• Prosím pani poslankyne, pánov poslancov, aby prišli do rokovacej sály, budeme pokračovať v rokovaní 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím poslancov, aby sa prezentovali.

    Ďakujem. Prítomných je 68 poslancov, čiže musíme ešte čakať.

    Nech sa páči, pán poslanec Vaškovič - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem dať procedurálny návrh, ale keď nie sme uznášaniaschopní, je zrejme zbytočné prezentovať sa.

  • Ešte raz sa budeme prezentovať. Nech sa páči.

    Ďakujem. Prezentovalo sa 69 poslancov. Ešte nie sme uznášaniaschopní. Aspoň vidíte, ako sme pracovali v minulosti. Takí sme nedôslední aj dnes. Nebolo možné socializmus vybudovať s takýmito ľuďmi.

  • Smiech v sále.

  • Páni poslanci oneskorenci, do práce sa chodí načas.

  • Hlasy v sále.

  • Mňa sa nikto nepýtal, keď som chodil do práce, musel som byť prvý, aj pešo.

  • Poslanec Hrnko niečo poznamenal o aute BMW.

  • Závidíš, čo? Musíš vyhrať voľby, aby si chodil aj ty.

  • Smiech v sále, potlesk.

  • Ale to sa ti nikdy nepodarí.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali.

    Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Nech sa páči, pán Macuška.

  • Pán predsedajúci, chcel by som vám oznámiť, že budem hlasovať náhradnou kartou číslo 3.

  • Ďakujem. Pán Hrušovský, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, na mieste, kde obyčajne sedáva predseda Najvyššieho kontrolného úradu, sedí neznámy muž. Chcel by som sa opýtať, kto je to a kto ho pustil do rokovacej sály.

  • To je pán Porvazník, prednesie správu.

  • Ale zatiaľ plénum nerozhodlo o tom, že môže predniesť správu a že môže byť prítomný na rokovaní schôdze Národnej rady.

  • Áno, dobre, ste dôsledný, ďakujem. Bude sa o tom hlasovať. Keby ste všade boli taký dôsledný.

    Nech sa páči, pán Šimko.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, mám otázku. Včera cez obed v reštaurácii dolu, v Parlamentke, sedelo niekoľko novinárov pri stole, tak ako zvyčajne, a keď si chceli objednať jedlo, dostali od čašníkov odpoveď, že ich neobslúžia, pretože vraj majú taký príkaz, vzhľadom na to, že prekážajú poslankyniam HZDS. Nechcelo sa mi to veriť, ale takáto odpoveď odznela. Chcel by som vedieť, či existuje taký príkaz zo strany vedenia parlamentu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán Vaškovič, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na to, že väčšina poslancov dostala materiál o použití majetku Fondu národného majetku na stôl včera a myslím si, že je to veľmi dôležitý materiál, aby sme vedeli kvalifikovane zaujať stanovisko k obidvom predloženým materiálom, navrhujem, aby sme tieto dva body preložili na záver tejto schôdze.

  • Pán Ľupták, nadviažem na kolegu poslanca Hrušovského. Poznám pána Porvazníka, ale viem, že to nie je prezident Fondu národného majetku, viem, že prezidentom Fondu národného majetku je pán Gavorník, ba dokonca pán Porvazník nie je ani viceprezidentom Fondu národného majetku, tým je pán Rehák. Pýtam sa, kde sú páni, ktorí sú štatutárne najzodpovednejší. To je prvá otázka. Druhá otázka: pýtam sa, v akej hierarchii je pán Porvazník ako úradník na Fonde národného majetku.

  • Pán Porvazník je podpredseda výkonného výboru, bol poverený, pretože prezident aj viceprezident majú chrípku.

  • V tom prípade, pán predsedajúci, navrhujem, aby sme tento bod programu preložili, aby sa jeden z vrcholných predstaviteľov Fondu národného majetku mohol zúčastniť na jeho prerokúvaní.

  • O tom sa bude hlasovať. Pán Vaškovič dal návrh, aby sa tieto dva body preložili.

    Prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať. Pán poslanec Vaškovič dal návrh, aby sme tieto body preložili.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov. Za návrh hlasovalo 30 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Čiže váš návrh, pán Vaškovič, neprešiel.

    Pán Dzurinda dal taký istý návrh, ale je už bezpredmetný. Budeme pokračovať.

    Pristúpime k prerokovaniu d e s i a t e h o bodu programu, ktorým je

    návrh rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1996.

    Podľa § 32 ods. 3 zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov Fond národného majetku predkladá Národnej rade Slovenskej republiky na schválenie návrh rozpočtu fondu po prerokovaní vo vláde. Vláda Slovenskej republiky návrh rozpočtu fondu prerokovala 7. novembra 1995 a prijala k nemu uznesenie číslo 825.

    Návrh ste dostali ako tlač 282 a spoločnú správu výborov ako tlač 282a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie odporučil, aby návrh rozpočtu fondu na rok 1996, ako aj ďalší bod programu schôdze, a to návrh na použitie majetku fondu v roku 1996, uviedol na schôdzi Národnej rady s jej súhlasom prezident prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky Štefan Gavorník.

    Nakoľko prezident prezídia Fondu národného majetku pán Gavorník je práceneschopný, dávam návrh, aby oba návrhy fondu uviedol podpredseda výkonného výboru Fondu národného majetku pán Ján Porvazník. O tomto návrhu musíme hlasovať.

    Budeme sa prezentovať. Kto je za, aby pán Porvazník predniesol správu?

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 69 poslancov. Za návrh hlasovalo 67 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Žiadam skrutátorov, aby sčítali, koľko je v sále prítomných.

    Času máme dosť, aj medzi Vianocami budeme rokovať. Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Budeme pokračovať. Budeme sa prezentovať a zároveň budeme hlasovať, aby oba návrhy fondu uviedol podpredseda výkonného výboru Fondu národného majetku pán Ján Porvazník.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 69 poslancov. Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 3 poslanci.

    Ďakujem. Tento návrh sme neprijali.

    Dávam návrh, aby sa tento bod programu preložil na budúci týždeň.

  • Dávam o tom hlasovať. Nech sa páči, hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Čiže tieto dva body sa prekladajú na budúci týždeň.

    Vážení, prosím pokoj! Nech sa páči, pán poslanec Harach.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som sa na vás, a teda na Národnú radu, obrátil s jedným návrhom, ktorý by som si najskôr dovolil odôvodniť takto. Myslím si, že všetkým nám je známe, že na Slovensku vypukla a prebieha chrípková epidémia. Ja som si overoval, aká je situácia na niektorých školách v niektorých regiónoch. Situácia je taká, že dochádza k spájaniu tried, že sa vyučuje s deťmi, kde sú triedy hlboko pod polovičku dochádzajúcich detí atď. Domnievam sa, že to je vec, ktorá by sa mala riešiť veľmi promptne. Overoval som si, či ministerstvo školstva prijalo v tomto smere nejaké opatrenia. Zdá sa, že nie. Pani ministerka je v zahraničí. Ministerstvo školstva sa momentálne zaoberá svojím vnútorným listom, politickým vyhlásením, ku ktorému sa budem vyjadrovať inokedy, atď. Preto si v tejto súvislosti dovoľujem predložiť návrh uznesenia Národnej rady, ktorým by sme sa obrátili...

  • ...na vládu Slovenskej republiky. Dovolím si prečítať jeho znenie.

    Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky, aby prijala účinné opatrenia, predovšetkým v oblasti zdravotníctva a školstva, s cieľom riešiť chrípkovú epidémiu a o prijatých opatreniach informovala Národnú radu Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, pozrite sa. Zasadáme teraz a budeme zrejme zasadať ešte budúci týždeň. Veľmi často sa odvolávame na to, že sme tu ako volení zástupcovia ľudu. Myslím si, že máme úplné morálne právo vedieť, ako sa táto situácia bude riešiť.

    Vznikol nejaký návrh na prázdniny. Rodičia dnes zostávajú s deťmi doma, mladé rodiny, najmä matky, zostávajú na tzv. OČR s deťmi, čakajú ich vianočné sviatky, prázdniny. V novom roku je potrebné, aby sa ministerstvo veľmi precízne touto situáciou zaoberalo, navrhlo efektívne riešenie, napríklad v tom, že dá voľnosť školským správam v oblasti organizovania prázdnin, dochádzky do školy atď. Prosím, ak je to možné, pán predsedajúci, keby sme o tomto uznesení hlasovali bez rozpravy.

  • Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    chcem vás informovať, že to, čo tu povedal pán poslanec Harach, nie je vôbec pravda, že by ministerstvo týmto otázkam nevenovalo pozornosť. Ani tie ďalšie informácie, zavádzajúce, že ministerka má nejaké iné vážne úlohy a zanedbáva rezort, nie sú pravdivé. Ba práve naopak. Pani ministerka školstva sa týmto zaoberala už aj pred svojím odchodom do zahraničia a v súčasnosti tieto otázky sleduje pán štátny tajomník. Otázka naznačenej chrípky bola už avizovaná a bol to aj jeden z momentov, prečo sme predĺžili deťom prázdniny v súvislosti s vianočnými prázdninami, keďže sa predpokladalo, že vyvrcholenie chrípky bude v tom období.

    Dnes zasadá vláda, bude sa, samozrejme, aj týmto otázkami zaoberať. Je podstatné, do akej miery v ktorom kraji chrípka vrcholí. Tieto informácie budeme mať, sledujeme ich a ministerstvo sa nimi zaoberá. Ak dôjde k názoru, že v určitom území je situácia taká, že je ohrozené vyučovanie, alebo vyučovanie nie je efektívne, prijme príslušné opatrenia. Chcem vás ubezpečiť, že zo strany ministerstva školstva táto otázka nie je zanedbaná.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Nech sa páči, faktická poznámka - pán Kunc.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja som sa hlásil o slovo ešte pred ostatným hlasovaním, vzhľadom na to, že vec ktorú poviem, sa týka Fondu národného majetku. Ide mi o to, že získavame určitý čas na to, aby sme si lepšie pozreli podklady, ale zároveň sa nazdávam, že nie sú úplné. Nazdávam sa, že by bolo dobré, keby sme dostali podklad o tom, ako zohľadnilo prezídium fondu pripomienky vlády vyslovené v časti A jej uznesenia k návrhu rozpočtu fondu, a to menovite podľa jednotlivých pripomienok. Bolo by dobré a správne, keby sme dostali do rúk aj správu dozornej rady fondu o posúdení návrhu rozpočtu fondu. O tomto prosím hlasovať.

  • Ďakujem. Dávam hneď hlasovať o návrhu pána poslanca Kunca, aby Fond národného majetku doplnil tie dve správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prijali sme tento návrh pána poslanca Kunca.

    Nech sa páči, pani Belohorská.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja som chcela odporučiť pánu exministrovi poslancovi Harachovi, aby čítal nezávislý denník občanov Slovenska Národná obroda, kde je napísané presne, že v Bratislave nie je chrípková epidémia, teda toto ochorenie nedosiahlo hranice chrípkovej epidémie a ďalej je tam článok, hneď na prvej strane, že na šíriacu sa chrípku uvoľnila Všeobecná zdravotná poisťovňa 32,6 mil. korún. To znamená, že asi predsa len sa niekto s tým zaoberal. Pán poslanec Harach, ak si chce urobiť veľké voľno a záškoláctvo, nech sa mu páči, ale ostatní by mali pracovať, keď sedia v lavici. Kartičky sú na to, aby sa zastrčili do tej štrbinky, aby sa hlasovalo. Keď tu sedíme, aby sme pracovali, a nie, keď sa nám body nepáčia, aby sme si robili vtipy z tohto parlamentu.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Domnievam sa, že by sme sa mali vrátiť k meritu veci a nerokovať o tom, či minister zdravotníctva má zakázať chrípkovú epidémiu a minister životného prostredia zakázať sneženie, aby nebola dopravná kalamita. Lebo si tu budeme robiť posmech sami zo seba. Prosím, pán podpredseda, keby sme sa vrátili skutočne k meritu rokovania. Prijali sme rozhodnutie, že dva body týkajúce sa Fondu národného majetku sa odkladajú, tak pokračujme v rokovaní ďalším bodom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pani Garajová.

  • Chcela by som povedať, vážené kolegyne, kolegovia, pánu poslancovi Harachovi, že ako bývalý minister školstva iste vie, že riaditelia stredných škôl s právnou subjektivitou majú plné kompetencie, aby v súčinnosti so štátnym zdravotným ústavom vyhlásili chrípkové prázdniny. Pri základných školách majú tieto plné kompetencie školské správy. Na všetkých školách riaditelia už roky počas chrípkovej epidémie sledujú dochádzku v triedach a vedia veľmi presne, pri akom počte chýbajúcich žiakov môžu vyhlásiť chrípkové prázdniny. Takže vôbec to nie je úloha ministerstva školstva, ani ministerstva zdravotníctva, už vonkoncom nie úloha parlamentu, všetci máme svoje kompetencie, a návrh pána poslanca Haracha preto považujem za úplne zbytočný.

  • Ďakujem. Aj ja si zoberiem slovo. Chcem len podporiť vaše stanovisko, pretože aj môj syn je doma a ministerstvo nemuselo k tomu zasadať.

    Nech sa páči, pán Tarčák.

  • Chcel by som poprosiť pána kolegu Haracha, aby stiahol svoj návrh, lebo nemá opodstatnenie, pretože toto sa deje tam, kde chrípková epidémia prepukla do takej miery, že sa skutočne naplnilo to, čo povedala kolegyňa Garajová. Školské správy rozhodli - to je napríklad aj v Dolnom Kubíne, kde sú uzatvorené všetky školy, deti sú už piaty či šiesty deň doma a predĺžilo sa im to až do konca týždňa. Myslím, že obdobná situácia je v okresoch Čadca a Senica. Spomínam len tie, ktoré som zachytil. Toto sa presne deje a reaguje sa na ten stav tak, ako v tom-ktorom regióne prepuká chrípková epidémia.

  • Ďakujem. Pán poslanec Šagát, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte len vecnú poznámku. Nemyslím si, že treba diskutovať tak ako pani kolegyňa Belohorská. Napriek tomu, čo bolo uvedené v Národnej obrode, vážená pani exministerka, dovolil som si dnes zatelefonovať na ministerstvo zdravotníctva. Hovoril som s pani doktorkou Máderovou, ktorá predtým, než hovorila so mnou, sa spojila s pani doktorkou Haladovou, ktorá je riaditeľkou Štátneho ústavu zdravia, nie okresnej hygienickej stanice, ako povedala pani poslankyňa Garajová. To sme zmenili vlani zákonom o starostlivosti o zdravie. Situácia v Bratislave je taká, že tiež bude odporúčať uzatvorenie škôl a chrípkové prázdniny od pondelka. Iste aj pani doktorka Belohorská mi dá za pravdu, že nie je dobrým kritériom počet chýbajúcich žiakov, pokiaľ existuje v niektorých lokalitách Slovenska už zreteľná epidémia. Keď sa zvyšuje tento týždeň počet žiakov stredných škôl s chrípkovým ochorením, iste je lepšie preventívne zakročiť, než vyčleňovať peniaze a hovoriť, že je to opatrenie. Peniaze na lieky - to iste treba, ale oveľa účinnejšie je preťať reťazec šírenia epidémie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán Palacka. Vážení, prestaňme s faktickými poznámkami, skutočne treba nám ísť ďalej. Nech sa páči, pán Palacka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som pani poslankyni Belohorskej a ostatným povedať, že sme pred chvíľou nehlasovali nie preto, že by sa nám nepáčil nejaký bod programu, ale pre dehonestujúci spôsob, akým Fond národného majetku pristupuje k tomuto parlamentu. Fond má okrem prezidenta a viceprezidenta 7 členov prezídia a 7 členov dozornej rady. Pán Porvazník je 17. úradník v poradí. Možnože prvý, ktorý sa tomu rozumie, ale aj tak je to dehonestujúce a ja sa vám čudujem, že vám nevadí, keď si z vás robia dobrý deň. Nám to vadí.

  • Ďakujem. Pani Belohorská, nech sa páči.

  • Chcela by som pána poslanca Šagáta, aj pána poslanca Haracha upozorniť, že na bolesti hlavy je čaj a dva acylpiríny. Veď sme tu predsa nehovorili o školách. To bolo až ex post. Najprv sme hovorili o parlamente a o školských prázdninách pre parlament. To sú dve veci, o ktorých sa hovorilo.

  • Ďakujem. O slovo sa hlási pán predseda Gašparovič. Nech sa páči.

  • Chcem len reagovať na pána poslanca Palacku. Súhlasím s ním, že v prezídiu fondu je viac ľudí, mohli tu byť a neviem prečo nie sú. Ale na druhej strane treba vidieť aj to, že vôbec sme sa nemuseli zachovať tak, ako sme sa zachovali, a nemuseli sme ani tieto dva body odložiť, pretože rokovací poriadok hovorí, že spravidla predkladá. Mohli sme rokovať ďalej. Nebolo treba robiť tú obštrukciu a mohlo sa hneď urobiť to, čo sa urobilo, že sa preložili tieto dva programy. Boli tri alternatívy riešenia.

  • Ďakujem pánu predsedovi. Ešte pán poslanec Harach, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som len chcel povedať, že asi pani kolegyňa Belohorská nerozumenla, o čom som hovoril. Ja som v žiadnom prípade nehovoril o nejakých prázdninách pre parlament. To v žiadnom prípade nie. Pokiaľ by ona mala takýto návrh, tak nech ho predloží. Ja som hovoril o tom, že je potrebné, aby Národná rada bola informovaná o opatreniach, ktoré prijali príslušné rezortné ministerstvá v súvislosti s chrípkovou epidémiou. K tomu som sformuloval návrh uznesenia. Dámy a páni, pokiaľ si myslíte, že nie je potrebné, aby sme to vedeli, nech sa páči, vyjadrite to hlasovaním.

  • Dobre. Ďakujem. Dávam hlasovať o návrhu pána poslanca Haracha na uznesenie. Prosím, keby ste ho ešte raz povedali.

  • Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky, aby prijala účinné opatrenia predovšetkým v oblasti zdravotníctva a školstva s cieľom riešiť chrípkovú epidémiu a o prijatých opatreniach informovala Národnú radu Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

    Váš návrh na uznesenie, pán poslanec Harach, neprešiel.

    Pristúpime k d v a n á s t e m u bodu programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o kontrole štátnej správy.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 271 a spoločnú správu výborov ako tlač 271a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní podpredsedníčka vlády Slovenskej republiky pani Katarína Tóthová. Prosím pani podpredsedníčku vlády, aby sa ujala slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia,

    vypracovanie návrhu nového zákona o kontrole štátnej správy vyplýva z potrieb zdokonalenia kontrolného systému v štátnej správe. Tento krok je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky z januára 1995.

    Opodstatnenosť prípravy takéhoto zákona potvrdzujú nielen analýzy z aplikácie doposiaľ platného právneho predpisu o štátnej kontrole v praxi, ale aj samotné prijatie Ústavy Slovenskej republiky, ktorou sa založil nový inštitút kontroly, akým je Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky. Tento úrad totiž prevzal časť pôsobnosti upravenú v citovanom zákone o štátnej kontrole. Ide o kontrolu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu a kontrolu nakladania so štátnym majetkom.

    Celková koncepcia nového návrhu zákona je orientovaná len na výkon kontroly v štátnej správe, pričom je jasne definované postavenie a kontrolná pôsobnosť jednotlivých orgánov kontroly. Návrh zákona zohľadňuje nové kompetencie, ktoré prislúchajú aj Úradu vlády Slovenskej republiky zo zákona číslo 74/1995 Z. z., ktorým sa dopĺňa a mení zákon o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy v Slovenskej republike. Ide najmä o tú skutočnosť, že Úrad vlády Slovenskej republiky sa opätovne stal ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky na kontrolu plnenia úloh štátnej správy a hospodárenia s prostriedkami určenými na plnenie úloh štátnej správy z hľadiska dodržiavania zákonnosti, ako aj ústredným orgánom na vybavovanie petícií, sťažností, oznámení a podnetov. To sú aktivity, ktoré vyžadujú aj patričné personálne zabezpečenie Úradu vlády Slovenskej republiky, a teda i patričné finančné zabezpečenie tohto ústredného orgánu štátnej správy.

    Cieľom nového návrhu zákona o kontrole štátnej správy je okrem vymedzenia pôsobnosti už spomínaného Úradu vlády Slovenskej republiky aj zakotvenie postavenia a pôsobnosti iných orgánov štátnej správy v oblasti vonkajšej kontroly, ako i vnútornej kontroly v štátnej správe, ďalej definovať a spresniť základné pravidlá kontrolnej činnosti a ich uplatňovanie aj ďalšími orgánmi kontroly, ak to osobitné predpisy neupravujú inak.

    Úrad vlády Slovenskej republiky je kontrolným orgánom pre potreby vlády ako najvyššieho orgánu výkonnej moci. Prijatím nového zákona sa vytvárajú základné predpoklady a podmienky na vykonávanie objektívnej kontroly a následné získanie spätných informácií a poznatkov pre činnosť vlády Slovenskej republiky a príslušné štátne orgány. Táto spätná väzba informácií, ako i následná kontrola vykonávaná iným orgánom ako ústredným orgánom štátnej správy je významná časť kontroly, ktorá v minulosti po určité obdobie u nás v kontrolnom systéme absentovala, čo bolo nenáležité, neodôvodnené a nedobré.

    Obdobne sú v návrhu zákona zakotvené práva a povinnosti pri vykonávaní vonkajšej i vnútornej kontroly v pôsobnosti ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, orgánov miestnej štátnej správy a ostatných štátnych orgánov a organizácií, ktoré vykonávajú štátnu správu. Tým sú jednoznačne charakterizované základné vzťahy a kompetencie k ďalším orgánom vykonávajúcim kontrolu iného typu a podľa iných právnych predpisov. Ide tu napríklad o Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, územné, finančné, daňové orgány a podobne.

    O opodstatnenosti koncepcie návrhu zákona svedčí aj fakt, že v rámci medzirezortného pripomienkového konania ani jeden z 25 účastníkov tohto konania, vrátane Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, nenamietal duplicitnú kontrolnú pôsobnosť orgánov kontroly v zmysle návrhu s jestvujúcou pôsobnosťou iných orgánov kontroly, ktoré sa riadia osobitnými predpismi na samostatný výkon štátnej správy, teda nenamietala sa neúčelnosť tejto kontroly.

    Keďže každodenný život, ale najmä kontrolná prax potvrdili, že jestvujúca právna úprava - zákon Slovenskej národnej rady číslo 418/1991 Zb. o štátnej kontrole - už splnil svoj účel v prechodnom období pre oblasti, v ktorých neboli vytvorené ďalšie kontrolné mechanizmy, nebolo by účelné riešiť jestvujúci stav jeho novelizáciou alebo republikáciou. Rozsiahlejšie zmeny, doplnky, úpravy takmer vo všetkých ustanoveniach nedávajú záruky na naplnenie cieľa, ktorý sa očakáva od spracovaného nového zákona o kontrole. Sme toho názoru, že ucelený nový zákon je oveľa funkčnejší. Prijatím navrhovaného zákona nevzniknú nové kontrolné orgány, to by som veľmi rada zdôraznila, a zostane nedotknutá pôsobnosť kontrolných orgánov pôsobiacich mimo výkonnej moci. Nezvýšia sa ani požiadavky na štátny rozpočet pre ďalší orgán.

    V rámci prerokúvania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky poslanci uplatnili niektoré pripomienky, ktoré nepochybne podávali so zámerom skvalitniť navrhovaný zákon. Týkali sa predovšetkým zvýraznenia a posilnenia vnútornej kontroly. Okrem týchto pripomienok boli vznesené aj pripomienky takého charakteru, ako napríklad: "Vláda pre Úrad vlády Slovenskej republiky žiada rozsiahle právomoci. Načo je tento typ kontroly potrebný?" Vážení, teória z právneho práva už dávno aj v západnej Európe vybudovala pavúka systému kontroly, kde kontrola vychádza z viacerých subjektov. Ďalej: "Bolo by dobré zriadiť Ministerstvo kontroly Slovenskej republiky." Tak toto je úplne opačný názor. "Stačí nám ako kontrola Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky. Máme správne súdnictvo na preskúmanie rozhodnutí správneho orgánu a podobne."

    Ak by sa tieto pripomienky znovu uplatnili, veľmi rada na ne odpoviem a vysvetlím, v čom je ich slabina. V skutočnosti sa takéto pripomienky zdajú byť viac subjektívne ako objektívne a podľa môjho názoru sú aj nesprávne. Treba mať na zreteli, že Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky na rozdiel od Úradu vlády Slovenskej republiky nekontroluje plnenie úloh štátnej správy, ani nekontroluje vybavovanie petícií, sťažností, oznámení a podnetov občanov. Čo sa týka kontroly hospodárenia s prostriedkami určenými na plnenie úloh štátnej správy v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky, bude sledovať tento orgán v rámci výkonnej moci - nezávisle od kontroly vykonávanej Ministerstvom financií Slovenskej republiky a Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky - predovšetkým zákonnosť pri plnení týchto úloh. Takýto systém prelínania kontroly je v súlade s obdobnými dobre fungujúcimi systémami v zahraničí.

    Už v minulosti som v parlamente vyjadrila názor, že je výhodnejšie mať prelínajúci sa kontrolný systém ako taký kontrolný systém, kde ostávajú biele miesta v spoločnosti, nepokryté kontrolným systémom. Aj ďalšie poznatky z praxe potvrdzujú, že kontrolu plnenia úloh štátnej správy z vecného hľadiska je správne a opodstatnené spájať s kontrolou hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu určenými na plnenie týchto úloh.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    chcem vyjadriť presvedčenie, že predložený návrh pochopíte ako dôležitý krok v záujme zdokonalenia kontrolnej činnosti v štátnej správe Slovenskej republiky. Dobre fungujúca štátna správa je často výsledkom aj dobre fungujúceho kontrolného systému. Prosím vás preto, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aby ste podporili snahu vlády pri zdokonaľovaní kontrolného systému Slovenskej republiky a osvojili si vládny návrh zákona o kontrole štátnej správy.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani podpredsedníčke vlády. Prosím spoločného spravodajcu výborov predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti pána poslanca Jozefa Reu, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo Výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený predseda Národnej rady, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, vážení členovia vlády, milí hostia,

    dovoľte, tak ako som bol vyzvaný pánom podpredsedom, predsedajúcim tejto schôdze, aby som vám predniesol spoločnú správu všetkých výborov Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o kontrole štátnej správy, tlač 271, spoločná správa je označená ako tlač 271a.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 607 z 30. októbra 1995 pridelil uvedený vládny návrh zákona na prerokovanie v termíne do 1. decembra 1995 všetkým výborom Národnej rady okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Na podanie správy o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o kontrole štátnej správy prerokovali v dňoch 28. novembra až 1. decembra 1995. S návrhom vyslovilo súhlas 5 výborov Národnej rady Slovenskej republiky, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Zahraničný výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody vyslovil s návrhom nesúhlas. Ostatné 4 výbory Národnej rady Slovenskej republiky neprijali k návrhu uznesenie podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov, pretože s ním nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Dovoľte, vážené kolegyne, kolegovia, aby som vám navrhol spôsob hlasovania k bodom spoločnej správy. Bodov spoločnej správy máme celkove 16. Navrhujem, aby sme spoločne, s odporučením prijať, hlasovali o nasledujúcich bodoch: bod 1, bod 3, bod 4, bod 5, bod 8, bod 9, bod 10, bod 11, bod 12, bod 13, bod 14, bod 15 a napokon bod 16. To je s odporúčaním prijať v spoločnom hlasovaní. Teraz dám návrh spoločne hlasovať a neodporúčam prijať bod 2, bod 6 a napokon bod 7. Myslím, že som uviedol všetky. Takýto je môj návrh na hlasovanie.

    Ďakujem za pozornosť, pán predsedajúci, z mojej strany je to všetko.

  • Ďakujem pánu predsedovi výboru a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu výborov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o dvanástom bode programu. Do rozpravy sú prihlásení dvaja poslanci. Ako prvý vystúpi pán poslanec Pacola Miroslav. Nech sa páči, predtým faktická poznámka - pán Vanko.

  • Ďakujem za slovo. Prosil by som spoločného spravodajcu, aby vybral bod 2 na samostatné hlasovanie.

  • To sa nerobí faktickou poznámkou.

  • Musíte vystúpiť, keď dávate pozmeňovací návrh. Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Pacola.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne a vážení kolegovia,

    budem veľmi stručný. V predmetnom vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o kontrole štátnej správy predkladám dva doplňovacie návrhy.

