• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie prerušenej 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa schváleného programu nasledujú

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky prednesené, resp. písomne podané na 11. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Písomné odpovede ste dostali ako tlač číslo 326.

    Pýtam sa, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, či súhlasíte s odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na vaše interpelácie. Prosím, ak sa budete hlásiť, keby ste povedali číslo, pod ktorým je odpoveď na vašu interpeláciu v tlači číslo 326. Nech sa páči, pán poslanec Pittner.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    nemôžeme súhlasiť s odpoveďou na moju interpeláciu, ktorú pod číslom 32 mi zaslal predseda vlády pán Vladimír Mečiar ako odpoveď na moju interpeláciu z 11. decembra 1995. Moje dôvody nesúhlasu sú tieto:

    a) úlohy informačnej službe ukladá podľa § 3 ods. 3 zákona 46/1993 Z. z., a to písomne, Rada obrany štátu prostredníctvom svojho predsedu a tiež vláda Slovenskej republiky schvaľuje štatút Slovenskej informačnej služby, ktorý upraví zameranie, organizáciu a riadenie tejto služby. Preto tá časť mojej interpelácie, ktorá sa dotýkala úloh a organizácie Slovenskej informačnej služby, nie je v kompetencii Osobitného kontrolného orgánu, ale Rady obrany štátu, resp. vlády;

    b) Osobitný kontrolný orgán sa môže v zmysle § 5 zákona číslo 46/1993 Z. z. zaoberať len správou o činnosti Slovenskej informačnej služby a jej výsledkoch, teda nie živými zväzkami, pričom podľa § 3 ods. 1 zákona 46/1993 Z. z. riaditeľ Slovenskej informačnej služby je za výkon svojej funkcie zodpovedný Rade obrany štátu.

    Z týchto dôvodov preto nemôžem súhlasiť s odpoveďou, ktorú mi poslal pán predseda vlády.

  • Ďakujem. Ďalej sa hlási pani Bauerová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády,

    chcem oznámiť, že s odpoveďou ministerky školstva Slovenskej republiky Evy Slavkovskej na moju interpeláciu týkajúcu sa opatrení, ktoré boli prijaté na základe materiálu "Zhodnotenie úrovne osvojenia si slovenského jazyka v školách na národnostne zmiešanom území", nemôžem súhlasiť. Mrzí ma, že pani ministerka vo svojej odpovedi opäť poučuje, uvádza, že má dojem, že som nechopila podstatu a zmysel vypracovania takéhoto materiálu. Obávam sa, že som pochopila až príliš dobre.

    V ďalšej časti namiesto konkrétnych odpovedí na moje konkrétne otázky ma poučuje o poslaní učiteľa. Nedostala som však odpoveď na moje konkrétne námietky v súvislosti s tým, že tieto opatrenia porušujú článok 33 Ústavy Slovenskej republiky.

    V jednej záležitosti pani ministerka uvádza - v prípade založenia malých škôl, že opatrenie nevylučuje zriadenie škôl s vyučovaním jazykom maďarským. Opatrenie je však jednoznačne diskriminujúce, pretože jednoznačne priorizuje založenie slovenských škôl bez ohľadu na to, aké sú požiadavky rodičov. Dnešná prax ukazuje, že toto opatrenie sa veľmi dôsledným spôsobom uvádza do života. Z uvedených dôvodov nemôžem súhlasiť s takouto odpoveďou.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Köteles.

  • Vážená Národná rada, vážení členovia vlády,

    na 11. schôdzi Národnej rady som v zmysle rokovacieho poriadku už druhýkrát položil nasledujúce otázky premiérovi Slovenskej republiky, ministrovi zahraničných vecí a ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky:

    a) Aké konkrétne kroky urobila vláda Slovenskej republiky na uplatnenie záväzkov prijatých pri vstupe do Rady Európy. Chcel by som dodať, že tie záväzky dodnes nie sú prístupné ani pre poslancov Národnej rady v pôvodnom znení.

    b) Kedy vláda Slovenskej republiky predloží legislatívne návrhy na vysporiadanie následkov niektorých diskriminačných tzv. benešovských dekrétov, ktoré boli vyhlásené na základe tzv. kolektívnej viny.

    c) Ak áno, akým spôsobom hodlá vláda Slovenskej republiky odškodniť občanov v Slovenskej republike násilne odvlečených na nútenú prácu do českých a moravských pohraničných oblastí v rokoch 1945 až 1948.

    Premiér Slovenskej republiky Vladimír Mečiar vôbec nereagoval na moju interpeláciu, teda zjavne porušil zákon číslo 44/1989 Zb. Minister zahraničných vecí a minister spravodlivosti Slovenskej republiky mi odpovedali len na prvú a čiastočne druhú otázku. Na tretiu otázku vôbec nereagovali. Z tohto dôvodu navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky neprijala odpoveď pána ministra zahraničných vecí a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky na moje interpelácie.

    Na 11. schôdzi som opätovne interpeloval ministra kultúry Slovenskej republiky a položil som mu nasledovné otázky:

    a) V akej výške dostali štátne dotácie jednotlivé divadlá v Slovenskej republike.

    b) Aké zásady a kritériá boli používané pri odsúhlasení týchto dotácií.

    c) V akej výške dostanú konkrétne divadlá štátne dotácie globálne za rok 1995.

    d) Aké kroky chce urobiť Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, aby sa odstránil priepastný rozdiel v štátnej podpore medzi divadlami konkrétne Jókaiho v Komárne a Tálie v Košiciach, hrajúcich pre občanov Slovenskej republiky prevažne s materinským jazykom maďarským, a celoslovenským priemerom.

    e) Žiadal som ministra kultúry Slovenskej republiky o predloženie konkrétneho rozpisu dotácií z fondu Pro Slovakia.

    Minister kultúry Slovenskej republiky v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady, ktorý mu ukladá za povinnosť do 30 dní odpovedať na interpeláciu písomne alebo ústne, nedodržal zákonom daný termín a odpovedal mi oneskorene a na položené otázky len na jednu odpovedal konkrétne a vyčerpávajúco. Z tohto dôvodu navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky neprijala odpoveď pána ministra.

  • Ďakujem. Už som povedal, že treba povedať číslo odpovede na vaše interpelácie. Písomné odpovede ste dostali ako tlač číslo 326. Tam si to nalistujte a treba hovoriť čísla.

    Nech sa páči, pani Ďurišinová.

  • Ďakujem pekne. Chcela by som vysloviť nesúhlas s odpoveďou podpredsedu vlády pána Sergeja Kozlíka na moju interpeláciu. Odpoveď je pod bodom 20. Na 11. schôdzi som položila päť otázok, minimálne na štyri mi nebola daná správna odpoveď.

    Vo svojej prvej otázke som sa zaujímala o to, prečo vlastne teraz TIPOS chce uzatvoriť novú zmluvu s G-TECH. Táto technika na príjem tipov systému on-line patrí G-TECH Corporation USA. Túto spoločnosť na Slovensko priniesla Športka, a. s., aj napriek nesúhlasu ministerstva financií. Sú tu listy od pána Magulu. Športka má s uvedenou spoločnosťou uzavreté leasingové zmluvy. Za uvedené leasingové zmluvy zaplatila 1 milión amerických dolárov plus zaplatila leasingové splátky za roky 1994 a 1995 až do 31. 5. Od 1. 9. 1995 Športka z hľadiska daňového nárastu DPH na 25 % súhlasila, aby leasingové splátky platil priamo TIPOS. Teraz TIPOS chce uzatvoriť novú zmluvu s G-TECH Corporation, pričom nechce Športke uhradiť náklady, ktoré mala s uzavretím predchádzajúcej leasingovej zmluvy. Pritom keby neboli nešťastné vstupy ministerstva financií do číselných lotérií, ktoré pribrzdili rozvoj on-line, mohla byť technika podľa leasingovej zmluvy z jednej tretiny splatená.

    V druhej otázke by som sa chcela ospravedlniť, omylom som uviedla nepresnú sumu 100 miliónov, ktoré vznikli telovýchove. Táto výška 100 miliónov je odhadovaná ako celková škoda z činnosti Šport Niké, ktorá sa skladá z prepadnutia vkladu ministerstva financií do akciovej spoločnosti Šport Niké - to je 10 miliónov, nezaplatený správny poplatok vo výške 10 %, to je 27,9 milióna atď. Dokopy to vychádza okolo 100 miliónov. Zatiaľ čo TIPOS odpustený správny poplatok vo výške 10 % odviedol prostredníctvom ministerstva financií do štátneho fondu, Šport Niké nezaplatilo ani správny poplatok, ani nič neodviedlo.

    Neseriózne je, že ministerstvo financií ako stopercentný akcionár si privlastnilo peniaze určené tipujúcim, ktoré zostali v jackpotoch po skončení hier, a Šport Niké z nich v rámci likvidácie uhrádza svoje straty.

    K tretej otázke by som chcela povedať toľko: TIPOS v rokoch 1993 a 1994 až do 31. 5. 1994 odvádzal zálohovo mesačne celý výťažok do fondu a telesná výchova bola financovaná priebežne bez problémov. Tým, že ministerstvo financií ako stopercentný akcionár zmenil systém odvodov zálohovo iba 10 %, pritom výťažok je 22 až 23 %, zostatok chce odviesť až po ročnom zúčtovaní. Spôsobil krízu vo financovaní telesnej kultúry a nie iba SZTK. Neporušilo síce zákon, ale okrem nešťastného experimentu so Šport Niké priviedlo telesnú kultúru v roku 1995 do krízového stavu.

    K štvrtej otázke by som chcela povedať len toľko: Športka sa pokúša už minimálne tri roky o to, aby dostala povolenie na kurzové stávky. Považujete za normálne, že dosiaľ bolo vydané povolenie na kurzové stávky 16 spoločnostiam a od času - to sú už 3 roky, čo Športka žiada o povolenie na kurzové stávky - bolo toto povolenie pridelené 7 spoločnostiam? Pritom výťažok z týchto hier by Športka odviedla na financovanie telesnej výchovy.

    Chcem podotknúť, lebo v odpovedi je napísané, že v októbri 1993 alebo 1994 Športka odmietla povolenie s obmedzením. Ja mám informácie, že Športka nikdy písomne takéto odmietnutie nepodala. Uvedené spoločnosti v rámci súčasného lotériového zákona zvyšujú náklady a väčšina neuhrádza štátu nič. Športka by odvádzala svoje výťažky priamo do telovýchovy.

    K piatej otázke, ktorá sa týkala banku: Prostriedky, ktoré ostali v banku, sa mohli použiť na zvýšenie výhier v nižších poradiach, pri poslednom losovaní nebola žiadna výhra, ale dali sa použiť na zvýšenie výhier v nižšom poradí, a tak by prišli tipujúcim, ktorým patria. Tento spôsob už použil TIPOS, keď skončil s hrami Športka 31. 5. 1994. V Šport Niké sa také nestalo.

    Z týchto dôvodov si dovolím vyjadriť nesúhlas s odpoveďou na svoju interpeláciu pod číslom 20.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani Schmögnerová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    chcela by som vyjadriť nesúhlas s odpoveďou na moju interpeláciu, ktorá je uvedená v zozname pod číslom 25. Táto interpelácia odznela na 11. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a žiadala som v nej pána predsedu vlády vysvetliť, prečo dopustil dva dni po schválení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností predaj zostávajúcej majetkovej účasti Fondu národného majetku na akciovej spoločnosti VSŽ Košice, keď citovaným zákonom bola táto spoločnosť zaradená medzi podniky, kde mal mať Fond národného majetku, resp. vláda zlatú akciu.

    Prvá časť mojej nespokojnosti je spojená s tým, že odpoveď mi nedal pán predseda vlády, ale pán viceprezident prezídia Fondu národného majetku pán Milan Rehák. Samozrejme, že nemohol odpovedať na to, na čo som sa pýtala. V jeho odpovedi konštatoval len stav, ktorý nastal, a uviedol, že v čase rozhodovania o predaji akcií VSŽ Košice fond nemal informácie o predstave zakladateľského rezortu, o charaktere strategických záujmov štátu v tejto akciovej spoločnosti a o forme a rozsahu ich presadzovania.

    Myslím si, že na toto mal odpovedať práve pán premiér, keď mal vysvetliť, prečo v čase, keď sa robilo rozhodnutie o predaji poslednej časti akcií VSŽ Košice v prospech spoločnosti FERIMEX, nemali doručené na Fond národného majetku stanovisko zakladateľského rezortu, to znamená ministerstva hospodárstva vzhľadom na to, že pokiaľ viem, ministerstvo hospodárstva je súčasťou, je jedným zo štátnych orgánov a minister hospodárstva podlieha predsedovi vlády. Pán predseda vlády sa vyhol odpovedi. Nemôžem byť teda s odpoveďou spokojná.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Z mojich dvoch podnetov uvedených pod číslom 12 a 13 na 11. schôdzi prvá odpoveď - pána ministra Zlochu je v termíne, je vecne úplná, je veľmi kvalitná. Pánu ministrovi ďakujem.

    Druhá odpoveď - pána ministra dopravy je takisto vecne úplná, v termíne, je vyčerpávajúca.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Bárdos.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Pán predsedajúci, členovia vlády, kolegyne, kolegovia,

    nemôžem prijať a nemôžem súhlasiť s odpoveďou číslo 19 pána ministra Ivana Hudeca. Ja som ho interpeloval už viackrát. Teraz je to siedma alebo ôsma interpelácia, ktorá sa týka financovania menšinovej kultúry. Ani jedna odpoveď nie je dostačujúca. Chcel by som sa sústrediť na odpoveď na moju tretiu otázku, kde pán minister Hudec zdôrazňuje, že nevznikol poradný orgán ministra kultúry Slovenskej republiky, ale vznikla odborná komisia v rámci Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia.

    V minulosti pán minister odpovedal, že je to komisia v kompetencii jeho ministerstva a vlastne jeho ministerstvo a on zodpovedá za to, kto je v tej komisii a akým spôsobom vznikla. Teraz v tejto odpovedi hovorí, že nie je to komisia ministerstva kultúry, ale je to odborná komisia v rámci Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia, čo je vlastne to isté, ale inak povedané.

    Nedostal som odpoveď na moju otázku, lebo pán minister potvrdzuje alebo hovorí, že v komisii sú zastúpení i príslušníci národnostných menšín. Ja naďalej ako poslanec Národnej rady by som chcel vedieť, kto zastupuje jednotlivé menšiny, kto ich tam delegoval, alebo menoval, podľa akého kľúča, ako som to už viackrát uvádzal vo svojej interpelácii. Teda neprijímam túto odpoveď.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Pokorný.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády,

    na 11. schôdzi som mal dve interpelácie. Prvá pod bodom 26 bola na podpredsedu vlády a ministra financií vo veci vekovej hranice študentov na poskytovanie zliav v pravidelnej autobusovej a železničnej osobnej doprave. V odpovedi pána podpredsedu vlády je uvedený skôr návod ako daný problém riešiť, nie konkrétne riešenie. Preto som túto problematiku konzultoval s pani ministerkou Keltošovou, ktorá mi prisľúbila, že uvedený problém bude riešiť ona. Nezostáva mi nič iné, len vysloviť s tým súhlas.

    Pod bodom 27 je odpoveď na druhú interpeláciu vo veci zastavenia teplej prevádzky Ťahanovce š. p. Košický magnezit. S touto odpoveďou vyslovujem nesúhlas z nasledujúcich dôvodov: Tento pondelok vykonali poslanecký prieskum traja členovia Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody - pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Köteles a ja, kde sme sa chceli informovať o nových skutočnostiach, ktoré nastali od času podania mojej interpelácie - od novembra do týchto dní, lebo mám informáciu, že prebiehalo niekoľko rokovaní na ministerstve hospodárstva k tejto problematike. Žiaľ, prieskum nesplnil svoj účel, nezískali sme odpovede na naše otázky, pretože pán riaditeľ štátneho podniku sa nezúčastnil na našom prieskume. Preto by som znovu prosil, keď tu bude pán minister Ducký, o aktuálnosť a o zásadné stanovisko k tomuto problému. Čiže záverom vyslovujem nesúhlas s odpoveďou na interpeláciu uvedenú pod bodom 27.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Švec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dámy a páni,

    k odpovedi pani ministerky školstva Slovenskej republiky Evy Slavkovskej na moju interpeláciu na 11. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky zaregistrovanej pod číslom 21 vo veci kapitoly rozpočtu rezortu ministerstva školstva na vedu a techniku si dovoľujem uviesť nasledovné stanovisko:

    Vo svojej odpovedi pani ministerka na moju interpeláciu sa snaží o rozptýlenie mojich obáv o skrátenie rozpočtu vysokých škôl v kapitole veda a technika oznámením, že Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh na zvýšenie tejto kapitoly o 36 miliónov Sk. Toto svedčí o tom, že ministerstvo školstva nevie riešiť problém financovania vysokých škôl vo vlastnej kompetencii a túto zodpovednosť prenáša na iný orgán. Národná rada Slovenskej republiky vo svojich orgánoch, vo svojich výborov teda musí korigovať nesprávne rozhodnutie rezortného ministra.

    Pani ministerka si bola vedomá toho, že ďalší pokles rozpočtu vysokých škôl v kapitole veda a technika z 346 miliónov korún v roku 1995 na 304 miliónov korún v roku 1996 znamená to, čo sme definovali a to, čo som i ja vyjadril vo svojej interpelácii, totiž cielenú likvidáciu vedy na vysokých školách. Ale paradoxne nebola to pani ministerka, ktorá navrhovala korektúru tejto kapitoly. Nebola to pani ministerka, kto apeloval na poslancov Národnej rady vo výbore pre vzdelanie, vedu a kultúru zvýšiť túto kapitolu. Boli to najmenej štyria poslanci, ktorí tento návrh predkladali.

    Neobstojí ani uistenie pani ministerky, že jej úrad môže žiadať ministerstvo financií o zvýšenie záväzného limitu na vedu a techniku v rámci bežných výdavkov kapitoly školstva, resp. z rezervy vlády, vzhľadom na to, že na tento účel rozpočet na rok 1994 nemá rezervu.

    Z uvedeného vidieť, že vysoké školy nie sú prioritou rezortu ministerstva školstva. Svedčí o tom aj rad ďalších opatrení, ktoré boli z tejto úrovne a z tohto orgánu štátnej správy prijaté.

    Na základe uvedeného som toho názoru, že odpoveď pani ministerky nie je dostatočná, nie je adekvátna. Z hľadiska problému financovania vedy na vysokých školách neprináša žiadne vysvetlenie ani návrh na riešenie problému.

    Na základe týchto skutočností túto odpoveď považujem za nedostatočnú a žiadam poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby odpoveď pani ministerky Slavkovskej na moju interpeláciu nebola prijatá.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Černák, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené členky a členovia vlády Slovenskej republiky, kolegyne, kolegovia,

    pod číslami 1 - 6 sú odpovede členov vlády na 6 mojich interpelácií, ktoré som predniesol na poslednej schôdzi Národnej rady.

    Na moju otázku, ako ďalej sa bude znižovať finančné zaťaženie predovšetkým malých živnostníkov, ale v princípe malých a stredných podnikateľov, som dostal odpovede od podpredsedu vlády pána Kozlíka, od ministra zdravotníctva a od pani ministerky Keltošovej. Zhodne všetci traja konštatujú, že súčasný stav je neadekvátny, že zaťaženie je vysoké a že v pláne legislatívnych úloh na rok 1996 v I. polroku majú predložiť harmonogram a spôsob ako sa bude ďalej znižovať. Preto očakávam, že konštatovania, ktoré sú v interpeláciách, sa aj reálne premietnu do toho, že malí živnostníci nebudú až tak finančne zaťažovaní.

    Dostal som odpoveď na moju otázku, prečo starí ľudia, ktorí nemajú na to, aby si mohli kúpiť nový kožuch, keď si chcú dať opraviť starý kožuch, musia platiť 25-percentnú DPH, keď všeobecné služby majú 6-percentnú DPH, ale žiaľ, dostal som odpoveď, že tak to bolo aj za predchádzajúcej vlády a ešte aj za vlády predtým a že jednoducho to je luxusný tovar. Nezostáva mi nič iné len odpoveď akceptovať a pokúsiť sa príslušnou novelizáciou stav zmeniť.

    Takisto pán minister vnútra, resp. predseda komisie pán Kačic ma informoval, že záverečná správa o havárii VSŽ nie je ešte hotová, nenapísal to síce, ale predpokladám, že po vyšetrení správu poskytne poslancom.

    Dovoľte mi preto, aby som sa zameral na interpeláciu pod číslom 5. Po troch poslaneckých prieskumoch, po troch interpeláciách som krátkym listom, interpeláciou žiadal ministra vnútra, aby sa už nehral na schovávačku, že nechcem vedieť, koľko podpisov bolo takých, koľko bolo pravých, koľko uznaných, ale nech odpovie na jednu jedinú otázočku, koľko občanov svoj podpis priznalo.

    Takto presne som otázku formuloval, aj som pána ministra upozornil, že tu nejde o žiadne využívanie jeho tvrdení, či tie podpisy boli platné, alebo neboli platné. Jednoducho občanov navštívila polícia, niektorí ani políciu nevpustili do bytu, niektorí povedali, že to nie je ich podpis, ale vyše 11 tisíc občanov povedalo: áno, to je môj podpis. Žiadal som pána ministra vnútra, a aj som čakal, že príde, prihlásil som sa na poslednú chvíľu, nech sa zachová ako chlap a nech jedným číslom odpovie na túto konkrétnu otázku.

    Pán minister mi vo svojej odpovedi znovu povedal, že to nebolo predmetom skúmania a že teda je zrejmé, že pojem "platný podpis" sa nezhoduje s pojmom "pravý podpis". V závere uvádza, že 2 744 podpisov bolo sfalšovaných, ale aj tak tam napísal jednu zaujímavú vetu, ktorú vám odcitujem. Prvýkrát vlastne orgány priznávajú, že preverili všetky podpisy, pretože pán minister píše - citujem: "V tejto súvislosti považujem za potrebné uviesť, že policajné orgány preverovali i podpisy, ktoré volebná komisia neuznala za platné." Alebo ináč povedané, navštívili všetkých občanov, 2 744 podpisov nebolo priznaných. Sami viete, že ich bolo vyše 14 tisíc. To znamená, že tvrdenie Demokratickej únie, že 11 313 podpisov bolo pravých, sa zakladá na pravde.

    Predpokladám, že pán minister asi neotvoril svoj sejf a neprečítal si zo sedemstránkovej správy, ktorú tam má, buď tabuľky, ktoré sú v závere, alebo časť, ktorú vám odcitujem - je to strana 3 tretí odsek. Citujem zo správy: "Preverovaním petícií politickej strany Demokratická únia Slovenska bolo zistené, že zo 14 804 osôb, ktorých podpisy sa nachádzajú na predmetných petíciách, bolo preverených 14 057 osôb, pričom 11 313 osôb potvrdilo pravosť svojich podpisov na petíciách a 2 744 osôb nepotvrdilo pravosť podpisov uvedených na petíciách (pozri príloha)." Pôvodne som myslel, že vám prečítam celú správu, aby to bolo autentické, ale znovu opakujem, je to strana 3 odsek 3 zo správy, ktorú má pán minister v sejfe.

    Vyslovujem nespokojnosť s odpoveďou pána ministra už ani nie z dôvodov ďalšieho spochybňovania petičných hárkov Demokratickej únie, ale z dôvodu, že ako poslanec som položil konkrétnu otázku a žiadal som na ňu konkrétnu odpoveď. Pán minister zrejme znovu dal napísať odpoveď svojim spolupracovníkom a nepozrel sa do sejfu, v ktorom má zamknutú správu, z ktorej som vám citoval.

    Dámy a páni, nebudem znovu interpelovať, pretože po dvoch nálezoch Ústavného súdu, po jednoznačnom náleze Ústavného súdu, že občianske práva občana Petra Ďurašku boli nedodržané tým, že sa robili nezákonným spôsobom kópie z petícií, je úplne zrejmé, že ak si pán kolega Macuška prečíta staršie noviny a svoje vyhlásenia, nemal by ďalej zotrvávať v parlamente.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem. Pán poslanec Harach, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi, aby som sa vyjadril k odpovedi na moje interpelácie z vlastne už ani nevieme koľkej schôdze Národnej rady, pretože na niekoľkých sme sa k tomuto bodu programu nedostali. Odpoveď, ktorú mi dala ministerka školstva pani Eva Slavkovská, považujem z vecného hľadiska za veľmi nepostačujúcu a je akýmsi potvrdením jej vlastného vyjadrenia, že trošku dlho jej trvá, zhruba rok, kým sa dostane do všetkých problémov, ktoré v rezorte školstva sú.

    Osobitne by som sa chcel vyjadriť k problematike zabezpečenia vydávania učebníc. Ja som vo svojej interpelácii, pani ministerka, mal na vás otázku, prečo ste odstúpili od zmluvy, ktorá bola podpísaná s rezortom kultúry o prevode Slovenského pedagogického nakladateľstva ako ťažiskového nakladateľstva pri zabezpečení vydávania učebníc. Na túto otázku mi neodpovedáte. Budem veľmi rád, keď koncepcia zabezpečenia vydávania učebníc, konkrétne opatrenia, ktoré ako hovoríte, pripravujete, budú predložené Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Osobitnú nespokojnosť vyjadrujem s dianím okolo novely vysokoškolského zákona. Všetci si veľmi dobre uvedomujeme, kolegyne a kolegovia, že novela vysokoškolského zákona, či dokonca nový vysokoškolský zákon, je prepotrebný. Podľa odpovede, ktorú som dostal, problém predloženia tejto novely do parlamentu je otázkou, alebo ťažiskom tohto problému je nedohoda medzi Slovenskou akadémiou vied a vysokoškolskou komunitou, tak je to tu zhruba formulované, súvisiaca s postgraduálnym doktorandským štúdiom. Z odpovede, ktorú som dostal, je jasné, že ministerstvo školstva nemá jasné, čo je to postgraduálne doktorandské štúdium. Keby ste mali jasné, pani ministerka, čo to je, tak by ste predsa museli v odpovedi povedať, aké je vaše stanovisko a podľa toho potom ďalej postupovať. Ale nemožno vysokoškolskú verejnosť, akademickú verejnosť, občiansku verejnosť držať v tom, že pokiaľ sa tieto dve zložky nedohodnú, vy jednoducho zákon nepredložíte. Za predloženie novely vysokoškolského zákona ste zodpovedná vy, je zodpovedné ministerstvo školstva.

    Vonkoncom nemožno súhlasiť s odôvodnením, a to si dovolím odcitovať, sprístupňovania celého procesu otázok novelizácie vysokoškolského zákona do akademickej a občianskej verejnosti. Tu sa hovorí o tom, že 17. 8. bola redakcia návrhu zákona vykonaná ministerstvom, tretia a posledná, predložená do vlády. Vieme, že o tejto redakcii bola veľká diskusia. Táto redakcia nebola zverejnená, nebola sprístupnená, bola odovzdaná iba predsedníctvu Rady vysokých škôl. Tu dokonca uvádzate, a to stojí za počutie a za zváženie, že vzhľadom na to, že išlo o zapracovanie pripomienok vlády do vládneho návrhu zákona, nebolo technicky možné a ani správne - a to ma zaráža - podrobne informovať verejnosť o zmenách niektorých ustanovení a tak ďalej, a tak ďalej. No, vážení, kde to sme? Takže očakávam spresnenie tejto odpovede v tom, čo urobí ministerstvo školstva pre to, aby našlo konsenzuálne riešenie, ak nenájde konsenzus, tak aké riešenie, v problematike, o ktorej som hovoril, a kedy konečne novelu vysokoškolského zákona hodlá predložiť na ďalšie legislatívne konanie.

    V súvislosti so zahraničnou spoluprácou môžem vyjadriť vcelku spokojnosť, že konečne sa ministerstvo školstva rozhýbalo a snaží sa konať aj v iných programoch okrem programov, ktoré už boli roky rozbehnuté, teda v programoch, ktoré sú nové. Ale nedostal som odpoveď, pani ministerka, na to, aké výsledky priniesla vaša cesta do Spojených štátov amerických, pretože sa o nich dozvedám len sporadicky.

    Poslednú nespokojnosť chcem vyjadriť s mojou už opakujúcou sa interpeláciou, teda nespokojnosť s odpoveďou na ňu, súvisiacu s odvolaním bývalého riaditeľa Ústrednej školskej inšpekcie doc. Rosu. Pani ministerka, v odpovedi uvádzate: "Osobne kladne hodnotím prácu vykonanú počas jeho funkčného obdobia v prospech rezortu školstva." Prosím vás pekne, prečo ste ho vlastne odvolali? V žiadnom prípade sa neuspokojím s tým, že v rozpore so zákonom o poslancoch mi odpovedáte, že nepovažujete za vhodné ma o tom informovať. Vy to odpovedáte kulantne, že nepovažujete za vhodné zverejňovať dôvody odvolania doc. Rosu. Súhlasím s vami, nezverejňujte ich, ale v súlade so zákonom o poslancoch mi odpovedzte napríklad v odpovedi na interpeláciu. To nie je zverejnenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, takže ste nespokojný s odpoveďami?

  • Myslím, že to z toho vyplynulo, pán podpredseda.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Rusnáková.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dovoľte mi najprv povedať svoj subjektívny dojem z dnešného rokovania. Je poľutovaniahodné, že predsedajúci schôdze dovolí, aby poslanci zbytočne zabávali členov vlády počas rokovania o takých bodoch, pri ktorých by mali byť maximálne pozorní a mali by počúvať, pretože k nim hovoria poslanci a hovoria k odpovediam na otázky a interpelácie, ktoré im položili. Takže chcela by som vyzvať aj kolegov, aby si svoje poslanecké povinnosti vybavovali počas iného bodu, ako je práve tento. Pán predsedajúci, ja vás tiež prosím, aby ste ich na to upozornili.

    Vyjadrím sa k odpovedi na interpeláciu, je to bod číslo 18, odpovedal mi na ňu minister kultúry pán Hudec. V prvom rade by som mu chcela poďakovať za to, že vo veci, v ktorej som ho interpelovala, nastal poriadok a že sa dá do takého právneho stavu, aby bolo možné poskytnúť finančné prostriedky knižnici, ktorú som spomínala.

    Po druhé mu však chcem v dobrom slova zmysle poradiť, aby si urobil väčší poriadok na ministerstve kultúry, pretože je vrcholne neseriózne trištvrte roka niekomu posielať odkazy, že dostal peniaze a dostane ich, a až na konci roka v decembri bolo ministerstvo kultúry schopné technicky zrealizovať túto finančnú výpomoc. Takže mu ďakujem, ale bolo by dobre vždy informovať tých, ktorých sa to týka, v takom zmysle, aký je skutočný stav.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Páni poslanci, počuli ste pani poslankyňu Rusnákovú, nemáte sa baviť s pánmi ministrami. Nech sa páči, pán poslanec Boros.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja už len veľmi krátko, pretože kolegyňa pani poslankyňa Rusnáková to povedala. Je skutočne nedôstojné od nás poslancov, keď si prisadáme k pánom ministrom, ktorí sem prichádzajú na to, aby si vypočuli problémy, ktoré tlmočíme my poslanci, a tie problémy sa dotýkajú života našich ľudí. Je to, myslím si, bezprecedentné. Ja by som veľmi pekne chcel poprosiť našich kolegov a kolegyne, aby sme prestali toto praktizovať, aby sme sa v tomto najvyššom zákonodarnom zbore Slovenskej republiky správali dôstojne. Myslím si, že táto prosba je namieste a mali by sme si to všetci uvedomiť.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády,

    interpretoval som predsedu vlády a ministra zahraničných vecí v otázke obrátenia sa slovenskej vlády na Radu Európy vo veci posúdenia alebo znovuposúdenia otázky trestu smrti. Udialo sa tak napriek tomu, že som v marci odovzdal pánu ministrovi osobne list ako poslanec Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, v ktorom som objasňoval situáciu a možné riešenie, ktoré z toho vyplynie, že bude jednoducho negatívne. Napriek tomu sa v júni vláda obrátila svojou verbálnou nótou na Direktórium pre ľudské práva v Rade Európy a dostala veľmi zásadnú viac-menej negatívnu odpoveď. Myslím si, že takto sa body na medzinárodnej scéne nezískavajú, skôr naopak. Tento krok bol podľa mňa kontraproduktívny.

    V odpovedi pán minister, nie pán predseda vlády, vychádza z toho, že verbálna nóta bola vypracovaná na základe verejnej mienky, ktorá sa takto transformovala do programového vyhlásenia vlády. Chcel by som k tomu dodať, že sú aj iné oblasti, kde verejná mienka je veľmi vážna a veľmi alarmujúca, a očakávam, keď už sme sa rozhodli takto reagovať, podobné kroky aj v inom smere. Predpokladám však, že asi nenastanú, čo už vopred vyjadrujem ako sklamanie. Je nedôvera voči spravodajskej službe, voči štýlu privatizácie, voči pripravovanému územnosprávnemu členeniu. Teda nemôže sa do našej zahraničnej politiky dostávať verejná mienka takýmto nesprávnym spôsobom.

    V Rade Európy žiadať o znovuposúdenie takej závažnej otázky po tom, čo sme prijali ústavu, a po tom, čo sme podpísali Európsku konvenciu o ľudských právach s jej Dodatkovým protokolom číslo 6, je prinajmenej falošné preto, lebo sme to doma znovu neposúdili, tento parlament sa predsa týmto nezaoberal. Teda pýtať sa na vyššom medzinárodnom fóre, aký je postoj, keď doma sme si to dostatočne neotvorili a nezaujali postoj, zdá sa mi neprimerané.

    Po ďalšie - sme členmi Rady Európy, my tam nie sme hostia alebo pozorovatelia. To je čosi podobné, ako keby sa jeden z poslaneckých klubov v tejto sále pýtal, aký je postoj Národnej rady k čomusi. Ak má samotný poslanecký klub nejaký názor, tak ho transformuje do návrhu a takto sa snaží tento svoj názor, návrh, podnet dostať do legislatívy. Podobne v Rade Európy, keď niektorý z členských štátov sa snaží dostať istý svoj záujem do formy odporúčania, rezolúcie, rozhodnutia, tak to robí cez poslancov. Veľmi úspešné sú v tom aj susedné štáty. Je vždy dôležitý nielen obsah, ale aj forma.

    Teda odporúčam vláde, vládnym stranám, aby sa takýmto štýlom snažili v budúcnosti zvažovať presadzovanie našich záujmov na medzinárodnom poli. Mrzí ma hlavne štýl, ani nie odpoveď, ale štýl prenášania domácich partikulárnych záujmov do oficiálnej zahraničnej politiky štátu. Vy, pán minister zahraničných vecí, musíte svoj rezort brániť proti takýmto zneužívaniam alebo tlakom. Na druhej strane - nenechať si odobrať vplyv tam, kde ministerstvo zahraničných vecí by ho malo mať prioritný.

    Záverom: Nevyjadrujem svoj nesúhlas s odpoveďou, ktorá je pod číslom 31, ale so samotným skutkom, so samotným diplomatickým aktom, ktorý bol a je podľa mňa kontraproduktívny.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pýtam sa, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, či súhlasíte s odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky. Podľa § 89 zákona o rokovacom poriadku k písomným odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie zaujme Národná rada Slovenskej republiky stanovisko uznesením.

    Najskôr budeme hlasovať o všetkých písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky, s ktorými poslanci vyjadrili súhlas.

  • Hlasy v sále.

  • Prosím vás, na tabuli už neboli ďalší prihlásení. Prosím vás, prestaňte, buďte kultúrni.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o odpovediach členov vlády na interpelácie poslancov, s ktorými súhlasíme. Nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 67 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    V uznesení budú uvedené odpovede na interpelácie, s ktorými poslanci súhlasili.

    Teraz budeme osobitne hlasovať o jednotlivých písomných odpovediach členov vlády na interpelácie, s ktorými poslanci nesúhlasili. Pôjdeme jednotlivo, ako ich poslanci uvádzali.

    Ako prvý bol pán poslanec Pittner, ktorý nesúhlasí s odpoveďou pána premiéra Mečiara pod bodom 32. Budeme hlasovať, či Národná rada súhlasí, alebo nesúhlasí s odpoveďou.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Teda Národná rada odsúhlasila odpoveď na interpeláciu pána poslanca Pittnera.

    Ďalej je pani poslankyňa Bauerová s odpoveďou pod číslom 33 od pani ministerky Slavkovskej. Dávam hlasovať o tom, či Národná rada súhlasí s odpoveďou, alebo nie. Nech sa páči, hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Aj túto odpoveď sme prijali.

    Chcem povedať pánu poslancovi Kötelesovi, že dal len otázky, čiže neinterpeloval pánov ministrov, teda nemožno o tom hlasovať.

    Pani poslankyňa Ďurišinová mala interpeláciu na podpredsedu vlády pána Kozlíka. Odpoveď je pod číslom 20 a tiež s odpoveďou nesúhlasí. Dáme hlasovať o tom, či súhlasíte s odpoveďou.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Aj túto odpoveď pána ministra Kozlíka pani poslankyni Ďurišinovej sme prijali.

    Ďalej budeme hlasovať o odpovedi pána Reháka pani poslankyni Schmögnerovej pod číslom 25. Nech sa páči, prezentujme sa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 69 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Aj túto odpoveď sme prijali.

    Budeme hlasovať o odpovedi pána ministra Hudeca na interpeláciu pána poslanca Bárdosa pod číslom 19. Nech sa páči, prezentujme sa, budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Aj túto odpoveď sme prijali.

    Ďalej budeme hlasovať o odpovedi pána ministra Duckého na interpeláciu pána poslanca Pokorného.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Čiže aj túto odpoveď sme prijali.

    Ďalej budeme hlasovať o odpovedi pánu poslancovi Černákovi od pani ministerky Keltošovej, pána ministra Kozlíka, pána Hudeka, pána Kačica a pána Javorského. Chcete, aby sme hlasovali naraz?

  • O nespokojnosti s interpeláciou číslo 5.

  • Budeme hlasovať o odpovedi číslo 5. Nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Aj túto odpoveď sme prijali.

    Ďalej ministerka Slavkovská odpovedá pánu poslancovi Švecovi na otázku pod číslom 21. Dáme o tomto hlasovať. Nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Čiže aj túto odpoveď sme prijali.

    Ďalej pani ministerka Slavkovská odpovedá pánu poslancovi Harachovi pod číslom 7. Nech sa páči, budeme hlasovať o tejto odpovedi či ju prijímame, alebo nie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 67 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Čiže aj túto odpoveď sme prijali.

    Budeme hlasovať o odpovedi pána ministra Hudeca pani poslankyni Rusnákovej. Pani Rusnáková súhlasí, čiže o tom netreba hlasovať. Ďakujem.

    Ďalej budeme hlasovať o odpovedi pána ministra Schenka pánu poslancovi Figeľovi pod číslom 31.

  • Hlasy z pléna, že o tom netreba hlasovať.

  • Netreba o tom hlasovať. Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    podľa výsledkov hlasovania bude vypracované uznesenie. Odpovede na interpelácie, s ktorými sme hlasovaním vyjadrili súhlas, budú zaradené pod bod súhlasí. Odpovede, s ktorými Národná rada Slovenskej republiky nesúhlasí, budú pod bodom hlasovania nesúhlasí.

    Nech sa páči, pán poslanec Weiss.

  • Pán predsedajúci, ja som sa prihlásil hneď ako doznelo posledné vystúpenie poslanca, vy ste sa nepozreli na tabuľu. Chcel som sa vyjadriť ešte k niektorým interpeláciám, k odpovediam na niektoré moje interpelácie. Myslím si, že pri troške dobrej vôle celý tento proces mohol pokojne prebehnúť.

    Keďže sa už hlasovalo, chcel by som iba poďakovať za odpoveď ministrovi zahraničných vecí pánu Schenkovi, v ktorej ma oboznámil s postupom vlády a ministerstva zahraničných vecí pri riešení citlivej otázky odškodnenia obetí fašizmu v Slovenskej republike.

