• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie prerušenej 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    V rokovaní pokračujeme rozpravou o bode priemyselná politika vlády Slovenskej republiky, tlač číslo 294, ktorú sme včera prerušili. Do rozpravy sú ešte písomne prihlásení traja poslanci. Ako prvý dnes vystúpi pán kolega Černák.

    Predtým sa hlási s faktickou poznámkou pani kolegyňa Belohorská. Nech sa páči.

  • Chcela by som oznámiť, že budem hlasovať náhradnou kartou číslo 4.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Černák, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi, skôr ako poviem pár slov k samotnej priemyselnej politike, konštatovať, že diskusia, ktorá tu včera prebiehala tesne pred ukončením, bola podľa môjho názoru irelevantná, pretože zákon je zákon a platí pre každého rovnako. To, čo nám prezentoval pán minister hospodárstva, podobné vystúpenia boli v rozprave pri zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ale potom bol zákon odsúhlasený, odhlasovaný, vyšiel v Zbierke zákonov a platí. Rád by som upozornil na to, a nehľadajte v tom nejakú zámienku, že by sme chceli znemožniť prerokovanie priemyselnej politiky. Presne takéto vystúpenie sme mali aj vo výbore. Keby pani kolegyňa Lazarová, predsedníčka výboru, viac myslela na povinnosti, ktoré jej vyplývajú z funkcie predsedníčky, ako na národnostnú politiku, bola by upozornila predsedu Gašparoviča, že takáto pripomienka vo výbore bola a ministerstvo životného prostredia mohlo dať stanovisko lepšou formou, ako včera prezentoval pán minister Zlocha.

    Napriek tomu, ak ste ho pozorne počúvali, pán minister Zlocha pripustil, že sa celkom nedodržal zákonný postup a navrhol náhradné riešenie formou verejnej diskusie, konferenčným spôsobom. Vidím z toho asi také východisko, že požiadam písomne príslušný výbor Národnej rady, aby zaujal stanovisko, pretože názory, ktoré sme tu prezentovali, boli rozdielne.

    Teraz k samotnej priemyselnej politike. Mnohokrát sa medzi odborníkmi diskutuje, či priemyselná politika áno, alebo nie. Liberálni zástancovia sú presvedčení, že aj bez priemyselnej politiky by sa ekonomika mohla vyvíjať smerom, ktorý určuje trh. Už prakticky v rokoch 1992 a 1993 na ministerstve hospodárstva bola daná úloha vypracovať priemyselnú politiku. Osobne som zástancom toho, aby ekonomika bola istým spôsobom usmerňovaná tak, aby sa vyvíjala štrukturálne tým smerom, ktorý je pre tú-ktorú konkrétnu krajinu výhodný. Ako príklad - netreba chodiť ďaleko -, ale v Japonsku niekoľko tisíc odborníkov analyzuje, vypracúva postupy, má predstavu, kam by chcelo dostať v priebehu desaťročí japonskú ekonomiku a potom využitím nástrojov, ktoré sú konformné s trhom, usmerňuje vývoj týmto smerom.

    Genéza našej priemyselnej politiky je niekoľkoročná. Prvú verziu priemyselnej politiky, ktorá bola vypracovaná na ministerstve hospodárstva, som predkladal ešte ja do Hospodárskej rady a 1. marca 1993 bola odsúhlasená, resp. Hospodárska rada ju odporúčala jednotlivým rezortom realizovať. Odvtedy priemyselná politika prešla ďalším vývojom. Veľmi pozorne som tento vývoj sledoval, po istú fázu získavala na kvalite a po istom bode už začala viac získavať len na kvantite a stáva sa dosť neprehľadná, ťažšie sa v nej orientuje.

    Dovoľte mi povedať bez nejakého politického pozadia, že priemyselná politika mi pripomína mnohé kroky súčasnej vládnej koalície, že je silná v časti deklaratívnej, komparatívnej a teoretickej, ale veľmi slabo je prepojená na konkrétne závery, konkrétne projekty, konkrétne programy. Záver, ktorý sa v tejto časti nachádza, je príliš vágny a dáva príliš veľký priestor na manévrovanie, uhýbanie. Ak si zoberiete predkladaciu správu, na strane 4 sa konštatuje podľa mňa veľmi správne, že priemysel Slovenskej republiky je predimenzovaný, citujem: "Priemysel Slovenskej republiky je predimenzovaný v ťažkom priemysle, najmä vo výrobe kovov a kovových výrobkov, v ťažkej chémii, ale aj v ťažkom strojárstve." O pár riadkov nižšie sa v predkladacej správe hovorí, že štrukturálna medzera, ktorá je vo výrobe dreveného tovaru, v papierenskom a polygrafickom priemysle, v ľahkej chémii, v ľahkom strojárstve a v potravinárskom komplexe by sa mali zaplniť. Ale, žiaľ, nikde nevidíte predstavu, ako vlastne chceme ďalej postupovať, keď je predimenzovaný ťažký priemysel, čo sa budeme snažiť utlmiť, čo sa budeme snažiť rozvíjať a akým spôsobom budeme potom potenciovať štrukturálne zmeny v slovenskej ekonomike tak, aby nakoniec tieto odvetvia, o ktorých sa veľmi správne v predkladacej správe hovorí, boli potenciované.

    Ešte z teoretickej oblasti dve poznámočky. Na strane 2 máte veľmi pregnantný, pekný citát o priemyselnej politike: "Všeobecne pod priemyselnou politikou rozumieme súbor opatrení vládnych orgánov zameraných na proces štrukturálnej adaptácie s cieľom získať komparatívne výhody danej ekonomiky na svetovom trhu." Takže v teoretickej časti sa hovorí o tom, že chceme zmeniť súčasný stav, že taká malá ekonomika, ako je slovenská, nemôže v takejto podobe existovať. Žiaľ, potom sa už málo hovorí o tom, ako budeme tieto štrukturálne zmeny realizovať.

    V teoretickej časti - a to je posledná teoretická poznámka - sa hovorí o dvoch prístupoch v priemyselnej politike, o sektorovom prístupe a liberálnom, kde sektorový je zásadne pre jednotlivé výrobné odvetvia, vytypúva komparatívne výhody, nevýhody, liberálny prístup, viac berie do úvahy finančno-ekonomické nástroje. Veľmi správne naša priemyselná politika hovorí o tom, že sa nedá veľmi uplatniť ani jedna metóda, ani druhá, že taký zmiešaný prístup je správny, ale tam sa potom akékoľvek napojenie na štrukturálne zmeny končí.

    Dovoľte mi, aby som vám ako príklad uviedol z jednotlivých sektorových ekonomík isté nezrovnalosti, na základe ktorých si dovolím prednášať tieto tvrdenia.

    V sektorovej ekonomike v palivovo-energetickom komplexe je vlastne zakonzervovaný súčasný stav. Ani slovíčko nie je o tom, ako budeme postupovať ďalej. Myslím si, že jeden zo základných problémov slovenskej ekonomiky v palivovo-energetickom komplexe je jednostranná závislosť od dodávateľov z Ruskej federácie. Keď vyskočili časovo krátke problémy s dodávkami ropy, premiér vlády sa vyjadril, že budeme diverzifikovať, že cez ADRIU sa napojíme na náhradného dodávateľa a že v tomto smere sa bude diskutovať aj s Rakúšanmi. Je to ropa, ktorú som vybral len ako príklad. Ale čo v plyne? Budeme hľadať nejaké iné riešenie, alebo ostaneme v takejto pozícii? Budeme sa snažiť nejakými dobrými zmluvami túto našu zraniteľnosť kompenzovať? Nehovorí sa o tom, nechcem prejudikovať nejaký výsledok, ale je to taký problém, o ktorom sa malo v palivovo-energetickom komplexe hovoriť.

    V palivovo-energetickom komplexe je vlastne zakonzervovaný súčasný stav a jasná podpora jadrového variantu. Hoci v energetickej koncepcii sa hovorí o čomsi inom, tu sa jasne hovorí o predĺžení V-1, V-2 za časový horizont roku 2005 a nie je načrtnuté, ako budeme ďalej pokračovať cez tento časový horizont, a už úplne absentujú alternatívne zdroje a úspora energií. To sú programy, ktoré všade vo svete sú niekoľkoročné, desaťročné koncepcie, ako sa podporujú malé vodné elektrárne, solárna energia, veterná energia a pre konkrétnu krajinu náhradné alternatívne zdroje.

    Pán minister sa už o tom zmienil, a ja musím podčiarknuť v časti "Výroba strojov, zariadení a dopravných prostriedkov" - tak kam vlastne chceme ísť? Vláda dala záruku na CALEX Zlaté Moravce, štátny rozpočet platí ťažké miliardy, ale chladiarenské zariadenia nie sú zahrnuté v perspektívnom rozvoji. To znamená, že to čo platíme teraz a čo sme oponovali pri rozpočte, sú peniaze vyhodené do luftu, pretože nekalkulujeme ďalej s chladiarenskou technikou. Všetci hovoríme, že základným problémom slovenskej ekonomiky je konverzia, ale o DMD-holdingu sa hovorí len popisne - vzniká, bude v ňom toto a toto, ale nie je načrtnuté, či sa bude ďalej pokračovať v konverzii, či sa súčasný stav zakonzervuje a cca polovička tých konverzovaných kapacít sa ponechá, či sa rysujú nejakí dodávatelia. Samozrejme, žiadne štátne tajomstvo nechcem prezrádzať, ale to čo nás všetkých tlačí a o čom hovorí každý ujo v krčme, v priemyselnej politike nie je.

    Správne sa hovorí o tom, že výroba kovov a kovových výrobkov je len dočasne komparatívne výhodná a že bude potrebné v tomto smere urobiť nejaké zmeny. Ale v priemyselnej politike žiadna nie je načrtnutá. Viem si predstaviť, že moderné komplexy, napríklad VSŽ, vyslovene ťažia z toho, že pred rokom 1989 tam bola obrovská investícia, že boli zmodernizované, že nastupovali na svetový trh s komparatívnymi výhodami nízkej energetickej náročnosti a s nízkymi výrobnými nákladmi. Ako pôjdu ďalej? Žiar, ktorý je v tejto správe hodnotený ako firma na hranici prežitia, v roku 1995 zaznamenal významný rast, ceny hliníka stúpli, spláca pôžičky a je pravdepodobné, že finalizácia by bola v tomto smere pre Slovensko výhodná. Ale čo napríklad s Oravskými ferozliatinárskymi závodmi? Je to najväčší slovenský spotrebiteľ energie, pretože síce na druhom a treťom mieste v rebríčku figurujú závody Istebné a Široké, ale keď ich spočítate, tak sú najväčším spotrebiteľom. Dovezieme surovinu, vrazíme do toho energiu a prácu a vyvezieme. Je to perspektívne? Nechcem vynášať nejaký ortieľ, ale o tom by sa malo v tejto časti hovoriť.

    Chemický a farmaceutický priemysel - naša silná zbraň. Ktoré odvetvia budeme rozvíjať? Ktoré konkrétne zámery? Ktoré konkrétne výroby by mali byť v budúcnosti ťažiskom pre slovenskú ekonomiku? Už vo výbore som napádal a znovu musím podotknúť, že je nelogické delenie sektorov, pretože sa hovorí o strategických, potom sa hovorí o tých, ktoré sú založené na domácej surovine, a potom v tretej časti sa hovorí, presne citujem: "perspektívne odvetvia dôležité pre udržanie budúceho rozvoja priemyslu". Z toho by som si vyvodil záver, že tie ostatné sú neperspektívne, keď pod perspektívnymi sú vymenované textilný a odevný priemysel, spracovanie kože a výroba kožených výrobkov, sklársky a bižutérsky priemysel a výroba elektrických a optických zariadení. Toto je niekoľko malých rozporov v časti "Sektorová politika", ktorá vlastne by mala byť ťažiskom.

    Dámy a páni, nechcem hovoriť hodinu, ako som pôvodne predpokladal, preto sa telegraficky dotknem ďalších problémov, ktoré podľa môjho názoru by bolo treba v priemyselnej politike riešiť. Predovšetkým veda a technika. Veda a technika - správne sa v analytickej časti hovorí, že musí byť katalyzátorom štrukturálnych zmien, ale s tými prostriedkami, ktoré sú na ňu určené, a tým spôsobom, ktorý je v priemyselnej politike opísaný, nemá čitateľ jasno, ako a ktorým smerom usmerníme vedu a techniku. Osobne si myslím, že v tejto oblasti obrovský potenciál Slovenska je teraz nechaný napospas, samospádom zvetráva a chátra, mozgy utekajú, a že tu je ťažisko priemyselnej politiky, ak správnou politikou dokážeme iniciovať vedu, výskum a techniku, že to potom neskôr zúročíme.

    Veľmi málo sa hovorí o privatizácii. Keď sa hovorí o privatizácii - to je problém číslo dva -, veľmi nesprávne sa odvoláva na uznesenia vlády, ktoré rozhodli, pretože o privatizácii rozhoduje Fond národného majetku, resp. prezídium fondu, ale využitie privatizácie ako nástroja na reštrukturalizáciu je základný problém a v priemyselnej politike absentuje.

    V priemyselnej politike v teoretickej časti sa hovorí o tom, že napriek dobrým výsledkom sa v makroekonomickej časti nedosiahlo prepojenie na mikroekonomiku a konkrétne odblokovanie finančných tokov, proste zamrznutých pohľadávok sa nedá riešiť. Je to len konštatovanie. Natíska sa otázka, ako to budeme riešiť.

    Už hovoril pán minister, a to mu dám za pravdu, že sa môžeme baviť len o takom balíku, ktorý môžeme rozdeliť, a že základným problémom bude otázka získať zdroje na realizovanie zámerov v priemyselnej politike. Zdroje sú buď domáce - tie sú dosť chabé, alebo zahraniční investori - a v tejto časti o prístupe k zahraničným investorom tiež je len lakonická zmienka.

    V predkladacej správe sa hovorí o tom, že jedna z komparatívnych výhod Slovenska je aj tzv. polohová renta. Pod polohovú rentu okrem polohy tranzitéra zahŕňam aj prekrásne Slovensko. O cestovnom ruchu sa veľa diskutovalo pred tromi rokmi, či má byť v priemyselnej politike, alebo nie. Nakoniec podľa - dá sa povedať - skoro unifikovanej terminológie Európskej únie aj priemysel turizmu a cestovný ruch je vlastne priemysel a patrí do priemyselnej politiky. V tomto smere robí závery aj naša priemyselná politika, ale veľmi slabučko potom hovorí, ako chceme tú polohovú rentu, ako chceme prednosti Slovenska v turistickom ruchu využiť, rozvíjať. Jedine v závere je potom vymenovaný jeden konkrétny program pre cestovný ruch, ktorý bol vyhlásený pred tromi rokmi.

    Podľa môjho názoru prepojenie na malé a stredné podnikanie, na živnostníkov, otázka ako ďalej usmerňovať tento veľmi dôležitý sektor je v priemyselnej politike tiež slabo spracovaná.

    Po týchto kritických pripomienkach mi dovoľte, aby som sa spýtal pána ministra: V uznesení vlády z 26. septembra číslo 706, ktorým bola priemyselná politika vládou zobraná na vedomie, je úloha pre ministra hospodárstva, aby aktualizoval priemyselnú politiku v časti "Vládne rozvojové programy priemyslu" po schválení Zásad hospodárskej politiky na rok 1996 a ďalšie obdobie. Nečítam to celé, lebo pán minister vie, o čom hovorím, malo to byť do 30. novembra. Rád by som sa opýtal ako to bolo splnené.

    Takisto je uložené do 30. novembra podpredsedovi vlády a ministrovi financií spolu s ministrom hospodárstva, s ministrom výstavby a verejných prác, ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií aktivizovať mimorozpočtové finančné zdroje na zabezpečenie programov rozvoja priemyslu na rok 1996 a ďalšie obdobie. Podľa mňa, keďže je február, už mohla byť krátka informácia o tom, ako boli tieto úlohy splnené. Nebola vo výboroch, preto by som poprosil o vysvetlenie pána ministra, ako boli tieto dve dôležité úlohy splnené.

    Dámy a páni, zhrnuté a podčiarknuté: Podľa pravidiel európskych krajín je vôbec otázne, či priemyselná politika mala byť schvaľovaná v parlamente, alebo nie. Je to koncepcia, ktorá má skôr exekutívny charakter, bola v našom programovom vyhlásení spomenutá, že vláda ju prijme. Keď sa už na rokovanie parlamentu dostala, mal sa dodržať zákonný postup, to znamená mala byť tu aj s tými materiálmi, o ktorých hovorí zákon číslo 127, a osobne si myslím, že mala byť konkrétnejšia aj v tých oblastiach, ktoré som vymenoval, aby parlament mal jasno, kam vláda Slovenskej republiky smeruje Slovensko nielen cez svoje funkčné obdobie, ale kam by ho chcela dostať v roku 2005 a po časovom horizonte 2005.

    Preto budem v závere navrhovať uznesenie, ktoré odovzdám písomne pánu spoločnému spravodajcovi, aby Národná rada prerušila rokovanie o priemyselnej politike a po dopracovaní tých pripomienok, ktoré vznikli v rozprave, a po stanovisku ministerstva životného prostredia bola opätovne prerokovaná.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. V rozprave ďalej vystúpi spoločný spravodajca pán Hofbauer.

  • Slová zo sály.

  • Na konci? Dobre, ďakujem.

    Nech sa páči, s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Lazarová.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo.

    Vážený pán poslanec Černák,

    chcela som začať svoje vystúpenie slovami, že je zarážajúce, že práve pánu poslancovi Černákovi, bývalému predsedovi Slovenskej národnej strany, prekáža môj záujem aj o veci národné. Ale nie je to zarážajúce. Do toho, čo pán poslanec v posledných rokoch prezentoval, toto jeho vystúpenie iba zapadá. Veľmi ľutujem, pán poslanec Černák, ale je veľmi potrebné, aby v tomto parlamente aspoň dajakým poslancom záležalo na veciach národných a nepredali tie najvlastnejšie záujmy slovenského národa za mamonu. A nie ste sám. To je po prvé.

  • Hlasy v sále.

  • Ja mám slovo. Môžete sa hlásiť, pán poslanec Hrnko, až keď dohovorím.

  • Po druhé - čo sa týka kritiky mojej práce. Náš výbor prerokoval priemyselnú politiku Slovenskej republiky 19. januára a spravodajcom bol pán poslanec Černák. Vo svojom vystúpení analyzoval predložený materiál podľa jednotlivých častí a navrhol do uznesenia odporučiť Národnej rade, aby vláda raz za rok predkladala parlamentu plnenie programu priemyselnej politiky. Musím konštatovať, že vôbec sa nezmienil vo výbore o zákone Národnej rady o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a jeho súvislosti. Sedela som tam celý čas, nepamätám sa na to, sedel tam aj pán tajomník výboru a tiež sa na to nepamätá. Zo schôdze výboru máme nakoniec magnetofónový záznam.

    A nakoniec výbor neprijal platné uznesenie, ktoré on navrhol, lebo z prítomných 11 poslancov "za" hlasovalo 5, nikto nebol proti a 6 členov výboru sa hlasovania zdržalo. Čiže náš výbor neprijal platné uznesenie. Pokiaľ ide o platné uznesenia výboru, na druhý deň sú zaslané ministrovi životného prostredia, ak sa požiadavky týkajú ministerstva životného prostredia, a okamžite, ako je jeho správa alebo odpoveď poslaná výboru, je to rozmnožené a dané poslancom nášho výboru.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani kolegyňa reagovala na pána poslanca Černáka, teda na jeho vystúpenie v rozprave. Priatelia, po prvé, nie je zvykom, aby sme faktickou poznámkou reagovali na faktickú poznámku, a po druhé, prosím vás pekne...

  • Hlasy v sále.

  • Hlasy v sále.

  • Tak správajte sa slušne. Pán kolega, i vy, nie ste v krčme, toto je náš parlamentný chrám. Buďte, prosím vás pekne, slušní.

    Nech sa páči, pán kolega Černák. Ak to pôjde mimo, beriem slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    nepotrebujem školenia, nebudem odpovedať takým spôsobom, ako odpovedala pani predsedníčka. Len snemovni na osvieženie by som rád pripomenul, že keď sme rokovali vo výbore, mali sme k dispozícii aj materiál, ktorý vypracovala Spoločnosť pre trvalo udržateľný rozvoj. Mimochodom, na tom kvalitnom materiáli je vidno, ako by verejná diskusia bola pomohla priemyselnej politike, pretože títo ľudia ju naštudovali veľmi poctivo. Dostali ju všetci poslanci, včítane pani predsedníčky, v závere je jasne konštatované porušenie zákona číslo 127. Na vaše osvieženie - vystúpil pán poslanec Rózsa, ktorý je ako právnik strážcom ústavnosti v našom výbore, a veľmi jasne hovoril o tom, že nie je dodržaný zákon číslo 127. Ja ako spoločný spravodajca som aj do uznesenia navrhol, aby táto jeho pripomienka bola zakomponovaná do nášho uznesenia, prečítal som to dvakrát, takže všetci, ktorí boli vo výbore, si musia jasne spomínať na to, že sme hovorili o nedodržaní zákona číslo 127.

    Predpokladám, pani predsedníčka, že keby ste boli informovali pána predsedu Gašparoviča 19. januára, že by bol urobil v tomto smere nápravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani kolegyňa, skutočne nie je zvykom faktickou poznámkou reagovať na faktickú poznámku. Slovo má pán poslanec Baránik, budeme pokračovať v rozprave.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené dámy a páni, vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som povedal tiež niekoľko poznámok k prerokúvanej téme, to znamená k priemyselnej politike Slovenskej republiky. Vítam možnosť prerokovania takéhoto materiálu, ako prezentuje predložený materiál priemyselná politika, z niekoľkých dôvodov. Musíme si uvedomiť, že priemyselná politika predstavuje chrbtovú kosť národohospodárskej politiky a ako taká rieši základné vecné a ekonomické problémy ekonomiky vcelku. Preto aj zákonodarný orgán musí tomuto dokumentu venovať náležitú pozornosť. Chcel by som upozorniť na potrebu v budúcnosti spájať priemyselnú politiku s komplexom národohospodárskej politiky a s komplexom stratégie rozvoja spoločnosti a hospodárstva, na ktorej bude v budúcnosti pracovať Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky.

    Opakujem, predložený materiál v podstate hodnotím kladne, aj keď mám k nemu veľmi veľa výhrad, a poviem i svoju predstavu, ako by v budúcnosti takýto materiál mal vyzerať. Odporúčal by som, aby bolo v uznesení zahrnuté, že parlament žiada pána ministra hospodárstva, aby pravidelne každý rok predkladal parlamentu predstavu ministerstva o priemyselnej politike, pretože v priemysle sa riešia najdôležitejšie a základné problémy rozvoja našej ekonomiky.

    Rád by som vás upozornil, že skutočne potrebujeme aj v parlamente prerokovať takýto dokument, ako je priemyselná politika. Musíme si uvedomiť, že sme ekonomika malá a nemôžeme sa spoliehať na to, ako nám bude trh formovať rozvoj priemyslu a ostatných odvetví národného hospodárstva, pretože trh je síce najracionálnejší nástroj, ale je predsa len do budúcnosti slepý a vedie k tomu, že potom sa ekonomika dopúšťa množstva chýb a len cez opravy týchto chýb sa dostáva k racionálnemu riešeniu. Preto ako malá ekonomika potrebujeme pri formovaní takéhoto dokumentu zaradeného do cieľových dokumentov rozvoja spoločnosti využiť ľudský potenciál, ktorým disponujeme.

    Chcel by som len dodať k tomu, čo tu spomenul pán poslanec Černák, že v Japonsku majú organizáciu MITI, ktorá zamestnáva tisíce mozgov na to, aby formovali stratégiu japonskej priemyselnej politiky. Chcem vás upozorniť, že len v centrále v Japonsku pracuje podľa našich informácií 12 tisíc ľudí. A potom sa nedivme, že takýto obrovský mozgový potenciál je schopný spracovať takú priemyselnú politiku, na základe ktorej sa Japonsko stalo najúspešnejšou krajinou v druhej časti nášho storočia.

    Nie celkom sa stotožňujem s tým, čo povedal pán poslanec Černák, že ten materiál sa opiera väčšinou o vedecké poznatky atď. Mám trošku iný názor. Pre vedecký prístup je predovšetkým charakteristická vecná argumentácia a v tomto materiáli je tej vecnej argumentácie relatívne málo. V budúcnosti by zrejme bolo potrebné, aj keď sa materiál odvoláva, že pri jeho vypracovaní pracovali výskumné inštitúcie, a to Ekonomický ústav Akadémie vied a Ekonomická univerzita, ale v kvalite tohto materiálu účasť týchto dvoch inštitúcií veľmi necítiť.

    Ďalej by som rád reagoval na to, že v tomto materiáli je relatívne málo zhodnotená úloha cestovného ruchu. Vážení poslanci a poslankyne, uvedomme si jedno, že cestovný ruch v tomto období je najdynamickejším a najväčším odvetvím svetovej ekonomiky. A skutočne mu musíme venovať maximálnu pozornosť a robiť všetko preto, aby sme skutočne náležite využili ten potenciál pre rozvoj tohto odvetvia, ktorý máme k dispozícii.

    Najprv poviem niekoľko pripomienok, ktoré mám k tomuto materiálu, a potom poviem, asi ako by mal tento materiál v budúcnosti vyzerať.

    Pán minister, do tohto materiálu sa nemali dostať dva problémy, a to je predovšetkým odhad našej konkurenčnej schopnosti, ktorý je uvedený na strane 11 a 12. Myslím si, že také hodnotenie kvality našej produkcie, aké je tam uvedené, je nedôstojné, pretože tak sa hodnotila kvalita našej produkcie koncom osemdesiatych rokov, do roku 1989, keď sme mali minimálny podiel vývozu na západné trhy. Neviem, kto toto hodnotenie spracoval, ale domnievam sa, že je to na základe toho, pretože tam sa neuvádzajú argumenty, tam sú uvedené len konštatácie, a neuvádza sa, na základe čoho tie konštatácie sú urobené, že v deväťdesiatom roku, možno je vám známe, možno nie, Česká republika umožnila, aby hodnotenie kvality produkcie a vôbec riadenia kvality u nás zabezpečovala jedna západonemecká firma. A z toho potom pramení často negatívne hodnotenie kvality našej produkcie. Tento problém sa dá konfrontovať s reálnou skutočnosťou. Ak sa nám podarilo zabezpečiť taký rozvoj ekonomiky, ktorý je schopný prakticky 70 % produkcie umiestniť na západných trhoch, svedčí to o tom, že s tou našou kvalitou to nie je tak, ako v tom hodnotení na strane 11 a 12.

    Do tohto materiálu a vôbec do práce na takomto materiáli by sa nemali dostať takéto prípady, ako je ďalej spolupráca zahraničných firiem pri klasifikácii našich podnikov. O práci takýchto inštitúcií, ktoré sú tam uvádzané, mám veľmi kritické hodnotenie, pretože poznám ich prácu z iných aspektov a pri hodnotení iných problémov a viem, že nemajú takúto kvalifikáciu, ako im pripisujeme, ani výsledky práce nie sú tak hodnotené, ako sú hodnotené často pri formálnom pohľade. Ak robí zahraničná firma klasifikáciu našich podnikov, to znamená, že dáva impulz budúcim zahraničným investorom, aby na základe toho hodnotili aj akcie našich podnikov, a myslím si, že tu ide o úmysel znižovať hodnotu našich podnikov.

    Som presvedčený, že máme viac inštitúcií v našej republike, ktoré by toto hodnotenie urobili podstatne kvalitnejšie, a musím povedať, že za jednu desatinu ceny, aj keď neviem, aká cena sa zaplatila týmto inštitúciám, ale z iných oblastí poznám, že zahraničné inštitúcie majú premrštené ceny v porovnaní s rovnakou prácou našich inštitúcií. Preto by som, pán minister, odporúčal, aby ste v budúcnosti viac na takéto hodnotenie využili domáce inštitúcie a nedávali prednosť zahraničným inštitúciám.

    Mám iný názor na hodnotenie nástrojov priemyselnej politiky. Priemyselná politika využíva v podstate tie isté nástroje, ktoré využíva hospodárska politika, samozrejme, s určitými odlišnosťami. Domnievam sa, že táto pasáž mala byť spracovaná precíznejšie, pretože ona je kľúčová, ako vláda alebo štát môže zasahovať pri prevahe súkromného vlastníctva do regulácie procesov, ktoré sa dejú v priemysle. A tam nie je urobený náznak, ako tieto nástroje a hlavne tie kľúčové nástroje - a to je predovšetkým monetárna politika, rozpočtová politika - ako sa dajú hlavne pri orientácii na budúcnosť pri praktickej realizácii priemyselnej politiky využiť. Ani hodnotenie odvetví nejde do hĺbky. Vzhľadom na to a tak, ako sa v tom materiáli konštatuje, v podstate s malými úpravami by sme mali pokračovať ďalej. Myslím, že v tomto zmysle, práve v tej štruktúre odvetví musíme urobiť zásadné zmeny. To znamená skutočne na základe vedeckých poznatkov, na základe dokonalej analýzy nášho trhu, svetového trhu, treba urobiť precízne marketingové štúdie, vytypovať, s ktorými odvetviami máme šancu zabezpečiť perspektívny rozvoj našej ekonomiky. Toto by mala byť kľúčová otázka priemyselnej politiky. Bez toho je nemysliteľné, aby sme praktické opatrenia hospodárskej politiky robili tak, aby vyhovovali rozvoju našej ekonomiky pre budúcnosť.

    Na potvrdenie svojich slov by som ako príklad uviedol realizáciu projektu motora Lombardini. Väčšina z vás možno pozná, že je to projekt, ktorý sa začal realizovať v roku 1990, vláda naň dala záruku. Ale keďže sa neurobila seriózna marketingová štúdia domáceho trhu, stalo sa, že sme zaviedli výrobu, ktorá nakoniec nemala odbyt na domácom trhu. Tento problém sa nám nepodarilo náležite a efektívne využiť ani do súčasnosti. A to práve preto, že skutočne nemáme precízne zmapovaný vlastný trh. Neplatí to len na tento prípad, platí to trebárs na Calex, ktorý sa tu už spomínal, a celý rad ďalších prípadov, ktoré sú mimoriadne finančne náročné, ktoré budeme splácať veľmi draho, ale efekt z toho je relatívne malý.

    Chcel by som ešte obrátiť pozornosť na ďalší problém a to je otázka aplikácie poznatkov vedy a výskumu. Vážená Národná rada, náš základný potenciál, a to omieľame pri každej príležitosti, je intelektuálny potenciál. V priemyselnej politike by skutočne malo byť spracované, ako si predstavujeme realizovať invencie v hospodárskej praxi. Žiaľ, toto nie je. Malo by sa tam uviesť, ako chceme revitalizovať vedeckovýskumnú základňu a na základe toho z akých zdrojov, akými cestami budeme invencie z vedeckovýskumnej základne pretransformúvať do praktických problémov hospodárskej praxe. To znamená, ako ich budeme aplikovať pri novej kvalite produkcie, nových technológiách a ako ich budeme aplikovať pri zdokonaľovaní systému riadenia. Pretože potenciál máme, aj keď je zdevastovaný, ale je tu, no jeho výsledky sa nenáležite využívajú v hospodárskej praxi a predovšetkým v oblasti systému riadenia, kde zbytočne vynakladáme stovky miliónov a miliardy na nákup nových systémov riadenia, ktoré nám v podstate veľa neprinášajú, pretože niektoré naše sú dokonalejšie ako tie, ktoré nakupujeme. Mohol by som uviesť desiatky príkladov, ktoré to potvrdzujú.

    Zdá sa mi, že neúmerne intenzívne uplatňujeme liberálnu politiku najmä v oblasti vedeckého výskumu, pretože u nás nie je dostatočne vybudovaná a podporovaná inštitucionálna sieť na podporu inovácií, transferu technológií a podobne. Dokonca aj krajiny, ktoré môžeme charakterizovať ako najliberálnejšie, napr. USA, majú federálom, resp. štátom a regiónmi podporované inovačné inkubátory, centrá technologického transferu, brookerské aktivity v oblasti vysokých technológií a podobne. U nás sa dostatočne nevyužíva existujúci potenciál a naďalej sa nedarí prenášať výstupy vedy a výskumu predovšetkým zo Slovenskej akadémie vied a z univerzít do praxe. Chýba aktívna protrhovo orientovaná inštitucionálna podpora zbavená filozofie akademizmu, sebauzatvárania a neúčelnosti.

    Inovačné impulzy do priemyselného zázemia sa musia vygenerovať v školskom a vedeckovýskumnom zázemí. Tento proces musí byť podporovaný finančnými nástrojmi, ale trhu si neodporujúcimi systémami, ako je zárodkový kapitál, rozvojový kapitál a podobne. O vzniku úverového ústavu, ktorý by túto úlohu mal plniť, hovoríme už pomerne dlho, ale jeho realizácia je zatiaľ len v polohe deklaratívnej.

    Rád by som podporil jeden z nástrojov na podporu priemyselného rozvoja, ktorý vychádza z uplatnenia inovačného transferu a vhodného skĺbenia domáceho know-how a domáceho a zahraničného kapitálu. Na základe skúseností z analýzy vplyvu vedeckotechnických parkov sa dospelo k záveru, že sú absorbérom a katalyzátorom transferu technológie a vyvolávajú mnohé pozitívne efekty, ako je zakladanie nových firiem v oblasti vysokej technológie, vytváranie nových stabilných pracovných miest, využitie a komercionalizácia výstupov univerzít a výskumných ústavov, užšie prepojenie malých inovačných firiem na veľké firmy a internacionalizáciu produktov. Vedecké parky, ktoré sú doslova parkom, kde sa nachádzajú inovačné firmy, výskumné ústavy, domáce aj medzinárodné firmy z oblasti telekomunikácií, výpočtovej techniky, biológie, mnohých oblastí s najrýchlejším rozvojom. Vzájomná prepojenosť nezávislých firiem je vytváraná rovnakým záujmom o trhové uplatnenie výrobkov s vysokou pridanou hodnotou. Na Slovensku existuje potenciál na vytvorenie vedeckých parkov v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici, prípadne vo Zvolene.

    Pán minister, ak budete predkladať na budúci rok správu o priemyselnej politike, chcel by som vás poprosiť, aby správa vychádzala z dokonalej analýzy súčasného stavu, pretože dosiaľ ani jedna inštitúcia štátnej exekutívy, ale ani z výskumných inštitúcií sa nepokúsila urobiť serióznu, vedecky zdokumentovanú analýzu súčasného stavu, hlavne za obdobie posledných dvoch rokov. Myslím si, že toto je potrebné, aby sa to pre potreby riadiacej praxe, predovšetkým ministerstva hospodárstva, ale aj vlády a nakoniec aj parlamentu spracovalo, aby sme mali predstavu o tom, akým potenciálom disponujeme, a aby sme si mohli utvoriť predstavu, ako tento potenciál v budúcnosti môžeme využiť. Samozrejme, na to by mali nasledovať aj nejaké legislatívne opatrenia.

    Ďalej by som si predstavoval, aby sa celkom presne vymedzil cieľ priemyselnej politiky - on je aj v tomto materiáli, ale je veľmi všeobecný -, jeho vzťah k cieľu národohospodárskej politiky a aby sa presne vymedzili mantinely, odkiaľ pokiaľ sa má pohybovať priemyselná politika, aké má mať nástroje a ako ich má využívať.

    Ďalej by sa malo deklaratívne uviesť, s akým potenciálom kapitálu priemyselná politika môže kalkulovať, to znamená potenciálu vcelku, rozdelením: aké bude mať vlastné zdroje, samozrejme, len predpokladané, aké zdroje môže použiť štát predovšetkým na realizáciu zásadných štrukturálnych programov a zásadných rozvojových programov. A na treťom mieste by mal byť zahraničný kapitál a, samozrejme, aj mimorozpočtové zdroje. Na základe toho je potrebné spracovať víziu budúceho obdobia rozvoja priemyslu aspoň do roku 2005 a 2010. Za tým by mali nasledovať harmonogram postupu prác vo vecnom riešení a v jeho legislatívnom zabezpečení a tak by sa vytvoril materiál, ktorý by bol relatívne malý, s praktickou využiteľnosťou na orientáciu jednak ministerstva hospodárstva, ktoré by malo byť toho realizátorom, a, samozrejme, pre vládu a parlament.

    Takýto materiál sa dá spracovať len v úzkej súčinnosti s Úradom pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky, pretože ten okrem celospoločenského pohľadu bude uplatňovať aj regionálny pohľad a domnievam sa, že v priemyselnej politike by nebolo vhodné obísť regionálne aspekty rozvoja našej ekonomiky.

    Vážené dámy a páni, na základe toho, čo som povedal, ako hodnotím tento materiál, prosím vás, aby ste ho podporili, aby sme ho prijali s určitými pripomienkami a aby sme súčasne požiadali pána ministra, aby nás o rok obšťastnil materiálom, ktorý bude mať vyššiu kvalitatívnu hodnotu.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Rusnáková.

  • Pán predsedajúci,

    mám len jednu otázku. Včera sme končili schôdzu Národnej rady s tým, že sa dnes na začiatku bude hlasovať o mojich piatich návrhoch na uznesenie. Bol to procedurálny návrh. Chcela by som vám to teda pripomenúť, ak vám to nepovedal pán predseda Gašparovič, aby sme dodržali rokovací poriadok. Prosím, aby ste o tom dali hlasovať.

  • S faktickou poznámkou vystúpi pán predseda.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    chcel som sa prihlásiť s faktickou poznámkou už potom, ako vystupoval pán poslanec Černák a pani poslankyňa Lazarová. Chcel by som vás požiadať, aby sme pri tomto materiáli nevytvárali atmosféru, ktorá vyvoláva len nervozitu a nepochopenie jednej a druhej strany. Materiál, ktorý predložila vláda, nie je materiál, ktorý Národná rada schvaľuje. Národná rada ho dostala len na vedomie. My nebudeme prijímať ani uznesenie o tom, či ho schvaľujeme, alebo nie. My ho len berieme na vedomie. A naše právo je požiadať vládu, aby v budúcom roku alebo kedykoľvek sa zachovala takto alebo inak, ale môžeme jej to len odporučiť. Takže nemýľte si to, to nie je zákon.

    Preto navrhujem, aby sme pokojne pokračovali v rozprave s tým, že nakoniec do uznesenia dáme niektoré veci, ktoré predniesli poslanci a predložíme to vláde, aby sa takto do budúcnosti v rámci tejto politiky správala. Môže to akceptovať a nemusí. Len toľko som chcel povedať.

  • Pani poslankyňa, ste spokojná s odpoveďou? Dajte slovo pani poslankyni.

  • Pán predseda včera citoval § 35 tohto zákona, ktorý hovorí jasne, a on to aj prečítal, že materiál musí obsahovať hodnotenie z hľadiska jeho predpokladaných vplyvov na životné prostredie. To znamená, že má to byť v písomnej podobe. Materiál vláda bola povinná vopred prerokovať s ministerstvom. Ďalej vláda je povinná viesť o tom verejnú diskusiu. Keby sme tento bod aj nebrali do ohľadu, ale tie prvé dva body sú jednoducho zákonom vláde prikázané. Ak si myslíte, že tento zákon nie je aplikovateľný, alebo mal by mať inú dikciu, prosím, je to veľmi jednoduché, tak ho zmeňte. Už ste tu sedeli aj v noci, keď bolo treba, tak to môžete spraviť aj inokedy. Zmeňte zákon. Ale kým je platný, tak ho vláda musí dodržiavať. A nechcite od parlamentu, aby ticho sedel a nepripomenul vláde, čo jej vyplýva zo zákona.

