• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    pokračujeme v rokovaní prerušenej 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby sme sa prezentovali.

    Prezentovalo sa 71 poslancov.

    Vážené kolegyne a kolegovia, skúšobne sa budeme znova prezentovať. Prosím, prezentujme sa.

    Prezentovalo sa 74 poslancov.

    Do tretice všetkého dobrého. Prosím, prezentujme sa.

    Prezentovalo sa 77 poslancov, takže Národná rada Slovenskej republiky je schopná sa uznášať.

    Vláda Slovenskej republiky predložila Národnej rade správu o premiestnení jednotky Armády Slovenskej republiky zúčastňujúcej sa mierových operácií v bývalej Juhoslávii pod mandátom Organizácie Spojených národov do východného Slavónska, tlač číslo 310. Na požiadanie vlády navrhujem zaradiť túto správu na prerokovanie pred bod interpelácie a otázky poslancov. O tomto návrhu dávam hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Prejavme názor na účasť našich jednotiek v bývalej Juhoslávii. Kto je za zaradenie tohto bodu pred interpelácie?

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento bod sme ako dodatočný bod zaradili pred bod interpelácie.

    Podľa upraveného programu pristúpime k prerokovaniu d e s i a t e h o bodu programu, ktorým je

    návrh rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1996.

    Návrh ste dostali ako tlač číslo 282 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 282a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie odporučil, aby návrh rozpočtu fondu na rok 1996, ako aj ďalší bod programu schôdze, a to návrh na použitie majetku fondu v roku 1996 uviedol na schôdzi Národnej rady s jej súhlasom prezident prezídia Fondu Národného majetku Slovenskej republiky pán Štefan Gavorník. O tomto návrhu Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie dávam hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme, kto je za to, aby správu predniesol pán prezident fondu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov. Za návrh hlasovalo 97 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme vyjadrili súhlas s tým, aby oba návrhy Fondu národného majetku uviedol prezident prezídia fondu pán Štefan Gavorník.

    Prosím prezidenta prezídia fondu pána Štefana Gavorníka, aby návrh rozpočtu fondu uviedol. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte, aby som sa úvodom ospravedlnil za meškanie a neúčasť minulý týždeň, ale bol som chorý. Na konto toho, že ste neumožnili pánu podpredsedovi Porvazníkovi, aby vystúpil: Myslím si, že pán Porvazník je taký erudovaný, že vie o Fonde národného majetku, nakoľko funguje v privatizácii od začiatku, ale na druhej strane si myslím, že sú isté povinnosti, ktoré má prezident, a prezident je tu.

    Ak dovolíte - k návrhu rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1996.

    Predkladaný návrh rozpočtu Fondu národného majetku na rok 1996 súvisí so správnou činnosťou fondu. Zohľadňuje úlohy vyplývajúce z novelizácie zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. V rozpočte je zohľadnená situácia v realizácii privatizácie podľa vývoja s pohľadom na rozširovanie pôsobnosti fondu, doterajšie aktivity fondu a plnenie úloh, ktoré má fond pred sebou.

    Uvedené rozšírenie činnosti pri zachovaní požadovanej úrovne kvality práce a postavenia fondu v procese transformácie si vyžaduje posilnenie fondu kvalifikovanými odborníkmi oproti pôvodnej organizačnej štruktúre fondu zo 150 pracovníkov na predpokladaný stav 220 pracovníkov v budúcom roku.

    Rozpočet fondu rešpektuje osobitnú zásadu, že úhrn výdavkov prevádzkového a investičného charakteru sa hradí bez nároku na prostriedky štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

    Na základe vyššie uvedených skutočností a činností bol zostavený návrh rozpočtu fondu na rok 1996. Rozpočtované náklady fondu sú rozdelené na prevádzkové náklady, ktoré sú rozpočtované vo výške 111 920 000 Sk, a investičné náklady, ktoré sú rozpočtované vo výške 17 600 000 Sk, dohromady teda ide o čiastku 129 520 000 Sk.

    V prevádzkových nákladoch tvoria najväčšiu položku náklady na nájomné 10 500 000 Sk a mzdové náklady 48 000 000 Sk. V mzdovej oblasti je kontinuita s predchádzajúcim obdobím a nárast mzdových prostriedkov je dôsledkom zvýšenia počtu pracovníkov v trvalom pracovnom pomere. Chcel by som podotknúť, že ide o dočasný stav, pretože je predstava ukončiť privatizáciu v polovici budúceho roku a potom by došlo k zmene aj stavov pracovníkov Fondu národného majetku. Nárastom pracovníkov fondu sa chce docieliť rýchlejšia, ako som už podotkol, transformácia privatizovaného majetku. Vzhľadom na charakter činnosti fondu sa nárast pracovníkov týka predovšetkým vysokokvalifikovaných odborných pracovníkov.

    Z investičných nákladov tvoria najvyššiu položku výpočtová technika vo výške 6 300 000 Sk na zabezpečenie počítačov a ich príslušenstva pre všetkých zodpovedných pracovníkov fondu. Podrobné členenie všetkých rozpočtových nákladov je v predkladanom materiáli.

    Materiál bol predtým, než ho schválila vláda Slovenskej republiky, prerokovaný v dozornej rade Fondu národného majetku. Vláda Slovenskej republiky predložila dva pozmeňovacie návrhy, resp. odporučila fondu zladiť rozpor vyššieho prídelu do sociálneho fondu v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 132/1994 Z. z. s tým, že je potrebné znížiť návrh prevádzkových nákladov na 1 %, to znamená, že došlo k zníženiu o 480 000. To sa stalo. Druhá pripomienka vlády v podobe návrhu je vyňať položku mzdových prostriedkov "ostatné osobné náklady a odmeny členov prezídia a dozornej rady Fondu národného majetku" a priradiť ich k položke "ostatné služby". Stalo sa.

    Vláda s týmito pripomienkami, ktoré boli zahrnuté do materiálu a akceptované, súhlasila a navrhla prezidentovi, aby predložil materiál. To sa stalo. Prosím, aby ste návrh odsúhlasili a schválili.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu prezidentovi fondu za uvedenie návrhu. Dávam slovo členovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánu poslancovi Miroslavovi Pacolovi, aby informoval o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte, aby som prečítal spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1996 (tlač 282).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 631 zo 6. novembra 1995 pridelil návrh rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1996 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie do 7. decembra 1995. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, aby predložil Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch.

    Výbory prerokovali predložený návrh v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky v určenom termíne. Oba výbory, ktorým bol návrh rozpočtu pridelený na prerokovanie, súhlasili s ním bez pripomienok a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky, aby tento návrh schválila. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor odporúča k návrhu prijať uznesenie uvedené v prílohe tejto správy.

    Dovoľte mi, aby som prečítal predmetný návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 19. decembra 1995 k návrhu rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1996.

    Národná rada Slovenskej republiky podľa § 32 ods. 3 zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov schvaľuje rozpočet Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1996, ktorý vykazuje prevádzkové a investičné náklady v sume 129 520 000 Sk.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Pacolovi a prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výboru.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Vážené kolegyne a kolegovia, mám písomne prihlásených troch poslancov. Ako prvý je pán poslanec Jaroslav Volf zo Spoločnej voľby. Pripraví sa pán poslanec Dzurinda z KDH. Pán Volf nie je tu, stráca poradie, presunieme pána poslanca Volfa na ďalšie miesto. Pán poslanec Dzurinda, nech sa páči, máte slovo Pripraví sa pán poslanec Vaškovič z DÚ.

  • Pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci,

    základnou charakteristikou návrhu rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1996 je to, že to nie je rozpočet. Rozpočet má totiž dve stránky - príjmy a výdavky. Návrh rozpočtu Fondu národného majetku obsahuje iba návrh rozvrhnutia nákladov, neobsahuje aj návrh kalkulácie príjmov. Neobsahuje teda jednu polovicu rozpočtu. Je formálne, ale najmä obsahovo neúplný, preto je podľa môjho názoru v Národnej rade Slovenskej republiky vôbec neprerokovateľný.

    Keď už mám slovo, vyjadrím sa aspoň k tomu, čo materiál obsahuje, teda k výdavkovej stránke rozpočtu.

    Základnou črtou výdavkovej časti rozpočtu Fondu národného majetku je to, že prevádzkové náklady Fondu národného majetku sú silne premrštené. Oproti roku 1995 sa zvyšujú takmer o polovicu, o 46 %, oproti roku 1994 dokonca o 74 %. Pritom predseda vlády oznámil, že privatizácia na Slovensku bude ukončená do polovice roku 1996. A všetko tomu nasvedčuje.

    Fond národného majetku v období od 2. februára 1995 do 19. októbra 1995 predal 297 podnikov, resp. ich častí, a obrátky neustále stupňuje. V minulých dňoch zaviedli vo Fonde národného majetku tzv. mimoriadny režim. Pracuje sa v 12-hodinových zmenách povinne až do 20 hodiny. Pracovníci Fondu národného majetku museli prísť do práce aj v sobotu 9. decembra, aj v nedeľu 10. decembra 1995, aj v sobotu 16. decembra a v nedeľu 17. decembra 1995. Áno, nie sú povolené ani dovolenky medzi Vianocami a Novým rokom, pán podpredseda Národnej rady Ľupták. Čo to má znamenať, pýtam sa pána prezidenta Fondu národného majetku, a myslím si, že čo to má znamenať, by mal zodpovedať aj premiér a predseda HZDS.

    Pán minister privatizácie Bisák v Práci zo 6. decembra 1995 hovorí: "Poradcovia financovaní americkou vládou robili na našom ministerstve činnosť obdobnú ako naša výberová komisia. Robili to však po hlbokom niekoľkomesačnom rozbore. No ak sme chceli privatizáciu urýchliť, nemohli sme čakať na tempo, ktorým by nám trvala štyri roky." A tak ste, vážená koalícia, tempo privatizácie neuveriteľne urýchlili. Možno budete privatizovať aj na Štedrý deň.

  • Reakcia na poznámky podpredsedu Národnej rady pána Ľuptáka: Bude aj otázka pre vás, pán Ľupták, len buďte trpezlivý.

  • A možno opäť budete privatizovať aj v noci ako vo februári 1994, aby bolo čo dať ľuďom pod stromček - svojim ľuďom - a nepotrebujete na to ani hlboké rozbory. Podľa čoho sa v tomto strhujúcom tempe rozhodujete, vážená koalícia, keď nepotrebujete hlboké rozbory? Podľa toho, akú stranícku knižku vytiahne privatizér?

    Ale vráťme sa k výdavkom Fondu národného majetku. Napriek tomu, že prvú vlnu privatizácie zvládlo 47 pracovníkov Fondu národného majetku, napriek tomu, že privatizácia má pod cválajúcim tempom skončiť v polovici roku 1996, Fond národného majetku navrhuje zvýšiť plánovaný počet pracovníkov fondu v roku 1996 oproti skutočnosti o 54 pracovníkov. Zdá sa, že vieme prečo - aby si Fond národného majetku takto vytvoril dostatok finančných mzdových zdrojov, aby v skutočnosti nenaplnil plánovaný počet pracovníkov a aby sa v rozpočte schválené mzdové prostriedky mohli rozpísať na menší počet pracovníkov. Tak sa dosiahne podstatne vyššia priemerná mzda.

    Fond národného majetku by mal ukončiť privatizáciu v polovici roku 1996, ale položka na spotrebu palív sa zvyšuje o 100 %, vraj na aktívny výkon práv akcionára. Pýtam sa na aký, keď to už sú a stále viac budú súkromné spoločnosti? Opäť sa črtá, aké. Tak napríklad Východoslovenské železiarne Košice sú čisto súkromnou obchodnou spoločnosťou. V dozornej rade však naďalej ostal pán Rehák, predseda výkonného výboru Fondu národného majetku a člen prezídia Fondu národného majetku. Ja si myslím, že za odmenu, že Fond národného majetku predal aj zvyšok akcií Východoslovenských železiarní, hoci s rizikom, že pán minister Ducký vyskočí z kože. Pán Rehák zrejme urobil odvážny kúsok. Zaslúži si teda odmenu - teplé, dobre platené miesto v dozornej čisto súkromných Východoslovenských železiarní. Je to vec akcionárov, koho si zvolia do dozornej rady.

  • Reakcia na poznámky podpredsedu Národnej rady pána Ľuptáka: Pán Ľupták, mám pre vás veľmi zaujímavé otázky, stojí to za to.

  • Ale pán Rehák je tam už súkromnou osobou a nemôže míňať verejné peniaze na benzín prepálený na cestách na zasadania dozornej rady Východoslovenských železiarní. Pýtam sa, koľko je vo Fonde národného majetku takých alebo podobných prípadov. Obávam sa, že tu je ďalší jasný únik prostriedkov, ktoré patria občanom, nie niekoľkým vyvoleným vo Fonde národného majetku.

    Privatizácia, dámy a páni, sa teda má skončiť v polovici roku l996, ale položka na školenie pracovníkov v roku 1996 sa oproti výdavkom v roku 1995 zvyšuje o 130 %. Náklady na externé dodávky, na dobudovanie priestorov, maľovanie, čistenie sa zvyšujú o 200 %, správne poplatky o 100 %, odmeny členom prezídia a dozornej rady o 25 %. Ozaj, o koľko vzrastú priemerné mzdy v našom hospodárstve? O koľko vzrastie minimálna mzda? A o koľko vzrastú minimálne tarify?

    Teraz som sa chcel obrátiť a obraciam sa na neprítomného pána Ľuptáka, ktorý zutekal, a zdá sa mi, že bude utekať stále viac, pretože vy, pán Ľupták, ste nominovali svojho člena na prezidenta Fondu národného majetku. Pán Gavorník je funkcionár Združenia robotníkov Slovenska. Vy ste minulý týždeň, neprítomný pán Ľupták, formulovali návrh k štátnemu rozpočtu, ktorý Národná rada Slovenskej republiky schválila a v ktorom súhlasíte s tým, aby minimálna mzda v roku 1996 vzrástla o 10 %. Pýtam sa, pán predseda ZRS: Je to správne, keď minimálna mzda vzrastie o 10 %, ale odmeny funkcionárov Fondu národného majetku, ktorí majú navyše svoj základný plat niekde inde a potom mnoho "bočákov" v orgánoch akciových spoločností, vzrastú o 25 % ?

    Mimochodom, odmeny sú navrhované pre funkcionárov Fondu národného majetku v objeme 4 milióny korún. Členov prezídia a dozornej rady je dokopy 16. To je na jedného 250 tisíc korún ročne. Toto nie je zlá funkcia, čo myslíte, pán podpredseda Ľupták? Najmä keď člen prezídia má ešte svoje občianske zamestnanie a keď sedí ešte v niekoľkých dozorných radách bohatých firiem. Čo na to poviete, páni poslanci zo Združenia robotníkov Slovenska?

    V investičných nákladoch je položka na nákup nových automobilov. To súčasných 19 áut Fondu národného majetku nestačí? Ktoré ministerstvo má 19 áut?

    A celkom zábavná, pravda, keby nešlo o peniaze občanov, je položka na jazykové preklady, tlmočenie, expertízy. To zvýšenie je neuveriteľné, šesťnásobné, alebo, keď chcete, o 500 %. Nuž, ale aké preklady, aké tlmočenie, keď sa koalícia rozhodla, že ústredným privatizačným heslom bude "cudzie nechceme, ale predsa len svoje si nedáme"? A rozhodla, ako napísal náš kolega pán Smolec, privatizovať len poctivým podnikateľom mečiarovcom. A aké expertízy, dámy a páni, keď amerických expertov a ich hlboké expertízy nepotrebujete?

    Kolegyne a kolegovia, výdavková stránka rozpočtu Fondu národného majetku je bezpríkladným prejedaním majetku občanov. Formálna stránka prerokúvaného materiálu je zasa vrcholným príkladom porušovania elementárnej odbornosti a slušnosti. Vládnucu koalíciu zachvátila privatizačná horúčka, preto nemusia dať ani polovičku rozpočtu. Privatizuje sa v duchu našich predkov od buka do buka. Dôsledkom takéhoto rabovania je napríklad aj to, že prezident Fondu národného majetku pošle na rokovanie do Národnej rady desiateho človeka služobnej hierarchie a dnes sa ešte tomu čuduje. Dôsledkom takéhoto konania je potom aj to, že predkladaný rozpočet vôbec nie je rozpočtom.

    Človek neznalý by si mohol aj hlavu rozlámať nad otázkou prečo, ako je to možné. Keď si však zalistuje napríklad v jednom z čísel Topoľčianskych regionálnych novín, na strane 2 si môže prečítať napríklad aj toto: "Bolo sprivatizovaných 51 % a. s. TOPDROG Topoľčany. Kupujúci je MKC, spoločnosť s r. o., Topoľčany. V Topoľčanoch sa rýchlo rozšírila správa, že za touto spoločnosťou stojí triumvirát HZDS v Topoľčanoch - Macko, Korec, Cabaj, čo by zodpovedalo ich iniciálkam v názve firmy." Koniec citátu. Ako z článku ďalej vyplýva, výpis z obchodného registra firmy MKC, s r. o., nakoniec ukázal, že medzi spoločníkmi firmy MKC pán Cabaj nefiguruje, ale zato medzi spoločníkmi tejto firmy figuruje pani Ľubica Beňová, sestra poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Cabaja. Článok spresňuje, že firmu TOPDROG nedostala a. s. zamestnancov veľkoskladu Drogérie, ktorí dobre poznajú vecnú problematiku svojej práce a ponúkli o 20 miliónov vyššiu kúpnu cenu ako firma MKC, s r. o., pričom sestra pána Cabaja je zdravotnou sestrou v zubnej ambulancii. Aj to sa pánu Ľuptákovi bude nepochybne páčiť.

    To však nie je všetko. Fond predal ďalších 51 % akcií tentokrát akciovej spoločnosti Partizánske strojárne v Partizánskom, a to firme mKC, tentokrát už s malým "m", spoločnosti s r. o. A nakoniec v článku sa dozvedáme, že nedávno vznikla ďalšia firma, tentoraz už akciová spoločnosť s názvom TOPABAN, to akože Topoľčany, Partizánske, Bánovce, v ktorej figuruje opäť sestra pána poslanca Cabaja, a tentoraz aj bývalý poslanec za HZDS pán Korec. Jediné, čo dosiaľ nie je známe, je to, čo chce táto firma privatizovať. Možno to bude niečo väčšie, keď ide o akciovú spoločnosť. Je cválajúce tempo Fondu národného majetku v týchto dňoch potrebné aj na to, aby TOPABAN, a. s., dostala vyhliadnutý majetok pod strechu čo najskôr, pán predseda poslaneckého klubu HZDS Cabaj? Na čo má zálusk firma TOPABAN, pán poslanec Cabaj?

    Panie poslankyne, páni poslanci, chápeme už, prečo si páni z Fondu národného majetku nominovaní do funkcie členov prezídia Fondu národného majetku zväčša hnutím HZDS môžu dovoliť postupovať tak, ako si dovoľujú? Dnes sa vám zdá, panie poslankyne a páni poslanci z vládnej koalície, že môžete všetko. Zdvihnutých rúk bude predsa aj dnes dopoludnia dosť. Zodpovednosť je však vždy konkrétna a trvalá. Bude veľkou hanbou každého poslanca, keď za takýto polotovar, akým je návrh rozpočtu Fondu národného majetku, bude hlasovať. Bude otázkou osobnej zodpovednosti, ale podľa mňa aj hanby každého poslanca pred občanmi, ak za takéto šafárenie niekoľkých jednotlivcov vo Fonde národného majetku zdvihne ruku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Vaškovič z DÚ. Pripraví sa pán poslanec Volf.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán prezident, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    ja by som sa tiež chcel niekoľkými poznámkami vyjadriť k rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1996.

    V prvom rade si myslím, že takto predložený materiál, s takou argumentačnou silou, je jednoducho neprijateľný. Bolo by načase, keby si aj jednotlivé ministerstvá a ďalšie orgány zobrali príklad povedzme z Národnej banky Slovenska, ktorá je ukážkou toho, ako sa majú materiály písať. Myslím si, že s týmto amaterizmom by sme mali čo najskôr skoncovať. Osobitne je to dôležité najmä vtedy, ak niekto pýta v rozpočte podstatne vyššiu čiastku, akú mal pred rokom, ak, samozrejme, nerátam do rozpočtu byty, ktoré boli osobitnou položkou. Jednoducho zvýšenie pracovníkov fondu o 70 sa rieši jedným odsekom, ktorý znie: "Na zabezpečenie nových úloh a plnenie všetkých činností v zmysle tejto novelizácie je potrebné oproti pôvodnej organizačnej štruktúre fondu 150 pracovníkov rozšíriť stav pracovníkov o 70 na počet 220." To znamená - žiaden argument, žiadne vysvetlenie, iba "na zabezpečenie nových úloh fondu".

    Ale ja by som vám chcel pripomenúť, že množstvo úloh fondu zaniká. Fond národného majetku má tam funkcie, ktoré jednoducho časom odumierajú a už dnes napríklad niektoré sekcie, ktoré sú vo Fonde národného majetku, nemajú opodstatnenie, resp. je potrebné rapídne znížiť stav pracovníkov, presunúť časť pracovníkov na činnosti, ktoré začínajú prevažovať. K niečomu takému sa predsa vždy robila koncepcia. Keď sa zvyšoval stav pracovníkov zo 70 na 150, bola vypracovaná koncepcia, ktorú prerokovala vláda. Teraz parlament nesie zodpovednosť za túto inštitúciu, ale táto inšitúcia sa správa k parlamentu veľmi macošsky. Nechcem tu teraz pripomínať ďalšie veci.

    Správa o činnosti za I. polrok nám bola predložená pred týždňom, prakticky ju teraz neprerokúvame. Je to materiál, ktorý by som nazval "tabuľkovou prílohou", a nie správou. Odporúčam pracovníkom Fondu národného majetku, ktorí berú 30-tisícové platy a okrem toho ďalších 50 až 100 tisíc v dozorných radách, aby sa naučili aspoň napísať argument k nejakej správe. Nám predložili len tabuľkovú prílohu, a nie správu. Je to jednoducho hanba. Takže z tohto hľadiska by som ináč posudzoval aj tento rozpočet. Jednoducho je to pre mňa nedôveryhodné, nemám argumenty na to, aby som ho vôbec mohol posúdiť. Neviem, či je 220 pracovníkov málo, alebo veľa. Nikto ma tu o tom ako poslanca nepresvedčil. No a toto je základný problém tohto rozpočtu.

    Ďalšie problémy, ktoré sú tam, ktoré sú skutočne komické: Je to položka spotreba materiálu, teda nárast cien z hľadiska rozšírenia okruhu informovaných osôb. Pri tomto som skutočne nevedel, či mám plakať, alebo sa smiať. Fond národného majetku, jeho informačná činnosť je skoro nulová. Pýtam sa, koho vlastne chcete za ten rozdiel medzi 2 200 tisíc a 3 500 tisíc začať informovať, čo robíte na fonde? Potom je to skutočne veľmi drahá činnosť. Ako som si všimol z materiálu, ktorý je predložený v ďalšom bode, zvyčajne sa predkladali 20- až 30-stránkové materiály, tentokrát je Fond národného majetku šetrný a predložil nám 7-stránkovú správu, resp. návrh na použitie Fondu národného majetku. Pýtam sa: Je tu koeficient nárastu o 59 %, aký okruh informovaných osôb sa rozširuje? Koho budete informovať? A ak, potom sú to príliš drahé informácie. Myslím, že informácie sa dajú robiť aj iným spôsobom.

    Takisto prakticky je normálne, že by komisia, ktorá je pri našom výbore, uskutočnila prieskum na Fonde národného majetku, podala poslancom, ktorí sme vo výbore, podrobnú správu o tom, ako sa čerpá rozpočet, a potom by zhodnotila tieto nárasty. Jednoducho takáto správa nám nebola daná ani písomne, ani ústne.

    Nechcem tu opakovať ďalšie položky, ale spotreba palív 94 %, pán Dzurinda to tu spomínal, skutočne, to ma tiež zaujalo, 2 800 tisíc na jazykové preklady, expertízy, propagáciu, tlmočenie, tlač - skutočne, koho, vážení páni, chcete informovať? Poradcovia, ktorí boli na Fonde národného majetku, v lete odišli, tí páni sa so mnou stretli a povedali, že odchádzajú preto, že nevidia zmysel na tejto inštitúcii ostať. Taká je realita. Koho vlastne chcete informovať, pre koho chcete prekladať, pre koho chcete robiť expertízy? Žiadam prezidenta fondu, aby nám tieto položky vysvetlil - tú prvú o spotrebe materiálu z hľadiska rozširovania okruhu informovaných osôb a z hľadiska prekladov, expertíz, propagácie a tlmočenia. Tiež neviem, čo budete propagovať. Ja sa sústredím na kvalitu privatizácie v druhom materiáli. Myslím si, že je lepšie to nepropagovať, ako propagovať. Tu je nárast 600 %.

    Takisto je zaujímavé, že 4 milióny idú ako správne poplatky za výkon správy bytov. Teraz vidíme, že keď sa rozhodneme pre jednu hlúposť, ako ste sa rozhodli v minulom roku, pre neopodstatnenú kúpu bytov, aspoň v takom množstve, ako sa kúpili, teraz vidíme, ako to ťahá za sebou ďalšie položky. Už tu máme 4 milióny na správne poplatky za výkon správy bytov.