    Chcel som poďakovať aj za ďalšie odpovede a mal som iba jednu jedinú otázku na podpredsedu vlády pána Kalmana a na podpredsedníčku vlády pani Tóthovú, prečo sa návrhom zákona o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku bude vláda zaoberať až v druhom polroku, keďže už teraz sú informácie, že už je tu právna diera a jazykový zákon sa vlastne uplatňuje niekedy podľa rôznych interpretácií.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Weissovi. Pán poslanec Köteles, nech sa páči.

  • Vážená Národná rada, vážení pán predsedajúci,

    na 11. schôdzi som interpeloval ministra kultúry, aby oznámil, aké zásady a kritériá používa pri odsúhlasení dotácií pre divadlá v Slovenskej republike. A takisto som žiadal predložiť rozpis dotácií z fondu Pro Slovakia. Pán minister odpovedal na interpelácie, ale len všeobecne a nebol som s tým spokojný. O tom sme mali hlasovať.

  • Ďakujem. Pán poslanec, bola to vaša otázka, nie interpelácia. To je rozdiel. Je to otázka poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Kötelesa na pána ministra kultúry Hudeca. O otázke sa nedá hlasovať. Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Maxon.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    chcel by som požiadať plénum Národnej rady, aby na 13. schôdzu, teda na túto schôdzu bol dodatočne zaradený vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Materiál sme dostali ako tlač 336. Zaradenie tohto vládneho návrhu zákona prosím okamžite po doručení spoločnej správy. Prosím, pán predsedajúci, aby ste o mojom návrhu dali hlasovať.

    Ďakujem pekne.

  • Mám tomu rozumieť tak, že mám dať hneď hlasovať?

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca, aby bol na túto 13. schôdzu zaradený vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Navrhujete to ako ktorý bod?

  • Zaradiť okamžite po doručení spoločnej správy.

  • Ešte raz, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme sa prezentovať a znova hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento bod programu sme zaradili na 13. schôdzu. Ďakujem.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k ď a l š i e m u bodu programu, ktorým sú

    interpelácie a otázky poslancov.

    Nech sa páči, pán poslanec Fico.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi navrhnúť, aby po tom, čo bude doručená spoločná správa z výborov, bola vyhlásená 20-minútová prestávka. Je to môj procedurálny návrh.

  • Ďakujem. Dám o tom hlasovať. Hlasujeme o tom, aby po doručení správy bola 20-minútová prestávka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Čiže tento návrh pána poslanca Fica sme prijali.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ďalším bodom sú interpelácie a otázky poslancov. Ako prvý je prihlásený pán poslanec Csáky, potom nasleduje pán poslanec Kukan.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, mám dve interpelácie. Prvú adresujem pánu ministrovi Hudecovi.

    Vážený pán minister, dňa 16. novembra 1995 ste vydali príkaz ministra číslo 21/1995, v ktorom ukladáte všetkým vedúcim pracovníkom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a všetkým riaditeľom organizácií riadených ministerstvom kultúry postupovať pri vlastných aktivitách tak, aby sa zvýrazňovala suverenita Slovenskej republiky.

  • Vážené poslankyne, poslanci, zachovajte pokoj v sále, pretože rokujeme. Pánov ministrov teraz nechajte na pokoji. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán minister, váš príkaz bol zaslaný listom zo dňa 6. 12. 1995 všetkým vedúcim pracovníkom rezortu ministerstva kultúry a k príkazu boli priložené prílohy, ktorých obsah - citujem - "sa má rešpektovať a zároveň v praxi využívať". Citát pochádza zo sprievodného listu Dr. Jozefa Gerbóca, generálneho riaditeľa sekcie umenia. V prvej prílohe sú uvedené "len", a to "len" myslím v úvodzovkách, niektoré historické nepresnosti, napríklad odporúča sa používať názov Česko-Slovensko už od roku 1918, Česká a Slovenská Federatívna Republika už od roku 1969. Sú tam uvedené aj ďalšie historické nepresnosti, pri aplikovaní ktorých sa vedúci pracovníci kultúry budú zbytočne zosmiešňovať.

    Oveľa nepríjemnejšie ma však prekvapila skutočnosť uvedená v prílohe číslo 2, ktorá nesie názov "Niektoré údaje z dejín Slovenska v 20. storočí". V tejto prílohe medzi skutočne významnými udalosťami 20. storočia v riadku 24 sa nachádza nasledovný text: "9. september 1941 - vládne nariadenie číslo 198, tzv. židovský kódex."

    Vážený pán minister, dovoľujem si preto vyzvať vás verejne aj touto interpeláciou na zaujatie stanoviska, čo hľadá tento údaj medzi významnými udalosťami slovenských dejín v 20. storočí.

    Pán predsedajúci, moja druhá interpelácia je adresovaná pánu premiérovi Slovenskej republiky ohľadne finančného zabezpečenia dostavby Jadrovej elektrárne Mochovce.

    Vážený pán premiér, v poslednom čase sa opäť veľa hovorí o rôznych variáciách dostavby Jadrovej elektrárne Mochovce. V tlači aj z úst zodpovedných vládnych činiteľov sa objavili rôzne verzie, zdá sa, že nie na základe serióznych ekonomických prepočtov. Podľa uznesenia vlády sa takáto analýza mala skompletizovať do 31. decembra 1995. Na základe dostupných informácií môžem tvrdiť, že táto analýza sa doteraz nevypracovala, to znamená, že nebola splnená úloha z uznesenia vlády číslo 660 z 5. septembra 1995.

    Namiesto serióznych informácií sa v tlači objavili iné správy, ktoré sa zdajú protirečivé a zmätené. Pán minister hospodárstva Ducký po svojej decembrovej návšteve v Ruskej federácii sa vyjadril v takom zmysle, že prijal odporúčanie Moskvy, aby si Slovensko na dostavbu Jadrovej elektrárne Mochovce zarobilo na výstavbách elektrární v Iráne a perspektívne na Kube. Na slová pána ministra hospodárstva nereagovali, bohužiaľ, ako prví opoziční poslanci, ale pán minister zahraničných vecí Schenk, s ktorým absolútne súhlasím, keď na novoročnom stretnutí s novinármi 11. januára 1996 vyhlásil, že takáto aktivita z hľadiska zahraničnopolitických zámerov a cieľov Slovenskej republiky neprichádza do úvahy. V tlači sa objavili aj správy o tzv. českej úverovej konštrukcii. Okolo tejto možnosti je taktiež veľa nejasností.

    V súvislosti s tzv. ruskou úverovou konštrukciou nie je vari neopodstatnené citovať slová ministra atómovej energie Ruskej federácie pána Viktora Michajlova, podľa ktorého ruský úver vo výške 150 mil. dolárov nemáme chápať ako pomoc v hotovosti.

    Na základe týchto informácií môžem vyjadriť obavy, že asi bude veľmi problematické zabezpečiť cca 25 mld Sk na financovanie dostavby prvých dvoch blokov Jadrovej elektrárne Mochovce. Stavba je už teraz zaťažená úverom 15 mld Sk a tento dlh v dôsledku nesplácania úverov je už vrátane úverov určite podstatne vyšší. Stavba vyše 6 rokov chátra a dodatočné montáže bezpečnostných zariadení zo strany francúzskych a nemeckých firiem, s ktorými sa neuvažovalo v pôvodnej ruskej koncepcii, nedávajú dostatočné garancie na fungovanie a bezpečnosť tejto elektrárne. Domnievam sa, že aj táto skutočnosť ovplyvňuje rozhodnutie bánk, ktoré by mohli tento projekt financovať. Počítajúc s požiadavkou štátnych záruk sa zo štátneho rozpočtu na rok 1996 zapracovalo podľa návrhu rezervovanie až 88 % možných štátnych záruk na dostavbu Jadrovej elektrárne Mochovce. Toto opatrenie minimalizuje možnosť poskytnúť záruky štátu na ďalšie, pre Slovensko možno potrebnejšie investície.

    Problematickým sa ukazuje aj zabezpečenie finančného krytia zodpovednosti prevádzkovateľa jadrovej elektrárne za prípadnú škodu v zmysle Viedenského dohovoru po roku 1995, čo si vyžaduje ďalších vyše 3 mld Sk. V prípade havárie elektrárne by však išlo o nevyčísliteľné sumy.

    Skutočnosti, ktoré som uviedol, navodzujú otázku: Je pri týchto finančných ťažkostiach nevyhnutné Jadrovú elektráreň Mochovce dostavať? Vychádzajúc z poznatkov a praxe hospodársky najsilnejších štátov sa najmä z ekonomických dôvodov už nové jadrové elektrárne nebudujú. Tak je to v Spojených štátoch amerických, Nemecku, Kanade, Taliansku a od decembra minulého roku aj vo Veľkej Británii. Ďalšie štáty, ako Dánsko a Rakúsko, už nemajú žiadne jadrové elektrárne v prevádzke. Tieto štáty zhodnotili, že ak do nákladov na výrobu elektrickej energie v jadrových elektrárňach započítajú aj náklady na manipuláciu s vyhoretým palivom, problémy s jeho uskladnením a nakoniec likvidáciu elektrárne po čase jej životnosti, výroba elektrickej energie vychádza tak draho, že je to neekonomické aj pre najbohatšie štáty. Len likvidácia dvoch blokov Jadrovej elektrárne Greitzwald v bývalej NDR, podobnej ako Mochovce, bude stáť najmenej 88 mld Sk.

    Existuje, podľa môjho názoru, aj ekonomicky efektívnejšie riešenie zdrojov energie spočívajúce v dôslednej realizácii ekonomicky zdôvodneného programu úspor energie, rozsiahlejšieho využívania obnoviteľných zdrojov energie a budovaní paraplynových systémov, ktoré sú investične podstatne nenáročnejšie, napríklad výstavba moderného paroplynového cyklu v Bratislave, ktorú už realizuje firma Siemens, bude pri výkone vyše 200 MW elektrickej energie a 150 MW tepla stáť 3,2 mld Sk.

    Na základe uvedených skutočností interpelujem pána predsedu vlády Slovenskej republiky a prosím odpovede na tieto otázky:

    1. Aké štúdie a prepočty dokazujúce ekonomickú výhodnosť Jadrovej elektrárne Mochovce sú vláde Slovenskej republiky známe? Žiadam názov štúdie, mená spracovateľov a dátum vypracovania. Z doteraz publikovaných štúdií nevyplýva ekonomická výhodnosť Jadrovej elektrárne Mochovce. Z akých dôvodov sa potom preferuje projekt dostavby bez predchádzajúcej komplexnej a objektívnej analýzy?

    2. Žiadam konkrétnu špecifikáciu použitia eventuálneho úveru Ruskej federácie, to znamená účel použitia, finančnú výšku, formy úhrady a ďalšie podmienky úveru.

    3. Podľa vyjadrenia generálneho riaditeľa Stanislava Svobodu je akciová spoločnosť Škoda Praha takmer pred parafovaním zmlúv o blokoch 1 a 2 Jadrovej elektrárne Mochovce. Ktoré spoločnosti a v akej výške sa majú podieľať na investíciách a dodávkach technológie? Kedy sa s nimi majú uzatvoriť príslušné zmluvy a aké sú podmienky týchto zmlúv?

    4. Aká je výška sumy, ktorú vláda v roku 1996 prevezme ako záruku za bankové úvery na dostavbu Jadrovej elektrárne Mochovce?

    5. Aké je stanovisko vlády Slovenskej republiky ohľadne rusko-slovenskej účasti v projekte iránskej jadrovej elektrárne?

    6. Je pravdou, že riadiaci systém firmy Siemens dodaný do Jadrovej elektrárne Mochovce v roku 1995 sa spláca exportom elektrickej energie? Zrojom tejto informácie sú Hospodárske noviny z 10. januára 1996. Aký je predpoklad splácania na tento rok?

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, odsúhlasili sme si, že ak spoločná správa bude rozdaná, budeme rokovať o návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady číslo 288/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Nakoľko spoločná správa je rozdaná... (hlasy v sále, že ju poslanci ešte nemajú).

    Nemáte ju ešte? Ďakujem. Tak nech sa páči, vystúpi pán poslanec Kukan. Ďalší bude pán poslanec Komlósy.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne a kolegovia,

    prv ako začnem svoje vystúpenie, chcel by som zablahoželať členom vlády k tomu, že sa na dnešnom rokovaní zúčastňujú v takom hojnom počte, a vyjadriť nádej, že tak bude aj v budúcnosti a vytvorí sa tak dobrá tradícia a dobrý zvyk v práci tohto parlamentu a tejto vlády.

    Integrácia Slovenskej republiky do európskych a transatlantických štruktúr bola v programovom vyhlásení slovenskej vlády charakterizovaná ako prioritná úloha v oblasti zahraničnej politiky. Konkrétne členstvo v Európskej únii predpokladá splnenie mnohých požiadaviek, ktoré táto organizácia vyžaduje od svojich budúcich členov. Súčasná slovenská vláda záujem o plnoprávne členstvo v únii opakovane deklarovala a potvrdzovala. Koniec koncov, odovzdanie oficiálnej prihlášky Slovenskej republiky za člena únie počas jej summitu v Cannes v júni minulého roku tento záujem znovu zdôraznilo formou čo najoficiálnejšou.

    V súčasnej etape približovania sa asociovaných krajín k Európskej únii dochádza však už od všeobecných proklamácií ku konkrétnym krokom a opatreniam. Aj v prípade Slovenska už takmer rok platí Európska dohoda o pridružení, v oblasti politickej sa rozvíja štruktúrovaný dialóg. Zaregistrovali sme snahu jednotlivých predsedníckych krajín únie o jeho zefektívnenie a zlepšenie. Bola vydaná Biela kniha o príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu únie. Táto kniha je už veľmi konkrétnym dokumentom podrobne určujúcim presné úlohy, ktoré treba plniť v jednotlivých oblastiach. Ako sa v nej uvádza, má charakter príručky, ktorá svoje odporúčania a požiadavky neprispôsobuje jednotlivým krajinám. A ďalej citujem: "Každá z krajín strednej a východnej Európy si stanoví vlastné priority a určí vlastný časový harmonogram v závislosti od svojich ekonomických, sociálnych a politických podmienok a od toho, čo sa doteraz dosiahlo."

    A k tejto otázke by som chcel na základe článku 89 zákona číslo 44/1989 Zb. interpelovať predsedu vlády Slovenskej republiky a požiadať o komplexnú informáciu, ako bude vláda postupovať pri plnení tejto úlohy v roku 1996 a aké sú východiská na plnenie týchto úloh. Viem, že jestvuje a pôsobí už dlhší čas príslušná Rada pre integráciu pri vláde na čele s podpredsedom vlády pánom Kalmanom, ktorá koordinuje postup jednotlivých rezortov. Je však známe aj to, že jestvuje určitá dvojkoľajnosť pri plnení všetkých úloh, pretože otázka aproximácie nášho právneho poriadku k právnemu poriadku Európskej únie patrí do kompetencií iného podpredsedu vlády, konkrétne podpredsedníčky vlády pani Tóthovej. Chýba tu teda jednotný orgán, ktorý by zastrešoval celú problematiku a hádam by mohol pracovať aj efektívnejšie.

    Formulujem toto v rovine otázky a domnievam sa, že bolo by dobré, aby sme po takmer dvojročnom pôsobení vyhodnotili, či tento model inštitucionalizácie približovania sa Slovenska k Európskej únii je najefektívnejší a najfunkčnejší. Nie je to nič nenormálneho, podobne postupujú aj ďalšie krajiny, ktoré sú v podobnej situácii, ako sme my, napríklad Poľsko. Som presvedčený, že Národná rada Slovenskej republiky by mala byť informovaná presne a konkrétne o plánoch vlády v súvislosti s plnením týchto úloh, o harmonograme, t. j. presne, ktoré úlohy z Asociačnej dohody a Bielej knihy budú splnené v tomto roku, aký je ich presný zoznam a časové termíny, aké problémy sa vyskytujú a aké výsledky sa dosahujú. Táto informácia musí byť konkrétna preto, aby boli úlohy na konci roku 1996 aj potom v ďalších rokoch kontrolovateľné.

    Domnievam sa, že takáto transparentnosť pri plnení uvedených úloh by bola užitočná aj preto, že by bola konkrétnym dôkazom jasného postupu Slovenska na ceste do Európskej únie a to by bola aj konkrétna odpoveď na tie hlasy, ktoré zaznievajú doma aj v zahraničí a vyjadrujú určité pochybnosti o tom, ako je Slovensko rozhodnuté plniť svoje záväzky, ktoré vyplývajú z jeho súčasného štatútu asociovanej krajiny, ktorá odovzdaním oficiálnej prihlášky o členstvo v únii deklarovala svoj zásadný úmysel stať sa jej plnoprávnym členom.

    Viem, že funguje takpovediac kontrolný alebo hodnotiaci mechanizmus vo forme schôdzok asociačnej rady, kde sa o týchto otázkach hovorí. Táto rada vznikla na základe článku 104 oddielu 9 záverečných ustanovení Asociačnej dohody. V súlade s týmto článkom má vláda povinnosť dozerať nad postupom tohto procesu. To je ďalší dôvod, prečo by predkladanie takejto informácie pre Národnú radu Slovenskej republiky nemalo pre vládu predstavovať nijaký závažnejší problém. Koniec koncov, Európska dohoda o pridružení je prezidentskou zmluvou, ktorú Národná rada ratifikovala, a preto je logické, aby od vlády dostávala informácie o jej plnení. Bolo by nesporne prínosom, keby takéto informácie dostávala Národná rada pravidelne a v stanovených termínoch, najlepšie dvakrát do roka. Na predsedu vlády sa obraciam preto, aby informácie, ktoré požadujem, boli komplexné. Iba on ich môže zabezpečiť s ohľadom na súčasný stav, keď dvaja podpredsedovia vlády majú uvedenú problematiku vo svojej kompetencii.

    Na záver chcem iba podotknúť, že tieto požadované informácie by mali vyvolať akúsi mobilizujúcu reakciu aj nás, členov Národnej rady, lebo aj Národná rada má rozhodne svoju dôležitú úlohu v procese približovania Slovenska k Európskej únii. Bolo by ju treba jasnejšie definovať a využiť na to Spoločný výbor Európskeho parlamentu a Národnej rady, ktorý je už konštituovaný a práve on by sa mal stať aktívnym orgánom, ktorý sa bude angažovať v týchto otázkach aj po parlamentnej línii.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Nech sa páči, pán poslanec Komlósy.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, milé kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    vo svojom vystúpení chcem osloviť ministerku školstva pani Slavkovskú a ministra obrany pána Siteka.

    Vážená pani ministerka, vážený pán minister,

    v Rimavskej Sobote je okrem iných veľmi dôležitých a vážnych problémov jednou z najpálčivejších a možno najviac diskutovaných tém stav a ďalšia koncepcia základného školstva tak, aby bola pre všetkých zainteresovaných prijateľná a uspokojivá. Táto problematika vyvoláva niekedy veľmi rozdielne názory, kontroverzné pohľady, interpretácie a dohady a z toho vyplývajúce celkom odlišné, často sa meniace stanoviská kompetentných, ale aj menej kompetentných na niekedy len dočasné, inokedy na celkové a dlhodobé riešenie z viacerých hľadísk neuspokojivej situácie.

    V rámci dnešnej mojej interpelácie sa nechcem rozširovať o celej genéze základného školstva v Rimavskej Sobote a pripomínať vám dôvody a príčiny, ktoré viedli k dnešnému komplikovanému stavu. Som presvedčený, že ministerstvo školstva je o problematike dobre informované, vie o doterajších krokoch a podrobne pozná situáciu v danej tematike. Hoci si neodpustím poznámku, že vzhľadom na politickú príslušnosť vysokopostaveného a agilného pracovníka ministerstva, ktorý pochádza z Rimavskej Soboty a je o tamojšom školstve dôverne oboznámený, niektoré informácie ministerstva sú jednostranné, možno mierne skreslené a tým aj neobjektívne. Pretože problém, ktorý chcem ďalej uviesť, si vyžaduje neodkladné riešenie, spomeniem len nevyhnutné súvisiace fakty.

    V priebehu roku 1992 na naliehanie a niekoľkonásobné upozornenie vedenia školy, rodičov, Rady školy, ale aj mestského zastupiteľstva opakovanými rokovaniami sa dospelo k záveru, že vzhľadom na predimenzovanosť a z hygienických dôvodov nevyhovujúce učebné priestory sa Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským na Šrobárovej ulici rozdelí na dve samostatné školy. Napriek prísľubom školskej správy a napriek uzneseniu mestského zastupiteľstva ako vlastníka práve dokončenej a odovzdanej budovy do užívania na sídlisku Západ, že nový objekt bude slúžiť novovytvorenej základnej škole s vyučovacím jazykom maďarským, školská správa presadila ako dočasné riešenie umiestnenie tejto novej školy od školského roku 1993/1994 v priestoroch kasární. Budovu, ktorá bola adaptovaná na školské podmienky od roku 1991, až dovtedy užívala práve škola, ktorá sa premiestnila do nových priestorov na sídlisku Západ.

    Ešte v roku 1991 práve z dôvodov využitia uvoľnených objektov po bývalej Sovietskej armáde na školské účely bola uzavretá hospodárska zmluva číslo 186/1991 o dočasnom užívaní nebytových priestorov medzi Vojenskou ubytovacou a stavebnou správou v Banskej Bystrici a Školskou správou v Rimavskej Sobote na dobu určitú od 1. júla 1991 do 1. júla 1995. Situácia, ktorá vznikla v roku 1993, a fakt, že konečné riešenie na umiestnenie novej školy s vyučovacím jazykom maďarským bolo prijaté v podobe preprojektovania a dokončenia ďalšieho objektu na tomto sídlisku Západ - pôvodnej materskej školy - si vynútila spolu s finančnými ťažkosťami na ukončenie stavby dňa 14. júla 1993 podpísanie dodatku číslo 1 k pôvodnej zmluve medzi spomínanými zmluvnými stranami. V tomto dodatku sa doba užívania nebytových priestorov predĺžila až do 1. júla 1998.

    V dobrej viere, že vzájomnou spoluprácou mesta a školskej správy sa nájde vhodné riešenie na dokončenie stavby, samozrejme, za účinnej pomoci ústredných orgánov, od ktorých očakávame až dodnes hlavne finančné prostriedky - totiž stavba bola začatá v rámci komplexnej bytovej výstavby -, vychádzalo v ústrety mestské zastupiteľstvo napríklad schválením financií na dostavbu školskej budovy, uznesením o výpožičke objektu pre školskú správu na dobu neurčitú alebo posledným uznesením, ktorým súhlasilo so zriadením plnoorganizovanej Základnej školy na Hviezdoslavovej ulici a tiež aj vedenie Základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským na ulici Dobšinského bolo spokojné, že zmluvou do 1. júla 1998 majú zabezpečený aspoň dočasný prístrešok.

    Dňa 12. júna 1995 bol však podpísaný Vojenskou ubytovacou a stavebnou správou v Banskej Bystrici a Školskou správou Rimavská Sobota nový dodatok číslo 2, ktorý síce bol z pochopiteľných dôvodov nutný kvôli zapracovaniu nových alebo zmienených právnych úprav zákonov súvisiacich so zmluvou, ale popri tom bol dohodnutý aj nový termín vypršania zmluvy k 1. júlu 1996. S týmto novým faktom bola oboznámená nová riaditeľka základnej školy len pred niekoľkými dňami.

    Tým vznikla situácia, že po ukončení tohto školského roku musí školská správa odovzdať objekt prenajímateľovi a súčasne s najväčšou pravdepodobnosťou nebude dokončené ani nové konečné sídlo školy. Skrátka škola, ktorú navštevuje momentálne 386 žiakov v 17 triedach, do ktorej do dnešného dňa zapísali rodičia 55 nových žiakov, ktorá aj napriek provizórnym podmienkam dosahuje vynikajúce výsledky, stráca od 1. júla 1996, teda tohto roku, strechu nad hlavou a nie je jasné, ako, kde, v akých priestoroch a za akých podmienok bude pokračovať v školskom roku 1996/1997.

    Verím, že ministerstvu školstva nie je ľahostajný osud žiakov tejto školy a určite nájde riešenie a účinnú pomoc k spokojnosti pedagógov, rodičov a v neposlednom rade v prospech žiakov. Som presvedčený, že aj pani ministerka vidí najsprávnejšie riešenie tohto problému v čo najrýchlejšom dokončení stavby a odovzdaní objektu do užívania terajšej Základnej škole s vyučovacím jazykom maďarským na Dobšinského ulici, aby sa mohli žiaci a ich učitelia pripravovať a pracovať v primeraných a dôstojných podmienkach.

    Vzhľadom na to, že toto definitívne riešenie pre krátkosť času do 1. septembra tohto roku nie je veľmi pravdepodobné, chcem požiadať vás, pani ministerka, a súčasne ako partnera v tejto otázke aj ministra obrany pána Siteka, aby ste urobili príslušné kroky k predĺženiu nájomnej zmluvy ako dočasnému riešeniu až do času, kým sa načrtnuté definitívne umiestnenie predmetnej školy neuskutoční. V odpovedi prosím o zaujatie stanoviska k danej problematike a v prípade včasnej a účinnej pomoci z vašej strany v duchu predošlých myšlienok vám v mene občanov Rimavskej Soboty vopred ďakujem.

    Nedá mi, aby som vás, pani ministerka, neoslovil ešte v jednej veci. V uplynulých dňoch vyvolal veľký rozruch postup školskej správy pri organizovaní matematickej olympiády pre štvrtý ročník. Školská správa dňa 30. januára 1996 uskutočnila v praxi to, čo vo svojom Spravodaji číslo 5 oznámila predtým všetkým základným školám okresu. Citujem: "Oznamujeme riaditeľom základných škôl, že okresné olympiády a súťaže s prírodovedným zameraním budú prebiehať v slovenskom jazyku."

    V tomto smere sú závažné dva fakty. Po prvé, podľa mojich informácií, ktoré potvrdil následne aj pán riaditeľ školskej správy, boli súťažné príklady rozoslané na príslušné školské správy aj v maďarskom jazyku tak, ako to bolo aj v minulých rokoch. Po druhé, nemám vedomosti o tom, že by bol uplatnený podobný postup aj v iných okresoch. Na základe týchto faktov je otázne a v tomto smere by som veľmi rád poznal stanovisko ministerstva školstva, do akej miery bol takýto postoj v súlade s pokynmi ministerstva, či bolo vôbec ministerstvo o tejto veci vopred informované, či nejde o individuálnu a trochu prehnanú iniciatívu pracovníkov Školskej správy v Rimavskej Sobote. Súčasne, pretože verím, že ministerstvo takýto pokyn nemohlo vydať, ma veľmi zaujíma vaše dodatočné hodnotenie takéhoto postupu.

    Som presvedčený, že takáto výsostne odborná záležitosť, ktorá má za úlohu hodnotiť len čisto odborné vedomosti súťažiacich, ktorá je organizovaná z roka na rok na vyhľadávanie a ďalšiu starostlivosť o talenty v danom odbore, by sa nemala zneužívať na vyhodnocovanie úrovne slovenského jazyka. Na to môže ministerstvo alebo aj niektorá školská správa vo vlastnej kompetencii usporiadať osobitnú súťaž, povedzme aj so zameraním na ovládanie odbornej terminológie len pre školy s vyučovacím jazykom menšín.

    Odôvodnenie, že takýmto spôsobom chce školská správa vytvoriť pre každého účastníka rovnaké podmienky, neobstojí. Skôr naopak, vzhľadom na rozdielny vyučovací jazyk jednotlivých predmetov práve týmto porušuje rovnosť súťažných podmienok. V nádeji, že vaším pričinením, pani ministerka, dosiahneme nápravu aj v tejto otázke, očakávam vašu odpoveď.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, spoločná správa je už rozdaná, preto budeme pokračovať v rokovaní tak, ako sme si odhlasovali, že len čo bude spoločná správa rozdaná, prerokujeme

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 336, spoločnú správu výborov ako tlač číslo 336a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík. Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

    Prestávka bude po vystúpení pána podpredsedu vlády.

    Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    z poverenia vlády predkladám na rokovanie Národnej rady návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Fond národného majetku v zmluvách o predaji časti podniku alebo odplatnom prevode akcií vychádzal zo zákona číslo 92/1991 Zb. konkrétne z § 6 ods. 1 písm. h). V zmluve je určená kúpna cena, platobné podmienky ako aj podmienky prvej splátky a platobný kalendár ďalších splátok rozvrhnutý na jednotlivé roky. V ďalších častiach zmlúv sú uvedené ďalšie podmienky, ktoré ak kupujúci splní, započítavajú sa do splatu voči Fondu národného majetku, čo sa prejavuje ako zníženie záväzku.

    Vzhľadom na potrebu jednoznačného vplyvu uvedenej problematiky na účtovníctvo a hospodársky výsledok, vydalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky opatrenie, kde sa započítavanie preinvestovanej sumy do splátok voči Fondu národného majetku účtovne prejaví ako zníženie záväzku voči fondu zúčtované do mimoriadnych výnosov, t. j. ide súčasne o zvýšenie hospodárskeho výsledku. K tomu treba poznamenať, že fond ako inštitúcia zriadená zákonom na účely privatizácie nemá právomoc poskytovať za štát dotáciu ani dar. Z pohľadu zákona číslo 92/1991 Zb. má oprávnenie znížiť pohľadávku voči kupujúcemu, ak splnil podmienky uvedené v zmluve. Táto časť zníženej pohľadávky považovaná za splatenie záväzku má charakter zníženia záväzku.

    Pri platnosti doteraz uplatňovaných ustanovení zákona o daniach z príjmov v súlade s ustanovením § 23 ods. 2 a 3 zákona číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov sa pri stanovení základu dane z príjmov vychádza z hospodárskeho výsledku vykázaného v súlade so zákonom číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve a príslušných smerníc k účtovej osnove platnej pre jednotlivé skupiny právnických osôb. Takto vykázaný hospodársky výsledok sa ďalej upravuje podľa ustanovení zákona o daniach z príjmov s tým, že do výdavkov sa uznávajú náklady vymedzené alebo upravené zákonom o daniach z príjmov v zmysle § 24, 25 alebo inými osobitnými predpismi.

    V súlade s § 23 ods. 1 citovaného zákona sa do základu za dane nezahŕňajú taktiež príjmy oslobodené od dane vymedzené v § 19. V zmysle § 19 písm. ch) zákona o daniach z príjmov sú od dane oslobodené len príjmy plynúce z odpisu záväzkov pri vyrovnaní vykonanom podľa zákona 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. To znamená, že zúčtovaná suma do výnosov v súlade s opatrením ministerstva financií je zároveň považovaná i za príjem pre účely vyčíslenia základu dane z príjmov.

    Pokiaľ ide o možnosť nezahrnutia účtovného výnosu z titulu zníženia záväzku voči Fondu národného majetku do základu dane z príjmov, treba prijať riešenie formou zmeny zákona o daniach, doplnenia zákona o daniach z príjmov. Toto doplnenie zákona o daniach z príjmov si vyžaduje doplniť ustanovenie § 19 o daniach z príjmov, t. j. oslobodenie od dane, o ďalší odsek, podľa ktorého príjmy plynúce zo zníženia záväzku pri odpustení časti kúpnej ceny Fondom národného majetku budú oslobodené od dane a ďalej tiež o ustanovenie, ktoré bude riešiť situáciu do konca roka 1995 taktiež oslobodením s tým, že sa doplní ustanovenie § 41 odsek 21, t. j. prechodné ustanovenie.

    Vážené poslankyne, poslanci, prosím o odsúhlasenie tohto doplnku zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem podpredsedovi vlády. Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Ivetu Novákovú, aby podala správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážení členovia vlády poslankyne, poslanci,

    predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 7. februára 1996 číslo 778 pridelil vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 286/92 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, na prerokovanie v lehote ihneď Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako príslušný na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určený Výbor pre financie, rozpočet a menu.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval vládny návrh zákona Národnej rady, vyslovil s ním súhlas a odporúča ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť v predloženom znení.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor pre financie, rozpočet a menu prerokovali vládny návrh zákona Národnej rady, ktorým sa mení zákon číslo 286/92 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami, o ktorých odporúčam hlasovať en bloc a prijať ich.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, aby ste mi prípadné doplňovacie alebo pozmeňovacie návrhy, ktoré vyplynú z rozpravy, odovzdali písomne.

    Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pani poslankyni Novákovej a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy písomne nie je nikto prihlásený. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Fico a potom pán poslanec Vaškovič.

  • Pán predsedajúci, bola dohoda, že po rozdaní spoločnej správy bude 20-minútová prestávka. Už ste nechali vystúpiť predkladateľa, potom spoločnú spravodajkyňu, tak teraz žiadam, aby tá prestávka bola realizovaná v tomto momente.

  • Bolo povedané, že prestávka bude po rozprave.

  • Vôbec to tak nebolo, pán predsedajúci, ale po rozdaní spoločnej správy. O tom sme dokonca hlasovali. Vôbec ste nerešpektovali, že sme sa so žiadosťou o prestávku prihlásili dvaja. Z 90 poslancov bolo 55 poslancov za prestávku 20 minút po tom, čo bude rozdaná spoločná správa. Prosím vás, aby ste rešpektovali uznesenie.

  • Dobre. Do 13.00 hodiny bude prestávka, aj obedňajšia, lebo máme veľa prihlásených do rozpravy.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, zaujmite miesto v rokovacej sále, budeme pokračovať.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Ivan Šimko. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni,

    nebudem sa vyjadrovať vecne k návrhu zákona, ale dám krátky pozmeňovací návrh, ktorý sa dotýka tej skutočnosti, že ide vlastne o desiatu novelu zákona, ktorý je veľmi používaný a používajú ho milióny ľudí. Vzhľadom na to, že bolo toľko novelizácií, je veľmi ťažká orientácia v týchto predpisoch, preto mi dovoľte predložiť doplňujúci návrh. Navrhujem vložiť nový článok II v znení "Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplne znenie zákona Slovenskej národnej rady číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných neskoršími zákonmi." Doterajší článok II označiť ako článok III.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Šimkovi. Do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Schmögnerová, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený páni ministri, vážená poslanecká snemovňa,

    aj táto novela, ktorá vznikla päť minút pred dvanástou, aby sa stihla ešte odraziť v ročných uzávierkach na účely zdanenia do konca marca 1996, rovnako ako včerajšia novela zákona číslo 92/1991 Zb., keď sa odobrala povinnosť, aby sa zabezpečila účasť zamestnancov na privatizácii, no i ďalšie kroky vlády a vládnych poslancov, ktorí nepodporili napríklad zaradenie návrhu zákona o mzde, v ktorom sa má zakotviť mechanizmus zvyšovania minimálnej mzdy, či návrh novely zákona o privatizácii strategických podnikov a novely zákona o kontrole privatizačného procesu, ak sa budem pridržať iba toho, čo sa týka 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, dokazujú, že Národná rada sa dostáva do vleku vlády a vláda do vleku privatizačnej lobby.

    Vážený pán minister financií, účelový charakter diktovaný úzkymi skupinovými záujmami je taký očividný, že ho nemôže vidieť iba ten, kto nechce. Predkladatelia z ministerstva financií, ako sme si mali možnosť overiť v gesčnom výbore, nevedeli ani presvedčiť poslancov, že tento návrh je naozaj z ich dielne, t. j. z ministerstva financií. Jedným z legislatívnych pravidiel je, že návrh zákona má uviesť dôsledky na štátny rozpočet. Zástupcovia ministerstva financií, ktorí vždy dbajú, aby iní predkladatelia toto pravidlo dodržali, tentokrát ho sami porušili. Z dôvodovej správy sa nič nedozvedáme o dôsledkoch tejto novely na štátny rozpočet.

    Predkladatelia boli takí zmätení, že nevedeli vysvetliť ani to, či sa bude zákon uplatňovať retroaktívne na všetky kúpne zmluvy, v ktorých sa klauzula o znížení kúpnej ceny, ak sa z výnosov časť použije na investície, nachádza. Dosahy na príjmovú stránku rozpočtu sú zatiaľ nevyčíslené, ale evidentne budú vysoké. Na úkor čoho a koho? Na úkor zvýšenia deficitu štátneho rozpočtu, alebo zníženia výdavkov na sociálnu sféru, zdravotníctvo a podobne? Prečo, pán minister, keď sme presadzovali pozmeňovací návrh, kde sme chceli presadiť zníženie daňového zaťaženia pre dve najnižšie príjmové pásma, ste argumentovali proti, a to dosahmi na štátny rozpočet? Prečo dnes dosahmi na štátny rozpočet neargumentujete?

    Ak tu naozaj ide o podporu investovania, čo by mohlo mať racionálny základ, a nie iba o účelovú podporu úzkej skupiny, prečo sa chcú podporiť iba tí podnikatelia, ktorí privatizovali priamym predajom? Prečo diskriminujete tých, ktorí podniky nadobudli inak, napríklad na základe verejnej dražby, veď oni zaplatili rovnako ako tí prví? A ak ide o podporu investovania a nie zvýhodnenie iba určitých privatizérov, prečo nemajú mať rovnaké zvýhodnenie aj iné formy vlastníctva, napríklad štátne, družstevné, kupónové? Ide nám o nové pracovné miesta, o novú produkciu, alebo o niektorých nových vlastníkov, o ktorých ste prevažne rozhodovali vy zo súčasných politických strán?

    Zmätenosť tohto návrhu a jeho nepripravenosť dokumentovalo i to, že návrh sa redukoval iba na kúpne zmluvy, ktoré sú uzatvárané Fondom národného majetku, a nebral do úvahy včerajšiu novelizáciu, ktorá vlastne do istej miery na roveň v tomto smere postavila aj Slovenský pozemkový fond.

    Myslím si, že takéto unáhlené a účelové novely zákona, ktoré predkladá vláda a núti Národnú radu ich prijímať, sú dôkazom iba toho, čo už pomaly začínajú aj vrabce čvirikať a čo som už naznačila, že tu sa nepresadzujú záujmy väčšiny tohto národa, ale iba záujmy úzkej skupiny nových zbohatlíkov, nového slovenského veľkokapitálu.

    Prosím vás, páni poslanci, aby ste tento návrh zákona rozhodne nepodporili.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Ftáčnik - faktická poznámka.

  • Vážený pán podpredseda vlády a minister financií, ja by som chcel, aby ste konkrétne odpovedali na to, ako je predložený zákon v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách, ktorý ste tu predkladali vy ako zástupca ministerstva financií a kde ste novo včlenili paragraf, ktorý dáva povinnosť všetkým predkladateľom odhadnúť dosahy na štátny rozpočet. V prípade, že sa to tak nestane, aby účinnosť zákona bola od 1. januára ďalšieho roku, ak by šlo o porušenie príjmov či výdavkov štátneho rozpočtu. Takže keby ste sa konkrétne vyjadrili aj k tomuto paragrafu, pretože zákon tieto skutočnosti neobsahuje.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Košnár.

  • Vážený páni podpredsedovia, kolegyne, kolegovia, dámy a páni,

    už sme si akosi začali zvykať na to, že verejnosti i parlamentu sa predkladajú témy, ktoré vyvolávajú vzrušené a často aj akoby vznešené diskusie, či už ide o národnostné, medzištátne, integračné, reorganizačné či iné témy. Zanietene sa diskutuje, lobbuje, seká jazykom, povedal by som "až perie lieta", a zatiaľ sa akosi v úzadí bleskovo dokončieva privatizácia, delenie majetku, polarizácia spoločnosti na mimoriadne bohatých a obrovskú väčšinu chudobných. Proste deje sa to s takou rýchlosťou a s takou vehemenciou, že občan, daňový poplatník precitne až vtedy, keď príde aj o to posledné pierko, o prácu, o pár korún skromných úspor, ak ešte nejaké má, či o nádej, že svoje daňové bremeno ešte bude vládať uniesť.

