• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v prerušenej 11. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, prezentujme sa.

    Prezentovalo sa 74 poslancov.

    Konštatujem, že nie sme uznášaniaschopní. Pozývam všetkých pánov poslancov do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v 11. schôdzi.

    Medzitým prišli ďalší poslanci, budeme opakovať prezentáciu. Prosím, prezentujte sa.

    Prezentovalo sa 75 poslancov.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    skôr ako budeme pokračovať v programe 11. schôdze Národnej rady podľa schváleného programu, chcem vám oznámiť, že dnešné rokovanie skončíme o 16.00 hodine vzhľadom na to, že odlet lietadla je o 17.00 hodine a v pondelok t. j. 20. novembra 1995 budeme v prerušenej schôdzi pokračovať o 13.00 hodine. Opakujem, skončíme dnes prerušením o 16.00 hodine a pokračovať budeme v pondelok o 13.00 hodine.

    Rokovanie o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o dani z pridanej hodnoty, teda o bode 36, sme prerušili ukončením rozpravy. Pýtam sa podpredsedu vlády pána Kozlíka, či sa chce k rozprave vyjadriť, prípadne dokonca otvoriť ďalšiu opakovanú rozpravu. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci,

    prosil by som, aby sa mojím vystúpením otvorila rozprava, pretože chcem reagovať na niektoré pripomienky pánov poslancov, a pokiaľ ich chceme prijať, bolo by potrebné, aby si určitú zmenu z predložených návrhov niekto osvojil. Súčasne by som reagoval na včerajšie vystúpenia.

    Predovšetkým, pán profesor Košnár, chcel by som vás pozdraviť od kolegov profesorov, včera som sa zúčastnil na milej slávnosti Ekonomickej univerzity, kde sa odovzdávali zlaté medaily niektorým zaslúžilým členom Ekonomickej univerzity. Mimo iného aj vy ste boli spomínaný.

    Otvárali ste otázku zníženia sadzieb dane z pridanej hodnoty z 25 % na 22 %, zo 6 % na 5 % a potraviny v podstate dať na nulovú sadzbu dane z pridanej hodnoty. Myslím si, že návrh, ktorý predkladá vláda do parlamentu, vyjadruje momentálne reálne možnosti, koľko môžeme ísť so sadzbami daní dole. Predpokladáme skôr metódu postupných krokov. Sme si vedomí problémov vo viacerých krajinách, kde robili výraznejšie zmeny v daňovom a sociálnom systéme, či už to bolo Maďarsko, nedávno Rakúsko s obrovskými problémami práve zo zmien daňového a sociálneho systému v rokoch 1993 a 1994, predtým veľké deficity v Dánsku, Spojených štátoch amerických práve v dôsledku neodhadnutých zmien v daňových zákonoch. To nás vedie k tomu, že chceme skôr ísť postupnými krokmi. Pokiaľ ide o zníženie potravín na nulovú sadzbu dane, tento režim v Európe už má dnes vari len Veľká Británia, aj tá má odporučenie Európskej únie posunúť daň z pridanej hodnoty na 5 alebo 6 %. Takže v tomto zmysle by som chcel poprosiť, aby sme sa skôr držali predsa len reálnejšieho pohľadu, keď sa bude systém stabilizovať, znovu o rok o dva urobiť ďalší krok v znížení dane, ale na tom, že máme zvládnutý celý príjmový systém do štátneho rozpočtu v oblasti daní.

    Pokiaľ ide o ďalšie pripomienky, ďakujem za racionálne vystúpenie pána poslanca Palacku v tom zmysle, že otvoril otázku vratiek nadmerných odpočtov u podnikateľov, ktorí majú výraznejšie podiely v exporte. Chcel by som vysvetliť, že pôvodný zákon viazal tie vratky na dosiahnutie 20-percentného objemu, ale za predchádzajúci rok. Nový zákon dáva síce 50-percentný podiel, ale na mesačné objemy v reálnom čase. To znamená, že môžu nám do toho vstúpiť ďalší podnikatelia, určitá množina, ktorá v priebehu roku síce tých 50 % nedosahuje, alebo ani tých 20 % z minulého roku, ale nárazovo z hľadiska trebárs vývozu poľnohospodárskych komodít alebo podobných typov komodít v mesačnom priereze môže týchto 50 % objemu vývozu dosiahnuť. V tomto zmysle sme ústretoví.

    Ďalej lehota na vrátenie sa skracuje v zmysle nového zákona o ďalších 10 dní. Prebrali sme váš námet s tým, že by sme predsa len akceptovali váš návrh s podmienkou, že by tam zostala pritom limitácia 5 miliónov korún obratu. V tomto zmysle by bolo potrebné, ak by ste s tým súhlasili, aby si spoločný spravodajca osvojil tento návrh, ako ste ho predložili, že by to platilo na tých 20 % a s podmienkou obratu 5 miliónov korún.

    Ďalšia záležitosť je otázka sacharínu a antibiotík. Tam nedopatrením skutočne tieto dve položky vypadli. Sacharín a antibiotiká by boli zaradené tak ako predtým do 6-percentnej položky dane z pridanej hodnoty. Pokiaľ ide o ďalšie záležitosti, ako je otázka špeciálu, otázka mincí, bankoviek, presun do 6-percentnej sadzby dane je viazaný na zníženie nákladov správy štátu. Takže v tomto zmysle by som zas prosil o pochopenie, že ide o určitý racionalizačný krok.

    Ďalej boli otvorené otázky, ktoré sa viazali na ryby. Pán poslanec Blaškovič otváral preradenie rýb, morských rýb, žralokov, lososov, surimy, akvarijných rybiek do 6-percentnej sadzby dane. Argumentovať s tým, že ide o zmenu spôsobu výživy a prechod na racionálnejší spôsob výživy v tomto prípade celkom neobstojí, tieto typy rýb sú exkluzívnymi rybami aj v prímorských krajinách. To znamená, že ak chceme pôsobiť na racionálnejšiu skladbu stravy, radšej to postavme na 6-percentnom slovenskom pstruhovi, prípadne na 6-percentnom českom kaprovi alebo na morskom filé, ale nestavajme to na exkluzívnych rybách. Takže tento návrh by som neodporúčal akceptovať.

    Posledná záležitosť, kvôli ktorej sme otvorili rozpravu, je otázka zdaňovania odcudzeného tovaru. To bol návrh pána poslanca Košnára aj pána poslanca Palacku. Tento návrh by sme akceptovali, ale treba urobiť určité spresnenie. V podstate platiteľ, ktorý nakúpi tovar, má nárok na uplatnenie odpočtu dane na vstupe podľa § 20 ods. 1 zákona v prípade, ak tovar použije na svoje zdaniteľné plnenia, čo znamená, že tovar predá a odvedie daň na výstupe. Odcudzením tovaru sa však v konečnom dôsledku táto podmienka na uplatnenie nároku na odpočet dane nesplní, čo znamená, že platiteľ je povinný odviesť daň na výstupe vo výške uplatneného odpočtu dane. Odcudzený tovar je použitý na konečnú spotrebu, preto je žiaduce, aby sa daň do štátneho rozpočtu odviedla. Výšku vzniknutej škody, včítane dane, uplatní platiteľ dane voči poisťovni. Len platiteľ dane z pridanej hodnoty môže mať tovar, ktorý nie je zaťažený daňou, pretože pri jeho predaji alebo darovaní odvedie z neho daň. Obdobnú právnu úpravu obsahujú právne normy niektorých krajín Európskej únie, napríklad Dánsko.

    To znamená, že v prípade prijatia pripomienok pánov poslancov Košnára a Palacku je potrebné vypustiť v § 5 ods. 1 písmeno c) a označiť písmeno d) ako písmeno c), vypustiť v § 7 ods. 3 poslednú vetu, vypustiť v § 13 ods. 1 písmeno g) a označiť písmeno h) ako písmeno g) a vypustiť v § 20 ods. 9 slová "alebo jemu odcudzený". Súčasne je potrebné doplniť v § 20 odsek 12, ktorý znie: "Platiteľ, ktorý si uplatnil nárok na odpočet dane pri tovare, ktorý mu bol následne odcudzený, vráti do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky daň, ktorú si uplatnil pri nákupe odcudzeného tovaru. Platiteľ daň vráti v tom zdaňovacom období, v ktorom zistil odcudzenie tovaru." Takže s takouto úpravou by sme akceptovali spomínané pripomienky.

    Posledná pripomienka, na ktorú by som chcel reagovať, sa týkala výrobkov z recyklovaného odpadu alebo druhotných surovín. V podstate sadzobník pozná a akceptuje zaradenie do 6-percentnej dane toaletný papier, ktorý je vyrobený minimálne zo 70 % recyklovaného odpadového papiera. Na druhej strane pokiaľ by sme chceli tento zoznam rozširovať o ďalšie položky, tam musí byť naprosto jasná technická identifikácia nielen u výrobcu, ale aj zabezpečenie identifikácie v distribučnom systéme. Nebránim sa, aby sme perspektívne hľadali takéto položky, len treba technicky zabezpečiť túto identifikáciu. Takže tento korektný návrh pána poslanca Pokorného treba perspektívne systémovo v príslušných položkách dopracovať.

    Vážené poslankyne, poslanci, toľko teda k priebehu včerajšej rozpravy k zákonu o dani z pridanej hodnoty.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu podpredsedovi vlády. V zmysle rokovacieho poriadku vlastne tým otvoril znova rozpravu. Do rozpravy sa hlási pani spoločná spravodajkyňa a pán poslanec Palacka.

  • Pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni,

    v záujme určitého logickejšieho postupu a po prekonzultovaní s pracovníkmi legislatívy a odboru nepriamych daní ministerstva financií sme rozhodli akceptovať pripomienky, ktoré uviedli v rozprave pán poslanec Košnár a pán poslanec Palacka. Keďže tieto návrhy neboli úplné, osvojujem si pripomienky, ktoré ako doplňovacie návrhy navrhol prijať podpredseda vlády pán Kozlík, to znamená pripomienku vypustiť v § 7 ods. 3 poslednú vetu - zo základu dane sa vypúšťa "odcudzený tovar" a vypustiť v § 20 v ods. 9 slová "alebo jemu odcudzený".

    Súčasne si osvojujem znenie § 20 ods. 12 ako nové ustanovenie: "Platiteľ, ktorý si uplatnil nárok na odpočet dane pri tovare, ktorý mu bol následne odcudzený, vráti do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky daň, ktorú si uplatnil pri nákupe odcudzeného tovaru. Platiteľ daň vráti v tom zdaňovacom období, v ktorom zistil odcudzenie dane." Ide o logické zaradenie veci, tovaru, ktorá sa nestala predmetom ďalšej činnosti podnikateľa, nestala sa jeho ďalším zdaniteľným plnením. Dostáva sa to do úrovne tovaru, ktorý bol spotrebovaný na osobnú spotrebu platiteľa dane, alebo ktorý bol darovaný, teda ktorý nebol použitý na ďalšie zdaniteľné plnenia.

    Zároveň prosím, aby ste akceptovali, že pri spoločnom hlasovaní navrhnem v rozpore s tým, čo som navrhla včera, neodsúhlasiť bod 37, nakoľko číselné kódy nesúhlasia s názvami tovaru a je potrebné a spresniť názvy tovaru a názvy skupín s číselnými kódmi. Odporúčam teda, aby sa namiesto bodu 37 prijal do zoznamu tovarov a služieb podliehajúcich sadzbe 6-percentnej dane tovar v takomto znení: Číselný kód pod položkou 10101 zostáva pôvodný. Prosím vás doplňte si to len v spoločnej správe. Názov tovaru sa spresňuje s colným sadzobníkom takto: "Kone, somáre, muly a mulice - živé". Bod číslo 221032000 zostáva. K tomu sa spresňuje názov z colného sadzobníka: "Kečup a iné omáčky z paradajok". Bod číslo 3 zostáva totožný s bodom 37 spoločnej správy, iba k poslednému "kinotechnický materiál" sa dopĺňa "z toho len". Čiže bude znieť 900792000 v časti "súčasti a príslušenstva premietacích prístrojov, z toho len kinotechnický materiál". Položka 4901380 "Ostatné optické prístroje a nástroje, z toho len zväčšovače televízneho obrazu pre zrakovo postihnuté osoby a elektronické čítacie zariadenie pre zrakovo postihnuté osoby". Položka 5940540 "Ostatné elektrické svietidlá, z toho len xenonové výbojky".

    Odporúčam po dohode s pánom poslancom Palackým, aby sme hlasovali osobitne v bode 3 o skupine, ktorú navrhol doplniť do zoznamu tovarov a služieb zvýhodnenou sadzbou, a osobitne o skupine tovarov, ktorú navrhoval vypustiť.

    Ďalej prosím, aby ste k pozmeňovacím návrhom pána poslanca Pokorného doplnili konštatáciu, že ide iba o výrobky zo stopercentného recyklovaného papiera.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené poslankyne, poslanci,

    som veľmi rád, že prevládla racionálna diskusia pri týchto návrhoch a dovoľte, aby som spresnil návrhy, ktoré som podal v rozprave už včera. Vzhľadom na to, že pani spoločná spravodajkyňa si osvojila návrh o odcudzenom tovare, ako ho predniesol pán minister, sťahujem svoj návrh pod bodom 1, pretože sa stáva bezpredmetným.

    Zároveň po diskusii s pánom ministrom sme sa dohodli, že predsa len na to kratšie zdaňovacie obdobie na jeden mesiac je limit 5 miliónov korún príliš vysoký, takže sťahujem návrh číslo 2.

    Ako bolo povedané, navrhujem, aby sa o návrhoch, ktoré som hovoril o doplnení a vypustení položiek zo zoznamu, hlasovalo osobitne, teda doplniť položky sacharín a antibiotiká - to je jeden návrh, vypustiť položky bankovky, mince, tanky a tie dve vojenské - to je druhý návrh, a zo zoznamu služieb vypustiť položku oprava a údržba zbraní je tretí návrh. Odôvodním, prečo tieto návrhy nesťahujem. Samozrejme, súhlasím, že väčšinu, alebo aj všetky zbrane a tanky nakupuje naša armáda. Napriek tomu si myslím, že aj keď sa tu včera argumentovalo systémovým riešením a systémovým opatrením, do preferenčnej sadzby daní tieto položky nepatria. Je pravda, že si ich platí armáda z rozpočtu a nakoniec skončia v rozpočte, ale je to vlastne len presun rozpočtových prostriedkov, čiže sa mi zdá byť čistejšie, aby medzi liekmi, potravinami a pomôckami pre zdravotne postihnutých neboli predsa len tanky. Zdá sa mi to príliš, príliš trčiace. Čiže navrhujem, aby sa o týchto položkách - bankovky, mince, tanky, vojenské zbrane a na vojenské účely hlasovalo, teda ich navrhujem vypustiť, a navrhujem, aby sa osobitne hlasovalo o opravách a údržbe zbraní a zbrojných systémov, pretože táto položka podľa môjho názoru vôbec nie je výlučne len v pôsobnosti armády, oprava zbraní sa robí aj pre súkromné bezpečnostné služby, pre súkromné osoby, čiže je tam spotreba aj mimo rozpočtu. Navrhujem teda, prosím vás, aby ste prijali, že služby za opravy zbraní nebudú v preferenčnej sadzbe.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Košnár, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vzhľadom na to, že si pani spoločná spravodajkyňa osvojila námety, ktoré predložil pán podpredseda vlády, sťahujem zo zoznamu svojich pozmeňovacích návrhov pozmeňovací návrh, ktorý sa týka škôd, resp. odcudzeného tovaru. Je to číslo 6 a číslo 7.

    Ďalej by som chcel spresniť, že pokiaľ navrhujem vo svojom pozmeňovacom návrhu číslo 3 vyňať z terajšieho zoznamu tovarov zdaňovaných zníženou sadzbou niektoré položky, nejde o všetky druhy potravín, ale vyslovene o vybrané druhy potravín, menovite mlieko, mliečne výrobky, čerstvú zeleninu, ovocie, ďalej pekárenské výrobky, múku a podobne. To len na spresnenie, pretože v tomto pozmeňovacom návrhu nie sú uvedené aj názvy nasledujúce za číselným kódom, ale sú uvedené v pôvodnej prílohe číslo 1. Tak to je len spresnenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto do znovaotvorenej rozpravy? Nech sa páči, pán poslanec Pokorný.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem rozšíriť môj návrh. Pani spoločná spravodajkyňa správne uviedla pri mojich návrhoch, že je nutné, tak ako je uvedené v colnom sadzobníku, povedať o akú skupinu tovarov ide a na koniec vymenovania týchto tovarov doplniť: "iba zo stopercentne recyklovaného papiera". Navrhujem doplniť k tomu: "s príslušným identifikačným znakom". Tu je ten problém, o ktorom hovoril aj pán podpredseda, že je ťažko identifikovať a vzniká určitá obava, aké výrobky budú tie, čo budú zo stopercentne recyklovaného papiera. Čiže takto by sme to riešili.

    Samozrejme, všetky položky 4810, 4817 až 4820, ako som ich navrhoval, ktoré nebudú z takto vyrobeného papiera, zostávajú v colnom sadzobníku v kategórii 23 %. A doplnok, ktorý som teraz čítal, bude riešiť, že v kategórii 6 % by boli len tie, ktoré budú vyrobené zo stopercentne recyklovaného. Takisto existuje technologický postup, ktorý je taxatívne stanovený, aké sú to výrobky zo stopercentne recyklovaného papiera. Chcem zdôrazniť, že znížená DPH, konkrétne 5 %, u týchto tovarov už bola na Slovensku v roku 1992, doteraz je v Čechách, čiže sú inštitúcie, ktoré to kontrolujú. Takisto daňový úrad presne kontroluje, či stanovený výrobok má príslušný certifikát technologického postupu.

    To by bolo z mojej strany všetko. Prosil by som vás o naozaj citlivé zváženie toho, čo tým sledujem, aký to bude mať prínos.

    Za poslanca Juriša chcem doplniť jeho pozmeňovací návrh. V materiáloch, ktoré ste dostali ako pozmeňovacie návrhy, ktoré odzneli v rozprave, je omylom uvedené "elektrónové žiarivky". Prosím vás toto vypustiť a za číslom položky 85392191 bude napísané "ostatné, na napätie prevyšujúce 100 V, z toho len elektronické žiarivky". Čiže nemali byť "elektrónové" ale "elektronické žiarivky" a z celej skupiny žiariviek, ktoré sú, budú to len tie, ktoré prevyšujú 100 V, a podobné, ktoré sa predávajú a šetria elektrickú energiu. Čiže pri hlasovaní zvážte, prosím vás, i toto spresnenie návrhu kolegu poslanca Juriša.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy?

  • Vyhlasujem rozpravu o tridsiatom šiestom bode za skončenú. Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či sa chce ešte k znovuotvorenej rozprave vyjadriť?

  • Ďakujem pánu podpredsedovi. Žiada si záverečné slovo spoločná spravodajkyňa výborov pani poslankyňa Bartošíková?

  • Ďakujem. Pristúpime teda k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Prosím spoločnú spravodajkyňu pani poslankyňu Bartošíkovú, aby hlasovanie uvádzala v zmysle spoločnej správy a výsledkov pôvodnej aj znovuotvorenej rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia,

    z bodov, ktoré som navrhla na spoločné hlasovanie zo spoločnej správy, neboli napadnuté tieto body, ktoré odporúčam prijať: bod číslo 1, bod číslo 4 s tým, že sme akceptovali mnou navrhnutú opravu zmeny písmena m) na n) a n) na o), pretože tam došlo k chybe, body číslo 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 29, 30, 31, 33, 34, 35 a 38. Vážený pán predsedajúci, odporúčam návrhy, ktoré som teraz vymenovala zo spoločnej správy výborov, prijať.

  • Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o vyššie uvedených bodoch spoločnej správy, ktoré pani spoločná spravodajkyňa odporúča en bloc prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov. Za návrh hlasovalo 100 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme uvedené body spoločnej správy en bloc prijali.

    Nech sa páči, pokračujte, pani spoločná spravodajkyňa.

  • O ostatných bodoch spoločnej správy odporúčam hlasovať samostatne. Bod číslo 2 spoločnej správy odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 2 spoločnej správy. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh nehlasoval nikto. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod 2 spoločnej správy nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Bod číslo 3 - legislatívna skratka sa už vyskytuje v § 2 ods. 3, teda je nadbytočná. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 3 spoločnej správy. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovali 2 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že bod 3 spoločnej správy nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pani spoločná spravodajkyňa.

