• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán poslanec Matejka hlasuje náhradnou kartou číslo 3. Pán poslanec Moravčík hlasuje náhradnou kartou číslo 2.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa.

    Prezentovalo sa 98 poslancov, môžeme pristúpiť k prerokúvaniu d v a d s i a t e h o bodu programu, ktorým je

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou.

    Pani poslankyne, páni poslanci, návrh ste dostali ako tlač 272 a spoločnú správu výborov ako tlač 272a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie minister zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Juraj Schenk. Prosím ho, aby sa ujal slova.

    Pán poslanec Šimko chce mať procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Rešpektujem vôľu vlády a rozhodnutie vlády, že predložiť návrh zmluvy je splnomocnený pán minister zahraničných vecí. Napriek tomu sa nazdávam, že slovensko-maďarské vzťahy patria medzi najdôležitejšie zahraničnopolitické vzťahy Slovenskej republiky. Zmluvu podpísal predseda vlády, a preto si myslím, že prítomnosť predsedu vlády pri prerokúvaní tohto bodu by bola nanajvýš žiaduca. Dávam preto návrh podľa článku 85 Ústavy Slovenskej republiky, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala predsedu vlády, aby sa zúčastnil na rokovaní o tomto bode programu.

  • Pán poslanec, rešpektujem váš návrh, ale ak si pamätáte, pri schvaľovaní programu bol ten istý návrh a odmietli sme ho. Nebudeme hlasovať o jednom a tom istom návrhu dvakrát.

  • Pán predseda, bol to návrh, ktorý bol pri schvaľovaní programu. Ja dávam teraz návrh podľa článku 85 ústavy.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujeme o tom istom, o čom sme už hlasovali pri schvaľovaní programu. Pán poslanec Šimko navrhuje nutnosť účasti pána premiéra pri prerokúvaní tohto bodu programu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

    Takže prosím, pán minister Schenk, aby ste sa ujali slova.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia,

    vláda Slovenskej republiky po prerokovaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky predkladá podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, ktorá bola podpísaná 19. marca 1995 v Paríži. Vláda Slovenskej republiky tak plní úlohu vytýčenú vo svojom programovom vyhlásení, ktoré Národná rada Slovenskej republiky prerokovala a prijala v januári tohto roku, podľa ktorého - citujem: "Východiskom budúcich vzťahov s Maďarskou republikou by mala byť vyvážená a pre obe strany prijateľná základná politická zmluva."

    Vláda Slovenskej republiky si s plnou zodpovednosťou uvedomovala, že ide o prvú zmluvu tohto druhu s naším južným susedom, upriamenú predovšetkým na rozvoj vzájomnej spolupráce do budúcnosti. Rozprava vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky ukázala, že v našich politických kruhoch vládne zhoda v tom, aby v kontexte historických skúseností vo vzájomných vzťahoch došlo k slovensko-maďarskému zmiereniu a jedným z najdôležitejších krokov v tomto procese je uzavretie zmluvy a jej následná realizácia. V rámci diskusie sa zohľadňovali aj medzinárodné súvislosti zmluvy v súlade so zahraničnopolitickým zameraním Slovenskej republiky, ktoré je orientované na integrovanie do európskych a euroatlantických politických, hospodárskych a bezpečnostných štruktúr. Na druhej strane však boli vyjadrené aj obavy o realizáciu zmluvy v duchu dobrých susedských vzťahov a priateľskej spolupráce, najmä pri uplatňovaní ustanovení o postavení osôb patriacim k národnostným menšinám.

    Úlohou tejto zmluvy, ktorá zodpovedá v nových medzinárodných podmienkach štátnym a národným záujmom Slovenskej republiky, je formovať základný dvojstranný zmluvnoprávny rámec pre spoluprácu medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou a prispieť tak k rozvoju slovensko-maďarských vzťahov a k upevneniu stability v regióne. Obsah zmluvy vytvára právne a inštitucionálne predpoklady, aby mohla byť obojstranne vykladaná a uplatňovaná podľa litery a ducha, ktoré sú v jej texte premietnuté.

    Rokovania, ktoré sa začali 22. júla 1994 odovzdaním návrhu textu zmluvy maďarskej strane a boli ukončené dohodnutím jej definitívneho znenia pri stretnutí predsedov vlád Slovenskej republiky a Maďarskej republiky dňa 16. marca 1995 v Bratislave, neboli jednoduché. Ukázali, že v slovensko-maďarských vzťahoch neprevláda prílišná dôvera a bude potrebné vyvinúť veľké úsilie, aby sa začali budovať korektné, dobré susedské vzťahy, založené na rešpektovaní základných zásad medzinárodného práva, najmä suverenity právnych poriadkov a medzinárodných záväzkov, ktoré obidve zmluvné strany na seba prevzali.

    Tento stav nedôvery sa prejavoval v úvodných kolách rokovaní po predložení návrhu textu zmluvy slovenskou stranou a protinávrhu maďarskej strany, ktoré sa rozchádzali najmä v otázkach hodnotenia histórie vzájomných vzťahov, vo formulácii článku o hraniciach, sukcesie Slovenskej republiky do zmlúv po Českej a Slovenskej Federatívnej Republike a s tým spojenej otázky spolupráce na Dunaji, aj vo väzbe na riešenie sporu o Sústave vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros pred Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu. Napokon zásadne rozdielne boli východiskové pozície a prístupy oboch strán na úpravu právneho postavenia osôb patriacich k národnostným menšinám.

    Otázka histórie vzájomných vzťahov nebola do zmluvy zahrnutá, lebo návrh Slovenskej republiky, aby sa v nej vyjadril záujem obidvoch strán o preklenutie záťaže minulosti, maďarská strana neakceptovala a my sme zasa odmietli prijať zavádzajúce vytrhávanie z kontextu akejkoľvek zmienky o pozitívnom salde bohatých skúseností z tisícročného spolužitia. Napokon sa obe strany dohodli, že hodnotenie vývoja vzájomných vzťahov sa ponechá historikom a zmluva bude zameraná na spoluprácu do budúcnosti.

    Pri formulácii článku o hraniciach slovenskej strane išlo o to, aby maďarská strana v tejto zmluve uznala medzinárodne platný status quo, ktorý stanovuje Trianonská mierová zmluva medzi mocnosťami spojenými a združenými a Maďarskom, protokol a deklarácia zo 4. júna 1920 a Parížska mierová zmluva s Maďarskom z 10. februára 1947. V záverečnom kole rokovaní maďarská strana ustúpila od požiadavky, aby článok 3 ods. 1 o hraniciach bol explicitne uvedený odvolaním na Helsinský záverečný akt KBSE, ktorý v prvom princípe pripúšťa zmenu hraníc mierovou cestou. Na dikciu článku 3 ods. 1 boli využité formulácie tretieho princípu záverečného aktu KBSE o neporušiteľnosti hraníc a vzdaní sa územných požiadaviek i do budúcnosti, t. j. o ich nemennosti.

    Rokovania o niektorých ustanoveniach zmluvy zásadne súviseli aj so slovensko-maďarským sporom o vodné dielo Gabčíkovo-Nagymaros pred Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu a obidve strany i po konzultáciách so svojimi advokátmi dospeli v konečnom dôsledku k záveru, že v zmluve sa nebudú zmieňovať o spolupráci na Dunaji, aby to akýmkoľvek spôsobom neprejudikovalo rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.

    Ešte väčší právny a faktický význam mala dohoda dosiahnutá rovnako v záverečnom kole rokovaní o vypustení obvyklej derogačnej klauzuly zo záverečných ustanovení zmluvy k ukončeniu platnosti Zmluvy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou zo 14. júna 1968, ktorú táto nová zmluva nahrádza. Maďarská strana totiž pôvodne trvala na tom, aby platnosť zmluvy z roku 1968 bola ukončená 1. januárom 1993, dňom vzniku Slovenskej republiky, čím by došlo k spochybneniu nástupníctva, teda sukcesie Slovenskej republiky do medzinárodných zmlúv po Českej a Slovenskej Federatívnej Republike, a tým vlastne aj k negovaniu medzinárodnoprávnych základov vzniknutej Slovenskej republiky. Napríklad vzťahovalo by sa to aj na právne spochybnenie zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros zo 16. septembra 1977, ktorej platnosť a dôsledky vyplývajúce z jej jednostranného vypovedania maďarskou stranou tvoria ťažiskovú otázku v prebiehajúcom spore pred Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu. Slovenská strana kategoricky odmietla maďarské návrhy, ktoré by mohli poškodiť naše záujmy pred Medzinárodným súdnym dvorom, pričom v zmluve dohodnuté tzv. nulové riešenie rovnako neprejudikuje rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.

    Na otázku úpravy právneho postavenia osôb patriacich k národnostným menšinám boli od začiatku rokovaní rozdielne názory v zásadných východiskových prístupoch súvisiacich s ich premietnutím do zmluvných záväzkov.

    1. Slovenská strana už na expertnej úrovni odmietla rokovať o návrhu Dohody o zabezpečení práv slovenskej národnej menšiny žijúcej v Maďarskej republike a maďarskej národnej menšiny žijúcej v Slovenskej republike a o právach osôb k nim patriacich, ktorý maďarská strana zaslala vo februári 1995 a ktorý mal tvoriť prílohu základnej zmluvy. Išlo o dokument, ktorý obsahoval okrem preambuly 21 článkov so 42 odsekmi a bol založený na spleti kolektívnych i autonomistických práv a zmesi politických a ľudských práv zastretých do formulácií z oblasti práv osôb patriacich k menšinám. Slovenská strana bola ochotná akceptovať výlučne v rámci zmluvy úpravu, ktorá nepôjde nad rámec našej vnútroštátnej úpravy a záväzkov, ktoré na seba prevzala v práve vtedy podpísanom Rámcovom dohovore Rady Európy o ochrane národnostných menšín.

    2. Slovenská strana v priebehu rokovaní poukazovala na rozdielne právne a faktické postavenie osôb patriacich k národnostným menšinám v oboch štátoch, kým slovenská menšina v Maďarskej republike bola systematicky asimilovaná, kým osoby patriace k maďarskej menšine v Slovenskej republike majú vytvorené predpoklady na zachovanie a rozvíjanie svojej identity. Bolo dohodnuté, že otázka právneho a faktického vyrovnávania týchto rozdielov bude jednou z hlavných náplní práce medzivládnej zmiešanej komisie podľa článku 15 ods. 6 zmluvy v rámci jej odporúčacej právomoci.

    3. Slovenská strana počas celých rokovaní upozorňovala maďarskú stranu, že do zmluvy možno zakotviť len takú konštrukciu a formulácie ustanovení o menšinách, ktoré podľa medzinárodne uznávaných štandardov a výslovne Rámcového dohovoru Rady Európy o ochrane národnostných menšín nepripúšťajú uplatňovanie tzv. kolektívnych práv a vytváranie autonómnych štruktúr na etnickom základe. Na osoby patriace k národnostným menšinám sa teda vzťahujú výlučne individuálne práva v oblasti jazykovej kultúry a náboženstva, aby v rámci všeobecne uznávaných ľudských práv bola zabezpečená rovnoprávnosť všetkých občanov štátu a nedochádzalo k diskriminácii väčšinového obyvateľstva. To je vyjadrené aj v stanovisku vlády Slovenskej republiky doručenom diplomatickou cestou maďarskej strane dňa 19. marca 1995 pred podpisom zmluvy, ktoré potvrdzuje stav dohodnutý v rámci rokovaní, a na tom nič nemení ani skutočnosť, že maďarská strana následne vyjadrila názor, že ide údajne o zužujúci výklad.

    4. Slovenská strana v priebehu rokovaní zdôrazňovala, že účelom zmluvy, vrátane ustanovení o menšinách, je vytvoriť predpoklady na rozvíjanie slovensko-maďarských vzťahov v súlade so všeobecne platnými zásadami medzinárodného práva, ich výkladom a uplatňovaním. Obsah zmluvy v oblasti práv a povinností osôb patriacich k menšinám nejde nad rámec týchto zásad, pretože by to malo i s prihliadnutím na skúsenosti z minulosti ďalekosiahle negatívne dôsledky aj na stabilitu v širšom meradle. To je zakotvené v článku 15 ods. 5 zmluvy, podľa ktorého sa - citujem: "nič v tomto článku nebude vykladať tak, aby to oprávňovalo zapájať sa do akejkoľvek činnosti, alebo robiť čokoľvek, čo je v rozpore so základnými zásadami medzinárodného práva a najmä zvrchovanej rovnosti, územnej celistvosti a politickej nezávislosti štátov".

    5. Slovenská strana v znení článku 15 ods. 4 písm. b) zmluvy neakceptovala tu uvedené dokumenty ako také, ale len normy a politické záväzky v nich zakotvené ako právne záväzky, ktoré navyše nemôžu byť vykladané a uplatňované na ujmu ustanovení Rámcového dohovoru Rady Európy o ochrane národnostných menšín, možno povedať, že tento dohovor teda stanovuje istý strop na uplatňovanie práv v medzinárodnom meradle, ako aj na ujmu vnútroštátnej úpravy zakotvenej vo vnútroštátnych právnych poriadkoch v oboch štátoch, ak je priaznivejšia. Možno predpokladať, že aj z hľadiska váhavosti mnohých štátov pri ratifikácii Rámcového dohovoru, ktorý zatiaľ ratifikovalo len Slovensko, Maďarsko, Rumunsko a Španielsko, jeho výklad a uplatňovanie bude postupne nadobúdať svoju podobu, ktorá bude vychádzať z individuálnych ľudských práv, a tak eliminovať tendencie alebo želania o kolektívnych a autonómnych právach menšín.

    6. Slovenská strana akceptovala normy a politické záväzky z Odporúčania číslo 1201 z roku 1993 Parlamentného zhromaždenia Rady Európy ako právne záväzky len a výlučne v rozsahu, v akom to upravuje Rámcový dohovor a vnútroštátny právny poriadok Slovenskej republiky, čo vyjadrila aj v dodatku k nemu, rešpektujúc individuálne ľudské a občianske práva, vrátane práv osôb patriacich k národnostným menšinám. V právnej terminológii podľa zásady argumentu a contrario, to znamená, že obidve strany vylúčili z uplatňovania tie ustanovenia odporúčania, ktoré upravujú kolektívne práva a autonómiu, napríklad článok 11.

    Občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti majú možnosť v rámci svojho všeobecného volebného práva, ktoré v právnom štáte je založené na občianskom individuálnom princípe, podieľať sa na tvorbe zastupiteľských orgánov Slovenskej republiky na rôznych stupňoch, čo sa v plnej miere prejavuje v ich zložení od miestnej až po celoštátnu úroveň. Vytváranie akýchsi paralelných štruktúr, orgánov formovaných na etnickom princípe, by viedlo k diskriminácii ostatných politických subjektov na našej politickej scéne a súčasne aj k diskriminácii možnosti zastúpenia tých občanov v príslušných volebných obvodoch, ktorí nie sú príslušníkmi menšín. Práve takýto stav by bol v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

    7. Slovenská strana neakceptovala návrhy maďarskej strany, aby výklad a uplatňovanie ustanovení zmluvy a osobitne aj ustanovení o menšinách poskytovali právny titul na ich jednostranné predkladanie akémukoľvek arbitrážnemu orgánu alebo tretej strane. Suverénny štát totiž v oblasti ľudských práv, ktorých súčasťou sú aj práva a povinnosti osôb patriacich k menšinám, má len povinnosť v súlade s mnohostrannými zmluvami, ktorými je viazaný, informovať príslušné účastnícke štáty o zabezpečení plnenia svojich povinností vyplývajúcich z týchto zmlúv. Takto napríklad podľa článku 25 Rámcového dohovoru v lehote do jedného roka, ktorý pre zmluvnú stranu uplynie od nadobudnutia platnosti tohto dohovoru, strana postúpi generálnemu tajomníkovi Rady Európy úplnú informáciu o zákonodarných a iných opatreniach prijatých na uplatnenie zásad ustanovených v tomto Rámcovom dohovore.

    8. Ťažiskom kontrolného mechanizmu plnenia zmluvy sú dvojstranné konzultácie, v rámci ktorých majú obidve strany možnosť vyjadriť svoje názory na plnenie zmluvy, a to v medzivládnej komisii v oblasti ustanovení o menšinách (článok 15 ods. 6 zmluvy) a vo všeobecnosti medzi zákonodarnými a výkonnými orgánmi oboch štátov (článok 6). Medzinárodné kontrolné mechanizmy pre oblasť ustanovení o menšinách, teda Rady Európy alebo OBSE, sa môžu uplatniť len na základe pravidiel, ktoré sú pre obidve zmluvné strany záväzné, to znamená s ich súhlasom.

    9. Zmluva zakotvuje zásadu lojality osôb patriacich k národnostným menšinám štátu, na území ktorého žijú, keď na jednej strane v preambule zmluvné strany uznávajú, že osoby patriace k národnostným menšinám tvoria integrálnu súčasť spoločnosti a štátozmluvnej strany, na území ktorej žijú, a na strane druhej sa v článku 15 ods. 3 zhodujú v tom, že na osoby, ktoré patria k národnostným menšinám, sa vzťahujú rovnaké práva a povinnosti vyplývajúce z ich občianstva ako na ostatných občanov daného štátu.

    10. V rámci rozpravy v niektorých výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a výslovne vo výbore pre pôdohospodárstvo vzišiel návrh, aby Národná rada v rámci procesu schvaľovania zmluvy prijala analogicky ako vláda Slovenskej republiky vyhlásenie alebo uznesenie, ktorým by vyjadrila svoje stanovisko k zmluve. Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky uviedlo, že takáto prax sa vyskytla v Spolkovom sneme Nemeckej spolkovej republiky, ktorý takéto vyhlásenie zo dňa 16. mája 1963 pripojil k Zmluve medzi Nemeckou spolkovou republikou a Francúzskom o nemecko-francúzskej spolupráci z 22. januára 1963, ako aj zo dňa 20. mája 1992 v Zmluve medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a Spolkovou republikou Nemecko o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci z 27. februára 1992. V druhom prípade Spolkový snem výslovne uvádza, že - citujem: "Je si vedomý toho, že pri rokovaniach nebolo možné nájsť spôsob riešenia všetkých otvorených otázok, okrem iných aj majetkových otázok".

    Odhliadnuc od tejto možnosti, na základe vyššie uvedených skutočností možno konštatovať, že ustanovenia zmluvy, ktoré upravujú práva a povinnosti osôb patriacich k národnostným menšinám, sú v súlade s ústavou ďalšími právnymi predpismi Slovenskej republiky a zabezpečujú aj plnenie mnohostranných medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky v oblasti ľudských práv, vrátane práv osôb patriacich k národnostným menšinám.

    I keď menšinová otázka tvorí nezanedbateľnú časť zmluvy, nie je ťažiskovou v zmluve a treba ju posudzovať v širokom kontexte perspektívnej slovensko-maďarskej spolupráce na základe všeobecne prijímaných zásad a noriem medzinárodného práva. Upozorňujem na článok 2. V článku 3 okrem už spomínaného potvrdenia neporušiteľnosti spoločných štátnych hraníc sa obidve strany zaväzujú nevyvíjať žiadne aktivity, ktoré by narušili územnú celistvosť a politickú nezávislosť druhej zmluvnej strany. To znamená nezasahovať do vnútorných záležitostí a súčasne nedovoliť využívať svoje územie na vyvíjanie takýchto aktivít ani tretej strane.

    V článku 4 sú upravené konzultácie vo vojenskej oblasti pri ohrození medzinárodného mieru a bezpečnosti alebo bezpečnostných záujmov niektorej zo zmluvných strán, v otázkach spoločného záujmu v oblasti bezpečnosti a obrany, ako aj pri plnení svojich záväzkov týkajúcich sa bezpečnosti a odzbrojenia, čo má vytvárať predpoklady na spoluprácu a upevňovanie dôvery medzi oboma štátmi vo vojenskej oblasti.

    Článok 5 je svojím spôsobom nosným ustanovením zmluvy, lebo zabezpečuje na dvojstrannej úrovni spolu s naň nadväzujúcim článkom 15 ods. 6 a článkom 21 konzultácie a kontrolu plnenia zmluvy. Obidve strany podľa článku 5 prisudzujú významné miesto spolupráci a ďalšiemu rozvoju stykov zákonodarných a výkonných orgánov, čo má tiež prispievať k prehlbovaniu vzájomnej dôvery medzi ústavnými orgánmi oboch štátov. Ministri zahraničných vecí budú posudzovať aspoň raz za rok plnenie zmluvy, čím sa má vyhnúť internacionalizovaniu mnohých dvojstranných otázok.

    V článku 6 obe strany vyjadrujú totožnosť záujmov o integráciu do euroatlantických štruktúr a odhodlanie poskytovať si v tomto smere podporu, čo je v súlade so zahraničnopolitickými zámermi Slovenskej republiky a v medzinárodnom kontexte demonštruje smerovanie oboch štátov do týchto štruktúr. Osobitne pre slovensko-maďarské vzťahy je to dôležité, lebo táto zmluva sa tiež považuje za jeden zo skúšobných kameňov spôsobilosti oboch štátov navzájom komunikovať a kooperovať aj v širších medzinárodných súvislostiach.

    Aj ustanovenia ďalších článkov majú prispieť k odstráneniu záťaží z minulosti a vo faktickej rovine prispieť k budovaniu reálnej infraštruktúry vzájomných vzťahov a tým aj k posilňovaniu vzájomnej dôvery medzi oboma štátmi. Na naplnenie tohto cieľa sú zamerané aj ďalšie články zmluvy, ktoré vytvárajú rámcové predpoklady na rozvíjanie spolupráce v jednotlivých oblastiach spoločného záujmu, v oblasti hospodárskej spolupráce, vrátane pohraničnej oblasti (článok 7), vo vedecko-technickej oblasti (článok 8), v životnom prostredí (článok 9), v rozširovaní spolupráce pri rozvoji jednotlivých druhov dopravy (článok 10), v zlepšovaní priechodností hraníc (článok 11), v oblasti vedy, kultúry a školstva (články 12 a 13), v oblasti zdravotníctva a sociálneho zabezpečenia (článok 16), konzulárnej a policajnej činnosti (článok 17), v oblasti hromadných oznamovacích prostriedkov (článok 18), v podporovaní stykov medzi mimovládnymi organizáciami (článok 19).

    Zmluva teda vo svojom kontexte vytvára predpoklady na reálne vyriešenie slovensko-maďarských vzťahov a v tomto smere poskytuje obom štátom dostatok možností a nástrojov, aby zabezpečili ich uplatňovanie v dobrej viere a tým naplnili jej literu i ducha. Vláda Slovenskej republiky je presvedčená, že aj maďarská strana má dostatok dôvodov na to, aby v tomto zmysle pristupovala k jej plneniu a neplytvala úsilím o skreslené vytrhávanie z kontextu jej jednotlivých častí, lebo to môže viesť len k hazardovaniu s neľahko dosiahnutým kompromisom. Napĺňanie jej reálneho a racionálneho obsahu nepochybne prispeje k plneniu vzájomne dohodnutých cieľov zmluvy a bude skúšobným kameňom spôsobilosti oboch štátov demonštrovať a dokumentovať ich v praxi, že aj napriek neľahkej spoločnej minulosti sa snažia upevňovaním dobrých susedských vzťahov a priateľskej spolupráce budovať vzájomne prospešné vzťahy pre tieto i nasledujúce generácie a stabilitu v stredoeurópskom priestore.

    Podľa článku 22 ods. 1 sa zmluva uzatvára na obdobie 10 rokov a bude sa automaticky predlžovať vždy na nasledujúce päťročné obdobie, pokiaľ jedna zo zmluvných strán ju písomne nevypovedá najmenej jeden rok pred uplynutím príslušného obdobia platnosti. Táto zmluva nadobudne platnosť dňom výmeny ratifikačných listín a nahradí Zmluvu o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi ČSSR a MĽR zo 14. júna 1968, ktorej platnosť formálne týmto dátumom zanikne.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    zmluva, ktorú vláda dnes predkladá na ratifikáciu, je neobyčajne závažný dokument. Svedčí o tom nielen jednoznačný výrok prvého námestníka ministra zahraničných vecí USA Stroba Talbotta, ktorý podpis považuje za najvýznamnejšiu udalosť tohto roka v celom stredoeurópskom regióne, ale aj všeobecná pozornosť, ktorá sa tejto zmluve venuje. Preto mi dovoľte, aby som po úvodnej, predovšetkým exaktne právne ladenej časti svojho vystúpenia dodal ešte niekoľko dôležitých poznámok a komentárov širšieho politického charakteru. Pri tejto príležitosti totiž musím reagovať aj na viacero otázok, ktoré vznikli v súvislosti s predložením tejto zmluvy na ratifikáciu do Národnej rady.

    Predovšetkým treba zdôrazniť, že táto zmluva je medzinárodno-právny dokument a ako taký pripúšťa výlučne právnu interpretáciu. Politicky účelovým dezinterpretáciám síce nikdy nemožno celkom zabrániť a svedkami takýchto pokusov sme i v súvislosti s touto zmluvou, no sú to "interpretácie" právne irelevantné. Rovnako nezdôvodnené sú aj akékoľvek pokusy vytrhávať z celého kontextu zmluvy jednotlivé články, odseky alebo formulácie. Zmluva tvorí jeden celok a jej interpretácia má zmysel len a len v komplexe a kontexte celého textu. Musím, žiaľ, konštatovať, že prevažná časť doterajších diskusií o tejto zmluve sa zakladala na porušení oboch týchto vyššie uvedených princípov. Pritom nie je dôležité, či sa tak dialo s čistým úmyslom, alebo politicky účelovo. A že k tomu došlo v oboch zmysloch, o tom niet žiadnych pochýb.

    Dôležité je to, že doterajšia mnohokrát nekvalifikovaná diskusia vzbudila nežiaduce emócie nielen v politických stranách, ale aj medzi obyvateľstvom. Účelovo smeruje k spochybneniu politiky vlády a v konečnom dôsledku proti národným a štátnym záujmom Slovenska. V priebehu takejto diskusie bolo z rôznych zdrojov a na základe rôznych motivácií vyprodukovaných aj mnoho mýtov, ktoré majú slúžiť na spochybnenie tejto zmluvy. Vrátim sa k nim neskôr.

    Najprv však treba zdôrazniť, že táto zmluva medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou tak ako každá politická zmluva je kompromisom a ničím iným ako kompromisom ani nemohla byť. Uzatvárali ju dva rovnoprávne a suverénne štáty na základe slobodnej vôle vyriešiť svoje vzájomné vzťahy v záujme stabilizácie stredoeurópskeho regiónu, sledujúc svoje vlastné záujmy a princíp vzájomne výhodnej spolupráce. Zmluva sa neuzatvárala ani ako diktát ktorejkoľvek strany, ani ako forma historického revanšu. Podstatné však je, ako som už uviedol, že zmluva zodpovedá národným a štátnym záujmom Slovenskej republiky i prioritám jej zahraničnej politiky. Ako každý kompromis v histórii medzištátnych vzťahov táto zmluva nielen v Maďarsku, ale aj u nás vyvolala i mnohé extrémne reakcie u tých, ktorí, ako niektorí predstavitelia Maďarskej koalície alebo aspoň určitá časť, nie sú a nikdy nebudú spokojní s európskym štandardom individuálnych práv osôb patriacich k národnostným menšinám, ale i u tých, ktorí v obavách pred zneužitím menšinovej problematiky, pred zasahovaním cudzieho štátu do našich vnútorných záležitostí, či nedoriešením evidentných krívd z minulosti považujú tento dokument za neprijateľný a nevýhodný, ba dokonca až za zradu záujmov Slovenska.

    V spojení s politicky účelovou kalkuláciou niektorých opozičných strán, ktoré sa usilujú z tejto situácie vyťažiť maximum pre svoje partikulárne ciele, a to takmer za akúkoľvek cenu, sa zmluva začala úspešne mýtizovať. Prvým mýtom je to, že zmluva nie je dokonalá. Môže však byť dokonalý kompromis, v ktorom ex definicione každý niečo stráca a niečo získava? Podstatné je to, že kompromis, ktorý bol touto zmluvou dosiahnutý, má iné, tentoraz relevantné parametre. Text zmluvy je výsledkom toho, na čom sa obidve strany dokázali zhodnúť, je vyvážený a prijateľný, lebo rešpektuje národné a štátne záujmy, priority Slovenska vo vzťahu k zahraničiu.

    Druhým mýtom je to, že lepšie by bolo nemať žiadnu zmluvu než takúto zmluvu. Pýtam sa však, či takto môže argumentovať zodpovedný politik alebo politická sila, ktorá vidí čo len krôčik dopredu. Kto by bol niesol zodpovednosť za reálne a, treba povedať, veľmi veľké riziká nepriaznivého vývoja a podstatne zhoršeného medzinárodného postavenia Slovenska v prípade nepodpísania zmluvy? Istotne nie tí, čo tento mýtus vyprodukovali. Vláda Slovenskej republiky si však akúkoľvek formu politického avanturizmu nemôže dovoliť.

    Tretím mýtom je to, že netreba nijakú zmluvu, lebo Maďarská republika, tak ako už vo viacerých prípadoch predtým, pozri napríklad Gabčíkovo-Nagymaros, zmluvu nedodrží, alebo jednostranne vypovie. Ako ukazuje skúsenosť, takémuto kroku sama zmluva nemôže zabrániť, no súčasne to nie je argument proti zmluve. Každý zákon možno obísť a porušovať. To však neznamená, že je lepšie nemať nijaké zákony. Rovnako to platí aj na zmluvy. Ak druhá strana zmluvu poruší, sama zmluva je právnym nástrojom na to, aby sa preukázalo, kto je v práve, i keď vymáhanie tohto práva je vec nesmierne komplikovaná najmä v medzinárodnoprávnej oblasti. Rozhodne je to však ľahšie, ako pokúšať sa vymáhať svoje požiadavky bez akéhokoľvek právneho základu.

    Štvrtým mýtom je to, že zmluva vznikla akosi narýchlo a pod vonkajším tlakom. O tom, že zmluva sa začala pripravovať ešte v lete 1994, som už hovoril. Rád by som len dodal, že v čase podpisu zmluvy bolo pod silným zahraničným, a to tak politickým, ako aj ekonomickým tlakom Maďarsko, nie Slovensko. Nie je preto náhoda, že maďarská strana na poslednú chvíľu ustúpila v plnom rozsahu od svojich piatich kľúčových požiadaviek. Nie je tiež nijakým tajomstvom, že v Maďarskej republike existujú významné politické sily, ktorých najvrúcnejším želaním je, aby slovenský parlament po tom, čo ju ratifikoval parlament maďarský, zmluvu vôbec neratifikoval.

    Piatym mýtom je to, že zmluva nie je recipročná. Každá zmluva, pokiaľ v nej nie je výslovne uvedené inak, a v tejto to uvedené nie je, je vždy recipročná. Obaja partneri sa v nej zaväzujú postupovať v súlade s jej duchom i literou. Inou vecou je, že reálna situácia napríklad slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku je neporovnateľne horšia než postavenie maďarskej menšiny na Slovensku. Preto nie zmluva, ale jej aplikácia musí byť nerecipročná. Z tohto dôvodu a plne v zmysle podpísanej zmluvy vláda Slovenskej republiky dôrazne požiadala vládu Maďarskej republiky o prijatie účinných opatrení na zastavenie asimilácie a revitalizáciu slovenskej menšiny v Maďarsku.

    Šiestym mýtom je to, že zmluva umožňuje, aby druhá strana zasahovala do našich vnútorných záležitostí alebo dokonca, že by o nich napríklad v prípade sporu mohol rozhodovať niekto tretí, medzinárodný arbiter. Obe obavy sú nezdôvodnené. Nijaké ustanovenie zmluvy neumožňuje ani zasahovanie do vnútorných vecí druhého štátu, ba odsek 5 článku 15 priam vylučuje konanie proti zvrchovanej rovnosti štátov, ani akúkoľvek formu arbitráže. Podľa zmluvy sa ani jedna zmluvná strana nemôže jednostranne obrátiť na akúkoľvek medzinárodnú organizáciu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom sú zaťažené historickým nánosom, ktorý sa na Slovensku vníma veľmi citlivo, a treba povedať, že oprávnene. Napriek tomu sa domnievam, že sa treba aj poobhliadnuť trochu po svete, ako iné krajiny hľadali a hľadajú v záujme spoločnej budúcnosti východisko zo vzájomného konfliktu. Jediným mechanizmom, ktorý sa ukázal ako efektívny, je kompromis s orientáciou na budúcnosť. Príkladom nech je riešenie sporu medzi Francúzskom a Nemeckom, alebo súčasný proces hľadania stabilného mierového riešenia na Blízkom východe.

    Nemožno tu, pochopiteľne, robiť nijaké priame paralely, lebo vzťah medzi Slovenskom a Maďarskom mal v histórii celkom inú podobu a parametre, ale možno tu hľadať inšpiráciu. Pri tvorbe zmluvy sme sa aj o túto inšpiráciu opreli.

    Z tohto dôvodu desať požiadaviek, ktoré nedávno unáhlene predložila Slovenská národná strana, musím ako minister zahraničných vecí charakterizovať ako neprijateľný politický extrém, ktorý je navyše pokusom hľadať prostriedky riešenia súčasného problému v minulosti a ktorý sa hlási aj k spôsobom minulosti. Súčasné a budúce problémy možno podľa mojej mienky riešiť len prostriedkami modernej civilizácie. Nie inak. Kladiem si preto otázku, kam by sme dospeli, ak by Slovensko vo vzťahu so susedmi volilo takéto civilizačne prekonané prostriedky.

    Ešte raz však chcem zdôrazniť svoj názor, že história slovensko-maďarských vzťahov je jednoznačne asymetricky negatívna voči Slovensku, ale aj tak ju dnes nemožno riešiť podľa akéhokoľvek extrémistického scenára. Treba voliť iné prostriedky na to, aby sa v náprave krívd minulosti pokročilo, aj keď to nikdy nie je možné bezo zvyšku, aby sa tento aspekt nestal záťažou budúcich vzťahov. Je to výlučne moje osobné stanovisko.

    Dovoľte mi ešte jednu osobnú poznámku. Veľa sa hovorí o slovensko-maďarskom zmierení. Domnievam sa, že je potrebné, no slovensko-maďarskému zmiereniu musí podľa mojej mienky predchádzať slovensko-maďarské, resp. maďarsko-slovenské vyrovnanie. Zmluva je práve tým aktom, ktorý toto vyrovnanie završuje. Je to právny akt, kým zmierenie je len akt politický a morálny, ktorý po vyrovnaní môže, alebo nemusí nastať. Nerád by som však odpúšťal komukoľvek, kto mi ublížil, predtým, než by som sa s ním zmluvne vyrovnal tak, aby sa to už nemohlo opakovať. Tento názor však nechcem nikomu vnucovať, ale vidím v ňom aj ďalšie mravné posolstvo tejto zmluvy.

    Pri tejto príležitosti mi dovoľte pár poznámok k druhému politicky extrémnemu stanovisku k zmluve, ako ho doteraz prezentovala prinajmenšom nie nevýznamná časť politických predstaviteľov Maďarskej koalície. Sú tu sily, ktoré volia stratégiu postupnej eskalácie svojich partikulárnych požiadaviek smerujúcich k neobmedzenému uplatňovaniu kolektívnych práv, autonómie a v konečnom dôsledku k naplneniu cieľov iredenty. Prostriedky, vrátane prostriedkov medzinárodných, ako aj konkrétne aktivity smerujúce proti záujmom a dobrému menu Slovenskej republiky v zahraničí, ktoré pritom používa, sú všeobecne známe. Dôkazov je veľa, no postačí vari len tento: Pán Pál Csáky, ktorý je poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, dňa 19. novembra 1995 v rozhovore, ktorý vysielalo Kossuth-rádio o 6.30 hodine ráno jednoznačne uviedol - citujem: "Pre maďarské pospolitosti za hranicami je autonómia životná nevyhnutnosť. Maďarská vláda sa za to musí zvlášť postaviť a túto líniu musí veľmi rozhodne zastávať aj na medzinárodných fórach." Koniec citátu. Je to stanovisko také zrejmé, že nepotrebuje nijaký komentár. A dúfam, že jeho autor alebo niekto iný sa už nezníži k toľkokrát opakovanému priehľadnému a neakceptovateľnému pokusu akosi dovysvetliť, čo tento výrok má znamenať, alebo dokonca, že má znamenať niečo celkom iné. Preto, samozrejme, chápem a sčasti aj pociťujem istú nedôveru voči úmyslom politických síl, ktoré nemajú iný program ako iredentu. Týmto silám však treba čeliť tu na Slovensku, a výlučne politickými a legislatívnymi prostriedkami.

    Viem, že viacerým predstaviteľom Maďarskej koalície sa takáto dikcia z mnohých dôvodov nepáči a nebude páčiť. Nechcem teraz rozoberať prečo. Chcem skôr navrhnúť východisko k prekonávaniu tejto nedôvery. Vyzývam preto predstaviteľov všetkých strán Maďarskej koalície v Národnej rade Slovenskej republiky, aby ako občania Slovenskej republiky aj v zmysle základnej zmluvy i ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle svojho poslaneckého sľubu prijali tu a teraz politickú deklaráciu, v ktorej jednoznačne potvrdia odmietnutie kolektívnych menšinových práv a územnej autonómie. Ak je to ich skutočný postoj, ako toľkokrát tvrdili, niet pre takýto krok nijakej prekážky. Ak to zjednoduším, myslím, že po takomto kroku by sa o ratifikácii zmluvy mohlo vari hneď hlasovať a o pozitívnom výsledku som pevne presvedčený.

    Poznámka k postojom Maďarska. Okrem neporušiteľnosti a nemennosti hraníc v zmluve Maďarská republika expressis verbis uznala, že príslušníci národnostných menšín sú výlučne občanmi štátu, na území ktorého žijú, dôsledkom čoho je, že druhý štát nemá a nemôže v tomto zmysle vo vzťahu k nim uplatňovať akúkoľvek priamu ingerenciu. O tom, že maďarská strana ešte stále nedorástla k tomu, aby plne rešpektovala Slovenskú republiku ako rovnocenného partnera a aby sa celkom zbavila resentimentov akéhosi tútorského postoja, svedčia nedávne pokusy o zasahovanie do našich vnútorných záležitostí v súvislosti so zákonom o štátnom jazyku. Slovenská republika odmietla veľmi rázne takéto pokusy, ako aj akékoľvek snahy o internacionalizáciu našich vnútorných záležitostí. Upozornila veľmi dôrazne na to, že tobôž v situácii hľadania vzájomne výhodnej partnerskej spolupráce nemôže maďarská strana konvertovať svoje vnútorné problémy voči Slovensku a že všetky takéto pokusy sú kontraproduktívne a smerujú proti prijatiu zmluvy.

    Chcel by som tiež korigovať nepravdivé tvrdenia, ktoré sa objavili v tlači, že som vraj súhlasil s účasťou medzinárodných expertov na tvorbe zákona o menšinových jazykoch. Nie je to pravda, lebo tak zákon o štátnom jazyku, ako aj pripravovaná právna norma sú naše vnútorné právne normy, i keď pri ich tvorbe prihliadame na európske štandardy.

    Podstatné je však to, že maďarská strana bola pri rokovaniach nútená plne akceptovať naše stanovisko a ustúpila od pôvodných zámerov. Mám na mysli rokovania o štátnom jazyku. Rovnako ústami svojho ministra zahraničných vecí sa v menšinovej oblasti prihlásila k európskemu štandardu.

    Tento prípad jasne ukázal, že Slovensko nielen má, ale aj dokáže efektívne používať prostriedky, ktorými sa čelí pokusom o zasahovanie zvonku, alebo o nežiaduce ovplyvňovanie štátnych záujmov. Duch i litera podpísanej zmluvy pritom boli naším vážnym a akceptovaným argumentom. Považujem to súčasne za významný krok v procese, v ktorom sa náš maďarský partner postupne bude musieť oslobodiť aj od zvyškov prekonaných postojov voči Slovensku.