    Táto 13. schôdza Národnej rady Slovenskej republiky je signálom, že sa začala nová etapa. Všetko to, o čom som hovoril predtým, je už kvázi tradičné a už sme si na to akosi začali zvykať. Ale táto schôdza naznačuje, že so servilnou rýchlosťou parlament prijíma rozhodnutia o tom, že bude rokovať o zákonoch či novelách, ktoré boli pripravené, dovolím si tvrdiť, s nadutou povrchnosťou, ktoré majú posvätiť neuveriteľnú chamtivosť tzv. domácej kapitálotvornej, presnejšie kapitál akumulujúcej vrstvy. A tá vznikla z priazne politicky mocných, ale teraz z úzadia diriguje politikov a dáva im nepokryte najavo, že aj na Slovensku veru platí "koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj".

    To by sme si mali dobre uvedomiť aj pri tejto novele zákona, ktorá je v poradí vari desiatou, pán kolega Šimko hovoril o desiatej, ja som narátal, že je deviata, ale o to nejde. Bezosporu je to najúčelovejšia novelizácia zo všetkých predchádzajúcich, ktoré sme k tomuto zákonu prijímali tu, či ešte v bývalej Slovenskej národnej rade. A ani sa veľmi nenamáha zastrieť, v čí prospech a na čí úkor má byť táto novelizácia vykonaná.

    Dopĺňa sa v nej § 19, ide sa in medias res, bez zbytočného obaľovania, aby bolo každému jasné, kto je v tejto krajine pánom. Teda treba novelizovať § 19 vymedzujúci oslobodenie od dane z príjmu právnických osôb o nové písmeno p), čím sa znižuje základ dane z príjmov privatizérom o príjmy pripadajúce na účtovný výnos za odpustenú časť kúpnej ceny, a tomu sa prispôsobuje potom aj to ďalšie ustanovenie, ktoré zasahuje do prechodných ustanovení tak, aby toto oslobodenie bolo platné a mohlo sa zúčtovať aj za rok 1995, resp. predchádzajúce roky.

    Vážené dámy a páni, nazdávam sa, že oprávnené návrhy, aby sa táto novela zákona nezaraďovala na túto schôdzu Národnej rady, boli, ignorované. A nazdávam sa, že čin vlády, keď nielen úzkej skupine umožnila lacno privatizovať národný majetok, ale ich aj ďalej zvýhodňuje znižovaním daňovej povinnosti na úkor ostatných daňových poplatníkov, ktorí boli z privatizácie vynechaní, nemožno charakterizovať inak ako poplatnosť či poslušnosť onej úzkej skupine ľudí, o ktorých už tu bola reč. Takúto jednoznačne pravicovú, krajne pravicovú politiku vládnucich politických strán nemôžem podporiť a nazdávam sa, že nebudem sám.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán Brocka sa hlási. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dámy a páni,

    chcem sa pripojiť k predrečníkom a spomenúť možno aj ďalšie argumenty proti tomuto vládou predloženému návrhu zákona. Tento návrh umožňuje premietnuť do nákladov to, čo malo byť zdrojom príjmov pre štátny rozpočet. Samozrejme len úzkej skupine, novodobej vrstve vládnym hnutím rýchlo vykŕmených boháčov. Konkrétny dosah na štátny rozpočet v tom návrhu nie je. Keďže kúpnopredajné zmluvy sú uzatvárané na 10 rokov a noví majitelia si týmto zákonom na 10 rokov dopredu budú zvyšovať náklady cez investície, bude len samozrejmé, že náklady bude treba škrtiť na inom mieste, v tomto prípade v mzdovej oblasti. Na 10 rokov dopredu sa týmto zasahuje do zvyšovania, resp. do znižovania dane z príjmu pre štátny rozpočet a do mzdového vývoja zamestnancov, ktorých mzdy sú aj tak nízke. Tento návrh zákona chráni bohatých, obhajuje záujmy bohatých na úkor zdieraných zamestnancov. Verím, dámy a páni, že tento vládny návrh zákona nepodporíte.

  • Ďakujem. Pán Černák, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán podpredseda a členovia vlády Slovenskej republiky,

    novelizáciu zákona číslo 286/1992 som navrhoval aj ja pri rozpočte a nie je problém zo stenografického záznamu vytiahnuť slová podpredsedu vlády pána Kozlíka, ktorý ju vtedy vecne nespochybnil. Povedal, že bola by potrebná, ale zásadne odmietol účelové novelizácie, hovoril o tom, že sa pripravuje komplexná novelizácia, nové ponímanie daní z príjmu a že tam potom bude akceptovaná aj požiadavka na to, aby sa dividendy dvakrát nezdaňovali. Moji predrečníci sa už vyjadrili k tomu, prečo zrazu zmena filozofie, prečo zrazu účelová kratučká novelizácia, predložená včera do výborov a dnes o nej rokuje plénum Národnej rady.

    Svoje stanovisko k tomuto fofru, k tejto rýchlosti, vyjadrím v záverečnom hlasovaní, ale keďže pán minister Kozlík nevylúčil vecne návrh novelizácie, ktorý som dával pri rozpočte, dovolím si ho navrhnúť znovu. Dávam preto nasledujúci doplňovací návrh, zmyslom ktorého je zabrániť dvojitému zdaneniu dividend. V § 23 ods. 4 vložiť nové písmeno f) tohto znenia: "príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. a) ak ich zahrnul do základu dane daňovník, u ktorého boli vytvorené".

    Dámy a páni, pokiaľ pán minister stojí za tým, že vecne je táto argumentácia správna, ale vtedy nebol priestor, teraz sa otvára priestor, aby ste podporili aj tento doplňovací návrh.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Do rozpravy nemám už nikoho prihláseného. Pýtam sa, či sa niekto hlási. Pán Čarnogurský, nech sa páči.

  • Pán podpredseda, až keď pôjde o zdanenie príjmov vašej svokry.

  • Ďakujem pekne. Veď vám človek ani nerozumie, pretože vy raz chcete podnikateľov zmäkčiť, raz chcete pritvrdiť, sami neviete, čo chcete. Ďakujem vám pekne. Pán Mikloško, nech sa páči. Zdvíhate zase dva prsty.

  • Pán podpredseda, ja nesúhlasím s mojím predsedom. Pozrite, väčšina politikov si zaangažováva svoje ženy, vy ste si zaangažovali svoju svokru. To je v poriadku. Len mňa by zaujímalo, koľko má ona rokov. Ona musí mať 85 rokov.

  • Pán Mikloško, nemôžem povedať. So svokrou sa hnevám už 2 roky. Choďte sa spýtať k nej. Ďakujem vám. Ale, pán Mikloško, ešte by vás dala do laty. Poďme ďalej. Nech sa páči, pán Dzurinda.

  • Pán predsedajúci, nechcete ešte osloviť niekoho z ďalších poslancov z KDH?

  • Ďakujem, nie. Keď sa nikto do rozpravy nehlási, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Tiež sa neskoro hlásite, pán poslanec Moric.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ferko, keď sa ty tak zaujímaš o cudzie svokry, kedy ty budeš mať svokru?

  • Ďakujem. Aj humor tu máme. Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

  • Potom, keď aj my začneme privatizovať.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    vždy, keď sa rozprava zvrhne na osobné invektívy, alebo keď apriórne hľadáme iba tie najhoršie zrnká v predloženom návrhu, je zle.

    Pokiaľ sme v programovom vyhlásení vlády hovorili, že budeme podporovať účelné investovanie do podnikov, ktoré majú zastarané technológie, v záujme konkurencieschopnosti výrobkov na trhu, v záujme udržania zamestnanosti, pokiaľ sme hovorili, že budeme aj daňovými úľavami zvýhodňovať investície na odstránenie ekologických dlhov štátu, tak tieto daňové úľavy nie sú úľavami, ktoré by boli iba kupovaním nejakej vybranej vrstvy. Je to investícia do budúcnosti. Pokiaľ by štát mal toľko zdrojov a bol taký bohatý, že by mohol túto zásadu v zákone premietnuť plošne, nemohli by sme hovoriť o diskriminácii subjektov. Ide teda o to, či dôverujeme, alebo nedôverujeme dohodám, zmluvám, ktoré boli uzatvorené a ktoré zakotvujú povinnosť nadobúdateľa pri privatizácii urobiť určité kroky v záujme investovania do obnovy alebo v záujme investovania pre zamestnanosť, alebo pre odstránenie ekologických dlhov.

    Vždy, keď sme volali po tom, aby daňové úľavy mali veľmi úzky presne vymedzený priestor, čo štát chce uprednostniť, tak sme vedeli, že je to len preto, že štát nemá na to, aby mohol plošne znížiť dane z príjmu. Z tohto dôvodu chápem predloženú novelu zákona tak, že ide presne o prípady, keď sa zvýhodňuje nadobúdateľ v záujme uskutočnenia dohodnutých krokov a investovania spomenutým smerom. Preto predloženú novelu zákona podporím a prosím aj svojich kolegov, aby nehľadali v každom kroku iba zlý čin vlády.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Moric.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Vážení kolegovia, ja som tu pri prerokovaní jedného zákona citoval slová Winstona Churchilla, o ktorom nemôže nikto povedať, že bol ľavičiar. On povedal, že podnikateľ nie je koza, ktorú treba podojiť, ani vlk, ktorého treba zabiť, ale je to človek, ktorý pred sebou tlačí ťažkú, nesmierne ťažkú káru. Ja dodávam - treba mu pritom určitým spôsobom pomôcť.

    Tento zákon sa dotkne ľudí, ktorí privatizovali za ktorejkoľvek vlády, ktorá na Slovensku bola. Nedotkne sa len ľudí, ktorí privatizovali len za určitej vlády. A preto ja túto novelu zákona podporím.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Prosím, pán Ftáčnik.

  • Chcem len krátko zareagovať na pani poslankyňu Bartošíkovú. Vy ste vystúpili vecne, veľmi konkrétne, ale chcem sa opýtať, prečo k tomuto náhlemu osvieteniu prišlo takpovediac z večera na ráno. Ak je to zámer v programovom vyhlásení vlády, zrejme to vysvetlí podpredseda vlády, bolo by dobre, keby sa to tak stalo, pretože predkladať návrhy poslancom na stôl aj vedené ušľachtilými zámermi, to zrejme chce nejaké vysvetlenie.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce sa vyjadriť podpredseda vlády pán Kozlík? Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia z vlády, vážené poslankyne, poslanci,

    rád by som sa vyjadril k diskusii, ktorá bola miestami strhujúca. V prvom rade by som reagoval na to, prečo tento doplnok zákona prichádza v krátkom čase, prečo ako keby nečakane. V prvom rade si nemyslím, že nečakane. Tak ako povedala pani poslankyňa Bartošíková, vláda má dlhodobejšiu koncepciu, bola predmetom volebného programu, bola predmetom vládneho programu, kde jednoznačne hovoríme o tom, že naša koncepcia privatizácie je taká, aby sme čo najmenej zaťažili spoločenské náklady. To znamená, že budeme rozkladať pre nadobúdateľov získaný majetok, tú cenu, na 10 rokov a že tú cenu budeme znižovať o budúce investície. Zároveň znižujeme inflačný tlak na ekonomiku, vytvárame lepšie konkurenčné predpoklady pre podnikateľov teraz bez ohľadu na to, akú politickú farbu dresu títo podnikatelia majú, a ďalej vytvárame určitú motiváciu pre podnikateľov, kde sa v rámci zmlúv s Fondom národného majetku zaväzujú k preinvestovaniu určitej časti zdrojov.

    V tomto zmysle by som chcel odpovedať, komu slúži novela, pokiaľ treba niektoré veci dotiahnuť, že slúži na rozvoj investícií, na ekonomický rast a v koncovke slúži všetkým občanom.

    Pokiaľ ide o to, prečo prichádzame s tým doplnkom, pozrite sa, od roku 1992 sa vystriedali štyri vlády. Od roku 1992 sa riešia odpočty z cien pre nadobúdateľov predovšetkým z dôvodu investícií a nepostrehlo sa, že tu nie je súlad s účtovým stavom, že treba dotiahnuť účtovný rámec, ktorý sme vlastne doťahovali až teraz v januári 1996, keď sa dával do súladu účtovný stav v tom zmysle, že musí byť v zmysle účtovníctva, a museli sme dať usmernenie daňovým úradom, že v zmysle účtovníctva musí byť odpočet investícii súčasťou mimoriadnych výnosov. Len v tom prípade nastala situácia, že treba tieto výnosy zdaňovať, a de facto by sme zdaňovali vynakladané investície. Preto prichádzame s doplnkom, ktorý vyníma tieto odpočtové položky zo základu dane z príjmov. Znovu opakujem, v podstate tým zabraňujeme zdaňovaniu vynakladaných investícií.

    Ďalšia vec, ktorú by som chcel zdôrazniť, je tá, že v podstate sa v dobrej vôli celý režim uplatňoval od roku 1992. To znamená, že nevznikali príjmy štátneho rozpočtu, pretože tento systém sa bral ako právne čistý, nevznikal z tohto titulu príjem štátneho rozpočtu, a preto ani nekvantifikujeme dosah na štátny rozpočet, pretože nevznikal. Novým zákonom sa tento stav len určitým spôsobom dostáva do právnej čistoty.

    Pokiaľ sa týka vystúpenia pána Černáka, veľmi razantne tu vystúpil na začiatku ešte v interpeláciách, teda v tom, že by bolo treba hľadať daňové zníženie alebo zníženie daňového zaťaženia podnikateľov. Myslím, že práve táto forma, ktorá rieši väzbu zníženia daňového zaťaženia práve vo väzbe na investície, je tou najlepšou formou, ako znižovať daňové zaťaženie podnikateľov. My prídeme s novým zákonom o dani z príjmov do parlamentu v priebehu dvoch-troch mesiacov, kde budeme komplexne riešiť bonifikáciu investícií a priamo v zákone budeme vymedzovať určité kroky, ktorými zvýhodníme práve v daňovom režime investície. Takže aj v tomto zmysle predkladaný doplnok je v súlade s programovým zameraním vlády a ministerstva financií.

    Domnievam sa, že nič sme neskrývali, ani neskrývame. Fakt je ten, že vec, ktorá mala byť riešená možno ešte pred tromi rokmi, sa rieši teraz, ale fakt je ten, že tých legislatívno-právnych aktov je veľmi veľa, takže nachádzajú sa aj takéto právne vákuá a nemôžeme sa pred nimi skrývať, treba ich jednoducho dotiahnuť.

    Pýtam sa pani Schmögnerovej, kde bola v roku 1994 ako ekonomická podpredsedníčka vlády. Mohla na tento problém natrafiť a mohla ho pomôcť riešiť. Viacerí tu sedia v parlamente, ktorí takisto mohli tomuto problému, riešeniu tohto problému pomôcť. Pokiaľ sa týka rôznych tých melodramatických označení o boháčoch z HZDS, ja by som pripomenul, že privatizovali všetky politické garnitúry aj privatizujú všetky garnitúry.

    Pokiaľ sa týka návrhu pána poslanca Černáka, tento návrh odporúčam zakotviť, prehodnotiť, zhodnotiť a zakotviť do nového zákona o dani z príjmov, pokiaľ k takémuto názoru dôjdeme. Za racionálny pokladám návrh pána poslanca Šimka, len ideme s novým zákonom, je to teda obsiahly zákon. Nechám to na rozhodnutie poslancov, nebránim sa tomu, ale ideme s novým zákonom, ktorý bude platiť od 1. januára 1997.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy, ktoré odporúčam en bloc prijať.

  • Pani spoločná spravodajkyňa odporúča pozmeňovacie návrhy zo spoločnej správy en bloc prijať. Nech sa páči, prezentujme sa a budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Pozmeňovacie návrhy zo spoločnej správy sme prijali.

    Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Ďakujem. Teraz budeme hlasovať o pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.

    Prvý pozmeňovací návrh predniesol pán poslanec Šimko, ktorý navrhuje vložiť nový článok II v znení: "Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona Slovenskej národnej rady číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov, ako vyplýva zo znenia a doplnení vykonaných neskoršími zákonmi." Doterajší článok II označiť ako článok III.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nechávam na zváženie.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Šimka. Pani spoločná spravodajkyňa to necháva na zváženie poslancov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

    Tento pozmeňovací návrh pána poslanca Šimka sme prijali.

  • Budeme hlasovať o doplňovacom návrhu pána poslanca Černáka v § 23 ods. 4 vložiť nové písmeno f) tohto znenia: "príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. a), ak ich zahrnul do základu dane daňovník, u ktorého boli vytvorené". Odporúčam ho neprijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Černáka. Pani spoločná spravodajkyňa ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento pozmeňovací návrh pána Černáka sme neprijali.

    Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku s prijatými doplňovacími a pozmeňovacími návrhmi. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam ho prijať.

  • Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Prítomných je 74 poslancov.

  • Vážený pán predsedajúci, prosila by som, aby ste navrhli nastúpenie skrutátorov.

  • Žiadam skrutátorov, aby sčítali hlasy.

    Dobre. Dovidenia, páni. To sa mi páči. Dáme teraz odhlasovať aj interpelácie, keď nás bude dosť, aby sme...

    Budeme sa ešte raz prezentovať, lebo by nás mal byť v sále dostatok. Nech sa páči. Dvere zavrite, nech sa páči, alebo im pricviknite hlavu, keď tam stoja.

  • Smiech v sále.

  • Ešte raz sa budeme prezentovať, nech sa páči. Len sa prezentujeme.

    Ďakujem. Prítomných je 75 poslancov. Nech sa páči, budeme hlasovať.

  • Budeme hlasovať, 75 poslancov stačí.

  • Dobre, polovica stačí, ďakujem.

    Budeme hlasovať o zákone ako celku v znení pozmeňovacích návrhov. Nech sa páči, budeme hlasovať, pani spoločná spravodajkyňa návrh odporúča prijať.

  • Ruch a hlasy v sále.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v sále je nás 76. Ešte raz sa budeme prezentovať. Nech sa páči, páni poslanci, budeme hlasovať aklamačne zdvihnutím ruky. Nech sa páči, sadnite si na svoje miesta, budeme hlasovať zdvihnutím ruky. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča tento zákon prijať. Nech sa páči, skrutátori, spočítajte hlasy.

    Kto je za? Kto je proti? Kto sa zdržal?

    Pán Kolník, nenadúvaj sa tu, povedz dačo. Nadúvaš sa ako moriak.

    Dvaja sa zdržali hlasovania. Kto je proti? Kto sa zdržal? Ďakujem.

    Nech sa páči, vyhláste výsledok.

  • Vážený pán predsedajúci, v sále bolo 76 poslancov, 70 poslancov hlasovalo za, 2 sa zdržali a 4 nehlasovali.

  • Ďakujem.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni.

    Nech sa páči, vystúpi pani Lazarová. Pani Lazarová stráca poradie. Nech sa páči, pán Milan Gaľa. Pán Gaľa nevystúpi? Ďakujem, vyjdite za dvere. Nech sa páči, pán Gaľa. Nech sa páči, pán poslanec Gaľa. Ak nechcete vystupovať, môžete odísť, to je vaša vec.

  • Pán podpredseda, beriem si slovo, lebo ste mi ho nedali. Jednoducho vy ste sa pokúsili pred chvíľočkou mňa fyzicky vytlačiť z tejto miestnosti. Vaša pani svokra vám zrejme dáva málo jedla, nemáte na mňa, ale napriek tomu mi dovoľte, aby som vyjadril svoje opovrhnutie nad takýmito metódami. Nabudúce však počítajte aj s odvetou.

  • Ďakujem, pán Šimko, ďakujem vám. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, konštatujem, že porušujete rokovací poriadok, nedávate slovo, hoci som sa hlásil a hlásim sa k faktickej procesnej poznámke a túto chcem takýmto spôsobom predniesť. Chcem predniesť, že hlasovanie o predchádzajúcom zákone bolo neplatné, pretože po prvé, keď ste chceli zmeniť spôsob hlasovania z elektronického na hlasovanie rukou, bolo o tom treba hlasovať a hlasovať pri uznášaniaschopnom počte poslancov prítomných v sále. To ste neurobili, a preto hlasovanie rukou bolo neplatné. Po druhé - my sme z dverí taktiež počítali poslancov prítomných v sále a nebolo ich 76. Preto predchádzajúci zákon nebol platne prijatý.

  • Pán Čarnogurský, vy ste opustili sálu. Ďakujem vám.

    Vážení páni poslanci, ak budete vystupovať s faktickými poznámkami, preruším schôdzu, zajtra sa zídeme, alebo v nedeľu. Dám hlasovať, nám to prejde a budete spokojní.

  • Prejav nesúhlasu v sále.

  • Prosím vás, pokoj. Pokoj, pokoj, pokoj. Ja viem, že zúrite, zúriť môžete, vážení. Pokoj.

    Nech sa páči, pán Langoš.

  • Ďakujem srdečne za slovo.

    Pán predsedajúci, vážená Národná rada, členovia vlády,

    to, čo sa teraz udialo v parlamente, sa v Čechách nazýva "stav legislativní nouze", po slovensky stav legislatívnej núdze.

  • Smiech v sále.

  • Podľa mňa je jediný dôvod. Keď zbĺkne Rím, parlament musí neodkladne prijať zákon, ktorým sa uloží povinnosť bezodkladne uhasiť požiar.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Vidno, že ste boli v Prahe, prišli ste stade vyškolený.

    Nech sa páči, pán Čarnogurský. Ďakujem, dobre. Nech vám pán Boh pomáha.

    Pán Zahatlan.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem len opozícii pripomenúť, že ak niekto niečo blokuje, tak sú to oni. A k pánu Čarnogurskému len jednu poznámku: Náš rokovací poriadok nepozná elektronické hlasovanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán Čarnogurský, pán poslanec Čarnogurský, vy ste hovorili, že zákon je neplatný, že ste počítali hlasy. Prosím vás pekne, bez urážky, odkiaľ ste počítali, keď ja som sa díval do dverí a vy ste vôbec vo dverách nestáli.

  • Ďakujem. Pán Cuper, nech sa páči.

  • Chcel som povedať pánu poslancovi Langošovi, že nemusí sa tu zviditeľňovať, že bol u pána Klausa, lebo ho zviditeľnila Národná obroda, ale mohol pokojne zobrať so sebou aj tých päť členov, čo majú, lebo stav legislatívnej núdze je o niečom inom, to je o povinnosti zaradiť na prerokovanie nejaký zákon, a nie o hlasovaní.

    A pánu poslancovi Čarnogurskému chcem povedať, že keď už porušuje zákon o rokovacom poriadku predsedajúci, tak porušuje ho aj on, pretože fakticky nebol prítomný na schôdzi, takže nemôže počítať ani hovoriť, že tu bolo toľko alebo toľko členov. Takže jeho slová o tom, že nebol dostatočný počet ľudí, jednoducho nemajú právnu relevanciu.

    Ďakujem.

  • Áno, ďakujem. A navyše má hriech, lebo klame.

  • Smiech v sále.

  • Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia,

    pevne verím, že celá táto naša diskusia bude zaznamenaná v stenozázname. Dovoľte mi povedať, že sa tvrdo musíme dištancovať od tohto úbohého parlamentného primitivizmu, ktorý sa tu diaľ počas tohto hlasovania. Škoda, že pán podpredseda vlády a minister financií odišiel. Možno na otázku, ktorú mu položili kolegovia, koľko je dva a dva síce neklamal, ale odpovedal, že tri a tri je šesť. Chcem len povedať, že naozaj treba už občanom povedať, že po tom, ako ste na návrh práve vás, jednu miliardu Fondu národného majetku odtiahli, ďalšie stámilióny sa z Fondu národného majetku práve týmto spôsobom odlučujú ďalej. Takže naozaj povedzme ľuďom, nech si zarámujú dlhopisy, ktoré im práve v týchto dňoch doručujú.

  • Ďakujem. Pán Pittner, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada,

    chcem sa len vyjadriť k interpeláciám. Keď som odovzdal lístok pánu podpredsedovi, vravel mi, že budem druhý. Potom, keď prišli poradia, zistil som, že druhý nie som, tak som dostal vysvetlenie, že prišli od stola zvonku lístky a že budem teda štvrtý v poradí. Prijal som to, pretože som to ešte stále pokladal za dobrú vôľu. Teraz by som mal byť štvrtý, a zisťujem, že som znovu odsunutý. Ja to hovorím len preto, aby v prípade, že sa tu bude manipulovať s mojím poradím, ste o tom vedeli.

  • Ďakujem. Pán poslanec, ste šiesty, tak je to zapísané. Ďalšie sú prečíslované. Vás považujem z KDH za čestného človeka, tak nerobte si hriech aj vy.

  • Smiech v sále.

  • Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja som stál vo dverách, takže môžem potvrdiť, že to, čo povedal pán Čarnogurský, je pravda. Ja som sa pokúšal dostať dovnútra, len vy, pán podpredseda, ste ma nepustili dovnútra. Ale ja som spočítal, koľko ľudí tu bolo, a bolo tu 75 ľudí. Zrejme si skrutátori pomýlili niektorého z pánov ministrov a počítali ho ako poslanca.

  • Ďakujem. Ak pôjdem do pekla, tak budem kúriť pod vás, to si pamätajte.

  • Smiech a potlesk v sále.

  • Pán Cingel, nech sa páči. Pokoj, vážení.

  • Je to úmorné. Chcel by som sa vrátiť k poznámke pána poslanca Čarnogurského. Keď ste dali hlasovať o návrhu zákona ako celku, v sále bolo 116 poslancov, 69 poslancov hlasovalo za, 5 sa hlasovania zdržali a 42 poslancov nehlasovalo, čiže návrh zákona bol právoplatne schválený. To ďalšie spočítanie a to, o čom ste dávali hlasovať, bolo nadbytočné. To len preto chcem povedať, aby bolo jasné, že toto hlasovanie bolo právoplatné, pretože toľko poslancov v sále bolo, čiže kvórum poslaneckej snemovne bolo uznášaniaschopné.

  • Pán predsedajúci, keďže som ešte nezačal svoju interpeláciu a medzitým sa dostavila pani poslankyňa Lazarová, nestratila poradie, požiadala ma, aby som jej umožnil vystúpiť. Takže po faktických poznámkach nasleduje pani poslankyňa Lazarová.

  • Vážený pán predsedajúci tejto schôdze, ja vás prosím, a keď prosím, myslím to doslova a do písmena, nerobte kabaret z parlamentu. Vy ako predsedajúci schôdze nemáte právo to komentovať systémom, keď pôjdeš do pekla, budem kúriť a podobne.

  • Vy striktne musíte dodržiavať rokovací poriadok.

    Pán kolega Cingel, sedíte v parlamente už druhé funkčné obdobie. Naším uznesením je jasne prijatý spôsob hlasovania automatickým zariadením a ručne. Aklamačne nemáte právo spočítavať hlasy, keď beží automatické hlasovanie. Musí niekto požiadať o aklamáciu. Predsedajúci musí povedať, že ideme hlasovať aklamačne a požiadať skrutátorov, aby spočítali hlasy. Preboha vás prosím, Jano, nerob frašku z parlamentu.

  • Ďakujeme ti, pán poslanec Černák. Veď práve vy ste tí, ktorí robíte frašky.

    Nech sa páči, pani Rusnáková.

  • Pán predsedajúci, ak odhliadnem od vašej myšlienky týždňa, že "Je nás 75, ideme hlasovať", tak by som vám chcela povedať jednu vec, ktorej ste sa vy sám dopustili ako chyby. Vy ste jednak menili formy hlasovania, čo už kolegovia povedali, že o tom je potrebné hlasovať, ale pred záverečným hlasovaním, keď ste sčítavali ruky, ste nepovedali, koľko je vás v zasadacej sieni. Vy ste povedali, koľkí boli za, a tým sa to skončilo. Ale nikto predtým nepočul, koľko je v zasadacej sieni poslancov. Toto hlasovanie nie je platné.

  • Ďakujem, to je váš názor. Pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážené dámy a páni,

    buďme vecní, prestaňme si tu šermovať poznámkami. Sú schválené pravidlá na postup hlasovania. Tie pravidlá hovoria o tom, že sa hlasuje elektronicky. Na elektronické hlasovanie sa neprezentovalo dosť poslancov. Čiže to jedno hlasovanie nebolo platné, darmo sa nám tu pán Cingel pokúša povedať, že bolo. Nebolo platné, nebolo nás dosť. Preto pristúpil predsedajúci k hlasovania pomocou skrutátorov. A pravidlá hovoria, že to môže urobiť predsedajúci, ak nie je v sále dosť poslancov. To bola situácia a predsedajúci postupoval správne. Lenže potom tu nasledovalo niekoľko elektronických prezentácií poslancov, ktorí zostali v sále, a ani raz tu nebolo 76 poslancov. Nikto do sály nevstúpil, a napriek tomu skrutátori zistili, že je 76 poslancov. To je to klamstvo.

    Ak máte silu na to, aby ste si schválili zákon, ktorý chcete schváliť, prosím, aby ste to urobili v súlade so zákonom. Toto sa nestalo, o tom tu je reč. A ak máte argumenty proti tomu, nech sa páči, ale nie sú. Ak si myslíte, že vás je dosť, odhlasujte si to znovu. Ale spôsobom, akým ste to urobili, je to nelegálne a nemožno tomu veriť.

  • Ďakujeme. Pán Cuper, nech sa páči.

  • Pán poslanec Černák, a to chcem povedať aj pánu poslancovi Ftáčnikovi, začali ste tu robiť komédiu, ktorá sa ani mne nepáčila, ktorá sa skončila pred chvíľou a ešte o nej diskutujeme. Keď už ste chceli urobiť obštrukciu, čo je celkom bežný parlamentný prostriedok, tak ste mali odísť. Mne sa zdá strašne smiešne odísť a strkať hlavy do dverí. Tak buď vás to nezaujíma, čo sa tu deje, alebo ste si tu mali nechať aspoň parlamentára, ktorý by sa tu posadil a spočítaval tie hlasy. Ale nie teraz mudrovať.

    Pán kolega Ftáčnik, vy ste tu jednoducho neboli, podľa všetkých pravidiel, o ktorých hovorí rokovací poriadok, jednoducho ste neboli prítomný v tej časti zasadnutia. Tak ako môžete tak vehementne posudzovať, čo sa tu dialo?

  • Ďakujem, vážení. Nech sa páči, pán poslanec Moric.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Pánu Ftáčnikovi by som chcel povedať, že považujem nášho pána podpredsedu za naozaj seriózneho človeka. Keď raz povedal, že nás je v sále 76, tak to chcel dodržať. Preto išiel pána Šimku vytlačiť zo sály, aby nás nebolo 77. To je predsa každému jasné.

  • Ďakujem. Pán Karol Zahatlan, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. K pánu Ftáčnikovi len toľko: Pán Ftáčnik, mali ste možnosť vďaka svojim overovateľom zistiť stav, nevyužili ste ho, tak teraz nezhadzujte vinu na niekoho iného.

  • Chcem pripomenúť kolegovi Ftáčnikovi, že naozaj aj v minulosti, v minulom parlamente sme my podobné obštrukcie robili, kde práve na jeho návrh sa povedalo, že pri hlasovaní elektronickým zariadením alebo hlasovacím zariadením, ktoré existovalo vtedy, sa bude vychádzať z prítomného počtu poslancov v sále. Pán kolega, ja si veľmi dobre pamätám, že vtedy sa vám to hodilo a toto sa uplatňovalo počas toho, keď ste boli vládnou koalíciou. Dnes sa vám to, samozrejme, nehodí a hovoríte o niečom inom. Ja tvrdím, že pri hlasovaní, ktoré v tejto sále prebehlo, bolo 116 prítomných poslancov a za zákon hlasovalo toľko, ako som uviedol - ten papier už tu nemám. Ja považujem hlasovanie za právoplatné práve v intenciách toho, pán kolega Ftáčnik, ktoré ste vy v minulom parlamente povedali. Prijali sme takýto úzus a ten platí.

  • Ďakujem. Pán poslanec Čarnogurský, nech sa páči.

  • Chcel by som pripomenúť, že uznesenie o spôsobe hlasovania, teda o prechode od elektronického hlasovania k hlasovaniu rukou a k spočítavaniu prítomných poslancov v sále bolo prijaté v roku 1994, práve vtedy, keď ste vy používali taktiku nehlasovania elektronicky. A pokiaľ si pamätám, tak to bol práve pán poslanec Ftáčnik, ktorý to vtedy navrhol, a toto uznesenie bolo prijaté a platí dodnes. Podľa tohto uznesenia naozaj po takpovediac neplatnom elektronickom hlasovaní, keď nie je dosť prítomných poslancov, sa pristupuje k spočítavaniu prítomných poslancov v sále a na základe toho k hlasovaniu vtedy prítomných poslancov. Čiže to by som chcel pripomenúť.

    Druhá vec - chcel by som apelovať na vás, aby ste si uvedomili, aké katastrofálne dôsledky bude mať vôbec na autoritu, platnosť a záväznosť právneho poriadku, zákonov, na ochotu ľudí dobrovoľne dodržiavať zákony, ak zostane čo aj len pochybnosť o tom, že čo aj len jeden zákon nebol prijatý platne. Prosím, aby ste si to uvedomili a podľa toho pristupovali k uznaniu alebo neuznaniu platnosti nedávno akože prijatého zákona.

  • Ďakujem, pán Čarnogurský, dosť ste už nastrašili národ, nestrašte ďalej.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Pán kolega, prosím vás, prepáčte ja by som rada už zamedzila týmto hádkam. Vyhlasujem na svoju česť, že 76 poslancov bolo v sále. Teraz som si to overila na troch lístkoch, keď sme sa prezentovali a keď je 75 zaprezentovaných. Medzi neprítomnými je podpredseda Národnej rady Ján Ľupták. Zabudol sa zaprezentovať. Prosím vás, prestaňme sa obviňovať z toho, že sme tu niečo úmyselne skreslili. Môžete si pozrieť materiály.

  • Ďakujem. Pán Ftáčnik, nech sa páči.

  • Chcem poďakovať za tento vecný tón, a aby sme v tom vecnom tóne zostali, ja by som požiadal podpredsedu alebo predsedu Národnej rady, aby nabudúce všetkým poslancom boli rozdané schválené pravidlá hlasovania, a osobitne by som odporúčal, aby si ich prečítal pán poslanec Cingel, možno niekoľkokrát, aby vedel, ako sa v tejto sále má hlasovať.

  • Ďakujem za slovo. Pán Čarnogurský, ja sa vám divím ako poslancovi Národnej rady. Keď vyjde zákon, Zbierka zákonov a je tam citácia zákona, ten zákon platí pre každého. Prečo takto zavádzate ľudí?

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán Bajan, nech sa páči.

  • Len malá poznámka k tomu, čo povedala Majka Bartošíková. Znamená to teda, že sme zmiešali dve formy hlasovania - aklamačný a elektronický?

  • Ďakujem, vážení, konečne sme sa dostali k cieľu. Nech sa páči, pani poslankyňa Lazarová sa prihlásila do rozpravy.

  • Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    dovoľte mi v mojej interpelácii, ktorú adresujem ministrovi zahraničných vecí Slovenskej republiky pánu Schenkovi, položiť mu za jeho neprítomnosti štyri otázky. Predtým by som vás však chcela oboznámiť s dôvodmi, prečo podávam túto interpeláciu, a prosím o vaše pochopenie. Tak ako sme šesťkrát v parlamente prerokúvali protikomunistický zákon, o utrpení a krivdách ľudí, ktorí boli počas komunistického režimu perzekuovaní, prosím, aby sme sa aspoň raz venovali aj tým krivdám a utrpeniu, ktoré prežili naši Slováci na okupovaných územiach južného Slovenska počas horthyovského Maďarska. Samozrejme, prosím iba tých, ktorých to zaujíma. Koho nie, môže prípadne odcestovať domov, predsa "za to je platený".

    Vážený pán minister, dovoľte mi oboznámiť vás s dôvodmi, prečo za jednu z najzákladnejších podmienok ratifikácie základnej slovensko-maďarskej zmluvy považujeme ospravedlnenie sa Maďarska Slovenskej republike a slovenskému národu za ťažké utrpenia a krivdy páchané na Slovákoch žijúcich na južnom Slovensku počas okupácie týchto území horthyovským Maďarskom v rokoch 1938-1945.

    Základná slovensko-maďarská zmluva je zo súčasných dokumentov prerokovávaných v našom parlamente jedným z najdôležitejších, ktorý môže ovplyvniť vývoj a existenciu Slovenska, najmä jeho južných území na veľmi dlhú dobu. Dobré susedské vzťahy sú v stredoeurópskom priestore dôležitým predpokladom pre pokoj v Európe a spoluprácu európskych národov. Musia sa však zakladať na rešpektovaní práva spravodlivosti, vzájomnej úcte...

  • Kolegovia, prosím vás, venujte pozornosť vystúpeniu.

  • ...ako aj rovnocennom partnerstve, aby mohli byť trvalé. Žiaľ, historické skúsenosti Slovákov pri spolužití s Maďarmi boli doteraz nie dobré. Na okupovaných územiach sa Slováci dostali do postavenia druhoradých občanov zbavených základných ľudských práv a slobôd. Jednou z metód násilného pomaďarčovania okupovaného južného Slovenska sa stali etnické čistky. Násilné deportácie obyvateľov slovenského pôvodu z ich domovov na slovenské územia boli na dennom poriadku. Pre ťažké prenasledovanie bolo nútených utiecť z tohto územia na Slovensko 150 tisíc Slovákov, pretože politika nacionálneho teroru bola v horthyovskom Maďarsku povýšená na štátnu politiku. Dodnes sa maďarská vláda neospravedlnila Slovákom za okupáciu južných území a najmä za utrpenie ich obyvateľov.

    Pokiaľ sa tieto skutočnosti konštatujú iba vo všeobecnej rovine, nie je možné vidieť hĺbku ukrutností páchaných na tam žijúcich Slovákoch v pravom svetle, a preto mi dovoľte prečítať vám iba niekoľko zo stoviek zápisníc z výpovedí Slovákov, ktorým sa buď podarilo ujsť, ktorí to prežili, alebo ktorí boli z tohto územia násilne deportovaní.

    Napríklad: Pán Gustáv Fiačan z Levíc bol väznený od 11. júna 1939 do 23. marca 1940 úplne nevinne. Pri vyšetrovaní v Budapeštianskej vojenskej väznici na Contiho ulici po otázke "kam je príslušný", na ktorú odpovedal, že pochádza z Ondrášovej, ktorá je na Slovensku, najprv mu major boxerom vrazil do tváre tak, že mu vyrazil hneď štyri zadné zuby. Pritom kričal: "Szlovákia nem volt, nincs és nem is lesz." To znamená Slovensko nebolo, nie je, ani nebude. Krv nesmel vypľuť, musel ju pregĺgať, zuby si musel vložiť do vrecka. To bol iba začiatok. Potom ho začal vyšetrujúci kopať do kolien a genitálií. Začal ho biť, kde ho len zasiahol. Nakoniec ho zobrali do miestnosti, ktorú nazývali komora mučenia. Najprv musel strčiť ruky do zvláštneho prístroja, takže prstami nemohol ani pohnúť. Dozorca Sós si sadol naproti nemu a začal mu dlhou ihlou hlboko pichať pod nechty. Potom sa musel vyzliecť donaha. Zviazali mu na chrbte železnou reťazou ruky, ktoré priviazali o železnú obruč, a vytiahli ho škripcom tak vysoko, že pol metra od zeme visel vo vzduchu. Potom vzal dozorca Sós remenný korbáč, na konci s olovenými guľkami a začal ním tohto človeka po celom tele bičovať do toho času, pokiaľ neupadol do mdlôb. Potom ho obliali vojaci vedrom ľadovej studenej vody a nechali ho visieť ďalej, kým neomdlel druhýkrát.

