• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    prosím, prezentujme sa. Keďže začíname schôdzu hlasovaním, je potrebné, aby nás tu bol dostatočný počet.

    Ďakujem. Prezentovalo sa 79 poslancov, takže budeme pokračovať v rokovaní 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    rokovanie o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rozpočtových pravidlách sme včera prerušili po skončení rozpravy. Pýtam sa pána podpredsedu vlády a ministra financií, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    dovoľte mi zareagovať na niektoré pripomienky, ktoré zazneli vo včerajšej rozprave. Predovšetkým pán poslanec Dzurinda navrhol stanoviť v tomto návrhu zákona stabilné výnosy v percentách na republikových daniach. Už viackrát som na túto tému diskutoval v parlamente. Je zrejmé, že v budúcnosti takýto moment nastane. Máme, samozrejme, záujem stabilizovať príjmy obcí a miest, na druhej strane prechádzame výrazným transformačným procesom, ktorý prináša nové postupy v zákonoch, prináša zmeny, transformáciu platných zákonov, to znamená, všetko je v pohybe a toho času je zložité predpokladať, že budeme mať v danom období možnosť stabilizovať vzťahy obcí a miest a štátneho rozpočtu. Preto sa každoročne pokúšame určitým spôsobom spresňovať a na základe toho vývoja trafiť taký podiel obcí a miest na podielových daniach, aby sme neznižovali podiel obcí a miest z hľadiska príjmov. Znovu uvádzam, že v budúcom roku chceme napríklad novelizovať alebo upravovať zákon o daniach z príjmov, je pripravený návrh zákona o tvorbe rezerv opravných položiek a opäť príde k určitému posunu v celom právnom legislatívnom vzťahu, kde budeme musieť narovnávať vzťahy medzi obcami, mestami a štátnym rozpočtom. Pokiaľ beží intenzívny transformačný proces, treba rátať aj s určitými zmenami tohto vzťahu, ale domnievam sa, že nebude to v neprospech obcí a miest.

    Pokiaľ sa týka ďalších pripomienok, viacerí poslanci diskutovali o § 16 ods. 3. Chcel by som povedať, že ustanovenie tohto paragrafu a tohto odseku nie je nóvum, že takéto ustanovenie bolo už aj v doterajších rozpočtových pravidlách. Štát nechce podnikať nad rámec obvyklý vo vyspelých krajinách, ale pokiaľ podniká, tak musí mať na toto podnikanie presné pravidlá. Chcel by som poopraviť pána poslanca Dzurindu, pokiaľ spomínal prípady úpravy nižšej právnej sily, ktoré sú odvodené zo zákona, že nie je deväť, ale dvanásť tých možností, kde sa tento zákon odvoláva na úpravy nižšej právnej sily. Z nich už niektoré sú v platnosti a môžu sa používať naďalej. Uviedol by som napríklad nariadenie vlády o zárukách za bankové úvery, nariadenie vlády o použití prostriedkov osobitného účtu. Z tých, ktoré sú pripravené, je to výnos ministerstva financií § 3 ods. 4, ktorým sa vydáva rozpočtová klasifikácia, pripravený je výnos na splnomocnenie k § 10 ods. 2 - otváranie limitov rozpočtových a príspevkových organizácií, v ňom sa tiež upravia splnomocnenia vyplývajúce z § 17 ods. 4, § 21 ods. 8, § 34 ods. 9 a § 41 ods. 5. Z § 6 ods. 4 vyplýva vydať všeobecne záväzný predpis zúčtovaniu, ale až za rozpočtový rok 1996, preto nie je potrebné, aby platil už od 1. 1. 1996.

    Pokiaľ sa týka návrhov na skrátenie termínu predloženia návrhu štátneho rozpočtu do Národnej rady Slovenskej republiky, doposiaľ upravovaný tento termín nebol a 15. november je chápaný v zmysle navrhovaného zákona ako hraničný termín. Nič nebráni tomu, aby návrhy štátnych rozpočtov boli predkladané skôr.

    Pokiaľ sa týka osobitných účtov, ide o osobitné účty štátneho rozpočtu so samostatným predčíslím a každá kapitola má osobitne identifikovaný účet. Teda aj ministerstvo financií, ale podotýkam, podobne tento účet majú upravené aj ďalšie rezorty, napríklad ministerstvo vnútra, ministerstvo životného prostredia a iné. Použitie prostriedkov týchto účtov sa riadi nariadením vlády a výnosom ministerstva financií, ktoré bolo schvaľované v pôsobnosti práve vlády pána Moravčíka a ministrovania pána Filkusa. Takže je to model, ktorý bol pripravovaný už v predchádzajúcom období, ale myslím, že sa osvedčil, a nie je dôvod ho zásadným spôsobom meniť. Aj keď sme pristúpili k určitým korekciám v tom zmysle, že v novele zákona 511/1992 Zb. o správe daní, ktorá je zapracovaná v zákone o štátnom rozpočte, článok II, sa uprednostňuje pri platbách štátny rozpočet pred sankčnými postihmi. To znamená, že odvody do štátneho rozpočtu sú prioritné pred odvodmi na tento osobitný účet. Zároveň však viete, že v rámci návrhu zákona znižujeme príspevky na tento osobitný účet. Podotýkam, v Českej republike, Maďarsku a podobne sa na osobitný účet odvádza 100 % príslušných prostriedkov. Toto platí aj na jednu z pripomienok pána Košnára.

    Teraz k pripomienkam pána poslanca Ftáčnika. Rozpočtové pravidlá neupravujú typ verejnoprospešných organizácií, neziskových organizácií, ale pripravuje sa návrh zákona o neziskových organizáciách, predpokladáme, že v budúcom roku bude predložený Národnej rade, to znamená, tam by sa riešil ten "mačko-pes". Aby to bolo čisté riešenie, pripravuje ten návrh zákona ministerstvo spravodlivosti spolu s ministerstvom financií.

    Návrh na osobitný postup v príjmovej oblasti školstva. Viaceré rezorty sa snažia dostať výnimku generálnym právnym predpisom, s čím súhlasiť nemožno, takže je zapracovaný § 54 ods. 1 písm. h), ktorým sa minister financií splnomocňuje povoliť iný režim použitia niektorých príjmov kapitoly. Pokiaľ sa týka rezortu školstva, my sme riešili problém ich vedľajších príjmov vo vláde minulý týždeň. Po pomerne búrlivej rozprave bolo dohodnuté, že takýto postup si vyžaduje pomerne výrazné pokročenie transformácie v školstve, dotiahnutie celého modelu financovania školstva trebárs na žiaka alebo veľmi rázny zásah. Pani ministerka školstva dostala úlohu do 30. 6. 1996 pripraviť nový model financovania a od tohto modelu by sa mohol odvodiť aj celý systém nakladania s vedľajšími príjmami alebo definovania vedľajších príjmov tak, aby sa mohol tento systém zapracovať do návrhu štátneho rozpočtu na rok 1997, pretože to sa musí očistiť aj v rámci rozpočtovej kapitoly príslušného rezortu.

    Pokiaľ sa týka pripomienok pána poslanca Vaškoviča, nie je jasné, aký zákon by mal upraviť podrobné členenie príjmov a výdavkov, ak nie práve zákon o štátnom rozpočte. Pokiaľ ide o úpravu legislatívneho harmonogramu spracovania a postup prác k návrhu štátneho rozpočtu, neboli nezaujímavé tie pripomienky, my sme zvažovali už v procese spracovania návrhov aj tohto zákona, aj štátneho rozpočtu určité modely, ale keďže v súčasnosti zostavenie štátneho rozpočtu si vyžaduje značnú operatívnosť, momentálne je ten návrh trošku predčasný. Zatiaľ mechanizmus funguje týmto spôsobom, takže ešte upúšťame od takéhoto modelu. Je možné, že niekedy v budúcnosti reálne príde do úvahy.

    Bol tu tiež návrh zrovnoprávniť vlastné príjmy štátnych fondov a dotácie zo štátneho rozpočtu. Je to návrh dosť zložito akceptovateľný, pretože za krátky čas by sme stáli pred dilemou, aké budeme mať hospodárenie v štáte, či rozpočtové, alebo fondové.

    K pripomienke pána poslanca Langoša - návrh na zriadenie kapitoly platov sudcov. Tento návrh sa takisto nedá akceptovať už len z praktických dôvodov. Ako by vlastne táto kapitola efektívne fungovala, kto by bol správcom, kto by bol ústredným orgánom? Všetky tieto otázky pri návrhu zostali otvorené.

    Podobne tu boli ďalšie návrhy, napríklad trvalo riešiť odvodový vzťah k Národnej banke Slovenska. Uvádzal som to už pri vstupnom slove k návrhu štátneho rozpočtu, alebo to bolo k plneniu príjmov a výdavkov za tri štvrťroky roku 1995. Prioritným cieľom Národnej banky Slovenska nie je vytvárať zisk a plniť z neho odvodové povinnosti voči štátnemu rozpočtu, ale dbať na zdravú menovú politiku, to znamená, že pre ňu ten vzťah k štátnemu rozpočtu je sekundárny. V rámci nového zákona o rozpočtových pravidlách, aj v rámci už predkladaného návrhu štátneho rozpočtu, uvádzame, že rozpočtujeme odvody Národnej banky Slovenska vo vzťahu k štátnemu rozpočtu. Istý záväzok, samozrejme, Národnej banke vzniká, na druhej strane si uvedomujeme, že plnenie vzťahu k štátnemu rozpočtu nie je u Národnej banky na prvom mieste.

    Z hľadiska pripomienok je to z mojej strany všetko.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Pýtam sa pani poslankyne Novákovej, či sa chce ako spravodajkyňa vyjadriť k rozprave.

  • Pán predseda, ja by som sa vyjadrila hlavne v tom zmysle, že by sme si spresnili hlasovanie o jednotlivých bodoch spoločnej správy a potom by sme prekonzultovali ešte zmeny a doplnky, ktoré vyplynuli z rozpravy vzhľadom na to, že Dr. Petrová sa snažila upraviť jednotlivé pozmeňovacie návrhy do legislatívnej podoby, a ak by niektorý poslanec s týmto návrhom nesúhlasil, aby sme si mohli vykonzultovať, a potom by som uvádzala hlasovanie.

  • Vykonzultovať už asi ťažko. Budeme môcť akurát hlasovať o tom, čo bolo v rozprave ako návrh na doplnenie alebo pozmenenie zákona. Takže, ak nemáte iné pripomienky, môžeme prikročiť k hlasovaniu o pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch zo spoločnej správy a potom k jednotlivým návrhom poslancov.

  • Dobre. Budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. Odporúčam en bloc prijať tieto body spoločnej správy: 2, 4, 13, 20, 21, 24, 25, 27, 28, 29, 30, 32, 34, 36, 39, 40, 42, 43, 44, 48, 49, 50, 53, 54, 55, 57, 59, 60, 63, 64, 67, 68, 69.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Len chcem povedať, že včera ste navrhovali hlasovať aj o bodoch 18, 45, 56 spoločnej správy, a dnes ste uviedli navyše ešte bod 69, to včera nebolo.

  • Áno, pán predseda, tie dva body vynímam na osobitné hlasovanie, tak ako vyplynulo z rozpravy.

  • Áno, to je v poriadku. Ak dal poslanec návrh na vyňatie bodu na osobitné hlasovanie, tak ho rešpektujeme.

  • Dobre. Môžete pokračovať, pani poslankyňa.

  • Uvedené body odporúčam en bloc prijať.

  • Hlas z pléna.

  • Máte pred sebou spoločnú správu, pán poslanec.

  • Pani poslankyňa aj bod 69 navrhla k tým bodom, ktoré navrhuje en bloc prijať, ktoré prečítala.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa navrhuje tieto ňou prečítané body prijať. Čiže zo včerajšieho návrhu vypustila body 18, 45 a 56.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 99 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Tieto body spoločnej správy sme prijali.

    Môžete pokračovať, pani poslankyňa.

  • Nasledovné body 1, 3, 5, 6, 7, 8, 10, 11, 12, 14, 15, 16, 17, 19, 22, 23, 26, 31, 33, 35, 37, 41, 47, 51, 52, 58, 61, 62, 65, 66 odporúčam en bloc neprijať.

  • Hlasy z pléna.

  • Bod číslo 58 niekto navrhoval na samostatné hlasovanie.

  • Áno, body 33, 35 a 58 sú na samostatné hlasovanie.

  • Prosím, hlasujeme o všetkých bodoch, ktoré prečítala spoločná spravodajkyňa, okrem bodu 58.

  • Prosím, hlasujeme. Spoločná spravodajkyňa navrhuje neprijať tieto body spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovali 3 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

    Tieto body spoločnej správy sme neprijali.

  • Budeme hlasovať o bode 9 spoločnej správy. Upravovala som technickú stránku v tom zmysle, že v ňom bola chyba, namiesto odseku 3 má byť odsek 2. Odporúčam ho prijať.

  • Môžeme hlasovať o bode 9 spoločnej správy s úpravou spoločnej spravodajkyne. Odporúča ho prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 108 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Bod 9 spoločnej správy sme prijali.

  • Bod 18 spoločnej správy odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o bode 18 spoločnej správy s odporúčaním prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 91 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Prijali sme aj bod 18 spoločnej správy.

  • Nie, vyňali sme ho zo spoločného hlasovania, pán predseda. Ja som potom upravovala tieto dva body.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pani poslankyňa z bodov spoločnej správy, ktoré navrhovala en bloc neprijať, vyňala bod 58, ale nie bod 33.

  • Hlasy z pléna.

  • Dobre, v poriadku, takže hlasujeme o ďalšom bode.

  • Odporúčam tento bod neprijať.

  • Hlasujeme o bode 33 spoločnej správy. Spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Tento bod spoločnej správy sme neprijali.

  • Hlasujeme o bode 35 spoločnej správy. Odporúčam ho neprijať.

  • O bode 35 sme hlasovali. Prosím, hlasujeme o bode 35 spoločnej správy s odporúčaním neprijať ho. Hlasovali sme o ňom, v bodoch na spoločné hlasovanie bol bod 35. Predložím vám výpis. Hlasujeme o ňom druhýkrát.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 20 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Takže sme neprijali tento bod spoločnej správy.

  • Hlasujeme o bode 38 spoločnej správy. Odporúčam ho neprijať.

  • Hlasujeme o bode 38 spoločnej správy s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 31 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme neprijali ani tento bod spoločnej správy.

  • Hlasujeme o bode 45 spoločnej správy. Odporúčam ho neprijať.

  • Hlasujeme o bode 45 spoločnej správy s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 33 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Neprijali sme tento bod spoločnej správy.

  • Hlasujeme o bode 46 spoločnej správy. Odporúčam ho neprijať.

  • Hlasujeme o bode 46 spoločnej správy s odporúčaním spravodajkyne neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprijali sme ani tento bod spoločnej správy.

  • Hlasujeme o bode 56 spoločnej správy. Odporúčam neprijať ho.

  • Hlasujeme o bode 56 spoločnej správy s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 31 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

  • Ďakujem. Hlasujeme o bode 58 spoločnej správy. Odporúčam neprijať ho.

  • Hlasujeme o bode 58 spoločnej správy s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 34 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Neprijali sme ani tento posledný bod spoločnej správy.

    Pani poslankyňa, zrejme môžeme pristúpiť k hlasovaniu o zmenách a doplnkoch, ktoré vzišli z rozpravy.

  • Áno, budeme hlasovať o zmenách a doplnkoch, tak ako vzišli z rozpravy. Najskôr budeme hlasovať o mojich pozmeňovacích návrhoch s tým, že prvý bod sme už odhlasovali v spoločnej správe. Čiže budeme hlasovať o bodoch 2, 3, 4, ktoré odporúčam prijať.

  • Prosím, hlasujeme o bodoch 2, 3 a 4. Je to návrh pani poslankyne Novákovej s odporúčaním prijať ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 91 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tieto doplňovacie a pozmeňovacie návrhy sme prijali.

  • Budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Sopko. Odporúčam ho prijať.

  • Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Sopku s odporúčaním spravodajkyne prijať ho. Ide o § 26 odsek 1, ku ktorému sa ešte pridáva písmeno k).

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 109 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže pán poslanec Sopko bol úspešný so svojím pozmeňovacím návrhom.

  • Budeme hlasovať o pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Pásztora.

    Chcem sa opýtať pána poslanca, či môžeme hlasovať en bloc, alebo jednotlivo.

  • Áno. Prvý bod odporúčam neprijať.

  • Takže hlasujeme o pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Pástzora. Najskôr o jeho prvom pozmeňovacom návrhu s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Tento bod pána poslanca sme neprijali.

  • Druhý pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca s odporúčaním neprijať ho. Je to návrh k § 27, aby sa vypustil odsek 2 a súčasne aby sa zrušilo číslovanie odsekov.

  • Pán poslanec, návrh je, aby to nebolo prijaté.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 30 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 4 poslanci.

    Ani tento druhý návrh pána poslanca Pásztora sme neschválili.

  • Tretí pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Návrh pána poslanca Pásztora pod bodom číslo 3 spoločná spravodajkyňa navrhuje takisto neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 28 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Neprijali sme ani tento pozmeňovací návrh pána poslanca Pásztora.

  • Štvrtý pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Takisto štvrtý pozmeňovací návrh pána poslanca, o ktorom budeme hlasovať, spoločná spravodajkyňa odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 33 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme ani tento pozmeňovací návrh pána poslanca.

  • Budeme hlasovať o pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Dzurindu. Chcem sa opýtať, či môžeme hlasovať en bloc, alebo jednotlivo.

  • Pán poslanec navrhuje o prvých štyroch hlasovať en bloc, o ostatných dvoch jednotlivo.

  • Ďakujem. Čiže pozmeňovacie návrhy 1, 2, 3, 4 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme o pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Dzurindu, o bodoch 1, 2, 3 a 4. Spravodajkyňa ich navrhuje neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tieto štyri pozmeňovacie návrhy pána poslanca Dzurindu sme neprijali.

  • Piaty pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Dzurindu pod číslom 5 s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Neprijali sme ani piaty pozmeňovací návrh pána poslanca Dzurindu.

  • Šiesty pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o šiestom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Dzurindu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprešiel ani tento pozmeňovací návrh.

  • Budeme hlasovať o pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Komlósyho. Chcem sa ho opýtať, či súhlasí s tým, aby sme o prvých piatich bodoch hlasovali en bloc a o ďalších dvoch potom jednotlivo. Ďakujem.

    Vážené kolegyne, kolegovia, body 1, 2, 3, 4 a 5 odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o prvých piatich pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Komlósyho s názorom pani spravodajkyne, že nie je potrebné ich prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 23 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme týchto prvých päť pozmeňovacích návrhov.

  • Šiesty pozmeňovací návrh odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o šiestom pozmeňovacom návrhu poslanca Komlósyho s odporúčaním prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 112 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 4 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci. Šiesty pozmeňovací návrh sme prijali.

  • Budeme hlasovať o siedmom pozmeňovacom návrhu o prvej alternatíve. Prvú alternatívu odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o siedmom pozmeňovacom návrhu poslanca Komlósyho, o prvej alternatíve s návrhom neprijať ju.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prvá alternatíva bodu 7 nie je prijatá.

  • Druhú alternatívu pozmeňovacieho návrhu 7 odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o druhej alternatíve návrhu 7 pána poslanca Komlósyho s odporúčaním prijať ju.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 108 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili druhú alternatívu pozmeňovacieho návrhu poslanca Komlósyho.

  • Budeme hlasovať o pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Košnára. Chcem sa opýtať, či môžeme hlasovať en bloc, alebo jednotlivo.

  • Žiadam hlasovať jednotlivo.

  • Prvý pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme už o pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Košnára, o jeho prvom návrhu s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Takže neprešiel tento pozmeňovací návrh.

  • Druhý pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Košnára takisto s názorom pani poslankyne neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Neprijali sme ani tento pozmeňovací návrh.

  • Tretí pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o treťom pozmeňovacom návrhu s odporúčaním takisto neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.

  • Pozmeňovací návrh pána poslanca Ftáčnika odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujeme sa, hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Ftáčnika s odporúčaním pani spravodajkyne neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Neprešiel tento pozmeňovací návrh.

  • Ďalší pozmeňovací návrh, ktorý predniesol pán poslanec Derfényi, je bezpredmetný vzhľadom na to, že sme prijali pozmeňovací návrh pána poslanca Sopku. Takže o ňom nebudeme hlasovať.

    Budeme hlasovať o pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Vaškoviča. Pýtam sa vás, pán poslanec, trváte na tom, aby sme hlasovali jednotlivo o vašich pozmeňovacích návrhoch, alebo môžeme hlasovať en bloc?

  • Ďakujem, jednotlivo.

    Prvý pozmeňovací návrh pána poslanca Vaškoviča odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o prvom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Vaškoviča s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 29 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Druhý pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o druhom pozmeňovacom návrhu poslanca Vaškoviča takisto s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.

  • Tretí pozmeňovací návrh pána poslanca Vaškoviča odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o treťom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Vaškoviča, takisto s negatívnym odporúčaním.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.

  • Štvrtý pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o štvrtom pozmeňovacom návrhu s odporúčaním neprijať ho. Pán poslanec Filkus hovorí, že ten nepoškodí ani komárovi, takže asi by sme ho mali prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 41 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme ani tento návrh.

  • Piaty pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o piatom pozmeňovacom návrhu s odporúčaním takisto neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.

  • Budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Kunca, ktorý odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Kunca s odporúčaním prijať ho. To je len gramatická zmena.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento pozmeňovací návrh sme prijali.

  • Budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Langoša, ktorý odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o návrhu poslanca Langoša s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 30 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Neprijali sme pozmeňovací návrh poslanca Langoša.

  • Budeme hlasovať o pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Miklušičáka. Prvý pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o prvom pozmeňovacom návrhu poslanca Miklušičáka s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme neprijali tento návrh.

  • Druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Miklušičáka odporúčam prijať.

  • Prosím, hlasujeme o druhom pozmeňovacom návrhu poslanca Miklušičáka s odporúčaním prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 101 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Prijali sme druhý pozmeňovací návrh poslanca Miklušičáka.

  • Tretí pozmeňovací návrh pána poslanca Miklušičáka odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o treťom návrhu pána poslanca s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 28 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento posledný návrh z rozpravy sme neprijali.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, teraz budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku s prijatými zmenami a doplnkami. Odporúčam návrh zákona prijať.

  • Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pani spravodajkyňa navrhuje zákon prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rozpočtových pravidlách.

    Ďakujem, páni poslanci, aj vám, pani spoločná spravodajkyňa.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Filkus.

  • Ďakujem, pán predseda. Dovoľte mi povedať túto vetu: Pán podpredseda vlády, minister financií a všetci, ktorí sa trošku vyznajú v ekonomike a majú okrem toho svedomie a vedomie, musia si byť vedomí, že po odsúhlasení tohto zákona v tejto dikcii sme jedinou krajinou na svete, ktorá z rozpočtu urobila rozdeľovací nástroj, a nie prerozdeľovací. Nikde na svete to tak nie je, rozpočet nerozdeľuje, ale prerozdeľuje prostriedky.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, pán poslanec Kunc včera hovoril, že prerozdeľovanie sa nemôže použiť gramaticky.

  • Ja vám len chcem povedať, že v tomto prípade jazyk, alebo čistota jazyka musia ustúpiť tomu, že štátny rozpočet je základným nástrojom prerozdeľovacích procesov, prerozdeľuje čosi, a my sme tu v § 3 ods. 1 urobili z rozpočtu rozdeľovanie. Pre Boha vás prosím!

  • Pán poslanec, včera bolo slovíčko gramaticky vysvetlené. Ďakujem pekne. Pristúpime k ďalšiemu bodu nášho programu.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    včera sme vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1996 a o zmene a doplnení niektorých zákonov prebrali. Zdôvodnil ho pán podpredseda vlády a minister financií. Vystúpil aj predseda Najvyššieho kontrolného orgánu pán Balejík.

    Včera sa už vyjadril aj spoločný spravodajca pán Maxon, to znamená, že môžem otvoriť rozpravu k tomuto bodu. Do rozpravy sa ako prvý písomne prihlásil pán poslanec Volf, druhý je poslanec Sopko.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne a kolegovia,

    dovoľte, aby som vás vyrušil z prestávky a pokúsil sa začať rozpravu k štátnemu rozpočtu.

    Bilancia plnenia príjmovej a výdavkovej časti štátneho rozpočtu na rok 1995 je veľmi priaznivá. Napriek tomu sa však nepodarilo založiť významnejšie rozvojové programy, ktoré by dávali šancu na dlhodobé oživenie ekonomiky. Nepodarilo sa tvrdý reštruktívny charakter rozpočtu nahradiť stabilizáciou životnej úrovne obyvateľstva, pokrytím oprávnených požiadaviek zdravotníctva, školstva a sociálnej sféry zabezpečujúcich funkčnosť. V tomto trende sa pokračuje aj naďalej. Namiesto žiaduceho posunu životnej úrovne obyvateľstva sa naštartováva rok skromnosti, teda ďalšie uťahovanie opaskov. Samozrejme, otázka stojí tak, či to bude rok skromnosti pre rýchlo sa tvoriacu vrstvu bohatých vlastníkov, či to bude rok skromnosti pre štátnych úradníkov s ich tučnými odmenami v predstavenstvách a dozorných radách lukratívnych spoločností, alebo zasa len rok skromnosti pre robotníkov, zamestnancov, dôchodcov, mladých ľudí žijúcich už dnes na hranici únosnosti.

    Navrhujem v súvislosti s predloženým návrhom rozpočtu nasledovné úpravy a zmeny.

    K návrhu rozpočtov kapitol na rok 1996:

    1. Ku kapitole Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v rozpočte bežných výdavkov v úseku verejnej správy - zvýšiť mzdové prostriedky v sociálnej starostlivosti z navrhovaných 713,4 miliónov Sk na 800 miliónov Sk aj s príslušnými úpravami v celkovej bilancii štátneho rozpočtu.

    Dôvodom je mimoriadne nepriaznivý stav v úrovni mzdového ohodnotenia pracovníkov ústavov sociálnej starostlivosti a naliehavá potreba profesionalizovať pracovníkov opatrovateľskej služby. Nakoniec právnymi predpismi je daná garancia štátu v tejto oblasti.

    2. Ku kapitole Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a k prílohe číslo 5 návrhu zákona Národnej rady o štátnom rozpočte na rok 1996 bod 2 na strane 2 - zvýšiť objem príspevkov na poskytovanie služieb sociálnej starostlivosti v zmysle zákona Slovenskej národnej rady číslo 135/1992 Zb. z 50 miliónov Sk na 100 miliónov Sk.

    Dôvodom je plnenie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktoré garantuje vytvorenie priaznivých podmienok na razantný vstup neštátnych subjektov do sociálnej sféry. Vyčlenená suma prakticky nepokrýva rozvoj neštátnych subjektov a len čiastočne zabezpečuje prevádzkové náklady už existujúcich poskytovateľov sociálnych služieb.

    3. Ku kapitole Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky - bežné transfery - navrhujem nasledujúce úpravy:

    a) zvýšenie krytia sociálnych nákladov pre pracovníkov z titulu najvyššie prípustnej expozície, ktoré dosiahli v uhoľnom baníctve, zo sumy 22 miliónov Sk na 23,1 miliónov Sk;

    b) doplnenie položky "Úhrada nákladov deputátneho uhlia pre dôchodcov a banícke vdovy" vo výške 9,82 mil. Sk.

    K návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte na rok 1996 a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Pripájam sa k podpore návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci v spoločnej správe, ktorý zvyšuje podiel obcí na výnose dane z príjmu fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných požitkov. Rovnako tak sa pripájam k návrhu Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci tiež uvedený v spoločnej správe, ktorý sa dotýka zmeny základu pre platby štátu na zdravotné poistenie, zvýšenia zo 70 % minimálnej mzdy na plnú minimálnu mzdu.

    Ďalej pridávam k tomu svoje vlastné návrhy. K článku I § 10 a k článku IV § 15 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. - platby poistného štátom pre rok 1996 z kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na nemocenské poistenie vo výške 4,8 % namiesto 3,8 % z 10 % minimálnej mzdy platnej v roku 1995. Teda žiadam a navrhujem zachovanie percenta platného v tomto roku. Dôvodom je už v súčasnosti to, že poskytované dávky nemocenského poistenia svojou výškou nezodpovedajú náhrade ušlého zárobku. Navyše zníženie percenta je v rozpore s oprávneným zámerom zvýšiť maximálny výmer čistej dennej mzdy na výpočet nemocenského z doterajšej sumy 200 Sk na 250 Sk a nadväzne na to zvýšiť maximálnu sumu nemocenského a peňažnej pomoci v materstve samostatne zárobkovo činným osobám. Je to nakoniec súčasť predkladaného vládneho návrhu zákona.

    Po ďalšie: K článku I § 10 bod b) - navrhujem zvýšiť základ na platby poistného z kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na dôchodkové zabezpečenie zo strany štátu z 55 % na 80 % minimálnej mzdy platnej v roku 1995.

    Po ďalšie: K článku III novelizácie zákona číslo 273/1994 Z. z. V ustanovení § 56 ods. 1 písm. a) ponechať číslo 60 namiesto navrhovaného čísla 85. Vládou navrhovaná zmena je v rozpore s princípom plurality v zdravotnom poistení, pretože zvýhodňuje málo funkčnú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu na úkor ostatných zdravotných poisťovní. Pokiaľ sa táto zmena schváli, povedie to k nesolventnosti všetkých zdravotných poisťovní a u niektorých, osobitne chcem zdôrazniť Železničiarsku zdravotnú poisťovňu, ktorá plní špecifickú zdravotnú starostlivosť, povedie v krátkom čase ku krachu. V tomto prípade, ako uvádzajú predstavitelia tejto poisťovne, ide v podstate o opatrenie, ktoré v svojom dôsledku ohrozuje záujmy železničiarov a bezpečnosť železničnej dopravy.

    Po ďalšie: K článku IV, zákon Národnej rady číslo 274/1994 Z. z. - nesúhlas s doplnením slov "ak Sociálna poisťovňa nemôže výdavky súvisiace s takýmto zvýšením dôchodkov kryť z poistného podľa písm. a)". Je to obsiahnuté v ustanovení § 13 ods. 1 písm. b). Nie je skutočne žiadny dôvod na to, aby Sociálna poisťovňa z príjmov poistného, teda na úkor poistencov, pokrývala aj zvyšovanie dôchodkov z titulu rastu životných nákladov. Za rast životných nákladov zodpovedá vláda a zvýšenie dôchodkov z tohto titulu treba naďalej hradiť z prostriedkov štátneho rozpočtu.

    Po desiate: K článku VIII - Zákonník práce. Neprijať navrhovanú zmenu, podľa ktorej by štátni zamestnanci, teda vysokí štátni úradníci, legálne poberali odmenu za ich činnosť v riadiacich a kontrolných orgánoch právnických osôb prevádzkujúcich podnikateľskú činnosť. Navrhujem ponechať v pôvodnom znení ustanovenie § 73 ods. 3 Zákonníka práce. Štátni úradníci poberajú totiž osobitné príplatky k platu za nepodnikanie.

    Po jedenáste: Ku kapitole Verejná pokladničná správa, k článku I § 8. Vzhľadom na očakávaný nárast inflácie v roku 1996 zvýšiť štátnu prémiu v stavebnom sporení z navrhovaných 6 000 Sk na 7 000 Sk a zodpovedajúcim spôsobom zvýšiť príslušnú čiastku v príslušnej kapitole.

    A konečne posledný návrh: Zvýšiť prostriedky na úhradu nákladov kontroly bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v zmysle ustanovenia § 136 ods. 3 Zákonníka práce z navrhovaných 8 mil. Sk na 13,4 mil. Sk z rezervy vlády. Je to návrh Konfederácie odborových zväzov a pripájam sa k nemu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, tí, ktorí ste tu zostali, príslušné úpravy vzhľadom na ich naliehavosť navrhujem riešiť na úkor väčšej časti rezervy vlády a aj zvýšenia deficitu štátneho rozpočtu na rok 1996, pretože ide o úpravy, ktoré majú významnú sociálnu naliehavosť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Na začiatku som nepovedal, že do rozpravy sa písomne prihlásilo 22 poslancov. Ďalej vystúpi pán poslanec Sopko, pripraví sa pán poslanec Pásztor.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážená Národná rada, kolegyne, kolegovia,

    schválenie zákona o štátnom rozpočte na rok 1996 veľmi netrpezlivo a so záujmom očakávajú aj obecné samosprávy. Mestá a obce pri schvaľovaní rozpočtov na predchádzajúce roky vzniesli celý rad požiadaviek, mnoho pripomienok a návrhov, ktoré sa akceptovali len v minimálnom rozsahu. Na druhej strane však objektívne treba povedať, že rok 1995 bol vo vzťahoch vlády Slovenskej republiky a Združenia miest a obcí Slovenska prelomový. Prelomový preto, že sa nadviazala vzájomná komunikácia, spoločné rokovania boli v mnohých prípadoch konštruktívne a prispeli k riešeniu niektorých sporných problémov.

    Žiaľ, nepodarilo sa dospieť k dohode v oblasti stabilizácie príjmovej základne samospráv, ale rovnako v zdaňovaní príjmov obcí z prenájmu odpredaja majetku. Neakceptovanie týchto návrhov Združenia miest a obcí Slovenska sa v plnom rozsahu premieta v predkladaných návrhoch zákonov. Objem zdrojov, ktoré plynú do rozpočtov miest a obcí z podielových daní, sa každým rokom zmenšuje. Hospodárenie obcí sa stáva závislým od cudzích zdrojov a výsledkom je zvyšovanie dlhovej služby miest a obcí.

    Ani argumentácia predkladateľa sa v tomto roku nezmenila, keď každým rokom sa predkladaný návrh porovnáva s návrhom predchádzajúceho roku. Napriek našim žiadostiam, žiadostiam poslancov, nechce pristúpiť na porovnanie, na dosiahnutú skutočnosť alebo očakávanú skutočnosť predchádzajúceho roku, pretože index nárastu by bol menej pozitívny alebo v niektorých prípadoch záporný.

    Napriek tomu, čo som povedal, treba priznať, že tento rok 1996 podľa návrhu štátneho rozpočtu by mal byť z pohľadu príjmov a podielových daní v porovnaní s očakávanou skutočnosťou roku 1995 pozitívny. Za predpokladu, že zámery založené v rozpočte na rok 1996 sa v štátnom rozpočte splnia, mali by mestá a obce do rozpočtov dostať na týchto daniach o 7,3 % viac ako v roku 1995. Vo finančnom vyjadrení do predstavuje viac ako 400 tisíc Sk. Toto navýšenie príjmov je však pod úrovňou nárastu príjmov v štátnom rozpočte.

    Pokiaľ som dobre informovaný, jednou zo základných požiadaviek Združenia miest a obcí Slovenska pri rokovaniach s vládou Slovenskej republiky bola predovšetkým stabilizácia príjmovej základne samospráv. Hovoril o tom aj pán poslanec Dzurinda. Napočítaná potreba Združenia miest a obcí Slovenska pre samosprávu na rok 1996 v objeme 6,5 mld Sk je potrebou objektívnou, ktorá pokryje spolu s príjmami samospráv len najnutnejšie prevádzkové potreby vyplývajúce z funkcií, ktoré samosprávy zabezpečujú. Rozvojové zámery a obstarávanie hmotného investičného majetku môžu obce realizovať len z cudzích zdrojov, z prijatia úveru alebo vydania obligácií.

    Poznatky z volebných obvodov hovoria, že rok 1995 bol pre samosprávy kritický a že prijaté úvery, resp. vydané obligácie výrazne ovplyvnia výdajovú časť rozpočtov samospráv. Bolo by zaujímavé vedieť, akú povinnosť budú mať samosprávy v roku 1996 zo splátok úverov, úrokov, resp. výnosov obligácií. Pokles príjmov v rozpočtoch samospráv možno očakávať aj z predaja majetku, keď objem majetku vo vlastníctve miest a obcí sa znižuje a trh s nehnuteľnosťami stagnuje. I keď tento výpadok budú môcť samosprávy eliminovať zvýšením výnosu daní z nehnuteľností, zdržanie ostatných príjmov samospráv na úrovni roku 1995 nebude jednoduché.

    Na základe uvedeného podporujem zmenu, ktorou sa má zvýšiť podiel miest a obcí na dani z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných požitkov rozpracovaných v § 7 ods. 1 návrhu zákona o štátnom rozpočte z 23,6 % na 26,41 %. Touto úpravou by sa naplnila požiadavka Združenia miest a obcí Slovenska, aby príjmy z podielových daní pre mestá a obce predstavovali 6 500 mil. Sk.

    Ako som už spomínal, druhou najzávažnejšou požiadavkou Združenia miest a obcí Slovenska pri rokovaniach s vládou Slovenskej republiky bolo zdaňovanie príjmov miest a obcí z predaja majetku, z prenájmu majetku, z reklamy a pod. Prísľub podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Kozlíka a Ministerstva financií Slovenskej republiky bol taký, že novela bude pripravená do konca roku 1995. Tak sa aj stalo. Úlohu si ministerstvo financií a vláda Slovenskej republiky plnia a novelu zákona predkladajú na decembrové rokovanie Národnej rady ako súčasť návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1996, ktorým sa súčasne menia a dopĺňajú niektoré zákony. Konkrétne ide o článok XVIII na strane 22, kde doplnením písm. o) v § 19 zákona 286/1992 Zb. v znení zmien a doplnkov oslobodzuje príjmy obcí z prenájmu nebytových priestorov od dane z príjmov, avšak len v obciach s počtom do 1000 obyvateľov - a to zdôrazňujem.

    Preto tento návrh považujem za splnenie porekadla, aby bol vlk sýty, aj baran celý. Týmto návrhom sa veľmi neublíži štátnemu rozpočtu a veľká pomoc sa neposkytne ani obciam. Obce s počtom do 1000 obyvateľov nedisponujú vo väčšine prípadov takým objemom majetku, z prenájmu ktorého by získali príjmy nad 100 tisíc slovenských korún. Príjmy do 100 tisíc slovenských korún aj podľa platného zákona boli oslobodené od daní z príjmov. Ak sa presadzovala novela, tak zástupcovia Združenia miest a obcí Slovenska, primátori a starostovia mali na mysli hlavne väčšie obce a mestá, ktorých príjmy z prenájmu majetku nie sú zanedbateľné.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ak chceme skutočne pomôcť obciam a mestám, potom obmedzenie počtom obyvateľov z predloženého návrhu naozaj vypusťme. Preto navrhujem v článku XVIII ods. 2 v § 19 písm. o) skrátiť text takto: "príjmy obcí z prenájmu nebytových priestorov" a ďalšiu časť textu odporúčam vynechať.

    Od komunálnych volieb 1994 uplynul v podstate jeden rok. Aj novozvolení primátori a starostovia vedia dnes posúdiť, aký je rozdiel medzi Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, medzi predvolebnými sľubmi politických strán a medzi tvrdou realitou obmedzených finančných možností samospráv miest a obcí. Mnohí volení zástupcovia obecných samospráv s veľkým sklamaním znášajú súčasnú situáciu a súčasný stav. Práve preto hľadajme spoločne možnosti, ako navýšiť rozpočtové zdroje obciam. Ako vidíme, pri dobrej vôli a pri vzájomnom pochopení sa dajú takéto možnosti nájsť. Svojimi návrhmi som len chcel uľahčiť prácu pánu Kozlíkovi.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalej je prihlásený pán poslanec Pásztor a pripraví sa pán poslanec Košnár.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážená Národná rada, vážené dámy a páni,

    v takej dôležitej sfére, ako je prerozdeľovanie získaných prostriedkov od daňovníkov, sa najmä v súčasnosti nedá hovoriť z hľadiska dôležitosti o veciach podstatných a nepodstatných - aj z toho dôvodu, že sa prostredníctvom nich realizujú základné funkcie štátu.

    Každoročná pravidelná novelizácia všetkých právnych noriem, ktoré sa dotýkajú štátneho rozpočtu, nesvedčí o plnom rešpektovaní zásad právneho štátu, keď právne normy sú degradované a úplne podriaďované neustále sa meniacim požiadavkám vládnucej garnitúry, vylúčiac tak podstatný prvok perspektívnosti činností všetkých subjektov napojených na štátny rozpočet. Považujem za nutné vo svojom vystúpení venovať pozornosť problematike rozpočtov miest a obcí a v tejto súvislosti predložiť aj niektoré pozmeňovacie návrhy.

    Súčasný návrh štátneho rozpočtu na rok 1996, podobne ako návrh štátneho rozpočtu na rok 1995, sa snaží vychádzať z filozofie zabezpečovania plnenia samosprávnych funkcií obcí predovšetkým z vlastných príjmov. V tejto súvislosti sa otáznou stáva aj skutočnosť, uvádzaná v správe k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1996 - citujem: "V roku 1996 sa prerozdeľovacím mechanizmom cez štátny rozpočet dostáva do mikrosféry podstatne viac zdrojov ako v rokoch predchádzajúcich." Alebo do oblasti mikrosféry obce nepatria? Tiež by som chcel poukázať na nepravdivosť tohto tvrdenia vo vzťahu k rozpočtom obcí, ktoré nie sú schopné zabezpečiť príjmy z časti vlastných príjmov ani na úrovni roku 1995.

    V posledných dvoch rokoch rozpočty obcí majú iba dve stabilné časti: tým sú na jednej strane daňové príjmy z tých daní, ktorých správu vykonávajú obce, a podiel na republikových daniach. Reálna možnosť zvyšovania príjmov z tzv. miestnych daní, ktorých správu vykonávajú obce, v súčasnosti už nie je možná z dôvodu neexistujúcich zákonných možností, to znamená, že väčšina obcí v priebehu rokov 1994 a 1995 bola nútená v záujme zabezpečenia plnenia svojich úloh aplikovať maximálne sadzby a na druhej strane je nereálne ďalšie daňové zaťaženie obyvateľstva a podnikateľskej sféry.

    V období, keď sa aj štátny rozpočet snaží, aj keď v minimálnej miere, zainteresovať obce na vytváraní a podpore podnikateľského prostredia pre podnikateľa, aby prejavil určitý záujem o konkrétnu obec, je prvoradou okolnosťou existencia základnej infraštruktúry, ktorú však obce v poslednom období nie sú schopné ďalej rozvíjať z dôvodov, ktoré uvádzam.