    Domnievam sa, že tento proces by sa mohol rýchlo úspešne zavŕšiť predovšetkým preto, lebo systém hodnôt, na ktorom sa zakladá súčasná moderná civilizácia, akcentuje práve rovnocenné partnerstvo vo vzťahu medzi štátmi ako jeden z konštitutívnych prvkov medzinárodnej integrácie. Na druhej strane požiadavky autonómie a kolektívnych práv nemajú medzinárodnú podporu, lebo smerujú proti európskej stabilite ako hlavnému cieľu a súčasne predpokladu vzájomne výhodnej kooperácie, bez ktorej by integračné zoskupenia ani nemohli vzniknúť, a už vôbec nie efektívne existovať.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    veľmi často sa tvrdí, že vlastne jediným problematickým bodom celej zmluvy je to, že zmluva obsahuje Odporúčanie 1201. V prvej časti svojho vystúpenia som sa už dotkol niektorých aspektov tejto otázky, no vzhľadom na jej závažnosť sa k nej ešte musím vrátiť bez toho, aby som opakoval všetky detaily.

    Je faktom, že bez zahrnutia tohto dokumentu by zmluva nebola vôbec. Dôvody, pre ktoré zmluvu bolo treba podpísať, som už uviedol. Rovnako chcem pripomenúť, že zmluva bola pripravovaná a podpísaná v dobrej vôli, no zo slovenskej strany pritom tak, aby zahrnutie Odporúčania 1201 neohrozilo naše štátne záujmy. Ešte raz mi preto dovoľte, aby som zhrnul najdôležitejšie argumenty, ktoré sú toho garanciou.

    Po prvé, Odporúčanie 1201 bolo do zmluvy zahrnuté s reštrikčnou klauzulou, ktorá má rovnakú právnu platnosť ako ktorákoľvek iná časť zmluvy a ktorá pripúšťa jeho aplikáciu len v rozsahu individuálnych práv osôb patriacich k národnostným menšinám. Tento výlučný výklad potvrdila slovenská vláda aj svojou nótou, ktorá bola doručená maďarskej vláde ešte pred podpisom zmluvy. To znamená, že maďarská vláda podpísala zmluvu v Paríži s vedomím našej interpretácie. Odpovedná nóta maďarskej strany, ktorá bola vypracovaná až po podpise zmluvy, na tomto fakte nič právne nemení.

    Po druhé, v článku 15 je kľúčovým dokumentom Rámcový dohovor Rady Európy, ktorý výslovne vylučuje kolektívne práva i autonómiu a ktorý predstavuje súčasne európsky štandard menšinových práv. Mám na mysli odsek 4 písm. a). Všetky ďalšie medzinárodné dokumenty, ktoré sú uvedené v odseku 4 písm. b), vrátane Odporúčania 1201, sa podľa zmluvy budú uplatňovať - citujem - "bez toho, aby bol dotknutý obsah predchádzajúceho odseku, t. j. Rámcového dohovoru".

    Po tretie, v samom Odporúčaní 1201 je problematický iba článok 11, ktorý podľa istých interpretácií má pripúšťať kolektívne práva a autonómiu. Bližšie som uviedol tzv. právne poistky, zmyslom ktorých je eliminovať článok 11 odporúčania 1201. Tento článok pripúšťa v oblastiach, v ktorých osoby patriace k národnostným menšinám tvoria väčšinu, primerané miestne alebo autonómne orgány alebo osobitný štatút zodpovedajúci osobitnej historickej a územnej situácii v súlade s vnútroštátnym poriadkom štátu. Riziko akceptovania či vymáhania kolektívnych práv alebo autonómie tu však nehrozí, a to z niekoľko dôvodov:

    a) akákoľvek forma primeraných miestnych alebo autonómnych orgánov alebo osobitného štatútu musí byť v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom štátu. Vnútroštátny právny poriadok Slovenskej republiky nijakú takúto právnu formu nepozná a nepripúšťa. Kodifikácia tohto právneho stavu je výlučne v kompetencii Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem zároveň zdôrazniť, že akákoľvek iná interpretácia tejto súvislosti medzi formou a vnútroštátnym právnym poriadkom je neprípustná nielen v právnom, ale aj v logickom zmysle. Forma je vždy odvodená od princípu a musí mu zodpovedať. Rozhodne preto treba odmietnuť dezinterpretáciu, podľa ktorej prijatie formy, teda článku 11, automaticky vyžaduje dať s ňou do súladu vnútroštátny právny poriadok. V tejto súvislosti treba len podotknúť, že i článok 12 ods. 1 Odporúčania 1201 sa viaže výlučne na práva zakotvené vo vnútroštátnom poriadku.

    b) Vnútroštátny poriadok Slovenskej republiky je postavený výlučne na občianskom individuálnom princípe. V tomto zmysle u nás už prebehlo dvoje slobodných demokratických volieb do miestnych samospráv, ktoré nik nespochybňuje a nemôže spochybniť.

    c) Odsek 5 článku 15 uzatvára systém právnych poistiek proti autonómii výslovným poukazom na to, že nič v tomto článku sa nebude vykladať tak, aby to oprávňovalo zapájať sa do akejkoľvek činnosti alebo robiť čokoľvek, čo je v rozpore so základnými zásadami medzinárodného práva a najmä zásadou územnej celistvosti štátov.

    V diskusii na tému Odporúčania 1201 sa objavilo ešte mnoho ďalších dezinterpretácií a nedorozumení. Nemám v úmysle reagovať tu na všetky, ale musím sa zastaviť len pri jednom, lebo ho viacerí prezentovali ako nespochybniteľný argument podporujúci názor, že akceptovaním Odporúčania 1201, či už reštrikčnou klauzulou, alebo bez nej, sa zakladá právo na kolektívne práva autonómie. Tento argument vychádza z toho, že Odporúčanie 1201 je dokumentom z oblasti ľudských práv, ktorý prijatím v zmluve nadobúda vyššiu právnu silu ako naše zákony a v hierarchii právnych noriem má miesto, obrazne povediac, medzi ústavou a zákonmi. Keďže je to dokument o ľudských právach a ľudské práva nemožno obmedzovať, nemožno z Odporúčania 1201 eliminovať ani kolektívne práva a autonómiu.

    Takáto argumentácia je zdanlivo nespochybniteľná, pravda, len na prvý pohľad. Aj ako nie právnik sa domnievam, že nijaká nižšia právna norma ako ústava nemôže byť s ústavou v rozpore. Okrem právnej argumentácie je tu však ešte argumentácia logická. Nijaký právny dokument totiž nemožno aplikovať na seba samého s cieľom jeho výkladu. Viac než 2000 rokov je známe, že by sa tým porušili základné zákony logiky, na dodržiavanie ktorých si právnici tak potrpia, hoci ich veľmi často sami porušujú. Ak by sa tak stalo, vznikol by tzv. sebareferenčný paradox, ktorý vedie do neriešiteľnej situácie, v danom prípade k tomu, že po niekoľkých kolách aplikácie dokumentu na seba samého by sa rozsah jeho platnosti na základe vlastných ustanovení postupne rozširoval tak, že by sa z neho stal najuniverzálnejší, a teda ničím neodmysliteľný právny dokument vyššej sily ako akýkoľvek iný dokument, vrátane našej ústavy. Z tohto dôvodu je takáto argumentácia neprijateľná, zavádzajúca, no najmä logicky a právne nekorektná.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    ostáva mi len veriť, že ste si všetky uvedené argumenty naozaj pozorne vypočuli a že ich bez predsudkov racionálne zvážite. Nielen diskusia, ale predovšetkým záverečné hlasovanie o ratifikácii zmluvy ukáže, či Národná rada Slovenskej republiky bude schopná odpovedať na túto historickú príležitosť moderným európskym spôsobom a s plnou zodpovednosťou za osudy tejto krajiny. V tejto chvíli nejde o nič menej ako o náš spoločný štátny záujem, lebo štát si musí budovať a upevňovať svoju existenciu a identitu nielen tým, že dôsledne obhajuje svoje najvlastnejšie záujmy, ale aj tým, že stabilizuje svoje medzinárodné postavenie tak, aby jeho existencia a prosperita boli v spoločnom záujme všetkých, ktorí k tomu spätne poskytnú základné garancie. Preto vyzývam všetkých, ktorí sa k týmto cieľom hlásia, aby v ich duchu priamo preukázali, že sú schopní odložiť partikulárne stranícke záujmy, a hlasovali tak, aby sme nepremárnili civilizačnú výzvu pevne sa zakotviť v medzinárodných štruktúrach.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    vláda Slovenskej republiky je presvedčená, že z hľadiska zahraničnopolitických záujmov Slovenska podpísaná slovensko-maďarská zmluva prispeje nielen k upevneniu slovensko- -maďarských vzťahov a stability v stredoeurópskom priestore, ale sa stane aj dôležitým medzníkom a konkrétnym krokom na ceste k integrácii Slovenska do európskych a euroatlantických štruktúr. Na základe vyššie uvedeného vláda Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovila súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci podpísanej 19. marca 1995 v Paríži.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Prosím teraz spoločnú spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Evu Zelenayovú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni,

    spoločná správa všetkých výborov Národnej rady Slovenskej republiky s výnimkou Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, ktorú máte ako tlač číslo 272.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 628 zo dňa 6. novembra 1995 na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky s výnimkou Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky do 6. decembra 1995. Zároveň určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako príslušný podať Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania návrhu v určených výboroch.

    Všetky uvedené výbory prerokovali návrh v lehote, pričom iba Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prijal uznesenie, v ktorom vyslovil so zmluvou súhlas a zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písmeno e) Ústavy Slovenskej republiky, aby rovnako vyslovila s návrhom súhlas. Zároveň odporučil, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala k Zmluve o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou vyhlásenie.

    Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu neprijali k nemu uznesenie, pretože podľa § 48 odseku 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov každého výboru.

    Toľko spoločná správa. Prosím, pán predseda, aby ste teraz otvorili rozpravu k prerokovanému bodu programu a do rozpravy sa hlásim ako prvá.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, k tomuto bodu nášho programu otváram rozpravu s konštatovaním, že som doteraz dostal 16 písomných prihlášok do rozpravy. Ako prvá sa prihlásila pani spoločná spravodajkyňa. Po nej vystúpi pán poslanec Bugár. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Dámy a páni,

    vari nikto z nás nepochybuje o tom, že nadišla historická chvíľa, keď slovenský parlament má ratifikovať Zmluvu o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Spolunažívanie našich národov bolo v minulosti často poznamenané vonkajšími vplyvmi a dodnes v pamäti občanov najmä na územiach, ktoré boli obsadené, zostali trvalé stopy. V Európe nie sme jedinou krajinou, ktorá sa v prospech budúcnosti zrieka predsudkov na minulosť. Zmluva medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou dáva dobrý základ na prezentáciu sa oboch štátov pred vstupom do Európskej únie.

    Jednou z podmienok pre integrujúce sa krajiny sú aj bezkonfliktné susedské vzťahy. Ani Slovensko, ani Maďarsko nemôžu ignorovať túto skutočnosť. Naopak, obe reprezentácie prejavili politickú vôľu dohodnúť sa, dohodnúť zmluvu ešte pred začatím záverečnej konferencie o Pakte stability v Európe. Stalo sa a 19. marca tohto roku v Paríži podpísali zmluvu predseda vlády Slovenskej republiky Vladimír Mečiar a predseda vlády Maďarskej republiky Gyula Horn. Maďarský parlament zmluvu ratifikoval 13. júna tohto roku.

    Gesčným výborom v parlamente na prerokovanie návrhu a ratifikácie zmluvy bol zahraničný výbor. Práve na jeho pôde za účasti ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky Juraja Schenka sa v diskusii premietli rozličné postoje poslancov parlamentných strán a hnutí k tejto zmluve. Kvalifikovaný výklad ministra Schenka však musel každého presvedčiť o tom, že zmluva je prijateľná pre obe zmluvné strany a neexistuje dôvod na jej spochybňovanie.

    Podpisom zmluvy tak slovenská strana, ako aj maďarská strana dala dobrý signál pre medzinárodné spoločenstvo, že náš geopolitický priestor sa nestane miestom napätia. Slovenská vláda predložila zmluvu do Národnej rady Slovenskej republiky a je na nás, aby sme jej ratifikáciou potvrdili začatý proces.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni. Takže do rozpravy ako druhý je prihlásený pán poslanec Bugár. Pripraví sa pán poslanec Hornáček.

  • Vážený pán predseda, bol som prihlásený do rozpravy ako tretí, predo mnou boli ešte dvaja, už odovzdali prihlášky, ale keď už som dostal slovo, dovoľte, aby som teda pokračoval.

    V prvom rade, vážení kolegovia, mi dovoľte, aby som sa obrátil na pána ministra Schenka. Pán minister, musím odmietnuť v mene 90 % občanov Slovenskej republiky, ale maďarskej národnosti, vaše tvrdenia. Títo občania tvoria 11 %, predsa súhlasili s tými cieľmi a s tými volebnými programami, ktoré majú strany Maďarskej koalície. Takže dovoľte, aby som odmietol vaše zavádzajúce názory.

    Druhý bod, čo sa týka autonómie, pán minister, aj vy sám viete, že existujú predsa rôzne druhy autonómie. Ak by sme hovorili len napríklad o samospráve v oblasti kultúry a školstva, sami viete, že tie problémy, ktoré spôsobila vaša vláda, vláda pána Mečiara, by neboli.

    Dovoľte mi ešte tretiu reakciu na vaše vystúpenie. Jednoznačne a jednostranne vyzývate Maďarskú koalíciu, aby tu deklarovala neviem čo. Nehnevajte sa, táto základná zmluva bola podpísaná pred 9 mesiacmi a vy ste ani snahu nemali, aby ste sa s nami na túto tému porozprávali.

    A teraz k základnej zmluve. Prerokúvame dokument, ktorý pred deviatimi mesiacmi podpísali premiéri Maďarskej republiky a Slovenskej republiky, dokument od ktorého na základe tvrdení obidvoch predsedov vlád celá Európa, ale aj Spojené štáty americké očakávajú historické zmierenie dvoch susedných štátov. Každý si je vedomý toho, že slovensko-maďarské vzťahy sú nielen zaťažené históriou, ale aj poznačené neopodstatnenou obavou zo zmeny hraníc a postojov vlád k svojim menšinám. Naši zahraniční partneri považujú Zmluvu o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou za základný predpoklad v procese uvoľňovania napätia jednak v medzištátnych slovensko-maďarských vzťahoch a jednak vo vnútri krajiny medzi maďarskou menšinou a vládou Slovenskej republiky.

    Považujeme za potrebné zdôrazniť, že bez dostatočnej politickej vôle usporiadať slovensko-maďarské vzťahy úloha základnej zmluvy je nadhodnotená a smerom na zahraničie bola vsugerovaná hlavne vládou Slovenskej republiky, o čom svedčí aj trinásty bod úvodného komentára ministerstva zahraničných vecí - citujem: "Slovenská republika po dvoch rokoch svojej existencie potrebovala uzavrieť túto zmluvu väčšmi ako čokoľvek iné z hľadiska zahraničnopolitických súvislostí. Zmluva totiž zásadným spôsobom upevnila medzinárodné postavenie mladého suverénneho štátu a výrazne zlepšila obraz Slovenska v zahraničí, dokumentovala schopnosť slovenskej politickej reprezentácie položiť základy bezkonfliktných vzťahov so susedmi." Toľko citát.

    Tento rozhodný, vopred s nikým nekonzultovaný krok predsedu vlády Slovenskej republiky síce spočiatku zlepšil medzinárodné postavenie Slovenskej republiky, aj imidž samotného premiéra, ale následná deväťmesačná ratifikačná nerozhodnosť spochybňuje nielen dôveryhodnosť vlády Slovenskej republiky, ale Slovensko sa stáva nedôveryhodným politickým partnerom. Pri dnešnej rozprave si musíme uvedomiť, že v skutočnosti už nejde o výkladové spory článkov zmluvy, veď na ich riešenie je v nej zakotvený účinný mechanizmus, ale ide o to, či je vláda schopná doma presadiť to, čo v zahraničí sľúbila.

    A keď som už spomenul rôzne interpretačné snahy článku 15 zmluvy, dovoľte mi poznamenať, že v štádiu schvaľovania zmluvy nech nikto od nás neočakáva, že vás oboznámime s naším výkladom. Je to na jednej strane neskoro a na druhej je aj irelevantné. Neskoro preto, lebo keby existovala politická vôľa vládnej koalície oboznámiť sa s názormi opozičných parlamentných strán, už by dávno mohli začať rokovania na túto tému. Ale aj tu sa prejavil politický štýl práce vládnej koalície - my nikoho nepotrebujeme, my to prevalcujeme. Vážení koaliční kolegovia, prepočítali ste sa. V parnom kotli spomínaného valca je v tomto prípade stále menej a menej pary. K odmietavému stanovisku koaličných SNS-ákov sa pridali aj niektorí poslanci HZDS a považujú podpis zmluvy - citujem: "za chybný krok vlády Slovenskej republiky" - koniec citátu.

    Za posledné týždne pomocou masmédií vládnej koalície dochádza k masírovaniu mozgov nielen občanov, ale aj poslancov. Vládny denník Slovenská republika uverejňuje monológ pána Handžárika, ktorý tvrdí - citujem: "Takúto základnú zmluvu s Maďarskou republikou naozaj nemožno bez samovražedných následkov ratifikovať." Koniec citátu. Dokonca Slovenská televízia, ktorú aj cez Radu Slovenskej televízie má v rukách vládna koalícia, posledné dva týždne uverejňuje názory publicistov a relácie, ktoré buď priamo agitujú proti ratifikácii základnej zmluvy, alebo nepriamo s tým, že vylu- 0čujú spolunažívanie s Maďarmi. 11. a 15. decembra Slovenská televízia odvysielala reláciu "Krvavé Vianoce", v ktorej na rozdiel od včerajšieho stanoviska Slovenskej televízie nebola spracovaná len skutočná udalosť, ale emotívnym spôsobom vsugerovala divákom, že s Maďarmi sa nedá spolužiť. Po takej mohutnej propagande proti ratifikácii základnej zmluvy niet sa čo čudovať, že niektorí poslanci HZDS nechcú podporiť tento krok zahraničnej politiky premiéra a zároveň vlastného predsedu strany. A navyše, ani im nebolo umožnené zúčastniť sa na tvorbe textu zmluvy a s obsahom sa oboznámili až po definitívnej dohode dvoch predsedov vlád.

    Ratifikačnú neistotu v neposlednej miere spôsobilo aj zbytočne dlhé obdobie medzi podpisom zmluvy a jej parlamentnou rozpravou. Veď uznajte, vážení kolegovia, za deväť mesiacov aj dieťa príde na svet. Poslanci Maďarského kresťanskodemokratického hnutia sú presvedčení, že pre Slovenskú republiku je bezpodmienečne potrebné posilniť dôveryhodnosť, pretože jej strata by mohla prinajmenšom pribrzdiť našu integráciu do západoeurópskych a transatlantických štruktúr. Podľa nás prerušenie rozpravy k základnej zmluve a presun jej pokračovania na niektorú ďalšiu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky má len jeden účel - prijať zákony, ktoré sú v rozpore s duchom a obsahom zmluvy a ktoré sú podmienkou pozitívneho postoja všetkých poslancov HZDS.

    Vo včerajšom večernom programe Slovenskej televízie 1 "Ako ďalej, pán predseda vlády?" pán Mečiar v súvislosti s možným odložením hlasovania o základnej zmluve sa priznal, že sú v štádiu legislatívnej prípravy zákony, ktoré by znemožnili ináč vykladať článok 15 zmluvy. Len tak, ako to slovenská strana chce.

    Vážení kolegovia, uvedomte si, že takýto postoj neuvoľní napätie v slovensko-maďarských vzťahoch, ale ich len znásobí. A uznáte, že táto zmluva hovorí o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci. Preto vás žiadame, aby sme ratifikáciu základnej zmluvy dokončili ešte dnes.

    Ďakujem za vašu trpezlivosť.

  • Ďakujem aj ja pánu poslancovi Bugárovi. Vystúpi poslanec Hornáček a pripraví sa pani poslankyňa Lazarová. Predtým s faktickou poznámkou pán poslanec Garai.

  • Ďakujem za slovo. Chcel by som sa obrátiť na kolegu poslanca Bugára. Neviem odkiaľ zobral tie cifry, že 90 % maďarských spoluobčanov podporuje autonómiu, ktorú presadzuje Maďarská koalícia, keď takisto chodím po tých maďarských obciach a stretávam sa s maďarskými občanmi, ktorí vyslovene prosia, aby sme nedopustili, aby tu bola maďarská autonómia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ešte faktická poznámka - pán poslanec Moric.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Ja som si v slovách svojho cteného kolegu vypočul jednu veľmi závažnú vec. Pán Prokeš hovoril v minulých Krokoch o lojálnosti voči štátu. Nevedel som to postihnúť a rozmýšľal som nad tým, ako sa má prejaviť lojálnosť k štátu. Napríklad pán poslanec Bugár povedal, že túto zmluvu podpísali maďarský premiér a slovenský premiér. Tento poslanec slovenského parlamentu ešte za celé obdobie svojho poslancovania nikdy nepovedal to, čo by som si ja raz želal z jeho slov počuť, ak je lojálny. V tomto prípade mohol povedať: túto zmluvu podpísal maďarský premiér a premiér našej vlasti. Ešte nikdy v živote nepoužil pre štát, v ktorom žije, slová "moja vlasť". V tomto sa, pán Bugár, prejavuje vaša lojalita alebo nelojalita. To je jedna vec, ktorú som chcel povedať.

    Druhá vec - nemal som na to dosť času, keď hovoril pán minister zahraničných vecí Schenk. Pán minister, ja by som k tomu vášmu vystúpeniu chcel povedať, že naša strana je v slovenskej politike od roku 1990, bola založená v roku 1846 a nemám dojem, že by sme niekedy boli extrémistickí. Ani v tomto prípade naozaj nie sme extrémistickí. Prosím vás pekne, keby ste ako šéf zahraničnej politiky nášho štátu nehovorili, že niektorá z parlamentných strán je extrémistická.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ešte faktická poznámka - pán poslanec Bugár.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Moric, nechcem konkrétne reagovať, ale na rozdiel od vás naše snahy sú čitateľné a prijímané všetkými našimi zahraničnými partnermi ako demokratické. To je jedna moja poznámka.

    Druhá poznámka - pán poslanec Garai, nepočúvali ste ma, ja som nehovoril o tom, že 90 % Maďarov, hovoril som, že 90 % občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti volilo Maďarskú koalíciu, strany Maďarskej koalície, a volilo ich programy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Hornáček.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    myslím si, že pán poslanec Bugár nám dal opäť školenie, ako sa mienia a budú naďalej správať nielen poslanci slovenského parlamentu maďarskej národnosti, ale, samozrejme aj náš zmluvný partner. Začnem problémom, na ktorý akoby sa pozabudlo a málo - pre nás Slovákov - zahanbujúco málo sa o ňom hovorí.

    Podľa mmnohých takmer výlučne maďarských vyjadrení by mala táto zmluva byť, citujem: "výrazným krokom k slovensko- -maďarskému vyrovnaniu". Názov zmluvy znie "o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci". Pýtam sa cteného a toľko očakávaného suverénneho orgánu slovenského národa - slovenského snemu: Ospravedlnili sa nám už Maďari za etnocídu Slovákov nielen v Uhorsku, ale aj v Maďarsku, prebiehajúcu od roku 1918 pred našimi očami i očami Európy po dnešné dni? Ospravedlnili sa za len v tomto storočí štyri vojenské agresie, počnúc maďarskými boľševikmi Bélu Kúna v roku 1918, pokračujúc fašistickými honvédmi Miklóša Horthyho v rokoch 1938-39 a končiac - zatiaľ - komunistickými internacionalistami Jánosa Kádára v roku 1968? Vrátili Maďari čo i len jednu z umeleckých pamiatok nakradnutých zo Slovenska, ktorými sa, samozrejme, pod dodnes uvádzanými maďarskými názvami lokalít, vrátane "Felvidéku", čiže našej vlasti, Slovenska, dnes Slovenskej republiky, prezentujú ako kultúrny národ?

    Hovoriť o kremnickom zlate, štiavnickom striebre, bystrickej medi, či dubnických opáloch považujem z toho hľadiska skutočne za okrajové. A čo napríklad naše dokumenty v maďarských archívoch? A čo iba nedávno jednostranné vypovedanie podľa zmluvnej klauzuly jednostranne nevypovedateľnej zmluvy o Sústave vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros?

    Pýtam sa vás, slovenskí poslanci slovenského národa v slovenskom sneme, slobodného slovenského štátu, Slovenskej republiky, môžeme oprávnene dôverovať takémuto partnerovi? Ak áno, čo teda oprávňuje práve nás, vzdelaných zástupcov vlastného národa, k strate historickej pamäte, ktorú sme tak ťažko získavali a tak draho platili a ktorá je všade na svete uznávaná a aj uctievaná ako najvzácnejší a najmä nenahraditeľný klenot pokladu každého národa a jeho intelektuálna a duchovná podstata?

    Ak chceme opäť veľkoryso - v praktickej politike sa to nazýva oveľa obyčajnejším a vôbec nie takýmto lichotivým termínom - odpustiť a zabudnúť, pýtam sa: Prečo? Kvôli čomu a komu? Kto potrebuje tzv. hrubú čiaru za minulosťou? My, ktorých svedomie i ruky sú čisté a môžeme sa kedykoľvek a v čomkoľvek v našich vzájomných vzťahoch pozrieť späť až do ich prapočiatku? Máme my ako generácia dnes žijúcich Slovákov vôbec na túto tzv. veľkorysosť právo? Alebo chceme ďalej pokračovať v našej národnej už chronickej nepoučiteľnosti z vlastných skúseností? Mávneme rukou nad osudmi miliónov Slovákov, ktoré boli neľudsky ťaživé iba preto, že boli Slovákmi, že nepatrili k tzv. panskému národu?!

    Hneď po príchode na naše územie využili naši dnešní južní susedia naše, bohužiaľ, doteraz "uctievané" slabosti - nesvornosť, dôverčivosť, pohostinnosť, ústretovosť - a zbavili nás vlastnej štátnosti, čiže národnej slobody na vyše tisíc rokov. Chceme pokračovať v takejto praxi našich predkov aj my?!

    Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    ako predstaviteľ slovenskej inteligencie, ktorá sa podstatnou mierou podieľala na obnovení samostatného slovenského štátu vznikom demokratickej Slovenskej republiky, som hlboko presvedčený, že na taký závažný čin, akým bezpochyby je ratifikovanie základnej Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, ktorá by chcela a za istých podmienok by aj mohla byť základným dokumentom v procese slovensko-maďarského historického vyrovnania, sa pýtam, či je skutočne pripravený čistý stôl. Prejavil náš partner - dnes verbálne a môžeme oprávnene predpokladať, že aj účelovo prezlečený do rúcha "priateľa a dobrého suseda" - prejavil aspoň ľútosť a ospravedlnil sa za všetko, čo nám v dejinách spôsobil? Jemu to zatiaľ ani nenapadlo. Aj to o čomsi svedčí.

    A čo my? Ospravedlňovali sme sa a ospravedlňujeme sa na počkanie takmer každému, kto nás o to požiada. Dnes ako predstavitelia slobodného a rovnoprávneho národa, ktorý je po prvý raz v dejinách rovnocenným partnerom nášho južného suseda, sme povinní správať sa sebavedomo a civilizovane, to znamená výhradne ako rovnoprávny partner. Je teda aj našou povinnosťou tento ani zďaleka nie čistý stôl medzi nami pred ratifikovaním takého závažného dokumentu pomôcť vyčistiť. V čom spočíva naša úloha? Našou povinnosťou je žiadať od spomínaného partnera za skutočnosti, ktoré som uviedol, aspoň to najmenej, ešte pred ratifikáciou, tak ako to býva zvykom vo vzťahoch medzi všetkými civilizovanými partnermi, verejné ospravedlnenie!

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Hornáčkovi. Vystúpi pani poslankyňa Lazarová a pripraví sa pán poslanec Kukan.

  • Vážený pán predseda, vážené poslankyne, poslanci,

    tvorí sa nový svet, nová Európa, v ktorej by mali štáty vzájomne konštruktívne spolupracovať, vzájomne sa rešpektovať a vytvárať spolu skutočné partnerské vzťahy. Slovensko vždy patrilo a patrí medzi mierumilovné krajiny, nikdy agresívne neútočilo voči susedným krajinám, ale naopak, z histórie dávnejšej i blízkej vieme, že až pričasto si muselo chrániť nielen svoje územie, ale aj to, čo si jeho obyvatelia poctivou prácou vytvorili. Preto je v eminentnom záujme Slovenska vytvárať si dobré priateľské vzťahy s okolitými štátmi.

    Z tohto zorného uhla sme pred 8 mesiacmi veľmi privítali podpísanie slovensko-maďarskej základnej Zmluvy o dobrých susedských vzťahoch a priateľskej spolupráci, ktorá mala prispieť k historickému slovensko-maďarskému zmiereniu. Právom sa očakávalo, že po maximálnej ústretovosti zo slovenskej strany, v rámci ktorej sme sa zaviazali uplatňovať normy a politické záväzky, dokonca aj z Odporúčania Parlamentného zhromaždenia Rady Európy číslo 1201, ktoré, mimochodom, doposiaľ neschválil ani Výbor ministrov a neosvojila a neprijala ho žiadna európska krajina, právom sme predpokladali, že dôjde po podpísaní zmluvy k uspokojeniu a vzájomnej priateľskej spolupráci, tak na úrovni vnútroštátnej zo strany príslušníkov národnostných menšín a ich poslancov, ako na úrovni medzinárodnej s čelnými predstaviteľmi Maďarskej republiky. Žiaľ, tieto očakávania sa nielenže nesplnili, ale naopak, vyskytli sa také nové negatívne skutočnosti, ktoré si žiadajú zásadné objektívne vyjasnenie ešte prv, než môže byť samotná medzinárodná základná zmluva ratifikovaná.

    Nechcem tu znovu opakovať už smutne známe iredentistické aktivity našich maďarských poslancov tak doma, ako v zahraničí. Musíme sa však pozastaviť nad skutočnosťou, že po tom, čo bola podpísaná zmluva v znamení a s akceptovaním nóty slovenskej vlády, ktorá bola predložená maďarskej strane ešte pred podpisom, s požiadavkou vloženia do článku 15 odseku 4 Odporúčania 1201 formuláciu "rešpektujúc individuálne a ľudské, ako i občianske práva, vrátane práv osôb patriacich k národnostným menšinám", týždeň po podpise poslala maďarská vláda na Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky svoju nótu, v ktorej oficiálne vyhlasuje, že slovenské stanovisko nemá právny základ a pre Maďarsko je neprijateľné. Tým sa vlastne začal principiálny spor o interpretáciu zmluvy.

    Preto, vážené pani poslankyne, poslanci, pýtam sa vás, akú zmluvu to ide náš parlament teraz vlastne ratifikovať. Zmluvu, v rámci ktorej sa budú realizovať individuálne práva národnostných menšín, ktoré sú prezentované v nóte slovenskej, alebo práva kolektívne, prezentované v nóte maďarskej? Dokiaľ nebude táto otázka jednoznačne interpretovaná oboma zmluvnými stranami rovnako a záväzne, ratifikovali by sme vlastne mačku vo vreci, s možnými ťažkými a nenapraviteľnými dôsledkami pre Slovenskú republiku, čo by bola absolútna nezodpovednosť nášho parlamentu voči ľudu tejto krajiny a túto zodpovednosť z nás nikto nesníme.

    Zamietam aj možnosť prijatia jednostranného dovysvetľovacieho protokolu k zmluve z našej strany. My takýto protokol prijať síce môžeme, tento však nebude mať nijaké medzinárodné právne dôsledky, bude platiť jedine pre nás. Tu sa musí urobiť bilaterálny interpretačný protokol, potvrdený parlamentmi oboch zmluvných strán. Áno, zmluva je podpísaná, zatiaľ však stále neúčinná, účinnosť nadobudne až po ratifikácii, takže my, každý osobne, sme zodpovední za uvedenie zmluvy do života, za jej právoplatnosť a túto veľkú historickú zodpovednosť z nás nikto nesníme.

    Musíme si totiž uvedomiť, s akým partnerom zmluvu uzatvárame. Zatiaľ nás história učí, že, žiaľ, náš terajší zmluvný partner málokedy dodržal uzavreté dohody. Napríklad Trianonskú dohodu síce Maďarsko podpísalo, ale v podstate nikdy neakceptovalo, čo sa prejavilo najmä v tom, že nám dodnes nevrátili historické pamiatky, na čo sa v zmluve zaviazali. Ďalej v roku 1938 v známej Viedenskej arbitráži dohody o menšinových otázkach vôbec nedodržali. Ďalej 15. marca 1939 uznalo Maďarsko Slovenský štát "de iure", ale už 23. marca prepadlo Maďarsko vojensky Slovensko bez vypovedania vojny. Ide o tzv. malú vojnu.

    Pri zmluve o vodnom diele Gabčíkovo-Nagymaros išlo o tzv. prezidentskú zmluvu, ktorú nemožno vypovedať, ale je vypovedaná. To je, samozrejme, minulosť, za ktorou chceme urobiť hrubú čiaru, a my ju chceme urobiť. Či ju chce urobiť Maďarsko, nie je celkom isté. Pozrime sa na prítomnosť. Každoročne medzinárodná organizácia pre strategické štúdie so sídlom v Londýne vydáva strategický prehľad politického diania celého sveta. V roku 1993 v kapitole o politickom priereze v strednej Európe, týkajúcej sa vyšehradských krajín, sa konštatovalo - citujem (to nepovedal ani Hornáček, ani Lazarová, to sa konštatuje v strategických štúdiách): "Maďari chcú zvládnuť veľkú hospodársku krízu dlhotrvajúcou mediálnou vojnou, v ktorej sa manifestuje obnovenie starého maďarského iredentizmu a xenofóbie." Ďalej na strane 107: "Maďari sa môžu už onedlho prejaviť ako nacionalisti skôr než demokrati, vytvárajúc tak novú hrozbu destabilizácie v regióne strednej Európy."

    Ak vezmeme do úvahy toto nestranné a nezaujaté konštatovanie a poznajúc doterajšiu našu vzájomnú históriu, javia sa nám aj ďalšie skutočnosti v inom svetle. Pokiaľ slovenská strana považuje menšinové práva zakotvené v zmluve za maximum, maďarská vláda ich považuje za minimum, a ako vyhlásil štátny tajomník pre maďarské menšiny pán Csaba Tabajdi, základná zmluva neuzatvára, ale iba otvára proces. Nechcem sa už dotýkať jeho myšlienky, kde hovorí, že je neprijateľné, aby na Slovensku bola stanovená hranica reštitúcie rokom 1948. O čom to potom vlastne hovoríme?

    Takéto ponímanie uvedenej zmluvy však počúvame aj z úst pána poslanca Bugára i predsedu zahraničného výboru Maďarského parlamentu pána Mátyása Eörsiho. Pán poslanec Bugár doslova hovorí: "Dokonca už teraz sú známe hodnotenia významných inštitúcií, podľa ktorých je dokument schopný zabezpečiť zlepšenie slovensko-maďarských vzťahov. "Myslím si, že je to trochu inak. V našom záujme je však veľmi rýchlo tento dokument prijať a začať ho uvádzať do života." Pán Eörsi ďalej hovorí: "Plnenie je proces, ktorý sa odhaduje na 15 až 20 rokov."

    Pýtam sa, aký proces sa má zavŕšiť za tých 15 až 20 rokov. Predsa zmluvu možno realizovať okamžite a priateľsky môžeme spolupracovať aj 1000 rokov alebo iba týždeň, dva. Aký proces má byť dokončený, aký cieľ sa chce dosiahnuť za tých 15, 20 rokov? Prepáčte mi, ak sa opýtam: proces znovuvytvorenia veľkého Uhorska, prípadne Rakúsko-Uhorska? Isté je, že mnohí teraz budete protestovať voči tejto mojej domnienke, ja sa však pýtam, ak v odporúčaní číslo 1201 nie je žiadna zmienka o kolektívnych právach, aspoň keď ich tam pán minister zahraničných vecí Maďarska podľa svojich vyhlásení nevidí, prečo potom maďarská strana tak nekompromisne trvala na jeho začlenení do zmluvy? Veď v Rámcovom dohovore, ktorý už obe zmluvné strany ratifikovali, sú okrem kolektívnych práv obsiahnuté všetky práva ako v odporúčaní číslo 1201.

    Ako si máme potom v tejto súvislosti vysvetliť slová predsedu rakúskeho centra pre záležitosti menšín Karla Smolieho, ktorý v rozhovore so štátnym tajomníkom Šestákom vo Viedni povedal, že jedine uznanie kolektívnych práv menšín, a nie iba individuálnych, bude zárukou ich ďalšej existencie?

    Treba si uvedomiť jednu vec, že maďarská interpretácia menšinových práv vychádza z predstavy, ako to nie raz bolo prezentované v masmédiách, že občania hlásiaci sa k maďarskej národnosti žijúci v zahraničí nie sú integrálnou súčasťou štátu, v ktorom žijú, ale časťou rozdeleného maďarského národa, ktorý sa musí skôr či neskôr v budúcnosti spojiť do veľkého Uhorska. Z tohto zorného uhla sa mi vo veľmi čudnom svetle javí vyhlásenie maďarského ministra zahraničných vecí László Kovácsa, ktorý vyhlásil, že do ratifikácie zmluvy Maďarsko nemá možnosť vyvíjať nátlak na Slovensko, ani vytvoriť vzťah závislosti. Ďalej hovorí, že Maďarsku chýba medzinárodný dokument a donucujúci prostriedok voči Slovensku, a ešte dodal, že po ratifikácii tejto zmluvy slovenský parlament bude nútený modifikovať svoje už prijaté zákony - mal na mysli predovšetkým jazykový zákon - a bude nútený dať ich do súladu so základnou zmluvou. Ak zoberieme do úvahy všetky tieto skutočnosti, musíme s veľkou opatrnosťou posudzovať maďarskú nótu poslanú Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky týždeň po podpísaní zmluvy.

    Pýtam sa pána ministra Schenka: Ako odpovedalo naše ministerstvo na maďarskú nótu a odpovedalo vôbec? Všetky uvedené skutočnosti, a toto by som chcela zdôrazniť, v čase podpisovania zmluvy ešte neexistovali, a preto akékoľvek obviňovanie tých, ktorí zmluvu pripravovali a podpisovali, tu nemá miesto. Na základe skutočností, ktoré sa udiali za posledných 8 mesiacov od podpísania zmluvy, je teraz jasné, že pre diametrálne rozdielnu interpretáciu článku 15 zmluvy oboch zmluvných strán bez zmeny maďarského postoja nemožno nateraz zmluvu ratifikovať, pravda, ak nepripúšťame zmenu slovenského postoja, čo by sa rovnalo začiatku likvidácie slovenskej štátnosti.

    Svoj jednoznačný postoj, že v zmluve nie sú obsiahnuté kolektívne práva, musí maďarská strana oficiálne deklarovať tak na pôde vlády, ako aj na pôde parlamentu ešte pred našou ratifikáciou. Nie je dostačujúci iba jednostranne z našej strany prijatý, hoci aj záväzný dokument. Preto treba o sporných miestach zmluvy znovu rokovať a ujednotiť sa na rovnakej interpretácii.

    Bez predchádajúceho náležitého objasnenia podstaty a hlavne miery, resp. dôsledkov Odporúčania Parlamentného zhromaždenia Rady Európy číslo 1201, ako aj jeho vzťahu k Rámcovému dohovoru, by sa totiž toto nezáväzné a nejednoznačné odporúčanie premenilo na medzinárodne záväzný dokument separátne len pre nás, bez ohľadu na ostatnú Európu. Platilo by to výlučne iba pre Slovensko. Prijatím takéhoto záväzku, ktorý odmieta prijať celá Európa i jej jednotlivé štáty, by sme sa vlastne sami vyčlenili z krajín Európy. Prečo sa na Slovensko majú použiť iné kritériá než na ostatné štáty? To je absolútne neprijateľné a aj z hľadiska vývoja k jednotnej Európe vonkoncom deštruktívne.

    Preto si myslím, že nateraz by sme mali ratifikáciu odložiť, počkať na bilaterálne rokovania, zjednotiť interpretáciu sporných článkov a taktiež počkať, dokiaľ bude Rámcový dohovor platný v celej Európe. Ratifikovalo ho už 14 krajín. Je pravdepodobné, že ďalšie krajiny do počtu potrebných 12 ho ratifikujú vo veľmi krátkom čase. Potom to bude dokument platný pre celú Európu a môžeme bez akýchkoľvek problémov túto zmluvu ratifikovať. A ja budem prvá, ktorá zdvihne ruku za.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni Lazarovej. Ďalej vystúpi pán poslanec Kukan a pripraví sa pán poslanec Duka-Zólyomi.

  • Vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia, aj keď na vás úplne nevidím, milí hostia,

    bod programu, ktorý teraz práve prerokúvame, dáva, prirodzene, priestor na vyjadrenie rôznych emócií. Myslím si, že by sme našu diskusiu mali držať v rovine vecnej a v rovine vecnej chcem aj ja predniesť svoje vystúpenie.

    Zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou je dokument, ktorý vznikal v rámci úsilia európskych štátov o vytvorenie podmienok, ktoré by zaručovali stabilitu v regióne strednej Európy. Známy Balladurov projekt Paktu stability v Európe, táto ambiciózna diplomatická iniciatíva Francúzska, ktorú si potom osvojila aj Európska únia, prešla podstatnými zmenami - od absolútne neprijateľných pôvodných návrhov, ktoré obsahovali také veci ako úpravu hraníc, sa dostala až do polohy, ktorá bola nakoniec pre Slovensko prijateľná. Zásluhu na takomto posune mala aj slovenská diplomacia.

    Táto iniciatíva vyvrcholila parížskou konferenciou o Pakte stability v Európe v marci 1995. Súčasťou paktu sa mala stať séria dvojstranných zmlúv, ktoré mali onú želanú stabilitu zaručiť. V skutočnosti však bol 19. marca v Mattignonskom paláci v Paríži podpísaný jeden dokument, ten, ktorý dnes prerokúvame, slovensko-maďarská zmluva. Obidva signatárske štáty si za tento podpis vyslúžili uznanie a pozitívne hodnotenie medzinárodného spoločenstva. Domnievam sa, že túto stručnú históriu si treba pripomenúť.

    Maďarský parlament zmluvu ratifikoval v júni tohto roku, my ratifikáciu prerokúvame dnes. Chcem povedať, že dobrá dvojstranná zmluva je pre priaznivý rozvoj slovensko-maďarských vzťahov potrebná. Aj keď dnes už sú základom medzinárodného spolunažívania vo väčšine prípadov zmluvy mnohostranné ako konkrétne kroky pre kolektívnu bezpečnosť, a dvojstranné zmluvy charakteru takejto základnej zmluvy sú už dozvukmi časov minulých, vzhľadom na zložitú históriu vzťahov Slovákov a Maďarov takáto zmluva má svoje opodstatnenie.

    Viem, že cesta k dosiahnutiu uvedenej zmluvy bola ťažká a zložitá. Maďarsko je veľmi zdatný negociačný partner, má skúsenú zahraničnú službu, vybudovanú a dobre fungujúcu lobby v mnohých krajinách. Takisto viem, že takáto zmluva je vždy výsledkom kompromisu a v nijakom prípade nemôže plne odrážať želania a požiadavky jednej strany. Hovorím to preto, aby nevznikol dojem, že chcem veci zjednodušovať. Bez ohľadu na to, čo tu pán minister predniesol, naďalej tvrdím, že podpísaný dokument z hľadiska záujmov Slovenska nie je dobrý.

    Keď používam takéto jednoznačné konštatovanie, mám na mysli jednu jedinú vec - zaradenie Odporúčania Parlamentného zhromaždenia Rady Európy číslo 1201. A znovu bez ohľadu na tie právne argumenty, ktoré tu pán minister použil, boli veľmi sofistikované, tvrdím, že toto odporúčanie obsahuje právo národnostných menšín na územnú autonómiu. Inými slovami, uznáva kolektívne práva národnostných menšín. Nech už pán minister alebo ďalší predstavitelia vládnej koalície tvrdia čokoľvek, faktom zostáva, že Odporúčanie číslo 1201 nadobudne potom, ako zmluva vstúpi do platnosti, vo vzťahoch medzi Slovenskom a Maďarskom silu právneho alebo zmluvného záväzku so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. Stane sa teda právne záväzným dokumentom, a to v celom svojom rozsahu.

    Odporúčanie uznáva koncepciu kolektívnych práv, preto bude obťažné v budúcnosti tvrdiť, že Slovenská republika takúto koncepciu neuznáva. Najdelikátnejším sa javí ustanovenie článku 11 odporúčania, ktoré v oblastiach, kde sú príslušníci národnostných menšín majoritnými, im dáva - citujem "právo disponovať miestnymi alebo prispôsobenými autonómnymi úradmi alebo úradmi špeciálneho štatútu zodpovedajúceho historickej situácii a územným špecifikám, ktoré sú v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi". Koniec citátu. Právo na vytváranie autonómnych celkov síce nezakladá ako automatické, pozná ho však ako alternatívu práva na vytváranie orgánov špecifického štatútu.

    Z vyhlásenia slovenskej vlády z 19. marca 1995 vyplýva, že vláda si vykladá dovetok - citujem - "rešpektujúc individuálne ľudské a občianske práva, vrátane práv osôb patriacich k národnostným menšinám, ako svojho druhu limitujúcu klauzulu, čiže ako klauzulu, ktorá vylučuje možnosť takej interpretácie odporúčania, ktorá by znamenala uznanie princípu kolektívnych práv menšiny a ktorá by pripúšťala vytváranie autonómnych štruktúr na etnickom základe". Tu treba povedať, že uvedená klauzula nemá nič spoločné s otázkou prípustnosti alebo neprípustnosti kolektívnych práv menšín, alebo kolektívneho uplatňovania práv osôb patriacich k menšinám. To je o niečom celkom inom. Vylučuje, aby sa ustanovenia odporúčania uplatňovali takým spôsob, ktorý by predstavoval zásah do individuálnych ľudských a občianskych práv. Rozhodne však samotnú možnosť existencie kolektívnych práv menšín nevylučuje. Jej praktický význam je minimálny, nakoľko podobné obmedzenie je samozrejmé aj bez takéhoto ustanovenia. Je všeobecne prijatou zásadou, že pri uplatňovaní práva jedného nie je možné ísť tak ďaleko, že sa porušuje právo druhého. Toto a nič viac vyplýva z predmetnej klauzuly.

    Skutočnosť, že slovenská strana súhlasila so zaradením tohto odporúčania do zmluvy, považujem za politickú chybu, ktorá môže v budúcnosti veľmi skomplikovať fungovanie ktorejkoľvek vlády na Slovensku. V rozhovoroch o tejto zmluve a o tejto otázke, keď išlo naozaj o záujmy Slovenska, súčasná vláda prehrala. Viem, že toto je politické konštatovanie, ale treba si ho jasne povedať a uvedomiť. Preto aj dnes nastala takáto situácia, keď vznikajú problémy s ratifikáciou zmluvy.

    Kto ich však spôsobil? Ten, kto bez politických konzultácií nielen s opozíciou, ale ani so svojimi vlastnými partnermi v koalícii zmluvu v tomto znení podpísal. Ten nesie politickú zodpovednosť za túto situáciu a mal by ju vyriešiť. Aby som bol konkrétny, aby nevznikali zbytočné otázky, súhlas s tým, aby do zmluvy bolo zaradené Odporúčanie 1201, bolo politické rozhodnutie, ktoré urobil slovenský premiér. To nebolo rozhodnutie našich negociátorov, právnych expertov, ale slovenského premiéra. Ja si dokonca trúfam povedať, že naši právni experti boli natoľko vyspelí, že by boli pripravili niekoľko iných variantov, ktoré by boli prijateľné aj pre maďarskú stranu a ktoré by neobsahovali zaradenie Odporúčania 1201 do zmluvy.

    Tvrdenie o tom, že keby nebolo dokumentu 1201, nebola by zmluva, podľa mňa neobstojí. Tvrdošijná nástojčivosť, s ktorou maďarská strana trvala na zaradení tohto odporúčania do textu zmluvy, svedčí o tom, že túto záležitosť považovala za kľúčovú. Nebuďme predsa naivní, určite to nechcela kvôli tomu, aby zlepšila grafickú podobu zmluvy. Nechcem byť zlým prorokom, ani nikomu nechcem pripisovať nejaké zlovestné úmysly, mám však vážne obavy, že maďarská vláda si týmto vytvorila podmienky na politické využitie tohto dokumentu na svoje ciele v budúcnosti. Dosiahla tak prvý raz v histórii vôbec, že v texte dvojstrannej zmluvy bol zakotvený princíp autonómie a kolektívne práva.

    Z tohto pohľadu si myslím, že slovenská vláda podcenila túto otázku. Kompromisy áno, to chápem, ale nie v zásadných otázkach, a toto je zásadná otázka. Tvrdenia niektorých našich politikov a expertov o tom, že Odporúčanie 1201 je mŕtvy dokument, lebo ho vlastne nik neschválil, je nesprávne. Áno, bol to mŕtvy dokument, nikto ho neschválil. Pripodobnil by som ho k onej rozprávkovej spiacej Šípkovej Ruženke, ktorá sladučko buvinkala v archívoch Rady Európy, a celý svet pomaly, ale isto zabúdal, že takýto dokument vôbec jestvuje. Ale tu naraz vidíme prichádzať dvoch princov - slovenského a maďarského premiéra, do Mattignonského paláca v Paríži, ktorí túto spiacu Ruženku prebudili tým, že postavili svoje podpisy pod slovensko-maďarskú zmluvu, vzkriesili, oživili a vdýchli nový život tomuto odporúčaniu. To, že sa v tomto tak angažoval maďarský premiér, chápem. Koniec koncov, nie je nejakým tajomstvom, že Odporúčanie 1201 bolo do značnej miery výsledkom diplomatickej iniciatívy maďarskej vlády. Ale prečo sa v tom angažoval premiér slovenský, tomu nerozumiem, nechápem to a nesúhlasím s tým.

    Žiada sa ešte povedať, že týmto krokom bola vlastne negovaná celá predchádzajúca dvojročná činnosť slovenskej diplomacie, ktorá všade, vo všetkých rokovaniach a na všetkých medzinárodných konferenciách presadzovala, a možno povedať, že s úspechom, filozofiu individuálnych práv a neprípustnosť práv kolektívnych ako všeobecne platného princípu. Dnes teda stojíme, ako to už pri súčasnom politickom štýle dnešnej vlády býva, pred výberom medzi väčším a menším zlom, či zmluvu ratifikovať, alebo nie. Tu treba otvorene povedať, že zahraničie ratifikáciu zmluvy očakáva. Tomuto zahraničiu ide však predovšetkým o to, aby v našom regióne zavládol pokoj a stabilita.

    Čo je vlastne lepšie, kladiem si otázku. Neexistencia zmluvy a dobré susedské vzťahy založené na demokratickej politike vlád Slovenska a Maďarska, alebo podpísaná a ratifikovaná zmluva, ktorú si každá strana interpretuje inak už od samého momentu jej podpisu, vlastne ešte pred jej podpisom, čím sa vlastne stráca ten kladný význam, kvôli ktorému je takáto zmluva podpisovaná?

    A navyše podľa mňa, nemôžem si pomôcť, táto zmluva obsahuje potenciálne výbušniny, ktoré bude ťažko držať pod kontrolou. Dokonca pôjdem ešte ďalej, aj keď pán minister to vyvracal. Ja dokonca nevidím alternatívu neratifikovania zmluvy v súčasnom znení ako úplne katastrofický scenár pre Slovensko a jej budúce integračné ambície. Mnohé veci možno prijateľne vysvetliť zahraničným partnerom a pre našu vládu z toho vyplýva povinnosť a politická zodpovednosť nájsť riešenie z tejto situácie. Také riešenie, aby záujmy Slovenska v dlhodobej perspektíve boli chránené.

    Text zmluvy meniť nemožno, ale je možné pokúsiť sa o vyvolanie rokovania medzi právnymi expertmi oboch strán s cieľom dohodnúť obojstranne prijateľný dodatok k zmluve, v ktorom by boli odstránené tie obavy, ktoré majú mnohí poslanci tohto parlamentu, bez ohľadu na ich stranícku príslušnosť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Kukanovi. Ďalej je prihlásený pán Árpád Duka-Zólyomi a pripraví sa pán poslanec Lysák.

  • Pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    vnútropolitická stabilita a dobré susedské vzťahy sú principiálnym predpokladom vyváženej spolupráce členských štátov v Európskej únii. Zabezpečenie európskej stability sa stalo jedným z hlavných kritérií v procese prijímania nových členských štátov do Európskej únie. V tomto duchu sa pristúpilo 21. 3. 1995 v Paríži k podpísaniu Paktu stability v Európe. Európska únia si osvojila predstavu a zámer francúzskeho premiéra Balladura, ktorý dospel k záveru, že v záujme stability v strednej a východnej Európe je nevyhnutné garantovať neporušiteľnosť hraníc medzi štátmi tohto regiónu a súčasne zabezpečiť vyhovujúce právne postavenie tu žijúcim národnostným menšinám. Sú to dva najpálčivejšie a najneuralgickejšie problémy, ktoré treba riešiť v rámci bilaterálnych dohôd.

    Spoločensko-politický vývoj uplynulých desaťročí, ale najmä v posledných rokoch, potvrdil, že problematika právneho postavenia menšín už prestáva byť len vnútroštátnou záležitosťou a súvisí s politickou stabilitou nášho kontinentu. Preto v priebehu uplynulých dvoch rokov očakávanie Európskej únie bolo, aby susedné krajiny dospeli k uspokojivej dohode v riešení týchto otázok. Treba však konštatovať, že postupne sa odklonila od týchto zásad. Do centra pozornosti sa dostala otázka status quo, teda neporušiteľnosti hraníc a integrity. Národnostná otázka, resp. právna istota menšín v pôvodnom poňatí, a síce, že každá vláda objektívne a spravodlivo usporiada tieto otázky v rámci svojho štátu a až potom pristúpi k príprave a podpísaniu bilaterálnych zmlúv, sa dostala do úzadia, vlastne sa od nej odstúpilo.

    Toto predchádzalo príprave zmluvy, taká bola predohra, ktorá nútila vládu Slovenskej republiky, respektíve vládu Maďarskej republiky k vytvoreniu Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci, takzvanej základnej zmluvy. Treba si uvedomiť, že táto oblasť Európy má svoje ohniská napätia a politická nevyváženosť nášho regiónu nevytvára najpriaznivejšie podmienky spolupráce. V tomto smere pomôže základná zmluva pri riešení problémov, nehovoriac o požiadavke, že do Európskej únie môžu noví členovia vstúpiť iba s vyriešenými vzájomnými problémami.

    Napriek tomu, že prvé kroky k dohode, k prvej verzii základnej zmluvy, sa objavili už v minulom roku, musíme konštatovať, že príprava a podpísanie zmluvy boli unáhlené. Nepredchádzala seriózna príprava, široká a vecná diskusia, odstránenie vnútorných problémov a zabezpečenie potrebných vnútropolitických pomerov.

    Nakoľko jednu najdôležitejšiu časť dokumentu, t. j. článku 15, tvoria garancie zachovania a rozvoja identity maďarskej menšiny na Slovensku a slovenskej menšiny v Maďarsku, očakávali sme od slovenskej vlády, že na túto tému sa začnú rokovania s legitímnymi predstaviteľmi maďarskej menšiny na Slovensku a budeme účastníkmi tohto prípravného procesu. Nestalo sa tak. Napriek diametrálne odlišným pôvodným predstavám maďarskej a slovenskej strany, čo sa týka obsahu takejto zmluvy, sa nakoniec dospelo ku konečnej verzii, ktorá pomerne reálne a objektívne zahŕňa základné princípy kontaktov a spolupráce medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou v rôznych možných oblastiach a taktiež perspektívu vyhovujúceho zabezpečenia právneho postavenia slovenskej menšiny v Maďarsku a maďarskej menšiny na Slovensku.

    Kritizovali sme tento pomerne rýchlo skoncipovaný a podpísaný dokument, lebo má určité nedostatky, obsahuje nejednoznačné formulácie a zostali aj určité otvorené otázky. Napríklad zmluva neobsahuje garancie uplatňovania ústavných práv menšín, vrátane problému financovania menšinových kultúr. Aj keď zmluva obsahuje ustanovenie o regionálnej spolupráci, nedostatkom je, že neumožňuje vytváranie euroregionálnych zoskupení spolupráce, čo je už v Európe bežne prijaté. Neuspokojuje ani forma kontrolného mechanizmu, ktorá by mala umožniť vytvorenie takého medzinárodného systému kontroly dodržiavania ustanovení tejto zmluvy, v ktorom sa efektívne zúčastnia aj experti menšín. Aj vytvorenie zmiešaných komisií expertov bude mať zmysel len vtedy, ak budú zapojení aj naši odborníci, resp. predstavitelia Slovákov v Maďarskej republike, čiže menšiny, o osud ktorých ide.

    Napriek uvedeným nedostatkom podpísanú zmluvu medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou považujeme za nástroj zbližovania vzťahov Slovenska a Maďarska, naplnenie jej obsahu ako predpoklad vzájomného porozumenia občanov obidvoch štátov. Rovnako táto zmluva naznačuje pre maďarskú menšinu na Slovensku a slovenskú menšinu v Maďarsku možnosť a perpesktívu vybudovania nevyhnutného systému zákonmi podložených práv na zachovanie a rozvoj identity. Kladne hodnotíme, že do zmluvy sa dostali aspoň 4 základné dokumenty z oblasti ľudských práv a práv menšín, ktoré by po ratifikácii zmluvy mali nadobudnúť záväznú právnu silu v Slovenskej republike a v Maďarskej republike.

    Z politického hľadiska kladne hodnotíme vznik a obsah tohto dohovoru. Takýto dokument sa totiž tvorí nielen na konštatovanie stavu, ale najmä s určitým zámerom a cieľom do budúcnosti. Naším želaním je, aby sa postupne dosiahli vyrovnané, usporiadané susedské vzťahy, bez zbytočného napätia. Zmluva a jej ustanovenia by mali byť počiatočným bodom a súčasne impulzom na vybudovanie stability a dobrých vzťahov medzi oboma krajinami. Našou úprimnou snahou je, aby sa obsah kladne zužitkoval v prospech občanov Slovenskej republiky a Maďarskej republiky na zdokonalenie zabezpečenia právneho postavenia menšín.

    Treba však posudzovať veľmi realisticky budúcnosť, obsah tohto dokumentu, resp. očakávania v procese jeho aplikácie. Otázkou zostáva, do akej šírky, nakoľko objektívne sa dajú realizovať záväzky zakotvené v tejto zmluve pri súčasných vnútropolitických podmienkach na pôde terajšieho vládneho programu a pod taktovkou súčasnej vládnej koalície.

    Z hľadiska realizácie zmluvy súčasné vnútropolitické pomery u nás sa nevyvíjajú najpriaznivejšie. Realizácia programového vyhlásenia vlády, systematické a rázne presadzovanie jej mocenských predstáv, premyslené a plánovité nariadenia postupného obmedzenia, odbúravania prirodzených práv najmä maďarského národného spoločenstva nenasvedčujú tomu, že by mala vláda záujem pripravovať pôdu na úprimné uplatnenie ustanovení zakotvených v zmluve. Kde je úprimná ochota a politická vôľa? Zatiaľ ani jedno, ani druhé nevidíme.

    Ba naopak, uplynulé obdobie ukazuje, že vláda chcela podpísaním zmluvy len rýchlo získať sympatiu a podporu v zahraničí a v medzinárodných organizáciách, ale na druhej strane nepristupuje s plnou vážnosťou k urýchlenej ratifikácii zmluvy a k jej uplatneniu čo v najširšom zmysle. Ak by sa totiž tento dokument ratifikoval, tak sa nemôže obísť povinnosť, ktorú predpisuje článok 11 Ústavy Slovenskej republiky. Bude treba pristúpiť k prehodnoteniu systému právnych noriem, aby sa odstránili protirečenia, a nie dokazovať, že u nás je všetko úplne v poriadku a zmluva je už obsahovo naplnená.

    Na túto zmluvu budú musieť nadviazať rôzne legislatívne úpravy. Preto sme navrhovali, aby slovenská vláda, taktiež maďarská vláda, ešte do ratifikácie vypracovali spoločne s legitímnymi predstaviteľmi maďarskej menšiny, resp. slovenskej menšiny a potom aj prijali balík konkrétnych plánov a krokov na realizáciu zmluvy. No nikto z kompetentných nepristúpil k tejto predstave zodpovedne.

    A aká je súčasná situácia? Samotná vládna koalícia nedokáže zabezpečiť jednotu názorov vlastných poslancov. Rôznorodé vyhlásenia, odlišné a odmietavé stanoviská potvrdzujú, že parlamentná väčšina zatiaľ spochybňuje potrebu a zmysel premiérom Mečiarom podpísanej zmluvy. Dosť jasne sa vykryštalizovalo, že táto paradoxná situácia je jednou z príčin neustáleho odkladania termínu ratifikácie.

    Premiér Mečiar a vládna koalícia nedokázali pripraviť podmienky na tento dôležitý akt. Deväťmesačná ťahanica sa využila skôr nato, aby sa dokázalo, že obsah zmluvy a zabudované medzinárodné dokumenty sa majú chápať inakšie, ako vyžaduje ich pôvodný zámer. Počnúc verbálnou nótou Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky 19. 3. 1995 sa rozprúdila neobyčajne intenzívna interpretačná diskusia.

    Zástancovia možností rôznych interpretácií azda nechcú byť múdrejší a nechcú uzákoniť novú praktiku?! Po svojsky podľa potreby vysvetľovať zmluvu, resp. medzinárodné dokumenty - to, čo je už jasne a zrozumiteľne naformulované. Zbytočná námaha. Treba si uvedomiť, že každý medzinárodný dokument sa musí akceptovať tak, ako, s akým obsahom a cieľom ho vytvorili a prijali. Alebo tak, ako je, ho možno odmietnuť. Predstavy a možnosti pripojenia rôznych protokolov a uznesení nemajú zmysel, lebo takéto dodatky nemajú žiadnu právnu silu a už vonkoncom nie medzinárodnú právnu silu.

    Uplynulých deväť mesiacov stačilo na to, aby sme sa presvedčili, že naše obavy sú opodstatnené, lebo druhou príčinou pribrzdenia a odďaľovania ratifikácie zmluvy je zámer vlády pripraviť a prijať také nariadenia, zákony a právne úpravy, ktoré uplatnenie zmluvy v praxi zreteľne ohraničia, obmedzia. Kameňom úrazu je článok 15, ktorý má garantovať práva maďarskej menšiny na Slovensku a slovenskej menšiny v Maďarsku, resp. zachovanie a rozvoj ich identity.

    Prijatý zákon o štátnom jazyku evidentne nie je v súlade s touto zmluvou, a nepriamo aj preto, lebo je v rozpore s tými medzinárodnými dokumentmi, ktoré sú zabudované do základnej zmluvy. Taktiež plánované novely zákonov, zákony alebo ministerské nariadenia, ako sú napríklad zákon o Matici Slovenskej, zákon na ochranu republiky, vládna koncepcia opatrení na zlepšenie výučby slovenského jazyka na národnostne zmiešanom území, nový školský zákon, plánované územnosprávne členenie a iné, ešte viac stupňujú naše presvedčenie, že po ratifikácii zmluvy na realizáciu nezostáva takmer žiadny priestor alebo len minimálne možnosti.

    Treba si uvedomiť, že základná zmluva od podpísania premiérmi Maďarskej republiky a Slovenskej republiky de iure existuje. Preto od tej doby sa mali akceptovať ustanovenia Viedenskej konvencie o medzinárodných zmluvách, podľa ktorých by od podpísania bilaterálnej zmluvy až do ratifikácie zmluvné strany nemali prijímať také opatrenia, legislatívne normy a zákony, ktoré sa dostávajú do rozporu zo základnou zmluvou. Tento záväzok, tieto princípy sa nedodržali.

    Je pripravená slovenská reprezentácia prijať takýto vážny dokument a následne úprimne a vecne pristúpiť k jeho naplneniu? Doterajšia diskusia, výhrady a nejednotnosť nielen vládnej koalície, ale aj opozície tomu nenasvedčujú. My, občania maďarskej národnosti tejto republiky si z hlbokého presvedčenia želáme, aby sa urýchlene dosiahli vyrovnané a usporiadané susedské vzťahy s Maďarskou republikou. Z tohto hľadiska nemáme žiadne problémy, čo je dané od prírody, naším pôvodom, našou minulosťou a našou národnou identitou. Poslanci Maďarskej koalície maximálne podporujú každú snahu o porozumenie a vyrovnanie medzi maďarským a slovenským národom, každý úprimný zámer, ktorý vedie k zlepšeniu maďarsko-slovenských vzťahov.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    vnútropolitická situácia, všetko, čo sa udialo za uplynulých deväť mesiacov, potvrdzuje skôr to, že neexistuje úprimná ochota ratifikovať a naplniť ducha a literu tejto zmluvy. Vláda, poslanci vládnej koalície alebo poslanci väčšinového národa nedokázali, alebo nechcú pripraviť kladné podmienky tomuto ratifikačnému procesu. Dokonca aj verejnoprávna inštitúcia, Slovenská televízia vyvinula veľmi negatívnu propagandu proti ratifikácii.

    Tu je príležitosť pre poslancov slovenskej väčšiny, aby dokázali, že si úprimne želajú dobré a otvorené vzťahy medzi oboma krajinami; že chcú rešpektovať neporušiteľnosť spoločných štátnych hraníc; že chcú garantovať práva maďarskej menšiny na Slovensku a paralelne slovenskej menšiny v Maďarsku, aby si zachovali a rozvíjali svoju identitu; že chcú prijať a uskutočniť základnú zmluvu v súčasnej forme. Takým spôsobom by ratifikácia základnej zmluvy slúžila pozitívnym perspektívam, a nie ďalšiemu zvyšovaniu alebo zakonzervovaniu napätia, a to hlavne v oblasti zabezpečenia práv občanov maďarskej národnosti v Slovenskej republike. Zmluva má byť zárukou uvoľnenia a odstránenia napätia medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou, medzi maďarským národom a slovenským národom.

    Vážená Národná rada, každá zmluva má takú hodnotu, koľko sa z nej uskutoční a realizuje, ale na to sú nevyhnutné vyrovnané vnútropolitické pomery. Je potrebná dobrá vôľa, vzájomná dôvera, politická ochota vlády a všetkých poslancov Národnej rady ku kladnému riešeniu problémov tak, aby to posilnilo demokraciu, ľudské práva, vrátane práv národnostných menšín, a základné princípy právneho štátu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu poslancovi. Ďalej je prihlásený pán poslanec Lysák a pripraví sa pán poslanec Čarnogurský. S faktickou poznámkou najskôr pani poslankyňa Garajová.

  • Vážené kolegyne a kolegovia,

    rada by som bola, keby ste si všimli jeden veľmi často opakovaný výraz v prejavoch poslancov Maďarskej koalície. I pán Duka-Zólyomi použil niekoľkokrát výraz alebo slovné spojenie "maďarské národné spoločenstvo". Poslanci za Maďarskú koalíciu, a nielen oni, všimnite si, nikdy nehovoria o etnickej či jazykovej menšine, ale o maďarskom národnom spoločenstve, čo v nás neustále evokuje názor, že sa maďarská menšina dodnes nezmierila s tým, že je u nás národnostnou menšinou, tak ako ostatné národnostné menšiny.

    Obávam sa, že nazývanie maďarskej národnostnej menšiny maďarským národným spoločenstvom nie je náhoda. Je to zámer, presvedčiť spoluobčanov maďarskej národnosti i Európu o tom, že maďarský národ je len dočasne rozdelený. Nie je to pravda. V Slovenskej republike nežije časť rozdeleného maďarského národa, žijú tu len príslušníci maďarskej národnostnej menšiny. A nečudujte sa potom, že takéto vyjadrovanie vzbudzuje u nás pochybnosť o dobrých úmysloch predstaviteľov maďarských politických strán, napriek tomu, že verejne deklarujete pekné slová o priateľstve a dobrých susedských vzťahoch.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Ešte pán poslanec Hornáček.

  • Ďakujem, pán predseda. Dovoľte, aby som vzniesol dôrazné ohradenie sa proti termínom, ktoré používa pán Duka-Zólyomi o tzv. slovenskej väčšine alebo väčšinovom národe. Žiaden väčšinový národ na Slovensku neexistuje, existuje tu len slovenský národ. Už len preto, že ani žiaden menšinový národ neexistuje v Slovenskej republike. Existujú tu iba menšinové národnosti.

    A ďalej si dovolím pripomenúť istú analógiu v súvislosti s vystúpením pani poslankyne Garajovej. Citujem z Malej československej encyklopédie z roku 1986, heslo "Karlovarské požiadavky", odhliadnuc od toho, že aj požiadavky Združenia miest a obcí Žitného ostrova, aj požiadavky, ktoré vzniesol maďarský štátny tajomník pán Čaba Tabajdi, boli formulované do 8 bodov. Ďalej citujem z Karlovarských požiadaviek označenie pre 8 požiadaviek Henleinovej Sudetonemeckej strany proti Československej vláde sformulovaných na zjazde tejto strany, kde sa hovorí v prvom bode: "úplnú rovnosť nemeckej národnej skupiny".

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ešte pán Duka-Zólyomi.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Musím reagovať, a chcel by som pani poslankyňu Garajovú upozorniť, že ak nedokáže rozoznať rozdiel medzi národnostnou menšinou, národnou menšinou, národným spoločenstvom a medzi tým, ako teraz chápe Európa menšiny, čiže početne, to znamená nie kvalitatívne, ale kvantitatívne, tak bolo by dobré, keby to preštudovala.

    Ďalej nespochybňujem to, ako používa slovenský jazyk alebo slovenský národ označenie menšiny. Dovoľte nám, aby sme používali to, čo je pre nás najvýhodnejšie a najvýstižnejšie. Pán kolega Hornáček, používal som výraz národná väčšina, ale slovenská, takže neviem, v čom je problém.

  • Nech sa páči, pán poslanec Lysák.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, ctení hostia,

    Zmluvu o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou sme všetci, ktorým samostatnosť a prosperita Slovenska bola a je prvoradá, privítali a budeme podporovať jej ratifikáciu. Teda: podporovali sme podpísanie a budeme podporovať ratifikáciu z dvoch prostých dôvodov.

    Prvým je vytvorenie predpokladov na historické zmierenie dvoch národov, ktoré žijú vedľa seba vyše tisícročia. Za to obdobie, pochopiteľne, sa tu nakopilo veľa krívd a problémov. Treba sa nám s nimi postupne vyrovnať. Tak postupujú mnohé predtým znepriatelené národy Európy i národy mimo nej.

    Druhý dôvod je, že zmluva vytvára priestor na dobré susedské vzťahy a vzájomne efektívnejšiu spoluprácu do budúcnosti. Tu je ešte veľa nevyužitých možností. Tak napríklad kým zahranično-obchodný obrat medzi Slovenskou republikou a Českou republikou sa pohybuje okolo 35 %, tento rozsah v spolupráci s Maďarskou republikou je doslova len zlomkom. Myslím si, že tieto otázky, ktoré sú spomínané práve v článku 7 tejto zmluvy, sú riešením perspektívnym.

    Dôležité je tiež znenie článku 6, v ktorom sa obe strany vyjadrujú, že majú zámer poskytnúť si podporu na ceste do Európskej únie a ďalších európskych štruktúr, prípadne ďalších medzinárodných zoskupení.

    Priznám sa, páni kolegovia, kolegyne, že keď som začal túto zmluvu študovať, na prvé čítanie mi tam mnohé chýbalo, mnohé sa mi zdalo neprimerané, najmä nadštandardná časť venovaná otázke menšín, o ktorých sa tu stále hovorí. A to, čo mi chýbalo a chýba ešte dodnes, je otázka zdôraznenia faktickej reciprocity. Je to však uvedené v iných častiach. Chýbalo alebo vadilo mi aj to, že sa zmluva v tejto časti opiera o Odporúčanie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy číslo 1201, často rekriminované, resp. Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane národnostných menšín. Lebo raz darmo, tieto dokumenty umožňujú rozdielny výklad. Mnohých nás trápili a trápia niektoré vyjadrenia v nóte Ministerstva zahraničných vecí Maďarskej republiky. Napríklad aj také vyjadrenie, že obidve strany sú viac zainteresované na čo najrýchlejšom vstupe zmluvy do platnosti a na plnom uplatnení zmluvy, ako na jej jednotnom výklade.

    Veľkú časť pochybností, hlavne tie zásadné, sme si však postupne či už v poslaneckom klube, alebo mimo neho vykonzultovali. Zostáva však podľa môjho názoru potreba jednotnej interpretácie práve tých otázok, ktoré sa týkajú menšín, a to tak, aby nemohlo dochádzať k nežiaducim napätiam a nebodaj aj k horšiemu, k snahe zakrývať zmluvou úsilie niektorých síl o autonómiu na juhu Slovenskej republiky, k rozbíjaniu nedávno obnoveného štátu. To hádam ako seriózni partneri na oboch zúčastnených stranách nesledujeme.

    Preto odporúčam, aby sme sa ešte - myslím expertov ministerstiev zahraničných vecí a ďalších - pokúsili o zjednotenie výkladu sporných bodov zmluvy, alebo, ak to nebude schodné, pripravme vyhlásenie Národnej rady, či dodatok, pri akom ponímaní túto zmluvu ratifikujeme. Keďže obe zmluvné strany aj niektorí predstavitelia strán tu predo mnou vo vystúpení, myslím zo strany maďarskej menšiny na Slovensku, proklamujú dobrú vôľu k spolupráci a k priateľskému spolunažívaniu, nemal by tento zbližovací proces výkladu alebo zjednocovací proces výkladu trvať dlho. Potom budeme môcť všetci zmluvu ratifikovať. Raz darmo, clara pacta boni amici, ako sa hovorí - už veľmi dávno.

    Jednotný výklad pokladám za mimoriadne dôležitý aj z toho dôvodu, že Slovenská republika má na medzinárodnej scéne u rozhodujúcich medzinárodných inštitúcií, ktoré by v prípade výkyvov v plnení zmluvy rozhodovali o sporoch, menej výhodné postavenie, ako má Maďarská republika. Je to preto, že Slováci, hoci patria k najstarším národom v Európe, znovu obnovili svoju štátnosť len pred troma rokmi. Naše pohnuté osudy a snahy o štátnosť svet stále málo pozná. Napriek príkladne pokojnému rozchodu s Českou republikou spája sa vznik terajšej Slovenskej republiky s rozpadom bipolarity sveta. Je to tak. Málo nás poznajú v zahraničí. A nájdu sa doma aj takí, ktorí z rôznych dôvodov kazia dobré meno tejto republiky, poškodzujú tým záujmy jej občanov, čo, samozrejme, nikomu nepridáva.

    Nemecký historik Wolfgang Venohr vo svojej knihe Aufstandt in der Tatras uvádza, že Slováci prekvapili svet v tomto storočí trikrát. Prvýkrát v roku 1918, keď sa vynorili v druhej časti názvu nového štátu, druhýkrát v roku 1939 vytvorením svojho štátu a v roku 1944 druhým najväčším povstaním v Európe. Samozrejme, pán Venohr je znalec, ktorý napriek uvedenému tvrdí, že svet Slovensko doteraz nepozná. Môžeme k tomu dodať ďalšie dve prekvapenia, ktoré pripravilo Slovensko Európe a svetu v závere tohto storočia. Je to pokojný rozchod s Českou republikou a prekvapivo rýchla revitalizácia, pozoruhodne dobré makroekonomické výsledky. Postupne si ich začínajú všímať aj renomované inštitúcie.

    Napriek tomu časť našich politikov po neúspešných voľbách pokračuje v katastrofických scenároch a spochybňuje stabilitu štátu a jeho demokratický vývoj. Toto je tiež vážny dôvod, aby sme nebrali na ľahkú váhu rozdielny výklad zmluvy s Maďarskou republikou. Ak by sa na základe tejto zmluvy začalo na juhu Slovenska s vytváraním rôznych samospráv, nie je isté, že svet nám dá rovnakú šancu, akú dá našim partnerom. Máme s tým už svoje historické skúsenosti.

    Postupujme preto rozvážne a aj pri jednoznačnej podpore tejto zmluvy som presvedčený, že možno teraz na niekoľko týždňov oddialime jej ratifikáciu, ale pokojný rozvoj Slovenskej republiky, dobré susedské vzťahy s Maďarskou republikou a najmä dlhodobá stabilita stredoeurópskej oblasti predsa stoja za to, aby sme za ňu po dojasnení spomínaných ešte otvorených otázok hlasovali s čistým svedomím.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu poslancovi Lysákovi. Ďalej vystúpi pán poslanec Čarnogurský. Pripraví sa pán poslanec Langoš. Ešte predtým sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Filkus.

  • Ďakujem pekne. Som ďaleko od predstavy, že by som neuznal, že zmluva môže ešte dozrieť a môže byť lepšia, ale ona môže dozrieť vtedy, keď sa bude zdokonaľovať na základe skutočných bilaterálnych rozhovorov. To, čo sa doteraz tu udialo, to nie je výsledok bilaterálnych rozhovorov, rozhovoru jednej strany s Maďarskom alebo jedného premiéra s druhým premiérom. Bilaterálne rozhovory to sú výsledky, ktoré môže interpretovať premiér na základe zapojenia celej vládnej koalície a celej opozície do tohto procesu. A to je to, prečo teraz môžeme hovoriť, že táto zmluva má chyby, je nedokonalá atď., preto, že toto sa neudialo. Kde je záruka, že k dozretiu zmluvy príde na základe bilaterálnych rozhovorov, na základe takých skutočností, aké som spomínal?

    Súhlasím s tým, že nám musí ísť o kompromis s orientáciou do budúcnosti". Ale práve preto, že ide o tento kompromis, nemôže ísť o kompromis, ktorý sa zrodí v hlave premiéra s druhým premiérom alebo inak, dovoľte mi povedať, v hlave jedného straníckeho zoskupenia s Maďarskou republikou. Toto neexistuje. Preto hovorím, aká je tu záruka, že to budúce dozretie, tie bilaterálne rozhovory sa znovu neuskutočnia na takej úrovni a v takých reláciách, aké som spomínal?

    Ďakujem.

  • Prosím, pán poslanec Čarnogurský.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia,

    máme na stole Zmluvu o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou a máme dať súhlas k jej ratifikácii. Je to ďalšia v rade zmlúv, ktoré stanovujú medzinárodné súradnice Slovenskej republiky. Vzhľadom na historické súvislosti túto zmluvu, aj keď je v nej naším partnerom iba jeden štát strednej veľkosti, možno čo do významu priradiť k zmluvám, ktoré Slovensko uzavrelo s Európskou úniou o pridružení s inými stredoeurópskymi štátmi, o vytvorení Stredoeurópskeho združenia voľného obchodu CEFTA, k zmluve s Ruskou federáciou. Koniec koncov, žiadnu z týchto zmlúv nepredchádzala taká vzrušená diskusia ako práve predloženú zmluvu s Maďarskom. O žiadnej z predchádzajúcich zmlúv sa predseda vlády nevyjadril, že znamená historické zmierenie podobné zmiereniu medzi Francúzmi a Nemcami alebo medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi.

    Pri posudzovaní slovensko-maďarskej zmluvy je ťažké zbaviť sa emócií, ale práve vecný prístup slobodný od emócií nás môže doviesť ku správnemu stanovisku. Prvoradé hľadisko na posudzovanie zmluvy je hľadiskom, čo zmluva prináša pre Slovensko. Prirovnanie tejto zmluvy k nemecko-francúzskej alebo izraelsko-palestínskej zmluve bolo asi prehnané, ale predložená zmluva skutočne vnáša prvok upokojenia a stability do slovensko-maďarských vzťahov. Nuž a pokoj a stabilita sú základným východiskom pre hospodárstvo, pre kultúru, pre jednoduché osobné ľudské šťastie.

    Kritikov tejto zmluvy na slovenskej strane môže napĺňať uspokojením, že 120 rokov po tom, ako uhorský predseda vlády Koloman Tisa vyhlásil, že slovenského národa niet, Maďarská republika uzatvára Zmluvu so Slovenskou republikou o priateľstve a dobrých susedských vzťahoch. Práve preto, že zmluva sa uzatvára aj na pozadí takého výroku, analýza zmluvy a rozhodovanie o nej sa nemôže zaobísť bez kritických poznámok. Rukopis zmluvy prezrádza, že sa v nej vymieňajú menšinové práva za nemennosť existujúcich hraníc. Pritom práve táto konštrukcia zmluvy je nesprávna. Takéto stanovenie účelu zmluvy postavilo slovenskú stranu do pozície, akoby žiadala niečo navyše od uznaného medzinárodného priemeru, ak za uznaný medzinárodný priemer považujeme formuláciu z Helsinského záverečného aktu o tom, že hranice možno meniť na základe vzájomnej dohody.