    Ďalší prípad: Ku vdove Žofii Lackovej vo Hviezdoslavove dňa 11. 11. 1938 vtrhla tlupa sto ľudí, všetko maďarskí miestni obyvatelia, a rozobrali jej všetko, čo mala. Štyria vojaci ju strážili a ona sa musela prizerať rabovačke. Každý si odniesol, čo videl. Zobrali jej všetky veci za 140 tisíc korún. Rabovačka trvala tri hodiny a potom ju vykázali na hranice, musela sa zobrať okamžite preč.

    Ďalej: Jána Maňáka z Hurbanovej Vsi, keď išiel dňa 9. 11. 1938 zo Senca na bicykli domov, strhol z bicykla maďarský vojak a prítomný dôstojník sa ho pýtal, akej je národnosti. Keď odpovedal, že je moravský Slovák, najprv ho hodili do hlbokej jamy, kde ležal dve hodiny. Potom ho vytiahli von, dokopali a nakoniec hodili do Dunaja, kam za ním dva razy strieľali.

    Nebudem vás unúvať výpočtom ukrutností, ktoré sa páchali na tam žijúcich Slovákoch, ktoré sú hodné naozaj stredovekých mučiarní.

    800 slovenských sedliackych rodín vyhnaných zo svojej zeme ako žobráci, dokaličení, ubití, si muselo hľadať útočište na Slovensku a ich ľudské tragédie sú markantným dôkazom toho, ako vyzerajú v praxi frázy o kultúrnom a civilizačnom poslaní maďarského národa v Európe.

    Za nich, pán minister Schenk, žiadame ospravedlnenie sa celého maďarského národa za ukrutnosti páchané na Slovákoch ešte pred ratifikáciou maďarsko-slovenskej zmluvy.

    Ako ironicky vyznievajú dnes slová vojenského zločinca regenta Horthyho, ktoré adresoval Slovákom v Košiciach: "Buďte presvedčení, že láska celého maďarského národa vám zabezpečí okrem zvýšenia životnej úrovne i slobodu slovenskej reči." Ako to vyzeralo v praxi? Na okupovaných územiach sa vytvorili tzv. ospravedlňovacie komisie, ktoré ospravedlnili, alebo neospravedlnili ľudí za ich činnosť v Československej republike a na základe čoho boli, alebo neboli vyhodení zo zamestnania.

    Dovolím si prečítať len jednu zápisnicu.

    Ospravedlňujúca komisia nemá možnosť ospravedlniť profesora Böhma, pretože je jedným z najškodlivejších slovenských exponentov. Žiaci slovenského reálneho gymnázia ho pokladajú za svojho vodcu. Doposiaľ len preto neodišiel na Slovensko, že tu chcel užitočne pracovať pre Slovákov. Preto je ku dňu 1. 4. 1940 zo štátnej služby prepustený.

    Prepúšťanie slovenských profesorov a učiteľov pod rôznymi zámienkami bolo na dennom poriadku, takže takýmto spôsobom bolo vyhnaných z okupovaného územia 177 profesorov a učiteľov. Tým sa, samozrejme, dostali slovenské gymnáziá a ľudové školy do novej krízy. Nebolo dosť slovenských učiteľov, a z toho dôvodu sa slovenské školy jednoducho zrušili. Zrušilo sa 386 základných a 29 stredných škôl, ktoré navštevovalo približne 57 tisíc slovenských žiakov.

    Neboli prenasledovaní len učitelia, ale aj slovenskí študenti. V Ťahanovciach len za to, že pri predstavení filmu "Maďarské vzkriesenie" slovenskí študenti kašľali a mrmlali, boli okamžite vyhodení zo školy šesťdesiati a museli odísť doštudovať na Slovensko.

    Malá ukážka, ako vyšetrovali maďarskí žandári 13-, 14-, 15-ročných žiakov pri národnostných študentských nepokojoch.

    Študentské nepokoje - malá ukážka ako vyšetrovali maďarskí žandári 13-, 14-, 15-ročných žiakov. V Haliči 17. 11. 1939 priviedli na žandársku stanicu 14-ročného Františka Šišu. Tam chlapca najprv zbili a potom vyzuli. Veliteľ Pap mu opätkom svojich topánok rozmliaždil päť prstov na nohe a tak ho dobili, že tvár mal zohavenú na nepoznanie.

    Vladimíra Murgaša, žiaka 8. triedy gymnázia v Košiciach, dňa 4. 3. 1939 vyšetroval pán Szabo a Somody. Opýtali sa ho iba, akej je národnosti. Keď povedal, že je Slovák, ale po maďarsky vie, začali ho biť po hlave. Potom si musel kľaknúť, začali ho biť po chodidlách. Dostal 50 rán. Potom prišiel znova Szabo a začal mu - zrejme to bola bežná metóda - mliaždiť genitálie. Keď prišiel druhý vyšetrujúci, priniesol remenný korbáč na psov a šľahali ho, až kým mu nohy celkom nespuchli. Stále mu kládli iba jedinú otázku, akej je národnosti a či vie po maďarsky. Takto ho bili až do 19.00 hodiny večer. Dňa 26. 3. 1939 ho prepustili ako nevinného so slovami: Teraz vás prepustíme, ak budete mlčať, ale dúfame, že odteraz z vás bude dobrý Maďar.

    Pri týraní Martina Mička z Černíka dňa 10. 8. 1939 po každej rane mu hovorili: Martinko, nezabudni, že si Slovák.

    Nebudem ďalej rozvádzať, ako dokázali ľudia takto mučiť deti. Kázali im jesť špinavé obrazy Masaryka za to, že sa hlásili k Slovákom, atď.

    Za týchto študentov, pán minister, žiadam najprv ospravedlnenie sa maďarského národa Slovákom a až potom môžeme pristúpiť k ratifikácii zmluvy.

    Nebudem tu rozvádzať, ako sa museli nosiť všetky slovenské knihy zo slovenských knižníc na skládky, kde boli spálené. O prepustení 750 slovenských železničiarov zo služby len za to, že boli Slováci. O tom, ako mučenícky zomrel slovenský farár z Košickej Novej Vsi, atď. atď.

    Takže chvastavý výrok, že "systematickým a plánovaným čistením sa podarilo Maďarsku dosiahnuť to, že na železniciach, poštách, školách, vnútornej správe atď. niet už v Maďarsku skoro ani jediného Slováka", sa stal vlastne skutočnosťou.

    Netreba sa ani zmieňovať o známych krvavých udalostiach po vianočnej omši v Šuranoch, v Čechách a v Černíku, kde sa strieľalo do ľudí len za to, že spievali v kostole namiesto maďarskej slovenskú hymnu. Ani o ukrutnom týraní chlapcov, ktorých chceli obviniť ako provokatérov za tieto udalosti, a keď im nakoniec nič nemohli dokázať, prepustili ich s výsmechom: "Nech si nemyslia, že Šurany budú slovenské. Nestane sa to, ani keby sme mali ešte ďalších 100 Slovákov postrieľať." Nehovoriac už o počúvaní žandárov pod oknami, či sa doma rozprávajú ľudia po slovensky, a keď áno, tak z týchto rodín synov aj otcov odvelili na východný front, z ktorého sa už viac nevrátili.

    Veľmi sa obávam, že história sa začína opakovať. Dovoľte mi prečítať, ako bola charakterizovaná maďarská politika pred II. svetovou vojnou: "Budapešť pri presadzovaní svojich veľmocenských plánov cieľavedome iniciovala stupňovanie požiadaviek maďarskej menšiny na Slovensku."

  • Nie je to tak i teraz?

  • "Destabilizovaním politickej situácie sa snažila dosiahnuť dezintegráciu Slovenska."

  • Nie je to tak i teraz?

  • "Svojou rozsiahlou dezinformačnou kampaňou nadobúdajúcou charakter psychologickej vojny vedenej od roku 1918 pripravovala Budapešť najmä medzinárodnú verejnosť na vojenský zásah proti Slovensku s neskrývaným cieľom zmocniť sa časti jeho územia. Maďarsko sledovalo základný cieľ maximálne zredukovať územie Slovenska a vytvoriť z neho neživotaschopný hospodársky celok úplne odkázaný a závislý od Maďarska. Po ulúpení slovenského územia uprela Budapešť svoj pohľad na juh. Začala si nárokovať územia v Rumunsku a Srbsku." Túto časť charakteristiky nateraz nebudem komentovať.

    Na koniec svojej interpelácie by som vám, pán minister, chcela položiť štyri otázky, na ktoré žiadam od vás písomnú odpoveď "ako dokument pre históriu".

    Prvá otázka: Vážený pán minister, na základe tohto krátkeho výpočtu zločinov a ukrutností páchaných na slovenských občanoch žijúcich na južnom Slovensku počas maďarskej okupácie sa vás pýtam, ako je vôbec možné, že ste nepodmienili podpísanie a ratifikáciu základnej slovensko-maďarskej zmluvy ospravedlnením sa Maďarska za tieto odsúdeniahodné skutky a obludnosti, ktoré sa diali v mučiarňach maďarských žandárskych staníc a ktoré sa doteraz Maďarsko usilovalo skrývať tak pred domácou, ako zahraničnou verejnosťou. Ak majú naše národy v budúcnosti úzko spolupracovať a najmä navzájom si veriť, tak sa to môže udiať iba po úprimnom ospravedlnení sa Maďarska Slovákom za tieto ťažké zločiny.

    Druhá otázka: Prečo Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky doteraz nereagovalo na nótu Ministerstva zahraničných vecí Maďarskej republiky zo dňa 27. 3. 1995, v ktorej maďarská strana dôrazne odmietla interpretáciu článku 15 základnej zmluvy obsiahnutú v predchádzajúcej slovenskej nóte predloženej maďarskej strane ešte pred podpisom zmluvy? Čo podniklo Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky od 27. marca doteraz, aby odstránilo tento základný rozpor ešte do ratifikácie tejto zmluvy slovenským parlamentom? Pritom je evidentné, že ešte pred platnosťou tejto zmluvy už vlastne vznikla situácia, ktorú predvída článok 21 tejto zmluvy o riešení interpretačných rozporov. Sotva si možno predstaviť, že bez odstránenia tohto diametrálne odlišného rozporu v interpretácii zmluvy mohla by byť zodpovedne základná slovensko-maďarská zmluva slovenským parlamentom ratifikovaná. Totiž ak sa tento rozpor neodstráni, vytvorí základňu pre budúce ešte väčšie medzištátne nedorozumenia, trenice, napätia i konflikty.

    Tretia otázka: Prečo, pán minister, ste namiesto toho, aby ste žiadali ministra zahraničných vecí Maďarskej republiky László Kovácsa o vysvetlenie početných protislovenských výrokov, ktoré vyhlasovali v maďarských masmédiách oficiálni maďarskí predstavitelia od podpísania zmluvy doteraz, ste ich nabádali k zdržanlivosti vo výrokoch až do ratifikácie zmluvy v slovenskom parlamente? Komu a čomu vlastne takéto nabádanie k zdržanlivosti do platnosti zmluvy má slúžiť?

    Štvrtá otázka: Prečo ste, pán minister zahraničných vecí, kategoricky doteraz nepožiadali, aby oficiálni predstavitelia Maďarskej republiky prestali zámerne používať pojem Felvidék namiesto Slovensko, Pozsony namiesto Bratislava, hoci je zrejmé, že takéto nedôstojné označovanie Slovenska, ako aj jeho hlavného mesta Bratislavy je tendenčné a nerešpektujúce Maďarskom podpísanú Trianonskú dohodu.

    Záverom zostáva nám, pán minister, dúfať, že aspoň teraz nebudete pobádať slovenský parlament k tomu, aby pristúpil k ratifikácii základnej slovensko-maďarskej zmluvy v marci, t. j. ešte predtým, ako Výbor ministrov Rady Európy definitívne, t. j. v júni, rozhodne o interpretácii sporného článku 11 Odporúčania Parlamentného zhromaždenia Rady Európy číslo 1201. Totiž ak by náš parlament uvedený dokument ratifikoval ešte pred konečným rozhodnutím Výboru ministrov Rady Európy o interpretácii uvedeného odporúčania, došlo by k absurdnej situácii. Nevedeli by sme, k čomu sa naša republika vlastne zaväzuje, aké právne záväzné podmienky po vyrieknutí ortieľu na pôde Rady Európy ako jediná krajina na svete, ktorá toto odporúčanie prijala do svojho právneho poriadku, budeme musieť vlastne spĺňať. To by predsa neurobila žiadna vláda ani žiaden parlament na svete, ktoré majú čo i len trochu zodpovedný prístup k svojmu štátu.

    Súčasne si dovoľujem opýtať sa vás, pán minister, prečo vo svojich vyhláseniach určujete termín, kedy má slovenský parlament pristúpiť k ratifikácii základnej zmluvy. To je predsa výsostné právo parlamentu a historickú zodpovednosť za tento čin pred ľudom Slovenskej republiky nesie parlament na svojich pleciach. Jedine parlament na čele s jej predsedom Gašparovičom, a nie vláda.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Gaľa už odišiel? V poriadku, posúvame ho.

    Na rade je pán poslanec Pittner z KDH a pripraví sa pán poslanec Vaškovič.

  • Vážený pán podpredseda, vážení predstavitelia vlády, vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som predniesol svoju interpeláciu, ktorú smerujem na pána predsedu vlády.

    Vážený pán predseda vlády, opätovne sa obraciam na vás vo veci Slovenskej informačnej služby. Dovoľujem si interpelovať vás na základe týchto mne poskytnutých informácií.

    1. Krátko po menovaní pána Ivana Lexu za riaditeľa Slovenskej informačnej služby mal vydať pokyn o začatí prác na novele zákona 46/1993 Z. z. v tom zmysle, aby súčasťou Slovenskej informačnej služby bolo i zriadenie odboru vyšetrovania osobitných trestných činov. Len námietky pracovníkov právneho útvaru zabránili vzniku toho, čo sme tu poznali v minulom totalitnom režime - Štátnej bezpečnosti.

    2. Po oznámení skorého prerokúvania tzv. zákona na ochranu republiky, mal riaditeľ Slovenskej informačnej služby pán Ivan Lexa túto úlohu znovu uložiť s tým, že trestné činy podľa tohto zákona by vyšetrovala Slovenská informačná služba. Vážený pán premiér, zaiste si viete predstaviť, k čomu by to viedlo, veď skúsenosti z pôsobenia ŠtB máme ešte všetci v živej pamäti.

    3. Ochrana ústavných činiteľov bola zákonom zverená Policajnému zboru Slovenskej republiky, a to Úradu na ochranu ústavných činiteľov. Táto činnosť v minulom režime bola zverená Štátnej bezpečnosti, pričom, ako vieme, nešlo natoľko o zabezpečenie ochrany, ako o ich spravodajskú kontrolu. A práve v tejto dobe o presun týchto činností do Slovenskej informačnej služby sa má opäť usilovať riaditeľ Slovenskej informačnej služby pán Ivan Lexa. Je to vôbec možné?

    4. Podľa mne poskytnutej informácie mal riaditeľ Slovenskej informačnej služby pán Ivan Lexa vydať pokyn na odposluch sekretariátov opozičných strán, a to vlastnými prostriedkami, ktorými Slovenská informačná služba disponuje. Ak by sa táto informácia potvrdila, išlo by nielen o zneužitie funkcie verejného činiteľa v prípade pána Ivana Lexu, prípadne ďalších, ale i o hrubé porušenie právneho poriadku v našom štáte.

    5. V rámci kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby malo byť zriadené samostatné oddelenie na sledovanie činnosti cirkví, a to i s využitím agentúrnej siete bývalej ŠtB. Bola by takáto aktivita Slovenskej informačnej služby v súlade so záujmami nášho štátu?

    Vážený pán premiér, tak ako v mojej predchádzajúcej interpelácii i teraz ma vedie snaha upozorniť vás na tie prípadné scestné aktivity Slovenskej informačnej služby, ktoré podľa môjho presvedčenia by boli i proti vášmu úsiliu nepoškodiť nášmu štátu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Slovo má pán poslanec Vaškovič a pripraví sa pán poslanec István Pásztor.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    mám pripravené tri interpelácie. Prvá je na ministra financií Slovenskej republiky.

    Vláda Slovenskej republiky sa proklamatívne hlási k rozvoju kapitálového trhu na Slovensku ako katalyzátora reštrukturalizácie a zefektívňovania hospodárstva. Súčasný stav je charakterizovaný chaosom a nekoncepčnosťou, čo je dôsledkom neschopnosti vypracovať a schváliť koncepciu rozvoja kapitálového trhu, ktorá bola niekoľkokrát neúspešne prerokovaná vo vláde Slovenskej republiky. Napriek medzirezortnému pripomienkovému konaniu k zákonu o úrade štátneho dozoru nad kapitálovým trhom v apríli 1995 nebol zákon doteraz dopracovaný a predložený parlamentu. Tento stav sa odráža na vývoji cien, cenných papierov v majetku drobných akcionárov, ktorý neustále klesá, a tým majetkovo poškodzuje väčšinu občanov Slovenskej republiky, nakoľko väčšina občanov Slovenskej republiky je majiteľom cenných papierov.

    Za tejto situácie, ktorá je dôsledkom nielen činnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky, ale aj spôsobu privatizácie, sú neospravedlniteľné obmedzenia výkonu vlastníckych práv voči občanom akcionárom, resp. podielnikom zo strany Ministerstva financií Slovenskej republiky. Obmedzený je výkon vlastníckych práv u:

    1. 350 tisíc občanov majiteľov akcií VÚB kupón. Doteraz je zákaz Ministerstva financií Slovenskej republiky k obchodovaniu s akciami VÚB kupón. Počas doby ničím neodôvodneného zákazu obchodovania s týmito akciami klesla trhová hodnota majetku o viac ako 5 mld Sk. Obrovské priame škody spôsobilo v roku 1995 obmedzenie práva fondu nakladať s majetkom, ktoré už bolo zrušené.

    2. 200 tisíc občanov akcionárov PSIPS Banská Bystrica. Návrh Ministerstva financií Slovenskej republiky na likvidáciu fondu proti vôli akcionárov vyjadrenej na valných zhromaždeniach, nezákonný postup Ministerstva financií Slovenskej republiky zistený Najvyšším súdom Slovenskej republiky, pričom Ministerstvo financií Slovenskej republiky doteraz na zistenie Najvyššieho súdu nereagovalo. Predstavenstvom fondu bola vyčíslená škoda pre akcionárov fondu vo výške 3,3 mld Sk, ktorá vzhľadom na nečinnosť Ministerstva financií Slovenskej republiky naďalej narastá.

    3. 50 tisíc občanov majiteľov podielových listov Sporofondu a Všeobecného investičného fondu spravovaných PSIPS. Rozhodnutím Ministerstva financií Slovenskej republiky bol stanovený dočasný správca Harvardská investičná spoločnosť. Od dátumu dočasnej správy nemôžu podielnici získať svoje veľakrát niekoľkoročné úspory v hodnote cca 2 mld Sk, aj keď majú zákonný nárok na ich výplatu do 30 dní od požiadania. Na rozdiel od občanov Harvardská investičná spoločnosť za výkon dočasnej správy fondov na základe rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky inkasuje desiatky miliónov korún. Najvyšší súd pred dvoma mesiacmi rozhodol o nezákonnosti rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky. Ministerstvo financií doteraz svoje rozhodnutie nezrušilo, ale naďalej porušuje zákon, resp. znemožňuje činnosť investičnej spoločnosti. 10 tisíc občanov nevie, kedy budú mať svoje peniaze. Za obdobie dočasnej správy nebola vykonávaná správa portfólia schopná reagovať na vývoj na kapitálovom trhu a škody podielnikov sú už v súčasnosti predmetom žaloby na Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

    4. 150 tisíc občanov akcionárov BPF - zlatého a garantovaného fondu spravovaných PSIS. Ministerstvo doteraz nezrušilo dočasnú správu Harvardskej investičnej spoločnosti a Agroinvestu, aj keď rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potvrdili nezákonnosť konania Ministerstva financií Slovenskej republiky. Ministerstvo financií nerešpektuje uznesenia akcionárov investičných fondov z valných zhromaždení.

    Škody vlastníkom akcií a podielových listov priamo spôsobené, resp. nepriamo spôsobené znemožnením majiteľom cenných papierov reagovať na klesanie cien na kapitálovom trhu sa odhadujú na 5 až 10 mld Sk. Celkové negatívne dopady s rozhodnutím Ministerstva financií Slovenskej republiky sa týka takmer 1 milióna občanov.

    Vážený pán minister,

    1. Dokedy bude ministerstvo financií protizákonne obmedzovať vlastnícke práva majiteľov akcií a podielových listov?

    2. Ako budú odškodnení občania majitelia akcií a podielových listov za škody spôsobené nezákonnými rozhodnutiami Ministerstva financií ?

    3. Čo a kedy Ministerstvo financií Slovenskej republiky urobí pre stabilitu a právne istoty subjektov na kapitálovom trhu, v akom stave je koncepcia rozvoja kapitálového trhu, kedy bude parlamentu predložený návrh zákona o úrade štátneho dozoru nad kapitálovým trhom, v akom stave je príprava novelizácie zákona 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a fondoch uložená uznesením Národnej rady zo dňa 14. 9. 1995?

    4. Sú škody na majetku drobných akcionárov výsledkom neskúsenosti, neschopnosti, alebo cieľom politiky ministerstva financií znehodnotením majetku privatizovaného v I. vlne kupónovej privatizácie obhájiť koncepciu vyradenia občanov z privatizácie, obhájiť koncepciu náhrady majetkových práv vyplývajúcich z vlastníctva akcií za dlhopisy Fondu národného majetku Slovenskej republiky, ktoré znehodnocované infláciou a záujmami privatizérov budú rýchlo na úrovni almužny?

    Druhá interpelácia smeruje k predsedovi vlády Slovenskej republiky.

    Vážený pán predseda vlády,

    vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení zo dňa 12. januára 1995 v druhej časti "Stratégia a základné zámery hospodárskeho rozvoja" v bode 2.2 deklarovala, že za účelom vyváženého a stabilného rozvoja spoločnosti vyšpecifikuje záujem štátu pri privatizácii strategických podnikov najmä v energetike a plynárenstve a ďalších z hľadiska hospodárskej stratégie významných podnikov.

    V bode 2.3 svojho programového vyhlásenia vláda definovala aj spôsob, akým majú byť zabezpečené záujmy štátu z hľadiska jeho sociálnej a hospodárskej stratégie pri privatizácii dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností s významnou majetkovou účasťou štátu alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky, keď vyhlásila, že vláda bude presadzovať zefektívnenie výkonu vlastníckych práv a povinností štátu v štátnych podnikoch a akciových spoločnostiach s významnou účasťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Vo vybraných podnikoch strategického významu poverí výkonom vlastníckych práv a povinností príslušný zakladateľský rezort.

    Pretože finančné ústavy neboli zahrnuté v § 3 ústavného zákona číslo 192, žiadam vás o láskavé podrobné zdôvodnenie príčin, ktoré viedli vládu k tomu, že nezaradila tieto podniky do tohto paragrafu.

    Moja ďalšia interpelácia smeruje k ministrovi pre správu a privatizáciu národného majetku a je to zároveň podnet pre prezidenta Fondu národného majetku a dozornú radu Fondu národného majetku.

    V roku 1994 Fond národného majetku Slovenskej republiky začal privatizáciu akcií vo vlastnej držbe metódou predajov na kapitálovom trhu. Predaj akcií na kapitálovom trhu je aukčný, čiže ide o predaj formou dražby na určených miestach, ktorá prebieha vlastne každý pracovný deň alebo určené dni. Hlavnou zásadou tohto predaja je, aby všetci potenciálni kupci boli vopred informovaní, za akých podmienok, kde a odkedy sa budú akcie ponúkať. V prípade, že o predaji je informovaný len vybraný záujemca, potom je to zo strany Fondu národného majetku vlastne priamy predaj pred prepážkou RMS-systému a nie predaj na kapitálovom trhu, čím sa hrubo porušuje zákon číslo 92.

    Podľa výpisov o predajoch akcií na kapitálovom trhu je opodstatnené podozrenie, že Fond národného majetku takéto predaje v masívnej miere uskutočňuje. Taktiež je vážne podozrenie, že pred predajom akcií Fondu národného majetku s vopred dohodnutým kupcom pred prepážkou sa umelo znižujú ceny týchto akciových spoločností. Pretože časový sled predajov i cenový vývoj je zaznamenaný v RMS-systéme a je možné si to overiť, dávam podnet prezidentovi Fondu národného majetku a predsedovi dozornej rady Fondu národného majetku na prešetrenie uvedených skutočností.

    Nakoniec by som chcel len uviesť, že Fond národného majetku týmto spôsobom uskutočnil predaje 151 spoločností, predal 1 044 631 akcií, ktoré majú nominálnu hodnotu 1 044 miliónov, a predal ich za 108 miliónov, to znamená za cca 10 % nominálnej ceny.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Vystúpi ďalej pán poslanec Pásztor a pripraví sa pán poslanec Barnabás Ferkó.

  • Vážený predsedajúci, vážení členovia vlády, vážená Národná rada,

    vo svojom vystúpení interpelujem pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií.

    Vážený pán minister, dovoľujem si vás interpelovať vo veci nakladania s majetkom štátu vo vlastníctve Slovenskej republiky - Slovenská pošta, š. p., Bratislava, Východoslovenské riaditeľstvo pôšt Košice.

    Na území mesta Kráľovský Chlmec priamo v jeho centre na Hlavnej ulici sa nachádza budova, ktorá až do roku 1989 bola využívaná na účely spojov. Po presťahovaní do novej budovy sa pôvodná budova uvoľnila a nebola a ani v súčasnosti vôbec nie je využívaná. Medzitým zo strany správcu majetku štátu, ktorým je Slovenská pošta, š. p., Bratislava, neboli vykonané žiadne opatrenia smerujúce k uchovaniu charakteru a vôbec hodnoty tejto budovy. V dôsledku toho došlo zo strany rôznych sociálnych živlov k jej znehodnoteniu najmä vybúraním priečok, ukradnutím dvier a okien so zárubňami a tým k radikálnemu zníženiu jej hodnoty. Na základe dostupných údajov hodnota nehnuteľností na základe znaleckého posudku sa mala pohybovať v roku 1994 okolo 400 000 Sk.

    Už v roku 1991 Východoslovenské riaditeľstvo pôšt v Košiciach bolo vyzvané, aby vykonalo príslušné opatrenia, aby sa zlepšil estetický vzhľad budovy. Reakciou na uvedené výzvy bolo rozhodnutie, na základe ktorého táto nehnuteľnosť v centre mesta bola označená ako prebytočná a z hľadiska štátu neupotrebiteľná. Z existujúcej korešpodencie medzi mestom Kráľovský Chlmec a vaším ministerstvom vyplýva, že listom značky 68/630/94 zo dňa 28. 1. 1994 bolo dané ubezpečenie o urýchlení postupu súvisiaceho s odpredajom tejto nehnuteľnosti. Odpredaj sa však do dnešného dňa nerealizoval a budova naďalej chátra a stáva sa predmetom oprávnenej kritiky občanov tohto mesta.

    Vzhľadom na tento neúnosný stav a najmä na skutočnosť, že aj napriek upozorneniu mesta na tento stav sa neprijali účinné opatrenia, na základe podnetu mesta Kráľovský Chlmec bolo rozhodnutím číslo ŽP-159/95/SD zo dňa 22. 3. 1995 Slovenskej pošte, š. p., Východoslovenskému riaditeľstvu pôšt, Poštová 18, Košice uložená pokuta vo výške 100 000 Sk z dôvodu, že nevykonala opatrenia nariadené orgánom štátneho stavebného dohľadu.

    V tejto súvislosti vás žiadam, aby ste odpovedali na nasledovné otázky súvisiace s mojou interpeláciou:

    1. Ako mieni Slovenská pošta, š. p., Bratislava naložiť s týmto prebytočným a neupotrebiteľným majetkom v Kráľovskom Chlmci?

    2. Žiadam vás, aby ste určili presný termín vykonania rekonštrukčných prác na tejto budove alebo prijatie iných opatrení prípadne súvisiacich aj so zmenou vlastníka tejto budovy.

    3. Koľko pokút je potrebné ešte uložiť tomuto štátnemu podniku, aby sa začali robiť konkrétne kroky uvedené v bode 2 mojej interpelácie?

    4. Tento spôsob nakladania s majetkom štátu považujete za prijateľný a svedčí podľa vás o správaní, ktoré vyžadujú právne normy pri nakladaní s týmto majetkom?

    Ďakujem za odpoveď, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Ferkó a pripraví sa pán poslanec Rózsa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dámy a páni,

    svoju interpeláciu adresujem ministrovi vnútra Slovenskej republiky pánu ministrovi Hudekovi.

    Vážený pán minister, dovoľujem si vás interpelovať v mene občanov Použia a Medzibodrožia, juhovýchodnej časti okresu Trebišov v súvislosti s navrhovaným územným a správnym členením Slovenskej republiky.

    Pôvodný vládny návrh územnosprávneho členenia Slovenskej republiky bol prijatý predstaviteľmi politických strán a hnutí, ako aj ostatnými občanmi mesta obvodu Veľkých Kapušian veľmi pozitívne. Vytvorením okresu Veľké Kapušany pre Použie a Medzibodrožie by odpadli mnohoročné problémy, ktoré vznikli po vytvorení okresu Trebišov v roku 1960 a ktoré pre našich občanov v oboch regiónoch znamenali zväčšenie odstupu štátnej správy od občanov. Vzdialenosť od okrajovej obce Ptrukša do Trebišova je 60 km a z Veľkých Trakán skoro 80 km. Vzhľadom na to, že Veľké Kapušany do roku 1960 boli pri každom územnosprávnom členení sídlom vyššieho správneho celku, okresu, a zdôrazňujúc hlavnú filozofiu terajšieho územného členenia, t. j. priblíženie výkonu štátnej správy k občanom, s prekvapením som zistil, že z pôvodného návrhu zákona o územnosprávnom členení bol okres Veľké Kapušany vynechaný.

    Zdôrazňujeme, že ministerstvá a ostatné orgány štátnej správy pripomienkovali pôvodný návrh, v ktorom Veľké Kapušany boli navrhované v prvom aj v druhom variante ako okresné sídlo, ani jeden ústredný orgán štátnej správy nemá v rámci vyhodnotenia stanovísk závažnejšie pripomienky k zriadeniu spoločného okresu Veľké Kapušany pre regióny Použia a Medzibodrožia. Taktiež okresný úrad ako najvyšší štátny orgán v okrese, ktorý detailne pozná problematiku na všetkých úsekoch, odporučil vo Veľkých Kapušanoch zriadiť okresné sídlo.

    Nesúhlasíme s názormi oponentov proti zriadeniu okresu Veľké Kapušany, ktorí tvrdia, že by sa nemala narušiť celistvosť okresu Trebišov, ani s názormi, ktoré upozorňujú na národnostnú problematiku. Skôr vidíme obavy niektorých politických síl v Trebišove, že okresné sídlo stratí výhodné finančné zdroje zo závodov z obvodu Veľkých Kapušian. Poznamenávame, že vládna koncepcia počíta so zriadením okresov s počtom obyvateľov približne 30 až 60 tisíc, pričom v prípade ponechania súčasného stavu v okrese Trebišov je to cca 120 tisíc obyvateľov.

    Vážený pán minister, žiadam vás v záujme spoluobčanov Použia a Medzibodrožia o kladné stanovisko k vytvoreniu okresu Veľké Kapušany, čím by mohol nastať zásadný obrat v rozvoji tejto časti našej republiky. Samotné mesto má vytvorené priestorové podmienky na fungovanie štátnej správy a príslušných orgánov na úrovni okresu. Veríme, že zohľadníte naše reálne požiadavky, za čo vám vopred ďakujeme.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalej vystúpi pán poslanec Rózsa a pripraví sa pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán podpredseda, vážená vláda, kolegyne, kolegovia,

    veľmi stručne chcem položiť otázku podľa § 90 rokovacieho poriadku pánu ministrovi pôdohospodárstva, a síce tohto znenia: Podľa § 33b zákona číslo 264/1995 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon číslo 42/1992 Zb., inak bežne pomenovaný ako transformačný zákon, je stanovené: "Ak si oprávnená osoba uplatní u pôdohospodárskeho družstva nárok na vydanie majetkového podielu do 29. februára 1996, postupuje sa podľa § 13 ods. 2." Chcem sa spýtať pána ministra, aké je jeho stanovisko pokiaľ ide o realizáciu tohto zákona v prípade, ak oprávnená osoba v dobe uplatneného nároku na vydanie majetkového podielu, t. j. v tejto náhradnej lehote, do 29. februára 1996 nie je podnikateľom v odbore poľnohospodárskej výroby vzhľadom na záväznú normu na výpoveď nájomnej zmluvy, ktorá je jednoročná, a pôdu ešte nemá vydanú, či v tomto prípade družstvo je povinné uzavrieť dohodu o vydaní majetkového podielu podľa § 33b ods. 2 citovaného zákona. Pýtam sa to preto, pán minister, lebo lehota sa skracuje a týka sa to mnohých fyzických osôb i mnohých družstiev na južnom Slovensku. Prosil by som, ak je to možné, aby som dostal odpoveď dnes.

    Vážená Národná rada,

    podľa § 17 rokovacieho poriadku považujem za svoju občiansku povinnosť a povinnosť poslanca Národnej rady Slovenskej republiky troma vetami reagovať na vystúpenie pani kolegyne Lazarovej, lebo jej vystúpenie prekročilo rámec interpelácie, a preto som to hodnotil ako pokus o rozoštvávanie občanov slovenskej a maďarskej národnosti. Toto jej vystúpenie je v rozpore s § 1 ods. 2 zákona číslo 45/1989 Zb. a jej vystúpenie napĺňa skutkovú podstatu o výrokoch, ktoré sú v rozpore s postavením a cťou poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Preto navrhujem, aby Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky zvážil postup podľa § 28 zákona číslo 45/1989 Zb.

    Ďakujem za pochopenie.

  • Ďakujem. Ďalej vystúpi pán poslanec Brocka a pripraví sa pán poslanec Boros.

  • Vážený pán predsedajúci, členovia vlády, dámy a páni,

    mám jednu otázku na predsedu Národnej rady a interpeláciu na ministra spravodlivosti Jozefa Liščáka.

    Vážený pán predseda Národnej rady, obraciam sa na vás s otázkou, prečo ste doteraz nezaradili na rokovanie výborov Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce a niektoré ďalšie zákony, napriek tomu, že ho vláda schválila v auguste minulého roka. Uvedeným návrhom zákona sa posilňuje rovnoprávne postavenie účastníkov pracovnoprávnych vzťahov napríklad tým, že sa okrem iného zvyšuje ochrana zamestnancov v podnikateľských subjektoch, kde nie je založená odborová organizácia, a upravuje sa možnosť predĺženia dovolenky. Ďalej rozširuje sa okruh dôvodov okamžitého zrušenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca napríklad vtedy, ak mu zamestnávateľ nevypláca mzdu a podobne. Vážený pán predseda, verejnosť právom očakáva, že aj Národná rada bude pohotovo reagovať na zmeny spoločenského života a urýchlene prerokuje a schváli zákon, na ktorý čaká tisíce občanov.

    Moja interpelácia na ministra spravodlivosti Jozefa Liščáka: Jednou z pozitívnych zmien po novembri 1989 u nás bol rozvoj a rozšírenie dobrovoľníckeho sektoru. Jeho pozitívne účinky sa prejavili všade tam, kde sa štát angažoval nedostatočne, alebo tam, kde jeho pôsobenie nebolo efektívne - v zdravotníctve, v sociálnych službách, v kultúre, vo vzdelávaní, v ochrane životného prostredia a podobne. Do činnosti mimovládneho sektoru sa takto u nás zapojilo niekoľko stotisíc občanov. Začiatkom tohto roka verejnosť, najmä tú, ktorá sa angažuje v činnosti mimovládneho sektoru, ale aj tú, ktorá je odkázaná na jeho pomoc, vzrušila správa o existencii vládneho návrhu zákona o nadáciách. Vzrušila preto, lebo spôsob, akým chce vláda "upraviť" ich pôsobenie, skôr nadácie likviduje - schvaľovací proces, výška základného imania, požiadavka koncoročného auditu, povinné zasielanie rozpočtov a výročných správ, oznamovacia povinnosť všetkých darcov a darov a ďalšie.

    Podľa vyjadrenia predsedu vlády z 2. februára v tomto roku v Slovenskom rozhlase neexistuje vládny návrh takéhoto zákona. Vy, pán minister, ste sa vyjadrili, že existuje v rýdzo pracovnej podobe. Ja však poznám návrh, ktorý má všetky náležitosti oficiálneho materiálu ministerstva spravodlivosti, že ho predkladáte na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody na základe vlastnej iniciatívy pod číslom 7519/1995-60 s dátumom december 1995. Materiál obsahuje návrh uznesenia vlády, predkladaciu správu, paragrafové znenie návrhu zákona s dôvodovou správou i vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania.

    To však nie je možno podstatné. Podstatné je to, že na Slovensku jestvujú nadácie, ktoré bez prispenia štátu zo zbierok a darov financujú projekty, na ktoré štát nemá prostriedky - operácie chorých ľudí, štúdium mladých na zahraničných univerzitách, pomoc sociálne odkázaným. Keďže návrh zákona o nadáciách vo vami navrhovanej podobe predstavuje útok na tieto inštitúcie a v konečnom dôsledku znamená zánik slobodného a od štátu nezávislého sektoru, žiadam vás, aby ste predložili Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s jej rokovacím poriadkom najprv zásady takéhoto zákona. V prípade takého vážneho zákona to považujem za úplne samozrejmé a zároveň za veľmi dôležité.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Teraz vystúpi pán poslanec Boros a pripraví sa pani poslankyňa Kolesárová. Predtým dávam slovo pánu predsedovi Národnej rady s faktickou poznámkou.

  • Len chcem zareagovať na tú vetu, kde sa ma pán poslanec pýta, prečo som nezaradil na rokovanie Zákonník práce. Úplne prozaicky, pretože musel by byť v Národnej rade, inak zákon zaradiť nemôžem.

  • Dajte slovo pánu poslancovi Brockovi.

  • Myslím, že nie je žiadnym tajomstvom, a ja som to osobne niekoľkokrát počul od ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny pani Keltošovej, že tento návrh zákona vláda schválila a už je len vecou parlamentu, kedy sa ním bude zaoberať. Teraz neviem, kto z vás dvoch hovorí pravdu.

  • Pán poslanec, to je absolútne jednoduché na pochopenie. Vláda takýto zákon má, vláda takýto zákon prijala, zatiaľ ešte nie je v Národnej rade, takže nič sa nedeje. Keď vláda návrh predloží parlamentu, dostanú ho výbory a potom sa môže rokovať. To je, myslím si, pochopiteľné.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Pán Brocka, budeme tu hrať pingpong. Nech sa páči, pán Boros.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážení členovia vlády,

    v zmysle § 86 rokovacieho poriadku obraciam sa na ministra kultúry Slovenskej republiky pána Ivana Hudeca, ktorý na moje nešťastie momentálne nie je prítomný, ale určite tieto otázky dostane. Obraciam sa na neho s nasledujúcimi otázkami:

    Zo správ, ktoré pochádzajú z Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, je zrejmé, že sa pripravuje odvolanie z funkcie riaditeľa divadla Tália v Košiciach pána Ing. Petra Kollára. Pýtam sa pána ministra:

    1. či táto správa je pravdivá,

    2. čím odôvodňuje pripravené odvolanie riaditeľa Petra Kollára,

    3. aké sú predstavy Ministerstva kultúry Slovenskej republiky o ďalšej činnosti, funkcii a osude košického divadla Tália.