  • Ďakujem, dajte slovo pánu predsedovi.

  • Pani poslankyňa, keďže ste boli ironická, dovoľte byť aj mne. Viem, že ste študovali na právnickej fakulte. Chcem povedať len toľko, že to, čo my tu povieme, s čím nesúhlasíme, to môžeme dať do nášho uznesenia. My materiál prerokujeme a v uznesení môžeme vytýkať, že v budúcnosti má vláda takýto materiál predkladať s takým a takým dôsledkom, teda odvolaním sa na § 35, 34 atď. Ale včera som tiež povedal, že tam je "vláda môže prijať opatrenia", teda nemusí.

    Chcem vám povedať, nerobme z tohto bodu programu problém. Pokojne ho prerokujme a do uznesenia si dáme to, čo vyjde z rozpravy. Nič iné som nechcel povedať.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou vystúpi pán spoločný spravodajca.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, pani poslankyne, páni poslanci,

    veľmi často sa tu šermuje paragrafom 35 zákona číslo 127/1994 Z. z., to znamená hodnotenie životného prostredia. Vyjasnime si, aký materiál prerokúvame, čo je jeho obsah a čo je jeho zameranie. Prerokúvame materiál, ktorý je na úrovni koncepcie filozofie tohto rezortu a tohto smeru. Toto nie je územná štúdia, toto nie je dokumentácia, ktorá taxatívne stanovuje dva okruhy - kvantifikáciu a alokáciu. Pokiaľ nie je kvantifikácia a alokácia, tak z hľadiska životného prostredia nie je možné hodnotiť nič. Ak niekto je schopný mi oponovať, tak nech to uvedie. Ale je to jednoducho tak. Čiže priemyselná politika je filozofia koncepcie zamerania rozvoja tohto smeru v rámci národného hospodárstva, a nie sú to súbory štúdie stavieb, ktoré sú konkrétne posudzovateľné rezortom životného prostredia. Tak nemýľme si tu, prosím vás, filharmóniu s filagóriou a sezónu s fazónou.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Černák.

  • Chcem len veľmi krátko zareagovať na slová pána spoločného spravodajcu o mýlení si filharmónie s filagóriou. Hovoril o koncepcii. Prečítam odsek 1 z citovaného zákona: "a) zásadnej rozvojovej koncepcie, najmä v oblasti energetiky, baníctva, priemyslu, dopravy atď." Čiže zákon nehovorí o žiadnej štúdii súboru stavieb, ale o koncepcii. Presne o tom, o čom tu hovoríme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Lysák. Pripraví sa pán poslanec Vaškovič.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, ctení hostia,

    vláda nám po prvýkrát predkladá projekt stratégie priemyselnej politiky na najbližšie roky, aj na prechod do budúceho storočia. Význam tohto materiálu, ktorý prerokúvame, nech už ho hodnotíme akokoľvek, spočíva v tom, že hodnotíme naozaj, ako sa to tu výstižne povedalo, kostru, základ slovenskej ekonomiky, pretože slovenský priemysel, tak ako vo všetkých vyspelých štátoch alebo vo väčšine z nich, tvorí okolo 60 % hrubého domáceho produktu. Zamestnáva približne v rovnakom rozsahu z celkového počtu zamestnaných, výrazne sa podieľa na zahraničnom obchode a smeruje ekonomiku na niekoľko rokov dopredu.

    Formovanie programu priemyselnej politiky - spomínali sa tu čísla. Hovoril to pán Černák aj pán Baránik, že MITI má okolo 12 tisíc pracovníkov, ktorí na podobných strategických materiáloch Japonska pracujú. To nie je celkom presné. To je len časť ľudí, ktorí na stratégii pracujú. Tieto čísla idú do stotisícov a samo MITI vo výskume tejto problematiky v Japonsku tvorí len necelých 30 %.

    Význam tohto materiálu je ešte aj v tom, že samotná priemyselná politika veľmi výrazne ovplyvňuje rozvoj celého radu ďalších odvetví, produkčných i neprodukčných, či je to doprava, poľnohospodárstvo, ale v mnohom ovplyvňuje aj technickú úroveň a dynamizáciu terciarizácie v mnohých ďalších odvetviach.

    Význam tohto materiálu je aj v tom, že oveľa hlbšie ako doteraz posúdime problematiku štruktúry priemyslu, ktorej by som chcel venovať neskôr väčšiu pozornosť. Myslím, že aj pri tejto príležitosti treba oceniť to, že slovenský priemysel napriek katastrofickým scenárom z prelomu osemdesiatych a devädesiatych rokov dokázal pružne zareagovať a ukázalo sa, že naše odvetvia produkujú veľmi zaujímavé produkty pre veľmi vyspelé trhy.

    Dovoľte mi možno aj na adresu niektorých kolegov teoretikov ekonómov alebo tých, ktorí sa za takých pokladajú. Mám taký dojem, že na istej degradácii priemyslu majú veľký podiel aj niektorí ekonómovia. To je tá skupina ekonómov, najmä tých rýchlo vychovávaných, ktorí tvrdia a bigotne sa pridržiavajú názoru, že žijeme v postindustriálnej spoločnosti.

    Vážení, myslím si, že práve pri prerokúvaní takéhoto materiálu si treba uvedomiť to, čo spomínali významní americkí ekonómovia Zysmann a Cohen ešte pred vyše desiatimi rokmi, že si treba uvedomiť, čo znamená priemysel, a že nežijeme v postindustriálnej, ale v "koindustriálnej" spoločnosti. Zdôrazňujem to znovu preto, lebo niektorí podporovali reštriktívny postup voči priemyslu ako predpoklad rozvoja terciárneho sektoru. Aj dnes sa vážne tvária a tvrdia, že budeme rozvíjať terciárny sektor, niektorí hovoria i o kvartárnom sektore, že budeme teda tieto sektory a odvetvia rozvíjať na úkor priemyslu. Chcem sa opýtať, z čoho budú vychádzať a pre koho bude tá terciarizácia platiť. Treba si uvedomiť, čo je zdrojom tvorby hrubého domáceho produktu, kde sa tvorí základ príjmov pre štátny rozpočet. Našťastie táto stratégia priemyslu, ktorú posudzujeme, nevychádza z týchto vo svete už prekonaných vízií.

    Napriek niektorým čiastkovým nedostatkom, ku ktorým sa chcem tiež ešte dostať, chcel by som oceniť, že tento materiál po prvýkrát v takejto ucelenej podobe máme možnosť posúdiť. Že je tu určitý pokus o precizáciu cieľov, nástrojov, niektorých vývojových tendencií, investičnej náročnosti a všetky tie zložky, ako ich máme možnosť posudzovať, až po prílohové časti, ktoré uvádzajú vzťah priemyslu k ďalším častiam našej ekonomiky alebo ďalším odvetviam.

    Za dôležité pokladám to, že sa podarilo zostaviť nie už kožený plán, alebo niečo, na čo sme boli zvyknutí a čo sme niektorí kritizovali už dávno. Ale že je tu predložená istá orientácia na tvorbu svojich koncepcií, či už ide o malých, stredných alebo veľkých podnikateľov v priemysle, alebo či ide o niektoré súvzťažné odvetvia. Podobné programy sú tvorené práve v najväčších, najvyspelejších štátoch a myslím si, že toto je dobré priblíženie sa k týmto smerom.

    Zaiste budete súhlasiť, kolegyne a kolegovia, že materiál je taký obsažný, že keby sme chceli seriózne prebrať všetky podnety, ktoré obsahuje, nestačila by naň celá táto schôdza. Ani tie prestrelky, ktoré tu existujú, by nemali priestor. Dovoľte mi teraz trošku konkrétnejšie k jednotlivým častiam, k otázkam, cieľom.

    Uvádza sa tam udržanie tempa, eventuálne zvýšenie tempa rastu, naštartovanie zásadných štruktúrnych zmien, napojenie sa na programy Európskej únie. Čo mne osobne chýba a myslím, že by to malo byť uplatnené, pán minister, v ďalšej časti, je to, čo zrejme pociťujeme spoločne: aby sa materiál doplnil o otázky zabezpečenia výraznejšieho zvyšovania produktivity práce a kvality produkcie. Mám taký dojem, že na toto by sme nemali zabúdať. Veľmi dobre je tam uvedený aktuálny program vstupu do Európskej únie, z čoho vyplýva, ak to nechcem celé komentovať, veľmi intenzívna kooperácia v tomto štáte. Dovolím si povedať, že tu by sa mala nájsť spoločná reč pre koalíciu aj pre opozíciu.

    Pokiaľ ide o druhú časť tohto materiálu, už sám názov konkurencieschopnosť priemyslu nevystihuje obsah. Geotrendy, ktoré sú tam uvádzané, sú síce zaujímavé, ale ak dovolíte, tie komparatívne výhody ekonomiky, úvaha o štruktúrnych zmenách je len prilepená. Potom problematika vedecko-technickej politiky. To by skôr patrilo do prílohy.

    Zastavím sa aspoň na chvíľku pri konkurenčnej schopnosti slovenských firiem. Mám taký dojem, že toto je najslabšia časť materiálu. Môže byť extraktom, výťahom z niečoho, ale tvrdenia takého charakteru, ako že zaťaženosť ekonomiky je veľká a podobne, myslím si, by sa nemuseli v druhom variante tohto materiálu opakovať. Za nedostatok pokladám, ak takýto materiál obsahuje tvrdenie, že Slovensko má v priemysle len dve komparatívne výhody, a to kvalifikovanú prácu a lacnú prácu. To predsa nie je pravda. Aj tu sme už viacerí konštatovali, že Slovensko má vynikajúce vedeckovýskumné zázemie a geoekonomická poloha je taká výhoda, ktorú by si mali spracovatelia takéhoto materiálu všimnúť. O orientácii vedy a techniky tu hovoril kolega Baránik, nechcem sa toho podrobne ďalej dotýkať.

    Za potrebné na dopracovanie pokladám oblasť jednotlivých komplexov tak, ako sú uvádzané, či už ide o palivovoenergetický priemysel, oblasť strojárskeho priemyslu, chemického, textilného a ostatných odvetví spotrebného priemyslu. Rovnako si myslím, že pri ďalšom dopracovaní treba venovať oveľa väčšiu pozornosť a hĺbku spracovania otázkam nástrojov na zabezpečenie cieľov, ktoré boli uvádzané. Prostý výpočet priamych, nepriamych a inštitucionálnych nástrojov nie je postačujúci pre takýto materiál.

    A pokiaľ ide o inštitucionálnu oblasť, chcel by som pripomenúť, že natoľko sa nám rozvinuli u nás na Slovensku rôzne nadácie a podporné spolky, že neviem, kto všetko a čo všetko aj v rámci nášho priemyslu podporuje a čo všetko ide aj proti našim vlastným záujmom.

    Za dôležitú časť tohto materiálu pokladám odvetvovú priemyselnú politiku. Na rozdiel od predrečníkov si myslím, že je veľmi správne určiť strategické odvetvia a vývojové tendencie, ak ide o palivovo-energetický komplex, otázku ťažby uhlia, uvažuje sa o takmer 40-percentnom zabezpečení požiadaviek domáceho trhu atď. Pre odborníkov tieto tendencie naznačujú určite veľmi veľa. Pravda, to je otázka podrobnejšieho sledovania.

    Za veľmi dôležité pokladám programy, ktoré sú v tomto materiáli uvedené pre strojársky, chemický priemysel a ďalšie priemyselné odvetvia. Predpokladám, že nájdem pochopenie, pán minister, aj u ďalších, aby z radu projektov, ak nechcem komentovať všetky, boli naozaj vyselektované tie, ktoré majú u nás najväčšiu perspektívu a aby boli vybrané podľa možnosti komplexné programy, programy typu automobilového priemyslu. Koľko sa o týchto otázkach na Slovensku medzi odborníkmi, teoretikmi aj praktikmi diskutovalo. Doteraz nemáme jednoznačne určený program. V roku 1968 sa dostali k slovu naivní technici a ekonómovia a neumožnili stavať automobilku, ktorá by bola mohla byť v týchto rokoch už na vysokom stupni výkonnosti. Tento komplex, alebo napríklad komplex spracovania drevnej hmoty, by mali byť v takomto materiáli oveľa lepšie rozpracované. Podobne oblasť chemického priemyslu, ale aj spotrebného. Výrobné programy by mali byť výrazne zúžené, aby mohla na ne nadväzovať vedeckovýskumná základňa, ale aj edukačná činnosť, školstvo atď.

    Chcel by som sa dotknúť osobitne jedného problému - vzťahu ťažký priemysel a ľahký priemysel. Uvádza sa tam, citoval to, myslím, aj pán Černák, že slovenský priemysel je veľmi preťažený produkciou hutníckou, strojárskou atď. Súčasne sa konštatuje dôležitosť ľahkého priemyslu. Ale, vážení, v tomto materiáli sa neuvádza, že by ho vláda chcela výrazne zmeniť. A to si myslím, že chceme. Je to sčasti napovedané, keď v materiáli sa uvažuje, aby podiel exportu na odbyte týchto odvetví bol 50 - 70 %. Toto by som žiadal, aby v ďalšom variante materiálu bolo zvýraznené.

    Na rozdiel od predrečníkov by som chcel oceniť, že tento materiál uvádza aj investičnú náročnosť jednotlivých programov. Oproti 500 miliardám, ktoré kedysi prebleskovali a v tlači ich zo zahraničia dodnes sledujeme, sa v tomto materiáli uvádza 217 mld Sk, s ktorými sa počíta. Sú delené na vlastné zdroje, tých je 151, a zahraničné úvery sa uvažujú vo výške 54 mil. Sk.

    Vážené kolegyne, kolegovia, napriek výhradám, ktoré som tu uviedol, môže byť tento materiál inšpiratívny tak pre pracovníkov v priemysle, ako aj pre ďalšie súvzťažné odvetvia. Preto odporúčam, aby sme tento materiál akceptovali, tak ako to predseda Národnej rady uvádzal. Ale na rozdiel od predchádzajúcich návrhov si dovolím sformulovať návrh, aby sme odporúčali vláde Slovenskej republiky predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spresnený variant priemyselnej politiky, obohatený o pripomienky z tohto rokovania. A aby nám ho predložila v roku 1997. Ročné prerokúvanie nepokladám za účelné, vzhľadom na to, že to obsahujú mnohé ďalšie materiály predkladané Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Vaškovič.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    pôvodne som nemal v úmysle vystúpiť k tejto téme, ale po vcelku zaujímavo prebiehajúcej diskusii som nadobudol pocit, že predsa len by som sa mal vyjadriť k tomuto závažnému materiálu, aj keď ho Národná rada neschvaľuje, ale iba berie na vedomie.

    V prvom rade, myslím si, že si treba uvedomiť jednu základnú vec, že priemyselná politika je nástroj, kde buď pomocou legislatívnych noriem, alebo nejakého druhu finančných podpôr sa vstupuje do trhového procesu. A tu je podľa mňa základný kameň úrazu, a to nielen vo filozofii alebo v názoroch na Slovensku, ale je to problém, o ktorom sa diskutuje, je to problém celosvetový. Priemyselná politika sa dá robiť veľmi citlivo, veľmi jemným spôsobom tak, aby trhové procesy neboli narušené, ale veľmi ľahko sa priemyselnou politikou dá skĺznuť do polohy, keď začnú narúšať prirodzené trhové procesy a namiesto efektov sa dostavujú ťažké defekty ekonomiky, ktoré sa niekedy musia odstraňovať 10, 15 rokov alebo aj generácie tieto chybné rozhodnutia, alebo chybné podpory štátu potom musia sanovať.

    Z tohto hľadiska kritické poznámky, ktoré tu boli vznesené, skoro všetky prakticky akceptujem, ale s niekoľkými poznámkami by som chcel polemizovať. Najmä hlboko nesúhlasím s názorom, že trh je z dlhodobého hľadiska slepý. Prosím vás pekne, ak by to bola pravda, tak potom nech mi odborníci v tejto oblasti vysvetlia, ako je možné, že v Spojených štátoch amerických, kde je najnižšia regulácia štátu, a to nielen v oblasti priemyslu, ale aj v oblasti výskumu, a to technologického, došlo k takej obrovskej akcelerácii týchto procesov. A takisto, nech si preštudujú literatúru a pozrú si, aký podiel na nových technológiách, na tom všetkom novom, čo svetu prináša obrovský rozvoj a ďalšie efekty aj ďalším krajinám, sa zúčastňuje rizikový kapitál, ktorý tvoria investičné fondy a spoločnosti. Čiže na veľkej časti tohto pokroku sa jednoducho zúčastňuje, povedzme si to otvorene, súkromný sektor.

    Spoluúčastní sa na tom, samozrejme, aj štát, ale v úplne inej podobe. Povedzme koncentrácia štátnych prostriedkov v Japonsku, lebo veľmi často sa tu operuje najmä Japonskom. V prvom rade by som chcel povedať, že priemyselná politika v Japonsku sa od roku 1950 dodnes menila každú päťročnicu. A od programu, ktorý bol v päťdesiatych rokoch a smeroval k rozvoju japonského energetického komplexu, pretože Japonsko malo problémy s energetickými zdrojmi a na ten rozvoj, ktorý plánovalo, potrebovalo túto oblasť potiahnuť, prešli prakticky už k politike, ktorá s pôvodnou priemyselnou politikou, podporujúcou tzv. konzervatívne štruktúry, nemá absolútne nič spoločné.

    Pred dvoma rokmi som mal to šťastie mať osobnú konzultáciu s dnešným predsedom vlády pánom Rjutarom Hašimitom, kde som dve hodiny o týchto problémoch konzultoval, a keď som sa ho spýtal na čo sa sústreďujú vlastne dnes, tak jednoznačne odpovedal: my sa sústreďujeme na to, že hľadáme tovary 21. storočia. A keď som sa spýtal, akým spôsobom to robíte, ako to hľadáte - no robíme to jednoducho tak, že sa na tom zúčastňuje hlavne základný výskum. Spýtal som sa, ako sa zúčastňuje na tom základný výskum, akým spôsobom štát do toho vstupuje. Hovorí: no dávame ťažké miliardy univerzitám. Takže, vážení páni, ja veľmi rád prijmem poznatky Japonska, Spojených štátov, hociktorej krajiny, len si treba uvedomiť jednu vec, kde sme a v akých podmienkach žijeme, a reálne koncipovať tieto otázky.

    Z tohto materiálu, ktorý bol predložený, mám taký zmätený dojem, že jednoducho si myslím, že na základe tohto materiálu sa žiadna reálna, efektívna priemyselná politika realizovať nemôže. Pokúsim sa zdôvodniť, prečo. Musíme si uvedomiť jednu vec, že nie sme Japonsko ani Spojené štáty, ani Európska únia. Napríklad Európska únia koncentruje teraz 20,3 mld ECU do základného výskumu, vážení páni, a tú koncentráciu robí preto, že už ani také krajiny, ako je Nemecko alebo Francúzsko, nie sú schopné koncentrovať prostriedky na niektoré veľké výskumné projekty. Takže tu by som chcel povedať, že keď som si prečítal v tomto materiáli vednú a technologickú politiku, nevedel som, či sa mám smiať, alebo plakať. Na túto oblasť sa dáva 700 miliónov. Programy, ktoré sú tam, sú z 90 % tzv. modernizačné programy. Ale modernizačné programy sú záležitosťou podniku, do toho štát nemá čo vstupovať. Jediné, čo urobí, naruší efektívnu alokáciu umiestňovania investícií týmto procesom.

    Čiže ani jeden z tých programov podľa mňa nebol taký, ktorý by realizoval cieľ, ktorý sa sleduje a ktorý je úplne prirodzený - posunúť tieto naše výroby do sofistikovanejších výrob, kvalifikovanejšej práce, s väčšou pridanou hodnotou. Čiže to, čo je hlavným motorom toho celého, to tam absolútne chýba.

    Päť rokov sa tu deštruuje oblasť vedy a techniky. Stav v tejto oblasti je taký tragický a uvedomme si to, páni poslanci, že aj tento parlament alebo aj predošlé vlády tak trošku prispeli k tomuto stavu. A neriešenie týchto problémov - a v tomto materiáli sa to vôbec nerieši - nedáva vôbec záruku modernej politiky. Totiž priemyselná politika okrem toho, že sa môže robiť pre konzervatívne odvetvia, moderné odvetvia, sa môže robiť aktívne, pasívne, môže sa robiť podporná politika dopytovej strany, ponukovej strany. Z tohto materiálu som nevedel identifikovať vlastne tvár, ťah tejto priemyselnej politiky.

    Moderné trhové ekonomiky považujú za najdôležitejšie tri podporné prvky. Dnes sa uznáva, že prakticky dobrá ekologická politika je najdôležitejším nástrojom toho, že investície sa budú správne umiestňovať. Dobré legislatívne normy v tejto oblasti a dodržiavanie týchto legislatívnych noriem zabezpečuje, že sa investície neumiestňujú do hlúpych oblastí, resp. do oblastí, ktoré ničia životné prostredie a potom vyvolajú desať- až stonásobne vyššie náklady na riešenie ekologických problémov, ako je dnes. Čiže ekologická politika je primárna, primárny ťah, ktorý zabezpečuje relatívne dobre umiestnenie zdrojov.

    Ďalší je podpora v technologickej politike. Lenže tu je to už otázne. Malá krajina nemá tie šance, čo majú veľké krajiny, a musí robiť, dalo by sa povedať, virtuóznu technologickú a výskumnú politiku. V tomto ohľade som tam nenašiel prakticky žiadne povzbudivé momenty, že sa tak na Slovensku udeje.

    A tretia oblasť, kde sa to zatiaľ akceptuje bez nejakých veľkých pripomienok, je proexportná politika.

    Čiže toto sú tri oblasti, z ktorých štát veľmi jemným spôsobom pomáha zrýchleniu kvality trhového prostredia. Ešte raz opakujem: pomáha zrýchleniu kvality trhového prostredia. Zásadne dnes nemôže vnucovať súkromným podnikateľom, čo a ako majú investovať a akým spôsobom.

    Teraz sa stručne ešte vyjadrím k ďalšej chimére, ktorá tu prevláda, a to založiť nejakú politiku na základe nejakých komparatívnych výhod. Prosím vás pekne, tisícky štúdií si každá krajina a rôzne výskumné ústavy robia na túto tému. Samozrejme, študovať komparatívne výhody je veľmi zaujímavá vec, ale v princípe sa dá povedať, že to je len tzv. prvé informačné pole, aj pre podnikateľov. Predsa nie je možné povedať, že na základe toho, že dnes máme komparatívnu výhodu v takom alebo v takom odvetví, začneme podporovať také alebo onaké odvetvia. To je podľa môjho názoru úplný nezmysel.

    Totiž komparatívne výhody sa reálne uplatňujú po tovaroch, ani nie po podniku. Podnik môže diverzifikovať tieto veci, ale tovar je tým produktom, na ktorom podnikateľ vie uplatniť komparatívnu výhodu pri investíciách do toho produktu, alebo nevie. Buď tí podnikatelia budú schopní realizovať komparatívne výhody a tie im nemožno nejakým spôsobom naoktrojovať, možno ich len upozorniť, alebo ich nevyužijú, neuplatnia svoje výrobky na trhoch a jednoducho skrachujú. V tomto ohľade štát nemá prakticky nijaké veľké možnosti veci zásadným spôsobom zmeniť.

    Samozrejme, štát tam, kde je akcionárom, a v rozhodujúcich, povedzme strategických podnikoch, tam je jeho prirodzenou povinnosťou urobiť koncepciu, to znamená, že nikto nemá nič proti tomu, aby tu štát urobil, prijal a realizoval energetickú politiku. Ale to je iba tá časť priemyselnej politiky, ktorú vlastne vždy štát musí robiť. Ak je štát vlastníkom v týchto oblastiach, jeho "psou povinnosťou" je tieto veci robiť. To nie je nijaký novodobý výmysel - ako robiť politiku v tých surovinových odvetviach. Ale aj tam sa objavili značné kritické poznámky a ja by som tiež jednu zopakoval.

    Napríklad to, že sú deformované ceny v tejto oblasti a že nie sú prijaté programy, ktoré by jednorazovo alebo jednoznačne zabezpečili efektívnosť týchto prostriedkov, povedzme, minule som tu kritizoval zatepľovanie. Veľmi sa teším a najbližšie pripravím interpeláciu na pána ministra, aby mi analyzovali efektívnosť doterajšieho použitia štvoralebo päťročného programu na zatepľovanie, kde sa každý rok dáva okolo sto miliónov. Podľa mňa tieto prostriedky principiálne nevyriešili tento problém. Keby sa boli koncentrovali prostriedky v rozsahu dvoch-troch miliárd a kompletne sa riešilo zatepľovanie, potom by pravdepodobne ináč vyzerali vstupy v primárnych energetických zdrojoch, a keby sa takýto balík prostriedkov tam investoval, možno by efekty v priebehu desiatich rokov boli desať- aj pätnásťnásobné.

    A to je tá vec, pri ktorej chcem upozorniť, že tie programy, kde štát dáva veľké podporné prostriedky, musia byť veľmi detailné, a potom nás v parlamente musia presvedčiť, že tam vložené prostriedky prinesú väčšie efekty, ako by boli ináč vložené prostriedky. Čiže jednoznačne v Japonsku, pokiaľ som mal možnosť vidieť, každý program sa každý rok tvrdo kontroluje v parlamente a vyhodnocuje sa. A ak nie sú presvedčení o tom, že to ide dobrým smerom, tak sa tento program jednoducho zastaví a ďalej sa nefinancuje. Na toto nie sme zvyknutí, na toto nemáme aparát, na toto nemáme zatiaľ odborníkov, ale musíme s tým razantne začať.

    Ukončil by som svoje vystúpenie tým, že tento materiál Demokratická únia nemôže ani zobrať na vedomie, pretože podľa nášho konceptu je potrebné priemyselnú politiku robiť úplne iným spôsobom. Je formulovaná nejasne a tak ako je formulovaná, podľa môjho názoru nemôže byť efektívne realizovaná.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Filkus. Pardon, s faktickou sa hlási pán poslanec Baránik.

  • Chcel by som reagovať na predrečníka a uviesť, že Spojené štáty dosiahli takýto fantastický úspech v ekonomike, aj keď sú najliberalistickejšou krajinou, práve tým, že vláda financuje základný výskum, ktorý sa využíval predovšetkým na zbrojné účely a po aplikácii jeho výsledkov v armáde sa následne využíval v hospodárskej praxi. Domnievam sa, že išlo o cieľavedomú politiku, a nie ľubovoľnú hru trhu.

    A druhá poznámka: Za rozvrat našej vedeckovýskumnej základne v plnom rozsahu, nie vo väčšine, ale v plnom rozsahu nesú zodpovednosť orgány exekutívy, hlavne v rokoch 1990 a 1991. Môžem menovať aj konkrétne osoby, ktoré za túto činnosť nesú plnú zodpovednosť. Žiaľ, dnes sú už mimo politiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Filkus, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážení ministri, kolegyne, kolegovia, hostia,

    správa alebo informácia, nazvime ju prípadne aj ako koncepcia, určitý názor na koncepciu priemyselnej politiky, je obsažný materiál, veľmi náročne spracovaný. Dá sa zlepšiť, ale podľa tohto materiálu by sa mal zlepšiť najmä reálny stav, proces revitalizácie a reštrukturalizácie, o ktorom tu hovoríme. Preto by bolo dobré, aby sme si niektoré východiská, tak ako sú načrtnuté v materiáli, objasnili, prípadne aby sme na ne vedeli zareagovať alebo ich zlepšili. To nie je chyba, ak v tejto etape ešte nie je všetko dokonalé a môže sa zlepšiť. Ide o to, do akej miery sa akceptujú tieto názory na jeho možné zdokonalenie.

    Z materiálu sa čitateľ dozvie, že cieľom priemyselnej politiky je navodiť transformáciu. No to je úplne chybné. Transformácia je navodená od devädesiatych rokov. My sme prešli od makroekonomickej politiky reštriktívneho charakteru až po proces privatizácie, cez proces liberalizácie cien a obchodu, cez snahu dosiahnuť konvertibilitu meny. To, čo musí urobiť priemyselná politika svojimi zásahmi, opatreniami, krokmi, je najmä zachovať kontinuitu celého tohto procesu, aby sme sa dostali čo najskôr k trhu. Preto rozmýšľame, ako lepšie revitalizovať, reštrukturalizovať. To znamená, nie že priemyselná politika navodzuje proces transformácie. Priemyselná politika je pod strechou procesu transformácie a musí urobiť všetko pre to, aby sme sa k trhu a trhovému mechanizmu dostali čo najskôr. To je vec, ktorú by si zostavovatelia, autori priemyselnej politiky mali uvedomiť. Ak je iný názor, môžeme si ho vydiskutovať.

    Ďalšia poznámka východiskového charakteru. Ak ide o vládnu, štátnu priemyselnú politiku, a v tomto prípade podľa všetkých náznakov o ňu ide, tak celá koncepcia sa musí odvíjať od vládnych rozvojových programov priemyslu a nemôže sa stať, že napríklad v tomto materiáli, či už vizuálne, alebo koncepčne, sú vládne rozvojové programy priemyslu apendixom tejto správy. Ale veď celá priemyselná politika a postup jej revitalizácie, reštrukturalizácie v transformačnom procese sa musí odvíjať od vládnych rozvojových programov.

    Ďalšia poznámka: použitie zdrojov štátneho rozpočtu na proces revitalizácie a reštrukturalizácie. Teraz nemám záujem politizovať v týchto súvislostiach, ale chcem vám povedať, že každý, kto si prečíta, že na reštrukturalizáciu, na revitalizáciu v roku 1996 bude v Slovenskej republike 50 miliárd a že rozpočet bude participovať 1,9 percentami, čo prezentuje miliardu, tak to je ozaj málo a nič iné sa mi nenúka ako záver, že teda príjmy štátneho rozpočtu sa použijú najmä na spotrebu štátu, keď na potrebu reštrukturalizácie a revitalizácie rátame s takým minimom. Prosil by som, aby pán minister vysvetlil, prečo štátny rozpočet v roku 1996 sa má zúčastniť podľa tejto koncepcie na procese revitalizácie a reštrukturalizácie len podielom jedného percenta.

    Ak ide o vládnu rozvojovú politiku, štátnu politiku, tak to je v príkrom rozpore. Samozrejme, dá sa z toho politicky profitovať. To, čo som spomenul, ak ste si dobre všimli, potom nie som ďaleko od toho, že vlastná spotreba štátu je taká drahá, že príjmy idú na spotrebu, a nie na to, čo zdôrazňujeme, v prospech oživovacieho procesu. Veď my neustále prezentujeme, že tie kroky aj z rozpočtu štátu musia ísť predovšetkým na ozdravenie ekonomiky. Tak kde sú teda tieto zdroje? Uvedomme si, prosím vás, že vo vládnej priemyselnej politike, v koncepcii priemyselnej politiky sa tieto súvislosti musia inak prezentovať.

    Ďalšia poznámka východiskového charakteru: štrukturálne zmeny a využitie procesu privatizácie. Zase by som veľmi prosil pána ministra, keby bol taký láskavý a povedal pri tomto nekontrolovateľnom procese privatizácie cesty, kroky, kanály, ako sa dostanú prostriedky z procesu privatizácie na reštrukturalizáciu a na revitalizáciu. Najmä ak vieme, že nastali podstatné zmeny a obraty v procese privatizácie. Ďalej to nechcem rozvíjať, to sú veci známe, ktoré sme už niekoľko ráz podrobili analýze. Ale pre koncepciu priemyselnej politiky, pre koncepciu rozmýšľania o tom, že chcem použiť prostriedky štátu aj prostriedky procesu privatizácie na zmenu štruktúry, na reštrukturalizáciu a revitalizáciu, je táto skutočnosť rozhodujúca. A tu nie je načrtnuté, akými cestami pôjdeme.

    To sú niektoré z východiskových pripomienok, o ktorých sa dá, samozrejme, diskutovať, môže byť iný názor. Ide však o to, aby sme si niektoré veci ešte vyjasnili v tomto počiatočnom štádiu realizácie priemyselnej politiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Chcem sa spýtať pána spoločného spravodajcu, nakoľko tu má prihlášku do rozpravy, či chce vystúpiť teraz, alebo v záverečnom slove. V záverečnom slove. Ďakujem.

    S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Kunc.

  • Ja by som chcel povedať dlhšiu faktickú poznámku.

  • Tak nech sa páči, do rozpravy, pán kolega.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, vážený pán minister, vážení hostia,

    dostali sme do rúk obšírny dokument, o ktorom sme isteže vôbec nevedeli, ako bude vyzerať, a ani sme nikomu nepovedali, ako by vyzerať mal, teda, čo si želáme. Asi to ani nebolo možné, pretože dokument berieme na vedomie a jeho predkladateľ je jediný, kto povie, čo v ňom chce povedať.

    Dokument je podľa môjho názoru obsahovo veľmi pestrý. Pestrý je preto, že podľa mňa zašiel aj ďalej, než to bolo nevyhnutné a z hľadiska jeho zamerania potrebné. Rovnako je pestrý čo do finality, resp. dokončenosti jednotlivých súčastí použitých na objasnenie vecí, pretože máme tam teóriu, máme tam hypotetické veci, máme určité konkrétnosti, najmä v súvislosti s porovnávaním a so zisťovaním stavu vecí, ale máme aj úplné konkrétnosti a podrobnosti, keď sa napríklad o určitej nadácii hovorí aj to, aký bude mať aparát. Nehovorím to preto, že by som chcel tvrdiť, že je to zlé. Nakoniec, na objasnenie vecí je každá informácia dobrá.

    Celkovo mám však taký dojem, že skôr je to štúdia s bohatým obsahom, pretože to ste potvrdili aj viacerí, že ten obsah je naozaj bohatý, teda poskytuje veľmi široký rámec informácií, a že tá koncepcia a program zameraný na priemyselnú politiku sa v ňom potom do istej miery stráca. Preto sa potom stalo to, že dokument nedáva odpovede na niektoré dôležité otvorené otázky ďalšieho rozvoja nášho priemyslu, ale skôr iba naznačuje niektoré želané smery. Potom aj ciele priemyselnej politiky sú formulované ako rámcové strategické iniciatívy, ale bez definovania určitých zvecňujúcich kontrolných veličín a nástrojov, prostredníctvom ktorých štát bude môcť a bude chcieť ovplyvňovať dosiahnutie cieľov priemyselnej politiky. A za určitú chybu v tejto súvislosti považujem, že nestihol zohľadniť stav veci, teda vývin do konca roka 1995. To bolo dané, pochopiteľne, tým, že vypracúvali ho v 3. štvrťroku, resp. vo 4. štvrťroku, a teda nebolo dosť dobre možné v tom čase technicky zohľadniť stav veci, ale bolo azda možné urobiť určitú inováciu v tomto zmysle.

    Z textu mi na viacerých miestach vychádza, že priemyselná politika je definovaná vcelku len v polohe téz a hesiel, ktoré sa opierajú jednak o poznanie jestvujúceho stavu, a teda aj stavu priemyselnej štruktúry u nás, a navyše o určité poznanie a porovnanie stavu vo veľkosťou porovnateľných európskych krajinách. Zdôrazňujem, veľkosťou porovnateľných. A v tejto súvislosti pri tomto porovnaní považujem za určitú chybu, že sa neporovnávajú aj rozhodujúce činitele priemyselných štruktúr v tých krajinách, s ktorými sa porovnávame. Tam totiž činitele veľmi často rozhodujú, pretože napríklad surovinová základňa je pre priemyselnú štruktúru a jej rozvoj určite rozhodujúca.

    V tejto súvislosti nemám taký názor, ako vyslovil pán poslanec Vaškovič o komparatívnych výhodách. Isteže povedal dobre a zdôraznil komparatívne výhody na úrovni výrobkov, teda finálnych produktov. Ja to vidím tak, že aj komparatívne výhody možno hodnotiť a konštruovať úrovňovo, pri úrovňovej diferencovanosti, a teda práve tak ako môžeme hovoriť o komparatívnych výhodách výrobkov, môžeme hovoriť aj o komparatívnych výhodách ekonomík a ich súčastí, odvetví. A práve v tejto súvislosti by som chcel poukázať na to, že určenie postavenia či roly a definícia nových, budúcich dynamických, komparatívnych výhod ekonomiky ako takej, a teda priemyselnej politiky, ktorá na nej stojí, je veľmi dôležitá a v tomto zmysle by ju bolo treba prehĺbiť. Nazdávam sa totiž, že úlohou štátu je pomôcť vytvárať a udržať jestvujúce potenciálne komparatívne výhody, pokiaľ sú také, teda pokiaľ to má zmysel. A zároveň, pri náležitom predvídaní, konštruovať budúcu účasť nášho priemyslu v deľbe práce a na trhu so schopnosťami konkurovať. A tam tie komparatívne výhody poznať treba, dokonca treba ich identifikovať až natoľko, aby sme vedeli, ako, v akej miere ako činitele môžu ovplyvniť priemyselnú politiku a priemyselnú štruktúru.

    Takýmto spôsobom konali aj v iných krajinách, pán poslanec Vaškovič niečo spomínal, ja by som napríklad dodal. Japonsko kedysi si vytvorilo takúto komparatívnu výhodu tým, že dokázalo rozvinúť automobilový priemysel. Južná Kórea výstavbu námorných lodí. Tchaj-wan elektroniku. Isteže, nejde o to, že by sme príklady takýmto spôsobom znásilňovali a stavali seba do tej istej pozície. Ale ako metóda postupu sa to uplatnilo. Musíme si byť vedomí, že terajšie komparatívne výhody raz zaniknú, a teda bude treba stavať a rozvíjať ďalšie.

    Definícia strategických odvetví, tak ako sa v štúdii nachádza, mi pripadá nepresvedčivá. Zdá sa mi, že sú to skôr iba strategické výrobné odbory v odvetviach, ktoré sú navyše odkázané na dovoz surovín. Veď práve taká je výroba kovov a na ňu nadväzujúce strojárstvo. Ale chýba mi v tejto súvislosti, a to spomínal, myslím si, pán poslanec Baránik, že niečím takým strategickým je určite naša zásoba drevných surovín a ich spracúvanie. A teda rozvinutie tejto časti priemyslu.

    Ďalej mi v tejto časti chýba strategické riešenie väzieb medzi odvetviami z hľadiska možnej kooperácie podporovateľnej štátom. Pretože aj keď pôjde o firmy, ktoré isteže štátu nepodliehajú, ale všetky firmy, všetci podnikatelia, ktorí vytvárajú jednotlivé výrobné odbory a odvetvia, určite žijú z informácií, ktoré im vie poskytnúť akýkoľvek subjekt a tobôž vlastný štát, ktorý ovplyvňuje obchodnú a priemyselnú politiku.

    Určite veľmi zaujímavá je oblasť nástrojového riešenia uskutočňovania koncepcie i programu, pretože v tejto fáze, v ktorej toho času žijeme, teda vo fáze transformácie, ako sami zisťujeme, sa orientujeme veľmi namáhavo a ťažko. A urobili sme rad chýb, pokiaľ ide o nástroje. Poukázal na to pán poslanec Vaškovič. O koľko ťažšie je asi potom vytypovať a organicky do programu, do realizácie programu vsadiť nástroje do budúcnosti. Pritom je nepochybné, že bez nástrojov sa žiadna priemyselná politika, teda žiaden program nemôže uskutočňovať tak, aké sú o ňom predstavy. Preto platí, že pokiaľ ide o priame nástroje, sú to skutočne len tézy, ktoré sú veľmi ľahko spochybniteľné a ťažko je na ne stavať.