  • K bodu číslo 15 - návrh zákona obsahuje iba jednu prílohu, ktorá sa volá Zoznam tovarov a služieb s dvomi časťami. Prvá sa volá Tovary, druhá Služby. Ide teda o nepochopenie, preto odporúčam návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o uvedenom bode. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov. Za návrh hlasovali 3 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Konštatujem, že tento bod nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • K pripomienke 28 - keby sme túto pripomienku akceptovali, práve súkromné a cirkevné školy by sa dostali z oslobodenia od dane. Odporúčam ju neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prednesenom návrhu. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh nehlasoval nikto. Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento bod nebol prijatý.

    Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Bod 32 spoločnej správy odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 32 spoločnej správy. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovali 3 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 90 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod 32 spoločnej správy nebol prijatý.

    Nech sa páči.

  • K bodu 36 - ide o pripomienku, ktorá podobne hovorí o dvoch prílohách. Ide o jednu prílohu. Odporúčam ju neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 36 spoločnej správy. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasoval 1 poslanec. Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod 36 spoločnej správy nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Bod 37 spoločnej správy nie je presný. Odporúčam ho neprijať s tým, že navrhnem prijať spresnené znenie.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 37 spoločnej správy, ktorý v tomto znení pani spoločná spravodajkyňa odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasoval 1 poslanec. Proti návrhu hlasovalo 82 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod 37 spoločnej správy nebol prijatý.

  • Vážený pán predsedajúci, tým sme ukončili hlasovanie o všetkých pripomienkach, ktoré odzneli vo výboroch a ktoré boli uvedené v spoločnej správe. Odporúčam, aby sme začali hlasovať o pozmeňovacích návrhoch, ktoré odzneli v rozprave v poradí, v akom odzneli v rozprave.

    Prvý pozmeňovací návrh som predniesla ja a nadväzoval na bod 27 spoločnej správy. Ide o pripomienku uvedenú pod číslom 1, ktorú máte v písomnej podobe. Odporúčam tento návrh prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Bartošíkovej. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 99 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pani poslankyne Bartošíkovej bol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Ako druhý vystúpil v rozprave pán poslanec Košnár. Svoj prvý pozmeňovací návrh predniesol k zníženiu základnej sadzby dane z 23 % na 22 %. Pôvodným úmyslom vlády bolo prijať takéto percento na základnú sadzbu dane. Keďže sa počítalo súčasne so zvýšením počtu platiteľov dane a premietlo sa to v návrhu zákona do troch po sebe nasledujúcich mesiacoch z výšky 300 tisíc korún namiesto 750 tisíc korún, ktoré sú teraz, odporúčam túto pripomienku neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Košnára. Pani spoločná spravodajkyňa v tomto znení ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 20 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

    Konštatujem, že prvý pozmeňovací návrh pána poslanca Košnára nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Ani pozmeňovací návrh pod bodom 2 pána poslanca Košnára neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Košnára, ktorý pani spoločná spravodajkyňa odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 21 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Tretí pozmeňovací návrh pána poslanca Košnára predpokladá zavedenie tretej skupiny dane. Oba posledné návrhy sú v rozpore so šiestou direktívou Európskej únie o približovaní sadzieb dane. Odporúčam návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o ďalšom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Košnára. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 12 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujme.

  • Pozmeňovací návrh číslo 4 k § 2 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o štvrtom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Košnára. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 21 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Pozmeňovací návrh číslo 5 odporúčam neprijať. Dotýka sa odpočtu dane, kde je podmienka zaplatenia zaúčtovania dane. Odovzdanie prostriedkov tretej osobe nie je príjmom štátneho rozpočtu.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o ďalšom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Košnára, ktorý pani spoločná spravodajkyňa odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov. Za návrh hlasovalo 12 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Pozmeňovacie návrhy pod bodmi 6 a 7 pán poslanec stiahol. Pod bodom 8 pozmeňovací návrh odporúčam neprijať. Termín je zhodný s inými termínmi v iných právnych normách.

  • Budeme hlasovať o ôsmom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Košnára. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov. Za návrh hlasovalo 8 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

    Konštatujem, že ôsmy pozmeňovací návrh pána poslanca Košnára nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Pripomienku číslo 9 odporúčam neprijať. Odsek 1 sa týka iba definície, oslobodené sú iba pravidelné linky zníženou sadzbou dane, teda sú zvýhodnené iba pravidelné linky. Odporúčam návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu, ktorý pani spoločná spravodajkyňa odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov. Za návrh hlasovalo 11 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Ako ďalší vystúpil v rozprave pán poslanec Delinga. Jeho pozmeňovací návrh pod číslom 1 odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Delingu. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 90 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že prvý pozmeňovací návrh pána poslanca Delingu bol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Delingu odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Delingu. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 9 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že druhý pozmeňovací návrh poslanca Delingu nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Pán poslanec Palacka stiahol svoje pozmeňovacie návrhy, ktoré máme uvedené pod bodmi 1 a 2. O pozmeňovacom návrhu pod bodom 3 odporučil rozhodnúť hlasovaním v dvoch skupinách - samostatne o doplnení položiek sacharínu a antibiotík do zoznamu tovarov a služieb podliehajúcich zvýhodnenej sadzbe dane. Odporúčam návrh prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o treťom návrhu pána poslanca Palacku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že tretí pozmeňovací návrh pána poslanca Palacku bol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pani spoločná spravodajkyňa.

    Pán poslanec Palacka, nech sa páči, chcete návrh spresniť?

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem len spresniť, že som navrhol potom o ďalších položkách - bankovky, mince, tanky, do vojenských zbraní, na vojenské účely - hlasovať spolu a potom osobitne o oprave a údržbe zbraní.

  • Áno, pán poslanec, ja to mám tak poznačené a budem to akceptovať. Odporúčam, aby sme rozhodli hlasovaním o vypustení položiek 4907 bankovky, 7118 mince, 8710 tanky a iné obrnené vozidlá, 9306 do vojenských zbraní, 9306 na vojenské účely s podskupinami, ako sú v písomnej forme uvedené. Odporúčam návrh vypustiť tieto položky zo zoznamu tovarov a služieb podliehajúcich sadzby dane 6 % neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o uvedenom návrhu pána poslanca Palacku. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať v presne špecifikovanom rozsahu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 19 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Zo zoznamu služby odporúčal pán poslanec Palacka vypustiť položku 296092 opravy a údržba zbraní a zbrojných systémov. Odporúčam návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o špecifikovanom návrhu pána poslanca Palacku. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 21 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Palacku nebol prijatý.

    Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa, pokračujte.

  • Pán poslanec Vaškovič stiahol svoj návrh zaradiť ryby do zvýhodnenej sadzby dane.

    Pán poslanec Pokorný bol ďalší. Navrhol do zoznamu tovarov a služieb podliehajúcich sadzbe dane 6 % zaradiť položky 4810, 4817, 4818, 4820 iba zo stopercentne recyklovaného papiera s príslušným identifikačným znakom. Po prediskutovaní aj s Ústrednou colnou správou celý tento návrh bude asi treba dopracovať. Tak ako je prednesený ho neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána poslanca Pokorného. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 28 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že uvedený návrh pána poslanca Pokorného nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Ďalší návrh pána poslanca Juriša je do zoznamu tovaru a služieb podliehajúcich sadzbe dane 6 % zaradiť položku 85392191 so spresnením správneho názvu pána poslanca Pokorného. Ústredná colná správa upozorňuje na to, že sa nebude dať presne identifikovať tento výrobok. Odporúčam návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána poslanca Juriša. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec. Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa. Myslím, že sú vyčerpané všetky pozmeňovacie návrhy predložené v rozprave.

  • Ďalší pozmeňovací návrh, ktorý bol prednesený v znovuotvorenej rozprave, sa týkal spresnenia pozmeňovacích návrhov pánov poslancov Košnára a Palacku. Ide o odcudzený tovar. Prečítam znovu znenie úplného pozmeňovacieho návrhu: Vypustiť v § 5 ods. 1 písmeno c) a označiť písmeno d) ako písmeno c, vypustiť v § 7 v ods. 3 poslednú vetu, vypustiť v § 13 v ods. 1 písmeno g) a označiť písmeno h) ako písmeno g). Vypustiť v § 20 ods. 9 slová "alebo jemu odcudzený". Súčasne doplniť v § 20 ods. 12. Znenie odseku 12: "Platiteľ, ktorý si uplatnil nárok na odpočet dane pri tovare, ktorý mu bol následne odcudzený, vráti do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky daň, ktorú si uplatnil pri nákupe odcudzeného tovaru. Platiteľ daň vráti v tom zdaňovacom období, v ktorom zistil odcudzenie tovaru." Odporúčam návrh prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána poslanca Košnára, ktorý predložil v znovuotvorenej rozprave. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 104 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Košnára sme prijali.

  • Ďalej odznel v rozprave návrh na spresnenie bodu 37 spoločnej správy, ktorý som odporučila neprijať. Spresnený návrh znie takto: "Zoznam tovarov a služieb podliehajúcich sadzbe dane 6 % sa dopĺňa takto: číselný kód, položka 10101, názov tovaru kone, somáre, muly a mulice - živé. Položka 2, číselný kód 21032000, názov tovaru kečup a iné omáčky z paradajok. Položka 3, číselný kód 900792000, názov tovaru časti, súčasti a príslušenstvo premietacích prístrojov, z toho len kinotechnický materiál. Položka 4, číselný kód 901380, názov tovaru ostatné optické prístroje a nástroje, z toho len zväčšovače televízneho obrazu pre zrakovo postihnuté osoby a elektronické čítacie zariadenie pre zrakovo postihnuté osoby. Položka 5, číselný kód 940540, názov tovaru ostatné elektrické svietidlá, z toho len xenónové výbojky." Odporúčam návrh prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bližšie špecifikovaných pozmeňovacích návrhoch, ktoré pani spoločná spravodajkyňa odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrhy hlasovalo 105 poslancov. Proti návrhom hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že tieto pozmeňovacie návrhy vyslovené v dodatočne otvorenej rozprave, boli prijaté.

  • Vážený pán predsedajúci, podľa mojich poznámok sme rozhodli o všetkých pozmeňovacích návrhoch a pripomienkach, ktoré odzneli v rozprave. Odporúčam pristúpiť k hlasovaniu o zákone ako celku. Návrh odporúčam prijať.

  • Ďakujem pekne. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča tento návrh ako celok prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 103 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o dani z pridanej hodnoty.

  • Ďakujem, pani spoločná spravodajkyňa, za spoluprácu.

    Pán poslanec Hofbauer - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán predsedajúci, prosím o zváženie možnosti úpravy programu dnešného rokovania s ohľadom na krátenie termínu rokovania v popoludňajších hodinách a krátenie a zmenu rokovania aj v pondelok - až na popoludňajšie hodiny. Ako bod 40 bol prijatý návrh doplnku na použitie majetku Fondu národného majetku. Prosím o možnosť zaradenia tohto bodu teraz. Prezident prezídia Fondu národného majetku je prítomný, takže bola by možnosť prerokovania tohto bodu hneď.

  • Ďakujem pekne. Je to zrejme ako symbolický akt k 17. novembru. Prosím, vážené kolegyne a kolegovia, pretože ide o zmenu programu v poradí, aby sme o tom hlasovali.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu presunu programového čísla na dnešný deň.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov. Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme prijali pozmeňovací návrh na presun bodu rokovania.

    Budeme teda pokračovať š t y r i d s i a t y m bodom, ktorým je

    návrh doplnku k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 1995 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Podľa § 32 ods. 3 zákona číslo 92/1991 Zb. predkladá Fond národného majetku po prerokovaní vo vláde Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky na schválenie návrh na použitie majetku fondu. Národná rada Slovenskej republiky návrh na použitie majetku fondu na rok 1995 podľa uvedeného ustanovenia schválila svojím uznesením z 8. marca tohto roku číslo 84. Vláda Slovenskej republiky návrh doplnku na použitie majetku fondu prerokovala na svojom zasadnutí 24. októbra 1995 a prijala k nemu uznesenie číslo 803.

    Návrh ste dostali ako tlač číslo 277 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 277a, v ktorej je pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh doplnku k návrhu na použitie majetku fondu v roku 1995 a odporučil, aby tento návrh uviedol na schôdzi Národnej rady s jej súhlasom prezident prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky pán Štefan Gavorník. O tomto návrhu výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie dávam hlasovať. Ide o hlasovanie o oprávnení pána prezidenta Gavorníka, aby sa zúčastnil na tomto rokovaní a predniesol návrh.

    Prosím, vážené kolegyne a kolegovia, ktorí opustili zasadaciu miestnosť, aby sa vrátili nazad. Budeme hlasovať o tom, že súhlasíme, aby pán Gavorník predniesol návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme vyslovili súhlas s tým, aby pán Štefan Gavorník, prezident Fondu národného majetku Slovenskej republiky predniesol svoj návrh. Prosím, pán prezident, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    som úprimne rád, že v tento taký významný deň pre študentov môžem vám predložiť návrh na poskytnutie pôžičky pre študentov vysokých škôl. Sledujeme tak aspoň čiastočné riešenie ťaživej ekonomickej situácie v rodinách študentov i študentov samotných. Ide o sumu 100 miliónov korún ročne, počínajúc rokom 1995 a končiac rokom 1999. Celková suma teda predstavuje 500 miliónov Sk. Pokiaľ si pamätáte, tohto roku ste schvaľovali návrh na použitie majetku v zmysle príslušného zákona v celkovej sume 591 miliónov Sk. Ide teda o zvýšenie tejto čiastky na tento rok o 100 miliónov Sk a dohromady o pol miliardy Sk.

    Predkladám teda návrh doplnku k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 1995 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov vo výške 500 miliónov Sk na obdobie už spomínaných rokov 1995 až 1999. Do 31. decembra 1995 ide o sumu 100 miliónov Sk, do 31. augusta 1996 o sumu 100 miliónov Sk, do 31. augusta 1997 o sumu 100 miliónov Sk, do 31. augusta 1998 o sumu 100 miliónov Sk, do 31. augusta 1999 o sumu 100 miliónov Sk na utvorenie študentského fondu určeného na poskytovanie pôžičiek pre študentov vysokých škôl.

    Z hľadiska Fondu národného majetku Slovenskej republiky tento návrh, ako už bolo povedané, odsúhlasilo prezídium Fondu národného majetku Slovenskej republiky, odporučila ho dozorná rada Fondu národného majetku Slovenskej republiky, schválila ho vláda Slovenskej republiky a mne bolo odporučené tento návrh predložiť vám, vážené dámy poslankyne, a vážení páni poslanci, na schválenie.

    Fond národného majetku Slovenskej republiky je do tej miery likvidný, že si môže dovoliť túto pôžičku študentom poskytnúť. Finančné prostriedky budú uložené v Slovenskej sporiteľni. Spravovať a nakladať s týmito prostriedkami bude ministerstvo školstva, ktoré vydalo na tento účel výnos. Zrejme pokiaľ bude potrebné, podrobnejšie vás o tom poinformuje a osvetlí vám nakladanie s ním pani ministerka Eva Slavkovská.

    Verím, že tento návrh sa stretne u vás len s pochopením, o čom som presvedčený, a o súhlasné stanovisko k tomuto návrhu vás prosím.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu prezidentovi Fondu národného majetku za uvedenie návrhu.

    Dávam slovo členovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Miroslavovi Pacolovi, aby informoval o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady. Prosím, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, milí hostia,

    dovoľte, aby som prečítal spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport o výsledku prerokovania návrhu doplnku k návrhu na použitie majetku fondu Národného majetku Slovenskej republiky po roku 1995 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, tlač 277.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 603 z 26. októbra 1995 pridelil návrh doplnku k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 1995 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport do 10. decembra 1995. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako príslušný výbor, ktorý pripraví na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu o výsledkoch prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbory prerokovali predložený návrh v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky v určenom termíne. Všetky výbory, ktorým bol návrh pridelený na prerokovanie, vyslovili s ním súhlas. Zároveň odporučili Národnej rade Slovenskej republiky, aby tento návrh schválila. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor odporúča k návrhu prijať uznesenie uvedené v tejto správe.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu na svojom rokovaní odporučil ministerke školstva:

    a) zriadiť účelový fond slúžiaci na pôžičky študentom potrebné na krytie časti nákladov štúdia zákonom Národnej rady Slovenskej republiky,

    b) vypracovať kritériá študentského fondu na poskytovanie pôžičiek študentom s tým, že jedno z kritérií bude zohľadňovať sociálnu situáciu študentov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport požiadal Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, aby na rokovanie vo vláde Slovenskej republiky predložilo informáciu o založení študentského fondu, o jeho štruktúre, štatutárnych orgánoch, ako aj presných pravidlách poskytovania pôžičiek.

    V Bratislave 13. novembra 1995.

    Vážení kolegovia, dovoľte, aby som prečítal návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. novembra 1995 k návrhu doplnku k návrhu na použitie majetku Fondu národneho majetku Slovenskej republiky v roku 1995 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Národná rada Slovenskej republiky podľa § 32 ods. 3 zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov schvaľuje

    1. Návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky vo výške 500 miliónov Sk na obdobie rokov 1995 až 1999 na vytvorenie študentského fondu určeného na poskytovanie pôžičiek pre študentov vysokých škôl.

    2. Návrh doplnku k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 1995 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, ktorým sa zvyšuje rozsah použiteľného majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 1995 o 100 miliónov Sk určených na vytvorenie študentského fondu. Tým sa zvyšuje celkový rozsah použiteľného majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 1995 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, schválený uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 84 z 8. marca 1995 na 691 miliónov Sk.

    Vážený pán predsedajúci, to je všetko. Zároveň by som sa chcel ako prvý prihlásiť do rozpravy.

  • Ďakujem pánu poslancovi Pacolovi. Keďže ste sa prihlásili ako prvý do rozpravy, otváram rozpravu o štyridsiatom bode programu, ktorý bol takto predsunutý. Do rozpravy mám zatiaľ jednu písomnú prihlášku. Nech sa páči, pán poslanec Pacola.

  • Vážení kolegovia,

    budem veľmi stručný. Nakoľko som sa zúčastnil na rokovaní Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, osvojil som si odporúčanie výboru v písmene b), ktoré navrhujem doplniť do uznesenia v nasledovnej formulácii, čiže za čiastkou 691 miliónov Sk bude nasledovať: "Zaväzuje vládu Slovenskej republiky vypracovať kritériá študentského fondu na poskytovanie pôžičiek študentom s tým, že jedno z kritérií bude zohľadňovať sociálnu situáciu študentov."

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Hofbauer, ale prihlásila sa aj pani ministerka, tak v zmysle rokovacieho poriadku má prednosť. Nech sa páči, pani ministerka.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    nepochybujem o tom, že už ste v masmédiách čítali o poskytovaní pôžičiek vysokoškolákom. Napriek tomu by som vás rada oboznámila s výnosom ministerstva školstva, ktorý hovorí presne o tomto druhu hmotného zabezpečovania študentov vysokých škôl formou pôžičiek.

    Hmotné zabezpečenie študentov vysokých škôl, ďalej budem hovoriť už iba o pôžičke, možno poskytnúť žiadateľovi, ak je študentom prvého vysokoškolského štúdia v dennej forme a je občanom Slovenskej republiky. Ak splnil v predchádzajúcom školskom roku minimálnu študijnú povinnosť podľa študijného a skúšobného poriadku fakulty vysokej školy, na ktorej je študentom. Ak je žiadateľ študentom prvého ročníka, je táto podmienka splnená dosiahnutím výborných výsledkov v stredoškolskom štúdiu a na prijímacej skúške na vysokoškolské štúdiu. Ak ročný príjem žiadateľa nepresiahol v predchádzajúcom kalendárnom roku 30 000 Sk.

    Pôžička sa poskytuje za podmienok ustanovených týmto výnosom z prostriedkov osobitného mimorozpočtového účtu Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Čo sa týka poskytovania pôžičiek, fakulta určí poradie žiadateľov o pôžičku na základe písomnej žiadosti, na základe študijných výsledkov žiadateľov s prihliadnutím na sociálny aspekt. Najvyššia pôžička na obdobie jedného roku je 20 000 Sk, to znamená maximálne 2 000 Sk mesačne, pričom počas celého obdobia štúdia nesmie presiahnuť 100 000 Sk. Žiadateľovi môže byť poskytnutá pôžička v tom istom období iba raz. Poskytovanie pôžičky sa začína 1. septembrom príslušného kalendárneho roku a končí sa 30. júnom nasledujúceho kalendárneho roku, čiže netýka sa obdobia prázdnin. Pôžička je úročená 3 percentami ročne.

