• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    prosím všetkých, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby prišli na svoje miesta, budeme pokračovať v rokovaní schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Včera som zahlásil, že písomne je do rozpravy prihlásených ešte 13 poslancov. Dvaja páni poslanci prihlášky stiahli, takže ich je jedenásť. Chcel by som pritom ešte poprosiť, tak ako včera, o racionálne, vecné vystúpenia, pretože, ak si pozriete program, je tam dosť bodov, pri ktorých očakávame veľkú rozpravu, a môže sa stať, že budeme rokovať aj medzi sviatkami.

    Takže budeme pokračovať v dnešnom rokovaní s tým, že ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Ftáčnik. Pripraví sa pán poslanec Šepták. Ešte pani poslankyňa Belohorská má faktickú poznámku.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán predseda, ja by som k tomuto mala jeden drobný návrh, ale až keď tu bude viac poslancov, ak stihnú prísť pre nepríjemné počasie do svojej práce, potom dám návrh na skrátenie diskusného príspevku na 5 minút. Je to zvykom vo všetkých parlamentoch. Keď sa tu odvolávame, ako sa chceme dostať do Európy, tak sa správajme, ako sa správajú v iných parlamentoch. Znovu opakujem, lebo raz som to tu už povedala: Politik, ktorý nevie povedať svoj problém za 3 až 5 minút, nech ide najprv do školy sa to naučiť.

    Ďakujem.

  • Áno, pani poslankyňa, len som nerozumel, či hneď mám dať o tom hlasovať, či je to procedurálny návrh.

  • Myslím si, že keby sme sa teraz prezentovali, tak zistíme, že vlastne by sme ešte mali mať prestávku. Až keď nás tu bude trochu viac.

  • Takže nedávate návrh na hlasovanie teraz.

    Pán poslanec Ftáčnik, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne a kolegovia,

    keby sme aj hlasovali o návrhu pani poslankyne Belohorskej, podľa rokovacieho poriadku je možné skrátiť rozpravu len na 10 minút, teda to je najnižší limit, na ktorý je možné skrátiť rozpravu jedného poslanca. Pokúsim sa tento limit dodržať dobrovoľne, aby som vás neunavoval dlhšie ako 10 minút.

  • Ale to len podľa návrhu nového rokovacieho poriadku, pán poslanec.

  • Nie, to je podľa starého, pán predseda.

  • To je podľa starého. Musíte si pozrieť príslušný paragraf. Ja vám ho potom zacitujem.

    Chcel by som sa vo svojom krátkom príspevku, keďže vychádzam z toho, čo povedal aj predseda Národnej rady, že zásadné veci k rozpočtu zazneli včera, a dnes by sme sa mali koncentrovať už len na niektoré problémy, o ktorých sme včera nediskutovali. Chcel by som sa vyjadriť k trom okruhom, to je otázka zdravotníctva, vedy a techniky a školstva. Budem naozaj stručný a pokúsim sa do 9.19 hodiny ukončiť svoje vystúpenie.

    V otázke zdravotníctva chcem dodať k tomu, čo tu už včera povedali kolegovia, ktorí sa tomu problému rozumejú lepšie ako ja, že ma oslovil list, ktorý adresoval poslancom predseda Slovenskej lekárskej komory a z ktorého nebudem citovať, pretože ho pravdepodobne poznáte. Chcel by som vám však prečítať z neho Výzvu, ktorú adresuje Slovenská lekárska komora poslancom. Je veľmi krátka a, myslím si, veľmi zaujímavá:

    "Vážené panie poslankyne a páni poslanci, Slovenská lekárska komora vás preto dôrazne vyzýva, aby ste prijali rozpočet zohľadňujúci potreby zdravotníctva a rešpektujúci zákonné povinnosti štátu." To je prvá myšlienka. Druhá: "Aby ste účinne zaviazali štátnu exekutívu povinnosťou ihneď nepoliticky, odborne a rýchlo vypracovať k skutočnej spolupráci s nevládnymi inštitúciami reálnu koncepciu transformácie zdravotníctva s uvedením konkrétnych krokov a záväzných termínov jej uskutočňovania, zdrojov jej financovania a odhadu jej sociálnych dopadov."

    Táto výzva sa mi páči, a preto podporím návrhy, ktoré zazneli aj v rozprave na zvýšenie platby štátu na 100 % minimálnej mzdy, ale takisto podporím aj uznesenie, ktoré je uvedené v spoločnej správe v časti B.4 bod 4, kde výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci zaviazal ministra, aby predložil kroky, ktoré smerujú práve k tejto transformácii. Osobne totiž, aj keď budem v ďalšej časti dávať návrhy na zvýšenie rozpočtových prostriedkov, cítim zodpovednosť ako poslanec aj za to, ako sa tieto prostriedky používajú. Mali by sa používať cielene, efektívne, hospodárne a účelne a mali by slúžiť konkrétnym cieľom.

    Mám pocit, že v oblasti zdravotníctva, a to tu už včera zaznelo, a platí to aj pre školstvo, o ktorom budem hovoriť neskôr, zatiaľ koncepcia rozvoja, resp. transformácie príslušného rezortu jednoducho neexistuje.

    V otázke vedy a techniky: Zrejme ste všetci čítali tabuľku číslo 5, ktorá súhrnne udáva pohľad na to, ako chce štát prispieť na oblasť vedy a techniky v jednotlivých rezortoch a v jednotlivých položkách. Chcem povedať, že ma teší, že sa vyčleňuje v ďalšom ročnom rozpočte o 14,6 % viac na vedu a techniku ako v minulom roku. Je to pozitívny krok. Čo ma neteší, je to, že nám chýba štátna vedecko-technická politika, že vlastne vyčleňujeme viac prostriedkov, a nevieme presne, na čo sa tieto prostriedky využijú.

    Zriadili sme, vážené kolegyne a kolegovia, v tomto roku Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky. Ten sa podľa svojho štatútu mal vyjadriť k rozpočtu na vedu a techniku ako celku. Zatiaľ sa to nestalo a ani v našom garančnom výbore, ktorý sa volá Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, sme takto o kapitole, resp. ani nie o kapitole, o prostriedkoch na vedu a techniku nerokovali - aké sú v nich proporcie, na čo sú tie prostriedky určené, aké efekty sa z tohto pohľadu očakávajú. Myslím si, že úloha úradu, ktorý sme zriadili ako prierezový orgán pre vedu a techniku, je v tejto oblasti zatiaľ nulová. Možno aj preto, že na úrade sa plánuje s najmenšou sekciou, ktorá by mala zabezpečovať otázky vedy a techniky, čo sme konštatovali aj pri rokovaní výboru s predsedom tohto úradu.

    Peniaze na vedu a techniku sme, aspoň to tak vyzerá, v návrhu rozpočtu zvýšili podľa princípu bližšia košeľa ako kabát. Tí, ktorí mali dostatočne silné pozície, dostali viac, napríklad ministerstvo hospodárstva dvakrát toľko ako v minulom roku. Z hľadiska štátnych objednávok sa zvýšili až dvakrát prostriedky pre úlohy vedy a techniky v podnikateľskej sfére. Vôbec nenamietam proti tomu, ak má vláda úmysel získať konkrétne realizačné efekty, ktoré by priniesli dodatočné prostriedky, ale obávam sa, že v rozpočte na vedu a techniku sa potláča orientácia na grantové rozdeľovanie prostriedkov a súťaživosť v oblasti vedy.

    Mám takisto pocit, že sa podceňuje v tejto skupine vedy a techniky úloha základného výskumu a ťah na vytvorenie fondu vedy a techniky, o ktorom sa hovorí už vlastne 3 alebo 4 roky, a každý rok sa odkladá. A ani alokácia zdrojov, teda vytvorenie príslušných prostriedkov, nesmeruje k tomu, aby bolo z čoho naplniť tento fond, keby sa vláda v budúcom roku pre jeho vytvorenie rozhodla. Už po dva roky bola v rozpočte rezerva 110 miliónov Sk pre úlohy vedy a techniky. Bola to rezerva vlády, aj keď treba povedať, že v roku 1995 s ňou vláda, resp. ministerstvo školstva, hanebne hospodárilo, pretože prostriedky rozdeľovalo až po októbri tohto roku. To znamená, nedostali sa tam, kam boli poslancami Národnej rady určené. Tohto roku je vyčlenená všeobecná rezerva v kapitole Všeobecná pokladničná správa vo výške 40 miliónov Sk. Osobne sa mi to zdá málo, a preto vám navrhujem pozmeňovací návrh, aby sme presunuli z kapitoly ministerstva hospodárstva, ktoré, ako som povedal, je na tom v podstate z hľadiska vedy a techniky na budúci rok najlepšie, 40 miliónov do kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy ako rezervu vlády Slovenskej republiky na úlohy vedy a techniky. Konkrétny návrh predložím spravodajcovi.

    Ešte mám štyri minúty, a preto by som sa rád vyjadril k niektorým otázkam, ktoré sa týkajú školstva, to je posledný môj okruh.

    Pri prerokúvaní kapitoly školstva v našom výbore vystupovala pani ministerka tak, že chvíľami vznikali pochybnosti, či predložený rozpočet pani ministerka obhajuje, alebo kritizuje. Tak sme jej odporučili, že ak nie je s rozpočtom spokojná a má pocit, že nemá dostatok prostriedkov, mala by zvážiť, či nebude nasledovať krok svojho kolegu z Maďarskej republiky, ktorý, ak dostal málo rozpočtových prostriedkov na budúci rok, podal jednoducho demisiu.

    Chcem povedať, že s rozpočtovými prostriedkami na školstvo je problém každý rok a vy to veľmi dobre viete, kolegyne, kolegovia. Aj v minulom roku som z tohto miesta navrhoval zvýšenie rozpočtových prostriedkov o 300 miliónov Sk. Odpoveďou bolo vaše negatívne hlasovanie a zamietnutie tejto potreby školstva. Výsledkom praktického pohľadu počas roku 1995 boli rozpočtové opatrenia ministerstva financií vo výške 635 miliónov Sk. Čiže 300 sme nedali, ale postupne sme uvoľnili 630 miliónov Sk, ktorými sme sanovali problémy školstva, o ktorých sme my vedeli už na začiatku. Osobitne by som uprednostnil to, aby sme na začiatku stanovili rozpočet, v ňom citlivo zmapovali problémy a potom počas roka tieto problémy riešili.

    K otázke príjmov školstva diskutoval kolega poslanec Harach a v podstate možno konštatovať, že ak sa rozpočtové príjmy rozpočtových organizácií znížili, tak školstvo ako najväčšia kapitola je na tom naopak, pretože nám jediným sa príjmy zvýšili. Treba tu vážne upozorniť, že školstvo ich nemá z čoho pokryť a ministerka školstva oznámila výboru vo svojom materiáli, že táto skutočnosť si vyžiada zvýšenie poplatkov v materských školách, školských kluboch detí a študentských domovoch. Za to budete hlasovať, páni a panie poslankyne, keď budete hlasovať za takéto príjmy v kapitole školstvo.

    K otázke výdavkov: Sľubovaná stabilizácia školstva pri praktickom pohľade na prostriedky, ktoré sú určené na výdavky, znamená rovnaké prevádzkové náklady ako v roku 1995. Ak je to stabilizácia, prosím. Podľa mňa je to odkladanie problémov, stabilizáciou sa to nedá nazvať. Konkrétne ide o problémy vysokých škôl, na ktoré tu už bolo upozornené, v oblasti prevádzky. Vysoké školy opticky dostávajú v oblasti prevádzkových prostriedkov viac oproti roku 1995, ale zabúda sa na to, že ak si pozrieme časový rad prideľovania prevádzkových prostriedkov na vysoké školy, tak zlom nastal z roku 1994 na rok 1995, keď vysokým školám bolo pridelených mínus 15 % a z tohto rozhodnutia sa nevedia spamätať. Konkrétne sme už hovorili o problémoch na internátoch. Tých problémov v oblasti prevádzky vysokých škôl je podstatne viac.

    Navrhujem, vzhľadom na návrh spravodajcu, zamietnuť bod 5 z časti B.3, aby sme ho vyňali na osobitné hlasovanie. Tam sa snažil výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport riešiť tento problém. Ak by neprešiel tento bod 5, dávam konkrétny návrh, aby sa nie o 120 miliónov Sk, ako navrhol výbor, ale o 70 miliónov Sk zvýšili prevádzkové prostriedky v časti vysoké školy v kapitole ministerstva školstva, čo by prakticky znamenalo, že by sa vysoké školy dostali v oblasti prevádzkových prostriedkov na úroveň roku 1994. Konkrétny návrh predložím spravodajcovi.

    Stredné odborné učilištia. Podporujem myšlienku, ktorá tu včera zaznela a podporil ju aj výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, aby učilištia boli oddlžené za roky 1993 a 1994. Tú myšlienku predniesol podpredseda Národnej rady pán Ľupták. Problém je v tom, že vláda o tomto rozhodla už v júli tohto roku, a do dnešného dňa oddlženie nebolo, pretože vláda ho viazala na usporiadanie clearingových vzťahov s Českou republikou.

    Vážené dámy a páni, dnes je 13. decembra, ak si myslíme, že učilištia oddlžime 31. 12. 1995 nejakými prostriedkami, v tom čase už nefungujú banky, ktoré by mohli prijímať platby za ich nesplatené faktúry a podobne. Ak chceme niečo oddlžiť, tak oddlžujme bez podmienky clearingového usporiadania, alebo povedzme, že ten problém budeme riešiť pri štátnom záverečnom účte, teda pri zúčtovaní prostriedkov štátneho rozpočtu na rok 1994, resp. 1995.

    Môj čas sa napĺňa, áno, už som ho prekročil o minútu a ešte mám dva problémy.

    Chcem sa opýtať a celkom vážne, vážené dámy a páni, učilištia netrápia len roky 1993 a 1994, ale trápi ich aj pridelenie prostriedkov na jedného žiaka, ktoré sme im dali na rok 1995 a ktoré sa im chystáme dať na rok 1996. Mám závažnú otázku a prosím, keby odpovedala, pani ministerka. Nebola tu ani včera, ani dnes, ale možno odpovie podpredseda vlády. Bude dosť prostriedkov na jedného štátneho žiaka stredného odborného učilišťa? Minulý rok nebolo a už v septembri vznikla neriešiteľná situácia, ktorá sa riešila vo vláde Slovenskej republiky. Bude tohto roku dosť na jedného žiaka? Považujem to za vážnu otázku a ministerstvo zatiaľ nebolo schopné na ňu odpovedať.

    K bodu 12 časti B.1. Týka sa vyčlenenia účelových prostriedkov na mládež. Tento bod sa tam dostal neoprávnene, pretože časť B.1 sa týka zvyšovania rozpočtových prostriedkov. My sme vo výbore nezvýšili rozpočtové prostriedky, ale viazali sme prostriedky kapitoly účelovo na mládež, pričom tie peniaze už v kapitole sú. Len chceme, aby mládež bola chránená tým, že budú na ňu pridelené účelové prostriedky. Čiže navrhujem, aby sme vyčlenili toto na osobitné hlasovanie, kde by sme napísali predvetie "viazať v kapitole ministerstva školstva prostriedky na mládež, t. j." a potom nasleduje text nášho výboru, pretože takto to výbor myslel.

    Posledná poznámka sa týka oblasti miezd v oblasti školstva. Mzdy zvyšujeme o 2 miliardy Sk, z toho 1,2 na platy, 800 miliónov na poistné. Prostriedky by mali byť sčasti určené na pokračovanie diferencovanej podpory, ktorá sa začala v roku 1995, to boli tie tzv. Piusove peniaze, a mali by byť nové prostriedky na zvyšovanie platov, ktoré však budú stačiť zhruba na 5-percentný rast priemernej mzdy v oblasti školstva.

    Chcem povedať, že ani diferencované zvýšenie, nebolo diferencovaným zvýšením, pretože existujú okresy na Slovensku, ktoré nedostali ani korunu. Ministerstvo použilo toto diferencované zvýšenie na vyrovnanie rozdielov medzi okresmi, a nie na stimulovanie najlepších učiteľov tam, kde najlepší učitelia pôsobia. Nemyslím si, že by to bol najlepší krok, a okrem toho z týchto diferencovaných prostriedkov sa nedostalo nič na platy nepedagogických pracovníkov.

    Chcem položiť jednu vážnu otázku: Prečo má mať upratovačka, ktorá pracuje v školstve, nižší plat ako upratovačka, ktorá pracuje na okresnom úrade? Toto je dnes realita. Ak si porovnáme pracovníka v tej istej profesii, a tieto profesie sa porovnávať dajú, tak v školstve, bohužiaľ, vzhľadom na objem mzdových prostriedkov nepedagogický pracovník, akým je upratovačka, má nižší plat ako tá istá upratovačka na okresnom úrade, kde tých prostriedkov je jednoducho viac. Preto si myslím, že ak neprejde návrh kolegu Haracha, aby sa zvýšili priemerné mzdy, aby sa vytvorili prostriedky na zvýšenie priemerných miezd o 10 %, navrhujem, aby sme ich zvýšili na 8 %, teda z 5 %, ktoré v kapitole sú, aby sme ešte pridali 3 %, čo znamená uvoľniť prostriedky vo výške 460 miliónov Sk, z toho 333 miliónov na mzdy a 127 miliónov na odvody do poistných fondov. Ak sa opýtate, odkiaľ, odpovedám - na úkor deficitu štátneho rozpočtu. Toto už nejde zobrať z nejakej rezervy, ale je to naša investícia na zabezpečenie vzdelania.

    Na záver, vážené poslankyne a poslanci, chcem povedať, že viem, že kľúč k rozpočtu drží v mnohom v rukách ministerstvo financií. Ale ak my poslanci Národnej rady Slovenskej republiky máme niesť zaň zodpovednosť, mali by sme urobiť také zmeny, ktoré prospejú lepšiemu životu našich občanov a lepšiemu fungovaniu našej spoločnosti. Inak totiž zanecháme školstvo, zdravotníctvo a asi aj ďalšie kapitoly v tom, aby sa topili v konkrétnych problémoch, necháme ich troška nadýchnuť a potom sa budú topiť znovu. To však znamená úpadok, stagnáciu, a rozhodne nie stabilizáciu alebo rozvoj vzdelania, či zdravotnej starostlivosti.

    Ďakujem za vašu trpezlivosť, že ste ma vypočuli.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Šepták a pripraví sa pán poslanec Delinga.

  • Vážený pán predseda parlamentu, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády,

    rozhodol som sa vystúpiť v tejto bohatej diskusii k takému dôležitému zákonu, ako je zákon o štátnom rozpočte, ktorý sa dotýka každého občana Slovenskej republiky. Budem maximálne stručný, nakoľko už vystúpil dostatočný počet poslancov.

    1. Dovoľte mi v úvode podporiť vystúpenie poslanca Urbana o zvýšení rozpočtu ministerstva obrany o 200 miliónov na výstavbu bytov pre vojakov.

    2. V spoločnej správe takmer všetkých výborov Národnej rady je navrhnuté schváliť rozpočet na rok 1996 so zmenami smerom k samospráve Slovenska tak, aby boli príjmy samosprávy dostatočné na čiastočné zabezpečenie výkonu samosprávnych funkcií obcí a na čiastočné zabezpečenie potrebných rozvojových programov obcí.

    Podporujem zmenu § 1 ods. 5, aby výkon samosprávnych funkcií obcí mohol byť zabezpečovaný prostriedkami o 30 miliónov Sk vyššími, ako bolo navrhnuté v návrhu pôvodného znenia.

    Navrhujem podporiť zámer, aby čiastka, ktorú schválime, t. j. 250 miliónov Sk, bola poskytnutá obciam do 5 000 obyvateľov. Rozdelenie výnosu dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných požitkov medzi štát a samosprávu by malo byť podľa spoločnej správy upravené v zmysle pozmeňovacieho návrhu pod bodom 7. Percento výnosu uvedenej dane by samospráve zabezpečilo lepšie podmienky na výkon samosprávnych funkcií vo výške 500 miliónov Sk.

    Zvýšenie výnosu dane pre obce na tejto úrovni znamená zvýšenie o 2,81 % oproti predloženému návrhu. Podporené zmeny navrhujem realizovať z kapitoly Všeobecná pokladničná správa skupina 8, rezerva vlády Slovenskej republiky.

    3. V prípade, že sa nám nepodarí schváliť navrhnuté znenie § 7 ods. 1, písm. a), dávam pozmeňovací návrh. Navrhujem zmenu v § 7 ods. 1 písm. a) - nahradiť slová "vo výške 76,40 %" slovami "vo výške 74,71 %" a slová "vo výške 23,60 %" nahradiť slovami "25,28 %". Takto prijatá zmena zvýši rozpočty samospráv o 300 miliónov Sk. Zvýšené zdroje samosprávy i tak nebudú v plnej miere postačovať na zabezpečenie úloh samospráv bezozvyšku, ale čiastočne obciam pomôžu.

    Vážené dámy, vážení páni, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, predseda pôdohospodárskeho výboru pán Delinga a pripraví sa pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    30. novembra sa uskutočnila prvá celoslovenská konferencia poľnohospodárov v Bratislave za účasti pána premiéra vlády, kde poľnohospodárstvo posudzovalo svoje šance, šance konkurenčnej schopnosti pred vstupom do Európskej únie. Posudzovali sa naše celkové pohľady jednak rastlinnej a živočíšnej výroby, ale aj doterajší stav rozvoja poľnohospodárstva. Na tejto konferencii sa ocenila agrárna politika vlády aj prístupy súčasnej vlády vo vládnom programe k poľnohospodárstvu. Myslím, že je to správne a že aj v našom parlamente, keď prijmeme dobrý zákon, keď prijmeme dobrý rozpočet, máme z toho určite radosť všetci, majú z toho, samozrejme, radosť aj naši občania, aj poľnohospodári. Myslím, že aj rozpočet na tento rok 1995, ktorý sme prerokúvali pred trištvrte rokom, bol prijatý dobre a správne, aj napriek tomu hromobitiu, ktoré tu vtedy bolo sprava, zľava a zo stredu.

    Poľnohospodárstvo v návrhu štátneho rozpočtu na rok 1996 nemá veľký prírastok zdrojov, je to niečo nad 2 %. Samozrejme, je tu ešte mechanizmus, ktorý je zakotvený v ďalších predpisoch a bude v nariadení vlády, to je tá spätná návratnosť dane zo spotrebovanej nafty. Aj to je veľké plus, ktoré sa do poľnohospodárskej výroby na znižovanie nákladov a na tú konkurenčnú schopnosť poľnohospodárstva dostane. No problémy zostávajú aj ďalej a najvážnejšie sa s nimi chce poľnohospodárstvo vysporiadať tým, že v rámci koncepcie vlastne rezort rieši svoje úlohy aj z mimorozpočtových zdrojov, ktoré sú dostupné v mnohých prípadoch s poskytovaním záruk. Na preberanie záruk na rozvoj a investičné programy je v rezorte určený štátny podporný fond, ktorého zdroje sú návratné a rozložené v dlhšom časovom horizonte.

    V predloženom návrhu rozpočtu sa zabezpečuje príspevok do uvedeného štátneho fondu v podstate na úrovni roku 1995, t. j. v čiastke 135 miliónov Sk. Keďže šanca poľnohospodárstva sa zvyšuje a tieto zdroje treba kapitalizovať a podporiť ďalšími zárukami, považujeme v poľnohospodárskom výbore za nutné - vzhľadom na súčasnú situáciu - zvýšiť príspevok do podporného fondu ešte o 100 mil. korún.

    Ďalej navrhujem v nadväznosti na povinnosti majetko- -právneho vysporiadania s vlastníkmi nehnuteľností pod hlavnými melioračnými zariadeniami zvýšiť kapitálové výdaje o 60 mil. korún a kapitálové výdavky v rámci príspevku na stredné odborné učilištia o 40 mil. korún. Ide hlavne o pozemky, stavby a, samozrejme, aj celé objekty, ktoré treba riešiť pri vysporiadavaní sa týchto učilíšť s vlastníkmi pôdy, cirkvami a s ďalšími vlastníkmi.

    Z uvedeného dôvodu je môj návrh nasledovný: Upraviť návrh rozpočtu kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, a to v členení bežné transfery z 8 214 728 tisíc korún na 8 314 728 tisíc korún a v kapitálových transferoch z 2 157 mil. na 2 257 mil. korún.

    Vážení páni poslanci, žiadam jednak aj pána podpredsedu vlády ako predkladateľa návrhu štátneho rozpočtu, ale aj spoločného spravodajcu o podporu tohto návrhu. Chcem zdôrazniť, že poslanci Roľníckej strany Slovenska podporia tento návrh štátneho rozpočtu, ktorý včera a dneska prerokúvame. Svoj návrh odovzdávam písomne spoločnému spravodajcovi.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Černák a pripraví sa pán poslanec Kňažko.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne a kolegovia,

    poslanci Demokratickej únie sa už vyjadrili prakticky ku všetkým rozpočtovým kapitolám, formulovali sme naše návrhy, dovoľte mi preto len niekoľko krátkych poznámok smerom k makroekonomickým ukazovateľom.

    Veľmi často počujeme z televízie, z Pressclubu a od vládnych predstaviteľov chvály o tom, že dosahujeme dobré ekonomické výsledky a že predovšetkým makroekonomické ukazovatele Slovenska sú vynikajúce. Plne s tým súhlasím, ale dovoľte mi pozrieť sa trošku z druhej strany a upozorniť na niektoré riziká.

