dvoch kandidátok, pani doktorky Poláčkovej a pani doktorky Zackovej, o ktorých sa bude hlasovať osobitne, vzhľadom na to, čo uviedla podpredsedníčka vlády pani Tóthová.

  • Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie.

  • Prvé hlasovanie sa dotýka zoznamu všetkých kandidátov s výnimkou pani doktorky Poláčkovej a pani doktorky Zackovej.

  • Prosím, budeme sa prezentovať a budeme hlasovať, tak ako ste počuli od pána spoločného spravodajcu. Pán spoločný spravodajca, navrhujete prijať, alebo neprijať?

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov. Za návrh hlasovalo 93 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže týchto 21 kandidátov na sudcov sme schválili.

  • Teraz je potrebné hlasovať osobitne o oboch kandidátkach. Túto skutočnosť zdôvodnila pani podpredsedníčka vlády.

  • Potom musíme, pán poslanec, hlasovať o každej osobitne.

  • Tak povedzte meno, o kom budeme hlasovať.

  • Bude sa teraz hlasovať o kandidátke na sudkyňu Slovenskej republiky pani JUDr. Poláčkovej. Ponechávam to na zváženie poslaneckého zboru.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Túto kandidátku na sudcov sme schválili.

  • Teraz sa bude hlasovať o kandidátke na sudkyňu Slovenskej republiky pani JUDr. Márii Zackovej. Ponechávam na úvahu poslaneckého zboru.

  • Prosím, prezentujme sa a budeme hneď hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Môžem konštatovať, že Národná rada Slovenskej republiky schválila navrhované uznesenie, ktorým zvolila 23 sudcov Slovenskej republiky.

    Schválili sme teda uznesenie, že Národná rada podľa § 35 ods. 1 a § 38 ods. 1 zákona číslo 335/1991 Zb. zvolila sudcov Slovenskej republiky, ako sú uvedení v tlači 367.

    N a s l e d u j ú c i m bodom programu je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác, čiže Zákon o verejnom obstarávaní, v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 81/1994 Z. z.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 351, spoločnú správu ako tlač 351a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní pán minister výstavby a verejných prác Slovenskej republiky Ján Mráz. Prosím, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážené dámy, vážení páni,

    na dnešné rokovanie predkladám návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác, v skrátenom názve Zákon o verejnom obstarávaní, v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 81/1994 Z. z. Návrh zákona prerokovala 20. februára 1996 vláda Slovenskej republiky.

    Jedným z faktorov, ktorý pozitívne ovplyvňuje úspešnosť ekonomickej reformy, je vytvorenie systému verejného obstarávania tovarov, služieb a verejných prác upravujúceho spôsob výberu zmluvného partnera.

    Prijatím Zákona o verejnom obstarávaní 1. januára 1994 sa Slovenská republika stala prvou z postkomunistických krajín, ktorá uplatnila regulovanú funkciu trhu pri vynakladaní verejných prostriedkov. Na základe dvojročných skúseností aplikácie zákona v praxi vyplynula potreba jeho úpravy, najmä z dôvodu jednoznačnejšieho definovania jeho ustanovení. Obstarávatelia sa dopúšťali chýb najmä pri vyhlasovaní verejných súťaží, ich oznámenia neboli úplné, takisto sa nie vždy dostatočne preverovala spôsobilosť uchádzačov o verejnú objednávku, nedostatočný bol i postih obstarávateľa za porušenie zákona.

    K novele zákona sa pristúpilo aj z dôvodu ďalšej potreby zbližovania jeho ustanovení so smernicami Európskej únie pre oblasť verejného obstarávania a tým splniť prvú etapu Bielej knihy. V návrhu novely sa jednoznačne určuje, že ustanovenia zákona sa neuplatňujú pri nákupe nehnuteľností do majetku štátu alebo obce a takisto pri obstarávaní organizovanom mimo územia Slovenskej republiky, aby sa zamedzilo porušovaniu zaužívaných postupov získavania zmluvných partnerov v zahraničí.

