• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram 13. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Skôr ako pristúpime k rokovaniu, prosím vás, aby ste sa prezentovali.

    Prezentovalo sa 105 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky je schopná uznášať sa.

    O ospravedlnenie neúčasti na dnešnej schôdzi písomne požiadali páni poslanci Ľubomír Roman a Ján Borovský, ktorí sú práceneschopní, a pán poslanec Igor Urban z rodinných dôvodov.

    Na 13. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky budú overovateľmi páni poslanci Zsolt Komlósy a Stanislav Líška. Náhradníkmi budú páni poslanci Vladimír Mikulka a Marián Polák.

    Po dohode s podpredsedami Národnej rady a politickým grémiom vám dnes pred schôdzou rozdali program 13. schôdze.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v programe 13. schôdze sú pod bodmi 1, 2, 5, 6, 7, 8, 9, 12, 13 a 15 zaradené návrhy zákonov, o ktorých dám hlasovať s návrhom, aby podľa § 75 zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky súhlasila s ich prerokovaním pred uplynutím 60-dňovej lehoty. O tomto návrhu dávam hlasovať bez rozpravy. Sú to niektoré zákony, ktorým do šesťdesiatich dní chýbajú len dva dni. Niektorým aj viac.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Môžem konštatovať, že Národná rada vyjadrila súhlas s prerokovaním návrhov bodov programu, ktoré boli zaradené pred uplynutím 60-dňovej lehoty, ako som ich uviedol.

    Pristúpime k schvaľovaniu programu 13. schôdze Národnej rady.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    zrejme sa nemusím pýtať, či má niekto návrhy na zmenu a doplnenie programu, pretože podľa prihlásených vidím, že zmeny budú. Ak budú zmeny, budeme najskôr hlasovať o navrhnutých zmenách a doplnkoch a po hlasovaní o nich sa hlasuje o celom programe.

    Prosím, prvá sa hlási pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Ďakujem pekne za udelenie slova.

    Vážený pán predseda, dovoľte mi požiadať vás o zaradenie návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností. Chcem len upozorniť, že odkladanie tohto zákona na ďalšiu schôdzu Národnej rady, vychádzajúc z vyjadrení pána premiéra o odhodlaní ukončiť privatizáciu kľúčových finančných inštitúcií do polovice februára, znemožní, aby sa Národná rada vyjadrila k tejto nepochybne kľúčovej otázke slovenského hospodárstva. Je potrebné uvedomiť si, že tu nejde o privatizáciu budov alebo základného imania...

  • ...ale vlastne o možnosť nakladať s finančnými zdrojmi vo výške 300 miliárd Sk, ktorá ovplyvní slovenský peňažný trh a prostredníctvom neho celé slovenské hospodárstvo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Chcem k tomu len dodať, že skoro autentický návrh podal aj pán poslanec Černák, ktorý som už podľa rokovacieho poriadku poslal vláde na vyjadrenie. Samozrejme, že o tomto vašom návrhu dám hlasovať.

    Ďalej pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    z dôvodov, ktoré už prezentovala kolegyňa Schmögnerová, žiadam o zaradenie na rokovanie tlače číslo 332, je to poslanecký návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností. Bol poslaný včera na vyjadrenie vláde.

    Len jedným slovom - je to veľmi krátka novelizácia, ktorá zaraďuje medzi prvú skupinu strategicky dôležitých podnikov aj všetky slovenské finančné inštitúcie, teda tie štyri rozhodujúce, t. j. Slovenskú sporiteľňu, poisťovňu, Všeobecnú úverovú banku a Investičnú a rozvojovú banku. Prosím, aby sa k nim počas rokovania vyjadrili príslušné výbory. Keďže vláde bol návrh poslaný, predpokladám, že na budúci týždeň by ho mimoriadne mohla zobrať do programu a vyjadriť sa k nemu, a preto žiadam, aby bol zaradený do programu v stredu na budúci týždeň ako prvý bod programu o 9.00 hodine.

    Môj druhý návrh spočíva v tom, že ako orgán, ktorý zákony prijíma a schvaľuje, by sme mali dbať na to, aby sa zákony aj dodržiavali. Podľa § 35 zákona číslo 127/1994 Z. z. by zásadné rozvojové koncepcie, najmä v oblasti energetiky, baníctva, priemyslu, dopravy, lesného a vodného hospodárstva, odpadového hospodárstva a cestovného ruchu, mali obsahovať aj hodnotenie z hľadiska ich predpokladaných vplyvov na životné prostredie.

    V bode číslo 3 máme rokovať o priemyselnej politike, žiaľ, nebol dodržaný zákon a stanovisko ministerstva životného prostredia absentuje. Preto navrhujem, aby sme o priemyselnej politike rokovali až vtedy, keď budú naplnené jednotlivé ustanovenia zákona číslo 127/1994 Z. z., t. j. keď bude priložené stanovisko ministerstva životného prostredia. Mám pocit, že by to ministerstvo mohlo stihnúť celkom pružne a že ku koncu tejto schôdze by sme mohli o priemyselnej politike rokovať tak, že bude splnený aj § 35 zákona číslo 127/1994 Z. z.

    Takže môj návrh znie: O priemyselnej politike rokovať až vtedy, keď bude priložené stanovisko ministerstva životného prostredia.

    Ďakujem.

  • Mám tomu rozumieť aj tak, že ak by do rokovania 13. schôdze ministerstvo nepredložilo toto vyjadrenie, tak by sme na tejto schôdzi nemali rokovať o tomto bode programu? Tak to mám chápať?

  • Ďakujem.

    Ďalej pán poslanec Dzurinda.

  • Pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci,

    predseda vlády Slovenskej republiky pán Vladimír Mečiar oznámil na ekonomickom fóre v Bratislave The Economist Conferences dňa 25. januára, že už do konca januára, čo je už dnes, alebo najneskôr v polovici februára bude ukončená privatizácia finančných inštitúcií s výnimkou Národnej banky. Vzápätí na tom istom fóre však pán guvernér Národnej banky povedal, že centrálna banka zatiaľ nedostala ani jeden projekt spojený s privatizáciou bankových štruktúr. A deň na to, 26. januára, na tom istom fóre podpredseda výkonného výboru Fondu národného majetku povedal, že fond zatiaľ v privatizácii finančných inštitúcií neprijal žiadne rozhodnutie.

    Z uvedených skutočností teda vyplýva, že predseda vlády mimo zainteresovaných orgánov uskutočňuje privatizáciu inštitúcií, ktoré sa existenčne týkajú prakticky každého občana Slovenskej republiky. Veď napríklad Slovenská sporiteľňa spravuje 84 % vkladov všetkých občanov Slovenska. Teda zo 100 Sk, ktoré občania uložia do bánk, končí 84 Sk práve v Slovenskej sporiteľni. V celkovom objeme ide o sumu okolo 100 mld Sk. Teda napríklad pri predaji Slovenskej sporiteľne nemôžeme hovoriť len o predaji samotnej organizácie, ale aj o zmene správcu týchto obrovských peňazí občanov. Iste všetci viete, že podobná je situácia napríklad v Slovenskej poisťovni, ktorá má dominantné postavenie v oblasti poisťovníctva, a vo Všeobecnej úverovej banke, ktorá má dominantné postavenie v oblasti poskytovaných úverov.

    Na základe uvedeného a v záujme všetkých občanov Slovenska, bez ohľadu na ich politickú orientáciu, navrhujem zaradiť na rokovanie 13. schôdze Národnej rady aj samostatný bod programu, a to oboznámenie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky s prebiehajúcou privatizáciou finančných inštitúcií v Slovenskej republike. Navrhujem, aby sa tento bod zaradil ako bod číslo 16 podľa pôvodného návrhu programu, teda ako posledný bod pred odpoveďami členov vlády na interpelácie poslancov.

    Žiadam, aby sa na prerokovaní tohto bodu zúčastnil autor harmonogramu privatizácie finančných inštitúcií, teda predseda vlády pán Vladimír Mečiar.

  • Ďakujem, pán predseda. Predložím tiež návrh na doplnenie programu schôdze, najprv mi však dovoľte povedať niektoré okolnosti, ktoré odôvodňujú naliehavosť tohto návrhu.

    Dámy a páni,

    ako si iste pamätáte, viackrát sme navrhovali rozšíriť Osobitný kontrolný orgán nad činnosťou Slovenskej informačnej služby o poslancov opozície. Je to otázka dôveryhodnosti spravodajskej služby i našich vzájomných vzťahov medzi koalíciou a opozíciou, zároveň je to i vec veľmi významná pri utváraní obrazu o Slovensku v zahraničí. Spolupredseda Spoločného výboru Európskeho parlamentu a Národnej rady Slovenskej republiky pán Herbert Bösch tu na tlačovej konferencii 24. novembra 1995 povedal, že nepozná demokratickú krajinu, v ktorej by sa na parlamentnej kontrole tajných služieb nepodieľali aj poslanci opozičných politických strán. Napriek tomu ani jeden z našich návrhov vedúcich k demokratizácii Osobitného kontrolného orgánu nebol prijatý.

    Medzitým však Ústavný súd Slovenskej republiky prijal rozhodnutie, v odôvodnení ktorého konštatuje, že jedinými orgánmi, ktorými Národná rada Slovenskej republiky môže uskutočňovať svoje právomoci navonok, t. j. voči iným štátnym orgánom a osobám, sú výbory.

    Osobitný kontrolný orgán nad činnosťou Slovenskej informačnej služby a Kontrolný orgán nad činnosťou Vojenského obranného spravodajstva sú teda v zmysle tohto rozhodnutia Ústavného súdu v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Mohli by sme preto dať príslušný návrh na Ústavný súd. Tak by však došlo iba k zrušeniu parlamentnej kontroly nad činnosťou tajných služieb, preto sme sa s kolegom Hrušovským rozhodli zvoliť konštruktívny postup a predložili sme návrh novely zákonov o Slovenskej informačnej službe a o Vojenskom obrannom spravodajstve, ktorá dáva právomoci oboch kontrolných orgánov vecne príslušnému výboru. Keďže tento je zložený pluralitne, vyriešil by sa tým i zdĺhavý politický problém, ktorý narušuje vzájomné vzťahy a škodí Slovensku.

    Navrhujem preto, aby sa ako bod 16 podľa pôvodného programu, v prípade, že by prešiel bod, ktorý navrhol pán Dzurinda, tak po ním navrhovanom bode, zaradil nový bod v znení: Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 72/1995 Z. z. a zákon Národnej rady číslo 184/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve, tlač číslo 322.

    Myslím si, že dovtedy je možné utvoriť si priestor na to, aby sa tento návrh prerokoval i vo výboroch a aby sa k nemu vyjadrila aj vláda.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Chcem vám len povedať, že návrh novely, ktorý ste mi dali, som okamžite postúpil vláde, takže vláda ho má. Chcem upozorniť aj na to, že zrejme celá koncepcia Osobitného kontrolného orgánu aj Vojenského spravodajstva sa bude meniť a bude sa meniť aj v rokovacom poriadku Národnej rady. Tým nechcem povedať, že váš návrh neakceptujem, len na oboznámenie, že sa robí v tejto veci zákonné opatrenie.

    Pán poslanec Langoš.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    dovolím si predložiť návrh dvoch nových bodov programu. Navrhujem ako nový prvý bod programu prerokovať a prijať uznesenie, ktorým Národná rada vyzve vládu, aby požiadala rakúske štátne orgány o bezodkladný návrat Michala Kováča mladšieho na Slovensko, pretože vzniká neblahý dojem, že štát sa zaujíma o neprávom odvlečených občanov len vtedy, keď sú podozriví zo spáchania najzávažnejších trestných činov, pre ktoré existujú dôvody na väzbu, a to je dojem neblahý.

    Ako nový druhý bod programu tejto schôdze navrhujem prerokovať návrh na odvolanie Štefana Gavorníka z funkcie prezidenta prezídia Fondu národného majetku alebo výzvu vláde, aby navrhla výmenu v tejto zodpovednej funkcii, pretože tým, že Fond národného majetku sa vymyká akejkoľvek kontrole, Fond národného majetku nekomunikuje s novinármi, neposkytuje žiadne informácie o spôsobe a postupoch privatizácie, že Fond národného majetku pod vedením Štefana Gavorníka ignoruje parlament, ignoruje parlamentné orgány, teda výbory, nedostavuje sa na pozvanie, neposkytuje žiadne informácie, vzniká opäť nedobrý dojem, že privatizácia pod vedením Štefana Gavorníka nabrala nekontrolovateľný a neprehľadný smer zvýhodňovaním úzkej skupiny ľudí na úkor väčšiny ostatných občanov Slovenskej republiky, že privatizácia uskutočňovaná Fondom národného majetku pod vedením Štefana Gavorníka je v mnohých prípadoch podvodom, v ktorom na úkor príjmov Fondu národného majetku prichádzajú vybrané fyzické a právnické osoby k rýchlemu čistému zisku vo výške i niekoľkých desiatok miliónov korún.

    Štefan Gavorník je ako najvyšší predstaviteľ Fondu Národného majetku zodpovedný za informovanosť verejnosti. Navyše, a nie naposledy, denník Práca 20. septembra 1995 uverejnil, že má k dispozícii podpísané písomné svedectvá dvoch ľudí, ktorí sú ochotní aj pred súdom dosvedčiť, že prezident prezídia dňa 1. 11. 1994 ponúkal miesto v dozornej rade Fondu národného majetku, za čo žiadal 300 tisíc korún.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec, to je niečo absolútne iné. Pokiaľ ide o váš prvý návrh, rešpektujeme nezávislosť súdov aj prokuratúry, nemôžeme im niečo prikazovať uznesením Národnej rady. Mohli by sme požiadať ministra zahraničných vecí, aby s nimi túto vec konzultoval, ale nič viac.

    Ten druhý bod akceptujem na zaradenie do programu, a dám o ňom hlasovať.

  • Aj ten prvý, pán predseda.

  • Samozrejme, dám o ňom hlasovať, len upozorňujem, že v tom prvom návrhu nerobíme dobre.

    Pán poslanec Macuška.

  • Pán predseda, chcel by som nahlásiť, že budem hlasovať náhradnou kartou číslo 3.

  • Vážený pán predseda,

    chcem navrhnúť nový bod programu číslo 19: návrh rozpočtu Fondu detí a mládeže na rok 1995. Viem, že už som otravný, pretože už tretíkrát sa pokúšam, aby sme prerokovali a uzavreli problém rozpočtu fondu na rok 1995, ale tentokrát sa opieram o váš list, pán predseda, ktorý ste adresovali predsedovi vlády, z 13. decembra 1995, kde píšete, že na minulej schôdzi, teda decembrovej, nebol zaradený tento bod do programu a uvedený doplňovací návrh by mohol byť zaradený na program ďalšej schôdze. Tá sa práve teraz začína, preto si dovolím znovu ho predniesť. Ďalej sa pritom opieram o váš list, kde píšete, že podľa § 5 ods. 5 a § 10 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 189 Z. z. o Fonde detí a mládeže fond predkladá svoj návrh rozpočtu po prerokovaní vo vláde a zaujatí jej stanoviska na schválenie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Myslím si, že od 13. decembra do 31. januára bolo relatívne dosť času, aby vláda toto urobila. Ak to neurobila, ešte má na to budúci utorok. Myslím si teda, že bod 19 programu by sme mohli prerokovať. Viem, že to už bude formálne, ale problém, ktorý sa ťahá vlastne celý rok 1995, treba nejakým spôsobom uzavrieť a venovať sa otázkam roku 1996, preto si dovolím tento návrh predniesť a verím, že ho podporíte.

  • Pán poslanec, len toľko, že tu nejde len o rok 1995, ale ani rok 1994 sme neodstali, čiže to ide ešte dozadu. Som rád, že ste ten list citovali, len okrem toho som napísal aj list vášmu výboru, myslím, že ste ho prerokovali, kde som dal termín, myslím do 8. marca, aby sa urobil poslanecký prieskum a vyvodili sa dôvody, prečo fond prakticky nefunguje. Takže neviem, či teraz to zaraďovať, keď robíme poslanecký prieskum. Prosím, dávam to na zváženie poslancov.

    Pán poslanec Pribilinec.

  • Pán predseda, oznamujem vám, že budem hlasovať náhradnou kartou číslo 2.

  • Ďakujem. Pán poslanec Vaškovič.

  • Vážený pán predseda,

    navrhujem zaradiť ako tretí bod programu správu o použití majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky k 30. júnu 1995, ktorú predložil prezident prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    navrhujem do programu tejto schôdze ako bod číslo 12 podľa pôvodného programu, resp. ako prvý bod na 7. februára, zaradiť návrh skupiny poslancov na vydanie zákona Národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov, ktorý máme k dispozícii ako tlač 298. Vychádzame z nespornej potreby a nevyhnutnosti priamo v zákone o mzde upraviť podmienky, pri splnení ktorých treba pristúpiť k úprave minimálnej mzdy a mechanizmu vykonania tejto úpravy. Súčasný stav vonkoncom nevyhovuje a sme presvedčení o tom, že treba zákonne garantovať takú úpravu minimálnej mzdy, ktorá bude reflektovať tak životné náklady, ako aj pohyb priemerných miezd.

    Tento návrh je celkom konkrétnym vyjadrením vôle a ochoty uskutočňovať zámery, ktoré sú deklarované vo vládnej koncepcii transformácie sociálnej sféry a vzhľadom na to, že tento návrh v stanovenom termíne prerokovali výbory, ktorým ste ho, pán predseda, pridelili, nazdávame sa, že niet vecných dôvodov, pre ktoré by nemohol byť tento poslanecký návrh zákona prerokovaný na tejto schôdzi Národnej rady. Teda opakujem: Navrhujem zaradiť tento poslanecký návrh zákona na 7. februára 1996 ako prvý bod denného programu.

  • Dovoľte mi aj k tomu poznámku, len na informáciu, že na marcovú schôdzu má predložiť takýto zákon vláda, teda aby nedošlo k novelizácii toho, čo budeme dnes schvaľovať.

    Pán poslanec Benčík.

  • Ďakujem za udelené slovo, pán predseda.

    Vážený pán predseda, vážení kolegovia,

    odporúčam doplniť program o návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 316, na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky. Podstatou a zmyslom návrhu je, aby Fond národného majetku a jeho činnosť podliehala ústavnému kontrolnému orgánu, Najvyššiemu kontrolnému úradu. Návrh je ústavne a legislatívne ošetrený a nezaradiť ho znamená, že napriek opakovaným vyhláseniam koaličných subjektov nie je politická vôľa uskutočňovať privatizáciu transparentne a pod kontrolou.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja. Pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predseda,

    navrhujem zaradiť na 13. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o uplatňovaní základných práv a slobôd a samosprávy. Súčasne vás prosím, aby ste, ak ste to zatiaľ neurobili, poverili prerokovaním tohto návrhu všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu navrhujem, aby tento bod bol zaradený až v skupine zákonov, ktoré budú prerokúvané 7. februára.

    Ďakujem.

  • Pán predseda, navrhujem, aby ako bod 14 bola zaradená informácia ministra vnútra Hudeka o stave vyšetrovania a falšovania volebných hárkov Združenia robotníkov Slovenska. Občania voliči a my poslanci máme totiž právo vedieť, aká je pravda o tejto unikátnej falšovacej afére.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, navrhujem zmenu programu. Bod číslo 2 - vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 311), odporúčam presunúť na piatok 15. februára ako prvý bod programu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Lazarová.

  • Vážený pán predseda,

    dovolím si predložiť návrh dvoch nových bodov programu 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Po prvé. Dňa 11. 4. 1995 predložila skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na to, že ide o naliehavú zákonnú úpravu, dňa 18. 4. 1995 požiadala táto skupina premiéra Mečiara o zaujatie stanoviska vlády Slovenskej republiky k uvedenému návrhu. O tom, že ide o skutočne naliehavú zákonnú úpravu, svedčia mnohé aktivity rôznych politických strán, najmä Maďarskej koalície, ktoré môžu viesť k narušeniu integrity Slovenskej republiky. Vzhľadom aj na sľub premiéra Mečiara, že zákon na ochranu republiky, resp. novelizácia Trestného zákona bude prijatá ešte pred ratifikáciou maďarsko-slovenskej zmluvy, navrhujem zaradiť do programu 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky tento bod programu ako prvý bod programu v stredu 7. februára.

    Ako druhý bod navrhujem, vzhľadom na mimoriadne závažné medzinárodné rozhodnutie, ktoré bolo prijaté v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy, t. j., že odporúčanie Rady Európy číslo 1201 bude predložené znovu na prerokovanie a Výbor ministrov sa k nemu vyjadrí, resp. zaujme definitívne stanovisko v júni, navrhujem, aby o tejto závažnej skutočnosti informoval viceprezident Parlamentného zhromaždenia Rady Európy Dušan Slobodník parlament a objasnil nám aj následky, ktoré toto rozhodnutie môže mať pre Slovenskú republiku v súvislosti s ratifikáciou slovensko-maďarskej zmluvy. Tento bod navrhujem ako druhý bod programu v stredu 7. februára.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, druhý váš návrh je v poriadku, ale pokiaľ ide o vašu prvú žiadosť, jednak jej celkom nerozumiem a zdá sa mi zmätená, pretože pán premiér by musel v mene vlády takýto návrh predložiť do Národnej rady, a ja som ho nedostal, a nemám ani poslanecký návrh, takže neviem, o čom by sme rokovali. Dám o tom hlasovať, len som musel upozorniť poslancov na to, aký je stav.

    Pán poslanec Köteles.

  • Vážená Národná rada,

    ako to uverejnila denná tlač, kultúrny zväz Maďarov v Slovenskej republike Csemadok s členskou základňou približne 80 tisíc členov, teda viac ako Matica slovenská, v dôsledku finančných ťažkostí dal k 1. decembru 1995 výpoveď všetkým plateným zamestnancom. Takisto kultúrny zväz Rusínov na Slovensku Rusínska obroda dal pracovníkom v počte 15 výpoveď a nemajú teraz finančné prostriedky ani na odstupné podľa Zákonníka práce. V Kultúrnom zväze Rusínov a Ukrajincov na Slovensku je situácia podobná. Prepustili približne polovicu spolupracovníkov. Skoro také isté problémy majú aj ostatné kultúrne zväzy menšín.

    Som presvedčený, ba aj viacerí odborníci to hlásia, že pomalý a vynútený rozpad spomenutých menšinových kultúrnych zväzov je zapríčinený špecifickou a bezohľadnou finančnou politikou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu navrhujem, aby Národná rada prerokovala túto situáciu v prítomnosti ministra kultúry Slovenskej republiky Ivana Hudeca a podpredsedu vlády pána Kalmana. Navrhujem to ako bod číslo 17.

  • A to majú podať správu o stave alebo...

  • Tak mi konkretizujte ten návrh. Podať správu o čom?

  • O súčasnej situácii v kultúrnych zväzoch národnostných menšín.

  • Vážený pán predseda, omylom som tam uviedol dátum 15. februára. Samozrejme, je to piatok 2. februára. Takže opravujem to.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

    Pani kolegyňa Lazarová, veľmi ostro protestujem proti vašim slovám, čo ste uviedli vo svojom návrhu, a žiadam vás, aby ste okamžite tieto slová odvolali.

  • Pán poslanec, hovoríme o bodoch, ktorými doplňujeme program, takže to sem nepatrí. Môžete to potom požiadať v politickej rozprave.

  • Žiadam, aby to odvolala okamžite.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, konštatujem, že už nikto nemá pozmeňovacie ani doplňovacie návrhy, preto pristúpime k hlasovaniu o navrhnutých zmenách a doplnkoch.

    Prvý návrh predniesla pani poslankyňa Schmögnerová, ktorá žiada, aby sme na rokovanie 13. schôdze Národnej rady zahrnuli novelu zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov atď.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže nerozširujeme náš program o tento bod.

    Ďalej pán poslanec Černák dal vlastne autentický návrh. Jeho návrh má už aj číslo tlače a je vo vláde. Nemuseli by sme hlasovať o tom, keďže sme odmietli predchádzajúci návrh, ale pán poslanec ešte podmienil svoj návrh, že ak vláda doručí do času rokovania tejto schôdze vyjadrenie k tomuto návrhu zákona, aby sme ho na tejto schôdzi prerokovali. Prosím, dávam o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.

    Takže sme nepodporili tento návrh.

    Pán poslanec Černák mal aj druhý návrh, a to tretí bod dnešného rokovania - priemyselná politika Slovenskej republiky, tlač 294 - preložiť na ďalšiu schôdzu, alebo rokovať o ňom na tejto schôdzi, ak sa vláda do času rokovania tejto schôdze k tomuto vyjadrí.

    Pán poslanec Černák, tak ste to chceli? Spresnite to, ak som povedal niečo zlé.

  • V zmysle § 35 zákona číslo 127/1994 Z. z. by sa malo vyjadriť ministerstvo životného prostredia, t. j. rokovať až potom, keď bude známe vyjadrenie ministerstva životného prostredia.

  • Takže žiadate to stiahnuť z tejto schôdze?

  • Žiadam dodržať zákon. Ak to ministerstvo stihne, môžeme o tom rokovať ešte na tejto schôdzi, ak by nestihlo, automaticky vyplýva preloženie na budúce rokovanie.

  • Takže navrhujete stiahnuť to z rokovania.

  • Môj návrh znie: Rokovať až potom, keď bude doručené stanovisko ministerstva životného prostredia.

  • Dobre. Takže pán poslanec takto spresnil návrh. O bode číslo 3, tlač 294, rokovať v Národnej rade až potom, keď sa k tomu vyjadrí vláda prostredníctvom ministerstva životného prostredia.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

    Takže sme nepodporili ani tento návrh.

    Ďalší návrh mal pán poslanec Dzurinda, ktorý žiada, aby vláda, resp. ministerstvo privatizácie informovalo Národnú radu o priebehu a stave privatizovania finančných orgánov s tým, že by to bolo zaradené ako bod číslo 16. Ak som sa v niečom pomýlil, pán poslanec Dzurinda, spresnite to. Zapnite mikrofón pánu poslancovi Dzurindovi.

  • Pán predseda, ten koniec sedí, ale začiatok nesedí. Pointa je v tom, že nikto nič nevie o privatizácii finančných inštitúcií - ani guvernér, ani...

  • Koncipujte svoj návrh a dám hneď o ňom hlasovať.

  • Podstata je v tom, vyhlásil to pán premiér, že dnes sa končí privatizácia bánk (šum v sále, hlasy, že treba povedať návrh), a preto som navrhol, aby o tomto postupe prišiel referovať pán premiér, nie minister privatizácie alebo niekto iný, ako ste povedali vy.

  • Teda navrhujete, aby do Národnej rady prišiel referovať premiér o stave privatizovania finančných organizácií a bolo by to zaradené ako bod 16.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Nepodporili sme tento návrh pána poslanca Dzurindu.

    Ďalší doplnok k nášmu programu dáva pán poslanec Šimko. Žiada zaradiť ako bod 17, ale keďže neprešiel bod pána poslanca Dzurindu, ako bod 16 novelu zákona 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení zákona 72/1995 Z. z. a zákona 184/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve. Ide o tlač 322.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

    Nepodporili sme tento návrh.

    Pán poslanec Langoš mal dva doplňovacie návrhy. Prvý návrh znie, aby Národná rada prijala uznesenie, ktorým zaviaže vládu, aby vláda požiadala o vydanie občana Kováča ml. z Rakúska.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prvý pozmeňovací návrh pána poslanca Langoša sme neprijali.

    Jeho druhý návrh znie, aby z dôvodov, ktoré tu uviedol pán poslanec, sme pristúpili k hlasovaniu o odvolaní prezidenta Fondu národného majetku pána Štefana Gavorníka, alebo aby vláda dala návrh na nového kandidáta.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Nepodporili sme tento návrh.