    V § 5 navrhujem doterajší text označiť ako odsek 1 a doplniť o odseky 2 a 3 v nasledovnom znení:

    (2) Úrad vlády poskytne na požiadanie Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky informácie, doklady a vysvetlenia súvisiace s uplatňovaním jeho pôsobnosti.

    (3) Na požiadanie Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky vykoná úrad vlády v rozsahu svojej pôsobnosti kontrolu a Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky predloží výsledné materiály z tejto kontroly.

    Tento svoj návrh odôvodňujem tým, že doplnenie návrhu o odseky 2 a 3 je v súlade s § 22 zákona číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky, kde sú tomuto štátnemu orgánu dané konkrétne opatrenia aj vo vzťahu k Úradu vlády Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Pacolovi. Ďalej pán Roman Vavrík, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani podpredsedníčka vlády, vážené kolegyne, kolegovia,

    predchádzajúcou novelou zákona číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy zo 17. apríla tohto roku tento parlament schválil pôsobnosť úradu vlády ako ústredného orgánu štátnej správy na kontrolu plnenia úloh štátnej správy a hospodárenia s prostriedkami určenými na plnenie úloh štátnej správy, ako aj vybavovanie petícií, sťažností, oznámení a podnetov. Tým bola schválená aj jeho širšia pôsobnosť, akú mal Úrad vlády Slovenskej republiky po zrušení Ministerstva kontroly Slovenskej republiky a zriadení Najvyššieho kontrolného úradu, na ktorý bola prenesená pôsobnosť v oblasti kontroly hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu. Novelou bol súčasne zmenený aj zákon číslo 418/1991 Zb. o štátnej kontrole, v ktorom okrem iného bola Úradu vlády Slovenskej republiky rozšírená pôsobnosť aj vo výkone kontroly do oblasti hospodárenia s prostriedkami určenými na plnenie úloh štátnej správy v celej rozpočtovej oblasti, t. j. na ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, orgány miestnej štátnej správy a nimi zriadené alebo založené právnické osoby.

    Uvedenou novelou bolo riadenie vedúceho úradu vlády vyňaté z pôsobnosti vlády Slovenskej republiky, a to treba podčiarknuť, do priameho riadenia predsedu vlády. Z uvedeného vyplýva, že úrad vlády má v súčasnosti pôsobnosť ako zrušené ministerstvo kontroly a patrí do štruktúry ostatných ústredných orgánov štátnej správy, len s tým rozdielom, že tento ústredný orgán neriadi vláda, ale jej predseda. Preto neobstojí argumentácia, ktorá je uvedená v úvode dôvodovej správy, že spomínanou novelizáciou sa stal úrad vlády kontrolným orgánom pre potreby vlády Slovenskej republiky.

    Hlavné dôvody, prečo sme nesúhlasili s rozšírením kontrolnej pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky a prečo teraz nesúhlasíme s predloženým návrhom zákona o kontrole štátnej správy, opierame najmä o duplicitné pôsobenie Úradu vlády Slovenskej republiky v oblasti výkonu kontroly hospodárenia s prostriedkami na plnenie úloh štátnej správy a v oblasti kontroly výkonu štátnej správy. Poukazujeme najmä na duplicitu v kontrolnej pôsobnosti najmä s ministerstvom financií a ním riadenými správami finančnej kontroly, ktoré zo zákona číslo 254/1993 Z. z. o územných finančných orgánoch vykonávajú kontroly hospodárenia v štátnych rozpočtových a štátnych príspevkových organizáciách, vykonávajú tiež kontroly dotácií zo štátneho rozpočtu obciam, občianskym a iným združeniam.

    Ďalším významným subjektom kontroly, nezávislým vo svojej kontrolnej činnosti, je Najvyšší kontrolný úrad, ktorý tiež kontroluje hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu, hospodárenie a nakladanie so štátnym majetkom a podobne.

    V oblasti kontroly plnenia úloh štátnej správy treba tiež zdôrazniť, že jednou z hlavných úloh ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy je kontrola výkonu štátnej správy na všetkých stupňoch rozhodovania, vrátane obcí. Preto výkon tejto kontroly úradom vlády je opätovne duplicitný s činnosťou ministerstiev a ostatných ústredných orgánov a je neodôvodneným zasahovaním do ich činnosti, nakoľko úrad vlády nemá pôsobnosť v nijakej oblasti výkonu štátnej správy.

    Zo zákona sa navrhuje vypustiť súčasné znenie § 2, podľa ktorého kontrole nepodliehajú rozhodnutia vydané v správnom konaní, rozhodovaní súdov, štátnych notárstiev, orgánov činných v trestnom konaní, prokuratúry a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádza. V osobitnej časti k § 2 ods. 2 predloženého návrhu sa dokonca uvádza, že orgány kontroly sú oprávnené kontrolovať realizáciu a dodržiavanie právoplatného rozhodnutia zo strany tých, ktorých práva a právom chránené záujmy boli týmto rozhodnutím dotknuté, ako aj postup výkonu rozhodnutia. Takéto predstavy sú hrubým zasahovaním do výlučnej pôsobnosti orgánov štátnej správy, vymedzenej osobitnými predpismi v jednotlivých oblastiach.

    V neposlednom rade na zváženie zostáva účelnosť a najmä hospodárnosť budovania rozsiahleho aparátu na úrade vlády pre výkon kontroly, ktorá je duplicitná a nadbytočná a ktorá je len v súčasnom štádiu budovania tohto aparátu predstavuje niekoľko miliónov neefektívne vynaložených prostriedkov zo štátneho rozpočtu a nepriaznivo sa premietol aj do návrhu štátneho rozpočtu na rok 1996, v ktorom sa včera schválilo niekoľkonásobné zvýšenie výdavkov pre úrad vlády.

    Z uvedených dôvodov preto nemôžeme súhlasiť so súčasnou ani navrhovanou kontrolnou pôsobnosťou úradu vlády v oblasti finančnej kontroly a kontroly výkonu štátnej správy, ktorá je dostatočne prekrytá kompetentnými kontrolnými orgánmi. Preto poslanecký klub Demokratickej únie odporúča, aby úrad vlády nanajvýš odborne a metodicky riadil výkon kontroly vykonávaný jednotlivými článkami kontrolného systému v pôsobnosti vlády Slovenskej republiky a koordinoval túto činnosť. Ďalej odporúčame, aby metodicky usmerňoval vybavovanie petícií, sťažností, oznámení a podnetov a niektoré, smerujúce napríklad proti ministrom a vedúcim ústredných orgánov štátnej správy, aj prešetroval a vybavoval. Takýto návrh zákona by sme boli ochotní podporiť. V takej predlohe, aký dnes držíme v rukách, poslanecký klub Demokratickej únie bude hlasovať proti tomuto zákonu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu Vavríkovi. Nech sa páči, pán poslanec Vanko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    dovolil by som si pár pripomienok, poznámok alebo vysvetlení k niektorým bodom. Prvá poznámka sa týka spoločnej správy bodu 2, ktorý spoločný spravodajca neodporučil prijať. Vysvetlím, o čo ide v predmetnom bode, a potom vyslovím svoj názor. § 2, je to na strane 2 návrhu nového zákona, upravuje pôsobenie úradu vlády, teda ktoré veci kontroluje. V bode 2 má formuláciu: "hospodárenie s prostriedkami určenými na plnenie úloh štátnej správy". Táto formulácia je chybná, je nepresná. Legislatíva upozorňovala, že takáto formulácia už v určitom zákone je, aby sme ju dodržali. Napriek tomu si dovolím odporúčať inú formuláciu, ktorá je presná. Tá formulácia znie: "hospodárenie s majetkom a finančnými prostriedkami určenými na plnenie úloh štátnej správy".

    Z akého dôvodu to odporúčam? Je potrebné, aby kontrolný orgán úradu vlády kontroloval nielen hospodárenie s finančnými prostriedkami pri plnení úloh štátnej správy, ale aj s majetkom. Z praxe vieme, že je veľa-veľa štátnych organizácií, ktoré nehospodárne nakladajú s majetkom, ktorý majú zverený - sú to najmä zmluvy o prenájme a ďalšie rôzne aktivity. Aspoň jeden konkrétny prípad: Jeden okresný úrad má svoju vlastnú budovu, ale nesídli v tej budove, túto prenajíma, sídli v inej budove, ktorej platí nájomné vo výške niekoľko miliónov korún. Z toho vidíte, aspoň z toho jedného prípadu, že nie je nakladanie s majetkom, ktorý bol zverený štátnym orgánom, všade hospodárne a odôvodnené. Preto by som dal do pozornosti pánom poslancom túto formuláciu, ktorú som uviedol, a odporúčal ju na schválenie, teda na prijatie.

    Druhá pripomienka. Chcel by som upozorniť na jednu skutočnosť, ktorá sa v kontrole vždy prejavuje. Je potrebné a zvlášť v tom štáte, ktorý má transformáciu národného hospodárstva, do určitej miery aj transformáciu spoločnosti, jej vzťahov, aby sa vytvorili dostatočne a efektívne fungujúce kontrolné orgány. Máme v našom štáte už niektoré orgány vytvorené, ale chýba práve tento orgán, ktorý je, budem používať inú terminológiu, ktorý je na prierezovú kontrolu iných ministerstiev alebo iných orgánov štátnej správy. Táto prierezová kontrola je len čiastočne pokrytá, napríklad ministerstvom financií. To znamená, že ak zavedieme tento stupeň alebo túto úroveň kontroly, budeme mať kontrolu vytvorenú komplexne na všetkých úrovniach, ktoré sa požadujú. Pre istotu ich zhrniem: Jedna je úroveň rezortnej kontroly, to znamená, že príslušné napríklad ministerstvo má vytvorený kontrolný orgán a všetky svoje podriadené alebo kontrolou určené orgány kontroluje.

    Ďalšia úroveň je Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ale aby ste pochopili, že Najvyšší kontrolný úrad nemôže vykonávať obyčajnú bežnú kontrolu, tak vám dám len jednu časť, jednu sekciu Najvyššieho kontrolného úradu, a to je sekcia, myslím, verejnej spotreby, alebo tak nejako sa volá. Sem patria ministerstvá: ministerstvo práce a sociálnych vecí, ministerstvo školstva, ministerstvo zdravotníctva, Slovenská akadémia, myslím, ešte niektoré. Na túto kontrolu má Najvyšší kontrolný úrad 18 ľudí (je to posledné číslo, ktoré som vedel). Je to približne 18 ľudí a v oblasti, kde túto kontrolu má vykonávať Najvyšší kontrolný úrad, je niekoľko tisíc subjektov, ktoré by mali byť kontrolované.

    Z toho vidíte, že ak by sa vypočítalo, za koľko rokov môže Najvyšší kontrolný úrad vykonať kontrolu všetkých týchto subjektov, príde k číslu, že je to minimálne sedem, osem rokov alebo aj nad desať rokov. Takže z tejto oblasti nemôžeme očakávať, že by Najvyšší kontrolný úrad chodil a robil po týchto všetkých subjektoch kontrolu. Je to vylúčené. Ešte raz zhrniem túto druhú poznámku: Je potrebné, aby aj Slovenská republika mala skompletizovanú kontrolu, to znamená vertikálne - rezortne, to je Najvyšší kontrolný úrad, a prierezovú kontrolu, ktorú môže zabezpečovať, alebo ktorú aj podľa tohto zákona bude zabezpečovať kontrolný orgán úradu vlády. Tým by bolo prekrytie.

    Tretia poznámka, a prosím vás, aby ste ju zobrali do úvahy. Vytvárame si rôzne napríklad aj kontrolné orgány, nechcem ich vymenúvať, je ich dosť. Ale už menej sa zaoberáme inou stránkou - do akej miery tieto orgány sú účinné alebo efektívne. Zdôrazňujem, môžeme mať vytvorený aj mimoriadne rozsiahly určitý orgán. Ak má nízku efektívnosť alebo účinnosť systémov, potom výsledok kontroly je malý. Účinnosť a efektívnosť systému kontroly je veľmi dôležitá. A tu sa nám ponúka práve jedna možnosť a na tú chcem upozorniť - bez toho, že by štát prijal čo len jedného ďalšieho kontrolóra, bez toho, že by len jednu kontrolu vynaložil naviac. Týmto spôsobom sa zvýši účinnosť a efektívnosť kontrolného systému. Toto je mimoriadne závažné. Prečo? Vysvetlím to.

    Ak bude pôsobiť len rezortná kontrola, vtedy kontrola môže prehliadnuť, alebo môže voľnejšie pristupovať k niektorým skutočnostiam. Kontrolované subjekty sú si vedomé toho, že Najvyšší kontrolný úrad takmer nemá šancu sa dostať do terénu, do malých organizácií. To znamená, že môžu aj porušovať určité ustanovenia s narábaným majetkom a finančnými prostriedkami týchto orgánov. Ale aj tento kontrolovaný orgán vie, že existuje ešte ďalšia kontrola, to je tá prierezová kontrola úradu vlády, v tom momente zvýši účinnosť svojej práce alebo presnosť svojej práce a kontrola je dôslednejšia.

    Uvediem vám jeden konkrétny príklad, ktorý sme si overili. Na Okresnej školskej správe v Považskej Bystrici bola rezortná kontrola z ministerstva školstva, ktorá po dvoch alebo troch týždňoch odišla bez nejakého nálezu alebo bez kontrolného zistenia. Potom tam poslal svoju kontrolu Najvyšší kontrolný orgán, okamžite sa vrátila aj kontrola z ministerstva školstva a zrazu už aj táto kontrola našla nejaké chybné narábania s prostriedkami štátu - a Najvyšší kontrolný úrad z tohto zistenia podal podnet orgánom činným v trestnom konaní, išlo o manipulácie s niekoľkými miliónmi korún. To je konkrétny príklad, ktorý sa už stal. Obdobne sa správajú kontrolóri, ale nielen kontrolóri rezortných kontrolných orgánov, ale aj Najvyššieho kontrolného úradu alebo úradu vlády. Lebo ak vie rezortný kontrolór, že na určitom inštitúte bola kontrola trebárs z Najvyššieho kontrolného úradu alebo z úradu vlády, kontrolór sa veľmi snaží, aby zistil, že táto kontrola sa pomýlila. To znamená, že všetky tri bloky kontrolných systémov budú vzájomne na seba dávať pozor, a toto je ten výsledok, ktorý si ešte raz dovolím zopakovať: Bez toho, že by štát prijal čo len jedného ďalšieho kontrolóra, alebo čo len jednu korunu dal do kontroly, zvýši sa v podstatnej, viditeľnej, evidentnej miere účinnosť a efektívnosť kontroly.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Vankovi. Už nemám písomné prihlášky do rozpravy. Hlási sa ešte niekto? Pán poslanec Hrušovský, nech sa páči. Faktickú poznámku má pán poslanec Roman Kováč, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som reagovať na predchádzajúce vystúpenie pána poslanca, ktorý zdôvodňoval potrebu akejsi skríženej kontroly a tým dosahovať vyššiu účinnosť kontroly. V tejto súvislosti dovoľte otázku. Pochopiteľne, nepredpokladám, že sa to stane často, ale môže sa stať, že kontrolný orgán Najvyššieho kontrolného úradu a kontrolný orgán úradu vlády, ktorí budú kontrolovať tú istú vec, pretože majú skríženú kompetenciu, dôjdu k rozdielnym stanoviskám. Pretože tento zákon nehovorí nič o istom hierarchickom usporiadaní kontrol, domnievam sa, že tu môže vzniknúť istý kompetenčný spor. Lebo ktoré stanovisko potom bude správne, keď sa bude kontrolovať tá istá vec, a to vyplýva z § 2 ods. b), to znamená hospodárenie s finančnými prostriedkami, ktoré má robiť aj Najvyšší kontrolný úrad? Myslím, že práve tomuto systému kontroly chýba určité hierarchické usporiadanie, že by možno stálo za úvahu, aby mal Najvyšší kontrolný úrad možnosť preskúmavať - v prípade podania sťažnosti alebo rozdielneho stanoviska - aby bol určený ten, kto má rozhodujúce slovo. Takže v záujme predchádzania kompetenčných sporov alebo v záujme zlepšenia kontroly by takéto hierarchické usporiadanie bolo na mieste.

    V opačnom prípade by som poprosil pani podpredsedníčku, aby mi odpovedala na otázku, čo sa stane v prípade rozdielnych stanovísk kontrolného odboru úradu vlády a Najvyššieho kontrolného úradu, ak budú kontrolovať ten istý proces alebo tú istú vec. Kto z nich bude mať pravdu?

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Kunc.

  • Ja by som rád vystúpil v rozprave, pán podpredseda.

  • Áno, ďakujem. Pán poslanec Vanko, nech sa páči.

  • Pri praktickom pôsobení kontroly môže dôjsť k rozdielnym stanoviskám, ale každý tento orgán kontroly má iný postup riešenia. Najvyšší kontrolný úrad má určité postupy, ktorými svoj záver alebo výsledok dáva do praxe - informácia pre zriaďovateľa, vlády, prijaté opatrenia. Ak ide o porušenie finančnej disciplíny vážnejšieho charakteru - postúpenie záležitosti orgánom činným v trestnom konaní. Takisto rezortné kontrolné orgány majú určité kompetencie, postupy, sú to hlavne postupy v správnom konaní, teda máme prijaté zákonné opatrenia, ktorými sa rieši. Jediná oblasť, ktorú poznám, kde dochádzalo k iným názorom (v účtovníctve to ani nebýva také časté), bola hospodárnosť použitia, napríklad hospodárnosť s nakladaním majetku alebo finančnými prostriedkami a podobne. Tam môže dôjsť v tomto prípade k rozdielnemu názoru. Napríklad rezortná kontrola by ešte mohla do určitej miery niečo tolerovať (také prechodné obdobie) a trebárs Najvyšší kontrolný úrad môže zaujať stanovisko, že už to bolo nehospodárne nakladanie. Ale tiež máme normálne zákonné postupy, ktorými sa to rieši. Z praxe, ktorú mám, by som neodporúčal nadradenosť (alebo niečo také) kontrolných orgánov, terajšie zákonné ustanovenie a postupy riešia problematiku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Hrušovský.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

    predloženým návrhom zákona o kontrole štátnej správy, tlač číslo 271, sa navrhovateľ pokúša upraviť výkon kontroly v štátnej správe a súčasne navrhuje zrušiť nateraz platnú právnu úpravu zákona číslo 418/1991 Zb. o štátnej kontrole a článok III zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 74/1995 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky.

    Ďalej sa navrhuje vypustiť povinnosť predkladať Národnej rade Slovenskej republiky a jej orgánom na požiadanie správy o poznatkoch kontrolnej činnosti, tak ako bolo doteraz uvedené v § 8 zákona číslo 418/1991 Zb., hoci táto povinnosť zostáva i naďalej zachovaná v rokovacom poriadku Národnej rady v § 32 písm. f) zákona číslo 44/1989 Zb. Taktiež sa vypúšťa negatívne vymedzenie pôsobnosti kontrolných orgánov vo vzťahu k súdom a prokuratúre, resp. orgánom činným v trestnom konaní. V návrhu zákona uvedené negatívne vymedzenie v § 2 ods. 2 sa vzťahuje iba na rozhodnutia vydané v štátnej správe.

    Navrhovateľ sa zaoberá i pojmovými otázkami kontroly, čo sa však plne nepodarilo, pretože normatívne sa venuje vnútornej kontrole a pojem vonkajšej kontroly pojmove nevysvetľuje. Napokon v § 7 ods. 4 návrhu je upravená pôsobnosť, ktorá nevyhnutne patrí orgánom vonkajšej kontroly. Vcelku v § 7 sú zmiešané otázky vnútornej kontroly vo vnútri kontrolného orgánu a smerom navonok. Podľa návrhu zákona bude ako ústredný orgán štátnej správy Úrad vlády Slovenskej republiky kontrolovať plnenie úloh štátnej správy, hospodárenie týchto subjektov so štátnymi peniazmi a vybavovanie petícií, sťažností a podnetov. Tieto skutočnosti bude úrad vlády kontrolovať na ministerstvách, ale i na orgánoch miestnej štátnej správy v mestách a obciach, ale len v prípadoch nakladania so štátnym majetkom a peniazmi z rozpočtu, napríklad s dotáciami alebo s rezervou vlády. Tento rozsah je vzhľadom na proklamovanú snahu vlády decentralizovať výkon štátnej správy smerom k občanovi prekvapujúci. Dvojnásobne však preto, že vládnym kontrolórom bude opäť štátny úrad.

    Zákon chce navyše dosiahnuť ešte jeden nezvyčajný cieľ - dostať úrad vlády do mimoriadneho, dalo by sa povedať až nadradeného postavenia nad ostatné ústredné orgány, teda najmä ministerstvá. Treba pripomenúť, že takáto hierarchia kontrolného mechanizmu už na Slovensku existovala, bolo to však za čias iného režimu. Túto snahu možno najviac vytušiť z navrhovanej kontroly plnenia úloh štátnej správy. Aké úlohy a koho chce úrad vlády v tomto zmysle kontrolovať? Nebodaj ide o jednotlivé ministerstvá? Vláda je predsa kolektívnym orgánom, úrad vlády jej má poskytovať len zázemie na koordináciu napríklad legislatívy, aby si viaceré predpisy neodporovali v praxi. Ináč je každé ministerstvo, a zostáva veriť, že aj minister, samostatným prvkom výkonnej moci. V tomto zmysle sa zodpovedá parlamentu, ktorý ho za neplnenie úloh môže odvolať.

    Rovnako mylne vyznieva aj kontrola úradu vlády v súvislosti s hospodárením - štátnych financií. Táto oblasť aj v zahraničí podlieha kontrole, ale nie z úradu vlády, ale inštitúcie z poverenia parlamentu. Mechanizmus je v každej krajine odlišný, nakoľko sa vytváral dlhšie obdobie, ale možno zjednodušene povedať, že hospodárnosť štátnych peňazí zväčša kontroluje napríklad finančný alebo účtovný dvor, na čele ktorého stojí nezávislý predseda zvolený parlamentom a ten každý rok informuje nie vládu, ale poslancov, ako vláda a ministerstvá použili štátom vyčlenené financie. V našom prípade túto úlohu plní Najvyšší kontrolný úrad.

    Navrhnutá pôsobnosť úradu vlády je však asi najnebezpečnejšia v tom, že má dosah nielen na štátnu správu, ale aj na štátom poskytnuté peniaze pre obce a mestá. Za týmto ustanovením treba vidieť možné ohrozenie nezávislosti samosprávy, keďže je všeobecne známa ich finančná zraniteľnosť. Je asi len otázkou času, ako a kde úrad vlády na základe nového zákona začne kontrolovať starostov či primátorov, a už dnes je možno jasné, na základe ich politického zafarbenia, v ktorých mestách a obciach sa kontrola začne. Je až zarážajúce, aké povýšenectvo v tejto časti prejavila vláda, keď vlastne privlastnením si takejto kontroly obcí a miest odsunula na druhú koľaj ich samosprávne orgány, ktoré doteraz nielen samy rozhodovali o účelnom využití financií, ale kontrolovali ak samotnú realizáciu peňažných tokov.

    Tretia oblasť - kontrola vybavovania sťažností a petícií - tiež nie je tradičná. Ak občan alebo iný subjekt nie je spokojný s rozhodnutím ministerstva, má možnosť obrátiť sa na správny súd. U nás zatiaľ tento druh súdov neexistuje, a ako sa zdá aj z navrhovaného zákona, ani tak skoro existovať nebude. Vytvorenie samostatného správneho súdnictva by totiž definitívne odobralo šancu štátu zasahovať do rozhodnutí napríklad ministerstiev či orgánov miestnej štátnej správy. O tom, či boli kvalifikované a správne, by rozhodoval nezávislý sudca, a nie vláda, ktorá nešikovného ministerského úradníka platí, a teda ho logicky bude aj chrániť. Ak slovenská vláda pripravuje nové územnosprávne členenie a nový systém štátnej správy, a nehovorí o správnych súdoch, nemožno uveriť jej rečiam o decentralizácii.

    Preto by si navrhovaný zákon mali dobre prečítať v prvom rade starostovia a primátori obcí, aby pochopili pravý zmysel a podstatu chystanej rekonštrukcie štátnej správy a samosprávy. Rovnako môže byť návrh zákona zaujímavým čítaním aj pre politických pozorovateľov, ktorí by chceli vedieť niečo viac o tom, ako sa dá nenápadne koncentrovať štátna moc hoci aj v jednej nenápadnej budove a na základe zákona za veľké peniaze upevňovať štátna byrokracia.

    Vážené kolegyne, kolegovia, na základe týchto skutočností neodporúčam hlasovať za predložený návrh zákona a poslanecký klub KDH nepodporí tento návrh zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Nech sa páči, pán poslanec Kunc. Pán poslanec Vanko - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo. Už sme si trochu zvykli, že keď vystupuje opozičný poslanec, väčšinou nás, nechcem povedať tak vulgárne, že straší, ale vždy predstavuje, čo všetko sa stane zlého, katastrofálneho a neviem akého, keď sa prijme tento zákon alebo novela zákona. Ja by som si pánu predrečníkovi dovolil len v jednej oblasti poukázať na jeho nesprávne vývody - to je kontrola samosprávnych orgánov. Je to úplne, úplne vedľa.

    Štát aj za terajšej situácie, napríklad Najvyšší kontrolný úrad, má možnosť kontrolovať finančné prostriedky štátu, ktoré boli dané samosprávnym orgánom alebo aj fyzickým a právnickým osobám, teda už bežne v systéme táto kontrola je. A v súvislosti so samosprávou by som chcel poukázať na jednu vec. Keď sa ešte teoreticky pripravoval a potom prakticky zabiehal Najvyšší kontrolný úrad, konzultovali sme aj so zahraničnými expertmi naše pôsobenie, pôsobenie kontrolných orgánov, a všade nám jednoznačne povedali, že v tej oblasti, ktorá nebude kontrolou pokrytá, bude chaos. A nám sa práve čudovali, že nemáme ešte dostatočný počet kontrolórov, aby sme finančné prostriedky štátu, ktoré boli dané ako účelové prostriedky samosprávam, mohli aspoň v minimálnej miere kontrolovať. Takže obava z toho, že ak sa vytvorí tento orgán, bude činnosť samosprávy kontrolovaná, ovplyvňovaná alebo obmedzovaná, je úplne nezmyselná.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Hrušovský.

  • Ďakujem pekne. Na poznámku pána kolegu Vanka by som chcel povedať len toľko, že vo svojom vystúpení som sa práve snažil vyzdvihnúť Najvyšší kontrolný úrad ako jediný, ktorý je parlamentom vytvorený a ktorý má právo kontrolovať aj prípadne obce. Ja som nespochybňoval právomoc Najvyššieho kontrolného úradu, ja som sa tu práve snažil poukázať na vytváranie štátnej byrokracie v oblasti kontroly zo strany úradu vlády. A pokiaľ by sme mali byť už dôslední, to by mohlo byť predmetom teoreticko-právnej diskusie, pokiaľ si zoberiete článok 71 ústavy, tak je uvedené v ods. 2, že výkon štátnej správy prenesený na obec zákonom riadi a kontroluje vláda, vážení, nie úrad vlády. Takže tu sa treba zamyslieť aj pojmovo nad terminológiou, ktorá sa použila v predloženom návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Prepáčte, že opäť vystupujem. Pánu poslancovi Hrušovskému ešte raz zdôrazním a zopakujem, že zvlášť v štáte, ktorý prechádza transformáciou hospodárstva, transformáciou spoločnosti, je bezpodmienečne nutné, aby boli vytvorené kontrolné orgány, také kontrolné orgány, ktoré by boli účinné a efektívne. Ak to štát nestihne vytvoriť, zanedbá to, nárast trestnej činnosti je taký enormný, že potom treba mimoriadne veľa prostriedkov vynakladať, aby sa tento stav odstránil. Analogicky by sme mohli poukázať na kriminalitu a ďalšie oblasti. Ja by som poukázal len na jednu oblasť. Predsa zo štatistík vieme, že nám narástla hospodárska trestná činnosť. Vy sa domnievate, že v štátnych organizáciách nie je? Ak bude táto kontrola, tak ako som vysvetľoval, alebo ako som mal svoju poznámku k účinnosti a efektívnosti, som hlboko presvedčený, že sa zníži. Nebudú môcť si dovoliť niektoré orgány štátu, hlavne malé organizácie, aby sa správali tak, že ku mne kontrola môže prísť raz za 5 rokov, 10 rokov, ak vôbec príde. Chcem poukázať, že je potrebné dobudovať komplexný systém pre túto oblasť. Komplexný systém kontroly.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kunc, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani podpredsedníčka vlády, milé kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci,

    Paragraf 7 je ťažiskovým ustanovením navrhovaného zákona, a to v prvej časti, vzhľadom na to, že definuje funkčný systém utváraného spôsobu plnenia úloh štátnej správy. Práve v tejto súvislosti som sa dlhšie zamýšľal nad definíciou systému vyslovenou v odseku 2 tohto paragrafu a nemal som utvorený názor ešte ani vtedy, keď sme návrh vo výbore prerokúvali.

