• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie prerušenej 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Schôdza bude postupovať podľa vopred dohodnutých bodov programu, to znamená, že začíname bodom 2, pokračujeme bodmi 13, 14, 15, 17, 18 a 19. Len pre istotu vás chcem informovať, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky dostal vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Je pravdepodobné, že zajtra budú materiály odovzdané do výborov Národnej rady a prípadne sa rozhodne o zaradení tohto bodu do zajtrajšieho programu. Teraz postupujeme normálnou cestou.

    Skôr ako budeme pokračovať v programe 13. schôdze Národnej rady, dovoľte mi, aby som na dnešnom rokovaní privítal Dr. Milana Karabína, predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (potlesk), ktorý sa na rokovaní schôdze Národnej rady Slovenskej republiky zúčastňuje po prvý raz. Vítam vás. Pri tejto príležitosti chcem pánu predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v mene svojom i v mene nás všetkých popriať v jeho významnej funkcii veľa pracovných úspechov.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    podľa schváleného programu pristúpime k d r u h é m u bodu programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 311 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 311a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní minister pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky pán Peter Bisák. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    predkladám vám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Návrhom zákona sa zavádza nové znenie § 10 ods. 7 a dopĺňa sa nový § 47 odsek c).

    Podľa platného znenia § 10 ods. 7, ktoré bolo schválené ako doplňovací poslanecký návrh, musí orgán príslušný na vydanie rozhodnutia v rozhodnutí o privatizácii uložiť nadobúdateľovi privatizovaného majetku povinnosť umožniť zamestnancom privatizovaného podniku účasť na jeho privatizácii, a to vo všetkých prípadoch, bez ohľadu na formu a rozsah privatizovaného majetku alebo právnu formu osoby nadobúdateľa. V mnohých prípadoch je takéto rozhodnutie o privatizácii nerealizovateľné, ak napríklad rozhodnutie určuje povinnosť umožniť zamestnancom nadobudnúť 34-percentný podiel na základnom imaní a zamestnanci nezaložili obchodnú spoločnosť, alebo ak nadobúdateľom je fyzická osoba. Nové znenie umožní, aby bol každý predaj posudzovaný individuálne. Posudzovať sa bude odporúčanie zakladateľa a odborovej organizácie o určení podielu účasti zamestnancov na privatizácii, právna forma nadobúdateľa podľa toho, či ide o právnickú alebo fyzickú osobu, a podľa objemu a významu privatizovaného majetku sa zabezpečí vhodná forma účasti zamestnancov na privatizácii tak, aby všetci zamestnanci mali možnosť nadobudnúť účasť na privatizácii.

    Ďalej sa v zákone dopĺňa § 28 ods. 4 o slová "odsek 3 písm. b)4", čo znamená, že pri vzájomnom zúčtovaní príjmov a výdavkov Fondu národného majetku a ministerstva sa za výdavky fondu považujú výdavky použité na podporu rozvojových programov Slovenskej republiky a budú teda predmetom zúčtovania z osobitného účtu ministerstva. V § 28 ods. 5 sa dopĺňa veta: "Ustanovenia § 10 sa použijú primerane" z toho dôvodu, aby fond mohol aj pri rozhodovaní o majetku fondu, ktorý nebolo možné privatizovať podľa pôvodného rozhodnutia, zabezpečiť jeho ďalšiu transformáciu. Táto veta bola v pôvodnom znení zakotvená, ale nedopatrením bola zákonom číslo 190/1995 Z. z. vypustená.

    Doplnením nového § 47c sa dosiahne cieľ, aby ministerstvo mohlo majetok štátu, ktorý nebol doteraz privatizovaný, prevziať do svojej správy a následne zabezpečiť jeho transformáciu. Ministerstvo sa v tomto paragrafe splnomocnilo vyhláškou uverejnenou v Zbierke zákonov upraviť postup, ktorým sa správa tohto majetku zabezpečí. V súčasnosti vykonávame monitoring tohto majetku. Ukazuje sa, že určitý objem majetku zostáva po ukončení malej privatizácie, ale i z veľkej privatizácie v bezprávnom stave. Je to problém, ktorý podľa môjho názoru treba akútne riešiť.

    V návrhu zákona sa vykonávajú ešte niektoré drobné legislatívno-technické úpravy, ktorými sa odstraňujú nedostatky pôvodného znenia zákona.

    Vážené dámy, vážení páni, z uvedených dôvodov, ako som uviedol, odporúčam vám predložený návrh zákona schváliť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu ministrovi Bisákovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Miroslava Pacolu, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som prečítal spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky číslo 311a.

    Spoločná správa Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, tlač 311.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 18. decembra 1995 číslo 709 pridelil vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, na prerokovanie do 19. januára 1996 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Ako príslušný na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 311, prerokovali v stanovenom termíne všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie neprijal uznesenie o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Počet členov 17, prítomných 12 poslancov, za návrh hlasovali 3 poslanci, proti hlasoval 1 poslanec, hlasovania sa zdržali 8 poslanci.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo vyslovili súhlas s vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami.

    Po prvé - v článku I bod 1 v § 10 ods. 7 sa za slovo "podniku" vkladá čiarka a slová "a to".

    Po druhé - článok I bod 1 v § 10 ods. 7 písm. b) znie: "vydaním zamestnaneckých akcií akciovou spoločnosťou, ktorá je nadobúdateľom privatizovaného majetku alebo jeho časti, zamestnancom privatizovaného podniku, minimálne v rozsahu 10 % jej základného imania".

    Po tretie - v článku I bod 1 v § 10 odsek 7 písm. c) znie: "tým, že sa zamestnancom privatizovaného podniku umožní nadobudnúť minimálne 34-percentný podiel na privatizovanom majetku".

    V článku I bod 3...

  • Priatelia, prosil by som zachovať pokoj, aby bolo dobre počuť rečníka.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Je návrh, aby sme to nečítali. Ja rešpektujem tento názor.

    Zmeny a doplnky uvedené pod bodmi 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 a 9 budem odporúčať na prijatie. Zmena, ktorá je uvedená pod bodom číslo 10 - ministerstvo zabezpečí riadnu správu tohto majetku a rozhodne o konečnom spôsobe jeho usporiadania v spolupráci s Fondom národného majetku Slovenskej republiky alebo ministerstvom financií - tento návrh nebudem odporúčať prijať vzhľadom na to, že vyznačená časť bude riešená samostatným vykonávacím predpisom Ministerstva pre správu a privatizáciu národného hospodárstva Slovenskej republiky.

    Ďalej pozmeňovacie a doplňovacie návrhy návrhy, ktoré boli vznesené z legislatívneho odboru, uvedené pod bodmi číslo 1, 2, 3, 4 a 5, budem odporúčať prijať.

    Ďakujem, pán predsedajúci, to je všetko.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Pacolovi a prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o druhom bode programu. O slovo sa prihlásil pán predseda Andrejčák. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, chcem oznámiť, že budem hlasovať hlasovacou kartou číslo 3.

  • Ďakujem. Aj pán predseda Národnej rady ohlasuje, že bude hlasovať náhradnou kartou číslo 2.

    Otváram teda rozpravu a mám zatiaľ 4 písomné prihlášky. Do rozpravy sa ako prvý prihlásil pán poslanec Zsolt Komlósy zo Spolužitia, ako druhý sa pripraví pán poslanec Mikuláš Dzurinda z KDH. Nech sa páči, máte slovo.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, milí hostia,

    máme pred sebou návrh zákona, ktorý - ak ho Národná rada schváli - bude znamenať už štrnástu novelizáciu zákona číslo 92/1991 Zb. o tzv. veľkej privatizácii. Mám dojem a čím ďalej tým viac sa vo mne tento dojem prehlbuje, hlavne ak vezmeme do úvahy, že tu boli aj pokusy o novelizáciu, o ktorých Národná rada rokovala, ale ich neschválila, a teda nie sú ani v oficiálnom zozname novely pôvodného zákona, a vieme, že ďalšiu takúto poslaneckú iniciatívu máme opäť rozdanú, teda mám dojem, že už ani jedna schôdza Národnej rady sa nezaobíde bez toho, aby sme sa nepokúšali upraviť alebo doplniť aktuálne znenie zákona o veľkej privatizácii. S trochou irónie by som mohol navrhnúť, aby sme medzi stále body programu, akými sú interpelácie poslancov, odpovede na interpelácie, všeobecná rozprava, zaradili aj nový bod, a to permanentnú novelizáciu zákona číslo 92/1991 Zb. Neurobím tak v nádeji, že zvíťazí zdravý rozum, čiste odborný kvalifikovaný pohľad na vecnú stránku zákona a všeobecne prijateľné a uznávané pravidlá na proces privatizácie.

    Smutné na celej doterajšej histórii predmetného zákona je, že skoro pri každej príležitosti sa za textom novelizácie skrývali politické manévre, úzka a krátkozraká účelovosť dosiahnutia a upevnenie politickej alebo mocenskej pozície. Nie je to inak ani v tomto predloženom návrhu.

    Vo svojom vystúpení sa chcem zamerať na jediný bod, a to na bod číslo 1 návrhu. Podľa predlohy nové znenie § 10 ods. 7 určuje povinnosť pre príslušný orgán v rozhodnutí o privatizácii daného podniku zabezpečiť účasť zamestnancov niektorých z troch uvedených presne definovaných spôsobov, a to vždy ak sa tak rozhodne zakladateľ a odborová organizácia toho-ktorého podniku. S takýmto ustanovením zákona zásadne nesúhlasím a v ďalšom uvediem niekoľko vlastných názorov a námietok, prečo sa neviem s takýto riešením stotožniť.

    V prvom rade som si položil otázku, aký má zmysel takéto striktné vymedzenie ďalšej podmienky v procese prevodu majetku štátu, ďalšej povinnosti, ktorá zaväzuje budúceho nadobúdateľa. Či vôbec presadzovanie tejto myšlienky bude prospešné na urýchlenie, adresnosť a transparentnosť procesu privatizácie, či bude slúžiť na povzbudenie a rozšírenie okruhu záujemcov a či sa tým pomôže postaviť sa na nohy, zdynamizovať rozvoj, prosperitu a všeobecnú osožnosť takto privatizovaných podnikov, alebo či naopak, nejde len o lacnú a falošnú hru na spravodlivosť. Je očividná a hmatateľná snaha vlády eliminovať aj takýmto spôsobom nepriaznivý ohlas širokej verejnosti na celkový postup a spôsob privatizácie, hlavne nespokojnosť voči nahradeniu kupónovej privatizácie dlhopisovou metódou.

    Tieto výhrady nepramenia len zo subjektívnych dojmov opozičných poslancov, potvrdzujú ich aj posledné prieskumy verejnej mienky. Aj keď si niektorí poslanci vládnej koalície myslia, že uverejnené výsledky niektorých agentúr sú tendenčné, zmanipulované, nebodaj sfalšované a neodzrkadľujú pravdivú situáciu, ja im naopak verím, samozrejme, v rámci určitej tolerancie, a moje vlastné skúsenosti a zistenia to tiež to len dokazujú.

    Tu mi dovoľte len na margo poznamenať, že vláde a hlavne ministerstvu financií sa opäť podarilo v súvislosti s dlhopismi Fondu národného majetku vyvolať vo verejnosti vlnu hystérie, nervozity a bezradnosti. Každý sa o tom môže presvedčiť na ľubovoľnom registračnom mieste. Neprehľadnosť a chaotickosť určite neprispieva k popularite vládou praktizovanej privatizácie.

    Ale naspäť k predmetnému zákonu. Súčasne tento krok, teda nové znenie § 10 ods. 7, do značnej miery vyhovuje a uspokojí ambície niektorých, povedzme ľavicových politických predstaviteľov hlavne vo vnútri vládnej koalície, ktorí si ako prvoradé, síce na falošných a zavádzajúcich princípoch, kladú za povinnosť obhajovať záujmy pracujúcich. A tiež nie náhodou sa objavuje v znení navrhovaného ustanovenia ako jeden z iniciátorov presadzovania účasti zamestnancov na privatizácii podniku odborová organizácia. Osvedčená metóda medového motúzika alebo ľubozvučnej pesničky pri známom spôsobe lovu operencov je zjavná a uplatňovaná aj v tomto prípade. Po novelizácii zákona číslo 120/1990 Zb., ktorým sa upravujú niektoré vzťahy medzi odborovými organizáciami a zamestnávateľmi, prijatou parlamentom minulý týždeň, je len otázne, ak v privatizovanom podniku pôsobí viac odborových organizácií, ktorá z nich bude figurovať v pozícii rozhodujúcej o uplatnení tejto podmienky.

    Ak však zoberieme do úvahy niektoré správy o snahe vlády vytvárať nové manažmenty a hlavne odbory naklonené HZDS, obraz sa nám začne vyjasňovať.

    V tejto súvislosti považujem za dôležité zdôrazniť, že navrhovaný postup vonkoncom nezvýhodňuje zamestnancov, neprináša im žiadne mimoriadne finančné zisky ani iné výhody pri rozhodovaní o ďalšej perspektíve smerovania podniku, v ktorom sú zamestnaní. S ich účasťou sa počíta len počas prevodu majetku, ďalšia úloha je zanedbateľná, a ak nebude vyhovovať ozajstnému budúcemu majiteľovi, bude navyše úmyselne utlmovaná. Ak aj zabudneme na tie výhrady a námietky, ktoré už zazneli z úst viacerých poslancov pri predošlých diskusiách o podobných návrhoch zaviesť povinnosť pre nadobúdateľa vydať zamestnanecké akcie, chcem upozorniť na minimálne dve riziká, dve možné nezdravé tendencie, ktoré sa môžu objaviť po schválení a uplatňovaní takto upraveného textu zákona.

    Po prvé: Avizovaná a propagovaná snaha vlády nevynechať z procesu privatizácie zamestnancov, umožniť im zákonom predpísanú účasť pri prevode majetku, sa môže takýmto spôsobom obrátiť práve proti nim. Nadobúdateľ, ktorý podľa privatizačného rozhodnutia bude povinný vydať zamestnanecké akcie v minimálnom rozsahu 10 % a ktorý bude mať aj záujem takýmto legálnym spôsobom získať prostriedky na úhradu alebo na čiastočnú úhradu kúpnej ceny, môže použiť na zamestnancov určitý spôsob nátlaku a prípadne vyselektovať tých, ktorí sú a budú verní svojmu podniku, a tých, ktorí neprejavia takúto ochotu. Podobné tendencie sa už objavovali aj v prvej vlne privatizácie, ale predkladané znenie nového ustanovenia zákona priamo navádza budúcich nadobúdateľov na takýto postup. Okrem obmedzenia slobodného výberu zamestnancov investovať do cenných papierov ľubovoľného podniku vzniká týmto aj ďalšie kritérium na udržanie si zamestnania.

