• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní prerušenej 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    podľa schváleného programu pristúpime k prerokovaniu

    písomných odpovedí členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky prednesené, resp. písomne podané na 9. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky,

    ktoré sú š t y r i d s i a t y m ô s m y m bodom programu. Písomné odpovede ste dostali ako tlač číslo 274.

    Pýtam sa, vážené pani poslankyne a vážení poslanci, či súhlasíte s odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na vaše interpelácie.

    Faktická poznámka - pán poslanec Hornáček.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážení členovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia, vážený pán predsedajúci,

    nie som autorom ani jednej interpelácie, o ktorej teraz máme diskutovať, ale keďže podľa ústavy sa o interpeláciách koná rozprava, prihlásil som sa do rozpravy s krátkou otázkou a chcem využiť to, že prvýkrát po dlhom období na odpovede na interpelácie sa dostavil značný počet členov vlády, z ktorých viacerí odpovedali poslancom vo veci úhrady nákladov, ktoré mali mestá a obce v súvislosti s návštevou Jeho Svätosti Jána Pavla II.

    Odpovede viacerých členov vlády, tak ako som si ich prečítal, zneli tak, že vláda Slovenskej republiky do konca októbra, keďže odpovede adresovali poslancom okolo 20. októbra, bude komplexne riešiť tento problém a prijme nejaké riešenie. Teda nemohli poslancom ešte vtedy odpovedať, ako to vláda vyriešila. Minister vnútra, minister financií a ďalší ministri, aj zahraničných vecí, písali v tomto duchu. Bolo by dobré, keby teraz vystúpil jeden z pánov ministrov a informoval poslancov, ako sa tento problém doriešil vzhľadom na to, že je 15. novembra a myslím si, že už vláda nejaké riešenie prijala, ale poslanci o ňom nie sú informovaní. Aby sa predišlo tomu, že sa budú podávať nové a nové interpelácie, bolo by dobré, keby v tejto rozprave vystúpil jeden zodpovedný minister a túto informáciu poslancom podal.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Čiže žiadate niektorého ministra alebo člena vlády, aby vystúpil k tejto otázke. Vystúpi niekto? Nech sa páči, pán minister Hudec.

  • Vážený pán podpredseda a predsedajúci parlamentu, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády,

    ak dovolíte, odpoviem veľmi stručne. Materiál je pripravený na rokovanie vlády už tri týždne, ale, žiaľbohu, neboli ešte dokladované niektoré finančné záležitosti, kvôli ktorým sme nechceli tento materiál unáhlene schváliť. Materiál je pripravený, doťahujú sa technické záležitosti. Predpokladám, že najbližšie rokovanie vlády celý tento problém dorieši.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán minister Zlocha.

  • Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada,

    za rezort životného prostredia môžem povedať, že všetky mestá, ktoré Svätý otec navštívil a ktoré predložili žiadosť na vybudovanie zariadení súvisiacich so životným prostredím, sú už z hľadiska životného prostredia finančne vyrovnané. Každé dostalo milión korún.

  • Ďakujem pánu ministrovi Zlochovi. S faktickou poznámkou vystúpi pán Milan Gaľa. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Chcel by som poďakovať podpredsedovi vlády a ministrovi financií Ing. Kozlíkovi a ministrovi vnútra Slovenskej republiky doktorovi Hudekovi za odpoveď na moju interpeláciu podanú na 9. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá sa týkala spôsobu a termínu oddlženia výdavkov, ktoré vznikli slovenským mestám v súvislosti s návštevou Svätého otca Jána Pavla II. na Slovensku.

    Chcem veriť a nemám dôvod neveriť, že vláda Slovenskej republiky má skutočne záujem uviesť veci do súladu s prísľubmi, ktoré boli dané primátorom miest Prešov, Košice, Levoča, Bratislava, Nitra a Šaštín a prihováram sa, vzhľadom na skutočne zlý rozpočtový stav uvedených miest, za urýchlené riešenie dofinancovania vzniknutých nákladov.

    Ďakujem.

  • Odpoveď na vašu interpeláciu je pod písmenom 3, áno?

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Bauerová.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády,

    chcem oznámiť, že som dostala odpoveď na moju interpeláciu, resp. otázky od pána ministra Hudeca. Položila som šesť konkrétnych otázok. Okrem iného o tom, na základe akých kritérií boli rozdelené účelové prostriedky pre menšinovú kultúru, ako boli doteraz čerpané, či boli medzitým zmenené kritériá, ako boli v konečnom dôsledku rozdelené, koľko peňazí dostala spoločnosť s ručením obmedzeným KUBO-GORAL z týchto prostriedkov.

    Namiesto odpovedí na tieto moje otázky som dostala odpoveď, ani to nie celkom jasnú, prečo Csemadok nedostal peniaze v uplynulom roku. Chcela by som veriť, že raz, skôr alebo neskôr, dostanem odpoveď aj na tie otázky, na ktoré som sa pýtala. To po prvé.

    Po druhé - chcem oznámiť, že som nedostala odpoveď od pani ministerky Slavkovskej namiesto tej odpovede, ktorú Národná rada Slovenskej republiky na minulom zasadnutí odmietla.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Javorský, nech sa páči. Ale, prosím vás, treba povedať, pod ktorým číslom je odpoveď.

  • Ďakujem. Ja len chcem poďakovať za odpovede na interpeláciu, ktorú som mal v predmetnej záležitosti úhrady faktúr spojených s návštevou Svätého otca na Slovensku, ale prosil by som pána ministra Hudeca, aby nám, keď je to možné, konkretizoval, ktoré mesto si nesplnilo svoju povinnosť a nedokladovalo tie výdavky tak, ako malo, pretože som si to overoval. Mestá, ako aj prednostovia okresných úradov, ktorí vlastne parafovali doklady, že sú v poriadku, tvrdia niečo iné. Hovoria, že je to na ich úrovni uzavreté a už dávno, už pred mesiacom. Takže zdá sa mi, že je tu rozpor v tom, čo hovoril pán minister, a v tom, čo hovoria zástupcovia miest a prednostovia okresných úradov.

    Keby bol taký láskavý a povedal, ktoré mestá konkrétne majú tieto nedostatky, že nemajú tam doložené potrebné doklady, ktoré ministerstvo financií vyžaduje.

  • Ďakujem. Pán poslanec Köteles, nech sa páči.

    Ešte predtým pani ministerka, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    pani poslankyňa, ospravedlňujem sa. Dostala som do rúk dve interpelácie - pána poslanca Szigetiho a pána poslanca Pásztora. Na obidve som odpovedala. Tá vaša sa mi skutočne do rúk nedostala. Keby som ju bola dostala, bola by som vám odpovedala. Ospravedlňujem sa. Urobím to k budúcemu plénu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke. Pán poslanec Köteles, nech sa páči, ale povedzte aj číslo, máte materiály pred sebou, kde vaše číslo je uvedené.

  • Vážená Národná rada, vážení členovi vlády, vážený pán predsedajúci,

    dovoľte mi, aby som reagoval na odpoveď pána ministra Hudeca na moju interpeláciu. V interpelácii v zmysle zákona číslo 44/1989 Zb. som žiadal konkrétnu odpoveď na nasledujúce otázky:

    a) v akej výške dostali štátne dotácie jednotlivé divadlá v Slovenskej republike do septembra 1995,

    b) v akej výške dostanú uvedené divadlá štátne dotácie v roku 1995 globálne,

    c) aké kroky hodlá urobiť Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, aby sa odstránil priepastný rozdiel v štátnej podpore medzi maďarskými, podľa pána ministra slovenskými divadlami hrajúcimi po maďarsky, a minimálne celoslovenským priemerom.

    Vzhľadom na fakt, že pán minister kultúry v jednoznačnom rozpore so zákonom číslo 44, ktorý mu ukladá za povinnosť poskytnúť poslancom Národnej rady konkrétne informácie, mi ani na jednu otázku neodpovedal, teda hrubo porušil zákon o Slovenskej národnej rade, navrhujem:

    a) aby Národná rada Slovenskej republiky hlasovaním neprijala odpoveď pána ministra k mojej interpelácii,

    b) aby Národná rada Slovenskej republiky prijala text uznesenia - citujem:

    "Národná rada Slovenskej republiky v zmysle zákona číslo 44/1989 Zb. žiada ministra kultúry o poskytnutie nasledujúcich informácií:

    a) v akej výške dostali štátne dotácie jednotlivé divadlá v Slovenskej republike do septembra 1995,

    b) v akej výške dostanú uvedené divadlá štátne dotácie v roku 1995 globálne,

    c) aké kroky hodlá urobiť Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, aby sa odstránil rozdiel v štátnych dotáciách.

    Takisto som sa obrátil s otázkami na vládu Slovenskej republiky ohľadom tzv. Benešových dekrétov. V interpelácii som vychádzal z faktu, že vláda Slovenskej republiky dňa 30. júna 1993 pri vstupe do Rady Európy sa pred celým svetom slávnostne zaviazala, že v dohľadnej budúcnosti napraví krivdy spáchané po druhej svetovej vojne na základe dodnes platných tzv. Benešových dekrétov.

    Žiaľ, napriek tomu, že som interpeloval vládu Slovenskej republiky, odpovedal mi len pán minister spravodlivosti.

    Pán minister, ďakujem za odpoveď, v ktorej ste mi veľmi fundovane a vyčerpávajúco vysvetlili, prečo sa neriešila tá veľmi citlivá otázka zákonnými formami. Žiaľ, ani vy ste neodpovedali na moje otázky. Z tohto dôvodu navrhujem:

    a) aby Národná rada Slovenskej republiky hlasovaním neprijala odpoveď,

    b) aby Národná rada Slovenskej republiky prijala text uznesenia - citujem:

    "Národná rada Slovenskej republiky v zmysle zákona číslo 44/1989 Zb. žiada vládu Slovenskej republiky o poskytnutie nasledujúcich informácií:

    a) aké konkrétne kroky urobila vláda Slovenskej republiky na uplatnenie záväzkov prijatých pri vstupe do Rady Európy,

    b) kedy predloží vláda Slovenskej republiky legislatívne návrhy na vysporiadanie následkov niektorých tzv. diskriminačných benešovských dekrétov,

    c) akým spôsobom hodlá vláda Slovenskej republiky odškodniť občanov Slovenskej republiky odvlečených na nútenú prácu do českých a moravských pohraničných oblastí v rokoch 1945 až 1948.

    A takisto som sa obrátil na vládu s otázkou, kto ovláda vo vláde Slovenskej republiky naspamäť text Vyhlásenia zvrchovanosti Slovenskej republiky a preambuly Ústavy Slovenskej republiky. Vzhľadom na fakt, že ani jeden člen vlády mi neodpovedal, konštatujem, že pravdepodobne ani jeden z nich to neovláda, vrátane ministra kultúry Slovenskej republiky a ministerky školstva Slovenskej republiky. Dúfam, že tí funkcionári, ktorí by chceli zaviesť, aby sa to školopovinné deti učili naspamäť, si to uvedomia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Chcem vás len upozorniť, že nemôžeme uznesením zaviazať ministra ani vládu, pretože to môžete žiadať vo výbore. A po druhé, my reagujeme na odpovede ministrov. Môžete znova interpelovať.

  • Pán predsedajúci, vychádzal som z rokovacieho poriadku Slovenskej národnej rady - citujem § 89: "K odpovedi na interpeláciu sa môže konať rozprava. K odpovedi zaujme Slovenská národná rada stanovisko uznesením." Navrhol som text uznesenia.

  • Ale uznesenie prijmeme všeobecne. Budeme hlasovať o vašom návrhu, že nie ste spokojný s odpoveďou a uznesenie prijmeme celkove.

  • Navrhol som text uznesenia a navrhoval som, aby sme tie odpovede neprijali.

  • Pán minister chce odpovedať. Nech sa páči, minister spravodlivosti pán Liščák chce odpovedať.

  • Vážený pán podpredseda, vážená vláda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    z poverenia pána predsedu vlády som odpovedal na interpeláciu prednesenú na 9. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky vo veci platnosti tzv. Benešových dekrétov a odškodnenia osôb týmito dekrétmi poškodenými. Nechcem, aby moja odpoveď zostala nezverejnená, pretože od pána poslanca sa dozvedáte len kusé informácie, preto chcem z tejto svojej odpovede na interpeláciu odpovedať a zacitovať niektoré state.

    Slovenská republika prevzala recepčnou klauzulou (článok 152 Ústavy Slovenskej republiky) právny poriadok bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky platný ku dňu 31. 12. 1992. Jeho súčasťou sú aj tzv. Benešove dekréty, presnejšie "Dekréty prezidenta a vlády Československej republiky", vydané v rokoch 1940-1945 za vojny a po obnovení republiky v predvojnových hraniciach po bezpodmienečnej kapitulácii armád "hitlerovskej koalície".

    Legitimita prezidenta Československej republiky sa opierala o uznesenie exilovej vlády v Londýne z 3. decembra 1942 o ďalšej platnosti prezidentského úradu a prezidenta republiky Dr. Eduarda Beneša. V ňom sa konštatuje: "Dr. Eduard Beneš bol za prezidenta republiky riadne zvolený na schôdzi Národného zhromaždenia 18. decembra 1935. Jeho abdikácia z 5. októbra 1938 je neplatná, lebo bola protiprávne vynútená. Preto Dr. Eduard Beneš zotrváva vo funkcii prezidenta republiky nepretržite od 18. decembra 1935 a je vládami štátov združených v protihitlerovskej koalícii, ako aj vládami iných štátov uznávaný za hlavu Československého štátu. V tejto funkcii Dr. Beneš zotrváva tak dlho, kým nebude možné vykonať voľbu nového prezidenta republiky."

    Československá republika reprezentovaná prezidentom a vládou a od 21. 7. 1940 aj štátnou radou pôsobiacou v exile bola za vojny uznaným subjektom medzinárodného práva. Hoci jej orgány nevykonávali štátnu moc na území okupovanom nepriateľom, mala svoje vlastné zahraničné vojsko, ktoré sa zúčastnilo bojov na frontoch západnej a východnej Európy a severnej Afriky na strane armád protihitlerovskej koalície, stala sa zakladajúcim členom Organizácie Spojených národov a zúčastnila sa za vojny a po jej ukončení na mierových a iných rokovaniach o povojnovom usporiadaní Európy na strane víťazných mocností. Dočasnému štátnemu zriadeniu republiky sa za vojny dostalo plnej podpory aj zo strany domáceho odboja, čo je osobitne vyjadrené aj v deklarácii Slovenskej národnej rady z 29. augusta 1944.

    Dekréty prezidenta a vlády Československej republiky, vydané v čase vojny a po jej ukončení, boli všetky schválené ústavným zákonom z 28. marca 1946 číslo 57/1946 Zb. Navyše sa dekréty vydané po skončení vojny v roku 1945 opierajú aj o medzinárodný konsenz. Majú svoj podklad v rozhodnutí Postupimskej dohody z 2. augusta 1945 a v na ne nadväzujúcich dohodách o reparáciách od Nemecka a založení Medzispojeneckého reparačného úradu a o vrátení menového zlata, dojednaných v decembri 1945 v Paríži. Spochybňovanie platnosti týchto dekrétov by bolo v rozpore s medzinárodným právom.

    Ustanovenia ústavného zákona číslo 23/1991 Zb. a Listina základných práv a slobôd nemajú povahu všeobecných derogačných ustanovení. Pokiaľ zákonodarca mal v úmysle napraviť alebo aspoň zmierniť určité negatívne majetkové alebo iné dôsledky spôsobené občianskoprávnymi úkonmi, správnymi aktami, alebo iným postupom v minulosti, urobil tak vydaním konkrétnych právnych úprav.

    Pokiaľ ide o občanov maďarskej národnosti, treba zdôrazniť, že u nich nešlo o odsun podľa Benešových dekrétov, ale o vzájomnú výmenu obyvateľstva na základe medzinárodnej zmluvy medzi Československou republikou a Maďarskom. Neskôr boli prijaté viaceré zákonné opatrenia na odstránenie tvrdosti tzv. Benešových dekrétov voči maďarskej menšine.