    Jednoducho za takýto rozpočet nemienim hlasovať a zastávam ten istý názor, čo pán poslanec Dzurinda, že už začínam mám pocit, že vy, páni poslanci, niektorí ste schopní si už odsúhlasiť aj vlastný trest smrti, keď to takto ďalej pôjde. Neviete pridať 1 milión Protimonopolnému úradu, ktorý ja pokladám za minimálne taký dôležitý, ako je Fond národného majetku, ktorý má chrániť súťaž. To zrejme podľa vášho názoru netreba. Načo? Vašich asi netreba chrániť v súťaži, tí sa prebijú asi inými prostriedkami ako ochranou Protimonopolného úradu. Takisto vám nevadia ďalšie smiešne položky, ktoré by boli potrebné na veľmi vážne veci, ale vo Fonde národného majetku schválite aj miliardu, pretože máte tam osobné záujmy. Ináč to totiž neviem logicky pochopiť. Preto navrhujem, aby bol znížený rozpočet Fondu národného majetku o 15 %, potom to pokladám za rozpočet primeraný. Ak sa to neodsúhlasí, budem si myslieť to, čo som povedal, že skutočne tu ide o iné ako o serióznu privatizáciu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Volf ešte nie je prítomný. Do rozpravy sa ďalej prihlásil pán poslanec Hofbauer.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    rozprava k tomuto bodu programu, ako sa dalo predpokladať, je zodpovedajúca tomu, o aký bod rokovania ide. V každom prípade vládna koalícia obhajuje, opozícia útočí. Tak to bolo pri všetkých vládach, aj keď my sme boli v opozícii a keď sme boli vo vláde. Ja by som sa pozastavil pri niektorých tvrdeniach, ktoré tu v súvislosti s prerokúvaným návrhom materiálu odzneli.

    V predchádzajúcich vystúpeniach predrečníkov odznel komentár, že materiál sa netýka rozpočtu, ale čohosi iného, a vystúpenia sa niesli smerom k tomuto zámeru. Pravdou je opak, pretože tie vystúpenia k návrhu rozpočtu Fondu národného majetku, s výnimkou vystúpenia pána Vaškoviča, časti jeho vystúpenia, sa niesli úplne mimo. To sa týkalo v prvom rade celého vystúpenia pána poslanca Dzurindu. Dotkol by som sa niektorých tvrdení, ktoré tu odzneli v rámci rozpravy.

    Prvú vlnu privatizácie údajne zvládlo 47 pracovníkov. Zvládlo ju? Do dnešného dňa ministerstvo pre správu a privatizáciu aj Fond národného majetku sa prekopáva cez nerealizované zmluvy, cez neplatené záväzky, cez nedobytné pohľadávky a cez vlastne neuskutočnené kroky, ku ktorým sa privatizujúci v prvej vlne privatizácie zaviazali. Takže moja otázka je: Zvládla sa prvá vlna privatizácie? Je možné za ňou urobiť bodku? Vôbec nie. Presne toto isté sa týka vo veľmi veľkom rozsahu aj malej privatizácie. Zvládla sa malá privatizácia? Je možné za ňou urobiť bodku? Ani zďaleka nie. Túto problematiku sme preberali vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pomerne dosť detailne so štátnym tajomníkom ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku, kde tieto záležitosti veľmi zreteľne vystúpili na povrch.

    To, že druhá vlna privatizácie sa ukončí do júna 1996, vážení páni poslanci, panie poslankyne, tento termín je zámerom. Ale dopredu stanoviť, že 30. júna 1996 bude bez zvyšku všetko uzavreté, za to jednoducho nie je možné dávať ruku do ohňa. Toto je zámer, zámer vlády, ktorý chceme napĺňať. A po tomto termíne bude opäť bez zvyšku všetko uzavreté, všetky zmluvy budú realizované a naplnené, všetky platby budú uskutočnené? Je možné Fond národného majetku po tomto termíne rozpustiť a ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku zrušiť? To si nenahovárajme. Predsa sú naivné predstavy, že takýto stav je reálny a možný.

    Neprekvapujú ma súčasné výhrady, že súčasné tempo privatizácie je prirýchle. Spomeňme si na druhú vládu pána premiéra Mečiara. Tam zas boli výhrady a sťažnosti presne opačného charakteru, že tempo je pripomalé. Tak teraz čo? Raz je to príliš pomalé, lebo sme to skúmali veľmi detailne, druhý raz je to príliš rýchle, lebo to ide veľmi rýchlo. Takže, kolegovia poslanci, poslankyne, odporúčal by som držať sa vecnej problematiky, a nie účelových výkladov, hoci je pochopiteľné, že v rámci parlamentnej rozpravy je možné aj to druhé.

    Na osvieženie pamäti by som pripomenul, ako vyzerala privatizácia, keď sa už teda tak dáva za vzor, v predchádzajúcich obdobiach za ministra Mikloša. Tam na jeden schvaľovaný projekt vo vláde pripadalo 7 minút. Tak čo si fandíme a nahovárame, že vláda tam posudzovala a schválila za 7 minút? Vláda schvaľovala tieto privatizačné projekty po termíne volieb. Akým spôsobom sa privatizovalo za vlády premiéra Moravčíka? Vtedy sa schvaľovali priame predaje po uskutočnení parlamentných volieb, dokonca po ustanovení parlamentu, a to, čo sa vo vláde nepodarilo schváliť, jednoducho minister Janičina šupol do kupónovej privatizácie bez toho, že by sa s niekým o tom bavil, s odôvodnením, že ústavné právo na to má.

    S tými pripomienkami, že materiály sú hutné a veľmi stručné, možno súhlasiť, ale možno mať k tomu aj pripomienky. Mne osobne ako technikovi vyhovujú skôr tabuľkové textácie, pretože tie obsahujú v hutnejšej forme väčšie množstvo informácií, ako siahodlhé verbálne vysvetlenia. Závisí to však od poslancov, akým spôsobom k tomu pristupujú, ale veľmi rozsiahle textové časti vo väčšine prípadov, pokiaľ mám možnosť skúmať vo výbore, absolútna väčšina poslancov ani poriadne nepreštuduje. Takže sa radšej prikláňam k tým hutnejším, stručnejším a tabuľkovým. Je to zrejme tým, že som technik. Takže odporúčam, aby sa materiály, tak ako sú predložené, prerokovali a po rozprave schválili.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne a kolegovia, mám tu už len prihlášku do rozpravy pána poslanca Volfa, ktorý nie je prítomný. Faktická poznámka - pán poslanec Čarnogurský, nech sa páči.

  • Pán poslanec Hofbauer, k tým 7 minútam na jeden projekt vo vláde chcem povedať, že vláde stačilo iba 7 minút na prerokúvanie jedného privatizačného projektu, pretože každý privatizačný projekt prechádzal piatimi kontrolnými orgánmi a vláda bola posledným z nich. Preto jej stačilo 7 minút na jeden privatizačný projekt. Súčasná vláda nedáva žiadnu minútu na kontrolu privatizačného projektu, pretože to odsunula do Fondu národného majetku, ktorý je jediným kontrolným orgánom na kontrolu privatizačných projektov. Toľko na vysvetlenie.

  • Ďakujem. Pán poslanec Palacka - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pán poslanec Hofbauer si pri svojej pseudoobhajobe zvolil veľmi nešťastné argumenty. Prvá vlna, keď tvrdíte, že dodnes sa s ňou Fond národného majetku borí, bola oficiálne ukončená v auguste 1993, keď bol ministrom privatizácie nikto iný ako pán Vladimír Mečiar. To, že privatizácia na Slovensku bude ukončená do 30. júna budúceho roku - bude ukončená - nepovedal nikto iný ako tento istý Vladimír Mečiar.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne a kolegovia, hlási sa ešte niekto do rozpravy? S faktickou poznámkou pán predseda výboru Hofbauer.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Domnievam sa, že je bezpredmetné robiť nejaký výklad k tomu, čo som povedal. Odznelo to jednoznačne. Prvá vlna bola ukončená, ale je zrealizovaná v plnom rozsahu? Viete to možno lepšie ako ja. Nie je.

  • Ďakujem. Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Garai, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Pán Čarnogurský, keď ste boli predsedom vlády, veľmi dobre viete, ako ste privatizovali vy. Môžem vám položiť jednu otázku? Ako dopadli Zlaté Moravce? Za ten čas, čo ste bol predsedom vlády, toľko škody ste narobili v tejto republike, že druhá svetová vojna toľko škody nenarobila, ako ste narobili vy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne a kolegovia, je tu ďalšia faktická poznámka pána poslanca Čarnogurského.

  • Pán poslanec Garai, povedzte, koľko škody som narobil. Napriek tomu svoju svokru som nemenoval do správnej rady banky, ktorá spravuje 500 miliónov našich spoločných peňazí, ako to robí váš predseda strany Ján Ľupták.

  • Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť prezident prezídia pán Gavorník? Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    nebudem sa púšťať do veľkej polemiky, lebo to nepokladám za potrebné. Privatizácia je zložitý proces, bol, aj bude. Pokiaľ ide o rozpočet, som prekvapený, že ho posudzujete ako amatérsky a že nie je dostačujúci, pretože sa predkladal presne takým istým spôsobom vždy, pokiaľ si pamätám, aj za predchádzajúcich vlád. Nevidím v tom problém. Pokiaľ hľadáte, že nie sú tam príjmy, tie sú predsa uvedené v tom druhom materiáli, ktorý budem predkladať o chvíľu. Ale pokiaľ je niekto zvedavý, tak očakávané príjmy sú 14 567 miliónov a očakávané výdavky 10 593 miliónov. Takže nevidím dôvod takto chápať tento materiál.

    Pokiaľ ide o to, ako sa robí na fonde, tak je tam istý špeciálny režim, to je pravda, robí sa viac než inokedy, v tom nevidím žiaden problém. Nerobí sa do ôsmej hodiny, iba tí, čo chcú. Prečo to tak je? Nie je to kvôli tomu, že chceme pokročiť v privatizácii, ale chceme pokročiť v zmluvách, čo je súčasť privatizácie. My potrebujeme dostať do ažurity zmluvy s rozhodnutiami, a to nám trošku pokrivkáva. Pokiaľ ide o to, že sa chce sprivatizovať čo najrýchlejšie, viem, že v januári sme boli kritizovaní, a pán predseda Hofbauer to už podotkol, že vlastne privatizácia stojí, lebo stála v novembri, celý november, celý december aj celý január. Prečo stála, to som už vysvetľoval, nebudem sa k tomu vracať. Čiže teraz ponáhľame, taká je politická vôľa a myslím si, že privatizáciu treba ukončiť.

    Nebudem sa vyjadrovať k pánu Rehákovi, ale viem toľko, že pán Rehák veľmi rýchlo v dozornej rade skončí, nie po tej replike, čo tu bola, ale on sám zvažuje, že v dozornej rade VSŽ nebude, pretože mu to robí starosti.

    Pokiaľ ide o privatizáciu v noci, nemusím spomínať dátum, keď si pamätám, že sa privatizovalo aj v noci. Nebolo to za tejto koalície, ale možno sa v noci aj bude privatizovať, to už neviem odhadnúť.

    Nechcem sa vracať k Porvazníkovi, ale ja som ho sem za seba neposlal, ja ho len pasujem za schopného človeka, nič viac. Že ste ho neprijali, to je vaša vôľa, prosím.

    Druhá vlna, to sa tu už povedalo, neskončí sa v polovici roka 1996, lebo to má svoje náležitosti a nadväznosti, ale myslím si, že to každý ovláda, takže o tom hovoriť nebudem.

    Pokiaľ ide o správu o činnosti, čo hovoril pán poslanec Vaškovič, my sa asi dlhší čas nerozumieme, každý asi hovoríme o niečom inom. Pokiaľ išlo o správu o činnosti, to znamená o použití majetku v rámci § 28 ods. 3, tú som poslal do parlamentu. Bol to jednostránkový materiál, kde bolo napísané zopár vetami všeličo, ale hlavné bolo to, že sa vtedy ešte nečerpala ani koruna. K 30. 6. z tých 591 miliónov, ktoré ste odsúhlasili, sa nečerpala ani koruna, tak nebolo treba dávať správu, ale dal som informáciu do rúk pána predsedu parlamentu. Takže to bolo vykonané.

    Pokiaľ ide o to, že položka "ostatné služby" je veľká, je to z toho titulu, že vláda navrhla vyňať položky mzdových prostriedkov ostatné osobné náklady a odmeny členov prezídia a dozornej rady fondu a priradiť ich k položke ostatné náklady. Inak by tam bolo 800 tisíc. Pokiaľ ide o informáciu, kam to pôjde, stále sa kritizuje, že sme málo transparentní. Neviem povedať, či po schválení rozpočtu budeme viac transparentní. Myslím si, že sme transparentní, pokiaľ ide o Fond národného majetku, až nad rámec toho, čo nám káže zákon.

    Pokiaľ ide o zníženie o 15 %, nemôžeme s tým súhlasiť. Samozrejme, je to na vás, dámy a páni poslanci, ale nechcem predbiehať udalosti. Budem predkladať za krátky čas plnenie rozpočtu za rok 1995, aj tam sme maximálne šetrili, budeme tak robiť aj teraz. Iné k tomu nemám čo dodať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu prezidentovi Gavorníkovi. Chce sa vyjadriť spoločný spravodajca pán poslanec Pacola?

  • Pristúpime k hlasovaniu. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Nech sa páči, prosím, uvádzajte hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili dvaja kolegovia. Sú to pán Dzurinda a pán Vaškovič. Pán Dzurinda nepredniesol žiaden doplňovací alebo pozmeňovací návrh. Pán Vaškovič predniesol jeden pozmeňovací návrh - znížiť rozpočet Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1996 o 15 %. Vzhľadom na to, že pán kolega Vaškovič nešpecifikoval, ktoré položky treba znížiť, ktoré ponechať, alebo zvýšiť, odporúčam, pán predsedajúci, tento jeho pozmeňovací návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Vaškoviča. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 19 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Vaškoviča nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som teraz predniesol návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 19. decembra 1995 v duchu, ktorý som prečítal:

    Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje rozpočet Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1996, ktorý vykazuje prevádzkové a investičné náklady v sume 129 529 000 Sk. Odporúčam návrh schváliť.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Pán spoločný spravodajca odporúča toto uznesenie prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sme schválili rozpočet Fondu Národného majetku Slovenskej republiky na rok 1996.

    Ďakujem za spoluprácu, pán spoločný spravodajca.

  • Pokračujeme j e d e n á s t y m bodom programu, ktorým je

    návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 1996 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Podľa § 32 ods. 3 uvedeného zákona Fond národného majetku predkladá Národnej rade Slovenskej republiky na schválenie návrh na použitie majetku fondu po prerokovaní vo vláde. Vláda Slovenskej republiky k návrhu na použitie majetku fondu prijala 7. novembra 1995 uznesenie číslo 826. Návrh ste dostali ako tlač číslo 283 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 283a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Prosím prezidenta prezídia fondu pána Štefana Gavorníka, aby návrh uviedol. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    už bolo povedané, podľa akého zákona predkladá Fond národného majetku návrh na použitie majetku, nebudem s tým zdržovať - podľa § 28 ods. 3 písm. b). Predmetom návrhu je vymedziť rozsah majetku fondu, ktorý sa v zmysle citovaného paragrafu zákona môže použiť na tieto účely:

    1. na plnenie záväzkov podnikov určených do privatizácie, najmä záväzkov z úverov zabezpečených záložným právom,

    2. na posilnenie zdrojov bánk a sporiteľní určených na poskytovanie úverov,

    3. na splnenie poskytnutých záruk na úvery obchodných spoločností, v ktorých má fond trvalú majetkovú účasť v rozsahu aspoň 34 %,

    4. na podporu rozvojových programov Slovenskej republiky, pričom rozsah použitia majetku na tieto účely je vždy viazaný na prerokovanie vo vláde Slovenskej republiky a schválenie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Bolo už povedané, že tento materiál bol predmetom rokovania vlády Slovenskej republiky, predtým dozornej rady. Obidva orgány dali súhlasné stanovisko, odporúčajúce.

    Vymedzenie rozsahu majetku použiteľného na tieto účely pritom rešpektuje nakladanie s majetkom fondu tak, ako to stanovuje už citovaný § 28 zákona. V celkovej bilancii sa vychádza z predpokladaných príjmov a výdavkov na rok 1996, nadväzujúc na stav likvidity fondu ku koncu roku 1995.

    Materiál sa skladá z dvoch častí. V prvej časti odôvodnenia návrhu sú presne vyčíslené záväzky, záruky a ďalšie rozpočtované výdaje fondu v roku 1995. Najväčšími výdajovými položkami sú splátky dlhopisov v prospech Všeobecnej úverovej banky, Investičnej rozvojovej banky a ďalšej banky. Pôvod záväzkov je popísaný vo vysvetlivkách za tabuľkou. Chcel by som povedať, že všetky záväzky, ktoré fond prijal na tento rok, budú splnené v tomto roku. Čiže predpokladáme, že bilancia príjmov a výdavkov bude v tomto roku vyrovnaná. V druhej časti odôvodnenia návrhu je vymedzené použitie majetku fondu v roku 1996 v súlade s tým istým paragrafom a tým istým odsekom zákona, vrátane použitia majetku podľa písm. b) zákona. Použitie majetku zohľadňuje existujúce záväzky a záruky splatné v roku 1996, predpokladané rozpočtované výdaje fondu, ako aj očakávané príjmy fondu v roku 1996.

    Vychádzajúc z predpokladu vyrovnanej bilancie príjmov a výdavkov v roku 1995 a naplnenia očakávaných príjmov v roku 1996 fond odporúča po prerokovaní vo vláde Slovenskej republiky a v dozornej rade na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky určiť rozsah použiteľného majetku fondu v zmysle citovaného zákona a citovaného paragrafu v rozsahu maximálne 4,2 mld Sk. Prosím, aby ste tento návrh schválili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne prezidentovi prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky pánu Gavorníkovi za uvedenie návrhu. Dávam slovo členovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi pánu Miroslavovi Pacolovi, aby informoval o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte, aby som prečítal spoločnú správu pod číslom 283a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie o výsledku prerokovania návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 1996 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 653 zo 16. novembra 1995 pridelil návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 1996 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie do 7. decembra 1995. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hopodárstvo, privatizáciu a podnikanie, aby pripravil na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbory prerokovali predložený návrh v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky v určenom termíne. Oba výbory, ktorým bol návrh pridelený na prerokovanie, s ním súhlasili bez pripomienok a zároveň odporučili Národnej rade Slovenskej republiky, aby predložený návrh schválila. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor odporúča k návrhu prijať uznesenie uvedené v prílohe tejto správy.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som prečítal návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 19. decembra 1995 k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 1996 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Národná rada Slovenskej republiky

    A. schvaľuje podľa § 32 ods. 3 zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 1996 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov v sume 4 200 miliónov Sk;

    B. žiada prezidenta prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o použití majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky k 30. júnu 1996.

    To je všetko, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pánu poslancovi Pacolovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode. Mám tu prihlášku pána poslanca Vaškoviča z DÚ. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán prezident, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    predložený materiál má dve časti. Prvá časť sú záväzky Fondu národného majetku a druhá časť sú príjmy Fondu národného majetku.

    Pokiaľ ide o prvú časť, konštatujem, že oproti minuloročnému návrhu, ktorý som kritizoval a hovoril som o tom, že je 4-miliardová vata, realita ukazuje, že som mal pravdu. Je to tak, predbežné výsledky za tento rok to potvrdzujú. Záväzky fondu spracované v prvej časti považujem za kvalitne spracované a považujem ich za objektívne. Čiže to je časť rozpočtu, ktorá je veľmi dobre spracovaná a odhady sú podľa môjho názoru úplne reálne.

    Horšie je to s druhou časťou a to je príjmová stránka rozpočtu, pretože oproti minuloročnému rozpočtu aj tomu rozpočtu, ktorý bol predtým, je veľmi skúpa na hlbšie zdôvodnenie toho, čo sa očakáva ako príjmy. Mne tam chýba jednak analýza pohľadávok, ktorá je sčasti urobená v tom druhom materiáli. Chcem povedať, že, žiaľbohu, v pohľadávkach sa vývoj uberá veľmi nepriaznivým smerom. V porovnaní s rokom 1993, keď pohľadávky boli 983 miliónov, a v porovnaní s rokom 1994, keď pohľadávky boli 1 481 miliónov, v roku 1995 už sa predpokladajú pohľadávky vo výške 2 589 miliónov. Považujem to za negatívny jav už od prvopočiatku.

    Tempo narastania neplatičov je skutočne obdivuhodné a podľa môjho názoru Fond národného majetku by mal prijať čo najrýchlejšie zásadný materiál, ako tento problém veľmi akčne riešiť. Pretože potom privatizovať je slasť, veď nie je nič lepšie, ako sprivatizovať podnik, narábať s majetkom a neplatiť záväzky. Čo sa tam deje v tomto čase, myslím si, že napriek zvýšenej kontrole fondu nie je možné kontrolovať takéto desiatky spoločností, ani keď tam bude 10 tisíc pracovníkov, nie 220.

    To znamená, že jednoducho treba pripraviť taký mechanizmus, že neplatič vo veľmi krátkom čase musí byť nejakým spôsobom riešený, či už prevzatím majetku, alebo jednoducho súdnou cestou. Tá je komplikovaná, pretože vieme, že aj keby Fond národného majetku veľmi rýchlo uplatnil súdny nárok, aj tak súdy rozhodujú o tom, kedy sa tento súdny konflikt začne riešiť. Čiže bude potrebné jednoducho hľadať mechanizmy, pretože môže sa stať, že v ďalších rokoch pri neriešení tejto problematiky bude tento negatívny prvok naďalej narastať.

    Druhý problém, ktorý mi chýba, aby som vedel zhodnotiť, či očakávané príjmy sú reálne, je skutočnosť, že by mali byť delené na príjmy z kúpno-predajných zmlúv, ktoré boli realizované do konca roku 1995, alebo predpokladané do roku 1995, a z predpokladaných príjmov z budúcoročných nových kúpno-predajných zmlúv. Takéto niečo tu chýba. Takéto štruktúrovanie by nám pomohlo aj pri posudzovaní inej stránky, a to je vlastne podľa mňa problém, ktorý Fond národného majetku nevyužil v tomto materiáli a necháva na veľkých pochybnostiach poslancov, ale aj občanov. Tým sa budem zaoberať v záverečnej časti. Podľa mojich analýz Fond národného majetku nebude schopný zaplatiť záväzky na dlhopisovej metóde. Potom sa to budem snažiť analyticky vysvetliť z podkladov, ktoré mám. Fond národného majetku mohol v tomto materiáli tento problém otvoriť, analyticky nás presvedčiť o tom, že bude schopný tieto záväzky v dlhopisovej metóde riešiť.

    Ďalší problém, ktorý tu vyvstal a ktorý nie je problémom Fondu národného majetku, ale vlády, je ten, že podpisujeme trojmiliardový bianko účet vláde Slovenskej republiky. Je to problematické v tom, že to opäť svedčí o tom, že vláda pravdepodobne ani teraz v decembri nevie, aké programy chce sanovať cez prostriedky získané z Fondu národného majetku. V doterajších rozpočtoch vždy boli uvedené zámery vlády, na aké účely chce tieto prostriedky použiť. Považujem to za skutočne nedobrý signál z hľadiska vlády. Pre mňa je to signál toho, že vláda jednoducho nemá pripravené projekty a nie je schopná rozbehnúť rozvojové programy, čo v druhom roku vládnutia sa mi zdá dosť divné.

    Teraz by som chcel prejsť k poslednému bodu a vlastne keď to neurobil Fond národného majetku, pokúsim sa to analyzovať ja. Samozrejme, žiaľbohu, nemám informácie, ktoré majú oni, ale ani nám ich neposkytujú, čiže moje analýzy sú z minuloročných materiálov, z rokov 1992, 1993, 1994 a sčasti z roku 1995, z expertných odhadov rozsahu majetku, ktorý sa môže privatizovať. Aká je to náročná úloha, chcem poukázať napríklad na tom, že za 4 roky privatizácie reálne príjmy do 30. 6. 1995 za predaj majetku a akcií predstavovali 14,6 mld. To hovorí o tom, ako ťažko bude naplniť sumu 35 mld plus úroky.

    Takisto je veľmi nepriaznivý vývoj z hľadiska pomeru medzi účtovými cenami a medzi kúpnymi cenami. Zatiaľ čo v roku 1992 kúpne ceny prevyšovali o 4 % bilančné účtovné ceny, v roku 1993 prevyšovali kúpne ceny bilančné ceny o 6 %, v roku 1994 tento koeficient už klesol na 0,88, to znamená, že po prvýkrát kúpne ceny boli nižšie ako bilančné ceny a z počtu prezentovaných predajov, ktoré Fond národného majetku uskutočnil v tomto roku, ak do toho zahrniem aj investície, ktoré sú odpočitateľnou položkou, efektivita predajov je s koeficientom 0,4. To znamená, že prakticky sa predáva za 40 % bilančnej ceny a so splátkovým kalendárom na 10 rokov.

    Takže, ak som si zhrnul tieto fakty plus to, aký majetok je na fonde a aký predpokladám, že na fond príde, ak by mal ten trend pokračovať koeficientom 0,4, tak, vážení kolegovia, dlhopisová metóda je chiméra. Ak nie je, nech nám pracovníci Fondu národného majetku predložia jeden seriózny materiál, v ktorom mi to vyvrátia.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Do rozpravy sa prihlásil podpredseda Národnej rady pán Ľupták. Nech sa páči. Faktická poznámka - pán poslanec Čarnogurský, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, keďže pri predchádzajúcom bode pán podpredseda Ľupták ušiel z rokovacej siene, rád by som sa ho opýtal, na základe čoho bola jeho svokra menovaná do správnej rady Dopravnej banky v Banskej Bystrici.