    Dovoľte mi teraz, keď názor mám, aby som vyslovil takéto stanovisko a z neho vyplývajúci pozmeňovací návrh. Ide mi hlavne o to, že objektom kontroly nie je štát a plnenie jeho úloh, ale orgány štátnej správy a plnenie im pririeknutých tých úloh v štátnej správe, ktorými sa zúčastňujú na fungovaní štátu ako takého a na plnení jeho funkcií. Preto navrhujem zmeniť znenie odseku 2 § 7 nasledujúco: "Vnútorná kontrola v štátnej správe predstavuje systém kontrolujúci plnenie úloh orgánov štátnej správy a jej funkčnosti na všetkých stupňoch riadenia." Som presvedčený o tom, že toto znenie vhodne vystihuje reálne možnosti, iracionálnosť pôsobenia vnútornej kontroly v štátnej správe a v praxi umožní náležitú účinnosť i osožnosť tohto ustanovenia. Prosím preto o jeho podporu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Kuncovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Faktická poznámka - pán poslanec Miklušičák.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážená národná rada, chcem len požiadať, aby sa zo spoločného hlasovania vyňal bod 6 na samostatné hlasovanie a taktiež body 9, 12 a 15, pretože si myslím, že v predloženom návrhu výraz "pribraté osoby" je správny. Prizvať si síce môžeme niekoho, ale ten nemusí prísť, ale pribratý je jednoznačne ten, ktorý je s nami, spisovne je to správny výraz. Preto navrhujem body 9, 12 a 15 vyňať zo spoločného hlasovania a o tých sa potom môže hlasovať naraz.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková.

  • Chcela by som položiť dve otázky.

    Vážená pani podpredsedníčka, chcela by som sa spýtať, či vláda neuvažuje nad tým, aby vydala novú vyhlášku namiesto vyhlášky 150 z roku 1958, pretože podľa nej sa síce ešte dnes robí, ale skutočne je veľmi stará a bolo by dobré reagovať na nové právne normy, ktoré sú v tejto republike po roku 1989. A chcem sa spýtať k strane 14 v § 13 ods. 4: "Ak sú proti kontrolným zisteniam podané námietky, pracovníci kontroly vypracujú dodatok k protokolu alebo záznam o kontrole." Mám tu len jednu otázku, vzhľadom na to, že v ods. 6 sa pripúšťa, že je možné podať aj námietku k záznamu o kontrole, teda kde sa môže pracovníkovi vytknúť určitá chyba v postupe, v metodike prerokúvania sťažností, môže k tomu mať pripomienky aj on, ak je presvedčený, že postupoval správne. Tak sa chcem spýtať, či v ods. 4 v treťom riadku by nemal ten text znieť ináč, a to tak, že by tam bolo napísané: vypracujú dodatok k protokolu alebo k záznamu o kontrole".

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Lazarová.

  • Pán podpredseda, ja som len chcela oznámiť, že budem hlasovať náhradnou kartou číslo 4.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Rea sa hlási do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, milí hostia,

    dovoľte mi, aby som aj ja v krátkosti vystúpil k predmetnému návrhu zákona. Predložený návrh zákona o kontrole štátnej správy má nahradiť doteraz platný zákon číslo 418/1991 Zb. o štátnej kontrole, ktorý bol prijatý ešte za existencie federálneho štátu. Vzhľadom na to, že počas prerokovania tohto vládneho návrhu zákona zazneli viaceré kontroverzné stanoviská, dovolím si uviesť k predmetu nášho rokovania niekoľko poznámok.

    Kontrolnú právomoc Úradu vlády Slovenskej republiky sme založili prijatím zákona Národnej rady číslo 74 zo 6. apríla tohto roku, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. V článku XIII tohto zákona sme stanovili, že Úrad vlády Slovenskej republiky kontroluje plnenie úloh štátnej správy a hospodárenie s prostriedkami určenými na plnenie úloh štátnej správy a kontroluje aj vybavenie petícií, kontroluje aj vybavenie sťažností, oznámení a kontroluje aj vybavenie podnetov.

    Predložený návrh plne rešpektuje zverené právomoci Úradu vlády Slovenskej republiky a v žiadnom svojom ustanovení neprekračuje stanovený rámec vlastnej pôsobnosti. Reaguje na vznik samostatnej Slovenskej republiky a predstavuje výrazné zjednodušenie doteraz platného zákona o štátnej kontrole. Presnejšie stanovuje právomoci a povinnosti tzv. iných orgánov štátnej správy, najmä v oblasti vnútornej kontroly, a ich organizačné začlenenie. Dopracováva základné pravidlá kontrolnej činnosti, mám na mysli predovšetkým otázky uzatvárania výsledkov kontroly, podávania a overovania námietok kontrolovaných subjektov proti zisteniam kontrolných pracovníkov a podobne.

    Predkladaný návrh zákona je liberálnejší v tom, že oproti pôvodnému zákonu neuvažuje s pokutou organizácie až do výšky 1 milióna Sk, ktorú bolo možné uložiť organizáciám za porušenie právnej zodpovednosti. Ostala tam iba poriadková pokuta, ktorú možno uložiť pracovníkom kontrolovaného subjektu za marenie výkonu kontroly, za neposkytnutie súčinnosti alebo za nepredkladanie podkladov na kontrolu v čiastke od 500 Sk do 10 000 Sk. Teda v tej istej čiastke, ako ju uplatňuje súčasný zákon o kontrole. Len pri ďalšom nesplnení povinností možno uložiť pokutu aj opakovane, najviac však do výšky 20 000 Sk. Treba poznamenať, že poriadkové pokuty používajú aj iné kontrolné orgány, takže nie je to nič neobvyklé.

    Ďalej sa objavovali námietky o neúmernosti kontrolných právomocí a o údajnej kolízii právomocí s Najvyšším kontrolným úradom. K tomuto môžem uviesť len toľko, že za súčasného stavu transformácie štátneho majetku, nedostatkov legislatívnych predpisov, svojvoľného a nehospodárneho používania prostriedkov štátneho rozpočtu, podozrení z korupcie, podozrení z colných priestupkov, podozrení z daňových únikov, niekedy aj ľahostajnosti vo vybavovaní potrieb občanov niektorými pracovníkmi štátnej správy, je nanajvýš správne a taktiež aj nanajvýš potrebné, aby vláda mala kontrolný útvar, ktorý by pre jej potreby, ale aj pre potreby jednotlivých členov vlády, podal spätné, nestranné, objektívne kontrolné informácie. Takáto kontrola je aktuálna obzvlášť vtedy, ak ide o previerky spoločných úloh viacerých ministerstiev, čo nemôže kontrolovať útvar kontroly iba jedného ministerstva.

    Kontrola vlády je zdôvodnená tiež zodpovednosťou vlády pred parlamentom za hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu podľa zákona o rozpočtových pravidlách a výkonom štátnej správy podľa zákona 472/1990 Zb. Tiež je zjavné, že Najvyšší kontrolný úrad na rozdiel od Úradu vlády Slovenskej republiky nekontroluje plnenie úloh štátnej správy a nekontroluje vybavovanie petícií, sťažností, oznámení a podnetov. Spoločná kompetencia je v kontrole hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu, ktorá je skôr na osoh ako na škodu veci. Úrad vlády ich kontroluje iba v štátnej správe. Ak zoberieme do úvahy, že v republike je viac ako 10 tisíc subjektov, ktorým sú pridelené prostriedky zo štátneho rozpočtu, ale aj to, že Najvyšší kontrolný úrad ako novoutvorený kontrolný orgán je poznačený budovaním vlastnej organizačnej štruktúry, personálnymi zmenami, je tu práce pre kontrolné orgány nadmieru.

    Ani tvrdenia o nových kontrolných právomociach na kontrolu obcí nie sú správne. Úrad vlády podľa návrhu zákona o kontrole v štátnej správe môže kontrolovať obce len pri plnení prenesených úloh štátnej správy, čo mu umožňuje aj súčasný platný zákon číslo 418/1991 Zb. a už spomínaný zákon Národnej rady číslo 74 o organizácii ústredných orgánov a ministerstiev. Tu by som skutočne dal do pozornosti pánu poslancovi Hrušovskému, že hrubo zaviedol Národnú radu a hrubo zaviedol aj návodom, že by si to mali prečítať hlavne starostovia. Starostovi nepatrí ani v samospráve nakladanie s finančnými prostriedkami vôbec, ale patrí to zastupiteľstvu. Tak aby sme tu aj tie termíny - aj organizácie, aj samosprávnych orgánov uvádzali na správnu mieru.

    Na záver mi dovoľte pripomenúť, že realizáciou kontrolných oprávnení úradu vlády je potrebné dosiahnuť lepší poriadok v používaní prostriedkov štátneho rozpočtu skôr, než ich neoprávnené použitie následne zistí Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky. Cieľom všetkých orgánov štátnej moci musí byť to, aby chýb a nedostatkov vo výkone štátnej správy bolo zistené čo najmenej, aby tieto orgány čo najlepšie slúžili potrebám občanov. Robia tak aj iné vlády vo vyspelých štátoch Európy, ktoré na rozdiel od nás svoj kontrolný systém budovali viac ako 100 rokov a zamestnávajú v tejto činnosti nepomerne viac pracovníkov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Reovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Keďže sa nikto nehlási, vyhlasujem rozpravu o dvanástom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť ešte pani podpredsedníčka vlády? Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte, aby som reagovala nie postupom, ako jednotliví poslanci vystúpili, ale začala by som reakciou na vystúpenie pani poslankyne Rusnákovej, ktorá vystúpila v závere rozpravy.

    Jej prvá otázka bola, či vláda neuvažuje o novelizácii vyhlášky 150/1958. Áno, uvažuje a v legislatívnom pláne je navrhnuté prijať zákon, ktorý by upravil problematiku vyhlášky 150 nielen z toho dôvodu, že je to právny predpis z roku 1958. Ak by bol úplne vyhovujúci, tak by sme boli radi, že sa podarilo prijať taký predpis, ktorý pôsobí dlhé obdobie. Ale ide o vládnu vyhlášku, teda ani nie o vládne nariadenie, z toho vyplýva právna sila tohto predpisu a navyše prax poukázala na to, že niektoré ustanovenia treba novelizovať.

    Ďalej pani poslankyňa poukázala na § 13 ods. 4 na formuláciu tohto odseku. Chcem jej poďakovať za upozornenie, keďže text skutočne má byť "alebo záznamu o kontrole". Totiž protokol sa vyhotovuje, ak došlo k zisteniu nejakých závad. Záznam sa vyhotovuje v zmysle § 13 ods. 6. Ak sa kontrolou nezistí porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov alebo interných predpisov, vtedy sa vypracuje len záznam. K obidvom môžu byť vznesené námietky, tie sa potom stávajú súčasťou týchto materiálov. Ďakujem za podnetný návrh a odporúčam pánu spoločnému spravodajcovi zahrnúť odhlasovanie zmeny štylistiky § 13 ods. 4, zrejme pri prepisovaní "u" na konci slova vypadlo.

    Ďalej by som sa chcela vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca Hrušovského, ktoré bolo v línii vystúpení prevažne poslancov KDH, kde negoval všetko, čo je v predloženom návrhu, vrátane úplne scestných odôvodnení, podľa mňa preukazujúcich neznalosť vlastnej problematiky. Pokiaľ namieta nedefinovanie pojmov "vnútorná kontrola" a "vonkajšia kontrola" v predložených návrhoch, ja by som ho odkázala na základné učebné texty z právnickej fakulty, kde sú tieto pojmy jasne vymedzené a nie je účelom zákonov vymedzovať pojmy, o ktorých právnici nezvyknú mať pochybnosť a v aplikačnej praxi nespôsobujú problémy.

    Ďalej by som chcela uviesť, že jeho názor, že navrhnutá úprava je nebezpečná a ohrozuje samosprávu, je úplne scestný, pretože v príslušnom ustanovení, t. j. § 3 písm. e), sa jasne hovorí, že kontrolná pôsobnosť úradu vlády sa vzťahuje na obce pri plnení úloh štátnej správy. Vážení, tu obec nevystupuje ako samosprávny subjekt, ale vystupuje ako subjekt, na ktorý bola prenesená štátna správa, teda pri tejto jeho činnosti platia všetky pravidlá, zásady a právne predpisy platné na výkon štátnej správy.

    Toto moje stanovisko nie je účelové, dovolím si pána poslanca odkázať na moju monografiu, ktorá vyšla v roku 1990, kde to jasne preukazujem. Bola zahrnutá do učebných textov a používa sa aj v súčasnosti na právnickej fakulte, má názov "Štátna správa, samospráva a občan". To znamená, že ak na obec prenesieme výkon štátnej správy, obec tu vystupuje ako orgán štátnej správy, musí používať aj inú pečiatku na rozhodnutia, so štátnym znakom, to znamená, že táto činnosť má charakter štátnej správy, stojí za ňou donucovacia moc štátnej správy, štát je povinný túto činnosť aj plne finančne pokryť. Preto aj individuálne rozhodnutia vydané v tejto oblasti činnosti samosprávy sú v odvolacom konaní smerované na príslušné orgány štátnej správy. Takže dovolím si jednoznačne tvrdiť, že stanovisko je scestné a nesprávne.

    Taktiež nemôžem súhlasiť s tým, že ide o ohrozenie súdneho preskúmania rozhodnutí. Keďže toto ustanovenie v plnom rozsahu zostáva v platnosti, občania ako doteraz v plnom rozsahu môžu podať - za podmienok ako doposiaľ - návrhy na súdne preskúmanie. Nie je vecou štátnej správy, aby dávala podnety na súdne preskúmanie, keďže tak nemôže urobiť. To je vo výlučnej dispozičnej sfére našich občanov, ktorí sa sami rozhodnú, či tento opravný prostriedok použijú. Vízie, ktoré sa spájajú s týmto zákonom, sú asi adekvátne tým, a ja to nemôžem nepripomenúť, keď som z tohto miesta navrhovala novelizáciu Trestného zákona, konkrétne právnu úpravu úplatkárstva, ako z radov práve poslancov KDH boli kreslené strašidelné vízie o spustení procesov atď. Aká je realita, netreba sa pri tomto zákone bližšie zmieňovať.

    Ďalej by som sa chcela vyjadriť k stanovisku pána poslanca Vavríka. Nemôžem si pomôcť, ale nemôžem súhlasiť s tým, že kontrola výkonu rozhodnutia je hrubým porušením zákonnosti. Každá rozhodovacia činnosť, či ide o rozhodovaciu činnosť orgánov štátnej správy, alebo súdov, má zmysel jedine v jednom prípade. Ak sú rozhodnutia, ktoré sú finálnym produktom tejto individuálnej rozhodovacej činnosti, v praxi skutočne realizované. Ak nie, všetky náklady a snaženia štátnej správy, ktoré smerovali k vydaniu tohto rozhodnutia, boli zbytočné. Preto aj v oblasti súdnych rozhodnutí pociťujeme tento nedostatok a navrhli sme tomuto parlamentu zákon o súdnych vykonávateľoch, ktorý prešiel a ktorý dostal aj ocenenie slovenskej legislatívy, že veľmi účinne tento inštitút v porovnaní so zahraničnými úpravami upravila. Tak to bolo vyjadrené a konštatované v Paríži na svetovom stretnutí únií súdnych vykonávateľov. Ak je to dobré vo vzťahu k súdnym rozhodnutiam, takýto postup je dobrý aj k rozhodnutiam orgánov štátnej správy. Prax naopak veľmi poukazuje na to, že vydané rozhodnutia nie sú vždy realizované. Preto ak má byť právny štát, potom treba dbať na to, aby rozhodnutia, ktoré vlastne konkretizujú všeobecne záväzné právne predpisy na individuálne prípady, boli aj skutočne vykonané.

    Ďalej by som chcela k vystúpeniam, ktoré tu zazneli, povedať jedine niekoľko poznámok. Ak si spravíme aj v zahraničí sieťové grafy kontrolných aktivít, vždy zistíme, že okrem rezortnej kontroly štátna správa má ešte aj nadrezortnú kontrolu. Je nereálne sa domnievať, že rezort v rámci svojej vlastnej rezortnej aktivity má vždy a za každých okolností záujem na tom, aby prípadnú nezákonnosť odhalil. Mám tu na mysli aj tie prípady, ktoré nemožno v praxi vylúčiť, keď pracovníci štátnej správy vedome v prospech občanov porušujú platné právne predpisy.

    Ďalej by som chcela stručne odpovedať pánu poslancovi Romanovi Kováčovi, čo sa stane v prípade rozdielnych stanovísk príslušných kontrolných orgánov. Myslím, že tu už pán poslanec Vavrík naznačil, že tieto kontrolné orgány majú rôzne oprávnenia na urobenie nápravy, a ak takéto porušenie naplní skutkovú podstatu trestného činu, budú o tom v konečnom dôsledku rozhodovať trestné orgány. A tam sa môže práve táto kontrolná činnosť aj spoločne zamerať.

    Ďalej by som chcela uviesť ešte poslednú poznámku, že predloženým právnym predpisom sa vlastne upravuje aj kontrola vybavovania sťažností, podnetov a oznámení. Táto oblasť bola počas predchádzajúcej vlády nepokrytá. Sťažnosť môže byť len impulzom na preskúmanie rozhodnutia, ktoré bolo vydané dajme tomu aj v správnom konaní a je rozporné so zákonom. Ak nadriadený orgán kontroluje vybavovanie sťažností, tým vlastne prispieva k zákonnosti rozhodovania štátnej správy aj vo vzťahu k občanom. Vážení, túto aktivitu Najvyšší kontrolný úrad nemôže nahradiť. Nenahradí ju, znovu zopakujem, ani rezortná kontrola.

    Plne sa stotožňujem s tým, čo tu bolo povedané, že v období transformácie ekonomiky radšej majme, už keby sme sa aj stotožnili s takýmto stanoviskom, nadbytočnú kontrolu, ja ju však nepovažujem za nadbytočnú, ale ak chce to niekto takto vidieť, tak radšej majme nadbytočnú kontrolu ako nedostatočnú kontrolu. Myslím, že vláda, ktorá dáva návrh na vytvorenie orgánu, ktorý bude kontrolovať aktivity v rezortoch jej ministerstva, tá to s touto krajinou nemyslí nepoctivo, ale dobre.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani podpredsedníčke vlády. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán Rea?

  • Ďakujem. Páni poslanci, pani poslankyne, pristúpime k hlasovaniu. Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Reu, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Rea.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážená pani podpredsedníčka,

    pristúpime k hlasovaniu postupne tak, ako boli v rozprave vznesené pripomienky a pozmeňovacie návrhy. Ako prvé budem uvádzať hlasovanie zo spoločnej správy. Uviedol som návrh na hlasovanie. Tento môj návrh v rozprave jednotliví poslanci pozmenili, budem teda uvádzať pozmenené hlasovanie s tým, že spoločne budeme hlasovať o bodoch 1, 3, 4, 5, 8, 10, 11, 13, 15 a 16. Tieto body odporúčam prijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhoch, ktoré pán poslanec Rea prečítal. Pán poslanec ich odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 106 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Čiže tieto návrhy sme prijali.

  • Ďakujem pekne. Budeme teraz pokračovať. Pán poslanec Vanko navrhol, aby bol bod číslo 2 vyňatý na samostatné hlasovanie. Ja som ho pôvodne odporúčal neprijať, ale vzhľadom na to, že takto pozmenený návrh, ako je v bode 2, je nad rámec kompetenčného zákona, ktorý som aj ja vo vystúpení čítal, nechám bod 2 na zváženie pánom poslancom. Ja som ho pôvodne navrhoval neprijať, ale po vystúpení pána poslanca Vanka hlasujte podľa vlastného zváženia.

  • Ďakujem. Hlasujeme o bode 2 spoločnej správy. Pán poslanec rozhodnutie nechal na zváženie poslancov.

    Nech sa páči, budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

    Čiže tento bod neprešiel.

  • Ďalej pán poslanec Miklušičák navrhol na samostatné hlasovanie bod číslo 6 spoločnej správy. Dávam hlasovať a odporúčam ho neprijať.

  • Bod číslo 6 spoločnej správy pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 21 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Tento bod spoločnej správy sme neprijali.

  • Ďakujem pekne. Budeme hlasovať o bode číslo 7 spoločnej správy. Odporúčam ho neprijať.

  • Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca odporúča bod číslo 7 zo spoločnej správy neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovali 3 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 86 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

    Tento bod spoločnej správy sme neprijali.

  • Ďalej pán poslanec Miklušičák vo svojej faktickej poznámke požiadal, aby sa samostatne hlasovalo o bodoch 9, 12 a 14 spoločnej správy, spoločne v jednom bloku a odporúčal, aby sme tieto body prijali. Odporúčam ich prijať.

  • Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca tieto body odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Čiže tento bod sme prijali.

  • Budeme pokračovať v hlasovaní o pozmeňovacích návrhoch tak, ako vzišli z rozpravy.

    S prvým pozmeňovacím návrhom vystúpil pán poslanec Pacola. V § 5 navrhuje doterajší text označiť ako odsek 1 a doplniť o odseky 2 a 3 v nasledovnom znení: "Úrad vlády poskytne na požiadanie Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky informácie, doklady a vysvetlenia súvisiace s uplatňovaním jeho pôsobnosti." Odsek 3: "Na požiadanie Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky vykoná úrad vlády v rozsahu svojej pôsobnosti kontrolu a Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky predloží výsledné materiály z tejto kontroly." Odporúčam tento pozmeňovací návrh neprijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Tento návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ako ďalší vystúpil v rozprave s pozmeňovacím návrhom pán poslanec Kunc a navrhol v § 7 ods. 2 preštylizovať vetu. Ak dovolíte, prečítam už novopreštylizovanú vetu: "Vnútorná kontrola v štátnej správe predstavuje systém kontrolujúci plnenie úloh orgánov štátnej správy a jej funkčnosti na všetkých stupňoch riadenia." Odporúčam nové znenie prvej vety § 7 ods. 2 tak, ako ju navrhol pán poslanec Kunc, prijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Kunca. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

    Prijali sme tento pozmeňovací návrh pána poslanca Kunca.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Vo faktickej poznámke vystúpila pani poslankyňa Rusnáková a navrhla v § 13 ods. 4 v treťom riadku prvej vety zmenu "alebo k záznamu o kontrole". Keďže zo strany predkladateľa boli súhlasné i nesúhlasné stanoviská, pretože "protokol" a "záznam" sú dve rôzne veci, nechávam na zváženie pánom poslancom, aby oni rozhodli, akú dikciu v § 13 ods. 4 v treťom riadku prvej vety prijmeme.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca dáva návrh na zváženie poslancom.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Čiže tento bod prešiel.

  • Vážený pán predsedajúci, tým som vyčerpal všetky doplňovacie a pozmeňovacie návrhy k prerokovanému návrhu zákona a odporúčam, aby sme hlasovali o návrhu zákona ako celku. Odporúčam ho s pozmeňovacími a doplňovacími pripomienkami schváliť.

  • Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Nech sa páči, budeme sa prezentovať. Pán spoločný spravodajca odporúča zákon prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 67 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o kontrole štátnej správy.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem do 14.00 hodiny obedňajšiu prestávku.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať t r i n á s t y m bodom programu, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 12/1993 Z. z.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 247 a spoločnú správu výborov ako tlač 247a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pán poslanec Ján Langoš. Prosím ho, aby sa ujal slova. S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Národa.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dávam procedurálny návrh, a to podľa § 13 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sa o bodoch 18 a 19, čiže o návrhu poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1996 a o návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1996 rokovalo až na budúci týždeň 19. 12. 1996 vzhľadom na to, že včera sme prijali vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1996 a o zmene a doplnení niektorých zákonov a musia k tomu ešte zasadnúť aj správne rady, aj výbory. Gesčný výbor bude zasadať až v pondelok. Z toho dôvodu žiadam o preradenie týchto bodov na 19. 12.

  • Budeme o tomto návrhu hlasovať. Teda hlasujeme o návrhu pána poslanca Národu, predsedu sociálneho a zdravotného výboru, aby sa o bodoch 17 a 18 rokovalo na budúci týždeň.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Čiže tento návrh na zmenu programu sme prijali.

    Nech sa páči, pán poslanec Langoš.

  • Vážený pán predseda pán predsedajúci, vážená Národná rada, dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som uviedol návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 12/1993 Z. z. Musím povedať, že ma mrzí, že už je to v tomto roku štvrtýkrát, keď sa dostali na program rokovania v poradí za sebou poslanecký návrh a návrh vládny alebo v jednom prípade návrh konkurenčný, a to v prípade návrhu KDH, zákona o protikomunistickom odboji.

    Prvé pokusy a verejné požiadavky sudcov na vytvorenie vlastných samospráv, ktoré by sa zúčastňovali na štátnej správe súdov, sa ešte v bývalom Československu objavili prvýkrát v roku 1968. Po roku 1970 sa zľahla zem a sudcovia a súdy sa dostali pod tvrdú kuratelu štátnej správy a vlády. Návrh, ktorý máte na laviciach, sme vypracovali spolu so Združením sudcov Slovenska ešte na prelome rokov 1993-1994 a dostal sa do Národnej rady Slovenskej republiky krátko pred voľbami, takže Národná rada ho nestihla prerokovať. Podobný návrh sa objavil v pláne legislatívnych prác vlády s termínom február 1995, v pláne, ktorý sme dostali na poslanecké lavice začiatkom roka. Preto sme obnovili s kolegami Šimkom a Hrušovským návrh z minulého roka, aby sme podporili oprávnené požiadavky profesnej organizácie sudcov, Združenia sudcov Slovenska, na urýchlenie vzniku sudcovských samospráv.

    Chcem povedať, že keď beriem teraz v tejto chvíli do rúk stanovisko vlády Slovenskej republiky, ktoré som dostal asi pred dvoma týždňami k tomuto návrhu novely zákona, a čítam dôvody, ktoré viedli vládu k nesúhlasu, tak sa mi zdá, že snívam.

    Prvý dôvod je zrozumiteľný a zreteľný. Vláda sa odvoláva na plán legislatívnych prác a tvrdí, že predložila, alebo pripravila návrh novely zákona o súdoch a sudcoch a novelu zákona o kárnej zodpovednosti sudcov, citujem: "ktorá vychádza z inej koncepcie". Áno, z inej koncepcie. Budem chvíľku i o tom hovoriť. Druhý dôvod nesúhlasu, je to, prosím, podpísané predsedom vlády Vladimírom Mečiarom, citujem: "Nereaguje na následnú novelu zákona číslo 325/1991 Zb. o súdoch a sudcoch, t. j. zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 110/1995 Z. z." Zákon číslo 325/1991 Zb. môže byť preklep, pretože pod týmto číslom je uvedený v Zbierke zákonov výnos Federálneho výboru pre životné prostredie o nerovnomernom rozvrhnutí pracovnej doby. V prípade zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 110/1995 Z. z. nemôže ísť ani o preklep, pretože pod týmto číslom v Zbierke zákonov vyšlo oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia, ktorým sa mení opatrenie Národnej banky Slovenska z 31. januára... atď. o pravidlách likvidity bánk. Toto je prvý dôvod. Iste, náš návrh novely nereaguje ani na výnos z federálneho výboru, ani na oznámenie Národnej banky Slovenska.

    Ďalšie dôvody uvedené v odsekoch: Navrhované ustanovenie § 50 ods. 3 nie je v súlade s pôsobnosťou sudcovskej rady podľa navrhovaného ustanovenia § 58 odsek 5. A tu je vlastne ten spor nášho návrhu s vládnym návrhom. V § 50 odsek 3 - ten inkriminovaný nesúlad - sa hovorí: "po predchádzajúcom súhlase príslušnej sudcovskej rady", v ustanovení § 58 odsek 5 sa hovorí: "vyjadrujú sa k odvolaniu predsedu senátu". Áno, sudcovské samosprávy sa vyjadrujú. Vyjadrujú sa pozitívnym súhlasom alebo negatívnym nesúhlasom. V ustanovení § 50 odsek 3 sa odvolanie sudcu štátnym funkcionárom správy súdov viaže na súhlas, na vyjadrenie súhlasu príslušnej sudcovskej samosprávy. A toto je prvý spor medzi naším návrhom a vládnym návrhom. Toto je skutočná ingerencia sudcovských samospráv do výkonu štátnej správy súdov.