    Ďalším dôvodom, pre ktorý vláda nenachádza opodstatnenie na podanie návrhu na rozhodnutie o neplatnosti tzv. Benešových dekrétov na Ústavný súd, je skutočnosť, že ide o normatívne akty, ktoré už splnili svoj účel a po dobu viac desaťročí už nezakladajú právne vzťahy. Prípadný nález Ústavného súdu, ktorým by vyslovil nesúlad dekrétov s ústavou a ústavnými zákonmi, by nepôsobil spätne, nemohol by mať účinky do minulosti. Z morálno-politického hľadiska treba na tzv. Benešove dekréty vydané po skončení 2. svetovej vojny hľadieť ako na odraz jej priebehu, následkov a výsledkov a z dnešného pohľadu nie je možné ich hodnotiť a tobôž spochybňovať. V tejto súvislosti nie je bez významu skutočnosť, že ani v jednom štáte bývalej protihitlerovskej koalície doteraz nedošlo k revízii právnych predpisov zameraných na usporiadanie vnútorných pomerov štátu bezprostredne po skončení 2. svetovej vojny.

    Záverom treba uviesť, že majetkové nároky odvodené z konfiškačných dekrétov nie sú právne odôvodnené a opodstatnené. Tieto nároky by mohli byť posúdené individuálne a jedine v komplexe všetkých majetkových a finančných nárokov vyplývajúcich z 2. svetovej vojny a povojnového usporiadania Európy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi. Ďalší je pán Bárdos. Prosím.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Ďakujem pekne za slovo.

    Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážení členovia vlády, vážený pán predsedajúci,

    nemôžem súhlasiť s odpoveďou pod číslom 13, ktorú som dostal od pána ministra Ivana Hudeca na moju interpeláciu vo veci poradného orgánu ministra pre rozdelenie finančných prostriedkov pre menšinovú kultúru. Nie je argumentom, že zverejnením personálnej skladby jednotlivých orgánov bez súhlasu členov by sa porušilo ustanovenie Listiny o ľudských právach a slobodách. To nemôžem považovať za argumentáciu.

    A chcel by som upozorniť pána ministra a Národnú radu, že ako člen Rady vlády pre národnosti som taktiež viackrát chcel poznať zloženie tohto poradného orgánu pána ministra. Takisto ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky som žiadal pána ministra už viackrát, aj počas interpelácií. Je to vec verejná, pán minister. Nemôžete to brať, že je to iba vaša vec a je to vecou ministerstva kultúry. To je veľmi citlivá záležitosť, ktorá sa dotýka všetkých predstaviteľov menšín, nie iba maďarskej menšiny. Predtým každá menšina vedela, koho tam delegovala, kto je zodpovedný a koho môže brať na zodpovednosť za to, ako sa rozdelia, alebo aký návrh dajú títo členovia ministrovi kultúry na rozdelenie. Teraz po vašom nástupe táto prax už neexistuje.

    Pýtam sa vás, keď je to fair play z vašej strany, keď je všetko v poriadku, prečo to nemôžem vedieť ako člen Rady vlády pre národnosti alebo ako poslanec, a keď to nechcete povedať nám, prečo nemôžu vedieť jednotliví predstavitelia menšín, teda nie politickej strany, chcem zdôrazniť, jednotliví predstavitelia menšín, oficiálni predstavitelia, ako je to s tým rozdelením a kto koľko dostal. Viete veľmi dobre, že sme mali námietky proti tomu, že je to veľmi nízka čiastka, a ešte z tej čiastky veľmi málo sa dostalo na také účely, na ktoré Národná rada dala súhlas. Takže prosím, pán minister, túto odpoveď nemôžem v žiadnom prípade akceptovať a myslím, že to je vec, o ktorej by ste mali dať informáciu bez problémov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Čiže nesúhlasíte s odpoveďou.

    Nech sa páči, pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dovolil by som si vrátiť sa k tej diskusii, ktorú sme mali ohľadne odpovedí ministrov poslancom pánu Gaľovi a pánu Javorskému aj vzhľadom na informáciu, ktorú predniesol pán minister Hudec. Tá otázka úhrady nákladov za návštevu Svätého otca sa ťahá už dosť dlho, mestá a obce na to, čo nedostali zatiaľ uhradené, si museli zobrať úvery. Poznám konkrétne finančnú situáciu v meste Levoča. Zrejme v ostatných je to podobné. Preto si myslím, že by sme mali aj my nejakým spôsobom naznačiť, ako by sa ten problém mal riešiť aspoň v určitom časovom horizonte, a navrhujem, aby sme prijali k tomu takéto uznesenie:

    Národná rada Slovenskej republiky vyjadruje spokojnosť, pretože tak sa vyjadrili poslanci, s odpoveďami pána podpredsedu vlády a ministra financií Kozlíka, pána ministra Hudeka a pána ministra Schenka poslancom Gaľovi a Javorskému a žiada vládu Slovenskej republiky rozhodnúť vo veci úhrady finančných nákladov spojených so zabezpečením návštevy Svätého otca Jána Pavla II. na Slovensku pre navštívené mestá a obce do 30. novembra 1995.

    Myslím si, že to je uznesenie, ktoré by sme mohli k tomu prijať, aby sme aj my vyjadrili vôľu, aby tento problém už bol doriešený.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Brňák.

  • Ďakujem. Pretože je rozprava, chcem sa opýtať, alebo krátko reagovať na vystúpenie pána poslanca Kötelesa a na reakciu pána ministra Liščáka. Pán poslanec Köteles okrem iného vo svojom vystúpení uviedol, že vláda sa zaviazala odškodniť niekoho v súvislosti s Benešovými dekrétmi. Pán poslanec, ste prihlásený zase zrejme s faktickou poznámkou. Buďte taký dobrý a oboznámte nás, kedy, kde a pri akej súvislosti sa vláda k takémuto kroku zaviazala.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené členky a členovia slovenskej vlády, kolegyne, kolegovia,

    na minulom pléne som dával vcelku 5 interpelácií a pod číslom 2 som aj v skutočnosti dostal 5 odpovedí, hoci v zozname sú uvedené len 4 pod písmenami a), b), c) a d), ale ak ich pozorne prelistujete, je tam zaradená aj piata od pána ministra hospodárstva.

    Na moju prvú interpeláciu, kde som vám dával návod, ako sa dá zarobiť na štáte 50 miliónov, mi odpovedal pán minister Bisák, kde mi opísal celý stav, celú situáciu, aj to, že ministerstvo využilo právo odvolať sa a 12. októbra 1995 bolo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito. Pred pár dňami pri osobnom stretnutí ma pán minister informoval, že bude postupovať profesionálne a že si teda dajú urobiť riadny odhad, taký, ktorý bude zohľadňovať skutočné náklady. Preto s touto odpoveďou pod číslom 2a) vyslovujem spokojnosť. V prípade, že by sa tam opätovne tá suma predražila, alebo by bola príliš vysoká, znovu sa ozvem.

    Pod písmenom b) mám odpoveď pána ministra Hudeka na moju interpeláciu, a neskôr bolo ešte množstvo aj medializovaných stretnutí, aj nestretnutí, formou poslaneckých prieskumov, kde sme od pána ministra chceli jedno jediné číslo. To číslo má znamenať, koľko osôb bolo preverených pri preverovaní podpisov pod petičnými hárkami DÚ. Pán minister odpovedal na moju interpeláciu v rozsahu, ktorý som predpokladal. Nevyčíslil náklady, ktoré Policajný zbor mal, s tým, že teda zdôvodnil, že Policajný zbor neeviduje, koľko je nákladov na konkrétne prípady, pretože sa to považuje za plnenie služobných úloh.

    Žiaľ, neodpovedal ani na tie veci, ktoré som chcel vedieť ako zásadné, a to je rozpor medzi hárkami, ktoré komisia pod vedením pána Macušku preverovala, predložila, a ktoré mala volebná komisia. Neodpovedal ani na otázku, prečo petičný hárok s mojím podpisom, ktorý bol odovzdaný, nefiguruje v zozname. Dovolím si povedať, že aj tu medzi vami, aj v radoch vládnej koalície sedia poslanci, ktorí nám podpísali petičné hárky, a neboli preverovaní, dokonca sa ani nenachádzajú na zozname. Je tam zjavná nezrovnalosť. Pokiaľ nemáte chuť veriť mojim argumentom, prečítajte si len správu z vyšetrovacej komisie pod vedením pána Macušku, ktorá hovorí o tom, že preveroval 15 900 podpisov. Ale pritom krajskej volebnej komisii - prečítajte si zápisnicu - sme odovzdali 14 900, takže dokonca preverovali viac, ako sme odovzdali. To sú veci, ktoré sú podchytené v zápisoch. Preto v úprimnej snahe vyjasniť tento rozpor a v úprimnej snahe ukázať slovenskej verejnosti, že 11 313 občanov priznalo pravosť svojho podpisu - nehovorím o právoplatnosti, hovorím o tom, že ten človek bol navštívený a povedal: áno, toto je môj podpis, nič iné nežiadam - vyslovujem nespokojnosť s odpoveďou pána ministra vnútra. Budem ho znovu interpelovať a v závere píšem, aby odpovedal tak, ako sa patrí na ministra Slovenskej republiky.

    Pán minister hospodárstva mi odpovedal dvoma interpeláciami. V interpelácii pod písmenom c) zdôvodňuje, prečo bol odvolaný pán Richtarčík, riaditeľ Nábytkárskeho učilišťa v Spišskej Novej Vsi. To zdôvodnenie je síce veľmi chabé, pretože hovorí o tom, že bol odvolaný preto, lebo nesúhlasil s integráciou dvoch učilíšť do jedného, ale pán minister má právo odpovedať tak, ako odpovedá. O to viac ma zarazila odpoveď na moju druhú otázku, pretože, nehnevajte sa, pán minister, vy ste odborník ekonóm, a čo by ste si o mne pomysleli, keby som sa vás opýtal, resp. vy by ste sa opýtali mňa, prečo tento podnik dosahuje stratu, a ja by som vám odpovedal, že preto, lebo nedosahuje zisk. Takže, odpovedali ste mi na otázku, prečo bol odvolaný pán Ing. Galvánek z funkcie riaditeľa Západoslovenských energetických závodov, veľmi lakonicky a jednou vetou: "Pán riaditeľ bol odvolaný na základe analýzy výsledkov tohto podniku." Vyslovujem s takouto odpoveďou nespokojnosť.

    Dostal som odpoveď aj z Fondu národného majetku na otázku, to nebola interpelácia, ale otázka, ktorú som položil, ako vládna koalícia chce zabrániť vzniku duálneho chaotického stavu v prípade, že Ústavný súd vydá pozitívny nález. Znovu som dostal odpoveď, ktorá je právne filigránska, pretože hovorí o tom, že Národná rada rozhodla, ako rozhodla, a tí poslanci, ktorí využili - citujem - "svoje právo na podnet na Ústavný súd, mali by posúdiť všetky dôsledky svojho postupu a zodpovednosti z toho vyplývajúce. Osobitná zodpovednosť je v tomto smere na Ústavnom súde, aby pri svojom rozhodovaní zvážil potenciálnu možnosť vzniku" - ako uvádzate - "chaotického duálneho stavu v prípade akceptácie podmienky skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky."

    Ponechám na vás, dámy a páni, a predovšetkým na vás z vládnej koalície, aby ste si sami urobili záver z takéhoto lakonického konštatovania.

    Na druhý odsek, kde ma prezident Fondu národného majetku upozorňuje, že akceptácia mojej interpelácie by znamenala vedomé nerešpektovanie platného zákona zo strany Fondu národného majetku, chcem povedať, že som vo svojej otázke nepredpokladal vedomé nerešpektovanie zákona, ale myslel som, že sa urobia legislatívne opatrenia v účinnosti konkrétnych paragrafov formou novelizácie tak, aby sa zabránilo vzniku duálneho stavu. Vyslovujem s touto odpoveďou nespokojnosť.

    Takže, pán predsedajúci, zhrnuté a podčiarknuté: Akceptujem odpoveď pod písmenom 2a), zdržiavam sa komentára pri odpovedi pod písmenom 2c) a vyslovujem nespokojnosť s odpoveďami 2b) a 2d).

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Chce reagovať pán minister Ducký.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    nič nového pod slnkom. Pán poslanec, pokiaľ sa týka výmeny riaditeľa učilišťa, prečítam presnú dikciu, prečo bol odvolaný. Nie preto, že nesúhlasil so zlúčením, ale preto, že nesplnil úlohu spracovať technické vykonanie zlúčenia učilíšť. Je to neplnenie si povinností a príkazu. To je veľký rozdiel oproti tomu, ako to interpretuješ, pán poslanec, ty. To je k jednej otázke.

    K druhej otázke: Nemal som chuť vracať sa k prípadu Západoslovenských energetických závodov, ale prosím, možno to bude pána Galvánka mrzieť, tak to poviem: Pán Galvánek bol zodpovedný za výber kontraktora a kreditora na výstavbu Teplárne Bratislava. Za uplynulej vlády bola vybraná firma, ktorej subdodávateľom celej kotlárenskej časti za účasti vlády (5 mld garancia) bola brnenská firma, a nie Tlmače. Medzitým dotyčná firma, ktorá pred dvoma rokmi vyhrala tender, zdvihla koeficientom 1,7 cenu oproti pôvodnej cene, s ktorou vyhrala. Zrušili sme garanciu, nariadili sme nový tender. Tender je uzavretý, kontraktorom na celú kotlárenskú časť v rozsahu takmer miliardy korún sú Tlmače. Vyhral to SIEMENS a bez garancie vlády. To je presná odpoveď, prečo došlo k výmene funkcií v Západoslovenských energetických závodoch. Dúfam, že to postačuje.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi. Nech sa páči, pán poslanec Köteles - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán minister,

    ako som povedal, som spokojný s vašou odpoveďou z tohto hľadiska, ako ste mi argumentovali, prečo nebola tá otázka doposiaľ riešená. Inak som vám aj poďakoval. Ale položil som iné otázky - to je aj pre pána poslanca Brňáka - aké konkrétne kroky urobila vláda Slovenskej republiky na uplatnenie záväzkov prijatých pri vstupe do Rady Európy. Takisto kedy predloží vláda Slovenskej republiky legislatívne návrhy na urovnanie následkov niektorých tzv. diskriminačných Benešových dekrétov. My nechceme, aby boli všetky dekréty zrušené, lebo vieme, že tie tvoria základy teraz právneho štátu aj Slovenskej republiky, aj Českej republiky. Takisto akým spôsobom hodlá vláda odškodniť občanov Slovenskej republiky odvlečených na nútené práce do českých a moravských pohraničných oblastí v rokoch 1945-1948. Chcel by som dodať, že v tých rokoch bola zo Slovenska odvlečená približne 50-tisícová skupina občanov na nútené práce a predávali ich tam ako otrokov. Niekedy by sme to mali vyriešiť. Chcel by som ešte dodať, že odsun už riešila vláda Maďarskej republiky, ktorá so snahou minimálne symbolicky odškodniť tých Nemcov, ktorí boli násilne odvlečení, im platí odškodné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, keďže už nemá nikto pripomienku, budeme hlasovať o jednotlivých odpovediach.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, podľa § 89 zákona o rokovacom poriadku k písomným odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie zaujme Národná rada Slovenskej republiky stanovisko uznesením. Najskôr však budeme hlasovať o všetkých písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky, s ktorými poslanci vyjadrili súhlas, alebo neboli k nim vyjadrené súhlasné stanoviská.

    Prezentujme sa a zároveň hlasujme o písomnej odpovedi pána poslanca Gaľu, ktorý súhlasí s odpoveďou.

  • Hlasy v sále, že o tom netreba hlasovať.

  • Dobre. Pani poslankyňa Bauerová s odpoveďou nesúhlasila. Budeme hlasovať, či bola odpoveď pani poslankyni Bauerovej od pána ministra Hudeca postačujúca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovalo 5 poslancov.

    Čiže sme odpoveď odsúhlasili.