    Dovoľte mi, aby som v krátkosti pripomenul niektoré fakty týkajúce sa divadla Tália v Košiciach a jeho riaditeľa. Riaditeľ divadla inžinier Kollár v kultúrnej oblasti pracuje skoro od detstva, od roku 1962. V roku 1969 bol jedným z iniciátorov založenia divadla Tália a napriek tomu, že zamestnancom divadla v tomto období nebol, veľmi účinne prispieval k tvorbe dramatického plánu ako aj k organizovaniu činnosti divadla, a to nielen v Košiciach, ale na celom území Slovenska. V novembri 1989 bol zamestnancami divadla požiadaný o obsadenie postu umeleckého vedúceho. Pod jeho vedením sa divadlo, ktoré desaťročie pracovalo ako scéna maďarského oblastného divadla v Komárne, osamostatnilo. Od roku 1990 sa táto inštitúcia stala pevným článkom divadelníctva na Slovensku a stala sa známou aj v zahraničí, predovšetkým na Ukrajine, v Juhoslávii, Maďarskej republike, Rumunsku, Rakúsku, Kanade atď. Zásluhou jeho riaditeľa Petra Kollára sa technické podmienky divadla zlepšili napriek tomu, že zďaleka stále nie sú ideálne, a z dobrého ochotníckeho súboru sa stal profesionálny súbor posilnený vysoko kvalifikovanými a talentovanými hercami, absolventmi VŠMU v Bratislave.

    Divadlo Tália účinne prispieva k zachovaniu kultúry a materinského jazyka obyvateľov maďarskej národnosti v Slovenskej republike a svojimi pohostinnými predstaveniami veľmi dobre reprezentuje Slovenskú republiku aj v Maďarskej republike tak pred maďarským, ako aj pred slovenským obecenstvom. Známe sú ich predstavenia diel slovenských i českých autorov, ako aj Košičana Sándora Márayho, s ktorými divadlo viackrát vystupovali v Békéšskej Čabe, na Dňoch slovenskej kultúry v Salgótarjáne a pravidelne v Slovenskom inštitúte v Budapešti.

    Nepochybnú zásluhu na týchto úspechoch má riaditeľ Peter Kollár. V uplynulých rokoch na zlepšenie podmienok divadla získal viacmiliónové zahraničné a domáce granty a dary, s čím v konečnom dôsledku obohatil aj Slovenskú republiku. V prípade jeho odvolania z funkcie vzhľadom na jeho obľúbenosť medzi zamestnancami divadla, medzi obyvateľmi maďarskej národnosti na Slovensku, ako aj medzi obyvateľmi slovenskej národnosti môžete očakávať veľký odpor proti takémuto kroku. Poznamenávam, že pán Kollár je známou osobnosťou aj ďaleko za hranicami nášho štátu, a preto sa domnievam, že prípadné nepremyslené kroky vášho ministerstva by mohli poškodiť záujmy Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz vystúpi pani poslankyňa Kolesárová, pripraví sa pani poslankyňa Sabolová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení predstavitelia vlády, panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní,

    dovoľte, aby som svoju interpeláciu adresovanú predsedovi Slovenského štatistického úradu pánu Condíkovi zodpovednému za činnosť Ústavu pre výskum verejnej mienky uviedla v širšom kontexte.

    Výskum verejnej mienky predstavuje úzko špecializovanú, vysokokvalifikovanú, dominantne sociologickú činnosť. Preto sa aj do výsledkov činnosti takýchto pracovísk významne premieta odborná pripravenosť a profesionálny rast pracovníkov, ktorí tam pracujú, ale rovnako aj systematické skvalitňovanie anketárskej siete a celková úroveň práce s prípravou, zberom, spracovaním a interpretáciou informácií. Vzhľadom na možný politický dosah a možnosť ovplyvňovania názorov verejnosti prostredníctvom predkladaných výskumov verejnej mienky je namieste akcent na profesionálnu etiku, nestrannosť a pracovnú nestraníckosť jednotlivých odborných pracovníkov i samotných pracovísk.

    Naša verejnosť je však prakticky od polovice decembra minulého roka na stránkach dennej tlače konzumentom výsledkov výskumov verejnej mienky, ktoré realizovala výskumná agentúra FOCUS. Z údajov, ktorými nás firma FOCUS masívne zahrnuje, vyplýva, že zmýšľanie obyvateľov Slovenska je v podstate identické so zmýšľaním predstaviteľov opozičných politických strán a verejnosť Slovenskej republiky, resp. jej kvantitatívne najpočetnejšia časť sa plne postavila na stranu odporcov strán vládnej koalície.

    S hlavnými predstaviteľmi agentúry FOCUS som bola v minulých rokoch v dlhodobom nielen politickom, ale aj výdatne medializovanom odbornom spore. Aj vtedy sa moja hlavná výhrada týkala ideologizácie sociologických výskumov. Dnes, ako voči súkromnej firme namietať nechcem, ani mi to neprislúcha. Nemám záujem ani polemizovať s prezentovanými výsledkami agentúry FOCUS, asi by to aj tak bolo len nosením dreva do hory. Chcem iba ako sociologička, ktorá rozumie aj metodickým postupom a procedúram zberu údajov, explicitne upozorniť, že všetky tieto výsledky vznikajú prostredníctvom reprezentatívnych výberových súborov respondentov a ako také majú vždy, opakujem, vždy pravdepodobnostný charakter. Overiť si pravdivosť možno iba prostredníctvom iných výskumov verejnej mienky týkajúcich sa danej témy, či prostredníctvom údajov získaných inými výskumnými agentúrami alebo pracoviskami.

    A to je aj predmet mojej interpelácie. Adresujem ju, ako som už uviedla, predsedovi Štatistického úradu Slovenskej republiky, do pôsobnosti ktorého spadá aj Ústav verejnej mienky. Moja otázka znie: Prečo táto inštitúcia, ktorá má mapovanie nálad verejnosti obsiahnuté už vo svojom názve a štatúte, neprezentuje výsledky svojich prieskumov? Prečo nevieme, ako obyvatelia Slovenska hodnotia aktuálne politické a sociálne problémy, nevieme, aké sú ich súčasné vzťahy k jednotlivým politickým osobnostiam, alebo aká je súčasná politická naladenosť verejnosti? Napríklad posledné údaje vychádzajúce takpovediac z dielne Ústavu pre výskum verejnej mienky a týkajúce sa dôveryhodnosti politikov, predstaviteľov verejného života a politickej orientácie populácie boli týmto ústavom naposledy publikované tesne pred voľbami na jeseň roku 1994. A hoci odvtedy už uplynulo viac ako 14 mesiacov, tento typ informácií, rovnako ako informácie o otázkach výrazne diferencujúcich naladenosť populácie, táto zo štátneho rozpočtu plne dotovaná inštitúcia jednoducho vôbec neposkytuje.

    Teda prečo? Prečo sa nezaoberá, resp. ak sa zaoberá, prečo ich nezverejňuje, politicky citlivými otázkami a problémami našej spoločnosti, ale necháva celý masmediálny priestor výlučne na akvitity súkromných agentúr, ktorých majitelia vystupujú, a to tak doma, ako aj v zahraničí, ako vehementní a nezmieriteľní kritici súčasnej vládnej garnitúry, akýchkoľvek jej krokov a rozhodnutí, i ako ideologickí protivníci strán dnešnej vládnej koalície.

    Druhou otvorenou otázkou zostáva skutočnosť, že ak porovnáme výsledky výskumov verejnej mienky realizovaných FOCUS-om, metodicko-výskumným kabinetom Slovenského rozhlasu a Ústavom pre výskum verejnej mienky v septembri 1995, vypovedajúce o dôvere verejnosti k inštitúciám Slovenskej republiky tak, ako to zverejnila denná tlač, zistíme, že sa štatisticky významne líšia, teda štatisticky výrazne diferencujú, a to napriek faktu, že zber informácií v teréne sa uskutočnil v rovnakom čase, že vo všetkých výskumoch išlo podľa tvrdení autorov o reprezentatívny prieskum názorov dospelej populácie, realizovaný prostredníctvom výberového súboru dospelej populácie Slovenska, ktorý sa tvorí kvótnou metódou, tzv. Galuppovou metódou, a že rovnako vo všetkých prípadoch sa zisťovala dôveryhodnosť identicky znejúcou otázkou.

    Pri dodržaní profesionality metodických prístupov by sa výsledky všetkých troch výskumných inštitúcií mali líšiť iba štatisticky nevýznamne, mali by sa, keď už nie zhodovať, aspoň významne približovať. Realita je však iná. Napríklad v súvislosti s dôverou obyvateľov k vláde Slovenskej republiky v čase realizácie prieskumov, t. j. v septembri 1995, podľa FOCUS-u dôverovalo vláde 39 % respondentov, podľa Metodicko-výskumného kabinetu Slovenského rozhlasu 42 % a podľa publikovaných zistení Ústavu pre výskum verejnej mienky štatistického úradu iba 32 % oslovených občanov. Nuž tak si počkajme na najnovšie výsledky.

    Záverom mi dovoľte položiť otázku širšieho významu. Prečo Slovenská republika, jej verejnosť i riadiace orgány nemajú k dispozícii seriózne a vysoko spoľahlivé informácie, ktoré sú štandardnou súčasťou politickej kultúry tak, ako je to vo všetkých krajinách s vykryštalizovanými demokratickými tradíciami? Ide aj o problém na zamyslenie preto, že opäť sa nám priblížia voľby a iste nikto nechce, aby ich predikcia dopadla tak neúspešne ako naposledy. A práve volebné preferencie sú základným kritériom, a to úplne lapidárnym, kvality pracovísk výskumov verejnej mienky.

    Nazdávam sa, že nastáva čas na vznik nezávislej, profesionálne fungujúcej agentúry, ktorá by poskytovala reálne a objektívne informácie, ktorá by ich poskytovala včas, vtedy, keď sú aktuálne, a ktorá by sa vedome nevyhýbala či už sporným, alebo aj politicky citlivým problémom dneška.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem vám, pani poslankyňa. Teraz vystúpi pani poslankyňa Sabolová a pripraví sa pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážení kolegovia,

    moja prvá interpelácia je na ministra kultúry pána Ivana Hudeca vo veci východoslovenských divadiel ako aj reformy divadelníctva na Slovensku. Je mi ľúto, že tu nie je pán minister, ale myslím, že budem adresná.

    Vážený pán minister, na mítingu HZDS 1. februára ste sa vyjadrili, že situáciu východoslovenských divadiel vidíte ako spolitizovanú, pretože je tam veľa priaznivcov KDH a DÚ. Na toto vaše vyjadrenie, keďže je zavádzajúce a nepravdivé v časti spolitizovania problémov okolo zlučovania divadiel Prešova a Košíc, musím reagovať.

    Túto nepripravenosť rezortu ministerstva kultúry na takýto vážny krok transformácie divadiel zakrývate politickými vyhláseniami. Zaťahujete opozičné strany do tejto kauzy, aj keď problém transformácie je niekde úplne inde. Realizované zmeny koncepcie divadiel boli naznačené už na porade ministra 4. októbra 1995 s riaditeľmi všetkých divadiel Slovenska. Tu sa hovorilo aj o dotáciách štátu zo štátneho rozpočtu, ktoré by mali plynúť pre Slovenské národné divadlo v Bratislave a východoslovenské divadlá v Košiciach. Táto porada či táto skutočnosť bola už dosť dávno a bolo už dosť času, aby ministerstvo kultúry túto zmenu koncepcie či transformácie divadelníctva oznámilo poslancom, aspoň výboru pre vedu, vzdelanie, kultúru a šport, alebo v parlamente pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 1996. Považujem to za neseriózny prístup ministerstva kultúry k Národnej rade a jej poslancom ako zástupcom občanov tejto republiky v jednotlivých regiónoch, ako aj k regionálnym, okresným štátnym orgánom i samosprávam obidvoch miest Košíc a Prešova.

    Tieto zámery ministerstva kultúry vzhľadom na významné postavenie Prešova i Košíc, a teda aj ich divadiel v rámci súčasného regiónu, ako aj pripravovanej verzii vládneho návrhu územnosprávneho členenia sú nevysvetliteľné. Aj keď podľa vyjadrení kompetentných by nemali postihnúť diváka, nemali by znížiť počet premiér, mala by sa zvýšiť umelecká úroveň, nikto z nich to nemá podložené v číslach a faktoch, ani ministerstvo kultúry, ani generálny riaditeľ Východoslovenského divadla. Aj generálny riaditeľ pán Fejko sa ešte 9. januára 1996 vyjadril, že takáto fúzia dvoch doterajších samostatných divadiel je neobvyklá a zložitá v oboch dotknutých mestách a môže byť prijímaná s nevôľou, ale je súčasťou pripravovanej transformácie celej slovenskej divadelnej siete. Hlavne, že poslanci Národnej rady nič nevedia o pripravovanej koncepcii, a jej realizácia už beží. Uviedol aj, že takéto riešenie nemusí byť nezvratné.

    Podľa súčasných kusých informácií - a je na škodu veci, že len z médií a nie priamo od vás, pán minister - sa takáto transformácia dotkne všetkých divadiel na Slovensku. Sú vraj pripravované zlúčenia pre stredoslovenský a západoslovenský región, ale paradoxne v Bratislave má vraj dôjsť k rozdeleniu Slovenského národného divadla a namiesto jedného riaditeľa bude mať jedného generálneho a štyroch ďalších. Z tohto vidno, že transformácia sa dotkne nás všetkých a koncepcia, ktorá má zmeniť postavenie divadelníctva na Slovensku, nie je vôbec pripravená.

    Začiatkom tohto týždňa sa vyjadril k uvedenému problému riaditeľ hospodárskeho odboru ministerstva kultúry Vladimír Páleník, že tento proces sa rozhodne nezastaví, ale že neexistuje žiadny exaktný prepočet - citujem: "ale v hrubých črtách vidí úspory v oblasti financovania manažmentu". Preto sa chcem, pán minister, opýtať, ako sa prejaví táto úspora financovania manažmentu na zvýšení platových pomerov umelcov. Budú na základe týchto zmien finančné prostriedky na inscenovanie nových diel? Pretože súčasná situácia tomu nenasvedčuje.

    Dňa 6. februára 1996 uviedla Národná obroda stanovisko regionálneho klubu Konferencie slovenskej inteligencie Slovakia Plus, že podporujú postup ministerstva kultúry pri reorganizácii divadelníctva na východnom Slovensku. Citujem: "Rozpútanie emócií okolo tvorby nového modelu riadenia divadelníctva sa nám javí ako politizácia a radikalizácia problému, ktorého riešenie je v plnej kompetencii ústredného orgánu štátnej správy. Ministerstvo kultúry je orgán, ktorý za činnosť zodpovedá vláde i parlamentu, preto riešenie problému je v jeho kompetencii."

    Pýtam sa vás, pán minister, čo za orgán rezortu je táto organizácia, že si osobuje právo dávať takéto silné stanoviská, že vie povedať vo svojom stanovisku, že podmienky na umeleckú tvorbu sa nezhoršia, že neobstojí obava, že by týmto postupom, zlučovaním sa bránilo vo zvyšovaní umeleckej úrovne košického i prešovského divadla, keď ani nikto z kompetentných pracovníkov ministerstva kultúry, ani sám generálny riaditeľ pán Fejko nevie jednoznačne povedať, aké sú východiská či výsledky tejto koncepcie, či už organizačné, personálne alebo ekonomické. Neobstojí všeobecná formulácia bez čísel ušetrenia financií či pracovníkov.

    Keďže ministerstvo kultúry, resp. vláda za svoje rozhodnutia zodpovedá parlamentu (pozri aj vyjadrenie Slovakia Plus), prečo, pán minister, nebola takáto koncepcia reorganizácia divadiel na Slovensku predložená Národnej rade, resp. aspoň výboru pre kultúru? V akom časovom horizonte a či vôbec ju mienite, pán minister, predložiť na vyjadrenie poslancom?

    A preto vás na záver chcem požiadať, aby bol parlamentu poskytnutý komplexný materiál reorganizácie divadelníctva na Slovensku. Zároveň vás žiadam predložiť porovnanie výdavkov a príjmov pre rok 1996 už s plánovanou reorganizáciou divadelníctva k predošlému roku 1995, vyčíslenie úspor ministerstva kultúry pri reorganizácii divadiel v porovnaní rokov 1995 a 1996, ako sa prejaví reorganizácia na zvýšenie miezd umelcov, ale aj prevádzkových pracovníkov divadiel a koľko finančných prostriedkov sa plánuje na prípravu nových umeleckých diel?

    Moja druhá interpelácie smeruje na pána ministra financií vo veci nesprávneho vyplácania podielových daní pre obec Priekopa v okrese Michalovce. Počas môjho poslaneckého dňa v okrese Michalovce sa na mňa obrátil starosta obce Priekopa. Obec pri sčítaní ľudu k 3. 3. 1991 mala 309 obyvateľov. Pri vyplácaní podielových daní v roku 1994 jej daňový úrad vyplácal dane za 276 obyvateľov a v roku 1995 sa znížilo vyplácanie daní dokonca na 259 obyvateľov, pričom k zníženiu počtu obyvateľov v obci nedošlo.

    Starosta obce požiadal 1. februára minulého roku centrálnu evidenciu pobytu obyvateľov v Banskej Bystrici o spresnenie počtu obyvateľov obce. Dňa 15. marca 1995 odoslal starosta na Ústredné daňové riaditeľstvo v Banskej Bystrici správny počet obyvateľov obce. Odpoveď znela, že oni dostali z ministerstva financií, odboru štátnej správy a samosprávy číselník počtu obyvateľov k 31. 12. 1993, pomocou ktorého daňový úrad poskytuje podielové dane do rozpočtu obcí a jeho úpravy nie sú prípustné. Toto stanovisko odoslalo Ústredné daňové riaditeľstvo aj na ministerstvo financií.

    Starosta požiadal o nápravu aj ministerstvo financií, aby spresnilo skutočný počet obyvateľov a upravilo prerozdelenie finančných prostriedkov na rok 1995 podľa skutočnosti. Toto sa však neudialo. Obec Priekopa je malá obec a rozpočet obce nestačí na zvládnutie úloh, ktoré vyplývajú z kompetencie samosprávy, a preto aj nesprávne prerozdelenie podielových daní, ktoré sa odvíja od počtu obyvateľov obce, má vplyv na naplnenie rozpočtu a potrieb obce.

    Keďže bol schválený štátny rozpočet na rok 1996 a ministerstvo financií opäť bude vydávať číselník počtu obyvateľov pre podielové dane obcí, chcem vás, pán minister financií, požiadať, aby ste preverili uvedené skutočnosti a vykonali v súčinnosti s ministerstvom vnútra a štatistickým úradom nápravu tohto rozporu v počte obyvateľov podľa sčítania ľudu, podľa vykazovania štatistickým úradom, podľa prideľovania podielových daní daňovým úradom či podľa skutočnej evidencie obyvateľov uvedenej v centrálnej evidencii v Banskej Bystrici.

    Keďže minulý mesiac interpelácie neboli, dovolím si predložiť ešte dve interpelácie, ktoré sú aj v dnešnej dobe aktuálne. Táto interpelácia smeruje na pána ministra životného prostredia a je k prevodu Dobšinskej ľadovej jaskyne do vlastníctva či správcovstva mesta Dobšiná.

    Dobšinská ľadová jaskyňa patrila v minulosti, a to až do roku 1949, mestu Dobšiná. O jej hodnote pre bohatstvo Slovenskej republiky nemusíme pochybovať. Mesto Dobšiná pred časom požiadalo ministerstvo životného prostredia o vrátenie jaskyne do majetku mesta, a to nielen vzhľadom na jej vlastníctvo z minulosti, ale aj z toho dôvodu, že sa nachádza na katastrálnom území mesta. Podľa posledných informácií majú o takéto vlastníctvo či správu záujem aj iné obce, v ktorých katastri sa jaskyne nachádzajú.

    Dnešné samosprávy, a teda aj mesto Dobšiná sú schopné lepšie a zodpovednejšie spravovať svoj vlastný majetok a sú schopné aj lepšie využívať zisky nadobudnuté z prevádzky jaskyne hlavne na jej zveľaďovanie ako aj na zlepšenie podmienok cestovného ruchu v oblasti. Nakoľko do dnešného dňa mesto nedostalo záväzné stanovisko ministerstva životného prostredia, chcem vás, pán minister, požiadať, aby ste v čo najkratšom čase prizvali na spoločné rokovanie k tejto záležitosti, k prevodu do vlastníctva, resp. správcovstvu jaskyne primátora mesta alebo zástupcov mesta ako aj súčasného správcu - Správu jaskýň z Liptovského Mikuláša a v prospech vecí urýchlene rozhodli.

    Ešte jedna krátka interpelácia na pani ministerku školstva. Začiatkom decembra 1995 boli na školské správy z ministerstva školstva zaslané finančné prostriedky na mzdové účely. Tieto prostriedky boli zrejme získané z celoročnej reštrikcie výdavkov ministerstva školstva. Chcela by som sa, pani ministerka, opýtať, koľko finančných prostriedkov bolo poskytnutých na zvýšenie miezd či odmien pre pracovníkov školstva ako celku a koľko týchto finančných prostriedkov ste poskytli na zvýšenie miezd či odmien pre cirkevné školstvo. Chcela by som vás požiadať o špecifikáciu podľa jednotlivých okresov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz vystúpi pán poslanec Cuper. Pripraví sa pán poslanec Gaľa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení poslanci,

    chcem interpelovať v zmysle § 89 ods. 3 ministerku školstva pani Evu Slavkovskú a ministra kultúry pána Ivana Hudeca. A zároveň sa chcem opýtať môjho kolegu pána poslanca Šveca, ako sa na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, na katedre maďarského jazyka a literatúry dodržiava jazykový zákon.

    Skôr než svoju interpeláciu prednesiem, chcem uviesť jednu životnú skúsenosť, ktorá sa mi stala minulý rok 1. decembra 1995. Boli sme na návšteve v budapeštianskom parlamente a potom sme boli pozvaní pani veľvyslankyňou Mitrovou do Slovenského kultúrneho a informačného strediska v Budapešti. Prítomný bol tiež poslanec za Maďarskú koalíciu pán József Kvarda. Mohol sa teda presvedčiť, že na území Slovenskej republiky v centre Budapešti sa národnostná politika realizuje tak, že na večeri, ktorý bol venovaný slovenskému básnikovi Dolnozemskému, sa jeho básne recitovali tak v maďarskom jazyku, ako aj v slovenskom. Potom som išiel z Budapešti domov a všadiaľ som videl smerové tabule s názvom Pozsony.

    Zhodou okolností druhý deň som bol na rokovaní v Bruseli a v rokovacej miestnosti bola mapa Európy. Všimol som si, že na nej bol názov Bratislava. Neviem, kto tu balkanizuje strednú Európu.

    A teraz skúsenosť, ktorú som zažil v pondelok na mojom materskom pracovisku. Išiel som po treťom poschodí, čo je nad rektorátom Univerzity Komenského, a na dverách katedry maďarského jazyka a literatúry je verejný oznam, teda vyhláška. Na dverách štátnej inštitúcie, i keď autonómnej, ale štátom platenej, teda, ktorá plní aj štátne úlohy, bol oznam výlučne v maďarskom jazyku, vyhláška, podotýkam, a samozrejme, namiesto Bratislava Pozsony. Pýtam sa teda pána ministra kultúry a pani ministerky, ako sa v týchto inštitúciách dodržiava jazykový zákon. Pýtam sa tiež, ako ja, občan tejto republiky a poslanec Národnej rady, môžem kontrolovať to, čo sa na tejto verejnej inštitúcii, štátnej inštitúcii deje, keď si jednoducho ona nepokladá uviesť - netvrdím, že by to mal byť iba slovenský oznam, ale rozhodne by mohol byť aspoň dvojjazyčný. Prosím, aby mi bolo potom odpovedané.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Teraz vystúpi pán poslanec Gaľa. Pripraví sa pán poslanec Peter Weiss.

    Nech sa páči, faktickú poznámku má pán poslanec Švec, i keď nie ste povinný odpovedať, pretože poslanec poslanca interpelovať nemôže.

  • Ďakujem pekne, ale myslím, že je kolegiálne a slušné, keď sa aj na takúto výzvu odpovedá.

    Chcel by som sa pánu docentovi poďakovať, pretože si uvedomujem, že na Univerzite Komenského nie je len katedra maďarského jazyka, ale sú tu aj katedry iných jazykov a na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského sa vyučujú desiatky cudzích jazykov. Myslím si, že je potrebné, aby sa zákony Národnej rady Slovenskej republiky dodržiavali, a postarám sa o to, aby úradné oznamy zverejňované na hlavičkovom papieri boli dvojjazyčné a aby sa hlavné mesto Slovenskej republiky uvádzalo v znení Bratislava.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán kolega.

  • Aj ja ďakujem pánu poslancovi, rektorovi a zároveň môjmu nadriadenému.

  • Vážený pán predsedajúci, členovia vlády, kolegyne, kolegovia,

    na úvod mi dovoľte upozorniť, že niekto z predrečníkov tu nechal jednu peknú ceruzku, keby si ju vyzdvihol.

    Vážení, 22. septembra 1995 v rámci 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky som si dovolil interpelovať podpredsedu vlády Slovenskej republiky a zároveň ministra financií pána Sergeja Kozlíka a ministra vnútra pána Ľudovíta Hudeka vo veci úhrady finančných nákladov spojených so zabezpečením návštevy Svätého otca Jána Pavla II. na Slovensku v júli minulého roku. S tým istým problémom sa na pána ministra zahraničných vecí obrátil kolega z klubu KDH poslanec František Javorský. Podstatou oboch našich vystúpení bola otázka, prečo - napriek opakovaným sľubom a uisťovaniam - vláda dodnes neuhradila mestám Bratislava, Nitra, Levoča, Košice, Prešov a obci Šaštín sľúbených 51 795 000 korún, napriek tomu, že uvedené samosprávy splnili všetky formálne náležitosti, ktoré sa od nich požadovali.

    Dovoľte mi citovať niektoré údaje z odpovedí troch ministrov vlády Slovenskej republiky.

    Minister vnútra Ľudovít Hudek odpoveď zo dňa 18. októbra - citujem časť odpovede: "Vážený pán poslanec, vo svojom vystúpení ste správne uviedli postup riešenia finančného zabezpečenia návštevy Svätého otca na Slovensku. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa zúčastnilo všetkých rokovaní na Ministerstve financií Slovenskej republiky, na ktorých boli prerokované a predbežne odsúhlasené výdavky jednotlivých obcí a miest, ktoré Svätý otec mal navštíviť. Na týchto rokovaniach, na ktorých sa zúčastnili okrem starostov a primátorov obcí a miest aj prednostovia príslušných okresných úradov, boli pre dotknuté obce a mestá odsúhlasené predpokladané výdavky v celkovej sume 51 795 000 korún. Predpokladám, že o výške príspevkov pre obce a mestá a ostatné ústredné orgány, ktoré zabezpečovali návštevu na Slovensku, rozhodne vláda Slovenskej republiky na základe materiálu, ktorý pripravuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky." S úctou, podpis.

    Minister zahraničných vecí Juraj Schenk, 20. október 1995: "Vážený pán poslanec, koncom mesiaca september 1995 Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky odstúpilo komplexný materiál týkajúci sa refundácie vynaložených finančných prostriedkov na konečné posúdenie Ministerstvu financií Slovenskej republiky. V súčasnom období je materiál spracovaný a podľa informácii z Ministerstva financií Slovenskej republiky bude predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky do konca októbra 1995." S pozdravom, podpis.

    Podpredseda vlády a minister financií Sergej Kozlík, 9. októbra 1995 - citujem: "Vážený pán poslanec, na Vašu interpeláciu podanú na 9. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky dňa 22. 9. 1995 Vám oznamujem: V súvislosti s ukončením návštevy Jeho Svätosti pápeža Jána Pavla II. na Slovensku minister zahraničných vecí Slovenskej republiky listom z 3. 8. 1995 číslo 201368/95-KAMI predložil na Ministerstvo financií Slovenskej republiky prehľad požadovaných finančných nárokov zainteresovaných miest, rezortov a cirkevných diecéz so žiadosťou o objektívne posúdenie opodstatnenosti a reálnosti predložených finančných požiadaviek a určenia spôsobu ich úhrady.

    Vzhľadom na to, že na základe predložených podkladových materiálov nebolo možné objektívne posúdiť uplatňované požiadavky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom číslo 3404/1995-Sekr. zo dňa 16. 8. 1995 požiadalo Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, ktorému úloha vyplynula z uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 315/1995, o ich dopracovanie a doplnenie.

    Ministerstvo zahraničných vecí listom z 18. 9. 1995 číslo 201542/95-KAMI zaslalo požadované doplnenie materiálov. V súčasnosti Ministerstvo financií Slovenskej republiky pripravilo návrh na úhradu nákladov s tým, že predmetný materiál podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky predloží na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Na základe platného uznesenia vlády ministerstvo financií poukáže príslušné sumy finančných prostriedkov priamo jednotlivým zainteresovaným mestám a obciam." S pozdravom, podpis.

    Vážení, z uvedených odpovedí jasne vyplýva, že samosprávy miest, okresné úrady, diecézy a iné dotknuté orgány štátnej správy a príslušné ministerstvá splnili všetky patričné kroky k tomu, aby bolo možné uvedené peniaze uhradiť. Všetci dobre vieme, v akej situácii sa všeobecne nachádzajú naše mestá a obce, nebudem to tu opakovať. Odznelo to tu niekoľkokrát, posledne pri prerokovaní plnenia štátneho rozpočtu za tri štvrťroky, roku 1995, aj pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 1996. Ich situácia je zlá, o to horšia je však situácia tých samospráv, ktoré sa zadlžili v dobrej viere, že vláda včas a v plnej miere vykryje ich výdavky spojené s už uvedenou návštevou.

    Tak trochu chápem, že peniaze stále chýbajú, ale keď sa chce, vedia sa nájsť. Peniaze sa našli na sťahovanie ústredia Slovenskej pošty do Banskej Bystrice, našli sa na sťahovanie Úradu priemyselného vlastníctva do toho istého mesta, našli sa peniaze na sťahovanie ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii, aj na jeho nákladnú interiérovú úpravu nových priestorov, ktorá išla do ťažkých miliónov korún. Tento postoj vlády k uvedenej otázke je prinajmenšom nevhodný a je veľkou, navyše zbytočnou škvrnou na návšteve Svätého otca na Slovensku.

    Dovoľte mi teda opýtať sa vás, ministerský predseda vlády Slovenskej republiky pán Vladimír Mečiar, kedy. Je február 1996, o niekoľko dní to bude 8 mesiacov. Ja však verím, že to 8 mesiacov nebude. Ak by to tak malo byť, nemusíte mi odpovedať písomne, ale verím, že vaša odpoveď písomná nebude.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Weiss.

  • Vážené pani ministerky, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, pán predsedajúci,

    chcel by som interpelovať pána ministra dopravy a spojov a pána predsedu vlády.

    V priebehu decembra 1995 a januára 1996 dostali všetky súkromné rozhlasové stanice od Slovenských telekomunikácií, štátneho podniku, list rovnakého znenia, podpísaný riaditeľom OZ Rádiokomunikácií inžinierom Gabrielom Szántom vo veci zmeny taríf výkonov rádiokomunikácií od 1. 1. 1996. V tomto liste sa uvádza - citujem: "Výmerom Ministerstva financií Slovenskej republiky bola schválená nová tarifa výkonov rádiokomunikácií číslo 010/1995 vstupujúca do platnosti od 1. 1. 1996 pre odberateľov našich služieb. Nová tarifa zohľadňuje zvýšenie nákladov na prevádzku a údržbu rádiokomunikačných zariadení za obdobie 1990 až 1995, koeficient nárastu 2,29. Z výmeru vyplýva úprava cien poskytovaných služieb pre našich odberateľov, čo si Vám touto cestou dovoľujeme oznámiť. Vzhľadom na časovú tieseň v tomto roku predpokladáme uzatvorenie novej zmluvy, resp. dodatku pre rok 1996 s novou cenou v priebehu mesiaca január 1996. V priebehu januára obdržíte spolu s pozvaním návrh zmluvy resp. dodatku na jej prerokovanie a podpísanie." Toľko citát.

    Niektoré stanice už dostali aj nový návrh dohody, v ktorom je predložený návrh na zvýšenie ceny až o 130 %. Zo dňa na deň. Pritom Slovenské telekomunikácie žiadali podpísať dodatok k zmluve, pretože pôvodne podpísané zmluvy so starými cenami sú platné na celý nasledujúci kalendárny rok, ak neboli vypovedané k 31. 12. predchádzajúceho roku, čo Slovenské telekomunikácie neurobili. Prostredníctvom Slovenských telekomunikácií vysielajú v súčasnej dobe tejto súkromné rozhlasové stanice: FUN Bratislava, DCA Dubnica nad Váhom, N-rádio v Nitre, Rádio Nitra, Rebeka Martin a Twist Bratislava. Zhodou okolností ide o najpočúvanejšie rádiá na Slovensku, pričom FUN a Twist vzhľadom na výkon a koordináciu frekvencií nemajú v súčasnosti inú technickú možnosť, ako používať služby Slovenských telekomunikácií, ergo sú od nich plne závislé. Zvyšné súkromné rozhlasové stanice, ktoré majú lokálny charakter, vysielajú pomocou vlastných vysielačov, nakoľko ich výkon a technické podmienky im to umožňujú. Podľa mojich informácií zriaďovacia cena FN vysielača sa pohybuje od cca 500 tis. Sk do 1 mil. Sk podľa druhu a výkonu vysielača, vrátane cla a dane z pridanej hodnoty, pričom ročná spotreba elektrickej energie je až za 120 tis. Sk. Keď spočítame maximálne sumy, dostaneme číslo 1 650 tis. Sk, čo je cena priamych nákladov vrátane jednorazovej vstupnej investície zriaďovacej ceny za vysielač plus clo a daň z pridanej hodnoty. V súčasnosti platia súkromné rozhlasové stanice za použitie jedného vysielača podľa výkonu od 700 tis. Sk do 1 800 tis. Sk ročne.

    Z uvedeného vyplýva, že už dnes súkromné rozhlasové stanice, ktoré platia poplatky Slovenským telekomunikáciám, vysoko preplácajú služby, ktoré im Slovenské telekomunikácie poskytujú, využívajúc svoje monopolné postavenie na trhu, pričom v mnohých prípadoch Slovenské telekomunikácie využívajú vysielacie zariadenia, ktoré sú morálne zastarané a dávno odpísané. Výsledok je, že Slovenské telekomunikácie v prípade poskytovania služieb pre súkromné rozhlasové stanice boli a sú vysoko ziskové i do ohláseného zvýšenia cien, a preto vzniká podozrenie, či zmluvy, ktoré Slovenské telekomunikácie predkladajú všetkým súkromným staniciam, nie sú iba diktátom monopolistu. Obsahujú totiž len povinnosti odberateľa, tie sú veľmi striktné a prísne, presne však nedefinujú povinnosti dodávateľa, a Slovenské telekomunikácie neboli ochotné o podmienkach zmlúv rokovať ani s jednotlivými rádiami, ani s Asociáciou nezávislých rozhlasových staníc Slovenska, ktorá reprezentuje súkromné vysielanie na Slovensku. Súkromné stanice sú takto nekompromisne tlačené k podpisu diktovanej zmluvy v duchu pravidla "ber alebo choď".

    Dámy a páni, duálne systémy v rozhlasovom a televíznom vysielaní, to je jedna zo záruk nezávislého informovania verejnosti, je to jeden z garantov demokracie v médiách. Existencia duálneho systému je jednou z podmienok pre vstup Slovenskej republiky do európskych štruktúr. Keď Slovenská republika navonok opakovane proklamuje existenciu duálneho systému na Slovensku, mali by všetky štátne orgány vytvárať pre súkromné stanice, ktoré sú jeho garantom, také podmienky, aby sa medzi nimi a verejnoprávnymi prevádzkovateľmi vytvorila určitá rovnováha, namiesto toho, aby bola táto rovnováha narušovaná. Pri zmenách podmienok na prevádzkovanie rozhlasových staníc by sa malo súkromné vysielanie skôr zvýhodniť, nakoľko predsa len ide o službu verejnosti, ktorá zo strany štátu nie je nijako dotovaná. I keď sa na prvý pohľad zdá, že nové ceny sa v globále týkajú aj Slovenského rozhlasu, v podstate neovplyvnia jeho hospodárenie, pretože toto zvýšenie ceny sa zohľadňuje už v jeho novom rozpočte na rok 1996, a teda o túto sumu dostal Slovenský rozhlas zvýšené dotácie od štátu. Proti tomu, samozrejme, nenamietam, pretože aj verejnoprávny rozhlas má svoje nezastupiteľné funkcie. Pripravované zvýšenie cien súkromné vysielanie na Slovensku takto môže existenčne ohroziť. Ak sa tomuto procesu nezabráni, môže to viesť k skorej ekonomickej smrti súkromných staníc.

    Cieľom tejto interpelácie je snaha dosiahnuť, aby vláda Slovenskej republiky a ministerstvo dopravy a spojov primali Slovenské telekomunikácie, š. p., aby za služby poskytované súkromnými rozhlasovými stanicami účtovali ceny s primeraným ziskom, ktoré budú rešpektovať zákon o cenách a protimonopolný zákon. Takisto je potrebné, aby zmluvy presne špecifikovali ceny jednotlivých služieb, aby prevádzkovatelia presne vedeli, za aké výkony platia, a aby v prípade nedodržiavania zmluvných podmienok zo strany dodávateľov bol tento právne postihnuteľný.

    Zároveň by som chcel využiť túto príležitosť a opýtať sa pána predsedu parlamentu, prečo ešte stále nebol zaradený na program schôdze Národnej rady Slovenskej republiky návrh nového rokovacieho poriadku. Tento návrh bol pripravený ešte pred voľbami a predkladal sa prvýkrát, ak ma pamäť neklame, v auguste 1994. Hovorím to preto, že často aj počas volebnej kampane, aj po nej som bol terčom všelijakých invektív, že som sa ako podpredseda parlamentu zodpovedný za parlamentnú legislatívu nedostatočne zasadil, aby tento rokovací poriadok bol pripravený. Od volieb uplynulo pomaly poldruha roka a aj dnes sme sa presvedčili, že nový rokovací poriadok je pre tento parlament mimoriadne dôležitý, aby nedochádzalo k takým nedôstojným situáciám, akých sme boli svedkami dnes.

    A tretia poznámka: Pozorne som si vypočul to, čo povedala pani poslankyňa Kolesárová. Aj ja sa prihováram za to, aby bolo čo najviac výskumov verejnej mienky, ktoré nás, poslancov, ale aj verejnosť budú informovať o rôznych stránkach politického, hospodárskeho, sociálneho života v našej vlasti, aby sme mali možnosť informácie porovnávať. Preto by bolo dobré, keby sme možno aj tu na parlamentnej pôde zvážili, či by nezávislá výskumná agentúra, ktorú pani poslankyňa odporúčala, nemala pôsobiť pri parlamente, a nie pri vláde, ako je to doteraz, aby teda tím, ktorý robí výskumy verejnej mienky pri vláde, bol podriadený parlamentu a aby slúžil nám, poslancom, a cez nás aj celej verejnosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Weissovi. Pán predseda chce odpovedať. Chcem mu len povedať, že už sa nespoliehajme na žiadne výskumy, Združenie robotníkov Slovenska si samo robí svoj prieskum a výskum.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Tak ako som odpovedal pánu poslancovi Brockovi, tak odpoviem hneď aj pánu poslancovi Weissovi. Myslím si, že na tom je dosť pravdy, i keď pán poslanec Weiss bol podpredsedom, že sa rokovací poriadok nepohol vôbec. Nakoniec sa prihlásili dobrovoľne sami traja páni poslanci, čo pán poslanec určite dobre vie - jeden z ich klubu, dvaja z nášho klubu - a vypracovali novelu rokovacieho poriadku.

    Pán poslanec, ak vás váš predseda klubu, ktorý sa zúčastňuje na politickom grémiu, informuje, alebo neinformuje, ja za to nemôžem. Na grémiu sa to povedalo.