    Fakulta zasiela do 31. júla zoznam žiadateľov, ktorým sa poskytne pôžička miestne príslušnej pobočke Slovenskej sporiteľne, v ktorej je vedený účet, a bezodkladne informuje príslušnú pobočku o vylúčení alebo prerušení štúdia poberateľa pôžičky. Pôžička sa vypláca mesačne maximálne vo výške 2 000 Sk. V prípade nečerpania možno vyplatiť nečerpanú sumu najviac za 3 mesiace. Najdlhšia doba splatnosti pôžičky je 15 rokov od podpísania zmluvy o pôžičke. Do doby splatnosti pôžičky sa nezapočítava výkon vojenskej služby, výkon náhradnej civilnej služby a materská dovolenka. Pôžička sa začne splácať najneskôr do jedného roka od ukončenia štúdia. Minister školstva Slovenskej republiky môže odpustiť pôžičku, úroky z pôžičky alebo jej časti u vynikajúcich absolventov.

    Potom máme prechodné ustanovenia, ktoré sa týkajú tohto kalendárneho roku, pretože pôžičky môžu byť poskytované už v tomto kalendárnom roku.

    Pôžičku možno žiadateľovi v roku 1995 poskytnúť pri splnení všetkých podmienok, o ktorých som hovorila. Žiadateľ o poskytnutie pôžičky musí predložiť svoju žiadosť fakulte, na ktorej je študentom, do 30. novembra 1995. Fakulta zašle do 10. decembra zoznam žiadateľov, ktorým sa poskytne pôžička, miestne príslušnej pobočke Slovenskej sporiteľne. Žiadateľ je povinný uzavrieť zmluvu o pôžičke s miestne príslušnou pobočkou Slovenskej sporiteľne do 31. januára.

    Tento výnos by mal nadobudnúť účinnosť 17. novembrom, ak schválite požiadavku Fondu národného majetku.

    Uzatváranie zmlúv o pôžičke sa vždy bude vykonávať na začiatku školského roku, t. j. v mesiacoch september, október, s výnimkou tohto roku, kde sa uzatváranie zmlúv vykoná v mesiaci januári. Čerpanie pôžičky je možné pre každého študenta aj platobnou kartou, ktorá mu bude vystavená na celé obdobie trvania úverového vzťahu, čiže bude si môcť čerpať túto pôžičku aj v bankomatoch. Samozrejme, v mestách, kde nie sú bankomaty, bude čerpanie pôžičky možné v pobočke, ktorá pôžičku poskytuje.

    Študent je povinný pred termínom prvej splátky dohodnúť formu splácania pôžičky, to znamená, že si môže stanoviť, koľko mu bude potom po skončení štúdia zrážané zo mzdy, alebo či to bude platiť priamo, alebo trvalým príkazom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pani ministerke. Do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Hofbauer, ale je tu ešte faktická poznámka pána poslanca Bajana. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    už som v našom výbore hovoril o tom, že prichádzame k situácii, keď úročenie tejto pôžičky nastupuje už odo dňa poskytnutia pôžičky. Je možné, že keď si nesolventný študent požičia povedzme 80 tisíc korún na päťročné štúdium a nie je možné vzhľadom na jeho sociálnu situáciu, aby ju v priebehu roka alebo štúdia splácal, po štúdiu mu nabehne až 15 % úrokov, až ju začne splácať. Pýtam sa, pani ministerka, aby ste nám ešte povedali, či úročenie nabieha až po štúdiu, alebo len splácanie možno odložiť až po štúdiu.

  • Ďakujem pekne. Splácanie je možné od prvého dňa podpísania zmluvy o pôžičke a je stanovené na dobu 15 rokov. Študent ho môže začať splácať dokonca až po uplynutí prvého roku, keď nastúpil do zamestnania, čiže ani nie hneď, keď skončil štúdium, rok môže byť zamestnaný a až potom môže splácať pôžičku. Po celé obdobie, keď pôžičku bude splácať, teda tých 15 rokov, vždy to bude úročené iba 3 %. Úročenie bude robené tak, že to bude samostatná suma pri splácaní.

    A ešte som zabudla poznamenať, že za vedenie účtu platí študent ročne 60 korún, ale toto platenie sa tiež odkladá až po ukončení štúdia, čiže až v období, keď študent bude splácať pôžičku.

  • Ďakujem pekne. Písomne sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Hofbauer. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, pani poslankyne, páni poslanci,

    zahraniční ekonomickí a priemyselní partneri pri rokovaniach na akýchkoľvek úrovniach, od bežných komerčných stykov až po najvyššie finančno-hospodárskej úrovne, ako jeden z mimoriadne dôležitých pozitívnych aspektov spolupráce so Slovenskom uvádzajú spravidla v porovnaní s porovnateľnými štátmi vysokú vzdelanostnú a kvalifikačnú úroveň našich občanov. Prirodzene, dôležité sú aj ďalšie aspekty záujmu a atraktívnosti pôsobenia zahraničných partnerov aj u nás, avšak aspekt vzdelanosti a kvalifikovanosti našich občanov je nesporne aspektom výnimočnej dôležitosti. Sme malý národ a malý štát, preto si nemôžeme zakladať na veľmocenskej nadradenosti a svetovom postavení, ktoré u takýchto mocností smeruje nezriedka do pre nás prekvapujúceho nezáujmu o vzdelanie a o kvalifikáciu.

    Na Slovensku pôsobí v súčasnosti nemálo významných zahraničných podnikateľských kruhov. Jeden z priemyselných západoeurópskych gigantov pôsobí aj na území Bratislavy. Hovorím konkrétne o firme Volkswagen, ktorá si vybrala práve Slovensko a práve Bratislavu ako automobilovú štartovaciu základňu pre oblasť strednej a východnej Európy a práve s prihliadnutím aj na kvalifikovanosť našich ľudí. Naši vysokoškolskí absolventi nielenže sú na úrovni európskych i svetových vzdelanostných a kvalifikačných štandardov, no vo veľmi mnohých smeroch ho aj presahujú. To, v čom v dôsledku nášho bývalého politického spoločenského systému náš vzdelanostný systém zaostával, sme veľmi rýchlym tempom v uplynulých 5 rokoch do našej vzdelanostnej vysokoškolskej štruktúry dopĺňali a myslím, že vo veľkom rozsahu sa to už podarilo.

    Transformačný prechod hospodárstva, liberalizácia cien a služieb vo všetkých postsocialistických štátoch vytvorili odlišné podmienky na možnosť získania vysokoškolského vzdelania v porovnaní s minulosťou. V predchádzajúcom období zásadným kritériom bola vyžadovaná poplatnosť záujemcov o štúdium s vtedajším politickým režimom, prípadne predpísaná národnostná skladba záujemcov o štúdium, dosť kuriózne, v direktívnom ustanovení percentuálneho zastúpenia jednotlivých národnostných menšín, sociálnej skladby pôvodu študentov a ďalšie dnes už skutočne kuriózne kritériá a požiadavky. Dnes to už, samozrejme, neplatí, ani platiť nebude.

    V súčasnosti sa však stále naliehavejším problémom stávajú sociálne otázky študujúcich, finančná schopnosť a solventnosť študentov a ich rodičov alebo rodín znášať narastajúce náklady na štúdium. Ak sledujeme vývoj v tejto oblasti v okolitých štátoch, sme svedkami, že štát sa usiluje preniesť nemalé náklady za štúdium na plecia študujúcich vo všetkých okolitých štátoch. Sú fakulty univerzít, ktorých prevádzkové náklady sú relatívne nízke, no rovnako nie je tajomstvom, že sú fakulty univerzít, ktorých prevádzkové náklady sú extrémne vysoké a znižovať sa prakticky nedajú. Ide o také fakulty, na štúdium ktorých sú nevyhnuté zložité a drahé laboratórne technologické zariadenia, špeciálne pracoviská, preparáty, prostriedky, pomôcky, chemikálie, medikamenty. Sú to napríklad fakulty lekárske, fakulty chemickotechnologické a iné. Je zrejmé, že ak by mali študenti formou študijných poplatkov zabezpečiť finančnú sebestačnosť takýchto inštitútov, štúdium by sa stalo dostupným iba pre nepočetnú vrstvu mládeže z veľmi majetných rodín. Takéto riešenie je neprijateľné.

    Napriek tomu vo viacerých susediacich štátoch sa vlády usilujú o prenesenie aspoň časti bremien štúdia na vysokých školách na ramená študentov a ich rodín. Iste sledujete dramatický zápas študentov v Maďarsku, Poľsku či v Česku o zavedenie alebo nezavedenie študijných poplatkov, alebo ich výšky. Naša vláda s takýmto riešením prenesenia bremena nákladov za štúdium na študentov a ich rodiny neuvažovala a ani neuvažuje. I napriek tomu náklady na získanie vysokoškolského vzdelania sú stále a stále vyššie. Veď poplatky za internáty alebo privátne ubytovanie, strava a ošatenie, doprava a študijné potreby sú nevyhnutnými nákladmi viacročného štúdia. Vzniká teda riziko selekcie študujúcich na deti solventných, ktoré si štúdium dovoliť môžu, a deti slabšie sociálne postavených rodín, v ktorých by sa talentovaným mladým ľuďom z finančných dôvodov mohlo vysokoškolské štúdium dostať k hranici sociálnej dostupnosti. Takýto stav vláda kvalifikuje ako nežiaduci a neprijateľný.

    Vláda preto v tejto oblasti realizuje jeden z dôležitých krokov ďalšieho podnecovania a podporovania vysokoškolskej vzdelanosti našej mládeže tým, že zakladá tvorbu rotujúceho fondu na podporu študujúcej mládeži. Jeho tvorba vychádza z kompromisu reálnych možností tvorby zdrojov z Fondu národného majetku a z potrieb na účely študujúcich. Nemalá čiastka 100 miliónov korún uvoľňovaných každoročne v priebehu ďalších 5 rokov až do celkovej výšky pol miliardy slovenských korún, ktorá je spätne návratná, teda rotujúca, môže byť permanentným predmetom spochybňovania, či je to dosť, prečo nie je suma trikrát vyššia, ako to tu napríklad odznelo včera. Tieto špekulatívne úvahy nie sú kvalifikované reálnymi východiskami a majú výlučne politikársky podtón. Veď vláda i keby navrhla 300 miliónov, rovnako by opozícia požadovala viacnásobné zvýšenie finančnej sumy, a to práve od tých, ktorí v čase svojho pôsobenia vo vláde neurobili v tomto smere prakticky nič.

    Poskytovanie návratných finančných podpôr študujúcim na báze kritérií študijných výsledkov a na báze sociálnej potreby je porovnateľné s obdobnými kritériami vyspelých štátov s trhovými ekonomikami na podporu talentovaných mladých ľudí, študentov technických a univerzitných vysokých škôl. Výška mesačných príspevkov, ako aj predpokladaná návratnosť takto poskytovanej finančnej pomoci formou pôžičky umožňuje reálne splatenie tejto sumy bez dodatočného ruinovania absolventov týchto univerzít. Uvedený materiál, ktorý prerokúvame, dokumentuje pozornosť našej vlády, nášho parlamentu, a pevne verím, že celej našej spoločnosti bez ohľadu na stranícku príslušnosť k podporovaniu vzdelanosti našich občanov, našej mládeže, pretože intelekt a vzdelanostný potenciál našich obyvateľov je najlepším hodnotovým depozitom pre našu súčasnosť a hlavne pre našu budúcnosť.

    Odporúčam navrhované uznesenie k tomuto materiálu prijať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne a kolegovia, hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Kunc, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Navrhujem, aby sme v uznesení v bode 1, aj na ostatných miestach, kde sa to opakuje, namiesto hovorového vyjadrenia vo "výške" v tomto prípade 500 miliónov korún uvádzali spisovne v sume 500 miliónov atď.

  • Ďakujem. Pán poslanec Harach, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážená pani ministerka, kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi i napriek tomu, že som včera hovoril k pôžičkám, vyjadriť sa teraz, keď tento bod konkrétne prerokúvame. V prvom rade by som reagoval na slová pána Hofbauera, ktorý hovoril o nejakom politikárení v súvislosti s týmito pôžičkami a s tým, že v predchádzajúcom období sa nič neurobilo. No podľa neho nie, pretože on nie je v obraze a nevie, čo sa v školstve robilo, takže si to môže myslieť, má na tento svoj ďalší mylný názor nárok, ja mu ho neberiem.

    Chcel by som sa vyjadriť k princípu študentského pôžičkového fondu. Mám otázku, ktorá tu odznela včera a nebola celkom dobre zodpovedaná. Je prístup každého študenta k tejto pôžičke rovnaký, každého študenta vysokej školy? Ak nie, aké sú selekčné kritériá, v akom pomere je sociálna odkázanosť k prospechovým výsledkom? To by ma zaujímalo. Preto som minule hovoril o zvýšení, pán Hofbauer, aby bol prístup každého študenta vysokej školy k možnosti získania tejto pôžičky rovnaký. To je základný princíp, ktorý treba udržať. Prečo nie, páni? Prečo nie? My sme takéto mechanizmy tu kedysi mali a vcelku sa osvedčili pri pomoci napríklad mladým rodinám. To treba povedať. Prístup každého vysokoškoláka k pôžičke by mal byť rovnaký. Splácanie pôžičky môže byť viazané na motiváciu, odpúšťanie úrokov môže byť viazané na motiváciu atď. atď. To je po prvé, čo mám k tejto pôžičke.

    Druhá vec je mechanizmus, akým sa tieto prostriedky prideľujú. Všimnite si, páni, že ten materiál hovorí o tom, že k 1. 9. každého roka sa z Fondu národného majetku prevedie 100 miliónov korún do Slovenskej sporiteľne, a. s., na študentský pôžičkový fond. Prečo to nie je principiálne riešené tak, že sporiteľňa najskôr uzavrie zmluvy, urobí si prehľad, koľko tých prostriedkov treba previesť a potom budú tie prostriedky prevedené? To nejde takto urobiť, to sporiteľňa je podľa nás taká chudobná, že by nedokázala jeden mesiac tie pôžičky kryť? A navyše, hovorili ste o lehote dvoch alebo troch mesiacov, keď možno kumulovane tieto prostriedky vyberať. To predsa ide. V čom je teda myšlienka a podstata prevedenia takej veľkej sumy? Čo, keď sa tá suma nevyčerpá? Bude na tom fonde viazaná, keď sa nevyčerpá? Prečo tu nie je zavedený istý dynamizmus? Ten by možno viedol k tomu, že v niektorom roku sa môžu tieto pôžičky udeliť vo väčšom rozsahu, v niektorom roku sa prevedie 180 miliónov a v niektorom len 20 miliónov. To je druhá pripomienka.

    Tretia pripomienka, a to by som zároveň veľmi rád odpovedal kolegovi Hofbauerovi, je v tom, že takýchto návrhov tu už bolo viac, pán kolega. To nie je prvý. Ja si veľmi vážim tento krok, oceňujem ho, vyjadrujem uznanie pani ministerke i vláde, že k tomu pristúpili. Ale, vážení, iné alternatívne riešenie ste vzhľadom na rýchlosť času, a v tom vidím účelovosť a politikum toho, aby som odpovedal na politikárenie pána Hofbauera, v tom vidím účelovosť, že ste rýchlosť času zamenili za dobré alternatívne iné riešenia, napríklad vytvorenie školskej poisťovne. My sme ju chceli urobiť, aby som odpovedal na tú pripomienku, ale nedovoľovali nám to zákony. Projekt bol hotový. Existuje projekt študentskej banky, ktorý je urobený od roku 1991, robil sa ešte vo federálnych podmienkach, ale ten s federáciou nemal nič spoločné. To bol projekt, ktorý je možné realizovať aj v našich podmienkach. Inými slovami, alternatíva vytvorenia nezávislej "školskej" finančnej inštitúcie, ktorá by peniaze, ktoré budú zarábať z takého veľkého kapitálového vkladu, zúročovala podľa svojho štatútu v prospech rozvojových programov školstva, vzdelávania atď. Takto sa, obrazne povedané, školstvu dá 100 miliónov, finančná inštitúcia týchto 100 miliónov bude - a ona je to šikovná inštitúcia - zúročovať svojím spôsobom, ja jej to prajem, nech sa páči, ale školstvo z toho, čo ten kapitál prináša iným spôsobom, veľa mať nebude.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Rád by som uviedol len jednu poznámku k tejto problematike. Charakter fondu je revolvingový. To znamená, že v podstate má akumulačnú hodnotu opakovaného vratného priebehu. Ak sa menej minie v jeden rok, táto neminutá suma sa nestráca, ale v podstate akumulačne prehlbuje rozsah fondu. Takže v princípe je to práve zabezpečené.

    Ale prosím, ďalšie slovo má pán poslanec Baránik.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, vážení hostia,

    vítam počin vlády ako veľmi rozumný, rozvážny a humánny čin. Uvedomme si jedno, že u nás je silnou tradíciou rodičov starať sa o svoje deti predovšetkým tým, že im umožnili vyštudovať. To znamená, že vzdelanie sa u nás považuje za určitý vklad do budúcnosti, ako určitý kapitál. A keďže u nás vzdelaná generácia, vzdelaná populácia je naším najväčším ekonomickým bohatstvom, v terajšej situácii, ktorá iste nie je ľahká, pre mnohé rodiny aj prakticky nerealizovateľná, umožní sa hlavne sociálne slabším rodinám, aby ich deti mohli nadobudnúť vysokoškolské vzdelanie. Tento počin treba hodnotiť veľmi pozitívne.

    Okrem toho, ja som vždy bol proti tomu, aby sme peniaze Fondu národného majetku použili na krytie spotreby. Aj keď toto je formálne spotreba, z hľadiska perspektívy je to investičný vklad do najatraktívnejšieho faktora ekonomického rozvoja našej vlasti. A preto vás prosím, aby ste kladne podporili návrh vlády na poskytnutie zdrojov na financovanie dobrých študentov a sociálne slabších študentov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Hofbauer - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pánu poslancovi Harachovi: Myslím si, že je bezpredmetné polemizovať o tom, čo sme si vypočuli včera. To, čo sme si vypočuli dnes, je presne to isté a je to skutočne len sociálna demagógia, nič viac. Škoda, že tie nápady, ktoré ste uvádzali a ktoré možno nie sú zlé, ste nerealizovali, keď ste boli vo vláde. Mali ste na to času dosť. Nerealizovali ste z toho nič, dokonca ani sa to nenavrhlo, ani nepredložilo. Takže po bitke je každý maršalom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Tarčák, nech sa páči.

  • Dovoľte mi len faktickú poznámku k pánu Harachovi. Práve rozdiel medzi vládami pána Mečiara a inými vládami je v tom, že iné vlády o probléme iba hovoria, sľúbia a pripravujú, a pán Mečiar prichádza s reálnym konkrétnym návrhom, ako situáciu riešiť. Dnes môžeme poďakovať, že skutočne sa vláde podarilo spolu s Fondom národného majetku nájsť spôsob, lebo tá myšlienka iste nie je nová, ale až dnes sa našiel spôsob, ako to realizovať.

    Čo sa týka nezávislej nejakej školskej bankovej inštitúcie, dokonca v úvodzovkách, to by som bol rád, keby mi to pán Harach definoval, pretože každá banková inštitúcia sa musí v konečnom dôsledku správať čisto podľa tvrdých pravidiel bankového sektora, a predsa tu nebol úmysel rozšíriť bankovú sféru, ale poskytnúť pomoc študentom. A tento model sa mi skutočne zdá úplne seriózny. To, že to ide cez našu najväčšiu bankovú inštitúciu, je z hľadiska toho, v akej polohe sa dnes nachádza, úplne pochopiteľné.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Bajan - faktická poznámka.

  • Tu naozaj visí vo vzduchu len taká vecná otázka, prečo má so sumou 100-miliónovej pôžičky operovať a nakladať sporiteľňa, a nie ministerstvo školstva, alebo do 100 miliónov by tranže uvoľňoval fond. V tom je jediná otázka, ktorá zostáva nezodpovedaná, prečo práve sporiteľňa má s tými voľnými prostriedkami nakladať. Nič iné. Je škoda a zbytočné to politizovať.

  • Dispozičné právo na tento fond má práve ministerstvo a v podstate len vykonávacou peňažnou inštitúciou je sporiteľňa.

    Nech sa páči, pán poslanec Paška - faktická poznámka.