    Ďakujem. Teraz by sme mali hlasovať o odpovedi pánu poslancovi Javorskému, ale pán poslanec Javorský s odpoveďou súhlasí, v uznesení to bude zapísané, nemusím dať hlasovať.

    Pán poslanec Köteles nesúhlasí s odpoveďami pánov ministrov Liščáka a Hudeca. Budeme o odpovediach hlasovať.

    Nech sa páči, zapnite pána poslanca Kötelesa.

  • Žiadam hlasovať o každej osobitne.

  • Áno. Budeme hlasovať osobitne o odpovedi pána ministra Liščáka a osobitne o odpovedi pána ministra Hudeca.

    Budeme sa prezentovať a hlasovať o odpovedi pána ministra Liščáka, či je dostačujúca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 67 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Čiže sme prijali aj túto odpoveď. Ďakujem.

    Ďalej budeme hlasovať o odpovedi pána ministra Hudeca pánu poslancovi Kötelesovi. Nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Čiže aj túto odpoveď sme odsúhlasili. Ďakujem.

    Ďalej budeme hlasovať o odpovedi pána ministra Hudeca pánu poslancovi Bárdosovi, ktorý s odpoveďou nesúhlasí. Nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 66 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.

    Aj túto odpoveď sme prijali. Ďakujem.

    Pán Ftáčnik mal návrh na uznesenie, myslím, že o tom teraz nebudeme hlasovať.

  • Hlasy z pléna.

  • Dovolím si návrh ešte raz prečítať: "Národná rada Slovenskej republiky vyjadruje spokojnosť s odpoveďami pána podpredsedu vlády a ministra financií Kozlíka, pána ministra Hudeka a pána ministra Schenka poslancom Gaľovi a Javorskému a žiada vládu Slovenskej republiky rozhodnúť vo veci úhrady finančných nákladov spojených so zabezpečením návštevy Svätého otca Jána Pavla II. na Slovensku pre navštívené mestá a obce do 30. novembra 1995."

  • Ďakujem. Počuli ste uznesenie, ktoré navrhol pán poslanec Ftáčnik. Budeme o ňom hlasovať. Nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 34 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.

    Čiže toto uznesenie sme neprijali.

    Prosím, pán poslanec Ftáčnik.

  • Tým sme však neschválili spokojnosť s touto odpoveďou, takže dotknutí traja páni ministri budú odpovedať nabudúce, ako problém doriešili. Je to tak, bolo tam: vyslovuje spokojnosť a žiada. Neschválili sme to uznesenie, čiže nie sme spokojní a traja páni ministri budú informovať nabudúce, ako sa to doriešilo.

  • Nech sa páči, pani Belohorská - faktická poznámka.

  • Prosila by som pána Ftáčnika, aby tieto veci hovoril dopredu, že to a to si praje, aby tu neboli takéto hlasovania, kde sa ľudia vlastne potom dostávajú akoby do chytáka, lebo podobný chyták nám tu včera predviedol pán poslanec Šimko. V prípade potreby som ochotná vysvetliť.

  • Áno, je to taktický ťah, poznáme to. Nech sa páči, pán poslanec Prokeš.

  • Vážený pán predsedajúci, nesúhlasím s vysvetlením pána Ftáčnika. My sme neschválili uznesenie, ktoré navrhol. Teraz budeme hlasovať o odpovediach týchto pánov ministrov.

  • Ďakujem. Ďalej pán poslanec Černák.

  • Vo svojom vystúpení som nesúhlasil s odpoveďou pána ministra Hudeca a s odpoveďou Fondu národného majetku. Keďže pri Fonde národného majetku som kládol otázku, tam nie je potrebné hlasovať, tam Národná rada nevyslovuje súhlas, takže prosím len jedno hlasovanie.

    Prosím koalíciu, aby zvážila, aby podporila nesúhlas s odpoveďou pána ministra Hudeka, takže je to len jedno hlasovanie o nesúhlase s odpoveďou ministra Hudeka na moju interpeláciu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o odpovedi pána ministra Hudeka pánu poslancovi Černákovi. Pán Černák s odpoveďou nesúhlasí.

    Nech sa páči. Hlasujeme o tom, či sme spokojní s odpoveďou pána ministra Hudeka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov. Hlasovania sa zdržali 7 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Čiže, aj tieto interpelácie sme prijali.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    V uznesení budú uvedené interpelácie, s ktorými poslanci súhlasili.

    Nech sa páči, dávam hlasovať celkove o odpovediach ministrov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Ďakujem. Čiže sme uznesenie prijali a súhlasíme s interpeláciami.

    Teraz budeme osobitne hlasovať o jednotlivých písomných odpovediach členov vlády na interpelácie, s ktorými poslanci nesúhlasili.

  • Hlasy z pléna, že už sa jednotlivo hlasovalo.

  • Podľa výsledkov hlasovania bude vypracované uznesenie. Odpovede na interpelácie, s ktorými sme hlasovaním vyjadrili súhlas, budú zaradené pod bodom súhlasí, a odpovede, s ktorými Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila hlasovaním nesúhlas, budú zaradené pod bodom nesúhlasí.

    Ďakujem.

    Postúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým sú

    interpelácie a otázky poslancov.

    Do interpelácií je prihlásený jeden poslanec - pán Černák. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené členky a členovia slovenskej vlády, milé kolegyne a kolegovia,

    už keď som komentoval odpoveď pána ministra Hudeka, uviedol som, že okolo preverovania podpisov petičných hárkov DÚ je mnoho nejasností a, žiaľ, pri snahe objasniť tieto nejasnosti narážame na múr zakrývania informácií. Pri poslaneckom prieskume, na ktorý máme ako poslanci zo zákona nárok, sme sa stretávali s tým, že kompetentní nám odpovedali na všetko možné, len nie na to, na čo sme sa pýtali. Znova teda upozorňujem, že za zásadný rozpor považujeme rozpor medzi petičnými hárkami, ktoré skúmala komisia pod vedením pána Macušku, a medzi petičnými hárkami, ktoré boli odovzdané krajskej volebnej komisii. Nie je problémom, aby ste si nalistovali zápisnicu z krajskej volebnej komisie, ktorá hovorí o tom, že Demokratická únia odovzdala cca 14 900 podpisov, a aby ste si prečítali záverečnú správu komisie pod vedením pána Macušku, ktorá hovorí o tom, že preverovala 15 900 podpisov, takže iniciatívne o 1000 viac, ako sme odovzdali my. Dúfam, že pán Macuška mi neodpovie, že to bola preklepová chyba, pretože to číslo sa uvádza vo viacerých materiáloch.

    Kolegyne a kolegovia, prosím, zamyslite sa trošku nad tým, že nám zo zákona vyplýva právo pýtať sa a zo zákona prináleží tomu, koho sa pýtame, aby odpovedal, pokiaľ je to ústavný činiteľ alebo predstaviteľ orgánov, ktoré sú v zákone o rokovacom poriadku vymenované. Je úplne jasné, že keď polícia niekoho navštívila a opýtala sa ho - je toto váš podpis, alebo nie -, evidovala koľkých ľudí navštívila. Je to úplne jasné aj z odpovede, ktorú sme dostali od prezidenta Policajného zboru, ktorý nám píše, že každý podpis bol preverený. A my sa pýtame, koľko podpisov bolo preverených. Nechceme zatiahnuť Policajný zbor do politizovania, nežiadame, aby Policajný zbor nahrádzal krajskú volebnú komisiu, k tomu už zaujal stanovisko Ústavný súd, ktoré rešpektujeme, ale kvôli verejnej mienke, kvôli tomu, aby občan videl, že petičné hárky Demokratickej únie ľudia skutočne podpísali. Tu nejde o to, či tie podpisy boli v takej alebo onakej forme, ale ide o to, koľkí ich priznali opätovne. To je druhá vec.

    Kladiem na pána ministra formou interpelácie jednu otázku. Konám tak na základe uznesenia Výboru Národnej rady pre životné prostredie. Tento výbor skupinu poslancov riadne poveril, aby vykonala poslanecký prieskum, a napriek tomu nedostala odpoveď na otázku, ktorú naliehavo kládla. Výbor uložil úlohu, ktorú som vyriešil dvoma listami, teda jedným listom a jednou interpeláciou. Listom som požiadal predsedu Národnej rady pána Gašparoviča, aby nám povedal, aké sú povinnosti ústavného činiteľa, ktorého navštívime formou poslaneckého prieskumu. Na ministerstve vnútra majú vnútorný spis, ktorý hovorí o tom, že poslanci, ktorí prídu, sa majú preukázať poverením, a preto sa nášho šéfa, šéfa parlamentu, ktorý sa má starať o všetkých poslancov, pýtam, aké poverenie potrebuje poslanec k poslaneckému prieskumu. Dúfam, že dostanem písomnú odpoveď, aby som mohol o tomto informovať našich kolegov vo výbore pre životné prostredie.

    A druhá úloha, ktorú som dostal, je úloha opätovne interpelovať. Preto pána ministra Hudeka interpelujem nasledujúcou interpeláciou:

    Vážený pán minister, v zmysle § 89 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov vás interpelujem vo veci preverovania pravosti podpisov na petičných hárkoch Demokratickej únie. Vopred vás informujem, že nežiadam o žiadne stanovisko k politickej kauze, alebo nechcem, aby ste hovorili o právoplatnosti podpisov. Jednoducho len žiadam, aby ste mi v zmysle zákona o rokovacom poriadku odpovedali na tieto dve otázky:

    a) koľko osôb polícia preverila,

    b) koľko osôb pravosť svojho podpisu priznalo.

    Očakávam priamu odpoveď hodnú ministra vnútra Slovenskej republiky.

    S pozdravom Ľudovít Černák.

  • Ďakujem pánu poslancovi Černákovi. Nech sa páči, pán poslanec Harach. Pripraví sa pán poslanec Hofbauer. Nech sa páči, pán Dušan Macuška.

  • Ja by som len na vysvetlenie...

  • Nie sú faktické pripomienky, sú interpelácie. Prepáč.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne a kolegovia,

    vo svojom vystúpení by som v súlade so zákonom o rokovacom poriadku chcel interpelovať niekoľkých členov vlády v súvislosti s problémami, s ktorými sa stretávame v oblasti vzdelávania, ktoré je teda mojou doménou ako poslanca a chcel by som sa k nemu vyjadriť. Prejdem rovno k veci bez nejakých dlhých úvodných rečí.

    Vážená pani ministerka, rád by som vám položil otázku, akým spôsobom hodláte ďalej naložiť s programom, ktorý bol vypracovaný odborníkmi v oblasti školstva počas predchádzajúcich období, formulovaný do programu Konštantín vlani. Rád by som teda vedel, aký je súčasný stav v prácach na tomto projekte, či hodláte v ňom pokračovať. Ak áno, podľa akého harmonogramu sa budú tieto práce vyvíjať, ak nie, keby ste mi zdôvodnili, prečo nie. Som o tom informovaný i napriek tomu, že informácie sa dosť ťažko dostávajú do školskej verejnosti, a to som členom Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a nedostávame tieto informácie do výboru, ale som informovaný o tom, že existuje nejaký projekt transformácie či ukončenia transformácie v školstve a podobne. Časť toho projektu sa mi neoficiálne dostala do rúk. Rád by som bol, keby ste mi teda zodpovedali na moje otázky, či a ako tento váš projekt súvisí s programom Konštantín.

    Rád by som bol, pani ministerka, keby ste akceptovali môj návrh a uskutočnili by sme verejnú diskusiu k ďalšiemu rozvoju vzdelávania v Slovenskej republike či už podľa vašich projektov, podľa projektov na ktorých pracovali odborníci v minulom období a podobne.

    Moja druhá druhá interpelácia sa dotýka vysokoškolského zákona. Ako poslanec som sa stretol v posledných mesiacoch s mnohými pracovníkmi z oblasti vysokého školstva, študentmi vysokých škôl a podobne. Prvá otázka, ktorá znela, bola, čo je s novelou vysokoškolského zákona. Vie niekto, ako vyzerá posledná verzia? Neviete, ako vyzerá posledná verzia? Moja odpoveď bola, neviem, hoci som členom Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, pretože oficiálne sme do výboru poslednú verziu novely vysokoškolského zákona nedostali. Prosil by som vás teda, vážená pani ministerka, myslím si, že je to možné, keby táto novela bola zverejnená aj napriek tomu, že môžeme hovoriť, že je to pracovný materiál a podobne, veď o pracovných materiáloch treba vo verejnosti diskutovať. O hotových veciach? Tam už sa potom ťažšie diskutuje. Keby ste mohli zverejniť poslednú verziu novely vysokoškolského zákona v dennej tlači, alebo aspoň v Učiteľských novinách tak, aby to aspoň vysokoškolská, resp. celá školská verejnosť mala k dispozícii. Samozrejme, že o tomto zákone by mali vedieť aj rodičia alebo predovšetkým rodičia, rodičovská verejnosť, no i ostatná občianska verejnosť Slovenskej republiky.

    Podobne ako v predchádzajúcom bode by som si dovolil navrhnúť, pani ministerka, verejnú diskusiu k vysokoškolskému zákonu so zástupcami akademickej obce vysokých škôl, so zástupcami ministerstva školstva, s vami i s ostatnými odborníkmi, povedzme, na pôde výboru pre vzdelávanie.

    Moja tretia interpelácia alebo otázka sa dotýka medzinárodnej spolupráce. Nie je to tak dávno, dámy a páni, čo sme počuli správu o zahraničnej politike. Vzhľadom na veľmi živú diskusiu, ktorá tu bola, nechcel som vtedy odvádzať a zaťažovať vašu pozornosť možno parciálnym problémom súvisiacim s medzinárodnou spoluprácou v oblasti vzdelávania a vysokoškolskej vedy. Mám teda otázku, pani ministerka, či existuje koncepcia na zabezpečenie medzinárodných programov v oblasti vzdelávania v rezorte, ako táto koncepcia vyzerá, či je možné sa k tejto koncepcii dostať a o nej diskutovať.

    Ďalej by som vás poprosil o odpoveď na otázku, s ktorými zahraničnými partnermi sú podpísané dohody o spolupráci súvisiace so školstvom, s vedou a ďalšími otázkami vzťahujúcimi sa k rezortu, ktorý riadite, okrem Českej republiky, Ruska, Rumunska, Poľska, Dánska, Fínska a Číny, s ktorými viem, že dohody boli v dávnejšej, resp. nedávnejšej dobe podpísané.

    Osobitne by som sa chcel obrátiť na vás, pani ministerka, s otázkou, aké sú výsledky vašich dvoch zahraničných ciest, ktoré ste podnikli. Jednu v Spojených štátoch amerických, kde podľa informácií ste boli na základe pozvania súkromnej vzdelávacej inštitúcie. Je to dosť netradičný spôsob cestovania štátneho predstaviteľa, ale prosím. Zaujímalo by ma, aké sú výsledky tejto zahraničnej cesty a vašej zahraničnej cesty v Taliansku.

    Moja štvrtá otázka je kumuláciou poznatkov, s ktorými som sa ako poslanec stretol počas svojich poslaneckých dní v rôznych regiónoch Slovenskej republiky. Je adresovaná vám, pani ministerka, ale aj pánu ministrovi Mrázovi, a súvisí s finančným zabezpečením stavieb, ktoré boli kedysi začaté ako stavby tzv. komplexnej bytovej výstavby a sú to školské stavby a je potrebné tieto stavby dokončiť, alebo proste iným spôsobom vyriešiť. Moja otázka je, aká suma prostriedkov bola vyčlenená v tomto roku, s akou sumou prostriedkov počítate na budúci rok v rozpočte, ktoré stavby, s akými prioritami a s odôvodnením boli začlenené do poradia.