    A po tretie - je dohoda s predkladateľmi návrhu rokovacieho poriadku, ktorí ma požiadali, aby som im vybavil cestu do Prahy, že chcú konzultovať s pražskými poslancami o rokovacom poriadku, ktorý Praha má už skoro pol roka, a chcú sa spýtať na niektoré negatíva alebo pozitíva, ktoré by do neho zapracovali. To je posledné rozhodnutie predkladateľov rokovacieho poriadku. Takže spýtajte sa pána poslanca Ftáčnika a pána predsedu vášho klubu, povedia vám aj detaily. Rokovací poriadok je, tento mesiac sa majú zúčastniť na konzultáciách s pražskými poslancami.

  • Ďakujem predsedovi Národnej rady. Ako ďalší je pán poslanec Juriš a pripraví sa pán poslanec Langoš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani ministerky a pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení hostia,

    budem mať krátky vstup, nie ako niektorí, vážim si váš čas.

    Všetky politické subjekty, ktoré sa uchádzajú o zvolenie do parlamentu, proklamujú, že ich záujmom je človek, občan a jeho blaho. Životnú úroveň mnohých hodnotia len podľa množstva materiálnych statkov, no akosi sa zabúda, že človek môže byť šťastný a spokojný, keď mu nechýba zdravie. Veď čo si prajeme do nového roku alebo k narodeninám? Najčastejšie znejú vinše: veľa zdravia, šťastia, spokojnosť, úspechov v práci atď. V poslednom čase sa nejak derú dopredu aj peniaze. No vláda akosi zdraviu občanov neprikladá náležitú pozornosť. Nemáme dostatok finančných prostriedkov v kapitole štátneho rozpočtu na zdravotníctvo a vieme, že zdravý občan nepotrebuje navštevovať zdravotnícke zariadenia, nevymeškáva z práce a je pracovne výkonný. Málo pozornosti venujeme zdravému životnému prostrediu. V celých oblastiach Slovenska máme zdevastované životné prostredie, následne vysokú chorobnosť a znížený priemerný vek obyvateľstva.

    Jednou z takých postihnutých oblastí je i Žiarska kotlina, inak prekrásna časť Slovenska. Z dôvodu vysokej škodlivosti zastaranej výroby hliníka sa rozhodlo o vybudovaní novej prevádzky. Postupne od júna do decembra 1995 sa dávali jednotlivé časti do prevádzky. Nový závod vraj až o 90 % znižuje emisie, ale tiež to nie je úplne neškodná prevádzka. Po dobudovaní nového závodu som očakával, že z dôvodu zachovania zdravého životného prostredia, ktoré je tam i tak už zaťažené, bude škodlivá prevádzka automaticky uzatvorená. No nestalo sa tak.

    Podobným prípadom poškodzovania kvality životného prostredia je výroba viskózového hodvábu v podniku Istrochem v Bratislave. Už dávno bolo rozhodnuté najvyššími orgánmi, že táto výroba bude ukončená, a niekto tento neúnosný stav neustále predlžuje. Či nám nezáleží na tom, ako žijú ľudia v okolí tých závodov? V Bratislave konkrétne najmä na Trnávke či v Krasňanoch. Preto sa pýtam pána ministra Duckého a ministra životného prostredia pána Zlochu, dokedy takýto stav bude trvať v Žiari nad Hronom a v Bratislave.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Nech sa páči, pán Langoš. Pripraví sa pán poslanec Bárdos.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán predsedajúci, vážená Národná rada, členovia vlády,

    mám niekoľko otázok. Pýtam sa pána predsedu vlády či štát nesie záruky za vklady občanov v štyroch najväčších peňažných ústavoch: Slovenskej sporiteľni, Slovenskej poisťovni, vo Všeobecnej úverovej banke a v Investičnej a rozvojovej banke. Žiadam verejne jednoduchú odpoveď: áno alebo nie.

    Ďalej sa pýtam pána predsedu vlády, aké predstavy má vláda pre ochranu vkladov občanov v ostatných komerčných peňažných ústavoch. V týchto štyroch veľkých peňažných ústavoch majú občania 80 % svojich vkladov.

    Po druhé: Podľa nám dostupných informácií v súčasnosti prebiehajú rokovania medzi Spolkovou republikou Nemecko a Slovenskou republikou o splatení slovenskej čiastky dlhu bývalej Československej socialistickej republiky voči bývalej Nemeckej demokratickej republike. Čiastka, o ktorej sa hovorí, je 196,6 miliónov nemeckých mariek, skoro 4 mld korún. Táto suma však môže byť aj vyššia. Táto suma by mala byť splatená v polročných splátkach v priebehu troch rokov, t. j. do konca roku 1999. Splatenie tohto dlhu bude predstavovať veľkú ekonomickú záťaž. Je vhodné a žiaduce pokúsiť sa rokovať so Spolkovou republikou Nemecko o možnosti umŕtvenia časti, najlepšie celého tohto dlhu, prostredníctvom mechanizmu známeho ako depth for national fund.

    Tento mechanizmus bol úspešne realizovaný na odpísanie zahraničných dlhov mnohých krajín, vrátane susedného Poľska, výmenou za investície dlžníckej krajiny do ochrany prírody a životného prostredia. V prípade Poľska bola napríklad časť dlhu odpísaná zo štátneho dlhu Poľska výmenou za vloženie primeraných alebo vyšších prostriedkov do štátneho fondu a vojvodských fondov na ochranu životného prostredia. Prostriedky fondov boli potom použité na realizáciu veľkého množstva ekologických investícií a projektov. Ide v podstate o možnosť akéhosi Marschallovho plánu na obnovenie alebo zlepšenie životného prostredia devastovanej strednej Európy.

    Zdroje štátneho rozpočtu určené na ekologické investície sú v Slovenskej republike čoraz nedostatočnejšie a ekologická obnova krajiny sa dostala na vedľajšiu koľaj a medzi posledné na zozname priorít slovenských vlád. Konverzia štátneho dlhu Nemecka v prospech ekologických investícií by preto mohla zohrať významnú akceleračnú úlohu pri ekologickej rekonštrukcii strednej Európy, ako som už povedal, prirovnateľnej k Marschallovmu plánu. Preto sa pýtam predsedu vlády, či vláda pozná túto možnosť a či vláda v rokovaniach s nemeckou stranou túto možnosť využije.

    Po tretie: V parlamente na našich laviciach sa objavil návrh zákona na zriadenie Vysokej školy výrobno-technologickej v Prešove. Chcem položiť pani ministerke školstva niekoľko otázok: Aká je koncepcia ministerstva školstva z hľadiska diverzifikácie vysokoškolského štúdia v Slovenskej republike v zmysle odporúčaní expertov OECD? Kedy ministerstvo túto koncepciu spracovalo? Ako ministerstvo zhodnotilo neúspešný pokus o takúto diverzifikáciu, keď zanikli Fakulta odborných štúdií Slovenskej technickej univerzity v Trnave a Fakulta odborných štúdií Technickej univerzity v Košiciach?

    Aká je koncepcia Ministerstva školstva Slovenskej republiky z hľadiska regionalizácie vysokoškolského štúdia v Slovenskej republike? Kedy ministerstvo túto koncepciu spracovalo? Je navrhované zriadenie Vysokej školy výrobnotechnologickej v Prešove v súlade s touto koncepciou? Aké nové vysoké školy ministerstvo navrhne v nasledujúcich rokoch zriadiť, zriadenie akých bude podporovať? V ktorých mestách, podľa akých kritérií? Zriadenie a činnosť akých fakúlt a študijných odborov bude ministerstvo podporovať účelovo pridelenými prostriedkami? Podľa akej koncepcie? Kde sa možno zoznámiť s touto koncepciou a s kritériami na prideľovanie takýchto prostriedkov?

    Je pravda, že ninisterstvo školstva pre navrhovanú Vysokú školu výborno-technologickú v Prešove záväzne prisľúbilo prideliť pri zriadení odboru odevná technológia mzdové prostriedky pre 8 pracovníkov? Budú tieto prostriedky účelovo pridelenými prostriedkami? Akým spôsobom ministerstvo školstva bude garantovať, že zahraničný subjekt, teda Technická univerzita Liberec v Českej republike, splní svoje prísľuby pri realizácii tohto odboru? Keďže navrhovaný termín zriadenia tohto odboru je I. polrok 1996, vykonalo ministerstvo školstva príslušné kroky, aby bol tento prísľub zahraničného subjektu preň záväzný? Kedy takéto kroky vykonalo a aké?

    A pri tejto príležitosti zneužijem ešte minútu a chcem navrhnúť predkladateľom a navrhovateľom zákona, aby ho doplnili o materiály charakterizujúce odbornú, vedeckú a pedagogickú prax profesorov a docentov navrhovanej vysokej školy s tým, aby sa dokladovala ich publikačná činnosť a citačný index, tak ako to požaduje ministerstvo školstva vo svojom prípise číslo 6091 z roku 1995-163-Up zo dňa 14. novembra 1995 od tých, ktorí sa uchádzajú o udelenie vedeckej hodnosti doktora vied. Táto žiadosť je legitímna, lebo v prípade udelenia hodnosti nekvalitným uchádzačom sa síce znižuje jej vážnosť, ale nie sú tým poškodení bezprostredne iní občania. Treba preukázať, že v prípade navrhovanej novej vysokej školy je kvalita jej učiteľov taká, že nebudú nekvalitnou výučbou poškodení poslucháči tejto školy.

    Žiadam ďalej, aby navrhovatelia preukázali, že tvrdenia o pomoci pri zriadení odboru odevná technológia zo strany zahraničnej vysokej školy, teda Technickej univerzity Liberec, sú zabezpečené príslušnými dohodami, ktoré zabránia, aby zahraničný partner od tohto prísľubu jednostranne a bez následkov z akýchkoľvek dôvodov odstúpil.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    otázky, ktoré kládol pán poslanec Langoš, sa síce netýkali mňa, ale týkali sa životného prostredia a ja si dovolím na túto časť odpovedať.

    Ja som si tiež neraz kládol otázku, či by nebolo vhodné dostať sa k nejakým peniazom zo zahraničia, napríklad takým spôsobom, ako to majú Poliaci alebo niektoré iné krajiny, že vlastne krajiny, u ktorých sú zadlžené, urobia s nimi výhodné dohody, že im odpustia časť dlhu, ale musia - taká je podmienka - z rozpočtu republiky dávať na nejaký obratový fond. Nakoniec som prišiel k záveru, chvalabohu, že my nie sme takí zadlžení, alebo neboli sme nikdy takí zadĺžení ako Poľsko. Oni by svoje dlhy nikdy neboli splnili, tak je to vlastne pomoc, ktorá možnože sa dáva v najvyššej núdzi, ale my sme v nej, chvalabohu, neboli.

    Máme rozpracované podmienky na vytvorenie obratového fondu. Uvažujeme s úverom zo zahraničia, s príspevkom z Fondu národného majetku, prípadne s príspevkami od podnikov, ktoré majú dobré ekonomické výsledky a budú ochotné do tohto fondu nejaké prostriedky vložiť. Máme veľmi dobrú spoluprácu s rezortom životného prostredia v Poľsku. Môžem vás ubezpečiť, že to vôbec nie je riešením a skôr im to prináša viac problémov ako nám.

    Nesúhlasím s tvrdením pána poslanca, že u nás sa dáva málo na ochranu životného prostredia, resp. na zlepšovanie podmienok. Môžem vás ubezpečiť, že sme v podstate od začiatku, tak ako bol vytvorený rezort, či už slovenská komisia, alebo ministerstvo životného prostredia, prijali filozofiu v životnom prostredí, ktorá je bežná v západných krajinách. Teda znečisťovateľ platí a znečisťovateľ je povinný odstrániť zdroje znečistenia. Toto nám práve prináša veľmi dobré výsledky a pritom som si vedomý toho, že nemáme dosť finančných prostriedkov, alebo nedostávame dosť finančných prostriedkov, aby sme mohli všetky problémy riešiť. Už som tu hovoril niektoré čísla, ale dovolím si ich zopakovať. Stále o nich hovoríme. Sú to údaje z monitoringu, máte možnosť sa o nich presvedčiť. V pomere k roku 1989 v roku 1994 sa znížili emisie prachu o 73,6 %, emisie síry o 58,6 %, emisie oxidov dusíka o 23,7 % a emisie CO o 23,6 %. Teda to jednoznačne svedčí o tom, že sa tu niečo v životnom prostredí robí. Mnohí môžete povedať, že je to v dôsledku poklesu výroby. Nie je to pravda.

    Máme podrobnú analýzu, v súvislosti s prípravou na konferenciu ministrov životného prostredia sme si urobili rozbor u 50 najväčších znečisťovateľov a môžem vás ubezpečiť o tom, že skoro všetci znížili, alebo výrazne znížili emisie týchto štyroch hlavných zložiek. Súvisí to s tým, koľko sa u nás dáva celkove na ochranu a zlepšenie životného prostredia. Nemám napríklad presné číslo, koľko stálo Slovnaft zavedenie výroby bezolovnatého benzínu. Bola to obrovská investícia, ale vďaka tomu sa od 1. 1. 1995 na Slovensku vyrába len bezolovnatý benzín a to znamená, že z našich áut sa do ovzdušia ročne dostane o 96 ton olova menej. To je celá tretina, ktorá sa u nás dostáva do ovzdušia z priemyslových prevádzok a pod. Pokiaľ by sme zobrali Žiar nad Hronom, tam investovali okolo 150 miliónov dolárov. To sú celkom pekné peniaze. Zmenili úplne technológiu. Skutočne, to má pán poslanec pravdu, že sa výrazne znížili emisie všetkých škodlivín, ale čo je veľmi dôležité, prakticky sa odstránili emisie dechtu a emisie oxidu fluóru. To sú práve tie dva najnepríjemnejšie, ktoré vlastne mohli vyvolávať vznik novotvarov.

    V celulózke v Ružomberku pri bielení celulózy zmenili technológiu. Používajú nie chlór, ale kyslík. Dnes skutočne máme doklady o tom, že pod vyústením odpadových vôd z tohto závodu sa už nachádzajú ryby.

    Takýchto závodov je veľa. Medzi našich najväčších znečisťovateľov patria dve tepelné elektrárne Nováky a Vojany, samozrejme, VSŽ Košice a Slovnaft. V Novákoch len odsírovacia jednotka stála viac ako miliardu korún. Teraz sa prebudováva technológia na fluidné spaľovanie. To isté sa robí vo Vojanoch. Samozrejme, že nie sú to bezprostredne peniaze, ktoré by boli vyčleňované z rozpočtu republiky, ale sú to prostriedky, ktoré sa dávajú na ochranu životného prostredia. Toto je oveľa prijateľnejšia situácia, ako je napríklad v Poľskej republike, kde fabriky dávajú menej na ochranu životného prostredia a snažia sa to riešiť obratovým fondom, ale ani zďaleka sa im nedarí tak, ako sa darí nám.

    Môžem vás zase ubezpečiť o tom, že najdôležitejšia je tu legislatíva, ktorú už máme skutočne na dobrej úrovni. Naši legislatívci ma ubezpečujú, že asi 80 % našej legislatívy je kompatibilná s legislatívou v krajinách Európskej únie. Už vyše roka používame hodnotenie vplyvov činností na životné prostredie, pripravujeme zákon spolu so zdravotníctvom a hospodárstvom o chemických látkach a prípravkoch, zákon o ekologickom audite a podobne. Teda práve legislatíva a zodpovednosť ľudí sa u nás výrazne zmenili, a to sa už potom výrazne prejavuje aj na zlepšení životného prostredia.

    A nemôžem si odpustiť ešte jednu informáciu, to je totiž taký paradox. Všeobecne sa tvrdilo, že zlý stav životného prostredia je v podstate jediným dôvodom zlého zdravotného stavu, vysokej chorobnosti a vysokej úmrtnosti. Poviem vám niekoľko čísel. Najvyšší priemerný vek na Slovensku je v Prievidzi, Košiciach a Bratislave, teda v troch regiónoch, ktoré sú zaradené medzi tie najznečistenejšie. Najnižší priemerný vek mužov a žien je v južných okresoch Slovenska. Tam v podstate nejakého výraznejšieho znečisťovateľa nemáme. Je to skutočne paradox, ktorý si všímajú naši lekári a aj náš rezort mu bude venovať patričnú pozornosť. Podľa môjho názoru oveľa väčšou príčinou zlého zdravotného stavu a nízkeho veku dožitia je zlý životný štýl. Ten pravdepodobne u nás zaváži najviac, či je to už vysoká spotreba alkoholu, či je to niekoľko zamestnaní alebo nedoprianie si oddychu, stresové situácie, ktoré si vyrábame, a nie je to len po roku 1989, to bolo aj predtým, a potom to, že naši ľudia oddychovali alebo dovolenkovali buď na chalupe alebo pri stavbe domov.

    Ja by som chcel pána poslanca ubezpečiť, že náš rezort robí dosť pre to, a myslím si, že aj výsledky sú za nami, že stav životného prostredia na Slovensku sa výrazne zlepšil. Konštatuje sa to už vo všetkých našich odborných prácach, monitoringu, ale tieto naše konštatovania už sú akceptované aj odbornými kruhmi v zahraničí.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi za stručnú odpoveď. Dúfam, že pán poslanec Langoš je spokojný, a keď nie, nech sa hlási. Vidím, že nie je spokojný.

    Chcem tiež povedať, že spomenuli ste predsedu vlády vo vašom vystúpení asi trikrát alebo štyrikrát, ale ani raz ste nepovedali Slovenskej republiky. Teraz mám rozumieť Slovenskej či Českej republiky, aby ste povedali - Klausa alebo Mečiara?

  • Šum v sále.

  • No tak, vy to tiež tak robíte. Nie Klausa, nášho. Dobre, ďakujem.

    Nech sa páči, zapojte pána poslanca Langoša.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán minister, ďakujem za vyčerpávajúcu odpoveď. Nie vo všetkom ste ma presvedčili, ale skutočne tie parametre sa zlepšujú. To je len na okraj, nechcem diskutovať. Stále na Slovensku nie je povinnosť monitorovať imisie priamo u znečisťovateľa. Nie je to ešte dôsledné.

    Ale moja otázka bola na predsedu vlády, ktorý nesie zodpovednosť za vládu, ktorý nesie zodpovednosť za rokovanie so Spolkovou republikou Nemecko a za rozhodnutie vlády. Ale i tak ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Černák.

  • Ďakujem pekne za slovo. Nechcem predlžovať, pretože aj ja poctivo čakám a som posledný na interpelácie. Len jedným slovom ku kolegovi Jurišovi a vystúpeniu pána ministra: V Žiari nad Hronom bol presne stanovený harmonogram na odstavovanie starej prevádzky, odstavuje sa a do konca marca je stará výroba odstavená. Nová modernizácia mala skutočne veľmi pozitívny vplyv na životné prostredie. Pán podpredseda Ľupták, v zmysle vašej logiky, ako ste upozornili pána kolegu Langoša, aj vy, keď budete hovoriť v budúcnosti za robotníkov, vždy povedzte za robotníkov Slovenskej republiky, lebo nie je jasné, či nehovoríte náhodou za robotníkov Českej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ale vy sa vždy chytáte bĺch, Ja nie. Pán Bárdos. Nech sa páči. Nie je prítomný? Nech sa páči, pán poslanec Miklušičák. Nie je tu. Pán poslanec Segedi.

  • Hlas v sále, že Szigeti.

  • Prejav nesúhlasu v sále s poznámkou, aby podpredseda svojimi poznámkami nedehonestoval parlament.

  • Ale no, ďakujem. Nerozčuľujte sa.

  • Hlas v sále: Hanbím sa.

  • Ale nehanbite sa, buďte pokojný, len buďte pokojný. Ešte aj hrešíte, ste kresťan, nemôžete hrešiť.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, milí zvyšní kolegovia a kolegyne,

    mám tri krátke interpelácie. Prvou je interpelácia na pani ministerku Oľgu Keltošovú, ministerku práce a sociálnych vecí, a zároveň aj na ministra zdravotníctva pána Ľubomíra Javorského vo veci Okresnej posudkovej komisie Sociálnej poisťovne v okrese Prešov, v ktorej kompetencii je rozhodovať o udeľovaní invalidných dôchodkov.

    Dostala som list s dátumom 23. 1. 1996 od invalidných dôchodcov z Prešova. Dovoľte mi, aby som z neho aspoň niektoré časti prečítala:

    "Časť invalidných dôchodcov poberajúcich úplný i čiastočný invalidný dôchodok dostalo pred Vianocami darček od Sociálnej poisťovne v podobe zníženia dôchodku na polovicu alebo úplného odňatia dôchodku. Sociálna poisťovňa takto pripravila týmto postihnutým ľuďom "príjemné" Vianoce. V okrese Prešov, ale aj v iných okresoch Východoslovenského kraja začal v mesiaci december 1995 a pokračuje aj v novom roku doslova hon na invalidných dôchodcov. Členovia lekárskych posudkových komisií kontrolujú obvodných i odborných lekárov, ich posudky, ošetrovanie a vyšetrovanie invalidných dôchodcov. Neprekáža im, že napríklad invalidný dôchodca bol uznaný krajskou posudkovou komisiou, ale jedine ony - okresné posudkové komisie - rozhodujú o invalidných dôchodcoch."

    Ďalej sa opisuje konanie okresných posudkových komisií veľmi podrobne a upozorňuje sa na to, že odoberajú sa invalidné dôchodky bez toho, aby bolo urobené riadne rozhodnutie. Na základe toho sa postihnutí nemôžu odvolať, nemôžu sa prihlásiť na úrade práce, nemôžu sa uchádzať o podporu na sociálnom odbore mestského úradu, nemôžu sa dovolať pravdy. Upozorňuje sa i na to, že takáto atmosféra vytvára napätie medzi lekármi nemocníc a obvodov po návštevách v Sociálnej poisťovni, že narastá napätie i medzi pacientmi a lekármi.

    K tomuto listu bol pripojený výstrižok z Prešovského večerníka z toho istého dňa, to znamená z 23. januára tohto roku. V ňom sa okrem iného uvádza jeden príklad takýmto spôsobom postihnutej občianky. Autorka tohto príspevku opisuje príbeh ženy, ktorá po rozvode s mužom alkoholikom sama vychováva 3 deti až do chvíle, kým takmer podľahla dlhotrvajúcej vážnej chorobe. Po opakovaných hospitalizáciách, dlhodobých práceneschopnostiach bol jej v roku 1992 priznaný plný invalidný dôchodok. Každoročne bola predvolávaná pred posudkovú komisiu, ktorá opätovne konštatovala, že jej zdravotný stav je veľmi nepriaznivý. V júni 1995 bola v kritickom stave hospitalizovaná, ale v auguste 1995 jej posudková komisia bez akéhokoľvek logického zdôvodnenia odňala plný invalidný dôchodok. Priamo ako ignorantstvo posudkovej komisie vyznieva nerešpektovanie vyjadrení odborných lekárov, ktorí potvrdili, že stav pacientky je vážny, prognóza je nepriaznivá, nakoľko choroba progreduje klinicky aj biochemicky a jej aktivita je počas roka vysoká. Napriek všetkému bol aj v tomto prípade odňatý plný a priznaný iba čiastočný invalidný dôchodok, čo je pre osamelú matku a živiteľku rodiny skutočný šok.

    Autorka tohto príspevku píše: "Uverila som tvrdeniu chorej ženy, že jedine myšlienka na rodinu zabránila jej vykonať niečo neuvážené a tragické. Navyše, keď po prvý raz v živote odhodila svoju hrdosť a so slzami v očiach presviedčala lekárku, že je skutočne taká slabá, že nevládze pracovať, aj keby to bolo len na čiastočný úväzok. Veď aj teraz sa podrobuje ambulantnej infúznej liečbe, ináč by sa sotva udržala na nohách. Veď pri tejto dlhotrvajúcej chorobe schudla tak, že váži už len 49 kg."

    Dovoľte mi preto položiť niekoľko otázok pani ministerke Keltošovej a pánu ministrovi zdravotníctva Javorskému. Občania chodia pravidelne na kontrolu k posudkovej komisii. Prečo sa od decembra 1995 začala kampaň odoberania dôchodkov? Prečo Sociálna poisťovňa v Bratislave, ústredie, má posudzovať zdravotný stav pacientov?

    Odvolávam sa tu na súčasný právny stav, podľa ktorého okresné posudkové komisie môžu rozhodovať o priznaní invalidného dôchodku iba pri prechode z pracovnej neschopnosti do invalidity. V ostatných prípadoch vydávajú len posudky o aktuálnom zdravotnom stave a rozhodnutia o priznaní prípadne odňatí dôchodku vydáva ústredie Sociálnej poisťovne v Bratislave. Prečo Sociálna poisťovňa odobrala alebo znížila dôchodky invalidom o 50 % v decembri minulého roku a k dnešnému dňu nevydala o tom rozhodnutia? Je pravdou, že lekári posudkových komisií dostali mimoriadne odmeny za podstatné zníženie počtu invalidných dôchodcov bez ohľadu na ich zdravotný stav?

    Druhá interpelácia je na predsedu vlády Slovenskej republiky a dotýka sa použitia 25 mil. Sk na oslavy 3. výročia Slovenskej republiky. Keďže predpokladám, že boli financované z rezervy vlády, je to správne adresovaná otázka na pána predsedu vlády. Prvá časť tejto interpelácie sa týka spôsobu nakladania so štátnymi zdrojmi. Prosím, aby vysvetlil, ako je možné, že štátne zdroje boli rozdeľované na okresné a mestské výbory HZDS, ktoré s nimi ďalej nakladali. Dočkali sme sa znovu návratu do doby, keď štátne a stranícke peniaze sa dôsledne neoddeľovali, keď sa stranícke záujmy financovali zo štátnych zdrojov?

    Druhá časť interpelácie sa týka kľúča rozdeľovania zdrojov a zúčtovania využitia zdrojov. Okres Zvolen, ktorý mám okrem iného na starosti, dostal zo štátnej kasy 100 tisíc korún. Podľa počtu obyvateľov okres mal dostať 600 tisíc korún. Na mesto Zvolen pripadlo iba toľko, že sa z neho financovalo 150 fliaš šampanského a petardy na námestí, ktoré ohrozovali bezpečnosť prizerajúcich sa. Žiadam preto vysvetliť, akým kľúčom sa podelili zdroje na oslavy, ako sa využili a ako sa zabezpečila kontrola ich použitia.

    Tretia časť tejto interpelácie sa dotýka spôsobu, akým bola vybratá agentúra DONAR, ktorá organizovala oslavy nového roka a tretieho výročia vzniku Slovenskej republiky. Akú zásluhu na jej výbere mal fakt, že pred voľbami jej zástupca Fedor Flašík pomáhal pri organizovaní predvolebnej kampane?

    Tretia interpelácia je veľmi krátka, je určená ministrovi pôdohospodárstva pánu Bacovi a je to interpelácia vo veci privatizácie Semenárskeho majetku Osivár, štátny podnik, Holíč.

    Poľnohospodársky podnik, Semenársky majetok Osivár, štátny podnik, Holíč bol vyňatý uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 863 zo dňa 17. 11. 1992 a opätovným uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 907 zo dňa 30. 8. 1994 z privatizácie. Napriek tomu dňa 3. 1. 1996 vedenie tohto štátneho podniku bolo vyzvané, aby sa dostavilo na Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na odbor privatizácie. Tam mu bolo oznámené, že do 15. 2. 1996, t. j. v priebehu šiestich týždňov musí vypracovať a doručiť privatizačný projekt s tým, že do konca mája, resp. júna bude podnik sprivatizovaný. Pritom neboli informovaní o tom, že uznesenia vlády boli zrušené. Okrem iného neboli rešpektované ani snahy zamestnancov, ktorí prejavili záujem o dlhodobý prenájom, a bolo im odpovedané, že podnik nebude v súlade s uvedenými uzneseniami vlády sprivatizovaný, a práve preto sa neráta ani s jeho dlhodobým prenájmom.

    Chcem preto položiť tri krátke otázky: Či uvedené uznesenia vlády boli zrušené, prečo sa rozhodlo urýchlene privatizovať Semenársky majetok Osivár, štátny podnik, Holíč, do mája, respektíve júna tohto roku a kto bude vlastniť budúcu úrodu, ktorá je založená, a úrodu z jarných plodín?

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni. Nech sa páči, pán poslanec Szigeti. Pripraví sa pán poslanec Köteles.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    moja interpelácia je adresovaná pani ministerke školstva Slovenskej republiky a týka sa zápisu školopovinných detí do základnej školy.

    Zápis školopovinných detí do prvého ročníka základnej školy je dôležitým momentom nielen v živote rodiny či dieťaťa, ale aj pre tú-ktorú základnú školu či školskú správu. Každý rodič si zrejme zváži a prehodnotí toto rozhodnutie a vyberie pre svoje dieťa takú školu, ktorá pre jeho rozvoj osobnosti najviac vyhovuje. Nikto nemá právo toto rozhodnutie ovplyvniť a zmeniť. Žiaľ, existujú dôkazy, že mocenské sily už aj do tohto pre rodiča nedotknuteľného rozhodovacieho procesu zasahujú a snažia sa ovplyvniť rodičov pri výbere školy.

    Konkrétne mám na mysli list riaditeľa Školskej správy v okrese Dunajská Streda pod číslom 13/1996 zo dňa 10. 1. 1996. Riaditeľ školskej správy sa obrátil s požiadavkou na starostov obcí v okrese, aby v termíne od 15. januára do 15. februára 1996 v obecnom rozhlase viackrát vyhlásili priložený oznam týkajúci sa nástupu detí do prvého ročníka základnej školy. Dovoľte mi citovať z predmetného oznamu: "Nakoľko žijete v obci, kde toho času jediná možnosť vzdelávania sa vašich detí je na škole s vyučovacím jazykom maďarským, alebo nie je základná škola, školská správa na základe vašich požiadaviek vytvorí podmienky na zriadenie triedy, resp. školy s vyučovacím jazykom slovenským." Koniec citátu.

    Domnievam sa, že pán riaditeľ ako štátny úradník ministerstva školstva hrubo porušil základné princípy demokracie a svojím nekompetentným činom prekročil právomoci riaditeľa školskej správy. Pravdepodobne takýmto spôsobom chcel zabodovať u svojich nadriadených a prispieť k splneniu vládneho programu a 19. bodu návrhu opatrení vlády Slovenskej republiky, ktorý bol prijatý ako súčasť materiálu "Zhodnotenie úrovne osvojovania si slovenského jazyky na školách na národnostne zmiešanom území", ak sa nemýlim, 14. novembra vlaňajšieho roka. Oba tieto materiály hovoria o tom, že všade, kde je to možné, treba zriadiť malotriedne základné školy s vyučovacím jazykom slovenským. A práve v tom poslednom slove je môj kardinálny problém, čo ma pobúrilo a vyvolalo vo mne potrebu sa ozvať. Prečo len triedy a školy s vyučovacím jazykom slovenským a triedy a školy s iným ako vyučovacím jazykom slovenským nie? A prečo nie?

    Som za a vždy budem podporovať založenie novej triedy s vyučovacím jazykom slovenským, ak je to potrebné, ak sú na to podmienky v obci a hlavne ak počet školopovinných detí to požaduje. Ale prečo len triedy a školy s vyučovacím jazykom slovenským? Na Slovensku existujú aj školy s vyučovacím jazykom ukrajinským, maďarským a nemeckým. Pre tieto školy, pre školopovinné deti iných ako slovenskej národnosti máme iný meter, iné kritériá?

    Myslím si, že v liste riaditeľa školskej správy z okresu Dunajská Streda sa odzrkadľujú práve tie prvky vládneho programu a spomínaného opatrenia vlády, ktoré hrubým spôsobom diskriminujú určitú skupinu občanov v uplatňovaní svojich ľudských práv, ktoré sú zakotvené aj v Ústave Slovenskej republiky. Dovoľte mi citovať článok 12: "Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú zaručené na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu atď., bez ohľadu na príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine." A teraz to najdôležitejšie: "Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať."

    Som presvedčený, že pán riaditeľ školskej správy v okrese Dunajská Streda svojím listom, svojím oznamom porušil článok 12 Ústavy Slovenskej republiky s tým, že časť občanov z okresu zvýhodňoval a časť znevýhodňoval. Ako štátny úradník ovplyvnil a vstúpil do procesu zápisov školopovinných detí, čím hrubo porušil právomoci riaditeľa školskej správy.

    Vážená pani ministerka, žiadam prešetrenie tejto kauzy a s úctou očakávam vaše stanovisko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Nech sa páči, pán poslanec Köteles. Pripraví sa pán Ftáčnik.

  • Vážená Národná rada, vážení členovia vlády, vážený pán predsedajúci,

    chcel by som dodať, že nemám vo zvyku kritizovať ostatných poslancov, ale bol som veľmi nepríjemne prekvapený vystúpením pána poslanca Cupera a mám obavy, že niektorí nezainteresovaní budú titul "dobrovoľný jazykový inšpektor" do slovenčiny prekladať ako "udavač".

    Vážená vláda, ministri zahraničných vecí Slovenskej republiky a Maďarskej republiky dňa 5. 8. 1994 v Bratislave podpísali Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňového úniku v odbore daní z príjmov a majetku. Spomínanú medzinárodnú zmluvu Národná rada Slovenskej republiky dňa 7. septembra 1995 ratifikovala. Napriek tomu, že už uplynul piaty mesiac od ratifikácie v Národnej rade, zmluva dosiaľ nebola uverejnená v Zbierke zákonov, ako napríklad podobná zmluva so Spojenými štátmi americkými, teda na dostupnom mieste pre každého smrteľníka Slovenskej republiky. Takisto sa blíži posledný dátum podania daňových priznaní a zmluvou dotknuté fyzické a právnické osoby v súčasnosti stratili prehľad, ako ďalej postupovať v daňových záležitostiach.

    Chcel by som pritom pripomenúť, že Maďarská republika sa vlani podieľala na našom zahraničnom obrate viac ako troma percentami a celkový obchodný obrat tak dosiahol 580 miliónov amerických dolárov. Náš obchod s Maďarskou republikou je pritom veľmi aktívny. Vo svetle tých faktov a v mene zainteresovaných osôb, ktoré sa obrátili na mňa ako na poslanca Národnej rady, aby zmluva medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia bola čo najrýchlejšie oficiálne sprístupnená, žiadam vládu Slovenskej republiky v zmysle zákona číslo 44/1989 Zb., aby vláda čo najrýchlejšie uverejnila Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou v Zbierke zákonov, a žiadam odpoveď na otázku, prečo nebola táto zmluva dosiaľ oficiálne uverejnená.

    Vážená vláda Slovenskej republiky, vážená Národná rada,

    jediné maďarské hrajúce divadlo na strednom a východnom Slovensku až v tzv. dubčekovskej ére v roku 1969 bolo založené pod názvom Tália na základe desaťtisíce podporujúcich podpisov a s finančnou podporou bývalých jednotných roľníckych družstiev a súkromných osôb. V roku 1970 pripojili Táliu Maďarskému oblastnému divadlu v Komárne ako detašovanú divadelnú scénu divadla v Košiciach, ale pre prácu sa nezabezpečila ani budova, ba ani miestnosť. Činnosť divadla bola dočasne až dodnes umiestnená do prenajatých priestorov mojej bývalej školy - do telocvične maďarskej priemyslovky v Košiciach. Ekonomické ťažkosti trvali od roku 1970 až do roku 1990, keď štátne dotácie za 20 rokov nestačili ani na vybavenie divadelnej sály či administratívnej budovy.

    1. júla 1990 sa divadlo Tália odčlenilo od komárňanského, takže vzniklo samostatné po maďarsky hrajúce divadlo pre občanov stredného a východného Slovenska. V rokoch 1990 - 1994 sa podarilo zo štátnych dotácií od Ministerstva kultúry Slovenskej republiky aspoň čiastočne riešiť technické a ekonomické problémy. Tie však začali opäť narastať až v novembri 1994, kedy v rámci regulácie bola divadelná dotácia znížená o 500 tis. Sk. Mladé divadlo Tália nemalo ešte vytvorené rezervy na také pomery, teda nemali z čoho hradiť vopred objednané a zaviazané zákazky a faktúry na vykonané práce atď.

    V januári 1995 dostali provizórny rozpočet na I. štvrťrok s pripomienkou, že na rok 1995 možno počítať so štvornásobkom tejto sumy. Keďže s takouto finančnou čiastkou počítali, pripravilo sa niekoľko premiér, zaplatili niektoré faktúry. Ďalšie veci boli objednané, aby sa zmestili do predpokladaného rozpočtu. Žiaľ, medzitým sa výrazne zvýšilo stravné, nocľažné, cestovné náklady. Tália pritom pôsobí z veľkej časti ako zájazdové divadlo a zo 160 predstavení sa 110 hralo v rôznych mestách a dedinách celého Slovenska.

    Divadlo Tália v Košiciach sa momentálne nachádza v situácii, keď nemá vyriešené majetkovoprávne záležitosti, chýbajú financie na zaplatenie kvalitných umeleckých pracovníkov a priemerná mesačná mzda v niektorých prípadoch je na hranici životného minima. Pre neschopnosť platiť dlh za teplo, za elektrinu, ktorý dosiahol približne 1 milión Sk, boli zrušené všetky decembrové predstavenia v minulom roku. Divadlo dosiaľ zbytočne žiadalo zvýšenie rozpočtu na vopred sľúbenú výšku alebo o jednorazový príspevok na vyrovnanie dlhu.

    Vážená vláda, v decembri minulého roku jediné po maďarsky hrajúce divadlo na strednom a východnom Slovensku nehralo a jeho budúcnosť je v súčasnosti ohrozená. Pritom toto divadlo za 25 rokov predstavilo na svojom javisku niekoľko sto premiér divadelných hier maďarských, slovenských, českých a ruských autorov. Herci vystupovali aj v najzapadlejších dedinkách a šírili dobré meno Slovenska v Rumunsku, Maďarsku, Juhoslávii a na Ukrajine. Je pravda, že niektorí ústavní činitelia občas vyjadria aj taký názor, že keď chcú mať Maďari divadlo, nech si ho aj sami platia. Vážená Národná rada, vážená vláda, takéto názory nemajú nijaké opodstatnenie a vrcholne urážajú nás všetkých, ktorí sa hlásime k inej národnosti alebo k inému materinskému jazyku. Veď v našom štáte, kde žijú rôzne národnosti, sa rovnako vyberajú dane od každého občana. Pritom keď štátne dotácie na divadelnú činnosť prepočítame na národnosti, vyjdú nasledujúce čísla: celoslovenský priemer 92 Sk na každú osobu, na Rómov pripadá na jednu osobu 122,57 Sk, na občanov Slovenskej republiky rusínskej a ukrajinskej národnosti pripadá na jednu osobu 391 Sk, na občanov slovenskej národnosti 91 Sk, na Maďarov je to 25,57 Sk. Teda rozdiely sú obrovské, ba až priepastné. A tieto rozdiely môžu byť oveľa väčšie, ako to predpokladajú niektorí zainteresovaní.

    Podľa mojich informácií v tomto roku, teda v roku 1996, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky chce znížiť aj tak ponižujúco malé štátne dotácie pre divadlá hrajúce po maďarsky približne o milión korún. V tomto prípade Jókaiho divadlo v Komárne by dostalo približne 7 mil. Sk a divadlo Tália v Košiciach 6,5 mil. Sk s 23-percentnou reguláciou na I. štvrťrok. Divadlá sú pritom nútené prepustiť zamestnancov v počte 16 ľudí. Teda Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky núti pomaly, ale isto spáchať finančnú a organizačnú samovraždu. Som presvedčený, ba aj viacerí odborníci z tejto oblasti tvrdia, že súčasná poburujúca a neznesiteľná situácia je zapríčinená špecifickou a bezohľadnou politikou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v oblasti udeľovania štátnych dotácií z odsúhlasených štátnych rozpočtov v rokoch 1995 a 1996 pre národnostné menšiny alebo na globálny kultúrny život na Slovensku.