    Mladá Slovenská republika, ktorú veľmi často spomíname, mala to šťastie, že po rokoch recesie v európskych ekonomikách a americkej v rokoch 1991-1992 prišla konjunktúra a že svetový ekonomický rýchlik v rokoch 1993-1994 sa výrazne pohol dopredu. Malo to vplyv aj na Slovenskú republiku, predovšetkým v tom, že bola schopná urobiť aktívnu zahraničnoobchodnú bilanciu, že napriek veľmi zlým proroctvám začali prudko rásť devízové rezervy Slovenska. Ale ak sa pozriete na to, čím boli dosiahnuté, ak sa pozriete na to, že 80 % bolo dosiahnuté vývozom surovín a najmä ak sa pozriete na to, že z týchto 80 % ďalších 80 % je päť citlivých položiek, predovšetkým sú to košické plechy, hutnícke výrobky, cement, drevo, tak sami ľahko pochopíte, akí sme v tomto smere zraniteľní. A preto čas, ktorý nám láskavo dali k dispozícii vyššie sily tým, že svetová ekonomická konjunktúra ide dopredu, nutne by sme mali využiť na reštrukturalizáciu, nutne by sa mal využiť pri rozumnej hospodárskej politike nato, aby sme reštrukturalizovali, aby sme túto našu citlivosť a zraniteľnosť zmiernili a predovšetkým, aby sme verejné investície podporili zo strany vlády, aby sme podporili zahraničných investorov.

    Nerád používam analógiu, ale prichádzajú mi na rozum vety zdôvodnenia, keď Fond národného majetku odvolával voľakedy riaditeľa Slovnaftu, tak verejne použili zdôvodnenie, že síce výsledky Slovnaftu sú dobré, ale mohli byť aj lepšie. Je to síce smiešne, ale zamyslite sa nad tým, že výsledky Slovenska skutočne sú dobré, ale najmä v štruktúre a v rozumnej hospodárskej politike mohli byť aj lepšie. K tomuto tvrdeniu ma vedie aj spôsob, ktorým sa privatizuje.

    Privatizácia je ďalší z ekonomických nástrojov, ktorý mal podporiť zámery, ktoré sú v rozpočte dané - predovšetkým tvorbu nových pracovných príležitostí. Spôsob, ktorým sa dnes privatizuje, a najmä to, ako sú vyberaní jednotliví privatizéri a následne ich kroky, ktoré potom robia v subjektoch, hovoria skôr o tom, že tento politický prístup nepodporuje rozvoj v konkrétnych privatizovaných subjektoch. Okrem toho veľmi slabo napĺňa Fond národného majetku. Okrem toho, že sa fond zaviazal vyplatiť 35 miliárd formou dlhopisov, na ktoré nemá, mal by fond vytvoriť prostriedky, ktoré by mohli pomôcť verejným investíciám.

    Ešte ďalší veľký problém a s tým, myslím, budú súhlasiť všetci poslanci, koaliční aj opoziční, sú tzv. choré úvery, ľudovo povedané, v komerčných bankách. Veľmi veľa sa zaujíma vládna koalícia o to, ktorá politická strana, resp. jej predstavitelia, ktorý subjekt budú privatizovať a akým spôsobom, ale strašne málo sa hovorí o tom, že tieto predovšetkým staršie banky - VÚB, Sporiteľňa - ťahajú so sebou na svojom chrbte balík nedobytných úverov a že by vláda mala pristúpiť, možno aj prostredníctvom parlamentu (Česká republika to riešila zákonom o umorovaní pohľadávok), k tomu, aby sme tento problém riešili, pretože tiež sa môže ukázať ako riziko, ktoré všetky naše zámery môže výrazne negatívne ovplyvniť.

    No a posledná vec, o ktorej som už hovoril, ale znovu zopakujem - rizikom je nízka kúpyschopnosť obyvateľstva. Nebudem teraz hovoriť o tom, že naši ľudia chodia nakupovať do Poľska, že 7 miliárd korún nám unikne, pretože ľudia si musia kúpiť a hľadajú logicky cestu tam, kde je to najlacnejšie. Ale je to ďalší výrazný signál, že v tomto smere by bolo potrebné urobiť opatrenia, zvýšiť domáci dopyt, pretože aj v tomto je naša ekonomika dosť zraniteľná.

    Takže keď to tak zrekapitulujem, áno, skutočne sme dosiahli vynikajúce ukazovatele, predovšetkým v kontrole inflácie, zásluhou Národnej banky, ministerstva financií, podnikateľských subjektov, je vcelku udržiavaný stabilný deficit rozpočtu na hranici, ktorá je akceptovateľná. Ale znovu zdôrazňujem, dostali sme do vienka čas. Keď čas ujde, nikdy sa nedá vrátiť, a mali by sme ho využiť tak, že sa nebudeme pozerať len na krátkodobé efekty, ale že sa budeme pozerať na rozvoj z hľadiska dlhodobejšieho.

    Tento rozpočet, tak ako aj predchádzajúce rozpočty, okrem iného je charakteristický aj tým, že časť svojich problémov prenáša na iné verejné rozpočty. Tí, ktorí tu sedia dlhšie, vedia, že už tretí alebo štvrtý raz vystupujem na podporu miest a obcí. Nenápadne znižovaním ich podielu na daniach sa škrtia verejné rozpočty a stačí, keď sa porozprávate s primátormi, so starostami konkrétnych miest, majú problémy so zabezpečovaním základných funkcií. Preto podporujem všetkých mojich predrečníkov, ktorí hovorili o tom, že v tejto oblasti by sa už malo pristúpiť aj k miernemu rozvoju.

    Veľmi je zaujímavé, že Fond zamestnanosti, ktorý je najväčší fond, ktorý je takpovediac fond fondov so svojimi 7 miliardami a tým, že je mono, tak nemá alternatívu, nie je rozpočtovaný samostatne, ale náznakom sa hovorí o 1 miliarde na dostavbu bytov.

    Politický prístup k jednotlivým kapitolám je úplne zjavný, komentovali to moji predrečníci, nebudem to znovu komentovať. Mám len požiadavku, vážený pán spoločný spravodajca, v spoločnej správe 286b bod číslo 14 vyňať na samostatné hlasovanie. Je nedôstojné takto znižovať rozpočet hlavy štátu. Nebudem hovoriť o tom, že podobné prístupy už boli pri škrtení rozpočtu rozhlasu pred 2-3 rokmi a že toto je zjavný ekonomický tlak. Nekomentujem to. Žiadam vyňať na samostatné hlasovanie. Dúfam, dámy a páni, že potom vyjadríte svoj rozumný a racionálny postoj.

    Nie som priateľom nepriamych novelizácií a dosť som ich kritizoval, tentokrát ich je v zákone 23, ale napriek tomu, predovšetkým na základe konkrétnych požiadaviek podnikateľských subjektov, ktoré majú sťaženú situáciu tým, že dividendy sa dva, prípadne u vnučky až trikrát zdaňujú, mám jeden doplňovací návrh. Prosím vás, keď budete o ňom uvažovať, hovorím konkrétne o situácii ZSNP Žiar nad Hronom, ktorá má právnické dcéry samostatné osoby a neberie od nich dividendy na matku, pretože by boli dvakrát zdanené, a v prípade, že by dikom, ktorí svoje knižky dôveryhodne dali do ZSNP, vyplatili dividendy, tak by boli tretíkrát zdanené, čiže na konečnú adresu by prišla len polovička. A preto navrhujem kratučkú novelizáciu zákona číslo 286/1992.

    Môj doplňovací návrh spočíva v nasledovnom: Vložiť do zákona o rozpočte nový článok 21 (ostatné články včítane pôvodného 21 prečíslovať) tohto znenia: Zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších zmien a doplnkov sa mení takto: v § 23 ods. 4 vložiť nové písmeno f) tohto znenia: "f) príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. a), ak ich zahrnul do základu dane daňovník, u ktorého boli vytvorené".

    Chcem vám poprosiť o podporu tohto doplňovacieho návrhu, pretože by pomohol mnohým podnikateľským subjektom a pravdepodobne by zvýraznil vznik holdingových spoločností. Zákon podobného znenia prijali pred 16 rokmi v Zugu a Zug, ktorý bol vtedy najchudobnejší kanton, je teraz jeden z najbohatších švajčiarskych kantonov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja pánu poslancovi Černákovi. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Kňažko a pripraví sa pán poslanec Rea. Faktickú poznámku ešte má pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcel by som reagovať na vystúpenie pána poslanca Černáka. Upozorniť vás na to, pretože som bol pritom, keď sa menilo vedenie Slovnaftu, že niekedy aj z politického hľadiska, ale predovšetkým z ekonomického hľadiska je dobré, keď sa dobrý riaditeľ vymení ešte lepším. A prípad Slovnaftu za posledné roky to jednoznačne potvrdzuje.

    Ďakujem.

  • Vážená Národná rada, vážený pán predseda, vážení členovia vlády,

    rád by som sa vyjadril k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte, a to k časti dotýkajúcej sa kultúry.

    Kultúra a demokracia fungujú ako spojené nádoby. Presnejšie - kultúra je skúšobným kameňom demokracie. Demokraciu možno identifikovať v absolútnej slobode tvorby, ktorú spoločnosť síce cieľavedome podporuje, nijako však nezasahuje do jej vývinu a neusiluje sa korumpovať jej tvorcov. Tak sa rodí bohato rozvinutá, maximálne členitá a mnohotvárna kultúra, z ktorej si každý vyberá podľa úrovne svojho vkusu. Jej organizmus je dôkazom harmonického životného prostredia a vplyvom svojho myšlienkového bohatstva ho spätne upevňuje a rozvíja. Naopak, v totalitárnych a netolerantných spoločenských systémoch kultúra degeneruje, pokiaľ, pravda, jednotlivé významné diela ako priama polemika nevyrastajú, a to často so smrteľne nebezpečnými dôsledkami pre tvorcov v opozícii spoločnosti. V opozícii k jej oficiálnej ideológii a kultúrnej politike.

    Kultúra je však oveľa viac ako citlivý seizmograf. Samou podstatou svojej existencie je dušou národa, nositeľkou jeho identity. Je aj nástrojom sebaspytovania národného charakteru a súčasne sa ňou legitimuje svetu. Je vizitkou, z ktorej zahraniční pozorovatelia popri estetických zážitkoch lepšie ako z psycho-sociologických či politologických rozborov vnímajú mentalitu svojho partnera, jeho ustrojenie, životné postoje a ideály.

    Komplexné pôsobenie vo všetkých rovinách života spoločnosti a jednotlivca dáva kultúre kľúčové a ničím nezastupiteľné postavenie. Preto úzko pragmatický názor, že kultúra nepýta jesť, je hlbokým omylom. Rovnakým omylom je aj predstava, že treba riešiť predovšetkým kritickú situáciu rezortov, súvisiacich so základnými potrebami jednotlivca i spoločnosti. Kultúra je podľa nich luxus, ku ktorému sa možno vrátiť neskôr, keď pominie najhoršia núdza a zlepšia sa materiálne podmienky. Ak sa však má jednotlivec, národ, celá spoločnosť harmonicky rozvíjať, potrebuje kultúru rovnako ako prísun základných potravín či liekov. Nemožno proti sebe stavať potreby školstva či zdravotníctva a kultúry. Treba pre ne hľadať identické, a nie antagonistické riešenia.

    Pri rozsahu a rôznorodosti pôsobenia kultúry je navyše iluzórne predpokladať, že ju možno zveriť do starostlivosti jednému ministerstvu. Bez súčinnosti všetkých zákonodarných i správnych inštitúcií to jednoducho nemôže zvládnuť. Zásadne platí, že zmysluplné je podporovať všetky konkrétne projekty - inscenácie, knihy, filmy, koncerty, výstavy, a nie inštitúcie. Mnohé z nich napriek viacerým redukciám dodnes skrývajú neproduktívnu a parazitujúcu administratívu, ktorej sa nezbavíme inak, len keď ju donútime samu na seba zarábať. A pravdaže projekty treba vyberať triezvo, a nie podľa straníckych či ideologizujúcich kritérií, ktoré narobili dosť škody aj po novembri 1989.

    Mnohotvárnu podobu národnej kultúry vytvárajú autori najrôznorodejších, neraz protichodných a antagonistických názorov. Jedno ich však zjednocuje ešte aj v najostrejšej polemike - a to je talent. Je to jediný prejav lojality, ktorý kultúrny politik hodný tohto mena od tvorcov vyžaduje. To znamená vernosť vlastnej kreatívnej individualite. V dnešnej kritickej situácii kultúry ťažisko nevyhnutne musí byť predovšetkým v hľadaní konkrétnych možností a prostriedkov a vo vytyčovaní konkrétnych riešení. Bez nich aj najodvážnejšie aj najľúbozvučnejšie sľuby zostávajú len romantickými utópiami bez najmenšej možnosti čokoľvek z nich realizovať. A to tým ťažšie, ak sa objavujú rôzne projekty na normalizovanie médií, skrotenie žurnalistov, či boja proti bližšie nešpecifikovanému sprisahaniu proti Slovensku.

    Darmo budeme deklarovať, povedzme, kultúrny pluralizmus, či rešpektovanie názorovej plurality a podobne, keď skutky všetky tieto pekné slová usvedčujú zo lži. Stačí si spomenúť na príznačnú hysterickú kampaň proti humoristickým reláciám v televízii, na nedotklivé reakcie voči akémukoľvek náznaku možnej kritiky. Nový riaditeľ prijatý najmä na túto nie práve čistú robotu napriek protestom divákov úslužne, bez váhania zrušil všetky obľúbené satirické programy, ktoré by, nedajbože, znevažovali vladársky majestát. Zo strany novej riaditeľskej metly to bola medvedia služba a zo strany jeho chlebodarcov príznačná politická ignorancia. Veď spoločnosť, v ktorej sa na vtip neodpovedá vtipom, ale zauchom či administratívnym opatrením, nevydáva najlepšie svedectvo o sebe, o svojom morálnom a intelektuálnom zdraví. Malicherné a urážlivé reakcie len potvrdzujú, že sa prípadný výsmech sype na ich hlavy celkom oprávnene. Existencia humoru je tu naozaj najúčinnejším barometrom demokracie.

    Dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa vrátil k niektorým citátom programového vyhlásenia vlády. Myslím si, že pri dnešnom rokovaní o rozpočte je na to správna chvíľa. Citujem: "Vláda považuje prístup k informáciám za základné právo." Tento citát znie síce civilizovane, ale len do chvíle, kým ho nekonfrontujeme s televíznym spravodajstvom s nulovou informatívnou hodnotou, s úzkostlivo eliminovanými kritickými výhradami, eliminovanými nevhodnými tvárami, ktoré majú tú smolu, že vo verejnom živote neúčinkujú v tričku vládneho zoskupenia. Harmonizátor pán Darmo síce byrokraticky odstránil z obrazovky konflikty, ale súčasne s nimi sa kamsi stratili aj fakty. Z televíznych novín i aktualít (dosť ironicky znie najmä posledný názov) sa stali potemkinovské dediny a bravúrne paródie spravodajstva.

    Rovnako je viac než čudné, ak sa v rozpočte nachádza nedostatočná podpora národných kultúrnych inštitúcií, ktoré nás úspešne zapájajú do systému európskej svetovej kultúry. Mám na mysli Slovenské národné divadlo, Slovenskú národnú galériu, Slovenskú filharmóniu, Národnú knižnicu, ale veru i Slovenské národné múzeum a aspoň sčasti Slovenskú akadémiu vied, hoci oficiálne spadá do iného rezortu, no je neodmysliteľná pri budovaní kultúrneho zázemia. Zato nevídanej podpore sa teší Matica slovenská, ktorá je oficiálne považovaná, citujem: "za najvýznamnejšiu kultúrnu organizáciu".

    Iba nevďačný šialenec by mohol pochybovať o nezastupiteľnej úlohe Matice slovenskej v našich dejinách. No jej dnešné fetišizovanie vnímam ako nebezpečný anachronizmus. Nihilizuje sa tým historické úsilie Matice slovenskej, jej zásluha na zrode národných, kultúrnych a vedeckých inštitúcií, ktoré logicky, v súlade s pôvodným projektom, prevzali jej úlohy a v nových historických podmienkach ich rozvíjajú na novej kvalitatívnej rovine. Predovšetkým však Matica, ktorej sme zaviazaní za záchranu národa a jeho kultúry v najťažších obdobiach dejín, má veľmi málo spoločné so svojou dnešnou samozvanou dedičkou. Ani v časoch najhoršieho národného ohrozenia nemala totiž v základoch nenávisť, ale lásku, túžbu po dobre a kráse. Za záchranu národa bojovala rozvíjaním jeho duchovných hodnôt, apelom na jeho cit, pre krásno a morálne hodnoty a nikdy nie šírením neznášanlivosti a nenávisti.

    Manifestovanie výlučného postavenia Matice, jej nadradenie nad všetkých ostatných v podobe akéhosi štátu v štáte nemá obdobu. Matica slovenská sa v histórii nikdy nespreneverila svojmu duchovnému poslaniu. Programovým dôrazom na rozvíjanie umenia, predovšetkým literatúry a vied, bola dokonca voči režimu v tichej opozícii. Tak ako celkom prirodzene v každej epoche býva ozajstná nezávislá kultúrna ustanovizeň.

    Dovoľte mi, dámy a páni, ešte jeden návrat k programovému vyhláseniu vlády. Citujem: "Tento duch vzájomnej tolerancie a rešpektovania názorovej plurality by mal byť nielen v kultúre prvkom, ktorý zjednocuje slovenskú pospolitosť." Priznám sa, že som trochu v rozpakoch lokalizovať tohto ducha. Ide hádam o ducha tolerancie, ktorý sa vznáša nad prezidentskou kanceláriou a veľmi neduchovnou formou znížil rozpočet pre túto kanceláriu? Ide o ducha tolerancie, ktorý v rozpore s nálezom Ústavného súdu skúmal legitimitu mandátov Demokratickej únie? Ide o ducha tolerancie, ktorý pripustil, aby v radách verejnoprávnych inštitúcií Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu neboli nezávislé osobnosti, okrem tých, ktoré navrhovala vládna koalícia? Ide o ducha tolerancie, ktorý označil inštitúciu, akou je Ústavný súd Slovenskej republiky, za ďalší chorý prvok na scéne? Ide o ducha tolerancie, ktorý zrušil už spomínané satirické programy Slovenskej televízie? Ide o ducha tolerancie, ktorý hľadá vinníka za údajný krízový vývoj v marci 1994? Alebo ide o ducha tolerancie a spolupráce, ktorý v rozpore s odborným zameraním poslancov ich úmyselne rozhádzal do rôznych výborov, čím objektívne znížil pracovný výkon Národnej rady Slovenskej republiky?

    Mohol by som dlho pokračovať, ale týchto niekoľko príkladov hádam stačí, aby súdneho človeka presvedčili o tom, že súčasné koaličné zoskupenie naďalej pokračuje v konfrontačnej politike a že koncentrácia moci a zavádzanie centrálneho riadenia sa stávajú typickými prvkami vládnutia.

    Problém rozpočtu pre kultúru nie je ani tak v jeho objeme ako v spôsobe konkrétneho použitia. Ohrozenie kultúry ako celku vidím vo výraznom ideologizovaní činnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a v politizácii kultúry a umenia. Absencia metodiky a transparentnosti distribuovania dotácií pre občianske združenia a nadácie, ako aj nevýrazná, či takmer žiadna aktivita pri podporovaní nevládnych organizácií v zmysle presadzovania zákonných mechanizmov, ktoré by motivovali smerovanie daňových odpisov prosperujúcich subjektov do kultúry, to všetko len podčiarkuje nekoncepčnosť činnosti ministerstva kultúry. Chýba tiež systém podpory spontánne vznikajúcich aktivít, a to aj takých, ktoré si svojou činnosťou získali uznanie aj v zahraničí, napríklad divadlo STOKA. Nekvalitný návrh zákona o audiovízii, v ktorom sa neriešia problémy súvisiace s tvorbou, to je len ďalším dôkazom improvizovanej činnosti tohto ministerstva. Rozpočet sa nevenuje ani slovenskej kinematografii, nerieši perspektívu filmového štúdia Koliba. Dotácie fondu Pro Slovakia závisia od voluntarizmu najvyššieho úradníka, pretože zloženie komisie je neprehľadné alebo jednofarebné. Regionálne kultúrne centrá zastúpené akýmisi kultúrnymi tajomníkmi svedčia už o spomínanej centralizácii, vytvárajú nebezpečenstvo personálneho zneužitia a navyše nie sú jasné ani konkrétne finančné náklady potrebné na tvorbu takejto štruktúry.

    Rád by som sa tiež zoznámil s koncepciou tzv. zviditeľňovania Slovenska v Slovenskej informačnej agentúre, kde ministerstvo investovalo 100 miliónov korún.

    Dámy a páni, vážená Národná rada,

    dovoľte mi ešte poznámku k obraznému prirovnaniu, ako, citujem: "Súčasná vláda stojí na štarte Grand Prix na nevýhodnom mieste štartu, ale s veľkými ambíciami vyhrať." Podpredseda vlády pán Sergej Kozlík použil toto prirovnanie pri schvaľovaní programového vyhlásenia vlády. Predovšetkým by som vás rád upozornil, že pri štarte tejto Grand Prix nie sme my ostatní, prosím, diváci, ale že s vami sedíme v tom istom vozidle, aj keď nateraz nie pri volante a pri riadiacich pákach. A teda preto, keď už nie pre nič iné, máme právo i povinnosť hovoriť pripomienky k štartu, k spôsobu jazdy, ale i k cieľu. Toto prirovnanie sa mi naozaj veľmi páči a ja priamo počujem to burácanie motorov, rýchlosť je zaradená, spojka a plyn stlačená na podlahu a je to riadny hluk. Preto sa mi žiada povedať pri tejto príležitosti dosť nahlas a zrozumiteľne: Priatelia z koalície, opatrne so spojkou. Máte tam spiatočku.

    Ďakujem.

  • To technicky nejde, pán poslanec. Faktická poznámka - pán poslanec Vanko.

  • Vážený pán predseda, vzhľadom na to, že diskusné príspevky ubiehajú od danej problematiky rozpočtu a v niektorých prípadoch sa mimoriadne vzďaľujú, dávam v zmysle rokovacieho poriadku procedurálny návrh, aby diskusné príspevky boli skrátené na desať minút. Poprosil by som vás, keby ste predtým zazvonili.

  • Pán predseda, iba veľmi kratučko. Musím pripomenúť, že vystúpenie poslanca pána Kňažku bolo zvrchovane jednostranné. Keby bolo objektívne, musel by pripomenúť podľa mňa tiež závažný posledný fakt, a ten je takýto: Približne pred poldruha alebo dvoma týždňami VTV, čo znamená Vaša televízia, zakázala - doslova zakázala - vysielať program z produkcie firmy Filipson. Išlo o satirický program pánom Kňažkom proklamovaných umelcov, myslím, že tam išlo o dvojicu Skrúcaný a Noga. Zakázali ho preto, že bol pripravený veľmi amatérsky, s množstvom vulgarizmov. Sama televízia si uvedomila, že takýto program nemôže byť predostretý verejnosti. Nezakázal ho pán Darmo, zakázali ho dramaturgovia a vedúci predstavitelia VTV.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, je tu procedurálny návrh, o ktorom budeme hlasovať, aby ostatné diskusné príspevky, resp. vystúpenia v rámci rozpravy netrvali dlhšie ako desať minút.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prosím všetkých pánov poslancov, ktorí budú teraz vystupovať v rámci rozpravy, aby svoje vystúpenia upravili tak, že nebudú trvať dlhšie ako 10 minút.

    V rozprave vystúpi pán poslanec Rea a pripraví sa pán poslanec Klein.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, milí hostia,

    dovoľte aj mne, aby som v krátkosti a hutne predniesol niektoré pozmeňovacie návrhy k návrhu rozpočtu a aby som sa dotkol aj zdôvodnenia týchto návrhov.

    Osobitnú pozornosť pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu na rok 1996 si zasluhuje tá časť rozpočtu, v ktorej sú vyjadrené vzťahy štátneho rozpočtu k rozpočtom miest a obcí. K tejto problematike diskutovalo veľa kolegov poslancov, bolo navrhnutých veľa návrhov a pripomienok. Ja, pochopiteľne, nemôžem so všetkými súhlasiť, aj keď môžem z tohto miesta povedať, že mestá a obce by užitočne použili aj väčšie množstvo prostriedkov, ako sme im schopní dať z rozpočtu na rok 1996.

    Aj v roku 1996 návrh uvažuje s priamymi a nepriamymi transfermi do rozpočtov miest a obcí. Na posilnenie vlastnej príjmovej základne obcí a na krytie ich potrieb v návrhu štátneho rozpočtu sa uvažuje s podielmi na príjmoch republikových daní a taktiež s priamymi finančnými transfermi, ktoré spolu v rozpočte reprezentujú sumu 7 192 miliónov korún. Podiely na príjmoch republikových daní sa navrhujú v celkovej sume 6 miliárd, čo je o takmer 800 miliónov korún viac, ako bolo rozpočtované v roku 1995 a predstavuje to index rastu 115,3 %.

    Na porovnanie uvádzam, že celkový index rastu príjmov štátneho rozpočtu v porovnaní s rokom 1995 je iba 110,9 %. Podiel na dani z príjmov právnických osôb v súlade so závermi rokovania so zástupcami Združenia miest a obcí Slovenska sa navrhuje rozdeľovať tak, aby 60 % bolo rozdelené podľa počtu obyvateľov a 40 % podľa sídla daňovníka. Som toho názoru, že zainteresovanosť obcí na vytváraní priestoru na rozvoj hospodárskych a podnikateľských aktivít pozitívne ovplyvní nový spôsob rozdeľovania výnosu daní z príjmu právnických osôb. Časť výnosu vo výške 40 % z podielu tejto dane vyberanej podľa sídla daňovníka bude príjmom stimulujúcim obce a mestá na zainteresovanosti v tejto oblasti. Podiel na výnose z cestnej dane sa zachováva tak ako v roku 1995 vo výške 30 % z celkového rozpočtového výnosu v roku 1996.