    Moja piata otázka smeruje k zákonu o štátnej službe pedagogických pracovníkov, učiteľov. Myslím si, že tento zákon, ktorý bol s pochopením a s očakávaním veľmi dobre prijatý najmä učiteľskou verejnosťou, ale aj všetkými pedagogickými pracovníkmi, stojí za to, aby bol minimálne v pozornosti ministerstva školstva. Pýtam sa preto, či sa pracuje na tomto zákone vzhľadom na to, že som sa doteraz nestretol v súvislosti s vašimi vyjadreniami, ktoré súvisia s otázkou riešenia postavenia a mzdového ohodnotenia učiteľov, s exaktným vyjadrením, ako hodláte túto problematiku riešiť. Pýtam sa teda priamo: Je takýto zákon pre vás akceptovateľný, je toto cesta, ktorou by ste sa chceli uberať pri riešení sociálneho, spoločenského postavenia pedagogických pracovníkov, alebo máte iné predstavy? Ak áno, potom by som vás poprosil, keby ste mohli informovať verejnosť, aké tieto vaše predstavy sú.

    Moja šiesta otázka súvisí s tým, čo je najaktuálnejšie, s tzv. pôžičkami pre študentov vysokých škôl. Rád konštatujem a vysoko hodnotím krok, ktorý podniklo ministerstvo školstva, vláda Slovenskej republiky s tým, že pristúpili k tomu, že študenti vysokých škôl budú môcť čerpať na niektoré účely pôžičky. V žiadnom prípade však nemôžem súhlasiť s tým, aby už na vstupe boli tieto pôžičky limitované a nemali k nim rovnocenný prístup všetci študenti vysokých škôl. Iste, môžem dostať odpoveď, že sú to limitované finančné zdroje, ale v tom prípade sa pýtam pána ministra privatizácie, či takým spôsobom prebieha privatizácia a tak nešťastne, čo nakoniec je asi pravda, že nie je možné zohnať povedzme 300 miliónov na tieto pôžičky, že tých 100 miliónov ročne je limitovaná sadzba. Prosím, urobme si takú kalkuláciu, na ktorú nepotrebujeme ani počítač, stačí nám, aby sme použili možno násobenie väčších čísel s nulami na konci.

    Ak vyjdem z toho, že máme v rezorte nad 70 tisíc študentov, o tieto pôžičky sa bude hlásiť podľa mňa menej ako polovica študentov vysokých škôl. Dajme tomu, že je to 30 tisíc študentov vysokých škôl. Tá pôžička podľa posledných informácií je od istej nízkej sumy do 2000 korún mesačne. Povedzme, že by si študent orientačne zobral 1000 korún mesačne, čo je stredná suma, podľa pôvodnej verzie, ktorú som mal k dispozícii, maximálna, to je 300 miliónov ročne. To je taký problém? Keď vyčleňujete 100 miliónov korún, tých 100 miliónov korún dávate finančnej inštitúcii. Myslím si, pani ministerka, že tu zlyhalo vedenie vašej ekonomickej sekcie, keď pristúpilo na tú hru, na ktorú pristúpilo, pokiaľ ešte v pozadí nie je niečo iné. Dámy a páni, zoberiete rozpočtové prostriedky - ja ich nazývam už teraz rozpočtové, pretože ich dostáva rezort školstva - vo výške 100 miliónov, dáme ich najsilnejšej, resp. druhej najsilnejšej finančnej inštitúcii, a pristúpite na to, že úroky z tohto si berie táto finančná inštitúcia - dokonca sa uvažovalo o komerčnom úroku - pristúpite na to, že táto finančná inštitúcia nevstupuje so žiadnym svojím vkladom do tejto sumy, aby sa zväčšil disponibilný objem na pôžičky. To nemusím byť vzdelaný ekonóm, aby som pochopil, že toto je príliš laická hra.

    Pani ministerka, konštatujem, že zlyhalo vedenie ekonomickej sekcie, keď na takúto hru pristúpilo. To jednoducho takto nejde, keď finančná inštitúcia dostane 100 miliónov a nič viac neponúka. Pýtam sa, či sa urobila analýza potrieb, či bol urobený akýsi prieskum medzi vysokoškolákmi, medzi študentmi, ktorý by vám dal istý obraz o tom, koľko študentov vysokých škôl a zhruba o pôžičky v akej výške by mali záujem.

    Moja siedma otázka sa dotýka Slovenskej akademickej informačnej agentúry. Rád by som vás, dámy a páni, poinformoval, že Slovenská akademická informačná agentúra je nevládna inštitúcia, ktorá vznikla na jar v roku 1990 najskôr ako súčasť Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Neskôr sa Slovenská akademická informačná agentúra - dovoľte mi ďalej používať skratku SAIA, aby to bolo jednoduchšie, aj keď neviem, či to nie je proti včerajšiemu zákonu, ale dúfam, že nie - osamostatnila a získala štatút mimovládnej nezávislej organizácie. Naďalej však úzko spolupracovala s Ministerstvom školstva Slovenskej republiky. V predchádzajúcich rokoch SAIA zdokonalila systém verejných konkurzov, poradenstva pre štúdium v zahraničí, pribudli jej ďalšie programy, napríklad akcia Rakúsko - Slovenská republika, spolupráca vo vede a vzdelávaní a multilaterálny program CEEPUS. Na základe požiadaviek vysokých škôl začali pôsobiť pobočky SAIA v piatich univerzitných mestách po celom Slovensku s cieľom poskytovať informácie o možnostiach štúdia v zahraničí a organizovať verejné konkurzy na študijné štipendijné pobyty v zahraničí. Za 6 rokov svojej činnosti umožnila stovkám študentov, mladých vedeckých a pedagogických pracovníkov, vycestovať do zahraničia, sprostredkovala príchod viac ako 1 500 lektorov anglického jazyka pre desiatky vzdelávacích inštitúcií na Slovensku a pomohla slovenským knižniciam, vysokým školám a odborníkom získať viac ako 150 tisíc kníh od amerických nadácií v hodnote viac ako 90 miliónov Sk.

    Od roku 1992 je SAIA nezávislou inštitúciou zaregistrovanou ako občianske združenie, členmi ktorého je viac ako 40 vysokých škôl, vzdelávacích inštitúcií a iných organizácií. Za 4 roky svojej oficiálnej existencie Slovenská akademická informačná agentúra rozšírila svoje činnosti aj o služby pre nadácie a združenia občanov. Spor, ktorý sa teraz vyvinul okolo Slovenskej akademickej informačnej agentúry, je často predkladaný ako spor nevýhodnej zmluvy ministerstva so SAIA. Vážení, nie je to tak, je to úplne v inej polohe. Je to pokus vrátiť sa k centralizovanému riadeniu rozdeľovania štipendií. Je úplne iné, keď sa štipendiami bude zaoberať nevládna inštitúcia, ktorá má nezávislé komisie, ktoré hodnotia možnosti rozdeľovania štipendií, zaoberajú sa tým, tam aj ministerstvo môže nominovať svojich odborníkov, kde svojich zástupcov nominujú vysoké školy, ako keď to má znovu urobiť úradník na ministerstve.

    Je jasné, že SAIA svoju činnosť vypovedaním dohody s ministerstvom jednoducho neskončí. Ona je totiž nezávislá na vládnej moci a jej programy sa zďaleka neobmedzujú na spoluprácu s ministerstvom. Treba, aby sme vedeli, že finančné prostriedky, ktoré jej ministerstvo vyplatilo v tomto roku za poskytované služby, predstavujú necelých 12 % z jej rozpočtu. Zarážajúci je však spôsob komunikácie ministerstva so Slovenskou akademickou informačnou agentúrou. Jednoducho nekonzistentnosť interpretácie rozhodnutí vás, pani ministerka, vyjadrený napríklad hovorcom a ďalším pracovníkom ministerstva. I sám som bol svedkom toho, že vysoký pracovník ministerstva povie, že on nemá nič proti Slovenskej akademickej informačnej agentúre, ale že to je politické rozhodnutie, pretože ju zakladali ľudia, ktorí ju zakladali. Tak, vážení, to hovorí samo za seba.

    V záujme zachovania, podľa môjho názoru, existujúcich programov je potrebné riešiť tento problém vecne v prospech študentov a vysokých škôl. Predstava ministerstva nie je mylná len v predpoklade, že vypovedanie zmluvy podlomí Slovenskej akademickej informačnej agentúre kolená, ona je mylná aj v tom, že predpokladá, že zahraniční partneri automaticky prijmú staronový centralistický model navrhovaný ministerstvom. Žiaľ, tak ako nemajú niektoré krajiny uzavreté s naším ministerstvom dohodu o spolupráci, tak ju postupne nebude mať uzavretých viac krajín. Prečo? Pretože toto sú práve krajiny, ako Veľká Británia, USA a podobne, ktoré sú zvyknuté na to, že takúto činnosť riešia za nich i v partnerskom štáte nezávislé nevládne inštitúcie.

    Ako je to s financovaním? Slovenská akademická informačná agentúra publikuje každý rok výročnú správu, tak ako je to bežné v takýchto inštitúciách, v ktorej informuje verejnosť o svojich aktivitách a ich financovaní. Od roku 1992 pripravuje pre ministerstvo pravidelné finančné správy použitia prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Dosiaľ nevznikli výhrady voči nakladaniu s týmito finančnými prostriedkami. Pokiaľ ide o problém vyúčtovania finančných prostriedkov na štipendiá a projekty vysokých škôl v rámci programu akcia Rakúsko - Slovenská republika, tento nemôže vyriešiť ani SAIA, ale len ministerstvo školstva v spolupráci s ministerstvom financií. Tu pokojne očakávam, že znovu bude odpoveď taká ako štandardne, pani ministerka, že by som ako bývalý minister školstva mal vedieť... Áno, i ja som mal ten problém, ale nebol v tom, že by tie peniaze boli zle použité. Problém bol v tom, že projekty sa prelínajú z roka na rok. Jednoducho, nie je možné urobiť účtovnú uzávierku akcie, ktorá ešte len bude bežať. Toto treba vyriešiť s ministerstvom financií.

    No a opakovala sa, samozrejme, štandardná vec. Slovenská akademická informačná agentúra dostane jedného dňa veľmi pochvalný list od vás, aby vzápätí dostala list o vypovedaní zmluvy a karhavý list od vedúceho úradu, ktorý jej ukladá v rozpore so zmluvou odovzdať napríklad používaný nábytok do 23. októbra, hoci zmluva je vypovedaná ku koncu tohto roka To sa jednoducho nerobí. No a táto výpoveď navyše prichádza v čase, keď bruselská mimovládna organizácia Združenie pre akademickú spoluprácu požiadala SAIA, aby v marci 1996 zorganizovala na Slovensku seminár pre zástupcov podobných inštitúcií z Európskej únie, Kanady, USA a 11 krajín zo strednej a východnej Európy na tému "Akademická mobilita a mimovládne organizácie", na ktorom - a to zdôrazňujem - Slovensko ako jediná krajina z postsocialistických krajín bude prezentovať na príklade SAIA spoluprácu ministerstva a mimovládnej organizácie ako model demokratického a necentralizovaného prístupu k poskytovaniu informácií o štúdiu v zahraničí a výberu kvalifikovaných kandidátov na štipendiá.

    Činnosť SAIA, podľa môjho názoru, bola až doteraz pre vzdelávanie a vedu na Slovensku prínosom. Mrzí ma, že dochádza k disharmónii, ktorá nikomu na Slovensku neprospeje. Moja otázka teda je, pani ministerka, celkom konkrétna: Aký bude ďalší osud programu, ktorý sa volá akcia Rakúsko - Slovenská republika, ktorý v plnom rozsahu zabezpečovala na základe dohody s Rakúskom Slovenská akademická informačná agentúra?

    Ďalej by som sa chcel spýtať, kto bude koordinovať na Slovensku multilaterálny program CEEPUS, ktorý, ako iste viete, je obdobou programu TEMPUS pre krajiny Vyšehradskej štvorky.

    Moja ďalšia otázka sa týka Slovenského pedagogického nakladateľstva. Škoda, že tu nie je pán minister Hudec, pretože najviac jemu adresujem otázky, ktoré mám. Pani ministerka, v mnohých vašich vystúpeniach a dokumentoch celkom správne poukazujete na nedostatok učebníc. Koniec koncov, prípad učebníc dejepisu, ktoré ste stiahli, je verejnosti všeobecne známy. Samozrejme, že máte plnú pravdu v tom, že v období transformácie sa učebnice enormne menia a treba ich aj enormným tempom tvoriť a vydávať. Nemožno to, samozrejme, robiť tak, aby to bolo na úkor kvality, ale v každom prípade treba mať dobre zabezpečené vydavateľské práce. Tento problém necítite len vy teraz, ten asi cítil každý váš predchodca od roku 1990 minimálne. Tento problém a jeho riešenie bol jedným z dôvodov, prečo už všetci vaši predchodcovia sa usilovali o to, aby Slovenské pedagogické nakladateľstvo prešlo z kompetencie rezortu kultúry do kompetencie rezortu školstva a vedy. Prirodzene, viac ako 90 % práce Slovenského pedagogického nakladateľstva je založené na vydávaní učebníc. Vydávanie učebníc bude vždy mimoriadne lukratívna záležitosť.

    Vlani sme s bývalým ministrom kultúry pánom Romanom podpísali dohodu o prevode Slovenského pedagogického nakladateľstva pod správu ministerstva školstva a vedy, pod zriaďovateľskú funkciu ministerstva školstva a vedy.

    Zaujíma ma, a teda moja prvá otázka je: Pani ministerka, prečo ste pristúpili k tomu, že táto dohoda bola zrušená? Tú istú otázku, samozrejme, adresujem i ministrovi kultúry. Nie je tajomstvom, že Slovenské pedagogické nakladateľstvo je mimoriadne lukratívne z hľadiska privatizácie. Žiaľ, lukratívne ani nie je tak know-how toho nakladateľstva, ktoré tam je, ako budova, v ktorej toto know-how sídli, ktorej trhová hodnota sa pohybuje okolo 200 miliónov Sk. Takže zatiaľ, pokiaľ nebudem mať overené všetky tieto informácie, sa tejto otázky ďalej nebudem dotýkať, ale mám ju vo všeobecnej rovine zatiaľ na ministra kultúry, pretože v jeho správe toto nakladateľstvo je: Aké sú privatizačné zámery ministerstva kultúry s týmto nakladateľstvom?

    Vás, pani ministerka, by som sa chcel spýtať, či je možné dostať stručnú informáciu napríklad vo výbore pre vzdelanie o koncepcii zabezpečenia a vydávania učebníc.

    Moja deviata otázka sa týka Fulbrightovej nadácie. Pani ministerka, s veľkým prekvapením som sa dozvedel informáciu, že Fulbrightova nadácia, ktorá doteraz sídlila na Hviezdoslavovom námestí číslo 14, tam, kde sídlil Dom zahraničných stykov, tam, kde sídlila aj Slovenská akademická informačná agentúra, sa nepresťahováva napríklad na Romanovovu, kam sa presťahováva Dom zahraničných stykov, ale do zariadenia, ktoré slúžilo donedávna ešte Domu zahraničných stykov na ulici, ktorá má názov Levická.

    Dámy a páni, len pre maličké vytvorenie obrazu. Ministerstvu školstva dlhodobo chýbalo zariadenie, ktoré by poskytovalo isté dobré, reprezentačné podmienky na ubytovávanie zahraničných hostí priamo v Bratislave. S nemalými investíciami bola zakúpená a zrekonštruovaná budova na už spomínanej Levickej ulici. Táto budova ešte ani nebola takpovediac v plnej prevádzke, ešte sa tam ani netočili hostia, tak ako by sa mali točiť, pretože zahraničná spolupráca je v istom útlme, a už sa stalo, že toto zariadenie je odovzdané do prenájmu súkromnej firme, pričom sám ako minister aj ako riaditeľ ústavu by som bol mal záujem, aby školská priamo riadená organizácia dostala takéto lukratívne zariadenie, sprostredkovávala služby celému rezortu s tým, že prostriedky, ktoré sú tam získané, budú slúžiť v prospech rozvoja zabezpečovania nejakých zaujímavých vzdelávacích aktivít. Nestalo sa tak. Dostala to k dispozícii súkromná firma.