  • Nazdávam sa, že v každom prípade treba túto myšlienku podporiť, a verím, že ak budú nejaké veci, ktoré sa dajú zdokonaliť, v priebehu času sa zdokonalia. Čo sa týka bankovej inštitúcie, nazdávam sa, že bankové operácie môže vykonávať jedine banka a ministerstvo školstva nemá na to kapacity, aby sa mohlo správať ako bankový subjekt.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy? Nech sa páči, pani poslankyňa Bartošíková.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    vzhľadom na určitú zdravotnú indisponovanosť, aj hlasovú, pokúsim sa iba heslovito vyjadriť pár myšlienok k tomuto návrhu.

    Určite sme všetci prijali s vďakou snahu vlády, možno aj minulých vlád, o to, aby sa pomohlo študentom, talentovaným, usilovným a sociálne odkázaným na pomoc. Štát nie je jediný, kto môže pomôcť zo sociálnych zdrojov pôžičkami alebo štipendiami. Existuje podnikateľská sféra, ktorá má záujem na doplnení ľudí, ktorí budú kvalifikovaní v ich odbore. To je ďalšia možnosť zdrojov v záujme tej-ktorej podnikateľskej sféry. Princíp sponzoringu je známy v iných štátoch a počítam s tým, že v budúcnosti sa zavedie ako ďalší možný zdroj na podporu študentov.

    Samozrejme, i ja som veľmi rada, že sa Fond národného majetku využíva aj na takéto účely. Dovoľte, prosím, aby som vyjarila svoju predstavu o tom, ako by sa mali tieto zdroje používať práve preto, že je ich obmedzené množstvo. Myslím si, že bude nutné, aby študenti, ktorí požiadajú o pôžičku a budú mať rovnakú východiskovú situáciu, to znamená budú rovnako usilovní, talentovaní a rovnako sociálne odkázaní, skutočne mali rovnaký prístup bez ohľadu na to, či ide o ženu, muža, človeka iného politického zmýšľania. V tomto môžem súhlasiť, že by mali mať rovnaký prístup k zdrojom, ale pokiaľ sú tieto zdroje obmedzené, mali by sme v prvom rade zohľadňovať sociálne postavenie študenta a, samozrejme, jeho snahu.

    K otázke prečo Slovenská sporiteľňa a prečo nie niektoré študentské organizácie, ktoré by boli založené ako bankový fond, v prvom rade preto, že ešte založené nie sú. Možno práve program reštrukturalizácie bánk a peňažných inštitúcií, ktoré sa vinou štátu dostali do situácie, že majú zlé úvery, zohľadňuje aj túto možnosť, aby banky a peňažná inštitúcia, ako je sporiteľňa, dostala určitý zdroj prostriedkov, ktorý z úročenia nahradí časť škody. Je to moja domnienka, prosím, aby ste to takto brali. Samozrejme, že tento návrh rada podporím.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Lauko, máte slovo s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V odôvodnení návrhu tohto zákona sa hovorí - citujem: "Ministerstvo školstva vytvorí účelový fond slúžiaci na pôžičky študentom potrebný na krytie časti nákladov štúdia. Celková výška prostriedkov do študentského fondu, ktorú poskytne fond, bude predstavovať výšku 500 miliónov Sk, pričom v roku 1995 fond poukáže 100 miliónov Sk. Ministerstvo školstva pripraví a predloží na rokovanie vlády materiál o založení študentského fondu, o jeho štruktúre, štatutárnych orgánoch, ako aj presných pravidlách poskytovania pôžičiek." Samozrejme, že nemožno nesúhlasiť s pridelením 100 miliónov pre študentov. Ale zatiaľ, pokiaľ nemáme túto vykonávaciu vyhlášku ministerstva školstva, presné pravidlá, ako sa to bude študentom dávať, je to len v pozícii propagandy.

    Obraciam sa na pani ministerku školstva, ktorá tu je, aby nám podala informáciu, kedy sa vlastne pripravia tieto podklady na rokovanie vlády, teda pravidlá poskytovania týchto študentských pôžičiek, kedy o tom vláda bude rokovať a kedy sa to zrealizuje.

  • S dovolením, chcel by som to spresniť. Vláda o tom rozhodla 26. októbra a pani ministerka vám práve čítala z vykonávacej smernice, ktorou sa vlastne toto riešenie zabezpečuje. Takže predpokladám, že je to všetko kryté.

    Vážené kolegyne a kolegovia, pretože nemám ďalšie prihlášky do rozpravy, vyhlasujem rozpravu o tomto predsunutom štyridsiatom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán...

  • Vážení, ešte predtým by som odporučil jednu zmenu. Namiesto slova "zaväzuje" vládu Slovenskej republiky nahradiť slovo "žiada" vládu Slovenskej republiky. Ďakujem, to je všetko.

  • Chce sa k rozprave vyjadriť prezident fondu pán Gavorník?

  • Ďakujem. Chce sa vyjadriť pán spoločný spravodajca?

  • Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia. Prosím, pán poslanec Pacola, zaujmite miesto a uvádzajte hlasovanie. Zároveň pozývam všetkých kolegov, aby sa vrátili do rokovacej miestnosti. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia. Nech sa páči.

  • V rozprave bol jeden doplňovací návrh, ktorý som predniesol ja. Prečítam ho aj s tou zmenou: "Žiada vládu Slovenskej republiky vypracovať kritériá študentského fondu na poskytovanie pôžičiek študentom s tým, že jedno z kritérií bude zohľadňovať sociálnu situáciu študentov." Odporúčam ho schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto pozmeňovacom návrhu uznesenia. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 101 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme prijali.

    Nech sa páči. Uvádzajte ďalej, pán spoločný spravodajca.

  • Je tu ešte jedna zmena, ktorú predniesol pán kolega Kunc, kde žiada slová "vo výške" nahradiť "v sume". Odporúčam návrh prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Kunca. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Kunca sme prijali.

    Nech sa páči, budeme hlasovať o návrhu ako celku.

  • Odporúčam, aby sme uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z dnešného dňa s prijatými a schválenými dodatkami a zmenami prijali.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu uznesenia. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 107 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

  • S potešením konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k doplnku k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 1995 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona číslo 92/1991 Zb.

    Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem aj ja za spoluprácu.

  • Vážené kolegyne a kolegovia,

    budeme pokračovať v pôvodnom poradí t r i d s i a t y m s i e d m y m bodom programu. Je to

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 270 a spoločnú správu výborov ako tlač 270a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík. Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni,

    vláda Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky na posúdenie a schválenie vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 317 z roku 1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení zákonov Národnej rady Slovenskej republiky číslo 87 z roku 1993 Z. z., číslo 159 z roku 1993 Z. z. a číslo 317 z roku 1993 Z. z.

    V rámci daňovej reformy bola od 1. januára 1993 zákonom Slovenskej národnej rady číslo 317 z roku 1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov zavedená aj daň z nehnuteľností s tým, že správou tejto dane boli poverené obecné a mestské úrady, do rozpočtov ktorých plynie aj celá táto miestna daň. Aj keď uvedený zákon bol viackrát novelizovaný, jeho realizácia v praxi prináša niektoré problémy, prejavujúce sa najmä pri vymedzení pojmu daňovníka, posudzovaní predmetu dane, výpočte základu dane, správneho určenia sadzby dane, ale aj pri uplatňovaní koeficientov podľa počtu obyvateľov obce, ktorými sa v súčasnosti násobí sadzba dane za stavebné pozemky a bytové domy. Súčasný systém dane z nehnuteľností je preto potrebné ďalej zdokonaliť.

    Cieľom predkladanej novelizácie zákona je teda presnejšie vymedzenie uvádzaných skutočností, posilnenie postavenia obecných a mestských úradov ako správcov dane z nehnuteľností, ale aj zvýšenie príjmov obce z tejto dane. Preto sa v novele navrhuje uplatniť koeficienty podľa počtu obyvateľov okrem stavebných pozemkov aj pri záhradách, zastavaných plochách a nádvoriach a ostatných plochách, okrem stavieb na bývanie aj pri všetkých ostatných stavbách, ktoré sú predmetom dane.

    Návrhy na zvýšenie dane zo stavieb za vykonávanie podnikateľskej činnosti alebo za prenájom v stavbách, rekreačných a záhradkárskych chát a domčekov na individuálnu rekreáciu a v samostatne stojacich garážach reagujú na požiadavky jednotlivých správcov dane obcí zrovnoprávniť podmienky so zdaňovaním stavieb na bývanie, u ktorých už v súčasnosti sa daň zvyšuje, ak sa v nich vykonáva podnikateľská činnosť.

    V predloženej novele zákona sa navrhujú uplatniť aj niektoré prvky z prístupov uplatňovaných v právnych normách štátov Európskej únie, ktoré je možné v súčasnej etape zohľadniť v podmienkach Slovenskej republiky za účelom vytvorenia budúcej zásadnej zmeny systému zdaňovania nehnuteľností vo väzbe na ich trhovú hodnotu. Touto novelizáciou sa ďalej zdokonaľuje systém zdaňovania pozemkov a stavieb daňou z nehnuteľností tak, aby táto daň bola lepšie previazaná s hodnotou pozemkov a stavieb, znižujú sa možnosti rôzneho výkladu zákona v praxi.

    Získané poznatky a skúsenosti zo štátov s vyspelou trhovou ekonomikou, ako aj poznatky z doterajšej praktickej aplikácie zákona o dani z nehnuteľností však ukazujú, že racionálne zdaňovanie nehnuteľností bude možné realizovať len za predpokladu zohľadňovania hodnototvorných faktorov nehnuteľností. Predpokladáme, že systém zdaňovania nehnuteľností na základe ich hodnoty sa stane v Slovenskej republike reálnou alternatívou až v období po roku 1998.

    Návrh zákona reaguje na návrhy obcí a miest Slovenskej republiky. Bol predložený na pripomienky všetkým ministerstvám, významným orgánom štátnej správy, záujmovým združeniam a vybraným obciam a mestám. Sú v ňom zohľadnené pripomienky, ktoré boli v súlade so sledovanými zámermi a viedli k vecnému a legislatívnemu spresneniu zákona.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, schválením predloženého návrhu Národnou radou Slovenskej republiky dôjde k ďalšiemu zdokonaleniu daňového systému Slovenskej republiky, posilneniu postavenia obcí ako správcov dane a k posilneniu príjmovej základne miestnych samospráv. Na základe uvedeného v mene vlády Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky, aby predloženú novelu zákona o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov schválila.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Ladislava Lysáka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážení predstavitelia vlády, panie kolegyne aj kolegovia, milí hostia,

    dovoľte, aby som uviedol spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov podľa tlače 270.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 604 z 27. októbra 1995 pridelil vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov, na prerokovanie do 10. novembra 1995 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci. Na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci prerokovali vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť v predloženom znení.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti prerokovali predmetný vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky podľa tlače 270, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami.

    Vážené kolegyne a kolegovia, máme tu uvedených 13 pripomienok. Dve sú spresňujúce, ostatné sú technického charakteru, myslím, že ich nemusím uvádzať. Odporúčam ich prijať tak, ako sú tu uvedené.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Lysákovi a prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tridsiatom siedmom bode programu. Do rozpravy mám zatiaľ dve písomné prihlášky. Ako prvý vystúpi pán poslanec László Ásványi z MKDH a pripraví sa pán poslanec Jozef Prokeš zo SNS.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    prerokúvaná novela zákona Slovenskej národnej rady číslo 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností dáva pomerne širokú možnosť na zvýšenie rozpočtovaných príjmov obcí a miest. Tieto nemajú zabezpečené prostriedky na rozvoj a sú vo väčšine prípadov odsúdené na vegetovanie, v horšom prípade na pochybné zadlženie. Návrhom zákona zavádzaný koeficient na zvyšovanie dane z pozemkov v intraviláne a jeho progresivita podľa počtu obyvateľov osídlenia, platná aj pre daň zo stavieb, právomoc zastupiteľského orgánu na úpravu sadzby a koeficientu v krajnom prípade až o 100 % zvýšenia, sú lákavým návodom na zvyšovanie príjmu obcí. Takú snahu budú mať a možnosť budú chcieť využiť pracovníci obcí a miest, ktorí sú zodpovední za financovanie potrieb komunity, veď oni najlepšie vedia posúdiť nedostatkovosť prostriedkov na hospodárenie obcí. Vychádzajú z potrieb a krytia tohto roka, poznajú filozofiu a aj podielovú výšku dotovania obcí z centrálnych daní na rok 1996. Ľahko si napočítajú chýbajúci rozdiel.

    Práve v týchto súvislostiach je potrebné vidieť nebezpečenstvo prílišného zaťaženia obyvateľov osídlení miestnymi daňami a poplatkami. Poslanci samosprávy budú musieť veľmi citlivo a zodpovedne zvážiť únosnosť zvyšovania daňového zaťaženia občanov. Možnosť ponúkaná novelou zákona je nie veľmi férovým gestom finančného centra štátu. Ak z rozpočtových prostriedkov nie je ochotné zvyšovať podiel pre obce a mestá, dáva možnosť na nepopulárne zaťažovanie vlastných voličov.

    Ak sa zamyslíme nad tým, koho bude najviac zaťažovať miestne daňové zvýšenie, znovu sú to podnikatelia. Zákon pritvrdzuje ich sadzbu, podnikateľská zárobková činnosť priamo vylučuje možnosti oslobodenia a úľavy daní. Sú nositeľmi väčšieho podielu obecných poplatkov a ani novely ďalších daňových predpisov a povinnosti voči poistným fondom im neprinášajú úľavy, skôr opačne. Pri rozhodovaní v obciach a mestách o využívaní zákonom ponúkaných možností bude potrebné zvažovať nebezpečenstvo ich ďalšieho zaťaženia v takej miere, aby to neviedlo k znemožneniu ich podnikateľskej činnosti. V takom prípade obec stratí niekoľkonásobne viac, ako môže získať neuváženým zvyšovaním miestnych daní.

    Ešte jedna myšlienka. Novela zákona hrubo zasahuje do nezávislosti samosprávneho orgánu v oblasti kontroly správy miestnych daní, dokonca aj s hrozbou pokuty, i keď v porovnaní napríklad s ustanovením zákona o štátnom jazyku zanedbateľnej výšky. Správu daní z nehnuteľností nemožno považovať za činnosť štátu delegovanú na obce. V takých prípadoch štát totiž má právo kontroly, veď takúto činnosť musí financovať z vlastných prostriedkov. V tejto oblasti štátna správa si môže zachovať, podľa mňa, iba dozorný dohľad a nepoverovať nekompetentný orgán - okresný úrad - právom kontroly a pokutovania.

    A teraz mi dovoľte dať dva konkrétne pozmeňovacie návrhy k novele zákona.

    V § 13 - správa dane v odseku 2 je ustanovenie o kontrole dodržiavania tohto zákona okresnými úradmi a ministerstvom financií. Ako som už povedal, považujem to za zasahovanie do nezávislosti samosprávneho orgánu. Obec má svoj kontrolný orgán. Starosta, primátor a ďalší výkonní pracovníci majú svoju zodpovednosť, nech vykonávajú potrebnú kontrolu oni. Ministerstvo financií, prípadne daňové riaditeľstvo nech vykonáva odborný dozor.

    Druhá pripomienka - v § 14 ods. 3 je stanovená výška pokuty za nesplnenie ohlasovacej povinnosti za vznik alebo zánik daňovej povinnosti do 30 dní vo výške jedného percenta z dane. S tým sa dá súhlasiť, ale vymedzenie, že táto môže byť v prípade fyzickej osoby najmenej 500 korún a u právnických osôb najmenej 5 tisíc korún, je nekresťansky vysoké. Za rodinný dom so záhradou ročná daň je v meste do 25 tisíc obyvateľov cca 600 - 800 Sk. Jednopercentná pokuta by činila 6 - 8 Sk. To je samozrejmé, že toto nebudeme vyrubovať. Žeby bolo potrebné zaplatiť skoro jednoročnú daň vo forme pokuty najmenej vo výške 500 korún? V prípade právnickej osoby najmenšia pokuta 5 tisíc korún zodpovedá jednému percentu z 500 tisíc korún ročnej daňovej povinnosti. To sú už len tie giganty - podniky. To pre stredného podnikateľa - právnickú osobu je priveľa. Navyše v prípade zániku daňovej povinnosti, keď daň je už zaplatená, by mal byť ešte pokutovaný najmenej v sume 500, resp. 5 tisíc korún. Odporúčam najmenšiu pokutu v prípade fyzických osôb znížiť na 100 korún. To zodpovedá jednému percentu ročnej dane vo výške 10 tisíc korún. A v prípade právnických osôb znížiť na tisíc korún, čo zodpovedá jednému percentu dane vo výške 100 tisíc korún.

    Záverom poukazujem na upravené znenie § 16 o daňovom priznaní. Prvá veta pôvodného znenia upravuje priznanie v roku 1993. Druhú vetu upravuje novela v bode 45 tak, že v ďalších rokoch sa priznanie podáva do 31. januára, len ak nastali zmeny v okolnostiach na vyrubenie dane. Zmenu sadzieb, koeficientu a pojmov v tejto novele treba považovať za zmenu okolností na vyrubenie dane. Doteraz sme považovali napríklad postavenie novej garáže za zmenu okolností a bolo treba podať daňové priznanie. Inak sú pripravené nové pozmenené tlačivá priznania. Termín podania 31. január 1996 je i tak problémový. Dnes zákon schvaľujeme. Kedy bude zverejnený, kedy sa vypracuje všeobecne záväzné nariadenie obce, kedy prenikne k daňovníkovi, budú načas tlačivá v obciach? A ešte k tomu pribudnú ťažkosti občanov s vyplňovaním. Odporúčam zvážiť napätosť termínu 31. január 1996.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Ásványimu. Pán poslanec Prokeš, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Košnár z SDĽ.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, pani ministerka, dámy a páni,

    dovoľte mi predniesť pozmeňovací návrh, ktorý vzápätí vysvetlím. V článku I za bod 1 sa vkladá nový bod 2, ostatné sa prečíslujú. Nový bod 2 znie: v § 5 odsek 5 znie: "Pri pozemkoch, ktoré boli vyčlenené do bezplatného náhradného užívania na čas do schválenia projektu pozemkových úprav", s odkazom na § 15 zákona číslo 330/1991 Zb. pod čiarou, "je daňovníkom ten, kto pozemky skutočne užíva, ak sa osoba, pre ktorú boli pozemky vyčlenené, a skutočný užívateľ takto dohodli, a to bez ohľadu na to, či je užívateľ ako nájomca zapísaný v katastri. Inak je daňovníkom osoba, pre ktorú boli pozemky vyčlenené."

    Dovoľte, aby som vám teraz vysvetlil, prečo navrhujem tento pozmeňovací návrh. Zákon číslo 317 aj v rámci svojich novelizácií, aj dnešnej, pozná prenos daňovej povinnosti z vlastníka na nájomcu. Vyžaduje však registráciu, aby tento nájomný vzťah bol registrovaný v katastri a trval najmenej 5 rokov. Skutočnosť je však taká, že tieto zmluvy, pri výklade zákona 229/1991 Zb., nie sú registrované na katastri pre tých, ktorým boli dané do dočasného bezplatného užívania pozemky namiesto ich vlastných, ktoré vlastnia. Tieto osoby, o ktoré ide, nie sú nájomcami ani u pozemkového fondu, ani u inej právnickej či fyzickej osoby. Boli ústretoví voči štátu, netrvali na tom, aby im boli okamžite vyčlenené ich vlastné pozemky, pretože sa chystá pozemková úprava, ktorá mení mierne hranice, poľné cesty atď., a za to sú potrestaní tým, že sú obmedzovaní vo svojich vlastníckych právach, ktoré inak majú, a to napríklad vo vzťahu uzatvárania aj nájomných zmlúv.

    Preto si myslím, že je správna interpretácia a že to mal na mysli aj zákonodarca, Federálne zhromaždenie vtedy, v § 1 zákona číslo 229/1991 Zb., v ktorej hovorí, že právo užívania pozemkov okrem vlastníka má iná osoba len na základe zmluvy s vlastníkom, že pre tento prípad sa musia chápať ako vlastníci aj tí, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu disponovať vlastnými pozemkami, ale boli pre nich vyčlenené pozemky, ktoré sa z 90 % kryjú s ich pôvodnými pozemkami, ale pretože sa chystajú pozemkové úpravy, neboli geometricky definitívne vyčlenené. To znamená, že z titulu nekonania štátnych orgánov, že nebola okamžite urobená pozemková úprava, sú títo vlastníci, ktorí mali byť odškodnení reštitúciami vydaním ich pozemkov, poškodení vo svojich vlastníckych právach.