  • Vážené dámy, vážení páni, vážené poslankyne, poslanci, vážený predsedajúci,

    pán Čarnogurský, spýtajte sa mojej svokry. Odporúčam.

    Myslím si, že viackrát som kritizoval, keď som prišiel do parlamentu v I. volebnom období, že celá transformácia ekonomiky sa uberá divne. Žiaľ, múdre hlavy po novembri váľali všetko hlava-nehlava, čo tu bolo vybudované, len preto, že to bolo budované za socializmu alebo za komunizmu. Takíto ľudia nebudú nikdy spokojní s ničím v spoločnosti, to vidíme aj dnes v sále, alebo aj inokedy, či bude socialistický, alebo kapitalistický systém. Títo ľudia vždy chcú vládnuť, chcú byť na špici, chcú byť pri moci. Žiaľ, národ si tak vybral, národ tak volil a všetci mali možnosť do vládnej koalície vstúpiť. Ťažko je plakať už potom nad rozliatym mliekom. Takisto sa stalo aj s mnohými odvetviami v našej ekonomike. Preto som sa dožadoval, že v parlamente mali byť inžinieri, technici, výrobári, ktorí majú iný vzťah, cit k majetku, ako tí, ktorí sem mnohí prišli, ktorí v živote nevedeli, čo je v pote tvári dorábať korunu, ako ťažko treba robiť.

    A k tomu, čo tu bolo povedané, že na Fonde národného majetku robia cez soboty, nedele. Koľko sme sa my narobili sobôt, nedieľ? A veru zadarmo. Koľko? Pán Čarnogurský, vy ste ani jednu neodrobili, určite. Ani jednu ste neodrobili. Vám sa dobre rozpráva. Ľahko sa takýmto ľuďom majetok delí, aj rozdáva. To je pravda. Mali ste možnosť. Boli ste v prvej vlne, mali ste možnosť všetko spraviť, vážení páni. Žiaľ, nespravili ste to. Ja sa vám teraz divím.

    Ešte vám jedno poviem. Keď minulý týždeň SDĽ dala, že ak sa 51 % zamestnancov rozhodne, že bude zamestnanecká akciová spoločnosť, dostanú to zamestnanci, prečo ste to nepodporili, keď tak obhajujete tých robotníkov práve teraz? Mňa nezaujíma HZDS, vy ma zaujímate. Nech to oni nepodporia, vy ste to mali podporiť. Prosím vás, vy len kričíte, raz tak, raz onak. Vy neviete, čo vlastne chcete. Raz hovoríte, že privatizácia ide pomaly, raz ide rýchlo. Čo vlastne chcete, ja sa vás pýtam. Vážení páni, nehnevajte sa, takto ste rozbili celú ekonomiku spoločnosti. Pán Čarnogurský, boli ste to práve vy. Vy ste tu rozbili poľnohospodárstvo. To vám asi nikdy tento národ nezabudne. A poďakuje sa vám pekne.

    Samozrejme, jedinou základnou chybou bolo, že sa rozbilo stavebníctvo. Bola to základná chyba. To som kritizoval. Na stavebníctvo nadväzovalo každé odvetvie 30 - 40 % včítane dopravy. A to sme utlmili. Áno, bolo treba utlmiť, ale k tomu mali hovoriť stavbári, tí, ktorí tomu rozumejú, a nie ľudia, česť výnimkám, ktorí vôbec nerobili v stavebníctve. K tomu mali zaujať stanovisko. Áno, bolo treba stavebníctvo utlmiť, bola veľká rozostavanosť, ale malo sa pokračovať. Teraz mi povedzte, aké miliardové škody v republike vznikli len tým, že sa zastavila bytová výstavba a že sa takisto nepokračovalo v tom, v čom sa malo pokračovať. Čiže bolo treba stavebníctvo utlmiť, ale rozostavané byty bolo treba dostavať, a poďme teraz nahor. Takto sa nerobí transformácia ekonomiky. Už som vám povedal, pán Čarnogurský, ani môj starý otec s jednou ľudovou by toto nebol tak urobil, ako to robíte vy. A vy ste vzdelaný človek. Divím sa vám, aj vám, aj vašim kolegom.

    Preto naša strana oživila a chce oživiť stavebníctvo. Je to naša priorita a bolo to vo volebnom programe. Chceme ďalší bod, ktorý sme aj splnili, že vznikne ministerstvo stavebníctva, teda oživenie stavebníctva, na čo nadväzujú ďalšie odvetvia, ako som už povedal. Preto, vážení, navrhujem v uznesení k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 1996 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov sumu zo 4 200 miliónov zvýšiť na 5 200 miliónov a túto miliardu v bode b) uznesenia viazať, teda žiadam, aby 1 miliarda bola vyčlenená na bytovú výstavbu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Do rozpravy sa ďalej prihlásil pán poslanec Palacka z KDH. Predtým s faktickou poznámkou pán poslanec Vaškovič.

  • Vážený pán predsedajúci, mám dve poznámky. Prvá poznámka smeruje k tým 51 %, k tomu zákonu, ktorý sme ani my nepodporili. Myslím si, že nato, aby sa presadzovali zamestnanecké spoločnosti, treba vôľu a tá je vyjadrená v programovom vyhlásení vlády, takže ju realizujte. Na to jednoducho nie sú potrebné nijaké zákony. Čiže to je problém, ktorý si vyriešte s koaličnými partnermi, a nepožadujte na to naše podporné barličky.

    A druhá poznámka smeruje k zvýšeniu sumy zo 4 200 tisíc na 5 200 tisíc korún. Pán Ľupták, to je jednoducho od vás nezodpovedné, pretože bilančný rozdiel sa ponecháva ako prvá rezerva na dlhopisovú metódu. Podľa môjho názoru ani tá nebude postačovať, je slabým východiskom. Čiže ak to opäť znížite, potom prejavujete skutočne nezáujem o to, aby sa dlhopisová metóda niekedy zrealizovala.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Palacka, nech sa páči.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci.

    Vážené poslankyne, poslanci,

    pred chvíľočkou ste väčšinou 75 hlasov schválili rozpočet Fondu národného majetku. A nepochybujem, že tento materiál, o ktorom teraz rokujeme, takisto nájde potrebnú väčšinu 75 poslancov. Na to sme si už zvykli. Je však zodpovednosťou a hanbou týchto 75 poslancov, že schvaľujú takéto návrhy, takéto materiály, pretože dnes tu rozhodujeme o desiatkach miliárd korún, ktoré patria nám všetkým, všetkým občanom tohto štátu, vážení. A vy nepovažujete za potrebné o tom ani len diskutovať, dokonca ani len sa nad tým zamyslieť. Je to vaša zodpovednosť, že takto mrháte prostriedkami, ktoré patria všetkým.

    Vážený pán podpredseda Ľupták, tie vaše národohospodárske táraniny si nezaslúžia vlastne ani komentár.

  • Pán podpredseda, myslím, že toto je solídne slovo, pretože inak sa to nazvať nedá.

  • Ak je to normálne, pán poslanec, tak je to zlé aj s vami.

  • Vystúpenie pána podpredsedu Ľuptáka sa vôbec netýkalo toho, o čom rokujeme. A je tiež obrovskou hanbou, že odišiel vtedy, keď boli naňho konkrétne otázky. Vtedy na ne odpovedať nevedel. A potom tu príde útočiť s úplne iným pri inom programe.

    K samotnému návrhu použitia majetku fondu mám jednu formálnu a dve zásadné obsahové výhrady. Tá formálna sa týka toho, čo hovoril pán prezident Fondu národného majetku, že v rozpočte sa neudáva príjem, a tu pri použití majetku sa práve ten príjem uvádza. Jednoducho zdravý rozum hovorí, že rozpočet má vždy príjmy a výdavky a materiál, ktorý má názov použitie majetku fondu, tam by sa malo hovoriť aj o výdavkoch. Je to celkom logické a je neodôvodnené, že v rozpočte príjmy neboli. Ale pripúšťam, že je to formálna vec a môže to byť v tomto materiáli.

    Oveľa závažnejšie je však to, čo chcem povedať k obsahu, jedna poznámka k príjmom, jedna poznámka k výdavkom. V príjmoch sa síce rozpočtuje 14,5 miliardy korún a 9,5 miliardy korún príjmy v hotovosti, vôbec sa však neuvažuje o dlhopisoch.

    Vážený pán prezident fondu, o niekoľko dní fond bude emitovať dlhopisy v hodnote 35 miliárd korún a zákon hovorí, že jedným zo spôsobov použitia týchto dlhopisov je úhrada záväzkov voči fondu. Chcem sa vás spýtať, koľko z tých 9,5 miliárd uhradia privatizéri formou dlhopisov. Budú mať k dispozícii od januára teoreticky 35 miliárd korún. Nemožno vylúčiť, že všetkých 9,5 miliárd bude zaplatených dlhopismi. A čo v tom prípade budete robiť s týmto návrhom použitia majetku fondu? Budete na bytovú výstavbu, ako to teraz žiadal pán podpredseda Ľupták, platiť dlhopismi?

    Čo sa týka výdavkov, v úvodnom vystúpení bolo presne špecifikované, na čo sa podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona môže použiť majetok fondu. Nebudem to opakovať. Bohužiaľ, z tých 4,2 miliardy, ktoré sa vyčleňujú, len 1,2 miliardy je určená na prevzatie záruky za konkrétny úver. Čo však tie ostatné 3 miliardy korún? Vôbec nie je určené, na čo sa použijú. Je to jednoducho akési vreckové pre Fond národného majetku, ktorý sa rozhodne bez toho, aby sa parlamentu opýtal, čo s tým má robiť. Je to neodôvodnené plytvanie peniazmi nás všetkých a peniazmi tých, ktorí čakajú na splatenie dlhopisov. A zároveň návrh pána podpredsedu Ľuptáka zvýšiť to ešte o jednu miliardu, je v tomto ohľade absolútne nezodpovedný, pretože sú tam 3 miliardy, ktoré nemajú žiadne určenie. Tak prečo teraz budeme žiadať ďalšiu miliardu na bytovú výstavbu? Zoberte, pán Ľupták, z tých 3 miliárd.

    Pokiaľ sa predkladajú takéto návrhy, myslím, že v žiadnom prípade nemôžeme s nimi súhlasiť. A ak sa tých 75 poslancov opäť prihlási, že to berie na seba, je to vaša zodpovednosť, páni a dámy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som mať len jednu poznámku. Prosím vás, zvyknime si informovať verejnosť takým spôsobom, ktorý je zodpovedný. Hovoríme tu o obligáciách ako o niečom, čo je zdrap papiera. Sú to cenné papiere. Sú to vlastne sui generis peniaze kryté vždy rozsahom národného majetku, v danom prípade, keď ide o štátne obligácie.

    Nech sa páči, pán poslanec Palacka - faktická poznámka.

  • Ďakujem. Pán podpredseda, súhlasím s vami, sú to svojím spôsobom peniaze. Len sa vás pýtam, koľko bytov postavíte z tých dlhopisov, ktoré dostane Fond národného majetku naspäť.

  • Ak dovolíte, nemali by sme pokračovať takýmto tónom. Chcem povedať, že je to tak, ako každý cenný papier, každé platidlo, ktoré platí na základe podmienok o cenných papieroch. To znamená, že môžete uhrádzať prostredníctvom neho príslušné vzájomné kontrakcie, ktoré sa robia.

    Pán poslanec Bajan - faktická poznámka.

  • Vzhľadom na to, že v rozprave boli otázky na prezidenta fondu, ja by som ho prosil, aby sa vyjadril k vzťahu k dlhopisom, k tým 35 miliardám a k znižovaniu čistých peňazí, ktorými by mali byť kryté dlhopisy, pretože jeho vzťah k poslancom Národnej rady je všeobecne známy. Preto ho prosím ešte raz, aby sa k tomu vyjadril, aby neobišiel túto veľmi vážnu otázku, lebo ja na rozdiel od pána predsedajúceho si myslím, že sú to cenné papiere, ale pod podmienkou, že sú niečím kryté. Obávam sa, že takýmito likvidáciami miliardy za miliardou tieto papiere naozaj dostanú príchuť bezcennosti.

  • Do rozpravy sa ešte prihlásil pán poslanec Černák za DÚ. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    rozpočet Fondu národného majetku alebo aj správa o použití Fondu národného majetku za I. polrok 1995 sú určite veľmi dôležité veci, rozprava a vystúpenia mojich kolegov to potvrdzujú. Napriek tomu ostáva pre túto Národnú radu zahmlené rúškom tajomstva použitie prostriedkov, ktoré mnohonásobne prevyšujú čiastky uvedené či už v rozpočte, alebo v konkrétnej správe. Preto by som mal na predkladateľa, na pána prezidenta Fondu národného majetku dve otázky a v závere by som potom navrhol jedno uznesenie.

    Predovšetkým ma zaujíma, ako bude ďalej Fond národného majetku postupovať s akciami Komerčnej banky, ktoré sú v portfóliu Fondu národného majetku a ktoré tvoria jeho významnú súčasť.

    Druhá moja otázka: V zmysle zákona sa môžu prostriedky fondu použiť na posilnenie zdrojov bánk a sporiteľní určených na poskytovanie úverov. Sledovali sme v tlači, že fond skutočne túto úlohu plní, že uvoľňuje prostriedky či už na posilnenie úverových zdrojov konkrétnych bánk, alebo dokonca vstupuje majetkovo do nových bánk. A preto sa pýtam, aká je stratégia privatizácie dôležitých finančných inštitúcií, ako chce zabezpečiť Fond národného majetku previazanosť na hospodársku politiku vlády. A dávam návrh na uznesenie, ktorý znie: "Národná rada Slovenskej republiky žiada Fond národného majetku, aby pred privatizáciou dôležitých finančných inštitúcií, najmä Všeobecnej úverovej banky, Slovenskej sporiteľne, Slovenskej poisťovne a Investičnej a rozvojovej banky informoval Národnú radu o spôsobe privatizácie." Činím to preto, že je to jediná páka, ako môžeme my, poslanci Národnej rady, dostať informáciu, prípadne sa vyjadriť k takejto dôležitej privatizácii.

    No a na záver mi dovoľte jednu poznámku k tomu, čo hovorili moji predrečníci, a k tomu, aké stanovisko zaujal pán podpredseda Ľupták.

    Willy Claes padol na základe finančnej aféry, ktorá bola pred desiatimi rokmi. Kanadskou vládou otriasa korupčný škandál, ktorý bol pred sedemnástimi rokmi. Páni, čokoľvek urobíte, čokoľvek teraz dokážete zakryť, vyjde na povrch. Tak ako ste predtým obviňovali doktora Čarnogurského, že sprivatizoval pol Slovenska, tak ako sa častokrát spomínalo moje meno, sme tu, a keby sme čokoľvek urobili, nejakú špinavosť, vyjde najavo dnes, zajtra, pozajtra, o 10 rokov. Ale takisto aj vy kalkulujte s tým, že ste dnes pri moci. Neodpovedal pán podpredseda Ľupták, prečo jeho svokra a švagriná sú v dozorných radách dôležitých finančných inštitúcií, pán Cabaj neodpovedal na konkrétnu otázku Mikiho Dzurindu, ale vyjde to najavo, som presvedčený, že to nebude trvať tak dlho, ako to bolo v prípade Willyho Claesa alebo kanadskej vlády.

    Ďakujem.

  • Do rozpravy nemám už žiadne prihlášky. Prosím, chce ešte niekto hovoriť k rozprave?

  • Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán prezident prezídia? Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    pokiaľ ide o výdaje, to, myslím, bolo v súhlase s návrhom zobjektivizované aj posúdené, k tomu nebudem hovoriť. Pokiaľ ide o pohľadávky, pán poslanec Vaškovič má sčasti pravdu, že tie pohľadávky sú problémom fondu, odkedy sa podpísala prvá zmluva. Musím povedať bez toho, že by som mal na mysli spolitizovanie tohto problému, žiaľ, sú to prevažne zmluvy, ktoré sme neuzavreli my, to znamená nie vedenie Fondu národného majetku, ktoré je od 4. novembra. Nemôžem vylúčiť, že aj niektoré naše zmluvy, ktoré sme už podpísali, môžu dôjsť do toho rámca, že sa stanú z nadobúdateľov neplatiči, nemôžem vylúčiť. Samozrejme, tento problém vnímame, my s ním zápasíme, pokiaľ vládzeme. V apríli sme odstúpili od prvej zmluvy, už je ich dnes 8, pripravené je na najbližšie alebo ďalšie prezídium odstúpenie od ďalších 22 zmlúv. Pozrite sa, ako ďaleko sú českí kolegovia v privatizácii a odstupovali od zmluvy hádam pred mesiacom, robili okolo toho aj televíznu rozpravu. My sme to robili bez veľkého výbuchu, ale pracujeme na tom a je to problém, to musím uznať.

    Pokiaľ ide o dlhopisy, myslím, že nie je problém, aby sme dali parlamentu takú analýzu, ako sa mienime k tým 35 miliardám dostať, pokiaľ to odsúhlasíte.

    Čo sa týka tých 3 miliárd v rámci 4,2 miliardy, v tom materiáli je to uvedené, po konzultácii s ministerstvom financií sme tieto prostriedky ponechali na riešenie slovenskej inkasnej jednotky. Použitie majetku, a to tiež všetci vieme, je možné len so súhlasom vlády. Dáme vláde, a nakoniec nemáme inú možnosť, na jej uváženie, pretože tak hovorí zákon, použiť prostriedky na podporu iných programov, než je uvedená inkasná jednotka. Tých 1,9 miliardy je nespochybniteľných, viete, že to ide na Zbudzu, na solivar.

    Pokiaľ ide o spomínanú miliardu, čo spomínal podpredseda Národnej rady pán Ľupták, na bytovú výstavbu, samozrejme, boli by sme vo Fonde národného majetku radi, aby od nás už nikto nepýtal ani korunu, pretože fond má veľký záväzok pred sebou. Iná vec je, že treba zvážiť, a to by som chcel Národnú radu poprosiť, aby ste to zvážili, že tieto peniaze dané do investícií alebo ako stavebné investície, samozrejme, budú prinášať iné finančné prostriedky, to je ľahká ekonomika. Iné je, že zisk z toho nepôjde do Fondu národného majetku, pôjde do štátneho rozpočtu. Treba zvážiť, čo je v tejto situácii a v tomto momente dôležitejšie. Ja si myslím, že keď nájdeme 35 miliárd, a verím, že nájdeme, nájdeme aj tú miliardu.

    Koľko sa v rámci tých 9,5 miliardy uhradí dlhopismi, na túto otázku neviem momentálne odpovedať. Samozrejme, že sa môže stať prípad, ktorý tu pán poslanec spomínal. V tom momente budeme stáť pred problémom regulácie prílivu dlhopisov. Nie je možné všetko urobiť na budúci rok.

    Pokiaľ išlo o tú poznámku, že ide o vreckové fondu, s tým nemôžem súhlasiť, to nie je vreckové fondu, pretože fond s tými prostriedkami nemá už potom nič spoločného. K tomu, že dlhopisy sú kryté majetkom, už bolo povedané, toho majetku je zhruba za 220 miliárd korún, takže tu nie je o čom hovoriť.

    Pokiaľ ide o Komerčnú banku, pán poslanec Černák, my to ideme riešiť, alebo bude sa to riešiť v rámci komisie na vysporiadanie majetku bývalej ČSFR, je to do toho zahrnuté. Čakáme na stretnutie premiérov, kde tieto veci budú zahrnuté a budú sa riešiť. Je to oprávnená poznámka, myslím si, že to treba riešiť čo najrýchlejšie.

    Pokiaľ ide o privatizáciu bánk, tá sa tak ako ostatná privatizácia vyše 300 podnikov pripravuje. Zatiaľ vám neviem povedať, akým spôsobom, to nie je také jednoduché. Je rad námetov a návrhov, ako by sa to dalo urobiť. Tu si osobne myslím, že kým odstrihneme, treba viac než dva razy merať, aby sme neurobili nejakú chybu. Dúfam, že so mnou súhlasíte.

    Ja vás kedykoľvek privítam na Fonde národného majetku, keď budú veci také zrelé, že bude možné o tom diskutovať, a to všetkých poslancov. Takže príďte, možno budeme múdrejší, než sme dnes.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánu prezidentovi Gavorníkovi. Chce sa ešte vyjadriť spoločný spravodajca? Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážení kolegovia,

    chcel by som reagovať na analýzu, ktorú predniesol môj kolega Vaškovič, hlavne čo sa týka analýzy pohľadávok od roku 1993 až po 1995. Plne s tým súhlasím. Ale možno kolega Vaškovič zabudol povedať, že práve my sme to boli, ktorí sme v zákone číslo 92/1991 Zb. predložili dva nové paragrafy, a to § 14 a § 19, ktoré by práve mali tieto náležitosti riešiť.

    Ďalej čo sa týka vývoja kúpnych cien za 4 roky od roku 1992, keď kúpna cena bola vyššia oproti bilančnej hodnote zhruba o 4 %, v roku 1994 o 0,8 a v roku 1995 vraj je nižšia o 60 % oproti bilančnej hodnote, myslím si, že táto otázka nebola nastolená najšťastnejšie, pretože musíme brať do úvahy aj tie investície, čiže odpustenie preukazovateľných investícií z kúpnych cien. Vieme, čo všetko na tie investície nadväzuje, čiže v konečnom dôsledku tieto peniaze, ktoré podnikateľským subjektom odpustíme, sa štátu vrátia možno niekoľkonásobne. Myslím si, že tento majetok je trošku aj podhodnotený ako kúpna cena aj z toho dôvodu, že za 4 roky v procese privatizácie sa tieto podniky značne znehodnotili buď vedome, alebo z neznalosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pristúpime k hlasovaniu. Procedurálnu poznámku má pán poslanec Cabaj. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, chcem požiadať o 15-minútovú prestávku na poradu klubu.

  • Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto? Pán poslanec Garai.

  • Ďakujem za slovo. Klub Združenia robotníkov Slovenska sa pridáva.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne a kolegovia, vyhlasujem 15-minútovú prestávku do 11.25 hodiny.

  • Prestávka.

  • Prepáčte, ale sa to pretiahlo. Vzhľadom na situáciu, ktorá sa v diskusii odohrala, navrhujeme taký postup, že by sme teraz spravili obedňajšiu prestávku do 13.30 hodiny a potom budeme pokračovať normálne. Práve teraz sme skončili, prepáčte nám.

  • Po prestávke.

  • Pozývam vážené kolegyne a kolegov do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať.

    Pán poslanec Ftáčnik - procedurálna poznámka.

  • Vážený pán podpredseda, chcem vyjadriť v mene poslaneckého klubu protest proti tomu, ako sa dnes v Národnej rade narába s časom. O 11.10 hodine bola vyhlásená prestávka, ktorú ste o 12.05 hodine ukončili vyhlásením obedňajšej prestávky s tým, že o 13.30 hodine budeme pokračovať. Chcem povedať, že o 13.30 hodine tu boli najmä opoziční poslanci pripravení rokovať, ktorí pricestovali aj zďaleka a nijakým spôsobom nemienia brzdiť rokovania Národnej rady, ale neboli tu poslanci, ktorí by mohli rokovať o tom bode, ktorý sme prerušili o 11.10 hodine. Ja by som vás požiadal ako podpredsedu Národnej rady, aby ste sa ujali svojich právomocí podľa článku 90 ústavy a organizovali činnosť Národnej rady, pretože chceme, aby sa rokovanie v rozumnom čase skončilo.

  • Ďakujem. Pán poslanec Harach - procedurálna poznámka. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi predniesť takýto procedurálny návrh. Pri jeho koncipovaní v klube Demokratickej únie sme vychádzali zo skutočnosti, že koalícia predkladá miliardové posuny bez toho, aby boli nejakým spôsobom, či už výkonným postupom odložené. Žiadam prerušiť rokovanie o tomto bode za tým účelom, aby navrhovateľ predložil Národnej rade Slovenskej republiky špecifikáciu použitia prostriedkov vo výške 1 miliardy spolu so stanoviskom vlády Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, budeme pokračovať v rokovaní. Rokovanie sme zastavili tesne pred hlasovaním. Pán spoločný spravodajca bude viesť hlasovanie. Dúfajme, že budeme disciplinovaní. Rád by som len pánu Ftáčnikovi povedal, že tu ráno, keď sme mali začať hlasovanie od 9.00, práve neboli poslanci zo SDĽ, a tu sme sedeli a dávali na to pozor.

    Ďakujem. Prosím, budeme postupovať tak, ako sme predpokladali. Teraz ide o procedurálny návrh pána poslanca Haracha.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme, či s týmto jeho návrhom súhlasíme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 30 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že procedurálny návrh pána poslanca Haracha nebol prijatý.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, pokračujeme hlasovaním.