    Predkladateľ návrhu štátneho rozpočtu na rok 1996 znižuje niektoré republikové dane, ale dane, ktorých správu vykonávajú obce, sa neznižujú, naopak vyžaduje sa a zároveň sa aj poskytuje zákonný rámec na ich zvýšenie, napríklad novelizáciou zákona o dani z nehnuteľností, čím sa obce dostávajú do nepriaznivého svetla v očiach svojich občanov a podnikateľov. Je to spôsob napĺňania obsahu zabezpečenia úloh samosprávnych orgánov obcí z vlastných príjmov zo strany vlády.

    Súčasné postavenie vzťahu štátneho rozpočtu k rozpočtom obcí vzhľadom na jeho skladbu bude pre obce znamenať jednoznačne deficitový rozpočet. Za tohto stavu je neprijateľné, ak návrh štátneho rozpočtu žiada od obcí, aby naďalej platili daň z prevodu a prechodu nehnuteľností za majetok, za predaj ktorého majú zabezpečiť podstatnú časť svojich príjmov a následne aj plnenie svojich úloh. Počítať v príjmovej časti rozpočtov obcí každý rok s takou veľkou čiastkou z predaja majetku obcí je nereálne. O tento majetok v prvom rade nie je záujem zo strany podnikateľov aj z dôvodu, že proklamované rastové tendencie nášho hospodárstva sa im zatiaľ nedostali, a na druhej strane medzi jednotlivými mestami a obcami sú na podnikanie - vzhľadom na ich polohy - veľmi veľké rozdiely.

    Ani z hľadiska budúcnosti nie je žiaduce neustále sa zbavovať majetku obcí jeho predajom. V tejto súvislosti navrhujem doplniť článok XXIII návrhu zákona o § 18 ods. 1 zákona číslo 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení zákona číslo 87/1993 Z. z., na koniec vety doplniť "a obce" a článok XXIII prečíslovať na článok XXIV.

    Do kategórie takýchto zdeformovaných vzťahov štátneho rozpočtu a rozpočtov obcí patrí aj zdaňovanie príjmov z prenájmu majetku obcí aj v prípadoch, keď obce zabezpečujú zákonom uloženú povinnosť podľa § 5 ods. 4 zákona číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, keď obce, ktoré sú sídlom štátneho orgánu alebo jeho pracoviska, zabezpečujú na jeho umiestnenie kancelárske miestnosti a iné potrebné nebytové priestory. Zároveň sa reguluje aj výška nájomného, čím sa stáva problematickou veľkosť ďalších príjmov do rozpočtov obcí. Navrhujem v článku XVII bod 2 návrhu zákona v § 12 doplniť písmeno o) (zákona číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov) v nasledovnom znení: "príjmy obcí z prenájmu nebytových priestorov".

    Medzi ďalšie potenciálne príjmy rozpočtov obcí by mali patriť príjmy z podnikateľskej činnosti, ktorú vykonávajú priamo alebo prostredníctvom svojich právnických osôb. Zastávam názor, že výnosnosť podnikania obcí je veľmi problematická po prvé preto, že samotný vzťah osôb nakladajúcich so spoločným majetkom obce bude stále vzťahom k spoločnému majetku a nikdy nebude taký, aký je vzťah k vlastnému majetku. Na druhej strane aj z toho podnikania sa platí daň, nie však do rozpočtu obcí, ako je to uvedené v § 7 ods. 1 písm. b) zákona číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov - citujem: "Vlastnými príjmami obce sú v rozsahu podľa osobitných predpisov najmä výnos z daní obecných podnikov a iných právnických osôb obce." Obce boli nútené posledné dva roky predovšetkým v záujme zachovania hodnoty svojho majetku zobrať úver na jeho údržbu a iba v zanedbateľnej miere na rozvojové programy obcí. V roku 1996 teda budú musieť uhrádzať splátky úverov a úroky.

    Vážené dámy a páni, príjmy obcí v roku 1995 zo štátneho rozpočtu, príjmy obcí s počtom obyvateľov do 15 tisíc z podielu na republikových daniach predstavovali 40 až 60 % z celkových príjmov obcí. V dôsledku tohto stavu mali obce v roku 1995 značné problémy s realizáciou samosprávnych funkcií, nezostali prostriedky na údržbu miestnych komunikácií, verejného osvetlenia a podobne, programovať rastové tendencie za stavu, keď ani tento návrh štátneho rozpočtu nedosahuje úroveň podielu na centrálnych daniach z roku 1993.

    Na ilustráciu uvediem percentuálne vyjadrenie podielu štátneho rozpočtu na štátnom rozpočte v roku 1993. V roku 1993 to bola čiastka 5,97 %, v roku 1994 5,81 %, v roku 1995 3,94 % a na rok 1996 sa počíta s číslom 4,13 %. Aby obce mohli zabezpečiť plnenie samosprávnych funkcií, potrebovali by čiastku 11 miliárd Sk zo štátneho rozpočtu. Na rok 1996 k plneniu týchto funkcií by obce potrebovali minimálne 8,5 miliárd Sk z podielu na výnose republikových daní, a nie ako sa navrhuje vo výške 6 mld Sk. Iba pri tejto čiastke sa dá zabezpečiť plnenie samosprávnych funkcií, ktoré vyplývajú zo zákona a v minimálnej miere zabezpečiť i náležitú starostlivosť o majetok obce. Rozvojové programy súvisiace s oživením ekonomiky obcí by bolo možné zabezpečiť iba pri celkovom podiele republikových daní vo výške 11 mld Sk, aby sme nehovorili iba o oživení ekonomiky štátu, ale aj obcí.

    Z hľadiska budúcnosti by som pokladal za nutné prijať takú právnu úpravu, ktorá by bola oporou pre obce z hľadiska zabezpečenia ich stability a rovnomerného rozvoja, tak aby aspoň jedno volebné obdobie mali obce istotu v tom, že budú mať dostatok prostriedkov na zabezpečenie všetkých úloh, a nevystavovať ich neustále sa meniacim podmienkam.

    Vážené dámy a páni, z uvedeného dôvodu navrhujem zmeniť v návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1996 v § 7 ods. 1 písm. a), a to číslo 23,60 % na číslo 33 %. V § 7 ods. 1 písm. b) zmeniť 3,33 % na číslo 4,7 %. A v § 7 ods. 1 písm. c) zmeniť 30 % na 42 %.

    V časti Všeobecná pokladničná správa, skupina 4, navrhujem na dokončenie vybraných stavieb technickej a občianskej vybavenosti, bývalej komplexnej bytovej výstavby, zvýšiť o 300 miliónov Sk.

    Ďalej navrhujem v prílohe 5 návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1996 v časti Účelové prostriedky zapracované v kapitolách Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky transfer do Štátneho fondu životného prostredia Slovenskej republiky zvýšiť o 300 mil. Sk ako jediný z podporných a rozvojových programov ekologickej povahy. A Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, kultúra menšín, zvýšiť o 85 mil. Sk a tým dosiahnuť aspoň úroveň roku 1993, čo však ešte stále nie je v súlade s Rámcovou dohodou o menšinách.

    V záujme zachovania navrhovanej miery deficitu rozpočtu zvýšené výdavky navrhujem kompenzovať znížením Všeobecnej pokladničnej správy, kde sa počíta s nárastom o 7 miliárd Sk, čo nie je podľa mňa náležite odôvodnené. Navrhujem vo Všeobecnej pokladničnej správe, skupina 8, rezervu vlády 1 500 miliónov Sk znížiť na miliardu Sk, rezervu na riešenie dosahov nových zákonných úprav na ďalší rozvoj činnosti Slovenskej záručnej banky z 3 560 miliónov Sk na 2 560 miliónov Sk, rezervu vyplývajúcu z pristúpenia Slovenskej republiky k Viedenskému dohovoru o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody z 2 miliárd Sk znížiť na 1 600 miliónov Sk.

    Ďalej navrhujem v prílohe 1 návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1996 v kapitole Úrad vlády Slovenskej republiky znížiť o 100 miliónov Sk, ministerstvo vnútra znížiť o 400 miliónov Sk, ktoré sa, dúfam, nebudú týkať zníženia počtu pracovníkov polície v priamom výkone služby. V Slovenskej informačnej službe znížiť o 200 miliónov Sk najmä z dôvodu nedostatočnej a najmä jednostrannej tzv. "parlamentnej kontroly", keďže uvedené zvýšenie vytvára potenciálne možnosti využitia na akcie proti všetkým oponentom, ktorí nesúhlasia so spôsobom vládnutia súčasnej vládnej koalície. Ministerstvo obrany znížiť o 500 miliónov Sk, berúc do úvahy program vlády Slovenskej republiky a deklarácie vedúcich činiteľov Slovenskej republiky, ktorí sa vyjadrili, že Slovenská republika nemá žiadnych vonkajších nepriateľov.

    Z návrhu štátneho rozpočtu na rok 1996 nevyplýva, že by vláda mala záujem o konečné vyriešenie, čo znamená dokončenie rozostavaných objektov v rámci komplexnej bytovej výstavby. Prostriedky vo výške 300 miliónov Sk vo všeobecnej pokladničnej správe, skupina 4, nie je možné v žiadnom prípade považovať za postačujúce. Tieto nedokončené objekty od roku 1990 chátrajú a predstavujú v súčasnosti umŕtvené investície. Prečo vláda v tomto návrhu nepočíta so žiadnymi podpornými programami na zabezpečenie prostriedkov na ich dokončenie?

    Typické znaky vládnej byrokracie sa veľmi výrazne prejavujú v návrhu štátneho rozpočtu na rok 1996, keď predkladateľ jednoznačne konštatuje, že potreby ústredných orgánov štátnej správy a nimi riadených organizácií sa zabezpečujú na vyššej úrovni ako v roku 1995 bez toho, aby toto zvýšenie bolo podložené tým spôsobom, ako je podložené tzv. zvýšenie rozpočtov obcí. Pre každý autoritatívny štát je typické, že v rámci svojej činnosti má záujem o čím väčší zásah do každodenného života občanov a na to potrebuje svoj aparát najmä keď návrh štátneho rozpočtu počíta so zvýšením počtu pracovníkov pre potreby ústredných orgánov štátnej správy a nimi riadených organizácií o 3 498 pracovníkov.

    V tejto súvislosti by som rád položil otázku predkladateľovi, v ktorom rezorte a akými novými právnymi predpismi je toto zvýšenie odôvodnené.

    Zastávam názor, že práve v súvislosti s novým správnym a územným členením nie je tento nárast odôvodniteľný, najmä keď sa majú určité právomoci preniesť na tieto orgány. Paragraf 5 návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1990 oprávňuje vládu a na základe jej zmocnenia ministerstvo financií zmeniť jednotlivé položky štátneho rozpočtu. Navrhujem v § 5 ods. 1 zákona o štátnom rozpočte na rok 1996 vypustiť "vláda a na základe jej splnomocnenia minister financií" a na začiatok vety doplniť: "Národná rada Slovenskej republiky".

    Návrh štátneho rozpočtu na rok 1996 počíta pre Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky zvýšenie prostriedkov o 8 % za stavu, keď tento ústredný orgán štátnej správy v podstate nemá žiadne kompetencie vo sfére privatizácie majetku štátu. Čím je teda odôvodnený tento nárast?

    Vážená Národná rada, vážené dámy a páni,

    na záver mi dovoľte požiadať vládu, aby nám v priebehu roka 1996 predložila novú koncepciu prerozdeľovania daní tak, aby o rozdelení týchto prostriedkov iba v nevyhnutnej miere rozhodovala štátna administratíva, ale aby sa koncipovala ďalšia úroveň tohto procesu, ktorým by mali byť jednotlivé regióny. Práve tieto regióny by dokázali, poznajúc skutočný stav, realizovať aktívny a najmä naozaj efektívny regionálny rozvoj a takto aspoň minimalizovať rozdiely medzi sebou.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Košnár a pripraví sa pán poslanec Boros.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi najprv, než prednesiem svoje pozmeňovacie návrhy, tri krátke poznámky.

    Prvá sa týka toho, že zákon o štátnom rozpočte na rok 1996 je vlastne len vo svojom prvom článku zákonom o štátnom rozpočte a v ďalších článkoch sa novelizujú takmer dva tucty ekonomických a iných súvisiacich zákonov, pričom viacero z nich, viacero dôležitých sme prijímali, takrečeno, sólo. Posledný z nich dnes, zákon o rozpočtových pravidlách.

    Chápem, že všetko je v pohybe, že veci treba dotvárať, ale takýto stav, keď sa jedným zákonom každoročne akosi narušuje alebo rozkolísava právna istota, istota ekonomického a sociálneho prostredia, akiste nie je stavom ideálnym a malo by byť úsilie začať s rozpočtovými prácami skutočne skôr, aby bolo možné aj legislatívne v parlamente v predstihu prijať zákony, ktoré sú podľa predstáv predkladateľov štátneho rozpočtu nevyhnutné na to, aby mohli predložiť taký návrh štátneho rozpočtu, ktorý bude zodpovedať situácii i zámerom vládnej moci. V takomto prípade sa vnucuje predstava, že ak vládna moc nemôže prispôsobiť, či vtesnať zákon o štátnom rozpočte do existujúcich zákonov, tak prispôsobuje alebo mení existujúce zákony potrebám presadenia zámerov, ktoré sleduje štátnym rozpočtom. Rozhodne to nie je dobrý a, povedal by som, udržovaniahodný stav.

    Druhá poznámka sa týka toho, aký charakter má štátny rozpočet. Dovoľte mi len poznámku na okraj toho, že sa akosi celkom oprávnene hovorí o tom, že štátny rozpočet je rozpočtom na rok 1996, ktorý nenaplní a nemôže uspokojiť potreby správcov kapitol z toho hľadiska, že je úsporný, ale na druhej strane, že sú v štátnom rozpočte zabudované aj určité dynamizujúce prvky. Mám taký pocit, že sa tento dynamizujúci charakter štátneho rozpočtu na rok 1996 trošku zveličuje, pretože z 22 miliárd prírastku výdavkov oproti roku 1995 viac ako 17 miliárd ide na také kapitoly, ktoré skutočne ani priamo, a možno len strašne sprostredkovane prinášajú impulzy do ekonomiky v rozvojovom slova zmysle.

    Tretia poznámka sa týka najmasívnejšej kapitoly štátneho rozpočtu z hľadiska jeho objemu, kapitoly štátneho dlhu, presnejšie toho, čo sme zvykli nazývať dlhová služba. Na rok 1996 sú rozpočtované výdavky tejto kapitoly vo výške 31 820 miliónov Sk, pričom príjmy tejto kapitoly sa rozpočtujú vo výške 6 750 miliónov korún. Táto kapitola svojím objemom pohlcuje také veľké prostriedky, ktoré by mohli vyriešiť podstatnú časť problémov, s ktorými zápasia také kapitoly, ako je zdravotníctvo, ako je školstvo, ako je kapitola ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny atď. Teda keby bola táto kapitola výdavkovo nižšia, mohli by sa podstatnejšie zvýšiť výdavky poddimenzovaných kapitol.

    V tejto súvislosti sa chcem spýtať, možno je to rečnícka otázka, v aktualizácii stratégie finančnej politiky, ktorú schválila vláda na tieto roky, sa pripúšťa možnosť alebo variant použitia časti zdrojov plynúcich z privatizácie. Pravda, táto alternatíva, táto možnosť sa v predloženom návrhu štátneho rozpočtu a v podieľaní sa na krytí výdavkov dlhovej služby neobjavuje. Prečo?

    Pokiaľ ide o príjmovú stránku kapitoly štátneho dlhu, chcem položiť otázku rýchleho navýšenia príjmov zo splátok vládnych úverov zo zahraničia a z deblokácií oproti pracovnému variantu návrhu štátneho rozpočtu, ktorý bol aktuálny niekedy koncom októbra. Teda čím to je, čo sa udialo za tých niekoľko málo dní, resp. týždňov, že rozpočtované príjmy zo splátok vládnych úverov a z deblokácií takto výrazne vzrástli. To je podľa môjho názoru jeden z rizikových faktorov, ktorý môže príjmovú stránku štátneho rozpočtu ovplyvniť negatívnym spôsobom.

    Teraz mi dovoľte predniesť dva pozmeňovacie návrhy. Prvý z nich sa týka § 8. To je paragraf, v ktorom sa hovorí o štátnej prémii účastníkom stavebného sporenia. Navrhujem v § 8 číslovku 6 000 nahradiť číslovkou 7 500 a v nadväznosti na to v kapitole Všeobecná pokladničná správa v skupine 4 položka štátna prémia v stavebnom sporení sa suma 2 937 560 tisíc nahrádza sumou 3 671 950 tisíc korún a v kapitole Všeobecná pokladničná správa v skupine 8 položka rezerva vlády Slovenskej republiky sa suma 1 500 miliónov korún nahrádza sumou 765 610 tisíc korún.

    Druhý pozmeňovací návrh sa dotýka kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy, kde v skupine 4 položku úhrada nákladov kontroly nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci podľa § 136 ods. 3 Zákonníka práce navrhujem zvýšiť z 8 miliónov korún na 13,4 milióna korún a v nadväznosti na to v skupine 5 položku finančné prostriedky na zabezpečenie uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 733/1994 znížiť zo 118 miliónov korún na 112,6 milióna korún. Táto položka alebo zníženie sa dá hravo rozložiť medzi zúčastnené rezorty, ako je Slovenská informačná služba, ministerstvo vnútra a ministerstvo obrany, prípadne ďalšie, pričom pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci päťmiliónový nárast je nárastom, ktorý výdatne pomôže a myslím si, že je to spoločensky i ekonomicky veľmi dôležitý cieľ.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Košnárovi. Ďalej je prihlásený pán poslanec Boros a pripraví sa pán poslanec Lysák.

  • Vážený pán predseda, vážená neprítomná vláda, vážené kolegyne a kolegovia,

    repetitio est mater studiorum, alebo opakovanie je matkou múdrosti, vraví známe rímske príslovie. Osobne som tomu náchylný aj veriť. Pritom však, keď som niekedy ja sám nútený opakovať sa, teda povedať to isté, čo som už povedal, som v rozpakoch. Cítim sa akýsi nesvoj, že som nenašiel v sebe ani štipku tvorivosti, čo by ma odbremenilo od trápneho opakovania sa. Takže snažím sa tomu vyvarovať. No ďalší prípad sa práve týči predo mnou a volá sa návrh štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1996. Odkiaľ pramení ten môj nepríjemný pocit z nutnosti znova sa raz opakovať? Na to je už odpoveď jednoduchá.

    Zásady, na ktorých je návrh rozpočtu zostavený, sú prakticky totožné s vlaňajšími a tie ani v najmenšom nedávajú dôvod na jasanie. Návrh štátneho rozpočtu na nasledujúci rok je totiž napriek hlučným deklaráciám a skalopevným uisteniam tvrdo reštrikčný a nedostatočne dynamizujúci. Podobne ako rozpočet na rok 1995 nechce, alebo nedokáže riešiť pálčivé problémy života občanov tejto krajiny. Je zbytočne a nepotrebne veľkorysým, až nonšalantne rozhadzovačným v prípade kapitoly pre úrad vlády alebo Slovenskej informačnej služby, to "zbytočne" chápem voči občanom tejto republiky, a je úzkoprsý a doslovne gniaviaci voči obecným samosprávam, zdravotníctvu, vzdelaniu, nemieni zabezpečiť ani prirodzené potreby národnostných kultúr atď.

    Vážené kolegyne a kolegovia, pre zaujímavosť mi dovoľte uviesť pomer prostriedkov vyčlenených pre informačnú službu k niektorým iným kapitolám. 759 miliónov, čo je pre Slovenskú informačnú službu, tvorí viac ako 54 % prostriedkov pre životné prostredie, viac ako štvrtinu pre ministerstvo kultúry, viac ako 36 % pre ministerstvo zahraničných vecí a viac ako 100 % pre Slovenskú akadémiu vied. Myslím si, že sú to cifry na uvažovanie veľmi hlboké.

    Z návrhu štátneho rozpočtu mám dojem, že nemieni dať väčší priestor a reálnu podporu skutočným podnikateľom a vôbec tým občanom, ktorí ešte majú a cítia v sebe individuálne schopnosti robiť to, čo vedia, ktorí ešte veria, že môžu byť úspešní a prosperujúci, a takých, podľa mojej mienky, táto republika, jej ekonomika a jej obyvateľstvo potrebujú. Štátny rozpočet nežičí osobnej slobode v podnikaní a nechce podporovať individuálne schopnosti. A to je, podľa mojej mienky, jeho zásadná chyba, pretože takáto filozofia je krátkozraká a môže dlhodobo zabrzdiť prosperitu Slovenskej republiky. Návrh nemá jednoznačnú koncepciu, možno iba v jednom jedinom ohľade, ďalej posilňovať, až zabetónovať štátny dirigizmus, všemocnosť štátu a vytvoriť z občanov závislú, nesamostatnú a poslušnú masu, ktorá bude ľahko ovládateľná a manipulovateľná okrem iných aj cez štátom, vládou pevne držané ekonomické páky.

    Na jednej strane sa hrdíme, že tento návrh rozpočtu v porovnaní s rokom 1995 je dynamický, na druhej strane osobne ministerský predseda charakterizuje nastávajúci rok veľavravným prívlastkom rok skromnosti. A veru má pán premiér pravdu, ibaže, napodiv, táto skromnosť sa na úrad vlády nevzťahuje, asi len na všetkých ostatných smrteľníkov tejto republiky.

    Na potvrdenie dynamiky našej ekonomiky nestačí argument, že výdaje štátneho rozpočtu oproti predošlému roku sú zvýšené o 22,5 miliardy korún, čo znamená 13-percentný nárast, lebo to je len o ten povestný vlások viac než reálny dosah predpokladanej miery inflácie. Pretože očakávaný deficit štátneho rozpočtu v sume 27 miliárd spolu s predošle nazbieranými vnútornými a vonkajšími dlhmi už činí hrozivú výšku 123 miliárd korún. Tento dlh budeme pred sebou krvopotne tlačiť na úkor budúcnosti, pretože ďalší makroekonomický východiskový bod, miera nezamestnanosti, podľahol nedobrovoľnej plastickej operácii a je ďaleko od svojej reálnej tváre. Vieme predsa všetci, že skutočná nezamestnanosť je značne vyššia než tá, ktorá sa úradne zachytáva a servíruje, a sú známe metódy, ako sa táto kozmetika praktizuje.

    Vláda napriek opačným tvrdeniam naďalej a neochvejne pokračuje v diskriminácii obecných samospráv, čo sa nedá vysvetliť inak, ako odhodlaním o úplné znemožnenie ich samostatnosti a znovucentralizáciu. Takýto trend je však v príkrom protiklade aj so samotným vládnym programom. Predsa obce, ich samosprávy sú základným atribútom demokratickej, decentralizovanej a životaschopnej spoločnosti, predsa ony zabezpečujú mnoho jej základných funkcií a z toho vyplýva aj prirodzená potreba zabezpečiť zo strany štátu ich plnú funkcieschopnosť.

    Naproti tomu vláda ďalej znižuje prostriedky štátneho rozpočtu pre obecné samosprávy a takto ich núti zbaviť sa svojich posledných nehnuteľností. Ak ešte v roku 1994 bolo na hlavu pridelených 1 207 korún, na rok 1996 to poklesne na 1 129 korún, a to nehovorím nič o vplyve inflácie. Je to jednoducho neúnosné a je pre mňa nepochopiteľné, prečo by vláda a tento ctený parlament nemohli vyhovieť absolútne odôvodnenej požiadavke Združenia miest a obcí Slovenska a zvýšiť príspevok o 500 miliónov korún.

    Vážené dámy a páni, dovoľte mi ešte pár slov ku kapitole rezortu pôdohospodárstva.

    Domnievam sa, že je tu určitý náznak k lepšiemu. Rezort ráta s celkovou podporou vo výške 7,16 miliárd Sk, čo v porovnaní s celkovou mizériou sa javí ako slušná výška. Toľkokrát spomínanú prioritu poľnohospodárstva by sme mali v každom prípade potvrdiť aj bezodkladnou realizáciou jeho nepriamej podpory cestou navrhnutej refundácie DPH na motorovú naftu a oleje. Považujem zo strany rezortu za správne, že čiastku 1 miliardy korún hodlá použiť na investície a tiež doplnenie zdrojov Štátneho podporného fondu do výšky 1,2 miliardy korún. Takýto trend by mohol a mal zabezpečiť, aspoň sčasti, takú prepotrebnú technickú a technologickú modernizáciu agropotravinárskeho komplexu.

    Som nútený opakovať sa v prípade princípov rozdelenia systémových dotácií, ktoré sú skostnatelé a nedostatočne aktivizujúce. Stále som presvedčený, že takýto subvenčný systém je prekonaný a neefektívny. Škoda, že nie sme schopní vypracovať, i keď musím poznamenať, že si uvedomujem mimoriadnu zložitosť takejto úlohy, pevný subvenčný systém na viac rokov, postavený na kritériách garantujúcich ich právnu nárokovateľnosť. Podľa môjho názoru otázka podpory v oblasti s horšími prírodnými podmienkami sa nemá riešiť cez kapitolu pôdohospodárstva, ale má to byť otázkou sociálnej politiky vlády.

    Summa summarum - z predloženého návrhu je jasná snaha o úplný etatizmus. Návrh sa neriadi zásadou čím menej prostriedkov cez štátny rozpočet, neobracia sa k občanom s takou otvorenosťou, aby každý daňovník mal jasný obraz o presnom znovurozdelení. Rozdelenie výdavkov nie je dostatočne detailne rozpracované. Pevne sú viazané iba rezervy. Tie, samozrejme, považujem za neúmerne vysoké, umožňujúce znova nekontrolovateľný stranícky protekcionalizmus, a účelové prostriedky. To isté platí aj v prípade rozpočtových kapitol rezortov, kde tiež absentuje dôsledné kvantifikovanie položiek.

    Vzniká tak úplne odkryté pole pre ľubovôľu a na vylúčenie právomoci parlamentu. A tak si sami sebe, vážené kolegyne a kolegovia poslanci, nezávisle od toho, kto je koaličný alebo opozičný, položme otázku, čo parlament, čo najvyšší zákonodarný zbor - Národná rada Slovenskej republiky. Prečo by sa mala zriecť svojej ústavnej úlohy a povinnosti plne kontrolovať štátny rozpočet a hospodárenie vlády? Prečo by tento parlament mal bez mihnutia oka odhlasovať enormne vysokú čiastku prostriedkov pod titulkom rezerva vlády atď? Prečo by mala byť vláda v zmysle § 5 splnomocnená na nekontrolovateľné zásahy do parlamentom odsúhlaseného rozpočtu? Takých a podobných otázok je tu ešte neúrekom.

    Vážené kolegyne a kolegovia, na záver mi dovoľte podať nasledujúce tri pozmeňovacie návrhy.

    Prvý bude v troch modifikáciách alebo v troch variantoch a týka sa § 5. Po prvé navrhujem § 5 celý vypustiť. Druhý variant je v § 5 vypustiť ods. 1 a tretí variant, vložiť do pôvodného textu § 5 medzi slová v druhom riadku "Slovenskej republiky" a "môže" doplnok v znení "po predchádzajúcom súhlase Národnej rady Slovenskej republiky".

    Druhý pozmeňovací návrh je v § 7 ods. 1 písm. b) nahradiť číslicu 96,67 % číslicou 95,41 % a číslicu 3,33 číslicou 4,59. Poslúži to, samozrejme, na zvýšenie príjmov obecných samospráv.

    A tretí návrh je k prílohe číslo 5 Účelové prostriedky na strane 5 kapitola Ministerstva kultúry Slovenskej republiky titul Kultúra menšín, čiastku 58 mil. Sk navrhujem nahradiť čiastkou 148 mil. Sk.

    Vážené kolegyne a kolegovia, ako človek optimista verím vo váš priaznivý postoj k mojim návrhom.

    Ďakujem vám pekne za trpezlivosť.

  • Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Lysák a pripraví sa pán poslanec Prokeš.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ctení hostia,

    návrh štátneho rozpočtu na rok 1996 vidím ako priamy odraz pozitívneho rozvoja slovenskej ekonomiky v minulom i tomto roku. Ten vývoj hodnotíme tak pozitívne nielen my, ale začína sa to čoraz častejšie objavovať aj v analýzach fundovaných zahraničných inštitúcií. Sú to predovšetkým rakúske bankové inštitúcie, ktoré začali prvé, ale aj nemecké, anglické a v poslednom období aj tí, ktorí nás donedávna zaraďovali kdesi do druhej kategórie. Hodnotia nás už aj medzinárodné významné organizácie ako jeden z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich štátov strednej a východnej Európy.

    Fakt je, že je veľmi pozitívne, že vláda mohla a my tiež môžeme vychádzať zo známych makroekonomických pozícií, a to minimálne 5-percentného rastu HDP, 6- až 8-percentného nárastu inflácie a najviac 13-percentnej nezamestnanosti. Kvalitatívna zmena sa očakáva najmä v tom, že rast HDP sa neopiera už výlučne len na zahraničný obchod, ale zvyšuje sa zrýchlením tvorby hrubého fixného kapitálu a rastom konečnej spotreby. Aj verejná, aj osobná spotreba by mali stúpnuť o 6-8 %. To je naozaj hodné povšimnutia.

    Chcem, vážené kolegyne a kolegovia, vyjadriť podporu odvážnemu zámeru nepristúpiť v budúcom roku k úprave zvýšenia cien, nájomného, palív a energie. Prosím aby sa toto naozaj kvitovalo.

    Rastu výkonnosti ekonomiky by mal v budúcom roku napomôcť celý rad ekonomických nástrojov, s ktorými sa tu budeme ešte stretávať. Chcem zdôrazniť nasledovné: Vláda Slovenskej republiky aj napriek tejto priaznivej situácii vypracovala návrh, ktorý z môjho pohľadu vyzerá naozaj veľmi triezvy, vyrovnaný. Taký, ktorý súčasne zabezpečuje ambície vlády a nás všetkých podporiť prorastové tendencie našej ekonomiky a riešiť otázku nezamestnanosti, najakútnejšie potreby v sociálnej oblasti, v zdravotníctve, vzdelávaní, vedy a techniky a pri rozvoji miest a obcí. Pochopiteľne, nie v takom rozmere, v akom by sme si to želali, ale v pozícii, aká je možná.

    Podľa môjho názoru triezvo a zdržanlivo pôsobí uvažovaný nárast príjmovej časti oproti roku 1995 v celkovej výške 162,4 mld Sk, teda len niečo o vyše 10 % pri raste HDP, ktorý Slovensko vyzdvihlo na čelnú pozíciu, ako som to už spomínal. Myslím, že reálny postup vlády v tomto smere musí prijať každý triezvo uvažujúci človek.

    Dovoľte mi, vážené kolegyne a kolegovia, trošku v ľahšej tónine poukázať na posudzovanie rozpočtu na rok 1995. Viacerí, nie sú tu všetci prítomní, sa ironicky usmievali, keď som hodnotil príjmovú časť rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1995 ako triezvu, a keby takou nebola, že by som vládu kritizoval veľmi tvrdo. Niektorí sa vtedy dušovali, že príjmy sú populisticky nadsadené. Ale, a to by som chcel zdôrazniť, dnes je už isté, aj podpredseda vlády to včera uviedol, že naplnenie príjmov štátneho rozpočtu je skutočnosťou, takže stávku o šampanské v tejto miestnosti som vyhral. Samozrejme, nie to je dôležité. Dôležité je, že vláda presvedčila, že je schopná racionálne odhadnúť náš ekonomický potenciál, postaviť ambiciózny program a zabezpečiť jeho plnenie. To je hádam to najpodstatnejšie pri posudzovaní aj jednotlivých návrhov v rozpočte na rok 1996.

    V príjmovej časti - tak u daňových aj nedaňových príjmov - je veľa neznámych. Isté rezervy, to chcem zdôrazniť, vidím vo väčšom dôraze pri deblokácii zahraničných pohľadávok. Uvedomujem si, že tu je potrebný istý osobitný prístup, niekedy aj delikátny, ku každému jednému prípadu. Stále tam však vidím dosť veľké prostriedky, ktoré by sa mohli efektívnejšie využiť v oblastiach, ktoré si ďalej dovolím uviesť.

    Odvážnejší ako v príjmovej časti bol prístup vlády vo výdavkovej časti rozpočtu, ktorá je vyššia o 3 %, teda je to vyše 13 % a nárast je tam vyše 22 mld Sk. Plne podporujem výrazné zvýšenie výdavkov na sociálnu oblasť, zdravotníctvo a na obranu. V sociálnej oblasti by som bol veľmi rád, aby sme naozaj pristúpili k trošku veľkorysejšej pozícii a, povedzme, v § 56 ods. 1 písm. a) by sme číslo 60 % nahradili 75 % atď., ako to ešte bude v niektorých vystúpeniach uvedené.

    Podpora rozsiahleho investovania s jeho multiplikačnými efektmi a pozitívnym vplyvom na vytváranie pracovných príležitostí bola a bude iste ešte v ďalších vystúpeniach rozoberaná, nájde odraz aj v mnohých reláciách o budovaní diaľničnej siete, kde sa zo štátneho rozpočtu počíta s 3,2 mld Sk a ďalšie disponibilné mimorozpočtové zdroje tam budú smerované vo výške 3 mld Sk. Na bytovú výstavbu sa zo štátneho rozpočtu vyčleňuje 4,3 mld Sk a ďalšia 1 miliarda Sk z Fondu zamestnanosti, je tam okolo 50 mil. Sk zo stavebného sporenia, sú tam ďalšie príspevky atď.

    Za osobitne významný prvok štátneho rozpočtu na rok 1996 môžeme považovať Fond zamestnanosti, aspoň ja ho tak vidím. Ten je uvažovaný ako vyrovnaný, príjmy aj výdavky vo výške 7,2 mld Sk. Rozhodujúcu zložku výdavkov z tejto sumy niečo vyše 4 mld Sk vláda veľmi účelne navrhuje na aktívnu politiku zamestnanosti, čo tu doteraz nebolo. Je to vyše 56 %. Časť tejto sumy, niektorí to kritizujú, ja to pokladám za veľmi účelné, ide na utváranie miest a verejných prác, ktoré sa vykonajú ešte koncom tohto roka.

    Potešiteľné je zvýšenie výdavkov na vedu a techniku o 14,6 % v sume 2,7 mld Sk, z toho 0,3 mld na kapitálové výdavky. Pri predpokladanom raste HDP by sa tak udržal podiel výdavkov na vedu a techniku, ako sa to tu včera pripomínalo, zhruba na takej úrovni, ako je to v najvyspelejších štátoch, teda na polpercentnej úrovni. Je to síce porovnateľné, ale priznám sa, že rád by som tam videl oveľa vyššie číslo. Raz darmo, mozgový potenciál je v podstate to, čo máme nevyčerpateľné a je predpoklad, že by sme tu mali oveľa viac investovať a viac z toho aj ťažiť. Tieto zdroje v sume 1,7 mld Sk sa uvažuje vynaložiť najmä na rozvojové organizácie vo vedeckovýskumnej základni, na vedeckú výchovu, financovanie vedeckovýskumných úloh z predchádzajúceho obdobia i niektorých, ktoré pokračujú v tomto roku. Na nové výskumné programy je uvažované zhruba 650 mil. Sk a na zapojenie vedeckovýskumných organizácií do medzinárodnej spolupráce 32 mil. Sk atď. Na príspevky na vedeckovýskumnú základňu v rezortoch, SAV, štipendiá študentom, účastníkom vo vedeckej výchove je vyčlenená suma 0,8 mil. Sk.

    Žiaľ, a to by som chcel zdôrazniť, na vedu a výskum na vysokých školách je v porovnaní s minulým rokom čiastka znížená o 11 %. Tu by som sa chcel, s vaším dovolením, trošku pristaviť a prihovoriť za zvýšenie čiastky na vedu a výskum na vysokých školách aspoň o 80 miliónov Sk. A to z celkových rezerv a z účelových prostriedkov v celkovej sume, tak ako som spomínal, okolo tých 80 mil. Sk. Azda by to bolo možné účelovým viazaním prostriedkov v rezorte školstva, či už na štipendiá, doktorandov, na mzdy pracovníkov vo výskumnej a vývojovej základni, na lepšie prístrojové vybavenie a podobne. Ináč možno očakávať nenahraditeľné straty, a to v tom, že sa zhorší vedecká výchova a hrozí aj únik doktorandov, kde sa stimulácia na úrovni 2 600 Sk ukazuje naozaj nepostačujúca, pretože ďalšie oblasti im ponúkajú zhruba dvojnásobok. Straty tu by boli nenahraditeľné.

    Samozrejme, treba si uvedomiť, že aj vysoké školy a vôbec rezort školstva musí hľadať ďalšie riešenia mimo štátneho rozpočtu. Isté rezervy vidím v systematickejšom využití grantov. Aj z novoutvoreného Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky a aj z ďalších inštitúcií, vrátane zahraničných. A mám dojem, že rezervy sa nachádzajú aj v prehĺbení a niekde v začatí súčinnosti s budúcimi pracoviskami, pôsobiskami absolventov vysokých škôl.

    Vážené dámy a páni, chcem tiež zdôrazniť potrebu výraznejšej podpory zahraničnoekonomických vzťahov. Nielen zahraničného obchodu, ako sa to často zužuje, ale podpory zahraničnoekonomických vzťahov v širšom vnímaní, kde, samozrejme, úloha zahraničného obchodu je dominantná, ale nie jediná. V návrhu štátneho rozpočtu na rok 1996 sa správne uvádza, že na dynamizáciu ekonomiky, na reštrukturalizáciu výrobnotechnickej základne, výrobných programov, kde môžeme naozaj bez reštrukturalizácie skoro stratiť dych a na získavanie devízových prostriedkov potrebných pre našu spoločnosť má táto oblasť zahraničnoekonomických vzťahov zásadný význam.

    Bolo správne, že štátny rozpočet podporoval export doteraz najmä pravidelným dopĺňaním poistných fondov spoločnosti na poistenie exportných fondov. Ale oveľa účinnejšia bude pomoc podnikateľom a obchodníkom, ak poisťovacia spoločnosť bude okrem poisťovania zabezpečovať aj financovanie, refinancovanie, subvencovanie a spravovanie garančného fondu. S čím sa počíta v Štátnom fonde na podporu zahraničného obchodu, ja by som ho skôr nazval fondom zahraničnoekonomických vzťahov. Musíme predsa oveľa viac než doteraz investovať do našej zahraničnoekonomickej politiky. Tu sú dobre investované peniaze. Ak získame nové trhy pre tuzemských dovozcov aj vývozcov, hlavne dovozcov progresívnych technológií, toto sú dobre vsadené peniaze. Zatiaľ sa však v rozpočte uvažuje na kapitálové vybavenie uvedenej spoločnosti na poisťovanie sumou vo výške 300 mil. korún.

    Vážené dámy a páni, pokladám za plne opodstatnené, aby vláda koncentrovala väčšiu pozornosť vo forme znásobenia tejto čiastky aspoň na 550 mil. korún, či to už bude z rezerv štátneho rozpočtu, alebo z ďalších zdrojov. Týmto smerom by sa mali orientovať ďalšie zdroje napríklad z Fondu národného majetku a myslím, že by sa tu mali viac angažovať aj banky, možno aj poistné a pripoistné fondy. Ale mohla by to byť aj dobrá parketa pre väčšie podniky a inštitúcie, pre VSŽ, pre Slovnaft, Matador, Hlinikáreň a ďalšie tzv. vlajkové lode slovenskej ekonomiky. Všetci vieme, že investovanie prostriedkov do tejto oblasti je efektívne najmä z dlhodobého hľadiska a verím, vážené dámy a páni, že ho podporíme.

    Stručná poznámka k nárastu počtu pracovníkov v štátnej správe. Aby sme zabezpečili náročný program transformácie ekonomiky a spoločnosti, aby sme vstupovali do európskych a širších medzinárodných vzťahov ako rovnocenný partner, musíme vybudovať kvalitnú výkonnú štátnu správu. Keďže sme mladý obnovený štát, potrebnú administratívu na prospech všetkých nás stále ešte len dotvárame a musíme dotvárať. Preto zvýšenie počtu pracovníkov o vyše 3 tisíc a nákladov do tejto oblasti môžeme pokladať za opodstatnené a primerané. Iné je nedopustiť rozmáhanie sa byrokracie. Tá môže znepríjemňovať život, aj keď bude málo početná. Alebo možno práve preto. Ale to už je iná poloha.

    Ešte mi dovoľte jednu poznámku na záver, dámy a páni. Uvažovaný schodok štátneho rozpočtu 27 mld korún, ktorý po odpočítaní 19 mld splátky istiny tvorí len 1,5 % hrubého domáceho produktu, vôbec nepokladám za problémový. Skôr naopak. Nepokladal by som za hriech, to si dovolím tvrdiť, ani voči ďalším generáciám, ak by dobre smerované prostriedky do modernizácie, reštrukturalizácie najmä v produkčnej sfére a do služieb, do budovania infraštruktúry a transeurópskych štruktúr zvýšil schodok do prípustnej hranice podľa medzinárodných meradiel. Bolo by proti zdravému rozumu robiť nepotrebné dlhy. Ale horšie by bolo nepripraviť sa na vstup do tvrdých konkurenčných podmienok na prelome storočí. Hádam sa nechceme pýšiť tým, ako sa pýšili niektoré krajiny - Albánsko a niektoré ďalšie -, že nemajú nijaké dlhy. Amerika je najbohatšia a je najväčším dlžníkom.

    Záverom by som chcel uviesť, že tento rozpočet je vypracovaný už čiastočne v súlade s novými pravidlami konvergujúcimi s Európskou úniou a zopakujem, že ho pokladám za vyvážený, s prípustným schodkom poldruha percenta. Zabezpečuje v rámci terajších možností dynamickejší rozvoj ekonomiky, spoločnosti a zlepšenie pozície Slovenska v medzinárodných vzťahoch. S čistým svedomím ho môžeme po čiastkových upresneniach schváliť.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Lysákovi. Ďalej vystúpi pán poslanec Prokeš a pripraví sa pán poslanec Haťapka.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovolím si obrátiť sa na vás s dvoma pozmeňovacími návrhmi. Jeden sa týka kapitoly ministerstva kultúry, konkrétne Matice slovenskej. Dovolím si vám navrhnúť, aby sme zvýšili rozpočet Matice slovenskej zo 105 mil. na 140 mil., a to, aby sme zvyšných 35 mil. zobrali z rezervy vlády. Matica slovenská nie je len organizácia spolková, ale predovšetkým plní aj mnohé štátne úlohy a, samozrejme, takisto je reprezentantom Slovenskej republiky smerom do zahraničia. Tieto financie aj po tomto navýšení nekryjú celý rozpočet Matice slovenskej, kryjú len tú časť, kde Matica slovenská plní úlohy, ktoré sú jej zverené štátom.