    Zaujímavé je riešenie inštitucionálnych nástrojov, kde sa stavia na nadácie a agentúry. Neviem, nemám dosť poznatkov o tom, ako v svetovej ekonomike a v jednotlivých krajinách využívajú nadácie a agentúry v tomto smere. Niečo o tom viem, že v rôznych štátoch to robia, a dokonca tak ďaleko, že pôsobnosť tých nadácií sa určitým spôsobom prenáša aj do iných krajín. Nakoniec, snaha je teraz taká aj voči nám, ale sú to náležite silné a pôsobnostne účinné subjekty na to, aby na ne bolo možné stavať uskutočňovanie programu priemyselnej politiky? Takúto otázku si dať musíme a myslím si, že určitá diskusia o tom by bola veľmi zaujímavá.

    Zaujala ma aj myšlienka založenia Slovenského úverového ústavu, ale priznám sa, že z toho, čo som si o ňom prečítal v dokumente, nemám jasno, ako si to vlastne tvorcovia predstavujú. Tam sa dokonca hovorí, že už sa na tom reálne pracuje, pán minister možno o tom niečo povie. Totiž my v tejto chvíli ideme privatizovať finančné inštitúcie, ešte tie posledné, ktoré sú štátne. Tie sú, pravda, nositeľmi úverovania, teda v ich rukách sú finančné toky a aj kapitálové prostriedky a narábanie s nimi, alokáciu jednoznačne ovplyvňujú, a my hovoríme o Slovenskom úverovom ústave, ktorý by bol štátnou inštitúciou. Nespochybňujem, pretože ako vravím, tú rozvinutú predstavu nepoznám, ale upozorňujem na to, že je to veľmi vážna vec a bude treba o tom veľmi, veľmi porozmýšľať, pretože naše každoročné rozpočtové bohatstvo nie je až také, aby štát mohol zabezpečovať zdroje pre takýto úverový ústav, a aké sa dajú zohnať, teda obstarať inými spôsobmi, to je v tejto chvíli iba do istej miery určiteľné, čiže možno si o tom robiť určité predstavy, ale vždy tu bude tá otázka, kto pôjde v ústrety štátnej finančnej inštitúcii. Takže treba byť pritom aj opatrný.

    Povedal som niekoľko takýchto faktických poznámok, pretože k dokumentu s takýmto rozsahom ťažko zaujať súvislé stanovisko aj z hľadiska jeho obsahovej rôznorodosti a úrovňovej diferencovanosti jednotlivých častí. Nazdávam sa, že niečo by sa pre nás ako poslancov, ktorí majú vziať na vedomie tento dokument, predsa len dalo urobiť tak, aby sa nám priblížil. Myslím si, že z dokumentu by bolo možné vybrať to, čo skutočne predstavuje koncepciu priemyselnej politiky a dlhodobý program, pričom mám na mysli tých 10 až 15 rokov, na uskutočňovanie tejto koncepcie. Z dokumentu by sa takýto výťah a súhrn dal urobiť asi na 20 strán. Preto chcem požiadať pána ministra, aby o tom porozmýšľal. Totiž ide o to, že keď nám o rok zase predloží takýto dokument, ťažko budeme porovnávať, zatiaľčo keby sme mali jasno tak v koncepcii, ako v programe, tak by to bolo omnoho ľahšie, ale by nás to aj usmernilo a uľahčilo by nám úlohu, ktorá pred nami stojí, dokument prijať. Nazdávam sa, že prijať ho treba, pretože ako som povedal, informačne je bohatý a otvára pohľad na veci, ibaže v tej stručnejšej podobe by sa to dalo urobiť systematickejšie, prehľadnejšie, a teda aj pre nás užitočnejšie.

    Odporúčam dokument prijať.

  • Ďakujem, pán poslanec. Nakoľko nemám už žiadne prihlášky do rozpravy, chcem sa vás spýtať, vážené kolegyne, vážení kolegovia, či sa niekto hlási do rozpravy.

  • Ak nie, vyhlasujem rozpravu o treťom bode nášho programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Ducký? Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    na úvod svojho vystúpenia by som chcel skutočne poďakovať za hlboký záujem o problematiku priemyselnej politiky. Je aj pochopiteľný. Jednak je pochopiteľný preto, že prerokúvame obsah priemyselnej politiky na pôde parlamentu, a na druhej strane aj preto, že v dennom živote sa s realizáciou priemyselnej politiky skoro všetci stretávame, a koniec koncov jej úspešnosť, či už vypracovania alebo realizácia predurčuje aj výsledky a prejavuje určitú silu našej ekonomiky, keď zoberieme do úvahy, že priemysel sa podieľa na tvorbe hrubého domáceho produktu tými percentami, ako sa tu povedalo.

    Som rád, že táto diskusia sa uskutočnila a ukázala na dva hraničné póly názorov jednak na obsah priemyselnej politiky a jej zameranie a na úlohu štátu. Odzneli tu názory úplne liberálne, že by sa to malo ponechať len na pôsobenie neviditeľnej ruky trhu - s tým sme sa stretávali i v procese spracovania priemyselnej politiky, ako viete, spracúva sa piaty rok. Všetky vlády mali priemyselnú politiku vo svojom programe, a až ku koncu minulého roka sa podarilo tento dokument dopracovať. Druhý extrémny názor, ktorý by sa dal z tejto diskusie vyextrahovať, je ten, že tu boli predstavy až po plánovaciu komisiu a rozpis úloh pomaly až do podnikov alebo do podnikateľských subjektov. Obidva tieto názory sme odmietli a išli sme na určitú symbiózu a na určitú nečistotu ekonomického prostredia v procese transformácie. Teda aj snaha o liberalizáciu, a zároveň nevyhnutnosť niektoré veci i z úrovne štátu posudzovať a podporovať.

    Pochopiteľne, že všetky doterajšie dokumenty o priemyselnej politike boli preštudované, vrátane toho, ktorý sa spracúval za činnosti pána ministra Černáka v roku 1993, ktorý vyústil do 50 mld nárokov na štátny rozpočet, na štátny rozpočet, opakujem, a preto nebol vtedy vo vláde zobratý, až po názor, že priemyselnú politiku by mala spracovať Asociácia zamestnávateľských zväzov, Zväz priemyslu, a nie ministerstvo. Zhodou okolností som bol vtedy prezidentom Zväzu priemyslu, samozrejme, sme to odmietli, pretože úloha štátu a kompetencie centrálnych orgánov sú nezastupiteľné. Je úplne jedno, kto takýto dokument vypracuje z pohľadu formálneho, ale štát sa tej zodpovednosti zbaviť nemôže.

    S mnohými vecami, ktoré tu boli povedané, súhlasím, i keď rozsah diskusie prekročil rámec a poslanie priemyselnej politiky. Mohol by som tiež povedať, že mala byť najprv stratégia rozvoja spoločnosti, keby som išiel na to metodologicky a teoreticky, po nej by mali byť jednotlivé politiky, teda hospodárska politika, a za tým by mala byť priemyselná politika a potom, samozrejme, konkretizácia do jednotlivých odvetví, až by sa v tom podnikateľské subjekty našli. Nechýba nám teoretická báza poznania v tejto oblasti, ani sme ju vedome nevynechali, ale konali sme tak, ako kázal rozum, to znamená, doba si žiada takýto dokument.

    Neosobujeme si právo, ani vláda, že je to neomylný dokument. Tento dokument vláda prijala ako dokument otvorený, ktorý sa bude ročne spresňovať a, samozrejme, v konečnom dôsledku sa možno dožijeme toho, čoho sa dožívame často pri prognózach a pri koncepciách, že život ide ináč, komparujúc to, čo potrebuje trh vo zvýšenej miere, a pokiaľ sa dosiahne prosperita a ekonomický cieľ, ktorý sa sleduje, tak nikto nehovorí o tom, že prognóza alebo koncepcia bola zlá, alebo že sa už nebude ďalej robiť. Z týchto predpokladov sme vychádzali aj my.

    Keby som mal hovoriť o tejto koncepcii z pohľadu toho, čím sa líšila od ostatných, tak je to maximálne zvýšený podiel podnikateľských subjektov na realizácii tejto koncepcie a jej reálnosť. Teda z 500 mld nárokov na štátny rozpočet až na 217 mld, a z toho tie percentá, ktoré tam poznáte. Teda prevažný nárok na zdroje bude u podnikateľov, potom to budú úverové zdroje, potom zahraničie a štát symbolicky.

    Skoro som si tu poznamenal jednu poznámku, že poďakujem pánu poslancovi Vaškovičovi za jeho vystúpenie, pretože bolo protichodné tým predchádzajúcim, a - teraz to myslím úprimne - s mnohými vecami som súhlasil aj ja, ale vedomí si toho obdobia, v ktorom sa slovenská spoločnosť nachádza, a v rámci i ekonomika, sme volili tento prístup.

    Samozrejme, že súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Filkus, ale my sme nemysleli, že priemyselná politika by mala navodiť transformáciu spoločnosti, transformáciu v oblasti priemyslu. Takže nie je to tak, že by to bolo naopak, že nižšia úroveň akceptácie nejakých základných pravidiel by mala predurčovať tie vyššie. Ak to bolo zle formulované, tak sa ospravedlňujeme. Zmysel bol navodiť proces transformácie v oblasti priemyslu. Pretože nedá sa nič robiť, zotrvačníkový blok funguje veľmi silne a navyše v určitom rozsahu výsledky, ktoré naša ekonomika dosiahla, hlavne v roku 1995, ktoré nie sú premietnuté v nejakej aktualizácii, tak ako o tom hovoril pán poslanec Kunc, hovoria o tom, že nie všetky všeobecné ekonomické i správne teórie a poznatky sa musia realizovať v praxi tak, že to prináša výsledok.

    Spomenulo sa tu, že Japonsko začalo energetikou a ťažkým priemyslom. Pokiaľ viem, Japonsko je energeticky, ale hlavne surovinovo veľmi chudobná krajina, ale zrejme ich ekonómovia prišli k tomu, že keď nebudú mať energetickú bázu a nebudú mať vlastnú bázu medziproduktu pre strojárstvo, tak nemôžu byť efektívni, pretože keď to budú kupovať, tak zaplatia ekológiu producentom železa, ocele, know-how, zaplatia sofistiku profesorov, inžinierov pri legúrach a podobne a nebudú mať tie výsledky čo majú. A Japonsko, čuduj sa svete, krajina bez surovín, má veľmi silnú metalurgiu a drží si ju, pretože potom prešli k ďalšej fáze sofistikácie až po súčasnú úroveň, keď sa hovorí o spoločnosti, o informatike a nehovorí sa už o vecnej výrobe v tej podobe ako u nás.

    Ja by som sa nebál toho, ani tej štruktúry, ktorú Slovensko má. Nebál by som sa preto, že má určitú geoekonomickú pozíciu, že má robustnú energetickú základňu, fungujúcu energetickú základňu na rozdiel od mnohých ekonomík okolo nás, že máme zmluvne zabezpečené objemy energetických surovín aj niektorých surovín pre metalurgiu dlhodobo, ale hlavne, že sme blízko výskytu týchto zdrojov a surovín.

    Spomenulo sa tu, že vo Východoslovenských železiarňach Košice bola kopa investícií do roku 1989. Odmietam takýto argument z hľadiska hodnotenia úspešnosti po roku 1989. To môžeme povedať o každom odvetví, že bolo nainvestované viac alebo menej. Je to len otázka roku, ktorý zoberieme za bernú mincu. Jedny boli rozvíjané do roku 1981, jedny v sedemdesiatych rokoch (textil) a takto by sme si mohli vytýkať jedno odvetvie druhému, kto na čí úkor v časovej postupnosti a slede ako dopadol. Ale je to len zhoda okolností, že k prelomu vývoja spoločnosti došlo v roku 1989, no tak sa využije čerstvý príklad. Košičania by nám vedeli povedať, ako dlho neboli ako metalurgovia rozvíjaní, ako sa im bránilo a ako časť ekonómov tvrdila o nezmyselnosti výroby ocele na Slovensku.

    Nemôžem súhlasiť s tým, že v priemyselnej politike sa nedotýkame diverzifikácie zdrojov základných energetických surovín. Dotýkame sa a v reáliách ju aj realizujeme. Odporúčam všetkým, ktorí sa nevedia zmieriť s tým, že veľká časť týchto surovín alebo skoro všetky sú z Ruska, aby si uvedomili, že cez Slovensko ide takmer 90 miliárd kubíkov plynu do západnej Európy, len 6 miliárd kubíkov je slovenská spotreba, čiže zanedbateľne, a západná Európa má vyše 30 % spotreby plynu z Ruska a nebojí sa. Čiže nemaľujme tu strašiakov nasilu, pretože môžeme na to ekonomicky doplatiť. Nie je problém urobiť diverzifikáciu zdrojov surovín, ale kto si pozrie koncepciu expertov OECD za Českú republiku, tak sa dočíta, že títo experti z celého sveta tam konštatujú, že každá diverzifikácia zdrojov, opakujem zdrojov, nie dopravných ciest, energetických surovín, a je tam v zátvorke uvedené aj Slovensko, lebo je to skoro identické, znamená 20 až 30 % vyššie náklady na ich obstaranie. No tak sa pýtam, ktorá ekonomika by to uniesla.

    Pokiaľ sa toľko dáva za príklad INGOLSTADT, kto používa ten argument, tak v koncepcii je napísané, že INGOLSTADT je diverzifikácia dopravnej cesty, a nie zdroja. Cez INGOLSTADT ide ruská ropa. My pracujeme s majiteľmi ropovodu ADRIA na jeho sprístupnení hlavne z pohľadu technického vo väzbe na udalosti na území bývalej Juhoslávie. Nie je problém dopravovať ropu po tejto línii. Ale bude to znova ruská ropa a pokiaľ by nedošlo k zmene taríf z maďarskej strany a chorvátskej strany, znamená to takmer 14 dolárov na jednu tonu ropy viac, ako je súčasná cesta po ropovodoch, ktoré sú vybudované a fungujú. Nechcem zľahčovať, bolo by ideálne mať viac zdrojov, viac zdrojov surovín od viacerých dodávateľov, ale, samozrejme, podmienka bude neúprosná, aby to bolo ekonomicky porovnateľné a únosné.

    Posledný vývoj okolo Ruska, hlavne schválenie jeho vstupu do Rady Európy, hovorí niečo iné, ako sa snažíme niekedy silou mocou dramatizovať. Opakujem, máme eminentný záujem a rokovania s rakúskou stranou sú, zdá sa, nádejné, nechcem predpovedať výsledok. Ale ide o prepojenie Slovnaftu, ropovodu a siete rakúskych ropovodov, teda nie s ÖMV ako s firmou. Je v tom rozdiel a dokonca diskutujeme o reverzibilnom chode tohto ropovodu, to znamená v prípade potreby využiť rakúske ropovody a tlačiť to do Slovnaftu. Rakúska strana má taký istý záujem, aby mohli v prípade určitých porúch, alebo nedajboh keby tanker zhavaroval pred Terstom, z ktorého to ťahajú, aby mohli oni potom z nášho ropovodu brať ruskú ropu do svojej siete ropovodov. Viem, že to, čo hovorím je určite zaujímavé, ale nepredpokladám, že rozpisovanie do takýchto podrobností má byť obsahom priemyselnej politiky, lebo to si realizujú v rámci svojich koncepcií jednotlivé podnikateľské subjekty, pretože sú už v prevažnej miere sprivatizované.

    Som presvedčený, že keď budeme o rok diskutovať o spresnenej priemyselnej politike, bude mať zase trošku inú podobu, pretože medzitým sa nám rodia základné dokumenty, ktorými sa buď budeme riadiť, alebo nie, tak ako je to s každou koncepciou a stratégiou, už bude na svete, povedal by som namaľovaná, alebo "nastínená" - poviem to po česky, vyslúžim si pokutu od kolegu, nenapadne mi adekvátny slovenský výraz - stratégia rozvoja spoločnosti vedy a techniky a následne budeme túto stratégiu napĺňať jednotlivými vypracovanými politikami a v rámci nej hospodárskou politikou, ako som dneska povedal, a, samozrejme, aj politikou priemyselnou.

    Dúfam, že tá budúca bude mať menej strán, že bude viac hovoriť o smeroch a nástrojoch. Neviem, či účasť štátu je dostatočná, alebo nie na realizáciu priemyselnej politiky. Na jednej strane ako pragmatik by som povedal, že je nízka a malá, na druhej strane ako člen vlády, ktorý sa usiluje zabezpečiť vo svojej kompetencii to, čo mu patrí, v procese transformácie a odštátnenia ekonomiky je diskutabilné, či má byť väčšia a aká má byť, ale nesporne v jednom i druhom prípade je to predurčené výškou rozpočtu a jeho rozdelením, ktoré sa udialo tu v parlamente. Čiže to je z mojej strany neprekročiteľné a môžem v ročných plánoch alebo rozpočtoch diskutovať s podpredsedom vlády a ministrom financií skutočne len o vylaďovaní.

    Aj ja by som bol radšej, keby sme mali 5 miliárd na to, aby sme problém zateplenia bytov realizovali naraz, aby bol efekt. Ale pýtam sa aj tých, ktorí mi to radia, prečo to oni neurobili, keď boli v podobnej funkcii ako ja. Asi by mi odpovedali, že neboli na to prostriedky v rozpočte a boli iné priority, ktoré doniesla doba, život a tie sa rešpektovali, tu je odpoveď aj na túto časť otázky, prečo sa to nerobí komplexne alebo vo väčšom rozsahu, aby efekt bol čo najlepší.

    Môžem vás ubezpečiť, že merná spotreba elektrickej energie na jednotku výroby na Slovensku klesá, môžem vás ubezpečiť - v nedeľu môžete chodiť na graf spotreby do Slovenských elektrární, kam chodí generálny riaditeľ každú nedeľu, ja tam tiež občas chodievam -, že prudko rastie spotreba elektrickej energie. Rastie preto, že rastie priemyselná výroba a vzťah mernej spotreby má správnu tendenciu, nehovorím, že dostatočnú. Teda klesá merná spotreba. Môžem vás ubezpečiť a môžete si to skontrolovať, parlament na to možnosti má, že ani jedna akcia, ktorá bola schvaľovaná a je schvaľovaná, nedostala od ministra pre životné prostredie výnimku, ak nespĺňala tie kritériá, ktoré platia zo zákona. A hlavne v roku 1999, keď bude takpovediac "finito" a nastúpia tvrdé európske normy, nás nejaká robota bude čakať, pretože programovo sa približujeme k limitom povolených emisií, v niektorých prípadoch to možno nebude celkom na tej úrovni, ale to je už otázka budúcej diskusie.

    Povedal som si, že nebudem veľmi konkrétny, ale vzhľadom na to, že niektoré veci boli spomenuté, fascinuje ma poznámka o Calexe. Môžem vám povedať, že keby som bol ministrom vtedy, keď sa Calex robil so Samsungom, tak by nemal takú podobu, akú má. Má hanebnú podobu, zmluva je hanebná, pretože sa kúpila licencia na technológiu výroby kompresorov, tá sa zaplatila na drevo a urobil sa spoločný podnik na obchodné činnosti, na starú kvalitu. Čiže pustil sa trh a Kórejčania nie sú v spoločnom podniku pri výrobe vlastného kompresoru. Kto bol pri tom, nech si spytuje svedomie. Ja viem, kto bol pritom, a môžem vám dať aj dokumenty, mám ich meter a pol, v akom je to v stave, takže o to väčšmi ma tá zmienka prekvapila.

    Samozrejme, Calex je súčasťou strojárskeho priemyslu, počítame s ním a myslíme, že v procese privatizácie sa riešenie nájde, i keď rokovania sú nekonečne tvrdé. Postavili sme situáciu veľmi vyhranene a ponúkli sme Samsungu privatizovať Calex za predpokladu, že zaplatia za linku a za Calex toľko, koľko sme zaplatili my plus nevyhnutné investície. A čuduj sa svete, zrazu je to pre nich neprijateľné, je to pre nich drahé. Za to, za čo to predali nám, je im to drahé. Tak sa pýtam vyjednávačov, ako teda rokovali, ako obhajovali záujmy tohto štátu.

  • Hlasy v sále.

  • Stačí si zobrať termín zmluvy a vieme, kto bol minister a kto bol pri moci. Predpokladám, že nie je mojou úlohou to tu povedať. Ale je to hanba, to vám môžem povedať, a je to čítanie "na parádu" A dokonca máme aj dokument, keď jeden z mojich predchodcov poveril vtedajšieho generálneho riaditeľa Calexu, aby dovolil zmenu stanov z majoritného účastníka Calexu tak, aby mali majoritné postavenie minoritní.

    Hovorím to takýmto tónom, pretože človek niekedy žasne, keď tí, ktorí boli pri tom, chcú dokonca ešte aj poučovať. Ale ospravedlňujem sa za túto poznámku, samozrejme, nechcem to hovoriť takto, ale je to k dispozícii a, pán poslanec, môžeme o tom diskutovať, aj vám to ukážem.

  • Hlas v sále.

  • Vtedy boli vaši, nie? Vtedy boli vaši, môžeme si o tom podiskutovať, ale už nebudem týmto smerom hovoriť.

    Záverom by som chcel poďakovať za obsiahlu diskusiu. S veľkou časťou súhlasím a predpokladám, že mnohé poznámky budú zabudované, pretože mnohé už medzitým doniesol aj život vo vývoji. Môžem len toľko povedať, že od roku 1990 som bol zhrozený destabilizáciou pozície našej vedy a školstva. Nepatrím medzi tých, ktorí sa o to pričinili. Tú pripomienku, samozrejme, beriem a konečne sa nám po dlhom čase podarilo dostať do rozpočtu kapitoly ministerstva hospodárstva i nejaké peniaze na vedu a techniku. I keď ich nie je veľa, ale konečne je niekoľko stoviek miliónov. Bude na nás aj možno na vás tu prítomných, ktorí sa profesne tým zaoberáte, aby sme ich alokovali, ako sa moderne hovorí, umiestnili čo najlepšie tak, aby efekt bol čo najväčší.

    Pokiaľ sa týka verejnej diskusie, dovoľte mi len prebehnúť, kde a kedy sa to prerokovalo. 18. 10. v Žiline na akcii Novotech "Hlavné zámery priemyselnej politiky", na konferencii "Zásadné otázky rozvoja vedy a techniky", takisto na "Slovensko - siločiara Európy" 10. až 12. 10. 1995, pán štátny tajomník Brheľ na konferencii, medzitým v rakúskom Marenburgu, priemyselná politika, vystúpenie na konferencii, takisto štátny tajomník. Podobne "Globalizácia priemyselných politík Slovenska" vystúpenie a diskusia na konferencii "Slovensko - siločiara Európy a sveta na prahu 3. tisícročia", takisto v desiatom mesiaci atď. atď. Tým nechcem povedať, že formálne sa to nemohlo urobiť ináč, alebo že formálne nemohla prebehnúť táto diskusia.

    Dovolím si ešte jednu poznámku, že z hľadiska ekológie sú závažnejšie tie veci, ktoré hovoria o energetike, baníctve a podobne, ale čestne vám hovorím, že to čo tu zaznelo od niektorých pánov poslancov a poslankýň, aby sa to kvantifikovalo, v priemyselnej politike sa to nedá, pretože to sú technické veličiny, ktoré sa musia vyrátať na základe konkrétnej investičnej akcie a z toho titulu všetko to, čo tu už naznačil pán poslanec Hofbauer.

    Čiže ďakujem za pripomienky a chcem povedať, že určite gro toho, s čím súhlasíme, pretavíme do novej podoby tak, aby mala väčšiu vypovedaciu schopnosť a bola zrozumiteľnejšia v súlade s tým, čo som tu povedal na celú oblasť stratégie rozvoja spoločnosti a vypracovania jednotlivých politík a v rámci toho i hospodárskej politiky a priemyselnej politiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Keďže rozprava je uzatvorená, nebudem dávať faktické pripomienky, jedine ak by to malo charakter procedurálneho návrhu. So záverečným slovom vystúpi pán spoločný spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, pani poslankyne, páni poslanci,

    v súlade so svojím programovým vyhlásením vláda Slovenskej republiky vypracúva, prerokúva, schvaľuje a postupne predkladá na prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky zásadné materiály svojej politickej, hospodárskej a sociálnej politiky rozvoja našej spoločnosti. Vypracovanie a riadenie sa podľa takýchto zásadných materiálov si vyžaduje nielen kritickú analýzu východísk a reálne konštruktívne celospoločensky prospešné smerovanie zámerov a cieľov. Vyžaduje si predovšetkým atmosféru celospoločenskej konštruktívnosti spolupráce pri zásadných smeroch záujmov štátu, rešpektovanie zásad parlamentnej demokracie, pretože opak vedie k permanentným spoločenským otrasom, prerušovaniu kontinuity realizácie koncepcií s dôsledkom retardačných potácaní.

    Naša spoločnosť takéto stavy zažila v roku 1991 aj v roku 1994, keď demokraticky ustanovená vláda bola dva razy zamenená dočasnými, voľbami neustanovenými vládami, a ktoré boli opäť nahradené po voľbách vládami ustanovenými na báze volieb. Šesť zmien vlády od roku 1990, z toho tri vlády v podmienkach spoločného štátu a tri vlády v samostatnej republike, sú tým najhorším prostredím na realizáciu koncepčných, dlhodobých, pozitívnych a konštruktívnych koncepcií jednotlivých rezortov aj odvetví, a to bez ohľadu na to, ktorej vlády sa to týka, a trúfam si tvrdiť, že aj keby bolo šesť vlád rovnakého politického zoskupenia, jednoducho prichádza k prerušeniam kontinuity vývoja.

    Viac ako čohokoľvek sa to týka koncepcie priemyselnej politiky Slovenskej republiky, ktorú prvý raz prerokúvame v takejto ucelenej forme až v súčasnosti. Naša prosperita, ekonomický vývoj, sociálne istoty, rozvoj kultúry, vzdelanosti aj bezpečnosti - to všetko závisí od životaschopnosti nášho ekonomického potenciálu, schopnosti priemyslu vyrábať, produkovať výrobky v žiaducom sortimente súčasného európskeho a svetového štandardu kvality, a predovšetkým našej schopnosti ich realizovania na svetovom trhu. Priemysel Slovenskej republiky za dlhé desiatky rokov bol budovaný ako prívesok svojho domínia a súčasť východného trhu RVHP, takže veľké množstvo našich priemyselných kapacít bolo budovaných v súlade s vtedajšími potrebami, a nie našimi súčasnými možnosťami a potrebami.

    Po roku 1989 sa pre náš priemysel rozpadol druhý z uvádzaných okruhov a po roku 1993 zanikol aj okruh prvý. Náš priemysel sa teda ocitol vo veľmi náročnom prostredí, v priebehu ktorého sa transformujú naše zahraničné vzťahy a toky a transformujú sa i naše vnútorné a vlastnícke vzťahy. Na tieto východiská by mala nadväzovať aj reštrukturalizácia celej našej priemyselnej výroby. Materiál, ktorý tu prerokúvame, vychádza z analýzy nášho hospodárskeho vývoja za uplynulé roky, zo zhodnotenia jeho koordinát, extrapolácie ďalšieho trendu hospodárstva a s úsilím o formulovanie zásad štátnej priemyselnej politiky. Jej cieľom v procese realizácie je vytvorenie transformácie, revitalizácie a reštrukturalizácie so zámerom dosiahnutia efektívnosti hospodárskeho rastu a takých štrukturálnych zmien, ktoré budú zabezpečovať výrobu konkurencieschopnej produkcie s vysokou produktivitou práce, pridanou hodnotou a efektívnou štruktúrou zamestnanosti.

    Návrh priemyselnej politiky rešpektuje postupne klesajúcu dynamiku súčasných komparatívnych výhod Slovenskej republiky v rámci medzinárodného podnikania, a to hlavne lacnú pracovnú silu, mzdovú prácu a podhodnotené ceny energie, pretože budovať výhľad rozvoja iba na tomto je nemožné. Koncepcia súčasne vychádza z potreby adaptácie štruktúr priemyslu Slovenskej republiky na parametre podobné vyspelým obdobným malým štátom západnej Európy, pretože priemysel Slovenskej republiky je preťažený v odvetviach výroby kovov, ťažkej chémii, ťažkom strojárstve, v prvotnom spracovaní ropy, ťažkej petrochémii, a naopak nedostatočný je v spracovateľskom priemysle s veľmi výraznými štrukturálnymi medzerami.

    Na pohľad sa môže zdať, že prerokúvaný materiál je nadmerne skeptický, čo dokumentuje iba veľmi zdržanlivý optimizmus a bez jednoznačného vyhlasovania jedinej správnej cesty, jediného optimálneho riešenia aj výsledku, a to ešte v presne stanovenom termíne. Treba si však vyjasniť, že takýchto lacných a jednoduchých riešení, na ktoré sme boli v nedávnej minulosti zvyknutí, už niet. A prerokúvaný materiál naopak uvádza celé spektrum veľkého množstva jednotlivých krokov, v širokom zábere okruhov, ktorých výsledným synergickým efektom má byť trvalý, spoľahlivý a dynamický posun vpred našej priemyselnej sféry ako kompilát dvoch základných prístupov, a to sektorového a liberálneho.

    122 strán textu a 30 strán príloh materiálu predstavuje objem, ktorý je mierne nad hranicou čítavosti. Nejde tu však o beletriu. Materiál je primerane podrobný a dostatočne obsiahly, aby tvoril rámec orientácie našej priemyselnej politiky, ktorého odpočet a projekčné kroky je odôvodnené robiť až následne s väčším časovým odstupom.

    Dotknem sa niektorých okruhov problematík, ktoré môžu, ale aj nemusia akcelerovať pozitívne trendy nášho hospodárstva a priemyslu a za také považujem vládne rozvojové programy priemyslu. Je nemálo programov, ktoré pokračujú z predchádzajúcich rokov. Ak sú úspešné, je účelné ich akcelerovať. Ak sú neúspešné, je vhodné zvážiť účelnosť pokračovania v nich. Z predloženého materiálu však nie je jednoznačné, do ktorej z dvoch kategórií uvádzané rozpracované programy prináležia, pretože finančné čiastky na ne vyčlenené sú priveľké na neefektívne programy a primalé na výrazný pozitívny vstup. Za takéto programy považujem napríklad program znižovania spotreby energie v oblasti bývania. Ďalej program zavádzania čistejších technológií je výnimočným významným projektom, ktorý má za cieľ prejsť od zastavenia znečisťovania prostredia "na konci potrubia" technologického procesu do zníženia znečisťovania jeho jednotlivých technologických vstupov v procese výroby. Tento program je v behu už dlhší čas. Jeho nositeľmi sú zahraničné zdroje, hlavne z Nórska a Spojených štátov amerických.

    Je dosť nepochopiteľné, že na rok 1996 rezort vôbec neuvažuje so vstupom domácich zdrojov, iba so zdrojmi zahraničnými a mimorozpočtovými, čím sa nevysiela priaznivý signál k týmto zahraničným partnerom. Treba upozorniť, že vstup zahraničných partnerov je podmienený aj finančnou účasťou slovenskej strany a bolo by teda krajne nežiaduce, ak by program z týchto dôvodov nebol vecne ukončený, pretože o jeho pozitívach nie sú spory.

    Vládou predložená a parlamentom prerokúvaná priemyselná politika Slovenskej republiky predstavuje prijateľný kompromis medzi globálnosťou a detailnosťou záberu problematiky vo sfére vecnej, aj operatívnosti a stratégie z pohľadu časového, konkretizácie jednotlivých krokov z pohľadu vecnej realizácie, adaptabilnosti postupov a optimalizácie vecných realizácií. Materiál poskytuje dostatočný a primeraný vecný i časový priestor. Materiál nie je taxatívne uzavretý, ale je otvorený a umožňuje jeho adaptabilnosť. Preto predložený materiál odporúčam po prerokovaní, čo sa udialo, zobrať na vedomie.

    Pani poslankyne, páni poslanci, myslím, že k rozprave, ktorá tu odznela, z mojej strany v podstate už nie sú potrebné ďalšie závery, vyčerpávajúce sa o týchto veciach zmienil predkladajúci pán minister hospodárstva. Podobný charakter, ako malo prerokúvanie v pléne, v podstate mala aj diskusia na pôde výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, kde na jednej strane sa namietalo, čo všetko by v materiáli malo byť, na druhej strane sa rovnako namietalo, že materiál je veľmi obsiahly a mal by byť stručnejší. A takto by bolo možné tieto antagonistické rozpory stavať vedľa seba, že sa vlastne vzájomne viac-menej vylučovali. Priznám, že je to v podstate pozitívny jav, pretože materiál je zrelý na diskusiu, je zrelý na polemiku a nie je uzavretý.

    Azda k tým početným odvolávkam na Japonsko ako náš vzor. Domnievam sa, že je to veľmi obtiažne, pretože Japonci majú v prvom rade absolútne odlišný celý životný štýl, počnúc doživotnosťou zamestnania, minimálnymi dovolenkami, rabiátnym pracovným časom. A ešte k toľko spomínanému inštitútu MITI. Ten nevydáva žiadne záväzné direktívy, vydáva odporúčania. Kto ich chce rešpektovať, môže, kto nechce, nemusí. Ale MITI má takú váhu, že nik si ho netrúfa nerešpektovať.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    okrem návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý ste k materiálu dostali a ktorý vyplynul z rokovania vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, odzneli dva doplňovacie návrhy na uznesenie, a to od pána poslanca Černáka a pána poslanca Lysáka. Pán poslanec Černák v návrhu na uznesenie odporúča nasledovný text: Národná rada Slovenskej republiky prerušuje rokovanie o priemyselnej politike a po A - žiada vládu Slovenskej republiky uviesť ju do súladu so zákonom číslo 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, doplniť o informáciu, ako boli splnené úlohy v časti B uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 706 z 26. septembra 1995 a ten istý bod A - dopracovať priemyselnú politiku Slovenskej republiky v zmysle pripomienok z rozpravy v Národnej rade Slovenskej republiky do 30. 6. 1996. A v časti B odporúča životnému prostrediu urobiť verejnú diskusiu o priemyselnej politike a urobiť diskusiu s nevládnymi organizáciami, takisto do termínu 30. 6. 1996.

    Osobne tento návrh uznesenia nepodporím, a to tým skôr, že blok poslancov za Demokratickú úniu nakoniec sám deklaroval, že nepodporí prijatie tohto materiálu ako celku.

  • Pán poslanec, chcem sa spýtať, či ste ako spoločný spravodajca ukončili záverečné slovo. Ak áno, prosím, aby ste teraz uvádzali hlasovanie v tom poradí, ako návrhy prišli, presne to, čo ste začali robiť.

    Prosím, dajte slovo pánu poslancovi Mikloškovi.

  • Pán spravodajca, chcel by som vedieť, ako sa tam dostali tie nevládne organizácie, tá diskusia. Teraz je program o priemyselnej politike. Ako to súvisí?

  • Uvádzam textáciu, ako mi ju predložil pán poslanec Černák ako návrh na uznesenie.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kunc - procedurálna poznámka.

  • Ja som sa chcel vo faktickej poznámke, pán podpredseda, vrátiť k svojmu návrhu. Požiadal som pána ministra, aby zaujal stanovisko k tomu, či by nám ministerstvo nemohlo na dvadsiatich stranách predložiť výťah s koncepciou a programom, pretože...

  • Prepáčte, pán poslanec, iste máte pravdu, ale keďže bola uzatvorená rozprava, už som nemohol dať faktickú poznámku. Môže si to vyžiadať od ministra výbor.

    Pani kolegyňa, procedurálna pripomienka? Prosím, zapnite mikrofón pani poslankyni Rusnákovej.

  • Pán spravodajca zabudol spomenúť môj návrh, ktorý bol procedurálny a obsahoval 5 návrhov na uznesenie.

  • Dobre. Tak ako sme sa dohodli, pán spoločný spravodajca, pokračujte v uvádzaní hlasovania.

    Prosil by som zatiaľ kolegyňu Rusnákovú, aby napísala svoje pripomienky a odovzdala ich spoločnému spravodajcovi. Budeme o tom hlasovať na záver. Nech sa páči, hlasujeme.

  • Keď nie, nie. Prosím, to je vaše právo. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, návrh uznesenia, ktorý predložil pán poslanec Černák, som uviedol v plnom texte. Odporúčam ho neprijať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu uznesenia pána poslanca Černáka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Černáka sme neprijali.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Druhý pozmeňovací návrh, ktorý som dostal písomne, je od pána poslanca Lysáka. Znie nasledovne (je to súčasť uznesenia, o ktorom budeme hlasovať ako celku): Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej republiky, aby predložila Národnej rade Slovenskej republiky spresnený variant priemyselnej politiky Slovenskej republiky do 30. 9. 1997.

    Žiadam hlasovať o tomto návrhu uznesenia a odporúčam ho prijať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 66 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme prijali.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia ako celku vrátane schválených zmien a doplnkov. Prosím, kolegyne a kolegovia, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu uznesenia ako celku. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vzala na vedomie uznesenie k priemyselnej politike Slovenskej republiky.

    Pán minister, pán spoločný spravodajca, ďakujem vám za spoluprácu.

  • Dámy a páni, pristúpime k š t v r t é m u bodu programu, ktorým je

    Koncepcia transformácie sociálnej sféry Slovenskej republiky.

    Materiál máte predložený ako tlač číslo 318 a spoločnú správu výborov ako tlač 318a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky koncepciu transformácie sociálnej sféry uvedie ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Oľga Keltošová. Pani ministerka, máte slovo.

  • Hlasy v sále.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    návrh koncepcie transformácie sociálnej sféry sa predkladá ako jeden zo základných dokumentov, ktorým sa napĺňa Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. Týmto sa zároveň plní úloha, ktorá bola uložená nášmu ministerstvu plánom práce vlády na rok 1995 a zároveň napĺňame záväzok vlády prijatý v Generálnej dohode na rok 1995.

    Predložená koncepcia je zásadným prelomovým dokumentom nielen pre celú oblasť sociálnej sféry, ale aj pre oblasť makroekonomiky. K zmenám existujúceho systému sociálnej sféry bolo potrebné pristúpiť najmä z toho dôvodu, lebo doterajšie princípy, na ktorých bola vybudovaná celá sociálna sféra minulého režimu, už nezodpovedali vzťahom v ekonomickej sfére, založeným v transformačnom procese, a boli s nimi v priamom rozpore. Koncepcia teda reaguje na zmeny vyvolané ekonomickou transformáciou, pričom vychádza z doteraz uskutočnených zmien v sociálnej oblasti. Tento materiál vytyčuje len základné smery transformácie do budúcnosti, pričom kladie dôraz na presadenie základných princípov, ktorými sú:

    - ústup od paternalizmu, - osobná zodpovednosť občana za svoj osud a za osud svojej rodiny, - štátna garancia dôstojného života občanov, - sociálna solidarita, - participácia občanov na svojich právach, - adresnosť poskytovaných plnení, - ochrana a rozvoj prirodzených vlastníckych práv občanov, - presadzovanie sociálnej spravodlivosti, - sociálne partnerstvo.

    V procese transformácie sociálnej sféry kladieme dôraz na zabezpečenie sociálnej únosnosti politických a hospodárskych zmien, sociálneho rozvoja a podielu Slovenskej republiky na integrácii sociálnej sféry v európskych a svetových dimenziách. Z vecného hľadiska sa predložená koncepcia zaoberá riešením transformácie ekonomických, t. j. pracovných aktivít občanov, a transformácie sociálneho zabezpečenia.