    Myslím si preto, že by sme mali pristúpiť k prijatiu tohto pozmeňovacieho návrhu, aby sme zabránili ďalšiemu poškodzovaniu práv týchto vlastníkov. Musíme si totiž uvedomiť, že v tomto prípade naozaj vystupujú tí ľudia, ktorí boli do dočasného bezplatného užívania vyčlenení z týchto pozemkov ako fiktívni vlastníci, pretože by mohli predať svoju pôvodnú pôdu a ten, komu by ju predali, by vlastne hospodáril na tejto vyčlenenej pôde do pozemkových úprav. Myslím, že by sme nemali robiť takéto krkolomné legislatívne kroky, alebo nemali by sme nútiť občanov, aby robili takéto krkolomné právne kroky na to, aby sa mohlo naplniť ich právo podnikania s vlastným majetkom v tomto zmysle, ako som ho tu spomenul, a touto novelizáciou zákona číslo 317 vlastne otvoriť cestu, aby sa táto vec napravila.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Prokešovi. Slovo má pán poslanec Košnár. Pripraví sa pán poslanec Halabrín z HZDS.

  • Vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, dámy a páni,

    predloženú novelu zákona o dani z nehnuteľností, prirodzene, môžeme posudzovať z viacerých pohľadov a môžeme v nej vidieť pozitívne aj negatívne prvky. Škoda, že návrh zákona nebol Národnej rade predložený skôr, aby pre správcov tejto dane bol vytvorený priestor na prijatie všeobecne záväzných nariadení obecných zastupiteľstiev na uvedenie tohto zákona do platnosti od 1. januára 1996. Zastupiteľstvá miest a obcí sotva stihnú schváliť vlastné, nevyhnutné, všeobecne záväzné nariadenie v decembri a bez neho nebude zákon v plnom rozsahu uplatňovaný od 1. januára budúceho roku.

    Kladom navrhovanej novely zákona je, že rozširuje oprávnenia samosprávnych orgánov miest a obcí a vytvára právny rámec na zvýšenie výnosov tejto dane. V tejto súvislosti si však musíme uvedomiť, že zvyšovaním daňového zaťaženia u tejto dane posúvame zodpovednosť na samosprávne orgány, ktorých autorita sa zvýšením dane v mestách a v obciach nezvýši, skôr naopak. Aplikácia novely zákona v praxi bude administratívne značne náročná predovšetkým pre správcov dane. Napríklad novelou § 6 ods. 4, § 11 ods. 1 písm. a), § 11 ods. 3 sa podstatne mení spôsob výpočtu dane. Navrhovaný rozpočet cez koeficienty podľa počtu obyvateľov a vypustenie odpočtu 16 m2 od stavieb tvoriacich príslušenstvo k hlavnej stavbe spôsobujú, že správca dane bude povinný podľa vlastných všeobecne záväzných nariadení prepracovať skoro všetky daňové priznania a vo väčšine prípadov musí žiadať daňové subjekty o podanie nových daňových priznaní. Týmto vzniká zložitá situácia predovšetkým vo väčších mestách, kde počet daňovníkov sa pohybuje v rozpätí 8 až 12 tisíc. To je dôvod, pre ktorý bude ohrozené vyrubenie dane na rok 1996 od 15. marca podľa § 18 ods. 1.

    Ministerstvo financií na základe navrhovaných zmien zákona predpokladá zvýšenie výnosu dane z nehnuteľností do miestnych rozpočtov. Predpokladá jeho zvýšenie o približne 700 miliónov korún, čo je v plnej kompetencii správcov dane, teda miest a obcí. Nazdávam sa, že očakávaný ekonomický prínos z novely zákona môže byť dosiahnutý, ale skôr dosiahnutý pravdepodobne nemusí byť vzhľadom na to, čo som už uvádzal.

    Cez navrhované koeficienty podľa počtu obyvateľov môže daňová povinnosť narastať oproti roku 1995 až 4,5-krát. Podnikatelia sa budú zrejme brániť zvyšovaniu dane. Starostovia, primátori a obecné zastupiteľstvá sa dostanú do zložitej situácie aj tým, že ich volebné programy neboli postavené na zvyšovanie miestnych daní. Z týchto príčin pramenia moje pochybnosti o tom, či sa dosiahne uvažovaná suma výnosu tejto dane.

    Súčasne chcem upozorniť, že pri aplikácii tohto zákona v praxi sa správcovia daní stretávajú s rozdielnym výkladom niektorých pojmov, napríklad čo zákonodarca myslí pri definovaní stavby, spojenie stavby so zemou pevným základom v zmysle § 8 ods. 1. Bližšie by bolo treba konkretizovať pojem priemyselné stavby v § 11 ods. 1 písm. e). Vzniká otázka, či napríklad objekt, v ktorom je pekáreň a zároveň predajňa chleba a pečiva, je priemyselný objekt, alebo je zaradený medzi ostatné podnikateľské objekty, a podobne. Tieto a ďalšie nejednoznačnosti treba čím skôr spresniť vykonávacou vyhláškou ministerstva financií a prihováram sa za to, aby bol tento termín čo najrýchlejší.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Košnárovi. Slovo má pán poslanec Halabrín a pripraví sa pán poslanec Lysák. Pán poslanec Bajan - faktická poznámka.

  • Ospravedlňujem sa, že do toho vstupujem. Prosil by som pána podpredsedu vlády a ministra financií, aby sa bližšie vyjadril k mechanizmu kontroly dane, pretože celý výnos dane z nehnuteľností je príjmom obce. Skôr by som si vedel predstaviť, že túto kontrolnú funkciu nechá na druhý stupeň samosprávy a malo by to svoju logiku. Čo spôsobilo, že ministerstvo takto pokračuje?

  • Ďakujem. Máte slovo, pán poslanec Halabrín.

  • Vážené poslankyne, poslanci,

    predstupujem pred vás v mene miest a obcí Slovenska, ktorých sa dotýka problematika jadrovej energetiky. V súčasnosti je to 191 obcí s viac ako 300 tisíc obyvateľmi, pričom tento počet sa rozšíri asi na 300 sídiel s viac ako 500 tisíc obyvateľmi.

    V rámci schvaľovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov, navrhujem prijať 5 zmien a doplnkov.

    V § 11 ods. 1 písm. e) sa za slovo "energetické" vkladajú slová "s výnimkou stavieb jadrovej energetiky".

    V § 11 ods. 1 písm. f) znie: "250 Sk za stavby slúžiace jadrovej energetike, vrátane stavieb tvoriacich súbor stavieb, s výnimkou stavieb na skladovanie a administratívu".

    Tretia navrhovaná zmena - v § 11 ods. 1 sa doterajšie písmená f) a g) označujú ako písmená g) a h).

    § 11 ods. 6 znie: "Správca dane môže podľa miestnych podmienok znížiť sadzbu dane podľa ods. 1 písm. a) až h) až o 50 %, zvýšiť sadzbu dane podľa ods. 1 písm. a), c) a d) až o 50 %, podľa ods. 1 písm. b), e), f) a h) až o 100 % a podľa ods. 1 písm. g) až o 150 %.

    Ďalej § 11 doplniť odsekom 9 s nasledovným textom: "Daň získanú podľa § 11 ods. 1 písm. f) správca dane diferencovane prerozdelí medzi obce a mestá, ktoré sa nachádzajú v troch ochranných pásmach jadrových energetických zariadení podľa vykonávacieho predpisu, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky."

    Predkladám návrh zmeny zákona číslo 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností, kde v prípade prijatia novely zákona podľa predloženého návrhu vznikne výnos z tejto dane vo výške 50 miliónov Sk. Ak sa využije možnosť zvýšenia dane podľa § 11 ods. 6, dosiahne sa maximálna výška výnosu 100 miliónov Sk. Správcom dane z nehnuteľností budú obce, na území ktorých je nehnuteľnosť - jadrová energetická stavba umiestnená. V zmysle novely zákona 317/1992 Zb. a vykonávacích predpisov správca dane bude povinný rozdeliť výnos dane obciam v troch ochranných pásmach takto: v prvom pásme ochrany, to je do 5 km, 20 % výnosu, v druhom pásme ochrany (do 19 km) 35 % výnosu, v treťom pásme ochrany (do 30 km) 45 % výnosu. Pri určení percentuálneho pomeru sa zohľadňuje vzdialenosť obce a miera ohrozenia.

    Na lepšiu orientáciu vám predkladám i počty obcí a obyvateľov v pásmach ochrany, kde v prvom pásme ochrany je 10 obcí s 10 036 obyvateľmi, v druhom pásme ochrany je 18 obcí s 50 057 obyvateľmi a v treťom pásme je 163 obcí s 305 873 obyvateľmi. V pásmach ochrany sú obce z okresov Trnava, Trenčín, Topoľčany, Bratislava-vidiek, Nitra, Galanta a Senica.

    Rozhodujúcim údajom na výpočet rozdelenia dane z nehnuteľností sú štatistické údaje z posledného sčítania obyvateľstva a údaje civilnej ochrany Slovenskej republiky o zaradení obcí do pásiem ochrany. Výnos z dane použijú obce najmenej na kompenzáciu vplyvov jadrovo-energetických stavieb v oblasti budovania ekologických bariér, zabezpečenia sociálneho zmieru v okolí a tým i pozitívneho vzťahu občanov k danej lokalite.

    Uvedenými zmenami sa navrhuje zaviesť nová sadzba na zdaňovanie stavieb slúžiacich jadrovej energetike z dôvodu osobitného charakteru týchto stavieb a ich neporovnateľnosti s doterajšou zdaňovacou štruktúrou stavieb uvedených v § 11 predkladaného zákona. Je to dané najmä dosahmi na ekonomické, ekologické, životné a spoločenské podmienky a prostredie. Prijatie predmetného návrhu nemá žiaden negatívny dosah na celkový obsah zákona a jeho dosah na štátny rozpočet je zanedbateľný. Prínosom okrem iných skutočností je vytvorenie pozitívneho daňového prostredia v postihnutých ochranných pásmach, s možnosťou kompenzácie vzájomného pôsobenia stavu i subjektov v danom životnom priestore.

    Vážené kolegyne, kolegovia, verím, že tieto návrhy, ktoré sú v súlade so závermi rokovaní vlády Slovenskej republiky a Združenia miest a obcí Slovenska, budú schválené, a preto sa vám v mene obyvateľov týchto regiónov chcem vopred poďakovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení kolegovia,

    chcem podporiť predložený návrh poslanca Halabrína, tých 5 pozmeňovacích návrhov k tomuto zákonu, ktoré spomenul, ale chcem upozorniť na jeden detail. S tým sa teda nestotožňujem a on trošku predbehol, keď hovoril o tom, ako by sa vybratá daň z nehnuteľností mala rozdeľovať medzi obce, ktoré sú v jednotlivých pásmach ochrany. Keďže to je ešte stále predmetom diskusie rady tohto združenia miest a obcí regiónu Jaslovské Bohunice, myslím si, že aj návrh, ktorý prečítal, koľko percent by malo byť do 5 km, koľko percent do 10 km, je len jeden z možných variantov. Myslím si, že k tomu by viac malo povedať ministerstvo financií.

    To, že treba nejakým spôsobom daňovo zvýhodniť tieto dva regióny na Slovensku, kde sú umiestnené, alebo v tom druhom bude fungovať jadrová elektráreň, je jasné a netreba možno o tom dlho diskutovať. V tejto lokalite existuje absurdná situácia. Napríklad konkrétne v obci Jaslovské Bohunice je výnos z dane z nehnuteľností pri teraz platnom zákone vyššia od poľnohospodárskeho družstva ako od jadrovej elektrárne. A to, myslím, naozaj nepotrebuje žiaden komentár.

    Čiže za náš klub tlmočím podporu týmto pripomienkam, ale z toho zdôvodnenia návrh delenia výnosu treba považovať iba za jeden z možných variantov.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Lysák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dámy a páni,

    dovoľte mi aspoň pár poznámkami vrátiť sa k tomu zákonu ako celku. Prináša naozaj rad nových prvkov a najmä si myslím, treba oceniť evidentnú snahu prechodu od doterajšieho systému určovania dane z technických a iných parametrov na trhovú hodnotu. Pravda, ešte v podobe, aká tu je. Hlavnú zmenu však vidím, a to si hádam málo uvedomujeme, vo výraznom posilnení právomoci obcí, miest, mestských obvodov Bratislavy, okresov, pri rozhodovaní o uplatňovaní a výške daní konkrétnych daňovníkov. Doteraz proklamovaná decentralizácia právomoci takto prichádza do praxe. Novela naozaj oveľa presnejšie definuje pojem daňovníka, objekty zdanenia, pozemky na stavby, po čom sa už dávno volalo, ale aj otázku posudzovania vzniku alebo zmiernenia dane, sankcie a podobne.

    Isté je, že zavedenie navrhovaných zmien v zákone o nehnuteľnostiach zvýši príjmy obcí. Tých uvažovaných 200 tisíc, ktoré sa tu uvádzajú odhadom za pozemky, a ďalších 500 miliónov korún za stavby, to predsa už nie je zanedbateľné. A veľká právomoc obcí, ako to aj predkladatelia uvádzajú, môže viesť aj k výraznej diferenciácii daní vo výške daní u jednotlivých daňovníkov smerom aj hore. Mnohé námietky alebo pripomienky, ktoré pri príprave tohto zákona boli dávané, sa doslova vzájomne vylučovali. A toto ukazuje na spravodlivosť.

    Páčil sa mi, a možno aj vám ostatným, uvádzaný hypotetický príklad pezinského daňovníka na polhektárovom pozemku, 120 m2 zastavanej plochy, zrejme jednopodlažného domu, so zvýšením o 76 korún. Myslím si, že toto je celkom vhodný spôsob argumentácie, že úprava dane naozaj nevyznieva hrozivo. Ale dúfam, že to, čo sa tu spomínalo, treba teraz očakávať aj od obcí a miest, že ambiciózni otcovia obcí a miest nevyužijú túto úpravu daní len smerom nahor. Veľmi časté boli pripomienky a návrhy, úvahy či uvažované postihy - a uvádzal to aj pán kolega Ásványi - tých 5 tisíc alebo 500 tisíc nie sú vysoké. Či sú dostačujúce, zase sa pýtali iní. Navrhovali oveľa vyššie postihy. Ak niekto postihuje daňovníka, pokladá sa to za silný zásah. Navrhovali sa oveľa vyššie čiastky. Vychádza teda, že predsa len prekladatelia a ministerstvo financií uvažovali s reálnou výškou.

    Taktiež si myslím, že za správne môžeme považovať vyčlenenie zo zdaňovania tých objektov, ktoré sa uvádzajú v návrhu, pre verejnoprospešné alebo nepodnikateľské činnosti, či už ide o ochranné lesy, pozemky v chránených územiach, závlahové, melioračné stavby vo vlastníctve štátu, zariadenia a stavby na účely poskytovania sociálnej starostlivosti a služieb. Myslím, že to je férové.

    Oslobodenie od dane alebo jej zmiernenie sa navrhuje rozšíriť - v niektorých návrhoch to bolo, a nebolo ich málo - o nepracujúcich dôchodcov alebo manželské dvojice nepracujúcich dôchodcov. V novele sa to ponecháva na obce. Voči tomu boli časté výhrady. Priznávam, aj sám som toto dosť zvažoval, aj konzultoval s navrhovateľmi zákona. Naozaj, keď to človek do detailu zváži, obce a mestá majú toľko právomocí, že toto všetko môžu riešiť v záujme občanov podľa ich skutočnej majetkovej situácie. Oslobodenie od dane sa nevzťahuje na prípady, keď stavba alebo jej časť sa využíva na podnikateľskú činnosť alebo prenájom hoci len na časť roka. K tomu, je zaujímavé, neboli žiadne pripomienky.

    Dôležitý je návrh na zmenu v členení obcí do tisíc obyvateľov, keď sa navrhuje vypustiť doterajšie skupiny do 300 a do 600 obyvateľov. V niektorých prípadoch sa proti tomu vyskytli výhrady, či sa to neodrazí v devastácii domového fondu. Aj tieto otázky sa vykonzultovali a znovu chcem zdôrazniť, že práva obcí sú tu také, že by mali veľmi konkrétne rozhodovať, aby k tomu nedošlo.

    Jedným z najvážnejších prvkov tohto zákona je aplikácia polohovej renty v podobe odstupňovaných koeficientov pre obce od 1 do 4,5 podľa veľkosti a charakteru obcí. Mám taký dojem, že toto dáva priestor, aby naozaj došlo k žiaducej diferenciácii, aby napríklad solventná organizácia v centre Bratislavy platila namiesto doterajších 45 tisíc korún podľa nového zákona primerané zvýšenie až do 4,5-násobku doterajšej sumy.

    Citeľné bude vypustenie odpočtu 16 m2 pri stanovovaní základu dane a novoty sa zrejme dotknú aj chalupárov alebo najmä chalupárov v niektorých obciach. Je zaujímavé, že tu nijaké výrazné námietky nevznikli.

    Novela prináša aj celý rad ďalších úprav a najmä je dôležité to, že reaguje na prax a vylučuje veľa nejasností. Ako som bol informovaný, pripomienky Združenia miest a obcí a ďalších navrhovateľov boli vykonzultované. Budeme však musieť ešte teraz pri dopracovaní návrhov, ktoré tu boli, najmä čo dáva pán Prokeš alebo niektorí ďalší, posúdiť to aj v súvislosti so zákonom číslo 229/1991 Zb. Preto by som prosil, pán predsedajúci, aby bol dostatok časového priestoru pripraviť na hlasovanie už vykonzultované stanoviská.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne a kolegovia, končím rozpravu o tridsiatom siedmom bode programu a zároveň vás informujem, že o 12.30 hodine v zasadačke číslo 149 sa stretnú členovia Parlamentného výboru Európskej únie a prosím tých poslancov, ktorých som včera menoval, zídeme sa tam len na jednu hodinu, od 12.30 do 13.30 hodiny. Vieme, že máme veľmi napnutý čas, ale cez túto hodinu sa poradíme o priebehu spoločného výboru, ktorý bude prvý raz zasadať v Bratislave spoločne s členmi Európskej únie, z parlamentu Európskej únie. Preto vás prosím, aby ste sa na uvedenom mieste stretli o 12.30 hodine. O 14.00 bude pokračovať program. Program bude viesť pán podpredseda Andel. Prajem vám dobrú chuť.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni,

    budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Skončili sme predpoludním záverečným slovom spravodajcu výborov. Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    dovoľte, aby som sa rámcovo vyjadril k niektorým bodom rozpravy k predmetnému návrhu novely zákona. Predovšetkým bol som priamo vyzvaný, aby som sa vyjadril k otázke, že predmetný zákon, alebo výkon tohto zákona bude kontrolovať aj ministerstvo financií. Pán poslanec Bajan tu už nie je, otváral to aj pán poslanec Ásványi. Predovšetkým si treba uvedomiť, že daňový systém a celá sústava daní je vzájomne previazaný systém, že ministerstvo financií musí mať ingerenciu v kontrole (ospravedlňujem sa, je tu pán poslanec Bajan) s tým, že tento výkon je dôležitý z hľadiska príjmov verejných rozpočtov a v rámci toho aj príjmov obcí a miest. Obce a mestá majú naďalej priamy vzťah k štátnemu rozpočtu účasťou na podielových daniach. Z toho vyplýva teda aj to, čo je premietnuté v návrhu novely zákona, že ministerstvo financií má takisto ingerenciu vo výkone kontroly dodržiavania ustanovení tohto zákona.

    Pokiaľ ide o to, čo otváral pán poslanec Prokeš, je to problém, ktorý je predovšetkým viazaný na určitú novelizáciu zákona číslo 229/1991 Zb., kde by bolo skôr treba smerovať potrebu určitej úpravy, určitej zmeny. Takže v tomto zmysle odporúčam aktivitu smerovať k novele zákona číslo 229. Nie je to primárne daňový problém.

    Za vážnu považujem otázku, ktorú otváral pán poslanec Halabrín a podporil ho určitým spôsobom aj pán poslanec Brocka. Je to otázka určitého zvýhodnenia regiónu v okolí Jaslovských Bohuníc. V podstate pokiaľ by sme pristúpili na navrhované riešenie, otvárame Pandorinu skrinku, kde podobné návrhy môžeme očakávať od ďalších regiónov, či už sú to Mochovce, Vojany, mohli by prísť niektoré časti Bratislavy, Dimitrovka, Nováky a postupne by ste tu zdvíhali ruky, kto každý vo svojom regióne vie niečo nájsť. Určitým spôsobom aj nedávno únik kysličníka uhoľnatého vo VSŽ.