  • Vážený pán predsedajúci, z rozpravy vyplynul jeden pozmeňovací a jeden doplňovací návrh. Pozmeňovací návrh predložil podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Ľupták, kde navrhuje na použitie majetok Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 1996 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona číslo 92/1991 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov v sume 5 200 miliónov korún. V bode B žiada, aby sa 1 miliarda Sk vyčlenila do bytovej výstavby. Ako spoločný spravodajca odporúčam tento jeho pozmeňovací návrh prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána podpredsedu Ľuptáka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že bol prijatý pozmeňovací návrh pána poslanca Ľuptáka.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Ako druhý s doplňovacím návrhom uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pán kolega Černák, kde žiada doplniť v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky nasledujúci text. Národná rada Slovenskej republiky žiada Fond národného majetku, aby pred schválením privatizačných projektov dôležitých finančných inštitúcií, najmä Všeobecnej úverovej banky, Slovenskej sporiteľne, Slovenskej poisťovne a Investičnej a rozvojovej banky, podal Národnej rade Slovenskej republiky písomnú informáciu o spôsobe privatizácie. Vzhľadom na to, že nepoznám v zákone číslo 92/1991 ustanovenie, ktoré by umožňovalo takúto procedúru, dávam na zváženie jednotlivých pánov poslancov, ako budú hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána poslanca Černáka. Pán spoločný spravodajca hlasovanie ponecháva na zváženie pánom poslancom.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 61 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Černáka nebol prijatý.

    Nech sa páči, budeme zrejme pokračovať už hlasovaním o celkovom uznesení.

  • Budeme hlasovať o celkovom uznesení Národnej rady Slovenskej republiky z 19. decembra 1995. Ako spoločný spravodajca odporúčam takto navrhnuté uznesenie schváliť.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky v znení schválených zmien.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca návrh uznesenia odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na použitie majetku Fondu Národného majetku Slovenskej republiky v roku 1996 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona číslo 92/1991 Zb.

    Ďakujem vám za spoluprácu, pán spoločný spravodajca.

  • Pristúpime k s e d e m n á s t e m u bodu programu, ktorým je

    návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1996.

    Upravený návrh vám bol rozdaný ako tlač číslo 288a, ktorý vychádza zo schváleného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte na rok 1996 a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Spoločnú správu výborov ste dostali ako tlač číslo 288b, ktorej súčasťou je návrh uznesenia Národnej rady.

    Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu odporučili, aby návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1996 odôvodnil na schôdzi Národnej rady s jej súhlasom predseda správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne pán Štefan Zelník. O tomto návrhu uvedených výborov Národnej rady dávam hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pripustení účasti pána Štefana Zelníka, predsedu správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne a zároveň štátneho tajomníka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme vyslovili súhlas s prítomnosťou pána Štefana Zelníka, aby odôvodnil návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne pred Národnou radou.

    Prosím predsedu správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne pána Štefana Zelníka, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    Všeobecná zdravotná poisťovňa je v súlade so zákonom Národnej rady číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní povinná predložiť Národnej rade svoj návrh poistného rozpočtu súčasne s návrhom zákona o štátnom rozpočte.

    Návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne bol predložený v stanovenom termíne ako tlač 288. Pri jeho zostavovaní sa vychádzalo najmä z predpokladu priemerného počtu poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne v roku 1996, t. j. 4,1 milióna, zachovanej štruktúry poistencov, t. j. pomeru ekonomicky aktívnych poistencov k ekonomicky neaktívnym 29 : 71, z predpokladaného rastu priemernej mzdy o 10 % a predpokladanej úspešnosti výberu poistného 93 %, čím by sa mohol dosiahnuť výber poistného približne 12,1 miliardy Sk, z platby štátu za neaktívnych obyvateľov vo výške 13,7 % zo 100 % minimálnej mzdy na dostatočné krytie potrieb zdravotnej starostlivosti, z rozdeľovacieho mechanizmu vo výške 60 %. Na základe týchto predpokladov boli príjmy Všeobecnej zdravotnej poisťovne plánované v celkovej výške 27,2 miliardy Sk.

    V doplnku k tlači 288 Všeobecná zdravotná poisťovňa reagovala na návrh zmeny § 56 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z., ktorý vláda Slovenskej republiky schválila v rámci prerokúvania návrhu zákona o štátnom rozpočte na svojom zasadnutí dňa 14. 11. 1995 a ktorým sa rozdeľovací mechanizmus upravoval na 85 %. V tomto prípade by boli príjmy Všeobecnej zdravotnej poisťovne 28,8 miliardy Sk. V upravenom návrhu poistného rozpočtu, ktorý sa predkladá ako dodatok tlače 288 - 288a zo 14. decembra 1995, Všeobecná zdravotná poisťovňa zohľadňuje skutočnosti schválené v prijatom zákone o štátnom rozpočte v roku 1996, to znamená, že vychádza z platby štátu za neaktívnych obyvateľov vo výške 13,7 % z 80 % minimálnej mzdy a z rozdeľovacieho mechanizmu 80 : 20.

    Príjmy Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa na rok 1996 rozpočtujú vo výške 26,25 mld Sk. Na ich naplnenie je rozhodujúci počet a štruktúra poistencov. Pri ich stanovovaní sa vychádzalo z priemerného ročného úbytku a časových radov odchádzajúcich poistencov do ostatných zdravotných poisťovní. V roku 1995 mala Všeobecná zdravotná poisťovňa úbytok 600 000 poistencov. Po sprísnení podmienok pre ostatné poisťovne v súvislosti so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 231/1995 Z. z., t. j. ustanovenia minimálneho počtu poistencov 300 000 najneskôr do dvoch rokov od účinnosti tohto zákona pod sankciou zrušenia poisťovne, Všeobecná zdravotná poisťovňa predpokladá väčšiu aktivizáciu týchto poisťovní pri získavaní ďalších poistencov, čo v konečnom dôsledku bude viesť k zníženiu poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne pravdepodobne o 750 000 poistencov.

    Pri takomto trende sa predpokladá, že priemerný počet poistencov vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni dosiahne v roku 1996 4,1 milióna poistencov. Úvahy o počte a štruktúre poistencov nemohla Všeobecná zdravotná poisťovňa konfrontovať s predstavami iných poisťovní, pretože ich nepozná.

    K výške vybraného poistného možno konštatovať, že kým od ekonomicky aktívnych poistencov očakáva Všeobecná zdravotná poisťovňa mesačné poistné vo výške 850 Sk, za poistencov štátu z Fondu zamestnanosti dostane po prerozdelení poistné iba vo výške 402 Sk mesačne.

    Všeobecná zdravotná poisťovňa v zmysle zákona musí rozpočet zostaviť tak, aby výdavky neprevýšili príjmy, preto i výdavky Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1996 sú rozpočtované vo výške 26,25 miliárd Sk. V prepočte na jedného poistenca to znamená, že Všeobecná zdravotná poisťovňa mesačne uhradí náklady na zdravotnú starostlivosť na jedného poistenca vo výške 507 Sk. Pritom je potrebné zdôrazniť, že pomer ekonomicky aktívnych poistencov k ekonomicky neaktívnym poistencom Všeobecnej zdravotnej poisťovne predstavuje 29 : 71.

    Na základný fond Všeobecná zdravotná poisťovňa rozpočtuje prostriedky vo výške 25 miliárd Sk, z ktorých sa navrhuje použiť na úhradu liekov a zdravotníckych pomôcok 6 miliárd, na výkony zdravotníckych organizácií 17,3 miliardy Sk, dopravnú zdravotnú službu 0,7 miliardy Sk, predvolávkovú kúpeľnú starostlivosť 0,35 miliardy a na ostatné výdavky, ako leteckú záchrannú službu, liečenie v zahraničí, približne 0,1 miliardy Sk. Tento objem prostriedkov umožní Všeobecnej zdravotnej poisťovni hradiť výkony poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v cene bodu 21 halierov a pri priemernej cene ošetrovacieho dňa 740 Sk, čo znamená nárast cien výkonov oproti roku 1995 o 5 - 9 %. Je potrebné, aby Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky nadväzne na to iniciovalo zmenu cenového výmeru Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Náklady na lieky budú hradené v rozsahu potreby roku 1995. Nárast cien liekov, nové lieky na trhu, to všetko ovplyvní požiadavky na úhradu liekov a zdravotníckych pomôcok. Znamená to, že napriek zníženiu počtu poistencov sa náklady na lieky v prepočte na jedného poistenca zvýšia iba o 10 %.

    Napriek uvedenému zvýšeniu cien sa odhaduje, že reálne náklady poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nebudú plne pokryté z prostriedkov zdravotného poistenia a bude potrebné hľadať iné možnosti v rámci viaczdrojového financovania a prijať rad opatrení na efektívnejšie využitie zdrojov, ako napríklad postupné prispôsobenie siete primárnej a nemocničnej starostlivosti potrebám zdravotného stavu obyvateľstva, prehodnotenie kategorizácie liečiv a zdravotníckych pomôcok a zdokonalenie systému výkonových ukazovateľov.

    Ako je nám všetkým známe, Všeobecná zdravotná poisťovňa zápasí v priebehu celého tohto roku s finančnými problémami, ktoré sa prejavujú najmä v jej zadlženosti voči lekárňam. Ku koncu tohto roku sa očakáva, že schodok v hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne dosiahne až 1,3 miliardy Sk. Na vyrovnanie schodku bude musieť Všeobecná zdravotná poisťovňa požiadať začiatkom roka Ministerstvo financií Slovenskej republiky o ďalšiu návratnú finančnú výpomoc. Len čo by bola táto pomoc poskytnutá zo štátneho rozpočtu, potom spolu s už poskytnutou finančnou výpomocou vo výške 645 mil. Sk za záväzky voči zdravotníckym zariadeniam ešte z roku 1994 by celková zadlženosť Všeobecnej zdravotnej poisťovne voči štátnemu rozpočtu predstavovala takmer 2 miliardy Sk. Keďže je povinnosťou Všeobecnej zdravotnej poisťovne podľa zákona vrátiť túto výpomoc štátnemu rozpočtu, uvažuje sa v rozpočte na rok 1996 so sumou 600 mil. Sk ako s maximálne možnou čiastkou na splácanie dlhov voči štátnemu rozpočtu. Znamená to, že na každého poistenca Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa budú musieť v roku 1996 krátiť mesačné výdavky na zdravotnícku starostlivosť o 2,5 %.

    Rezervný fond sa rozpočtuje vo výške 131 mil. Sk a navrhuje sa použiť v zmysle zákona na úhradu mimoriadnych výdavkov, ktoré nepredpokladá poistný rozpočet.

    Z účelového fondu suma vo výške 131 mil. Sk sa navrhuje použiť obdobne ako v roku 1995 na financovanie predovšetkým transplantácií kostnej drene, obličiek a pečene, liečby rádiojódom, rohovkovej a genetickej banky, vybraný špeciálny zdravotný materiál pre kardiovaskulárne ochorenia.

    Správny fond sa v súlade so zákonom číslo 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov tvorí vo výške 1 miliardy Sk. Tvorí sa z príjmov pred prerozdelením, a to teda znamená, že zvýšenie zdrojov z titulu solidarity poisťovní a uplatnenia rozdeľovacieho mechanizmu nemá žiadny dosah na tvorbu správneho fondu. Prostriedky správneho fondu plánuje Všeobecná zdravotná poisťovňa použiť na zabezpečenie základných potrieb pre 1 657 pracovníkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Nárast počtu 240 pracovníkov bude určený takmer výlučne na dôsledné zabezpečenie revíznej a kontrolnej činnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovne zameranej na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť vynakladania prostriedkov zdravotného poistenia, správneho výpočtu a odvodu poistného.

    Na neinvestičné náklady je rozpočtovaných 666 mil. Sk a v rámci nich je riešený nárast priemernej mzdy pracovníkov o 10 %. Možno stojí za zmienku uviesť, že Všeobecná zdravotná poisťovňa na rozdiel od iných zdravotných poisťovní všetky tlačivá na registráciu poistencov, na vykazovanie výkonov, ktoré používajú zdravotné zariadenia v ambulantnej nemocničnej starostlivosti, hradí z nákladov svojho správneho fondu, a nie z nákladov základného fondu. V neinvestičných výdavkoch je navrhnutá aj výška asi 65 mil. Sk úroku, ktorý bude musieť uhradiť Všeobecná zdravotná poisťovňa v roku 1996 ministerstvu financií za poskytnutú návratnú finančnú výpomoc v roku 1995 vo výške 645 mil. Sk.

    Na nákup hmotného majetku je rozpočtovaných 354 mil. Sk, v rámci ktorých je najväčšou čiastkou nákup hardwaru a softwaru na potreby informačného systému Všeobecnej zdravotnej poisťovne. V tejto súvislosti si dovoľujem poukázať na to, že Všeobecná zdravotná poisťovňa je často kritizovaná za nedostatočnú evidenciu výberu poistného, jeho kontrolu a vymáhanie, nedostatočnú kontrolu výdavkov na jedného poistenca. Mnohé problémy Všeobecnej zdravotnej poisťovne pramenia z toho, že obrovské množstvo údajov za asi 5 miliónov poistencov v roku 1995 si vyžaduje i príslušné zabezpečenie počítačovou technikou, komunikačné prepojenie medzi všetkými pobočkami navzájom. O tom, že ide o jeden z najrozsiahlejších informačných systémov v republike, niet pochýb.

    Nedobudovanosť informačného systému má svoj pôvod ešte pri vzniku Národnej poisťovne, predchodcu Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Musím konštatovať, že správa Fondu zdravotného poistenia bola neodbornými rozhodnutiami samosprávnych orgánov Národnej poisťovne obmedzovaná na výdavkoch správneho fondu a v čerpaní nedosahovali ani 2 % z príjmov. Pri tomto objeme správnych výdavkov nebolo možné dôsledne zabezpečiť všetko to, čo si vyžaduje celý zložitý systém zdravotného poistenia, t. j. detailnú evidenciu 5 miliónov poistencov s osobnými údajmi, údajmi o pravidelných úhradách poistného, spracovanie asi 45 miliónov receptov, údajov z hlásení o 30 miliónov vyšetrení, návštev poistencov u lekárov primárneho kontaktu, 30 miliónov vyšetrení v rámci spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek, 25 miliónov vyšetrení v odborných ambulanciách, 11 miliónov ošetrovaní v nemocniciach a ďalšie údaje v odborných liečebných ústavoch, v dopravnej zdravotnej službe atď.

    Dnešná situácia v pobočkách Všeobecnej zdravotnej poisťovne je kritická. Technika nezodpovedá množstvu údajov, ktoré treba spracúvať, a napriek tomu, že pracovníci pracujú vo viacerých smenách, často vypadáva celý systém. A potom je tu ešte druhá strana mince. Softwarovo je Všeobecná zdravotná poisťovňa pripravená adresne sledovať výdavky na jedného poistenca, ako sa od nej neustále požaduje, ale uvedené množstvo údajov je potrebné dostať najprv od poskytovateľov zdravotníckych služieb na magnetických médiách, až potom ich možno spracúvať počítačovou technikou. Pri finančnej situácii, v ktorej sú zdravotnícke zariadenia, je pochopiteľné, že sa voči tejto požiadavke Všeobecnej zdravotnej poisťovne ohradzujú a nie sú ani personálne, ani materiálne na túto činnosť vybavení. Žiaľ, kým nebudú schopné zdravotnícke zariadenia odovzdávať údaje o každom výkone na magnetických médiách, nebude možné adresne sledovať výdavky na poistenca. S týmto nemajú problémy iné zdravotné poisťovne, pretože minimálny objem výkonov, ktoré zdravotnícke zariadenie poskytne poistencom týchto poisťovní, ešte dokážu spracúvať. Treba si uvedomiť, že vybudovanie informačného systému je vždy dlhodobá záležitosť. Všeobecná zdravotná poisťovňa sa bude snažiť pomôcť v prípade voľných zdrojov svojho správneho fondu prispieť na nákup výpočtovej techniky pre štátnych poskytovateľov zdravotníckych služieb.

    Časť investícií je určená i na stavebné investície, ktorými sa Všeobecná zdravotná poisťovňa snaží riešiť priestorové podmienky pobočiek. Podmienky pobočiek sú dnes také, že prevažná časť je v prenajatých priestoroch, kde mnohé dostávajú výpoveď z užívania. Nutnosť stabilizovať pracovné podmienky je viazaná práve na vysoké náklady, ktoré treba vynaložiť pri budovaní siete výpočtovej techniky a vzájomného komunikačného vybavenia.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, k upravenému návrhu poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1996 predložilo v súlade s § 49 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. stanovisko Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

    K pripomienke Ministerstva financií Slovenskej republiky, že sa v rozpočte správneho fondu uplatňuje nákladovo-výdavkový prístup, poznamenávame, že poistný rozpočet má priamu nadväznosť na účtovnú osnovu a postupy účtovania, ktoré pre zdravotné poisťovne predpísalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky. V rámci tejto účtovnej osnovy a v súlade so zákonom o účtovníctve sa cez nákladové položky premieta iba časť správneho fondu - neinvestičné náklady. Okrem toho je v rozpočte správneho fondu potrebné kalkulovať s financovaním rozšírenej reprodukcie majetku, ktorá nie je zahrnutá v nákladových položkách. S ohľadom na vytvorenie komplexného obrazu správneho fondu v súlade so zákonom číslo 273/1994 Z. z. sa preto použil tento prístup. Odpisy je Všeobecná zdravotná poisťovňa povinná tvoriť v zmysle zákona o daniach z príjmov právnických a fyzických osôb, sú súčasťou nákladov správneho fondu a musia byť v rozpočte kalkulované. Zdrojom financovania reprodukcie hmotného majetku sa stanú až v ďalších rokoch v rámci jednoduchej reprodukcie.

    K požiadavke na konštatovanie dostatočnosti zdrojov na krytie potrieb zdravotnej starostlivosti dodávame, že v návrhu rozpočtu sa uvádza, že pre únosné financovanie poskytovateľov zdravotníckych služieb považuje Všeobecná zdravotná poisťovňa nutnú platbu štátu vo výške 13,7 % z minimálnej mzdy. V porovnaní s pôvodným návrhom rozpočtu sú zdroje Všeobecnej zdravotnej poisťovne v upravenom návrhu nižšie o 1 miliardu Sk. Domnievali sme sa, že k tomu, ako sa vyvíjalo riešenie zdrojov pre zdravotné poisťovne, netreba osobitný komentár. Opatrenia, ktoré prijme Všeobecná zdravotná poisťovňa na zvýšenie kvality a hospodárnosti na použitie zdrojov, budú zamerané:

    1. Predovšetkým na zlepšenie výberu poistného a jeho vymáhanie, na dôslednú kontrolu výdavkov za podpory zvýšeného počtu pracovníkov a použitia informačného systému, využijúc všetky zákonné možnosti na navrátenie pohľadávky na poistnom, vrátane podania návrhu na konkurz a vyrovnanie.

    2. V liekovej politike budeme dávať limitáciu liekov.

    3. Limitáciu výkonovej zložky s cieľom zefektívnenia zdravotnej starostlivosti poskytovanej poistencom.

    4. Postupné zavedenie osobného účtu poistenca so sledovaním individuálnych nákladov na liečbu poistencov.

    K účinnosti týchto opatrení si však dovoľujem upozorniť, že vzťahy medzi Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a poskytovateľmi zdravotníckych služieb sa vytvárajú v prostredí nerovnováhy medzi potrebami zdravotníckych zariadení a zdrojmi Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Limitovaním výkonu sa snaží Všeobecná zdravotná poisťovňa účelne vynakladať na prevenciu, diagnostiku a liečbu len tie prostriedky, s ktorými môže pri výbere poistného počítať. Je to rozhodujúci regulačný prvok, dostupný pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu v dnešnom systéme zdravotného poistenia, a Všeobecná zdravotná poisťovňa ho bude uplatňovať i v roku 1996.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, správna rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne prerokovala upravený návrh poistného rozpočtu na mimoriadnom zasadnutí dňa 13. 12. 1995 a odporučila Národnej rade Slovenskej republiky schváliť predložený návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Ešte si dovolím využiť túto príležitosť, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, keďže viem, aký bol pracovný návrh zákona o rozpočte, kde sa uvažovalo s odvodom štátu 70 % a vďaka pozmeňovaciemu poslaneckému návrhu a podpore všetkých poslancov prešiel návrh 80 % odvodu štátu, chcem vám úprimne poďakovať v mene našich poistencov, v mene našich pacientov, ale aj v mene zdravotníckych pracovníkov.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem pánu predsedovi správnej rady. Dávam slovo členovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci poslancovi pánu Jaroslavovi Paškovi, aby informoval o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, ctení hostia,

    dovoľte mi, aby som predniesol správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1996, tlač 288.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 631 zo 6. 12. 1995 pridelil návrh rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1996 podľa § 49 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci na prerokovanie do 7. 12. 1995. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, aby vypracoval správu o prerokovaní návrhu vo výboroch.

    Obidva výbory prerokovali predložený návrh rozpočtu v stanovenom termíne. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne do 29. 11. 1995 a požiadal správnu radu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, aby prepracovala návrh poistného rozpočtu na rok 1996 po schválení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1996. Súčasne výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1996 odôvodnil na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky predseda správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Výbor opäť rokoval 19. 12. 1995 o upravenom návrhu rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorý bol predložený ako tlač 288a. Rozpočet Všeobecnej zdravotnej poisťovne bol upravený podľa požiadavky výboru na základe prijatého zákona o štátnom rozpočte. Výbor prijal predložený návrh rozpočtu s tým, že presnejšie stanovil výdavky jednotlivých fondov pri stanovenom počte poistencov a pracovníkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci prerokoval návrh rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne dňa 29. 11. 1995 a požiadal správnu radu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, aby prepracovala návrh poistného rozpočtu na rok 1996 po schválení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1996 a súčasne podrobnejšie rozpracovala použitie prostriedkov správneho fondu. Výbor požiadal predsedu správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne, aby predložil informáciu a konkrétne údaje o odmeňovaní členov správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Ministra financií požiadal o predloženie návrhov poistných rozpočtov ostatných zdravotných poisťovní na rok 1996. Výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1996 odôvodnil na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky predseda správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Dňa 19. 12. 1995 výbor opäť rokoval o upravenom návrhu rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorý bol predložený ako tlač 288a. Rozpočet Všeobecnej zdravotnej poisťovne bol upravený podľa požiadavky výboru na základe prijatého zákona o štátnom rozpočte. Výbor prijal predložený návrh rozpočtu s tým, že presnejšie stanovil výdavky jednotlivých fondov pri stanovenom počte poistencov a pracovníkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Obidva výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne schváliť.

    Milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som prečítal návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 19. 12. 1995 k návrhu poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1996, tlač 288a.

    Národná rada Slovenskej republiky

    A. konštatuje, že návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1996 bol predložený v súlade s § 49 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov v termíne predloženia návrhu štátneho rozpočtu;

    B. schvaľuje poistný rozpočet Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1996 s tým, že predpokladané príjmy a výavky sú rozpočtované nasledovne: príjmy vo výške 26 252,3 mil. Sk, výdavky vo výške 26 252,3 mil. Sk, v tom a) základný fond 24 979,9 mil. Sk, b) rezervný fond 131,3 mil. Sk, c) účelový fond 131,3 mil. Sk, d) správny fond 1 009,9 mil. Sk pri platbe štátu za ekonomicky neaktívne osoby vo výške 13,7 % z 80 % minimálnej mzdy, pri predpokladanom počte 4 100 000 poistencov a 1 897 pracovníkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne a raste ich priemernej mzdy v roku 1996 o 9,88 %.

    Ako spravodajca odporúčam prednesené uznesenie prijať.

  • Ďakujem pánu poslancovi Paškovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o sedemnástom bode programu. Vážené kolegyne a kolegovia, nemám písomnú prihlášku do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte, aby som sa vo svojom vystúpení dotkol krátko troch bodov, ktoré sa týkajú rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Ten prvý bod vyplýva zo správy, že Všeobecná zdravotná poisťovňa v roku 1996 a nasledovných rokoch bude zaťažená dlhom od štátu. Skúsme si vlastne zvážiť, ako vlastne takýto dlh vznikol, a dovoľte mi, aby som tento dlh nazval veľmi silnými slovami nemorálnosť a obludnosť. Zdôvodním, prečo používam tieto tvrdé výrazy.

    Štát za osoby, za ktoré je povinný platiť zdravotné poistenie, nedodržiava zákon o Všeobecnej zdravotnej poisťovni a zdravotnom poistení, to znamená, že neodovzdáva poistné v rozsahu 13,7 % minimálnej mzdy, ale neustále vo svojich zákonoch, ktoré prijíma v súlade so zákonom o štátnom rozpočte, znižuje túto sumu. Ak potom zdravotná poisťovňa nemá dostatok finančných prostriedkov, tak si od tohto štátu, ktorý jej nedal zo zákona finančné prostriedky, ktoré odovzdať mal, si požičia peniaze, štát to zúročí a ona to musí vrátiť. Myslím si, že ak by sme tento mechanizmus aplikovali niekde inde do praktického života, tak sa vám asi každý vysmeje, že to vari nie je ani možné, aby som si požičal od môjho dlžníka peniaze, a on mi to zúročí, ja mu to musím vrátiť, ale ten dlh nikdy nedostanem zaplatený. Som hlboko presvedčený, že zákonodarca a ani vy, pani poslankyne, páni poslanci, keď ste tento zákon schvaľovali, ste na takúto udalosť nemysleli. Je správne, že Všeobecná zdravotná poisťovňa už nepracuje tak, že štát je garantom jej insolventnosti, ako to bolo v predchádzajúcom návrhu zákona, a že teraz je tam uvedené, že štát jej vlastne požičia peniaze na preklenutie určitej finančnej krízy. Ale pokiaľ sme tam toto ustanovenie dávali, my sme predovšetkým mali na mysli, že sa môže vyskytnúť taká nepredvídateľná udalosť, ako je napríklad súčasná chrípková epidémia, ktorá predstavuje veľkú záťaž pre celé zdravotníctvo. A ak Všeobecná zdravotná poisťovňa ešte nemá vytvorené rezervné fondy, štát by tu mal slúžiť ako ochranná ruka, ktorá požičia, ale nie ako ochranná ruka, ktorá vydiera.