    Nad rámec týchto vzťahov obce získajú ďalšie daňové príjmy, a to z výnosu dane z nehnuteľností, ktorý - na základe nedávno prijatej legislatívnej úpravy - sa predpokladá vyšší o pol miliardy až 0,7 miliardy. I táto skutočnosť v nemalej miere prispeje k posilneniu ekonomiky obcí. A ako mi tu aj jeden pán primátor včera povedal, i v jeho meste je to pomerne značná čiastka.

    Predložený návrh rozpočtu predkladá priame transfery zo štátneho rozpočtu do rozpočtu miest a obcí v celkovej sume 1 192 miliardy a sú určené na čiastočné zabezpečenie výkonu samosprávnych funkcií obcí - 220 miliónov (budem dávať pozmeňovací návrh a podporovať návrh, ktorý je v spoločnej správe, kde sa uvažuje so zvýšením tohto transferu o 30 miliónov). V návrhu rozpočtu sa uvažuje poskytnúť transfer obciam s počtom obyvateľov do 3 000 obyvateľov vrátane, aj tento moment budem podporovať. Práve vláda vo svojom návrhu uvažuje preto s transferom do obcí s počtom obyvateľov do 3 000, aby sme malé obce vo výkone samosprávnych funkcií finančne posilnili. Zmena navrhovaného systému predpokladá prispieť k posilneniu vlastnej príjmovej základne malých obcí, ktoré dlhodobo zaostávajú za celoslovenským priemerom.

    Čiastočné krytie kapitálových a bežných výdavkov - 972 miliónov korún v miestnej hromadnej doprave v mestách Bratislava, Košice, Prešov a Žilina. I keď tieto zostávajú na úrovni roku 1995, vzhľadom na ukončené úlohy už v roku 1995 znamená to pre jednotlivé mestá čiastočné zlepšenie. Požiadavky na transfery miestnej hromadnej dopravy predložené ministerstvu financií príslušnými mestskými úradmi však činili 2 227,3 milióna korún, čo je oproti roku 1995 viac požiadaviek o 1,255 miliardy korún. Zo strany prijímateľov tieto dotácie bude potrebné iste uvážlivo vynaložiť, ako aj zapojiť zdroje miest a obcí do financovania potrieb miestnej hromadnej dopravy.

    Vo vzťahu k obciam a v rámci štátneho rozpočtu v roku 1996 sa nad rámec už uvedených zdrojov počíta s ďalšími finančnými prostriedkami. Tieto prostriedky sú v rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa účelovo určené najmä na materiálne vybavenie, a to požiarne zbory v Bratislave, v Košiciach, dokončenie stavieb technickej a občianskej vybavenosti tzv. bývalej komplexnej bytovej výstavby, na výstavbu objektov občianskej vybavenosti v obci Koš a v obci Kanianka, vybudovanie základnej technickej vybavenosti v individuálnej bytovej výstavbe, na odstraňovanie vád a dodatočné zatepľovanie bytov. Potreby obcí súvisiace s finančným zabezpečením akcií ekologického charakteru sa uvažujú aj v roku 1996 účelovo riešiť prostredníctvom Štátneho fondu životného prostredia.

    Teraz mi dovoľte, aby som podal konkrétne pozmeňovacie návrhy nasledovne:

    Bod 1 spoločnej správy 286a dávam na samostatné hlasovanie s tým, že v tomto bode navrhujem vypustiť tieto slová: "a v tretej vete sa číslovka 3 000 nahrádza číslovkou 5 000". Práve to je ten transfer neúčelových dotácií do obcí do 3 tisíc obyvateľov.

    Ďalej v kapitole Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - úrady miestnej štátnej správy nasledovne: okresné úrady a obvodné úrady zvýšiť kapitálové výdavky o 87 mil. Sk a tento návrh dávam na úkor Všeobecnej pokladničnej správy - skupina 8, alebo ak by už v tejto kapitole neboli dostatočné prostriedky, toto zvýšenie navrhujem na úkor deficitu štátneho rozpočtu. Toto zdôvodním v krátkosti tým, že objekty okresných a obvodných úradov v Slovenskej republike, v ktorých sa vykonáva štátna správa, sú v mnohých okresných a obvodných mestách v prenájme, štátne orgány ich majú v prenájme od iných organizácií, či už sú to niektoré akciové spoločnosti, niekde sú to mestá a obce. Preto navrhujem tých 87 miliónov rozdeliť tak, že by to bol začiatok systémového opatrenia, aby orgány štátnej správy sídlili a úradovali v budovách, ktoré budú vlastníctvom štátu.

    Napriek tomu, že je uznesenie vlády o prechode budov vyňatých z majetku štátu, štátnych podnikov do správy okresných, obvodných úradov na takúto činnosť, tieto moje navrhované sú už nad tieto možnosti, ktoré sa vo všetkých mestách už využili a tam sa nedajú vyňať žiadne budovy z majetku štátnych podnikov. Ide o okresné úrady a ich pôsobnosť v okrese Trenčín pre Obvodný úrad Nové Mesto nad Váhom, Žiar nad Hronom pre Novú Baňu, Považská Bystrica, Trebišov pre Moldavu nad Bodvou, Spišská Nová Ves pre Levoču, Bratislava-vidiek pre Senec, Galanta pre Sereď a pre Šaľu.

    Ja by som skutočne poprosil, aby tento návrh bol podporený, a o toto prosím aj pána podpredsedu vlády.

    Tretí pozmeňovací návrh je k Všeobecnej pokladničnej správe, skupina 3. Dávam takýto návrh: na činnosť a na materiálne zabezpečenie domovov dôchodcov a domovov-penziónov v hlavnom meste Bratislave 20 mil. Sk. Tento návrh je na úkor Všeobecnej pokladničnej správy, skupiny 8. Ak by táto kapitola nemala dostatočné prostriedky, navrhujem, aby to bolo na úkor deficitu štátneho rozpočtu. Zdôvodňujem to tým, že jedine v Bratislave sú tieto typy sociálnych zariadení riadené z rozpočtu mesta. Už sa budem ponáhľať, aby som to stihol. Takže preto je to iba čiastočné krytie.

    Ďalší pozmeňovací návrh je takisto Všeobecná pokladničná správa, skupina 3.

  • Pán poslanec, už o 30 sekúnd hovoríte dlhšie, prosím, skončite. Ďakujem pekne.

  • Dobre, návrhy odovzdám písomne.

  • Môžete sa prihlásiť ešte raz, alebo návrhy odovzdajte písomne. Ďakujem pekne.

  • Hlasy v sále.

  • Áno, povedal som, aby sa prihlásil ešte raz. Nemôžeme porušiť to, čo sme si odhlasovali.

    Nech sa páči, pán poslanec Klein. Treba okolo toho menej hovoriť a okamžite povedať, aké pozmeňovacie návrhy mám.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia,

    chcem ušetriť čas pre môjho predrečníka a chcem podať tieto pozmeňovacie návrhy k návrhu štátneho rozpočtu.

    Navrhujem vypustiť článok V, a preto bod 22 spoločnej správy, tlač 286a, navrhujem na samostatné hlasovanie.

    Ďalej navrhujem vypustiť články VI a VII. V článku VIII v § 73 ods. 3 doplniť poslednú vetu "maximálne vo výške minimálnej mesačnej mzdy".

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi, to sa mi páčilo. Ďalej je prihlásený pán poslanec Derfényi a pripraví sa pán poslanec Ferkó.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážená Národná rada,

    prerokúvaný zákon o štátnom rozpočte na rok 1996 sa v § 9 dotýka poistného plateného štátom za zdravotné poistenie z minimálnej mzdy, ďalej v § 11 určuje platenie poistného Fondom zamestnanosti a tiež v § 56 ods. 1 písm. a) určuje nové percento prerozdeľovacieho mechanizmu. Vo svojom vystúpení by som sa rád dotkol práve tohto problému.

    Tak ako mnohí z vás, dostal som aj ja stanovisko mnohých poisťovní. Vo svojom zdôvodňovaní nesprávnosti nového prerozdeľovania percenta zdôvodňujú predovšetkým pokles plánovaného príjmu na jedného poistenca. Ďalším argumentom je uvádzanie neschopnosti dodržať trvalé zmluvné záväzky voči zdravotníckym zariadeniam za poskytnutú zdravotnícku starostlivosť pre svojich poistencov. Tieto vážne zdôvodnenia a argumenty ma vedú k pohľadu na tento problém z inej strany.

    Pri rozbore výberov poistného za obdobie 1 až 10 v roku 1995, teda za prvý až desiaty mesiac, pri prerozdeľovaní 60 ku 40 a pri 54-percentnom platenom poistnom štátu z minimálnej mzdy boli príjmy poisťovní z poistného, okrem Všeobecnej zdravotnej poisťovne, 1,8 mld Sk. Výdavky základných fondov týchto poisťovní, opäť mimo Všeobecnej zdravotnej poisťovne, dosiahli 992,3 milióna Sk, teda v Poistnom fonde zostalo 877 miliónov korún. Na základe dostupných čísiel, ktoré hovoria o výbere poistného, dovolil som si porovnať zmenu pomeru pri odvode poistného tak, ako je to v návrhu štátneho rozpočtu.

    Pri porovnaní výberu, žiaľ, iba za mesiace 1 až 9, desiaty mesiac sa mi nepodarilo zistiť, je v Poistnom fonde 800 mil. Sk. Pri pomere 85 ku 15 % by sa suma 800 mil. znížila o 369 mil., ktoré sa presunú do Všeobecnej zdravotnej poisťovne za súčasnej štruktúry platby a poistencov. Vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni prevyšujú záväzky nad pohľadávkami a príjmami, tým sa teda vytvára priestor, aby sa v rámci systému bodového ohodnotenia tieto prostriedky dostali do zdravotníckych zariadení. Ak teda pripočítame k tomu zmenu z 54 na 70 % poistného plateného štátom z minimálnej mzdy, potom pri súčasnej štruktúre poistencov sa v rámci systému bodového hodnotenia dostane ešte viac prostriedkov do zdravotníckych zariadení.

    Všetkým je nám známe, že cieľom zmeny prerozdeľovacieho percenta je dosiahnuť, aby sa dočasné voľné zdroje poisťovní, ktoré tvoria prebytok príjmu nad výdavkami, presunuli do tých poisťovní, kde je situácia opačná a tým sa využili na riešenie nákladov spojených s poskytovaním zdravotníckej starostlivosti. Nie je teda dôležité, či plánovaný výdaj na poistenca vzrastie, či poklesne. Dôležité je, aby zdravotné poisťovne mali dostatok finančných zdrojov na úhrady za poskytovanú zdravotnú starostlivosť pre svojich poistencov.

    Vážená Národná rada, nemal som, ani nemám v úmysle spochybňovať tvrdenie poisťovní v probléme prerozdeľovania odvodu poistného. Dovolil som si však porovnaním výberu poistného za 1. až 9. mesiac prerozdeľovaním poukázať na iný pohľad na túto vec v nádeji, že dôkladná analýza v budúcom roku pomôže nájsť správny pomer prerozdeľovania. V súčasnosti ma však argumenty poisťovní nepresvedčili o nesprávnosti návrhu prerozdeľovania v štátnom rozpočte.

    A teraz niekoľko slov k samospráve a pozmeňovacím návrhom.

    Zákon 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v § 19 písm. b) rieši príjmy z prenájmu nebytových priestorov a ich nezdaňovanie v prípade, že obec si zriadila príspevkovú, či rozpočtovú organizáciu. Napriek tomu si myslím, že § 19, ktorý sa v zákone dopĺňa o písm. o), by mal správne znieť, a to je môj prvý pozmeňovací návrh: "o) oslobodené od dane sú príjmy obcí z prenájmu nebytových priestorov".

    Druhý pozmeňovací návrh. Ak neprejde pozmeňovací návrh v spoločnej správe, bod 7 článok I § 7, ktorý hovorí o dani z príjmov fyzických osôb a dani z príjmu zo závislej činnosti, potom navrhujem: § 7 ods. 1 písm. a) nahradiť slová "vo výške 76,40 %" slovami "vo výške 74,50 % príjmov štátneho rozpočtu" a slová "vo výške 23,60 %" nahradiť slovami "25,50 % z príjmov rozpočtov obcí".

    A ešte jeden pozmeňovací návrh. Článok VI - zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 374/1994 Z. z. Navrhujem: Za bod 5 sa vkladá nový bod 6, ktorý znie: v § 16 ods. 10 sa slová "ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie", nahrádzajú slovami "ktorá platí v roku 1995". Doterajšie body 6 a 7 sa označujú ako body 8 a 9. Krátke odôvodnenie: Ide o úpravu v nadväznosti na § 15 ods. 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky 274/1994 Z. z. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky 374/1994 Z. z., podľa ktorého štát platí poistné za osoby uvedené v § 14 ods. 9 a 10 vo výške určenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok. Výšku poistného ustanovuje § 10 predkladaného návrhu zákona. Ide len o legislatívnu úpravu, bez nároku na štátny rozpočet.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec. Ďalej vystúpi pán poslanec Ferkó a pripraví sa pán poslanec Komlósy.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegovia, kolegyne,

    dovoľte mi, aby som sa v krátkosti vyjadril k návrhu štátneho rozpočtu na rok 1996 pre rezort ministerstva zdravotníctva.

    Ako je to nám všetkým známe, rezort zdravotníctva už niekoľko rokov zápasí s finančnými ťažkosťami. To, že zdravotníctvo ako-tak prežilo toto obdobie, je výsledkom neustálych rešktričných a úsporných opatrení, ktoré nevyriešili základné problémy zdravotníkov a zdravotníckych zariadení, ale skôr naopak, existujúce problémy sa prehĺbili. O tom svedčia: zlý stav vozových parkov, nevyhovujúce prístrojové vybavenie, čo sa už postupne začína prejavovať aj na kvalite liečebného procesu, zastavenie rekonštrukcie a modernizácie, napriek tomu, že tie tzv. RaM-ky sú vo väčšine prípadov havarijného charakteru, nehovoriac o nedostatočných platoch zdravotníckych pracovníkov. Napriek ostrým protestom zo strany zdravotníckych pracovníkov ministerstvo financií neakceptovalo ani minimálnu požiadavku ministerstva zdravotníctva na zvýšenie mzdových prostriedkov a vládou navrhnuté finančné prostriedky na rok 1996 nezabezpečujú ani udržanie výšky reálnej mzdy voči predpokladanej miere inflácie v roku 1996 a vôbec nezohľadňujú neprimerane nízku cenu práce v zdravotníctve z hľadiska kritérií spoločenskej priority.

    Upozorňujem na vážnosť tejto situácie, ktorá mohla nastať iba tým, že sa dlhodobo zneužíva etické cítenie a konanie lekárov. Úvaha ministerstva financií, aby úhrada poistného za vybrané skupiny osôb, za ktoré platí poistné štát, bola vo výške 13,7 % zo 70 % minimálnej mzdy, nezodpovedá reálnym potrebám zdravotníckych organizácií. Nenaplnenie zdrojov bude v konečnom dôsledku znamenať prehĺbenie zadlženosti zdravotníckych zariadení, pretože nebudú mať na celkovú úhradu nákladov na prevádzku, na špeciálny zdravotnícky materiál. Napokon - zdravotnícke zariadenia majú problémy aj z úhradou 38-percentného poistného plateného zamestnávateľom. S nedostatkom finančných zdrojov zdravotníckych organizácii súvisí i skutočnosť, že organizácie nemajú možnosť prostredníctvom odpisov vytvárať fond reprodukcie hmotného investičného majetku, čo má negatívny dosah na obnovu prístrojového vybavenia.

    Z uvedeného vyplýva, že požiadavka rezortu na platenie poistného štátom za vybrané skupiny ľudí vo výške 13,7 % z minimálnej mzdy je objektívna a skutočne nevyhnutná.

    Pripomienky k návrhu limitu kapitálových výdavkov. Najnutnejšia potreba finančných prostriedkov na investičnú výstavbu požadovaná na rok 1996 zdravotníckymi organizáciami predstavovala sumu vo výške 9,5 miliárd Sk. Na základe dôkladnej objektivizácie a rekapitulácie investičných výdavkov vo všetkých zdravotníckych organizáciách ministerstvo zdravotníctva ju upravilo na minimalizovaný návrh v celkovej výške 3,5 miliardy Sk. Z toho jasne vyplýva, že limit kapitálových výdavkov určený pre kapitolu ministerstva zdravotníctva na rok 1996 v celkovej výške 2 miliardy Sk v žiadnom prípade nepostačuje. Preto navrhujem zvýšiť limit kapitálových výdavkov pre rezort zdravotníctva na 2,5 miliardy Sk.

  • Ďakujem pekne. Ďalej vystúpi pán poslanec Komlósy. Pripraví sa pani poslankyňa Rusnáková.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády, ctení hostia,

    dovoľte mi vyjadriť sa len k jednému jedinému bodu návrhu štátneho rozpočtu, a to k § 7 ods. 3. Tento odsek ustanovuje rozdelenie tej časti príjmov štátneho rozpočtu, ktoré pochádzajú z daní z príjmov právnických osôb a ktoré sú vo výške 3,33 % príjmom rozpočtu obcí tak, že 60 % sa rozdelí pomerne podľa počtu obyvateľov v jednotlivých obciach a 40 % podľa sídla daňovníka. V tejto súvislosti chcem mať dve poznámky.

    Na Slovensku je badateľná pretrvávajúca značná odlišnosť medzi jednotlivými regiónmi, okresmi, hlavne čo sa týka úrovne ekonomiky, stavu a podmienok rozvoja podnikania. Odzrkadľuje sa to skoro vo všetkých ukazovateľoch, napríklad v miere nezamestnanosti, počte registrovaných živnostníkov alebo právnických podnikateľských osôb, v rozvinutosti infraštruktúry atď.

    Takýmto rozdelením prostriedkov, ako je navrhované, sa dosiahne ešte väčšia diferencovanosť jednotlivých oblastí Slovenska, prehĺbia sa aj tak dosť veľké rozdiely a tie okresy, ktoré sú dnes práve kvôli tomuto vo veľmi ťažkej situácii, sa dostanú do ešte zložitejšej polohy. Veď tie mestá alebo obce, ktoré sú už na tom z hľadiska podnikateľskej sféry dobre, dostanú ešte aj z republikových daní väčšiu čiastku a umožní sa im ďalej rozvíjať miestne ekonomické podmienky. Naopak obce, ktoré buď zdedili z minulého režimu zlú hospodársku klímu, alebo z iných dôvodov sa dostali do krízy, sa budú musieť popasovať ešte aj s takýmto znevýhodnením. Určite nepomôžu a určite nie s dostatočnou účinnosťou ani uznesenia vlády smerované k riešeniu problematiky zaostávajúcich regiónov, ktoré prijala vláda aj v tomto roku, napríklad v spojitosti s okresmi Rimavská Sobota, Spišská Nová Ves, Rožňava atď.

    Druhá moja poznámka sa týka toho, že nie vždy je totožné sídlo daňovníka so sídlom prevádzky, teda s ozajstným miestom podnikania, a teda s miestom, kde sa daný zisk vytvára. Je to vo väčšine prípadov a najmarkantnejšie pri väčších podnikoch, ktoré sú neraz určujúcim a rozhodujúcim podnikateľským subjektom v tej-ktorej užšej oblasti. Pri rozdelení podielových daní podľa navrhovanej schémy nastanú prípady, keď obec bude disponovať s prostriedkami, ktoré boli vytvorené niekde úplne inde, s ktorými má spoločné len toľko, že daňovník má zaregistrované sídlo v tejto obci a, samozrejme, to, že tieto prostriedky môže použiť na vlastné účely.

    Uvedomujem si, že pri súčasnom systéme vyberania, sústredenia a rozdeľovania rozhodujúcej časti daní z jedného centra nie je ľahké nájsť spravodlivý spôsob prideľovania podielových daní. Možno práve tu treba hľadať východisko a správne riešenie. Kým sa tak však nestane a pretože navrhovaný spôsob nepovažujem za vyhovujúci, navrhujem ponechať rozdelenie daní z príjmov právnických osôb tak ako v predchádzajúcich rokoch, teda len podľa počtu obyvateľov s trvalým pobytom na území obce.

    Súčasne na odstránenie prehlbujúcich sa rozdielov a zmiernenie zaostalosti niektorých okresov Slovenska odporúčam vláde použiť časť prostriedkov z neúmerne veľkých rezervných položiek štátneho rozpočtu, resp. použiť prostriedky, ktoré sú rozpočtované pre kapitolu ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku, pretože postavenie a kompetencie tohto ministerstva neodôvodňujú navrhované čerpanie. Tieto prostriedky navrhujem použiť na odstránenie tých nezrovnalostí a tých rozdielov, ktoré sú medzi jednotlivými regiónmi.

    Môj návrh teda znie: V § 7 ods. 3 vypustiť slová "vo výške 60 %" a slová "a vo výške 40 % podľa sídla" atď. až do konca vety. Teda nové znenie by bolo "časť výnosov dane, ktorá je príjmom rozpočtov obcí podľa ods. 1 písm. b), sa rozdelí obciam pomerne podľa počtu obyvateľov s trvalým pobytom na území obce podľa stavu k 31. decembru 1994". Keďže s priechodnosťou tohto návrhu môžu nastať určité problémy, aj keď som povzbudený prijatím mojich dvoch pozmeňovacích návrhov včera pri schvaľovaní predchádzajúceho návrhu zákona o rozpočtových pravidlách, navrhujem aj alternatívny návrh, ktorý by aspoň zmiernil riziká navrhovaného ustanovenia § 7 ods. 3. Ten alternatívny návrh je: V § 7 ods. 3 nahradiť číslovku 60 číslovkou 80 a číslovku 40 nahradiť číslovkou 20. Čiže len 20 % by sa podľa tohto rozdeľovalo podľa sídla daňovníka.

    Na záver mi dovoľte, vážené kolegyne, kolegovia, odporúčať, aby ste tak ako včera, posúdili moje alternatívne návrhy vecne a s chladnou hlavou a podporili môj návrh.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalej vystúpi pani poslankyňa Rusnáková a pripraví sa pán poslanec Langoš.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia,

    dovoľte aj mne predniesť jeden návrh k štátnemu rozpočtu. Za článok XXI sa vkladá nový článok XXII, ktorý znie:

    Článok XXII

    Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch sa mení a dopĺňa takto:

    1. V prílohe zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch časť 8 Finančná správa a obchodná činnosť sa v položke 109 písm. a) vypúšťajú slová "alebo okamžitej lotérie".

    2. V prílohe zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch časť 8 Finančná správa a obchodná činnosť sa v položke 109 za písm. a) vkladá nové písmeno aa), ktoré znie: "povolenie okamžitej lotérie z hernej istiny za každých aj za začatých 100 tisíc žrebov daných do predaja je 10 %".

    Odôvodnenie môjho návrhu je nasledovné: V pôvodnom zákone číslo 320/1992 Zb. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov boli poplatky určené percentuálnou sadzbou vyrubované pred vykonaním úkonu povolenia s výnimkou prípadov, v ktorých bolo možné základ na vyrubenie poplatkov zistiť až po ukončení kalendárneho roka, to znamená po skutočnom emitovaní a daní žrebov do predaja. Fakticky to znamenalo stanovenie výšky poplatku od konkrétneho a skutočného predaja žrebov okamžitej lotérie, a nie od potenciálnej možnosti predaja žrebov.

    Podľa platného zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch sa poplatok určený percentuálnou sadzbou platí pred vykonaním úkonu, ak pri jeho jednotlivých položkách nie je ustanovené inak. Pri položke 109 písm. a), ktorá sa týka okamžitých lotérií, táto výnimka nie je ustanovená, to znamená, že správny poplatok je prevádzkovateľ lotérie povinný zaplatiť i za potenciálny, hoci zatiaľ nerealizovateľný predaj žrebov. Táto skutočnosť môže neúmerne zaťažiť prevádzkovateľa tak, že lotéria nebude vôbec realizovateľná. Napríklad pri potenciálnom predaji 20 mil. žrebov ročne po 10 prípadne 20 Sk by správny poplatok predstavoval 20 mil., resp. 40 mil. Sk predtým, čo by sa predal čo i len jediný žreb. To znamená, že pri zákonnej úprave okamžitých lotérií, ktorých výťažok je určený predovšetkým, a to až v 90 %, na verejnoprospešné účely, by tieto lotérie neboli realizovateľné.

    Vzhľadom na to navrhujem osobitné platenie správnych poplatkov podľa § 8 ods. 2 zákona 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, a to tak, aby platenie správneho poplatku bolo vlastne rozložené. Platilo by sa vopred, ale vždy len za každých i začatých 100 tis. žrebov určených do predaja. To znamená, že správny poplatok by sa štátu odviedol v nezmenenej výške, ale jeho platenie by bolo rozložené podľa skutočného predaja.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni. Nech a páči, pán poslanec Langoš. Pripraví sa pán poslanec Urban.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážená Národná rada, podpredseda vlády, dámy a páni,

    dovoľte mi na pôde cteného parlamentu vysloviť názor Demokratickej strany na politiku, ktorú vláda mieni uskutočňovať v roku 1996, ak schválite prerokúvaný návrh rozpočtu. Niekoľko slov o tých oficiálnych charakteristikách.

    Charakteristiky rozpočtu ako úsporného rozvojového, neurčitých 11 bodov rozpočtovej politiky a dostatočnosť zdrojov je klam, ktorým vláda zastiera skutočné zámery rozpočtovej politiky na budúci rok. Neznesiteľné daňové zaťaženie obyvateľstva a podnikateľskej sféry - jediný zdroj príjmov vlády - už nemožno ďalej zvyšovať. Vláda neoprávnene zahrnula do svojho takzvaného fiškálneho rozpočtu i zdroje, s ktorými nemôže disponovať, aby vyvolala dojem dostatočnosti. Ide totiž o návratné zdroje. Rozpočet bude škrtiť tých, ktorých je možné ešte vydierať.

