• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Skôr než pristúpime k rokovaniu, zistíme prítomnosť prezentovaním sa.

    Ďakujem. Prezentovalo sa 92 poslancov, takže Národná rada je schopná uznášať sa.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    na dnešnú schôdzu sa písomne ospravedlnili poslanci: Marcela Gbúrová, Ladislav Polka, Roman Kováč, Ivan Rosival a z poverenia Národnej rady Slovenskej republiky sú na zahraničnej ceste Ľubomír Fogaš a Miroslav Mikolášik.

    Tak ako sme sa dohodli na minulej schôdzi, určím overovateľov, ktorými na dnešnej schôdzi budú pán poslanec Miklušičák za KDH a pani poslankyňa Melánia Kolláriková za SNS. Náhradníkmi budú pán Zsolt Komlósy a pán Stanislav Líška.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    po dohode s podpredsedami Národnej rady Slovenskej republiky a v politickom grémiu navrhujem program 12. schôdze tak, ako ho máte rozdaný.

    Panie poslankyne, páni poslanci, v programe 12. schôdze sú pod bodmi 5, 9, 12, 14, 15, 16 a 17 zaradené návrhy zákonov, o ktorých dám hlasovať s návrhom, aby podľa § 75 zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky súhlasila s ich prerokovaním pred uplynutím 60-dňovej lehoty od ich rozoslania poslancom.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 70 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme schválili možnosť zaradenia týchto bodov programu na dnešnú schôdzu.

    Teraz pristúpime k schvaľovaniu návrhu programu 12. schôdze Národnej rady.

    Dovoľte, aby som prvé návrhy predniesol ja. Na požiadanie vlády Slovenskej republiky vzhľadom na naliehavosť a predpokladaný termín účinnosti navrhujem zaradiť na program 12. schôdze:

    1. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa zrušuje zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia číslo 366/1992 Zb. o opatreniach vo vzťahu k Zväzovej republike Juhoslávia. To je otázka Srbska a Čiernej Hory. Máte to ako tlač 305 v bode 22.

    2. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách. Je to tlač 299, bod 23.

    3. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony. Máte to ako tlač 302, bod 24.

    4. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti sociálneho zabezpečenia. Máte to ako tlač 304, bod 25.

    Dávam návrh podľa § 75 zákona o rokovacom poriadku, aby Národná rada súhlasila s prerokovaním týchto vládnych návrhov zákonov pred uplynutím 60-dňovej lehoty. O každom návrhu dám pri schvaľovaní hlasovať osobitne.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    pýtam sa, či niekto z vás má ešte pozmeňovacie alebo doplňovacie návrhy. Najskôr sa prihlásil pán podpredseda Andel. A prosím pánov poslancov a panie poslankyne, ktorí máte náhradné karty, aby ste to nahlásili.

  • Ďakujem, pán predseda. Chcel by som oznámiť, že budem hlasovať náhradnou kartou číslo 4.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ďalej pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    úroveň demokracie sa často meria i podľa dodržiavania niektorých zásadných otázok, ktoré nie sú celkom presne upravené právom. Podľa ochrany plurality v jednotlivých krajinách sa meria a akýmsi symbolickým i praktickým vyjadrením dodržiavania demokratických pravidiel hry je kontrola tajných služieb. Viete, že sa to stalo veľmi často predmetom najrozličnejších diskusií. Aby sa tieto diskusie skončili, navrhujem do programu zahrnúť osobitný bod: Zmena uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 25 zo 4. novembra 1994 o zriadení Osobitného kontrolného orgánu na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a rozšírenie tohto Osobitného kontrolného orgánu o ďalších členov. Navrhujem to ako prvý bod vo štvrtok 14. decembra 1995.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Bárdos.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

    Môj návrh znie, aby sa body 27 a 28 prerokovali v ten istý deň, to znamená tak, ako je to určené pri 27. bode, aby sa v piatok 15. decembra o 9.00 hodine prerokoval 27. bod a zároveň hneď v ten istý deň, v ten istý čas po interpeláciách aby nasledovala všeobecná rozprava.

  • Vážený pán predseda,

    vzhľadom na skutočnosť, že pred dvoma týždňami sa uskutočnilo prvé zasadnutie Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky a cez víkend sa pán predseda vlády zúčastní na stretnutí predstaviteľov vlád krajín Európskej únie v Madride, navrhujem, aby sa na budúci týždeň v pondelok alebo v stredu zaradila do programu Národnej rady Slovenskej republiky informácia o priebehu oboch podujatí a o ich význame na vytváranie podmienok na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie a k tomuto bodu sa uskutočnila aj rozprava.

    Ďalej dávam návrh, aby sa na program budúcej schôdze, prípadne aj marcovej schôdze, zaradil bod: kontrola plnenia Programového vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, nakoľko uplynie rok od dňa, keď tento parlament schválil programové vyhlásenie vlády. Samozrejme, chcem dodať, že členovia parlamentu by mali dostať od vlády príslušné podkladové materiály.

    Napokon, pán predseda, vychádzajúc z informácie o priebehu politického grémia, ktoré bolo dnes doobeda, kde ste povedali, že budete informovať Radu Slovenskej televízie a vedenie Slovenskej televízie o tom, že by bolo účelné uskutočniť prenos z takého dôležitého bodu, ako je návrh štátneho rozpočtu, chcem sa vás opýtať, aké kroky ste v tomto smere urobili. A chcem dodať, že by bolo dobré, keby Slovenská televízia zabezpečila priamy prenos aj z takého významného bodu, akým je ratifikácia základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. A už len tak na dôvažok dodávam, že by bolo dobré, keby sme si založili taký zvyk, že otázky a interpelácie poslancov by tiež boli predmetom priameho prenosu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Ako som už informoval na dnešnom politickom grémiu, navrhujem, aby sme ako bod 26 programu prerokovali návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov. Ide vlastne o právnu normu, ktorá zabezpečuje nárast minimálnej mzdy. Keďže ste, pán predseda, predniesli návrh v mene vlády na doplnenie programu o iné sociálne zákony, domnievam sa, že v tomto prípade by sa tento návrh zákona o zvyšovaní minimálnej mzdy mohol prerokovať súčasne s návrhmi, ktoré predkladá vláda.

    Ďakujem pekne.

  • Pán predseda, chcem sa vyjadriť k vášmu návrhu doplniť program schôdze o štyri body. Chcem sa vyjadriť k dvom, k novele zákona o bankách a k novele zákona o obchodných a priemyselných komorách.

    Poslanecký klub KDH nemá výhrady k tomu, aby sme rokovali o zákone o bankách, ale prospelo by tomuto zákonu, keby sme o ňom rokovali v januári. Chcem vás poprosiť, aby ste odôvodnili, čo sa stane, ak by sme o ňom rokovali v januári. Boli sme na rokovaní s komerčnými bankami a s Národnou bankou a je evidentné, že zákonu by prospelo, keby sme ešte získali čas. Chcem vás teda poprosiť o lepšie odôvodnenie, čo sa stane, ak o bankách budeme rokovať v januári.

    Po druhé, chcem vyjadriť zásadný nesúhlas s tým, aby sme rokovali o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách. V prvom rade, tento návrh zákona nebol ešte vo výboroch a my máme veľmi nabitý program, iste bude náš výbor zasadať aj počas tejto schôdze k iným otázkam. Po druhé, dnes ma osobne požiadal predseda Obchodnej a priemyselnej komory, aby sme nerokovali na decembrovej schôdzi o tomto zákone, lebo má oveľa vážnejší dosah na postavenie a chod týchto záležitostí, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Chcem teda poprosiť, aby sme o tomto zákone rokovali na januárovej schôdzi, aby sme mali dostatok času rokovať s Obchodnou a priemyselnou komorou, so zástupcami podnikateľských kruhov a podobne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dovolím si podať návrh k bodu 16. Je to vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 132/1989 Zb. o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat, t. j. tlač 290. Vzhľadom na to, aby sa posúdili ešte niektoré odborné stanoviská, ale aj vzhľadom na to, že vládny návrh mal odôvodniť minister pôdohospodárstva pán Baco, ktorý je toho času na liečení, navrhujem, aby sme tento bod presunuli za bod 25, to znamená, aby sme ho prerokovávali ako bod číslo 26.

  • Bod číslo 16 presunúť za bod číslo 25, čiže ako bod číslo 26.

    Ďakujem pekne.

  • Pán predseda, mám náhradnú hlasovaciu kartu číslo 3.

  • Pán predseda, budem hlasovať náhradnou kartou číslo 1.

  • Ďakujem. Pán poslanec Čarnogurský.

  • Pán predseda, jednak budem hlasovať náhradnou kartou číslo 2 a jednak by som chcel navrhnúť ďalší bod do programu. Najskôr krátke odôvodnenie: Slovenská tlač každých niekoľko dní uverejňuje nové a nové informácie o účasti Slovenskej informačnej služby na odvlečení slovenského občana do zahraničia. Minulý týždeň som sa stretol s príslušníkom Slovenskej informačnej služby, súčasným, - teda doteraz, nazvem ho Oskarom F., ktorý mi osobne potvrdil svoju účasť na tomto odvlečení, a tým aj účasť Slovenskej informačnej služby, keďže sa tam zúčastnil z titulu služobných povinností. A konečne, slovenská tlač uverejňuje každú chvíľu nové a nové informácie o vnútorných pomeroch Slovenskej informačnej služby, myslím aj odhliadnuc od kauzy Michal Kováč mladší, čo svedčí o nízkej úrovni disciplíny v Slovenskej informačnej službe a o nízkej úrovni riadenia Slovenskej informačnej služby, keď sa zdá, že nič tam takmer nie je utajené, alebo nemôže byť utajené, a tým je Slovenská informačná služba vlastne nefunkčná a nemôže plniť povinnosti, ktoré podľa zákona má plniť.

    Z týchto dôvodov navrhujem, aby sme zaradili do programu ako bod programu: Rozpravu o informáciách o účasti Slovenskej informačnej služby na odvlečení slovenského občana do zahraničia, ako aj o úrovni riadenia Slovenskej informačnej služby. Ako bod programu, podľa poradia.

  • Vážený pán predseda, mám dve veci. Jedna bude informácia o stanovisku nášho poslaneckého klubu, ktorý dnes po rokovaní politického grémia sa vyjadroval k návrhom na dodatočné zaradenie vládnych návrhov do programu. Tiež sme takého názoru, že by zákon o bankách, resp. zákon o obchodnej a priemyselných komorách nemal byť predmetom tohto rokovania, pretože neboli podané žiadne dôvody, ktoré odôvodňujú naliehavosť týchto návrhov. K jednému chcem dodať, že vlastne nie je vecne vyjasnené, ako by to malo byť. Má sem prísť vysoký predstaviteľ obchodných a priemyselných komôr zo zahraničia, stretnúť sa s predsedom vlády a predsedom parlamentu. K zákonom o bankách chcem povedať, že je to rozsiahla norma, ktorú si poslanci takpovediac našli dnes na stole a nie som si celkom istý, či ju dokážeme preštudovať počas tohto zasadnutia a prerokovať vo výboroch tak, aby mohla byť úspešne schválená.

    Moja druhá časť tohto vystúpenia je venovaná konkrétnemu návrhu. Predkladal som ho už na minulej schôdzi. Zopakujem ho znovu. Navrhujem, aby sme ako 26. bod programu prerokovali rozpočet Fondu detí a mládeže na rok 1995. Teda nie 1996. Ak si pamätáte, tento návrh sme na minulej schôdzi zamietli s tým, že pán poslanec Halabrín informoval o prieskume, ktorý schválil výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru a mal sa uskutočniť vo Fonde detí a mládeže. Tento poslanecký prieskum sa uskutočnil. Poslanci podali správu nášmu výboru a tentokrát Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport odporúča Národnej rade prerokovať tento rozpočet a uzavrieť tak problém Fondu detí a mládeže na rok 1995, aby sme mohli potom na januárovej, resp. februárovej schôdzi rokovať o rozpočte fondu na rok 1996.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Pán poslanec Kunc.

  • Vážený pán predseda, za poslanecký klub SNS navrhujem, aby sme na tejto schôdzi neprerokúvali navrhovaný bod 21, návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Vzhľadom na už teraz známy nejednoznačný výklad zmluvy to bude oprávnené až potom, keď zmluvné strany pripravia a prijmú záväzný jednotný výklad textu zmluvy ako celku.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som sa vyjadril k tlači číslo 278, k vládnemu návrhu zákona o audiovízii. Tento zákon nevytvára systémové prostredie na rozvoj národnej audiovizuálnej tvorby na Slovensku. Návrh zákona nerešpektuje pripomienky odborných organizácií, akými sú Únia filmových distribútorov Slovenskej republiky, Slovenský filmový zväz a Únia televíznych tvorcov. Návrh zákona je prevažne reštrikčný, stanovuje sankcie, ale nepodporuje tvorbu. Nerieši otázku existencie podpory národnej audiovizuálnej tvorby okrem iného aj preto, že stanovuje niečo, čo už v zákone je. Mám na mysli fond Pro Slovakia. Pro Slovakia, ako vyplýva zo zákona, je len podporným zdrojom, pričom samotná tvorba nemá priamy zdroj. Zákon navyše nerozlišuje rozdiely technológie výroby a distribúcie na jednej strane filmu, na druhej strane videokaziet, ako aj osobitosti televíznej tvorby.

    Odporúčam, aby sme tento zákon stiahli z rokovania pléna Národnej rady Slovenskej republiky a po dôkladnej analýze problémov žiadali návrh koncepčného materiálu, v ktorom ťažisko zákona o audiovízii bude spočívať predovšetkým v podpore tvorby, tak ako je to obvyklé v iných demokratických krajinách.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Pán poslanec Köteles.

  • Vážená Národná rada,

    ako to uverejnila denná tlač, finančné ťažkosti jedinej maďarskej scény na východnom a strednom Slovensku, divadla TÁLIA, prinútili zrušiť až do odvolania všetky predstavenia. S takými istými problémami zápasí aj jediné rómske divadlo v Strednej Európe, divadlo Romatan v Košiciach.

    Kultúrny zväz Maďarov na Slovensku CSEMADOK práve v týchto dňoch prepustil všetkých platených zamestnancov. To isté sa stalo v Rusínskom kultúrnom zväze Rusínska obroda. S takými istými problémami zápasia aj vo Zväze Rusínov a Ukrajincov na Slovensku. Vzhľadom na fakt, že celej menšinovej kultúre teraz hrozí kolaps, navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky prerokovala tieto otázky. Navrhujem osobitný bod 19, kde by sa prerokovali tie otázky v prítomnosti ministra kultúry Slovenskej republiky Ivana Hudeca a podpredsedu vlády Slovenskej republiky Jozefa Kalmana.

  • Národnostných kultúr, menšinových kultúr.

  • Vážený pán predseda,

    navrhujem, aby sme po šiestom bode programu zaradili nový bod programu, ktorý by mal znenie: Vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku číslo 229/1991 Zb. v znení zákona číslo 93/1992 Zb.

    Krátke odôvodnenie. Obce zabezpečujú základné funkcie fungovania našej spoločnosti. Príjmy, ktoré predpokladá návrh rozpočtu na rok 1996, sú nižšie ako v roku 1995, čo znamená, že im hrozí kolaps v najbežnejších administratívnych funkciách. Obce z týchto okolností predávajú svoj majetok a často sa zadlžujú. Novelou zákona o pôde, ktorú navrhujem, by sa sčasti prispelo k riešeniu vzniknutej ťažkej finančnej situácie obcí, ktoré by mohli obhospodarovať vlastnícky nedoložené pozemky vo svojich katastroch. Používam tento návrh riešenia alebo tento spôsob riešenia otázky, lebo podobne k tomu prikročila aj vláda, že obišla v podstate všetky predpisy, ktorými by mali byť predkladané zákony.

    Ďakujem.

  • Pripájam sa k názoru tých, ktorí hovorili, aby sa zákon o banke presunul na neskoršie prerokovávanie. Chcem však doložiť niektoré vážne vecné argumenty. Zákon o bankách je mimoriadne dôležitý zákon pre pokračovanie transformačného procesu. Tento zákon je mimoriadne významný aj z pohľadu problému reštrukturalizácie bánk. Ak však predtým nebudeme mať zákon o opravkách a o rezervných fondoch, ako narábať s nimi, je zbytočné hovoriť o zákone o bankách a o reštrukturalizácii bánk. Určite si to uvedomia aj členovia vlády. Čiže navrhujem odsunúť prerokovanie tohto zákona až potom, keď preberieme zákon o opravkách a o rezervnom fonde.

  • Ďakujem. Pán poslanec Rózsa. Hornáček bol skôr, myslím. Hornáček nie? Tak pán poslanec Rózsa.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    podľa mojich vedomostí Národná rada rokuje podľa schváleného rokovacieho programu. 11. schôdza Národnej rady postupovala podľa schváleného programu, ale jej program zostal nevyčerpaný - predsedajúci svojvoľne rokovanie ukončil a neprerušil. Preto navrhujem, aby sa neprerokované body prerokovali na tomto rokovaní 12. schôdze Národnej rady. Ide o všeobecnú rozpravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Len vás musím upozorniť na jedno, že pán predsedajúci konal v zmysle rokovacieho poriadku, pretože v sále bol dvakrát zisťovaný počet poslancov a na nasledujúci bod nebola žiadna písomná prihláška do diskusie, takže nebolo o čom rokovať. Preto rozhodol správne.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    budeme hlasovať o pozmeňovacích návrhoch nášho programu, ktoré ste navrhli. Dovoľte, aby som dal najskôr hlasovať o tých návrhoch, ktoré som predniesol ja. O každom návrhu budeme hlasovať osobitne.

    Môj prvý návrh znel na zaradenie vládneho zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa zrušuje zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia číslo 366/1992 Zb. o opatreniach vo vzťahu k Zväzovej republike Juhoslávia, tlač 305. Jeden pozmeňovací návrh do programu bol taký, aby sme o tom nehlasovali. To vás len upozorňujem.

    Prosím, aby sme hlasovali.

  • Hlas zo sály.

  • O tom, že zaradíme tento bod programu na dnešnú schôdzu. Je to zrušenie embarga v Juhoslávii na základe rozhodnutia, ku ktorému sa federálna vláda pripojila a my sme si tento zákon osvojili.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 130 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Zaradenie tohto bodu programu sme schválili.

    Ďalší je návrh na zaradenie vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách, tlač 299. Je to ten návrh, ku ktorému pán poslanec Filkus a ešte niekto namietali, že by sa mal preložiť na inú schôdzu.

  • Hlasy z pléna.

  • Áno, niekto to tu navrhoval... pán poslanec Dzurinda. Prosím, hlasujme, kto je za zaradenie. Inak v tomto návrhu zákona ide vlastne len o to, či tu bude obligátna povinnosť, alebo fakultatívna, viac-menej.

  • Hlasy zo sály.

  • Hlasujeme o tom, či zaradíme tento bod programu. Pán poslanec Dzurinda ho chce odložiť na inú schôdzu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

    Takže sme nezaradili tento bod programu.

    Tretí návrh, ktorý som dal, je vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony. Je to tlač 302 a je to ako bod 24. Tu bolo takisto niekoľko návrhov preložiť tento bod.

  • Hlasy zo sály.

  • Banky. Zákon o bankách.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 70 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

    Tento návrh na zaradenie sme prijali.

    Mojím posledným návrhom je zaradenie vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti sociálneho zabezpečenia. Máte to ako tlač 304 pod bodom 25.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 119 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento môj pozmeňovací návrh do programu sme prijali.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    ako prvý po mne s pozmeňovacím, resp. doplňovacím návrhom vystúpil pán poslanec Šimko, ktorý žiada, aby sme pozmenili uznesenie z 25. novembra 1996 o počte členov v Osobitnom kontrolnom orgáne. Pán poslanec nešpecifikoval, o koľko členov, čiže budeme najprv hlasovať a potom by sme sa dohodli.

    Prosím, aby sme hlasovali o tomto návrhu.

  • Hlasy zo sály.

  • Zaradiť do programu na túto schôdzu, však to som povedal. (Hlasy zo sály.) Ale zaradiť do programu toto zmenené uznesenie. Zmeniť uznesenie v rámci bodu programu.

  • Hlasy zo sály.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme neschválili tento návrh pána poslanca.

    Ďalej sa prihlásil s doplňovacím návrhom pán poslanec Bárdos, ktorý žiada, aby sme body 27 a 28 prerokovali 15. decembra spolu jeden za druhým, najskôr 27, potom 28.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlas zo sály.

  • Áno, však hovorím, 27 a potom 28. A aby to bolo 15. decembra.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme neschválili tento návrh.

    Pán poslanec Weiss ďalej navrhuje informáciu o stretnutí v Madride, na ktorom sa zúčastní premiér Mečiar a niektorí ministri slovenskej vlády.

  • Hlas zo sály.

  • O spoločnom výbore, áno.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme za tento návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 66 poslancov.

    Takže sme neschválili tento návrh.

    Ďalej pán poslanec Weiss navrhol, aby sme v marci... Lenže v marci nebude schôdza, pán poslanec.

  • Hlas zo sály.

  • Dobre, aby sme zahrnuli na schôdzu Národnej rady podľa plánu, ktorý ešte budeme schvaľovať, buď na február, alebo marec, kontrolu programového vyhlásenia vlády.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 59 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme neschválili ani tento návrh.

    Ďalej sa pán poslanec Weiss pýtal mňa, čo som urobil na základe dohody v politickom grémiu o tom, aby televízia vysielala bod programu štátny rozpočet. Hneď po grémiu som poslal fax televíznej rade, kde som jej oznámil, že je to návrh, resp. názor politického grémia, že by televízia mala vysielať, resp. mohla vysielať tento bod programu. To som urobil okamžite po skončení grémia. S tým, že som ešte aj dodatočne poslal list pánu riaditeľovi televízie. Stačí, pán poslanec? Dobre, ďakujem.

    Ďalej sa pán poslanec Fico hlásil so zmenou do programu, a to aby bol zaradený ako bod 26 poslanecký návrh novely zákona 1/1992 Zb. o mzde. To je nárast minimálnej mzdy.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali. Jeden takýto návrh je už vo vláde, dala ho strana robotníkov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 67 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Takže sme neprijali tento pozmeňovací návrh.

    Pán poslanec Dzurinda mal návrhy, o ktorých sme hlasovali, zákon o bankách sme zaradili a o priemyselných komorách sme vypustili.

    Pán poslanec Delinga žiada, aby sme bod 16 zaradili ako bod 26. Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali. Bod 16 je vládny návrh zákona o ochrane práv k novým odrodám rastlín. Máte to ako tlač 290.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 91 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Ďalší návrh na doplnenie programu mal pán poslanec Čarnogurský a žiada, aby sme zaradili do programu rozpravu o informáciách Slovenskej informačnej služby a aj informáciu o stave riadenia Slovenskej informačnej služby. Nech sa páči, doplňte ma. Dajte mikrofón pánu poslancovi Čarnogurskému.

  • Pán predseda, názov tohto bodu, ktorý som navrhol, znie takto: Rozprava o informáciách o účasti Slovenskej informačnej služby na odvlečení slovenského občana do zahraničia, ako aj o úrovni riadenia Slovenskej informačnej služby.

  • Prosím, počuli ste. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme to neschválili.

    Pán poslanec Ftáčnik navrhol odložiť body programu o bankách a komorách, to je vyriešené, ale žiada, aby sme ako bod 26 zaradili do programu informáciu o rozpočte Fondu detí a mládeže na rok 1995. Pán poslanec, chcem len povedať, že nie je možné, aby sme to zaradili dnes, pretože ako viete, podľa zákona 189/1993 v § 5 v ods. 5 je, že fond predkladá návrh vláde, vláda ho schvaľuje a až potom ho dá Národnej rade. A ja som zatiaľ takýto návrh od vlády nedostal. Takže keď ho dostanem od vlády, okamžite tento bod programu zaradím. Nech sa páči, zapnite pána poslanca.

  • Vážený pán predseda,

    ja si uvedomujem vašu situáciu, že vy ten rozpočet nemáte. Náš výbor ho má už od januára a chýba k nemu stanovisko vlády, teda to, aby ho vláda oficiálne predložila do parlamentu. Nie náhodou som v novembri vystúpil, že tá vec mešká, očakával som, že vláda to na niektorom zo svojich zasadnutí prerokuje. Dvadsiaty šiesty bod programu bude možno v stredu budúci týždeň a dovtedy bude dvakrát zasadať vláda. Čiže mohla by urobiť poriadok, aby sme dlhy a resty roku 1995 takpovediac nechali roku 1995 a mohli sa v roku 1996 venovať iným problémom. To je zmysel môjho návrhu a podporil ho aj výbor. Nesmeruje k tomu, aby sme rokovali o niečom, čo nemáme. Naozaj to smeruje k tomu, aby nám vláda príslušný materiál dala, výbor sa k nemu vyjadrí a môžeme takpovediac uzavrieť kapitolu roku 1995 pre Fond detí a mládeže.

  • Pán poslanec, ja s vami úplne súhlasím. Ale nebolo by lepšie, keby sme to dali záväzne na január, a ja dovtedy vláde napíšem list, kde budem jednoznačne žiadať, dokedy nám ho má dať? Dám však hlasovať o vašom návrhu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Ftáčnika.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 61 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Takže sme neschválili tento návrh pána poslanca Ftáčnika s tým, že ešte v priebehu tohto týždňa upozorním vládu a budem žiadať zaradenie tohto bodu programu na január.