    Toto postavenie slovenskej strany pri rokovaní o zmluve umožnilo maďarskej strane, aby výmenou požadovala rozsah menšinových práv, ktorý taktiež ide nad uznaný medzinárodný priemer. Nad uznaný medzinárodný priemer ide zaradenie medzinárodných politických dokumentov o menšinových právach do zmluvy, ako je Kodanský dokument Helsinskej konferencie alebo Odporúčanie Rady Európy číslo 1201. Pre spomenutú nesprávnu konštrukciu slovenská strana nepresadila do zmluvy výslovné potvrdenie následníctva Slovenskej republiky po Českej a Slovenskej Federatívnej Republike, resp. po Československej republike. Medzinárodnoprávne nástupníctvo Slovenska po Československej republike je právnou skutočnosťou, nevymyká sa z uznávaného medzinárodného priemeru a jeho zakotvenie v zmluve by si nevyžadovalo osobitné mimoriadne ústupky zo slovenskej strany v iných oblastiach.

    Právne nástupníctvo po Československej republike zahrnuje v sebe nástupníctvo do Trianonskej a Parížskej zmluvy po I. a II. svetovej vojne. Obe tieto zmluvy zahrnujú nemennosť hraníc. Článok 15 zmluvy upravujúci menšinové práva je dôkazom, akých politických kotrmelcov sú schopné strany súčasnej vládnej koalície na Slovensku. Poslanci tejto koalície hlasovali v minulosti proti všetkým zákonom, ktoré zaručovali štandardný rozsah menšinových práv. Predseda HZDS Vladimír Mečiar minulý rok zakončil svoj prejav proti zákonu o dvojjazyčnom označovaní obcí zvolaním "hanba vláde". Tento rok ako predseda vlády podpísal zmluvu zakotvujúcu oveľa širší rozsah menšinových práv. Politické kotrmelce vládnej koalície pokračujú aj ďalej, keď napríklad na minulej schôdzi ste, kolegovia z koalície, prehlasovali všetky pozmeňovacie návrhy k jazykovému zákonu. Aká je vlastne vaša politika voči národnostným menšinám?

    Pre Kresťanskodemokratické hnutie sú menšinové práva predovšetkým vnútroštátnou problematikou. V minulosti sme ich riešili a aj v budúcnosti chceme riešiť v súlade s európskym štandardom menšinových práv. Na tomto základe sa neobávame a ani neodmietame medzinárodnú spoluprácu aj kontrolu. Najmä však robíme politiku, aby sa príslušníci národnostných menšín cítili na Slovensku doma a mohli pokladať Slovensko za svoju vlasť.

    Predložená zmluva pozdvihuje na právnu úroveň politické dokumenty o menšinových právach. To je ďalším koncepčným nedostatkom zmluvy. Prinajmenšom preto, že jazyk politických dokumentov je menej presný ako jazyk právnych dokumentov. Zaradením Kodanskej deklarácie Helsinskej konferencie a Odporúčania Rady Európy číslo 1201 do tejto medzinárodnej zmluvy sa zároveň otvára priestor pre prípadné budúce spory o ich interpretáciu. Už teraz sa vedie diskusia o výklad článku 11 Odporúčania číslo 1201 Rady Európy. Tento článok obsahuje tri alternatívy samosprávy príslušníkov národnostných menšín na územiach, kde tvoria väčšinu. Títo občania podľa uvedeného článku majú právo na primerané miestne alebo autonómne orgány, alebo majú právo mať osobitný štatút zodpovedajúci osobitnej historickej a územnej situácii, a to všetko v súlade s vnútroštátnym zákonodarstvom. Tento článok nezaväzuje ani jednu zmluvnú stranu na vytvorenie územnej autonómie na svojom území. Poznamenávam, že takúto interpretáciu článku 11 Odporúčania číslo 1201 nám potvrdil pri poslednom stretnutí aj vysoký komisár pre národnostné menšiny OBZ.

    Na južnom Slovensku žijú vedľa seba Slováci a Maďari. Nevedno, či si niektorí Maďari želajú územnú autonómiu, ale isté je, že Slováci tam žijúci si územnú autonómiu neželajú. Preto za Kresťanskodemokratické hnutie vyhlasujem, že pre nás je územná autonómia na ktorejkoľvek časti slovenského územia neprijateľná.

  • Hovorím to aj pre prípad, ak by sa malo po ratifikácii zmluvy zopakovať nejaké ďalšie komárňanské zhromaždenie.

    Predseda vlády podpísal túto zmluvu za Slovensko slávnostne v Paríži. Pred podpisom zmluvy nekonzultoval jej obsah s parlamentom. Asi päť dní pred podpisom zmluvy sme dostali informáciu v Zahraničnom výbore Národnej rady o priebehu rokovaní o zmluve. Informácia bola odlišná od výslednej podoby zmluvy. Po podpise zmluvy sme sa dozvedeli, že vláda nemá za sebou koalíciu. Ako plynie čas, ozýva sa čoraz viac hlasov vo vnútri HZDS buď priamo proti zmluve, alebo požadujúcich ďalšie rokovania s maďarskou stranou o interpretácii zmluvy, čo fakticky znamená taktiež nesúhlas so zmluvou, pretože žiadne ďalšie rokovania zrejme nie sú možné. Opakuje sa situácia, ktorú už poznáme z vnútornej politiky - veľké slová na začiatku, slávnostný podpis pred televíznymi kamerami a potom neschopnosť doviesť ratifikačný proces zmluvy a, samozrejme, plnenie zmluvy dokonca.

    Kolegyne, kolegovia, toto je najistejšia cesta, ako podrývať autoritu Slovenska. Z prostredia vládnej koalície sa dozvedáme, že zmluva je výsledkom medzinárodného nátlaku na Slovensko. Nuž ale, páni kolegovia, ak je to tak, je tak preto, že vaša vláda má mimoriadne slabé medzinárodné postavenie, ktoré sa ďalej zhoršuje. Táto vláda žiadnu lepšiu zmluva nedohodne. Dostali sme sa do začarovaného kruhu, že odkladom ratifikácie alebo odmietnutím ratifikácie sa medzinárodné postavenie Slovenska ešte ďalej zhorší.

    Medzinárodné postavenie sa zhoršuje nie pre zahraničný nátlak, ale pre vašu zlú vnútornú politiku.

  • Vaše útoky na prezidenta republiky poškodili medzinárodné postavenie Slovenska, vaše zákony prijaté v novembri minulého roka zhoršili medzinárodné postavenie Slovenska, vaše vyšetrovacie komisie, vaša privatizácia, vaše únosy do zahraničia tak poškodili medzinárodné postavenie Slovenska, že v najbližšom čase Slovensko nie je schopné dosiahnuť lepšiu zmluvu. A preto majte aspoň toľko politickej odvahy, že sa postavíte tvárou k svojmu vlastnému dielu a hlasujte za ratifikáciu tejto zmluvy. Ale ratifikácia samotná nestačí.

    Zmluva sa nazýva Zmluvou o priateľstve a dobrých susedských vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Chcem veriť, že vzťah medzi Slovenskom a Maďarskom sa po ratifikácii zmluvy naozaj zlepší a KDH urobí všetko, čo je v našich silách, na zlepšenie slovensko-maďarských vzťahov.

    Realistická politika však musí byť pripravená aj na inú alternatívu. Registrujeme, že v prieskumoch verejnej mienky v Maďarsku vedie politická strana, ktorá si vytyčuje ciele neprijateľné pre Slovensko. Ak by táto strana alebo jej blízky politický program sa mal stať štátnou politikou v Maďarsku, nevyhnutne dôjde ku konfliktu medzi Slovenskom a Maďarskom. V prípade takého konfliktu Kresťanskodemokratické hnutie nebude nabádať k ústupčivosti Slovenska. V prípade takého konfliktu budeme potrebovať dobré medzinárodné zázemie, prípadne až spojencov. Ratifikácia tejto zmluvy nás priblíži k vytvoreniu takého zázemia, odklad alebo odmietnutie ratifikácie nám také zázemie ešte viac odcudzí.

    Kolegyne a kolegovia, rozhodujúci zápas o medzinárodné postavenie a zabezpečenie Slovenska sa odohráva vo vnútri Slovenska. Vnútorne pevné a prosperujúce Slovensko je schopné a môže si dovoliť plniť predloženú zmluvu. Preto ratifikácia predloženej zmluvy nech je iba prvým krokom k obnoveniu vážnosti prezidenta, k zastaveniu protiústavných aktivít orgánov tohto parlamentu, k nastoleniu zákonnosti vo sfére trestného stíhania, k spravodlivosti v privatizácii, k spravodlivosti v sociálnom postavení občanov. Také poslanie nám uložili naši voliči.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Hornáček. Potom vystúpi pán poslanec Langoš.

  • Chcem pripomenúť pánu poslancovi Čarnogurskému, ktorý sa dnes konečne, pochopiac novú situáciu, tak vehementne, ale skutočne nedôveryhodne stavia do pozície ochrancu slovenského národa, slovenskej štátnosti, že to bol práve on, kto ešte v roku 1990 vo svojom článku Nová štátotvorná politika, ktorý okrem iného stálo KDH, ktoré malo 37 % predvolebných preferencií, pokles na 18 %, vyhlásil presne tieto slová: "Či je Komárno na Slovensku, to vôbec nie je také isté."

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Garajová.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, som presvedčená, že pán poslanec Čarnogurský nehovoril o zmluve úprimne, len opäť využil príležitosť zaútočiť na premiéra vlády, lebo ak by takúto zmluvu bol podpísal pán Moravčík v minulom roku, tak ako poznám pána poslanca Čarnogurského, bránil by zmluvu až do vyčerpania.

    Neobviňujte, prosím, pána Mečiara, veď my na južnom Slovensku sme sa vlani hrozili toho, že by ste zmluvu s Maďarskou republikou podpísali vy. Po hanebnom a nedemokratickom tabuľovom zákone sme totiž stratili dôveru. Obávam sa, že by ste nás boli predali aj s územím. Teraz v opozícii je vám ľahko a môžete byť populistickí. Škoda, že ste napríklad nekritizovali komárňanské zhromaždenie a iné vylomeniny Maďarskej koalície vtedy, keď to bolo aktuálne. Hovoriť o tom dnes je len ďalšie využitie príležitosti prefackovať premiéra a Hnutie za demokratické Slovensko. Pán Čarnogurský, nehovorili ste úprimne, bolo to účelové.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ešte pán poslanec Čarnogurský.

  • Nehodlám nejako vecne polemizovať s týmito výrokmi, len, pán poslanec Hornáček, môj údajný citát ste citovali skreslene, taký citát som nepovedal.

  • Pani poslankyňa Garajová, pokiaľ som vás správne počúval a správne rozumel, týmto ste vyjadrili svoj absolútny súhlas s predloženou zmluvou.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja si naozaj veľmi cením to, čo tu povedal pán poslanec Čarnogurský, hlavne to, že teda Kresťanskodemokratické hnutie je proti akejkoľvek autonómii na Slovensku a také podobné žvasty, pretože to normálny človek, ktorý si ešte cení svoju pamäť, asi by povedať nemusel. Len jedno ma zaujalo, že ste hovorili "vaša privatizácia", "vaše únosy do zahraničia" a tak.

    Dnes je úplne jasné, že Kováča mladšieho nechalo uniesť Kresťanskodemokratické hnutie, to je predsa každému jasné, tak prečo hovoríte "vaše"?

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Čarnogurský, povedali ste presne toto, ja vám to odcitujem: "Či je Komárno na Slovensku, to vôbec nie je také isté." To je presná citácia. V tom istom článku ste povedali aj ešte niečo iné: "Hovoriť - Na Slovensku po slovensky - je hlúpe, protiprávne a neviem ešte aké." Koniec citátu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Garajová akoby namietala vlani prijaté zákony súvisiace s právami národnostných menšín. Chcem len podotknúť, že všetky a ďalšie práva sú obsiahnuté aj v zmluve, ktorú pán premiér podpísal. Treba si len pozorne prečítať článok 15 zmluvy, ktorú teraz prerokúvame.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Moric, pán poslanec Čarnogurský úplne oprávnene hovoril o vašej privatizácii, pretože vďaka vašej privatizácii sa vám podarilo celý rodinný klan zamestnať na špičkových funkciách vo firme Železničné opravovne a strojárne, Vrútky. Vďaka vašej privatizácii má celkom dobré postavenie a podieľala sa na privatizácii manželka vášho pána poslanca Prokeša. Vďaka vašej privatizácii získava stále viac majetku sestra predsedu poslaneckého klubu HZDS pána Cabaja. Vďaka vašej privatizácii, vďaka vašim postupom si polepšila svokra podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Ľuptáka. To všetko a mnohé ďalšie desiatky známych prípadov a v blízkej budúcnosti známych prípadov hovoria, že je to vaša privatizácia, ktorá robí hanbu Slovensku aj slovenskému parlamentu.

  • Ešte s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predseda, včera predsedajúci pán podpredseda Húska rečníka, ktorý použil slovo táraniny, vyzval, aby takéto výrazy nepoužíval. Prosím, aby ste zaujali stanovisko k slovu žvasty.

  • Ja nemôžem zaujať stanovisko, to nie je po slovensky. Čo to znamená?

    Pán poslanec Hrnko.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pani poslankyňa Garajová, keď hovoríte o zákone, ktorý umožnil použiť označenie obcí v jazyku národnostných menšín, ako o hanebnom, tak v tejto otázke je táto zmluva ešte hanebnejšia. Pretože kým náš zákon hovoril o možnosti použiť označenie, zmluva v článku 15 odsek g) hovorí o názvoch obcí, čo je povýšenie na rovnocenné s názvom, ktorý je v štátnom jazyku.

    Ďakujem pekne.

  • Vážení páni poslanci, súhlasím s právom národnostných menšín na označovanie obcí a miest vo vlastnom jazyku. Preto, pán Koncoš, neprotestujem proti zákonnej úprave tohto práva. Ale zo zákona prikázať vyše 500 obciam, ako sa majú volať, či chcú, alebo nechcú, sa mi naozaj nezdá demokratické.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Zákony sú už, pani poslankyňa Garajová, také, že určujú povinnosti, či občania chcú, alebo nechcú. A mnohokrát sa stretávame i v tejto snemovni s tým, že časť tohto parlamentu nechce, ale jednoducho väčšina to schváli. Vy ste mohli tie zákony, ktoré označujete za hanebné, zmeniť. Mali ste na to rok. Nezmenili ste.

    Napriek tomu premiér Mečiar, ktorý pri schvaľovaní týchto zákonov pred jeden a pol rokom kričal "hanba vláde" vo vedomí, že tieto zákony platia, podpísal zmluvu, v ktorej v článku 15 písmeno g) sa píše, že osoby patriace k maďarskej menšine majú právo v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom, teda i s tým, čo bolo schválené v predchádzajúcom období, uvádzať názvy obcí, v ktorých žijú, názvy ulíc a iných verejných priestranstiev, miestopisné údaje, nápisy a informácie na verejných priestranstvách vo svojom materinskom jazyku, čo je oveľa širšie množstvo oprávnení, než určuje zákon, o ktorom ste hovorili ako o hanebnom zákone.

    Ak je niečo populizmom, tak to bolo práve vyjadrenie vtedy predsedu HZDS pána Mečiara, ktorý nakoniec to, čo sa prijalo, akceptoval ako pre neho výhodné.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Absolútne nechápem, prečo KDH tak leží v žalúdku privatizácia Železničného opravárenstva, keď v minulom novembri celé slovenské Železničné opravárenstvo ste dali do kupónovej privatizácie a na moju otázku vám, pán Dzurinda, z akého dôvodu sa takýmto spôsobom likviduje táto kapacita slovenského strojárstva, ste dali odpoveď v mojom výbore pred svedkami, že podľa vás nejde vôbec o strategické odvetvie, ktoré je potrebné nejakým spôsobom chrániť, pokojne môže ísť do kupónovej privatizácie. My máme diametrálne odlišný názor, tak nám ho neberte. To je prvá vec.

    A druhá vec, čo sa týka dobrého obrazu Slovenska, ja by som bol rád, pán Čarnogurský, keby ste poinformovali tento parlament, ako ste prispeli k tvorbe dobrého obrazu Slovenska pri ceste poslancov opozičných strán do Nemeckej spolkovej republiky pri rokovaní s nemeckým štátnym ministrom pre koordináciu tajných služieb. Iste veľmi významne.

    Ďakujem.

  • Páni poslanci z jednej aj z druhej strany, prosím, keby sme hovorili skutočne k zmluve. Nikde v zmluve sa nehovorí o železničných staviteľstvách a železničných opravárňach.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážená Národná rada,

    Kresťanskodemokratickému hnutiu, samozrejme, môžete všeličo z iných strán vyčítať, ale jedno mu hádam nikto nevyčíta, že by ho obviňoval z naivity. Kresťanskodemokratické hnutie a jeho politika veľmi starostlivo sleduje tendencie v Európe. Tie tendencie v Európe sú vôbec nie tak jednoznačne naklonené malým národom.

    Práve z tohto dôvodu sledujeme a budeme podporovať takú politiku, i keď sme v opozícii, ktorá povedie k zákonným a legálnym právam nášho národa, ale to znamená, že musíme potom podporovať také kroky, ktoré povedú k uzákoneniu legálnych práv, ktoré majú národnostné menšiny.

    Ak národnostným menšinám nedáme to, čo im patrí, nielen ich podporíme, alebo presnejšie niektorých ich agresívnych politikov v tom, aby si potom vynucovali to, čo im nepatrí, ale nebudeme mať ani podporu u tých mocnejších či v Európe, alebo vo svete, ktorí v konečnom dôsledku urobia potom s hašteriacimi sa také poriadky, aké sme videli, že urobili v Juhoslávii. Nebuďme naivní.

  • Poslanec Langoš, nech sa páči. Prestávku urobíme od 12.30 do 14.00 hodiny.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážená Národná rada, minister zahraničných vecí, dámy a páni,

    po vašich výpadoch voči môjmu predrečníkovi tu zavanul puch zvyškov komunizmu. Dámy a páni, pristupujeme k ratifikácii Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Medzi dvojstrannými medzinárodnými vzťahmi Slovenskej republiky má tento vzťah a zmluva, ktorá ho má upraviť do budúcnosti, významné miesto. Za jej ratifikáciu hovorí niekoľko zásadných dôvodov.

    1. Zmluva vytvára vzájomné záväzky pre pokojné susedské vzťahy medzi dvoma krajinami, ktorých vzťahy boli v posledných rokoch zaťažené vyvolávaním zlých duchov z minulosti, ktoré ohrozujú ich budúcnosť.

    2. Zmluva vytvára predpoklady na stabilitu stredoeurópskeho priestoru. Tým ho jednoznačne oddeľuje od priestoru nestability v krajinách bývalej Juhoslávie a bývalého Sovietskeho zväzu a vytvára základ medzinárodnej prestíže Slovenskej republiky.

    3. Zmluva vytvára jednoznačné rámce postavenia maďarskej menšiny v Slovenskej republike, ako aj slovenskej menšiny v Maďarskej republike. Zmluva odstraňuje základné spory o ich právach, ktoré tvorili v posledných šiestich rokoch trvalý zdroj vnútroštátneho a medzinárodného napätia, čo škodilo predovšetkým vnútornému občianskemu mieru a našej medzinárodnej povesti.

    4. Zmluva ukončuje a dáva bodku za diskusiou o povojnových hraniciach, ktorá sa týka nielen Slovenskej republiky a Maďarska, ale aj Českej republiky, Poľska a Nemeckej spolkovej republiky.

    5. Zmluva otvára cestu na vstup Slovenska do NATO a do Európskej únie. Jednoznačne potvrdzuje našu príslušnosť k hodnotám a normám západnej civilizácie a dáva jasný rámec vzťahom Slovenskej republiky k ostatným krajinám zvnútra, k aliancii NATO a Európskej únii.

    Môžeme zhrnúť, že je to zmluva o mieri v strednej Európe a o zárukách pre jej pokojný život. Nič nie je dôležitejšie ako mier. Je to zmluva, ktorá je v národnom záujme Slovenskej republiky. Národný záujem chápeme ako záujem všetkých ľudí, ktorí na Slovensku žijú - Slovákov, Maďarov i tých, ktorí sa hlásia k iným národnostným skupinám. Som presvedčený, že neexistuje iný skutočný národný záujem ako záujem ľudí, ktorí tu dnes žijú.

    Zmluva však vytvára ešte jeden rámec. Je ním rámec vnútropolitickej diskusie u nás doma. Vytvára totiž predpoklad na to, aby eliminovala politický extrémizmus tých slovenských a maďarských strán a politikov, ktorí žijú z vyvolávania národnej a národnostnej nevraživosti. Treba otvorene povedať, že to nie je nijaká náhoda, ak najväčšími odporcami ratifikácie sú tí, čo by mali za ňu ručiť, a tí, ktorým by malo na nej najväčšmi záležať. Slaboducho to zastiera tzv. ratifikačný proces. Ratifikácia nie je proces, je to ústavné potvrdenie zmluvy parlamentom, zmluvy, ktorá mala byť dohodnutá v procese domácej politickej diskusie a po diplomatických vyjednávaniach vládami oboch krajín. Predseda vlády zvolil toto dobrodružné verejné gesto na svoj osobný prospech, ale gesto na škodu medzinárodnej prestíže Slovenskej republiky.

    Rozpory vo vládnej koalícii ukazujú na ďalšie nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku a jej občanov, že v koalícii nielenže nie je dostatočná vôľa zmluvu ratifikovať, ale ani dostatočná vôľa ju po ratifikácii dodržiavať. Obštrukcie, ktoré v súvislosti s ratifikačným aktom robia niektorí predstavitelia vládnej koalície, ale i opozície, nie sú prejavom zodpovednej politickej úvahy, ale znakom neschopnosti myslieť v širších súvislostiach a prijať na seba i riziko vážneho rozhodnutia.

    Z hľadiska slovensko-maďarskej zmluvy stráca totiž akýkoľvek zmysel prvý aj druhý pokus o jazykový zákon, ktorý znemožňuje používať jazyky menšín v úradnom styku. Takýto zákon je totiž nielen protiústavný, ale odporuje aj slovensko-maďarskej zmluve a všetkým medzinárodným záväzkom, ku ktorým sa aj v tejto zmluve Slovenská republika hlási. Ratifikácia zmluvy je bodkou za úbohosťou a nezmyselnosťou takýchto pokusov, rovnako, ako je bodkou za nekonečnými a nezmyselnými spormi o tabule, mená a priezviská.

    Nezmyselnosť a absurdnosť populistickej rétoriky je dnes zrejmá a očividná, zasahuje ako bumerang samotné HZDS a vytvára hlbokú politickú vnútornú rozpoltenosť koalície. Musí dokonca zmluvu obhajovať za rámec toho, čo bola ochotná podpísať a čo teraz kritizuje dnešná opozícia, ako je napríklad zaradenie Odporúčania Parlamentného zhromaždenia Rady Európy číslo 1201 do zmluvy. Nie náhodou sa potom niektorí z vás dopúšťajú takých nezmyslov ako štátny tajomník Šesták, keď povedal, že optimálne zmluvy, citujem: "uzavieral Hitler, keď mal na hranici 150 divízií a nadiktoval druhej strane, čo chcel". Tento výrok len dokazuje nevykoreniteľnosť totalitného myslenia v hlavách predstaviteľov dnešnej vládnej moci.

    Zmluva však berie vietor z plachát aj tým politickým predstaviteľom maďarskej menšiny, ktorí koketovali s osobitným právnym systémom a v zátvorke s teritoriálnou autonómiou na etnickom princípe. Aj Odporúčanie číslo 1201 hovorí vo svojom článku 11 jasne o tom, že všetky menšinové riešenia musia byť v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom štátu.

    Ústava Slovenskej republiky je založená jednoznačne na všeobecnom samosprávnom princípe platnom pre celý štát, a nie na výnimočnom postavení jednotlivých etník a regiónov. V tomto zmysle vymedzuje zmluva jasné hranice pre menšinovú diskusiu do budúcnosti. Naša výzva, aby demokratické parlamentné sily uprednostnili pred svojimi straníckymi záujmami záujem celého štátu a jeho občanov a podporili ratifikáciu, vyplýva z faktu, že len demokratické sily na Slovensku sú schopné túto zmluvu ratifikovať, dodržiavať a uvádzať jej princípy do života na prospech Slovenska a jeho občanov.

    Dámy a páni, zodpovední politici sa do budúcnosti pozerajú s nádejou a odvahou čeliť rizikám, lebo strach, obavy a osobná vypočítavosť privolávajú nebezpečenstvá, ktoré žijú vo vašich vlastných predstavách.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Nagy a pripraví sa pán poslanec Hofbauer. S faktickou poznámkou ešte predtým vystúpi pán poslanec Moric.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Celkom som nerozumel poznámke pána kolegu Langoša o tom puchu. Ja som raz pocítil taký puch, keď som vstúpil do svojho auta, kukám okolo seba, komunistov nikde, ale puch zostal. Zistil som, že som vstúpil do lajna. Pán kolega, pozrite sa na svoje topánky. Vy ste vstúpili už asi do piatej strany, možno z toho je ten puch. Tak nerozprávajte tu o poslancoch, o normálnych poslancoch, že tu je nejaký komunistický puch, prosím vás. Odkiaľ môže byť? Ak ste ho vy sem nedoniesli, tak tu nemôže byť.

  • Ďakujem za slovo. Len chcem oznámiť členom výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci, aby sa po vyhlásení prestávky dostavili do svojho výboru na krátke rokovanie. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Nagy vystúpi v rámci rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    nečudujem sa premiérovi slovenskej vlády, že pri hlasovaní a realizácii slovensko-maďarskej zmluvy nechce visieť na šnúre gatí opozície alebo na šnúre gatí pána Miklósa Duraya. Ale pýtam sa vás, vážené kolegyne, vážení kolegovia, o koľko je lepšie pre vládu a pre Slovensko, ak vláda Slovenskej republiky má visieť na šnúre gatí pána Slotu. Áno, je to tak, vláda nie je schopná zabezpečiť z vlastných síl ratifikáciu tejto zmluvy. Predstavitelia Slovenskej národnej strany ako súčasti vládnej koalície od podpísania tejto zmluvy tvrdia, že nepodporia schválenie zmluvy v parlamente. A po prijatí jazykového zákona sú čoraz silnejšie hlasy - i z vlastnej národniarskej opozície v rámci HZDS - búriace sa proti prijatiu tejto zmluvy. Áno, je to tak, vláda nie je schopná zabezpečiť ratifikáciu zmluvy vlastných síl. Vláda sa dostala do situácie, ktorú sme predvídali už pri parafovaní tejto zmluvy.

    Premiér Mečiar, aby získal priazeň svojich odporcov z vlastných radov, predkladá a ešte má predkladať celú sériu zákonov, ktorými chce nasýtiť svojich vlastných kolegov a záujmy vlastných kolegov. Budú to zákony týkajúce sa používania slovenského jazyka ako štátneho, ktorý je už v realizácii, zákon o novom územnosprávnom členení a rozdelení kompetencií, zákon na ochranu republiky, zákon o Matici slovenskej, prípadne i ďalšie. Ďalej dovolí a dovolil svojim kolegom z vládnej koalície, aby pri prijímaní rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1996 prechádzali ich pozmeňovacie návrhy reprezentujúce úzke stranícke alebo individuálne záujmy Slovenskej národnej strany, Združenia robotníkov Slovenska alebo aj HZDS. Teda takýmto spôsobom sme sa dostali a dostávame sa k ratifikácii základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou.

    Vláda nemôže požiadať opozíciu o podporu zmluvy, lebo ju nepožiadala o spoluprácu pri tvorbe tejto zmluvy. Nepožiadala ju napriek tomu, že vec zahraničnej politiky všade na svete, aspoň v demokratickom svete, je vecou širokého konsenzu všetkých politických síl krajiny, a nie je vecou iba úzkeho politického záujmu a politického pressingu. Teraz sa to vypomsťuje. Z uvedených dôvodov vec ratifikácie zmluvy je teda zodpovednosťou vlády.

    Napriek výčitkám o chybách vlády pri parafovaní zmluvy a jej príprave na ratifikáciu ja ratifikáciu podporujem. Vec vzájomných vzťahov dvoch susedných štátov je oveľa významnejšou záležitosťou ako existencia partikulárnych záujmov skupiny nezodpovedných politikov. Dovoľte, vážené kolegyne, vážení kolegovia, aby som vám vysvetlil svoje dôvody, ktoré som zhrnul do piatich okruhov.

    Po prvé - uzavretie tejto zásadnej zmluvy má svoj hlboký význam ako program budúceho rozvoja vzájomných vzťahov medzi dvoma susednými štátmi, vzťahu rozvoja vo všetkých rovinách vzájomnej spolupráce.

    Po druhé - má svoj význam aj z hľadiska historického slovensko-maďarského vyrovnania ako jeden z príspevkov k tomuto procesu.

    Po tretie - má význam aj z hľadiska rozvoja podmienok života slovenskej menšiny v Maďarskej republike a maďarskej menšiny v Slovenskej republike.

    Po štvrté - nie je zanedbateľný aj jej význam z hľadiska stability regiónu strednej Európy z hľadiska vstupu Slovenskej republiky do euroatlantických štruktúr, včítane vojenských štruktúr.

    A po piate - prijatie zmluvy a najmä jej realizácia vybíja meč z rúk nacionalistov. Kde je spolupráca, tam zbrane mlčia.

    Z uvedených dôvodov v záujme všetkých obyvateľov Slovenskej republiky vás vyzývam zmluvu ratifikovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalej vystúpi pán poslanec Hofbauer. Predtým s faktickou poznámkou pán poslanec Cuper.

  • Pán poslanec, vy ste tu vypočítali celý rad zákonov, ktorými nás chce nasýtiť naša vláda. Vy nás tu tiež zásobujete celým radom zákonov, ktorými chcete realizovať politiku, ktorú naznačil pán Tabajdi vo svojom memorande. Jedným z nich je aj parlamentná tlač 301, ktorou chcete zrušiť Benešove dekréty, tak ako sa to spomína aj v Tabajdiho memorande. Samozrejme, to nie je jediný zákon.

    Ak si analyzujeme pozmeňovacie návrhy pána Pásztora k štátnemu rozpočtu, veľmi ľahko zistíme, kam smerujú - k oslabeniu Slovenskej republiky ako štátu a k posilneniu autonómie obcí, v ktorých vidíte základ svojej budúcej autonómie. A je zaujímavé, že pán Čarnogurský aj s KDH tieto pozmeňovacie návrhy pána Pásztora podporili. Ale my sme za ne nehlasovali, aspoň ja určite nie, pretože som si ich preštudoval a viem, kam smerujú. Takže nehovorme o tom, pán Nagy, že vy ste tí baránkovia, a Slota jediný zlý muž v tomto parlamente.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Nech sa páči, predseda výboru pán Hofbauer.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážený pán predseda, dámy a páni,

    myslím, že máloktorý dokument na našej politickej scéne púta takú pozornosť, akým je práve Zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Táto pozornosť je oprávnená. Východiskom preto môžu byť, aj sú, doterajšie vzťahy medzi obidvoma národmi, z ktorých Slovensko v prevažnej dĺžke času vzájomného spolužitia nedisponovalo ani vlastnou, ani suverénnou vládou. Kým obdobie spolužitia v priebehu ôsmich storočí spolunažívania v spoločnom štátnom útvare nesú zreteľné stopy démonizovania a pýtajú si objektívnejšie zhodnotenie, 18. a 19. storočie nesú zas výrazné stopy mytologizácie maďarstva a vedomého zastierania skutočného obrazu žalára národov, ktorým nesporne bola habsburská Rakúsko-uhorská monarchia. Od týchto období nás delia generačné odstupy a ich priami účastníci nežijú.

    Inak je to však v prípade 20. storočia, ktorého celistvosť sa odvíja pred nami. Celistvosť, ktorá pre nás Slovákov bola s výnimkou krátkych období zamlčiavaná, skresľovaná, retušovaná aj úplne deformovaná. V tomto nedlhom období maďarskou stranou boli prijaté známe Tisove a Apponyiho zákony, ktoré legislatívne popierali i existenciu nášho národa. Boli v nadväznosti na to zrušené všetky slovenské školy. V tomto storočí zbrane maďarských honvédov a žandárov päť ráz preliali slovenskú krv na Slovensku. Boli nám vnútené zmluvy v Mníchove, vo Viedni, v Čiernej nad Tisou a v Bratislave, ktoré všetky boli následne tými, čo nám ich vnútili, porušené a pošliapané.

    Zdá sa vari, že kriesim nežijúcich duchov minulosti? Veru nie. Veď hlavný bojovník za odtrhnutie južného Slovenska Viedenskou arbitrážou regent admirál Miklós Horthy iba nedávno bol pochovaný do rodnej maďarskej pôdy za najvyšších pôct a v prítomnosti členov maďarskej vlády. Takže pozornosť Slovenska vo vzťahu k Maďarsku je viac ako odôvodnená. Hovorí sa, že dobrí priatelia nepotrebujú mať medzi sebou zmluvy a písomné záväzky, ale vzájomné susedstvo dvoch gazdov, z ktorých sa jeden stále pokúša odorať v brázdičke zo susedovej roličky, pokiaľ nemá byť nepretržitým sledom podozrievania a konfliktov z obidvoch strán, je žiaduce upraviť. Ú- prava vzťahu musí byť obojstranne akceptovaným dokumentom, v ktorom by obidve strany zhodne interpretovali a obidve ho i zhodne rešpektovali. Takýmto dokumentom potom oprávnene môže byť dokument o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci. Najdôležitejším predpokladom je obojstranný korektný záujem o obojstrannú korektnosť.

    Usporiadanie zmluvných vzťahov medzi Slovákmi a Maďarmi sa dosiaľ opiera o medzištátnu zmluvu československo-maďarskú, ktorej záväzky dotýkané zmluvné strany akceptovali aj do budúcnosti. Po 1. januári 1993 Maďarsko už vôbec nehraničí s Českom, a preto sa i vzájomný vzťah stal odlišným problémom, akým je vzťah Slovenska s Maďarskom, v rámci ktorého obidve strany uvádzali záujem na vzniku takéhoto zmluvného dokumentu a je úplne odôvodnený a správny. Jeho vznik si však vyžaduje osobitnú pozornosť, pretože sa naň viažu dosť ojedinelé okolnosti. Nie je tajomstvom veľmi veľká rôznosť názorov, rôznosť postojov a je rôzna interpretácia obidvoch budúcich zmluvných strán, čo má byť predmetom tejto základnej zmluvy, aj to, že každá zo zmluvných strán mala zásadne rozdielne predstavy o jej obsahu. A za takýchto podmienok a s prihliadnutím na naše vzájomné vzťahy v 20. storočí mal vzniknúť vyvážený, obojstranne pozitívny, akceptovateľný dokument, a preto bola namieste jeho dôkladná a starostlivá príprava.

    Vývoj v predvečer parafovania zmluvy bol však iný. Vznik inštitútu Partnerstvo za mier, ktorý mal deklarovať akýsi nadštátny partnerský vzťahový inštitút, mal byť na jar 1995 v Paríži slávnostne parafovaný a prezentovaný na konferencii o Pakte stability. Slávnostné parafovanie slovensko- -maďarskej zmluvy v Paríži bolo žiaduce, aby sa táto ustanovizeň mohla i prezentovať akýmsi rukolapnejším výsledkom, a to tým skôr, že každý zo signátorov tohto partnerstva si pod ním predstavoval čosi iné. Vo Francúzsku sa navyše blížili parlamentné voľby a predseda vlády Balladur potreboval v závere svojho funkčného pôsobenia vo vrcholení volebnej kampane prezentáciu úspešnosti svojho pôsobenia. A tak sa udialo čosi, čo pred históriou neslobodno zamlčať. Najprv predseda francúzskej vlády Balladur a následne aj prezident USA Clinton sa písomne obrátili na rokujúcich partnerov, no hlavne na Slovensko, s tým, aby zmluva bola pripravená na podpis na parížskom rokovaní Partnerstva za mier.

    Pre maďarskú stranu požadovaný obsah zmluvy bol jednoznačný. Maďarským stranám sa ponúkala jedinečná šanca zmluvne dosiahnuť maximum a vplyvná maďarský lobby vo svete pracovala na plné obrátky v prospech takýchto zámerov. Pre slovenskú stranu z takto formulovaného ultimatívneho nátlaku vyplynulo splnenie termínu podpisu, a to aj za cenu akceptácie obsahu zmluvy v prospech maďarských požiadaviek alebo za cenu hmlistejších formulácií, umožňujúcich neskoršie rôznu interpretáciu alebo doplňujúci výklad.

    V nedávnej minulosti sme boli zvyknutí, že k vopred stanovenému termínu bolo treba vyorať zemiaky, ukončiť repnú kampaň, odstrániť nedostatok bytov, alebo vstúpiť do vytúženého komunizmu. Situácia vo februári 1995 sa tragikomicky podobala takejto nedávno minulej scéne. A tak slovensko- -maďarská zmluva uzrela svoj podpis v Paríži, v kýženom termíne 19. marca 1995. Veľmocami vytýčený termín sa teda stihol. Stihol sa však aj obsah zmluvy? Zastavím sa preto podrobnejšie pri jeho vecnej a obsahovej stránke a zastavím sa predovšetkým pri tých statiach, ktoré nie sú jednoznačné, ktoré poskytujú priestor na rôznu interpretáciu a ku ktorej už aj prichádza. A hlavne si povšimnime postoje maďarskej strany a strany Maďarskej koalície v Národnej rade Slovenskej republiky po 19. februári 1995, pretože toto sú úplne nové prvky pred ratifikáciou zmluvy. Hrozí teda oprávnené riziko, že zmluva namiesto nastolenia dobrých vzťahov by mohla byť východiskom na vzájomné podozrievanie a osočovanie, čo nám už maďarská strana od podpisu zmluvy veľa ráz preukázala.

    Zameriam sa teda na také časti zmluvy, pretože pokiaľ pri interpretácii takýchto častí nie je zhoda interpretácie a výklad vecného plnenia zmluvnými stranami, tak je plne odôvodnená primeraná opatrnosť vzhľadom na prehĺbenie takéhoto stavu po jej ratifikácii a bez predchádzajúceho zladenia jej výkladu textu. Takýto stav svojského, tendenčného pre seba výkladu nám maďarská strana dokumentovala od 19. februára 1995 do súčasnosti zarážajúco veľa ráz, pričom zakaždým zdôraznila, že maďarský a výlučne maďarský výklad textu je správny a Slovensko od podpisu zmluvy bolo osočované z jej údajného neplnenia prinajmenšom 20 ráz.

    Článok 3 odsek 1 zmluvy deklaruje neporušiteľnosť spoločných štátnych hraníc a vzájomnú integritu, ako aj záväzok, že zmluvné strany nemajú a ani v budúcnosti nevznesú voči sebe územné požiadavky. Je naša štátna územná celistvosť v súčasných hraniciach týmto textom bezosporne garantovaná? Interpretácia totiž môže byť rôzna. Pojem neporušiteľnosti hranice je pojmom, ktorý vylučuje lokálnu zmenu, korekciu určitého úseku hranice oproti danému stavu. 2. novembra 1938 však Slovensko prišlo o štvrtinu svojho územia, o pol milióna slovenských obyvateľov. Naša hranica nebola porušená, bola totiž v celej svojej dĺžke posunutá severne a nová hraničná čiara s pôvodnou nemala spoločný ani kúsok. Aby územnú integritu Slovenska zmluva garantovala, domnievam sa, že mala obsahovať dikciu o nemeniteľnosti štátnych hraníc a nie o neporušiteľnosti. Takúto dikciu však zmluva neobsahuje, čo oprávnene poskytuje širší priestor na výklad obsahu. Je známy výklad tohto článku z maďarskej strany? Ak áno, zhoduje sa s duchom zmluvy, ktorý je pozitívny?

