• Dámy a páni, prosím, prezentujme sa.

    Prezentovalo sa 85 poslancov, takže Národná rada Slovenskej republiky je schopná uznášať sa. Budeme pokračovať v jej ďalšom rokovaní.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    včera sme prerušili naše rokovanie pri bode 26 programu ukončením rozpravy. Chcem sa spýtať, či sa k rozprave chce vyjadriť pán poslanec Fekete, ktorý predkladal návrh v mene výboru Národnej rady.

  • Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Szigeti?

  • Dámy a páni, pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Prosím pána poslanca, aby ich uvádzal. Zároveň prosím všetkých poslancov a poslankyne, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby sa dostavili na hlasovanie. Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    v spoločnej správe bol navrhnutý jeden pozmeňovací návrh a v rámci rozpravy sme mali možnosť vypočuť ďalší pozmeňovací návrh. Chcel by som poprosiť pána podpredsedu, aby dal hlasovať o pozmeňovacom návrhu, ktorý je uvedený v spoločnej správe a znie tak, že v článku I v bode 3 § 13 vypustiť ods. 1 s tým, že úvodná veta bodu 3 znie: "v § 13 ods. 2 až 5 znejú". Návrh odporúčam prijať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Szigeti. Pán poslanec ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme prijali.

    Nech sa páči, pán kolega.

  • Ďalším pozmeňovacím návrhom je návrh pána poslanca Šveca. Znie: v článku I v bode 1 v § 2 vynechať bod d). Nechávam tento návrh na zváženie a žiadam vás, aby každý hlasoval podľa vlastného svedomia.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu pána poslanca Šveca. Pán spoločný spravodajca to necháva na vaše uváženie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov. Za návrh hlasovalo 13 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 62 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

    Nech sa páči, pán kolega.

  • Ďalšie pozmeňovacie návrhy neboli. Žiadam hlasovať o návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 74/1963 Zb. o Slovenskej akadémii vied v znení neskorších predpisov. Odporúčam ho prijať.

  • V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 51 poslancov.

    Konštatujem, že sme neschválili návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 74/1963 Zb. o Slovenskej akadémii vied v znení neskorších predpisov.

    Dámy a páni, pristúpime k prerokovávaniu

    d v a d s i a t e h o s i e d m e h o bodu programu, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 246 a spoločnú správu výborov ako tlač 246a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec Peter Magvaši. Prosím ho, aby sa ujal slova, a vás prosím, dámy a páni, aby ste v sále zachovali pokoj. Prosím vás, kolegovia, tichšie. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    pri svojom zdôvodnení nebudem rozprávať o tom, čo je napísané v dôvodovej správe, ktorú sme k tlači 246 predložili, ale chcel by som sa upriamiť na dva dôvody, kvôli ktorým sme sa ako skupina poslancov rozhodli k novelizácii zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Po prvé - bola to naša snaha optimalizovať výkon vlastníckych práv akciových spoločností, pri ktorých je uskutočnený prevod vlastníctva štátu na iné osoby, a tým dosiahnuť participačnú ekonomiku, ďalej sociálnu priechodnosť procesu privatizácie a po tretie zainteresovať zamestnancov na efektívnom využívaní majetku podnikateľského subjektu.

    Myslíme si, že otázka optimalizácie výkonu vlastníckych práv je mimoriadne vážna otázka a aj vo vyspelých ekonomikách vo svete sa táto otázka používa, že napríklad jeden z najväčších koncernov Nemeckej spolkovej republiky Daimler Benz má 92 % zamestnaneckých akcií, čiže tento najväčší strojársky koncern Nemeckej spolkovej republiky je vlastne zamestnaneckou akciovou spoločnosťou.

    Po druhé - k novelizácii nás viedla skutočnosť, že by bolo potrebné zrealizovať tie zamestnanecké akciové spoločnosti, ktoré boli vytvorené na tento účel ešte pred marcom 1994, ale aj tie, ktoré vznikli po januári 1995 po Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, súčasnej vlády, ako naplnenie volebných programov dvoch politických subjektov dnešnej vládnej koalície, to znamená HZDS a ZRS.

    Na ukončenie svojho zdôvodnenia by som chcel použiť formulácie, ktoré použil minulý týždeň pred francúzskymi podnikateľmi v Paríži podpredseda našej Národnej rady pán Húska, kde formuloval vládnu koncepciu v zmene vlastníckych štruktúr, že sa opiera o potrojnú úlohu, a to, že najprv treba vytvoriť vlastnú kapitálovú vrstvu slovenskej spoločnosti, potom zabezpečiť cez participačný princíp účasť zamestnancov na privatizácii vo veľkých podnikoch, a tým zabezpečiť, aby vlastná kapitálotvorná vrstva nebola iba úzkou vrstvou superbohatých, ale širokou strednou vrstvou. A napokon pri finalizácii tvorenia vlastnej kapitálotvornej vrstvy zabezpečiť jej postupne rastúcu otvorenosť voči zahraničnému kapitálu, a to navonok i do vnútra. A práve preto ako opoziční poslanci sme chceli pomôcť dnešnej vládnej koalícii návrhom tohto zákona, aby sa naplnil druhý bod tohto vyhlásenia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Magvašimu. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána Tomáša Cingela, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím číslo 523 zo dňa 18. septembra 1995 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti po doručení stanoviska vlády Slovenskej republiky. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako príslušný skoordinovať stanoviská výborov.

    Všetky určené výbory návrh prerokovali, i keď stanovisko vlády nebolo doručené. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo po prerokovaní návrhu neprijali k nemu uznesenie, pretože podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti prijal k návrhu uznesenie, v ktorom súhlasí s návrhom a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky jeho schválenie bez pripomienok.

  • Ďakujem, pán kolega. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o dvadsiatom siedmom bode nášho programu. Do rozpravy sa zatiaľ prihlásila iba jedna poslankyňa, a to pani kolegyňa Schmögnerová. Nech sa páči, máte slovo, pani kolegyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vyjadrila názor nášho klubu k predkladanému zákonu, ktorý, samozrejme, vychádza z toho, že všetci predkladatelia sú členmi poslaneckého klubu Spoločná voľba.

    V prvom rade by som chcela vysvetliť, že tento návrh nie je v konkurenčnom vzťahu s poslednou novelizáciou zákona číslo 92/1991 Zb., osobitne s tým paragrafom, ktorý navrhol poslanec za Združenie robotníkov Slovenska pán Pacola. Pokiaľ si spomínate, tento paragraf zahrnuje dve časti, jednak povinnosť emitovať 10 % zamestnaneckých akcií v prípade, ak už spoločnosť bola privatizovaná, a v prípade, že prebieha proces privatizácie, povinnosť 34 % akcií vyčleniť pre zamestnancov.

    Náš návrh nehovorí nič viac a nič menej ako to, že v tom prípade, ak 51 % radových zamestnancov, ktorí sú presne vymedzení, preukáže záujem o privatizáciu svojho podniku a ponúkne porovnateľné podmienky s ktorýmkoľvek iným privatizačným podnetom, mal by mať určité prednostné právo pri rozhodovaní Fondu národného majetku. Musím dodať, že tento návrh nie je v konkurenčnom vzťahu, alebo nebol, pretože už musím hovoriť v minulom čase, ani s kupónovou privatizáciou, ale ani nie s dlhopisovou privatizáciou, ktorá sa zrušením kupónovej privatizácie a novelizáciou zákona číslo 92 schválila.

    Vychádza z uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. júna 1993. Dovoľte, aby som časť z toho uznesenia prečítala: "Národná rada Slovenskej republiky ukladá vláde Slovenskej republiky a odporúča poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, aby v rámci prípravných prác na ďalšej novelizácii alebo rekodifikácii zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby do tejto zahrnuli tiež možnosť predkupného práva v prospech bližšie definovaných zamestnaneckých akciových spoločností v procese privatizácie podniku alebo jeho častí." Ako vidno, náš návrh rešpektuje uznesenie Národnej rady.

    Rovnako vychádza aj z uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 357 z mája 1995, ktorá rozhodla o dopracovaní zásad na uplatnenie účasti zamestnancov na privatizácii podniku, v ktorých sa okrem iného ustanovuje, že zamestnanecké akciové spoločnosti musí tvoriť najmenej 51 % zamestnancov. Mám k dispozícii zásady na uplatnenie účasti zamestnancov na privatizácii podnikov, ktoré vypracovalo ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku. Znovu mi dovoľte, aby som časť z tohto materiálu citovala: "Zamestnanecká obchodná spoločnosť je spoločnosť založená zamestnancami podniku, včítane manažmentu, za účelom kúpy privatizovaného podniku alebo jeho časti. Jej právnou formou je akciová spoločnosť. Predaj podniku alebo jeho časti zamestnaneckej akciovej spoločnosti predstavuje priamy predaj vopred určenému záujemcovi, t. j. zamestnancom, ktorí za účelom kúpy založia obchodnú spoločnosť a privatizovaný majetok nadobudnú na úver peňažného ústavu a Fondu národného majetku, ktorý splácajú z výnosov spoločnosti." Keďže vidím, že nie je veľký záujem počúvať, nebudem pokračovať v čítaní.

    Vychádzajúc z tohto musím reagovať na stanovisko vlády k návrhu poslaneckého zákona, v ktorom sa spochybňuje výraz "predkupné právo" a odporúča sa, aby sa slovo predkupné právo nahradilo výrazom "prednostné" alebo "prednosť pri nákupe". Myslím si, že toto nie je dôvodom na zamietnutie zákona. Podstatné je, že sa návrh spochybňuje aj napriek tomu, že vláda prijala citované zásady a že tak prijala uznesenie o zakotvení prednostného alebo predkupného práva vôbec. Tvrdí sa, že tým sa narušuje rovnosť účastníkov privatizačného procesu a odoberá sa Fondu národného majetku právomoc rozhodovať. Myslím si, že ani jedno, ani druhé nie je pravda. V zákone sa veľmi jednoznačne hovorí, že predkupné právo sa uplatní iba vtedy, ak všetky ostatné podmienky privatizačných projektov budú rovnaké. Ak sa v stanovisku vlády hovorí, že ťažko sa dajú porovnať tieto podmienky, potom musím položiť otázku, na základe akých kritérií Fond národného majetku vôbec rozhoduje.

