• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    prosím, zaujmite svoje miesta v zasadacej miestnosti, budeme pokračovať v 11. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby sme sa prezentovali.

    Prezentovalo sa 78 poslancov, sme teda uznášaniaschopní.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    pristúpime k š t y r i d s i a t e m u p r v é m u bodu programu, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o protikomunistickom odboji.

    Prihlásil sa pán poslanec Mikloško s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, hlasujem náhradnou kartou číslo 2.

  • Ďakujem.

    Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec František Javorský. Prosím ho, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    šesť rokov od pádu komunistického režimu odhaľujeme stále nové skutočnosti o škodách, ktoré tento režim spôsobil našej spoločnosti, národu a Slovensku. Ministerstvo spravodlivosti a súdy vyniesli asi 60 tisíc rehabilitačných rozhodnutí. Stále sa iba mapuje počet zavraždených osôb a slovenských obetí justičných vrážd. Naše hospodárstvo iba v poslednom období prekonáva hlbokú recesiu, do ktorej ho dostalo plánované riadenie hospodárstva. Slovensko patrilo pred vojnou aj po vojne v rámci bývalého Československa medzi vyspelé európske krajiny a presahovalo hospodársku úroveň napríklad Rakúska. Po štyridsiatich rokoch komunizmu rakúske hospodárstvo mnohonásobne prevyšuje naše.

    Komunisti hrubým spôsobom pošliapali národné práva Slovákov. Nedodržali vlastný Košický vládny program a následnými Pražskými dohodami oklieštili právomoci slovenských orgánov. Proces potláčania identity slovenského národa pokračoval aj ďalej, prakticky až do pádu komunistického režimu. Komunistickí funkcionári a komunistická tlač vydávali každý prejav slovenského národného povedomia za prejav klérofašizmu. Keď už nedokázali vlastnými silami udržať náš ľud v područí, v auguste 1968 si pozvali zahraničné armády na potlačenie demokratizačného procesu.

    Politický režim, ktorý sa takýmto odpudzujúcim spôsobom zapísal do našich dejín, je potrebné pomenovať aj v našom právnom poriadku. Pokúša sa o to predložený návrh zákona o protikomunistickom odboji.

    Zásady zákona boli prerokované vo výboroch Národnej rady v uplynulom volebnom období. Predkladané paragrafové znenie zapracovalo pripomienky a doplnky, ktoré vzniesli poslanci, ako aj zainteresované spolky a občianske združenia.

    Význam tohto zákona spočíva v morálnom zadosťučinení odporcom totalitného komunistického režimu, v odmietnutí ideológie tohto režimu a vo vyslovení nepremlčateľnosti vrážd účastníkov protikomunistického odboja, ktorej sa dopustili orgány činné v trestnom konaní, justičné orgány alebo politickí funkcionári komunistickej strany. Ide o nepremlčateľnosť v prípadoch, keď páchatelia neboli stíhaní, pretože ich chránila politika komunistického režimu.

    Navrhovaný zákon nestanovuje pre účastníkov protikomunistického odboja nijaké materiálne požitky a nemá nároky na štátny rozpočet. Preambula zákona deklaruje úctu k účastníkom protikomunistického odboja, ktorý prispel významnou mierou k obnoveniu slobody a demokracie. Zároveň vrýva do pamäti budúcich generácií komunistické obdobie neslobody.

    Účastníkov protikomunistického odboja vymedzuje zákon pozitívnym i negatívnym spôsobom. Pozitívnym spôsobom podľa návrhu zákona patria do tejto kategórie veľké skupiny postihnutých občanov, na ktorých sa vzťahujú jednak zákony o súdnej a mimosúdnej rehabilitácii, ďalej skupina protiprávne odvlečených do bývalého Sovietskeho zväzu orgánmi NKVD po vstupe Červenej armády na naše územie, členovia náboženských rádov násilne koncentrovaní do sústreďovacích kláštorov, PTP-ci a ďalší. Negatívne vymedzenie na účastníkov protikomunistického odboja sa vzťahuje na osoby odsúdené retribučnými súdmi za zločiny proti mieru alebo za zločiny vedúce k deportáciám občanov, alebo k inému porušovaniu ľudských práv počas II. svetovej vojny. A ďalej tí, ktorí patrili počas komunistického režimu do kvalifikovaných skupín jeho funkcionárov.

    Návrh zákona označuje ideológiu komunistického režimu za zločineckú. Návrh zákona ruší premlčaciu lehotu trestného činu vraždy proti účastníkom protikomunistického odboja spáchanú výlučne vymedzenými predstaviteľmi orgánov činných v trestnom konaní a funkcionármi komunistickej strany. Zrušenie premlčateľnosti tohto trestného činu je v súlade s právnym vedomím našich občanov. Po všetkých zločinoch, ktoré komunistický režim spáchal na našich občanoch, otriaslo by dôverou občanov k vážnosti nášho právneho poriadku, ak by sa vrahovia účastníkov protikomunistického odboja mohli vystatovať svojou beztrestnosťou.

    Návrh zákona predpokladá umiestnenie kamennej tabule do vstupných priestorov Národnej rady. Text na kamennej tabuli vzdáva vďaku účastníkom protikomunistického odboja, ktorí sa zaslúžili o znovunastolenie demokracie na Slovensku.

    Kolegyne a kolegovia, navrhujem, aby ste schválili predložený návrh zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Javorskému. Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Pavla Hrušovského, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, s výnimkou Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o protikomunistickom odboji, tlač číslo 100.

    Návrh skupiny poslancov na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o protikomunistickom odboji pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím zo dňa 6. marca 1995 číslo 188 na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky, s výnimkou Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, po doručení stanoviska vlády Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky bol určený pritom ako príslušný na skoordinovanie stanovísk uvedených výborov, ktoré sa majú premietnuť do spoločnej správy.

    Rozhodnutím číslo 485 z 22. augusta predseda Národnej rady Slovenskej republiky pozmenil pôvodné rozhodnutie číslo 188 v časti B tak, že výbory Národnej rady uvedený návrh prerokujú do 5. septembra 1995. Určené výbory návrh prerokovali s nasledovným výsledkom:

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gesčný výbor rokoval o návrhu spoločne s návrhom skupiny poslancov na vydanie zákona o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, tlač 241, a s návrhom skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o pocte a odškodnení obetiam protiprávneho konania politického režimu v rokoch 1948 - 1989, tlač číslo 228, a to v dňoch 7. 9., 13. 9., 20. 9. a 19. 10. s tým, že rokovanie bolo opakovane prerušené, pričom výbor odporučil predkladateľom tlače konzultovať návrh s predkladateľmi predchádzajúcich tlačí a predložiť Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady návrh na ďalší procedurálny postup. Dňa 31. 10. 1995 sa uskutočnilo posledné rokovanie výboru o návrhu tlače číslo 100, na ktorom bol návrh prerokovaný, pričom však ústavnoprávny výbor neprijal k nemu uznesenie, pretože podľa § 48 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie návrh prerokoval dňa 23. 8. 1995, vyslovil s ním súhlas a odporúča Národnej rade jeho schválenie s tromi pozmeňovacími návrhmi, ku ktorým sa potom na záver spravodajskej správy vyjadrím.

    Výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre pôdohospodársto, výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, zahraničný výbor a výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport návrh prerokovali v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady, pričom neprijali uznesenie o výsledku prerokovania, pretože s ním nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Výbor Národnej rady pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti prerokoval návrh 31. 3. 1995, vyslovil s ním nesúhlas a neodporúča Národnej rade jeho prerokovanie a schválenie.

    Pokiaľ sa týka výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktorý ako jediný prijal platné a odporúčacie uznesenie, aby tento návrh zákona bol prerokovaný v pléne a odporúčaný na schválenie, prijal celkove tri pripomienky, a to prvú v odseku 3 písm. c) v treťom riadku za slovo "okresného" doplniť slovo "vrátane", v § 5 v treťom riadku slovo "neznášanlivosť" nahradiť slovom "nenávisť" a navrhol ďalej ako tretí pozmeňovací návrh pozmeniť názov zákona a nahradiť slovo "o protikomunistickom odboji" slovami "o obetiach komunizmu na Slovensku". Toľko k samotnej spravodajskej správe.

    Pokiaľ sa mám vyjadriť a zároveň odporučiť, alebo neodporučiť plénu Národnej rady pozmeňovacie návrhy výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, tak prvé dva odporúčam, aby boli prijaté a odporúčam zároveň hlasovať o týchto dvoch návrhoch spolu. Tretiu pripomienku výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie neodporúčam prijať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Hrušovskému a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výboru.

    Otváram rozpravu o štyridsiatom prvom bode programu. Do rozpravy mám prihláseného pána poslanca Sopku za SDĽ. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, pani poslankyne, páni poslanci,

    s odstupom šiestich rokov od novembrových udalostí 1989 chceme dnes prijať zákon, ktorý odsudzuje obdobie bývalého politického režimu. Áno, treba objektívne a spravodlivo zhodnotiť predchádzajúce obdobie, odsúdiť vtedajšie spoločenské deformácie aj obete a utrpenie tých, ktorí naozaj boli postihnutí. Podľa návrhov zákona, ktoré sú nám dnes predložené dvoma skupinami poslancov, je Komunistická strana Československa i Komunistická strana Slovenska, jej vedenie a členovia, kolektívne zodpovední za spôsob vlády v našej krajine v rokoch 1948 - 1989. Aj ja som bol členom komunistickej strany, to znamená, že som plne zodpovedný za porušovanie ľudských práv a slobôd, za justičné zločiny, za devastáciu hospodárstva, za zneužívanie výchovy, vzdelávania aj kultúry. Dnes sa dozvedám, že som bol členom zločinnej organizácie a že obdobie, ktoré som prežil, bolo len obdobím neslobody, porušovaniu ľudských práv, obdobím zločinov, obdobím, ktoré si zaslúži len všeobecné odsúdenie.

    Ale rovnako sa dozvedám, že to obdobie absolútneho zla sa už pominulo a konečne dnes našu spoločnosť vedú obrodené a zdravé sily, ktoré, verné svojim morálnym hodnotám, sa zameriavajú len na budovanie slobodnej, demokratickej, kultúrnej, hospodársky prosperujúcej spoločnosti, takej, ktorá umožní spravodlivý a dôstojný život všetkým obyvateľom Slovenska. Dozvedám sa, že novembrom 1989 sa už navždy skončilo obdobie, keď vládnuce mocenské sily neúmerne uprednostňovali svojich straníckych príslušníkov a privilegovali si aj nadmerné práva. To všetko je v dôvodových správach k návrhom zákonov.

    Ešte raz zdôrazňujem, že vyjadrujem úctu aj zadosťučinenie tým, ktorí boli nespravodlivo postihnutí, ale zamýšľam sa, prečo s takouto analýzou a náročnosťou nehodnotíme aj obdobie ponovembrové, obdobie posledných šiestich rokov. Nemôžem sa stotožniť s takýmto hodnotením uplynulého obdobia, ktoré som prežil v socialistickej spoločnosti. Nie je to hodnotenie objektívne a nie je ani spravodlivé.

    Rovnako sa nestotožňujem s tým, že novembrom 1989 sa už všetko nemorálne a nespravodlivé pominulo. Dnes sa snažíme vyčísľovať a vymenúvať všetky chyby prednovembrového vyše štyridsaťročného obdobia, ale vyhýbame sa, nevieme, alebo skôr nechceme hovoriť o deformáciách a chybách posledných šiestich rokov, pričom 6-ročné obdobie sa už rovnako dá objektívne zhodnotiť. Dovoľte mi preto, aby som spomenul len niektoré príklady.

    K vstupu do Komunistickej strany Slovenska v období, ktoré som ja prežil, nikto nikoho nenútil. Dokonca u technicko-hospodárskych pracovníkov sa robili výbery. Naopak, dnes sú občania nútení vstupovať do niektorých politických strán aj do hnutí a podmienkou pre prácu v štátnej správe vo väčšine prípadov je vypísanie prihlášky vstupu do politickej strany alebo do hnutia. Existovali v minulom období nomenklatúrne funkcie vtedajšej vládnucej strany, ale veď existujú aj dnes. To je to, čo organizovane prebieha v okresoch aj na ministerstvách, to znamená obsadzovanie vopred určených funkcií, rozsiahle personálne zmeny nie smerom k vyššej kvalite a odbornosti, ale podľa straníckej príslušnosti. Dnes je štátna správa rovnako spolitizovaná, ako bola predtým.

    Tí, ktorí boli v nomenklatúrnych funkciách komunistickej strany, podľa dôvodovej správy mali všetci privilégiá, výhody a zneužívali svoje postavenia. Život však ukazuje, že dlhoročné nomenklatúrne kádre z minulého obdobia za desiatky rokov nezískali taký majetok, ako predstavitelia ponovembrových garnitúr VPN, KDH, KSÚ, DÚ či SNS za obdobie oveľa kratšie. Ťažko sa to počúva, no, žiaľ, je to pravda. Z komunistickej strany chceme urobiť zločineckú protiľudovú organizáciu a celé obdobie socialistického vývoja chceme nazvať čiernou dierou bez akýchkoľvek pozitív, nazývame ho obdobím nemorálnosti, obdobím protiprávnych a nezákonných postupov. Zamýšľam sa, ako potom nazvať obdobie nežnej revolúcie. Bola naozaj nežná? Veď praktiky tohto obdobia boli rovnako protiprávne aj protizákonné.

    Po šiestich rokoch sa dá zabudnúť na všeličo, ale nie na všetko. Koľko bolo protizákonných postupov? Stačila anketa dôvera - nedôvera v pracovnom kolektíve a vedúci organizačnej jednotky či organizačného útvaru odchádzal z funkcie. Neboli to nežné praktiky. Skúste zopakovať takéto ankety dnes na ministerstvách a v úradoch štátnej správy, v štátnych podnikoch a organizáciách. Výsledok by vás prekvapil. Aj dnes trpia ľudia, ktorí musia odchádzať z úradov pri každej zmene vládnych garnitúr, keď sa vymieňajú celé kolektívy. Kedy objektívne zhodnotíme pôsobnosť VPN v hospodárskej sfére? Kedy vyčíslime morálne a hmotné škody ponovembrového obdobia, obdobia skutočného hospodárskeho kolapsu? Kedy zhodnotíme činnosť okresných privatizačných komisií, ktoré v neobmedzenom a nekontrolovanom rozsahu rozhodovali bez zodpovednosti o majetku štátu? Privatizačné komisie boli z dvoch tretín zostavené z funkcionárov či revolucionárov VNP a KDH, a nie z odborníkov, ako si pôsobnosť týchto komisií vyžadovala. Preto ešte aj dnes sú dôsledky rozhodnutí žalostné. Svedčia o tom desiatky nezlikvidovaných štátnych podnikov, stovky súdnych sporov ako dôsledok neodbornej prípravy a priebehu malej privatizácie, zrejme rovnako aj veľkej.

    Ponovembrové vlády ubezpečovali ľudí, že po štyridsiatich rokoch tzv. hospodárskeho kolapsu nebude už obyvateľom Slovenska horšie, len lepšie. Nepovedali však všetko. Lepšie bude zbohatlíkom, ktorí budú predstavovať možno 10 % obyvateľstva, ale väčšina obyvateľov bude žiť na hrane sociálnej odkázanosti. K takémuto stavu nám dnes veľa nechýba. Porovnajme si dynamiku posledných päťročníc so šesťročným obdobím ponovembrového vývoja. Potom na základe čísiel, faktov a argumentov porovnávajme obdobia a hovorme o hospodárskom vývoji či hospodárskom kolapse, o životnej úrovni či sociálnych istotách. Tu sa naše názory, pán poslanec Javorský aj pán poslanec Brňák, značne rozchádzajú. Hovoríte o štyridsaťročnej diere, ale na druhej strane dnes privatizujete fabriky a veľké hodnoty. Tie sú bezosporu výsledkom socialistického vývoja.

    Ak chceme objektívne a spravodlivo zhodnotiť minulosť a urobiť za ňou čiaru, potom zhodnoťme vývoj spoločnosti až po dnešok. Stanovme si na analýzu a hodnotenie objektívne kritériá. Nemožno predsa hrdinov sviečkového pochodu porovnávať s hrdinami Slovenského národného povstania a protifašistického odboja, ale rovnako nemožno vysoko oceňovať disidentov dobre platených zo západu a na druhej strane potierať prácu ľudí, ktorí za desiatky rokov v socialistických podmienkach vytvárali hodnoty v prospech tohto štátu. Pri takto formulovaných návrhoch zákonov, ako nám dnes boli predložené, pochybujem, či predkladateľom ide skutočne o ospravedlnenie aj o poctu obetiam, alebo o niečo iné.

    Napriek tomu, že po roku 1989 prebiehajú v našej spoločnosti procesy o rehabilitáciu a odškodnenie poškodených osôb a začal sa proces reštitúcií, našli sa ešte skupiny ľudí, ktorým chýbajú také zákony, ako sú nám dnes predložené. Sú to zákony, ktoré vzbudzujú medzi ľuďmi vášne, rozštepujú spoločnosť a vnášajú nenávisť. Občania Slovenskej republiky na to, aby si určité obdobie uložili do pamäti, nepotrebujú zákon. Zákon nepotrebujeme mať ani na to, aby sme vo vestibule Národnej rady vyvesili tabuľu, aby sme vzdali poctu obetiam.

    Preto som presvedčený, že autorom týchto zákonov nejde o spravodlivosť, ale o politickú pomstu a o rozsievanie nenávisti. Treba poznať a zhodnotiť chyby aj omyly, aj nedostatky minulého politického systému. Treba si uctiť všetky ľudské obete tohto obdobia, ale neodstraňujme krivdy novými neprávosťami. Ani dnes nie je všetko morálne, ľudské, humánne, etické, tolerantné, ohľaduplné a demokratické. Mám pocit, že sa obávame komplexne a otvorene zhodnotiť ponovembrové obdobie, aj súčasné vládne praktiky, a preto sa radšej vraciame do minulosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Slovo dostáva pán poslanec Roman Kováč za DÚ a pripraví sa pán poslanec Smolec za HZDS.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    v úvode môjho vystúpenia dovoľte mi trošku vyjadriť nespokojnosť s tým, že neprešiel môj návrh, aby všetky politické kluby, pokiaľ sme rozhodnutí takýto zákon prijať, spolupracovali na jeho texte, ktorý by bol prijateľný a ktorý by postihol práve to, čo postihnúť takýmto zákonom treba. Je mi to nesmierne ľúto. Dnes sme svedkami predloženia troch verzií zákona. Tá jedna verzia je stiahnutá. Preto si myslím, napriek tomu, že to je zákon, ktorý je viac ideologický, že by sme nemali podľahnúť tejto ideológii a snažiť sa vniesť vecný obsah do rokovania o tomto zákone. Zákon skutočne má skôr charakter deklaratívny a v podstate sú tam dve výkonné ustanovenia. Jedno ustanovenie je o umiestnení tabule, druhé ustanovenie o nepremlčateľnosti zločinu vraždy, ktorá bola spáchaná v súvislosti s minulosťou.

    Bez toho, že by som chcel dlhodobo alebo nejakým dlhým spôsobom diskutovať o minulom období, každý máme svoje negatívne a možno i pozitívne skúsenosti, každý vieme, kto bol kto, bez ohľadu na to, či bol, alebo nebol príslušníkom komunistickej strany, a mnohí z nás máme veľmi tvrdé osobné skúsenosti z tohto obdobia.

    Dovoľte mi, aby som predložil niektoré pozmeňovacie návrhy. Prosím, aby ideológiu týchto návrhov posúdil každý klub osobitne, čo to prinesie pre samotný návrh a čo to prinesie pre jeho vlastné rozhodovanie.

    Prvý pozmeňovací návrh - § 1 preformulovať takto: "Obdobie protikomunistického odboja sa začalo 25. februára 1948 a skončilo sa 8. decembra 1989." Ďalšia veta: "Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na občanov protiprávne odvlečených do bývalého Sovietskeho zväzu." To je prvý pozmeňovací návrh.