    Myslím, že ak chceme pomôcť Všeobecnej zdravotnej poisťovni - vieme, že keď si tie sumy zrátame, dokopy to vytvára prakticky 1,3 miliardy -, že by sme mali pristúpiť k novele zákona o zdravotnom poistení a určiť podmienku, že štát tieto peniaze bude dávať formou pôžičky len vtedy, ak si splní zákonnú povinnosť vyplývajúcu z tohto zákona za svojich poistencov. Inak sa stáva len garantom a bude platiť takéto dlžoby za poisťovne bez toho, že by ich poisťovňa musela vrátiť. Bol by to aj istý tlak na štátny rozpočet, aby sa konečne už vyrovnal s tým, že zdravotníctvo musí dostať prostriedky, ktoré potrebuje, a bude konečne čas na to, aby sa možno vybral iný rezort, aby skúsil žiť s takým zadlžením, s akým chronicky žije rezort zdravotníctva. Takže to je prvá poznámka.

    Podľa mňa by sme takýto návrh mohli pripraviť, alebo ho môže pripraviť ninisterstvo zdravotníctva, a chcem sľúbiť za svojich kolegov poslancov Demokratickej únie, ale pevne verím, že za všetkých, ktorí majú istý vzťah k zdravotníctvu, za všetkých kolegov poslancov, že takýto návrh podporia. Ak ministerstvo nepripraví takúto novelu, pripravíme ju my.

    Dovoľte, aby som sa zmienil o druhej otázke, ktorá ma zaujala, a to je prosté porovnanie. Priemerný plat v zdravotníctve sa v tejto chvíli pohybuje na úrovni 6 000 Sk, priemerný príjem pracovníkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa na rok 1996 navrhuje na úrovni 11 300 Sk. To je 180 % platu zdravotníckeho pracovníka. Tento priemerný plat pracovníka zdravotnej poisťovne je vyšší, ako je plat univerzitného profesora - prednostu špičkovej neurochirurgickej kliniky.

    Vážené dámy a páni, nie som proti tomu, aby sa nezvyšoval príjem pracovníkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ale predsa len urobme si tieto porovnania každý pre seba a potom súhlasme s tou časťou, ktorú navrhoval pán predkladateľ, to znamená zvýšenie príjmu pracovníkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne o 9,88 %. Keď si toto porovnanie spravím, otvorene hovorím, že budem proti takémuto zvýšeniu príjmov.

    Napokon mi dovoľte, aby som sa dotkol tretieho bodu, myslím, že pán spoločný spravodajca to zdôraznil vo svojom vystúpení.

    Výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci požiadal Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, aby nám predložila doklady o odmenách predstaviteľov správneho fondu, dozorného fondu. Som členom tohto výboru a zatiaľ som takúto správu nedostal, ale naopak, mám v rukách kópie uznesení správnej rady, ktorá časti uznesenia, ktoré sa týkajú odmien, považuje za prísne tajné a tajné. Domnievam sa, že je to verejnoprávna inštitúcia, že jej predstavitelia sú volení zástupcovia poistencov, vlády a zamestnávateľov a že všetky tieto tri zložky majú právo a my ako poslanci parlamentu, ktorí sme predstaviteľmi našich voličov, máme rovnaké právo, aby sme vedeli, ako prebieha systém odmeňovania vedúcich činiteľov správnej a dozornej rady.

    Som presvedčený, keďže ten materiál v ruke nemáme, že dvaja členovia správnej rady, ktorí sú tu prítomní, pán poslanec Oravec, pán predseda správnej rady, nás budú veľmi detailne ešte dnes informovať o tom, aké odmeny boli v priebehu tohto roku vyplatené členom správnej rady a dozornej rady, kedy boli zrušené odmeny, tak ako to bolo v tlači. Viem presne o tom, že zrušené neboli, boli iba pozastavené výplaty týchto odmien, kedy sa plánuje pokračovať v ich vyplácaní, proste odtajnia tieto údaje pred poslancami Národnej rady, pretože tieto údaje netvoria súčasť štátneho tajomstva. A ak by aj tvorili, som ochotný podpísať, že tieto údaje ďalej šíriť nebudem.

    Ak by som mal vo všeobecnosti povedať záver k rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, podľa môjho názoru vychádza z toho, čo jej bolo umožnené, ale môj názor som povedal už pri štátnom rozpočte, resp. hovoril o ňom kolega doktor Šagát, že tieto prostriedky budú nedostatočné. Opäť táto poisťovňa podľa nášho názoru, našich prepočtov skončí s dlžobou, pretože opäť sa nebralo do úvahy, že odvod štátu vo výške 100 % vymeriavacieho základu, to znamená 13,7 % z celej minimálnej mzdy, je absolútne nevyhnutný na chod Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ale aj pre ostatné poisťovne, ktoré majú poistencov tohto typu. Takýto rozpočet, ktorý budeme schvaľovať, hneď v zárodku vlastne vytvára jeho nenaplnenie, a preto nebudem takýto rozpočet podporovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Pán poslanec Ftáčnik, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni,

    nie som odborníkom na zdravotníctvo, a preto môj príspevok bude krátky a bude skôr smerovať k podobe otázok, ktoré vyplývajú z dvoch stanovísk, ktoré sme ako poslanci Národnej rady všetci dostali na stôl, a to zo stanoviska ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií k predloženému návrhu poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktoré sú tieto inštitúcie povinné predložiť poslancom v zmysle zákona číslo 273.

    Stanovisko ministerstva zdravotníctva nebudem komentovať, ale chcem naznačiť, že okrem toho, že opisuje finančné vzťahy vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, by možno minister zdravotníctva mal naznačiť aj niektoré vecné zámery, ktoré ako predstaviteľ tohto rezortu chce uskutočňovať aj prostredníctvom prostriedkov, ktoré bude poskytovať na financovanie zdravotnej starostlivosti Všeobecná zdravotná poisťovňa. Tu by som chcel pripomenúť váženým kolegom, že pri návrhu štátneho rozpočtu sme uložili povinnosť ministrovi zdravotníctva, aby predložil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, myslím, že to bolo do apríla alebo do konca marca, svoju predstavu o transformácii zdravotníctva s dôrazom - a teraz sme vymenovali zhruba päť odrážok, týkajúcich sa liekov, poskytovania zdravotnej starostlivosti a podobne. Myslím si, že aj toto prerokúvanie rozpočtu by bolo príležitosťou, aby nám dnes minister zdravotníctva, ktorý zrejme v tejto chvíli sedí na zasadnutí vlády, povedal niektoré z týchto vecných zámerov, ktoré potom v tej šírke, ako to požaduje Národná rada, má predložiť výboru Národnej rady do apríla tohto roku.

    Ministerstvo financií adresuje niektoré otázky priamo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Bol by som rád, keby sa aspoň k niektorým vyjadril zástupca predkladateľa, teda predseda správnej rady poisťovne vo svojom záverečnom slove. Za kľúčovú považujem otázku ministerstva financií, ktoré vo svojom stanovisku píše, aj keď nie formou otázky, ale formou konštatovania: "V návrhu rozpočtu absentuje konštatovanie, či rozsah finančných zdrojov bude, alebo nebude postačovať na krytie potrieb zdravotníckej starostlivosti, čo by malo byť rozhodujúce z hľadiska účelu zriadenia poisťovne." To je podľa mňa kľúčová otázka. Môj predrečník sa vyjadril, že očakáva dlh na budúci rok, ale myslím si, že predkladateľ, teda predstaviteľ správnej rady, by mal povedať, ako je to podľa názoru samosprávneho orgánu, či rozpočet, ktorý tu teraz prerokúvame a ktorý je limitovaný aj platbou štátu, to si všetci veľmi dobre uvedomujeme, bude, alebo nebude postačovať na krytie potrieb zdravotnej starostlivosti.

    Ďalej ministerstvo financií vo svojom stanovisku konštatuje, že chýbajú dynamizujúce zámery a opatrenia, ktoré bude Všeobecná zdravotná poisťovňa vyvíjať v smere zvýšenia kvality a hospodárnosti pri používaní svojich zdrojov. Nejde totiž o malú čiastku: 26 miliárd korún, ktoré poisťovňa vynaloží na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, mi pripomína 27 miliárd, ktoré má ministerstvo školstva, a už pri prerokovaní rozpočtu sme konštatovali, že tu chýba niekedy vecný zámer a pohľad na to, akým spôsobom hospodárne použiť tieto prostriedky.

    Ministerstvo financií ďalej píše: "Z materiálu nerezultujú ani opatrenia na strane zabezpečenia lepších podmienok na výber poistného, zdokonalenie registrov, zvýšenie úrovne ostatných príjmov a podobne. Návrh rozpočtu je odrazom pasívnych finančných tokov na strane príjmov a výdavkov bez konkrétnych vecných riešení v poisťovacej politike."

    Vážené dámy a páni, veľmi dobre si uvedomujem, že Všeobecná zdravotná poisťovňa je samostatnou inštitúciou vlastne necelý rok. Od 1. januára 1995 funguje ako samostatná inštitúcia. Nemôžeme od nej chcieť všetky návrhy, resp. zámery tak ako od fungujúcej finančnej inštitúcie, ktorá má zvládnutú napríklad otázku registra poistencov, o ktorom hovoril aj štátny tajomník v úvodnom slove.

    Chcem však povedať, že si myslím, že by sme na tieto otázky mali dostať odpoveď, keď nie Národná rada ako celok, mal by ich poznať výbor Národnej rady. Podobne ako sme požadovali od ministra zdravotníctva, mali by sme požiadať aj Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, aby niektoré svoje hlavné zámery predložila výboru a mohol o nich potom komplexne diskutovať z pohľadu transformácie zdravotníctva, tak ako ho bude prezentovať ministerstvo zdravotníctva, a z pohľadu zámerov Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Mám na mysli vecné riešenia v poisťovacej politike, ako píše ministerstvo financií, teda skĺbiť stránku vecných zámerov a finančných možností a krytí, teda aby výbor tieto možnosti mal.

    Navrhujem doplniť uznesenie o nový bod C, kde by Národná rada požiadala Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, aby v termíne predloženia správy o plnení rozpočtu za rok 1995, teda vtedy, keď poisťovňa bude poznať svoje výsledky hospodárenia za tento rok, predložila Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci aj návrh zámerov a opatrení v dvoch smeroch:

    - na zvýšenie kvality a hospodárnosti pri využívaní zdrojov Všeobecnej zdravotnej poisťovne,

    - na zabezpečenie lepších podmienok na výber poistného, zdokonalenie registrov a informačného systému poisťovne.

    Myslím si, že by nášmu výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci pomohlo, keby aj tento dokument mal k dispozícii, keď bude komplexne rokovať v prvom polroku tohto roku o pohľade na zdravotníctvo a jeho ďalší rozvoj v nasledujúcom roku a ďalších rokoch, ktoré sú pred nami.

    Ďakujem, že ste ma vypočuli. Návrh odovzdám písomne spravodajcovi.

  • Ďakujem pekne. O slovo sa ďalej prihlásil pán poslanec Oravec. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    Všeobecná zdravotná poisťovňa vo svojom pôvodnom návrhu rozpočtu uvažovala s platbou štátu za neproduktívne skupiny obyvateľstva vo výške 13,7 % z minimálnej mzdy. Na základe schváleného zákona o štátnom rozpočte na rok 1996 vieme, že táto výška bola upravená na 13,7 % z 80 % minimálnej mzdy. Z tejto skutočnosti vychádza upravený návrh rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorý uvažuje s príjmami a výdavkami vo výške 26,25 miliardy Sk. V porovnaní s pôvodným návrhom je to menej o 1 miliardu. Môžeme si teda položiť otázku, či je to dosť, alebo málo, ako to už povedali moji predrečníci.

    Všeobecná zdravotná poisťovňa v návrhu rozpočtu konštatuje, že plánované zdroje umožnia mierne zvýšenie cien výkonov v roku 1996 tak, ako to povedal predkladateľ, že sa zvýši cena bodu na 21 halierov a zvýši sa cena lôžkodňa alebo ošetrovacieho dňa. Napriek tomu však odhaduje, že reálne náklady poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nebudú plne pokryté a bude treba prijať rad opatrení na efektívnejšie využitie existujúcich zdrojov. Niektoré z nich sú v kompetencii Všeobecnej zdravotnej poisťovne, napríklad zlepšenie kontrolnej a revíznej činnosti, zdokonalenie informačného systému, ako je limitovanie rozsahu služieb, aj keď medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti je to nepopulárne opatrenie.

    Týmito opatreniami sa však zďaleka nevyriešia rozhodujúce problémy v systéme zdravotného poistenia, ktoré spočívajú najmä v systéme úhrad za výkony a jeho častých zmenách, ktorý je dôležitým nástrojom ekonomizácie a zefektívnenia zdravotníckych zariadení, v strate kontroly nad preskripciou liekov v dôsledku nedostatočnej politiky, účelnej farmakoterapie zo strany štátu a odborných spoločností, v absencii štandardov liečby, technického a personálneho vybavenia zdravotníckych zariadení, v absencii potrebných štrukturálnych a kapacitných zmien v sieti zdravotníckych zariadení, v absencii analýzy dosahu pôsobenia plurality poisťovní a v úniku prostriedkov zo zdravotného poistenia mimo sféry poskytovateľov zdravotníckych služieb, v absencii jasných pravidiel hospodárenia a jednotného metodického usmernenia pre všetky zdravotné poisťovne.

    Riešeniu týchto systémových problémov zdravotníctva by sme mali venovať zvýšenú pozornosť v priebehu celého roka a požadovať prvý odpočet ich plnenia už pri schvaľovaní štátneho záverečného účtu za rok 1995 a účtovnej závierky Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1995.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, navrhujem schváliť predložený poistný rozpočet Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1996 a chcel by som povedať pánu kolegovi Ftáčnikovi, že mal by lepšie počúvať predkladateľa, lebo na veľa otázok, ktoré tu položil, predkladateľ odpovedal v úvodnom slove.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne a kolegovia, hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Kováč s faktickou poznámkou.

  • Vážený pán predsedajúci,

    chcel by som poďakovať pánu poslancovi Oravcovi, keď vypočítaval asi 8 absencií realizácie transformácie nášho zdravotníctva. Myslím, že vystihol absolútne presne, aké hlboké nedostatky má vo svojej práci rezort ministerstva zdravotníctva, a je jasné, že ani takto schválený rozpočet transformácii nepomôže. V tejto chvíli zodpovedne vyhlasujem, že cena 21 halierov za bod zastavila odštátnenie sekundárnej zdravotníckej starostlivosti. Len samovrah odborný lekár by šiel do výkonu privátnej praxe s takto finančne saturovaným svojím výkonom. Bolo by preto skutočne namieste, a možno by bolo bývalo správne, keby tu bol pán minister zdravotníctva dokázal odpovedať na tieto otázky, pretože v projekte ministerstva zdravotníctva, viem o tom, že je odštátňovanie tejto tzv. druhej línie, ale treba jasne povedať, že finančné zdroje na to nie sú. To znamená, že ak aj by ten dobrý zámer, ktorý nepochybne je, naštartoval, tak finančné krytie tu bude chýbať, preto to ostane len na úrovni dobrého zámeru.

    Takže to, čo povedal pán poslanec Oravec o absencii rôznych typov výkonu transformácie nášho zdravotníctva, plne podpisujem, súhlasím s tým a myslím, že práve tento jeho príspevok by mal byť adresovaný ministerstvu zdravotníctva, aby sa spamätalo, aby svoju činnosť koncentrovalo práve na tých vymenovaných takmer osem či deväť oblastí, neviem, už si presné číslo nepamätám.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Oravec.

  • Pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som povedal pánu poslancovi Kováčovi, že som potrebu riešenia týchto systémových problémov nepredniesol preto, aby som to vyčítal ministerstvu zdravotníctva, ale aby som ukázal plénu, že tieto problémy tu sú a boli aj vtedy, keď on bol podpredsedom vlády a tiež ich mal riešiť a neriešil ich a že ich všetci spoločne riešiť musíme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, je ešte faktická poznámka na faktickú poznámku. Nech sa páči, pán poslanec Kováč.

  • Ďakujem pekne. Som hlboko presvedčený, že otázku transformácie zdravotníctva rieši ministerstvo zdravotníctva a musí ju riešiť. Ak sa tu analyzujú nedostatky v práci, tak je to dobre adresovať ministerstvu zdravotníctva bez ohľadu na to, či som z koalície alebo z opozície. Ja si naopak cením, že poslanec z vládnej koalície urobil takýto podľa môjho názoru dobrý rozbor a poukázal na nedostatky v práci, ktoré sa zatiaľ nenaplnili v práci ministerstva zdravotníctva.

    Po druhé, prosil by som - zrejme pán poslanec Oravec sa už neprihlási s odpoveďou, tak aspoň pána štátneho tajomníka - o odpoveď na moju otázku, ako je to s odmenami v správnej a dozornej rade Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne a kolegovia, je ešte niekto prihlásený, alebo sa chce prihlásiť do rozpravy?

  • Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o sedemnástom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť predseda správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne pán Zelník? Áno. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    som veľmi rád, že pán poslanec otvoril otázku odmien správnej rady, aby sme si skutočne povedali, ako to vyzerá v praxi.

    Všeobecná zdravotná poisťovňa nastúpila svoju činnosť prakticky od 1. januára 1995. Vieme dobre, že ani s procesom transformácie, ani s procesom poisťovníctva nikto nemá u nás praktické skúsenosti. Začíname, dá sa povedať, na zelenej lúke. Samosprávne orgány, ktoré boli dovtedy - Zbor zástupcov Národnej poisťovne - iste mnohí z vás vedia, ako fungovali tieto samosprávne orgány, ktoré fungovali na báze dobrovoľného schádzania sa. Správna rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne vlastne buduje poisťovňu od svojho začiatku. Nie je to teda, nechápte to, prosím vás, že to je len nejaké isté schádzanie sa členov vami volených, ktorí sa stretnú, prerokujú pár materiálov, a to je všetko. Sú to materiály, ktoré sú koncepčné, ktoré de facto robia poisťovňu poisťovňou.

    K odmenám správnej rady. Nemyslím si, že by sa ľudia mali hanbiť za to, keď sú za svoju prácu odmeňovaní. Zo zákona vyplýva, a ten zákon sme neschvaľovali my, ten zákon bol schválený na jeseň v roku 1994, že samosprávne orgány majú nárok na odmenu. Ako sme to vyriešili u nás? Samosprávne orgány, ich režijné náklady mali byť vyplácané zo správneho fondu a okrem toho členovia správnej rady mali byť aj odmeňovaní. Povedali sme, dobre, budú odmeny, ale režijné náklady si bude každý kryť z týchto odmien. To znamená, že nebolo žiadne uhrádzanie služobných ciest, žiadne autá, žiadne nocľahy, žiadna doprava, ale z odmien si každý člen správnej rady kryl režijné náklady. Treba povedať, že po odpočítaní týchto režijných nákladov to vychádzalo okolo 7 tisíc korún na mesiac ako odmena člena správnej rady. Keďže bola okolo toho polemika, taká nevraživosť, zrušili sme vyplácanie odmien a pokračuje sa vo vyplácaní režijných nákladov. Samosprávny orgán musí pracovať nie na báze občasného schádzania sa, ale materiály, ktoré treba prerokúvať, brať si domov, zaoberať sa nimi, zobrať si k tomu istých odborníkov a potom sa tieto materiály schvaľujú.

    Chcel by som odpovedať pánu poslancovi Ftáčnikovi, zrejme som to možno dosť v predkladacej správe nezdôraznil, zrejme to niektorým poslancom ušlo. Ja som v predkladacej správe hovoril, že napriek uvedenému zvýšeniu cien sa odhaduje, že reálne náklady poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti nebudú plne kryté. Preto sme dávali v správnej rade rozpočet - ten prvý rozpočet bol odvod štátu 13,7 % z minimálnej mzdy. My si to uvedomujeme, ale keďže podľa zákona rozpočet Všeobecnej zdravotnej poisťovne musí byť vyrovnaný, museli sme sa tomu prispôsobiť. Uvedomujeme si, samozrejme, že mnohé financie sa vynakladajú nie celkom efektívne, preto sme prijali rad opatrení. Dovolím si ich znova prečítať.

    Po prvé - prijali sme opatrenia predovšetkým na zlepšenie výberu poistného a jeho vymáhania a dôslednú kontrolu výdavkov za podpory zvýšeného počtu pracovníkov a použitia informačného systému, využijúc všetky zákonné možnosti na navrátenie pohľadávky na poistnom, vrátane podania návrhu na konkurz a vyrovnanie.

    Po druhé - lieková politika. Uvedomujeme si, že sú veľké rozdiely medzi lekármi. Máme teraz prvé analýzy, že lekár, ktorý má približne rovnaký obvod v tom istom regióne, dokáže mať spotrebu na pacienta 60 korún za mesiac, v priebehu polroka je to okolo 60 korún, druhý lekár 90 korún, ale sú aj lekári, ktorí majú spotrebu na jedného pacienta 250 korún. Preto chceme dať týmto spôsobom limity liekov. To neznamená, že limitáciou liekov povieme, že pacientovi nesmú liek predpísať, ale nad limit bude každý jeden zdôvodňovať prečo, a keď to doloží, že pacient to potreboval, tak všetko je v poriadku.

    Takisto limitácia výkonovej zložky za účelom zefektívnenia zdravotnej starostlivosti poskytovanej poistencom.

    A po štvrté - postupné zavedenie osobného účtu poistenca so sledovaním individuálnych nákladov na liečbu poistencov.

    Myslím, že na všetky otázky som reagoval. Ešte by som chcel odpovedať pánu poslancovi Kováčovi k tým 21 halierom za bod. Samozrejme, že pri prepočte celkovej sumy, ktorú sme dostali do Všeobecnej zdravotnej poisťovne, vyzerá to tak, že bod by mal mať 21 halierov. Uvedomujeme si, že nie je možné s takýmto bodovým ohodnotením pristúpiť k odštátňovaniu sekundárnej sféry. Vypracúvame mechanizmus, kde by bol hodnotený paušál plus výkonová zložka. Niečo podobné, ako je to u praktického lekára, že praktický lekár dostáva kapitáciu plus výkonovú zložku. To isté chceme uplatňovať v sekundárnej sfére, pretože si uvedomujeme, že otázka odbornej starostlivosti je podstatne náročnejšia a nákladnejšia ako otázka primárnej sféry. Je pravda, či zdroje sú dostatočné, alebo nie. Preto som aj v závere poďakoval za tých 10 %, ktoré sme dostali a nemali sme ich dostať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu predsedovi. Chce sa vyjadriť pán poslanec Paška?

  • Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia. Prosím pána poslanca Pašku, aby hlasovanie uvádzal.

  • Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia,

    v rozprave vystúpili traja poslanci. Pán poslanec Kováč nemal pozmeňovací návrh, akurát kritizoval výšku rastu priemernej mzdy vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Bol by som veľmi rád, rovnako ako pán Kováč, aby sa platy lekárov dostali na úroveň zamestnancov Všeobecnej zdravotnej poisťovni, prípadne aby boli aj vyššie, možno v budúcnosti sa to podarí.

    Pán poslanec Ftáčnik mal jeden pozmeňovací návrh, v ktorom žiada Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, aby v termíne predloženia správy o plnení rozpočtu za rok 1995 predložila aj návrh zámerov a opatrení na zvýšenie kvality a hospodárnosti pri využívaní zdrojov Všeobecnej zdravotnej poisťovne a na zabezpečenie lepších podmienok na výber poistného a zdokonalenie registrov a informačného systému poisťovne. Toto chce pán poslanec Ftáčnik zaradiť ako bod C do uznesenia. Myslím, že tento návrh môžem odporučiť prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Ftáčnika. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 105 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Ftáčnika bol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Ako tretí vystúpil v rozprave pán poslanec Oravec, ale nepodal žiaden pozmeňovací návrh. Takže môžeme hlasovať o prijatí uznesenia s doplnkom pána Ftáčnika. Návrh uznesenia odporúčam prijať.

  • Ďakujem. Budeme teda hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky v znení schváleného doplnku.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sme schválili návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1996.

  • Ďakujem pánu predsedovi a spoločnému spravodajcovi.

    N a s l e d u j ú c i m bodom je

    návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1996.

    Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne vám bol rozdaný ako tlač 285a. Návrh je zosúladený so schváleným zákonom o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1996 a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dostali ste aj spoločnú správu výborov ako tlač číslo 285b, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu odporučili, aby návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1996 odôvodnil na schôdzi Národnej rady s jej súhlasom predseda správnej rady Sociálnej poisťovne pán Vojtech Tkáč. O tomto návrhu uvedených výborov Národnej rady dávam podobne ako v predchádzajúcom prípade hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o súhlase, aby pán Vojtech Tkáč, predseda správnej rady Sociálnej poisťovne, mohol byť prítomný a uvádzať materiál.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme vyjadrili súhlas s tým, aby návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne odôvodnil predseda správnej rady Sociálnej poisťovne pán Vojtech Tkáč. Prosím predsedu správnej rady Sociálnej poisťovne pána Vojtecha Tkáča, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    predkladám v mene správnej rady Sociálnej poisťovne návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1996 v súlade s § 7 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z.