    V zákone sa navrhuje rozšírenie pojmu obstarávateľ aj na subjekty, ktoré hospodária s majetkom štátu, obce, verejnoprávne organizácie zriadené osobitným zákonom a právnické osoby, ktorým bola poskytnutá štátna záruka. Zavedením povinnosti efektívne vynakladať verejné prostriedky aj v prípade týchto subjektov plní zákon zámer programu Čistých rúk, je v súlade so smernicami Európskej únie a prispieva k rozšíreniu trhu verejných objednávok.

    V súlade so smernicami Európskej únie sa upravuje obsah oznámenia o vyhlásení verejnej súťaže, súťažných podkladov a kladú sa zvýšené nároky na preukazovanie kvalifikácie uchádzača o verejnú objednávku. Verejnú objednávku budú môcť realizovať len právnické alebo fyzické osoby, ktoré si voči štátu, zdravotnej a Sociálnej poisťovni a Fondu zamestnanosti plnia svoje záväzky.

    V zákone sa upravuje limit na použitie cenovej ponuky na menej ako 500 tisíc Sk v období jedného kalendárneho roku. Skúsenosti s prideľovaním finančných prostriedkov, ktoré ovplyvňuje prijatie štátneho rozpočtu a následné pridelenie finančných prostriedkov na jednotlivé články riadenia a rozdelenie jednotlivým obstarávateľom, neumožnili pravidelne využiť vyšší finančný limit v kalendárnom roku ako limit, ktorý je navrhnutý v zákone.

    Doteraz nebol zákonom riešený prípad, keď obstarávateľ požaduje z rôznych odôvodniteľných príčin rozšírenie predmetu obstarávania ešte pred dokončením jeho dodania. Z toho dôvodu sa navrhuje možnosť doplnenia predmetu obstarávania, ak cena tohto doplnenia nepresahuje 50 % pôvodnej zmluvnej ceny dodania.

    Z doterajšieho uplatňovania zákona v praxi vyplynula nevyhnutnosť presného definovania možnosti vylúčenia uchádzačov z verejnej súťaže, aby sa zamedzilo svojvoľnému postupu obstarávateľov. V novele sa z tohto dôvodu riešia prípady, keď môže dôjsť k vylúčeniu uchádzača, napríklad ak bol jeho štatutárny orgán trestaný z dôvodov uvedených v zákone alebo vypracoval súťažné podklady, alebo sa podieľal na ich spracovaní. Tým sa zabraňuje skutočnosti, aby takýto uchádzač bol v porovnaní s ostatnými uchádzačmi zvýhodnený.

    V návrhu zákona sa určuje minimálna lehota na predkladanie súťažných návrhov, ktorá nesmie byť kratšia ako 36 dní. Táto je stanovená v súlade s lehotou stanovenou v smerniciach Európskej únie. Zaradenie minimálnej lehoty na predkladanie súťažných návrhov vyplynulo z poznatkov, ktoré poukazujú na to, že obstarávatelia stanovujú neúmerne krátku lehotu na predkladanie súťažných návrhov a nerešpektujú lehoty uvedené v ďalších ustanoveniach Zákona o verejnom obstarávaní.

    Z doterajších skúseností vyplynula aj ďalšia navrhovaná úprava, ktorou je povinnosť uchádzača predložiť súťažný návrh vrátane súpisu všetkých predložených dokumentov podpísaných štatutárnym orgánom uchádzača. Navrhovaným doplnením sa zabezpečuje, aby obstarávateľ nemohol dodatočne zabezpečovať doklady, ktoré súťažné návrhy mali obsahovať, a tým zvýhodňovať niektorých uchádzačov.

    V praxi sa vyskytli prípady, v ktorých viacerí uchádzači vytvorili združenie na konkrétnu verejnú súťaž. Súťažné návrhy predložilo združenie a každý člen združenia dosť často aj osobitne. Tým sa uchádzači viackrát zúčastňovali v tej istej verejnej súťaži. Na odstránenie tejto možnosti sa navrhuje nové ustanovenie, ktorým sa uvedený postup uchádzačom znemožní.