    Pri transformácii ekonomických, pracovných aktivít občanov v koncepcii kladieme dôraz na zmeny v oblasti pracovných vzťahov, a to predovšetkým na odčlenenie pracovných vzťahov zamestnancov verejnej služby od pracovnoprávnych vzťahov, ďalej na rozvoj a posilnenie participačných mechanizmov kolektívneho vyjednávania a tripartizmu, na zmeny v oblasti zamestnanosti, najmä z hľadiska rozvoja a trhu práce, zmeny v oblasti pracovných príjmov, komplexné riešenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

    Pri transformácii sociálneho zabezpečenia sú kľúčovými otázkami vybudovanie systémov základného sociálneho poistenia postaveného na nových princípoch, patrí sem nemocenské a dôchodkové poistenie, vybudovanie a postavenie princípov doplnkového dôchodkového poistenia, vybudovanie a postavenie úrazového poistenia, nanovo ponímame štátnu sociálnu podporu, nanovo sociálnu pomoc založenú na princípe plurality subjektov a na aktívnej participácii občana pri prekonávaní svojej nepriaznivej sociálnej situácie.

    Na úspešné naplnenie koncepcie transformácie sociálnej sféry je nevyhnutné stanoviť priority realizácie jej jednotlivých krokov. Tieto sú premietnuté vo vecnom a časovom harmonograme postupnosti základných krokov, ktorý je súčasťou tejto koncepcie. Úlohy uvedené v tejto časti materiálu presahujú kompetenčný rámec ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože transformácia sociálnej sféry nie je záležitosťou len tohto rezortu, ale jej súčasťou sú aj viaceré otázky, ktoré budú riešiť vo svojej kompetencii iné rezorty, napríklad ministerstvo financií, ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo školstva, ministerstvo výstavby, ministerstvo obrany, ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo hospodárstva a ďalšie, ale aj verejnoprávne inštitúcie, ako je Fond zamestnanosti, Sociálna poisťovňa a Všeobecná zdravotná poisťovňa. Z tohto dôvodu sú vo vecnom a časovom harmonograme v časti C zapísané úlohy, ktoré považujeme za súčasť naplnenia koncepčných zámerov transformácie sociálnej sféry.

    Pri koncipovaní predloženého materiálu, pri stanovovaní prioritných krokov a zostavovaní vecného a časového harmonogramu sme dospeli k záveru, že niektoré z úloh vecného a časového harmonogramu sú už prijaté v pláne práce vlády na rok 1995 a v pláne legislatívnych úloh vlády na rok 1995, ale niektoré z nich bude potrebné presunúť na iný termín. Z toho dôvodu sa navrhuje v návrhu uznesenia zaviazať ministerku predložiť po schválení návrhu koncepcie návrh na úpravu uvedených dokumentov vlády, a to v súlade so schváleným vecným a časovým harmonogramom úloh koncepcie transformácie sociálnej sféry.

    Rada by som dala do vašej pozornosti informáciu, že príprava návrhu koncepcie prebiehala vo viacerých etapách, v prvej etape, t. j. koncom roka 1993 a začiatkom roka 1994 predložilo ministerstvo prvý variant koncepcie. V tomto čase bol zriadený poradný výbor Rady hospodárskej a sociálnej dohody pre sociálnu reformu, v ktorom mali zastúpenie aj rôzne neštátne subjekty. Po zmenách vlády v marci 1994 došlo k prerušeniu prác na koncepcii, poradný výbor sa nezišiel ani raz. Práce pokračovali po nástupe súčasnej vlády.

    V priebehu prípravy materiálu sa uskutočnilo 17 zasadnutí poradného výboru tripartity a celý rad ďalších rokovaní v užšom kruhu odborníkov. Materiál sme pripravovali za aktívnej účasti odborov a zamestnávateľov, ako aj Sociálnej poisťovne a Fondu zamestnanosti. Pripomienky týchto subjektov sme plne rešpektovali a zapracovali. Materiál schválila Rada hospodárskej a sociálnej dohody 27. 9. 1995 s tým, že sa následne prerokúval ešte raz v poradnom výbore a doplnil sa o pripomienky.

    Uznesením číslo 944 zo dňa 12. 12. 1995 vláda koncepciu schválila. Materiál som predložila bez rozporov do vlády. Súbežne s prípravou koncepcie boli vypracované návrhy zásad zákona o sociálnom poistení, zásady zákona o sociálnej pomoci, zásady štátnej sociálnej podpory, návrh zákona o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov, návrh koncepcie účasti fyzických a právnických osôb pri poskytovaní sociálnych služieb, návrh koncepcie rodinnej politiky a návrh koncepcie politiky zamestnanosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka. Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov poslankyňu Martu Aibekovú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania predloženého materiálu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania koncepcie transformácie sociálnej sféry Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 727 z 8. januára 1996 pridelil koncepciu transformácie sociálnej sféry Slovenskej republiky všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov na prerokovanie do 19. januára 1996. Zároveň poveril Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci, aby vypracoval spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Koncepciu transformácie sociálnej sféry Slovenskej republiky zobralo na vedomie a odporučilo Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie bez ďalších odporúčaní šesť výborov Národnej rady Slovenskej republiky a to ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci, výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a zahraničný výbor.

    S koncepciou transformácie sociálnej sféry Slovenskej republiky vyjadrili súhlas a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie bez ďalších odporúčaní dva výbory, a to výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.

    Koncepciu transformácie sociálnej sféry Slovenskej republiky zobral na vedomie s ďalším odporúčaním pre Národnú radu Slovenskej republiky jeden výbor, a to výbor pre životné prostredie a ochranu prírody. Tieto návrhy a odporúčania sú v časti B, resp. je to len jedno odporúčanie.

    Iba jeden výbor, a to výbor pre obranu a bezpečnosť, neprijal platné uznesenie, pretože podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 46/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    V časti B je uvedený návrh a odporúčanie výboru pre životné prostredie a ochranu prírody a ten znie: "Požiadať vládu Slovenskej republiky, aby predložila koncepciu transformácie sociálnej sféry Slovenskej republiky na verejnú diskusiu." Nebudem odporúčať prijať toto odporúčanie vzhľadom na to, ako v záverečných slovách vysvetlila pani ministerka, že táto diskusia prebieha na odbornej úrovni a za účasti pracovníkov, ktorí v tejto oblasti pracujú, od roku 1993, keď aj v minulom volebnom období táto koncepcia bola predložená garančnému výboru, t. j. výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    V ďalšej časti je návrh na uznesenie, ktoré znie: "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie koncepciu transformácie sociálnej sféry Slovenskej republiky."

    Vážený pán predsedajúci, to je spoločná správa, komplexne prednesená, tak ako ju všetci máte pod číslom 318a.

  • Ďakujem pani poslankyni Aibekovej a žiadam ju, aby zaujala miesto určené pre spoločného spravodajcu výborov.

    Otváram rozpravu o štvrtom bode nášho programu. Do rozpravy sa zatiaľ prihlásili dvaja poslanci. Ako prvý vystúpi pán poslanec Hanker.

  • Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    vo svojom krátkom diskusnom príspevku nechcem rozoberať vecnú stránku tohto materiálu, ale poukážem na jeho systémový charakter. Predkladaná Koncepcia transformácie sociálnej sféry vychádza totiž z toho, aby bol vytvorený ucelený komplexný rámec pre všetky zmeny, ktoré treba v sociálnej sfére vykonať a ktoré tvoria súčasť zmien a celkových spoločenských procesov po roku 1989.

    Obťažnosť pri tvorbe tohto materiálu bola najmä v jeho ojedinelosti a originálnosti aj v rámci ďalších transformujúcich sa ekonomík vo svete. Teda dá sa povedať, že koncepcia, ktorú máte na stole, by mohla byť vzorom. Treba zdôrazniť aj to, že koncepcia akceptuje ten fakt, že proces premien sociálnej sféry má permanentný a časovo neohraničený charakter s potrebou riešenia tak aktuálnych, ako aj perspektívnych úloh, ktoré sa objavujú v oblasti pracovných aktivít občanov aj vo sfére sociálneho zabezpečenia.

    Ide teda o sociálnu koncepciu, ktorú treba chápať ako otvorený dynamický systém s vecnou nadväznosťou aj na ciele a úlohy, ktoré sa budú riešiť v iných rezortoch a sú zakotvené v koncepciách uvedených v správe, napríklad v koncepcii priemyselnej politiky, koncepcii vzdelávania mládeže a dospelých, v koncepcii regionálnej politiky, koncepcii zdravotníctva a v ďalších koncepciách, ktoré sú uvedené v jednotlivých materiáloch.

    Stratégia transformácie sociálnej sféry predpokladá vymedzenie priorít realizácie v jej jednotlivých krokoch, ktoré sú obsiahnuté v predloženom harmonograme realizácie. V rámci uvedeného systému transformácie celej sociálnej sféry tvoria potom subsystémy koncepcie, zamerané na čiastkové problémy, napríklad Koncepcia štátnej rodinnej politiky, Koncepcia ceny práce, Koncepcia kolektívneho vyjednávania a podobne, ale sú subsystémy aj vo forme návrhov už konkrétnych zákonov, ktoré umožňujú realizáciu aktuálnych problémov v sociálnej oblasti. Niektoré z týchto zákonov už boli realizované v priebehu celého procesu, ako sme počuli od pani ministerky, a jednoznačne zapadajú do predloženej koncepcie.

    Za prínos tohto materiálu treba pokladať aj to, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny chce na predloženú koncepciu nadviazať a vypracovať v ďalšom koncepciu rozvoja ľudských zdrojov, v ktorej bude zahrnutá sociálna sféra v tom najširšom zmysle slova. Aby však transformácia sociálnej sféry bola úspešná, treba dôsledne uplatniť princíp transparentnosti a previazanosti jednotlivých systémov a, samozrejme, podsystémov. Preto táto koncepcia musí byť záväzná nielen pre jej tvorcu, t. j. ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ale dôsledne akceptovateľná aj ostatnými rezortmi a celou štátnou správou.

    Mal som tú česť byť pri tvorbe predloženej koncepcie a zúčastniť sa s kolektívom na riešení niektorých výskumných úloh s ňou súvisiacich. Môžem povedať, a to sa tu už spomínalo, že táto koncepcia nebola šitá, ako sa ľudovo hovorí, horúcou ihlou. Jej prvý variant vypracovalo ministerstvo už v roku 1993 a po polročnom prerušení práce, zo známych politických dôvodov, koncepcia dostala podobu, v akej je v súčasnosti predložená. Treba zdôrazniť aj tú skutočnosť, že koncepcia prešla rozsiahlym pripomienkovým konaním, medzirezortným, v rámci odborov, v Konfederácii odborových zväzov, v rámci Asociácie zamestnaneckých zväzov, vo výskumných ústavoch a s koncepciou vyslovila súhlas aj Rada hospodárskej a sociálnej dohody.

    Časti tejto koncepcie sa už priebežne publikovali a odborná verejnosť bude mať možnosť oboznámiť sa s materiálom aj prostredníctvom časopisov Práca a Sociálna politika, kde sa táto koncepcia bude komplexne publikovať. Myslím si preto, že je už medzi odbornou verejnosťou dostatočne známa a dať ju na verejnú diskusiu, tak ako to navrhujú niektoré výbory parlamentu, by bolo vari prospešné, ale nie je to až natoľko nutné. Pre jej vecnosť, reálnosť, postupnosť krokov, odporúčam s predloženou koncepciou vysloviť súhlas. Podotýkam, že ide o závažný materiál, ktorý dokazuje, že v sociálnej sfére ideme správnou cestou a vieme, čo chceme dosiahnuť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dámy a páni, prečítam vám ešte dva oznamy. Predseda výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport zvoláva rokovanie svojho výboru na 12.00 hodinu, to znamená po prerušení nášho rokovania. Predsedníčka výboru pre životné prostredie a ochranu prírody zvoláva rokovanie svojho výboru na 13.30 hodinu. Pán kolega Národa, tiež k tejto problematike? Na ktorú hodinu? Rokovanie výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci bude o 13.15 hodine.

    Pani poslankyňa Lazarová.

  • Prosím členov výboru životného prostredia, ktorí sú ešte tu, vidím tu iba dvoch či troch, ak uvidíte našich členov výboru, keby ste boli takí láskaví im túto správu povedať - o 13.30 hodine v našej rokovacej miestnosti. Ďakujem.

  • Ďakujem. Dámy a páni, prerušíme naše rokovanie a zídeme sa v rokovacej miestnosti opäť o 14.00 hodine. Želám vám dobrú chuť.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prerušili sme rozpravu o štvrtom bode nášho programu. V rozprave bude pokračovať pán poslanec Brocka. Nech sa páči, pán kolega. Pripraví sa pán poslanec Baránik.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení kolegovia,

    Koncepcia transformácie sociálnej sféry Slovenskej republiky je na svete. Splnila sa jedna z notorických požiadaviek sociálnych partnerov vlády v Rade hospodárskej a sociálnej dohody. Ak by to znamenalo skvalitnenie, sprehľadnenie a zrýchlenie transformačného procesu v sociálnej sfére, bolo by to v poriadku. Obávam sa však, že to tak nebude. V rozháranom a vládnou politikou zdeformovanom prostredí, keď sledujeme postupnú demontáž a likvidáciu transformovaného ekonomického prostredia, aj v sociálnej sfére sme doteraz svedkami skôr prešľapovania na mieste ako transformačných krokov.

    Na začiatku chcem zareagovať na slová pani ministerky aj pána poslanca Hankera a povedať tým, u ktorých by táto koncepcia vyvolala dojem, že je to akoby začiatok sociálnej transformácie u nás, že sociálna transformácia prebieha kontinuálne od roku 1990. A dokonca aj v roku 1994, keď podľa pani ministerky, citujem: "boli práce na tejto koncepcii prerušené". Pán Hanker povedal: "z politických dôvodov od marca do decembra 1994". Na tomto materiáli možno, ale nie na reforme. A priznám sa vám, že za to by som sa ani nehanbil, že sme v tom čase na tomto materiáli nepracovali, lebo tak ako sme čakali vyše roka na tento materiál a vďaka čomu táto vláda stratila veľa času, len mi to potvrdilo, že naše rozhodnutie realizovať reformu a dávať do parlamentu dôležité sociálne zákony, bola správna.

  • My sme sociálnu reformu, na rozdiel od tých, ktorí o nej iba hovoria, realizovali. Dôkazom toho je viacero zásadných zákonov, ktoré schválila Národná rada v roku 1994, alebo ktoré zostali vypracované na stole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Zo schválených Národnou radou alebo vládou uvediem niektoré, napríklad zákon o zriadení Sociálnej poisťovne, zákon o prídavkoch na deti ako prvej štátnej sociálnej dávke, novely zákonov o zamestnanosti, ale aj o doplnkovom dôchodkovom poistení. To je zákon, ktorý vláda v roku 1994 schválila ešte 15. novembra a táto vláda na to potrebovala 14 mesiacov, aby schválila ten istý zákon. Novela Zákonníka práce, ktorá okrem iného riešila problém absencie zákona o úrazovom poistení, aj to, o čom ste vy, myslím tým vládu a ministerstvo práce, minulý rok v lete organizovali kvázireferendum a do dnešného dňa ste to nedotiahli do parlamentu, už bolo dávno vyriešené v návrhu novely zákona v roku 1994. Z ostatných zákonov, ktoré táto vláda našla na stole v decembri 1994, uvediem zákon o štátnej službe, zásady nového Zákonníka práce i nového zákona o zamestnanosti a aj v koncepcii zahrnuté piliere sociálnej transformácie - zásady zákona o sociálnom poistení, o štátnej sociálnej podpore i zásady zákona o sociálnej pomoci.

    Dámy a páni, sociálna reforma sa teda v roku 1994, od marca do decembra, nezastavila. Naopak, zastavila sa alebo výrazne sa spomalila práve v nasledujúcom roku, nástupom terajšej vládnej koalície. Aj práce na koncepcii, ktoré trvali príliš dlho, spôsobili, že vláda v minulom roku nepredložila parlamentu žiaden zásadný zákon z oblasti sociálnej sféry a nedodržala ani svoj vlastný legislatívny program. I samotná Koncepcia transformácie sociálnej sféry - definitívna verzia, bola úlohou pre ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na marec 1995.

    Výrazom toho, že sa sociálna reforma zastavila, je to, že táto vláda urobila i mnohé protireformné kroky. Počúvajte, páni poslanci. Urobila tvrdé zásahy do fungovania Sociálnej poisťovne, do Fondu zamestnanosti - verejnoprávnych to inštitúcií, do sociálneho zabezpečenia, keď o ďalší rok predĺžila zo socializmu zdedené deformácie v sociálnom poistení (viete, že myslím na pracovné kategórie zrušené v roku 1992, ktorých vykazovanie vždy o ďalší rok predkladala už tretíkrát po sebe ministerka Keltošová). Vláda likviduje ťažko vydobytú pluralitu v odborovom hnutí - zákon máte pred sebou, je to tlač číslo 314 - a hoci i v koncepcii je opätovne reč o razantnom nástupe neštátnych subjektov v sociálnej sfére, stačí si spomenúť napríklad na schválený rozpočet na tento rok (koľko je v ňom vyčlenených prostriedkov pre tieto subjekty), alebo si prečítať vládny, čiže likvidačný návrh zákona o nadáciách. Chcem teda povedať, že tento materiál treba brať s veľkou rezervou. Ale k obsahu koncepcie.

    Ešte vláda nezrušila jedny preferované skupiny v systéme sociálneho zabezpečenia, a už sa v ňom objavujú ďalšie - armáda, policajti, "siskári" (pozri "Vecný a časový harmonogram úloh" časť B, bod 21 - zákon o sociálnom zabezpečení vojakov z povolania a príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov).

    Koncepcia je opisom súčasnosti, minulosti, mnohých zámerov, ale nič konkrétne napríklad o sociálnom poistení v sociálnom zabezpečení. Koncepcia obsahuje veľa, príliš veľa zbytočne sa opakujúcich slov a bude možno vhodnou pomôckou pre toho, kto sa chce lepšie orientovať v terajšom systéme sociálneho zabezpečenia či pracovných vzťahov. Neobsahuje však odpovede na zásadné otázky, ako sa bude vyvíjať vzťah dvoch základných systémov - ekonomického a sociálneho. Či bude štát posilňovať prerozdeľovací mechanizmus, alebo nechá ľuďom čo najviac z ich príjmov, aby o ich použití rozhodovali sami. Skôr zo správania sa vlády možno robiť úsudky, ktoré nie sú jasné a zrejmé z predloženej koncepcie.

    Materiálu akoby chýbala záverečná redakčná úprava, čo by ho očistila o časti, ktoré sa tam v zrejmom chvate dostali, v chvate pri zlepovaní z existujúcich viacerých pracovných verzií. Napríklad v časti o sociálnom poistení sa dokonca nachádza i kapitola o individuálnom poistení, hoci ho sami predkladatelia nepovažujú za súčasť sociálnej sféry.

    Za výslovný rozpor považujem charakteristiku základného systému sociálneho poistenia, okrem iného priebežným financovaním a tomu zodpovedajúcou priebežnou realizáciou dávok a na druhej strane úvahy o akumulácii kapitálu z vloženého poistného. Zásada "pay so you go" uplatňovaná v demokratických krajinách znamená, že sa celé vybrané poistenie realizuje formou dávok a správnych výdavkov. Ak by vznikol prípadný prebytok, znižuje sa výška poistného.

    Len pre zaujímavosť uvediem, že výška poistného v Slovenskej republike na dôchodok, na dôchodkové poistenie, svojou mierou nemá obdobu ani vo svete, ani v Európe. Dokonca sme to v zákone o štátnom rozpočte ešte o jedno percento upravili. My na Slovensku, resp. zamestnanci spolu so zamestnávateľom prispievajú na dôchodkové poistenie percentom z príjmu vo výške 28,5 %. Aby ste si to mohli porovnať s inými krajinami, uvediem príklad alebo niekoľko príkladov. V Holandsku je to 15,2 %, v Španielsku 16,7 %, vo Veľkej Británii 18,8 %, v Rakúsku 22,9 %, v Nemecku 17,8 %. U nás je to 28,5 %.

    Napriek slovám...

  • Hlas zo sály.

  • Pán kolega, my sme v roku 1994 mali na prípravu legislatívnych noriem 4 mesiace pred voľbami. Táto vláda pripravovala túto koncepciu od roku 1993 a čakali sme na ňu, kým bola teraz vo vláde, ďalších 14 mesiacov. Ale budem pokračovať.

    Napriek slovám o deetatizácii sociálnej sféry, jej pluralizácii, demokratizácii či privatizácii a ďalším cudzím slovám, štát si naďalej ponecháva monopolné postavenie v systéme sociálnej pomoci a princíp subsidiarity, ku ktorému sa hlási a spomína pritom dokonca pápežské encykliky, sa v koncepcii jednoducho stratil, i napriek jednoznačnej skúsenosti, že neštátne subjekty poskytujú sociálne služby kvalitnejšie a ekonomicky efektívnejšie ako štátne zariadenia.

    Vládna koncepcia vychádza z predpokladu, že štát garantuje poskytovanie sociálnych služieb občanom v núdzi, predovšetkým vo svojich štátnych zariadeniach. Neštátne subjekty budú môcť získať prostriedky zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov za poskytnuté služby občanom len v prípade spoločenskej potreby. Čiže so súťažou sa nepočíta, aj keď je dnes nad slnko jasnejšie, že by sa to všetkým vyplatilo.

    Dámy a páni, predkladatelia koncepcie ďalej, podľa môjho názoru, vychádzajú z povrchných analýz nekorešpondujúcich so skutočnosťou. V I. časti "Východiská a ciele transformácie sociálnej sféry" sú použité údaje o demografickom vývoji a projekcia vývoja obyvateľstva v Slovenskej republike, vypracovaná Štatistickým úradom Slovenskej republiky v roku 1993. Skutočnosť rokov 1993, 1994, 1995 však vyvracia prognózy predkladateľov koncepcie, aj ich optimistický záver, že Slovensko má relatívne priaznivý demografický vývoj. Na strane 3 je dokonca tabuľka, v ktorej je uvedený počet živonarodených detí v rokoch 1994, 1995 - 79 tisíc a v ďalších rokoch 1996 až 2000 projekcia počíta s ešte vyšším prírastkom, presne 82 tisíc detí v roku. Ak porovnáme tieto čísla so skutočným počtom narodených detí (napríklad v roku 1995, keď sa ich narodilo iba 66 tisíc) i s celkovým katastrofálne klesajúcim trendom pôrodnosti u nás, koncepcia je doslova zavádzajúca.

    K tomuto mi dovoľte ešte niekoľko viet, nakoľko ide o veľmi vážny problém. Miera reprodukcie sa meria indexom plodnosti, ktorý vyjadruje priemerný počet narodených detí pripadajúci na jednu ženu. Miera jednoduchej reprodukcie má hodnotu 2,1 - 2,2. Zjednodušene: pri indexe plodnosti nad touto úrovňou populácia rastie, pod touto hranicou klesá. Na Slovensku bol tento index v posledných rokoch nasledovný: v roku 1993 - 1,97, v roku 1994 - 1,67, minulý rok 1,5 a odborníci očakávajú jeho ďalší pokles. Že tento prepad indexu plodnosti, a teda nepriaznivý demografický vývoj, má aj svoju sociálno-ekonomickú dimenziu, je, dúfam, každému jasné. Aj to, že nízky a stále klesajúci prírastok obyvateľstva spôsobí v budúcich rokoch vážne problémy napríklad v sociálnom zabezpečení dôchodcov.

    Myslím, že v tejto časti treba koncepciu prepracovať, lebo je nepravdivá a nekvalifikovaná. Prepracovať by sa ju žiadalo aj z iného dôvodu - aby bola zrozumiteľnejšia občanom. O to však predkladateľovi pravdepodobne nešlo. Z toho, čo vláda v oblasti transformácie spoločnosti urobila doteraz, vrátane tejto koncepcie, usudzujem, že ide skôr o politický profit, ako o sociálnu reformu. Ak niekto očakáva, že sa schválením tejto koncepcie vyriešia sociálne problémy našej spoločnosti, bude sklamaný. Ak by chcel vedieť, ako chce vláda konkrétne riešiť sociálne problémy, tiež sa to nedozvie. A preto musíme počkať na jej ďalšie konkrétne kroky a návrhy zákonov, ktoré nám bude predkladať.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Dámy, páni, mám iba veľmi stručnú faktickú pripomienku, pretože to, čo predviedol pán poslanec Brocka, je tradične v intenciách, ktoré tu predvádza, ako ho zažívam od roku 1992. Ani v jednom materiáli, ktorý predloží vláda Vladimíra Mečiara, či to bolo v rokoch 1991, 1992 alebo teraz, nenájde nič dobrého a vlastne on a jeho kolegovia majú jedno jediné riešenie: vrátiť, prepracovať atď. Veľmi ma mrzí, že práve on takto vystupuje, čo mal možnosť deväť mesiacov riadiť rezort ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Pán poslanec, nehnevajte sa, ale zavádzali ste. Vo vašom programovom vyhlásení vlády, ktoré ste predkladali v marci roku 1994, a ja som si ho veľmi pozorne preštudovala a mám ho odložené dodnes, sa o koncepcii transformácie sociálnej sféry nehovorí jedno jediné slovo. Čiastkové zákony, ktoré ste predkladali, ste tu mnohé vymenovali. Áno, ale sami ste vtedy povedali, že máte vytypovaný zákon o rodinných prídavkoch ako svoju srdcovú záležitosť. Takto ste to uvádzali u nás vo výbore. Žiaľ, aj keď ste ho teraz citovali ako prvý zákon o štátnej podpore, bohužiaľ, jedno z tých negatív bolo, že nebolo definované, čo to vlastne štátna podpora je a čo všetko v nej bude zahrnuté. Čiže žiadnu koncepciu ste nepredložili.

    A záverom: Zákony, ktoré ste predložili, veľmi správne ste to uviedli, že to bolo v novembri 1994, čiže po voľbách, keď ste nedostali dostatok hlasov na to, aby ste sa naďalej podieľali na vláde. Takže ste vedeli, že tieto zákony, ak by boli dobré, tak by ich nasledujúca vláda zakomponovala do svojho programu. Keďže má o niečo inú filozofiu, samozrejme, nie všetko sa zamietlo, ale tieto zákony sa prepracúvali. A je tu jeden zásadný rozdiel. Vy ste síce predkladali čiastkové zákony, ale nepredložili ste práve túto koncepciu, v tom roku 1993, a práve preto sa v nej nepokračovalo - z dvoch dôvodov, že bola predložená na konci roka iba jednému výboru a potom vlastne vláda bola odstavená, nemohla to ďalej realizovať. Vtedy sociálni partneri, Konfederácia odborových zväzov, veľmi tvrdo požadovali, aby najskôr bola predložená koncepcia, a až potom zákony. Veľmi dobre to vie aj pán poslanec Kováč, ktorý bol vtedy podpredsedom vlády a tieto zákony u nás uvádzal. Takže vy ste robili opačne, vám to vtedy asi konfederácia nevytýkala, ale jednoducho vláda nemohla ísť tou cestou, ako ste išli vy, pretože to, čo tolerovali vám, to odbory nikdy netolerovali vláde Vladimíra Mečiara. Takže nikto nezamieta to, čo sa vám podarilo, ale, prosím vás, uvádzajte pravdivé informácie a nezavádzajte poslancov.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Lauko.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Určite si všetci kolegovia poslanci pamätáte vystúpenia štátneho tajomníka pána Tkáča v Krokoch, ktorý hovoril ako má táto vláda prepracovanú koncepciu sociálnej oblasti a ako ju hneď predloží. Tu je ten výsledok. Nechcem polemizovať, ani nechcem vystupovať takým istým spôsobom ako predrečníčka, a chcem vás len na podporu toho, čo hovoril môj kolega Brocka, upozorniť z tohto materiálu, ktorý máme predložený, na tabuľkovú časť, kde sa hovorí o vecnom a časovom harmonograme úloh, na stranách 46 a ďalej. Všimnite si, kolegovia, koľko je tam zákonných noriem a aké sú tam dátumy. 90 % zo všetkých dátumov je december 1996, roky 1997, 1998. Taká je vaša Koncepcia transformácie sociálnej sféry.

  • S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Dzurinda.

  • Pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Brocka má plné právo byť kritický, je to nakoniec opozičný poslanec a nepochybne má právo vyjadriť svoj názor. Ale vaše vystúpenie aj teraz vaše správanie je skôr trapasom a je úplne od veci, pretože nerokujeme o bode programu, ktorý by sa napríklad volal Porovnanie sociálnej koncepcie dvoch vlád. Pani poslankyňa, ten dokument sa nevolá takto. My rokujeme o istej sociálnej politike súčasnej vlády, preto vaše vystúpenie bolo úplne od veci. A nepočul som ani jeden reargument voči konkrétnym vecným argumentom, ktorými argumentoval pán poslanec Brocka.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásil pán Čarnogurský.

  • Pani kolegyňa Aibeková, rozdiel medzi vaším vystúpením a vystúpením poslanca Brocku spočíva v tom, že vy ste vo svojom vystúpení požadovali definíciu sociálnej podpory a poslanec Brocka, zakiaľ viedol ministerstvo práce a sociálnych vecí, zariaďoval alebo poskytoval sociálnu podporu. Ďalší rozdiel spočíva v tom, že poslanec Brocka povedal konkrétne čísla, ktoré si každý môže ľahko overiť, a vy ste nepovedali žiadne konkrétne čísla, Brockove čísla ste žiadnym spôsobom nevyvracali, iba ste proste všeobecne a politicky proti nim brojili.

  • Mám dojem, že ma pani poslankyňa Aibeková nepočúvala dosť pozorne. Ja som netvrdil a dokonca ani sme nemali vo svojom programe koncepciu transformácie sociálnej sféry, lebo som to v tej chvíli nepovažoval za dôležité. A práve váš prístup potvrdil správnosť nášho rozhodnutia, lebo ak by sme na takom materiáli pracovali ako vy a taký dlhý čas, nedokázali by sme ani len dôchodky zvýšiť občanom, ktorí na ne boli odkázaní. To je prvá poznámka.

    Druhá vec, že sme v novembri 1994 schválili zákon o doplnkovom dôchodkovom poistení, pani kolegyňa, no tá vláda fungovala riadne dovtedy, kým neodovzdala spravovanie tejto krajiny inej vláde. Ale novej vláde trvalo skoro 14 mesiacov, podľa môjho názoru, kým si ten zákon prečítala, lebo ho schválila bez zmeny.

    Ďalšia vec, čo mi tak trošku prekáža na vašom prístupe, pani kolegyňa, je to, že vystupujete, akoby sa dejiny Slovenska začali vstupom HZDS do vlády.

  • Hlasy v sále.

  • A posledná poznámka ešte ku koncepcii alebo o niektorých veciach v tej koncepcii, napríklad o pilieroch. Dámy a páni, piliere transformácie sociálnej sféry vo vašej koncepcii, to jest sociálne poistenie, sociálna podpora a pomoc, je vo vašej koncepcii objavenie teplej vody, to Európa pozná už od Bismarcka.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Pán poslanec Dzurinda, ja som nikdy nebrala opozičným poslancom právo na vyslovenie svojho názoru. To ste v mojom vystúpení predsa nepočuli. Ja som nevytýkala pánu Brockovi, že vystúpil, práve naopak, je dobré, že vystupujú opoziční poslanci a že si môžeme ich názory vypočuť. Vždy som takto hovorila. Ale práve preto, že bol ministrom a vytýka teraz koncepcii to, čo sám nedokázal urobiť, to som mu vytýkala a myslím si, že na to mám právo.

    Prečo by som ja, pán poslanec Čarnogurský, argumentovala číslami? Tie čísla sú obsiahnuté v tejto koncepcii, takže je zbytočné opakovať niečo, čo je v písomnom materiáli, ktorý každý z vás, predpokladám, čítal. A ide tu práve o to, že pán Brocka celé svoje vystúpenie odrážal od toho, že nie je pravda, že on koncepciu nepredložil. Ale pravda je taká, že ju nepredložil. Predložil čiastkové zákony, to mu nikto neberie, ale išlo práve o to, že koncepcia nebola predložená a práce na koncepcii sa naozaj zastavili. Nikdy som nepovedala, že čiastkové zákony neboli predložené. A samozrejme aj ja ako vtedajšia opozičná poslankyňa som mala voči nim kritické výhrady a jedna z tých výhrad bola práve to, že nebola koncepcia a nebolo definované, čo to vlastne štátna podpora je. Takže prosím, nehľadajte v mojom vystúpení to, čo som tam nepovedala.

  • Pani kolegyňa, toto vaše vystúpenie už malo oveľa vyššiu kvalitu ako to predchádzajúce. Oceňujem to, ale pripomínam... Ste veľmi nervózny, pán Rea, od samého začiatku vás pozorujem, odkedy rečnil pán Brocka. Máte tlačidlo pred sebou, zadiskutujte kvalifikovane, namiesto tej nervozity, ktorú prejavujete.

    Ale ešte jedna poznámka, pani poslankyňa Aibeková, aj keď naozaj to hovorím úprimne, že toto vaše vystúpenie už malo inú kvalitu, predsa si len myslím, že spájať veci tak, ako ste ich spájali vy, je nenáležité aj vzhľadom na časové obdobie, ktoré mala k dispozícii jedna ďalšia vláda, ale predovšetkým z pohľadu samotnej veci a tou je rokovanie o konkrétnej koncepcii konkrétnej vlády, a tam jednoducho netreba odbiehať od témy.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Baránik a pripraví sa pani poslankyňa Gbúrová. Faktická poznámka - pani poslankyňa Kolesárová.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Ja by som chcela poprosiť predrečníkov, keby trošku dbali aj na politickú kultúru, a to predovšetkým z toho dôvodu, že keď pán predrečník hovoril o tom, že na Slovensku je chaos a podobné termíny, a absolútne to nekryl žiadnymi vysvetleniami, tak potom stojí naozaj za úvahu hodnotiť takýto výraz iba z toho hľadiska, že je to iba osobný názor pána poslanca.

    Treba povedať, že materiál, ktorý tu bol predložený, má naozaj svoj vývoj aj z toho hľadiska, že napríklad City University v lete usporiadala seminár, na ktorom sa zúčastnili rôzni odborníci, a nielen z koalície, z opozície, ale aj ďalší odborníci, a ďalší variant, ktorý sme tu dnes dostali, je už upravený a to na základe dohody všetkých zúčastnených strán, pretože ako vieme, koncepcia je smer a koncepcia musí zodpovedať názorom všetkých, ktorých sa bude týkať.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážené dámy a páni, vážení hostia,

    koncepcia to je predovšetkým vyjadrenie základnej filozofie a určenie budúcich smerov vývoja. Som presvedčený, že tento materiál týmto kritériám zodpovedá. Transformácia sociálnej sféry je kľúčový problém našej spoločnosti. Pri jeho rozlúskavaní si žiada položiť otázku, či sme za transformáciu sociálnej sféry v podmienkach, v akých sa nachádzame. Treba si uvedomiť, že direktívny systém aj s určitými pozitívnymi prvkami sociálnej oblasti ako taký zlyhal. Dochádza k zmene. Všetky politické sily sa hlásia k novým prúdom, to jest k budovaniu spoločnosti na princípe trhových vzťahov. Ak sa k tomu všetci hlásime, musíme prijať aj jeho pravidlá hry.

    Jedno z rozhodujúcich pravidiel trhovej ekonomiky je, že o rozdelení jeho produktu, respektíve jeho efektu rozhoduje vlastník. A tým nie je už štát, ale sú nimi individuálni vlastníci, ktorí síce v zásade rešpektujú spoločenské pravidlá, ale v mnohom ako vlastníci majetku majú osobitný záujem. Najprirodzenejším záujmom každého vlastníka je rozmnožovanie majetku, ktoré umožňuje zabezpečiť trvalý zdroj efektu pre vlastníka, ale aj pre tých, ktorí sa o efekt najviac zaslúžili. Čiže základným kritériom rozdelenia efektu z produkčnej činnosti je zásluha na jeho tvorbe. Nijaké rovnostárstvo, či v rámci podnikateľského subjektu, odvetvia a na úrovni spoločnosti nemá pre budúcnosť reálne opodstatnenie. S tým sa musíme vyrovnať nielen ako občania, ale aj ako politici. Z tejto pozície musíme pristupovať aj k hodnoteniu transformácie sociálnej sféry.

    Náš štát prevzal na seba úlohu nositeľa sociálnej politiky, ktorou chce znižovať, nie likvidovať sociálne rozdiely medzi skupinami obyvateľstva. Prvé kroky transformácie nás doviedli do nezávideniahodnej situácie. Súčasný stav v sociálnej sfére je horší, ako by to zodpovedalo reálnym ekonomickým podmienkam. V prvom období transformácie sa urobili chybné kroky. Nikoho tým neobviňujem, len konštatujem fakt. Nepremyslene sa realizovali nasledujúce kroky: konverzia, devalvácia meny, rozbitie východných trhov, ale predovšetkým povýšenie šokovej terapie na systémové opatrenia. Tým sme fakticky chaos povýšili na systémový prvok transformácie a to nemá absolútne nijakú logiku.

    Aj v ďalších krokoch bolo veľa alogizmov. Nepripravene sme vstúpili do transformácie vlastníctva. Nedostatky v nasledujúcich rokoch sa budú mimoriadne kriticky hodnotiť. Výsledkom týchto aj ďalších opatrení bol prepad ekonomiky, ktorý sa najvýraznejšie prejavil práve v sociálnej sfére. Zmena vlastníctva si vynucuje, aby sa súčasne transformovala nová filozofia sociálnej politiky. Za prevahy súkromného vlastníctva sa musíme rozlúčiť s predstavou, že štát bude plne garantovať každému občanovi sociálne postavenie.

    Úlohou štátu v modernej spoločnosti je, aby umožnil každému podľa jeho schopností pripraviť sa na to, aby sa sám postaral o svoje sociálne istoty. Štát do sociálnej sféry v spoločnosti vstupuje predovšetkým prerozdeľovacími procesmi, aby znižoval sociálne rozdiely a tým aj sociálne napätie. Štát plne zabezpečuje: vzdelanie základné a stredoškolské, vrátane prípravy mládeže na robotnícke povolania, a významne prispieva na vysokoškolské vzdelanie. Financovaním Všeobecnej zdravotnej poisťovne financuje pre prevažnú časť obyvateľstva zdravotné poistenie. Súčasne prispieva na sociálne poistenie. Do tejto kategórie starostlivosti štátu patria i príspevky do Fondu zamestnanosti, sociálne dávky pre handicapovaných z rôznych dôvodov.

    Sociálna sféra, kde vstupuje štát, bola rôzne legislatívne upravená. Jednotlivými krokmi, ktoré sa v posledných rokoch urobili, sa zabezpečuje prechod na nové ponímanie štátu v sociálnej sfére pri súčasnej snahe zlepšiť sociálnu situáciu sociálne najslabších vrstiev obyvateľstva. Ale to nestačí. Dnes máme k dispozícii návrh novej filozofie v ucelenej podobe, ako komplexne zabezpečovať pre budúce obdobie sociálnu politiku ako návrh na transformáciu sociálnej sféry.

    Formovanie transformácie sociálnej sféry vychádza z vývoja obyvateľstva, čo je logické. Podľa tejto prognózy pre vývoj obyvateľstva do roku 2015 sú charakteristické tieto tendencie: pokles produktívnych ročníkov v dôsledku poklesu pôrodnosti, mierny vzrast do roku 2005 obyvateľstva v produktívnom veku a potom pokles, vzrast podielu obyvateľstva v poproduktívnom veku. Prognózy vývoja obyvateľstva sú obyčajne najpresnejšie koncipované zo všetkých možných prognóz, ktoré sa v sociálnej a ekonomickej oblasti robia, ale zlomové obdobia, tak ako u nás je toto obdobie, vnášajú určité alogizmy do vývoja časových radov, na základe ktorých sa tieto prognózy robia. A v tomto prípade sa toto nezohľadnilo. S týmito tendenciami sa, samozrejme, môžeme zmieriť, ale ja by som sa prihováral, aby sa v sociálnej politike prijali opatrenia na zmiernenie nepriaznivého vývoja.