    Ďalší bod nesúhlasu alebo zamietnutie. "Ustanovenie § 51a je v rozpore s článkom 109 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého člen vlády nemôže byť sudcom." Názov § 51a v našom návrhu znie: Prerušenie výkonu sudcovskej funkcie. § 51a vo vládnom návrhu znie: Prerušenie výkonu sudcovskej funkcie. Pýtam sa, je náš návrh i návrh vládny v rozpore s ústavou? Nie je. Ide o prerušenie výkonu sudcovskej funkcie v jednom i druhom prípade. Ak vládny návrh nie je v rozpore s ústavou, ani náš návrh v rozpore s ústavou nie je. Prosím, ale o tom môžete diskutovať.

    Posledná námietka znie: "Úprava obsiahnutá v bode 4 návrhu je nedostatočná v otázkach zvolávania, vedenia, rokovania a prijímania uznesení zhromaždenia sudcov" - to je prvá časť výhrady. Dovolím si povedať, že ani zákon o obecných samosprávach neupravuje štatút samospráv, ktoré sú demokraticky volené spomedzi občanov žijúcich v mestách a obciach. Nepovažujeme za potrebné, aby sme sudcom, ktorí tvoria istú elitu, vnucovali zákonom organizáciu ich samosprávnej činnosti. A druhá časť tejto výhrady hovorí: "Samotná koncepcia zriadenia orgánov sudcovskej samosprávy nie je dostatočne odôvodnená, keďže návrh samosprávne funkcie sudcovských rád ani nezakotvuje."

    V odseku 1 nášho § 58 s názvom Sudcovské rady odsek 1 znie: "Predstaviteľom samosprávy sudcov sú sudcovské rady." Vo vládnom návrhu nielenže sa slovo "samospráva" alebo "samosprávny" nevyskytuje, ale nevyskytujú sa ani samosprávne právomoci, ktorými sa sudcovské samosprávy majú zúčastňovať na štátnej správe súdov. A o toto práve ide, o oddelenie štátnej správy a výkonnej moci od výkonu funkcie sudcu a od organizácie práce súdov. Takže v tomto je rozdiel medzi naším návrhom a vládnym návrhom, tak ako to vláda vcelku správne uvádza v bode 1 svojho stanoviska.

    Vrátim sa k textu stanoviska vlády. Toto stanovisko schválila vláda Slovenskej republiky, najvyšší výkonný orgán štátnej moci v Slovenskej republike. Toto stanovisko je podpísané predsedom vlády. Pravdepodobne toto stanovisko pripravila podpredsedníčka vlády pani profesorka Tóthová, ktorá je šéfkou Legislatívnej rady vlády. Jej sa nečudujem. Ona celú svoju profesionálnu kariéru, vedeckú prácu venovala štúdiu sovietskeho správneho práva. Čudujem sa však ďalším právnikom z vlády, že dokázali prijať takto formulované stanovisko.

    Toto pokladám za dostatočné uvedenie nášho návrhu novely zákona o súdoch a sudcoch.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Langošovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Bartolomeja Kunca, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona výborov Národnej rady.

    O slovo požiadal minister spravodlivosti pán Liščák.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    bolo spomínané, že prvé pokusy sudcovských samospráv boli evidované v roku 1968, to boli pokusy nerealizovateľné, pretože boli niekde v polohe úvah. Pán poslanec Langoš zabudol na to, že už pred niekoľkými rokmi fungovali na našich súdoch prvé orgány samosprávy, to boli kolégiá sudcov budované pri krajských súdoch, ktorého kolégia pri Krajskom súde v Banskej Bystrici som bol aj ja. Je samozrejmé, že potom informácie, ktoré tu poskytol, boli ozaj v polohe snov, tak ako to spomínal.

    Predloženému návrhu pánov poslancov, pána Langoša, pána Ivana Šimka, pána Hrušovského, chýba ešte jedna ďalšia skutočnosť a síce, že sme sa takmer rok trápili spoločne so združením sudcov na spoločnej formulácii návrhu novely 335, absolvovali sme niekoľko seminárov a školení na túto tému, alebo sme si ukrojili z času na týchto seminároch, naposledy to bolo vo februári v inštitúte pre doškoľovanie v Trenčianskych Tepliciach, a dohodli sme sa so združením sudcov, že predložíme tento spoločný návrh tak, ako znie, ako ho predložím. Potom je tá naša spolupráca ministerstva spravodlivosti a Združenia sudcov Slovenska niečím alebo rušená, alebo nie je tu ochota predkladať také návrhy zákonov, ktoré vzišli z našich spoločných rokovaní, ale to už je zase iný problém. A týmto problémom sa predovšetkým rozumejú len sudcovia.

    Ťažko je pochopiť poslancovi, ktorý nikdy nepracoval na okresnom alebo krajskom súde, o čo vlastne ide. To, čo vám tu hovorím, sú moje životné skúsenosti a skutočnosti, ktoré som v súvislosti s predlohou tohto návrhu zákona prežil osobne ako sudca a neskôr ako minister. Preto sa čudujem, že tento návrh tu vôbec je.

    Predložený návrh pánov poslancov rieši len časť problematiky, ktorá je obsahovou náplňou predloženého vládneho návrhu zákona o súdoch a sudcoch a na potrebu novelizovaného zákona číslo 412 z roku 1991 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov vôbec nereaguje. Predložený návrh nerieši potrebné zjednotenie právnej úpravy riešenia personálnych otázok vo vojenskom súdnictve s právnou úpravou v civilnom súdnictve, nereaguje na potrebu rozšírenia vecnej príslušnosti vyššieho vojenského súdu vo väzbe na zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve. Ide konkrétne o zmenu a doplnenie § 20, 39 a 42 zákona o súdoch a sudcoch. Okrem toho návrh na doplnenie tohto zákona v § 51a naráža na článok 109 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého člen vlády nemôže byť sudcom. Preto som na výzvu pána prezidenta v decembri minulého roku šiel k nemu a pre čistotu ústavy som sa vzdal sudcovskej fukcie. Navrhované znenie v § 51a zákona o súdoch a sudcoch je v zjavnom rozpore s citovaným článkom ústavy. Okrem toho navrhované ustanovenie nereaguje na ustanovenie § 3 ods. 2 a § 4 zákona číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí, podľa ktorých je funkcia člena obecného a člena mestského zastupiteľstva i funkcia starostu obce a primátora nezlučiteľná s funkciou sudcu.

    Za nadbytočné a neopodstatnené považujem aj to, aby som si pred rozhodnutím o prerušení funkcie sudcu z dôvodu jeho poverenia zastupovaním našej republiky v medzinárodnej organizácii vyžadoval stanovisko Rady sudcov Slovenska, keď jediným dôvodom na takéto opatrenie je skutočnosť, že úlohy v medzinárodnej organizácii bránia v riadnom výkone sudcovskej funkcie. Za problematické považujem aj to, aby sme sudcovské rady definovali ako orgány samosprávy sudcov a aby ako také spolurozhodovali hoci len o niektorých a niekoľkých personálnych otázkach v súdnictve. Takýto návrh nemá oporu v našej ústave a nemôžeme ho preto akceptovať.

    Sudcovské rady na báze samosprávy, ako to bolo prednesené, nefungujú nikde v okolitých krajinách, ani na západe Európy, ani na východe. Môžem uvádzať konkrétne príklady. Bez ohľadu na túto skutočnosť nemožno akceptovať riešenie, že rozhodovať budú dvaja, alebo zodpovednosť za rozhodnutie ponesie iba jeden, pri navrhovanom riešení orgán poverený výkonom štátnej správy. Ak si niekto myslí, že napríklad v Holandsku je sudca volený takým demokratickým spôsobom ako u nás, je na veľkom omyle. Tam jeho menovanie do funkcie prechádza ešte ďalšími dvoma rukami, a to cez ministra spravodlivosti a cez kráľovnú. Čiže považujem náš systém menovania sudcov alebo volenia sudcov za jeden z najdemokratickejších, aký som poznal. Toľkoto hádam na úvod.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi. Nech sa páči, pán poslanec Langoš.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán minister, pri všetkej úcte, poviem len jednu poznámku. Združenie sudcov k vládnemu návrhu, keď už bol prerokúvaný ústavnoprávnym výborom, predložilo 25 pozmeňovacích návrhov, z toho niektoré v podstate zásadné a podstatné. Nechcem otvárať znovu o tomto s vami diskusiu.

    Ďakujem.

  • Pokiaľ by som mohol povedať jednu vetu, podľa poslednej dohody z februára tohto roka s pánom prezidentom združenia sudcov sme uzavreli otázku úplnosti nášho vládneho návrhu bez pozmeňovacích návrhov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Pán minister, trochu ma prekvapuje vaša nevôľa nad tým, že tu ten návrh je. Myslím si, že tak návrh poslanecký, ako aj návrh vládny sa usiluje riešiť tak trochu obdobné problémy alebo tie isté problémy, ktoré prináša súdna prax. My si myslíme, že ten náš lepšie, vy si myslíte, že ten váš lepšie, je to normálne v pluralitnej spoločnosti a nechápem celkom tú vašu trošku azda aj márnomyseľnosť, nechcem použiť slovo ješitnosť, lebo to nie je správne po slovensky, ale proste Združenie sudcov Slovenska spolupracuje aj s poslancami, spolupracuje aj s ministerstvom. Myslím, že je to celkom normálne, usilujeme sa, aby sme tu mali dobrý zákon.

    Ale chcem sa vyjadriť len k tej jednej výhrade vlády, pretože je to vážna výhrada, pretože sa hovorí, že je to rozpor s ústavou. Áno, ústava hovorí, že člen vlády nemôže vykonávať sudcovskú funkciu, ale ústava hovorí, že takisto poslanec nemôže vykonávať sudcovskú funkciu. V podstate nemôže ani prezident vykonávať sudcovskú funkciu. Jednoducho je viacero takýchto nezlučiteľností vo výkone iných funkcií s funkciou sudcu a práve preto, že sudca je volený vlastne na doživotie, ak to tak môžem zjednodušene povedať, treba vytvoriť nejaký inštitút a tým inštitútom je práve prerušenie výkonu sudcovskej funkcie a nazdávam sa, že kvôli tomu to bolo vložené do tohto zákona.

    Isteže, môžeme potom diskutovať vôbec o ústavnosti tohto inštitútu. Ja si myslím, že on má svoju logiku, ale potom keby sme povedali, že to je v rozpore s výkonom, že nie je možné prerušenie pri výkone funkcie člena vlády, potom by sme museli byť dôslední a takisto stanoviť aj rozpor s výkonom poslaneckého mandátu, prípadne s mandátom prezidenta.

  • Ďakujem. Nech sa páči, ešte pán Cuper.

  • Pán poslanec Langoš, združenie sudcov alebo jeho predstavitelia môžu mať iba návrhy, ktoré si vy môžete osvojiť, alebo neosvojiť, a potom sú to pozmeňovacie návrhy. Pozmeňovacie návrhy môžu mať iba poslanci. Ale to by ste museli vôbec vedieť, čo tu v tomto parlamente interpretujete. Mne sa zdá, že neviete, čo interpretujete.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ešte pán poslanec Langoš.

  • Jednou vetou. Pán minister, tu na lavici mám text, ktorý podpísal prezident Združenia sudcov Slovenska, ktorý obsahuje týchto 25 pripomienok a je datovaný v Bratislave 27. novembra 1995, teda pred dvoma týždňami.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kunc, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne poslankyne, vážení páni poslanci,

    prečítam spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 12/1993 Z. z.

    Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 12/1993 Z. z., pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 524 zo dňa 18. septembra 1995 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť po získani stanoviska vlády Slovenskej republiky.

    Vláda Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona zaujala stanovisko a svojím uznesením číslo 818 zo 7. novembra 1995 vyslovila s ním nesúhlas.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu zákona neprijal uznesenie, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky nesúhlasí s návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 12/1993 Z. z.

    Vážený pán predsedajúci, toto je úplné znenie spoločnej správy poverených výborov Národnej rady. Navrhujem a prosím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu o návrhu zákona skupiny poslancov.

  • Ďakujem pánu poslancovi Kuncovi a prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o trinástom bode programu. Do rozpravy sa písomne nikto neprihlásil. Hlási sa niekto do rozpravy?

  • Keďže sa nikto nehlási, vyhlasujem rozpravu o trinástom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť ešte pán poslanec Langoš?

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci,

    vychádzajúc z prednesenej spoločnej správy výborov a vzhľadom na to, že v bode 14 schváleného programu schôdze budeme rokovať o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov, i zákon číslo 412/1991 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 149/1993 Z. z., ktorý upravuje aj skupinou poslancov sledovanú problematiku a ktorý spoločná správa poverených referenčných výborov odporúča prijať, neodporúčam o tomto návrhu ďalej rokovať a odporúčam predložený návrh neprijať.

  • Ďakujem. Pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme neschválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 12/1993 Z. z.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, pokračujeme š t r - n á s t y n bodom programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov a zákon číslo 412/1991 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 149/1993 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 273 a spoločnú správu výborov ako tlač 273a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky pán Jozef Liščák. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    skutočne, pán poslanec Šimko, z mojej strany nešlo o ješitnosť, ale ja by som to vyjadril inak. Ak sa so združením sudcov, ktoré sa snažím čo najviac vtiahnuť do problematiky ministerstva spravodlivosti, vyjde v poslednej hodine s protinávrhom, teda s návrhom, ktorý nie je identický s tým, na čom sme sa dohodli, tak to je nekolegiálne, prinajmenej. Nie, s ješitnosťou to nemá nič spoločné. Ale to nevadí. Sústredím sa na návrh vládny.

    Proces transformácie spoločnosti a budovania právneho demokratického štátu i vznik samostatnej suverénnej Slovenskej republiky sa bezprostredne týka aj nášho súdnictva. Práve preto sa snažíme spolu so Združením sudcov Slovenska v súčinnosti spracúvať viaceré návrhy zákonov a už aj preto pán prezident Združenia sudcov Slovenska je členom môjho kolégia, takisto ako sú členom tohto kolégia prezidenti komôr atď.

    Zmeny v našom spoločenskom živote, ktoré privodil november 1989, a vznik nášho suverénneho štátu, našli legislatívne vyjadrenie nielen v Ústave Slovenskej republiky, ale aj vo viacerých novelách justičných zákonov prijatých Federálnym zhromaždením bývalého spoločného štátu Čechov a Slovákov. Novely justičných zákonov prijaté Národnou radou Slovenskej republiky považujeme však len za prechodné legislatívne riešenia, ktoré musíme v budúcich rokoch nahradiť novými zákonnými úpravami, ktorými sa v konkrétnej vecnej podobe naplnia rámce vymedzené ústavou a ktoré budú harmonizovať s právnymi úpravami Európskeho spoločenstva a vyspelých demokratických štátov.

    Pokiaľ ide o postavenie, organizačnú štruktúru a úlohy súdov a právne pomery sudcov, našou ťažiskovou legislatívnou úlohou je príprava nového zákona o organizácii a štátnej správe súdov a zákona o sudcoch a justičných čakateľoch. Napriek tomu, že príprave návrhov týchto zákonov venujeme prvoradú pozornosť, zatiaľ nemáme možnosť vstúpiť do záverečnej etapy ich prípravy. V tejto súvislosti by som chcel za všetkých sudcov Slovenska poďakovať za vaše včerajšie rozhodnutie, vážená Národná rada, že sa zrušilo moratórium na valorizáciu aj platov našich sudcov. Je to vynikajúca vec. Ďakujem ešte raz.

  • Napriek tomu, že príprave návrhov týchto zákonov venujeme prvoradú pozornosť, zatiaľ nemáme možnosť vstúpiť do záverečnej etapy ich prípravy. Pokiaľ ide o organizáciu alebo organizačnú štruktúru súdov, bude možné definitívnu podobu návrhu zákona sformulovať až po schválení územného členenia štátu, s ktorými musí štruktúra súdov korešpondovať. Preto sme si tiež nesplnili v tejto časti plán práce, plán legislatívnych úloh.

    Pokiaľ ide o zákon o sudcoch a justičných čakateľoch, to je známy sudcovský kódex, ten máme pripravený v zásadách. Nemôžeme ho tiež použiť, pretože chceme, aby náš návrh harmonizoval so zákonom o verejnej službe pripravovaným v gescii ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a, pochopiteľne, aj so zákonnými úpravami postavenia a právnych pomerov sudcov z najvyspelejších demokratických štátov a odporúčaniami Výboru ministrov členských štátov Rady Európy, ktoré pozorne sledujeme a študujeme. Život a právna prax však nezávisle od našich predstáv a predsavzatí nám nastoľuje úlohy i problémy, ktoré musíme neodkladne riešiť, a to aj za cenu ďalších novelizácií do značnej miery prekonaných právnych úprav. Z toho dôvodu a v úsilí postupne harmonizovať náš právny poriadok s právnym poriadkom Európskeho spoločenstva pristúpili sme aj k ďalšej novelizácii zákona o súdoch a sudcoch a zákona o kárnej zodpovednosti sudcov.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený vládny návrh zákona sleduje niekoľko cieľov. V prvom rade sa má ním zjednotiť úprava štátnej správy vojenských súdov s úpravou štátnej správy civilných súdov, upraviť pôsobnosť ministra obrany v oblasti štátnej správy vojenských súdov a uľahčiť prechod vojenských sudcov na civilné súdy, čo aspoň v malej miere prispeje k riešeniu personálnych problémov súdnictva. Doteraz vojenskí sudcovia, ktorí odišli z armády, bohužiaľ, neboli použiteľní na civilné súdnictvo.

    Ku skvalitňovaniu výkonu súdnictva by malo prispieť najmä navrhované doplnenie § 50 zákona o súdoch a sudcoch o možnosť odvolania sudcov z funkcie predsedov senátov krajských súdov i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj z iného ako disciplinárneho dôvodu, napríklad vtedy, keď sudca svoju funkciu predsedu senátu nezvláda zo zdravotných alebo iných závažných dôvodov. Tým dôvodom, vážení páni poslanci, upozorňujem, môže byť aj to, že predseda senátu prestane na sebe pracovať, prestane študovať a členovia senátu ho jednoducho vedomostne preskočia. Zdôrazňujem, že musí ísť o takú skutočnosť, ktorá nie je dôvodom na disciplinárne konanie a, Boh uchovaj, už vôbec nie pre politické presvedčenie. V jeho dnešnej podobe nám nič takého zákon neumožňuje.

    Jedným zo základných poslaní navrhovaného zákona je zamedziť vzniku rozporov záujmov pri výkone sudcovskej funkcie so záujmami pri výkone iných štátnych funkcií, do ktorých sudca je, alebo môže byť zvolený alebo vymenovaný. Rozpor sudcovskej funkcie s inými štátnymi funkciami v samosprávnych orgánoch navrhovaný zákon rieši vo väzbe na Ústavu Slovenskej republiky, ústavný zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 119/1995 Z. z. o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov a zákon číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov. Ak je sudca zvolený alebo vymenovaný do niektorej z taxatívne uvedených funkcií, musí prestať vykonávať funkciu sudcu a výkon sudcovskej funkcie sa mu preruší. Po zániku takejto funkcie sa sudcovská funkcia obnoví a sudca sa vráti na súd, na ktorý bol pôvodne pridelený alebo, ak s tým súhlasí, minister spravodlivosti ho pridelí na iný súd. Využitie inštitútu prerušenia výkonu sudcovskej funkcie by sa malo umožniť aj v prípade, že je sudca poverený zastupovaním Slovenskej republiky v medzinárodnej inštitúcii.

    Najvýznamnejšiu a zároveň aj najproblematickejšiu časť navrhovanej novely zákona o súdoch a sudcoch tvoria ustanovenia o sudcovských radách, čím sa v našom právnom systéme zrealizujú rezolúcie valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov číslo 40/32, 40/146 z 29. 11. a 13. 12. z roku 1993 a zabezpečí sa harmonizácia našej zákonnej úpravy s právnymi úpravami vyspelých demokratických štátov.

    V tejto súvislosti považujem za potrebné pripomenúť, že sudcovské rady ako poradné orgány predsedov krajských súdov a predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie sú v našom právnom systéme inštitútom celkom neznámym. Odvolávam sa v tejto súvislosti na to, čom som povedal pred chvíľou. Teda už v osemdesiatych rokoch boli na súdoch v našej republike zriadené kolégiá predsedov krajských súdov ako ich poradné orgány. Rozdiel v postavení sudcovských rád v porovnaní s uvedenými kolégiami je len v tom, že v našom prípade ide o orgány zriadené zákonom s pôsobnosťou v ňom vymedzenou, zatiaľ čo tieto naše kolégiá spred roku 1989 boli kolégiami, ktoré zriadil minister spravodlivosti na základe pokynu.

    Pri koncipovaní navrhovanej právnej úpravy sme využili nielen právne úpravy, ale aj skúsenosti z viacerých vyspelých demokratických štátov, osobitne z Nemeckej spolkovej republiky, z Rakúska a niektorých ďalších. Také postavenie sudcovských rád, aké majú napríklad v Holandsku, jednak naša ústava neumožňuje a jednak by vlastne šlo o problém, o ktorom som už hovoril. Preto ich ani nedefinujem ako orgány sudcovskej samosprávy. Nazdávame sa, že tieto orgány aj v takej podobe, v akej sú zakotvené v navrhovanom zákone, budú účinným spoluúčastníkom pri výkone štátnej správy súdov a prínosom pri zabezpečovaní náročných úloh súdnictva. V tejto oblasti si myslím, že sa môžeme stretnúť aj so Združením sudcov Slovenska, ktoré bude môcť do týchto orgánov navrhovať svojich členov, a tá spolupráca výkonu štátnej správy so sudcovskými radami a so Združením sudcov Slovenska, verím, bude oveľa lepšia.

    Návrh novelizácie zákona o kárnej zodpovednosti, ktorou sa spresňuje definícia kárneho previnenia a ustanovuje lehota na rozhodnutie o kárnom previnení a priestupku sudcu, vychádza z potreby zvyšovania disciplíny v súdnictve a z praxou overeného poznatku, že akýkoľvek trest, vrátane kárneho opatrenia, je najúčinnejší vtedy, keď je vinníkovi uložený v krátkom časovom odstupe od konania či chovania, za ktoré je postihovaný. Uvediem vám príklad. Napríklad v roku 1993 bol podaný návrh na kárne konanie a dodnes v mnohých veciach neboli kárne konania skončené. Bohužiaľ.

    Záverom mi, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte vyjadriť svoju spokojnosť s tým, že sa predložený vládny návrh zákona stretol so vzácnym porozumením a súhlasom pri jeho prerokúvaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Skutočne musíme akceptovať aj tú časť pripomienky Ústavnoprávneho výboru Národnej rady, že takýto predseda odvolacieho senátu bude sledovaný v šesťmesačnej lehote a až potom, čo bude upozornený na svoje nedostatky, môže byť odvolaný použitím mechanizmu, ktorý je uvedený v návrhu novely zákona.

    Pripomienky a odporúčania, ktoré spresňujú, alebo precizujú navrhované zákonné ustanovenia, preto veľmi rád prijímam. Neprijatie niektorých navrhovaných ustanovení by bolo na škodu veci a malo by za následok zníženie významu prijímaného zákona. Čiže ďakujem aj za tie pripomienky, ktoré boli vznesené.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi Liščákovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Bartolomeja Kunca, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci,

    prečítam spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov a zákon číslo 412/1991 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 149/1993 Z. z. v tomto znení:

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov a zákon číslo 412/1991 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 149/1993 Z. z., pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 608 z 30. októbra 1995 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť na prerokovanie do 1. decembra 1995 s tým, že na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky určil ako príslušný Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a súčasne určil, aby sa skoordinované stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej republiky premietli v spoločnej správe.

    Určené výbory vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali do 6. decembra 1995. Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky s vládnym návrh zákona vyslovili súhlas a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňovacími a doplňovacími návrhmi, ako sú uvedené v spoločnej správe. Sám chcem k týmto návrhom vopred poznamenať, že odporučím na schválenie všetky, tak ako sú uvedené v spoločnej správe, s tým, že bod 4 do istej miery navrhnem modifikovať sám, ako to prednesiem vo vystúpení v rozprave.

    To je celá správa, pán predsedajúci. Navrhujem a prosím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pánu poslancovi Kuncovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu výborov.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o štrnástom bode programu. Do rozpravy sa ako prvý prihlásil pán poslanec Kunc. Nech sa páči pán Brňák - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dovolím si ešte pred vystúpením pána poslanca Kunca v rámci faktickej poznámky poukázať na nepresnosť v spoločnej správe. Spoločná správa v bode 10 obsahuje jeden doplňovací a pozmeňovací návrh, ktorý sa dotýka článku II bod 1 § 2 ods. 1. Uvádza sa tam, že uvedený pozmeňovací návrh schválil a prijal okrem Výboru Národnej rady pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti tiež Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Nie je pravdou toto konštatovanie a zrejme pri opise alebo pri vypracúvaní spoločnej správy došlo k istej chybe. Je potrebné, aby ústavnoprávny výbor odtiaľ bol vyčiarknutý.

    Na druhej strane - ústavnoprávny výbor prijal k tomuto bodu iný pozmeňovací návrh. Ten pozmeňovací návrh v článku II. bod 1 § 2 ods. 1 znie: slová "môže vzbudzovať pochybnosti o nezávislosti súdnictva" nahradiť slovami "vzbudzuje oprávnené pochybnosti o nezávislosti sudcu". Toto je pozmeňovací alebo doplňovací návrh, ktorý je riadne obsiahnutý v uznesení ústavnoprávneho výboru, a preto bude potrebné v bode 10 spoločnej správy vyčiarknuť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, doplniť si nový bod 11 o citáciu, ktorú som uviedol, a následný bod 11 a 12 k tomu uspôsobiť a zmeniť ich číslovanie na bod 12 a 13.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Kunc.

  • Milé kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci,

    vláda Slovenskej republiky ako predkladateľka návrhu nás v dôvodovej správe sama informuje o tom, že, citujem: "novela bude platiť len do prijatia nového zákona o sudcoch a súdnych čakateľoch a nového zákona o organizácii a štátnej správe súdov. Preto treba novelou navrhovanú úpravu chápať ako prechodovú s tým, že poskytne čas na vyskúšanie a overenie funkčnosti sudcovských rád a umožní spoznať reálny prínos ich pôsobnosti vo vykonávaní súdnictva." To, že takto získané poznanie bude veľmi vážnym zdrojom tvorby princípov a zásad neskoršej pozitívnej právnej úpravy postavenia pôsobnosti sudcovských rád je iste očividné.

    Odhliadnime teda od bodov 1, 2, 3 a 4 článku I návrhu, ktoré majú zjednocujúci organizačný charakter, a preto ich evidentne treba prijať. Charakter nevyhnutnosti má aj prijatie bodu 5 tohto článku, pretože reaguje na praktické prejavy života. Treba zdôrazniť, že v žiadnom prípade nie je prejavom snahy poskytnúť priestor na odvolávanie predsedov senátov z ľubovoľných, a teda nezákonných dôvodov, prípadne označených za disciplinárne.

    V záujme vylúčenia akejkoľvek pochybnosti v tomto smere ústavnoprávny výbor vo svojom stanovisku spresnil navrhované znenie tak, aby bola vylúčená každá eventuálna možnosť svojvoľného postupu menovacieho orgánu. Preto odporúčam, aby sme s určitým doplnením tento pozmeňovací návrh potvrdili a schválili. On je pozoruhodný aj tým, že po prvý raz ráta s pôsobnosťou sudcovských rád, poskytujúc priestor na vyjadrenie príslušnej sudcovskej rady.

    Ako osobitne významný sa v návrhu novely javí bod 8 článku I s tým, že do právnej úpravy začleňuje úplne nový inštitút pôsobenia sudcovských rád, a to hneď so závažným postavením vyjadreným slovesom "zúčastňujú sa" na štátnej správe súdov. Rovnako ako v ostatných referenčných výboroch, aj v ústavnoprávnom výbore sa vynorila otázka identity sudcovských rád a ich subjektovej kvalifikácie. Kde sa zrazu vzali a koho predstavujú? Na túto otázku je nepriama odpoveď v dôvodovej správe vymedzením ich poslania, ktorým sa, citujem "posilnia garancie nezávislosti sudcov a zvýši sa ich účasť na štátnej správe súdnictva". A rovnako nepriamo je na túto otázku zašifrovaná odpoveď v odseku 5 navrhovaného nového § 58, z ktorého vyplýva, že sudcovské rady sú predstaviteľkami zhromaždení sudcov krajských súdov, mestských súdov v Bratislave a vyššieho vojenského súdu v ich územných obvodoch, ktoré za predpokladu nadpolovičnej účasti sudcov volia sudcovské rady.