    Možno z pohľadu nejakých zákonov je to všetko v poriadku, ale z pohľadu etiky to asi v poriadku nie je. A pýtam sa, čo viedlo ministerstvo školstva k tomu, že túto novú, dobre vybavenú budovu dalo do prenájmu a Fulbrightovej nadácii oznámilo, že bude mať istý apartmán, pretože v tejto budove sú apartmány, s tým, že náklady na prevádzku bude hradiť táto súkromná firma. To je v rozpore so zmluvou, ktorú má uzavretú Slovenská republika so Spojenými štátmi americkými o vzniku a prevádzkovaní Fulbrightovej nadácie. Takže by som prosil, keby som na toto mohol dostať odpoveď.

    Prosím vás pekne, v rozhodnutí Ministerstva školstva Slovenskej republiky je napísané, že náklady Fulbrightovej nadácie bude hradiť táto súkromná firma. To je mimoriadne zaujímavé konštatovanie. Predpokladám, že tá súkromná firma si to bude niekde fakturovať. Kde, uvidíme. Okrem toho tam, samozrejme, ministerstvo bude platiť prevádzkové náklady telekomunikačného zariadenia. Netreba príliš veľkú odbornosť v telekomunikáciách, aby človek vedel, ako to s telekomunikačným zariadením je a ako to s tým financovaním bude vyzerať.

    Moja posledná otázka, interpelácia, pani ministerka, sa týka toho, na čo som doteraz nedostal dobrú odpoveď. Bolo to na niektorom z predchádzajúcich zasadnutí Národnej rady. Nie som spokojný s tým, ako ste mi odpovedali, lebo ste mi ani neodpovedali, len ste mi posunuli odpoveď riaditeľky Ústredného inšpekčného centra v súvislosti s prípadom odvolania doc. Dr. Vladimíra Rosu, CSc. z tejto funkcie. Ja by som vás prosil, pani ministerka, keby ste mi vy ako zodpovedná kompetentná osoba priamo vysvetlili, v čom boli tieto dôvody. Viem, že jemu môžete napísať, že je to bez udania dôvodov, ale vzhľadom na to, že odborníkov, ktorí sa profesionálne zaoberajú školskými systémami a kvalitou vzdelávania v rezorte školstva nemáme možno až tak veľa, najmä takých, ktorí sa s entuziazmom venujú problémom, každého jedného si treba chrániť. Pýtam sa teda, prečo bol docent Rosa odvolaný z funkcie riaditeľa Ústredného inšpekčného centra.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer. Najskôr však pani ministerka, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    Na niektoré otázky, ktoré tu boli vznesené, by som odpovedala priamo. Možno niektoré moje odpovede budú pánu poslancovi stačiť, ak nie, potom môžem na to, samozrejme, odpovedať aj písomne.

    Prvá otázka znela na projekt Konštantín. Pán poslanec, vy sa ako minister školstva pamätáte na to, že bola verejná diskusia k programu Konštantín, ktorá mala byť ukončená do konca júna. Bola ukončená a do konca decembra tohto roku mala byť urobená analýza, teda vyhodnotenie týchto pripomienok. Tá analýza je už urobená, ja ju mám na svojom stole. Z analýzy, ktorú som si prečítala, je odpoveď asi taká: Na verejnú diskusiu prišlo iba 144 vyjadrení a z tohto počtu 144 iba 24 % priamo od pedagogickej verejnosti. V analýze sa hovorí o tom, že je tu určité sklamanie, že sa tak málo pedagogickej verejnosti zaujímalo o projekt Konštantín a došlo tak málo doplňovacích návrhov, alebo trebárs súhlasov s týmto projektom. Analýzu ako aj celé vyhodnotenie tejto verejnej diskusie robilo metodické centrum v Banskej Bystrici a teraz to posúva na ÚIP, aby to spracovalo ešte do hĺbky. Toto je zatiaľ to, čo vám môžem povedať. Teda 144 odpovedí, z toho, žiaľ, iba 24 % od pedagogickej verejnosti. Čiže sme v súlade s tými dátumami, ktoré ešte vzišli za vášho pôsobenia.

    V súvislosti s projektom Konštantín ste sa pýtali aj na náš materiál "Transformácia školstva". Samozrejme, že v tomto materiáli vychádzame aj z projektu Konštantín. Ja si predsa nemyslím, keď sa na rezorte školstva vymenilo sedem ministrov, že každý minister by mal začínať od nuly. Každý minister predsa začína tam, kde skončil ten predchádzajúci. Môže si, samozrejme, niečo meniť, ale rezort školstva nie je rezortom, kde by sa sústavne mali robiť nejaké zmeny a tým viesť rezort pomaly k záhube. To si ja nemyslím. Takže my sme to v transformácii využili. Ak výbor Národnej rady pre vzdelanie požiada, aby sme tento materiál dodali do výboru, samozrejme, ten materiál do výboru dodáme.

    Čo sa týka novely vysokoškolského zákona, posledná verzia, ktorá je na Úrade vlády, bola daná aj Rade vysokých škôl s tým, že Rada vysokých škôl dala túto verziu každému predsedovi akademického senátu, čiže tá verzia vôbec nie je tajná, táto verzia je na každej fakulte, môže sa s ňou každý oboznámiť. Nemohli sme ju distribuovať už širšie, ale keď to má predseda senátu, tak sme považovali túto vec akosi za vybavenú, že teda nie je to tajná vec.

    Čo sa týka toho, či máme koncepciu na zabezpečenie medzinárodnej spolupráce v oblasti vzdelávania, na to som už čiastočne odpovedala. Máme, samozrejme, tú vašu, my na ňu predsa nadväzujeme. Tá koncepcia tam bola aj za vás.

    Finančné zabezpečenie stavieb, teda bývalá komplexná bytová výstavba - v tomto kalendárnom roku sme dostali na stavby bývalej komplexnej bytovej výstavby 100 miliónov. Tieto sme rozdelili na dostavbu škôl. Samozrejme, že sme tam určili priority. Našou prioritou bolo to, aby sa dobudovávali v prvom rade tie školy, kde sa otvorí najväčší počet tried, aby sme teda tým vyriešili zmennosť škôl. V rámci svojich možností, pretože na to môže odpovedať aj pán minister Mráz, on dostal na bývalú komplexnú bytovú výstavbu 300 miliónov, nám teda bolo z toho vyčlenených 100 miliónov, a on ešte potom v rámci svojich možností okolo 11 miliónov k tým 100 miliónom ešte pre školskú výstavbu pridal.

    Čo sa týka zákona o štátnej službe pre učiteľov, chystá sa zákon o verejnej službe, chystá to ministerstvo práce a sociálnych vecí, a v tomto zákone o verejnej službe sa má riešiť aj problematika učiteľov. Nemôžu tu predsa existovať také parciálne zákony. Potom by mohol byť aj zákon o štátnej službe lekárov atď.

    Pôžičky - vaša informácia o pôžičkách, ktoré poskytujeme študentom, nebola úplne presná. Pôžičky sú úrokované troma percentami, to ste sa mali možnosť dozvedieť v tlači. Ale tie tri percentá idú spätne do fondu, tie si Slovenská sporiteľňa nenecháva. Čiže to nie je nejaké obohacovanie sa sporiteľne, ale tým sa bude tento fond dopĺňať. Na to sme mysleli, tam sme vôbec nezlyhali a takto sme to zabezpečili. Je mi ľúto, že hneď na začiatku je to limitovo obmedzené. Dali sme do toho toľko, koľko sme mohli do toho dať. Dali sme do toho na tento rok 100 miliónov, na ďalšie roky tiež 100 miliónov, bude sa vyčleňovať tých 500 miliónov, aby sa to týkalo tých študentov, čo teraz už nastúpili od prvého ročníka po piaty. Pán poslanec, keď ste vy boli ministrom, tiež ste mohli vyjsť s takouto aktivitou, tiež ste mohli urobiť takýto pôžičkový fond a dnes by ten pôžičkový fond už bol bohatší. My začíname teraz a začíname s tým, čo máme, a myslím si, že aj to je dobrá vec. Je toho málo, ale aspoň niečo.

    Komerčný úrok, o ktorom ste hovorili, v prvej verzii bol, ale to bolo stanovené inak. Najprv bola taká dohoda, že keď študenti berú päť rokov pôžičku, tak by ju mali päť rokov splácať. Potom sa povedalo - a ak ju nesplatia, nestanovme, že ju musia splatiť po piatich rokoch, a ak ju nesplatia po tých piatich rokoch, môžu ju splácať ešte ďalších päť rokov, čiže desať rokov po skončení štúdia, ale už ten šiesty až desiaty rok by museli splácať komerčný úrok. Potom sme aj toto odtiaľ vyhodili a teraz definitívne znenie je také, že študent môže splácať pôžičku od zobrania si pôžičky, čiže od nástupu na vysokú školu pätnásť rokov za 3-percentný úrok. Čiže už aj z tých posledných piatich rokov komerčný úrok z toho vypadol.

    Čo sa týka SAIA - najprv na vašu konkrétnu otázku - akcia Rakúsko - Slovenská republika SAIA zostáva. Predsa SAIA ju začala robiť, SAIA má skončiť túto akciu koncom kalendárneho roku 1996. Nevidím jeden jediný dôvod, aby sme jej túto akciu zobrali, pretože tam má už zapracovaných odborníkov a zapracovanie takého odborníka - vám to nemusím hovoriť - trvá dlho. To jej predsa plne zostalo, to máte asi zlé informácie. No a čo sa týka toho, že sme s ňou rozviazali zmluvu, áno, rozviazali sme s ňou zmluvu, ale vy ste to predsa definovali. Je to nezávislá inštitúcia, nevládna, ja jej prajem veľa šťastia v ďalšej práci, ona môže pokračovať, ale tá zmluva, ktorá so SAIA bola uzavretá, nebola výhodná pre ministerstvo školstva. Organizácia, o ktorej ste sám, pán poslanec, povedali, že iba 12 % financií jej išlo zo školstva, ostatné si zarábala sama, tej organizácii školstvo platilo všetko. A školstvo, ktoré je takým chudobným rezortom, myslím si, že môže tie peniaze využiť aj kdesi inde. Takže my nespochybňujeme činnosť SAIA, dokonca, ako vidíte, to čo rozpracovala, jej nechávame, ale rozviazali sme s ňou zmluvu aj z týchto dôvodov.

    Čo sa týka Fulbrightovej nadácie, to je taká podobná otázka. Neviem, pokiaľ ste informovaný, ale budova, v ktorej sídlil Dom zahraničných stykov, kde sídlila SAIA aj Fulbrightova nadácia, je reštitučná budova, na ktorú si uplatnil nárok majiteľ. Samozrejme, že nám dovolil, že ak chceme, môžeme si ju prenajímať, ale hodnota prenájmu išla už do horibilných súm a my sme hľadali riešenie, ako ušetriť školstvu šesť miliónov korún, ktoré od nás majiteľ chcel. Vypracovali sme koncepciu, na základe ktorej sme Dom zahraničných stykov presťahovali do našej budovy na Romanovej ulici, kde teda ušetríme tých šesť miliónov. Fulbrightovej nadácii bolo ponúknuté, či sa chce sťahovať na Romanovu ulicu, alebo či chce ísť na Levickú ulicu. Ona sama si vybrala Levickú ulicu. Najprv sme ju chceli umiestniť na prízemí a dokonca sama si vybrala, že bude sídliť na druhom poschodí. Tak tam sídli. Fulbrightova nadácia vôbec nie je nespokojná, tak ja neviem, prečo to spochybňujete.

    A čo sa týka prenájmu na Levickej, áno, ale reprezentačné sídlo, o ktorom hovoríte, my sme do tohto reprezentačného sídla dávali ročne 1,2 milióna korún, a to reprezentačné sídlo bolo využívané iba na 24 %. To je veľmi málo, pán poslanec. Zahraniční hostia sa nám tam vôbec nechceli ubytovávať, veď to je bunkový systém. Ktorý zahraničný hosť sa vám pôjde ubytovať do bunkového systému, kde dve izby majú spoločné sociálne zariadenia? Z tohto dôvodu, aby sme nedoplácali, sme to dali do ekonomického prenájmu.

    Čo sa týka odvolania pánu Rosu, sám ste povedali, že som vám v interpelácii odpovedala. Vám to nestačilo, ale poslanci schválili, že odpoveď je dostačujúca, tak nevidím dôvod, aby som na to znovu odpovedala.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani ministerke Slavkovskej. Nech sa páči, ešte podpredsedníčka vlády pani Tóthová.

  • Vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    vystúpenie pána Haracha ma veľmi prekvapilo najmä v časti pôžičky vysokoškolským študentom, a preto mi dovoľte, aby som doplnila stanovisko pani ministerky o niektoré svoje vlastné, osobné pocity. Mala som pocit, že ide o vystúpenie, kde sa aj pozitívne kroky vlády negujú, alebo aspoň spochybňujú. Myšlienka a otázka, prečo fond, ktorý bol založený v sume 100 miliónov, nie je aspoň 300 miliónov, keď privatizujeme, je skutočne myšlienka, ktorá nevychádza z reálnych potrieb, nevychádza z reálnych možností. Bola položená otázka, či bola urobená analýza potrieb. Áno, vieme a aj veľmi radi by sme dali viac. Vieme, že potreby v tomto smere by presahovali možnosť 100 miliónov korún, ale urobili sme si aj analýzu možností nášho rozpočtu, a to sú i možnosti za situácie, že Slovenská republika privatizuje.

    Otázka, ako je možné, že je len 100 miliónov, keď Slovenská republika privatizuje, má asi nasledujúcu odpoveď: Susedné štáty taktiež privatizujú. Napríklad Česká republika privatizuje dokonca modelom, ktorý mnohí uvádzajú ako oveľa lepší a výhodnejší ako Slovenská republika, a v oblasti financií školstva rozmýšľa o zavedení poplatkov. My takto neuvažujeme. Taktiež Maďarská republika privatizuje a uvažuje o zvýšení poplatkov pri štúdiu na vysokých školách, čo má aj určitú negatívnu odozvu u vysokoškolských študentov v Maďarskej republike.

    Ak takto komparatívne pristúpime k zváženiu situácie, je úplne jasné, že Slovenská republika z balíka, ktorý je možné dať na vysoké školstvo, robí maximum a dáva maximum, čo je možné. Myslím, že pani ministerka Slavkovská veľmi dobre položila zodpovedanie na hranu, keď sa spýtala, prečo predchádzajúce vlády nezaložili aspoň menší balík, prečo nie predchádzajúca vláda. To je základný balík, ktorý sa bude zväčšovať, a som presvedčená, že v ďalšom rozpočte, ak sa nám podarí realizovať náš program, budeme mať ďalšie financie, je to "otočný fond", ktorý bude narastať, a keď priložíme ďalšie financie, budeme môcť uspokojiť širší okruh vysokoškolských študentov.

    Záverom chcem povedať, že podmienky, ktoré boli dané na čerpanie financií z tohto fondu, sú motivačné, ďalej sú humánne a sociálno-angažované.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani podpredsedníčke vlády. Nech sa páči, pán minister Mráz chce ešte odpovedať.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    vari len na doplnenie pani ministerky Slavkovskej, pokiaľ ide o rozpis prostriedkov na financovanie stavieb rozostavaných v bývalej komplexnej bytovej výstavbe.

    Na rok 1995 sa zo štátneho rozpočtu vyčlenilo 300 miliónov korún, ktoré boli neprekročiteľné a tieto boli rozdelené tak, že 100 miliónov korún malo ísť na financovanie školskej výstavby, to znamená dofinancovanie základných škôl, 150 miliónov korún malo ísť na výstavbu technickej vybavenosti podmieňujúcej užívateľnosť bytov a základných škôl, ktoré boli takto dokončené, a 50 miliónov korún bolo vyčlenených na výstavbu alebo dobudovanie objektov pre telesne postihnutých obyvateľov. Tieto prostriedky boli v podstate takto aj rozpísané a použité. Na samotnú školskú výstavbu bolo rozpísaných 111 miliónov korún a takto poskytnutých jednotlivým okresným úradom na dofinancovanie tohto druhu výstavby. Pokiaľ ide o dobudovanie technickej infraštruktúry, tu sa dodržalo tých 150 miliónov korún, resp. znížilo sa o 11 miliónov, a pre telesne postihnutých obyvateľov bolo 50 milión korún.