    Druhý pozmeňovací návrh - prosím, keby ste si ten zákon pozreli, kde je v § 2 vymenované, kto je účastníkom protikomunistického odboja - doplniť písmeno g) v znení "kto bol vystavený politickému prenasledovaniu pre aktívne vystupovanie proti ideológii, triednej nenávisti a občianskej neznášanlivosti a šírenie myšlienok humanizmu a tolerancie v našej spoločnosti". To je doplnenie písmena g). Aj títo občania Slovenskej republiky by boli považovaní za členov protikomunistického odboja. V súvislosti s týmto doplňovacím návrhom, teda doplnením písmena g), odporúčam hlasovať spolu za vypustenie písmena c), pretože písmeno g) plne postihuje niektorých bývalých funkcionárov komunistickej strany, ktorí práve šírili myšlienky humanizmu a tolerancie. Ako príklad by som uviedol napríklad pána Alexandra Dubčeka.

    A súčasne posledný pozmeňovací návrh sa týka § 4. Aby sa zjednotila terminológia, § 4 by znel: "Ideológia triednej nenávisti a občianskej neznášanlivosti je ako ideový základ utrpenia obetí účastníkov protikomunistického odboja, ale i devastácie celého národa zločineckou ideológiou."

    To sú pozmeňovacie návrhy, ktoré som si dovolil k tomuto zákonu predniesť. V tejto chvíli by som skutočne nerád diskutoval o ideologickom podtóne týchto pozmeňovacích návrhov, ale domnievam sa, že práve tieto zmeny by mohli zlepšiť predkladaný text zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Kováčovi. Slovo má pán poslanec Smolec a pripraví sa pani poslankyňa Gbúrová.

  • Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci,

    pri čítaní návrhov tzv. protikomunistických zákonov sa automaticky vynárajú rozličné a rozporuplné otázky. Musíme takýto zákon prijať? Je to dobrý zákon? Je to spravodlivý zákon? Odpoveď na poslednú otázku hovorí, že podľa smutných faktov asi áno. Druhé najväčšie zlo 20. storočia po fašizme prinieslo aj k nám strašné tragédie a utrpenie ľudí. Zároveň sa však vynára otázka: Je komunizmus výmysel Slovákov? Slováci komunizmus vo voľbách v roku 1946 odmietli, ku komunizmu, obrazne povedané, nás bratia Česi dokopali. Napokon, v Čechách sa začali aj prvé politické procesy.

    Položme si zároveň otázku, čo pozitívne prinesie tento zákon pre našu rozháranú spoločnosť. Morálne odsúdenie - v poriadku. Ale nerozdelí zákon našu spoločnosť ešte viac? KSČ a jej odnož KSS, členovia v jej vedení sú zodpovední určite za justičné zločiny v politických procesoch a za režim, ktorý popravoval, vraždil. Vo všeobecnej rovine je to tak. Faktom je, že sme nemorálnosti a neprávosti komunizmu priamo či nepriamo podporovali aj mnohí z nás, ktorí tu sedíme. No ale teraz čo? Budeme ukazovať prstom, kto je väčším vinníkom? Ako to budeme riešiť ďalej? Veď zákonom okrem iného tvrdo odsúdime nášho súčasného prezidenta. Bol členom KSČ od roku 1948.

    Keď mňa z KSČ za protisocialistickú a kontrarevolučnú činnosť vyhadzovali, napísali ma na tzv. čiernu listinu, malo to za následok vypočúvanie na ŠtB a 20-ročnú diskrimináciu, všetko som toto zniesol len preto, že sa mi vnútorne čosi uľavilo. Nechcel som mať už nič spoločné so stranou, v ktorej boli ľudia, ktorí zapríčinili to, že poslali na šibenice po vojne vyše 200 politických odporcov, opakujem, politických odporcov, a do väzení a koncentračných táborov desiatky tisíc nevinných ľudí. Normalizátori, príslušníci ŠtB, ma dokonca vyzývali, že keď napíšem ako novinár verejnú sebakritiku, niečo pre mňa urobia. Odmietol som to. Ale bývalý člen strany a dnešný prezident dva roky po sovietskej okupácii 27. marca 1970 súdruhom na Ústredný výbor KSS napísal z vlastnej iniciatívy servilné prosby, v ktorých sa usiloval o návrat do rodnej strany. Začal vyhlásením, že ani v minulosti, ale ani teraz nevystupoval proti programu strany, proti jej stanovám a nespreneveril sa ideám a cieľom revolučného komunistického hnutia. Doslova napísal: "Nepatrím k nijakým organizátorom, iniciátorom protistraníckych a protisovietskych akcií." Ďalej píše: "Verejne som odsúdil Löblove protistranícke stanoviská a protisovietske postoje a vyzval som aj ostatných pracovníkov banky, aby sa od neho dištancovali." Koniec citátu.

    Michal Kováč volal v tom liste po spravodlivej očiste strany od pravých vinníkov, protistraníckych elementov, kontrarevolucionárov a podobne. Okrem iného aj mňa tam asi zaradil. Kritizoval Löbla, lebo moskovské protokoly porovnával s mníchovským diktátom. Löbl bol zradca, lebo sa dal podplatiť americkými imperialistami. M. K. sa s ním rozišiel a ÚV KSS ubezpečil, že svoje miesto vidí iba v radoch komunistov. Súdruhovia z ÚV KSS, žiaľ, súdruha M. Kováča aj tak navrhli vylúčiť z KSČ.

    Michal Kováč prosíkal o členstvo v KSČ potom priamo u generálneho tajomníka KSČ Gustáva Husáka a 7. apríla roku 1970, znovu pripomínam, 2 roky po tvrdej hnusnej okupácii, napísal list Gustávovi Husákovi, ktorý končí: "Aj keď ma vylúčia zo strany, naďalej sa budem považovať za jej neorganizovaného príslušníka." Asi ním je doteraz, lebo sa spolčil vlani v marci celkom šikovne s opozíciou pri likvidovaní demokraticky zvolenej vlády.

    Všimnime si teraz ďalšie súvislosti. Ako som spomenul, ako toto budeme všetko riešiť prakticky? Dnes, keď sa vence kladú na hroby nemeckých vojakov i partizánov, dnes prežívame čas, keď si už znepriatelení generáli podávajú ruky, dnes prežívame čas, keď sa na tribúne objíma významný politik KDH s bývalou leninskou iskričkou - videli sme to pred pár dňami, dnes, keď sa volá po zmierení, podľa mňa, nepotrebujeme takýto zákon, ktorý by ľudí ešte viac rozdeľoval, kádroval, vyvolával vášne i pomstychtivé chúťky. Chceme napokon ďalší demarš, že uzákoňujeme princíp kolektívnej viny? Napodobnime radšej španielsku cestu a, ak chcete, aj nemeckú, urobme za minulosťou hrubú čiaru.

    Na námestí 17. novembra 1989 boli odporcovia režimu, samozrejme, ale boli tam aj komunisti, boli tam inteligenti, robotníci, veriaci i neveriaci. Protestovali sme proti zlu a otvárali dvere dobru. Protikomunistickým zákonom hodíme do jedného vreca Alexandra Dubčeka, ktorého svet obdivoval, a Vasila Biľaka, pozývateľa okupantov, normalizátora. Všimnime si aj to, akú šarapatu robí protikomunistický zákon v Čechách. Dnes sme svedkami, alebo včera sme čítali, v sobotu sme čítali, že Mlynářa stíhajú a náš Vasilko Biľak si tu lebedí, hovie si asi s najvyšším dôchodkom vo vile, ktorú získal za lacný peniaz za komunizmu.

    Dnešné Slovensko potrebuje pokoj, potrebuje stabilitu, toleranciu, a ja si myslím, že aj odpustenie. Budem za takýto zákon hlasovať až vtedy, keď vyhlásime - hovorí sa tomu generálne odpustenie, lebo evidentných zločincov, myslím si, môžeme stíhať aj bez tohto zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási pán spoločný spravodajca a potom pán poslanec Mikloško.

  • Vážený pán predsedajúci, chcel by som vás len poprosiť ako spoločný spravodajca, aby ste v prípade, že sa tomu, ktorý sa prihlási do rozpravy, odchyľuje od toho, čo prerokúvame, zobrali v zmysle rokovacieho poriadku slovo. Toto je názorné, čo predviedol teraz pán poslanec Smolec. Predsa nehodnotíme tu individuálne postoje, individuálne členstvo niekoho, tento zákon rieši niečo úplne iné. A už potom, keď začal licitáciou prezidenta republiky, mohol pokračovať aj licitáciou všetkých súčasných členov terajšej vlády. Škoda, že ste to neurobili, pán poslanec.

  • Ďakujem. Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

  • Pán poslanec Smolec, váš stranícky predseda, zároveň i predseda vlády Vladimír Mečiar verejne vyhlásil v Berlíne, že keď prezident republiky podá sebakritiku, môže zostať vo funkcii. To je taká istá nemorálna, nemravná požiadavka, o ktorej ste hovorili v súvislosti s vami, keď vás vyhadzovali zo strany, ale to vám nejako už nenapadlo. Až tak ďaleko nejde váš morálny súd.

  • Ďakujem. Pán poslanec Lauko - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Myslel som si, že nevystúpim vo faktickej poznámke, ale tieto dve vystúpenia viac-menej vo mne vyvolali dojem, že sa tu rečníci snažia zľahčovať tému a hovoriť na iné témy, ako je podstata veci. Preto mi dovoľte, aby som verejne vyhlásil, že nemôžem súhlasiť s tvrdeniami pána poslanca Sopka, že do komunistickej strany nikto nikoho nenútil a v súvislosti s tým hovoriť o personálnej práci. Predsa každý z nás, ktorí tu sedíme, vieme, že kto nevstúpil do komunistickej strany, nedostal funkciu. Myslím si, že pán poslanec Sopko to takisto vie a jednoducho takéto tvrdenie tu vypustiť sa mi nezdá moc šťastné. Takisto majetok za kratšie obdobie 5 rokov od revolúcie a nehovoriť o predchádzajúcom období - a vťahovať do toho KDH - sa mi zdá na hrane morálnosti, pán poslanec.

  • Ďakujem. Pán poslanec Brňák - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo. Chcel by som len z hľadiska toho, že vystúpenie pána poslanca Smolca bude niekde zaznamenané, poopraviť jedno tvrdenie v súvislosti s komunizmom. Španielska cesta sa nerovná nemeckej ceste.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Fogaš - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Mňa trošku prekvapilo vystúpenie pána doktora Lauku, pretože sa domnievam, že sa nedá generalizovať skúsenosť jedného kraja alebo okresu, pokiaľ ide o funkcie, ktoré mohli zastávať v minulom režime nestranníci. Ja som žil v prostredí, kde existovali všelijaké nomenklatúry a nestranníci boli vo funkciách. A bol som rád, že to tak bolo. To je po prvé.

    Po druhé si myslím, že pán poslanec Sopko vystúpil s veľmi normálnym ľudským prejavom, takým, ako to mnohí cítia, a neviem, čo je na tom nemorálne.

  • Ďakujem. Slovo má do rozpravy pani poslankyňa Gbúrová. Pripraví sa pán poslanec Derfényi.

  • Vážený pán predseda, vážené poslankyne, poslanci,

    chcem vystúpiť k zákonu, ktorý na pôde parlamentu predkladajú páni Tarnóczy a Brňák, preto mám len niekoľko faktických pripomienok, ktoré kladiem predkladateľom zákona, ktorý pripravili páni Čarnogurský, Javorský a Pittner. Ako historička viem, aké je ťažké vtesnať akúkoľvek ideu do zákona. Preto budem hovoriť o otázkach, ktoré sú v zákone sporné a na ktoré by som potrebovala od predkladateľov zákona odpoveď.

    1. Určenie počiatkov protikomunistického odboja vstupom vojsk Sovietskeho zväzu na územie Slovenskej republiky dňom 6. októbra 1944 sa v našich dejinách, ktoré akceptuje i antifašistický a demokratický svet, prekrýva s obdobím protifašistického odboja v nespornom zväzku demokratických síl sveta, odboja prevažnej väčšiny nášho národa v Slovenskom národnom povstaní, a tak prezentovaným pred celým svetom i pred zrkadlom vlastných dejín, na ktorej strane barikády kto stojí. Prepáčte, že tentoraz odbočím. Do Slovenského národného povstania sa zapojila prevažná väčšina Matice slovenskej v Turčianskom Svätom Martine, aj také osobnosti, akými boli Alexander Hirner, Anton Baník, ale aj Rudolf Dilong, Imrich Kružliak. Prečítajte si podrobnejšie matičnú myšlienku práve z pera v komunistickom režime prenasledovaného Alexandra Hirnera.

    Netvrdím, že sa v tomto období nediali nespravodlivosti, napríklad vo väzbe na činnosť tzv. partizánskych skupín, ktoré prepadávali civilné obyvateľstvo a zneužívali vojnové časy. Žiaľ, zlo malo v týchto vojnových dobách zelenú. Chcela by som však pripomenúť, že mnohých, často práve príslušníkov protifašistického odboja, súdili v povojnových, najmä však v pofebruárových časoch roku 1948. Režim štátostrany rovnako mlel komunistov, ako i nekomunistov. Tak Vladimíra Clementisa ako Pavla Gojdiča, tak Ivana Horvátha ako Jána Vojtaššáka. Z histórie je však nesporné, že tieto osobnosti občianskeho i cirkevného života rovnako odsudzovali fašizmus i boľševizmus. Kto to však nechce pochopiť a stavia ich proti sebe, stále uvažuje v duchu myslenia prvej polovice 20. storočia.

    Tým, že predkladatelia návrhu tohto zákona kladú 6. október 1944 za počiatok protikomunistického odboja, dokazujú svoje politikum myslenia, hlbokú neznalosť historických faktov a konkrétneho historického prístupu a teraz priam ukážkovo explicitne pred slovenskou verejnosťou prezentujú, prečo nehlasovali za uzákonenie Slovenského národného povstania ako štátneho sviatku Slovenskej republiky. Akýsi pre mnohých nedefinovateľný, no zrejmý chomút vlečú stále za sebou.

    2. Ak by malo byť jednoznačnejšie vyčlenené toto obdobie, prirodzene, nie však do podoby zákona, tak sú dôkaznejšie roky 1948 - 1989 tak, ako to mali, žiaľ, v stiahnutom návrhu zákona páni poslanci Dušan Slobodník a Augustín Marián Húska. Toto obdobie sa v podstate začína taktiež zákonom číslo 247/1948 Zb. o táboroch nútených prác, pokračuje rokom 1950 zákonnou normou v kontradikcii s občianskymi a ľudskými právami OSN, teda prijatím tzv. nového Trestného zákona a Trestného poriadku, v ktorom bol upravený trest tak, aby likvidoval tzv. nepriateľov ľudu. Ďalej i rokom 1960, keď sa do Ústavy Československej republiky dostala vedúca úloha komunistickej strany, ba ešte i na jar roku 1989, a to schválením tzv. obuškového zákona vo Federálnom zhromaždení Československa. Koniec je stanovený presne, a to dňom 8. decembra 1989, teda v deň, keď prezident Československa Gustáv Husák vydal rozhodnutie o amnestii voči všetkým politickým deliktom.

    3. K navrhovanému zneniu § 2 ods. 3 bod a) mám k predkladateľom zákona nasledovnú otázku: Ako sa chcú zákonom vysporiadať s tými zločinmi, ktoré boli súdnictvom po roku 1948 riešené v súvislosti s porušovaním ľudských práv, najmä práva na život z obdobia 2. svetovej vojny? Áno. Tie paradoxy dejín a zošnurovaných, účelovo komponovaných zákonov, teda i tohto zákona. Konkrétne, páni navrhovatelia, mám na mysli súd s aktérmi doslovného vyvražďovania a vypálenia obcí Ostrý Grúň a Kľak na strednom Slovensku práve príslušníkmi pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy, ktorí spolu s nemeckou jednotkou Edelweiss dňa 21. januára 1945 zavraždili 84 občanov, z toho 38 detí z obce Kľak a 64 obyvateľov z obce Ostrý Grúň. Čo s tými, ktorí boli odsúdení za vraždenie občanov Košíc začiatkom januára 1945 príslušníkmi šípových krížov, tých, ktorí povešali občanov na stromy a postrieľali pri Ťahanovskom tuneli? Tieto zločiny sa odohrali po 6. októbri 1944 a súdy po roku 1948, konkrétnejšie koncom päťdesiatych a začiatkom šesťdesiatych rokov. Znamená to, že ak sa vraždy a súdy konali po 6. októbri 1944, myslím tým mimo retribučných súdov, od roku 1945 do 20. februára 1948, sú aktéri týchto zločinov, títo vrahovia civilného obyvateľstva, najmä detí, tiež príslušníkmi protikomunistického odboja len preto, že sa činy konali po 6. októbri 1945 a súdy až po roku 1948? Vyplýva to totiž z dikcie textu zákona, že účastníkmi protikomunistického odboja nemôžu byť tí občania, ktorí boli v rokoch 1945 až do 25. februára 1948 retribučným súdom právoplatne odsúdení.

    Pýtam sa, budeme mať aj na Slovensku prípad bratrov Mašinov, ktorých za vraždy na civilnom obyvateľstve na začiatku päťdesiatych rokov v bývalej ČSR odsúdili a teraz by mali byť nositeľmi protikomunistického odboja v Českej republike?

    4. Nakoniec k § 2 ods. 3 bodu c) mám túto otázku: Ako budeme posudzovať také osobnosti slovenskej histórie, ku ktorým nesporne patrí Horváth, Dubček a mnohé ďalšie? Pretože boli členmi výboru KSČ a KSS od okresného stupňa vyššie, podľa návrhu zákona nemôžu byť považovaní ani po násilnej smrti, napríklad u Clementisa, ani po dôsledkoch dlhoročnej väzby a následnej smrti u Ivana Horvátha, za účastníkov protikomunistického odboja. Práve tento fakt považujem za doslovnú zvrátenosť návrhu tohto zákona. Odsudzuje aj tých, čo veľa pretrpeli, tých, čo si aj v strane zachovali ľudskú, demokratickú tvár a rozmery ozajstného človeka, a to aj napriek prenasledovaniu a upieraniu slobody. Aj v tom je paradox tohto zákona, v ktorom práve človek, ktorý bol symbolom československej demokracie v posledných desaťročiach, osobnosťou medzinárodne váženou a obdivovanou po celom svete, Alexander Dubček, bude týmto zákonom opäť postavený pred pamäť histórie a budúcich generácií na okraj spoločnosti. Žiaľ, deje sa to posmrtne a vo vzťahu k tomuto symbolu pľuhavo. Jediná nádej je v tom, že história ako najspravodlivejší sudca to navrhovateľom tohto zákona neodpustí a toto rozdeľujúce myslenie v kategóriách my a oni odsúdi.

    Deje sa to isté, čo po celý stredovek i na počiatku novoveku, keď mnohých ľudí, ktorých si naša prítomnosť váži, označili za prekliatych. Takým bol prvý sloviensky biskup a neskôr arcibiskup Metod, v roku 870 odvlečený a po synode bavorských biskupov protiprávne väznený, takým bol majster kazateľ Ján Hus, ktorý bol Kostnickým koncilom 6. júna 1415 upálený a jeho popol hodený do Rýna; takým bol z vlasti vyhnaný Ján Amos Komenský i popravený Ján Jessenius, ale aj Vladimír Clementis, odsúdený a popravený 3. decembra 1952, a jeho popol bol hodený do vĺn Vltavy. Pre mňa je nepochopiteľné, ak jeden z predkladateľov tohto zákona tvrdí, že Vladimír Clementis, Laco Novomeský, Ivan Horváth, Alexander Dubček sa mali od komunizmu dištancovať. Pýtam sa - kedy? V prípade Vladimíra Clementisa na šibenici? Či to svojou obeťou a ďalším životom nedokázali? Opäť len to požadované pokánie a bude ti odpustené, tak ako v bývalej štátostrane, sebakritikou. Ich pokáním boli ich ďalšie činy a viera v ľudskosť i spravodlivosť, i viera, že nádej umiera posledná.

    Vážené kolegyne a kolegovia, z uvedených dôvodov, z rozporuplnosti navrhovaného zákona, zo zle postavenej filozofie celého zákona namiereného jedných proti druhým, kresťanskej neschopnosti odpúšťať, nemám žiadne pozmeňovacie návrhy, pretože s uvedeným zákonom ako celkom nesúhlasím a zásadne ho odmietam. Odmietam súdiť a hodnotiť minulosť z ideových východísk a s politickým zámerom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Brňák.