    Účasť v komisii na otváranie súťažných návrhov sa umožňuje aj zástupcom ústredného orgánu, ktorý je zriaďovateľom obstarávateľa, a v prípade, ak ide o prostriedky štátneho rozpočtu, aj zástupcom Ministerstva financií Slovenskej republiky. Aby mal obsah zápisnice potrebnú formu a spĺňal náležitosti potrebné na preukázanie postupu obstarávateľa pri otváraní súťažných návrhov, zaraďuje sa do zákona aj jej minimálny obsah.

    Súčasne sa ukladá obstarávateľovi, aby umožnil uchádzačom do zápisnice nahliadnuť kedykoľvek do 3 rokov po lehote splatnosti súťažných návrhov. Táto úprava je prijatá na podporu spriehľadnenia postupu obstarávateľa a na vytvorenie možností jeho kontroly zo strany uchádzačov.

    Spôsob vyhodnotenia sa stanovuje jednoznačnejšie s akcentom na prednostné preverenie splnenia podmienok verejnej súťaže. Komisia na vyhodnotenie súťažných návrhov musí overiť napríklad platnosť výpisu z obchodného registra, platnosť dokladu o osobitnej spôsobilosti na predmet obstarávania, zistiť v peňažnom ústave, že zábezpeka je zložená na účet obstarávateľa. Iba súťažné návrhy uchádzačov, ktorí splnili podmienky verejnej súťaže, sa zaraďujú do vyhodnotenia súťažných návrhov a hodnotia sa podľa kritérií uvedených v oznámení o vyhlásení verejnej súťaže a spôsobom deklarovaným v súťažných podmienkach.

    O výsledku vyhodnotenia komisie sa spisuje protokol, ktorý podpisujú všetci jej členovia. Zmenou v porovnaní s doterajším znením zákona je definovanie ukončenia prác na vyhodnotení súťažných návrhov vyhodnotením uvedeného protokolu. Zámerom zavedenia tohto ustanovenia je odstránenie možnosti opätovného zvolávania komisie na vyhodnotenie súťažných návrhov s cieľom prehodnotiť nimi vykonané vyhodnotenie.

    Zverejnenie uchádzačov umiestnených na prvom až treťom mieste s uvedením ich obchodného mena a sídla musí byť súčasne obsahom oznámenia o výsledku verejnej súťaže v Obchodnom vestníku. Zámerom navrhnutého postupu je najmä zviditeľnenie úspešných uchádzačov umiestnených na prvých troch miestach a rozšírenie informovanosti obstarávateľov organizujúcich ďalšie spôsoby obstarávania.

    V porovnaní s doterajším zákonom návrh zákona rieši odlišne vznik zmluvného vzťahu. Obstarávateľovi sa ukladá povinnosť najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty viazanosti súťažných návrhov oznámiť víťazovi verejnej súťaže, že jeho súťažný návrh prijíma. Zmluvný vzťah vznikne až vtedy, ak v lehote viazanosti súťažných návrhov vyzvaný uchádzač doplní doklady, ktoré v súťažnom návrhu predkladal čestným vyhlásením. Návrh zákona umožňuje obstarávateľovi, aby na základe výsledku komisie na vyhodnotenie súťažných návrhov oznámil umiestnenie uchádzačov na druhom a treťom mieste a súčasne predĺžil lehotu viazanosti ich súťažných návrhov o 30 dní. V prípade, že tak urobí a s uchádzačom umiestneným na prvom mieste neuzavrie zmluvu z dôvodov na jeho strane, obstarávateľ môže uzavrieť zmluvu s uchádzačom umiestneným na druhom, resp. až na treťom mieste postupom ustanoveným zákonom. Navrhovanou zmenou sa rieši najmä situácia, aby obstarávateľ nebol nútený opakovať verejnú súťaž, ak víťazný uchádzač s ním odmietol uzavrieť zmluvu alebo nepredložil príslušné doklady.