    Ďalší je návrh pána poslanca Ftáčnika, ktorý žiada, aby bol parlamentu doručený rozpočet Fondu mládeže za rok 1995 a aby sme ho prerokovali.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 64 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 60 poslancov.

    Nebudeme zaraďovať tento bod programu.

    Pán poslanec Vaškovič žiada, aby sme na túto schôdzu ako bod číslo 3 zaradili správu o použití majetku fondu, a to za I. polrok 1995, do 30. júna.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 62 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Nebudeme o tento bod rozširovať náš program.

    Pán poslanec Košnár žiada, aby sme 7. februára ako bod číslo 1 zaradili novelu zákona číslo 1/1992 Zb. o minimálnej mzde v znení ďalších zákonov.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 55 poslancov.

    Nepodporili sme návrh pána poslanca Košnára.

    Pán poslanec Benčík žiada, aby sme na túto schôdzu zaradili tlač číslo 316, v ktorej ide o novelu zákonov číslo 1992/1991 Zb. a 31/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade s tým, že by Najvyšší kontrolný úrad kontroloval Fond národného majetku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 67 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 58 poslancov.

    Nepodporili sme tento návrh.

    Ďalší návrh mal pán poslanec Kováč, ktorý nás žiada, aby sme na túto schôdzu Národnej rady zaradili návrh skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o uplatňovaní základných práv a slobôd v samosprávach.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 100 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 4 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Tento návrh na rozšírenie nášho programu sme prijali.

    Ďalší návrh dal pán poslanec Mikloško, ktorý žiada, aby sme ako bod číslo 14 zaradili vystúpenie ministra vnútra s informáciou, ako prebieha prieskum falšovania podpisovania petičných hárkov pre robotnícku stranu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh pána poslanca Mikloška.

    Ďalej pán poslanec Pacola navrhuje, aby sme bod 2 z pôvodného návrhu programu preložili na 5. februára ako bod číslo 1. (Šum v sále). Pardon, na piatok 2. februára ako bod číslo 1. Tak to opravil pán poslanec Pacola.

    Prosím, hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 94 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

    Akceptujeme zmenu navrhovanú pánom poslancom Pacolom.

    Ďalej vystúpila pani poslankyňa Lazarová. Navrhla, aby sme zaradili na program rokovania 13. schôdze novelizáciu zákona číslo 140/1961 Zb. s príslušnými novelami.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 9 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov.

    Tento návrh pani poslankyne sme neprijali.

    Pani poslankyňa mala aj druhý návrh, aby v politickej rozprave predseda zahraničného výboru pán Slobodník referoval o výsledkoch rokovania a názoroch z Rady Európy k problému odporúčania 1201, a žiada, aby sme to zaradili ako prvý bod na 7. februára.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 72 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neakceptovali sme ani tento návrh.

    Pán poslanec Köteles žiada, aby minister kultúry pán Hudec a podpredseda vlády pán Kalman informovali Národnú radu o stave v národnostných kultúrnych menšinových organizáciách. Myslím, že o finančnom stave, tak som tomu rozumel.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neschválili sme ani tento návrh.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem len upozorniť pred záverečným hlasovaním o programe 13. schôdze Národnej rady, že pán Černák sa vo svojom návrhu odvolával na zákon, ktorý predpisuje, aby ministerstvo životného prostredia...

  • ...ale tým, že Národná rada hlasovaním, bez rešpektovania toho, či ministerstvo životného prostredia stanovisko predloží, alebo nepredloží, konala protizákonne, protiprávne, chcem vás vyzvať, pán predseda, aby ste z vlastnej právomoci stiahli tento bod programu a tak navodili taký právny stav, takú situáciu, aby sme zachovali právo.

  • Pán poslanec, vy dobre viete, že nemôžem urobiť to, čo ste odo mňa žiadali, pretože Národná rada o tom hlasovala.

  • Vy máte právomoc ešte to stiahnuť...

  • Nemám. Jedine mám právo navrhnúť poslaneckej snemovni, aby sme zase hlasovali o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Köteles. Iné nemôžem urobiť. A keďže sme už návrhy ukončili, môžem urobiť len to, že napíšem pánu premiérovi, resp. ministrovi životného prostredia, že na tejto schôdzi sa prerokúva tento bod, že čakáme vyjadrenie. To môžem urobiť.

  • Pán predseda, ale tým, že vypadol bod 2, resp. bol preložený, pravdepodobne ešte dnes budeme rokovať o tomto bode, o priemyselnej politike Slovenskej republiky. Nie je mysliteľné, aby ministerstvo životného prostredia za päť minút alebo za desať minúť vypracovalo kvalifikované stanovisko.

  • Povedal som vám, čo môžem urobiť, a to urobím. Napíšem list ešte dnes.

    Pani poslankyne, páni poslanci, dám teraz hlasovať o celom programe schôdze so schválenými zmenami a doplnkami.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď o ňom hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

    Konštatujem, že program 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky sme schválili.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k prvému bodu programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 302, spoločnú správu výborov ste dostali ako tlač 302a a dodatok k nej ako tlač 302b.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík.

    Prosím, pán podpredseda.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    v prvom rade by som vám poprial všetko dobré na prahu roku 1996, dobrú vzájomnú spoluprácu s vládou, nakoľko vystupujem ako prvý člen vlády v tomto pléne.

    Návrh predkladanej novely zákona o bankách v navrhovaných ustanoveniach reaguje na zmeny v štátoprávnom usporiadaní k 1. januáru 1993, vznik Národnej banky Slovenska, prechod na slovenskú menu a upravuje na základe doterajších skúseností pôsobenie bankových subjektov na území Slovenskej republiky. V súlade s Európskou dohodou o pridružení navrhované znenie zákona rozširuje doterajšie ustanovenia právnych predpisov krajín Európskej únie, čím prispieva k postupnej harmonizácii finančných služieb v rámci európskeho priestoru pri súčasnom zachovaní minimálnej ochrany vnútorného trhu.

    Navrhovaná novela predkladaného zákona smeruje k zvýšeniu bezpečnosti bankového sektoru. Významne posilňuje postavenie bankového dohľadu a precizuje súčinnosť ministerstva financií a Národnej banky Slovenska pri usmerňovaní bankového sektoru. Na základe poznatkov pri doterajšom udeľovaní povolení na výkon bankových činností sa navrhuje rozdelenie povoľovacieho konania na dva stupne, a to povolenie na založenie banky a povolenie na výkon bankových činností.

    Vzhľadom na to, že pobočky zahraničných bánk nie sú subjektom vlastníctva, a preto nemôžu mať kapitál, v novele sa ustanovuje povinnosť mať trvale poskytnuté finančné prostriedky minimálne vo výške podľa opatrenia Národnej banky Slovenska a povinnosť ich uloženia v bankách so sídlom v Slovenskej republike. Povolenie na výkon bankových činností môže byť obmedzené o niektoré činnosti, napríklad na základe žiadosti banky sa môže pôvodné povolenie rozšíriť o nové činnosti.

    Za dôležité pokladáme ustanovenie o neplatnosti povolenia na založenie banky, ak do dvoch rokov banka alebo pobočka zahraničnej banky nepožiada o vydanie povolenia na výkon bankových činností. Dôležité je ustanovenie o udeľovaní predchádzajúceho súhlasu na vznik alebo zvýšenie majetkového podielu zahraničnej osoby na základnom imaní už zriadenej banky, na zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie banky, ako aj na zvýšenie alebo zníženie základného imania banky. Predchádzajúci súhlas Národná banka Slovenska udelí po prerokovaní s ministerstvom financií. Bez predchádzajúceho súhlasu je každý úkon neplatný.

    V nadväznosti na zákon číslo 184/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže sa upravuje podiel bankám na relevantnom trhu z 30 % na 40 % základných činností pre poskytovanie komerčných úverov, spotrebných úverov a pri zbere úsporných vkladov ako horný limit, ktorý sa nesmie prekročiť.

    Nové je ustanovenie o povinnosti bánk bezodkladne informovať Národnú banku Slovenska o úveroch a zárukách poskytnutých podnikateľským subjektom, prípadne prijatých iných záväzkoch v slovenskej alebo cudzej mene nad jeden milión Sk. Zákon rozširuje a sprísňuje dohľad nad činnosťou bánk a upravuje tiež postup v prípadoch, ak dohľad treba vykonať nad činnosťou pobočky zahraničnej banky, aj nad pobočkami slovenských bánk v zahraničí. Rozširujú sa ustanovenia týkajúce sa nútenej správy, a to o termín jej zavedenia, obsah rozhodnutia Národnej banky Slovenska o zavedení nútenej správy, vymedzenie práv a povinností správcu, povinnosť registrácie na súde, možnosti ukončenia nútenej správy. Všetky spomínané opatrenia sú zamerané na sprehľadnenie a bezpečnosť bankového sektoru.

    Upravené je aj ustanovenie pre banky založené ako štátne peňažné ústavy z dôvodov, že podľa rozhodnutí orgánov štátnej správy prevzali do aktív rizikové úvery a na ich krytie boli získané zdroje od iných právnických subjektov. Štátne peňažné ústavy na základe toho majú záväzky, za ktoré prevezme ručenie štát. V opačnom prípade by bol ohrozený bankový sektor, pretože by voľné zdroje bánk poskytnuté štátnym peňažným ústavom chýbali bankám, ktoré s nimi uzavreli zmluvy o termínovanom uložení prostriedkov.

    Nová je ôsma časť, ktorá upravuje hypotekárne bankovníctvo. Tým sa rozširujú bankové produkty o hypotekárny úver a komunálny úver, ktoré sú potrebné predovšetkým na oživenie bytovej výstavby, na financovanie nákupu, výstavby, rekonštrukcie a údržby tuzemských nehnuteľností s cieľom využívať ich na verejnoprospešný účel a tým aj rozvoj nadväzujúcich odvetví hospodárstva slovenskej republiky.

    Zavádza sa inštitút hypotekárny správca a jeho zástupca, ktorý vykonáva dozor nad hypotekárnymi obchodmi v rozsahu tohto zákona, ako aj zákona o dlhopisoch. Zákon obsahuje vymedzenie práv a povinností správcu, ako aj postup správcu pri zistení nedostatkov, riešenie rozporov medzi správcom a hypotekárnou bankou, bankový dohľad nad činnosťou hypotekárneho správcu, ako aj dozor vykonávaný ministerstvom financií Slovenskej republiky a postup uvedených inštitúcií v prípade zistenia nedostatkov v činnosti hypotekárneho správcu.

    Upravuje sa ustanovenie o bankovom tajomstve tým, že sa rozširuje povinnosť bánk podávať informácie o náležitostiach klienta v taxatívne určených prípadoch. Nové je ustanovenie o zastúpení zahraničnej banky, ktorá môže propagovať činnosť zahraničnej banky, získavať informácie o možnostiach hospodárskej spolupráce so Slovenskou republikou.

    Vymedzuje sa postup pri žiadosti o zriadenie zastúpenia, jeho registrácia Národnou bankou Slovenska, postup pri nedodržaní podmienok v rozhodnutí o registrácii. Zastúpenie nesmie prijímať vklady, poskytovať úvery ani iné služby, ktoré poskytujú banky.

    Novo sú ustanovené procesné záležitosti vzhľadom na špecifické postavenie Národnej banky Slovenska v konaní vo veciach jej zverených. Zákonnosť právoplatných rozhodnutí príslušných orgánov Národnej banky Slovenska vydaných podľa tohto zákona je preskúmateľné súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku.

    Na zabezpečenie funkčnosti zákona sa menia a dopĺňajú aj ďalšie zákony, zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, a to ustanovenia o hypotekárnych záložných listoch, komunálnych obligáciách, riadnom i náhradnom krytí pohľadávok z hypotekárnych a komunálnych úverov. Zákon sa dopĺňa sankciami, ktoré ministerstvo môže uplatniť voči emitentovi, ak nedodrží spôsoby určenia výnosu a spôsob vyplácania dlhopisov, ak hypotekárny správca alebo jeho zástupca poruší povinnosti pri výkone dozoru nad emisiou hypotekárnych záložných listov alebo komunálnych obligácií.

    Vypúšťajú sa ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, ktoré upravovali ustanovenia o záložnom práve, a zákona číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, a prednostné uspokojovanie pohľadávok majiteľov hypotekárnych záložných listov alebo komunálnych obligácií, ak je úplatcom banka, ktorá vykonáva hypotekárne obchody. Dopĺňa sa Občiansky súdny poriadok v nadväznosti na ustanovenia hypotekárneho bankovníctva a zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov o možnosť pre Národnú banku Slovenska získať údaje o zaknihovaných cenných papieroch a ich majiteľoch pri výkone bankového dohľadu.

    Na základe rokovania výborov Národnej rady popri legislatívno-technických návrhoch a drobných úpravách sú súčasťou navrhovaných zmien i niektoré ustanovenia zásadného charakteru. Na ozdravenie bankového sektoru môže pozitívne vplývať navrhované ustanovenie týkajúce sa reštrukturalizácie úverového portfólia bánk. Uvedená úprava umožňuje ministerstvu financií a Národnej banke Slovenska urýchliť proces reštrukturalizácie a zásadným spôsobom riešiť oživenie ekonomiky Slovenskej republiky.

    Ďalšou významnou zmenou je úprava ohlasovacej povinnosti v zákone číslo 249/1994 Z. z. o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti. Táto zmena je významná aj z hľadiska približovania sa právnych noriem v rámci Európskej únie.

    Za najzávažnejšiu zmenu však pokladám návrh na novelizáciu ustanovenia § 299 Obchodného zákonníka a zákona číslo 174/1950 Zb. o dražbách mimo exekúcie. Napriek tomu, že návrh vychádza zo snahy realizovať predaj nehnuteľností na dražbe v rámci realizácie záložného práva inak ako výkonom súdneho rozhodnutia a pomôcť bankovému sektoru riešiť problém uspokojovania pohľadávok, navrhovaný spôsob je zložité považovať za akceptovateľný.

    Ustanovenie § 299 Obchodného zákonníka nemá väzbu na právny predpis, podľa ktorého by mal záložný veriteľ pri dražbe nehnuteľností postupovať. Navyše časť ustanovení zákona o dražbách mimo exekúcie je od roku 1950 prekonaná a v praxi neaplikovateľná. Uvedenú problematiku bude potrebné riešiť komplexne buď novým zákonom, ktorý upraví postup pri dražbe nehnuteľností zaťažených záložným právom mimosúdnou exekúciou, alebo novou formuláciou tohto návrhu. Vláda pripravuje riešenie tejto problematiky aj v rámci pripravovanej rekodifikácie občianskeho práva.

    Vzhľadom na rozsah zmien je navrhnuté splnomocňovacie ustanovenie k vydaniu úplného znenia zákona o bankách.

    Predložený zákon si nevyžiada zvýšenie výdavkov zo štátneho rozpočtu.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím o podporu návrhu tohto zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánu podpredsedovi vlády. Teraz prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Ladislava Lysáka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, ctení hostia,

    dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, ako je to uvedené v tlači 302.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 692 zo 7. decembra 1995 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti s termínom prerokovania v nadväznosti na jeho zaradenie na program 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ďalej určil Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, aby skoordinoval stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že skoordinované stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej republiky sa majú premietnuť v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 699 z 11. decembra 1995 pozmenil svoje rozhodnutie zo 7. decembra 1995 číslo 692 tak, že termín prerokovania vládneho návrhu zákona v určených výboroch Národnej rady Slovenskej republiky je ihneď.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady na svojej schôdzi dňa 13. decembra 1995 a Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu na svojej schôdzi dňa 14. decembra 1995 prerušili rokovanie o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky nerokovať o vládnom návrhu zákona na 12. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky vzhľadom na prerušenie rokovania o tomto návrhu zákona v týchto výboroch a preložiť rokovanie o tomto bode programu 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na ďalšiu, čiže na 13. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady pre verejnú správu a územnú samosprávu na schôdzi dňa 12. decembra 1995 a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie dňa 14. decembra 1995 súhlasili s vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky bez pripomienok.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktoré prerušili rokovanie o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, na svojich schôdzach v dňoch 18. a 19. januára 1996 prijali uznesenie, v ktorom vyjadrili súhlas s vládnym návrhom zákona a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňovacími a doplňovacími návrhmi, tak ako sú uvedené v tlači 302b.

    Vážené dámy a páni, z týchto 23 návrhov odporúčam body 1 až 15, 17, 19 a 23 prijať tak, ako sú uvedené. K ďalším bodom budem mať isté odporúčania. Body 20 a 22 neodporúčam prijať. K tomu by som vystúpil v rozprave.

    Vážené dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť.

    Vážený pán predseda, hlásim sa do rozpravy ako prvý.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Dostal som 4 písomné prihlášky. Ako ste počuli, ako prvý sa hlási pán spoločný spravodajca, pripraví sa pán poslanec Nagy.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, pani kolegyne, kolegovia vážení hostia,

    dovoľte mi na úvod pripomenúť, že Slovenská republika za uplynulé roky samostatnosti dosiahla naozaj pozoruhodne dobré výsledky. Preukázala spôsobilosť v krátkom čase vybudovať štátnu správu, riešiť zásadné vnútorné problémy vlastnou cestou a vlastnými silami. Za rovnako dôležité pokladám to, že sme dokázali zabezpečiť makroekonomickú stabilitu, ekonomickú suverenitu a primerané medzinárodné postavenie obnoveného samostatného štátu.

    Napriek podstatne horším štartovacím podmienkam, než aké mala povedzme Česká republika, Slovensko sa za veľmi krátky čas dostalo na čelné miesto spomedzi všetkých transformujúcich sa štátov. Či už máme na mysli takmer 7-percentný rast hrubého domáceho produktu v minulom roku, mimochodom najvyšší v Európe, výrazný pokles inflácie z 25 % v roku 1993 na menej než 8 % v minulom roku, poklesla aj nezamestnanosť o dve percentá, narástli nám devízové rezervy.

    Ale ak dovolíte, dámy a páni, ešte dôležitejšie je z hľadiska celospoločenského to, že pozitívny hospodársky vývoj sa prejavuje už aj u obyvateľstva. Reálne príjmy našich obyvateľov stúpli za uplynulý rok o 5 %. A dobré výsledky i pokračujúci vývoj dávajú predpoklad, aby i v tomto roku vzrástli o ďalších 6 %. Na dosiahnutí týchto výsledkov má určitý podiel aj dobrá menová a čiastočne aj finančná politika štátu.

    Pochopiteľne, je tu i rad problémov, ktoré nám prichodí systematicky riešiť. Ťažiskovým problémom slovenského bankovníctva je terajší stav, štruktúra a vývojové tendencie úverového portfólia komerčných bánk. Úvery poskytnuté komerčnými bankami k 31. decembru 1994 predstavovali výšku 257,6 mld korún. Z toho neštandardné úvery tvorili 36 % a rizikové stratové úvery tvorili okolo 14 % zo všetkých úverov.

    Pre objektívnosť pohľadu na tieto skutočnosti chcem, kolegyne a kolegovia, zdôrazniť, že v ekonomickej pozícii bankového sektoru sa koncentrujú všetky negatívne vplyvy makroekonomického prostredia ako celku. Ale koncentruje sa tu aj veľký pokles výrobnej sféry na začiatku deväťdesiatych rokov, najmä priemyslu, narušenie obchodných väzieb a základné poruchy vo finančných tokoch jednotlivých odvetví.

    Ozdravenie bankového sektoru je zložitý proces. Výraznejšie sa formuloval, to je všeobecne známe, na známej porade predstaviteľov vlády, finančných kruhov, podnikateľských, vedeckovýskumných inštitúcií a aj odborov v Šoporni a potom na následných rokovaniach. Postupne sú tieto tri veľké problémy v oblasti bankovej sféry riešené v troch vzájomne súvisiacich rovinách. Po prvé - utváraním a uplatňovaním primeranej hospodárskej stratégie a finančnej menovej politiky. Po druhé - postupným riešením podnikovej zadlženosti a tiež - čo sa týka najmä nás - dotváraním právnych noriem pre túto oblasť.

    Doterajší proces reštrukturalizácie v roku 1995 ukázal, že vecné problémy sa koncentrujú okrem zdedených pohľadávok aj novými, niekedy nekvalifikovanými úvermi, a teda nutnosťou (z toho vyplývajúcou) výrazného zvýšenia úrovne riadenia úverových rizík a hodnotenia záruk v bankách.

    Z hľadiska rozsahu sa problémy koncentrujú v troch bankách. Vo Všeobecnej úverovej banke, ktorá pri vzniku prevzala až 78 % úverov, sa odrážajú najmä problémy podnikateľského prostredia, najmä druhotná platobná neschopnosť, ale aj dosahy privatizácie. V Investičnej a rozvojovej banke sú kľúčovými problémami tie, ktoré súvisia s úvermi na dostavbu Mochoviec a sčasti na konverziu zbrojného priemyslu, ktoré boli presunuté zo Štátnej banky československej. Slovenská sporiteľňa zase rieši najmä dosahy z podpory podnikateľskej činnosti v prvých rokoch transformácie a z obidvoch privatizácií. Niektoré problémy sa darí riešiť, iné sú, mierne povedané, dlhodobého charakteru. O postupe riešenia svedčí znižovanie úrokovej miery, ktoré je už aj u nás citeľné. A predpokladám, že ani podpredseda vlády nepoprie, že hádam môžeme oprávnene očakávať aj toho roku ďalšie zníženie.

    K doterajšiemu riešeniu problémov týchto bánk i celej bankovej sféry môže v značnej miere prispieť, kolegyne a kolegovia, aj posudzovaná novela zákona číslo 21/1992 Zb. o bankách. Jednak tým, ako bolo už uvedené a čo máme aj v tlači, že sa upravujú vzťahy, ktoré sa od prijatia zákona zásadne zmenili, či už ide o štátoprávne usporiadanie, vznik samostatnej či obnovenie samostatnej Slovenskej republiky, vznik Národnej banky Slovenska, obnovenie vlastnej meny slovenskej koruny, ale aj výrazné zmeny vnútorných a vonkajších podmienok.

    Vecne sa v zákone upravuje najmä postup pri zakladaní banky, a to rozčlenením povolenia na založenie a povolenia na vykonávanie bankovej činnosti (mimochodom, je to mimoriadne dôležité, aby nám nevznikali chudorľavé a krachujúce banky). Ďalej je to výrazné zvýšenie úlohy bankového dohľadu pri ekonomickom usmerňovaní činností, priebežnej kontrole a prípadnom sankcionovaní bánk vtedy, ak porušia zákonom stanovené povinnosti.

    Za významnú časť tejto novely pokladám úpravu procesu reštrukturalizácie úverového portfólia bánk. Banky, ktoré s klasifikovanými úvermi, u ktorých je riziko, že nebudú dlžníkmi splatené riadne a včas, prejdú procesom reštrukturalizácie ich úverového portfólia s účasťou štátu. Pravidlá procesu reštrukturalizácie upraví vláda nariadením. Banky budú potom povinné vypracúvať projekty reštrukturalizácie (mimochodom, mnohé to už teraz realizujú) a budú povinné poskytovať Národnej banke a ministerstvu financií príslušné údaje. Novela zákona, ktorú teraz posudzujeme, obsahuje tiež významné opatrenia (mimochodom, je to v bode 23 tlače 302b) o boji proti legalizácii príjmov z organizovaných foriem trestnej činnosti. Uvádza sa tam povinnosť nahlásenia podozrivých bankových operácií, čo sa upraví potom všeobecne platným záväzným zákonným predpisom a myslím, že to bude mimoriadna tortúra, ktorá vyzve ešte dosť šumu.

    Výraznou zmenou, a to prínosnou, je zavedie hypotekárneho bankovníctva. Nesporne môže prispieť k oživeniu bytovej výstavby zavedením hypotekárnych a komunálnych úverov. Uvítajú to iste tak občania, ako i banky a mala by to pocítiť aj ekonomika ako celok. Pravda, pôjde tu zrejme o proces postupný, ale pri istej účasti štátu, o ktorej sa uvažuje, možno predpokladať, že v priebehu dvoch - štyroch rokov by toto opatrenie mohlo mať vplyv alebo aktivizovať tak jednu štvrtinu ľudí na Slovensku.

    Vážené dámy a páni, zložitosť tvorby tohto zákona spočívala najmä v enormnom množstve vzťahov a pozícií, v ktorých sa dotýka občanov, fyzických a právnických osôb cez komerčné banky, Národnú banku, ministerstvo financií a ďalšie inštitúcie. Mnohé vnútroštátne vzťahy sa ešte len dotvárajú a treba nám počítať, pochopiteľne, aj s prispôsobovaním sa európskym štandardom. Preto, vážené kolegyne a kolegovia, po zohľadnení širších uvádzaných ekonomických súvislostí, ako aj z poznatkov našej komisie pre peňažníctvo, menu, zahraničnoekonomické vzťahy výboru pre financie, rozpočet a menu a po ďalších konzultáciách s komerčnými bankami, Národnou bankou aj odborníkmi z ministerstva financií odporúčam, tak ako som už uvádzal, aby sme body 1 až 15, 17 a 19 prijali tak, ako sú uvedené v spoločnej správe v tlači 302b.

    K ďalším bodom mám pripomienky, ktoré by som uviedol a dostanete ich písomne, aby to bolo ľahšie sledovateľné.

    Prvá. V súvislosti s požiadavkou komerčných bánk, aby sa zamedzilo obmedzovaniu hlavných akcionárov bánk, respektíve iných osôb, ktoré majú osobitný vzťah na únosnú mieru, odporúčam po konzultáciách tak s predstaviteľmi Národnej banky, ako aj ministerstva financií, aby sa upravil bod 52 návrhu novely zákona číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov tak, že sa vypustí navrhovaný odsek 3 § 19 a navrhovaný odsek 4 sa označí ako odsek 3. K tomuto paragrafu, je to v článku I v bode 52, bola vznesená aj požiadavka bankového sektoru na úpravu v § 19 ods. 1 písm. f), kde sa uplatňujú niektoré obmedzenia činnosti bánk, t. j. také, že banka nesmie uzatvárať zvýhodnené obchody s osobami, ktoré ju riadia a kontrolujú alebo majú vplyv na riadenie banky, prípadne s ich blízkymi príbuznými. Túto časť neodporúčam prijať. Sčasti je táto činnosť povolená v § 18, ale u týchto osôb je tam istá poistka, že na poskytnutie úveru sa vyžaduje splnenie ďalšej podmienky, t. j. súhlas rozhodnutia štatutárneho orgánu banky. Myslím si, že je to postačujúce.

    K bodu 16, ako som už spomínal, čo je k článku XI bodu 90 návrhu, odporúčam, aby sa za bod 90 vložili nové body 91 a 92, ktoré znejú:

    Bod 91: § 38 ods. 3 sa dopĺňa písmenom f), ktoré znie: "f) ministerstva pri výkone zákonom už stanoveného dozoru9c/".

    Poznámka pod čiarou k odkazu 9c) znie: "9c) zákon číslo 600/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon číslo 530/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady číslo 24/1991 Zb. v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 25/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady číslo 197/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 306/1995 Z. z.".

    Posledná úprava - bod 92: V § 38 ods. 5 sa označuje ako ods. 4 a v texte sa vypúšťajú slová "a odseku 4"." Dámy a páni, v nadväznosti na to sa potom prečísluje označenie bodov a v doterajšom bode 92 odkaz 9c) sa označí ako odkaz 9d).

    Znovu pripomínam, že všetky tieto úpravy, ktoré tu uvádzam, dostanete tlačou. Schválenie tohto bodu 16 nadväzuje a súvisí s návrhom uvedeným v bode 22 spoločnej správy.