    Ďalej v návrhu programu žiada zmenu pán poslanec Kňažko, a to bod číslo 15, tlač 278, ktorý sa týka audiovízie, nezaradiť na dnešnú schôdzu. Prosím, prezentujme a hlasujme.

  • Hlasy zo sály.

  • O návrhu pána poslanca Kňažka o audiovízii, nezaradiť na túto...

  • Hlasy zo sály.

  • Dobre. Takže ak poslanci nevedeli, prosím, pokladajte toto hlasovanie za neplatné a ešte raz dám hlasovať o návrhu pána poslanca Kňažka, ktorým žiada, aby sme nezaradili na túto schôdzu bod programu číslo 15, tlač 278.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Čiže kto chce, aby sme nezaradili, hlasuje áno, a kto chce zaradiť, hlasuje nie. Keď vám to nie je jasné.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

    Takže tento bod programu zostal.

    Ďalej vystúpil pán poslanec Köteles, ktorý žiada, aby sme do bodu... Najskôr pán poslanec Kunc. Takže budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Kunca, ktorý žiada, aby sme bod číslo 21, ktorý sa týka základnej slovensko-maďarskej zmluvy, na dnešnej schôdzi neprerokovali. Prosím, kto je za, kto je proti.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 18 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 57 poslancov.

    Tento bod programu zostáva.

    Ďalej pán poslanec Köteles žiada, aby sme ako bod číslo 19 zaradili do programu otázku financovania menšinových kultúr.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme nezaradili tento bod programu.

    Pán poslanec Nagy žiada, aby sme ako bod číslo 7 zaradili novelizáciu zákonov číslo 229/1991 Zb. a číslo 93/1992 Zb. Zákony sa týkajú vlastníctva k pôde.

    Prosím, hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 41 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento bod sme do programu dnešnej schôdze nezaradili.

    Ďalej žiadal pán poslanec Filkus odklad rokovania o návrhu zákona týkajúceho sa bánk. To sme už rozhodli.

    Pán poslanec Rózsa chcel, aby sme zaradili všeobecnú rozpravu. Tá je zaradená aj tak.

    Ešte by som chcel poprosiť, skôr než budeme hlasovať, dostal som teraz lístok s informáciou, že v piatok, keď je rozprava, interpelácie, väčšia časť vlády je mimo. Takže aby sme to akceptovali a dali niektorý iný deň. Dohodneme sa v priebehu schôdze. Stačí to? Lebo, tak ako aj pán poslanec Weiss povedal, ani premiér tu nie je a ešte niektorí ministri sú úplne inde. Takže v priebehu schôdze sa dohodneme, ktorý deň to bude. Dobre?

    Prosím, dajte ešte raz hlasovanie. Teraz budeme hlasovať o celom programe našej schôdze.

    Prosím, hlasujme o programe ako celku, aj s pozmeňovacími návrhmi.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

    Konštatujem, že sme program 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky schválili.

    P r v ý m bodom programu, panie poslankyne a páni poslanci, bude

    správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Tužinského.

    Prosím predsedu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky pána poslanca Poliaka, aby podal správu výboru.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som z poverenia Mandátového a imunitného výboru podal správu o uprázdnení mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a nastúpení náhradníka.

    Podľa článku 14 ústavného zákona číslo 119/1995 Z. z., ktorý upravuje teraz rozpor záujmov, bol povinný každý poslanec a iný do ústavného zákona zahrnutý štátny funkcionár najneskôr do 30. novembra zanechať inú funkciu alebo vykonať právne relevantný úkon na jej zanechanie, ak ide o takú činnosť, ktorá je uvedená v článku 3 ústavného zákona.

    V tejto súvislosti sa poslanec Ján Tužinský rozhodol, že bude z doteraz vykonávaných činností ďalej vykonávať funkciu ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu a uprázdni mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Oznámil to Národnej rade Slovenskej republiky svojím listom z 31. 10. 1995, predloženom Mandátovému a imunitnému výboru 4. decembra 1995.

    Podľa zákona číslo 81/1995 Z. z., ktorý s účinnosťou od 7. apríla 1995 novelizoval zákon o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky číslo 80/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, sú náhradníci na post poslanca rozdelení do dvoch skupín. Najskôr dostane mandát taký náhradník, ktorý získal v poradí najvyšší počet prednostných hlasov zo skupiny kandidátov so ziskom aspoň 10 % prednostných hlasov z celkového počtu hlasov strany vo volebnom kraji. Ak taký náhradník nie je, ako je to aj v tomto prípade, nastupuje náhradník, ktorého určí z volebnej listiny kraja politická strana. Pritom sa prihliada na odbornosť poslanca, ktorého mandát sa uprázdnil. Hnutie za demokratické Slovensko vo svojom liste z 5. 12. 1995 určilo za takéhoto náhradníka pána Jozefa Hankera.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci,

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 11. schôdzi dňa 11. decembra 1995 preskúmal dodržanie podmienok predpísaných na nástup náhradníka. Zistil, že nastupujúcim náhradníkom koalície Hnutie za demokratické Slovensko a Roľnícka strana Slovenska vo volebnom kraji západoslovenskom za poslanca Jána Tužinského je Jozef Hanker. Jozef Hanker je slovenskej národnosti, štátna príslušnosť slovenská. Narodil sa 11. 9. 1934 v Pezinku. Doteraz bol riaditeľom Výskumného ústavu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky preskúmal platnosť nastúpenia náhradníka a tiež aj jeho voliteľnosť. Mandátový a imunitný výbor odporučil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, aby v zmysle § 48 ods. 7 zákona číslo 80/1990 Zb. v znení neskorších predpisov o voľbách do Slovenskej národnej rady vyhlásil na neuplatňovaný mandát náhradníka.

    Na záver navrhujem Národnej rade Slovenskej republiky schváliť uznesenie tohto znenia:

    "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie

    1. že podľa článku 81 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa Ján Tužinský vzdal funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Jeho mandát zaniká 11. decembra 1995,

    2. že na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky nastupuje podľa § 48 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov na návrh Hnutia za demokratické Slovensko pán Jozef Hanker vo volebnom kraji západoslovenskom,

    3. správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o uprázdnení mandátu a o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky."

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja vám, pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh uznesenia pána predsedu mandátového a imunitného výboru. Dávam o ňom hlasovať. Hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov. Za návrh hlasovalo 98 poslancov. Proti návrhu nebol nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s odporúčaním mandátového a imunitného výboru, podľa § 48 ods. 7 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov som vyhlásil na uprázdnený mandát poslanca Jána Tužinského nastúpenie náhradníka Jozefa Hankera.

    Osvedčenie o tom, že sa pán Jozef Hanker stal poslancom Národnej rady Slovenskej republiky 11. decembrom 1995, mu odovzdám po zložení sľubu.

    Pristúpime k skladaniu sľubu, páni poslanci. Prosím pána Jozefa Hankera, aby predstúpil pred rečnícky pult a do mojich rúk zložil ústavou predpísaný sľub s tým, že súčasne prosím pána poslanca Sečánskeho, aby prečítal znenie tohto sľubu. Vás všetkých, páni poslanci, poslankyne, prosím, aby ste počas sľubu stáli.

  • "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života."

  • Ďakujem vám, páni poslanci. Pánu poslancovi Hankerovi želám v jeho novej práci veľa úspechov a dúfam, že bude prínosom pre činnosť Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ďalším bodom programu je

    voľba poslanca do výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na odporúčanie klubu poslancov Hnutia za demokratické Slovensko sa navrhuje, aby pán poslanec Jozef Hanker bol zvolený do Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Má niekto pripomienky? Ak nie, dávam o tom hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Čiže 72 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 4 písm. 1) zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov zvolilo Jozefa Hankera za člena Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky. K tomuto rozhodnutiu bude vypracované uznesenie Národnej rady.

    Š t v r t ý m bodom programu je

    správa o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. až III. štvrťrok 1995.

    Panie poslankyne, páni poslanci, správu ste dostali ako tlač 293 a výsledky jej prerokovania vo výboroch ako tlač 293a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky správu uvedie podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík. Prosím, pán podpredseda vlády, aby ste sa ujali slova.

  • Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    oživenie slovenskej ekonomiky, ktoré sa po niekoľkoročnom útlme prejavilo výraznejším rastom hrubého domáceho produktu v priebehu 1. polroka tohto roka, pokračovalo aj v 3. štvrťroku. Rast hrubého domáceho produktu v stálych cenách o 6,1 %, ktorý bol dosiahnutý v 1. polroku, sa očakáva i ku koncu septembra - medzičasom sú už niektoré údaje 3. štvrťroku známe. Rast hrubého domáceho produktu predstavoval 7,4 % a kumulatívne za tri štvrťroky predstavoval rast hrubého domáceho produktu 6,5 %.

    Potešiteľné pritom je, že z odvetvového hľadiska dochádza k vyrovnanejšiemu vývoju ako v roku 1994 s výnimkou netrhových služieb a poľnohospodárstva. Vyrovnali sa proporcie najmä medzi rastom vo výrobných odvetviach a v sektore služieb. Celé uplynulé obdobie deviatich mesiacov tohto roku bolo v znamení intenzívneho rastu produkcie a služieb. Zrýchlil sa rast priemyselnej produkcie, pokračovalo oživenie stavebníctva, pozitívny trend bol vo sfére služieb a po niekoľkoročnom poklese sa zastavil i pokles vo verejnej a nákladnej doprave. Priemerné tempo inflácie za obdobie do 30. 9. 1995 dosiahlo oproti rovnakému obdobiu roku 1994 10,7 %. Koncom augusta tohto roka bolo v Slovenskej republike 338 843 nezamestnaných osôb evidovaných úradmi práce pri miere nezamestnanosti 13,3 %. To znamená, že miera nezamestnanosti klesla oproti augustu roku 1994 o 1,28 boda.

    Pozitívne výsledky sa za obdobie prvých deviatich mesiacov dosiahli aj v slovenskom zahraničnom obchode. Za uvedené obdobie sa dosiahol celkový obrat vo výške 372 miliárd korún, pričom celková bilancia zahraničného obchodu Slovenskej republiky bola aktívna, keď vývoz prevyšoval o 2,9 miliardy korún hodnotu dovozu. Aktívna bilancia v hodnote 7,5 miliardy korún bola dosiahnutá k štátom Európskej únie. Za pozitívne možno označiť aj výsledky deviatich mesiacov v plnení štátneho rozpočtu.

    Výsledky rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky za toto obdobie sú charakterizované dosiahnutým priebežným schodkom štátneho rozpočtu vo výške 2,9 miliardy korún. V tomto objeme schodku štátneho rozpočtu sú zahrnuté i výdavky vyplývajúce z clearingového zúčtovania platobného styku s Českou republikou vo výške 1,9 miliardy korún. Po ukončení platobnej dohody s Českou republikou, ktorá bola vypovedaná Českou republikou ku dňu 30. 9. 1995, Česká republika bude uhrádzať Slovenskej republike zostávajúci záväzok vo výške 130 miliónov ECU. Tento problém rieši nová platobná dohoda medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, ktorá po prerokovaní v oboch vládach tento týždeň je prakticky pripravená na podpis.

    Celkové príjmy štátneho rozpočtu k 30. 9. 1995 dosiahli hodnotu 114 350 miliónov korún, teda 114,35 miliárd korún, čo je 78,1 % z ročného rozpočtu. Daňové príjmy dosiahli k 30. septembru 1995 hodnotu 99 578 miliónov korún, čo je 76,7-percentný podiel z hodnoty rozpočtovaných daňových príjmov roka. Tieto príjmy predstavujú 87,1 % z celkového objemu dosiahnutých príjmov od začiatku roka a v porovnaní k rovnakému obdobiu minulého roka boli vyššie o 18,8 miliardy korún.

    Veľmi priaznivé výsledky sa dosiahli pri dani z pridanej hodnoty, kde sa dosahuje plnenie na 88 % ročného rozpočtu, naopak príjmy štátneho rozpočtu z výnosov spotrebných daní dosiahli len 54 % ročného rozpočtu. Po vykonaných previerkach, pomerne rozsiahlych, sa ukazuje, že nejde ani tak o nejaké ďalekosiahle daňové úniky, skôr sa ukazuje, že príjmy z výnosov tejto dane, tak ako boli stanovené štátnym rozpočtom pre rok 1995, boli predsa len nadsadené, že tie opatrenia, ktoré sa vykonali, či už ide o kolkovanie cigariet alebo páskovanie alkoholických nápojov, predsa len nepriniesli také výrazné nárasty príjmov, ako sa predpokladalo, takže očakávaný výpadok proti predpokladom štátneho rozpočtu v tejto oblasti daní predstavuje okolo 4 miliárd korún.

    Ministerstvo financií prostredníctvom daňových úradov vykonalo v priebehu druhého a tretieho štvrťroka kontrolu daňových subjektov s cieľom odhaľovať zatajené príjmy, neregistrovanú podnikateľskú činnosť, overovanie oprávnenosti nároku odpočtu dane z pridanej hodnoty. Zákonom určenými formami daňové úrady k 31. 8. 1995 vymohli sumu 3,1 miliardy korún. Nedaňové príjmy k 30. septembru dosiahli 14,8 miliardy korún, čo je 89 % ročného rozpočtu.

    Pokiaľ sa dotknem výdavkov štátneho rozpočtu, tie sa k 30. 9. 1995 realizovali v celkovom objeme 117 227 miliónov korún, vrátane výdavkov z titulu clearingového zúčtovania platieb s Českou republikou. Dosiahnutá skutočnosť predstavovala 70 % z rozpočtu výdavkov stanovených na rok 1995.

    Za sledované obdobie nedošlo k prekročeniu čerpania výdavkov a vývoj možno hodnotiť tiež ako priaznivý. Vývoj v tejto oblasti je výsledkom rozpočtovej regulácie, ktorá sa diferencovane uplatňovala v priebehu celých deviatich mesiacov tohto roka. Podotýkam však, že vôbec neboli regulované výdavky na sociálne dávky.

    Podstatnú časť výdavkov štátneho rozpočtu tvorili neinvestičné výdavky realizované vo forme bežných neinvestičných potrieb, ktoré k 30. septembru dosiahli hodnotu 106,7 miliárd korún, čo je 68,4 %. Pokiaľ sa dotknem výdavkov na sociálnu sféru tie sa rozpočtovali vo výške 14,6 miliárd korún, vrátane dávok sociálneho zabezpečenia a boli splnené na 83 % ročného rozpočtu. Rozpočet výdavkov na investičné účely bol na rok 1995 stanovený vo výške 11,4 miliardy korún, vynaložilo sa k 30. septembru 8,7 miliardy korún, čo je 76-percentné čerpanie ročného objemu. Pokiaľ ide o investičné dotácie miestnym samosprávam, tie dosiahli k 30. septembru 1995 výšku 237 miliónov korún a predstavujú 77-percentné plnenie ročného rozpočtu.

    Na záver výdavkovej časti mi dovoľte konštatovať, že rozsahom vynaložených výdavkov, napriek regulácii, sa zabezpečili všetky dôležité a rozhodujúce funkcie štátu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    na základe analýzy výsledkov rozpočtového hospodárenia je možné konštatovať, že vývoj za trištvrte roka 1995 v tejto oblasti bol pozitívny. Objem príjmov štátneho rozpočtu bol vyšší, ako sa predpokladalo pri tvorbe rozpočtu na rok 1995, a výdavky štátneho rozpočtu dosiahli úroveň v súlade so štátnym rozpočtom a opatreniami na dosiahnutie výšky stanovených výdavkov v roku 1995. Dosiahnutie zámerov štátneho rozpočtu v oblasti príjmov i výdavkov si však vyžaduje i naďalej dôsledný postup a zlaďovanie potrieb finančných prostriedkov na výdavky stanovených zákonom o štátnom rozpočte so zdrojmi v oblasti príjmov štátneho rozpočtu. Vývoj za uplynulých 9 mesiacov dáva predpoklady, že celkové výsledky rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky stanovené zákonom Národnej rady číslo 58/1995 Z. z. sa môžu v roku 1995 dosiahnuť a v niektorých oblastiach dokonca s priaznivejšími parametrami.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu podpredsedovi vlády. Prosím predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Miroslava Maxona, aby podal informáciu o výsledkoch prerokovania správy vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania správy o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. až III. štvrťrok 1995. Spoločnú správu sme všetci dostali ako tlač číslo 293a.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 670 z 24. novembra 1995 pridelil správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. až III. štvrťrok 1995 na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň poveril Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, aby pripravil na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu.

    Výbory prerokovali predloženú správu v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky v určenom termíne. Všetky výbory, ktorým bola správa pridelená na prerokovanie, ju vzali na vedomie bez pripomienok. Výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky, aby predloženú správu prerokovala a taktiež vzala na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport odporučili ďalej Národnej rade Slovenskej republiky, aby v prijatom uznesení uložila vláde Slovenskej republiky urýchlene doriešiť s vládou Českej republiky úhradu zostatku na clearingovom účte. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie požiadal podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky, aby pred prerokovaním správy predložil Národnej rade Slovenskej republiky ústnu informáciu o štruktúre daňovaných nedoplatkov v roku 1995.

    Vážené dámy, vážení páni, prílohou spoločnej správy k tlači 293 je i návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. až III. štvrťrok 1995.

  • Ďakujem pekne pánu predsedovi výboru poslancovi Maxonovi a prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o štvrtom bode programu. Do rozpravy sa doteraz prihlásilo 5 poslancov. Ako prvý vystúpi pán poslanec Delinga a pripraví sa pani poslankyňa Schmögnerová z SDĽ. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, panie poslankyne, páni poslanci,

    napĺňanie štátneho rozpočtu v tomto roku je skutočne obrazom, ako sa vyvíja ekonomika nášho štátu, a treba povedať, že svojou mierou do tohto napĺňania prispievajú aj podniky rezortu pôdohospodárstva. Niektoré väčšou mierou, niektoré menšou mierou, ale oživuje sa celý proces, to znamená, že naše poľnohospodárstvo sa pomaly vymaňuje z krízy.

    Tento hospodársky rok však nebol priaznivý. Nemôžeme zabudnúť najmä na to, čo sa udialo v priebehu celého roka, a to hlavne, že bol charakteristický nepriaznivým počasím v priebehu roka, hlavne v letných mesiacoch, keď boli, vzhľadom na poveternostné podmienky, veľmi nepriaznivé dosahy na naše poľnohospodárstvo, najmä na niektoré kultúry, a to značne vysoké zrážky, krupobitie, ďalej na východnom Slovensku to bol dosah enormného výskytu hraboša poľného. Malo to vplyv, samozrejme, aj na lesy, na lesné hospodárstvo, na vodné hospodárstvo.

    Chcem uviesť, že napríklad zrážky za mesiac jún 1995 sa pohybovali v rozmedzí prevažne medzi 130 až 200 % priemerného úhrnu zrážok, čiže normálu. V niektorých lokalitách dosiahol úhrn za jún až 400 % priemerného úhrnu zrážok, napr. vo Veľkých Ripňanoch 416 %, v Podhájskej 491 %, v Želiezovciach 447 %, v Rimavskej Sobote 365 %, v Žiari nad Hronom 395 %. Intenzita týchto zrážok často dosahovala extrémne hodnoty. Z uvedeného vyplýva, že mesiac jún bol zrážkovo mimoriadne výdatný a vo viacerých lokalitách veľmi škodlivý. V odvetví poľnohospodárstva spôsobila vysoká intenzita dažďa značné škody na jednotlivých poľnohospodárskych kultúrach, a to predovšetkým poľahnutím porastov, záplavami, podmáčaním, na svahovitých pozemkoch sa zintenzívnila vodná erózia a podobne. V niektorých lokalitách vznikli veľké škody v dôsledku silnej búrkovej činnosti a ľadovca.

    Škody v odvetví poľnohospodárstva na poľnohospodárskych kultúrach boli vyčíslené na sumu takmer 684 miliónov Sk. Škody takto spôsobené živelnými pohromami predstavujú u husto siatych obilnín 235 miliónov Sk na ploche 69 tisíc ha, u olejnín 69 miliónov Sk na ploche takmer 19 tisíc ha, v prípade cukrovej repy je to vo výške 63 miliónov Sk na ploche 6,5 tisíca ha. Škody na ovocných sadoch predstavovali 43 miliónov Sk na ploche 2 230 ha atď. V podstate ministerstvo pôdohospodárstva vyčíslilo tieto škody zo všetkých tých prípadov, ktoré sa stali.

    Priamy ekonomický dosah na poľnohospodárskych výrobcov sa odhaduje vo výnosoch z výroby v rozsahu cca 1,2 mld Sk. Krajne nepriaznivé poveternostné podmienky v čase kvitnutia viniča hroznorodého a silný infekčný tlak hubovitých chorôb, ako je peronospóra, múčnatka, hniloba, ako aj praktická nemožnosť použitia postrekov z dôvodu neustálych zrážok, spôsobili výpadok úrody hrozna, v dôsledku čoho vznikli škody v sume 346 miliónov korún a podniky, ktoré majú viac ako 50-percentné zastúpenie svojej produkcie vo výrobe hrozna, sa dostávajú tohto roku skutočne do nezávideniahodnej situácie.

    Okrem uvedeného v okresoch Trebišov, Michalovce, Vranov nad Topľou a Humenné došlo ku kalamitnému výskytu hraboša poľného, a to tesne pred zberom úrody, keď už technicky nebolo možné pristúpiť k hubeniu škodcov. Škody spôsobené týmto živočíšnym škodcom na obilí, na kukurici a olejninách predstavujú spolu takmer 140 miliónov Sk.

    V odvetví vodného hospodárstva vznikli podnikom povodí a podnikom vodární a kanalizácií v dôsledku povodňovej situácie v šiestom mesiaci v období 10 dní škody na základných prostriedkoch vo výške 92 miliónov korún.

    V odvetví lesného hospodárstva postihli škody spôsobené povodňami predovšetkým lesné cesty, drobné vodné toky v extravilánoch a v intravilánoch obcí, ktoré sú v správe organizácií lesného hospodárstva. Celkove vyčíslené škody v odvetví lesného hospodárstva predstavujú 52,5 miliónov Sk.

    Takáto sumarizácia uvedených škôd v celom rezorte je potom kvantifikovaná v tomto roku zaokrúhlene na miliardu a 300 miliónov Sk ako priame škody. Ministerstvo pôdohospodárstva zmapovalo túto situáciu, ktorá vznikla v našich poľnohospodárskych podnikoch, a v spolupráci so samosprávnymi orgánmi, čiže Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou, vyčíslila ich reálnu hodnotu. Na základe toho bola vo výbore prerokovaná informácia, celá správa o dôsledku týchto škôd, a to 29. 11. 1995. Tieto škody boli posúdené, a preto je dôležité sa nimi zaoberať aj v rámci plnenia rozpočtu za trištvrte roka.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo ma zaviazal, aby som predniesol na dnešnom rokovaní k plneniu štátneho rozpočtu za I. až III. štvrťrok 1995 návrh na riešenie, a to tak, aby vláda Slovenskej republiky pomohla nahradiť tieto škody v celkovej výške 500 miliónov Sk, čím sme zreálnili a hlavne ministerstvo pôdohospodárstva zreálnilo túto výšku z tých 1 300 miliónov zhruba na 38 %.

    Preto, vážení páni poslanci, za týmto účelom riešenia dosahu uvedených živelných pohrôm a škôd v rezorte pôdohospodárstva dávam návrh, aby sa do návrhu uznesenia k tomuto bodu rokovania navrhla za časťou C nová časť D, kde by sa uložilo vláde Slovenskej republiky riešiť tento problém zmenou rozpočtových pravidiel v rozpočte za rok 1995 s termínom riešenia do 31. 12. 1995. Konkrétny návrh znenia uznesenia v bode D by znel:

    Národná rada Slovenskej republiky

    D. ukladá vláde Slovenskej republiky

    zmenou rozpočtových pravidiel riešiť ako prioritu dôsledky živelných pohrôm v rezorte pôdohospodárstva v roku 1995 v objeme 500 miliónov Sk.

    Termín riešenia: do 31. 12. 1995.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu poslancovi Delingovi. Ďalej je prihlásená do rozpravy pani poslankyňa Schmögnerová a pripraví sa pán poslanec Lysák. Len by som prosil, páni poslanci, keby ste do prihlášok do rozpravy písali aj čísla bodov, potom neviem, k čomu to mám zaradiť.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, milé kolegyne, milí kolegovia,

    štátny rozpočet Slovenskej republiky za I. až III. štvrťrok 1995 dosahuje deficit 2 878 miliónov po odrátaní výdavkov za clearingové zúčtovanie iba 1 005 miliónov a po zohľadnení splátok vládneho dlhu prebytok asi 7 miliárd Sk. Je to výsledok, ktorý by mohol vzbudzovať závisť napríklad u nášho južného suseda Maďarskej republiky, no napríklad i v Spojených štátoch amerických. Ibaže neodporúčam urobiť unáhlený záver. Najskôr treba detailnejšie analyzovať výsledok, ako i to, ako a za akú cenu za dosiahol a aký bude predpoklad do konca roku 1995.