    Po druhé: To, čo chcem uviesť, ďalej sčasti súvisí s predošlou myšlienkou a tiež s možnosťou využitia, resp. správnejšie zneužitia metódy dlhopisov Fondu národného majetku.

    Podľa platného zákona je osobám, ktoré majú záväzky voči Fondu národného majetku, umožnené jednak skupovať a tak zhromažďovať dlhopisy a takisto uhradiť súčtom nominálnych hodnôt takto získaných dlhopisov záväzky voči Fondu národného majetku. Z tohto pohľadu je obzvlášť zaujímavé, že vládou presadzovaný princíp výšky úhrady prvej splátky kúpnej ceny je zhodný s minimálnym podielom zamestnancov na základnom imaní privatizovaného podniku. Vzhľadom na to, že ďalšie splátky sú hradené z prostriedkov, ktoré sa vytvárajú z prevádzky privatizovaného podniku, fakticky za podnik zaplatia zamestnanci, a to svojimi dlhopismi, alebo tí, ktorí sa nezaregistrovali do druhej vlny kupónovej privatizácie, z iných vlastných financií. Takýmto spôsobom sa čiastočne zlegalizuje často kritizované podhodnotenie a neprimerane nízka úroveň prvej splátky. Prakticky budúci nadobúdatelia, zdôrazňujem, budúci opravdiví majitelia, získajú majetok od štátu bez väčších problémov, bez akejkoľvek námahy a za výhodných podmienok, povedal by som - zadarmo.

    Kvôli úplnosti treba ešte spomenúť, o aké podniky v prevažnej miere pôjde v pokračujúcom procese privatizácie pri prevode majetku, na účasti ktorých podnikov si sľubujú zamestnanci, resp. politická reprezentácia, ktorá sa pasovala do úlohy ich obhajcov, mimoriadne zisky zlepšením ich majetkovej situácie.

    Podľa vyjadrenia Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky v dohľadnom čase budú dominovať jednotlivé podniky Slovenskej autobusovej dopravy a väčšina štátnych majetkov, teda podniky, u ktorých v najbližšom období je aj s najväčším optimizmom ťažké očakávať zodpovedajúcu prosperitu a už vonkoncom nie vytváranie zdrojov na účely rozdelenia vo forme povedzme dividend pre akcionárov alebo rapídny rast hodnoty akcií týchto podnikov na verejnom trhu cenných papierov.

    Práve pri privatizácii takýchto podnikov sa počíta s účasťou vlastných zamestnancov, čo nepokladám za najvhodnejšie a už vonkoncom nie za spravodlivé. Aj tento fakt patrí k celkovému obrazu zámerov a uplatnenia predloženej novelizácie.

    Na záver, milé kolegyne, kolegovia, mi dovoľte predniesť pozmeňovací návrh, ktorý je už z mojej predošlej argumentácie zrejmý a predvídateľný. Navrhujem v predloženej novelizácii v článku I vypustiť bod číslo 1.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Dzurinda z KDH a pripraví sa pán poslanec Jozef Prokeš z SNS. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci,

    predloženie návrhu novely zákona o veľkej privatizácii necelé štyri mesiace po schválení jej predchádzajúcej novely sa môže zdať krokom prekvapujúcim, vyvolávajúcim otázku, prečo opäť novela a prečo tak skoro.

    Prvým dôvodom je to, že posledná novela bola šitá horúcou ihlou. Vyvolala ju potreba nahradiť zrušenú kupónovú privatizáciu čímsi iným. Chvatná práca spôsobila mnohé legislatívno-technické chyby, ktoré treba po čase jednoducho odstrániť. Je to zároveň aj vysvedčenie o úrovni legislatívnej práce vlády. Všimnite si napríklad odôvodnenie bodu 6. Do zákona teraz dopĺňame vetu, ktorá vraj v pôvodnom znení návrhu zákona zo septembra 1995 bola, ale ako sa píše v odôvodnení, vypadla z neho nedopatrením.

    Hlavným dôvodom novely zákona o veľkej privatizácii je však novela § 10 ods. 7, ktorý v súčasnosti ukladá orgánu príslušnému na vydanie rozhodnutia o privatizácii povinnosť zabezpečiť účasť zamestnancov privatizovaného podniku na jeho privatizácii. Ide o ustanovenie, ktoré bolo výsledkom politického úsilia predovšetkým Združenia robotníkov Slovenska zakomponovať do zákona o privatizácii podiel účasti zamestnancov na privatizácii. Zásadná zmena uvedeného odseku spočíva v dvoch veciach.

    Po prvé: Kým súčasná právna úprava ukladá orgánu príslušnému na vydanie rozhodnutia o privatizácii povinnosť zabezpečiť účasť zamestnancov privatizovaného podniku na jeho privatizácii, teraz sa do návetia tohto odseku vkladá text, ktorý túto povinnosť zmäkčuje. Zmäkčuje ju až tak, že orgán príslušný na vydanie rozhodnutia o privatizácii zabezpečí predmetnú povinnosť len vtedy, ak to určí zakladateľ podniku a odborová organizácia podniku zároveň. Ak teda napríklad rezortný minister nebude trvať na tejto povinnosti, zamestnanci nedostanú nič.

    Po druhé: Súčasná právna úprava ukladá povinnosť zabezpečiť účasť zamestnancov privatizovaného podniku dvoma spôsobmi:

    a) vydaním zamestnaneckých akcií v rozsahu minimálne 10 % základného imania atď.,

    b) umožnením zamestnancom privatizovaného podniku nadobudnúť minimálne 34-percentný podiel na základnom imaní osoby nadobúdateľa.

    Navrhovaná novela ponecháva prvú možnosť, ale v druhej možnosti oslabuje vplyv zamestnancov tým, že znižuje minimálny podiel zamestnancov na základnom imaní nadobúdateľa z 34 % na 10 %. Čo je, samozrejme, zásadný principiálny rozdiel, keď si uvedomíme možnosti, ktoré 34-percentnému podielnikovi obchodnej spoločnosti poskytuje Obchodný zákonník. Navyše novela ponúka aj tretiu možnosť uspokojenia účasti zamestnancov, a to umožnením zamestnancom nadobudnúť minimálne 34-percentný podiel na privatizovanom majetku. Pointa môže byť v tom, že v každom podniku sa nájde kopa nepotrebného dubiózneho majetku. Aspoň bude komu tento majetok takpovediac "zavesiť na krk".

    Je evidentné, že návrh novely vyvolali praktické problémy, s ktorými sa administratíva stretla pri aplikácii novely zákona o veľkej privatizácii zo septembra 1995, ale podľa mňa predovšetkým nepochybná nechuť privatizérov deliť sa o majetkový podiel so zamestnancami. Veď ak predmetom privatizácie je v súčasnosti majetok podniku, ostáva privatizérovi len druhá možnosť, teda ponúknuť 34-percentný podiel zamestnancom na základnom imaní vlastnej firmy, ale táto je zrejme pre mnohých z nich neprijateľná. Taký podielnik vo forme zamestnancov je iste nevítanou blchou do kožucha.

    Preto sa obávam, že táto rozhodujúca predmetná časť návrhu zákona bola v doterajšom priebehu privatizácie často porušovaná a novela má ex post tieto rozpory zo zákona zákonom akože vybieliť. Inými slovami: Mám informácie o tom, že ani po 6. septembri 1995 nebola účasť zamestnancov na privatizácii z veľkej časti zabezpečovaná. Inými slovami, že zákon číslo 190/1995 Z. z. bol zo strany Fondu národného majetku porušovaný.

    V tejto súvislosti kladiem predkladateľovi návrhu zákona pánu ministrovi Bisákovi nasledujúcu otázku: Od účinnosti zákona číslo 190 zo 6. septembra 1995 Fond národného majetku vydal napríklad do 19. októbra 84 rozhodnutí o privatizácii. Odhadujem, že do dnešného dňa to bolo už okolo 300 rozhodnutí o privatizácii. Pýtam sa vás, pán minister, v koľkých z uvedených rozhodnutí bola zabezpečená účasť zamestnancov privatizovaných podnikov na ich privatizácii v zmysle zákona číslo 190/1995 Z. Z.

    Pani poslankyne, páni poslanci, z uvedeného vyplýva, že

    a) to, čo sa zamestnancom a poslancom Združenia robotníkov Slovenska podarilo novelou zo 6. septembra 1995 vydobyť, sa im touto novelou vezme,

    b) novela zákona o veľkej privatizácii opäť rieši len problémy a zainteresovanosť privatizérov, nie problémy a zainteresovanosť občanov, majiteľov kupónových knižiek. Občania, ktorí v lete 1994 investovali svojich 750 alebo 1050 korún, doposiaľ nemajú najmenšiu možnosť realizovať svoje privatizačné dlhopisy. Občania kritizujú nahradenie kupónovej privatizácie dlhopismi. Len 24 % občanov súhlasí s týmto krokom, viac ako dvojnásobok s týmto krokom nesúhlasí. Pýtam sa, prečo vláda nerieši to, čo trápi občanov, ale rieši to, čo trápi privatizérov, prečo po troch mesiacoch opäť mení podmienky privatizácie, keď 65 % občanov nesúhlasí s takýmito zmenami pravidiel za pochodu. Nie je to len snaha odtlačiť zamestnancov podnikov od takých privatizačných koláčov ako sú napríklad chystané, v minulých dňoch ohlasované privatizácie finančných inštitúcií?

    Predkladaná novela zákona má teda nasledujúce, podľa môjho názoru, hlavné nedostatky. Sú štyri.

    1. Prehlbuje právnu nestabilitu a neprehľadnosť procesu privatizácie.

    2. Nenápadne, ale jasne vytláča robotníkov a zamestnancov privatizovaných podnikov zo spoluúčasti na privatizácii podnikov, v ktorých pracujú.

    3. Nerieši zainteresovanosť státisícov robotníkov a pracovníkov tých podnikov či sektorov, ktoré nemôžu byť privatizované vôbec - pošta, železnice, nemocnice, školy, bezpečnosť, armáda, pôdohospodárstvo a iné. Nerieši ani zainteresovanosť robotníkov a zamestnancov tých podnikov, ktoré už boli sprivatizované.

    4. Nerieši premietnutie nálezu Ústavného súdu do zákona. Vieme, že podľa nálezu Ústavného súdu je povinnosť obcí a družstiev preberať od občanov dlhopisy v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

    A nakoniec ešte jeden nedostatok. Návrh zákona nerieši zainteresovanosť občanov na procese privatizácie ani ich majetkovú škodu plynúcu z viacročného blokovania ich peňazí a v zmenšení ich podielu na privatizácii oproti kupónovej privatizácii. Nerieši a neposúva dopredu premenu výpisu zo Strediska cenných papierov na reálnych 10 000 Sk. Ľudia nečakali vyše roka na papier, ale na 10 000 korún. Teraz sa stále pýtajú, čo s tým. Na základe uvedeného je evidentné, že Národná rada Slovenskej republiky by mala odmietnuť predkladanú novelu zákona o veľkej privatizácii a mala by svojím uznesením požiadať vládu vyhodnotiť aplikáciu súčasného právneho poriadku v privatizačnej praxi a na základe vykonanej analýzy predložiť správu o realizácii dlhopisového odškodnenia občanov v súlade so zákonom číslo 190/1995 Z. z.

    Na záver mi dovoľte, kolegyne a kolegovia, aby som predložil návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky v uvedenom duchu.

    Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby

    1. do 29. februára 1996 predložila Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o aplikácii § 10 ods. 7 zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, teda o tom, ako bola zabezpečovaná účasť zamestnancov privatizovaných podnikov na ich privatizácii,

    2. do 29. februára 1996 predložila Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o aplikácii § 24 zákona číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, teda o tom, ako je zabezpečená realizácia použitia dlhopisov Fondu národného majetku tak ako to umožňuje zákon, teda aj na vklad do obchodnej spoločnosti, ktorá nadobudla majetok podľa tohto zákona, na nadobudnutie bytu, na doplnkové dôchodkové poistenie, na nadobudnutie majetkových účastí fondu na verejnom trhu cenných papierov, na ich predaj bankám určeným na reštrukturalizáciu,

    3. do 29. februára 1996 predložila Národnej rade Slovenskej republiky komplexnú analýzu procesu privatizácie s eventuálnym komplexným návrhom nutných legislatívnych úprav procesu privatizácie, vrátane zapracovania nálezu Ústavného súdu.

    Tento návrh predkladám v presvedčení, že ide o základné záujmy občanov Slovenska bez ohľadu na ich politickú orientáciu. Bez náležitej zainteresovanosti občanov do procesu privatizácie jej úspešnosť bude čiastková. Preto verím, že tento návrh podporíte. O každom bode navrhovaného uznesenia prosím hlasovať osobitne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Prokeš a pripraví sa pán poslanec Viliam Vaškovič z DÚ. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som upozornil na skutočnosť, že v tejto novele sa rieši problém, ktorý sa riešil aj v zákone o rozpočte, a to konkrétne v predloženej novele v bode 8, kde sa vkladá nový § 47, ktorý korešponduje s článkom 7 zákona 304/1995 Z. z. o štátnom rozpočte, kde za § 4 v zákone 111/1990 Zb. o štátnom podniku sa vkladá nový § 4a, ktorý rieši tú istú otázku, ktorú teraz v tejto novelizácii zákona číslo 92 má riešiť nový § 47. Preto by som sa obrátil s otázkou a požiadal o vysvetlenie zástupcu predkladateľa, či skutočne ide o to isté, alebo v prípade, že nie, v čom spočíva rozdiel, resp. čo je riešené navyše v dnešnej novele a nie je riešené tou novelizáciu, ktorá sa objavila v zákone číslo 304/1995 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky. V prípade, že ide o to isté, dávam návrh na vypustenie bodu 8 z predloženej novelizácie.

    Ďalej by som poprosil zástupcu predkladateľa o vysvetlenie, ako sa technicky môže realizovať to, čo je uvedené v bode 1 písm. c), teda umožniť zamestnancom privatizovaného podniku nadobudnúť minimálne 34-percentný podiel na privatizovanom majetku. Ja si to totiž neviem technicky predstaviť, ak sa to nemá naozaj riešiť vyčlenením určitej časti majetku. Ale vychádzajme z toho, že ide o funkčný majetok, skutočne celý, ktorý je privatizovaný, akým spôsobom sa vyčlení tento 34-percentný podiel, čo to znamená. Znamená to, že budú títo zamestnanci vyplatení, teda 34 % nadobúdacej ceny, resp. účtovnej ceny sa vyplatí zamestnancom, alebo znamená to účasť na riadení, účasť na zisku tohto podniku? Lebo je tu jasne napísané: nadobudnúť 34 % podiel na privatizovanom majetku, teda nie na firme, nie na tej spoločnosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Viliam Vaškovič z DÚ, pripraví sa pán poslanec Stanislav Líška z HZDS.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    moje vystúpenie bude stručné, pretože som podrobne prezentoval názory Demokratickej únie ešte pri minulej novele tohto zákona, ale keďže opakovanie je matkou múdrosti, predsa len niektoré veci zopakujem.