  • Pretože sme boli pôvodne pri vystúpení pani poslankyne Gbúrovej označení ako predkladatelia ja s pánom Tarnóczym, chcem povedať, že zrejme došlo k nejakému omylu, pretože rokujeme o inom návrhu zákona. Pani poslankyňa, pokiaľ ste reagovali na náš návrh zákona, myslím si, že mohli ste si toto vystúpenie odpustiť, pretože všetky výhrady, ktoré ste vo svojom vystúpení uviedli, sú v tom ďalšom návrhu zákona odstránené. Pokiaľ ste kritizovali v rámci bodu 1 začiatok rozhodného obdobia, tak skutočne sme vychádzali z obdobia od 25. februára 1948. Pokiaľ ste následne hovorili o účastníkoch tzv. čiernej listiny, alebo inak povedané šesťdesiatosmičkároch, tak aj v tomto bol urobený počas rokovania ústavnoprávneho výboru akýsi kompromis a aj tieto osoby boli zaradené do týchto materiálov.

    Neviem teda, či vaše vystúpenie sa viaže na teraz prekúvaný návrh, alebo na ten návrh, ktorý má nasledovať, keďže ste nás označili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Faktická replika - pani poslankyňa Gbúrová. Nech sa páči.

  • Pán poslanec Brňák, vy ste ma asi nepočúvali. Ja som na začiatku svojho vystúpenia povedala, že diskutujem k tlači číslo 100, nie k vášmu zákonu. Jasne som to povedala a zároveň som oznámila, že položím iba niekoľko historicky sporných otázok, a to bude celé moje vystúpenie k zákonu, ktorý je uvedený pod tlačou číslo 100. Zároveň som oznámila, že budem diskutovať aj k zákonu pod číslom 241.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Derfényi, máte slovo do rozpravy. Pripraví sa pán poslanec Fico.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    chcel by som predniesť niekoľko poznámok k návrhu zákona ako celku.

    Samotná dôvodová správa navrhovaného zákona konštatuje, že doterajšie rehabilitačné a reštitučné zákony, ako aj zákon číslo 480/1991 Zb., sa už vyrovnávajú s podstatou obdobia neslobody počas komunistického režimu hmotnou aj morálnou satisfakciou odporcov i obetí a novelizovaný Trestný zákon nepremlčateľnosťou trestného činu politickej vraždy. Preto je namieste otázka, aký bude prínos tohto zákona pre dnešné Slovensko. Predkladaný návrh zákona by mal nad uvedený rámec - citujem "deklarovať úctu k účastníkom protikomunistického odboja, fixovať do pamäti budúcich generácií komunistické obdobie neslobody, odmietnuť jeho ideológiu" atď. Pritom však operuje radom nedoriešených, resp. nepresných pojmov. Nastoľuje otázky, ktoré neprispejú ku konsolidácii nášho súčasného politického ovzdušia, ale naopak, bez reálnych prínosov, ktoré už zabezpečujú spomínané zákony, povedú k ďalším napätiam. Dôvody sú jednoduché.

    Nemám k dispozícii štatistické podklady, ale zrejme nie je ďaleko od skutočnosti odhad, že na Slovensku prevažná časť rodín, resp. takmer nieto rodiny, z ktorej by niekto v priebehu uplynulých desaťročí sa neocitol medzi postihnutými režimom, ale zároveň ani rodiny, z ktorej by sa za to isté obdobie nenašiel člen štátotvornej strany, alebo niekto, kto režim podporoval, prípadne z neho profitoval. Posudzovaný návrh zákona v § 4 nepriamo plošne postihuje značnú skupinu obyvateľstva bez ohľadu na reálne správanie sa jej členov. Ak totiž zákon vyhlási za zločineckú ideológiu spoločnosť, musí za zločincov považovať všetkých, ktorí sa ňou hoci len formálne alebo v niektorých úsekoch svojho života riadili.

    Návrh zákona stavia protikomunistický odboj zrejme nad protifašistický. Do úvahy treba však vziať skutočnosť, že protifašistickú koalíciu počas vojny tvorili aj predstavitelia komunistického režimu, čo nikto vo svete nespochybňuje. Svetové spoločenstvo odsúdilo fašizmus, kým s komunistickým režimom po celé desaťročia spolupracovalo, resp. spolupracuje. V protifašistickom odboji pôsobilo mnoho komunistov odbojárov, ktorí za svoju účasť v ňom používajú také isté spoločenské uznania ako účastníci protikomunistického odboja. Teda, fakticky stojaci na protiľahlom póle. Je to určité protirečenie, ktoré naša spoločnosť demokraticky prijala. Netreba ho však neúmerne rozširovať.

    Teraz mi dovoľte niekoľko pripomienok k niektorým formuláciám v paragrafovanom znení.

    Na rozdiel od krásnej literatúry reč právneho dokumentu by mala používať len pojmy v ich striktne vyhranenom význame. V predloženom návrhu zákona to tak nie je. Žiaľ, vo viacerých prípadoch. Prvým je hneď v názve slovo odboj. Podľa Slovníka slovenského jazyka slovo odboj znamená prudký, hromadný odpor proti vládnemu režimu a v Krátkom slovníku slovenského jazyka sa pojem odboj definuje ako organizovaný odpor proti vládnucemu režimu. Iné definovanie slova odboj doteraz v slovenčine neexistuje. O organizovanom odpore proti komunistickému režimu na Slovensku v čase od októbra 1944 do 8. decembra 1989 neexistuje doteraz žiadna štúdia, žiadny oficiálny dokument.

    Obdobie protikomunistického odboja pre celé Slovensko nemožno začínať prekročením Dukelského priesmyku vojskami, ktoré v rámci protihitlerovskej koalície oslobodzovali Slovensko od fašistických vojsk. V takom prípade by sa každý odpor voči nim až do 4. apríla, keď bola oslobodená Bratislava, teda celých šesť mesiacov mohol pokladať za pozitívny čin hodný uznania. Inými slovami - aj každý počin smerujúci k zachovaniu obrany predchádzajúceho fašistického režimu by mohol byť podľa filozofie predkladaného zákona hrdinským činom a jeho účastníci považovaní za tých, čo sa zaslúžili o znovunastolenie demokracie na Slovensku v zmysle § 3 citovaného zákona.

    Ak by mal navrhovaný zákon vytvoriť inštitút občanov zapojených do odboja voči režimu, nemôže toto obdobie trvať dlhšie ako samotný režim, teda mohlo by sa začať najskôr 25. februára 1948.

    Ako treba rozumieť právnej formulácii v § 2, že kto vykonal základnú vojenskú službu v PTP za horších podmienok ako príslušníci iných jednotiek, ten je účastníkom protikomunistického odboja? Kto, akým spôsobom posúdi, či tá-ktorá jednotka PTP mala lepšie, či horšie podmienky ako tá-ktorá bojová jednotka? Čo je kritériom takého posudzovania? Strava, ubytovanie, disciplinovanosť, odmeňovanie, množstvo mimoriadnych udalostí, množstvo smrteľných úrazov alebo čo iné? Osobne sa domnievam, že veľa vojakov základnej služby z bojových jednotiek, najmä z čias blahej pamäti ministra Čepičku, by bolo ochotne zamenilo pušky za lopaty. Ak pojem ideológia predstavuje podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka sústavu politických, právnych, morálnych, filozofických a podobných názorov, ideí vyjadrujúcich záujem spoločnosti, resp. triedy, alebo podľa Slovníka cudzích slov sústavu predstáv, názorov a pojmov vyjadrenú v rozličných formách spoločenského vedomia v politike, umení, vede a podobne, potom na účely zákona je potrebné presne definovať tú časť pojmu ideológia komunistického režimu, ktorú chce vyhlásiť za zločineckú. Bolo by treba nezaujato vyznačiť, kde, v ktorých častiach jeho učenia sa nachádzajú inkriminované state a návody.

    Do dnešného dňa neexistuje a zrejme ešte nejaký čas potrvá, kým bude existovať seriózne vedecké zhodnotenie obdobia od februára 1948 do novembra 1989, ktoré, ako všetci vieme, malo niekoľko od seba dosť výrazne sa odlišujúcich fáz. Preto vyhlásenie uplynulého režimu za zločinecký, ako aj pojem devastácia celého národa, možno tolerovať na propagandistickej úrovni, ale bez uvedeného zhodnotenia ho nemožno fixovať zákonom.

    Prijatie znenia v § 4 okrem iného navždy znemožní vedecké zhodnotenie uvedeného obdobia skutočne demokratickým, neideologickým spôsobom, pretože pre každého slovenského historika sa zákon stane záväzným rámcom, v ktorom sa môže pohybovať.

    Vážená Národná rada, kladiem si teda ešte raz otázku: Aký bude prínos zákona pre dnešné Slovensko? Prispeje ku konsolidácii nášho súčasného politického ovzdušia, alebo povedie k ďalším napätiam? Pýtam sa, či by nebolo lepšie dať čiaru za zákon a doplniť ho časťou citátu: "Chápte iných, než aby vás chápali, milujte iných, než aby vás milovali, lebo len keď dávate, nadobúdate, len keď zabúdate na seba, nachádzate seba samých, len keď odpúšťate, dostáva sa vám odpustenia."

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Tarnóczy z HZDS. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

    očakával som, bola to moja osobná obava, že k pokusu o uzavretie jednej, a to najsmutnejšej časti histórie nášho národa, zaujmeme každý svoj osobný a možno stranícky postoj. Ľutujem, že sa tak stalo, alebo v náznaku ďalších vystúpení je to úplne jasné. Čakal som, že sa v auditóriu my poslanci Národnej rady ako ľudia postavíme čelom alebo tvárou k určitej historickej udalosti, ktorá je úplne v kontexte s vývojom svetových udalostí. A preto si myslím, že podsúvať alebo dávať zákon o protikomunistickom odboji na úroveň detailov z histórie, či už nášho národa, alebo sveta, je nemorálne. Myslím si, že apokalypsa, ktorú spôsobilo "víťazstvo" v roku 1948, mala minimálne taký dosah, ako dovtedy najväčšia trauma sveta, II. svetová vojna. Hovoriť v tejto súvislosti, alebo spomínať úspechy alebo konania, činnosti občanov vetou, že veď aj tu sa budovalo, veď sa robilo, nie všetci sme robili zle, prosím vás, aká analógia vám napadne? Veď NSDAP spravilo z hladujúceho Nemecka jeden prosperujúci ekonomický štát s najsociálnejšími výdobytkami, aké ľudstvo dovtedy poznalo, aké poznala história ľudstva. Pracovali ste, aj nemeckí robotníci pracovali, a dnes hovoriť o tom je v podstate protizákonné, lebo sa robí propaganda nacizmu a fašizmu.

    Bolo tu povedané, jeden z mojich predrečníkov uvádzal tie výroky "Dozvedel som sa". Prosím vás, to predsa nie je možné, aby ste sa nedozvedeli z prejavu pána Chruščova alebo súdruha Chruščova, ak to tak chcete, že táto idea alebo ideológia mala 92 miliónov obetí, 2,5-krát prekročila všetko, čo dokázal nacizmus a fašizmus dohromady, a pritom bola II. svetová vojna. Neporovnávajme neporovnateľné. Hovorme o faktoch, alebo hovorme o našom národe, ako sa nás to dotýka. Isté je, že súvislosti priamych historických väzieb sa nebudeme môcť zbaviť.

    Hovorilo sa tu o tom, že do jedného vreca dávame Clementisa, Dubčeka a iných ľudí, ktorí svojím životom, svojím postojom neskôr dokázali, kam skutočne vnútorne patria. Mal som tú česť sa presne na túto tému rozprávať s pánom Dubčekom na I. zjazde VPN v Bratislave. Mal svoj názor, nie taký, ako ste povedali. Toto obdobie si aj on sám vnútorne prehodnotil a vyhodnotil. Bohužiaľ, nemal som svedkov, preto ho nebudem citovať. A to, že nežije, je fakt, ktorý ľutujem aj ja. Možno by vám vedel niečo povedať napriek tomu, že ste povedali, že ste historička. Chcel by som len povedať, že k zákonu, ktorý sa pokúša, alebo odporúča východiská z traumy, ktorú máme, prv alebo neskôr sa budeme musieť vyjadriť. Svojím spôsobom sa k tomu postavilo aj KDH, ktoré ho tu predkladá, a svojím spôsobom sme sa k tomu postavili aj ďalší dvaja predkladatelia, ale tak, ako povedal pán doktor Brňák, nie je pravda, že sme to hodnotili od roku 1944. To všetko sme už mali, napriek tomu, že sa nám to tu podsúva a bolo to povedané inak.

    K tej analógii komunizmu a fašizmu som sa vyjadril len preto, že môj predrečník pán poslanec Derfényi k tomu tiež niečo povedal, takže to bolo na vysvetlenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne a kolegovia, hlási sa ešte niekto do rozpravy? Nech sa páči, pán poslanec Čarnogurský.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    som jedným z predkladateľov tohto zákona a moje názory na zákon aj na prerokúvanú problematiku vyjadruje samotný návrh zákona. Vo svojom príspevku by som sa chcel skôr vyjadriť, zaujať stanovisko k príspevkom, k tvrdeniam, názorom, ktoré tu odzneli v tejto debate ku tomuto návrhu zákona. Tieto príspevky možno rozdeliť do dvoch skupín. Jedna skupina je taká vecno-pripomienková. Bol to vlastne príspevok Romana Kováča s pozmeňovacími návrhmi a ostatné diskusné príspevky sú hodnotiace, takpovediac principiálne, ideologické v dobrom slova zmysle, ktoré hodnotia ideové východiská a prípadne ideové, alebo aj politické dôsledky tohto zákona. Predovšetkým k tejto skupine diskusných príspevkov by som sa chcel vyjadriť, ale, samozrejme, aj k pozmeňovacím návrhom.

    Takou kvintesenciou týchto hodnotiacich stanovísk pre mňa, v mojich očiach, bol príspevok pána kolegu Sopku. Pán kolega Sopko pripustil, alebo priznal, alebo postavil sa principiálne, to znamená odsudzujúco, k negatívnym stránkam komunizmu, ale zároveň poukázal aj na negatívne stránky ponovembrového vývoja. Pán kolega Sopko, vo veľkej väčšine s vami súhlasím, vo veľkej väčšine toho, čo ste povedali, máte pravdu. Iba dôsledky, uzávery, ktoré z týchto faktov vyvodzujete, sú presne opačné, než je skutočnosť. Jednoducho to, o čom ste hovorili, je o niečom inom. Práve preto, aby sme mohli pomenovať aj negatíva ponovembrového vývoja, si musíme povedať negatíva prednovembrového vývoja, komunistického obdobia, aby sme nejakým spôsobom toto obdobie zhodnotili, ak chcete uzavreli, a na základe takéhoto čestného, korektného, mravného prístupu ku komunistickému obdobiu, ako to nazveme, získali morálne právo hodnotiť aj ponovembrový vývoj. O to ide aj predkladateľom tohto návrhu zákona.

    Povedal som, že vo väčšine ste mali pravdu, nie vo všetkom, a v jednom detaili vám chcem pripomenúť, v čom ste napríklad nemali pravdu. Poukázali ste na privatizáciu, osobitne na malú privatizáciu po novembri, akože ju tvorili predstavitelia VPN a KDH. Kolegovia z Prešova, odkiaľ aj vy pochádzate, ma upozornili, že v okresnej privatizačnej komisii okresu Prešov, týkajúcej sa malej privatizácie, to znamená v rokoch 1991 - 1992, možno sa to začalo už v roku 1990, nebol ani jeden príslušník KDH, ale bolo tam 6 bývalých členov komunistickej strany. Takže, pán kolega Sopko, bolo to predsa len trochu inak. Ale to je skutočne detail, o to mi teraz nejde.

    Keď ste hovorili o nedostatkoch ponovembrového vývoja, tieto nedostatky ste podľa môjho názoru správne označili, ale práve preto, že možno my, alebo tí, ktorí prídu po nás, sa s týmito nedostatkami ponovembrového vývoja budú zaoberať, a budú sa nimi zaoberať možno dokonca formou zákona, nejakého zákona o protinovembrovom odboji, ale teraz naozaj žartujem, možno budú mať pravdu a ja to vopred nevylučujem. Ak nakoniec hovoríme už dva roky o zákone o protikomunistickom odboji, tak hovoríme o ňom čiastočne aj preto, lebo existuje v našom poriadku zákon o protifašistickom odboji, ktorý mal svoje opodstatnenie, má svoje opodstatnenie, a práve na základe toho, že pomenoval nedostatky, zločiny fašistického obdobia našich dejín, vytvoril predpoklady nato, aby sme sa takpovediac s čistým štítom, myslím v tom ideologickom alebo právnom zmysle, mohli zaoberať aj s nedostatkami ďalšieho obdobia, to znamená komunistického obdobia. A keďže komunistické obdobie prinajmenšom v tej podobe, ako v dejinách vystupovalo, ako ho poznáme, ako nadstavba ideologickej základne marxizmu-leninizmu, sa už naozaj skončilo, možno politicky sa celkom neskončilo, ale už vystupuje v iných modifikovaných podobách, práve preto si myslím, že je vhodná doba na to, aby sme aj právne toto obdobie zhodnotili. A to je podstatou a zmyslom tohto návrhu zákona.

    Čiže, ak sa chceme zaoberať nedostatkami súčasnými, ponovembrového vývoja, práve preto, a tým viac sa musíme zaoberať a prinajmenšom pomenovať nedostatky, zločiny komunistického obdobia. Svojím spôsobom paradoxným spôsobom sa tohto aspektu veci dotkol pán poslanec Smolec. Povedal paradoxným spôsobom, že zákon bude mať za následok aj odsúdenie súčasného prezidenta a vyzýval, aby sme urobili hrubú čiaru za minulosťou, dnešné Slovensko potrebuje pokoj, toleranciu, možno aj odpustenie. Nuž, pán kolega Smolec, je trochu podivuhodné, keď práve šéfredaktor denníka Slovenská republika, čiže vy, hovorí o tomto a vyzýva na pokoj, toleranciu, možno že aj odpustenie. Možno že vám by neuškodilo sa trošku zamyslieť nad vlastným postojom, ale toto nechce byť témou môjho diskusného príspevku.

    Chcem povedať toľko, že tento návrh zákona obsahuje aj pokoj, toleranciu a možno aj odpustenie. Obsahuje ho v tom, pán kolega Smolec a ďalšie kolegyne a kolegovia, že ruší premlčaciu lehotu iba na trestný čin vraždy. Všetko ostatné je v právnom zmysle odpustené, tolerované, je za tým urobená hrubá čiara, čiara za minulosťou. Áno, tak je to. A že nerobí hrubú čiaru za vraždami, to sa uvádza v dôvodovej správe, to povedal predkladateľ, jednoducho právne vedomie spoločnosti vyžaduje, aby vrahovia boli potrestaní, pretože to zodpovedá mravným a etickým názorom spoločnosti, a ak chceme udržať tieto mravné a etické zásady spoločnosti, je potrebné, aby spoločnosť svojím právnym poriadkom naozaj prinajmenšom vraždy trestala.

    A pani poslankyňa Gbúrová, vy ste povedali, že neviem kto všetko bude postavený na okraj spoločnosti. Tento zákon nikoho nestavia na okraj spoločnosti. Tento zákon hovorí, nejakým spôsobom vymedzuje účastníkov protikomunistického režimu, hovorí o ideológii komunistického režimu ako zločinnej, a to je všetko. Obsahuje iba istú pozitívnu kategorizáciu, ale neobsahuje negatívnu spoločenskú kategorizáciu v tom zmysle, že by niekoho staval na okraj spoločnosti. Áno, niektoré skupiny obyvateľstva nezahrňuje do skupiny účastníkov protikomunistického odboja. To je všetko, inak sa to technicky ani nedalo urobiť.

    Pani poslankyňa Gbúrová, vy ste svoj príspevok uviedli tým, že chcete poukázať na niektoré historické nesprávnosti či paradoxy, alebo priamo protirečenia tohto návrhu zákona. Nazdávam sa, že návrh zákona ich neobsahuje, ale váš príspevok áno. Povedali ste, že vstup sovietskych vojsk na naše územie sa prekrýva s počiatkom nášho protifašistického boja, tak nejako som si to poznamenal. To predsa nie je pravda. Predsa protifašistický odboj na Slovensku sa otvorene začal 29. augusta 1944 a nakoniec vo forme partizánskeho hnutia, letákov a čoho všetkého oveľa skôr, predtým to bolo oveľa skôr, než vstúpili sovietske vojská na naše územie. O tom, či bude, alebo nebude postavený niekto na okraj spoločnosti, som sa vyjadril.