    Správna rada Sociálnej poisťovne prerokovala upravený návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1996 na svojej schôdzi konanej 14. a 15. decembra 1995 a uložila svojmu predsedovi predložiť ho na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky.

    Podľa príslušných ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni návrh je zostavený v zmysle § 35 citovaného zákona. Je konštruovaný ako reakcia na schválený štátny rozpočet na rok 1996, a to v oblasti základných fondov nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, správneho fondu a rezervného fondu.

    Chcel by som zdôrazniť len niektoré podstatné náležitosti návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne, a síce to, že okrem štruktúry základných fondov nemocenského poistenia, fondu dôchodkového zabezpečenia, správneho a rezervného fondu, schválila správna rada návrh na tvorbu správneho fondu vo výške 3 % z poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a z príjmov, ktoré plynú z majetku Sociálnej poisťovne. Tvorbu rezervného fondu navrhujeme vo výške 0,5 % z platieb poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie.

    Celkové príjmy Sociálnej poisťovne na rok 1996 sú vykvantifikované v sume 59 700 300 tisíc Sk a výdavky v sume 52 281 800 tisíc Sk. Bilančný rozdiel medzi príjmami a výdavkami predstavuje v základnom fonde nemocenského poistenia sumu 2 799 800 tisíc Sk a v základnom fonde dôchodkového zabezpečenia 4 626 700 tisíc Sk. Summa summarum bilančný rozdiel medzi príjmami a výdavkami predstavuje sumu 7 418 500 tisíc Sk. Základná bilancia je uvedené v prílohe 1.

    Aj keď sa opticky bilančný rozdiel zdá z hľadiska príjmov vysoký, treba povedať, že má svoju vlastnú štruktúru a dynamiku čerpania. V tejto súvislosti sa predpokladá z tohto bilančného rozdielu kryť zvýšené náklady na výstupy, teda na dávky nemocenského poistenia, a to na zvýšenie nemocenského, podpory pri ošetrovaní člena rodiny, peňažnej pomoci v materstve a vyrovnávacieho príspevku v tehotenstve a v materstve v súvislosti s predpokladaným zvýšením najvyššej hranice čistej dennej mzdy pre výpočet týchto dávok už od 1. januára 1996, o čom by ste mali ešte dnes rozhodnúť pri novelizovaní predpisov o sociálnom zabezpečení.

    Z tohto bilančného rozdielu sú ďalej zabezpečené zdroje na oblasť dôchodkového zabezpečenia, a to vo väzbe na zvýšenie dôchodkov z titulu rastu priemernej mzdy a z titulu zvýšenia životných nákladov už aj vo väzbe na predchádzajúce rozhodnutie Národnej rady o zvýšení dôchodkov v roku 1996 priznaných po 1. januári budúceho roku.

    V tejto súvislosti si dovolím ešte zdôrazniť niektoré skutočnosti týkajúce sa väzby rozpočtu Sociálnej poisťovne na štátny rozpočet. Berieme ako realitu rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky v tejto súvislosti, ale dovolím si upozorniť v mene správnej rady, že legislatívne zmeny v oblasti výšky poistného aj z hľadiska postavenia štátneho rozpočtu v tejto oblasti budú mať určitý dosah na zdroje Sociálnej poisťovne už v roku 1996, ale aj v období roku 1997. V tejto súvislosti bude treba aj pri príprave štátneho rozpočtu na rok 1997 tieto skutočnosti jednoznačne zohľadniť.

    Z hľadiska vnútornej skladby rozpočtu príjmov a výdajov chcem zdôrazniť dve skutočnosti, a to je otázka nášho očakávania alebo predikcie, ktorú sme museli použiť pri tvorbe rozpočtu Sociálnej poisťovne, a to kvantifikácia rastu priemernej mesačnej mzdy ako zdroja vstupov do Sociálnej poisťovne. Tu sme vychádzali z údajov, ktoré sme sledovali v roku 1995, že pri priemernej mesačnej mzde sa uvažuje s 10-percentným nárastom priemernej mesačnej mzdy a z toho sa potom odvíjajú možné vyššie vstupy do Sociálnej poisťovne z hľadiska príjmov. Zároveň predpokladáme 9-percentnú neúspešnosť výberu poistného, čo je značne nad európsky priemer, myslím pozitívne, a aj v porovnaní s inými podobnými subjektmi považujeme za veľmi pozitívny výsledok vymáhania poistného a platieb poistného do Sociálnej poisťovne v roku 1995. Treba povedať, že je za tým aj kus práce samosprávnych orgánov, ale predovšetkým manažmentu Sociálnej poisťovne. Predpokladáme teda 9-percentnú neúspešnosť aj napriek zníženiu percenta poistného v súvislosti s novou legislatívou platnou na budúci rok. To sú dve dominanty, ktoré treba zdôrazniť pri úvahách o rozpočte Sociálnej poisťovne.

    Veľmi stručne k výdavkom. Už som spomínal, že zo základného fondu nemocenského poistenia sa predpokladá nárast čerpania finančných prostriedkov vo výdavkoch v porovnaní s rokom 1995, a to najmä v základnej dávke, akou je nemocenské. V tomto zmysle aj bilančný rozdiel, ktorý sa predpokladá na konci roku 1996 v oblasti Fondu nemocenského poistenia, aj vo väzbe na zdroje, ktoré sa vytvorili v tomto roku, si dovolím definovať ako krehké prebytky a relatívne prebytky vzhľadom na to, že treba zabezpečiť ešte z rozpočtu poisťovne v roku 1996 prevod finančných prostriedkov a platieb na začiatok roku 1997. Čiže v tomto zmysle ten prebytok je relatívne krehký a v súvislosti so schváleným štátnym rozpočtom sa tieto zdroje postupne v budúcom roku vykryjú.

    Obdobne to platí pre základný fond dôchodkového zabezpečenia, kde už citovaná výška výdavkov zo základného Fondu dôchodkového zabezpečenia zodpovedá očakávanému objemu výdavkov na záver tohto roku, medziročnému nárastu výdavkov a úprave novopriznaných dôchodkov, teda dôchodkov priznávaných po 1. januári 1996. Tieto výdavky sú tiež uvedené v prílohách 4 a 5.

    Veľmi stručne k nákladom správneho fondu. Je to fond, ktorý má v podstate ďalej stabilizovať Sociálnu poisťovňu z personálneho aj materiálneho hľadiska. Predpokladáme určitý nárast počtu pracovníkov Sociálnej poisťovne, ale tento nárast počtu pracovníkov súvisí s technickými a organizačnými problémami, ktoré na budovanie Sociálnej poisťovne musia platiť. Ide predovšetkým o komputerizáciu a automatizáciu spracúvania údajov. Treba povedať, že nárast počtu pracovníkov Sociálnej poisťovne nebude v podstate orientovaný na výkon, pretože tento výkon je relatívne stabilný (čo do personálneho zabezpečenia), ale na krytie nových údajov, ktoré spočívajú predovšetkým v tom, že sa prechádza na prevod vyše 1 200 000 spisov v podstate z papierových médií na optické médiá, zavádza sa skenovací systém, teda čiarkový systém sledovania pohybu spisu. Predpokladáme aj v zmysle filozofie ďalšieho postupu zvyšovanie výberu poistného, posilnenie personálu na jednotlivých pobočkách v oblasti regresných nárokov, teda pri vymáhaní poistného, a predpokladáme tiež aj v súvislosti s koncepciou transformácie sociálnej sféry prevod úrazového poistenia do systému sociálneho poistenia a tým aj pod inštitucionálne krytie Sociálnej poisťovne.

    Posledná poznámka v tejto súvislosti. Vyplynulo to v podstate aj z rokovania výborov a súvisí to aj s koncepciou transformácie sociálnej sféry, ktorá by sa mala stať predmetom rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky, a síce to, že dostávame sa do určitého osobitného štádia. Slovenská cesta sociálnej reformy spočíva v tom, že zatiaľ prebehla v oblasti financovania a inštitúcií. V rámci transformácie sociálnej sféry je nevyhnutné vybudovať nové hmotné právo a prejsť na jednoznačný systém sociálneho poistenia, a to aj vrátane právnej úpravy. Koncepcia predpokladá účinnosť komplexného zákona o sociálnom poistení od 1. 1. 1998. Vzhľadom na náročnosť je to jeden z najkomplikovanejších zákonov transformácie sociálnej sféry, na to, aby sa pripravili občania, zamestnávatelia, ale aj orgány Sociálnej poisťovne, počítame s jednoročnou legisvakanciou, teda rozdielom medzi schválením zákona o sociálnom poistení na konci budúceho roku a legisvakanciou počas celého roku 1997, aby úplne tento zákon bol účinný od 1. 1. 1998.

    Dovtedy bude treba zhodnotiť päťročný vývoj sociálnej reformy, ktorý spočíva v tom, že sa riešili úplne po novom platby, daňové bremeno, poistné a príspevky zo strany všetkých subjektov - občanov, zamestnávateľov, osôb samostatne zárobkovo činných aj z hľadiska postavenia štátu. V koncepcii počítame v I. štvrťroku budúceho roku vypracovať analýzu daňového, príspevkového a poistného zaťaženia všetkých subjektov a tento ekonomicko-finančný proces vyvrcholí vypracovním ekonomicko-finančného zabezpečenia pôsobenia alebo fungovania sociálnej sféry. Tento mechanizmus by mal byť uplatnený na rozhraní polrokov 1996. V tejto súvislosti teda bude možné jednoznačne zvážiť vzájomné proporcie, pokiaľ sme v oblasti sociálnej sféry, medzi daňovým zaťažením, medzi poistným do zdravotného poistenia, poistným do sociálneho poistenia, teda na účely dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia aj úrazového poistenia. Predpokladáme ešte s rozšírením doplnkového poistenia zamestnancov. Takáto komplexná analýza, ktorá zabezpečí aj z ekonomicko-finančného, použitia vedeckých metód modelovania ekonomického rastu vo väzbe na daňové, príspevkové a poistné zaťaženie, bude optimálnym základom aj na tvorbu rozpočtu štátu na rok 1997, ale aj na prípravu rozpočtov verejných fondov, vrátane rozpočtu Sociálnej poisťovne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu predsedovi správnej rady. Dávam slovo predsedovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci poslancovi Antonovi Národovi, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, ctení hostia,

    dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1996, tlač 285.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 631 zo 6. 11. 1995 pridelil návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1996 podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálnej veci na prerokovanie do 7. decembra 1995. Zároveň poveril Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, aby vypracoval správu o prerokovaní návrhu vo výboroch.

    Obidva výbory prerokovali návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne v stanovenom termíne. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne 29. 11. 1995. Požiadal správnu radu Sociálnej poisťovne zosúladiť návrh rozpočtu na rok 1996 so schváleným štátnym rozpočtom Slovenskej republiky na rok 1996. Súčasne odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1996 odôvodnil na rokovaní Národnej rady predseda správnej rady Sociálnej poisťovne.

    Výbor rokoval o upravenom návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne 19. 12. 1995. Návrh upraveného rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1996 zosúladeného s prijatým štátnym rozpočtom Slovenskej republiky na rok 1996 bol predložený ako tlač 285a. Výbor schválil predložený návrh príjmov a výdavkov s rozčlenením výdavkov pre základný fond nemocenského poistenia, pre základný fond dôchodkového zabezpečenia, pre správny fond a pre rezervný fond. Výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh rozpočtu schváliť.

    Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci prerokoval návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne 29. 11. 1995. Požiadal správnu radu Sociálnej poisťovne zladiť návrh rozpočtu na rok 1996 so schváleným štátnym rozpočtom Slovenskej republiky na rok 1996. Takisto súčasne odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1996 odôvodnil na rokovaní Národnej rady predseda správnej rady Sociálnej poisťovne.

    Výbor rokoval o upravenom návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne 19. 12. 1995. Návrh upraveného rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1996 zladeného s prijatým štátnym rozpočtom Slovenskej republiky na rok 1996 bol predložený ako tlač 285a. Výbor schválil predložený návrh príjmov a výdavkov s rozčlenením výdavkov pre základný fond nemocenského poistenia, pre základný fond dôchodkového zabezpečenia, pre správny fond a pre rezervný fond. Tento výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh rozpočtu schváliť.

    Vážená Národná rada, dovoľte mi ešte, aby som predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 19. 12. 1995 k návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1996, tlač 285a.

    Národná rada Slovenskej republiky

    A. konštatuje, že návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1996 bol predložený v súlade s § 7 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov v termíne predloženia návrhu štátneho rozpočtu;

    B. schvaľuje rozpočet Sociálnej poisťovne na rok 1996 s tým, že predpokladané príjmy a výdavky sú rozpočtované nasledovne: príjmy 59 700,3 mil. Sk, výdavky - pod čiarou bez výdavkov na zvýšenie dôchodkov z titulu jediného zdroja príjmov, odboja a rehabilitácií 52 281,8 milióna Sk, v tom a) základný fond nemocenského poistenia 6 373,1 milióna Sk, b) základný fond dôchodkového zabezpečenia 43 959,1 milióna Sk, správny fond 1 671,1 Sk, d) rezervný fond 278,5 milióna Sk pri predpokladanom počte 4 087 pracovníkov Sociálnej poisťovne, pri predpokladanom počte poistencov fondu nemocenského poistenia 2 728 432 osôb, pri predpokladanom počte poistencov fondu dôchodkového zabezpečenia 2 800 432 osôb.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánu predsedovi výboru a prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o osemnástom bode programu. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Hanker z HZDS. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada,

    keď som sa oboznámil s návrhom rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1996, ktorý táto verejnoprávna inštitúcia operatívne zosúladila so schváleným návrhom zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1996 a o zmene a doplnení niektorých zákonov, utvrdil som sa v presvedčení, že vo vykázaných rozdieloch medzi zdrojmi a potrebami Sociálnej poisťovne skutočne nemožno vidieť nejaké prebytočné, resp. voľné finančné prostriedky, na ktoré je možné jednoducho siahnuť. Aj keď si uvedomujem problémy, ktoré majú napríklad iné poisťovne, spomeniem trebárs Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a nespochybňujem nevyhnutnosť ich riešenia, v žiadnom prípade sa nemôžem stotožniť so snahou riešiť ich na úkor napríklad Sociálnej poisťovne. Dôvody sú jednoznačné.

    Keď posudzujeme problematiku nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia komplexne, nemôžeme nevidieť aj za časový horizont roku 1996. Doteraz akumulované tzv. prebytky finančných prostriedkov, o ktorých tu bola zmienka, sa postupne vyčerpajú a nebolo by dobré, aby sa táto inštitúcia za niekoľko rokov, napríklad za 2 - 3 roky, dostala do ekonomického kolapsu. Chcem upozorniť aj na to, že legislatívne zmeny, ktoré sme schválili v súvislosti s výberom poistného na nemocenské poistenie, čo bolo približne zníženie o 1 %, majú dosah na zníženie zdrojov aj Sociálnej poisťovne, a to v základnom fonde nemocenského poistenia o približne 1,5 miliardy korún. V základnom fonde dôchodkového zabezpečenia sa síce schválené legislatívne zmeny prejavia vo zvýšení zdrojov, ale z hľadiska pohľadu výberu poistného do tohto fondu ide o veľmi malú, prakticky zanedbateľnú sumu približne 380 miliónov Sk, čo nie je ani 1 % z celkového objemu.

    Na tieto skutočnosti upozorňujem najmä preto, že je možné reálne predpokladať nevyhnutnosť vykonať ďalšie legislatívne zmeny v platení poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie pravdepodobne už pre rok 1997, čo z hľadiska ekonomickej stabilizácie tejto inštitúcie nie je žiaduce a navyše je určitou zábranou v rozvíjaní perspektívneho myslenia. A to všetko v období, keď sa do popredia pozornosti dostáva už postupná realizácia pripravovanej transformácie sociálnej sféry. Teda je najvyšší čas, aby sa zo strany kompetentných ústredných orgánov štátnej správy vykonala, ako to už tiež bolo spomínané, dôsledná komplexná analýza tejto problematiky, posúdenie daňovej zaťaženosti jednotlivých subjektov a finančných tokov do príslušných inštitúcií a, pochopiteľne, navrhli sa nevyhnutné stabilizačné opatrenia.

    Vzhľadom na to, že predkladaný návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1996 vo svojej bilancii preukazuje krytie všetkých zákonných, teda aj štátom garantovaných dávok nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, a na strane zdrojov je zosúladený so schváleným návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1996 a o zmene a doplnení niektorých zákonov, odporúčam, aby sme za tento návrh rozpočtu hlasovali a prijali ho.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, do rozpravy sa hlási pán poslanec Brocka. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    rast životných nákladov o viac ako 10 % je jednou z podmienok zvyšovania dôchodkov. Pri dnešnom počte a úrovni dôchodkov to predstavuje potrebu finančných prostriedkov vo výške 1 miliardy korún v prepočte na 6 mesiacov bežného roka. Doteraz to bol výdavok štátu. Úplne logicky, lebo zvyšovanie životných nákladov to sú vyššie ceny, vyššie výnosy z daní, a teda i vyšší príjem štátneho rozpočtu. Bola to zároveň určitá poistka proti nezodpovednej a nekoordinovanej hospodárskej politike vlády. Inak to bude v budúcom roku. V zákone o štátnom rozpočte na rok 1996 ste, kolegovia z vládnej koalície, presunuli túto povinnosť zo štátu na Sociálnu poisťovňu. Znamená to, že aj dôsledky zlej hospodárskej politiky budú v budúcnosti znášať v prvom rade poistenci, tí, čo si poctivo plnia svoje povinnosti, tí, čo poctivo pracujú i platia poistné.

    Súhlasím s tým, že je komplikované upravovať dôchodky na základe dvoch odlišných kritérií - aj rastu miezd, aj rastu životných nákladov. Sú krajiny, kde sa sleduje iba rast miezd a len podľa nich sa zvyšujú dôchodky. Tento princíp však existuje v krajinách, kde je úroveň kolektívneho vyjednávania podstatne vyššia ako u nás a kde mzdy rastú primerane s mierou inflácie. Hovorím o tomto probléme znovu preto, lebo tu vidieť konkrétny dosah schváleného štátneho rozpočtu na Sociálnu poisťovňu. Tento dosah predstavuje jednu miliardu iba z dôvodu presunu povinnosti financovať zvyšovanie dôchodkov pri raste životných nákladov zo strany štátu na Sociálnu poisťovňu.

    Ďalší finančný dosah na rozpočet Sociálnej poisťovne má zníženie príspevku štátu za zákonom určený okruh osôb späť na 3,5 miliardy, keď štát sebe znížil vymeriavací základ z 80 % na 55 % minimálnej mzdy. Len týmito dvoma opatreniami ste znížili schodok štátneho rozpočtu o 2,5 miliardy korún a zaťažili poistencov nezávislej verejnoprávnej inštitúcie. Pán kolega Hanker, štát už siahol na príjmy Sociálnej poisťovne.

    Teraz niekoľko slov o fonde nemocenského poistenia, ktorý je druhým fondom Sociálnej poisťovne. Keďže bol prebytkový, vláda naň siahla, ako na všetko čo funguje, a presunula z neho časť prostriedkov do fondu dôchodkového poistenia. To je tá zmena poistného o 1 % z nemocenského do dôchodkového.

    Dámy a páni, to, že tento fond bol prebytkový, neznamená, že bol prefinancovaný. Skutočnosť je taká, že u nás je katastrofálne nízka úroveň nemocenských dávok. Dnešná maximálna výška čistej dennej mzdy na výpočet nemocenského je 200 korún, čo zodpovedá mesačnému príjmu 4200 korún. A to je jeden z dôvodov, prečo si naši občania berú dovolenku, keď sú chorí, keď sa dokonca dávajú operovať nie v rámci pracovnej neschopnosti, ale počas dovolenky, a pritom majú veľmi nízke mzdy. Pozmeňovacie návrhy budem uplatňovať k tomu v ďalšom bode, keď budeme rokovať o novele zákonov sociálneho zabezpečenia.

    Dámy a páni, máte na stole dve verzie návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovni, tlač 285 z novembra tohto roka a tlač 285a z decembra tohto roka. Môžeme prijať stanovisko iba k tej druhej, lebo tá zodpovedá vami schválenému zákonu o štátnom rozpočte na rok 1996 so všetkými dôsledkami, že v oblasti nemocenského poistenia výdavky fondu nebudú kryté výberom poistného, že pripravované zmeny zvýšenia dávok nemocenského poistenia sú hlboko pod úrovňou primeranej náhrady mzdy a že dôchodky sa budú zvyšovať len podľa možností fondu dôchodkového poistenia bez prispenia štátu.

    Vážení kolegovia, vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že bude približovať životnú úroveň dôchodcov ostatným skupinám obyvateľstva. Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne tak, ako bol zdeformovaný zákonom o štátnom rozpočte, k tomuto cieľu nevedie.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy?

  • Vyhlasujem rozpravu o osemnástom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť predseda správnej rady Sociálnej poisťovne pán Tkáč?

  • Ďakujem. Chce sa vyjadriť spoločný spravodajca výborov pán poslanec Národa?

  • Teda pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia. Prosím, spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Národu, aby hlasovanie uvádzal.

  • Keďže v rozprave, napriek tomu, že boli dvaja prihlásení, ktorí vystúpili, neboli pozmeňovacie návrhy ani doplnky, môžeme pristúpiť k hlasovaniu s tým, že návrh na uznesenie odporúčam schváliť.

  • Ďakujem. Budeme teda hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov. Za návrh hlasovalo 67 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sme schválili návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1996.

    Ďakujem za spoluprácu, pán spoločný spravodajca i pán predseda.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    Národná rada Slovenskej republiky na svojej 11. schôdzi rokovala o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, tlač 205. Uznesením zo 16. novembra 1995 číslo 241 Národná rada prerušila rokovanie o tomto návrhu zákona s tým, že ho prerokuje na svojej schôdzi v decembri 1995 po schválení vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1996 a návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne za rok 1996.

    Pripomínam, že za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnil poslanec Roman Kováč a spoločným spravodajcom je predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci poslanec Anton Národa. Rokovanie o uvedenom návrhu zákona sme prerušili počas rozpravy, preto teraz budeme pokračovať v rozprave o tomto bode programu. Do rozpravy nemám žiadnu písomnú prihlášku. Hlási sa pán poslanec Kováč. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    ak dovolíte, nebudem v tejto chvíli obhajovať novelu z hľadiska obsahu, pretože to som urobil už na predchádzajúcej schôdzi. Dovoľte teda, aby som len návrh oprel o isté čísla, ktoré vychádzajú z práve schváleného rozpočtu Sociálnej poisťovne.

    Keď sa pozriete do prílohy 3, samostatne zárobkove činné osoby a spolupracujúce osoby ako celok odvádzajú do rozpočtu Sociálnej poisťovne 230 miliónov. V tomto počte samostatne zárobkove činných osôb je asi jedna tretina tých, ktorí podnikajú popri svojom riadnom zamestnaní alebo popri dôchodku. To znamená, že môžeme ľahko aproximovať, aj keď títo ľudia nedosahujú také zárobky ako podnikateľ alebo živnostník, ktorý sa naplno odovzdáva tejto činnosti, ale aproximujme, že dosahujú takéto príjmy, dá sa teda povedať, že takéto osoby, ktoré podnikajú, alebo vedú živnosť popri zamestnaní alebo popri dôchodku, odovzdajú do poisťovne jednu tretinu tejto sumy, to je zhruba 80 miliónov korún. Ak by ste súhlasili s novelou, ktorú sme predložili, aký by to malo dosah na rozpočet Sociálnej poisťovne, to vám ukáže tá istá tabuľka, kde sa hovorí o bilancii. Ako vidíte, bilancia vo fonde nemocenského poistenia je taká, že je tam prebytok 2 791 miliónov, 1 miliarda sa ráta na zvýšenie dávky nemocenského poistenia maximálne o 50 korún, to znamená na úroveň hornej hranice 250 korún, a zostáva tam prebytok 1 791 miliónov. Ak prijmete nami navrhovanú novelu, opakujem znovu, príjem sa zníži o 80 miliónov, to znamená celkový dosah na rozpočet Sociálnej poisťovne bude taký, že vo fonde dôchodkového poistenia nebude prebytok 1 791 miliónov, ale bude prebytok 1 711 miliónov korún.

    Domnievam sa, že aj tieto čísla, ktoré sú spracované podľa už schváleného rozpočtu, vám môžu ukázať, že nejde o drastický zásah smerom k rozpočtu Sociálnej poisťovne. O výhodách tohto návrhu pre štátny rozpočet som hovoril pri predchádzajúcom uvádzaní. Vzhľadom na to, že aj v samotnej rozprave na minulom zasadnutí, ale aj v jednotlivých rozhovoroch s poslancami prakticky nikto nenamietal voči obsahovej stránke tejto novely a bol tu vlastne len odkaz, aby sme počkali, aký bude rozpočet Sociálnej poisťovne, myslím si, že v tejto chvíli je tu priestor, aby ste všetci aktívne tento návrh podporili a ja vám vopred ďakujem za vašu podporu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Kto sa hlási do rozpravy? Pán poslanec Prokeš, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dovolím si položiť predkladateľom len otázku z miesta. Predstavme si, že sa stretnú dvaja súkromní podnikatelia a jeden druhého zamestnajú za minimálnu mzdu a ináč v tom vlastnom podnikaní budú mať vlastne veľké príjmy a budú to robiť akoby v činnosti toho druhého. Ako v takomto prípade vyznie ten príjem do príslušných poisťovní?