    Naša zásadná výhrada spočívala v tom, že sme zastávali názor, že riešiť reguláciu tohto problému zákonnou normou je v podstate svojím spôsobom zneužívanie zákona. Nevideli sme v tom žiadnu logiku, žiadny dôvod, pretože vláda má svoje programové vyhlásenie, kde je zakotvený tento programový cieľ, a taktiež vláda prijala zásady privatizácie (nespomínam si teraz, aký je presný názov tohto materiálu), v ktorom sa takisto jednoznačne zastáva názor, že motivačné akcie zamestnancov sa majú uplatňovať. Nevieme si vysvetliť, v čom je problém, pretože keď vládna koalícia je jednotná, je to v programovom vyhlásení a je to v zásadách o privatizácii, je už len jediný problém - vôľa realizovať tieto zámery. A tu zrejme bude zásadný problém, že pravdepodobne na Fonde národného majetku nebola vôľa realizovať tieto zámery a preto sa bolo treba z jednej koaličnej strany zabezpečiť návrhom novely, ktorú sme tu odsúhlasili.

    Už vtedy som zastával názor, že prijatie tejto regulačnej normy spôsobí obrovské problémy pri vydávaní rozhodnutí. Dnes to už máme na stole. Totiž prijatím navrhovanej novely, ktorú navrhoval pán poslanec Pacola, ste vlastne znemožnili v niektorých prípadoch realizovať rozhodnutie Fondu národného majetku. To znamená, že v niektorých prípadoch fond nebol schopný, ak chcel dodržať tento zákon, realizovať rozhodnutia. Poviem to len na dvoch prípadoch. Ide o akciovú spoločnosť s ručením obmedzeným, ak počet zamestnancov bol nad 50, v tom prípade nebol schopný realizovať takýto návrh, a takisto ak privatizovala fyzická osoba majetok menší ako 51 %. Čiže toto je základný problém. Vlastne touto novelou odstraňujeme nedostatok predošlej novely. Samozrejme, že tento nedostatok sa odstránil za cenu toho, že vlastne sa nezabezpečuje novelou to, čo pôvodne mal navrhovateľ v záujme, totiž en bloc zabezpečiť túto povinnosť v privatizačných rozhodnutiach. Dnes je to tak, ako už spomínali predrečníci, že táto povinnosť sa zabezpečí len v prípade, ak to určí ministerstvo ako zriaďovateľ. To znamená, že podstatne sa zužuje priestor. Takže keď to zosumarizujem, dá sa povedať, že Národná rada v tejto oblasti skutočne prijíma komické novelizácie.

    Na druhej strane si treba položiť otázku, či už nie je trošku neskoro prijímať takúto normu a novelizovať to, keď vlastne privatizačný proces je v závere. Zastávam stále názor, že nebola potrebná žiadna regulácia, a tu sa práve ukazuje, ako nedomyslená regulácia spôsobuje obrovské ťažkosti. To znamená, že neregulácia a dobrá vôľa zabezpečí podstatne hladší chod v presadzovaní aj samotného programového vyhlásenia.

    Toto sú naše zásadné pripomienky k tejto novele. Pokiaľ ide o ďalšie novelizačné body, takisto treba súhlasiť s tým, že skutočne sa zabudlo na niektoré veci v minulej novelizácii, čo nesvedčí o kvalitnej práci legislatívy na rôznych úrovniach. A takisto dá sa povedať, že táto novela v princípe v ďalších bodoch rieši určité nedostatky, s ktorými všeobecne možno súhlasiť a sú výsledkom procesných problémov. Takže pokiaľ by tam neboli tieto kritické body, tie ďalšie body sú prijateľné z hľadiska novelizácie.

    Záverom by som chcel povedať, že Demokratická únia vzhľadom na to, že hlavne novelizáciu § 10 ods. 7 považuje za nezmyselnú, nehlasovala za návrh ani pri minulej novele a nebudeme hlasovať za to ani teraz.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Stanislav Líška z HZDS, pripraví sa pán poslanec Ľudovít Černák z DÚ.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vo svojom vystúpení predniesol niekoľko pozmeňovacích návrhov k predloženému návrhu novely zákona číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na to, že najmä k návrhu novelizácie v časti § 10 ods. 7 mi moji predrečníci vlastne uľahčili svojou argumentáciou situáciu a ja by som bol nútený pri odôvodňovaní svojich pozmeňovacích návrhov ich vlastne len opakovať, navrhnem rovno novú textáciu úvodnej časti § 10 ods. 7, ktorá by mala v zmysle môjho návrhu znieť nasledovne: "Fond národného majetku môže uložiť nadobúdateľovi privatizovaného majetku povinnosť zabezpečiť účasť zamestnancov privatizovaného podniku na jeho privatizácii."

    V druhej časti mojich pozmeňovacích návrhov by som sa chcel venovať tej časti predchádzajúcej novely vládneho návrhu zákona o veľkej privatizácii, ktorou bol zavedený inštitút dlhopisov. Vzhľadom na to, že v tejto novele, ktorá vstúpila do platnosti od 15. septembra 1995, boli medzi subjektmi, ktoré môžu nadobúdať a používať dlhopisy na úhradu záväzkov Fondu národného majetku, vymedzené tie subjekty, ktoré môžu tieto dlhopisy používať a nadobúdať, je potrebné, aby tieto subjekty mohli nadobúdať a používať tieto dlhopisy i na úhradu záväzkov voči Slovenskému pozemkovému fondu. Tento postup je odôvodnený tým, že Slovenský pozemkový fond taktiež plní pri privatizácii štátnych podnikov hospodáriacich na pôde úlohy, ktoré inak patria Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

    Čiže navrhol by som pozmeňovací návrh, ktorý sa bude dotýkať § 24 ods. 7 písm. a), kde sa na konci pôvodnej dikcie pripájajú slová "alebo Slovenskému pozemkovému fondu". Čiže nový odsek a) by znel: "Vklad obchodnej spoločnosti, ktorá nadobudla majetok podľa tohto zákona za účelom vyrovnania záväzkov tejto obchodnej spoločnosti voči fondu alebo Slovenskému pozemkovému fondu".

    Ďalej v § 24 ods. 8 písm. a) opätovne obdobne doplniť dikciu týkajúcu sa Slovenského pozemkového fondu, za slová "záväzkov voči fondu" vložiť slová "alebo Slovenskému pozemkovému fondu". V § 24 ods. 9 za slová "záväzku voči fondu" vložiť slová "alebo Slovenskému pozemkovému fondu". V § 24 ods. 12 za slová "osobám uvedeným v odsekoch 3 a 8 písm. b) až e) sa vkladajú slová "a Slovenskému pozemkovému fondu".

    Ďalej v § 28 ods. 4 navrhujem zmeniť návrh v zmysle vládneho návrhu novely, ktorý hovorí o vyúčtovaní prostriedkov na osobitnom účte ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku nasledovnou dikciou: "Ministerstvo pravidelne vykonáva zúčtovanie svojich príjmov podľa ods. 2 a svojich výdavkov podľa ods. 3 písm. h) a ch) fondu vždy do konca februára nasledujúceho roka." Opakujem ešte raz, ide o úpravu existujúcej formulácie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Černák z DÚ.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    stotožňujem sa s mojimi predrečníkmi, predovšetkým s pánom Dzurindom a pánom Vaškovičom, ktorí priamo pomenovali zmysel tejto novelizácie. Nebudem zachádzať hlboko do minulosti, dovoľte mi len pripomenúť niekoľko právnych noriem, ktoré sme prijali v Národnej rade a ktoré sa potom v praxi nedodržiavali.

    Základom právneho štátu je to, že zákon platí a že zákon sa dodržiava. Ak si spomeniete na lustračný zákon, zákon o použití finančných prostriedkov politických strán na volebnú kampaň, zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, zákon o strategických podnikoch a aj zákon číslo 190 z roku 1995, máte kompletný zoznam, resp. čiastočný zoznam zákonov, ktoré sme v Národnej rade prijali, ale nedodržujú sa. Priznám sa, že si jasne pamätám na atmosféru, ktorá bola pri prijímaní konkrétne týchto pozmeňovacích návrhov o účasti zamestnancov pri novelizácii, a keď to raz Združenie robotníkov presadilo, predpokladal som, že sa táto časť zákona bude dôsledne dodržiavať, a očakával som, aký to bude mať ďalší vplyv. Žiaľ, situácia bola taká, že jednoducho sa ignorovala táto časť zákona. "Z fleku" by som vedel vymenovať mnoho podnikov podobne ako Bučina Zvolen, kde zamestnanci nemajú účasť na privatizácii a nemajú ani možnosť získať 34 %. Preto o tejto časti zákona budeme hlasovať tak, ako povedal môj kolega Vaškovič.

    Chcel by som však zvýrazniť, že zákon 92 otvárame prakticky každé tri-štyri mesiace, že tu nie je len táto časť privatizácie a zmeny majetkových vzťahov, ale veľmi dôležitá súčasť zákona 192 - emisia dlhopisov a ich využitie. Hoci stále som presvedčený, že kupónová privatizácia je najspravodlivejšia, akceptujem rozhodnutia Národnej rady a čiastočne aj Ústavného súdu a zrejme sa musíme pre danú chvíľu zmieriť s tým, že dlhopisy sú tu.

    Mal som pripravenú samostatnú novelizáciu, ale keďže je zákon 92 otvorený, podobne ako kolega Líška chcem dať nasledujúci doplňovací návrh. Ľuďom začínajú dochádzať oznámenia o dlhopisoch, mnohí nevedia, čo s tým, mnohí sa pýtajú a pri diskusiách s našimi voličmi vznikajú aj nápady. A ja si myslím, že by bolo veľmi užitočné pre celú slovenskú pospolitosť, keby dlhopismi mohli občania a predovšetkým mladí ľudia splácať svoje podiely do stavebných sporiteľní a predovšetkým do Prvej stavebnej sporiteľne. Je to subjekt, ktorý je čiastočne dotknutý už v zákone, určený na reštrukturalizáciu, a preto ak takouto formou pozbiera dlhopisy, bude sa vedieť s nimi vyrovnať. To, že by mladí ľudia mali možnosť svoje dlhopisy a dajme tomu dlhopisy svokrovcov, rodičov dať dokopy a vložiť ako vklad do sporiteľne, by im umožnilo získať úver a mohli by sme takto čiastočne nahradiť niekedy veľmi populárne pôžičky na výstavbu rodinných domov.

    Preto dávam nasledujúci doplňovací návrh. V § 24 odsek 7 sa doplní o nové písmeno g) tohto znenia: "splatenie vkladu alebo splátok do Prvej stavebnej sporiteľne Bratislava a iných stavebných sporení". V § 24 v odseku 8 by sa doplnilo nové písmeno f) tohto znenia: "fyzické osoby na splatenie svojich záväzkov alebo vkladov podľa odseku 7 písm. g) od najbližších príbuzných". Prosím, zvážte tento návrh veľmi racionálne. Mnohí z vás možno využili možnosti lacných stavebných pôžičiek, postavili si domy. Mladí ľudia majú obrovské problémy s bývaním, materiál zdražel, keby mali takouto formou možnosť využiť svoje dlhopisy, myslím, že by to bolo racionálne. Preto vás prosím o podporu tohto návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Písomne nemám ďalšiu prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, či niekto ešte mieni vystúpiť v rozprave. Je tu s faktickou poznámkou pán poslanec Komlósy, nech sa páči.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ospravedlňujem sa, ale dodatočne žiadam spoločného spravodajcu, aby dal osobitne hlasovať o bodoch číslo 1, 2 a 3 spoločnej správy, totiž tieto súvisia s bodom 1 návrhu, ktorý som navrhoval vypustiť z novely.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ešte pán poslanec Volf sa hlási do rozpravy, tak by som prosil pána spoločného spravodajcu, aby mu ešte umožnil vystúpiť.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    budem stručný, pretože pri štrnástej novelizácii tohto zákona už skutočne každé ďalšie slovo je zbytočné. Spomínam si veľmi dobre na situáciu, keď pri prerokúvaní tohto návrhu zákona, pri jeho novelizácii neprešli návrhy Spoločnej voľby, ktoré mali umožniť zamestnancom účasť na privatizácii, a potom tesne pred záverom vystúpil kolega Pacola s návrhom Združenia robotníkov Slovenska, ktorý bol síce šitý horúcou ihlou, ale predsa len dával akú-takú náplasť na to, aby protesty zo strany zamestnancov nemali až takúto intenzitu. Iste bol šitý horúcou ihlou, ako som už povedal, a preto nebol vo všetkom dokonalý.

    Tento návrh, ktorý máme teraz pred sebou, by síce rád tieto nedokonalosti odstránil, ale, žiaľ, odstráni aj niečo podstatné. Prakticky ruší pôvodný návrh Združenia robotníkov Slovenska, pretože účasť zamestnancov na privatizácii ponecháva na ľubovôli rezortného ministra. Ako sa potom zamestnanci k privatizácii dostanú, je skutočne veľkým otáznikom. Nebudem ďalej rozvádzať, čo všetko vyplýva z takejto úpravy. Radšej by som bol, keby sme sa pokúsili tento návrh modifikovať takým spôsobom, aby skutočne zamestnancom umožnil účasť na privatizačnom procese. Dávam teda jediný návrh, a to, aby sa v § 10 ods. 7 upravilo navrhované znenie namiesto "určí zakladateľ podniku a odborová organizácia podniku" nasledovne: "určí zakladateľ podniku alebo navrhne odborová organizácia podniku". Týmto spôsobom dávame možnosť, aby okrem zakladateľa mohol takýto návrh dať vlastne aj ten, kto zamestnancov zastupuje, teda odborová organizácia. Body a), b), c) navrhujem, aby sa ponechali v pôvodnom znení.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. O slovo sa prihlásil ešte pán spoločný spravodajca. Prosím, máte slovo v rozprave.

  • Vážení kolegovia,

    v prvom rade by som chcel povedať, že pripomienky, ktoré boli vznesené z legislatívneho odboru Národnej rady, si osvojujem a predkladám ich ako poslanec. Ďalej navrhujem v § 28 ods. 4 nasledujúcu zmenu: "Medzi ministerstvom a fondom sa vykonáva pravidelné ročné zúčtovanie príjmov podľa odseku 2 a výdavkov fondu podľa odseku 3 písm. b), c), f), g), h) vždy do konca februára nasledujúceho roku."