    Pán poslanec Derfényi, vy ste sa zaoberali slovom odboj, či je oprávnené, alebo nie je oprávnené. Pripúšťam, že môže byť o tom diskusia, v návrhu zákona používame slovo odboj, a myslím si, že oprávnene, hneď to vysvetlím. Ale vy ste povedali, že o organizovanom odpore proti komunizmu u nás do 8. decembra 1989 niet žiadnej literatúry, zmienky alebo dokumentu, tak nejako ste sa vyjadrili. No, ja si myslím, že odpor alebo odboj nie je odporom alebo odbojom na základe toho, či je literatúra alebo historický dokument, ale na základe toho, či odpor alebo odboj je, alebo nie je objektívne. A v tejto súvislosti tak trochu na obranu použitia slova "odboj" chcem poukázať na hnutie Bielej légie, ktoré sa začalo na našom území v roku 1948. Zakladatelia, alebo jedni zo zakladateľov tohto odboja - Tunega, Púčik a Tesár - zaplatili za svoju účasť na založení tohto odboja životmi. Toto hnutie Bielej légie založili na tom, že každý, kto vo svojom vnútri nesúhlasí s komunistickým režimom, nespolupracuje s ním, poskytuje pomoc takú alebo onakú tým, ktorí bojujú proti komunistickému režimu, je členom hnutia Bielej légie, čiže vlastne členom odboja alebo odporu voči tomuto hnutiu. To posledné sú už moje slová. Čiže to bolo hnutie Bielej légie.

    Áno, v tom máte pravdu, že nie je dostatočne literárne, dokumentárne a čo ja viem ešte ako inak podložené, ale nemáte pravdu v tom, že by to nebol odboj proti komunistickému režimu. Bol to odboj, a bol to odboj, na ktorý môžeme byť všetci hrdí.

  • Pokiaľ ide o stanovenie začiatku obdobia protikomunistického odboja, nazdávam sa, že tento začiatok sa zbytočne ideologizuje a v tomto prípade už nie v pozitívnom slova zmysle. Ide tu naozaj iba o suchý historický fakt, kedy sa tento odboj, odpor začal, a nič iné. Nie je to žiadna rehabilitácia prvého Slovenského štátu, nie je to žiadne miešanie fašizmu, antifašizmu, komunizmu, protikomunizmu a podobne, je to čisto historický fakt. Myslím si, že tento dátum, ktorý sme uviedli v návrhu zákona, to znamená 6. október 1944, historicky obstojí. Obstojí preto, že naozaj po 6. októbri začali napríklad odvliekať z nášho územia našich občanov do bývalého Sovietskeho zväzu. Nášho kolegu Dušana Slobodníka to síce postihlo trochu neskôr, myslím vzhľadom na mesiace, ale taktiež pred 25. februárom 1948. A nakoniec odvliekanie našich občanov do Sovietskeho zväzu nebolo jediným prejavom komunistickej represie, ktorá sa na našom území diala. Komunistická represia sa naozaj diala aj v iných formách.

    Nedávno sme si pripomenuli, teda v máji tohto roku, 50. výročie povraždenia 10 občanov v jednej obci pri Žiline, názov obce som zabudol, ktorých povraždili partizáni, a to tak, že časť postrieľali a časť zavraždili lopatami. A boli to komunistickí partizáni, teda partizáni, ktorí sa prinajmenšom slovne hlásili ku komunistickým ideám. Takýchto prípadov krátko v povojnovom období na Slovensku je viacero. Nakoniec, členovia Demokratickej strany boli predsa zatváraní pred 25. februárom 1948. Ursíny, Lettrich, Kempný, Bugár boli zatknutí v septembri 1947.

    A preto, čiste preto, aby sme postihli tieto formy komunistického útlaku, ktorý tu fakticky existoval, v tom, myslím, že nemusíme mechanicky prenášať českú dimenziu bývalých československých dejín aj na Slovensko, jednoducho, faktické pomery na Slovensku boli také, že komunisti tu uskutočňovali teror už aj pred 25. februárom 1948, preto sa to návrh zákona snaží pomenovať. A opakujem, nie je to žiadne historické miešanie fašizmu, komunizmu a podobne, o čo sa zasluhujú ustanovenia návrhu zákona obsahujúce negatívne vymedzenie účastníkov protifašistického odboja.

    K tomu môžem povedať toľko za predkladateľov, že prijímame, schvaľujeme všetky pozmeňovacie návrhy pána poslanca Romana Kováča, napríklad toho, ktorý obsahuje aj inú definíciu začiatku tohto obdobia. Už z toho, čo som povedal, vyplýva, že nakoniec je to alebo prinajmenšom začiatok tohto obdobia môže byť predmetom diskusie. Vedel by som si predstaviť aj šťastnejšie vymedzenie začiatku tohto obdobia, než obsahuje pozmeňovací návrh Romana Kováča, ale prosím.

    Aby som uzavrel svoj diskusný príspevok, chcem zopakovať vlastne to, čo som povedal. Ak chceme nejakým spôsobom uzavrieť komunistické obdobie s minimálnou, ale potrebnou dávkou pomenovania negatív až zločinov tohto obdobia, a tým si vytvoriť východiskovú základňu pre to, aby sme my, alebo tí, ktorí prídu po nás, mohli pomenovať, prípadne postihnúť negatíva, prípadne až zločiny súčasného obdobia, na ktorom sa možno aj my vedome alebo nevedome podieľame, aby toto bolo možné urobiť, je potrebné prijať zákon o protikomunistickom odboji. A preto si myslím, že tento zákon by mal byť prijatý.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Fogaš.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Súhlasím s mojím predrečníkom v tom slova zmysle, že je potrebné zaoberať sa nedostatkami uplynulého vývoja. Ak chceme pomenovať nedostatky ponovembrového vývoja, mali by sme mať jasno aj o negatívach, o vývoji do novembra. Ale myslím si, pán doktor, že sme to urobili niekoľkokrát. Predovšetkým už v roku 1968 bol prijatý zákon číslo 82 o súdnych rehabilitáciách, následne naň zákon 119 z roku 1990 o súdnej rehabilitácii, ktorý vytvoril už vo svojich príslušných častiach veľmi dobré predpoklady na pomenovanie, keď chcete, aj zločinov, ktoré sa spáchali v tom období. Okrem toho bol prijatý zákon o mimosúdnej rehabilitácii, a politicky sa veľmi zrozumiteľne všetky tri parlamenty vyjadrili v deklaráciách k tomuto obdobiu, kde jednoznačne odsúdili celé to obdobie, ktoré ste vy starší prežili intenzívnejšie než my, ktorí sme v tom období ešte nedýchali.

    Chcel by som pripomenúť, že navyše zákon o súdnych rehabilitáciách v § 29 vytvoril predpoklady na trestné stíhanie individuálne preukázaných trestných činov, a to až do 1. januára 1995. Teda sa domnievam, keďže sa tam stanovuje, že ak nezanikla premlčacia lehota do roku 1990, tak premlčacia doba vlastne takéhoto trestného činu sa neskončí ani pred 1. januárom 1995. Myslím si teda, že sme sa týmto obdobím niekoľkokrát zaoberali. To chcem povedať. Všetci sme odsúdili, a ja sa teda znovu k tomu vyjadrím, odsudzujem všetko negatívne, čo spôsobilo útrapy ľuďom v tom období, ale domnievam sa, že to netreba urobiť opätovne a ďalším zákonom, ktorý isto bude vo svete označený ako zákon, ktorý nesie prvky kolektívnej viny a môže byť v rozpore aj s Konvenciou o ľudských právach.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Glinský. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Mne sa zdá byť ten návrh zákona veľmi nešťastný. Myslím si, že vôbec sa nevyrovnáme s minulosťou aj so súčasnosťou, ak minulý režim alebo minulú ideológiu budeme inkvizične nazývať zločineckým, zločineckou. Môžem hovoriť aj z osobných zážitkov. Povedzme vo februári roku 1990 mi jeden člen KSČ povedal: Ničomu už na tomto svete okrem Boha neverím. Vo februári. V máji si zobral život. Vládla vtedy taká inkvizičná atmosféra, že aj slovo "trasorítka" ľudí nivočilo a bolo dôkazom amorality, stupidity a podobne, predstaviteľov komunistického režimu. Spomínam si, že v tom čase sa 59-ročný riadiaci pracovník upálil na protest proti čistkám, ktoré sa vtedy diali. V tlači sme mohli nájsť mnoho podobných aktov. Otec troch detí skočil pod vlak, nechal odkaz Havlovi atď. Často vravíme, že slovenského prezidenta sme si obesili - aj posledného predsedu Národnej rady sme dohnali pod povraz! Viacerých politikov sme dohnali pod guľku, pod povraz, pod vlak a podobne. Som presvedčený z osobných skúseností a z toho, čo poznám z tlače, že v roku 1990 sme dohnali pod guľku, pod povraz aspoň toľko ľudí, koľko bolo v päťdesiatych rokoch justičných vrážd.

    Keď hovoríme o zločinnosti minulého režimu, že znivočil morálku a podobne - v tlači je denne vlna tvrdení, že teraz nivočíme morálku. Na chodbe sme si mohli zobrať Slovenské národné noviny, kde je napríklad výrok kardinála Jána Chryzostoma Korca: "Od Európy sa máme nielen učiť, ale jej máme aj čo ponúkať - mravné zdravie. Musíme sa rozhodne postaviť proti importu beznádeje a mravného rozkladu." Podobných výrokov z rôznych fór je veľmi mnoho. Ak v súčasnosti, ak v posledných rokoch iba zlomok hlasu ľudu (vox populi, vox Dei - a my sme povinní rešpektovať vox populi, vox Dei), teda ak iba zlomok hlasu ľudu tvrdí, že tento režim je lepší než onen, ktorý chceme označiť za zločinecký, porozmýšľajme, čo robíme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, slovo má pán predseda Národnej rady s faktickou poznámkou.

  • Chcem sa len spýtať pána poslanca Čarnogurského úplne teraz ich spôsobom, ako vystupujú, že koho presviedčal. Veď my sme tento zákon dali do Národnej rady v roku 1994, poslanci HZDS, vtedy v opozícii, hlasovali zaň a chýbali nám hlasy KDH, ktorí hlasovali proti. Tak teraz nechápem to presviedčanie, či áno, alebo nie.

  • Ďakujem. Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

  • Pán predseda, keď už siahate do svojej pamäti, tak by som vám odporúčal, aby ste siahli ešte hlbšie. Ten zákon v čase, keď vy ste boli v opozícii, tam už bol rok a vy ste ho na plénum nedali. To je prvá vec, ktorú treba povedať.

    Druhú vec, ktorú treba povedať, že sme otvorene povedali, že z ideových základov tohto zákona neustupujeme, ale pretože sme pred obdobím predčasných volieb, ustupujeme z toho, že sa bude prerokúvať teraz. A potom znovu takmer dva roky vás žiadame o to, aby ste ho dali na prerokúvanie, a znovu ste ho nedali, až teraz. Prosím vás, nemiešajte tu tak celkom veci, len tie, ktoré vám vyhovujú.

  • Pán poslanec Klein - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predseda. Môj nebohý otec bol tiež odvlečený do bývalého Sovietskeho zväzu. Keď prišiel, nepoznal som ho. Dokázal svoju nevinu, vrátil sa späť, ale v stave, z ktorého sa už nikdy neprebral. Chcem tu uviesť niektoré historické skúsenosti, lebo aj pán Smolec, kolega Smolec hovoril, že tu vyhrala Demokratická strana. Myslím, že k víťazstvu Demokratickej strany vo voľbách v roku 1946 - keď nemám pravdu, treba ma opraviť - pomohol aj sľub, že zachránia doktora Jozefa Tisu a nedovolia ho popraviť. Nehovorím, že by vyhrali, ale pomohlo to. Ako viem, potom sa jeden ich kolega hlasovania nezúčastnil. Ja si vysoko vážim doktora Lettricha a ďalších predstaviteľov Demokratickej strany Slovenska.

    Tento zákon dáva kolektívnu vinu, čiže podľa mňa nie je dobrý zákon. Myslím, že okrem kolektívnej viny vnáša znova zlé vzťahy, nechcem povedať nenávisť, medzi občanov. Pozrime sa na juh Európy. Čo sa tam deje? Nemáme tam tak ďaleko ani zemepisne, ani svojím naturelom. Myslím si, že treba hľadať už nejaké zmierenie, veď to je hlavným cieľom aj kresťanstva - odpustiť a nevracať sa k tomu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Rusnáková - faktická poznámka.

  • Pán predsedajúci, chcem navrhnúť v mene poslaneckého klubu DÚ, aby sme pred záverečným hlasovaním dostali polhodinovú prestávku.

  • Pán predseda Gašparovič - faktická poznámka.

  • Pán poslanec Mikloško, veď ja som nič iné nepovedal, len to, čo ste povedali vy, že ide o politikum z vašej strany a o nič iné.

  • Ďakujem. Pán poslanec Rosival - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo. Mňa dnes prekvapila argumentácia pána Sopka a pána Glinského, kde pán Glinský hovoril o počte samovrážd v roku 1990 a porovnal počet týchto samovrážd s justičnými vraždami a mŕtvymi v koncentrákoch. Myslím si, že toto bolo veľmi krívajúce porovnanie a nepochybujem o tom - možno niekto v tunajšej snemovni, v našom parlamente, vie aj počty -, že počet mŕtvych v koncentračných táborov plus počet obetí justičných vrážd výrazne prevyšuje počet samovrážd v roku 1990. Ďalej porovnanie ponovembrového vývoja s obdobím komunizmu a s ideológiou komunizmu sa mi zdá úplne nenáležité. To sú predsa dve veci, ktoré sa nemôžu porovnávať. Môžeme, pochopiteľne, porovnať chyby vo vývoji v jednotlivých spoločensko-politických formáciách a obdobiach, ale tu predsa hovoríme o ideológii, o komunistickej ideológii. Takže to je o niečom úplne inom.

    Na rozdiel od niektorých iných kolegov si myslím, že tu nejde o označenie kolektívnej viny. Osobne som mal mnoho dobrých priateľov medzi členmi komunistickej strany, ktorých som si vážil a vážim si ich. Takže nechápem tento zákon ako označovanie kolektívnej viny. Aj v KSČ a KSS boli ľudia, ktorí prispeli k rozvoju, ale stotožňujem sa s pánom Smolcom, že ide o druhé najväčšie zlo v 20. storočí. Opakujem, ide o druhé najväčšie zlo v 20. storočí. A toto je základná otázka. Nie to, čo kto sprivatizoval v rokoch 1990 a 1991. To sú naprosto podružné veci. Ide skutočne o druhé najväčšie zlo v tomto storočí.

    Myslím si, že tento zákon netreba brať osobne vzhľadom na osoby nášho politického života, alebo osobne. Tento zákon treba brať skutočne ako odsúdenie ideológie a takto by som sa prihováral za jeho schválenie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Cabaj - faktická poznámka.

  • Vážený predsedajúci, chcem sa pripojiť k požiadavke na 30-minútovú prestávku pred záverečným hlasovaním.

  • Nech sa páči, pán poslanec je ešte prihlásený do rozpravy.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    myslím, že tu nie je spor o tom, či treba odsúdiť zločiny a neprávosti, ktoré sa stali. Napokon, ako môj kolega poslanec Fogaš hovoril, aj tento parlament už určité konkrétne zákonné formy nápravy krívd prijal. Aj keď, samozrejme, nie je možné žiadnym zákonom vrátiť zničený ľudský život alebo polámaný ľudský osud. Ja tento návrh zákona, ktorý predkladajú poslanci Kresťanskodemokratického hnutia, chápem ako vyjadrenie nespokojnosti určitej časti ľudí, ktorí boli aj za bývalého režimu postihnutí, že tí, ktorí predstavovali bývalý komunistický režim, neboli podľa ich názoru dostatočne potrestaní.

    Chápem, že hrozné skúsenosti z teroru z prvej polovice päťdesiatych rokov, ale aj smutné skúsenosti z normalizačných čistiek zo začiatku sedemdesiatych rokov sú pre mnohých postihnutých ešte stále traumatizujúcim životným zážitkom, a preto za základný problém vývoja mladej demokracie v samostatnej Slovenskej republike pokladajú radikálne vyrovnanie sa s minulosťou, dôsledné potrestanie všetkých, ktorých považujú za vinníkov zločinov, skutočných i domnelých, spáchaných za bývalého režimu, a že požadujú aj morálne zadosťučinenie pre obete. Chápem aj to, že pod vplyvom svojich negatívnych osobných zážitkov navrhujú niekedy aj postupy, ktoré nie sú právne dosť dobre prijateľné a sú politicky sporné.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, myslím si, že o týchto veciach treba viesť racionálny politický dialóg. Predpokladom takéhoto dialógu je však podľa môjho názoru zhoda v najzákladnejších pojmoch, princípoch a hodnotách demokracie a právneho štátu, ako sú obsiahnuté v Ústave Slovenskej republiky a medzinárodných zmluvách o občianskych a ľudských právach. Len v takomto rámci a podľa týchto princípov a hodnôt a podľa pravidiel, ktoré stanovujú tieto dokumenty, je možné v súlade s európskou právnou kultúrou, vyjadrenou napríklad aj dokumentmi Rady Európy, riešiť otázku vyrovnávania sa s minulosťou za bývalého režimu.

    Ak sa všetci zainteresovaní bez ohľadu za ich politickú minulosť nezhodnú na takejto právnej a politickej základni diskusie, môže sa nám stať, že sa bude ešte nejaký čas rozvíjať dialóg hluchých a budú sa tu udržiavať stále nejaké ohniská potenciálnej studenej občianskej vojny, vybavovania účtov a riešenia starých krívd vytváraním nových krívd. To nepomôže riešeniu našej hlavnej spoločnej úlohy, spoločnej úlohy tohto parlamentu, teda upevniť hodnoty demokratického právneho štátu. Za tieto hodnoty nemožno bojovať porušovaním alebo novým porušovaním zásad právneho štátu.

    Spor je tu teda o to, ako, akým spôsobom sa možno s minulosťou vyrovnať. A ja si dovoľujem tvrdiť, že tento predložený spôsob, ktorý navrhujú predkladatelia zákona, nie je najšťastnejší.

    Viacerí právnici upozornili na skutočnosť, že zákon nie je z právneho hľadiska dokonalý, lebo pripúšťa založenie kolektívnej viny a prináša prvok retroaktivity. Toto odporuje princípom právneho štátu. A treba povedať tiež to, že tento návrh zákona nemá normatívnu podobu. Skôr odsudzuje ideológiu, a to by sa malo robiť inak ako zákonom.

    Panie poslankyne, páni poslanci, dal som si tú námahu a pozrel som si niektoré vyjadrenia k tomuto návrhu zákona, keď bol predložený do parlamentu a pozrel som si aj iné výroky. Pán poslanec Šimko v rozhovore pre Pravdu 6. júna 1995 uviedol, že prinajmenšom treba konštatovať, že tu žili jednotlivci, ktorí niesli konkrétnu zodpovednosť za zločiny. Možno preto, aby sa zabránilo zovšeobecnenému pohľadu, že všetci členovia komunistickej strany majú rovnakú zodpovednosť. Ja v tomto bode s pánom poslancom Šimkom súhlasím. Problém je však podľa mňa práve v tom, že navrhovaný zákon všetkých členov KSS vo všetkých obdobiach vyše štyridsiatich rokov vlastne hádže do jedného vreca. Teda neodmietam, opakujem ešte raz, odsúdenie zločinov, neprávosti a potláčanie ľudských práv za bývalého režimu, ale tú formu a spôsob, pre ktorú sa jej predkladatelia rozhodli, pretože sa môže stať základom pre nové pocity krivdy.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chápem, že je tu túžba potrestať tých, ktorí eventuálne neboli ešte potrestaní. Čítal som v tomto smere aj vyjadrenia pána Langoša k tomuto návrhu zákona. Pán poslanec, berme to ako racionálny právny spor, či je možné v záujme takejto požiadavky pripustiť do nášho právneho systému prvok retroaktivity. Čo to urobí, keď to urobíme prvýkrát, kto ešte bude znovu žiadať, aby sa retroaktivita do nášho právneho systému z iných dôvodov dostala?