    Musím sa trochu pozastaviť aj pri skúsenostiach z doterajšej praxe Fondu národného majetku. Po odstupe značného času sme konečne mali možnosť sa dozvedieť o privatizácii, o rozhodovaní Fondu národného majetku, pretože sme na požiadanie nášho výboru dostali prehľad o rozhodnutí Fondu národného majetku. Môžem vás ubezpečiť, že medzi týmito rozhodnutiami možno 99 % dominujú rozhodnutia v prospech spoločností s ručením obmedzeným.

    Uvediem len jeden príklad, ktorý je, myslím, verejnosti a aj vám poslancom veľmi dobre známy. Je to príklad z Bučiny Zvolen, kde bol záujem manažmentu a zamestnancov podieľať sa na privatizácii tohto podniku, ktorí napokon svojou vlastnou robotou, svojimi vlastnými nízkymi mzdami podnik vytiahli z finančných ťažkostí. Napriek tomu musím podotknúť, že i napriek prísľubom, ktoré dostali od vysokých ústavných činiteľov, Fond národného majetku urobil rozhodnutie v prospech malej spoločnosti s ručením obmedzeným, mimochodom z ľudí, ktorí nemajú absolútne žiadny vzťah k drevárskej výrobe.

    Naopak, musím sa zdržať pri určitých pozitívnych výsledkoch, ktoré dosiahlo poradenské stredisko vytvorené pri Nadácii Laca Novomeského, ktoré vzniklo s jediným dôvodom - pomáhať pri zakladaní zamestnaneckých akciových spoločností. Toto poradenské stredisko vzniklo na jar tohto roku a do jesene poskytlo informáciu a poradenskú službu 120 podnikom. Myslím si, že to jednoznačne ukazuje na to, že je tu veľmi imanentný záujem zamestnancov z podnikov zakladať zamestnanecké akciové spoločnosti.

    Žiaľbohu, posledného poldruha mesiaca tento záujem ochabol. Ochabol práve preto, že napriek tomu, že zamestnanci - a ide o radových zamestnancov, to znamená nie tých, ktorí majú plné vrecká peňazí - sú ochotní vložiť svojich 1000 Sk do založenia zamestnaneckej akciovej spoločnosti, v 99 % rozhodnutí Fond národného majetku nerozhodol ani v prospech zamestnaneckej akciovej spoločnosti, ale v prospech nejakých spoločností s ručením obmedzeným, spravidla nejakých vonkajších. Práve z tohto sklamania v poslednom čase ochabol záujem o zakladanie zamestnaneckých akcioviek. Náklady, ktoré sú s tým spojené, t. j. na založenie a na zrušenie zamestnaneckej akciovej spoločnosti, sú totiž vynaložené zbytočne.

    Aj ja sa musím odvolať na programové vyhlásenie vlády aspoň jednou vetou: Na zvýšenie sociálnej priechodnosti procesu privatizácie a v záujme vytvárania participačnej ekonomiky vláda bude presadzovať účasť zamestnancov na privatizácii podnikov, v ktorých pracujú. Chcela by som len podporiť niektoré argumenty, ktoré uviedol pán poslanec Magvaši.

    I keď nemáme ešte k dispozícii dostatočné informácie, na základe niektorých čiastkových informácií všetci dobre chápeme, že spoločnosť za posledných 5-6 rokov prešla značnou sociálnou diferenciáciou. A základ tejto diferenciácie tvoria majetkové rozdiely. Za krátkych 5 rokov sme vytvorili a, myslím, že veľmi úspešne sa to darí realizovať tejto vláde, úzku skupinu ľudí, ktorí vlastnia stámiliónové, ba i miliardové hodnoty na jednej strane, a na druhej strane je 99 % ľudí, ktorí nevlastnia nič. V najlepšom prípade vlastnia zopár akcií, ktoré získali z prvej vlny kupónovej privatizácie.

    Chcem vám položiť otázku, či si uvedomujeme, aké dôsledky na nasledujúce (a nie krátke) obdobie takáto sociálna diferenciácia spoločnosti prinesie. Myslím si, že v tom bol práve zmysel citátu, ktorý som uviedla z programového vyhlásenia vlády, aby sa zamedzilo tejto narastajúcej diferenciácii na jednej strane, a na druhej strane, aby sa zainteresovali zamestnanci na chode svojho podniku. A to je vlastne druhý najzávažnejší argument, prečo by bolo potrebné, aby sa tento zákon, táto malá novelizácia zákona, podporila. Myslím si, že sú skutočne veľmi dobre známe príklady, ako narastá zainteresovanosť zamestnancov na chode podniku v tom prípade, ak sa podieľajú na jeho vlastníctve.

    Chcem povedať, že história vzniku účasti zamestnancov na vlastníctve je spojená s rozvojom hospodárstva takej liberálnej ekonomiky, aká je v Spojených štátoch amerických. Ešte koncom päťdesiatych, začiatkom šesťdesiatych rokov v USA vzniklo hnutie známe dnes pod názvom Ezop, Ezot alebo podobne, ktoré sa do dnešných dní stalo hnutím veľmi masovým a nemá žiaden politický, ale čisto pragmatický a racionálny základ. Ukázalo sa totiž, že zamestnanci v rozpore s tým, čo sa často argumentuje, sú ochotní poberať aj nižšie mzdy, sú ochotní nevstupovať napríklad do štrajkov, ak vedia, že táto ich obeť prinesie podniku určitý rast a budúcnosť. Ale toto je práve spojené s podielom zamestnancov na vlastníctve.

    Dovoľte mi, aby som vás teda na záver požiadala, aby ste prehodnotili rozhodnutia jednotlivých výborov, ktoré neodporučili prijať tento zákon, a aby ste i na základe argumentov, ktoré som tu predniesla, na základe uznesení Národnej rady, uznesení vlády Slovenskej republiky návrh novely tohto zákona podporili.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Vaškovič. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    niekoľkými poznámkami by som chcel vyjadriť svoj názor na predloženú novelu. V prvom rade si myslím, že zámer tejto novely je dobrý obsahovo, ale novela samotná nerieši a nemôže vyriešiť problém, ktorý sa tu navrhuje riešiť. Zdôvodním to nasledovne:

    Jednotlivé metódy, ktorými sa privatizuje, totiž majú svoje prirodzené procesy. To, čo sa tu navrhuje, podľa môjho názoru možno riešiť iba metódou verejných súťaží. Nie je to možné riešiť metódou priamych predajov. To znamená, že ak vo verejnej súťaži prídu dva podnety alebo návrhy a sú tam rovnocenné podmienky, vtedy by sa bez problémov tento technický postup, ktorý sa tu novelou navrhuje, dal uplatniť.

    Pokiaľ ide o priame predaje, nechcel by som sa tu teraz nejako hlbšie vyjadrovať k vecným výberom, pretože si myslím, že nie je na to priestor, budeme sa tomu venovať zrejme v iných bodoch programu. Účelom priamych predajov je jednoducho to, že prídu podnety a Fond národného majetku je vlastne povinný zo zákona rokovať s navrhovateľmi, ktorí tieto podnety dali. V prípade, že sú rovnocenné, vlastne každá zo strán, ktorá tento podnet dala, ho môže hocikedy do rozhodnutia výkonného výboru zmeniť. To nie je definitívna záležitosť, keď niekto dal podnet. To znamená, že ak tam prídu technicky dva podnety - jeden zo zamestnaneckej spoločnosti a druhý z inej spoločnosti, vlastne tá iná spoločnosť môže neustále zlepšovať podmienky a technicky nie je možné, aby došlo k takému stavu, že definitívne tam pred rozhodnutím výkonného výboru bude rovnocenný projekt.

    Z tohto hľadiska si myslím, že aj keby sa táto novela prijala, aj tak je tam obrovský priestor na to, aby sa to jednoducho neuplatňovalo, pretože výkonný výbor môže vždy vyzvať hociktorého z navrhovateľov a ten môže zlepšiť podmienky. A to je účelom priamych predajov. Nie, že prídu podnety a teraz si komisia sadne a vyberie ten lepší, ale ich úlohou je aj zlepšiť návrhy, ktoré tam prišli, čiže tým by sa vlastne stratil rozdiel medzi priamym predajom a medzi verejnou súťažou. Takže z tohto hľadiska Demokratická únia pravdepodobne tento zákon nemôže podporiť, pretože podľa nášho názoru nerieši zámer, ktorý sa tu sleduje.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Chcem sa spýtať, keďže už nemám viacero prihlásených poslancov do rozpravy, či chce ešte niekto v rozprave vystúpiť. S faktickou poznámkou pán kolega Ľupták.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    chcem len pripomenúť pani poslankyni Schmögnerovej, že viem, prečo s týmto zámerom vyšla. Viem, aká je vaša taktika, ale môžem vás ubezpečiť, že my váš návrh podporíme. Pýtam sa len jedno. Pán poslanec Vaškovič tu vystúpil a mal proti návrhu výhrady, ako aj ďalšie pravicové strany majú proti tomu výhrady. Prečo ste tento návrh neuplatnili, keď ste boli podpredsedníčkou vlády? My návrh podporíme, ale sa pýtam, prečo ste to neuplatnili vtedy, keď ste boli vo vláde.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Košnár.

  • Ďakujem za slovo.

    K argumentom, ktoré uvádzal pán kolega Vaškovič, by som chcel povedať, že nie sú celkom relevantné a ani vecne správne. Rovnaké možnosti, ako má konkurenčný predkladateľ projektu, má i predkladateľ, ktorý je charakterizovaný ako zamestnanecká akciová spoločnosť. Myslím si, že tá argumentácia nie je namieste.

  • Ďakujem. Pán poslanec Koncoš - faktická poznámka, nech sa páči.