    Vážená vláda Slovenskej republiky, občania Slovenskej republiky s iným materinským jazykom, kultúrou a zvykmi majú zvyčajne celkom iné a špecifické nároky na informácie, kultúru a tlač. Na tie účely celkom logicky žiadajú prostriedky v pomere, ako sú zastúpení v našej spoločnosti, teda v pomere, ako vytvárajú hodnoty napríklad zo štátneho rozpočtu.

    Z tohto dôvodu v mene občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti, každého občana, ktorému záleží na srdci kultúrne bohatstvo v Slovenskej republike, v zmysle § 89 zákona číslo 44/1989 Zb. interpelujem vládu Slovenskej republiky:

    a) Žiadam premiéra Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara, podpredsedu vlády Slovenskej republiky Jozefa Kalmana a ministra kultúry Slovenskej republiky Ivana Hudeca, aby urobili konkrétne kroky na zachránenie divadiel hrajúcich po maďarsky v Slovenskej republike.

    b) Žiadam premiéra Slovenskej republiky, podpredsedu vlády Jozefa Kalmana a ministra kultúry Slovenskej republiky Ivana Hudeca, aby presadili, aby z prostriedkov určených na divadelníctvo v Slovenskej republike štátne dotácie pre divadlá hrajúce po maďarsky boli v pomere so zastúpením občanov hovoriacich po maďarsky alebo občanov maďarskej národnosti v našej spoločnosti a dosiahli minimálne celoslovenský priemer. c) Žiadam premiéra Slovenskej republiky, podpredsedu vlády Slovenskej republiky Jozefa Kalmana a ministra kultúry Ivana Hudeca, aby urobili konkrétne kroky na zachránenie menšinových kultúrnych zväzov, ktoré sú zárukami na zachovanie pestrosti a kultúrnych a duchovných hodnôt v Slovenskej republike.

    Žiadam písomnú správu o urobených krokoch.

    d) Žiadam ministra kultúry Slovenskej republiky, aby predložil konkrétny rozpis štátnych dotácií jednak z fondu Pro Slovakia a takisto konkrétny rozpis na národnostné kultúrne aktivity za rok 1995.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Chcem len povedať, že interpelujete pána ministra, aby zas nebolo zle.

    Pán Ftáčnik, nech sa páči. Pripraví sa pán Mikloško.

  • Vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády, vážené dámy a páni,

    ktorí ešte máte chuť počúvať interpelácie a otázky, ktorých sa dnes nazberalo trochu viac, pretože sme už dlhšie nemali možnosť interpelovať. Ja sám predložím dve interpelácie, jednu otázku a jednu žiadosť o vysvetlenie.

    Moja prvá interpelácia sa týka toho, o čom tu už hovoril pán poslanec Gaľa, a to sú neuhradené náklady obciam a mestám v súvislosti s návštevou Svätého otca. Tento problém pre parlament nie je nový, ako dokázalo aj jeho vystúpenie, pretože sme už o ňom diskutovali. Iste si pamätáte, že pri odpovediach na interpelácie, ktoré tu citoval pán poslanec Gaľa, v polovici novembra minister kultúry informoval, že vláda má pripravený materiál o finančnom príspevku obciam a mestám a bude v krátkom čase prerokovaný a záväzky budú uhradené. Tento parlament vtedy odmietol zaviazať vládu, aby sa tak stalo do konca novembra, a pravda je taká, že sa tak nestalo dodnes. Keďže sa tak dodnes nestalo, neviem, či ide o babráctvo zo strany vlády, alebo o obyčajné klamstvo. Nepovažujem slovo "klamstvo" za silné slovo, pretože už aj v regionálnej tlači dotknutých obcí a miest vyslovujú duchovní v súvislosti so záväzkom štátu uhradiť obciam a mestám dohodnuté náklady, a keďže sa tak nestalo, slovo "cigánstvo". O tom, že si mestá museli zobrať úvery, ktoré zaťažia ich rozpočty a nebudú môcť financovať niektoré ďalšie aktivity, tu nechcem hovoriť.

    Musím povedať, že si neželám, aby vláda tejto krajiny klamala svojich občanov. Dôrazne preto interpelujem vládu Slovenskej republiky a jej predsedu, aby dodržali sľub daný obciam a mestám, ktoré navštívil Svätý otec, že im vláda uhradí dohodnutú časť nákladov. Je rok 1996 a treba konať. Odpoveď na túto interpeláciu očakávam najmä v podobe uhradených nákladov, ale aj písomne s uvedením konkrétnych dôvodov, pre ktoré sa úhrada doteraz neuskutočnila.

    Moja druhá interpelácia sa týka privatizácie stredných odborných učilíšť. Keď som si prečítal nedávno v novinách informáciu o zámeroch Fondu národného majetku sprivatizovať okrem iné majetok stredných odborných učilíšť za 7,2 mld Sk, tak vo mne, ktorý som inak mierny človek, vzkypela žlč. Vážené dámy a páni, ak je to pravda, tak je to nehanebnosť, alebo ak chcete, obyčajné svinstvo.

    Keď sa vo výbore pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport diskutovalo o zozname podnikov a organizácií zaradených do privatizácie, veľmi jednoznačne sa náš výbor prihlásil k tomu, aby sa vzdelávacie kapacity stredných odborných učilíšť vrátane priestorov na praktické vyučovanie neprivatizovali a v prípade, že nie sú plne využité, aby boli využité pre potreby školstva v iných druhoch vzdelávania. Len pre úplnosť dodávam, že majetok stredných odborných učilíšť bol zákonom číslo 522/1990 Zb. delimitovaný z podnikov, vtedy štátnych podnikov, na jednotlivé ministerstvá. Ak sa má teraz rozpredať, bude to proti zámerom rozvoja stredných odborných učilíšť, ktoré schválila v októbri minulého roku vláda Slovenskej republiky. Ak by sa predsa našiel majetok, ktorý nemožno využiť inak ako predajom, myslím si, že by sa k tomu malo vyjadriť ministerstvo školstva a nie Fond národného majetku alebo zakladajúce ministerstvá, ktoré podľa spomínaného materiálu vlády získali väčšiu právomoc voči stredným odborným učilištiam. Dúfam, že nie kvôli privatizácii. Inak to môže ohroziť prípravu robotníckej mládeže na povolanie, a to si zrejme nikto z nás neželá. Žiadam teda vládu Slovenskej republiky, aby sa konkrétne vyjadrila, či má informácie o tom, že Fond národného majetku chce sprivatizovať majetok stredných odborných učilíšť a či s touto privatizáciou súhlasí. Ak nie, pýtam sa, čo vláda urobí pre to, aby tomu zabránila, a ak s tým vláda súhlasí, ako si privatizáciu predstavuje a ako sa zabezpečia záujmy štátu v oblasti prípravy robotníckej mládeže na povolanie.

    Moja otázka sa týka tiež stredných odborných učilíšť a adresujem ju pani ministerke školstva. Otázka znie takto: Kedy Ministerstvo školstva Slovenskej republiky vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým sa ustanoví spôsob financovania neštátnych stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania? Na vysvetlenie pre pani ministerku dodávam nasledovné: Aj keď zákon číslo 522/1990 Zb., ktorý som už spomínal, odobral zriaďovateľskú funkciu štátnym podnikom, niektoré z nich mali naďalej záujem pripravovať si učňovský dorast vo vlastných stredných odborných učilištiach a strediskách praktického vyučovania. Preto bol ministerstvom školstva povolený experiment podľa § 58 školského zákona pre päť podnikov, ktorý znamenal, že neinvestičné náklady boli financované ako u ostatných stredných odborných učilíšť a investičné náklady v plnom rozsahu hradili zriaďovatelia, t. j. Slovnaft Bratislava, Matador Púchov, Duslo Šaľa, Hydrostav Bratislava a Dopravný podnik mesta Bratislavy.

    Experiment ukázal svoju opodstatnenosť. Novela číslo 350 z roku 1994, novela školského zákona, umožnila preto podnikom a právnickým osobám zriaďovať aj vlastné stredné odborné učilištia a strediská praktického vyučovania a pripravovať učňov pre svoje potreby, prípadne aj pre potreby štátu. Novela splnomocnila ministerstvo na vydanie vyhlášky o financovaní neštátnych stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania. Aký je súčasný stav? Jeden a pol roka po vydaní zákona vyhláška zo strany ministerstva vydaná nebola. Pritom 21. 7. minulého roku ministerka školstva ukončila experiment a listom stanovila podmienky financovania týmto piatim stredným odborným učilištiam, kde sa vlastne rozhodla uplatniť voči ním taký postup ako voči súkromným školám, resp. školským zariadeniam, teda súkromným stredným odborným učilištiam. Teda list a nie vyhláška, ako to stanovuje zákon, a obsah, ktorý smeruje proti zámeru zákonodarcu, ale i zámerom vlády, ktorá rozhodla minulý rok v októbri, že perspektívne sa štát bude deliť s podnikateľskou sférou o náklady na praktickú prípravu, teda štát bude zabezpečovať teoretickú prípravu učňov a podnikateľská sféra by mala hradiť praktické vyučovanie. Je jasné, že toto je cieľový stav, ale kroky k nemu treba urobiť už dnes.

    Spomínaný postup, teda financovanie týchto neštátnych učilíšť, mohli by sme povedať podnikových, takým spôsobom, že sa bude na ne pozerať ako na súkromné učilištia, demotivuje podniky, pretože ony nie sú súkromnými učilišťami. Nevyberajú poplatky za vyučovanie, ale samy zabezpečujú s prispením vlastných zdrojov výchovu učňov. Keby si podniky zriadili s cirkvou cirkevné stredné odborné učilištia, je paradoxné, že v tom prípade by im štát uhradil všetky náklady. Myslím si však, že by to bolo smiešne. Ide podľa mňa znovu o nepochopenie úlohy podnikových stredných odborných učilíšť zo strany ministerstva, tak ako sme mali spoločne spor o úlohu obecných materských škôl a ich vzťah k súkromným materským školám.

    Preto treba pripraviť vyhlášku, ktorá rozdelí krytie nákladov, teda štát by hradil teoretické vyučovanie a náklady na praktickú prípravu by znášal podnik, tak ako to stanovuje koncepcia schválená vo vláde. Na záver sa znovu pýtam, kedy bude vydaná spomínaná vyhláška.

    Na záver mám žiadosť o vysvetlenie od predsedu alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Iste ste, vážené kolegyne a kolegovia, dostali domov zásielku z Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá obsahuje dva materiály. Oba sú nepodpísané, nie je jasné, kto ich spracoval, a obsahujú argumenty proti prijatiu maďarsko-slovenskej zmluvy. Žiadam o vysvetlenie, ako je možné, že z Kancelárie Národnej rady dostali poslanci materiál, ktorý nemá oficiálnu hlavičku a je zameraný proti vládnej politike. Alebo vari vedenie Národnej rady Slovenskej republiky súhlasí s predloženými materiálmi? To aj mne ako opozičnému poslancovi umožní Kancelária Národnej rady rozosielanie argumentov všetkým poslancom proti iným vládnym návrhom?

    Žiadam, aby mi bolo na tieto otázky odpovedané.

    Vám, vážené kolegyne a kolegovia, ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Mikloško.

  • Vážený pán podpredseda, vážená vláda,

    moja prvá interpelácia je na ministra vnútra Hudeka. 29. novembra 1995 Okresný úrad vyšetrovania v Žiari nad Hronom, konkrétne vyšetrovateľka nadporučíčka Ing. Dana Gocníková, vzniesla obvinenie na Jozefa Hrtúsa, riaditeľa Biskupského úradu v Banskej Bystrici. Domová prehliadka u predsedu Biskupskej konferencie Slovenska Rudolfa Baláža je zatiaľ najhrubším útokom na katolícku cirkev od novembra 1989. Vznesenie obvinenia proti riaditeľovi biskupského úradu je súčasťou tohto scenára a chcem poukázať na tri konkrétnosti tohto prípadu.

    Po prvé, citujem z obvinenia: "Jozef Hrtús konal v rozpore s ustanoveniami zákona číslo 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti v znení zmien a doplnkov, ale aj s ustanoveniami cirkevného práva - knihy 5, majetok cirkvi. V tejto súvislosti k bodu 1 hovorím:

    a) Triptych Klaňanie troch kráľov nie je kultúrnou pamiatkou, a preto sa naň nevzťahuje ustanovenie zákona číslo 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti. Nekompetentnosť vyšetrovateľky Gocníkovej v tejto veci je zarážajúca.

    b) Vyšetrovateľka sa odvoláva v obvinení na cirkevné právo, knihu 5. Do cirkevného práva pani vyšetrovateľku nič nie je. Je to interná záležitosť katolíckej cirkvi a nevedomosť vyšetrovateľky Gocníkovej v tejto veci je udivujúca.

    Po druhé: Jedným z korunných svedkov celého prípadu je istý tajomný muž zo Švajčiarska Thomas J. Grabner, narodený 28. 1. 1955, bytom Dalenvil, Engelbert Strasse 9, Švajčiarsko. Žiadna takáto osoba neexistuje. Neexistuje ani dokonca Engelbert Strasse v Dalenvile. Je pre mňa nepochopiteľné, že pani vyšetrovateľka Gocníková od 14. júla 1995, kedy bol Thomas Grabner "identifikovaný", do 29. novembra 1995, kedy podala obvinenie, nezistila takúto základnú informáciu. Je to "neuveriteľná dôslednosť" pani vyšetrovateľky Gocníkovej.

    Po tretie: Vyšetrovateľka Gocníková používa v súvislosti s triptychom výrok "dielo nevyčísliteľnej umelecko-historickej hodnoty". Čo to je? Ako som povedal, triptych nie je na zozname pamiatok a pani vyšetrovateľka asi nevie, že pri akejkoľvek kúpe je cena vecou dohody. Pýtam sa pána ministra vnútra, ako môže vo svojom rezorte trpieť takú nekompetentnú osobu, resp. ak tak nie je, akým záujmom slúži táto osoba, že vydáva takéto nezmyselné a nekompetentné obvinenia. Na čo sa chce takáto osoba raz vyhovárať? Chce sa vyhovárať tak, ako sa vyhovárali vyšetrovatelia po novembri 1989, že taká bola doba?

    Jozef Hrtús sa 30. 11. 1995 odvolal proti obvineniu vznesenému na jeho osobu Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici. Dňa 29. decembra 1995 sťažnosť obvineného Jozefa Hrtúsa krajská prokuratúra, resp. krajský prokurátor v Banskej Bystrici zamietol, použijúc tie isté nezmysly, o ktorých som tu hovoril. Zamietnutie podpísala v zastúpení istá JUDr. Tančinová. Na tomto mieste kladiem otázku generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky JUDr. Valovi, ako to, že Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici je v takých nekompetentných rukách? Ako to, že nevie, že Klaňanie troch kráľov nie je na zozname pamiatok a ďalej to používa vo svojom zamietnutí? Ako to, že nevie, že Thomas Grabner neexistuje? Čo robila Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici od 30. 11 do 29. 12. 1995? Opisovala uznesenie vyšetrovateľky Gocníkovej? Na čo sa chce raz pani JUDr. Tančinová vyhovárať? Na to, na čo sa vyhovárali prokurátori po novembri 1989, hovoriac, že taká bola doba?

    Tento proticirkevný útok má však aj svoju inú stránku, a tu pokračujem vo svojej interpelácii tohto prípadu na predsedu vlády Vladimíra Mečiara. Poslanec Ján Čarnogurský sa stretol s bývalým členom Slovenskej informačnej služby Oskarom F. a tento mu opísal účasť Slovenskej informačnej služby pri akcii banskobystrického biskupstva a triptychu Klaňanie sa troch kráľov. V tejto súvislosti sa predsedu vlády Slovenskej republiky pýtam:

    1. Čo je pravdy na tom, že agent Slovenskej informačnej služby sa kontaktoval pod legendou švajčiarskeho občana s reštaurátorom, ktorý mal predať tento obraz?

    2. Čo je pravdy na tom, že peniaze, t. j. 200 000 tis. dolárov na tento účel vynaložila Slovenská informačná služba?

    3. Čo je pravdy na tom, že počas akcie Slovenská informačná služba sledovala pohyb týchto peňazí?

    4. Čo je pravdy na tom, že okrem sledky Slovenskej informačnej služby boli na akcii ešte aj rôzni operátori, ktorí tiež patrili k Slovenskej informačnej službe a celú túto akciu riadili?

    5. Čo je pravdy na tom, že pri každom policajtovi, ktorý bol na ceste medzi Kremnicou a Dolnou Vsou, stál jeden príslušník Slovenskej informačnej služby, ktorý im povedal, ktoré auto majú zastaviť?

    6. Čo je pravdy na tom, že údajný Švajčiar dobrovoľne zastavil hliadke Policajného zboru, pričom na to nebol ani vyzvaný?

    7. Čo je pravdy na tom, že šéfovi sledky pri tejto akcii volal priamo predseda vlády Mečiar a pýtal sa, čo sa deje, kde sú peniaze a ako sa skončila akcia?

    8. Čo je pravdy na tom, že pri akcii bola koordinácia medzi Slovenskou informačnou službou a Krajským úradom vyšetrovania v Banskej Bystrici?

    9. Čo je pravdy na tom, že domová prehliadka u reštaurátora sa uskutočnila bez povolenia?

    10. Čo je pravdy na tom, že pri domovej prehliadke na Biskupskom úrade v Banskej Bystrici boli prítomní aj pracovníci sledky Slovenskej informačnej služby?

    Na predsedu vlády Slovenskej republiky podávam ešte jednu interpeláciu. Pán predseda, na vašich posledných mítingoch minimálne v Bratislave na Pasienkoch a následne v Prievidzi ste sa spolu s vašimi poslucháčmi zabávali na úkor napadnutia mojej osoby v septembri minulého roku. Nebudem sa zaoberať vulgárnosťou, ktorou ste opisovali toto prepadnutie, zodpovedá vašej kultúre a kultúre tých, ktorí sa na tom zabávali. Chcem sa vás, pán predseda vlády, opýtať nasledovné: Na mítingoch ste veľmi podrobne opisovali celý priebeh napadnutia, aj to, čo sa potom dialo. Zrejme ste si dali predložiť policajnú správu. Ja som išiel večer o 20.45 hodine Obchodnou ulicou, cez pasáž som prešiel na Heydukovu ulicu a potom som išiel Heydukovou ulicou k môjmu domu na čísle 27. Moja otázka na vás, pán predseda, je, kedy ste išli naposledy večer sám po Bratislave pasážou, kde nie je žiadne svetlo?

  • Moja druhá otázka je nasledovná: Pán predseda vlády, videl som vás už so zástavou v ruke, ako za vami kráča stotisíc pracovných miest, videl som vás už na čele štyroch plukov na slovensko-ukrajinskej hranici, videl som vás, ako sa vám podarilo za pár dní sprivatizovať všetky banky, a videl som vás chodiť autom s ochrankou aj v čase, keď vy ste boli predsedom vlády a ja som ako predseda Slovenskej národnej rady išiel peši po ulici. Pýtam sa vás, pán predseda, kde pôjdete po Bratislave sám, večer, nejakou pasážou? A keď nie, tak čoho sa bojíte?

    Ďakujem.

  • Aby ho nezbili ako vás, pán Mikloško. Nech sa páči ďalej, pán Dzurinda.

  • Pán predsedajúci, vážené panie ministerky, pán minister, kolegyne, kolegovia,

    počas svojej októbrovej misie do Ruskej federácie podpísala vláda Slovenskej republiky dohodu medzi vládou Ruskej federácie a vládou Slovenskej republiky o spolupráci pri ukončení výstavby prvého dvojbloku Jadrovej elektrárne Mochovce. Táto dohoda poškodzuje, podľa môjho názoru, hospodárstvo Slovenskej republiky, preto som sa dňa 21. decembra obrátil listom na predsedu vlády Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara so žiadosťou o vysvetlenie. Predseda vlády mi však neodpovedal, ale odstúpil môj list pánu ministrovi Duckému. Ani ten mi priamo neodpovedal, podpísal len sprievodný list stanoviska ministerstva hospodárstva, ktoré podpísal riaditeľ odboru ministerstva hospodárstva. Keďže na interpeláciu poslanca nie je schopný alebo sa bojí odpovedať príslušný ústavný činiteľ, obraciam sa tentoraz verejne a v rámci interpelácií na tejto schôdzi Národnej rady s interpeláciou na predsedu vlády Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara.

    Vážený pán predseda vlády, koncom roku 1995 schválila vláda Slovenskej republiky Dohodu medzi vládou Ruskej federácie a vládou Slovenskej republiky o spolupráci pri ukončení výstavby prvého dvojbloku Jadrovej elektrárne Mochovce. V článku VI tejto dohody sa okrem iného píše, citát: "Vláda Slovenskej republiky garantuje nákup jadrového paliva z Ruskej federácie pre potreby všetkých slovenských jadrových elektrární v priebehu celej doby ich prevádzky za podmienok dohodnutých v kontraktoch." Koniec citátu. Z uvedenej dikcie ako i dikcie celého článku VI dohody vyplýva zjavná exkluzivita poskytnutá ruským dodávateľom jadrového paliva. Z dikcie celého článku VI je zrejme, že dohoda dostáva slovenskú stranu pri kontraktačných rokovaniach s ruskými partnermi do nevýhodného postavenia. Vláda svojimi garanciami vytvára ruským partnerom osobitné, dominantné postavenie, ktoré pri uzatváraných kontraktoch môže viesť ku všetkým negatívnym javom plynúcim z monopolného postavenia dodávateľa.

  • Pán predsedajúci, mám pocit, že hovoríme dvaja verejne. Môžete ten mikrofón vypnúť a nebude to také rušivé.

  • Záväzok prevzatý vašou vládou je v ostrom protiklade voči uzneseniu vlády Slovenskej republiky z 8. decembra 1992 číslo 930 k štúdii o hospodárení s vyhoreným palivom a likvidácii vysoko aktívnych odpadov, v ktorom vláda v bode b) - a to je opäť citát: "súhlasí s postupom zabezpečenia dodávok čerstvého jadrového paliva pre jadrové elektrárne v štátnom podniku Slovenský energetický podnik Bratislava". Koniec citátu. Vládou odsúhlasený postup znamenal - opäť začiatok citátu: "prípravu diverzifikácie dodávky čerstvého jadrového paliva s cieľom dosiahnuť nezávislosť odberateľa od výrobcu paliva a využitie prostriedkov konkurencie na spoľahlivosť dodávok, tvorbu ceny a vysokú kvalitu dodávaných jadrových kaziet". Koniec citátu. A tak Slovenský energetický podnik vypísal súťaž na nového výrobcu jadrového paliva s jasným cieľom zaviesť konkurenčné čerstvé jadrové palivo do tretieho bloku EMO pri jeho zavedení do prevádzky a následne aj pri uvádzaní štvrtého bloku EMO - elektrárne Mochovce do prevádzky.

    Uvedený vládou odsúhlasený postup bol opätovne vládou potvrdený, a to pri schvaľovaní energetickej koncepcie pre Slovenskú republiku do roku 2005 uznesením vlády číslo 562 z roku 1993. V tejto vládou schválenej koncepcii sa píše - začiatok citátu: "Je potrebné uvažovať o diverzifikácii dodávok jadrového paliva, nepripustiť však náhradu jedného monopolného dodávateľa iným." Koniec citátu. Na základe uvedených vládnych uznesení organizoval SEP medzinárodnú súťaž na výber dodávateľov jadrového paliva s cieľom zabezpečiť diverzifikáciu týchto dodávateľov. Vyvrcholenie tejto súťaže, výber z uchádzačov, ktorí sa dostali do záverečného výberového štádia, malo prebehnúť v januári 1996. Ale dohoda uzatvorená s Ruskom robí viacročný medzinárodný tender, zdá sa, úplne bezpredmetným. Veď dáva Ruskej federácii exkluzivitu - absolútny monopol na dodávky jadrového paliva.

    Z uvedeného vyplýva, že predmetná podpísaná dohoda je hlboko v rozpore s doteraz platnými vládnymi uzneseniami o diverzifikácii dodávok jadrového paliva, ale najmä s objektívnymi potrebami slovenskej ekonomiky, slovenskej energetiky. Tými sú spoľahlivosť dodávok, ich kvalita a optimálna cena. Pri monopolnom dodávateľovi tieto kritériá nie je možné objektívne zabezpečiť.

    Vážený pán premiér, na základe uvedených skutočností som vám 21. decembra 1995 poslal list, v ktorom som vás požiadal o stanovisko. Namiesto odpovede od vás som dostal stanovisko riaditeľa odboru palív z ministerstva hospodárstva. Pritom ide o medzivládnu dohodu, teda o vašu zodpovednosť a vašu kompetenciu. Preto sa opätovne obraciam na vás, aby ste v súlade s príslušnými predpismi odpovedali na moju interpeláciu, a to predovšetkým na základnú otázku: Prečo ste sa pri dodávke jadrového paliva zmluvne rozhodli poskytnúť exkluzivitu jedinému ruskému partnerovi, keď vládne uznesenia nariaďujú diverzifikovať dodávateľa jadrového paliva, keď Slovenské elektrárne, a. s., organizujú medzinárodnú súťaž na dodávateľov tohto jadrového paliva?

    Zároveň vás prosím o informáciu, aká je účinnosť dohody z hľadiska času a miera jej záväznosti, resp. podmienky vypovedateľnosti alebo korigovateľnosti. Zároveň prosím o stanovisko, prečo ide o dohodu medzi vládami, keď predmetom riešenia sú podnikové otázky.

    A na záver vás prosím o odpoveď, či predmetný medzinárodný tender na dodávateľov jadrového paliva bude ukončený, kedy bude vyhodnotený a čo bude víťaz, resp. víťazi tejto medzinárodnej súťaže dodávať a pre ktoré bloky našich jadrových elektrární.

    Vážený pán premiér, domnievam sa, že ide o otázky vážne z hľadiska ekonomického a praktického, ale i politického. Ocenil by som aktívne konštruktívne hľadanie východiska zo situácie - podľa mňa zlej a nevýhodnej, do ktorej Slovenskú republiku podpísaná dohoda dostáva.

    Ešte, ak dovolíte, dve interpelácie. Jedna sa týka pána podpredsedu vlády Kozlíka a druhá pána ministra Rezeša.

    Vážený pán podpredseda vlády Kozlík, odbornú verejnosť, ale i občanov zaujalo vyhlásenie predsedu vlády Vladimíra Mečiara o tom, že do 31. januára, najneskôr do 15. februára bude ukončená privatizácia slovenských finančných inštitúcií s výnimkou Národnej banky Slovenska. Toto jeho vyhlásenie ste verejne potvrdili aj vy, a to na zhromaždení občanov dňa 1. februára 1996 v Bratislave. Na základe uvedených výrokov vás formou interpelácie žiadam o odpovede na nasledujúce otázky:

    1. Čo vedie vládu Slovenskej republiky k takejto urýchlenej privatizácii finančných inštitúcií?

    2. Prečo vláda Slovenskej republiky prekračuje svoje zákonné právomoci, ktoré v procese privatizácie zverila Národná rada Slovenskej republiky Fondu národného majetku?

    3. Aké sú hlavné ciele prebiehajúcej privatizácie finančných inštitúcií?

    4. Akou metódou bude alebo je privatizovaná Slovenská sporiteľňa, a. s., Všeobecná úverová banka, a. s., Slovenská poisťovňa, a. s., a Investičná a rozvojová banka, a. s.?

    5. Aké kritériá musí splniť uchádzač o privatizáciu uvedených inštitúcií, resp. ich častí?

    6. Aké kritériá budú rozhodovať o nadobúdateľovi predmetných privatizovaných inštitúcií, resp. ich častí?

    7. Aký je realizačný harmonogram privatizácie príslušných finančných inštitúcií?

    A na záver ešte interpelácia na pána ministra Rezeša. Vážený pán minister Rezeš, v minulých dňoch ste rozhodli o premiestnení Riaditeľstva Slovenskej pošty z Bratislavy do Banskej Bystrice. Zároveň ste verejne oznámili aj rozhodnutie o premiestnení Generálneho riaditeľstva Železníc Slovenskej republiky do Žiliny a Slovenskej správy ciest do Košíc. Na základe uvedených rozhodnutí a vyhlásení vás žiadam o odpovede na nasledujúce otázky:

    1. Aké sú dôvody na zmenu sídla Riaditeľstva Slovenskej pošty, Generálneho riaditeľstva Železníc Slovenskej republiky a Slovenskej správy ciest?

    2. Prečo novým sídlom Riaditeľstva Slovenskej pošty je Banská Bystrica, prečo novým sídlom Generálneho riaditeľstva Železníc Slovenskej republiky má byť Žilina a novým sídlom Slovenskej správy ciest majú byť Košice?

    3. Aké sú alebo budú náklady na premiestnenie uvedených organizácií?

    4. Ako budú riešené bytové otázky pracovníkov uvedených organizácií, resp. pracovné zaradenie tých pracovníkov, ktorí nezmenia svoje bydlisko?

    5. Kto sa stane majiteľom budovy, resp. priestorov Slovenskej pošty, Generálneho riaditeľstva Železníc Slovenskej republiky a Slovenskej správy ciest?

    6. Kto sa stane, alebo kto sa už stal majiteľom budovy Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky na Miletičovej ulici v Bratislave?

    Zároveň využívam príležitosť a rozširujem okruh otázok aj na aktuálne problémy rezortu, ktorý vediete, a žiadam vás aj o odpovede na nasledujúce otázky:

    7. Zmluvou vo verejnom záujme nepokrýva štát potreby železnice v objeme okolo 1 300 miliónov. Sk. Ako sa železnice vyrovnajú s týmto nedoplatkom štátu?

    8. Prečo ste dosiaľ nepredložili vláde materiál pojednávajúci o rekonštrukcii železničnej infraštruktúry Slovenska?

    9. Kedy bude elektrifikovaný železničný priechod Skalité - Zvardoň?

    10. Je pravdou, že časť slovenských pohľadávok voči Ruskej federácii bude likvidovaná prostredníctvom ruských lietadiel JAK? Prosím o bližšiu technickú špecifikáciu týchto lietadiel, uvedenie ich veku, ich počet a inštitucionálne riešenie zamýšľaného nadnárodného leteckého dopravcu. Bude to spoločný slovensko-ruský podnik? Kto bude predstavovať majetkovú časť eventuálneho ruského partnera?

    Vážený pán minister, v dennej tlači sa v uplynulých dňoch objavila správa, že Slovenské telekomunikácie, š. p., vám uvoľnili priestory generálneho riaditeľa, ktoré následne rekonštruovali a túto rekonštrukciu aj zaplatili. Vraj ide o sumu 12 mil. Sk pre vašu kanceláriu a 7 400 tis. Sk pre kanceláriu riaditeľa Slovenských telekomunikácií, š. p. Teda vaše presťahovanie z budovy Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky na Miletičovej ulici do budovy Slovenskej pošty a Slovenských telekomunikácií na Námestí slobody stálo najmenej 19 400 tisíc Sk. Na základe uvedeného vám kladiem otázku:

    11. Aké sú hlavné výdavkové položky zo sumy 12 mil. Sk, ktorú minuli Slovenské telekomunikácie na úpravu vašej kancelárie?

    Na záver by som chcel upozorniť na článok v denníku Práca v uplynulom týždni. Dočítal som sa v ňom, že sa hovorí o vašej zainteresovanosti na privatizácii Hotela Dukla v Prešove, Hotela Slovan v Košiciach a Hotela Patria vo Vysokých Tatrách. Žiadam vás preto, pán minister Rezeš, o odpoveď na otázku, či ste, alebo či ste boli zainteresovaný na privatizácii uvedených hotelov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Zatlieskajme. Pán Kanis, nech sa páči. Bude nasledovať pán poslanec Mikolášik.

  • Vážení interpelační priatelia, zdá sa, že ide do tuhého, lebo sa tu hovorilo o Slovenskej informačnej službe, o jadrovom palive, ja budem hovoriť o krvi, ak dovolíte. To, čo tu najviac chýba, je teraz krv. No ale vážne.

    Vážená Národná rada, vážení členovia vlády,

    nikto z nás nevie, čo všetko nás v živote ešte čaká. Nevieme, kto z nás ešte bude potrebovať najvzácnejšiu tekutinu - ľudskú krv. Na transfúziu krvi je potrebná ochota, obetavosť i hlboké porozumenie mnohých ľudí. Nedávno som sa stretol so skupinou bezpríspevkových darcov z Krupiny a okolia, ktorí chodia už tradične darovať krv do Bratislavy, a v rozhovore s nimi sa potvrdilo, že aj taká vznešená činnosť, akou je darcovstvo krvi a vôbec transfuziológia, má svoje veľmi vážne konkrétne problémy a ťažkosti, ktoré treba riešiť.

    Darcovstvo krvi je právom aj u nás vysoko oceňované, ale medzi otvorené problémy patrí aj problém financovania transfúznych služieb, ako aj ocenenie samotného bezpríspevkového darcovstva krvi. Zákon o Liečebnom poriadku sa nezaoberá transfúznou službou ako takou. Pozná iba výkony, ktoré sú hradené zdravotnými poisťovňami. V § 12 ods. 4 písm. c) sa uvádza, že zo zdravotného poistenia sa uhrádza doprava transfúznych prípravkov. V prílohách zákona o Liečebnom poriadku sú uvedené výkony, ktoré sa vyplácajú zo zdravotného poistenia a súvisia s transfuziológiou, ako sú odber krvi, klinické vyšetrenia, biochemické a hematologické vyšetrenie. Jednotlivé výkony sú obodované a vyplácané podľa platnej ceny bodu v súčasnosti 20 halierov.

    Transfúzne stanice sú začlenené v rámci nemocníc a tieto sú financované cestou vyplácania ošetrovacích dní. Paušál za transfúznu službu je zahrnutý v jednej platbe nemocnici, v ktorej je uvedený paušál plus suma za ošetrovacie dni. Transfúzna služba dodáva krv do vlastnej nemocnice bezplatne, pochopiteľne, lebo je súčasťou nemocnice, ale iným zariadeniam, ktoré transfúzne oddelenie nemajú, ju predáva a ceny sú dané cenovým výmerom Ministerstva financií Slovenskej republiky. Náklady nemocníc na takto získanú krv a krvné deriváty sú súčasťou platby zdravotných poisťovní za lôžkodeň, t. j. cena krvných prípravkov je zahrnutá do ceny ošetrovacieho dňa. Aj z uvedeného vyplýva, že financovanie transfúznej služby je v súčasnosti značne neprehľadné a práve pre túto neprehľadnosť a nejednoznačnosť je predmetom takmer permanentných diskusií Združenia zdravotných poisťovní, Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorého sekcia zdravotného poistenia má gestorstvo nad súčinnosťou zdravotných poisťovní, v rámci ktorej sa rieši aj financovanie transfúznych služieb.

    Celkove môžeme konštatovať, že otázka financovania transfúznych služieb nie je v súčasnosti doriešená, hoci nemožno povedať, že by sa ministerstvo zdravotníctva neangažovalo v hľadaní čo najlepšieho financovania spolu so zdravotnými poisťovňami. Chýba tu užšia spolupráca s odborníkmi v oblasti hematológie a transfuziológie, lebo iba spoločné hľadanie môže ako-tak uspokojiť obe strany. Je to značne citlivá a komplikovaná problematika, ktorú treba riešiť.

    Zrejme je vhodné, aby sa transfuziologické oddelenia stali samostatnými ekonomickými subjektmi. A keďže toto všetko je nejasné, preto vás, pán minister zdravotníctva, interpelujem vo veci úpravy Liečebného poriadku, alebo prípravy nového, aby v ňom boli precízne a ucelene riešené otázky bodovania výkonov na transfúznych oddeleniach, prípadne transfúznych prípravkov. Vzhľadom na strategický význam štátnej krvnej politiky a vzhľadom na stav techniky na transfúznych oddeleniach interpelujem vás, pán minister Javorský, aj vo veci súčasného stavu plnenia plazmaferetického programu.

    Vážení poslanci, vážení členovia vlády,

    Slovenská republika je jeden z mála postkomunistických štátov, ktorý sa dostal v bezpríspevkovom darcovstve krvi na predrevolučnú úroveň. Zo 170 916 odberov krvi v roku 1994 bolo 148 757 bez nároku na príspevok, dokonca v 27 okresoch boli realizované len bezpríspevkové odbery krvi. Od roku 1960 do septembra 1995 Slovenský Červený kríž eviduje na Slovensku 81 001 držiteľov bronzovej Jánskeho plakety, 33 002 striebornej, 6 349 zlatej a 500 diamantovej Jánskeho plakety. Tieto čísla vypovedajú niečo o dobrých stránkach nášho človeka, ako aj o záslužnej práci Slovenského Červeného kríža.

    Vďaka za krv isteže patrí všetkým, ktorí ju dávajú, ale transfúzne oddelenia by mali najradšej bezpríspevkových darcov preto, aby sa neobchádzali pravidlá oznamovania zdravotných prekážok a dodržiavali hlavné podmienky darcovstva. Darca krvi musí byť dlhodobo zdravý, musí byť ochotný prísť, keď to treba. Bežný darca krvi - muž - môže byť ocenený zlatou Jánskeho plaketou, ak daruje krv 10 rokov, z toho štyrikrát každý rok. Svoje vlastné kritériá majú darcovia plazmy a darcovia krvných doštičiek.

    Niet pochýb, vážení páni a vážené panie, že je namieste rozmýšľať aj o tom, ako vhodným spôsobom odmeniť aj bezpríspevkových darcov krvi, plazmy, krvných doštičiek. Niektoré poisťovne za odber krvi dávajú darcom vitamínové prípravky v rôznej hodnote, najviac Vojenská poisťovňa v hodnote 200 Sk za odber a paradoxne najväčšia Všeobecná zdravotná poisťovňa nedáva nič. Darcovia krvi, nositelia Jánskeho plakety majú úľavy na cestovnom rôzne v rôznych regiónoch a mestách. Ale nemohlo by sa, pán minister, darcovstvo krvi na tých zaslúžilejších stupňoch zohľadniť aj v zdravotnom poistení samotných darcov? Nemohli by ste v spolupráci so Slovenským Červeným krížom a zdravotnými poisťovňami nájsť riešenie umožňujúce oceniť takýmto spôsobom bezpríspevkových darcov, aby v tomto transfuziologickom vzťahu bol štát férový tak, ako sú féroví darcovia?

    Bezpríspevkoví darcovia konajú ušľachtilo, treba ich uctiť o to viac, že mnohí z nich sami žijú v zložitých sociálnych a hospodárskych podmienkach. Bolo by namieste, aby rovnako ušľachtilo sa k nim správal aj štát, čo sa týka výdavkov štátneho rozpočtu. Podľa mňa je preto plne namieste úsilie Slovenského Červeného kríža o to, aby pri preberaní zlatej a diamantovej Jánskeho plakety bol ich držiteľom udelený jednorazový vklad 3 000 Sk a 5 000 Sk.

    Pri rokovaní o štátnom rozpočte na rok 1996 viacerí poslanci Národnej rady upozornili na netradičnú výšku finančných prostriedkov v kapitole Všeobecná pokladničná správa a v rezerve vlády a upozornili aj na nejasnosť ich použitia. Verím, vážení členovia vlády, že všetci chcete, aby sa táto kapitola štátneho rozpočtu zviditeľňovala cez výdavky prospešné pre spoločnosť. Preto interpelujem vás, pán predseda vlády, aby vláda uvoľnila na zamýšľaný projekt Slovenského Červeného kríža o ocenení darcov krvi potrebné finančné prostriedky z kapitoly Všeobecná pokladničná správa, resp. z rezervy vlády.