    Návrh transformácie obsahuje realizovať takú stratégiu zamestnanosti, ktorá zabezpečí do roku 2015 priemerne zamestnanosť pre 80 tisíc absolventov škôl. Skutočný prírastok pracovných príležitostí alebo pracovných miest bude rozdiel medzi vstupujúcimi a vystupujúcimi do pracovného procesu, čiže bude iný. Vytvoriť predpoklady na výchovu a vzdelanie. Zabezpečovať zvýšené nároky pre občanov, ktorí nebudú schopní postarať sa o seba. Realizovať prestavbu systému dôchodkového zabezpečenia s výraznejšou participáciou obyvateľstva na vlastnom hmotnom zabezpečení v starobe, a to sa deje. Rozvoj ekonomiky umožní postupne presúvať starostlivosť o sociálne istoty od štátneho zabezpečovania k vlastnej zodpovednosti a k posilňovaniu princípov solidarity. Čiže zabezpečiť prechod od štátneho paternalizmu založenom na centrálnom direktívnom systéme k decentralizácii a skupinovým sociálnym aktivitám.

    Riešenie problémov sociálnej politiky sa často chápe ako rezíduum ekonomiky. To je pozostatok minulosti. Aj keď štát v minulosti v plnej miere realizoval sociálnu politiku, sociálna politika sa musí stať plnohodnotnou súčasťou hospodárskej politiky. Nielen jej nárokovou súčasťou, ale musí zohrávať významnú úlohu ako stimulátor aktivity ekonomických procesov cez osobný záujem účastníkov pracovných procesov. Na to sa musí využiť vzrast podielu súkromného vlastníctva, vzrast bohatstva relatívne významnej časti obyvateľstva. Sú to súkromní vlastníci, podnikatelia, zlepšenie sociálneho postavenia určitých povolaní, zlepšenie sociálneho postavenia zamestnaného obyvateľstva v prosperujúcich firmách. Pre sociálnu politiku je významný aspekt, že ekonomické aktivity sa opierajú o súkromnú iniciatívu. Tým je štát zbavovaný povinnosti vo svojej sociálnej politike starať sa o väčšinu populácie.

    Transformačný proces je založený na tom, a to je správne, že sa kladie dôraz na posilnenie zodpovednosti občana nielen za seba, ale aj za jeho rodinu a za osoby na neho odkázané. Pomoc štátu sa orientuje na podporu integrity a plnenie jej funkcie pri zachovaní priority rodinných vzťahov s minimálnym zásahom štátnej politiky do života rodiny. Transformácia podľa predlohy vychádza z týchto princípov: osobnej zodpovednosti občana za svoje sociálnu situáciu a situáciu vlastnej rodiny, sociálnej solidarity, participácie občana na jeho právach a povinnostiach, adresnosti poskytovaných plnení, štátnej garancie dôstojného života občanov a presadzovanie tendencie sociálnej spravodlivosti, sociálnej únosnosti politických a hospodárskych zmien, sociálnej stability a sociálneho zmieru. Z toho vyplývajú pre štát mimoriadne náročné úlohy, ktorých plnenie bude plne podmienené ekonomickým rozvojom, čiže východiskom na riešenie sociálnych problémov čím ďalej tým viac bude ekonomická situácia.

    Obsah transformácie v predloženom materiáli je zhrnutý do dvoch samostatných blokov. Stručne o obidvoch. Prvý blok sú ekonomické aktivity občanov, ktoré zahrňujú všetky vzťahy súvisiace s vytváraním ekonomických aktivít obyvateľstva od samostatnej zárobkovej činnosti cez úpravu pracovných vzťahov, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, participáciu na rozhodovaní, kolektívne vyjednávanie, politiku zamestnanosti a pracovných príjmov. V sociálnom zabezpečení sú riešené problémy nového chápania sociálnej starostlivosti, založené na princípoch spoločnosti s trhovou ekonomikou.

    Transformácia sociálneho zabezpečenia sa usiluje koncepčne vytvoriť sociálny a spravodlivý systém sociálneho zabezpečenia založený na osobnej participácii občana, sociálnej solidarite a garanciách štátu. Štát sa bude podľa tejto predstavy angažovať pri právnej ochrane rodiny cez výživné, adopciu, náhradnú rodinnú výchovu, v sociálnom ekonomickom zabezpečení rodiny, najmä pri výžive a bývaní, výchove detí a mládeže a ochrane zdravia. V záujme transformácie sociálneho zabezpečenia je potrebné vybudovať systémy sociálneho poistenia, doplnkového sociálneho poistenia, individuálneho poistenia, sociálnej podpory a sociálnej pomoci.

    Predložený návrh transformácie detailne opisuje obsahové riešenie uvedených problémov. Problémy transformácie sociálnej sféry treba riešiť z pohľadu vecného, finančného a inštitucionálneho. Východiskom musí byť vecné riešenie, ktoré ukáže, aké sú finančné nároky a ako sa musí inštitucionálne zabezpečiť. Finálnu podobu transformácie dá i legislatívne zabezpečenie, ktoré je koncentrované do troch skupín: ako zabezpečiť súlad s existujúcim právnym poriadkom, ďalej normy na realizáciu jednotlivých krokov transformácie a koncepčné a zásadné právne úpravy nového systému.

    Úlohy na zabezpečenie transformácie sú rozdelené do dvoch skupín: upravujúce ekonomické aktivity občanov, sociálne zabezpečenie. Do prvej skupiny ako najvýznamnejšie patria koncepcia ceny práce, ktorá sa musí riešiť v súlade s koncepciou rozvoja spoločnosti a ekonomiky a osobitne s koncepciou cenovej politiky, zákon o zamestnanosti, Zákonník práce, zákon o verejnej službe, ako i zákon o podnikovej sociálnej politike. V skupine sociálne zabezpečenie sú koncepcia štátnej rodinnej politiky, sústava zákonov o dôchodkovom poistení zamestnancov, sociálnej podpore, životnom minime, zákon o rodine a zákon o príspevku na bývanie. V prvom bloku je 19 legislatívnych úloh, v druhom bloku je 21 úloh. Ďalej je 37 úloh, ktoré treba realizovať, aby sa komplexne zabezpečila transformácia sociálnej sféry.

    Predložený návrh je podľa môjho názoru spracovaný na vysokej úrovni. Zahrnuje komplexne všetky problémy súvisiace s transformáciou sociálnej sféry, aspoň podľa súčasnej úrovne poznania, vrátane postupových krokov a legislatívneho zabezpečenia.

    V rámci úloh, s ktorými sa v podstate stotožňujem, nepozdáva sa mi termín jednej úlohy. Preto podávam návrh, ktorý spočíva v tom, že odporúčam presunúť termín spracovania koncepcie ceny práce z marca 1996 na marec 1997. Svoj návrh zdôvodňujem tým, že je to skutočne mimoriadne náročný problém, ktorého vyriešenie nebude také jednoduché a musí sa riešiť širokospektrálne, minimálne sa musí riešiť spolu s koncepciou cenovej politiky našej republiky. A spracovať tieto dva problémy súčasne s koncepciou rozvoja ekonomiky je skutočne náročný problém. Na tom by podľa našich predstáv mal v najbližšom období začať pracovať Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky. Preto by som odporúčal skoordinovať tieto práce s touto inštitúciou a pokúsiť sa v priebehu jedného roka dať aspoň hrubý náčrt novej filozofie, ako chceme u nás zvýšiť cenu práce. Vzhľadom na to, že podľa môjho názoru je Koncepcia transformácie sociálnej sféry veľmi dobre spracovaná, žiadam vás o jej podporu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Gbúrová a pripraví sa pán poslanec Roman Kováč.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážená Národná rada,

    Koncepcia transformácie sociálnej sféry spĺňa kritériá komplexného materiálu. Ako jedna z mála koncepcií vníma svoje ciele vo väzbe na všetky rezorty, ale predovšetkým na ciele a úlohy ekonomickej transformácie. Je postavená na ústupe od štátneho paternalizmu tým, že hľadá nové spôsoby zabezpečenia úloh v tejto oblasti, než je tomu doteraz. Okrem garancie štátu je v nej obsiahnutá aj osobná zodpovednosť občana a princíp solidarity, čo považujem za krok vpred.

    Je nám všetkým jasné, že sociálna oblasť nesmie byť zvyškovým princípom, zvyškovou politikou. Ekonomické ministerstvá musia byť spoluzodpovedné za sociálnu oblasť spolu s ministerstvom práce a sociálnych vecí. Musia spracovávať spoločné projekty a programy. Moja prvá otázka znie, či sa pripravujú spoločné projekty týchto ministerstiev a aké oblasti budú sledovať.

    Ústup od štátneho paternalizmu v sociálnej oblasti poznáme aj z iných západných krajín. Je to nakoniec aj v súlade s cieľmi programového vyhlásenia vlády. Som však čiastočne skeptická pri realizácii tohto projektu, nakoľko v iných oblastiach spoločenského života dochádza skôr k posilňovaniu štátnych zásahov. Keďže ekonomické a sociálne problémy sa navzájom prelínajú, realizácia tejto koncepcie bude problematická. Niektoré smelé ciele v sociálnej oblasti sa budú realizovať len veľmi ťažko. V iných koncepčných materiáloch vlády sa upozorňuje na potrebu tvrdších štátnych zásahov vo všetkých oblastiach v prechodnom období a v tejto koncepcii sa hovorí o frontálnom ústupe od štátneho paternalizmu. Ide síce o jemný, ale predsa len existujúci paradox, ktorý realizáciu smelých cieľov v sociálnej oblasti sproblematizuje.

    Nie som proti štátnym zásahom, naopak, tie sú nevyhnutné, ale, žiaľ, v materiáli chýba miera týchto zásahov a konkretizácia, v akých smeroch, v akých konkrétnych sociálnych otázkach a v akých zákonoch. Je to pravdepodobne spôsobené aj tým, že materiál neoznačuje, v akom stupni transformácie sa dnes v Slovenskej republike nachádzame, v čom treba pokračovať a čo je potrebné zásadne odmietnuť. Chýba mi, že sa nereaguje v ňom na 5-ročný vývoj a kroky urobené v tejto oblasti od roku 1989, resp. 1990 dodnes. Nedáva odpoveď ani na to, čo bude transformácia znamenať pre občana, ktorý je, resp. bude užívateľom nového sociálneho systému, čo bude znamenať pre štát, ktorý by mal byť garantom transformácie, ako aj fungovania sociálneho systému.

    Ak by som to zhrnula, myslím, že by bolo vhodné, aby materiál jasne naznačil nielen otázky predmetu koncepcie, ale predovšetkým základné programové koncepčné ciele a súčasný stav transformácie sociálnej sféry. Z toho vyplýva potreba vytýčiť základné predstavy v inštitucionálnom usporiadaní základných princípov financovania sociálnej sféry, ale najmä uviesť stupeň a mieru garancie štátu, kvantifikáciu nákladov na uskutočnenie reformy, ako aj nákladov na bežné fungovanie nového sociálneho systému a charakteristiku postavenia občana z finančného hľadiska pred transformáciou, v čase transformácie a v čase fungovania nového sociálneho systému.

    V materiáli, žiaľ, absentuje poistenie proti nezamestnanosti a koncepcia, resp. otázka zdravotne ťažko postihnutých občanov, za ktorých štát vždy bude musieť niesť zodpovednosť.

    Stručne sa vyjadrím k časti 3.2.1 Sociálne poistenie. Už minimálne 5 rokov sa hovorí o tom, že transformácia, jej skutočná a nielen deklarovaná realizácia sa prejaví predovšetkým v zásadnej zmene v dôchodkovej politike. Všetci vieme, že systém sociálneho poistenia neprešiel zásadnou zmenou, t. j. ústupom od stranícky ponímanej zásluhovosti a extenzívneho typu ekonomiky. Viem, že zmeniť práve tento model je to najťažšie a že bez zmien v ekonomickej oblasti to bude len veľmi ťažko realizovateľné.

    Existujúci systém dôchodkového a nemocenského zabezpečenia je budovaný na princípe všeobecnej rovnosti, čo sa prejavuje v minimálnych rozdieloch medzi výškou dávok jednotlivých poberateľov a podstatne rôznou výškou odvodov do poisťovne. Preto súhlasím s názormi tých, ktorí hovoria, že ak chceme, aby sa nový systém dôchodkového a nemocenského poistenia podobal na systémy vytvorené v krajinách Európskej únie a stratil svoj nivelizačný charakter, musí byť výška dávok odvodená od zaplateného poistného.

    A ešte jedna poznámka. Ústup od štátneho paternalizmu nemôže znamenať to, že úplne zanikne úloha štátu pri garantovaní nárokov občanov v zmysle článku 39 Ústavy Slovenskej republiky. Štát nemôže ustúpiť od svojej zodpovednosti za sociálne zabezpečenie osôb, ktoré sa nemôžu alebo nevedia zabezpečiť sami, a spoliehať sa iba na platiteľov poistného. Najmä u týchto občanov ústup od štátneho paternalizmu neobstojí a štát sa bude musieť prihlásiť k svojej povinnosti platiť za zákonom určené skupiny osôb poistné v plnom rozsahu. Ak by sa uplatnila zásada odvodenia dávky od výšky zaplateného poistného bez tejto garancie štátom, by týmto osobám pravdepodobne nevznikol nárok ani na minimálne dôchodky.

    Vážená Národná rada, vážená pani ministerka,

    napriek niektorým svojim kritickým pripomienkam z mojej strany chcem konštatovať, že materiál je spracovaný na vysokej úrovni, že v materiáli je evidentná medzirezortná spolupráca a že je možné uvedený materiál vziať na vedomie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Roman Kováč a pripraví sa pán poslanec Vaškovič.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia,

    s veľkým záujmom som študoval dlho očakávaný materiál Koncepcia transformácie sociálnej sféry Slovenskej republiky, o ktorom som predpokladal, že dá konkrétne odpovede v dvoch oblastiach - čo urobiť a ako to urobiť. Žiaľ, moje očakávania naplnilo len to prvé. Menovanie čo urobiť, a nie ako urobiť. Samotná skladba toho materiálu je položená do dvoch ťažiskových sfér, jednak ekonomické pracovné aktivity občanov a jednak sociálne zabezpečenie.

    Domnievam sa, že materiálu by bolo prospelo, keby bol rozložený do dvoch častí a hovoril osobitne o transformácii sociálneho zabezpečenia a osobitne hovoriť o pracovnoprávnych vzťahoch a zamestnanosti. Takto sa v materiáli zmiešavajú ekonomické kategórie so sociálnymi kategóriami a vzniká z toho dosť neprehľadná situácia a súčasne sa vlastne obmedzil priestor na tie veci, ktoré podľa mňa bolo treba spracovať podrobnejšie. Ako príklad by som uviedol v oblasti zamestnanosti krátku poznámku o tom, ako sa bude prijímať opatrenie na riešenie dlhodobej nezamestnanosti. Dnes vieme, že je to jeden zo zásadných problémov Slovenskej republiky, pretože 40 % nezamestnaných charakterizujeme ako dlhodobý problém, a tak som intuitívne očakával, že v tomto bude aspoň zmienka o tom - ako. Tu je len zmienka o tom, že chceme urobiť opatrenia.

    Dovoľte mi, aby som sa z hľadiska skladby materiálu dotkol jednotlivých častí tak, ako je materiál postavený. Nebudem mať pripomienky k pracovnoprávnym vzťahom, pretože si myslím, že už dlho potrebujeme novelu Zákonníka práce, už dlho potrebujeme zákon o verejnej službe, ktorý tento materiál avizuje, že bude prijatý, a myslím si, že tento problém je správny. Dovoľte mi pristaviť sa na chvíľu pri demografických štúdiách, ktoré sú súčasťou materiálu, v tom zmysle, ako o nich hovoril kolega Brocka. Ja navyše neprijímam optimizmus, ktorý je v tomto materiáli, pretože skutočne ukazovatele, ktoré máme z posledných 3 rokov, svedčia o tom, že ak bude pokračovať taký trend plodnosti, aký je, tak slovenský národ bude postupne končiť svoju existenciu na tejto planéte.

    Chcem sa však skôr dotknúť jedného problému, ktorý mi z tohto materiálu nie je jasný. Materiál správne konštatuje, že život muža v Slovenskej republike je nesmierne krátky - máme priemerný vek života muža 66,8 roka. To znamená, že priemerný občan tejto republiky 7 rokov po nástupe do penzie zomiera. Je tu svojím spôsobom modelovaná situácia, ako sa bude vyvíjať trend starších občanov do roku 2015 a rád by som počul odpoveď na otázku, do akej miery autori tohto materiálu počítali s tým, že našou zdravotnou politikou sa predĺži vek života občana. Pretože tie čísla ľudí v poproduktívnom veku, ak by sme predĺžili vek života muža o 3, o 4, možno o 5 rokov (a chcem povedať, že takáto situácia predĺžiť vek života muža o 5 rokov je reálne dosiahnuteľná, na to máme príklad z Portugalska, kde sa to podarilo za 15 rokov predĺžiť), potom by došlo k zásadnej zmene v počte neproduktívnych obyvateľov oproti produktívnym obyvateľom, a to, samozrejme, má svoj odraz v celej sociálnej politike a najmä v sociálnom poistení.

    Ak dovolíte, trochu viac by som sa zmienil o kapitole, kde sa hovorí o participácii. Skutočne ma mrzí, že táto kapitola nie je súčasťou kapitoly o kolektívnom vyjednávaní, pretože ťažisko participácie sa dá dosiahnuť v kolektívnom vyjednávaní. Nie je možné jednoducho zakotviť zákonným spôsobom participáciu v tom rozsahu, ako o nej hovorí materiál. Dosť ťažko si viem predstaviť povedzme malé súkromné podniky, aby so svojimi zamestnancami presadzovali formy a oprávnenia v povinných personálnych a ekonomických informáciách. Akých? Tie, ktoré tvoria predmet tzv. obchodného tajomstva, ktoré si stráži každý podnik?

    Ďalej si neviem dosť dobre predstaviť v malých súkromných podnikoch, aká bude priama účasť zástupcov zamestnancov. Viem si to predstaviť vo veľkých podnikoch, ale my musíme uvažovať, že tu sa hovorí aj o malých podnikoch, povedzme do 25 zamestnancov. Tam si to skutočne reálne neviem predstaviť.

    Dokladom toho, že táto kapitola nebola spracovaná na takej úrovni, akú by sme očakávali, je odsek, že sa budú postupne posilňovať tripartitné a bipartitné vzťahy z ich rôznej úrovne v transformačných procesoch vo vzťahu k privatizácii a deetatizácii. Prosím, my sa v koncepcii dozvedáme, že budeme posilňovať bipartitné a tripartitné mechanizmy v privatizácii a deetatizácii, a pritom nám premiér našej vlády oznámil, že privatizácia sa končí v lete tohto roku. A teraz máme v koncepcii posilňovanie vzťahov. Na aké obdobie? Za tie tri mesiace sa toho asi veľa nestihne.

    Teraz by som sa dotkol problému zamestnanosti. Okrem toho, čo som hovoril, že sa tu vôbec nehovorí o mechanizmoch, ako chceme dosiahnuť nápravu, to slovíčko "ako" je tu dôležité, a len sa tu hovorí, čo chceme. Podpora tvorby stabilizácie pracovných miest, dosiahnutie a stabilizácia únosnej miery nezamestnanosti. Aká je tá únosná miera? Vlastne celá táto kapitola sa len v jednej časti skutočne dotýka rezortu, ktorý vedie pani ministerka, a to je "naplnenie sociálnych aspektov zamestnanosti spočíva v zániku zdroja príjmu občana a tým sa občan ocitá v obdobnom postavení", citujem z tohto materiálu, "ako v oblasti sociálneho zabezpečenia v prípade vzniku niektorej z definovaných sociálnych udalostí".

    K tejto kapitole kladiem otázku, prečo bol opustený princíp poistenia v nezamestnanosti. Tento princíp sa totiž v pôvodných materiáloch objavoval (viem, že prechádzali rôznym vývojom, ale v pôvodných materiáloch sa objavoval), a v tejto chvíli ho tu nemáme. Zrejme je na to nejaký dôvod, ale nepodarilo sa mi ho z tohto vyčítať. Ja si myslím, že je to moderný princíp, ktorý by práve v tejto chvíli slovenský občan potreboval, veď viete, aké obrovské ťažkosti majú občania vo veku 55 rokov, teda v preddôchodkovom veku s tým, aby si našli zamestnanie, a podliehajú vlastne takému istému, alebo veľmi obdobnému režimu ako všetci ostatní občania. Myslím si, že práve poistenie v nezamestnanosti by tu bolo namieste.

    Dotknem sa kapitoly sociálneho poistenia. Domnievam sa, že táto kapitola systémovo nie je dobre spracovaná. Keď hovoríme o základných pilieroch, vždy sme zdôrazňovali sociálne poistenie, sociálnu podporu a sociálnu pomoc. Tu sa náhle objavuje ako ďalší pilier dva - a to je doplnkové poistenie a individuálne poistenie. Z hľadiska systému poistenia by som si skôr predstavoval rozdelenie na základné poistenie, doplnkové poistenie a individuálne, a to vo všetkých formách, či je to dôchodkové, či je to nemocenské, či je to úrazové, vo všetkých týchto formách by sa mi žiadalo takéto rozčlenenie. Žiaľ, zrejme sa tu prijal iný princíp, ktorý, prepáčte, ale z toho, čo som tu videl, som nepochopil.

    Rovnako súhlasím s kolegyňou Gbúrovou, že tento materiál vôbec neodráža uplatnenie princípu zásluhovosti v sociálnom poistení, ktorý je podľa mňa rozhodujúci. Aj v tom povinnom poistení je rozhodujúci princíp zásluhovosti, ktorý tu nie je. Nie je definované, ktoré inštitúcie to budú vykonávať, či to bude stále jedna poisťovňa, či môžeme aj to základné zákonné poistenie preniesť na viacero poisťovní, aká sa predpokladá výška. Nechcem vedieť, koľko korún dostane dôchodca. Pre mňa je v tejto chvíli rozhodujúce, či vo vývoji pôjdeme k určitému percentu toho základného poistenia, určité percento bude tvoriť doplnkové a určité individuálne. A akým spôsobom sa k tomu chceme dostať, aká má byť výška toho základného poistenia, opäť to materiál nespomína a myslím si, že to je na škodu veci, pretože by dal oveľa ucelenejší obraz, ako by to sociálne poistenie malo vyzerať.

    Rovnako sa v kapitole nemocenské poistenie nehovorí, akým spôsobom uplatníme práve ten princíp zásluhovosti. Vieme, že súčasná koncepcia nemocenského poistenia vlastne hovorí o tom, že síce občan je poistený na túto poistnú udalosť, ale platba je stanovená len do určitej výšky a nesmie sa prekročiť. Z materiálu nevyplýva, či ostaneme pri tomto modele, alebo či skutočne prejdeme na princíp zásluhovosti, čím viac platíš do poisťovne, tým viac dostávaš. Upozorňujem, že tým sa neruší princíp sociálnej solidarity, pretože platí do poisťovne zdravý, ale čerpá ho chorý.

    Dovoľte, aby som sa dotkol štátnej sociálnej podpory ako druhého piliera tohto materiálu. Ja by som túto kapitolu nenazval štátna sociálna podpora. Mne to skôr pripadá ako sociálna časť rodinnej štátnej politiky, a síce preto, že chápem sociálnu podporu trošku širšie. Bude to aj predmetom môjho návrhu na uznesenie a vyjadrím sa k nemu neskôr. V tomto materiáli nie je charakteristika sociálnych udalostí, pri ktorých sa predpokladá poskytovanie štátnych dávok. Nie je jasne stanovená konštrukcia týchto štátnych dávok a zdôvodnenie. To je len tá časť, o ktorej hovorí materiál.

    V tejto časti veľmi zásadnú výhradu vznášam proti tomu, že sa v oblasti štátnej sociálnej podpory neobjavuje zdravotne postihnutý občan. Keď sa pozriete na celý materiál, je spomenutý len týmito slovami: "rodina s dlhodobo ťažko zdravotne postihnutým dieťaťom". Teda len toto bude predmetom starostlivosti štátu v štátnej sociálnej podpore. Ak si prečítate, ako je definovaná štátna sociálna podpora, tak tu sa píše, že je to podpora pri štátom uznaných životných udalostiach občanov a rodín s deťmi. Inými slovami, ak nezaradíme zdravotne postihnutého občana do systému štátnej sociálnej podpory, tým dávame v koncepcii jasne najavo, že zdravotné postihnutie, aj ťažké zdravotné postihnutie, nie je štátom uznaná životná udalosť. Myslím, že toto by sme nemali prijať, vážené kolegyne a kolegovia, a môj návrh do uznesenia bude znieť v tom zmysle, že Národná rada odporúča zaradiť sociálne zabezpečenie zdravotne postihnutých občanov do systému štátnej sociálnej podpory. Zdôvodním prečo.

    Keď sa pozriete opäť na definíciu sociálnej pomoci, sociálna pomoc bude pomáhať občanovi za jeho aktívnej účasti prekonávať alebo zmierňovať sociálnu alebo hmotnú núdzu, prípadne oboje, v ktorých sa ocitol v dôsledku sociálnej udalosti. A na ďalšej strane sa píše, že osobitné postavenie v rámci sociálnej pomoci bude mať riešenie sociálnych dôsledkov zdravotného postihnutia prostredníctvom ich kompenzácie v rámci sociálnej núdze občana.

    Vážené dámy a páni, Organizácia Spojených národov vydala materiál Štandardné pravidlá na vytváranie rovnakých príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím. Základným cieľom tohto materiálu je integrácia zdravotne postihnutého občana do spoločnosti. Teda nemôžeme sa na neho dívať ako na človeka, ktorý sa ocitol v dôsledku sociálnej udalosti v sociálnej alebo hmotnej núdzi. To je dehonestácia týchto občanov a ja žiadam a navrhujem, aby táto časť o zdravotne postihnutých občanoch, teda tento jeden odsek, bol vypustený z kapitoly o sociálnej pomoci. Mimochodom, tieto tri riadky sú jediné, ktoré sa týkajú 350 tisíc ľudí, ktorí sú zdravotne postihnutí a majú výrazne špecifické problémy s uplatnením sa v našom živote. Celej tejto skupine venujeme v tomto materiáli tri riadky.

    Mám niekoľko pripomienok k časti Doplnkové poistenie. Doplnkové poistenie tak, ako je formulované tu, je v rozpore s tým, čo sa uvádza v úvode materiálu, kde sa hovorí, že občan sám sa musí rozhodnúť, ako sa bude podieľať na riešení svojej sociálnej situácie, keď stratí zamestnanie, keď je chorý, keď je starý, keď je invalidný. On sa rozhoduje tak, že sa poisťuje. Ale, žiaľ, doplnkové poistenie, tak ako je koncipované tu, nedovolí občanovi rozhodnúť sa, že sa chce doplnkovo pripoistiť. To nie je slobodná vôľa občana, to je slobodná vôľa zamestnávateľa. Aký bude motív zamestnávateľa, aby robil doplnkové dôchodkové poistenia?

    Ako sa môže doplnkovo poistiť celá sféra štátnych zamestnancov? Vážení páni poslanci, ani vy sa nemôžete doplnkovo dôchodkovo pripoistiť. To znamená, že pre vás platí základná výmera dôchodku, nič viac. Nejdem útočiť na vaše city, ale skutočne si myslím, že by sme mali v zmysle ústavy dať rovnaké práva a nediskriminovať občanov na zamestnancov, ktorí sa so súhlasom zamestnávateľa môžu poistiť, a na tých ostatných. Myslím si, že tu tiež treba spraviť istý korekčný krok.

    Na záver mi dovoľte povedať, že ak sa v tomto materiáli nezmení formou odporúčania vzťah k zdravotne postihnutému občanovi, ak sa nebudú brať do úvahy pripomienky, ktoré som povedal, nebudem môcť hlasovať za tento materiál.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Vaškovič, pripraví sa pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    predložený materiál by som úvodom charakterizoval nasledovne: správna diagnóza slabín existujúceho systému sociálneho zabezpečenia, to znamená byrokratická administratíva, nerešpektovanie spoluzodpovednosti občana, neexistencia súvislosti medzi výstupmi sociálnej sféry a ekonomickou aktivitou občanov, ako aj správne zoradenie princípov novej architektúry sociálnej sféry podľa ich dôležitosti (1. zodpovednosť jednotlivca, 2. sociálna solidarita, 3. garancia štátu), z ktorých koncepcia vychádza, sa v dostatočnej miere nepremietli v samotnom obsahu predkladanej koncepcie. Jednoznačne to dokazuje priestor, ktorý je v koncepcii vymedzený pre jednotlivé subsystémy navrhovanej novej sústavy sociálneho zabezpečenia, a to sociálneho poistenia, štátnej sociálnej podpory, sociálnej pomoci, doplnkového poistenia a individuálneho poistenia.

    Veľká väčšina tej časti koncepcie, ktorá sa zaoberá reformou systému sociálneho zabezpečenia, je totiž venovaná len prvým trom subsystémom, ktoré zabezpečuje štát. Doplnkové a individuálne poistenie ako prvky, ktoré majú odbremeniť dnešný nevyhovujúci systém, sú v koncepcii spomínané na jednej strane, pričom individuálne poistenie sa vošlo dokonca do jedného odseku. Alebo je tu všetko koncepčne v poriadku?

    Tento prístup je o to čudnejší, že autori koncepcie sa ako k prvému konštitučnému princípu reformy sociálneho zabezpečenia hlásia k zodpovednosti jednotlivca za vlastný osud. Vzniká tak rozpor medzi relatívne v liberálnom duchu formulovanými východiskami koncepcie na jednej strane a predstavou transformovaného sociálneho systému na druhej strane.

    Len pre zaujímavosť chcem pripomenúť, že štátny tajomník pán Vojtech Tkáč ešte v roku 1993 v denníku Práca v článku Architektúra pre sociálnu spravodlivosť sa skôr prikláňal ku korporativistickému riešeniu, v ktorom prím hrá nie jednotlivec, ale subjekty, ktoré zastupujú štát, odbory a tak ďalej, než k liberálnemu, čiže tento posun je v princípe z tohto hľadiska, z nášho hľadiska pozitívny. Nič však nenasvedčuje tomu, že by predkladaná koncepcia bola naozaj zameraná na odstránenie ďalšej slabiny starého systému neprehľadnosti. V koncepcii nie sú žiadne záchytné body, ktoré by prezrádzali, ako chcú autori tento manifestovaný cieľ dosiahnuť.

    Načrtnutý systém, najmä v oblasti sociálnej podpory a sociálnej pomoci, sa zdá byť pre občanov rovnako neprehľadný a nezrozumiteľný ako doteraz. Ako ukazujú zahraničné skúsenosti, na problémy so sociálnym zabezpečením vlády väčšinou reagovali buď zvýšením daní, čo je len krátkodobé riešenie, ktoré má však výrazne negatívne dôsledky na ekonomický rast, alebo sprísnením kritérií na vyplácanie dávok, prípadne kombináciou obidvoch postupov. Do popredia tak vystupuje fakt, že každé alokačné rozhodnutie o poskytovaní dávok sociálneho zabezpečenia má aj svoj prerozdeľovací aspekt - sociálnu solidaritu v podobe daňových odvodov.

    Z tohto dôvodu sa treba už od začiatku usilovať o maximálnu transparentnosť celého systému, aby bolo možné zvážiť všetky dôsledky navrhovaných riešení, najmä kto, ktorá skupina obyvateľstva a koľko získa, kto a koľko stratí. S tým súvisí aj ďalší otáznik. Ak sa v koncepcii konštatuje, že náš systém sociálneho zabezpečenia patrí k najdrahším v Európe (strana 5), samotná koncepcia nedáva jasné a jednoznačné záruky, že v nej navrhovaný spôsob transformácie zabezpečí podstatne zníženie nákladov a zvýšenie efektov predloženého systému sociálneho zabezpečenia. Naopak, napríklad v súvislosti so štátnymi sociálnymi dávkami sa paradoxne konštatuje, že jedinou otvorenou a aktuálnou otázkou zostáva zabezpečenie zdrojového krytia.

    Niektoré naznačené zámery, zvýšenie počtu sociálnych pracovníkov, profesionalizácia aparátu, návrh vytvoriť osobitnú sústavu orgánov miestnej správy na realizáciu systému štátnej sociálnej pomoci a sociálnej podpory, svedčia o tom, že navrhovaný systém by dokonca mohol byť nákladnejší ako terajší. Tým, že v načrtnutej novej architektúre systému sociálneho zabezpečenie, ktorý vo väčšine krajín pozostáva z troch subsystémov, po prvé - štátom garantovaného, po druhé - doplnkového, financovaného zamestnávateľmi a zamestnancami, a po tretie - súkromného dlhodobého sporenia, je evidentná nedostatočná snaha energickejšie prejsť k progresívnym alternatívam a za nosný sa považuje subsystém štátneho sociálneho zabezpečenia.

    Rovnako zmätená je aj úvaha na strane 5 o tom, že občania, ktorých poistné fondy rozhádzal minulý systém, čo je síce pravda, sa môžu tešiť na nejakú kompenzáciu v podobe rezerv Sociálnej poisťovne vytvorenej nejakým spôsobom z privatizácie.

    Ďalej konštatovanie na strane 30, podľa ktorého hlavným transformačným cieľom je dosiahnuť hospodársky rast a prosperitu vytvorením sociálne orientovaného modelu trhovej ekonomiky, je podľa môjho názoru fatálnym omylom, ktorým trpeli socialisti všetkých čias. Je to totiž práve naopak, neplatí kauzálna súvislosť sociálna trhová ekonomika rovná sa hospodársky rast, ale opačný vzťah, hospodársky rast rovná sa sociálna trhová ekonomika.

    Sociálna sféra je najmä o prerozdeľovaní a to môže nastať až vtedy, keď hospodársky rast niečo vytvorí. Ľavicové sily vždy mali sklon hovoriť v prvom rade o sociálnej spravodlivosti a prerozdeľovaní, zatiaľ čo pravicové strany o prvoradom význame vytvárania priaznivých podmienok na dosahovanie hospodárskeho rastu, čím sa automaticky zabezpečí aj spravodlivé prerozdeľovanie.

    Záverom: Koncepcia je len základným dokumentom, z ktorého sa dá len približne odhadovať budúce zasahovanie štátu do sociálnej sféry, jeho presná kvantifikácia bude závisieť od konkrétnych právnych noriem upravujúcich jednotlivé oblasti. Dokument je priam prešpikovaný chvályhodnými zámermi, ako je minimalizácia, paternalizmus, strana 29, stredom pozornosti nie je kolektív, štát, fiktívne obecné blaho, ale človek, indivíduum, strana 31, ktoré sú evidentne prevzaté z dokumentov a analýz Svetovej banky a iných medzinárodných organizácií.

    Načrtnutá architektúra sociálneho zabezpečenia však už menej presvedčivo dokazuje snahu realizovať ich v praxi, najmä uskutočniť postupný prechod od štátneho systému sociálneho zabezpečenia k neštátnym, ktoré by sa mali stať jeho nosnými piliermi. To vytvára priestor na predloženie alternatívnych návrhov, ktoré by boli založené na odbremenení štátneho systému sociálneho zabezpečenia skutočným presunom dôrazu na jednotlivca. V takýchto návrhoch by nemali chýbať niektoré základné princípy, ako: hlavný zdroj financovania sociálnej sféry by mali byť súkromné úspory; kompenzácia rastúcich úspor adekvátnym poklesom daní; príprava štruktúry motivujúcej k úsporám na účely sociálneho zabezpečenia, ich odpočítateľnosť z daňového základu; odloženie platieb úrokov z výnosov a tak ďalej, prípadne určitej miery donútenia vo forme povinných úspor, ktoré by mali predísť tomu, aby si niekto zámerne nesporil; optimalizácia vzájomne konfliktných požiadaviek; existencia minimálnej sociálnej infraštruktúry; posilnenie motivácie občanov sporiť; príjmová stránka štátneho rozpočtu; aj podpora inštitucionálnych podmienok priaznivých na rozvoj efektívneho fungujúceho kapitálového trhu vrátane aktívneho prístupu a spoľahlivosti finančných inštitúcií, ktoré sú absolútne nevyhnutou podmienkou úspechu tohto druhu sociálnej politiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. V rozprave teraz vystúpi pani poslankyňa Schmögnerová a pripraví sa pani poslankyňa Bauerová. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Hanker.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pokúsim sa odpovedať - veľmi čiastočne - svojim trom predrečníkom. V prvom rade ide o to, že akosi zabúdame na to, že hovoríme o koncepcii sociálnej sféry, čiže o architektúre riešenia, ako správne povedal pán poslanec Vaškovič. Ide o základný dokument, a teda nie je to možné stotožňovať s nejakou analýzou súčasného stavu, ktorá sa robí priebežne, a nie je ani možné povedať, v akom štádiu transformácie sa nachádzame, pretože transformácia je proces, v ktorom jednotlivé časti, jednotlivé problémy sa nachádzajú ďalej, iné sa len začínajú.

    Nie je možné vymenovať ani nástroje, ktorými by sa to malo riešiť. To, o čom sa tu hovorí, bude možné posudzovať pri návrhu jednotlivých zákonov, či ten zákon je správny, alebo nie je správny, pretože tak ako sa hovorí na strane 45, tá legislatívna forma v súčasnosti má tri formy. Ide o zákony, ktoré sú momentálne nevyhnutné, ktoré vlastne určuje súčasný stav, sú to zákony dočasné, potom tie, ktoré sú aktuálne na realizáciu jednotlivých krokov transformácie, a nakoniec koncepčné.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegovia, kolegyne, vážení hostia,

    keď hodnotíme predloženú koncepciu sociálnej sféry, je potrebné po prvé poukázať na istý rozpor medzi proklamovanosťou pripravenosti na komplexnú transformáciu sociálnej sféry na jednej strane a do značnej miery nekoordinovanými postupmi v praktickej sociálnej politike na strane druhej. Je to dôležité uviesť z toho dôvodu, aby sme správne pochopili záväznosť predloženej koncepcie aj pre budúce konkrétne sociálnopolitické opatrenia.

    Bola by som napríklad mimoriadne rada, keby sa realizoval zámer koncepcie vytvoriť určité rezervy v Sociálnej poisťovni z privatizácie. Uskutočnil by sa tak okrem iného jeden z návrhov, ktorý som predkladala pri rokovaní o novele zákona číslo 92/1991 Zb. o veľkej privatizácii. Som si však skoro istá, že tento zámer vláda realizovať nechce, a preto sa ani realizovať nebude.

    Napriek tomu, napriek naznačeným protirečeniam a mnohým disproporciám, pravdaže, nemožno negovať všetko, čo sa už uskutočnilo v reforme sociálnej sféry, a ja to ani urobiť nechcem. Dovoľte mi vyjadriť sa k vlastnej koncepcii.

    Koncepcia sociálnej sféry by mala vychádzať z reálnych možností rozvoja sociálnej sféry determinovaných hospodárskymi podmienkami, z analýzy demografického vývoja, z rešpektovania dlhodobých kultúrno-spoločenských tradícií a z princípov a cieľov transformácie. Čiastočne v prvej časti sa potreba takýchto východísk rešpektuje. Možno však pripomenúť, že predikcia hospodárskeho vývoja, ktorá značne determinuje rozvoj sociálnej sféry, nie je postačujúca na to, aby sme posúdili jej dosah na sociálnu sféru. Analogicky by koncepcia mala vychádzať z podrobnejšej analýzy súčasného stavu sociálnej sféry a z predpovede kam a za ako dlho sa chceme dostať.