    Treba konštatovať, že prijateľnejšia by bola priama odpoveď v podobe príslušného ustanovenia novely zákona, no priebeh rokovania v ústavnoprávnom výbore ukázal, že zatiaľ je nevyhnutné uspokojiť sa s vysvetlením, že úprava vychádza zo zásad obsiahnutých v medzinárodných dokumentoch a z právnych úprav sudcovskej samosprávy vo vyspelých demokratických štátoch. Uvádzajú sa Nemecká spolková republika, Rakúsko a Belgicko. V danej situácii však naozaj nemožno ísť v úprave ďalej, než návrh hovorí, to znamená konštituovať postavenie sudcovských rád inakšie než v polohe poradných orgánov tým funkcionárom súdov, ktorým zákon zveruje výkon štátnej správy súdov. Podrobné vymenovanie pôsobnosti rád v § 58 ods. 8 svedčí o tom, že na obdobie poznávania a overenia to nie je malá pôsobnosť, aj keď ide o status poradného orgánu.

    Pri rokovaní v ústavnoprávnom výbore sme uvážili aj pripomienky Združenia sudcov Slovenska, no ešte nebolo možné prijať formulácie typu, a zase uvádzam: "po predchádzajúcom súhlase príslušnej sudcovskej rady" a "spolupôsobia s predsedami týchto súdov pri výkone štátnej správy súdov", alebo "hodnotí prácu sudcov najmä na účely ich mimoriadneho odmeňovania" a tiež "sú splnené podmienky na funkčný postup sudcov". Priestor na takúto úpravu evidentne môže vzniknúť po už spomenutom prechodovom období a po inštitučnom vyriešení subjektových charakteristík sudcovských rád i zhromaždení sudcov. Povedané inak: "Dočkaj času ako hus klasu" platí aj pri zakladaní a dozrievaní týchto reprezentatívnych, demokratických štruktúr, ktoré majú byť predstaviteľkami stavu považovaného v trojdelení štátnej moci za jednu z nich. Jednoducho, vážnosť vecí velí postupovať v tomto prípade obozretne a vyhnúť sa zbytočným chybám.

    Navrhované ustanovenia článku II nepochybne zdokonaľujú jestvujúcu úpravu právneho inštitútu kárnej zodpovednosti sudcov a nemajú prečo vyvolávať obavy alebo spor. Celkove som získal presvedčenie, že predložené návrhy noviel sú v súlade s intenciami rozvíjania i nevyhnutného doplnenia príslušných zákonov v európskom chápaní účinnosti súdnej moci a odporúčam ich prijať v podobe upravenej pozmeňovacími a doplňovacími návrhmi spoločnej správy referenčných výborov, ktoré som už odporučil schváliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem poslancovi Kuncovi. Prosím, aby zaujal svoje miesto spravodajcu. Ako prvý je prihlásený pán poslanec Benčík. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia,

    už viackrát som sa osvedčil, že nepovažujem novelomániu pre náš právny poriadok za užitočnú a prospešnú. Uznávam však, že v niektorých prípadoch je novela opodstatnená a žiaduca a tak je to aj v tomto prípade. Považujem návrh za opodstatnený a poslanci poslaneckého klubu Spoločná voľba budú za návrh hlasovať v tej podobe, ako je doplnený v spoločnej správe spravodajcu. V ústavnoprávnom výbore som uplatnil niektoré legislatívno-technické, ale aj návrhy vecnej povahy a tie ktoré ústavnoprávny výbor akceptoval, sú súčasťou spoločnej správy, prihováram sa, aby sme ich podporili.

    Ak som však hovoril o opodstatnenosti noviel, tak chcem podčiarknuť takú skutočnosť, že novela vždy má prispieť k zlepšeniu platnej právnej úpravy. Toto kritérium v plnom rozsahu spĺňa návrh k článku I, to jest novela zákona 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov. Túto časť pripravilo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a podporila ho aj legislatívna rada vlády, avšak návrh, ktorý posudzujeme, obsahuje aj článok II, to jest návrh novely zákona 412/1991 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov v znení neskorších predpisov. Všimnite si, ako sa prejaví, ako sa legislatívny proces naruší.

    Tento návrh už nepripravoval rezort, tento návrh neposúdila ani legislatívna rada vlády, ale vstúpila doň vláda a trochu, podľa môjho názoru, nešťastným spôsobom a vidieť na tomto návrhu - článok II o tom hovorí -, že tento už neprešiel ani pripomienkovým konaním. Jeho kvalita je podstatne odlišná v porovnaní s kvalitou časti prvej. Navrhnutá skutková podstata kárneho previnenia, aby som prešiel k veci, vyvolala v odbornej verejnosti výhrady a svedčí o určitej účelovosti. Doterajšia právna úprava presnejšie a výstižnejšie definuje pojem kárneho previnenia. Potom je otázka, keď je terajšia lepšia, čomu slúži novela. A takýmto spôsobom je to viac aj v súlade s ústavou. Podľa obsahu navrhovanej zmeny § 2 ods. 1 zákona o kárnej zodpovednosti sudcov by totiž každé zavinené porušenie procesných predpisov znamenalo reálnu možnosť kárneho postihu sudcu.

    Som rád, že aspoň trochu s tým, že pozmeníme ten odkaz, nie na celý trestný poriadok a nie na celé OSP, ale len sčasti, to zmiernime. Nejasná a nekonkrétna je tiež formulácia "previnenie, ako aj konanie, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti". Pán spravodajca uviedol, že aspoň uveďme dokonavý tvar, že "vzbudil", lebo keď bude len možno vzbudzovať pochybnosť, to si budú traja vykladať trojakým rôznym spôsobom. Skutkové podstaty, za ktoré berieme niekoho na zodpovednosť, by vždy mali byť maximálne presne formulované. Táto časť novely preto nezlepšuje platný právny stav, skôr naopak. Odporúčam časť uvedenú pod článkom II vypustiť. To je môj návrh.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Benčíkovi. Nech sa páči, pán poslanec Šimko je prihlásený ako posledný.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Vážený pán predseda, pán minister, dámy a páni,

    ako som už povedal pred chvíľou vo svojej faktickej poznámke pri prerokúvaní predchádzajúceho bodu, ide vlastne o obdobnú úpravu a z toho dôvodu v zásade podporujem návrh zákona, ktorý predložila vláda, pretože ide o reflektovanie potrieb súdnej praxe, na druhej strane mám k nemu tri pozmeňovacie návrhy, pretože sa nazdávam, že návrh obsahuje niektoré formulácie, niektoré ustanovenia, ktoré by mohli mať zlý vplyv na chod súdnictva a mohli by byť takým prepnutím tej struny. Viete, kto ste niekedy ladili gitaru, že stačí jednu strunu trošku prepnúť a celý zážitok je preč.

    Z toho dôvodu navrhujem najskôr v článku I bod 5 vypustiť. Bod 5 prvého článku novelizuje § 50, kde sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4 a ten hovorí o možnostiach odvolania predsedov senátov na krajských súdoch, na vyššom vojenskom súde a na Najvyššom súde Slovenskej republiky aj z iného ako disciplinárneho dôvodu. Nie je tu presnejšie vymedzené, o aký dôvod by išlo, a z toho dôvodu sa nám zdá, že by mohlo ísť o veľmi voluntaristicky možný výklad. Keď som sa pri rokovaní v ústavnoprávnom výbore pýtal zástupcu predkladateľa, pána štátneho tajomníka, o aké iné dôvody by mohlo ísť, resp. či prax doniesla nejaké konkrétne prípady iných dôvodov, tak spomínal, že predovšetkým pokiaľ ide o dôvody zdravotné, hlavne pokiaľ ide o duševné zdravie.

    V tomto zmysle je aj návrh na zmenu tohto paragrafu, ktorý je súčasťou spoločnej správy, je to návrh ústavnoprávneho výboru, to by spresňovalo túto možnosť, ale napriek tomu si myslím, že ešte vždy je tu ponechaný široký priestor pre rozličnú možnú interpretáciu, a preto si myslím, že bude lepšie pre výkon súdnej praxe, ak by sme toto ustanovenie vypustili. Čiže to je môj prvý návrh.

    Môj druhý návrh alebo druhé dva návrhy sa týkajú článku II. V podstate ide o dôvody, o ktorých tu hovoril už pán poslanec Benčík. Ja svoje návrhy budem len precizovať konkrétnejšie. Pán poslanec Benčík tuším navrhol vypustiť celý článok II. Ja navrhujem, aby sa v článku II vypustil bod 1, to sa týka práve vymedzenia kárneho previnenia, o tom pán poslanec Benčík hovoril. Je tam formulácia, ktorá podľa mňa naozaj nie je dobrá. Prečítam: "Kárnym previnením je zavinené nesplnenie alebo porušenie povinností sudcu ustanovených osobitnými zákonmi, správanie, ktoré môže vzbudzovať pochybnosti o nezávislosti súdnictva." Myslím, že je to málo na to, aby sme hovorili o kárnom previnení, pokiaľ to len môže vzbudzovať pochybnosti o nezávislosti súdnictva. V tomto zmysle ani návrh ústavnoprávneho výboru, ktorý je v spoločnej správe pod číslom 10 a ktorý spresnil pán predseda Brňák, tam sa hovorí, že nie môže vzbudzovať, ale vzbudzuje oprávnené pochybnosti o nezávislosti sudcu, nazdávam sa, že ani toto nie je dostatočne presné a jasné vymedzenie kárneho previnenia. V tom prípade si myslím, že je lepší súčasný právny stav, a preto navrhujem, aby sa tento bod 1 vypustil.

    Navrhujem tiež, aby sa v článku II vypustil bod 4. Ten zakotvuje lehotu, dokedy je povinný kárny senát rozhodnúť o kárnom previnení. Tá lehota je stanovená na 3 mesiace. Je možné, že kárny senát i z objektívnych dôvodov vyplývajúcich z iných lehôt, ktoré sú o iných právnych predpisoch alebo z iných objektívnych skutočností, nebude môcť v tejto lehote rozhodnúť. Myslím si, že tu by sme zákonom stanovili v mnohých prípadoch nesplniteľnú povinnosť. To je celý môj návrh.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Šimkovi. Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy? Nech sa páči, pán poslanec Kunc.

  • Panie a páni,

    tak ako som to už avizoval, chcem teraz povedať presné konkrétne znenie bodu 4, kde v článku I bod 5 navrhujem nahradiť znenie odseku 4 nasledujúcim spôsobom. Buďte takí milí, porovnávajte si to s pôvodným textom. Znenie by bolo nasledujúce: "Predsedu senátu krajského, mestského súdu, vyššieho vojenského súdu a najvyššieho súdu môže odvolať predseda súdu z tejto funkcie len vtedy, ak mu zdravotný stav nedovoľuje dôstojné vedenie pojednávania, alebo ak jeho organizačné alebo odborné predpoklady bránia v práci senátu riadnemu chodu jeho činnosti a na uvedené nedostatky bol predsedom súdu v posledných šiestich mesiacoch upozornený. Predseda súdu ho môže odvolať len po predchádzajúcom vyjadrení príslušnej sudcovskej rady. Inak môže byť predseda senátu odvolaný z funkcie len právoplatným rozhodnutím kárneho súdu." Toto je navrhované nové znenie bodu 4.

  • Ďakujem pánu poslancovi Kuncovi. Faktickú poznámku majú pani Rusnáková a pán Benčík. Nech sa páči.

  • Pýtal som sa, a nehlásili ste sa. Pán spoločný spravodajca, sadnite si ešte, prosím vás. Pán poslanec Benčík, nech sa páči - faktická poznámka.

  • Chcem reagovať na to, čo navrhol pán spravodajca. Môžem, alebo nech on najprv dokončí, lebo možno má ešte aj iné návrhy.

  • Ostáva ešte tá zmena, resp. doplnenie spoločnej správy, ktorú predniesol pán poslanec Brňák. To znamená, že po bode 10 by nasledoval nový bod 11 a body 11 a 12 by sa prečíslovali na body 12 a 13. Znenie bodu 11, ako ste ho už počuli, by bolo, že namiesto textu "môže vzbudzovať pochybnosti o nezávislosti súdnictva", by sa uviedol text "vzbudzuje oprávnené pochybnosti o nezávislosti sudcu". To sú obidve zmeny, ktoré sa týkajú spoločnej správy.

    Nech sa páči, pán predsedajúci, môžeme pokračovať.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Benčík a potom v rozprave ešte pani poslankyňa Rusnáková. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Chcem reagovať, vážený pán podpredseda, na doplnenie bodu 4 spoločnej správy tak, ako to uviedol pán spoločný spravodajca. Zdanlivo ide o maličkosti, ale mení to zmysel celej konštrukcie tohto ustanovenia. Predovšetkým, a nie je tu na to čas, v ústavnoprávnom výbore by bolo viac priestoru, aby som zdôraznil, že predseda senátu nie je funkciou štátnej správy. To patrí do rozhodovacej oblasti. A preto nie náhodou je tu povedané okrem zdravotného, že jeho organizácia práce bráni riadnemu chodu. Ale pán spravodajca doplňuje už aj odbornú stránku. A posudzovať odbornú stránku veci - to je už zložitejšie. A ako sa môže odbornosť posudzovať?

    Druhá moja poznámka je upozornením. Odvolanie predsedu senátu z funkcie zasahuje do pracovnoprávneho vzťahu a bude vyvolávať konflikty. Je preto vždy užitočnejšie, ak je subjekt upozornený na nedostatky organizácie práce písomne. Lebo potom sa hádajú o tom, kedy ho kto upozornil a na čo ho upozornil. Z tohto hľadiska, aj keď sú návrhy dobromyseľné, menia zmysel a rád by som presvedčil kolegu Kunca, aby odbornosť vypustil a písomné upozornenie ponechal. Na jeho mieste by som sa tomu tak veľmi nebránil, lebo je to legislatívne čistejšie.

    Ďakujem pekne.

  • O slovo sa prihlásil pán minister, chce na to reagovať. Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, vážení poslanci,

    skutočne zisťujem, že mnohí z vás možno majú iné názory na veci len preto, že nikdy v talári nesedeli. Predovšetkým: Predsedu odvolacieho senátu na krajskom súde menuje predseda krajského súdu, teraz to bude spoločne so sudcovskými radami. Ak niekedy v roku 1964 začal pracovať predseda senátu na krajskom súde a prestal na sebe pracovať a jeho votanti ho ďaleko-ďaleko preskočili, nie je možné, aby sme držali tento stav a on bol doživotne predsedom senátu. To je jednoducho nemožné. Preto ide o to, aby sme tú odbornosť v tom ustanovení mali. Bohužiaľ, je to tak. Ja nemám jedného takéhoto predsedu na Slovensku, len jedného predsedu odvolacieho senátu. Všetka česť všetkým, ktorí majú viac rokov a vydržia toto tempo, študujú, pripravujú sa na pojednávania a pred votantmi majú potrebnú autoritu. Keď to tak nie je, ten stav v senáte je neudržateľný. Jednoducho votant je lepší ako predseda senátu, ten pred ním nič neznamená a to znamená v celku, v súčte, predstavte si, akú organizáciu práce v senáte, aké výsledky. Preto tá odbornosť. Zdôrazňujem, niektorí ľudia, ktorí nesedeli v talároch jednoducho tomu nerozumejú.

    A pokiaľ ide o lehotu, o tie tri mesiace, tu by som povedal veľmi stručne, že sme nad touto lehotou uvažovali dlhý čas, či to nie je skutočne krátka lehota, ale verte, že koncepcia zefektívnenia chodu súdnictva a tie ťaživé problémy, ktoré máme s vybavovaním jednotlivých druhov agend, nás jednoducho nútia k tomu, aby mladí sudcovia, ktorí zo začiatku, dajme tomu, dosť rozpačito vstupujú do tohto stavu, do tohto povolania, si plnili svoje povinnosti, aby ich nezanedbávali. A čím rýchlejšie sa rozhodne v kárnom konaní o ich previnení, tým je to účinnejšie, tým to aj účinnejšie pôsobí na celý sudcovský zbor. Len toľko.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi. Nech sa páči, pán Šimko - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne. Chcem si len formálne ujasniť, nebudem vecne diskutovať k tomuto problému, ale tie návrhy pána poslanca Kunca, ktoré teraz odzneli, ktoré istým spôsobom modifikujú ustanovenia, ktoré schválil ústavnoprávny výbor a ktoré sú v spoločnej správe, môžu byť len jeho osobnými návrhmi. My musíme tu hlasovať v rámci spoločnej správy o tom návrhu, ktorý odhlasoval ústavnoprávny výbor. Tak tomu aspoň rozumiem. Takže to čo namieta pán Benčík, je síce pravda, ale budeme hlasovať o návrhu v tom znení, ako ho schválil ústavnoprávny výbor.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Rusnáková. Ešte predtým pán Benčík - faktická poznámka.

  • Vážený pán podpredseda, chcem poznamenať, že pán minister ma len presvedčil o účelovosti tohto ustanovenia, ktoré vyplýva aj z toho, že tam pôvodne bolo "z iných dôvodov". Z iných dôvodov znamená z akýchkoľvek dôvodov. Je dobré, že sme dospeli k tomu, že sme neponechali tento veľmi elastický pojem "z iných dôvodov". Teraz sa navrhuje zasa "odbornosť". Argumentuje sa tým, že život si to vyžaduje. Pýtam sa, pán minister, kto bude posudzovať odbornosť? Ten, ktorý ho bude meniť? To sa bude veľmi rôzne vykladať. Pokiaľ ide o organizáciu práce, ľahko získam dôkazy, keď nemá dobrú organizáciu práce. Môžem ho na to upozorniť a potom ho vymením. Ale otázku odbornosti budú posudzovať veľmi rôznym spôsobom. Čiže toto ustanovenie sa mi zdá byť opätovne elastické.

  • Nech sa páči, ešte pán minister.

  • Vážený pán poslanec, odbornosť predsedu senátu posudzujú predovšetkým jeho votanti. Tí vedia najlepšie, čo predseda senátu ovláda, a čo nie. Tí ho sledujú na pojednávaní, tí sledujú, ako organizuje prácu v senáte, opäť, nechcem sa opakovať, treba tieto veci poznať v praxi. A ak, ja plne súhlasím s tým, čo hovoríte, že tá prvá formulácia "z iných dôvodov" bola príliš široká. Skutočne. Čiže by som sa plne stotožnil s tou novou formuláciou, ktorá tu bola navrhnutá, teda odborné predpoklady.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Rusnáková.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia,

    úvodom pokladám za potrebné upozorniť na nevhodnosť čoraz častejšie používanej legislatívnej praxe, pri ktorej vláda predkladá legislatívne návrhy zákonov, v ktorých mení viacero právnych predpisov. Aj keď často ide o podobnú problematiku, zákon o súdoch a sudcoch a zákon o kárnej zodpovednosti sudcov, uvedená prax neprispieva k priehľadnosti právneho poriadku a komplikuje orientáciu nielen právnikov, ale aj bežných občanov.

    V článku I sa predložený návrh zákona zaoberá zmenou a doplnením zákona číslo 335 o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov a zmeny, ktoré sú navrhnuté v bodoch 2 a 3, sa dotýkajú odsekov 4 a 5 § 39, ktorý vo svojom obsahu upravuje voľbu a vymenovanie súdnych funkcionárov. Aj keď vládou navrhované zmeny čiastočne zlepšujú platný právny stav, uvedené otvára možnosť na zohľadnenie zásadných pripomienok, ktoré predložilo Združenie sudcov Slovenska. V demokratických štátoch majú podobné organizácie aj v ústavách zakotvené možnosti spolupodieľať sa na menovaní súdnych funkcionárov. Pripomienky Združenia sudcov Slovenska otvárajú teda predpoklady na zavedenie takéhoto stavu aj v Slovenskej republike. Navrhujem vypustiť bod 5 z návrhu zákona. Podobne ako Združenie sudcov Slovenska, poslanecký klub Demokratickej únie zastáva názor, že ide o nevhodný zásah do vnútornej organizácie činnosti súdov.

    Navrhovaný text odseku 4 § 50, najmä slová "aj z iného ako disciplinárneho dôvodu, ak mu tento dôvod bráni v jej riadnom výkone" možno oprávnene pokladať za príliš všeobecné. Prijatie uvedeného tvorí priestor na voľné zvažovanie a rozhodovanie oprávnených orgánov, v tomto prípade predsedov súdov, ktorým v uvedenom nebude brániť ani navrhované vyjadrenie príslušnej sudcovskej rady. Aj keď ide o rozhodnutia, ktoré sú prijímané vo vnútri samotnej súdnej moci, zákon by nemal otvárať možnosti na svojvoľné rozhodovanie jej funkcionárov. K tomu sa však už vyjadrili predchádzajúci predrečníci.

    Navrhujem vložiť v bode 6 do navrhovaného § 51a v odsekoch 2 - 4 za slová "v medzinárodnej organizácii" slová "alebo v stavovskej organizácii sudcov". V navrhovanom novom znení § 58 sa sudcovské rady definujú ako orgány, ktoré sa zúčastňujú na štátnej správe súdov. Ide o koncepčnú otázku, ktorá rozhodujúcim spôsobom môže ovplyvniť fungovanie súdnej moci v budúcnosti. Širšia samospráva súdnej moci je predpokladom jej skutočne nezávislého pôsobenia. Poslanecký klub Demokratickej únie preto v tomto smere podporuje koncepciu Združenia sudcov Slovenska. Z uvedeného hľadiska teda navrhujem zmenu ods. 1 § 58 tak, ako ho navrhuje táto stavovská organizácia, t. j. prijať znenie "orgánmi samosprávy súdov sú sudcovské rady, ktoré sa zúčastňujú na štátnej správe súdov".

    V súlade s presadzovanou koncepciou samosprávneho postavenia sudcovských rád však nie je ani text navrhovaného § 58 ods. 3. Myslím, že nie je správne, ak jednu tretinu členov sudcovskej rady by tvoril predseda súdu, na ktorom je sudcovská rada zriadená a ním vymenovaní členovia, a tiež kladiem otázku, či je potrebné, aby predseda súdu bol zo zákona predsedom sudcovskej rady. Ide o navrhovaný text § 58 ods. 4.

    Všetci členovia sudcovskej rady by mali byť volení zhromaždením sudcov a prípadné výnimočné postavenie predsedu súdu by mohlo spočívať v možnosti zúčastniť sa na rokovaní sudcovskej rady a prehovoriť na nej. Navrhovaný text § 58 Sudcovské rady sa zaoberá v ods. 1, 2, 3, 4, 8 a 9 sudcovskými radami a v ods. 5, 6 a 7 zhromaždeniami sudcov. Z hľadiska legislatívnej čistoty a prehľadnosti poslanecký klub Demokratickej únie pokladá za vhodné, aby sa sudcovskými radami zaoberal samostatný paragraf a zhromaždeniami sudcov tiež samostatný paragraf. Samozrejme, potom by sa muselo aj posunúť označenie nasledujúcich paragrafov. Navrhujem preto odseky 5, 6 a 7 z § 58 vyčleniť a uviesť ich osobitne ako § 59 a prečíslovať ďalšie paragrafy.

    V § 58 ods. 8 navrhujem do úloh sudcovskej rady uviesť "vyjadruje sa k vymenúvaniu členov kárneho senátu" ako písm. h). A úlohu pod písmenom h) uviesť pod písmenom i).

    V § 58a ods. 1 navrhujem formuláciu: "Najvyšším orgánom sudcovskej samosprávy a poradným orgánom ministra spravodlivosti je Rada sudcov Slovenskej republiky".

    V § 58a ods. 4 písm. d) navrhujem doplniť slová "postavenie sudcov" za slová "predpisov upravujúcich".

    Mojím posledným návrhom je návrh, ktorý sa týka článku II bod 1. Navrhujem vypustiť bod 1 z článku II predloženého návrhu, pretože navrhované znenie vytvára priestor na zásah do samostatnej sudcovskej rozhodovacej činnosti súdov a do ich nezávislosti. V tomto smere považujeme, ak by toto znenie návrhu zákona zostalo, za znenie, ktoré je protiústavné a považujeme tento náš posledný návrh za návrh, ktorý bude zásadný pre naše hlasovanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

  • Ďakujem. Keďže sa nikto nehlási, vyhlasujem rozpravu o štrnástom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Liščák?

  • Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Kunc?

  • Ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch.

    Nech sa páči, ešte pán poslanec Fogaš.

  • Pán podpredseda, navrhujem, aby sme dostali tie pozmeňovacie návrhy písomne, pretože sme ich len počuli a máme o nich hlasovať.

  • Nezrozumiteľné slová pána predsedu Národnej rady.

  • Celý čas som tu, pán predseda, ja nepočítam tvoj čas, ktorý tu ty netráviš, tak by som bol rád, aby si ty nerátal čas iných. Teraz predniesla pani poslankyňa niekoľko pozmeňovacích návrhov, ktoré nám nie sú známe. Takže navrhujem, aby sme tie návrhy jednoducho dostali a mohli by sme o nich hlasovať.

  • Ďakujeme, pán poslanec Fogaš, budeme hlasovať. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uvádzajte pozmeňovacie návrhy.

  • Ruch v sále.

  • Vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, budeme hlasovať najprv o návrhoch v spoločnej správe. Navrhujem hlasovať spoločne a odporúčam prijať...

  • Ruch v sále.

  • Prosím, pokoj. Dávam hlasovať o návrhu pána poslanca Fogaša, aby tie pozmeňovacie návrhy, ktoré predniesla pani poslankyňa Rusnáková, boli rozmnožené a rozdané všetkým poslancom. Nech sa páči, budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Čiže tento návrh neprešiel.

    Nech sa páči pán spoločný spravodajca, môžete prednášať pozmeňovacie návrhy.

  • Zo spoločnej správy navrhujem a odporúčam prijať hromadne body 1, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9 a číslami 12 a 13 novo označené body. Odporúčam tieto body prijať.

  • Ďakujem, budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca odporúča body spoločnej správy, ktoré predniesol, en bloc prijať.

    Budeme hlasovať, nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 105 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Čiže sme tieto pozmeňovacie návrhy zo spoločnej správy prijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Zo spoločnej správy neodporúčam prijať body 4 a 10 v tom znení, ako sú, vzhľadom na to, že sú návrhy na ich zmenu. Hlasujeme o oboch hromadne.

  • Ďakujem. Pán spoločný spravodajca odporúča tieto dva body neprijať.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán predsedajúci, prosím, aby sme opravili hlasovanie, tak ako si želá pán poslanec Šimko.

  • Je už neaktuálny, a teda navrhujem neprijať bod 4.

  • Dobre, ďakujem. Nech sa páči, budeme hlasovať o bode 4. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov. Za návrh hlasovalo 15 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Čiže tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

  • Prečítam nové znenie pôvodného bodu 4, tak ako som ho navrhoval v rozprave: "Predsedu senátu krajského (mestského súdu, vyššieho vojenského súdu a najvyššieho súdu) môže odvolať predseda súdu z tejto funkcie len vtedy, ak mu zdravotný stav nedovoľuje dôstojné vedenie pojednávania, alebo ak jeho organizačné alebo odborné predpoklady bránia v práci senátu riadnemu chodu jeho činnosti a na uvedené nedostatky bol predsedom súdu v posledných 6 mesiacoch upozornený. Predseda súdu ho môže odvolať len po predchádzajúcom vyjadrení príslušnej sudcovskej rady. Inak môže byť predseda senátu odvolaný z funkcie len právoplatným rozhodnutím kárneho súdu."

    Tento návrh odporúčam prijať.

  • Ďakujem. Hlasujeme. Pán poslanec odporúča tento pozmeňovací návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Tento pozmeňovací návrh sme prijali.

  • Pán predsedajúci, vzhľadom na upozornenie by som teraz navrhoval hlasovať o bodoch 12 a 13, ako sme ich označili v spoločnej správe, a potom by sme hlasovali o tom novom zmenenom bode 11.

  • Hlasy v sále.

  • Tento bod, ktorý vlastne mení pôvodný článok 10, v úplnom znení ešte prijatý nebol.

  • Hlasy v sále, že bol.

  • Dobre. Navrhujem hlasovať o pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Benčíka, ktorý navrhoval článok II vypustiť. Tento návrh odporúčam neprijať.

  • Nech sa páči, pán poslanec Benčík.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem za udelené slovo. Mohli sme prijať jeden celkom slušne novelizovaný zákon. Tým, že ste do návrhu účelove zasiahli, robíte zmätky , odvádzate pozornosť od podstaty. Malo sa hlasovať o mojom návrhu. Prvý návrh som predložil ja. My sme ale odsúhlasili bod 4 v znení, ktoré podal po mne a úplne naposledy pán Kunc. Tak robíte z tohto rokovania úplnú frašku. Zákonodarná činnosť je trochu vážnejšia vec, než čo tu teraz robíte. Ak chcete dosiahnuť nejaké účelové veci, to sa pekne dá dosiahnuť počtom hlasov, ale toto, čo robíš, je fraška.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Zožali ste potlesk. Nech sa páči, pán Mikloško.