  • Pán podpredseda Národnej rady Ľupták,

    neuplatňovali sme vždy tento princíp, pokiaľ sme boli v koalícii v roku 1994 z toho dôvodu, že jednoducho obsadenie ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku bolo také, že sme to nedokázali presadiť. Hovorím to veľmi úprimne. Pokiaľ sa však týka Fondu národného majetku, môžem povedať za poľnohospodárstvo, že všetky zvyškové akcie z prvej vlny privatizácie - pri potravinárskych podnikoch z 22 podnikov 20 bolo predaných pre obchodné spoločnosti, kde bola zastúpená prvovýroba, teda poľnohospodárske družstvá.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia,

    keď hovorila pani Schmögnerová, vtedy bol v sále trošku rozruch spôsobený pravdepodobne predchádzajúcim hlasovaním o Slovenskej akadémii vied a zanikli niektoré argumenty, niektoré fakty, ktoré hovorila, alebo ktoré čítala z konkrétnych materiálov. Viem, že teraz nie je priestor, ale dovoľte mi len ako príklad použiť ďalšie dva subjekty, aby ste vedeli, že skutočne v privatizácii je najvyšší čas zastaviť ten spôsob, ktorý nie je ekonomickou, ale politickou privatizáciou.

    Videl som v televízii hovoriť pána Porvazníka. Povedal, že z 1 300 subjektov, ktoré sa majú sprivatizovať, už 800 dokonca možno 900 je sprivatizovaných, a preto takpovediac "dá sa chytiť mačka za chvost", ak sa začne uvažovať ekonomicky. Povedala jeden príklad. Zvážte, prosím, Ladce, o ktorých sa v kampani strašne veľa písalo. Mnohí z vás chodili po mítingoch a hovorili, tam janičinovci a koalícia chceli predať slovenský cement, slovenské cementárne, zahraničnému kapitálu. Janko Ľupták prišiel do Ladiec, dokonca ešte aj obci sľúbil, myslím, že 5 %, a na druhý deň prezídium hlasovalo. A tie Ladce išli do zahraničia. Rozdiel medzi tým, čo bolo v predchádzajúcej vláde a týmto rozhodnutím je len ten, že išli desaťkrát lacnejšie.

    Príklad Drôtovňa Hlohovec. Zvážte, či toto je zmyslom privatizácie, keď 11 % akcií, ktoré boli vo Fonde národného majetku, dostala spoločnosť s r. o. SLOVFIN a na druhý deň ich hodila na kapitálový trh. Na druhý deň, o 24 hodín. A už sú aj predané so ziskom, myslím okolo 3,5 - 4 milióny korún. Kúpele Sliač: Choďte na Sliač a porozprávajte sa so zamestnancami, aká je tam nálada, ako sa pozerajú ľudia, ktorí tam strávili 30, 40 rokov, na súčasné vedenie, na súčasnú stratégiu.

    Dámy a páni, kolega Vaškovič hovoril o našom stanovisku. Je logické, že ako rozdielne subjekty v parlamente máme rôzne programy a rôzne na toto nazeráme. Pani kolegyňa Schmögnerová a Peter Magvaši pri predkladaní jasne povedali, že pomáhajú vládnej koalícii plniť jej vlastné programové vyhlásenie. Vy ste sľubovali, že budete privatizovať zamestnaneckými akciovkami, vy ste kritizovali predchádzajúce rozkrádanie, a teraz 99,9 % privatizujú spoločnosti s ručením obmedzeným, kde zamestnanci hrajú úplne nulovú úlohu. Takže naše stanovisko je skôr politické.

    Pán Ľupták sa po dlhom čase prejavil ako ľavicový politik, keď povedal, že túto novelu podporia, pretože doteraz sa pán Gavorník správal ako ultrapravicový politik. Pani Schmögnerová nazvala túto novelu malou novelou. Budeme o nej hlasovať. Osobne som presvedčený, že ešte bude pred zákonom 92 ďalšia, veľká novela, ktorá ponapráva všetky tie krivdy, ktoré ste doteraz urobili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pýtam sa, či sa hlási ešte niekto do rozpravy. S faktickou poznámkou pán kolega Ľupták, nech sa páči.

  • Ďakujem pánu Černákovi.

    Chcem len pripomenúť, vážené dámy, vážení páni, koľko ste ma len opisovali po novinách, pravicové denníky o mne písali, ako sme Bučinu nepresadili, ako ste ma pošpinili práve vy, pravicoví politici, a teraz to nechcete podporiť. Tak sa vás pýtam, prečo. Podporte to, keď takto hovoríte, pán Černák, keď máte tak rád tých "bučinárov" a ostatných. Ak hovoríte o Ladciach, uvedomte si, že všetky cementárne na Slovensku ste predali, okrem dvoch, zahraničnému kapitálu. Čo z toho? Bude to tak ako tabakový priemysel, presne tak to bude. My nechceme vypredať náš majetok, ani ho nevypredáme. Vy si ho môžete vypredať, keď budete pri vláde, ale my ho nebudeme vypredávať, určite. A ak hovoríte, že Ladce boli zle sprivatizované, choďte sa spýtať do obce starostu, choďte sa spýtať zamestnancov, alebo choďte im to vysvetliť, že sme práve my spravili nesprávny krok. Ja si myslím, že to bol správny krok. Cementáreň ostala slovenská, ostala na Slovensku, radšej ju predáme lacnejšie, ako by ju mal niekto zavrieť. Takže, pán Černák, ja mám trošku cit s ľuďmi, nie tak ako vy.

  • Ďakujem. Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy? S faktickou poznámkou pán poslanec Černák.

  • Nechcem tu rozvíjať dialóg, pretože skutočne rozdiel medzi ľavicovosťou a pravicovosťou pravdepodobne pán podpredseda nepochopil, ale chcem len podotknúť, že tabakový priemysel predala Mečiarova vláda. A pokiaľ ide o Ladce, môžeme si to vyjasniť, veľmi rád dám svoje podklady k dispozícii pánu podpredsedovi, aby zistil, kto vlastne stojí za tým privatizérom, ktorý to dostal.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vidím, že opäť nastalo v sále oživenie. Máme dosť faktických poznámok. Pán kolega Magvaši, nech sa páči.

  • Chcel by som to len spresniť, pretože som bol ministrom za vlády Jozefa Moravčíka, kde spadali cementárne do kompetencie ministerstva hospodárstva. Za toto obdobie neboli predané žiadne cementárne.

  • Pán poslanec Černák, nechápem, prečo spomínaš tabakový priemysel. Však si sedel vtedy vo vláde ako minister hospodárstva, keď sa o tejto veci rokovalo. O čom je reč, to útočíš sám proti sebe?

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Rád by som len pripomenul, že prvá časť tabakového priemyslu, resp. pokiaľ viem, bolo to vyše 30 %, bolo predaných predtým, než nastúpila Mečiarova vláda, že tam boli akési dohody o predkupnom práve. A to by mal pán Černák vedieť.

  • Ďakujem. Pán kolega Černák, ale faktická sa má viesť k myšlienke, ktorá bola povedaná v rozprave, a nie faktickou poznámkou reagovať na inú faktickú poznámku. Pán kolega Černák, nech sa páči.

  • Len krátko, pretože s kolegom Hofbauerom sme vtedy sedeli spolu vo vláde. Jozef má pravdu, že bola urobená opcia. Ja som nehovoril komu, ale o cene. Táto cena bola urobená tak, že sme boli traja ministri - Tóth, Dolgoš a ja v Mníchove, a pani Nagyová telefonátom stiahla pána Dolgoša, musel sa vrátiť z tejto cesty, pretože už bolo rozhodnuté o tom, komu a za čo sa predá Slovenský tabakový priemysel.

    Ďakujem.

  • Priatelia, prosím vás, dodržujte zákon. Faktickou poznámkou sa nereaguje na inú faktickú poznámku. Prosím, pán kolega Hofbauer.

  • Nedá mi nezareagovať na to, čo povedal pán Černák. Je to nepravda. Ako tradične.

  • Ďakujem. Keďže sa nikto nehlási do rozpravy ani s faktickou poznámkou, vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom siedmom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán poslanec Magvaši? Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

  • Chcel by som v záverečnom slove povedať, že privatizácia je určite veľmi vážny fenomén nášho ďalšieho ekonomického rozvoja v Slovenskej republike. Pohnútkou nás ako predkladateľov bolo, že týmto spôsobom dokážeme, aby zamestnanci podnikov mali bezprostredný vplyv na ekonomický rozvoj podniku a tým aj na rozvoj slovenskej ekonomiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov? Nech sa páči, pán poslanec Cingel.

  • Vážený predsedajúci, vážená Národná rada,

    privatizácia je naozaj zvláštny fenomén, v ktorom sa rozhoduje o budúcnosti nášho štátu. Zúčastnil som sa s kolegom Líškom na Medzinárodnej konferencii o privatizácii vo Varšave, kde smer a kroky našej vlády v oblasti privatizácie boli jednoznačne hodnotené viac ako pozitívne. A stanovisko Svetovej banky o vývoji Slovenskej republiky hodnotilo tento vývoj ako jeden z najlepších z postkomunistických krajín, aj proti Českej republike.

    Chcem povedať, že naša vláda si v oblasti privatizácie svoje programové uznesenie plní, aj čo sa týka zamestnaneckých akciových spoločností a uplatňovania zamestnaneckých akcioviek. Chcem povedať, že je síce obdivuhodná snaha opozície robiť to, čo nerobila vtedy, keď na to mala čas a prostriedky. A treba len povedať, že tak ako povedal pán kolega Černák, že keď oni boli pri vláde, my sme kritizovali ich rozkrádanie majetku, kritizujeme to aj teraz a zabránili sme tomuto rozkrádaniu. To je všetko.

    Zároveň vás žiadam, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o návrhu novely zákona ako celku, keďže z rozpravy nevyplynuli žiadne pozmeňovacie návrhy, a novelu odporúčam neprijať.

  • Ďakujem. Keďže z rozpravy nevyplynuli žiadne pozmeňovacie a doplňovacie návrhy, budeme v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku hlasovať o návrhu zákona ako celku.

    Prosím, kolegyne a kolegovia, prezentujte sa a zároveň hlasujte. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 27 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 55 poslancov.

    Konštatujem, že sme neschválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem vám, pán spoločný spravodajca, za spoluprácu.