    Hovorilo sa tu už dnes dvakrát o odhade demografického vývoja do roku 2050, podľa ktorého sa má zaradiť Slovenská republika medzi štáty Európy s najdynamickejším rastom populácie, a poukazovalo sa aj na medzery tohto odhadu. Chcem len doplniť argumentáciu. Nerešpektujú sa tu určité závažné zmeny v reprodukčnom správaní slovenskej populácie. Nereaguje sa na pokles pôrodnosti v posledných rokoch, ako aj na to, že v tomto období do produkčného veku prichádzajú ženy z populačného boomu z polovice sedemdesiatych rokov. Treba si uvedomiť, že kým prvý faktor vzhľadom na podstatné zhoršenie sociálnej situácie v Slovenskej republike v porovnaní s rokmi pred rokom 1989 bude mať, žiaľ, dlhodobejšie trvanie, silné ročníky, prichádzajúce do reprodukčného veku, sa už nebudú, usudzujúc podľa vývoja natality, opakovať. Pritom korektnosť demografického odhadu je dôležitá práve pri sociálnom zabezpečení, ale i pri zamestnaneckej politike. Dokument sa nevyjadruje, v ktorých kultúrno-spoločenských tradíciách chce rozvoj sociálnej sféry pokračovať a ktoré nechce rešpektovať.

    Dokument vychádza z troch základných princípov: osobnej participácie, sociálnej solidarity a garancie štátu. Nechcem diskutovať k uvedeným princípom, chcem však upozorniť na to, že sa vynechal jeden dôležitý princíp, a tu sa zrejme odlišujem od môjho predrečníka, ktorý vychádza nie iba z dlhodobých kultúrno-spoločenských tradícií Slovenska, no i z moderného smerovania spoločnosti 21. storočia. Je to určitá participácia zamestnávateľov, resp. vlastníkov na sociálnej sfére. Samozrejme, nechcem revokovať formy a spôsoby participácie zamestnávateľov na sociálnej sfére z minulosti, ktoré by značne predražovali produktívnu sféru, no upozorniť na fakt, že s účasťou zamestnávateľov sa napríklad počíta i pri nových normách dôchodkového pripoistenia, resp. tak ako dosiaľ, pri zdravotnom poistení, pri poistení proti nezamestnanosti a podobne.

    V koncepčnej predstave sociálnej sféry preto treba rozviesť, akú časť nákladov sociálnej sféry bude ďalej znášať jednotlivec, zamestnávatelia a akú štát. Je teda potrebné, aby sa východisková analýza sociálnej sféry doplnila o jej zhodnotenie z troch hľadísk: z hľadiska jednotlivca, štátu a zamestnávateľa. Dokument by mal dať odpoveď aj na otázku kde sme, kam sa chceme dostať a čo ešte treba pre to urobiť. Porovnanie súčasnej a budúcej situácie, resp. cieľovej situácie v koncepcii chýba. Malo by byť pritom zrejmé, čo každého - jednotlivca, štát, zamestnávateľa - čaká v prechodnom období a čo v cieľovom stave. Porovnať by bolo treba charakteristiku postavenia jednotlivca pred reformou sociálnej sféry, po jej uskutočnení a v jej priebehu. Rozvediem to na príklade.

    Dnešné základné dôchodkové poistenie poskytuje starobný dôchodok v priemere, ako sme si mali možnosť dnes prečítať, na konci roka 1995 na úrovni 45,2 % z priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Priemerná výška dôchodku dosiahla koncom roka 3 102 Sk a netreba dodávať, že to sotva postačuje na slušné živobytie. Aká je predstava, podľa predkladateľa, o vývoji dôchodkov? Aký bude podiel na dôchodkovom poistení u základného a doplnkového poistenia? Akú stratégiu vláda v tomto smere chce zvoliť? Kedy sa dosiahne deklarované priblíženie životnej úrovne dôchodcu životnej úrovni zamestnanca? Kriticky hodnotím to, že dokument je taký všeobecný, že sa z neho nedozvieme nič o mechanizmoch zvyšovania dôchodkov, životného minima, minimálnej mzdy, o konštrukcii životného a existenčného minima. Pri takomto všeobecnom dokumente je naozaj ťažké povedať, či bude realizácia koncepcie prínosom a pre koho. Pre občana, štát, či zamestnávateľa?

    Dovoľte mi pár slov k časti zaoberajúcej sa zamestnanosťou. Nie je z nej zrejmé, akú úlohu bude zohrávať v aktívnej politike zamestnanosti štát. Nie je dosiaľ ujasnená úloha Fondu zamestnanosti. Predovšetkým to, či presúvanie celej finančnej zodpovednosti za aktívnu politiku zamestnanosti na Fond zamestnanosti vytvára dostatočný priestor na realizáciu štátnej zamestnaneckej politiky. Nie je ujasnené, resp. doriešené ani inštitucionálne usporiadanie sprostredkovania zamestnania.

    Pri ďalšom rozpracúvaní predloženej koncepcie bude dôležité i to, aby sme sa približovali normám uplatňovaným v sociálnej sfére v Európskej únii, konkrétne v Sociálnej charte Európskej únie a podobne. Chcem upozorniť, že Európska únia interpretuje sociálnu sféru širšie. Predložená koncepcia redukovala sociálnu sféru iba na dva okruhy: pracovné aktivity a sociálne zabezpečenie. Bolo by preto treba rozšíriť chápanie sociálnej sféry a zahrnúť do nej i otázky zdravia, vzdelania, bývania a širšie otázky práce. Jednou z kľúčových otázok je nepochybne cena práce, o ktorej by koncepcia mala vyjadriť svoju predstavu.

    Dovoľte mi ešte vyjadriť sa k interpretácii garancií štátu. Vypadol z nej jeden veľmi dôležitý aspekt. Je to kontrolná funkcia štátu. Chcem upozorniť, že ju nechápem nevyhnutne ako kontrolu v gescii ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, skôr naopak. Ako príklad na nevyhnutnosť premyslenia kontrolnej funkcie štátu v sociálnej sfére uvediem nevyhnutnosť zabezpečiť účinný mechanizmus kontroly prv, ako bude schválený a uvedený do života zákon o dôchodkovom pripoistení. Myslím, že skúsenosti zo zahraničia ma oprávňujú povedať to, že ak dopredu nebude vytvorený dostatočne účinný kontrolný mechanizmus, tí, ktorí zveria inštitúciám zodpovedným za dôchodkové pripoistenie svoje prostriedky, ktoré si odtrhnú z úst, budú možno veľmi sklamaní. Možno sa vám z hľadiska diskutovaného dokumentu zdá táto vec okrajová, som však presvedčená, že zohrá jednu z najdôležitejších úloh pri realizácii efektívnej sociálnej sféry.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. V rozprave teraz vystúpi pani poslankyňa Bauerová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, dámy a páni,

    nechcem diskutovať o jednotlivých konštatáciách predloženej koncepcie. Nechcem diskutovať ani o tom, či predložená koncepcia je potrebná, alebo nepotrebná. Iste niet pochýb o tom, že sociálna transformácia je organickou súčasťou spoločenskej transformácie. Ekonomická transformácia sa nemôže uskutočniť bez sociálnej transformácie. Navyše niektoré kroky v tejto sfére sa už urobili. Polovičaté riešenie však vyvoláva celý rad rôznych problémov, ktoré výrazne ovplyvňujú sociálnu situáciu niektorých sociálnych skupín. Zastarané konštrukcie na jednej strane, dynamicky sa vyvíjajúca sociálna situácia, konfrontácia s celkom novými životnými situáciami, ktoré doteraz boli neznáme, a teda podstatná časť občanov sa ocitá v nich celkom dezorientovaná a veľmi často aj bezradná. Preto definícia problémov, obsiahnutá v texte koncepcie, je nepochybne správna. O tom tu už zaznela podobná mienka. Dovoľte mi odcitovať:

    "Sociálna sféra je poplatná byrokratickému, centralistickému, administratívnemu systému založenému na plánovanom hospodárstve a rovnostárstve. Nerešpektuje potreby a záujmy občanov a ďalších subjektov, ktoré v nej vystupujú len ako objekty pôsobenia aktivít štátu, nerešpektuje spoluzodpovednosť občana za jeho sociálne postavenie a budúcnosť, nie je viazaná na jeho skutočnú ekonomickú aktivitu. Ekonomická finančná charakteristika existujúceho stavu sociálnej sféry zaraďuje jej súčasnú úroveň medzi najdrahšie sústavy v Európe, pričom výstupy sú nízke, nezodpovedajú potrebám občana."

    Na základe tejto definície problému vzniká otázka, prečo si vláda dáva taký veľký odklad na zmenu tejto situácie. Termíny účinnosti podstatných zákonov totiž predkladateľ navrhuje až v roku 1998. Chcela by som sa mýliť vo svojej hypotéze, že to nejakým spôsobom súvisí s rokom volieb. Je síce prijateľný argument, že tieto zákony potrebujú určitú legisvakanciu na prípravu, zmenu systému, ale ak je proces prípravy v takom štádiu, ako sa píše na druhej strane tejto koncepcie, že celý rad zákonov existuje v podobe zásad, ba v podobe pripravovaných zákonov, nie je dôvod na odsúvanie realizácie do roku 1998.

    Popri tejto vzniká celý rad otvorených vecných otázok. Predložená koncepcia napríklad nedáva odpoveď na otázku, v čom je problém odsúvania ratifikácie Európskej sociálnej charty. Táto bola parafovaná v roku 1992. Predložená koncepcia predpokladá iba prípravu podmienok na ratifikáciu v roku 1997.

    V čom sú teda problémy? Predložená koncepcia nereaguje ani na tie výzvy, ktoré vyplývajú z Bielej knihy Európskej únie. Ide nielen o pracovnoprávne úpravy, ktorých uzákonenie je pomerne jednoduché, ale aj o taký problém, akým je zákaz akejkoľvek diskriminácie mužov a žien, napríklad pri odmeňovaní, ale aj o vyrovnanie dôchodkového veku, čo je problém oveľa zložitejší a veľmi citlivý. Čo mieni vláda urobiť s týmto problémom? Ako ho mieni riešiť? Na túto otázku by ste spolu so mnou márne hľadali odpoveď v predloženej koncepcii. Pritom Biela kniha je dostatočne dávno známa.

    Jednou z najzávažnejších úskalí súčasnej sociálnej situácie je zmena dôchodkového poistenia. Tu zostala koncepcia dlžná predstavou o spôsobe transformácie vzhľadom na skutočnosť, že po roku 2000 sa bude prudko zvyšovať počet dôchodcov a zhorší sa podiel obyvateľstva v ekonomicky aktívnom veku. Zmenu systému dôchodkového poistenia pravdepodobne preto niet kam odkladať. Preto je nepochopiteľné, prečo sa odkladá riešenie takých záležitostí, ktoré sú legislatívne pripravené a podľa koncepcie už mesiac mali byť účinnými normami. Ide o zákon o doplnkovom dôchodkovom poistení.

    Zostáva otvorenou i otázka, prečo koncepcia nepredpokladá dynamickejší postup v riešení problému dlhodobej nezamestnanosti. Údaj o tom, že v prvom polroku minulého roku bolo rekvalifikovaných necelé 3 % všetkých nezamestnaných a na druhej strane vytýčený cieľ spolupráce s rezortom školstva svedčia o tom, že k riešeniu najpálčivejších problémov krajiny vláda pristupuje s neprimeraným oneskorením. V tejto súvislosti vyhlásenie, že 10 % nezamestnaných za 11 mesiacov bolo vyradených z evidencie pre nespoluprácu, nemožno považovať ani za úspech, ani za pozitívne riešenie.

    Podobný problém odďaľovania riešenia je badateľný i v oblasti systému sociálnej podpory. Treba vidieť, že veľká časť rodín žije v blízkosti životného minima. Najmä počet chudobou ohrozených detí je alarmujúco vysoký. Takmer s istotou sa dá tvrdiť, že reprodukcia sociálneho potenciálu v tejto vrstve sa zúži, čo pre budúcnosť krajiny prináša neprimerane veľké riziká, najmä ak zvážime, že pred nami je zlomové obdobie, v ktorom samotné konzervovanie daného stavu znamená dlhodobé zaostávanie. Navyše v Českej republike od 1. januára tohto roku platí zákon o sociálnej podpore, kde celý systém sociálnych podpôr je zameraný na to, aby tí, ktorí sa dostali do nepriaznivej situácie, našli z nej východisko za podpory štátu. Naša sociálna politika zatiaľ nepriaznivý stav skôr konzervuje, nepomáha efektívne občanovi sa z nej dostať a budúcu generáciu odsudzuje fakticky na zúženú možnosť sociálnej mobility.

    Na základe uvedených skutočností navrhujem doplniť uznesenie nasledovným bodom:

    Národná rada odporúča vláde urýchliť proces realizácie transformácie sociálnej sféry, najmä prípravu a predloženie zásadných zákonov o sociálnej podpore a pomoci tak, aby mohli nadobudnúť účinnosť začiatkom roku 1997.

    Na rozdiel od spoločnej spravodajkyne navrhujem podporiť návrh výboru pre životné prostredie, aby koncepcia bola predložená na verejnú diskusiu. Chcem vám pripomenúť, že v porovnaní s takýmito závažnými problémami, ktoré naozaj vytvárajú určité variabilné možnosti riešenia, kde je potrebný určitý konsenzus dotknutých osôb, mám tu na mysli predovšetkým rôzne záujmové združenia, rôzne civilné združenia, ktoré by sa mohli a mali vyjadriť, ako riešiť tieto závažné problémy prechodu na iný spôsob sociálneho poistenia, štátnej sociálnej podpory a pomoci, v porovnaní s tým parciálny problém, či obyvateľstvo chce zvýšiť o týždeň dovolenku, ponúkol premiér Mečiar na verejnú diskusiu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Keďže už nemám žiadnu prihlášku do rozpravy, skôr ako dám faktické poznámky, chcem sa spýtať, si sa hlási ešte niekto z vás, pani poslankyne, páni poslanci, do rozpravy. Pani poslankyňa Rusnáková, nech sa páči. Pán poslanec Kunc, takisto do rozpravy?

  • Hlas v sále.

  • Faktická poznámka je obmedzená troma minútami, takže potom to bude rozprava po pani poslankyni Rusnákovej.

    Pani poslankyňa Rusnáková, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážená pani ministerka,

    snahu o spracovanie koncepcie transformácie sociálnej sféry treba podporiť. Koncepcia je avizovaná už dlho. Pôvodne mala byť predložená do Národnej rady ešte v októbri roku 1993. Stretávame sa s ňou až teraz. Mám dve pripomienky a viac-menej by som prosila pani ministerku, aby sa vyjadrila najmä k tej druhej, ktorá má formu otázky.

    Mám pripomienku k tomu, že sa v návrhu koncepcie nepresne používajú termíny, nie sú dostatočne jasné. Napríklad participácia občana na svojich právach je dosť zaujímavá formulácia, pretože si myslím, že občania uplatňujú svoje práva, a nie participujú na nich. Za omnoho závažnejší problém však považujem to, že sa takmer nič nedozvedáme o systéme prerozdelenia súčasných platieb do systému základného povinného a doplnkového poistenia. V doplnkovom dôchodkovom poistení je východiskom, citujem "zvýšenie zodpovednosti zamestnávateľov za zamestnancov". Toto považujem za diskutabilné. Východiskom podľa mňa by mala byť snaha o zvýšenie osobnej zodpovednosti za svoju životnú úroveň v budúcnosti. Práve toto sa často deklaruje ako jeden zo základných zámerov transformácie. Princíp vychádzajúci pri doplnkovom dôchodkovom poistení z dobrovoľnosti nie na strane zamestnanca, ale na strane zamestnávateľa, znamená, že to závisí od jeho dobrej vôle, či pripoistí svojich zamestnancov, považujem za krok, o ktorom by bolo treba diskutovať, a preto prosím pani ministerku, aby sa k tomuto naznačenému východisku doplnkového poistenia vyjadrila.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kunc. Pán poslanec Kunc je mimo rokovacej miestnosti. Pýtam sa, či chce ešte niekto ďalší vystúpiť v rozprave.

  • Ak nie, vyhlasujem rozpravu o štvrtom bode programu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť pani ministerka Keltošová? Nech sa páči, pani ministerka.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci,

    ďakujem za slovo. Na úvod by som chcela povedať, že som si so záujmom vypočula všetky vaše pripomienky celého politického spektra - odprava, stred až doľava. Samozrejme, každý máte právo na svoj názor, preto ste aj tu, aby ste interpretovali svoj názor, zároveň v súlade s programom strany alebo hnutia, ktoré zastupujete, alebo ktorú zastupujete. Chcem však povedať jedno. Ak niekto žiada urýchlenie alebo avizuje oneskorené predloženie, koncepčný materiál takéhoto charakteru sa pripravuje raz za desiatky rokov, takže akékoľvek urýchlenie o rok o dva sa môže vrátiť neskorším generáciám o 10, 15, 20 rokov a je tu veľké riziko, že by sa celý systém, celá architektúra mohli zrútiť alebo aspoň poškodiť práve vďaka urýchleným a nepremysleným krokom. Aby som bola konkrétna.

    Táto koncepcia bola predložená a hotová konkrétne na prvom zasadnutí poradného výboru v dňoch 21. až 23. marca 1995. Ale boli to, pán poslanec, práve sociálni partneri, ktorých stanovisko si veľmi vážim, ktorí žiadali ďalšie rokovanie o tejto koncepcii, aby sa dosiahla zhoda nielen s odborármi a so zamestnávateľmi, ale aby sme návrh koncepcie, ktorý v marci 1995, znova opakujem, bol hotový po nástupe do vlády, aby sme tento materiál dali na prerokovanie verejnosti. Samozrejme, odbornej verejnosti. Pretože sociálna sféra je síce vďačným námetom pre sociálnu demagógiu, každý jej rozumie asi tak ako futbalu, keď ho pozerá doma pri televízore a kopal by najradšej v papučiach, len už potom, keď sa ide na konkrétne veci, tam už je to horšie.

    Takže sme to dali na verejnú diskusiu, expertnú diskusiu, a preto sme túto koncepciu prerokúvali 17-krát v poradnom výbore pre transformáciu sociálnej sféry, kde boli zastúpení nielen sociálni partneri, ale aj Združenie miest a obcí Slovenska, Koordinačný výbor pre otázky zdravotne postihnutých občanov a iné neštátne subjekty. Mám tu so sebou konkrétne aj prezenčky, aj termíny, koľkokrát sa stretli, témy rokovaní, kto bol prítomný, ak by ste mali záujem, môžem to predložiť. Odborná verejnosť, aj nie koaličná, môžem povedať, prediskutovala koncepciu v súčinnosti s naším poradným výborom na verejných seminároch, ktoré boli usporiadané jednak cez City University, jednak cez aj váš gestorský zdravotnícko-sociálny výbor, za účasti medzinárodných expertov, zahraničných expertov, ktorí tento materiál posúdili ako vyvážený, realistický, pochopiteľne, každý zahraničný expert má aj svoj subjektívny pohľad. My sme tu však nato, aby sme ich subjektívne pohľady zladili a prispôsobili našim možnostiam a našim podmienkam.

    Takže aj preto k niektorým vystúpeniam našich poslancov, ktorí sa označujú za pravicu, som mohla iba nesúhlasne pokrútiť hlavou, pretože sociálna dimenzia ekonomickej reformy je v našich podmienkach nevyhnutná. To si musíme povedať. Viem, že pravicoví poslanci hlásajú iné, ale ja som toho názoru, že bez tejto sociálnej dimenzie akákoľvek ekonomická reforma, sebadokonalejšia, by bola nerealizovateľná. Toto k predloženiu a vôbec k rokovaniu o sociálnej reforme v roku 1995.

    Mám niekedy taký pocit, prepáčte, pán poslanec Brocka, že sa osobne na vás obraciam, že vám už niekedy prekáža aj to, že žijem a dýcham, nielen to, že predkladám materiály. A keď ste povedali, že ste veľmi rád, že ste nepredložili žiadnu koncepciu, tak som sa len pousmiala, pretože mali ste tam ten istý odborný a ľudský potenciál, ako mám aj ja, bolo to treba len zorganizovať. Čiže neschopnosť vydávať za zásluhu, myslím si, je trošku silná káva.

    Dotknem sa teraz jednotlivých okruhov problémov, tak ako ich jednotliví páni poslanci prednášali. Všeobecne na úvod: Ako som povedala, spolutvorcom tejto koncepcie boli nielen sociálni partneri, boli to aj neštátne subjekty, občianske združenia. Preto si myslím, že boli zastúpené na takej reprezentatívnej úrovni, či odbornej, alebo i funkčnej, že ich závery môžeme brať ako závery určitých sociálnych občianskych skupín, ktoré dávali pripomienky k tejto koncepcii a tento materiál ich zohľadnil. Preto nevidím dôvod, napokon koncepcia bude zverejnená, na ďalšie odborné diskusie, pretože odborníci sa už vyjadrili.

    O tom, že koncepcia bola odsúhlasená v tripartite, som už povedala, takže si myslím, že aj toto je určitý signál na to, že tento materiál prešiel skutočne niekoľkými sitami, kým dospel do dnešného stavu. Myslím si, že tento materiál treba chápať v súvislosti v kontexte s koncepciami, o ktorých hovoríme aj v závere materiálu vo vecnom a časovom harmonograme. To je zároveň odpoveď tým poslancom, ktorým chýba adresnosť a konkrétnosť.

    Pani poslankyne, páni poslanci, vecný a časový harmonogram aj zoznam vecných úloh pre iné rezorty obsahuje konkrétne úlohy, nositeľov úloh a termíny. K tým termínom mám jednu poznámku. Niektorý poslanec namietal, že sme mali predložiť do parlamentu tie termíny, ktoré uvádzame, už sme to takisto dali teraz pod čiaru, v roku 1996. Uvádzané termíny sú v súlade s plánom legislatívnych úloh a plánom práce vlády, to znamená, my ich predložíme do vlády v tom mesiaci a v tom roku, ako je v koncepcii uvedené. To ešte neznamená, že keď ich vláda po prerokovaní odovzdá parlamentu, že parlament ich hneď v tom mesiaci zaradí na svoje rokovanie. Berte to prosím tak, to je technická poznámka, všetky dátumy sú pre nás záväzné v zmysle predloženia do vlády a prerokovania vo vláde. Ďalší osud je už vo vašich rukách.

    Mnohé otázky, na ktoré ste sa pýtali, pokiaľ ide o dlhodobo nezamestnaných alebo problémy s nimi súvisiace, rieši koncepcia štátnej politiky zamestnanosti a trhu práce, ktorá je práve v týchto hodinách predmetom rokovania vlády. Takisto ho dostanete k dispozícii. Čiže ak hľadáme odpoveď na filozofickú otázku, pán poslanec Kováč, škoda, že tu nie je, keď povedal, že koncepcia má nedostatky, pretože iba definuje, čo treba robiť - chvalabohu, aj to je dosť, myslím si - a nie ako treba robiť. Prosím, to sú problémy spojené s vaším prerokúvaním, resp. s vaším nazeraním na jednotlivé parciálne zákony, ktoré sú uvedené. To je to, ako to budeme robiť. Ale to je len v spolupráci s vami. My vám dáme návrh koncepcie, návrh zásad zákona, návrh zákona podľa vecného a časového harmonogramu, a to, že "ako", my môžeme mať svoju predstavu, ale tá bude, pochopiteľne, korigovaná tak pravou stranou spektra, ako aj ľavou stranou spektra. Takže nechcite od nás recept hneď tu v koncepcii - "ako".

    Myslím si, že všetky tieto problémy, ktoré súvisia s konkrétnymi riešeniami, to by obsahovalo neviem koľko sto strán, keby sme vám ich hneď teraz okrem vymenovania zásad zákona dávali podrobne, čo ktorý návrh zákona alebo zásada bude riešiť, alebo čím sa bude zaoberať.

    Prosím? Pán poslanec, nepočujem vás.

  • Hlas v sále.

  • Máte tam priložený vecný a časový harmonogram. To je už odpoveď "ako". Myslím si, že vo vecnom a časovom harmonograme ťažko dať odpoveď na otázku "ako".

  • Hlas zo sály.

  • V texte je to ľahko a povrchne, pán poslanec. Dať to v texte, budete hľadať jednotlivé návrhy zákonov po mesiacoch. Takže poďme ďalej k jednotlivým pripomienkam.

    Pani poslankyňa Gbúrová - aký spoločný materiál pripravujeme s inými rezortmi. Je to viacero politík, o ktorých som už hovorila, ktoré sa objavia v priebehu tohto roka, pretože tento rok bude, myslím si, na náš rezort najnáročnejší. V zozname úloh pre ďalšie rezorty sú vymenované materiály, na ktorých budú spolupracovať, takže toto je odpoveď k tej prierezovosti tejto koncepcie a prepojenosti na iné rezorty. Termíny sme zatiaľ nedávali, pretože plán legislatívnych úloh a hlavný plán úloh vlády bol pripravovaný a schválený vo vláde len minulý týždeň, čiže už v tom čase, keď toto bolo v parlamente. Teraz sa bude dať podľa týchto dvoch plánov dosadiť aj konkrétne termíny, aj nositeľov - po minulej vláde.

    V akom stupni transformácie sa nachádzame, na to už odpovedal pán poslanec Hanker. Pre mňa je stupeň transformácie vždy daný tým rokom, ktorý môžem hodnotiť dozadu. Ja som sa už viackrát vyjadrila a napokon aj štatistiky to potvrdzujú, že to bol rok stabilizácie. Ťažko povedať alebo definovať stupeň, podľa akých kritérií, podľa počtu nezamestnaných, podľa miery nezamestnanosti, podľa dávok sociálnej starostlivosti, podľa percenta sociálne odkázaných. Skutočne je to ťažko, takýto materiál nemal ambíciu toto definovať.

    Kvantifikácia nákladov, na to sa pýtali viacerí poslanci. Kvantifikácia nákladov bude predmetom rokovaní v súvislosti s jednotlivými zákonmi. Každý zákon, ktorý budeme predkladať, bude mať aj - tak ako doteraz - svoju ekonomickú časť. Čiže tam sa môžete vyjadriť, či naša kvalifikácia alebo predpoklady sú dostatočné, alebo nedostatočné, či sú správne, alebo nie. Pre mňa je dôležité, aby tento materiál, ktorý sme predložili a ktorý, dúfam, podporíte, dal jasný cieľ, trend do roku 1998, pretože v roku 1998 sa končí volebné obdobie, a aby načrtol perspektívy až do roku 2015.

    Pani poslankyňa Rusnáková sa pýtala na čiastkové veci, ako je doplnkové dôchodkové poistenie. Doplnkové dôchodkové poistenie sa objavilo vo viacerých vystúpeniach, niekde bolo pochválené, niekde bolo málo zhodnotené. Doplnkové dôchodkové poistenie vláda schválila, schválila ho v inom znení, ako ho pripravovala minulá vláda. Myslím si, že každá vláda má na to právo, to som už hovorila, je to vec politického pohľadu, ako sa postaví zákon. A pokiaľ ide o motiváciu zamestnávateľov, verte mi, že v tomto sme v tripartite prešli niekoľkými kolami rokovaní, kde v doplnkovom dôchodkovom poistení štát ustúpil, pretože my sme pôvodne žiadali, aby príspevky, ktoré pôjdu do doplnkových poisťovní, išli zo zisku. Keďže vieme, aká je solventnosť väčšiny podnikov alebo aká je ťažká situácia väčšiny podnikov, ustúpili sme v tom zamestnávateľom, že to pôjde z nákladov. Je vecou kolektívneho vyjednávania, ako sa dohodnú zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov, do akej výšky pôjdu podľa solventnosti jednotlivých podnikov pri doplnkovom poistení. Čiže to ide z nákladov. Návrh zásad zákona už bol schválený vo vláde minulý týždeň. Pracujeme na paragrafovanom znení. Pokiaľ ide o motiváciu poistencov, pri doplnkovom dôchodkovom poistení bude slúžiť čiastka, ktorou budú prispievať, ako odpísateľná položka zo základu z dane. Takže to je motivácia. Ale znovu opakujem, to sú už jednotlivé kroky v jednotlivých zákonoch. Ten materiál by bol 500-stranový, keby sme to všetko do toho materiálu dávali.

    Odznelo tu viacero obáv o demografický rozvoj Slovenskej republiky. Chcela by som vás upozorniť, že okrem údajov, ktoré dostávame zo štatistického úradu, ktoré sú všeobecne prístupné, naše ministerstvo si minulý rok v júni dalo vypracovať štúdiu Ekonomickému ústavu Slovenskej akadémie vied, škoda, že tu nie je pani poslankyňa Bauerová, k demografickému a vzdelanostnému rozvoju ľudského potenciálu a jeho aktivít v komparácii s Európskymi krajinami. Myslím si, že tento materiál by si bolo vhodné preštudovať, a potom by ste súvislosti, ktoré uvádzame v našej prognóze až do roku 2015, chápali lepšie. Nechcem nikoho unavovať číslami, ale myslím, že pán poslanec Dzurinda sa dožadoval čísel, pardon pán poslanec Čarnogurský sa dožadoval čísel, dovolím si zacitovať z tejto štúdie Slovenskej akadémie vied:

    V medzinárodných hodnoteniach porovnávame s európskymi krajinami OECD. V medzinárodných hodnoteniach geopolitických a ekonomických komparácií vývoja početnej veľkosti obyvateľstva a kľúčových demografických charakteristík patrí Slovensko podľa uvedených ukazovateľov medzi malé alebo stredné európske krajiny. Túto pozíciu si má udržať až do roku 2050, navyše voči susedným krajinám Česka, Maďarska a Rakúska, ale aj viacerým menším krajinám OECD, v ktorých sa počíta s poklesom obyvateľstva do roku 2050, sa relatívna pozícia Slovenska má zlepšovať. Projektovaný vyše 1 miliónový nárast obyvateľstva Slovenska v budúcich 55 rokoch zaradí Slovensko medzi skúmané európske krajiny s najdynamickejším dlhodobým populačným rastom.

    Myslím si, že je zaujímavé si vypočuť aj ich názor na trendy pôrodnosti. Východiskovú základňu optimistických reprodukčných výpočtov prirodzenej obmeny poskytuje veľmi priaznivé vekové aj pohlavné zloženie, to sú ženy vo fertilnom veku obyvateľstva Slovenska, ako aj relatívne pomalšie klesajúce trendy pôrodnosti. Potvrdzujú to aj uvedené hrubé miery za roky 1990-1995 v porovnaní s ostatnými krajinami. Vyššie trendy pôrodnosti dosahujú len v Írsku a porovnateľné v Nórsku a vo Švédsku.

    Oproti tomu relatívne vysoké má Slovensko miery úmrtnosti, čo je pravda a čo súvisí aj s nízkym priemerným vekom dožitia, predovšetkým mužov. Udržanie priaznivej demografickej pozície Slovenska s charakteristikami relatívne generačne dynamicky sa rozvíjajúceho mladého obyvateľstva k 31. 12. 1993 predstavuje jednu z najpriaznivejších európskych úrovní priemerného veku obyvateľstva. Navrhujú to zužitkovať pri našich ďalších koncepčných materiáloch, čo sme aj urobili. To je odpoveď na dôchodkový vek. Mohla by som citovať aj ďalej, ako to bude s nami vyzerať do roku 2005, 2010, 2015 až 2055.

    Tento koncepčný materiál je z júna 1995 a dáva nám určitý optimizmus do budúcnosti, že najmä skladba terajšieho predproduktívneho obyvateľstva, ktorá je výrazne lepšia ako vo všetkých ostatných nám porovnateľných krajinách OECD, nás nebude nútiť ani do budúcnosti vyrovnávať dôchodkový vek a nebude nás ani nútiť robiť úpravy v tomto smere. Preto si myslím, že Slovensko až do roku 1998, pokiaľ prijmete tento koncepčný materiál, bude mať svoju koncepciu, ktorá je porovnateľná napríklad s krajinami OECD alebo aj Európskej únie, svoju legislatívu, ktorú, samozrejme, budeme podľa Bielej knihy postupne integrovať s právnymi predpismi Európskej únie.

    Na margo tej otázky, prečo ešte stále nepristúpime k Európskej sociálnej charte. Na rozdiel od Medzinárodnej organizácie práce, kde sme už pristúpili k 57 konvenciám a k ďalším 16 ešte chceme pristúpiť, právny poriadok v oblasti pracovného práva má Európska únia sama vyvážený medzi svojimi štátmi. No môžem vám povedať, že v oblasti sociálneho zabezpečenia právne predpisy, ktoré sa dotýkajú aj bezprostredne Európskej sociálnej charty, sú roztrieštené a nemá ich Európska únia ani medzi svojimi členskými štátmi dosiaľ vyvážene integrované, čiže preto tá opatrnosť, preto to vyčkávanie a myslím si, že ani v tomto prípade by nebola unáhlenosť na osoh veci.

    Vážené panie poslankyne a páni poslanci, znovu opakujem so záujmom som si vypočula vaše pripomienky, všetky ostatné konkrétne pripomienky, ktoré ste mali, navrhujem, aby ste využili v rozprave k jednotlivým návrhom zákona, tak ako ich postupne budem do parlamentu predkladať.

    A úplne posledná poznámka, otázka zdravotne postihnutých, ktorú tu veľmi emotívne predniesol pán poslanec Roman Kováč. Nechcem to spolitizovávať. Pán poslanec dobre vie, čo je to pozitívna diskriminácia, čo je to nadradenie jednej skupiny obyvateľov nad druhú skupinu obyvateľov, a takisto ho môžem ubezpečiť, že vo všetkých právnych predpisoch, ktoré sme v minulosti prijali, ktoré pripravujeme teraz, majú zdravotne postihnutí svoje výsadné postavenie. Ale práve preto, že pracujeme na princípe občianskej spoločnosti, nemôžeme tvoriť legislatívu len pre jednu skupinu občanov, hocako by sme to s nimi dobre mysleli. Napokon, pán poslanec Kováč si sám dal odpoveď, keď povedal, že ich treba integrovať. Áno, ja som za integráciu na občianskom princípe.

    Toľko záverom. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Žiada si záverečné slovo spoločná spravodajkyňa výborov? Nech sa páči, pani Aibeková.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo.

    Ak dovolíte, zhodnotila by som veľmi stručne rozpravu k materiálu Koncepcia transformácie sociálnej sféry Slovenskej republiky.

    V rozprave vystúpilo spolu 16 poslancov, 10 s väčšími prejavmi a 6 bolo v rámci faktických pripomienok. Myslím si, že na otázky, ktoré tu odzneli, odpovedala primerane pani ministerka Keltošová.

    Ak môžem vysloviť svoj názor, v rozprave okrem negativistických a zhadzujúcich poznámok a pripomienok odznelo aj veľa podnetných námetov a návrhov, ktoré, myslím, budú uplatnené v ďalšej práci na zákonoch, ktoré bude predkladať nielen tento rezort, ale aj ďalšie rezorty, ktoré majú k tejto problematike čo povedať.

    Napriek tejto bohatej diskusii odzneli iba tri návrhy uznesení, predniesli ich páni poslanci Baránik, Kováč a pani poslankyňa Bauerová. Najskôr však budem uvádzať to odporúčanie, ktoré je...

  • Čiže, pani poslankyňa, skončili ste svoje záverečné vystúpenie a teraz pristupujeme k hlasovaniu a postupne budete uvádzať návrhy, tak ako boli predložené.

    Keďže veľmi dôležitou súčasťou našej práce je aj hlasovanie, skôr ako pristúpime k hlasovaniu, žiadam poslancov, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby prišli do rokovacej miestnosti plniť si svoje pracovné povinnosti.

    Nech sa páči, pani kolegyňa.

  • Ďakujem pekne. Myslím, že tu by sme mali postupovať opačne ako pri zákonoch. Najprv by sme sa mali zaoberať odporúčaniami a návrhmi, až potom prijať uznesenie "berieme na vedomie". Nakoľko tak ako sa niektorí poslanci aj vyjadrili, od toho bude závisieť i hlasovanie, budem tieto návrhy čítať.

    V spoločnej správe je iba jeden návrh, ktorý predložil jeden výbor Národnej rady, vyjadrila sa k nemu v rozprave aj pani poslankyňa Bauerová, ktorá na rozdiel od môjho odporúčania - ja som ho neodporúčala prijať - sa prikláňala k tomu, že ho odporúča prijať. Ja trvám na svojom stanovisku. Návrh, ktorý je obsiahnutý v tejto spoločnej správe, by som ani nebola čítala, ale vzhľadom na to, že sa pani poslankyňa k nemu vyjadrila, ho uvediem znova.

    Čiže návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a zároveň potvrdený pani poslankyňou Bauerovou - požiadať vládu Slovenskej republiky, aby predložila Koncepciu transformácie sociálnej sféry Slovenskej republiky na verejnú diskusiu, vzhľadom na odznelé zdôvodnenia neodporúčam prijať.

  • Ďakujem. Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu, ktorý pani spoločná spravodajkyňa odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

    Môžete pokračovať, pani kolegyňa.

  • Prvý návrh predložil v rozprave pán poslanec Baránik a tento návrh sa týka časti VI koncepcie, čiže vecného a časového harmonogramu úloh, a tu navrhuje pri čísle 3, t. j. koncepcia ceny práce, aby sa termín predloženia tohto materiálu z marca 1996 preložil na september 1996. Zdôvodňuje to tým, že postup práce by bolo treba zladiť s postupom prác Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky. Úloha zostáva naďalej rezortu, mení sa iba termín z marca na september 1996. Odporúčam návrh prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu pána poslanca Baránika. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 70 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme prijali.

    Môžete pokračovať, pani kolegyňa.

  • Ďalší návrh na odporúčanie predniesol pán poslanec Kováč v takomto znení: "Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej republiky zaradiť problematiku sociálneho zabezpečenia zdravotne postihnutých občanov do oblasti štátnej sociálnej podpory." Vysvetlila to pani ministerka. Neodporúčam ho prijať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

  • Pani poslankyňa Bauerová mala dve odporúčania. Jedno sme už odhlasovali, to isté bolo v spoločnej správe. Druhé znie: "Urýchliť proces realizácie transformácie sociálnej sféry, najmä prípravu a predloženie zákonov zásadného významu, najmä o sociálnej podpore a pomoci tak, aby mohli nadobudnúť účinnosť 1. 1. 1997." Návrh neodporúčam prijať.

  • Ďakujem. Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa návrh odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh pani poslankyne Bauerovej sme neprijali.

    Keďže sme už hlasovali o pozmeňovacích návrhoch, budeme hlasovať o návrhu uznesenia ako celku.

    Prosím, dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča...

  • Tak ako je uvedené uznesenie v spoločnej správe: "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie koncepciu transformácie sociálnej sféry." Odporúčam návrh prijať.

  • Ďakujem. Pani spoločná spravodajkyňa návrh odporúča prijať.

    (Hlasovanie)

    Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky uznesením vzala na vedomie Koncepciu transformácie sociálnej sféry Slovenskej republiky.

  • Budeme pokračovať p i a t y m bodom programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 10/1993 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 312 a spoločnú správu výborov ako číslo 312a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Oľga Keltošová. Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku nadobudol účinnosť 16. januára 1992. Počas jeho platnosti došlo len k čiastkovej zmene v súvislosti s uplatnením nového daňového systému a zavedením zdravotného, nemocenského a dôchodkového poistenia a príspevkov do Fondu zamestnanosti. Nakoľko doterajšia prax ukázala potrebu spresniť a doplniť niektoré ustanovenia tohto zákona, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci plánu svojich úloh pripravilo iniciatívny návrh na jeho novelizáciu, ktorý vláda prerokovala a schválila 19. 12. 1995 uznesením číslo 976.