  • Pán predsedajúci, za klub KDH žiadam 10-minútovú prestávku.

  • Chcem reagovať na poznámku pána poslanca Benčíka. Myslím si, že vôbec nedošlo k tomu, o čom on hovoril teraz vo svojom vystúpení, pretože v úvodnom slove pána poslanca Kunca ako spoločného spravodajcu pán Kunc jasne uviedol, že neodporúča bod 4 spoločnej správy, pretože má modifikovaný návrh k tomuto bodu. O tomto bode 4 sa preto dalo normálne hlasovať. Tento bod 4 hlasovaním neprešiel, čiže sme nič neobišli. Jediný procedurálny lapsus, ku ktorému tu došlo, a to priznávam, že pán poslanec Kunc mal o tomto svojom návrhu dať hlasovať až na koniec, pretože ten návrh takto predniesol.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Rusnáková.

  • Náš poslanecký klub sa pripája k požiadavke na 10-minútovú prestávku.

  • Vážení, nehnevajte sa, počas hlasovania sa nežiada prestávka. Pokračujeme.

  • Pán podpredseda, celé hlasovanie je zmätkové. Ak to chcete doviesť do normálneho konca, tak do toho nezasahujte.

  • Hlasujeme. Nech sa páči, pán poslanec Kunc.

  • Nesúhlasné hlasy v sále.

  • Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

  • V prvom rade, pán predsedajúci, kedykoľvek môžeme mať 10-minútovú prestávku, to nie je povedané v žiadnom rokovacom poriadku. A ja to nedávam preto, aby sme na vás útočili, ja to dávam preto, aby sa tu upokojila situácia, aby si aj pán spravodajca mohol trošku s odstupom pozrieť veci. Tu ide o zákon, tu nejde o fazuľky.

  • Pán spoločný spravodajca, potrebujete prestávku?

  • Nie, nepotrebuje. Tak pán Mikloško, nešanujte ho. Budeme hlasovať.

  • Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Benčíka, ktorý navrhuje článok II vypustiť. Tento návrh neodporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca návrh neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Hlasujeme o návrhoch pána poslanca Šimka. Prvý návrh pána poslanca Šimku bol vypustiť bod 1 článku II. Tento návrh odporúčam neprijať.

  • Budeme hlasovať o pozmeňovacom návrh pána poslanca Šimka. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

  • Pán poslanec Šimko v druhom návrhu navrhuje vypustiť bod 4 v článku II. Tento návrh neodporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať o pozmeňovacom návrh pána poslanca Šimka. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Čiže ani tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Hlasujeme o návrhoch pani poslankyne Rusnákovej. Prvý návrh znie vypustiť bod 5 z návrhu zákona. Tento návrh neodporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať o pozmeňovacích návrhoch pani poslankyne Rusnákovej. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Ani tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Druhý návrh pani poslankyne Rusnákovej znie takto: Vložiť v bode 6 do navrhovaného § 51a odsek 2 a odsek 4 za slová "v medzinárodnej organizácii" ďalšie slová alebo "stavovskej organizácii sudcov". Tento návrh neodporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať o druhom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Rusnákovej. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Ani tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Vo svojom ďalšom návrhu pani poslankyňa Rusnáková navrhuje zmenu ods. 1 § 58 s takýmto znením: "Orgánmi samosprávy súdov sú sudcovské rady, ktoré sa zúčastňujú na štátnej správe súdov." Tento návrh neodporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať o treťom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Rusnákovej. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 30 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Ani tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďalší návrh pani poslankyne Rusnákovej znie takto: Navrhuje odseky 5, 6, 7 z § 58 vyčleniť a uviesť ich osobitne ako § 59 a prečíslovať ďalšie paragrafy. Tento návrh neodporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Rusnákovej. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 36 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Ani tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • V ďalšom návrhu pani poslankyňa Rusnáková navrhuje v § 58 ods. 8 do úloh sudcovskej rady uviesť: "vyjadruje sa k vymenúvaniu členov kárneho senátu" ako písm. h) a úlohu pod písm. h) uviesť pod písmenom i). Tento návrh neodporúčam prijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Rusnákovej. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Čiže ani tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

    Nech sa páči.

  • V ďalšom návrhu pani poslankyňa Rusnáková navrhuje v § 58a ods. 1 formuláciu "najvyšším orgánom sudcovskej samosprávy a poradným orgánom ministra spravodlivosti je Rada sudcov Slovenskej republiky". Keďže návrh presahuje duch tejto úpravy, neodporúčam ho prijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Rusnákovej. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 36 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Ani tento pozmeňovací návrh neprešiel.

    Nech sa páči.

  • Nasledujúci návrh pani poslankyne znie takto: v § 58a ods. 4 písm. d) navrhuje doplniť slová "postavenie sudcov" za slová "predpisov upravujúcich". Ani tento návrh neodporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať o ďalšom návrhu pani poslankyne Rusnákovej. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Ani tento pozmeňovací návrh neprešiel.

    Nech sa páči.

  • V poslednom návrhu pani poslankyňa Rusnáková navrhuje vypustiť bod 1 z článku II predloženého návrhu. Takýto návrh už predložil pán poslanec Šimko a neprijali sme ho.

    Keďže sú vyčerpané všetky návrhy zo všeobecnej rozpravy i zo spoločnej správy, navrhujem, pán predsedajúci, aby sme hlasovali o zákone.

  • Áno, ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, prezentujme sme a hlasujme.

  • Odporúčam návrh zákona prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov a zákon číslo 412/1991 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 149/1993 Z. z.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

  • Panie a páni, ďakujem za tvorivú spoluprácu.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k p ä t - n á s t e m u bodu programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o audiovízii.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 278 a spoločnú správu výborov ako tlač 278a.

    Z poverenia vlády návrh zákona odôvodní minister kultúry Slovenskej republiky pán Ivan Hudec. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzácni hostia,

    na príprave zákona, ktorým by sa zrušil štátny monopol v oblasti výroby, rozširovania, verejného uvádzania filmov, ktorý bol zavedený dekrétom prezidenta republiky číslo 50/1945 Zb., jeden z tzv. Benešových dekrétov, a na Slovensku nariadením Slovenskej národnej rady číslo 56/1947 Zb., sa pracovalo už od roku 1990. Vzhľadom na rozpory a vecné nevyjasnenie, čo by mal zákon upravovať, vznikla situácia, že právna úprava zostáva za skutočnosťou. V oblasti kinematografie vzniklo viacero neštátnych subjektov, či už súkromných, alebo v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a miest.

    Osobitná situácia však vznikla v oblasti výroby zvukovoobrazových záznamov, kde štátny monopol neplatí a jestvuje tu právne vákuum, čo má vážne dôsledky, najmä z hľadiska rešpektovania autorských práv a tiež nelegálneho rozširovania audiovizuálnych diel.

    Predloženým návrhom zákona sa štátny monopol ruší de iure, čím sa predmetná oblasť úpravy dostáva do súladu s článkom 35 a s článkom 43 Ústavy Slovenskej republiky a do súladu s ostatnými právnymi predpismi. Tým sa vytvára právny priestor na slobodnú tvorbu a podnikanie v oblasti kinematografie, pri výrobe, použití a šírení ostatných zvukovoobrazových diel, predovšetkým zvukovoobrazových záznamov, čo nie je právnymi predpismi doteraz upravené.

    V dôsledku takéhoto stavu vzniká v uvedenej oblasti nejednotná prax napríklad v súvislosti s registráciou podnikateľských činností na živnostenských úradoch. Významnou otázkou, ktorú rieši predložený návrh zákona, je vymedzenie pojmov korešpondujúcich s medzinárodnou právnou úpravou, napríklad audiovizuálne dielo, audiovizuálne predstavenie a podobne, ktoré odstraňujú absenciu právnej úpravy pri výrobe, použití a šírení zvukovoobrazových záznamov a umožňujú dôslednejšiu ochranu autorských práv pri rôznych formách uvádzania audiovizuálnych diel na verejnosti, ako sú napríklad videopredajne, videopožičovne, hotely, diskotéky, dopravné prostriedky a podobne, ktoré boli doteraz zvýhodnené oproti klasickým kinám, pretože neplatili poplatky za použitie diela, vyplývajúce z autorského zákona, a tiež si neplnili odvody do fondov, uložené zákonom o umeleckých fondoch.

    Zákon vo svojich ustanoveniach pri používaní a šírení audiovizuálnych diel zohľadňuje pri určení vekovej hranice ich prístupnosti mravný vývoj maloletých a mladistvých, pričom ukladá povinnosť zabezpečenia slovenskej jazykovej úpravy alebo inej jazykovej úpravy spĺňajúcej požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka.

    Ďalej sa v zákone ukladá povinnosť pri používaní a šírení audiovizuálneho diela uprednostňovať európske audiovizuálne diela, najmenej 30 %, z čoho najmenej 30 % je slovenských audiovizálnych diel. Týmito ustanoveniami sa sleduje zabrániť komercionalizácii nášho audiovizuálneho trhu a zároveň podporiť a posilniť slovenskú audiovizuálnu produkciu, najmä diel pre deti.

    Tieto ustanovenia dotýkajúce sa výšky percentuálneho podielu pri použití a šírení európskych a slovenských audiovizálnych diel a tiež povinnosti zabezpečenia slovenskej jazykovej úpravy alebo inej jazykovej úpravy spĺňajúcej požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, sa upravili v súlade s odporúčaním Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky zo dňa 16. 8. 1995 s tým, že sa zohľadnili aj súvisiace ustanovenia z návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom jazyku.

    Pri formulovaní týchto ustanovení sa zohľadnili aj požiadavky a námety, napríklad zníženie percentuálnych podielov Únie filmových distribútorov Slovenskej republiky a Združenia prevádzkovateľov a pracovníkov kín v Slovenskej republike.

    Upravovaná problematika úzko súvisí s požiadavkou zosúlaďovania našich právnych predpisov s medzinárodnou právnou úpravou a právnym poriadkom Európskej únie. V tejto súvislosti sa v návrhu zohľadňujú najmä Dohoda o medzinárodnom zápise audiovizuálnych diel, Všeobecný dohovor o autorskom práve, Medzinárodný dohovor o ochrane výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a rozhlasových organizácií.

    Z hľadiska právneho poriadku Európskej únie sa transformovali do ustanovení návrhu zásadné odporúčania pre riešenú problematiku. Ide najmä o rezolúciu predstaviteľov vlád členských štátov o opatreniach na boj proti audiovizuálnemu pirátstvu a smernicu rady pre oblasť televízneho vysielania, ktorá sa zaoberá okrem iného aj riešením otázok súvisiacich s podporou a uprednostňovaním európskej audiovizuálnej produkcie. Zohľadňujú sa tiež poznatky a východiská členských štátov, zaoberajúce sa problémami a perspektívami audiovizuálnej oblasti v Európskej únii, najmä distribúciou audiovizálnych diel s násilným, brutálnym, hrubým pornografickým alebo iným podobným obsahom.

    V tejto súvislosti chcem upozorniť na to, pretože sa vyskytovali také pripomienky, že tento návrh zákona nie je v rozpore s článkom 4 GATT a nie je ani v rozpore s bilaterálnymi dohodami, ktorá uzavrela Slovenská republika so Spojenými štátmi americkými.

    Do návrhu zákona boli zapracované pripomienky prijaté na zasadnutí vlády Slovenskej republiky 3. 10. 1995, týkajúce sa napríklad zákazu použitia a šírenia audiovizuálnych diel obsahujúcich mimoriadne hrubú, nevkusnú pornografiu, najmä detskú pornografiu, zvýšenia pokút za porušenie a neplnenie zákonom ustanovených povinností.

    Predložený návrh zákona si nevyžaduje zvýšené nároky na štátny rozpočet Slovenskej republiky a na rozpočty miest a obcí.

    Z týchto dôvodov vás chcem poprosiť, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, o podporu návrhu zákona o audiovízii.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Vážená Národná rada, vážený pán minister,

    dovoľte, aby som predložila spoločnú správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o audiovízii vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil rozhodnutím z 2. novembra 1995 číslo 625 vládny návrh zákona výborom Národnej rady Slovenskej republiky, a to ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport na prerokovanie do 1. decembra 1995. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil na skoordinovanie stanovísk výborov Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport s tým, aby sa skoordinované stanoviská výborov premietli do spoločnej správy výborov.

    Uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali vládny návrh zákona v určenej lehote a výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport neprijali k návrhu zákona platné uznesenie, pretože zaň nehlasovala nadpolovičná väčšina ich členov. Ústavnoprávny výbor a výbor pre financie, rozpočet a menu s návrhom zákona súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky prijať so zmenami a doplnkami, ktoré máte uvedené v materiáli spoločnej správy.

    Skôr než budem informovať o bodoch, ktoré odporučím en bloc prijať, chcem upozorniť vážených kolegov, aby si opravili chyby, ktoré vznikli v spoločnej správe pri prepise. V bode 2 spoločnej správy v druhom riadku za slová "v odseku" doplniť "1 písm. b)", teda bude znieť: "v ods. 1 písm. b)" a v bode 14 v prvom riadku doplniť za § 7 "ods. 1".

    En bloc odporúčam na prijatie body 1, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 10, 11, 12, 13, 15 a 16.

    Zároveň, pán predsedajúci, využívam právo spoločného spravodajcu a hlásim sa prvá do rozpravy.

  • Ďakujem pani poslankyni Muškovej a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o pätnástom bode programu. Do rozpravy sú písomne prihlásení traja poslanci. Ako prvá sa hlási spoločná spravodajkyňa pani poslankyňa Mušková. Nech sa páči.

  • Moje pozmeňovacie návrhy sa týkajú § 2 ods. 1 písm. a) - v predposlednom riadku za slovom "použitie" vložiť spojku "a". Je to len legislatívna úprava. V § 2 ods. 1 písm. b) na konci namiesto čiarky pripojiť slová "účasťou vo výške najmenej 20 % celkového rozpočtu diela".

    V § 3 ods. 2 písm. b) vo štvrtom riadku za písm. h) spojku "a" nahradiť spojkou "alebo". Je to takisto len legislatívno-technická úprava.

    V § 4 ods. 7 navrhujem nové znenie, ktoré by malo takúto formuláciu: "Osoby uvedené v § 2 ods. 2 písm. b) až f) nesmú použiť a šíriť audiovizuálne diela s násilným, brutálnym a pornografickým obsahom, osobitne diela, ktoré obsahujú detskú pornografiu. Použiť a šíriť audiovizuálne diela s takým obsahom, ktorý je spôsobilý ohroziť psychiku alebo mravnosť, uvedené osoby môžu iba za podmienok ustanovených týmto zákonom alebo osobitnými predpismi9/, ak touto činnosťou nepáchajú trestný čin10/". Táto formulácia sa snaží vyhnúť tomu, aby nebol občan za ten istý čin odsúdený dvakrát, postihnutý dvakrát.

    § 7 ods. 1 - na konci prvej vety bodku nahradiť čiarkou a v druhej vete slová "za týmto účelom" nahradiť slovom "ktorý". Takisto je to presnejšia formulácia zo spoločného návrhu, ktorý neodporúčam prijať.

    V § 7 ods. 3 - doplniť za slovo "povinné" slová "pri vykonávaní činnosti podľa tohto zákona". Je to spresňujúca formulácia, aby sa táto požiadavka týkala iba tých osôb, ktorí skutočne s takouto činnosťou prichádzajú do styku.

    To sú všetky moje pozmeňovacie návrhy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni. Ako ďalšia sa prihlásila pani poslankyňa Terézia Chlebová.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení hostia,

    osobne vítam predložený návrh zákona, ktorý zlegalizuje podnikanie v kinách a distribúcii, ale ako bývalá riadiaca pracovníčka kín a z tohto dôvodu i znalá problematiky v oblasti kinematografie nemôžem nereagovať na niektoré ustanovenia predloženého návrhu zákona o audiovízii. Vo svojom vystúpení sa dotknem iba tých ustanovení, ktorých prijatie by mohlo znamenať zánik kín a distribúcie vôbec, ale i obmedzovanie podnikania jednej skupiny a zvýhodňovanie inej skupiny podnikania v tejto oblasti.

    Podľa navrhovaného zákona by bol distribútor povinný uvádzať na trh najmenej 30 % európskych diel, z čoho najmenej 30 % slovenských. Vzhľadom na to, že 30 % slovenských filmov znamená uviesť ročne 12 slovenských filmov a za posledných 6 rokov sa nakrútilo celkove iba 11 slovenských filmových titulov, sa toto ustanovenie prakticky nemôže naplniť. Ďalej podľa navrhovaného zákona by distribútor musel dabovať do slovenčiny najmenej 40 % zo všetkých ním použitých alebo šírených audiovizuálnych diel. Tento bod je nezrealizovateľný z niekoľkých dôvodov.

    1. Slovenské kiná potrebujú ročne asi 150 premiér, v praxi by to znamenalo, že najmenej 60 filmov by sa muselo dabovať, čo je v súčasnosti technicky, ale aj kapacitne nemožné.

    2. Dabovanie by negatívne zasiahlo do využitia už inštalovaných 28 zariadení dolby stereo zvukového záznamu v slovenských kinách, nakoľko na Slovensku nie je možné dabovať a vyrábať kópie v tomto systéme. Spracovanie v dabingovej úprave v zahraničí by neúmerne zvýšilo náklady na film, čo by sa odrazilo na vstupnom a následne na návštevnosti v kinách. Pri titulkovanej kópii sú priame náklady na jeden filmový titul v priemere 150 tisíc Sk a pri dabovanej filmovej kópii v priemere 650 tisíc Sk.

    3. Dabovaním by sa veľmi znížila návštevnosť tých ľudí, ktorí prichádzajú do kín za účelom zdokonalenia svojich jazykových schopností práve sledovaním filmu v pôvodnom jazyku s titulkovaním a sluchovo postihnutých, pre ktorých je titulkovaný film jedinou možnosťou čítať a tak porozumieť filmu.

    4. Nemôžem nespomenúť, že tento bod zasahuje aj do oblasti medzinárodných zmlúv, napríklad Rímskeho dohovoru o ochrane výkonných umelcov a výrobcov zvukových snímok. Podľa uvedeného o spôsobe úpravy diela rozhoduje jeho tvorca. V praxi by to mohlo znamenať, že ak by tvorca nedal súhlas k dabovaniu, slovenský divák by prišiel o celý rad filmov.

    5. Návrh bodu číslo 10 je v rozpore i s odporúčaním Parlamentného zhromaždenia Rady Európy číslo 862, ktoré okrem iného zdôrazňuje podporu titulkovať, a nie dabovať filmy.

    Moje návrhy a odporúčania vychádzajú z hlbokej znalosti problematiky slovenskej kinematografie, jej prevádzky v kinách, ale aj jej súčasných možností. Schválenie takto formulovaného zákona ohrozí nielen existenciu jestvujúcich kín, ale aj takmer 8 tisíc pracovných miest, ktoré kiná a videodistribúcia vytvorili. Nemenej závažná je aj tá skutočnosť, že na mnohých miestach Slovenska je jedinou miestnou kultúrou kino a že ešte aj dnes je to cenovo najprístupnejšia kultúra pre širokú verejnosť, ale i to, že množstvo mladých ľudí bude hľadať naplnenie svojho voľného času inde, napríklad pri drogách.

    Vzhľadom na tieto fakty a na alarmujúci technický stav slovenských kín odporúčam, vážené panie poslankyne, páni poslanci, aby Národná rada prijala moje pozmeňovacie návrhy a aby sme legislatívne pomohli slovenským kinám prekonať ich terajšie zložité a nepriaznivé obdobie.

    Dovoľte mi, aby som predniesla pozmeňovacie návrhy.

    1. V § 3 ods. 2 písm. a) - za slovo "diela" vložiť slová "alebo na distribučnom liste". Ide o označovanie audiovizuálnych diel, kde pri filmových kópiách to nie je možné priamo na nosiči.

    2. V § 4 ods. 8 - nahradiť slovo "zabezpečiť" slovom "uprednostňovať".

    3. V § 4 ods. 10 - nahradiť slová "najmenej 40 %" slovami "minimálne 20 %". V § 4 ods. 10 poslednú vetu "Pre audiovizuálne diela určené deťom do 12 rokov je distribútor povinný zabezpečiť výlučne slovenský dabing", toto uviesť samostatne ako odsek 11 a terajší odsek 11 bez zmeny prečíslovať na odsek 12.

    4. Ďalej v § 8 ods. 2 písm. b) aj c) vyňať číslice označujúce odseky 8 a 10.

    5. Ďalej v § 8 ods. 2 písm. d) vyňať číslicu označujúcu ods. 8. Ide o sankcie, ktoré treba odtiaľ vyňať s tým, že tu navrhujem uprednostňovať slovíčkom, čiže že je to zmäkčenie.

    6. V § 10 navrhujem nové znenie: "Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, s výnimkou ustanovenia § 4 ods. 8, 9, 10, 11, 12 a § 8, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 1997."

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani poslankyni Chlebovej. Nech sa páči, pán poslanec László Szigeti.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, ctení hostia,

    dovoľte mi predniesť niekoľko myšlienok k predloženému návrhu zákona o audiovízii.

    Všetky subjekty, ktorých činnosť priamo či nepriamo súvisí s kinematografiou alebo audiovíziou, už niekoľko rokov zdôrazňujú potrebu legislatívne riešiť situáciu v oblasti kinematografie a audiovízie, pre ktoré stále platí právna úprava z roku 1947. Neúnosnosť tejto legislatívnej situácie sa iba potvrdila a zvýraznila vývinom slovenskej kinematografie v uplynulých piatich rokoch, keď iniciatívu filmového diania na Slovensku prevzali takmer výlučne privátne subjekty v oblasti distribúcie i produkcie filmov.

    Prijatie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o audiovízii je navýsosť aktuálnym a potrebným legislatívnym opatrením. V súvislosti s dlhoročnou prípravou návrhu tohto zákona je však zarážajúca tá podoba návrhu zákona, ktorá sa napokon ako vládny návrh dostala na prerokovanie výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Považujem ju totiž za nezodpovedajúcu súčasným aktuálnym potrebám audiovizuálnej kultúry na Slovensku, ako aj za nekompatibilnú so zákonnými normami platnými v okolitých krajinách i v západnej Európe.

    Návrh zákona o audiovízii nesie v sebe reálnu možnosť ohrozenia a likvidácie filmovej tvorby a distribúcie na Slovensku. Niektoré ustanovenia predmetného návrhu svojím normatívnym charakterom neúmerne zaťažujú filmových distribútorov a kinárov. Samozrejme, neodmietam úsilie zabezpečiť uvádzanie slovenských i neamerických filmov a filmov pre náročných divákov v našich kinách. Som však presvedčený, že toto úsilie nemožno realizovať striktnými predpismi ani kvótami bez toho, aby sa vytvorili podmienky a vhodné legislatívne prostredie na jeho realizáciu. Každá krajina, ktorá chce chrániť svoju kultúru a zároveň sprostredkúvať hodnoty iných kultúr, vytvára nie predpisy, ale rozvojové impulzy a programy na naplnenie týchto kultúrnych cieľov.

    Za najzávažnejší nedostatok predloženého návrhu zákona považujem absenciu toho, čo by malo byť základom takejto legislatívnej úpravy, t. j. absenciu systémovej podpory a ochrany národnej audiovizuálnej kultúry. Financovanie slovenských audiovizuálnych diel predložený návrh zredukoval do jedného stručného paragrafu. Takéto znenie je nevyhovujúce a neprijateľné, pretože systémovo nerieši ďalší rozvoj jednej z dôležitých zložiek národnej kultúry. Nezabezpečuje vytvorenie stabilných zdrojov, nestanovuje spôsob ich rozdeľovania, nevytvára systémové prostredie, ktoré je jediným predpokladom existencie takého kultúrneho a spoločenského fenoménu, akým je film.

    V návrhu zákona sú uvedené ustanovenia, ktoré nie je možné technicky dodržať (mám na myslí § 4 ods. 3), alebo ktorých dodržiavanie by bezprostredne ohrozilo existenciu kín (napríklad § 4 odseky 8 a 9). Samostatnou a najzávažnejšou kapitolou je požiadavka dabingu a percentuálnej skladby. V prvom prípade je to vec financií, v druhom prípade návrat pred rok 1989, keď kiná Slovenskej republiky museli povinne premietať 60 % socialistických filmov, z toho 20 % sovietskych. Z uvedených dôvodov považujem predložený návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o audiovízii za neprijateľný.

    Dovoľujem si preto odporučiť Národnej rade Slovenskej republiky, aby návrh v predloženom znení vrátila predkladateľovi na prepracovanie s tým, že ho zaviaže v procese príprav návrhu zákona vziať na vedomie stanoviská a odporúčania profesionálnych organizácií a združení v oblasti kinematografie a audiovízie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalší je pán poslanec Langoš, ale chcem sa ho spýtať, či za Demokratickú stranu, lebo je tu napísané DS. Taký klub tu neexistuje. Nech sa páči. Ešte ste za KDH, dúfam. Chce odísť od vás, dajte pozor.

  • Vážený pán predseda, pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    poviem náš názor na predložený návrh zákona. V oblasti filmovej distribúcie a audiovízie doteraz platí dekrét prezidenta Beneša číslo 50 z roku 1945 a nariadenie Slovenskej národnej rady číslo 56/1947 Zb. Slovenskej Národnej rady o opatreniach v oblasti filmu, ktoré zavádzajú monopol štátu v oblasti výroby a distribúcie filmov. Aktivity súkromných distribučných spoločností, ktoré začali vznikať v roku 1990, nie sú v súlade s týmito normami. Preto sa distribučné spoločnosti od začiatku usilovali o prijatie zákona, ktorý by zrušil dekrét i nariadenie a poskytol audiovízii demokratický právny základ. Aj vďaka týmto tlakom bolo v priebehu času pripravovaných viacero verzií. Nikdy sa však nedostali na rokovanie parlamentu. Ku všetkým sa však mali možnosť vyjadrovať aj predstavitelia audiovizuálnej oblasti - Únia filmových distribútorov a Združenie prevádzkovateľov a pracovníkov kín. Situácia sa zmenila od začiatku roka 1995, keď ministerstvo kultúry začalo pripravovať novú verziu zákona utajovane a s vylúčením spolupráce s predstaviteľmi audiovízie.

    K predloženému návrhu zákona. Pozitívom návrhu je to, že ruší dekrét i nariadenie Slovenskej Národnej rady, ktoré zaviedli monopol štátu v oblasti výroby a distribúcie filmov. Predkladaný návrh zákona však okrem toho zavádza v tejto oblasti podnikania množstvo obmedzení a je zameraný na štátnu kontrolu celej audiovizuálnej oblasti. Ochrana pred pornografiou, násilím, ochrana detí a mladistvých majú v takomto zákone miesto. Pravda, s kontrolou postavenou na iných, normálnych štandardoch, to znamená s použitím samosprávnych princípov v spolupráci s predstaviteľmi audiovíznych spoločností a občianskej spoločnosti alebo občianskych združení.

    Štátny dohľad sa však neobmedzuje iba na uvedené oblasti, ale zákon chce ochraňovať aj slovenský jazyk a slovenskú domácu tvorbu a zároveň bojovať proti komercializácii a amerikanizácii v audiovizuálnej oblasti. Najdrastickejšie dosahy majú práve tieto zámery. Vláda to totiž robí hrubo, bez ohľadu na ústavu, princípy rovnosti súťaže, neberúc do úvahy podmienky na svetovom a domácom trhu a v rozpore so záujmami a právami občana, ktorému štátny úrad diktuje svoje predstavy o tom, koľko a akých audiovizuálnych diel môže vidieť v kine, prípadne si kúpiť alebo požičať. Ide predovšetkým o ustanovenia § 4 odseky 8, 9, 10 a § 8 o pokutách, ako o tom hovorili moji predrečníci.

    Podľa údajov Únie filmových distribútorov a Združenia prevádzkovateľov a pracovníkov kín zákonom stanovené percentá v § 4 odsek 8 sú pre distribútorov nereálne. 30 % európskych audiovizuálnych diel a z toho 30 % slovenských by znamenalo uviesť ročne 13 slovenských filmov. Za posledné 4 roky, ako to, tuším, už bolo povedané, sa však vyrobilo celkove iba 11 filmov. Takéto znenie zákona odporuje medzinárodným obchodným dohodám o prijímaní výhodných a spravodlivých pravidiel na vzájomný obchod. Môže viesť k vyhláseniu embarga zo strany výrobcov filmových diel celej mimoeurópskej produkcie, prípadne k odchodu amerických spoločností zo slovenského trhu, čo by vlastne znamenalo kolaps celého audiovizuálneho sektoru. Paradoxne zákon nestanovuje povinnosť dodržiavať tieto proporcie aj prevádzkovateľom kín, videopožičovní a predajní. Majú iba uprednostňovať diela tejto proveniencie. Znamená to, že prakticky 30 % povinne nakúpených a spracovaných audiovizuálnych diel distribútor veľmi pravdepodobne nebude môcť umiestniť na trhu.