    Pán Čarnogurský povedal, že "zákon treba prijať predovšetkým preto, aby sa právne vyjadrilo, že komunistické obdobie bolo zlé, ako aj komunistická ideológia, a aby sa dala výstraha aj do budúcnosti ktorémukoľvek inému, kto by sa pokúsil spoločnosti vnútiť nejakú totalitnú ideológiu, a nemusela by byť ani komunistická". Ako odpoveď na tento výrok možno jednoducho konštatovať, že zákaz činnosti určitých politických strán upravuje, ak ma pamäť neklame, novela zákona o politických stranách a takmer tými istými slovami.

    Naša ústava, ktorá je hlavným zákonom, jednoznačne hovorí, že Slovenská republika je demokratický a právny štát, ktorý sa neviaže na nejakú ideológiu, a myslím si, že tým je daná aj výstraha zaľúbencom v totalitných ideológiách. Stačí v tejto krajine dodržiavať ústavu.

    Vážení kolegovia, čo sa týka vyhlasovania ideológie za zločinnú, je tu problém definície tejto ideológie. Čo konkrétne sa za takúto ideológiu považuje? Nechcem na túto tému rozvíjať diskusiu, ale čo konkrétne zo spisby, ktorá by sa dala pod vágny pojem marxizmus-leninizmus sústrediť, je možné označiť za zločinné? Je možné napríklad Stalinov Krátky kurz VKSb dať na rovnakú úroveň s Marxovými Filozofickoekonomickými rukopismi z roku 1984, ktoré sú jedným z vrcholov európskeho humanistického myslenia 19. storočia? A keď túto ideológiu označíme za zločineckú bez definovania toho, čo presne máme na mysli, nestane sa nám raz náhodou, že niekto dostane chuť páliť napríklad Marxove knihy, ktoré sú predmetom seriózneho štúdia na všetkých serióznych vedeckých univerzitách? Premyslime si tieto otázky, kým o nich budeme rozhodovať.

    Pán predseda KDH Čarnogurský na tlačovej konferencii 2. marca 1995 povedal, že zákon nie je namierený proti SDĽ či iným stranám a hnutiam a že nepovedie k rozdeleniu spoločnosti či opozície. My ho ani nechápeme ako namierený proti nám, ktorí sme sa rozhodli ako bývalí reformní členovia Komunistickej strany Slovenska vytvoriť Stranu demokratickej ľavice, ale musím vysloviť obavy, že aj táto podoba zákona, ak by sa schválila, neurobí hrubú čiaru za minulosťou, ale povedie novú deliacu stranu medzi občanmi Slovenskej republiky.

    Pán predseda Čarnogurský povedal, že opätovne podávate návrh tohto zákona preto, lebo pozorujete, že v súčasnom období sa znovu dostáva do vedúcich funkcií príliš veľa bývalých funkcionárov komunistického režimu, v spoločnosti sa vytvára atmosféra, ktorá by pripúšťala opätovné kladné hodnotenie komunistického režimu. Tomu chce KDH zabrániť. Viete, ľudia v tomto režime žili a pracovali, komunisti vedľa nečlenov strany, a presadzovali sa aj v prvom rade za bývalého režimu podľa toho, či niečo vedeli, alebo nevedeli. Kto to vedel za bývalého režimu, tak to vie aj teraz. Keby nebolo takýchto odborníkov, tak by sme nemali napríklad postavené Gabčíkovo.

    A čo sa týka nostalgie po bývalom režime, vážené dámy, vážení páni, tá nostalgia je tu jednoducho preto, že veľká väčšina občanov tohto štátu sa má podstatne horšie, ako sa mala za bývalého režimu. Toto musíme odstrániť, ale toto neodstránime žiadnym zákonom.

    Ďalší argument, ktorý sa v tejto súvislosti uvádzal, sa týkal spravodlivosti, či obete komunistického systému sú, alebo nie sú morálne zrovnoprávnené s obeťami zvôle iného druhu. Nastolil ho pán poslanec Nagy, ale zároveň povedal jednu vetu, ktorou by som chcel zakončiť toto svoje improvizované vystúpenie. Pán poslanec Nagy povedal, že "bolo by nesprávne, keby sme od prijatia tohto zákona očakávali vyriešenie našich súčasných problémov, lebo tie potrebujú úplne iné prístupy".

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Pittner.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    ako jeden z tých, čo je spolupredkladateľom tohto návrhu zákona, by som nikdy nedal svoje meno pod taký návrh, ak by jeho cieľom malo byť to, čo nám ako navrhovateľom - musím použiť ten nepekný výraz - podsúva vo svojom vystúpení pán poslanec Weiss, ktorý tu o tom hovoril ako o akejsi snahe kolektívneho odsúdenia, kolektívnej viny atď. Veď predsa i svojím postojom po roku 1989 sme dali dostatočne najavo, že neuznávame kolektívnu vinu. Ja sám ako minister vnútra, ktorým som bol v troch vládach, som to hádam dostatočne preukázal. Ani jedného som neprepustil preto, že bol členom KSS, ani jedného. A chcem teda ďalej povedať, ak som vo svojich vystúpeniach na verejnosti od tých čias vystupoval, tak ako aj ostatní kolegovia z KDH, tak práve že sme boli častokrát nechápaní, ak napríklad predstavitelia nášho hnutia sa zúčastnili pri poslednej rozlúčke s bývalým prezidentom Husákom a podobne. Ale páni, ak si nepovieme jednoznačne, čo komunizmus vlastne bol, čo komunistický režim vlastne priniesol, tak sa nepohneme z miesta, pretože tu nejde o farbu násilia, či je hnedá, červená, alebo či bude autoritárska pod nejakým iným osobným menom. Tu ide o to, aby sme cez tento zákon odsúdili každý totalizmus a aby sme si urobili cez túto historickú skúsenosť deliacu čiaru s minulosťou a vedeli do budúcnosti vykročiť naozaj presvedčení o tom, že totalita, nech je akákoľvek, je niečo obludné, bez ohľadu na to, akým hábom sa bude prikrývať.

    Vo väzení som bol s ľuďmi, ktorí boli z komunistického tábora. Bol som so Žingorom a ako mladiství po jeho poprave, zrejme v zmysle prevýchovy, sme po popravách v Bratislave na Krajzáku, kde sme čakali na súd, chodili čistiť popravčiu dosku - šibenicu. Pamätám sa, ako sme na dvore, keď sme chodili na vychádzky, pozerali do okna, kde perverzne nechali jeho manželku s istou ďalšou ženou, s ktorou údajne mal dieťa, spolu s ňou aj s tým dieťaťom v cele. A títo ľudia nám práve hovorili: už nikdy komunizmus. Hovorilo sa tu o pánu Clementisovi. Veď si pozrime memoárovú literatúru. Pred popravou jeho posledné slová boli: Ďakujem, teraz som dostal, čo som chcel. Prečo to asi povedal? A takisto som hovoril s ľuďmi, napríklad s Holdošom, čo som spomínal v minulom parlamente, ktorý bol typický kňazožrút. A keď ho zatvorili ako buržoázneho nacionalistu vo vykonštruovanom procese a nechali ho umývať sa vo výkaloch, a keď ho donútili priznať sa k tomu, čo nebola pravda, a keď sme sa s ním v roku 1968 vonku stretli, tak nám hovoril: Už nikdy komunizmus. Robte, čo len môžete, ale už nikdy komunizmus. Tak aj kvôli týmto sme predložili tento návrh zákona ale hlavne predložili sme ho preto, aby už žiadny -izmus, žiadna totalita tu nad nami nepanovala.

  • Ďalšie slovo s faktickou poznámkou bude mať pán poslanec Čarnogurský. Len by som chcel pripomenúť, prosím vás, neprisudzujme žiadnemu zákonu nejakú totálnu dejinnú deliacu čiaru, to nie je v stave uniesť žiaden zákon, aby už nikdy čosi nebolo a podobne. To sú vyhlásenia, ktoré ukazujú, že nie sme dosť kritickí k možnostiam našej vlastnej generácie. Sú veci, pred ktorými sa každá generácia bude musieť znova a znova brániť, a nielen pomocou prijatia nejakého odsudzujúceho zákona.

    Nech sa páči, pán poslanec Čarnogurský.

  • Pán predsedajúci,

    žiaden zákon nemôže zabrániť tomu, aby sa už nikdy niečo nestalo, v tom máte pravdu, ale niektoré zákony, ako napríklad tento predložený návrh, majú schopnosť pomôcť, ak sa niečo v budúcnosti stane, aby sa to ľahšie definovalo, ľahšie rozpoznalo a ľahšie sa tomu zabránilo. Ale chcel som hovoriť o inom.

    V reakcii na diskusný príspevok kolegu Petra Weissa by som mohol začať rečníckou otázkou, či by vedel určiť v tomto návrhu zákona konkrétne miesto, kde sa porušujú zásady právneho štátu, alebo kde sa zakladá kolektívna zodpovednosť. Tvrdím, že nikde. Ak vyslovil domnienku, že týmto návrhom zákona chceme dosiahnuť, aby boli potrestané niektoré zločiny, ktoré doteraz neboli dostatočne potrestané, skutočne aj domnelé, opäť by som sa mohol opýtať, kde je konkrétne ustanovenie v tomto návrhu zákona. Povedal som, že jediné ustanovenie, ktoré umožňuje trestné stíhanie, čiže potrestanie, je trestný čin vraždy, ktorý nebol stíhaný a potrestaný z politických dôvodov. To predsa zodpovedá pocitu spravodlivosti, pocitu právneho vedomia nás všetkých, som presvedčený, že aj Petra Weissa, aby títo ľudia boli potrestaní, prípadne aj neskôr, po riadnej premlčacej lehote. Tam sa ruší iba premlčacia lehota. Všetko ostatné zostáva, to znamená zostáva celý Trestný poriadok, zostáva celý Trestný zákon hmotný, kde sa dôsledne zakotvuje individuálna zodpovednosť a rôzne záruky pre stíhaného.

    Čo konkrétne sa považuje za ideológiu komunizmu? Myslím si, že súhrnne technikou zákona, ako sa používa pri zákone, sa to dá povedať, že je to ideológia marxizmu-leninizmu, pretože tak si svoju ideológiu označovali samotní komunisti až do novembra 1989. Ale ak by v praxi dochádzalo k sporom, alebo k rozdielnym názorom, tak to je predsa vecou interpretácie zákonov, vecou prípadného rozhodovania Najvyššieho súdu, ktorý to potom prípadne konkretizuje a špecifikuje. Je to obvyklá technika, ktorá sa používa v zákonodarstve.

    Ak kolega Weiss povedal, že väčšina občanov sa má dnes horšie ako za komunizmu a túto vec skutočne neodstránime zákonom, treba sa ho opýtať, či sa majú dnes horšie aj tí členovia KSS, ktorí teraz privatizujú podniky vybudované za socializmu, vybudované celým obyvateľstvom. Napríklad niektorí členovia súčasného vedenia akciovej spoločnosti Hydrostav, ktorí boli členmi straníckeho výboru v tomto podniku pred novembrom 1989, ktorí sa teraz pred tromi, štyrmi či piatimi mesiacmi dostali opäť do vedenia tejto akciovej spoločnosti a zakladajú tzv. "zamestnaneckú akciovku", ktorá by im umožnila, ak to prejde, stať sa vlastníkmi tejto akciovej spoločnosti. A takýchto príkladov by som mohol menovať mnoho a mnoho. Pýtam sa, či aj tí sa majú horšie ako za komunizmu.

  • Ďakujem. Pán poslanec Garai - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo. Chcem iba pánu Čarnogurskému pripomenúť toľko, nech si spomenie, keď on prevzal vládu v roku 1991, koľko zla narobil na tomto národe, či aj on bude stíhaný za svoje zločiny. Narobil za jeden rok svojho vládnutia viacej zla ako komunizmus za celých 40 rokov.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Weiss má faktickú poznámku.

  • Myslím si, že ten prvok kolektívnej viny sa zakladá v § 4 tohto zákona. A čo sa týka členov bývalej KSS, však aj v tomto parlamente je ich plno, tvoria dobrú nadpolovičnú väčšinu. A každý z nich sa po novembri rozpŕchol do takej politickej strany, alebo je mimo politiky, tak ako mu to vyhovovalo. A ja ako predseda môžem brať nejakú politickú spoluzodpovednosť za konanie iba tej časti členov bývalej KSS, ktorí sa preregistrovali do SDĽ. Ja som, pán doktor Čarnogurský, mal na mysli ľudí, ktorí neboli v komunistickej strane, ktorí jednoducho žili, pracovali, a drvivá väčšina tých ľudí pracovala čestne a svedomite, tvorili hodnoty, chodia do tej istej fabriky, tým istým autobusom, a za živého Boha nevedia pochopiť, ako je to možné, keď sa ich podmienky nezmenili, prečo majú o tretinu menší príjem a prečo sa im žije tak chudobne. Z toho plynie nostalgia po bývalom režime. Toto musíme odstrániť hospodárskou politikou a sociálnou politikou. Darmo to budeme ideologizovať.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Moric.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ono sa naozaj veľmi ťažko počúva demagógia pána Weissa. Ja som sa ako ôsmak dostal ku knihe, je to hnedá kniha, Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským. Ja som si tú knihu doniesol. Ako ôsmak, keď som to čítal, som plakal. Dovoľte mi, aby som vám prečítal zo záverečného slova Rudolfa Slánského: "Dopustil som sa najpodlejších zločinov, akých sa môže niekto dopustiť. Viem, že pre mňa niet žiadnych poľahčujúcich okolností, žiadnych omlúv," (tak je to tu napísané), "žiadnej zhovievavosti. Zasluhujem právom opovrhnutie, nezasluhujem iný koniec svojho zločineckého života než koniec, aký navrhuje štátny prokurátor."

    Ďalej sa mi ťažie rozpráva, pretože o Clementisovi som si strašne veľa prečítal, strašne ho obdivujem. Keď čítam napríklad: "Ťarcha mojej zločineckej činnosti je zvyšovaná tým, že bola prevažne v rokoch, ktoré rozhodujú o tom, či bude vyvolaná nová tretia a najstrašnejšia svetová vojna. Preto americkí imperialisti sa snažia získať strategicky dôležité pozície v tábore mieru, aby sa takto oslabovali, a preto je aj taká činnosť protištátneho centra." Viete, keď toto človek číta, tak naozaj zimomriavky mu behajú po chrbte.

    Takže neviem vlastne, o čo pri presadzovaní toho zákona ide, lebo vy ste sa pýtali, pán Weiss, čo je možné označiť za zločinné. Prečítajte si túto knihu, iste viem, že ste ju čítali. Asi budete hneď vedieť, čo je možné označiť za zločinné. Ja sa neprihováram za to, aby sa niekto po niekom vozil, aby niekto neodpustil. Voľakedy z Melantrichu sa ozývali slová jedného kňaza: Odpúšťanie je sila, odpúšťanie nie je slabosť. Ja som tam bol, pod tým Melantrichom, pán Mikloško, keď sa toto hovorilo. Takže, prosím vás pekne, tu nejde o to - dupať po niekom, pomstiť sa, to sa môžu pomstiť len slabosi.

    Myslím si, že naozaj treba veľmi uvážlivo zhodnotiť činy, lebo mám taký dojem, ako keby politickí väzni z tohto obdobia stáli akoby na okraji spoločnosti, ako keby sa im naozaj nedostávalo toho, čo sa im má dostať. Ja sa neprihováram za to, či sa má takýto zákon prijať, alebo neprijať, je mi ťažko sa naozaj rozhodovať, lebo som ďaleko od toho, aby sa vo mne prejavila nejaká pomsta alebo nejaká takáto ľudská vlastnosť. Ale prosím, keby ste toto nejakým spôsobom zvážili.

    A nakoniec mi dovoľte takú paralelu, že aj v hitlerovskom Nemecku, aj v komunistickom Sovietskom zväze obidvaja vodcovia hovorili o tom, že ľud týchto krajín sa má mať dobre. Takže by som prosil vážených pánov poslancov, aby naozaj pri pristupovaní k tomuto zákonu zvážili, a naozaj, aby to nebola nejaká pomsta, ale aby sa dostalo zadosťučinenia ľuďom, ktorí si to zadosťučinenie naozaj zaslúžia.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Fico.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Nebudem teraz robiť žiadnu ideológiu, chcel by som iba odpovedať na jednu z otázok, ktorú postavil pán doktor Čarnogurský, pokiaľ ide o retroaktivitu ustanovenia návrhu zákona o protikomunistickom odboji. Chcem povedať, že v dôvodovej správe autori tohto návrhu zákona odkazujú na medzinárodnú dohodu o nepremlčateľnosti vojnových zločinov. Musím povedať, že pokiaľ ide o tento odkaz, autori podľa môjho názoru narábajú s týmto dohovorom veľmi účelovo.

    Čo treba k tejto medzinárodnej dohode povedať, aby bolo všetko jasné? Zatiaľ čo stíhanie hlavných vojnových zločincov bolo vyhradené medzinárodným tribunálom v Norimbergu a v Tokiu, stíhanie ostatných zločincov sa ponechalo národnej jurisdikcii krajín, v ktorých boli tieto zločiny spáchané. A v tejto súvislosti vznikli pochybnosti, či inštitút premlčania vo vnútroštátnom práve nebude brániť dôslednému potrestaniu týchto vojnových zločincov. Aktuálnosť týchto pochýb vyplývala aj z toho, že sa blížil koniec 30-ročnej lehoty, počítanej od konca 2. svetovej vojny. A z týchto dôvodov mnohé štáty urobili legislatívne opatrenia, ktorými sa vylúčilo premlčanie vojnových zločincov. Teda nikdy sa tak neurobilo po uplynutí premlčacej lehoty, ale buď vždy tesne pred uplynutím premlčacej lehoty, alebo niekoľko rokov pred uplynutím premlčacej lehoty. V Československu sa táto otázka vyriešila vydaním zákona číslo 184/1964 Zb., ktorým sa vylučuje premlčanie stíhania najzávažnejších trestných činov proti mieru, vojnových trestných činov a trestných činov proti ľudskosti spáchaných v prospech alebo v službách okupantov v období od 21. mája 1938 do 31. 12. 1946, ktoré sú zároveň trestnými činmi podľa dnes platného Trestného zákona, pokiaľ by premlčanie malo nastať ku dňu 9. mája 1965 alebo neskôr. Zákon sa netýkal menej závažných trestných činov, ktoré k tomuto dňu už boli premlčané.

    Po tom, čo Československá republika pristúpila k Medzinárodnej dohode o nepremlčateľnosti vojnových zločinov, na ktorú vy odkazujete, bol do Trestného zákona novelou zákona z roku 1969 začlenený nový § 67a, ktorý presnejšie formuluje okruh trestných činov, ktorých sa nepremlčateľnosť týka. Teda nikdy nedošlo k predĺženiu premlčacej lehoty po tom, čo už uplynula, ale vždy tesne predtým, ako mala uplynúť. Opačný postup by bol vždy retroaktívnym postupom, aj ten postup, ktorý vy navrhujete, je typickým retroaktívnym a zakázaným postupom.

    Ďalší príklad, sčasti už o ňom hovoril aj pán poslanec Fogaš, je zákon o súdnej rehabilitácii číslo 119/1990 Zb. Čo hovorí tento zákon v § 29? Hovorí, že nemožno stíhať osoby za trestné činy spáchané v rokoch 1948-1989, obete ktorých boli rehabilitované podľa zákona o súdnych rehabilitáciách, ak došlo k uplynutiu premlčacej lehoty, to je veľmi závažné. Ak ku dňu účinnosti zákona o súdnych rehabilitáciách, to je k 1. 7. 1990, nedošlo k uplynutiu tejto premlčacej lehoty, zákon správne v súlade so zásadami demokratického právneho poriadku predlžuje túto premlčaciu lehotu do 1. 1. 1995. Teda do 1. 1. 1995 bolo možné stíhať, ale opäť nedošlo k tomu, že by sme po uplynutí premlčacej lehoty predlžovali tieto premlčacie lehoty. Takže to je odpoveď, v čom je váš návrh zákona, pán doktor Čarnogurský, v rozpore s právnym poriadkom demokratického štátu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Vaškovič - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci, samozrejme, každý z nás má právo na svoj názor, aj ho vysloviť, ale myslím si, že značná časť rečníkov vo svojich argumentoch odbieha od prerokúvaného zákona. Ja si myslím, že skutočne je asi argumentačnou neschopnosťou, ak niekto chce proti tomuto zákonu vystupovať z pozície určitých chýb, ktoré sú po roku 1989. To považujem za nekorektnú demagógiu. A osobitne som citlivý na hospodársku demagógiu. Vážení páni, iste, životná úroveň sa tu znížila, ale spýtajte sa skutočných odborníkov z ekonómie, aká by tu bola životná úroveň, keby tu bol ostal komunistický režim?