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

  • Domnievam sa, že odpoveď na túto otázku je v podstate jednoduchá. Ak ten podnikateľ bude dosahovať inde vysoké príjmy, tak mu to nepochybne daňový úrad zdaní riadnym spôsobom a to umožní štátu, že bude do Nemocenskej poisťovne odvádzať podstatne viac, ako odvádza doteraz. Takže prostredníctvom tohto daňového systému, ktorý je nepochybne kontrolovateľný, a dobre kontrolovateľný, tá poisťovňa dostane peniaze prostredníctvom štátneho rozpočtu. Netreba sa obávať takýchto mechanizmov, pretože občan tým povinnostiam neunikne.

  • Pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči, máte slovo v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi predniesť pár slov k prerokúvanému bodu programu. Dovolíme si vám prečítať stanovisko Sociálnej poisťovne, tej poisťovne, ktorej sme pred chvíľočkou schválili rozpočet na rok 1996. Opakovane sa zdôrazňovalo, a je to tak, že je to verejnoprávna inštitúcia a jej správne orgány tvoria zástupcovia delegovaní vládou, delegovaní zamestnávateľmi a zamestnancami, aby sme poznali stanovisko aj tejto inštitúcie. Tak to, prosím, berte, že nie je to moje stanovisko, ale stanovisko tejto inštitúcie, ktorá ho tu nemôže predniesť, a preto ho predkladám ja. Majú takéto pripomienky k predkladanému poslaneckému návrhu zákona.

    1. Neguje zo systémového hľadiska princíp sociálnej solidarity.

    2. Neodôvodňuje samostatne zárobkovo činné osoby a spolupracujúce osoby v porovnaní so zamestnancami.

    3. Nie je v súlade s ustanovením § 1 ods. 6 zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

    4. Nie je v súlade s platnou právnou úpravou účasti samostatne zárobkovo činných osôb na nemocenskom zabezpečení a právnou úpravou podmienok nároku na dávky nemocenského zabezpečenia, najmä s § 62 ods. 1 a § 67 ods. 2 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí číslo 149/1988 Zb.

    Ďalšie pripomienky sú nasledujúceho charakteru:

    V rovine vykonávania prijatím tohto zákona by došlo k ďalšiemu zvýšeniu administratívnej náročnosti vzhľadom na nevyhnutnosť evidencie príjmového pásma, došlo by ku komplikácii s prechodom na nový model k 1. januáru, hoci zákon ustanovuje sledovanie rozhodujúcich skutočností až k prvému dňu kalendárneho roka. Došlo by k zakotveniu ďalších preferencií samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb samostatne zárobkovo činných osôb. Toto stanovisko poukazuje takisto na legislatívne nezrovnalosti vyplývajúce najmä z vnútorného rozporu jednotlivých ustanovení zákona. Povinnosť platiť poistné a vymeriavací základ sa skúmajú vždy k 1. júlu a platia až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roku. Došlo by k rozporu s medzinárodnými konvenciami z oblasti sociálneho zabezpečenia, najmä dohovorov Medzinárodnej organizácie práce číslo 102 a číslo 130. V súčasnosti nie je dôsledná evidencia počtu vyššie uvedených skupín osôb podľa rozsahu príjmov a v dôsledku toho možno iba odhadom predpokladať pomerne rozsiahle zníženie príjmov fondu nemocenského poistenia, a to predovšetkým na základe všeobecných poznatkov o základoch dane týchto skupín osôb.

    Tie stanoviská sú oveľa širšie, čítala som len tie podstatné. Ak by ste mali záujem, tento materiál potom možno rozdať aj písomne.

    Ďakujem vám pekne za vypočutie.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne a kolegovia, ešte stále je rozprava. Nech sa páči, pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

  • Ak dovolíte, odpoviem na niektoré námietky, ktoré predložila Sociálna poisťovňa. Treba povedať, že tieto námietky boli vypracované pred schválením zákona o štátnom rozpočte a pred schválením rozpočtu Sociálnej poisťovne.

    Dovoľte mi poslednú námietku, dúfam, že som vám objektívne vyjadril, aký tvrdý zásah bude predstavovať táto novela do rozpočtu Sociálnej poisťovne. Opakujem znovu prebytok 1 790 miliónov sa zníži na prebytok 1 711 miliónov. Prosím, ak toto považujete za drastický zásah do rozpočtu Sociálnej poisťovne, potom máme zrejme iné názory na to, čo je drastický zásah.

    A dovoľte, aby som sa vyjadril k tomu, že bude narušený princíp solidarity. Vážené dámy, vážení páni, už pri predchádzajúcom zdôvodnení som uviedol, že ten, kto je v zamestnaní, už má zaplatené nemocenské poistenie, on už prejavil svoju solidaritu tým, že platí zo svojho riadneho zamestnania nemocenské bez ohľadu nato, či je zdravý, alebo je chorý. Teda princíp solidarity tu v tomto prípade narušený nemôže byť. Naopak, myslím si, že nie je správne vyžadovať od niekoho dvakrát platiť poistné na tú istú poistnú udalosť s jednou platbou poistného, prakticky nemennou výškou. To som vám už minule zdôraznil, že to je tak.

    Pokiaľ sa týka zvýhodnenia súkromných podnikateľov, áno, priznávam, že ide o isté zvýhodnenie malých podnikateľov, malých živnostníkov, ktorí vykonávajú túto prácu popri svojom zamestnaní, respektíve popri dôchodku. Ale domnievam sa, že ak na jednej strane hovoríme a prerokúvame v Národnej rade materiály o podpore malého a stredného podnikania, tak sa pýtam, či všetky opatrenia nie sú zvýhodňovaním malého a stredného podnikateľa, či všetko, čo máme uvedené v správe o rozvoji malého a stredného podnikania, nie je zvýhodnením tejto vrstvy. A ak zvýhodnením tejto vrstvy sú všetky ostatné opatrenia, prečo k nim nepričleniť práve toto opatrenie? To je odpoveď na druhú otázku.

    Tretia otázka, že to nie v súlade so zákonmi. Vážené dámy a páni, toto by platilo za predpokladu, že by naše zákonodarstvo poznalo len pojem samostatne pracujúca osoba a spolupracujúca osoba. Ale my sme vniesli do zákona ďalší pojem a ten znie "samostatne pracujúca osoba zúčastnená na nemocenskom, zdravotnom, dôchodkovom poistení z iného dôvodu". Tento pojem je nový v zákonodarstve a, samozrejme, federálne zákony ho nepoznali, pretože vtedy ešte takýto pojem neexistoval. Preto si myslím, že nie je v rozpore, lebo sa netýka všeobecne vrstvy samostatne pracujúcich osôb a spolupracujúcich osôb, ale týka sa len tejto skupiny, ktorá sa zúčastňuje na podnikaní už z iného dôvodu. Preto aj tá námietka, že ide o rozpor, nie je namieste. Toľko na vysvetlenie.

  • Ďakujem. O slovo sa prihlásila pani ministerka. V zmysle rokovacieho poriadku máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    z toho, čo sa tu už povedalo, myslím si, nie je všetko všetkým jasné. Aj to, čo teraz povedal pán poslanec Kováč, pokiaľ ide o drobných podnikateľov dôchodcov, ako ste to nazvali, pán poslanec. Podľa právnej úpravy platnej do 31. decembra 1994 poberatelia starobného dôchodku, ktorí boli súčasne zamestnancami alebo spolupracujúcimi, platili poistné iba na nemocenské poistenie, pričom tieto samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré poberali starobný dôchodok, poistné na nemocenské neplatili vôbec.

    V tomto prípade, aby som bola konkrétna, s účinnosťou od 1. januára tohto roku bola založená povinnosť samostatne zárobkovo činnej osoby platiť poistné z výkonu samostatnej zárobkovej činnosti aj vtedy, keď už je zúčastnená. Túto právnu úpravu sme nepripravovali my, to ste pripravovali vy minulý rok, takže sa čudujem, prečo teraz žiadate zmenu. Vychádzalo sa z toho, že poistné platia v zásade všetky ekonomicky činné osoby, to znamená zamestnanci, samostatne zárobkovo činné osoby, spolupracujúce osoby samostatne zárobkovo činných osôb, a ich povinnosť je odvodená od činnosti, ktorá zakladá účasť na nemocenskom a dôchodkovom. Preto pri výkone viacerých činností musia platiť z každej takejto činnosti.

    Vo francúzskom systéme poistenia, ktorý bol do určitej miery aj vám, aj nám vzorom, čím viac zamestnaní má človek, tým je väčšie riziko, že buď ochorie a bude sa mu poskytovať zdravotná starostlivosť a zároveň aj nemocenské dávky. Takže v tomto prípade vidím ako opodstatnené, aby tento stav, ktorý tu teraz je, zostal aj naďalej.

    Zároveň sa v povinnosti platiť poistné touto úpravou zrovnoprávnilo postavenie osôb, ktoré vykonávajú viac zamestnaní, so samostatne zárobkovo činnými osobami, ktoré samostatnú zárobkovú činnosť vykonávali popri zamestnaní a v čase pred 1. januárom 1995, keď boli oslobodené. Poberatelia starobných dôchodkov, ktorí sú súčasne zamestnancami, samostatne zárobkovo činnými osobami alebo spolupracujúcimi osobami, sú od platenia poistného na dôchodkové zabezpečenie oslobodení z dôvodu, že platenie poistného nemá ďalší vplyv na už priznaný a vyplácaný dôchodok, ale rovnaká ich povinnosť zostáva na nemocenské poistenie, pretože v prípade ochorenia majú nárok na dávky nemocenského poistenia.

    V podstate tento váš návrh, aj keď modifikovane oproti právnej úprave pred 1. januárom 1995, zakladá zvýhodnenie určitej skupiny osôb, čo si myslím, že v systéme základného poistenia, povinného poistenia je neprípustné. V systéme dôchodkového, nemocenského, zdravotného pripoistenia, ktoré bude dobrovoľné, sa môže tento návrh uplatniť, ale v systéme základného poistenia to neodporúčam prijať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

  • Dovoľte mi len krátku odpoveď pani ministerke. Až bude náš stredný stav, malí a strední podnikatelia, ekonomicky taký silný ako vo Francúzsku, nebude potrebovať takúto úpravu. Ale to, žiaľ, zatiaľ nemôžeme konštatovať, že sa rovnajú. Všetci máme plné ústa rečí o tom, ako budeme pomáhať rozvíjať náš stredný stav, ako budeme pomáhať malým a stredným podnikateľom. Konkrétne kroky však nie sme rozhodnutí napĺňať, potom nájdeme množstvo výhovoriek, množstvo vecí, ktoré sú diskriminujúce. Ja v tom nevidím diskriminačný moment, že ak už raz platím na tú istú poistnú udalosť, že by som mal platiť na tú istú poistnú udalosť ešte raz, ale dostanem len jednu platbu. Ja v tomto nevidím princíp solidarity. Myslím si, že tento prvok bude treba z nášho sociálneho poistenia vypustiť. Ide o sociálnu udalosť choroba a s chorobou je spojená strata príjmu. Sociálna poisťovňa mi hradí určitú časť tohto príjmu. Ale nemôžem nútiť občana, aby platil dvakrát a plnenie Sociálnej poisťovne je len raz. To si ťažko môžeme dovoliť.

    Navyše nesmieme zabudnúť na jednu vec: Ak je niekto poistený zamestnanec a má vysoký plat, lebo aj o tom sa tu hovorilo, tam je rozdelená ťarcha platby poistného aj na zamestnávateľa, aj na zamestnanca. Ale pri súkromnom podnikaní celú platbu znáša súkromný podnikateľ, aj ten, čo je popri zamestnaní. To znamená, že zaplatí v podstate viac. Preto sa domnievam, že je možné takúto úpravu schváliť. Je to, samozrejme, na rozhodnutí poslancov a prosím vás o podporu tohto návrhu.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, nemám už ďalšie prihlášky. Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

  • Vážený pán poslanec, asi sme si nerozumeli, lebo som v úvode povedala, že ak človek je zamestnaný a popri hlavnom zamestnaní má ešte dve alebo tri ďalšie pracovné činnosti, frekvencia ochorení je podstatne vyššia a riziko ochorení je takisto podstatne vyššie ako u toho, kto má len jedno zamestnanie. Preto hovorím, áno, platí na tú istú poistnú udalosť, to je choroba a s ňou spojené dávky, ale frekvencia vyplácania týchto dávok je častejšia, máme na to štatistiky o chorobnosti ľudí, ktorí majú dve, tri zamestnania, že sú častejšie chorí a častejšie poberajú dávky ako zamestnanec, ktorý má len jedno hlavné povolanie. A to som povedala hneď v úvodnej vete.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Kováč - ešte faktická poznámka, vcelku štvrtá.

  • Prepáčte, pán predsedajúci, ale som predkladateľ tohto návrhu, tak sa mi zdá celkom prirodzené, že na námietky, ktoré sa snažia presvedčiť toto auditórium, že zákon nie je potrebný, reagujem. Myslím, že tak by reagoval každý, kto predkladá návrh. Takže prepáčte mi môj štvrtý vstup.

    Vážená pani ministerka, súhlasím s vami, že ak sú ľudia zamestnaní v dvoch zamestnaniach ako zamestnanci, chorobnosť je tam vyššia, ale neverím vášmu údaju, že ak je to súkromný podnikateľ, jeho chorobnosť je vyššia, aj keď je popri tom zamestnaný. Jednoducho neverím preto, že väčšina súkromných podnikateľov, aj keď sú chorí, zostanú podnikať. Pre nich sú to peniaze, ktoré ich živia. Choďte sa pozrieť, koľko čerpajú nemocenské poistenie súkromní podnikatelia, živnostníci, a zistíte, že je to zanedbateľné percento.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne a kolegovia, vyhlasujem rozpravu o devätnástom bode programu za skončenú. Chce sa k tomu vyjadriť pán poslanec Kováč?

  • Ďakujem. Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca?

  • Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Národu, aby hlasovanie uvádzal.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni,

    v rozprave, ktorá bola prerušená, tak ako aj rokovanie okolo tohto bodu programu, vystúpilo vrátane predchádzajúceho zasadnutia na minulej schôdzi do 30 poslancov, niektorí sa aj opakovali, no v rozprave neboli predložené žiadne pozmeňovacie ani doplňovacie návrhy, teda mohli by sme hlasovať o predloženom návrhu.

    Chcem dodať toľko, že návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, ktorú predložila skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, sa aj nám vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci pozdával a boli sme naklonení myšlienke schváliť tento návrh zákona. No vzhľadom na niekoľko argumentov a stanovísk či už Sociálnej poisťovne, ako aj ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, aj po konzultácii s odborníkmi k danej problematike odporúčam tento návrh zákona skupiny poslancov neprijať.

  • V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov.

    Konštatujem, že sme neschválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem za spoluprácu, pán spoločný spravodajca.

  • Nasleduje d v a d s i a t y d r u h ý bod programu, a to je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 302 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 302a.

    Prosím predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pána Maxona, ktorý chce vystúpiť s procedurálnym návrhom.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené dámy, vážení páni,

    dovolil by som si citovať záver spoločnej správy, ktorú ste dostali pod číslom 302a. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej schôdzi 13. decembra 1995 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu na svojej schôdzi dňa 14. decembra 1995 prerušili rokovanie o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky nerokovať o vládnom návrhu zákona na 12. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky vzhľadom na prerušenie rokovania o tomto návrhu zákona v týchto výboroch a preložiť rokovanie o tomto bode programu 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na ďalšiu, 13. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, chcel by som poprosiť, aby táto moja citácia bola považovaná za procedurálny návrh, a prosím, aby sa o ňom hlasovalo.

  • Ďakujem. Keďže je to procedurálny návrh, budeme o ňom hlasovať bez rozpravy. Prosím poslancov, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby sa dostavili na hlasovanie.

    Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu, ktorý predložil predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu pán Maxon. Pán predseda výboru odporúča tento návrh odložiť, teda jeho návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 108 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme návrh predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu pána Maxona schválili.

    Ďalej nasleduje d v a d s i a t y t r e t í bod programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti sociálneho zabezpečenia.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 304 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 304a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Oľga Keltošová. Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti sociálneho zabezpečenia, sa predkladá na rokovanie Národnej rady po schválení vládou Slovenskej republiky 5. decembra tohto roku. Účelom predloženého návrhu zákona je ustanoviť novú výšku čistej dennej mzdy na určenie dávok nemocenského poistenia zamestnancov z 200 Sk na 250 Sk a v nadväznosti na túto zmenu upraviť priemernú sumu pripadajúcu na jeden kalendárny deň z čistého mesačného platu na určenie nemocenského pre účastníkov nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách zo 143 Sk na 179 Sk. Ďalej upraviť priemernú dennú sumu vymeriavacieho základu, z ktorej sa určujú dávky nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb samostatne zárobkovo činných osôb, a určiť najvyššiu a najnižšiu výmeru nemocenského pre osobitné skupiny občanov.

    Priamo v zákone o sociálnom zabezpečení sa navrhuje upraviť niektoré zásadné otázky nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré sú doteraz upravené v podzákonnom predpise, a to vo vyhláške Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí číslo 149 z roku 1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

    Okrem toho sa na účely sociálneho zabezpečenia navrhuje upraviť spôsob určenia porovnateľného zárobku v súvislosti s nárokom na čiastočne invalidný dôchodok a s nárokom na jeho výplatu a vymedziť hrubý zárobok na účely určenia priemerného mesačného zárobku. Taktiež sa navrhuje predĺžiť hodnotenie v zamestnaní v I. a II. pracovnej kategórii a v I. a II. kategórii funkcií na účely dôchodkového zabezpečenia do 31. decembra 1996. To znamená, že zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené naďalej do 31. decembra 1996 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií.

    Odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť. Podotýkam, že táto možnosť zvýšenia z 200 Sk na 250 Sk na určenie dávok nemocenského poistenia je výsledkom dobrého hospodárenia Sociálnej poisťovne, najmä Fondu nemocenského poistenia, a nebude mať dosah na štátny rozpočet.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke Keltošovej. Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov poslankyňu Martu Aibekovú, aby podala správu o výsledku prerokovania vládneho návrh zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia,

    dovoľte mi predniesť spoločnú správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti sociálneho zabezpečenia, tlač 304, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti sociálneho zabezpečenia, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 693 zo dňa 7. decembra 1995 na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, aby skoordinoval stanoviská výborov.

    Všetky uvedené výbory návrh prerokovali, pričom Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci neprijal k nemu uznesenie, pretože nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Ostatné určené výbory vyslovili s návrhom súhlas a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky jeho schválenie s prijatými zmenami a doplnkami, ktoré sú uvedené v spoločnej správe pod bodmi 1 až 6. O týchto bodoch odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať nasledovne: body 1, 2, 3, 4 a 6 odporúčam prijať. Bod 5 neodporúčam prijať, pretože má podobný zmysel ako bod 4, ale legislatívne čistejší je bod spoločnej správy 4. Čiže bod 5 neodporúčam prijať.

  • Ďakujem pani poslankyni Aibekovej. Prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spoločného spravodajcu výborov.

    Zároveň otváram rozpravu o dvadsiatom treťom bode programu. Hlási sa niekto do rozpravy? Pán Brocka. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážené poslankyne, poslanci,

    predložený návrh zákona sa týka v zásade dvoch vecí: zvýšenia priemernej čistej dennej mzdy na účely výpočtu nemocenského a ďalších dávok nemocenského poistenia a predĺženia vykazovania pracovných kategórií.

    Dovoľte mi niekoľko poznámok najprv k prvému problému. O úrovni nemocenských dávok u nás sme diskutovali už pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu na rok 1996 a nakoniec aj dnes pri rokovaní o rozpočte Sociálnej poisťovne, že ich výška je katastrofálne nízka a že konečne sa vo Fonde nemocenského poistenia vytvorili zdroje na ich dôstojnú valorizáciu. To bol aj dôvod, prečo som nesúhlasil s tým, aby vláda zasahovala do tohto fondu a menila úroveň príspevkov. Dnes použijem pre názornosť aj konkrétne čísla.

    Nemocenské dávky plnia funkciu náhradného príjmu za ušlý zárobok. Porovnajme úroveň zárobkov a nemocenských dávok za posledné roky. V roku 1991 bola maximálna denná náhrada mzdy 180 Sk. Priemerná mesačná mzda bola 3 748 Sk. Mesačná náhrada príjmu pri mesačnej práceneschopnosti bola 3 294 Sk, čo zodpovedalo 87 % priemernej mzdy, t. j. prvé tri dni 70 % a ostatné dni 90 %. Dnes priemerný zárobok za I. polrok 1995 je 6 800 Sk. Maximálna denná náhrada mzdy je 200 Sk, čo je mesačne 3 660 Sk, percentuálne 54 %, čiže v roku 1991 bol 87-percentný podiel, teraz je 54-percentný podiel.

    Z porovnania uvedených čísiel vidieť, že dnešná výška nemocenských dávok už neplní funkciu primeranej náhrady za ušlý zárobok a nebude plniť túto funkciu ani vtedy, keď túto dávku zvýšime o 50 korún na maximálnu hranicu 250. Vtedy bude maximálna mesačná náhrada 4 575 korún, čo je 67 % priemernej mzdy. Je jasné, že pri vyšších príjmoch, ako je priemerná mzda, bude to percento ešte vyššie. To však neodporuje princípu solidarity v sociálnom poistení, kde bohatší prispievajú chudobnejším. Horšie je, keď chudobný nedostane ani to, čo mu patrí, čo mu garantuje aj ústava ako základné sociálne právo v článku 39: "Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu." Navrhujem preto v článku I bod 1 nasledovnú zmenu: sumu 250 nahradiť sumou 300 korún a túto zmenu primerane premietnuť do ostatných ustanovení návrhu zákona. Môj návrh nebude mať dosah na štátny rozpočet, tak ako to lakonicky uviedla aj pani ministerka, keď uvádzala tento návrh zákona.

    Moja ďalšia poznámka je k tomu, čo je v materiáli akoby mimochodom, akoby to bola iba legislatívno-technická úprava, čomu je v dôvodovej správe venovaná iba jedna veta. Sú to pracovné kategórie alebo presnejšie - predĺženie vykazovania pracovných kategórií o ďalší kalendárny rok. O čo ide? Dovoľte krátke vysvetlenie. Pracovné kategórie sú "vymoženosťou" sociálneho zabezpečenia ešte zo socialistického režimu, keď nebolo dosť peňazí na bezpečné a zdravé pracovné prostredie, keď nebolo dosť peňazí pre tých ľudí, ktorí budovali socializmus v osobitne sťažených podmienkach. Bývalý systém to vyriešil tak, že umožnil tejto skupine občanov odísť skôr do dôchodku, od 55 alebo 58 rokov, a k tomu ešte s podstatne vyšším dôchodkom ako väčšine ostatných zaradených do III. kategórie. To ste aj vy, páni poslanci. Tam je dnes najvyšší dôchodok 3 830 korún, v I. kategórii je 5 040 korún, to je o 30 % viac, o 1 210 korún.

    Zmenou spoločenského systému v roku 1989, prechodom na trhovú ekonomiku, došlo k viacerým systémovým zmenám aj v oblasti sociálneho zabezpečenia, a tak sa pracovné kategórie zrušili ako prežitok, ako jedna z množstva neodôvodnených preferencií v systéme sociálneho zabezpečenia. Bolo to v roku 1992, stalo sa to zákonom číslo 235 ešte v bývalom Česko-Slovensku. Dnes je to už po štvrtýkrát, dobre počujete, po štvrtýkrát, čo ich ideme na Slovensku opätovne predlžovať. V Čechách síce nemajú takú verejnoprávnu inštitúciu oddelenú od štátneho rozpočtu, ako máme my - Sociálnu poisťovňu, ale im doteraz nenapadlo, aby zrušené pracovné kategórie oživovali a obnovovali ich vykazovanie. Pravdepodobne je to tým, že my sme bohatší ako oni a môžeme si dovoliť takýto luxus a predražovanie systému sociálneho zabezpečenia. Prepáčte túto iróniu, kolegyne a kolegovia. Opakujem, štvrtýkrát po sebe, a je okrem toho zaujímavé, že už tretíkrát po sebe tento návrh predkladá ten istý človek, pani Keltošová. Musím uznať, že na to treba poriadne hrubú kožu, minimálne hrošiu. A hovorí pritom stále o sociálnej reforme. Vláda schvaľuje koncepciu transformácie sociálnej sféry a súčasne nám posiela do parlamentu takýto zákon.

    Čo znamená predlžovanie vykazovania pracovných kategórií? Znamená to, že všetky nároky oprávnených osôb sa zachovávajú a posúvajú o ďalší rok, až do roku 2020, ešte 25 rokov. V tom čase už na tieto zvýhodnené dôchodky budú prispievať nielen naše deti, ale aj naše vnúčatá. Ak by sme ďalšie predlžovanie kategórií neschválili, ich nároky by zostali zachované aj tak do roku 2019. Myslím si, že na vyrovnanie mzdových deformácií v jednotlivých odvetviach hospodárstva je to dostatočne dlhá doba. Je tiež len otázkou času, keď učitelia, lekári, ale aj roľníci a ostatní robotníci pochopia tento veľký podvod. Ich platy nielenže zaostávajú, ale ešte dlhé roky budú zo svojich nízkych platov prispievať na dôchodky I. a II. kategórie. Je to solidarita v sociálnom zabezpečení naopak.