    Rozpočet na rok 1995 bol zostavený tak, že hneď od začiatku bolo zrejmé, že pre niektoré rezorty bude znamenať ťažko udržateľnú situáciu. Medzi nimi na prvom mieste opozícia upozorňovala na rezort zdravotníctva. Napriek tomu odvody zo štátneho rozpočtu do Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa schválili iba na úrovni 54 % zákonne určenej výšky. Rezort školstva bol druhým, ktorého kapitola bola podhodnotená až na kritickú hranicu. Aj Najvyšší kontrolný úrad upozorňoval na nedostatočne rozpočtované prostriedky na sociálne dávky hradené z dvoch kapitol štátneho rozpočtu.

    Rozpočet takmer nerátal s podporou rozvoja. 1 miliarda v štátnom cestnom fonde sotva stačí na údržbu ciest. Žiadne zdroje na veľkolepý projekt diaľnic sa nevytvárali. Nevyčlenili sa zdroje ani na bytovú politiku. Investičné dotácie podnikateľskému sektoru na zabezpečenie nevyhnutnej rekonštrukcie železničných dopravných ciest, na čiastočnú obnovu vozového parku autobusovej dopravy, na práce na vodárenských nádržiach sa v rozpočte na rok 1995 limitovali iba na čiastku 2 miliardy slovenských korún, no i tie sa, ako svedčí správa o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, čerpali iba na úrovni 48,6 % roka. Pre ministerstvo pôdohospodárstva sa rozpočtovalo iba 7,46 miliardy korún, no čerpanie dosiahlo iba 66,3 % ročného zámeru. Na rozvoj malého a stredného podnikania sa rozpočtovalo 200 miliónov slovenských korún, no aj tie sa do konca III. štvrťroka 1995 i tak nepoužili.

    Môžem teda pripomenúť, že rozpočet na rok 1995 bol zostavený ako silne reštriktívny a ako taký, ktorý neindukoval žiadne významnejšie rozvojové impulzy. Z takého zorného uhla fakt, že za prvé tri štvrtiny roka sa deficit rovná iba 13,7 % rozpočtovaného deficitu, že skutočné výdavky dosiahli iba 70 % rozpočtovaných, pričom skutočné príjmy až 78,1 % rozpočtovaných, a že i silne obmedzené výdavky pre niektoré rezorty, či určené na niektoré rozvojové projekty sa nečerpali na rozpočtovanej úrovni nasvedčuje, že skutočnosť oproti rozpočtu je ešte horšia.

    V prvých troch štvrťrokoch roku 1995 sme žili ešte v reštriktívnejších podmienkach a vytvorili sa ešte horšie predpoklady na budúci rozvoj, ako to schválili vládni poslanci v zákone o štátnom rozpočte na rok 1995. Ako sa predpokladalo, najkritickejšia je situácia v zdravotníctve. Dlh zdravotníckych zariadení k 30. 9. 1995 dosiahol 3,17 miliardy korún. Vnútorná zadlženosť zdravotníckych zariadení sa odhaduje na niekoľko desiatok miliárd. Tí, ktorí sú odkázaní na lekársku starostlivosť, skúsili na vlastnej koži, ako sa finančná kríza odráža na zdravotníckej starostlivosti, na diagnostikovaní chorôb, na liečbe. Tých, ktorí sú zdraví, pri opätovnom rozhodovaní o rozpočte na rok 1996 varuje Slovenská lekárska komora svojím vyhlásením - citujem: "Za peniaze, funkcie, iné výhody a prípadne len služby, ktorými si naši predstavitelia kupujú vašu zhovievavosť, mlčanlivosť, ale aj spoluzodpovednosť pri okrádaní vášho zdravotníctva, si zdravie veru sebe ani svojim deťom nekúpite." A apeluje na všetkých, nezávisle od ich politickej príslušnosti, aby pomohli schváliť taký štátny rozpočet, ktorý zabezpečí prostriedky pre zdravotníctvo. Pri schvaľovaní rozpočtu na rok 1995 sa to nepodarilo.

    Na logiku uťahovania opaskov v roku 1995 najviac doplatili sociálne najslabší. S odstupom viac ako polroka sa zvýšilo životné minimum a od neho závislé prídavky na deti a dôchodky, s rovnakým oneskorením sa upravovali aj ostatné starobné dôchodky. Vyvrcholením starostlivosti vlády o tých, ktorí sú odkázaní dochádzať do práce verejnou dopravou, lebo si nemôžu dovoliť cestovať súkromnou, či štátnou limuzínou, bolo zrušenie robotníckych lístkov. Kompenzácie, ktoré vláda po troch mesiacoch schválila, nezaplátajú pre mnohých ani desatinu diery v peňaženke.

    Aký je predpoklad rozpočtového hospodárenia do konca roka? Posledné mesiace roka sú najnáročnejšie na rozsah čerpania výdavkov, ako sa uvádza v správe. Napríklad v súlade so splátkovým kalendárom sa v IV. štvrťroku má zaplatiť časť štátneho dlhu vo výške 15,4 miliardy korún. Oficiálne sa upozorňuje na potrebu uvážlivo postupovať pri čerpaní prostriedkov, ale nespochybňuje sa rozpočtovaný výsledok. Zatiaľ na základe výsledkov rozpočtu ku koncu novembra, keď neočistený schodok osciluje okolo 7 miliárd korún, ani na to dôvod nie je. Treba dodať, že napĺňať kasu štátneho rozpočtu do konca roku 1995 pomôžeme všetci nad bežný daňový rámec. Do konca roku sa do rozpočtu presunú 2 miliardy slovenských korún z Centra kupónovej privatizácie. Je to časť z toho, čo štát od dôverčivých mikov vyzbieral na kupónové knižky. Daňové opatrenia z roku 1994 pomohli dnešnej vládnej moci dvakrát. Vlani vyhrať vo voľbách, tento rok naplniť štátny rozpočet. Príjmy z dane z pridanej hodnoty sa za prvé tri štvrťroky vybrali na úrovni 88,8 % rozpočtu a to predstavovalo o 12,8 miliardy viac ako v minulom roku.

    Z toho, na čom vláda Jozefa Moravčíka stratila isté politické body, vláda Vladimíra Mečiara výdatne v celom roku 1995 ťaží. Keby bola chcela, mohla totiž v priebehu roku 1995 niekoľkokrát uskutočniť daňové korekcie. O tom, že na naplnenie rozpočtových príjmov z tejto dane bude mať vplyv i zavedenie registračných pokladníc, nepochybujem, no v rozpore s mienkou ministerstva financií sa nazdávam, že čakať efekt už v odpočte rozpočtu za tri štvrťroky je predčasné.

    Rozpočtu pomáhajú nad plánovaný rámec aj daňové preplatky, ktoré podľa údajov Ústredného daňového riaditeľstva dosiahli za prvé tri štvrťroky roky až 2,8 miliardy korún. Údaje z Ústredného colného riaditeľstva nie sú k dispozícii. Že to podniky robia nedobrovoľne, je zrejmé, pritom sa na nich priživujú iné podniky a podnikatelia. Daňové nedoplatky a povolené odklady v platení daní za to isté obdobie totiž predstavujú 20,4 miliardy korún. Ako daňový poplatník, ktorý si svoje daňové záväzky riadne plní, musím položiť otázku, dokedy bude vláda udeľovať výnimky a ako chce cez daňové úrady dosiahnuť, aby sa aspoň časť nedoplatkov do rozpočtu dostala a použila sa tam, kde ich najviac treba.

    Prílohou k správe je informácia o hospodárení s rozpočtovými rezervami Slovenskej republiky. Je v nej pozoruhodné napríklad čerpanie prostriedkov na finančné zabezpečenie obnovy rusoveckého zámku vo výške 32 miliónov slovenských korún, ktorý sa stal uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 460 z 20. júna 1995 popri hoteli Bôrik a hoteli Fórum tretím účelovým zariadením vlády na území Bratislavy, no i čerpanie rezervy predsedu vlády rozpočtovanej vo výške 30 miliónov slovenských korún, napríklad pre Združenie slovenských novinárov, Literárny týždenník a ďalšie združenia či nadácie blízke Hnutiu za demokratické Slovensko. O tom, či sa dozvieme o použití rezervy predsedu vlády v roku 1996, možno vážne pochybovať.

    Podľa nových rozpočtových pravidiel, ktoré sa majú odhlasovať na 12. schôdzi Národnej rady, sa totiž rezerva predsedu vlády už nebude uvádzať v kapitole všeobecná pokladničná správa, ale v kapitole úradu vlády a či bude jej čerpanie v kapitole úrady vlády rozložené podľa jednotlivých položiek ako doposiaľ, nevieme. Pri rozpočte na rok 1996 nás bude bolieť hlava aj tak z iného.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Lysák. Ďalej je prihlásený pán poslanec Filkus.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, pani poslankyne, páni poslanci, ctení hostia,

    zaradiť tento bod na začiatok bolo logické a, myslím si, že aj veľmi šťastné, pretože práve pred schválením nových pravidiel a hlavne štátneho rozpočtu na budúci rok je to veľmi vhodné. Budeme sa mať aspoň o čo seriózne opierať. Samozrejme, dôležité nie je len to, ale fakt, že všetky rozhodujúce zámery štátneho rozpočtu, ktoré sme už začiatkom roka schválili, boli tak, ako boli uvádzané, dosiahnuté. Výsledky ukázali, že boli racionálne a reálne. Myslím si, že je dôležité, aby sme si to uvedomili.

    Hrubý domáci produkt, ako je už známe, oproti minulému roku vzrástol o 6,1 % a v bežných cenách je to takmer o 20 %. Približne v rovnakej výške sa tieto čísla očakávajú aj ku koncu roka. Toto je ten dobrý signál a na rozdiel od predchádzajúcej rečníčky mám dojem, že je to dobrý signál aj pre zahraničie. Naozaj už aj tí, ktorí nás donedávna všelijako označovali, jednoznačne priznávajú, že Slovensko je v tomto smere na špici transformujúcich sa štátov, či to niekto chce, alebo nechce priznať.

    Na výsledkoch tretieho kvartálu tohto roku je, myslím, povšimnutiahodný pozitívny vývoj - v zhode s programom - v oblasti inflácie. Tento vývoj skutočne udivuje. Počuli sme to na viacerých rokovaniach nášho výboru pre financie, rozpočet a menu, kde to predstavitelia zahraničných inštitúcií veľmi pozitívne hodnotili.

    Rovnako treba privítať, že priemerná minimálna mzda vzrástla o vyše 14 %, čo po premietnutí rastu nákladov v dôsledku inflácie znamená reálny nárast miezd o 3 %. Samozrejme, nie je to veľa, to si všetci uvedomujeme, ale prosím, aby sme si uvedomili aj to, že je to praktický odraz makroekonomických výsledkov v rozpočtoch občanov, obcí a rodín. A toto si popri negatívnych prvkoch treba takisto seriózne všimnúť. Ako som pozeral ďalšie materiály, v tomto roku sa dá predpokladať ročný nárast miezd ešte o nejaké tie desatinky percenta, hovorí sa okolo 7200 korún, teda 14,6 %. Pravda, menej pozitívny vývoj je pri porovnaní rastu cien priemyselných a poľnohospodárskych výrobkov, žiaľ, tá druhá skupina je vpredu.

    Dôležitým kritériom je aj stúpajúce oživenie priemyselnej produkcie, kde sa zvýšila účasť spracovateľských odvetví o takmer 20 %. Je dôležité, že sa nám začína postupne stabilizovať poľnohospodárstvo a dobré náznaky sú aj v stavebníctve. Samozrejme, nemôžem obísť ani zatiaľ veľmi pozitívny vývoj v oblasti zahraničného obchodu.

    Tých, ktorí tak veľmi radi kritizujú smerovanie Slovenska a majú obavy, kam smeruje, prosím, aby si uvedomili, že zahraničný obrat v roku 1995 za trištvrte roka jednoznačne dáva krásny obraz: 40 % produkcie smeruje do oblasti OECD a takmer 40 % do oblasti krajín CEFTA. Plusové saldo 2,3 mld za trištvrte roka je takisto, myslím, jasné svedectvo, že plnenie vládneho programu je tu zatiaľ naozaj zaujímavé a pozitívne. V dôsledku týchto tendencií boli príjmy štátneho rozpočtu za trištvrte roka vyššie o 4,5 mld, teda plnili sa, ako sa to už spomínalo, na 78 %. A potešiteľné je aj to, že veľký podiel na tom mala dôslednejšia realizácia výberu DPH, kde sa príjmy prekročili o 6 mld. Mám však taký dojem, že sa žiada aj z príslušného rezortu solídnejšia analýza príčin spotrebných daní, kde bola strata 4 mld korún a plnenie ani nie 55 %. Bolo by dobré, aby sme počuli, myslím pri hodnotení celého roka, či to bola chyba alebo nepresnosť v úvahách, alebo v naplnení.

    V tejto oblasti je ešte pozoruhodnejšie to, že kontroly daňových úradov vymohli od neplatičov zákonným spôsobom vyše 3 mld korún, ale nedoplatky napriek tomu stúpli zo 16 na vyše 20 mld korún. Myslím, že aj to si vyžaduje oveľa solídnejšie analýzy, než je možné uvádzať tu na tomto plenárnom zasadaní.

    Rovnako pozoruhodné a, myslím, pre nás všetkých poučné je vysoké plnenie nedaňových príjmov - na takmer 90 % - pri príjmoch z rozpočtových organizácií a pri odvodoch z príspevkových organizácií, kde rozpočet uvažoval s 3 mld, a dosiahlo sa celkove 7 mld. Zrejme tu bude treba oveľa prísnejší meter a korektúru z oboch strán.

    Oproti plusu 3 % príjmovej časti štátneho rozpočtu za trištvrte roka bolo na strane výdavkov zaznamenaných 117 mld, teda 70 %. To svedčí o tom, že popri všetkých neduhoch, ktoré náš vývoj a proces transformácie sprevádzajú, je v našom obnovenom mladom štáte vládny program, ktorý sme začiatkom roka schválili, akceptovaný a, ako vidno, plnený.

    Ťažšie pochopiteľné je pre mňa nízke čerpanie, a to sa už predo mnou spomínalo, investičných prostriedkov podnikateľského sektoru - ani na 50 %. Pri hodnotení polroka sme v našom výbore počúvali argumenty o časovom posune v dôsledku nepripravených projektov. Ale trištvrte roka, myslím, je dosť dlhý čas a vyžaduje to serióznejšiu odpoveď.

    Zaujímavé je zlepšenie hospodárenia rozpočtových organizácií, ktoré vyčerpali investičné prostriedky za trištvrte roka na takmer celú výšku, na vyše 94 %. Je to skoro vzorové po slabšom štarte u týchto organizácií, a úplne odlišné od podnikateľskej sféry. Toto si naozaj neviem vysvetliť.

    Pokiaľ ide o výdavky sociálnej sféry v rozsahu takmer 15 mld, tie boli čerpané intenzívnejšie, a to až na 83 %, a na tom sa najvýznamnejšou mierou podieľali prídavky na deti.

    Nakoniec mi dovoľte, dámy a páni, poznamenať, že ak sú doterajšie výsledky plnenia štátneho rozpočtu za 1. až 9. mesiac napriek problémom a ťažkostiam, ktoré vyplývajú z procesu transformácie, pozitívne, majú na tom zásluhu ľudia, ktorí tento rozpočet programovali, ľudia z riadiacej, produkčnej, obslužnej sféry, ktorí tento program realizujú. O tom, že je racionálny, svedčí celkový vývoj ekonomiky a predpoklad jeho splnenia za celý rok.

    Samozrejme, nechcem maľovať veci ružovo, nie je to môj zámer. Uvedomujem si - a to si zrejme uvedomujeme všetci - problémy, ktoré sužujú občanov, najmä tých s najnižšími príjmami, mladé rodiny, dôchodcov, nezamestnaných, problémy sú v podnikateľskej sfére, v zdravotníctve atď. až po niektoré oblasti zahraničných vzťahov. Jediným riešením týchto problémov je zvýšenie výkonnosti ekonomiky, efektívnejšia a kvalitnejšia práca na všetkých úrovniach. To by sme si hádam mali uvedomiť, tak ako som to spomínal v úvode, práve pri posudzovaní programu na rok 1996 - štátneho rozpočtu a ďalších materiálov, ktoré budeme prerokúvať na tomto 12. zasadaní našej Národnej rady.

    Navrhované uznesenie o plnení štátneho rozpočtu za 1. až 9. mesiac odporúčam schváliť tak, ako je predložené.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja. Ďalej je prihlásený pán poslanec Filkus a pripraví sa pán poslanec Baránik.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády,

    predmetom môjho príspevku alebo vzťahu k tomuto materiálu nie je vôbec to, či ho prijať, alebo nie. Áno, samozrejme. Ale treba vedieť, že už ide o čísla, ktoré sú dnes staré. To už nie je pravda. Napriek tomu si treba niečo z toho zobrať pri hodnotení tohto vývoja. Po vystúpeniach jednotlivých poslancov mi zostalo len málo, ale predsa by som chcel upozorniť na dva okruhy problémov.

    Na jednej strane treba povedať, že východiská, o ktorých sa tu hovorilo, a nazvime ich znovu (len aby sa to nesprofanovalo) makroekonomické, sú vlastne pozitívne. Teraz sa vyslovene priznám, že som nevymýšľal tento vzťah, len som chcel v daňových reláciách a potom pokiaľ ide o proces oživenia z pohľadu investícií poukázať na niektoré otvorené problémy.

    Prvý. Je, pravda, že prišlo k ohromnému rastu daňových príjmov za obdobie I. až III. kvartálu. Je to viac ako 17 miliárd. To je úžasný prírastok. Ale prišlo aj k prírastku nedoplatkov o 4 miliardy. Keď tieto dve čísla dám k sebe, a o tom sme v našom výbore začali hovoriť, len potom sme už veľa času nemali, za každú korunu prírastku daní mám 23 halierov prírastku nedoplatkov. Myslím, že to už nie je celkom v poriadku. K tomuto sa treba vyjadriť, zaujať určité stanovisko a venovať najmä v budúcnosti pozornosť. Samozrejme, uvedomujem si, že v tých nedoplatkoch sú aj povolené odklady platenia daní, povolené platenie dane v splátkach, nevymožiteľné nedoplatky atď. Tak či tak - táto relácia jednej koruny prírastku daní k 23,5 haliera nedoplatkov na daniach je povšimnutiahodná.

    Druhý problém. Keď hovoríme o procese oživenia, o rozvojových impulzoch, ako rozvíjať ekonomiku atď., tam sme sa už x-krát dohovorili na tom, že teraz je to predovšetkým tvorba fixného kapitálu, rast fixného kapitálu a rast konečnej spotreby - motivované najmä vnútorným dopytom. Zahraničný dopyt - relácie vynikajúce, pozitívne, ale už sme si povedali niečo aj o štruktúre vývozu, o štruktúre toho, čo vyvážame, a že tak ďalej veľmi nemôžeme pokračovať. To znamená, že treba sa viac venovať vnútornému dopytu a z tohto pohľadu sú tie investície mimoriadne zvláštne.

    Samozrejme, uvedomujem si, že to, čo je na investíciách v štátnom rozpočte, nie je rozhodujúce pre to, aby sa vytvorila väčšia tvorba fixného kapitálu, že sa to robí cez podnikateľskú sféru atď. Ale napriek tomu, keď beriem tých 11,4 mld v štátnom rozpočte na všetky investície a 8,7 sa čerpalo, čo je, ako hovoril pán podpredseda vlády, 76-percentné plnenie, a dávam to do relácií k plneniu týchto investícií na podnikateľský sektor, na rozpočtové organizácie a osobitne na príspevkové organizácie, tak mi to ukazuje aj to, čo spomenul pán poslanec Lysák, že dotácie na investície pre podnikateľský sektor majú plnenie 48,6 %. Z celého objemu 2,5 mld na celý rok za 3 kvartály sa vyčerpalo 1,2 mld. O tom istom probléme sme už raz hovorili a pán podpredseda vlády použil argument, že koncom roka sa to zlepší, pretože vtedy príde ku kumulovaniu a vtedy sa objaví nárast pri čerpaní investičných prostriedkov. Nie som si istý, či to tak bude. V každom prípade dotácie investičného charakteru pre podnikateľskú sféru nehovoria o tom, že by sme pristupovali k rozvoju a k rozvojovým impulzom tak, ako sme predpokladali.

    Tieto dva okruhy problémov som spomenul len z toho dôvodu, aby sme si to všimli a najmä aby sme v ďalších krokov transformačného procesu venovali oveľa väčšiu pozornosť daňovým nedoplatkom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalej je prihlásený pán poslanec Baránik.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy, vážení páni, vážení hostia,

    vo svojom vystúpení sa nebudem zapodievať hospodárskymi výsledkami, ktoré uviedol pán podpredseda vlády a diskutujúci predo mnou, lebo sú uvedené v správe, ktorú máme všetci k dispozícii. Chcem upozorniť na skutočnosti, že pozitívne výsledky štátneho rozpočtu sú výsledkami:

    1. racionálneho pôsobenia ekonomických subjektov, ktoré ako prvé pochopili ťažkosti prebudovania ekonomiky na trhovú a súčasne aké prednosti má tento proces pre aktívne pôsobiace ekonomické subjekty, ale aj pre nich ako fyzické osoby. Efekt sa prejavuje v tom, že manažéri získavajú na autorite a uznaní, čo je primerane spojené aj s osobným ekonomickým prospechom;

    2. racionálnych legislatívnych noriem, ktoré boli prijaté v poslednom období v záujme formovania trhového prostredia;

    3. racionálnych opatrení hospodárskej politiky zameraných na podporu rozvoja základných odvetví hospodárstva, a to priemyslu, pôdohospodárstva, cestovného ruchu, bankovníctva, malého a stredného podnikania a ďalších;

    4. stability menovanej politiky;

    5. udržaného sociálneho konsenzu.

    Uvedené skutočnosti sa rozhodujúcou mierou zaslúžili o rast hospodárstva, ako to vykazuje štatistika. Rozvoj hospodárstva má vplyv na zlepšenie ekonomickej situácie všetkých kategórií obyvateľstva v dôsledku rastu reálnych miezd a reálnych dôchodkov. Najlepšie je to v kategórii podnikateľov, na druhom mieste zamestnaného obyvateľstva v prosperujúcich firmách, peňažníctva, priemyslu, cestovného ruchu a podobne, potom zamestnaného obyvateľstva v štátnych inštitúciách a verejnom sektore. Aj keď ešte veľmi skromne, ale predsa bolo možné zvýšiť dôchodky a sociálne dávky dôchodcom a nezamestnaným. V nepriaznivej situácii je časť nezamestnaného obyvateľstva, ktoré popri podpore v nezamestnanosti a ďalších sociálnych dávkach nemá možnosť získať ďalšie finančné zdroje.

    O úspech rozpočtovej politiky sa mimoriadne zaslúžili inštitúcie, ktoré stoja v pozadí, a to ministerstvo financií racionálnou konštrukciou rozpočtu a jeho realizáciou, inštitúcie, ktoré majú hlavnú zásluhu na zabezpečovaní podstatnej časti zdrojov štátneho rozpočtu, to sú daňové úrady, colníctvo, ale osobitne Ústredné daňové riaditeľstvo v Banskej Bystrici a Ústredná colná správa v Bratislave. Pracoviská týchto inštitúcií patria medzi rizikové pracoviská a to nie je náležite ocenené ani spoločenským, ani ekonomickým uznaním.

    Ústredná colná správa zabezpečila príjmy do štátneho rozpočtu do 27. 11. 1995 v rozsahu 74 mld Sk. Do konca roku určite prekročí hranicu 80 miliárd. Pritom táto organizácia plní aj iné úlohy. Z nových pribudla ochrana hraníc proti pašovaniu drog, k čomu nie je colníctvo náležite technicky a personálne vybavené. Nemá potrebné finančné prostriedky.

    Úctu treba prejaviť aj práci daňových úradov a Ústrednému daňovému riaditeľstvu. Napriek ich veľkému úsiliu dochádza k veľkým daňovým únikom a nedoplatkom. Od 31. 12. 1994 do 30. 8. 1995 vzrástli nedoplatky na daniach zo 14,7 mld na 20,4 mld, čiže nie o 4 mld, ako uviedol pán poslanec Filkus, ale o 6 mld. K 30. 9. 1995 najväčšie nedoplatky sú z dane z pridanej hodnoty, to je 5,6 mld, zo spotrebnej dane 2,6 mld, daň z príjmu právnických osôb 2,6 mld, nedočerpaná daň z obratu 2,3 mld, odvod z objemu miezd 1,2 mld, ostatné 2,1 mld.

    Podľa organizačných foriem ekonomických subjektov sú nedoplatky nasledujúce: spoločnosti s ručením obmedzeným dlhujú 5,3 mld, akciové spoločnosti 5,4 mld, štátne podniky 3,4 mld, fyzické osoby nezapísané v obchodnom registri 2,7 mld, fyzické osoby zapísané v obchodnom registri 1,1 mld, družstvá 1,3 mld, ostatné 1,3 mld. Spolu je to 20,4 mld.