    Pán poslanec Švec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 468 o hlasovaní v Národnej rade Slovenskej republiky si dovoľujem predniesť námietku voči výsledkom hlasovania vo veci zákona o Slovenskej akadémii vied, kde sa moje meno objavilo v hlasujúcich proti tomuto zákonu. Ja som proti tomuto zákonu nehlasoval, a keďže nevylučujem technickú chybu, prosil by som, pán predsedajúci, aby ste rozhodli o tomto hlasovaní ako neplatnom a nariadili opakované hlasovanie.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, je takáto možnosť, že poslanec môže vzniesť pripomienky voči technickému zariadeniu. Ale pokiaľ som mal možnosť si pozrieť celé hlasovanie, pán kolega Švec predtým dvakrát hlasoval za a prešlo to. Len pri záverečnom hlasovaní je, že hlasoval proti. Takže neverím, že je tam chyba technického zariadenia.

  • Chcem sa v tejto súvislosti tiež opýtať pána poslanca Šveca, či terajšie hlasovanie o tomto návrhu je v poriadku. Pretože je dosť ťažko možné, a v minulosti to bolo aj tak konštatované, vysloviť akúsi nedôveru hlasovaciemu zariadeniu. Aj v zmysle vami citovaného uznesenia Národnej rady sa hovorí o tom, že táto námietka proti výsledku hlasovania sa navrhuje najmä z dôvodu nefunkčnosti hlasovacej jednotky. Nefunkčnosť je niečo iné ako vyslovenie nedôvery a pochybenie. Ak je vo výstupe počítačového zariadenia zosúladený hlas tak, ako ste ho dali, myslím si, že asi dosť ťažko sa dá iným spôsobom verifikovať spôsob hlasovania.

  • Pán predsedajúci, ja si myslím, že základný fakt je ten, že prešlo záverečné hlasovanie. Pán profesor Švec sa objavil na zozname tých, ktorí hlasovali proti, a proti tomuto protestuje. Toto je základný fakt, ktorý, bohužiaľ, spochybňuje celé hlasovanie. Preto aj ja vás prosím, aby ste v tomto smere dali znovu hlasovať o zákone ako celku.

  • Ďakujem za slovo. Prosil by som pána poslanca Šveca, aby sa prihlásil, teda stlačil tlačidlo na prihlásenie sa na faktickú pripomienku. Prosil by som ho, keby to urobil. V tom prípade nie je prehodený kód, ako sa to jedenkrát stalo. To znamená, že jeho karta a jeho hlasovacie zariadenie je presne napojené na počítač. Chyba tu nie je.

  • Priatelia, budem vám citovať uznesenie číslo 468 Národnej rady Slovenskej republiky z 25. mája 1994. V časti E písm. d) sa hovorí: "Každý poslanec môže bezprostredne po hlasovaní podať námietku proti výsledku hlasovania najmä z dôvodov nefunkčnosti hlasovacej jednotky. O námietke rozhodne Národná rada bez rozpravy." Keďže pán poslanec Švec túto literu naplnil, okamžite po hlasovaní bol u mňa, protestoval a i teraz vo svojom vystúpení spochybnil funkčnosť hlasovacej jednotky, budeme postupovať v zmysle tohto uznesenia, teda rozhodneme o tom, či jeho námietka o nefunkčnosti je oprávnená, alebo nie je oprávnená.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme, či jeho námietka je oprávnená, alebo nie je oprávnená.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky nesúhlasí s námietkou pána poslanca Šveca.

    Nasleduje d v a d s i a t y ô s m y bod programu, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky.

    Chcem sa spýtať pána poslanca Pittnera, či má procedurálnu otázku. Nech sa páči, zapnite mu mikrofón.

  • Pán predsedajúci, myslím si, že toto hlasovanie bolo unáhlené, pretože tu neodznel i napriek vašej dobrej vôli ešte iný argument. My sme predsa ako Národná rada boli svojho času upozornení expertmi, upozornenie predniesol predseda Národnej rady, že v prípade použitia prenosných telefónov v miestnosti môže byť narušené hlasovanie. A všimnite si vedľa v bufete, a to je teda prakticky akoby v miestnosti, koľko je tam telefonátov. Ja teda namietam voči tomu, že sme rozhodli bez toho, aby sme si uvedomili tento fakt, ktorý tu predniesli experti prostredníctvom predsedu Národnej rady.

  • Pán kolega Pittner, vyšiel som v ústrety pánu kolegovi Švecovi preto, že ja i kolega Roman sme sa ocitli v podobne nezávideniahodnej situácii. Ak si pamätáte, práve vtedy sa zisťovala funkčnosť, resp. nefunkčnosť nášho hlasovacieho zariadenia. To, čo vravíte, bola jedna z teoretických možností. Inak sa vtedy nepreukázala. Žiaľ. I ja som bol sklamaný, že sa nedokázala nefunkčnosť hlasovacieho zariadenia. Takže zbytočne budeme tento problém ďalej rozoberať. Viem sa teraz vžiť do postavenia pána Šveca, pretože som bol takisto presvedčený ako on, že som hlasoval za. Bohužiaľ, už som povedal, že nasleduje dvadsiaty ôsmy bod programu, vlastne už som otvoril čosi iné a vraciame sa späť.

    Navrhujem, aby sme v prípade hlasovania o novom rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky zakomponovali i takúto možnosť, pretože poslanec skutočne nie je v dobrom postavení a nedobre sa cíti, keď je presvedčený o tom, že chybu neurobil. Tým vlastne končím, priatelia, ideme ďalej. Hlasovanie sa uskutočnilo, Národná rada to neodsúhlasila, nebudeme sa k tomuto problému venovať. Faktické poznámky dám až potom, keď otvorím rozpravu, ale tie budú, samozrejme, zasa k rozprave. Takže budeme pokračovať.

    Tento návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, dámy a páni, ste dostali ako tlač číslo 245 a spoločnú správu výborov ako tlač 245a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec Michal Benčík. Prosím ho, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia,

    základom spoločenských zmien okrem zmien politických, ústavného systému, je transformácia našej ekonomiky, zmeny vlastníckych vzťahov.

  • Priatelia, pán Cuper i ďalší kolegovia, buďte takí dobrí, ak rozpráva váš kolega, nerušte.

  • Jadrom toho je privatizácia, teda odštátnenie mnohomiliardového majetku štátu, ktorý vznikol znárodnením, nie vždy spravodlivou konfiškáciou, ale je aj výsledkom a zhmotnením poctivej práce miliónov jednoduchých ľudí, práce robotníkov, roľníkov a inteligencie. Neboli pre toto vzory. Neboli príklady privatizácie, preto sa tento proces a jeho právny rámec museli riešiť originálnym spôsobom.

    Od začiatku tohto procesu sa všetky politické subjekty hlásili k postupu zákonnému, transparentnému a pokiaľ možno aj spravodlivému. Ale všimnite si, len čo sa politické subjekty dostali k moci, tieto proklamované zásady viac-menej obchádzali, o čom najlepšie svedčí viac ako desaťkrát a často politicky účelovo menený zákon číslo 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby, ale aj dnešný stav privatizácie, ktorý je všetkým iným, len nie transparentným a už vôbec nie spravodlivým. A to za súčasného právneho stavu, keď s mnohomiliardovým majetkom ako s vlastným nakladá organizácia sui generis, t. j. Fond národného majetku. Je absurdné, že pôvodné tzv. dispečerské pracovisko, ktoré podľa pôvodného znenia zákona 92/1991 Zb. malo zabezpečovať len právny a technický prevod majetku podľa rozhodnutia zakladateľa a ministerstva pre správu majetku a privatizáciu, teraz postupuje bez kontroly.

    Takýto postup privatizácie, ktorý obyčajní ľudia nazývajú priliehavo "trhni, čo môžeš", okrem demoralizácie vzťahov medzi ľuďmi, ale aj medzi politickými subjektmi, vyvoláva veľmi ostrú kritiku, ale aj nevôľu verejnosti. Aj preto skoro všetky politické strany a hnutia vo svojich volebných a predvolebných programoch sľubovali a hlásili sa k razantnej náprave takejto divej a nekontrolovateľnej privatizácie. Ako to už býva, aj po ostatných voľbách sa tie subjekty, ktorých volebným heslom bola čistá a spravodlivá privatizácia, zaplietli do osídiel mamonu. Najmä novelou zákona o privatizácii známej to noci sa dosiahol vrchol nikým nekontrolovaného výpredaja majetku ľudu, ako to s obľubou hovorí jeden z lídrov súčasnej koalície.

    Fond národného majetku, zložený dôsledne zo zástupcov koalície, rozhoduje samostatne, nezávisle, nemusí akceptovať názor zakladateľa, a ako ukazujú privatizačné kauzy, ani stanovisko ministerstva privatizácie. Možno namietať, že Fond národného majetku má aj dozornú radu. Ale vzhľadom na jej personálne zloženie hovoriť o nezávislej kontrole by bolo zrejme opovážlivé. Pritom ide o miliardy. A bez toho, aby som u kohokoľvek predpokladal nečestné úmysly, vedenie a aj pracovníci fondu sú vystavení mimoriadnemu tlaku, ale aj pokušeniu. Aj preto skoro každý, všimnite si, s kýmkoľvek hovoríte, skoro každý, dokonca aj pán Gavorník sa vyslovil, že by privítal kontrolnú činnosť Najvyššieho kontrolného úradu ako nezávislého kontrolného orgánu. V tomto smere sa objavil aj legislatívny návrh pripravený našimi kolegami, skupinou poslancov zo Združenia robotníkov, ktorí navrhujú meniť ústavu.

    Neviem, čomu pripísať takéto zavádzanie seba, ale najmä verejnosti. Ak niekto má skutočný záujem, aby Najvyšší kontrolný úrad kontroloval privatizačný proces, nemal by sa pretvarovať dvojtvárnosťou na spôsob "my kontrolu chceme, ale ústava nám to nedovoľuje". Veď v pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu bola privatizácia, pokiaľ o privatizácii rozhodovali zakladajúce ministerstvá a ministerstvo privatizácie. A netreba meniť ústavu. To znamená, že stačí sa legislatívne vrátiť pred stav, aký bol do osudnej noci. Alebo ak to už skutočne niekto vážne myslí, prečo u svojich koaličných partnerov nepresadí túto zásadu? Alebo ju nevie presadiť? Stačilo by zmeniť len § 12 odsek 1 zákona o privatizácii a vypustiť účelovo novelou zavedený pojem, že "majetok Fondu národného majetku nie je vlastníctvom štátu".