    Chcel my som odôvodniť túto úpravu. Pokiaľ ide o navrhovaný bod, spočíva v doplnení § 38 ods. 3 zákona o bankách o nové písmeno f) vrátane poznámky pod čiarou s odkazom na platný zákon o cenných papieroch, na zákon o dlhopisoch a na zákon o poisťovníctve. Ide o presný výpočet prípadov, keď ministerstvo je oprávnené vykonávať dozor a v tejto súvislosti neplatí bankové tajomstvo. Oproti úprave obsiahnutej v bode 16 spoločnej správy ide o presné vymedzenie prípadov v odkaze pod čiarou, a nie o demonštratívny výpočet. V tejto súvislosti sa v bode 22 spoločnej správy (tlač 302b) navrhuje úprava článku IV, ktorá spočíva v doplnení nového bodu 2, ktorým sa zo zákona číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch vypustí v § 87 ods. 5 posledná veta, čo bola nepriama novela zákona o bankách.

    Navrhovaný nový bod 92 obsahuje legislatívnu úpravu takéhoto znenia: Zákonom číslo 264/1992 Zb. bol zrušený § 38 ods. 4 zákona číslo 21/1992 Zb. o bankách, pričom však neboli urobené s tým súvisiace legislatívno-technické úpravy v zákone o bankách. Predovšetkým § 38 ods. 5 nebol prečíslovaný na ods. 4 a navyše v § 38 ods. 5 a v § 39 ods. 1 zostali nefunkčné odkazy na zrušený ods. 4, na čo bolo upozorňované. Na tieto drobné legislatívno-technické nedostatky upozornil aj legislatívny odbor Kancelárie Národnej rady vo všeobecnej časti svojej informácie. Z uvedeného dôvodu, ako aj vzhľadom na to, že sa ráta s uverejnením úplného znenia zákona o bankách, si dovoľujem navrhnúť odstránenie uvedených nedostatkov týmito dvoma úpravami: K článku I bod 91: Na konci bodu 91 sa pripájajú slová "a slová odsekov 2, 3 a 4 sa nahrádzajú slovami odsekov 2 a 3". Ako som už uviedol, ide o odstránenie drobných legislatívno-technických nedostatkov.

    Dámy a páni, k bodu 18, čo je článok I bod 96, odporúčam nasledovné: Za bod 96 sa vkladá nový bod 97, ktorý znie: "Za § 44 sa vkladá § 44a, ktorý znie:

  • Mimochodom, dohodli sme, že túto úpravu prednesiem po spresnení tej predlohy, ktorá je daná v bode 18 spoločnej správy, ktorú máte v rukách.

  • Teda: § 44a

    (1) Banky, ktoré poskytli úvery alebo na ktoré prešli pohľadávky z úverov poskytnutých pred 1. januárom 1990, pričom tieto úvery sa stali klasifikovanými z dôvodu existencie rizika, že pohľadávky z nich nebudú dlžníkmi splatené riadne a včas v ich plnej menovitej hodnote, prejdú procesom reštrukturalizácie ich úverového portfólia s účasťou štátu; pravidlá procesu reštrukturalizácie úverového portfólia stanoví vláda nariadením.

    (2) Banky podľa odseku 1 sú povinné vypracovať projekt reštrukturalizácie úverového portfólia a poskytovať ministerstvu a Národnej banke Slovenska nimi požadované údaje.

    (3) Osnovu projektu reštrukturalizácie úverového portfólia, rozsah, štruktúru a termíny predloženia požadovaných údajov upraví ministerstvo a Národná banka Slovenska všeobecne záväzným právnym predpisom."

    Vážené dámy a páni, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu rokoval o potrebe reštrukturalizácie úverového portfólia Slovenskej sporiteľne a ďalších bánk, ktoré vznikli rozdelením Štátnej banky československej a prevzali úvery za záväzné úlohy štátneho plánu. Riešenie tohto problému vyústilo do návrhu nového ustanovenia § 44a, ktorý je obsiahnutý v bode 18 spoločnej správy 302b. Už vo výbore sme sa vecne dohodli, že riešenie tohto problému sa predloží, ale bude nutné urobiť tie formulačné opatrenia, ktoré som tu uviedol a ktoré odporúčam akceptovať. Je to prerokované aj s predstaviteľmi Národnej banky aj ministerstva financií.

    V článku IV je odporúčaná neveľká zmena. V uvádzacej vete sa za slovami "zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 374/1994" vkladajú slová "zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 190/1995 Z. z.".

    Do článku V sa v uvádzacej vete za slovami "zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1994 Z. z." vkladajú slová "zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 190/1995 Z. z.".

    Do článku VI v úvodnej vete sa tiež za slová "zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 264/1994 Z. z." vkladajú slová "zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 249/1994 Z. z.". Ide takisto o odstránenie drobných legislatívno-technických nedostatkov.

    K už spomínaným bodom 20 a 21 spoločnej správy, ktoré sú uvedené v tlači 302b: Podnet na legislatívne riešenie funkčnosti hypotekárnych úverov, a to doplnením § 299 Obchodného zákonníka o odsek 4 v navrhovanom znení o rozšírení pôsobnosti zákona číslo 174/1950 Zb. o dražbách mimo exekúcií aj na nehnuteľnosti, po prerokovaní s odborníkmi, zástupcami ministerstva financií a Národnej banky Slovenska i ministerstva vnútra sa ukazuje, ako už uvádzal podpredseda vlády, že ide o značne zjednodušený a nie dosť reálny prístup, aj keď vecne správny. Naša snaha - aj v našom výbore pre financie, rozpočet a menu - hoci oprávnená, rieši túto problematiku bez dôslednej analýzy zákona 174/1950 Zb., ktorá by vyústila do návrhu riešenia bez problémov realizovať predaj nehnuteľností na dražbe v rámci realizácie záložného práva inak ako súdnym výkonom rozhodnutia, by mohla priniesť v praxi zrejme viac problémov ako úžitku. Nebolo by možné potom problémy riešiť dôsledne a dôkladne.

    Po oboznámení sa so zákonom číslo 174/1950 Zb. sú pochybnosti, pretože časť ustanovení je už prekonaná, ako sa tu už uvádzalo. Napríklad právna úprava súdnych exekúcií zaznamenala v poslednom období určitý vývoj a niektoré výrazné zmeny. Preto ustanovenia, ktoré sa ukazujú problematické na dražbu hnuteľných vecí, je ešte menej vhodné bez náležitého posúdenia aplikovať aj na dražbu nehnuteľností, ako sa to navrhuje.

    Najzávažnejším problémom je to, že neexistujú niektoré osobitné ustanovenia, ktoré sú na dražbu nehnuteľností nevyhnutné. Osobitosť subjektov realizujúcich dražbu úplne vylučuje napríklad uplatnenie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a vyžaduje aj osobitné riešenia, ak sa sledovaný cieľ nemá zmariť. Napríklad je to potreba zákonom zakázať predaj nehnuteľností po začatí realizácie dražby. Treba vyriešiť okamih prechodu vlastníckeho práva, vzťah k prednostnému zákonnému záložnému právu a upraviť celý postup ocenenia aj dražby.

    Ustanovenie § 299 Obchodného zákonníka nemá väzbu na právny predpis, podľa ktorého by mal záložný veriteľ pri dražbe nehnuteľností postupovať. Záložné právo nemôže byť realizované inak ako určitým legálnym procesom, ktorý presne ustanoví pravidlá postupu pri verejnej dražbe. To znamená, aké je najnižšie podanie, kto môže dražiť, kto je z dražby vylúčený, komu a za akých podmienok možno udeliť príklep, komu udeliť príklep pri najvyššom rovnakom podaní viacerými držiteľmi, aké právne následky vyvolá udelenie príklepu, či a v akej lehote možno podať námietky proti udeleniu príklepu, kto o námietkach rozhodne, kedy vzniká vlastnícke právo k vydraženej nehnuteľnosti atď. Celú túto problematiku bude teda treba riešiť zákonom a to novým zákonom a komplexne, ktorý by upravil postup pri dražbe nehnuteľností zaťažených záložným právom mimosúdnou exekúciou.

    Dámy a páni, podľa informácie z ministerstva vnútra sa s takouto úpravou ráta v komplexnej úprave novelou Exekučného poriadku. Bez týchto náležitostí by mohlo dôjsť k neoprávneným exekúciám občanov aj organizácií s nepredstaviteľnými morálnymi aj majetkovými dôsledkami. To zrejme nechceme. A preto z dôvodov, ktoré som tu uviedol, a po zohľadnení stanovísk tých inštitúcií, ktoré som spomínal, navrhujem, aby sme body 20 a 21 spoločnej správy neprijali.

    K článku VIII, ide o termín platnosti zákona, dovoľte, aby som uviedol nové znenie a odporúčanie, aby tento zákon nadobudol účinnosť 1. marca 1995. Tento návrh je tu vzhľadom na to, že ide o rozsiahle vecné zmeny, ktoré sa v zákone navrhujú, a je potrebný náležitý čas na to, aby sa pripravili legislatívne súvzťažné normy. Do tejto lehoty môžu adresáti tejto normy ešte pripraviť jeho potrebné náležitosti na zavedenie do praxe.

    Dámy a páni, ďakujem vám pekne za trpezlivosť. Dovoľte mi len záverečnú poznámku. Viacerí poslanci dostali návrhy, aby sme do § 1 prvej časti tohto zákona 21/1992 Zb. o bankách začlenili aj družstvá, aby mohli vykonávať bankovú činnosť. Overovali sme túto možnosť aktívne, ale musím uviesť, že banková činnosť družstiev vyžaduje osobitné riešenie v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka. Bude sa to teda riešiť osobitným zákonom o úverových družstvách. V Čechách postupovali v podstate rovnako.

    Vážené dámy a páni, po posúdení týchto a prípadne ďalších návrhov na spresnenie novely zákona 21/1992 Zb. odporúčam novelu tohto zákona prijať.

    Ďakujem vám ešte raz za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu spoločnému spravodajcovi. Prosím ho, aby zaujal miesto pre spravodajcov.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, je vlastne dvanásť hodín. Do rozpravy sa písomne prihlásili šiesti páni poslanci. Mal by vystúpiť pán poslanec Nagy. Urobíme obedňajšiu prestávku?

  • Vyjadrenie súhlasu zo sály.

  • Takže prestávka bude do 14.00 a po nej budeme pokračovať v rozprave.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že bola otvorená rozprava. Do rozpravy sa medzitým prihlásil ďalší pán poslanec, takže mám 7 písomných prihlášok.

    Ako som oznámil, prvý vystúpi pán poslanec László Nagy a pripraví sa pán poslanec Baránik. Tessék parancsolni.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne a poslanci,

    zvýšenie stability bankového sektoru predkladatelia návrhu vidia v spresnení a výraznom posilnení právomocí bankového dohľadu Národnej banky Slovenska. Právomoci sú definované pri zakladaní banky, ekonomickej stabilizácii banky so snahou znižovať riziká banky pri priebežnom kontrolovaní. Kontrola sa dotýka aj štruktúry akcionárov banky.

    Súčasný zákon umožňuje Národnej banke Slovenska mať kontrolu nad každým prevodom podielovej účasti, ktorá je rozsahom väčšia ako 15 % základného imania banky, preto je táto snaha nepochopiteľná.

    Na definovanie vlastníka sa v novele navrhuje, aby banka vydala akcie len ako zaknihované cenné papiere na meno, ktoré nie sú obchodovateľné na verejnom trhu. V súčasnosti podľa novelizovaného zákona číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch fyzické osoby a právnické osoby môžu kupovať alebo predávať cenné papiere, napríklad akcie, len na verejnom trhu. Z toho vyplýva, že akcie bánk verejne neobchodovateľné nebudú môcť zmeniť majiteľa s výnimkou bezodplatného prevodu a prechodu akcie. Tento spôsob jednoznačne nevyhovuje a paralyzuje prirodzenú kapitalizáciu bankových subjektov.

    Odstránenie bankových akcií z kapitálového trhu je principiálne nevyhovujúce. Je všeobecne známe, že bankové akcie vzhľadom na ostrú sledovanosť a častú bonitnosť patria medzi obľúbené akcie na kapitálových trhoch. Chýbanie bankových akcií na slovenskom kapitálovom trhu by teda len zvýšilo jeho aj doterajšiu podpriemernosť. Treba preto konštatovať, že v celom návrhu je zrejmé veľmi silné posilnenie kontrolných mechanizmov. Kontrolné mechanizmy v niektorých častiach návrhu sú netransparentné a sú v rozpore s platnými zákonmi alebo aj so zdravou logikou riadenia firiem, v tomto prípade riadenia bánk. Preto k jednotlivým návrhom je potrebné uviesť nasledovné postrehy.

    Po prvé. K § 6 v doplňovanom odseku 5 sa uvádza, že banka môže vydať len akciu na meno ako zaknihované cenné papiere, čo značne obmedzuje anonymitu vlastníkov cenných papierov. Snahu identifikovať a odhaľovať vlastníkov banky je možné pociťovať aj na iných miestach navrhovanej novely. Preto navrhujem odsek 5 § 6 novely vypustiť.

    Po druhé. Novela zákona v § 8 ods. 5 výslovne ukladá podriadenosť vnútornej kontroly dozornej rade. Vzniká otázka, či vnútorná organizačná vložka kontroly je nástrojom vnútornej kontroly vedenia banky alebo kontrolným orgánom dozornej rady. Pravdepodobne takáto novela môže zaviesť chaos vo vnútornej organizačnej štruktúre banky. Vedenie nebude mať mechanizmy vnútornej kontroly a stratí dôležitú spätnú väzbu. Úprava o vnútornej kontrole by mala byť vecou vlastníkov a valného zhromaždenia banky, a nie vecou zákona o bankách, nehovoriac už o tom, či vôbec dozorná rada je kompetentná vymenovať bankového manažéra. Táto otázka by mala byť v kompetencii valného zhromaždenia, teda vlastníkov, ktorí rozhodujú o stanovách a o iných dôležitých otázkach správy a riadenia akciovej spoločnosti, v tomto prípade banky. Preto navrhujem odsek 5 § 8 novely vypustiť.

    Po tretie. Zaujímavý je i § 10 predmetnej novely, ktorý ukladá povinnosť banke vopred písomne oznámiť zriadenie svojej pobočky na území Slovenskej republiky. Zriadenie pobočky je výsostným právom ktorejkoľvek banky, pretože svoj obchodný priestor by si mala každá banka strategicky riešiť sama, nehovoriac už o tom, že každá banka si zodpovedá za svoju personálnu politiku. Preto nie je logické, aby banka musela oznamovať údaje podľa § 10 ods. 3 písm. c). Preto ho navrhujem vypustiť. Ďalej navrhujem vypustiť slovo "vopred" taktiež z § 10 ods. 3. Ak by to zostalo nezmenené, založila by sa možnosť kádrovania zo strany Národnej banky Slovenska.

    Po štvrté. V § 12 novela zákona ukladá povinnosť dozornej rade predkladať Národnej banke Slovenska správu o výsledku činnosti vnútornej kontroly. Treba položiť otázku, kto je partnerom Národnej banky Slovenska, pretože jednoznačne by mal byť partnerom Národnej banky štatutárny zástupca alebo výkonný orgán podľa výpisu obchodného registra banky. Národná banka Slovenska by mala komunikovať so štatutárnymi orgánmi na to určenými, a nie s ktoroukoľvek zložkou banky podľa ľubovôle. Tento paragraf novely teda nerešpektuje suverenitu banky. Na dohľad nad bankami má Národná banka Slovenska svoje vlastné zložky bankového dohľadu. Preto v bode 39 novely v § 12 ods. 3 navrhujem slová "dozorná rada" vypustiť a namiesto nich uviesť slová "štatutárny predstaviteľ".

    Po piate. Zaujímavé je i ponímanie vlastníckych práv. V § 16 ods. 1 písm. a) a b) návrhu ukladajú povinnosť vyžiadať si predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska a prerokovanie s ministerstvom pri zvýšení majetkového podielu na základnom imaní už založenej banky o 3 %. Takéto úkony by mali byť vecou vlastníkov, pretože zvýšenie podielu alebo prevod vlastníckych práv k akciám by mali byť výlučnou vecou vlastníkov a systému trhového hospodárstva. Takéto ustanovenie zasahuje vlastne do práv akcionárov a valného zhromaždenia. Preto i v tomto prípade navrhujem § 16 ods. 1 písm. a) a b) vypustiť.

    Po šieste. Zaujímavý je § 26 ods. 1 písm. b) čísla 4 a 5, keď navrhovaná novela prostredníctvom Národnej banky Slovenska chce u bánk dosiahnuť limitovanie ich prevádzkových nákladov, prípadne i zastavenie vyplácania dividend a odmien. Chce týmto Národná banka Slovenska riadiť oblasť nákladov i výnosov iných bánk? Načo sú potom manažéri a vlastníci banky? Pri zistení prípadných nedostatkov by Národná banka Slovenska mala využívať iné mechanizmy. Preto navrhujem z navrhovanej novely vypustiť § 26 ods. 1 písm. b) čísla 4 a 5.

    Po siedme. Dokonca je absurdné, keď sa v § 26 ods. 1 písm. c) umožňuje Národnej banke Slovenska uložiť banke povinnosť odvolať vedúceho pracovníka banky. Toto môže len narušiť práva vlastníkov, práva predstavenstiev a práva manažérov bánk. Navrhujem preto uvedené písm. c) ods. 1 § 26 vypustiť.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    celkový dojem z predloženej novely zákona je taký, že zákon, ak bude v predloženej forme prijatý, umožní zo strany Národnej banky Slovenska kádrovanie jednotlivých bánk, zavedenie netransparentnej kontroly i s možnými prvkami zneužitia takejto kontroly.

    Zákon v tomto znení bez rešpektovania mojich a podobných pripomienok navrhujem neprijať.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia,

    návrh novely zákona číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov predstavuje ďalší krok, ktorým sa legislatívnymi normami a riadiacimi aktmi zdokonaľuje trhové prostredie ekonomiky Slovenskej republiky. Banky sú subjektom monetárnej politiky a ako také zohrávajú významnú úlohu v hospodárskej politike štátu. Monetárna politika je spolu s rozpočtovou politikou najdôležitejším ekonomickým nástrojom, a síce nepriamym, ktorým štát ovplyvňuje ekonomické správanie sa právnických osôb, fyzických osôb, podnikateľov, ale aj ostatného obyvateľstva.

    Banky hrajú významnú úlohu pri ovplyvňovaní zásoby peňazí v ekonomike, bankovým dohľadom sa upevňuje dôvera vkladateľov v bankový systém, čím sa značne eliminujú výkyvy v množstve peňazí v ekonomike, ktoré vedú k zníženiu likvidity bánk a v krajnom prípade k ich likvidácii.

    O dobrej úrovni bankového dohľadu, ktorý sa týmto zákonom posilňuje, svedčí aj skutočnosť, že zatiaľ nebola ohrozená likvidita ani jednej slovenskej banky.

    Každý štát, ktorého ekonomika sa opiera o trhové vzťahy, venuje podmienkam pôsobenia bánk významnú pozornosť. Zákon číslo 21/1992 Zb. už novým podmienkam plne nevyhovuje, preto vláda oprávnene v úzkej súčinnosti s bankovou sústavou pripravila novelu zákona o bankách, ktorá významne posúva bankový systém bližšie k novým podmienkam, čiže novým spôsobom rieši činnosť a pôsobenie celej bankovej sústavy. Ide hlavne o riešenie nasledujúcich problémov: Posilňuje postavenie bankového dohľadu Národnej banky Slovenska, aby mohol zodpovednejšie vykonávať úlohu kontroly bankovej činnosti obchodných bánk, ďalej zavádza hypotekárne bankovníctvo - ide o mimoriadne dôležitý čin, ktorý v tejto etape rozvoja našej ekonomiky má ďalekosiahly význam ekonomický a sociálny. Ekonomický v tom, že prispeje k oživeniu stavebníctva a cez stavebníctvo aj nadväzujúcich odvetví priemyslu, v sociálnej oblasti prispeje k riešeniu bytovej výstavby najmä pre mladú generáciu.

    Doterajšia úroveň dohľadu napriek tomu, že je vyššie kladne hodnotený, prispela k tomu, že časť bánk si poskytovaním nedostatočne krytých úverov zhoršovala úverové portfólio, čím sa samy banky poškodili, uškodili aj ekonomike, ale aj vlastníkom a vkladateľom.

    Novela zákona ďalej zdokonaľuje činnosť bánk v týchto smeroch: Prispeje k oživeniu a rozvoju kapitálového trhu tým, že banky budú môcť vydávať nielen akcie, ale aj iné obchodovateľné cenné papiere. Akcie môžu vydávať len na meno, ktoré nie sú obchodovateľné na verejnom trhu. Nakúpené akcie banka má povinnosť nevlastniť dlhšie ako jeden rok, čím sa vytvárajú podmienky na zvýšenie obratu na kapitálovom trhu a to je pre našu ekonomiku žiaduce.

    Ďalej zákon dáva Národnej banke právo, aby dohliadala na to, aby na kapitálový trh vstupovali len všestranne pripravené bankové subjekty na bankovú činnosť. Toto právo vyplýva zo zodpovednosti Národnej banky za monetárnu politiku Slovenskej republiky. Presne vymedzuje postavenie zahraničných bánk alebo ich pobočiek, čím sa sprehľadňuje pôsobenie zahraničného kapitálu a pohyb zahraničného kapitálu v bankovom systéme.

    V záujme znemožnenia personálnych fúzií sa v § 8 stanovuje, že člen dozornej rady banky nesmie byť členom predstavenstva ani zamestnancom banky, ani členom predstavenstva alebo dozornej rady inej banky. Tým sa bráni zneužívaniu informácií. Dôležité je aj ustanovenie, že útvar vnútornej kontroly riadi dozorná rada. V rámci toho dozorná rada vymenúva a odvoláva vedúceho tohto orgánu.

    Vážení poslanci, tento problém by sa mohol zdať nie celkom prijateľný z hľadiska bývalých skutočností. Ale tým, že dnes sú v dozornej rade zástupcovia vlastníkov banky a volia sa dozorné rady na valnom zhromaždení, toto opatrenie je, samozrejme, správne.

    Takýmto spôsobom sa potom útvar vnútornej kontroly stáva nezávislým od výkonných orgánov a môže takto nezávislejšie vykonávať svoju kontrolnú funkciu. Jednej osobe, ktorá má osobitný vzťah k banke, môže banka poskytnúť úver a záruku najviac do výšky 25 % základného imania banky. Toto treba považovať na základe našej skúsenosti tiež za správne.

    Za správne ďalej považujem, aby audítori pripravovali správu o overení účtovnej uzávierky podľa osnovy zostavenej Národnou bankou Slovenska, a nie ako sa často stáva, že audítorské zahraničné firmy zostavujú audítorské správy o overení účtovnej uzávierky podľa legislatívy ich materských krajín, čo spôsobuje významné daňové úniky našej ekonomike.

    V § 25 sa bankovým dohľadom voči pobočkám zahraničných bánk, resp. ich pobočiek približujeme k podmienkam zaužívaným v Európskej únii. Tým sa tento zákon dostáva na vyššiu úroveň.

    V § 26 zákon dáva Národnej banke právo aktívne vstúpiť v záujme vkladateľov, bezpečnosti a stability bankového systému do činnosti bánk, čo je správne. Ak Národná banka Slovenska získa informácie z bankového dohľadu, že vedenie banky nevykonáva svoju činnosť v súlade s pravidlami o bankovej činnosti, môže navrhnúť rigorózne opatrenia pre valné zhromaždenie, vrátane návrhu odvolať vedúceho pracovníka. Takže Národná banka nebude nikoho kádrovať, ona len odporúča valnému zhromaždeniu - a to je správne.

    Na základe už našich skúseností tieto opatrenia treba považovať za veľmi dôležité, aby sa predišlo nesprávnej činnosti bánk. Myslím si, že z posledného obdobia sa podobné prípady už stali v dvoch prípadoch a tým sa podarilo zachrániť naše banky.

    Za správne považujem, aby hypotekárne obchody mohli vykonávať len naše banky a ich pobočky. Taktiež považujem za správne, aby oceňovanie nehnuteľností, na ktoré banka preberá záložné právo, vykonávali vlastní odhadcovia. Zníži sa tým riziko poskytovania nenávratných úverov.

    V záujme upevnenia úlohy monetárnej politiky a tým kontroly množstva peňazí v obehu je dôležité ustanovenie § 36 odsek d), ktoré ukladá, na čo sa môžu použiť dočasne voľné prostriedky získané z hypotekárnych obchodov. Ak by tieto dočasne voľné prostriedky vstúpili do obehu, prispeli by k rastu inflácie. A takýmto spôsobom nemajú možnosť vstúpiť do obehu.

    Správne je tiež ustanovenie, že zastúpenia zahraničných bánk nemôžu vykonávať bankové operácie. Treba vedieť, že postavenie v zastúpení zahraničných firiem nie je u nás náležite právne zabezpečené, zahraničné zastúpenia nie sú právnické osoby, preto nemajú povinnosť robiť daňové priznania, ale môžu vykonávať ekonomické aktivity a získavať tak z toho príjmy. A tým, že nie sú právnické osoby a nemajú povinnosť robiť daňové priznania, dochádza k významným daňovým únikom.

    Ešte by som odporúčal, a preto dávam pozmeňovací návrh, aby v § 20 ods. 3, v ktorom sa uvádza: "Národná banka poskytne informácie z registra banke a pobočke zahraničnej banky", vsunuli slová "na území Slovenskej republiky". Tým by sme zabránili úniku mnohých informácií, pri ktorých nie je žiaduce, aby sa dostali mimo nášho územia.

    Vážené dámy a páni, predkladaná novela zákona predstavuje dokonale pripravenú novelu významného zákona, pretože banky zohrávajú mimoriadne významnú úlohu v našej ekonomike. Vzhľadom na kvalitnú prípravu tohto zákona odporúčam a žiadam vás, aby ste svojimi hlasmi podporili schválenie tejto novely zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec. Ďalej vystúpi pán poslanec Gabriel Palacka a pripraví sa pán poslanec Filkus.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy a páni,

    je asi nesporným faktom, ako zaznelo aj z úst môjho predrečníka, že banky majú v ekonomike Slovenska kľúčový význam. Najmä v súčasnej situácii nerozvinutého kapitálového trhu, ktorý sa aj zásluhou niektorých legislatívnych a administratívnych zásahov v minulom roku podarilo úspešne eliminovať, predstavujú banky ak nie jediný, isto rozhodujúci prostriedok na efektívne umiestňovanie voľných finančných zdrojov. Akékoľvek ľahkomyseľné ohrozenie efektívneho fungovania bánk by mohlo privodiť doslova hospodársku katastrofu, preto je novela zákona o bankách, teda akéhosi základného zákona nášho finančníctva, mimoriadne významná a musíme k nej pristupovať s patričnou vážnosťou a posudzovať jednotlivé ustanovenia citlivo.

    Skôr než pristúpim k príslušným častiam návrhu, chcel by som povedať, že novela je pripravená vcelku zodpovedne a primerane potrebám bankovej sféry. Prijatie návrhu, ako bol predložený, by zrejme nemuselo znamenať onú neželanú katastrofu. Predsa však obsahuje niekoľko ustanovení, ktoré by mohli byť riešené inak, podľa môjho názoru lepšie.

    Dovoľte mi preto navrhnúť zopár konštruktívnych návrhov s cieľom prijať skutočne dobrý zákon o bankách. Bol by som rád, vážení kolegovia, keby ste sa nad týmito problematickými miestami zamysleli a hľadali spolu so mnou optimálne riešenie. Teraz k tým jednotlivým návrhom.