    Okrem toho daňové úrady urobili dodatočný predpis dane v nasledujúcom rozsahu. V roku 1993 bol vyrubený 4,4 mld a vymožený z tohto predpisu 2,08 mld Sk. V roku 1994 5,9 mld a vymožených 3,1 mld Sk. V roku 1995 do konca septembra bol dodatočný predpis 7,7 mld a vymožený 3,5 mld Sk. Daňové úrady napriek mimoriadnej dôležitosti pracujú v sťažených podmienkach, často nedostatočne vybavené výpočtovou technikou a ostatnou technikou, ani odmeňovanie nie je príťažlivé, ako sa navonok zdá. Je tu vysoká fluktuácia, prakticky v krátkom čase viac ako 30 % pracovníkov fluktuovalo. Podnikateľské subjekty schopných daňovníkov lákajú vysokými niekoľkonásobnými platmi v nádeji, že im pomôžu znížiť daňové odvody rôznymi daňovými únikmi, ťažšie zistiteľnými, keďže sú odborníci.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci,

    žiadam vás, aby ste pri hodnotení správy o plnení rozpočtu, ale predovšetkým pri schvaľovaní rozpočtu na rok 1996, osobitne kapitoly ministerstva financií, brali do úvahy aj mnou uvedené skutočnosti, ktoré treba riešiť a môžu zohrať významnú úlohu pri úspešnej realizácii štátneho rozpočtu v nasledujúcom roku.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec.

    Pán poslanec Filkus sa hlási s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem. Ja len chcem zacitovať koniec strany 12 a začiatok strany 13 tohto materiálu, kde sa píše: "Za prvých 9 mesiacov toho roku sa zvýšili daňové nedoplatky zo 16,3 mld v januári na 20,4 mld k 30. 9. 1995." Nič iného.

  • Ďakujem. Pán poslanec Černák, hlásite sa do rozpravy? S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Baránik.

  • Chcel by som reagovať na poznámku pána poslanca Filkusa. To je správny údaj, ktorý on uviedol, ale ja som uviedol údaj od 31. 12. 1994 a nie od 31. 1. 1995.

  • Ďakujem. Pán poslanec Vaškovič - faktická poznámka.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    chcel by som navrhnúť uznesenie tohto znenia: Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby ministerstvo financií predložilo do 30. marca 1996 podrobnú analýzu daňových nedoplatkov a pokút a návrh na riešenie nepriaznivého stavu v tejto oblasti.

  • Ďakujem. Ďalej sa prihlásil pán poslanec Kunc s faktickou poznámkou.

  • Chcel by som iba v podobe faktickej poznámky upriamiť pozornosť na šestnástu stranu správy, kde sa vo výdavkoch v časti B - investičné výdavky uvádzajú investičné dotácie podnikateľskému sektoru s percentom čerpania 48,6. Ono je to na pohľad isteže celkove malá suma. Ale keď je aj takéto nízke čerpanie v položke, ktorá by mala znamenať rozvoj podnikateľských aktivít, a teda mala by v prvom rade zaujímať, a veľmi zaujímať hospodárske rezorty, tak si myslím, že si to zasluhuje pozornosť, napriek nevýznamnosti, resp. vyvoláva pozornosť práve preto, že je to malá suma, a ani tú nevieme využiť.

    Svojho času som pri prijímaní zákona na podporu stredného a malého podnikania pripomínal a aj som navrhol určité doplnenie zákona v tom zmysle, že by to bolo hospodárske rezorty v určitom zmysle viazalo, aby venovali väčšiu pozornosť tejto veci, pretože ide o záujem ekonomiky. Argument, že neprichádzajú podnikateľské návrhy takého typu, kde by to bolo odôvodnené, myslím si, už nemožno prijímať a treba niečo urobiť v záujme toho, aby to hospodárske rezorty účinnejšie chápali. Nenazdávam sa, že by bolo treba v tomto zmysle nejako dopĺňať uznesenie, ale bol by som rád, keby aj ministerstvo financií v tom smere zaujalo stanovisko. O úsporu, ktorá sa takto získava, určite nestojíme.

  • Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia,

    mnoho našich pripomienok a poznatkov už povedali moji predrečníci z Demokratickej únie, niektoré otázky sme si s pánom podpredsedom vlády vyjasnili vo výbore, keď osobne predkladal správu o plnení. Dovoľte mi preto touto formou tri krátke poznámky.

    Predovšetkým by som bol rád, keby nám pán podpredseda vlády zdôvodnil, prečo je nízke plnenie v plánovaných položkách, najmä odvody Národnej banky a ostatné nedaňové príjmy, ktoré dosiahli najnižší stupeň plnenia 35,5 %. Tu som veľmi rád, že Transgaz, resp. Slovenský plynárenský podnik si plní svoje zvýšené odvody a že znovu výdatne prispel do slovenského rozpočtu, ale v ostatných položkách sme zrejme kalkulovali s príjmami, ktoré sa nedosiahli.

    Nesúhlasím s vetou v správe 10, ktorá pri priaznivých výsledkoch plnenia dane z pridanej hodnoty hovorí, citujem: "Priaznivý dopad na plnenie rozpočtových príjmov z tejto dane malo aj zavedenie registračných pokladníc a zrušenie burzového predaja spotrebného tovaru." Poznatky o registračných pokladniciach mnohé kolegyne a kolegovia máte z terénu a osobne som presvedčený, že ten efekt, ktorý sa od nich sľuboval, sa nedosiahol a zásadne nesúhlasím s druhou časťou vety, ktorá hovorí o tom, že bol zrušený burzový predaj spotrebného tovaru. Okrem toho zníženie dane, teda výnosov zo spotrebných daní, signalizuje tie 4 mld výpadku a predovšetkým neplnenie z piva, vína a tabakových výrobkov signalizuje podľa mňa skôr opak, že v tejto oblasti sa pokútny a pouličný predaj rozbieha.

    Som zásadne za to, aby sme ľuďom dali možnosť lacno kúpiť. Nepodporujem nejaké pokútne a šmelinárske obchody, ale ak ľuďom neumožníme lacno doma nakúpiť, tak pôjdu nakúpiť do Poľska. Podľa hrubého odhadu colníkov približne 7 mld korún sa minie na burzách v Poľskej republike a myslím si, že je to škoda pre slovenskú ekonomiku.

    Potom by som poprosil, pán podpredseda, keby ste mohli bližšie špecifikovať, podľa mojich informácií výrazne zabral v roku 1995 cestovný ruch. Keďže v tejto správe nie je možné vyčítať podrobnejšie čísla, nežiadam nejaké absolútne presné, ale bol by som rád, keby ste povedali, ako sa vyvíjal príjem cestovného ruchu v roku 1995. Na túto otázku by som rád mal odpoveď predovšetkým preto, aby sme pri schvaľovaní rozpočtu na budúci rok hľadali možnosti, ako v tejto perspektívnej oblasti, v cestovnom ruchu ešte zvýšiť možnosť dosiahnutia príjmov do štátneho rozpočtu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja.

    Pani poslankyne, páni poslanci, nemám už žiadnu prihlášku, takže končím rozpravu k tomuto bodu programu, vyhlasujem ju za skončenú. Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené poslankyne, poslanci,

    dovoľte mi niekoľko slov k tej diskusii. Predovšetkým k vystúpeniu pani poslankyne Schmögnerovej, pokiaľ ide o to, či zakladal, alebo nezakladal štátny rozpočet v roku 1995 dostatočné impulzy. Myslím, že ich zakladal v primeranej miere okoliu, ekonomickému okoliu. Ak rastie hrubý domáci produkt o 6,5 %, ak je evidovaný rast investícií o 20 %, myslím, že to nie sú nezanedbateľné rastové impulzy, ktoré reálne prebiehajú a prebehli touto ekonomikou. Myslím, že umenie zostaviť štátny rozpočet nie je napchať ho výdavkami za každú cenu. Umením štátneho rozpočtu je zostaviť ho tak, aby boli primerane zaťažené všetky generácie, aj tie, ktoré sú už v dôchodku, aj tie, ktoré sú ešte v reálnej činnosti, aj tie, ktoré nastupujú, a zároveň, aby sa zabezpečili primerané rastové tendencie.

    Podobne pokiaľ ide o jej výhrady voči diaľniciam, myslím, že boli zabezpečené v tom rozsahu, v akom stavebné firmy boli schopné pri danom rozpade štruktúr výstavby diaľnic nastúpiť do celého procesu, takže ten štart diaľnic sme zabezpečili prostriedkami presne v tom rozsahu, ako bol schopný tento štart vecne sa zabezpečiť. Na ďalší rok, keďže predpokladáme už výraznejší záber, sa primerane dvíhajú aj rámce na finančné krytie rozvoja diaľnic.

    Podobne pokiaľ sa spomínala otázka zdravotníctva, školstva, sociálnych dávok, ide o rezorty, ktoré sú dlhodobe poddimenzované. Tu môže nastúpiť len metóda postupných krokov. Narazíme na tento problém najmä pri diskusii o štátnom rozpočte. Toto pokladám len za takú drobnú rozcvičku pred diskusiou o štátnom rozpočte. Takisto v roku 1994 54 % odvodu za povinné osoby v oblasti zdravotníctva bolo nedostatočných. Pani poslankyňa Schmögnerová ako členka vlády mala možnosť žiadať aj v roku 1994 zvýšenie na 70 %, z pochopiteľných dôvodov napätia v štátnom rozpočte to neurobila ani jedna z vlád, ktoré boli roku 1994, a nespravila to ani naša vláda v rámci návrhu rozpočtu na rok 1995, kým sme nemali jasno, ako stojíme v rámci príjmov, výdavkov štátneho rozpočtu a ako stabilizovane sa vyvíja ekonomický rast. Takže túto otázku zdravotníctva, myslím si, kardinálnu, budeme navrhovať na riešenie na rok 1996. To znamená, aj my sme sa museli vysporiadať v roku 1995 so stratou zdravotníctva v rozsahu 3,5 mld, ktorá bola presunutá z roku 1994. V tomto je veľmi spravodlivé práve to, že došlo k výmenám vlád na prelome roku 1994 - 1995 a môžeme sa pozerať, kto vodu káže a víno pil.

    Pokiaľ ide o daňové nedoplatky, bolo to tu traktované viacerými poslancami, či už je to pani Schmögnerová, pán Lysák, pán Filkus, treba si uvedomiť, že áno, daňové nedoplatky vzrástli zo 16 mld na 20 mld Sk, ale na druhej strane výber daní vzrástol zhruba o 20 mld Sk. Ak sa zlepšuje identifikácia, správa, výber daní, tak vždy to nesie so sebou aj určitú zmenu v reláciách daňových nedoplatkov. Treba si položiť otázku, či je lepšie vybrať, zinkasovať 20 mld daní navyše, aj s tým rizikom, že to prinesie cez identifikáciu daní 4 mld nedoplatkov, alebo prijať kritiku a nechať dane, tú dynamiku v pôvodnej úrovni, bez rizika, že budú narastať daňové nedoplatky. Myslím, že odpoveď je jednoznačná, že my do identifikácie, do lepšej správy daní musíme ísť s cieľom zvyšovať daňové príjmy aj pri riziku, že bude rásť objem daňových nedoplatkov. Na druhej strane v objeme daňových nedoplatkov, toto sa konštatovalo, sú subsumované aj pokuty, penále, ktoré znovu narastajú s lepšou identifikáciou, správou daní.

    Žiaľbohu, ten systém sledovania daňových nedoplatkov bol založený niekedy roku 1993, bolo možné tento systém riešiť trebárs roku 1994 a zaviesť iné sledovanie. Nové sledovanie spúšťame od polovice roku 1995 s tým, že už sa pokúšame odlišovať pokuty, penále, pretože to je čosi iné, ako sú vlastné daňové nedoplatky. Podotýkam, že platné zákony už nedovoľujú ani vláde, ani ministerstvu financií dávať úľavy, alebo nebodaj odpúšťať daňové povinnosti.

    Pokiaľ tu bola diskusia a, domnievam sa, oprávnená, zo strany viacerých poslancov o tom, že je tu nedobrý vývoj v oblasti spotrebných daní, vo vstupnom slove som povedal, že spotrebné dane na základe pomerne rozsiahlych previerok, ktoré sme vykonali u viacerých subjektov, ktoré sa najväčšou váhou podieľajú v oblasti týchto produktov, že jednoducho zatiaľ sa nenaplnila predstava, alebo nie v tom rozsahu sa naplnila predstava, ako sme predpokladali, určitého rastu prínosov zavedením niektorých krokov v oblasti cigariet, alkoholu. Jednoducho došlo k nadsadeniu v úvahách štátneho rozpočtu na rok 1995 s tým, že, samozrejme, treba ďalej pokračovať v celom systéme zdokonaľovania daňovej sústavy.

    Treba si však uvedomiť, že sa stále pohybujeme v systéme, ktorý prináša nové ekonomické zákony, ktorý prináša určitý vývoj ekonomického prostredia, takže je veľmi zložité presne odhadnúť jednotlivé podpoložky príjmov štátneho rozpočtu a bude to ešte nejaký čas trvať, pretože ste si mohli všimnúť v správe, že na jednej strane sa vysoko prekračuje daň z pridanej hodnoty, na druhej strane sa nenapĺňajú spotrebné dane. Je veľmi zložité odhadovať trebárs v závislosti od hrubého domáceho produktu alebo ďalších parametrov ekonomiky, ako sa nám detailne budú vyvíjať jednotlivé druhy daní. To sa nedarí ani vyspelým západným krajinám, ktoré majú už dlhodobo stabilizovanú ekonomiku, stabilizovaný vývoj parametrov.

    Pokiaľ sa tu diskutovalo o čerpaní investícií, či už to bol pán poslanec Filkus, alebo pán poslanec Kunc, je záležitosť v tom, že realizácia investícií v priebehu roka beží, platby bežia s istým oneskorením. Ja vás ubezpečujem, že príde v tom 10., 11. mesiaci k frontálnemu rastu výdavkov v tomto smere s tým, že už to prebieha, takže čerpanie investícií v dnešnej dobe je už úplne iné, ako uvádza správa za trištvrte roka. Ak by som uviedol posledné údaje z piatku minulého týždňa za celkový rozpočet, tak rozpočet je vyčerpaný už na 157 mld Sk, plán je 167, to znamená, zostáva nám už len 10 mld Sk čerpania štátneho rozpočtu. Tým naznačujem, že to čerpanie je momentálne už veľmi vyvážené a príjmy dosiahli 147 mld Sk, to znamená, že sme o 1 mld korún už nad ročnou úvahou príjmov na rok 1996.

    Pán poslanec Černák tu položil otázku k odvodom Národnej banky Slovenska, prečo sú natoľko nízke. Je to otázka časového rozlíšenia. Treba si uvedomiť, že základným cieľom Národnej banky nie je tvoriť zisk a odvádzať do štátneho rozpočtu, ale zabezpečovať konsolidovanú menovú politiku štátu. To je zo zákona jej úloha, to znamená, že ona ju plní v tých časových reláciách a v tom rozsahu, ako sa vyvíja reálna situácia. Medzičasom Národná banka odviedla ďalšiu tranžu, takže tá situácia k dnešnému dňu je už trošku iná.

    Pokiaľ sa týka registračných pokladníc, ony nebudú mať vplyv len na úroveň dane z príjmov v roku 1996, ale cez určité priznanie obratu vplýva zavedenie registračných pokladníc nepochybne aj na dynamiku výberu dane z pridanej hodnoty. Súhlasím s tým, že tam nám trošku uletel ten výraz, čo sa týka burzového predaja. Ak ste si všimli, ja som v správe, ktorú som hovoril k plneniu rozpočtu, nepoužil ten výraz, že bol zrušený, ale použil som výraz, že bol obmedzený. Trošku, do istej miery bol obmedzený, ale súhlasím, že zrušenie to zďaleka nie je.

    Pokiaľ ide o kvantifikáciu cestovného ruchu, žiaľbohu, nemáme cez finančné daňové ukazovatele zatiaľ špecifikované okruhy, odkiaľ nám idú daňové príjmy. Pokúšame sa v tom smere niečo urobiť, aby sme aspoň základné okruhy podnikateľských aktivít dostali do nejakých blokov, v rámci nich služby, a potom by sme aspoň vedeli povedať, koľko máme daňových príjmov zo služieb, ale momentálne takýto systém sledovania daní ešte neexistuje. Poslúžiť môže jedine štatistika alebo všeobecné hospodárske ukazovatele, ktoré však nie sú v správe ministerstva financií. Takže neviem zatiaľ povedať o dynamike cestovného ruchu, ani o vplyve dynamiky na vývoj daní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja, pán podpredseda. Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave? Nie. Ak nie, tak prosím, pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia.

    Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu uznesenia aj s pozmeňovacími a doplňovacími návrhmi, o ktorých budeme najskôr hlasovať.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    v rozprave vystúpilo celkove šesť poslancov. Jeden pozmeňovací návrh sa uplatnil v rámci faktickej poznámky. Pán predseda, dávam návrh, aby sme najskôr hlasovali o pozmeňovacích návrhoch a potom o uznesení ako celku.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    ako prvý predniesol pozmeňovací návrh pán poslanec Delinga. Podľa tejto požiadavky by sa uznesenie k predloženému materiálu malo rozšíriť o bod D, v ktorom sa ukladá vláde Slovenskej republiky zmenou rozpočtových pravidiel riešiť ako prioritu dôsledky živelných pohrôm v rezorte pôdohospodárstva v roku 1995 v objeme 500 miliónov Sk. Termín do 31. 12. 1995.

  • Budeme hlasovať o uznesení, ktoré nám prečítal pán predseda Maxon. Prosím, hlasujme. Pán spoločný spravodajca ho navrhuje prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 91 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Tento návrh na doplnenie uznesenia sme prijali.

  • Druhý pozmeňovací návrh predniesol pán poslanec Vaškovič: Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby ministerstvo financií predložilo do 30. marca 1996 podrobnú analýzu daňových nedoplatkov a pokút a návrh na riešenie nepriaznivého stavu v tejto oblasti.

    Tento pozmeňovací návrh neodporúčam prijať.

  • Je to pozmeňovací návrh do uznesenia ako písmeno D. Prosím, hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Takže sme neprijali tento návrh.

  • Návrh uznesenia máme všetci ako súčasť tlače 293a, takže ak dovolíte, budeme hlasovať o tomto návrhu uznesenia, vrátane doplňovacieho návrhu, ktorý sme už odsúhlasili. Ako spoločný spravodajca odporúčam návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. až III. štvrťrok 1995 prijať.

  • Áno, takže hlasujeme o uznesení ako celku s návrhom prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 85 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o stave plnenia štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. až III. štvrťrok 1995.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    pristúpime k p i a t e m u bodu programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rozpočtových pravidlách.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 184 a spoločnú správu ako tlač 184a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona prednesie aj v tomto prípade podpredseda vlády pán Sergej Kozlík. Prosím, pán podpredseda, aby ste sa ujali slova.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    dovoľte mi, aby som z poverenia vlády odôvodnil predloženie návrhu zákona o rozpočtových pravidlách a súčasne vás oboznámil s jeho základnou charakteristikou.

    Návrh zákona prešiel rokovaním vo všetkých výboroch Národnej rady a ste s ním oboznámení, preto sa môžem sústrediť na tie otázky, ktoré znamenajú v porovnaní s doterajším stavom najvýznamnejšiu zmenu a logicky aj pri prerokovaní vo výboroch najviac zaujali vašu pozornosť.

    V diskusii vo výboroch sa predniesli požiadavky, aby bol v zákone presne definovaný časový harmonogram zostavenia návrhu štátneho rozpočtu. Sme toho názoru, že usmerňovanie prác v etape zostavenia návrhu štátneho rozpočtu musí byť operatívne a prináleží vláde, resp. ministerstvu financií.

    Vo vzťahu k Národnej rade považujeme za pozitívum, že po prvýkrát sa zákonom určuje hraničný termín predloženia návrhu zákona o štátnom rozpočte do 15. novembra.

    Dovolím si konštatovať, že až na malé výnimky ste pozitívne prijali postup navrhovaný v prípade vzniku rozpočtového provizória. Najmä skutočnosť, že aj v tomto prípade sa zabezpečí postup rozpočtového hospodárenia podľa pravidiel schválených Národnou radou, bola z vašej strany prijímaná kladne. Niektoré otázky sa sústredili na návrh, či sa príjmy rozpočtu majú schvaľovať zákonom. Nazdávam sa, že zbytočne sa vláda podozrieva z toho, že chce obísť Národnú radu pri definovaní tejto stránky rozpočtu. Nezdá sa nám však logické, aby výška príjmov, dosiahnutie ktorej obsahuje vždy prvok rizika, bola definovaná silou zákona. Objektívne nedisponujeme takou paletou nástrojov a opatrení, aby sme dokázali na príjmovej stránke rozpočtu pružne zo dňa na deň zabezpečiť vyšší príliv zdrojov do rozpočtu.

    Vláda by sa tak mohla ľahko dostať do pozície nerešpektujúcej zákon. Na druhej strane tým, že sa zadresňuje stimulácia prekračovania príjmov, rastie význam schvaľovania príjmov kapitol a ich úroveň pri rozpise rozpočtovým organizáciám. Rozpočtové opatrenia z titulu získania nadplánovaných príjmov sa nestratia anonymne v kapitolách, ale sa dostanú do zdrojov tej organizácie, ktorá vyššie uvedené zdroje vytvorila.

    Pri posudzovaní návrhu zákona sa vo výboroch objavili snahy ponechať určitému okruhu rozpočtových organizácií, najmä v oblasti školstva, všetky vytvorené príjmy. Aj keď sme v návrhu zákona umožnili podobný postup v prípade stravného a nevyhýbame sa uplatniť takýto postup aj v ďalších prípadoch, nie sme za generalizovanie takéhoto riešenia. Narušili by sme tým nielen princíp rozpočtu spočívajúci v prerozdeľovaní zdrojov, ale vytvorili by sme značne nerovnomerné podmienky pre rôzne subjekty.

    V súvislosti s tvorbou príjmov sme dôkladne zvažovali aj ďalšie uplatňovanie doterajšieho § 34 zákona o rozpočtových pravidlách, podľa ktorého výnos pokút a penále smeruje do rozpočtov kapitol formou doplnkových zdrojov. Navrhujeme naďalej uplatňovať tento princíp ako významný motivačný faktor, ale súčasne zásadným spôsobom upraviť tvorbu a použitie týchto zdrojov.

    Diskusia vo výboroch neobišla ani oblasť poskytovania záruk za bankové úvery. Vyskytli sa však návrhy pevne stanoviť rámec záruk a nevytvoriť možnosť zákonom tento rámec zvýšiť. Sme toho názoru, že by mala existovať možnosť výnimočne prekročiť tento rámec. Je to opodstatnené najmä v prípade veľkých investičných celkov, ako je napríklad jadrová elektráreň Mochovce.

    Aj keď v tomto roku prostredníctvom zákona o štátnom rozpočte bol vytvorený priestor na poskytnutie záruk vo väčšom rozsahu, dôsledným posudzovaním projektov sme zákonom danú možnosť nenaplnili. Záruky budeme poskytovať len na také projekty, ktoré z hľadiska rozvoja Slovenska a plnenia programového vyhlásenia vlády považujeme za strategické.

    Návrh zákona o rozpočtových pravidlách nevisí vo vzduchoprázdne, ale vychádza z logiky pripravovanej štátnej pokladnice. Jej ideový projekt je predložený na rokovanie vlády a po jeho schválení ho dáme k dispozícii aj poslancom Národnej rady. Ak bude zo strany poslancov záujem, môžeme rovnako ako v prípade rozpočtovej klasifikácie zabezpečiť zahraničných expertov aj na odborný seminár venovaný štátnej pokladnici.

    Aj keď nechcem znižovať význam predchádzajúcich charakteristík nových rozpočtových pravidiel, za hlavný argument ich prerokovania a schválenia pokladám skutočnosť, že podľa nich je v mnohých smeroch spracovaný návrh štátneho rozpočtu na budúci rok.

    Vážené poslankyne, poslanci, verím, že pri schvaľovaní predloženého návrhu zákona budete brať do úvahy uvedené súvislosti. Keďže neboli vo výboroch vznesené zásadné pripomienky, po diskusii v pléne prosím o podporu a schválenie tohto návrhu zákona.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Teraz prosím spoločnú spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Ivetu Novákovú, aby predniesla správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu tohto zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, pani poslankyne, páni poslanci,

    predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rozpočtových pravidlách. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 641 z 13. novembra 1995 pridelil vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rozpočtových pravidlách na prerokovanie do 1. decembra 1995 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov. Na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určený výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu s tým, že skoordinované stanoviská sa premietnu v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vládny návrh zákona Národnej rady o rozpočtových pravidlách prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený v stanovenej lehote.

    Výbor pre životné prostredie a ochranu prírody neprijal uznesenie o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o rozpočtových pravidlách, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Zahraničný výbor vyslovil súhlas s vládnym návrhom zákona o rozpočtových pravidlách a odporúča ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť v predloženom znení.

    Ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport vyslovili súhlas s vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rozpočtových pravidlách a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami, o ktorých odporúčam hlasovať nasledovne: En bloc odporúčam prijať pozmeňovacie a doplňovacie návrhy pod bodmi 2, 4, 13, 18, 20, 21, 24, 25, 27, 28, 29, 30, 32, 34, 36, 39, 40, 42, 43, 44, 45, 48, 49, 50, 53, 54, 55, 56, 57, 59, 60, 63, 64, 67 a 68. En bloc odporúčam neprijať body 1, 3, 5, 6, 7, 8, 10, 11, 12, 14, 15, 16, 17, 19, 22, 23, 26, 31, 33, 35, 37, 41, 47, 51, 52, 58, 61, 62, 65 a 66. Osobitne odporúčam hlasovať o bodoch spoločnej správy 9, 38 a 46.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pozmeňovacie a doplňovacie návrhy, ktoré vyplynú z rozpravy, prosím odovzdať písomne.