    Ďalšia zmena, ktorú navrhujem: Predložená novela zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov v doplnení ustanovenia § 47c rieši komplexne správu a transformáciu majetku v bezprávnom stave v zakladateľskej pôsobnosti rezortných ministerstiev a súčasne rieši majetok zaniknutých štátnych podnik.ov v zakladateľskej pôsobnosti bývalých národných výborov. Zároveň sa ministerstvo splnomocňuje na vydanie vykonávacieho predpisu na postup pri správe a transformácii tohto majetku. Vzhľadom na to, že novela zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 304/1995 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1996 a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorou sa rieši a dopĺňa zákon číslo 111/1990 Zb. o štátnom podniku, nerieši ucelene správu a transformáciu majetku v bezprávnom stave, navrhujem zmenu zákona číslo 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, a to vypustením § 4a. Legislatívna úprava by bola nasledovná: "Zákon číslo 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení zákona číslo 92/1991 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 14/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 74/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 172/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 304/1995 Z. z. sa mení sa takto: § 4a sa vypúšťa."

    Ďakujem. To sú všetky pozmeňovacie návrhy.

  • Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

  • Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o druhom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister? Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som sa vyjadril k prednesenej rozprave. Musím začať tým, že súčasná vládna koalícia mala účasť zamestnancov riešenú vo svojich volebných programoch, následne v programovom vyhlásení, a túto zásadu zabezpečuje i naďalej. Touto novelou v žiadnom prípade nedochádza k odklonu od tejto zásady. Treba povedať, že zásady pre účasť zamestnancov boli schválené vo vláde, kde bolo jasne povedané čo je zamestnanecká spoločnosť, aké je jej zvýhodnenie. A pre prípad, keď takáto zamestnanecká spoločnosť nezvíťazila vo výberovom konaní, je tu taký náhradný mechanizmus, že v zákone je účasť zamestnancov riešená teda priamo zo zákona.

    Samozrejme, sú prípady, kde účasť zamestnancov nie je vhodná. Sú mnohé podniky, ktoré sú veľmi predimenzované pracovníkmi, mnohé podniky môžu ďalej fungovať len pri nových programoch s podstatne nižším stavom pracovníkov. Čiže nie sú všetky prípady také, že táto účasť zamestnancov na vlastníctve privatizovaných podnikov môže byť riešená. A táto novela nič viac ani nič menej nerieši, len vytvorenie podmienok, aby tieto prípady mohli byť vlastne riešené v súlade so zákonom.

    Pokiaľ sa týka vystúpenia pána poslanca Dzurindu, nemôžem súhlasiť s jeho názorom v tom zmysle, že 34-percentný podiel na majetku sa nahradil 10 percentami. Tam dochádza k nejakému omylu. Celá zmena pri umožnení zamestnancom nadobudnúť 34-percentný podiel spočíva v tom, že v zákone, ktorý platí, je 34-percentný podiel viazaný na majetok nadobúdateľa. V novele hovoríme o privatizovanom majetku. Myslím, že to má svoje racionálne jadro v tom zmysle, že ak má nadobúdateľ svoj základný majetok 10 miliónov a privatizuje majetok za milión, predsa nemôže dať 34 % z tých 10 miliónov. Čiže to je vlastne len úprava tohto predchádzajúceho znenia.

    Pokiaľ sa týka otázky, v koľkých prípadoch bola po novele zákona umožnená zamestnancom účasť na privatizácii, v podstate musím povedať, že tá otázka má zlého adresáta, pretože rozhodnutie o privatizácii robí Fond národného majetku a výberové konanie realizuje výkonný výbor. Na túto otázku presne odpovedať, samozrejme, nemôžem. Môžem povedať jedno, že v rozhodnutiach o privatizácii, v ktorých je príslušné ministerstvo, čo sú rozhodnutia o verejných súťažiach, vo všetkých prípadoch táto povinnosť zakotvená je, a môžem povedať aj to, že nepoznám také rozhodnutie Fondu národného majetku, v ktorom by táto účasť zakotvená nebola.

    Pokiaľ sa týka otázok pána poslanca Prokeša, otázku novely zákona Národnej rady číslo 304 vlastne vysvetlil už pán poslanec Pacola, ja to len v krátkosti zrekapitulujem. V zákone o štátnom rozpočte bol riešený bezprávny stav podnikov - štátnych podnikov v pôsobnosti rezortov. Ide v podstate o tie podniky, kde už štátny podnik bol zrušený. Navyše znenie novely 304 v podstate uvažovalo privatizovať tento majetok štandardným postupom cez privatizačný projekt. Vzhľadom na to, že táto novela neriešila v plnom rozsahu bezprávny stav, pretože v bezprávnom stave sú hlavne také podniky, ktoré boli predtým v majetku obcí, riešime to týmto spôsobom. Navyše ide väčšinou o menšie podniky, menšie prevádzkové zariadenia, a takýto postup cez privatizačný projekt pokladáme za zdĺhavý, preto vo vyhláške chceme tomu stanoviť osobitný režim.

    K otázke, čo znamená 34-percentný podiel zamestnancov na privatizovanom majetku - to nie je žiadne vyplatenie, žiadna iná záležitosť. Je to vlastnícky vzťah, ktorý zamestnanci nadobúdajú na privatizovanom majetku vo výške 34 %. To je ich vlastnícky podiel na majetku, ktorý sa privatizuje.

    To je asi k diskusii, k tým otázkam, ktoré som pokladal za vhodné nejakým spôsobom vyjasniť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi Bisákovi. Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca? Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na to, že bolo dosť pozmeňovacích a doplňovacích návrhov, žiadam polhodinovú prestávku.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, s ohľadom na túto situáciu a práve preto, že nasleduje obedňajšia prestávka, s určitým fázovým posunom urobíme obedňajšiu prestávku do pol druhej. Súhlasíte?

  • Všeobecný súhlas poslancov.

  • Prosil by som vás, aby ste sa o pol druhej dostavili na rokovanie. Ďakujem vám, prajem všetkým dobrú chuť.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    pozývam vás do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v 13. schôdzi odpoludňajším zasadaním.

    Pán poslanec, už je koniec rozpravy, o čo ide? Prosím, zapojte pána poslanca, ale upozorňujem, že je po rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci, Ústavný súd vyniesol rozpor medzi týmto zákonom a povinnosťou obcí prijímať dlhopisy, pretože obce nie sú podľa nálezu Ústavného súdu povinné, ale len môžu prijímať dlhopisy. Pán minister vo svojom záverečnom slove vlastne na výzvu kolegu Dzurindu nereagoval, tak som chcel poprosiť, či by nemohol buď on alebo pán spoločný spravodajca vysvetliť, aký bude ďalší postup.

  • Je po rozprave, pán poslanec, ďakujem.

    Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Pacolu, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov v rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Aby bolo všetko v poriadku, prečítam, ktorí páni poslanci vystúpili v rozprave, aby som na niekoho náhodou nezabudol a prečítam, kto predložil pozmeňovacie a doplňovacie návrhy. Je tu aj jeden návrh na uznesenie. Vystúpil pán Komlósy - mal jeden pozmeňovací návrh, pán Dzurinda mal návrh na uznesenie, pán Prokeš mal jeden návrh, pán Vaškovič mal 5 návrhov, pán Líška mal 5 zmien a doplnkov, ďalej pán Černák mal 2 zmeny, pán Volf mal 1 zmenu a nakoniec som vystúpil ja. Neviem, či som na niekoho náhodou nezabudol.

  • Budeme teda pokračovať. Začneme takým spôsobom, že najprv budeme hlasovať o spoločnej správe.

  • Zmeny a doplnky uvedené v spoločnej správe pod bodmi 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 a 9 odporúčam prijať.

  • Upozorňujem, že pán poslanec Komlósy žiadal, aby body 1, 2 a 3 bolo prerokované osobitne, tak by som prosil, aby ste zohľadnili tento postup.

  • Mám od pána poslanca Komlósyho písomne návrhy na zmenu, ale bohužiaľ, to, čo hovoríte vy, tu nie je uvedené.

  • To je možné, ale predniesol to ešte v rámci rozpravy a berme to ako jeho návrh.

  • Prikročíme k hlasovaniu. Bod 1 spoločnej správy odporúčam prijať.

  • Budeme osobitne hlasovať o prvom bode spoločnej správy. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom bode spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca navrhuje tento návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme bod 1 spoločnej správy prijali.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

  • Nakoľko pán kolega Komlósy navrhuje, aby sme o bodoch číslo 2 a 3 hlasovali spoločne. Navrhujem obidva tieto body prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch 2 a 3 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Konštatujem, že body 2 a 3 spoločnej správy sme prijali.

    Pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Body spoločnej správy 4, 5, 6, 7, 8 a 9 odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch 4 až 9 spoločnej správy, ktoré pán spoločný spravodajca odporúča en bloc prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 103 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že body 4 až 9 spoločnej správy boli prijaté.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Bod číslo 10 zo spoločnej správy odporúčam neprijať vzhľadom na to, že táto časť bude riešená samostatne vykonávacím predpisom Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 10 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca odporúča tento bod neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 23 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

    Konštatujem, že bod 10 spoločnej správy nebol prijatý.

    Nech sa páči, uvádzajte ďalej.

  • Ďalší je pozmeňovací návrh pána Komlósyho vypustiť článok I a vypustiť bod číslo 1. Návrh odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána Komlósyho. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 22 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Komlósyho nebol prijatý.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďalší pozmeňovací návrh predniesol pán kolega poslanec Prokeš, ale dohodli sme sa, že tento svoj návrh sťahuje.

    Ďalších 5 pozmeňovacích návrhov predniesol pán kolega poslanec Líška. Prvý pozmeňovací návrh prečítam, pretože je dosť dôležitý: § 10 ods. 7 prvá veta znie: "Fond národného majetku môže uložiť nadobúdateľovi privatizovaného majetku povinnosť zabezpečiť účasť zamestnancov privatizovaného majetku na jeho privatizácii." Ako spoločný spravodajca odporúčam tento jeho pozmeňovací návrh prijať.

  • Opravujem, tam nejde o zamestnancov privatizovaného majetku ale privatizovaného podniku. Zamestnanci privatizovaného podniku. Formálne, aby to bola presná dikcia.

  • Ako spoločný spravodajca s touto zmenou návrh odporúčam prijať, teda "Fond národného majetku môže uložiť nadobúdateľovi privatizovaného majetku povinnosť zabezpečiť účasť zamestnancov privatizovaného podniku na jeho privatizácii."

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Líšku. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že prvý pozmeňovací návrh pána poslanca Líšku bol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

  • O ďalších troch doplňovacích návrhoch poslanca Líšku odporúčam hlasovať spoločne. Týkajú sa § 24 ods. 7, ods. 8, ods. 9, kde sa na konci pripájajú slová "alebo Slovenskému pozemkovému fondu". Ako spoločný spravodajca návrhy odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o ďalších troch pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Líšku. Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať. Ide vo všetkých prípadoch o doplnenie pozemkového fondu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že uvedené tri pozmeňovacie návrhy pána poslanca Líšku boli prijaté.

    Nech sa páči, uvádzajte ďalej.

  • Ďalej pán kolega Líška predložil zmenu v § 28 ods. 4. Vzhľadom na to, že táto dikcia jeho návrhu je spresnená v mojej, odporúčam túto jeho zmenu neprijať. Je to po konzultácii s Fondom národného majetku.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Líšku. Pán spoločný spravodajca odporúča tento pozmeňovací návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 52 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Líšku nebol prijatý.

  • Ďalší doplňovací návrh predložil pán kolega Černák. Pán kolega Černák, môžeme hlasovať spoločne alebo osobitne? Spoločne. V § 24 ods. 7 sa dopĺňa nové písmeno g) tohto znenia: "splatenie vkladu alebo splátok do Prvej stavebnej sporiteľne a. s. Bratislava a iných stavebných sporení". Ďalej v § 24 ods. 8 sa dopĺňa nové písmeno f) tohto znenia: "fyzické osoby na splatenie svojich záväzkov alebo vkladu podľa odseku 7 písm. g) od najbližších príbuzných". Po konzultáciách s ministerstvom financií odporúčam tento doplňovací návrh pána kolegu Černáka neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Černáka. Pán spoločný spravodajca ich odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Konštatujem, že tieto pozmeňovacie návrhy pána poslanca Černáka neboli prijaté.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Ďalej v rozprave vystúpil pán kolega Volf, ale vzhľadom na to, že sme prijali dikciu, ktorú tu navrhol pán kolega Líška, o tomto jeho pozmeňovacom návrhu je už zbytočné hlasovať.

    Ďalej som vystúpil ja, kde som si osvojil doplňovacie a pozmeňovacie návrhy z legislatívneho odboru uvedené pod bodmi 1 až 5. Vzhľadom na to, že všetci by ste ich mali mať k dispozícii, navrhujem o nich hlasovať spoločne a odporúčam ich prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o 5 pozmeňovacích návrhoch, ktoré si osvojil pán spoločný spravodajca. Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasovalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že tieto pozmeňovacie návrhy boli en bloc prijaté.

    Procedurálny návrh pána poslanca Fogaša. Prosím, zapojte pána poslanca Fogaša.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pokiaľ viem, to, o čom sme teraz hlasovali, nebolo prednesené v rozprave. Bolo to len rozdané. V rozprave odznelo, že si osvojuje body 1 až 5, čiže bolo by treba tieto pozmeňovacie návrhy predniesť, aby mohli byť implantované do zákona.

  • Vážený pán poslanec, ale pán spoločný spravodajca nás o tom informoval, aj doslova uviedol tú citáciu, že si osvojuje tieto návrhy legislatívneho odboru.

  • Ale to je dokument, ktorý mal byť rozdaný na výboroch. V pléne tieto veci musia odznieť, aby mohli byť odhlasované a boli aj účinne implantované do zákona.

  • Ale potom sa nám môže skutočne stať, že odhlasujeme niečo, čo sme dokonale neposúdili, pretože nie každý si musel vybrať materiály zo skrinky, nie každý musel vedieť, čo sú to body 1 až 5, pretože medzitým sa mohlo čosi zmeniť.

  • Pán poslanec, mali ste možnosť upozorniť na to vtedy.

  • Pán podpredseda, ja som stlačil tlačidlo, lenže vy ste dali hlasovať.

  • Ďakujem, už sme hlasovali, nebudeme opakovať hlasovanie.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • V § 28 ods. 4 som navrhol zmenu: "Medzi ministerstvom a fondom sa vykonáva pravidelné ročné zúčtovanie príjmov podľa ods. 2 a výdavkov fondu podľa ods. 3 písm. b), c), f), g), h) vždy do konca februára nasledujúceho roku." Návrh odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca a odporúča ho prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh bol prijatý.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Nakoniec je posledný pozmeňovací návrh, ide o môj návrh, ktorý znie, že vypúšťa sa § 4a v zákone 304/1995 Z. z., nakoľko by bol v rozpore so zákonom, ktorý sme dnes prijali. Ako spoločný spravodajca návrh odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Pacolu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci, sú to všetky pozmeňovacie a doplňovacie návrhy, ktorý vyplynuli zo spoločnej správy a z rozpravy.

  • Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Pán poslanec Líška, je to procedurálny návrh?

  • Áno. Ďakujem za slovo. Chcel by som upozorniť pána spoločného spravodajcu, že zabudol na jeden pozmeňovací návrh, ktorý som predniesol a ktorý sa týka tiež § 24, ale odseku 12, o ňom sme nehlasovali, keď sa hlasovalo o pozmeňovacích návrhoch.

  • Prosím, preverte to, pán spoločný spravodajca, aby sme náhodou neurobili chybu.

  • V prípade, že je to tak, potom sme mali hlasovať spoločne o bode 2, 3, 4 a 5, pretože ide o splatenie dlhopisov a týka sa to rovnakej problematiky. Odporúčam aj tento bod prijať.

  • Pán spoločný spravodajca, naozaj ste vtedy hovorili o troch bodoch a teraz hovoríte o štvrtom, budeme teda o ňom osobitne hlasovať.

    Prosím, hlasujme o ďalšom návrhu pána poslanca Líšku. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Líšku bol prijatý.

    Opakujem, v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení prijatých a schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca, aké je vaše odporúčanie?

  • Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem vám za spoluprácu, pán spoločný spravodajca.

    Nech sa páči, uvádzajte návrh na uznesenie.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia dovoľte, aby som prečítal návrh uznesenia, ktoré predniesol pán kolega Dzurinda. Predniesol tri body a o každom bode žiada hlasovať osobitne.

    V prvom bode Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby do 20. 2. 1996 predložila Národnej rady Slovenskej republiky informáciu o aplikácii § 10 ods. 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, teda o tom, ako bola zabezpečovaná účasť zamestnancov v privatizovaných podnikoch na ich privatizácii.

    Vzhľadom na to, že predmetná otázka sa týka Fondu národného majetku a pán poslanec môže v súlade s § 40 zákona o veľkej privatizácii o to požiadať, odporúčam tento jeho prvý návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom bode návrhu uznesenia pána poslanca Dzurindu. Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Konštatujem, že prvý bod návrhu uznesenia pána poslanca Dzurindu nebol prijatý.

  • Ďalej pán kolega Dzurinda žiada vládu Slovenskej republiky, aby do 29. 2. 1996 predložila Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o aplikácii § 24 zákona číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, teda o tom, ako je zabezpečená realizácia použitia dlhopisov Fondu národného majetku tak, ako to umožňuje zákon, teda aj na vklad do obchodnej spoločnosti, ktorá nadobudla majetok podľa tohto zákona, na nadobudnutie bytu, na doplnkové, dôchodkové poistenie, na nadobudnutie majetkových účastí Fondu národného majetku na verejnom trhu cenných papierov, na ich predaj bankám určeným na reštrukturalizáciu.

    Vzhľadom na to, že vo vláde je pripravené nariadenie vlády o vydávaní a použití investičných kupónov, odporúčam tento návrh uznesenia pod bodom 2 neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom bode návrhu uznesenia, ktorý predložil pán poslanec Dzurinda. Spoločný spravodajca odporúča návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Konštatujem, že druhý bod návrhu uznesenia, ktoré predložil pán poslanec Dzurinda, nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Tretí návrh uznesenia, ktorý žiada pán kolega Dzurinda, žiada vládu Slovenskej republiky, aby do 29. 2. 1996 predložila Národnej rade Slovenskej republiky komplexnú analýzu procesu privatizácie s eventuálnym komplexným návrhom nutných legislatívnych úprav procesu privatizácie. Ako súčasť tejto analýzy predložiť návrh premietnutia nálezu Ústavného súdu týkajúceho sa zákona číslo 190/1995 Z. z.

    Vzhľadom na to, že ústavný nález nie je ešte zverejnený, odporúčam návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o treťom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Dzurindu. Pán spoločný spravodajca tento tretí bod uznesenia odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Konštatujem že tento tretí bod návrhu uznesenia, ktorý predložil pán poslanec Dzurinda, nebol prijatý.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovali sme o všetkých návrhoch pána kolegu Dzurindu.

  • Ďakujem, je to všetko v poriadku.

    Ďakujem vám za spoluprácu.

  • Vážení kolegovia, budeme pokračovať t r i n á s t y m bodom programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane štátneho tajomstva, služobného tajomstva a o šifrovej ochrane informácií a o zmene a doplnení Trestného zákona v znení neskorších predpisov.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán podpredseda Andel. Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán podpredseda, chcel by som oznámiť, že pri tomto bode nášho programu som hlasoval náhradnou kartou číslo 4.

  • Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 306 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 306a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní minister vnútra Slovenskej republiky pán Ľudovít Hudek. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    cieľom vládneho návrhu zákona o ochrane štátneho tajomstva, služobného tajomstva a o šifrovej ochrane informácií a o zmene a doplnení Trestného zákona v znení neskorších predpisov, ktorý je predmetom dnešného rokovania pléna Národnej rady Slovenskej republiky, je vytvoriť ucelený funkčný systém právnej ochrany informácií a vecí dôležitých pre ochranu a bezpečnosť štátu, medzinárodné styky, hospodárske záujmy štátu a činnosť štátneho orgánu. Má vytvoriť komplexný systém opatrení na zamedzenie vyzradenia, zneužitia, poškodenia, zničenia, straty alebo odcudzenia informácie, alebo vecí obsahujúcich štátne tajomstvo, alebo služobné tajomstvo.

    Ochrana utajovaných skutočností je v súčasnosti upravená zákonom číslo 102/1971 Zb. o ochrane štátneho tajomstva v znení neskorších predpisov. Z hľadiska súčasných požiadaviek a potrieb Slovenskej republiky je táto právna úprava nedostačujúca. Absentuje v nej predovšetkým komplexná úprava šifrovej ochrany informácií, nevymedzuje dostatočne postavenie a úlohy subjektov podieľajúcich sa na ochrane štátneho a služobného tajomstva. V záujme zabezpečenia dôslednej ochrany štátneho tajomstva a služobného tajomstva je preto potrebné vydať novú právnu úpravu, v ktorej sa novým spôsobom vymedzí obsah pojmov štátneho tajomstva, služobného tajomstva a šifrovej ochrany informácií, určia právne prostriedky zabezpečenia jej ochrany, vymedzia práva a povinnosti subjektov, ktorým je zverená zodpovednosť za túto oblasť činnosti, ale aj ustanovia sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.

    Oproti schválenému návrhu zásad zákona bolo potrebné doplniť a rozšíriť predmet navrhovanej právnej úpravy o ochranu informácií a vecí chránených v iných štátoch, ako je utajované postúpenie Slovenskej republike podľa medzinárodných zmlúv alebo medzinárodných protokolov ako štátne tajomstvo alebo služobné tajomstvo, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak, ďalej o letecké snímkovanie, vykonávanie geodetických a kartografických prác, ktoré možno uskutočniť len na základe povolenia, a o nové ustanovenia § 122 Trestného zákona.

    Pri príprave tohto návrhu zákona sa vychádzalo z poznatkov praktickej aplikácie doterajšej právnej úpravy a zo stanovísk zainteresovaných ústredných štátnych orgánov a vybraných organizácií Slovenskej republiky. Využité boli aj skúsenosti z právnych úprav tejto problematiky v Rakúsku a v Nemecku, kde je ochrana štátneho tajomstva zverená orgánom štátnej polície.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    vládny návrh zákona prerokovali 18. a 19. januára tohto roku všetky výbory, ktorým bol pridelený. Súhlasím s pripomienkami, ktoré ste uplatňovali k predloženému vládnemu návrhu zákona, ako sú uvedené pod bodmi 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 14, 19, 20 a 22 spoločnej správy, pretože sú v súlade s prijatými zásadami návrhu zákona a môžu významnou mierou prispieť k ďalšiemu skvalitneniu navrhovanej právnej úpravy. Odporúčam ich preto plénu Národnej rady Slovenskej republiky prijať.

    Po dôkladnom posúdení všetkých pripomienok neodporúčam prijať pripomienky bod bodmi 11, 12, 13, 15, 16, 17, 18 a 21 najmä z týchto dôvodov:

    Je tam návrh v bode 11 doplniť § 13 ods. 1 o písmeno d) v tom zmysle, že na účely tohto zákona sa za bezúhonnú osobu nepovažuje ten, kto je podľa zákona číslo 451/1991 Zb. pozitívne lustrovaný. K tomu by som chcel uviesť len to, že lustračný zákon ustanovuje len niektoré ďalšie predpoklady na výkon funkcií v štátnych orgánoch a organizáciách obsadzovaných voľbou, vymenovaním alebo ustanovovaním. Nepokrýva teda všetky funkcie a úseky pracovnej činnosti, v ktorých sa prichádza do styku so štátnym tajomstvom. Ďalší problém je ten, že lustračný zákon stráca účinnosť 31. decembra 1996, teda len pol roka po nadobudnutí účinnosti tohto dnes prerokúvaného zákona. Ak by sa malo realizovať navrhované odporúčanie, potom by sa musel novelizovať lustračný zákon.

    V bodoch 12 a 13, to je k § 13, sa navrhuje doplniť toto ustanovenie o odsek 3 v tom zmysle, že na účely tohto zákona je vedúci oprávnený si vyžiadať odpis z registra trestov. Navrhovaný postup neumožňuje súčasná platná právna úprava. Ak by sa malo prijať navrhované odporúčanie, potom by sa musel novelizovať zákon číslo 237 o registri. Skôr by takýto odpis potrebovali naše orgány, ktoré dávajú stanoviská k tým, ktorí budú prichádzať do styku so štátnym tajomstvom.

    V bode 15 k § 31 sa navrhuje nahradiť nadpis "Ústredný šifrový orgán" slovami "Funkcia ústredného šifrového orgánu". V nadpise tohto ustanovenia nejde o vymedzenie funkcie, ale o označenie ústredného šifrového orgánu, neodporúčame preto uvedený pozmeňovací návrh prijať.

    Máme tu ešte návrh v bode 16 k § 34 ods. 1, kde sa navrhuje pripojiť na koniec vety slová "pokiaľ nejde o trestný čin". V súčasne platnej právnej úprave priestupkov je navrhované odporúčanie dostatočne zohľadnené tým, že v § 2 ods. 1 zákona číslo 372/1992 Zb. o priestupkoch sa stanovuje, čo je priestupok a kedy ide o trestný čin, nie je preto potrebné duplicitne zdôrazňovať túto skutočnosť.

    V bode 18, to je k § 33 ods. 1, sa navrhuje vypustiť slová "alebo obec". Uvedené ustanovenie je koncipované s ohľadom na určenie zodpovednosti za ochranu utajovaných skutočností, ako je ustanovené v § 9 tohto návrhu zákona z dôvodu zvýraznenia zodpovednosti za plnenie úloh v uvedenej oblasti obcou. Jej ponechanie v tomto ustanovení je opodstatnené.

    V bode 17 sa navrhuje upraviť § 34 ods. 2 písm. b) v tom zmysle, že priestupku na úseku ochrany danej skutočnosti sa dopustí ten, kto ako nepovolaná osoba nesplní povinnosť oznámiť informáciu, o ktorej sa dozvedel a vie, že je predmetom štátneho tajomstva, alebo odovzdať nájdenú vec obsahujúcu utajovanú skutočnosť. Navrhovaným odporúčaním by sa nemohlo postihovať konanie neoprávnenej osoby, ktorá síce nevedela, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mala a mohla. Preto neodporúčame akceptovať túto pripomienku v tomto návrhu zákona.

    Posledná pripomienka je v bode 21 k § 38 ods. 1, kde sa navrhuje, aby určenie pre styk so štátnym tajomstvom vydané občanovi Slovenskej republiky podľa doterajších predpisov do 30. decembra 1992 sa neskončilo po uplynutí jedného roka, ale už po uplynutí 6 mesiacov. Nakoľko ide o pomerne veľký počet osôb, ktoré sú určené pre styk so štátnym tajomstvom, splnenie tejto úlohy si vyžaduje dlhšie obdobie, a preto neodporúčame skrátiť o polovicu lehotu, ako je uvedená v § 38 ods. 1.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na základe uvedeného odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní schválila vládny návrh zákona o ochrane štátneho tajomstva, služobného tajomstva a o šifrovej ochrane informácií a o zmene a doplnení Trestného zákona v znení neskorších predpisov.

  • Ďakujem pekne pánu ministrovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Ladislava Polku, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou číslo 306a prerokúvaného návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane štátneho tajomstva, služobného tajomstva a o šifrovej ochrane informácií a o zmene a doplnení Trestného zákona v znení neskorších predpisov pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 702 z 15. decembra 1995 na prerokovanie v lehote do 19. januára 1996 všetkým výborom Národnej rady s výnimkou mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov. Ako koordinačný výbor bol určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Vládny návrh prerokovali všetky výbory v určenej lehote a zaujali k nemu stanoviská. Ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci, zahraničný výbor, výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport ho prerokovali 18. januára 1996, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre životné prostredie 19. januára 1996, výbor pre obranu a bezpečnosť 18. januára a následne 30. januára 1996.

    Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, vyslovili s ním súhlas a odporučili ho Národnej rady Slovenskej republiky schváliť po zohľadnení ich pripomienok, resp. pozmeňovacích návrhov. Už pán minister uviedol niektoré svoje stanoviská k návrhu spoločnej správy, teda k pripomienkam z výborov. Dovoľte, aby som vás vopred informoval, ktoré pripomienky vám budem odporúčať na schválenie a ktoré neodporúčam schváliť. V podstate sú rozdelené do dvoch základných blokov. Na schválenie budem odporúčať pripomienky v bodoch 1 až 10, potom body 14, 19, 20 a 22. Neodporúčam schváliť pripomienky obsiahnuté v bodoch 11, 12, 13, 15, 16, 17, 18 a 21 spoločnej správy 306a.

    Ďakujem za pozornosť, pán podpredseda, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcu výborov.

    Otváram rozpravu o trinástom bode programu. Písomne mi boli doručené doteraz dve prihlášky. Ako prvý vystúpi pán poslanec Ladislav Pittner z KDH a pripraví sa pán poslanec Michal Benčík z SDĽ. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážený pán minister,

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane štátneho tajomstva, služobného tajomstva a o šifrovej ochrane informácií a o zmene a doplnení Trestného zákona v znení neskorších predpisov, tak ako ho máme v tlači 306, je v mnohom zhodný s podobnými zákonmi aj v iných demokratických krajinách. Odráža tú skutočnosť, že nežijeme vo svete anjelov, ale vo svete, v ktorom pôsobí organizovaný zločin, priemyselná a hospodárska špionáž, kde len niekoľko desiatok kilometrov od našich hraníc doznieva niekoľkoročná vojna na báze etnických konfliktov, kde záujmy okolitých štátov nemusia vždy byť v súlade s legitímnymi záujmami nášho štátu, a preto je potrebné pre úspešné fungovanie štátu zabezpečiť ochranu štátneho a služobného tajomstva.