    Jednoznačnou garanciou, domnievam sa, nie je ani deklarované nevznesenie voči sebe územných požiadaviek. Maďarsko predsa v roku 1938 nevznieslo voči Slovensku vôbec žiadne územné požiadavky. Záber štvrtiny nášho územia sa udial predsa formou arbitráže, ktorú vykonalo Nemecko s Talianskom, teda udiala sa tretími stranami, a nie Maďarskom. Neuplynulo ani 50 dní od podpisu arbitráže vo Viedni a Maďarsko pod velením regenta admirála Horthyho túto medzištátnu zmluvu porušilo, keď vojensky zaútočilo na Slovensko, toho istého Horthyho, ktorého s takou úctou a pietou nedávno v Maďarsku pochovávali za prítomnosti členov maďarského vládneho kabinetu.

    Článok 3 odsek 2 v tejto predmetnej veci uvádza riešenie vzájomných sporných otázok výlučne mierovými prostriedkami. Pýtam sa, o akých sporných otázkach sa tu vlastne hovorí, keď predchádzajúci odsek vylučuje územné požiadavky. Ktorý z týchto odsekov zo strany Maďarska teda treba brať vážne? Útecha riešenia sporu mierovými prostriedkami je útechou, mierne povedané, podľa mňa problematickou. Veď české pohraničie pripadlo Nemecku po Mníchovskej dohode, ktorá sa deklarovala ako akt na zachovanie mieru. Viedenská arbitráž 2. novembra 1938 taktiež bola mierovým prostriedkom, a nie vojenskou akciou. Konečne aj Hitlerovo ultimátum dr. Jozefovi Tisovi vo veci záberu Maďarskom a Poľskom v prípade nevyhlásenia samostatnosti Slovenska, ani písomný súhlas štátneho prezidenta dr. Emila Háchu Hitlerovi 13. marca 1939 vo veci súhlasu zriadenia protektorátu nad Čechami a Moravou neboli akty vojenské. Boli to akty mierové, ako Hitler, tak Ribbentrop, Ciano, Mussolini, Daladier, Chamberlain, sami seba uvádzali ako mierotvorcov v rámci predvojnového paktu stability Európy. Každý z ich krokov a každý ich ústup pred ich návrhmi však boli cestou do pažeráka vojnového konfliktu. Takže akým spôsobom sa vlastne môže interpretovať bod 2 článku 3 zmluvy? Má táto časť zmluvy jednoznačnú dikciu a obe strany si túto časť vykladajú zhodne?

    Článok 4 a článok 5 v odseku 3 zaväzujú zmluvné strany vzájomnými informáciami a vzájomnými pravidelnými konzultáciami v záujme prehĺbenia svojich dvojstranných vzťahov. Ďalej článok 2 uvádza vo vzájomných vzťahoch, ako aj vo vzťahoch s inými štátmi, rešpektovanie zásad a noriem medzinárodného práva. Z maďarskej strany sme však od februára 1995 svedkami diametrálneho opaku. V období po podpise zmluvy sme svedkami nezakrytého, hrubého a systematického nerešpektovania týchto parafovaných a v súčasnosti už aj maďarskou stranou ratifikovaných zásad, a to jednostrannými krokmi, ktoré osočujú Slovensko zo strany Maďarska pred zahraničnými partnermi. Maďarská strana ukladá slovenskej strane úlohy, diktuje podmienky, požaduje predbežné predkladanie a kladné odsúhlasovanie slovenských návrhov zákonov Maďarsku ešte pred ich prerokovaním v Národnej rade Slovenskej republiky, alebo dokonca požaduje dodatočné korekcie zákonov po ich prerokovaní a ich schválení slovenským parlamentom, ako je to v prípade zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky. Zmluva ešte nie je ratifikovaná slovenskou stranou, a už sa Maďarsko správa, ako keby sme boli iba jednou zo žúp veľkého Uhorska. A krajne nevyberavo nerešpektuje svoje vlastné záväzky v článkoch 2, 5 a 6 parafovanej a nimi ratifikovanej, nami dosiaľ neratifikovanej zmluvy. Aký výklad rešpektovania a akú interpretáciu plnenia formulovaných záväzkov vo vzťahu k Slovensku nám to maďarská strana teda dokumentuje? Akú mieru partnerskej korektnosti nám preukazuje? Akú úroveň solídnosti vzájomných vzťahov nám predznačuje? Alebo maďarská strana je skutočne presvedčená o správnosti svojho konania?

    Takže aká je tu jedno-jednoznačná interpretácia obsahu a textu zmluvy? Veď je varovné, že maďarská strana pozastavila svoje medzištátne protislovenské iniciatívy v súčasnej dobe s vysvetlením, že v tomto období - v predvečer ratifikovania zmluvy - takéto kroky nesú riziko kontraproduktívnosti. Dá sa to teda rozumieť tak, že ide o dočasné zastavenie paľby na politickom fronte? A po ratifikácii to maďarská strana spustí naplno, ako to už verejne priznala? Čo spustí? Proti komu? Na to vari jej chýba iba ratifikácia parafovanej dohody?

    Článok 7 odsek 2 predznačuje konštrukciu tvorby cezhraničných regiónov v rôznych formách. Tvorba takýchto euroregiónov je zdôvodniteľná v prípadoch rozľahlých a ľudnatých štátov, pri ktorých región tvorí iba zlomok územia materského štátu. Cezhraničné regióny však nevytvárajú malé štáty rozmerov Slovenska, Švajčiarska, Rakúska, Slovinska, Holandska, Belgicka, Litvy, Lotyšska, Estónska, pretože ich územia nemôžu byť predmetom cezhraničnej regionálnej parcelácie. Tento článok bude preto predmetom úplne rozdielneho výkladu zmluvných strán a na tom nič nezmení ani doplňovací odsek 3 článku 7. Európsku chartu o cezhraničných regiónoch Slovensko z uvedených dôvodov dosiaľ neakceptovalo. Naznačuje táto časť zmluvy zmenu nášho postoja? Alebo nie? Aká interpretácia z toho vyplýva? Maďarská strana si tento článok už teraz vysvetľuje v prospech Karpatského euroregiónu s centrálou v Debrecíne, v tom istom Debrecíne, kde sa konal Svetový kongres Maďarov a na ktorom slovenskí poslanci maďarskej národnosti Slovenskej národnej rady vystupovali za Felvidék. Takže aký obojstranne pozitívny výklad sa nám tu ponúka?

    V článku 11 sa zmluvné strany zaväzujú k pripravenosti otvárania nových hraničných priechodov. Medzi Slovenskom a Maďarskom je v súčasnosti 8 železničných a 13 cestných priechodov. Takouto hustotou komunikačného spojenia nedisponuje ani južné Slovensko vo vzťahu k severnému Slovensku. Takže k čomu sa tu vlastne slovenská strana zaväzuje? Nech sa, prosím, neargumentuje, že k ničomu, keďže článok má aj klauzulu "podľa možnosti a potrieb obidvoch zmluvných strán". Čo ak každá zo zmluvných strán bude mať inú potrebu aj inú možnosť? Kto bude arbitrom? Kto bude označovaný za vinníka za neplnenie takéhoto nie jednoznačného záväzku? Je táto textácia jednoznačne zrozumiteľná pre obe partnerské strany?

    Ak mne v článku 12 čosi chýba z oblasti kultúry, tak je to minimálne zmienka o navrátenie slovenských kultúrnych a historických pamiatok z Maďarska na Slovensko, a to či už v súvislosti s výročím milénia v minulom storočí, s rokom 1918, s maďarskou agresiou Bélu Kúna, vojenskou okupáciou Horthyovcami v rokoch 1938-1945 alebo v rámci politických internacionalistických vzťahov medzi Viliamom Širokým, Karolom Bacílkom a Mátyásom Rákossym. Ide o tisícky odvlečených pamiatok zo Slovenska, ktoré boli vytvorené na Slovensku, alebo ktoré sa týkajú Slovenska. Tento vážny okruh v zmluve nie je ani spomenutý, naznačený, ani sa o ňom nezmieňuje. Jednoducho ho niet. Na tom sa vari zmluvné strany dohodli, že to tam nie je, alebo to bude predmetom osobitnej zmluvy? Vadí, či nevadí to, že v základnej zmluve o tomto niet ani zmienky? Je tento okruh obojstranne zhodný, čo sa týka výkladu?

    V článku 13 sa zmluvné strany zaväzujú k úsiliu uchovať pamätníky a pamätné miesta druhej zmluvnej strany na svojom území. Na Slovensku už pribudol pamätník generálovi Klapkovi v husárskej uniforme, vojnovému zločincovi grófovi Eszterházymu a buduje sa pamätník Lajosovi Kosúthovi, ktorý tvrdil, že slovenského národa niet. Takže, pýtam sa, obnovíme aj árpádovský pamätník na citadele Devínskeho hradu a ďalšie dokumenty maďarizácie Slovenska? V článku 13 k takémuto úsiliu slovenská strana priestor ponúka. Alebo nie? Mali vari Slováci národné pamätníky na svojich pamätných miestach v Maďarsku? Alebo je možný nejaký iný výklad? Kto ho uplatní a ktorá strana ho akceptuje? Ako sa určí, ktorá interpretácia je správna?

    Ako už viac ráz odznelo, jednou z najspornejších častí zmluvy je článok 15. Hneď v prvej vete odseku 1 je rozpor, domnievam sa, keď v slovenskom texte v súvislosti s menšinou je uvádzaný pojem "národnostná", zatiaľ čo v anglickom texte, ktorým sa informujú štáty, je pojem "národná". Rozdiel v tejto dikcii, pani poslankyne, páni poslanci je obrovský. Národnou menšinou je etnikum, ktoré nemá vlastný národný štát, je teda ponímaný ako štátotvorný prvok. Národnostnou menšinou je etnikum, ktoré sa nachádza mimo územia národného štátu, a teda nie je mimo územia materského štátu štátotvorným prvkom. Rozdiel je teda absolútne diametrálny a dezinterpretácia správnosti jazykových verzií zmluvy bude, domnievam sa, narastať. Je táto rozdielnosť v dôsledku prekladateľskej chyby alebo nepozornosti a bola upravená? Bolo to vysvetlené obidvomi stranami? Veď ktorákoľvek z verzií má úplne iný vecný obsah.

    V článku 15 bod 2 písmeno d) sa strany zaväzujú k vývoju - citujem: "Strany sa zdržia opatrení, ktorými by sa zmenil pomer obyvateľstva v oblastiach obývaných osobami patriacimi k národnostným menšinám." Ak maďarská strana pri 10 miliónoch obyvateľov uvádza slovenskú menšinu približne 10 tisíc osôb, čo predstavuje jednu tisícinu percenta, tento článok ju k ničomu nezaväzuje, slovenská strana podľa tohto znenia textu by nesmela rozvíjať a realizovať na národnostne zmiešanom území, než je cca 400-500 tisíc obyvateľov maďarskej národnosti, priemysel, pôdohospodárstvo, investičnú výstavbu aj územnú organizáciu, pretože všetkým týmto sa podmieňuje aj migrácia obyvateľstva, a teda v konečnom dôsledku sa mení národnostný pomer obyvateľstva. Pri nízkej natalite Maďarov, aby národnostný pomer obyvateľstva na národnostne zmiešanom území južného Slovenska sa nezmenil, tak z národnostne zmiešaných území by bolo vari treba odvádzať Slovákov alebo dovážať Maďarov? Alebo vari bude postačovať asimilácia? Takže ako sa vlastne dá, ako sa môže interpretovať táto časť zmluvy? Ako ju chápu obidve strany?

    Článok 15 bod 2 písmeno e) priznáva národnostným menšinám právo vytvárať, udržovať vlastné organizácie, vrátane politických strán. V slovenskom parlamente sa nachádzajú tri politické strany, ktoré sú na báze maďarskej nacionálnej výlučnosti, zatiaľ čo v maďarskom parlamente existencia strán na národnostnom princípe je zákonom zakázaná. Treba k tomu čosi dodať? Koho k čomu tento článok zaväzuje? Maďarsko k iniciovaniu politických strán na nacionálnej báze? Alebo na Slovensku, naopak, ich zakážeme?

    Článok 15 bod 2 písmeno g) deklaruje pre národnostné menšiny právo používať svoj materinský jazyk v styku s úradmi, vrátane verejnej správy, v konaní pred súdmi, uvádzať názvy obcí, ulíc, verejných priestranstiev, miestopisných údajov, nápisov a informácií vo svojom materinskom jazyku, pričom zmluvné strany sa to zaväzujú premietnuť do svojho právneho poriadku. Opakujem, do svojho právneho poriadku. Tento článok sa dá vari interpretovať aj tak, že maďarské názvy sa dostanú na obálky listov, balíkov, cestovných poriadkov a cestovných lístkov, automáp, že na Slovensku železnice, pošty, autobusové trate, knižnice, automaty, to všetko bude musieť byť dvojjazyčné? Alebo je nejaká iná interpretácia? Maďarskú interpretáciu tohto bodu najrukolapnejšie dokumentovalo maďarské ministerstvo zahraničných vecí pri adresovaní svojej nóty slovenskému ministerstvu vo februári tohto roku, ktorú adresovalo do mesta Pozsony, čo je presne v súlade s dikciou uvedeného bodu článku tejto zmluvy. Bola to nehorázna provokácia, drzosť a diplomatická neokrôchanosť. Ale slovenská strana sa proti tomu ani len neohradila. Vari sme mlčky akceptovali takúto úroveň interpretácie tohto článku zmluvy? Takže opäť, aká je vlastne interpretácia? Je jednoznačná? A ako si ju interpretujú obidve zmluvné strany?

    Najdiskutabilnejšou časťou zmluvy je bod 4 článku 15, keď v záväzných normách medzištátnych vzťahov sa uvádza známe Odporúčanie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy číslo 1201 z roku 1993. Slovenská strana ako jediná v Európe a na svete toto odporúčanie, ktoré nikdy nenadobudlo štandard medzištátne záväzného dokumentu, obsiahla do medzištátnej zmluvy s tým, že následne sa bude podľa toho upravovať aj celý právny systém. V tejto súvislosti sú vsúvané klauzuly, ktoré majú vylúčiť kolektívne práva národností. Kolektívne práva smerujú k autonómii kultúrnej, školskej, územnej a v konečnom dôsledku cestou referenda môžu viesť aj k iredente územia, čo by bol mierový proces odčlenenia územia bez vplyvu zvonka, bez ozbrojeného násilia presne v súlade s článkom 3 odsek 2. Ak zmluva obsahuje klauzulu oprávnenej záväznosti Odporúčania Rady Európy 1201, tak nikomu nikdy nezdokumentujeme, že to bolo myslené inak, že s odporúčaním síce v zásade súhlasíme, nie však s jeho niektorými staťami. Alebo sa zmluvné strany dohovoria na inom výklade? Zdá sa, že nie. Práve naopak, pretože nožnice stanovísk v tejto sfére sa prudko otvárajú.

    Tento fakt nám kategoricky dokumentovala maďarská strana vo svojej nóte 27. marca, keď s dokumentom Rady Európy číslo 1201 je možné súhlasiť a akceptovať ho, je možné s ním nesúhlasiť a neakceptovať ho, ale je nie dostatočne zrozumiteľným zvratom, ak sa s ním má súhlasiť a súčasne sa čiastočne nemá akceptovať. Maďarská strana svoju interpretáciu z marca 1995 zmenila? Alebo na nej zotrvala? Takže zmluva ešte nie je platná a už zmluvné strany majú kategorický rozdiel interpretácie jej kľúčovej časti?

    Zmluva bola bezpochyby vypracovaná zo slovenskej strany s úprimným záujmom a úprimnou snahou preklenúť stovkami rokov budovanú a vznikajúcu, pretrvávajúcu nedôveru, ako aj podozrenia a obavy, no aj nedobré skúsenosti s našimi južnými susedmi. Domnievam sa, že je bezpredmetné rekriminovať, ktorý z našich susediacich národov sa usídlil v Európe na svojom mieste pred 1500 rokmi a ktorý o 500 rokov neskôr. Jednoducho obidvaja susedia, partneri, sme tu, budeme tu, boli sme tu a budeme susedmi, a medzi susedmi by mali byť vzťahy dobré. Toto a nič iné bolo východiskovým kritériom pre slovenskú stranu pri konštrukcii a podpisovaní zmluvy. Za nedlhé obdobie od podpisu však prišlo k nemálo zmenám a ani jednu z nich nemá na účte slovenská strana, ani jednu z nich sme neiniciovali, nepodnietili a nekultivovali my. Pre Slovensko však dávajú veľmi závažné signály.

    Napriek predpokladom dosiaľ neprišlo k podpisu a následnej ratifikácii Rámcového dohovoru o národnostných menšinách takým počtom štátov, aby tento dokument získal štandard medzinárodného platného dokumentu. Medzištátna zmluva sa však naň odvoláva, má ho v sebe zakomponovaný, keďže sa vychádzalo z oprávneného predpokladu prostredníctvom neho prekrytím taktiež medzištátne neplatným a odporúčaným dokumentom Rady Európy 1201. Nie slovenskou, ale maďarskou stranou prišlo k zásadným odmietnutiam časti textu zmluvy o národnostných menšinách a k striktnému odvolávaniu sa na pôvodný text dokumentu Rady Európy číslo 1201, na ktoré sa v tejto súvislosti odvolávať nedá, pretože nie je medzinárodne platným dokumentom. Nie slovenskou, ale maďarskou stranou prišlo k veľkému počtu závažných signálov a krokov, ktoré nedokumentujú dobrú vôľu, ani pozitívny a konštruktívny výklad textu zmluvy. Práve naopak, dokumentujú úsilie o vtlačenie Slovenska do pozície obmedzenej suverenity, keď na Slovensko sa majú vzťahovať iné kritériá ako na ostatné štáty Európy.

    Maďarská strana rukolapne dokumentuje a strany Maďarskej koalície v Národnej rade Slovenskej republiky to taktiež dokumentujú, že ich postup, kroky a ciele sú vzájomne usmerňované, vzájomne koordinované a vzájomne časované. Maďarská strana aj tým, bohužiaľ, nepreukazuje ani pozitívny, ani konštruktívny výklad textu a nedokumentuje ani dobrú partnerskú vôľu. To je obrovská škoda, pretože slovenská, s dobrou vôľou podávaná ruka smeruje do prázdna a naše pozitívne a dobré susedské gesto sa prekrúca, dezinterpretuje, deformuje v náš neprospech. Dôvodov možných na vysvetlenie takéhoto vývoja od podpisu zmluvy je viac. Ani jeden z nich však nevytvára priaznivú klímu na ratifikáciu, pretože ani jeden z nich nie je motivovaný dobrou vôľou a pozitívnym prístupom maďarskej strany k napĺňaniu textu zmluvy.

    Pri jednom z mojich rozhovorov s atašé Maďarského veľvyslanectva v Bratislave v lete 1995 na ním vyslovenú otázku o ďalšom osude ratifikácie zmluvy som vyjadril hlboké a úprimné presvedčenie, že zmluva bola pripravená konštruktívnymi partnermi, s dobrou vôľou jej interpretácie a že ratifikovaná bude. Reakcia môjho partnera bola okamžitá, možno prekvapujúca. Ako doslova uviedol, na dobrú vôľu a na dobromyseľnosť výkladu zmluvy treba zabudnúť, pretože zmluva bude interpretovaná aj uplatňovaná do krajnosti vo vlastnom prospechu. Maďarská strana deň za dňom, krok za krokom dokumentuje, že ide do krajnosti touto cestou. A svetová verejnosť dokumentuje, že v záujme mierotvorby je ochotná ustupovať a akceptovať z maďarskej strany čokoľvek, len nech sa, preboha, zamedzí prípadnému konfliktu, hoci za ľubovoľnú cenu zaplatenú Slovenskom. To by nás však nemalo prekvapiť, veď toto sme už zažili v minulosti nie raz.

    Panie poslankyne, páni poslanci, za súčasného stavu diametrálnej rozdielnosti výkladu veľkého rozsahu zásadných častí zmluvy oboma zmluvnými stranami jej okamžitá ratifikácia, domnievam sa, by nepriniesla upokojenie do strednej Európy, nepriniesla by prehĺbenie dôvery medzi našimi štátmi, nebola by prínosom na skvalitnenie konštruktívneho dialógu. Maďarská strana totiž každým krokom dokumentuje presný opak. Ide o závažné signály, ktoré preukazujú odôvodnenosť odloženia ratifikácie zmluvy až po jednoznačnej interpretácii jednotlivých častí zúčastnenými partnermi. Som presvedčený o tom, že zmluvu ratifikovať treba, som presvedčený, že medzi Maďarskom a Slovenskom zmluvné vzťahy korektne a seriózne majú byť uzavreté a budú uzavreté. Odporúčam však proces ratifikácie na dnešnej schôdzi zvážiť a ďalej pracovať na odstránení pochybností rôznorodého výkladu častí zmluvy tak, ako som upozornil v predchádzajúcom vystúpení.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Hofbauerovi. Páni poslanci, do 14.00 hodiny bude prestávka.

    Po prestávke sa pripraví pán poslanec Smolec a pán poslanec Figeľ. Pán Dzurinda, s faktickou poznámkou budete môcť vystúpiť po prestávke.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní s tým, že hneď po vystúpení pána Hofbauera si pýtal faktickú poznámku pán poslanec Dzurinda. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predseda, svojím nesprávnym zákrokom ste spôsobili, že tu nie je najmä ten, ktorému som chcel svoju faktickú poznámku adresovať. Napriek tomu vyjadrím, čo som chcel povedať. Vystúpenie pána poslanca Hofbauera bolo veľmi podrobné, ale bolo aj neobyčajne kritické. Pán poslanec Hofbauer veľmi kritizoval niektoré ustanovenia posudzovanej dohody, považoval niektoré za nadbytočné a niektoré za vyslovene zlé. Vystúpenie pána poslanca Hofbauera bolo vlastne veľkou kritikou zmluvy, ktorú podpísal predseda vlády, teda veľkou kritikou predsedu vlády. Aj na tom sa ukázalo, že sme urobili veľkú chybu, alebo vy, poslanci koalície, keď ste znemožnili účasť, alebo nezavolali sme pána predsedu vlády, ktorý by vo vecnom tóne bol buď tieto výhrady potvrdil, alebo by ich bol vyvrátil, veď ide vlastne o politikov z toho istého hnutia.

  • Ďakujem, pán poslanec Dzurinda. Takže pristúpime k rozprave. Ohlásil som, že ako prvý poobede vystúpi pán poslanec Smolec a po ňom pán poslanec Figeľ.

  • Pán predseda, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci,

    asi už netreba zoširoka pripomínať, že tisícročné spolužitie s Maďarmi zanechalo na našom národe otvorené rany, ktoré nám kadečo pripomínajú. Spolužitie s Maďarmi nás podstatne zabrzdilo vo vývoji, okradlo nás o mnoho cenných ľudí i cenných vecí, a keby pokračovalo, možno by sa skončilo našou národnou smrťou. Genocídu Slovákov považovali mnohí svetoví intelektuáli za jeden z veľkých zločinov minulého i tohto storočia, osobitne na začiatku. Rečníci predo mnou uvádzali konkrétne príklady, ja vari spomeniem iba jeden. V roku 1946 československá presídľovacia komisia zistila, že v Maďarsku žilo 474 000 Slovákov, pri nedávnom rokovaní parlamentných výborov Národnej rady a Maďarskej republiky v Komárome a v Komárne sme tieto fakty pripomínali a tvrdo žiadali, aby nám oznámili oficiálne údaje, koľko Slovákov teraz žije v Maďarsku.

    Vážené dámy a páni, odpoveď bola šokujúca. V Maďarsku žije len niečo vyše 10 000 Slovákov. Napriek tomuto faktu nám však maďarskí poslanci aj v Komárne vehementne pripomínali, akí sú ústretoví, a hrdili sa, že zmluvu už ratifikovali. Propagandisticky to, pravdaže, rafinovane aj využívajú. Ľahko sa im hovorí o právach menšín, keď sa už starajú iba o cintoríny menšín. Aj v Komárne sme našim maďarským kolegom pripomenuli, že pred aktom zmierenia by sa patrilo za to, čo spáchali na Slovákoch, vysloviť slovko ospravedlnenia. Naše slová o asimilácii aj o iných krivdách akosi prepočuli a pokračovali v obviňovaní, ako my potláčame maďarskú menšinu. Nehanbili sa dokonca hovoriť o kolektívnych právach menšín u nás. Tieto postoje avizujú, že tu niečo nie je v poriadku. Zmluvu síce ratifikovali, ale niektorí štátni úradníci ju považujú za zdrap papiera. Stačí spomenúť reakciu oficiálnych politikov Maďarskej republiky na náš jazykový zákon.

    Aj preto, vážené dámy aj páni, pronárodne orientovaná inteligencia dvíha prst a upozorňuje, aby sme boli opatrní. Mnohí vieme, že premiér Horn je politikom kompromisu, lenže v Maďarsku sú aj extrémni politici, ktorí na nás stále poškuľujú ako kedysi na Felvidék, a nielen poškuľujú, ale sa voči nám aj tak správajú. Naša pronárodne orientovaná inteligencia upozorňuje aj na extrémizmy našich menšinových politikov, konkrétne pána Duraya. On napokon svoje iredentistické ciele ani nezakrýva. Naša inteligencia má obavy aj o osud "miliónovej menšiny" Slovákov na južnom Slovensku, kde sa v týchto dňoch po schválení jazykového zákona rozširuje heslo "Naučiť sa po maďarsky je pre Slováka slušnosť, povinnosť Maďara naučiť sa po slovensky sa však považuje za obmedzovanie jeho slobôd".

    Napriek tomu, čo som povedal, som za zmluvu a som za historické zmierenie. Zmluvu s Maďarskom potrebujeme už aj preto, aby naša južná hranica nebola hranicou horúcou a tobôž vojnovou. Za minulosťou treba urobiť, obrazne povedané, hrubú čiaru. Susedia majú žiť v zhode, ale keď sa susedia udobrujú, povedia si aj oné slovko ospravedlnenia, osobitne za minulé skrivodlivosti. Ideálne by bolo, aby zároveň po ospravedlnení nasledoval prísľub, že napríklad "požičané" vzácne historické predmety, napríklad blatnický veľkomoravský meč, by sa mal vrátiť z Budapešti do Martina, kde sa aj našiel.

    Ja verím, že tieto požiadavky podporí napríklad poslanec maďarského parlamentu Zoltán Hajdú, ktorý sa na komárňanskom stretnutí poslaneckých delegácií za krivdy spáchané na Slovákoch ospravedlnil. Urobil to asi aj preto, lebo je evanjelickým farárom. Viem, že jedna lastovička leto nerobí. Toto gesto jednotlivca v maďarskom parlamente si treba však všimnúť, lebo ide istým spôsobom možno aj o hrdinstvo. Poslancovi Hajdúovi som úprimne poďakoval a zatlieskal. Sú tu asi aj svedkovia, ktorí to počuli.

    Uvedomujem si, že tu číha aj nebezpečenstvo veľkého odďaľovania tejto zmluvy. Niektorí páni z opozície totiž číhajú na príležitosť, využívajú všetko, i to, že časť proslovensky orientovanej inteligencie je kritická osobitne voči často už spomínanému článku 15. Časť opozície sa nám prekvapujúco oblieka do pronárodného rúcha. Škoda, že to neurobili pri hlasovaní o niektorých iných zákonoch. Možno to robia asi preto, aby dostali do neriešiteľnej a komplikovanej situácie koalíciu a osobitne Mečiarovu vládu. Chcú vytĺcť z tejto situácie politický kapitál pre svoje politické ciele. Majme to trošku na zreteli. Odložme však aj napriek tomu emócie a pristupujme k zmluve racionálne. Urobme rozhodnutie, aby sa Slovensko nedostalo do ťažkostí. Politika sa skutočne skladá i zo súhrnu kompromisov.

    Som za to, aby sa článok 15 zabezpečil pevnejšou poistkou, ak chcete dodatkom, ktorý nepripustí v nijakom prípade realizovať kolektívne práva menšín smerujúce k autonómii. Som za zmluvu aj preto, že nemáme vládu strachopudov, ktorá ustupuje a uhýba pred nereálnymi maďarskými požiadavkami. V praxi potvrdila, že vydobytú suverenitu vie aj razantne brániť. Vláda sa opiera o duchovnú silu Slovenska. Napokon to je najdôležitejšie, lebo národy sa nezachovávajú zmluvami, ale duchovnou silou. Keby sme ju v uplynulom tisícročí nemali, neexistujeme.

  • Ďakujem pánu poslancovi Smolecovi. Nech sa páči, pán poslanec Figeľ, ale medzitým sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Mikloško.

  • Pán poslanec Smolec, vy ste povedali, že tisícročné spolužitie s Maďarmi nás zabrzdilo vo vývoji. Ak sa vy cítite zabrzdený vo vývoji, to je váš problém, ale ja sa necítim zabrzdený vo vývoji. Ja nemám žiadne komplexy.

  • Po druhé ste povedali, že časť opozície sa preoblieka do pronárodného ducha a takto chce...

  • V poriadku. ...a takto chce nejakým spôsobom narušiť, aby bola zmluva prijatá. To znamená, že vy nie ste pronárodný. To všetko, čo píše Republika, len predstierate, lebo ste povedali, že ste za zmluvu.

    A po tretie, hovoríte, že nemáme žiadnu vládu strachopudov. No kde je tá vláda? Ja ju tu nevidím.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ásványi - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Smolec, načreli ste do blízkych dejín, do roku 1946. Osídľovací úrad zistil 400 tisíc Slovákov bývajúcich v Maďarsku. Pýtam sa, či ste zabudli, zámerne ste neuviedli, alebo nevedeli ste o tom, že 77 tisíc Slovákov dobrovoľníkov bolo presídlených z Maďarska do vtedajšej Československej republiky a o niečo menej Maďarov odtiaľto vysídlených do Maďarska?

    Ďakujem.

  • Prosím, pán poslanec Smolec - faktická poznámka.

  • Pán Ásványi, tak potom kde je tých 300 tisíc Slovákov, ak by sme si všímali túto matematiku?

  • Nech sa páči, pán poslanec Figeľ.

  • Vážená Národná rada, vážený pán predseda, vážený pán minister zahraničných vecí, ctení hostia,

    keď v januári roku 1963 nemecký kancelár Konrad Adenauer odcestoval do Paríža, až tam, na mieste vyhlásil, že pripravovaná zmluva nebude len medzivládnou, ale v plnej forme medzištátnou zmluvou o nemecko-francúzskej spolupráci. Nebol k dispozícii ani predpísaný papier. Zmluva mala niektoré obsahové nedostatky, nebola konzultovaná s veľmocami - Spojenými štátmi americkými a Sovietskym zväzom, v tej dobe ozaj superveľmocami. Rozhodujúcou sa však v januári pred 33 rokmi a v nasledujúcom období stala politická vôľa po zmierení dvoch veľkých európskych národov, ktorí si navzájom zlikvidovali v minulosti vari najviac svojich synov a dcér v krvavých vojnách. Nie papier, nie nedokonalá zmluva, ale politická vôľa vedúcich osobností a strán urobila postupne z protivníkov partnerov a priateľov, bez ktorých si nemožno dnes predstaviť súčasný ani budúci proces európskej integrácie.

    Na tieto súvislosti okolo tzv. Elyzejskej zmluvy som si spomenul pri počúvaní nášho premiéra o podobnom historickom zmierení medzi Slovenskom a Maďarskom. Zmierenie, tak ako aj dôveru, nie je možné nanútiť, nadiktovať či naplánovať, ono musí prerásť vnútrom a vôľou človeka. A vôľa musí byť rovnaká nielen v Paríži, ale aj v Bratislave a v Budapešti.

    Predložená slovensko-maďarská zmluva je veľmi dobrým príkladom toho, ako sa zahraničná politika nemá robiť. Pre premiéra Vladimíra Mečiara je príznačné, že tzv. sólovou politikou, bez koordinácie s koalíciou, či dokonca kompetenčne zákonnými orgánmi robil často zahraničnopolitické rozhodnutia a kroky zásadne ovplyvňujúce budúcnosť štátu, alebo prinajmenšom kredibilitu vlády či štátu. Uvediem len niektoré z nich. Napríklad počas jeho prvého obdobia na poste predsedu vlády to boli tajné rokovania so sovietskymi generálmi počas jeho oficiálnej návštevy v Sovietskom zväze, ktoré neskôr poprel, ale zas neskôr znovu priznal.

    V druhom období premiérovania to bol odpor komunikovať s opozičnými parlamentnými stranami o obsahu základnej bilaterálnej zmluvy s Ruskou federáciou, pričom k rokovaniam a niektorým úpravám textu pristúpil až po hrozbe zvolania mimoriadnej parlamentnej schôdze. Nečakane rýchly ústup opozícii bol objasnený až v deň podpisu zmluvy prezidentmi oboch štátov. Prekvapivo totiž popri základnej zmluve bola ministrami obrany podpísaná aj dohoda o vojenskej spolupráci, pripravená bez vedomia ministra zahraničných vecí.

    V treťom období vo funkcii premiéra, po zavedení "zlatoidskej doktríny" do politiky, sa štát stal adresátom dobre mienenej diplomatickej výhrady pred rokom v decembri. Začaté rokovania o zmluve medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou núkali šancu zabodovať na medzinárodnej scéne. Premiér sa možno aj preto poponáhľal, nevyužil rokovaciu výhodu dvoch voči jednému - v tej dobe sme boli na jednej strane rokovacieho stola s Rumunskom -, nevyužil rozpracovanosť variantov bez problematického odporúčania Rady Európy a na základe osobného rozhodnutia pristúpil na zakomponovanie politických dokumentov do zmluvy s explicitnou právnou záväznosťou, čo by dobrý právnik nikdy neurobil. Napriek tomu si ide o niekoľko dní do Moskvy po ďalší doktorát. Nie, nezávidíme mu ho. Naopak, blahoželáme a prajeme mu aj ďalšie, trebárs aj od niektorej z univerzít v Budapešti. Prosím pána ministra, keďže pán premiér neprišiel, aby mu tlmočil toto blahoželanie.

    Pán premiér súhlasil so začlenením do zmluvy nielen politických dokumentov, ale navyše dokumentov so spornou interpretáciou. Odporúčanie Rady Európy 1201 na viedenskom summite hláv štátov a vlád v októbri 1993 bolo zamietnuté a nás tam vtedy reprezentoval Vladimír Mečiar ako predseda vlády. Ako tomu teda rozumieť? Ak partner trval na odporúčaní Rady Európy, bolo treba siahnuť po súčasných normách Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Odporúčanie 1201 bolo v januári tohto roku prepracované do podoby Odporúčania číslo 1255, ktoré svojím obsahom zodpovedá mandátu z uvedeného summitu. Jeho obsah tvoria tie ustanovenia z pôvodného Odporúčania 1201, ktoré by sa mali zahrnúť do pripravovaného dodatkového protokolu dopĺňajúceho Európsky dohovor o ľudských právach v kultúrnej oblasti. A toto v dobe podpisu už dva mesiace platné odporúčanie už neobsahuje sporný článok 11.

    Proces prijímania zmluvy je presne opačný, ako by mal byť. Na rýchly podpis nadväzuje pomalá ratifikácia, ktorá však ani dnes nie je istá. Mohlo a malo to byť presne naopak - citlivá a dôsledná príprava pozícií pred podpisom tak, aby parlament nemusel mať pochybnosti o reálnych dôsledkoch zmluvy, a potom ratifikácia bez zdržiavania. Aj dlhé otáľanie so sobášom po rýchlych zásnubách môže byť predzvesťou spochybneného manželstva.

    Predložená zmluva je nielen kompromisom, je tiež dilemou. Jej neprijatie znamená znemožnenie otvorenia nového negociačného procesu na dlhé roky dopredu. Samozrejme, to prinesie novú nedôveru do našich susedských vzťahov a znuluje naše šance na integráciu do Európskej únie či Severoatlantickej aliancie. Jej prijatie dáva vďaka možnosti rôznej interpretácie zbraň do rúk extrémistom na obidvoch stranách. Pre nutnosť vyvarovať sa tohto nebezpečenstva musí byť nielen, po prvé, jednotná interpretácia zmluvy na našej strane, ale musí byť, a to po druhé, realizovaná medzinárodne akceptovateľnou politikou.

    Slovensko s touto zmluvou, alebo aj kvôli nej, potrebuje mať dobré pozície v medzinárodných vzťahoch. Tie si nezískame tým, že využijeme čas do ratifikácie prijímaním zákonov, ktoré sú v rozpore s princípmi zmluvy, pretože týmto znižujeme dôveryhodnosť Slovenska ako účastníka zmluvných vzťahov. Podľa Viedenského dohovoru o zmluvnom práve, ktorý je pre nás záväzný a ktorý hovorí o tom, ako sa štáty majú správať pri podpise a ratifikácii zmlúv, by totiž prijatý zákon o štátnom jazyku napríklad mal vyzerať inak. Podľa článku 18 tohto dohovoru štát, ktorý je v procese ratifikácie, je povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo mariť predmet a účel zmluvy. Vtedy by sme pri dodržaní tohto procesu určite pokojne mohli podporiť požiadavky Slovákov ako národnostnej menšiny v Rumunsku vo veci tamojšieho jazykového zákona. Pýtam sa vás, spomenuli ste si na nich pri našom rokovaní v novembri?

    K bodu číslo 1, ktorý som definoval ako jednotnú interpretáciu, mi dovoľte predložiť nasledovný návrh uznesenia, ktoré by mohlo pomôcť zjednotiť náš postoj: "Národná rada prijíma zmluvu medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o vzájomnom priateľstve a dobrých susedských vzťahoch ako medzník vo vzájomných vzťahoch oboch krajín. Národná rada Slovenskej republiky potvrdzuje, že zmluva, ani jej prílohy neukladajú zmluvným stranám žiadnu povinnosť k vytvoreniu osobitných územných celkov s právnym postavením odlišným od iných vnútroštátnych územných celkov."

    K druhému bodu, ktorý sa týka našich medzinárodných pozícií, mi dovoľte uviesť nasledovné: Dobré pozície v medzinárodných vzťahoch znamenajú v prípade Slovenska byť integrujúcou súčasťou strednej Európy a mať pozitívne vzťahy s demokratickými mocnosťami. Takéto vzťahy určite necharakterizujú demarše, ale dôveryhodná politika založená na princípoch demokracie, pluralizmu, právneho poriadku, ekonomickej slobody, rešpektu voči ľudským právam, včítane práv menšín.

    Pamätajme, že Československo vzniklo aj vďaka podpore víťazných mocností po prvej svetovej vojne, že Slovensko získalo späť svoje územia znovu aj vďaka rozhodnutiu mocností po druhej svetovej vojne. A aj po skončení studenej vojny dôležitosť týchto vzťahov platí naďalej. Alebo inak: Trojnásobný zásadný zvrat v dejinách slovensko-maďarských vzťahov v tomto storočí sa udial v Paríži alebo v jeho blízkosti. Paríž je symbolom medzinárodnej diplomacie a sily medzinárodného spoločenstva. Želám súčasnej slovenskej vláde, ale aj vládam budúcim, aby na to pamätali a dokázali realitu a silu tohto symbolu zabudovať do našich susedských vzťahov a do zahraničnej politiky vôbec.

    Ako opozičná strana nemali by sme problém hlasovať proti zmluve s využitím dôvodov, ktoré tu už odzneli, ale hlavne z dôvodu, že sme na tvorbe znenia zmluvy nemali podiel a že pri existujúcej politickej atmosfére v štáte nemáme možnosť zásadného vplyvu na politiku vlády. Ratifikácia zmluvy zo strany Slovenska je však potrebná.

    KDH svojím hlasovaním v parlamente a praktickou politikou podporí tie kroky vlády, ktoré vedú k posilneniu medzinárodného postavenia Slovenskej republiky. Pripomínam však, že bez zmeny súčasnej politiky toto posilnenie postavenia Slovenska nenastane. Nie papier, nie deklarácie, ale pozitívna politická vôľa to môže dosiahnuť. Prajem nám všetkým dostatok takejto vôle.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Weiss a pripraví sa poslankyňa Gbúrová. S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Hofbauer.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec, keby ste už prestali šarapatiť s tajnými rokovaniami s ruskými generálmi, s Ruskou federáciou, a vyťahovať tieto naftalínové kádéhácke historky. Ak sa nejaké zásadné kroky tajne robili, tak to boli tajné rokovania mílovské, ktoré sa našťastie neskončili dobre. To máte vo vienku vy.