    Druhá časť môjho vystúpenia sa týka pozmeňovacieho návrhu uvedeného pod bodom 29 spoločnej správy 286a, ktorý spoločný spravodajca navrhol v bloku s ostatnými neprijať. Po prvé si vás dovolím požiadať, aby sa hlasovalo o tomto pozmeňovacom návrhu samostatne, a po druhé, dovoľte mi, aby som vám vysvetlil, o čo vlastne v tomto pozmeňovacom návrhu ide. Iste si spomeniete, že na predchádzajúcej schôdzi som dával pozmeňovací návrh k zákonu o dani z nehnuteľnosti číslo 317 v novelizácii ďalších znení. Navrhoval som vtedy, aby sa umožnil prenos daňovej povinnosti z osôb, ktorým boli vyčlenené pozemky do dočasného náhradného bezplatného užívania podľa zákona 330/1992, na tých, ktorí skutočne užívajú tieto pozemky. Stanovisko ministerstva financií bolo také, že sa to nedá urobiť, pretože zákon číslo 229/1991 o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a poľnohospodárskeho majetku jednoducho nedovoľuje uzatvárať nájomné zmluvy tým, ktorým boli takéto pozemky vyčlenené do užívania.

    Opakujem znovu, že ide o vlastníkov pôdy, ktorým nemohla byť vydaná ich vlastná pôda, pretože sú ešte pred nami pozemkové úpravy, aj z dôvodu, aby sa netrieštila zostávajúca veľkovýroba, ktorá existuje, a kde v záujme štátu vlastníci pôdy, predovšetkým malí a strední vlastníci pôdy, súhlasili, aby im nebola vydaná ich vlastná pôda do vykonania pozemkových úprav, ale aby dostali náhradné pozemky. Zato sú dnes títo ľudia diskriminovaní, sú vyslovene postavení do nevýhodnej situácie, pretože sa im znemožňuje riadne hospodáriť so svojím majetkom a vstupovať do vzťahov napríklad nájomných a prenájomných s touto pôdou s inými samostatne hospodáriacimi roľníkmi alebo s právnickými osobami.

    Preto sa zrodila myšlienka, a bol to práve podpredseda vlády a minister financií pán Kozlík, ktorý navrhol, aby som pripravil novelizáciu v rámci zákona o štátnom rozpočte, ktorá by novelizovala obidva tieto zákony, to znamená aj zákon číslo 229/1991, aj zákon o dani z nehnuteľnosti 317 v znení neskorších úprav. Aby som bol presný a aby ste mali presne pred očami, o čo ide, zákon 229 z roku 1991 v § 2 ods. 1 hovorí: "Okrem vlastníka majú právo užívať pôdu iné osoby len na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom alebo na základe zmluvy uzavretej s pozemkovým fondom." Toto znenie bolo dôvodom pre pracovníkov Ministerstva financií Slovenskej republiky, aby začali spochybňovať nájomné zmluvy k pozemkom, ktoré sú v dočasnom náhradnom užívaní vlastníkov pôdy, podčiarkujem znova, vlastníkov pôdy, pretože tento paragraf hovorí len o vlastníkoch, a nie o tých, ktorí majú v užívaní takúto pôdu.

    Toho sa týka aj prvá časť pozmeňovacieho návrhu pod bodom 29 spoločnej správy 286a, ktorá pripája k tomu odseku, ktorý som vám čítal, časť vety "alebo pri náhradných pozemkoch pridelených fyzickej osobe do bezplatného náhradného užívania do vykonania pozemkových úprav podľa zákona 30/1991, na základe zmluvy s touto osobou". To znamená, že v tomto prípade nejde o nič viac, ako umožniť týmto ľuďom vstupovať do nájomných vzťahov so súkromne hospodáriacimi roľníkmi a prenajímať im túto pôdu. Alebo takisto družstvám, ak na to príde.

    Druhá časť je samotná novelizácia zákona o dani z nehnuteľností, kde žiadam takisto, aby tieto osoby, ktoré dostali náhradné pozemky, boli zrovnoprávnené s tými, ktorí skutočne vlastnia pôdu, pretože prenos daňovej povinnosti pozná zákon číslo 317 veľmi konkrétne pre vlastníkov pôdy. A to konkrétne hovorí: "Ak vlastník pozemku prenechal ornú pôdu, chmeľnice, atď. do nájmu fyzickým osobám alebo právnickým osobám, daňovníkom je nájomca, ak nájomný vzťah trvá, alebo má trvať najmenej 5 rokov, ak je na evidenčnom liste katastra uvedený ako nájomca." Problém je v tom, že katastre odmietli registrovať tieto nájomné zmluvy práve na základe toho, že tieto fyzické osoby, ktoré dostali náhradné pozemky, majú vlastnícky list na iné pozemky. To znamená, že sú diskriminovaní za to, že vyšli v ústrety štátu, za to, že štátne orgány neboli dodnes schopné urobiť pozemkové úpravy. Nespochybňujem dlhodobosť tohto procesu, ale žiadam, aby neboli títo ľudia znevýhodňovaní preto, že vyšli v ústrety štátu.

    Takisto zákon pozná presnú dikciu, ktorú som použil ja pri prenose daňovej povinnosti, to je tá druhá časť môjho pozmeňovacieho návrhu pod bodom 29, a to zákon 317 v § 2 ods. 2, kde pri pozemkoch spravovaných Slovenským pozemkovým fondom a Slovenským lesným fondom atď. je daňovníkom nájomca bez ohľadu na dĺžku trvania nájomného vzťahu a na skutočnosť, či je nájomca zapísaný v katastri. Schválne som použil túto dikciu, aby štátne orgány boli motivované čím skôr dokončiť pozemkové úpravy, a tak uviesť poriadok do vlastníckych vzťahov k pôde.

    Myslím si, že ak bude zamietnutý tento môj pozmeňovací návrh, tak tento parlament sa vedome prihlási k znevýhodňovaniu malých a stredných roľníkov, súkromne hospodáriacich roľníkov a malých a stredných vlastníkov pôdy, čo by bolo v rozpore s deklarovaným programom vlády.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Prokešovi. Ďalej vystúpi pán poslanec Haťapka a pripraví sa pán poslanec Brocka.

  • vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport dňa 29. novembra tohto roku prerokoval návrh štátneho rozpočtu na rok 1996. Dospel k názoru, že treba zvýšiť výdavky rozpočtu v kapitole Ministerstva školstva Slovenskej republiky o 630 mil. Sk. Podrobnejšie o tom hovorí uznesenie výboru číslo 194. V tejto súvislosti mi dovoľte nadviazať na časť A uznesenia v bode 6, ktoré Národnej rade odporúča zvýšiť výdavky kapitoly Ministerstva školstva Slovenskej republiky o 100 mil. Sk na telesnú kultúru a šport v položke 640 Bežné transfery na telesnú kultúru a šport a o túto sumu znížiť rezervu vlády Slovenskej republiky v kapitole Všeobecná pokladničná správa. Robím to preto, že sám som bol aktívnym športovcom, trénerom a organizátorom, a tiež preto, že sa opieram o názory viacerých kolegov poslancov. Bol by som však rád, a to je hlavný dôvod môjho vystúpenia, aby sme si uvedomili objektívnu a vysoko aktuálnu potrebu našej telesnej kultúry dostať sa konečne zo stavu živelnosti a stagnácie. Je celkom nepochybné, že bez aktívnej pomoci štátu sa to nemôže podariť. Nejde tu len o peniaze, ale keďže rokujeme teraz o rozpočte, dovoľte mi niekoľko údajov.

    V roku 1989 sa v Slovenskej republike na telesnú kultúru centrálne rozdelilo 828 mil. Sk. V roku 1992 to bolo 552 mil. Sk. V roku 1993 už 417 mil. Sk a najchudobnejšie roky pre telesnú kultúru boli roky uplynulé, keď centrálne výdavky nepresiahli 240 mil. Sk, včítane zdrojov z lotérií a stávkových hier. Toto predstavovalo 0,001 % štátneho rozpočtu. Dovoľte mi poznamenať, že centrálne výdavky na telesnú kultúru západoeurópskych krajín, podľa údajov Rady Európy, dosahujú v priemere 2,5 % štátnych rozpočtov a pritom podstatná časť výdavkov na telesnú kultúru v týchto krajinách, je to 70-80 %, pramení z rozpočtov obcí a miest. U nás to tak nie je a pravdepodobne ešte dlhšiu dobu nebude. A to napriek tomu, že subjekty telesnej kultúry na daniach, colných a miestnych poplatkoch zaplatia odhadom ročne minimálne 300 mil. Sk do obecných alebo štátnej pokladne.

    V návrhu štátneho rozpočtu na rok 1996 sa na telesnú kultúru celkove plánuje 219 324 tisíc Sk a z lotérií sa do štátneho fondu telesnej kultúry predpokladá príjem 180 mil. Sk. Je to určite viac ako v tomto roku, ale musíme konštatovať, že je to stále veľmi málo. Uvedený finančný objem nemôže vytvoriť podmienky na zastavenie stagnácie telesnej kultúry a športu, nehovoriac o rozvoji. Ešte na bližšie porovnanie: V Českej republike mali na rok 1995 v štátnom rozpočte na telesnú kultúru vyčlenených 900 mil. Kč výdavkov. V roku 1996 je to už 1 120 mil. Kč a k tomu 480 mil. zo Sazky a to je iba zálohove a bude to viac. To znamená, že na telesnú kultúru v Čechách je okolo 1 600 mil. Sk. Viaceré úlohy telesnej kultúry v Čechách majú pritom rovnaký význam a do určitej miery i rozsah ako na Slovensku.

    Nebudem tu, kolegyne a kolegovia poslanci, hovoriť o význame telesnej kultúry a športu pre zdravie, výchovu a celkový život nášho národa. Nakoniec vláda Slovenskej republiky v blízkej budúcnosti prerokuje návrh koncepcie Ministerstva školstva Slovenskej republiky - Hlavné úlohy, východiská a podmienky rozvoja telesnej kultúry na rok 2006. Rád by som len zdôraznil, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport považuje svoje odporúčanie zvýšiť výdavky na telesnú kultúru v roku 1996 o 100 mil. Sk najmä na talentovanú mládež a investície za objektívne a reálne, tak ako je vytvorenie zodpovedajúceho úradu pre telesnú výchovu a šport so samostatnou rozpočtovou kapitolou. Takto je to uvedené i v našom uznesení 194.

    Na podporu nášho výboru o zvýšení o 100 mil. Sk na telovýchovu citujem z materiálov odboru štátnej starostlivosti o telesnú výchovu a šport Ministerstva školstva Slovenskej republiky (je to strana 2 toho materiálu): "Finančné prostriedky plynúce z centrálnych zdrojov - štátny rozpočet a lotérie - poklesli u nás od roku 1989 o viac ako 80 %, v tom len v roku 1993 o viac ako o 450 mil. Sk, v roku 1994 o ďalších viac ako 150 mil. Sk. Keď k tomu pripočítame dosahy novej sústavy daní a poplatkov platných od 1. 1. 1992, je úplne zákonité, že telesná výchova a šport na Slovensku prežíva svoje najkrízovejšie obdobie za posledných 40 rokov. Slabá výkonnosť ekonomiky väčšiny podnikov neumožňuje uplatňovať v praxi tzv. sponzoring, podmienky na samofinancovanie sú sťažené platnou legislatívou v oblasti daňových predpisov. Z centrálnych zdrojov sa dnes čiastočne zabezpečuje iba činnosť štátnej športovej reprezentácie, činnosť športových zväzov a spolkov s celoslovenskou pôsobnosťou a čiastočne oblasť medzinárodných vzťahov. Všetky ostatné aktivity sú dnes odkázané na samofinancovanie. Združenia, ktoré vyčerpali všetky dostupné možnosti získania finančných prostriedkov, rozpredávajú roky budovaný majetok. Asociácie telovýchovných jednôt a klubov Slovenskej republiky kvantifikovali, že telovýchovné jednoty a kluby v Slovenskej republike odvedú ročne na daniach a povinných poplatkoch do štátneho rozpočtu 260 až 300 mil. Sk, pritom dotácie do športu ročne od roku 1993 neprekročili hranicu cez 200 mil. Sk." To je citácia z materiálu ministerstva školstva a je tam jeden dodatok, ktorý je veľmi vážny, a síce: "Nie práve najšťastnejším sa javí z tohto pohľadu aj súčasné začlenenie športu do rezortu školstva, ktoré, treba povedať, má dosť svojich špecifických problémov. Preto, samozrejme, sa snažíme o vytvorenie štátneho úradu pre telovýchovu a šport so svojou samostatnou kapitolou a rozpočtom."

    Ďalej by som chcel vyjadriť mienku mnohých telovýchovných pracovníkov a funkcionárov v súvislosti s rozpočtom pre telovýchovu a šport. Najvýhodnejšie by bolo, podľa mienky týchto odborníkov, ak by sa zo štátneho rozpočtu vyčlenili finančné prostriedky na celkovú činnosť a chod telovýchovnej činnosti a telovýchova by sa neviazala na lotérie a číselné hry, z ktorých zisk by potom celý pripadal do štátnej pokladnice a my by sme nemali stále problémy so športkou a sazkou, čo máme stále a sústavne.

    Máme za sebou, vážené dámy a vážení páni, vyše 1000 dní Slovenskej republiky. Skúsme teda aj v telovýchove a športe dostať sa o kúsok ďalej.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Haťapkovi. Prosím pána poslanca Brocku a pripraví sa pán poslanec Filkus.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení kolegovia poslanci,

    mám procedurálny návrh, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode programu, kým nepríde do Národnej rady niekto z vlády. Prosím vás, je to škandál. Toto nie je poslanecký návrh zákona, toto je najzákladnejší ekonomický zákon roka, vládny návrh, a nie je tu jediný člen vlády. Kto koho presviedča? My poslanci poslancov?

  • Žiadam, pán predseda, aby ste o tomto mojom návrhu dali hlasovať.

  • Prosím, páni poslanci, aby sme sa najskôr prezentovali.

    Prezentovalo sa 73 poslancov.

    Prosím, aby sme sa prezentovali ešte raz a hlasovali o procedurálnom návrhu pána poslanca Brocku prerušiť naše zasadnutie a požiadali, aby prišiel niektorý z členov vlády. Pán podpredseda vlády tu má veci, neviem, kde je.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

  • Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže návrh prešiel.

    Vážení poslanci, keďže je 11.50 hodín, vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 13.00 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    prosím, zaujmite miesta v zasadacej miestnosti, budeme pokračovať v rozprave. Ako prvý vystúpi pán poslanec Brocka z KDH. Nech sa páči, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Filkus.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážení kolegovia poslanci,

    som rád, že sme vrátili prerokúvaniu tohto bodu programu tú vážnosť, ktorá mu právom patrí. Štátny rozpočet je nástrojom hospodárskej politiky vlády a spravidla rozpracovaním programového vyhlásenia vlády a tiež obrazom predvolebných sľubov vládnych strán. V našom prípade, v prípade štátneho rozpočtu na rok 1996, to bude pravdepodobne iba to prvé. Vo svojom príspevku sa chcem vyjadriť k trom okruhom problémov: k makroekonomickým východiskám, k vzťahu štátny rozpočet a poistné verejnoprávne inštitúcie a výdavky štátneho rozpočtu do sociálnej sféry.

    Najprv k makroekonomickým východiskám rozpočtu. Inflácia sa v roku 1996 predpokladá vo výške 8 %, o dve percentá menej ako v tomto roku. Miera nezamestnanosti 13 %, o jedno percento nižšia ako v tomto roku. Podľa textovej časti návrhu rozpočtu sa miera nezamestnanosti za celý rok 1995 v tomto roku odhaduje na úrovni 13,5 %. Pre autorov návrhu štátneho rozpočtu to znamená, že v tejto oblasti sú predpoklady lepšieho vývoja, než pôvodne očakávali. Kiežby to tak bolo. Ako je to v skutočnosti? Znižujúca sa miera inflácie pôsobí na zvyšovanie nezamestnanosti. Čiže ak uvažujeme, že miera inflácie sa bude znižovať, tak táto bude tlačiť na zvyšovanie nezamestnanosti smerom nahor.

    Rast hrubého domáceho produktu v našich podmienkach neznamenal tvorbu nových pracovných miest v nejakej vyššej miere. Všetci veľmi dobre vieme, že tento rast bol spôsobený najmä exportom úzkej skupiny podnikov a dočasnými ochranárskymi opatreniami. Ale to, čo najvýraznejšie ovplyvnilo mieru nezamestnanosti, nebolo hospodárske oživenie, ale nebývalá aktivita štátnych úradníkov na úradoch práce. Títo ju znižovali na základe prípisu nadriadeného orgánu - Správy služieb zamestnanosti. Každý úrad práce o konkrétne percento. A to je na Slovensku prvýkrát od roku 1990, keď sa so štatistikou o nezamestnanosti manipuluje, alebo lepšie, s nezamestnanými.

    Áno, súhlasím s tým, že treba oddeliť tých, čo chcú pracovať, od tých, čo nechcú pracovať, ale spôsob, akým úrady práce vyraďujú z evidencie uchádzačov o zamestnanie bez toho, aby im našli zamestnanie, je mnoho ráz v ostrom protiklade so samotným poslaním a účelom týchto inštitúcií. Napríklad na jedno voľné miesto zametača vyradil úrad práce 40 mladých uchádzačov o zamestnanie. Skutočná miera nezamestnanosti je tak možno o 3 % vyššia. Vyššia, ako tá štatisticky vykázaná. Tu chcem pripomenúť, že tí, ktorí sa neobjavujú v štatistikách, sú nielen bez práce a bez podpory, ale aj bez nároku na sociálne dávky, a hoci sa o 6 mesiacov vrátia do evidencie, strácajú zasa nárok na prídavky na deti. Veľmi dobre vymyslené.

    Tu je zároveň odpoveď, prečo je v rozpočte na dávky sociálnej starostlivosti v kapitole ministerstva vnútra iba 6 miliárd, hoci skutočná spotreba je o 200 miliónov vyššia. Týmto som chcel povedať, že keď budeme počítať s nereálnymi číslami, aj výsledky budú nereálne. V takomto prostredí, v takej situácii sa stáva, že "vynikajúce hospodárske výsledky" nikto necíti, práve naopak, musia sa rušiť zľavy v doprave bez kompenzácií sociálne ohrozeným skupinám alebo stovky vlakových spojov v doprave.

    Teraz niekoľko slov ku vzťahu štátny rozpočet a poistné verejnoprávne inštitúcie. Členovia vládnej koalície, najmä pani ministerka Keltošová a jej štátny tajomník, sa často chvália tým, že nikde v postkomunistických krajinách neexistujú verejnoprávne inštitúcie oddelené od štátu a štátneho rozpočtu na tripartitnom princípe. Myslia sa tým Sociálna poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa a Fond zamestnanosti. Teda nikde inde iba u nás. Je to síce pravda, ale práve táto vláda sa k nim správa ako by boli štátnymi fondmi a nie verejnoprávnymi inštitúciami. Vláda im dáva, koľko sa jej zachce, a tiež si berie, koľko sa jej zachce. Posúďte sami.

    V Sociálnej poisťovni tento rok štát platí poistenie na nemocenské poistenie vo výške 4,8 % z 10 % minimálnej mzdy, na dôchodkové zabezpečenie 27,5 % z 80 % minimálnej mzdy. Na budúci rok bude platiť, ak to tak schválite, 3,8 % z 10 % minimálnej mzdy do nemocenského fondu a do dôchodkového 28,5 %, nie však z 80 % minimálnej mzdy, ale iba z 55. Podľa pani ministerky Keltošovej je to iba presun o jedno percento z jedného fondu do druhého. To je pravda iba sčasti, lebo okrem toho štát znižuje vymeriavaci základ za osoby, za ktoré je povinný zo zákona platiť, o 25 %. Táto drobná zmena má dosah na rozpočet Sociálnej poisťovne o 1,4 miliardy korún. Rozumie sa, nižšie príjmy Sociálnej poisťovni z tohto titulu o 1,4 miliardy korún. Ďalšia miliarda je skrytá vo výbere poistného. Štát ráta s vyšším výberom poistného ako Sociálna poisťovňa o 2 %. Ak sa v návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne uvažuje so sumou 2,6 miliardy na zvyšovanie dôchodkov, pýtam sa, koľko to bude skutočne. Kto to vie?

    Tu chcem ešte upozorniť na jednu skutočnosť a je to tiež novinka v tomto návrhu rozpočtu. Vláda navrhuje presun financovania zvyšovania dôchodkov z dôvodu rastu životných nákladov zo štátu na poistencov. Ale z rastúcich cien vyššie dane bude inkasovať štát. Tiež veľmi dobre vymyslené.

    Dámy a páni, štát zasahuje týmto návrhom zákona o štátnom rozpočte do fungovania zdravotných poisťovní, ktorých solventnosť negarantuje. Pozri návrh na zmenu prerozdeľovacieho mechanizmu medzi zdravotnými poisťovňami. Berie solventným korektným poisťovniam a chce dať tej, ktorú ani nedokáže skontrolovať, hoci tam má svoje zastúpenie. Toto nie je solidarita. To je neporiadok alebo nedbanlivosť.

    Ďalej - zákon určuje platby do fondov sociálneho a zdravotného poistenia zo skutočných príjmov zamestnancov a zamestnávateľov. Fond zamestnanosti tiež musí platiť z minimálnej mzdy. Ale štát platí percento z percenta. Je to naozaj komické, že 3,8 % z 10 % minimálnej mzdy. Prosím vás, nebolo by jednoduchšie pre nás, pre štátnych úradníkov, pre verejnosť, keby sme napísali, že to bude 0,38 % z minimálnej mzdy? Je to také malé divadielko. Alebo že to bude 15 % na dôchodkové zabezpečenie a nie 28,5 % z 55 % minimálnej mzdy?

    Ešte k Fondu nemocenského poistenia. Tento fond ako súčasť Sociálnej poisťovne je prebytkový. To však neznamená, milá vláda, že sa môže znižovať neodbornými a necitlivými presunmi a zásahmi. Konečne sa v tomto fonde vytvoril priestor na dôstojnú úpravu nemocenských dávok. Dnes je maximálna denná náhrada mzdy 200 Sk, čo zodpovedá priemernému zárobku 4 200 korún. Pýtam sa, chceme ďalej nútiť ľudí, aby sa dali operovať, aj operovať, v čase svojej dovolenky? Áno, Sociálna poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa, Fond zamestnanosti sú verejnoprávne inštitúcie, ale štát a táto vláda sa k nim správa, akoby boli štátnymi fondmi. Čo vy na to, pani ministerka? Alebo pani koalícia?

  • Smiech a potlesk v sále.

  • To bol zákon o štátnom rozpočte. Teraz niekoľko poznámok ku konkrétnym číslam a výdavkom z kapitol štátneho rozpočtu do sociálnej sféry.

    Prídavky na deti sú rozpočtované vo výške 10,7 miliardy. Na tento rok boli rozpočtované vo výške 9 miliárd. Chcem však upozorniť, že nejde v podstate o žiadne zvýšenie prostriedkov na túto dávku, lebo je to len skutočná potreba zo zákona. Tento rok je očakávaná potreba 10,2 miliardy korún a rozdiel do 10,7 je vyvolaný alebo spôsobený práve tou úpravou z 1. júla tohto roku. Čiže v rozpočte na rok 1996 nie je žiadna rezerva ani na úpravu tejto dávky v prípade zmeny životného minima.

    Dávky sociálnej starostlivosti sociálne odkázaným rozpočtované v kapitole ministerstva vnútra. Rovnako je tam suma vyššia ako na tento rok, ale tak ako u prídavkov na deti nezodpovedá to ani skutočnej potrebe, je to len výraz podhodnotenia potreby na tento rok. Veď už na konci októbra boli prostriedky čerpané vo výške skoro celoročného rozpočtu na tento rok a celoročná potreba bude o 800 miliónov vyššia, ako sú prostriedky v štátnom rozpočte na celý rok. Z toho, že sú to zákonom garantované dávky a že v rozpočte je menej peňazí, je jasné, že sa tieto sumy alebo výdavky na tieto dávky budú znižovať. Súvisí to práve s tým, čím sa zaoberala aj dnes vláda - so stanovením súm životného minima alebo s novou koncepciou úpravy týchto dávok.

    Moja ďalšia poznámka je k príspevku zo štátneho rozpočtu do sféry neštátnych subjektov. Je to neuveriteľne málo - 50 miliónov. Je to takisto ako tento rok, a pritom vláda vo svojom programovom vyhlásení deklarovala snahu o razantný nástup a podporu neštátnych subjektov. To, že 50 miliónov o rok nie je to isté ako tento rok, je nám, dúfam, všetkým jasné.

    Ešte krátka poznámka k dôchodkom. Tie sa už poskytujú cez Sociálnu poisťovňu. Štát v rozpočte vyčlenil na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za určené kategórie osôb sumu 3,5 miliardy a Sociálna poisťovňa vo svojom rozpočte ráta s príjmom od štátu na tieto skupiny osôb 5 miliárd. To je tých 1,4 alebo skoro 1,5 miliardy korún. Takisto tá otázna miliarda, ktorá vyplýva z vyššieho výberu poistného, jednoducho štát predpisuje Sociálnej poisťovni, jej posúva latku vyššie ako sebe, čo je ďalšia miliarda, a na druhej strane Fondu zamestnanosti predpisuje platiť pol miliardy, keď ten platí za nezamestnaných, ktorí poberajú podporu.

    Dámy a páni, súhlasím s predsedom vlády Slovenskej republiky, že nás čaká rok skromnosti a uťahovania opaskov, lebo v sociálnej sfére je to tak.

    Teraz mi dovoľte povedať moje pozmeňovacie návrhy.

    Prvý. V § 9 zákona o štátnom rozpočte nahradiť slová "zo 70 % minimálnej mzdy" slovami "z minimálnej mzdy". Štát platí poistné na zdravotné poistenie z celej minimálnej mzdy.

    Druhý pozmeňovací návrh - sú to v podstate dva návrhy v tomto jednom. V § 10 písm. a) vypustiť číslo 10 %, v § 10 písm. b) vypustiť číslo 55 %. Čiže aby štát platil poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie z minimálnej mzdy, tak ako napríklad Fond zamestnanosti.

    Tretí pozmeňovací návrh: V článku III vypustiť body 3 a 4. Ide o poskytovanie zálohových platieb. Navrhujem ponechať terajší spôsob na zmluvnom vzťahu medzi poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a tiež prerozdeľovací mechanizmus medzi poisťovňami ponechať na terajšej úrovni.

    Môj posledný pozmeňovací návrh: V článku IV vypustiť body 1 a 6. Ide o presun financovania zvyšovania dôchodkov z dôvodu rastu životných nákladov zo štátu na Sociálnu poisťovňu.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Filkus. Pripraví sa pán poslanec Dzurinda.

    Faktická poznámka - pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    nebudem reagovať na celé vystúpenie pána poslanca Brocku, pretože naozaj manipulácia s číslami je mu vlastná a už niekoľko rokov to predvádza v parlamente. Ja mu len chcem pripomenúť, že keď bol v opačnej pozícii a bol ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny v minulej vláde, vtedy veľmi úzkostlivo striehol rozpočet a nesúhlasil ani s takou zmenou rodinných prídavkov, aká bola navrhovaná, teda aby sa odvíjali od životného minima.

    A záverom iba toľko, že mnohé pozmeňovacie návrhy, ktoré dal, sú obsiahnuté v spoločnej správe, takže, myslím si, že je úplne zbytočné dávať ich znovu a do budúcnosti ho prosím, aby si tú spoločnú správu prečítal a reagoval v takomto duchu.

  • Ďakujem. Pán poslanec Brocka - faktická poznámka.

  • Pani Aibeková, ja som nemal to šťastie, že by som predkladal návrh rozpočtu v tomto parlamente. Robil som to iba vo vašom výbore. Myslím, že ak porovnáte, ak by ste našli ten materiál, tak finančné prostriedky aj na prídavky na deti, ak sa pýtate, v rozpočte vlády Jozefa Moravčíka boli podstatne vyššie, ako ste vy schválili na tento rok. Boli vo výške 10,2 miliardy korún. A keďže tento rok sú práve v tejto výške, tak len potvrdzujú to, že naše odhady boli seriózne a boli do plnej výšky pokryté. V tomto návrhu, resp. v rozpočte na tento rok bolo 9 miliárd, je to o 1,2 miliardy menej, ako je skutočná potreba. Prosím vás, to hovorí o kvalifikovanosti toho návrhu.

    Druhá vec, "manipulovanie s číslami je mi vlastné". Povedzte konkrétny príklad, pani poslankyňa. Ja hovorím o konkrétnych príkladoch. A ak hovoríte, že moje pozmeňovacie návrhy sú v spoločnej správe... Povedzte konkrétne, ktorý návrh, ak ste ma pozorne počúvali.

  • Vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia,

    najprv niečo na oživenie, aby sme už naznačené bariéry napätosti trošku roztopili. Ja som ten, priznávam sa, ktorý sa stavil s pánom poslancom Lysákom o to šampanské. Veľmi rád ho zaplatím, ak sa výsledky prejavia v takom raste daňových príjmov, ktoré budú pre túto ekonomiku pozitívne. Veľmi rád to preto urobím.

    Ale keď už sme pri tých príjmoch, nechcel som začať s príjmami, ale preto, že vy ste to spomenuli, nadviažem na tento problém. Neviem, či ste si viacerí všimli, že v niektorých položkách príjmov vo vzťahu k roku 1995 sa v návrhu rozpočtu na rok 1996 ráta s poklesom. Spotrebné dane napríklad klesajú o 2 miliardy Sk, clo o 200 miliónov Sk, príjmy rozpočtových a príspevkových organizácií o 800 miliónov Sk, správne poplatky o 200 miliónov Sk, ostatné nedaňové príjmy o 600. Je to dohromady 3 800 miliónov Sk. Čiže aj z tohto pohľadu príjmov treba vedieť naznačené otázky analyzovať.

    Mám niekoľko vecných poznámok a potom jeden pozmeňovací návrh, ktorý má dve odnože.

    K tým vecným: Makroekonomické východiská, ktoré sú nám všetkým už známe a veľmi frekventované v rôznych vystúpeniach, naozaj možno hodnotiť veľmi pozitívne, vzhľadom na viacročné výsledky transformačného procesu. Predsa však, aspoň ja, pri realizácii týchto dobrých pozitívnych východísk vidím určité riziká. Už som ich niekoľko razy načrtol, hovorili sme o nich, ale predsa ich teraz trochu rozšírim. Výdavky štátneho rozpočtu, vzhľadom na zdôraznenie dynamizácie národného hospodárstva, rastú mimoriadne rýchlo, o 13,1 %, ale súčasne miera inflácie, s ktorou sa ráta, je 6 až 8 %. Je to skoro dvojnásobok. Rast výdavkov predstavuje skoro dvojnásobok miery inflácie. Je to určité riziko, ktoré môže spôsobiť, že toto makroekonomické kritérium sa nemusí dodržať.

    Ďalej, výška deficitu predpokladaná na rok 1996 presahuje splátku istín. To sme si tiež povedali - tých 19 miliárd Sk. Samozrejme, že keby bol deficit 19 miliárd Sk, tak by sa nemuselo o zadlžení do budúcnosti hovoriť. Nezdôrazňujem, že je strašné, alebo že to dramatizujem, ale je to určitý krok, ktorý zakladá ďalšie zaťaženie budúcnosti, resp. rozpočtu v budúcich rokoch.

    Tretia vecná poznámka. Predpokladaný rast dynamizácie, ktorý sa prejavuje v tých 5-6 percentách rastu hrubého domáceho produktu, sa prezentuje v rozpočte rastom výdavkov 22 miliárd Sk, to je tých 13,1 %. Najväčší prírastok výdavkov má kapitola Všeobecná pokladničná správa, 7 miliárd Sk, 152 %. Z celkových výdavkov štátneho rozpočtu je sústredených 22,5 miliardy Sk vo Všeobecnej pokladničnej správe.

    A teraz anticipujem záver, ide o kapitolu, peniaze ktorej môže rozpúšťať len minister financií, predseda vlády, alebo vláda, samozrejme. Toto ukazuje, alebo ja som získal z toho dojem, keď som si dobre prečítal aj vzájomné relácie medzi jednotlivými kapitolami, že vláda tu koncentruje svoje rôzne rezervy, aj také, o ktorých teraz ešte nevieme aké, najmä prostredníctvom takých rôznych položiek, ako rezerva vlády, to je tých 1,5 miliardy Sk, 2,3 miliardy Sk na štátne záruky za bankové úvery. Tam máme vytypované, v ktorých oblastiach by mala vláda garantovať. Samozrejme, v porovnaní s tým 30-miliónová rezerva predsedu vlády je maličkosť, ako mi už pán podpredseda vlády raz povedal pri prerokúvaní vo výbore, ale napriek tomu koncentrácia týchto rezerv vytvára taký priestor na rozhodnutia, ktoré môžu viesť ku koncentrácii moci a k takému rozdeľovaniu, ktoré nemusí byť vždy v súlade so záujmami oživenia ekonomiky.

    Z prírastku výdavkov v štátnom rozpočte zo sumy 22,5 miliardy Sk sa presúva, a tento problém spomenul aj pán poslanec Košnár, do takých rozpočtových kapitol štátneho rozpočtu, ktoré môžu máločo hovoriť, alebo sa priamo zúčastňovať na rozvojových impulzoch. Ide teda o protirečivé poňatie dynamizácie národného hospodárstva vo vzťahu k použitiu výdavkov štátneho rozpočtu na tieto ciele.

    Jeden taký globálny pohľad cez okuliare charakteru jednotlivých kapitol, ktoré sú v rozpočte. Vy, ktorí ste ho čítali, viete, že z 37 rozpočtových kapitol každá zaznamenáva rast - okrem kapitoly Kancelárie prezidenta. Na druhej strane už viackrát spomínané výdavky Úradu vlády Slovenskej republiky, Slovenskej informačnej služby atď. neúmerne rastú. Toto osobitne nechcem komentovať. Nechávam na poslancov, aby sa v súčasných podmienkach napätého vzťahu medzi prezidentom, premiérom, vládou, parlamentom pokúsili o sformovanie svojho vlastného záveru.

    V rámci procesu oživenia, o ktorom už všetci vieme a máme aj predstavu, ako do neho vstupovať, vidím jedno biele miesto, ktoré sme doteraz málo využívali, a to je dokonalejšie využitie regionálnej politiky a významu regiónov na ďalšiu etapu oživenia. Považujem to za mimoriadne významné, samozrejme, za predpokladu, že regióny, obce, budú mať dostatočný balík finančných prostriedkov na to, aby ich vedeli použiť a uplatniť pri svojom rozmýšľaní v rámci celého procesu oživenia ekonomiky. Z tohto titulu nielen že som si osvojil návrh Združenia miest a obcí, ale bez ohľadu na to som už z vlastnej iniciatívy vo výbore o tom hovoril, že je nevyhnutne potrebné tento balík prostriedkov zväčšiť. Bez dôraznejšieho využívania regiónov a rozhodnutí týchto regiónov sa skutočne dostaneme len malými krokmi cez dynamizáciu národného hospodárstva. Navrhujem: Výnos dane z príjmov fyzických osôb v roku 1996 upraviť ako príjem obcí vo výške tých známych 26,41 %. Po druhé, zvýšiť bežný transfer na výkon samosprávnych funkcií na 250 miliónov Sk. To, samozrejme, potrebuje, aby som povedal tiež o návrhu nového znenia, ktorý odovzdám pánu spravodajcovi, ide o § 1 odsek 5 a § 7 odsek 1.

    Ďakujem, že ste ma podaktorí počúvali.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Dzurinda, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Vaškovič z DÚ.

  • Pán predsedajúci, členovia vlády, panie poslankyne, páni poslanci,

    základnou charakteristikou návrhu štátneho rozpočtu je jeho výsledok, rozdiel medzi očakávanými príjmami, a plánovanými výdavkami. Je vyčíslený ako schodok 27 miliárd Sk. Je to najväčší plánovaný schodok v štátnom rozpočte od jestvovania Slovenskej republiky. Pán podpredseda vlády v úvodnom slove zmierňoval jeho dôsledok uvedením, že v roku 1996 vláda plánuje splatiť časť istiny zo starých dlhov v objeme 19 miliárd Sk. Teda, ako uviedol, nový prírastok k vnútornému zadlženiu štátu je len 8 miliárd Sk.

    Treba dodať, že k tomuto číslu môžeme pridať a je potrebné pridať ešte 3 miliardy Sk. Do tejto výšky sa návrhom zákona umožňuje vláde vydať dlhopisy na stavbu diaľnic. Teda prírastok vnútorného zadlženia je prakticky 11 miliárd Sk. Je to pôžička súčasnej vlády, ktorú budú musieť občania prostredníctvom daní vrátiť v nasledujúcich rokoch. Jedenásť miliárd Sk predstavuje 2 tisíc Sk na obyvateľa, alebo 8 tisíc Sk na jednu štvorčlennú rodinu. Takúto časť daní plus úroky bude musieť vláda odložiť z daní vyberaných v nasledujúcich rokoch na splatenie toho, čo si súčasná vláda v roku 1996 požičia.

    Druhou významnou charakteristikou štátneho rozpočtu sú veľké rezervy naplánované v kapitole Všeobecná pokladničná správa. Tieto rezervy predstavujú spolu až 11 800 miliónov Sk. Viaceré z položiek, tvoriacich uvedenú sumu, majú málo konkrétne určenie, niektoré ho nemajú uvedené vôbec. Takýto stav považujem z pohľadu daňových poplatníkov za neprijateľný. Kým podiel obcí na republikových daniach je len 6 miliárd Sk, celkové rezervy sú dvojnásobné.

    Pripomínam, že pred chvíľou Národná rada Slovenskej republiky schválila nový zákon o rozpočtových pravidlách. V tomto zákone je aj ustanovenie, podľa ktorého, a tu je krátky citát: "Vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií môže v rozsahu a za podmienok určených zákonom o štátnom rozpočte povoliť uskutočnenie výdavku nevyhnutného pre hospodárstvo Slovenskej republiky a nezabezpečeného v štátnom rozpočte." Koniec citátu.

    Inými slovami, ak v štátnom rozpočte budú voľné, vyčlenené, ale aj nedostatočne pomenované prostriedky, môže ich vláda alebo minister financií použiť prakticky na čokoľvek. Z uvedeného vyplývajú pre platiteľov daní, občanov dve nebezpečenstvá:

    1. Časť prostriedkov štátneho rozpočtu sa dostane mimo parlamentnej kontroly.

    2. Vytvára sa rámec na plytvanie prostriedkami štátneho rozpočtu.

    Keď vláda nevie v čase schvaľovania štátneho rozpočtu dostatočne presne, konkrétne odôvodniť budúce výdaje, navrhujem nasledujúce riešenie, a je to môj pozmeňovací návrh: Vylúčiť z kapitoly Všeobecná pokladničná správa rezervné položky číslo 6002, 6010, 8701 a časť položiek pod číslom 8777 v celkovej výške 8 609 117 tisíc Sk. Z tejto sumy vyčleniť 609 117 tisíc Sk ako zvýšenie podielu obcí na republikových daniach a o 8 miliárd Sk znížiť výdavky a tým i deficit štátneho rozpočtu na sumu 19 miliárd Sk, teda na úroveň istiny splatnej v roku 1996. V prípade, že sa v priebehu roku 1996 objaví neplánovaný nevyhnutný výdavok, pokryť ho novelou zákona o štátnom rozpočte na rok 1996.

    Uvedený prístup nepochybne sprísni nielen rozpočtové plánovanie, ale bude znamenať aj šetrnejšie zaobchádzanie s daňami občanov. Medzi rezervami by zostala rezerva predsedu vlády, rezerva na zabezpečenie platobnej schopnosti zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne a rezerva na štátne záruky za bankové úvery spolu v objeme 3 060 miliónov Sk.

    Pri prijímaní zákona o štátnom rozpočte sú dôležité správne odhady makroekonomických parametrov, šetrné zaobchádzanie na strane výdavkov. Rovnako dôležité však je aj to, aby z návrhu zákona o štátnom rozpočte bolo jasné, aké dôsledky prinesie prijatie zákona občanom, aké budú dôchodky, rodinné prídavky, príspevky na dopravu, koľko bude stáť jeden zdravotnícky bod, o koľko sa v priebehu roku zvýšia platy učiteľom, zdravotníckemu stavu atď., či sa konečne zvýši rozdiel medzi platmi a podporou v nezamestnanosti, ktorá nemotivuje ľudí hľadať si prácu. Žiaľ, do Národnej rady Slovenskej republiky bol predložený zákon, ktorý neposkytuje odpovede na tieto otázky. Je veľmi hmlistý, bez uvedených dosahov na občana. Občan môže iba dedukovať, žiaľ, aj my, poslanci.

    Ďalšou výraznou črtou štátneho rozpočtu je jeho politický rukopis. Vláda sa snaží každému trochu pridať. Pravda, okrem prezidentskej kancelárie. Najviac však sebe. Vláda najviac pridáva úradu vlády. Bezmála trojnásobok plánu na rok 1995. Neobstojí argumentácia pána podpredsedu vlády, že ide o malé čísla, pri ktorých aj nepatrné zvýšenie je násobkom pôvodnej sumy. Rozdiel medzi návrhom pre úrad vlády na rok 1996 a plánom na rok 1995 je 263 431 tisíc Sk. Pritom železnice museli rušiť takmer 400 vlakov, aby ušetrili 175 miliónov Sk ročne. Keby im úrad vlády tých 175 miliónov spustil, ľudovo povedané, nemuseli by rušiť vlaky, trápiť robotníkov dochádzajúcich do roboty a z roboty a ešte by sa úradu vlády zvýšil rozpočet o 88,5 milióna Sk, čo by bolo vyššie než 50-percentné zvýšenie rozpočtu oproti roku 1995.

  • Pri tej príležitosti sa pýtam, ako vláda plánuje nahradiť 1 400 miliónov Sk, ktoré železniciam chýbajú v roku 1996.

    Druhé najvýraznejšie zvýšenie má opäť vláda. Jej rezerva je vyššia oproti roku 1995 o 61 %, pričom vláda si ani nelámala hlavu s uvedením predpokladaných titulov použitia rezerv. Kým na rok 1995 uviedla 6 potencionálnych titulov, na rok 1996 ani jediný. Rezerva vlády je čierna skrinka, a čierne skrinky by mali byť pre poslancov neprijateľné.