    Na Slovensku je dosť ľudí, ktorí by radi darovali krv, ak by transfúzna služba disponovala mobilnou jednotkou v podobe špeciálneho odberového autobusu. Na Slovensku stačí jeden-jediný odberový autobus, aby ľudia z vidieka bez problémov darovali krv. Po dnešnom rokovaní parlamentu k tlači 336 o zavedení nového titulu na zníženie daňového základu pre vlastníkov, ktorí nadobudli majetok privatizáciou formou predaja vopred určenému vlastníkovi, teda po ďalšom rozpáraní spoločného mešca, alebo v krvnej terminológii povedané, po ďalšom pustení žilou širokej verejnosti, som už úplne načisto, ba som úplne presvedčený, že pán premiér a pán minister zdravotníctva dokážu uvoľniť zo Všeobecnej pokladničnej správy alebo rezervy vlády príslušnú sumu aj na odberovú mobilnú jednotku, v ktorej by chceli darovať krv radoví občania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Som rád, že vystúpil k tomuto problému, a chcem mu povedať, aby nezabudol, že v roku 1989 písali, že Jánskeho zlaté a strieborné plakety sú plecháče. Bolo to napísané v Pravde. Môj kolektív bol darcom krvi, počas 5 rokov sa 20 ľudí trikrát do roka zúčastňovalo na darovaní krvi. A keď sa to dopočuli a čítali to v novinách, povedali, že nikdy v živote už nedarujú krv, pretože to bolo poníženie. Bol to vrchol drzosti a nikto na to v novinách nereagoval. Vtedy tak bolo, odsúdili nás všetkých, tak som povedal aj ja a od roku 1989 som len raz daroval krv. Viete, potom je človek na rozpakoch, či naozaj táto spoločnosť mala cit v rokoch 1989 a 1990, keď nikto na to nereagoval. To som chcel len pripomenúť, ako som sa ja odmlčal v darovaní krvi a aj môj kolektív, ktorý bol veľkým darcom krvi.

    Ďakujem. Nech sa páči, pán Mikolášik. Pripraví sa pani Lazarová.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážení členovia vlády, vážené dámy, vážení páni,

    moja interpelácia sa bude dotýkať zdravotníctva, teda interpelujem ministra zdravotníctva pána Javorského.

    Vážený pán minister,

    zákon číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku stanovuje veľmi presne a exaktne podmienky poskytovania zdravotníckej starostlivosti a zdravotníckych pomôcok na základe zdravotného poistenia, ako aj za čiastočnú alebo celú úhradu poistencov. To je v § 1. Zo zdravotného poistenia sa poskytujú - citujem: "zdravotné výkony, liečivá a zdravotnícke pomôcky, ktoré sú indikované zo zdravotných dôvodov, zodpovedajú súčasnému stupňu medicínskych a biomedicínskych vied a pri danej indikácii dosahujú efektívny účinok, dodržiavajúc zásady účelnej terapie a farmakoterapie". Citoval som z § 3. Tieto zdravotné výkony sú uvedené v zozname zdravotných výkonov.

    Zákon číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku ďalej presne stanovuje, ktoré zdravotné výkony sa zo zdravotného poistenia neposkytujú, ak nie sú nevyhnutné na zachovanie zdravia poistenca. Pre úplnosť a na osvieženie pamäti citujem explicitne práve § 33, ktorý to vymedzuje nasledovne: "Na základe zdravotného poistenia sa neuhrádzajú zdravotné výkony poskytované poistencom pri a) akupunktúre, b) sterilizácii, c) umelom oplodnení, d) interrupcii, e) kozmetických operáciách, f) účasti na overovaní nových metód medicínskych poznatkov a metód a g) psychoanalýze.

    Máme v živej pamäti širokú diskusiu v parlamente práve o § 33. Parlament však celkom logicky a vo svetle vecných argumentov schválil uvedené znenie § 33. Z diskusie teda jasne vyplynulo, že sterilizácia nie je nevyhnutná na zachovanie zdravia poistenca, naopak, sterilizácia nezvratne odstráni jednu zo základných fyziologických kvalít, ktorou je jeho či jej plodnosť. Ak sa chce niekto svojej plodnosti dobrovoľne zbaviť, prosím, ale nech sa tak nedeje na účet všetkých občanov a daňových poplatníkov, čiže za úhradu zdravotnej poisťovne. Nemôžem však nepripomenúť katastrofálne nízku mieru plodnosti slovenskej populácie, vôbec najnižšiu v doterajšej histórii Slovákov, kde index plodnosti za rok 1995 je 1,5, čo je priamo proti záujmom tejto spoločnosti. Alebo vám je táto katastrofálna situácia v miere reprodukcie Slovákov ľahostajná?

    Ak sa chce niekto podrobiť umelému oplodneniu, je to jeho slobodné rozhodnutie. Teraz spomeniem celkom neprijateľné manipulovanie s ľudskými zárodkami, akoby šlo o tovar, neživú hmotu, a nie o vyvíjajúce sa ľudské bytosti, pričom i my všetci, ktorí sedíme v tejto snemovni, sme takto začínali, takto sa vyvíjali, nikto z nás by zrejme nepochyboval o integrite svojej osoby a jej ľudskej povahe od samého začiatku. Opakujem teda, ak sa niekto chce podrobiť tejto procedúre oplodnenia in vitro, nech tak urobí v súlade s platným zákonom, a teda tak, že si náklady na túto manipuláciu bude hradiť sám, tak ako to ustanovuje § 33. Táto metóda navyše nespĺňa podmienku § 3 tohto zákona, kde podmienkou poskytovania ktoréhokoľvek medicínskeho výkonu musí byť pri danej indikácii - citujem: "efektívny účinok".

    Pri umelom oplodnení sa na Slovensku, ale ani vo svete, nedosahuje viac ako 6-percentná, najviac však 10-percentá úspešnosť. Pýtam sa, kde je tu splnená podmienka efektívneho účinku. Inými slovami, úspech in vitro fertilizácie je skôr výnimkou, kde zo 100 uchádzačiek odchádza domov sklamaných viac ako 90, ktoré majú za sebou opakovanú masívnu hormonálnu stimuláciu, opakované laparoskopické operačné výkony, opakované celkové anestézie. Nakoniec drvivá väčšina týchto nešťastných žien odchádza domov ubolených na tele i na duši, teda bez dieťaťa v náručí. Všetky tieto procedúry, zákroky a manipulácie stoja vždy najmenej 500 tisíc Sk.

    Taktiež interrupcie musia byť hradené v celej výške svojich nákladov žiadateľkami a tento výkon teda nemôžu nijako znášať všetci občania, ktorí svojimi peňažnými dávkami plnia objem peňazí v zdravotných poisťovniach.

    Slovenské zdravotníctvo sa zmieta v permanentnej a zúfalej kríze z nedostatku finančných prostriedkov. Úroveň poskytovaných služieb sa nezlepšuje. Poisťovne neplatia nemocniciam, neplatia ani zmluvným lekárom za skutočne vykonané zdravotnícke výkony, hoci zo zákona takáto povinnosť zdravotným poisťovniam vyplýva. Dozvedáme sa však z dennej tlače, napríklad z Hospodárskych novín z 19. decembra 1995, ale i z Národnej obrody, kde ústami hovorkyne Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, a teda plne s vaším súhlasom, bolo vysvetlené, že výkony uvedené v § 33, čiže napríklad sterilizácia, in vitro fertilizácia, interrupcia, môžu byť hradené zo zdravotného poistenia - citujem: "pokiaľ ich indikuje ošetrujúci lekár ako výkony nutné zo zdravotných dôvodov".

    S takouto interpretáciou a praxou z nej vyplývajúcou však nemožno vonkoncom súhlasiť. Takýto výklad zákona o Liečebnom poriadku zo strany Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky je protizákonný a vedome prekračuje rámec stanovený týmto zákonom. Vaším vysvetlením v médiách, a teda dovolením, aby sa tieto vyššie zmienené výkony hradili zo zdravotného poistenia, priamo ochudobňujú o milióny korún naše úbohé zdravotníctvo. Zároveň však takýmto spôsobom oberáte o finančné prostriedky pacientov, ktorí majú legálne právo, a to i v zmysle ústavy, ako aj v zmysle zákona 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku, a ktorým sa liečby nedostáva, pretože zdravotná poisťovňa nemá finančné prostriedky. Tu mám na mysli onkologických pacientov, pacientov, ktorí potrebujú transplantáciu kostnej drene na zachovanie svojho života, pacientov, ktorí potrebujú transplantáciu srdca alebo transplantáciu pečene a iné finančne náročné výkony, ktoré im však zabezpečia najvyššiu ľudskú hodnotu, a síce ľudský život.

    Nemusím zvlášť pripomínať, že tieto výkony, na ktoré čakajú stovky či skôr tisícky pacientov, sa nedotýkajú len dospelej populácie, ale na ne túžobne čakajú aj ťažko choré deti.

    Pýtam sa zároveň, či vaším ministerstvom upravené zneužívanie zákona o Liečebnom poriadku nie je náhodou aj v rozpore s ústavou. Preto vás, vážený pán minister MUDr. Javorský žiadam, aby ste svoju chybu napravili, aby ste s okamžitou platnosťou zastavili uhrádzanie uvedených zdravotníckych výkonov, v neposlednom rade aj preto, lebo z 99 % nie sú nevyhnutné na zachovanie zdravia poistenca. Ďalej vás žiadam, aby ste vyčíslili, koľko týchto výkonov bolo vykonaných v rozpore so zákonom o Liečebnom poriadku, aby ste toto vyjadrili aj v slovenských korunách a informovali mňa, ale aj ostatných poslancov a odbornú lekársku verejnosť, aká je skutočná cena týchto zdravotných výkonov, čiže koľko stojí úplné hradenie napríklad jednej sterilizácie, koľko stojí priemerne dlhá in vitro fertilizácia a koľko stojí jedna interrupcia, a to aj v prípade, ak sú vykonané tieto výkony ako tzv. nevyhnutné na zachovanie zdravia poistenca. Žiadam vás, aby ste poskytli úplné, a nie dvojznačné informovanie zdravotníckej verejnosti, že nestačí, aby tieto výkony indikoval ošetrujúci lekár.

    Žiadam však, aby lekár indikujúci tieto lekárske úkony na účet zdravotnej poisťovne uviedol expressis verbis do zdravotnej dokumentácie: indikujem napríklad sterilizáciu alebo umelé oplodnenie, interrupciu, či kozmetickú operáciu a iné, pretože je to nevyhnutné na zachovanie zdravia poistenca - a pripojí svoj podpis. Ak sa nájdu potom nesprávne indikované prípady, kde v kontradikcii so zákonom bude výkon hradený zdravotnou poisťovňou, bude potrebné, napríklad súdnou cestou, žiadať zodpovedného lekára, ktorý takúto indikáciu podpísal, aby on uhradil plne takto vzniknutú škodu zdravotníctvu. Do dnešného dňa však forenznú zodpovednosť za takto nesprávne uhrádzané výkony znáša ten, kto vedie rezort, ktorý takúto informáciu oficiálne podal, a to ste vy, pán minister.

    Žiadam vás, pán minister, aby ste svoju odpoveď vrátane finančných prepočtov v zmysle ustanovenia o interpeláciách predložili v písomnej podobe. Žiadam vás najmä o tieto informácie:

    1. Koľko sterilizácií bolo vykonaných od platnosti zákona o Liečebnom poriadku a koľko z nich bolo hradených zdravotnou poisťovňou, percentuálne vyjadrenie tohto vzťahu, ako aj finančné vyčíslenie oboch kategórií.

    2. Týmto istým spôsobom žiadam vyjadriť aj vyčísliť počty in vitro fertilizácií. Tu prosím vyjadriť, koľko detí sa vlastne narodilo v Slovenskej republike ako výsledok in vitro fertilizácie a koľko vlastne pokusov in vitro fertilizácie bolo celkove vykonaných.

    3. Prosím uviesť podrobnú analýzu aj v otázkach interrupcií a koľko bolo takých, ktoré boli tzv. nevyhnutné na zachovanie zdravia poistenca.

    4. Koľko bolo vykonaných akupunktúr a kozmetických operácií - s tou istou analýzou, ako som žiadal vyššie.

    Prosím vás, aby ste osobitne časove odlíšili obdobie do 19. decembra 1995 a po tomto dátume doteraz. Zároveň vás, vážený pán minister, dôrazne žiadam, aby ste bezodkladne a v zmysle zákona zmenili svoje doterajšie vyhlásenia a uviedli uplatňovanie Liečebného poriadku do zákonom vymedzených medzí.

    Ďakujem.

  • Pani Lazarová, nech sa páči. Pripraví sa pán poslanec Švec.

  • Vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády, poslanci, poslankyne,

    podľa rokovacieho poriadku sa v bode interpelácie majú poslanci obracať so svojimi otázkami, pripomienkami prípadne komentovaním tej-ktorej situácie na ministrov. Pre pripomienky a reakcie jedného poslanca na poslanca iného je v parlamente určená všeobecná rozprava. Keď však pán poslanec Rózsa už porušil rokovací poriadok a hrubo, neoprávnene ma napadol, je mojou povinnosťou aspoň veľmi v krátkosti reagovať na jeho vyhlásenie.

    Pán poslanec Rózsa, vo svojej interpelácii som neurobila nič iné, iba som si osvojila požiadavku mnohých slovenských občanov, dokonca žijúcich svedkov i účastníkov tých udalostí, o ktorých som hovorila, na ospravedlnenie sa Maďarska Slovákom za uvedené krivdy a utrpenia a dovolila som si upriamiť pozornosť pána ministra na túto samozrejmú požiadavku. Vo svojej interpelácii som neurobila nič iné, iba som prečítala, resp. citovala nepatrný zlomok zo stoviek zápisníc evidovaných z tohto obdobia a konštatovala neoddiskutovateľné historické skutočnosti.

    Prosím pána poslanca Rózsu, aby poukázal aspoň na jednu nepravdivú skutočnosť v mojom prejave. Naozaj neviem, za čo ma vlastne chce žalovať. Za to, že som si dovolila povedať pravdu? Nič, len pravdu. Tvrdenia, že mojím cieľom je rozoštvávať našich obyvateľov, je úplne lživé. Moje vystúpenie volalo iba po morálnom odškodnení tisícov ľudí, ktorí boli podrobení takým ukrutnostiam, ktoré poznal iba stredovek, tak ako volali poslanci opakovane v tomto parlamente po morálnom odškodnení občanov prenasledovaných počas komunistického režimu.

    Vyprosujem si obviňovanie z úmyslu, ktorý som nikdy nemala. Mojím cieľom bolo iba upozorniť ministra zahraničných vecí pána Schenka na uvedené skutočnosti a vyzvať ho k tomu, aby už konečne vyhovel plne oprávnenej požiadavke našich občanov, ktorí žiadajú aspoň ospravedlnenie sa Maďarov za uvedené skutky. Svet požaduje ospravedlnenie sa krajín, ktoré boli zodpovedné za ukrutnosti páchané na nevinných ľuďoch na okupovaných územiach, ako tú najsamozrejmejšiu vec. Ospravedlnilo sa aj Nemecko i Japonsko za agresiu za II. svetovej vojny. Maďarsko viazalo ratifikáciu rusko-maďarskej zmluvy na ospravedlnenie sa Ruska za okupáciu v roku 1956 a maďarský parlament ratifikoval túto zmluvu až po štyroch rokoch od jej podpísania, pokiaľ nedosiahol svoj cieľ.

    Nevidím ani ten najmenší dôvod na to, aby Slovensko nepodmienilo ratifikáciu základnej slovensko-maďarskej zmluvy ospravedlnením sa Maďarska za takýto okupačný režim na južnom Slovensku v rokoch 1938-1945, ktorý tým najtvrdším spôsobom postihol tam žijúcich slovenských občanov. Ubezpečujem pána poslanca Rózsu, že som mala najprv pripravenú svoju interpeláciu na základe dokumentov na 20 stranách. Nevedela som, ako ju mám skrátiť, pretože jeden argument bol závažnejší ako druhý. Takže to, čo som tu predniesla, je iba nepatrný zlomok toho, o čom by mal náš parlament rokovať aspoň toľkokrát ako o zákone o protiprávnosti komunistického systému. Pamätníci týchto tragických udalostí totiž ešte stále žijú medzi nami.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni Lazarovej. Pár ich žije aj v našej rodnej obci. Nech sa páči, pán poslanec Švec. Pripraví sa pani poslankyňa Sabolová ako posledná.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy ministerky, vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, milé kolegyne, kolegovia,

    všetci tí, ktorí vydržali s nami do tejto hodiny, vážení hostia, milí prítomní, dovoľte, aby som začal trošku netradične a trošku vás prebudil k životu. Obvykle z tohto miesta zaznievajú interpelácie, ktoré sú namierené na členov vlády Slovenskej republiky tvrdými otázkami a žiadosťami o rôzne vysvetlenia. Ja by som dnes začal trochu inak a rád by som vyjadril z tohto miesta čosi, čo má súvis s vysokými školami. Samozrejme, to sa odo mňa čaká. Ale netýka sa to ministerstva školstva. Ja by som si dovolil vyjadriť svoje osobné uznanie tu prítomnej pani podpredsedníčke vlády a bývalej ministerke spravodlivosti pani profesorke Tóthovej, ktorá - ako si iste spomínate - razantným spôsobom a vystupovaním vo vláde zabezpečila zvýšenie platov sudcov súdov Slovenskej republiky a takýmto spôsobom upravila ich spoločenské postavenie.

    Moja interpelácia je adresovaná premiérovi vlády Slovenskej republiky pánu Vladimírovi Mečiarovi vo veci plnenia Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky z 12. januára 1996 Ministerstvom školstva Slovenskej republiky.

    Vážený pán predseda vlády, jednou z úloh zakotvených v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky je zvyšovanie vzdelanostnej úrovne obyvateľstva Slovenska. Súčasťou tejto úlohy je i snaha postupne dosiahnuť stav, keď najmenej 30 % absolventov stredných škôl bude môcť pokračovať vo vzdelávaní na vysokých školách. Najdôležitejším nástrojom, ktorým sa táto úloha môže naplniť, je rozpočet rezortu ministerstva školstva a jeho primerané efektívne využitie. Premyslená realokácia kapitol rozpočtu by mala teda viesť k podpore takých foriem vzdelávania, kde je zaručená zamestnanosť absolventov v súlade s požiadavkami trhu práce a tým i potrebami hospodárstva a služieb Slovenskej republiky.

    V týchto dňoch sme dostali na vysokých školách rozpočet kapitoly pre vysoké školy, z ktorého, žiaľ, vidieť, že ministerstvo školstva zahrnulo vysoké školy Slovenskej republiky do svojich útlmových programov. Tento názor chcem podporiť nasledovnými údajmi: Kým v roku 1989 tvoril podiel rozpočtu vysokých škôl na rozpočte celého rezortu 19,3 %, teda takmer 20 %, v roku 1996 je tento podiel iba 12,5 %. Kým podiel rozpočtu stredných odborných učilíšť v roku 1989 tvoril 2 %, v roku 1996 je tento podiel už 11 % a tento 11-percentný podiel predstavuje sumu 2,5 miliardy Sk, ktorá sa presúva z ministerstva školstva, z tohto rezortu, do iných rezortov.

    Z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sme dostali analýzu zamestnanosti absolventov škôl Slovenskej republiky. Z analýzy stavu a vývoja nezamestnanosti absolventov škôl od roku 1990 vidieť, že kým podiel registrovaných nezamestnaných absolventov vysokých škôl v decembri roku 1995 bol 0,4 % na všetkých nezamestnaných občanov v Slovenskej republike, 1280 absolventov, nezamestnanosť absolventov stredných odborných učilíšť s maturitou bol osemkrát vyšší a stredných odborných škôl bez maturity dvadsaťkrát vyšší. Pritom treba povedať, že celkový rozpočet ministerstva tvorí 27,7 miliárd Sk, a teda presun finančnej čiastky 2,7 miliardy na stredné odborné učilištia dosahuje takmer 10 % rozpočtu. Teda moja otázka je, ktoré formy vzdelávania máme vlastne podporovať.

    Rád by som tu uviedol ešte jedno číslo. Podiel nezamestnaných absolventov, ktorý predstavuje 0,4 %, sa v priebehu jedného roka znížil o 50 %, to znamená, že dnes sa vlastne v Slovenskej republike s malými výnimkami zamestnajú všetci absolventi vysokých škôl do jedného roka po skončení štúdia. Prečo teda vysoké školy nemajú podporu tejto vlády? Vysoké školy majú kapacity, ktoré môžu využiť oveľa efektívnejšie. To sme ukázali v priebehu šiestich rokov, keď počet vysokoškolských študentov vzrástol z 53 000 na súčasných 77 000 študentov. Tým vysoké školy riešia veľmi veľa. Riešia nezamestnanosť mladých ľudí, zvyšujú intelektuálnu kapacitu Slovenskej republiky a dávajú tejto republike perspektívu.

    Druhou mojou otázkou je miera efektivity využívania prostriedkov rozpočtu. Tu by som si dovolil uviesť niektoré údaje o realokácii prostriedkov na vysoké školy na jednej strane a úrad ministerstva školstva na strane druhej. Kapitálové výdavky v § 40-18, to je tá časť rozpočtu, ktorá zabezpečuje vzdelávací proces na vysokých školách, očistené o účelovo vyčlenené prostriedky na nákup napríklad zariadení do budovy Vysokej školy ekonomickej, o ktorej čiastke sme sa tu veľmi intenzívne rozprávali a snažili sa túto čiastku získať z rezervy vlády, si teraz na seba zobrali vysoké školy a v tomto rozpočte ju zaplatili zo svojich prostriedkov. Okrem tejto vyčlenenej sumy 50 miliónov Sk plus 20 miliónov rezervy zostáva v kapitálových výdavkoch vysokých škôl suma 55 miliónov. Ministerstvo školstva si pre vlastnú potrebu, pre potrebu vlastného úradu a svojich súčastí v tejto kapitole vyčlenilo z rozpočtu 77 miliónov Sk v tomto členení: 47 miliónov na vybavenie vlastného úradu, 9 miliónov na financovanie svojich súčastí - Ústav informácií a prognóz, Dom školských stykov zo zahraničím a podobne, 2 milióny na Centrum športu a 20 miliónov rezervy úradu. Teda porovnajme. V kapitálových výdavkoch takých dôležitých pre vysoké školy tieto vysoké školy dostali v rozpočte 55 miliónov a ministerstvo školstva so svojimi súčasťami 77 miliónov.

    Veľmi zaujímavá je kapitola prevádzkových nákladov. Na vysokých školách je táto kapitola v rozpočte realokovaná účelovo. Celkove náklady sú rozdelené na fixné náklady a variabilné. Fixné náklady tvoria zabezpečenie energie 370 miliónov, opravy a údržby 71 miliónov. Na internáty je v tejto kapitole vyčlenených 100 Sk na jedno lôžko a 2,20 Sk na stravu študentov, čo predstavuje 39,2 miliónov a 6,9 miliónov Sk. Spolu teda táto časť na nevyhnutné výdavky, na existenciu a prevádzku budov tvorí 491,2 miliónov korún. Ak teda tieto časti rozpočtu odpočítame od celkovej sumy 743,1 miliónov, zostane na prevádzku alebo zabezpečenie výučbového procesu, teda vlastnej výučby na vysokých školách, 250,1 milióna Sk. Z týchto však ministerstvo školstva vyčlenilo ďalšie účelovo určené prostriedky na nové aktivity, takže pre vysoké školy v jestvujúcej štruktúre zostalo na výučbový proces 221 miliónov korún.

    Na vysokých školách v Slovenskej republike študuje 77 000 študentov. Ak podelíme 221 miliónov na výučbový proces 77 tisícmi, dôjdeme k výsledku, že vlastná výučba jedného študenta na slovenskej vysokej škole je dotovaná finančnou čiastkou 2 511 Sk. Ak si predstavíme, čo výučba vysokoškolského študenta potrebuje, čo je tam potrebné - chemikálie, malé laboratórne pomôcky, laboratórne zvieratá, ochranné pomôcky, učiteľ potrebuje diapozitívy, potrebuje priesvitky, potrebuje kriedu - to všetko sa musí vmestiť do tejto sumy 2 511 Sk. Porovnajme si to s poplatkami, ktoré platia zahraniční študenti. Každý zahraničný študent samoplatca na slovenských vysokých školách platí školné, ktoré zodpovedá sume vo výške 4 - 7 tisíc dolárov. Ak by sme nemali zahraničných študentov, dámy a páni, vôbec by sme nemohli učiť, nevedeli by sme zabezpečiť praktické cvičenia, pretože tie čosi stoja.

    Za zmienku stojí ešte skutočnosť, že z celého rozpočtu pre vysoké školy vlastný pedagogický proces je zabezpečený sumou, ktorá sa rovná 2,59 % celého rozpočtu. Účelové vyčlenenie prostriedkov na internáty znamená, že internáty budú mať zabezpečené vykurovanie, budú mať zabezpečené osvetlenie, to je pravda, s tým boli v minulosti problémy, už nebudú. Ale čo to znamená? Rozpočet prevádzkových nákladov na internáty stúpne cca o 20 %, ale o to sa zníži rozpočet fakúlt. To znamená, že fakulty budú mať o 18 - 20 % menej prostriedkov na prevádzku. Takže moja otázka znie: Je rozpočet vysokých škôl alebo rozpočet ministerstva školstva realokovaný účelovo?

    Moja tretia otázka na pána premiéra vlády Slovenskej republiky sa týka jeho stanoviska k nesystémovému zásahu ministerstva školstva do platnej sústavy mzdových ohodnotení pracovníkov rozpočtových organizácií, v našom prípade v rezorte vysokých škôl.

    K 1. marcu 1996 nadobudne platnosť vyhláška ministerstva školstva o ďalšom vzdelávaní pedagogických pracovníkov. Podľa tejto vyhlášky absolventi vysokých škôl štúdia pedagogických smerov môžu byť po absolvovaní 5-ročnej praxe preradení do 10. platovej triedy našej tarifnej sústavy. Na tento účel ministerstvo školstva už vyčlenilo 200 miliónov Sk z kapitoly mzdy. Teda stredoškolský učiteľ s 5-ročnou praxou v 10. platovej triede bude mať mesačný príjem po absolvovaní kvalifikačnej skúšky 6 000 Sk. Všetci sme radi, že učitelia na stredných školách budú mať zvýšené platy a že sa táto vyhláška realizuje.

    Osobne tiež vítam túto realizáciu, ale tvrdím, že toto opatrenie je nesystémové. Je nesystémové preto, že zostáva otvorená otázka, kam zaradíme pracovníkov vysokých škôl, odborných asistentov, ktorí majú vedeckú hodnosť kandidáta vied alebo doktora, po ukončení 6-ročnej praxe. Len do 10. triedy? To znamená, že učitelia, ktorí učili absolventov štúdia pedagogických smerov, budú mať rovnaké platy po šiestich rokoch ako ich produkt. Teda kam zaradíme týchto pracovníkov? Do 11. triedy? Dobre, ale kam zaradíme docentov s titulom kandidáta vied, kam zaradíme docentov s titulom doktora vied a kam zaradíme profesorov doktorov vied? 13. a 14. platovú triedu nemáme.

    Už dnes je situácia na vysokých školách taká, že každý sa hlási o svoje právo byť preradený do vyššej platovej triedy. A zamestnancov, pracovníkov rezortu nezaujíma výška príplatkov, ani ich nezaujíma skutočnosť, že zo zákona môžu mať príplatky tí najkvalifikovanejší až do výšky 100 % platu, pretože tento príplatok dnes je, zajtra nie je. Každého zaujíma tarifná trieda a tarifný plat.

    A teda mi dovoľte ešte jedno porovnanie. Docent, kandidát vied s 9-ročnou praxou bude mať v 11. platovej triede 6 920 Sk a učiteľ na strednej škole s 9-ročnou praxou a kvalifikačnou skúškou 6 260 Sk. Rozdiel je 600 korún. Pýtam sa: Komu treba ísť do vedeckej výchovy? Čo bude stimulovať ľudí na vysokých školách, aby išli do vedecko-pedagogickej kariéry? Každý, kto prešiel vedecko-pedagogickou kariérou, vie, čo to je. Veda sa nedá robiť v pracovnom čase. Profesor, doktor vied s 18-ročnou praxou v 12. platovej triede má 8 590 korún, teda rozdiel medzi absolventom s 5-ročnou praxou a profesorom, doktorom vied s 18-ročnou praxou je v tarifných platoch 2 590 Sk.

    Pýtam sa pána premiéra: Je toto systémové opatrenie v rezorte ministerstva školstva?

    Vážené dámy, vážení páni, viem, že sme všetci unavení, a je mi ľúto, že som musel takýmto spôsobom vystúpiť, a úprimne poviem, že mi je ľúto aj pani ministerky, že si túto interpeláciu musela vypočuť, ale myslím si, že je najvyšší čas, aby sa v rezorte ministerstva školstva čosi udialo, aby tento rezort mohol pracovať v prospech Slovenskej republiky tak, ako má.

    A mám ešte veľmi krátku interpeláciu adresovanú podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi financií Slovenskej republiky pánu Sergejovi Kozlíkovi vo forme otázky: Ako je zabezpečená finančne dostavba fakultnej nemocnice na Rázsochách a kedy je možné očakávať jej uvedenie do prevádzky?

    Vážené dámy, vážení páni, vážené dámy ministerky, pán minister, všetci prítomní, ďakujem vám za pozornosť a pánu premiérovi vlády vopred ďakujem za jeho odpoveď.

  • Ďakujem pánu poslancovi Švecovi. Nech sa páči, pán poslanec Černák. Pripraví sa pani poslankyňa Rusnáková.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, členovia vlády Slovenskej republiky,

    to najlepšie nakoniec. Tým nechcem povedať, že najlepšie budú moje interpelácie, pretože za mnou ešte vystúpi kolegyňa Rusnáková, ale po dnešných spôsoboch, ako sa rokuje, ako pán predsedajúci viedol schôdzu, myslím si, že skutočne zlatým klincom bolo, ako sa rektor univerzity obracal na ministerku, ako k nej hovoril a pani ministerka sa družne zabávala s pani Lazarovou a prakticky nevenovala žiadnu pozornosť tomu, čo tu hovorí rektor Univerzity Komenského. Takže to bolo to, čo zavŕšil dnešný deň, o ktorom ďalej nebudem hovoriť.

    Mám celkove sedem interpelácií, budem veľmi stručný.

    Z mojej interpelácie na ministra dopravy a spojov som 4 otázky vyčiarkol, lebo ich už položil Miki Dzurinda, a preto interpelujem pána ministra dopravy a spojov a žiadam od neho odpoveď na 3 otázky.

    Vážený pán minister, ako sa osvedčila zmena generálneho riaditeľa v Slovenskej dunajskej plavbe, štátnom podniku, sú výsledky podniku lepšie, hospodári nový riaditeľ efektívnejšie?

    Druhá otázka: Ako sa osvedčila zmena generálneho riaditeľa v Slovenských telekomunikáciách, aké sú výsledky podniku a či je hospodárenie efektívnejšie? Zároveň sa pýtam, aké boli náklady na obstaranie a vybavenie bytov pre riaditeľa Slovenských telekomunikácií a pre jeho šoféra v Stupave, koľko pracovníkov do podniku nastúpilo do zamestnania od výmeny generálneho riaditeľa a koľko z nich predtým pôsobilo v Košiciach.

    Posledná otázka na pána ministra Rezeša je: V akom stavom je riešenie diaľničného obchvatu Čadce, t. j. aké je definitívne projekčné riešenie a aký je predpokladaný časový harmonogram?

    Druhá moja interpelácia je na pána ministra Baca. Prosím pána ministra, aby mi odpovedal na otázku, ktoré zo štátnych majetkov, ktoré boli oddlžené v rokoch 1994 a 1995, boli privatizované. V dotknutých prípadoch prosím, aby mi uviedol dátumy a objem oddlženia a zároveň aj dátum, cenu a podmienky privatizácie.

    Tretia moja interpelácia je na ministra hospodárstva a na prezidenta Fondu národného majetku. Pýtam sa pána ministra Duckého, či má také isté informácie ako ja. Podľa mojich informácií ZDA Partizánske za korunu privatizovala právnická osoba, ktorá je založená osobami, ktoré figurujú v právnických osobách, ktoré majú veľké dlžoby voči Fondu národného majetku. Pýtam sa pána ministra, či bol informovaný o tejto skutočnosti.

    Štvrtá moja interpelácia je na pána generálneho prokurátora. Pýtam sa pána generálneho prokurátora, aké dôsledky vyvodí voči svojim podriadeným, ktorí žiadali Policajný zbor, aby preveril pravosť na petičných hárkoch Demokratickej únie na základe protizákonne vyhotovených kópií.

    Piata moja interpelácia sa týka ministrov slovenskej vlády, a to ministra vnútra, školstva, zdravotníctva, životného prostredia, pôdohospodárstva, kultúry a ministerky sociálnych vecí. Prosím ich o odpoveď na jednu otázku, resp. dve: Aká je predstava vášho ministerstva o rozdelení kompetencií, ktoré sú v pôsobnosti vášho ministerstva, ktoré kompetencie by mali byť delegované na samosprávu, ktoré kompetencie by mali byť vykonávané v rámci prvého a ktoré v rámci druhého stupňa štátnej správy?

    Šiesta interpelácia, skôr teda otázka je, kladiem otázku pánu prezidentovi Fondu národného majetku, a keďže viem, že je neprítomný, prosím, aby bola poslaná aj viceprezidentovi Rehákovi, a otázka znie: Dal dosiaľ niektorý právnický subjekt alebo fyzická osoba lepšiu ponuku na odkúpenie akcií Biotiky Slovenská Ľupča z Fondu národného majetku ako zamestnanecká akciovka? Ak áno, prosím o porovnanie.

    A posledná nie je interpelácia, to je žiadosť o vysvetlenie. Na základe § 92 ods. 2 sa obraciam na predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o vysvetlenie, či bol pri prerokúvaní priemyselnej politiky porušený zákon číslo 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

    Tým, ktorí vytrvali, ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu Černákovi. Nech sa páči, vystúpi pani Rusnáková.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení páni ministri,

    dovoľte mi na začiatok pred mojou interpeláciou vysloviť poľutovanie, že tí, ktorí odsúhlasili a odhlasovali, aby mohli byť interpelácie samostatným bodom v dnešný deň, asi nezvážili, čo robia, pretože napriek ich peknému úsiliu vyjsť vláde v ústrety, všetci členovia vlády neprejavujú ochotu sedieť tu s nami a počúvať im kladené otázky.

    Onehdy, keď ešte všetci koaliční predstavitelia zatĺkali, že existujú okresné akčné päťky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za HZDS sa ako prvý v regionálnych Novohradských novinách preriekol a povedal pravdu. Slovensko onedlho na to vďaka poslancom za KDH spoznalo menoslov nasledovníkov previerkových komisií, ktorí rozhodujú o tom, koho odkiaľ odvolať a koho kam dostať. Práve preto, že v Novohradských novinách sa môžem dočítať mnohé zaujímavosti, čítam ich rada. A tak sa mi podarilo znovu dozvedieť niečo zaujímavé.

    Prednosta Okresného úradu v Lučenci za HZDS pán Stanislav Jačmeník uviedol to, o čom vládni predkladatelia návrhu zákona o územnosprávnom členení mlčia. Citujem z čísla 3 zo 16. januára roku 1996: "Jednou zo zásad tvorby novely nových okresov je aj politické hľadisko, aby početnosť národnostných menšín nepresiahla 27 %." V dôvodovej správe vládneho návrhu zákona sa však k § 9 píše: "Pri určení okresov sa rešpektovali najmä kritériá relatívnej stability, realizovateľnosti, historickej a kultúrno-etnickej identity, ako aj funkčnosti a veľkosti celkov a ich centier." Nerozumiem, kde nám zostalo ono politické kritérium, možno, že je skryté v pojmoch "relatívna stabilita". A prečo práve 27 %? Ak si pán Jačmeník osvojil toto kritérium, mal by verejne obyvateľom okresu oznámiť, že žijú v relatívne stabilnom regióne, čo je hotová výhra.

    Aké bude teda nové územnosprávne členenie? Pôvodne sa hovorilo o priblížení sa úradov k občanovi, aby nemusel za vybavovaním záležitostí cestovať desiatky kilometrov. Teraz ich bude robiť ešte viac. Hovorilo sa o znižovaní počtu administratívnych pracovníkov štátnej správy, hoci práve naopak, vzrástol. Nemyslím si, že práve teraz ich počet klesne. Samozrejme, v príkladoch by sa dalo pokračovať ďalej aj tým, že obce budú podľa návrhu zákona zabezpečovať výkon štátnej správy prenesenej z orgánov štátu. Škoda len, že nevedia, ktoré nové výkony by to mali byť.

    Interview je teda podľa mňa dobrá vec, pýtaný občas povie aj to, čo by nemal, alebo čo neskôr oľutuje, že si na to vôbec spomenul. Prosím všetkých poslancov, pokiaľ sa chcú niečo bližšie dozvedieť o novom územnosprávnom členení, aby sa pýtali koaličného predstaviteľa štátnej správy v relatívne stabilnom okrese Lučenec, pána Jačmeníka.

    Súčasne však žiadam vás, vážený pán minister vnútra, aby ste nás neponechali v "informačnom toku" pána prednostu okresného úradu a aby ste dali na pravú mieru, dúfam, že zavádzanie pána prednostu okresného úradu. Nie je predsa možné, aby ste takéto politické kritérium k územnosprávnemu členeniu Slovenskej republiky pred prednostami alebo pred členmi HZDS na mítingoch povedali. Žiadam vás, aby ste sa k citovanej informácii prednostu okresného úradu vyjadrili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani podpredsedníčka, pán minister, či ministri,

    pred chvíľou sme hovorili s kolegami, aby som vás, všetkých kolegov, oslovila menom, lebo nás bolo tak málo, ale sme sa počtom zväčšili, tak nebudem to nepredlžovať.

    Moja interpelácia smeruje na ministra hospodárstva pána Duckého. Pôvodne som očakávala, že vystúpi pán kolega Pokorný, a preto som v predošlých interpeláciách nevystúpila s interpeláciou na ministra hospodárstva.

    Interpelujem vás, pán minister, vo veci ukončenia prevádzky košickej Magnezitky v Ťahanovciach. Dňa 1. februára 1996 sa uskutočnilo rokovanie Mestského zastupiteľstva Košice. Jedným z bodov programu bolo aj vystúpenie riaditeľa košickej Magnezitky pána Ing. Švábovského a opätovné prerokovanie pozastavenia teplej prevádzky v Ťahanovciach.

    Poslanci Mestského zastupiteľstva v Košiciach nemienia zmeniť tri roky staré uznesenie, aby sa k 31. 12. 1995 ukončila prevádzka Magnezitky. Dňa 31. januára 1996 na rokovaní na ministerstve hospodárstva sa rozhodlo, že k 1. 3. 1996 bude postupne odstavovaná prevádzka dvoch rotačných pecí, ale písomný materiál z porady ministra ešte začiatkom tohto týždňa nebol k dispozícii.

    Vážený pán minister, chcem vás požiadať o predloženie záväzného postupu, ako bude prebiehať dostavba novej prevádzky na Bočiari a jej financovanie a aký bude harmonogram odstavovania prevádzky v Ťahanovciach.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani poslankyni. Keďže nemám do interpelácií už žiadnu prihlášku, pýtam sa, či chce ešte niekto z poslancov podať interpeláciu.

  • Pýtam sa členov vlády, či chcú odpovedať na interpelácie a otázky poslancov hneď. Chcem ich však zároveň požiadať, aby svoju odpoveď dali poslancom aj v písomnej forme. Páni ministri, chcete odpovedať na niektoré otázky? Páni ministri, pani podpredsedníčka?

  • Odpovede ministrov a podpredsedníčky vlády: nie.

  • Ďakujem. Tak ako som uviedol, prosím členov vlády, aj tých, ktorí predniesli svoje odpovede na dnešnej schôdzi ústne, aby podľa zákona o rokovacom poriadku dali písomnú odpoveď na interpelácie a otázky v stanovej lehote 30 dní.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    tým sme program 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vyčerpali.

    Ďakujem vám za účasť a vyhlasujem 13. schôdzu Národnej rady za skončenú.

    Ďakujem. Dovidenia.

  • Rokovanie schôdze skončené o 18.35 hodine.