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Brňák - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo. Dovolím si zareagovať len na časť vystúpenia pána poslanca Fica, keď hovorí o retroaktivite a na druhej strane hovorí o účelovom výklade medzinárodných právnych noriem, ktoré citoval. Iste, môžeme sa tu prieť medzi sebou, koho výklad je správny a koho je účelový, napríklad či účelovým výkladom nie je aj to, keď právnik tvrdí v tlači alebo v iných masmédiách, že tento alebo podobný zákon o protikomunistickom odboji postihne 500 tisíc členov bývalej Komunistickej strany Československa.

    Na margo samotnej retroaktivity chcem len na dokumentáciu uviesť, že predsa podobný zákon bol prijatý v Nemecku, pokiaľ ide o premlčanie, resp. vami namietanú retroaktivitu, a prešlo to najvyššími ustanovizňami, Ústavným súdom v Nemecku, a takýto postup bol konštatovaný ako správny. Podobný postup predsa zachovala Česká republika, ktorá prijala zákon o protikomunistickom odboji, alebo o protiprávnosti komunistického režimu v oveľa silnejšej podobe, v akej sa predkladajú obidva tieto teraz predkladané návrhy. Ten návrh v Českej republike bol parlamentom schválený, myslím, v júli 1993. Už v tom čase, v júli 1993, celá opozícia, či už Komunistická strana Čiech a Moravy, alebo aj Ľavý blok, práve argumentovala tým, čím argumentujete vy, pán poslanec, že sa obrátia na medzinárodné súdy a na ďalšie inštitúcie a organizácie. Od roku 1993 uplynuli viac ako 3 roky a medzinárodné inštitúcie, ani Rada Európy, ani európske spoločenstvá na tento problém nereagovali. Čiže neviem, v čom je problém.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Čarnogurský.

  • Chcem trochu doplniť túto odbornú právnu diskusiu. Najskôr poukážem na to, že v práve sa uplatňuje aj dávna zásada per analogiam legis, ktorá sa síce uplatňuje pri výklade zákona, nie pri tvorbe zákona, to je fakt, ale poukazujem na to, že v súčasne platnom Trestnom zákone je ustanovenie, kde sa hovorí, že neplynie premlčacia lehota trestných činov a trestného stíhania, ak stíhaný znemožňuje trestné stíhanie tým, že sa skrýva, alebo pobytom v zahraničí, jednoducho, ak znemožňuje trestné stíhanie. Analogicky toto ustanovenie možno uplatniť na obdobie komunistického režimu, keď z politických dôvodov nebolo možné trestné stíhanie páchateľov trestného činu vraždy. A takým úplne klasickým príkladom je konkrétny príklad českého Pich-Tůmu, ktorý zavraždil tajomníka Národnosocialistickej strany Petra Konečného niekedy v roku 1950 alebo 1951. Vedelo sa o tom, o tom nebolo sporu, však to urobil ako príslušník Štátnej bezpečnosti. Samozrejme, z politických dôvodov nebol stíhaný, v roku 1968 začal byť stíhaný, pretože politické dôvody pominuli, ale v roku 1969 alebo v roku 1970 toto trestné stíhanie bolo opäť zastavené a opäť nemohol byť z politických dôvodov stíhaný za tento jasný čin vraždy až doteraz, do prijatia zákona o protikomunistickom odboji, keď na základe toho začal byť trestne stíhaný.

  • Hlas z pléna.

  • Áno, spáchal samovraždu.

    Čiže nie je to žiadne ustanovenie, ktoré ruší premlčaciu lehotu z týchto dôvodov, ktoré by boli v zásadnom rozpore s tými ustanoveniami Trestného zákona, ktoré sú už v našom Trestnom zákone. Doplním kolegu Brňáka, že nemecký zákon ruší premlčaciu lehotu na všetky trestné činy, ktoré neboli stíhané v súvislosti s politickými dohodami, rovnako ako český zákon.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Fico.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Fico.

  • Ďakujem pán, podpredseda. Chcem len povedať, že som veľmi rád, že táto diskusia je teraz na odbornej úrovni. Samozrejme, bol by som nerád v pozícii tých, ktorí by chránili nejaké zločiny v predchádzajúcom období. Práve naopak, ja som sa narodil v roku 1964 a som už druhé funkčné obdobie najmladším poslancom tohto parlamentu, takže si myslím, že mám právo hodnotiť to obdobie trochu ináč ako tí, ktorí to pocítili na vlastnej koži. Ja si veľmi vážim všetkých, ktorí museli pretrpieť represálie, ktoré tu bezpochyby v rokoch 1948 až 1989 boli. O tom niet žiadnych pochýb.

    Pokiaľ ide o vašu argumentáciu, pán doktor Čarnogurský, ako právnik by ste mali vedieť, že analógia v trestnom práve je neprípustná. To po prvé. Po druhé - spätná retroaktivita Trestného zákona je len vtedy možná, ak je to priaznivejšie pre páchateľa. Ani jeden z týchto prípadov nie je, žiaľ, vo vašej argumentácii zjavný.

    No a pokiaľ ide o poznámku pána poslanca Brňáka, pred chvíľou ste argumentovali, že nemáme hovoriť o zákone, ktorý teraz nie je predmetom rokovania. Ja som sa vyjadroval k tlači k vášmu návrhu zákona a chcem len povedať, že váš návrh zákona je oveľa tvrdší, ako je návrh zákona, ktorý predkladajú poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie, pretože idete veľmi tvrdo a hneď v prvom paragrafe tohto návrhu hovoríte, že celá KSČ a všetci jej jednotliví členovia sú zodpovední za zločiny, ktoré boli spáchané v rokoch 1948 až 1989. Vy tým vlastne dávate akúsi nevyvrátiteľnú právnu domnienku stanovenú zákonom, že všetci individuálni členovia sú zločinci. Prosím vás, aký som ja zločinec? To je moja otázka na vás.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Glinský - faktická poznámka.

  • Chcel by som reagovať na slová pána poslanca Pittnera, ktoré boli vlastne vyjadrené aj viackrát, že týmto zákonom by sme mali odsúdiť každý totalizmus. Ja sa však domnievam s Karlom Poperom, že je len jeden nepriateľ, a to násilie. Miera násilia, fyzického i duchovného, je potom mierou humanity a nehumanity, mierou vyspelosti národa a kultúry. A práve tento zákon nerieši odbúravanie násilia, práve naopak, produkuje ďalšie násilie aj tým, že napríklad označuje za zločinecký režim, ktorý považuje za horší než dnešný, iba zlomok démosa, ľudu, a označuje za zločineckú ideológiu, ku ktorej sa ešte hlási mnoho ľudí. Existuje, povedzme, komunistické presvedčenie v Izraeli. Komunizmus je, ako všetci vieme, aj kresťanský a marxistický, resp. leninský.

    Už v roku 1951 takmer dve tretiny členov KSČ tvorili katolíci, ktorí išli do KSČ preto, lebo chceli znížiť množstvo násilia v spoločnosti. Ako pán predkladateľ návrhu zákona vo výbore pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport povedal, mnohí boli presvedčení, že komunisti sú povolaní na to, aby naplnili Sväté písmo. Bežne sa hovorí, že prvým komunistom bol Kristus, atď.

    Takouto dikciou zákona, keď označujeme ideológiu paralelne existujúcu v spoločnosti za zločineckú, produkujeme ďalší hnev, ďalšiu nenávisť, ďalšie násilie. Chýba mi myslenie "moja vina". Bez tohto myslenia neurobíme nič preto, aby bolo medzi nami viac tých ľudí, ktorí sú presvedčení, že dnešná spoločnosť je podstatne lepšia než tá, ktorú chceme odsúdiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Brňák.

  • Pán poslanec Fico, ja som reagoval vo svojej faktickej poznámke na problém behu premlčacích lehôt. Vy ste v podstate vo svojom vystúpení môj názor nevyvrátili, ale použili ste v podstate inú obranu v tom smere, že nami predložený zákon obsahuje princíp kolektívnej viny, čiže ste preskočili na iný problém. Ale vám ako právnikovi chcem uviesť, že nestačí vyťahovať hrozienka z toho návrhu zákona, ale ten zákon treba brať komplexne v celom jeho súhrne. Ak by ste ho takto brali, tak je v tomto návrhu aj § 9, ktorý má vzťah špeciálnej právnej normy k norme všeobecnej. To znamená, že § 9 výslovne hovorí, že zodpovednosť a spoluzodpovednosť na spáchaných zločinoch je založená na zásade individuálnej zodpovednosti, atď. Takže nie je pravda to, čo tvrdíte.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Čarnogurský.

  • Pán poslanec Fico, len krátka reakcia na to, čo ste povedali, že retroaktivita je možná len vtedy, ak je to pre stíhaného výhodnejšie. To je predsa úplné iný a špecifický prípad. To je prípad, keď sa zmenil zákon od doby spáchania trestného činu. V takom prípade použitie predtým platného znenia zákona, alebo neskôr platného znenia zákona je možné vtedy, ak je to pre obvineného výhodnejšie. Ale to je niečo úplne iné, než o čom sa hovorí v tomto zákone.

  • Ďakujem pekne. Ak dovolíte, jednu faktickú poznámku by som chcel povedať aj ja. Bolo tu spomínané aj o ľuďoch, ktorí pracovali v PTP. Sám som bol spoluautorom dvakrát predkladaného návrhu, v podstate v dvoch parlamentoch, na riešenie tejto problematiky. Chcem len upozorniť na tu formulovaný názor, že s ohľadom na to, že v PTP sa uskutočňovalo aj odmeňovanie za prácu, že to bolo výhodnejšie, ako vykonávať základnú vojenskú službu. Chcem upozorniť na niekoľko zásadných rozdielov, pretože pri takejto klasifikácii by to nebolo správne.

    Po prvé - až do roku 1954 bolo povolávanie do PTP bez ohraničenia doby, to znamená, že nebolo obmedzené na základnú vojenskú službu a priame ukončenie, ale po ukončení základnej vojenskej služby bolo uskutočnené tzv. pridržanie "petepákov" na mimoriadne cvičenie bez určenia doby a museli zotrvávať v týchto vojenských trestných práporoch. Zároveň pracovný čas - môžem hovoriť len za oblasť, ktorú poznám - v oblasti baní priemerný faktický pracovný deň trval 13,5 hodiny, to znamená často vyše 15 hodín, a okrem toho mnohokrát cez pracovné voľná, teda cez nedele.

    A napokon ešte jednu poznámku, aby sme si urobili určitú predstavu. Naozaj z toho, čo v bani zarábali takto nasadení vojaci v PTP, sa odvádzala jednak úhrada všetkých nákladov spojených s výkonom tejto služby a zároveň sa odkladalo na tzv. závodné sporenie. V zmysle zákona o menovej reforme mali byť tieto peniaze, pretože boli sporené v rámci závodného sporenia, premenené 1 : 5. Všetky takto uložené peniaze boli však osobitným rozhodnutím náčelníka generálneho štábu prehodnotené 1 : 50, teda v podstate bolo to konfiškovanie všetkých takýchto príjmov. Takže o žiadnych výhodách v tejto oblasti celkom určite nemohla byť reč.

    Do rozpravy mám ešte jedno písomné prihlásenie, a to je poslanec Rózsa. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    budem veľmi stručný, aby som sa neocitol zase v časovej tiesni. Pozorne som sledoval spomenuté prípady, najmä prípad odvlečenia osôb do bývalého Sovietskeho zväzu s uvedením mena nášho kolegu pán poslanca Slobodníka. Je len na škodu veci, že nikto nespomenul odvlečenie vyše 400 tisíc občanov zo svojho bydliska do iných krajov len preto, že patrili k inej národnostnej skupine, alebo hromadne zastrelené osoby v počte 92 mladých občanov v Petržalke. Preto si dovolím uviesť doplňovací návrh, a to v § 2 ods. 2 doplniť písmeno g) tohto znenia: "kto bol proti svojej vôli premiestnený (deportovaný) zo svojho trvalého bydliska do iných krajov republiky".

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? S faktickou poznámkou pán poslanec Gaulieder. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Je mi len veľmi ľúto, že namiesto pána poslanca Rózsu nevystúpil k tejto problematike niekto iný.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Švec - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, ja nie som právnik a nemôžem sa k tejto záležitosti vyjadriť z právneho hľadiska, ale mám dojem, že mnohí z diskutujúcich si neprečítali tento zákon podrobne. Hovorí sa tu o kolektívnej vine, hovorí sa tu o individuálnej vine, hovorí sa tu o tom, do akej miery člen komunistickej strany nesie zodpovednosť za to, čo všetko sa udialo, hovorí sa tu o porovnávaní rôznych trestných činov vtedy a inokedy. Prosím vás pekne, kto tu hovorí o tých ľuďoch, ktorí trpeli, ktorí si zaslúžia naše uznanie, ktorí si zaslúžia uznanie za to, že konečne žijeme v slobodnej krajine? Veď to je princípom tohto zákona. Prosím, pozrime sa na tento zákon z hľadiska čisto ľudského a myslím si, že potom budeme uvažovať inak.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Slobodník.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Rózsa zase vystrelil jeden otrávený šíp bez toho, aby poznal realitu. Naša organizácia SANO, ale aj ostatné organizácie, ktoré sa zaoberajú odvlečenými do bývalého Sovietskeho zväzu, nehľadia na národnosť, ale na krajinu, z ktorej boli odvlečení. Ak boli odvlečení zo Slovenska, či sú národnosťou Maďari, či sú Slováci, rovnako sa o nich staráme. Takže myslím si, že zase ste strelili vedľa.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Rózsa.

  • Pán kolega Slobodník, vy ste ma nepochopili. Ja som dobromyseľne uviedol ten príklad. Áno, aj vy ste patrili medzi tých, ktorí boli odvlečení. Ale ja som spomenul, že z tohto poslucháčstva, z tohto zboru nik nespomenul - ja som nechcel práve preto spomenúť tie prípady -, kde bolo odvlečených vyše 40 tisíc ľudí, neľudsky, nehumánne, do iných krajov, vo vagónoch. A toto som spomenul, nehovoril som o tých, ktorí boli podľa národnostného zloženia odvlečení do Sovietskeho zväzu. Prosím, aby ste to pochopili, to nebolo smerované proti vašej osobe, ja som to spomenul pozitívne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

  • Vyhlasujem rozpravu o štyridsiatom prvom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán poslanec Javorský? Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážení, keď dovolíte, len veľmi krátko by som celý problém zhrnul asi takto: Debaty, ktoré sa tu viedli v spojitosti s navrhovaným zákonom, viedli sa na úrovni právnikov, na úrovni politológov a historikov. A mám obavy, že najmä politológovia a historici majú najväčšie medzery v poznaní tohto obdobia, o ktorom hovoríme, aj o aktéroch, o ktorých hovoríme. Veľmi som povďačný pánu kolegovi Švecovi, že postavil problém do správneho svetla. Mali by sme v prvom rade hovoriť o tých, ktorí boli obeťami, a netváriť sa, že chceme chrániť a obraňovať tých, ktorí to zlo tu páchali, lebo v mnohých vystúpeniach, ktoré sú takto motivované, to aj cítiť.

    Ešte by som vari doplnil vysvetlenie k PTP, ktoré tu začal pán podpredseda Húska. Mali by sme pochopiť, že bol podstatný rozdiel medzi tými, ktorí ako povolanci oficiálne nastúpili do armády, a medzi tými, ktorí proti vlastnej vôli, bez ohľadu na vek aj na to, či boli, alebo neboli predtým vojakmi, išli do PTP. To je jedna stránka veci. Druhá stránka veci je, že život tam nebol jednoduchý. Ešte aj pri odchode ľudí z PTP sa prejavoval cynizmus. Prečítam vám jeden dokument, ktorý dokresľuje, ako vtedajšie vedenie štátu dokázalo ešte aj túto kategóriu ľudí alebo utrpenie týchto ľudí potom sformovať do akéhosi kádrového posudku.

    Konstruktiva, závod 02, Praha, Vítězná třída 1, Místní národní výbor v Kluknave, okres Gelnica. Vedenie staničného výboru Milovice 11 a závodná organizácia KSČ sa pochvalne vyjadrujú a dávajú uznanie súdruhovi Kováčovi Jánovi, príslušníkovi vašej obce, ktorý bol u nás zamestnaný ako vojenský brigádnik, čiže v rámci PTP. Oni dokonca aj takto cynicky posudzovali osud týchto ľudí, ktorí naozaj tam neboli dobrovoľne, ale proti vlastnej vôli.

    Odzneli tu tvrdenia, že predkladaný návrh má byť akýmsi revanšom za krivdy, ktoré pociťujeme, alebo ktoré sme prežili. Nechcem byť tvrdý, ale chcel by som povedať jedno, keby my sme chceli naozaj robiť nejaký revanš, museli by sme zatvoriť aspoň 146 tisíc ľudí, ktorí na Slovensku boli za toto obdobie zatvorení, museli by sme znova vybudovať niekoľko sto koncentračných táborov. Ale to nerobíme. Práve naopak, snažíme sa, aby život šiel a formuloval sa bez toho.

    Poviem len dva prípady, aby sa vás, ktorí ste sa s touto problematikou doteraz nezaoberali, nedotkla bytostne. Každý politický väzeň v koncentračnom tábore na Jáchymovsku mal na blúze či na kabáte olejovou farbou nakreslenú veľkú nulu. To bola hodnota človeka, ktorú tam mal. Hodnota nuly. A že to bolo tak aj prakticky, môžu vám potvrdiť tí, čo sedia na balkóne za Konfederáciu politických väzňov, lebo sú toho účastníkmi. Poviem vám aj iný prípad. V lete sa väzni z tábora vozili na šachtu nákladným autom Tatra. V zime, keď boli záveje, niekedy aj dvojmetrové, urobil pluh úzku dvaapolmetrovú cestu, a v tom sme museli šliapať v päťstupe tak, že tých 200-300 ľudí malo dookola oceľové lanko, vzadu niesli dvaja bubon, na ktorom mali toto lanko natočené. Boli sme upozornení, že akékoľvek prešľapnutie línie, ktorú nám vyznačili týmto lankom, bude kvalifikované ako pokus o útek. Nedalo sa ísť po tejto ceste v päťstupe a stal sa prípad, že naozaj jeden z predposledného radu vypadol za lanko a veliteľ eskorty ho zastrelil. Taký bol život, také bolo hodnotenie človeka, taká bola ideológia, taká bola prax. To sa nedá nijako vygumovať, je to fakt.

    A keby sme si ešte položili otázku, ktoré časti učenia či výrokov chcete počuť ako argument, že boli zločinné, ja by som len tým, ktorí takéto otázky dávajú, pripomenul výrok Klementa Gottwalda v parlamente Československej republiky v roku 1929, keď hovoril, ako budú všetkým nepriateľom vytáčať krky, lebo majú dobrú školu v Moskve, a podobne. Predpokladám, že viete, že je to publikované v knihe Prejavy a články, vydanej v roku 1949 v Bratislave.

    Ešte by som sa zásadne ohradil voči tomu, že my ako kresťanskí demokrati sme mali nejaké výhrady voči terajšej spolupráci, hoci to možno znie divne, aj s bývalými členmi komunistickej strany. My sme to v praxi ukázali, že dokážeme žiť s každým, ale pripomeniem vám jeden výrok, ktorý bol vyrieknutý v júni 1992. Istý pán povedal: "Ak vyhráme voľby, v koalícii nechceme byť s nikým. Komunisti sa nesmú dostať do vlády v žiadnom prípade. Uznávame ich právo na existenciu, ale musia pochopiť, že ak by sa dostali do vlády, nik by nám síce otvorene nič nepovedal, ale dôsledky by sme pocítili - tu by nám odmietli zahraničnú pôžičku, tam zvýšili úrok." To nie je náš výrok, ani naše stanovisko.