    Učitelia, lekári, zdravotné sestry a sudcovia nemajú kam odísť. Prezident, starostovia a primátori a poslanci miestnych zastupiteľstiev sú demokraticky volení na štyri roky. Bez dostatku peňazí sa môžu pod tlakom zodpovednosti voči občanom len vzdať a odísť do súkromia. Tam môže vláda ešte rok vydierať a bude to robiť, ak schválite tento rozpočet.

    Na druhej strane vysoké zvýšenie verejných výdavkov štátu hovorí o tom, že vláda chce ďalej posilňovať stranícky vyčistenú štátnu byrokraciu a podnikanie štátu, utrácať, ale nie na prospech občanov. Úradníci už majú svoje nástroje. Daňové úľavy, odpustenie pokút a penále. Dostávajú teraz do rúk ďalší silný prostriedok - peniaze. Korupčných a straníckych 22 mld vo Všeobecnej pokladničnej správe a ďalšie ťažko kontrolovateľné peniaze rozptýlené v rezortných kapitolách. Toto je podľa nás skutočná politika vlády, ktorú sleduje navrhovaným rozpočtom. Posilňovať moc prostredníctvom štátnej byrokracie a na úkor potrieb občanov a demokraticky volených samospráv. Toto tvrdenie aj dokážem.

    V tomto roku rozpočet bol a zostal reštriktívny a priviedol niektoré rozpočtové kapitoly na pokraj funkčných možností. Navrhovaný rozpočet kopíruje výdavky na jednotlivé kapitoly a tým je obmedzujúci, nie úsporný. V predloženom návrhu sa už nevyskytujú obvyklé konkrétne zásady rozpočtovej politiky, ktoré totálne zlyhali a s ktorých plnením má vláda ťažkosti. S veľkým hlukom prezentované zostali nesplnené, citujem: "výstavba diaľnice, vodné dielo Žilina, železničná infraštrukúra, bytová výstavba, podpora progresívnych podnikateľských aktivít". Až štátny záverečný účet ukáže, ako hlboko sa tieto konkrétne zámery nesplnili. Na rok 1996 podpredseda vlády takéto zásady rozpočtovej politiky radšej ani neuvádza. Múdro. Štruktúra navrhovaného rozpočtu nič také ani neumožní.

    Vláda tiež vytvára ilúzie o dostatočnosti zdrojov. To nie je pravda. Právom sa musíme pýtať, či prostriedky poistných fondov, stavebného sporenia a ďalšie, ktoré sú povinnými platbami občanov a hospodária s nimi samostatné fondy, patria do štátneho rozpočtu. Ide totiž o návratné zdroje, s ktorými vláda nesmie disponovať. Rozvojové prostriedky nie sú v samotnom rozpočte, s ktorým môže vláda disponovať, ale len na medzibankovom peňažnom trhu. Len tam sa môžu nájsť zdroje financovania rozsiahlych projektov.

    Pozrime sa teraz bližšie, kde sú ukryté prostriedky, ktoré vláda odopiera verejným potrebám občanov. Podľa predvčerajšej správy podpredsedu vlády možno predpokladať, že štátny rozpočet v tomto roku neskončí horšie, ako sa to predvídalo. Tento predpoklad nám dáva možnosť porovnať výšku rozpočtovaných príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na tento rok s návrhom, ktorý predložila vláda.

    Na rozdiel od kolegu Dzurindu po odpočítaní predpokladaného 8-percentného rastu inflácie je rast výdavkov v zaujímavých kapitolách voči tomuto roku nasledovný (vyberiem zaujímavé a dôležité kapitoly alebo položky). Transfery domácnostiam mínus 16 %, verejná spotreba obyvateľstva nárast 4 %, v tom školstvo 1 %, neinvestičné dotácie podnikateľskému sektoru mínus 18 %, dotácie obciam mínus 16 %, kapitálové výdavky štátu naopak vzrastú o 20 % a verejná spotreba štátu má vzrásť o 21 %. V jednotlivých kapitolách: kancelária prezidenta mínus 28 % a priame mocenské nástroje predsedu vlády, teda úrad vlády nárast o 35 %, Slovenská informačná služba o 40 % a Všeobecná pokladničná správa o 37 %. Tu sú teda zdroje peňazí na podporu zdravotníctva a sociálnej starostlivosti a života občanov v mestách a obciach.

    Navrhujeme preto znížiť výdavky na verejnú spotrebu štátu a kapitolu Všeobecná pokladničná správa o 10 mld Sk. Pol miliardy, ktoré nezákonne zabavil štát za kupónové knižky, navrhujeme venovať na konkrétne sociálne veci, o ktorých budem hovoriť neskôr. Usporené výdavky navrhujeme rozdeliť takto: 5,5 mld Sk na zvýšenie príjmov obcí a miest, 1,5 mld Sk na zvýšenie prostriedkov do zdravotníctva, 1 mld na zvýšenie prostriedkov do školstva, 2 mld na zníženie deficitu štátneho rozpočtu.

    Rozpočty obcí a miest navrhujeme posilniť takto: Zvýšiť dotáciu obciam do 5000 obyvateľov z navrhovaných 220 mil. na 600 mil. Sk. Zvýšiť podiel obcí a miest na dani z príjmu fyzických osôb zo závislej činnosti z 23,6 na 40 %. Zvýšiť podiel obcí a miest na dani z príjmu právnických osôb z 3,3 % na 8 %. Zvýšiť podiel obcí a miest na výnosoch cestnej dane z 30 % na 51,45 %, čo je podiel zodpovedajúci podielu miestnych komunikácií na celkovej dĺžke všetkých komunikácií. Dosah týchto zvýšení odhadujeme na navrhovaných 5,5 mil. Sk.

    Pri tejto úspore výdavkov je možné vypustiť celý článok III navrhovaného zákona, ktorý je už druhou tohtoročnou novelou zákona o zdravotnom poistení a ktorý úplne zlikviduje pluralitu zdravotného poisťovníctva a zhorší kvalitu a rozsah zdravotnej starostlivosti. Tiež podporujeme návrh kolegu Brocku vypustiť zo znenia ustanovenia § 9 číslo 70 %.

    Ďalšie naše pozmeňovacie návrhy sa týkajú podpory v sociálnej oblasti. Predsavzatie vlády vytvoriť vhodné podmienky, citujem, "pre razantný vstup neštátnych subjektov do sociálnej sféry", znelo v čase prijímania programového vyhlásenia neuveriteľne progresívne. Niet sa čo čudovať. Desiatky mimovládnych organizácií, ktoré dlhodobo a systematicky pôsobia v sociálnej oblasti, už jednoznačne dokázali, že oveľa pružnejšie a primeranejšie reagujú na každý existujúci či vznikajúci problém ako štátna správa. Poskytované služby majú vyššiu kvalitu, sú racionálne a humánne organizované a sú aj ekonomicky úspornejšie. Realita štátneho rozpočtu sa od programových cieľov neuveriteľne vzďaľuje. Na podporu činnosti neštátnych subjektov je účelovo vyčlenených 50 mil. Sk, čo je asi 2,5 % prostriedkov na činnosť štátom riadených organizácií.

    Slovensko stojí pred ťažkou úlohou postaviť sa ofenzívne voči neustálej hrozbe rastu sociálno-patologických javov a sociálnej núdze. Na rozdiel od štátu je tretí sektor pripravený pohotovo a pružne reagovať prevenciou, službami, resocializáciou tých, ktorí sú postihnutí závislosťou každého druhu. Očakáva od nás podporu svojej verejnoprospešnej činnosti. Navrhujem preto zvýšiť príspevky na poskytovanie služieb sociálnej starostlivosti v zmysle zákona Slovenskej národnej rady číslo 135/1992 Zb. z 50 mil. na 300 mil. Sk, sú to účelové prostriedky v kapitole ministerstva vnútra. A príspevky občianskym združeniam v kapitole ministerstva zdravotníctva navrhujeme zvýšiť z 20 mil. na 200 mil. Sk.

    Iným, veľmi ambicióznym záväzkom vlády v programovom vyhlásení je, citujem: "Pri príprave rozpočtu na rok 1996 sa urobia rozhodujúce kroky na transformáciu sociálnej sféry." Opak je pravdou. V predloženom návrhu máme prijať rozhodnutie, ktoré je s reformou v príkrom a priamom rozpore. Je ním návrh znížiť príspevok do Fondu nemocenského poistenia zo 4,8 % na 3,8 % zo zárobku. Rovnaký krok ste urobili, vážení koaliční kolegovia, pri schvaľovaní tohtoročného rozpočtu. Dôsledkom toho je fakt, že nemocenské dávky úplne prestávajú plniť svoju funkciu. Nezabezpečujú...

  • Pán poslanec, ďakujem pekne, uplynulo 10 minút.

  • Áno, ďakujem pekne, hlásim sa znovu do rozpravy.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Langoš, veď vy neviete, čo ste hovorili, pletiete piate cez deviate. Na jednej strane vytýkate vláde, že ohromne zaťažuje daňovníkov, na druhej strane by ste prerozdeľovali neviem odkiaľ zobraté zdroje pre každého. Ak chcete tu argumentovať, tak poproste tých, ktorí vám tento prejav pripravili, aby to v budúcnosti pripravili serióznejšie. Pozrite sa, boli ste dva roky členom vlády, ktorá narobila v sociálnej oblasti toľko problémov, že ani 10 rokov sa táto spoločnosť s tým nevyrovná, a vy teraz chcete vytýkať vláde, že robí nejaké problémy obyvateľstvu, že ho zaťažuje atď., že vytvára krízovú situáciu. Ale to je predovšetkým dôsledok tej činnosti, ktorú ste vy a vaša vláda v rokoch 1990-92 urobili.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Langoš.

  • Pán profesor, v kuloároch vám to môžem vyčísliť. Z verejnej potreby štátu.

  • Ďakujem. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Urban.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    Návrh štátneho rozpočtu na rok 1996 možno hodnotiť ako realistický, vychádzajúci zo skutočných možností nášho hospodárstva. Základné makroekonomické ukazovatele predpokladané na budúci rok - rast DPH o 5 %, inflácia 7 %, nezamestnanosť do 13 % - pokladám za splniteľné vzhľadom na dobré výsledky ekonomiky Slovenskej republiky počas celého roka 1995. Návrh rozpočtu je rozumným kompromisom medzi pokušením zvyšovať rozpočtové výdavky s cieľom neprimerane pridať niektorým kapitolám a rozvážnym prístupom veliacim nezvyšovať neúmerný rozpočtový deficit. Rozpočet je úsporný v tom, že pre väčšinu rezortov sa zvyšuje len tak, aby približne pokryl predpokladanú infláciu.

    Naproti tomu sa podstatne zvyšujú výdavky na rozvojové programy, na výstavbu bytov a diaľnic. Tento nový, dynamizujúci prvok hodnotím veľmi pozitívne. V prípade financovania bytovej výstavby tvorcovia štátneho rozpočtu našli správny kompromis medzi stavom do roku 1990, keď väčšinu nákladov na výstavbu znášal štát, a druhým extrémom, ktorý pretrváva dodnes, keď výstavbu bytu či domu platí prakticky v plnom rozsahu občan. Návrh rozpočtu na rok 1996 predpokladá, že bytová výstavba sa bude financovať z úspor občanov, stavebného sporenia, zdrojov podnikateľov a bankových úverov za pomoci štátu vo forme štátnej prémie k stavebnému sporeniu alebo dlhodobých úverov s nízkou úrokovou mierou. Ďalšou miliardou na oživenie bytovej výstavby má prispieť aj Fond zamestnanosti.

    Ďalšími rozvojovými programami, na ktoré bude prispievať štátny rozpočet v nasledujúcom roku, je výstavba diaľnic a vodných diel Gabčíkovo a Žilina. Podobne ako v prípade bytovej výstavby, aj tu ide o kombináciu viacerých finančných zdrojov.

    Okrem štátneho rozpočtu časť potrebných prostriedkov poskytne Fond národného majetku a emisia obligácií. Možno očakávať, že zvýšená investičná aktivita sa spätne prejaví vo zvýšených príjmoch štátneho rozpočtu vo forme daní. Veľmi kladne hodnotím navrhované zníženie základnej sadzby DPH z 25 na 23 % a preradenie niektorých tovarov a služieb do zníženej sadzby 6 %. Zdá sa, že rozumná hospodárska politika Slovenskej republiky v uplynulom roku, ktorej výsledkom je pokračujúci rýchly hospodársky rast, prináša svoje ovocie aj v tejto forme. Zníženie DPH by malo viesť k zníženiu spotrebiteľských cien a to by sa zase malo prejaviť rastom dopytu obyvateľstva.

    Kritici vyčítajú predkladanému návrhu štátneho rozpočtu, že vyčlenil málo peňazí mestám a obciam. Súhlasím, že slovenské mestá a obce nemajú peňazí nazvyš. Ale podobne chýbajú peniaze aj inde, vo viacerých rezortoch. Vzhľadom na obmedzené možnosti štátu v budúcom roku východisko pre mestá a obce vidím v maximálnom zhodnotení ich majetku a hľadaní rezerv v hospodárení, a nie vo zvyšovaní príspevku zo štátneho rozpočtu, alebo vo zvýšení ich podielu na republikových daniach.

    Nemožno súhlasiť ani s kritikmi z radov SDĽ, ktorí žiadajú výraznejšie zvýšenie minimálnej mzdy. Rast približne 10 % na 2 700 korún, ktorý predpokladá návrh rozpočtu na budúci rok, je maximum, čo si môžeme dovoliť bez toho, aby sme roztočili infláciu. Naším dlhodobým cieľom nemôže byť každoročný vysoký nárast miezd, ktorý vzápätí pohltí inflácia, ale nižší neinflačný rast zodpovedajúci rastu produktivity práce. Len tak sa môžeme dopracovať k ročnej inflácii 2 až 3 %, zvyčajnej vo vyspelých štátoch, ktorá prakticky neznehodnocuje úspory obyvateľov, blahodarne pôsobí na hospodársky rast a po zavedení spoločnej európskej meny bude zrejme aj podmienkou na vstup do Európskej únie.

    Stúpencom zvyšovania miezd tiež treba pripomenúť, že rast miezd nepodložený rastom produktivity práce má za následok nielen zvýšenú infláciu, ale aj zvýšenú nezamestnanosť, a to v súčasnej situácii, keď je bez práce 13 % práceschopného obyvateľstva, nemôžeme pripustiť.

    Kritici z radov Demokratickej únie, ktorí návrhu rozpočtu vyčítajú vysoký deficit, by si mali zasa uvedomiť, že z celkového deficitu 27 mld až 19 mld predstavujú splátky istiny štátneho dlhu a fiškálny deficit, ktorý najvernejšie odráža schodok v hospodárení štátu a ktorý je smerodajný aj podľa kritérií Európskej únie - v skutočnosti je len 8 mld. Prekvapuje ma, keď pán poslanec Filkus naposledy na tlačovej besede Demokratickej únie verejne kritizuje údajne vysoký rozpočtový deficit, ale zároveň rozpočet označuje za reštriktívny. Zdá sa, že sám nevie, čo od rozpočtu vlastne očakáva, ale napriek tomu sa snaží za každú cenu proti nemu vystupovať.

    Takisto nemožno súhlasiť s poslancami kritizujúcimi vyššie výdavky pre Úrad vlády Slovenskej republiky a Slovenskú informačnú službu. Úradu vlády pribudnú nové úlohy, ktorých plnenie si vyžiada zvýšené výdavky a tie musí pokryť štátny rozpočet.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    bližšie vo svojom príspevku sa budem venovať návrhu rozpočtu kapitoly Slovenskej informačnej služby. Chcel by som vás hneď v úvode poprosiť, aby ste abstrahovali od skloňovania tohto názvu v masovokomunikačných prostriedkoch v posledných dňoch či mesiacoch a venovali svoju pozornosť problémom, ktoré sprevádzajú túto kapitolu od jeho začiatku existencie. Táto organizácia vznikla po rozdelení republiky ako nástupnícka inštitúcia FBIS. I keď delením majetku dostala do vienka časť prostriedkov, možno konštatovať, že začínala takmer z ničoho, a to v starých priestoroch, bez základného vybavenia a najmä doposiaľ bez akýchkoľvek obstarávacích nákladov, ktoré dostali pri zakladaní ostatné inštitúcie, ako ministerstvá a úrady na úrovni orgánov štátnej správy.

    Slovenská informačná služba v konečnom dôsledku dostala zo štátneho rozpočtu v prvom roku existencie 224 mil., v druhom roku 345 mil. a v roku 1995 celkove 516 mil. Sk. Pritom si dovoľujem upozorniť na skutočnosť, že požiadavky a potreba na rok 1995, ktoré predložila dnešná opozícia vo vláde v roku 1994, predstavovali 1 259 mil. korún. Na rok 1996 navrhuje štátny rozpočet pre túto kapitolu 759 mil. Sk., čo je oproti požiadavke opozičných strán z roku 1995 alebo na tento rok o pol miliardy menej a predstavuje len 38 % pôvodnej požiadavky, ktorú táto služba požadovala. I keď je to na druhej strane nárast oproti skutočnému rozpočtu schválenému na rok 1995 o 47 %, som toho názoru, že ani tento nárast nemôže v plnej miere pokryť nevyhnutné potreby, s ktorými táto organizácia musí každodenne zápasiť.

    Musíme si tu všetci uvedomiť, že tento typ organizácie nemôže plniť úlohy dané zákonom, keď nebude disponovať najmodernejšou technikou. Ťažko môžeme žiadať prvotriedne výsledky tam, kde porušovateľ zákona vlastní prostriedky vyššieho radu ako ten, kto ho má vlastne stíhať. A to je práve tento prípad. Prostriedky, ktoré táto kapitola požaduje, sú nevyhnutné na zakúpenie špeciálnej techniky, dopravných prostriedkov všetkých druhov a nemalú čiastku tvorí rekonštrukcia objektov, ktoré táto organizácia prevzala všetky v zlom, takmer nepoužitiaschopnom stave.

    Dovoľujem si pripomenúť, že Slovenská informačná služba v takto navrhovanom rozpočte má pokryté len bežné výdavky a kapitálové výdavky predstavujú čiastku len 248 mil. Sk. Všetci iste vieme rozmeniť na drobné, čo sa asi dá z takejto čiastky v budúcom roku realizovať. Ťažko možno porovnávať potreby tejto služby s inými rezortmi, lebo len veľmi málo z nich musí vynakladať toľko prostriedkov napríklad na zabezpečovaciu techniku, spojovú techniku, výstavbu dátovej siete a podobne. A keďže niet na čo nadviazať, pretože prostriedky poskytnuté v predchádzajúcich rokoch neumožnili plne túto organizáciu vystrojiť základným materiálom, aký potrebuje, doposiaľ musí zápasiť s nákladmi, ktoré jej mali byť dané do vienka pri jej založení. Pevne verím, že si všetci uvedomíme, aké dôležité miesto táto organizácia zaujíma, a prikloníme sa k názoru, že tento rozpočet je pre fungovanie ledva postačujúci.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    z dôvodov, ktoré som spomenul, hodnotím predkladaný návrh štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za rok 1996 ako dobrý. V príjmovej stránke vychádza z reálnych možností ekonomiky Slovenskej republiky a vo výdavkovej vhodne rozdeľuje štátne prostriedky do jednotlivých kapitol podľa skutočných potrieb a v objeme, ktorý umožní rezortom plniť ich funkcie. Preto návrh tohto zákona podporím a verím, že tak urobia aj ostatní poslanci, ktorým leží na srdci hospodársky silné a prosperujúce Slovensko.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, ešte ste mali 20 sekúnd. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Homola, pripraví sa pán poslanec Rea. Najskôr má faktickú poznámku pán poslanec Pittner.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Chcel by som sa len spýtať pána poslanca Urbana, vzhľadom na to, že som dal na zverejnenie moju interpeláciu na pána premiéra Mečiara práve vo veci Slovenskej informačnej služby, do akej miery táto obhajoba nákladov na Slovenskú informačnú službu je v zhode napríklad s mojou otázkou o nákupe helikoptér, o ktorom viem, že i pán poslanec Urban je informovaný.

  • Chcem sa vyjadriť k ekonomickej časti vystúpenia pána poslanca Urbana. Pán poslanec Urban, pred chvíľkou pán poslanec Baránik povedal pánu poslancovi Langošovi, že mu niekto napísal prejav. Ja nepoviem, tak ako pán poslanec Baránik, že ste tárali piate cez deviate, ale keď som počúval o diaľničnom programe, o bytovom programe, tak mám pocit, že buď vám túto časť programu napísal niekto iný, alebo ste hovorili o programoch úplne iného štátu. V návrhu rozpočtu Slovenskej republiky v tých oblastiach je to totiž celkom ináč.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Čarnogurský.

  • K návrhu rozpočtu pre Slovenskú informačnú službu by som chcel povedať, že táto časť rozpočtu má osem riadkov, či tak nejako, ale návrh rozpočtu tajných služieb v normálnych demokratických štátoch máva niekoľko desiatok strán a pritom taktiež sa v návrhu rozpočtu, ani v schválenom rozpočte neprezrádzajú štátne tajomstvá, ktoré, pochopiteľne, majú zostať zachované. Ale predsa len - na trištvrte miliardy korún niekoľko riadkov sa mi zdá málo, tým viacej, keď týchto niekoľko riadkov nedáva odpoveď na to, do akej miery Slovenská informačná služba rozpočtom vyčlenené peniaze použije na nezákonnú činnosť, napríklad na sledovanie politických strán. A preto kladiem otázku, koľko z týchto trištvrte miliardy korún je vyčlenených na zriadenie osobitných regionálnych oddelení na východe, v strede, na západe Slovenska pre Slovenskú informačnú službu na vytvorenie osobitných oddelení na sledovanie politických strán.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási ešte pán poslanec Černák.

  • V súvislosti s vystúpením môjho predrečníka pána poslanca Pittnera mám otázku, predpokladám, že pán predseda výboru Andrejčák by mi na ňu mohol odpovedať, prípadne pán podpredseda vlády, koľko bude stáť realizácia tajného uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 888.

    Ďakujem.

  • Potom to asi nie je tajné, keď to viete. Nech sa páči, pán poslanec Homola.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi predniesť jeden pozmeňovací návrh. Úvodom krátke zdôvodnenie.

    Slovenský zväz spotrebných družstiev má v návrhu rozpočtu na rok 1996 na hospodársku mobilizáciu navrhovanú sumu 500 tisíc korún, čo kryje len 16 % osobných nákladov pracovníkov zabezpečujúcich mobilizáciu v organizáciách spotrebných družstiev. Pritom ďalších 350 tisíc korún predstavujú materiálové náklady na túto činnosť. Teda tieto prostriedky nezaručujú ani minimálnu starostlivosť o túto činnosť v Zväze spotrebných družstiev.

    Preto si dovoľujem predniesť jeden pozmeňovací návrh. V čl. I § 1 ods. 6 navrhujem upraviť nasledovne: Rezervy štátneho rozpočtu a účelové prostriedky jednotlivých rozpočtových kapitol sa v roku 1996 rozpočtujú v sume 50 009 268 tisíc Sk, je to uvedené v prílohe číslo 5, ktorá je súčasťou tohto zákona. Prílohu číslo 5 navrhujem upraviť: Účelové prostriedky štátneho rozpočtu Slovenskej republiky zapracované v kapitolách Všeobecná pokladničná správa, hospodárska mobilizácia pre Slovenský zväz spotrebných družstiev navrhujem zvýšiť sumu 500 tisíc na 1 mil. Sk.

    Ďakujem vám veľmi pekne za porozumenie a dúfam, že podporíte tento návrh.

  • Ďakujem. Ďalej vystúpi pán poslanec Rea a pripraví sa pani poslankyňa Aibeková.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, milí hostia,

    dovoľte, aby som dokončil svoj príspevok. Mám ďalej pozmeňovací návrh do kapitoly ministerstva vnútra, okresné a obvodné úrady a v tom sociálna starostlivosť - zvýšiť výdavky na mzdy o 15 mil. Sk pracovníkom v oblasti sociálnej starostlivosti. A opäť je to na úkor Všeobecnej pokladničnej správy skupina 8, prípadne na úkor deficitu štátu, štátneho rozpočtu. Vývoj miezd v domovoch dôchodcov, v domoch penziónoch je niekoľko rokov zmrazený a v súčasnosti je tam priemerná mzda necelých 5 000 Sk s tým, že do tejto priemernej nej mzdy sú započítaní aj všetci vedúci pracovníci a riaditelia týchto ústavov a domovov dôchodcov. Týchto 15 mil. Sk by bolo také zvýšenie, že v zmysle pripravovanej novelizácie vyhlášky a príplatkov za osobitne sťaženú prácu by títo pracovníci, ktorí pracujú v domovoch dôchodcov a sociálnych zariadeniach, mohli dostávať tieto príplatky. Je to požadované zvýšenie iba o toľko.

    Ďalej, teraz presne neviem, ale zopakujem, Všeobecná pokladničná správa skupina 3 na činnosť a na materiálne zabezpečenie projektu Bezpečné Košice 19 mil. Sk. Ako všetci dobre viete, a mnohí sme sa, myslím, aj osobne presvedčili o projekte Bezpečné Košice, ktorý vykonáva štátna polícia spolu s mestskou políciou. Začal sa niekedy v II. polroku 1995. Tento projekt nie je ešte ukončený, jeho výsledky sa nedajú aplikovať, nedajú sa zhrnúť, preto je potrebné, aby tento projekt ešte v roku 1996 existoval, a preto je tento môj návrh, aby v tejto skupine na činnosť a na materiálne zabezpečenie projektu Bezpečné Košice štátny rozpočet vyhradil 19 mil. Sk.