    Vážnejším zásahom do pôvodnej koncepcie zákona je riešenie obsahu štátneho dohľadu nad verejným obstarávaním, ktoré vykonáva Ministerstvo výstavby a verejných prác Slovenskej republiky. V súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky sú v návrhu zákona posilnené jeho právomoci s možnosťou udeľovania pokút pri nedodržaní ustanovení Zákona o verejnom obstarávaní. Doterajšia úprava sankcií, ktoré obstarávateľovi určilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách, nebola dostatočná najmä preto, lebo udelenie sankcií podmieňovalo aspoň čiastočne vynaloženie finančných prostriedkov pridelených zo štátneho rozpočtu. Navrhovaný postup cestou pokút ukladaný Ministerstvom výstavby a verejných prác Slovenskej republiky rieši porušovanie zákona jednoduchšie a účinnejšie, t. j. v každom postupovom roku obstarávateľa. Súčasne zohľadňuje rozšírenie účinnosti zákona na subjekty, ktoré budú postupovať podľa Zákona o verejnom obstarávaní a na ktoré sa zákon o rozpočtových pravidlách nevzťahuje.

    Vážený pán predseda, vážené dámy a páni,

    vyslovujem presvedčenie a verím, že predkladaný návrh zákona po prerokovaní schválite.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja pánu ministrovi. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, možno je to zhoda, ale keďže dnes je v kalendári Mórica, tak prosím pána Víťazoslava, ktorý je spoločným spravodajcom, aby predniesol správu. Alebo som to mal povedať naopak? Takže mu gratulujem za nás všetkých k meninám, pretože dnes je Víťazoslava.

    Pán Andel sa hlási s faktickou poznámkou.

  • Chcem povedať, že pán Moric aj tak nič nezaplatí.

  • Smiech v sále.

  • Dobre, ďakujem. Pán poslanec Moric, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za gratuláciu.

    Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 81/1994 Z. z., pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 813 z 27. februára 1996 na prerokovanie v lehote do 8. marca 1996 ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci. Koordináciou stanovísk výborov bol citovaným rozhodnutím určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 263/1993 Z. z. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 81/1994 Z. z., prerokovali v určenej lehote všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ho prerokoval 7. marca 1996, výbor pre financie, rozpočet a menu 12. marca, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a tiež výbor pre pôdohospodárstvo a výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci 6. marca 1996. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti 13. marca 1996.

    Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, vyslovili s ním súhlas a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť po zohľadnení pripomienok a pozmeňovacích návrhov. Všetky tieto pripomienky a pozmeňovacie návrhy máte uvedené v spoločnej správe, tlač 351a.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Do rozpravy som dostal zatiaľ jednu písomnú prihlášku. Pán spoločný spravodajca sa hlási ako prvý.

  • Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predseda,

    v spoločnej správe k novele Zákona o verejnom obstarávaní je zjavný nesúlad...

  • Šum v sále.

  • Prosím pánov poslancov, ak majú diskusiu, aby išli diskutovať von. Páni poslanci v pravom rohu hore, prosím vás, aby ste šli diskutovať do vedľajšej miestnosti. Nech sa páči, pán poslanec.

  • ...je zjavný nesúlad v texte v bode 5 a v bode 6 v tomto zmysle: v bode 5 sa navrhuje vypustiť z § 4 ods. 2 písm. a) a b) obidve písmená a) aj b), ale v bode 6 sa navrhuje upraviť bod b), ktorý sa v predošlom bode navrhuje vypustiť. Navrhujem preto, aby bod b) bol zo spoločnej správy ako celku vypustený.

  • Ďakujem pekne pánu spoločnému spravodajcovi. Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Bajan.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni,

    dovoľte, aby som vás zdržal niekoľkými poznámkami k prerokúvanému návrhu zákona. Samozrejme, z mojej pozície je veľmi ťažko apelovať na to, aby sme ešte raz zvážili filozofiu právnej úpravy, ktorá v jednotlivostiach, drobných, ale veľmi podstatných, opäť prejavuje ambíciu exekutívy naozaj riadiť čo najviac procesov v samosprávach.

    Podľa článku 65 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je obec právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami. Podľa článku 67 Ústavy Slovenskej republiky vo veciach územnej samosprávy rozhoduje obec samostatne. Povinnosti a obmedzenia je možno ukladať len zákonom. V štvrtej hlave Ústavy Slovenskej republiky, ktorá upravuje územnú samosprávu, nikde nie je ustanovenie o oprávneniach výkonných orgánov štátu kontrolovať obec, ako je to napríklad vo veciach preneseného výkonu miestnej štátnej správy, konkrétne v článku 71 ods. 2 ústavy.