    Tretie najvýraznejšie zvýšenie má Slovenská informačná služba - o 47 %. A štvrté minister financií v kapitole Všeobecná pokladničná správa, a to o 45 %.

    Aké sú teda štyri najvýraznejšie politické priority vlády? Úrad vlády, vláda, tajná služba, ministerstvo financií.

  • A kto je v najväčšej neistote? Pacienti, zdravotníci, učitelia a študenti, dôchodcovia, cestujúca verejnosť, ale aj občania miest a dedín. Vláda uvádza, že podiel rozpočtov obcí na republikových daniach sa zvyšuje takmer o 800 miliónov Sk. Keď však zahrnieme vplyv inflácie, ide prakticky o to isté, čo mali v roku 1995.

    Štát vyberie od občanov dane v objeme 145 miliárd Sk, obciam však ponecháva len 6 miliárd, teda 4 % z vybraných daní. Zo 100 Sk daní vybraných od občana zostanú obci len 4 Sk. Takýto stav je neudržateľný. Obce už nemajú čo predávať, čo prenajímať, zato pokazených studní i rozbitých miestnych komunikácií pribúda. Vláda v návrhu rozpočtu opäť ohlasuje silné rozvojové impulzy. Veľké verejné investície.

    V návrhu štátneho rozpočtu v časti "Kvantifikácia fiškálneho schodku a financovanie vybraných oblastí" sa na strane 3 píše - kratučký citát: "Medzi rozhodujúce priority, a to nielen štátneho rozpočtu, sa dostáva podpora bytovej výstavby a budovanie diaľničnej siete." Koniec citátu. Obávam sa, že ide o čierny humor. Štátny rozpočet sa týmto prioritám totiž absolútne vyhýba a všetko dokonale zahmlieva.

    Strana 4 citovanej časti návrhu štátneho rozpočtu totiž uvádza, že na podporu bytovej politiky sa poskytujú zdroje štátneho rozpočtu v sume 4 300 miliónov Sk, z toho v rámci stavebného sporenia 2 900 miliónov Sk a na aktívnu podporu výstavby 1 300 miliónov Sk. Čo sa týka stavebného sporenia, ide o dlhodobejší proces, v rámci ktorého sa v roku 1996 efekty v praktickej realizácii neprejavia. Zároveň treba uviesť, že z prostriedkov stavebného sporenia je možné financovať aj rekonštrukciu jestvujúcich bytov. Koncepcia bytovej politiky však predpokladá ročne postaviť 20 tisíc nových bytov. Ak je priemerná cena jedného bytu 750 tisíc Sk, potom treba ročne prestavať 15 miliárd Sk.

    V návrhu štátneho rozpočtu sa uvádza, že v rámci podpory aktívnej politiky zamestnanosti uvažuje, opakujem, uvažuje Fond zamestnanosti s uvoľnením zdrojov v objeme minimálne 1 miliardy Sk. Ide teda o mimorozpočtový zdroj, aj to na úrovni úvah a, prirodzene, skôr na vytváranie nových pracovných miest ako na priame investičné použitie. Takže jediné priame peniaze na podporu bytovej výstavby sú v štátnom rozpočte miliarda vo forme rezervy a 300 miliónov na objekty bývalej komplexnej bytovej výstavby, z čoho asi polovica pôjde na dokončenie škôl. V najlepšom prípade priamo z prostriedkov štátneho rozpočtu je na výstavbu nových bytov určených miliarda a 158 miliónov Sk, za čo sa dá postaviť približne 1200 nových bytov - v porovnaní s tými 20 tisícami.

    Ešte smutnejšie to vyznieva pri analýze diaľničného programu. Na ten v štátnom rozpočte nie je doslova ani koruna. Vláda vyčleňuje pre cestný fond zo spotrebnej dane z benzínu a nafty miliardu a 210 miliónov Sk, z čoho 210 miliónov Sk musí cestný fond zaplatiť ako ročný výnos z dlhopisov vydaných v roku 1995. K zostávajúcej jednej miliarde možno prirátať miliardu a 200 miliónov z cestnej dane, čo dohromady predstavuje 2 200 miliónov Sk.

    25. apríla tohto roku vláda prijala uznesením vlády číslo 269 správu o rozvoji diaľnic a medzinárodných ciest na území Slovenska. V tejto správe sa píše, že - krátky citát: "Na údržbu a prevádzku ciest a diaľnic v období rokov 1996 až 2005 je ročná potreba 3 miliardy Sk." Toľko citát. Cestný fond na rok 1996 dostáva 2 200 miliónov. Nestačí to teda ani na potrebnú údržbu jestvujúcich ciest a diaľnic.

    Pripomínam formuláciu zo správy k návrhu štátneho rozpočtu strana 3: "Medzi rozhodujúce priority, a to nielen štátneho rozpočtu, sa dostáva budovanie diaľničnej siete." Keďže v rozpočte sa na túto rozhodujúcu prioritu nenašla ani koruna, vláda navrhuje aj v roku 1996 financovať diaľničný program vydaním štátnych dlhopisov v objeme 3 miliardy Sk. Ak časť z týchto peňazí pohltí, ako bolo uvedené vyššie, údržba jestvujúcich komunikácií, časť program rozvoja cestnej siete, veď aj cesty treba stavať, napríklad obchvat Žarnovice a ďalšie, na samotné diaľnice zostane azda 1 500 miliónov Sk. Za ne sa dá postaviť tak 7 - 8 km diaľnic. Plán je 450 za 10 rokov, teda 45 za rok. Pritom podotýkam, že vydanie dlhopisov predstavuje najdrahšiu formu financovania rozvoja diaľnic.

    V roku 1995 vláda takto vydala dlhopisy v objeme 1 700 miliónov Sk. Splatné sú do troch rokov a úroková miera je 12,5 %. Možno si v súčasnosti všímate štyri výrazné cestné stavby: realizovaný prieťah Veľký Meder, čerstvo ukončený obchvat Serede, obchvat Zvolena a rozšírenie cesty z Martina do Žiliny. Na tieto stavby boli v roku 1992 obstarané prostriedky s úrokom 6 % a s platnosťou 12 rokov. V roku 1998 bude musieť minister dopravy z cestného fondu zaplatiť za dlhopisy vydané v roku 1995 a plánované na rok 1996 vyššiu čiastku, ako je celkový prídel do Štátneho cestného fondu v roku 1996. Pýtam sa, z čoho bude minister dopravy v roku 1998 financovať čo i len údržbu ciest a diaľnic.

  • Minister dopravy ešte v apríli 1995 vo vládnom dokumente, ktorý som citoval, uvádza, že hlavným príjmom cestného fondu v roku 1996 bude podiel na spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v objeme 6 miliárd Sk. Dnes dostáva jednu miliardu. Tento pomer medzi očakávanými 6 miliardami a získanou jednou miliardou vyjadruje vzťah medzi snami vlády a jej nezodpovednými verejnými vyhláseniami a skutočnou realitou. Neuvážené vyhlásenia, nereálne sny a prísľuby spôsobia jedine neúnosné zadlženie Slovenskej republiky, kŕčovité obstarávanie veľmi drahých finančných zdrojov a v konečnom dôsledku plytvanie s prostriedkami štátneho rozpočtu.

    Dámy a páni, posudzujeme už štvrtý rozpočet samostatnej Slovenskej republiky. Napriek rôznym vyhláseniam a proklamáciám musím konštatovať, že kvalita rozpočtu i hospodársky rukopis vlády sa znižujú. Plánovaný deficit je najvyšší za uvedené roky. Položky rozpočtových kapitol sú stále temnejšie, neprehľadnejšie. Ministri do výborov už prakticky vôbec nechodia. My sme v našom gesčnom výbore videli počas troch dní jediného - ministra zdravotníctva. V rozpočtoch obcí sa absolútne nič nemení. Vláda ich stále drží na kyslíkovom dlhu, pri rozdeľovaní republikových daní nedokáže diferencovať ani stupeň technického vybavenia obcí. Priority vlády sú nečitateľné a ak, tak sú to predovšetkým štátne úrady. Vláda sa chváli jediným, za čo vlastne ani nemôže - relatívne dobrými makroekonomickými ukazovateľmi. Tie sú však predovšetkým odrazom oživenia v okolitom svete a výsledkom veľkej trpezlivosti a obetavosti občanov. Vláda v návrhu rozpočtu na rok 1996 za ich úsilím výrazne zaostala.

  • Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené poslankyne a poslanci,

    dovoľte mi len krátku repliku na plamenný prejav pána poslanca Dzurindu. Budem reagovať len na jednu časť tohto prejavu. Je to otázka toho najväčšieho plánovaného schodku v histórii samostatnej Slovenskej republiky. Ja by som vás, pán poslanec, poopravil. Najväčší plánovaný schodok v histórii Slovenskej republiky pripravovala vláda, v ktorej ste sedeli aj vy. Bol to návrh štátneho rozpočtu na rok 1995, kde sa pripravoval návrh schodku 26 mld Sk, avšak v rámci tohto schodku sa uvažovalo využitie zdrojov Fondu národného majetku, resp. štátnych dlhopisov v rozsahu zhruba 16 mld Sk, to znamená, že sa pripravoval návrh štátneho rozpočtu so schodkom 42 mld Sk v metodike dnes plánovaného rozpočtu.

  • Ten návrh ste si ani netrúfli potom nakoniec predložiť do parlamentu.

    Pokiaľ sa týka návrhu rozpočtu na rok 1995, v podstate sme rozsekli gordický uzol vzťahu medzi štátnym rozpočtom a Fondom národného majetku. A prax, myslím, za rok 1995 potvrdila reálnosť nami navrhnutého štátneho rozpočtu. V tej základnej konštrukcii pokračujeme aj v roku 1996, pričom vzhľadom na pomerne výraznú dynamiku výdavkov sa zvolil určitý režim ukotvenia tohto štátneho rozpočtu, určitej možnosti utlmenia rizík. To znamená, že sú tu určité rezervy, je tu predpokladaný určitý model regulácie výdavkov. To všetko pri dynamike výdavkov, akú zakladáme, je nutné, vzhľadom na to, že transformačný proces pokračuje, a takisto ako v roku 1995 a, priznávam, aj v roku 1996 sú veľké riziká tak v príjmových, ako aj vo výdavkových čiastkach. Tieto problémy majú aj vyspelé západné krajiny, ktoré majú dlhodobo stabilizované výdavkové a príjmové zložky, a vidíte, čo sa deje vo viacerých vyspelých krajinách, keď nevedia utrafiť v rámci rozpočtovaných a reálnych relácií rozpočtových vzťahov. Najmä potom v našej pozícii transformačnej, transformujúcej sa krajiny tieto väzby sú oveľa zložitejšie. Takže myslím, že niekedy je lepšia chladná hlava ako plamenný prejav.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Lysák - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Odpovedal za mňa v podstate podpredseda vlády. Ale dovoľte, pán kolega Dzurinda, nereálne sny a prísľuby vlády, vyhliadky sa stále stemňujú - to sme počuli predsa už dvakrát, aspoň ja, v tejto miestnosti. Obdivujem vašu vytrvalosť.

    A pokiaľ ide o makroekonomické výsledky Slovenskej republiky, známy pán Schumpeter svojho času povedal: "Makroekonomické výsledky sú odrazom ekonomiky." Hádam toto spolu uznávame.

    Pokiaľ ide o výdavky, že sa zvyšujú iba na štátny aparát - mám taký dojem, že ani vy nebudete prináležať k tým, ktorí schvaľujú, že kedysi vyháňali úradníkov z úradov. Vyhnali 70 tisíc, ak si dobre pamätám tú cifru, a namiesto nich nabrali po štyroch na jedno miesto - nekvalifikovaných. My budujeme nový aparát. Myslím, že o tom by sme mohli prestať hovoriť.

    Chcel by som spresniť ten návrh, ktorý som na začiatku nemal dotiahnutý. Ide o výdavky na vedu a na oblasť školstva. Po konzultáciách by som si to dovolil spresniť takto: Odporúčam zvýšiť kapitolu ministerstva školstva v časti veda o 24 mil. Sk na mzdové prostriedky, o 7 mil. Sk na krytie odvodových povinností do fondov a o 5 mil. Sk na kapitálové výdavky s prioritou obnovy prístrojov a laboratórií. Celkové zvýšenie pre školstvo teda odporúčam, po konzultáciách, v sume 36 mil. Sk a o túto sumu odporúčam znížiť rezervy vlády Slovenskej republiky.

    Ďalej odporúčam zvýšiť podporu zo štátneho rozpočtu na rozvoj zahraničného obchodu, najmä na oblasť informatiky, marketingu, financovania, refinancovania, subvencovania a spravovania Štátneho fondu na podporu zahraničného obchodu na sumu 550 mil. Sk. Ide teda o zvýšenie 250 mil. Sk a o túto čiastku tiež odporúčam znížiť rezervu vlády Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Dzurinda - faktická poznámka.

  • Pán podpredseda vlády, priznám sa, že som veľmi sklamaný vaším vystúpením, lebo ste sa pustili len do jediného argumentu. Ale, žiaľ, ani ten nemôžem akceptovať. Ak bol plánovaný schodok Moravčíkovej vlády 26 mld, váš je 30 mld. Ak Moravčíkova vláda si mohla dovoliť navrhovať likvidovať staré dlhy z Fondu národného majetku, tak preto, že chcela privatizovať slušne, za peniaze, nie tak, ako to robíte vy, keď rozdávate majetky, tak ako ich rozdávate.

    Čiže faktické porovnanie skutočnosti a argumentov je, že Moravčíkova vláda, apropo, ona ten rozpočet ani do parlamentu nepredložila, naplánovala schodok 26 mld, vy ste naplánovali schodok 30 mld. Platí to, čo som povedal, že je to najvyšší plánovaný schodok, odkedy Slovenská republika jestvuje.

    Čo sa týka pána poslanca Lysáka - skôr niet sa čoho zachytiť. Neviem, komu ste venovali tú výčitku o vyhadzovaní štátnych úradníkov. Na mňa iste neplatila.

    A skončím opäť vami, pán podpredseda vlády. Je mi veľmi ľúto, že sa vyhýbate odbornej polemike a že skôr sa zameriavate na formu s cieľom zahrať takto problémy do autu. Vy ste neprišli počas troch dní do nášho gesčného výboru ani raz. Pri rokovaní nášho výboru s ostatnými spravodajcami bola formálna diskusia, bolo hovorené, že tam nie je priestor si vymieňať argumenty, aj dnes ste dokázali, že jednoducho nie ste v stave reagovať vecne na vecné argumenty.

  • Pán poslanec Palacka - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán podpredseda vlády priznal, že v rozpočte sú veľké riziká, a porovnával to s rozpočtami vyspelých krajín, kde sú, vraj, všade riziká. Chcel by som sa však spýtať, pán podpredseda, môžete uviesť príklad z rozvinutej západnej krajiny, kde je v rozpočte takmer 10 % bez bližšieho určenia, že si s nimi vláda môže robiť čo chce?

  • Ďakujem. Pán poslanec Vaškovič, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Šagát z DÚ.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    mám taký pocit, že mojou hlavnou komparatívnou výhodou bude, že som zatiaľ nebol v žiadnej vláde, takže možno reakcie na moje vystúpenie nebudú až také vehementné. Preto sa budem snažiť aj formulovať otázky, aby pán podpredseda alebo niektorí ministri na to zareagovali. Vzhľadom na to, že moji predrečníci dosť podrobne špecifikovali niektoré problémy, vo svojom vystúpení k niektorým problémom budem hovoriť iba tézovito.

    Je nesporné, že makroekonomické východiská na rok 1996 sú podstatne lepšie na zostavenie štátneho rozpočtu, ako boli v minulosti. Otázkou však zostáva, či vláda túto lepšiu východiskovú pozíciu využila, alebo využila čiastočne. Ja na to teraz nechcem dať definitívnu odpoveď. Pokúsim sa o týchto problémoch hovoriť v ďalšom vystúpení.

    Druhá problematika, ku ktorej by som chcel hovoriť, je to, že rozpočet, to nie je len ročná záležitosť. Rozpočet predsa musí akcentovať aj strednodobé obdobie, ale aj dlhodobé obdobie. To znamená, že pri hodnotení tohto štátneho rozpočtu by som tiež chcel poukázať na niektoré súvislosti s programovým vyhlásením vlády, ktoré je formulované na štyri roky a prakticky tento rozpočet už uzatvára dvojročné obdobie.

    Z hľadiska makroekonomických ukazovateľov sa dá povedať, že najjednoduchšie sa koordinuje inflácia. Tá sa totiž dá znižovať administratívne. Druhá vec je, aké to má dosahy na ostatné veličiny. Zatiaľ sa ukazuje, že riadenie inflácie zabezpečuje pozitívny rast hrubého domáceho produktu, zatiaľ čo macošsky sa správa k úrovni nezamestnanosti.

    V programovom vyhlásení sú základné makroekonomické ciele a jedným z týchto cieľov je aj dosiahnutie nezamestnanosti pod hranicu 10 %. Týmto rozpočtom uplynie polovica volebného obdobia a ukazuje sa, že problém zníženia nezamestnanosti bude vážnym problémom, pretože prakticky v budúcom roku sa predpokladá nezamestnanosť niečo pod 13 %, ale na splnenie programového vyhlásenia v ďalších dvoch rokoch bude potrebné znížiť nezamestnanosť o 3 %, čo, môžem povedať, nie je jednoduchý cieľ, ktorý stojí pred touto vládou. Hovorím to preto, že hoci je to dlhodobejšia súvislosť, ale predsa len musí sa rešpektovať aj v týchto rozpočtoch.

    Pokiaľ ide o hodnotenie základných ukazovateľov tohto rozpočtu, tak ja považujem fakt, že podiel tohto rozpočtu na nominálnom hrubom domácom produkte sa zníži o 1 percento za pozitívny. Neviem, možno v tomto bode sa nezhodnem s niektorými poslancami, ale trend znižovania podielu štátneho rozpočtu na nominálnom hrubom domácom produkte podľa mňa je veľmi dôležitý makroekonomický cieľ. Totiž ukazuje na to, že je snaha alebo tendencia čo najmenej prostriedkov rozdeľovať cez štátny rozpočet a viac prostriedkov ponechať na iné druhy prerozdeľovania.

    Tu by som sa chcel pozastaviť pri ďalšom ukazovateli, a to je celková úroveň prerozdeľovania, ktorá tu je, pretože sú obrovské snahy zvyšovať podiel štátneho rozpočtu alebo celkovú úroveň prerozdeľovania, do ktorej treba zahrnúť aj ďalšie fondy. Chcem povedať, že som to robil odhadom, takže nebude to úplne presné, ale celková úroveň prerozdeľovania sa blíži asi k 51 % na nominálnom hrubom domácom produkte, to znamená - lapidárne povedané - prakticky polovica vytvoreného hrubého domáceho produktu sa prerozdeľuje prostredníctvom štátu alebo fondov.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasy v sále.

  • Je schválený zákon, ale mne sa zdá, že slovo "rozdeľovanie" ekonomicky nie je príliš vhodné, lebo to vyzerá, akoby niekto dával, tak sa budem pridŕžať zatiaľ "prerozdeľovania" a možno dostanem potom pokutu od niekoho.

    To znamená, že úroveň prerozdeľovania nad toto percento je z hľadiska budúcnosti prakticky neprijateľná, a preto aj požiadavky na zvyšovanie tohto podielu sú neprimerané. Myslím si, že efektivita ďalšieho umiestňovania prostriedkov cez štátny rozpočet je podstatne nižšia ako cez iné kanály, preto by sa táto tendencia mala jednoznačne znižovať.

    Prejdem k príjmovej stránke. Podľa môjho názoru príjmy sú celkom objektívne odhadnuté, dokonca mám pocit, že sú mierne podhodnotené, čo je opačná kritika, aká tu prevládala v hodnotení tohtoročného rozpočtu. Čo ma znervózňuje na príjmovej stránke ani nie tak v rámci tohto rozpočtu, je to, že nie je jasne uvedené, aká časť príjmov bude spočívať v tohtoročných výberoch daní a aká časť daňových príjmov bude plynúť z daňových nedoplatkov, ktorých vývoj je veľmi nepriaznivý. Ako iste všetci viete, za trištvrte roka tohto roku sa daňové nedoplatky zvýšili, sú v tom aj pokuty, čiže je to potrebné očistiť. Ale tieto informácie sme nedostali. Takže mne tam jednoducho chýba tento ukazovateľ. A poviem vám, prečo je to také dôležité. Je to dôležité preto, že ak by tento trend naďalej pokračoval, tak by vlastne vláda dala signál daňovým neplatičom, že sa oplatí dane neplatiť, a tým slušným podnikateľom by dala signál, aby prestali platiť a hľadali iné cesty, ako si zlepšiť svoje hospodárske postavenie.

    Toto je významný psychologický prvok v ekonómii, pretože aj ekonómia má svoje psychologické kategórie. Preto pokladám neprijatie môjho návrhu ohľadne analýzy daňových nedoplatkov a pripravenia koncepcie za dosť divné a napriek tomu, že sa takéto uznesenie neprijalo, pevne dúfam, že pán podpredseda vlády takýto materiál minimálne do vlády - už keď nie do parlamentu - pripraví. To znamená, že pokiaľ by sa zvýšila efektivita vyberania daní, tak podstatne ináč by sme sa mohli pozerať na stranu výdavkov, resp. na problém deficitu. To by v značnej miere mohlo vyriešiť aj problém deficitu.

    Tu mám podobný názor na deficit, ako prezentovali aj niektorí moji predrečníci. Rozdiel je v tom, že - teraz odcitujem programové vyhlásenie vlády a sám si neviem vysvetliť, k čomu sa jednotlivé ciele vzťahujú - citujem: "Zabezpečiť v nasledujúcich štyroch rokoch postupný pokles podielu deficitu štátneho rozpočtu v metodike Medzinárodného menového fondu na 3 % z hrubého domáceho produktu s cieľom postupne dosiahnuť vyrovnaný štátny rozpočet." A tu mi nie je jasné, či metodika Medzinárodného menového fondu platí aj na tú druhú časť. Tohtoročný rozpočet v metodike Medzinárodného menového fondu je pozitívnejší, vyvíja sa pozitívne, to treba konštatovať, ale celkový deficit je podstatne vyšší z hľadiska podielu, ako bol v minulom roku, a zvyšuje sa zo 4,6 % na 5,1 %, čo považujem za negatívum v tomto rozpočte.

    Na druhej strane treba povedať, že vo výdavkovej časti je dvojmiliardová položka - pevne verím, že k plneniu tejto položky nebude musieť prísť, pretože ide o rezervu podľa Viedenského dohovoru na jadrové havárie - a prakticky táto položka, ak nebude žiadna havária, nebude využitá, takže tým by deficit predstavoval iba 25 miliárd. Treba však konštatovať aj skutočnosť, že obligácie, ktoré sa vydávajú na výstavbu diaľnic, majú v podstate charakter budúceho zadlženia a vytvárajú nepriaznivé podmienky na budúce rozpočty.

    Teraz by som sa chcel vyjadriť k najdôležitejšiemu, a to k výdavkovej časti rozpočtu. Myslím si, že k tejto časti je najviac pripomienok, je najväčšia diskusia. Aby som vám pravdu povedal, to, či je rozpočet úsporný - túto kategóriu si nejako neviem vysvetliť - v čom má spočívať úspornosť rozpočtu. Podľa môjho názoru výška výdavkov sa má využiť čo najefektívnejšie, to znamená, že výška výdavkov má byť taká, aby zabezpečila chod štátu a zároveň zabezpečila nejaké efektívne použitie z hľadiska rozvojových impulzov. Vzhľadom na to, že neexistujú jednoznačné kritériá na hodnotenie povedzme aj výdavkov štátnej správy, ale ani neexistujú jednoznačné koncepčné materiály o rozvoji jednotlivých rezortov, na čo poukážem neskôr, tak hodnotí sa to veľmi ťažko. Jednoducho, dáte mi určite za pravdu, že keď dáme korunu osobe A, tak ju minie, dáme korunu osobe B, tak ju investuje - a investuje ju so ziskom 20 %, a môžeme dať tú istú korunu osobe C, ktorá investuje túto korunu s 50-percentným ziskom. A ja neviem, či tých 189 miliárd investujeme dobre, neviem to seriózne povedať, pretože neexistujú jednoznačné kritériá na efektívnosť použitia týchto zdrojov.

    A teraz k všeobecnej kritike tejto výdavkovej časti. Len tézovite - súhlasím s tým, že zdôvodnenie jednotlivých položiek pre poslancov je nedostačujúce. Poviem to len na jednom príklade. Ide o podporu v hodnote 3,56 miliardy na riešenie dosahov nových zákonných úprav a na ďalší rozvoj činnosti Slovenskej záručnej banky. Tak tu by sa minimálne žiadalo konkrétne špecifikovať, o aké zákonné úpravy ide. Jednu sa mi podarilo zistiť v rozpočte a ide o úpravu tarifných platov v štátnej správe v hodnote 1,7 miliardy. Ten rozdiel 3,56 a 1,7 miliardy si neviem vysvetliť, preto by som bol rád, keby nás pán podpredseda vlády informoval o ďalšej štruktúre tejto položky. Takto by som mohol pokračovať aj na ďalších položkách. Niektoré tu boli otvorené, preto som hovoril o tejto, že nikto ju tu nespomenul.

    Takisto si myslím, že sú neúnosne vysoké rezervy, že je centralizácia rozpočtu do Všeobecnej pokladničnej správy. Mňa osobne nenapĺňa veľkým optimizmom fakt, že je tu veľká preferencia spotreby štátu pred ostatnými verejnými službami. Zamestnanosť sa v tomto sektore zvyšuje o cca 3 500 ľudí, čo, samozrejme, viaže aj ďalšie bežné výdavky a kapitálové výdavky. Jednoducho si treba otvorene povedať, že v budúcnosti budeme musieť podstatne podrobnejšie kontrolovať verejnú spotrebu štátu, pretože tam je efektivita prostriedkov najpochybnejšia.

    Ďalší závažný problém, ktorý vidím v tomto rozpočte, je istá nekoncepčnosť, napriek programovému vyhláseniu vlády, a chcel by som ju ilustrovať na niektorých prípadoch. Napríklad v programovom vyhlásení vlády sa píše: "V oblasti vedy a techniky vláda novými systémovými opatreniami zabráni rozpadu výskumno-vývojových základní na Slovensku a zabezpečí novú funkčnosť a stabilizáciu. Dôjde k sprehľadneniu a diferencovaniu financovania základného a aplikovaného výskumu." Som veľmi rád, že vláda zvýšila rozpočet pre vedu a techniku, som veľmi rád, že zvýšila podstatne rozpočet mojim bývalým, a dúfam, že budúcim, kolegom v Slovenskej akadémii vied, ale musím povedať, že neviem, na základe akých kritérií to rozdeľovala, pretože ten mechanizmus, o ktorom sa tu píše, sa doteraz absolútne nevytvoril, čiže mám silné pochybnosti o tom, ako bude vláda, ale aj parlament kontrolovať efektivitu použitia prostriedkov.

    Ďalší problém môžem ilustrovať v oblasti regionálnej politiky, kde vládne vyhlásenie hovorí o tom, že v záujme vytvorenia systémového riešenia akútnych regionálnych problémov nezamestnanosti vláda vypracuje a bude realizovať novú koncepciu regionálnej politiky. Tu si kladiem otázku, do akej miery je táto nová koncepcia regionálnej politiky vypracovaná a ako prebieha jej realizácia. Mne sa podarilo nájsť riešenie cez programy, ktoré podľa môjho názoru by mali hrať rozhodujúcu úlohu, tie ostatné prvky sú vždy iba doplňovacie. Na tento superzávažný problém vláda vyčlenila v tomto roku 100 miliónov Sk. Nie som zástancom programov, som odporcom programov, ale ak programy, vážení, potom to musia byť precízne naformulované programy s jasným časovým a vecným obsahom a s jasnými kritériami, ako sa po skončení programu bude vyhodnocovať efektívnosť.

    Môj názor je taký, že program, do ktorého sa nekoncentruje aspoň miliarda, by sa nemal nazývať programom, ale nazvime ho nejakým iným pojmom, pretože vo svete štáty, ktoré robia hospodársku politiku na základe programov, väčšinou do nich investujú miliardy, ale dolárov, a nie korún. Čiže ide o výsostne koncentrovanú činnosť v krátkom alebo v strednodobom období, ktorá sa potom vyhodnocuje a potom sa skoncentrujú tie zdroje do inej oblasti. Musí to mať jednoznačne multiplikačný charakter, to znamená, že z toho programu musí byť jasné, že okrem riešenia tej problematiky, na ktorú je sústredený, multiplikačne rieši množstvo ďalších problémov v ekonomike. Nemám pocit, že vláda v tomto smere má úplne jasno.

    Na ilustráciu uvediem ďalší príklad. Dotácie na teplo sa pohybujú, myslím, na úrovni 2,9 alebo 2,5 miliardy. Program zatepľovania tu prebieha už viac rokov. Na budúci rok chceme dať cca 140 miliónov prostriedkov. Veľmi sa teším na vyhodnotenie tohto programu, ktorý prebieha, tuším, už 5 rokov a každý rok sa tam dáva 100 miliónov. Keby sme boli koncentrovali 2 - 3 miliardy v priebehu dvoch troch rokov na zatepľovanie a skutočne tento program realizovali, tak ušetríme ťažké miliardy na dotáciách, nebolo by potrebné dotovať, a na výrobe energie. Ťažké miliardy. Čiže toto je ukážka nekoncepčného prístupu k programom.

    Takisto si myslím, že podpora malého a stredného podnikania v rovine 200 miliónov alebo transfer do fondu životného prostredia v rozsahu 300 miliónov nevyjadruje adekvátne možnosti tejto ekonomiky. Na druhej strane sa tam vytvárajú miliardové rezervy, nevedno na čo. Čiže mám taký pocit, že sú tu oblasti života, ktoré treba sanovať dlhodobo, ale ktorých efekty sa prejavia o 10 - 15 rokov, nie je veľká ochota tieto sanovať, patrí do toho aj investícia do vzdelania, pretože efekty sa prejavia neskôr, a skôr je ochota ísť na programy, u ktorých sa aké-také výsledky prejavia práve vo volebnom období. Myslím si, túto metódu by nielen táto vláda, ale žiadna vláda nemala používať, pretože odkladá riešenie závažných spoločenských problémov do budúcnosti. Možno sebe, možno inému, ale v každom prípade náklady bude niesť spoločnosť.

    Pri mojej návšteve v Japonsku mi jednoznačne hovorili napríklad o tom, že náklady na riešenie životného prostredia si budú vyžadovať v budúcnosti 5 až 10-násobne toľko, ako keby sme ich riešili teraz. Čiže náklady na riešenie tohto problému nestúpajú aritmeticky, ale geometrickým radom. Bol by som rád, keby si v budúcnosti aj táto vláda tieto problémy uvedomila.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Šagát a pripraví sa pán poslanec Ásványi z MKDH.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, milé kolegyne, kolegovia,

    pravdepodobne vás neprekvapím svojím vystúpením, zmenia sa len čísla, a argumentácia zostáva prakticky rovnaká. Týka sa to zdravotníctva, teda všetkých nás. Nemám ani vzdelanie, aby som sa vyjadril k zostaveniu rozpočtu na úrovni makroekonomiky. Ale dovoľte mi, aby som na začiatku uviedol jeden poznatok, ktorý je všeobecne akceptovaný v európskych štátoch, a to, že výdavky na zdravotníctvo v krajinách, ktoré sa snažia udržať zdravotnú starostlivosť na úrovni poznatkov vedy, sa pohybujú od 7 % z hrubého národného produktu vyššie. Ak teda hrubý národný produkt bol pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu na rok 1996 odhadnutý na 529,1 miliardy, 7 % pri tej matematike, ktorú ovládam, je približne 37 miliárd. Keď dáme dohromady to, čo príde do zdravotníctva cez poisťovne, je to necelých 30 miliárd, a to, čo dostane kapitola, je na úrovni 3,7 miliardy, tak jednoznačne v rozpočte nám chýbajú 3 miliardy, aby sme sa dostali do relácií, ktoré sú akceptované vo vyspelých krajinách.

    Myslím, že o tom niet pochýb, že všetci chceme, aby sme boli liečení na úrovni doby, aby sme nemuseli čítať každý druhý deň v novinách výzvy na zbierky, ktoré sú odrazom fungovania nášho zdravotníctva, zbierky na liečbu pacientov v zahraničí. Teda moja základná pripomienka, zostavovatelia rozpočtu sú si pravdepodobne vedomí, že rozpočet je z makro pohľadu pre zdravotníctvo podhodnotený minimálne o 3 miliardy.

    Dovoľte mi, aby som sa rozpočtu pre zdravotníctvo dotkol v troch úrovniach. Jednak rozpočtu vlastnej kapitoly, jednak rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne a poisťovní, a aby sme o tomto mohli hovoriť, dovoľte, aby sme si povedali, aké sú východiská na rok 1996 z pohľadu roka 1995.

    Pán minister zdravotníctva v novembri 1995 predložil vláde správu o finančnom zabezpečení príspevkových organizácií poskytujúcich zdravotnícku starostlivosť v roku 1995, kde na strane 4 sa uvádza, že potreba finančných prostriedkov do konca roku 1995 je nasledovná: Výška neuhradených dlhov k 30. septembru 1995 - 2,5 miliardy, zabezpečenie jednoduchej reprodukcie v roku 1994 - 1,1 miliardy a jednoduchej reprodukcie v roku 1995 cca 1 miliarda, dohromady 4,7 miliardy. Iste viete, že to je veľká trauma pre zdravotníctvo, keď rezort predloží vláde deficit prostriedkov, ktoré chýbajú v súčasnosti na úrovni cez 4 miliardy. Ani som sa nepriblížil k číslu 5, hoci číslo 4,7 by nám už dovolilo hovoriť o sume 5 miliárd. Teda východisková situácia je pre rezort veľmi obťažná a ťažko povedať prognosticky, s akým skutočným reálnym dlhom do roku 1996 zdravotnícke zariadenia prejdú. Nebude malý.

    Dovoľte mi niekoľko poznámok k vlastnej kapitole. Vlastná kapitola, ako iste všetci viete, nerieši nemocnice, ale rieši predovšetkým bývalé hygienické ústavy, rieši školstvo, vzdelávanie. Nemocnice a polikliniky sú, samozrejme, riešené financovaním cez poisťovne. V kapitole nemožno súhlasiť so zvýšením predpokladaných miezd o 8,2 %. To len bude prehlbovať veľmi zlú situáciu v mzdovom hodnotení pracovníkov, ktorí sú priamo riadení ministerstvom zdravotníctva. Čo je však horšie, je položka na tovary a služby, ktorá je vlastne na úrovni roku 1995 a dovoľte mi, aby som ju veľmi stručne vysvetlil.

    Táto položka na tovary a služby zabezpečuje činnosť štátnych zdravotných ústavov. To sú hygienické ústavy, ktoré potrebujú vykonávať dve veľmi dôležité úlohy. Prvá je štátny zdravotný dozor, aby tu neboli napríklad epidémie, aby sem prišli potraviny, ktoré sú kontrolované, a na technické, diagnostické vybavenie na túto činnosť potrebuje peniaze, ktoré sú presne kvantifikované v návrhu ministerstva zdravotníctva.

    Okrem toho štátne zdravotné ústavy zabezpečujú ďalšiu mimoriadnu úlohu, a to je rozvoj preventívnych programov. Ak sa tu nerozvinú preventívne programy, ktorých reprezentantom je napríklad momentálne program CINDY, to je nefarmakologické ovplyvňovanie krvného tlaku, tak skutočne nemožno očakávať, že by sme v priebehu 15 najbližších rokov zvýšili strednú dĺžku života, ani keby sme postavili jednu koronárnu jednotku na každého Slováka. Preto vo svojich pozmeňovacích návrhoch si dovolím uviesť zmeny v položkách mzdy a položkách tovary a služby.

    Ešte dve veci vnútri kapitoly sú hrozivé. Prvou sú kapitálové výdaje. Kapitálové výdaje sú vyššie o 5,8 percenta ako v roku 1995, predstavujú 2 miliardy. Ale aby ste videli dobrú vôľu aj zo strany opozičného poslanca, ja si myslím, že ak sa prijme koncepcia finančného úveru na zabezpečenie investícií, je možné pochopiť i napätie v rozpočte a je možné bez pozmeňovacích návrhov prejsť položku kapitálové výdaje.

    Nemožno však prejsť mlčanlivo, bez poznámok rozpočet Štátneho fondu zdravia. Štátny fond zdravia sa podarilo už druhýkrát predložiť v rozpočte s financiami zo štátneho rozpočtu na úrovni nula, žiadne. Odvoláva sa na zdroj z privatizácie.

    Žiaľbohu, treba povedať, že pri prerokúvaní tejto problematiky vo výbore pre zdravotníctvo na otázku koľko peňazí do tohto fondu príde do konca roku, písomná odpoveď z Fondu národného majetku rezortu zdravotníctva bola, že nevedia odhadnúť, koľko do konca roku 1995 príde peňazí. Potom sa pýtam, keď je predaných 18 zariadení a sú potvrdené splátkové kalendáre. Ako je to možné, že toto nevieme?

    Povinnosťou štátu je určite prispieť do Štátneho fondu zdravia, pretože ten by mal podporovať celoslovenské národné programy, ako je imunologický, transplantačný, dializačný, kardiovaskulárny, onkologický... Chcete ešte vymenovať ďalšie, ktoré si vláda v programovom vyhlásení určila? Asi netreba. Ale ja by som povedal, že podporte aspoň 10 miliónov a aspoň na jeden program. V pozmeňovacom návrhu spoločnej správy nájdete tento návrh - 10 miliónov pre Štátny fond zdravia. Jeho účel a jeho použitie, samozrejme, môže povedať ministerstvo zdravotníctva.

    V poslednej fáze svojho vystúpenia by som chcel povedať niekoľko slov k rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne a poisťovní. Budete iste súhlasiť a nakoniec s tým sa aj hrdíte, že úspechom transformácie momentálne je poisťovací systém, jeho zavedenie, jeho pluralita. Treba povedať, že v tomto roku sa nám podarilo v parlamente už dvakrát vstúpiť do zákona 273 z roku 1994, ktorý hovorí, ako majú fungovať zdravotné poisťovne. Všetky tieto zásahy sú namierené proti pluralite. Naposledy sme diskutovali o 300 tisíc poistencoch. Dnes je predložený návrh zmeny prerozdeľovacieho mechanizmu zo 60 % na 85 % a poviem pravdu, systémom strieľania od pásu bez akejkoľvek kvantifikácie.

    My sme nenechali dobehnúť ani rok 1995, aby sme vykvantifikovali, ako skutočne prerozdeľovací mechanizmus funguje a už ho meníme. Preto si myslím, že je to nespravodlivé. Prerozdeľovací mechanizmus sa dá vyhodnotiť v priebehu januára a dá sa do neho vstúpiť určite ešte v priebehu prvého polroku 1996 tak, aby sa zachovalo pravidlo solidarity a aby rozdeľovanie medzi poisťovňami bolo spravodlivé. Toho sa bude týkať jeden môj pozmeňovací návrh napriek tomu, že v spoločnej správe je pozmeňovací návrh, ktorý sa dotýka prerozdeľovacieho mechanizmu.

    Ďalším boľavým zásahom do poisťovníctva je, koľko percent z minimálnej mzdy bude odvádzať štát za svojich poistencov. Viete, že je tam návrh 70 % minimálnej mzdy a vo výbore pre zdravotníctvo vďaka pochopeniu všetkých poslancov a chcem poďakovať všetkým tým, ktorí to podporili, je návrh, aby to bolo 100 % z minimálnej mzdy. Ale keďže si myslím, že možno to neprejde, dovolím si na záver predniesť pozmeňovací návrh, ktorý by ešte toto upravil.

    Nakoniec by som chcel povedať, a v tejto pasáži by som bol vyslovene rád, keby ma počúval aj pán podpredseda Kozlík (slová zo sály), ďakujem pekne. Ja si veľmi vážim prácu pracovníkov ministerstva financií, nie je jednoduché spravodlivo rozdeliť financie v rozpočte, pracovať s mnohými neznámymi. Preto by som si dovolil ako amatér ekonóm, ako človek, ktorý získava profesionalitu, a vďaka čítaniu návrhov rozpočtov poisťovní a návrhu rozpočtu pre Slovensko sa vzdeláva, takže dovoľte, aby som dal jednu otázku a z nej potom vyvodil možno predčasne zlý záver, ale rád si ho dám vysvetliť a stiahnem ho, samozrejme.

    Keď si pozriete návrh rozpočtu príjmov a výdavkov Sociálnej poisťovne na rok 1996, príjmy sú spolu 60 miliárd a výdavky spolu 52 miliárd, je tam teda prebytok 8 miliárd korún, ktorých použitie je špecifikované. Tento bilančný rozdiel sa odporúča v dôchodkovom zabezpečení využiť podľa mňa, neviem to až tak dobre posúdiť, ale asi dobre, na zvýšenie dôchodkov z dvoch úrovní, jednak z titulu rastu priemernej mzdy 1,6 mld, rastu životných nákladov 1,1 mld a na vyplatenie dôchodkov v januári potrebujú 1,5 mld. Teda približne 4 miliardy z bilančného rozdielu sa využije v dôchodkovom zabezpečení. Ale, a to je otázka, v nemocenskom poistení, o ktorom tu už diskutoval pán poslanec Brocka, je použitie bilančného rozdielu 2 miliardy na zvýšenie výpočtu nemocenského o 50 korún a 2,2 miliardy je zostatok.

    Z toho chcem povedať, že ak dnes máme dva poisťovacie systémy, ktoré sú hlavné transformačné prvky, a to jeden je Sociálna poisťovňa a druhý zdravotná poisťovňa. Jedna poisťovňa vytvára iste dôležité rezervy a rozdiely pozitívne na riešenie sociálnych dávok. Prečo toto sa nezobralo do úvahy pri stanovení rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne? A prečo sa pôvodné rozdelenie poistného, to znamená 28,5 % pre dôchodkové, 13,8 pre nemocenské a 13,7 % pre zdravotné poistenie, nezvážilo a eventuálne neprerozdelilo? Myslím si, že predovšetkým momentálne, keď zdravotníctvo končí so schodkom možno 2-3 miliárd, by bolo spravodlivé urobiť zásahy do tohto mechanizmu percentuálneho delenia a po kvantifikácii by sa to určite dalo urobiť. Vo svojom pozmeňovacom návrhu ako ekonóm laik si to dovolím urobiť.