    No na druhej strane darmo je napríklad v televízii, ale i v iných inštitúciách snaha o zmenu myslenia, ich uvažovanie je v mnohom poznačené skúsenosťami získanými v minulom totalitnom režime, čo sa odrazilo i na niektorých ustanoveniach navrhovaného zákona. Predtým, než to konkrétne preukážem a predložím svoj prvý pozmeňovací návrh, dovoľte mi ho zdôvodniť. Ide tu o oblasť určenia osôb, ktoré majú byť nositeľmi služobného či štátneho tajomstva.

    Príslušné paragrafy navrhovaného zákona za vhodnú osobu označujú bezúhonnú osobu a v § 13 v ods. 1 je vymedzené, ktorú osobu za takú na účely tohto zákona nemožno považovať. Som presvedčený, že za bezúhonnú osobu nemožno považovať ani takého, ktorý sa v minulom režime podieľal na jeho nezákonnostiach či už ako príslušník Štátnej bezpečnosti alebo tajný spolupracovník Štátnej bezpečnosti na úseku boja proti tzv. vnútornému nepriateľovi. Navyše vzhľadom na to, že v období po novembri 1989 sa i súdne preukázalo, že viacerí príslušníci Štátnej bezpečnosti odcudzili osobné spisy svojich agentov a týchto potom vydierali, sú takto potenciálne vydierateľné osoby nevhodné za nositeľov štátneho tajomstva. Práve tento úsek, t. j. úsek tzv. boja proti vnútornému nepriateľovi, je i po stránke verejnej mienky, jej etického cítenia všeobecne odsudzovaný. Sú tiež oprávnené indície, že osobné spisy takýchto či už príslušníkov ŠtB alebo ich tajných spolupracovníkov boli poskytnuté do zahraničia, a preto vydieraním cudzími službami by mohli spôsobiť únik služobného či štátneho tajomstva.

    Preto navrhujem § 13 ods. 1 upraviť takto - môj pozmeňovací návrh znie:

    "(1) Na účely tohto zákona sa za bezúhonnú osobu nepovažuje ten

    a) kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin,

    b) kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin ohrozenia štátneho tajomstva alebo trestný čin všeobecného ohrozenia spáchaný z nedbalosti,

    c) kto bol právoplatne odsúdený za trestné činy proti brannosti a civilnej službe alebo trestné činy vojenské, spáchané z nedbanlivosti,

    d) kto bol príslušníkom Štátnej bezpečnosti alebo tajným spolupracovníkom Štátnej bezpečnosti na úseku boja proti tzv. vnútornému nepriateľovi podľa zistenia ministerstva vnútra.

    Podotýkam, že ministerstvo vnútra má možnosť cez príslušnú dokumentáciu tieto javy zistiť a u príslušných osôb si to overiť.

    Druhý môj pozmeňovací návrh sa dotýka § 23 navrhovaného zákona, kde sú vymedzené povinnosti tzv. ďalších osôb, ktoré či už nájdu vec, ktorá obsahuje utajovanú skutočnosť, alebo ako nepovolaná osoba sa náhodne oboznámia s utajovanými skutočnosťami. Skôr než tento pozmeňovací návrh predložím, dovoľte mi uviesť dôvody, ktoré ma k tomu vedú.

    Všetky totalitné systémy, tak ako ich poznáme z minulosti, sa snažili svoje odsúdeniahodné skutky skrývať pred verejnosťou okrem iného ich tabuizovaním pod zámienkou štátneho, resp. služobného tajomstva. A tak napríklad nemecký národ sa až po prehranej vojne dozvedel o obludnostiach, ktoré sa diali v gestapáckych mučiarňach, koncentrákoch, v okupovaných krajinách, až po vojne sa dozvedeli o obludnom pláne a realizácii konečného riešenia židovskej otázky ich masovým vyvražďovaním a podobne. Podobne i obludné zločiny, ktoré sa odohrávali v sovietskych gulagoch, mučiarňach tajnej polície a psychiatrických liečebniach proti nevinným obetiam, to všetko sa šokovaná verejnosť dozvedela a dozvedá až po páde zločinného komunistického režimu.

    Aj v našich dejinách, v našom národe, ktorý zvykneme nazývať holubičím, sa udiali neuveriteľné skutky či už pri vyháňaní Čechov po vzniku prvého Slovenského štátu, v mučiarňach UŠB, pri arizácii židovského majetku, vyvážaní Židov a po potlačení povstania vraždením skrývajúcich sa civilistov zločincami z pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy. Ale i zločiny partizánov, mučiarne Štátnej bezpečnosti, jáchymovské koncentráky, vykonštruované politické procesy a popravy nevinných ľudí, to všetko sa odhalilo a odhaľuje až po páde totalitných režimov i v našej vlasti. A tie isté skúsenosti má i český národ i naši južní a ostatní susedia.

    Ukazuje sa, tak ako o tom svedčia skúsenosti západných demokracií, že zárukou proti totalite a jej zločinom je zachovanie slobody slova, nepripustenie zakrývania zločinov a prechmatov v mene tzv. štátneho záujmu ustanoveniami o štátnom a služobnom tajomstve. Práve preto novinári a redaktori z masovokomunikačných prostriedkov i prostredníctvom tzv. investigatívnej, teda vyšetrovacej žurnalistiky majú mimoriadny význam a poslanie. A na druhej strane sú to práve oni tak v minulosti, ako i napríklad v terajšom transformujúcom sa Rusku, ktorí sú predmetom útokov, ba až surových vrážd. Z tohto pohľadu teda navrhujem svoj druhý pozmeňovací návrh, t. j. vypustiť z návrhu zákona § 23 a ostatné paragrafy prečíslovať, pretože najmä odsek 2 tohto paragrafu by sa mohol zneužiť proti novinárom a redaktorom, čím by boli ohrozené i záujmy celej spoločnosti. A prvý odsek, ten zase podceňuje občana a jeho občiansku statočnosť, pričom práve ustanovenia o tom, ako si má počínať, ho privedú zo strachu pred kontrolou štátnych orgánov k zatajeniu toho, že takúto vec či predmet našiel.

    Vážená Národná rada, verím, že zdôvodnenie mojich dvoch pozmeňovacích návrhov už i vzhľadom na naše nedávne neblahé skúsenosti uznáte za hodné vášho zreteľa a vášho súhlasu. Ide mi o to, aby nositeľmi štátneho a služobného tajomstva boli skutočne dôveryhodné osoby, nevydierateľné osoby, aby ručili za jeho zachovanie a aby pod zámienkou zachovania štátneho a služobného tajomstva nebolo novinárom a redaktorom zamedzované slobodne písať a hovoriť o tých prechmatoch, ktorých sa dopustia ľubovoľné štátne orgány. Len tak si mocenské orgány získajú dôveru verejnosti, len tak si uchováme a upevníme demokraciu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Pittnerovi. Slovo má pán poslanec Benčík z SDĽ. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, vážení kolegovia,

    návrh zákona na ochranu štátneho tajomstva, služobného tajomstva a šifrovej ochrane informácií má svoje opodstatnenie, je aktuálny. Podľa môjho názoru má aj potrebné legislatívne parametre a možno ho podporiť. Navrhovanou úpravou sa však má vykonať aj zmena Trestného zákona. Je to ďalšia novela zo sérií zmien. Navrhované skutkové podstaty zodpovedajú, až na slovnú zámenu, teraz platnej úprave. Sankcie, ktoré sú tu uvedené, však nezodpovedajú trendu posilňovať ukladanie peňažného trestu, najmä v odsekoch 1 a 2.

    Podľa mňa je nedobrým vysvedčením o úrovni koordinácie legislatívnych prác, ak sa trestný kódex navrhuje meniť teraz a ministerstvo spravodlivosti už pripravilo návrh ďalšej novely Trestného zákona a Trestného poriadku, je už po pripomienkovom konaní, teraz je v legislatívnej rade vlády. Je pravdepodobné, že v marci toho roku sa už dostane do Národnej rady. Ale to nie je všetko. Okrem toho na budúci týždeň odborná komisia posudzuje návrh skupiny poslancov SNS na zmenu prvej hlavy Trestného zákona. Pýtam sa, čo bráni tomu, aby sa tieto tri návrhy, prípadne i ďalšie návrhy na zmenu Trestného zákona zapracovali do jedného legislatívneho návrhu. Nestačí len propagačne pred svetom a doma vyhlasovať, že máme perfektné zákony, ako som to minule v rozhlase počul od pani vicepremiérky Tóthovej, ale legislatívnu činnosť skutočne treba riadiť a treba ju aj koordinovať.

    Z uvedeného dôvodu odporúčam z návrhu vypustiť článok II, t. j. časť, ktorá by mala novelizovať Trestný zákon. Túto novelu, tak ako je, hoci aj s menšími úpravami a zosúladením najmä sankčných opatrení je potom možné zapracovať do novely, ktorú budeme prerokúvať komplexnejšie v marci v tomto roku. Vrele vám odporúčam, aby ste prihliadli na tento racionálny návrh, ktorý v podstate nemení nič, jedine dosahuje to, aby sudca alebo aj občan nie každý týždeň zisťoval, že zasa došlo k nejakým zmenám v Trestnom zákone. Trestný zákon je príliš citlivý zákon na to, aby sme ho menili podľa zásady trhacieho kalendára.

    Ďakujem vám za pozornosť a predpokladám, že návrh podporíte.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne a kolegovia, nemám ďalšie písomné prihlášky do rozpravy. Hlási sa ešte niekto? Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja by som len chcela požiadať spoločného spravodajcu, aby sme o bode 18 spoločnej správy hlasovali samostatne a nie v spoločnom bloku s neodporúčaním prijať. Takže bod 18 prosím vyňať zo spoločného hlasovania.

  • Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

  • Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o trinástom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Hudek?

  • Ďakujem pekne. Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca?

  • Ďakujem. Pristúpime teda k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Prosím pána spoločného spravodajcu výborov, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

    Prosím vážených kolegov a kolegyne, ktorí sa nachádzajú mimo zasadacej miestnosti, aby sa dostavili. Budeme hlasovať. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte, aby sme sa najskôr zaoberali spoločnou správou. Zo spoločnej správy odporúčam na schválenie body 1 až 10, ďalej body 14, 19, 20 a 22. Opakujem: body 1 až 10, ďalej body 14, 19, 20 a 22 odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch 1 až 10, 14, 19, 20 a 22 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 97 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod 1 až 10, 14, 19, 20 a 22 spoločnej správy sme prijali.

    Nech sa páči, uvádzajte ďalej, pán spoločný spravodajca.

  • Zo spoločnej správy neodporúčam schváliť body 11, 12, 13, 15, 16, 17 a 21. Bod 18 je na osobitné hlasovanie.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch 11, 12, 13, 15, 16, 17, 18 a 21. Pán spoločný spravodajca odporúča tieto body en bloc neprijať. Bod 18 vynímame na osobitné hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 11 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 84 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že body 11, 12, 13, 15, 16, 17 a 21 spoločnej správy neboli prijaté.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Na základe návrhu z rozpravy bol bod 18 vyňatý na osobitné hlasovanie. Tento bod 18 neodporúčam schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca bod 18 neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 33 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Konštatujem, že tento bod spoločnej správy nebol prijatý.

  • V rozprave odzneli dva, resp. tri pozmeňovacie návrhy. Prvý bol pozmeňovací návrh pána poslanca Pittnera, a to k § 13 ods. 1. Navrhuje doplniť tento paragraf o nové písmeno d) v znení: "kto bol príslušníkom Štátnej bezpečnosti alebo tajným spolupracovníkom Štátnej bezpečnosti na úseku boja proti vnútornému nepriateľovi podľa zistenia ministerstva vnútra".

  • Neodporúčam tento návrh schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Pittnera. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Pittnera nebol prijatý.

  • Druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Pittnera znel, alebo jeho obsahom bolo vypustenie § 23 navrhovaného zákona s tým, že ďalšie paragrafy by sa primerane prečíslovali. Tento návrh neodporúčam schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Pittnera. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

    Konštatujem, že druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Pittnera nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Ďakujem. Obsahom návrhu pána poslanca Benčíka bolo vypustenie článku II navrhovanej právnej úpravy s tým, že novelizácia tej časti by sa mala realizovať v podstate v súvislosti s pripravovanou novelizáciou Trestného zákona a Trestného poriadku. Neodpustím si krátku poznámku z úcty k svojmu pedagógovi, že ako právnik s jeho návrhom by som osobne súhlasil, lenže Trestný zákon a Trestný poriadok je už nami tak doráňaný, že jedna či dve rany mu už nejako strašne neublížia. Naopak, budú motívom pre príslušné orgány vlády, aby čo najskôr predložili komplexnú novelizáciu Trestného zákona a Trestného poriadku, resp. ich rekodifikáciu, a vôbec nie som, pán kolega, taký optimistický ako vy, že to bude v marci. Skôr si myslím, že to bude neskôr. Teda neodporúčam tento návrh schváliť.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Benčíka. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Benčíka nebol prijatý.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Pán podpredseda, k návrhu zákona nebolo viac pozmeňovacích návrhov. Odporúčam, aby sme hlasovali o návrhu zákona ako celku s tým, že ho odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.

  • Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení uvedených zmien a doplnkov.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane štátneho tajomstva, služobného tajomstva a o šifrovej ochrane informácií a o zmene a doplnení Trestného zákona v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

  • Pán podpredseda a vážení členovia koalície, ďakujem za spoluprácu a opozícii ďakujem za pochopenie.

  • Ďakujem pekne.

    Vážení prítomní, pokračujeme š t r n á s t y m bodom programu, ktorým je

    návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnej štátnej hranici.

    V tejto súvislosti by som chcel medzi nami privítať ako hostí občanov z osady U Sabotů a z príslušného okresu, ktorí sa zúčastňujú na našom rokovaní. Vítajte.

  • Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 324 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 324a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie minister vnútra Slovenskej republiky pán Ľudovít Hudek. Prosím ho, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené pani poslankyne a páni poslanci,

    návrhom Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnej štátnej hranici, ktorý je predmetom vášho rokovania, dochádza k zavŕšeniu takmer trojročného procesu prác na vytýčení, vyznačení a zameraní spoločnej slovensko-českej štátnej hranice. Na vykonanie týchto prác sa oba štáty zaviazali v Zmluve o generálnom vymedzení spoločných štátnych hraníc, ktorá bola podpísaná v Prahe 9. októbra 1992.