    Ospravedlňujem sa, že som urobil tento všeobecný úvod, pristúpim k jednotlivým pripomienkam, ktoré sa dotýkajú toho, čo som povedal v úvode.

    V odseku 1 § 1 je jednoznačne povedané, a možno je to dobre, že pôsobnosť v tejto veci má ministerstvo výstavby a verejných prác, čo je dosť podstatný rozdiel pre súčasnosť.

    V bode 12 našej novely, teda v § 4 ods. 3, predkladateľ novely zákona navrhuje zaviesť oznamovaciu povinnosť pre obstarávateľa, ktorý by bol povinný každú verejnú súťaž vyhlásenú v Obchodnom vestníku súčasne oznámiť aj ministerstvu. Zavedenie tejto povinnosti považujem za neracionálne, pretože ministerstvo sa o uvádzanej skutočnosti môže dozvedieť takisto z Obchodného vestníka. Takže budem odporúčať vypustiť poslednú vetu v príslušnom paragrafe. Pripomienky písomne odovzdám pánu spravodajcovi.

    Bod 22 - v § 11 ods. 1 ustanovenie 36-dňovej lehoty je nový fenomén. Bolo povedané, že pravdepodobne kopírujeme zákonodarstvo Európskej únie. Tu by som poprosil naozaj zvážiť, či ten termín 36 dní je presne to, čo hovoria európske normy, či tam nemôžeme dať 30 alebo 40 dní. Termín 36 dní je pre mňa dosť nepraktický.

    Bod 26 - § 13 ods. 3. Navrhované ustanovenie svojou dikciou dovoľuje výklad v rozpore s dôvodovou správou a s tým, čo povedal pán minister. Dovolím si zacitovať z dôvodovej správy, to je časť B vašej prílohy na strane 14: "Zároveň sa umožňuje účasť v komisii na otváranie súťažných návrhov o zástupcov ústredného orgánu, ktorý je zriaďovateľom obstarávateľa, a v prípade, ak sa jedná o prostriedky štátneho rozpočtu, aj zástupcovi ministerstva financií." Áno, obce súhlasia s tým, aby v prípade, že pôjde o akciu, ktorá je financovaná zo štátneho rozpočtu, tam bol prípadne prizvaný zástupca ministerstva financií. Ale prax, ktorá je premietnutá do paragrafového znenia, v § 13 ods. 3 hovorí jednoznačne, to je na strane 13 novely, citujem: "Na otváraní súťažných návrhov sa majú právo zúčastniť uchádzači, ktorí doručili súťažný návrh, a ich zástupcovia, ktorých na to písomne poverili, zástupcovia ústredného orgánu, ktorý je zriaďovateľom obstarávateľa, a ak sa na obstarávateľa vzťahuje § 2 ods. 2" (teda ak ide o inštitúciu, ktorá je financovaná z rozpočtu obce) "aj zástupca Ministerstva financií Slovenskej republiky."

    Čiže je tu ambícia, povedzme, ak obec má svoj verejnoprospešný podnik na čistenie komunikácií III. a IV. triedy, ktoré sú zverené obci, aby zástupca ministerstva financií bol pri otváraní obálok aj napriek tomu, že nejde o prostriedky z rozpočtu Slovenskej republiky. Tu sa pýtam, čo sa tým sleduje, resp. tu by som čakal aj jednoznačnú odpoveď, či sme naozaj chceli takúto verziu, keď dôvodová správa hovorí úplne o niečom inom. Budem navrhovať vypustenie týchto slov z tejto novely. V prípade, že by ste nemali dobrú vôľu vypustiť tieto slová, budem navrhovať druhú alternatívu, aby tam bol jednoznačný dovetok "v prípade, ak pôjde o prostriedky pridelené zo štátneho rozpočtu".