    V bode 31 návrhu sa v novom § 6 ods. 5 hovorí, že banka môže vydať len akcie na meno a verejne neobchodovateľné a zároveň v bode 97 návrhu sa vkladá nový § 45b, ktorý prikazuje aj bankám, ktoré mali doteraz vydané akcie na doručiteľa, aby do 31. decembra 1997 tieto zmenili podľa nového zákona.

    V prvom rade mi nie je jasné, prečo sa zavádza takéto obmedzenie. Jednak je to vo finančnom svete neobvyklé a jednak to dosť dobre nezabráni nezdravým vzťahom bánk, ako sa to odôvodňuje v dôvodovej správe. Vieme predsa všetci, že vlastnícke vzťahy sa dajú zakryť nastrčenými fyzickými či právnickými osobami. Ešte absurdnejšie to vyzerá, ak sa pozrieme do zákona 600/1992 Zb. o cenných papieroch, ktorého novelu nám predkladal tiež podpredseda vlády pán Kozlík. Pred niekoľkými mesiacmi nám tu okrem iného odôvodňoval, prečo je dôležité, aby emitent nemohol zmeniť cenné papiere na verejne neobchodovateľné, ak už raz boli vydané ako verejne obchodovateľné. Tak sme to v zákone aj schválili.

    A hľa, dnes je to všetko naopak a týmto zákonom to vlastne vláda navrhuje presne tak, ako to zákon o cenných papieroch zakazuje. V našich konkrétnych podmienkach to narazí na ďalší problém s akciami niektorých bánk, ktoré boli privatizované v prvej vlne kupónovej privatizácie. Dnes majú tisíce občanov akcie Všeobecnej úverovej banky či Investičnej a rozvojovej banky a ich zmena na verejne neobchodovateľné zaváňa opäť obmedzením vlastníckeho práva podľa článku 20 ústavy. Je pravda, že v spoločnej správe sa navrhuje jeden pozmeňovací návrh, celkom prvý zo spoločnej správy, ktorý to čiastočne rieši, ja však navrhujem iné znenie tohto problému. Navrhujem teda v záujme zabránenia zbytočným komplikáciám v bode 31 nový odsek 5 vypustiť a v bode 97 nový § 45b vypustiť.

    V bode 40 návrhu sa z § 13 písm. b) navrhuje vypustiť slovo desiatim, čo znamená, že pri obmedzení celkovej sumy úverov najväčším dlžníkom sa ruší číselné alebo početné obmedzenie týchto dlžníkov na desať. Takto však nebude jasné, čo znamenajú slová najväčší dlžníci. A interpretácia môže byť veľmi rôzna. Môže to v praxi spôsobiť problémy bankám, ale i samotnému bankovému dohľadu. Preto navrhujem bod 40 návrhu vypustiť.

    Ďalej v bode 43 návrhu sa súhlasom Národnej banky Slovenska podmieňuje vznik alebo zvýšenie zahraničnej účasti v banke nad 3 % jej základného imania. Už stanovenie hranice 3 % je istým prínosom oproti súčasnému stavu, keď táto podmienka nie je zdola ohraničená. Napriek tomu si myslím, že v súčasnosti už takáto prílišná ochrana pred zahraničnými investormi nie je namieste. Okrem iného to môže vyvolať i úplne prozaické problémy v praxi, keď niektorá banka bude chcieť získať solídneho zahraničného investora na svoje kapitálové posilnenie.

    Banka napríklad oznámi verejné upisovanie akcií. Investor prejaví záujem a zloží príslušnú časť upisovacej ceny, čo môže byť z časových dôvodov spravidla skôr, než dostane súhlas Národnej banky. Ak potom Národná banka z nejakého dôvodu súhlas nevydá, čo zase z časových dôvodov bude už po lehote verejného úpisu, môže sa stať celý úpis bez zahraničného investora neplatný a okrem investora aj samotná banka aj prípadní iní domáci alebo zahraniční investori budú poškodení zbytočnými nákladmi. Okrem tejto škody ide však o zjavnú diskrimináciu zahraničných investorov, čo pri známom nedostatku disponibilného domáceho kapitálu nie je pre Slovensko práve výhodné. Čudne vyznievajú potom aj reči našich predstaviteľov na rôznych fórach o vytváraní dobrých podmienok pre zahraničných investorov. Preto navrhujem alternatívne: V bode 43 v novom znení § 16 ods. 1 vypustiť písm. a) a text písmena b) spojiť s predvetím, alebo, ak toto neprejde, navrhujem v bode 43 v novom znení § 16 ods. 1 písm. a) číslo 3 % nahradiť číslom 30 %.

    Body 46 až 50 návrhu upravujú text § 17 zákona, ktorý hovorí o rozložení rizika banky. Toto stanovenie záväzného rámca je vôbec príliš striktným opatrením a navyše nie je zaručeným všeliekom proti zlej obchodnej politike banky. Úlohu poradcu pri hodnotení spoľahlivosti tej-ktorej banky z hľadiska rizika investora vo svete najlepšie plnia ratingové agentúry. Nakoľko sa u nás takéto inštitúcie zatiaľ dostatočne nerozvinuli, mohla by to dočasne plniť aj Národná banka, ktorá má na to najlepšie predpoklady a informácie, ktorými disponuje.

    Obmedzovanie nákupu akcií podľa odseku 1 spravidla prísnejšie obmedzujú vnútorné pravidlá banky, ak z ich podnikateľskej orientácie nevyplýva niečo iné. Obmedzenie najvyššieho podielu na relevantnom trhu na 40 % vyznieva absurdne, ak vieme, že sporiteľňa alebo VÚB majú 80- až 90-percentný podiel na trhu vkladov alebo úverov. Prečo ich potom obmedzujeme na 40 %, keď to v praxi nemôžu v žiadnom prípade dosiahnuť? Takisto je zrejmé, že banku si vyberá klient. Ak sa rozhodne pre tú, ktorá už má 40-percentný podiel na trhu, mala by táto banka podľa zákona vyvinúť úsilie, aby klienta odradila od záujmu o jej služby. Sami vidíte, že táto konštrukcia je úplne absurdná. Z uvedených dôvodov navrhujem opäť alternatívne body 46 až 50 nahradiť jedným bodom 46, ktorý znie: § 17 sa vypúšťa a ďalšie body sa primerane prečíslujú, alebo ak toto neprejde, navrhujem bod 48 zmeniť a nový text by znel: V § 17 sa vypúšťa odsek 3, ďalšie odseky sa prečíslujú.

    V bode 57 sa navrhuje bankám uložiť povinnosť predkladať Národnej banke ďalšie správy a výkazy. Nazdávam sa, že administratívne spracovanie všetkých týchto správ je mimoriadne náročné a od zainteresovaných viem, že banky si väčšinou zriaďujú osobitné útvary na túto činnosť - na vypracúvanie správ pre Národnú banku. To si vyžaduje od banky zvýšené náklady, ktoré sa chtiac-nechtiac premietnu do cien bankových služieb. Zjednodušene, tým je väčší rozdiel medzi úrokmi za vklady a úrokmi za úvery. Všetci vieme, aká je nespokojnosť verejnosti s úrokovými sadzbami, ako sa to všetko premieta do konečných spotrebiteľských cien. Navrhujem preto, ak Národná banka uvedené správy skutočne potrebuje, aby niesla aj primerané náklady na ich spracovanie. Koniec koncov, v navrhovanom písmene f) sa to tak explicitne aj uvádza. Navrhujem preto v bode 57 návrhu v novom písmene d) doplniť text: "Banke patrí od Národnej banky Slovenska úhrada nevyhnutných vecných nákladov v prípade, ak správa preukáže, že hlásenie verne zobrazuje skutočnosť," koniec vloženého textu. A v novom písmene e) analogicky doplniť: "Banke patrí od Národnej banky Slovenska úhrada nevyhnutných vecných nákladov v prípade, ak správa preukáže, že údaje v hláseniach sú správne."

    V bode 63 sa navrhuje povinnosť predkladať údaje ministerstvu financií v rozsahu, spôsobom a v termínoch ním určených. Toto považujem za zbytočne prísne a najmä ľahko aj neúmyselne zneužiteľné. Ak sa to dovedie do extrému, ministerstvo financií môže od niektorej banky žiadať stostranové správy za každý jeden deň. Zrejme uznáte, že je to absurdné. Preto navrhujem upraviť tento návrh takto: V bode 63 upraviť text odseku 4 nasledovne: "Banka je povinná predkladať ministerstvu účtovnú závierku a údaje z účtovníctva. Rozsah, spôsob a termíny predkladania určí ministerstvo všeobecne platným predpisom uverejneným v Zbierke zákonov." Zjednodušene povedané, chcem, aby to ministerstvo určilo raz a všeobecne pre všetky banky, aby si nemohlo, s prepáčením, vymýšľať pre každú banku niečo iné.

    Úplne novou časťou zákona sa stáva hypotekárne bankovníctvo, ktoré je obsiahnuté v bode 82 návrhu. Tento druh bankovej činnosti na Slovensku absentuje a odborná i laická verejnosť po ňom už dlhší čas volá. Z tohto hľadiska možno návrh považovať za zjavný prínos. Aj v tejto časti si však dovolím upozorniť na niektoré drobnosti, ktoré by mohli byť podľa mňa upravené lepšie. Hneď pri definícii hypotekárneho úveru sa určuje, že tento je, to znamená musí byť výlučne financovaný prostredníctvom vydávania a predaja hypotekárnych zálohových listov. Ide o dosť nelogické a zbytočné obmedzenie. Aj keď toto bude iste hlavným zdrojom financií pre hypotekárske úvery, malo by sa bankám umožniť financovať tieto úvery aj z iných zdrojov. Obmedzenie je rovnako absurdné, ako keby sa bankám prikázalo, že napríklad úvery na priemyselné investície sa môžu financovať výlučne len z vkladov obyvateľstva. Preto navrhujem v bode 82 v novom § 36b zmeniť slová "je financovaný" na slová "môže byť financovaný".

    Nový § 36f obmedzuje krytie hypotekárnych záložných listov len na 60 % hodnoty založenej nehnuteľnosti, resp. prekročenie tejto hranice len na maximálne 15 % všetkých hypotekárnych úverov. Pre bonitných klientov táto hranica bude neprijateľná. Nebudú ochotní akceptovať, že 40 % nehnuteľností im leží ladom, keď sú inak solventní a nemajú problém si požičať v inej banke, napríklad nie hypotekárnej, aj na 80 % alebo aj na 100 % hodnoty svojej nehnuteľnosti. To bude v praxi znamenať, že klientela hypotekárnych bánk sa bude z najväčšej miery tvoriť menej solventnými klientmi, ktorí si lepšie podmienky nenájdu v inej banke. Toto môže vážne obmedziť celkový rozvoj hypotekárneho bankovníctva na Slovensku. Preto navrhujem alternatívne v novom § 36f ods. 1 číslo 60 % zmeniť na 80 %, alebo, ak toto neprejde, navrhujem v tom istom § 36f ods. 2 číslo 15 % zmeniť na 30 %.

    Nakoniec ustanovenia nových paragrafov 36l až 36r definujú pozíciu hypotekárneho správcu v roli akéhosi dozorcu hypotekárnych obchodov. Táto funkcia je z hľadiska účelnosti sporná. Okrem prípadného zneužitia tu hrozí aj neprofesionálnymi rozhodnutiami, keďže administratívne dosadená osoba, ktorej odmenu určí Národná banka nezávisle od činnosti hypotekárnej banky, nie je nijako zainteresovaná na efektívnosti bankových obchodov, resp. nenesie zodpovednosť, okrem administratívnej, za prípadné zlé rozhodnutia. Ďalej tu takisto hrozí, že náklady na činnosť správcu sa budú prenášať na klientov banky formou zdraženia hypotekárnych úverov. Myslím si, že na tento účel dozoru nad hypotekárnym bankovníctvom plne postačuje postavenie všeobecného bankového dohľadu. Preto navrhujem alternatívne v bode 82 vypustiť novonavrhnuté paragrafy 36l až 36r, alebo, ak toto neprejde, v bode 82 v novom § 36o odsek 4 v druhej vete nahradiť slová hypotekárna banka slovami Národná banka Slovenska.

    Na záver mi dovoľte vyjadriť sa ešte k jednému pozmeňovaciemu návrhu pána spoločného spravodajcu. V správe výborov sa navrhuje v § 44a, že banky, ktoré vznikli rozčlenením zo Štátnej banky československej, resp. Slovenská sporiteľňa prejdú procesom reštrukturalizácie. Tento návrh považujem za odôvodnený a myslím, že tak by mal byť aj prijatý. Pán spoločný spravodajca však navrhol iný návrh, ktorého prijatím by sa vlastne zmenila definícia týchto bánk. Nešlo by o všetky banky, o ktorých hovorí pôvodný návrh, ale vlastne by z toho vypadla Slovenská sporiteľňa. Považujem za mimoriadne nebezpečné, aby práve sporiteľňa, ktorá obhospodaruje takmer všetky úspory obyvateľstva, vypadla z tejto povinnosti reštrukturalizácie. Myslím si, že práve sporiteľňa je prvým kandidátom na zásadnú reštrukturalizáciu za účasti štátu. Preto navrhujem, ak bude prijatý pozmeňovací návrh pána spoločného spravodajcu, v § 44a doplniť celkom v úvode vetu v odseku 1 "Slovenská sporiteľňa a" a ďalej pokračuje text "banky, ktoré poskytli úvery," atď.

    Na záver by som ešte chcel požiadať, aby sa o bodoch 14 a 16 spoločnej správy 302b hlasovalo osobitne.

    Vážené kolegyne a kolegovia, toľko k jednotlivým pozmeňovacím návrhom. Prosím o ich nezaujaté posúdenie a podporu v záujme zlepšenia fungovania nášho bankovníctva a tým vlastne aj celej ekonomiky, o ktorú, dúfam, všetkým ide.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu poslancovi. Ďalej je prihlásený pán poslanec Filkus a pripraví sa pán poslanec Košnár.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia,

    tento zákon, resp. novelizácia zákona už prešla piatimi nepriamymi novelami. Toto by mohlo evokovať k tomu, že by sme mali rozmýšľať o tom, či netreba celkom nový zákon. Ale vychádzajúc z toho, že v rámci tohto návrhu novelizácie zákona je mimoriadne významné zavedenie hypotekárneho bankovníctva, ktoré nevyhnutne a veľmi skoro potrebujeme, a vychádzajúc aj z toho, že podľa môjho názoru bude nevyhnutné pre ďalší zjednocovací proces v Európe prísť s novým zákonom po určitom období, možno tolerovať aj skutočnosť, že niektoré úvahy nemajú svoju definitívnu podobu.

    Chcem hovoriť o hypotekárnom bankovníctve a určitých pozmeňovacích návrhoch, potom o regulačnej funkcii Národnej banky Slovenska a zaujať stanovisko k navrhovanému doplneniu z pohľadu reštrukturalizácie bankovej sféry.

    Hypotekárne bankovníctvo sa vyznačuje určitými špecifikami. Tieto špecifiká sa musia odraziť aj v tejto novele zákona o bankách (samozrejme, môžeme rozmýšľať o tom, či hypotekárne bankovníctvo v budúcnosti nemá mať osobitný zákon atď.). Ale my potrebujeme toto bankovníctvo a potrebujeme s ním v transformačnom procese narábať účinne. Odlišnosti od klasického bankovníctva sú najmä v tom, že ide o podstatne vyššie objemy požičiavaných peňazí a hlavne o dlhšie lehoty splatnosti hypotekárnych úverov. A to sa musí objaviť aj v tomto zákone.

    Konkrétny návrh z tohto pohľadu: v § 36b, strana 19, kde sa hovorí o splatnosti najmenej 5 rokov, navrhujem pozmeniť na 10 rokov, teda splatnosť najmenej 10 rokov. Fakt je ten, že v priemyselne vyspelých krajinách ide o 15- až 30-ročnú splatnosť, a my sme tu vyšli s podstatne nižším číslom. Preto dávam tento pozmeňovací návrh.

    Trhy s hypotékami sú v porovnaní s kapitálovými trhmi ešte viac regulované a bezprostredne ovplyvňované širokou prítomnosťou štátu. Táto sa na hypotekárnych trhoch a na vzájomných reláciách, súvislostiach v tomto zákone neprejavuje. Keď hovorím o prítomnosti štátu, mám na mysli účasť prostredníctvom rôznych inštitúcií, ktoré poskytujú záruky vo forme poistenia, alebo ovplyvňujú, podporujú hypotekárny trh či už priamo poskytovaním hypotekárnych úverov, alebo nepriamo podporou rozvoja sekundárneho trhu, vytváraním veľkých balíkov hypotekárnych úverov, ktoré sú potom ponúkané veľkým inštitúciám, veľkým inštitucionálnym investorom. V zákone nie je naznačené, ako by sa mal štát zúčastniť na tomto hypotekárnom bankovníctve najmä prostredníctvom pomoci pri reštrukturalizácii bankovej sféry.

    Uvediem príklad. Keď sme hovorili o nevyhnutných štrukturálnych zmenách v rozvoji bankovníctva, zdôrazňovali sme, že štát musí zobrať garanciu za určité zlé úvery. Po doplnení materiálu, ktorý sme dostali na stôl, sa vo všeobecnej rovine tento problém rieši tým, že na úveroch poskytnutých pred 1. 1. 1990 sa bude zúčastňovať štát svojím podielom. Samozrejme, dúfam, že sa to bude dať riešiť pomocou vykonávacích predpisov, ale určite je to prvý krok k tomu, ako riešiť štrukturálne problémy v bankovníctve. Ibaže, vážení, my si odsúhlasíme platnosť novely od 1. marca 1996 a súčasne v ňom budeme riešiť aj štrukturálne problémy rozvoja bankovníctva. To si treba uvedomiť, lebo v tých dodatkoch k § 44a hovoríme o tom, čo majú urobiť banky, reagovať na ministerstvo financií atď. Teda prvý marec 1996, avšak dosiaľ nepoznáme žiadne prístupy, výsledky pri realizácii tohto procesu.

    Chcel by som poukázať na mimoriadnu dôležitosť hypotekárneho bankovníctva. Zodpovedný ekonóm, čitateľ, poslanec v tejto chvíli naozaj musí tolerovať rôzne nedostatky legislatívneho charakteru, pretože tento trh s hypotékami nevyhnutne, a zdôrazňujem, veľmi skoro potrebujeme. Vo vyspelých krajinách patrí medzi najväčšie úverové trhy na svete. My sme s tým ešte nezačali. Samozrejme, lepšie by sa počúvali iné zaujímavé politické alebo aj menej zaujímavé politické úvahy, ale toto je teraz pre náš transformačný proces rozhodujúce.

    Príklad. Nákup domu alebo bytu býva nezriedka v živote človeka najväčšou finančnou transakciou. Akú inú väčšiu finančnú transakciu má človek - nechcem dehonestovať -, obyčajný človek, prostý človek, ako kúpiť si byt alebo kúpiť si dom? A na toto tento hypotekárny trh nutne potrebujeme.

    Teraz chcem poukázať na niektoré riziká. Predkladaná novela stanovuje základný rámec na fungovanie hypotekárneho bankovníctva. Som však veľmi skeptický, že by v dohľadnom čase mohlo prísť k hmatateľným výsledkom. Prečo? Po prvé, je to celkový nedostatok voľných úverových zdrojov na tieto účely. Vysoké ceny nehnuteľností na jednej strane, a nízke priemerné príjmy obyvateľstva na strane druhej. Čo v takejto situácii urobiť? No pravdepodobne únosné by bolo, vzhľadom na úroveň príjmov, rozložiť splátky do dlhších časových období, čo je zase momentálne neakceptovateľné pre finančné inštitúcie. Ďalej, úver na rozumných 10-15 rokov by vyžadoval príliš vysoké mesačné splátky neakceptovateľné pre obyvateľstvo. Máme jediné východisko: Uvedený trh by sa mohol začať razantnejšie rozvíjať vtedy, ak by sa štát rozhodol v tejto oblasti výraznejšie angažovať. Toto musí urobiť. Možno, že prvý krok je cestou reštrukturalizácie bankovej sféry. To je jeden z hlavných krokov, ale ak ho nespravíme, potom tento trh s hypotékami sa nám nezačne ukazovať ako efektívny.

    Ešte raz chcem povedať, že z predloženej novely nemožno zistiť, či a ako tu štát vstúpi do hry a aké sú v tejto otázke zámery predkladateľov. Prosil by som, keby nám pán podpredseda vlády vedel načrtnúť, ako štát do tejto hry vstúpi. V tejto súvislosti mám konkrétny návrh, pokiaľ ide o hypotekárne úvery a celé hypotekárne bankovníctvo. V § 36g sú odseky 1 a 2 a tam sa hovorí o tom, že stanovenie hodnoty nehnuteľnosti má pre hypotekárny úver kľúčový význam, ale zdá sa mi neobvyklé, ak hypotekárna banka má byť viazaná len vlastným ohodnotením nehnuteľnosti. Z tohto titulu navrhujem odsek 2 vynechať. Opakujem: § 36g odsek 2 vynechať.

    Dovoľte mi teraz pár poznámok k regulačnej funkcii Centrálnej banky vo vzťahu k bankovému sektoru. Rozčlenenie povoľovacieho konania na dva kroky - na povolenie na založenie a povolenie na výkon bankových činností - najmä z pohľadu už existujúcich bánk, ktoré vykonávajú svoju činnosť dobre a budú musieť do šiestich mesiacov od účinnosti zákona požiadať o druhostupňové povolenie, t. j. § 45c odseky 1, 3 nepovažujem za nutné, naopak, ukazuje mi to narastanie administratívnej náročnosti podnikania v bankovom sektore na Slovensku.

    Pán kolega Nagy sa dotkol zmeny štatútu bankových akcií. Našiel som už "zlepšovák" v pozmeňovacích návrhoch, ktoré sme dnes dostali na stôl, § 6 ods. 5, kde pôvodne bolo, že "banka môže vydať akcie len ako zaknihované cenné papiere na meno, ktoré nie sú obchodovateľné na verejnom trhu". Už sa navrhuje vyčiarknuť slová "ktoré nie sú obchodovateľné na verejnom trhu". Ja navrhujem celú túto vetu, čiže "banka môže vydať akcie len ako zaknihované cenné papiere na meno" tiež z odseku 5 § 6 vypustiť.

    Nezdá sa mi celkom zdôvodnené argumentovať takéto opatrenie snahou kontrolovať vlastnícke štruktúry s cieľom zabrániť vzniku nezdravých vzťahov bánk. To je v dôvodovej správe, strana 9, bod 31. Najlepšiu mieru kontroly možno predsa dosiahnuť práve v podmienkach verejného obchodovania s akciami. To je najlepšia kontrola, a nie táto kontrola, ktorú navrhujeme v tomto zákone.

    Pokiaľ ide o zvýšenie informačnej povinnosti komerčných bánk, treba povedať, že je správne, že týmto smerom chceme posilniť pozíciu Centrálnej banky a že banka tým bude donútená, aby vyžadovala ďalšie dokonalé informácie od komerčných bánk. V tejto súvislosti mám ďalší pozmeňovací návrh, týka sa povinnosti informovať o úveroch a zárukách v § 20a ods. 1. Navrhuje sa povinnosť informovať o úveroch a zárukách nad 1 milión, v spoločnej správe je už nad 3 milióny. Navrhujem 5 miliónov. O úveroch a zárukách nad 5 miliónov Sk.

    Celkove správny trend k zvyšovaniu informovanosti by nemal zostať len medzi komerčnými bankami a jej regulátorom, teda bankovým dohľadom Národnej banky Slovenska. Pokladám tiež za pozitívne a správne, že bankový dohľad z pohľadu Národnej banky Slovenska v týchto súvislostiach je takto orientovaný, ale malo by ísť aj o posilnenie informačnej povinnosti voči verejnosti. Nie je možné napríklad takú samozrejmú vec, ako je výročná správa, označiť v banke za bankové tajomstvo. To nikde na svete nie je. Výročná správa komerčnej banky nie je bankové tajomstvo. Toto je tiež vec bankového dohľadu, aby sa aj týmito súvislosťami zaoberal.

    Zopakujem svoje pozmeňovacie návrhy: povinnosť informovať o zárukách nad 5 miliónov, splatnosť najmenej 10 rokov (to je § 36b) a v § 36g odsek 2 vynechať. To sú všetky návrhy, ktoré by podľa môjho názoru mohli zlepšiť túto novelu zákona.

    Na záver chcem znovu povedať, že v tejto novele treba všeličo tolerovať, ale treba sa naozaj postarať a všetkými silami dosiahnuť, aby hypotekárny trh, hypotekárne úvery konečne začali v tomto transformačnom procese Slovenskej republiky fungovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Ďalej je prihlásený pán poslanec Košnár a pripraví sa pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy a páni,

    iste sa zhodneme v tom, že moderná ekonomika, a to ani taká ekonomika, ktorá prechádza transformačným procesom a chce mať charakteristiku blížiacu sa k modernej ekonomike, sa bez správne fungujúceho finančného sektoru nemôže jednoducho zaobísť.

  • Pán poslanec, prosím vás, ten stredný mikrofón keby ste si dali bližšie, vôbec vás nepočuť.

  • Správne fungujúci finančný sektor - a v našom prípade ide o jeho úverové inštitúcie - vyžaduje tri prvky, ktoré sú nevyhnutné. Je to jednak kvalifikovaný a bezúhonný personál, vhodná legislatíva a to je práve naša parketa a naša doména, a efektívne dozorné orgány, ktoré zabezpečujú dodržiavanie príslušných zákonov a predpisov. Nazdávam sa, že o potrebe novelizácie či prijatia nového zákona o bankách z tohto hľadiska nie je potrebné pochybovať ani polemizovať. Posudzujeme návrh novelizácie zákona o bankách, ktorý pripravila Národná banka Slovenska a ministerstvo financií v spolupráci s Asociáciou bánk a ponechajme bokom otázku, nakoľko a v čom je tento návrh výsledkom kompromisu, či je to dobrý kompromis a nakoľko majú zúčastnené strany ako predkladatelia či tvorcovia pocit, že sa im niekde stúpilo, ako sa ľudovo vraví, na otlak.

    Nazdávam sa, že podstatné je to, aby sme si uvedomili, či a nakoľko je predkladaná novela zákona o bankách v súlade s transformačnými a strategickými zámermi Slovenskej republiky. A dovoľte mi, aby som z jediného pohľadu trošičku polemizoval so slovami, ktoré tu odzneli, že je to dokonale pripravená novela. Napokon množstvo pozmeňovacích návrhov svedčí o tom, že tá miera dokonalosti mohla byť aj vyššia.

    Chcel by som však povedať, že predkladaná novela o bankách síce nie je v rozpore s Bielou knihou komisie Európskeho spoločenstva ako súčasti stratégie predchádzajúcej prijatiu asociovaných krajín do Európskej únie, ale je celkom evidentné, že táto novela ani zďaleka nemôže mať ambíciu vytvoriť komplexné podmienky na zjednocovanie či začleňovanie sa do európsky integrovaného finančného sektoru. Nespochybňujem potrebu tejto novely, súhlasím aj s argumentáciou, ktorú uvádzal môj predrečník, ale predsa sa nazdávam, že predkladaná novela zákona o bankách bude mať krátku životnosť. Jej užitočnosť nespochybňujem, iba zdôrazňujem potrebu skutočne serióznej prípravy nového zákona o bankách a iných inštitúciách finančného sektoru, o burzách, o cenných papieroch, o investičných spoločnostiach, poisťovniach atď.