    Dovoľte mi, aby som zhrnul svoje vystúpenie do niekoľkých pozmeňovacích návrhov. Prosím vás, aby ste boli takí láskaví a podporili ich v záujme lepšieho chodu zdravotníctva.

    Pozmeňovacie návrhy mám dvojakého druhu. Dva pozmeňovacie návrhy sú alternatívne. To znamená, ak v spoločnej správe neprejde pozmeňovací návrh z výboru pre zdravotníctvo k § 9 o minimálnej mzde, neprejde 100 %, ako mi tu hovorí pán spoločný spravodajca, tak by som si dovolil navrhnúť nie 70, ale 80 % minimálnej mzdy v roku 1996. Tým by sme získali cca 1 miliardu, teda podporujem ten návrh.

    Druhý pozmeňovací návrh je k bodu 4, článku III. Ten sa týka toho prerozdeľovacieho mechanizmu. My tam máme návrh z výboru, aby zostalo pôvodných 60 %, teda vypustiť, ale bojím sa, že opäť nebude vôľa, a preto navrhujme kompromisný návrh, ak tam nie je, na 70. Je tam, dobre.

    V kapitole ministerstva zdravotníctva (je tu pohoda, som rád, lebo keď sa spoločný spravodajca na mňa usmieva, vidím, že bude vôľa koalície urobiť v rozpočte zdravotníctva eden, po nadobudnutí platnosti jazykového zákona budem hovoriť raj), v kapitole ministerstva zdravotníctva by som mal pozmeňovací návrh zvýšiť položku tovarov a služieb spolu o 44,5 miliónov a položku na mzdy z 571 002 na 635 035, tak ako je predložené návrhom ministerstva zdravotníctva.

    Posledný návrh: urobiť zmenu percentuálnej sadzby na nemocenské poistenie z 3,8 % na 3,3 %. Urobiť zmenu percentuálnej sadzby na nemocenské poistenie v prospech zdravotného poistenia, teda bolo by to 3,3 a zdravotné poistenie by bolo 14,2.

    Milé kolegyne, kolegovia, som dojatý, ako pozorne ste ma počúvali. Nadejám sa úprimne, vzhľadom na to, ako som cítil z tých kontaktov, že podporíte všetky pozitívne návrhy, ktoré som predložil, pretože tie nemajú žiadne politické pozadie, naopak, úpravami rozpočtu dovolia vyniknúť vláde, ktorú podporujete.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Šagátovi. Ďalej je do rozpravy pripravený pán poslanec Ásványi a pripraví sa pán poslanec Šimko.

    Pani poslankyne a páni poslanci, chcem vám oznámiť, že ešte stále mám 22 písomných prihlášok a ešte počítam, že stále sa niekto prihlási, takže možno by bolo dobré, keby sme racionálnejšie bez veľkého komentovania dávali pozmeňovacie návrhy.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené dámy, vážení páni,

    dosiahnuté priaznivé makroekonomické výsledky rozbiehajúcej sa ekonomiky Slovenskej republiky v podmienkach pôsobenia trhových vzťahov boli východiskom pre vládu Slovenskej republiky zostaviť štátny rozpočet na rok 1996 a predložiť ho Národnej rade na rokovanie a schválenie. Smelo rozpočtovala príjmy, predovšetkým cez riskantne zvýšené daňové príjmy, ktoré činia takmer 90 % všetkých rozpočtových príjmov. Maximálne zvýšila výdavky až po hranicu 27-miliardového rozpočtovaného schodku, t. j. do výšky limitu 3 % z tvorby hrubého domáceho produktu. Takýmto prepočtom výdavky prekračujú úroveň roku 1995 o 22 miliárd Sk. Je to úctyhodná suma, ktorá skutočne mohla pomôcť k pokračovaniu transformovania nášho hospodárstva.

    Pán podpredseda vlády na rokovaní gestorského výboru sa vyjadril o rozpočte, ktorý je zameraný na rast kapitálových výdavkov a na podporu vedy a výskumu. Čísla rozpočtu však toto veľmi nepotvrdzujú, aspoň nie využitie možností daných navýšením výdavkov 22 miliárd korún. Kapitálové výdavky tvoria iba 10 % celkových výdavkov, zato verejná potreba štátu činí až 48 % výdavkov. Mohol by som vymenúvať, ako to už predo mnou učinili a po mne ešte budú iní v tom pokračovať, podľa jednotlivých kapitol ťažko zdôvodniteľné prípady nadsadenia výdavkov. Bohato sa pamätá aj na rezervy v štátnom rozpočte. Podľa vyčíslenia ministerstva financií je to 4 560 miliónov korún, Najvyšší kontrolný úrad k tomu pripočítava ešte 7 131 miliónov Sk. Rezervy podľa posúdenia Najvyššieho kontrolného úradu činia viac ako 6 % celkových výdavkov. To pri neuspokojení mnohých zdôvodnených požiadaviek je neprirodzené, neúnosné.

    Kladiem otázku, prečo bola a je vláda taká macošská k obciam, k svojmu partnerovi, druhému subjektu spravovania našich vecí a starostí. Podiel obcí na výnose republikových daní vo výške 6 miliárd korún znamená vyrovnanie úrovne roku 1994 v prepočte na obyvateľa napriek tvrdeniu v správe k štátnemu rozpočtu o zvýšení podielu z roku 1995 o 795 milión korún, čo nepopieram. Ako by neexistovala inflácia a neboli nové potreby obcí a miest. Nechce vláda vedieť o tom, že obce v snahe vykryť svoje finančné potreby, kultúrne domy a kultúrne strediská doslova zlikvidovali a premenili ich na bazáre v prenájme podnikateľov? Ani o tom, že často neuvážene a nevýhodne odpredali svoje nehnuteľnosti, alebo že sa zadlžujú pôžičkami? Tieto skúsenosti sú zo Senca, kde pôsobím ako poslanec samosprávy, kde budujeme čističku odpadových vôd v hodnote nad 100 miliónov Sk, ale nie je to inak ani inde.

    Vláda nemohla vyhovieť požiadavke Združenia miest a obcí Slovenska na zvýšenie podielu o 0,5 mld, teda na 6,5 mld, pri náraste výdavkov 22 mld resp. pri vytváraní rozpočtových rezerv vo výške 11 mld Sk. Novelu zákona číslo 317/1992 o dani z nehnuteľností stavať ako zdroj zvýšenia príjmov obcí považujem - a to sa opakujem - za nemorálne najmä vtedy, keď vláda veľkodušne znížila sadzbu DPH o 2 % možno ako gesto a prejav sociálneho cítenia k občanom. Návrhy na zvýšenie percenta podielu na dani z príjmov v prospech obcí boli vo výboroch a aj v spoločnej správe systematicky odmietnuté.

    Vládny návrh štátneho rozpočtu je, zdá sa, nemeniteľné tabu a poslanci vládnej koalície asi nežijú v obciach a mestách, nepoznajú problémy svojich spoluobčanov. Žiada sa však konštatovať, že vláda predsa len poľavila pri hodnotení požiadaviek Združenia miest a obcí Slovenska a oslobodila od dane príjmy obcí z prenájmu nebytových priestorov v prípade obcí do tisíc obyvateľov. Neviem, či to prinesie týmto malým obciam na celom Slovensku zvýšenie použiteľných príjmov v celkovej výške 100 tisíc Sk, ale upravuje sa zákon a to je už iskierka nádeje. Práve z tohto dôvodu navrhujem učiniť ďalší krok, ďalšiu zmenu tohto zákona - oslobodiť od platenia dane z príjmov výnos z odpredaja nehnuteľností obce za podmienok, ak tieto príjmy budú evidované na osobitnom fonde a cieľovo použité na kapitálové aktivity, vytvorenie nových ďalších nehnuteľností vo vlastníctve obcí.

    Táto úprava by pomohla väčším obciam, resp. tým, u ktorých dani podliehajúce príjmy prekročia v roku 100 tisíc Sk. To sú práve tie obce, ktoré si budujú svoju infraštruktúru, nepostačujú im príjmy, a preto sú nútené odpredať vlastné nehnuteľnosti. Nelogické je ukrátiť ich o 40 % výnosu z odpredaja vo forme dane. Nútime ich zbavovať sa ďalších nehnuteľností, alebo zobrať drahý úver. Nemôžu mať veľkú nádej na dotácie zo štátnych alebo účelových fondov. Veď napríklad štátny fond životného prostredia na rok 1996 je dotovaný zo štátneho rozpočtu iba čiastkou 300 miliónov Sk a spolu s ďalšími príjmami z odvodov bude fond disponovať čiastkou 1 mld Sk pre takmer 3 000 obcí a miest.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o zváženie môjho odporúčania osožného pre obce a mestá a prosím vás, aby ste ho podporili hlasovaním. Kvantifikovanú čiastku zníženia príjmu z daní odporúčam kompenzovať rozpočtovou rezervou vlády.

    Dovoľte mi poukázať ešte na jednu stať v návrhu štátneho rozpočtu, ktorá zo strany národnostných spoločenstiev nie je prijateľná. Medzi účelovými prostriedkami v kapitole Ministerstva kultúry Slovenskej republiky je vyčlenená čiastka 58 miliónov Sk na financovanie menšinovej kultúry. Aj v roku 1995 je na tento účel použitá rovnaká čiastka.

    Ministerstvo kultúry nám doručilo osobitný prehľad o konkrétnom priebehu financovania tejto činnosti rezortu v roku 1995. Z tohto materiálu je zjavné, že z 58 miliónov korún čiastka 28,5 milióna, teda skoro 50 % z celku, sa má použiť na financovanie viacmutačných periodík. Tento neslovenský výraz používa Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Po slovensky to znamená financovanie slovensko-maďarskej prílohy denníka Slovenská republika a Hlas ľudu, resp. osobitných publikácií financovaných Štátnym fondom kultúry Pro Slovakia, ale na ťarchu prostriedkov menšinových kultúr. Peniaze vydané takýmto spôsobom na vytlačenie právnych predpisov a iných informácií, ktoré nikto nežiada, málo našich občanov ich číta, a či ich vôbec potrebuje v takejto podobe, sú mrhaním prostriedkov určených na celkom iný účel. Ale pýtam sa pána ministra Hudeca, (bohužiaľ, nemám šťastie, nie je prítomný), čo má spoločného s menšinovou kultúrou táto činnosť a publikovanie týchto informácií, aj keď v preklade do jazyka jedného z tu žijúcich národných spoločenstiev.

    Podotýkam, že úroveň týchto prekladov je neznesiteľná a pod úrovňou žiaka štvrtej triedy základnej školy. Tvrdím, že za túto publikáciu o štátnych symboloch našej republiky, za ktorej preklad iste dostal niekto peniaze, ak by existoval zákon na ochranu menšinových jazykov, vydavateľ by musel zaplatiť pokutu najmenej 500 000 Sk. Tak hanebne zle je to preložené. Toto počínanie pána ministra okráda všetky národnostné kultúry o možnosť zveľaďovania vlastnej kultúry, posilňovania spolupatričnosti, obohacovania samotnej slovenskej kultúry.

    Potom podľa prehľadu ministerstva kultúry zostane v roku 1995 na menšinu Maďarov necelých 11 mil. Sk, na menšinu Karpato-Nemcov 2 mil. Sk a napríklad na menšinu Židov 850 tis. Sk. Ospravedlňte tieto výrazy na označenie príslušnej kultúry, ale takto nedôstojne a surovo sa to uvádza v materiáli ministerstva kultúry.

    Kapitola ministerstva kultúry v rozpočte na rok 1996 má výdavky v porovnaní s rokom 1995 zvýšené o 200 mil. Sk, z toho bežné transfery sa zvyšujú o 134 mil. Sk, ale záujmovým a občianskym združeniam sa znižuje finančná pomoc, podpora o 13 mil. Sk. Pri poznaní týchto čísel nie je neslušné požadovať z rozpočtu kapitoly ministerstva kultúry na menšinové kultúry 130 mil. Sk, t. j. na úrovni roku 1994, s tou pripomienkou, že viacmutačné periodiká nikto z príslušníkov národnostných spoločenstiev nepožaduje. Ak pán minister zotrvá na svojom, nech financuje ich vydávanie z inej položky. Inak mnou odporúčané zvýšenie výdavkov sa dá pokryť znovurozdelením bežných výdavkov kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Konkrétne znenie odporučení odovzdám pánu spravodajcovi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Šimko a pripraví sa pani poslankyňa Kolesárová z HZDS.

  • Vážený pán podpredseda, milá vláda, dámy a páni,

    parlamentná debata o štátnom rozpočte býva v usporiadaných demokratických pomeroch spravidla vrcholom politickej konfrontácie rozličných predstáv o konkrétnom usporiadaní vecí verejných v roku. Je to práve štátny rozpočet, v ktorom je zakliate ono jedinečné usporiadanie hodnôt v krajine predkladané tým, kto nesie zodpovednosť za výkonnú moc v štáte. Rozprava o rozpočte je potom rozpravou o rozličných hierarchiách hodnôt. Tak to však býva tam, kde rozhodujú viac argumenty než stranícka disciplína, tam, kde si zástupcovia ľudu uvedomujú, že parlamentný zápas nie je akýmsi športovým zápolením politických strán, ale zodpovedným rozhodovaním o tom, ako sa bude žiť budúci rok.

    Politická konfrontácia v našej krajine však zďaleka nemá takúto kultivovanú podobu. Desiatky prijatých zákonov zasahujúcich do jemného pradiva rozdelenia moci, ostrý mimoparlamentný zápas, zničujúci pohon na prezidenta, to všetko spôsobuje, že vo chvíli diskusie o rozpočte rozdielne predstavy o jeho podobe sú akoby iba drobnými povinnými cvikmi našej politickej reality. A čosi na tom je.

    V atmosfére celkovej politickej nestability, vtedy, keď tí, čo nesú rozhodujúci diel zodpovednosti za osud krajiny, prestávajú rozumieť základným zásadám demokratického usporiadania ľudskej pospolitosti, v čase, keď sa všade hľadajú nepriatelia a zradcovia, ktorých treba zničiť, namiesto toho, aby sme sa vyrovnali z rôznosťou názorov a postojov a naučili sa spolu s nimi žiť, vtedy sa vlastne dobrý rozpočet zostrojiť ani nedá. Naša krajina potrebuje dnes silnejšie lieky, než sú možnosti štátneho rozpočtu, potrebuje iného ducha a ten veru nemá svoju kapitolu vyjadriteľnú v korunách.

    Inak mi však, milé kolegyne a kolegovia, dovoľte predložiť dva pozmeňovacie návrhy. Jeden sa týka tej z troch mocí v štáte, ktorá sa v našich pomeroch stala tak trochu Popoluškou, ide o moc súdnu.

    Nezávislé súdnictvo je alfou a omegou právneho štátu. Je to chrbtová kosť demokracie. Iba nezávislosť a kvalita rozhodovania sudcov je i v časoch politických búrok spôsobilá udržať v krajine slobodu. Pritom moc súdna u nás nemá ten lesk, ktorým sa honosí moc výkonná, a ani tú dôstojnosť, ktorú si prisvojila moc zákonodarná. Byť spravodlivým sudcom je často spojené s osobným rizikom. Dobrý právnik si dnes oveľa lepšie zarobí mimo súdnictva. Moratórium uvalené na platy sudcov, tak ako to navrhuje štátny rozpočet na budúci rok, by bolo vlastne tretím rokom ich stagnácie. Čím ich, práve tých, čo sú kvalitní a dobrí, chceme v súdnictve udržať? Preto navrhujem vypustiť článok VII návrhu zákona a ostatné články prečíslovať. Som presvedčený, že tým urobíme dobrú službu nielen samotným sudcom, ale i mladej a krehkej demokracii na Slovensku.

    Mimochodom, dámy a páni, každoročná prax novelizácie desiatok zákonov v rámci zákona o štátnom rozpočte je zlým vysvedčením našej zákonodarnej práce. Prijímame tu zákony, na ktoré táto spoločnosť nemá peniaze. Túto stránku legislatívneho procesu však musí strážiť predovšetkým vláda. Pritom si nepamätám, kedy by si vláda v priebehu roka nad týmto lámala hlavu. Až na konci roka, keď sa schvaľuje rozpočet, odrazu zbadá, že všetko, čo sa v spoločnosti záväzne zákonom sľúbilo, nie je kryté tým, čo štát má. A tak sa potom potichu novelizuje. Zmeniť to nebude možné tak, že nový rokovací poriadok to jednoducho zakáže a ustanoví, aby sa prijímal rozpočet bez týchto novelizácií. Tu treba zvýšiť celkovú kvalitu a kvalifikovanosť celého zákonodarného procesu.

    Môj druhý návrh sa vzťahuje na kapitolu kancelárie prezidenta. Nerobím si v tejto súvislosti žiadne ilúzie, ale keby tu náhodou akýmsi zázrakom prevládlo úsilie urobiť pred Vianocami dobrý skutok a zastaviť postupnú likvidáciu úradu symbolu slovenskej štátnosti, nech je tu pre takýto postup predložený príslušný návrh. Navrhujem preto zvýšiť výdavky kapitoly Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky z 96 984 tisíc Sk na úroveň, ktorú mala na tento rok, teda na 121 300 tisíc Sk. Takéto zvýšenie navrhujem premietnuť i do stĺpca mzdy, platy a ostatné osobné vyrovnania. Zároveň navrhujem zvýšiť limit počtu zamestnancov v kapitole Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky z 50 na 60, teda na úroveň tohto roka.

    Vážené dámy, vážení páni, verím, že raz príde čas, keď dobrý návrh prejde, nech ho podá ktokoľvek. A naopak.

    Ďakujem.

  • Slovo má pani poslankyňa Kolesárová a pripraví sa pán poslanec Benčík z SDĽ.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený predstavitelia vlády, pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní,

    pán spoločný spravodajca Maxon odporučil prijať bod číslo 11 spoločnej správy 286a, ktorým by sa v budúcom roku zvýšila platba štátu za ekonomicky neaktívne osoby 13,7 % zo 70 % na 13,7 % z 80 % minimálnej mzdy do zdravotníctva. Ako spravodajkyňa k rozpočtu rezortu zdravotníctva som v gesčnom výbore predložila dva návrhy - na stopercentnú a osemdesiatpercentnú platbu štátu. Napriek skutočnosti, že výbor odhlasoval maximálnu, teda stopercentnú čiastku, po konzultácii s odborníkmi a zohľadňujúc reálnu ekonomickú situáciu v štáte stotožňujem sa s odporúčaním pána Maxona, t. j. 80 %, pričom navrhované zvýšenie možno pokladať za nevyhnutnú podmienku na fungovanie zdravotníctva. V tomto zmysle hovoril aj pán poslanec Šagát.

    Vieme, že financií v zdravotníctve je toľko, že rezort už 5 rokov končí s deficitom niekoľko mld Sk. Pri navrhovanom rozpočte, ktorý počíta s platbou štátu 13,7 % zo 70 % minimálnej mzdy platnej v roku 1995, by do rezortu malo teoreticky prísť 34 mld korún. Táto suma však predpokladá výber poistného na úrovni 93 %, čo je nereálne. Napríklad aj Sociálna poisťovňa vo svojom rozpočte kalkuluje s výberom len na úrovni 90 %. Nereálnosť potvrdil v našom gesčnom výbore aj pán riaditeľ Puha z ministerstva financií, keď povedal, že príjem do zdravotníctva bude za tento rok 1995 oproti predpokladu nižší o 2 mld, pričom v tejto sume je cca 1,2 mld z dôvodu nevybraného poistného a cca 0,8 mld z dôvodu neplatenia poistného z náhrady miezd, teda za dovolenky.

    Priemerný výber poistného za všetky zdravotné poisťovne doteraz v tomto roku je približne 87 %, pričom v neštátnych, kde ide o viac ako milión poistencov, je výber v priemere 92 % a vo Všebecnej zdravotnej poisťovni, ktorá má cez 4 milióny poistencov, je to teda menej ako 87 %. Ťažko predpokladať, že sa situácia v tomto roku ešte zásadne zmení, a preto treba očakávať, že v roku 1996 sa nenaplní predpoklad 34 mld, ale bude o 1,5 mld nižší. Ak však bude štát platiť odporúčaných 80 % minimálnej mzdy, dostalo by sa do zdravotníctva o 1,3 mld korún viac, a teda tých 34 mld by bolo takmer reálnych.

    Pochopiteľne, riešenie problémov vo financovaní zdravotníctva treba vidieť v dvoch základných rovinách. V rovine primeraného prísunu peňažných prostriedkov a v rovine systémových opatrení v samotnom zdravotníctve. V takomto zmysle prebiehalo i rokovanie výboru s predstaviteľmi rezortu a poisťovní s cieľom zabezpečiť zmenami ich činnosti vyšší prísun financií do zdravotníctva. V rezorte zdravotníctva ide najmä o ukončenie prác na štátnej sieti zdravotných zariadení, o prijatie zákona o lieku, prijatie komplexu opatrení v liekovej politike, novú kategorizáciu liekov s preferenciou slovenských, resp. lacnejších zahraničných liekov, ako aj o reguláciu predpisovania liekov formou istých limitov, najmä v oblasti primárnej starostlivosti. V oblasti poisťovníctva je to skvalitnenie činnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovne na úrovni výberu a individuálnej adresnosti platieb za poskytnutú zdravotnú starostlivosť aspoň na úroveň ostatných poisťovní. V hre je, ako som už uviedla, okolo miliardy korún.

    Ďalším významným činiteľom je prepojenie zdravotného a nemocenského poistenia, kde zníženie práceneschopnosti o 1 % by mohlo priniesť úsporu vo fonde nemocenského poistenia cca 800 mil., čo sa síce netýka priamo zdravotného poistenia, ale v nadväznosti na to sa zvýši príjem do zdravotného poistenia o cca 200 mil. z titulu navrátenia týchto osôb do pracovného procesu. Ďalej pri aplikácii regresov zdravotných poisťovní, napríklad za poškodenie zdravia zavinené treťou osobou, je možné podľa expertných odhadov do budúcnosti získať takmer miliardu korún a, pochopiteľne, systémové skvalitnenie kontrolnej a revíznej činnosti je zdrojom ďalších skrytých rezerv. Otvoreným problémom zrelým na riešenie ostáva aj platba za zdravotnícke výkony na účely sociálnej starostlivosti. Tieto, ak by perspektívne boli hradené z rozpočtu Sociálnej poisťovne, by znamenali pre zdravotníctvo úsporu viac ako 1 mld korún. Samozrejme, predpokladá to zmeny v zákone o Liečebnom poriadku a v zákone o Sociálnej poisťovni, takže ide o perspektívny príjem až v roku 1997.

    Dámy a páni, v Českej republike sa jednoznačne znižuje solidarita a plánujú presunúť časť nákladov na zdravotnú starostlivosť na samotných občanov. U nás zatiaľ nie je potrebné k tomu pristúpiť, ale vyžaduje to kvalitnú prácu rezortu, poisťovní, zdravotných zariadení, ale v nemalej miere i zmenu postojov samotných občanov k vlastnému zdraviu.

    Na záver chcem v predmetnej súvislosti vyjadriť názor, ku ktorému som dospela na medzinárodnej konferencii o perspektívach politiky žien po svetovej konferencii žien v roku 1995 v Pekingu, uskutočnenej minulý týždeň vo Viedni. Zistila som, že kým napríklad v Rakúsku, v Spojených štátoch amerických či v postkomunistických štátoch sa pri tvorbe rozpočtu tradične nedostáva dostatok financií na zdravotníctvo, vzdelávanie či veci sociálne, v škandinávskych krajinách to tak nie je. V severských krajinách je však v parlamente a vo vláde polovica žien a, ako viackrát zdôraznila napríklad nórska zástupkyňa ministerstva pre záležitosti detí a žien, vždy ide o preferenciu oblastí, teda o priority. A pretože muži sú muži, ale ženy sú matky, ich rozhodovanie má iné dimenzie. S cieľom vyvážiť uvedené dva prístupy by bolo preto vhodné ďalšiu demokratizáciu slovenskej spoločnosti spojiť aj s vytváraním podmienok na významnejšie zapojenie žien do rozhodovacích procesov na všetkých úrovniach nášho politického i verejného života.

    Vážení páni, verím, že budete, a to z uvedených dôvodov, takýto trend v Slovenskej republike podporovať.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Benčík a pripraví sa pán poslanec Fekete.

  • Vážený pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, vážení členovia vlády,

    počas prerokovania návrhu rozpočtu na tento rok som namietal, že návrh okrem samotného rozpočtu obsahuje aj veľa noviel a iných právnych predpisov. Vtedy som upozornil, že tento účelový zlozvyk zaviedol za federácie vtedajší minister federácie a federálnej vlády a terajší český premiér. Zmyslom takéhoto postupu vtedy bolo odviesť pozornosť poslancov od problémových zásahov do iných právnych noriem a uľahčiť tak zákonodarnú činnosť, ale na úkor kvality. Mňa vtedy potešilo, a zrejme aj mnohých z vás, že na toto moje vystúpenie pán podpredseda vlády Kozlík reagoval tak, že tento nenormálny postup pri predkladaní návrhu rozpočtu na rok 1995 vyvolala situácia s rozpočtovým provizóriom a uviedol, že podobný postup, t. j. aby súčasne s novým rozpočtom sa menili aj iné zákony, vláda už v budúcnosti nehodlá praktizovať. Prešiel rok a sme tam, kde sme boli. Nový návrh rozpočtu obsahuje 21 noviel, niektorí kolegovia dokonca navrhli aj ďalšie zákony pozmeniť a rozsahom to síce nie sú veľké novely, ale významom sú o to vážnejšie.

    Všimnite si, že sa menia a dopĺňajú napríklad také zákony, ako zákon o správe daní a poplatkov, o zdravotnom poistení. Tento zákon, kolegovia a kolegyne, sme tento rok už dvakrát okrem tohto menili. Nechcel by som byť na mieste tých, ktorí takéto normy dennodenne aplikujú. Ale meníme aj zákon o Sociálnej poisťovni, aj Zákonník práce, o štátnom podniku, o spotrebných daniach a, aby som bol úplný, o sústave daní a ďalšie. A taktiež sa navrhuje, aby sa napríklad s malou zmenou zákona 66/1994 Z. z. o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov a zákona 42/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov v znení neskorších predpisov zmrazili platy prokurátorov a sudcov. Takýto návrh je účelový, možno sčasti populistický, ale vážne zasahuje do právnej istoty a stability, lebo keď valorizáciu upravuje zákon a tí, ktorých sa to dotýka, s tým aj počítajú, tak je trúfalosťou, aby sme takýto zákon zrušili. Koniec koncov, nemá to ani vecné opodstatnenie. Môžeme orgánom a pracovníkom prokuratúry a súdov všeličo vytýkať, napríklad neskoré vybavovanie vecí, pomalosť, malú kvalitu atď., ale nemali by sme nevidieť, že primeraná a zákonom stanovená odmena je veľmi významný činiteľ na stabilizáciu a normálne fungovanie týchto z hľadiska poriadku, ústavnosti a čistoty verejného života dôležitých orgánov.

    Nehodlám podrobne argumentovať počtom odchádzajúcich prokurátorov a sudcov na lepšie platené a často aj dnes už pokojnejšie právnické povolanie a neverím, že by na vás zapôsobil aj taký argument, že nastupujúci sudca v Českej republike má približne taký plat ako u nás sudca Najvyššieho súdu ku koncu svojej profesnej kariéry. Chcem len podčiarknuť, že takýto postup, t. j. zmrazenie alebo odloženie zákonných náležitostí, sa stáva u nás pravidlom. Oneskorene sa zvyšujú dôchodky, neúplne a oneskorene kompenzujeme zrušené zlacnenie cestovného, stagnujú príjmy robotníkov, lekárov, učiteľov a teraz už aj prokurátorov a sudcov. Pritom, všimnite si, dennodenne a dneska som tu tiež počul vo vystúpeniach predstaviteľov koalície, sa vyzdvihujú priaznivé makroekonomické výsledky, čo nespochybňujem a dokonca vítam, ale ich nepreceňujme. A otvorene povedzme, že časť makroekonomických výsledkov je dôsledkom nie úspornej, ale silne reštriktívnej politiky vlády a hlavnú ťarchu nesú obyčajní ľudia a tzv. uťahovanie opaskov má svoje hranice a trpezlivosť ľudí tiež nie je bez brehov. Aj preto odporúčam z návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1996, tlač 286, vypustiť články VI a VII.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Fekete a pripraví sa pani poslankyňa Aibeková.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, ctený parlament, hostia,

    hneď na začiatku sľubujem, že nebudem naháňať slová a obmedzím sa iba na najzákladnejšie fakty. V správe, ktorú predniesol pán spoločný spravodajca, navrhoval, aby do hlasovania en bloc bol zaradený bod 9 z časti B3 spoločnej správy, ktorú poznáme pod tlačou číslo 286b. Navrhoval zároveň, aby tento bod nebol prijatý. Ja chcem zabojovať za to, aby sme o ňom hlasovali samostatne. Odôvodním, prečo.

    Podľa najnovších zistení, veľmi presných, je v súčasnosti na Slovensku 326 stredných odborných učilíšť. Z toho 51 patrí do pôsobnosti ministerstva školstva. Dobre si zapamätajme tie čísla: 326 a 51. Popritom ide o učilištia, ktoré kedysi, ešte tak pred 20 rokmi, pôsobili ako učňovské školy, tie boli neskôr transformované na stredné odborné učilištia a potom patrili pod kuratelu Správy stredných odborných učilíšť. Keď boli tieto inštitúcie zrušené, prešli pod ochranné krídla ministerstva školstva. Prechádzali s nepredstaviteľnými ťažkosťami, v podstate bez majetku. A teraz sa dozvedám, že majú dostať na investície, rozvoj, kúpu budov, rozvoj techniky, záchranu SPV a PPV (to sú pracoviská praktického vyučovania a strediská praktického vyučovania), týchto 51 učilíšť má dostať iba 40 miliónov Sk, kým ďalších zvyšných 275 učilíšť dokopy až 521 miliónov Sk. Tu vidíme, že to je obrovský nepomer.

    Preto som za to, aby sme hlasovali osobitne o tom návrhu, ktorý som spomenul, pretože v ňom je uvedené, že aspoň o 30 miliónov treba zvýšiť pre učilištia patriace pod ministerstvo školstva. Nie je to veľa, ale aj táto kvapka, pri tých problémoch, ktoré tam sú, môže pomôcť. Pričom upozorňujem, že na budúci rok sa bude treba na túto vec pozrieť sústredenejšie a dôslednejšie.

    Pozmeňovací návrh odovzdávam pánu spravodajcovi.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Prosím, pani poslankyňa Aibeková, a pripraví sa pán poslanec Baránik.

  • Vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka a páni podpredsedovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    keďže k rozpočtu bolo hovorené už veľa a na mnohé problémy, pozitíva aj negatíva rozpočtu sa upozornilo, budem vo svojom vystúpení stručná a prednesiem iba niekoľko pozmeňovacích návrhov.

    V spoločnej správe 286a bod 18, odporúčaný spoločným spravodajcom prijať, odporúčam vyňať na samostatné hlasovanie a odporúčam ho neprijať, nakoľko nie je správne uvedený, nie je v zhode s dikciou § 56 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zmena citovaného paragrafu má správne znieť:

    "V článku III, v bode 4 v § 56 ods. 1 písm. a) sa číslo 60 nahrádza číslom 70." V spoločnej správe je nesprávne uvedená číslovka, a nie číslo. Táto zmena sa dotýka zvýšenia percenta sumy zo zaplateného poistného, ktoré sú povinné poisťovne oznámiť správcovi účtu podľa § 55 citovaného zákona. Osobne by som privítala, keby sa odsúhlasilo prijatie bodu 19 spoločnej správy, podľa ktorého by percento prerozdeľovanej sumy zostalo zatiaľ zachované v doterajšom znení. Preto, ak nebude odsúhlasený bod 18, prosím, aby bol bod 19 vyňatý zo spoločného hlasovania, pričom ho odporúčam prijať. Nie som proti zmene prerozdeľovacieho percenta, odporúčala by som ho však realizovať po prvom štvrťroku 1996, po účtovnej uzávierke hospodárenia poisťovní v roku 1995.

    K článku IV mám nasledovný pozmeňovací návrh: Za bod 5 vložiť nové body 6 a 7, ktoré znejú: § 27 sa dopĺňa novými odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:

    "(3) Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti osoby uvedenej v § 19 ods. 1 a 2, ktorá je povinná odvádzať poistné, v odôvodnených prípadoch odpustiť povinnosť platiť penále podľa predchádzajúcich odsekov, alebo znížiť výšku penále podľa ods. 2 až do výšky uvedenej v ods. 1.

    (4) Na konanie podľa ods. 3 sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní."

    Ďalší pozmeňovací návrh sa týka § 32, ktorý navrhujem doplniť novým odsekom 5, ktorý znie:

    "(5) Na konanie o žiadosti o povolenie splátok súm dlžného poistného podľa predchádzajúcich odsekov sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní."

    Doterajšie body 6 a 7 sa označujú ako body 8 a 9.

    Návrh nemá vzťah k povinnosti platiť poistné a umožňuje iba Sociálnej poisťovni pružne reagovať na uvedené body.

    Ďalej mám pozmeňovací návrh, ktorý sa týka spoločnej správy 286b, časť B.1, bod 9, a odporúčam ho vyňať zo spoločného hlasovania. Spoločný spravodajca odporúčal tento bod zamietnuť, ja ho odporúčam prijať.

    Ide o odporúčanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci zvýšiť výdavky rozpočtovej kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny o 20 mil. Sk a to v časti kapitálové výdavky na dokončenie rozostavaných stavieb. Navrhované investičné výdavky, rozpočtované pre rezort ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, totiž neumožnia realizovať rekonštrukcie objektov úradov práce, získaných bezodplatným prevodom správy majetku štátu.

    Ďalej navrhujem na zabezpečenie sociálnej starostlivosti zvýšiť kapitálové výdavky rozpočtované v kapitole Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o sumu 101 mil. Sk. Touto sumou by sa riešilo dokončenie stavieb domovov dôchodcov - Trenčín, Košice, Bratislava-Rača a Ústavu sociálnej starostlivosti Bratislava-Dúbravská cesta, ktoré boli začaté v rokoch 1988 a 1991.

    V spoločnej správe 286b, časť B.4 bod 4 navrhujem doplniť o termín splnenia úloh pre rezort Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, a to do 30. júna 1996. Výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci odsúhlasil úlohy uvedené pod týmto bodom, lebo si uvedomujeme, že iba žiadať zvýšenie finančných prostriedkov pre rozpočtovú kapitolu ministerstva zdravotníctva je nedostatočné a že na efektívne využitie týchto prostriedkov je nevyhnutné realizovať aj kroky k zvýšeniu finančnej disciplíny.

    To by bolo z mojej strany všetko. Tieto pozmeňovacie návrhy odovzdávam v písomnej podobe.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni. Ďalej vystúpi pán poslanec Baránik a pripraví sa pán poslanec Urban.

  • Vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka vlády, páni podpredsedovia vlády, vážené dámy a páni, vážení hostia,

    štátny rozpočet je najdôležitejším nástrojom štátu pri realizácii finančnej politiky. Cez jeho kanály dochádza k prerozdeľovaniu prostriedkov, ktoré plynú z podnikateľských aktivít a prostriedkov zamestnaného obyvateľstva, ktoré sa cez plnenie daňových povinností podieľa na financovaní funkcií štátu.

    Štát od prvopočiatku svojej existencie prevzal na seba funkciu ochrany svojho obyvateľstva. Všeobecne sa táto funkcia považuje za najdôležitejšiu. Náš štát ešte nemá vybudované orgány na plnenie tejto funkcie, musíme si ich ešte len dobudovať na takú úroveň, aby sme sa nemuseli obávať o vlastnú bezpečnosť. Preto prostriedky vynaložené v štátnom rozpočte na obranu a bezpečnosť nepovažujem za prehnané.

    Druhou funkciou je sociálna funkcia. Povinnosť plniť sociálnu funkciu vyplýva z ústavy, ktorá v článku 55 ods. 1 hovorí, že "hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky". Z toho vyplýva štátu povinnosť zabezpečiť takú sociálnu politiku, ktorá je primeraná rozvoju ekonomiky. Sociálne zabezpečenie by nemalo klesnúť pod dosiahnutú úroveň, preto vláda právom žiada na sociálnu politiku zvýšenie prostriedkov v súlade so schválenými sociálnymi opatreniami platnými na rok 1996.

    Škoda, že najmenej prostriedkov pripadá, čo by z hľadiska naliehavosti malo mať prioritu, na podporu rozvoja ekonomiky priamou účasťou pri zakladaní rozhodujúcich štrukturálnych projektov, ako aj pri podpore rozvojových impulzov, ku ktorým začleňujeme budovanie líniových stavieb, obnovu výstavby bytov, rozvoj vedy a techniky, podporu malého a stredného podnikania, ale absentujú prostriedky na podporu nových technológií.

    Najprv sa pristavím pri analýze príjmov. V porovnaní s doterajším vývojom príjmov z prechádzajúcich rokov predpokladaný príjem 162 mld Sk je významný úspech. Súvisí hlavne s dobrými hospodárskymi výsledkami v tomto roku a predpokladaným vývojom v budúcom roku. 162 mld je krásny údaj. Ale mohol by byť väčší, keby sa v období rokov 1990 a 1991 neboli realizovali niektoré kroky hospodárskej politiky tak, ako sa realizovali. Mám na zreteli hlavne devalváciu meny a konverziu zbrojnej výroby. Devalvácia meny bola nevyhnutná. Ale či sa mala realizovať tak, ako sa realizovala, možno pochybovať. Dnes už nič proti tomu nezmôžeme. Ale treba si uvedomiť, že mala negatívny dosah na štátny rozpočet.

    Devalvácia uľahčila vstup našej produkcie na západné trhy a súčasne umožnila realizáciu zahranično-obchodných operácií v konvertibilnej mene. To umožnilo získať valutové zdroje na realizáciu dovozu a realizáciu vnútornej konvertibility meny. Tým, že dolár sa prakticky v roku 1990 dvojnásobne zhodnotil, každé zvýšenie nášho vývozu znamená súčasne aj zvýšenie straty vo vnútornej ekonomike. Máme síce viac valutových zdrojov, ale každé zvýšenie znamená aj zvýšenie straty zo zníženia efektu našej meny. Čiže došlo k znehodnoteniu našej národnej práce. Podľa kvantifikácie, ktorú sa mi podarilo zrealizovať, strata v rozpočte pri objeme vývozu v čiastke 250 mld je zhruba 26 mld. Škoda, že ich nemáme.

    Druhý handicap pre príjmy štátneho rozpočtu je 321 tisíc nezamestnaných. Keby súčasní nezamestnaní boli v pracovnom procese, vytvorili by zdroje pre štátny rozpočet v rozsahu 28 mld. Oba zdroje príjmov predstavujú pomyselnú stratu štátneho rozpočtu 54 mld. Mať tak tieto zdroje, prerokovanie štátneho rozpočtu by dnes malo celkom iný rámec. V uvedených problémoch väzí aj podstata ťažkostí v sociálnej oblasti tým, že proces sociálnej diferenciácie prebieha tak, ako prebieha. Nechcem sa dotýkať ďalších problémov, ktoré súvisia so sociálnom diferenciáciou a majú svoje korene v nesprávnej hospodárskej politike z prednovembrového obdobia. K ďalším stratám príjmov štátneho rozpočtu patria daňové úniky v rôznej podobe. Dnes už poznáme podstatnú časť únikových kanálov. Treba prijať legislatívne normy, ktoré umožnia zabrániť veľkému rozsahu daňových únikov. Ale to je úloha parlamentu, aby sa v budúcom roku s tými problémami vyrovnal.

    Vážené dámy a páni, rozpočet treba chápať ako celok. Nemožno ho hodnotiť z pohľadu jednotlivých kapitol. Ako rozdeliť príjmy, aby sa vydotovali jednotlivé položky, to je najdôležitejšia otázka rozpočtovej politiky. Na riešenie tohto problému môže existovať viac názorov. Spomeniem aspoň niektoré. Prvý je taký, že každej kapitole možno pridať rovnakým percentom rastu. Čiže každá kapitola sa zvýši o rovnaký podiel. Druhý, že sa vyšpecifikujú priority a v súlade s ich váhou sa zvolia zdroje pre tieto kapitoly, v ktorých budú požiadavky prednostne uspokojené. Z hľadiska ekonomickej racionality by sa tento prístup mohol zdať najprijateľnejší. Ale podľa môjho názoru vláda volila strednú cestu. V tejto etape nemožno vylúčiť časť kapitol, lebo ani jedna nie je v takej situácii, že by už v súčasnosti nemala objektívnu potrebu zvýšenia zdrojov. Vzhľadom na túto situáciu sa vláda správne rozhodla zvýšiť v podstate každú kapitolu, pričom za priority zvolila bezpečnosť a sociálnu sféru.

    Zvýšenie objemu 22 mld je rozdelené takto: Všeobecná pokladničná správa je zvýšená o 6 890 miliónov Sk. Z toho priame zvýšenie:

    - štátna prémia v stavebnom sporení 1 200 mil.,

    - dosah nových zákonných úprav 3,5 mld,

    - na realizáciu bytovej výstavby 1 mld,

    - úprava cien v telekomunikáciách 313 mil.,

    - rezerva na štátne záruky 700 mil.,

    - a zvýšenie rezervy úradu vlády 750 mil.

    Spolu je to 7 453 mil., čo predstavuje 31 % z celkového zvýšenia výdavkov štátneho rozpočtu.

    Na sociálnu oblasť, z toho pre:

    - školstvo 2 751 mil.,

    - zdravotníctvo 2 276 mil.,

    - ministerstvo práce a sociálnych vecí 1 021 mil.

    Spolu je to 6 048 mil., čo predstavuje 27,5 % z celkového objemu zvýšenia.

    Pre bezpečnosť, z toho:

    - vnútro 2 605 mil.,

    - obrana 688 mil.,

    - spravodlivosť 298 mil.,

    - Slovenská informačná služba 240 mil.

    Spolu je to 3 834 mil., čo predstavuje 17,4 % z celkového zvýšenia.

    Hospodárske rezorty dostali toľko:

    - financie 513 mil.,

    - doprava 282 mil.,

    - pôdohospodárstvo 250 mil.,

    - ministerstvo hospodárstva 244 mil.,

    - Úrad pre stratégiu 180 mil.,

    - ministerstvo životného prostredia 159 mil.,

    - ministerstvo výstavby 139 mil.

    Úrad pre stratégiu a ministerstvo výstavby sú nové položky vo výdajovej skladbe štátneho rozpočtu.