    Pre vás, ktorí sa touto históriou trochu zaoberáte, v krátkosti by som chcel povedať len niekoľko údajov - budem čítať len strohé čísla, ktoré mám z Najvyššieho súdu: Za obdobie 1948 až 1968 bolo na Slovensku odsúdených 142 200 ľudí, v rokoch 1948 až 1952 štátnym súdom 8 600. Odvlečených do gulagov vyše 20 000. Popravených a zastrelených na úteku cez hranice bolo celkom v Československu 295, zo slovenských občanov 115. Násilne odvlečených presťahovaných rodín bolo na Slovensku 2 022. Vylúčených vysokoškolákov z vysokých škôl bolo 1 500. Ešte prehľadnejšie a výrečnejšie sú ďalšie údaje v týchto prameňoch: Samosudcovia a národné výbory rozhodli o tom, že v roku 1949 bolo potrestaných 50 248 roľníkov, z toho 2 041 väzením, ostatní pokutami. V období január až marec 1950 bolo potrestaných 29 115 roľníkov, do konca apríla 1953 bolo vysťahovaných 1 077 rodín roľníkov.

    Bezpečnostná komisia ÚV KSČ, ako sa tu už spomínalo, rozhodla o zriaďovaní táborov nútených prác a pracovných technických táborov a o zaraďovaní určitých kategórií triednych nepriateľov do týchto táborov. To bol oficiálny dokument, oficiálne rozhodnutie ústredného orgánu komunistickej strany. Koncom roka 1949 bolo v táboroch nútených prác 9 061 osôb, z toho 24,89 % robotníkov, 18,97 % remeselníkov, 15 % živnostníkov, 5,96 % roľníkov, 3,43 % príslušníkov slobodných povolaní, len 15 % úradníkov a 1,75 % študentov. Tieto štatistiky sú nekompromisné, neľútostné, nechcem ich ďalej tu rozvádzať.

    Bola tu aj otázka, či naozaj bolo všetko zlé, alebo či treba všetko v tomto režime odsúdiť. Určite nie. Veď na všetkom, čo sa tu vytvorilo, sa podieľali naši otcovia aj my, ale chcel by som sa ohradiť voči tvrdeniam, že na všetkom pozitívnom sa podieľali len komunisti. Voči tým, ktorí to takto chápu a pripisujú si za všetko zásluhy, by som sa ohradil.

    Ale ako to vyzeralo v závere komunistického režimu? Mám tu štatistické údaje, ktoré sú z rokov 1987, 1988, 1989. Aspoň niektoré vám prečítam. Čo sa týka podielu vysokoškolsky vzdelaných ľudí na celkovej dospelej populácii, Československo zaujíma 49. miesto na svete. Inteligencia predstavuje iba 6 % z celkovej populácie. V tomto rebríčku sme hneď za Nepalom, kde inteligencia predstavuje 6,7 %, v iných krajinách je to číslo oveľa vyššie, napríklad Sovietsky zväz 8 %, NDR 13 %, USA 39 %, Kanada 40 % a podobne. Dokonca súdruh Hegenbard ešte v júni 1989 hovoril o životnom prostredí toto: "Podiel kontaminovaných zón na celom území nášho štátu činí 32 %. Také vysoké percento nemá obdobu v žiadnom štáte Európy." A mohli by sme hovoriť aj o ďalších a ďalších výrokoch či údajoch, ktoré naozaj objektivizujú obdobie, o ktorom hovoríme, a nebolo to také ružové, ako nám tu poniektorí chcete nahovoriť.

    Ešte by som apeloval na tých, ktorí majú problémy rozhodnúť sa a ktorí sú mi sympatickí tým, že svoje vlastenectvo objavili vo vzťahu ku generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, hoci niektorí len v posledné dni alebo mesiace. Je to naozaj sympatické. Ale dovoľte mi, aby som vám citoval jeho názor a postoj ku komunizmu a boľševizmu, lebo tento jeho názor vlastne bol dôvodom, že za pomoci historikov, ako bola doktorka Holotíková a ďalší, celé desaťročia bol vymazaný z dejín Slovenska, celé desaťročia sme museli ukrývať po celom Slovensku jeho rozptýlenú pozostalosť z bývalého Matičného múzea, a ktorý sa dožil toho, že nakoniec ÚV KSS rozhodlo o likvidácii Mohyly na Bradle. Neviem, či to poznáte, bolo to rozhodnutie o poliatí travertínovej mohyly chemikáliami, aby postupne táto mohyla týmto spôsobom zanikla.

    Dovoľte mi ešte na záver vám, ktorí ste vlastenci a milujete Štefánika, prečítať jeho charakteristiku boľševizmu: "Boľševictvo nie je filozofickou orientáciou," to povedal roku 1915 na Sibíri zhromaždeným československým vojakom, "ale chorobným zjavom, apokalyptickým chaosom, v ktorom sa znenazdajky a brutálne prejavujú najnižšie pudy. Čo sa týka boľševických vodcov, sú to samovládcovia s úplnou hrôzou tohto výrazu. Koketovať s boľševickými snahami znamenalo by zostúpiť z cesty cti a zdravého rozumu. Hovorím vám tu z hlbín duše, boj proti boľševictvu vo všetkých jeho prejavoch musí viesť našu politiku. Jednajme energicky, dokiaľ je čas, lebo čoskoro premení boľševictvo malé národy v národy slabé a konečne v národy hynúce." Toľko Milan Rastislav Štefánik.

    Samozrejme, že aj tento jeho výrok a postoj je poznamenaný dobou, v ktorej žil a hovoril, prostredím, ktoré sa ho priamo dotýkalo.

    Na záver chcem poprosiť všetkých tých, v ktorých zostala aspoň štipka svedomia a mali možnosti zoznámiť sa s tragédiou nášho národa v tomto období, aby sa rozhodli za prijatie tohto zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Hrušovský?

  • Vážené kolegyne a kolegovia, v zmysle návrhu pani poslankyne Rusnákovej a ďalšieho názoru pána poslanca Cabaja budeme ešte rokovať až po záverečné komplexné hlasovanie a potom prerušíme schôdzu na 30 minút a kluby sa poradia o postoji k hlasovaniu.

    Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Hrušovského, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov z rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, chcel by som vás poprosiť, aby ste pred záverečným hlasovaním ešte zvolali poslancov, pretože je nás málo v sále.

  • Volám kolegov a kolegyne poslancov, ktorí sú vo vonkajšom priestore, aby sa vrátili do rokovacej miestnosti. Začneme čiastkové hlasovanie.

  • Ak dovolíte, najskôr by som odporučil, aby sme hlasovali o pripomienkach, ktoré vzišli zo spoločnej správy. Boli spolu tri. Dovolím si ich prečítať.

    Prvá pripomienka bola k § 2 ods. 3 písm. c) v treťom riadku za slovo "okresného" doplniť slovo "vrátane". Druhá bola k § 5 v treťom riadku slovo "neznášanlivosť" nahradiť slovom "nenávisť". Odporúčam, aby sme o týchto dvoch navrhovaných pozmeňovacích návrhoch hlasovali spoločne. Odporúčam ich prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu zo spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh zo spoločnej správy bol prijatý.

    Prosím, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spravodajca.

  • Tretia pripomienka zo spoločnej správy bola k názvu zákona, kde bolo odporučené, aby zákon nebol o protikomunistickom odboji, ale o obetiach komunizmu na Slovensku. Tento pozmeňovací návrh neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o treťom návrhu zo spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 29 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 60 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento tretí bod spoločnej správy nebol prijatý.

  • Ako prvý v rozprave vystúpil pán poslanec Kováč, ktorý predniesol celkove tri pozmeňovacie návrhy. Odporúčam, aby sme o jednotlivých pozmeňovacích návrhoch hlasovali osobitne. Prvý pozmeňovací návrh sa týka § 1. Odporúča nové znenie takto: "Obdobie protikomunistického odboja sa začalo 25. februára 1948 a skončilo sa 8. decembra 1989. Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na občanov protiprávne odvlečených do bývalého Sovietskeho zväzu pred týmto obdobím." Tento pozmeňovací návrh odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Kováča. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Kováča nebol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Druhý pozmeňovací návrh bol k § 2 ods. 2, kde pán poslanec Kováč žiada doplniť tento odsek o nové písmeno g) tohto znenia: "kto bol vystavený politickému prenasledovaniu pre aktívne vystupovanie proti ideológii, triednej nenávisti a občianskej neznášanlivosti a šírenie myšlienok humanizmu a tolerancie v našej spoločnosti". Toto je návrh na doplnenie odseku 2 o nové písmeno g). Keďže tento zároveň súvisí s písmenom c) v odseku 3, ktorý navrhuje pán poslanec Kováč, aby v prípade prijatia tohto pozmeňovacieho návrhu bolo vypustené písmeno c), odporúčam, aby sme hlasovali o tomto pozmeňovacom návrhu spolu. Odporúčam návrh prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o ďalšom návrhu pána poslanca Kováča, ktorý spája spoločne s návrhom pána poslanca Fogaša a pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 55 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Kováča a pána poslanca Fogaša bol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spravodajca.

  • Ďalší pozmeňovací návrh a zároveň posledný bol k § 4, kde pán poslanec Kováč navrhuje vypustenie komunistického režimu, teda navrhuje túto zmenu: "Ideológia komunistického režimu je ako ideový základ utrpenia obetí účastníkov protikomunistického odboja, ale i devastácie celého národa, zločineckou ideológiou" - tu vypustiť "komunistického režimu" a nahradiť slovami "ideológia triednej nenávisti a občianskej neznášanlivosti" a veta by pokračovala ďalej, tak ako je navrhnuté v pôvodnom texte. Odporúčam tento pozmeňovací návrh prijať.

  • Prosím, prezentujme sa vzápätí hlasujme o ďalšom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Kováča. Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 62 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Kováča nebol prijatý.

    Prosím zapojiť pána poslanca Fogaša.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja som žiadny návrh nepodal ani pri predchádzajúcom hlasovaní. Obidva návrhy patria pánu poslancovi Kováčovi. Myslím si, že to treba v zápise tak aj uviesť. To je celé.

  • Dobre. Pardon, ja som to registroval takýmto spôsobom. Prepáčte.

  • Ako posledný k rozprave s pozmeňovacím návrhom vystúpil pán poslanec Rózsa, ktorý navrhol v § 2 ods. 2 doplniť nové písmeno g). Keďže sme už prijali pozmeňovací návrh pána poslanca Kováča, ktorý tento odsek § 2 doplnil o písmeno g), toto by už vlastne bolo písmeno h), keby bol tento pozmeňovací návrh prijatý. Takže návrh pána poslanca Rózsu znie v § 2 odsek 2 doplniť o písmeno h) "kto bol proti svojej vôli protiprávne premiestnený zo svojho trvalého bydliska do iných krajov republiky. Je to tak pán poslanec Rózsa? Ďakujem pekne. Odporúčam tento pozmeňovací návrh prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto pozmeňovacom návrhu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 52 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

  • Tým sme vyčerpali, pán predsedajúci, všetky pozmeňovacie návrhy, ktoré boli obsiahnuté v spoločnej správe a vzišli z rozpravy k predloženému návrhu zákona. Zostáva nám hlasovať o návrhu zákona ako celku.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, v zmysle predložených návrhov dvoch poslaneckých klubov teraz prerušujem naše zasadanie na 30 minút. Dávame si priestor na diskusiu v jednotlivých kluboch. To znamená, že sa stretneme o 17.05 hodine.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, prosím, dostavte sa do hlasovacej miestnosti, budeme o chvíľu hlasovať. Prosím, pána spoločného spravodajcu, aby zaujal svoje miesto za pultom. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Pán predsedajúci, keďže sme schválili všetky pozmeňovacie návrhy, resp. niektoré neschválili, nezostáva nám nič iné, ako dať hlasovať o zákone ako celku. Prosil by som vás o záverečné hlasovanie. Moje odporúčanie je zákon prijať.

  • Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto návrhu ako celku. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 51 poslancov.

    Konštatujem, že sme neschválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o protikomunistickom odboji.

    Ďakujem za spoluprácu, pán spoločný spravodajca.

    Pán poslanec Cabaj - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

    dovoľte, aby som po vystúpení niektorých poslancov a hlavne pána poslanca Rózsu predložil procedurálny návrh, aby sme návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona Národnej rady o nehoráznosti a protiprávnosti komunistického systému, tlač číslo 241, preložili na ďalšiu schôdzu Národnej rady, aby sme týmto zákonom nespravodlivo neobvinili aj tých občanov Slovenskej republiky, ktorí sa nijakým spôsobom aktívne nepodieľali na týchto nespravodlivostiach. Cítiac historickú zodpovednosť, chceme vytvoriť podmienky na priechodnosť návrhu zákona v podobe, ktorá by vylúčila možnosť páchania ďalších krívd.

  • Ďakujem. Pán poslanec, chápem to ako váš procedurálny návrh. Dávam o tomto návrhu hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o procedurálnom návrhu pána poslanca Cabaja, ktorý navrhuje odročiť prerokúvanie tohto bodu s tým, že bude príležitosť na jeho spracovanie na niektorú z budúcich schôdzí.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasovalo 9 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Cabaja bol prijatý.

    Pristúpime k š t y r i d s i a t e m u t r e t i e m u bodu programu, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 276/1993 Z. z. o Poisťovni Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a o financovaní zdravotného poistenia v znení neskorších predpisov.

    Návrh ste dostali ako tlač číslo 250 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 250a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslankyňa Marta Aibeková. Prosím ju, aby sa ujala slova. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia,

    v predloženom návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 276/1993 Z. z. o Poisťovni Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a o financovaní zdravotného poistenia v znení neskorších predpisov, navrhujem zmenu odseku 2 a 3 § 16b tak, aby jeho dikcia bola zhodná so znením § 51 zákona číslo 273/1994 Z. z.

    Prijatím predloženého návrhu zákona umožníme aj Poisťovni Ministerstva vnútra uhrádzať z rezervného fondu výdavky na zdravotnú starostlivosť presahujúcu rámec Liečebného poriadku tak, ako to zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 231/1995 Z. z. umožňuje v § 5 ods. 2 písm. b) všetkým rezortným, odvetvovým, podnikovým a občianskym zdravotným poisťovniam.

    Chcem ešte na záver svojho uvádzacieho slova povedať, že tieto pozmeňovacie návrhy, ktoré obsahuje predložený návrh zákona skupiny poslancov, odzneli už pri prerokúvaní spomínaného zákona 231, ale legislatívne čistejšie bolo takéto riešenie zapracovať túto možnosť pre Poisťovňu Ministerstva vnútra do zákona, pretože Poisťovňa Ministerstva vnútra je zriadená osobitným zákonom. Dúfam, dámy a páni, že tento predložený návrh zákona podporíte a že umožníte takto zrovnocenniť skutočne všetky poisťovne, ktoré pôsobia v zdravotníctve na území Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni Aibekovej. Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Alenu Kolesárovú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte, aby som vám predložila spoločnú správu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 276/1993 Z. z. o Poisťovni Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a o financovaní zdravotného poistenia v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 544 zo dňa 25. septembra 1995 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ďalej Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Stanovisko vlády nebolo Národnej rade Slovenskej republiky doručené.

    Určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh prerokovali v dňoch 25. 10., 9.11. a 13.11. 1995. Vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky jeho schválenie bez pripomienok. Okrem výborov uvedených v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 544 dňa 9. 11. návrh prerokoval a schválil i Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktorý rovnako bez pripomienok odporučil Národnej rade návrh schváliť.

    Pán predsedajúci, toľko spoločná správa a prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pani poslankyni Kolesárovej a prosím ju, aby zaujala určené miesto pre spravodajcu výborov. Otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, nemám písomne prihláseného nikoho do rozpravy. Hlási sa niekto priamo z miesta?

  • Vážené kolegyne a kolegovia, vyhlasujem ukončenie tejto rozpravy, pretože nemám písomne ani ústne nikoho prihláseného. Predpokladám, že pani poslankyňa Aibeková, ani pani poslankyňa Kolesárová nechcú ďalšie komentovanie. Pristúpime k hlasovaniu o predloženom návrhu.

  • Vážený pán predsedajúci, odporúčam, aby sme návrh schválili.

  • V spoločnej rozprave nie sú žiadne odporúčania?

  • Nie. Vzhľadom na túto skutočnosť pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku. Pozývam všetkých kolegov z priľahlých miestností, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti, v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča zákon prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 108 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 276/1993 Z. z. o Poisťovni Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a o financovaní zdravotného poistenia v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem za spoluprácu, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Ďakujem aj ja, vážení kolegovia, za spoluprácu.

  • Vážení kolegovia, veľmi rýchlo sme postúpili s týmto bodom programu, máme ešte priestor.

    Vzhľadom na uvedenú skutočnosť využijeme čas a pristúpime k š t y r i d s i a t e m u š t v r t é m u bodu programu. Je ním

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    O slovo sa prihlásil pán predseda Národnej rady, v zmysle rokovacieho poriadku mu dávam slovo.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som k tomuto bodu rokovania našej schôdze dal procedurálny návrh, aby sme na tejto schôdzi neprerokovávali rokovací poriadok. Poviem prečo. Je tam skutočne množstvo pozmeňovacích návrhov. Aj uznesenie ústavnoprávneho výboru sa odvoláva len na čísla jednotlivých pozmeňovacích návrhov, ktoré sme dávali, a tie nie sú niekedy totožné. Sám som to zistil, že číslo pozmeňovacieho návrhu poslanca nezodpovedá tomu, ako je udané. Mohli by sme niekedy prijať lapsus, dva problémy by sa nemuseli stotožniť.

    Preto chcem dať návrh, konzultoval som to aj s predkladateľmi, nemali vo všeobecnosti námietky, aby sme sa stretli s predkladateľmi, dali to ešte raz dohromady, odstránili niektoré chyby a potom predložili tento návrh do parlamentu. A ak ma podporíte, budem rád, ak nie, budeme pokračovať v rokovaní o rokovacom poriadku. Dávam to ako procedurálny návrh, aby sa o ňom hlasovalo bez rozpravy.

  • Priatelia, je to procedurálny návrh, dávam o tomto návrhu hlasovať. Potom dám faktické poznámky.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o procedurálnom návrhu, ktorý predložil pán predseda Národnej rady.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 103 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme procedurálny návrh na odročenie prerokúvania návrhu zákona o rokovacom poriadku schválili, teda návrh pána predsedu Národnej rady sme prijali.

    S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Bajan. Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že sme nechceli rušiť hlasovanie, nehlásil som sa, ale bol by som rád, keby pán predseda spresnil pomerne nepresný termín "potom to dáme na rokovanie", teda kedy asi, keď na budúcom pléne je rozpočet.

  • Pán poslanec, úmyselne som nepovedal, že na budúcu schôdzu, ale povedal som na ďalšiu. To bude po dohode s predkladateľmi.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, aby sme využili ekonómiu času, pristúpime k š t y r i d s i a t e m u š i e s t e - m u bodu programu, ktorým je

    žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky o zbavenie mlčanlivosti predsedu a členov Osobitného kontrolného orgánu na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, zachovajte pokoj.

    Generálny prokurátor Slovenskej republiky listom požiadal o zbavenie povinnosti mlčanlivosti predsedu a členov Osobitného kontrolného orgánu na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby v súvislosti s preverovaním okolností súvisiacich so správou Osobitného kontrolného orgánu, prerokovanou na schôdzi Národnej rady 5. mája 1995. Súčasne uviedol, že ak budú predmetom povinnosti mlčanlivosti skutočnosti tvoriace predmet štátneho tajomstva, žiada ich oslobodiť od mlčanlivosti aj podľa § 16 ods. 1 zákona číslo 102/1971 Zb. o ochrane štátneho tajomstva v znení neskorších predpisov.

    Podľa § 24 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe členovia kontrolného orgánu sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone svojej funkcie. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť trvá aj po skončení výkonu funkcie člena kontrolného orgánu a tejto ich môže zbaviť len Národná rada Slovenskej republiky.

    Má niekto k žiadosti generálneho prokurátora otázky?

    Člena Osobitného kontrolného orgánu môže zbaviť povinnosti mlčanlivosti len Národná rada Slovenskej republiky.

    Pán poslanec Urban - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne,

    v súlade s citovaným zákonom 102/1971 Zb. o ochrane štátneho tajomstva oprávnená osoba alebo inštitúcia, ktorá zbavuje povinnosti mlčanlivosti, musí stanoviť rozsah zbavenia povinnosti mlčanlivosti. Preto navrhujem, aby zbavenie povinnosti mlčanlivosti bolo v rozsahu požadovaných dokladov a vysvetlení v zmysle listu generálneho prokurátora.