    Myslím si, že pri takomto zamýšľaní sa nad komplexnou právnou úpravou tohto sektoru musíme už dnes plne rešpektovať smernice Európskej únie o bankovníctve, ktoré zakotvujú princípy práva podnikať a poskytovať služby, princípy bankového dozoru, definujú základný a dodatočný kapitál, princíp obozretného podnikania a dozoru nad ním, štandardy solventnosti atď. ako aj pre nás dôležitý princíp záruky vkladov, ktorý má posilniť dôveru vkladateľov voči bankovému systému. Finančné inštitúcie totiž pracujú s peniazmi svojich klientov a neúspech banky má za následok značné straty pre jej klientov. Preto je v tejto sfére služieb potrebná oveľa účinnejšia regulácia zabezpečujúca ochranu klientov a ochranu sektoru finančníctva pred dominovým efektom spôsobeným zlyhaním jednej z finančných inštitúcií.

    V tejto súvislosti mi dovoľte uviesť jeden pozmeňovací návrh, ktorý smeruje k tomu, aby istota klientov, resp. predchádzanie stratám pre klientov bola zvýraznená tým, že by sa v bode 45 týkajúcom sa § 16 ods. 1 doplnilo nové písmeno d) tak, aby predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska udelený po prerokovaní s ministerstvom financií bol potrebný aj na predaj banky, pobočky zahraničnej banky alebo ich časti. Dá sa tým zabrániť, resp. predchádzať vzniku mimoriadne zložitých až neprehľadných právnych situácií, s ktorými isté skúsenosti a isté poznatky sú už aj zo Slovenskej republiky.

    A teraz mi dovoľte pár poznámok k hypotekárnym obchodom. I keď ich nebudem formulovať v podobe konkrétnych pozmeňovacích návrhov, sú mienené skôr ako isté smerovanie ako zdokonaliť hypotekárne bankovníctvo. Pre hypotekárny úver je vymedzená lehota splatnosti najmenej 5 rokov s podmienkou jeho zabezpečenia hypotekárnym záložným právom. Už sa tu o tom hovorilo. Aj ja považujem túto lehotu za krátku, treba ju predĺžiť, pričom osobne budem podporovať tie pozmeňovacie návrhy, ktoré v tejto veci boli alebo ešte budú podané.

    Paragrafom 36d sa vymedzuje využívanie dočasne voľných peňažných prostriedkov získaných z hypotekárnych obchodov. V tejto súvislosti treba uviesť, že univerzálne banky, ktoré budú vykonávať hypotekárne obchody, získajú na tento účel zdroje iba vydaním hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií, ktoré budú kupovať iné hypotekárne banky, že teda vydaním tohto zákona univerzálne banky budú využívať svoje voľné zdroje strednodobého charakteru na realizáciu hypotekárnych obchodov, pričom tie úpravy nerešpektujú to, čo sa deklaruje, že hypotekárne úvery majú dlhodobý charakter.

    Nazdávam sa, že k zvýšeniu zdrojov na hypotekárne obchody by došlo aj tým, že by sa umožnilo kupovať hypotekárne záložné listy a komunálne obligácie aj fyzickým osobám a ak výnos z týchto cenných papierov by mal vyššiu mieru ako výnos z dlhodobých kladov. Riešenie by bolo možné napríklad daňovým oslobodením výnosov z hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií alebo fixnou úrokovou mierou s tým, že rozdiel medzi nižšou úrokovou mierou a fixnou úrokovou mierou by sa hradil zo štátneho rozpočtu eventuálne z rozpočtu miest a obcí. Uvedomujem si, že v tomto okamihu sa tento námet dá ťažko zapracovať do predkladanej novely zákona, ale myslím, že s ním treba počítať ako s perspektívnym námetom.

    Tretia poznámka sa týka § 36g. Myslím si, že v tomto paragrafe sa nerozlišuje prípad otvoreného záložného práva, t. j. prípad, keď nehnuteľnosť má vyššiu hodnotu, ako je požadovaná výška záložného práva na hypotekárny úver a komunálne papiere. Ak sa neumožní využívať aj toto tzv. otvorené záložné právo a uchádzač o hypotekárny alebo komunálny úver nebude mať vlastné zdroje vo výške 31 či 40 % hodnoty nehnuteľnosti, nebude môcť príslušnú investičnú akciu realizovať. Aj z tohto pohľadu sú očakávania, ako hypotekárne bankovníctvo, hypotekárne úvery môžu prispieť najmä v oblasti bytovej výstavby a k riešeniu problémov získavania bytov u mladých rodín a podobne, do značnej miery spochybnené.

    Záverom chcem povedať, že podľa mňa je takáto novela zákona potrebná, a ak sa budú rešpektovať a zvážia dôkladne tie pozmeňovacie návrhy, ktoré vedú k jeho zdokonaleniu a zlepšeniu, urobíme asi užitočný čin.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalej vystúpi pani poslankyňa Schmögnerová a pripraví sa pán poslanec Sopko.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážená poslanecká snemovňa,

    dovoľte mi, aby som sa vyjadrila iba k ôsmej časti návrhu novely zákona o bankách, ktorá sa zaoberá hypotekárnym bankovníctvom. Predovšetkým preto, že od rozvoja hypotekárnych úverov si nebývajúci - a z nich sú to väčšinou mladé rodiny - sľubujú, že pomôže vyriešiť ich kritickú situáciu, ktorá hrozí sociálnym výbuchom, ak sa nebude akútne riešiť.

    Už v roku 1994 uznesením číslo 571 ku Koncepcii bytovej politiky a rozvoja bytovej výstavby ukladala vláda spracovať návrh ekonomických nástrojov na podporu bývania. Návrh, vychádzajúc z koncepcie, predpokladal vytvoriť legislatívne podmienky na poskytovanie hypotekárnych úverov na dostatočne dlhý čas (zhruba 20 rokov), ako aj iniciovanie peňažných ústavov k tomu, aby začali poskytovať hypotekárne úvery už v roku 1994, resp. 1995. Aby sa mohli úvery poskytovať za zníženú úrokovú mieru, predpokladalo sa, že štát bude hradiť časť úrokov, resp. rozdiel medzi komerčnou a zvýhodnenou úrokovou sadzbou, ako i to, že štát zabezpečí poistenie hypotekárnych úverov. Toto uznesenie vlády bolo však prvým uznesením, ktoré vláda Vladimíra Mečiara po nástupe k moci zrušila. I preto ubehlo poldruha roka, kým sa dostáva na prerokovanie uvedená novela.

    Pripomínam, že návrh novely zákona o bankách jeden z predkladateľov mal už hotový v prvom polroku 1995, dostal sa však po prvýkrát do Národnej rady až na decembrovú schôdzu, a to tak, že nebolo možné ho dôkladne prediskutovať a odložil sa na dnešnú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Ide o stratu času, ktorá pre nebývajúce rodiny s deťmi znamená odkladanie ich zatiaľ neriešiteľnej bytovej situácie a častokrát i rodinné tragédie. Fakt, že zákon prichádza s takýmto oneskorením, hodnotím teda jednoznačne negatívne.

    Dôležité je uvedomiť si, do akej miery predložená novelizácia bude naozaj riešiť to, čo sa od nej čaká, t. j. či umožní desiatkam tisícom nebývajúcich v prijateľnom čase riešiť ich bytovú situáciu. Keď sme návrh zákona prerokúvali v gesčnom výbore, predseda výboru pán Maxon priliehavo konštatoval, že z realizácie zákona bude mať úžitok iba veľmi malý počet nebývajúcich. Prečo je to tak? Hypotekárny úver sa v § 36b vymedzuje ako dlhodobý úver s lehotou splatnosti najmenej 5 rokov.

    Bez dodatočných opatrení vlády pri nedostatku dlhodobých zdrojov je reálne očakávať, že hypotekárne úvery sa začnú poskytovať s lehotou splatnosti na 5 rokov, t. j. na minimálnej časovej hranici. To znamená, že hypotekárne úvery, u ktorých je lehota splatnosti v zahraničí najčastejšie podstatne vyššia, napríklad nad 10 rokov, budú predstavovať pre nebývajúcich obrovské finančné zaťaženie, ktoré bude môcť uniesť iba málo rodín. Analogicky, ak sa zachová navr-

    hovaný princíp krytia hypotekárnych záložných listov, ktoré nepresahujú 60 % z hodnoty založenej nehnuteľnosti, bude to znamenať, že v najlepšom prípade 31 ale až 40 % hodnoty musí nadobúdateľ už mať, resp. získať na iný úver. Je zrejmé, že 40 % napríklad zo 700 tisícovej hodnoty trojizbového bytu predstavuje 280 tisíc korún. Ktoré mladé rodiny disponujú takýmito prostriedkami?

    Na dôvažok v rámci hypotekárnych obchodov vznikajú pri navrhovanej úprave pre banky emitujúce hypotekárne úvery značné voľné zdroje v rozsahu 21 až 40 %, ktoré použijú na iné ciele v súlade s § 36 ods. b). Ak by na získanie zdrojov na hypotekárne úvery boli poskytované určité výhody, o ktorých budem hovoriť neskôr, vytvára to pre hypotekárne banky priestor na získavanie zvýhodnených zdrojov, ktoré sa však nepoužijú na hypotekárne úvery. Preto mi dovoľte navrhnúť dva pozmeňovacie návrhy.

    Po prvé - v § 36 b) doplniť, aby sa pre hypotekárne úvery poskytované na bytovú výstavbu lehota splatnosti zvýšila na najmenej 8 rokov. Po druhé - v § 36 f) ods. 2 doplniť: "Pri poskytovaní hypotekárnych úverov použitých na zabezpečenie bývania tento rámec nemôže presiahnuť 30 %." Znamená to, že pri prvom návrhu lehota splatnosti hypotekárneho úveru poskytnutého na bývanie sa predĺži na najmenej 8 rokov a druhý pozmeňovací návrh znamená toľko, že v prípade poskytnutia hypotekárneho úveru na bývanie je možné jeho krytie až na 78 %. Podotýkam, že je nemálo štátov, kde právna úprava umožňuje až 90-percentné krytie.

    Mám tie isté obavy ako Národná banka Slovenska, že takéto pozmeňovacie návrhy môžu zabrzdiť hypotekárne úverovanie. Ale iba vtedy, ak vláda neprijme opatrenia na zvýhodnenie poskytovania hypotekárnych úverov na bytovú výstavbu, ktoré budú motivovať banky poskytovať hypotekárne úvery s dlhšou lehotou splatnosti, ako i opatrenia, ktoré dostatočne zlacnia hypotekárne úvery a budú pre ich potenciálnych nadobúdateľov prijateľné. Dovoľte mi vysvetliť, čo mám na mysli.

    Po prvé. Treba stimulovať získavanie dlhodobých zdrojov na hypotekárne úvery. Dá sa to dosiahnuť viacerými spôsobmi. Jedným z nich je napríklad nezdaňovanie výnosov z držby hypotekárnych záložných listov. Bolo by žiaduce, aby vláda prerokovala aj možnosť emisie určitých dlhodobých zdrojov na financovanie hypotekárnych úverov s Národnou bankou Slovenska.

    Po druhé. Je zrejmé, že poskytovanie hypotekárnych úverov za komerčnú úrokovú sadzbu je pre dlžníka ťažko prijateľné. Málokto by si takýto drahý úver mohol dovoliť. Aby sa navrhovaný zákon mohol naozaj realizovať, je nutné, aby sa hypotekárne úvery poskytovali za zvýhodnenú a fixnú úrokovú sadzbu. Straty z toho vznikajúce pre banky by mal kryť štát zo zdrojov štátneho rozpočtu, resp. zo zdrojov Fondu národného majetku. Podotýkam, že podobné opatrenie sa realizuje už v Českej republike. Je zrejmé, že si to bude vyžadovať novelu zákona o štátnom rozpočte ešte v tomto roku, ak sa má hypotekárne úverovanie naozaj rozbehnúť.

    Ako dodatočné zlacnenie úveru pre nadobúdateľa je možné i novelizovať zákon o dani z príjmov tak, aby splátky úverov a úroku za hypotekárne úvery na bytovú výstavbu boli odpočítateľnou položkou pri výpočte základu na zdaňovanie pri dani z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti. Môžeme si byť istí, že bez dodatočných zásahov štátu hypotekárne úvery zostanú výhodou iba pre dobre situované rodiny, a pre ostatné, ktorých je, žiaľ, väčšina, nebudú nič riešiť.

    Chcem podotknúť, že opatrením ministra financií Slovenskej republiky z októbra 1992 a vyhláškou ministra financií Slovenskej republiky číslo 119/1993 o niektorých opatreniach na dofinancovanie družstevnej a individuálnej bytovej výstavby boli finančné výhody pre nadobúdateľa bytov prakticky v plnom rozsahu zrušené. Vládna koalícia nepodporila ani návrh na zvýšenie štátnej prémie na stavebné sporenie, ktoré v roku 1991 bolo určené vo výške 6 000 korún a odvtedy zostalo na rovnakej úrovni. V priebehu rokov 1991-1996 reálna úroveň štátnej prémie poklesla skoro na tretinu pôvodnej úrovne.

    Preto mi dovoľte navrhnúť nasledovné uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky: "Národná rada Slovenskej republiky zaväzuje vládu Slovenskej republiky do 31. marca 1996 pripraviť nariadenie vlády, ktorým sa stanovia podmienky štátnej finančnej podpory hypotekárneho úverovania bytovej výstavby."

    Chcem upozorniť i na to, že poskytovanie úverov budú obmedzovať rôzne ďalšie faktory, napríklad na strane bankového sektoru zvýšením požiadavky na kapitálovú primeranosť v prípade rozšírenia činnosti na hypotekárne úverovanie, nedostatočnými či žiadnymi skúsenosťami z hypotekárneho úverovania. Na strane dlžníkov môže vzniknúť riziko neschopnosti splácať úrok a istinu. Zákon predpokladá exekučné vymáhanie záložného práva. Naša právna úprava, mám tu na mysli Občiansky zákonník, chráni zatiaľ nájomcu tak, že bez poskytnutia náhradného ubytovania nie je možné nikoho vysťahovať. Kladiem si otázku, či nie je možné čakať, že za takejto situácie zo strany poskytovateľov hypotekárnych úverov nevznikne záujem realizovať novelizáciu Občianskeho zákonníka v tomto smere. Dá sa tomu predísť poskytnutím vhodnejších podmienok na hypotekárne úvery. V krajnom prípade treba doriešiť sociálne bývanie, resp. dočasné náhradné bývanie. Preto by bolo vhodné zvýhodniť hypotekárne úvery pre inštitúcie zodpovedné za sociálne bývanie.

    Uvedené návrhy na dosiahnutie väčšej priechodnosti hypotekárnych úverov sú iba čiastkové a Ministerstvo financií Slovenskej republiky by malo, prirodzene, hľadať ďalšie možnosti.

    V § 36d navrhovanej novely sa upravuje použitie voľných peňažných prostriedkov získaných z hypotekárnych obchodov okrem iného i na nákup štátnych dlhopisov. Keďže nie je zatiaľ k dispozícii vládne nariadenie, ktoré by presnejšie upravovalo nakladanie s týmito prostriedkami, a pri rastúcom riziku z poskytovania hypotekárnych úverov bude väčšia motivácia ukladať zdroje do štátnych dlhopisov, najmä dlhodobejšie zdroje, ako do hypotekárnych úverov, bolo by potrebné pokúsiť sa tomu istým spôsobom zamedziť. V snahe zamedziť takémuto možnému postupu navrhujem, aby sa použitie voľných peňažných prostriedkov na štátne dlhopisy neumožnilo. Odporúčam teda v § 36d vypustiť ods. d).

    Zároveň navrhujem nasledujúce uznesenie Národnej rady: "Národná rada Slovenskej republiky zaväzuje vládu Slovenskej republiky do 31. marca 1996 pripraviť nariadenie vlády, ktorým sa podrobnejšie upraví použitie dočasne voľných peňažných prostriedkov získaných z hypotekárnych obchodov."

    Sme svedkami toho, že ministerstvo financií chce získať ďalšie významné právomoci vo sfére hypotekárnych úverov. Keďže chceme zaviazať vládu, aby sa časť rozpočtových či mimorozpočtových zdrojov použila na podporu hypotekárneho úverovania, je možné ponechať ministerstvu financií určité právomoci, napríklad pri rozhodovaní rozporov medzi hypotekárnym správcom a hypotečnou bankou, resp. pri menovaní hypotekárneho správcu. Keďže však Národná banka Slovenska je zodpovedná za bankový dohľad, nie je vhodné, aby sa bankový dohľad v tomto prípade rozšíril aj na pôsobnosť ministerstva financií. Takýmto spôsobom sa dajú interpretovať právomoci ministerstva financií zakotvené v § 36o a 36p. Odporúčam preto z § 36o vypustiť slovo "ministerstvo" a v § 36p ods. 1 ukončiť vetu "za Národnou bankou Slovenska".

    Vážení poslanci, ak naozaj nechceme, aby hypotekárne úvery boli takým drahým produktom, že budú určené iba pre úzku sociálnu skupinu, dobre situovanú, prosím vás, aby ste podporili moje pozmeňovacie návrhy a návrhy uznesení.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni. Ďalej je pripravený vystúpiť v rozprave pán poslanec Sopko, pripraví sa pán poslanec Kunc.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážená Národná rada, kolegyne, kolegovia,

    navrhovaná novela zákona o bankách výrazne posilňuje postavenie Národnej banky Slovenska, najmä právomoci bankového dohľadu. Posunutím právomocí vytvoríme podmienky na kontrolnú činnosť voči komerčným bankám, ale súčasne nevyvážene koncentrujeme moc do rúk Národnej banky Slovenska. Novelizovaný návrh taxatívnym vymenovaním práv, ale hlavne povinností komerčných bánk limituje ich podnikateľskú aktivitu. Vyžadovaním ďalších hlásení, správ a podkladov zvyšuje administratívnu náročnosť v komerčných bankách. Novela predpokladá vydanie ďalších opatrení Národnej banky Slovenska, ktoré rozšíria povinnosti komerčných bánk až na úroveň návodu k obsluhe. Tento postup je v našom právnom poriadku neobvyklý, v časovom horizonte je značne oneskorený, pretože na Slovensku v súčasnom období pôsobí viac než 17 bánk a 16 pobočiek zahraničných bánk.

    Snaha o zavedenie väčšieho poriadku do povoľovania a režimu fungovania bánk formou sprísnenia bankového dohľadu, i keď je čiastočne oneskorená, je bezosporu dobrý úmysel. Dá sa pochopiť a má oporu v zákone o Národnej banke Slovenska v jej osobitnom postavení ako emisnej banky Slovenska. Z môjho pohľadu je však nepochopiteľné podmieňovanie jej rozhodnutí prerokovaním s Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Inštitút "po prerokovaní s ministerstvom" je právne abstraktný pojem s možnosťou rôzneho výkladu. Ak stačí príslušné rozhodnutie, resp. súhlas prerokovať s ministerstvom, potom záporné stanovisko ministerstva nemôže ovplyvniť rozhodnutie Národnej banky Slovenska a tým je samotné prerokovanie právne bezvýznamné.

    Právomoc ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy je vo vzťahu k bankám zakotvená v § 37 zákona číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení zmien a doplnkov, a to ako orgánu štátneho dozoru. Na základe uvedeného navrhujem vypustiť slová "po prerokovaní s ministerstvom" z novelizovaných ustanovení, a to z § 16 ods. 1, z § 29 ods. 4, z § 34 ods. 1. V § 16 ods. 1 písm. b) navrhujem vypustiť slová "ako aj na zvyšovanie".

    Každá komerčná banka pri sprísnených pravidlách dohľadu, ale aj v jej vlastnom záujme sa musí snažiť zvyšovať podiel primárnych zdrojov na úkor sekundárnych. Zvýšenie základného imania je jedným z takých zdrojov, ktoré môžu zlepšiť likviditu banky. Podmieňovať zvýšenie základného imania na súhlas Národnej banky Slovenska nepovažujem za potrebné.

    Novonavrhovaný § 20a ods. 2 sleduje zlepšenie pozície komerčných bánk pri zisťovaní informácií o stave a výške úverového zaťaženia potenciálnych klientov. Sledovaný účel bude splnený len v prípade, že Národná banka Slovenska vo svojom opatrení precízne spracuje spôsob vedenia registra, jeho obsah a zabezpečí operatívne poskytovanie informácií pre banky. Predpokladám, že si všetci uvedomujeme, že požiadavka na získanie nového povolenia na výkon bankových činností už existujúcich bánk podľa § 45c ods. 2 môže narušiť dôveru klientov bánk k jednotlivým, hlavne majetkovo menším komerčným bankám, ale aj ich istotu o svoje vklady. Svojím spôsobom uvedené ustanovenie pôsobí retroaktívne.

    Napriek veľkému počtu pripomienok aj pozmeňovacích návrhov treba oceniť predložený návrh novely, pretože opatrenia riešia súčasné aktuálne problémy bankovníctva a smerujú v mnohých prípadoch na ochranu klienta. Je to veľmi významný a dôležitý zákon, preto treba veľmi seriózne a zodpovedne prehodnotiť všetky pripomienky, všetky zmeny, ktoré tu boli predložené.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, pán poslanec Kunc. Pripraví sa pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, milé kolegyne, vážení kolegovia, vážení hostia,

    rád by som sa pozrel na vec aj z takého občianskeho hľadiska, pretože o bankovníctve sa teraz dosť veľa hovorí, a to aj medzi veľmi jednoduchými ľuďmi. Pritom sa však musím priznať, že som ovplyvnený určitými reminiscenciami a aj takými nejakými resedimentmi, pretože keď som ako mladý človek nastupoval do Hypotečnej a komunálnej banky v Bratislave, tak som tam išiel ako do kostola a, pravdu povediac, tam som dostal aj určitú školu do života, na ktorú som potom nikdy nezabudol. Prečo? Pretože v tej banke, v jej konaní, v konaní ľudí, v správaní ľudí človek nachádzal veľmi obyčajné ľudské cnosti na vysokej úrovni. A treba povedať, že aj táto banka ako celok tak pôsobila, a myslím si, že bola vtedy pre Slovensko veľkým prínosom. Škoda potom, že začiatkom roka 1951 ju premenili na Investičnú banku, n. p., ktorá potom už nijakú rolu neodohrala a zanikla spojením, resp. vplynutím do štátnej banky. To sú tie moje reminiscencie, ktoré ma vedú k tomu, aby som poukázal na niektoré občiansky videné momenty nášho terajšieho bankovníctva, ktoré by sme chceli touto novelou troška usmerniť.

    Keď sa zamyslíme nad vecami, tak asi nám nebude robiť problém sa zorientovať, že stav bankovníctva v našej spoločnosti ako celku je taký nejaký zvláštny, taký neobyčajný. Čím to môže byť? Je to asi tým, to je moje poznanie a analytický pohľad, že banky vtrhli do formujúceho sa trhového prostredia a do transformačného procesu vôbec veľmi, veľmi hrmotne, dá sa povedať do istej miery bezohľadne, vôbec nerešpektovali a nebrali na vedomie určitú nepripravenosť absolútnej väčšiny obyvateľstva na premenu finančných vzťahov na tvrdé obchodné vzťahy so všetkými dôsledkami, nie vždy pozitívnymi.

    Osobitnú rolu pritom hrá určité spoločenské postavenie a správanie zamestnancov bánk a predstaviteľov bánk. Stala sa z nich rýchlo akási spoločenská smotánka, ktorá naozaj o sebe dáva vedieť, že takou je, a má hromadu preferencií v tomto zmysle, hlavne príjmových preferencií a iných výhod, ktoré neraz skutočne kričia. Nemajte mi za zlé, ak je to kritické, ale nedávno som ešte v tom prostredí bol, takže viem o tom svoje a viem aj to, ako sa to ďalej vyvíja, a navyše musím vziať na vedomie, že si to ľudia všímajú a že im to, ako sa vraví, kole oči.

    Má to aj svoje ďalšie pozadie v konaní bánk a síce v tom zmysle, že je tu určitá pompéznosť až márnivosť. Jednoducho akoby zámerné ukazovanie spoločnosti, že to sme my, to sme my banky, my na to máme, a teda si budeme robiť tak, ako chceme. Pochopiteľne, určite to riadne zasahuje do režijných nákladov, do nákladov prevádzky, ktorá sa tým stáva veľmi nákladná, a keď sa tak nad tým zamýšľam, tak mi napadá, že keby toto tu nebolo, tá pompéznosť a tá márnivosť, možno by bolo možné úrokovú mieru - hoci aj o jedno percento - z tohto titulu znížiť.

    Nenazdávam sa, tak ako pán poslanec Palacka, že Národná banka tu spôsobí osobitné náklady bankám tým, že požaduje určité kontrolné údaje, a teda informačné sledovanie, ktoré by inak banky robiť nemuseli. Tie banky pri modernom informačnom systéme s tým nemajú alebo aspoň by nemali mať žiadne problémy pri racionálnom prístupe a finančne by ich to toľko zasahovať nemuselo. Ale ostatné náklady, ktoré, ako vravím, sú až spoločensky neprijateľné, myslím si, že presahujú mieru.

    Čo mi však odborne prekáža na jestvujúcej pôsobnosti bánk, to má hospodársky a finančný význam a nazval by som to niečo ako malý korekčný racionalizačný vplyv na podnikateľské rozhodovanie a na jeho priebeh. Keď v tomto smere porovnávam jestvujúce banky s niekdajšími časmi, s tými časmi, keď som ja vstupoval do bankovej sféry a chvíľu v nej pracoval za tých niekdajších predsocialistických podmienok, tak toto si veľmi uvedomujem, že banky pôsobili korekčne ako usmerňovateľ, že jednoducho ovplyvnili podnikateľské rozhodovanie svojich komitentov tak, že im boli na pomoci. V dnešnom pôsobení našich bánk toto nevidím, a to ani tých najväčších, teda dalo by sa povedať zabehaných, starých, ale ani tých menších, nových, ktoré sa po tieto roky rozbiehajú. A to ma na tom trápi, pretože tu sa potom aj vlastná funkcia bánk nenapĺňa tak, ako by to bolo žiaduce a ako by sme si to predstavovali.

    Čo ma takisto trápi, to je vcelku málo pôsobivá podpora malému a strednému podnikaniu. My veľmi často o tom počujeme a dosť často aj o tom hovoríme, nakoniec sme prijali aj zákon o podpore malého a stredného podnikania, ktorého účinnosť, žiaľbohu, podľa môjho poznania taktiež nie je taká, ako by mala byť, nielen vinou bánk, pretože tam, pravda, pôsobia aj iné orgány, ale banky tu tiež odohrávajú rolu a musím konštatovať, že v tomto smere nijako nevynikajú - jednak pre určitý nezáujem o túto vrstvu podnikateľov, najmä ak nejde o obchodné živnosti, a jednak preto, že je s tým veľa práce pri malom príjme, aby som tak povedal. Nuž a to tiež nie je v poriadku.

    Z toho však treba urobiť aj taký malý medzizáver, že ak veľké bankovníctvo nechce týmto spôsobom podporovať malé a stredné podnikanie, a vyzerá to tak, že nechce, lebo nemá záujem, potom by malo vzniknúť malé bankovníctvo, ktoré by to naozaj robilo so záujmom a lepšie. A tu je potom otvorená myšlienka, niekto spomínal takúto súvislosť, ako družstevné bankovníctvo alebo takéto čosi. Nazdávam sa, že myšlienka je veľmi aktuálna. Isteže, nemohla byť vyjadrená v tejto navrhovanej novele, pretože si žiada hlbšie premyslenie a potom aj samostatné vypracovanie a sformovanie do normatívnej podoby, ale som presvedčený o tom, že treba s tým pohnúť, bolo by to treba urobiť. A pritom tvrdím, že to nemôže byť nijaký poslanecký návrh, pretože to musí byť odborne náležite premyslené, prepracované, a to by mali urobiť odborníci na úrovni za určitej iniciatívy a aktivity aj ministerstva financií.