    A naostatok, ďalší pozmeňovací návrh, a to za článkom VI vložiť nový článok VIII tohto znenia: Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest sa mení a dopĺňa takto: Názov tretej časti znie: Tretia časť. Spoločne, prechodné a záverečné ustanovenia. Za § 7 sa vkladá nový § 7a, ktorý znie: "V roku 1996 sa pri úprave platov starostov podľa § 3 druhej vety nepostupuje." Je to v súlade s článkami, ktoré sa týkajú toho, že sa v roku 1996 mzdy valorizovať nebudú a na tento valorizačný mechanizmus je nadviazaný aj zákon číslo 253/1994 Zb. z.

    Tento posledný návrh uplatním iba v tom prípade, keď nebude zmenený článok V, týkajúci sa valorizácie mzdy platov ústavných činiteľov. Ak v článku V dôjde k určitej zmene, valorizácia na rok 1996 bude uplatnená u ústavných činiteľov, tak potom tento môj posledný návrh pred hlasovaním stiahnem. Ale takto môj návrh znie do rozpravy.

    Ešte len tak v krátkosti: Z mnohých diskusných príspevkov vyplynulo, že obce z dotácií a z vlastných príjmov nebudú mať pokryté prostriedky na výkon samosprávnych funkcií. Ja by som to do takejto polohy nedával, lebo to nie je celkom pravda. Pochopiteľne, obce by potrebovali viac prostriedkov, ale na výkon samosprávnych funkcií.

    Mám tu rozpočet takého mestečka, kde je 6 000 obyvateľov. Keď zoberiem, že sú príjmy 20 mil. s tým, že odpočítam 2 mil. za predaj bytov, takže 18 mil., a na výkon samosprávnych funkcií tu v tomto meste vydávajú 14 mil. Sk, takže zostanú tam dostatočné prostriedky, aby mohli ešte vo výške napríklad 4 mil. Sk investovať, alebo v niektorej inej kapitole robiť transfery. A v samospráve sú zahrnuté všetky činnosti, ako je doprava, ochrana osôb a v tom civilná ochrana, požiarna ochrana, dotácia sčasti na školstvo, na materské školy, školenia pracovníkov, je tam celá škála telovýchovy a športu, základná rekreačná výchova, sú tam aj niektoré príspevky na šport, je v tom aj prevádzkovanie športovej haly, je v tom činnosť kultúry, knižnice, klubové zariadenia...

  • Áno, mám 10 minút, pán predseda.

  • Ja viem, že máte 10, ale to všetko nemusíte spomínať.

  • Ďakujem. Už ich nevyčerpám. Je tam ešte zdravotníctvo, už to celkom nesúvisí priamo so samosprávnymi funkciami, ale toto mesto iste považuje za potrebné, aby v týchto oblastiach z rozpočtu mohlo poskytnúť prostriedky. Je tam celá škála sociálneho zabezpečenia, starostlivosť o rodinu, starostlivosť o deti, o dôchodcov, klub dôchodcov, je tam bytové hospodárstvo, sú tam celé služby miestneho hospodárstva, to už je samosprávna funkcia, verejnoprospešné služby, správa úradov, je tam celá ochrana životného prostredia. Na to vydáva to mesto 14 mil. Sk, takže na samosprávne funkcie skutočne rozpočet miest a obcí bude postačovať. Nebude postačovať na ich predstavy kapitálových výdavkov, investícií.

    Tam môžeme smerovať naše diskusné príspevky a vtedy budem s nimi súhlasiť. Ale na samosprávne funkcie súčasný rozpočet miest a obcí bude postačovať. A ja by som bol rád, keby prešiel a bol prijatý pozmeňovací návrh, ktorý tu uviedol, myslím, pán poslanec Šepták, aby sa ešte zvýšilo tých 300 mil. na kapitálové transfery a investičné výdavky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Aibeková, potom pán poslanec Halabrín.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    ďakujem vám za trpezlivosť, ja som už včera vystupovala. Vystupovala som na 99 % k spoločnej správe a dotýkala som sa oblasti zdravotníctva a sociálnych vecí. Dnes prednesiem iba jeden kratučký pozmeňovací návrh a prosím vás, aby ste ho podporili. Týka sa iba nepriamo aj týchto humanitných záležitostí.

    Ide o horskú službu, ktorá existuje už 40 rokov a asi nikto z nás nepochybuje o dôležitosti jej úlohy, pretože zachraňuje to najcennejšie a to sú ľudské životy. Asi ste čítali v tlači, ak sledujete, a som presvedčená, že sledujete, médiá, vidíme, v akej situácii sa táto humanitná a veľmi potrebná inštitúcia, humanitná myslím z toho zmyslu, ktorý má, ocitla, tak by som vás prosila o podporu môjho pozmeňovacieho návrhu, a to: Zvýšiť rezervy štátneho rozpočtu a účelové prostriedky rozpočtových kapitol, kapitola Ministerstva školstva Slovenskej republiky v položke Horská služba o 7 mil. Sk. O túto čiastku zvýšiť rozpočtovú kapitolu ministerstva školstva presunom z rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa, skupina 8, položka 8701 rezerva vlády Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pani poslankyňa. Ďalej je prihlásený pán poslanec Halabrín, pripraví sa pán poslanec Haťapka.

  • Vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia,

    na predchádzajúcu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky bol do programu zaradený i zákon o zásluhách Milana Rastislava Štefánika, ktorého som bol spolutvorcom. Pre určité nejasnosti a legislatívne nedostatky bol tento zákon z programu stiahnutý a pripravuje sa na niektorú z ďalších schôdzí. Dnes sa na vás obraciam s prosbou pomôcť doriešiť iný problém, ktorý je s touto osobou, ale i s našou históriou posledných sedemdesiatich rokov spätý.

    V katastri mesta Brezová na vŕšku Bradlo bola postavená mohyla, ktorej tvorcom bol architekt Ďurkovič a celá výstavba tohto veľkolepého diela trvala necelé dva roky. V ďalších rokoch mohyla odzrkadľovala vývoj a stav našej spoločnosti a boli obdobia, keď bola zatracovaná, i obdobia, keď sme sa ňou hrdili. V roku 1991 sa začalo s rekonštrukciou tejto pamiatky, kde vplyvom viacerých chybných rozhodnutí sa rekonštrukcia predlžovala a predražovala. Na rekonštrukcii sa finančne podieľali i okolité mestá a obce, podniky a robili sa zbierky medzi radovými občanmi.

    V rozpočte v roku 1995 sme účelovo určili na dokončenie rekonštrukcie mohyly Milana Rastislava Štefánika 16 mil. Časť týchto prostriedkov sa presúva do roku 1996 v kapitole Všeobecná pokladničná správa.

    Vzhľadom na to, že 4. mája 1996 bude táto národná kultúrna pamiatka sprístupnená a odovzdaná verejnosti, je potrebné upraviť okolie, prístupové komunikácie, sociálne zariadenia. Preto navrhujem zvýšiť kapitolu Všeobecná pokladničná správa, skupina 4, položka 4216, kde sú vyčlenené prostriedky na dokončenie obnovy mohyly, na 2 mil. Sk. Vážení priatelia, vzhľadom na - v porovnaní s inými čiastkami rozpočtu Slovenskej republiky - zanedbateľnú výšku požadovaných prostriedkov, vzhľadom na odkaz osobnosti Milana Rastislava Štefánika i význam mohyly v novodobých dejinách slovenského národa, verím, že túto moju žiadosť podporíte.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem pekne aj ja, pán poslanec. Pán poslanec Haťapka, pripraví sa pán poslanec Langoš. S faktickou poznámkou najskôr vystúpi pán poslanec Mikloško.

  • Chcel by som len pripomenúť, že minulý rok, keď sme preberali rozpočet vo výbore pre kultúru, prišiel starosta z Brezovej, kam patrí mohyla, a žiadal nás o zvýšenie o 16 miliónov s tým, že dal pred všetkými členmi výboru slovo, že viac už nepotrebujú ani korunu a že je to uzavretá záležitosť. Obávam sa, že tu sa zneužíva meno Štefánika. My vlastne nevieme, ako sa tam hospodári s peniazmi, a v tomto smere zase 2 milióny je veľký peniaz, aby len... (hlasy v sále)... Ale kde sú tie peniaze? Veď starosta povedal, že mu to stačí, že sú to už posledné peniaze, tých 16 miliónov bolo už navyše.

  • Iba v krátkosti na vysvetlenie. Primátor mesta Brezová pán Ďurkovič minulý alebo tento rok vo výbore žiadal 16 miliónov korún a zaručoval sa, že obnova mohyly z nich bude dokončená. V roku 1995 dostal 15 200 tisíc, čiže v rozpočte budúceho roka sa objavuje zostatok 800 tisíc korún, ktorý prakticky bol účelovo viazaný už v tomto roku. Za tieto finančné prostriedky bude mohyla skutočne zrekonštruovaná a dokončená jej obnova. Ide o to, že na tomto stavenisku a v okolí po 5 rokoch rekonštrukcie treba urobiť určité úpravy, a keď chceme túto mohylu s nákladom 47 miliónov rekonštrukcie uviesť v máji do užívania, dať obyvateľom, tak to zvýšenie o 1 200 tisíc nie je také veľké. A dokážu sa prispôsobiť okolité priestory, prístupové komunikácie, sociálne zariadenia.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Haťapka.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne a kolegovia,

    žiadam, aby sa o bode 10 spoločnej správy - zvýšenie výdavkov kapitoly ministerstva školstva a zvýšenie o 100 miliónov korún v položke bežné transfery na telesnú kultúru a šport z kapitoly Všeobecná pokladničná správa, rezerva vlády Slovenskej republiky - hlasovalo osobitne, tak ako som to predložil pánu spravodajcovi. Prosím, vážené kolegyne a kolegovia, o podporu.

    Zároveň sa pripájam k návrhu pani poslankyne Aibekovej a podporujem zvýšenie o 7 mil. pre Horskú službu a zároveň by som prosil všetkých členov komisie pre telovýchovu a šport, keď bude vyhlásená prestávka, aby sme sa stretli v našom výbore, dvere číslo 33, na dve minúty.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Takže pán poslanec Langoš.

  • Ďakujem za láskavú možnosť dokončiť svoje vystúpenie.

    Ako som povedal, zníženie príspevku do Fondu nemocenského poistenia na 3,8 % zo zárobku ešte zhorší situáciu rodín. Nemocenské dávky úplne prestali, alebo prestanú plniť svoju funkciu. Nezabezpečujú pre nemocného primeranú náhradu ušlého zárobku. Pri maximálnej výške 180 korún denne sú vstupenkou medzi sociálne odkázaných. To nie je teória, to je skutočnosť. Pre trojčlennú rodinu je najvyššia možná nemocničná dávka 3 600 až 3 800 korún mesačne hlboko pod úrovňou jej životného minima. Navrhujem preto v článku IV, ktorým sa mení zákon o Sociálnej poisťovni, vypustiť odseky 2, 3 a 4 a primerane k tomu zmeniť aj ostatné súvisiace ustanovenia.

    Na podporu ďalšieho pozmeňovacieho návrhu, na ktorý sme získali peniaze navrhovanou úsporou, budem citovať niekoľko viet z listu Združenia sudcov Slovenska. "Sudca je odkázaný na svoj plat a nemá dovolenú inú podnikateľskú činnosť a zárobkové možnosti. Dochádza k opätovnému pádu úrovne sudcovských platov v porovnaní s platmi polície, prokuratúry a Zboru väzenskej a justičnej stráže." Ďalší citát: "Odchody sudcov zo súdnictva ďalej pokračujú. Sudca v konečnom dôsledku nemôže byť vďačný nikomu za svoje primerané honorovanie. Je nositeľom súdnej moci a osoba, ktorá vykonáva spravodlivosť." Navrhujem vypustiť článok VII z návrhu zákona, ktorý novelizuje zákon o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov.

    V celom návrhu rozpočtu som nenašiel prostriedky na financovanie účasti slovenskej vojenskej jednotky pod velením síl NATO v Bosne. Je možné, že niekde tam sú. Táto účasť je nutnou časťou našej vstupenky do NATO. Preto navrhujem previesť do kapitoly ministerstva obrany prostriedky potrebné na financovanie našej vojenskej účasti v Bosne.

    Nakoniec, dámy a páni, ale nie naposledy, želám vláde s týmto rozpočtom veľa šťastia v roku 1996. Bude ho potrebovať. A dovolím si navrhnúť niekoľko rád bona fide na skutočné oživenie ekonomiky.

    Prvá rada: Znížiť dane.

    Druhá rada: Vytvoriť pokojnú politickú klímu, rešpektovať ústavu a princípy právneho štátu, predovšetkým ekonomické slobody, trvalosť záväzkov a prehľadné právo, privatizáciu nie stranícky, ale štandardne, bez majoritnej účasti štátu v niektorých strategických podnikoch. To pritiahne kvalitné zahraničné priame investície, ktoré slovenská ekonomika potrebuje ako soľ.

    Tretia rada: Decentralizovať štátnu moc a posilniť právomoci samospráv a obecné financie.

    Štvrtá rada: Nakoniec ešte jeden zdroj príjmov, o ktorom sa verejne nehovorí. Tieňová ekonomika, ekonomická kriminalita je zdrojom mnohomiliardových strát. Nie sú to však registračné pokladnice, ani daňové kontroly u živnostníkov a malých podnikateľov. Ide o veľmi drsné stretnutie s fyzickým násilím a stámilionóvými úplatkami. Na to treba veľkú poctivosť a osobnú odvahu. Na to treba zrušiť Slovenskú informačnú službu, uvoľniť politické nátlaky na políciu, prokuratúru a skutočne a všemožne posilniť nezávislosť a nestrannosť sudcov a súdov.

    A celkom nakoniec si úprimne prajem, aby na konci funkčného obdobia nezostal po vláde popísaný papier s nádejným názvom Čisté ruky a Slovensko ako práčovňa peňazí a raj pištoľníkmi chránených gangov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Do rozpravy sa ďalej hlási pán poslanec Fogaš, ale ešte predtým s faktickou poznámkou pán poslanec Harach.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, mám len krátky návrh, dovolím si ho predniesť v rámci faktickej poznámky priamo z miesta. Môžem?

  • Minule ste ma okríkli, že sa to nesmie, ale nech sa páči.

  • Vážené kolegyne a kolegovia,

    vo svojom vystúpení som predložil návrh zameraný na úpravu časti príjmov kapitoly ministerstva školstva a síce jej zníženie o približne 89 miliónov aj nejaké drobné. V prípade, že by tento návrh neprešiel v hlasovaní, dávam ďalší návrh uznesenia, ktorý znie takto: Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky prijať také legislatívne opatrenia, aby príjmy rezortu školstva plynúce z poplatkov za predškolské zariadenia, kluby detí a mládeže, študentské domovy a z administratívnych úkonov zostávalil v rezorte školstva podobne, ako je to s poplatkami za stravovanie.

    Krátke zdôvodnenie: Ten nárast príjmov, ktorý je vo výške 90 miliónov v porovnaní s minulým rokom, ako som už povedal, sa prejaví rastom týchto poplatkov. Rodičia, i študenti sa vyjadrujú, že sú ochotní, povedzme, niesť aj vyššie poplatky, ak budú vedieť, že tieto poplatky budú použité v prospech a na modernizáciu, skvalitnenie ubytovania v študentských domovoch, služieb v kluboch detí a mládeže a v prospech materských škôl. Toto je odôvodnenie môjho návrhu.

    Verím, že tak ako aj tým ostatným, budete venovať pozornosť a vyviniete úprimnú snahu podporiť zámery v rozvoji vzdelávania.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Fogaš.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády,

    vo svojom stručnom vystúpení by som chcel podporiť bod 23 spoločnej správy, ktorý je uvedený pod písmenom a). Konkrétne ide o návrh týkajúci sa § 73 ods. 3 Zákonníka práce. V tomto ustanovení sa stanovuje riešenie konfliktu záujmov pre predstaviteľov štátnej správy, ktorí nesmú byť členmi riadiacich alebo kontrolných orgánov právnických osôb prevádzkujúcich podnikateľskú činnosť. To neplatí, ak ich do takýchto orgánov vyslala organizácia, v ktorej sú zamestnaní.

    Prijali sme zákon o konflikte záujmov, ktorý sa vzťahuje na ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov, pričom sme tvrdili, že ostatní predstavitelia štátnej správy budú vyriešení v osobitnom zákone, teda to mal byť zákon, ktorý mal stabilizovať činnosť štátnej správy, pracovne sme ho nazývali zákon o definitíve v štátnej správe. Taký zákon zatiaľ prijatý nebol a napriek tomu v tejto otázke už robíme výnimky.

    Myslím si, že tá časť, ktorá hovorí, že organizácia, najmä zakladateľ, môže vyslať svojich pracovníkov do príslušných riadiacich alebo kontrolných orgánov, má svoju logiku tam, kde štát má ešte svoju účasť a je potrebné, aby sme výkon vlastníckych práv štátu v plnom rozsahu kontrolovali. To čo logiku nemá, je veta druhá. Ak sú totiž pracovníci uvedení v odseku 2 vyslaní zamestnávateľom do riadiacich alebo kontrolných orgánov právnických osôb prevádzkujúcich podnikateľskú činnosť, môžu za túto činnosť od právnických osôb poberať odmenu.

    Milé kolegyne, vážení kolegovia, to teda znamená, že vlastne títo predstavitelia zakladateľa - štátni úradníci - sa naraz stanú platenými v organizáciách, kde majú uskutočňovať kontrolnú činnosť, kde majú zabezpečovať výkon vlastníckych práv štátu, a teda chrániť jeho záujmy. Domnievam sa, že návrh je kontradiktórny s tým, čo sme tvrdili pri prijímaní ústavného zákona o konflikte záujmov, a vlastne to stráca logiku z hľadiska zabezpečovania kontroly. Som za to, aby takíto pracovníci boli vyriešení osobitne v mzdových tarifách príslušných rezortov, ale nie aby boli platení právnickými osobami, ktorých kontrolnú činnosť majú vlastne v riadiacich orgánoch zabezpečovať. Odporúčam preto, aby sme bod 23 spoločnej správy prijali aj v rámci toho bodu en bloc s tým, že by sa vlastne druhá veta § 73 ods. 3 vypustila.

    Môj druhý pozmeňovací návrh sa týka článku IX navrhovaného zákona o rozpočte a ide o § 20 ods. 2 zákona o štátnom podniku v znení neskorších zmien a doplnkov. § 20 ods. 2 sa má zmeniť tak, že jedného člena rady má delegovať odborová organizácia a u zamestnávateľa, kde nepôsobí odborová organizácia, má určiť tohto člena zakladateľ. Polovica rady je ďalej menovaná na základe návrhov zakladateľa z členov, ktorí nie sú pracovníkmi tohto podniku, a polovicu má voliť a odvolávať pracovný kolektív.

    Ak by sme akceptovali toto znenie, znamenalo by to, že vlastne porušíme princípy demokracie vo výrobnej sfére, ktoré sme sledovali už tým, že sa zriaďovali rady v štátnych podnikoch. Totiž tým umožníme, aby zakladateľ pri rozhodovaní o tomto podniku získal väčšinu, pretože polovicu bude menovať, plus by mohol vymenovať alebo určiť jedného člena na základe toho, že u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia. Aby sme naozaj sledovali líniu demokracie vo výrobnej sfére, navrhujem prvú vetu § 20 ods. 2 zmeniť takto: "Jedného člena rady deleguje odborová organizácia; u zamestnávateľa, kde nepôsobí odborová organizácia, volí a odvoláva ho pracovný kolektív alebo jeho delegáti z členov pracovného kolektívu tajným hlasovaním." Tým budeme sledovať líniu, ktorú sme v súvislosti s presadzovaním demokracie vo všetkých sférach nášho života sledovali.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Medzitým som dostal ešte písomnú prihlášku do rozpravy od pána poslanca Rózsu. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády,

    dovoľte mi predniesť veľmi krátke pozmeňovacie návrhy, a síce: Navrhujem bod číslo 22 spoločnej správy, tlač 286a, v článku V vyňať na osobitné hlasovanie, s návrhom prijať.

    Ďalší návrh. Navrhujem z návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1996, článok VI a článok VII na strane 13, tlač 286, vynechať a ostatné prečíslovať.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa ešte hlási pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, nemám faktickú poznámku, ale chcela by som dať otázku pánu spravodajcovi, či body spoločnej správy 286b, časť B.1, body 16, 17, 19, 13 a 14 boli vyňaté na samostatné hlasovanie. Pokiaľ nie, tak by som poprosila, aby sa o nich hlasovalo samostatne. A v časti B.2 aby o sme o bodoch 4 a 5 tiež hlasovali samostatne, aby boli vyňaté zo spoločného hlasovania.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa, pán spoločný spravodajca nereagoval, lebo ho zabával pán poslanec Rózsa. Dajte mu to písomne.

    Ešte sa hlási v rámci rozpravy pán spoločný spravodajca.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte veľmi krátky pozmeňovací návrh z mojej strany. Ten pozmeňovací návrh znie: Vo Všeobecnej pokladničnej správe, skupina 8, položka 8701, rezerva vlády, sa rozpočtuje minimálne vo výške 500 miliónov Sk. Tento návrh dávam z toho dôvodu, že rozhodujúca časť pozmeňovacích návrhov na zvýšenie jednotlivých rozpočtových kapitol je smerovaná predovšetkým na Všeobecnú pokladničnú správu, položka 8701. Som presvedčený, že rezerva vlády vo Všeobecnej pokladničnej správe by v žiadnom prípade nemala poklesnúť pod 500 miliónov Sk.

  • Ďakujem. Takže toto považujem za posledné vystúpenie v rámci rozpravy a končím rozpravu k tomuto bodu programu.

    Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážený pán predseda parlamentu, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    v priebehu dvanástich kalendárnych mesiacov predkladám v tomto parlamente už tretí návrh štátneho rozpočtu. Myslím, že nielen ja, možno aj mnohí z vás už toho máte plné zuby, ale musíme to prekonať. Tých procedurálnych kolotočov okolo štátneho rozpočtu je skutočne veľa, ale je to základný dokument hospodárenia štátu. Je to zložitejšie, keď požiadavky podstatne prevyšujú možnosti a keď každý z vás, a nepochybujem, že v dobrej vôli, zastupuje určité skupiny, určité skupinové záujmy. Znovu podotýkam, nepochybujem, že ste vystupovali v dobrej vôli. Považujem za signifikantné, že počas rokovania parlamentu ma oslovilo viacero poslancov a poslankýň s tým, že ako človeka si ma vážia, ale ako ministra financií ma vyslovene neznášajú. Som s tým vyrovnaný, lebo každá popularita ministra financií v transformačnom období nebezpečne zaváňa rozpočtovou mäkkosťou.

    Pripomeniem, že rozpočtové provizórium na prvý kvartál roku 1995 malo reštriktívny charakter, nazval som ho vtedy derešom na jednotlivých členov vlády, vytvorilo však dobrý nástup pre veľký rozpočet roku 1995, ktorý mal úsporno- -stabilizačný charakter. Tu úspornosť, ktorá bola kritizovaná aj vo viacerých vystúpeniach, beriem, bol taký ten rozpočet, je to možné dokladať aj vývojom výdavkov, ktoré vzrástli zo 162 miliárd Sk v roku 1994 na 167 miliárd Sk výdavkov v roku 1995, to znamená, že prírastok 5 miliárd Sk bol skutočne minimálny.

    Porovnaním s týmito údajmi však možno preukazovať dynamický charakter štátneho rozpočtu na rok 1996, keď výdavky rozpočtu rastú zo 167 miliárd Sk v roku 1995 na 198 miliárd Sk v roku 1996. Tento rast výdavkov, 22 miliárd Sk, má svoje opodstatnenie, svoju základňu, a opiera sa nie o rastúce daňové zaťaženia, ako tu bolo konštatované alebo naznačované v niektorých vystúpeniach poslancov a poslankýň, ale o rastúce, reálne rastúce príjmy štátneho rozpočtu vyplývajúce z reálneho rastu hrubého domáceho produktu, z rastu produkcie, zahraničnoobchodného obratu, z rastu investícií, tuzemských i zahraničných, podotýkam, i zahraničných. Najmä teraz v priebehu 4. kvartálu, odhliadnuc od 12-percentného rastu priamych zahraničných investícií by som pripomenul napríklad syndikátny úver 200 miliónov USD na výstavbu vodných diel, resp. úver pre slovenský plynárenský priemysel, už len s potrebou polovičnej garancie vlády, ktorý bol prijímaný od Európskej investičnej banky, a tiež rastúce príjmy zo zlepšenia správy a výberu daní a ciel.

    Z toho vyplýva, že viaceré z kapitol zaznamenávajú medziročnú dynamiku výdavkov, o ktorej pred rokom pravdepodobne ani nesnívali. Spomínali sa tu viaceré rezorty. Pripomenul by som opäť toľko skloňovaný rezort ministerstva zdravotníctva - 121 alebo takmer 122 index rastu výdavkov, rezort školstva 110,8, atď. Tým nechcem povedať, že rezorty majú dosť, a už vôbec nie, že to majú v kvalitnej štruktúre. Vnútorná kvalita v rezortných rozpočtoch v značnej miere závisí od postupu transformácie týchto rezortov.

    Môžem mať osobne výhrady k tomu, kde, do akého bodu sa transformácia v jednotlivých rezortoch dostala. Môžem mať veľké výhrady napríklad k tomu, kde je dnes transformácia v rezorte zdravotníctva, resp. v rezorte školstva, ale na druhej strane, či ministerstvo financií, či vláda je povinná pokryť základné rozpočtové potreby týchto rezortov. To znamená, že tlak na ďalšie pokračovanie transformačného procesu v týchto rezortoch, tlak na racionálnejšie vynakladanie prostriedkov určite bude pokračovať.