    Pokiaľ ide o druhú časť otázky, ktorá znela, na základe čoho sa tieto prostriedky prideľujú pre jednotlivé mestá, okresy a kraje, existujú zásady schválené vo vláde, ktoré presne určujú pravidlá, za akých je možné tieto prostriedky vyčleniť.

    Pokiaľ ide o prostriedky na školskú výstavbu, resp. na dobudovanie základných škôl, tieto sa v podstate rozdeľovali na ministerstve školstva, ale, samozrejme, museli byť zosúladené s tými prostriedkami, ktoré sa cez nás poukázali na dostavbu technickej vybavenosti, aby sa nestala taká anomália, že by sa časť prostriedkov poukázala na dobudovanie školy, ale neboli by prostriedky na technické vybavenie.

    Ešte veľmi stručne, pokiaľ vás zaujíma rok 1996. Na rok 1996 sú zo štátneho rozpočtu na podporu bývania vyčlenené priamo prostriedky vo výške 1 300 miliónov korún, 300 miliónov korún sa v podstate môžu použiť podobne, ako boli v roku 1995, a miliarda by mala postupne dopĺňať štátny fond rozvoja bývania, ktorý by mal vlastne byť na podporu rozvoja bývania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu ministrovi. Ďalší je prihlásený pán poslanec Hofbauer.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dámy a páni,

    okruh mojej zvedavosti sa týka dvoch problematík. Prvá je spôsob nakladania s medzinárodným letiskom Milana Rastislava Štefánika v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave. Druhá je problematika národnej správy Slovenskej republiky pre 6. schôdzu konferencie zmluvných strán v Brisbene v Austrálii v roku 1996. Takže tieto veci nebudem čítať, odovzdávam to predsedajúcemu schôdze.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Hofbauerovi. Pani poslankyňa Rusnáková, nech sa páči. Ešte predtým pán Weiss, ktorý bol prihlásený. Nech sa páči.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    podpredsedníčka vlády pani Tóthová vo svojom včerajšom vystúpení v parlamente uznala potrebu prijať spolu so zákonom o štátnom jazyku v Slovenskej republike aj zákon o používaní jazyka národnostných menšín v úradnom styku. Preto sa pani podpredsedníčky vlády, ktorá je zároveň predsedníčkou Legislatívnej rady vlády, ale aj pána podpredsedu vlády Kalmana, ktorý je predsedom Rady vlády pre národnosti, chcem opýtať, dokedy sú schopní pripraviť vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku. V odpovedi žiadam uviesť termín, kedy takýto návrh zákona bude predložený do vlády. Tento krok by priaznivo ovplyvnil vnútropolitickú atmosféru a posilnil by aj zahraničnopolitickú pozíciu Slovenskej republiky, dal by náš právny stav do súladu s Rámcovým dohovorom o ochrane práv národnostných menšín. Bol by aj naplnením slov pána premiéra, ktorý po stretnutí v Berlíne s nemeckým prezidentom Herzogom v súvislosti s demaršom Európskej únie povedal: "Jednoznačná odpoveď Slovenskej republiky musí byť veľmi ofenzívna, nemôžeme sa preto uzatvárať do seba."

    Pána premiéra, ktorý po stretnutí v Berlíne s maďarským premiérom povedal, že po schválení jazykového zákona sa zrejme začnú prípravy na ratifikáciu charty menšinových jazykov, sa pýtam, kedy vláda mieni túto chartu predložiť do parlamentu.

    Ďalšiu otázku by som chcel položiť pánu ministrovi zahraničných vecí. Tá otázka znie: Aké kroky urobilo a urobí Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, aby slovenské obete nacizmu konečne dostali odškodnenia? Pýtam sa, či sa vláda Slovenskej republiky už zaoberala návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky o poskytnutí jednorazového zálohového finančného odškodnenia niektorým obetiam nacistickej perzekúcie, ktorý inicioval Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. Pýtam sa to, vážené dámy, vážení páni, preto, že spomedzi väzňov nacistických koncentračných táborov rozličných európskych národností prakticky jedine slovenskí väzni neboli odškodnení. Ich priemerný vek sa pohybuje okolo 76 rokov a ich počet sa z roka na rok znižuje natoľko, že za veľmi krátky čas nebude prakticky už nijakých prežívajúcich.

    Nemecké oficiálne miesta na nótu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, ktorú pri príležitosti svojej návštevy v Nemeckej spolkovej republike odovzdal štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí pán Jozef Šesták, tlmočili nezáväznú odpoveď, že budú príslušnú nótu študovať. To znamená, že za daných podmienok by nemali byť predpoklady, že príslušné orgány Nemeckej spolkovej republiky v dohľadnom čase vyhovejú požiadavke na odškodnenie slovenských väzňov nacistických koncentračných táborov.

    Na základe uvedeného je žiaduce, aby Slovenská republika analogicky, ako sa to realizovalo v súvislosti s odškodnením násilne odvlečených slovenských občanov do Sovietskeho zväzu, zálohovo odškodnila slovenských väzňov nacistických koncentračných táborov tak, ako je to v návrhu paragrafovaného zákona o poskytnutí jednorazového zálohového finančného odškodnenia niektorým obetiam nacistickej perzekúcie.

    Na okraj uvediem, že takéto dohody o odškodnení uzavrela vláda USA s vládou Nemeckej spolkovej republiky, a to 19. septembra 1995. A tiež by som chcel uviesť, že 25. 9. 1995 prijala frakcia Zväzok 90 zelených v Nemeckom spolkovom sneme rozhodnutie o predložení návrhu na vyčlenenie finančnej čiastky 140 miliónov nemeckých mariek v rozpočte na rok 1996 na odškodnenie slovenských a českých obetí nacizmu.

    Dámy a páni, tretia moja interpelácia má regionálny charakter, týka sa mesta Banská Štiavnica, ktoré som nedávno navštívil počas poslaneckého prieskumu. Toto mesto a okolie vďaka bohatstvu kultúrnych, historických a prírodných hodnôt je od roku 1993, ako vieme, zapísané na listinu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Svetová kultúrna verejnosť tak uznala hodnovernosť zápisu Banskej Štiavnice a okolia v kronike svetových kultúrnych dejín. Banská Štiavnica odovzdala svetovej civilizácii obrovské materiálne a duchovné bohatstvo. Okrem vyťažených drahých kovov je to aj rozsiahly duchovný odkaz v podobe mnohých svetových a európskych prvenstiev, ktoré výrazne prispeli k svetovému pokroku v ťažbe a spracovaní rúd. Preto má zmysel a je našou morálnou povinnosťou tieto hodnoty chrániť, zveľaďovať, rozvíjať ich historickú hodnotu pre budúce generácie a celé ľudstvo.

    Uznesením vlády ČSFR číslo 440/1990 a uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 246/1991 o útlme baníctva, ako aj rozhodnutím vlády Slovenskej republiky z roku 1993 o odpredaji tabakového priemyslu zahraničnému záujemcovi, ktorým vláda riešila sanáciu nepriaznivého stavu devízových rezerv, mesto stratilo a stratí 1 500 pracovných príležitostí a ekonomický potenciál. To sú ďalšie dôsledky nie bežnej transformácie. Zrušenie baníctva a rozhodnutie zahraničného majiteľa tabakového priemyslu zrušiť výrobu v Banskej Štiavnici sa udialo bez kompenzačných zásahov vlády, ktoré by mali spočívať minimálne v zavedení náhradných výrobných programov v meste. Tieto administratívne rozhodnutia sú zárodkom ťažkostí, ktoré mesto má v ekonomickej a sociálnej oblasti, i v oblasti starostlivosti o kultúrne dedičstvo, a to napriek maximálnej aktivite a hospodárnosti.

    Pri súčasnej metodike tvorby príjmov mesta samotné mesto nemôže zabezpečiť potrebný rozsah zdrojov na oživenie nielen ekonomických aktivít, ale najmä na obnovu pamiatkového fondu, dobudovanie chýbajúcej technickej infraštruktúry a celkovú revitalizáciu mesta a okolia. Dôstojné prezentovanie jedinečnosti Banskej Štiavnice nie je možné zabezpečiť so štandardných zdrojov mestského rozpočtu. Ten sa tvorí na úrovni 11 tisíc trvalo žijúcich obyvateľov mesta, no urbanizované prostredie, na ktorom sa pamiatkový fond nachádza, zodpovedá počtu 23 až 25 tisíc obyvateľov. Je preto žiaduce, aby vláda Slovenskej republiky venovala tomuto mestu patričnú pozornosť a kompenzovala rozhodnutia, ktoré dostali mesto do situácie, ktorého výsledkom je prehlbujúci sa proces združenej reprodukcie. Ako odpoveď vlády na tiesnivú situáciu, do ktorej sa mesto dostalo, musia nasledovať prinajmenšom tieto rozhodnutia:

    a) hľadať možnosti obnovy ťažby nerastných surovín intenzívnym geologickým prieskumom a následným využitím profesnej skladby obyvateľstva, výrobných a ťažobných zariadení,

    b) umiestniť v meste náhradný výrobný program na využitie priestorov Tabakovej továrne,

    c) hľadať možnosti dostavby rozostavaných objektov štátneho podniku Pleta s výrobným programom, ktorý sa uplatní na trhu,

    d) umiestniť v Banskej Štiavnici likvidačný podnik na údržbu banských diel s celoslovenskou pôsobnosťou,

    e) ďalej je potrebné nepripustiť vzhľadom na obťažné komunikačné spojenie obvodu Banská Štiavnica likvidáciu nemocnice s poliklinikou. Naopak, zvýšiť prierez poskytovaných služieb v tomto zariadení vzhľadom na špecifickosť chorôb a demografické zloženie obyvateľstva a zvyšujúcu sa intenzitu cestovného ruchu.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vláda podpísala Konvenciu o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva, z ktorej vyplýva povinnosť mesta, ale i štátu ochraňovať, zveľaďovať a sprístupňovať toto dedičstvo. Bez účasti vlády, ktorej nástrojom musí byť štátny rozpočet, ale aj úprava daňového systému, nie je možné riešiť financovanie technickej infraštruktúry a obnovy pamiatok ako podmieňujúceho faktora žiaducej revitalizácie mesta a okolia. Cieľom musí byť dosiahnutie stavu, aby v krátkom čase mesto dosiahlo v ekonomickej oblasti stupeň rozšírenej samoreprodukcie, lebo len to je cesta, aby sa zabránilo nenahraditeľným stratám na dnes už svetovom kultúrnom dedičstve.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Pani poslankyňa Rusnáková.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    moja interpelácia sa bude týkať fondu Pro Slovakia a žiadosti o pomoc, s ktorou sa obraciam na pána ministra kultúry.

    31. januára tohto roku bola podaná žiadosť knižnice Balasi Bálinta zo Šalgotarjánu z Maďarskej republiky na fond Pro Slovakia o finančnú dotáciu, vďaka ktorej chceli zabezpečiť čitateľské tábory pre deti slovenskej národnosti z Maďarskej republiky, aby sa počas prázdnin pobytom na Slovensku mohli zdokonaľovať vo svojom materinskom jazyku. Táto knižnica poskytovala túto službu deťom tak, že získavala v Maďarskej republike na túto akciu sponzorov. Keďže sa aj ich situácia zhoršila, obrátili sa aj na fond Pro Slovakia, aby prispel určitou časťou. Tento projekt a prihlášku osobne doniesli predstavitelia Zväzu Slovákov v Maďarsku a žiadosť tlmočili aj pracovníkom ministerstva kultúry, boli s ňou oboznámení.

    Tábor sa uskutočnil cez prázdniny tohto roku, ale, bohužiaľ, ústna informácia už nebola doplnená následným krokom. Knižnica dostala pozitívnu odpoveď, že finančné prostriedky dostanú, ale, bohužiaľ, od augusta na ne márne čakajú. Boli by veľmi neradi, keby organizovali v Slovenskej republike akciu, na ktorú majú prisľúbené finančné prostriedky aj z našej strany, a nebudú môcť splniť svoje povinnosti, ktoré sa týkajú financií, a veľmi neradi by týmto spôsobom uzatvárali tento rok a veľmi neradi by chceli aj narušiť dobrú spoluprácu, pre ktorú si už položili základy v regióne Novohrad.

    Práve preto sa na vás, pán minister, obraciam osobne, aby ste vyvinuli aktivitu v tejto veci, pretože predstavitelia knižnice sa márne snažia dovolať, alebo aj osobne sa informovali aj na ministerstve kultúry a hľadali pomoc na ministerstve školstva, bohužiaľ, do dnešných dní sa nevedeli dopátrať toho, prečo im ešte tieto finančné prostriedky neboli poskytnuté. Pán minister, bola by som rada, keby ste mi mohli prípadne odpovedať na túto otázku, v čom väzí tento problém, a následne pomohli tejto organizácii, ktorá pomáha deťom slovenskej národnosti v Maďarsku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku do pol druhej.

  • Po prestávke.

  • Nech sa páči, pán poslanec Bárdos. Pripraví sa pán poslanec Köteles.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Vážený pán predsedajúci, vážená členka vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    opätovne interpelujem ministra kultúry pána Ivana Hudeca.

    1. Podľa akých zásad a kritérií sa rozdelili účelové finančné prostriedky určené na rozvoj menšinových kultúr Národnou radou Slovenskej republiky?

    2. Žiadam pána ministra Ivana Hudeca, aby informoval o tom, na ktoré konkrétne účely, akcie, periodiká sa doteraz udelili finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu na rozvoj menšinových kultúr, teda ktoré organizácie, aké periodiká, resp. vydavateľstvá dostali zo spomínaného finančného balíka a akú čiastku.

    3. Opätovne žiadam pána ministra Ivana Hudeca, aby zverejnil aspoň oficiálnym menšinovým organizáciám, resp. národnostným spolkom, podľa akého výberového kľúča vznikol poradný orgán pána ministra kultúry a menovite kto reprezentuje jednotlivé národnosti v tomto poradnom orgáne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Nech sa páči, pán poslanec. Pripraví sa pani poslankyňa Ďurišinová.

  • Vážená Národná rada, vážený pán predsedajúci,

    dovoľte mi, aby som v zmysle zákona číslo 44/1989 Zb. položil konkrétnym osobám konkrétne otázky, na ktoré očakávam konkrétne odpovede.

    Najprv minister kultúry: Pán minister, žiadam vás o nasledujúce informácie:

    a) v akej výške dostali štátne dotácie jednotlivé divadlá v Slovenskej republike do septembra a novembra 1995,

    b) aké zásady a kritériá ste používali pri odsúhlasení týchto dotácií,

    c) v akej výške dostanú konkrétne divadlá štátne dotácie globálne v roku 1995,

    d) či hodlá, a ak áno, aké kroky chce urobiť Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, aby sa odstránil priepastný rozdiel v štátnej podpore medzi divadlami, konkrétne Jókaiho v Komárne a Thálie v Košiciach, hrajúcich pre občanov Slovenskej republiky prevažne s materinským jazykom maďarským, a celoslovenským priemerom,

    e) žiadam vás, pán minister, o predloženie rozpisu dotácií z fondu Pro Slovakia od 1. 1. 1995 do 16. 11. 1995, takže do dnešného dňa, teda koľko, kedy a pre koho.

    Žiadam odpoveď od premiéra Slovenskej republiky, ministra spravodlivosti Slovenskej republiky a ministra zahraničných vecí:

    a) aké konkrétne kroky urobila vláda Slovenskej republiky na uplatnenie záväzkov prijatých pri vstupe do Rady Európy,

    b) kedy vláda Slovenskej republiky predloží legislatívne návrhy na vyrovnanie následkov niektorých tzv. diskriminačných Benešových dekrétov,

    c) ak áno, akým spôsobom hodlá vláda Slovenskej republiky odškodniť občanov Slovenskej republiky odvlečených, zdôrazňujem, násilne odvlečených na nútenú prácu do českých a moravských pohraničných oblastí v rokoch 1945 a 1948.