    Pamätám sa z tých čias, keď som v banke začínal a chvíľu robil, že vtedy malé finančné inštitúcie obecného, mestského alebo malého regionálneho charakteru dokázali robiť divy, pretože s podnikateľom, živnostníkom operovali vlastne z minúty na minútu, z hodiny na hodinu, obchody išli a získavala aj podnikateľská sféra, aj banka. K tomuto by sme sa mali vrátiť a nejakým spôsobom sa tým zaoberať.

    V našej rozprave zaznelo aj to naše opätovné a neustále poukazovanie na to, že pri týchto normách, ktoré nejakým spôsobom zasahujú hospodársky život a svojím spôsobom aj transformačný proces, porušujeme vlastnícke práva. Isteže, na vlastnícke práva treba dbať, podľa ústavy sú chránené a žiaden orgán, vrátane štátu, si nemôže počínať v tejto veci, ako chce. Ale ja som zasa presvedčený o tom, že vlastník, ktorý disponuje svojím majetkom, svojimi peniazmi, tým, že vstupuje do určitých ekonomických činností a obchodov, musí v každom prípade rátať s tým, že špeciálnymi normami sa udávajú rámce, pravidlá a že tým potom podlieha aj jeho disponovanie majetkom, teda aj jeho vlastnícke a podnikateľské správanie.

    Či sa nám to ľúbi, alebo nie, ale špeciálne zákony, voláme ich "lex specialis", budeme vydávať vždy a zavše sa dostaneme do týchto problémov. Ale nemali by to byť problémy, mali by to byť stykové miesta, ktoré musí navrhovateľ normy dokázať preklenúť práve tým, že ten špeciálny zákon náležite odôvodní a jeho úpravu - ako účelovú úpravu - vie primeraným spôsobom potom v praxi uplatniť.

    Na margo hypotekárnych úverov by som rád povedal toto: Práve to si cením z našej rozpravy najviac, čo zaznelo na margo hypotekárnych úverov. Boli to skutočne rozumné, cenné myšlienky aj dobré návrhy a som rozhodnutý za väčšinu z nich hlasovať. Chcel by som však aj na základe vlastného hodnotenia veci povedať, že minimálna lehota splatnosti hypotekárnych úverov by mala byť 10 rokov. Nie menej.

    Nepamätám sa už celkom presne na tie moje časy z mladosti, pretože nedosiahol som takú úroveň funkčného postavenia, aby mi išli cez ruky zmluvy, takže neviem už, ako to bolo z tohto hľadiska, ale už samotný charakter a charakteristiky hypotekárneho úveru hovoria o tom, že vtedy bude mať zmysel, keď poskytne náležitý čas na kapitalizáciu. Preto v tejto veci podporím návrh, tuším ho predložil pán poslanec Filkus. Na základe toho, čo som povedal, som si premyslel aj stanoviská k niektorým ustanoveniam novely a k týmto by som ešte chcel dodať určité pozmeňovacie a doplňovacie návrhy.

    V bode 34 čl. I v § 8 ods. 5 sa hovorí o podriadenosti kontrolných orgánov bánk dozornej rade. Ja som, panie poslankyne a páni poslanci, nie toho názoru, že by to tak malo byť. Tu zasahujeme do vnútorného organizmu inštitúcie. Vo vnútornom organizme inštitúcie musí byť kontrolný útvar, ale ten kontrolný útvar musí byť k dispozícii štatutárnemu orgánu z toho hľadiska, aby ho štatutárny orgán využil na svoje potreby práve z hľadiska kvality rozhodovania. Za takýchto okolností nie je odôvodnené, aby sa práve tento odborný útvar takýmto spôsobom dostal mimo jeho pôsobnosti.

    Tvrdím, že veľa z toho, čo je v bankách nedobré, je spôsobené nie dosť účinným bankovým dohľadom Národnej banky, čo, samozrejme, má tiež svoje dôvody, veď Národná banka potrebuje tento útvar náležite rozvinúť, aby robil všetko tak, ako si to predstavujeme a ako to aj z tejto novely vyplynie, ale takisto vlastné kontrolné orgány musia pôsobiť vo vnútri toho organizmu tak, aby slúžili štatutárnemu orgánu, pretože on potrebuje poznanie, ktoré z priebežného vedenia inštitúcie nezíska, ak mu to poznanie, poznatky nepredloží kontrolný orgán. A na druhej strane dozorná rada, tá predsa ako dozorný orgán nemá zábrany a ani žiadne prekážky v tom, aby si vyžiadala čokoľvek od ktoréhokoľvek vnútorného útvaru banky. Na to nepotrebuje mať kontrolný útvar v svojej podriadenosti. Bolo by to odtrhnuté od vlastného života v organizme banky a nebolo by to dobré. Jednoducho štatutárnemu orgánu by to chýbalo a musel by to nejakým spôsobom nahradzovať. To je nežiaduce, a preto nebudem za tento návrh hlasovať.

    V bode 52 čl. I v § 19 v ods. 3 sa hovorí o limitoch celkových súm úverov a záruk poskytnutých všetkým osobám, ktoré majú osobitný vzťah k banke a síce na 100 % základného imania. Ja sa nazdávam, že je to príliš vysoké percento, a domnievam sa, že v tejto fáze nášho finančného trhu a pôsobenia bankových inštitúcií by bolo rozumnejšie, aby tam bolo maximálne 50 % základného imania, keď ide o všetky osoby, a pokiaľ ide o jednu osobu, tak 10 % základného imania, nie 20.

    V bode 48 čl. I ods. 3 navrhujem predkladaný návrh neprijať.

    V bode 53 čl. I v § 20 ods. 1 navrhujem za slová "jej zamestnancovi" uviesť slová "vrátane osôb, ktoré majú osobitný vzťah k banke". Tam ide zase o limit úveru z hľadiska zárobku, z hľadiska platu zamestnanca. Niet dôvodov, nevidím, prečo by sa nemalo toto obmedzenie vzťahovať aj na tých zamestnancov, teda tie osoby, ktoré majú osobitný vzťah k banke. Totiž aj túto vec treba vidieť v nadhľade v tom zmysle, že banka, aj obchodná banka ako akciová spoločnosť, súkromná inštitúcia, má vlastne určitý verejnoprávny charakter tým, že predsa pôsobí pre obyvateľstvo. Ona ho nemá inštitucionálne, zo zákona, ale svojou pôsobnosťou do istej miery ho má, a teda na to treba prihliadať v týchto súvislostiach.

    Takisto v bode 63 čl. I § 24 navrhujem neprijať novo navrhovaný odsek 4.

    V bode 59 čl. I § 22 sa hovorí o tom, že Národná banka požaduje od audítorov, ktorí robia audity v banke, určité správanie, určité výsledky. Som toho názoru, že to nie je správne z legislatívno-právneho hľadiska, pretože máme zákon o audítoroch a o komore audítorov, čiže správne bude tak, ak sa teraz navrhované ustanovenie neprijme a namiesto neho sa dá nové znenie ods. 5 s tým, že Národná banka Slovenska dohodne povinnosti audítorov pri audite bánk so Slovenskou komorou audítorov. Túto možnosť Národná banka má a tým nezasahujeme, neprelínajú sa príslušné normy.

    V bode 82 čl. I, je to § 36r, navrhujem namiesto slova "môžu" upraviť ministerstvo financií a Národná banka slovo "upravia", pretože tam sa úprava žiada. Nech správca vie, o aké povinnosti, o čo ide, a teda niet prečo tam dávať to slovo "môžu". Žiada sa, aby z hľadiska normatívnej úpravy bolo vo veci jasno, a preto je vhodnejšie slovo "upravia".

    Dovoľte mi ešte na koniec povedať jednu faktickú poznámku, zneužijem v tejto chvíli, že som tu pri mikrofóne, ale súvisí priamo s našou pôsobnosťou. Totiž neviem, prečo zrazu ťaháme sem do tejto miestnosti zdravotnícky výraz, že "ošetríme, ošetrené, ošetria". Prepáčte, ale to nie je namieste. My predsa právne upravujeme, my neošetrujeme, takže (a je to skutočne len v najnovšom čase, v ostatných dňoch sme sa takto zrazu začali vyjadrovať, neviem, kde sa to začalo, ale prenáša sa to už aj sem) myslím si, že by to bolo neprístojné, mali by sme ostať pri upravovaní právom, a teda hovoriť, že niečo máme upravené, alebo nemáme upravené, a teda upravujeme.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec. Súhlasím s vami, že neošetrujeme, na to som už aj ja pred rokom upozornil. Teraz prosím pána poslanca Černáka. Pardon, pán poslanec Černák mi dal prihlášku až do ďalšieho bodu nášho programu, takže musím konštatovať, že nemám žiadne písomné prihlášky do rozpravy. Pýtam sa, pani poslankyne, páni poslanci, či sa niekto hlási.

  • Ak nie, končím rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že teraz by som mal vyzvať pána spoločného spravodajcu a pána podpredsedu vlády a ministra financií, či sa chce vyjadriť k rozprave, ale po dohode s pánom ministrom by som urobil 15-minútovú prestávku, pretože pán minister si chce prekonzultovať niektoré návrhy, ktoré vzišli z rozpravy, a potom by sa vyjadril k rozprave. Chce akceptovať niektoré návrhy.

    Vyhlasujem prestávku do 16.30 hodiny.

    Pán viceguvernér Národnej banky, prosím vás, aby ste sa stretli s pánom ministrom.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, ktorí ste mimo rokovacej miestnosti, prosím, aby ste sa vrátili, budeme pokračovať v prerušenej schôdzi. Keďže bude hneď hlasovanie, prosím všetkých pánov poslancov a poslankyne, aby zaujali svoje miesta v rokovacej miestnosti. Pán poslanec Fico, rozprava bola skončená. Procedurálny návrh? Nech sa páči.

  • Pán predseda, v rozprave bolo, pokiaľ to máme spočítané, približne 40 dôležitých pozmeňovacích návrhov. Myslím, že k serióznej politike patrí, keby poslanci dostali v písomnej forme tieto pozmeňovacie návrhy, pretože sme nemali možnosť si nejako sadnúť k tomu a si to prejsť, pretože nemáme to v jednom dokumente.

  • Ja viem, že ste tu neboli cez celý čas rokovania, takže ich nepoznáte.

  • Ja som tu celý čas v budove, tak neviem o čom rozprávate, pán predseda, nechápem vašu poznámku v tomto smere. Procedurálne žiadam, aby boli pozmeňovacie návrhy pripravené písomne a predložené poslaneckým klubom, aby sa mohli k nim riadne vyjadriť.

    Ďakujem.

  • Vážení páni poslanci, pani poslankyne, rozprava bola skončená. Po rozprave je mojou povinnosťou spýtať sa vždy pána spravodajcu a pána podpredsedu vlády, či sa chcú vyjadriť k rozprave. Najskôr pán podpredseda vlády, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, poslanci,

    dovoľte mi len krátko sa vyjadriť k priebehu rozpravy k predloženému návrhu novely zákona o bankách. Predovšetkým si myslím, že celkove bol súhlas s celkovým poňatím tejto novely. V podstate sa akceptovalo to, že sa upevňuje bankový dohľad, že dochádza k podstatnému presunu a zmene pozície medzi štátnym dozorom a bankovým dohľadom, kde sa akceptuje upevnenie pozície Národnej banky Slovenska v priestore bankových operácií a v tomto zmysle aj novela zákona posilňuje postavenie Národnej banky voči ministerstvu financií, pokiaľ sa týka pozície bankového dohľadu.

    Týmto reagujem aj na niektoré pripomienky, predovšetkým pani poslankyňa Schmögnerová mala určité výhrady, myslím, že aj pán poslanec Sopko, ohľadne niektorých ustanovení, kde sa hovorilo o predchádzajúcom prerokovaní s ministerstvom financií, pokiaľ Národná banka rozhodne. Myslím, že je to určitý postupný proces a aj pojem prerokovanie s ministerstvom financií má svoj jasný obsah, kde ministerstvo financií dostane informáciu, má možnosť sa vyjadriť k predmetnej veci, ale, samozrejme, Národná banka potom vo svojej kompetencii rozhoduje. To je jedna podstatná záležitosť a myslím, že Národná rada ju akceptovala.

    Pri koncipovaní upevnenia bankového dohľadu sme využili západné prístupy, skúsenosti s tým, že práve v Európskej únii sa v poslednom čase ešte dokonca prehlbujú princípy obozretnosti podnikania v oblasti peňažníctva, takže domnievam sa, že tento návrh novely je plne kompatibilný. Napriek tomu, že sa vám niektorým môže zdať príliš tvrdý a málo liberálny, znovu by som akcentoval, že prakticky v plnej miere táto novela zodpovedá pravidlám Európskej únie. Myslím, že kroky, ktoré v tejto novele konáme, treba vykonať zavčasu, než dôjde k nejakému nie dobrému vývoju situácie v oblasti bánk, než nám upadnú niektoré banky, podobne ako sa udialo v Českej republike. Myslím, že je to nesmierne citlivá oblasť, ktorá sa dotýka občanov aj podnikateľov. Tu kdesi sa stretávali názory, že bankový dohľad je príliš silný, na druhej strane tu zaznievali hlasy, že v niektorých oblastiach bankový dohľad treba posilniť.

    Vyžiadali sme si trošku času, myslím, že sme seriózne prešli jednotlivé pripomienky s tým, že pán spoločný spravodajca bude reagovať na konkrétne pripomienky pri hlasovaní. Len uvediem, že niektoré pripomienky možno vychádzali z toho, že v spoločnej správe boli niektoré návrhy pomerne rozsiahle, a tak boli navrhované zmeny, ktoré v podstate obsahuje aj spoločná správa.

    Ďalej chcem pripomenúť, že možno neboli celkom pochopené ustanovenia zákona, trebárs pán Nagy namietal, že Národná banka Slovenska je oprávnená navrhnúť odvolanie vedúcich pracovníkov. Novela zákona hovorí len to, že navrhuje, nemôže prikázať odvolanie vedúcich pracovníkov. Podobne pán poslanec Nagy navrhoval vypustiť § 8 ods. 5, ale táto záležitosť je už upravená v spoločnej správe.

    Pomerne veľa sa diskutovalo o otázke jednotlivých percent, či to už bola otázka oznamovacej povinnosti pri troch percentách podielu na základnom imaní, pri rozšírení základného imania. Dosiaľ táto povinnosť nebola limitovaná, to znamená, že pri 100 tisíc alebo pri 0,1-percentnom podiele bolo treba túto oznamovaciu povinnosť splniť, takže myslím, že naopak, určitým spôsobom sme zmäkčili túto povinnosť a táto povinnosť sa dáva len od troch percent vyššie, takže myslím, že v tomto zmysle je znenie novely ústretové. To bola pripomienka, myslím pána poslanca Palacku.

    U pána poslanca Filkusa bola otázka informovanosti o poskytnutých úveroch, že ste navrhovali zvýšiť tieto informácie na 5-miliónový úver. My sme vychádzali z určitých skúseností z okolitých krajín, trebárs v Rakúsku sa táto povinnosť vzťahuje na sumu 1 milión šilingov. Takže myslím, že sme v primeraných reláciách, pokiaľ sa týka informácie o objemoch úverov.

    Teraz k ďalším návrhom - percentuálne čiastky. Pokiaľ ide o zvýšenie zo 60 na 80 %, je to otázka sily bánk. Momentálne odhadujeme túto silu bánk, a na druhej strane koľko do tohto procesu môže vstúpiť štát, práve na tých 60 %. Keď dáme vyššie percento, jednoducho banky nemusia do toho vstúpiť, pretože k produktu hypotekárnych úverov nemôžeme banky donútiť, ony musia byť stimulované. Musia mať určitý pocit istoty, iba vtedy do toho vstúpia. Takže nasadzujeme momentálne 60 %. Percento bude vo vývoji, možno o rok, o dva, podľa vývoja sily, podľa stability bánk, objemu dlhých peňazí budeme môcť posúvať percento smerom nahor.

    Pokiaľ sa týka vlastnej filozofie poskytovania hypotekárnych úverov a aby nám celý tento systém zabral, my sme to už naznačovali aj pri prerokúvaní tejto novely zákona vo vláde, nemôžeme očakávať, že len vlastné hypotekárne úvery vyriešia problém bytovej výstavby, že pôjde o kombináciu zdrojov, že zároveň k tomuto systému musí zabrať bytové sporenie ako prvý predpoklad naplnenia hypotekárnych úverov. Ďalej bude fungovať aj celý doterajší systém poskytovania úverov, najmä pre solventnejších občanov. Do celého procesu musí vstúpiť podpora štátu a ešte tu musí existovať aj určitý sociálny systém, určitý sociálny podiel štátu na výstavbe bytov. K tomu, samozrejme, sa musia dobudovať aj mechanizmy v oblasti daní, v oblasti rozpočtového hospodárenia a celý tento komplex vláda pripravuje a v podstate už došlo k dohode medzi ministerstvom financií a ministerstvom výstavby a verejných prác.

    V tomto zmysle reagujem na navrhované uznesenie, ktoré predkladala pani poslankyňa Schmögnerová. Myslím, že je bezpredmetné, v pláne práce na prvý štvrťrok túto koncepciu máme a podstatou celého riešenia sú peniaze, tie sme doriešili a na rok 1996 objem prostriedkov, ktoré vyčleňujeme na oživenie bytovej výstavby, sa pohybuje v rozsahu 4 až 5 miliárd korún.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci,

    nepôjdem viac do detailov. Viaceré pripomienky poslancov sme bez ohľadu na to, či išlo o poslancov opozície, alebo vládnej koalície akceptovali, povedal by som, že tak na polovičku, takže len poviem, že diskusia bola konštruktívna, a myslím, že aj reakcia k týmto pripomienkam z našej strany bude konštruktívna.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    chcem len znovu poďakovať za veľmi intenzívnu, aktívnu tvorivú spoluúčasť na príprave i posudzovaní zákona. Vystúpilo 8 poslancov a mali 45 pripomienok, ktoré sa v mnohom prelínajú. Ale dovolil by som si aspoň jednu poznámku. Mám taký dojem, že spôsob prípravy a schválenia hypotekárneho bankovníctva a účasť štátu na 60 % dáva dobrý základ realizácii zákona. Odzneli viaceré návrhy na zvýšenie tohto podielu. Pán podpredseda vlády uviedol a ja s tým súhlasím: aká bude sila bánk, taká bude ďalšia možnosť poskytovania úverov. A tak ako som spomínal, po konzultácii s pracovníkmi príslušných inštitúcií mi vychádza, že v priebehu najbližších rokov okolo štvrtiny rodín Slovenska bude zrejme túto možnosť využívať. Mám taký dojem, že to stojí za to.

    Ďakujem, to je všetko.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, bol tu procedurálny návrh pána poslanca Fica. Počuli ste predtým vyjadrenie pána ministra aj pána spoločného spravodajcu, že viac-menej 50 % pripomienok bolo akceptovaných. Myslím, že by sme len zbytočne predlžovali, ak by sme tento návrh prijali. Prosím, ale dávam o ňom hlasovať. Hlasujeme o návrhu pána poslanca Fica, aby všetky pripomienky dostali poslanci písomne a aby sme prerušili rokovanie o tomto bode.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Takže sme neprijali tento procedurálny návrh.

    Prosím, pán spoločný spravodajca, uvádzajte hlasovanie v zmysle spoločnej správy a doplňovacích a pozmeňovacích návrhov vyplývajúcich z rozpravy.

  • Začneme teda dodatkom k spoločnej správe. Tak ako som uvádzal, odporúčam, aby sme prijali body 1 až 13.

  • Navrhoval som 1 až 15, ale bol návrh, aby sme bod 14 vybrali osobitne. Akceptujem to. Takže body 1 až 13. Potom body 15, 17, 19 a 23.

  • Áno, ďakujem. Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali o týchto bodoch spoločnej správy tak, ako nám ich prečítal pán spoločný spravodajca s návrhom na prijatie. Sú to body 1 až 13, potom body 15, 17, 19, 23.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 97 poslancov. Proti návrhu nehlasovalo nikto. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Prijali sme tieto pozmeňovacie body.

  • Hlasujeme samostatne o bode 14 s návrhom na prijatie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 101 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Aj tento bod spoločnej správy sme prijali.

  • Ďakujem. Body 20 a 21 odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o bodoch 20 a 21 s odporúčaním neprijať ich. Predtým ste hovorili aj o bode 22. Teraz to neplatí?

  • Nie, ten súvisí s bodom 16.

  • Prosím, je to neplatné hlasovanie. Pán spoločný spravodajca sa zrejme pomýlil. Pri predkladaní ste hovorili, pán spravodajca, že budete dávať návrh na neprijatie bodov 20 a 22 spoločnej správy. Tak mám poznačené. Len tam máte dve spoločné správy a) a b).

  • Zopakujem ešte raz. Prosím, aby sme hlasovali o bodoch 20 a 21. Odporúčam ich neprijať. Bod 22 súvisí s bodom 16. Čiže hlasujeme o bodoch 20 a 21 tak, ako som uvádzal, s odporúčaním neprijať ich.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bodoch 20 a 21 zo spoločnej správy s negatívnym odporúčaním.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasoval 1 poslanec. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov.

    Neprijali sme tieto dva body spoločnej správy.

  • K bodu 16 a súvisiacemu bodu 22 a k bodu 18 budeme prijímať uznesenie v návrhu, ktorý som podával ja, a odporúčam, vážené kolegyne, kolegovia, ak budete súhlasiť, aby sme o všetkých mnou navrhovaných ôsmich bodoch hlasovali spoločne. Odporúčam ich prijať.

  • Áno, všetky sú obsiahnuté v tých bodoch, ktoré tu máme teraz.

  • Čiže hlasujeme o bodoch 16, 18 a 22 s odporúčaním prijať ich.

  • Aj s ďalšími bodmi, ktoré sú obsiahnuté v mojich doplňovacích návrhoch.

  • To nám musíte povedať, o ktoré body ide.

  • Pardon, vysvetlím. Keby ste si zobrali, prosím vás, návrhy, ako ich máte rozdané. Tam máme uvedený článok I, bod 2.

  • Hovoríme o spoločnej správe, áno?

  • Nie, hovoríme o dodatku. Ak dovolíte, zopakujem to.

  • Hlasy zo sály.

  • Bod 16 a súvisiaci bod 22 a bod 18 sú preformulované, nachádzajú sa v doplňovacích a pozmeňovacích návrhoch, ako som ich uviedol.

  • Musíte ich oznámiť. Nech sa páči, uveďte ešte raz, o ktorých bodoch ideme hlasovať, s tým, že ich navrhujete neprijať. Pán poslanec, jednu časť tých bodov navrhnete na negatívne hlasovanie, a druhú, ak to uznávate, za pozitívne. Vy musíte vedieť, o ktorých bodoch ako dávate hlasovať.

  • O bode 16 a súvisiacom bode 22 a o bode 18 sme hlasovali negatívne.

  • Hlasy v sále.

  • Pardon, myslel som, že to vybavíme týmto jedným hlasovaním. Ospravedlňujem sa. Bod 16, súvisiaci bod 22 a bod 18 odporúčam neprijať.

  • Prosím, takže hlasujeme o bodoch 16, 18 a 22 spoločnej správy s odporúčaním neprijať ich. Pán poslanec, pri bodoch 16, 18 a 22 z rozpravy vyplynulo, že sa má o nich hlasovať jednotlivo. Prosím, pán spravodajca, keby ste hlasovanie uviedli tak, ako to vzišlo z rozpravy.

    To znamená, že toto hlasovanie je neplatné, o týchto troch bodoch budeme hlasovať osobitne.

  • Akceptujem to. Hlasujeme o bode 16 spoločnej správy s odporúčaním neprijať ho.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode 16 spoločnej správy. Pán spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasoval 1 poslanec. Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento bod sme neprijali.

    Mali by sme hlasovať o bode 18.

  • Hlasujeme o bode 18. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme o bode 18 spoločnej správy s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 28 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Ani tento bod spoločnej správy sme neprijali.

  • Hlasujeme o bode 22. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, hlasujeme o bode 22 s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasoval 1 poslanec. Proti návrhu hlasovalo 82 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme ani tento bod spoločnej správy.

    Môžeme pokračovať, pán poslanec.

  • Áno, ďakujem. Prejdeme k bodom z rozpravy.

    Prvý som diskutoval ja a mal som 8 návrhov. Odporúčam o nich hlasovať spoločne a odporúčam ich prijať.

  • Vážení páni poslanci, pani poslankyne, z rozpravy budeme hlasovať najskôr o doplňovacích a pozmeňovacích návrhoch poslanca Lysáka. Máte ich aj v písomnej forme pred sebou. Navrhuje, aby sme hlasovali en bloc a všetky prijali, samozrejme s tým, že tam je preklep, namiesto 31. marca 1995 má byť 1996.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prijali sme pozmeňovacie a doplňovacie návrhy pána poslanca Lysáka.

  • Pán poslanec Nagy mal 7 návrhov. Z nich 6 neodporúčam prijať, 1 odporúčam prijať. Chcem sa spýtať, či môžeme hlasovať...

  • Pán poslanec, najskôr dajte hlasovať o tom, čo odporúčate prijať, a potom sa spýtame pána poslanca, či bude súhlasiť s hlasovaním en bloc, alebo jednotlivo.

  • Pán poslanec Nagy odporúčal v bode 39 novely v § 12 ods. 3 slová "dozorná rada" vypustiť a namiesto nich uviesť slová "štatutárny predstaviteľ". Tento bod odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spravodajca navrhuje prijať tento pozmeňovací návrh pána poslanca Nagya.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 117 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Tento pozmeňovací návrh poslanca Nagya sme prijali.

  • Pán poslanec, je možné hlasovať en bloc o ostatných bodoch. Chcete o každom osobitne?

  • Prvý návrh bol v § 6 ods. 5 novely vypustiť časť 8. Neodporúčam prijať, je to uvádzané v návrhu pána Palacku.

  • Počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu. Návrh neodporúča prijať. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Neprijali sme druhý pozmeňovací návrh poslanca Nagya.

  • Ďalší návrh bol vypustiť v § 8 odsek 5. Neodporúčam ho prijať. Je to v mojom návrhu, ktorý som uvádzal.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o ďalšom návrhu pána poslanca Nagya s odporúčaním spoločného spravodajcu neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 26 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • V ďalšom návrhu pán Nagy odporúčal v § 10 vypustiť odsek 3 písm. c) a ďalej vypustiť slovo "vopred" tiež v § 10 odsek 3. Návrh neodporúčam prijať.

  • Prosím, počuli sme návrh. Prezentujme sa hlasujme s odporúčaním návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 22 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Ďalej pán poslanec Nagy navrhol, aby sme v § 16 ods. 1 vypustili písmená a) a b). Rovnako návrh neodporúčam prijať.

  • Prezentujme sa a hlasujme s odporúčaním neprijať tento pozmeňovací návrh pána poslanca Nagya. Ide o § 16 ods. 1 písm. a), b).

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Ďalej pán Nagy odporúčal z § 26 ods. 1 písm. b) vypustiť čísla 4 a 5. Odporúčam návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 18 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme ani tento pozmeňovací návrh pána poslanca Nagya.

  • Jeho posledný návrh bol vypustiť z § 26 ods. 1 písm. c). Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme, s odporúčaním neprijať tento návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 14 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

    Ani tento posledný pozmeňovací návrh sme neprijali.

  • Ďalej pán poslanec Baránik odporúčal, aby sme v § 20 ods. 6 za slová "banky a pobočky zahraničnej banky" vsunuli slová "na území Slovenskej republiky". Chcel by som pripomenúť, že toto v podstate implicitne vychádza z textu, preto takýto návrh odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spravodajca odporúča neprijať pozmeňovací návrh pána poslanca Baránika. Tam išlo o odsek 6, nie odsek 3.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovali 2 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.