  • Hlasy z pléna.

  • Ďalšia drobnosť, ja by som bol veľmi poctený doktorátom Lomonosovovej univerzity, čo sa mi asi nestane. Je to trošku honosnejšia inštitúcia, než ako ste to tu podávali.

    A do tretice, prosím vás, protismerné kroky k obsahu zmluvy nerobila slovenská strana, ale práve maďarská strana. Na toto som upozornil, a to ste si zle interpretovali, pán poslanec Dzurinda. Československo vzniklo nielen vďaka mocnostiam, ono vďaka tým istým mocnostiam aj zaniklo.

    Ďakujem.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    konečne máme na programe ratifikáciu Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Neviem si vysvetliť, prečo nie je pri tejto príležitosti aj verejnoprávna Slovenská televízia, keď tu mohla byť pri iných zákonoch, napríklad pri zákone o štátnom jazyku. Neviem, či to nie je udalosť, ktorá by si zaslúžila väčšiu pozornosť aj našej verejnosti.

    Slovo konečne som v súvislosti s touto zmluvou použil preto, že zmluva bola v žiari reflektorov podpísaná pred deviatimi mesiacmi a viackrát sa zo strany vládnych činiteľov a predstaviteľov ministerstva zahraničných vecí sľubovalo, že bude predložená na ratifikáciu, a včera sa nám opäť v Slovenskej televízii povedalo, že bude asi odročená zrejme na nasledujúcu schôdzu. Predtým už túto zmluvu ratifikoval Maďarský parlament a my sme sa opäť dostali pod časový i medzinárodnopolitický tlak, či sa nám to páči, alebo nepáči. A tí, ktorí ho svojou váhavosťou vyvolali, si znovu a znovu ťažkajú, ako šikovne maďarská diplomacia lobbuje vo svete, je ofenzívna a stavia nás do pozície toho, kto musí odpovedať na otázky a vysvetľovať.

    Za tie mesiace sa, kolegyne a kolegovia, situácia radikálne zmenila. Ódy na veľký medzinárodný úspech vlády a osobne premiéra, ktoré sme počúvali v druhej polovici marca a v apríli, dnes vystriedali tvrdé, nevyberavé útoky z vlastných vládnokoaličných radov na zmluvu a nepriamo i na toho, kto ju v Paríži podpísal, na premiéra. Koaličná Slovenská národná strana opakovane a bez servítok na ústach odmietla ratifikovať zmluvu. Výpočet citátov by mohol byť veľmi dlhý a je na tomto mieste zbytočný. V nedávno predloženom "desatore" Slovenskej národnej strany sa proti tejto zmluve vyhlasuje: "Všetci národne uvedomelí Slováci by takúto zmluvu mali odmietnuť a Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky by malo znášať následky za vypracovanie a podpísanie tohto dokumentu." Toľko citát s poznámkou, že pánom zo Slovenskej národnej strany sa podarilo asi urobiť zámenu. Tým národne neuvedomelým Slovákom, ktorý aj včera vystupoval v Slovenskej televízii za ratifikáciu zmluvy, lebo ju aj podpísal, nie je minister zahraničných vecí, ale premiér a zároveň predseda koaličného Hnutia za demokratické Slovensko.

    Nehovorím to preto, že by som chcel pána premiéra brániť, napokon on sa vie brániť sám. Hovorím to iba preto, aby som poukázal na unikátne pomery vo vládnej koalícii, ktorú teraz máme, a reagoval tým aj na niektoré slová ministra zahraničných vecí pána Schenka o tom, že vraj niekto tu dáva účelové výklady tejto zmluvy a podsúva tu mýty. Chcel by som, ak sa to myslelo na opozičné strany a na Stranu demokratickej ľavice, takéto obvinenie odmietnuť. Myslím si, že by bolo dobré v tejto súvislosti, aby si predstavitelia vládnej koalície robili poriadok predovšetkým vo vlastnom dome.

    Tvrdé útoky na premiéra, ktoré sme počuli, sa komentovali jemnou poznámkou o úsilí harmonizovať vzťahy v koalícii, ktorá nemá alternatívu. Je vari, vážené dámy, vážení páni, lepší dôkaz ako táto zmluva a vzťah k nej, že súčasnú vládnu koalíciu nespája v prvom rade spoločná predstava o presadzovaní dlhodobého národnoštátneho záujmu a o politických prioritách, ale v prvom rade ju cementujú privatizačné záujmy? "Desatoro" Slovenskej národnej strany je nič proti tomu, čo obsahuje pamflet pod názvom "Pripomienky k návrhu slovensko-maďarskej zmluvy", ktorý rozširovali niektorí poslanci HZDS v tomto parlamente. Ide o obvinenia skutočne ťažkého kalibru adresované tomu, kto si dovolil túto zmluvu podpísať.

    Zmluva vraj nie je urobená na princípe rovnoprávnosti a reciprocity, zakladá pre nás veľmi problematickú až nešťastnú budúcnosť, ratifikácia tejto zmluvy bola údajne výsmechom nielen práva, ale aj zdravého rozumu. Dôsledkom tejto zmluvy vraj bude postupná oficiálna strata suverenity Slovenskej republiky, postupný rozklad jej integrity a následný zánik Slovenskej republiky ako samostatného štátneho útvaru. Mimochodom, neviem si, vážené dámy, vážení páni, ktorí zastupujete koaličné strany, predstaviť vašu reakciu, keby niečo také prišlo z dielne opozície. Naozaj silná káva. Buď je to pravda, čo sa v tomto pamflete píše, a potom tí, čo tento pamflet rozširujú a veria jeho obsahu, by mali konať podľa ústavy, a tým, čo takúto zmluvu spískali, navrhnúť vysloviť v tomto parlamente nedôveru. Alebo je to len jeden z ďalších prejavov extrémneho nacionalizmu, ktorý tak nahráva extrémistom maďarským, či už tým našim - domácim, alebo tým, ktorí sú v Maďarskej republike. Ja som presvedčený, že správna je tá druhá diagnóza pamfletu. Neviem si však vysvetliť, prečo nikto z najvyšších činiteľov vlády a HZDS tieto útoky neodrazil a prečo sa nositelia takýchto názorov čičíkajú a prečo sa kvôli nim má odkladať hlasovanie o ratifikácii tejto zmluvy.

    Chcel by som sa pristaviť práve pri neochote rokovať aj s opozíciou o tejto zmluve. Táto črta je totiž pre celý proces prípravy zmluvy, ratifikácie a prípravy následných krokov plnenia zmluvy najpríznačnejšia. Je tu neochota viesť dialóg, radšej sa hrá politický poker. Blufuje sa, pracuje sa nátlakovými prostriedkami. Na adresu opozičných strán sa cynicky vraví, že ak sa postavia proti zmluve, budú mať zahraničnopolitické problémy. Áno, aj tak sa, vážené dámy, vážení páni, dá robiť politika, ale stojí nás to všetkých veľa politickej energie, ktorá sa mení nie na energiu spolupráce, ale na energiu rozdeľovania, podozrievavosti, nedôvery a niekedy aj nenávisti.

    Hovorím o tom preto, že otázka aplikácie tejto zmluvy smerom navonok i smerom dovnútra je a bude predovšetkým otázkou politickej vôle. Ak nebude politická vôľa k dialógu, k spolupráci, k trpezlivému riešeniu problémov, samotný text zmluvy nič nezmôže. Ak politické sily v Slovenskej republike i v Maďarskej republike, ktoré chcú dohodu a ktoré chcú spoluprácu, ktoré sa chcú spájať na základe dialógu, nebudú týmto spôsobom vytláčať na okraj extrémistov, ak extrémistom ponecháme priestor, aby robili štátnu politiku, ak sa znovu a znovu národnostná a národná karta bude účelovo používať na odpútavanie pozornosti od privatizačných machinácií alebo od neriešenia hospodárskych a sociálnych problémov, alebo od neschopnosti zvládnuť integračné nároky, nebadane sa, a to hovorím celkom vážne, kolegyne a kolegovia, môžeme zosunúť na srbskú cestu. A to si zrejme nikto súdny a zodpovedný neželá.

    Z tejto základnej politickej filozofie vyplýva aj stanovisko Strany demokratickej ľavice k tejto zmluve. Treba vytvoriť podmienky, aby sa zmluva stala východiskom stabilizácie maďarsko-slovenských vzťahov. Aj keď to možno niekto počuje nerád, zmluva bola podpísaná pod veľkých zahraničnopolitickým tlakom a v zahraničí, v Paríži, pri príležitosti uzavretia Paktu stability. To malo vtedy pozdvihnúť politickú prestíž a popularitu bývalého ministerského predsedu Balladura, kandidáta na funkciu prezidenta Francúzskej republiky, ale aj nášho premiéra. Veď on sám dal verejný sľub, že tá zmluva bude podpísaná do 20. marca. Predstavitelia Rumunska takýto sľub nedali.

    Členské krajiny USA, NATO poučené tragédiou v bývalej Juhoslávii, vyvíjali veľké úsilie, aby sa v strednej Európe niečo podobné nezopakovalo. V zmluve videli a vidia garancie nenarušiteľnosti hraníc, zamedzenie prípadného etnického konfliktu a významný predpoklad stabilizácie stredoeurópskeho priestoru. Nedvojznačne dávali a dávajú Slovenskej republike a Maďarskej republike najavo, že ich vstup do NATO, ale aj do Európskej únie je podmienený ratifikáciou tejto zmluvy, že rozvadených susedov medzi seba nezoberú a že nechcú, aby sa zopakovalo niečo podobné ako konflikt Turecko - Grécko.

    Tento veľký tlak spolu s narastajúcimi zahraničnopolitickými problémami slovenskej vlády hroziacimi prerásť v jej izoláciu, prinútili premiéra radikálne revidovať svoje politické názory najmä na známe Odporúčanie Rady Európy 1201. Slovenská republika, žiaľ, nemala v čase, keď sa tá zmluva pripravovala, v zahraničí dostatok efektívnych spojencov, vari s výnimkou Rumunska, a vláda nedokázala získať širokú zahraničnú podporu na odmietnutie inkorporovania dokumentu 1201 do zmluvy, hoci žiadny platný medzinárodný právny dokument neakceptuje kolektívne práva. Preto napriek tomu, že v Rumunsku naši predstavitelia brojili proti uplatneniu kolektívnych práv ako niečomu priam zločinnému, de facto sa myšlienka kolektívnych práv v zmluve potichu ocitla.

    Premiér, a chcem to tu povedať aj ja, nespolupracoval s opozičnými stranami pri príprave zmluvy a nezohľadnil niektoré súvislosti a nezískal si v zahraničí dostatok spojencov. Možno teda povedať, že práve jeho vlastná predchádzajúca domáca a zahraničná politika ho donútila urobiť túto chybu, teda súhlasiť s inkorporovaním dokumentu 1201 do zmluvy.

    Najlepším svedectvom vnútornej neistoty vlády je to, že pred záverečným rokovaním, resp. pred podpisom, hodinu pred podpisom zmluvy, čo nie je až tak obvyklé, Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky poslalo nótu Ministerstvu zahraničných vecí Maďarskej republiky, v ktorej odmieta najmä interpretácie maďarskej strany, podľa ktorých slovenská strana prijala Odporúčanie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy číslo 1201 v zmysle umožňujúcom vytváranie autonómnych menšinových samospráv.

    Odpoveď Ministerstva zahraničných vecí Maďarskej republiky túto neistotu nevyvrátila. V nóte sa píše: "Navyše zmluva naznačila značný pokrok aj v oblasti ochrany práv národnostných menšín, keď vymedzila, že medzinárodné normy a politické záväzky obsiahnuté v dokumentoch uvedených v článku 15 ods. 4 písm. b) zmluvy sa stali pre strany právne záväznými." V tejto súvislosti maďarská strana považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že jednostranný a zužujúci výklad v uvedenej verbálnej nóte slovenskou stranou nemá právny základ a je neprijateľný.

    Hlavný politický a právny problém bol takto jasne definovaný a zatieňuje všetky ostatné aspekty zmluvy. Žiaľ, pretože aj dnešná rozprava sa venuje práve tomuto konfliktnému problematickému bodu. Aj Strana demokratickej ľavice si tento problém uvedomuje a snažila sa robiť aj vlastné analýzy tohto neuralgického bodu, vlastne predovšetkým článku 11 dokumentu 1201, ktorý bol inkorporovaný do zmluvy.

    K otázke interpretačných sporov a ich riešenia treba nastoliť otázku, či osobitne v článku 15 ods. 6 zakotvený mechanizmus riešenia sporných otázok pri interpretácii ustanovení tejto zmluvy vytvára dostatočnú záruku toho, aby sa o merite veci nerozhodovalo bez našej účasti, resp. bez nášho súhlasu. Ide o právnu otázku, či uvedené ustanovenie má ten praktický dosah, že znemožňuje fakticky predloženie prípadných interpretačných sporov na multilaterálnu úroveň. Takýto záver by podporoval aj obsah Štokholmského dohovoru o arbitrážnom riešení sporov v rámci OBSE, ktorý v takýchto prípadoch vyžaduje konsenzus oboch strán sporu, resp. umožňuje použitie výhrady existencie bilaterálneho mechanizmu riešenia sporov. Tu, vážené kolegyne a kolegovia, sa zakladá kľúč k mechanizmu riešenia prípadných konkrétnych sporov o výklad tejto zmluvy.

    Už som povedal, že zahraničnopolitický aspekt tejto zmluvy je pre Slovenskú republiku veľmi výrazný. Chcel by som povedať, že Strana demokratickej ľavice problém, o ktorom dnes rokujeme, chápe v prvom rade ako problém Slovenskej republiky, ako problém nášho štátu, ako problém jeho budúcnosti, ako otázku dlhodobého národnoštátneho záujmu. Nemyslím si, že práve toto je pole, kde by sa najviac mali riešiť vnútropolitické spory. Koniec koncov, kolegyne a kolegovia, hodnota zmluvy bude zo zahraničnopolitického hľadiska daná najmä jej plnením, resp. bezkomplikovanosťou jej plnenia.

    So zmluvou, ako som už naznačoval, sú späté veľké pozitívne očakávania. Jej hlavná funkcia v širokom kontexte európskej bezpečnosti sa chápe asi nasledujúcim spôsobom: zabrániť možnému etnickému konfliktu v strednej Európe, preventívne vylúčiť možnú balkanizáciu slovensko-maďarských vzťahov, a teda rozšíriť pásmo stability a vytvoriť podmienky na akceptáciu Slovenskej republiky a Maďarskej republiky v NATO a v Európskej únii.

    Očakávanie ratifikácie zmluvy je spojené so začínajúcim sa kolom rokovaní o rozširovaní NATO a Európskej únie. Vzniká otázka, čo by znamenalo neratifikovať túto zmluvu. V prvej chvíli by to prinieslo určite veľké sklamanie v tých integračných zoskupeniach, o ktorých som pred chvíľou hovoril. Je pravdepodobné, že toto sklamanie by zasiahlo nielen Slovenskú republiku, ale i Maďarskú republiku, a malo by za následok, že pri rozširovaní NATO by sa počítalo iba s Poľskou republikou a Českou republikou a Slovenská republika spolu s Maďarskou republikou by vypadli z kola von a zaradili by ich do iného balíka. Túto hypotézu musíme brať veľmi vážne. Omeškanie by sa mohlo konať aj voči Európskej únii. Je len samozrejmé, že by to výrazne zhoršilo bilaterálne maďarsko-slovenské vzťahy vo všetkých oblastiach a mohla by sa vyhrotiť aj menšinová otázka.

    Ešte horším variantom by bolo, aj keď je azda menej pravdepodobný, keby sa rozšírenie NATO a Európskej únie týkalo nielen Poľska a Česka, ale aj Maďarskej republiky, a Slovensko by bolo von z tohto balíka. Slovenská republika si jednoducho nemôže dovoliť horšie medzinárodnopolitické postavenie a bezpečnostné postavenie ako má Maďarsko. Preto treba veľmi starostlivo zvažovať aj tento argument.

    Keďže plnenie zmluvy je predovšetkým záležitosťou politickej vôle pri rozhodovaní o miere rizík, ktoré pre Slovenskú republiku môžu vzniknúť po ratifikácii zmluvy, má veľký význam dobrý odhad postupov Maďarskej republiky v súčinnosti so stranami Maďarskej koalície pri vymáhaní plnenia záväzkov vyplývajúcich najmä z inkorporovania dokumentu 1201 do zmluvy a najmä odhad reakcií medzinárodného spoločenstva na tieto tlaky maďarskej diplomacie. Tu bude všetko záležať od toho, aká bude zahraničnopolitická pozícia Slovenskej republiky, aká bude silná a či budeme mať dostatok efektívnych spojencov v zahraničí. Aj z tohto pohľadu treba hodnotiť demarše Európskej únie a USA a niektoré nešťastné reakcie zo strany niektorých vládnych činiteľov na tieto akty. Urážanie sa tu nie je na mieste. Treba jednoducho urobiť také zmeny vo vnútornej politike, aby vnútorná politika neoslabovala zahraničnopolitickú pozíciu Slovenskej republiky.

    A ešte jednu krátku poznámku. Mali by sme veľmi diferencovať medzi politickými partnermi, či už sú v Maďarskej republike, alebo či sú aj tu doma, v Slovenskej republike. Nechcem už rozvádzať riziko, ktoré je založené v základnom fakte rozdielnej interpretácie zmluvy vo vládnych nótach. Už sa tu viackrát citoval článok 11 dokumentu 1201. Chcem povedať iba toľko, že bude - a opäť sa k tomu vraciam - záležitosťou politickej vôle a schopnosti vytlačiť extrémistov na okraj tak v Slovenskej republike, ako aj v Maďarskej republike, aby sa tento interpretačný spor nezmenil na nejaký konflikt.

    Ak hovorím o politickej vôli, chcem povedať, že SDĽ nebude mať politickú vôľu podporovať vznášanie nárokov na územnú autonómiu. Územná autonómia nezodpovedá historickej skúsenosti Slovákov a Slovenskej republiky a nemôže vyriešiť menšinovú otázku v Slovenskej republike. Také je pevné stanovisko Strany demokratickej ľavice.

    Základná zahraničnopolitická otázka, teda, vážené dámy, vážení páni, znie: Čo je z hľadiska dlhodobého národnoštátneho záujmu Slovenskej republiky menším rizikom - zmluvu ratifikovať, alebo neratifikovať? Je lepšia takáto zmluva s Maďarskou republikou ako žiadna zmluva? Perspektíva vstupu do Európskej únie a NATO je strategicky dôležitejšia ako možné komplikácie pri aplikácii zmluvy? Sú tie komplikácie pri aplikácii zmluvy fatálne predurčené? Môžeme takýmto komplikáciam zabrániť? O tom by sme mali viesť dialóg. Čo prinesie neratifikovanie tejto zmluvy napríklad pre zahraničnopolitické postavenie Slovenskej republiky? To by chcelo vysokokvalifikovanú analýzu.

    Chcel by som poukázať na to, ak uvažujeme v rámci všetkých možností, ktoré sa nám tu ponúkajú, že ratifikácia poskytuje určité kompenzácie rizík, ktoré sú s ňou spojené. Okrem perspektívy integrácie, ktorá by napokon zažehnala dnešné riziká zmluvy, je to napríklad aj rozvoj regiónu Viedeň - Bratislava - Györ. Ale čo je, keď dávame argumenty na misky váh, najdôležitejšie? Málo sa tu hovorilo o tom, čo zmluva okrem problémového dokumentu 1201 prináša. Myslím si, že tá zmluva dáva kvalitatívne nóvum v tom, že sú tu garancie nemeniteľnosti hraníc. Je to prvýkrát v histórii, čo vláda Maďarskej republiky vlastne akceptovala hranice stanovené Trianonskou zmluvou. To je podľa mňa ten najpodstatnejší moment, ktorý by sme mali zvažovať.

    Zmluva má, kolegyne, kolegovia, aj závažné bilaterálne dôsledky na naše vzťahy s Maďarskou republikou. Hovorí sa, že by sa mala a mohla stať začiatkom historického zmierenia medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou, medzi Maďarmi a Slovákmi. Ja by som chcel upozorniť na jeden čisto politický moment. Je trošku iná politická konštelácia v Maďarskej republike, než na akú sme boli zvyknutí. Socialisticko-liberálna koalícia predstavuje predsa len inú kvalitu ako predchádzajúca pravicovo-nacionalistická vláda. Je, myslím si, v záujme Slovenskej republiky využiť obdobie, kým je pri moci táto garnitúra, ktorá iniciovala uznanie nemeniteľnosti slovensko-maďarských hraníc a dištancovala sa od Antalových výrokov, že sa cíti byť ministerským predsedom 15 miliónov Maďarov. A predstavitelia socialisticko-liberálnej koalície, napríklad, otvorene hovoria o podlžnostiach voči slovenskej menšine v Maďarsku.

    Táto maďarská vláda, aj keď ju nevidíme v ružových farbách, mala doposiaľ najväčšie pochopenie pre rozvojové ťažkosti mladej Slovenskej republiky. Bol to v krátkej histórii samostatnej Slovenskej republiky doposiaľ najlepší partner na dobrú zmluvu s Maďarskou republikou, akého slovenská vláda mala. Je problémom slovenskej vlády a premiéra, že sme túto šancu dostatočne nevyužili. Ale trúfam si položiť otázku: Ak sa táto zmluva s tým dokumentom 1201 pobabrala, bude niekedy lepšia zmluva? Nacionalista a populista Torgyán je v Maďarskej republike na vzostupe, vládna koalícia socialistov a liberálov má vnútorné problémy a zápasí s ťažkou hospodárskou a sociálnou situáciou. Myslíte si, že bude ochotná pristúpiť na základnú revíziu tej zmluvy, ktorá bola podpísaná? Na to si treba dať veľmi seriózne odpovede.

    Chcel by som upozorniť ešte na jeden moment. Pri troche pragmatickej, racionálnej politike vlády voči našej maďarskej menšine máme šancu vytvoriť podmienky na vytváranie účinného tlaku na revitalizáciu slovenskej menšiny v Maďarsku, a tým aj na revitalizáciu iných menšín, najmä nemeckej a rumunskej, myslím na menšiny v Maďarskej republike, čím by sa mohol výrazne zúžiť priestor maďarskej diplomacii na vystupovanie v roli akéhosi európskeho mentora v oblasti menšinových práv, keď všetci vieme, že menšiny boli v Maďarskej republike po vojne, na rozdiel od Slovenskej republiky, resp. Slovenska, vlastne zdecimované.

    Je tu ešte jeden moment, ktorý by som chcel veľmi kratučko spomenúť. Je to výskum verejnej mienky, ktorý sa uskutočnil na prelome apríla a mája tohto roku. Vtedy Ústav pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade Slovenskej republiky ukázal, že postoje verejnosti k podpísaniu základnej Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci neboli odmietavé. Naopak, 55 % občanov túto zmluvu schvaľovalo a len 8 % ju neschvaľovalo. Percento tých, ktorí zmluvu neschvaľujú, bolo rovnaké u Slovákov aj u Maďarov. Bolo to tých 8 %. Teda výslovný odpor voči tejto zmluve bol v tom čase iba okrajový a počet odporcov tejto zmluvy by sa mohol zvýšiť iba po rozpútaní silnej emocionálnej vlny hlavne z radov tých, čo sa o zmluvu nezaujímajú, alebo nevedia jej význam posúdiť.

    Vážené dámy, vážení páni,

    na záver k jednému návrhu. Hlavný problém je, aby sme nestavali naše vzťahy na minulých krivdách, aby sme nevyvolávali duchov neznášanlivosti a podozrievavosti. Nemci a Francúzi ako národy vyriešili svoje historické spory, ktoré, pamätáme si, zaťahovali Európu znovu a znovu do ničivých vojen, práve tým, že boli schopní urobiť hrubú čiaru za minulosťou a majú pozitívne výsledky.

    A ešte jedna prosba. Kritizujme politikov, kritizujme zlú politiku. Prosím vás pekne, ale nezvykajme si ani v tejto miestnosti argumentovať tým, že pripíšeme tomu či onomu národu a priori nejaké zlé vlastnosti, podľa ktorých sa potom musia zle správať. Ak toto budeme robiť, nedopadneme dobre. Kritizujme konkrétne politické kroky na základe argumentov, na to sme tu, sme pluralitný parlament, ale nepestujme predsudky proti Maďarom a nepestujme predsudky proti Slovákom, ako keby mali nejaké kolektívne zlé zdedené vlastnosti, ktoré ich predurčujú k nejakým zlým činom.

    Chcel by som dať konkrétny návrh, ktorý je možné zakotviť do uznesenia Národnej rady. Viete, že keď sa prijímala Ústava Slovenskej republiky, Strana demokratickej ľavice dávala návrh, aby sa pripravil a neskôr prijal ústavný zákon o postavení a právach príslušníkov národnostných menšín. Vtedy tento návrh nezískal podporu. Čo mám na mysli? Ak by sa nám podarilo urobiť niečo podobné a, prosím, berte to ako dobromyseľne postavený príklad, čo sa podarilo urobiť v minulom funkčnom období poslancom Maďarského parlamentu, teda, že by sme na základe spoluúčasti všetkých parlamentných strán pripravili ústavný zákon o postavení a právach príslušníkov národnostných menšín, ak by sa nám podarilo, aby za tento zákon hlasovala aj podstatná časť súčasných poslancov Maďarskej koalície, tak by sme mohli dospieť na základe dohody k určitému stabilnému ústavnému riešeniu problémov, ktoré sa od volieb k voľbám znovu a znovu stávajú predmetom politického boja. Zvážte, prosím, tento návrh, opakujem, dá sa uskutočniť iba na základe politickej dohody, a možno by aj pán predseda parlamentu na jednom z najbližších politických grémií v januári mohol túto iniciatívu prerokovať.

    A ešte jedna poznámka celkom na záver. Vážené dámy, vážení páni, pozorne som počúval rozpravu a kládol som si otázku, prečo je v tomto parlamente taký nedostatok sebadôvery, prečo tu stále niektorí z nás šíria strach, obavy, prečo sa Slovensku podsúva ako nevyhnutnosť, že sa staneme nejakou obeťou vonkajšieho sprisahania. Donedávna sme si sťažovali na Čechov, ako nám nedovolili žiť, teraz si znovu zasa sťažujeme na Maďarov. Prosím vás pekne, majme viac sebadôvery, nedajme si vnútiť nejaké komplexy a robme rozhodnutia v súlade s nosnými trendmi v Európe.

    Ďakujem za pozornosť.

  • V rozprave bude pokračovať pani poslankyňa Gbúrová. Predtým sú faktické poznámky. Prosím, pán poslanec Mikloško.

  • Pán predseda, je 15.06 hodín. Rokujeme o tejto zmluve od 9.00 hodiny ráno, pritom ju berieme ako fakt, ale myslím si, že pán predseda vlády by mal prísť a povedať nám, že skutočne on tú zmluvu podpísal. Ja ako opozičný poslanec si spokojne môžem myslieť, že on tú zmluvu ani nepodpísal, že ju podpísala napríklad jeho osobná tajomníčka pani Nagyová, teda aspoň nejaké také slová, aby sme vedeli, že rokujeme o dokumete, ktorý je naozaj pravdivý.

  • Možno, že pani Nagyová, aj ona bola v Paríži.

    Faktická poznámka - pán poslanec Hornáček.

  • Ďakujem, pán predseda. Prosil by som pána kolegu Weissa a ďalších jemu podobných historikov a politológov, odborníkov, aby prestali už konečne uvádzať ako analógiu nemecko- -francúzske vyrovnanie. Všetci veľmi dobre vieme, že to nie je možné porovnávať s naším a maďarským vyrovnaním. Pripomeniem jednu drobnú vec, keď sa pán Budaj omylom stal účastníkom iniciatívy Za zvrchované Slovensko. Jeho prvou tézou, s ktorou prišiel, bola "hrubá čiara". Na to som mu povedal toto: "Možno, že vy hrubú čiaru potrebujete, pán Budaj, ale ja som nikdy nebol ani komunista, ani eštébák."

    Ďakujem pekne.

  • Pán podpredseda Ľupták - faktická poznámka.

  • Ďakujem. Vypočul som si viac predrečníkov, chcem reagovať na niektoré vystúpenia.

    Pán Weiss povedal, že šírime strach. Veď nikto z koaličných partnerov nepovedal, že tu príde ku konfliktu. Ty si to povedal. Kto šíri strach pre tento národ? Ty a ďalší poslanec z KDH, ktorý vystúpil. Takže my strach nešírime, asi ty ho šíriš.

    Ďalej chcem povedať, prečo tu nie je televízia. Asi nevedeli, že budeš vystupovať. Keby boli vedeli, boli by prišli, ale najbližšie navrhnem, pán Weiss, aby televízia ti dala 15 minút, aby si mohol byť na obrazovke.

    Ďalej, aký medzinárodný tlak, pýtam sa ťa. Veď sme zvrchovaná republika, teda kto nám má diktovať? Je tu demokracia, alebo nie je demokracia, pýtam sa, keď hovoríš, že pod medzinárodným tlakom. Pod akým medzinárodným tlakom? Keby sa udialo u nás to, čo sa udialo teraz v USA, že nie je odsúhlasený rozpočet - no to by ste tu, páni, robili krik! A keby tak malo byť 240 alebo 250 tisíc zamestnancov úradov doma! Ježiš, to by ste na nás kydali. Ale nech sa vám páči, môžete ďalej pokračovať, život ide ďalej. Ako sa hovorí, karavána ide ďalej a psi brešú.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hornáček, slovensko-maďarskú zmluvu prvý prirovnal k nemecko-francúzskej zmluve predseda HZDS Vladimír Mečiar a všetci, ktorí to teraz opakujú, alebo používajú tento zvrat, ho používajú iba v nadväznosti na to, čo povedal predseda vašej strany, za ktorú ste v tomto parlamente. Preto som zvedavý, či vašu kritiku na takéto prirovnávanie slovensko-maďarskej zmluvy k nemecko-francúzskej zmluve dovediete do konca napríklad tým, že buď vystúpite z HZDS alebo vystúpite z Klubu HZDS, alebo to uplatníte vo vnútri HZDS ako kritiku na adresu Vladimíra Mečiara.

  • Zabudli ste povedať aj to, že nemecko-francúzsku zmluvu, lepšie povedané jej preambulu, oproti zvyklostiam medzinárodného práva jednostranne vtedy upravil Bundestag. Takže toto vaše prirovnanie by nebolo celkom správne.

    A ešte jedno nie celkom dobré prirovnanie by bolo. Vo vzťahu Francúzska a Nemecka ide o dva štáty, ktoré sú ekonomicky, vojensky i politicky možno rovnocenné. Tu ide o dva štáty, z ktorých jeden si robí nárok na postavenie žandára alebo hegemóna v Karpatskej kotline a druhý ju pokladá za svoju provinciu. Takže ďakujem.

  • Pán poslanec Hornáček - ešte raz faktická poznámka.

  • Ja by som odpovedal pánu Čarnogurskému ako predsedovi hnutia, ktoré vyhadzuje svojich členov preto, že sa prejavia ako samostatne mysliace subjekty, aby si láskavo uvedomil, kam patrí on a kam patrím ja. U nás sa takéto sankcie, ak dovolíte, neuplatňujú.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Gbúrová. Pripraví sa predseda výboru pán Slobodník.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada,

    svoje vystúpenie obmedzím na krátky časový limit, nakoľko v priebehu už niekoľkohodinovej diskusie k prerokovávanej zmluve odznelo mnoho problémov, na ktoré som chcela upozorniť vo svojom vystúpení. Vyjadrím sa ešte k niektorým problematickým miestam zmluvy.

    Svoje vystúpenie začnem myšlienkou známeho novinára, ktorý v súvislosti s analýzou politickej situácie na Slovensku vyvolanej návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou konštatoval, že pochybnosti, ktoré okolo tejto zmluvy vychádzajú zo strany opozície, sú účelové. Takýto názor dopredu spochybnil akékoľvek úprimné a otvorené diskusie a opozičné pôsobenie poníma veľmi zjednodušene. Myslím, že práve táto zmluva patrí medzi tie základné dokumenty, ktoré takéto videnie a priori nepripúšťajú. Zmluvu je totiž možné úplne pokojne nazvať zmluvou o zodpovednosti za vlastný štát a takto postavený problém ju posúva do inej než konfrontačnej polohy politických strán a hnutí. Preto mi dovoľte, aby som to konštatovala na úvod ako po prvé.

    Po druhé, chcem hneď v úvode konštatovať, že ide o akt, ktorý aj americká diplomacia hodnotila ako politicky veľmi odvážny, a to nielen v zmysle obdivu k našej politickej reprezentácii, ale aj v zmysle obáv o jeho naplnenie a následnú realizáciu. Súčasťou zmluvy, ktorá bola 19. marca podpísaná v Paríži, je aj Odporúčanie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy číslo 1201 z roku 1993, ktoré nebolo dodnes prijaté ako záväzný dokument Výborom ministrov Rady Európy, pôvodne pripravované na Viedenský summit. Aj z tohto dôvodu vznikla dohoda, podľa ktorej sa vypracujú dva dokumenty, ktoré by znamenali tzv. európsky štandard. Ide o Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín a Dodatkový protokol k Európskej konvencii o ochrane ľudských práv a základných slobôd pre oblasť kultúrnych práv, ktorý by zaručil individuálne práva osôb patriacich k národnostným menšinám. Prvý dokument je súčasťou prerokúvanej zmluvy, ale ani ten ešte dodnes neratifikovalo 12 štátov Európy.

    Myslím, že myšlienka, podľa ktorej ide o akt veľkej politickej odvahy zo strany Slovenskej republiky, je namieste. V čase, keď vyspelé štáty západnej Európy so svojou stáročnou štátnou existenciou nedokážu nájsť odvahu na ratifikáciu Odporúčania Parlamentného zhromaždenia Rady Európy číslo 1201, pretože si uvedomujú nadštandardnosť jej obsahu, trojročný päťmiliónový štát túto odvahu nachádza. Je to odvaha, alebo hazard? Po rokoch falošnej internacionalizácie a potláčania národno-emancipačného procesu dochádza opäť k pokusom o usmerňovanie národného pohybu a k jeho podnecovaniu žiaducim smerom. Túžba po víťazstve vo voľbách a po zaradení sa do galérie európskych štátnikov otvorila veľmi nebezpečný precedens, ktorého ratifikáciou dávame impulz pre experiment v tomto priestore.

    Myslím, že práve tento závažný moment musíme najviac premyslieť a domyslieť. Teda nejde o žiadne primýšľanie, ale o premýšľanie, a to premýšľanie o dôsledkoch, pretože v tejto situácii je hlasovanie za zmluvu i proti nej sporné. Hlasovaním za vytvárame precedens a záväznú európsku normu, hlasovaním proti nepriaznivý a nelichotivý obraz obmedzeného nacionalizmu a možno aj šovinizmu. Pritom môže ísť, a ja som presvedčená, že aj ide, o prirodzený obranný a národný, nie nacionalistický mechanizmus. V čase, keď sa jedna etapa nacionalistických vášní v tomto teritóriu uzatvára, je naše premýšľanie o dôsledkoch tejto zmluvy povinnosťou a imperatívom vo vzťahu k budúcnosti.

    Vážení páni poslanci, poslankyne, zmluvu treba chápať ako celok a jednotlivé časti a články ako vzájomne prepojené so silnými priamymi väzbami. Súčasťou zmluvy, a tak to ja vnímam, sú aj verbálne nóty, ktoré vnášajú do sporných pasáží jasné svetlo nielen v tom, že ide o rôznu interpretáciu, ale aj v tom, že následne pôjde pravdepodobne aj o rôzne smerovanie a realizáciu. Už 19. marca posiela Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky Ministerstvu zahraničných vecí Maďarskej republiky verbálnu nótu, v ktorej odmieta vysvetľovať dokument 1201 v zmysle vytvárania autonómnych menšinových samospráv a trvá na tom, že "súhlasí s Odporúčaním 1201 výlučne s limitujúcou klauzulou, ktorá hovorí o rešpektovaní individuálnych ľudských a občianskych práv". 27. marca 1995 sa však vo verbálnej nóte Ministerstva zahraničných vecí Maďarskej republiky adresovanej Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky jasne hovorí, že "jednostranný a zužujúci výklad vo verbálnej nóte slovenskou stranou nemá právny základ a je neprijateľný. Maďarská strana nepovažuje preto za žiaduce začať bezcieľnu diskusiu o výklade, namiesto skorého uplatnenia podpísanej zmluvy". Túto vetu, vážení páni poslanci, poslankyne, dávam zámerne do pozornosti všetkým, ktorí hovoria o potrebe diskusie o tomto probléme.

    Ak dovolíte, v závere chcem totiž upozorniť na to, prečo je v tejto chvíli diskusia o týchto otázkach komplikovaná. Upozorním na priamu väzbu medzi časťou 3 článku 11 Odporúčania Parlamentného zhromaždenia Rady Európy 1201, v ktorej sa hovorí o "primeraných miestnych alebo autonómnych orgánoch alebo o osobitnom štatúte, ktorý zodpovedá osobitnej historickej a územnej situácii", s časťou 4 článku 12, ktorá sa týka podmienok uplatňovania Odporúčania 1201. Hovorí sa v nej, že "žiadne ustanovenie tohto protokolu sa nemôže dávať do takých súvislostí, aby to obmedzovalo, alebo zužovalo individuálne, ale aj kolektívne práva národnostných menšín zakotvené vo vnútroštátnom práve", ale pozor, "aj v medzinárodnej dohode, ktorej je štát účastníkom". A toto spolu je potrebné vnímať v súvislosti s článkom 15 zmluvy, v ktorej sa v bode 1 jasne hovorí, že "ochrana národnostných menšín a práv a slobôd osôb tvorí integrálnu súčasť medzinárodnej ochrany ľudských práv, a teda nie je výlučne vnímaná ako vnútorná záležitosť a je predmetom legitímnej pozornosti medzinárodného spoločenstva".

    A nakoniec, občianske práva vrátane práv osôb patriacich k národnostným menšinám, ako sa hovorí v Odporúčaní Parlamentného zhromaždenia Rady Európy číslo 1201, sú aj práva na menšinové autonómie, a to je predsa právo kolektívne.

    Vážení poslanci, vážené poslankyne, dovoľte mi na záver ešte jednu poznámku. V článku 3 zmluvy pod bodom 1 sa síce hovorí o neporušiteľnosti spoločných štátnych hraníc, ale to ešte neznamená, že ide o nemennosť štátnych hraníc. Ja som toto slovo, bohužiaľ, nenašla v celom texte zmluvy. Keď teda rozlišovať, tak dôsledne - neporušiteľnosť neznamená nemennosť.

    Zmluva pripúšťa optimistický i pesimistický výklad. Nakoniec je pravdou, že sú v nej aj optimistické, aj pesimistické pasáže. Nejde teda iba o uhol pohľadu, určite je možné rovnako vidieť priame väzby aj medzi optimistickými časťami. Napriek tomu som zmluvu po dôkladnej analýze nazvala takto: Zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, alebo ako nás maďarská diplomacia opäť v histórii výrazne raz preskočila.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Do rozpravy je ďalej prihlásený pán predseda Slobodník a pripraví sa pán podpredseda Húska.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, dámy a páni,

    žiaľ, musím byť apodiktický, nebudem sa môcť venovať všetkým problémom jednotlivo. Odznelo tu toho dnes veľmi veľa a ja, ako som povedal, musím byť útržkovitý, a nie systémový.

    Tak teda tá prvá nesystémovosť: Odznievalo tu veľa výčitiek na adresu HZDS ako celku za to, že niektorí poslanci, ktorí sú členmi nášho hnutia, vyslovili kritické názory na obsah zmluvy. Páni z opozície a dámy z opozície, neobviňujte celé naše hnutie. Zdôrazňujem, že táto zmluva bola naozaj jedinou možnosťou a HZDS ako celok ju podporuje. Sme vládne hnutie, sme poslanci vládneho hnutia a, samozrejme, vládu podporujeme. Na druhej strane sme poslanci a z toho samého vyplýva, že sa musíme tejto zmluve venovať podrobne a usilovať sa dosiahnuť taký efekt, aby bola skutočne najobjektívnejšia.