    Spolu je to 18 540 mil., čo predstavuje prakticky 85 %, zvyšných 15 % je prírastok ostatných kapitol.

    Veľmi sa diskutuje o probléme zvýšenia výdavkov úradu vlády, preto sa zmienim o nich bližšie. V kapitole úradu vlády dochádza k zvýšeniu pre príspevkové organizácie v rozsahu 119,4 mil., z toho časť pre Slovenskú informačnú agentúru a Inštitút pre aproximáciu práva. Kapitálové výdavky v rozsahu 95 mil., a to na úpravu Miestodržiteľského paláca, Karácsonyiho paláca, kultúrnej pamiatky Rusovce, Bôrika a úradu vlády. Prvé tri položky sú známe, ale úrad vlády a Bôrik sú tiež v takej situácii, že nevyhnutne potrebujú kapitálové vklady. Preto položku 95 mil. Sk nepovažujem za prehnanú. 40,8 mil. je na položku tovary a služby. Ide predovšetkým na náklady na energiu, telefón, telefaxové služby, cestovné ústavných činiteľov, dopravné, nájomné, tlmočnícke a prekladateľské služby a výpočtovú techniku úradu vlády a úradom vlády založených organizácií. 8 mil. na poistné a mzdy.

    Vážení, to je spolu 263 700 tisíc. Ani túto položku nemožno považovať za prehnanú a nezdôvodniteľnú.

    Zvýšenie štátneho dlhu je 2 168 mil. Sk.

    Bežné výdavky z rozpočtu predstavujú 151 800 mil., čo predstavuje 80,1 %. Mzdové prostriedky štátnych zamestnancov, vrátane učiteľov škôl, sudcov atď., sa zvyšujú o 2 064 mil., čo predstavuje 11,1 % prírastku. Mzdové prostriedky na školstvo sa zvyšujú o 1,243 mil. Po odpočítaní vplyvu úpravy na rok 1995 je to navyše o 920 mil.

    Niektorí diskutujúci tu vystúpili a dokazujú, že dochádza k nárastu štátnej byrokracie. Vážení, uvediem čísla, k akému nárastu počtu pracovníkov dochádza, aby ste sa presvedčili, že to nie je pravda. Prírastky jednotlivých kapitol sú nasledujúce: Národná rada, počet pracovníkov sa zvýši o 150, na ministerstve vnútra o 281, ministerstvo zahraničných vecí vykazuje 658, ale v minulom roku neboli zahrnutí do kapitoly ministerstva zahraničných vecí pracovníci diplomatických služieb a obchodných zastupiteľstiev, tak tá položka 658 reprezentuje aj týchto pracovníkov. Ministerstvo výstavby 148 - to nebolo rozpočtované, Úrad pre stratégiu 193 - to tiež nebolo rozpočtované v roku 1995. Ostatné 73. Čiže spolu je to 1 503 pracovníkov, a nie, vážení, o 3 500 pracovníkov, ako to tu bolo uvedené. K poklesu dochádza na ministerstve spravodlivosti o 66 pracovníkov, na ministerstve dopravy 47, ministerstve hospodárstva 36, ministerstve školstva 17 a kancelárie prezidenta o 10 pracovníkov. Spolu Spolu je to 176 pracovníkov. Takže nejde o nejaký nárast počtu pracovníkov ústredných orgánov, ktorý by spôsobil zvýšenie štátnej byrokracie.

    Aj keď rozpočet predpokladá nárast prostriedkov na vedu a techniku o 14 %, čo je 2,7 miliardy korún, prostriedky na vedu a techniku pre vysoké školy sú neuspokojivé. Rozpočet počíta, že školstvo môže zvýšiť prostriedky na vedu zo zdrojov grantov, ktoré bude možné získať z prostriedkov Úradu pre stratégiu spoločnosti, vedu a techniku. Napriek tejto možnosti som presvedčený, že školstvo nemá prostriedky na výchovu vedeckého dorastu v rámci doktorandského štúdia. Preto k tomuto problému podám pozmeňovací návrh.

    Vážené dámy a páni, v posledných štyroch rokoch do rozpočtu v rámci kapitoly ministerstva školstva ako menovitá úloha boli zahrnuté prostriedky pre Ekonomickú univerzitu. V tomto roku to zatiaľ nie je. Chcem vás upozorniť na niekoľko skutočností. Ekonomická univerzita je v súčasnosti rozmiestnená v dvoch budovách, a síce na Odbojárov a v Petržalke na Dolnozemskej. Ale budova na Odbojárov bola dokončená v šesťdesiatom roku, investorom bola Vysoká škola ekonomická. Tesne pred odovzdaním došlo k zmene zákona a podľa novej úpravy investorom mohla byť len Univerzita Komenského. Preto táto budova patrí Univerzite Komenského. Ekonomická univerzita má právo v tejto budove zabezpečovať pedagogický proces, ale pripadajú jej len tri pätiny budovy, farmaceutickej fakulte dve pätiny. Farmaceutická fakulta je súčasne v cirkevnej škole na Kalinčiakovej. Keďže táto škola v rámci reštitúcii prináleží cirkvi, cirkev vytláča farmaceutickú fakultu, a preto rektor Univerzity Komenského vytláča Ekonomickú univerzitu z jej priestorov na ulici Odbojárov. V rokoch 1991, 1992, 1993 a 1994 došlo k výstavbe novej budovy pre Ekonomickú univerzitu na Dolnozemskej 1. Ide o tzv. stavbu číslo 2.

    Vážené dámy a páni, ide o obrovskú budovu, ktorá je už stavebne dokončená, len nie sú prostriedky na dovybavenie. Uvediem vám údaje, aby ste získali lepšiu predstavu, o čo ide. Ide o deväťpodlažnú budovu, ktorá má úžitkovú plochu 17 tisíc m2, 453 miestností pre 635 pedagógov a ostatných pracovníkov. Posluchárne, jazykové učebne a laboratória sú v počte 117. Pojmú naraz 3 804 poslucháčov. Čiže môžu zabezpečovať pre týchto študentov naraz výučbu. Počítačové učebne sú rozdelené aj v priestoroch chodieb, takže môžu zabezpečovať výučbu výpočtovej techniky na najvyššej možnej úrovni podľa súčasných predstáv.

    Vážené dámy a páni, Ekonomická univerzita v tomto roku oslávila 55. výročie. Vychovala 40 000 odborníkov. V súčasnosti na nej študuje 11 000 študentov, ale ani jeden absolvent Ekonomickej univerzity sa v posledných rokoch neprihlásil na úrade práce. Konkrétny návrh na zvýšenie prostriedkov pre Ekonomickú univerzitu uvediem neskoršie.

    Pri zvažovaní hodnoty rozpočtu treba zobrať do úvahy jednu závažnú skutočnosť. Vláda skutočne pripravuje pred Vianocami humánny skutok. Naša spoločnosť má obrovskú podlžnosť voči duchovným registrovaných cirkví a náboženských spoločností. Podľa platnej úpravy z roku 1990 nástupný plat mladého kňaza je 2 000 korún. Vážení, keď zvážite, že ide o vysokoškolsky vzdelaného, kde podľa platného zákona absolvent vysokej školy dnes nastupuje s platom 3 400 korún, plat 2 000 korún pre vysokoškolsky vzdelaných duchovných je urážkou ich funkcie. Preto vláda, zvážiac túto skutočnosť, pripravuje nový platový poriadok a na realizáciu tohto nového platového poriadku sú rezervované zdroje v štátnom rozpočte, v kapitole ministerstva kultúry. Podľa návrhu bude možné upraviť platy tak, že sa zvýši objem prostriedkov pre cirkvi a cirkevné spoločnosti v rozsahu 93,9 milióna korún. To umožní zvýšiť priemerný plat o 58 %.

    Z priemerných platov najnižší priemerný plat je v Židovskej obci, to je 3 500 korún, v cirkvi metodistov 3 700 korún a, žiaľ, aj rímskokatolícka cirkev, ktorá je najväčšia, má len 3 776 korún. Podľa úpravy, ktorú pripravuje vláda, sa zvýši priemerný plat na 7 688 korún. K tomu treba povedať, že zatrieďovanie duchovných do jednotlivých kategórií nie je veľmi racionálne, že by malo dôjsť k jeho úprave. Túto úpravu treba súčasne považovať za začiatok odčinenia krívd, ktoré sa na duchovných páchali, a ako povzbudenie do zodpovednej a náročnej práci pri duchovnej obnove našej spoločnosti.

    Vážené dámy a páni, osobitným problémom je rozpočet miest a obcí. Aj ten je skromný. Súhlasím s návrhom vlády, že zdroje pre mestá a obce treba zabezpečovať systémovo a zásadne. Tento problém sa bude riešiť v súvislosti s reorganizáciou územnej samosprávy. Súčasný systém nie je objektívny. Rozdeľuje prostriedky plošne, ale zatiaľ spravodlivejší systém nikto nespracoval. Každé zvýšenie prostriedkov pre mestá a obce odporúčam prideľovať na základe konkurzom schválených projektov. Len tak sa zabezpečí efektívne využitie prostriedkov.

    Súhrnné hodnotenie návrhu štátneho rozpočtu na nasledujúci rok je takéto: Príjmy sa zvýšia v roku 1996 o l6 miliárd, výdavky o 22 miliárd, štátny dlh o 2,2 miliardy, schodok štátneho rozpočtu o 6 miliárd, fiškálny schodok bude v rozsahu 5 až 7,5 miliardy korún. Podľa platnej metodiky Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky skutočný schodok štátneho rozpočtu, ako to už tu pán podpredseda vlády spomínal, bude predstavovať 1,2 % podielu z HDP.

    Vážené dámy a páni, v diskusii tu bolo niekoľko medzinárodných porovnaní. Chcem upozorniť, že medzinárodné porovnávania nemožno chápať mechanicky. Hlavne nie v príjmovej a sociálnej oblasti. Sú nereálne, lebo vychádzajú z neporovnateľných podmienok. Preto ich netreba považovať za smerodajnú informáciu na hodnotenie našich skutočností. Toľko na úvod a teraz pozmeňovacie návrhy.

    Pozmeňovací návrh číslo 1: Odporúčam v § 9 číslovku 70 nahradiť číslovkou 75. Ide o úpravu odvodu do zdravotnej poisťovne za poistencov, za ktorých platí štát. To znamená, z čiastky na tento rok 54 zvýšiť na 75.

    V článku III v bode 4 § 56 odsek 1 písm. a) sa číslovka 60 nahrádza číslovkou 80. Ide o proces prerozdeľovania prostriedkov medzi zdravotnými poisťovňami.

    Pozmeňovací návrh číslo 3: Viazať v rozpočte kapitoly Ministerstva školstva Slovenskej republiky 96 miliónov na kapitálové výdavky s účelovým viazaním 71 miliónov korún na dovybavenie novostavby budovy Ekonomickej univerzity a 25 miliónov na zabezpečenie budovy pre Trnavskú univerzitu.

    Ďalej v prílohe číslo 2 zákona o štátnom rozpočte v kapitole ministerstva školstva znížiť položku 640 - bežné transfery o 70 miliónov a túto sumu účelovo viazať na prevádzku vysokých škôl a ich pracovísk v položke 630 - tovary a služby. Vážené dámy a páni, vysoké školy, hlavne lekárske a technického a univerzitného smeru, myslím prírodovednú fakultu, majú na zabezpečenie prevádzky pedagogického procesu veľký nedostatok prostriedkov, pretože v roku 1995 oproti roku 1996 došlo k zníženiu týchto prostriedkov v rozsahu 40 miliónov korún.

    Ďalej odporúčam zvýšiť prostriedky kapitoly školstvo, skupina 2 veda a technika o 40 miliónov na štipendiá doktorandov a odvody do poistných fondov presunom z kapitoly Všeobecná pokladničná správa, z rezervy vlády Slovenskej republiky. Tento návrh je odôvodnený tým, že vysoké školy podľa súčasných finančných zdrojov nemajú možnosť efektívne zabezpečovať výučbu doktorandov. Za podmienok, aké v súčasnosti platia, talentovaní študenti nechcú ísť na štúdium doktorandstva, tým sa fakticky vysoké školy pripravujú o budúci vedecký dorast.

    Ďalej odporúčam v článku XXI za bod 2 vložiť nový bod 3 ktorý znie: Ustanovenie § 16 v odseku 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Zb. z. o Sociálnej poisťovni v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 374/1994 Z. z. sa v roku 1996 nepoužije. Ďalší bod 3 sa označuje ako bod 4.

    Siedmy pozmeňovací návrh: V článku XVII v bode 5, ktorým sa nahrádza príloha k zákonu číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov, sa prílohou číslo 6 tohto zákona v odpisovej skupine číslo 5 dopĺňa položka 5-2-stavby s výnimkou odborov uvedených vo štvrtej odpisovej skupine. Stavby zaradené do druhej triedy jednotnej klasifikácie stavebných objektov sa podľa platnej prílohy k zákonu 286/1992 Zb. o daniach z príjmov odpisujú v piatej odpisovej skupine. Vypustením tejto položky by nedopatrením došlo k ich preradeniu do piatej odpisovej skupiny s dobou odpisovania 50 rokov do druhej odpisovej skupiny s dobou odpisovania 8 rokov.

    Ako ďalšie mám pozmeňovacie návrhy k zákonu číslo 92/1991 Zb. a ďalším novelám, ktoré nechcem čítať, ale sú tu uvedené, a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 190/1995 Z. z., ktorý sa mení a dopĺňa takto - § 24 odsek 5 znie: "Ministerstvo financií odovzdá fondu," myslí sa tým Fond národného majetku Slovenskej republiky, "zoznam platne zaregistrovaných majiteľov kupónov. Fond zabezpečí vydanie dlhopisov podľa odseku 4 a ich zápis na účet majiteľov cenných papierov v Stredisku cenných papierov do 2. januára 1996." Je to preto, lebo v pôvodnom návrhu bolo k 1. januáru 1995 a 1. január pripadá na nedeľu. § 25 znie: "Privatizačná vlna je časové obdobie, ktoré začína dňom emisie dlhopisov fondu podľa § 22 ods. 2 a § 24 ods. 3 a končí uplynutím lehoty podľa § 26 ods. 12."

    Tretí pozmeňovací návrh: Doterajšie znenie § 46 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie: "Vláda Slovenskej republiky ustanoví nariadením ďalšie podrobnosti pri nakladaní s dlhopisom fondu podľa § 24 zákona a určí organizátora verejného trhu, ktorý bude oprávnený organizovať obchodovanie s dlhopisom fondu a oprávnenými osobami a niektoré jeho povinnosti pri organizovaní obchodovania s dlhopismi fondu."

    To je všetko, ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu poslancovi. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Urban a pripraví sa pani poslankyňa Schmögnerová. Predtým s faktickou poznámkou pán poslanec Vaškovič.

  • Vážený pán predseda,

    budem stručný. Chcem len zareagovať na ten počet zamestnancov. Budem citovať zo štátneho rozpočtu: Počet zamestnancov, bez rezervy vo Všeobecnej pokladničnej správe, je v porovnaní s úlohou v roku 1995 vyšší o 3 498 zamestnancov.

    Ďakujem.

  • Áno. Nech sa páči, pán poslanec Urban.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    nepriaznivá situácia vo výstavbe bytov v rámci celej republiky sa prejavuje aj v rezorte ministerstva obrany pri zabezpečovaní bytov pre vojakov z povolania. Rozpad pôvodného systému získavania bytov v rámci komplexnej bytovej výstavby pre armádu spôsobil nemalé ťažkosti pri plnení sociálnych potrieb vojakov z povolania v podmienkach Armády Slovenskej republiky.

    Z uvedeného dôvodu rezort ministerstva obrany, aby plnil úlohu, ktorá vyplýva z odseku 3 § 28 zákona číslo 361/1992 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov, zriadil príspevkovú organizáciu - Bytovú agentúru rezortu ministerstva obrany. Pomocou úveru, nemalého úveru, ktorý získala táto organizácia, a z vlastných investičných prostriedkov dokázal rezort ministerstva obrany od roku 1993, čo je rok vzniku našej armády, zabezpečiť 1 440 bytov. Tieto boli prideľované hlavne vojakom z povolania, ktorí v rámci federálnej armády pôsobili na území Českej republiky a po roku 1993 sa rozhodli stať sa vojakmi Armády Slovenskej republiky.

    Vyriešení však neboli najmä vojaci z povolania, ktorí pôsobili pred rokom 1993 na území Slovenskej republiky, resp. tí, ktorí v tom čase prišli do Armády Slovenskej republiky. V niektorých mestách, ako napríklad Prešov, Bratislava, Zvolen, Trenčín, je dnes registrovaných viac ako 300 žiadateľov v jednej posádke. V posádkach Košice a Nitra je to viac ako po 200 žiadateľov. Takýto počet sa očakáva vzhľadom na redislokáciu aj v posádke Martin. Počet 100 žiadateľov je presiahnutý v posádkach Malacky, Pezinok, Liptovský Mikuláš a Piešťany. Celkove je v súčasnosti v rámci rezortu zaregistrovaných 3 358 žiadateľov o byt.

    Na ilustráciu vážnosti situácie v tejto oblasti v rezorte ministerstva obrany uvádzam aj to, že zo sumy 308 miliónov Sk, ktoré určuje, alebo navrhuje dnešný štátny rozpočet na budúci rok na kapitálové výdavky rozpočtového úseku ministerstva obrany, sa predpokladá v rezorte poskytnúť na riešenie najzávažnejších problémov v bytovej oblasti sumu viac ako 217 miliónov Sk. Toto opatrenie však v žiadnom prípade nemôže vyriešiť veľmi zložitú, až kritickú bytovú situáciu vojakov z povolania i občianskych zamestnancov ani v posádkach, ktoré som uviedol.

    Vážené dámy, vážení páni,

    na základe uvedených skutočností navrhujem, aby v časti Všeobecná pokladničná správa, skupina 8, zo sumy určenej na realizáciu bytovej politiky v čiastke 1 miliarda Sk bolo účelovo viazaných 200 miliónov Sk na nákup a výstavbu bytov pre rezort Ministerstva obrany Slovenskej republiky, s uvedením v zákone Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte na rok 1996. Uvedená čiastka síce nevyrieši bytovú situáciu v rezorte ministerstva obrany, ale pomôže vyriešiť problémy v tých najzložitejších posádkach, s najnepriaznivejšou bytovou situáciou, ako sú Prešov, Martin, Bratislava, Nitra, Trenčín a Zvolen-Sliač.

    Ďakujem za podporu tohto návrhu.

  • Vážený pán predseda, vážení dvaja členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia,

    štátny rozpočet je vyjadrením politických priorít vlády, jej predstáv, ako tieto priority realizovať. Prirodzene, musí vychádzať aj z reálnych možností hospodárstva, nech rozpočet zostavuje tá či oná vláda. Nebudem sa preto zaoberať východiskami rozpočtu, ktoré sú dané dosiahnutými výsledkami v hospodárstve, a pokračujúcimi, resp. zotrvačnými tendenciami vývoja hospodárstva v budúcom roku. Sústredím sa najskôr na politické priority, zabudované v návrhu štátneho rozpočtu na rok 1996, a na ich účinky na hospodárstvo.

    Vo výdavkovej časti rozpočtu v dvoch tretinách rozpočtov kapitol je rast výdavkov pod úrovňou, resp. na úrovni predpokladanej miery ročného rastu cien. Sú medzi nimi také dôležité kapitoly, ako kapitola ministerstva pôdohospodárstva, ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, v ktorých je nominálny rast výdavkov 102, resp. 104 %. Zvlášť kritickým už po štvrtýkrát sú výdavky určené pre zdravotníctvo. Ak sa uskutočnia odvody zo štátneho rozpočtu do Všeobecnej zdravotnej poisťovne na navrhovanej úrovni 70 % zo zákonom stanovenej čiastky, bude to mať za následok deficit vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni na úrovni skoro 4 miliárd Sk. Odrazí sa to už po štvrtýkrát po sebe na ďalšom znižovaní úrovne zdravotníctva a koniec koncov na zdravotnej úrovni spoločnosti. Kedy sa takáto degradácia zdravotnej starostlivosti zastaví?

    Zdravotníctvo a školstvo sa tradične interpretujú ako odvetvia, ktoré spotrebúvajú. Nechápu sa ako odvetvia, od úrovne ktorých závisí náš najdôležitejší výrobný faktor, ľudský činiteľ. Je chronicky známe, že iba tu môžeme dosiahnuť trvalejšie komparatívne výhody. Ak sa však na to, už po šiesty rok, nevytvárajú podmienky, túto komparatívnu výhodu slovenská spoločnosť a slovenské hospodárstvo nebude mať. Čím budeme súťažiť? Nízkou mzdou? Zamestnávatelia a vláda by si mali už uvedomiť, že tu sme už narazili na dno, že nízke mzdy sú už neudržateľné. Je nepochopiteľné, že pán podpredseda vlády si tento fakt neuvedomuje a že tým pomáha vytvárať mäkké prostredie pre podniky, čím vlastne umožňuje podnikovej sfére odkladať modernizačné opatrenia na neurčito.

    Úsporný rozpočet pre ministerstvo dopravy bude znamenať, že ak sa nebude chcieť zvyšovať deficit, napríklad v Slovenskej automobilovej doprave, bude sa musieť zase pristupovať k zdražovaniu cestovného či výluke autobusových liniek. Znovu to postihne tých, ktorí sú odkázaní na verejnú dopravu do práce, t.j. sociálne slabšie skupiny. Preto mi v súvislosti s tým dovoľte predniesť jeden pozmeňovací návrh. Dotýka sa kapitoly ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, kde bežné transfery pre autobusovú dopravu, vykonávanú štátnymi podnikmi Slovenskej automobilovej dopravy, sú rozpočtované v sume 783 miliónov Sk. Odporúčam túto čiastku zvýšiť na 1,2 miliardy Sk a uhradiť ju z rezervy vlády.

    Znižovanie percenta poistného plateného štátom na nemocenské zo 4,8 % na 3,8 % do nemocenského fondu Sociálnej poisťovne je v protirečení s rozpočtom Sociálnej poisťovne, ale i s pripravovaným nariadením ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý počíta so zvýšením maximálnej výmery čistej dennej dávky z 200 na 250 Sk. Zvýšenie nemocenskej dávky je takýmto znížením odvodovej povinnosti zo štátneho rozpočtu znemožnené. Vláda prenáša náklady na zvyšovanie dôchodkov z titulu rastu životných nákladov na Sociálnu poisťovňu. Inými slovami, na jednej strane v štátnom rozpočte sa tým ušetrí 1,4 miliardy Sk, na druhej strane to vytvára napätú situáciu v Sociálnej poisťovni - a nutnosť udržať vysoké odvodové zaťaženie zamestnancov a zamestnávateľov na ďalšie roky, ktoré je jedno z najvyšších v strednej Európe.

    Pripravuje sa nové územné usporiadanie, ktorému by mala predchádzať nová deľba kompetencií. Zámerom by malo byť posilniť kompetencie samospráv na lokálnej úrovni. Vyžaduje to i finančne posilniť miestne rozpočty. Inými slovami, podstatne zvýšiť podiel rozpočtov miest a obcí na tzv. podielových daniach, ktoré sa koniec koncov vytvárajú v území a z ktorých by sa do značnej miery mali financovať potreby rozvoja územia. Oproti požiadavke Združenia miest a obcí Slovenska na dolnej hranici potrieb 6,5 miliardy Sk však, podľa návrhu rozpočtu, lokálne rozpočty z republikových daní dostanú iba 6 miliárd Sk. Zvyšok majú získať zo zvýšenej dane z nehnuteľností, ktorou sa ďalej zvyšuje daňové zaťaženie občanov i podnikov. V roku 1996 to predstavuje 600 až 700 miliónov Sk. Priame finančné transfery na výkon samosprávnych funkcií a na mestskú hromadnú dopravu zostávajú na rovnakej úrovni. Aké to bude mať dosahy? Ohrozenie výkonu funkcií samospráv. Pokračovanie kritickej situácie mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a v Košiciach, atď.

    Výdavky štátneho rozpočtu na rok 1996 rastú ako celok o 13,2 %. Ak niektoré rozpočtové kapitoly sú hlboko pod priemerom, musia iné výdavky rásť s vyššou dynamikou. Najvyššiu dynamiku majú niektoré silové rezorty: ministerstvo vnútra 115 %, Slovenská informačná služba 147 %. Rekordný rast výdavkov sa navrhuje pre úrad vlády 275 %. Mohli by sme to bagatelizovať, keby aj v absolútnych číslach nešlo o veľké čiastky, napríklad v kapitole Slovenskej informačnej služby o 759,6 milióna Sk. Ako som už naznačila, výdavky väčšiny kapitol sa navrhujú pod očakávanou mierou inflácie, takže reálne zabezpečenie potrieb bude pod úrovňou roku 1995. Šetrí sa teda iba na jednom mieste, na inom mieste sa správa rozšafne až rozhadzovačne.

    Rozpočet je aj finančným vyjadrením hospodárskej politiky vlády. Podpora hospodárskeho rastu, ktorá sa toľkokrát deklaruje, nie je podložená číslami. Podpora exportu predpokladá výdavky 300 miliónov Sk, založenie podpornej banky 100 miliónov Sk. Ak sa z týchto prostriedkov predpokladá aj založenie exportno-importnej banky, čo by som prosila vysvetliť, je zrejmé, že vyčlenené zdroje sú nedostatočné. Predpokladá sa podpora malému a strednému podnikaniu v rozsahu ako v minulom roku. Bohužiaľ, ako vieme za prvé tri štvrťroky sa ani táto podpora pre malé a stredné podnikanie nečerpala. Z rozpočtových zdrojov sa poskytuje stavebná prémia na úrovni predošlých rokov.

    Vo Všeobecnej pokladničnej správe je určená 1 miliarda Sk na hypotekárne úvery, čo je jediný dodatočný výdavok rozpočtu na bytovú politiku. Vláda predpokladá využiť mimorozpočtové zdroje z Fondu národného majetku na úrovni 4 miliárd Sk a emitovať dlhopisy vo výške 3 miliárd Sk. Treba dodať, že pri posudzovaní návrhu použitia majetku Fondu národného majetku na rok 1996 sme neboli informovaní, aké je zamýšľané použitie zdrojov. Treba dodať i to, že dlhopisy vlastne zvyšujú vnútorný dlh štátu, t.j. predstavujú výdavky budúcich období.

    Na príjmovej strane rozpočtu treba upozorniť na to, že rýchlo rastú daňové príjmy. Rozpočtovaný nárast príjmov z daní fyzických osôb je 22,7 % a nárast príjmov z dane z pridanej hodnoty o 26,6 %. Poukazuje to na to, že celkovo rastie daňové zaťaženie obyvateľstva, pričom podiel daní od právnických osôb klesá. K tomu ešte treba dodať, ako som už uviedla, zvýšenie sadzby dane z nehnuteľností, ktoré ďalej zaťaží občanov. Daňové zaťaženie obyvateľstva môžeme hodnotiť ako vysoké osobitne pre tých, ktorých príjmy sú najnižšie. Naopak, najvyššia daňová sadzba 42 % nad ročný príjem jeden milión 80 tisíc neobmedzene ďalej nedostatočne zdaňuje skupiny s najvyšším zárobkom.

    Dovoľte mi v tejto súvislosti predniesť nasledujúci pozmeňovací návrh. Týka sa článku XVII zákona o štátnom rozpočte, kde navrhujem doplniť nový bod 2 a následne ostatné prečíslovať. Navrhujem v dvoch najnižších pásmach zvýšiť hornú hranicu o 50 % a zaradiť nové daňové pásmo, ktoré bude nad príjem 1 500 tisíc a viac predpokladať vyššiu daňovú sadzbu. Návrh s presným znením odovzdám, tak ako sme sa na začiatku dohodli.

    V súvislosti s novelizáciou zákona o dani z príjmov v tom istom článku XVII navrhujem doplniť aj nový bod 5 a následne prečíslovať takýmto spôsobom: a) v § 6 ods. 5 vypustiť prvú vetu, v § 36 ods. 2b vypustiť znenie "z odmien členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb." O čo tu ide? Ide tu o to, že tantiémy, ktoré dostávajú členovia orgánov spoločností, či už predstavenstiev, alebo dozorných rád, sú zdaňované osobitne, a to len daňovou sadzbou 20 %. Mojím návrhom tieto príjmy budú pripočítané k ostatným príjmom a budú zdaňované ako ostatné príjmy sadzbou, ktorá je uvedená v § 16 zákona o dani z príjmov. Ako som už uviedla, tieto opatrenia by mohli využiť prerozdeľovaciu funkciu dane z príjmov na to, aby sa aspoň čiastočne zmiernila narastajúca sociálna difereciácia obyvateľstva.

    Rast príjmov v štátnom rozpočte sa navrhuje na úrovni 110,9 %. Nie sú v ňom však zahrnuté rozsahom významné položky, ktoré by v ňom zahrnuté mohli byť. Mám tu na mysli daňové nedoplatky, z ktorých časť je zrejme nevymáhateľná, napríklad i preto, že sa nerieši dostatočne medzipodniková zadlženosť, ktorá v niektorých odvetviach, napríklad v strojárenstve, dokonca rastie.

    V rozpočte nie sú zahrnuté ani predpokladané príjmy z vymáhania penálov a pokút, ktoré podľa dnes novelizovaného zákona o rozpočtových pravidlách sa iba tridsiatimi percentami stávajú zdrojom príjmov štátneho rozpočtu. Pritom chcem upozorniť, že v polovici roka 1995 vymáhané čiastky predstavovali okolo 1,7 miliardy Sk.

    Najväčšie politikum je vo výške deficitu štátneho rozpočtu. Deficit v percentách hrubého domáceho produktu predstavuje v starej metodike 5,1 % hrubého domáceho produktu, v novej metodike po odpočítaní splátok istiny 1,5 % hrubého domáceho produktu, respektíve v absolútnej čiastke po prvýkrát krát 27 miliárd, druhýkrát 8 miliárd Sk. Je potrebné zopakovať, že 18,9 miliardy z výdavkov rozpočtu na rok 1996 predstavuje splácanie starých dlhov. Štruktúra dlhu v roku 1996 ukazuje, že výrazne vzrástlo splácanie vnútorného dlhu, až na 70 %, kým roku 1995 toto predstavovalo iba podiel 48 %.

    Financovanie dlhovej služby sa vláda rozhodla v plnom rozsahu hodiť iba na plecia daňových poplatníkov. To bude znamenať aj v nasledujúcich rokoch nutnosť neprimeraného obmedzovania výdavkov na sociálnu sféru či na rozvoj. Hoci mohla postupovať aj inak, ako napríklad česká vláda, ktorá trikrát po sebe sanovala štátny rozpočet z príjmov za privatizáciu. Znamená to, že napríklad v roku 1996 bude musieť každý občan zaplatiť zhruba 6 000 Sk na dlhovú službu, že zhruba každá piata koruna výdavkov štátneho rozpočtu pôjde na splácanie vonkajšej a vnútornej zadlženosti. Keď to takto pôjde ďalej, akože pôjde, do roku 2001 občan niekoľkonásobne preplatí to, čo dostane za dlhopis z Fondu národného majetku k 1. 1. 2001.

    Dovoľte mi na záver požiadať, aby sa osobitne hlasovalo zo správy 286a o bodoch 1, 7, 10, 16, 19, 23 a zo správy 286b v B.1 o bodoch 2, 13, 14, 15. V B.2 o bodoch 3, 4, 5. V B.3 o bodoch 3, 5, 6, 7, 9 a v B.4 o bode 8.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja. Vážení páni poslanci, panie poslankyne, je 16.32 hodín. Urobíme si prestávku?

  • Všeobecný súhlas v sále.

  • Takže bude prestávka do 16.45 hodiny. Začneme presne. Do rozpravy je ďalej prihlásený a vystúpi pán poslanec Pacola, po ňom pán poslanec Hofbauer. Ešte je do rozpravy prihlásených 23 poslancov.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ktorí ste mimo rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v rokovaní schôdze.

    V rozprave vystúpi pán poslanec Pacola. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    chcel by som sa vyjadriť ku kapitole rozpočtu Úradu pre normalizáciu, meranie a skúšobníctvo. Skôr než začnem, chcel by som tu vystúpiť v mene technikov, inžinierov, vedeckých a výskumných pracovníkov výrobných podnikov. Z iných oblastí, hlavne zo školstva, zdravotníctva, oblasti televízie a rozhlasu, sú tu ľudia, ktorí lobbujú za tieto oblasti. Za oblasť, ktorú chcem reprezentovať ja, je nás málo. Preto by som bol rád, aby ste moje vystúpenie aspoň sčasti počúvali.

    Vážení kolegovia, návrh rozpočtu Úradu pre normalizáciu, meranie a skúšobníctvo bol znížený o 130 miliónov Sk. Chcel by som zdôrazniť, že táto oblasť je veľmi dôležitá. V oblasti metrológie náš štát stojí na takom prahu, že nedokážeme zabezpečiť ani základnú etalonáž, samozrejme, s tým nemôžeme v zmysle zákona zabezpečovať pracovné etalóny a pracovné meradlá. Tým, ktorí robíte v podnikoch, nemusím zdôrazňovať, o čo vlastne pôjde.

    Dovolím si tvrdiť, že naše štátne skúšobníctvo má veľmi slabé prístrojové vybavenie. Dovolím si tu tvrdiť, že až na Štátnu skúšobňu Piešťany, sme vybavení nedostatočne. Nadväzne na to sa vás pýtam: Ako chceme kontrolovať výrobky, ktoré sa k nám dovážajú z Európy alebo z celého sveta? Potom sa nečudujme, že na Slovensko sa dovážajú len pekné obaly, ale kvalita výrobkov je oveľa nižšia. Samozrejme, na druhej strane, my si nemáme s čím tieto výrobky overovať - či po metrologickej stránke, alebo z hľadiska vybavenia meracích prístrojov, meracích staníc, skúšobných stendov.

    Najboľavejšia oblasť z tejto trojice je oblasť normotvorná. Viete, že sme podpísali určité dohody s Európskou úniou. Naše ministerstvo obrany podpísalo dohody vo Viedni a nadväzne na to, keď chceme vstúpiť do určitých už zabehaných normotvorných a normalizačných štruktúr a v Európe, ako sú CEN, CENELE, ATCA, kde už Česká republika, Poľsko a ostatné krajiny sú, keď chceme zachytiť tento trend, mali by sme na Slovensku ročne preložiť, to znamená harmonizovať, okolo 4 500 noriem. Žiaľ, kapacity, a, samozrejme, s tým súvisiace financie nám umožňujú ročne preložiť iba 500 noriem. Chcem podotknúť, že i po nedávno prijatom jazykovom zákone musíme i tie normy, ktoré sa používali v nemeckom alebo anglickom jazyku, preložiť do slovenského jazyka.

    Vážení kolegovia, keď nemáme zabezpečené tieto tri oblasti, t. j. normalizáciu, skúšobníctvo a metrológiu, nemusím vám hovoriť, že v našich podnikoch nemáme v zmysle európskych noriem ISO9000 zabezpečený systém riadenia akosti výroby v zmysle týchto noriem. Keď nemáme preložené normy, nemáme dostatok skúšobných laboratórií v zmysle európskych noriem radu 45000 zase nemáme akreditované laboratóriá. V dôsledku toho výrobky zo Slovenska nemôžu opúšťať túto republiku ako výrobky vysokej kvality. Dať si takéto výrobky overiť v zahraničí, to sú obrovské náklady.

    V normotvornej oblasti by som chcel ešte zdôrazniť to, že naši technici, naši výskumníci, vývojoví pracovníci pri konštrukcii, pri vývoji, pri overovacích sériách, pri zavádzaní nových výrob, keď nemajú aktuálne normy, ktoré harmonizujú s normami Európskeho spoločenstva, nemajú šancu takýmto spôsobom, s výrobkami, ktoré budú zastarané, preraziť na tento trh. Vieme, že v západnej Európe sa už pripravujú nové normy. Naše normy sú síce záväzné, ale nikto ich nedodržoval. Na Západe normy nie sú záväzné, ale každý sa ich snaží dodržiavať. Chcem však zdôrazniť, že vyhlášky, smernice, ktoré vychádzajú teraz, od roku 1996, prípande od roku 1997, budú veľmi prísne, hlavne ak sa týkajú ochrany ovzdušia, pôdy a vody. Ak naše výrobky tieto normy nepodchytia, garantujem vám, že takto skonštruované výrobky z hľadiska regulovanej sféry nemajú šancu preraziť na západný trh. A nielen na západný, pretože podľa mojich informácií už aj Moskva, Kyjev dávajú veľkú dôležitosť práve certifikácii a rôznym schvaľovacím značkám v oblasti regulovanej sféry.

    Nadväzne na to, vážení kolegovia, by som vás chcel poprosiť, aby ste tento môj návrh nebrali vôbec ako politický. Myslím si, že každý človek vo výrobe potrebuje normu. Bez normy sú ľudia v našich výrobných podnikoch ako bez ruky a musíme si uznať, že naša výroba, náš priemysel je hnacím kolesom tejto spoločnosti. Preto by som vás chcel poprosiť, aby sme aspoň určitú čiastku z tých 130 mil., ktoré neboli schválené, presunuli z kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy, z rezervy vlády Slovenskej republiky do kapitoly Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo na bežné výdavky a navrhujem presunúť čiastku 25 mil. Sk.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi. Ďalej je prihlásený pán poslanec Hofbauer a pripraví sa pán poslanec Oravec.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, panie poslankyne, páni poslanci,

    so záujmom počúvam dosť hrmotné vyhlásenia príslušníkov opozície, ktorými neuveriteľným spôsobom niektorí z nich znevažujú prerokúvaný návrh štátneho rozpočtu, pričom dosť ma bavia hlavne ostré kritické výhrady predstaviteľov opozície, ktorí sedeli vo vláde premiéra Moravčíka. Títo páni nastúpili do rozbehnutého vlaku štátneho rozpočtu 1994, ktorý nekonštruovali, a vystúpili z neho pred cieľovou stanicou. Takže z takéhoto aspektu som tieto vyhlásenia aj bral na vedomie.

    K predkladanému materiálu, ktorý tu prerokúvame, dovoľte mi povedať niekoľko poznámok.

    Návrh štátneho rozpočtu republiky na bežný kalendárny rok býva spravidla súčtom aktív a pasív národného hospodárstva, zdrojov a potrieb, možností a požiadaviek. Žiadny štát, pochopiteľne, nedisponuje neobmedzenými zdrojmi, ktoré by umožňovali neobmedzené požadované výdavky, financovanie a dotácie. Štátny rozpočet je preto vždy kompromisom medzi príjmami a výdajmi, akceptovateľným deficitom, dlhovou službou a ďalšími blokmi, ktoré netvoria priamo rozpočet štátu, sú naň nadviazané. Nie je to, pochopiteľne, inak ani pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu na rok 1996, ktorý vypracovala a predložila vláda po predchádzajúcom prerokovaní v tripartite, v Hospodárskej rade vlády a vo vláde samotnej. Tieto momenty tu málokedy odznievajú, že tento materiál bol takto detailne prerokúvaný.

    Nie je tajomstvom, že prvé požiadavky rezortov presahovali reálny príjem viac ako o 100 mld Sk. Je teda možné konštatovať, že požiadavky ani jediného z ústredných orgánov nemohli byť v plnom rozsahu uspokojené a že nejde o potreby saturované. Ako vždy, výsledný návrh štátneho rozpočtu predstavuje kompromis medzi príjmami a medzi potrebami, čiže výdajmi, pri stanovení hornej prijateľnej hranice štátneho deficitu a nevyhnutného zabezpečenia splátok dlhovej služby. Tieto zásadné kritériá štátny rozpočet rešpektuje v reálnych objemoch a hlavne v pravdepodobných zdrojoch. Nebolo by totiž nijako obťažné zvyšovať objemy výdavkov rozpočtových kapitol o nekryté miliardy, ktoré by buď smerovali k rastu inflácie, alebo k rastu štátneho deficitu. Bolo by to však otvárenie Pandorinej skrinky, prejedanie budúcich príjmov už v súčasnosti, a teda išlo by o návrat k modelu, ktorého dôsledky nám v podstate zanechalo socialistické hospodárstvo. To je cesta neprijateľná.

    Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval 8 rozpočtových kapitol ústredných orgánov, ktoré gestoruje, a podrobne sa nimi zaoberal. K návrhu kapitoly ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku výbor akceptoval návrh štátneho rozpočtu. Rozprava vo výbore však obnažila značný okruh problematiky tohto rezortu, o ktorom v súvislosti s novelizáciu zákona číslo 92/1991 Zb. o veľkej privatizácii sa predpokladalo, že ministerstvo bude mať doznievajúci útlmový význam. Zatiaľ skutočnosti tomu ani zďaleka nenasvedčujú. Proces privatizácie, a to aj v prípadoch malej privatizácie alebo prvej vlny veľkej privatizácie, ani zďaleka nie je uzavretý, bezproblémový a bezkonfliktný. Pri kontrole plnenia podmienok pre sprivatizované podniky sa nezriedka konštatuje nerešpektovanie podmienok privatizácie, a to v najrôznejších formách. Nejde pritom o náhodné alebo výnimočne ojedinelé prípady, ale o značný rozsah početnosťou a objemami. Rezort teda musí bezpodmienečne zabezpečovať dôsledne záujmy štátu v tejto oblasti a túto pôsobnosť nie je žiaduce obmedziť či zastaviť.

    Z rokovania výboru vyplynula i požiadavka na rezort predložiť na prerokovanie výboru zameranie činnosti a práce rezortu aj v súvislosti so súčasnou kompetenčnou pôsobnosťou a celospoločenskou potrebou, a to aj v nadväznosti na preukázané potreby, ktoré som uviedol.

    Ministerstvo hospodárstva vzhľadom na postupujúci proces privatizácie sa na jednej strane síce zbavuje pôsobnosti voči sprivatizovaným štátnym podnikom, no na druhej strane mu pribúda rozsiahla zodpovednosť, ako aj kompetencia za strategické štátne podniky, na ktoré by si štát ponechal štátny kontrolný dohľad. Rezort zabezpečuje rad niektorých neodmysliteľných úloh, ako napríklad likvidáciu jadrovej elektrárne A1, úložisko rádioaktívneho odpadu a ďalšie. U- znesenie výboru nenavrhlo žiadnu zmenu návrhu kapitoly rozpočtu.