    Argumentácia predkladateľa alebo predkladateľky je každý rok rovnaká, že nie sú legislatívne podmienky na ich zrušenie a spomína sa v ich kontexte zákon o sociálnom poistení a zákon o doplnkovom dôchodkovom poistení. Musím povedať, že ten prvý v žiadnej zo známych verzií s kompenzáciami kategórií nepočíta. A druhý zákon o doplnkovom dôchodkovom poistení je dávno na svete, dokonca i tu, v parlamente. Minulá vláda ho schválila 15. novembra 1994. Vládna koalícia, mali ste na to ďalší rok, aby zákon o doplnkovom dôchodkovom poistení schválila, alebo ak chcete, lebo vašej vláde pravdepodobne nevyhovoval, aby konečne tento návrh upravila aj vaša vláda. Zasa nič. Chápem, že máte iné starosti, ale aspoň nehovorte, že sa sociálna reforma minulý rok zastavila a že vy ste ju rozbehli.

    V lete ste v kvázi referende diskutovali s obyvateľmi o tom, čo chcú skôr - dlhšiu dovolenku, skrátenie pracovného času, či zvýšenie minimálnej mzdy. Odhliadnuc od toho, že takáto diskusia je od vlády hlúposť, do dnešného dňa ste to nedotiahli do parlamentu. Na druhej strane ste sa nepýtali občanov na názor pri rušení sociálnych zliav v doprave, ani pri rušení vlakov. Podobne je to aj s pracovnými kategóriami. Nepýtate sa tých 90 % občanov, ktorí v dôchodkovom zabezpečení zostávajú občanmi III. kategórie, či súhlasia s vaším návrhom. Konštatovanie, že navrhované právne úpravy nebudú mať dosah na štátny rozpočet, vyznieva, akoby to nič nestálo. Pripomínam, čo je nám všetkým dobre známe, že to bude mať dosah na rozpočet Sociálnej poisťovne, nie štátneho rozpočtu, a preto to budeme znášať všetci, jeden viac, druhý menej.

    Na základe vyššie uvedeného navrhujem ďalej nepredlžovať hodnotenie zamestnaní I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia, a preto navrhujem z článku IV vypustiť všetky body, v ktorých sa mení dátum 31. december 1995 na 31. december 1996. Sú to nasledovné body: 6, 7, 8, 9, 10, 12, 13, 15, 19, 20, 24, 25, 26 a 27. Ide o veľmi jednoduchú úpravu, všade sa mení iba dátum.

    Dámy a páni, neurobíme tým žiadnu chybu, možno iba pripomíname vláde jej povinnosti voči sociálnym partnerom a tiež voči parlamentu. Nakoniec, zákon o doplnkovom dôchodkovom poistení mala táto vláda vo svojom legislatívnom pláne úloh už na jún tohto roka.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy?

  • Ďakujem. Keďže sa nikto nehlási, vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom treťom bode programu za skončenú. Chce sa vyjadriť k rozprave pani ministerka Keltošová? Nech sa páči, pani ministerka.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    so záujmom som si vypočula vystúpenie pána exministra poslanca Brocku a veľmi sa divím, že napriek tomu, že deväť mesiacov pôsobil na tomto ministerstve, tak málo ovláda odbornú problematiku. Predovšetkým porovnávanie rokov 1991 a 1995. V roku 1991 neexistovali poistné systémy a všetko sa prerozdeľovalo starým socialistickým spôsobom cez štátny rozpočet. V roku 1991 sa cez štátny rozpočet dali v parlamente odsúhlasiť akékoľvek dávky, nechcem povedať do akejkoľvek výšky. Bola na to potrebná parlamentná väčšina. V roku 1995, pokiaľ ide o systém poisťovne, pred chvíľou sa tu o tom dosť hovorilo, ja som tu nebola, akým spôsobom poistné systémy fungujú, odkedy fungujú u nás na Slovensku, akým spôsobom sa plnia, do akej výšky sa neplnia, aké sú odvodové povinnosti atď. Čiže porovnávať hrušky s jablkami nie je namieste.

    Pokiaľ ide o predĺženie vykazovania pracovných kategórií a porovnávanie s Českou republikou. Opätovne, pán poslanec, správne ste povedali, že Česká republika nemá doposiaľ oddelené poistné fondy, to znamená, že simuluje výber poistného do štátneho rozpočtu a cez ten znova rozdeľuje jednotlivé dávky či už nemocenského, dôchodkového alebo zdravotného poistenia. Zjednodušene povedané, keby som mala urobiť to isté, čo sa deje v Českej republike, náš rozpočet by bol vysoko prebytkový, pretože Sociálna poisťovňa vyberie ročne 70 miliárd, Fond zamestnanosti 7 miliárd, a to by išlo do štátneho rozpočtu a nemali by sme ten schodok, ktorý máme. Tým sa nechcem porovnávať so susedmi, že len kvôli tomuto majú rozpočet prebytkový, ale aj kvôli tomu. Takže porovnanie s Českou republikou tu veľmi pokrivkáva, pretože dosiaľ stále rozdeľujú všetky dávky cez štátny rozpočet ako za hlbokého socializmu.

    Pokiaľ ide o sociálnu reformu a s tým súvisiace termíny, o ktoré pán poslanec má taký strach, ba priam až obavu, lakonicky som poznamenala, že to nebude mať dosah na štátny rozpočet, lakonicky poznamenávam, že to skutočne nebude mať. Neviem, prečo by som sa tu mala nad tým rozplývať, stačí, keď som uviedla, že je to výsledok dobrého hospodárenia.

    Sociálna poisťovňa funguje aj pri prerozdelení určitých percent v prospech dôchodkového poistenia. Podľa údajov, ktoré mám zo Sociálnej poisťovne, ide zhruba dnes asi o 8 000 poberateľov dôchodkov v I. a II. kategórii. Sú to väčšinou ľudia, ktorí pracovali v podzemí, v ťažkých podmienkach, zdraviu škodlivých, sú to letci, sú to ľudia, ktorí pracovali alebo pracujú v námorných službách, proste sú to ľudia, ktorí aj do budúcnosti, nech by im zamestnávatelia vytvorili akékoľvek pracovné podmienky, vždy budú pracovať v rizikovom prostredí.

    To, že 15. novembra bol schválený zákon o doplnkovom dôchodkovom poistení, je pravda, ale skutočne tento zákon nebol na takej úrovni, aby sme ho mohli predložiť v tej podobe, ako bol schválený. Je to právo každej vlády. Vy ste ho pätnásteho schválili, šestnásteho ste ho mohli dať do parlamentu, do 13. decembra ste ho mohli navrhnúť na schválenie. Nestalo sa tak, čiže tento zákon zostal visieť.

    Minule som už vysvetľovala posuny, keď sa pán poslanec Fico pýtal, prečo meškajú termíny jednotlivých zákonov, vrátane doplnkového. Pán poslanec, môžete si overiť cez Konfederáciu odborových zväzov, že sociálni partneri ku koncepcii transformácie sociálnej sféry sa zišli 17-krát, kým bola schválená vo vláde, zišli sa spolu s odborníkmi rôznych vedeckých výskumných inštitúcií aj s neštátnymi subjektmi. Táto koncepcia bola schválená a spolu s ňou bol schválený aj vecný a časový harmonogram. Ten vecný a časový harmonogram, vrátane tzv. "doplnkáča", čiže doplnkového zákona, bol schválený po súhlase všetkých troch sociálnych partnerov. Vláda to akceptovala, preto došlo k tomuto posunu. Naopak, pripomínam, že to bola táto snemovňa, ktorá si vyžadovala, aby sa najprv schválila celková koncepcia a až potom v rámci nej jednotlivé právne predpisy. Čiže znovu predkladám návrh na predĺženie pracovných kategórií. Ak hovoríte o tom, že Česi to nerobia, no nerobia to z toho dôvodu, o ktorom som už hovorila, pretože pre nich je stále ešte alfou a omegou centrálny rozpočet, z ktorého potom uhrádzajú aj zvýšené dávky, náklady spojené s liečením atď. osôb v I. a II. kategórii.

    Spomínali ste tu diskusiu, ktorá prebiehala v lete o tom, či chceme dlhšiu dovolenku, minimálnu mzdu, alebo či chceme ešte nejaké iné ďalšie riešenia. Zákon vláda schválila, pokiaľ ide o novelu Zákonníka práce v súvislosti s predĺžením dovolenky. Zákon je tu v Národnej rade. Je vecou predsedu alebo grémia, ako sa dohodnete, kedy ho zaradíte na rokovanie.

    Myslím, že takýmto spôsobom komentovať výsledky, dobré výsledky hospodárenia verejnoprávnej inštitúcie na jednej strane, a na druhej strane vystupovať proti pracovníkom, ktorí pracujú v škodlivých alebo v zdraviu škodlivých nebezpečných podmienkach, je neseriózne, pán kolega, pretože dokonca aj kresťanské odbory súhlasili s predĺžením pracovných kategórií.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke Keltošovej. Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo spoločná spravodajkyňa výborov pani poslankyňa Aibeková. Nech sa páči, pani kolegyňa, máte slovo.

  • Ďakujem. Budem veľmi stručná, keďže pani ministerka vystúpila a istým spôsobom dala na správnu mieru vystúpenie jediného poslanca, ktorý vystúpil v rozprave, pána poslanca Brocku. Dovolím si len jednu pripomienku, keďže povedal, že je katastrofálne nízka úroveň nemocenských dávok. Pán poslanec, vy ste boli 9 mesiacov ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny a nepamätám sa, že by sa vám vtedy táto úroveň dávok zdala katastrofálne nízka a že by ste predniesli návrh na jej zvýšenie. To je z mojej strany všetko. Pán predsedajúci, môžeme dať hlasovať o návrhu a o pripomienkach, ktoré odzneli v rozprave.

  • Áno, pani kolegyňa. Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Prosím, aby ste ich uvádzali v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy. Pán kolega, chcem upozorniť, že už je po rozprave. Prosím, rešpektujte zákon Národnej rady Slovenskej republiky. Samozrejme, že vy to nedokážete. A to je bývalý exminister.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Najskôr dám hlasovať o spoločnej správe. Ako som sa na začiatku vyjadrila, odporúčam hlasovať en bloc o bodoch 1, 2, 3, 4 a 6. Odporúčam ich prijať.

  • Skôr ako dám hlasovať, žiadam poslancov, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby sa dostavili na hlasovanie do rokovacej miestnosti.

  • Hlasy v sále.

  • Pán kolega, nevykrikuj. Si v parlamente Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu, ktoré predniesla pani spoločná spravodajkyňa. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča tieto body zo spoločnej správy prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 109 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy, tak ako ich predniesla pani spoločná spravodajkyňa, sme prijali.

    Nech sa páči, pani kolegyňa, pokračujte.

  • Zo spoločnej správy nám zostalo hlasovať iba o bode 5, ktorý odporúčam neprijať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča bod 5 zo spoločnej správy neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovali 3 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

    Konštatujem, že bod 5 zo spoločnej správy sme neprijali.

    Nech sa páči, pani kolegyňa, môžete pokračovať.

  • Ako prvý a jediný vystúpil v rozprave pán poslanec Brocka. Predniesol dva pozmeňovacie návrhy. Prvý znie: v článku I bod 1 nahradiť sumu 250 Sk sumou 300 Sk a ešte dodal - a od toho odvedené ďalšie dávky upraviť. Návrh odporúčam neprijať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o prvom návrhu pána poslanca Brocku. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

    Konštatujem, že prvý návrh pána poslanca Brocku sme neprijali.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Druhý pozmeňovací návrh sa týkal článku IV a pán poslanec odporúčal vypustiť body 6, 7, 8, 9, 10, 12, 13, 15, 19, 20, 24, 25, 26 a 27. Pripomínam, že sú to body, ktoré sa týkajú predĺženia termínu tzv. pracovných kategórií. Odporúčal termín končiť 31. decembrom 1996. Odporúčam návrh neprijať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o druhom návrhu pána poslanca Brocku. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča i tento návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 26 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že ani druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Brocku sme neprijali.

  • Tým sme, pán predsedajúci, vyčerpali hlasovanie o všetkých pozmeňovacích návrhoch obsiahnutých v spoločnej správe aj v rozprave. Môžeme hlasovať o zákone ako celku. Odporúčam zákon prijať.

  • Ďakujem, pani kolegyňa. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku.

    Prosím, dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča zákon prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti sociálneho zabezpečenia.

  • Pani kolegyňa, ďakujem vám veľmi pekne za spoluprácu.

  • Ďakujem, dámy, páni, za spoluprácu.

  • D v a d s i a t y m š t v r t ý m bodom programu je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 132/1989 Zb. o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 290 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 290a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky pán Peter Baco. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    predkladaný vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 132/1989 Zb. o ochrane práv k novým odrodám rastlín a k plemenám zvierat, je ďalším z návrhov, ktorý rezort pôdohospodárstva pripravil a predkladá v záujme postupného zbližovania právneho poriadku Slovenskej republiky s právom Európskej únie tak, ako to ukladá článok 70 Asociačnej dohody. Návrh je v plnom súlade so smernicou Rady Európskej únie číslo 2100/1994, do ktorej bol implementovaný Medzinárodný dohovor na ochranu rastlín z 19. marca 1991, ku ktorému Slovenská republika pristúpila v septembri minulého roku.

    Pri príprave novely zákona číslo 132/1989 Zb. boli poprední odborníci z oblasti ochrany nových odrôd rastlín a plemien zvierat v neustálom pracovnom styku s Medzinárodnou úniou na ochranu nových odrôd rastlín v Ženeve, podľa vyjadrenia ktorej tento predložený návrh predstavuje solídny európsky štandard.

    Základná zmena, ktorá sa navrhuje v záujme rešpektovania medzinárodného dohovoru i smernice Rady Európskej únie číslo 2100/1994, spočíva v tom, že právna ochrana sa má vzťahovať na odrody všetkých druhov a odrôd rastlín, a nie tak ako doteraz iba na tie druhy a rody rastlín, ktoré boli považované za hospodársky významné. V ďalšom predkladaný návrh v súlade s vyššie uvedenou smernicou Rady Európskej únie

    a) novo charakterizuje niektoré pojmy, napríklad odroda, šľachtiteľ a podobne,

    b) novo upravuje podmienky na udelenie osvedčenia na odrodu a práva šľachtiteľov, pričom zavádza kategóriu odvodenej odrody a určitej inej odrody a upravuje podmienky ich využívania,

    c) o 5 rokov predlžuje lehotu platnosti šľachtiteľského osvedčenia,

    d) modifikuje niektoré procesné stránky konania vo veciach ochrany odrôd a plemien.

    Pri spracúvaní predloženého návrhu bolo taktiež zohľadnené, že od doby prijatia zákona číslo 42/1989 Zb. o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat sa zásadne zmenili sociálno-ekonomické pomery, v dôsledku čoho je v ňom navrhnutá nová úprava odmeňovania autorov odrôd i plemien a sprísnené majetkové sankcie za neoprávnené zásahy do práv chránených týmto zákonom.

    Návrh sa stretol s pozitívnym ohlasom vo všetkých výboroch, ktoré ho prerokovali, a treba oceniť, že napriek jeho vysoko odbornému charakteru nešlo o prerokovanie formálne, ale o vecné a fundované diskusie.

    Vážené dámy a páni, vzhľadom na skutočnosť, že prijatie predloženého návrhu bude ďalším významným krokom v procese zbližovania sa Slovenska s Európskou úniou v oblasti legislatívy, dovoľujem si vás požiadať o vyslovenie súhlasu s týmto zákonom.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem pánu ministrovi Bacovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov Národnej rady poslanca Miroslava Nováka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 132/1989 Zb. o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat, tlač 290, pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím číslo 666 zo dňa 20. 12. 1995 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody na prerokovanie do 1. 12. 1995 s tým, že na skoordinovanie stanovísk Výborov Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a súčasne určil, aby sa skoordinované stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej republiky premietli do spoločnej správy.

    Uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali vládny návrh zákona v určenej lehote a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami. Vážené kolegyne, kolegovia, spoločnú správu, tlač 290a, máte pred sebou, preto nebudem jednotlivé body citovať. Zároveň dovoľte, aby som navrhol, že pri hlasovaní body 1 až 19 spoločnej správy navrhnem prijať spoločne.

    Vážený pán predsedajúci, k spoločnej správe nemám viac čo dodať. Zároveň sa hlásim ako prvý do rozpravy.

  • Ďakujem poslancovi Novákovi a otváram rozpravu o dvadsiatom štvrtom bode programu. Keďže som nedostal žiadnu prihlášku a pán poslanec sa prihlásil ako prvý, nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    účelom navrhovaného zákona je upraviť práva a povinnosti fyzických a právnických osôb vznikajúce z vytvorenia nových odrôd rastlín a plemien zvierat, ako aj ich obchodného využívania. Význam ochrany práv k novým odrodám rastlín a plemien vzrástol najmä v období osemdesiatych rokov. V tomto období nastala požiadavka zvýšiť výkonnosť poľnohospodárstva, a preto vo väčšej miere sa zapojili do šľachtenia naše šľachtiteľské organizácie. Stále rastúce náklady na šľachtenie nútili k väčšej spolupráci so zahraničím, k spolupráci pri vytváraní takých odrôd a plemien, aby ich prínos poľnohospodárom bol intenzifikačný a umožňoval zvyšovať výkonnosť bez rastu iných vkladov, najmä priemyselných hnojív a chemických prostriedkov na ochranu rastlín.

    Vyšľachtená odroda, plemeno sa stáva pýchou a bohatstvom národa, a preto je nevyhnutné chrániť autorské práva. Novela plne vystihuje a zohľadňuje práva šľachtiteľov podľa Medzinárodného dohovoru na ochranu odrôd a plemien. Nové odrody rastlín a plemená zvierat a ich ďalšie zušľachťovanie predstavujú rozhodujúci biologický zdroj rozvoja poľnohospodárstva a následne významným spôsobom ovplyvňujú aj zabezpečovanie výživy obyvateľstva.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás poprosil, pre tie závažné dôvody, ktoré som uviedol, aby ste podporili tento zákon. Zároveň mi dovoľte, aby som vám po konzultáciách predniesol svoje návrhy na zmeny. Prosil by som, keby ste to v tlači sledovali, pretože ide o 12 zmien, ktoré sa budú vyslovene týkať jazykovej a legislatívnej čistoty.

    V bode 6 navrhujem tieto zmeny:

    V § 4 ods. 5 za slová "neponúkal na predaj" nahradiť "inak neposkytnúť inej osobe".

    V § 4 ods. 7 za slová "ponúkal na predaj" nahradiť "inak poskytol inej osobe".

    V § 4 ods. 8 za slová "neponúkala na predaj" v úvode a v písmene d) nahradiť slovami "inak neposkytla inej osobe" a slová "ponúkala na predaj" v písmene c) nahradiť slovami "inak poskytla inej osobe".

    Ďalej v § 4 ods. 9 preštylizovať. Prečítam nové znenie: "Na účely zisťovania podmienok na udelenie šľachtiteľského osvedčenia na odrodu sa akákoľvek iná odroda stáva všeobecne známou v Slovenskej republike alebo v zahraničí, ak výsledkom zisťovania bude udelenie šľachtiteľského osvedčenia alebo zápis do listiny povolených odrôd."

    V bode 10 navrhujem za slovo "druhu" pripojiť bodku a zostatok vety vypustiť.

    V bode 13 navrhujem:

    V § 7 ods. 2 za slovo "vytvorenie" nahradiť slová "obchodné využívanie" a medzi slová "má" a "právo" vložiť slovo "minimálne".

    V § 7 ods. 5 v úvodnej vete za slová "na" a "odrody" vložiť slovo "chránené".

    V § 7 ods. 5 v písm. b) medzi slová "majiteľ" a "písomne" vložiť slová "alebo každý užívateľ".

    V bode 18 v § 10 ods. 1 písm. c) pred slovo "odrody" vložiť "inej" a zároveň za slovo "odrody" pripojiť bodku s tým, že ostatok vety sa vypustí.

    V § 10 ods. 3 medzi slová "množiteľský materiál" vložiť slová "alebo zberaný".

    A posledná pripomienka: V § 10 ods. 3 písm. a) vypustiť slovo "vegetatívne".

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Do rozpravy sa ďalej prihlásil pán poslanec Pokorný. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 132/1989 Zb. o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat, napĺňa uznesenie vlády Slovenskej republiky číslo 989/1994, ktorým vláda súhlasila s pristúpením Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru o ochrane rastlín. Novela rešpektuje smernicu Rady Európskej únie číslo 2100/1994 o právach týkajúcich sa rastlín v rámci spoločenstva Európskej únie, ktorá vyplýva pre Slovenskú republiku z dohody o pridružení. Zákon číslo 132/1980 Zb. okrem iného sa vzťahoval iba na odrody a plemená významných druhov a rodov rastlín a zvierat - pôvodný § 1 ods. 2, čo nie je v súlade s citovanými dokumentmi.

    Novela upravuje používanie terminológie, zavádza nové pojmy, upravuje odmeňovanie autorov odrôd a plemien, zaoberá sa právami šľachtiteľov, spresňuje rozsah obchodného využívania odrody, konanie vo veciach ochrany odrôd a plemien a taktiež upravuje majetkové sankcie za neoprávnené zásahy.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si upriamiť vašu pozornosť na bod 3 predloženej novely. Ide o pripomienku k § 2, ktorý hovorí o vymedzení pojmov: "Na účely tohto zákona sa plemenom rozumie - c) populácia zvierat jednotného pôvodu charakteristických morfologických a fyziologických vlastností, schopná sa reprodukovať." S týmto je možno súhlasiť, ide o definíciu plemena. Za bodkočiarkou nasleduje druhá veta, ktorú si dovolím pozmeniť, čiže navrhujem vypustiť druhú časť vety za bodkočiarkou, ktorá znie: "za plemeno sa považujú tiež rázy, úžitkové typy, línie a hybridy". Ide totiž o nesprávnu zootechnickú terminológiu. Navrhujem za bodkočiarkou pokračovať týmto textom: "okrem plemena zahrnujú sa sem aj jeho nižšie taxóny - rázy, kmene a línie, ako aj ich hybridy, resp. úžitkové typy zvierat".

    Ako som povedal, ide mi len o použitie odbornej terminológie v zákone, aby prvá časť písmena c) definovala plemeno a druhá časť umožňovala tu zaradiť aj tie skupiny, nižšie taxóny, ako ráz, úžitkový typ, línie a hybrid, ale v klasickej zootechnickej terminológii, v ktorej základným zootechnickým taxónom je plemeno. Čiže nemôžeme tvrdiť v prvej časti vety, že plemenom je niečo a v druhej časti vety tým istým plemenom sú nižšie taxonomické jednotky. Čiže ide o biologické zatriedenie daných typov. Všetky uvedené termíny nie sú totiž rovnocenné, ale majú svoje vymedzené definovanie. Preto odporúčam takúto úpravu odseku druhej časti vety: "okrem plemena zahrnujú sa sem aj jeho nižšie taxóny - rázy, kmene a línie, ako aj ich hybridy, resp. úžitkové typy zvierat".

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán kolega. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

  • Ak nie, vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom štvrtom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Baco?

  • Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Novák?

  • Takže pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Pán kolega, skôr ako ich začnete uvádzať, pozývam poslancov, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby sa dostavili na hlasovanie.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Nováka, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol najprv spoločnú správu, tak ako som v úvode odporučil. Navrhujem, aby sme o bodoch 1 až 19 spoločnej správy hlasovali spoločne a odporúčam ich prijať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o bodoch spoločnej správy, ktoré pán spoločný spravodajca odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 94 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že body zo spoločnej správy sme prijali.

    Nech sa páči, pán kolega, pokračujte.

  • V rozprave vystúpili dvaja poslanci, ja a pán Pokorný. Dovoľte, aby som o všetkých mojich pripomienkach navrhol hlasovať spoločne a odporúčam ich prijať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o pozmeňovacích návrhoch, ktoré predložil pán spoločný spravodajca. Odporúča ich prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov. Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrhy pána spoločného spravodajcu sme prijali.

    Nech sa páči, pán kolega, môžete pokračovať.

  • Ako druhý v rozprave vystúpil pán kolega Pokorný. Navrhol pripomienku k § 2, kde navrhol zlepšiť definíciu plemena. Citujem: "okrem plemena zahrnujú sa sem aj jeho nižšie taxóny, rázy, kmene a línie, ako aj ich hybridy, resp. úžitkové typy zvierat". Návrh odporúčam prijať.

  • Ďakujem. Prosím, pán poslanec Vicen, buďte trochu tichšie.

    Prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu pána poslanca Pokorného. Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 97 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

  • Z rozpravy viac pripomienok nebolo, preto dávam návrh, aby sme hlasovali o návrhu zákona ako celku s tými pripomienkami, ktoré sme doteraz prijali. Návrh zákona odporúčam prijať.

  • V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 99 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

  • Dovoľte, kolegyne a kolegovia, aby som sa poďakoval za spoluprácu, a verím, že aj naďalej poľnohospodárske lobby bude takto víťaziť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem vám, pán spoločný spravodajca, ďakujem aj pánu ministrovi.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 132/1989 Zb. o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat.

    Dámy a páni, keďže v zmysle upraveného programu ďalšie body máme prerokovať až zajtra, končím dnešné rokovanie. Pokračujeme zajtra o 9.00 hodine prerokovaním návrhu na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou.

    Ďakujem vám veľmi pekne za spoluprácu, želám vám príjemnú dobrú noc.