    Vzhľadom na fakt, že s pani poslankyňou Sabolovou sme urobili poslanecký prieskum v Košiciach v oblasti VSŽ, mal by som len jednu otázku:

    Aké konkrétne opatrenia prijala vláda Slovenskej republiky v súvislosti s haváriou vo Východoslovenských železiarňach, ktorá si vyžiadala 11 obetí?

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Nech sa páči, pani poslankyňa Ďurišinová. Pripraví sa pán poslanec Švec.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

    obraciam sa so svojou interpeláciou a niekoľkými otázkami na podpredsedu vlády a ministra financií pána Sergeja Kozlíka.

    Hlavným zdrojom financovania telesnej výchovy a športu na Slovensku od roku 1956 sú číselné lotérie. Nekoncepčným prístupom Ministerstva financií Slovenskej republiky telovýchova o tento zdroj prichádza. Po vytvorení samostatnej Slovenskej republiky Ministerstvo financií Slovenskej republiky bránilo, aby číselné lotérie zabezpečoval právny nástupca bývalého podniku Sazka, a. s. Športka, ktorej akcionármi sú Slovenské združenie telesnej kultúry a Sokol na Slovensku. Nakoniec sa dospelo ku kompromisu s ASŽ SV - to sú skratky jednotlivých združení v združení telesnej výchovy a športu -, že držiteľom povolenia sa stal Tipos, a. s. Akcionármi sú ministerstvo financií, ministerstvo školstva a vedy, ministerstvo kultúry a Slovenský zväz telesnej kultúry s tým, že pre túto spoločnosť stávkovú činnosť zabezpečovala akciová spoločnosť Športka, ktorá na tento projekt dala know-how, sieť zberní, technológiu of-line a on-line a všetky investície v sume 50 miliónov Sk a znášala to všetko z vlastného majetku.

    Touto spoluprácou sa zabezpečilo, že rozdelenie federácie v oblasti číselných hier nepostihlo telovýchovu. Športka s Tiposom dosiahli v roku 1993 tržby v hodnote 858 832 tisíc Sk a odviedli v prospech telovýchovy, kultúry alebo do štátneho rozpočtu 272 302 tisíc Sk. Tieto výsledky boli na úrovni roku 1992.

    Ministerstvo financií malo asi iné predstavy a vyhlásilo verejnú súťaž na námet a na zabezpečenie číselných lotérií. Športka v tejto súťaži ponúkla tradičné hry, zabehnutú sieť zberní a aby naplnila literu zákona 194/1992 Zb. v znení zákona 68/1992 Zb., ponúkla Ministerstvu financií Slovenskej republiky, že daruje Slovenskej republike majoritný balík v hodnote 4,4 milióna Sk. Tento projekt, bohužiaľ, nebol prijatý. Ministerstvo financií uverilo sľubom majiteľov spoločnosti s ručením obmedzeným Niké a sľubovaným výnosom 500 miliónov korún a slovenskej technológie, a pritom sa snažili iba kopírovať to, čo tu mala Športka. Výsledkom bolo, že v roku 1994 sa Športka nehrala tri mesiace a ďalšie štyri mesiace boli na trhu dve lotérie.

    Výsledkom tejto nekoncepčnej práce bolo, že trhy číselných lotérií poklesli na 752 miliónov, z čoho urobila Športka s Tiposom 573 miliónov, Šport Niké 179 miliónov. Z uvedených tržieb Športka s Tiposom odviedli do Štátneho fondu telesnej kultúry, na ministerstvo kultúry, do telovýchovy 140 miliónov a Šport Niké iba 2,3 milióna. Túto stratu zavinenú pracovníkmi ministerstva financií nikto telovýchove neuhradil.

    Ceníme si, že ministerstvo financií nečakalo na skončenie povolenia pre akciovú spoločnosť Šport Niké, kde po rozhodnutí Najvyššieho súdu sa stalo stopercentným vlastníkom k 1. 8. Výsledky doterajšej spolupráce Športky a Tiposu sú garantom naplnenia Štátneho fondu telesnej kultúry, ale pracovníci ministerstva financií presadzujú ďalší experiment, a to, aby od 1. 1. 1996 zabezpečovali číselné lotérie bez Športky. Tento experiment môže, ale nemusí viesť k rovnakým škodám ako experiment so Šport Niké. Prosím pána ministra, aby odpovedal na nasledujúce otázky:

    1. Prečo ministerstvo financií nechce vo svojej stopercentnej akciovej spoločnosti pokračovať v úspešnej spolupráci so Športkou, pokračovať v leasingovej zmluve s G-TECH corporation, ktorú má Športka a ktorú je možné previesť po úhrade nákladov Športky na Tipos, a. s., prípadne, keď ministerstvo financií nechce pokračovať v tejto zmluve, prečo neuvažuje o odkúpení tejto techniky, čo by z dlhodobého hľadiska bolo pre Slovenskú republiku výhodnejšie? Podľa mne prístupných informácií sa ministerstvo financií snaží o podpísanie novej zmluvy s G-TECH corporation, čo sa mi zdá byť minimálne neekonomické.

    2. Kto uhradí škody spôsobené experimentom so Šport Niké? Odvod finančných prostriedkov v prospech telovýchovy poklesol približne o 100 miliónov korún. Šport Niké z tržieb 279 miliónov odviedla iba 4,3 milióna, Športka s Tiposom by z uvedených tržieb odviedla 65 miliónov. Šport Niké neodviedlo správny poplatok vo výške 27,9 miliónov Sk. Šport Niké dlhuje G-TECH corporation 470 amerických dolárov, čo určite neprispeje k dobrému menu Slovenskej republiky v zahraničí. Ministerstvo financií príde minimálne pri úhrade týchto škôd o vklad do akciovej spoločnosti Šport Niké vo výške 100 miliónov korún. Kto bude braný na zodpovednosť za tieto škody? Minulý týždeň alebo asi pred 2 týždňami sme mali v našom výbore pre školstvo, vedu, kultúru a šport pozvaného pracovníka z ministerstva financií, ktorý zodpovedá za tieto problémy, a minimálne nás zle informoval, alebo mal nesprávne informácie, ktoré nám predniesol. Bola by som rada, ak by pán minister uviedol tieto údaje na správnu mieru.

    3. Prečo ministerstvo financií, keď spôsobilo telovýchove a štátnemu fondu takéto škody, poškodzuje ďalej telovýchovu zadržaním odvodov a výnosov číselných lotérií produkovaných Športkou Tiposom? Do 30. 5. sa zálohovo odvádzal celý mesačný výťažok, ktorý je na úrovni 23 %, 50 % výhry, 10 % provízie a 17 % náklady. V súčasnosti sa odvádza zálohovo iba 10 % mesačných tržieb. Štátny fond má tak v súčasnosti zadržaný výťažok približne vo výške 60 miliónov korún. 4. Prečo ministerstvu financií trvá vybavenie žiadosti a. s. Športka o povolenie kurzových stávok tri roky? Prečo ministerstvo financií v tomto prípade porušuje zákon o správnom konaní, nereaguje na opatrenia Najvyššieho kontrolného úradu a Generálnej prokuratúry? Chcem podotknúť, že 14 súkromných spoločností toto povolenie dostalo bez problémov. Vadí vari ministerstvu financií, že Športka by výťažok z týchto hier odviedla v prospech telesnej výchovy a športu?

    5. Ako sa použijú prostriedky z jackpotov, hier Šport Niké v sume 4 492 tisíc, ktoré patria tipujúcim a po skončení hier si ich Šport Niké ponechalo?

    Prosím pána podpredsedu, aby mi čo najskôr odpovedal na tieto otázky a prípadne čím skôr urobil určité opatrenia, ktoré by pomohli slovenskej telovýchove a športu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni Ďurišinovej. Nech sa páči, pán poslanec Švec. Pripraví sa pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy ministerky, vážení páni ministri, vážení členovia Národnej rady Slovenskej republiky, dámy a páni, vzácni hostia,

    dovoľujem si interpelovať ministerku školstva pani Evu Slavkovskú v dvoch problémoch. Ten prvý sa týka rozpočtu pre vysoké školy v roku 1996.

    Vážená pani ministerka, výdavky na vedu a techniku v roku 1996 sú podľa predbežného návrhu rozpočtované vo výške takmer 2,7 mld Sk, čo predstavuje oproti roku 1995 zvýšenie rozpočtových prostriedkov na tento účel o 14,6 %. Rozpočet výdavkov na vedu a techniku ministerstva školstva predstavuje objem 358 693 000 Sk, pričom výdavky na úlohy a činnosti v oblasti vedy a techniky, ktorých delimitácia sa predpokladá do pôsobnosti Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky, sú rozpočtované v kapitole ministerstva školstva, teda v kapitole vedy, v celkovej sume 54 miliónov Sk. Po odpočítaní tejto sumy je rozpočet výdavkov na vedu a techniku ministerstva školstva v roku 1996 plánovaný v objeme 304 693 000 Sk, vrátane kapitálových výdavkov.

    V porovnaní s rokom 1995, keď bol rezortu školstva Slovenskej republiky schválený rozpočet v objeme 338 996 000 Sk, predstavuje návrh rozpočtu na rok 1996 iba 90 % rozpočtových prostriedkov z roku 1995. Aj v prípade, keď od rozpočtu výdavkov na vedu a techniku v roku 1995 odpočítame položky, ktoré ministerstvo financií účelovo určilo na zabezpečenie prierezových činností ministerstva školstva vo vede a technike v objeme 23 miliónov Sk, predstavuje návrh rozpočtu výdavkov na vedu a techniku ministerstva školstva na rok 1996 maximálne 96 % rozpočtu výdavkov v roku 1995.

    Tento rozdiel sa najvypuklejšie prejaví v mzdových prostriedkoch pre vedeckovýskumných pracovníkov, kde dochádza k zníženiu o 8 057 000 Sk, čo znamená, že vysoké školy budú musieť prepustiť približne 100 vedeckých pracovníkov, ktorí pracujú pod § 2001. Treba poznamenať, že počet vedeckých pracovníkov, ktorí na vysokých školách pracujú popri vedecko-pedagogických pracovníkoch, teda docentoch a profesoroch, klesol v rezorte školstva od roku 1989 cca o 1 000 pracovníkov. Dámy a páni, veľká väčšina týchto pracovníkov odišla z vysokých škôl dobrovoľne. Ak by som citoval niektoré zo skutočných čísiel, ktoré sa v tomto rozpočte nachádzajú, tak mzdové prostriedky sú plánované pre túto kategóriu pracovníkov v rozpätí 123 miliónov Sk, tohto roku 131 miliónov Sk, vecné neinvestičné prostriedky 38 miliónov Sk, v tomto roku 42 miliónov Sk, štipendiá doktorandov na § 01 v tomto roku 56 miliónov, 27 miliónov v budúcom roku.

    Nerád by som vnášal nedorozumenie medzi vysoké školy a Slovenskú akadémiu vied, ale musím to tu uviesť. V porovnaní s vysokými školami rozpočet na vedu v Slovenskej akadémii vied predstavuje čiastku 687 589 000 Sk, čo predstavuje nárast proti roku 1995 o celých 20 %. Pritom si treba uvedomiť, že Slovenská akadémia vied má dnes okolo 3 100 všetkých pracovníkov, z toho okolo 1400, necelých 1400 vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov, ktorí sú priamo zapojení do vedeckovýskumnej činnosti. Iba Univerzita Komenského má v rezorte pracovníkov vedy, teda okrem docentov a profesorov 1 400 pracovníkov.

    Teda, rád by som sa, pani ministerka, spýtal, prečo rezort prostredníctvom rozpočtu cielene likviduje vedu na slovenských vysokých školách. Tento rozpočet totiž predestinuje tento záver. Som totiž presvedčený, že nemôže byť v záujme vlády i vo vašom osobnom záujme, pani ministerka, vedu na vysokých školách likvidovať, pretože veda na vysokých školách predsa významným spôsobom prispieva v jednotlivých oblastiach celkovej vedeckovýskumnej základne k úrovni vedy na národnej a medzinárodnej úrovni.

    Rád by som uviedol, dámy a páni, že slovenská veda na akadémii a vysokých školách má medzinárodné uznanie na tých najvyšším postoch. Poznám dve Nobelove ceny udelené v posledných desiatich rokoch, kde práve slovenská veda značnou mierou prispela k tomu, aby laureát túto Nobelovu cenu dostal.

    Pani ministerka, uvedený návrh predstavuje vo svojej podstate opakovane pokus o odstránenie vedy z vysokých škôl. Je nám známe, prečo sa predchádzajúci režim snažil oddeliť vedu od vysokých škôl, ale nechápem, prečo sa to deje dnes. Vysoké školy sú všade na svete a vždy v histórii boli a zostali v prvom rade vedeckými inštitúciami, a táto snemovňa to vo svojom uznesení potvrdila, keď sme prijali uznesenie v znení, že vysoké školy sú vrcholnými vedeckými a vzdelávacími inštitúciami.

    A dovoľte mi ešte dve otázky v súvislosti s prijímaným zákonom o vysokých školách. Prosím, keby ste mi odpovedali, ktorú verziu novely zákona o vysokých školách predložilo ministerstvo školstva vláde na jej najbližšie rokovanie. A druhá otázka: Ako sa, pani ministerka, staviate k informácii, ktorú zverejňuje pán riaditeľ odboru vysokých škôl docent Tolnay, že rozhodnutie o tom, ako bude vyzerať § 22 novely zákona o vysokých školách, je v rukách predsedníctva Slovenskej akadémie vied? Prečo táto inštitúcia vstupuje do tvorby zákona o vysokých školách? Prečo sa neuvažuje o tom, že by vysoké školy mohli spolupracovať s celou vedeckovýskumnou základňou, ktorá dnes mimo Slovenskej akadémie vied predstavuje kapacitu reálne asi 8 Slovenských akadémií vied v rezortoch?

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu ministrovi. Nech sa páči, pán poslanec Ftáčnik. Pripraví sa pani Schmögnerová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia,

    mám jednu otázku, dve interpelácie a jednu žiadosť o informáciu či vysvetlenie podľa § 92. Mal som aj ďalšie otázky, ale mal som možnosť cez prestávku hovoriť s pani ministerkou školstva, takže som si vysvetlil veci priamo, bezprostredne a nebudem s nimi zaťažovať túto snemovňu. Myslím si, že keby bol vytvorený rámec na kontakt poslancov priamo s ministrami či už počas schôdze, alebo pred jej začiatkom, predišlo by sa niektorým otázkam a interpeláciám na tejto pôde a bolo by možné ich riešiť priamym kontaktom s členmi vlády, čo je však myšlienka, ktorú tu zatiaľ iba opakujem a dúfam, že sa raz dočkám toho, že bude aj skutkom.

    Moja otázka je adresovaná ministrovi kultúry Ivanovi Hudecovi vo veci Slovenského pedagogického nakladateľstva, kde sa chcem pripojiť ku kolegovi Harachovi a oprieť sa o uznesenie výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, ktorý pri prerokúvaní podnikov zaradených a nezaradených do privatizácie sa na adresu Slovenského pedagogického nakladateľstva uzniesol dvoma uzneseniami. Jedným, v ktorom odporúča previesť toto nakladateľstvo z pôsobnosti ministerstva kultúry pod ministerstvo školstva a druhým - uskutočniť takú privatizáciu Slovenského pedagogického nakladateľstva, ktorá zachová majoritu štátu pri vydávaní učebníc pre školy. Z toho vyplývajú moje tri krátke otázky - z informácií, ktoré sme pri plnení tohto uznesenia získali.

    Prvá otázka na pána ministra: Aké sú dôvody, že Slovenské pedagogické nakladateľstvo zostalo zatiaľ pod ministerstvom kultúry?

    Druhá otázka: Aký je postup, alebo aký bude postup pri privatizácii Slovenského pedagogického nakladateľstva a ako bude zachovaná majorita štátu nad vydávaním učebníc?