    Cieľom predkladaného vládneho návrhu zákona je predovšetkým upraviť vymedzenie peňažných plnení, ktoré sa nepovažujú za mzdu. Ďalšie navrhované úpravy zvyšujú ochranu nárokov na mzdu zamestnancov zamestnávateľov, u ktorých nie je uzatvorená kolektívna zmluva, resp. odmeňovania nie sú v kolektívnej zmluve dohodnuté. Vo vzťahu k vedúcim pracovníkom sa navrhuje umožniť dohodnutie mzdy s nimi už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok, v noci alebo v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí. Napokon sa návrhmi určitých spresnení znenia doterajších ustanovení reaguje na potreby praxe, na zmeny v štátoprávnom usporiadaní, najmä pokiaľ ide o zavedenie samostatnej meny a na uplatňovanie daňového systému zrušením ustanovenia o mzde oslobodenej od dane zo mzdy.

    Toľko k spoločnej správe. K prípadným ďalším vystúpeniam pánov poslancov sa vyjadrím.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Pavla Derfényiho, aby podal správu o výsledkoch prerokovania tohto návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi predniesť spoločnú správu, tlač číslo 312a, k zákonu číslo 1/1992 Zb. o mzde.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom mesačnom zárobku v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 10/1993 Z. z., pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím číslo 714 zo dňa 2. 1. 1996 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci na prerokovanie do 19. 1. 1996. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, aby skoordinoval stanoviská určených výborov.

    Všetky uvedené výbory návrh prerokovali v lehote, pričom Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prijali uznesenie, v ktorom vyslovili s návrhom súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky jeho schválenie bez pripomienok.

    Zostávajúce tri výbory v uzneseniach odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky schválenie návrhu so zmenami a doplnkami tak, ako sú uvedené v spoločnej správe. Z legislatívno-technického a procedurálneho hľadiska k jednotlivým bodom uvádzam: K bodu číslo 1 za odkaz 2a v tretej vete za slovo "príjmami" uviesť "v znení neskorších predpisov a v znení", ďalej body 1 a 3 po tejto úprave a jej schválení odporúčam prijať a hlasovať o nich spoločne a bod 2 vybrať na samostatné hlasovanie a hlasovať o ňom až po prijatí bodov 1 a 3 s odporúčaním prijať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, sadnite si na miesto určené pre spoločného spravodajcu výborov.

    Otváram rozpravu o piatom bode nášho programu, ale nakoľko nemám žiadnu prihlášku do rozpravy, pýtam sa, kolegyne, kolegovia, kto z vás sa hlási do rozpravy.

    Prosím, zapnite mikrofón pani poslankyni Schmögnerovej.

  • Chcela by som uviesť len jeden pozmeňovací návrh, veľmi krátky, takže nepokladám za potrebné ísť dopredu. Chcem navrhnúť, aby v článku I § 5 ods. 1 sa mzdové zvýhodnenie za dobu práce nadčas namiesto vo výške 25 % uviedlo najmenej vo výške 45 %.

  • Ďakujem. Prosím, hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy?

  • Keďže nie, uzatváram rozpravu k piatemu bodu nášho rokovania. Páni ministerka, neviem, či chceš záverečné slovo, keďže rozprava nebola. Nech sa páči.

  • Ak som dobre pochopila pani poslankyňu, chce za dobu práce nadčas, ktorá prislúcha zamestnancovi, dosiahnuť mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 25 % priemerného zárobku. Ďalšia časť vety je: "ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli na čerpaní náhradného voľna za dobu práce nadčas, mzdové zvýhodnenie zamestnancovi nepatrí. Ak zamestnávateľ neposkytne po dobu 3 mesiacov..." atď. "...prislúcha zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa prvej vety." Pani poslankyňa, ja by som to zamestnancom dopriala, ale je to vecou dohody v tripartite, kde zrejme zamestnávateľská strana by s takýmto návrhom, hoci z vášho pohľadu možno pre zamestnancov užitočným, zrejme nesúhlasila, nebolo to predmetom tripartitného rokovania a ja z pozície štátu nemôžem zamestnávateľom nariadiť teraz zvýšenie na 45 %. Takže odporúčam návrh neprijať.

  • Ďakujem, pani ministerka. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie o pozmeňovacom návrhu a hlasovanie o bodoch spoločnej správy. Nech sa páči, pán kolega.

  • Prvý a jediný v rozprave zaznel pozmeňovací návrh pani poslankyne Schmögnerovej. Ako som už uviedol v spoločnej správe, bod 1 z legislatívno-technického hľadiska odporúčam doplniť za slovo "príjmami" znením "v znení neskorších predpisov a v znení". Odporúčam tento návrh prijať.

  • To je zo spoločnej správy, áno?

  • Budeme hlasovať o bode 1 spoločnej správy. Prosím, prezentujte sa a zároveň hlasujte. Pán spoločný spravodajca tento bod odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme prijali.

    Nech sa páči pán kolega, môžeš pokračovať.

  • O bodoch 1 a 3 spoločnej správy odporúčam hlasovať spoločne s odporúčaním prijať ich.

  • O bode číslo 1 sme hlasovali teraz.

  • Hlasovali sme iba o doplnení bodu 1. Teraz budeme hlasovať o bodoch 1 a 3 spoločne a odporúčam ich prijať.

  • Pán spoločný spravodajca navrhuje, aby sme hlasovali o bodoch 1 a 3 spoločne, a odporúča ich prijať. Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 100 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Konštatujem, že sme prijali body 1 a 3 spoločnej správy.

  • Ďalej bod 2 spoločnej správy odporúčam prijať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme o bode číslo 2 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 106 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že i bod číslo 2 spoločnej správy sme prijali.

  • V rozprave odznel iba jeden pozmeňovací návrh pani poslankyne Schmögnerovej a síce v bode 3 v § 5 ods. 1 zvýšiť z 25 na 40 %. Tento pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme o pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Schmögnerovej. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 36 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

    To znamená, pán spoločný spravodajca, že sme hlasovali o všetkých pozmeňovacích, resp. doplňovacích návrhoch. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku môžeme pristúpiť k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča...

  • Ďakujem. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 90 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 10/1993 Z. z.

  • Dámy a páni, ďakujem za spoluprácu.

  • Š i e s t y m bodom nášho programu je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení zákona číslo 519/1991 Zb.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 313 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 313a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Oľga Keltošová. Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení zákona číslo 519/1991 Zb., chceme vykonať naliehavé úpravy niektorých jeho ustanovení, a tak reagovať na požiadavky, ktoré si vyžiadala doterajšia aplikačná prax.

    Návrh zákona je iba čiastkovou novelou, ktorou sledujeme najmä ustanoviť rozsah súčinnosti štátu v kolektívnom vyjednávaní, spresniť subjekty, ktoré môžu uzavierať kolektívne zmluvy, vylúčiť osobu rozhodcu, ak v tom istom spore bola sprostredkovateľom alebo ak je zaujatá z dôvodu príslušnosti ku sporiacej sa strane, a ďalej vymedziť úlohu sprostredkovateľa na sprostredkovanie vzájomnej komunikácie.

    V súlade s materiálom Koncepcia transformácie sociálnej sféry budeme v nadväznosti na prípravu nového Zákonníka práce a zákona o verejnej službe pripravovať aj nový zákon o kolektívnom vyjednávaní. Tento pripravovaný zákon o kolektívnom vyjednávaní bude reagovať na zásadné zmeny v úprave pracovných vzťahov a zároveň v ňom budú premietnuté príslušné dohovory Medzinárodnej organizácie práce, napríklad dohovor MOP číslo 151 z roku 1978 o podmienkach života a práce vo verejnej službe, ďalej dohovor MOP číslo 154 z roku 1981 o podpore kolektívneho vyjednávania, čím sa vytvoria podmienky na ich ratifikáciu.

    To je zároveň odpoveď na konkrétne kroky v rámci schválenej Koncepcie transformácie sociálnej sféry.

    Pokiaľ ide o pripomienky výborov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe pod bodmi 1 a 2, stotožňujem sa s nimi.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Prosím predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci poslanca Antona Národu, aby podal správu o výsledkoch prerokovania tohto návrhu vládneho zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené dámy a páni,

    dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení zákona číslo 519/1991 Zb.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení zákona číslo 519/1991 Zb., pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 714 zo dňa 2. 1. 1996 na prerokovanie do 19. 1. 1996 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci ako príslušný skoordinovať stanoviská výborov.

    Všetky určené výbory prerokovali návrh v lehote, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky jeho schválenie s nasledujúcimi zmenami a doplnkami:

    1. K článku I bod 13 - v § 13 ods. 2 v prvej vete slovo "vzniknutý" nahradiť slovami "ktorý vznikol". Je to odporúčanie Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    2. K článku II - článok II nahradiť novým bodom 24 s týmto textom: 24. Za § 32 sa vkladá § 32a, ktorý znie: "Zrušuje sa § 4 vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky číslo 179/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje výška odmeny sprostredkovateľovi a rozhodcovi, výška poplatku za poskytnutie rovnopisu kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa a výška a spôsob úhrady nákladov konania pred rozhodcom."

    V súvislosti s touto zmenou doterajší článok III označiť ako článok II. Takisto je to odporúčanie všetkých výborov, ktoré to dostali na prerokovanie.

    Ďakujem a zároveň sa hlásim ako prvý do rozpravy.

  • Ďakujem.

    Pán predseda, dámy a páni, otváram rozpravu o šiestom bode nášho programu. Ako prvý sa do diskusie prihlásil spoločný spravodajca pán Národa. Pán Národa, prosím, máš slovo.

  • Vážené dámy a páni,

    v rozprave by som chcel hneď odporučiť jednu zmenu - doplnok, a to: V článku I v bode 13 § 13 ods. 2 znie: "Ak sa zmluvné strany nedohodnú podľa odseku 1, alebo ak ide o spor", tu odporúčam vynechať čiarku a slovko "alebo" a upraviť nasledovne: "Ak sa zmluvné strany nedohodnú podľa odseku 1 a ak ide o spor o uzavretie kolektívnej zmluvy, ktorý vznikol na pracovisku, kde je zakázané štrajkovať... atď.", čiže vyňať čiarku a slovo "alebo" nahradiť slovom "ak". Toto je môj návrh na zmenu.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Fogaš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka,

    myslím, že prerokúvame návrh zákona, ktorý treba sledovať veľmi pozorne nielen z hľadiska dôslednosti legislatívno-právnej úpravy, ale aj z hľadiska zámerov, ktoré zákonodarca prijatím tejto novely sleduje. Návrh zákona obsahuje zmeny, ktoré sa dajú rozdeliť možno do troch skupín.

    Prvú tvoria ustanovenia, ktoré majú väzbu na zmeny v štátoprávnom usporiadaní a boli vykonané k 1. 1. 1993.

    Ďalšia skupina obsahuje zmeny, ktoré spresňujú doterajšie ustanovenia, vyplývajú z aplikácie zákona a majú pomôcť jasnejšej realizácii. Podľa mojej mienky najzávažnejšia zmena sa dotýka ustanovenia, ku ktorému už vystúpil môj predchodca pán spoločný spravodajca, teda ide o bod 13 § 13 ods. 2. Návrh totiž rozširuje pôsobnosť Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pri uzatváraní kolektívnych zmlúv. Podľa dôvodovej správy a doterajšieho právneho stavu mohlo ministerstvo zasahovať do procesu uzatvárania kolektívnych zmlúv na základe žiadosti jednej zmluvnej strany len vtedy, ak išlo o spor o uzavretie kolektívnej zmluvy vzniknutý na pracovisku, kde ja zakázané štrajkovať, inak sa vyžadovala dohoda strán v rozhodcovskom konaní o osobe rozhodcu. Podľa navrhovanej novely...

  • Hlasy v sále.

  • Prosím vás, priatelia, pokoj, pán kolega Fogaš sa nevie sústrediť.

  • Som veľmi rád, kolega Mikloško, že už môj prejav vyvoláva diskusiu, lebo to svedčí o tom, že je zaujímavý, ale nechajte ma to dokončiť.

    Podľa navrhovanej novely nedostatok dohody o rozhodcovskom konaní bude môcť nahradiť ministerstvo tak, že ono určí rozhodcu v spore, pričom rozhodnutím rozhodcu je kolektívna zmluva uzatvorená. Pri takomto postupe však budú pracovníci silne obmedzení v ústavnom práve na kolektívne vyjednávanie a štrajk. Odkazujem tu na článok 36 písm. g) a článok 37 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Bude tomu tak preto, lebo po uvedenom rozhodnutí rozhodcu, ktoré zrejme pre celý rad zamestnávateľov nebude ťažké dosiahnuť, sa štrajk stane nezákonným, a to v súlade s § 20 písm. b) navrhovaného pôvodného textu zákona. Iný prípad náš právny poriadok napriek ústavnej záruke neupravuje.

    Vzhľadom na to, že mám pochybnosti o tom, či je zámer zákonodarcu v tomto prípade naozaj nasmerovaný na zlepšenie právnej úpravy alebo či nesmeruje k ďalšej reštrikcii v súvislosti s uplatňovaním základných práv a slobôd, tak ako sú zakotvené v ústave, odporúčam bod 13 vypustiť, teda neprijať návrh zmeny § 13 ods. 2. To je návrh, ktorý trošku rozširuje to, čo navrhol pán spoločný spravodajca.

    Ďakujem.

    Pán Mikloško, teraz to môžete komentovať.

  • Ale až keď požiada o faktickú pripomienku. Pán kolega, nerušte mi moje kruhy.

    Pán poslanec Benčík, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia,

    mám tri doplňovacie návrhy, ktoré v podstate rozširujú novelizáciu oproti predloženému návrhu.

    Prvý návrh: vypustiť v § 17 ods. 5 a ods. 6 prečíslovať na ods. 5. Dovoľte mi zdôvodnenie. Podľa zákona 93/1990 Zb. v znení neskorších predpisov je odborová organizácia pri splnení podmienok jej vzniku právnym subjektom. Za právny subjekt je oprávnený vystupovať jeho štatutárny zástupca prípadne ďalší, ktorí majú poverenie. Toto však naplňuje text § 17 ods. 4. Preto nie je účelné predkladať zoznamy zamestnancov, ktorí sú v štrajku. Zamestnávateľ má možnosť prezentáciou zistiť, kto do práce, výkonu funkcie nastúpil v priebehu štrajku a ostatných môže evidovať ako účastníkov štrajku, pokiaľ nie sú práceneschopní alebo majú inú zákonnú prekážku v práci.

    Druhý návrh: odporúčam, aby § 19 ods. 1 znel: "Príslušný odborový orgán, ktorý rozhodol o začatí štrajku, je povinný poskytnúť zamestnávateľovi nevyhnutnú súčinnosť pri zabezpečení nevyhnutnej činnosti a prevádzke zariadení, pri ktorých to vyžaduje ich charakter alebo účel s ohľadom na bezpečnosť a ochranu zdravia."

    Zdôvodnenie: Zamestnávateľ podľa § 17 ods. 4 minimálne tri pracovné dni vopred vie o začatí štrajku. Má teda možnosť si iným spôsobom zabezpečiť ochranu zariadení pred poškodením, stratou, zničením alebo zabrániť možnosti vzniku škody na zariadeniach.

    Posledný môj návrh: z § 30 ods. 1 vypustiť druhú vetu. Zdôvodnenie: Ak pri štrajku zamestnancovi neprislúcha mzda a ďalšie nároky podľa § 24, potom pri výluke by malo byť všetko riešené na úrovni priemerného zárobku bez akéhokoľvek znižovania.

    Tieto tri návrhy odovzdávam písomne.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem vám, pán poslanec. Nemám žiadne ďalšie prihlášky do rozpravy. Nech sa páči, pán kolega Miklušičák.

  • Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, panie poslankyne, páni poslanci,

    s poľutovaním konštatujem, že v spoločnej správe chýbajú uznesenia, ktoré boli prijaté na rokovaní Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, samosprávu a národnosti, týkajúce sa článku I bod 12. Jedno uznesenie malo znieť: V § 12 ods. 1 vypustiť slovo "výsledku" a namiesto neho dať slovo "návrhu" (vzhľadom na to, že odsek 1, tak ako je teraz navrhovaný, nie je zrozumiteľný a nevyznieva jasne). Taktiež vypadlo uznesenie o článku XIII, ale spoločný spravodajca navrhol obdobné riešenie, takže to neuvádzam.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán spoločný spravodajca, vieš zareagovať na vystúpenie nášho kolegu k tomu, že sa nedostalo do spoločnej správy platné uznesenie výboru pre verejnú správu, samosprávu a národnosti?

  • Hlasovalo za to všetkých 12 prítomných poslancov a nie je to v spoločnej správe. Týka sa článku I bod 12 - v § 12 ods. 1 slovo "výsledku" sa nahradí slovom "návrhu". Nie je to v spoločnej správe. Žiaľ, musím skonštatovať, že toto sa stalo už druhýkrát, že nedôslednosťou - neviem či výboru, či predsedu alebo tajomníka - sa nedostali platné uznesenia do spoločnej správy z nášho výboru.

  • Ďakujem. Pán poslanec Sečánsky.

  • Dámy a páni, rád by som upozornil, že návrhy pána poslanca Benčíka rozširujú predloženú novelu. Ak teda idú nad túto novelu, je to prinajmenšom nezvyklé. V novom rokovacom poriadku sa zakazuje podávať takéto návrhy, samozrejme, ak to Národná rada schváli. A v minulom období sme toto takisto rešpektovali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy?

  • Ak nie vyhlasujem rozpravu o šiestom bode nášho programu za skončenú. O záverečné slovo požiadala pani ministerka.

  • Vážení pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci,

    vyjadrím sa len k trom pozmeňovacím návrhom, ktoré dával pán poslanec Benčík. Zrušiť § 17 ods. 5 a ods. 6 prečíslovať na 5. Predovšetkým by som chcela upozorniť, že subjektom štrajku je odborový orgán, a nie zamestnanec, a nie všetci zamestnanci sa musia zúčastniť na štrajku, stačí nadpolovičná väčšina. Napokon, ak teda ide o predkladanie zoznamov, myslím si, že tým chránime záujmy odborovej organizácie, pretože u niektorých zamestnávateľov by to mohlo mať dosah na individuálne nároky zamestnancov z pracovného pomeru, napríklad na sociálne poistenie, nemocenské, náhradu škody a ďalšie, a takisto by to mohlo mať aj dosah na odpracovanú dobu. Čiže myslím si, že je to vlastne protizamestnanecký návrh, a som za to, aby sa tento návrh neakceptoval.

    Ďalší návrh bol k § 19 ods. 1, kde navrhujeme, aby poskytli nevyhnutnú súčinnosť, to znamená príslušný odborový orgán, ktorý rozhodol o začatí štrajku, poskytol nevyhnutnú súčinnosť pri činnosti a prevádzke zariadení, pri ktorých to vyžaduje ich charakter aj s ohľadom na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Myslím, že vypustenie tohto paragrafu, ak ste to, pán poslanec, takto mysleli... Prosím?

  • Hlas zo sály.

  • Preformulovať. Myslím si, že tento váš návrh, tak ako znie, smeruje proti záujmom odborov, proti účastníkom odborov. Vysvetlím vám to: v prípade náhrady škody sa môže zvýšiť rozsah škody a čo ak odborová organizácia bude pred súdom neúspešná? Poviem vám príklad z Atén, kde odborárski zástupcovia zamestnancov veľkej lodiarskej firmy prehrali spor so zamestnávateľmi pred súdom a ich odborárska centrála bola 12 rokov insolventná, 12 rokov lodiari nemali svojich zástupcov odborárov.

    Takže preto hovorím, že treba, aby odbory spolupracovali pri zabezpečovaní a najmä ochrane bezpečnosti a zdravia pri práci, ale aj majetku a prevádzky. A nehnevajte sa, ak poviem trošku tvrdo, je to možno z vašej strany aj protispoločenský návrh, pretože cieľom štrajku nie je spôsobiť škodu, ale uspokojiť sociálne požiadavky. Myslím, že tak ste to ani vy nemysleli.

    K poslednému návrhu - vypustiť z § 30 ods. 1 text druhej vety. Ide o výluku. Myslím si, že takisto tento návrh nie je v súlade so záujmom zamestnancov, pretože výluku môžete uplatňovať iba pri spore o kolektívnu zmluvu, vtedy má zamestnávateľ zo zákona právo na výluku a ak táto výhybka nefunguje, je to dôkazom zlej práce odborov pri kolektívnom vyjednávaní. Takže týmto spôsobom by odbory mohli v podstate zlikvidovať zamestnávateľa, mohli by ho urobiť insolventným a ďalší krok by bol, že zamestnávateľ začne prepúšťať. Preto som povedala, že tento váš návrh je takisto protiodborársky, odporúčam ho neprijať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Pán kolega, je to procedurálny návrh?

  • Slová zo sály.

  • Je uzatvorená rozprava, bohužiaľ. Nie, to bolo záverečné slovo.

    Pán spoločný spravodajca, želáš si záverečné slovo, alebo pristúpime priamo k hlasovaniu?

  • Dobre, takže pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Prosím, pán spoločný spravodajca, keby si hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

  • Žiadam poslancov, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby prišli hlasovať.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka,

    zmeny a doplnky spoločnej správy boli dve. V článku I bod 13 v § 13 ods. 2 v prvej vete slovo "vzniknutý" nahradiť...

  • Pán kolega, prepáč, to je tvoj pozmeňovací návrh?

  • To je zo spoločnej správy.

  • Nemusím to čítať, veď máte materiál pred sebou. Odporúčam, aby sme o týchto dvoch zmenách, vrátane zmeny doterajší článok III označiť ako článok II, hlasovali en bloc, a odporúčam ich prijať.

  • Budeme hlasovať en bloc o návrhoch, ktoré nám predniesol pán spoločný spravodajca. Odporúča tieto návrhy zo spoločnej správy prijať.

  • Body 1 a 2 spoločnej správy odporúčam prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 101 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme prijali.

  • V rámci rozpravy vystúpili štyria poslanci či už v rozprave, alebo s faktickou poznámkou, s nasledovnými návrhmi na zmeny a doplnky. Prvý som vystúpil ja a mal som jeden návrh na zmenu, a to v bode 13 § 13 odsek 2 som navrhoval v prvej vete vypustiť čiarku a "alebo" nahradiť slovkom "ak". Čiže: "Ak sa zmluvné strany nedohodnú podľa odseku 1 a ak ide o spor o uzavretí kolektívnej zmluvy, ktorý vznikol..." atď. Odporúčam, aby sme túto zmenu prijali.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu pána Národu, ktorý odporúča tento svoj návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 112 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Národu sme prijali.

  • V rozprave ďalej vystúpil pán poslanec Fogaš a navrhoval vypustiť v bode 13 § 13 ods. 2 a ostatné body prečíslovať. Túto zmenu odporúčam neprijať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu pána poslanca Fogaša. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 41 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Fogaša sme neprijali.

  • Ďalej v rozprave vystúpil pán poslanec Benčík a mal tri pozmeňovacie návrhy. Pán poslanec, môžeme hlasovať o všetkých návrhoch naraz, alebo jednotlivo?

  • Pred chvíľou som chcel vysvetliť, že som sám začal hovoriť o tom, že predkladám rozširujúci návrh, a preto pán Sečánsky mal absolútne pravdu. Ale tu sa to robí tak, keď sa mi to hodí, ideme tak, a keď sa mi to nehodí, ideme inak.

    A pokiaľ ide o moje návrhy k bodom 2 a 3, pani ministerka im dala opačný zmysel, zrejme to vyplýva z toho, že som stručne zdôvodňoval. Súhlasím kvôli ekonómii času, aby sa hlasovalo o veciach en bloc.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ako som spomínal, pán poslanec Benčík navrhoval 3 zmeny. Prvá - vypustiť v § 17 odsek 5 a odsek 6 prečíslovať na číslo 5. Ďalší pozmeňovací návrh bol v § 19 odsek 1 znie: "Príslušný odborový orgán, ktorý rozhodol o začatí štrajku, je povinný poskytnúť zamestnávateľovi nevyhnutnú súčinnosť pri zabezpečení nevyhnutnej činnosti a prevádzke zariadení, pri ktorých to vyžaduje ich charakter alebo účel s ohľadom na bezpečnosť a ochranu zdravia."

    A ešte je tu tretí pozmeňovací návrh, v § 30 odsek 1 vypustiť text druhej vety: "Ak pri štrajku zamestnancovi neprislúcha"... atď. K týmto trom návrhom pána poslanca Benčíka sa vyjadrila pani ministerka. Odporúčam ich neprijať.

  • O týchto troch návrhoch budeme hlasovať spoločne. Prosím, prezentujte sa a zároveň hlasujte. Pán spoločný spravodajca ich odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tieto návrhy pána poslanca Benčíka sme neschválili.

    Nech sa páči, pán kolega.

  • Je tu ešte posledný návrh pána poslanca Miklušičáka, keďže údajne tá zmena sa nedostala z výboru do spoločnej správy. Ide o zmenu v bode 12 § 12 odsek 1, kde sa navrhovalo vypustiť slovo "výsledku" a namiesto neho dať slovo "návrhu", čiže text bude znieť: "o návrhu riešenia sporu" atď. Túto zmenu odporúčam prijať.

  • Áno. Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča túto zmenu prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 103 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Miklušičáka sme prijali.

    Myslím, pán kolega, že sme hlasovali o všetkých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch.

  • Áno, môžeme hlasovať o návrhu zákona ako celku.

  • Dámy a páni, v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spravodajca odporúča...

  • Pán predsedajúci, vážená Národná rada, odporúčam tento zákon Národnej rady Slovenskej republiky schváliť.

  • Ďakujem. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení zákona číslo 519/1991 Zb.

  • Nasleduje s i e d m y bod programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo 120/1990 Zb., ktorým sa upravujú niektoré vzťahy medzi odborovými organizáciami a zamestnávateľmi v znení zákona číslo 3/1991 Zb.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 314 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 314a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Oľga Keltošová. Prosím, pani ministerku, aby sa ujala slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo 120/1990 Zb., sa upravujú niektoré vzťahy medzi odborovými organizáciami a zamestnávateľmi v znení zákona číslo 3/1991 Zb. a sleduje sa tým aj vykonanie úprav tých ustanovení, ktoré si vyžiadala doterajšia prax. Navrhovanou zmenou odstraňujeme určité bariéry na realizáciu práva na kolektívne vyjednávanie,...

  • Hlasy v sále.

  • Priatelia, prosím, keby ste boli tichšie. To sa týka, samozrejme, aj tu mojich priateľov po ľavej ruke.

  • ...ktoré garantuje článok 36 písm. g) Ústavy Slovenskej republiky pre prípad, že v zamestnávateľskej organizácii pôsobia popri sebe viaceré odborové organizácie. Podľa súčasnej právnej úpravy môžu vystupovať v kolektívnom vyjednávaní voči zamestnávateľovi a konať s právnymi dôsledkami viaceré odborové organizácie len spoločne a vo vzájomnej zhode, pokiaľ sa medzi sebou a zamestnávateľom nedohodnú inak. Pokiaľ však nedosiahnu vzájomnú zhodu, súčasná právna úprava neumožňuje kolektívne vyjednávať.

    Navrhovanou zmenou § 2 ods. 2 zákona sa sleduje zabrániť zablokovaniu kolektívneho vyjednávania, ak v organizácii popri sebe existuje viac odborových organizácií a ak sa nedosiahne vzájomná zhoda všetkých odborových organizácií na spoločnom postupe pri kolektívnom vyjednávaní. V takomto prípade sa navrhuje považovať za rozhodujúce stanovisko orgánu odborovej organizácie s najväčším počtom členov.

    K využitiu poistného mechanizmu prostredníctvom uplatnenia rozhodujúceho stanoviska orgánu odborovej organizácie s najväčším počtom členov dôjde len celkom výnimočne. Nejde o zvýhodňovanie tej-ktorej odborovej organizácie. Táto úprava vytvára predpoklady na predchádzanie a zmierňovanie sociálneho napätia.

    Vypustenie § 5 sa navrhuje z dôvodu, že ustanovenie je v súčasnej dobe už prekonané. Navyše mechanizmus prerokovania návrhov pracovnoprávnych predpisov a ostatných právnych predpisov, ktoré sa dotýkajú dôležitých záujmov pracujúcich, najmä hospodárskych, výrobných, pracovných, mzdových, kultúrnych, sociálnych a ďalších - toto všetko je už zakotvené v § 23 Zákonníka práce a to tak, že návrhy právnych predpisov sa už dnes prerokúvajú s príslušnými odborovými orgánmi a príslušnými organizáciami zamestnávateľov.

    Na vašu informáciu - návrh zákona predložilo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na posúdenie Medzinárodnej organizácii práce. Podľa stanoviska ich výboru expertov z Právnej rady pre slobodu združovania Medzinárodného úradu práce je predložený návrh zákona v súlade s dohovormi Medzinárodnej organizácie práce, konkrétne s dohovorom číslo 87 z roku 1948 o slobode združovania, o ochrane práv na organizovaní sa, ako aj s príslušnou jurisprudenciou publikovanou v zborníku rozhodnutí a princípov Medzinárodnej organizácie práce, konkrétne Výboru odborárskej slobody, ods. 236 a 239. Ak by mal niekto záujem, stanovisko Medzinárodnej organizácie práce mám k dispozícii.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Prosím predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci poslanca Antona Národu, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka,

    dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo 120/1990 Zb., ktorým sa upravujú niektoré vzťahy medzi odborovými organizáciami a zamestnávateľmi v znení zákona číslo 3/1991 Zb.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo 120/1990 Zb., ktorým sa upravujú niektoré vzťahy medzi odborovými organizáciami a zamestnávateľmi v znení zákona číslo 3/1991 Zb., pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 714 zo dňa 2. 1. 1996 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci na prerokovanie do 19. 1. 1996. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, aby skoordinoval stanoviská uvedených výborov.

    Všetky určené výbory prerokovali návrh v lehote, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky jeho schválenie bez pripomienok.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, zaujmi miesto určené pre spoločného spravodajcu.

    Dámy a páni, otváram rozpravu o siedmom bode nášho programu. Do rozpravy sa prihlásili traja poslanci. Ako prvý vystúpi pán poslanec Boros, pripraví sa pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán predsedajúci, pán predseda, pani ministerka, vážené dámy a páni,

    predložený vládny návrh na novelizáciu zákona číslo 120/1990 Zb., ktorým sa upravujú niektoré vzťahy medzi odborovými organizáciami a zamestnávateľmi v znení zákona číslo 3/1991 Zb., je doslova a do písmena rekordne krátky. Pozostáva iba z dvoch strojom písaných riadkov. Bolo by však trestuhodnou krátkozrakosťou vzťahovať to isté aj na jeho obsah. Vážnosť dosahu celej zmeny dokumentuje aj samotná rozsiahla, až päťstranová dôvodová správa, ktorou sa predkladateľ snaží zaceliť skutočnú hĺbku rezu. Podľa nej vláda chce docieliť hladší priebeh každoročných, a nepopieram, že nie jednoduchých, dojednávaní kolektívnych zmlúv v tých zamestnávateľských organizáciách, kde pôsobí viacej odborových organizácií. Chce docieliť, aby v prípade, ak nedôjde k ich spoločnému postupu, mala jednoznačnú prioritu odborová organizácia s najväčším počtom členov. Medziiným, túto svoju snahu opiera o časť stanoviska výboru Správnej rady Medzinárodnej organizácie práce ešte z roku 1985, kde sa hovorí, že je možné pripustiť možnosť rozlišovania medzi najreprezentatívnejšími zväzmi a ostatnými odborovými organizáciami.

    Tu chcem podotknúť, že osobne mám silné pochybnosti, či práve týmto neobmedzíme realizáciu medzinárodných noriem o slobode združovania a ochrane práva organizovať sa, ku ktorým je Slovenská republika viazaná. Myslím si, že áno, a nielen to, pretože na jednej strane plne uznávame slobodu a pluralitu odborových organizácií, a na druhej strane ich pôsobnosť mienime zúžiť do lievika. Myslím, že tvar a poslanie tohto obľúbeného domáceho nástroja netreba zvlášť opisovať. Nemôžem sa totiž zbaviť dojmu, vážené kolegyne a kolegovia, že predložený návrh smeruje k vytvoreniu pôdy pre monopolnú rozhodovaciu právomoc jedinej odborovej organizácie. A to nie je ich sloboda a pluralita ani v zmysle článku 37 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, citujem: "Obmedzovať počet odborových organizácií, ako aj zvýhodňovať niektoré z nich v podniku alebo v odvetví je neprípustné." Koniec citátu.

    Vážené dámy a páni, chcel by som ešte upriamiť vašu pozornosť na námietku tvrdiacu, že právo slobodne sa združovať môže byť v zhode s manažmentom zneužité na zablokovanie kolektívneho vyjednávania. Áno, lenže to isté predsa platí aj s opačným znamienkom. To znamená aj pre prípad monopolizovania jedinej odborovej organizácie. Dôvodom na vážnejšie obavy je však v dôvodovej správe prezentovaný názor, podľa ktorého, zase citujem: "Navrhovaná oprava zároveň utvára predpoklady na predchádzanie sociálnemu napätiu, napríklad predídeniu štrajku alebo inej nátlakovej akcie." Koniec citátu.

    Nie som zástancom krajných metód a spôsobov, ale takéto vedomé alebo nevedomé prerieknutie nás všetkých musí upozorniť na značne ďalekosiahlejšie zámery predmetnej novely. Považujem za neprijateľné, aby sa pod rúškom snahy o hladký priebeh vyjednávaní vytvoril monopol jednej odborovej organizácie a zároveň aby bola snaha neskrývane obmedzovať ústavou garantované sociálne práva. Mám tu na mysli konkrétne článok 37 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

    Záverom mi, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte vyjadriť svoje presvedčenie, že pokladám za jedine správne ponechať pre oblasť kolektívneho vyjednávania platnú právnu úpravu.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Brocka, pripraví sa pán poslanec Langoš.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dovoľte mi najprv krátku faktickú poznámku. Pani ministerka Keltošová v rozprave bežne s nami nediskutuje, a keď vystúpi po uzavretí rozpravy, poslanci už nemôžu zareagovať na jej vyjadrenie. V tejto chvíli sa nechcem vracať k jej vyjadreniam, napríklad v bode Koncepcia transformácie sociálne sféry, ale k jednému jej výroku sa predsa len potrebujem vyjadriť. Na moju adresu povedala, že mi na nej prekáža už aj to, že dýcha a žije. Pani ministerka Keltošová, neprekáža mi to.

  • Dámy a páni, máme pred sebou novelu zákona číslo 120/1990 Zb., ktorým sa upravujú niektoré vzťahy medzi odborovými organizáciami a zamestnávateľmi. Ako kolega Boros povedal, na prvý pohľad malá nepatrná zmena, veď obsahuje iba dva krátke body. Že to nebude nepatrná zmena, dá sa usudzovať z až nezvyčajne obsiahlej dôvodovej správy. Venujme jej trochu pozornosti aj preto, že ju, túto novelu, už dlhší čas sprevádza veľké znepokojenie najmä tých, ktorých sa bytostne dotýka - nových, menších odborových zväzov, ktoré u nás po roku 1989 spontánne vznikli a v rámci prirodzeného vývoja odborového hnutia a v rámci odborovej plurality obhajujú oprávnené záujmy svojich členov.

    Podľa dôvodovej správy účelom predloženého návrhu zákona je zabrániť zablokovaniu kolektívneho vyjednávania v prípadoch, ak v organizácii pôsobí viac odborových organizácií a nedôjde medzi nimi k dohode o spoločnom postupe pri kolektívnom vyjednávaní. Vtedy sa za rozhodujúce stanovisko má považovať stanovisko odborovej organizácie s najväčším počtom členov.

    Hoci tento návrh novely zákona je vládny návrh, nemá rukopis vlády. Pamätáme si, ako sa rozhodujúca strana vo vláde - HZDS - ešte nedávno usilovala o vybudovanie vlastných odborov. A tie by neboli hneď tak väčšinové. Aj v koncepcii transformácie sociálnej sféry sa vláda hlási k rozvoju tripartity, sociálneho partnerstva a kolektívneho vyjednávania. Tento návrh však vylučuje z kolektívneho vyjednávania časť menšinových odborových zväzov. Myslím, že v prípade tohto návrhu zákona ide o určitý obchod medzi vládou a Konfederáciou odborových zväzov, reprezentantom najväčších odborových zväzov, lebo zákon chráni silnejšieho, toho, ktorý sa obáva o svoje privilegované postavenie, toho, ktorý sa bojí súťaže v odborovom hnutí.

    Zaujímalo by ma, ako často prišlo v minulosti k zablokovaniu kolektívneho vyjednávania a uzavretiu kolektívnej zmluvy malou odborovou organizáciou. V koľkých prípadoch? V jednom, v dvoch? Ja poznám jediný prípad, keď manažment inicioval založenie "protiodborov", aby zablokovali prijatie kolektívnej zmluvy. Nakoniec, dozvedel som sa cez prestávku, že ani tento prípad nie je vhodným príkladom.

    Stane sa však iná vec, že dohodu medzi viacerými existujúcimi odborovými organizáciami zablokuje práve tá najväčšia. Veď aký bude mať záujem na dohode, keď v konečnom dôsledku bude rokovať o kolektívnej zmluve aj tak iba ona, zo zákona? A taký prípad už existuje u Slovenských železníc. Dohodu piatich odborových zväzov odmieta najväčší odborový zväz, pravdepodobne vo vedomí odsúhlasenia tohto návrhu zákona.

    Dôvodová správa sa ďalej odvoláva na stanovisko Správnej rady Medzinárodnej organizácie práce pre slobodu združovania, publikované v prehľade rozhodnutí a zásad slobody združovania z roku 1985. Podľa tohto stanoviska zákonodarstvo daného štátu môže rozlišovať medzi najreprezentatívnejšími odborovými organizáciami a ostatnými odborovými organizáciami, ale za podmienky, že toto rozlišovanie nezbaví ostatné odborové organizácie zásadnej možnosti ochraňovať profesné záujmy svojich členov.

    Navrhovanou zmenou a pri zneužití tzv. poistného mechanizmu najreprezentatívnejšou odborovou organizáciou sa spomínaná podmienka vôbec nedodrží. Jedine pri kolektívnom vyjednávaní majú odborové organizácie možnosť naplno obhájiť profesné záujmy svojich členov. Preto nemožno inak chápať podstatu zmeny zákona číslo 120, len ako zvýhodňovanie jednej odborovej organizácie a diskrimináciu odborových organizácií s menším počtom členov. Jej prijatie by viedlo k zvýhodneniu určitých odborových organizácií v zamestnávateľských organizáciách, čo by bolo v rozpore aj s článkom 37 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že žiadna odborová organizácia nesmie byť zvýhodnená ani diskriminovaná.

    Dámy a páni, môj pozmeňovací návrh preto znie: Vypustiť bod 1 z článku I. Ak by tento pozmeňovací návrh neprešiel, v súlade so stanoviskom Medzinárodného úradu práce, Výboru pre slobodu združovania, ktorý sa vyjadroval k tomuto návrhu, spomenula to aj pani ministerka, ja tu to stanovisko mám, navrhujem, aby sme zaviedli do tohto návrhu určité garancie zahrnujúce voľbu najreprezentatívnejšej organizácie odhlasovaním väčšinou pracovníkov. Dávam preto druhý alternatívny pozmeňovací návrh. Čiže ak neprejde môj prvý návrh, poprosil by som hlasovať o tom druhom. Ten znie:

    Bod 1 § 2 ods. 2 znie: "Ustanovenie prvej vety predchádzajúceho odseku sa obdobne použije aj pre dojednávanie kolektívnych zmlúv s tým, že v mene kolektívu pracovníkov môže príslušný odborový orgán pôsobiaci v zamestnávateľskej organizácii vystupovať a rokovať s právnymi dôsledkami pre všetkých pracovníkov len vtedy, ak dojednáva kolektívnu zmluvu pre minimálne 80 % pracovníkov zamestnávateľskej organizácie."