    Neprijali sme tento pozmeňovací návrh pána poslanca Baránika.

    Môžeme pokračovať, pán spoločný spravodajca.

  • Ako ďalší vystúpil pán poslanec Palacka, ktorý v prvej časti podal alternatívny návrh v bode 31 nový ods. 5 vypustiť, alebo v bode 31 v novom ods. 5 vypustiť text za čiarkou. S touto druhou časťou súhlasím a odporúčam ju prijať.

  • Pardon, pán predseda, budeme hlasovať o tej prvej časti. Odporúčam ju neprijať.

  • O prvej časti návrhu, kde sa navrhuje v bode 31 nový odsek 5 vypustiť.

  • Čiže to je § 6 odsek 5, ktorý navrhoval pán Palacka vypustiť. Áno, pán poslanec? Pán poslanec Palacka. Zapnite mu mikrofón. Mám poznačené, že ste chceli, aby sa z § 6 odsek 5 vypustil.

  • Môj prvý návrh znel: Odsek 5 z § 6 vypustiť a zároveň v bode 97 návrhu vypustiť § 45b.

  • Nie. To je jeden návrh, ktorý spolu súvisí.

  • A ak ešte môžem dokončiť, ten druhý návrh, ktorý povedal spoločný spravodajca, je obsiahnutý v spoločnej správe a bol prijatý. Čiže druhý alternatívny návrh už nie je aktuálny.

  • Čiže týmto je akceptovaný.

  • Áno, ale trvám na hlasovaní o prvom návrhu.

  • Áno, hlasujeme o prvom návrhu, ktorý odporúčam neprijať.

  • Čiže hlasujeme o § 6 ods. 5, ktorý žiadal pán poslanec Palacka vypustiť.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme s odporúčaním spoločného spravodajcu neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Takže sme neprijali tento pozmeňovací návrh pána poslanca Palacku.

    Môžete pokračovať, pán spoločný spravodajca.

  • Tretí návrh bol vypustiť z návrhu bod 40. Odporúčam ho neprijať.

  • Bod 40 návrhu novely navrhuje vypustiť. Odporúčam návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o ďalšom návrhu pána poslanca Palacku, ktorý žiadal z § 13 vypustiť písmeno b). Spoločný spravodajca návrh odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 31 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Vo štvrtom návrhu pán poslanec Palacka odporúčal v bode 43 v novom znení § 16 ods. 1 vypustiť písm. a) a text písmena b) spojiť s predvetím. Alebo ak návrh neprejde, tak v bode 43 v novom § 16 ods. 1 písm. a) číslo 3 nahradiť číslom 30. Môžeme dať hlasovať o oboch, pán poslanec?

  • Hlasujeme o štvrtom návrhu. Odporúčam ho neprijať.

  • Aby sme rozumeli, hlasujeme o § 16 ods. 1 vypustiť písm. a).

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme s odporúčaním spoločného spravodajcu návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.

  • Ďalej bol návrh, aby v bode 43 v novom znení § 16 ods. 1 písm. a) číslo 3 % bolo nahradené číslom 30 %. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Spravodajca odporúča neprijať takto navrhovanú zmenu pána poslanca Palacku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 31 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme ani tento pozmeňovací návrh.

  • Ďalej bol návrh, aby sa body 46 až 50 nahradili bodom 46, ktorý by znel: "§ 17 sa vypúšťa a ďalšie body sa primerane prečíslujú." Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča aj tento návrh zamietnuť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 31 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • K bodu 48 je návrh zmeniť ho takto: "V § 17 sa vypúšťa odsek 3 a ďalšie odseky sa prečíslujú." Odporúčam návrh prijať.

  • Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme. Pán spravodajca odporúča prijať návrh pána poslanca Palacku, ktorý hovorí o § 17 s vypustením odseku 3 tohto paragrafu. Potešil ma úsmev na tvári pána poslanca Miklošku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 118 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 1 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento pozmeňovací návrh sme prijali.

    Môžete pokračovať, pán spoločný spravodajca.

  • V bode 57 pán Palacka navrhuje v novom písmene d) doplniť text: "Banke patrí od Národnej banky Slovenska úhrada nevyhnutných vecných nákladov v prípade, ak správa preukáže, že hlásenie verne zobrazuje skutočnosť." V novom písmene e) doplniť text: "Banke patrí od Národnej banky Slovenska úhrada nevyhnutných vecných nákladov v prípade, ak správa preukáže, že údaje hlásenia sú správne." Odporúčam návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh pána poslanca neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 30 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.

  • V bode 63 je návrh upraviť text odseku 4 takto: "Banka je povinná predkladať ministerstvu účtovnú závierku a údaje z účtovníctva. Rozsah, spôsob a termíny predkladania určí ministerstvo všeobecne záväzným predpisom." S týmto textom odporúčam návrh prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca túto zmenu navrhuje prijať. To je § 24.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 116 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme akceptovali a prijali tento návrh.

  • V bode 82 v novom § 36b pán poslanec odporúča zameniť slová "je financovaný" slovami "môže byť financovaný". Návrh neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča neprijať návrh pána poslanca Palacku týkajúci sa § 36 ods. d).

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • V novom § 36 písm. f) ods. 1 číslo 60 % zmeniť na 80 %. Odporúčam návrh neprijať.

  • Prezentujme sa a hlasujme s odporúčaním pána spoločného spravodajcu neprijať zmenu v § 36 písm. f), tak ako ju navrhol pán poslanec Palacka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Rovnako neodporúčam, aby sme podľa návrhu v novom § 36e ods. 2 číslo 15 % zmenili na 30 %. Odporúčam teda návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 28 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • V bode 82 pán poslanec navrhuje vypustiť novonavrhnuté paragrafy 36, 36l až 36r. Odporúčam návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca neodporúča prijať návrh pána poslanca, ktorý hovorí o vypustení paragrafov 36, 36l až 36r.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Neprešiel tento pozmeňovací návrh.

  • Ďalej v bode 82 v novom § 36 písm. o) ods. 4 v druhej vete nahradiť slová "hypotekárna banka" slovami "Národná banka Slovenska". Návrh odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme takisto s odporúčaním spravodajcu neprijať tento návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 25 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.

  • Vážené dámy a páni, ďalší návrh, aby sa o bodoch 14 až 16 hlasovalo oddelene, sme už uskutočnili. A posledný návrh pána Palacku je, ak prejde spravodajcov návrh k § 44a, odporúča doplniť do ods. 1 na začiatku vety "Slovenská sporiteľňa". Odporúčam návrh prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča prijať posledný návrh pána poslanca Palacku týkajúci sa § 34a o zmene názvu na Slovenská sporiteľňa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 108 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme prijali tento návrh pána poslanca Palacku.

  • K návrhu pána poslanca Filkusa: Odporúča v bode 31 v § 6 odsek 5 vypustiť. V podstate si myslím, že je to už bezpredmetné, ale ak hlasujeme, odporúčam to neprijať.

  • Prejdeme k bodu 2, kde v § 20 ods. 1...

  • Myslím si, že netreba o tom hlasovať. Pán poslanec Filkus, už sme zamietli tento návrh. Trváte na tom?

  • Ďalší bod 36b "splatnosť najmenej desať rokov" odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spoločný spravodajca odporúča neprijať zvýšenie splatnosti z piatich rokov na desať rokov. To je spodná hranica, čiže môže sa tam zvyšovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme neprijali tento návrh.

  • Pán poslanec Košnár odporúčal v bode 45 § 16 ods. 1 doplniť o písmeno d), ktoré vrátane poznámky pod čiarou s odkazom 3 by znelo: "d) predaj banky, pobočky zahraničnej banky alebo ich časti" poznámka 3c.

  • Pán poslanec Košnár, keby ste to doplnili, lebo tam to bolo inak.

  • Chcem stiahnuť tento návrh, pretože sme o ňom už hlasovali v rámci spoločnej správy v dvoch bodoch.

  • Ďakujem pekne. K návrhom pani poslankyne Schmögnerovej.

  • Ešte predtým mal návrh pán poslanec Sopko.

  • Nie, až následne. Pani Schmögnerová odporúčala v § 36 úpravu na 8 rokov. Návrh odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Schmögnerovej s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Ďakujem. V § 36 pani poslankyňa Schmögnerová v odseku 2 odporúča doplniť: "...pri poskytovaní hypotekárnych úverov použitých na zabezpečovanie bývania. Tento rámec nemôže presiahnuť 30 %." Odporúčam návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Schmögnerovej s odporúčaním neprijať ho, tak ako to predniesol spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh pani poslankyne.

    Môžeme pokračovať.

  • Pani poslankyňa Schmögnerová odporúčala vypustiť slovo "ministerstvo" v § 36o a 36e a vetu ukončiť za "Národná banka Slovenska". Odporúčam návrh neprijať.

  • Prosím, hlasujeme o ďalšom návrhu pani poslankyne Schmögnerovej s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Ďalej pani poslankyňa odporúčala vypustiť v § 36d odsek d). Odporúčam návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme s odporúčaním neprijať tento ďalší pozmeňovací návrh pani poslankyne Schmögnerovej.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 30 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • A posledný je návrh uznesenia pani poslankyne, kde odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zaviazať vládu, aby pripravila nariadenie vlády, ktorým sa stanovia podmienky štátnej finančnej politiky podporiť hypotekárne úverovanie bytovej výstavby a zaviazať vládu, aby do 31. marca 1996 pripravila nariadenie, ktorým sa podrobnejšie upraví použitie dočasne voľných finančných prostriedkov získaných z hypotekárnych obchodov. Odporúčam návrh neprijať.

  • Budeme sa prezentovať a hlasovať o návrhu pani poslankyne Schmögnerovej.

    Pán poslanec, ale to je uznesenie, o ňom budeme hlasovať až potom, keď budeme hlasovať o návrhu ako celku. Takže toto hlasovanie neplatí.

  • Prejdeme k návrhom pána poslanca Sopka, ktorý odporúčal, aby v § 16 ods. 1, v § 29 ods. 4 a v § 34 ods. 1 sa vypustili slová "po prerokovaní s ministerstvom" z novelizovaných ustanovení. Odporúčam návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Sopka s odporúčaním neprijať ho. Ide o § 16 ods. 1, § 29 ods. 4, § 34 ods. 1 - vypustiť slová, ktoré predniesol pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 26 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tieto návrhy.

  • Druhý návrh pána poslanca Sopka znel, aby sa v § 16 ods. 1 písm. b) vypustili slová "ako aj na zvýšenie". Odporúčam neprijať ho.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca navrhuje tento návrh pána poslanca Sopku neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 27 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Pán poslanec Kunc navrhuje, aby sa bod 34 čl. I § 8 ods. 5 neprijal. Odporúčam jeho návrh neprijať.

  • Hlasujeme. Pán spoločný spravodajca navrhuje hlasovať proti návrhu pána poslanca Kunca týkajúceho sa § 8 ods. 5.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 10 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme neprijali tento návrh.

  • Ďalej pán poslanec Kunc odporúčal v bode 52 čl. I § 19 ods. 3, aby sa modifikoval limit celkovej sumy úverov záruk poskytovaných všetkým osobám, ktoré majú osobitný vzťah k bankám, na 50 % základného imania. K tomu sme už prijali platné uznesenie, nemusíme teda hlasovať.

  • Odporúčam v takom prípade návrh neprijať.

  • Netreba o tom hlasovať. Pán poslanec Kunc, trváte na tom, aby sa hlasovalo?

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, prezentujte ďalší návrh pána poslanca Kunca.

  • V ďalšom návrhu pán poslanec Kunc odporúčal v § 17 ods. 3 návrh neprijať. Odporúčam návrh neakceptovať.

  • Takže hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Kunca týkajúcom sa § 17 ods. 3. Pán spoločný spravodajca ho navrhuje neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 15 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

    Tento návrh neprešiel.

  • V ďalšom, štvrtom návrhu pána poslanca sa odporúča, aby sa v § 20 ods. 1 za slová "jej zamestnancovi" uviedli slová "vrátane osôb, ktoré majú osobitný vzťah k banke". Návrh odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Kunca týkajúcom sa § 20 ods. 1, rozšírenie práv osôb. Spoločný spravodajca ho navrhuje neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 12 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • V bode 63 čl. I § 24 pán poslanec Kunc navrhuje, aby sa neprijal novonavrhovaný odsek 4. Odporúčam návrh neprijať.

  • Takže hlasujeme aj o tomto návrhu pána poslanca Kunca s negatívnym odporúčaním spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 9 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

    Tento návrh neprešiel.

  • V ďalšom návrhu pán poslanec Kunc odporúča, aby sme v bode 59 čl. I § 22 neprijali navrhované odseky 5 a 6, ktoré ukladajú povinnosti audítorom. Odporúčam ho neprijať.

  • Aj o tomto návrhu budeme teda hlasovať s odporúčaním spravodajcu neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 12 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

    Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.

  • Posledný návrh z rozpravy pána poslanca Kunca bol taký, aby sa v bode 82 v čl. I § 36r namiesto slova "môžu upraviť" v prvej vete dalo slovo "upravia". Návrh odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Kunca v § 36r s odporúčaním prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Prijali sme tento pozmeňovací návrh pána poslanca Kunca.

    Pán poslanec Filkus, teraz hlasujeme, takže môžete mať len procedurálny návrh. Nech sa páči, predneste ho.

  • Samozrejme, nie v nádeji, že to náhodou odhlasujete, ale kvôli poriadku chcem povedať, že som k § 20a ods. 1 dal pripomienku povinnosť informovať o úverových zárukách nad 5 miliónov. Bolo milión, potom ste pridali 3 a ja som navrhoval 5. Nedali ste o tom hlasovať. Pre nič iné to nechcem, len kvôli poriadku. Hovorím, nie v nádeji, že by ste to náhodou odhlasovali.

  • Pán poslanec, máte do určitej miery pravdu, ale hlasovali sme s tým, že sme odhlasovali 3 milióny, čiže tých 5 by sme neodhlasovali. Takže to je v poriadku. Pokoj, páni poslanci, my sme sa dohodli s pánom poslancom Filkusom. Takže prosím, pán spoločný spravodajca, keby ste pristúpili k hlasovaniu o zákone ako celku.

  • Vážené dámy a páni, iste radi všetci teraz v závere budeme hlasovať o zákone ako celku. Odporúčam prijať novelu zákona číslo 21/1992 Zb.

  • V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených doplnkov a zmien. Prosím, hlasujeme. Spravodajca navrhuje zákon ako celok prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 100 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony.

    Mali by sme hlasovať ešte o návrhu uznesenia, ktoré predniesla pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Pani poslankyňa Schmögnerová navrhla, aby sme prijali uznesenie, ako som už uvádzal, aby Národná rada Slovenskej republiky zaviazala vládu Slovenskej republiky do 31. marca 1996 pripraviť nariadenie vlády, ktorým sa stanovia podmienky štátnej finančnej podpory hypotekárneho úverovania bytovej výstavby. A druhý bod, aby Národná rada Slovenskej republiky zaviazala vládu Slovenskej republiky do 30. marca 1996 pripraviť nariadenie vlády či ministerstva financií, ktorým sa podrobnejšie upraví použitie dočasne voľných peňažných prostriedkov získaných z hypotekárnych obchodov.

    Tento návrh odporúčam neprijať.

  • Prosím, hlasujeme o návrhu na uznesenie, ktoré predniesla pani poslankyňa Schmögnerová, s odporúčaním spravodajcu neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh uznesenia sme neprijali.

  • Pán predseda, dámy a páni, ďakujem za trpezlivosť aj zhovievavosť.

  • Ďakujem aj ja, pán spoločný spravodajca.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    prejdeme k d r u h é m u bodu rokovania, ktorým je

    priemyselná politika Slovenskej republiky.

    Medzitým sa hlási pán poslanec Komlósy s faktickou poznámkou.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    S procedurálnou poznámkou. Ďakujem pekne, pán predseda.

    Na základe § 13 ods. 4 platného rokovacieho poriadku chcem podať procedurálny návrh, aby sme tento bod programu, čiže bod 3 schváleného programu, presunuli ako bod 17 programu. Dôvody na to som uviedol pri schvaľovaní programu a uviedol ich aj pán poslanec Černák. Tým by sme vytvorili aj podmienky na to, aby sa ministerstvo životného prostredia kvalifikovane pripravilo a písomne predložilo stanovisko k priemyselnej politike Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, my sme už schvaľovali tento bod programu a prešiel. Bol tu návrh pána poslanca Černáka, takže o tom sme už hlasovali. Napriek tomu dám hlasovať o vašom návrhu, ale chcem vás upozorniť na to, že to, čo predniesol aj pán poslanec Černák, nechcel som tu vtedy replikovať. Chcem povedať, že nie je to tak, ako bolo konštatované. Paragraf 35 zákona číslo 127/1994 hovorí, že návrh zásadnej rozvojovej koncepcie najmä v oblasti energetiky, baníctva, priemyslu atď. musí obsahovať hodnotenie z hľadiska jeho predkladaných vplyvov na životné prostredie a podľa potreby tiež návrh opatrení na vylúčenie alebo zníženie nepriaznivých vplyvov. Čiže podľa potreby s tým, že odsek 2 hovorí: Spracovateľ je povinný návrh podľa odseku 1 vopred prerokovať s ministerstvom z hľadiska uvedených vplyvov a navrhovaných opatrení. Povedal som, že požiadam ministra, aby nám vysvetlil, či sa toto stalo, čo hovoria tieto paragrafy. Čiže dám hlasovať o vašom návrhu, keď chcete, ale nie je podstatný.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Neodporúčam prijať návrh pána poslanca.

  • Hlasy z pléna.

  • Ja mám právo vysvetľovať, pán poslanec.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 41 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh neprešiel.

    Prosím, materiál k tomuto bodu máte predložený ako tlač 294 a spoločnú správu výborov ako tlač 294a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky materiál uvedie minister hospodárstva Slovenskej republiky pán Ducký. Ešte predtým má slovo pán poslanec Černák s faktickou poznámkou.

  • Vážený pán predseda, v krátkom vysvetlení, ktoré ste dali pred hlasovaním o návrhu pána poslanca Komlósyho, ste povedali, že je tu pán minister...

  • Ale to môže byť len procedurálny návrh.

  • ...pán minister Zlocha preto, aby sa vyjadril, ale vzápätí ste dali hlasovať. Očakával som, že pán minister Zlocha sa vyjadrí, pretože v § 35 je ešte aj odsek 3, ktorý dokonca hovorí o tom, že to malo byť dva mesiace predtým, aby bol priestor na verejnú diskusiu. Takže bolo by dobre, keby sa pán minister Zlocha vyjadril.

    Ďakujem.

  • Počítal som s tým, že pán minister sa vyjadrí v rozprave, ale samozrejme, ak by požiadal, môže sa vyjadriť aj teraz. Takže prosím pána predkladateľa a potom sa môže vyjadriť pán minister. Páni poslanci, panie poslankyne, prosím pokoj.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte, aby som uviedol materiál Priemyselná politika Slovenskej republiky. Prv než prejdem k formálnej stránke veci, chcem povedať, že priemyselná politika Slovenskej republiky je konečne na svete a bola jednou z priorít každej vlády po roku 1989, preto to slovíčko, že je konečne na svete. Tým si nechcem uzurpovať právo na jej hodnotenie, či je ideálna, alebo či je taká, alebo onaká, ani kritizovať predchádzajúce vlády, i naše vlády, pretože rozsah tejto problematiky, zložitosť procesu transformácie asi spôsobila to, že o nej v parlamente hovoríme až teraz.

    Predložený návrh priemyselnej politiky, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 706 zo dňa 26. septembra minulého roku, vychádza z analýzy súčasného stavu jednotlivých odvetví priemyslu a po prvýkrát sa pokúša zhodnotiť, opakujem - po prvýkrát vo vzťahu k dokumentu, nie po prvýkrát z hľadiska spracovania čiastkových podkladov -, komparatívne výhody ekonomiky Slovenskej republiky a nevýhody a jej vplyv na štruktúru priemyslu a vývojové trendy, či už trendy v domácej spotrebe, alebo v zahraničnom obchode. Súčasne naznačuje variantnú prognostickú úvahu o budúcich vývojových tendenciách štrukturálnych zmien v priemysle Slovenskej republiky a možnom charaktere harmonizačného procesu vstupu do Európskej únie. Nechceme sa porovnávať s okolitými štátmi, ktoré takisto transformujú svoje ekonomiky a spoločnosť, ani hodnotiť to, či ich máme prv, alebo neskôr, alebo lepšiu ako oni.

    Pokúsili sme sa zhodnotiť nielen komoditné aspekty našich obchodných vzťahov, ale predovšetkým analyzovať otázku možných dlhodobejších pozícií priemyslu Slovenskej republiky na jednotnom trhu Európskej únie. Začleňovanie krajín strednej a východnej Európy, prípadne ďalších do Európskej únie vyvoláva množstvo ekonomických otázok a samotná Európska únia sa nevie rozhodnúť, aspoň dosiaľ, či zotrvať na istom protekcionistickom a selektívnom prístupe, napríklad k asociovaným krajinám, alebo či uprednostniť prístup, podľa ktorého vstup týchto a výhľadovo ďalších krajín by po istom čase zvýraznil spoločný ekonomický potenciál s pozitívnymi účinkami pre všetkých zainteresovaných. Dnes možno ťažko s určitosťou alebo aspoň s veľkou pravdepodobnosťou stanoviť, či to budú len striktné a exaktné hospodárske výsledky, ktoré prehovoria v prospech či neprospech prijatia do Európskej únie, alebo či zohrajú dôležitejšiu úlohu konkrétne, a v tomto období ešte nezreteľné aspekty politického vývoja o 4 až 5 rokov.

    Dovoľte mi malé pozastavenie. 16. decembra minulého roku som bol ako minister hospodárstva v Rusku. Koľko kriku! Pred pár dňami Rada Európy prijala Rusko za člena. Spomeňte si na reakcie niektorých z vás alebo opozičnej tlače. Tento príklad hovorím preto, že je to vo vývoji, a ťažko na statickom modeli hodnotiť súčasný stav a z toho prognózovať budúci vývoj s definitívnosťou. Ako ukazuje posledný vývoj, vzájomná prepojenosť dnešného sveta môže vyvolať situácie, ktoré sa s istým posunom prejavia v oblasti, ktorá je veľmi vzdialená, alebo ktorá na prvý pohľad bezprostredne nesúvisí s ekonomikou, čo platí aj o vzťahu politiky a ekonomiky. Tieto zmeny musíme považovať len za prvú etapu reštrukturalizácie nášho priemyslu. Jej ďalšou oveľa zložitejšou etapou je prechod na výrobu vyspelej techniky a technológie.

    Vychádzame z presvedčenia, a je to aj moje osobné presvedčenie, že reálna reštrukturalizácia výrobných programov nášho priemyslu v jednotlivých podnikateľských subjektoch sa môže realizovať až po úspešnom ukončení procesu privatizácie, keď budú známi identifikovateľní vlastníci týchto privatizovaných subjektov. Relatívna nevýhoda slovenskej ekonomiky z hľadiska podielu finalizácie na celej štruktúre výroby sa môže stať v určitom časovom úseku relatívnou výhodou, hlavne z hľadiska obchodnej výmeny, napríklad vývoj našej obchodnej bilancie, platobnej bilancie alebo stability meny. To, čo sa ukazovalo pri delení republiky ako nevýhoda, teda nižší stupeň finalizácie oproti českej ekonomike, sa ukazuje ako relatívna výhoda najmä z hľadiska budúcich vývojových tendencií. Naši podnikatelia, podnikateľské subjekty, korporácie, sa môžu rozhodovať pre zvýšenie stupňa finalizácie vo veľkom rozsahu na vlastnej domácej či už surovinovej, alebo medziproduktovej báze, ktorú iní musia za drahé peniaze nakupovať z iných krajín, a koniec koncov je všeobecne známe, že väčšina vyspelých štátov sveta na dovozy surovín a medziproduktov dáva oveľa nižšie alebo nedáva nijaké colné bariéry, zatiaľ čo o finálnych produktoch to neplatí. Výsledky, ktoré dosiahlo Slovensko za uplynulé roky, hlavne za rok 1995 nasvedčujú, že na tomto mojom vývode je niečo pravdy. Nenárokujem si právo na absolútnu pravdivosť alebo definitívu tohto konštatovania.

    V predloženom návrhu porovnávame komoditnú štruktúru zahraničného obchodu Slovenskej republiky s vyspelými a veľkosťou ekonomiky podobnými trhovými ekonomikami. Ukazuje sa, že naše výsledky sú o niečo lepšie pri rešpektovaní toho, pokiaľ sa niekto snaží tieto výsledky znižovať alebo zjednodušovať dosiahnutý výsledok tým, že bola konjunktúra svetovej ekonomiky, tak neviem o tom, že by bola konjunktúra svetovej ekonomiky pre slovenskú ekonomiku, ale zrejme to bola schopnosť tejto ekonomiky, jej podnikateľských subjektov i vlády reagovať pozitívne na tieto možnosti a výsledky sú také, aké poznáme za dvanásť mesiacov minulého roku. Bez cieľa stavať požiadavku na dosiahnutie analogickej štruktúry priemyslu a vývozu v detailoch oproti vyspelým ekonomikám, identifikácia štrukturálnej medzery nás vedie k záveru, že zabezpečenie vyššej dynamiky rastu ekonomiky Slovenskej republiky bude musieť byť nevyhnutne podmienené jej priblížením sa aspoň v základných štruktúrach štruktúram malých, ale pritom vyspelých krajín. Spomenul som svoj názor, že to budú musieť v konkrétnosti realizovať noví vlastníci a pre vládu zostane neodškriepiteľná povinnosť vytvoriť podmienky na takéto zmeny.

    Variantná úvaha o možnom vývoji štruktúry priemyslu Slovenskej republiky v najbližších desiatich rokoch je založená práve na tejto adaptácii a charakterizujú ju najmä: základné štrukturálne trendy spracovateľského priemyslu vybraných vyspelých krajín v období osemdesiatych a devädesiatych rokov a trendy priemyselného komplexu Európskej únie z druhej polovice devädesiatych rokov. Základné trendy vývoja odvetvovej štruktúry priemyslu Európskej únie, ale i štátov OECD možno charakterizovať posunom od odvetví závislých od nižších technológií, pracovnej sily a prírodných zdrojov k odvetviam, ktorých produkcia je charakterizovaná potrebou stredných a vysokých technológií.

    Predpokladáme, že uvedené tendencie sa budú prejavovať aj vo vývoji Slovenského priemyslu. Jeho zapájanie sa do integračných a globalizačných tendencií v európskom priestore by malo tento trend posilňovať a zároveň vyžadovať. Základné črty nového profilu slovenského priemyslu na obdobie po roku 2005 na podmienky krajiny s menším ekonomickým rozmerom zodpovedajúce pravidlám a fungovaniu trhového systému charakterizujeme v troch prierezových komplexoch: palivovo-energetický komplex, ťažký spracovateľský priemysel a ľahký spracovateľský priemysel.

    Z pomerových čísel týchto troch základných proporcií vychádza určitá robustnosť Slovenskej republiky podložená hlavne fungujúcou energetickou bázou vo všetkých médiách energií, počnúc elektrickou energiou cez plynárenstvo až po energiu vyjadrovanú dodávkami pohonných hmôt z petrochemického komplexu.

    Máloktorý transformujúci sa štát sa môže pochváliť takou fungujúcou a vyváženou energetickou sústavou, ako má Slovensko, a nepochybne ona má tiež pozitívny vplyv na tie výsledky, o ktorých môžeme dnes hovoriť.