    Takýmto rozhodnutím obyčajného zákona, a poznamenávam, nie ústavného zákona, sa vytvára voľná cesta k tomu, aby Fond národného majetku a tým aj privatizácia mohla byť kontrolovaná Najvyšším kontrolným úradom. Pretože koalícia na prijatie obyčajného zákona má dostatočný počet hlasov a doteraz takýto zákon predložený nebol, nemožno inak, len konštatovať, že niet politickej vôle pustiť do privatizácie nezávislú kontrolu, hoci neviem, z čoho sú obavy, keď aj Najvyšší kontrolný úrad je v rukách koalície. Alebo si už ani navzájom nedôverujete? Je to zlé vysvedčenie pre koalíciu.

    Vážení kolegovia, milé kolegyne, vychádzajúc z uvedeného stavu a vedení snahou zaviesť kontrolu nad privatizáciou sme predložili naše jednoduché legislatívne návrhy. Tieto vzájomne na seba úzko nadväzujú. Pretože ste pred chvíľou odmietli novelizovať § 12 odsek 1 zákona číslo 92, náš dobre pripravený a stručný legislatívny návrh sa stal neústavným. Preto s poľutovaním v zmysle § 22 ods. 6 rokovacieho poriadku a s vaším súhlasom v mene navrhovateľov tento návrh musím stiahnuť späť. Ďakujem, že ste ma aspoň vypočuli, aj keď politickú vôľu kontrolovať privatizáciu Najvyšším kontrolným úradom ste predchádzajúcim hlasovaním definitívne odmietli.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Vážený pán predsedajúci, keďže som bola určená ako spoločná spravodajkyňa a chcela som sa prihlásiť do diskusie s pozmeňovacím návrhom, ktorý by vyriešil konflikt, ktorý tu nastal tým, že sa neprijala predchádzajúca novela zákona, prosím, aby ste napriek tomu, aký návrh tu dal poslanec Benčík, pokračovali v prerokúvaní tohto zákona.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, bohužiaľ, musím konštatovať, že pán poslanec Benčík odôvodňoval tento návrh v mene skupiny poslancov, ktorá ho pripravila. Keďže svoj návrh stiahol, mne už rokovací poriadok neumožňuje, aby sme pokračovali v tomto bode programu.

  • Ďakujem. Chcem len pripomenúť: dosť ste nám, pán Benčík, tu nahádzali na chrbát, najmä našej strane a iste aj koaličným partnerom. My sme už povedali, že v niektorých veciach sa koalícia nezhoduje, ale pre 20 % sa nerozbijeme, to som povedal otvorene a budem to hovoriť. Chcem len pripomenúť, že ste mali možnosť do vládnej koalície vstúpiť, mali ste možnosť byť pri všetkom. Žiaľ, nevstúpili ste a dnes kritizujete.

    Ďalej chcem povedať, že dávame návrh na zmenu ústavy. Vy ste boli prví, ktorí ste sa vyjadrili, teda SDĽ, a po vás KDH, že zmenu ústavy nepodporíte. Tak sa vás pýtam, čo vlastne chcete? Raz chcete kontrolovať, a podľa ústavy nechcete kontrolovať. Myslím si, že si to treba ujasniť. My by sme vám tento zákon boli podporili. Škoda, že ste ho stiahli. Ale vieme, o čo vám ide, my to dobre vieme.

  • Vážený pán predsedajúci, podľa znenia § 22 ods. 6 rokovacieho poriadku môžem návrh stiahnuť len so súhlasom Národnej rady. Návrh zatiaľ nie je stiahnutý, nezavádzajte v tomto smere. Ja som len uviedol, že ťažko môžem s čistým svedomím návrh predkladať, keď ste pred chvíľou v § 12 odsek 1 nezmenili to, že majetok vo Fonde národného majetku nie je štátny. Nebolo by to v súlade s ústavou. Ak je dobrá vôľa, je tu predložený návrh zo strany spravodajkyne, aby sme zaradili ďalšiu novelu do tohto zákona, čiže len § 12, a vtedy je vec čistá a moje zdôvodnenie má opodstatnenie.

  • Podľa § 22 ods. 6 navrhovateľ môže so súhlasom Národnej rady Slovenskej republiky svoj návrh vziať späť, pokiaľ Národná rada Slovenskej republiky neprikročí k hlasovaniu o ňom. Vy ste ho vzali späť, nemáme o čom hlasovať. Pán kolega, prosím ťa, prosím ťa ešte raz, § 22 odsek 6 jasne hovorí, že ho môže vziať späť, pokiaľ o ňom nehlasujeme. Prečítaj si to a nehádaj sa. Ja to prečítam ešte raz.

    Pán kolega, bol by som veľmi rád, keby si si otvoril aj ty rokovací poriadok a pozrel si § 22 odsek 6. Navrhovateľ môže so súhlasom Národnej rady Slovenskej republiky vziať svoj návrh späť.

    Dámy a páni, budeme sa prezentovať a zároveň hlasovať o tom, aby ste súhlasili, alebo nesúhlasili s pánom poslancom Benčíkom, ktorý navrhol stiahnuť tento bod z rokovania programu 12. schôdze.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme, či súhlasíme s tým.

    Pán kolega, viete čo, vy si najprv ujasnite, čo chcete, a čo nechcete, a nerobte zmätky v Národnej rade. Dohodnite sa, prosím, vo vašom klube, lebo skutočne je to zbytočný zmätok. Načo ste to robili, pán kolega?

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že o dvadsiatom ôsmom bode nášho programu nebudeme rokovať.

    Nasleduje teraz d v a d s i a t y d e v i a t y bod programu, ktorým je

    návrh na doplnenie a zmeny v zložení stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky v medzinárodných parlamentných organizáciách.

    Návrh pripravil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky a dostali ste ho ako tlač 309.

    Prosím povereného člena zahraničného výboru pána predsedu Slobodníka, aby návrh uznesenia uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    návrh uznesenia máte pred sebou, aj to, koho zahraničný výbor na návrh klubov do jednotlivých delegácií menoval. Osobitne by som sa chcel pristaviť pri delegovaní členov do Rady Európy.

    Neviem, ktorí z vás si pamätajú na to, že pred niekoľkými týždňami nás navštívil predseda Parlamentného zhromaždenia Rady Európy pán Martinéz a zdôraznil, že podľa pravidiel Rady Európy treba rešpektovať voľbu klubov do jednotlivých výborov, v tomto prípade do delegácií, konkrétne delegácie Národnej rady Slovenskej republiky do Rady Európy. Je to podmienka, od ktorej závisí - teraz nevyslovujem svoj názor, ale citujem pána Martinéza, predsedu Parlamentného zhromaždenia, ktorý síce nebude od 22. januára budúceho roku predsedom, namiesto neho nastúpi iná poslankyňa, ale je to zrejme problém, ktorý sa zdedí a ktorý aj nová predsedníčka, pravdepodobne pani Leny Fischerová z Nemeckej spolkovej republiky bude presadzovať - v zhode s týmto citujem: Rada Európy si žiada, aby sa do tejto organizácie dostali jednak všetci predstavitelia zastúpení v parlamente, jednak aby sa rešpektovalo rozhodnutie klubov. Pri nerešpektovaní rozhodnutia klubov, ktoré predloží Národná rada ako celok, sa môže stať, že naša delegácia ako celok bude vyradená z Rady Európy, z Parlamentného zhromaždenia, že sa jej jednoducho dočasne odoberie mandát až do prijatia príslušného rozhodnutia.

    Hovorím to aj na adresu svojich kolegov z klubu, nemal som možnosť byť tu ráno, pretože som mal byť dnes v Düsseldorfe, ale neletelo lietadlo a musel som ešte nejaké zdravotné veci vybaviť, nevedel som, že sa to dnes dostane na program, bolo sľúbené, že to bude na druhý deň.

    A preto, aby ste chápali toto rozhodnutie ako objektívne, ako niečo, čo nezávisí od vôle zahraničného výboru, ani od vôle - musím to povedať otvorene - predsedu Zahraničného výboru Národnej rady. Návrh uznesenia máte pred sebou, prosím vás, aby ste ho schválili. Tým sa docieli, že sa zachová pomer medzi predstaviteľmi koalície a predstaviteľmi opozície v týchto orgánoch, že pomer je 27 : 21, a myslím si, že aj to bude signál do sveta, že Slovensko rešpektuje demokratické pomery.

    Môžem vám prečítať dve veci, aby ste mali teraz prehľad, pretože v starom uznesení zo 16. decembra, ktoré tiež máte pred sebou, sú ešte mená niektorých bývalých poslancov, napríklad pána Tkáča, a to sa zmenilo. Takže keby ste si to chceli kontrolovať, porovnávajte si staré rozhodnutie z decembra minulého roku, alebo presnejšie povedané zo 16. decembra, s tým, ktoré teraz navrhujeme.

    Prosím vás, aby ste podporili tento návrh, aby ste vzali do ohľadu nevyhnutnosť Slovenska byť zastúpeným v tomto veľmi dôležitom orgáne, v ktorom sa už veľmi veľa urobilo v prospech Slovenska a v ktorom sa ešte veľmi veľa v prospech Slovenska urobiť dá. Je to jeden z mála orgánov, ktorý je tak v strede pozornosti európskej a svetovej verejnosti, kde má Slovensko plnoprávne členstvo, získané 30. júna 1993. Bolo by škoda, keby sme si pre nedorozumenia a pre nejaké osobné sympatie, či skôr, v tomto prípade, antipatie túto šancu prepásli.

    Ďakujem vám pekne. To je všetko na úvod.