    Vážení kolegovia, ďakujem vám za to, že podporíte moje pozmeňovacie návrhy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Langoš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, pani ministerka,

    som rád, že bez predchádzajúceho dohovoru s mojimi predrečníkmi vystúpim s podobným názorom k predkladanému návrhu novely. Novela zákona číslo 120 z roku 1990 Zb., ktorú predkladá vláda, je síce krátka, ale podľa nás bude mať časom ďalekosiahle dôsledky. Bude viesť k postupným zmenám organizácie odborov, späť k Revolučnému odborovému hnutiu, ktoré, ako sme poznali, obhajovalo práva všetkých a vlastne nikoho. Zákon bol doteraz novelizovaný iba raz, v roku 1991, čo svedčí o tom, že zákonodarca ešte v roku 1990 vystihol primerane podstatu spoločenských vzťahov, ktoré zákon upravuje. Predkladaná novela nie je odpoveďou na žiaden reálny problém, ktorý vznikol počas šesťročného uplatňovania zákona. Situácia, ktorej chce zákon predísť, v praxi ešte nikdy nenastala. Odborové organizácie sa doteraz vždy dohodli. O čo teda vláde ide?

    Oprávnene pochybujeme o tvrdení na strane 4 dôvodovej správy, že k využívaniu navrhovaného ustanovenia v § 2 ods. 2 bude dochádzať len výnimočne. Opak bude pravdou. Odborové organizácie s najväčším počtom členov nič nebude nútiť k tomu, aby sa dohodli s ostatnými ako doteraz. Využívanie či zneužívanie výhody najpočetnejšieho členstva sa v budúcnosti po prijatí takéhoto návrhu môže stať pravidlom, a nie výnimkou. Poznajúc ľudskú povahu, čo už tak môže viesť početne veľkú organizáciu k tomu, aby zastupovala aj požiadavky iných, menších a slabších? V prípade takého veľmi pravdepodobného vývoja bude priamo potláčaná a likvidovaná sloboda združovania a ochrana práv organizovať sa, ktorú sme sa zaviazali uprednostňovať prijatím Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce číslo 87 z roku 1948. Tieto idey nie sú samoúčelné, ale majú pre slobodné rozhodovanie ľudí veľký praktický význam.

    Päť strán dôvodovej správy k dvom riadkom návrhu zákona samo osebe svedčí o tom, že ide o vážny problém a vážny zásah do slobody a plurality odborového združovania sa. Chýba mi preto odôvodnenie, prečo bolo vybrané iba jedno kritérium reprezentatívnosti, a to práve počet členov. Dokument Medzinárodnej organizácie práce, ak takúto možnosť i pripúšťa, potom vždy len na základe objektívnych a vopred daných kritérií. Takéto rozlišovanie na najreprezentatívnejšie a tie ostatné nesmie zbavovať odborové organizácie zásadnej možnosti ochraňovať profesné záujmy svojich členov. Uvediem tu jeden príklad za všetky. Kto môže lepšie obhájiť profesné záujmy elity železničiarov, rušňovodičov, ak nie ich vlastná federácia strojvodcov? Z hľadiska použitého kritéria veľkosti sa k vyjednávaniu nikdy nedostanú. Nie je to iba náš akademický názor. Hoci sa o pripravovanej novele takmer nehovorilo, verejne už protestovalo viacero organizácií a združení, napríklad významné Fórum učiteľov Slovenska.

    Dámy a páni, dokument Medzinárodnej organizácie práce hovorí o tom, že je možné pripustiť takúto možnosť na základe objektívnych a vopred daných kritérií. V našom zákonodarstve však tomu jednoznačne bráni ústava, ktorá v článku 37 ods. 2 hovorí: "Obmedzovať počet organizácií, ako aj zvýhodňovať niektoré z nich v podniku alebo odvetví je neprípustné."

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Keďže už nemám ďalšie prihlášky do rozpravy, pýtam sa vás, páni poslanci, či chce ešte niekto vystúpiť v rozprave.

  • Ak nie, rozpravu o siedmom bode nášho programu považujem za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť pani ministerka? Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Predovšetkým by som chcela uviesť, že stanovisko výboru je zo septembra 1995, keď sme si ho vyžiadali v auguste toho roku pri príprave novely, takže je to posledné stanovisko tohto výboru. Pre bližšie vysvetlenie, čo sa v jednotlivých článkoch, o ktorých hovorím, hovorí z pohľadu výboru, zacitujem: "Kde vnútroštátne zákonodarstvo bez akéhokoľvek zámeru diskriminácie upravuje uznávanie zväzov, ktoré sú v skutočnosti najreprezentatívnejšie, isté výsadné práva v spojení s ochranou zamestnaneckých záujmov, tieto sú v postavení účinne presadzovať takéto výsadné práva, by nemali byť predmetom kritiky."

    Ďalej článok III ods. 5 Ústavy Medzinárodnej organizácie práce umožňuje alebo upravuje možnosť najreprezentatívnejších organizácií. Výbor konštatuje, že samotný fakt, že zákony jednotlivých členských krajín rozlišujú medzi najreprezentatívnejšími a ostatnými organizáciami odborových zväzov, takisto nie je ani v ich členských krajinách sám osebe dôvodom na kritiku. Takže toľko, pokiaľ ide o tento list, ktorý sme dostali, a vysvetlenie výboru.

    Pokiaľ ide o článok 37 ústavy, ktorý by mal byť v rozpore, resp. náš návrh § 2 ods. 2 by mal byť v rozpore s týmto článkom ústavy a s jeho odsekom 2, ja by som si dovolila pre informáciu poslancov aj verejnosti zacitovať. Vy ste citovali, páni poslanci, každý len iný odsek, pán poslanec Langoš iba odsek 2, ja zacitujem aj odsek 3.

    Takže článok 37 ods. 2 hovorí: "Odborové organizácie vznikajú nezávisle od štátu. Obmedzovať počet odborových organizácií, ako aj zvýhodňovať niektoré z nich v podniku alebo v odvetví je neprípustné." Odsek 3 hovorí: "Činnosť odborových organizácií a vznik a činnosť iných združení na ochranu hospodárskych a sociálnych záujmov možno obmedziť zákonom..." - ústava to pripúšťa a náš zákon to robí - - "...ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo práv a slobôd druhých." To je záver toho odseku. Takže pokiaľ ochraňujeme záujmy väčšiny, myslím si, že ochraňujeme práva a slobody tých druhých, a je predsa nemysliteľné, aby menšina mohla diskriminovať väčšinu.

    Takže, vážené poslankyne a poslanci, odporúčam tieto návrhy, ktoré tu boli v tomto zmysle prednesené, neprijať. Samozrejme, súhlasím, v odseku 4 sa hovorí, že právo na štrajk sa zaručuje. Tento zákon právo na štrajk nikomu neberie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka. Pýtam sa spoločného spravodajcu, či si želá záverečné slovo.

  • Keďže nie, prosím spoločného spravodajcu výborov, aby začal uvádzať hlasovanie v zmysle spoločnej správy, resp. výsledkov rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené dámy a páni,

    v rozprave vystúpili traja poslanci. Prvý pán poslanec Boros v závere svojho vystúpenia navrhuje ponechať právnu úpravu. O tom asi nedávame hlasovať. To sa, samozrejme, rozhodne pri hlasovaní k samotnej úprave tohto zákona.

    Pán poslanec Brocka navrhol vypustiť bod 1 v článku I. Odporúčam to neprijať.

  • Zo spoločnej správy, pán kolega?

  • Zo spoločnej správy neboli žiadne návrhy, len z rozpravy.

  • Neboli žiadne? Dobre. Takže prikročíme k hlasovaniu o návrhu pána poslanca Brocku. Prosím, prezentujte sa a zároveň hlasujte. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Konštatujem, že prvý návrh pána poslanca Brocku sme neprijali.

    Nech sa páči, pán kolega.

  • Pán poslanec Brocka v prípade, že mu prvý bod neschválime, navrhuje alternatívu, a to, aby bod 1 § 2 odsek 2 znel: "Ustanovenie prvej vety prechádzajúceho odseku sa obdobne použije aj na dojednávanie kolektívnych zmlúv s tým, že v mene kolektívu pracovníkov môže príslušný odborový orgán pôsobiaci v zamestnávateľskej organizácii vystupovať a rokovať s právnymi dôsledkami pre všetkých pracovníkov len vtedy, ak dojednáva kolektívnu zmluvu pre minimálne 80 % pracovníkov zamestnávateľskej organizácie." Tento návrh odporúčam neprijať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme o druhom návrhu pána poslanca Brocku. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 27 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že ani druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Brocku sme neprijali.

  • Vystúpil ešte pán poslanec Langoš, ale konkrétny návrh neodovzdal, čiže môžeme hlasovať o návrhu zákona ako celku.

  • V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča...

  • Pán spoločný spravodajca odporúča prijať tento návrh zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo 120/1990 Zb., ktorým sa upravujú niektoré vzťahy medzi odborovými organizáciami a zamestnávateľmi v znení zákona číslo 3/1991 Zb.

  • Teraz pristúpime k ô s m e m u bodu programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo 119/1992 Zb. o cestovných náhradách.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 319 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 319a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Oľga Keltošová. Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    vláda schválila na svojom zasadnutí 9. januára tohto roku uznesením číslo 1 návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo 119/1992 Zb. o cestovných náhradách. Týmto vládnym návrhom sa rozšíri účel zákona v § 1 odsek 1 o úpravu poskytovania náhrad výdavkov zamestnancom prideleným na výkon práce v zahraničí, ako aj splnomocňovacie ustanovenia § 24 citovaného zákona.

    Podnetom na vypracovanie tohto vládneho návrhu bola požiadavka ministerstva zahraničných vecí v súvislosti s uplatňovaním nariadenia vlády číslo 170 z roku 1993 o poskytovaní náhrad niektorých výdavkov zamestnancom zahraničnej služby a najmä v záujme vytvorenia legislatívnych podmienok na novelu citovaného nariadenia vlády.

    To je z mojej strany všetko.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke. Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Jaroslava Pašku, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, milé kolegyne, vážení kolegovia, ctení hostia,

    dovoľte mi, aby som podal spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo 119/1992 Zb. o cestových náhradách.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo 119/1992 Zb. o cestovných náhradách, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 730 zo dňa 11. 1. 1996 Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci na prerokovanie do 19. 1. 1996. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, aby skoordinoval stanoviská výborov.

    Všetky uvedené výbory prerokovali návrh v stanovenej lehote, vo svojich uzneseniach s ním vyjadrili súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky jeho schválenie bez pripomienok. Ako spoločný spravodajca odporúčam uvedený zákon prijať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Zaujmite miesto vyhradené pre spoločného spravodajcu.

    Otváram rozpravu o ôsmom bode nášho programu. Keďže nemám žiadnu prihlášku do rozpravy, pýtam sa, vážené kolegyne, vážení kolegovia, kto sa hlási do rozpravy.

  • Ďakujem, nikto. Vyhlasujem rozpravu o ôsmom bode programu za skončenú. Myslím si, že je zbytočné dávať záverečné slovo či už pani ministerke, resp. spoločnému spravodajcovi.

    Prosím, pán spoločný spravodajca, uvádzajte hlasovanie o jednotlivých pozmeňovacích, resp. doplňovacích návrhoch.

  • Vážený pán predsedajúci, zo spoločnej správy nevyplynuli žiadne pozmeňovacie návrhy, a keďže ani v rozprave neodzneli žiadne pozmeňovacie návrhy, nazdávam sa, že môžeme hlasovať o návrhu ako celku. Odporúčam ho prijať.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. V súlade s ustanovením § 26 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča tento vládny návrh zákona prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov. Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo 119/1992 Zb. o cestovných náhradách.

  • Pán spoločný spravodajca, pani ministerka, ďakujem za spoluprácu.

  • Nasleduje d e v i a t y bod programu, a to

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov a o doplnení Zákona o rodine v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 307 a spoločnú správu výborov ako tlač 307a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky pán Jozef Liščák. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    súčasne so zmenou spoločenského zriadenia a s tým súvisiacim otvorením sa Slovenskej republiky zahraničiu vznikla potreba novelizovať viaceré právne predpisy v záujme prispôsobiť sa novovznikajúcim spoločenským vzťahom. Nie vo všetkých prípadoch to boli novelizácie, ktorých cieľom bolo prispôsobiť slovenský právny poriadok vyspelejším právnym úpravám okolitých štátov. Slovenská republika sa niekedy musela chrániť i pred negatívnymi následkami aplikácie aj svojich právnych predpisov. Jedným z týchto prípadov je aj novelizácia zákona číslo 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.

    Nedostatok zákona číslo 97/1963 spočíva v tom, že pri ustanovenej konštitúcii rozhodného práva a príslušného súdu rozhodujú o osvojení detí, ktoré sú občanmi Slovenskej republiky, súdy cudzej krajiny podľa práva tejto krajiny a neexistuje právna možnosť na zabránenie takýchto osvojení, aj keď Slovenská republika je viazaná dohovorom o právach dieťaťa, ktorý umožňuje osvojenie do cudziny len vtedy, ak sa o dieťa nemožno starať vhodným spôsobom v krajine jeho pôvodu.

    V tejto súvislosti sa stáva významným aj problém uznávania cudzích rozhodnutí o osvojení dieťaťa. Osvojenie dieťaťa je podobne ako určenie otcovstva zásadnou otázkou právneho postavenie dieťaťa. Napriek tomu § 67 ods. 1 upravuje inštitút exequatúry Najvyšším súdom Slovenskej republiky iba pre rozhodnutia vo veciach určenia otcovstva. Dôsledkom toho je skutočnosť, že uznanie rozhodnutia cudzieho štátu o osvojení dieťaťa, ktoré je štátnym občanom Slovenskej republiky, realizujú v súlade s § 63 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom priamo ústavy starostlivosti o deti alebo orgány ministerstva vnútra. Tieto orgány, ako ukazuje prax, majú značné problémy pri posudzovaní skutočností rozhodných na posúdenie či rozhodnutie uznať alebo nie podľa § 64 toho istého zákona. Okrem toho, ako sa v minulosti ukázalo, je stále otvorená možnosť konania týchto orgánov, najmä ústavov, ovplyvňovať.

    Ďalším problémovým okruhom zákona je zneužívanie ustanovenia § 37 ods. 3. Citované ustanovenie zákona umožňuje slovenskej právnickej osobe dojednať pre majetkové spory príslušnosť súdu cudzej krajiny, čo slovenské právnické osoby zneužívajú na vyhýbanie sa splnenia zmluvného záväzku, počítajúc s tým, že rozhodnutie tohto súdu nebude v Slovenskej republike vykonateľné, nakoľko splnenie podmienky vzájomnosti je zaručené len vo vzťahu k niektorým krajinám, napríklad vo Francúzsku, Portugalsku, Španielsku, Švajčiarsku a podobne.

    Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predložilo výborom Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorý v súlade s odporúčaniami Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky rieši problémy, ktoré boli uvedené vyššie, týmto spôsobom: Otázku osvojenia ustanovení príslušnosti slovenského súdu na všetky konania o osvojení štátneho občana Slovenskej republiky cudzincom a ustanovení práva štátu osvojenca za rozhodné právo pri konaní o osvojenie. Otázku zneužívania § 37 ods. 3 novelizáciou podmienok uznávania rozhodnutia, keď po účinnosti novely by splnenie podmienky vzájomnosti sa nevyžadovalo pre uznanie cudzieho rozhodnutia, ak slovenská právnická osoba využila § 37 ods. 3.

    Predložený návrh zákona si kladie za cieľ regulovať proces osvojovania si detí, ktoré sú slovenskými občanmi, tak, aby osvojenie bolo v ich najlepšom záujme a aby bola zabezpečená ich ochrana pred protiprávnymi konaniami, a zamedziť zneužívaniu niektorých ustanovení zákona číslo 97/1963 Zb. na úkor dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí. Odporúčam preto Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh zákona schváliť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Róberta Fica, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážené dámy a páni,

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov a o doplnení Zákona o rodine v znení neskorších predpisov, pridelil predseda Národnej rady dvom výborom, a to ústavnoprávnemu výboru a výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci. Obidva výbory prerokovali návrh tohto zákona a prijali k nemu pozmeňovacie návrhy, ktoré sú uvedené pod bodmi 1-5 spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, budem veľmi stručný. Vyjadrím sa ku všetkým piatim bodom. Navrhujem, aby sme o všetkých piatich bodoch spoločnej správy hlasovali en bloc, a odporúčam, aby sme všetkých 5 bodov prijali. Z mojej strany je to všetko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto určené pre spoločného spravodajcu výborov.

    Otváram rozpravu o deviatom bode programu. Nakoľko som nedostal ani jednu prihlášku do rozpravy, pýtam sa, či sa niekto z vás hlási do rozpravy.

  • Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o deviatom bode programu... Prepáčte, mal som dolu hlavou, nevšimol som si. Pán poslanec Brocka, nech sa páči.

  • Ja by som chcel za poslanecký klub KDH povedať, že podporujeme návrh spoločného spravodajcu.

  • Vážený pán predsedajúci,

    chcem navrhnúť, aby sme o bodoch spoločnej správy hlasovali individuálne, a pred hlasovaním žiadam 15-minútovú prestávku na poradu klubu.

  • Ďakujem. Pripája sa ešte niektorý poslanecký klub? Pán Moric.

  • Prosím 20-minútovú prestávku.

  • Keďže sme pred hlasovaním, vyhlasujem prestávku do 18.15 hodiny. Dobre, pán poslanec Moric? V rokovaní budeme pokračovať o štvrť na sedem.

    Ďakujem.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni,

    budeme pokračovať v rokovaní. Napriek tomu, že žiaden poslanec nevystúpil v rozprave, pýtam sa pána ministra, či si želá záverečné slovo.

  • Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či si želá záverečné slovo. Prosím, pán spoločný spravodajca.

  • Vážené dámy a páni,

    budem naozaj stručný. Dovoľte mi, aby som sa vrátil k pozmeňovacím návrhom, ktoré boli schválené v ústavnoprávnom výbore s tým, že asi nie je žiadnym tajomstvom po vašej prestávke, že všetky tieto návrhy boli navrhnuté práve predstaviteľmi vládnej koalície a boli podporené všetkými členmi ústavnoprávneho výboru. Čiže tento návrh vzišiel z "kuchyne" vládnej koalície. Chcem len povedať, že naozaj...

  • Hlas v sále.

  • Prosím? Nemyslím, že bohužiaľ.

  • Pán kolega Šimko, prosím... Teraz sa zameral iba na koalíciu, to je v poriadku. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Rád by som povedal dve krátke poznámky k najspornejším bodom tohto návrhu zákona, ktoré sa potom preniesli aj do spoločnej správy. Predovšetkým najväčší problém je v tom, že návrh zákona priniesol určitú zmenu v určovaní rozhodného práva pri osvojovaní dieťaťa, keď sme zmenili toto právo z práva osvojiteľov na právo dieťaťa. Je naozaj fakt, že keby sme prijali takúto právnu úpravu, a nepodporili by sme tie zmeny, ktoré sú navrhnuté v spoločnej správe, dochádzalo by k rôznym nepríjemným právnym situáciám a k právnej nestabilite osvojovaných detí. To je jedna poznámka.

    Druhá poznámka. Je veľmi netypické, ak by sme priamo zo zákona neuznávali niektoré cudzie rozhodnutia. Táto situácia je teraz takisto riešená v zmenách, ktoré sú schválené ústavnoprávnym výborom. No a nakoniec, okolo toho sa veľmi veľa hovorilo, aby sme zabránili akémusi vývozu detí na osvojenie, tak sme tiež prijali jednu zmenu, kde sme povedali, že na osvojenie dieťaťa, ktoré je slovenským občanom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, je príslušný len slovenský súd. Čiže spresnili sme tento návrh zákona tak, aby sme vylúčili všetky možné nebezpečenstvá, ktoré by mohli vzniknúť, a súčasne sme ho urobili tak, aby vyhovoval všetkým požiadavkám medzinárodného práva.

    Ešte raz: Bol tu návrh na jednotlivé hlasovanie. Odporúčam, aby sme hlasovali jednotlivo o týchto bodoch spoločnej správy, a každý bod spoločnej správy odporúčam prijať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Je to procedurálna pripomienka? Nech sa páči, dajte slovo pánu poslancovi Cabajovi.

  • Pán predsedajúci, sťahujem svoj návrh na jednotlivé hlasovanie.

  • Čiže ostáva pôvodný návrh, ktorý predložil pán spoločný spravodajca, hlasovať o všetkých bodoch spoločnej správy spoločne. Dobre.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh prijať. Ja sa s ním stotožňujem.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 97 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme tieto body spoločnej správy prijali.

  • Pán predsedajúci, keďže nebola žiadna rozprava a nie sú už žiadne ďalšie pozmeňovacie návrhy, odporúčam, aby sme hlasovali o tomto návrhu zákona ako celku a odporúčam, aby sme ho aj schválili.

  • Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh zákona...

  • Pán spoločný spravodajca odporúča návrh zákona prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 99 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov a o doplnení Zákona o rodine v znení neskorších predpisov.

    Pán spoločný spravodajca, ďakujem za spoluprácu.

  • Dámy a páni,

    teraz pristúpime k d e s i a t e m u bodu nášho programu, ktorým je

    návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky.

    Návrh ste dostali ako tlač číslo 321, v ktorej máte predložený aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie minister spravodlivosti Slovenskej republiky pán Jozef Liščák. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, vážení prítomní,

    dovoľte, aby som uviedol návrh na voľbu sudcov, spracovaný v roku 1995. Bol motivovaný snahou personálne budovať súdy nielen v súlade so schválenou koncepciou stabilizácie súdnictva, ale i súčasnou reálnou požiadavkou na početnosť sudcov, odvodenou od aktuálneho vývoja prírastku a charakteru súdnych sporov, predovšetkým však s cieľom znižovať počty nevybavených vecí. Vychádzajúc z analýzy stavu súdnej agendy v roku 1992, i predpokladaného vývoja, koncepcia stanovila potrebu 1 100 sudcov okresných a krajských súdov. Stanovený počet už dnešným potrebám nezodpovedá, napriek tomu nie je naplnený. K 31. decembru 1995 pôsobilo v justícii 1 050 sudcov okresných a krajských súdov, z toho je približne jedna štvrtina funkčne mladých, zvolených na 4-ročné obdobie, ktorí sa len postupne stávajú plnohodnotnou náhradou za tých, ktorí rady sudcov naďalej opúšťajú.

    V roku 1995 odišlo z justície 25 sudcov. V najbližšom období zanikne funkcia ďalším 16 sudcom. Pred tými ostatnými na okresných súdoch v poslednom štvrťroku 1995 stála úloha zvládnuť nevybavené veci v trestnej agende - 10 394 osôb, 65 241 civilných vecí, 25 739 obchodných vecí, 184 486 vecí dedičských. A to sú informácie iba o tzv. hlavných súdnych agendách, ktorých stav sa v roku 1995 markantne nemenil, napriek tomu, že počet vybavených vecí sa takmer rovná prírastku.

    Na krajských súdoch vo veciach, ktoré rozhodujú ako súdy prvého stupňa, je situácia najhoršia v obchodnej agende, a to napriek tomu, že počet vybavených sporov prekročil prírastok o viac ako desaťtisíc vecí a počet nevybavených vecí sa v treťom štvrťroku znížil o 11 534 vecí. Ďalším pozitívom vo vývoji súdnej agendy je to, že v tom istom období sa znížil počet nevybavených dedičských vecí na okresných súdoch o 13 348 vecí. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že počty sudcov treba asi naďalej dopĺňať. Pritom treba mať okrem iného na zreteli, že to, čo sa v iných profesiách vykonáva priebežne (ukončenie a uzatváranie pracovného pomeru s novými pracovníkmi), v sudcovskom zbore sa realizuje v určitých časových intervaloch, za špecifických podmienok a navyše na očiach verejnosti.

    Predkladaný návrh predstavuje 33 kandidátov na funkciu sudcu, 25 z nich zložilo v septembri roku 1995 odbornú justičnú skúšku, z toho 9 s vyznamenaním. Spĺňajú odborné a morálne predpoklady stanovené zákonom na funkciu sudcu. Časť z nich prišla do justície hneď po skončení vysokoškolského štúdia, ďalší začínali mimo rezortu. V súčasnosti väčšina z nich má najmenej dvojročnú prax na súde, v justícii či na prokuratúre.

    Občianska bezúhonnosť, dodržiavanie etických princípov v každodennom živote, v rodinnom prostredí, v pracovnom kolektíve i na verejnosti sa skúma už pri prijatí do funkcie justičného čakateľa. Priebežne sa sleduje a hodnotí počas prípravného obdobia, s osobitným dôrazom v čase, keď sa rozhoduje o kandidatúre na funkciu sudcu. Kandidáti sa navrhujú na 4-ročné volebné obdobie. Jeho cieľom je preveriť ich odbornú a morálnu spôsobilosť na výkon funkcie sudcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je návrh na voľbu predložených kandidátov dôvodný.

    Nechcem vás, vážené panie poslankyne a páni poslanci, unavovať ďalšími informáciami, ale chcem upozorniť na jednu skutočnosť, ktorú som zacitoval aj na hodnotení práce našich sudcov v roku 1995. Z porovnávania počtu vybavených vecí v roku 1995 s rokom 1994 okrem agendy T a CBT, to je trestnej a obchodnej, v ktorých poklesol prírastok, ale aj počet vybavených vecí oproti roku 1994, vyplýva, že v ďalších agendách v roku 1995 v celoslovenskom meradle stúpol v absolútnom vyjadrení počet vybavených vecí oproti roku 1994. V agende C nám pracovali sudcovia o 7 % viac ako v roku 1994. V agende PANC, teda v starostlivosti o deti, o 9 %. V agende dedičskej sa zlepšili až o 23 %. V agende výkonu rozhodnutí o 7,7 %. V agende RO až o 21 %. Toto urobili sudcovia za rok 1995, takto sa zlepšili. Vzhľadom na uvedené argumenty si však myslím, že návrh na voľbu ďalších kandidátov je dôvodný.

    Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážení poslanci, odporúčam navrhnutých kandidátov zvoliť do funkcie sudcu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím povereného člena výboru pána poslanca Fica, aby podal informáciu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.

  • Pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    návrh na voľbu sudcov prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a neboli k nemu vznesené žiadne námietky. Ústavnoprávny výbor odporúča Národnej rade schváliť tento návrh bez pripomienok a zvoliť všetkých kandidátov do funkcie sudcu Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu o desiatom bode programu. Keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky, pýtam sa vás, páni poslanci, kto z vás chce vystúpiť v rozprave.

  • Ak nikto, vyhlasujem rozpravu o desiatom bode programu za skončenú.

    Keďže nebola rozprava, myslím si, že záverečné slovo pre pána ministra, resp. spoločného spravodajcu je zbytočné.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia tohto znenia: "Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 145 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 35 ods. 1 a § 38 ods. 1 zákona číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov volí sudcov Slovenskej republiky tak, ako sú uvedení v tlači 321."

    Priatelia, prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Ústavnoprávny výbor odporúča hlasovať za.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 91 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila navrhované uznesenie, ktorým zvolila 33 sudcov Slovenskej republiky.

  • J e d e n á s t y m bodom programu je

    návrh na voľbu predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

    Podľa § 39 ods. 1 zákona číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov predsedu Najvyššieho súdu volí na návrhu vlády Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky zo sudcov tohto súdu.

    Návrh vlády na voľbu máte rozdaný ako tlač číslo 328, súčasťou ktorého je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky na voľbu predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Súčasne máte rozdaný aj list predsedu Najvyššieho súdu prof. Dr. Karola Planka z 22. januára 1996, ktorým oznámil vzdanie sa funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k jeho uvoľneniu z funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie minister spravodlivosti Slovenskej republiky pán Jozef Liščák.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní,

    pán profesor Plank požiadal o uvoľnenie z funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Následne som rozhodol, že bude poverený náročnými úlohami v oblasti rekodifikácie základných noriem občianskeho práva.

    Dovoľte mi, vážené dámy, vážení páni, aby som na tomto mieste poďakoval odstupujúcemu pánu predsedovi a vyzdvihol jeho nezameniteľné zásluhy v justícii. Ďakujem profesorovi Plankovi za jeho invenčnú kvalifikovanú reprezentáciu vrcholného súdneho orgánu v tuzemsku i v zahraničí i ako profesora mnohých nás právnikov na univerzite. Oceňujem jeho citlivý ľudský prístup k členom pracovného kolektívu, za ktorý šesť rokov často v neľahkých, komplikovaných pomeroch zodpovedal, za chápajúci prístup k stránkam, k občanom, ktorí sa pri uplatňovaní ústavného práva na ochranu svojich oprávnených práv a záujmov s dôverou obracali na Najvyšší súd ako poslednú súdnu inštanciu.

    Osobitne treba spomenúť i jeho zásluhy v prelomových rokoch justície, keď po roku 1989 hľadala svoj smer, riešila, takpovediac za pochodu, legislatívne aplikačné i realizačné otázky.

    Do uvoľnenej funkcie navrhujem schváliť kandidáta Dr. Milana Karabína, predsedu senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky od roku 1989, predsedu trestného senátu. Menovaný pôsobí v justícii od začiatku svojej pracovnej kariéry. Jeho odborný i funkčný vývoj je úzko spätý s vývojom justície posledných dvadsiatich dvoch rokov. Pozná problémy okresných i krajských súdov, ale tiež problémy, ktoré sú na Najvyššom súde Slovenskej republiky, pretože na všetkých stupňoch postupne pôsobil a takto získaval prax. Pozná pozitíva i negatíva sudcovskej práce, potreby svojich kolegov, záujmy a ciele justície i verejnosti. Je odborne i morálne pripravený na funkciu predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Verím, že úlohy, ktoré ho na tomto poste očakávajú, je schopný vyriešiť.

    Vážený pán predseda, vážení poslanci, vážení prítomní,

    personálne vyriešiť post predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je dôležité a v záujme ďalšieho rozvoja našej justície. Z týchto dôvodov navrhujem predložený návrh akceptovať a sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Dr. Milana Karabína zvoliť do funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Návrh na voľbu predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím predsedu Ústavnoprávneho výboru poslanca Petra Brňáka, aby podal informáciu o prerokovaní návrhu vo výbore.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážená Národná rada,

    na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky ústavnoprávny výbor na svojej 39. schôdzi dňa 30. januára 1996 prerokoval návrh na voľbu predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, tlač 328. Na pozvanie ústavnoprávneho výboru sa na jeho rokovaní zúčastnil aj navrhovaný kandidát Dr. Karabín, ktorý odpovedal na kladené otázky. Na záver bolo prijaté uznesenie v rozhodujúcej časti v tomto znení:

    "Ústavnoprávny výbor súhlasí s návrhom na voľbu predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, tlač 328."

    Ďakujem. To je všetko.

  • Ďakujem pánu poslancovi Brňákovi. Otváram rozpravu o jedenástom bode programu. Takisto som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa vás, dámy a páni, či chce niekto vystúpiť v rozprave.

    Pán poslanec Fogaš. Zapnite mikrofón pánu poslancovi.

  • Ďakujem za slovo. V krátkej poznámke chcem tiež poďakovať odstupujúcemu predsedovi Najvyššieho súdu aj ministrovi, že takýmto kultúrnym spôsobom dochádza k výmene funkcionárov na našom najvyššom súdnom orgáne. Chcem vyjadriť presvedčenie, že práve v načatej práci bude i novozvolený predseda pokračovať a že táto zmena nebude znamenať absolútne nejaké zníženie chodu, ale naopak, aktivizáciu práce súdu i sudcov Najvyššieho súdu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Filkus.

  • Ďakujem. Pán poslanec Fogaš ma predbehol. Ale dovoľte mi z vlastnej iniciatívy poďakovať ministrovi spravodlivosti za odborné, korektné a veľmi úprimné zhodnotenie práce predsedu Najvyššieho súdu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Chce ešte niekto vystúpiť v rozprave?

  • Ak nie, vyhlasujem rozpravu o jedenástom bode programu za skončenú.

    Chce sa vyjadriť pán minister?

  • Ďakujem. Žiada si záverečné slovo pán poslanec Brňák?

  • Ďakujem.

    Skôr ako pristúpime k voľbe predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, chcem na informáciu uviesť, že podľa § 50 ods. 1 zákona o súdoch a sudcoch predseda Najvyššieho súdu bude na svoju žiadosť uvoľnený z funkcie, pričom o uvoľnení rozhoduje orgán, ktorý ho do tejto funkcie zvolil. Preto je potrebné, aby Národná rada Slovenskej republiky uznesením uvoľnila prof. Dr. Planka z funkcie predsedu Najvyššieho súdu.

    Budeme hlasovať o návrhu uznesenia tohto znenia:

    "Národná rada Slovenskej republiky

    A. konštatuje, že prof. JUDr. Karol Plank, CSc. listom z 22. januára 1996 oznámil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky vzdanie sa funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

    B. uvoľňuje podľa § 50 ods. 1 zákona číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov prof. JUDr. Karola Planka, CSc. na jeho žiadosť z funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky."

    Dámy a páni, prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že navrhnuté uznesenie sme schválili.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, teraz pristúpime k voľbe predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia tohto znenia:

    "Národná rada Slovenskej republiky podľa § 39 ods. 1 zákona číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov zvolila na návrh vlády Slovenskej republiky sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Milana Karabína do funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky."

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh vlády Slovenskej republiky a zvolila sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Milana Karabína za predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

  • Vážené dámy a páni, keďže podľa nášho uznesenia máme rokovať do 19.00 hodiny a je o 14 minút 19.00 hodín, navrhujem prerušiť rokovanie...

  • Hlasy v sále.

  • Vidím, že máme chuť pracovať, tak budeme pokračovať.

    Dámy a páni, nasleduje d v a n á s t y bod programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 93/1993 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií a neperiodických publikácií.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 320 a spoločnú správu výborov Národnej rady ako tlač číslo 320a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky, návrh zákona odôvodní minister kultúry Slovenskej republiky pán Ivan Hudec. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení hostia,

    z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 93/1993 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií a neperiodických publikácií, ktorý má číslo parlamentnej tlače 320. Vzhľadom na to, že ide o veľmi krátku novelu, a aj vzhľadom na to, že máme málo času, budem veľmi stručný. Prijatím zákona číslo 93/1993 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických a neperiodických publikácií sme v podstate do nášho systému daní zaviedli jednu anomáliu a to je vlastne naturálna daň pre vydavateľov periodických a neperiodických publikácií ako dodatočné ďalšie zdanenie. Táto faktická naturálna daň v podstate znevýhodnila vydavateľov oproti iným podnikateľom, pretože zaviedla povinnosť najmä v oblasti tých publikácií, ktoré majú nízke náklady. Zväčša ide o diela pôvodnej slovenskej tvorby, najmä poézie a prózy, ale aj titulov, ktoré sa počítajú medzi vedeckú literatúru. Myslím si, že tento spôsob veľmi znevýhodnil vydavateľov tých titulov, ktoré vydávali v malých nákladoch.

    Preto sme urobili prieskum a zistili sme, že pri normálnej vydavateľskej činnosti, ktorá je spojená aj s obchodnou činnosťou vyrobených titulov, by bolo vhodné, keby sa zákonom upravilo to, že každý vydavateľ má právo vytlačiť istý počet výtlačkov, ktoré môže použiť ako povinné výtlačky, môže ich použiť na reklamu, môže ich použiť na propagáciu a môže ich použiť aj pre potreby tých inštitúcií doma i v zahraničí, ktoré majú za cieľ registrovať, evidovať, požičiavať a propagovať pôvodnú tvorbu vedeckej literatúry a beletrie. V prieskumoch sme zistili, že by bolo vhodné, keby každý vydavateľ mohol použiť 160 výtlačkov na tieto účely. Je to priemerné číslo, niektorí vydavatelia udávali počet od 120 až do 190. Myslím si, že prijatím tohto zákona by sme zrovnoprávnili najmä vydavateľov takejto literatúry.

    Druhé ustanovenie hovorí o tom, ako možno používať a vydávať cudzojazyčnú literatúru. Myslím si, že ministerstvo kultúry nemá inú možnosť ako kontrolovať knižný trh - jedine prostredníctvom inštitútu ISBN a pomocou inštitútu povinných výtlačkov. Preto sme využili túto novelu zákona a vložili sme tam aj ustanovenie, ktoré by upravilo aj vydávanie tejto literatúry. Dovolil som si takto zostručniť svoje vystúpenie.

    Ďakujem vám za pozornosť a prosím o podporu tohto návrhu.

  • Pán minister, i ja ďakujem za racionálne vystúpenie. Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Jána Feketeho, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predsedajúci, ctené plénum,

    dovoľujem si predniesť spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 93/1993 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií a neperiodických publikácií. Poznáme tento materiál pod tlačou číslo 320.

    Uvedený vládny návrh zákona pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 11. januára 1996 číslo 732 Ústavnoprávnemu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport na prerokovanie do 19. januára 1996. Súčasne predseda Národnej rady určil na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport s tým, aby sa skoordinované stanovisko výborov premietlo do spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh prerokovali v určenej lehote, s návrhom zákona vyslovili súhlas a odporučili ho prijať s úpravami. Sú tri, ja ich nebudem čítať, nemajú ani vecný, ani obsahový charakter, sú vyslovene štylistické.

    To je všetko, pán predsedajúci, môžete otvoriť k danému bodu rozpravu.

  • Ďakujem poslancovi pánu Feketemu a prosím ho, aby zaujal miesto pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o dvanástom bode programu. Keďže ani v tomto prípade som nedostal žiadne písomné prihlášky do rozpravy, pýtam sa, kto z vás chce, páni poslanci, vystúpiť.

    Pán poslanec Sečánsky, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Mám len veľmi stručnú pripomienku. Článok II by mal správne znieť: Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, nie v deň vyhlásenia.

  • Áno, ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto z poslancov?

  • Ak nie, vyhlasujem rozpravu o dvanástom bode programu za skončenú.

    Keďže nebola rozprava, zrejme pán minister nebude žiadať záverečné slovo, pán spoločný spravodajca zrejme takisto nie.

    Pristúpime k hlasovaniu a prosil by som spoločného spravodajcu, aby ho uvádzal.

  • Zaznel iba jeden viac-menej štylisticky spresňujúci návrh pána Sečánskeho, odporúčam ho prijať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu pána poslanca Sečánskeho. Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 85 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

  • Ďakujem. Prezentujme sa a zároveň hlasujme o bodoch v spoločnej správe. Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Tento návrh sme jednomyseľne schválili.

  • Ďalšie pozmeňovacie či doplňovacie návrhy neboli. Odporúčam hlasovať o návrhu zákona ako celku s tými zmenami, ktoré sme prijali.

  • Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien, resp. doplnkov.

    Dámy a páni, prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    A to niekto hovorí, že sa nevieme dohodnúť.

  • Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 93/1993 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií a neperiodických publikácií.

    Dámy a páni,

    prerušujem dnešné rokovanie 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že zajtra budeme pokračovať o 9.00 hodine vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem za pozornosť, želám vám dobrú noc.