  • V poriadku, ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik vystúpi s faktickou poznámkou.

  • Vážený pán predsedajúci,

    nadviažem na svojho predrečníka a chcem sa opýtať, keď Národná rada bude hlasovať, mala by vedieť, v akom rozsahu zbavuje mlčanlivosti. Bolo by dobré, keby buď predseda Národnej rady, alebo vy, pán predsedajúci, ste prečítali list generálneho prokurátora, aby sme vedeli, o čom hlasujeme, alebo aby ste spresnili ten rozsah, na ktorý sa bude vzťahovať naše rozhodnutie.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, prečítam vám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky o zbavenie mlčanlivosti predsedu a členov Osobitného kontrolného orgánu na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

    Národná rada Slovenskej republiky na žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky

    A. zbavuje podľa § 24 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe povinnosti zachovávať mlčanlivosť predsedu a členov Osobitného kontrolného orgánu na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, v súvislosti s preverovaním okolností v rozsahu súvisiacom so správou Osobitného kontrolného orgánu, prerokovanou na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 5. mája 1995;

    B. oslobodzuje podľa § 16 ods. 1 zákona číslo 102/1971 Zb. o ochrane štátneho tajomstva v znení neskorších predpisov od mlčanlivosti zachovávať štátne tajomstvo predsedu a členov Osobitného kontrolného orgánu na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, v súvislosti s preverovaním okolností v rozsahu súvisiacom so správou Osobitného kontrolného orgánu, prerokovanou na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 5. mája 1995.

    Vážené kolegyne a kolegovia, dávam hlasovať o návrhu tohto uznesenia.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 97 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že navrhované uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky sme schválili.

    Vážené kolegyne a kolegovia, dostavil sa pán minister Baco, teda pristúpime k rokovaniu o š t y r i d s i a t o m p i a t o m bode programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rastlinolekárskej starostlivosti.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 268 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 268a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky pán Peter Baco. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova. Nech sa vám páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    predkladaný vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rastlinolekárskej starostlivosti je jedným z viacerých návrhov, ktoré vláda Slovenskej republiky pripravila ako reakciu na zmenené podmienky v poľnohospodárskej výrobe, ktoré sa okrem iného prejavujú tým, že túto výrobu vykonáva podstatne širší okruh subjektov ako v minulosti, a to často bez náležitej odbornej prípravy.

    Z uvedeného dôvodu veľmi rámcová právna úprava rastlinnej výroby, súčasťou ktorej je právna úprava rastlinolekárskej starostlivosti, obsiahnutá v zákone číslo 61/1964 Zb. o rozvoji rastlinnej výroby, sa stala nedostatočnou. Vo vzťahu k podmienkam výkonu rastlinolekárskej starostlivosti je táto právna úprava nevyhovujúca i preto, že za 30 rokov, ktoré uplynuli od jej prijatia, bol dosiahnutý výrazný pokrok v oblasti vedeckých poznatkov na úseku ochrany rastlín, pričom do popredia vystupujú nielen karanténne účinky, ale aj ekologické aspekty.

    Z týchto dôvodov boli už koncom roku 1993 v príslušných výboroch Národnej rady Slovenskej republiky odsúhlasené zásady, z ktorých vychádza predložený návrh zákona. Zároveň treba povedať, že predkladaný návrh rešpektuje nielen tieto zásady, ale rešpektuje i skutočnosť, že ochrana zdravia rastlín patrí v zmysle článku 70 Asociačnej dohody medzi oblasti, v ktorých je potrebné zladiť právny poriadok Slovenskej republiky s právnym poriadkom Európskej únie. Táto skutočnosť našla svoje vyjadrenie v tom, že právna úprava podmienok rastlinolekárskej starostlivosti bola uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 184 z 21. marca tohto roku zaradená do zoznamu priorít aproximácie práva Slovenskej republiky a právnych predpisov Európskej únie.

    Zohľadniť tento aspekt pri príprave predkladaného návrhu zákona bolo pomerne náročné, pretože predmetná oblasť je právom Európskej únie upravená pomerne podrobne a veľmi prísne. Obsahovo popri ustanoveniach, ktoré zakotvujú všeobecné povinnosti preventívneho charakteru, predkladaný návrh upravuje tri rozhodujúce oblasti rastlinolekárskej starostlivosti. Predovšetkým obsahuje úpravu karanténnych opatrení, pričom v súlade s právnou úpravou i praxou zaužívanou v krajinách Európskej únie sa nerozlišuje medzi vnútornými a vonkajšími karanténnymi opatreniami, ale tieto sú konštruované ako jeden systém.

    V ďalšej časti návrhu sú upravené podmienky uvádzania prípravkov a mechanizačných prostriedkov na ochranu rastlín do obehu a ich používania, pričom je ustanovená ich registračná povinnosť, ktorej bude predchádzať posudzovanie a odskúšavanie týchto prípravkov a mechanizačných prostriedkov. Základné rozdiely v tejto oblasti oproti súčasnému stavu budú v prípade schválenia predloženého návrhu spočívať v tom, že:

    a) žiadateľ o registráciu musí mať bydlisko alebo sídlo v Slovenskej republike,

    b) príslušný orgán rastlinolekárskej starostlivosti, konkrétne kontrolný ústav, bude môcť kedykoľvek počas platnosti registrácie vykonať kontrolu zhody vlastností uvedených v registrácii s vlastnosťami odobratej vzorky,

    c) každý držiteľ registrácie bude povinný viesť evidenciu, ktorá umožní kontrolu všetkých odberateľov prípravkov na ochranu rastlín, ktorí ich predávajú konečnému spotrebiteľovi.

    Pomerne rozsiahla časť návrhu je venovaná organizácii rastlinolekárskej starostlivosti a vymedzeniu kompetencií jednotlivých jej orgánov.

    Predložený návrh vychádza v predmetnej časti z požiadaviek príslušných smerníc Európskej únie, v zmysle ktorých orgány rastlinolekárskej starostlivosti realizujúce povoľovaciu alebo registračnú činnosť musia spĺňať presné požiadavky z hľadiska odbornosti a laboratórno-technickej vybavenosti.

    Z uvedeného dôvodu návrh zveruje tieto účinnosti Ústrednému a kontrolnému skúšobnému ústavu poľnohospodárskemu a Lesníckemu výskumnému ústavu. Na druhej strane realizácia plošných karanténnych opatrení, ktoré sa dotýkajú určitých oprávnení občanov, alebo im ukladajú určité obmedzenia, je návrhom naďalej zverená príslušnému orgánu ústrednej štátnej správy, konkrétne obvodnému úradu. Táto deľba kompetencií je výsledkom dohovoru medzi Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a v podstate zodpovedá koncepcii, ktorá je už obsiahnutá v zákone Národnej rady číslo 184 o krmivách.

    Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení poslanci,

    vzhľadom na to, že nová právna úprava rastlinolekárskej starostlivosti je jednou z významných podmienok našej integrácie do Európskej únie, ako i vzhľadom na to, že predložený vládny návrh si vyžiadal život a pripomienkové konanie prebehlo pozitívne, ako aj na to, že tento návrh našiel podporu vo všetkých výboroch Národnej rady, ktoré ho posudzovali, dovoľujem si vás poprosiť, aby ste tento návrh podporili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi Bacovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov Národnej rady pána poslanca Ľubomíra Novotného, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán podpredseda, vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte, aby som vám predniesol spoločnú správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rastlinolekárskej starostlivosti, tlač 268a.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rastlinolekárskej starostlivosti pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 599 zo dňa 25. októbra 1995 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národností a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody na prerokovanie do 1. decembra 1995 s tým, že na skoordinovanie stanovísk určil výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a súčasne určil, aby sa skoordinované stanoviská výborov premietli do spoločnej správy.

    Uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali vládny návrh v lehote, vyjadrili s ním súhlas a odporučili ho Národnej rade schváliť.

    Dovoľte, aby som pristúpil k jednotlivým bodom spoločnej správy.

    Bod číslo 1 spoločnej správy odporúčam neprijať.

    Body číslo 2, 3, 4, 5, 6 a 7 zo spoločnej správy odporúčam na spoločné hlasovanie a odporúčam ich prijať.

    Ešte dovoľte, pán predsedajúci, aby som spravil niektoré malé opravy, a to v bode 3 spoločnej správy. Nebude to meniť význam tej vety, ale aby sa slovo "dĺžku použiteľnosti" nahradilo dobou použiteľnosti, čiže "dobu použiteľnosti". A v bode 5, kde je použité slovo "akvastické živočíchy", to nemá význam. Malo by to byť "akvatické živočíchy", ale lepšie legislatívne aj po slovensky je použiť slovo "vodné živočíchy". Takto upravené to odporúčam prijať.

    To by boli všetky body spoločnej správy a hlásil by som sa aj do rozpravy.

  • Ďakujem pekne. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výboru.

    Otváram rozpravu o štyridsiatom piatom bode programu. Vážené kolegyne a kolegovia, do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa teda, či sa hlási niekto do rozpravy. Áno, pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ja som sa hlásil ako prvý do rozpravy.

  • Prepáčte, ako prvý sa do rozpravy prihlásil pán spoločný spravodajca. Prosím, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister,

    dovoľte, aby som navrhol niekoľko pozmeňovacích návrhov, ktoré, myslím si, pomôžu zlepšiť návrh po vecnej stránke aj po legislatívnej stránke. Prednesiem svoje návrhy:

    V § 2 písm. c) na konci vety doplniť "a organizmov". Toto slovíčko zrejme pri prepisovaní vypadlo.

    Ďalej v § 5 ods. 1 v prvej vete, ktorá sa končí "alebo predmetov" "a kontrolu senzoricky zisťovaných ukazovateľov kvality rastlín a rastlinných produktov". Ďalej by to pokračovalo "ktoré môžu byť nositeľmi škodlivých organizmov". Prečítam celý odsek 1 § 5, ktorý by potom znel: "Kontrolu zdravotného stavu dovážaných, vyvážaných alebo prepravovaných rastlinných produktov alebo predmetov a kontrolu senzoricky zisťovaných ukazovateľov kvality rastlín a rastlinných produktov, ktoré môžu byť nositeľmi škodlivých organizmov, vykonávajú fytoinšpektori na určených miestach".

    Poviem krátke zdôvodnenie. Pretože kontrola kvality rastlinných produktov, ktorá sa v súčasnosti u nás vykonáva až pri vyskladňovaní, prípadne až priamo v obchodnej sieti, nie je celkom dostatočná, je potrebné, aby sa tieto ukazovatele kvality, ako je hniloba, ktoré sú senzoricky viditeľné, zaplesnenie, zaparenie, zamrznutie, prípadne prítomnosť živočíšnych škodcov, kontrolovali už priamo na určenom hraničnom priechode, a to priamo pracovníkmi ÚKSÚP.

    Kontrole kvality dovážaných rastlín a ich produktov do Európskej únie z tretích krajín je venovaná veľmi náležitá pozornosť. Napríklad v Nemecku na určených miestach, na priechodoch, napríklad na letisku vo Frankfurte, prípadne v prístave Hamburg, kde pracujú samostatní pracovníci kvalitári spolu s fytoinšpektorom a na základe ich vyjadrenia je tovar potom prepustený do colného priestoru. Podobná prax je zaužívaná aj v Spojených štátoch amerických.

    Išlo by o kontrolu zásielky, či tovar nie je poškodený plesňou, živočíšnymi škodcami a podobne. Podľa rozsahu poškodenia by potom inšpektor rozhodol, či sa tovar neprepustí na územie Slovenskej republiky, resp. nariadi jeho pretriedenie. Technické normy na to existujú. Je to systém odberu vzoriek. Riadil by sa podľa STN 463000 u zemiakov, ovocia a zeleniny do Slovenskej republiky. Kontrolou uvedených ukazovateľov kvality na hraničnom priechode by sa predišlo kritike verejnosti na viditeľne nekvalitný tovar, ktorý sa už predáva v obchodnej sieti. V minulosti sme mali takéto problémy s výskytom vrtivky ovocnej napríklad na mandarínkach a pomarančoch, ako aj s hnilobou hrozna alebo zemiakov, alebo iných produktov. Keďže kvalita nie je kontrolovaná na hraničných priechodoch, dovozcovia majú tendenciu dovážať tovar lacnejší a vlastne ten tovar, ktorý je neupotrebiteľný v Európskej únii. Takto by sa zlepšil náš tovar na trhu.

    Môj ďalší pozmeňovací návrh sa týka § 6 ods. 1, kde chýba v zátvorke označenie paragrafu. V zátvorke na konci vety treba doplniť do zátvorky § 5 ods. 3.

    Ďalší pozmeňovací návrh je znovu v § 6 ods. 2, kde treba doplniť vetu o slovíčko "a to", teda "ošetrené pozemky, a to podľa pomeru", aby to malo logický význam. Čiže v poslednej vete bude "ošetrené pozemky, a to podľa pomeru".

    Ďalší pozmeňovací návrh: v § 11 v zátvorke znovu na konci vety chýba odsek. V pôvodnom texte je § 3 písm. h), ale treba § 3 ods. 1 písm. h).

    V § 30 "zrušujú sa" treba vypustiť slová "tretia časť". To sa tam dostalo omylom, takže slová "tretia časť" treba vypustiť z tohto § 30.

    To by boli všetky moje pozmeňovacie návrhy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujmite miesto pre spoločného spravodajcu. Slovo má pán poslanec Juriš, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, hostia,

    mám len malé spresnenie textu, aby bol prehľadnejší a správnejší. Ide o § 3, ktorý ukladá nahlasovať výskyt chorôb a škodcov v rastlinolekárskej službe. Samozrejme, nemôžu nahlasovať všetky choroby a škodcov, len tie, ktoré treba nahlasovať, a to tie, ktoré sú hospodársky významné, pretože tých chorôb a škodcov je obrovské množstvo, ale nie všetky spôsobujú významné škody. To platilo aj doteraz. Bol taký zoznam chorôb a škodcov, ktoré bolo potrebné povinne nahlasovať. Preto mám pozmeňovací návrh v § 3 ods. 1 písm. c) za slovo "výskytu" vložiť slová "hospodársky významných" a na konci vety čiarku zmeniť na bodkočiarku a pokračovať slovami "zoznam hospodársky významných škodlivých organizmov vydáva Ministerstvo pôdohospodárstva osobitným predpisom".

    V § 3 ods. 1 písm. a) zas je to len spresňujúce - za slovom dodržiavať vložiť slovo "primerane". Ono bojovať proti každému škodcovi a každej chorobe je nezmyslom. Dajme tomu, že na celom strome mám jedného chrobáčika, ktorý žerie lístie, bojovať proti nemu je nezmyslom. Čiže primerane k významu škodlivého činiteľa by bolo také spresňujúce.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne a kolegovia, pýtam sa, či sa ešte niekto ďalší hlási do rozpravy. Áno, pán poslanec Pokorný, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, len faktickou poznámkou chcem reagovať na rozpravu. Ak by nebol legislatívne priechodný návrh pána spoločného spravodajcu, ktorý si dovolil poopraviť v bode 5 spoločnej správy text pod písmenom n), ja sa k tomu pripájam, osvojujem si to, lebo bol to náš návrh, môj návrh, ktorý schválil výbor pre životné prostredie a ochranu prírody a takto sa dostal do spoločnej správy. Prikláňam sa k tomu, aby písmeno n) znelo: "klasifikácie rizika prípravkov pre domáce hospodárske a voľne žijúce zvieratá, vodné živočíchy a včely".

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. V poriadku. Vážené kolegyne a kolegovia, na základe situácie vyhlasujem rozpravu o štyridsiatom piatom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Baco? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Veľmi stručne by som sa chcel vyjadriť v tom duchu, že podporujem spoločnú správu, podporujem aj návrhy pána spoločného spravodajcu v rozprave. Návrh pána poslanca Juriša, ktorý tu predložil verejne, predložil aj vo výbore, predložil ho aj mne, ale nenachádza sa v spoločnej správe. Zvažoval som, ako mám reagovať na tento návrh. Pánu poslancovi som povedal, že ho považujem za správny. Tento návrh spočíva asi v tom, že odporúča, aby povinné osoby, ktoré sú v tomto zákone menované a definované, nahlasovali výskyt chorôb a škodcov. On odporúča, aby sa doplnilo "významných chorôb a škodcov" a ďalej odporúča, aby ministerstvo osobitným predpisom povedalo, ktoré sú to choroby a škodcovia. To má logiku a dá sa s tým súhlasiť. Je to určité spresnenie.

    Na druhej strane je to určité obmedzenie, pretože ten, kto má oznamovaciu povinnosť, nemusí byť znalec. Keď dá ministerstvo zoznam chorôb a škodcov, ktoré treba nahlasovať, to znamená, že ten, kto hospodári, by sa musel v tom vyznať. sú to v skutočnosti desiatky a stovky škodcov, ich rôzne štádiá vývoja. Takže nie je predpoklad, že by všetci alebo aspoň nejaká významná väčšina týchto povinných osôb oznamovateľov mala také vzdelanie a také predpoklady, aby vedela posúdiť, či je to ten škodca, ktorého ministerstvo v predpise odporučilo. Napriek tomu, že návrh pána poslanca má určitú logiku, mne sa zdá, že aj výbor zvažoval a spoločný spravodajca zvážil tieto okolnosti, o ktorých hovorím, a preto nezahrnul tento návrh do spoločnej správy.

    Sám som v rozpakoch, či tento návrh by stav zlepšil, alebo nezlepšil. Preto nechávam tento návrh na odborné posúdenie pánu spoločnému spravodajcovi. Spravodajcu by som prosil, aby odporúčal plénu, ako k tomuto návrhu zaujať stanovisko.

    Ďakujem za rozpravu.

  • Ďakujem pekne pánu ministrovi. Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca?

  • Prosím, zaujmite miesto za rečníckym pultom, budeme hlasovať. Pozývam pánov kolegov do rokovacej miestnosti. Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Novotného, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov z rozpravy.

  • Ďakujem pekne. Pristúpime k hlasovaniu o bodoch spoločnej správy. Bod číslo 1 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 1 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov. Za návrh hlasovalo 15 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Konštatujem, že prvý bod spoločnej správy nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spravodajca.

  • Body číslo 2, 3, 4, 5, 6 a 7 navrhujem v spoločnom hlasovaní prijať.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme en bloc o bodoch číslo 2, 3, 4, 5, 6 a 7 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Konštatujem, že body 2, 3, 4, 5, 6 a 7 spoločnej správy sme en bloc prijali.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Tým sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy. V rozprave som prvý vystúpil ja. Predniesol som 6 pozmeňovacích návrhov. Ak dovolíte, pán predsedajúci, ak nebude mať nikto výhrady, mohli by sme o všetkých bodoch hlasovať spoločne. Odporúčam ich prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o súbore návrhov pána poslanca Novotného, ktoré pán spoločný spravodajca odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 98 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že súbor pozmeňovacích návrhov, ktoré predložil pán poslanec Novotný, sme prijali.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem. Ďalším poslancom, ktorý vystúpil v rozprave, bol pán poslanec Juriš, ktorý navrhol dva pozmeňovacie návrhy. Ak pán poslanec súhlasí, dal by som hlasovať spoločne o obidvoch návrhoch, obidva sa týkajú § 3. Odporúčam ich prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o dvoch pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Juriša. Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrhy hlasovalo 101 poslancov. Proti návrhom nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že oba pozmeňovacie návrhy pána poslanca Juriša sme prijali.

    Tým sme vyčerpali zrejme všetky pozmeňovacie návrhy.

  • Áno. Prosím, aby ste dali hlasovať o zákone ako celku.

  • V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh zákona ako celok prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 105 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rastlinolekárskej starostlivosti.

    Ďakujem za spoluprácu, pán spoločný spravodajca.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, ostáva nám ešte na prerokovanie návrh zákona o zriadení Železničnej polície Slovenskej republiky, ďalej správa o stave rezortu školstva Slovenskej republiky a napokon všeobecná rozprava. Tieto body prerokujeme zajtra ráno. O 9.00 hodine bude pokračovať schôdza Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ešte s faktickou poznámkou sa hlásil predseda výboru pán Andrejčák.

  • Prosím, aby sa desať minút po skončení zišiel výbor pre obranu a bezpečnosť. Prerokujeme jeden bod. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, vážené kolegyne a kolegovia. Dovidenia zajtra, keď pokračujeme v rokovaní o 9.00 hodine.