    Takže tieto problémy majú viaceré regióny a v podstate by sme dospeli k tomu, že ak by sme chceli takto postihnuté regióny riešiť, museli by sme vyňať takéto zdroje z príjmov štátneho rozpočtu alebo z hľadiska daňového vyňať ako príjmy, nehovorím len štátneho rozpočtu, ale všeobecne z hľadiska poňatia verejných rozpočtov, a o toto zvýšiť daňové zaťaženie v iných oblastiach, aby sme vyrovnali to, čím podporujeme určitým spôsobom postihnuté regióny. Takže otvorili by sme skutočne veľký tlak na riešenie vo viacerých regiónoch a nie je to v podstate týmto nástrojom možné. Skôr treba hľadať iné, priamejšie nástroje. Ako príklad by som uviedol francúzske atómové elektrárne alebo francúzsku energetiku, ktorá to rieši cez systém taríf. Sú rôzne iné možnosti, môžu byť poskytnuté nejaké služby v oblasti tepla a podobne, ale nástroj dane z nehnuteľností nie je najvhodnejší nástroj na takéto postupy. Samozrejme, pokiaľ takáto fabrika chce v okolí nejakým spôsobom ústretovo pôsobiť, musí mať na to dostatok zdrojov, musí však mať aj naplnené fondy ďalšieho rozvoja alebo fondy ekologického riešenia, trebárs svojho zániku, čo je aj prípad Jaslovských Bohuníc.

    Takže v tomto zmysle budeme reagovať na niektoré pripomienky, pozmeňovacie návrhy poslancov. Predpokladám, že na ďalšie pripomienky bude reagovať pán spoločný spravodajca.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Skôr ako pristúpime k hlasovaniu, žiadam poslancov, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby prišli hlasovať. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy ako i výsledkov rozpravy.

  • Ak dovolíte, mám ešte jeden doplnok k tomu, čo tu bolo spomínané. Pán kolega Ásványi sa pýtal, či novela sadzieb nie je dôvodom na znovupodanie. Nie, tam správcovia dane v podstate vyzvú, týmto spôsobom je to riešené. Pokiaľ ide o termín, či sú tam technické predpoklady, to sa tiež pýtal pán poslanec Ásványi. Ak správca vyzve, len v tom prípade treba meniť obsah a správca dane má možnosť v prípade potreby predĺžiť termín do marca. Takže si myslím, že aj týmto spôsobom bolo na otázku zodpovedané.

  • Páni kolegovia, panie kolegyne, je tu trošku rušno a nedá sa počúvať.

    Pán spoločný spravodajca, prosil by som vás, keby ste zopakovali, čo ste povedali.

  • Na obidve ďalšie doplňovacie otázky pána poslanca Ásványiho, či novela sadzieb je dôvodom na nové podávanie priznania - nie je. Pokiaľ ide o predpoklad, či budú splnené technické náležitosti, predstavitelia ministerstva financií ma ubezpečili, že všetky náležitosti sú pripravené. Po prijatí zákona už v priebehu decembra to možno riešiť.

  • Hlasovať o jednotlivých bodoch.

  • V poriadku, ale o tejto pripomienke hlasujeme?

  • Prosím vás, kolegyne, kolegovia, je tu skutočne šum.

  • Uvádzam pripomienky zo spoločnej správy. O všetkých 13 bodoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, odporúčam hlasovať spoločne a odporúčam ich prijať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča uvedené body zo spoločnej správy prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 91 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že tento návrh sme jednomyseľne prijali.

    Nech sa páči, pán kolega, pokračujte.

  • Z pripomienok jednotlivých poslancov z rozpravy: Pán poslanec Ásványi mal dve pripomienky k bodu 13. Prvá znela k odseku 2: "Kontrolu nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona vykonávajú obce svojimi odbornými útvarmi, ministerstvo financií a daňové riaditeľstvo vykonáva odborný dozor." Odporúčam tento návrh neprijať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca neodporúča tento návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 23 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Ďalej mal návrh vypustiť odsek 3 § 13. Odporúčam ho neprijať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca neodporúča tento návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 25 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že ani tento návrh sme neschválili.

  • K § 14 mal pán poslanec Ásványi návrh, aby odsek 3 znel takto: "Za nesplnenie tejto povinnosti môže správca dane uložiť pokutu vo výške 1 % fyzickej osobe najmenej 100 korún a právnickej najmenej 1000 korún." Myslím, že 100 korún už dnes nie je postačujúce, preto návrh neodporúčam prijať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca tento návrh neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 20 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.

  • Pán poslanec Prokeš odporúčal úpravu § 2 ods. 5, aby pri pozemkoch, ktoré boli vyčlenené do bezplatného náhradného užívania, za čas do schválenia projektu pozemkových úprav bol daňovníkom ten, kto pozemky skutočne používa, ak osoba, ktorej boli pozemky vyčlenené, a skutočný užívateľ sa takto písomne dohodli, a to bez ohľadu na to, či je užívateľ alebo nájomca zapísaný v katastri. Aj ja to pokladám za potrebné riešiť po vecnej stránke, ale tak ako som mal možnosť konzultovať, je to potrebné riešiť v rámci zákona číslo 229/1991. V tejto podobe návrh neodporúčam prijať.

  • Ďakujem. Pán kolega, máš procedurálnu pripomienku?

  • Návrh bol nepresne uvedený.

  • Dobre, toto hlasovanie bude neplatné.

  • Ospravedlňujem sa, zrejme pri prepise, ktorý som dával pánu spoločnému spravodajcovi, vypadla posledná veta, ktorá znie: "Inak je daňovníkom osoba, ktorej boli tieto pozemky vyčlenené." Teda, aby sa tam náhodou nestratil v žiadnom prípade daňovník.

  • Dobre, akceptujem to a doplním. Takže v tomto zmysle dávam návrh a odporúčam ho neprijať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa hlasujme o návrhu pána poslanca Prokeša. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 29 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme návrh pána Prokeša neschválili.

  • Páni poslanci Košnár a Bajan nemali konkrétne návrhy.

    Pán poslanec Halabrín mal k § 11 päť pripomienok. Bolo tu už zdôvodnené a dovoľte, aby som si aj ja osvojil, že riešenie týchto požiadaviek je žiaduce a budeme ho podporovať v náležitej podobe, aby to bolo aj po právnej a legislatívnej stránke správne. Myslím, že to podporil aj pán poslanec Brocka, že exaktné riešenie vyžaduje exaktnú prípravu, že bude treba pripraviť a schváliť jednak presné pravidlá a potom aj kvantifikácia rozdeľovania na jednotlivé obce môže byť objektívna. V tejto súvislosti sa pýtam pána poslanca Halabrína, či môžeme o všetkých úpravách v § 11 hlasovať spoločne. Ak s tým súhlasí, odporúčam v tomto zákone to neuplatniť a odporúčam návrhy neprijať.

  • Ja sa chcem spýtať pána poslanca Halabrína, či nesťahuje tieto návrhy.

  • Odpoveď z pléna, že nie.

  • Dámy a páni, prezentujte sa a budeme hlasovať o tomto návrhu. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 28 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Halabrína sme neschválili.

  • Ja som nemal nijaké konkrétne návrhy na zmeny, môžeme teda pristúpiť k hlasovaniu o celkovom návrhu zákona. Odporúčam ho prijať.

  • Dámy a páni, v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca. Ďakujem pekne aj vám, pán podpredseda vlády.

    Nasleduje t r i d s i a t y ô s m y bod programu, a to

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 276 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 276a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík. Prosím pána podpredsedu, aby sa ujal slova.

    Pán podpredseda, prepáčte, ešte pán poslanec Bajan má procedurálny návrh.

  • Dovolím si povedať teraz v rámci faktickej poznámky, aby som nezdržoval hlasovanie: Pán podpredseda vlády isto vie, že Pandorinu skrinku sme otvorili nezmyselným hlasovaním o Agrokomplexe.

  • Pán kolega, ale to nie je procedurálny návrh. Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

    Pán poslanec Prokeš, máš procedurálny návrh?

  • Áno, pán podpredseda, chcem ťa požiadať, aby si vystúpil s návrhom rezolúcie, ktorá by bola odpoveďou Národnej rady Slovenskej republiky Európskemu parlamentu.

  • Šum v sále.

  • Dámy a páni, keďže tento bod nie je v programe nášho rokovania, mohol by som dať o tom hlasovať, ale dopracujme tieto zákony a potom môžeme prípadne hlasovať o tom, či vystúpi pán poslanec Prokeš.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    vláda Slovenskej republiky v máji tohto roku prijala opatrenia na úpravu cestovného a sociálnych zliav poskytovaných vo verejnej hromadnej doprave osôb a súčasne navrhla aj kompenzáciu týchto úprav v prospech niektorých skupín občanov. Koncom septembra, resp. začiatkom októbra tohto roku boli návrhy sociálnych partnerov prerokované v osobitnej pracovnej komisii Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že sociálni partneri nedospeli k zhode v spôsobe riešenia kompenzácií, vláda Slovenskej republiky schválila variant, súčasťou ktorého je aj čiastočná novelizácia zákona o daniach z príjmov. Okrem toho bola pripravená aj novelizácia zákona o sociálnom fonde.

    Predkladaná novelizácia daňového zákona má za cieľ čiastočne kompenzovať negatívne vplyvy v dôsledku úprav cestovného vo verejnej doprave osôb zvýšením mesačného paušálu na úhradu niektorých výdavkov zamestnancov, a to diferencovane z doterajších 300 na 500 Sk mesačne. Navrhuje sa, aby diferenciačným kritériom bolo nepresiahnutie hranice príjmu zamestnanca vo výške 7 000 Sk mesačne a presiahnutie skutočnej výšky nákladov na dopravu do zamestnania, a to výšky najmenej 200 Sk mesačne. Zamestnancom, ktorí nebudú spĺňať uvedené podmienky, sa ponecháva možnosť uplatnenia odpočitateľnej sumy od základu dane vo výške 300 Sk.

    Návrh novely zákona v kontexte s návrhom novely zákona o sociálnom fonde zodpovedá pôvodnej tripartitnej dohode, že tretinu dosahov za zvýšenie cien cestovného bude kryť štát, tretinu zamestnávatelia a tretinu zamestnanci, samozrejme, v priemere, pričom diferenciáciu riešení umožňuje zvýšenie odpočitateľnej položky na 500 Sk a diferencované užitie sociálneho fondu.

    Návrh zákona, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky bez vecných pripomienok, prešiel legislatívno-technickou úpravou podľa pripomienok odboru vládnej legislatívy. V kontexte s návrhom novely zákona o sociálnom fonde odporúčam preto Národnej rade Slovenskej republiky predmetnú novelu zákona o daniach z príjmov prijať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov poslankyňu Ivetu Novákovú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania tohto návrhu zákona vo výboroch Národnej rady. Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, panie poslankyne, páni poslanci,

    predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 605 z 27. októbra 1995 pridelil uvedený vládny návrh zákona na prerokovanie do 10. novembra 1995 týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo a výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci. Na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady určený výbor pre financie, rozpočet a menu.

    Tri výbory - Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci vládny návrh zákona prerokovali, ale neprijali uznesenie o výsledku jeho prerokovania, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokovali vládny návrh zákona, vyjadrili s ním súhlas a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť bez doplňovacích a pozmeňovacích návrhov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pozmeňovacie a doplňovacie návrhy, ktoré vyplynú z rozpravy, prosím odovzdať písomne.

    Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem ti veľmi pekne, pani poslankyňa. Nech sa páči, zaujmi miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Dámy a páni, otváram rozpravu o tridsiatom ôsmom bode nášho programu. Ako prvá sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Chlebová a pripraví sa pán poslanec Jaroslav Volf.

    Dajte slovo pánu poslancovi Volfovi.

  • Dovolím si povedať, že do rozpravy som sa prihlásil ako prvý. Bol som si to ráno konzultovať s pánom podpredsedom Húskom. Bol som kvôli tomu aj za pánom vedúcim organizačného odboru, aj na prezencii. Bolo tam jednoznačne číslo 1, bola to jediná prihláška, ktorá bola odovzdaná. Pokiaľ ste zmenili poradie, dovolím si povedať, že to nie je fér.

  • Pán kolega, ja som poradie nemenil. Samozrejme, nebolo by to fér. Je pravda, že tu máte číslo 1. Táto prihláška tu bola, bolo odovzdaná ešte včera pánu podpredsedovi Ľuptákovi.

  • Prihláška nemôže byť odovzdaná deň vopred.

  • Pán kolega, nebudeme sa o tom baviť. Nie raz aj členovia opozície mi dali deň dopredu prihlášku. Jednoducho tu bola. Nemienim tu miešať karty.

    Pani kolegyňa, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia,

    vzhľadom na to, že úprava cestovného sa dotkne najmä daňovníkov zamestnancov, ktorí poberajú príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky, poslanecký klub Združenia robotníkov Slovenska navrhuje diferencovane zvýšiť sumu na čiastočnú úhradu výdavkov zamestnancov spojených s výkonom práce z doterajších 300 Sk mesačne na 700 Sk mesačne. Ostatné diferenciačné kritériá navrhujeme ponechať tak, ako sú uvedené v návrhu novelizácie zákona.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Volf. Pripraví sa pani poslankyňa Ďurišinová. Prepáčte, faktická poznámka - pán poslanec Brocka.

  • Pán podpredseda, neviem, či pani poslankyňa nemyslela uplatniť túto pripomienku až k ďalšiemu zákonu.

  • Vážený pán kolega, dovoľujem si urobiť opravu, ak si ju želáte. Je to vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Navrhujeme zvýšiť čiastku z 500 na 700 Sk. Dúfam, že teraz ste už rozumeli, ku ktorému zákonu to je.

  • Pán poslanec Brocka, v poriadku?

    Dobre, ďakujem. V rozprave vystúpi, ako som povedal, pán poslanec Volf. Pripraví sa pán poslanec Brocka.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    máloktoré opatrenie vlády Slovenskej republiky vyvolalo takú vlnu nevôle a nespokojnosti ako zvýšenie cestovného a obmedzenie zliav na cestovnom od 1. júla tohto roku. O- právnene, veď išlo o neprimeraný, vážny zásah do rodinných rozpočtov, ktorý zaťažil zamestnancov a ich rodiny ďalším zvýšením životných nákladov. Niekoľko príkladov z mnohých. V Chemosvite, a. s., Svit 2 500 ľudí postihne mesačné zvýšenie cestovného o 170 Sk a ďalších 1000 ľudí o viac ako 200 Sk mesačne. V Chemkostave, a. s., Humenné dochádza denne do zamestnania 57 % pracovníkov a z nich viac ako polovica absolvuje cestu 15 až 50 km denne. Vo VSS, a. s., Košice postihne zvýšenie cestovného 65 % zamestnancov, pričom 36 % o 200 Sk, 15 % o 250 Sk, ale napríklad 5 % až o 470 Sk mesačne. V Nováckych chemických závodoch, a. s., Nováky z 3000 zamestnancov dochádza denne 2 600 zo vzdialenosti 5 až 50 km a priemerné zvýšenie nákladov na cestovné predstavuje až 140 %. V odštepnom Lesnom závode Považská Bystrica z 520 pracovníkov viac ako 80 % dochádza do zamestnania autobusovou dopravou zo vzdialenosti 15 až 20 km. Pri nízkych priemerných mzdách je zvýšenie nákladov na cestovné až o 400 Sk neúnosné. V ECHZ Žilina dochádza denne dopravou do zamestnania 590 zamestnancov, teda 40 % z celkového počtu. Priemerná cena mesačného lístka sa zvýšila zo 166 Sk na 400 Sk, teda o 234 Sk mesačne. Pri priemernej mesačnej mzde 6 726 Sk od začiatku roka však viacerí zamestnanci zaplatia teraz za dopravu dva až tri mesačné čisté mzdy za rok.

    Ako sa uvádza vo vyhlásení Rady základných organizácií združenia základných škôl Odborového zväzu pracovníkov školstva v Banskej Bystrici, učitelia, ktorí sú nútení pre nedostatok pracovných miest priamo v Banskej Bystrici cestovať inde, viacerí až do Brezna, mesačne vynaložia na cestovné, vrátane miestnej hromadnej dopravy, až jednu štvrtinu zo svojho čistého príjmu. Najpostihnutejší sú zasa tí najchudobnejší.

    V závode Drevokombinát Polomka, o ktorom sme tu už včera hovorili, z 532 pracovníkov dochádza veľká časť denne 30 až 50 km. Pri čistom zárobku robotníka od 4200 Sk sú terajšie mesačné náklady na dopravu viac ako 700 Sk.

    Vláda dnes prichádza s predloženým návrhom zákona, ktorý by mal kompenzovať negatívne dosahy jej vlastného opatrenia aspoň pre tých najpostihnutejších. Prichádza s návrhom, ktorý môže, ale vo svojej súčasnej podobe nerieši negatívne dosahy zvýšenia cestovného a obmedzenia zliav na cestovnom na zamestnancov. Navrhované opatrenie predstavuje dodatočný čistý príjem cca 35 Sk mesačne na pracovníka, ktorý má mesačnú mzdu pod 7 000 Sk a mesačné náklady za dopravu prevyšujú 200 Sk.

    Ako uvádzajú odborári zo ZŤS Dubnica nad Váhom, pre veľkú časť ich zamestnancov, ktorí v priemere precestujú 28 km, predstavuje zvýšenie cestovného 400 Sk mesačne, ale všetky vládou navrhované kompenzácie, vrátane sociálneho fondu, ktorý budeme ešte preberať, predstavuje 50 až 60 Sk mesačne. Veľká časť zamestnancov, najmä s viacdetnými rodinami, má, prirodzene, zárobok vyšší ako 7 000 Sk mesačne, ale ich životné náklady sú už teraz privysoké. Veľká časť zamestnancov má cestovné náklady oveľa vyššie ako 200 Sk mesačne. Pokiaľ chceme, aby záťaž zvýšenia cestovného a obmedzenia zliav na cestovnom skutočne nepadla na plecia tých najchudobnejších, tých najpostihnuteľnejších, je potrebné v tomto zmysle aj upraviť predkladaný vládny návrh zákona.

    Aby sme mohli hovoriť o jeho kompenzačnom účinku, navrhujem v súlade s pôvodným návrhom odborárov jednoduchú úpravu. V novelizovanom znení § 6 ods. 12 písm. b) článku I navrhujem zmeniť zvýšenú sumu na čiastočnú úhradu výdavkov zamestnancov spojených s výkonom práce na 1 000 Sk alternatívne na 800 Sk namiesto vládou navrhovaných 500 Sk pri zachovaní diferenciačných kritérií z vládneho návrhu. Čistý príjem pre vybranú skupinu najviac ohrozených zamestnancov by tak nebol 30 Sk mesačne, ako vyplýva z vládneho návrhu, ale cca 100 Sk, resp. 60 Sk mesačne, čo je aspoň čiastočnou náhradou za zvýšenie nákladov na cestovné, ktoré opatrením vlády v tejto oblasti zamestnancom vznikli.

    Navrhujem teda v prvom rade hlasovať o zmene sumy z 500 Sk na 1 000 Sk. V prípade, že to bude nepriechodné, navrhujem hlasovať o zmene sumy 500 Sk na 800 Sk.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. V rozprave vystúpi ďalej pani poslankyňa Ďurišinová.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 286/1992 o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, predkladá vláda Slovenskej republiky na rokovanie Národnej rady v súvislosti s úpravou cestovného a sociálnych zliav v doprave ako kompenzačné opatrenia na zmiernenie dosahov na zamestnancov. Zmiernenie dosahov sa navrhuje riešiť zvýšením odpočitateľnej položky ako výdavok na účely zdanenia tohto druhu príjmu u daňovníkov zamestnancov z doterajších 300 Sk mesačne na 500 Sk. Diferenciačným kritériom na uplatnenie je priemerný mesačný zárobok nepresahujúci 7 000 Sk a výdavky na dopravu minimálne 200 mesačne.

    V dôvodovej správe sa uvádza, že dosahy na štátny rozpočet nie je možné v súčasnosti presnejšie kvantifikovať, pretože nie sú k dispozícii údaje o počte zamestnancov v príjmovej skupine do 7 000 Sk, ani o počte zamestnancov, ktorých náklady na dopravu presahujú 200 Sk mesačne. Ak je to naozaj tak, ukazuje to na veľké medzery v informáciách na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Nebudeme totiž vedieť ani to, aké budú nielen rozpočtové, ale ani sociálne dôsledky novelizácie. Prekvapilo ma, keď som sa snažila získať informácie na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny o možných dôsledkoch zrušenia zliav na cestovnom, dôsledok na zvýšenie nezamestnanosti. Dostala som odpoveď, že žiadne analýzy tohto druhu sa nerobili.