    Znenie § 4 odsek 8 vyžaduje od distribútora, aby 40 % diel bolo upravených slovenským dabingom a ostatné slovenskými titulkami. Toto znenie predstavuje veľký zásah do súkromného podnikania, opätovne predstavuje snahu zvýhodniť jednu skupinu podnikateľov, teda majiteľov dabingových štúdií. Ako sa tu už povedalo, zasahuje aj do medzinárodných zmlúv. Predraženie takto upravovaných audiovizuálnych diel by viedlo ku katastrofálnym ekonomickým dosahom na distribútorov a na prevádzkovateľov kín, videopožičovní a predajní, ktoré by v konečnom dôsledku mal zaplatiť občan. Dá sa s určitosťou predpovedať, že by to viedlo k ďalšiemu poklesu počtu kín, až k ich likvidácii.

    Na porovnanie: V roku 1989 bolo v prevádzke 774 kín oproti približne 360 v roku 1995. Dohľad nad dodržiavaním zákona je zverený Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky, ktoré za jeho porušenie ukladá pokuty podľa § 8 odsek 2 v neuveriteľnej výške - od 100 tisíc korún za neumožnenie výkonu dohľadu povereným pracovníkom ministerstva až po 500 tisíc korún pre prevádzkovateľa požičovne alebo predajne audiovizuálnych diel. Nielenže samotný princíp takejto kontroly a udeľovania pokút je sporný, ale aj ich výška je likvidačná.

    Podľa navrhovaného zákona napríklad prevádzkovateľ kina má 30 dní na zaplatenie pokuty do výšky 300 tisíc korún, ktorú mu môže vyrubiť ministerstvo za porušenie ktoréhokoľvek z ustanovení § 4 odsekov 4, 7, 8, 10, 11 a § 5, ktorý vymedzuje zakázanú reklamu. Na porovnanie: Podľa európskej štatistiky v roku 1993 bola priemerná hrubá tržba slovenského kina približne 401 tisíc Sk ročne.

    Predkladaný zákon je nekvalifikovaný, nerešpektuje medzinárodné dohovory, nielenže neprispieva k rozvoju filmu na Slovensku, ale je vo svojich dôsledkoch likvidačný. Ak bude prijatý v predkladanej podobe, bude viesť k likvidácii celej filmovej distribúcie a prevádzky kín. V podstate dá sa to domyslieť takto:

    Kiná sa dostanú znova do štátneho vlastníctva a štátnej správy a jediným distribútorom, ktorý bude premietať svoje filmy, budú filmové štúdiá Koliba. Zákon v tejto podobe, v akej bol predložený parlamentu, vo mne vyvoláva odôvodnené podozrenie, že minister Hudec chce Kolibu privatizovať.

    Zákon ako celok je zlý. Najlepšie by ho bolo odmietnuť. Ale ja podporujem vlastne predchádzajúce pozmeňovacie návrhy. V podstate je potrebné uzákoniť distribúciu filmov a videokaziet, a dovolím si k predchádzajúcim pozmeňovacím návrhom ešte jeden pozmeňovací návrh v § 8 pokuty, odsek 2 nahradiť novým textom: "Odsek 2 - ministerstvo uloží pokutu:

    a) do výšky 25 tisíc korún výrobcovi slovenského audiovizuálneho diela za porušenie povinnosti podľa § 3 odsek 1 a § 4 odsek 1,

    b) do výšky 30 tisíc korún prevádzkovateľovi kina a prevádzkovateľovi technického zariadenia za porušenie povinností podľa § 4 ods. 4, 7, 11, 12 a § 5,

    c) do výšky 50 tisíc korún prevádzkovateľovi požičovne alebo predajne audiovizuálnych diel za porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 5, 6, 7, 11 a 12,

    d) do výšky 25 tisíc korún distribútorovi audiovizuálneho diela za porušenie povinnosti podľa § 3 odsek 2 a § 4 ods. 2, 3, 7, 11 a 12,

    e) do výšky 10 tisíc korún osobám uvedeným v § 2 odsek 2 písm. b) až f) a v § 7 odsek 3, ak neumožnia výkon dohľadu povereným pracovníkom ministerstva.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Langošovi. Pani poslankyňa Bieliková, nech sa páči. Pripraví sa pán Líška. Nech sa páči, pán poslanec Vanko - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo. My sme preberali návrh tohto zákona tiež vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Tam sme takisto dospeli do určitej kontroverznej diskusie ohľadne odseku 8, to je tých 30 % európskych diel a z toho 30 % slovenských. Potom som si intenzívne začal všímať predajne, kde sa predávajú kazety, a požičovne. V ktorých mestách som sa pohyboval, všade som navštívil predajne a robil som taký súkromný poslanecký prieskum. S hrôzou som zistil, ani jedna predajňa, ktorú som navštívil, a bolo ich veľa, nemala ani jednu jedinú slovenskú rozprávku. Mám vnučku, ktorá má štyri roky, chcel by som jej na Vianoce kúpiť nejakú rozprávku. Nemali ani jednu jedinú. Jedine v jednej jedinej požičovni v Bratislave na Grösslingovej ulici som našiel dve slovenské nie moc atraktívne rozprávky, ale pritom tam bolo, odhadujem, možno tak 40 - 50 českých rozprávok.

    Nepokladám za nemožné, aby distribútor, ktorý bude mať rok na prípravu štruktúry sortimentu, aby slovenskí distribútori nepožadovali od slovenskej televízie tie slovenské rozprávky, ktoré máme veľmi pekné, krásne, aby sa dostali na audiokazety. Takže nepokladám túto problematiku vôbec za prehnanú, ale za alarmujúcu. Je potrebné, aby sa čo najskôr aspoň trochu táto situácia zlepšila.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení hostia,

    bola som svedkom, ako sa v rozhlase mazali pásky s nahrávkami o dôležitých udalostiach v našej novodobej histórii. Napríklad keď som pripravovala v roku 1990 pásmo o udalostiach v roku 1968, v archíve Slovenského rozhlasu som autentické zvukové dokumenty nenašla. Musela som si ich vyžiadať z Prahy, tam totiž boli. Tiež som bola svedkom likvidovania negatívov a fotografií i celých fotoarchívov v redakciách za isté obdobie. A tak sa stalo, že keby napríklad samotní autori neboli zachovali svoje historické fotografie a negatívy, napríklad tiež z augusta 1968, nemali by sme svedectvo, nebolo by zachované. Sama som tiež len šťastnou náhodou našla negatívy známych fotografií z augusta 1968 svojho nebohého manžela.

    Po roku 1989, čiže vlastne aj teraz, máme iný problém. Existujú nové techniky, existujú súkromné firmy a v oblasti archivovania mám pocit, že je vlastne anarchia a chýba predpis, ktorý by stanovoval povinnosť odovzdávať do archívu Národného kinematografického centra snímku audiovizuálneho diela ako zásadu ochrany duchovného dedičstva. V knižnej kultúre to stále platí, je zaužívaná prax tzv. povinného výtlačku. Mám pocit, že by ste mi mali dať za pravdu, že by sa takáto povinnosť mala vzťahovať aj na nové progresívne techniky, čiže na snímky filmov, kazety, CD-ROM-y a podobne.

    Preto navrhujem nový paragraf za § 8 a nasledujúce paragrafy prečíslovať. Nový paragraf by mal názov: "Ochrana národného kinematografického dedičstva". Text tohto paragrafu: "Na archivovanie a ochranu filmových snímok a iných nosičov v mediálnej tvorbe vypracuje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vykonávaciu smernicu."

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni Bielikovej. Nech sa páči, pán poslanec Líška.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni,

    ako je uvedené v spoločnej správe výborov, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie bol jedným z tých, ktorým bolo prikázané prerokovanie predmetného návrhu zákona o audiovízii. Vzhľadom na to, že náš výbor neprijal platné uznesenie a v priebehu rozpravy o tomto zákone odznelo viacero pozmeňovacích návrhov, ktoré predkladateľ akceptoval, ale tieto sa nedostali do spoločnej správy, dovolím si predložiť štyri pozmeňovacie návrhy.

    Prvý pozmeňovací návrh sa týka § 2 odsek 1 písm. a), kde navrhujem doplniť za slovo "sluchom" nasledovné slová: "ako aj dielo predstavujúce iba samostatný zvukový záznam".

    Druhým pozmeňovacím návrhom sa dotknem opäť § 2 odsek 1 písm. c), kde navrhujem vypustiť slovo "digitálnym". Tam došlo trošku v predlohe návrhu zákona k zmiešaniu pojmov, keď sa medzi druhy záznamov ako optický, mechanický, magnetický dostala aj forma úpravy signálu pred vlastným záznamom (pretože digitálna forma je forma úpravy signálu pred vlastným záznamom, okrem toho môže byť ešte aj analógová forma).

    Po tretie. V § 2 odsek 1 písm. a) navrhujem slovné spojenie "hovoreným dialógom" nahradiť slovným spojením "hovoreným slovom". Opäť slovné spojenie "hovoreným dialógom" podľa môjho názoru nepostihuje všetky možnosti dabingu vzhľadom na to, že sú mnohé audiovizuálne diela takého charakteru, kde vystupuje trebárs len jeden herec, jeden predstaviteľ, jeden hrdina, ktorý vlastne po celý čas svojho vystupovania vedie monológ. V tomto prípade nie je možné hovoriť o dabovaní "hovoreným dialógom", ale "hovoreným slovom". Takto vystihneme všetky alternatívy.

    Po štvrté. Do § 6 navrhujem doplniť za slovné spojenie "sa môže podieľať na financovaní" slová "tvorby alebo distribúcie". Potom pokračuje veta tak, ako je uvedené v návrhu § 6 predkladateľa.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Líškovi. Keďže nemám žiadnu prihlášku do diskusie, pýtam sa pánov poslancov, či chce ešte niekto vystúpiť v diskusii.

  • Ak nie, vyhlasujem rozpravu o pätnástom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Hudec? Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    musím zareagovať na niekoľko vecí, ktoré by mohli uviesť celú problematiku do nie celkom pravdivej situácie. Bol by som rád, keby sme rozlišovali to, čo nazývame ponukou a povinnosťou distribútorov, výrobcov a prevádzkovateľov video - zvukovo-obrazových záznamov. Prosím, rozlišujme to. Dnes je situácia taká, že jednoducho nejestvuje ponuka. Nikto nepredpisuje, čo niekto bude premietať. Tam sa len odporúča, aby to teda zohľadnil, uprednostnil. To znamená, že nikto nebude nikomu nič diktovať. Skutočne je situácia taká, že jestvujú u nás dosť dobre fungujúce skupiny firiem, ktoré uprednostňujú svoje súkromné záujmy, a vidím, že aj v tomto parlamente sa to vyskytlo. Prosím vás, nezamieňajme si tieto dve veci. Je rozdiel medzi ponukou a medzi povinnosťou, ktorú potom musia plniť. To, prosím, rozlíšme.

    Dvakrát som tu počul argument, koľko sa vyrobí pôvodných slovenských diel. Prosím vás, kto káže ponúkať resp. mať v distribučnej ponuke len diela, ktoré vznikli v uplynulom roku alebo v tom roku, ktorý bol? Predsa tu vznikali diela niekoľko rokov. Na včerajšom otvorení storočnice kinematografie sa konštatovalo, že slovenská kinematografia má 700 titulov, ktoré sú natočené. Jednoducho to... (počul som, pán poslanec Mikloško). Myslím si, že toto sú veci, ktoré uvádzajú všetko na pravú mieru. Prosím vás, neznižujme percentuálny počet tých diel, ktoré dávame do ponuky. Musím vás upozorniť, že tým neporušujeme nijaký ani vnútroštátny ani medzinárodný dohovor, ani predpis ani nejaký dohovor. Naozaj tento zákon je v súlade so všetkými medzinárodnými právnymi normami. To som tu povedal a za tým si stojím. Expertné skupiny to potvrdili, jednoducho sme to konzultovali, je to tak.

    Na poslednú pripomienku, myslím si, treba reagovať, na ostatné reagovať nebudem, pretože si myslím, že nie je dôstojné na to reagovať. Tá sa týka zmyslu a vôbec opodstatnenosti tohto predpisu. Skutočnosť je taká, že Slovensko tento zákon naozaj potrebuje. Naozaj je situácia medzi skutočnosťou a právnym predpisom vo veľkom rozpore. Takže bol by som veľmi rád, keby sme pochopili tento hlavný zámer tohto zákona.

    Ďakujem všetkým pánom poslancom a paniam poslankyniam, ktorí mali pripomienky, ktoré určite vylepšia tento zákon, ale nemyslím si, že treba ísť do vecných podstát tohto zákona, pretože naozaj to nemá zmysel. Na Slovensku sú aj iné lobby, nielen lobby distribútorov zvukovo-obrazových diel. Máme tu lobby - povedzme - herecké, máme tu aj lobby filmových tvorcov, ktorí majú určite iný názor na túto vec. My sme to konzultovali s občianskymi združeniami, ja som to asi zle povedal, možno že bol vypnutý mikrofón, keď som to hovoril. Konzultovalo sa to a je to akceptovateľné. Takže zase nešírme tu polopravdy, alebo účelovo vymyslené veci.

    Ďakujem za pozornosť. (Potlesk).

  • Ďakujem pánu ministrovi Hudecovi. Žiada si záverečné slovo spoločná spravodajkyňa výborov pani Mušková?

  • So zreteľom na návrh pani poslankyne Bielikovej, ktorá vniesla nový duch do tohto zákona, by som prosila prestávku.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán predseda Gašparovič - faktická poznámka.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    keď pani spoločná spravodajkyňa vyšla s týmto návrhom, dovoľte mi, aby som dal jeden návrh. Urobili by sme polhodinovú prestávku s tým, že by teraz zasadlo politické grémium. Je potrebné dohodnúť sa o niektorých veciach spoločne, nechcem rozhodnúť sám. Takže prosil by som pána predsedajúceho, aby vyhlásil prestávku do 17.30 hodiny a prosím, aby sa predsedovia politických klubov so mnou stretli v zasadačke.

  • Ďakujem. Vyhlasujeme prestávku do 17.30 hodiny a zasadne politické grémium.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, pán predseda vás poinformuje, na čom sme sa uzniesli na grémiu. Nech sa páči.

  • Pani poslankyne, páni poslanci,

    na grémiu za účasti predsedov politických klubov sme sa dohodli na ďalšom priebehu. Keďže je veľa bodov, ktoré sme si odložili na budúci týždeň, ak by sme aj mali priestor tento týždeň, nemôžeme ich prerokovať, tak som navrhol, a grémium schválilo tento postup: aby sme dnes ešte prerokovali body 15, 16, 25 a 26 s tým, že na žiadosť politického klubu SDĽ zajtra by sme prerokovali body 27, 28 a 29. Skončili by sme schôdzu, zrejme by to bolo ešte pred obedom.

    Keďže na pondelok minister kultúry pozval všetkých poslancov do Bojníc, pondelok by bol voľný s tým, že zajtra by mi predsedovia klubov nahlásili, ktorí poslanci tam chcú ísť, aby mohol byť pristavený dopravný prostriedok z Košíc. Potom by sme začali v utorok bodmi 10, 11, 17, 18, 19, 23 a 24. Predpokladám, že by sme ich mohli skončiť. Samozrejme, museli by sme ich prerokovať, lenže s tým, že sme dohodli pevný termín na zmluvu s Maďarskom na stredu ráno o 9.00 hodine. Po zmluve by sme prerokovali zrušenie federálneho zákona týkajúceho sa embarga Juhoslávie a potom poobede by boli interpelácie a rozprava a skončili by sme zasadnutie Národnej rady. Jedine v tom prípade, ak by nám z utorka zostali niektoré body, by sme museli potom rokovať ešte vo štvrtok.

    Takéto je teda dohodnutie politického grémia, bude záležať na nás, akí budeme racionálni pri rokovaní. Nič iné sa nedeje.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prosím, pani Lazarová.

  • Žiadna faktická poznámka, chcem sa len opýtať, pán predseda, hovorilo sa, že keď chceme ísť do Bojníc, že bude pristavený autobus nielen v Košiciach, ako ste spomínali, ale aj tu v Bratislave.

  • Zajtra budem mať presný zoznam, kto chce ísť, predsedovia klubov mi to nahlásia, a podľa toho zajtra povieme, kedy, odkiaľ, aký dopravný prostriedok pôjde.

  • Pán predsedajúci, v súvislosti s rokovaním v stredu chcem dať návrh uznesenia Národnej rady: "Národná rada Slovenskej republiky žiada predsedu vlády Slovenskej republiky, aby sa osobne zúčastnil na prerokovaní bodu číslo 20." To je návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Prosím o tomto dať hlasovať.

  • Mám ešte jednu zlepšujúcu poznámku. Vzhľadom na to, že minister kultúry pozval 150 poslancov v pondelok do Bojníc, navrhujem, aby sme pokračovali v rokovaní v Bojniciach.

  • My sme chceli pokračovať, ale pán predseda Mikloško povedal, že ich klub sa nezúčastní, takže nemôžeme rokovať bez vás.

  • Ďakujem. Pán Prokeš, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som len navrhol, aby sa dodržala formálna stránka, aby sme navrhnutú zmenu programu, resp. navrhnuté zmenené poradie bodov nášho odsúhlaseného programu odhlasovali.

  • Mám iba zlepšujúci návrh k návrhu pána poslanca Mikloška, aby sme sa predtým najprv vyspovedali a namiesto hlasovania prisahali.

  • Myslím si, že pán minister kultúry nás mohol rozdeliť na dve skupiny. Jedna by išla vítať Bojnický oltár a druhá by sa išla rozlúčiť s tými slovacikami, ktoré odchádzajú do Prahy.

  • Dám hlasovať, keďže tu bol procedurálny návrh pani poslankyne Rusnákovej, o návrhu uznesenia, aby sa na prerokovaní zmluvy medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou zúčastnil i pán premiér.

    Nech sa páči, budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov.

    Čiže tento návrh neprešiel. Nebudete tu vidieť pána premiéra.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková, predkladajte jednotlivé pozmeňovacie návrhy.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, pretože tu od pána poslanca Szigetiho zaznel procedurálny návrh, aby sme zákon vrátili predkladateľovi, môj názor je taký, že návrh zákona nemožno vrátiť späť, môže ho zobrať späť iba predkladateľ. Chcela by som poprosiť, aby pán poslanec stiahol svoj návrh.

    Dovolím si dať hlasovať najskôr o spoločnej správe, kde som navrhla en bloc prijať body 1, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 10, 11, 12, 13, 15 a 16 s odporúčaním prijať ich.

  • Nech sa páči, budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. Pani spoločná spravodajkyňa ich odporúča en bloc prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Tieto pozmeňovacie návrhy sme prijali.

    Nech sa páči.

  • Body 4, 9 a 14 odporúčam neprijať.

  • Budeme hlasovať. Pani spoločná spravodajkyňa neodporúča tieto body zo spoločnej správy prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 12 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Čiže tieto pozmeňovacie návrhy sme neprijali.

    Nech sa páči.

  • Ako prvá som vystúpila v rozprave ja, kde som mala väčšinou legislatívno-technické pozmeňovacie návrhy. Prosila by som kolegyne a kolegov, keby dovolili hlasovať o nich en bloc, okrem § 4 ods. 7, kde som dala nové znenie. Týka sa to § 2 ods. 1 písm. a), kde v predposlednom riadku za slovo "použitie" navrhujem vložiť spojku "a". Týka sa § 2 ods. 1 písm. b), kde na konci namiesto čiarky sa pripájajú slová "účasťou vo výške najmenej 20 % celkového rozpočtu diela". Ďalej § 3 ods. 2 písm. b) vo štvrtom riadku za písmenom h) spojku "a" nahradiť spojkou "alebo". V § 7 ods. 1 na konci prvej vety bodku nahradiť čiarkou a v druhej vete slová "za týmto účelom" nahradiť slovom "ktorý". A posledný legislatívno-technický návrh sa týkal § 7 ods. 3, kde sa za slovo "povinné" doplnili slová "pri vykonávaní činnosti podľa tohto zákona". § 4 je osobitne, kde mám nové znenie.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o pozmeňovacích návrhoch pani poslankyne Muškovej. Odporúča všetky en bloc prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 94 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Pozmeňovacie návrhy pani poslankyne Muškovej sme prijali.

    Nech sa páči.

  • Môj posledný pozmeňovací návrh sa týka § 4 ods. 7, ktorý má znieť: "Osoby uvedené v § 2 ods. 2 písm. b) až f) nesmú použiť a šíriť audiovizuálne diela s násilným, brutálnym a pornografickým obsahom, osobitne diela, ktoré obsahujú detskú pornografiu. Použiť a šíriť audiovizuálne diela s takým obsahom, ktorý je spôsobilý ohroziť psychiku alebo mravnosť, uvedené osoby môžu iba za podmienok ustanovených týmto zákonom alebo osobitnými predpismi9) ak touto činnosťou nepáchajú trestný čin10). Odporúčam ho prijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Muškovej. Odporúča svoj návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 104 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Tento pozmeňovací návrh sme prijali.

    Nech sa páči.

  • Ako druhá v rozprave vystúpila pani poslankyňa Chlebová. Jej prvý pozmeňovací návrh sa týka § 3 ods. 2 písm. a), kde za slovo "diela" treba vložiť slová "alebo na distribučnom liste". Odporúčam ho prijať.

  • Budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Chlebovej. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 107 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Pozmeňovací návrh sme prijali.

    Nech sa páči.

  • Druhý pozmeňovací návrh pani poslankyne sa týkal § 4 ods. 8, kde navrhuje nahradiť slovo "zabezpečiť" slovom "uprednostňovať". Podľa môjho názoru je prijateľný návrh, ako je v návrhu zákona, ale nechávam na úvahu poslancov, ako budú hlasovať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňovacom návrhu. Pani spoločná spravodajkyňa ho necháva na rozhodnutie poslancov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento pozmeňovací návrh prešiel.

    Nech sa páči.

  • Tretí pozmeňovací návrh pani poslankyne sa týka § 4. V ods. 10 nahradiť slová "najmenej 40 %" slovami "minimálne 20 %". Ja by som prosila, pretože prešiel bod 10 spoločnej správy, kde v týchto 40 % sú zahrnuté aj jazykové úpravy z hľadiska jazykového zákona, teda napríklad aj česká úprava, teda v tých 40 % je aj česká, aby sme tento pozmeňovací návrh neprijali.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o treťom pozmeňovacom návrhu. Pani spoločná spravodajkyňa ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

    Nech sa páči.

  • Vo štvrtom pozmeňovacom návrhu pani poslankyňa odporúča v § 4 ods. 10 poslednú vetu "Pre audiovizuálne diela určené deťom do 12 rokov je distribútor povinný zabezpečiť výlučne slovenský dabing" uviesť samostatne ako ods. 11 a terajší ods. 11 bez zmeny prečíslovať na ods. 12. Odporúčam ho prijať.

  • Ďakujem. Ďalší pozmeňovací návrh pani poslankyne pani spoločná spravodajkyňa odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Čiže tento pozmeňovací návrh sme prijali.

    Nech sa páči.

  • Ďalší pozmeňovací návrh sa týka § 8 ods. 2 písm. b) aj c), kde pani poslankyňa odporúča vyňať číslice označujúce odseky 8 a 10. Odporúčam ho prijať.

  • Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňovacom návrhu. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 106 poslancov. Proti návrhu nikto nehlasoval. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Aj tento pozmeňovací návrh sme prijali.

    Nech sa páči.

  • Ďalší pozmeňovací návrh súvisí s druhým pozmeňovacím návrhom, ktorý sme prijali, a preto by bolo potrebné prijať aj pozmeňovací návrh pani poslankyne, kde v § 8 ods. 2 písm. d) treba vyňať číslicu označujúcu odsek 8. Odporúčam ho prijať.

  • Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňovacom návrhu. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 113 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

  • Posledný pozmeňovací návrh pani poslankyne sa týka § 10, kde navrhuje nové znenie: "Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, s výnimkou ustanovenia § 4 ods. 8, 9, 10, 11, 12 a § 8, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 1997." Odporúčam ho prijať.

  • Áno. Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňovacom návrhu. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 110 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Aj tento pozmeňovací návrh sme prijali.

    Nech sa páči.

  • Ďalší vystúpil v rozprave pán poslanec Langoš. Chcela by som sa spýtať pána poslanca, či môžem o všetkých písmenách dať hlasovať en bloc. Ďakujem. Odporúčam ich neprijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Langoša en bloc. Pani spoločná spravodajkyňa ich neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tieto pozmeňovacie návrhy sme neprijali.

    Nech sa páči.

  • V rozprave vystúpila pani poslankyňa Bieliková. Pretože v budúcom polroku bude predložený návrh zákona o podpore národnej kinematografie a zákona o kultúrnom dedičstve, ktoré budú riešiť túto problematiku, ktorú predložila pani poslankyňa, a navyše platí aj zákon 93/1993 o povinných výtlačkoch periodických a neperiodických publikácií, kde v prílohe číslo 2 ako oprávnený subjekt je uvedené Slovenské kinematografické centrum, ktorému sa odvádzajú povinné kópie zvukových a zvukovoobrazových záznamov, neodporúčam tento návrh pani poslankyne prijať.

  • Dávam hlasovať o návrhu pani poslankyne Bielikovej. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 19 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 70 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme pozmeňovací návrh pani poslankyne Bielikovej.

    Nech sa páči.

  • Ako posledný vystúpil v rozprave pán poslanec Líška. Mal 4 návrhy. Prosila by som ho, aby sme mohli hlasovať o všetkých 4 návrhoch en bloc, pretože sú technického charakteru. Odporúčam ich prijať.

  • Budeme hlasovať o návrhoch pána poslanca Líšku. Pani spoločná spravodajkyňa ich odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 94 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Pozmeňovacie návrhy sme prijali.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, keďže sme sa vyjadrili ku všetkým pozmeňovacím návrhom, ktoré odzneli v rozprave, dávam návrh hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním prijať ho.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, budeme sa prezentovať. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o audiovízii.

  • Nasleduje š e s t n á s t y bod programu, a to

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rodnom čísle.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 292 a spoločnú správu výborov ako tlač 292a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní minister vnútra Slovenskej republiky pán Ľudovít Hudek. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    nevyhnutnosť prijatia navrhovaného zákona vychádza z požiadavky celoplošného zavádzania moderných informačných technológií do činnosti orgánov štátnej správy, verejnoprávnych inštitúcií a ďalších orgánov a inštitúcií, ktoré prevádzkujú informačné systémy založené na základe identifikátora, ktorým je práve rodné číslo. Na to, aby sa tieto informačné systémy mohli úspešne prevádzkovať, je potrebné dôsledne právne upraviť to základné, a to je rodné číslo.

    Predchádzajúca právna úprava k problematike rodných čísiel bola vytváraná z hľadiska iných potrieb. Rodné číslo bolo na základe zákona číslo 21/1971 Zb. o jednotnej sústave sociálno-ekonomických informácií určené len na potreby štatistického a evidenčného zisťovania. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že i vyhláška z roku 1976, ktorá bližšie upravovala problematiku rodných čísiel, bola vydaná na základe splnomocnenia ustanovenia zákona číslo 21/1971 Zb., ktorý bol však zákonom Národnej rady Slovenskej republiky zrušený.

    Zákonnú úpravu problematiky rodných čísiel si vyžaduje i tá skutočnosť, že treba odstrániť doterajšie chyby v rodných číslach. Návrh zákona ukladá povinnosť subjektom, ktoré budú povinné mechanizmus opráv a zmien rodných čísiel uskutočňovať.

    Vládny návrh zákona o rodnom čísle, ktorý vám bol predložený na prerokovanie a schválenie, bol vypracovaný aj v súvislosti s potrebou právne upraviť práva a povinnosti subjektov, ktoré sa na tvorbe, určovaní, prideľovaní a zmenách rodných čísiel zúčastňujú.

    Bližšie odôvodnenie potreby prijatia predmetného zákona ako i jeho jednotlivých ustanovení je rozvedené v dôvodovej správe. Dovoľte mi uviesť len niekoľko poznámok k problematike samotného rodného čísla.

    Identifikátorom občana na účely referenčného registra obyvateľov, ktorého koncepciu schválila vláda tohto roku, zostalo rodné číslo. Budovanie tohto registra je v gescii nášho ministerstva. Gescia za metodiku a určovanie rodného čísla je však doposiaľ v pôsobnosti Štatistického úradu Slovenskej republiky. Takto rozdelené pôsobnosti sa nepriaznivo prejavujú najmä vo vzťahu k občanom. Aby sa tento stav zmenil, predkladá sa predmetný návrh zákona, v ktorom sa navrhuje prechod kompetencií len na jeden subjekt, ktorým bude ministerstvo vnútra.