  • Ďakujem, pán Slobodník. Prosím, zaujmite miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Má niekto otázky, alebo chce sa k návrhu vyjadriť?

    Pán kolega Prokeš, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    dovoľte mi, aby som dal dodatočný návrh, resp. návrh, ktorým sa trošku rozširuje predložené uznesenie. Dovolím si vám odporučiť, aby sme vytvorili v komisii pre Severoatlantické zhromaždenie jedno miesto náhradníka. Tam sú štyria členovia a je táto možnosť. To znamená, že nemeníme žiadneho člena, ale zo štatútu príslušnej komisie a príslušnej organizácie vyplýva, že si môžeme zvoliť náhradníka, aby sme nemuseli určovať ad hoc náhradníkov, keď niektorý z týchto nemôže ísť. Aby sme si zvolili stáleho náhradníka do tejto komisie.

    A dovoľte mi, aby som, vyjdúc z návrhu klubu Demokratickej únie, navrhol na toto miesto náhradníka do Severoatlantického zhromaždenia pána Hrnka. Dovolím si vás poprosiť o podporu tohto návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán kolega. Chce sa ešte niekto k tomuto návrhu uznesenia vyjadriť, alebo má nejaké pripomienky, doplnky?

    Pán poslanec Moric.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, chcel by som za Slovenskú národnú stranu vyjadriť, že nerozumeli sme celkom tomu, čo to je rešpektovať vôľu klubov, nerozumeli sme celkom tomu, čo to je objektívne rozhodnutie, keď predpisuje pán Martinéz, a dokonca pán predseda povedal, že nezáleží to na rozhodnutí zahraničného výboru, ani na rozhodnutí jeho samého.

    Pre nás je pani poslankyňa Bauerová v tomto zozname neprijateľná. Neprijateľná je preto, že Slovenská republika podľa jej vyhlásení nie je pre ňu vlasťou, ale len akousi ubytovňou pre bezdomovcov. Preto by sme navrhli namiesto nej pána Zoltána Borosa alebo Zsolta Komlósyho. Navrhujeme týchto dvoch, napríklad pána Zoltána Borosa preto, že je dobrý aj do Stredoeurópskej iniciatívy, a myslíme si, že by bol dobrý aj tu, v tomto zozname. Ak by sa náhodou maďarskí poslanci nedohodli na jednotnom mene, potom by som navrhol pána Rasťa Šeptáka.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán Árpád Duka-Zólyomi.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som reagovať na toto vystúpenie. Pán poslanec Moric, musím rázne odmietnuť tie obvinenia, ktoré chcete vzniesť proti pani Bauerovej a opäť ovplyvniť celé plénum Národnej rady. A chcel by som len konštatovať a zdôrazniť, že obidva kluby Maďarskej koalície sa rozhodli podporovať pani Bauerovú, zdôrazňujem presne tak, ako povedal pán predseda zahraničného výboru, že treba akceptovať kandidátov daných klubov. Nebudeme podporovať žiadne iné zmeny.

  • Ďakujem za slovo. Chcela by som odmietnuť to, čo povedal pán Moric. Síce sme zvyknutí, že v tomto parlamente môže odznieť všeličo bez toho, aby sa dodatočne poslanci ospravedlnili za vyslovenie neprávd a za krivé obvinenia. Napriek tomu chcem dôrazne odmietnuť to, čo pán Moric povedal. Prosím, aby nevkladal do mojich úst také veci, ktoré som nikdy nepovedala.

  • Vážené kolegyne a kolegovia,

    zamyslime sa nad argumentáciou, voči ktorej namieta poslanecký klub SNS, že nám tu ktosi nanucuje, že máme doplniť zahraničné delegácie tak alebo tak, a vlastne to nezáleží na nás, či to doplníme, alebo nedoplníme, pretože to musíme doplniť. Takáto bola argumentácia predsedu zahraničného výboru. Ja som rozumel tomu odkazu pána Martinéza len tak, že nás nabáda k tomu, aby sme boli demokrati, teda aby sme pripustili zastúpenie všetkých poslaneckých klubov v delegácii, ktorá má vyjadrovať mienku takpovediac všetkých voličov Slovenskej republiky. On neintervenoval za konkrétne meno, ale rešpektoval princíp, že jednotlivé kluby navrhnú a väčšina to zvykne akceptovať. Taký je postup zrejme v iných krajinách a možno v takejto podobe to tam zaznelo. Ale je to na nás, či sa tak rozhodneme.

    Ak sa nerozhodneme, berieme na vedomie aj sankciu, o ktorej hovoril pán predseda zahraničného výboru, že našich poslancov v Rade Európy jednoducho neodobria, neschvália im mandát riadnych členov Parlamentného zhromaždenia, pretože nie sme schopní rešpektovať princíp. Princíp znamená, že by mali byť zastúpené všetky poslanecké kluby. Ale my sa ukážme, že sme schopní rešpektovať aj vôľu jednotlivých klubov, že tam navrhujú tých, ktorých si myslia, že ich budú najlepšie reprezentovať.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem pánu Moricovi povedať ako člen zahraničného výboru, že ani zahraničný výbor nepostupoval podľa nejakého odporúčania pána Martinéza, ale v zahraničnom výbore sú zastúpené všetky politické kluby a nezaznel takýto názor alebo výhrada. Zahraničný výbor prijal k tomuto materiálu riadne právoplatné uznesenie a tam mal takisto možnosť aj váš zástupca povedať výhrady, ale nepovedal ich. To je jedna vec.

    A druhá vec - v každom demokratickom parlamente by mala byť určitá zásada, že vôľa parlamentných klubov by sa mala trošku rešpektovať. Preto by ste ju mali rešpektovať aj vy.

  • Chcem pána Ftáčnika opraviť, že tu nikto neupiera právo. Chcem upozorniť pána Ftáčnika, že tu nikto neupiera jednotlivým poslaneckým klubom právo, že tu sa hovorí len o menách, aby tiež hovoril o menách, a nie o poslaneckých kluboch, že tu niekto nejakému poslaneckému klubu niečo upiera.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Dovolím si len dve poznámky. Prvá sa týka rokovacieho poriadku Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a jeho štatútu. V rokovacom poriadku je napísané, že delegácia by mala odrážať široké spektrum, ktoré je zastúpené v parlamente. Teda nie je to povinnosť, je to fakultatívne. Ale rešpektujem to, myslím si, že by sa to malo naplniť. A štatút hovorí, že národné delegácie sú volené parlamentmi zo svojich členov, alebo ináč vyznačené. Je tam ďalšia možnosť, dokonca v určitých prípadoch, keď nezasadá parlament, aby to dokonca menovala vláda. Ale v tomto nám ide o akt, ktorý sa deje tu v našom parlamente. To znamená, že vlastne volíme týchto poslancov jednotlivo alebo en bloc, podľa toho, aké bude hlasovanie, ale jednoducho ich volíme.

    A čo sa týka rešpektovania zástupcov klubov, dovolím si poznamenať aj to, že v demokratických parlamentoch je zvykom hľadať vždy medzi sebou také osoby, aby jednoducho nedochádzalo k zbytočným kontroverziám. Ak si jeden klub postaví hlavu, že len tento a nikto iný, hoci sú výhrady voči tejto osobe, teraz sa nebudem dotýkať, či sú oprávnené, alebo neoprávnené, ale jednoducho sú, to znamená, že tento klub hľadá disharmóniu, a nie harmóniu v tomto parlamente.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Veľmi sa prihováram, aby sme prijali toto uznesenie a aby sme uspokojili pána Martinéza, ktorý 31. decembra tohto roku z tejto funkcie odchádza. Už sme totiž úspešne uspokojili pána Villyho Claesa, ktorý nie je šéfom NATO, pána Balladura, ktorý nie je francúzskym premiérom, a takisto pani Lalumierovú, ktorá nie je v čele Rady Európy.

  • Tak z tejto tradície by sme, myslím, nemali vybočiť.

  • Chcel by som pánu kolegovi Laukovi povedať, že naozaj rešpektujem vôľu výboru. Ja som človek, ktorý rešpektuje rôzne vôle, ale napriek tomu vám dávam na zváženie, či pani Bauerová naozaj bude tento parlament reprezentovať tam, kde je navrhnutá, tak, ako má reprezentovať tento parlament slovenský vlastenec, človek, ktorý dýcha tento vzduch, chodí po tejto zemi a žije medzi týmito obyvateľmi. Povedala, že nemám jej vkladať do úst to, čo nepovedala. Myslím si, že sa dosť jasne vyjadruje, čo je pre ňu Slovenská republika. Takže ja jej nevkladám do úst nič, ona si to vkladá do úst sama. Preto rešpektujem zahraničný výbor alebo rozhodnutie zahraničného výboru, napriek tomu vám dávam zvážiť, znovu opakujem, či táto pani poslankyňa je naozaj vhodná na to, aby nás reprezentovala. A po slovách pána Hofbauera, čo ste si vypočuli, si myslím, že je to naozaj na zváženie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Rád by som vás poprosil, aby ste meno prezidenta Parlamentného zhromaždenia pána Martinéza neplietli do vecí, do ktorých jednoducho nepatrí. Pán Martinéz nekončí 31. decembra, pán Hofbauer, ale skončí až vtedy, keď bude zvolený nový prezident Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a to bude na januárovom zasadnutí.

    Prosím vás pekne, nikto nás do ničoho nenúti. My máme právo veta. My sa musíme rozhodnúť o akejkoľvek súvislosti pri vstupe alebo vystúpení z medzinárodných organizácií. Len toľkokrát zdôrazňovanú snahu o dobré meno Slovenska prepásame práve tým, že naše delegácie alebo naša delegácia v Rade Európy nepôsobí úplne. Nechodí tam 10 ľudí, chodí tam len 5 ľudí. Z ekonomických dôvodov sa jednoducho nezapája ani tá časť delegácie, ktorá predstavuje náhradníkov, do aktívnej práce v tejto medzinárodnej organizácii. Stav je taký, že vynakladáme veľké prostriedky na propagáciu Slovenska a tam, kde máme na to vytvorené výborné predpoklady, to jednoducho nerobíme. Nie sú peniaze v tomto parlamente ani na to, aby sme sa zapojili do spravodajských prác. Musíme sa pýtať, či to je možné, nemôžeme sa slobodne rozhodnúť. Jednoducho stav je taký, že v Národnej rade Slovenskej republiky máme vybavený sekretariát minimálne a delegácia pracuje viac-menej zo svojich vlastných síl. Myslím si teda, že by bolo namieste, aby sme doplnili delegáciu a vytvorili postupne také podmienky, aby sme Slovensko mohli skutočne čestne reprezentovať.