    Odo dňa zrušenia zliav na cestovnom som ako poslankyňa uskutočnila niekoľko návštev v podnikoch, kde som mala možnosť informovať sa o mzdách, dochádzke za prácou a nákladoch s tým spojených. Je známe, že mzda v odvetviach textilného a odevného priemyslu, kožiarskeho a obuvníckeho priemyslu sa pohybuje okolo 1500 Sk mesačne pod priemerom. Podpriemerná mzda sa dosahuje aj v stratových podnikoch iných odvetví. Ak žena zarobí okolo 4500 Sk brutto a zaplatí po zvýšení cestovného neraz 1000 Sk za dopravu, zostane jej sotva na jej prežitie. Mali by sme vedieť, koľko je takýmto spôsobom postihnutých. Po schválení vládneho návrhu sa bude finančný prínos pre jednotlivca v závislosti od ďalších odpočitateľných položiek na deti pohybovať od 0 až po 30 Sk, ako to pred chvíľou spomínal kolega Volf.

    Druhý komparačný návrh zákona o sociálnom fonde dá možnosť nahradiť ďalších najviac 110 Sk. Pre najnižšie príjmové skupiny to bude kompenzácia nedostatočná. Sociálna situácia práve sociálne najslabších skupín sa bude naďalej zhoršovať.

    Dovoľte mi preto, aby som navrhla v § 6 ods.12 písm. d) upraviť začiatok druhej vety takto: "Táto suma sa zvyšuje na 800 Sk zamestnancovi na úhradu výdavkov." Myslím si, že to bol aj druhý návrh pána poslanca Volfa, ku ktorému sa teda pripájam.

    Zvýšenie odpočitateľnej položky na jednotlivca v porovnaní s vládnym návrhom zvýši finančný prínos pre jednotlivca v rozpätí od 0 do 45 Sk. Celkový finančný prínos sa bude pohybovať medzi 0 do 75 Sk. Chcem povedať, že rovnako ako vládny návrh ani ja neviem odhadnúť dôsledky opatrenia na štátny rozpočet. Dosahy budú však predstavovať zlomok zo znížených výdavkov štátu, ktoré sa usporili z dôvodov zníženia dotácie do dopravy.

    Na druhej strane toto riešenie nedostatočne pomôže zamestnancom, a čo je najhoršie, nepocítia to tí, ktorí zarábajú najmenej. Napríklad ak si zamestnanec uplatňuje odpočitateľnú položku na dve deti a jeho hrubý príjem je 4 500 Sk, podľa tohto návrhu zákona nezíska žiadnu náhradu. Musím preto vyjadriť nespokojnosť, že vláda nebolo schopná predložiť návrh, ktorý by zohľadnil práve sociálne najslabšie skupiny zamestnancov.

    V tomto smere chcem navrhnúť svoj druhý pozmeňovací návrh. Týka sa § 24 ods. 2 písm. j), ktorý navrhujem doplniť o nový odsek 5, ktorý by znel: "dopravu zamestnancovi do zamestnania a späť vo výške najviac polovice dohodnutej v uzatvorenej kolektívnej zmluve". Týmto spôsobom sa rozšíri položka nákladov vynaložená na zabezpečenie príjmov, ktoré sa odpočítavajú na základ výpočtu dane o ďalšie položky. Uvedené riešenie umožní, aby sa na dopravných nákladoch do zamestnania a späť podieľali štátny rozpočet, zamestnanci i zamestnávatelia, a mal by pomôcť tomu, aby sa motivácia hľadať zamestnanie, resp. vytvárať podmienky na zamestnávanie rozložila na zamestnanca a štát. Takéto riešenie, by malo byť riešením trvalejším, akým je napríklad sociálny fond. Chcem upozorniť, že podobné riešenie sa používa vo viacerých západoeurópskych krajinách a pri približovaní sa noriem k európskym by to bolo možné využiť.

    Mojím tretím pozmeňovacím návrhom je zmena účinnosti zákona. Mám kompromisný návrh účinnosť zákona navrhnúť od 1. 8. 1995, hoci zrušenie robotníckych lístkov bolo s účinnosťou k 1. 7. 1995.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Keďže nemám už viac prihlášok do rozpravy, pýtam sa, či chce niekto vystúpiť.

    Prosím, pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, pani ministerka, vážení kolegovia,

    sociálne zľavy v doprave rovnaké pre zamestnanca s 3000 aj s 13 000 korunovým platom sú prekonané. To, dúfam, uznávame všetci. V tom sa zhodli aj posledné tri vlády na Slovensku. Tie dve predchádzajúce, druhá Mečiarova, ktorá ich nerušila, lebo nemala predstavu riešenia kompenzácií a dosahu na slabšie skupiny obyvateľstva, a vláda Jozefa Moravčíka mala už predstavu aj o kompenzáciách, pre krátkosť jej funkčného obdobia ich však nerealizovala. Terajšia vláda urobila to, čo vedela už pred dvoma rokmi, zrušila zľavy, ale bez patričných kompenzácií. Tie máme teraz na stole.

    Dámy a páni, štátne sociálne dávky - terajšie i budúce - v rámci novej koncepcie transformácie sociálnej sféry sa poskytujú na základe testovania príjmov. Samotné testovanie príjmov však nemá žiadny zmysel, ak nie je vztiahnuté na rodinu, počet jej členov, ktorí sú odkázaní na príjem živiteľa rodiny. A tak je to i v prípade vládneho návrhu riešenia kompenzácií za zrušené zľavy v doprave. Zavádza sa "adresnejší spôsob úľav" tak, že sa umožňuje tým, ktorí majú príjem do 7 000 Sk mesačne a skutočné výdavky na dopravu vyššie ako 200 Sk, odpočítať zo základu dane vyššiu sumu, ako bolo doteraz. Hovorím zámerne v úvodzovkách adresnejšie, lebo v skutočnosti to nie je adresnejšie. Vláda neprišla na nič lepšie za 5 mesiacov od zrušenia zliav od 1. júla, ako na tento možno najmenej vhodný spôsob riešenia. A to nehovorím o tom, koľko mali vládni úradníci času do 1. júla tohto roka.

    Vláda sa rozhodla pre variant, ktorý poznáme už z minulosti z oblasti inej dávky, prídavkov na deti. Ešte si, dúfam, pamätáte, ako druhá vláda Vladimíra Mečiara navrhla jednu hranicu 16 800 korún na poberanie prídavkov na deti bez ohľadu na počet detí, bez ohľadu ne počet členov rodiny. A stalo sa, že trojčlenná rodina, v ktorej obaja rodičia boli zamestnaní, prídavky na deti na jedno dieťa dostala a iná rodina, ktorá mala tri či štyri deti s jedným zamestnaným rodičom, nie. Pamätáte si iste na každý mesiac sa opakujúce "manévre" rodičov s potvrdeniami o príjme v mzdových učtárňach. Našťastie to netrvalo dlho a parlament zrušil aj túto nespravodlivosť náhradou alebo posudzovaním príjmov v rodine vo vzťahu k životnému minimu, aj nezmyselnú a zbytočnú administratívu mesačného preukazovania príjmov.

    Preto mám takýto pozmeňovací návrh: v bode 1 písm. b) sumu vo výške 300 korún nahradiť sumou 800 korún. Druhú vetu v písmene b) - to sú tie spomínané a kritizované diferenciačné kritériá - vypustiť.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Benčík.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené a milé kolegyne, vážení kolegovia,

    ak som dnes pri nejakej príležitosti, myslím, pri obede hovoril, že za rok čo som v tomto parlamente, odborne upadám, tak na tom trvám, lebo tu sa odbornosť nenosí, ale získal som nové skúsenosti. Tieto skúsenosti spočívajú v tom, že veľmi tu záleží na tom, kto to hovorí, a nie čo hovorí. Chcel by som vám oznámiť, že budem podporovať návrh pani Chlebovej, budem podporovať návrhy pána Volfa, pani Ďurišinovej, ale pretože to oni prednášali, nie som si istý, či to schválite. Myslím si však, že logika je taká, že ak od 1. júla bolo zvýšené cestovné, tak by sme od 1. júla mohli vykonať aj kompenzáciu. Neverím tomu, že návrhy, ktoré tu boli predložené, schválime. Preto podávam návrh, aby článok II znel takto: "zákona po prvý raz za mesiac" - nie september, ale "júl". Je to logické. Keď už nemáme normálne a správne kompenzovať, tak aby sme kompenzovali aspoň od toho termínu, od ktorého sa zvýšilo cestovné. To je môj jediný návrh a pokorne vás prosím, aby sme takúto logickú vec schválili.

    Ďakujem vám a dúfam, že aspoň toto podporíte.

  • Ďakujem vám, pán kolega. Dámy a páni, hlási sa ešte niekto do rozpravy?

  • Ak nie, vyhlasujem rozpravu o tridsiatom ôsmom bode nášho programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán podpredseda vlády? Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci,

    transformačný proces prináša so sebou aj veľa zložitých bolestivých krokov riešenia cenových disproporcií, pričom štát nebude mať vždy dostatok zdrojov, aby vedel do haliera vykompenzovať dôsledky príslušných opatrení na tie najviac, nehovoriac na všetky sociálne kategórie, ale na tie najslabšie sociálne kategórie. Primárne treba rátať, že základné systémové riešenie opatrení, podobných, aké boli prijaté pri riešení cestovného, musia byť viazané na bázu rastu, na bázu vývoja reálnych miezd, ktorý sa bude opierať o rast produktivity práce, o efektívny rast ekonomiky a takéto riešenie sa musí opierať o súčasnú diferenciáciu nie príplatkov na cestovné, ale ohodnotenia pracovného výkonu. Cez takéto ohodnotenie môže zamestnávateľ vyjadriť svoj záujem na príslušnom pracovníkovi a zainteresovať ho na dochádzke do zamestnania i z väčších vzdialeností. To je systém.

    Druhá vec je v tom, že štát síce čiastočne obmedzil dotácie do dopravy, ale naďalej, a to uvidíte v štátnom rozpočte, miliardovými čiastkami v oblasti dopravy prispieva, takže stále existuje dotácia v oblasti dopravy pomerne vo veľkom rozsahu.

    Pokiaľ tu boli navodené niektoré námety na úpravu predmetu novely zákona, ja by som povedal systémovo, že absolútne nepripadá do úvahy vynímanie alebo dokonca zarátavanie cestovných nákladov občanov zamestnancov do nákladov príslušnej fabriky a zníženie daňového základu pre nápočet dane z príjmov. To je absolútne nesystémové riešenie, pretože ide o požitky zamestnancov a tie sa majú premietať predovšetkým v oblasti príjmov zamestnancov. Pokiaľ sa budete rozhodovať o príslušných námetoch na zvýšenie odpočitateľnej položky, ja som uvádzal, že treba vidieť tých 500 korún odpočitateľnej položky, to zvýšenie z 300 na 500, v kontexte so sociálnym fondom. To znamená, že tých zhruba 45 korún, ktoré z tohto nápočtu vychádzajú, s diferencovaným príspevkom zo sociálneho fondu by dávalo spomínanú tretinu riešenia, na ktorom sa má podieľať štát.

    Podobne, pokiaľ ide o termín 1. september, myslím si, že to je zdôvodnené aj v predkladacej správe. Bolo dovolenkové obdobie, keď náklady predsa len v mesiacoch júl, august nie sú adekvátne tým nákladom, ktoré vznikajú v priemere, hovoríme o priemere v ďalších mesiacoch.

    Samozrejme, bude vecou rozhodnutia tohto parlamentu, ako sa skončí konečný návrh predloženého zákona.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Žiada si záverečné slovo spravodajkyňa výborov pani poslankyňa Nováková?

  • Pani poslankyňa si nežiada záverečné slovo, takže pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Opäť žiadam poslancov, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby prišli na hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia,

    v rozprave vystúpili piati poslanci a predniesli osem pozmeňovacích návrhov. Budeme hlasovať o pozmeňovacích návrhoch tak, ako boli predložené.

    Prvý pozmeňovací návrh predniesla pani poslankyňa Chlebová. Vzhľadom na to, že vznikli isté nedorozumenia s jej pozmeňovacím návrhom, prečítam ho celý tak, ako mi ho odovzdala písomne. V § 6 ods. 12 písm. b) nové znenie: sumu vo výške 300 Sk za každý kalendárny mesiac na čiastočnú úhradu výdavkov spojených s výkonom práce, ak zamestnanec vykonáva prácu viac ako päť kalendárnych dní v kalendárnom mesiaci. Táto suma sa zvyšuje na 700 Sk zamestnancovi na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, u ktorého priemerný mesačný zárobok nepresahuje 7 000 Sk a jeho skutočne vynaložené výdavky na dopravu do zamestnania pravidelnou autobusovou dopravou, s výnimkou mestskej hromadnej dopravy, a železničnou osobnou dopravou sú najmenej 200 Sk mesačne. O tieto sumy sa neznižuje príjem uvedený v odseku 1 písm. d). Vážené kolegyne, kolegovia, takto predložený pozmeňovací návrh odporúčam prijať.

  • Ďakujem. Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča návrh pani Chlebovej prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh pani poslankyne Chlebovej sme prijali.

    Môžete pokračovať, pani kolegyňa.

  • Ako druhý v rozprave vystúpil pán poslanec Volf a predniesol dva pozmeňovacie návrhy. Prvý: novelizovanú zmenu § 6 ods. 12 písm. b) článku - navrhuje zmeniť zvýšenú sumu na čiastočnú úhradu výdavkov zamestnancov spojených s výkonom práce na 1000 Sk namiesto vládou navrhovaných 500 Sk. Vážené kolegyne, kolegovia, predložený pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Dámy a páni, nakoľko sme schválili návrh pani poslankyne Chlebovej, myslím si, že tento návrh je bezpredmetný.

    Pán kolega Fogaš.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja si myslím, že to je návrh na vyššiu sumu, takže sa domnievam, že hlasovať o tom treba. To je iný návrh.

  • Ďakujem, pán kolega. Dámy a páni, prosím, prezentujte sa a hlasujte. Pani spoločná spravodajkyňa návrh neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

  • V prípade, že neprejde prvý návrh pána poslanca Volfa, navrhuje zmeniť číslo z 500 na 800. Vážené kolegyne, kolegovia tento pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Ďakujem. Prezentujme sa a zároveň hlasujme o druhom návrhu pána poslanca Volfa. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

    Konštatujem, že ani tento návrh pána poslanca Volfa sme neschválili.

  • Pani poslankyňa Ďurišinová dala tri pozmeňovacie návrhy. Prvý pozmeňovací návrh je bezpredmetný vzhľadom na to, že bol totožný s návrhom pána poslanca Volfa.

    Budeme hlasovať o druhom pozmeňovacom návrhu, ktorý znie: "v § 24 ods. 2 písm. j) - dopravu zamestnancovi do zamestnania a späť vo výške najviac polovice dohodnutej v uzavretej kolektívnej zmluve". Vážené kolegyne, kolegovia, návrh odporúčam neprijať.

  • Ďakujem. Dámy a páni, prezentujte sa a zároveň hlasujte. Pani spoločná spravodajkyňa neodporúča tento návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 25 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

    S procedurálnou otázkou sa hlási pani poslankyňa Ďurišinová.

  • Vážený pán predsedajúci, sťahujem svoj tretí pozmeňovací návrh a prikláňam sa k návrhu pána poslanca Benčíka.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani kolegyňa, pokračujte.

  • Ďalší vystúpil v rozprave pán poslanec Brocka, ktorý odporúča pozmeňovací návrh v takomto znení: "v bode 1 písm. b) sumu 300 Sk nahradiť sumou 800 Sk." Druhá veta sa vypúšťa. Vážené kolegyne, kolegovia, návrh odporúčam neprijať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa neodporúča tento návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov. Za návrh hlasovalo 25 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

    Konštatujem, že sme tento návrh neprijali.

  • Ako posledný vystúpil v rozprave pán poslanec Benčík, ktorý dal pozmeňovací návrh tohto znenia: Článok II - Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania podľa článku I bodu 3 tohto zákona po prvý raz za mesiac júl 1995. Článok III - Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. Vážené kolegyne, kolegovia, návrh odporúčam neprijať.

  • Prezentujme sa, prosím, a zároveň hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa neodporúča tento návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov. Za návrh hlasovalo 33 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

    Konštatujem, že sme tento návrh neprijali.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, teraz budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku s prijatým pozmeňovacím návrhom. Návrh odporúčam prijať.

  • Ďakujem. Dámy a páni, v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prezentujme sa, prosím, a zároveň hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov. Za návrh hlasovalo 91 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pekne, dámy a páni.

  • Ďakujem zároveň aj spoločnej spravodajkyni, ako i podpredsedovi vlády.

    T r i d s i a t y m d e v i a t y m bodom programu je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 275 a spoločnú správu výborov ako tlač 275a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Oľga Keltošová. Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    účelom predloženého návrhu novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov je zmiernenie dosahov úprav cestovného a sociálnych zliav v pravidelnej autobusovej doprave a železničnej osobnej doprave na zamestnancov.

    Podstatou predkladaných zmien zákona je navýšenie prídelu do sociálneho fondu o maximálnu výšku 0,5 % z určeného základu. Týmto základom je súhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za bežný rok, z ktorých sa zisťuje priemerný zárobok. Zároveň sa určuje účelové použitie tohto navýšeného prídelu fondu tak, že sa z neho môže poskytnúť len príspevok zamestnancom na dopravu do zamestnania a späť. Stanovujú sa podmienky tvorby navýšeného prídelu fondu, ako aj podmienky poskytovania príspevku z neho. Týmito podmienkami sú výška dosiahnutého priemerného mesačného zárobku zamestnanca vypočítaného podľa § 17 zákona číslo 1/1992 Zb. o mzde a odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku, a to do 7 000 Sk, a zároveň ako druhá podmienka výška skutočne vynaložených výdavkov na dopravu do zamestnania pravidelnou autobusovou dopravou a železničnou osobnou dopravou, a to 200 Sk mesačne.

    Konkrétna výška navýšeného prídelu do sociálneho fondu sa u jednotlivého zamestnávateľa dohodne prostredníctvom kolektívneho vyjednávania podľa konkrétnych možností zamestnávateľa a konkrétnych potrieb zamestnancov za rešpektovania zákonom stanovených podmienok.

    Dovoľujem si na vašu informáciu pripomenúť, že na dopravu do zamestnania možno zamestnancom príspevok poskytnúť už aj v súčasnosti podľa doterajšej právnej úpravy, t. j. na základe § 7 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom fonde, podľa ktorého zamestnávateľ môže poskytnúť z doteraz tvoreného sociálneho fondu okrem iného aj príspevok na dopravu do zamestnania podľa pravidiel dohodnutých v kolektívnej zmluve.

    Poskytovanie príspevku na dopravu do zamestnania a späť podľa citovaného ustanovenia súčasne platného zákona však nie je viazané na žiadne podmienky. Táto možnosť poskytovania príspevku na dopravu do zamestnania zo sociálneho fondu zostáva naďalej aj popri navýšenej tvorbe prídelu do sociálneho fondu zachovaná. Vzhľadom na to, že v súčasnosti nie sú podklady od zamestnávateľskej sféry o rozsahu predpokladaného navýšenia sociálneho fondu a že toto sa dá stanoviť len odhadom, bolo problematické exaktne vyčísliť dosahy na štátny rozpočet. To je zároveň aj moja odpoveď na vystúpenie pani poslankyne Ďurišinovej k časti informácií, ktoré sme od zamestnávateľov zatiaľ nedostali.

    Návrh zákona bol súčasťou návrhov na riešenie vplyvov úprav cestovného a sociálnych zliav v pravidelnej autobusovej a železničnej osobnej doprave na zamestnancov. Tento materiál bol predložený vo viacerých variantoch na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky. Naposledy návrh prerokovalo jej predsedníctvo dňa 16. októbra tohto roku. Kým zástupcovia Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky návrh zákona nepodporili, zástupcovia Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky sa s ním stotožnili. Vzhľadom na to, že v tripartite sa nepodarilo dosiahnuť konsenzus v otázke kompenzácií úprav cestovného, a teda aj v otázke znenia návrhu zákona o sociálnom fonde, predsedníctvo Rady hospodárskej a sociálnej dohody odporučilo podpredsedovi vlády a ministrovi financií a ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny predložiť materiál na rokovanie vlády.