    Vážený pán predseda, po otvorení rozpravy sa do rozpravy hlásim ako prvá.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Do rozpravy som dostal zatiaľ 4 písomné prihlášky v tomto poradí: páni poslanci Sopko, Pásztor, Dzurinda, Komlósy. Takže, nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa sa hlási ako prvá do rozpravy.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    predkladám 4 pozmeňovacie a doplňovacie návrhy. Môj prvý pozmeňovací návrh sa dotýka bodu 9 spoločnej správy. Ide vlastne o technickú záležitosť, kde znenie § 2 ods. 2 sa upravuje tak, ako je uvedené v bode spoločnej správy. Tam ide viac-menej o tlačovú chybu. Má tam byť odsek 2 namiesto odseku 3.

    Môj druhý pozmeňovací návrh sa dotýka bodu 38 spoločnej správy, kde v § 16 ods. 1 písm. b) sa slová "záväzné úlohy a záväzné limity" nahrádzajú slovami "záväzné úlohy, záväzné limity a záväzné ukazovatele" a v písmene g) takisto za slová "záväzných úloh a záväzných limitov" doplniť slová "a záväzných ukazovateľov".

    Môj tretí pozmeňovací návrh sa dotýka § 15 odseku 2, kde sa v predvetí za slovo "tvoria" vkladá slovo "najmä".

    A posledný, štvrtý pozmeňovací návrh sa dotýka bodu 46 spoločnej správy, kde odporúčam nasledovné znenie § 23 odseku 1: "Rozpočtové organizácie alebo príspevkové organizácie možno zriadiť, zrušiť, zmeniť, meniť ich podriadenosť alebo spôsob financovania od prvého dňa nasledujúceho rozpočtového roku. V odôvodnených prípadoch môže minister financií povoliť iný termín."

    Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov. Teraz prosím pána poslanca Sopku.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážená Národná rada, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    zákonom číslo 159/1993 Zb. bol novelizovaný zákon číslo 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách. Touto novelou zákona bol doplnený § 21, ktorým sú určené príjmy rozpočtov obcí po písmeno j). Podľa tohto odseku príjmom obcí sa stal aj zostatok z likvidácie štátneho podniku, kde zakladateľská funkcia prešla na obce podľa osobitného predpisu, s výnimkou prípadov uvedených v § 16 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 474/1990 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické a fyzické osoby. Je to zákon o malej privatizácii.

    Z predkladaného vládneho návrhu zákona o rozpočtových pravidlách v § 26 tento druh príjmov ako príjem obce vypadol. Navrhujem preto v odseku 1 pod doterajšie písmeno k) zapracovať príjmy zo zostatku likvidácie podnikov podľa pôvodného znenia. Doterajší text uvedený pod písmenom k) navrhujem označiť písmenom l).

    Dôvodom tejto navrhovanej zmeny je skutočnosť, že likvidácia podnikov z titulu malej privatizácie, ktorým prešla zakladateľská funkcia na obce, je veľmi zdĺhavá a vo viacerých prípadoch závisí od rýchlosti rozhodovania súdov. Ešte zložitejšia situácia je pri vymáhaní pohľadávok zo zahraničia. Poznám konkrétne mestá, kde likvidácia štátnych podnikov do 31. 12. 1995 nebude ukončená.

    Z uvedených dôvodov navrhujem ponechať tento príjem pre obce aj v ďalšom období. Myslím, že netreba zvlášť zdôrazňovať, že rozpočty samospráv sú obmedzené a sú limitujúcim faktorom pre iniciatívy, pre úsilie a prácu tých, ktorí prebrali zodpovednosť za rozvoj miest a obcí. A to sú nielen starostovia a primátori, ale aj poslanci obecných zastupiteľstiev z rôznych politických strán. Schválením tejto zmeny pomôžeme aspoň niektorým mestám. O to vás, vážené kolegyne a kolegovia, prosím. Prosím, podporte tento doplnok.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalej je prihlásený pán poslanec Pásztor a pripraví sa pán poslanec Dzurinda.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážená Národná rada, vážené dámy a páni,

    vo svojom vystúpení by som sa chcel zaoberať siedmou časťou vládneho návrhu zákona o rozpočtových pravidlách, týkajúcou sa rozpočtov obcí. Chcel by som poukázať na niektoré skutočnosti, ktoré svedčia po pretrvávajúcej tendencii zasahovania do originálnych spôsobností obcí zo strany vlády. V súčasnosti obce aj pri neustálom okliešťovaní ich právomoci z tejto strany predstavujú ešte relatívne samostatnú samosprávnu právnickú osobu v hierarchii orgánov realizujúcich záujmy občanov. Aj z tohto dôvodu sa dajú pochopiť tieto snahy vlády. Názorným príkladom tohto postupu je § 27 návrhu zákona, a to najmä jeho odsek 1 písm. g), keď je obciam určený spôsob použitia finančných prostriedkov v rámci ich výdavkov, najmä ak túto otázku posudzujeme vo vzťahu k § 7 ods. 1 zákona číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ktorý uvádza - citujem: "Obec financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov." Koniec citátu. Ak tieto príjmy sú naozaj vlastnými príjmami, čo vyplýva z vyššie uvedeného, z akého dôvodu môže mať predkladateľ záujem o rigorózne určenie ich použitia na stanovené účely?

    V podobnom duchu je koncipovaný aj odsek 2 § 27 návrhu zákona, kde sa však umožňuje poskytovať dotácie a návratné finančné výpomoci právnickým a fyzickým osobám z rozpočtu obcí.

    Po oboznámení sa s návrhom tohto zákona ma však najviac zarazil § 29 ods. 3 návrhu, ktorý do nášho právneho poriadku zavádza povinnosti, ktoré sú prednostnejšie, ak ich ustanovuje iný zákon, čo evokuje, že povinnosti vyplývajúce z niektorých zákonov majú prednosť pred inými povinnosťami. Je to prejav naozaj zaujímavej a najmä zvláštnej filozofie predkladateľa. Podľa môjho názoru sú iba práva a povinnosti bez stanovenia ich poradia a dôležitosti. Alebo máme to chápať tak, že povinnosti zakotvené v zákone číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov - základná právna úprava fungovania obcí sú menej dôležité ako povinnosti zakotvené v iných zákonoch?

    Článok 67 Ústavy Slovenskej republiky zakotvuje, že vo veciach územnej samosprávy rozhoduje obec samostatne. Povinnosti a obmedzenia jej možno ukladať len zákonom. A práve na nesúlad vládneho návrhu zákona s týmto článkom ústavy by som si vás dovolil upozorniť.

    § 29 ods. 4 návrhu zákona ukladá povinnosť obci na účely zostavenia návrhu štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu poskytovať informácie a vybrané údaje o svojom hospodárení. Potiaľ by bolo všetko v poriadku. Ale práve posledná veta tohto odseku dáva ministerstvu oprávnenie stanovovať rozsah údajov a spôsob ich predkladania. Uvedené zákonné zmocnenie, po prvé, nie je v súlade s citovaným článkom ústavy a na druhej strane obce budú vystavené možnosti neustálej zmeny rozsahu údajov a spôsobu ich predkladania zo strany ústredného orgánu štátnej správy. V danom prípade sa teda tomuto orgánu umožní zasahovať a prípadne aj ukladať ďalšie povinnosti obciam, čím sa spochybní ekonomická samostatnosť obcí, a keď sa vezme do úvahy prvok fungovania byrokratického aparátu, je budúcnosť obcí z tohto hľadiska naozaj nezávideniahodná. Ak má predkladateľ záujem o presný okruh informácií, tieto by sa mali uložiť obciam zákonom, a nie nechať na ústredný orgán štátnej správy.

    Z uvedeného dôvodu navrhujem v § 27 ods. 1 písm. g) vypustiť "ustanovené osobitným predpisom" a zároveň vypustiť odsek 2 a vynechať číslovanie prvého odseku. Ďalej navrhujem v § 29 odsek 3 vypustiť a v § 29 v odseku 4 vypustiť druhú vetu. Zároveň v tejto súvislosti treba prečíslovať odseky 4 a 5 na odseky 3 a 4.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Ďalej je prihlásený pán poslanec Dzurinda. Pripraví sa pán poslanec Komlósy.

  • Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    zákon o rozpočtových pravidlách by mal predstavovať základný pilier rozpočtového hospodárenia štátu. Mal by to byť základný zákon, od ktorého by sa odvíjali ostatné predpisy. Z viacerých paragrafov však vyplýva, že to nebude tak. Rozpočtové pravidlá sa vo viacerých prípadoch podriaďujú zákonu o štátnom rozpočte. Inými slovami, zákon o štátnom rozpočte má v mnohých prípadoch omnoho väčšiu váhu pre prax ako rozpočtové pravidlá.

    Rozpočtové pravidlá sa podriaďujú zákonu o štátnom rozpočte prinajmenšom v štyroch oblastiach:

    a) v oblasti stanovenia podielu obcí na republikových daniach,

    b) v § 46 odseku 3, kde je splnomocnenie pre vládu uskutočňovať aj výdavky zo štátneho rozpočtu, ktoré štátny rozpočet neplánoval a nezabezpečil, a to vraj v súlade so zákonom o štátnom rozpočte,

    c) v oblasti odvodových vzťahov medzi štátnym rozpočtom a Národnou bankou Slovenska,

    d) v oblasti preberania štátnych záruk za bankové úvery. § 46 odsek 4 stanovuje presné podmienky a kvantifikácie preberania štátnych záruk. Odsek 5 toho istého zákona však hovorí, že zákonom o štátnom rozpočte to môže byť celkom ináč.

    V prvom rade je nevyhnutné zmeniť doterajší stav v rozpočtovom hospodárení miest a obcí. Je naďalej neprijateľná doterajšia prax, keď obce nemajú vyriešený trvalý vzťah k republikovým daniam, ale štátny rozpočet sa rozhodne, akú čiastku obciam prenechá a potom túto absolútnu čiastku premietne do percentuálnych podielov na republikových daniach. Za neprijateľné pokladám naďalej ustanovenie § 26 ods. 1 písm. b) "príjmami rozpočtu obce sú podiely na daniach v správe štátu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok". Obce a mestá, samosprávy, majú podľa nášho ústavného poriadku významné, ba rovnocenné postavenie so štátnou správou. V praxi to však vyzerá celkom ináč.

    Nie je úlohou rozpočtových pravidiel hovoriť o konkrétnych číslach, ale uvediem, že príjmy obcí a miest získavané ako podiely na republikových daniach a poplatkoch a zároveň ako dotácie od štátu predstavujú v krajinách vyspelej Európy viac ako 70 % rozpočtovaných príjmov obcí, kým na Slovensku to bude v roku 1996 menej ako 45 %. Konkrétne v Dánsku je to 81,6 %, vo Švédsku 71 %, vo Fínsku a vo Francúzsku 70 %, v Nemeckej spolkovej republike 86,5 %, v Českej republike 72 %. Na Slovensku 44,5 %. Tento stav nemožno prolongovať.

    Navrhujem, a to je môj prvý pozmeňovací návrh, aby z § 26 ods. 1 boli vyňaté písmená a), b), a aby nové rozpočtové pravidlá stanovili pevný, stabilný režim podielu rozpočtov obcí na republikových daniach, a to na obdobie aspoň 3 rokov, aby obce mali stabilnejšiu bázu príjmov, aby sa mohli odhodlať aj na zásadnejšie investície, ktoré často predstavujú to najzákladnejšie technické vybavenie - vodovod, kanalizáciu, čističku odpadových vôd, plynofikáciu.

    Ustanovenie o tom, že vláda môže vynaložiť prostriedky aj na potreby nezabezpečené v štátnom rozpočte, ale v súlade so zákonom o štátnom rozpočte, je veľmi nebezpečné a pre občanov, platcov daní, neprijateľné. Je to totiž zákonom krytá možnosť nekontrolovateľného nakladania s prostriedkami štátneho rozpočtu. Aj na veci, ktoré so štátnym rozpočtom nemajú nič spoločné.

    Porovnajme si toto ustanovenie s návrhom štátneho rozpočtu na rok 1996. Je tam rezerv za 11,5 mld Sk. Tieto rezervy majú veľmi hmlisto definovaný účel použitia, napríklad 3 600 miliónov Sk rezervy na riešenie dosahov nových zákonných úprav a na ďalší rozvoj činnosti Slovenskej záručnej banky, alebo 1 500 miliónov Sk ako rezerva vlády bez najmenšieho určenia. Teda v štátnom rozpočte vytvoríme priestor na to, aby peniaze boli, v rozpočtových pravidlách vytvoríme priestor zasa na to, aby sa zo štátneho rozpočtu mohli míňať peniaze aj na veci nezachytené v štátnom rozpočte. A to podľa rozhodnutia vlády. Myslím, že trojčlenka je zostavená. Volá sa nekontrolovateľné nakladanie s prostriedkami štátneho rozpočtu. Z toho dôvodu navrhujem odsek 3 § 46 vypustiť.

    Môj tretí návrh je, aby sa do zákona doplnil vzťah štátneho rozpočtu a Národnej banky Slovenska. Podotýkam, že napriek mojej požiadavke počas rokovania výboru pre financie, rozpočet a menu nebolo nám predložené stanovisko Národnej banky Slovenska a Združenia miest a obcí Slovenska k návrhu zákona. Odvodový vzťah štátneho rozpočtu a Národnej banky Slovenska nie je trvalo riešený.

    Za štvrtý, osobitne závažný problém považujem § 16 odsek 3 zákona - citujem: "Ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky, ak má na to rozpočtované prostriedky v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, alebo z prostriedkov získaných na základe darovacej zmluvy, alebo na základe zmluvy o združení, môže a) založiť, alebo zriadiť inú právnickú osobu, než rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, b) vložiť rozpočtové prostriedky ako vklad do majetku inej právnickej osoby."

    Dámy a páni, čo to ideme vytvárať z našich ministerstiev? Osobitné inštitúcie, ktoré sa dajú na biznis? Kto bude písať zákony? Kto bude ministrovať? Alebo je nutné vybieliť, síce ex post, ale vybieliť také skvosty nášho národného hospodárstva, ako je akciová spoločnosť ARMEX, kde podielnikmi sú 4 či 5 ministerstiev, alebo spoločnosť s ručením obmedzeným Úradu vlády SR, ktorá vlastní hotel FÓRUM? Aj takto si budú úradníci, tentokrát, povedzme, ako konatelia spoločností s ručením obmedzeným, privyrábať? Alebo vzniknú nové dozorné rady nových akciových spoločností, do ktorých bude možné za štátne peniaze dosadiť napríklad ďalšie svokry, ďalších politikov, ktoré si potrebujú prilepšiť k dôchodku? Podobne, ako je to v Dopravnej banke, a. s., Banská Bystrica, kde sa členkou dozornej rady stala pani svokra podpredsedu Národnej rady pána Ľuptáka.

  • Načo je nám teraz klauzula do zákona, keď v minulosti takto ústredné orgány už podnikali? Alebo podnikali protizákonne? Rozhodujúca je však otázka ekonomická. To naozaj ideme vytvárať právnu bázu, aby ministerstvá začali podnikať? Ako vidíte, už dnes ministri nechodia nielen do výborov, ale ani na rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Už im chýba len niekoľko ministerských spoločností s ručením obmedzeným. Navrhujem preto § 16 odsek 3 vypustiť.

    Dámy a páni, zákon nadobudne účinnosť dňom 1. januára 1996. Zo zákona vyplýva pre ministra financií vydať deväť vyhlášok. Je polovica decembra 1995. Pýtam sa pána ministra financií, koľko vyhlášok z tých 9 bude účinných k 1. januáru 1996.

    Paragraf 44 hovorí o povinnosti vlády predkladať Národnej rade Slovenskej republiky správy o plnení štátneho rozpočtu. Neuvádza však, ako často. Odporúčam preštylizovať znenie § 44 ods. 1 takto: "Vláda predkladá Národnej rade Slovenskej republiky správu o plnení štátneho rozpočtu a rozpočtov štátnych fondov za jednotlivé štvrťroky, a to do jedného mesiaca po uplynutí štvrťroku. Minister financií predkladá Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu správu o pokladničnom plnení štátneho rozpočtu za každý mesiac, vždy do piatich dní."

    V § 52 sa uvádza, že penále, pokuty a úroky z omeškania zaplatenia cla sú vo výške 30 % príjmov štátneho rozpočtu a vo výške 70 % príjmom osobitného účtu štátneho rozpočtu. Pýtam sa, kde je definovaný osobitný účet štátneho rozpočtu? Nejde o osobitný účet ministerstva financií? Ak áno, tento stav treba zmeniť a dostať pod poslaneckú kontrolu všetky tieto peniaze.

    Na záver, jeden formálny návrh s praktickým dôsledkom: Navrhujem skrátiť termín predkladania návrhu štátneho rozpočtu do Národnej rady Slovenskej republiky o jeden mesiac, teda nie do 15. novembra bežného roku, ale do 15. októbra bežného roku. Bude to úprava § 8 odseku 4 a § 16 odseku 1 písm. b). Vytvorilo by to priestor na zodpovednejšie, kvalitnejšie posúdenie návrhu štátneho rozpočtu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja. Ďalej je prihlásený pán poslanec Komlósy. Pripraví sa pán poslanec Košnár.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, ctení hostia,

    predkladaný návrh zákona o rozpočtových pravidlách je základnou právnou normou, ktorá vymedzuje obsah, účel a spôsob nakladania s verejnými finančnými prostriedkami, určuje pravidlá na tvorbu a použitie štátneho rozpočtu, rozpočtu organizácií napojených finančnými vzťahmi na štátny rozpočet, štátnych fondov a tiež základné pravidlá hospodárenia obcí. Aj keď návrh zákona považujem vcelku za vyhovujúci, dovoľte mi predsa len predniesť niekoľko poznámok a súčasne aj niekoľko pozmeňovacích návrhov.

    Prvý návrh je skôr technického rázu. V § 16 ods. 3 je použitý odkaz číslo 12. Vzhľadom na to, že sa odvoláva na zákon číslo 347/1990 Zb., kde sú vymenované a určené ústredné orgány, a preto, že slovné spojenie "ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky" je použité niekoľkokrát už v predchádzajúcom texte návrhu, prvýkrát v § 1 ods. 2, nepokladám za vhodné uvádzať túto odvolávku až v tomto paragrafe, ale ako som už uviedol, v § 1 odseku 2. Súčasne si myslím, že v poznámke pod čiarou k tomuto odkazu číslo 12 nie je najvhodnejšie odvolávať sa na § 20a odsek 3 zákona číslo 347/1990 Zb., pretože toto ustanovenie rieši problematiku zakladania iných subjektov ako rozpočtových alebo príspevkových organizácií z rozpočtových prostriedkov len pre Úrad vlády Slovenskej republiky, zatiaľ čo ustanovenie § 16 ods. 3 tohto návrhu dáva túto možnosť pre všetky ústredné orgány. Preto navrhujem presmerovať tento odkaz do § 1 ods. 2 za slová "ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky" a súčasne v § 16 ods. 3 vyňať číselný znak odkazu 12 a poznámku pod čiarou k odkazu 12 uviesť ako poznámku číslo 3 nasledovného znenia: "§ 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov". Ostatné odkazy a poznámky k odkazom treba prečíslovať.

    O svojom druhom návrhu sa nebudem obšírne zmieňovať, lebo je totožný s návrhom, ktorý je obsiahnutý v spoločnej správe pod číslom 42. Tiež ide o poznámku pod čiarou číslo 13 a týka sa zákona o cenách, ktorý sme na minulej schôdzi schválili.

    V § 20 sú uvedené osobitosti rozpočtového hospodárenia, kde v odseku 2 sa určuje spôsob nakladania s prostriedkami získanými ako príspevky od rodičov na uhradenie stravy v zariadeniach školského stravovania. Toto ustanovenie sa mi javí z hľadiska celkovej koncepcie návrhu zákona nadbytočné. Dá sa riešiť nižšou právnou normou hlavne na základe znenia predošlého odseku. Zbytočne zachádza do podrobností jedného špecifického problému. Preto navrhujem celý odsek 2 z § 20 vypustiť a následne zrušiť označenie odseku 1.

    Ďalej sa chcem dotknúť § 21 ods. 6. Navrhujem dve zmeny v texte tohto odseku. Na konci prvej časti vety, teda za slová "zriadená zákonom" navrhujem doplniť slová "a ak týmto zákonom to nie je ustanovené", pretože si myslím, že ak vytvoríme zákonom rozpočtovú alebo príspevkovú organizáciu, je dosť možné, že súčasne priamo v tomto zákone určíme aj ústredný orgán, ktorý bude vykonávať zriaďovateľskú funkciu.

    Ak tomu tak nie je, teda prípad, ktorý rieši druhá časť vety, nie vždy je ľahké a jednoznačné určiť, na rozpočet ktorého ústredného orgánu je zapojená finančnými vzťahmi, hlavne ak je finančne spätá s dvoma alebo viacerými rozpočtami ústredných orgánov. Je úplne samozrejmé, že v takejto situácii rozhoduje o prisúdení zriaďovateľskej funkcie vláda a je za svoje rozhodnutie aj zodpovedná. Navrhujem teda, aby sa slová "na ktorého rozpočet je zapojená finančnými vzťahmi" nahradili slovami "ktorý určí vláda uznesením".

    Ďalší môj návrh sa dotýka § 23 ods. 1. Rozpočtová alebo príspevková organizácia podľa tohto návrhu zákona môže byť zriadená v podstate tromi spôsobmi: rozhodnutím ústredného orgánu, rozhodnutím obce, alebo zákonom. Na základe znenia odseku 1 § 23 nie je možné rozhodnúť, aký bol asi pôvodný zámer predkladateľa. Ak sa totiž toto ustanovenie má vzťahovať na všetky typy rozpočtových a príspevkových organizácií, neviem si dosť dobre predstaviť, ako môže povoliť minister financií iný termín ako prvý deň nasledujúceho rozpočtového roku v prípadoch zriadenia rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie zákonom alebo obcou. Na druhej strane ak takúto právomoc má minister len vo vzťahu k zriaďovaniu ústredným orgánom, musí byť zaručená takáto možnosť aj v prípade zriadenia zákonom alebo obcou, a teda na takéto rozpočtové a príspevkové organizácie sa nemôže vzťahovať prvá veta tohto odseku.

    Kvôli jednoznačnosti a dosiahnutia rovnosti u všetkých typov rozpočtových organizácií pri ich zriadení, zrušení, menení podriadenosti alebo spôsobu financovania navrhujem v § 23 ods. 1 za slová "príspevkové organizácie" vložiť čiarku a slová "ktorých zriaďovateľom je ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky". Len ako poznámku chcem uviesť, že tento návrh uplatňujem aj v prípade prijatia bodu 46 spoločnej správy.

    Jednou z najdiskutovanejších častí doterajšieho zákona o rozpočtových pravidlách, ktorá bola od roku 1992 možno najviac menená a doplňovaná, je časť pojednávajúca o rozpočte obcí. Nasvedčuje tomu aj doterajšia diskusia.

    Predložený návrh vychádza z platného zákona a zahrnuje v sebe doterajšie poznatky a skúsenosti, pričom zohľadňuje aj novú koncepciu a jednotnú klasifikáciu tvorby a sledovania rozpočtu.

    V § 28, kde sa v troch odsekoch píše o rozpočtovom provizóriu obce, nemôžem súhlasiť s druhým odsekom a to konkrétne s tým, že ak nie je predložený rozpočet na schválenie obecnému zastupiteľstvu do 31. decembra, hospodári obec po tomto termíne podľa opatrení starostu. To, že sa do 31. decembra neprijme rozpočet na nasledujúci rok, môže mať veľa príčin, väčšinou objektívnych a väčšinou nezapríčinených vlastnými orgánmi obce. V prvom odseku sa rieši situácia, keď síce rozpočet je predložený, ale obecné zastupiteľstvo nie je schopné ho schváliť k termínu do 31. decembra, a to už či na základe vecných, časových, alebo aj možno miestnych politických príčin. Vec sa rieši tým, že obec dočasne hospodári podľa predloženého návrhu rozpočtu. Je však celkom iná situácia, ak rozpočet nie je vôbec vypracovaný a predložený obecnému zastupiteľstvu na schválenie. Samozrejme, aj toto môže byť zapríčinené rôznymi objektívnymi okolnosťami, ale riešenie, ktoré je navrhované v odseku 2 § 28, že v takomto prípade rozhodovanie a úplná zodpovednosť za hospodárenie obce bude spočívať v rukách jedného človeka, aj keď je to starosta, nemôže byť prijateľné. Nechcem tým, čo poviem, uraziť ani jedného starostu alebo primátora, ale okrem obrovskej zodpovednosti vidím v tom aj veľké riziko možného zneužitia a lákavú cestičku obchádzania kolektívneho rozhodovania v obecnom zastupiteľstve v takej chúlostivej otázke, akou je rozpočet obce.