    V bode 27, to je § 14 ods. 6, odporúčam osobitne zvážiť účel tohto ustanovenia. Pokiaľ predkladateľovi skutočne ide o zabránenie tzv. dumpingových cien, ktoré v priebehu realizácie predmetu obstarávania zmluvní partneri sa snažia zmeniť, odporúčam to riešiť iným mechanizmom, ako je vylúčenie zo súťaže. Napríklad nemožnosťou zmeniť dohovor o cene s dôsledným uplatňovaním sankcie neplatnosti zmluvy v rozsahu, v ktorom odporuje Zákonu o verejnom obstarávaní. Znamená to, že by sme uchádzača nevylúčili, ale zaviazali zmluvou, že predmet musí splniť v tom rozsahu, ako vyhral súťaž.

    Veľakrát sa v praxi stáva, že máme ponuky, ktoré presahujú alebo nie sú v intenciách ďalších desiatok ponúkaných možností, a napriek tomu víťazný projekt je schopný zrealizovať za cenu, ktorá sa radovo líši o niekoľko desať percent od ponuky ostatných. Takže riešiť to len tým, že nebol schopný presvedčiť svojou ponukou zúčastnenú komisiu a automaticky ho vylúčiť, to sa mi zdá pomerne kruté. Takže skôr by som navrhoval riešiť to jemnejšie, to znamená zaviazať ho zmluvou, že bude realizovať výsledok tak, ako to ponúkol do verejnej súťaže.

    Ďalšia pripomienka. V § 53 by som zvážil v ods. 1 písm. f) sumu 50 000 zmeniť na 100 000, vzhľadom na to, že ceny sa naozaj hýbu oveľa výraznejšie vyššie, aby obstarávateľ nemusel ísť hneď po 50 000 do verejnej obchodnej súťaže, ale aby mal možnosť nerobiť verejnú obchodnú súťaž kvôli tomu, že sa riešia niektoré jednoduchšie veci už len cenovou ponukou. Čiže zvýšiť sumu z 50 000 na 100 000.

    V § 21 ods. 2 odporúčam novonavrhované znenie doplniť o doterajšie ustanovenia písm. f) súčasného Zákona o verejnom obstarávaní, a to o metodický postup. Teda ministerstvo by okrem iného riešilo aj metodiku verejného obstarávania. To vypadlo zo zákona a nikto sa o to starať nebude. Myslím si, že je to veľmi dôležitá činnosť pre budúcnosť. Čiže bod f) by zostal z pôvodného zákona s dikciou "metodicky usmerniť účastníkov procesu obstarávania".

    Vážené kolegyne, kolegovia, a v prípade, že by sme nestihli odovzdať to písomne, lebo to je otázka piatich minút, by som odporúčal, aby sme o tomto návrhu hlasovali až zajtra.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Sopko.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážená Národná rada, kolegyne, kolegovia,

    zákon číslo 263/1993 Z. z. ani predložená novela nerieši jeden osobitný, ale veľmi významný druh súťaže. Je to súťaž na architektonické riešenie zamýšľaných stavieb. Súčasná prax je taká, že pri týchto súťažiach obstarávateľ získava predmet záujmu, to znamená architektonický návrh v definitívnej podobe. Každý uchádzač predkladá v rámci súťažného návrhu nielen zmluvu o dielo, ale aj dielo samotné, už vyhotovené. Obstarávateľ má v skutočnosti k dispozícii niekoľko diel, z ktorých si vyberie jedno a na jeho zhotovenie uzavrie zmluvy. Ostatné diela nepoužil na realizáciu stavby, ale keďže sú zhotovené pre špecifické potreby, pre jeden konkrétny prípad, použil ich pre svoje potreby ako alternatívu výberu. Prijal ich na určitý čas a po použití ich vrátil.

    Na lepšie ozrejmenie použijem príklad. Ak by podobný postup platil pri súťaži na realizáciu stavby, tak by obstarávateľ mohol žiadať, aby zhotovitelia postavili kompletné dielo alebo aspoň hrubé stavby. Po ich upravení by si jednu vybral a ostatné vrátil. Tie vrátené sú už nepoužiteľné, lebo sú zhotovené na konkrétne miesto, pre konkrétnu potrebu.