    Zmluva definuje spoločnú štátnu hranicu a určuje jej priebeh v teréne. Upravuje vzťah a postup zmluvných štátov pri správe štátnej hranice, jej vyznačovaní, preskúšavaní a udržiavaní. Tieto úlohy zveruje do pôsobnosti stálej slovensko-českej hraničnej komisie, ktorá bude konštituovaná po nadobudnutí platnosti zmluvy. Číselne, verbálne a graficky štátnu hranicu a jej priebeh určuje a znázorňuje hraničné dokumentárne dielo, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Obsahom zmluvy je návrh na vykonanie 18 účelných zmien v priebehu štátnej hranice, ktorý bol určený zmluvou o generálnom vymedzení a platí od 1. 1. 1993 a bude platiť až do nadobudnutia účinnosti dnes prerokovanej zmluvy. Dokumentácia navrhovaných účelných zmien je samostatnou prílohou zmluvy.

    Zmenami dôjde medzi oboma štátmi k bezozvyškovej výmene časti štátnych území s výmerou nad 452 ha, teda oba štáty si navzájom postúpia 4,5 km2 svojho štátneho územia. Zmluva ďalej obsahuje ustanovenia o spôsobe a forme vysporiadania majetku obidvoch štátov nachádzajúcich sa na vymieňaných štátnych územiach a ustanovenia, ktoré zabezpečujú vzájomné vysporiadanie vzťahov štátov, ich právnických a fyzických osôb žijúcich alebo pôsobiacich na týchto častiach štátnych území. Sú obsahom osobitných ustanovení zmluvy. Obsahom osobitných ustanovení zmluvy je aj záväzok zmluvných strán, že príslušné orgány oboch štátov si navzájom a bezplatne vymenia všetky dokumentácie, doklady, údaje a podobne, ktoré sa vzťahujú k plochám vymieňaných častí štátnych území.

    Zmluva sa uzaviera na dobu neurčitú a možno ju meniť alebo doplňovať iba na základe vzájomnej dohody zmluvných štátov. Platnosť zmluvy môže skončiť iba v prípade, že sa zmluvné štáty dohodnú na novej zmluve o spoločnej štátnej hranici. Teda zmluva je nevypovedateľná. Termín nadobudnutia platnosti zmluvy je dohodnutý na tridsiaty deň odo dňa výmeny ratifikačných listín.

    Vláda Slovenskej republiky s návrhom zmluvy vyslovila súhlas dňa 5. decembra minulého roka. Na základe splnomocnení prezidentov obidvoch republík ministri vnútra zmluvu podpísali v Židlochoviciach dňa 4. januára tohto roku.

    Chcem vás všetkých ubezpečiť, že na prijatie zmluvy netrpezlivo čakajú najmä občania osady U Sabotů, ktorá bude postúpená Slovenskej republike a stane sa súčasťou obce Vrbovce, ale tiež občania osady Sidónia, ktorá bude postúpená Českej republike. Predlžovanie súčasného stavu by znamenalo zvýšenie neistoty a zvýšenie napätia v medziľudských vzťahoch najmä v osade U Sabotů, ktoré je dnes už veľké. Súčasný stav neumožňuje riešiť ani vodnú úpravu režimu a spoluprácu na spoločnej štátnej hranici, ktorej sa občania už dávno dožadujú a ktorá umožní odstrániť mnohé každodenné problémy občanov žijúcich v obciach pozdĺž štátnej hranice.

    Vlády oboch republík sa zaviazali primerane odškodniť tých občanov, ktorí sa po nadobudnutí platnosti zmluvy a výmene časti štátnych území rozhodnú z týchto osád vysťahovať na územie domovského štátu.

    Zmluva je pripravená v súlade s normami a zásadami medzinárodného práva, s právnym poriadkom v Slovenskej republiky a je v súlade so záväzkami, ktoré Slovenskej republike vyplývajú z uzavretých medzinárodných zmlúv. Zmluvu možno charakterizovať ako štandardnú zmluvu o štátnych hraniciach.

    Z uvedených aspektov a na základe výsledkov prerokovania zmluvy v príslušných výboroch Národnej rady Slovenskej republiky si vám dovoľujem odporučiť, aby ste so zmluvou vyslovili súhlas. Vyslovenie súhlasu s návrhom zmluvy a prijatím ústavného zákona o súhlase so zmenami štátnej hranice medzi Slovenskou republikou a Českou republikou sú ústavnými predpokladmi na nadobudnutie platnosti obidvoch dokumentov. Platnosť zmluvy a účinnosť ústavného zákona sú navzájom podmienené. Vaším súhlasom sa vytvoria podmienky na ratifikáciu zmluvy zo strany Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu ministrovi za uvedenie návrhu. Prosím predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti pána poslanca Jozefa Reu, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážený predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, milí hostia,

    dovoľte, aby som vám predniesol spoločnú správu výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnej štátnej hranici, parlamentná tlač 324, ktorú máte pred sebou.

    Návrh na vyslovenie súhlasu medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnej štátnej hranici pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 745 zo dňa 16. januára 1996 na prerokovanie do 30. januára 1996 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti ako príslušný skoordinovať stanoviská určených výborov.

    Všetky uvedené výbory prerokovali návrh v lehote, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky po prerokovaní vysloviť so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnej štátnej hranici súhlas, s výnimkou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, ktorý po prerokovaní návrhu neprijal k nemu uznesenie, pretože podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov s ním nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Toľko, pán predsedajúci, k návrhom zo spoločnej správy k návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnej štátnej hranici.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu o štrnástom bode programu. Mám jednu písomnú prihlášku do rozpravy. Je to pán poslanec Anton Hrnko za DÚ. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda,

    pristupujeme k schvaľovaniu Zmluvy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o vymedzení štátnej hranice, kde dochádza určitým spôsobom aj k výmene území medzi Českou republikou a Slovenskou republikou. Ako viete, na Slovensku boli vždy citlivou otázkou hranice chotára, hranice poľa a aj v našej literatúre sa často vyskytujú srdcervúce romány, ktoré hovoria o tom, ako sa naši ľudia dokázali o brázdu hádať. Celé generácie, celé rodiny sa nenávideli kvôli tomu, že sused susedovi odoral kúsok brázdy a teda zbavil ho určitým spôsobom obživy.

    Nechcem v súvislosti s touto zmluvou hovoriť o tom, že výmena území, ktorá je obsiahnutá v predmetnej zmluve, je zlá, je nejakým spôsobom poškodzujúca Slovensko. To nie, pretože je založená na princípe parity, na princípe rovnoprávnosti, na princípe výmeny centimetra štvorcového za centimeter štvorcový. Chcem však upozorniť na druhú skutočnosť, ktorá súvisí s predkladanou zmluvou, a to, že slovenská politická reprezentácia niekedy až - nechcem povedať trestuhodne, ale zarážajúco pristupuje pri zostavovaní zmlúv a koncipovaní takýchto zmlúv k otázke národnej dedovizne, pretože slovenská krajina, slovenská zem, slovenská pôda je dedovizňou všetkých, čo tu sedíme.

    V súvislosti s reguláciou Moravy bola v roku 1973 podpísaná zmluva medzi Rakúskou republikou a Československou socialistickou republikou o vymedzení štátnych hraníc a v rámci tejto zmluvy došlo aj k úbytku slovenského územia v rozsahu asi 12 ha. Po vyjasnení so zástupcami ministra vnútra údajne ide len o 6 ha, o ktoré Slovensko prišlo definitívne tým spôsobom, že v rámci vtedajšieho jednotného Česko-Slovenska sa územie, ktoré získala Rakúska republika zo Slovenska reguláciou Moravy, Československej republike vrátilo v oblasti Znojma. Teda za slovenské územie dostala prírastok Česká republika.

    Táto situácia, samozrejme, je aj v minulosti už známa, ale v tomto prípade to nemuselo byť nenávratne, keby sme sa boli riadili pri koncipovaní zmlúv s Českou republikou, ktoré sme prijali na konci roku 1992 a potom neskoršie vedomím, že nie sme prví, ale že pred nami tu boli aj ďalšie generácie. Teda, že sme sa v zmluve o priateľstve a dobrom susedstve s Českou republikou zriekli tohto územia, na ktoré už v súvislosti s podpisovaním tejto zmluvy sme nemohli vzniesť nárok. Teda hovorím, to je upozornenie pre našich vedúcich predstaviteľov, ktorí budú v budúcnosti o rôznych veciach s našimi susedmi uzatvárať zmluvy, aby sa riadili aj vedomím, že nie sú prví, že pred nimi tu bola aj nejaká minulosť a na tú minulosť treba nadväzovať a netreba prézentisticky pristupovať k veciam, že síce sme dosiahli politické rozdelenie, ale ako pravdepodobne krajina, ktorej nechýba 6 ha pôdy, sa jej jednoducho trestuhodne zriekneme.

    Treba nám teda skutočne pristupovať k veciam zodpovedne, aby sme neskončili tak ako v reštitúciách, keď sme nebrali minulosť na zreteľ a prvý reštitučný zákon vlastne vracal majetok len vlastníkom v Českej republike a naši sa potom až o pol roka dostali k týmto majetkom. Dnes vlastne nie je žiadna možnosť nápravy tohto územného úbytku Slovenskej republiky, pretože zmluvu, ako je predložená, môžeme ratifikovať, alebo neratifikovať, ale skôr ratifikovať, ale do budúcnosti by som chcel upozorniť, aby sme všetky súvislosti, ktoré sa k danému bodu sústreďujú, brali na zreteľ. Len toľko som chcel povedať, lebo si myslím, že nebolo možné nenechať túto vec bez nejakého komentára.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne a kolegovia, hlási sa ešte niekto do rozpravy?

    Pán poslanec Polka, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi niekoľko poznámok, ktoré síce nebudú mať žiaden legislatívny charakter, ale niekoľko slov k tejto zmluve, ktorá je významným predelom alebo medzníkom v histórii česko-slovenských vzťahov, by som rád uplatnil. Irituje ma to svojím spôsobom z dvoch dôvodov. Jednak náš výbor sa permanentne zaoberal činnosťou rozhraničovacej komisie a vývojom tejto práce a jednak pochádzam z oblasti, kde dlhé desaťročia české huty a bane poskytovali obživu desiatkam, možno tisícom, desiatkam tisícov Slovákov, a naopak, kde stovky a tisíce Čechov, alebo lepšie povedané Moravanov, využívali kysucké lesy na načerpanie nových síl a nového optimizmu do života. Práve v tejto oblasti vznikol hraničný spor, ktorý sme dôsledne sledovali, dôsledne strážili. Myslím si, že to nebýva zvykom na pôde parlamentu, ale dovoľte mi, aby som aj tu vyjadril poďakovanie pracovníkom rozhraničovacej komisie, či už z českej alebo slovenskej strany, ktorí pripravili hraničné dielo, ktoré má skutočne európske parametre.

    Ďalej by som chcel, aby tu odznelo poďakovanie predstaviteľom samosprávnych orgánov v hraničných lokalitách, ktorí skutočne dôsledne obhajovali záujmy z jednej i z druhej strany pri realizácii tohto hraničného diela. Skutočne patrí obdiv ľuďom, ktorí si dôsledne hájili svoj majetok, hájili svoje práva a nedali sa zastrašiť nejakými pokusmi o mediálnu alebo inú hystériu, ktorá hlavne v oblasti Kasární v obci Makov vznikala z jednej i trošku z druhej strany.

    A nakoniec mi dovoľte, aby tu odznelo poďakovanie orgánom vlády Českej republiky i orgánom Ministerstva vnútra Českej republiky i ďalším orgánom Českej republiky, ktoré skutočne svojou dobrou, kvalitnou a zodpovednou prácou prispeli k tomu, že nedošlo k nijakej hystérii ohľadne vytvárania hranice, že nedošlo k tomu, že sa tu vytvorí nejaká nová železná opona, ktorá by bola bariérou vo vývoji vzťahov medzi českým a slovenským národom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Slovo má ešte predseda výboru pán Rea.

  • Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte, aby som sa aj ja osobne pripojil k slovám predrečníka. Pán poslanec Polka povedal a vyplýva to aj z náležitostí, ktoré vyplývajú z predkladacej správy k tejto zmluve, kde na strane 2 je v predposlednom odseku uvedené nasledovné: "Vláda Slovenskej republiky uznesením zo dňa 5. decembra 1995 číslo 918 uložila ministrovi vnútra v spolupráci s podpredsedom vlády a ministrom financií pripraviť návrh na primeranú kompenzáciu majetku občanov Českej republiky žijúcich v osade U Sabotů v prípade ich záujmu žiť na území Českej republiky a občanom Slovenskej republiky žijúcich v osade Sidónia, ktorí prejavia záujem žiť na území Slovenskej republiky." K tomuto odseku, ktorý som prečítal, navrhnem uznesenie, aby sme sa k tejto zmluve v určitom období, ktoré navrhnem, vrátili a toto uznesenie vlády si mohli v Národnej rade skontrolovať.

    Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z dnešného dňa k návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnej štátnej hranici:

    1. Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby informovala Národnú radu Slovenskej republiky do 30. 6. 1996 o pripravovanom návrhu na kompenzáciu majetku občanov Slovenskej republiky, ktorým pri realizácii tejto zmluvy vznikne majetková ujma.

    2. Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky, aby informovala Národnú radu do 30. 6. 1996 o pripravovanom riešení infraštruktúry a komunálnej vybavenosti osád dotknutých touto zmluvou.

    Toľko návrh na uznesenie, ktorý vyplýva, ako som uviedol, z odseku, kde už vláda k tomu prijala uznesenie. Tento problém, tak ako povedal pán poslanec Polka, bol medzi dotknutými občanmi veľmi živý, a myslím si, že bude aj naďalej, a aj podľa slov, ako povedal pán poslanec Hrnko, že naše územie je skutočne výsostné a posvätné, je potrebné, aby sme sa k tomuto problému vrátili. Preto podávam návrh tohto uznesenia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Keďže nemám žiadne ďalšie prihlášky do rozpravy, pýtam sa posledný raz, kto sa ešte hlási.

  • Vyhlasujem rozpravu o štrnástom bode programu za skončenú.

    Chce sa vyjadriť k rozprave pán minister Hudek?

  • Ďakujem. Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca?

  • Priatelia, pristúpime teda k hlasovaniu. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písmena e) Ústavy Slovenskej republiky vysloví súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnej štátnej hranici.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tejto zmluve. Pán spoločný spravodajca, aké je vaše stanovisko?

  • Odporúčam návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 105 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie o spoločnej štátnej hranici schválili.

  • Pán predsedajúci, ešte by som prosil dať hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré som predniesol.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu uznesenia, ktoré predložil pán spoločný spravodajca. Pán spoločný spravodajca odporúča toto uznesenie prijať.

  • Požiadavka z pléna, aby spoločný spravodajca prečítal návrh uznesenia.

  • Pán spoločný spravodajca, prosím, prečítajte ho ešte raz.

  • Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu

    1. aby informovala Národnú radu do 30. 6. o pripravovanom návrhu na kompenzáciu majetku občanov dotknutých v tejto zmluve,

    2. aby informovala Národnú radu tiež do 30. 6. o pripravovanom riešení infraštruktúry a komunálnej vybavenosti osád, ktoré sú dotknuté touto zmluvou.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, myslím, že je to taká dôležitá záležitosť, že by sme mohli požiadať, aby sa hlasovanie ešte raz opakovalo, pretože bolo na chvíľu nejasno. Pán spoločný spravodajca prečítal sukus uznesenia, ktoré navrhol, z týchto dôvodov zopakujeme hlasovanie.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prednesenom návrhu pána poslanca Reu. Pán spoločný spravodajca odporúča prijať toto uznesenie. Predchádzajúce hlasovanie vyhlasujem za neplatné.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 106 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie prijali.

    Ďakujem pekne za spoluprácu, pán spoločný spravodajca.

  • P ä t n á s t y m bodom programu je

    vládny návrh ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o súhlase so zmenami štátnej hranice medzi Slovenskou republikou a Českou republikou.

    Návrh ústavného zákona ste dostali ako tlač číslo 325 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 325a.

    Ďakujem všetkým občanom z osady U Sabotů a z okresu Senica za účasť pri hlasovaní o takej významnej záležitosti. Prajeme dobrú cestu domov.

  • Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh ústavného zákona odôvodní minister vnútra Slovenskej republiky pán Ľudovít Hudek. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    článok 3 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky ustanovuje, že hranice Slovenskej republiky sa môžu meniť len ústavným zákonom. Na to, aby vstúpili do platnosti tie ustanovenia Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnej štátnej hranici, ktoré obsahujú zmeny územia Slovenskej republiky, je potrebné prijať predložený návrh ústavného zákona.

    V priebehu prerokúvania vládneho návrhu ústavného zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v dňoch 19. až 30. januára 1996 sa navrhlo doplniť jeho úvodnú vetu odkazom na článok 3 ods. 2 ústavy a v článku II upravujúcom nadobudnutie účinnosti ústavného zákona sa navrhlo ustanoviť ju dňom platnosti zmluvy namiesto pôvodne navrhovaného "dňom vyhlásenia". S oboma návrhmi možno z hľadiska predkladateľa súhlasiť a odporúčam prijať ústavný zákon v znení zohľadňujúcom navrhované úpravy.

    Prijatím ústavného zákona o súhlase so zmenami štátnej hranice medzi Slovenskou republikou a Českou republikou bude zavŕšený vnútroštátny proces spojený s ustanovením hranice medzi Slovenskou republikou a Českou republikou. Výmenou ratifikačných listín k zmluve a uplynutím 30-dňovej lehoty nadobudne ústavný zákon účinnosť a zmluva o hraniciach platnosť. Tým sa zavŕši úprava hraníc aj z medzinárodnoprávneho hľadiska.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu ministrovi Hudekovi. Prosím predsedu Výboru Národnej rady pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti pána poslanca Jozefa Reu, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu ústavného zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, milí hostia,

    dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o súhlase so zmenami štátnej hranice medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, parlamentná tlač 325a, ktorú máte pred sebou.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 745 zo 16. januára 1996 pridelil uvedený vládny návrh ústavného zákona na prerokovanie v termíne do 30. januára 1996 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Na skoordinovanie stanovísk výborov, ktoré sa premietnu v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky, určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o súhlase so zmenami štátnej hranice medzi Slovenskou republikou a Českou republikou prerokovali v dňoch 19. až 30. januára 1996.

    S návrhom vyslovili súhlas všetky výbory, ktorým bol návrh pridelený, okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, ktorý neprijal uznesenie podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov, pretože s ním nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    K návrhu uplatnili jednotlivé výbory Národnej rady Slovenskej republiky pozmeňovacie a doplňovacie návrhy. Tieto návrhy nebudem čítať, sú uvedené v dvoch bodoch a týkajú sa úvodnej vety a článku II. Odporúčam, aby sme ich prijali, a ak dovolíte, v krátkosti ich odôvodním.

    Prvá pripomienka je legislatívno-technického charakteru a obsahuje odkaz na príslušný článok ústavy, na základe ktorého sa ústavný zákona prijíma.

    V druhej pripomienke sa upravuje účinnosť ústavného zákona. Bolo by nesprávne vyhlásiť účinnosť dňom vyhlásenia, pretože ak sa ratifikačný proces u partnerskej strany z rôznych dôvodov oddiali, mali by sme prijatý ústavný zákon na základe ešte neplatnej medzištátnej zmluvy. Z toho dôvodu odporúčam, aby sme zo spoločnej správy tie dve pripomienky, ktoré boli prijaté vo výboroch, odsúhlasili.

  • Ďakujem pánu predsedovi výboru za podanie správy a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o pätnástom bode programu. Do rozpravy mám písomnú prihlášku od pani poslankyne Zory Lazarovej z HZDS - SZA. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    dovoľte mi pri schvaľovaní vládneho návrhu ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o súhlase so zmenami štátnej hranice medzi Slovenskou republikou a Českou republikou poukázať na skutočnosť, že v týchto okamihoch prežívame historickú chvíľu, keď sa schvaľuje v našom parlamente definitívna medzinárodne uznaná hranica medzi Českou republikou a Slovenskou republikou. Preto by sme sa mali aspoň na chvíľku pokúsiť zastaviť čas a obzrieť sa dozadu.

    Takmer 80-ročné spolužitie našich dvoch národov nemožno hodnotiť vo všeobecnosti ako nie dobré. Isteže, dalo by sa poukazovať tak na pozitíva, ako negatíva nášho spolužitia, ale aj ten najtvrdší zástanca slovenskej samostatnosti musí objektívne priznať, že na váhe spravodlivosti by pozitíva prevažovali nad negatívami. Preto mi nedá nespomenúť si pri tejto príležitosti na množstvo dobrých priateľov, ktorí zostávajú na druhej strane hranice, s ktorými sme dlhé roky spolupracovali a navzájom si nezištne pomáhali.

    Dovoľte mi však poukázať aj na druhú stranu mince. Pri určovaní hranice medzi našimi republikami sa pomerne dlhý čas usilovali rozhraničovacie komisie nájsť kompromis, ako rozdeliť sporné územia v okolí rieky Moravy, aby nebola poškodená ani jedna strana. To sa im aj podarilo. Rieka Morava sa dnes považuje za prirodzenú, dá sa povedať, etnickú hranicu medzi českým a slovenským obyvateľstvom. Nechcem zachádzať do dávnej histórie, keď rieka Morava nie rozdeľovala, ale spájala Slovákov, a to moravských Slovákov so slovenskými Slovákmi a pretekala stredom Veľkomoravskej ríše.

    Chcem však pri tejto príležitosti poukázať na inú skutočnosť týkajúcu sa nedávnej minulosti. Dvadsaťšesť goralských dedín, ktoré sú dnes začlenené do Poľska, od nepamäti patrili Slovensku. Po celý čas trvania Uhorska boli súčasťou Slovenska. Žijú v nich Slováci, ktorí sa dodnes hlásia k Slovensku. Aj v roku 1918 pri vzniku prvej Československej republiky boli tieto dediny súčasťou Slovenska.

    Poľsko sa však neustále usilovalo na medzinárodných fórach tak o získanie uvedených slovenských dedín, ako aj o získanie celého Tešínska. Mocnosti preto uvážili, že by v týchto oblastiach mal byť vypísaný plebiscit. Bolo úplne jasné, ako by bol plebiscit dopadol. Gorali sa jednoznačne a jednomyseľne hlásili k Slovákom a obyvatelia Tešínska boli zase tvrdí Poliaci a nimi sú aj dodnes. Preto na zákrok Beneša sa plebiscit nekonal, ale diplomatickou cestou sa dosiahlo, že Československá republika dobrovoľne súhlasila s pripojením goralských dedín k Poľsku bez plebiscitu s tým, že z toho dôvodu moravská časť Tešínska bude začlenená, takisto bez plebiscitu v roku 1920 do prvej Československej republiky, t. j. do Moravy.

    Tento stav trval až do roku 1938, keď pri vzniku prvého Slovenského štátu sa vtedajšia vláda a prezident diplomatickou cestou usilovali dostať naspäť tieto slovenské goralské dediny, čo sa im nakoniec aj podarilo.

    Nemôžem nespomenúť, keď listujeme v histórii, ani úsilie obyvateľov dosť veľkej časti dedín z moravského Slovenska - používam pôvodný názov tejto oblasti - pričleniť sa k slovenskému štátu, keď bratia Úprkovci, Jozef a Ján, robili veľkú podpisovú akciu a iba vďaka neochote Hitlera vyhovieť týmto požiadavkám sa pričlenenie dedín moravského Slovenska k slovenskému štátu neuskutočnilo. Po druhej svetovej vojne obnovilo Poľsko svoje územné požiadavky na goralské dediny tak ako na Tešínsko a znovu zásahom Beneša boli hranice druhej Československej republiky uznané veľmocami v tej podobe, ako ich poznáme dnes.

    Plne chápem našich predstaviteľov, že sa neusilujú dnes získať naspäť územia patriace predtým Slovensku, t. j. Zakarpatskú Rus, ani goralské dediny od okolitých krajín a plne uznávajú hranice vytýčené pre Československú republiku po II. svetovej vojne, ktoré sú nemenné a garantované mocnosťami. Myslím si však, že pri terajšom určovaní hranice medzi Českou republikou a Slovenskou republikou, ktorá sa teraz novotvorí a nateraz je garantovaná iba našimi krajinami, by bola vhodná príležitosť požadovať náhradné územia za 26 goralských dedín od Moravy, ktorá v podstate za ne získala Tešínsko aspoň v oblastiach, ktoré sú prípadne neobývané, alebo ak nie, tak potom vyhlásiť Tešínsko za slovenské územie. Počas trojročnej existencie samostatnej Slovenskej republiky od roku 1993 bolo dosť priestoru na bilaterálne rokovania o tejto problematike s Českou republikou, prípadne sme sa mohli obrátiť s týmto problémom na Európsku úniu alebo Radu Európy. Ak by sa s tým nič iné nedosiahlo iba to, že Slovensko si pri rozdeľovaní Československa tieto územia nárokovalo, mohlo by to mať do budúcnosti veľký význam.

    Nemyslím si, že práve Slovensko je taký veľký štát, ktorý nemusí ani považovať za potrebné sa vôbec o tejto problematike zmieniť, resp. nemusí bojovať takým či onakým spôsobom o pomerne rozsiahle územie, ktoré bolo pričlenené v nedávnej minulosti Morave na úkor Slovenska, ale sa ho jednoducho zrieknuť. Je to oveľa pohodlnejšie. Nuž naše ministerstvo zahraničných vecí sa o to ani nepokúsilo.

    Záverom by som chcela vyjadriť svoje pozitívne stanovisko k predloženému dokumentu. Ľutujem však, že naša diplomacia nevyžila túto historickú príležitosť, ktorá sa tak často v dejinách národa neopakuje, a jednoducho oveľa pohodlnejšie bolo sa týchto území zrieknuť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pani poslankyni. Pani poslankyne, páni poslanci, do rozpravy už nie je žiadne písomná prihláška. Pýtam sa, či sa ešte niekto chce vyjadriť v rozprave.

  • Ak nie, končím rozpravu k tomuto bodu programu, vyhlasujem ju za skončenú.

    Pán minister Hudek má právo vyjadriť sa k rozprave. Pýtam sa ho, či sa vyjadrí.

  • Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť?

  • Pán spravodajca sa tiež nechce vyjadriť.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, keďže zo spoločnej správy vyplývajú niektoré pozmeňovacie návrhy a každý pozmeňovací návrh sa schvaľuje trojpätinovou väčšinou, prosím vás, aby ste sa všetci vrátili do rokovacej miestnosti. Na schválenie potrebujeme 90 hlasov prítomných poslancov.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prosím vás, prezentujme sa, koľko je nás prítomných. Prezentujeme sa bez hlasovania.

    Ďakujem. Prezentovalo sa 114 poslancov.

    Pristúpime k hlasovaniu. Prosím, pán spoločný spravodajca, uvádzajte postupne hlasovanie podľa spoločnej správy.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby sme o každom pozmeňovacom návrhu spoločnej správy dali hlasovať osobitne. Návrhy máme všetci pred sebou. Mám ich čítať?

  • Pozmeňovací návrh číslo 1 odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča prvý návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 118 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento prvý návrh sme prijali.

  • Bod 2 spoločnej správy taktiež odporúčam prijať, tak ako je znenie v spoločnej správe.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 2 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca odporúča tento bod prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 123 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že bod 2 spoločnej správy bol prijatý.

  • Pán predsedajúci, tým sme vyčerpali hlasovanie o doplňovacích a pozmeňovacích návrhoch. Prosím, aby ste dali hlasovať o vládnom návrhu ústavného zákona ako celku a odporúčam ho prijať.

  • V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrh ústavného zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov. Podľa článku 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky na prijatie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov, teda 90 poslancov.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 122 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o súhlase so zmenami štátnej hranice medzi Slovenskou republikou a Českou republikou.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca, za spoluprácu.

  • Pán predsedajúci, dovoľte, aby som aj ja poďakoval pani poslankyniam a pánom poslancom za odsúhlasenie tohto zákona.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    pokračujeme s e d e m n á s t y m bodom programu. Je to

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o uplatňovaní základných práv a slobôd a samosprávy.

    Vážené kolegyne a kolegovia, pretože tento návrh ústavného zákona ešte nebol prerokovaný vo vláde, treba zaujať stanovisko.

    Je tu poznámka pána poslanca Cupera procedurálneho charakteru.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    návrh skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o uplatňovaní základných práv a slobôd a samosprávy treba hodnotiť pozitívne. Avšak vzhľadom na to, že ide o veľmi dôležitý zásah do Ústavy Slovenskej republiky a vláda k nemu nezaujala ešte stanovisko, dávam procedurálny návrh, aby sme tento ústavný zákon prerokovali na ďalšej schôdzi slovenského parlamentu.

    Prosím pána predsedajúceho, aby dal o mojom procedurálnom návrhu hlasovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o procedurálnom návrhu pána poslanca Cupera, ktorý navrhuje preložiť prerokúvanie tohto bodu programu. Pán predseda výboru odporúča toto odročenie prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 85 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že bol prijatý procedurálny návrh pána poslanca Cupera na odročenie tohto bodu programu.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    tým sme vyčerpali body programu, ktorý sme mali pred sebou, a zajtra máme pokračovať hlavným bodom programu - interpeláciami.

    Zároveň vás informujem, že Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie bol pridelený ako tlač číslo 336 vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Na základe toho prerušujem 13. schôdzu Národnej rady. Pokračujeme zajtra ráno o 9.00 hodine.