    Úplne analogicky s postupom, ktorý je navrhovaný v § 7 na úrovni štátneho rozpočtu, navrhujem nové znenie odseku 2 v § 28. Nové znenie teda je: "Ak návrh rozpočtu obce na nasledujúci rozpočtový rok nebude predložený obecnému zastupiteľstvu do 31. decembra bežného roka, hospodári obec podľa rozpočtu obce predchádzajúceho rozpočtového roka, pričom výdavky nesmú v každom mesiaci rozpočtového roka prekročiť jednu dvanástinu rozpočtu obce schváleného na predchádzajúci rozpočtový rok. Výnimku tvoria výdavky, ktoré sa spravujú dohodnutými termínmi splácania a výdavky podľa § 29 ods. 3."

    Môj posledný pozmeňovací návrh: V § 46 ods. 1 by som chcel len spresniť povinnosť vlády voči Národnej rade, čo sa týka predkladania správy o plnení rozpočtu bežného roka. V tomto ustanovení sa veľmi správne ukladá vláde štvrťročne informovať Národnú radu o priebežnom plnení štátneho rozpočtu, ale bez udania pravidelných termínov. Preto navrhujem v § 46 ods. 1 na koniec vety doplniť slová "a to najneskôr do 45 dní po uplynutí príslušného štvrťroku".

    Ako alternatívny návrh ponúkam ešte namiesto tých 45 dní prijať 60 dní.

    To je z mojej strany všetko a vzhľadom na to, že k predloženiu týchto pozmeňovacích návrhov ma viedla snaha tento návrh zákona ešte zlepšiť, dúfam, kolegyne a kolegovia, že podporíte moje návrhy.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja. Ďalej je prihlásený pán poslanec Košnár a pripraví sa pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dámy a páni,

    už tu niekoľkokrát zaznelo, že zákon o rozpočtových pravidlách je pre finančné hospodárenie štátu veľmi dôležitý, pretože určuje nielen postavenie jednotlivých orgánov v celom rozpočtovom procese od prípravy rozpočtu až po štátny záverečný účet, ale upravuje aj režim rozpočtového provizória, vzťahy štátneho rozpočtu k sústave iných verejných rozpočtov atď.

    Z tohto hľadiska, nazdávam sa, treba privítať, že sa Národnej rade Slovenskej republiky dostáva nie novela, ale kompletný nový zákon o rozpočtových pravidlách. Ale práve preto, že ide o kompletný nový zákon o rozpočtových pravidlách, ktorý by mal mať dlhodobú platnosť a určovať tieto pravidlá takrečeno neutrálne bez ohľadu na momentálne či už objektívne, alebo politické či iné problémy, s ktorými zápasíme, nazdávam sa, že je tam rad miest, ktoré neodrážajú túto potrebu dlhodobej platnosti takéhoto zákona. O viacerých týchto aspektoch už hovorili moji predrečníci, nebudem ich preto opakovať. Pripomeniem azda iba to, že v mnohých prípadoch ustanovenia tohto zákona sa odvolávajú na vykonávacie vyhlášky, no a keďže tieto vykonávacie vyhlášky vstúpia do platnosti spolu s týmto zákonom, teda od 1. januára budúceho roku alebo v inom termíne, ktorý by snemovňa možno stanovila, máme nárok na to, aby spolu so zákonom boli predložené aj tieto vykonávacie predpisy, tým viac, že vo vykonávacích predpisoch tohto druhu sa dáva relatívne široká kompetencia, široká právomoc tomu ústrednému orgánu, ktorý takúto vyhlášku alebo iný vykonávací predpis vydáva. Táto relatívne široká kompetencia, široká právomoc nie vždy musí konvenovať s predstavami, ktoré poslanci majú na základe preštudovania samotného textu zákona.

    Aby som však nezdržoval vašu pozornosť, chcel by som navrhnúť z radu pozmeňovacích návrhov, ktoré som si pôvodne pripravoval, iba tri, pretože mnohé pozmeňovacie návrhy tu už odzneli a bolo by nadbytočné opakovať ich, eventuálne len modifikovať nejakým iným tvarom gramatickým, štylistickým alebo podobne. Predovšetkým by som chcel navrhnúť, aby sme § 15, ktorý upravuje režim spravovania rezerv štátneho rozpočtu, o ktorom tu už odzneli trefné a podľa môjho názoru výstižné slová, upravili takým spôsobom, že v § 15 ods. 5 v druhej vete sa vynechajú slová písm. a), c) a d) a aby sa odsek ukončil touto druhou vetou slovami "všeobecná pokladničná správa". Čo znamená uplatnenie takéhoto návrhu? Znamená jednoducho to, že všetky rezervy štátneho rozpočtu, pokiaľ nie sú rezervami v rámci jednotlivých kapitol, budú v kapitole Všeobecná pokladničná správa, no a správcom tejto kapitoly je ministerstvo financií. A tu sa opätovne odvolám na potrebu dlhodobosti takéhoto zákona o rozpočtových pravidlách, že by mal zohľadňovať, reflektovať skutočnosť, že skôr alebo neskôr a iste by sme boli radi, keby to bolo predovšetkým skôr než neskôr, že sa dopracujeme aj k tomu, že zákonom upravíme štátnu pokladnicu a to by mal byť jeden z momentov, ktorý by sa mal zohľadňovať už aj v tomto návrhu zákona o rozpočtových pravidlách.

    Môj druhý pozmeňovací návrh smeruje k § 16 ods. 3, to je ten odsek, ktorý hovorí o možnostiach zriaďovania aj podnikateľských subjektov ústrednými orgánmi, povedzme ministerstvami atď. Navrhujem tento odsek 3 tiež vynechať.

    A posledný návrh sa týka § 52, je to vytváranie osobitných účtov z penále, pokút, úrokov z omeškania zaplatenia cla, ktoré vyrubia územné finančné orgány a colné orgány, kde návrh predpokladá, že výnos z uvedených titulov sa bude deliť: 30 % pre štátny rozpočet, 70 % na osobitný účet štátneho rozpočtu. Chápem potrebu dobudovať, vybaviť i zainteresovať tieto orgány, colné orgány alebo územné finančné orgány na výnose pokút, penále a podobne, ale myslím si, že smer zainteresovanosti by mal byť predovšetkým nie na výnos z pokút, ale na inkase podľa zákona vyrubených povinností príslušným subjektom. Navrhujem preto tento pomer zmeniť tak, aby 70 % z výnosu šlo do štátneho rozpočtu a 30 % na osobitný účet, teda nahradiť číslovku 30 číslovkou 70 a naopak číslovku 70 číslovkou 30.

    A napokon chcem poprosiť pani spoločnú spravodajkyňu, aby vyčlenila láskavo na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy body 18, 33, 35 a 58.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec. Ďalej je prihlásený pán poslanec Ftáčnik a pripraví sa pán poslanec Derfényi.

  • Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia,

    nie som ekonóm ani odborník na rozpočet a chcel by som sa vyjadriť k predloženému návrhu zákona predovšetkým z pohľadu školstva. Dovolil by som si predniesť tri poznámky, ktoré súvisia s hospodárením škôl a školských zariadení a ktoré limituje v predloženej podobe tento zákon, pretože školy a školské zariadenia hospodária buď ako rozpočtové, alebo ako príspevkové organizácie.

    Priznám sa, že keď som dostal do ruky návrh tohto zákona, otvoril som ho s určitou nedočkavosťou a čakal som, že sa v ňom dočkáme naplnenia prísľubu, ktorý sme dostávali vo výbore pre vzdelávanie, vedu, kultúru a šport po dlhšie obdobie, totiž že zákon prinesie úpravu aj tretieho typu organizácie, ktorá hospodári s prostriedkami štátneho rozpočtu, popri rozpočtových a príspevkových organizáciách by to malo byť niečo ako verejnoprospešná organizácia. Očakávali sme, že takáto organizácia by mohla byť upravená spôsobom, že hospodári s prostriedkami štátneho rozpočtu prípadne získava zdroje aj z iných činností, môže vykonávať v niektorých prípadoch aj podnikateľskú činnosť, ale tú podnikateľskú činnosť nevykonáva preto, že by chcela získavať zisk, ale vykonáva ju preto, aby získala viac zdrojov na napĺňanie verejnoprospešných služieb, v tomto prípade vzdelávania, resp. ubytovania, stravovania a podobne. To všetko, čo v školstve zabezpečujeme. Takýto typ organizácie zatiaľ v rozpočtových pravidlách upravený nie je.

    Chcem sa len formou otázky opýtať pána ministra, či sa aspoň dlhodobo počíta s tým, že by sa vytvorilo niečo medzi príspevkovou a rozpočtovou organizáciou, pretože jeho odpoveď iste môže byť taká, že ak nám ide o to, aby sme zdroje získané z iných činností mohli používať, preveďte všetky školy a školské zariadenia na príspevkové organizácie a nebudú problémy. Tam je však problém s otázkou odpisov a niektoré ďalšie problémy. Myslím si, že niečo medzi tým by bolo namieste. Namieste preto, že zákon prináša obmedzenie podnikateľských činností rozpočtových organizácií, ktoré už nebudú po prijatí tohto zákona môcť vykonávať podnikateľskú činnosť na základe súhlasu svojho zriaďovateľa, ale iba vtedy, keď to stanovuje osobitný zákon, v tomto prípade teda bude možné podnikateľskú činnosť vykonávať iba na vysokých školách ako rozpočtových organizáciách v školstve. V ďalších organizáciách alebo rozpočtových organizáciách, ako sú, povedzme, stredné odborné školy, táto možnosť daná nebude a budeme ju môcť vytvoriť, iba ak by sme novelizovali zákon o základných a stredných školách. Čiže k tomuto prvému okruhu chcem dať otázku, ako sa vlastne pozerá ministerstvo financií, podpredseda vlády na hospodárenie pomerne veľkej skupiny rozpočtových organizácií, ktoré pôsobia v školstve a spotrebúvajú značnú časť rozpočtu vyčleneného na činnosť rozpočtových organizácií.

    Pridal by som sa ku kolegovi Košnárovi, ktorý navrhol vyňať bod 58 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie, a ja urobím nielen to, že ho požadujem vyňať, ale chcem vás, vážené kolegyne a kolegovia, poprosiť o jeho podporu. V tomto bode sa rieši možno z vášho pohľadu veľmi malý a zanedbateľný problém a to je otázka prenájmov školských zariadení, v tomto prípade špeciálne telovýchovných zariadení, či už na malých dedinách alebo aj v mestách. Ide o telocvične, ktoré sa v poobedňajšom čase dajú prenajať a dať ich na využitie športovým organizáciám, občianskym združeniam a spolkom, čo sa však nedeje v miere, akú by sme si vo výbore pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport želali. Preto sme sformulovali návrh, ktorý by mal trošku rozviazať ruky. O čo ide?

    Ak chce riaditeľ školy prenajať telocvičňu, musí v nej kúriť, niekto ju musí otvoriť, niekto ju musí zavrieť, a v podstate príjmy, ktoré získal od konkrétnej organizácie, ktorej prenajal telocvičňu na poobedňajšie alebo večerné hodiny, odvádza ako rozpočtová organizácia do štátneho rozpočtu a už nikdy sa mu nevrátia. To znamená, že vynaloží náklady, ale zvýšené výdavky mu nikto nevykryje. Preto sme sformulovali návrh, aby tam, kde dôjde k vykázateľnej činnosti spojenej s prenájmom práve a len telovýchovných zariadení, aby došlo k ich lepšiemu využitiu, boli o 50 % tejto sumy, ktorú dokáže zarobiť takýmito prenájmami, príslušnej škole zvýšené výdavky zo strany zriaďovateľa. Toto je zmyslom návrhu, ktorý je uvedený pod bodom 58 spoločnej správy, takto ho prijal výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a v tomto zmysle vás prosím o jeho podporu.

    Tretí okruh sa týka krátkeho pozmeňovacieho návrhu, pred ktorým by som sa však rád vyjadril k návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Komlósy, k § 20 predloženého návrhu zákona. V § 20 sa riešia určité výnimky a pán poslanec navrhol vypustiť odsek 2, ktorý sa týka výnimky upravujúcej príspevky od rodičov na školské stravovanie. Pán poslanec hovorí, že sa to dá riešiť odsekom 1 § 20. Obávam sa, že si neprečítal dôsledne v odseku 1 § 20, na akú činnosť, alebo na aké okruhy prostriedkov sa odvoláva tento odsek vo vzťahu k § 13 predloženého návrhu zákona. Čiže nie je možné to takto riešiť. A chcem len povedať krátku históriu, ktorá viedla k tomu, že sa školské stravovanie rieši tak, ako sa rieši, pre pána poslanca, ale aj pre ďalších, ktorí s tým nie sú oboznámení.

    Bola to myšlienka, ktorá sa objavila ešte minulý rok u vtedajšieho ministra školstva a vedy pána Haracha, ktorý vyšiel s tým, že keď rodičia platia poplatky za školské stravovanie, aby sa tieto neodvádzali do štátneho rozpočtu a potom štátny rozpočet z druhej strany dával školským stravovacím zariadeniam peniaze, z ktorých môžu zabezpečovať svoju činnosť. Došlo dokonca k takému prípadu, že školská jedáleň nemala peniaze na to, aby nakúpila potraviny a mohla zabezpečiť stravovanie, myslím, že sa to stalo v Trnave, ale podobný stav hrozil aj inde. Preto sa zrodil návrh pána ministra, aby sa to riešilo vyčlenením týchto peňazí od rodičov na osobitný účet, z ktorého sa priamo nakupujú potraviny, a otázku miezd a prevádzky stravovacích zariadení, samozrejme, riešiť rozpočtovými prostriedkami, tak ako to bolo dovtedy.

    Osobne som bol pesimista, pretože dovtedy ministerstvo financií podobné návrhy zamietalo, takpovediac neochvejne držiac princíp rovnakého spôsobu hospodárenia rozpočtových a príspevkových organizácií. Na moje pozitívne prekvapenie sa od 1. januára 1995 začalo takto hospodáriť a myslím si, že sa to stretlo so všeobecnou podporou. Preto je to dnes už nie ako výnimka ministerstva financií, ale ako osobitná časť zákona o rozpočtových pravidlách, uvedená ako výnimka v § 20. Myslím si, že by tam táto výnimka mala zostať, aj keď to možno narušuje jednotný princíp hospodárenia rozpočtových a príspevkových organizácií, ktorý ministerstvo financií sleduje predložením tohto návrhu zákona. Čiže toľko k návrhu pána poslanca Komlósyho, aby sme to vypustili. Nevypusťme to. Naopak navrhujem, aby sme tam doplnili ešte jeden odsek.

    Ten odsek súvisí s tým, že náš výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, keď rokoval o návrhu zákona o štátnom rozpočte, prijal všeobecné uznesenie, v ktorom odporúča, aby príjmy, ktoré získajú vysoké školy a ich pracoviská, mám na mysli najmä ubytovacie zariadenia, boli vysokým školám ponechané a mohli z nich hradiť výdavky, ktoré súvisia s ich hlavnou činnosťou. Tento návrh nájdete v spoločnej správe k štátnemu rozpočtu, samozrejme, vo všeobecnej podobe, nemá teda normatívnu časť. Pri prerokúvaní zákona o rozpočtových pravidlách výbor nedospel k takej formulácii, ktorú by sme prijali hlasovaním a ktorá by sa premietla do spoločnej správy, ale takúto formuláciu si vám dovolím predložiť teraz a potom ju aj patrične odôvodním.

    Navrhujem, aby sme do § 20 doplnili nový odsek 3, ktorý znie: "Administratívne a iné poplatky a platby na vysokých školách (fakultách) a iných pracoviskách vysokých škôl (fakúlt) sa vedú na osobitnom účte, z ktorého sa uhrádzajú výdavky súvisiace s hlavnou činnosťou vysokých škôl a fakúlt a ich pracovísk okrem mzdových prostriedkov." Je to teda analógia toho, čo sa robí s peniazmi, ktoré dávajú rodičia na školské stravovanie. Tu by išlo len o administratívne a iné poplatky a platby, ktoré sa vedú na príjmovom účte číslo 220.

    Mám na mysli napríklad situáciu, ktorá vznikla v nedávnom období na internáte Ľudovíta Štúra v Mlynskej doline, kde študenti poctivo platia, dúfam, že je to pravda, ale tvárili sa tak na zhromaždení, ktoré mali s predstaviteľmi univerzity a ministerstva školstva. Svoje prostriedky za ubytovanie odvádzajú do štátneho rozpočtu a na internáte vznikla situácia, že elektrárne vypli internát skúšobne na pol dňa a hrozili tým, že ho vypnú na dlhšie, ak neuhradia faktúry za energiu. Skrátený obeh prostriedkov - pripomínam teda, že je tu analógia so školským stravovaním - by pomohol tomu, aby sme sa takýmto situáciám vyhli.

    K tomu smeruje môj návrh, pričom chcem pripomenúť, že podľa podkladov, ktoré sme dostali od ministerstva školstva, by z celkových príjmov školstva, ktoré majú na položke 220 - administratívne a iné poplatky a platby, hodnotu okolo 617 mil. Sk, išlo v prípade prijatia tohto návrhu zhruba o 15O mil. Sk, zhruba 120, presnejšie 118 je na tých ubytovacích zariadeniach, okolo 37 mil. na rok 1996 sú príjmy rozpočtované na vysokých školách, niečo, samozrejme, sú ešte bohoslovecké fakulty a niektoré ďalšie pracoviská. To znamená, o túto sumu by sme ochudobnili príjmy štátneho rozpočtu. Mohli by sme potom, keby sme toto prijali v tomto zákone, upraviť patrične aj výdavky kapitoly školstva, aby sme nenarušili celkovú stabilitu rozpočtu, ale došlo by k tomu, že by bol priamy vzťah medzi tým, čo študent platí, a tým, čo môže dostať, pretože peniaze by sa netočili cez štátny rozpočet, ale jednoducho by zostali priamo škole alebo inému pracovisku.

    Na podporu tohto návrhu uvádzam aj prísľub, ktorý uviedol predseda vlády Slovenskej republiky pri besede so študentmi univerzity vo Zvolene, kde prisľúbil študentom a zúčastneným akademickým funkcionárom, že príjmy vysokým školám zostanú. Ak tento svoj prísľub myslel vážne, naozaj ho bolo treba vložiť do tohto zákona. Ak sa tak nestalo vo vláde Slovenskej republiky, resp. pri príprave zákona na ministerstve financií, myslím si, že by sme mali tento problém vyriešiť my tu. Upozorňujem naň, predkladám k nemu príslušný návrh a verím, že sľub predsedu vlády Slovenskej republiky, ktorý dal študentom a pracovníkom vysokých škôl na pôde univerzity vo Zvolene, podporíte.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalej je prihlásený pán poslanec Derfényi a pripraví sa pán poslanec Vaškovič.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni,

    vychádzajúc z konkrétnych poznatkov likvidácie štátnych podnikov, kde zakladateľská funkcia prešla na obce podľa osobitného predpisu s výnimkou prípadov, uvedených v zákone o malej privatizácii, dovoľujem si predniesť pozmeňovací návrh, resp. podporiť pozmeňovací návrh pána poslanca Sopku. Navrhujem teda v § 26 ods. 1 "príjmy rozpočtu obce sú" za písmenom j) vložiť nové znenie písmena k) v toto znení: "zostatok z likvidácie štátneho podniku, kde zakladateľská funkcia prešla na obce podľa osobitného predpisu". Ďalej terajšie písm. k) zmeniť na písm. l).

    Vážené dámy a páni, každý, kto pozná situáciu v mestách a obciach, kde už tretí rok prebieha likvidácia štátnych podnikov, bude iste súhlasiť s týmto pozmeňovacím návrhom. Dovoľujem si teda ctenú snemovňu požiadať o podporu tohto pozmeňovacieho návrhu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Vaškovič.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    moje vystúpenie bude stručné. Sústredím sa iba na pozmeňovacie návrhy.

    Môj prvý pozmeňovací návrh je k § 4 ods. 2, ktorý navrhujem zmeniť nasledovne: "Podrobné členenie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu bude upravené osobitným zákonom na príslušný rozpočtový rok." To znamená, že vypadne tam "určí zákon o štátnom rozpočte", namiesto toho bude vsunuté "bude upravené osobitným zákonom na príslušný rozpočtový rok". Prečo to považujem za dôležité? Myslím, že už predo mnou tu niekto na túto tému diskutoval. Totiž my poslanci by sme sa ako parlament zbavili možnosti ovplyvňovať členenie príjmov a výdavkov. To znamená, že ak by toto podrobné členenie prišlo do parlamentu už v zákone o štátnom rozpočte, tak prakticky je nezmeniteľné a nám nič iné nezostáva, ako ho prijať v tej podobe, ako ho predloží ministerstvo.

    Môj druhý návrh smeruje k § 8 ods. 1 a smeruje k rozpočtovému procesu. Tam navrhujem ponechať text v odseku 1 v plnej miere a doplniť ho vetou: "Podrobnosti rozpočtového procesu upraví ministerstvo všeobecne záväzným predpisom vždy do 30. 6. príslušného rozpočtového roku. Ide mi o to, aby tieto pravidlá tvorby rozpočtu, tak časový harmonogram, procedúry vyjednávania, ale aj určité metodické pokyny boli všeobecne známe jednak rezortom, ale aj parlamentu.

    Môj ďalší návrh smeruje k § 12 ods. 2 a tam navrhujem poslednú vetu zmeniť nasledovne: "V prípade, že nedôjde k dohode v prípade kapitol, ktoré spravuje ministerstvo, rozhoduje vláda na návrh ministra financií." Ide mi tu o to, že kapitoly, ktoré spravujú iné rezorty, je tam stanovený mechanizmus vyjednávania a v prípade toho, že sa správca kapitoly nedohodne s ministerstvom, rokuje o tomto probléme vláda. Ale u kapitol, ktoré spravuje ministerstvo, vlastne takýto mechanizmus neexistuje, čiže považujem za potrebné, aby tam, kde má dôjsť k presunom, v kapitolách, ktoré spravuje samotné ministerstvo, aby tento vyjednávací mechanizmus bol prerokovaný vo vláde. Myslím si, že je to objektívne a takisto korektné voči ostatným kapitolám.

    Môj ďalší návrh smeruje k § 24 ods. 4 a zmena je v druhej vete, kde namiesto "doplnkový" navrhujem "ďalší". Teda: "Ako ďalší zdroj štátneho fondu môže byť poskytnutá dotácia zo štátneho rozpočtu." Môj návrh, ktorý som mal vo výbore, sa dostal v značne zmenenej podobe, ako som ho navrhoval. Čiže navrhujem túto zmenu. Navrhujem to preto, že niektoré štátne fondy jednoducho žijú zo štátneho rozpočtu a nemôžeme to potom charakterizovať ako doplnkový zdroj. Čiže ide tu vlastne o to, aby sme len necharakterizovali 90 % financovanie zo štátneho rozpočtu ako doplnkový zdroj, čiže je to formálna vec. Ako ďalší zdroj zo štátneho fondu môže byť poskytnutá dotácia. Tým má ministerstvo aj vláda úplne otvorené ruky, pokiaľ ide o tento návrh.

    Môj posledný pozmeňovací návrh smeruje k § 54 ods. 1 písm. f), kde navrhujem pred text, ktorý je uvedený, doplniť "Po prerokovaní vo vláde Slovenskej republiky zabezpečiť vymáhanie pohľadávky v zahraničí..." atď. Ďalší text celý zostáva, čiže iba dať pred tento text "Po prerokovaní vo vláde Slovenskej republiky". Myslím si, že vymáhanie pohľadávok v zahraničí je taká závažná vec, že tento proces by mal prejsť kvôli dôveryhodnosti vo vláde.

    Ďakujem za pozornosť. To sú všetky pozmeňovacie návrhy.

  • Ďakujem aj ja pánu poslancovi.

    Panie poslankyne, páni poslanci, písomne nemám žiadnu žiadosť do rozpravy, ale hlási sa do rozpravy pán poslanec Kunc. Nech sa páči. Potom pán poslanec Langoš do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, milé panie kolegyne, vážení páni poslanci,

    ospravedlňujem sa vopred za krátku chvíľu, ktorou vás zdržím, ale ide o vážnu vec v súvislosti s jazykom. My sme totiž prijali zákon o štátnom jazyku a tak sa mi zdá, že nás všetkých zaväzuje, aby sme si dali záležať aj na tom, ako slovenčinu používame a ako štátny jazyk rozvíjame. Ide o to, že v definícii účelovej funkcie štátneho rozpočtu sa nachádza slovo, ktoré nie je slovenské. Znením síce slovenské je, ale nie je správne. Prečítam vám celý návrh, o ktorý pôjde.

    Je to v § 3 zákona ods. 1, kde sa hovorí: "Štátny rozpočet je základným ekonomickým nástrojom finančnej politiky štátu, ktorým sa zabezpečuje prerozdeľovanie jeho prostriedkov." Ide o slovo "prerozdeľovanie", ktoré odporúčam nahradiť správnym slovom "rozdeľovanie". Ospravedlňujem sa, lebo môžete si myslieť, že som to mal urobiť vo výbore. Aj som to chcel, ale stačila malá neprítomnosť vo výbore na rokovaní - inak som tam bol - a už som potom nemal príležitosť túto vážnu vec urobiť. Vážne je to preto, že je to v definícii, a teda bude sa to priebežne používať aj teraz, aj v budúcnosti. Prečo to slovo nezodpovedá? Po prvé - slovenčina neznáša dve predpony za sebou. Teda pre-roz-delenie. V slovenčine správne vyjadrený tento pojem by znel znovurozdelenie, kde "znovu" nie je predponou, ale určením spôsobu. Takže "prerozdelenie" je evidentne z českého "přerozdělování", kde to neprekáža. Čeština, proste, tento spôsob prijíma.