    A zase apodiktickosť - strašne dobre by sa mi počúvalo to, čo tu hovorí pán poslanec Čarnogurský, o všetkých tých úspechoch, že oni nebudú podporovať územnú autonómiu. Všetko sa to krásne počúva, keby nebolo keby a keby nebolo výrokov, ktoré si moja fotografická pamäť dobre pamätá z nie tak dávnej minulosti, keď pán poslanec Čarnogurský, obrazne povedané, aby ma nechytal za slovo, sľuboval vernosť Maďarskej občianskej strane a všemožnú podporu jej úsiliu. To je otázka dvoch-troch mesiacov. To znamená, že ak mám chápať vaše krásne slová o tom, ako chcete zastávať záujmy Slovenska doslovne, to by som nemusel mať zase v tej svojej nešťastnej pamäti vašich päť krokov vedúcich k záhube Slovenska. Vašich päť krokov, nebudem ich tu pripomínať, vy ich veľmi dobre poznáte, ale kedykoľvek som pripravený vám ich pripomenúť.

    Pán poslanec Weiss sa teraz niekde stratil, takisto hovoril krásne slová o podpore tejto zmluve a o tom, že ju treba ratifikovať. Samozrejme, sme presvedčení, keďže táto zmluva sa zrodila pod egidou vlády Vladimíra Mečiara, že táto zmluva bude ratifikovaná. Ale platí aj druhá časť toho, čo som povedal, že ako poslanci musíme zvažovať všetky možnosti, aby táto zmluva nebola ohrozením Slovenskej republiky. Táto zmluva sa neuzatvára na štyri roky a už teda na necelé štyri roky pôsobenia tejto vlády, táto zmluva sa uzatvára na desaťročia. A preto táto unáhlenosť, táto náhlivosť chytro-chytro ratifikovať, nemá svoje opodstatnenie. Musíme skutočne zvážiť všetky pre a proti.

    Veľmi by som tu chcel vyzdvihnúť prejav ministra zahraničných vecí pána Schenka, ktorý skutočne zmapoval celú situáciu a myslím si, že veľmi dôkladne vysvetlil všetky úskalia a všetky pozitíva tejto zmluvy, predovšetkým pozitíva. Ja sa k týmto pozitívam hlásim, ale na druhej strane musím aj ja konštatovať spoločne s opozičným poslancom pánom Kukanom, že isté úskalia vyplývajúce z Odporúčania 1201 Parlamentného zhromaždenia Rady Európy tu sú a tie úskalia sa musia preklenúť. Tie úskalia sa dajú preklenúť jednak takým spôsobom, ako to naznačil pán poslanec Kukan, že by sme mali požiadať vlády obidvoch republík, v našom prípade, samozrejme, slovenskú vládu, aby rokovala s vládou Maďarskej republiky, aby sa skutočne vytvorila komisia právnych expertov, ktorá podá jednoznačný výklad najmä tohto odiózneho Odporúčania číslo 1201.

    Druhá cesta, ktorú my musíme urobiť, členovia delegácie v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy, samozrejme, nečakajúc na január, keď bude najbližšia schôdza, ale čo najskôr, obrátiť sa na právne oddelenie, na právnu sekciu Rady Európy a požadovať od nich vysvetlenie tohto odporúčania, pretože je to ich dieťa. A musia si vysvetliť, čo to dieťa vlastne chce povedať, akou rečou hovorí. Môžem vám zodpovedne povedať ako člen jedného u určujúcich výborov Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, že postoj Rady Európy k odporúčaniu sa radikálne mení. Rada Európy pokladá už Odporúčanie 1201 za prekonaný dokument, ktorý zohral svoju pozitívnu úlohu pri vymedzení postavenia národnostných menšín. Nebol prijatý Výborom ministrov 9. októbra 1993. To všetko sú nám známe skutočnosti. Výbor ministrov Rady Európy inicioval vlastne Rámcový dohovor podpísaný 1. februára tohto roku. A navyše sa prijalo, a to by tiež bolo dobre povedať najmä tým, ktorí by chceli zastávať rozšírenú platnosť odporúčania 1201, odporúčanie 1255, v ktorom sa cituje veľmi veľa bodov z odporúčania 1201 ako platných. To je taký kultúrny dodatok k Rámcovému dohovoru, kde sa však jednoznačne vynechal ten najspornejší článok, článok 11. Takže takto sa veci majú.

    Zmluva bola podpísaná našimi premiérmi, v tomto prípade som trošku rozšíril význam slova našimi, myslím naším premiérom a maďarským premiérom pánom Hornom. Vidíte to tak, že beriem maďarských koaličných poslancov ako stúpencov tamtoho druhého.

  • Nechajte ma hovoriť, ja vám neskáčem do reči nikdy.

  • Skrátka a dobre, táto zmluva bola podpísaná 19. marca a teraz o nej hovoríme zhodou okolností takmer o deväť mesiacov neskôr. Za ten čas sa udialo veľa vecí, o ktorých najmä Maďarská koalícia, ale ani opozícia nechce nič vedieť. A ja vám tu môžem len vymenovať tie fakty.

  • Pán Duray sa prozreteľne stratil, lebo asi vedel, že ho budem v tejto veci spomínať. Možno tu sedí. Nie, nesedí.

  • O Csabovi Tabajdim hovorila naša pani poslankyňa Lazarová. O tom, čo je nehoráznosť a čo tu zaznelo, ale aj v prejave pána Duku-Zólyomiho, a to ma teda prekvapuje, že táto zmluva nie je koncom istých dohovorov, ale len začiatkom na južnotirolský model. Páni z Maďarskej koalície, južnotirolský model - ako bývalý minister kultúry som bol v Bolzane, a tam táto zmluva hovorí jednoznačne: Na talianskych školách nemčinu vyučuje len Nemec. Aj keby ten Talian vedel lepšie po nemecky ako Goethe s pánom kancelárom Kohlom dohromady. A vice versa. Taliančinu na nemeckých školách môže vyučovať len Talian. Prijali by ste Ä páni z Maďarskej koalície, keby sme uplatnili toto pravidlo zo dňa na deň, že by slovenčinu na maďarských školách, teda s vyučovacím jazykom maďarským, aby som bol presný, vyučovali Slováci? Pán Duray, zase tá moja nešťastná pamäť Ä povedal svojho času: "Slovenskí učitelia v maďarských zborovniach? Vylúčené!" To máte jeden dôkaz. Pán neprítomný Duray zdôraznil niečo, čo každému Slovákovi muselo otvoriť nôž vo vrecku, ako sa hovorí obrazne, keď vyhlásil: "Keď sa ratifikuje táto zmluva, Maďarsko bude ochrannou mocou pre Maďarov na Slovensku." Ja som to už tu povedal v tomto parlamente: Ďakujeme pekne za ochranné moci. My sme nie subaltérny štát, my sme už dávno nie Felvidék, aj keď si to niektorí maďarskí občania a politici nechcú uvedomiť.

    Pán Varga tiež nie je taká bezvýznamná osoba. Pán riaditeľ Ústavu pre zahraničné styky pri maďarskom ministerstve zahraničných vecí vyhlásil: "Keď bude ratifikovaná zmluva, Maďarsko bude okamžite požadovať územnú autonómiu na Slovensku." Pán Csáky, to je trošku tak z iného konca, ale tiež s tým súvisí. Pán Csáky teraz pred niekoľkými dňami vyhlásil ešte v súvislosti s jazykovým zákonom pre národnostné menšiny, ktorý sa pripravuje, že sa musíme rovno obrátiť na Radu Európy, Európsku úniu, na pána Maxa van der Stoela a na všetkých, lebo sa nemôžeme spoľahnúť, že to tu prejde. Maďarskí poslanci koalície, povedal to pán Csáky (zase tu nie je, nanešťastie), chce obchádzať naše orgány a obracať sa priamo na iné inštitúcie.

    Tu sa veľakrát hovorilo o zabezpečení hraníc, ktoré poskytuje táto zmluva. Páni a dámy, nenahovárajme si nič, pretože hranice sú zabezpečené celým radom iných dokumentov a maďarsko-slovenská zmluva je len asi dvadsiatym siedmym medzinárodným dokumentom, ktorý by toto potvrdzoval. Pán Agárdy sa spýtal, to je zahraničnopolitický expert MKDH, pán Bugár, vy ste mi to potvrdili, tento pán Agárdy povedal, že ak chcete mať bezpečné hranice, tak chytro ratifikujte zmluvu. Ako keby odloženie ratifikácie, lebo ja som za ratifikáciu, to opätovne zdôrazňujem, je to vládou pripravená zmluva, ako keby odloženie ratifikácie malo znamenať ohromnú hrozbu pre slovenské hranice.

    Skrátka medzi marcom a decembrom uplynulo veľa času. A tieto výroky a tá nekorektná politika - a teraz to musím povedať naozaj veľmi otvorene - maďarského ministerstva zahraničných vecí týkajúca sa jazykového zákona, ktorá mala za cieľ vo svete diskreditovať Slovensko, rozhodne neprispela k atmosfére. Ako keby niekto chcel, aby Slovensko už len pre tieto útoky zmluvu neratifikovalo. Opakujem, zmluva bude ratifikovaná, len, samozrejme, máme právo a povinnosť, keďže ide o dlhodobú zmluvu, obrátiť sa na zahraničné orgány a požiadať aj vlády, aby sa dohodli na paritnom výbore právnikov.

    Pán Gyula Horn, premiér Maďarskej republiky, veľmi jednoznačne a veľmi rozumne a rozvážne, a to chcem zdôrazniť, po podpise zmluvy v Maďarskom parlamente vyhlásil, že niet vo svete nijakého medzinárodného dokumentu, ktorý by uznával kolektívne práva. A my uznávame kolektívne práva, ale kolektívne práva v konštatácii pani Lalumiérovej, ktorá v roku 1993 konštatovala asi toto: "Niektoré individuálne práva sa musia vykonávať a môžu vykonávať kolektívne." Koniec koncov to, že tu sedíte, sedemnásti poslanci Maďarskej koalície, je najlepší dôkaz uplatňovania kolektívneho práva. My sme len proti aktívnemu kolektívnemu právu, ja ako neprávnik to používam možno nepresne, takému právu, že by ste administratívne rozhodovali o tom, čo sa má diať v Slovenskej republike.

    Skrátka, prihováram sa za to, aby sme si najprv všetky otázky vysvetlili, a veľmi zdôrazňujem, nielen svoje osobné stanovisko, ale stanovisko väčšiny poslancov a poslankýň, vládneho hnutia, teda hlavného vládneho hnutia HZDS, že chceme túto zmluvu ratifikovať. Nám úprimne záleží na dobrých susedských vzťahoch s Maďarskou republikou, nám úprimne záleží aj na tom, aby sa maďarská národnostná menšina cítila na Slovensku dobre. Keď sa necítite, spytujte si tak trochu svedomie, či to nie je vaša vina.

  • Zase je tu pán Duray. Konečne ho tu mám. Veľmi sa teším.

  • Pán Duray vyhlásil v Komárne nie tak dávno, že už toho bolo dosť, aby nás nazývali národnostnou menšinou, my sme maďarský národ. To nikto nepopiera, že vaša rodná reč je maďarčina, že máte plné kontakty s Maďarskou republikou a s maďarským národom, že ste aj súčasťou maďarského národa, pokiaľ to chápete v kultúrnom zmysle, a ak chcete, aj v hospodárskom zmysle, ale v právnom zmysle, to tu už dnes odznelo, ste národnostná menšina, ako sú Slováci v Maďarsku národnostná menšina. A práve to vyvolalo také jeho - ak môžem to slovo použiť a iste to trošku nepreženiem, keď poviem - hysterické reakcie v súvislosti s prijímaním zákona o štátnom jazyku, pretože sa dokázalo, že Slovenská republika je štátom slovenského národa a národnostných menšín. Samozrejme, že sme rovnocenní občania. A povedzte mi láskavo jeden príklad, keď občan maďarskej národnosti má menšie práva, ako má občan slovenskej národnosti. Ale nechcem to tu rozvádzať, lebo to tak trošku odchádza od toho jadra.

    Podstatné je to, že v Rade Európy, a to by som chcel zdôrazniť, sa už jednoznačne črtá rozpornosť tohto Odporúčania 1201. Nedávno pán Bindig, ktorý je zodpovedný za predkladanie týchto návrhov, konštatoval také zaujímavé veci, že článok 11 nemožno chápať ako kumulatívny článok, že sú tam naozaj odlíšené lokálne a autonómne štátne úrady a špeciálny štatút.

    Takže na záver opakujem, že podporujeme túto zmluvu, podporujeme ratifikáciu, ale myslíme si, že treba si niektoré veci priateľsky vyjasniť, aby sme dosiahli taký kompromis, ktorý bude prijateľný pre obidve strany.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. V rozprave vystúpi pán podpredseda Húska. Medzitým s faktickou poznámkou pán poslanec Mikloško.

  • Pán predseda Slobodník, vy máte geniálnu pamäť a radi to pripomínate každému, aj teraz môjmu predsedovi, hoci len básnicky a obrazne, škoda, že tá pamäť vám nesiaha ešte pred november 1989. Ja som vám už raz načrel do tej vašej pamäti, čo všetko ste napísali o socializme, socialistickom realizme. Nevidel som tam veľa zápasu o slovenskosť v tejto krajine. Ale nejde o to. Ak bude treba, vytiahnem to znovu, lebo je toho toľko, že to máme na celé volebné obdobie. Ale stále tu tvrdíte, že zmluva je dobrá, ale niektoré veci si treba objasniť. Prosím vás, po prvé, maďarský parlament zmluvu ratifikoval. Čo má on objasňovať? Po druhé, ak nie je objasnená, načo ste to vôbec dali do parlamentu? Veď to je vaša vec, či ju dáte na program, alebo nie. Po tretie, predsa každý svojprávny politik musí vedieť, čo podpisuje. Ak to pán predseda Mečiar podpísal, tak musí vedieť, čo podpisoval. O čom chceme ešte rozprávať? Pán minister Schenk povedal, čo sme podpisovali. Ja neviem, čo chcete objasňovať, tá zmluva je podpísaná. Čo ešte chcete stále objasňovať? My sme si ju prečítali a nám je všetko jasné. Náš predseda povedal naše stanovisko.

  • Pán poslanec Bugár - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Slobodník, vidno, že aj vaša vizuálna pamäť niekedy klame. Pozrite sa, jednak tu ste uviedli určité dohady na adresu Maďarskej koalície, ktoré neviete potvrdiť, lebo to sú len vaše dohady. Hovoríte, že pán Agárdy je zahraničnopolitickým expertom MKDH. Nikdy nebol a ani nie je. Hovoríte, že pán Csáky údajne dal také vyhlásenie, že s už pripraveným hotovým návrhom zákona na používanie menšinových jazykov sa obrátime na Radu Európy. My sme si vedomí, že naše problémy musíme riešiť tu, takže najprv sa obrátime na všetky opozičné strany a strany vládnej koalície a dúfame, že sa dohodneme.

    Ďalšia moja pripomienka. Hovoríte, že naša prítomnosť v parlamente je vlastne výsledok kolektívneho práva, to znamená, že aj vaša prítomnosť je výsledok kolektívneho práva, aj vy ste sa tak dostali do parlamentu. My sme mali ten istý prah ako vy, 5 alebo 7 %. Žiadne iné záležitosti. To isté sme museli splniť ako HZDS.

    A ďalšia záležitosť. Nehnevajte sa, tvrdíte, že chcete túto zmluvu ratifikovať. Ja o tom nepochybujem, ale na druhej strane, ak hovoríte o tom, že treba si vyjasniť niektoré záležitosti, na to bolo 9 mesiacov času a nič sa nerobilo. Stačilo si tu aspoň raz sadnúť v tomto kruhu a na túto tému sa snažiť dohodnúť, ale vy ste to ani neskúsili.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán Slobodník ma svojím vystúpením nepresvedčil o tom, že by tu bola vôľa na ratifikáciu základnej zmluvy. Vysvetlím prečo. Jednak už v zahraničnom výbore po diskusii nakoniec výsledok dopadol tak, že zahraničný výbor neprijal uznesenie. Tak aj teraz povedal, že HZDS ako celok túto zmluvu podporuje, a pritom sám vo svojom diskusnom vystúpení hovoril o rozporuplnosti Odporúčania 1201. A zaznamenali sme to aj vo vystúpení pána Hornáčka z klubu HZDS.

    Ďalej vyjadril, že sa musíme snažiť, aby zmluva bola čo najobjektívnejšia. Pán predseda zahraničného výboru a pán minister zahraničných vecí, keby ste mi odpovedali na otázku, ako sa dá v priebehu ratifikácie zmeniť už podpísaná zmluva. O čom to hovoríte?

    A ďalej tretí argument, ktorým ste ma nepresvedčili, že máte záujem o ratifikáciu, že žiadate vytvorenie nejakej komisie expertov. Keď si zoberiete prílohy, nóty slovenskej vlády a nóty maďarskej vlády, ktoré patria k tejto zmluve, tak nóta maďarskej vlády je úplné iná. Keď som sa v zahraničnom výbore opýtal pána ministra zahraničných vecí, či vláda odpovedala na túto nótu, alebo urobila nejaké kroky, tak mi bolo povedané, že nie.

    Takže na záver by som sa chcel vyjadriť v tom zmysle, že vaše vystúpenie na jednej strane bolo tvrdením, že HZDS ako celok podporuje ratifikáciu tejto zmluvy, ale týmito tromi argumentmi ste ma presvedčili, že nemáte záujem o ratifikáciu zmluvy.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Slobodník, zaujala ma tá časť vášho vystúpenia, kde ste odporúčali, aby sa vláda alebo my obrátili na právne oddelenie Rady Európy, pokiaľ ide o Odporúčanie 1201. Ja sa nazdávam, že sporná právna povaha tohto odporúčania bola jasná už v čase podpisu. Dôkazom toho sú aj nóty, ktoré sa vymenili ohľadom interpretácie tohto predpisu. Ja sa vás chcem spýtať ako predsedu zahraničného výboru, prečo ste sa vy za tých deväť mesiacov neobrátili na právne oddelenie Rady Európy.

  • Pán poslanec Ftáčnik - faktická poznámka.

  • Vážený pán predseda zahraničného výboru, vaše vystúpenie ste skončili tým, že musíme dosiahnuť kompromis. Pán minister zahraničných vecí v úvodnom slove povedal, že kompromis sme už dosiahli. Ako tomu mám rozumieť?

  • Ďalej pán poslanec Čarnogurský.

  • Pán poslanec Slobodník, aj ďalší kolegovia z HZDS, ktorí tvrdíte, že ste za ratifikáciu, ale treba ešte niečo objasniť rokovaním s Maďarskom o spoločnom výklade tejto zmluvy, skúsme si predstaviť, že by z tohto dôvodu bola teraz prerušená debata a odročené hlasovanie na budúcu alebo ďalšiu schôdzu Národnej rady.

    Najpravdepodobnejšie je, že s Maďarskom asi žiadne ďalšie rokovanie o zmluve nebude možné, ani o nejakej spoločnej interpretácii tejto zmluvy, a viete si predstaviť tú trápnu situáciu o mesiac, dva alebo tri mesiace, keď sem príde opäť pán minister zahraničných vecí a povie, že sme oslovili Maďarskú republiku, ale k žiadnemu nejakému spoločnému výkladu zmluvy sme nedošli. Ako sa potom zachováte? Potom budete hovoriť aj naďalej, že sme za ratifikáciu, alebo potom poviete, že nie sme za ratifikáciu? To bude oveľa trápnejšia situácia, aká je dnes, už tým, že ratifikácia sa toľko odkladala a že vlastne vládna koalícia nie je pri podpore zmluvy jednotná.

    A v tejto súvislosti by som mal otázku na ministra zahraničných vecí pána Schenka, že či vôbec považuje za pravdepodobné, že by bolo možné rokovať s Maďarskou republikou o nejakej spoločnej interpretácii tejto zmluvy.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcela by som reagovať na poznámku pána poslanca Mikloška.

    Pán poslanec, hovorili ste, že zmluva je už ratifikovaná maďarskou stranou, to znamená, že niet o čom hovoriť, pretože text sa nedá meniť. To je pravda, text sa meniť nedá, ovšem tu nejde o text zmluvy, ale o jeho intrepretáciu a na jednotnej interpretácii sa môžeme ešte teraz dohovoriť. Ako som už povedala vo svojom diskuznom príspevku, podpísanie zmluvy sa uskutočnilo za iných okolností, t. j. skutočnosti, o ktorých hovoríme dnes, v čase podpisovania zmluvy ešte neexistovali. Premiér Mečiar podpísal zmluvu v znení slovenskej nóty, kde sa kládol akcent iba na individuálne práva. Vzhľadom na to, že premiér maďarskej vlády v čase podpisu zmluvy proti slovenskej nóte neprotestoval, naša strana bola právom presvedčená, že Maďarsko plne akceptuje slovenskú interpretáciu článku 15 ods. 4 zmluvy, a preto ju aj premiér Mečiar v dobrej viere podpísal.

    Týždeň po podpise zmluvy bola však na Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky zaslaná verbálna nóta Ministerstva zahraničných vecí Maďarskej republiky, kde maďarská strana považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že jednostranný a zužujúci výklad v slovenskej nóte nemá právny základ a je pre maďarskú stranu neprijateľný. Maďarský parlament ratifikoval zmluvu v znení maďarskej nóty. Tým sa vlastne začal pricipiálny spor o interpretáciu textu sporného článku zmluvy a preto túto interpretáciu je nutné ujednotiť ešte pred ratifikáciou základnej slovensko-maďarskej zmluvy v slovenskom parlamente.

    Aj Maďarsku musí záležať na tom, aby slovenský parlament zmluvu ratifikoval a preto maďarská strana nemôže povedať, že na túto tému už nebudeme diskutovať, pretože jej sa to netýka. Nie, týka sa to obidvoch strán a myslím si, že ak Maďarsko tvrdí, že je demokratickým štátom a tento veľký interpretačný rozpor tu je, tak je potrebné od Maďarska žiadať, aby tento ústretový krok urobilo.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Ásványi - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Slobodník, zmluvu medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou nepodpísal ani pán Bugár, ani pán Duray, ale podpísal pán premiér Mečiar. Vo vašom vystúpení v každej druhej vete ste spomínali meno buď jedného, alebo druhého. Neviem, či preto, aby ste odviedli pozornosť od nedokonalosti alebo chýb tejto zmluvy, alebo či chcete dosiahnuť kompromis s Durayom alebo Bugárom. Myslím, že to sa vám vo veci zmluvy nepodarí. Nebolo by lepšie, keby ste si rozdali veci s pánom premiérom Mečiarom, a hádam ani nie tu, v parlamente, ale mimo toho? Pretože my na to dosah nemáme.

    Ďakujem.

  • Len pánu Bugárovi odpoviem. Ja teraz citujem z maďarskej tlače ohľadne pána Csákyho. Vy ste povedali, že má sa to prerokúvať na Slovensku. Tak teraz prosím, počúvajte citát. Pridávam slovo pán, lebo tu v texte nie je.

    Pán Csáky zároveň dodal: "Keďže nemajú ilúzie, vlastný návrh zákona" Maďarskej koalície, dodávam ja, "najneskôr začiatkom januára, teda pred možným rokovaním, zašlú v anglickom a francúzskom preklade Rade Európy, Európskej únii, Európskemu parlamentu, ako aj vysokému komisárovi OBSE pre menšiny. Musíme ich požiadať o odborné stanovisko a politickú podporu, lebo vidíme málo šancí nato, aby bol zákon prijatý pomocou domácich síl," zdôraznil.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pani poslankyňa Lazarová, nestačí len chodiť do zahraničia, ale treba aj interpretovať veci tak, ako sú, čo sa týka zahraničnej politiky. Keby ste sa opýtali pána ministra zahraničných vecí alebo pána predsedu zahraničného výboru, tak by vám povedali, že nótu dala slovenská vláda ešte pred podpisom zmluvy, to znamená, že táto nóta bola prvá a nóta maďarskej vlády bola ako odpoveď na túto nótu. Samozrejme, že bola pred podpisom, ale len chcem zdôrazniť, že maďarská nóta bola odpoveďou na nótu slovenskej vlády, a to je rozdiel, samozrejme. A chcem ešte takisto zdôrazniť, že slovenská vláda bola tá, ktorá potrebovala vysvetliť určitú časť Odporúčania 1201.

  • Pán poslanec Lauko, mám len jednu poznámku. Tá verbálna nóta, ktorá išla zo Slovenskej republiky, išla preto, že nebola splnená dohoda medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou po podpise, že ani jedna strana až do podpisu nebude komentovať obsah a výklad zmluvy. A urobila to maďarská strana v novinách, preto hneď slovenská vláda podala nótu. Toto len na vysvetlenie, aký bol postup.

  • Dobre. Pán predseda, nechcel som hovoriť, či pred, alebo po, išlo mi len o to, aby som zdôraznil, že najprv bola nóta slovenskej vlády a že slovenská strana vlastne vysvetľovala to, čo bolo už v zmluve. To som chcel zdôrazniť.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    len ako odpoveď pani poslankyni Lazarovej by som chcel pripomenúť. Neviem, kto predkladal vo vašom výbore návrh na ratifikáciu zmluvy, ale vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci predkladal tento návrh pán štátny tajomník. Pán štátny tajomník veľmi jasne komentoval situáciu okolo Odporúčania 1201 a hovoril o nej týmito slovami: Slovenská strana dávala návrh, aby bol doplnený text o slová "rešpektujúc len individuálne práva príslušníkov národnostných menšín". To slovíčko "len" bolo pre druhú negociačnú stranu neprijateľné, a preto bolo vypustené.

    Skutočne si myslím, že slovenská vláda nemohla byť taká naivná, že keď zistila, že slovíčko "len" je neprijateľné, že maďarská strana sa domnievala, že ide o individuálne práva, a teda o nejakej dobrej viere pána premiéra, že to bolo skutočne prijímané z hľadiska individuálnych práv, tu nie je možné hovoriť. Potom by bol skutočne mimoriadne naivným človekom, a tak ako ja ho poznám, on taký nie je.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Som presvedčený, že pozitíva podpisu tejto zmluvy o niekoľko radov prevyšujú negatíva pre Slovensko, pre slovenskú politickú triedu, pre nás všetkých. Medzi prvoradé pozitívne dôsledky zaraďujem aj dnešnú (a celú doterajšiu) otvorenú, vzájomne sa otvárajúcu diskusiu o zmluve. Zdôrazniť však chcem jedno. Sila slovenskej diplomacie je určená rôznymi viac-menej známymi historickými i aktuálnymi faktormi. Ak strany opozície tvrdia, že v súčasnosti kardinálnym fórom vysvetľovania problémov a presadzovania záujmov sú štandardné medzinárodné stranícke fóra, stranícke internacionály, implicitne konštatujú zodpovednosť, resp. spoluzodpovednosť za nie optimálnu silu slovenskej diplomacie. Chcem veriť, že si to plne uvedomia a vyvinú zodpovedajúcu aktivitu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ešte pán poslanec Bugár.

  • Pán poslanec Slobodník, vidíte, ako ďaleko je to, čo ste prečítali, od vášho prvého tvrdenia. Prvýkrát ste tvrdili, že podľa vyhlásenia pána Csákyho nechceme rokovať o tomto materiáli v Národnej rade s vami. To, čo ste prečítali, znamená však niečo iné, že pošleme to na "pripomienkovanie", ak to môžem v úvodzovkách takto nazvať, aj iným, hlavne zahraničným partnerom, ale, samozrejme, chceme rokovať. Nehnevajte sa, každý si uvedomuje, že ak tu chceme prijať zákon, musíme tu získať konsenzus. Ale potrebujeme na to vedieť aj názory odborníkov zo zahraničia.

  • Ďakujem, pán poslanec. V rozprave bude pokračovať pán podpredseda Húska.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené kolegyne a kolegovia, vážení hostia,

    doterajšia debata ukazuje, že ide o zložitú vec, ukazuje, že máme do činenia s určitým stupňom zotrvačnosti, s určitou inerciou, ktorá je geopoliticky jednoducho faktom a s ktorou musíme rátať a na ktorú musíme reagovať v podstate procesne. Ja by som chcel len zdôrazniť, že som presvedčený, že naše obyvateľstvo, slovenská spoločnosť, si veľmi dobre uvedomuje, že terajšia koalícia považuje za nadradené kritérium kritérium slovenských štátnych záujmov a že nech sme urobili akékoľvek opatrenia, a niektoré nie vždy optimálne, vždy sme túto nadradenosť slovenských štátnych záujmov kládli na prvé miesto, a myslím, že slovenská spoločnosť je presvedčená, že práve v tomto sme nesklamali.

    Nesklamali sme ani jediný jeden raz. A som presvedčený, že nesklameme ani v tomto prípade. Dali sme jasne najavo aj medzinárodnej spoločnosti, aj nášmu medzinárodnému okoliu, že nadobro sme odhodlaní stať sa subjektmi dejov, že sa nechceme zmieriť s pozíciou objektov dejov, aby s nami narábali druhí a aby sa rozhodovalo o nás z iných centrál.

    Berieme na vedomie silové pole, nechceme sa hrať na takých veľkých, akými nie sme, ale na druhej strane vieme, že vo svojom priestore vieme mobilizovať svoje sily tak, aby sme obhájili naše záujmy. Takto budeme pokračovať aj ďalej. A práve vo svetle tejto skutočnosti a s ohľadom na debatu, ktorá ukázala zložitosť aj inerciu, aj procesnosť toho priebehu, navrhujem procedurálny návrh, aby sme prijali nasledovné uznesenie slovenského parlamentu. Dovoľte, aby som ho citoval.

    Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 20. decembra 1995 o postupe s vyslovením súhlasu so Zmluvou o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, tlač 272.

    Národná rada Slovenskej republiky vo vedomí historického významu budovania dobrých, spravodlivých vzťahov medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou a v záujme upevňovania stálych pomerov štátnej integrity a nemennosti hraníc v strednej Európe, ako aj v záujme maximálne možného vylúčenia dvojznačnosti výkladu vzájomnej zmluvy rozhodla

    A. neprerušiť schvaľovací proces vzájomnej zmluvy s Maďarskou republikou,

    B. poveriť predsedu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky tým, aby zabezpečil prípravu a sformulovanie sprievodného schvaľovacieho uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky v duchu uznesenia vlády Slovenskej republiky obsiahnutého vo verbálnej nóte Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky z 19. marca 1995,

    C. odložiť hlasovanie o vyslovení súhlasu so Zmluvou o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou na ďalšiu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené kolegyne a kolegovia, prosím o podporu tohto môjho procedurálneho návrhu.

    Ďakujem.

  • Pokiaľ pristúpime k hlasovaniu, ešte sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Hrušovský.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    mal by som jednu otázku na navrhovateľa tohto uznesenia, aby odcitoval paragraf rokovacieho poriadku, o ktoré opiera návrh tohto uznesenia. Je nelogické, aby na jednej strane hovoril, že neprerušujeme rokovanie, ale len odkladáme rokovanie o tejto zmluve. Jednoducho ho prerušujeme, pretože tento bod programu bol riadne zaradený na túto schôdzu, pán predseda. O tom, ako Národná rada Slovenskej republiky rokuje o medzinárodných zmluvách, hovorí § 79 rokovacieho poriadku, ktorý odkazuje na § 22 rokovacieho poriadku a hovorí, že o medzinárodných zmluvách sa rokuje ako o návrhoch zákonov. Tento § 22 v bode 2 hovorí a vymenúva dôvody, kedy je možné prerušiť rokovanie o návrhu bodu programu. Tento návrh na uznesenie nespĺňa tieto náležitosti rokovacieho poriadku. V prípade, pán predseda, že dáte hlasovať o takto prednesenom návrhu, upozorňujem, že konáte v rozpore s rokovacím poriadkom.

  • Pán predseda, chcela by som poprosiť, aby predkladateľ odovzdal svoj text na prepis, aby sme ho všetci mohli dostať rozmnožený, a prosím o desaťminútovú prestávku po rozdaní tohto textu.

  • Pán predseda, ja si chcem len niečo spresniť. Viacerí poslanci za HZDS tu totiž vystupovali v debate a dožadovali sa ešte nejakého rokovania s maďarskou stranou o spoločnej interpretácii tejto zmluvy. V návrhu pána podpredsedu Húsku sa nič také neuvádza, čiže prosil by som pána podpredsedu Húsku, či naozaj do ďalšieho obnovenia rokovania o tejto zmluve sa nepredpokladá žiadne ďalšie rokovanie s maďarskou stranou, prinajmenšom podľa jeho návrhu.

    A ďalšia vec, ja som postavil otázku pánu ministrovi Schenkovi, či vôbec prichádza do úvahy nejaké rokovanie s maďarskou stranou. Myslím si, že by bolo dobré, keby pán minister Schenk ešte pred hlasovaním o tomto uznesení odpovedal na moju otázku.

  • Podporujem stanoviská mojich predrečníkov, predovšetkým kolegu Hrušovského a kolegyne Rusnákovej. Pokiaľ odhlasujeme uznesenie v takejto forme, javí sa mi ako zmätené, pretože v texte sa konštatuje, že sa neprerušuje ratifikačný proces, ale de facto sa uznesením prerušuje, lebo sa odkladá na budúcu schôdzu.

    Ďakujem.

  • V texte sa vôbec nehovorí o ratifikačnom procese, pán poslanec.

    Pán podpredseda Andel.

  • Pán predseda, keďže pán podpredseda Húska dal procedurálny návrh, treba o ňom hlasovať bez rozpravy a vlastne týmito takzvanými faktickými poznámkami sme otvorili rozpravu. Navrhujem hlasovať o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Húska, okamžite.

  • Ďakujem, pán predseda. Práve chcem reagovať na to, čo povedal pán podpredseda Andel. Pán podpredseda Húska vystúpil s tým, že podal procedurálny návrh, ale navrhol prijať uznesenie. Uznesenie nie je predsa procedurálny návrh, takže prosím pokračovať normálne v prerokovaní bodu a na konci sa schváli uznesenie.

    Ďakujem.

  • Musím vás opraviť, ale je to procedurálny návrh. Uznesenie je procedurálny návrh.

    Pán poslanec Mikloško.

  • Pán predseda, ja celý deň hlasujem s náhradnou kartou číslo 4.

  • Smiech v sále.

  • Dobre, budem škrtať vaše hlasovanie. Ďakujem pekne.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, keďže nekončím rozpravu k tomuto bodu, len ju prerušíme a budeme v nej pokračovať na ďalšej schôdzi, nie je potrebné to, čo povedal pán poslanec Hrušovský. To po prvé.

    A po druhé, kým budeme hlasovať, myslím si, že bude dobré, ak sa vyjadrí pán minister, hoci mal by som dať hlasovať hneď tak, ako žiadal aj pán poslanec Čarnogurský.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    Zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou už od svojho vzniku celkom pochopiteľne vyvoláva diskusiu. Táto diskusia sa dnes - po kole diskusií vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky preniesla i na pôdu pléna nášho parlamentu a nech by už ratifikačný proces skončil akokoľvek, je jasné, že táto diskusia sa momentom ratifikácie neskončí.

    V tejto reakcii na dnešnú diskusiu mám uľahčenú pozíciu preto, lebo som sa tu ráno vo svojom pomerne obsiahlom úvodnom slove pokúšal uviesť všetky argumenty k otázkam, ktoré su citlivé, alebo ktoré sa môžu interpretovať rôznym spôsobom. Mám taký dojem, že v tomto úvodnom vystúpení som viac-menej anticipoval skoro všetky body diskusie, ktoré sa objavili neskôr. Preto mi dovoľte, aby som na všetky tieto záležitosti znovu nereagoval. Odkazujem v mnohých prípadoch opäť na svoje úvodné slovo.

    Zároveň chcem konštatovať, a to bolo moje príjemné prekvapenie, že tu odzneli veľmi dôležité vystúpenia, ktoré sa viazali na podporu zmluvy, vystúpenia, ktoré boli jednoznačne orientované proti akýmkoľvek kolektívnym právam, územnej autonómii a podobne, vystúpenia, ktoré jednoznačne charakterizovali aj inkriminovaný článok 11 Odporúčania 1201 ako text, ktorý nie je možné interpretovať ani v zmysle kolektívnych práv, ani územnej autonómie. Myslím, že všetky argumenty na túto tému odzneli, takisto ako odzneli aj kontraargumenty. Nedomnievam sa, že by bolo efektívne znovu sa k týmto záležitostiam vracať, znovu opakovať všetky väzby, všetky poistky, ktoré sú v tejto zmluve, a podobne.

    Otázka, ktorá v tejto súvislosti vzniká, je už len otázka politickej vôle a otázka rozhodnutia zmluvu ratifikovať alebo neratifikovať, tu by už žiadna ďalšia racionálna argumentácia, podľa mojej mienky, nebola efektívna. Znovu opakujem, ešte raz by som pripomenul presvedčenie, ktorým som končil svoje vystúpenie, že totiž medzi poslancami je vôľa počúvať a rozumieť argumentom a že bude politická vôľa rozhodnúť moderným európskym spôsobom.

    Chcel by som povedať, že napriek všetkým diskusiám o možnom vývoji vzťahov s naším partnerom, s ktorým ideme uzatvárať túto zmluvu, dobré vzťahy alebo istý kvalitatívny posun k zlepšeniu našich vzťahov nastal aj bez ohľadu na to, že táto zmluva ešte z našej strany ratifikovaná nie je. Bolo by to možné dokumentovať mnohými konkrétnymi príkladmi hospodárskej a inej spolupráce. Rovnako chcem povedať, že bez toho, že by sme túto zmluvu ratifikovali, slovenská strana túto zmluvu uplatňuje a v jej duchu aj koná, o čom svedčí napríklad vypracovanie dokumentu o implementácii Rámcového dohovoru vo vzťahu k uplatňovaniu práv osôb patriacich k maďarskej národnostnej menšine na Slovensku. Žiadame v tomto zmysle rovnaký postup aj od strany maďarskej. Tým chcem povedať len toľko, že máme nielen zlé skúsenosti.

    Dovoľte mi ešte pár stručných poznámok vari k najakútnejším otázkam. Vznikla tu situácia, v ktorej sa navrhuje urobiť ešte nejaké ďalšie opatrenia, nejaké ďalšie kroky, ktorými by sa mala minimalizovať obava zo zneužitia tohto dokumentu. Osobne sa domnievam, že akákoľvek diskusia alebo pokus o dohodu, alebo expertnú dohodu o výklade s maďarskou stranu, je neschodná a bola by kontraproduktívna. Riešenie, ktoré vidím ako riešenie schodné, riešenie opreté o medzinárodnoprávne precedensy, je riešenie, ktoré som spomínal vo svojom úvodnom vystúpení. Je tu možnosť, aby slovenský parlament prijal uznesenie alebo vyhlásenie, v ktorom by podal svoju interpretáciu problémových miest a v ktorom by Národnú radu a vládu zaviazal k istému výkonu tejto zmluvy. Chcem povedať, že toto je veľmi dôležitý moment, lebo ako som zdôraznil už ráno, kľúčovou požiadavkou vo všetkých týchto dokumentoch je to, že uplatňovanie týchto práv musí byť v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom. To znamená, že je to záležitosť, ktorú má plne v rukách, pokiaľ ide o zákonodarnú stránku, parlament, pokiaľ ide o výkonnú stránku, vláda. Takže je možné a bolo by prospešné z tohto hľadiska zaviazať parlament a (alebo) vládu k interpretácii a výkonu tejto zmluvy istým spôsobom.

    Znovu opakujem. Takéto riešenie má oporu v medzinárodných precedensoch. Uskutočniť nejaké kolá expertných diskusií s maďarskou stranou nepovažujem za vhodné. Samozrejme, netreba argumentovať iba v tom zmysle, ktorý tu odznel, ale predovšetkým v tom zmysle, že samotná zmluva poskytuje právne a inštitucionálne nástroje, ktoré pri tom možno používať. Takže je to riešenie, ktoré by som v tejto situácii osobne podporil a videl ako schodné.

    Je ešte niekoľko dôležitých momentov, na ktoré by som chcel upozorniť. Reagoval by som teraz na vystúpenia niektorých poslancov. Dovoľte mi, aby som vybral len niektoré momenty z nich.