    Podobne aj v prípade rozpočtovej kapitoly ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií výbor akceptoval návrh štátneho rozpočtu. Rozprava k tomuto rezortu však upozornila na rad okolností. Zložitá je situácia v oblasti železničnej dopravy. Železnica vo všetkých štátoch sveta je ohromne zložitý mechanizmus s obrovskou zotrvačnou tradíciou, ktorá sa zafixovala za predchádzajúcich 150 rokov jej vývoja. Nábeh racionalizačných reštrukturalizačných krokov vo všetkých štátoch sveta je spravidla spojený so značným vnútorným odporom tejto inštitúcie.

    Nie je to inak ani u nás. Zákon o Železniciach Slovenskej republiky, ktorý bol prijatý v závere roka 1993, vytvoril legislatívne trhové prostredie, obdobné, ako je v Nemecku či v Rakúsku. Avšak vnútorný mechanizmus železníc sa neuberá týmto trendom. Namiesto jedného riaditeľstva postupne vznikli riaditeľstvá štyri a nad nimi jedno generálne riaditeľstvo. Teda v rozpore so zámermi zákona vznikla zložitá a košatá administratívna agenda.

    Preprava klesla na 60 % objemu roku 1988 a v osobnej doprave prišlo k výraznej redukcii prepravy cestujúcich, no i k zrušeniu 400 vlakových spojov. Je teda zrejmé, že toto odvetvie si vytrasovalo jazdu mimo záujmov štátu, záujmu občanov a aj mimo záujmu finančných náročností a možností štátneho rozpočtu. Preto výbor po dohode s pánom ministrom dohodol predloženie koncepčného materiálu začiatkom roka 1996 o tejto problematike, pretože ju považujeme za veľmi vážnu.

    S cieľom rozvoja siete pozemných komunikácií, hlavne dostavby diaľničnej siete, bol v roku 1993 schválený zákon o Štátnom cestnom fonde, ktorého tvorbu a finančné plnenie zákon deklaruje. Dosiaľ však ani raz neprišlo k realizácii finančného plnenia tohto zákona, keď plnenie fondu v rámci štátneho rozpočtu je upravované vždy výnimkou zo zákona. V období transformácie hospodárstva je to zrejme odôvodnený a nevyhnutný krok. Potom však treba zobrať na vedomie, že prostriedky tohto fondu sa prelievajú do spoločenskej spotreby.

    Pomerne veľa sa tu hovorilo o finančných prostriedkoch na dostavbu, výstavbu a modernizáciu siete pozemných komunikácií. Chcem upozorniť na niečo iné. Príprava veľkých líniových stavieb je nesmierne náročná, pretože obsahuje vyhľadávacie štúdie súborov stavieb, územnoplánovacie dokumentácie veľkých územných celkov, environmentálne štúdie, predbežný inžiniersko-geologický a hydro-geologický prieskum trasy, prípravnú dokumentáciu súborov stavieb, výkup nehnuteľností, podrobný geologický prieskum. Všetky tieto kroky sú finančne ohromne náročné a netvoria investičný náklad stavby, ale tvoria jeho predinvestičnú prípravu, ktorú musí zabezpečiť a znášať rezort, a nie mimorozpočtové zdroje. Toto je veľmi vážny problém, s ktorým sa bude vedenie rezortu zrejme dosť ťažko potýkať.

    Ministerstvo výstavby a verejných prác má svoju rozpočtovú kapitolu postavenú na hranici zabezpečenia úloh podľa súčasne platného kompetenčného zákona. Výbor nemal k jej objemu pripomienky a doplňovacie návrhy, no platné uznesenie neprijal vzhľadom na neprítomnosť poslancov pri prerokúvaní tejto rozpočtovej kapitoly. Výbor súčasne poveril predsedu výboru vyžiadaním koncepčného materiálu, dokumentácie ťažiskového úsilia ministerstva a predstavy realizácie, hlavne v oblasti bytovej výstavby.

    S postupujúcim procesom privatizácie, keď prevažná časť priemyselnej výroby sa dostáva mimo pôsobnosti ústredných orgánov vlády, narastá význam Protimonopolného úradu, ktorý musí mať nezastupiteľné postavenie v tvorbe konkurenčného prostredia sociálno-trhového hospodárstva. Pri rozbore tejto rozpočtovej kapitoly výbor prijal odporúčanie a uznesenie o jej zvýšení v oblasti bežných výdavkov o 1,2 milióna korún, čo by malo prispieť k stabilizácii profesnej štruktúry tohto nezastupiteľného úradu, ktorého význam - opakujem - bude s priebehom privatizácie rásť.

    Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo je ustanovizňou, ktorá sa nedá obísť pri našom začleňovaní sa do európskych štruktúr. To čo sa týka tejto ustanovizne, povedal pán kolega Pacola, preto neopakujem túto stať. Je identická.

    Rok 1996 je pre Úrad priemyselného vlastníctva rokom šance jeho plného funkčného rozbehu v Banskej Bystrici, keď za prvé tri roky sme boli v Bratislave svedkom zdôvodňovania, ako a prečo v Bratislave toto možné nie je, ako mesto pre tento úrad nevytvára podmienky a ako je nevyhnutné drahocennú patentovú literatúru skladovať v kontajneroch v hangároch na letisku. V budúcom roku 1996 je zrejme šanca tento stav obrátiť k pozitívnemu. Rozbor rozpočtovej kapitoly však preukázal odôvodnenosť zníženia príjmovej časti o 140 tisíc a zvýšenie rozpočtovej kapitoly o 6,15 milióna korún s tým, že funkčnosť úradu bude nabiehať v priebehu roka 1996.

    Výbor sa pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu ako celku dotkol aj ďalších rozpočtových kapitol. Veľa sa tu spomínalo o Kancelárii Národnej rady a o Kancelárii Úradu vlády Slovenskej republiky. Dotknem sa i týchto.

    Kapitolu Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky ťažko možno považovať za optimálnu. Národná rada nedisponuje žiadnymi reprezentačnými objektmi, ktoré by boli zodpovedajúce najvyššej parlamentnej reprezentácii, ako je to bežné vo svete. Stará budova Národnej rady neprekročila rámec bývalého Župného domu a môže sa ľubovoľne rekonštruovať, tento štandard stále neprekročí. Takzvané reprezentačné priestory hradného paláca nesú všetky predstavy socialistickej architektúry od betónových trámových stropov zodpovedajúcich epoche socialistického spriemyselňovania, cez nedôstojné osvetlenie železnými svietidlami s holými žiarovkami, cez neestetický a nefunkčný nábytok až po dosť náhodilú zostavu výtvarnej výzdoby. My sme si už na túto všehochuť zvykli, no nie je možné nevidieť začudovanie v tvárach najvyšších predstaviteľov iných štátov nad touto našou skutočne svojráznou štátnou reprezentáciou. Na rekonštrukciu barokovej budovy západného bastiónu sú zaujímavé štúdie, no od ich realizácie je veľmi-veľmi ďaleko. Takže v tejto oblasti si treba uvedomiť, že svet si nás bude tak vážiť a ceniť, ako si vážime a ceníme sami seba, vrátane štátnej reprezentácie.

    Nedôstojné a výsledkom neprimerané sú aj podmienky, v ktorých majú pracovať a pôsobiť samotní poslanci, poslanecký zbor Národnej rady - od štandardu ubytovania, ktorý je na úrovni robotníckych hotelov, cez nepostačujúce podmienky výkonu ich poslaneckej práce. Toto sa v plnom rozsahu týka aj samotného vedenia Národnej rady. Veď je nedôstojné, ak náš parlament nie je napríklad schopný vytvoriť kolónu piatich automobilov rovnakého typu a zodpovedajúceho štandardu. K rozpočtovej kapitole Národnej rady sú vecné pripomienky smerom nahor. Ja ich neopakujem, sú obsiahnuté v spoločnej správe.

    Podobné pripomienky sa vzťahujú aj na Úrad vlády, ktorý disponuje jedinou neveľkou budovou na Námestí slobody, ktorej rozsah zodpovedá pôvodnej potrebe letného sídla arcibiskupa. Takýto štandard možno postačoval pre účely zboru povereníkov po roku 1945, je však absolútne nepostačujúci pre potrebu vlády zvrchovaného štátu. Za objekty vládnej reprezentácie nie je možné považovať socialistickú architektúru Bôrika s fealovými podhľadmi, či hotel Forum. Mám v čerstvej pamäti ešte začudovanie belgického korunného princa, súčasného kráľa Alberta, keď miestom stretnutia rokovania s vládnou reprezentáciou bol práve tento hotel. Stretnutie sa uskutočnilo medzi šatňou a recepciou vo vestibule. Vážme si sami seba prinajmenšom na takej úrovni ako naši partneri v Českej republike, kde vláda i parlament disponujú adekvátnymi objektmi dôstojnými zvrchovaného štátu.

    Z ďalších rozpočtových kapitol si zaslúžia pozornosť niektoré rezorty mimo gescie nášho výboru. Tri rezorty predstavujú spolu návrh výdavkov štátneho rozpočtu vo výške 61,5 miliardy korún, teda takmer tretinu výdavkov štátneho rozpočtu. Ide o rezorty práce a sociálnych vecí, školstva a zdravotníctva. Bolo by nesmierne populárne a politicky lacné nadvýšiť návrhy výdavkov týchto rezortov do stavu hojnosti o násobky ich rozpočtových kapitol. Domnievam sa však, že v priebehu roka 1996 bude nevyhnutné čosi oveľa náročnejšie.

    V rezorte práce a sociálnych vecí sa v 2. polroku 1995 uskutočnili mimoriadne významné pozitívne úpravy v prospech sociálne slabých a odkázaných osôb. V priebehu roku 1996 však bude nevyhnutné pokročiť i v oblasti redukcie parazitovania asociálnych vrstiev spoločnosti, takých, ktorí pracovať nechcú a ani nebudú, alebo pre ktorých zdrojom obživy je rodenie detí. Pretože o koľko viac finančných prostriedkov sa poskytne im, o toľko menej sa môže dostať tým, ktorých sociálna potreba je nimi nezavinená, no je odôvodnená a veľmi naliehavá.

    V oblasti školstva je nevyhnutné zabezpečiť školskú výučbu na národnostne zmiešanom území tak, aby neexistoval prípad, že dieťa slovenských rodičov by nemalo v mieste svojho bydliska aj slovenskú školu. Pripomínam, že toto sa v školskom roku 1995-96 nerealizovalo.

    A konečne rezort zdravotníctva svoje problémy stále iba hrnie pred sebou. Je rad sfér, v ktorých sa transformácia našej spoločnosti a hospodárstva výraznou mierou realizovala. O zdravotníctve sa to však dosiaľ povedať nedá. Rok 1996 by mal byť rokom obratovým aj v tejto oblasti, pretože nie je reálne možné predpokladať pomerné výdavky na jedného obyvateľa v oblasti zdravotníctva na úrovni štandardu Švédska pri hrubom domácom produkte ako na úrovni Slovenska.

    Takmer trištvrte miliardy korún navrhuje štátny rozpočet pre Slovenskú akadémiu vied ako ústredné vedeckovýskumné centrum nášho štátu. Rad predstaviteľov v tejto ctihodnej inštitúcii v rámci výskumnej činnosti predovšetkým spoločenskovedných ústavov na vnútroštátnej aj na medzištátnej úrovni spochybňuje našu štátnosť, znevažuje náš politický systém, hanobí náš národ - a to za peniaze slovenských daňových poplatníkov. Takéto postoje nesvedčia o tom, že tu ide o vedu, o akadémiu, ani o slovenskú. Rovnako tým dokumentujú stav, že na našu štátnosť v priebehu troch rokov si nezvykli a nieto ani nádej, že by si na ňu zvykali, pričom na vlastný štát si zvykať - to mi pripadá, ako zvykať si na tlačiacu topánku.

    Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie návrh štátneho rozpočtu na rok 1996 prerokoval a schválil ako celok s pozmeňovacími návrhmi, ktoré sa týkajú kapitol Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, Kancelárie Národnej rady, Protimonopolného úradu, Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo, Úradu priemyselného vlastníctva, tak ako je uvedené v spoločnej správe. Úpravy v smere nahor sa navrhujú kryť z kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy. Ide o finančné objemy, ktoré je možné reálne pokryť.

    Odporúčam uvážiť tieto návrhy a rozhodnúť o nich hlasovaním. Žiadam preto body z časti správy B.1 pod číslami 5, 6, 7 vyňať zo spoločného hlasovania en bloc negatívne, hlasovať o nich osobitne - spoločne tieto tri body. Odporúčam kladné prijatie. Návrh štátneho rozpočtu na rok 1996 odporúčam ako celok schváliť.

    Ďakujem za pozornosť. (Potlesk).

  • Ďakujem aj ja pánu poslancovi Hofbauerovi. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Martin Oravec, potom pán podpredseda Ľupták.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    napriek tomu, že poistný rozpočet Všeobecnej zdravotnej poisťovne bude predmetom nášho rokovania neskoršie, dovoľte, aby som upriamil pozornosť na úzku súvislosť štátneho rozpočtu s poistným rozpočtom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pretože čiastka, ktorú schválime v zákone o štátnom rozpočte ako platbu poistného štátom za ekonomicky neaktívnych obyvateľov, sa priamo prejaví v príjmovej stránke poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Pri platbe poistného od štátu požadujú výkonné a samosprávne orgány Všeobecnej zdravotnej poisťovne výšku 13,7 % zo 100 % minimálnej mzdy. Ako člen správnej rady sa s touto požiadavkou stotožňujem, pretože dôverne poznám pomery vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Splnenie tejto požiadavky bez zmeny prerozdeľovacieho mechanizmu by predstavovalo 27,2 miliardy Sk. V porovnaní s rokom 1995 by to bolo zvýšenie o 3,6 miliardy. Toto zvýšenie zdrojov by umožnilo Všeobecnej zdravotnej poisťovni podporu privatizácie ambulantnej starostlivosti uplatnením zvýšených koeficientov pre neštátnych lekárov a tiež zvýšenie cien výkonov minimálne o 5 %.

    Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte predpokladá platbu štátu vo výške 13,7 % zo 70 % minimálnej mzdy a zmenu prerozdeľovacieho mechanizmu na 85 ku 15. V tomto prípade to znamená výšku zdrojov Všeobecnej zdravotnej poisťovne 25,4 mld Sk. Čiže zníženie oproti pôvodnej požiadavke o 1,8 mld korún. Oproti roku 1995 je to nárast o 1,8 miliardy.

    Vieme však, že deficit Všeobecnej zdravotnej poisťovne do konca roku bude minimálne 1,1 miliardy a Všeobecná zdravotná poisťovňa na základe rozhodnutia vlády znáša ďalší dlh za rok 1994 vo výške 645 miliónov korún vo forme návratnej finančnej výpomoci. Čiže zvýšenie rozpočtových zdrojov je práve postačujúce len na pokrytie záväzkov predchádzajúcich období. To znamená, že z týchto prostriedkov nemožno očakávať zvýšenie úhrad Všeobecnej zdravotnej poisťovne za zdravotnícke služby. Pritom tieto úhrady sú stále na úrovni roku 1994, takže, samozrejme, neumožňujú ani jednoduchú reprodukciu zdravotníckych zariadení, ani zvyšovanie platov zdravotníckym pracovníkom, ba priamo vedú k zadlženosti zdravotníckych zariadení.

    V súvislosti so zadlženosťou zdravotníckych zariadení mi nedá nespomenúť údajné nehospodárne vynakladanie prostriedkov poistencov, z ktorého Všeobecnú zdravotnú poisťovňu obviňuje Združenie zdravotných poisťovní vo svojom liste poslancom. Veď ak by Všeobecná zdravotná poisťovňa skutočne, bez akejkoľvek kontroly uhrádzala všetko, čo jej zdravotnícke zariadenia vyúčtujú, tieto by sa netopili v dlhoch, ale naopak, ich finančná situácia by vyzerala inak.

    Pokiaľ ide o porovnávanie efektívnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovne a ostatných malých poisťovní, tu je skutočne potrebná analýza zo strany štátneho dozoru. Poistné rozpočty ostatných poisťovní nemáme k dispozícii. Ak sa zhodneme v tom, že efektívnosť znamená dosahovanie lepších výsledkov s rovnakými nákladmi alebo rovnakých výsledkov s menšími nákladmi, potom aj bez analýzy vychádza Všeobecná zdravotná poisťovňa ako efektívnejšia. Vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni pripadá jeden pracovník na 3 300 poistencov. Správne náklady nedosahujú ani zákonom povolenú výšku 3 %. Pre novozriadené poisťovne sme však už umožnili výšku správneho fondu 5 %. Čiže, priznajme si, náklady na správu zdravotného poistenia sa nenápadne zvyšujú, ale nie je to kvôli Všeobecnej zdravotnej poisťovni.

    Je skutočne na škodu veci, že hospodárenie ostatných poisťovní s rovnako verejnými prostriedkami nie je predmetom verejnej kontroly priamo v parlamente. Verím, že na podrobnejšiu diskusiu o situácii v zdravotnom poisťovníctve budeme mať priestor pri schvaľovaní rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, preto by som sa teraz vrátil k štátnemu rozpočtu.

    Zdroje Všeobecnej zdravotnej poisťovne vo výške 25,6 miliardy, ktorá je porovnateľná s vládnym návrhom štátneho rozpočtu, by bolo možné dosiahnuť aj kombináciou platby štátu vo výške 13,7 % z 80 % minimálnej mzdy a prerozdeľovacieho mechanizmu 80 ku 20. Túto alternatívu vám ponúkam na zváženie len z toho dôvodu, že si ako poslanec Národnej rady uvedomujem obmedzené možnosti štátneho rozpočtu.

    Na druhej strane zvýšenie platby štátu za ekonomicky neefektívnych obyvateľov aspoň 13,7 % z 80 % minimálnej mzdy je nevyhnutné minimum na zabezpečenie zdravotníckej starostlivosti o väčšinu našich občanov. Návrh na zmenu percenta odvodu poistného do prerozdeľovania na výšku 80 % považujte, prosím, za kompromis do času, kým nám nebude predložená podrobná analýza príjmov a výdavkov všetkých poisťovní, ktorú by sme mali požadovať pri schvaľovaní štátneho záverečného účtu za rok 1995.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu poslancovi. Ďalej vystúpi v rozprave pán podpredseda Ľupták a pripraví sa pán poslanec Harach.

  • Vážený pán predseda, vážená vláda, vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    nebudem dlho hovoriť, ako niektorí tu rečnia, myslím si, že treba šetriť čas, aby sa ušlo aj na druhých.

    Už sme asi mnohí zabudli, keď bola 17. 11. 1992 správa v médiách, že vo Východoslovenskom kraji sa vyliala rieka a zaplavila mnohé dediny. Povodeň spôsobila škodu na rodinných domoch, asi 45 rodinných domov bolo neobývaných. Išlo o obce Jenkovce, Lekárovce a Záhor. Náhradné ubytovanie týchto občanov bolo zabezpečené u príbuzných i vo verejných a obecných budovách.

    Na základe uznesenia vlády číslo 251 zo dňa 14. 4. 1993 bolo rozhodnuté o výstavbe a financovaní obytných jednotiek formou sústredenej bytovej výstavby v obciach Jenkovce 20 bytových jednotiek, Lekárovce 5 bytových jednotiek, Záhor 4 bytové jednotky pre dotknutých občanov v prípade úplne zničených rodinných domov. Celkové náklady predstavovali 11 600 tisíc Sk. Predmetné budovy mali byť dokončené do 31. 12. 1994 a v tomto istom termíne malo byť vykonané zúčtovanie posledných prostriedkov Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

    Vzhľadom na to, že v prijatom uznesení vlády sa nezohľadnili náklady na zabezpečenie infraštruktúry, inžinierskych sietí, prípojky jednotlivých médií, ceny pozemkov, vplyv zvýšenia nákladov vyplývajúcich zo zvýšenia cenovej úrovne, zavedenia DPH a inflácie, tieto bytovky neboli dostavané ani vo vlaňajšom roku, v rozpočte sa na ne nedostali žiadne finančné prostriedky.

    Preto navrhujem znížiť rezervu vlády Slovenskej republiky v kapitole Všeobecná pokladničná správa o sumu 3,5 milióna Sk a účelovo ju viazať na financovanie doriešenia havárie súvisiacej s povodňami na rieke Uh, na rodinných domoch vo vlastníctve fyzických osôb.

    Ďalej žiadam, aby sa prijal do uznesenia spoločnej správy problém dlhu v učňovskom školstve. Totiž o čo ide? Učňovské školstvo, vážení, je veľmi zadlžené z rokov 1993 až 1994. Pretože tento dlh sa stále zvyšuje, dávam návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v spoločnej správe o štátnom rozpočte v bode B ako nový odsek 3 - dofinancovanie zadlženosti stredných odborných učilíšť z rokov 1993 až 1994 po vyrovnaní clearingu s Českou republikou. Termín do 31. 12. 1995.

    Ďalej navrhujem, aby vláda riešila minimálnu mzdu a zvýšila ju o 10 %. Taktiež do uznesenia spoločnej správy navrhujem, aby od 1. 4. sa zvýšila minimálna mzda o 10 %.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi. Ďalej vystúpi pán poslanec Harach a pripraví sa pani poslankyňa Lazarová.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, kolegyne a kolegovia, milí hostia,

    dovoľte mi, aby som sa stručne faktograficky vyjadril k prerokúvanej problematike, teda k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1996. Svoj prístup k tomuto rozpočtu by som charakterizoval otázkou. Keď som si ho študoval, porovnával s rozpočtom minulého roka, prípadne uvažoval o jeho obsahu, tak sa mi vynorila pred očami otázka: Aké konkrétne rozvojové programy podporuje navrhovaný štátny rozpočet, ako sú tieto programy pripravené? Nebudem teraz hľadať odpoveď na túto otázku, možno potom v odpovedi pána podpredsedu vlády zaznie, ako sú konkrétne rozvojové programy pripravené. Ja som odpoveď na ňu dostal od mnohých diskutujúcich nielen z radov opozície, keď použijem toto delenie, ale aj z radov koalície vo forme ich otázok a ich vyjadrení nespokojnosti s tým, že nie všetky rozvojové programy, na ktoré má byť akože nasmerovaný tento program, sú pripravené tak, aby parlament mohol veľmi spokojne povedať, áno, tie peniaze tam môžu zostať, pretože ja ako člen parlamentu, a teda ako zástupca občanov z hľadiska svojej kontrolnej funkcie viem, ako sa tieto peniaze použijú.

    Ja som si však túto otázku položil najmä vo vzťahu ku kapitole školstvo. A spýtal som sa sám seba aj pani ministerky, aké rozvojové programy v školstve podporuje kapitola, aké koncepčné zámery rozvoja vzdelávania sú nadviazané na štátny rozpočet v kapitole školstva. Odpoveď je veľmi jednoduchá. Dámy a páni, žiadne. Tak, ako som nedostal odpoveď od pani ministerky, tak som ani ja v návrhu rozpočtu kapitoly školstva odpoveď na túto, podľa mňa dôležitú otázku vzťahu rozpočtu a rozvoja vzdelávania, nenašiel. Naopak, kapitola na mňa zapôsobila, keď budem jemný, ako slabo udržiavajúca chod školstva, keď to poviem na rovinu, ako značne reštriktívna. Keď už o tom hovorím, tak ktoré koncepčné zámery sa ponúkajú, bez ohľadu na to, aká je vláda, bez ohľadu na to, aké je politické rozloženie síl, a teda bez ohľadu na to, ktoré koncepčné rozvojové zámery by mal rozpočet nejakým spôsobom atakovať, ktoré sú to?

    No, dotknem sa ich z troch rovín.

    Po prvé - dobrý obsah vzdelávania. Keď mám dobrý obsah vzdelávania, tak chcem fungujúci pedagogický zbor, kvalifikovaný, dobre pripravený. Keď mám tie prvé dva parametre splnené, tak chcem primerané, všimnite si, že používam slovo "primerané", mohol by som povedať optimálne, ale ja používam slovo primerané, materiálne zabezpečenie tak práce žiaka, študenta, ako aj učiteľa. Tak ako je to z pohľadu vlastne takýchto troch rozhodujúcich, navzájom prepojených úrovní, s tými koncepčnými zámermi, ktoré by rozpočet vo svojej kapitole školstvo mal istým spôsobom podporovať, naznačovať atď.?

    Dovolím si uviesť príklady, aby som bol konkrétny. Deviata trieda, deväťročná školská dochádzka. Bude? Nebude? Ak bude, zakladá kapitola školstvo, tento rozpočet, aspoň základné východiská na jej zavedenie? Všetky merania, ktoré robili pedagógovia, didaktici, hovoria o tom, že by sme sa mali vrátiť k deväťročnej školskej dochádzke z hľadiska veku, keď sa deti u nás priskoro rozhodujú pre svoje budúce povolanie, zamestnanie atď., alebo rodiny s nimi rozhodujú a podobne.

    Ďalší príklad. Už tu bola spomenutá aj mojím predrečníkom pánom Ľuptákom reforma odborného vzdelávania. Ja to zasadím do širšieho kontextu. To nie je len oddlženie stredných odborných učilíšť, to je riešenie celej vertikály odborného vzdelávania od odborných predmetov v základnej škole, cez dve línie - stredné odborné učilištia, stredné odborné školy, ktoré, prosím, v každej vyspelej i menej vyspelej krajine dnes prechádzajú integračnými tendenciami. Zakladá kapitola školstvo tohto rozpočtu nejaké východiská na riešenie tohto problému, štandardizácia tohto vzdelávania atď.?

    Ďalší príklad - celoživotné vzdelávanie, aby som trošku odišiel aj bokom z rezortu školstva a nemohli by ste mi vytýkať, že sa úzko zameriavam na rezort školstva. Na začiatku som povedal o vzdelávaní, že to je predsa len širší pojem. Do celoživotného vzdelávania, takzvaného vzdelávania na diaľku, sa Slovenská republika či chce, alebo nechce, bude musieť zapojiť, pretože ono má z hľadiska technických, technologických zariadení nadnárodný charakter a presahuje územia jednotlivých štátov a je efektívne.

    Ďalší konkrétny príklad: nadaní a talentovaní žiaci a študenti, nielen v oblasti športu, to už tu zmienka bola, ale aj v oblasti stredných škôl, vysokých škôl. To je veľmi vážny moment. Zakladá kapitola školstva východiská na riešenie tejto systémovej koncepčnej otázky?

    Ďalšia veľmi dôležitá otázka, dotýka sa tak školstva, ako obcí, to je prenos kompetencií, o ktorom sa stále hovorí v riadení škôl, mám na mysli v materiálnom koordinovaní a zabezpečovaní prevádzky škôl zo sféry školstva na samosprávu miest a obcí. Počúvame úvahy, kedy by to asi malo byť. Rok 1997? Zakladá rozpočet isté východiská na toto? Nezakladá. Na žiadnu z týchto úloh, ktoré som tu menoval. Kolegyne a kolegovia, zaujímavé na tom je to, že tieto úlohy som nehľadal nikde inde len v programovom vyhlásení vlády.

    Osobitnú pozornosť by som chcel venovať rozvojovým zámerom v oblasti materiálneho zabezpečenia vzdelávania. Tento rozpočet, tak ako je postavený, bude môcť veľmi obťažne zabezpečiť produkciu učebníc a produkciu nových učebných pomôcok. Ak si prejdete dneska základné, stredné školy aj vysoké školy, ale to budem osobitne o tom hovoriť, ale najmä základné a stredné školy, tak zistíte, že deti pracujú s učebnými pomôckami, ja som ich mnohé prešiel, s ktorými som sa ako žiak základnej či strednej školy učil ešte aj ja. To je zle. Chýba nám národný program informatizácie, chýbajú nám iné rozvojové programy, pre ktorých základy už boli položené. Viem, že sú finančne veľmi náročné, nemyslím si, že táto vláda alebo iná by dokázala na ne teraz vyčleniť veľké sumy, ale aspoň v základe, štartovacie body je potrebné vytvoriť i v tomto rozpočte.

    Oblasť miezd. Priemerná mzda v rezorte je aj napriek skromnému prídavku v tomto roku pod celoštátnym priemerom. Tento rozdiel osciluje v rozpätí od 500 do 700 korún. Dovoľte mi uviesť jeden príklad na dokreslenie situácie. Urobil som si také porovnávanie, v ktorom som zobral 12 rezortov a hodnotil som ich podľa vzdelanosti v rezorte a podľa mzdového ohodnotenia. Podľa vzdelanosti je rezort školstva na druhom mieste. Podľa mzdového ohodnotenia je tretí od konca. Jediný rezort školstva má taký veľký rozdiel v rozpätí alebo v akomsi tabuľkovom umiestnení v týchto dvoch tabuľkách. Všetky ostatné rezorty sú tiež posunuté, ale ten rozdiel je predsa len iný. O čom to svedčí? To svedčí o tom, že vzdelanie a vzdelanie dokonca v tom rezorte, ktoré vytvára to vzdelanie, je ohodnotené dneska už pod mieru únosnosti.

    Plánovaná priemerná mzda, a to vyberám z návrhu kapitoly, je 6856 korún. Ministerstvo školstva, prosím, môžem potom odcitovať, predpokladá v súvislosti s navrhovaným rozpočtom jej pokles na 6 600 korún. Ministerstvo školstva nemá koncepciu mzdovej politiky, čo vidieť na obsahu predkladanej kapitoly a naopak. Z obsahu predkladanej kapitoly vyplýva, že takúto koncepciu ani nebude možno také jednoduché ministerstvom postaviť a realizovať. Riešenie vidím v zákone o štátnej, resp. verejnej službe. Preto ma veľmi nemilo prekvapilo tvrdenie pani ministerky o tom, že tento zákon, hoc bol v pláne ministerstva školstva, sa nebude realizovať, že sa prekladá na budúci finančný rok. Ale, vážení, a tam sa bude z čoho realizovať? Pýtam sa, je v rezerve vlády? Sú v rezerve vlády určené prostriedky na riešenie tohto problému? Ak áno, vážení, potom mi nič iné nezostáva, len konštatovať, že vláda takto postaveným rozpočtom a vzhľadom na to, čo ešte poviem, vlastne vyslovila pani ministerke nedôveru. Ja to neviem ináč pochopiť. Pretože ak mám koncepčné rozvojové zámery pripravené a dostanem takýto rozpočet, tak ich jednoducho nemôžem realizovať. Ak ich nemám pripravené a v rozpočte sa niekde viažu, tak asi ten rezort zle funguje. Prosil by som, ak je to možné, na to nejakým spôsobom dostať odpoveď.

    Rozpočet je slabo udržiavací až reštriktívny. V čom? V celom rozpočte sa konštatuje, že ledva vystačí na havarijné situácie, dovolím si citovať: "nevyhnutné rekonštrukcie energetických zariadení, ako sú kotolne". Reštrikcie sa prejavia a prejavujú najmä v zastaranom prístrojovom a laboratórnom vybavení, v chátraní školských budov a objektov, vedomom náraste nákladov v budúcnosti. Ale čo je najhoršie pre nás, dámy a páni, že naši žiaci, nová generácia pracuje v podmienkach vysoko neadekvátnych. My si dneska neuvedomujeme, že pripravujeme generáciu, ktorá vo svojom dospelom veku bude musieť produkovať a vytvárať také hodnoty, aby sme my ako ľudia v postproduktívnom veku žili na istej a primeranej úrovni. Koľko investujeme my teraz do nej, toľko nám ona bude môcť a bude vracať.

    Vážené dámy a páni, chcem celkom zodpovedne konštatovať, že na školách a v rezorte školstva sa začína jednoznačne prejavovať vážne nebezpečenstvo znižovania úrovne vzdelávania. Ak sme mnohokrát donedávna i ja i moji predchodcovania i ďalší konštatovali, že môžeme byť do istej miery hrdí na náš vzdelávací systém, na výsledky našej školskej sústavy, obávam sa, že pri takomto zabezpečovaní potrieb rozvoja vzdelávania z hľadiska štátneho rozpočtu, na takéto konštatovanie budeme musieť v krátkom čase, žiaľbohu, zabudnúť. Ako to konkrétne vyzerá napríklad v predškolských zariadeniach? V samotnej správe sa konštatuje, že sa očakáva rast poplatkov od rodičov. Nie je vyriešený problém odvádzania poplatkov. Ako to vyzerá na základných a stredných školách? Je pripravená vyhláška o základnej škole, na ktorú veľmi, veľmi školská aj rodičovská verejnosť čaká, pretože jej cieľom, a hlavným cieľom je riešiť počet detí v triedach. Urobiť pre žiakov, pre deti v triedach lepšie pracovné podmienky. Táto vyhláška je aj finančne primerane náročná. Rozpočet na jej realizáciu, na uvedenie do života nezakladá žiadne predpoklady.

    Štandardizácia, vyhodnotenie záťaže žiakov, jej zníženie. O strednom odbornom vzdelávaní som už hovoril, ale týka sa to aj gymnázií, umeleckého školstva. Koeficienty, podľa ktorých sú napríklad umeleckému školstvu vyčleňované prostriedky, sú nepostačujúce. Preto sa ani nedivím, momentálne nie je tu minister kultúry, aj keď je to paradoxné a pôsobí to zvláštne, že ministerstvo kultúry ohlásilo iniciatívu v príprave zákona o umeleckom školstve.

    Vysoké školy - rovnako zastaráva prístrojové a materiálne vybavenie. Prevádzka napríklad v porovnaní s rokom 1992 je dnes zabezpečená na menej ako 50 %. Nielenže im na jednej strane vláda nedáva dostatok prostriedkov, ale na druhej strane ani sa nevytvára príslušné, primerané legislatívne prostredie, v ktorom by si vysoké školy svojimi aktivitami mohli zlepšiť mimorozpočtové prostriedky. Predkladaný návrh rozpočtu zohľadňuje minimum požiadaviek, aby bolo možné zabezpečiť súčasný stav na vysokých školách a pokryť nové aktivity v roku 1995. Dovoľte, aby som sa ešte dotkol oblasti príjmov. V oblasti príjmov návrh rozpočtu predstavuje zvýšenie pre školstvo približne o 90 miliónov korún, z toho pre vysoké školy približne 9 miliónov. Toto zvýšenie o 15 % budú vysoké školy nútené riešiť pravdepodobne zvýšením poplatkov v študentských domovoch a zvýšením poplatkov za náhodné príjmy. Neustále zvyšovanie predpísaných príjmov pôsobí pre vysoké školy demotivujúco a nie je ich dynamizácia zohľadnená v oblasti výdavkov.

    Oblasť miezd pre vysoké školy. V oblasti výdavkov na mzdy predložený rozpočet pre vysoké školy rieši dosahy hmotnej zainteresovanosti pedagogických pracovníkov a zabezpečenie nových fakúlt, ale nie je riešený všeobecný inflačný nárast ani pre učiteľov, ani pre pedagogických pracovníkov. Za tejto situácie vysoké školy nebudú schopné udržať súčasnú mzdovú úroveň, v dôsledku čoho nebude možné udržať špičkových pedagogických a vedeckovýskumných pracovníkov na vysokých školách. Na pokrytie tejto požiadavky je potrebné upraviť rozpočet o 151 miliónov Sk.

    Bežné výdavky. Bežné výdavky na tovary a služby pre vysoké školy predstavujú na budúci rok nárast o 3,6 %. Tým sa zohľadní dosah nových aktivít, ale nerieši sa súčasná inflačná situácia a nepokrývajú sa dosahy prevádzky novoodovzdaných objektov. Preto vítam návrhy, ktoré tu odzneli od poslancov koalície, na zlepšenie finančnej situácie napríklad Ekonomickej univerzity, univerzity v Trnave a ďalších.

    Situácia v oblasti prevádzky a údržby objektov je kritická a majetok štátu zverený do správy vysokých škôl nie je možné udržiavať na zodpovedajúcej úrovni, ktoré vyžadujú bezpečnostné a hygienické predpisy. Bolo by potrebné, aby nárast bežných výdavkov zodpovedal aspoň bežnej inflácii a plnou mierou vykryl novootvárané aktivity a najmä, prosím, aby úmerne akceptoval neustály nárast počtu študentov vysokých škôl. Nárast z objektívnych a aj subjektívnych dôvodov. Objektívnym dôvodom je presun silných populačných ročníkov na stredné a vzápätí na vysoké školy, subjektívne dôvody sú roztváranie vysokoškolského vzdelávania pre čo najširšiu vrstvu našej mladej populácie. Na dosiahnutie štandardnej úrovne výučby na vysokých školách by bolo nutné upraviť bežné výdavky o 162 mil. Sk. O nedostatočnom materiálnom vybavení som už hovoril, nebudem to opakovať.

    Myslím si, že by bolo žiaduce, a poprosil by som, keby sa pán podpredseda vlády mohol vyjadriť k zákonu o neziskových organizáciách. Vysoké školy, akademické prostredie, rezort školstva vidí tento zákon ako jednu z ciest, ako legislatívne upraviť podmienky tak, aby si vysoké, ale napríklad i stredné odborné školy mohli tvoriť i mimorozpočtové zdroje.

    Do mimoriadne zlej situácie sa dostáva veda na vysokých školách. Keďže o tom sa tu už hovorilo a odznel aj konkrétny návrh, prejdem rovno k svojmu návrhu, ktorý potom predložím aj ako návrh na hlasovanie. Počul som ten návrh, ktorý tu povedal, myslím, pán Lysák alebo pán Baránik, že by bolo treba upraviť v tejto súvislosti rozpočet, posilniť kapitolu školstva a vedy v časti vysokoškolskej vedy, myslím, približne o 60 mil. Sk. Ja by som si dovolil predložiť aj štruktúru prostriedkov, ako by sa mali použiť, tak ako vychádzajú z analýzy potrieb na vysokých školách. Bolo by ju treba upraviť o 14,6 %, čo zodpovedá nárastu i v ostatnej vedeckovýskumnej základni, povedzme v SAV. Zvýšenie v absolútnom objeme by predstavovalo 86,6 mil. Sk, v takejto štruktúre: na štipendiá doktorandov 33 600 000 Sk, na mzdové prostriedky vedeckovýskumných pracovníkov 24 mil. Sk, na odvody do fondov 7 mil. Sk, tam sa, myslím, zhodujeme, na tovary a služby 17 mil. Sk, t. j. na podporu interného grantového systému, kde bolo v tomto roku začatých viac ako 100 nových grantových úloh, na ktoré terajší štátny rozpočet, žiaľ, nepamätá. On skutočne na ne nepamätá. Veľmi precízne som si preštudoval a prediskutoval aj rozpočet Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedu a techniku a v jeho rozpočte som prostriedky na toto nenašiel. A na kapitálové výdavky 5 mil. Sk, t. j. obnovenie prístrojového parku vysokých škôl. Odznela tu v diskusii i výčitka, ale v dobrom slova zmysle som ju pochopil, v tom, že vysoké školy by sa mali viac zapájať do medzinárodnej spolupráce i v tejto oblasti a získavať tak dodatočné zdroje na vedeckovýskumné projekty a podobne.

    Dámy a páni, končí sa pomaličky čas, keď boli v Európskej únii a v iných krajinách finančné zdroje smerované len ako pomoc. Navyše aj my musíme chcieť, aby naše vedeckovýskumné ustanovizne, vysokoškolské inštitúcie boli zapájané ako rovnocenný partner medzinárodných projektov. O to nám ide. Takéto zapojenie však predpokladá prísť do toho projektu aj s kapitálovým vkladom. A my na krytie tohto kapitálového vkladu plánujeme, myslím, len 15 mil. Sk. To je na cirkuláciu, myslím na cirkulovanie v medzinárodných projektoch, keď ešte vôbec nie je inštitúcia prijatá, len je na zozname a partneri zo zahraničia sondujú, či ju zoberú, len na pokrytie cirkulácie to nie je celkom postačujúce.

    Dovoľte mi, aby som predložil tieto konkrétne návrhy ktoré sprecizujem a predložím písomne:

    Upraviť mzdový nárast v rezorte školstva na 10 %. Súčasný mzdový nárast je totiž počítaný tak, že vykrýva celoročne to, čo bolo rezortu školstva pridané v tomto roku, malo to byť od júna, malo to byť potom od septembra, udialo sa to, síce so spätnou platnosťou, ale až niekedy v októbri. To bolo okolo 530 mil., to znamená, že ten mzdový nárast, ktorý tu bol už aj citovaný v niečom, je miliarda aj čosi, plus odvody do poistných fondov. Ale to je vlastne len udržanie toho, čo teraz školstvo dostalo. Tu som si vyrátal, že mzdový nárast je, myslím, 4,6 %. Hodne zaostáva za mzdovým nárastom v iných rezortoch a najmä za úrovňou miezd. Preto navrhujem, aby mzdový nárast v rezorte školstva bol upravený na 10 %.

    Ďalej z globálnejšieho pohľadu na kapitolu navrhujem znížiť príjem v rezorte školstva o 89 805 000 Sk. Dovoľte mi, aby som zdôvodnenie uviedol priamo od predkladateľa, od pani ministerky, ktorá konštatuje, že rozpočtové príjmy v uvedenom rozsahu sa uvažujú naplniť najmä poplatkami od rodičov na čiastočnú úhradu krytia neinvestičných výdavkov v predškolských zariadeniach, materských školách, v školských kluboch detí, v strediskách záujmovej činnosti, základných umeleckých školách, ako aj poplatkami za poskytnuté služby v oblasti ubytovania. Rozpočtovanie týchto príjmov s prihliadnutím na pokles detí o 12 776 v materských školách si vyžiada zvýšenie poplatkov v materských školách, v školských kluboch detí a v študentských domovoch. Príjmy plynúce v roku 1995 z odplatného predaja zásob v školských jedálňach vo výške 100 mil. Sk bude potrebné v roku 1996 nahradiť náhodnými príjmami. Podľa mojich výpočtov je tento príjem nadhodnotený, navrhujem o túto sumu príjem znížiť.

    Ďalej navrhujem zvýšiť výdavky rozpočtovej kapitoly rezortu školstva podľa návrhu výboru pre vzdelávanie, vedu, kultúru a šport, kde, a rád to konštatujem, došlo, vari až na jednu výnimku, k vzácnej zhode medzi koalíciou a opozíciou a takmer jednomyseľne boli tieto návrhy výborom odporúčané. Nebudem ich opakovať. Tieto návrhy sú už uvedené v spoločnej správe, tlač 286b, časť B.2, body 5, 6, 7, 8, 9, 10 a časť B.4 body 8 a 9. O bodoch 5, 6, 7, 8, 9 a 10 časti B.2 žiadam, aby sa hlasovalo individuálne, a prosím vás o ich podporu. U niektorých, i keď ste už unavení, vidím a kvitujem vo vašich očiach ochotu tieto návrhy podporiť.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalej je do rozpravy prihlásená pani poslankyňa Lazarová a pripraví sa pán poslanec Koncoš.