    Pripomenul by som len niektoré základné výdavky z hľadiska dynamiky rastu podľa niektorých rezortov. Pripomeniem ministerstvo vnútra, rast o 1,9 miliardy Sk, z toho civilný úsek 1,8 miliardy Sk, predovšetkým na materiálno-technické vybavenie požiarnej ochrany, zlepšenie celého riadenia procesu bývania, činnosť v novozriadených ústavoch sociálnej starostlivosti, dávky sociálnej starostlivosti, ktoré činia 1 miliardu Sk, bezpečnostný úsek z titulu zvýšenia početných stavov policajtov o 1 500, rast o takmer 200 miliónov Sk. Ministerstvo financií - rast o 500 miliónov Sk z titulu zapracovania do rozpočtu kapitoly spoločnosti pre poistenie exportu, tiež finančné zabezpečenie nových hraničných priechodov. Všeobecná pokladničná správa - rast o 1,2 miliardy Sk z titulu zvýšenia štátnej prémie v stavebnom sporení, 3,5 miliardy Sk zvýšenie rezervy z titulu dosahov nových zákonných úprav.

    Pritom vieme, že už v rámci tejto rezervy je vyše 1,5 miliardy Sk smerovaných na zvýšenie platov od 1. júla v rozpočtových a príspevkových organizáciách. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny - rast 2,4 miliardy na dávky sociálneho zabezpečenia z dôvodov zvýšenia životného minima. Tým len naznačujem, že mnoho tých transferov je práve smerovaných na zlepšenie sociálnej situácie obyvateľstva.

    Nechcem menovať všetky položky, len naznačujem, že každá rastová položka má svoj jasný vnútorný obsah a sú dokladané. Ministerstvo zdravotníctva - 2 miliardy Sk zvýšenie, z toho len na štátom platené poistné za zákonom určené osoby tvorí prírastok 1,9 miliardy Sk. V predloženej správe k návrhu štátneho rozpočtu podrobne rozvádzame, ktoré potreby občanov zabezpečujeme na vyššej než tohtoročnej úrovni. Osobitne by som chcel zdôrazniť zvýšenie dávok sociálneho zabezpečenia o 2,4 miliardy Sk a dávok sociálnej starostlivosti o 1 miliardu Sk. V týchto oblastiach sa koncentrujú nielen značné nárasty, ale aj značné prostriedky v absolútnom vyjadrení. Takže nepovažujem za korektné a primerané, pokiaľ sa tu znevažovali, alebo určitým spôsobom spochybňovali transfery vo vzťahu k nášmu občanovi.

    V roku 1996 sa predpokladá prostredníctvom systému verejných rozpočtov vynaložiť na sociálne účely, to znamená predovšetkým na dôchodky, štátne dávky, dávky sociálnej starostlivosti, tvorbu sociálneho fondu a na pasívnu politiku zamestnanosti takmer 82 miliárd Sk, čo je 15,4 predpokladanej tvorby hrubého domáceho produktu. Pokiaľ sa dotknem opäť rastu dynamiky, tak medziročne prírastok týchto výdavkov dosahuje viac ako 13 miliárd Sk alebo dynamiku rastu o 18,5 % Opäť to treba vidieť v súvislosti s predpokladanou dynamikou rastu inflácie 6 až 8 %. Na základe toho si dovolím tvrdiť, že pozitívne výsledky makroekonomiky sa v oblasti sociálnej politiky plne premietajú.

    Ďalšou závažnou položkou, ktorú by som chcel opäť pripomenúť a zdôrazniť, je položka kapitálových výdavkov, ktoré sú rozpočtované v sume 18 miliárd Sk, pričom prírastok kapitálových výdavkov predstavuje takmer 7 miliárd Sk. Dovoľte mi znovu pripomenúť, že v rámci všeobecných výdavkov, v rámci štátneho rozpočtu bez kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy rastú výdavky oproti roku 1995 z 10 miliárd na 12,6 miliardy Sk a v rámci Všeobecnej pokladničnej správy rastú o 4,3 miliardy Sk, to je spolu o takmer 7 miliárd Sk. Pripomeniem aj pre tých, ktorí si možno v tom hrubom materiáli neuvedomili niektoré transfery alebo toky kapitálových výdavkov, že keď sa spomenú niektoré individuálne výdavky, Vodárenská nádrž Turček - 450 miliónov Sk, novostavba SND v Bratislave - 290 miliónov Sk, nemocnica s poliklinikou v Petržalke - 400 miliónov Sk, pokiaľ sa týka niektorých účelových ďalších položiek - zabezpečenie potrieb colnej správy, hraničné priechody 550 miliónov Sk, potreby stredných odborných učilíšť, ktoré sa tu často spomínali, 561 miliónov Sk, vodárenské systémy v oblasti Mochoviec 250 miliónov Sk, novelizácia technológií v poľnohospodárstve miliarda, hospodárska mobilizácia 350 miliónov, rekonštrukcia a modernizácia železničných dopravných ciest 600 miliónov Sk, pokiaľ sa týka ďalších kapitálových výdavkov - štátna prémia v stavebnom sporení 2,9 miliardy Sk, bytová politika miliarda Sk, dokončenie vybraných stavieb KBV 300 miliónov Sk, to znamená, že ide o pomerne široký diapazón kapitálových výdavkov. Znovu pripomínam rast o 7 miliárd Sk.

    Spochybňovali sa tu niektoré záležitosti okolo bytovej výstavby. Hovoril som v úvodnom prejave a znovu by som chcel zdôrazniť, že hľadáme kombinované zdroje, či ide o bytovú výstavbu, či ide o výstavbu diaľnic. Nie je pravda, že by sme zablokovali tento režim. Naopak, pokiaľ ide o výstavbu diaľnic, rozbiehame tento systém. Pokiaľ ide o bytovú výstavbu, rok 1996 by mal byť štartovacím rokom a v každom prípade kombináciou zdrojov sme v stave zabezpečiť zhruba úroveň 4,5 miliardy Sk na rozbeh.

    Pokiaľ ide o diaľnice, vynaložením zhruba 6 až 6,5 miliardy Sk v roku 1996 by sme mali zabezpečiť aj výkup pozemkov, aj projektové práce, aj pokračovať pri výstavbe začatých diaľnic. Podotýkam, že Česká republika dáva v roku 1996 na výstavbu diaľnic 5 miliárd korún.

    Pomerne často sa diskutovalo o vzťahu medzi štátnym rozpočtom a miestnymi rozpočtami, kde sa objavilo viac návrhov na zvýšenie rozpočtov obcí. Chcel by som znovu zdôrazniť, že kým rast príjmov štátneho rozpočtu predstavuje 11 %, tak prírastok podielu na výnosoch republikových daní v prospech rozpočtov obcí predstavuje 15 %, to znamená, že tento vzťah sa vyvíja v prospech obcí. Vyvíja sa, samozrejme, v tej relácií a tým tempom, koľko štátny rozpočet vie uniesť, alebo koľko predpokladáme, že je v stave uniesť.

    Chcel by som opäť pripomenúť, že schválením zákona o dani z nehnuteľností je možnosť pre obce dosiahnuť vyššie príjmy v roku 1996 v rozsahu 500 až 700 miliónov Sk pri dôslednejšom uplatnení novoprijatých častí zákona, čím by bolo možné zabezpečiť zdroje obcí z viacerých transferov. Pripomeniem, že sme zabezpečili aj čiastočné krytie potrieb požiarnych zborov zo štátneho rozpočtu pre niektoré mestá.

    Predpokladáme, že v priebehu roka budú vznikať dodatočné požiadavky na štátny rozpočet napriek tomu, že s výdavkami ideme pomerne výrazne nahor. Pri takom raste výdavkov, aký predpokladáme na rok 1996, je nutné vytvoriť určitú nárazníkovú zónu, nárazníkové pásmo a týmto pásmom sú práve rezervy. Rezervy spolu predstavujú tých už traktovaných 11,3 miliárd Sk, je to zhruba 6 % výdavkovej stránky štátneho rozpočtu. Chcel by som jednoznačne povedať, že týmito rezervami s výnimkou rezervy vlády a položky rezervy predsedu vlády nemôže vláda nakladať ľubovoľne. Sú presne objemovo aj účelovo viazané. Bol by som rád, keby sa táto demagógia neuchytila v mysliach poslancov.

    Chcem pripomenúť, že v rámci rezerv zákonné tvoria 4,6 miliardy Sk. Patria k nim: rezerva vlády, rezerva predsedu vlády, rezerva na štátne záruky za bankové úvery a rezerva na krytie platobnej schopnosti poisťovní. Okrem týchto rezerv sa vytvárajú ďalšie v rozsahu 7,1 miliardy Sk, ale opäť prísne účelové, či už ide o rezervu na realizáciu bytovej politiky, podporu malého a stredného podnikaniam, dosahy nových zákonných úprav, už som povedal, že časť je blokovaná na úpravy platov k 1. 7., ďalej medzinárodný záväzok vyplývajúci z pristúpenia Slovenska k Viedenskému dohovoru o občianskoprávnej zodpovednosti za prípadné jadrové škody. Prosím, aby sme nezľahčovali problém rezerv, tak ako sú komponované v návrhu štátneho rozpočtu, a nerobili z komára somára.

    Vážené dámy, páni, pokiaľ sa tu hovorilo o úrovni schodku 27 miliárd Sk, opätovne by som chcel pripomenúť, že vláda v programovom vyhlásení vlády jednoznačne deklaruje záujem a cieľ znižovať fiškálny deficit štátneho rozpočtu, t. j. schodok štátneho rozpočtu očistený o splátky istiny, dlhovej služby, dostať ho pod 3 % hrubého domáceho produktu. Návrh štátneho rozpočtu plne akceptuje tento zámer vlády, keď sa navrhuje 1,5-percentný schodok a naďalej máme ambíciu v pomerne krátkom čase dôjsť k nulovému percentu deficitu hrubého domáceho produktu.

    Má to jeden obrovský význam - pokiaľ dlhodobo udržíme čo len nulu fiškálneho deficitu HDP, znamená to, že nebudeme zvyšovať štátny dlh, a teda ani medziročne dlhovú službu, a že dokážeme relatívne znižovať podiel štátneho dlhu na hrubom domácom produkte. To je mimoriadne závažné a to je hlavný zmysel smerovania vládneho programu, smerovania k nulovému deficitu fiškálneho vyjadrenia. Predpokladám, že je šanca, možno aj v roku 1995, tento zámer dosiahnuť. Zatiaľ ide však nie o zámer, ktorý by nie už mal systémovú dlhodobú platnosť. Musíme dosiahnuť stav, aby sme dokázali dlhodobo tento cieľ zabezpečovať. Takže to je dôvod, prečo aj v rámci návrhu štátneho rozpočtu držíme výdavkovú úroveň v určitých rámcoch a nechceme ísť nad rámec 1,5 % fiškálneho deficitu z HDP.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    s veľkým záujmom som si vypočul diskusiu. Ospravedlňujem sa za ten včerajšok, že som tu chvíľku nebol, bol som práve vtedy hore v rozhlasovom štúdiu, mal som interview pre Rádiožurnál a nestihol som už pribehnúť, takže došlo k prerušeniu rokovania parlamentu. Viaceré príspevky mali vynikajúci odborný charakter. Nechcem vyzdvihovať teraz vládnu koalíciu, u nej to bola politická zodpovednosť, ale pripomenul by som niektoré príspevky opozície - či pani Schmögnerovej, či pána Vaškoviča, či aj niektoré príspevky, ktoré odzneli dnes -, mali vysokú odbornú úroveň a myslím, že sa oddá s nimi v budúcnosti pracovať.

    Na záver by som poprosil: Teraz sa bude určite intenzívne v kluboch diskutovať o pozmeňovacích návrhoch. Za každú cenu budem držať základnú štruktúru návrhu štátneho rozpočtu, povedal som, že treba udržať primeraný rámec deficitu. Návrh štátneho rozpočtu navrhuje niektoré kroky, ako vyvážiť predovšetkým vzťahy verejných rozpočtov tak, aby aj štátny rozpočet zostal celý, aj verejným rozpočtom sa ušlo, takže by som naďalej apeloval na istú zdržanlivosť, pokiaľ budeme posudzovať pozmeňovacie návrhy.

    Chcel by som svoje vystúpenie ukončiť citáciou z hry Kráľ Ján, ktorá sa teraz hrá na Novej scéne: My tu v parlamente nie sme nepriatelia, len nie vždy máme rovnaké záujmy.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, faktické poznámky nie sú, pretože už skončila rozprava, jedine ak majú procedurálny charakter.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, teraz bude obedňajšia prestávka do 13.30 hodiny. Medzitým budete mať na stoloch rozdané spracované doplňovacie a pozmeňovacie návrhy z rozpravy a potom budeme pokračovať v schôdzi, dohodneme sa, ako.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    môj úmysel bol taký, aby sme pokračovali v schôdzi nasledujúcimi bodmi, ktoré predkladá tiež pán podpredseda vlády a minister financií, potom by sme urobili aspoň polhodinovú alebo, ak bude treba, hodinovú prestávku na poradu klubov k pozmeňovacím a doplňovacím návrhom k rozpočtu, ktoré vzišli z rozpravy. Ešte som nezačal schôdzu, keďže tu nie je pán minister, ale budeme pokračovať tým, že začneme s faktickými poznámkami. Najskôr pani poslankyňa Rusnáková.

  • Pán predseda, chcela by som požiadať v mene poslaneckého klubu, aby sme si dali minimálne hodinovú prestávku. To je prvá alternatíva. A prípadne, ako poslanci zvážia pri hlasovaní, hodinu a pol prestávky.

  • Povedal som to pred chvíľou, pani poslankyňa.

  • Vy ste navrhli hodinu. Medzitým zo strany poslancov boli aj také hlasy, že by bola potrebná prestávka minimálne hodina a pol. Preto to dávam v dvoch alternatívach.

  • Pán predseda, bol som prihlásený skôr, ako ste to povedali, takže iba zopakujem, že hlásime sa k hodinovej prestávke, nič iné.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda. Chcem dať návrh podľa § 13 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku na doplnenie programu 12. schôdze Národnej rady. Dovoľte, aby som ho uviedol.

    Dámy a páni,

    ako iste viete, 29. novembra 1995 Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol o tom, že právna existencia, ako i činnosť vyšetrovacích komisií Národnej rady sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Či sa to niekomu politicky páči, alebo nepáči, v právnom štáte treba rozhodnutia najvyššieho orgánu ochrany ústavnosti rešpektovať. Napriek tomu na pôde tohto parlamentu činnosť vyšetrovacej komisie, ktorú vedie kolega Macuška, ďalej pokračuje. Využíva pritom formálnu skutočnosť, že nález Ústavného súdu nebol zatiaľ uverejnený v Zbierke zákonov. Je však všeobecne známy a činnosť vyšetrovacej komisie nezačne byť v rozpore s ústavou až dňom nadobudnutia účinnosti nálezu. Ona je protiústavná i teraz, len konštatovanie toho nadobudne účinnosť až dňom uverejnenia v Zbierke zákonov.

    Je treba vedieť, že ktokoľvek, koho takáto komisia dnes pozve, môže pozvánku pokojne zahodiť do koša. Nikto ho v rozpore s ústavou nesmie nútiť, aby sa dostavil a vypovedal. Navrhujem preto, aby sme program 12. schôdze doplnili o bod "zrušenie vyšetrovacích komisií Národnej rady Slovenskej republiky" a prerokovali ho ako prvý bod zajtrajšieho programu.

    Dámy a páni, netrpme aspoň na pôde tohto domu činnosť, ktorá je v rozpore so základným zákonom tohto štátu.

    Ďakujem.

  • Pán predseda, myslím si, že mám o niečo lepší návrh. Navrhujem, aby sme o rozpočte hlasovali zajtra ráno, aby sme dnes nestrácali hodinu a pol prestávkou, a dnes pokračujme normálne ďalšími bodmi programu. Už aj tak, myslím si, strácame čas.

  • Chcem reagovať na vystúpenie pána poslanca Šimka. Pán poslanec, na jednej strane žiadate od nás všetkých, aby sme mali úctu k právu, ale na druhej strane vy sám toto popierate. Vami citované ustanovenie vôbec nezodpovedá takej skutočnosti, na ktorú ste poukazovali, mám na mysli § 13 ods. 4, a popiera to nielen názor tohto rokovacieho poriadku, ale aj vášho kolegu pána poslanca Hrušovského, ktorý viackrát z tej pozície, na ktorej teraz sedí, kritizoval takýto postup, keď sa toto chcelo diať, alebo sa dialo v minulosti. Ustanovenie § 13 ods. 4 hovorí len o tom, že v priebehu schôdze možno bez rozpravy presunúť body programu rokovania, alebo zlúčiť rozpravu k dvom alebo k viacerým bodom programu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Teraz poruším rokovací poriadok. V § 13 ods. 3, na ktorý som sa odvolával, sa hovorí, že každý poslanec môže navrhnúť zmenu alebo doplnenie programu. O takomto návrhu rozhodne Slovenská národná rada, teda vtedy ešte Slovenská národná rada, bez rozpravy. Porušujem to tým, že vlastne vedieme k tomu rozpravu, ale prvý to porušil pán kolega Brňák.

  • Ja si myslím, že určite porušil rokovací poriadok pán poslanec Šimko, pretože nerozlišuje doplňovanie programu pred schôdzou a počas schôdze. Pán predseda výboru Brňák hovoril o doplňovaní programu počas schôdze, a pán kolega Šimko chcel doplniť program počas prebiehajúcej schôdze, a nie pred schôdzou, keď sa schvaľuje program.

    Ďakujem pekne.

  • Vidím, že návrh Ivana Šimku neprejde, a preto by som chcel z neho citovať aspoň tú časť, ktorá je okamžite uplatniteľná, bez ohľadu na to, či jeho návrh prejde, alebo neprejde, a síce tú časť, ktorá nech platí ako informácia pre všetkých, že ktokoľvek by bol pozvaný pánom poslancom Macuškom na túto komisiu, nemusí prísť a tú pozvánku môže použiť prípadne namiesto nejakého iného papiera.

  • Ďakujem pán, predseda. Domnievam sa, že tento diškurz je úplne irelevantný. K tejto problematike, ktorú momentálne prerokúvame, sa vecne vyjadril jedine pán poslanec Mikloško.

  • Takže, panie poslankyne, páni poslanci, najskôr by som bol rád, keby sme si spresnili program. Ja som navrhol, že budeme pokračovať ďalšími dvomi alebo tromi bodmi, kde pán minister financií a podpredseda vlády je predkladateľom. Potom by sme urobili hodinovú prestávku na poradu klubov k pripomienkam a k doplnkom, ktoré vzišli z rozpravy, a potom by sme pristúpili k hlasovaniu. To je môj návrh. A ešte pán poslanec Šimko dal jeden procedurálny návrh a o tom dám teraz hlasovať. Pán poslanec Šimko navrhuje, aby sa zastavila akákoľvek činnosť komisií, ktoré tu boli zriadené.

  • Hlasy zo sály.

  • Zaradiť to do programu a potom budeme o tom hlasovať, to je samozrejmé. Teraz ideme hlasovať o rozšírení programu a po zaradení tohto bodu budeme hlasovať o tom, či tieto komisie budú fungovať. Čiže teraz dopĺňame program o návrh pána poslanca Šimka na zrušenie komisií.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 41 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže nemôžeme rozšíriť tento program.

    Počas hlasovania som zistil, že k ďalším bodom je spravodajcom pán poslanec Šepták, a nie je prítomný.

    Pán poslanec Kunc.

  • Pán predseda, viem, že pán poslanec Šepták je chorý a leží v ubytovni. Prišiel len na vystúpenie, ktoré mal, ale opäť zaľahol.

  • Prosím vás, nech príslušný výbor určí, kto prednesie spoločnú správu.

    Pán poslanec Vanko.

  • Vážený pán predseda, môžem zobrať spravodajstvo k tomuto zákonu.

  • Nie je to také jednoduché, pán poslanec, pretože zmenu spravodajstva môže určiť len výbor alebo plénum, keď to teraz odhlasujeme. Takže budeme hlasovať o tom, či namiesto pána poslanca Šeptáka, ktorý bol výborom určený ako spravodajca, bude spravodajcom pán poslanec Vanko. Alebo pani poslankyňa Bartošíková? Tak pani poslankyňa Bartošíková, lebo je z toho výboru. Hlasujeme o pani poslankyni Bartošíkovej, aby bola spravodajkyňou.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Určili sme, že spravodajkyňou bude pani poslankyňa Bartošíková.

    Takže môžeme pristúpiť k s i e d m e m u bodu nášho programu, ktorým je

    návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci v oblasti colníctva.

    Návrh máte ako tlač 289 a spoločnú správu ako tlač 289a.

    Z poverenia vlády návrh uvedie podpredseda vlády a minister financií pán Sergej Kozlík.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    vznik dvoch samostatných štátov Slovenskej republiky a Českej republiky si vyžaduje zmluvne upraviť medzinárodné vzťahy, ktoré na spoločnej štátnej hranici vznikajú medzi orgánmi colných správ oboch štátov. V súčasnosti postupy colných orgánov sú upravené Zmluvou o vytvorení colnej únie medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zriadení colných priechodov na spoločných štátnych hraniciach a Zmluvou medzi vládami Slovenskej republiky a Českej republiky o uľahčení pohraničného vybavovania na štátnych hraniciach v železničnej a cestnej doprave.

    Predkladaná zmluvná úprava umožní colným orgánom zmluvných strán výmenu informácií súvisiacich s vykonávaním colného dohľadu nad dovážaným tovarom, vyvážaným tovarom a tovarom v tranzite. Výmena informácií o dovážanom, vyvážanom tovare a tovare v tranzite, ktorá v súčasnej dobe nie je zmluvne upravená, a preto si ich colné správy nemôžu poskytovať, zabezpečí správne vyberanie cla, daní, dávok, poplatkov a iných platieb, ktoré vymeriavajú a vyberajú colné orgány. Zmluva umožní colným orgánom zmluvných strán účinne bojovať proti colným podvodom. Taktiež efektívne pomôže pri odhaľovaní colných deliktov, colných priestupkov a v neposlednom rade aj trestných činov, ktoré súvisia s dovozom a tranzitom tovaru.

    Colné orgány pri získavaní dôkazov budú poskytovať informácie podľa vnútroštátneho zákonodarstva v rozsahu oprávnení daných zákonom, pričom navrhovaná zmluvná úprava rieši aj otázku, keď colné orgány nevyhovejú dožiadaniu zmluvnej strany. Ide hlavne o tie prípady, ak by mohla byť narušená suverenita a bezpečnosť alebo iný dôležitý záujem jednej zo zmluvných strán. Zmluvná úprava zaväzuje obe strany postupovať tak, aby sa čo najviac skrátilo colné konanie a upravuje spôsob uznávania colných a iných uzáver, ich prikladanie alebo odstránenie z dopravných prostriedkov, uznávanie údajov vyznačených na dopravných prostriedkoch a podobne.

    Vláda Slovenskej republiky uznesením zo dňa 4. apríla 1995 číslo 211 schválila zmluvu v znení pripomienky prijatej na rokovaní vlády, ktorá bola zapracovaná do zmluvy. Na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky zo dňa 10. októbra 1995 číslo 750 poverila podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky podpisom zmluvy, ktoré sa uskutočnilo dňa 20. októbra 1995 v Prahe.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím pani poslankyňu Bartošíkovú.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vám predložila spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci v oblasti colníctva.

    Návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci v oblasti colníctva pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím číslo 672 z 24. novembra 1995 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky do 7. decembra 1995. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, aby podal Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania návrhu v určených výboroch.

    Všetky uvedené výbory prerokovali návrh v lehote, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci v oblasti colníctva súhlas.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ďalej odporúča vláde pri uzatváraní zmlúv tohto druhu dbať o dopracovanie kontrolných mechanizmov plnenia záväzkov z nich vyplývajúcich a brať pritom do úvahy i uzatvorené multilaterálne dohody.

  • Ďakujem pani poslankyni.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že sa nikto písomne neprihlásil a ani sa nikto z vás teraz nehlási.

    Rozpravu uzatváram a pýtam sa pána podpredsedu, či sa chce vyjadriť. Zrejme nie, ani pani spoločná spravodajkyňa. Ďakujem pekne.

    Pristúpime k hlasovaniu.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    v zmysle odporúčaní výborov, ktorým bol návrh predložený, odporúčam aj ja plénu Národnej rady s predloženým návrhom zmluvy súhlasiť.

  • Ďakujem. Takže budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci v oblasti colníctva.

    Prosím, aby sme hneď hlasovali. Pani spoločná spravodajkyňa nám odporúča hlasovať pozitívne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 104 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Ďakujem pekne.

    Prejdeme hneď k ô s m e m u bodu, ktorým je

    návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o vzájomnej pomoci a spolupráci v colných otázkach.

    Návrh ste dostali ako tlač 295 a spoločnú správu ako tlač 295a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky tento návrh uvedie takisto podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík.

  • Vážený pán predseda parlamentu, vážené poslankyne, poslanci,

    obdobne, ako si vyžiadalo upraviť zmluvné colné vzťahy na spoločnej hranici s Českou republikou, tak na novom zmluvnom základe si vyžaduje upraviť vzťahy aj s Ukrajinou. Z hľadiska racionality času by som nespomínal niektoré veci, ktoré sú zhodné a spoločné so zmluvou s Českou republikou. Dotkol by som sa niektorých ďalších cieľov a zámerov predkladanej zmluvy o vzájomnej pomoci v colných otázkach. Táto zmluva s Ukrajinou vytvára tiež priestor na prijímanie opatrení a výmenu informácií v dnes veľmi závažnej oblasti nedovoleného obchodovania s omamnými a psychotropnými látkami a rádioaktívnymi materiálmi. Colné orgány pri získavaní dôkazov budú postupovať podľa vnútroštátneho zákonodarstva v rozsahu svojej pôsobnosti.