    Vláda na svojom zasadnutí dňa 17. 10. materiál prerokovala a odporučila obom ministrom predložiť návrh zákona o sociálnom fonde vo variante, ktorý vám teraz predkladám. Návrh predkladaného zákona schválila vláda na svojom zasadnutí dňa 25. októbra tohto roku.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne pani ministerke Keltošovej. Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Jaroslava Pašku, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, milé kolegyne, vážení kolegovia, ctení hostia,

    dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 275.

    Uvedený vládny návrh zákona pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 601 zo dňa 25. októbra 1995 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci do termínu 10. novembra 1995. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci ako príslušný na skoordinovanie stanovísk výborov, ktoré sa majú premietnuť do spoločnej správy výborov.

    Všetky určené výbory návrh prerokovali v lehote, pričom Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie neprijali uznesenie o výsledku prerokovania návrhu, pretože podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov s ním nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky po prerokovaní vyslovil s návrhom súhlas a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky jeho schválenie bez pripomienok.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo po prerokovaní vládny návrh schválili a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky jeho schválenie so zmenami a doplnkami.

    Doplnok číslo 1 spoločnej správy je k článku I a požaduje rozšíriť článok I nad rámec návrhu vložením nového bodu 2 a zároveň doterajšie body 2 až 6 v článku I prečíslovať na body 3 až 7. Nový bod 2 by mal znieť: v § 3 ods. 2 sa slová "Národnej poisťovni" nahrádzajú slovami "zdravotným poisťovniam, Sociálnej poisťovni". Bol to návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

    Ďalej doplnok číslo 2 spoločnej správy je k článku I bod 3, kde v § 7 ods. 1 písm. c) sa požaduje doplniť za slová "autobusovou dopravou" slová "s výnimkou mestskej hromadnej dopravy". Požadoval to Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Ďalší doplnok číslo 3 spoločnej správy je k článku I bod 6, kde sa požaduje úvodnú vetu k bodu 6 upraviť nasledovne: v § 7 sa dopĺňajú odseky 4, 5 a 6, ktoré znejú... a zároveň sa požaduje doplniť nový odsek číslo 6, ktorý znie: "Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny upraví všeobecne záväzným predpisom spôsob preukazovania výšky výdavkov na dopravu do zamestnania a späť podľa odseku 4 a vedenie evidencie podľa odseku 5."

    Milé kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som uviedol svoje stanovisko k spoločnej správe Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 152 z roku 1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona číslo 286 z roku 1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov - tlač 275.

    Stanovisko k bodu 1 spoločnej správy: Je možné súhlasiť s rozšírením článku I nad rámec návrhu vložením nového bodu 2, považujem však za potrebné znenie nového bodu 2 upraviť. Návrh upraveného textu uvedeného bodu uvediem v rozprave. Preto bod 1 odporučím neprijať.

    Ďalej stanovisko k bodu 2 spoločnej správy: S doplnením slov "s výnimkou mestskej hromadnej dopravy" v § 7 ods. 1 písm. c) za slovami "autobusovou dopravou" je možné súhlasiť, a preto ho odporúčam prijať.

    Stanovisko k bodu 3 spoločnej správy: S doplnením nového odseku 6 v § 7 a zároveň s úpravou úvodnej vety bodu 6 neodporúčam súhlasiť, pretože splnomocňovacie ustanovenie § 7 ods. 6 pokladám za nadbytočné. Preukazovanie výšky výdavkov na dopravu do zamestnania a späť a vedenie evidencie podlieha vedeniu účtovníctva a jeho preukázateľnosti, ktoré upravuje zákon číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve. Okrem toho podľa § 4 zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 83/1994 Z. z., je Ministerstvo financií Slovenskej republiky ústredným orgánom štátnej správy aj pre financie a zabezpečuje aj výkon štátnej správy vo veciach jednotného účtovníctva a účtovného výkazníctva. Z toho vyplýva, že úprava spôsobu preukazovania výšky výdavkov na dopravu do zamestnania a späť a vedenie evidencie nepatrí do pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na to, že chcem uviesť spresnený pozmeňovací návrh k článku I, hlásim sa ako prvý do rozpravy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Paškovi. Otváram rozpravu o tridsiatom deviatom bode programu. Nech sa páči, môžete vystúpiť ako prvý v rozprave. Písomne mám prihláseného ďalej pána poslanca Volfa zo Spoločnej voľby.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňovací návrh k článku I. Do článku I navrhujem vložiť nový bod 2, ktorý znie: "v § 3 ods. 2 sa slová "Národnej poisťovni" nahrádzajú slovami "zdravotným poisťovniam, Sociálnej poisťovni" a za slová "Fondu zamestnanosti" sa vkladajú slová "Slovenskej republiky". Doterajšie body 2 až 6 sa potom prečíslujú na 3 až 7.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Volf. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    vládou navrhovaná novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov, mal byť ďalším z kompenzačných pokusov, ktoré reagujú na neprimerané zvýšenie cien a obmedzenia zliav na cestovnom k 1. júlu tohto roku. Návrh zákona taxatívne určuje percentuálnu hranicu prídelu na kompenzáciu zvýšených nákladov na cestovné pre skupinu zamestnancov, ktorí spĺňajú vládou určené kritériá, teda priemerný mesačný zárobok do 7 000 Sk a minimálne mesačné náklady na cestovné 200 Sk, teda pokračuje v určovaní možností využitia sociálneho fondu. K tomuto predloženému návrhu mám niekoľko pripomienok.

    1. Ani doterajšia výška sociálneho fondu neumožňuje plnohodnotné uskutočňovanie sociálnej politiky zo strany zamestnávateľa, najmä v podnikoch, ktoré nie sú výrazne ziskové. Túto situáciu nemení ani predložený vládny návrh zákona, ktorý len navyšuje sociálny fond maximálne o 0,5 % určený na kompenzáciu zvýšených nákladov na cestovné.

    2. Základ na určenie povinného prídelu neobsahuje, a nemení to ani predložený návrh, sumu štipendií pre zamestnancov na internej ašpirantúre a na študijnom pobyte. Pritom podiel takýchto zamestnancov pri kvalitatívnej zmene výrobnej štruktúry podnikov a zvýšených požiadavkách na vzdelanie a kvalifikáciu bude narastať.

    3. Obmedzujúce kritériá na poskytovanie príspevku zo sociálneho fondu na úhradu zvýšených nákladov na cestovné neobstoja, navyše, keď sa uplatňujú aj pri zákone o daniach z príjmov. Je veľa prípadov, keď živiteľ viacčlennej rodiny má síce priemerný mesačný zárobok nad 7 000 Sk, ale životné náklady rodiny, ktorá z tohto príjmu žije, sú oveľa vyššie ako u bezdetných pracovníkov s príjmom pod 7 000 Sk mesačne. Je tu porušený princíp spravodlivosti a dochádza k situáciám, ktoré ohrozujú predovšetkým rodiny s viacerými deťmi.

    4. Určenie maximálnej hranice na poskytovanie úhrad za zvýšené cestovné zo sociálneho fondu postihuje zamestnancov podniku, kde veľká časť z nich je závislá od každodennej dopravy do zamestnania. Príspevok, ktorý zodpovedá tejto hornej hranici spolu s čistým príjmom, ktorý vzniká v dôsledku zmien zákona o daniach z príjmov, dosiahne maximálne 90 až 100 korún mesačne, čo môže byť u niektorých podnikov nedostatočné. Argumentácia, že niektoré podniky hradia zvýšenie nákladov na cestovné aj mimo sociálneho fondu, teda zo zisku, neobstojí. Veď podľa ministra hospodárstva pána Duckého je 30 % slovenských podnikov nezdravých, a teda bez reálnej možnosti dávať príspevky zo zisku pre svojich zamestnancov. V čase, keď sa v dostatočnej miere neuplatňuje zatiaľ zákon o konkurze a keď nie je záruka rýchleho ozdravenia podnikov, zostala by značná časť robotníkov a zamestnancov aj tak závislá len od príspevkov zo sociálneho fondu.

    Navrhujem preto

    1. aby § 3 ods. 1 písm. a) v článku I znelo: "Fond sa tvorí ako úhrn povinného prídelu vo výške 1,5 % zo základu uvedeného v § 4 ods. 1." Pritom sa ruší § 3 ods. 2 a v § 3 odsek 3 sa stáva odsekom 2.

    2. § 4 ods. 1 znie: "Základom na určenie povinného prídelu je objem mzdových prostriedkov zúčtovaných zamestnancom na výplatu v bežnom roku, vrátane štipendií zúčtovaných na výplatu v bežnom roku interným vedeckým ašpirantom a zamestnancom na študijných pobytoch, znížený o odmeny podľa predpisov o autorskom práve." Tam je vlastne doplnená otázka štipendistov.

    3. Ruší sa § 7 ods. 1 a ods. 2 v pôvodnom znení a nový § 7 ods. 1 znie: "Prostriedky sociálneho fondu sa použijú na realizáciu sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Konkrétne použitie sociálneho fondu dohodne zamestnávateľ a príslušný odborový orgán v kolektívnej zmluve."

    § 7 ods. 3 sa stáva odsekom 2 a znie: "Na rovnaké účely použije fond zamestnávateľ, u ktorého nepôsobí odborová organizácia".

    Toľko moje návrhy. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Volfovi. Prosím, pán poslanec Brocka, máte slovo.

  • Dámy a páni,

    mám tri pozmeňovacie návrhy k tomuto návrhu zákona a súvisia s tým istým, o čom som hovoril, keď sme prerokúvali pred chvíľou novelu zákona o dani z príjmu. Týka sa tej nespravodlivej adresnosti alebo poskytovania určitých úľav alebo kompenzácií za zrušené zľavy.

    Druhá je vec preukazovania vynaložených výdavkov na dopravu do zamestnania.

    Moje tri pozmeňovacie návrhy smerujú k vypusteniu diferenciačných kritérií a k úplnému vypusteniu preukazovania výšky výdavkov na dopravu do zamestnania.

    K prvému problému, tak ako hovoril kolega Volf, naozaj si myslím, že je to trošku na hlavu postavené, aby sme slobodnému kompenzovali výdavky na dopravu, a otcovi rodiny nie. Moje tri návrhy:

    V bode 1 vypustiť časť vety v treťom riadku "ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 1 písm. c)".

    Druhá pripomienka: V bode 3 vypustiť časť vety od druhého riadku ďalej "u ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 7 000 korún a ich skutočne vynaložené výdavky na dopravu do zamestnania pravidelnou autobusovou dopravou a železničnou osobnou dopravou sú najmenej 200 korún mesačne". Tento text vypustiť.

    A môj tretí pozmeňovací návrh je vypustiť celý odsek 6. To je odsek, ktorý hovorí o preukazovaní výdavkov na dopravu.

    Dámy a páni, tak ako rozsah príspevku do sociálneho fondu je vecou dohody v kolektívnej zmluve, navrhujem týmito pozmeňovacími návrhmi, aby aj použitie príspevku bolo vecou dohody v kolektívnej zmluve. Je to nakoniec v súlade i s transformáciou sociálnej sféry rozširovať zmluvnú voľnosť v kolektívnych pracovných vzťahoch.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Brockovi. Vážení páni poslanci, chce ešte niekto vystúpiť v rozprave?

  • Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o tridsiatom deviatom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pani ministerka Keltošová? Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    predpokladala som, že k tomuto návrhu novely zákona bude diskusia. Uvedené návrhy poznám dôverne z rokovania spomínanej tripartitnej komisie. Podotýkam, že táto pracovná komisia rokovala 2. 10., 9. 10., 11. 10. Predkladalo sa x možných rôznych variantov, riešení, hľadali sme, ako najlepšie tento problém vyriešiť. Ťažko sa však dohodnúť, ak jedna strana, jeden sociálny partner príde na rokovanie komisie so svojou utkvelou predstavou a tej sa drží od začiatku do konca. Jedna aj druhá strana, teraz mám na mysli stranu zamestnávateľov a stranu vládnu, sme urobili určité ústupky. Tieto ústupky sa napokon aj premietli do predkladaného vládneho návrhu.

    Chcela by som podotknúť len jedno, že tento vládny návrh, táto novela, nerieši použitie sociálneho fondu ako takého. Táto novela navýšením o pol percenta rieši len dôsledky, ktoré vznikli zrušením zliav na cestovnom. Čiže riešiť v rámci tejto novely - a to bol tiež jeden z návrhov a odznel aj tu z úst pána poslanca Brocku - celý zákon 152 znamená pripraviť úplne nový návrh. Takže nemôžem prijať tento návrh, poznám ho dôverne zo spomínaných troch či štyroch rokovaní a potom následne z rokovaní v tripartite, kde sme vysvetlili svoje stanoviská, prečo nemôžeme nechať na voľnú dispozíciu zamestnávateľom, aby nakladali s tým pol percentom tak, ako sami uznajú za vhodné. Je to účelovo viazané len za podmienok, ktoré tu už odzneli, to je tých 7000 korún a 20 korún na náklady.

    Myslím si, že pred pár minútami ste odsúhlasili ďalší ústupok zo strany vládnej koalície, t. j. navýšenie odpočitateľnej položky dane z 500 na 700 korún. Prosím vás, dajte si tieto veci do kontextu a nesnažte sa presvedčiť verejnosť, že 7000 korún dnes je mzda väčšiny zamestnancov. Je to priemerná mzda. Viem o odvetviach, kde priemerná mzda je podstatne vyššia a tam si to naozaj riešia už teraz zamestnávatelia v rámci kolektívneho vyjednávania so svojimi zamestnancami.

    Takže ešte raz, účelom tejto novely nie je riešiť použitie sociálneho fondu ako takého. Zároveň chcem upozorniť, že podľa zákona § 7 ods. 1 písm. b) zákona 152 už dnes zamestnávatelia a odborári, resp. ich zástupcovia, ktorí si to dohodli, majú v kolektívnej zmluve zakotvené príspevky na dopravu. Okrem toho čo platí v § 7 ods. 1 písm. b) zákona 152, prichádzame s ďalším pol percentom navýšenia, ktoré, pochopiteľne, už teraz sa účelovo viaže len určitým skupinám zamestnancov, ktorí spĺňajú tieto kritériá.

    Myslím si, že záver, ktorý vyplynul aj z rokovaní tripartitnej komisie a ktorý neskôr odznel aj na samotnej tripartite, bol po dohode so zamestnávateľskou stranou akceptovaný. To znamená, že náklady na dopravu bude štát znášať z jednej tretiny, z druhej tretiny zamestnávateľ a z tretej tretiny zamestnanec.

    Myslím si, že aj problém interných ašpirantov, o ktorých tu hovoril pán poslanec Volf, sa už takisto môže riešiť v rámci nedávno prijatej novely 143, kde sa umožňuje kolektívne vyjednávanie tak v rozpočtovej sfére, ako doteraz to bolo vo sfére výrobnej. Čiže bude závisieť znova od rokovaní medzi odborovými organizáciami v rozpočtovej sfére a medzi ich zamestnávateľmi. Zákon, novela zákona 143 to umožňuje.

    Ďalej tu bola otázka, čo s tými zamestnancami, kde nepôsobí odborová organizácia. Sú tam viaceré možnosti podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní. Čiže tam, kde nedôjde k dohode, nastupuje inštitút podľa kolektívneho vyjednávania, najprv sprostredkovateľ, potom rozhodca a potom na záver až súd. Okrem toho je to riešené v predkladanej novele zákona, pán poslanec Volf, je to v bode 5. Je to § 7, novonavrhovaný odsek 3.

    Pokiaľ ide o záver, ktorý povedal pán Brocka, vypustiť kritériá - myslím si, že to hádam ani nemyslel vážne, že vypustiť kritériá príjmu. Som presvedčená, že práve tým, že umožňujeme pri kolektívnom vyjednávaní, aby sa navýšila jednak odpočitateľná položka zo základu dane, jednak ponechávame paušálne všetkým zamestnancom bez rozdielu príjmu tých 300 korún, existuje už spomínaný zákon 152, ktorý môže riešiť individuálne prípady - to je presne váš prípad, o ktorom ste hovorili, 7000 korún príjmu a štyri deti - bude závisieť od odborovej organizácie, aby v rámci spomínaného § 7 ods. 1 písm. b) vyriešila odborová organizácia problém toho-ktorého zamestnanca, živiteľa viacdetnej rodiny.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verte mi, že tento návrh sa nerodil ľahko. Strávili sme pri ňom množstvo hodín. Všetky návrhy, ktoré tu odzneli, beriem ako podnety, ale možno o rok uvidíme, ako sa skončia teraz kolektívne vyjednávania, uvidíme, ako sa zachová zamestnávateľská strana, nevylučujem, že sa môžeme stretnúť znova s podobným návrhom v priebehu polroka alebo roka.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke Keltošovej. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Paška?

  • Vážené kolegyne a kolegovia, keďže bola rozprava ukončená, pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Pašku, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy. Nech sa vám páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia,

    v rozprave vystúpili traja poslanci, ktorí predniesli spolu 7 pozmeňovacích návrhov. Navrhujem, aby sme pristúpili k hlasovaniu o jednotlivých bodoch spoločnej správy.

    Bod 1 spoločnej správy odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 1 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov. Za návrh hlasovalo 18 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod 1 spoločnej správy nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spravodajca.

  • Bod 2 spoločnej správy navrhujem prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 2 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že bod 2 spoločnej správy bol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

  • Bod 3 spoločnej správy odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 3 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca tento bod odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 10 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Konštatujem, že bod 3 spoločnej správy nebol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Budeme hlasovať o pozmeňovacích návrhoch z rozpravy. Prvý pozmeňovací návrh som predniesol ja. Návrh odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Paška. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh poslanca Paška bol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Ďalšie tri pozmeňovacie návrhy predniesol pán poslanec Volf.

    Prvý pozmeňovací návrh sa týkal § 3 ods. 1 písm. a). V § 3 ods. 1 písm. a) v článku I znie: "fond sa tvorí ako úhrn a) povinného prídelu vo výške 1,5 % zo základu uvedeného v § 4 ods. 1". Pritom sa ruší § 3 ods. 2 a v § 3 ods. 3 sa stáva odsekom 2. Návrh odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Volfa. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 25 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Volfa nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Volfa hovorí - § 4 ods. 1 znie: "Základom na určenie povinného prídelu je objem mzdových prostriedkov zúčtovaných zamestnancom na výplatu v bežnom roku, vrátane štipendií zúčtovaných na výplatu v bežnom roku interným vedeckým ašpirantom a zamestnancom na študijných pobytoch, znížený o odmeny podľa predpisov v autorskom práve."

    Vzhľadom na vysvetlenie, ktoré podala pani ministerka, návrh odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána Volfa, tak ako bol prečítaný. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 29 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Tretí pozmeňovací návrh pána poslanca Volfa znie: "Ruší sa § 7 ods. 1 a ods. 2 v pôvodnom znení". Nový § 7 ods. 1 znie: "Prostriedky sociálneho fondu sa použijú na realizáciu sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Konkrétne použitie sociálneho fondu dohodne zamestnávateľ a príslušný odborový orgán v kolektívnej zmluve." § 7 ods. 3 sa stáva odsekom 2 v znení: "Na rovnaké účely použije fond zamestnávateľ, u ktorého nepôsobí odborová organizácia." Návrh odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o treťom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Volfa. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 34 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Ako tretí vystúpil v rozprave pán poslanec Brocka. jeho prvý pozmeňovací návrh znie: "v bode 1 písmeno b) vypustiť časť vety v treťom riadku.

  • Je možné hlasovať o všetkých troch návrhoch.

  • Takže podľa vyjadrenia pána poslanca Brocku môžeme hlasovať en bloc o týchto troch návrhoch. Pozmeňovacie návrhy pána Brocku odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o troch pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Brocku. Pán spoločný spravodajca ich odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 22 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Konštatujem, že tieto tri pozmeňovacieho návrhy neboli prijaté.

  • Vážený pán predsedajúci, ukončili sme hlasovanie o pozmeňovacích návrhoch, môžeme hlasovať o návrhu zákona ako celku. Návrh odporúčam prijať.

  • Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, prezentujme a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh zákona prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca, za spoluprácu.

    Vážené kolegyne a kolegovia, naplnil sa náš program, končíme dnešné zasadanie, ako bolo vopred stanovené. V rokovaní 11. schôdze Národnej rady okračujeme v pondelok o 13.00 hodine. Prosím, aby ste sa dostavili načas.

    Prajem vám všetkým dobrý koniec týždňa. Dovidenia.