    Opravy a zmeny rodných čísiel vzhľadom na usporiadanie nášho štátu v minulosti vykonáva osobám narodeným do 31. decembra 1968 na základe zmluvného vzťahu Česká správa sociálneho zabezpečenia v Prahe, a to len do konca roku 1995. Z toho vyplýva, že od 1. januára 1996 musí túto činnosť zabezpečovať gestor v Slovenskej republike. Preto je nevyhnutné, aby zákon Národnej rady Slovenskej republiky o rodnom čísle nadobudol účinnosť najneskôr 1. januára 1996. V dôsledku toho sa predkladá predmetný návrh zákona bez vypracovania zásad zákona.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    na základe uvedeného odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní schválila vládny návrh zákona o rodnom čísle.

  • Ďakujem pánu ministrovi Hudekovi. Prosím predsedu výboru Národnej rady pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti pána poslanca Jozefa Reu, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážený predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, poslanci, milí hostia,

    dovoľte, aby som vám z poverenia výboru predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rodnom čísle, parlamentná tlač 292. Spoločná správa má číslo 292a.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 24. novembra 1995 číslo 671 pridelil vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rodnom čísle Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť na prerokovanie do 7. decembra 1995. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným rozhodnutím súčasne určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, aby skoordinoval stanoviská výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený na prerokovanie.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona prerokovali v určenom termíne. Všetky tri výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, ho odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s úpravami. Máme v spoločnej správe 9 bodov na úpravu. Odporúčam, aby sme body 1 - 9 hlasovaním spoločne schválili a odporúčam, aby sme ich prijali.

    Pán predsedajúci, zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.

  • Ďakujem pánu predsedovi výboru a prosím ho, aby zaujal miesto pre spravodajcu.

    Otváram rozpravu o šestnástom bode programu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Nech sa páči, pán poslanec Rea.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    dovoľte, aby som v krátkosti podal jeden pozmeňovací návrh. V § 5 ods. 3 písm. c) v prvom riadku sa vypúšťajú slová "alebo osobe bez štátnej príslušnosti". Kratučko odôvodním. Podľa § 2 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 73/1995 Z. z. o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky cudzincom sa rozumie každý, kto podľa zákona Slovenskej republiky nie je jej občanom. Z uvedeného vyplýva, že text, ktorý odporúčam vypustiť, je v rozpore s uvedeným ustanovením zákona o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky, lebo osoba bez štátnej príslušnosti je cudzincom. Tento návrh bol konzultovaný s legislatívou Národnej rady, aj s legislatívou ministerstva. Boli pozitívne výsledky tohto prerokovania. Toľko môj pozmeňovací návrh.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne a kolegovia, hlási sa ešte niekto do rozpravy?

  • Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o šestnástom bode programu za skončenú. Zrejme pán minister Hudek nemá žiaden komentár a ani pán spoločný spravodajca, teda pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Reu, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy.

    Pozývam pánov poslancov do rokovacej miestnosti, bude sa hlasovať.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, budem uvádzať hlasovanie. Ako prvé budem uvádzať hlasovanie o bodoch spoločnej správy. Vzhľadom na to, že pri prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch boli návrhy uvedené v spoločnej správe schválené jednohlasne, dávam návrh, aby sme hlasovali spoločne, ako som uviedol, a odporúčam všetkých 9 bodov prijať jedným hlasovaním.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o predloženom návrhu pána spoločného spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 101 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tieto pozmeňovacie návrhy boli prijaté.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Ďakujem pekne, budeme pokračovať v hlasovaní. V rozprave som vystúpil iba ja, navrhol som jeden pozmeňovací návrh, dovolím si ho ešte odcitovať. V § 5 ods. 3 písm. c) v prvom riadku sa vypúšťajú slová "alebo osobe bez štátnej príslušnosti". Odporúčam ho prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Reu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 98 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že predložený návrh pána poslanca Reu bol prijatý.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, dávam hlasovať o zákone ako celku a odporúčam ho prijať.

  • Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schváleného dodatku.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča zákon ako celok prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 105 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rodnom čísle.

    Ďakujem za spoluprácu.

  • D v a d s i a t y m p i a t y m bodom programu je

    návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Reu na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 162/1993 Z. z. o občianskych preukazoch.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 238 a spoločnú správu výborov ako tlač 238a.

    Prosím poslanca Jozefa Reu, aby návrh odôvodnil.

    Nech sa páči, s faktickou poznámkou sa prihlásil predseda výboru pán Rea.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážení pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

    Výbor Národnej rady pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti ako spoločného spravodajcu k tomuto návrhu zákona určil pána poslanca Miklušičáka. Teraz pred chvíľočkou musel odísť, pretože mu oznámili, že má vážne choré dieťa. Navrhujem, aby spoločným spravodajcom bol poslanec Javorský, ktorý je z nášho výboru. Prosím, aby ste hlasovaním o tom rozhodli.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, budeme hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Reu. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 100 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh predsedu výboru pána Reu bol prijatý.

    Nech sa páči, pán poslanec Rea, uveďte návrh zákona.

  • Ďakujem pekne na slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia,

    dovoľte, aby som vám predložil návrh na novelizáciu zákona číslo 162 z roku 1993.

    Tento predkladaný návrh novelizácie zákona o občianskych preukazoch je pomerne jednoduchý a jeho cieľom je umožniť členkám rehoľných spoločností, ktorým sme, mimochodom, v minulosti veľakrát ublížili, dodržiavať pravidlá ich vlastného stavu. Ide o to, aby členky rehoľných spoločností mohli predkladať na vyhotovenie občianskeho preukazu fotografie, na ktorých sú zobrazené v rehoľnom rúchu a s prikrývkou hlavy. Toto tvorí súčasť ich odevu. Požiadavka súčasnej právnej úpravy v § 6 ods. 3 písm. c), ktorá vyžaduje pri žiadosti o vydanie občianskeho preukazu predložiť fotografiu zobrazujúcu skutočnú podobu občana v občianskom odeve, bez prikrývky hlavy, spôsobuje členkám rehoľných spoločností problémy, pretože závoj pokrývajúci len vrchnú a zadnú časť ich hlavy nosia rehoľníčky na hlave sústavne ako súčasť svojho odevu a dotvára ich skutočnú podobu tváre. Iný odev rehoľnice nenosia. Som presvedčený, že práve podoba v rehoľnom rúchu je v záujme preukazovania ich totožnosti dôležitá. Nemožno preto hovoriť o znehodnotení identifikačnej hodnoty fotografie v občianskom preukaze, ako sa to hovorí v stanovisku vlády k návrhu tohto zákona.

    Predstavené rehoľných spoločností potvrdili, že aj v rokoch 1948 až 1989 ministerstvo vnútra akceptovalo k žiadostiam o vyhotovenie občianskych preukazov fotografie rehoľníc v rehoľnom rúchu. Súčasná právna úprava viacerých európskych štátov tiež umožňuje vyhotovenie fotografií členiek rehoľných spoločností pre potreby občianskych preukazov, identifikačných kariet v ich rehoľnom rúchu, t. j. v ich skutočnej podobe. Ako príklad uvediem Švajčiarsko, Rakúsko a Česko, kde ešte stav, ktorý bol pred rokom 1989 a po roku 1948, pretrváva.

    Tento návrh si nevyžiada žiadne prostriedky zo štátneho rozpočtu. Dovoľte mi preto požiadať vás, vážené kolegyne, kolegovia, aby ste predložený návrh novely zákona schválili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Teraz prosím novourčeného spravodajcu výborov pána poslanca Javorského, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

    návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 162/1993 Z. z. o občianskych preukazoch, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 497 z 5. septembra 1995 na prerokovanie po získaní stanoviska vlády Slovenskej republiky Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Koordináciou stanovísk výborov bol citovaním rozhodnutím určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú správu a národnosti.

    Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 162/1993 Z. z. o občianskych preukazoch, prerokovali v určenej lehote všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ho prerokoval 6. decembra 1995, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti 12. decembra 1995 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť 13. decembra 1995. Všetky Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky pridelený, vyslovili s ním súhlas a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť po zohľadnení pripomienok, resp. pozmeňovacích návrhov.

  • Ďakujem pekne pánu spoločnému spravodajcovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu výborov.

    Otváram rozpravu o dvadsiatom piatom bode programu. Vážené kolegyne a kolegovia, nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Hlási sa niekto priamo do rozpravy?

  • Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom piatom bode programu za skončenú. Zrejme pán predkladateľ, pán poslanec Rea nemá komentovanie, ani pán spoločný spravodajca. Prosil by som pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie.

  • Navrhujem, aby sme o bodoch 1 a 2 spoločnej správy hlasovali spoločne a odporúčam ich prijať.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, ktorí sa náhodou nachádzate mimo rokovacej miestnosti, prosím, dostavte sa, budeme hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhoch zo spoločnej správy, ktoré predkladá pán spoločný spravodajca. Pán spoločný spravodajca odporúča tieto body prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov. Za návrh hlasovalo 90 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme prijali túto časť správy.

    Nech sa páči, pokračujeme, pán spoločný spravodajca.

  • Pán predsedajúci, navrhujem, aby ste dali hlasovať o návrhu novely zákona ako celku a, samozrejme, odporúčam ho prijať.

  • Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Reu na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 162/1993 Z. z. o občianskych preukazoch.

    Pokračujeme d v a d s i a t y m š i e s t y m bodom programu, ktorým je

    návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 74/1963 Zb. o Slovenskej akadémii vied v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 84 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 84a.

    Prosím povereného člena výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport poslanca Jána Feketeho, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, ctené plénum, vážení hostia,

    hneď na začiatku svojho vystúpenia musím pripomenúť, že predložený návrh zákona je od roku 1963 už siedmou novelou zákona o Slovenskej akadémii vied. Môžeme sa spýtať, či je to dobré a správne, ale aj užitočné a prospešné. Odpoveď môže byť iba jedna. Áno, je, lebo nič na tomto svete sa nevyvíja tak rýchlo a prudko ako sféra vedy a techniky a v súčinnosti s nimi aj oblasť edukácie, teda systému vzdelávania a výchovy. A veda a edukácia sú spojené nádoby.

    Dve predchádzajúce konštatovania osobitne platia najmä na posledných šesť rokov, keď sa spoločenský vývoj výrazne zrevolucionalizoval. Práve preto si vývoj vedy a poznania vyžaduje ozrejmiť si, ba viac, osvojiť si, nový vzťah medzi vedou a kultúrou, medzi poznaním a hodnotovou orientáciou, medzi vzdelaním a výchovou, ale aj medzi vlastnou existenciou vedy a jej funkčným pôsobením.

    Z týchto myšlienok vychádza aj predložený návrh nového zákona o Slovenskej akadémii vied. V stručnosti aspoň základné oporné body tohto predloženého návrhu.

    Základným cieľom navrhovanej novely zákona o Slovenskej akadémii vied je riešiť niekoľko problémov tak, aby vyhovovali súčasným potrebám, postaveniu a organizácii vedeckej činnosti. Návrh najmä

    a) novoformuluje úlohy akadémie, ich vyjadrenie v dnes platnom zákone nezodpovedá zmenám, ktoré sa uskutočnili v postavení akadémie po novembri 1989,

    b) upravuje sa postavenie a úlohy rady vedcov akadémie ako najvyššieho orgánu akadémie, ktorý nahrádza valné zhromaždenie akadémie,

    c) mení sa spôsob vymenúvania, odvolávania predsedu akadémie,

    d) mení sa spôsob a forma úpravy podrobností o vnútornej organizácii akadémie štatútom.

    Ako prvoradú úlohu akadémie návrh vymedzuje uskutočňovanie výskumu zameraného prevažne na získanie nových poznatkov. Z toho vyplýva povinnosť iniciovať výskum i v nových netradičných smeroch. To nevylučuje, ale naopak, predpokladá súčasné uskutočňovanie národne orientovaného a aplikovaného výskumu. Významný je rozvoj vedeckých informácií a poskytovanie posudkov a expertíz tak inštitucionálne, ako aj individuálne.

    Návrh ďalej umožňuje spoluprácu akadémie a vysokých škôl pri uskutočňovaní postgraduálneho štúdia, čo predpokladá dohodu pracoviska akadémie s príslušnou vysokou školou, prípadne fakultou napríklad tam, kde pracovisko akadémie má lepšie možnosti na kvalitnú prípravu študenta. Ďalšie ustanovenie upravuje postavenie rady vedcov akadémie ako najvyššieho orgánu akadémie. Obsahuje základné úlohy tohto orgánu, čím vymedzuje jeho pôsobnosť a rozhodovaciu právomoc v rámci akadémie. Upravuje zloženie rady vedcov akadémie, funkčné obdobie, ako aj spôsob jej zvolávania a zasadania. Spôsob kreovania rady vedcov akadémie umožňuje účasť na riešení úloh akadémie všetkým tvorivým pracovníkom akadémie, t. j. pracovníkom, ktorí sa zúčastňujú na riešení vedeckých úloh, ako aj zástupcom účelových pracovísk akadémie. Podrobnejšia úprava bude potom obsiahnutá v štatúte akadémie.

    Nové znenie § 12 zas nahrádza úpravu valného zhromaždenia členov akadémie, ktoré od novembra 1989 neexistuje. Nahradila ho rada vedcov akadémie, ktorej existenciu a pôsobnosť pri voľbe členov predsedníctva akadémie zakotvili už predchádzajúce novely. Postavenia a úlohy tohto orgánu neboli doteraz do zákona včlenené. Mení sa aj spôsob vymenúvania a odvolávania predsedu akadémie v tom, že táto právomoc sa zveruje vláde Slovenskej republiky v súčinnosti s radou vedcov akadémie. Zachováva sa doterajšia právomoc vlády Slovenskej republiky vymenovávať a odvolávať podpredsedov akadémie a vedeckého sekretára na návrh predsedníctva akadémie. Členov predsedníctva akadémie bude voliť ako samosprávny orgán rada vedcov akadémie. Mení sa tiež spôsob a forma schvaľovania úpravy podrobností o vnútornej organizácii akadémie.

    Za potrebné považujem pripomenúť aj fakt, že s navrhovanou právnou úpravou nie sú spojené požiadavky na štátny rozpočet.

    Vážené dámy, vážení páni,

    na záver svojho vystúpenia pripomínam, že predložený návrh zákona sa rodil v súčinnosti koalície a opozície na pôde výboru pre vzdelávanie, vedu, kultúru a šport a zároveň v úzkej spolupráci s vedúcimi pracovníkmi Slovenskej akadémie vied. Jeho osnova a napokon aj konečná podoba sa zrodila začiatkom tohto roku. Prijatím zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 74/1995 sa naliehavosť prijatia novely, to musím sčasti priznať, nepatrne oslabila. V tomto duchu je štylizované aj stanovisko vlády. Z neho sa dozvedáme - citujem, že "z tohto hľadiska návrh v niektorých ustanoveniach stratil opodstatnenosť a vyžaduje si legislatívno-technickú úpravu". Či je to tak, prosím, posúďte sami. V každom prípade je predložený návrh zákona prejavom úcty k vedeckým pracovníkom tejto krajiny. V tomto duchu, ctené plénum, predložený návrh aj posudzujte.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Feketemu. Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca László Szigetiho, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport predniesol spoločnú správu o výsledku prerokovania návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 74/1963 Zb. o Slovenskej akadémii vied v znení neskorších predpisov (tlač 84).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil rozhodnutím z 13. marca 1995 číslo 151 návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 74/1963 Zb. o Slovenskej akadémii vied v znení neskorších predpisov, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport na prerokovanie po tom, ako dostanú stanovisko vlády Slovenskej republiky k návrhu zákona. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil na skoordinovanie stanovísk výborov Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport s tým, aby sa skoordinované stanovisko výborov premietlo do spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrh zákona 1. decembra 1995, keď ho vláda Slovenskej republiky prerokovala 24. októbra 1995, pričom uznesením číslo 792 vyslovila s ním nesúhlas.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal k návrhu zákona uznesenie, pretože zaň nehlasovala nadpolovičná väčšina jeho členov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport s návrhom zákona vyslovil súhlas bez pripomienok s tým, že odporučil v článku I bod 3 v § 13 vypustiť odsek 1 a takto upravený návrh schváliť.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predložený návrh novelizácie zákona v tomto znení, teda s tým jediným pozmeňovacím návrhom, odporučil prijať.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Szigetimu a prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o dvadsiatom šiestom bode programu.

    Vážené kolegyne a kolegovia, nedostal som písomne žiadne prihlášky do rozpravy. Prosím, aby ste sa prihlásili. Nech sa páči, pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi veľmi krátke vystúpenie, ktoré by iste zaznelo z úst predsedu výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport pána Haťapku, ktorý by vás informoval, a to chcem urobiť namiesto neho, keďže v tejto chvíli nie je prítomný, o výjazdovom zasadnutí, ktoré mal výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport na pôde Slovenskej akadémie vied. To zasadnutie sa uskutočnilo relatívne nedávno a výbor mal možnosť oboznámiť sa s výsledkami, ktoré akadémia dosiahla pri transformácii bývalej Slovenskej akadémie vied na akadémiu, ktorá si nájde svoje miesto aj v súčasnom období.

    Na tomto zasadnutí sme konštatovali pozitívne výsledky, ktoré akadémia v tejto transformácii dosiahla, konštatovali sme istú stabilizáciu, ktorá napriek poklesu finančných prostriedkov, poklesu pracovníkov za posledných 5 rokov sa začína javiť. Stabilizácia, ktorá by mohla byť základom nového fungovania akadémie v ďalšom období. Diskutovali sme s predstaviteľmi akadémie aj o tom, či si myslia, že zákon, ktorý sme podali začiatkom tohto roku ako výbor Národnej rady, je ešte vždy aktuálny, keďže naliehavá otázka voľby predsedu akadémie sa vyriešila v inom zákone. Iste si pamätáte, že sme to urobili v kompetenčnom zákone ako samostatný článok. Odpoveď predstaviteľov akadémie bola pozitívna, že si myslia, že to treba upraviť. A tú kolíziu, o ktorej hovoril pán poslanec Fekete, aby sme neupravovali dvakrát to isté, treba riešiť prijatím návrhu, ktorý náš výbor odporučil pri prerokúvaní tohto návrhu zákona vo výbore, to znamená vypustiť otázky menovania predsedu akadémie, keďže túto vec už rieši kompetenčný zákon, a riešiť len otázky menovania podpredsedov, vedeckého sekretára tak, ako to navrhuje náš výbor, teda na návrh predsedníctva Slovenskej akadémie vied menuje vláda Slovenskej republiky.

    To, prečo pracovníci Slovenskej akadémie vied, teda jej predstavitelia, trvajú na tom, alebo sú presvedčení, že zákon by mal byť prijatý, je aktuálnosť definovania nových úloh akadémie, ktoré v podstate vyjadrujú jej novú funkciu, pretože v tomto je zákon vlastne ešte z prednovembrového obdobia.

    A po ďalšie je to upravenie postavenia a pôsobnosti Rady vedcov, ktoré spomínajú už viaceré predpisy, ktoré sa týkajú akadémie, teda viaceré novely, ale samotné fungovanie, úlohy a postavenie Rady vedcov nie je samostatne upravené.

    Preto táto novela podľa názoru nášho výboru by mala byť ako posledná novela, pretože pripomienka vlády Slovenskej republiky bola aj v tom, že je to v poradí už siedma novela zákona o Slovenskej akadémii vied a že vláda je presvedčená, že by mal byť spracovaný nový zákon. Náš výbor Národnej rady je za túto myšlienku, aby sme spracovali nový zákon o Slovenskej akadémii vied, ale iste si spomínate a viete, ako sa ťažko rodí nový zákon o vysokých školách.

    Už v roku 1993, keď sa prerokúvala prvá novela na pôde vtedajšieho parlamentu, boli názory, že by to malo ísť v takom balíku: novela zákona o vysokých školách, nový zákon o akadémii vied a zákon o podpore vedy a techniky. Takéto boli vtedy priority. Žiaľ, dodnes nemáme novelu alebo nový zákon o vysokých školách a predpokladám, že treba istý čas, aby otázky okolo vysokých škôl aj Slovenskej akadémie dozreli. Práve tomu by mohlo pomôcť prijatie tejto novely, aby bol čas, aby tu nebol žiadny tlak či už vo vzťahu k vláde, alebo k poslaneckému zboru, aby sa pripravil skutočne kvalitný zákon o vysokých školách, o Slovenskej akadémii vied a možno aj o podpore vedy a techniky, tak ako sa o tom hovorilo pôvodne v roku 1993.

    Z tejto logiky vychádzal náš výbor, keď požadoval, aby sa tento návrh prerokoval v Národnej rade a odporúča vám, vážené poslankyne a poslanci, aby ste tento návrh podporili.

  • Ďakujem pekne. Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy? Nech sa páči, pán poslanec Švec.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážené dámy, vážení páni,

    domnievam sa, že § 2 v dikcii, ktorú predkladá predkladateľ, zakotvuje dvojkoľajnosť vedeckej výchovy. V odseku c) sa hovorí, že Slovenská akadémia vied spolupracuje s vysokými školami na uskutočnení postgraduálneho štúdia s odvolaním sa na zákon o vysokých školách. To je v poriadku. V tom istom paragrafe v ods. d) sa hovorí, že Slovensaká akadémia vied vychováva nových vedeckých pracovníkov podľa osobitných predpisov s odvolaním sa na zákon číslo 39/1970 Zb. o výchove nových vedeckých pracovníkov a ďalšom zvyšovaní kvalifikácie vedeckých pracovníkov. Teda v tejto dikcii sa petrifikuje vedecká výchova formou vedeckých ašpirantúr. Neviem, či si celkom uvedomujeme, čo to znamená. Zákonom uzákoňujeme dve línie, dva druhy postgraduálneho štúdia a vedeckej výchovy.

    Domnievam sa, že táto dikcia nie je v súlade s odporúčaniami edukačnej komisie OECD, nie je v súlade s odporúčaniami Európskej komisie pre vysoké školy a vedu Rady Európy a je v kontradikcii s bežnými zákonmi v oblasti vysokých škôl a vedy. Preto by som si dovolil odporúčať v pozmeňovacom návrhu vynechanie odseku d).

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Prosím, vážení kolegovia, kto sa ešte hlási do rozpravy? Pán poslanec Ftáčnik, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    chcem len zareagovať na poznámku pána poslanca Šveca, ktorý hovorí o tom, že petrifikujeme dve formy vedeckej výchovy. Pravda je však taká, že kým platí zákon číslo 39/1977 Zb. o vedeckej výchove, teda o tzv. ašpirantúrach, a súčasne platí zákon o vysokých školách z roku 1990, ktorý zaviedol postgraduálne štúdium pre vysoké školy, tá dvojkoľajnosť je daná existenciou týchto dvoch zákonov. A vieme všetci veľmi dobre, že novela zákona o vysokých školách, ktorá čaká na svoje prerokovanie vo vláde Slovenskej republiky, čaká okrem iného aj na to, aby tu došlo k dohode o tom, že bude len jedna forma.

    V momente, keď zrušíme, pretože tak sa to v novele navrhuje, zákon číslo 39/1977 Zb. o vedeckej výchove, zanikne forma ašpirantúry a ostane tu len jedna forma, a to bude doktorandské štúdium, teda ani postgraduálne, ani ašpirantúra, ale doktorandské štúdium. Dnes takéto niečo nemáme. Teda je tu platný právny stav - zákon o vysokých školách, platný právny stav - zákon o vedeckej výchove. Navrhovatelia, teda náš výbor, nemal záujem do tohto zasahovať, pretože by to išlo nad rámec riešeného problému. Toto chce urobiť novela, ktorú pripravilo ministerstvo školstva a ktorá práve čaká na dohodu o tejto citlivej otázke.

    Rozhodovať o nej v tomto zákone by nebolo dobré. Podľa mňa treba rešpektovať platný právny stav a v súlade s tým vymedziť úlohy akadémie. V prípade, že dôjde k zrušeniu zákona o vedeckej výchove, prestane tento problém. Proste sa tie veci pretransformujú na doktorandské štúdium spôsobom, ktorý určí iný zákon.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán poslanec Švec - faktická poznámka.

  • Ďakujem. Len veľmi krátko by som reagoval na vystúpenie pána poslanca Ftáčnika poznámkou. V prípade, že naozaj v novele zákona o vysokých školách bude zrušená právna norma, ktorá zakotvuje vedecké ašpirantúry, bude potrebné novelizovať aj zákon o Slovenskej akadémii vied práve v tomto bode d).

  • Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Paška.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    nazdávam sa, že práve tento rozporuplný bod, o ktorom sa v tejto chvíli rozvinula debata, bol príčinou, prečo vláda neodporučila tento návrh zákona na schválenie. Nazdávam sa, že vláda chce pripraviť spomínané novely, a nechce, aby sa v tomto období nejakým spôsobom prejudikoval iný stav, ktorý by mohol ovplyvniť ďalší vývoj v tejto oblasti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik - faktická poznámka.

  • Chcem k tej poznámke povedať len toľko, že v stanovisku vlády sa tento problém nespomína, teda vláda v tom nevidí problém. Vláda vidí problém v tom, že sú tu už iné zákony, že je to už siedma novela, tak ako sme to citovali. A k tomu chcem povedať, že keď raz zrušíme zákon 39, tak písmeno d) v tomto prijatom zákone sa stane jednoducho obsolentné, teda právne nepoužiteľné, a zanikne táto forma vedeckej výchovy. To však bude rozhodnutie v inom zákone, nie v tomto. Nerobme z tohto zákona viac, ako chce dosiahnuť - novo definovať úlohy akadémie v súlade s existujúcim stavom, ktorý momentálne platí, a upraviť postavenie Rady vedcov a funkcionárov akadémie. Skutočne nerozhodujme o tejto otázke, pretože nie je tu ešte dohoda komunít, ktoré by o tom mali v prvom rade rozhodnúť.

  • Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

  • Chcel by som len pripomenúť, že sa nedivím, že prehovorili dvaja zástupcovia, predstavitelia, ľudia, ktorí obhajujú záujmy vysokých škôl - pán poslanec Paška a pán poslanec Švec. Toto nebol problém pri stanovisku vlády, toto bol a je problém pri prijímaní zákona o vysokých školách, že nemôže dôjsť k tejto dohode. A práve preto, že sa čaká na dohodu, ktorá by bola prijateľná aj pre akademickú obec, aj pri vysokoškolskú obec, podľa mňa je úplne legitímne zostať na tom stave, ktorý v súčasnosti je, pretože, práve naopak, by sme prejudikovali niečo, čo nevieme, ako sa skončí.

  • Ako vidíme, tvorba rozhodovacej vôle je naozaj ešte stále otvorená. Koniec koncov, máme teraz duálny stav a musíme rátať určité obdobie s týmto duálnym stavom, nehovoriac o tom, že v určitom slova zmysle pri tom paralelizme existencie učenej spoločnosti na jednej strane a na druhej strane súboru pracovísk pravdepodobne zostaneme. Preto zrejme bolo aj stanovisko vlády také, ako bolo uvedené.

    Nech sa páči, pán poslanec Cabaj sa hlási s faktickou alebo procedurálnou otázkou.

  • Vážené dámy a páni, navrhujem, aby sme dnes ukončili rozpravu, ale hlasovali až zajtra ráno. Tým sa vytvorí priestor na poradu klubov a hlasovali by sme po otvorení zajtrajšieho rokovania.

  • Prikloní sa k tomuto názoru ešte niekto? Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

  • Chcem len povedať na adresu pána poslanca Cabaja, že návrh tohto zákona dáva celý výbor pre kultúru, v ktorom nakoniec koalícia má väčšinu. My sme len podporili stanovisko. Tam bol jednotný názor medzi koalíciou a opozíciou, pretože túto novelu v tomto zmysle treba prijať. Takže nevidím dôvod na nejaké porady.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Aj poslanecký klub Združenia robotníkov Slovenska si myslí, že by sme mali nechať priestor na premyslenie okolo tohto zákona. Hlasovať by sme mali zajtra.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne a kolegovia,

    na základe týchto procedurálnych návrhov dvoch klubov končím rozpravu o tomto bode.

    Prerušujeme zasadnutie a pokračujeme zajtra ráno o 9.00 hodine. Predpokladáme, že sa uskutočnia porady klubov, ktoré rozhodnú o tom, akým spôsobom sa bude hlasovať.

    Ďakujem pekne. Prajem vám dobrý zvyšok dňa.