    V Rade Európy sa doteraz o Slovensku od roku 1993 v pléne nikdy nič hanlivé nepovedalo, ani nerobilo, ani nerokovalo. A ak niektorý poslanec, napríklad naposledy to bol pán Jesenský, bývalý minister zahraničných vecí našej susednej krajiny, v istých súvislostiach spomenul Slovensko, najmenej dvaja z nás vystúpili a uviedli veci na správnu mieru. Ja sa vás pýtam, kde ešte inde máme takúto šancu prezentovať svoje predstavy. Kde ešte inde môžeme veľmi aktívne vytvárať obraz našej krajiny ako úplne normálnej, v ktorej fungujú normálne demokratické procesy a v ktorej sa vieme k sebe správať aj s určitým stupňom tolerancie? Takže nikto nám nič nevnucuje. Rozhodnite sa, prosím, všetci slobodne a rozhodnite sa v záujme Slovenska.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán Slobodník.

  • Vážené dámy, vážení páni, chcel by som pridať len jednu vec z praxe Rady Európy. Macedónska delegácia delegovala z tej istej sociálnodemokratickej strany iného delegáta, než si zvolil klub. Dostali výstrahu, že ak to nenapraví, budú im odňaté mandáty. Na druhej schôdzi už pôvodne delegovaný zástupca sociálnej demokracie v Rade Európy bol. Taká je prax a dalo by sa povedať s Goethem: "Grau, mein Freund, ist jede Teorie", že teoretické úvahy, ktoré sú v rokovacom poriadku, sú také, prax je taká, že sa rešpektuje právo klubov, aby si menovali svojich členov. Je to jediný orgán, zdôrazňujem, jediný orgán v Európe, ktorý má takéto náročné požiadavky na členské štáty. V iných orgánoch to nie je, ale v rade Európy to, bohužiaľ, je. Takže treba túto realitu brať na vedomie.

  • Ďakujem. Priatelia, skôr ako budeme pokračovať v sérii faktických poznámok, chcel by som dať informácie pre poslancov, ktorí používajú letecké spojenie.

    Autobus dnes po prerušení 12. schôdze odchádza na letisko o 12.30 hodine. Teda odchádza dnes o 12.30 hodine. V pondelok 18. decembra je odlet lietadla z Košíc o 10.00 hodine. Odchod autobusu do Bojníc pre poslancov, ktorí sa prihlásili cez kluby, je v pondelok o 14.00 hodine od budovy Národnej rady Slovenskej republiky. Návrat autobusu z Bojníc je viazaný vlastne na priebeh slávností, ktoré sú tam.

    Ešte je tu poznámka, že dnes môže lietadlo pristáť i na letisku Sliač. Preto prosím, aby sa poslanci, ktorí to chcú využiť, prihlásili na prezencii. Čiže dnes sa môže pristáť i na Sliači.

    Ďakujem. Prepáčte, že som odbočil.

    S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Bugár.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Moric, ja si vyprosím od vás, aby ste kádrovali hociktorého poslanca, nielen poslanca Maďarskej koalície. Vy máte nejaké čudné predstavy o vlastencoch. Podľa vás ten, kto má vlastný názor, aj keď nie je totožný s vaším názorom, nie je vlastencom, ale ten, ktorý sa stará len o vlastné vrecká, ten je vlastencom. Nehnevajte sa, to si uvedomte, keď vystupujete. A zas na druhej strane, keď už hovoríme o tom, kto škodí viac Slovenskej republike, vy si myslíte, že predseda výboru pán Hofbauer, ktorý takto vystupoval na adresu niektorých predstaviteľov Rady Európy, obhajoval záujmy Slovenskej republiky? Ja si myslím, že nie.

  • Vážené kolegyne, podporujem odporúčanie zahraničného výboru. Myslím, že o tomto zbytočne dvíhame emočné nálady. Jednoducho berme na vedomie takýto postup, berme na vedomie našich partnerov.

    Len jednu malú poznámku k pánu poslancovi Fogašovi. To, že z ekonomických dôvodov volíme veľkosť našich delegácií, nie je naša slabosť, je to náš ekonomický kalkul. Takto postupujú aj mnohé väčšie a bohatšie štáty. Jednoducho v určitých oblastiach pri reprezentácii volia ekonomickú zostavu. Sú veci veľmi dôležité, kde sa nastupuje v plnej zostave, a sú veci menej dôležité, keď sa zastupuje v zostave menšej. Tento postup si nemôžeme dať zobrať. To je naopak celkom prirodzené ekonomické uvažovanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Lazarová.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. S veľkým záujmom som si vypočula diskusný príspevok pána poslanca Fogaša. Dovolila by som si položiť mu jednu otázku. Je presvedčený o tom, že ak v budúcnosti v týchto inštitúciách napadne Slovenskú republiku taký alebo onaký predstaviteľ z Maďarskej republiky, že práve pán poslanec Csáky alebo pani poslankyňa Bauerová budú tí, ktorí budú naozaj obhajovať záujmy Slovenska?

  • Ďakujem pekne. Viete, po tej poznámke, ktorú tu položil pán predseda Hofbauer, sa musím opýtať, či chceme mať Slovensko ako izolovanú krajinu a potom, neskôr, aj ako civilizačne zaostalú krajinu. Prosím vás pekne, kolegyne a kolegovia, je ťažké rešpektovať aj právo politickej menšiny v tomto parlamente, to znamená právo opozičného politického klubu, dať si svojho kandidáta na účasť v zahraničnej delegácii? Veď predsa každý poslanec, ako tu sedíme, je výsledkom vôle určitej skupiny občanov voličov a odrážame viac alebo menej názory, ktoré naši voliči majú.

    Myslím si, že by sme si tu mohli vyčítať vzájomne všelijaké názory, pretože máme tu rôzne názory. Tento parlament je pluralitný. Prosím vás pekne, nestavajme sa niktorá strana, niktorá politická skupina ako tá, ktorá má patent na rozum, a ako tá, pani Lazarová, ktorá má patent na to, čo je dobré pre Slovensko, čo je národnoštátny záujem Slovenskej republiky.

  • Pán Komlósy.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pretože v tejto sérii faktických poznámok odznelo aj moje meno, chcel by som sa k tomu vyjadriť, možno trochu aj uľahčím rozhodovanie pléna. Ďakujem pekne SNS za prejavenú dôveru voči mojej osobe, ale ak aj plénum nebude rešpektovať rozhodnutie klubu za Maďarskú koalíciu, ja toto rozhodnutie klubu musím rešpektovať a aj chcem rešpektovať, preto ďakujem pekne za nomináciu, ale nemôžem to prijať.

    Ďakujem pekne.

  • Pán kolega Bugár, ja sa vyvarúvam podsúvať poslancom do úst to, čo nepovedali, tak bol by som veľmi vďačný, keby ste to rešpektovali aj vy. Čo sa týka stanoviska k návrhu, ja som ho podporil, tak o čom je reč, pán Weiss?

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja totiž celkom nerozumiem tomu čo sa tu deje. Každý hovorí - právo klubu, právo výboru. Ja som si myslel, že sedím v Národnej rade Slovenskej republiky a že tu má právo Národná rada Slovenskej republiky, ona je legislatívny orgán a ona má právo. Keby sme rešpektovali právo výborov a právo klubov, tak nevoľme, nominujme. Jožo Vengloš nominoval, tento nominoval, aj tu nominujme do Rady Európy ľavé krídlo, pravé krídlo, center. Tak načo ideme o tomto hlasovať, keď klub má právo, keď výbor má právo, a Národná rada nemá právo? Potom o čom ideme hlasovať?

  • Tak to by bolo jednoduchšie, pán kolega, pretože zatiaľ som tréner futbalovej reprezentácie parlamentu ja. My sme si tam nanominovali, to je pravda.

    Pán poslanec Prokeš, nech sa páči.

  • Ďakujem. Rád by som povedal všetkým našim kolegom, ale predovšetkým pánu poslancovi Weissovi, že takýto spôsob voľby, keď sú dopredu určení tí, ktorí musia byť zvolení, mi nápadne pripomína dobu, o ktorej som si myslel, že ju už máme za sebou. Zdá sa, že nie. A musím naozaj začať rozmýšľať o tom, čo je to za organizácia, ktorá mi vnucuje takýto spôsob volieb, lebo buď rešpektujeme štatút Rady Európy, Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, kde sa hovorí, že sú títo členovia delegácie volení parlamentom, alebo vyznačení inak, ale potom zmeňme náš postup, keď sa bojíme voliť, a netvárme sa, že sme zvolili týchto ľudí, pretože ich v skutočnosti nevolíme, nevyberáme, musíme ich len potvrdiť a schváliť, to je úplne niečo iné, a rozhodnime sa, že povieme ten a ten a ten klub deleguje riadneho člena, ten a ten klub deleguje náhradníka, a tým sme z toho vonku. Ale prosím vás pekne, nechcite odo mňa, aby som akceptoval, že toto sú voľby, keď mi tu niekto povie, že musím toho človeka zvoliť. To nie sú voľby.

  • Ďakujem. Priatelia, keďže vlastne sa tu neustále opakujú iba dva názory, prosil by som vás, keby ste už svoje vystúpenia mohli obmedziť.

    Pán poslanec Lauko.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Keďže som bol oslovený, dovoľte, aby som dal na zváženie vystupujúcim ako pánu Moricovi a podobným, aby zvážili dve možnosti. Slovenský parlament sa veľmi nepreslávil v zahraničí tým, keď zaznela správa odtiaľto, z týchto radov, keď ste tu ako hrušky prehadzovali poslancov z jedného výboru do druhého. Vtedy to bola naša vnútroštátna záležitosť, teraz ide o záležitosť medzinárodných inštitúcií a medzinárodných organizácií. Takisto z tohto dôvodu to bude takto vnímať svet, Európa, aj tí, ktorí sú v týchto organizáciách.