  • Vážený pán predseda, pani poslankyne, poslanci,

    ak je pravdivé konštatovanie, že každá finančná požiadavka v rámci ktorejkoľvek kapitoly je oprávnená a veľmi dobre zdôvodniteľná, tak v rámci kapitoly ministerstva životného prostredia to platí dvojnásobne. Uvedomujúc si však skutočnosť, že z mešca sa dá vyberať iba toľko peňazí, koľko v ňom je, ministerstvo životného prostredia sa usiluje zabezpečiť svoj základný chod a aspoň prioritné požiadavky v oblasti životného prostredia z tých finančných prostriedkov, ktoré mu boli pridelené. Napriek tomu si myslím, že moja požiadavka o navŕšenie kapitoly ministerstva životného prostredia o 2 mil. Sk by bola plne prijateľná.

    Dovoľte mi preto predložiť nasledovný návrh. Slovenská krajina dostala do vienka jedinečné prírodné krásy s množstvom vzácnych a chránených druhov rastlín a živočíchov. Vzhľadom na všetky negatívne vplyvy, ktoré existenčne ohrozujú prírodu, treba ochrane prírody venovať čím ďalej tým viac nielen pozornosti, ale aj finančných prostriedkov.

    Na Slovensku bolo vytvorených viacero veľkoplošných chránených krajinných oblastí, ako i maloplošných chránených území rozmiestnených na celom Slovensku, ktoré ležia mimo chránených krajinných oblastí. Ochrana týchto území s charakteristickými nenahraditeľnými biocenózami bola a je zabezpečovaná pracovníkmi okresného alebo obvodného úradu životného prostredia, ktorých úlohou je vykonávať štátny dozor. Títo sa však dostávajú do terénu len sporadicky. Avšak dennodennú mravčiu prácu robili najmä dobrovoľní členovia stráže prírody z radov spôsobilých občanov na báze, ešte raz zdôrazňujem, dobrovoľného, neplateného výkonu tejto funkcie. Dnes však počet týchto dobrovoľných strážcov poklesol na minimum vzhľadom na zmenené politicko-ekonomické podmienky. Reorganizácia štátnej správy na úseku životného prostredia, ako i oslabenie činnosti dobrovoľných organizácií sa prejavili stagnáciou alebo stratou záujmu u podstatnej časti dobrovoľných pracovníkov ochrany prírody, spravodajcov i konzervátorov.

    Na druhej strane zmenou vlastníckych pomerov a vznikom nových podnikateľských subjektov sa prudko zvýšil nápor na využívanie chránených území, a to nielen tradičnými formami - rekreáciou a turistikou, výstavbou objektov, ale i módnymi športovými aktivitami, ako sú motorové člny, horské bicykle a podobne. Mnohé z týchto aktivít spôsobujú rozsiahle poškodenie predovšetkým najcitlivejších a najohrozenejších ekosystémov, ako sú mokrade, vysokohorské oblasti a podobne. Ale aj iné aktivity, napríklad odchyt živočíchov a zber chránených rastlín, ohrozujú prežitie celých skupín živočíchov a rastlín. Väčšina z týchto organizmov je ohrozená v rámci celej Európy a je predmetom ochrany i podľa medzinárodných dohôd - Bernská, Bonnská, Washingtonská konvencia a iné, ku ktorým pristúpilo aj Slovensko.

    Pracovníci Slovenskej agentúry životného prostredia sa síce usilujú, dá sa povedať, plátať diery ako sa dá, ale o prírode treba hovoriť a rozhodovať v konkrétnom prostredí, poznať skutočný stav životného prostredia a riešiť všetky problémy na tvári miesta. Profesionálni, t. j. platení strážcovia osobitne chránených častí prírody a krajiny, pôsobia zatiaľ len v správach národných parkov a správach chránených krajinných oblastí - v rámci Slovenskej agentúry životného prostredia sa ich počet pohybuje okolo 13. Okrem toho je len jeden takýto strážca v rámci Slovenskej agentúry životného prostredia, ktorý sa stará o národnú prírodnú rezerváciu Šúr v okrese Bratislava-vidiek.

    Preto môj návrh znie: Tento typ profesionálnych, t. j. platených strážcov chránených území by bolo treba rozšíriť a ustanoviť pre viaceré chránené územia. Títo strážcovia s profesionálnou skúsenosťou by disponovali lepšou vybavenosťou, pravidelne by obchádzali najmä osobitne chránené časti prírody, zisťovali a úradom životného prostredia ohlasovali priestupky a usmerňovali aktivity návštevníkov v chránených územiach.

    Navrhujem preto, tak ako som už povedala v úvode, aby kapitola ministerstva životného prostredia bola navŕšená o 2 mil. Sk, ktoré by slúžili ako mzdový fond pre Slovenskú agentúru životného prostredia. Tento fond by však bol účelovo viazaný len pre profesionálnych terénnych strážcov prírody.

    Práca ministerstva životného prostredia, Slovenskej agentúry životného prostredia, ale aj naša je totiž neefektívna alebo málo efektívna, ak sa zákony, plánované aktivity v rámci ochrany prírody nakoniec v teréne nerealizujú, alebo sa realizujú nedostatočne. Primeraným zvýšením počtu profesionálnych strážcov prírody by sa podstatne zvýšila efektívnosť ochrany prírody v najviac atakovaných a najzraniteľnejších lokalitách tak celoslovenského, ako aj nadregionálneho významu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Koncoš, pripraví sa pán poslanec Nagy. Najskôr pán poslanec Rózsa s faktickou poznámkou.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    musím urobiť poznámku k prednesu predsedníčky výboru životného prostredia preto, že podľa mojich vedomostí rozpočet na rok 1996 prerokúva Národná rada teraz. Nemožno teda klasifikovať, kto pridelil prostriedky pre životné prostredie.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády,

    dovolím si najskôr niekoľko poznámok k samotnému poľnohospodársko-potravinárskemu komplexu a azda i k lesníctvu, a to napriek tomu, že len nedávno sa prerokúvala Zelená správa, či lepšie povedané zelené správy. A potom poviem aj niekoľko návrhov.

    O samotnom poľnohospodárstve sa v poslednom čase hovorí div nie v superlatívoch. Treba oceniť, že najmä vplyvom zastavenia politických útokov na tento rezort a vplyvom toho, že sa vytvorila určitá klíma podnikateľského pokoja, povedal by som, ale aj vplyvom niektorých legislatívnych opatrení, najmä v oblasti daňovej, sa predsa len ekonomické podmienky na rozvoj odvetvia zlepšili. Napriek tomu treba zostať reálnym optimistom a skôr pri zemi, pretože aj keď sa strata za rok 1994 znížila na 3,4 mld korún a strata na 1 hektár poľnohospodárskej pôdy z 3 175 v roku 1993 a na 1 417 Sk v roku 1994 a v tomto predchádzajúcom roku zisk dosiahlo 40 % podnikov, ale len v objeme 600 mil. korún, treba si uvedomiť, že strata vždy zostáva stratou a naďalej sa znižuje finančný majetok, resp. hodnota finančného majetku v družstvách, klesá likvidita podnikov, záväzky rastú medziročne rýchlejšie ako pohľadávky a napríklad pohľadávky po lehote splatnosti predstavujú len 37 % hodnoty záväzkov po lehote splatnosti a dokonca pohľadávky sa medziročne znižujú a záväzky medziročne zvyšujú.

    Z vývoja ekonomických ukazovateľov možno teda konštatovať, že pozitívnym javom je pokles dynamiky útlmu, zníženie stratovosti a zníženie počtu so stratou hospodáriacich podnikov, ale úroveň cenovej a mimocenovej úhrady nevytvára dostatok finančných zdrojov potrebných na prefinancovanie prevádzkových potrieb a modernizáciu výrobnej základne.

    Treba tiež otvorene povedať, že návrh výdavkov pre kapitolu ministerstva pôdohospodárstva štátneho rozpočtu na rok 1996 zostáva v podstate na rovnakej úrovni ako v predchádzajúcich 4 rokoch, 4 či 5 rokoch. Pre všetky ostatné odvetvia sa zvyšuje, len voči poľnohospodárstvu, ktoré by malo byť pod určitým patronátom vlády, zostáva návrh výdavkov na rovnakej úrovni. Kladne hodnotím, že vláda pripravuje schválenie vládneho nariadenia k zníženiu spotrebnej dane z uhľovodíkových palív, a teda zavedenie zelenej nafty, čo by po prijatí znamenalo zlepšenie ekonomickej pozície poľnohospodárstva asi o 1 mld korún, ale napriek tomu, vzhľadom na uvedené, si dovolím navrhnúť aj ďalšie zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu pre kapitolu ministerstva pôdohospodárstva na rok 1996. A síce: do Štátneho podporného fondu navrhujem zvýšiť výdaje o 200 mil. korún a spolu výdaje štátnym fondom o 568 mil. Sk. Teda z 1 525 mil. na 2 293 mil. Sk. Svoj návrh odôvodňujem aj tým, že práve podporný fond ako návratná forma poskytovania pôžičiek pre poľnohospodárov slúži na podporu technickej a technologickej obnovy v tomto odvetví. Teda sú to prísne účelne smerované výdaje štátneho rozpočtu a navyše návratné.

    Pokiaľ ide o ďalšie zvýšenie do fondov o 368 mil. korún, toto navrhujem zvýšiť pre Štátny fond zveľaďovania lesa. Vo svojom návrhu rovnako vychádzam zo Zelenej správy, ktorá bola v roku 1995 prerokovávaná v Národnej rade a Národná rada ju zobrala na vedomie. Tam sme sa mohli dočítať, že zdravotný stav lesa, zistený monitorovaním Lesníckym výskumným ústavom vo Zvolene, je taký, že len 15 % stromov je zaradených do kategórie nepoškodených. Pritom ročná obnova porastovej plochy lesa nepredstavuje ani 1 % a pohybuje sa na úrovni len 10 až 12 tisíc hektárov. Rentabilita lesného hospodárstva má na Slovensku vo všeobecnosti klesajúcu tendenciu. Pritom treba mať na pamäti nielen samotnú rentabilitu, ale hlavne možnosť získať nepeňažné efekty vo forme verejnoprávnych funkcií lesov. Teda zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu na podporu lesníctva navrhujem práve na činnosti, ktoré smerujú k obnove lesa.

    Chcem ešte navrhnúť zvýšenie výdajov o 50 mil. Sk príspevkovým organizáciám na činnosť. Takže pôvodný návrh v tejto časti návrhu rozpočtu kapitoly by sa mal zvýšiť z pôvodných 498 728 tisíc na 548 728 tisíc Sk. Navrhované zvýšenie odporúčam smerovať výlučne do rozvoja vedy v tomto rezorte. Kto si prečítal rozhovor s profesorom Somerom vo včerajšej Pravde, iste nepotrebuje odôvodnenie tohto návrhu.

    Celkovo teda výdaje pre kapitolu ministerstva pôdohospodárstva na strane 41 navrhujem upraviť takto: Kód 600 - bežné výdavky namiesto 9 783 mil. korún na 10 401 mil. korún a úhrn, teda kódy 600 700 800 z 12 mld Sk na 12 618 mil. Sk.

    Dovoľujem si ešte navrhnúť jednu úpravu v článku XIV návrhu štátneho rozpočtu, pretože sa domnievam, že zelená nafta by sa rovnako ako poľnohospodárstve mohla uplatniť, alebo jej čerpanie by sa mohlo umožniť aj v lesníctve. V tomto spomínanom článku, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení zákona Národnej rady číslo 183/1994 Z. z. a ďalších doplniť v § 2 znenie pod písmenom s): "Lesným podnikom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej predmetom podnikania je obhospodarovanie lesov alebo služby pre obhospodarovanie lesov." Odkaz znie: "Zákon Slovenskej národnej rady číslo 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva."

    Po druhé - písmená s), t) a u) preznačiť na t), u) a w).

    Po tretie - v § 17 ods. 1 písm. g) doplniť za slovami "poľnohospodársky podnik" slová "lesný podnik".

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľujem si vás požiadať o podporu týchto návrhov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Ďalej je prihlásený do rozpravy pán poslanec Nagy a pripraví sa pán poslanec Köteles.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážení členovia vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    vo svojom vystúpení sa najprv zameriam na štyri základné poznámky k celkovému hodnoteniu návrhu rozpočtu na rok 1996 a potom k rozpočtu obcí, resp. ku kapitole rozpočtu obcí dovolím si vám navrhnúť jeden pozmeňovací návrh.

    Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, vláda viazaná direktívami svetových a európskych finančných inštitúcií a svojimi záväzkami prijatými voči týmto inštitúciám predkladá na rok 1996 návrh rozpočtu, ktorý zabezpečuje prijateľnú úroveň rozpočtového schodku na úkor existencie, resp. normálneho fungovania odvetví a na úkor plnenia svojho vlastného programového vyhlásenia. Rozpočet vychádza z makroekonomických predpokladov, ktoré pre posudzovanie stavu ekonomiky Slovenska vyvolávajú priaznivý ohlas Európskej únie i spomenutých finančných inštitúcií.

    Rozpočet na rok 1996 vychádza z toho, že trend makroekonomických charakteristík dosiahne aj v roku 1996 a tento trend chce udržať aj v rozpočtovom roku hospodárskou politikou uskutočňovanou v roku 1995. Výrazne sa to prejavuje vo viacnásobnom zdôrazňovaní proexportnej orientácie slovenskej ekonomiky v dôvodovej správe k návrhu rozpočtu. V tejto súvislosti treba povedať, že vláda sa jednoznačne orientuje na oživenie exportnej aktivity veľkých štátnych podnikov, resp. podnikov so 100-percentnou kapitálovou účasťou štátu. A teraz tie štyri poznámky, resp. veci, ktoré súvisia s touto charakteristikou vládnej politiky.

    1. Prírastok hrubého národného produktu sa v roku 1995 realizoval v rozsahu nad 90 % vo sfére zahraničného dopytu, rast domáceho dopytu v podstate zostal na úrovni predchádzajúcich rokov. To pri postupnom vyčerpaní finančných rezerv veľkej časti obyvateľstva znamená ďalšie prehĺbenie kritického sociálneho postavenia tejto časti obyvateľstva.

    2. Orientácia hospodárskej a rozpočtovej politiky neumožňuje podstatne znížiť mieru nezamestnanosti, pričom pri posudzovaní politiky zamestnanosti vlády a štatistík o miere nezamestnanosti treba brať do úvahy neustále sa zvyšujúci podiel nezamestnaných vyradených z evidencie nezamestnaných, podiel dlhodobo nezamestnaných a nakoniec, ale v neposlednom rade podiel miery nezamestnanosti časti obyvateľstva, ktorá práve ukončila školskú dochádzku.

    3. Ciele vytýčené v návrhu štátneho rozpočtu na rok 1996 možno dosiahnuť len za podmienok uplatnenia neštandardných legislatívnych opatrení. Výrazným prejavom hrubého zásahu štátu do ekonomického prostredia je z tohto hľadiska zákon o regulácii cien, ktorý schválila Národná rada Slovenskej republiky. Vláda si zrejme uvedomuje, že vytýčené ciele v oblasti miery inflácie môže dosiahnuť len za cenu legislatívy, ktorá svojou podstatou neguje základné princípy trhového hospodárstva. Vláda namiesto vytvárania podmienok jeho rozvoja eliminuje elementárne podmienky jeho fungovania.

    4. Návrh rozpočtu na rok 1996 nevytvára ani zdroje, ani nezakladá všeobecné podmienky na realizáciu mikroekonomickej reštrukturalizácie priemyslu zvlášť a národného hospodárstva vo všeobecnosti, reštrukturalizácie na úrovni odvetví a podnikov. Pretože i v tomto prípade ide o kapitálovo mimoriadne náročný proces, premietnutie podporných opatrení v daňových zákonoch v dotačnej politike a podporných programoch je nevyhnutným predpokladom intenzívnej realizácie technickej a organizačnej reštrukturalizácie podnikov. Toto všetko v návrhu rozpočtu absentuje. Naopak, v kontexte s postupom vlády voči vnútornému kapitálovému trhu a voči zahraničnému kapitálu sa na Slovensku petrifikuje doterajšia nevyhovujúca odvetová skladba a súčasná nízka úroveň kvality a produktivity práce. V strednodobom horizonte takáto hospodárska a špecificky rozpočtová politika bude mať za následok neustále prehĺbenie rozdielu medzi úrovňou slovenskej ekonomiky a ekonomicky vyspelých krajín. Vláda hrá nezodpovedný hazard s budúcnosťou slovenskej ekonomiky. Návrh rozpočtu na rok 1996 tento úsudok potvrdzuje.

    Ak dovolíte, teraz by som predniesol sľúbený pozmeňovací návrh k rozpočtovej politike obcí.

    Obce zabezpečujú základné funkcie fungovania našej spoločnosti. Ich príjmy, ktoré predpokladá návrh rozpočtu na rok 1996, sú nižšie ako v roku 1995, čo znamená, že je ohrozený ich výkon. Je ohrozený výkon najbežnejších administratívnych funkcií. Obce z týchto okolností predávajú svoje majetky a často sa aj zadlžujú. Novelou zákona o pôde by sa prispelo sčasti k riešeniu finančnej situácie obcí, ktoré by mohli obhospodarovať vlastnícky nedoložené pozemky vo svojich katastroch. Odplata, teda nájomné za užívanie nehnuteľností pozemkov vlastnícky nedoložených, by tvoril príjem obcí a rozhodne by vo väčšine obcí pomohol preklenúť toho času existujúce finančné problémy obcí. Nehovoriac o tom, že hospodárením na pozemkoch by sa vytvorili pracovné podmienky v jednotlivých obciach a znížila by sa i nezamestnanosť.

    Vzhľadom na to, že už k 1. januáru 1996 uplynuli prakticky všetky lehoty na uplatnenie reštitučných a transformačných nárokov aj k vlastnícky nedoloženým pozemkom, žiadna okolnosť, právne relevantná, nebráni tomu, aby predmetný návrh zákona bol schválený.

    A teraz konkrétne text pozmeňovacieho návrhu.

    Navrhujem zaradiť článok XXII tohto znenia: "Zákon číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení zákona číslo 93/1992 Zb. sa mení a dopĺňa takto: Po prvé: V tretej časti v § 17 sa dopĺňa nadpis slovami "a obce", ktorý znie: § 17 pozemkové fondy a obce. Po druhé: V § 18 ods. 1 a 2 slová "pozemkový fond" sa nahradzujú slovom "obec". Odseky 1 a 2 znejú:

    "(1) Pokiaľ nie je známy vlastník nehnuteľnosti, je obec oprávnená dať nehnuteľnosť do užívania vhodným záujemcom. Odplata za užívanie je príjmom obce dovtedy, kým vlastník uplatní svoje práva k tejto nehnuteľnosti.

    (2) Ak vlastník uplatní svoje práva k nehnuteľnosti, obec vypovie zmluvu s nájomcom k 1. októbru bežného roka s jednoročnou výpovednou lehotou, ak sa s vlastníkom nedohodne inak."

    Nový článok XXIII: Zákon Slovenskej národnej rady číslo 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva a pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách sa mení takto:

    1. V § 34 ods. 2 sa vypúšťajú slová "a pozemky nedoložené vlastníckym právom" a odsek znie: "Pozemkový fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom."

    2. V § 34 sa za druhý odsek vkladá nový odsek 3, ktorý znie: "Obec vo svojich katastroch spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti a pozemky nedoložené vlastníckym právom."

    3. V § 34 doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3 a doterajší odsek 3 ako odsek 4, ktorý sa dopĺňa slovom "a obec" a znenie je nasledovné: "Na účely spravovania nehnuteľnosti podľa ods. 2 pozemkový fond a obec za podmienok ustanovených osobitnými predpismi a týmto zákonom

    a) prevádza bezplatne do vlastníctva oprávnených osôb pozemky a kým nemožno podľa týchto predpisov vydať pôvodné pozemky, uzatvára zmluvy a výmeny pozemkov s vlastníkmi, na pozemkoch ktorých je zriadená záhradkárska alebo chatová osada, a poskytuje ďalšiu súčinnosť pri uplatňovaní práv oprávnených osôb, povinnosti právnických osôb, ktoré pozemok držia, nie sú tým dotknuté,

    b) do schválenia privatizačného projektu, či v súlade s ním, v prípade ak ide o pozemky podľa zásad schválených vládou Slovenskej republiky prenajíma nehnuteľný majetok na poľnohospodárske využitie,

    c) je účastníkom pozemkových úprav ohľadne majetku uvedeného v odseku 2 a 4.

    Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5 a v samotnom návrhu rozpočtového zákona doterajšie články XXII a XXIII sa prečíslujú na XXIV a XXV.

    Ďakujem vám pekne.

    Predseda NR SR I.Gašparovič:

    Ďakujem aj ja pánu poslancovi Nagyovi. Pán poslanec Köteles vystúpi teraz v rozprave a pripraví sa pán poslanec Kanis.

  • Vážená Národná rada, vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri,

    dovoľte mi ako členovi výboru pre životné prostredie a ochranu prírody veľmi stručne sa vyjadriť ku kapitole rezortu ministerstva životného prostredia a ku kapitole Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky.

    Vážení kolegovia, chcel by som vás upozorniť najprv na niektoré fakty vyjadrujúce percentuálny pomer medzi výdavkami kapitoly ministerstva životného prostredia a medzi výdavkami štátneho rozpočtu celkove v minulom období a v súčasnosti. V roku 1992 ten pomer bol viac ako 1,9 %, v roku 1994 0,94 %, v tomto roku, teda v roku 1995, 0,8 % a návrh na rok 1996 je 0,78 %, teda najmenej v poslednom desaťročí napriek zvýšeniu dotácie do Štátneho fondu životného prostredia. A chcel by som dodať, že ten pomer je najhorší aj v strednej Európe.

    Vážená Národná rada, je pravdou, že navrhovaná dotácia do Štátneho fondu životného prostredia v sume 300 100 tis. Sk v roku 1996 je v porovnaní s dotáciou z roku 1995 o 50 miliónov Sk vyššia, ale ani tak sme nedosiahli úroveň napríklad z roku 1994, keď odplaty za odber podzemnej vody vo výške približne 20 mil. Sk plynuli do Štátneho fondu životného prostredia a štátny fond bol dotovaný vo výške okolo 300 miliónov korún. Ak si uvedomíme súčasnú situáciu v ochrane životného prostredia v Slovenskej republike a našu environmentálnu zadlženosť približne vo výške 120 mld korún, ľahko pochopíme, že navrhované finančné prostriedky napriek zvýšeniu nestačia pokryť ani najzákladnejšie a najnaliehavejšie potreby. Pritom požiadavky obcí na výstavbu kanalizácií, vodovodov, čističky odpadových vôd, plynofikáciu, odpadové hospodárstvo a ochranu prírody sú opodstatnené. Veď obce so svojou iniciatívou odbremenia štátne výdavky, keď pre každého občana Slovenskej republiky chcú vytvoriť základy civilizovaného bytia a žitia.

    Je dokázané, že kvalita životného prostredia, teda čistota vzduchu, pitnej vody a prírody, priamo súvisia so zdravotným stavom a predpokladanou dĺžkou života občanov. Teda každá koruna investovaná do ochrany a zveľaďovania životného prostredia sa viacnásobne vráti vo forme lepšieho zdravotného stavu občanov, menšími výdavkami na zdravotníctvo, poľnohospodárstvo, pôdohospodárstvo. Z tohto dôvodu navrhujem zvýšiť dotáciu do Štátneho fondu životného prostredia o 199 mil. korún a na ucelenú sumu 500 mil. korún. Je pravdou, že ani 500 miliónová dotácia nedosiahne úroveň napríklad roku 1992, ale pri návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody sme vychádzali jednak z ekonomických možností, ale takisto z potrieb občanov Slovenskej republiky. Chcel by som dodať, že návrh bol v našom výbore jednohlasne odsúhlasený.

    Vážení poslanci, dovoľte mi, aby som sa vyjadril aj ku kapitole Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky.

    Vážená Národná rada, o potrebe jadrového dozoru v Slovenskej republike napriek rozdielnym názorom na danú problematiku sú presvedčení všetci zainteresovaní v jadrovej energetike, aj najtvrdší "zelení", ktorí odmietajú jadrové elektrárne a takisto aj energetici, ktorí sú pevne presvedčení o potrebe dokončiť Jadrovú elektráreň v Mochovciach. Súčasnú situáciu v jadrovej energetike v Slovenskej republike pokojne môžeme považovať za najzložitejšiu v strednej Európe, keď na slovenskom území už existuje odstavená havarovaná jadrová elektráreň A1, jadrová elektráreň na hranici svojej životnosti V1 a V2 a medzinárodné problémy okolo výstavby Jadrovej elektrárne v Mochovciach. Pritom záruky o spoľahlivosti slovenskej jadrovej energetiky pre okolité štáty, ktoré odmietajú napríklad Jadrovú elektráreň v Mochovciach, môžeme garantovať jedine cez Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky.

    Vybudovaním kompetentného štátneho dozoru v Slovenskej republike od roku 1993 sú v súčasnosti požiadavky medzinárodných dokumentov v Slovenskej republike plnené. Svedčí o tom napríklad najvyššie ohodnotenie inšpekčnej činnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky v máji t. r. Americkým inštitútom pre jadrovú energetiku spomedzi všetkých krajín prevádzkujúcich reaktory vyvinuté v bývalom ZSSR, žiadosť Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu odovzdávať skúsenosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky štátnym úradom na Ukrajine, v Bulharsku a Arménsku, takisto žiadosť Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu umiestniť svoj prvý regionálny úrad pre Európu v Bratislave.

    Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považujem za mimoriadne dôležitú stabilizáciu súčasného kádra pracovníkov úradov a jeho doplnenie. Veď napríklad tak môžeme a musíme počítať so zvýšenou potrebou vysokokvalifikovaných pracovníkov pre bezpečnostné rekonštrukcie elektrárne v Jaslovských Bohuniciach a dobudovanie Mochoviec. Z tohto dôvodu podporujem návrh na zvýšenie kapitoly Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky o 9 561 tisíc korún, ktorá, buďme úprimní, je zanedbateľná čiastka voči hodnotám, ktoré existujú v jadrovej energetike.

    Vážená Národná rada, navrhujem vyňať zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie z časti B.1 bod 16. Navrhujem prijať ako jediný prostriedok na podporu obcí a ekologických investícií, t. j. zvýšiť v kapitole Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky prostriedky Štátneho fondu životného prostredia o 199 mil. korún.

    Bod 17 - zvýšiť v kapitole Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky prostriedky určené občianskym nadáciám, združeniam a podobným organizáciám o 800 tisíc korún.

    Bod 19 - vzhľadom na celospoločenský význam podporujem návrh zvýšiť výdavky rozpočtovej kapitoly Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky o 9 561 tisíc korún.

    Navrhujem v časti B.2 bod 5 znížiť výdavky rozpočtovej kapitoly SIS o 250 tisíc korún. Takisto navrhujem na osobitné hlasovanie v kapitole B.1 bod číslo 15.

    Vážená Národná rada, Výbor pre svetové dedičstvo UNESCO práve minulý piatok zaradil do svojho zoznamu ojedinelých prírodných a kultúrnych pamiatok a jaskýň aj priepasti Slovenského a Agtelekského krasu. Prvý raz sa dostáva do zoznamu svetového dedičstva i súčasť slovenskej prírody. Táto úcta nás zaväzuje, že dedičstvo zachováme v tej podobe, ako je teraz, aj pre budúce generácie. K tomu prosím vašu podporu a z tohto dôvodu vás prosím, aby ste podporili naše návrhy.

  • Ďakujem, pán poslanec. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Kanis, pripraví sa pán poslanec Langoš. Najskôr s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Mušková.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    vo veľmi krátkej poznámke chcem povedať pozmeňovací návrh, a preto si ho dovoľujem podať touto formou.

    Môj návrh sa týka kapitoly Slovenskej televízie, kde v prípade, že nebude schválený bod 15 spoločnej správy, kde náš výbor navrhol zvýšiť výdavky v tejto kapitole o 300 mil. Sk, dovolím si svoj návrh formulovať v zmysle tohto bodu, kde navrhujem zvýšiť výdavky rozpočtovej kapitoly Slovenskej televízie, ale o 150 mil. Sk z kapitoly Všeobecná pokladničná správa.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Kanis.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    územie Slovenskej republiky je, žiaľ, už plne včlenené do medzinárodnej siete nezákonného obchodovania s drogami. Slovensko, pôvodne tranzitná krajina, sa zmenila na krajinu s vlastným trhom odberateľov a konzumentov drog. Drogová scéna u nás je tiež charakterizovaná vlastnou produkciou. Výsledkom toho je, že počet závislých od drog je vyšší ako 10 tisíc, ako to odhadujú experti. Policajné, colné, finančné a iné orgány nemajú dostatok skúseností s bojom proti nezákonnému obchodu s drogami, s legalizáciou príjmov z tejto nezákonnej činnosti a nemajú ani zodpovedajúce technické vybavenie. Pritom obchod s drogami je vysoko organizovaný a medzinárodne prepojený.

    Už v predchádzajúcom volebnom období Národná rada v uznesení číslo 452 odporučila vláde Slovenskej republiky vypracovať Národný program boja proti drogám. Dňa 8. augusta 1995 uznesením číslo 583 vláda aj v duchu programového vyhlásenia zriadila Výbor ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog. Národná rada svojím uznesením číslo 230 zo dňa 14. novembra 1995, teda nedávno, zobrala na vedomie Národný program boja proti drogám a konštatovala, že situácia v Slovenskej republike týkajúca sa obchodovania s drogami a rozširovania drogových závislostí je natoľko závažná, že bez zvýšenia účinnosti boja proti tomuto nebezpečnému javu, bez zabezpečenia náležitej zdravotnej a sociálnej starostlivosti o drogovo závislé osoby a bez uplatnenia ďalších primeraných opatrení môže byť nežiaducim spôsobom postihnutá celá spoločnosť a ohrozené zdravie veľkej časti obyvateľstva. Národná rada žiadala vládu Slovenskej republiky - citujem: "rozpracovať Národný program boja proti drogám na podmienky jednotlivých rezortov a zabezpečiť jej finančné krytie".

    Vážená Národná rada, niektoré úlohy možno finančne zabezpečiť v rámci bežnej činnosti rezortov, pre niektoré možno použiť zahraničnú pomoc, na viaceré treba vyčleniť osobitné finančné zdroje v rámci rozpočtu. Realizácia Národného programu boja proti drogám v tomto roku v jednotlivých rezortoch mohla byť iba v rámci rozpočtu na rok 1995. Ale rozpočty rezortov na rok 1996 by už finančné krytie úloh programu boja proti drogám mali obsahovať. V prípade ministerstva vnútra a zrejme aj v ďalších rezortoch to však tak nie je. Mne ide predovšetkým o rezorty, ktoré sú predmetom záujmu a činnosti výboru pre obranu a bezpečnosť.

    Úlohy, ktoré má pri plnení programu rezort obrany, sú financované v rámci jeho bežnej činnosti. Pre rezort ministerstva vnútra z programu vyplývajú viaceré konkrétne a rozsiahle úlohy, realizácia ktorých si vyžaduje vynaloženie značných finančných prostriedkov. Na prvom mieste, ako to žiadala Národná rada od jednotlivých rezortov, je v prípade ministerstva vnútra táto úloha: Vytvoriť špecializovaný útvar zameraný na boj proti drogám, ktorý zabezpečí dokumentačnú, informačnú, analytickú a výkonnú činnosť Policajného zboru, ako aj zodpovedajúcu medzirezortnú a medzinárodnú spoluprácu pri odhaľovaní a objasňovaní trestnej činnosti, nezákonnej výroby, dovozu, vývozu, prevozu a obchodovania s drogami.

    Rozpočtové prostriedky, ktoré sú uvedené v kapitole ministerstva vnútra, však neumožnia realizovať v plnom rozsahu tieto nové úlohy na úseku boja proti drogám. Na realizáciu Národného programu boja proti drogám neboli v návrhu rozpočtu ministerstva vnútra na rok 1996 vyčlenené účelové prostriedky na realizáciu úloh vyplývajúcich z uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 583.

    Na zabezpečenie úloh vyplývajúcich z tohto uznesenia vlády by rezort potreboval vyčleniť prostriedky na mzdové prostriedky pre priemerný počet 120 policajtov, hoci cieľový stav k 31. decembru 1996 má byť 180 policajtov, poistné, odmeny, cestovné a ostatné osobné výdavky, školenia a zahraničné služobné cesty, výzbroj a výstroj pre 180 policajtov, materiálno-technické zabezpečenie, nájom nebytových priestorov a vnútorné vybavenie objektov a investičnú výstavbu, spolu 170 miliónov Sk. Časť týchto nevyhnutných výdavkov je rezort schopný uhradiť v rámci prostriedkov pridelených v rozpočte na rok 1996, to sú výdavky na investičnú výstavbu a časť prevádzkových nákladov, avšak prevažnú časť vo výške 105 miliónov Sk bude potrebné v priebehu roka 1996 zabezpečiť nad rámec rozpočtu kapitoly ministerstva vnútra na rok 1996 z rozpočtových rezerv vlády.

    Pripájam sa k všetkým tým, ktorí hovorili, aby tieto rozpočtové rezervy boli spriehľadnené. Vychádzam zo skutočnosti, že v prípade nezabezpečenia prostriedkov v roku 1996 nebude možné zabezpečiť primerané ekonomické podmienky na činnosť a funkčnosť špecializovaného protidrogového útvaru ministerstva vnútra, čím sa zvýšia možnosti pôsobenia organizovanej trestnej činnosti v oblasti drog a iných návykových látok. Preto navrhujem v prílohe číslo 5 - rezervy štátneho rozpočtu a účelové prostriedky rozpočtových kapitol znížiť rezervu vlády Slovenskej republiky o 105 miliónov Sk a presunúť ich do účelových prostriedkov zapracovaných v kapitole ministerstva vnútra ako položku 8 - národná protidrogová jednotka 105 miliónov Sk.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Kanisovi. Pán poslanec Langoš nie je prítomný, takže zajtra už nebude vystupovať. Pani poslankyňa Bauerová, nech sa páči. Pripraví sa pani poslankyňa Bartošíková.

  • Vážený pán predseda, vážení unavení členovia vlády a vážení unavení kolegovia a kolegyne,

    dovoľte mi stručne predložiť niekoľko pozmeňovacích návrhov a podobne stručne ich zdôvodniť. Môžem si to dovoliť z toho dôvodu, že mnohé z nich už odzneli a boli do určitej miery zdôvodnené. Môj prvý návrh znie: v § 5 ods. 1 v poslednom riadku vynechať číslicu 5.

    Druhý návrh: V § 5 ods. 2 prvú časť vety vypustiť a nahradiť ju novým textom nasledovného znenia: "Opatreniami podľa odseku 1 môžu byť upravené celkové výdavky jednotlivých kapitol najviac o 5 %, po predchádzajúcom súhlase Národnej rady Slovenskej republiky najviac o 10 %"... text pokračuje... "pričom... atď.

    Chcela by som vás požiadať o podporu tohto návrhu. Ak parlament len trošku berie vážne svoju úlohu vyplývajúcu z článku 86 Ústavy Slovenskej republiky, nie je možné nechať takú právomoc vláde, pretože parlament by úplne vypustil spod kontroly plnenie štátneho rozpočtu. Paragraf 5 totiž dovoľuje vláde - zdôrazňujem - bez obmedzenia meniť všetky kapitoly, všetky záväzné ukazovatele, všetky limity. Obmedzenie obsahuje len ďalší odsek, ktorý sa však vzťahuje len na celkové prekročenie štátneho rozpočtu, výdavkov štátneho rozpočtu o 10 % celkových výdavkov, t. j. 18,9 miliárd korún. Je iba niekoľko kapitol, zo dve-tri kapitoly štátneho rozpočtu, ktoré dosahujú túto výšku. Ale to nič nemení na podstate, že vnútornú štruktúru rozpočtu by vláda mohla takmer bez obmedzenia zmeniť. Nejde o dôveru k vláde alebo k ministrovi financií, ktorý túto právomoc má, ale ide o transparentné financovanie, ide o dohľad parlamentu, tak ako to Ústava Slovenskej republiky určuje. Myslím si, že dať takúto voľnosť vláde je neprimerané, pretože sa stráca transparentnosť financovania a Národná rada sa voľne vzdáva svojho práva a povinnosti kontrolovať štátny rozpočet.

    Navrhovala som tiež vynechať číslicu 5 z odseku 1 z toho dôvodu, že príloha 5 štátneho rozpočtu obsahuje tzv. "nálepkované peniaze", účelové prostriedky, účelové rezervy, ktoré sú určené na daný účel a podľa rozpočtových pravidiel nie je možné ich použiť na iné účely. Ak dáme vláde splnomocnenie tieto účelové prostriedky použiť voľným spôsobom, upravovať ich bez obmedzenia, nie je problém niektoré absolútne zrušiť, niektoré zvýšiť o niekoľkonásobok. To znamená, že potom by stratilo vôbec zmysel určovať účelové prostriedky v štátnom rozpočte. Preto vás prosím, aby ste v záujme dodržania príslušného ustanovenia ústavy tieto moje návrhy podporili.

    Navrhujem tiež, tak ako niektorí moji kolegovia navrhovali, vynechať článok 7. V prílohe 5 - rezervy a účelové prostriedky - navrhujem zvýšiť položku určenú na kultúru menšín o 100 miliónov korún. V prílohe číslo 2 - kapitola Kancelária prezidenta - zvýšiť výdavky o 30 miliónov korún.

    Ešte raz by som chcela zdôrazniť, že tieto vnútorné presuny sú celkom zbytočné, je celkom zbytočné o nich vôbec hovoriť, ak § 5 zostane v súčasnom znení.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ešte pani poslankyňa Bartošíková.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia,

    nebudem vás dlho zdržiavať vzhľadom na pokročilý čas, upriamim sa na prednesenie návrhu, ktorý krátko odôvodním.

    Dovoľte mi, aby som vystúpila z trošku iného pohľadu, ako vystupovali páni poslanci a pani poslankyne predo mnou.

    Rada by som reagovala na štátny rozpočet ako poslankyňa za región Žiar nad Hronom. S uspokojením aj zadosťučinením som vzala na vedomie fakt, že štátny rozpočet reaguje na určité problémy regiónu Žiar nad Hronom, na jeho ekologickú zadlženosť, s dosahmi, ktoré región nie je schopný bez pomoci štátu sám riešiť. S uspokojením som vzala na vedomie fakt, že štátny rozpočet účelovo viaže sumu 48 miliónov korún na ozdravenie žiarskej kotliny, na odstránenie dosahov negatívneho ekologického pôsobenia výroby hliníka. S podobným pocitom som zobrala na vedomie fakt, že návrh zákona o štátnom rozpočte počíta aj s tým, že zdravotne postihnutému obyvateľstvu z tejto kotliny pomôže štát aj tým, že pomôže dobudovať polikliniku v Žiari nad Hronom.

    Žiarsky okres sa však stretáva s ďalšími problémami, ktoré presahujú možnosti riešiť ich samostatne. Už programové vyhlásenie vlády poukazuje na nutnosť začatia výstavby cestného úseku medzi Novou Baňou a Žiarom nad Hronom ako jediného zúženého úseku, ktorý zostal na trase od Bratislavy smerom na Košice. Zvýšený počet motorových vozidiel, ktoré z rýchlostných úsekov pred Novou Baňou a Žiarom nad Hronom vchádzajú do tzv. žiarskeho lievika, má v poslednom období za následok zvyšujúci sa počet závažných dopravných nehôd s ťažkými následkami na zdraví, na majetku občanov, ale v poslednom čase i na životoch občanov. Pohyb motorových vozidiel v tomto zúženom úseku sa odhaduje okolo 7 až 8 tisíc denne. Úsek prechádza cez obce a mestá a to je jeden z dôvodov, že obeťami dopravných nehôd nie sú iba motoristi, ale aj občania, ktorí sa pohybujú na uliciach svojej obce alebo mesta.

    Posledný rok bol v znamení finišujúcich príprav na začatie jednej z týchto cestných stavieb. Celkove sú tri cestné stavby, ktoré by mali vyriešiť túto problematiku na celom úseku. Ako s prvým úsekom sa počítalo s obchvatom mesta Žarnovica a táto výstavba by sa mala začať už v budúcom roku. V tomto roku by už bolo možné podľa stavu pripravenosti vyfinancovať výkup pozemkov. Pre pokročilý čas sa počíta s tým, že v sume 150 miliónov korún by 50 miliónov korún bolo určených na výkup pozemkov a 100 miliónov korún na cestné stavby. Môj návrh, ktorý teraz prednesiem, nezakladá zvýšenie nárokov na štátny rozpočet. Chcem požiadať Národnú radu, po dohode s rezortným ministrom pánom Rezešom, aby účelovo viazala 150 miliónov korún na začatie obchvatu mesta Žarnovica. Tento návrh som prediskutovala s pánom ministrom, nie je v rozpore so zámermi rezortu. Umožní mestu Žarnovica pokračovať v prípravách.

    Ešte by som spomenula ďalší veľký problém okresu Žiar nad Hronom. Sú to dve krásne mestá, mohli by sme povedať, že kultúrnou a historickou hodnotou klenoty. Klenoty trochu ošúchané, pretože čas ich poznačil. Je to Banská Štiavnica a Kremnica. Banská Štiavnica sa rovnako ako iné naše kultúrne pamiatky dostala do zoznamu svetových chránených pamiatok UNESCO. Chcem poďakovať vláde, že v tomto roku po jej výjazde do okresu pomohla príspevkom rôznych rezortov riešiť časť problémov Banskej Štiavnice a okolia. A zároveň chcem vyjadriť nádej, že v zmysle uznesenia vlády aj v roku 1996 príslušné rezorty počítajú s určitými obnosmi na zachovanie nášho kultúrneho bohatstva.

    Ďakujem vám za pozornosť a prosím o podporu môjho návrhu.

  • Ďakujem aj ja pani poslankyni.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, členovia ústavnoprávneho výboru, chcem vám oznámiť, že pán predseda Brňák vás zvoláva zajtra ráno o 8.00 hodine na zasadnutie výboru.

    Panie poslankyne, páni poslanci, keďže je už skoro 19.00 hodín, pýtam sa, či chcete, aby sme ešte pokračovali. Mal by vystúpiť pán poslanec Ftáčnik.

  • Nesúhlas v sále.

  • Takže zajtra začíname ráno o 9.00 hodine. Ako prvý vystúpi pán poslanec Ftáčnik a po ňom pán poslanec Šepták. Do rozpravy je prihlásených ešte 13 poslancov.