    Preto, vážené poslankyne, vážení poslanci, navrhujem tieto zmeny k predloženému návrhu zákona.

    V § 3 ods. 2 doplniť písm. d) architektonická súťaž. Za § 19 vložiť § 19a, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "Architektonická súťaž

    (1) Obstarávateľ použije formu architektonickej súťaže, ak je splnená jedna z týchto podmienok:

    a) požadovaným plnením má vzniknúť architektonické dielo vo forme návrhu architektonickej súťaže, urbanistického návrhu alebo štúdie;

    b) požadovaným plnením má vzniknúť dokumentácia alebo jej súčasť k vydaniu územného rozhodnutia alebo stavebného povolenia;

    c) požadovaným plnením má vzniknúť územnoplánovacia dokumentácia alebo jej súčasť.

    (2) Architektonická súťaž môže byť vypísaná ako súťaž verejná alebo užšia. Cieľom architektonickej súťaže je vybrať návrh, ktorý najlepšie splní požiadavky obstarávateľa. Autor víťazného návrhu má právo a povinnosť uzavrieť zmluvy na vypracovanie následných stupňov projektovej dokumentácie potrebnej na povolenie a realizáciu stavby.

    (3) Za vypracovanie súťažného návrhu, ktorý splní podmienky a kritériá súťaže

    a) je obstarávateľ povinný vyplatiť odmenu úmernú požadovanému rozsahu súťažného návrhu,

    b) ceny a odmeny architektonickej súťaže môžu byť v rozsahu od 0,3 % do 3 % z predpokladaných investičných nákladov budúcej stavby.

    (4) Na vypracovanie architektonickej súťaže je potrebný súhlas príslušného ústredného orgánu, profesných komôr a Ministerstva financií Slovenskej republiky."

    Ďakujem za pozornosť. Tieto pozmeňovacie návrhy odovzdám písomne spoločnému spravodajcovi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec. Pani poslankyne, páni poslanci, nemám žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Hlási sa niekto do rozpravy?

  • Ak nie, končím rozpravu k tomuto bodu.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce k rozprave vyjadriť. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    len veľmi stručne. Pokiaľ ide o pána poslanca Bajana k zneniu jednotlivých paragrafov, ako tu bolo prezentované, nemožno s tým súhlasiť. Predsa tento návrh, ktorý som predložil v mene vlády, bol takto prerokovaný až po jednotlivé výbory a všade s ním bol vyslovený v podstate súhlas. Tvrdím, že znenie, ktoré tu bolo predložené, zodpovedá dnešným požiadavkám a dobe. Možno, keby ešte bolo treba, beriem aj to, že by sme o tom hlasovali zajtra a potom by sme si ešte sadli a vykonzultovali to. Nie je možné dnes to takto akceptovať. Tvrdím, že toto znenie a tento predložený návrh zodpovedá skutočne tým požiadavkám, ktoré sa od neho očakávajú.

    To isté platí i na pána poslanca Sopku. Nemôžem reagovať teraz takto z voleja ku každému paragrafu a zneniu, ako tu boli predložené. Je to vhodné tiež len na diskusiu. A tvrdím to isté, čo som tvrdil pri prvom, že predložený návrh novely zákona je v súlade s požiadavkami doby. To znamená, že nemôžem akceptovať tieto požiadavky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Chce sa vyjadriť pán spoločný spravodajca? Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Zatiaľ môžem len konštatovať, že písomne nemám žiaden návrh, ale jednotliví diskutujúci mi prisľúbili, že v krátkom čase mi návrhy dajú písomne. Preto by som vám navrhoval, vážený pán predseda, aby ste schôdzu prerušili do zajtra rána. Tieto návrhy sa spracujú a zaujme sa k nim stanovisko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Takže pokračovať by sme mali hlasovaním o jednotlivých pozmeňovacích návrhoch. Počuli ste návrh spoločného spravodajcu, ja ho akceptujem a prerušujem schôdzu do zajtra rána, do 9.00 hodiny. Ale prosím pána poslanca Morica ako spravodajcu, aby tu bol pred 9.00 hodinou, lebo začneme presne o deviatej.