    Máte dve možnosti: buď použijete silu valca a všetko prevalcujete, alebo budete rešpektovať aj menšinu a v tomto prípade je tá menšina klub, ktorý deleguje svojho poslanca. Keď to prevalcujete, podľa toho sa budú aj tie organizácie v Európe správať. Máte takéto dve možnosti na výber. Vy môžete navrhnúť hocikoho, ale budete mať nálepku, že nerešpektujete právo poslaneckého klubu.

  • Veľmi krátko. S vďakou odmietam návrh pána poslanca Morica, čo sa týka mojej osoby.

  • Ja som iba chcel povedať, že som rád, že tu prišlo k tomu, že sa uznáva, že v parlamente existujú aj poslanecké kluby, pretože svojho času, keď som to tvrdil, všetci tvrdili, že nijaký vplyv na prácu parlamentu poslanecké kluby nesmú mať, pretože ide o absolútnu nezávislosť poslancov od politických strán. A ja sa tak aj budem správať, budem absolútne nezávisle hlasovať, pretože v tomto ohľade cítim, že mi tu niekto vnucuje svoju vôľu a že ma chce ovplyvniť, aby som porušoval ústavu. Teda budem hlasovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.

    Ďakujem pekne.

  • Chcel by som stručne pánu kolegovi Prokešovi povedať, že demokracia je aj dohoda potvrdená väčšinou, a nie iba mechanické uplatňovanie sily väčšiny. A po druhé, prosím vás pekne, nepoužívajme také veci, že Brusel je ako Moskva. Preboha, veď sme sa sami dobrovoľne do týchto organizácii prihlásili, dokonca, keď sme išli do Rady Európy, museli sme za to na medzinárodnom poli bojovať, a prečo nám teraz padne ťažko dodržiavať pravidlá hry, aj nepísané, ktoré sa tam uplatňujú? Dodržiavať ich tu, doma.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Chcem len odpovedať na repliku pána podpredsedu. Keby sme nevynakladali na prezentáciu Slovenska milióny inde, ale investovali do toho, aby delegácie v medzinárodných organizáciách mohli na slušnej úrovni pôsobiť, myslím, že by to bolo ekonomickejšie. Vtedy by som aj vašu argumentáciu bral, ale takto nie. Pokiaľ ide o otázku pani Lazarovej, myslím, že je nedôstojná na to, aby som na ňu odpovedal.

  • Priatelia, prosím vás ešte raz o racionálnosť nášho rokovania. Skutočne sú tu dve myšlienky a neustále sa okolo toho vedie celá rozprava i otázky.

    Pán poslanec Cuper.

  • Iba pánu poslancovi Weissovi chcem povedať, že možno keby ste tie vaše socialistické Internacionály toľko neobiehali a nevnucovali nám svoju vôľu, možno by sme boli zhovievavejší. Ale takto musíme byť takí, akí sme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Neviem o tom, že by som bol hovoril, že Brusel je ako Moskva. To asi straší pánu poslancovi Weissovi v hlave.

  • Ďakujem za slovo. Keďže sú tu dva názory a stále sa točíme okolo nich, dávam na zváženie pani Bauerovej, či by po vyjadreniach jej kolegov pána Komlósyho a pána Borosa nezvolila ten istý postup, aby klub navrhol za Maďarskú koalíciu iného poslanca.

    Ďakujem.

  • Vážení priatelia, navzájom sa tu obviňujete, kto je lepší, kto je horší. Zatiaľ som nepočul žiadny návrh, aby sme mohli začať konečne hlasovať. Ja tu síce zostávam, ale bol aj vyhlásený čas, že o 12.00 hodine by sa malo odchádzať. Dajte možnosť poslancom, ktorí cestujú až na východ, aby sa stihli naobedovať, aby to nebolo tak ako predvčerom, že večeru sme trávili v bufete s maďarským gulášom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Chcela by som povedať iba toľko: Nepamätám sa, že by v minulosti pán poslanec Weiss bol kedykoľvek protestoval proti moskovskému diktátu, takže sa vôbec nečudujem, že mu ani teraz neprekáža akýkoľvek iný diktát. Zrejme je na diktát zvyknutý.

    A čo sa týka poznámky pána poslanca Fogaša, ak si myslí, že moja poznámka bola nedôstojná, zrejme si myslí aj to, že páni poslanci Csáky, Bugár, Nagy a pani poslankyňa Bauerová nás v zahraničí reprezentujú dôstojne.

    Ďakujem.

  • Tú poslednú poznámku pani Lazarovej som pochopil tak, že dobrovoľný vstup Slovenskej republiky do Rady Európy, dobrovoľná prihláška do Európskej únie je vlastne nejakou veľkou chybou, pretože odtiaľ nám hrozí diktát. Dobre som vás pochopil, pani poslankyňa?

    A pánu poslancovi Cuperovi môžem odpovedať jednou vetou. Nech sa páči, veď vstúpte aj vy do nejakej Internacionály, aby ste mohli potom lobbovať za Slovensko.

  • Pán poslanec Weiss, sedím tu pri pánu Prokešovi a môžem naozaj povedať, že nepovedal nikdy, že Brusel je už taký ako Moskva, ale podľa mňa to už začína byť horšie. Diktát Bruselu začína byť horší ako bol diktát Moskvy. Podľa mňa. Ak si to chcel počuť.

  • Ďakujem za slovo. Viete, nie som v stave vždy reagovať, pretože niekedy mám pocit, že som nie v parlamente, ale niekde inde, no i keď si vážim pani predsedníčku výboru životného prostredia, jej poznámka predsa vo mne vyburcovala chuť sa ozvať. Pán Weiss je iste iného politického zamerania ako ja, ale napriek tomu, práve preto, že viem, ako konal zhodou okolností v čase pred novembrom 1989, odmietam takéto tvrdenia. Preto aj dávam návrh, keďže sa už stále donekonečna točíme v kruhu, dávam procedurálny návrh, aby sme pristúpili k hlasovaniu.

  • Ďakujem, pán poslanec. To isté som chcel navrhnúť aj ja, to je v poriadku. Žiadam poslancov, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby sa dostavili na hlasovanie. O tomto návrhu budeme hlasovať bez rozpravy. Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu pána poslanca Pittnera, ktorý navrhuje ukončiť rozpravu. Odporúčam jeho návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 103 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Chcem sa spýtať pána Slobodníka, ktorý je spoločným spravodajcom, či sa chce vyjadriť k rozprave, alebo ideme priamo uvádzať návrhy.

  • Ak dovolíte, veľmi v stručnosti jednou vetou musím reagovať na slová svojho priateľa Víťazoslava Morica. Pán Moric má pravdu, nerozhoduje klub, nerozhoduje zahraničný výbor ani nijaký iný výbor, rozhoduje Národná rada. Ale Národná rada svojím hlasovaním dnes rozhodne, či nedostane Slovensko podmienečné vylúčenie, ako v hokeji. V hokeji býva len automatické vylúčenie. O tom rozhodnete, nie o tom, či bude pani Bauerová, alebo nebude, keď už o tom toľko hovoríme. Uvedomte si, že rozhodujete o tom, či nám Slovensku neodmietnu uznať v januári mandáty. Myslite na to, a nie na svoje osobné sympatie a antipatie. Ja by som mohol hovoriť o mnohých veciach.

    Teraz k tým návrhom, myslím, že ich je v podstate málo, ale ja ich prednesiem a vy rozhodnete, čo ďalej. Ak niečo zabudnem, tak len preto, lebo tam dolu je veľmi zlá počuteľnosť. A jeden z pánov poslancov čosi predniesol, čo má charakter návrhu. Pán poslanec Prokeš navrhol, aby sme prijali rozhodnutie, že do Severoatlantického zhromaždenia prijmeme ako náhradníka Antona Hrnku. Odporúčam tento návrh podporiť. Pán Moric navrhol, ale to sami poslanci odmietli...

  • Moment, pán poslanec Slobodník, ideme hlasovať o tomto návrhu.

    Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o tom, či pán poslanec Hrnko bude, alebo nebude náhradníkom. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh prijať.

  • Samozrejme, odporúčam návrh prijať.

  • Prosím, priatelia, buďme trošku tichšie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 107 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Chcem blahoželať kolegovi Hrnkovi, tento návrh sme prijali.

  • Ďalší návrh podľa môjho názoru je bezpredmetný, lebo pán Moric síce navrhol, aby namiesto pani Bauerovej nastúpil buď pán Boros, alebo pán Komlósy, ale obidvaja poslanci túto možnosť odmietli, tak vlastne hlasovať by sme o tomto nemali. Neviem, čo hovorí zákon, asi nie. Možno tam ešte zaznelo niečo, čo sa dalo pochopiť ako návrh, ale nepočul som to tu dolu. Inak to boli všetko diskusné príspevky, polemika, o tom netreba hlasovať. Čiže navrhujem, ak sa neprihlási poslanec, ktorý nejaký návrh mal, aby pán predsedajúci dal hlasovať o návrhu ako celku. Ja ho odporúčam prijať.

  • Pokiaľ ja mám záznam, žiadny iný návrh nebol.

  • Teda nebol, možno sa mi to zdalo.

  • Budeme hlasovať o tomto návrhu uznesenia ako celku. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 91 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie o doplnení a zmenách v zložení stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky v medzinárodných parlamentných organizáciách.

    Ďakujem, pán kolega.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    tým sme vlastne vyčerpali program dnešného dňa. Prerušujem rokovanie 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. V rokovaní budeme pokračovať v utorok 19. decembra o 9.00 hodine, teda v utorok 19. decembra o 9.00 hodine.

    Ešte by som chcel povedať, že došlo k zmene. Odchod autobusu v pondelok spred budovy Národnej rady nebude o 14.00 hodine, ale o 13.00 hodine. Opakujem ešte raz: o 13.00 hodine.

    Ďakujem veľmi pekne. Želám vám príjemný víkend.