    Druhá vec a druhý argument je, že toto slovo ani v podobe "znovurozdelenie" nevystihuje správne činnosť, o ktorú ide. Znovurozdelenie by to bolo vtedy, keby to už bolo druhé alebo tretie delenie. Ale rozpočet má svoje vlastné prostriedky. Tie prostriedky, ktoré vplynú do rozpočtu, sú jeho vlastné prostriedky, predtým ešte nerozdeľované, takže rozpočet ich po prvý raz rozdeľuje. A preto správne znenie by malo byť "ktorým sa zabezpečuje rozdeľovanie jeho prostriedkov". Aby ste si nemysleli, že sa tu chcem možno predvádzať v tomto zmysle. Vzhľadom na to, že ide o vážnu vec, poradil som sa aj s jedným vedeckým pracovníkom Jazykového ústavu Ľudovíta Štúra a on mi to v celom rozsahu potvrdil s tým, že sa začudoval, že v pôvodnom znení to takto je. Prosím teda pracovníkov ministerstva financií, aby mi to nemali za zlé. Pani poslankyňu spravodajkyňu prosím, aby návrh odporučila a rátam s tým, že všetci, čo sme hlasovali za zákon o štátnom jazyku, budeme hlasovať aj za tento malý jazykový pozmeňovací návrh.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Takže pán poslanec Langoš, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, podpredseda vlády, dámy a páni,

    budem veľmi stručný. K pozmeňovacím návrhom môjho klubového kolegu Mikuláša Dzurindu a k pozmeňovacím návrhom kolegu Vaškoviča si dovolím navrhnúť jeden pozmeňovací návrh. Navrhujem doplniť ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a) o nový bod 4, ktorý znie. Bod 4: "Platy sudcov Slovenskej republiky". Ostatné body sa prečíslujú.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Miklušičák.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, Národná rada,

    chcem sa dotknúť iba siedmej časti navrhovaného zákona, a to konkrétne rozpočtov obcí. Aj tento návrh zákona o štátnom rozpočte na tento rok v článku I § 7 ods. 7 hovorí o tom, že výnos penále vyrubeného daňovými úradmi podľa osobitných predpisov z 50 % je príjmom rozpočtu obcí. Chcem v súvislosti s tým, a takto to bolo aj v minulosti, navrhnúť, aby § 26 ods. 1 navrhovaného zákona bol doplnený písmenom k) tohto znenia: "výnos z penále vyrubeného daňovými úradmi podľa osobitných zákonov za porušenie daňových povinností, na ktoré orgány obecnej samosprávy písomne upozornia". Doterajšie písmeno k) preznačiť na písmeno l).

    Taktiež navrhujem v § 27 ods. 2 kvôli vyjasneniu kompetencií obcí doplniť vetu: "Mestské časti Bratislavy a Košíc môžu dotácie poskytnúť na celom území mesta."

    A ešte krátku poznámku k § 29 ods. 4. Súčasná právna úprava zákona o obecnom zriadení hovorí o tom, že povinnosti obcí možno ukladať len zákonom. Na to poukázal vo svojom vystúpení aj náš pán kolega poslanec Pásztor, keď navrhol vypustiť poslednú vetu z § 29 ods. 4. Týmto však dôjde k znejasneniu celého tohto odseku a k nejednoznačnému výkladu. Navrhujem preto celý odsek 4 § 29 vypustiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja.

    Panie poslankyne, páni poslanci, nikto sa ďalej nehlási, nemám písomné prihlášky. Končím rozpravu k tomuto bodu.

    Pani spoločná spravodajkyňa, budete potrebovať na spracovanie prestávku, alebo máte iný návrh?

  • Pán predseda, ja by som odporúčala, aby sme postupovali nasledovne. Vzhľadom na to, že bolo predložených 30 pozmeňovacích návrhov, dala som vypracovať písomne jednotlivé pozmeňovacie návrhy s tým, že by sme o nich hlasovali zajtra. Každý poslanec dostane pozmeňovacie návrhy na stôl a budeme o nich hlasovať zajtra ráno.

  • Takže dobre. Nemusím dať o tom hlasovať. Súhlasíme s tým?

  • Všeobecný súhlas pléna.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, zajtra, ak bude chcieť, sa vyjadrí pán minister a pani spoločná spravodajkyňa a budeme hlasovať podľa písomných predlôh, ktoré nám kancelária spracuje.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu programu s tým, že nasleduje šiesty bod... Prosím, pán poslanec.

  • Pán predseda, zdá sa mi, že by bolo lepšie, keby sme začali ráno o 9.00 hodine.

  • Veď si skracujeme termíny a dni kvôli sviatkom a nebudeme vynechávať hodiny, pán poslanec.

  • Totiž, teraz na konci dňa začať štátny rozpočet sa mi zdá predsa len trošku...

  • Hlasy v sále.

  • Budeme pokračovať, zo všetkých strán kričia, že áno.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    pristúpime teda k š i e s t e m u bodu nášho rokovania, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1996 a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 286 a spoločnú správu ako tlač 286a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní opäť podpredseda vlády a minister financií pán Sergej Kozlík. Prosím, pán minister, aby ste sa ujali slova.

  • Vážený pán predseda parlamentu, vážené dámy, vážení páni,

    som rád, že ste mi dali príležitosť predniesť správu k návrhu štátneho rozpočtu. Bude trošku rozsiahlejšia, nakoľko tento rok sme nezvolili ten postup, že by som uviedol návrh štátneho rozpočtu pred plénom a považujem za potrebné niektoré veci možno viac zohľadniť. Takže dovoľte mi, aby som z poverenia vlády odôvodnil predložený návrh štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1996 a súčasne vás oboznámil s jeho základnou filozofiou, základnými bilančnými vzťahmi, zámermi, ktoré jeho realizáciou sledujeme.

    V prvom rade by som vyzdvihol skutočnosť, že na budúci rok budeme môcť rozdeliť rozpočtovým kapitolám radove viac než v tomto roku. To umožňujú najmä dobré výsledky hospodárstva Slovenskej republiky. Pokračuje a dynamizuje sa priaznivý vývoj vo všetkých rozhodujúcich makroekonomických veličinách. V tomto roku zatiaľ smeruje rast hrubého domáceho produktu k 6,5 percentám, pokles miery inflácie pod 8 % a výraznejší pokles nezamestnanosti vykazujeme pod 13 %. Ďalej rastú devízové rezervy štátu, dosahujeme aktívnu zahraničnoobchodnú bilanciu, čo nám umožnilo vyhlásiť konvertibilitu koruny, súčasne sa utvrdzujeme v tom, že Slovensko má reálne predpoklady už v najbližšom období tieto trendy ďalej dynamizovať.

    Pozitívne možno posudzovať aj postavenie podnikateľskej sféry. Rastie počet podnikov, ktoré si získali rešpekt na zahraničných trhoch, ktoré disponujú certifikátmi kvality a môžu začať výraznejšie uplatňovať opatrenia na zlepšenie postavenia svojich zamestnancov. Som rád, že rastie počet ziskových podnikov aj v pôdohospodárstve.

    Tieto skutočnosti potvrdzujú, že nasmerovanie ekonomiky, ktoré bolo založené v programovom vyhlásení vlády, je správne a vyžaduje najmä naďalej dôsledne pracovať a neustupovať od nastúpeného trendu. Nemožno tajiť, že nemalý podiel na rastových tendenciách našej ekonomiky má celosvetové ekonomické oživenie. Pozitívne však treba hodnotiť aj tú skutočnosť, že sme dokázali tieto trendy zachytiť a využiť. Súčasné výsledky viacerých transformujúcich sa ekonomík ukazujú, že nie všetkým sa to podarilo, a teda že nejde o automatické prenášanie rastových tendencií z vyspelých ekonomík.

    Pozitívne možno hodnotiť i vývoj rozpočtového hospodárenia v tomto roku. Dobre sa vyvíja príjmová stránka rozpočtu. Chcem pritom pripomenúť, že pri schvaľovaní návrhu štátneho rozpočtu na tento rok sa najmä úlohy v tvorbe dane z pridanej hodnoty označovali za nereálne a nadsadené. Som rád, že doterajší vývoj prekonal naše predpoklady a očakávame dokonca prekročenie výnosu nielen dane z pridanej hodnoty, ale aj celkových príjmov. Často sa objavujú kritické názory na skutočnosť, že držíme pod kontrolou výdavkovú stránku rozpočtu tým, že regulujeme kapitolám čerpanie časti rozpočtovaných prostriedkov. Chcem utvrdiť všetkých kritikov tohto postupu, že nejde o žiadny náš patent. I v západných krajinách, napríklad vo Francúzsku, sa hneď začiatkom januára viaže kapitolám až 10 % schváleného objemu výdavkov, ktoré sa v priebehu roka postupne rozpúšťajú podľa skutočného vývoja rozpočtového hospodárenia.

    Ani skutočnosť, že aj v dôsledku regulácie výdavkov udržiavame v priebehu značnej časti roka schodok na minimálnej úrovni, nie je zanedbateľná. Okrem toho, že nie sme nútení emitovať nadmerný rozsah štátnych pokladničných poukážok, čím šetríme výdavky štátneho dlhu, je potrebné sledovať aj dosah na úverový trh. Bankové inštitúcie môžu v dôsledku uvoľnených zdrojov zvýšiť úverové rámce, čím podporujeme aktivity podnikateľskej sféry. Aj keď predpokladáme, že v závere roka schodok vzrastie, je reálny predpoklad, že nedosiahne rozpočtovaný objem. Okrem iného to vytvára dobrú štartovaciu pozíciu na vývoj rozpočtového hospodárenia v ďalšom roku.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci,

    pri uvedení návrhu štátneho rozpočtu na rok 1995 som použil podobu medzi snahou našich hokejistov dostať sa do skupiny A a snahou vlády do rovnakej spoločnosti dostať aj našu ekonomiku. Naši hokejisti svoju úlohu splnili. Doterajšie výsledky ekonomiky a rozpočtového hospodárenia naznačujú, že aj vláde sa darí na jednom z rozhodujúcich úsekov spoločenského života pôvodné predsavzatie plniť. Som presvedčený, že nám k tomu výrazne pomôže aj schválenie a najmä realizácia predloženého návrhu štátneho rozpočtu.

    Tento návrh je výsledkom viac ako polročnej práce vlády a vykryštalizoval sa v procese mnohých diskusií, a to nielen na úrovni ministerstiev a vlády, ale aj na rokovaniach so sociálnymi a ďalšími partnermi. Počas krátkej histórie nášho štátu sa v rámci prípravy štátneho rozpočtu neuskutočnila taká séria rokovaní ako pri príprave rozpočtu na budúci rok. Vláda mu venovala seminár v Trenčianskych Tepliciach, iniciovali sme zvolanie porady vlády, odborárov a zamestnávateľov vo Vyhniach, rokovali sme s predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska. Pracovný návrh rozpočtu viackrát prerokovala tripartita. Zo všetkých týchto rokovaní vzišli cenné myšlienky a námety, ale často aj nereálne požiadavky najmä na výdavkovú stránku rozpočtu.

    Pri všetkých diskusiách o možnostiach štátneho rozpočtu riešiť problémy našich občanov či podporu ekonomického rastu musíme vychádzať z toho, aký priestor nám vytvára príjmová stránka rozpočtu. Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch aj v roku 1996 bude príjmová stránka rozpočtu vystavená rôznym jednorazovým a nejednoznačne kvantifikovaným vplyvom. Faktory, na ktorých kvantifikujeme príjmy na úrovni 162,4 miliardy korún, podrobne analyzujeme v predloženej správe. Považujem za potrebné zdôrazniť, že kvantifikácia budúcich príjmov je stále komplikovaná. Naša daňová sústava a ekonomika nie sú ešte natoľko stabilizované, aby sme mohli s takmer stopercentnou mierou pravdepodobnosti tvrdiť, aký bude vývoj daní a ostatných príjmov. Napriek prijatiu viacerých opatrení, ktoré môžu negatívne ovplyvniť tvorbu príjmov, navrhujeme ich však rozpočtovať pri dynamike rastu o takmer 11 %, čo je zhruba dvojnásobok predpokladanej dynamiky rastu hrubého domáceho produktu v stálych cenách.

    Chcem pripomenúť, že Národná rada schválila nový zákon o dani z pridanej hodnoty, čím okrem iného znížila základnú sadzbu dane o 2 body, čo znamená z 25 % na 23 %. Na jednej strane sme týmto opatrením pomohli podnikateľskej i spotrebiteľskej verejnosti, ale na druhej strane sme dočasne znížili predpokladaný výnos z dane. Napriek tomuto zníženiu formulujeme v oblasti daňových príjmov dynamické úlohy. Porovnanie rozpočtov ukazuje, že medziročne rátame s rastom daňových príjmov o viac ako 15 mld korún, to znamená o 11,8 %. Podotýkam, že v okolitých krajinách a v západných krajinách Európy sa bežne rozpočtuje 5-percentný rast daňových príjmov.

    Diskusie sa týkali nielen výnosu domácich daní na tovary a služby, ale aj daní z príjmov a ziskov. Zástupcovia Konfederácie odborových zväzov namietali napríklad voči údajnému nadsadeniu daní z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti. Pri kvantifikácii výnosu tejto dane sme vychádzali nielen z predpokladaného rastu priemernej mzdy, ale aj s tým súvisiaceho prechodu pracovníkov do vyšších daňových pásiem. Teda nie s lineárneho, ale progresívneho vývoja dane. Očakávam, že najmä v diskusii o daňových príjmoch sa uplatní argument daňových a colných nedoplatkov.

    Prosím, aby ste pri posudzovaní tohto problému nepreceňovali a neabsolutizovali často konštatovaný objem 20 mld korún údajných nedoplatkov a sankcií. Je potrebné rešpektovať aj reálne právomoci daňových a colných orgánov, ako aj skutočnú vymožiteľnosť sankcií najmä s prihliadnutím na platobnú neschopnosť v podnikateľskej sfére. Pripomenul by som aj to, že pokiaľ sme v priebehu trištvrte roka zdvihli objem daňových príjmov o zhruba 20 mld korún, už som to vysvetľoval pri správe o plnení štátneho rozpočtu za tri kvartály, že to vždy so sebou nesie aj určitý rast daňových nedoplatkov, najmä ak sú v nich viazané aj pokuty a penále. Je potrebné vytvoriť určitý časový priestor na to, aby sa mohli podmienky vytvorené novými legislatívnymi opatreniami, zameranými na znižovanie daňových únikov, aj využiť. Určitý čas si napríklad vyžiada spracovanie informácií o účtoch podnikateľov, ktoré bankové inštitúcie predkladajú daňovým úradom. Vláda a ministerstvo financií pripravujú ďalšie opatrenia, ktoré umožnia v tomto smere radikálnejší postup. Spolu s návrhom zákona o štátnom rozpočte navrhuje čiastočné novely viacerých zákonov, pričom ich spresnením sledujeme najmä zníženie priestoru na daňové úniky. Podrobnejšie sa k tomu vrátim v ďalšej časti uvedenia štátneho rozpočtu.

    Aj keď daňové príjmy predstavujú takmer 90 % všetkých rozpočtovaných príjmov, je potrebné adekvátnu pozornosť venovať aj nedaňovým a ostatným príjmom. Spomedzi nich sa takisto pozornosť upriami najmä na príjmy, ktoré predpokladáme získať z deblokácie pohľadávok Slovenska v zahraničí. Sme si vedomí, že navrhovanou výškou deblokácií sme si položili latku na výške, ktorú by sme doterajšími prístupmi neprekonali. Preto na zdynamizovanie postupu v deblokovaní vytvárame aj inštitucionálne predpoklady.

    Zriaďuje sa funkcia splnomocnenca vlády na deblokácie, vytvoril sa príslušný útvar na ministerstve financií, viaceré nádejné projekty sú rozpracované. Pre niektoré rezorty znamená výraznú pomoc naturálna forma deblokácií našich zahraničných pohľadávok. V budúcom roku sa k takýmto formám pomoci zaraďuje aj predpokladaná vecná podoba vyrovnania časti našich pohľadávok z clearingu. Medzi aktivity znižujúce príjmy rozpočtu patrí tiež uvažované zavedenie refundácie pomernej časti spotrebnej dane z minerálnych olejov pripadajúcej na motorovú naftu, ktorá sa niekedy nepresne označuje ako tzv. "zelená nafta". Okrem pôdohospodárstva ňou pomáhame aj doprave a tepelnému hospodárstvu. Málo zvýrazňované sú úľavy z ciel v poľnohospodárstve.

    Teda pri hodnotení vzťahu rozpočtu a kapitol treba vidieť nielen to, čo rozpočet poskytuje, ale aj to, čo neberie, resp. to, čo poskytuje v nefinančnej podobe alebo inou formou.

    Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, riešenie rozporu medzi požiadavkami kapitol a možnosťami rozpočtu v drvivej väčšine prípadov predstavuje základný proces tvorby rozpočtu. Rokovaniami na rôznych úrovniach sme čiastočne zatvorili otvorené nožnice medzi nárokmi kapitol a reálnymi možnosťami rozpočtu. Po viacerých spresneniach a zohľadnení rôznych faktorov nakoniec výdavkovú stránku rozpočtu navrhujeme ustáliť na úrovni takmer 190 mld korún.

    Pri porovnaní rozpočtov v tomto a budúcom roku vychádza, že výdavky štátneho rozpočtu navrhujeme s medziročným rastom viac ako 13 %. Upozorňujem, že je to dvojnásobne viac ako predpokladaný rast miery inflácie. Opäť len na dokreslenie spomeniem, že vo väčšine západných i transformujúcich sa krajín sa navrhujú na budúci rok rozpočtové výdavky s menšou dynamikou než predpokladaný vývoj inflácie. Nakoľko výdavky štátneho dlhu vzrástli len mierne, zvýšené výdavky sa navrhujú rozdeliť ostatným kapitolám. To znamená, že kapitoly v súhrne po viacerých rokoch dostanú balík výdavkov, ktorý znamená ich reálny dynamický nárast. Je to nielen výrazná kvantitatívna, ale v podstate už kvalitatívna zmena, ktorá sa pri hodnotení návrhu štátneho rozpočtu často nerešpektuje. Z týchto hľadísk má výdavková stránka štátneho rozpočtu dynamický charakter.

    Vo vzťahu k pôvodným požiadavkám rezortov a po posúdení opodstatnenosti a naliehavosti signalizovaných potrieb je však potrebné priznať, že rozpočet má z hľadiska výdavkov na spotrebu naďalej úsporný charakter. Viaceré z kapitol zaznamenávajú medziročnú dynamiku výdavkov, o ktorej však pred rokom možno ani nesnívali. Tak často spomínaný rezort zdravotníctva môže očakávať index rastu výdavkov o 21, index 121,7; rezort školstva 110,8; rezort kultúry 107,5. Pri posudzovaní indexu rastu výdavkov našich "produkčných" rezortov je potrebné zohľadniť aj dosah osobitných faktorov. To znamená pri rezorte pôdohospodárstva, v ktorom predpokladáme dynamiku výdavkov 102,1, najmä predpokladaný dosah už spomínanej "zelenej nafty", resp. zdroje zo spoplatnenia podzemných vôd. Pri posudzovaní výšky výdavkov na obranu, ktoré predstavujú index 105,3, opäť musíme pripočítavať istý objem naturálnej formy deblokácií našich pohľadávok. Sú však aj kapitoly, v ktorých je dynamika nižšia, prípadne je v nich medziročný pokles.

    V rozpočte sa premieta aj názor vlády na úroveň hospodárenia jednotlivých kapitol a na miesto kapitoly v rebríčku priorít. Medziročná dynamika v prípade menších kapitol zriadených po vzniku Slovenskej republiky je ovplyvnená realizáciou jednorazových transferov, najmä investičného charakteru.

    Rovnako tak príjmová, ako aj výdavková stránka rozpočtu je spracovaná v novej rozpočtovej klasifikácii. Táto skutočnosť nám síce v tomto roku čiastočne sťažuje medziročnú porovnateľnosť vnútornej štruktúry výdavkov, ale na druhej strane zreteľne zviditeľňuje toky ich smerovania. Práve nová rozpočtová klasifikácia umožňuje vidieť, že zhruba 80 % všetkých výdavkov sa vyčleňuje na bežné výdavky. Z nich polovica sa použije priamo na potreby ústredných orgánov a druhá polovica je zabezpečená v príslušných rozpočtových kapitolách na bežné transfery, to znamená pre iných užívateľov, napríklad príspevkové organizácie, občanov, fondy a podnikateľské subjekty.

    V predloženej správe k návrhu rozpočtu podrobne uvádzame, ktoré potreby občanov zabezpečujeme na vyššej než tohtoročnej úrovni. Osobitne by som chcel zvýrazniť zvýšenie dávok sociálneho zabezpečenia o 2,4 mld korún a dávok sociálnej starostlivosti o 1 mld korún. V týchto oblastiach sa koncentrujú nielen značné nárasty, ale aj značné prostriedky v absolútnom vyjadrení. Dávky sociálneho zabezpečenia, ktoré chceme transformovať na základný prvok systému štátnej sociálnej podpory, zabezpečujeme sumou 17 mld korún. V rozpočtovanej sume je zohľadnený finančný nárok z dôvodov zvýšenia životného minima uskutočneného v roku 1995 a ostatných ustanovení platných zákonných noriem hradených z prostriedkov štátneho rozpočtu.

    Zvýšenie dávok sociálneho zabezpečenia oproti roku 1995 o 2,4 mld korún sa týka najmä zvýšenia dôchodku z titulu jediného zdroja príjmu, zvýšenia dôchodkov pre bezvládnosť, prídavkov na deti a príplatkov k prídavkom na deti a rodičovského príspevku. Dávky sociálnej starostlivosti rozpočtované prostredníctvom kapitoly ministerstva vnútra v sume 6 mld korún budú smerovať predovšetkým do oblasti starostlivosti o rodinu a deti. To znamená, že najmä na výživu dieťaťa, opakované peňažné dávky rodičom starajúcim sa o nezaopatrené deti, peňažný príspevok na deti v pestúnskej starostlivosti, ako aj odmeny pestúnom, ak sú nimi starí rodičia.

    Druhou rozsiahlou skupinou, ktorej prispieva štátny rozpočet na dávky sociálnej starostlivosti, sú občania, ktorí potrebujú osobitnú pomoc. Na objektívne posúdenie výšky výdavkov na sociálne účely a získanie komplexného pohľadu na túto oblasť však nestačí sledovať len objem vyčlenených zdrojov štátneho rozpočtu. V dôsledku systému Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a Fondu zamestnanosti má zásadný význam rešpektovanie celého systému verejných rozpočtov. V roku 1996 sa predpokladá prostredníctvom systému verejných rozpočtov vynaložiť na sociálne účely, to znamená predovšetkým na dôchodky, štátne dávky, dávky sociálnej starostlivosti, tvorbu sociálneho fondu a na pasívnu politiku zamestnanosti takmer 82 mld korún, čo predstavuje 15,4 % predpokladanej tvorby hrubého domáceho produktu. Medziročný prírastok týchto výdavkov dosahuje viac ako 13 mld korún, resp. dynamiku rastu 118,5 alebo 18,5 % rast. Opäť pripomínam predpokladanú infláciu 6 až 8 %. Aj cez posúdenie týchto čísel treba vidieť sociálne zameranie súčasnej politiky vlády.

    Na základe uvedených tendencií si dovolím tvrdiť, že pozitívne výsledky makroekonomiky sa napríklad v oblasti sociálnej politiky už premietajú. Ak by bola situácia naozaj taká kritická, ako sa niekedy uvádza, nemohlo by sa stať, že aj v okresoch s vysokou mierou nezamestnanosti nemôžu niektoré podniky získať nie zle platených pracovníkov. Preto našou úlohou je dosiahnuť, aby sa jednoznačne definovala nezamestnanosť zapríčinená vývojom ekonomiky od nezamestnanosti ako sociálneho javu a dosiahnuť výraznejšiu diferenciáciu ľudí podľa ich ochoty pracovať.

    Ďalšou ostro sledovanou oblasťou je mzdový vývoj. Naši sociálni partneri navrhovali a stále navrhujú, aby sme pristúpili na výrazný mzdový nárast. Rast miezd v podnikateľských subjektoch je predovšetkým záležitosťou zamestnancov a zamestnávateľov. Samotní zamestnávatelia upozorňujú na to, že neadekvátny nárast minimálnej mzdy a tým i rast miezd, ktorý by predstihoval rast produktivity práce, by tieto podniky položil na kolená. Znemožnil by im udržať pozície na zahraničných a možno aj na domácich trhoch.

    V rozpočte vyčleňujeme na mzdové prostriedky viac ako 20 mld korún. Vo vzťahu k osobám plateným zo štátneho rozpočtu navrhuje vláda pristúpiť k úpravám miezd od prvého júla budúceho roka. Súčasne navrhujeme riešiť aj otázku minimálnej mzdy. Miera úprav ešte bude predmetom diskusie, vláda bude prihliadať aj na reálny vývoj rozpočtu. Chcem ubezpečiť nielen Národnú radu, ale aj našich sociálnych partnerov, že vláda má dostatočné sociálne cítenie a otázky miezd nie sú v jej rebríčku priorít na poslednom mieste. Ani pri posudzovaní mzdových otázok však nesúhlasíme s tvrdením, že postavenie našich ľudí sa postupne nezlepšuje. Potvrdzuje to napríklad rast reálnej mzdy v uplynulom období.