    Zmluvná úprava zároveň rieši otázku, keď si zmluvné strany informácie neposkytnú. Informáciu o dovážanom a vyvážanom tovare a tovare v tranzite si nebudú colné orgány poskytovať vtedy, ak by tým mohla byť narušená suverenita, bezpečnosť alebo iný dôležitý záujem jednej zo zmluvných strán. Predložená zmluva bola podpísaná predsedom vlády Slovenskej republiky dňa 15. júna 1995 v Kyjeve na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky z 13. júna 1995 pod číslom 437.

    Prosím vás o vyslovenie súhlasu s predloženou zmluvou.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Takisto prosím pani spoločnú spravodajkyňu Bartošíkovú o prednesenie správy.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia,

    predkladám spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o vzájomnej moci a spolupráci v colných otázkach. Materiál máme predložený ako tlač 295.

    Návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o vzájomnej pomoci a spolupráci v colných otázkach pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 679 zo dňa 28. novembra 1995 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky do 7. decembra 1995. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, aby podal Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania návrhu v určených výboroch.

    Všetky uvedené výbory prerokovali návrh v lehote, vyslovili s ním súhlas a podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť so zmluvou súhlas.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ďalej odporúča vláde Slovenskej republiky pri uzatváraní zmlúv tohto druhu dbať o dopracovanie kontrolných mechanizmov plnenia záväzkov z nich vyplývajúcich a brať pritom do úvahy i uzatvorené multilaterálne dohody.

  • Ďakujem pani poslankyni. Aj k tomuto bodu otváram rozpravu s konštatovaním, že nemám písomné prihlášky, a keďže sa nikto nehlási, rozpravu končím. Predpokladám, že sa k rozprave nechce vyjadriť pán podpredseda ani pani spravodajkyňa, takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu o uznesení.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, odporúčam Národnej rade súhlasiť s predloženým návrhom zmluvy.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ú- stavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o vzájomnej pomoci a spolupráci v colných otázkach. Prosím, budeme hlasovať. Pani spoločná spravodajkyňa nám odporúča hlasovať kladne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 109 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Budeme pokračovať d e v i a t y m bodom programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 296 a spoločnú správu ako tlač 296a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík. Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    potreba prípravy tejto novely zákona vyplynula zo záväzkov, ktoré Slovenská republika na seba prevzala pri podpísaní Asociačnej dohody s Európskou úniou. Ťažiskovými zmenami v novonavrhovanej právnej úprave sú dva hlavné okruhy.

    Po prvé - ide o prechod z doteraz uplatňovaného systému účelových poistných fondov na technické rezervy. Systém rezerv bude v súlade s direktívou číslo ES 91/674 znamenať prechod na štandard uplatňovaný vo všetkých ekonomicky vyspelých krajinách s trhovým hospodárstvom. Okrem toho zabezpečuje i zladenie zákona o poisťovníctve s platným zákonom o účtovníctve, najmä s § 13.

    Po druhé sa navrhuje zavedenie ukazovateľa merania solventnosti poisťovne, ktorý sa uplatňuje vo všetkých krajinách Európskej únie. Tento nástroj umožňuje vykonať objektívnu kontrolu a hodnotenie schopnosti poisťovne splniť v stanovenom objeme a čase všetky svoje záväzky, ktoré jej vyplývajú z uzavretých poistných zmlúv.

    V záujme zrovnoprávnenia domácich a zahraničných subjektov, ktoré podnikajú v poisťovníctve, ako i ochrany oprávnených záujmov poistených sa navrhuje vypustiť súčasné ustanovenie o možnosti zahraničnej poisťovne podnikať formou obchodného zastupiteľstva. S prihliadnutím na špecifiká poisťovacej činnosti sa navrhuje, aby ministerstvo financií mohlo určiť minimálnu výšku v časti základného imania v peňažnej forme, ktoré je potrebné na udelenie povolenia na podnikanie.

    Ďalšie časti návrhu sa týkajú možnosti odvodu v časti prijatého poistného zo zákonného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v prospech organizácií vykonávajúcich záchrannú činnosť. Tieto prostriedky majú slúžiť na čiastočnú úhradu nákladov vynaložených pri záchrane materiálnych hodnôt a ľudských životov. Podobne v záujme zvýšenia zainteresovanosti pracovníkov colných orgánov na inkase, tzv. hraničného poistného, a krytie s tým spojených výdavkov Ústrednej colnej správy Slovenskej republiky sa navrhuje odvod časti tohto poistného na jej osobitný účet.

    Ostatné navrhované zmeny zákona číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve majú iba legislatívno-technický charakter.

    Vzhľadom na aktuálnosť navrhovanej právnej úpravy a potrebu jej urýchleného zavedenia do praxe odporúčam predložený návrh novely zákona schváliť.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne aj ja pánu podpredsedovi. Teraz prosím pani poslankyňu Novákovú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, panie poslankyne, páni poslanci,

    predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil uvedený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Na skoordinovanie stanovísk výborov bol určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu s tým, že skoordinované stanoviská sa premietnu v spoločnej správe.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval predmetný vládny návrh zákona a neprijal uznesenie o výsledku jeho prerokovania, lebo nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval vládny návrh zákona, vyslovil s ním súhlas a odporúča ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami, o ktorých odporúčam hlasovať nasledovne.

    Sú to len tri body spoločnej správy, ktoré odporúčam en bloc prijať.

    Vážený pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Vážení páni poslanci, panie poslankyne, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Zatiaľ mám jednu písomnú prihlášku a do rozpravy sa hlási aj pán poslanec Palacka. Ako prvý vystúpi pán poslanec Gaulieder, potom pán poslanec Palacka.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne a kolegovia,

    v § 22 ods. 3 je riešená povinnosť prispievania poisťovní na bližšie nešpecifikovanú právnickú osobu zabezpečujúcu záchranu ľudských životov a materiálnych hodnôt v cestnej doprave, ktoré určí ministerstvo financií. K tomu poznamenávam, že na záchrane ľudských životov sa nepodieľa len jedna právnická osoba, ako je to uvedené v návrhu, kde sa hovorí o právnickej osobe. Ide o viac záchranárskych zložiek, napríklad zdravotníci, požiarnici, polícia a podobne. Pritom ide o zložky, ktoré svojou činnosťou úplne plošne pokrývajú územie celej Slovenskej republiky. Ich podiel na záchrane životov a materiálnych hodnôt by mohlo len veľmi obťažne určovať Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

    Z navrhovaného znenia nie je jasné, komu budú poisťovne odvádzať uvedenú časť poistného ako aj na základe čoho uvedené ministerstvo určí vopred, aká bude výška nákladov na poskytovanie pomoci pri dopravných nehodách, ani spôsob kontroly objektívnosti vyčíslených nákladov.

    Navrhujem preto, aby uvedený príspevok bol účelovo poskytovaný okresným úradom, napríklad podľa výšky poistného za vozidlá evidované v príslušnom okrese. Tieto úrady by príspevok primerane rozdeľovali záchranárskym zložkám bezprostredne sa podieľajúcim na záchrane ľudských životov a materiálnych hodnôt v cestnej doprave.

    V tejto súvislosti súčasne poznamenávam, že v uznesení vlády Slovenskej republiky číslo 673 zo 6. júla 1994 bolo Ministerstvu financií Slovenskej republiky uložené posúdiť možnosť prípravy návrhu zodpovedajúcej právnej úpravy na zabezpečenie čiastočného krytia nákladov pre požiarnu ochranu z dane na požiarnu ochranu. Termín splnenia tejto úlohy bol II. polrok 1994.

    Čiastočné krytie na požiarnu ochranu z dane za požiarnu ochranu sa v súčasnej dobe uplatňuje napríklad v Spolkovej republike Nemecko a v Rakúsku. Túto daň v Spolkovej republike Nemecko platia v plnej výške poisťovne a v Rakúsku sa na tejto platbe rovnakou výškou podieľajú poisťovne a poistenci. Stojí za úvahu, či tento povinný odvod poisťovní by sa nedal riešiť už v tejto novele zákona o poisťovníctve, a nielen vo vzťahu k záchranným prácam pri dopravných nehodách, ale pri mimoriadnych udalostiach ľubovoľného charakteru, ako sú priemyselné havárie, povodne, požiare a podobne.

    Jednotky požiarnej ochrany svojou činnosťou podstatnou mierou znižujú náklady poisťovní pri vyplácaní poistných udalostí, a to nielen pri požiaroch, ale aj pri iných mimoriadnych udalostiach, o čom svedčí aj počet výjazdov v roku 1994, keď jednotky požiarnej ochrany len k požiarom uskutočnili 6 960 výjazdov. Priame škody boli vyčíslené na 280,9 milióna Sk a uchránené hodnoty zásahmi týchto jednotiek vo výške vyše 2 miliárd Sk. Tieto zachránené hodnoty zrejme značnou časťou zlepšili hospodárske výsledky poisťovní, a preto by sa poisťovne mali podieľať na ich finančnom zabezpečení, tak ako je to v susedných krajinách.

    Preto navrhujem nové znenie § 22a ods. 3 v nasledovnom znení: "Časť prijatého poistného zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla za predchádzajúci kalendárny rok slúži na úhradu nákladov spojených so zaobstarávaním prostriedkov na záchranu ľudských životov a materiálnych hodnôt v cestnej doprave ministerstvom určeným právnickým osobám podieľajúcim sa na záchrane ľudských životov a materiálnych hodnôt v cestnej doprave. Jeho výšku určuje ministerstvo vždy do konca januára príslušného roka, pričom nesmie presiahnuť 5 % poistného prijatého za rok."

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Gauliederovi. Prosím, pán poslanec Palacka.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni,

    chcel by som sa vyjadriť k návrhu zákona o poisťovníctve a najskôr by som vari ocenil racionalitu a progresívny prístup ministerstva v tomto prípade k návrhu zákona o poisťovníctve, ktorý dáva do súladu túto normu s inými normami tak, aby boli v súlade s právom Európskej únie.

    Chcel by som sa však dotknúť jednej konkrétnej veci a zhodou okolností tej istej, o ktorej hovoril môj predrečník pán poslanec Gaulieder, a to je úprava v § 22a, ktorá hovorí o časti poistného pre nešpecifikovanú právnickú osobu na záchranu ľudských životov a materiálnych hodnôt v cestnej doprave. Samozrejme, uvedomujem si, že záchrana ľudských životov a majetkových hodnôt v cestnej doprave je prínosom vlastne pre nás všetkých a zaslúži si určitý podiel aj finančných prostriedkov a je potrebné tejto veci pomôcť. Myslím si však, že tá úprava, ktorá je navrhnutá v návrhu zákona, nie je celkom v poriadku, pretože vôbec nešpecifikuje, akým spôsobom sa tá právnická osoba určí a nešpecifikuje presnejšie tú výšku finančných prostriedkov. Nie som si istý, či práve ministerstvo financií je to, ktoré by malo jednoznačne a bezvýhradne vybrať právnickú osobu, a preto navrhujem upraviť znenie tohto paragrafu tak, aby jednak bolo možné určiť viacero právnických osôb, v podstate podobne ako pán poslanec Gaulieder, a ďalej, aby to bolo určené po dohode s ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií, ktorému jednoducho z kompetencie vyplýva starostlivosť o cestnú dopravu a premávku na cestách, a ďalej s ministerstvom zdravotníctva, ktoré by mohlo posúdiť odbornú kompetenciu jednotlivých právnických osôb, najmä pri zachraňovaní ľudských životov. Preto navrhujem, aby v bode 9 návrhu § 22a ods. 3 znel nasledovne: "Časť prijatého poistného zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla za predchádzajúci kalendárny rok slúži na úhradu preukázaných výdavkov spojených so záchranou ľudských životov a materiálnych hodnôt v cestnej doprave, právnických osôb zabezpečujúcich záchranu ľudských životov a materiálnych hodnôt v cestnej doprave; jeho výšku a príslušné právnické osoby určuje ministerstvo po dohode s ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií a s ministerstvom zdravotníctva vždy do konca januára príslušného roka, pričom nesmie presiahnuť 5 % tohto poistného prijatého za rok."

    Myslím si, že to by prispelo jednak k spriehľadneniu určenia, komu tieto prostriedky budú naozaj slúžiť, a takisto k tomu, že existuje na Slovensku viac aj súkromných, aj štátnych firiem, ktoré sa zaoberajú záchranou životov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Páni poslanci, panie poslankyne, nemám nikoho prihláseného do rozpravy. Hlási sa pán poslanec Sečánsky.

  • Pán predseda, dámy a páni,

    mám dva veľmi krátke návrhy k tejto novele.

    Prvý návrh k § 14a. Tam je výraz "solventnosť". Odporúčam tento výraz nahradiť výrazom "platobná schopnosť". Táto náhrada, samozrejme, platí pre celý text.

    Druhý pozmeňovací návrh: V texte tohto istého paragrafu v ods. 2 definujeme, čo je to platobná schopnosť. V prvom odseku už narábame s týmto pojmom, preto bude logické texty týchto odsekov vymeniť. Teda: text druhého odseku dať do prvého odseku a text odseku prvého dať ako odsek druhý.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Sečánskemu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, konštatujem, že sa už nikto do rozpravy nehlási, preto končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či sa chce vyjadriť k týmto pozmeňovacím návrhom.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    v podstate boli dve pripomienky, ktoré sa viazali na § 22 ods. 3. Ide o model alebo režim, ktorý sme uplatňovali vlastne aj v predchádzajúcom období s tým, že my sme v určitej prechodovej fáze, keď je zrejmé, že treba riešiť niektoré záležitosti, ktoré sa týkajú záchrany ľudských životov, záchranných systémov, a už by to nemal byť režim, ktorý je bezprostredne viazaný na štátny rozpočet. Takže prirodzenou formou sa vytvoril určitý model, ktorý bol zavesený na poisťovací systém. Ja by som možno teda vzal ten návrh, aby to neznelo, že je to výlučne jedna osoba, aby tu teda nevznikol monopolný inštitút.

    Ak by si pani spoločná spravodajkyňa osvojila návrh, že by v ods. 3 v riadku 5 bolo znenie, že by išlo o "výdavky", podotýkam, pokiaľ pán Palacka navrhol tie "preukázané výdavky", to nejde, pretože záchranné systémy musia fungovať dopredu z nejakých zdrojov, takže sa nemôžu dopredu preukázať výdavky, možno ich snáď odvinúť z minulého roku, ak teda je to preukázané, ale nemožno ich vynaložiť a potom preukázať a získať za to určité zdroje z príslušného poisťovacieho systému. Ja by som sa neprikláňal k tomu preukázaniu, on dopredu potrebuje mať istotu určitých prostriedkov a konať na základe toho. Ale priklonil by som sa, aby to nebola jedna osoba, ani nebola taká predstava. Teda keby tam znelo "určených právnických osôb", pretože fakt je ten, že funguje viacero záchranných systémov, alebo môže fungovať viacero záchranných systémov, ktoré sa môžu istým spôsobom podieľať na celom režime.

    Pokiaľ sa týka dane za požiarnu ochranu, ďakujem pekne za námet, perspektívne sa budeme týmto systémom zapodievať a predpokladám, že perspektívne sa bude aj cestný záchranný systém rozširovať možno na niektoré ďalšie záchranné systémy. Preto by som odporučil prikloniť sa k množnému číslu.

    Pokiaľ ide o pripomienky pána poslanca Sečánskeho, sú technického rázu, myslím, že by sa mohli akceptovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja, pán podpredseda.

    Pani spoločná spravodajkyňa, ak sa chcete vyjadriť k rozprave, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    osvojujem si odporúčanie pána podpredsedu vlády, a preto podávam svoj pozmeňovací návrh v znení:

  • Pani poslankyňa, rozpravu sme skončili, nemôžete si osvojiť. Jedine ak by sa pán podpredseda vlády ešte raz prihlásil a tým otvoril rozpravu a potom si to môžete osvojiť. Iný technický postup nie je. Ale je tam to, čo povedal pán poslanec Gaulieder vo svojom pozmeňovacom návrhu. Myslím, že ten obsah, čo povedal pán podpredseda vlády, je tam.

    Pani poslankyňa, môžeme pristúpiť k hlasovaniu a môžeme sa dohodnúť, že o tomto návrhu budeme hlasovať ako o poslednom, kým si ho pán podpredseda vlády skonfrontuje.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, najskôr budeme hlasovať o doplňovacích a pozmeňovacích návrhoch spoločnej správy, ktoré odporúčam en bloc prijať.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 3 zo spoločnej správy, tlač 296a, s odporúčaním pani spoločnej spravodajkyne prijať ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 104 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže body 1 až 3 spoločnej správy sme prijali.

  • Prvý pozmeňovací návrh predložil poslanec Gaulieder, k § 22 ods. 3: "Časť prijatého poistného zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla za predchádzajúci kalendárny rok slúži na úhradu nákladov spojených so zaobstarávaním prostriedkov na záchranu ľudských životov a materiálnych hodnôt v cestnej doprave ministerstvom určeným právnickým osobám podieľajúcim sa na záchrane ľudských životov a materiálnych hodnôt v cestnej doprave. Jeho výšku určuje ministerstvo vždy do konca januára príslušného roka, pričom nesmie presiahnuť 5 % poistného prijatého za rok."

  • Pán poslanec Gaulieder, keďže nemám zachytené doslovné znenie vášho návrhu, prosím, keby ste to prečítali.

  • Ja to čítam tak, ako to mám predložené.

  • Potom hlasujeme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Gaulieder, ktorý povedal, že návrh bol doslovne prečítaný. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Tento doplňovací návrh pána poslanca Gauliedera sme schválili.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, chcem sa ospravedlniť, ak ma dobre nerozumiete, bohužiaľ, chrípka nerešpektuje ani poslaneckú imunitu, takže sa ospravedlňujem.

    Ako druhý v rozprave vystúpil pán poslanec Palacka a predložil pozmeňovací návrh k § 22a. Ods. 3 navrhol upraviť takto: "Časť prijatého poistného zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla za predchádzajúci kalendárny rok slúži na úhradu preukázaných výdavkov spojených so záchranou ľudských životov a materiálnych hodnôt v cestnej doprave, právnických osôb, zabezpečujúcich záchranu ľudských životov a materiálnych hodnôt v cestnej doprave. Jeho výšku a príslušné právnické osoby určuje ministerstvo po dohode s ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií a s ministerstvom zdravotníctva vždy do konca januára príslušného roka, pričom nesmie presiahnuť 5 % toho poistného prijatého za rok."

    Návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 28 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

    Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.

  • Ako tretí v rozprave vystúpil pán poslanec Sečánsky. Dal dva pozmeňovacie návrhy, o ktorých odporúčam hlasovať en bloc. Je to § 14a "solventnosť" nahradiť výrazom "platobná schopnosť" v celom texte. A druhá časť jeho pozmeňovacieho návrhu je text ods. 2 dať do ods. 1 a text ods. 1 dať do ods. 2. Odporúčam ich neprijať.

  • Pani poslankyňa, navrhujem hlasovať o každom osobitne.

  • Dobre. Budeme hlasovať o prvom pozmeňovacom návrhu. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, hlasujeme o prvom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Sečánskeho, kde hovorí, že v celom zákone, kde sa vyskytuje slovo "solventnosť" má byť slovo "platobná schopnosť". Spravodajkyňa na návrh pána podpredsedu vlády odporúča návrh neprijať.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

    Konštatujem, že návrh prešiel.

    Prosím, aby sme hlasovali o ďalšom návrhu pána poslanca.

  • Druhý pozmeňovací návrh odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Sečánskeho s odporúčaním prijať ho.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

    Tento návrh pána poslanca Sečánskeho sme prijali.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku s prijatými zmenami a doplnkami. Odporúčam ho prijať.

  • V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení doplnkov a zmien, ktoré sme schválili. Pani poslankyňa navrhuje, aby sme tento zákon prijali.

    Prosím, prezentujme a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pekne, pani spoločná spravodajkyňa, aj vám, páni poslanci.

  • Vážené pani poslankyne, tak ako sme sa dohodli, vyhlasujem teraz hodinovú prestávku. Budeme pokračovať o 16.00 hodine hlasovaním k rozpočtu.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa vrátili do rokovacej siene. Budeme pokračovať v programe hlasovaním o štátnom rozpočte.

    Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Maxona, aby začal uvádzať hlasovanie v zmysle spoločnej správy a výsledkov, ktoré vyšli z rozpravy.

    Pán poslanec Prokeš, už nie sú faktické poznámky, môže byť jedine procesuálna. Prosím, zapnite mikrofón pánu poslancovi Prokešovi.

  • Ďakujem, pán predseda. Chcem len upozorniť všetkých poslancov, že v spoločnej správe, tlač 286aa, pri mojom mene je nesprávne uvedené, že som nemal pripomienky, pretože som žiadal na osobitné hlasovanie z tlače 286a bod 29 s odporúčaním prijať.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Maxon, nech sa páči, môžete začať uvádzať hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    budeme hlasovať o spoločnej správe číslo 286a. Ak dovolíte, predložil by som vám teraz návrhy, ktoré odporúčam en bloc prijať. Ide o návrhy číslo 2, 3, 4, 8, 9, 12, 13, 14, 17, 24, 25, 26 a 27. To sú návrhy, ktoré odporúčam en bloc prijať.

  • Budeme hlasovať o návrhoch spoločnej správy 286a, tak ako ich prečítal pán spoločný spravodajca.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Navrhuje všetky tieto body prijať. Ide o body 2, 3, 4, 8, 9, 12, 13, 14, 17, 24, 25, 26 a 27.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 116 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tieto body sú prijaté.

  • Vážené dámy a páni, teraz by som vám predložil návrh na hlasovanie en bloc s odporúčaním neprijať body číslo 5, 6, 15, 20 a 28.

  • Takže budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy 286a. Ide o body číslo 5, 6, 15, 20 a 28 s odporúčaním neprijať ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Takže sme neprijali tieto body spoločnej správy.

  • Dámy a páni, teraz budeme hlasovať podľa poradia. Bod číslo 1 odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o bode číslo 1 tej istej spoločnej správy s odporúčaním neprijať ho.

  • K tomuto bodu je ďalší pozmeňovací návrh, podľa ktorého sa posledná veta vypúšťa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Neprijali sme bod číslo 1.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode číslo 7. Bod číslo 7 odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o bode číslo 7 spoločnej správy s odporúčaním spravodajcu neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Neprijali sme bod číslo 7.

  • Ďalší je bod číslo 10. Bod číslo 10 odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o bode číslo 10 spoločnej správy takisto s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Neprijali sme bod číslo 10 spoločnej správy.

  • Bod číslo 11 odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o bode číslo 11 spoločnej správy s odporúčaním prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 130 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Takže bod číslo 11 sme prijali.

  • Bod číslo 16 spoločnej správy odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o bode číslo 16 spoločnej správy s negatívnym odporúčaním.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Bod číslo 16 sme neprijali.

  • Bod číslo 18 odporúčam neprijať. Pri tomto bode je kompromisný návrh, ktorý bude v ďalšej časti hlasovania.

  • Prosím, budeme hlasovať o bode číslo 18 spoločnej správy s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 36 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme bod 18 spoločnej správy neprijali.

  • Bod číslo 19 odporúčam neprijať. Rovnako je k tomu kompromisný návrh, ktorý budem odporúčať púrijať.

  • Hlasujeme o bode číslo 19 spoločnej správy s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme ani tento bod spoločnej správy.

  • Bod číslo 21 odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o bode číslo 21 spoločnej správy s odporúčaním pána spoločného spravodajcu prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasovalo 7 poslancov. Takže sme prijali bod číslo 21 spoločnej správy.

  • Bod číslo 22 nadväzuje bezprostredne na bod číslo 21, ale vzhľadom na to, že má inú dikciu, myslím si, že je potrebné o ňom hlasovať. Odporúčam ho neprijať.

  • Hlasujeme o bode číslo 22 spoločnej správy s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 21 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprijali sme tento bod.

  • Bod číslo 23 spoločnej správy odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o bode číslo 23 spoločnej správy takisto s negatívnym odporúčaním.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 25 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 91 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Neprijali sme tento bod spoločnej správy.

  • Bod číslo 29 spoločnej správy odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o bode 29 spoločnej správy. Spoločný spravodajca ho takisto navrhuje neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 8 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

    Neprijali sme tento posledný bod spoločnej správy 286a.

  • Vážené dámy, vážení páni, to boli všetky pozmeňovacie návrhy k spoločnej správe 286a. Prosil by som vás teraz, keby sme si spoločne zobrali tlač číslo 286b. Budeme hlasovať podľa jednotlivých častí. V časti B.1 navrhujem hlasovať en bloc o bodoch 3 a 4 s odporúčaním prijať tieto body.

  • Takže zo spoločnej správy 286b z časti B.1 spoločný spravodajca navrhuje hlasovať o bodoch 3 a 4. Prosím, prezentujme sa a hlasujme s tým, že pán spravodajca navrhuje tieto body prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 95 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Schválili sme tieto body.

  • Navrhujem hlasovať en bloc a odporúčam neprijať body číslo 1, 10, 11, 20 a 21. Teda hlasovať en bloc s návrhom neprijať ich.

  • Hlasujeme en bloc o bodoch 1, 10, 11, 20 a 21. Návrh je neprijať ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme neprijali tieto body.

  • Ďakujem pekne. Teraz už budeme postupovať podľa poradia. V časti B.1 bod číslo 2 odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o bode číslo 2 v časti B.1 s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Tento bod sme neprijali.

  • Bod číslo 5 odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o bode číslo 5 s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 29 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

    Neprijali sme tento bod.

  • Bod číslo 6 odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o bode číslo 6 s odporúčaním hlasovať proti.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 10 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 87 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neschválili sme ten bod.

  • Bod číslo 7 odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o bode číslo 7 s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 8 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 97 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

    Neprijali sme tento bod.