    Ak pán Duka-Zólyomi hovoril, že sa dostávame do istého rozporu prijatou základnou zmluvou, treba rozlíšiť dve veci. Po prvé - že sú tu záležitosti, ktoré sú plne vnútornou záležitosťou Slovenskej republiky, ako je napríklad prijatie zákona o štátnom jazyku, a tieto sa nedostávajú do žiadneho rozporu s prijatou základnou zmluvou ani s Rámcovým dohovorom. Hovorím to na základe uskutočnenej komparatívnej právnej analýzy. Sú to záležitosti, ktoré sú výlučne internou záležitosťou Slovenska, a niet o nich čo diskutovať ani s maďarskou stranou ani na medzinárodných fórach. S maďarskou stranou v duchu tejto zmluvy možno a treba konzultovať iba otázky vzájomnej spolupráce. A tu sa slovenská strana v ničom proti litere a duchu tejto zmluvy neprehrešila.

    Rád by som ešte raz zopakoval, že tu znovu a znovu napriek argumentom odznievajú skutočnosti, ktoré v danej zmluve nie sú - otázka arbitráže, otázka dezinterpretácie formulácie o nemennosti hraníc a podobne. Chcel by som ešte upozorniť vážených kolegov, že treba rozlišovať a z právneho hľadiska sa rozlišuje medzi individuálnymi právami, kolektívnym právom a spoločným výkonom individuálnych práv. Združovanie v politických stranách a podobne je spoločný výkon individuálnych práv.

    Odznelo tu niekoľko vážnych pochybností, pokiaľ ide o text danej zmluvy. Vyberiem z interpretácie týchto článkov iba niektoré. Pokiaľ ide o článok 3, znovu opakujem, bol použitý tretí princíp záverečného aktu KBSE. Čo to znamená iné, než vzájomné neuplatňovanie územných požiadaviek? Je to garancia nemennosti hraníc.

    Pokiaľ ide o článok 7, chcel by som povedať, že v tomto článku sa spolupráca špecifikuje na pohraničie, vrátane malého pohraničného styku, na regionálnu miestnu úroveň a na realizáciu konkrétnych projektov hospodárskej spolupráce. Teda niet tu nijakej opory pre prípadnú zapojenosť príslušných subjektov do širších rámcov spolupráce takého typu, ako je napríklad Karpatský euroregión a podobne.

    Pokiaľ sa hovorí v článku 11 o otváraní hraničných priechodov, znamená to len isté otváranie podľa vzájomných potrieb a možností, je to otázka dohody a finančných možností. Je evidentné, že nie je možné, aby ktorákoľvek strana otvorila tento priechod jednostranne.

    Napriek tomu, že je tu už istá nervozita, mi dovoľte ešte dve alebo tri drobné poznámky. Hovorilo sa tu o pamätníkoch. Článok 13 definuje o aké pamätníky ide. Je tu záujem o uchovanie iba tých pamätníkov a pamätných miest na územiach oboch štátov, ktoré prispeli k zbližovaniu Slovenskej republiky a Maďarskej republiky, a teda o také pamätné miesta, ktoré napomáhajú rozvoj dobrej susedskej spolupráce, neurážajú štátne ani národné cítenie druhej strany a ich poslanie nie je v rozpore s medzinárodne prijatými záväzkami štátov. Napríklad neevokujú propagáciu fašizmu, nesymbolizujú porušovanie zásad medzinárodného práva atď. Je to, samozrejme, v gescii príslušného ministerstva, takisto ako ďalšie rokovania o kultúrnych pamiatkach.

    A úplne posledná faktická poznámka sa týka problematiky asimilácie v článku 15, ktorým sa má čeliť alebo teda nevytvárať žiadne také opatrenia, ktoré by mohli viesť buď k asimilácii, alebo k zmenám pomeru obyvateľstva. Chcel by som povedať, že to je dikcia, ktorá je prevzatá z Rámcového dohovoru a vo výkladovej časti k Rámcovému dohovoru má svoju jednoznačnú interpretáciu. Táto jednoznačná interpretácia vo vzťahu k asimilácii je taká, že osoby patriace k národnostným menšinám treba chrániť pred asimiláciou proti ich vôli. Nezakazuje sa dobrovoľná asimilácia.

    Pokiaľ ide o neprípustné zmeny k pomeru obyvateľstva menšiny a väčšiny, sú založené iba na takých opatreniach, ako vyvlastňovanie, vypudzovanie, vyhosťovanie a podobne. Čiže žiadne iné zmeny alebo žiadne iné projekty typu rozvoja priemyslu alebo iných aktivít v určitých regiónoch nie je možné interpretovať ako aktivity, ktoré by boli proti duchu Rámcového dohovoru alebo základnej zmluvy.

    Znovu chcem len upozorniť na to, že základná zmluva je naozaj komplexný kontextuálny dokument, ktorý má svoje dôležité pozadie a že ho nemožno svojvoľne a laicky vykladať bez toho, aby sme sa nedostali do neriešiteľných situácií. Prosím preto, aby sme tieto fakty pri zvažovaní brali do úvahy. Ešte raz chcem vyjadriť svoje presvedčenie, že Národná rada kladne zareaguje na požiadavku alebo výzvu vlády o ratifikovanie tejto základnej zmluvy.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán Čarnogurský. Prosím vás, to je posledná faktická poznámka, budeme hlasovať. Hlasuje sa o procedurálnom návrhu bez rozpravy.

  • Pán minister, veľmi pozorne som počúval váš výklad, ale na moju otázku, ktorú som vám predtým položil, ste vo svojom výklade reagovali dvakrát a vždy inak. Prvý raz, a presne opačne druhýkrát. Ja by som chcel vedieť, aká je vaša odpoveď na moju otázku, ktorá znie tak, či je ešte vôbec možné expertné rokovanie s Maďarskou republikou o spoločnom výklade zmluvy pred jej ratifikáciou na Slovensku.

  • Nie, povedal jednoznačne, že nie.

  • Ja to mám zapísané, raz ste povedali, že nie, že ďalšie kroky s Maďarskou republikou sú neschodné, a potom druhýkrát ste povedali, že expertné rozhovory s Maďarskom predvída samotná zmluva a viete si ich predstaviť - tak nejako.

  • Prosím, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu. Pani poslankyňa Zelenayová prečíta text ešte raz.

    Rozprava sa nekončí, nabudúce bude rozprava pokračovať, môžeme zase povedať, čo chceme. Rokovanie o tomto bode programu sa preruší a budeme pokračovať na budúcej schôdzi. Prosím, pani poslankyňa.

  • Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 20. decembra 1995 o postupe s vyslovením súhlasu so Zmluvou o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, tlač 272.

    Národná rada Slovenskej republiky vo vedomí historického významu budovania dobrých a spravodlivých vzťahov medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou a v záujme upevňovania stálych pomerov štátnej integrity a nemennosti hraníc v strednej Európe, ako aj v záujme maximálne možného vylúčenia dvojznačnosti výkladu vzájomnej zmluvy rozhodla

    A. neprerušiť schvaľovací proces vzájomnej zmluvy s Maďarskou republikou,

    B. poveriť predsedu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky tým, aby zabezpečil prípravu a sformulovanie sprievodného schvaľovacieho uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky v duchu uznesenia vlády Slovenskej republiky, obsiahnutého vo verbálnej nóte Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky z 19. marca 1995 číslo 4017/95-POLB,

    C. odložiť hlasovanie o vyslovení súhlasu so Zmluvou o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou na ďalšiu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh odporúčam prijať.

  • Prerušuje sa, povedal som, páni poslanci, budeme hlasovať. Tam sa hovorí len o tom, že sa prerušuje procedúra, ale nie rokovanie o bode programu. Páni poslanci, prosím pokoj. Prerušíme rozpravu a na ďalšej schôdzi, keď bude zaradená táto zmluva do programu, budeme pokračovať tam, kde sme skončili, čiže v rozprave. Je to jasné a jednoduché.

  • Bod C jasne hovorí - odložiť hlasovanie o vyslovení súhlasu so Zmluvou o dobrom susedstve atď. na ďalšiu schôdzu Národnej rady.

  • Prosím, budeme hlasovať o návrhu tohto uznesenia.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Vážení páni poslanci, neskončili sme rokovanie o tomto bode programu, prerušili sme rozpravu a budeme v nej pokračovať na ďalšej schôdzi, keď bude tento bod programu zaradený.

    Budeme pokračovať d v a d s i a t y m p r v ý m bodom, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa zrušuje zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia číslo 366/1992 Zb. o opatreniach vo vzťahu k Zväzovej republike Juhoslávia (Srbsko a Čierna Hora).

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 305 a spoločnú správu výborov ako tlač 305a.

    Z poverenia Vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní minister zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Juraj Schenk. Prosím, pán minister, aby ste sa ujali slova.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení poslanci,

    pred vami dnes stojí otázka ukončenia obdobia, ktoré, aj keď nie pričinením Slovenskej republiky, na viac ako tri roky prerušilo rozvoj vzájomných vzťahov s krajinou, ktorá bola naším tradičným priateľom, významným obchodným partnerom. Tragické udalosti vývoja v priestore bývalej Juhoslávie sa nás bytostne dotýkali. Slovensko bolo prepojené s týmto územím mnohými tradíciami a uvalené sankcie Bezpečnostnej rady na Juhoslovanskú zväzovú republiku zanechali na hospodárstve našej mladej republiky tiež svoje stopy.

    Vzhľadom na existujúce problémy medzinárodnej organizácie nemôžeme byť prehnanými optimistami a veriť, že straty Slovenskej republiky zapríčinené dodržiavaním sankcií budú v plnej miere kompenzované, ak je vôbec možné s takouto alternatívou rátať. Preto je potrebné hľadať aj iné možnosti, ktoré sa ponúkajú prostredníctvom dynamického rozvoja bilaterálnych vzťahov s krajinami postihnutými vojnovým ošiaľom a ničením. Môžeme so cťou vyhlásiť, že slovenská zahraničná politika počas celého obdobia konfliktu v tomto geopoliticky významnom teritóriu zastávala vyvážené a principiálne postoje a jej snahou bolo pomôcť hľadať konečné riešenie mierovou cestou pri rešpektovaní záujmov všetkých strán zúčastnených v konflikte. Svojimi krokmi sme si vytvorili dobré východiskové pozície pre obdobie, ktoré práve teraz nadchádza - obdobie intenzifikácie bilaterálnych vzťahov s Juhoslovanskou zväzovou republikou, ktoré odsúhlasením predkladaného návrhu, ako veríme, bude mať pozitívny dosah tak v bilaterálnej, ako aj v multilaterálnej rovine.

    Cieľom vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa zrušuje zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia číslo 366/1992 Zb. o opatreniach vo vzťahu k Zväzovej republike Juhoslávia (Srbsko a Čierna Hora), je v nadväznosti na podpísanie mierovej dohody dojednanej v americkom Daytone dňa 21. novembra 1995 a podpísanej v Paríži 15. decembra 1995, a najmä prijatú rezolúciu Bezpečnostnej Rady OSN číslo 1022 zo dňa 22. 11. 1995, ktorou sa s okamžitou platnosťou pozastavuje na dobu neurčitú účinnosť opatrení prijatých alebo znovu potvrdených v rezolúcii 757/1992, odstrániť existujúcu zákonnú prekážku obnovenia obchodno-ekonomických vzťahov s Juhoslovanskou zväzovou republikou. Juhoslovanskú zväzovú republiku stále považujeme za významnú európsku krajinu s príslušným vplyvom a zodpovednosťou za medzinárodný vývoj, čo dokázala aj prístupom k mierovým rozhovorom.

    Perspektíva našich bilaterálnych vzťahov je veľmi dobrá. Na oboch stranách je politický záujem o ich prehĺbenie. Je na nás, aby sme spravili významný krok dopredu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe uvedených dôvodov odporúčam predložený návrh zákona schváliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Teraz by som prosil spoločného spravodajcu pána Jozefa Prokeša, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    predseda Národnej rady pridelil svojím rozhodnutím číslo 694 zo dňa 7. decembra 1995 na prerokovanie návrh tohto zákona Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, aby skoordinoval stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    S potešením konštatujem, že všetky uvedené výbory návrh prerokovali, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky jeho schválenie. V žiadnom výbore nebola prijatá žiadna pripomienka k tomuto návrhu. Myslím si, že môžeme byť radi, že situácia dospela do takého stavu, že sa môžu obnovovať normálne vzťahy aj s našimi južnými slovanskými spolubratmi. Odporúčam vám prijať predložený návrh zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Prokešovi.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu rokovania s konštatovaním, že som dostal jednu písomnú prihlášku od pána poslanca Figeľa. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená Národná rada, vážený pán predseda, vážený pán minister, ctení hostia,

    myslím si, že táto chvíľa, tieto dni, ktoré prežívame po podpise mierovej dohody o skončení vojny na Balkáne, sú vážne. Je dôvodom na isté pozastavenie sa pri prijatí toho, čo máme pred sebou. Ale súvisí s tým ešte jedna vec, ktorú chcem predložiť ako návrh na ďalšie uznesenie.

    1. Skončená vojna v bývalej Juhoslávii je naozaj lekciou pre celý civilizovaný svet o tom, aké smutné a krvavé dedičstvo vie zrodiť nacionalistická nenávisť nasledujúca po tzv. socialistickom internacionalizme. Dve generácie budú oplakávať svojich padlých a stratených. Veľký podiel na tom majú niektorí silní, ale nezodpovední politici. Kiežby táto vojna na Balkáne bola poslednou na našom kontinente.

    2. Severoatlantická aliancia sa ukázala ako jediná fungujúca akcieschopná sila. Európa nie je ani po tretíkrát v tomto storočí bez pomoci Spojených štátov amerických schopná vlastnými prostriedkami zastaviť vojnu na kontinente. Aj preto je bezpečnostná orientácia Slovenska na členstvo v NATO oprávnená.

    3. Spoločný záujem priblížil nielen Francúzsko k vojenskej štruktúre aliancie, ale vytvoril aj ďalší predpoklad na reálne partnerstvo medzi NATO a Ruskou federáciou. Operácia Joint Endeavour - Spoločné úsilie na území Bosny je aj úsilím o prekonanie nedôvery v medzinárodných vzťahoch medzi Východom a Západom.

    4. Chorvátsko a Bosna-Hercegovina potrebujú aj našu, slovenskú pomoc, Srbsko a Čierna Hora našu spoluprácu. Ďalší vývoj a stav vzťahu na Balkáne nemôže byť ľahostajný Slovenskej republike.

    Preto poslanci za KDH, predpokladám, aj za všetky ostatné kluby, budú hlasovať za zrušenie zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia z roku 1992, ktorým bolo vyhlásené z našej strany embargo voči Zväzovej republike Juhoslávia. Toto hlasovanie má však aj inú nemenej dôležitú súvislosť. Ideme zrušiť embargo voči Zväzovej republike Juhoslávia. Teda vláda Slovenskej republiky používa oficiálny názov štátu v tvare substantívu štátnej formy a nominatívu skrátenej formy mena, resp. názvu. V novembri parlament dvomi uzneseniami súhlasil s ratifikáciou obchodných dohôd s Republikou Slovinsko a s Republikou Tadžikistan, ktoré predložila vláda.

    Ak sa vás spýtam, čo je hlavnou prekážkou uzavretia niektorých dôležitých dohôd medzi Slovenskom a Nemeckom, mnohí by to sotva uhádli. Čudujte sa, alebo nie, ale je to názov partnerského štátu. Slovenská vláda, argumentujúc stanoviskami jazykových expertov a právom jazykovej suverenity, nechce používať pre Nemecko názov Spolková republika Nemecko. Táto bezdôvodná tvrdohlavosť nás stojí veľa. Bráni podpisu už dávno pripravených zmlúv, ktoré môžu znamenať podstatný prínos pre obidve strany, zreteľne však väčší pre Slovensko. Medzi týmito zmluvami je napríklad zmluva o spolupráci v oblasti kultúry, o poskytovaní technickej pomoci Slovenskej republike, o zamestnávaní pracovníkov slovenských podnikateľských subjektov na území Nemecka na realizáciu zmlúv o diele, o zamestnávaní pracovníkov za účelom rozšírenia ich odborných a jazykových vedomostí, readmisná dohoda, dohoda o spolupráci v oblasti zdravotníctva, pri ochrane životného prostredia, v oblasti mládeže, v oblasti leteckej dopravy, o majetkovom prevode meracích sústav pre rádioaktivitu v Slovenskej republike a niektoré ďalšie rezortné zmluvy.

    Bolo by naším nešťastím, keby sme argumenty neplatné pri menej dôležitých obchodných partneroch, akým trebárs je Republika Slovinsko, Republika Tadžikistan a Zväzová republika Juhoslávia, otočili naruby a vyhlásili za atribút našej jazykovej suverenity pri našom najdôležitejšom partnerovi spomedzi krajín Európskej únie, do spoločenstva s ktorým chceme vstúpiť v oblasti politickej, bezpečnostnej i ekonomickej. Suverenita rozumu musí byť viac než špekulácie okolo slovíčok. Ak nie, ide o pokrytectvo a sabotáž platného vládneho programu. Chcem preto navrhnúť na hlasovanie samostatné uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v tomto znení:

    "Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej republiky, aby v medzištátnych vzťahoch s Nemeckom používala názov Spolková republika Nemecko."

    Vážené kolegyne a kolegovia, predpokladám, že všetci budeme hlasovať za predložený zákon, ktorým sa normalizujú naše vzťahy so Zväzovou republikou Juhoslávia. Ak vám však záleží na úspešnosti slovenskej zahraničnej politiky, na presadzovaní našich národných a štátnych záujmov v Európe, na rozšírení možností pre slovenské firmy podnikať na území Nemecka, získať viac pracovných povolení pre slovenských občanov, otvoriť viac stáží a študijných pobytov pre našich študentov a odborných pracovníkov, ale aj pootvoriť možnosť odškodniť obete nacizmu zo Slovenska, určite budete hlasovať aj za predložené uznesenie, za čo vám naozaj vopred ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec, ale to nepatrilo k tomuto bodu programu, to sme mohli urobiť v tom ďalšom pri všeobecnej rozprave.

    Takže ďakujem ešte raz pánu poslancovi Figeľovi. Nemám nijakú inú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, či sa z pléna niekto hlási.

  • Ak nie, pristúpime k hlasovaniu, ale ešte predtým chcem upozorniť poslankyne a poslancov, že som dostal aj správu od nášho zastupiteľstva, prečo je potrebné, aby sme prijali tento návrh, o ktorom budeme hlasovať, kde Ministerstvo zahraničných vecí Juhoslovanskej zväzovej republiky a Ministerstvo dopravy Juhoslovanskej zväzovej republiky nás upozorňuje, že nemôže zrušiť tranzitné poplatky pre slovenské lode plávajúce juhoslovanským úsekom Dunaja, dokiaľ im nebude doručená nóta Slovenskej republiky o prijatí zákonného opatrenia na zrušenie sankcií proti Juhoslovanskej zväzovej republike zodpovedajúce legislatíve Slovenskej republiky. Čiže toto má byť prvý krok k tomu.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu s tým, že pristúpime k hlasovaniu. Ešte by som sa mal spýtať pána ministra Schenka, či sa chce vyjadriť.

  • Ďakujem. Ani pán Prokeš sa nechce vyjadriť ako spravodajca. Prosím, pristúpime k hlasovaniu.

  • Vážený pán predseda, v rozprave k tomuto návrhu zákona vystúpil jeden poslanec. Priznám sa, že som na rozpakoch, pretože jeho vystúpenie sa nedotýkalo návrhu, ktorý je nám predložený, aj keď na druhej strane si myslím, že nám je všetkým jasné, čo navrhoval. V takomto prípade je to na rozhodnutie predsedajúceho, či budeme v rámci tohto bodu o uvedenom návrhu hlasovať, alebo s ním urobíme niečo iné. Navrhujem nasledujúci postup, aby sme hlasovali najprv o predloženom návrhu zákona, o ktorom neboli žiadne pochybnosti. Opakujem znovu, že vystúpenie pána poslanca Figeľa sa nijakým spôsobom nedotýka tohto návrhu. Potom môžeme pristúpiť k hlasovaniu o jeho návrhu. Pán predseda, odporúčam predložený návrh zákona o zrušení sankcií voči Zväzovej republike Juhoslávia schváliť. Prosím, aby ste dali o tom hlasovať. Hlasujeme o návrhu ako celku, pretože neboli pozmeňovacie návrhy.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spoločný spravodajca navrhuje, aby sme hlasovali kladne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 114 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa zrušuje zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia číslo 366/1992 Zb. o opatreniach vo vzťahu k Zväzovej republike Juhoslávia.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia,

    je tu návrh na uznesenie od pána poslanca Figeľa. Počuli ste ho všetci, dovolím si ho zopakovať. Pán poslanec Figeľ navrhuje uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v nasledovnom znení: Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej republiky, aby v medzištátnych vzťahoch s Nemeckom používala názov Spolková republika Nemecko.

    Dámy a páni, myslím si, že v tomto prípade, je to môj názor, by sa mal vyjadriť aj minister zahraničných vecí, ktorý tu sedí.

  • Pán minister môže a nemusí. Keď chce. Neotvára ani rozpravu v tomto prípade, nič. Vyjadruje sa na základe rokovacieho poriadku. Má na to právo.

  • Áno. Mám len niekoľko poznámok.

    1. Rozhodnutie alebo problém vzniká z čisto jazykových dôvodov. Stanovisko, ktoré zaujala v tejto veci vláda, spočíva v tom, že názov Spolková republika Nemecko nezodpovedá pravidlám slovenského jazyka.

    2. Aj v iných prípadoch, kde sa tento jazykový úzus porušoval, vláda prijala patričné opatrenia a je stanovený presný a záväzný zoznam názvov všetkých republík, kde nebude dochádzať k takýmto chybám, ako je Republika Slovinsko, ale Slovinská republika.

    3. Boli sme toho názoru, že jazykové problémy sa nemajú riešiť prostriedkami politickými. To bolo stanovisko vlády, ja ho môžem len zopakovať. Také je doteraz. Nie sme v nijakom prípade proti tomu, ak sa nájde výhodné obojstranné prospešné riešenie, ktoré bude v zhode s princípmi a pravidlami slovenského jazyka. To je všetko.

  • Ďakujem. Páni poslanci, nie je rozprava. Nech sa páči, pán poslanec Hrnko.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán minister, plne súhlasím s tým, čo ste povedali. Máte stopercentnú pravdu, ale vysvetlite mi, prečo sa do Národnej rady dostali dve zmluvy, kde jedna sa nazývala Zmluva s Republikou Slovinsko a druhá s Republikou Tadžikistan, ktoré boli v zjavnom rozpore s princípmi a pravidlami slovenského jazyka tak, ako ste to tu predložili.

  • Moja otázka je presne tá istá. Tento parlament ratifikoval na návrh vlády dve dohody, kde zlým prekladom z angličtiny sa rešpektovalo Republika Tadžikistan atď. V čom je teda problém? V jednom prípade to ide, v jednom nejde. Sme neodborníci, alebo nevieme, čo chceme.

  • Pán minister, práve teraz sme odsúhlasili vládny návrh zákona, kde hovoríme o Zväzovej republike Juhoslávia. To je presne ten istý prípad. Skutočne si neviem predstaviť dôvody, kvôli ktorým sme v akýchsi diplomatických sporoch so Spolkovou republikou Nemecko. Veď predsa dobre vieme a pri poslednej návšteve - pán poslanec Hofbauer chcel vedieť, ako sa skončila návšteva našich politikov v Nemecku - sa tento problém znovu objavil. Vy si myslíte, že môžeme takto rokovať s Nemeckom?

  • Pán minister ešte chce vystúpiť.

  • Mám len veľmi stručnú poznámku. Hovoríme o Juhoslovanskej zväzovej republike, ale vo vládnom návrhu zákona sa zrušuje zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia z roku 1992, kde sa vtedy používal názov Zväzová republika Juhoslávia. To sú dve rôzne veci.

  • To je ešte starý zákon. Ideme hlasovať o návrhu pána poslanca Figeľa. Prosím, pán poslanec Mikloško.

  • Ja sa chcem spýtať pána ministra, či vtedy slovenský jazyk neexistoval, alebo pravopis slovenského jazyka.

  • Veď to prijala federálna vláda v Prahe. To nebolo vaše rozhodnutie, pán poslanec.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý dal pán poslanec Figeľ. Hlasujeme o návrhu pána poslanca Figeľa.

  • Nedávam žiadne odporúčanie, lebo to je záležitosť, nechcem tvrdiť, že jazyková, ani nie jazyková.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.

    Takže sme neprijali tento návrh na uznesenie, ktoré predniesol pán poslanec Figeľ.

    Ďakujem, pán poslanec Prokeš.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    teraz pristúpime k prerokovaniu

    správy o premiestnení jednotky Armády Slovenskej republiky zúčastňujúcej sa mierových operácií v bývalej Juhoslávii pod mandátom Organizácie Spojených národov do Východného Slavónska.

    Túto správu sme do programu 12. schôdze Národnej rady zaradili dodatočne na požiadanie vlády Slovenskej republiky.

    Správu ste dostali ako tlač 310 a výsledky z prerokovania vo výboroch ako tlač 310a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky tento návrh prednesie minister obrany Slovenskej republiky pán Ján Sitek. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení poslanci,

    na zasadaní dňa 14. 12. 1995 vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas s účasťou jednotky Armády Slovenskej republiky na operácii na zabezpečenie mieru na území bývalej Juhoslávie vo Východnej Slavónii. Slovenský ženijný prápor pôsobí na území bývalej Juhoslávie dva a pol roka a za ten čas vykonal obrovský kus práce v prospech mieru, za čo získal dobré meno v celosvetovom meradle. Najlepším dôkazom toho je, že o náš prápor javí eminentný záujem tak Organizácia Spojených národov, ako aj nastupujúce jednotky NATO na územie Bosny a Hercegoviny.

    Súčasný mandát Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov pre jednotky UNPROFOR bol predĺžený do 31. 1. 1996. O ďalšom spôsobe pôsobenia jednotiek tejto misie rozhodne Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov. Dá sa predpokladať, že aj v rámci nového mandátu Organizácie Spojených národov bude náplň činnosti ženijného práporu totožná s jeho doterajším zameraním, to je výstavba a obnova mostov, oprava komunikácií, stavebné práce a podobne. Okrem politického významu nie je zanedbateľná ani tá skutočnosť, že Slovenská republika nebude zaťažená ďalšími výdavkami.

    Predĺženie pôsobenia príslušníkov Armády Slovenskej republiky v mierových silách Organizácie Spojených národov zvýši prestíž a hodnovernosť Slovenskej republiky v zahraničí. Svojou iniciatívou Slovenská republiky preukáže vôľu a pripravenosť aktívne sa podieľať na budovaní a udržiavaní mieru vo svete, zvlášť na území už niekoľko rokov trpiacej bývalej Juhoslávie. Armáda Slovenskej republiky je pripravená plniť ženijné úlohy v ktorejkoľvek časti bývalej Juhoslávie v súlade s mandátom Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi Sitekovi. Spoločným spravodajcom k tomuto bodu programu je pán poslanec Danko, ktorý nás oboznámi s prerokovaním správy vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 703 z 18. 12. 1995 pridelil správu o premiestnení jednotky Armády Slovenskej republiky zúčastňujúcej sa na mierových operáciách v bývalej Juhoslávii pod mandátom Organizácie Spojených národov do Východného Slavónska, tlač 310, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky s termínom ihneď.

    Oba uvedené výbory prerokovali správu o premiestnení jednotky Armády Slovenskej republiky zúčastňujúcej sa na mierových operáciách v bývalej Juhoslávii pod mandátom Organizácie Spojených národov do Východného Slavónska dňa 19. 12. 1995 a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vziať správu na vedomie. Súčasne odporúčajú, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie nasledujúceho znenia:

    Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 20. 12. 1995 k správe o premiestnení jednotky Armády Slovenskej republiky zúčastňujúcej mierových operácií v bývalej Juhoslávii pod mandátom Organizácie Spojených národov do Východného Slavónska

    Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o premiestnení jednotky Armády Slovenskej republiky zúčastňujúcej sa mierových operácií v bývalej Juhoslávii pod mandátom Organizácie Spojených národov do Východného Slavónska.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, aj k tomuto bodu otváram rozpravu s konštatovaním, že nemám do tejto rozpravy žiadnu prihlášku. Pán poslanec Fogaš sa hlási do rozpravy.

  • Ďakuje za slovo, pán predseda, ja si myslím, že to môžem povedať odtiaľto.

  • Je to v rámci rozpravy, pretože ste otvorili rozpravu. Mám len otázky, nemám žiadny komentár. Pochopil som, že nejde o vyslanie našich vojsk, len o premiestnenie jednotky. Vzniká teda otázka, či to musí takýmto spôsobom prerokovať Národná rada. To je moja prvá otázka.

    Druhá otázka: Aké sú počty premiestňovaných vojakov?

    Tretia: Ako je to s financovaním, pretože v správe, ktorú máme pred sebou, sa hovorí o transparentnosti finančného krytia operácie? Pýtam sa tu, aby to bolo aj ostatným jasné, ako nám OSN poskytuje splátky, ktoré vyplývajú zo zmlúv o vyslaní našich jednotiek.

    A konečne, aký druh mandátu OSN budú mať naše vojská a kedy o tom rozhodne Bezpečnostná rada OSN?

    Myslím si, že budem úplne spokojný, keď dostanem odpoveď na tieto otázky.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem. Pán poslanec Langoš sa hlási do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, pán minister, Národná rada, dámy a páni,

    považujem rozhodnutie vlády síce za veľmi pohodlné a bezproblémové, ale Slovenská republika bude jedinou zo stredoeurópskych krajín, ktoré sa uchádzajú o členstvo v NATO, ktorá nebude mať vojenskú účasť na akcii IFOR, ktorá je akciou pod velením NATO a je to vlastne mierové zabezpečenie vykonania Daytonskej zmluvy. Je celkom možné, že takéto rozhodnutie vlády by podliehalo ratifikácii Národnej rady Slovenskej republiky. Je celkom možné, že ratifikačný proces by sa v slovenskom parlamente skončil podobne ako takzvaný ratifikačný proces základnej slovensko-maďarskej zmluvy.

    Inak si myslím, že Slovenská republika a vláda Slovenskej republiky, ak naozaj vážne myslí jeden zo základných zámerov svojej zahraničnej politiky, účasť Slovenskej republiky v NATO, potom by sa mala uchádzať o vojenskú účasť v akcii IFOR. A preto navrhujem, aby Národná rada prijala uznesenie v tomto znení:

    "Národná rada žiada vládu, aby zmenila svoje rozhodnutie a bezodkladne začala rokovania so Severoatlantickou zmluvou o vojenskej účasti Slovenskej republiky v akcii AIFOR."

    Ďakujem.

  • Nikto viac sa nehlási. Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

  • Ja by som sa len rád opýtal pána kolegu Langoša, či sa zaľúbil do oslobodeneckých vojsk, ktoré sme tu mali 20 rokov.

  • Nikto sa nehlási. Pán minister, chcete odpovedať na otázky pána poslanca Fogaša? Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    chcel by som reagovať na otázky pána poslanca Fogaša. Aké počty sa počítajú - terajší prápor je v počte 606, naplnenosť je v počte 586. Čiže počíta sa s predbežnou účasťou, že celý prápor by sa mal presunúť do tejto oblasti. Uvidíme, aké bude vlastne rokovanie s Organizáciou Spojených národov.

    V súvislosti s tým by som chcel zareagovať na vystúpenie pána poslanca Langoša. Táto ponuka bola z americkej strany, z OSN aj priamo z NATO, aby sme sa zúčastnili na mierovej operácii vo Východnom Slavónsku. Vláda podrobne preskúmala všetky pozitíva, všetky negatíva, a myslím si, že pôsobenie v mierovej jednotke v Slavónsku je vlastne humanitnou akciou, nie je to bojová jednotka, ale je to naša ženijná jednotka, ktorá, ako som povedal v úvodnom slove, pôsobí v budovaní mostov, v odmínovaní. O túto jednotku je veľký záujem preto, lebo je na vysokej odbornej úrovni.

    Čo sa týka ďalších otázok pána poslanca Fogaša, aké sú splátky, tak som si vypísal prehľad splátok od pôsobenia nášho ženijného práporu, ktorý sa od mája roku 1993 zúčastňuje na tejto mierovej misii. Tam sú splátky za vojenskú techniku, ktorá bola hodnotená podľa takzvanej Bielej knihy I až III. Podľa Bielej knihy I bola naša technika ohodnotená na 21 miliónov USD, podľa knihy číslo II bola ohodnotená na 11 miliónov USD a podľa knihy číslo III bola hodnotená na 1,9 milióna USD. Spolu bola naša ženijná technika hodnotená, naša technika v tomto prápore, na 35 miliónov USD.

    Systém splácania tejto techniky v rámci systému financovania OSN je v leasingových splátkach, že v percentuálnom členení splácajú 30 %, 30 %, 20 % a 20 % v jednotlivých rokoch. Aká je skutočnosť? Zatiaľ sme dostali jedinú splátku v decembri 1994 vo výške 4,946 mil. USD.

    Podľa nových zásad financovania prijatých OSN v roku 1995 sa mení celý systém splátok a ruší sa ich percentuálne členenie na obdobie jednotlivých rokov. Prechádza sa na systém pravidelných mesačných splátok. Podľa týchto zásad sa má začať splácanie techniky od 1. 7. 1996 tak, že v úvode by sme mali dostať splátku vo výške 11 mil. USD, to je za to obdobie od mája 1993 až do septembra 1995 podľa mesačného princípu, z ktorej bude odpočítaná suma vo výške 4,9 mil. USD vyplatená v roku 1994 a v ďalšom období, to je od 1. 7., by sme mali pravidelne mesačne dostávať čiastku 370 tisíc USD.

    Ešte na porovnanie. Za predpokladu financovania ženijného práporu v roku 1996 pri zachovaní systému plynulosti splátok OSN výdavky činia 523 mil. Sk a predpokladané príjmy by mali činiť 638 986 tisíc Sk. Čiže východisková základňa by bola do roku 1997 plusová vo výške 298 mil. Sk, ak by splátky boli pravidelné.

    Mali ste tam ešte dve otázky. Aký je mandát? To je mandát od Organizácie Spojených národov, už som odpovedal na vašu otázku.

    A kedy o tom Bezpečnostná rada rozhodne? V priebehu týchto dní čakáme, vlastne dali sme ponuku a čakáme, ako Bezpečnostná rada zareaguje. Túto našu ponuku veľmi kladne a pozitívne hodnotila americká i belgická strana. Mali by sme tam byť spolu s jednotkami belgickej armády, ruskej armády. Je záujem aj iných jednotiek, ale náš ženijný prápor je odborný a majú veľký záujem, aby sa tento náš ženijný prápor tam zúčastnil.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Ak sa nikto nehlási do rozpravy, končím rozpravu k tomuto bodu a pristúpime k hlasovaniu.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Jeden z poslancov, pán poslanec Langoš, predniesol návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý má znieť takto: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu, aby zmenila svoje rozhodnutie a bezodkladne začala rokovanie s NATO o vojenskej účasti Slovenskej republiky na operácii IFOR." Moje stanovisko ako spravodajcu k tomu je jednoznačné. Nebudem odporúčať prijatie tohto uznesenia z jednoduchého dôvodu, že pri komplexnom posúdení možnosti účasti Armády Slovenskej republiky pri riešení situácie na Balkáne bola vláde Slovenskej republiky vlastne vyslovená ponuka na tento spôsob účasti Armády Slovenskej republiky v balkánskom konflikte, kde sa vychádza z doterajších výborných, pozitívnych výsledkov našej jednotky v oblasti Chorvátska. Nadväzuje sa na to, že obyvateľstvom Chorvátska sú naši vojaci prijímaní veľmi pozitívne, čo vytvára minimálne riziko konfliktov v rámci pobytu medzi civilnými obyvateľmi. Odporúčam, pán predseda, aby sme pristúpili k hlasovaniu. Odporúčam tento návrh na uznesenie neprijať.

  • Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali. Pán spoločný spravodajca neodporúča, aby sme hlasovali za.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 16 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme neprijali tento návrh na uznesenie, ktoré predniesol pán poslanec Langoš.

    Prosím ešte všetkých poslancov, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby sa dostavili na hlasovanie.

    Pokračujte, pán spravodajca.

  • Vážený pán predseda, odporúčam, aby sme hlasovali o uznesení, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o premiestnení jednotiek Armády Slovenskej republiky zúčastňujúcej sa mierových operácií v bývalej Juhoslávii pod mandátom Organizácie Spojených národov do Východného Slavónska. Odporúčam toto uznesenie prijať.

  • Ďakujem. Takže budeme hlasovať o uznesení, ktoré predniesol pán spoločný spravodajca.

    Prosím, hlasujme. Odporúča, aby sme hlasovali za.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 98 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Môžem konštatovať, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o rozmiestnení jednotky Armády Slovenskej republiky zúčastňujúcej sa mierových operácií v bývalej Juhoslávii pod mandátom Organizácie Spojených národov do Východného Slavónska.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    ďalším bodom majú byť interpelácie a otázky poslancov. Dostal som jednu písomnú žiadosť na interpelácie a mám tu návrhy z poslaneckých klubov, aby sme schôdzu skončili bez tohto programu, aby sme týmto bodom, ktorý sme odhlasovali, skončili schôdzu. Takže ak je taký názor, dám o tom hlasovať.

    Najskôr je faktická poznámka pána poslanca Pittnera.

  • Ďakujem, pán predseda. Chcem len oznámiť, keďže je možné, že by sa odhlasovalo ukončenie tejto schôdze bez interpelácií, že som interpeláciu na pána premiéra vo veci Slovenskej informačnej služby písomne cez kanceláriu Národnej rady poslal 11. decembra tak, aby to bolo zaprotokolované.

  • Táto interpelácia hneď išla na vládu.

  • Pán predseda, neviem, kto vám dal tieto návrhy, v žiadnom prípade nebol to náš klub, lebo ja o tom vôbec neviem.

  • Chcem len pripomenúť, že už minulá schôdza sa skončila bez všeobecnej rozpravy a interpelácie boli tiež naštrbené. Z tohto dôvodu navrhujem, že náš klub je ochotný vzhľadom na vianočný čas hlasovať za toto, pokiaľ sa na budúcom pléne začne schôdza interpeláciami a všeobecnou rozpravou.

  • Keď si to odhlasujeme, samozrejme.

  • Tak prosím, aby sme o tom hlasovali ako o prvom.

  • Pán poslanec, o tom budeme hlasovať na budúcej schôdzi, keď budeme schvaľovať program.

  • Nie, to sa bežne robí, že sa povie, že budúca schôdza začne týmto.

  • Prosím, dám hlasovať hneď, aby sme nestrácali čas. Najskôr budeme hlasovať o tom, že budúca schôdza sa začne bodom interpelácie.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 55 poslancov.

    Takže sme neprijali tento návrh.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o tom, či dnes končíme.

  • Hlasy z pléna.

  • Povedal som, že prišli poslanci a mám tu napísané na lístku, aby sme skončili bez tohto programu.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Ftáčnik. Ale potom nechajme faktické poznámky a poďme na ďalší bod programu.

  • Pán predseda, mám procedurálny návrh. Vy ste informovali o nejakom inkognito návrhu. Povedzte, kto ho navrhol, a budeme o ňom hlasovať. Ja chcem dať alternatívny návrh, aby sme pristúpili k interpeláciám a k rozprave do 19.00 hodiny dnešného dňa.

  • Tak páni poslanci zo SNS majú právo, aby bol ich návrh ako prvý, ale ja chcem dať alternatívny návrh, aby sme mali interpelácie a rozpravu do 19.00 hodiny a tým dnes schôdzu ukončili, aby sme sa nevzdávali svojho práva interpelovať, pretože sa s tým narába, akoby to nič nebolo.

  • Takže najskôr budeme hlasovať o návrhu pána podpredsedu Andela o tom, že týmto bodom skončíme schôdzu, že interpelácie nebudú a nebude ani rozprava. Prosím, hlasujme. Hlasujeme o tom, aby sme už nepokračovali v schôdzi.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme tento návrh odhlasovali.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    keďže sme si odhlasovali, že sme skončili schôdzu, dovoľte mi, aby som nám všetkým poprial príjemné sviatky, do budúceho roku veľa zdravia, aby sme mali viac takých bodov programu, kde bude naša zhoda, aby bolo čo najmenej takých, ktoré budú kontraproduktívne. A dovoľte mi, aby som vás všetkých na záver pred odchodom z budovy pozval ešte do zadnej miestnosti.

  • Rokovanie schôdze sa skončilo o 17.20 hodine.