    Použitie variantnej prognózy predanej hodnoty spracovateľského priemyslu a variantu jej priemernej štruktúry v roku 2005 sme premietli do jej rozčlenenia podľa jednotlivých odvetví a jej priemernej ročnej dynamiky. Ako chceme túto štrukturálnu zmenu priemyslu, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, dosiahnuť?

    Investičná náročnosť tohto procesu na základe projektov podnikateľských subjektov v oblasti infraštruktúry, malého a stredného podnikania, cestovného ruchu, revitalizácie a reštrukturalizácie priemyslových odvetví bola v intervale rokov 1993 až 2000 indikovaná na 500 miliárd Sk. Pritom len samotná konverzia - považujem tie čísla v minulosti za podhodnotené - predstavovala potrebu 20 miliárd Sk a energetická infraštruktúra cca 150 miliárd Sk.

    Základná investičná náročnosť pre roky 1995-2000 predstavuje približne 217 miliárd Sk, z toho 69,5 % tvoria vlastné zdroje podnikateľských subjektov, úvery domáce a zahraničné 25 % a dotácie zo štátneho rozpočtu iba 1,5 % a ostatné zdroje približne 4 %.

    Na zvládnutie procesu reštrukturalizácie priemyslu v celom rozsahu, vrátane infraštruktúry, treba vytvoriť priestor na vstup zahraničného kapitálu či už vo forme priamych, alebo portfóliových zahraničných investícií. I tu si myslíme, že zmena základných tendencií v tomto procese nastane po ukončení procesu privatizácie na princípe vzájomných vzťahov nových vlastníkov s novými investormi, či už strategickými, alebo s investormi, ktorých môžeme nazvať finančnými. Pôjde najmä o realizáciu investičných akcií v odvetviach a výrobných odboroch, v ktorých môžeme byť v budúcnosti úspešní.

    Predložený materiál obsahuje návrh strategických zámerov v odvetviach a tiež vecné návrhy rozvoja podľa jednotlivých projektov podnikateľských subjektov, podľa ich váhy v celkovom hodnotení vývoja Slovenskej republiky.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    poslednou a tou najdôležitejšou otázkou zostáva, ako zabezpečiť finančné zdroje na realizáciu tohto procesu.

    Predpokladáme a sme presvedčení, že tento rok bude ešte nevyhnutné pokračovať v maximálne obozretnej, minimálne prísnej rozpočtovej politike pri súčasne dôslednom posudzovaní riešenia nedoplatkov daňových úverov, deblokácií a podobne ako faktora, ktorý znižuje príjmy a zároveň znižuje výdavky na pomoc podnikateľskej sfére.

    Bankový sektor by mal v rokoch 1996-1998 urobiť reštrukturalizáciu svojho portfólia, o čom hovorí aj zákon, ktorý ste pred chvíľou schvaľovali, k čomu pomôže i projekt EFSAL, a preto najväčší tlak na zabezpečenie rozvoja zostáva na podnikateľské finančné zdroje. Rozhodli sme sa, že i určité snahy o revitalizáciu niektorých odvetví nebudeme riešiť s účasťou štátu a radšej sme zvolili cestu určitého ústupu v procese privatizácie z ceny privatizovaného subjektu s tým, že sme ponechali celú ťarchu dlžôb na nových vlastníkov, aby sa s tým vyrovnali - jednak k štátnemu rozpočtu v rámci daných rozpočtových pravidiel, ktoré neumožňujú odpustiť tento dlh, alebo v rámci vzťahu k finančným organizáciám bankovým, ktoré môžu hovoriť o rozložení z hľadiska času a s určitými úľavami, ale nebude to vzťah na štátny rozpočet.

    Zaťaženosť štátneho rozpočtu v tomto roku umožňuje z požadovanej 1 miliardy Sk poskytnúť len 640 miliónov Sk, a to na program podpory malého a stredného podnikania v sume 200 miliónov Sk vynásobený tromi, pretože 200 miliónov máme z fondu PFARE a 200 miliónov dávajú komerčné banky. Ďalšia suma 120 miliónov Sk je určená na program znižovania spotreby energií v bytových domoch a bytoch, ďalšia v rozsahu 50 miliónov je program podpory rozvoja cestovného ruchu a na program podpory vedy a techniky v sume 270 miliónov Sk. Môže to byť z pohľadu potreby málo, ale v porovnaní s minulosťou je to značný posun.

    Nezabezpečené finančné požiadavky zostali pre program podpory ekonomických aktivít, vedúcich k úspore energií a dovážaných surovín, program pomoci podnikom v dočasnej kríze a program zavádzania čistých technológií, pre ktoré treba zabezpečovať mimorozpočtové zdroje.

    Uznesenie vlády Slovenskej republiky k prijatej priemyselnej politike Slovenskej republiky súčasne uložilo podpredsedovi vlády a zároveň ministrovi financií v spolupráci s ostatnými ministrami aktivizovať mimorozpočtové finančné zdroje na zabezpečovanie programu rozvoja priemyslu v rokoch 1996 a v ďalšom období. Okrem už spomínaných finančných zdrojov štátneho rozpočtu, podnikateľských subjektov a domácich, prípadne zahraničných úverov budú využité i zdroje Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky v sume 4,013 miliardy Sk z kapitoly výdavky na aktívnu politiku zamestnanosti ako i z Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

    V súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 826 z roku 1995 k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v tomto roku podľa 28 ods. 3 písm. b) zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov vláda Slovenskej republiky súhlasila s použitím finančných prostriedkov vo výške 4,2 miliardy Sk, z toho na prevzatie záruky vo výške 1,2 na úver poskytnutý Solivaru Zbudza.

    Zostatok prostriedkov v sume 3 miliárd zatiaľ nie je špecifikovaný. Predpokladá sa však jeho použitie na riešenie úverového portfólia a. s. ČSOB Bratislava ako jednej z foriem bankovej reštrukturalizácie.

    Osobitnou formou zabezpečovania mimorozpočtových zdrojov je preberanie štátnych garancií, záruk za bankové úvery poskytnuté podnikateľom za prioritné rozvojové programy v súlade so zákonom číslo 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a nariadením vlády Slovenskej republiky číslo 127 z roku 1995 o štátnych zárukách. Dúfam, že sa nám nepodaria také garancie, ako boli dané na Calex a na niektoré iné akcie, ktoré zaťažujú štátny rozpočet a zďaleka nezabezpečujú tie prínosy, s ktorými sa uvažovalo pri poskytnutí garancií.

    V zmysle zákona o štátnom rozpočte na rok 1996 je vláda Slovenskej republiky splnomocnená prevziať štátne záruky za úvery až do výšky 33 % rozpočtových príjmov. Poznamenávam, že je tam veľká časť uvažovaná na dostavbu prvého a druhého bloku Jadrovej elektrárne Mochovce.

    V schválenom zákone o štátnom rozpočte na rok 1996 sa počíta s emisiou obligácií vo výške 3 miliárd Sk na krytie výdavkov spojených s výstavbou diaľnic. Priemyselná politika obsahuje aj návrh prehľadu činností a opatrení, ktoré by umožnili získať finančné prostriedky bez hodnotenia definitívnej sumy alebo výšky, napríklad dane, deblokácie, to však patrí skôr do oblasti finančnej politiky.

    Aj keď všetky tieto formy a snaha o kumulovanie rozpočtových a mimorozpočtových zdrojov nedosahujú požadovanú výšku, som toho názoru, vážené dámy a páni, že vytvárajú impulz na dynamizovanie aktivít v oblasti rozvoja priemyslu i v nadväzujúcich odvetviach.

    Nástroje procesu realizácie priemyselnej politiky predstavujú formulované vládne rozvojové programy priemyslu. Tieto spolu s ekonomickými a inštitucionálnymi nástrojmi tvoria inštrumentárium realizácie priemyselnej politiky. Navrhnuté vládne rozvojové programy priemyslu sú plne kompatibilné s globalizáciou priemyselných politík krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). V decembri minulého roku ministerstvo hospodárstva obhájilo vstup Slovenskej republiky do pracovnej skupiny priemyselného výboru OECD i na základe prác, ktoré boli v tom čase známe pre skupinu OECD, ktorá sa zaoberala problematikou priemyselného výboru.

    Samozrejme, že určité zmeny nastali aj vo vytváraní inštitúcií, pretože takto široko chápaná priemyselná politika naznačuje nový prístup k tvorbe organizačných štruktúr, v pomoci štátu podnikateľskej sfére o doplnenie mezosféry. Je to nadácia Agentúra pre ekonomický rozvoj, Nadácia na podporu poprivatizačného podnikania, Slovenský poprivatizačný fond, ktorý je už vláde predložený, Slovenský úverový ústav, a Agentúra pre priemyselný rozvoj a revitalizáciu.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    tento materiál schválila vláda Slovenskej republiky a svojím spôsobom dáva odpoveď i na otázku, či ministerstvo životného prostredia zaujalo k nemu stanovisko. Ale to je len poznámka k tomu, čo sa tu povedalo pred chvíľou. Napriek tomu, že predložený materiál si nedáva definitívne právo odpovede na mnohé otvorené otázky, dokonca to nie je ani jeho poslaním v trhovej ekonomike, naznačuje nutné smery ďalšieho postupu realizácie transformačného procesu v Slovenskej republike, predstavuje otvorený dokument vymedzujúci kľúčové bariéry ďalšieho vývoja priemyslu Slovenskej republiky.

    Materiál prerokovali poslanci v 8 výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Pripomienky a návrhy vyslovené na rokovaniach výborov i na dnešnom rokovaní považujeme za veľmi cenné a budeme ich v ďalšom dopracovaní a hlavne realizácii priemyselnej politiky rešpektovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu ministrovi.

    Ďalej sa prihlásil pán minister Zlocha. Nech sa páči pán minister, keby ste reagovali na tie otázky, ktoré boli položené vo vzťahu vyjadrenia sa vášho ministerstva k tejto správe.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som pár slovami vyjadril stanovisko nášho rezortu k požiadavke, ktorú vzniesol pán poslanec Černák. Je skutočne pravdou, že § 35 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 127/1994 Z. z., ktorý je v platnosti od 1. septembra 1994, stanovuje, že návrh zásadnej rozvojovej koncepcie, najmä v oblasti energetiky, baníctva, priemyslu, dopravy, poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, odpadového hospodárstva a cestovného ruchu, musí obsahovať hodnotenie z hľadiska jeho predpokladaných vplyvov na životné prostredie a podľa potreby tiež návrh opatrení na vylúčenie alebo zníženie nepriaznivých vplyvov. Ďalej stanovuje, že spracovateľ je povinný predpokladané vplyvy a navrhované opatrenia vopred prerokovať s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky a ďalej, že spracovateľ je povinný vhodným spôsobom informovať verejnosť o príprave koncepcie, a to najmenej 2 mesiace pred jej prerokovaním s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky.

    K námietkam pána poslanca Černáka, člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, z hľadiska neprerokovania priemyselnej politiky podľa požiadaviek zákona číslo 127 uvádzame nasledovné: Práce na formulácii priemyselnej politiky Slovenskej republiky začalo ministerstvo hospodárstva ešte pred dátumom platnosti zákona číslo 127 Zb. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Pokiaľ mám správne informácie, bolo to ešte v roku 1992 a každá vláda ich dopracúvala a dopĺňala. Ustanovenia § 35 zákona neobsahujú presnú procedúru postupu pri predkladaní a posudzovaní zásadných rozvojových koncepcií. Všeobecne záväzný právny predpis sa v súčasnom období pripravuje a na rozpracovanie § 35 sa využívajú v rámci tejto prípravy doterajšie skúsenosti z prerokúvania koncepčných materiálov, tak ako to koniec koncov vyplýva z § 43 tohto zákona.

    Treba uviesť, že ministerstvo životného prostredia listom 31. marca 1995 upozornilo ministerstvo hospodárstva, že problematika priemyselnej politiky by mohla byť z hľadiska zákona číslo 127 predmetom posúdenia vo vzťahu k životnému prostrediu. Na základe uvedeného minister hospodárstva Slovenskej republiky prizýval zástupcov rezortu životného prostredia na všetky zasadnutia priemyselného výboru, ktorý prerokúval prípravné práce vo vzťahu k priemyselnej politike Slovenskej republiky.

    V súlade s požiadavkou § 35 zákona číslo 127/1994 boli návrhy priemyselnej politiky ministerstvom životného prostredia opakovane prerokúvané. Ministerstvo životného prostredia k nim uplatňovalo stanoviská postupne 9. júna 1995, potom 20. júla 1995 a ku konečnému zneniu 11. augusta 1995. Pripomienky sa postupne zapracovávali s tým, že konečné stanovisko konštatuje - citujem:

    "Predkladaná verzia priemyselnej politiky Slovenskej republiky primerane akcentuje požiadavky spojené s problematikou tvorby a ochrany životného prostredia a čiastočne rozpracúva zásady štátnej environmentálnej politiky v priemyselnej politike Slovenskej republiky. Pri rokovaniach s ministerstvom hospodárstva bolo dohodnuté, že dlhodobé ciele priemyselnej politiky Slovenskej republiky budú rozpracované v pripravovanom materiáli s názvom Komplexný rozvoj Slovenska z hľadiska 21. storočia."

    Vo vzťahu k materiálu Priemyselná politika Slovenskej republiky nebolo medzi Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky a ministerstvom hospodárstva dohodnuté uplatňovať nadštandardný spôsob prerokúvania koncepcie konferenčným spôsobom, tak ako sa to udialo v prípade vodohospodárskej koncepcie Slovenska a aktualizácie energetickej koncepcie Slovenska. Vzhľadom na závažný, ale pomerne všeobecný charakter formulovanej priemyselnej politiky odporúčame, aby Národná rada Slovenskej republiky zvolila podobný postup ako v prípade vodohospodárskej koncepcie Slovenska a odsúhlasila predkladaný materiál s tým, že Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky uskutočnia konferenčné prerokovanie ako v uvádzaných dvoch predchádzajúcich prípadoch a pripomienky z takéhoto verejného prerokovania ministerstvo hospodárstva potom uplatní pri rozpracúvaní záverov priemyselnej politiky Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi. Teraz by som poprosil spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Hofbauera, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vo výboroch. Pán poslanec Ftáčnik, máte procedurálny návrh? Ja vás vyvolám, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, pani poslankyne, páni poslanci,

    predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 684 z 1. decembra 1995 pridelil priemyselnú politiku Slovenskej republiky Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody na prerokovanie do 19. januára 1996. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, aby pripravil na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predložený materiál prerokovali výbory v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky v určenom termíne. Výbory, ktorým bol materiál pridelený na prerokovanie, ho vzali na vedomie, resp. súhlasili s ním, s výnimkou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Uvedený výbor neprijal k prerokúvanému materiálu uznesenie v zmysle § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov, nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Výbory ďalej odporučili Národnej rade Slovenskej republiky, aby priemyselnú politiku Slovenskej republiky prerokovala a vzala na vedomie. Okrem toho Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo odporučil ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky: a) doplniť priemyselný výbor o zástupcu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, b) zladiť vynakladanie finančných prostriedkov v rámci výskumu na monitorovanie cudzorodých látok v poľnohospodárstve.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na svojom rokovaní uložil predsedovi výboru: a) zabezpečiť spoločné rokovanie výboru k postupu realizácie priemyselnej politiky Slovenskej republiky za účasti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstva financií Slovenskej republiky, Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, ťažiskových priemyselných zväzov a bánk do 30. júna 1996, b) požiadať ministra hospodárstva o predloženie energetickej koncepcie Slovenskej republiky na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor zároveň odporúča k prerokúvanému materiálu prijať uznesenie, ktoré je uvedené v prílohe tejto správy. Návrh predloženého uznesenia má nasledovný text:

    "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k priemyselnej politike Slovenskej republiky (tlač číslo 294). Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie priemyselnú politiku Slovenskej republiky."

    To je spoločná správa. Vážený pán predseda, súčasne mi dovoľte, aby som sa prihlásil do rozpravy ako prvý, ale zároveň navrhujem, aby sme rozpravu k tomuto bodu vzhľadom na kontinuitu odložili na zajtrajšok.

  • Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram týmto rozpravu k tomuto bodu programu, keďže ešte nie je 19.00 hodín. S faktickou poznámkou sa hlásil pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri,

    chcel by som vystúpiť s krátkou faktickou poznámkou k tej spornej otázke, ktorú sa vláda snažila vyriešiť vystúpením ministra životného prostredia. Myslím si, že žiadne diskusie a informácie o konferenčnom či inom spôsobe prerokúvania tohto materiálu a o tom, že sa pripravuje viac rokov a vtedy ešte zákon neplatil, nemôžu zakryť skutočnosť, že zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie platí. Dnes, v čase predloženia tejto koncepcie zákon platí a obsahuje veľmi ostrú podmienku, že návrh musí obsahovať hodnotenie predpokladaných vplyvov.

    Pán minister, vy ste to čítali a môžeme si to prečítať znovu, ale slovo "musí obsahovať" znamená, že musí obsahovať. To, či to bolo s vami prerokované, či ste dávali pripomienky, to sú technické veci, to si vybavte, prosím, medzi sebou. Ale podľa zákona musí obsahovať, v prípade, že je to potrebné, a myslím si, že nikto z nás nebude pochybovať, že v priemyselnej politike budú dosahy na životné prostredie, čiže je to potrebné, treba predložiť aj príslušné opatrenia, prediskutovať s verejnosťou a podobne. Nehrajme sa tu na divadlo, pretože sa to nedá zakryť. Žiaden figový list, ktorým budeme zakrývať to, že to v tej koncepcii obsiahnuté nie je. Nevysvetlíme to tým, že sme prerokúvali, pripomienkovali a podobne. Ak to tam je, povedzte, kde sa hodnotí, kde sú opatrenia, a prestanú tieto diskusie o tom, či sa zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie uplatňuje, alebo nie.

    Už len maličká poznámka na záver faktickej poznámky, ktorá nemá trvať dlho. Tento zákon, ktorý sme prijali v roku 1994, vychádza z príslušnej smernice Európskej únie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a je to jedna zo súčastí aproximácie práva, teda približovania práva Slovenskej republiky k Európskej únii. Čiže urobili sme normu, ktorá vychádza z európskeho práva, a dnes sa ju nejakým spôsobom snažíme obísť a vysvetliť, že sme nemali kedy, alebo zákon ešte neplatil, keď sme túto koncepciu tvorili. Myslím si, že to nie je namieste a treba tu chlapsky povedať, ako sa s tým vyrovnáme.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán minister si žiada slovo.

    Chcem však povedať, že tieto otázky sú vecou vlády. Môžeme konštatovať, že vláda nesplnila zákonnú podmienku, ale je to vec vlády. Vláda nám predkladá takýto materiál a takýto materiál musíme prerokúvať.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    samozrejme, s filozofiou pripomienky súhlasím. Nemôžem súhlasiť s jej realizáciou, tak ako to postavil pán poslanec Ftáčnik, pretože je vylúčené na základe koncepcie rozvoja priemyselnej politiky vyčísliť dosahy do oblasti environmentálnej politiky, pretože pri každom konkrétnom zámere, ktorý každý podnikateľský subjekt chce realizovať v oblasti rozvoja, je povinný ho prerokovať konkrétne s matematikou na desatiny a stotiny čísel škodlivín, ktoré unikajú z takého projektu do ovzdušia, zeme, pôdy, vody a podobne, prerokovať a bez definitívneho dokumentu, ktoré vydáva ministerstvo životného prostredia, nemôže ani zakopnúť pri realizácii takéhoto rozvoja. Čiže na jednej strane áno, ale na druhej strane sa to jednoducho nedá, pretože vláda vo svojom programe priemyselnej politiky nemôže ani predurčiť, ani nikomu uložiť, čo sa bude konkrétne realizovať. A my všetci ako národohospodári a technici vieme, že dopady sa musia vypočítať.

    Čiže áno, súhlasím s tým, že sa na to musí prihliadať, koncepcia to zohľadňuje, na druhej strane odborníci, ktorí boli pri aproximácii a posudzovaní kompatibility tohto dokumentu s Európskou úniou a Bielou knihou, jasne povedali, že je to sféra realizácie, pretože nám ministerstvo životného prostredia zatiaľ nepustilo ani jeden projekt, ktorý by nerešpektoval túto logickú podmienku ďalšieho rozvoja priemyslu. A z tohto pohľadu, aby nedošlo k znižovaniu, pri každej investičnej akcii, ktorá sa realizuje, nielenže sa zabezpečuje nižší stupeň emisií, ale dokonca sa zabezpečuje zlepšenie starých dlhov z pohľadu toho, že nová investícia je posudzovaná z hľadiska prínosov tak, aby sa mohlo odbúrať niečo i zo starých ekologických dlhov. Čiže na jednej strane áno, na druhej strane je takmer nemožné, aby sa toto takýmto spôsobom prejavilo v takom dokumente, ktorý je všeobecný a, samozrejme, v podmienkach trhovej ekonomiky nekonkrétny, pretože toto už budú realizovať s výnimkou pár subjektov všetko privátne podniky, aby sme mohli ísť na drobné.

    Musím povedať ešte jednu poznámku, že tak ako môj predchodca pán minister Magvaši pravidelne prizýval zástupcov ministerstva životného prostredia na prerokovanie jednotlivých odborných téz a prác na koncepcii tejto politiky, tak sa to dialo i v našom prípade, ako pán kolega povedal.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Juriš.

  • Nikto nepochybuje, že koncepcia priemyselnej politiky je potrebná, ale my sme právny štát a musíme dodržiavať právne normy, ktoré sme prijali. Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v § 35 ods. 3 jednoznačne hovorí, že spracovateľ je povinný podľa ods. 1 vopred to prerokovať s ministerstvom z hľadiska uvedených vplyvov a navrhovaných opatrení. Ďalej, spracovateľ je povinný vhodným spôsobom informovať verejnosť o príprave koncepcie, a to najmenej 2 mesiace pred jej prerokovaním podľa ods. 2. A to sa neudialo, pán minister to dobre povedal, že robilo sa to pri energetickej koncepcii, i keď konferenčným spôsobom, robilo sa to pri vodohospodárskej, ale pri priemyselnej sa to nerobilo.

    Tak vážení, skutočne máme povinnosť prerokovať tento bod, keď sme si ho zobrali, ale môžeme dať uznesenie, že toto sa doplní, spraví a potom prijmeme túto koncepciu. Ale toto sa musí v rámci zákona, ktorý je teraz platný, dodržať. Alebo potom musíme novelizovať zákon, nemôže vláda porušovať zákony, ktoré sú platné. Ani jeden poslanec to nemôže, lebo sme sľubovali, že budeme konať v rámci zákona.

    Podobným prípadom verejného prerokovania bola dostavba Jadrovej elektrárne Mochovce, ktoré sa odohralo a bola to požiadavka Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Jedna z požiadaviek, ktorá sa musela splniť. Myslím, že tu je tiež tá istá požiadavka, aby sa táto koncepcia prerokovala aspoň tým konferenčným spôsobom ako energetická koncepcia.

    Ďakujem.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    zase začnem tým, že s filozofiou, alebo so všeobecným duchom tejto poznámky súhlasím. Ale keď sa dívam na § 35, nie je tam reč o priemyselnej politike. Budem citovať: "Návrh zásadnej rozvojovej koncepcie v oblasti energetiky, baníctva, priemyslu, dopravy, poľnohospodárstva a lesného a vodného hospodárstva". Priemyselná politika je všeobecný pojem a každý dosah, ktorého sa vy dovolávate, z hľadiska kvantifikácie musí vychádzať z konkretizácie. My sme si nedali za úlohu stanoviť dogmu ako plánovacia komisia, že to čo je v koncepcii, narátame do dosahov až do koruny vývozu, do koruny trhových fondov a do miligramov oxidu dusíka. Čiže z tohto pohľadu súhlasím s tým, čo ste povedali, ale každý jeden pokus kvantifikovať to je absolútne zraniteľný a vy, ktorí sa toho domáhate, nás tu budete trápiť a hravo nám dokážete, ako sme to narátali, keď to majú realizovať privátni vlastníci vo svojej konkretizácii priemyselnej politiky.

    Čiže áno, na jednej strane, ale to je vec realizácie. To je vec realizácie a nato je ministerstvo životného prostredia, ktoré žiadnu akciu, keď si netrúfne porušiť svoje kompetencie zo zákona, nepustí, a každý náš realizátor, je jedno, či v energetike, či v baníctve, či v doprave, petrochémii, to musí rešpektovať. A ak si zoberiete realizované akcie alebo schválené akcie už konkretizované, či už je to modernizácia Slovnaftu, spracovanie ťažkých zvyškov, alebo niektoré iné akcie, všetky tento atribút odsúhlasenia od pána ministra Zlochu a jeho expertov majú. A pokiaľ to nie je v súlade s tým, tak prosím, ja sa ani toho času potrebného na tú robotu nebojím, ale pri najlepšej vôli nevieme to urobiť tak, aby ste boli spokojní a aby ste nás neobrátili naopak, naruby. Pretože tá konkretizácia sa nedá urobiť na základe toho, čo sme vám tu predložili. My si neosobujeme právo predurčovať, čo má kto realizovať a kde a za akých podmienok.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Rusnáková.

  • Vážený pán predseda, chcela by som dať na základe prebiehajúcej rozpravy o tom, či tento bod vôbec mal byť zaradený alebo nie, procedurálny návrh vo forme uznesenia Národnej rady:

    "Národná rada Slovenskej republiky prerušuje rokovanie schôdze Národnej rady v bode priemyselná politika Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu, aby doplnila koncepciu priemyselnej politiky Slovenskej republiky o hodnotenie tohto materiálu z hľadiska predpokladaných vplyvov na životné prostredie a o návrh opatrení na vylúčenie alebo zníženie prípadných nepriaznivých vplyvov v zmysle zákona číslo 127/1994 Z. z.

    Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu, aby k materiálu priložila správu o prerokovaní koncepcie priemyselnej politiky s ministerstvom životného prostredia z hľadiska uvedených vplyvov a navrhovaných opatrení.

    Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu, aby informovala verejnosť o koncepcii priemyselnej politiky a začala odbornú verejnú diskusiu k danej téme.

    Národná rada Slovenskej republiky odporúča predsedovi Národnej rady pokračovať v rokovaní o bode priemyselná politika Slovenskej republiky po uplynutí zákonnej lehoty, počas ktorej sa uskutoční odborná diskusia s verejnosťou."

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, každý materiál, ktorý ide na rokovanie pléna Národnej rady, sa prerokúva vo výboroch. Neviem, čo ste robili vo výboroch, keď ste tento návrh nedali tam, ale dávate ho teraz. Takýto návrh môže dať každý poslanec vo výbore a môže byť akceptovaný. Teraz bol schválený program, je na programe. Samozrejme, o vašom návrhu ako o procedurálnom dám hneď teraz hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • My sme na to upozornili, pán predseda. Je mi ľúto.

  • Ja mám uznesenia z výborov. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie. Prítomných bolo 44 poslancov.

  • Nemôžem dať o tomto návrhu hlasovať, pretože nie sme uznášaniaschopní. Ale zrejme tam došlo k omylu, lebo ste hlasovali za, proti. Takže prosím, ešte raz dávam hlasovať. Hlasujeme o návrhu pani poslankyne Rusnákovej. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pani poslankyňa navrhla, aby sme na tejto schôdzi nerokovali o tomto bode.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 48 poslancov. Za návrh hlasovalo 29 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

  • Hlasy z pléna.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, do rozpravy sa písomne prihlásili traja poslanci. Keďže dnes nie sme schopní sa uznášať, prerušujem schôdzu. Budeme pokračovať zajtra ráno o 9.00 hodine.