  • Bod číslo 8 už sme v podstate prijali pri bode číslo 3, ale v vzhľadom na to, že je tam iná formulácia, odporúčam, aby sme hlasovali a bod číslo 8 odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o bode 8 s odporúčaním neprijať ho, pretože sme ho prijali v inej verzii.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 10 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento bod.

  • Bod číslo 9 odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o bode 9 s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

  • Bod číslo 12 spoločnej správy odporúčam neprijať.

  • Bod číslo 12 odporúča spravodajca taktiež neprijať.

  • K tomuto bodu je pozmeňovací návrh, ktorý vecne obsah nemení, ale je legislatívne správnejší a jasnejší.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

    Konštatujem, že bod číslo 12 spoločnej správy sme neprijali.

  • Bod číslo 13 odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o bode číslo 13 s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Takže sme tento bod neprijali.

  • Bod číslo 14 odporúčam neprijať.

  • Takisto hlasujeme o bode číslo 14 s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Bod číslo 15 odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o bode číslo 15 spoločnej správy s negatívnym odporúčaním.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Bod číslo 16 odporúčam neprijať.

  • Bod číslo 16 spoločnej správy spravodajca takisto odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Bod číslo 17 odporúčam neprijať.

  • Čiže hlasujeme o bode 17 s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento bod sme neprijali.

  • V časti B.2 odporúčam hlasovať spoločne o bodoch 1 a 2 s návrhom neprijať ich.

  • Hlasy z pléna.

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím pokoj, pán spravodajca nám povie, čo ďalej.

  • Ospravedlňujem sa. Budeme hlasovať o bode číslo 18 spoločnej správy s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento bod sme neprijali.

  • To by mali byť všetky pozmeňovacie návrhy.

  • O bodoch 20 a 21 sme hlasovali. Ospravedlňujem sa. Bod číslo 19 odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o bode číslo 19 s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 41 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Neprijali sme tento bod.

  • Dámy, páni, budeme hlasovať o časti B.2. O bodoch číslo 1 a 2 odporúčam hlasovať spoločne s návrhom neprijať ich.

  • Čiže hlasujeme o bodoch 1 a 2 v správe 286b, časť B.2 s návrhom neprijať ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 5 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 95 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

    Neprijali sme tieto návrhy.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode číslo 3. Odporúčam bod číslo 3 neprijať.

  • Takže hlasujeme o bode číslo 3 s návrhom neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.

  • Bod číslo 4 odporúčam neprijať.

  • Bod číslo 4 pán spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Bod číslo 5 odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o bode číslo 5 taktiež s odporúčaním nehlasovať za.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme neprijali tento návrh.

  • V časti B.3 spoločnej správy odporúčam hlasovať spoločne o bodoch číslo 1, 4, 8, 13, 16 a 18 s návrhom prijať ich. Teda hlasovať spoločne s návrhom tieto body prijať.

  • Hlasujeme o bodoch 1, 4, 8, 13, 16 a 18 v časti B.3 s návrhom prijať ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 113 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 2 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prijali sme tieto body.

  • V časti B.3 s návrhom hlasovať spoločne a s návrhom neprijať odporúčam hlasovať o bodoch číslo 2, 11, 12, 14, 15 a 17.

  • Hlasujeme o bodoch 2, 11, 12, 14, 15 a 17 s odporúčaním neprijať ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 14 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Takže sme tieto body neprijali.

  • Bod číslo 3 odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme samostatne o bode číslo 3 s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Neprijali sme tento bod spoločnej správy.

  • Bod číslo 5 odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o bode číslo 5 s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Neprešiel tento návrh.

  • Bod číslo 6 odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o bode číslo 6. Spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Neprijali sme tento bod.

  • Bod číslo 7 odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o bode číslo 7 s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme tento bod neprijali.

  • Bod číslo 9 odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o bode číslo 9 s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

    Takže sme prijali tento návrh.

  • Bod číslo 10 odporúčam neprijať. Tento bod je zachytený aj v pripomienkach z rozpravy, budeme o ňom ešte hlasovať osobitne.

  • Hlasujeme o bode číslo 10 s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento bod.

  • Takže môžeme hlasovať o časti B.4. To sú návrhy iného charakteru. S návrhom hlasovať spoločne s odporúčaním prijať odporúčam hlasovať o bodoch číslo 2, 3, 5, 6, 7 a 9. Bod 4 vynímam na osobitné hlasovanie.

  • Pán spravodajca, myslím, že sme o tom mali hlasovať až pri uznesení.

  • V tom prípade môžeme rozšíriť hlasovanie aj o bod číslo 4, ale prosil by som, aby ste rešpektovali pripomienku z rozpravy, ktorá precizuje tento bod číslo 4 s tým, že sa uvádza termín do 30. 6. 1996. Je to z rozpravy.

  • Viem, pán poslanec, ale to pôjde do uznesení.

  • Takže dámy a páni, aby to bolo jasné, bod číslo 4 vynímame a budeme hlasovať o bodoch číslo 2, 3, 5, 6, 7 a 9 s návrhom prijať ich.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 130 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 2 poslanci.

    Prijali sme tieto návrhy na opatrenia.

  • Ďakujem pekne. Budeme hlasovať o návrhoch iného charakteru v časti B.4. Bod 1 navrhujem neprijať.

  • Bod číslo 1 v časti B.4 pán spravodajca navrhuje neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 16 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme toto odporúčanie pod bodom 1.

  • Budeme hlasovať o bode číslo 4. Dovoľte mi, aby som citoval pripomienky z tlače 286bb, kde sa v bode číslo 29 uvádza "v spoločnej správe 286b časť B.4 bod 4 doplniť o termín do 30. júna 1996". Takže je logické, aby sme o tom hlasovali spoločne. Bod číslo 4 odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o bode číslo 4 s návrhom prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 125 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Prijali sme tento návrh.

  • Bod číslo 8 odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o bode číslo 8 s návrhom neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 64 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento bod 8.

  • Dámy, páni, budeme hlasovať o časti C spoločnej správy. Bod číslo 1 odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o bode 1 v časti C s návrhom neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 41 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    budeme pokračovať pozmeňovacími a doplňovacími pripomienkami, ktoré odzneli v rozprave, teda tlačou číslo 286aa.

  • Čiže budeme hlasovať o tlači 286aa. To sú pozmeňovacie a doplňovacie pripomienky.

  • Ďakujem pekne za slovo. K tejto tlači 286aa som podal pozmeňovací návrh, ktorý tu nie je presne interpretovaný a nie je presne zaznamenaný. Je to strana 20 bod 1, kde som vo svojom vystúpení citoval článok I spoločnej správy 286a - vypustiť tam vetu a v tretej vete číslovku 3 000 nahradiť číslovkou 5 000. Takže takto by to znelo teraz: V § 1 ods. 1 sa v prvej vete suma 1 192 tisíc Sk nahrádza sumou 1 222 miliónov Sk a suma 220 miliónov Sk sa nahrádza sumou 250 miliónov Sk. To ostatné by sa vypustilo.

  • Čiže to dávate k tomu návrhu z rozpravy?

  • Áno. To je ten návrh z rozpravy, len je tu zle uvedený. Práve to, čo som chcel vypustiť, je tu uvedené. V rozprave som uviedol, že ak sa nedotkneme v rozprave článku V, tento ponechávam. Keď sme sa už dotkli článku V, tak tento bod, ktorý sa týka článku VII, sťahujem.

  • Ďakujem pekne. Na strane 10 v mojom pozmeňovacom návrhu pod číslom 2 k článku XVII v tabuľke je preklepová chyba v časti navrhovaná sadzba, ktorá sa dotýka daňového pásma 1 080 až 1 500 tisíc Sk. Tam má byť daňová sadzba 42 %, nie 92 %.

  • Odspodu je to druhý riadok, v daňových sadzbách, 42 %. Ďakujem.

  • Ďakujem. Na strane číslo 4 sa asi omylom nedostal môj tretí pozmeňovací návrh. Týka sa to prílohy číslo 5, účelové rezervy ministerstva kultúry, titul kultúra menšín, zmeniť 58 miliónov na 148 miliónov. Prosím to doplniť. Odznelo to. Podal som to aj písomne.

  • Na strane číslo 4 nič také nie je.

  • Nie je. Však práve to hovorím, že tam chýba.

    Predseda NR SR I. Gašparovič.

    Pán poslanec práve hovorí, že to chýba, že takýto návrh v rozprave dal.

  • Ale to sa týka tlače 286bb.

  • Takže pán poslanec Boros to berie späť.

  • Dobre. Pán spravodajca, môžeme začať s tlačou 286aa.

  • Ďakujem pekne. Ako prvý vystúpil v rozprave pán poslanec Volf. Jeho prvý pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o bode číslo 1 pána poslanca Volfa s tým, že spravodajca ho navrhuje neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 31 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme prvý pozmeňovací návrh.

  • Pán poslanec Volf, ani jeden váš pozmeňovací a doplňovací návrh nebudem odporúčať prijať. Trváte na tom, aby sme hlasovali o každom osobitne?

  • Pozrite sa, každý sa síce týka niečoho iného, ale keď nechcem zdržiavať, predsa by som len chcel, aby sa hlasovalo osobitne o mojom pozmeňovacom návrhu číslo 5.

  • Áno, ďakujem pekne. Takže s dovolením pána poslanca Volfa budeme hlasovať o bodoch číslo 2, 3, 4, 6 a 7 s mojím odporúčaním neprijať ich.

  • Počuli ste pána spravodajcu. Hlasujeme o pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Volfa pod číslami 2, 3, 4, 6 a 7 s odporúčaním neprijať ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Tieto pozmeňovacie návrhy pána poslanca Volfa neprešli.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 5 tlače 286aa s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasujeme o bode 5. Spravodajca ho odporúča neprijať. Je to tiež návrh pána poslanca Volfa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Neprešiel tento návrh.

  • Pozmeňovací návrh pána poslanca Sopku odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Sopku takisto s negatívnym odporúčaním.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Neprešiel tento návrh.

  • Pán poslanec Pásztor, ani jeden váš pozmeňovací návrh nebudem odporúčať prijať. Okrem toho o bode číslo 2 nie je potrebné hlasovať, lebo už sme ho neprijali k pripomienke pána poslanca Sopku. Trváte na tom, aby sme hlasovali osobitne?

  • Osobitne o bodoch číslo 1 a 6, a o bodoch 3, 4 a 5 spolu.

  • Áno, ďakujem pekne. Takže bod číslo 1 pána poslanca Pásztora neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o bode číslo 1 pána poslanca Pásztora s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 36 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

  • O bode číslo 2 nie je potrebné hlasovať a o bodoch číslo 3, 4, 5 odporúčam hlasovať spolu. Odporúčam ich neprijať.

  • Hlasujeme spolu o bodoch číslo 3, 4 a 5.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Bod číslo 6 odporúčam neprijať.

  • Takže bod číslo 6 návrhu pána poslanca Pásztora spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Neprešiel tento návrh.

  • Pozmeňovací návrh pána poslanca Košnára odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Košnára s negatívnym odporúčaním.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme návrh pána poslanca Košnára.

  • Pozmeňovací návrh pána poslanca Borosa pod bodom číslo 1 má tri alternatívy. Ani jednu z alternatív nebudem odporúčať prijať. Pán poslanec, chcete aby sa hlasovalo osobitne?

  • Áno, musí sa hlasovať o alternatívach.

  • Budeme hlasovať o prvej alternatíve. Odporúčam ju neprijať.

  • Prosím, hlasujeme o pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Borosa, o jeho alternatíve číslo 1 v bode 1.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Alternatívu číslo 2 odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o alternatíve 2 toho istého návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme ani druhú alternatívu pána poslanca Borosa.

  • Alternatívu tri odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o tretej alternatíve s odporúčaním neprijať ju.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Borosa odporúčam neprijať, teda pod bodom číslo 2.

  • Hlasujeme o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Borosa s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Pán poslanec Brocka, ani jeden z vašich pozmeňovacích návrhov neodporúčam prijať. Môžeme o nich hlasovať spoločne?

  • To je škoda, pán spoločný spravodajca, ak by ste ich boli prijali, tak môžeme hlasovať en bloc.

  • Pán poslanec, len povedzte áno, alebo nie.

  • Ďakujem pekne. Takže budeme hlasovať o prvom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Brocku. Odporúčam ho neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Neprijali sme pozmeňovací návrh pána poslanca Brocku.

  • Bod číslo 2 odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Brocku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 34 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Takže sme neprijali tento pozmeňovací návrh.

  • Tretí pozmeňovací návrh pána poslanca Brocku odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o treťom návrhu pána poslanca s negatívnym odporúčaním.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.

  • Ďakujem pekne. Štvrtý pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o štvrtom návrhu takisto s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Ďakujem pekne. Prvý pozmeňovací návrh pána poslanca Filkusa odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Filkusa. Jeho prvý návrh spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Ďakujem pekne. Druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Filkusa odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o druhom návrhu pána poslanca, takisto s negatívnym odporúčaním.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme ani druhý návrh.

  • Návrh pána poslanca Šagáta odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Šagáta s negatívnym odporúčaním.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Pozmeňovací návrh pána poslanca Ásványiho odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Ásványiho s návrhom neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Ďakujem pekne. Pozmeňovací návrh pána poslanca Šimku odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Šimku s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Ďakujem pekne. Pozmeňovací návrh pána poslanca Benčíka odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Benčíka s odporúčaním prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 117 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Prijali sme tento návrh.

  • Pozmeňovací návrh pani poslankyne Aibekovej pod bodom číslo 1 odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o návrhu pani poslankyne Aibekovej s negatívnym odporúčaním.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme neprijali tento pozmeňovací návrh.

  • Druhý pozmeňovací návrh pani poslankyne Aibekovej odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu číslo 2 pani poslankyne Aibekovej s odporúčaním prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 101 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prijali sme tento návrh.

  • O pozmeňovacom návrhu pána poslanca Baránika nie je potrebné hlasovať, pretože už sme ho odhlasovali v spoločnej správe. Poslanecký návrh pána poslanca Baránika pod bodom 2, týkajúci sa článku III, odporúčam prijať. Ide o to, že prerozdeľovací proces v súvislosti s výberom prostriedkov na zdravotné poistenie bude mať hodnotu 80 %.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Prijali sme tento návrh.

  • Pán poslanec Baránik súhlasí s tým, aby sme o bodoch číslo 3, 4 a 5 hlasovali spoločne. Navrhujem ich prijať.

  • Takže hlasujeme o bodoch 3, 4 a 5 pána poslanca Baránika s odporúčaním prijať ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Prijali sme tieto návrhy.

  • Pani poslankyňa Schmögnerová predniesla tri pozmeňovacie návrhy. Ani jeden nebudem odporúčať prijať. Žiadate, aby sme hlasovali osobitne?

  • O bodoch 1 a 3 prosím hlasovať spolu.

  • Takže budeme hlasovať spoločne o bodoch 1 a 3 s mojím návrhom neprijať ich.

  • Hlasujeme o bodoch 1 a 3 návrhov pani poslankyne Schmögnerovej s odporúčaním neprijať ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme body 1 a 3 návrhov pani poslankyne Schmögnerovej.

  • Pozmeňovací návrh pani poslankyne Schmögnerovej pod bodom 2 odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o bode 2 pozmeňovacích návrhov pani poslankyne Schmögnerovej s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Pán poslanec Koncoš svoj pozmeňovací návrh dodatočne stiahol, takže budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Nagya. Jeho pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Počuli ste odporúčanie pána spravodajcu k návrhu pána poslanca Nagya. Takže hlasujeme s odporúčaním neprijať ho.

  • Len pre poriadok, dámy a páni, na strane 12 si treba opraviť článok XXII na článok XXIII.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 27 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprijali sem tento návrh.

  • Budeme hlasovať o pozmeňovacích návrhoch pani poslankyne Bauerovej. Jej pozmeňovací návrh pod bodom 1 odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Bauerovej s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Takže sme neprijali tento návrh.

  • Budeme hlasovať o bode číslo 2 pozmeňovacích návrhov pani poslankyne Bauerovej. Tento návrh neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o druhom návrhu pani poslankyne Bauerovej takisto s negatívnym odporúčaním.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • O bode číslo 3 nie je potrebné hlasovať, pretože sme ho už odhlasovali v rámci pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Benčíka.

    Pán poslanec Šepták uplatnil dva pozmeňovacie návrhy. Pán poslanec, ani jeden nebudem odporúčať na prijatie. Trváte na tom, aby sa hlasovalo osobitne?

  • Takže, dámy a páni, budeme hlasovať spolu o pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Šeptáka pod bodmi 1 a 2. Tieto pozmeňovacie návrhy odporúčam neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

    Obidva návrhy pána poslanca sme zamietli.

  • Pozmeňovací návrh pána poslanca Černáka odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Černáka s návrhom neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Návrh sme neprijali.

  • O pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Kleina číslo 1 a 2 nie je potrebné hlasovať a pozmeňovací návrh číslo 3 odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o treťom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Kleina s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • To kopíruje len zákon 192, ktorý sme, bohužiaľ, prijali v septembri tohto roku.

  • Vážený pán predseda, ďakujem za slovo. Sťahujem svoj pozmeňovací návrh pod číslom 2 vzhľadom na to, že Národná rada nemá vôľu vyjsť v ústrety obciam ani v takej maličkosti, ktorá nemá vplyv na štátny rozpočet. A o bodoch 1 a 3 žiadam hlasovať.

  • Budeme hlasovať o pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Derfényiho.

  • Pán poslanec Derfényi, o bode 2 by sme ani nehlasovali, pretože už sme o ňom hlasovali. A pokiaľ ide o body číslo 1 a 3, odporúčam váš návrh neprijať.

  • Takže hlasujeme o bodoch 1 a 3 návrhov pána poslanca Derfényiho s odporúčaním neprijať ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 31 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov. Nehlasovali 12 poslanci.

    Pán poslanec Kováč.

  • Pán predseda, navrhujem, aby sa opakovalo hlasovanie, pretože predmet hlasovania ste vyhlásili presne 10 sekúnd pred jeho ukončením. Nie je možné takto hlasovať. Treba povedať, o čom sa hlasuje a potom stlačiť gombík, že sa začína hlasovať, a nie hovoriť o tom, o čom sa hlasuje, 12 sekúnd pred skončením hlasovania. Je to presne zaznamenané.

  • Pán poslanec, hlasovanie vyhlasoval pán spravodajca, ja to môžem komentovať neskôr, ale prosím, dám opakovať hlasovanie, keď si to prajete. Nehovoril som 12 sekúnd pred skončením, to nie je pravda.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme ešte raz o návrhoch pána poslanca Derfényiho, o bodoch číslo 1 a 3.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Komlósy uplatnil jeden pozmeňovací návrh v dvoch alternatívach. Alternatívu číslo 1 neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Komlósyho pod bodom číslo 1, o jeho prvej alternatíve, s odporúčaním neprijať ju.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 41 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Alternatívu číslo 2 pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Komlósyho neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o druhej alternatíve návrhu pána poslanca Komlósyho s odporúčaním neprijať ju.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Pozmeňovací návrh pani poslankyne Rusnákovej odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o návrhu pani poslankyne Rusnákovej s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Ďakujem pekne. Budeme hlasovať o pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Langoša. Jeho pozmeňovací návrh číslo 1 odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o prvom návrhu pána poslanca Langoša s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme prvý návrh pána poslanca Langoša.

  • Pozmeňovací návrh číslo 2 odporúčam neprijať.

  • Takisto pri bode 2, o ktorom budeme hlasovať, je návrh neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Neprijali sme ani tento bod.

  • Pozmeňovací návrh číslo 3 odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o treťom pozmeňovacom návrhu pána Langoša takisto s negatívnym odporúčaním.

  • Hlasovanie.

  • Prosím vás, budeme hlasovať ešte raz. Ešte raz hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Langoša.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Neprešiel ani tento návrh.

  • Pozmeňovací návrh číslo 4 pána poslanca Langoša odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o ďalšom návrhu pána poslanca Langoša takisto s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme ani tento pozmeňovací návrh.

  • Pozmeňovací návrh číslo 5 pána poslanca Langoša odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu číslo 5 pána poslanca Langoša takisto s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Ďakujem pekne. Pozmeňovací návrh číslo 6 pána poslanca Langoša odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o šiestom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Langoša. Pán spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • O bode číslo 7 nie je potrebné hlasovať.

    Budeme hlasovať o poslaneckom návrhu pána poslanca Homolu. Tento návrh odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Homolu s odporúčaním spravodajcu prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 prítomných. Za návrh hlasovalo 93 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prijali sme tento návrh.

  • Ďalej budeme hlasovať o poslaneckom návrhu pána poslanca Reu. Jeho poslanecký návrh, tak ako ho spresnil, znie: "V § 1 ods. 1 sa v prvej vete suma 1 192 mil. Sk nahrádza sumou 1 222 mil. Sk a suma 220 mil. Sk sa nahrádza sumou 250 mil. Sk." Tento pozmeňovací návrh je v podstate identický s pozmeňovacím návrhom pána poslanca Filkusa, legislatívno-technicky je presnejší. Odporúčam tento návrh prijať.

  • Prosím, hlasujeme. Pán spravodajca odporúča prijať pozmeňovací návrh pána poslanca Reu pod bodom číslo 1.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 115 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme tento pozmeňovací návrh poslanca Reu prijali.

  • Druhý pozmeňovací návrh pán poslanec Rea stiahol, takže budeme hlasovať o poslaneckom návrhu pána poslanca Fogaša. Pán poslanec uplatnil jeden pozmeňovací návrh. Jeho pozmeňovací návrh odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Fogaša. Spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 98 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

    Takže sme prijali tento návrh.

  • O pozmeňovacom návrhu pána poslanca Rózsu nie je potrebné hlasovať.

    Dámy a páni, ak dovolíte, pokračovali by sme v hlasovaní o pripomienkach k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1996 v tlači 286bb.

  • Chcem opraviť, že tam vypadlo jedno slovíčko - v podnikateľskej a nepodnikateľskej sfére slovo "minimálne". Je to strana 7. Pri prepise zrejme došlo k chybe. Strana 7, bod 37. V podnikateľskej a nepodnikateľskej sfére "minimálne" o 10 %. Prosím to opraviť. Je to môj druhý návrh - v podnikateľskej a nepodnikateľskej sfére "minimálne" o 10 %.

  • Pán poslanec Langoš. Zapnite mikrofón pánu poslancovi Langošovi.

  • S dovolením, chcem tiež spresniť bod pod číslom 57, kde je môj pozmeňovací návrh. Tam vypadli čísla z 20 miliónov na 200 miliónov. Je to uvedené ako bod 57 v kapitole ministerstva zdravotníctva.

  • Nech sa páči. Ešte pán poslanec Filkus chce niečo opraviť.

  • Mne ide len o to, aby mi zase niekto nepovedal, že o tom hovorím neskoro. Nikde na svete vláda nereguluje mzdy v podnikateľskej sfére.

  • Pán poslanec, ľutujem, ale opravujeme len chybné texty.

  • Ale môže sa vláda starať o minimálnu mzdu v podnikateľskej sfére?

  • Pán poslanec, opravujeme len chyby v texte, nič nemôžeme meniť. Rád by som mzdy opravoval.

    Prosím, hlasujeme o tlači 286bb. Prosím o pokoj.

  • Prvé štyri pozmeňovacie návrhy má pán poslanec Volf. Ani jeden z týchto pozmeňovacích návrhov neodporúčam prijať. Trváte na tom, aby sme hlasovali osobitne?

  • Ďakujem. To je v poriadku. Hlasujeme o bode 1. Odporúčam ho neprijať.

  • Hlasujeme o tlači 286bb. Prvé sú pozmeňovacie návrhy pána poslanca Volfa. Návrh pod bodom číslo 1 spravodajca navrhuje neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Neschválili sme prvý návrh.

  • Bod číslo 2 odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o bode číslo 2 návrhov pána poslanca Volfa.

  • Šum v sále.

  • Musí prejsť ten čas, kým to vymizne. Hlasujeme ešte raz. Prosím, hlasujeme o druhom návrhu pána poslanca Volfa s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 prítomných. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neschválili sme tento návrh.

  • Bod číslo 3 odporúčam neprijať.

  • Tretí pozmeňovací návrh takisto pán spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Bod číslo 4 odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o štvrtom pozmeňovacomn návrhu pána poslanca Volfa. Spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Tento ďalší návrh sme neprijali.

  • Bod číslo 5 odporúčam neprijať. Je to spoločný návrh pána poslanca Volfa a pána poslanca Košnára.

  • Hlasujeme o piatom bode návrhov pána poslanca Volfa s návrhom neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov. Hlasovania sa zdržali 16 poslanci.

    Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

  • Bod číslo 6 odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o bode číslo 6. Je to pozmeňovací návrh pána poslanca Pásztora. Spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov. Hlasovania sa zdržali 10 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Bod číslo 7 odporúčam neprijať.

  • Pod bodom číslo 7 je takisto pozmeňovací návrh pána poslanca Pásztora. Spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Bod číslo 8 odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o bode číslo 8 s odporúčaním takisto neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Ani tento návrh sme neprijali.

  • Pán poslanec Pásztor súhlasí s tým, aby sme o bodoch 9 až 15 hlasovali spoločne. Tieto návrhy odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o zostávajúcich návrhoch pána poslanca Pásztora s tým, že pán spravodajca ich odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprijali sme tieto pozmeňovacie návrhy.

  • O bodoch číslo 16 a 17 nie je potrebné hlasovať, lebo sme nevykonali príslušnú úpravu návrhu zákona. Budeme hlasovať o bode číslo 18. Tento pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o bode 18 pána poslanca Košnára s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Hlasovania sa zdržali 13 poslanci.

    Tento návrh sme neprijali.