    Medzi otázky, ktoré budú asi aj na pôde Národnej rady patriť medzi najviac skloňované, radíme otázky vzťahu štátneho rozpočtu a sociálnych fondov. Objavili sa rôzne Jóbove zvesti, že navrhovanou úrovňou transferov ich v podstate zlikvidujeme. Naše prepočty ukazujú, že navrhovanou výškou transferov sa zabezpečuje ak nie prebytkovosť, tak minimálne vyrovnanosť ich rozpočtového hospodárenia. Aj zo strany správcov týchto poisťovní však predpokladáme výraznejší tlak na hospodárnosť a získavanie zdrojov zo strany platiteľov. V súhrne je potrebné vychádzať z reality, že ak rozpočet navrhujeme so schodkom 27 miliárd korún, nemôžeme úroveň transferov do poisťovní kvantifikovať na príliš veľkorysej úrovni. V konečnom dôsledku však rozpočet garantuje ich platobnú schopnosť, a preto sám nemôže mať záujem na ich prípadnej stratovosti.

    Po bežných výdavkoch sú v zmysle novej rozpočtovej klasifikácie ďalšou rozhodujúcou položkou kapitálové výdavky. Tieto sú, vrátane zdrojov vyčlenených v kapitole Všeobecná pokladničná správa, rozpočtované v sume vyše 18 miliárd korún, z toho je určených 12,1 miliárd korún pre príspevkové organizácie a podnikateľské subjekty vo forme transferov. Nie je dobré posudzovať výšku prideľovaných kapitálových výdavkov len z hľadiska absolútnej výšky či medziročného nárastu. Viaceré výdavkové položky treba vidieť najmä z toho hľadiska, že ide o prostriedky, ktoré by mali vytvoriť impulz na naštartovanie príslušnej aktivity. Pri dobrom hospodárení aj relatívne menšie objemy prostriedkov môžu vhodnou kombináciou najmä s mimorozpočtovými zdrojmi a pri uplatnení rôznych stimulačných postupov vyústiť do akumulácie značného objemu prostriedkov.

    Aktivity, na ktoré je možné získať zdroje zo zahraničia, chceme kryť týmito zdrojmi a naše domáce zdroje smerovať na ostatné aktivity. V rámci toho navrhujeme do financovania diaľnic zapojiť aj mimorozpočtové zdroje a prípadne i zahraničný kapitál, napríklad pôžičku Európskej investičnej banky, a časť uvoľnených zdrojov zamerať najmä na podporu bytovej výstavby. Tá sa stáva jednou z rozhodujúcich priorít, na ktoré smerujeme vnútorné zdroje. Na jej príklade možno názorne dokumentovať prednosti kombinovaného využívania tak rozpočtových, ako aj mimorozpočtových zdrojov.

    Disponibilné zdroje štátneho rozpočtu umožňujú použiť na podporu rozvoja bytovej výstavby 4,3 miliardy korún. Z toho v rámci stavebného sporenia 2,9 miliardy a na aktívnu podporu výstavby 1,3 miliardy korún. Prostriedkami štátneho rozpočtu, konkrétne zaujímavou štátnou prémiou, sme v uplynulých rokoch pomohli značne spopularizovať stavebné sporenie. V roku 1996 prináša prvé ovocie, keď sa na základe doterajšieho sporenia predpokladá uvoľnenie na otázky spojené s bývaním zhruba 3 až 4 miliardy korún. Výšku štátnej prémie v stavebnom sporení v rozsahu 40 % nasporenej sumy, resp. maximálne 6 tisíc korún, považujeme zatiaľ za dostatočne motivačnú, o čom svedčí aj množstvo sporiteľov. Fond zamestnanosti v rámci podpory aktívnej politiky zamestnanosti uvažuje na bytovú výstavbu uvoľniť zdroje minimálne v rozsahu 1 miliardy korún.

    Hľadáme najoptimálnejší spôsob kumulovania dostatočného balíka zdrojov na realizáciu programu budovania diaľničnej siete. V roku 1996 sa predpokladá vynaložiť na tento účel zhruba 3,2 miliardy korún. Kombinovane sa na financovaní má podieľať štátny fond cestného hospodárstva a mimorozpočtové zdroje. Mimorozpočtové zdroje v sume do 3 miliárd korún chceme smerovať na budovanie diaľničnej siete prostredníctvom štátnych dlhopisov.

    V budúcom roku má vláda záujem výraznejšie prehovoriť aj do podpory vedy a techniky. Na tento účel sú výdavky rozpočtované vo výške takmer 2,7 miliardy korún, čo predstavuje oproti výdavkom rozpočtovaným na tento účel v tomto roku zvýšenie o 14,6 %. Týmto značným zvýšením výdavkov sa pri predpokladanom raste hrubého domáceho produktu udrží podiel výdavkov štátneho rozpočtu na vedu a techniku z hrubého domáceho produktu na porovnateľnej úrovni s vyspelými krajinami cca 0,5 % z HDP. Z celkového objemu sa sumou 1,6 miliardy korún zabezpečuje prevádzka a činnosť rozpočtových organizácii výskumnej a vývojovej základne, vrátane vedeckej výchovy, financovania úloh rozvoja vedy a techniky, ktorých riešenie pokračuje v roku 1996, a nové výskumné programy so začiatkom riešenia v roku 1996. Zabezpečuje sa aj zapojenie výskumných organizácií do medzinárodnej spolupráce v rámci programov Európskej únie.

    K samostatným blokom, ktorému bola a určite bude venovaná i na pôde parlamentu osobitná pozornosť, patrí prerozdelenie zdrojov medzi štátny rozpočet a obce. Pri rokovaní so Združením miest a obcí Slovenska sme mnohé disproporcie odstránili a na mnohé problémy sme našli spoločné riešenia. Aj vo výboroch Národnej rady sa však prejavili názory, aby bol celkový bilančný vzťah medzi štátnym rozpočtom a miestnymi rozpočtami o pol miliardy korún vyšší. Chcem zdôrazniť, že kým rast príjmov štátneho rozpočtu predstavuje 11 %, tak prírastok podielu na výnosoch republikových daní v prospech rozpočtov obcí predstavuje 15 %. Zdôrazňujem, že schválením zákona o dani z nehnuteľností je umožnené obciam dosiahnuť vyššie príjmy v roku 1996 v rozsahu 500 až 700 miliónov korún. Týmto by sa zdrojovo mohli zabezpečiť požiadavky obcí a miest z dvoch zdrojov, a to vlastnými príjmami a podielom na výnose republikových daní.

    Stabilizujúcim a vyrovnávajúcim faktorom v sústave vlastných príjmov rozpočtov obcí bude aj v nasledujúcom roku podiel na výnosoch dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti. Zainteresovanosť obcí na vytváraní priestoru na rozvoj podnikateľských aktivít sa pozitívne ovplyvní tým, že 40 % výnosu dane z príjmu právnických osôb sa bude rozdeľovať podľa sídla daňového subjektu. Oproti doterajším rozpočtom sme zabezpečili čiastočné krytie potrieb požiarnych zborov v Bratislave a Košiciach spolu so výške 37 miliónov korún.

    Vláda predpokladá, že aj v priebehu roka budú vznikať dodatočné požiadavky na rozpočet. Preto vytvárame rozpočtové rezervy nielen na krytie dosahov súvisiacich s pripravovanými a uvažovanými legislatívnymi zmenami, ale aj v nadväznosti na možnosť pružného reagovania na iné potreby. Rezervy spolu predstavujú 11,3 miliardy korún, čo predstavuje 6 % výdavkovej stránky rozpočtu. Ide predovšetkým o zákonné rezervy, podotýkam zákonné rezervy, v rozsahu takmer 4,6 miliárd korún, ktoré tvoria rezerva vlády, rezerva predsedu vlády, rezerva na štátne záruky za bankové úvery a rezerva na krytie platobnej schopnosti poisťovní. Okrem týchto zákonných rezerv vláda navrhuje vytvoriť aj ďalšie rezervy v sume 7,1 miliardy korún. Ide o rezervu na realizáciu bytovej politiky, na podporu malého a stredného podnikania, na dosahy nových zákonných úprav a tiež ako medzinárodný záväzok vyplývajúci z pristúpenia Slovenska k Viedenskému dohovoru občianskoprávnej zodpovednosti za prípadné jadrové škody. Rozsah rezerv možno považovať za činiteľ zvyšujúci kvalitu predloženého rozpočtu.

    Chcel by som vás vyzvať, aby ste informáciu o výške rezerv nepokladali za signál tlaku na ich rozpúšťanie, aj vzhľadom na to, že mnoho z nich má účelový charakter. Vláda si uvedomuje riziká, ktoré nás v budúcom roku v oblasti rozpočtu čakajú, podotýkam tiež, že úroveň navrhovaných rezerv nie je neprimeraná, je skôr nižšia ako v okolitých ďalších krajinách.

    Vážené dámy, vážení páni, pri hodnotení úrovne schodku 27 miliárd korún je potrebné osobitne posudzovať výšku istiny. Ide o prostriedky určené na bezprostredné splácanie našich záväzkov, teda nie o spotrebu v pravom slova zmysle. Z hľadiska budúcich generácií ide o položku, o ktorú ju odbremeňujeme. Aj z tohto dôvodu sa o túto položku pri hodnotení stavu rozpočtového hospodárenia napríklad v metodike medzinárodného menového fondu schodok očisťuje. Ak dodržíme účtovný schodok v objeme 27 miliárd korún a splátka istín dosiahne 19 miliárd korún, očistený schodok bude predstavovať zhruba 8 miliárd korún. Toto je položka, ktorá zaťaží budúce generácie a je to zhruba 1,5 % predpokladanej tvorby hrubého domáceho produktu. Pripomínam, že v programovom vyhlásení vlády máme zámer znížiť takto definovaný schodok pod 3 % HDP, teda v tomto smere dosahujeme predstih plnenia našich zámerov.

    Naším cieľom v ďalšom období bude dosiahnuť stav, v ktorom bude schodok predstavovať maximálne výšku povinnej úhrady istiny. Teda napriek tomu, že rozpočtovaný schodok štátneho rozpočtu v absolútnom vyjadrení bude medziročne rásť, z hľadiska kvality sa v prípade jeho neprekročenia dosiahne ďalšie ozdravenie štátnych financií.

    Za potrebné považujem uviesť aj to, že najmä vzhľadom na prijatie náročných úloh v tvorbe príjmov a možnosť prehĺbenia rozpočtovaného deficitu bude nevyhnutné začiatkom budúceho roka vytypovať rizikové miesta rozpočtu na oboch jeho stranách, teda aj v príjmoch aj výdavkoch, pravidelne ich sledovať a navrhovať opatrenia na ich elimináciu. Teda v regulácii výdavkov budeme pokračovať a v prípade neadekvátneho vývoja deficitu, resp. neproporčného plnenia príjmov budeme koncom roka výdavky viazať.

    Súčasťou predloženého návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1996 je aj balík zákonov, ktorých prijatie podmieňuje reálnosť, resp. rieši niektoré naliehavé problémy.

    Rozhodujúci balík navrhovaných noviel sa týka daňových zákonov, resp. zákonov, ktoré súvisia s ich správou. Novelami sa nemení základná filozofia daní, napríklad ich sadzby. Ich prijatie nie je prioritne zamerané ani na zvýšenie príjmov rozpočtu. Novelami sa sleduje predovšetkým spresnenie doterajšieho často nejednoznačného znenia, odstránenie nepresností a previazanie jednotlivých daní. Čo najrýchlejšie prijatie týchto noviel uľahčí a zefektívni prácu daňových úradov. Znížením dolných hraníc pokút sa sleduje zvýšenie ich vymožiteľností a tým i zníženie daňových nedoplatkov. Upravuje sa i postup pri vrátení dane. Návrh novely zákona o cestnej dani súvisí najmä s potrebou urýchlene umožniť oslobodenie od cestnej dane v tých prípadoch, keď jej vyberanie je priamo proti záujmom Slovenska a narúšalo by našu spoluprácu so zahraničnými subjektmi. Novelu zákona o daniach z príjmov vyvolala najmä zmena spôsobu kupónovej privatizácie a nezdanenie s tým súvisiacich dlhopisov. Ďalej sa touto novelou sleduje aj potreba premietnuť pri odpisovaní majetku postup, ktorý vychádza z podmienok klasifikácie produkcie vypracovanej na báze európskeho štandardu.

    Druhý okruh návrhov noviel tvoria tie, ktoré sa bezprostredne týkajú hospodárenia poisťovní a Fondu zamestnanosti. V ich prípade platí to, čo som už uviedol. Rozpočet garantuje ich solventnosť a pri úrovni transferov rešpektuje nielen ich potreby, ale aj možnosti rozpočtu.

    Diskusiu vyvolali návrhy týkajúce sa valorizácie platov vybraných skupín činiteľov. Predpokladáme, že ich platové otázky sa budú riešiť koordinovane s úpravou pracovníkov celého rozpočtového okruhu v rámci uvažovaných úprav platových taríf od 1. júla budúceho roka. Zmenou Zákonníka práce sa sleduje možnosť odmeniť pracovníkov ministerstiev, ktorí zastupujú štát v obchodných spoločnostiach. Samozrejme, že sa bude dbať na to, aby sa skutočne presadzovali záujmy štátu v týchto spoločnostiach, a nie záujmy obchodných spoločností vo svojom pôsobení v štátnych službách.

    Novelou zákona o štátnom podniku sa rieši stav, keď v niektorých prípadoch nebolo jednoznačné, kto je vlastne zakladateľ a správca vyčleneného okruhu podnikov. Takáto situácia vytvárala priestor na zneužívanie tohto majetku a jeho manipuláciu. Aj touto novelou sa sleduje zvýšenie úrovne nakladania s majetkom štátu.

    Do návrhu zákona sme zapracovali aj zmenu zákona o vodách a zákona o štátnom fonde vodného hospodárstva. Spolu s realizáciou ďalších úloh tieto novely ústia do rozšírenia spoplatnenia odberov podzemných vôd aj pre verejné vodovody. Ide teda o novelu zákonov, ktoré bezprostredne, alebo sprostredkovane súvisia s rozpočtovým hospodárením, a teda aj s rozpočtom na budúci rok. Skôr či neskôr by sme sa nimi museli zapodievať. Charakter viacerých z nich pritom vyžaduje ich zavedenie do praxe od 1. januára spolu so štátnym rozpočtom.

    Vážená Národná rada,

    návrh štátneho rozpočtu nie je len suma navzájom previazaných čísel, ale aj určité nasmerovanie celej finančnej a najmä rozpočtovej politiky na nasledujúci rok. Pri zvažovaní viacerých návrhov sme preto neposudzovali len ich bezprostredný dosah na rozpočet, ale aj to, či zodpovedajú jeho celkovej filozofii, resp. či sa nimi nezakladá nesystémový prístup. Som presvedčený, že ak by sme do rozpočtu zapracovali väčšinu vašich možno aj dobre mienených návrhov, vyprodukovali by sme kompilát, ktorý by ste po komplexnom posúdení všetkých aspektov určite zmietli zo stola. Stretli sme sa aj s odporúčaniami, aby sme znížili údajne nadhodnotené príjmy, zvýšili údajne podhodnotené výdavky a súčasne znížili schodok rozpočtu. Rozpočet sa však nemôže riadiť heslom kapsa potras sa, alebo stolček prestri sa. Rešpektujeme radšej múdrosť našich predkov pretavenú do myšlienky o troch grošoch, z ktorých jeden treba otcovi vrátiť, jeden synovi požičať a len jeden stroviť. Rozpočet treba vidieť v širších súvislostiach a perspektívach, nesmieme krátkodobému úspechu obetovať možnosť rovnomerného napredovania v ďalších rokoch. Jeho zámer treba posudzovať v nadväznosti na doterajší vývoj ekonomiky, ako aj naše zámery v ďalších rokoch.

    Preto vás, vážené dámy poslankyne a páni poslanci, prosím, aby ste vyslovili súhlas s predloženým návrhom rozpočtu, aby sme ho mohli s vaším požehnaním začať v pracovnej atmosfére postupne napĺňať.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, keďže zo zákona k štátnemu rozpočtu musí dať svoje stanovisko Najvyšší kontrolný úrad, máte pred sebou ako tlač 300 toto jeho stanovisko. Stanovisko by mal predložiť predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ale súhlas k tomu musí dať Národná rada. Preto budeme hlasovať o tom, aby predseda Balejík mohol svoje stanovisko uviesť.

    Prosím pánov poslancov, ktorí nie sú v rokovacej miestnosti, aby sa dostavili na hlasovanie.

    Takže prosím, aby sme sa prezentovali a súčasne hlasovali o tom, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu mohol predniesť svoje stanovisko. Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 104 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prosím predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Balejíka, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený podpredseda vlády,

    Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky na základe uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu zo dňa 28. novembra 1995 vám predložil stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1996. Pri vypracúvaní stanoviska Najvyšší kontrolný úrad zohľadnil skutočnosť, že návrh štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1996 nadväzuje na nový zákon o rozpočtových pravidlách v tom čase ešte len v podobe návrhu.

    Stanovisko sa člení na poznatky k novej rozpočtovej klasifikácii, ďalej k súhrnnej charakteristike návrhu štátneho rozpočtu, k jeho príjmovej a výdavkovej časti a ponúka aj niektoré odporúčania, ktorých realizácia by v budúcnosti mohla podľa názoru Najvyššieho kontrolného úradu kladne vplývať na rozpočtové hospodárenie štátu, vrátane hospodárenia s jeho majetkom. Najvyšší kontrolný úrad svoje stanovisko opiera o vlastné kontrolné poznatky, analýzu materiálov vlády, ministerstiev, ostatných ústredných orgánov a správcov kapitol a príslušné štatistické údaje.

    Kladne hodnotíme skutočnosť, že vláda v zmysle svojho programového vyhlásenia zostavila návrh štátneho rozpočtu na rok 1996 v novej rozpočtovej klasifikácii s cieľom postupného približovania metodiky tvorby štátneho rozpočtu k štátom Európskej únie, ako sa to v návrhu rozpočtu konštatuje. Dopracovanie a plné využitie novej rozpočtovej klasifikácie triedenia rozpočtových príjmov a výdavkov môže výrazne ovplyvniť adresnosť, konkrétnosť a hospodárnosť vynakladania rozpočtových prostriedkov štátu.

    V tomto smere je naďalej aktuálna aj úloha vybudovania štátnej pokladnice Slovenskej republiky. Konštatujeme, že východiská na zostavenie návrhu štátneho rozpočtu na rok 1996 sú kontinuálne s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky v oblasti stratégie a základných zámerov hospodárskeho rozvoja z hľadiska uvažovaných makroekonomických parametrov, u ktorých je prognózovaný priaznivý trend vývoja.

    V stanovisku k príjmovej časti štátneho rozpočtu, využijúc poznatky o skutočnom vývoji za uplynulé obdobie v rámci samostatnej Slovenskej republiky, poukazujeme na určité kladné vplyvy na tvorbu daňových príjmov a súčasne i na možné riziká a rezervy. U daňových príjmov v tejto súvislosti je naďalej aktuálna problematika daňových a colných nedoplatkov, ako aj úloha upevňovania finančnej disciplíny, ale aj zlepšovania riadiacej činnosti, vrátane zefektívnenia kontrolného systému. Určité riziká sú aj u nedaňových príjmov, najmä v citlivej oblasti deblokácie zahraničných pohľadávok, ale i v oblasti plnenia splátok návratných finančných výpomocí a splátok právnických osôb na realizované záruky poskytnuté zo štátneho rozpočtu.

    K výdavkovej časti návrhu štátneho rozpočtu sa Najvyšší kontrolný úrad v stanovisku vyjadruje najmä z hľadiska uplatnenia metodiky rozpočtovania v nadväznosti na nový zákon o rozpočtových pravidlách. V stanovisku tiež odporúčame niektoré opatrenia, ktoré podľa názoru Najvyššieho kontrolného úradu by mohli pomôcť zásadnejšiemu odstráneniu negatívnych javov v oblasti hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami a majetkom štátu v čase transformácie jeho ekonomiky a mohli by tiež aktivovať niektoré rezervy príjmov štátneho rozpočtu.

    Z návrhov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1996 je zrejmé, že ani približne dvojnásobné tempo rastu jeho celkových výdavkov voči predpokladanej miere inflácie, hoci dokumentuje dynamickosť rozpočtu, nenaplňuje pôvodné požiadavky správcov jednotlivých kapitol.

    Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vyslovuje názor, že za predpokladu prijatia a dôsledného dodržiavania navrhovaného zákona o štátnom rozpočte na rok 1996 a nových rozpočtových pravidiel je vytvorený dostatočný legislatívny rámec na úspešné zvládnutie rozpočtovaných vzťahov, vrátane jeho rizík, pri financovaní realizácie funkcií štátu a ústavou garantovaných potrieb.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu predsedovi a prosím teraz spoločného spravodajcu pána predsedu Maxona, aby predniesol správu z prerokovania vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    spoločnú správu k návrhu zákona Národnej rady o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1996 a o zmene a doplnení niektorých zákonov sme dostali ako tlače 286a a 286b.

    Vážené dámy, vážení páni, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 630 zo 6. novembra 1995 pridelil vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1996 a návrh rozpočtov kapitol na rok 1996 okrem mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov všetkým výborom Národnej rady s tým, aby ho prerokovali do 1. decembra 1995. Pán predseda poveril Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, aby vypracoval spoločnú správu výborov o výsledkoch prerokovania kapitol, ako aj vládneho návrhu zákona.

    Vážené dámy, vážení páni, pri rokovaní sa dodržali pánom predsedom Národnej rady stanovené lehoty a všetky výbory prerokovali predložený materiál v stanovenom čase. S predloženým návrhom zákona o štátnom rozpočte vyjadrilo súhlas a doplňovacie odporúčania pre prijatie zákonov 7 výborov. Bol to ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci, zahraničný výbor, výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a výbor pre životné prostredie a ochranu prírody. K návrhu zákona o štátnom rozpočte neprijali platné uznesenie výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a výbor pre obranu a bezpečnosť.

    Ako som už uviedol, citovaným rozhodnutím číslo 630 zo 6. novembra 1995 boli výborom Národnej rady Slovenskej republiky pridelené na prerokovanie aj rozpočtové kapitoly podľa ich vecnej príslušnosti.

    Vážené dámy, vážení páni, v tlači číslo 286a a 286b je presná informácia o návrhoch a zmenách jednotlivých výdavkov kapitol a aj návrhy na zmeny a doplnenie niektorých zákonov. Ak by ste dovolili, uviedol by som, ktoré pozmeňovacie návrhy a doplnenia ako spoločný spravodajca odporúčam prijať a ktoré odporúčam neprijať.

    Dovolil by som si vás požiadať, aby ste si zobrali tlač 286a, budem teraz menovať tie pozmeňovacie návrhy, o ktorých odporúčam hlasovať en bloc s návrhom prijať ich. Máme teda tlač 286a a ide o body 2, 3, 4, 8, 9, 11, 12, 13, 14, 17, 18, 21, 24, 25, 26, 27. To sú teda návrhy, o ktorých odporúčam hlasovať en bloc s návrhom prijať.

    V tlači 286a odporúčam en bloc neprijať návrhy číslo 1, 5, 6, 7, 10, 15, 16, 19, 20, 22, 23, 28, 29. To je všetko k tlači 286a.

    Z tlače 286b, ktorá sa týka jednotlivých kapitol, odporúčam hlasovať en bloc s návrhom prijať tieto body: v časti B1 body 3, 4 a 18 a v časti B3 body číslo 1, 4, 8, 13, 16 a 18. V časti B4 (návrhy iného charakteru) body 2, 3, 4, 5, 6, 7 a 9. Navrhujem hlasovať en bloc s odporúčaním neprijať o týchto bodoch: v časti B1 body 1, 2, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 19, 20 a 21. V časti B2 (návrhy na zníženie rozpočtových kapitol) body 1, 2, 3, 4 a 5. V časti B3 (návrhy na presuny medzi kapitolami a v rámci kapitol) body 2, 3, 5, 6, 7, 9, 10, 11, 12, 14, 15 a 17. V časti B4 (návrhy iného charakteru) bod 1 a bod 8. A v časti C bod 1.

    Vážené dámy, vážení páni, to sú moje pripomienky a návrhy k spoločnej správe číslo 286a a 286b.

    Vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som vás naozaj veľmi pekne poprosiť, tak ako bolo zvykom pri predchádzajúcich rokovaniach v súvislosti s návrhom zákona o štátnom rozpočte, keby som mohol pozmeňovacie návrhy a pripomienky od vás dostať písomne.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne pánu spoločnému spravodajcovi.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, keďže je 19.02 hodín, mali by sme skončiť s tým, že zajtra budeme pokračovať hlasovaním k bodu číslo 4. Chcem vám oznámiť, že do tejto chvíle sa prihlásilo do rozpravy k tomuto bodu 13 poslancov a poslankýň.

    Budeme pokračovať zajtra ráno o 9.00 hodine hneď hlasovaním. Preto prosím, aby sme tu boli všetci.

    Ďakujem pekne, dobrú noc.