    Tretia otázka: Ako je zabezpečené hospodárne použitie rozpočtových prostriedkov v tejto organizácii, keďže štát prispieva na vydávanie učebníc? Konkrétne mám na mysli aj efektívnosť investovania Slovenského pedagogického nakladateľstva do Českej republiky, poskytovanie pôžičiek Slovenského pedagogického nakladateľstva súkromným firmám a podobne.

    Moja druhé prednesenie je interpelácia, resp. dve interpelácie na adresu ministerky školstva pani Evy Slavkovskej. Inšpirovala ma k nim jednak návšteva v meste Krupina, kde som sa stretol s učiteľmi, a jeden konkrétny riaditeľ školy mi položil otázku, ako si má on pomôcť, aby zabezpečil na svoju školu jazykára, ktorý by bol schopný vyučovať cudzie jazyky. A informoval ma o svojej zaujímavej iniciatíve, že napísal 70 % absolventom pedagogických fakúlt v Nitre, Prešove, jednoducho všetkým, ktorí končia jazyky, či majú záujem nastúpiť do rezortu. Veľmi malé percento malo záujem nastúpiť, ale žiadny nebol ochotný do Krupiny. Všetci ostatní mali predstavu o tom, že po skončení vysokej školy, kde sa pripravujú na dráhu učiteľa, teda to je obsahom ich prípravy, si nájdu iné zamestnanie.

    Druhý podnet na túto interpeláciu som získal ako zástupca výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport na konferencii Slovenskej asociácie učiteľov angličtiny, ktorá sa rovnako zamýšľala nad tým, aký pokrok sme dosiahli za tri roky od poslednej konferencie vo výučbe anglického jazyka a aké kroky by bolo treba urobiť, aby sa táto výučba zlepšila.

    Myslím, že je vám všetkým známy zúfalý nedostatok učiteľov jazykov. Na základných a stredných školách učí takpovediac každý, kto môže, aj ľudia, ktorí nemajú kvalifikáciu, učia dôchodcovia, učia budúci študenti, učia tí, ktorí chcú učiť, ale myslím si, že toto nemôže byť dlhodobo situácia, ktorá nás uspokojí.

    Preto by som sa v interpelácii obrátil na pani ministerku a požiadal ju o zodpovedanie nasledovných údajov: Aká je skladba učiteľov jazykov na základných a stredných školách z hľadiska: kvalifikovaní učitelia, nekvalifikovaní učitelia a lektori, ktorí k nám prichádzajú - a je to dobrý krok - či už zo Spojených štátov amerických, z Veľkej Británie, ale verím, že nielen vo veci anglického jazyka, ale že tu máme aj lektorov na jazyk nemecký a ďalšie.

    Po druhé - chcel by som sa opýtať, kto zodpovedá za rozvoj výučby jazykov na Ministerstve školstva Slovenskej republiky, pretože do istého času na ministerstve existovalo oddelenie alebo aspoň pracovník, ktorý mal na starosti rozvoj výučby jazykov. Dnes osobitný pracovník na to nie je, ale pevne verím, že zodpovednosť za túto oblasť je určená u konkrétneho pracovníka ministerstva, na ktorého by sa dalo obrátiť s konkrétnymi podnetmi.

    A posledná najzávažnejšia otázka je, ako chce, alebo akými opatreniami chce ministerstvo školstva zabezpečiť dostatok kvalifikovaných učiteľov jazykov na základných a stredných školách, osobitne zahraničných lektorov. U zahraničných lektorov sa naráža na obrovské problémy pri aplikovaní zákona o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky. To nie je výčitka na adresu zákona, ale zrejme treba nejaký jednotný výklad tohto zákona, aby tí, ktorí chcú dobrovoľne prísť k nám a učiť za mzdu, ktorá sa ťažko dá porovnať s ich možným zárobkom kdesi v zahraničí, ale predsa to chcú urobiť v prospech našich detí a poskytnúť im ako bezprostredne hovoriaci príslušným jazykom svoje vzdelanie alebo svoju kvalifikáciu a schopnosť používať tento jazyk, mali by sme im vytvoriť isté podmienky. Takže toľko otázka výučby jazykov.

    Druhá interpelácia, ktorú adresujem pani ministerke, sa opiera o relatívne zúfalý stav v plnení dokumentu, ktorý ministerka školstva zaslala výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru a ktorý má názov "Vecný a časový harmonogram plánu hlavných úloh ministerstva na rok 1995." Tento plán obsahuje veľmi ambiciózny program legislatívnej práce ministerstva a, bohužiaľ, poslanci nemajú presné vedomosti, ako sa tento legislatívny program plní. Iste si pamätáte na moju interpeláciu vo veci vyhlášky o základných školách, ktorá bola avizovaná, že bude vydaná k 1. septembru tohto roku. Pani ministerka vo svojej odpovedi z augusta odpovedala, že už čoskoro bude vydaná a problémy budeme riešiť tak a tak. Mám obavy, že do dnešného dňa táto vyhláška nebola vydaná, ani mnohé ďalšie vyhlášky, ktoré ministerstvo malo termínované s termínom marec, apríl, máj atď. Je to aj spomínaný zákon o štátnej službe učiteľa, v septembri mali byť dané na diskusiu zásady zákona o financovaní školstva, na ktorú čaká podľa mňa celá učiteľská verejnosť.

    Chcel by som požiadať pani ministerku v tejto interpelácii, aby urobila odpočet plnenia úloh, ktoré si samo ministerstvo stanovilo na rok 1995. Predstavujem si to tak: úloha - a povedané, či bola splnená vtedy a vtedy, alebo nebola splnená z takých a takých dôvodov. Myslím si, že je to dostatočne vážna vec, pretože v školstve je právna regulácia zorganizovaná tak, že je jeden základný zákon o základných a stredných školách a na jeho základe vydáva ministerstvo množstvo všeobecne záväzných predpisov, teda vyhlášok ministerstva školstva. Ak tieto meškajú, vlastne mešká uplatňovanie samotného zákona. Treba, aby sa úlohy v tejto veci plnili, a stav je podľa mojich vedomostí naozaj zúfalý.

    Posledný podnet podávam podľa § 92 ods. 2 na predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Nerobím to prvýkrát, ale už asi štvrtýkrát a dúfam, že teraz sa dočkám konečne odpovede, pretože tam sa píše, že poslanci môžu požadovať informácie a vysvetlenia aj od predsedu Národnej rady.

    Chcel by som sa pána predsedu opýtať to, čo sa ho pýtam už štvrtýkrát, kedy pristúpi k plneniu svojej povinnosti podľa § 36 písmeno j), podľa ktorej má podávať podľa zákona predsedníctvo, ale v tejto chvíli predsedníctvo neexistuje, Národnej rade Slovenskej republiky správy o opatreniach, ktoré vykonal. Dúfam, že pán predseda mi odpovie a informuje nás, kedy bude plniť povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona o rokovacom poriadku a ktorú ho splnomocnilo plniť aj toto plénum na začiatku, keď sme mu zverili právomoci, ktoré dovtedy malo predsedníctvo Slovenskej národnej rady. Dali sme mu právo, aby tie úlohy plnil priamo predseda. Myslím si, že je to v poriadku vzhľadom na Ústavu Slovenskej republiky, ale tie povinnosti treba plniť všetky.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Nech sa páči, pani poslankyňa Schmögnerová. Pripraví sa pán poslanec Pokorný.

  • Vážení členovia vlády, vážená Národná rada,

    moja interpelácia je adresovaná predsedovi vlády, podpredsedovi vlády pánu Kalmanovi, podpredsedníčke vlády pani Tóthovej a ministrovi vnútra. Dňa 27. 10. 1995 o deviatej hodine a desiatej minúte sa odohrala havária vo Východoslovenských železiarňach s mimoriadne tragickými následkami. Jej dôsledkom bolo 11 obetí, z toho 7 robotníkov, 2 technici a 2 iní ľudia, ktorí sa zdržiavali neoprávnene v areáli Východoslovenských železiarní. Paradoxom bolo, že 7 obetí bolo zo železničnej dopravy, kde medzi rizikové faktory nepatrí otrava oxidom uhoľnatým. Koncentrácia kysličníka uhoľnatého dosahovala z piatka na sobotu medzi druhou a treťou hodinou rannou 50 miligramov na meter kubický, to je dávka, ktorá je smrteľná. V tom čase sa uskutočňovala evakuácia Veľkej Idy. Podotýkam, že v čase po výbuchu sprevádzal po podniku delegáciu NATO viceprezident spoločnosti pán Drábik, ktorý sa nezabudol pochváliť, že VSŽ predstavovali už v bývalom Československu špičku vo sfére bezpečnosti práce.

    Informácie o havárii boli poskytnuté orgánom rady obrany mesta a orgánom civilnej obrany s veľkým oneskorením, štábu civilnej obrany Maďarskej republiky až s 24-hodinovým oneskorením. S rovnakým oneskorením sa informácia poskytla masmédiám. Až v utorok, t. j. až štvrtý deň po havárii, sa zistilo, že plyn, ktorý usmrtil 11 ľudí, unikal nie z plynojemu, ale priamo z vysokej pece.

    Doterajšie vyšetrovanie havárie jednoznačne preukázalo, že jej príčinou bolo hrubé porušenie základných bezpečnostných predpisov a podcenila sa aj civilná ochrana. Podľa vyjadrení vrcholového vedenia VSŽ sme sa dozvedeli, že sa zanedbala príprava investičnej akcie VSŽ KERAMIKA, spoločnosti s ručením obmedzeným, podcenili sa predpisy o bezpečnosti práce a povinnosti vyplývajúce z technologickej disciplíny.

    Prezident akciovej spoločnosti VSŽ uviedol, že na tragédii mali svoj podiel predchádzajúce organizačné opatrenia, na ktorých sa podieľal, ako vieme, ešte ako člen vrcholového manažmentu pán Július Tóth, dnešný splnomocnenec vlády pre strojársky priemysel, a v dôsledku ktorých podnes existuje okolo 150 spoločností s ručením obmedzeným vnútri VSŽ. Atomizácia VSŽ mala za následok nielen stámiliónové daňové úniky, ale, bohužiaľ, i túto katastrofu, ku ktorej prispel nedostatočný spôsob odovzdávania informácií, ktorá je jej dôsledkom.

    Vo VSŽ, a. s., nie sú dodnes kompetenčne doriešené záchranné práce pre prípad mimoriadnych udalostí. Všetky tieto súvislosti sú dôsledkom toho, ako sa uskutočnila transformácia Východoslovenských železiarní na súkromnú spoločnosť.

    Žiadam preto pána premiéra vysvetliť, prečo - keď VSŽ v zákone o privatizácii strategických podnikov bola zaradená medzi tie podniky, kde štát mal mať zlatú akciu - dopustil, aby o dva dni po schválení zákona boli zvyšné akcie VSŽ odpredané do súkromných rúk. Výhovorka, že išlo o rozhodnutie Fondu národného majetku, a nie vlády, stojí na hlinených nohách. Politickú zodpovednosť za stopercentné sprivatizovanie VSŽ, a. s., nesú súčasné strany vládnej koalície.

    Ako nás tragická havária presvedčila, určitá ingerencia štátu vo VSŽ by bola bývala opodstatnená. Dnes je však znemožnená. Mám i druhý argument. Dnes už je zrejmé, že smrť 11 ľudí má na svedomí podcenenie situácie zo strany vedúcich pracovníkov. Zatiaľ padli iba malé ryby. Je však dôvodné podozrenie, že vo vrcholných orgánoch VSŽ, a. s., sú viacerí členovia, ktorí nemajú odborné predpoklady na svoju funkciu. I to nasvedčuje, že ministerstvo hospodárstva, tak ako to predpokladal zákon o strategických podnikoch, malo mať zastúpenie v dozornej rade VSŽ.

    Zlyhanie či podcenenie civilnej obrany vzbudzuje otázku, či začlenenie civilnej obrany pod rezort ministerstva je vhodné. Chcela by som interpelovať ministra vnútra, či jeho rezort urobil detailnejšiu analýzu činnosti civilnej obrany a či by nebolo treba riešiť jeho nové organizačné začlenenie do ministerstva obrany.

    Podceňovanie bezpečnosti práce nie je charakteristické iba v tomto prípade. Je evidentné, že chýba zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia, schválený vlani v tripartite, ktorý sa dodnes do Národnej rady nedostal. Chcela by som preto interpelovať podpredsedov vlády pána Kalmana a pani Tóthovú, aký bude osud tohto zákona.

    Rovnaká otázka sa týka aj zákona o haváriách, ktorý mal zabezpečovať harmonizáciu našich predpisov s Dohovorom OSN o cezhraničných haváriách. Zároveň by som žiadala odpoveď na otázku, či Slovenský úrad bezpečnosti práce má dostatočné kompetencie a prostriedky, aby sa zvýšila jeho úloha pri zabezpečovaní ochrany zamestnancov pri práci.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni Schmögnerovej. Nech sa páči, pán minister Zlocha chce reagovať.

  • Vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády, dámy a páni,

    nebudem sa vyjadrovať k technickým údajom o havárii vo Východoslovenských železiarňach, tie riešia príslušné komisie. Ale pani poslankyňa tu použila jeden nesprávny údaj, preto by som si dovolil povedať vám niekoľko upresnených údajov.

    Pani poslankyňa povedala, že tam bol obsah oxidu uhoľnatého 50 miligramov na kubík a že je to smrteľná dávka. To nie je pravda. Skutočne, podľa monitoringu, podľa našej monitorovacej stanice vo Veľkej Ide 28. októbra v nočných hodinách medzi jednou a treťou hodinou sa pohybovali obsahy oxidu uhoľnatého od 20 do 50 miligramov na meter kubický. Je tam v tom čase jeden jediný pik, ktorý vykázal 100 mg na meter kubický. Sú to však veľmi nízke obsahy, ktoré v žiadnom prípade nemohli vyvolať smrť. Bezprostredne v areáli VSŽ boli obsahy niekoľko gramov na kubík a tie sú už smrteľné. Dovolil by som si povedať vám aj niekoľko údajov, aby ste si z toho potom vedeli urobiť obraz o tom, či vo Veľkej Ide mohli zdochnúť kravy, zajace a podobne.

    Tak napríklad menší vtáci hynú pri koncentrácií 4,6 až 5,7 mg na liter. To treba vynásobiť krát tisíc, teda 4 600 až 5 700 mg na meter kubický. Holuby hynú pri koncentrácii 11,4 mg na liter po 10 minútach. Sliepky pri koncentrácii 4,6 mg na liter za pol hodiny, zajace pri koncentrácii 1,5 mg na liter po 30 minútach.

    A teraz pokiaľ sa týka človeka. Pri koncentrácii 0,23 mg na liter, to je 230 mg na meter kubický, na konci šesťhodinového pokusu boli badateľné ľahké príznaky otravy, teda bolesť hlavy, bolesť čela a v krvi na konci pokusu bolo 16 až 20 % karbonilhemoglobínu. Tu by som chcel upozorniť, že jeden dobrý fajčiar má v krvi priemerne 15 - 20 % karbonilhemoglobínu a pritom, samozrejme, nezomiera. Pri koncentrácii 0,34 mg na liter, to je zase 340 mg na meter kubický, je za 4 hodiny 22 až 24 %. Pri koncentrácii 0,46 mg na liter sa už za hodinu prejaví dosť vysoký obsah karbonilhemoglobínu v krvi. Teda pokiaľ budete počúvať rôzne údaje, tzv. overené, neverte im.

    V areáli VSŽ skutočne došlo k hrubej chybe, pretože ak by sa boli urobili bezpečnostné opatrenia, šoféri tam nemali čo robiť, nemali sa dostať do bezprostrednej blízkosti úniku C0. Ale vo Veľkej Ide boli obsahy od 20 do 50 mg na meter kubický a to je skutočne málo na to, aby čokoľvek zahynulo. A pokiaľ sa týka Košíc, Šace a Pereša, tam boli obsahy od 10 do 15 mg na meter kubický, ale to bolo len pri jednom meraní a už nasledujúcu hodinu boli obsahy nízke.

    Skutočne bude treba v budúcnosti urobiť také opatrenia, aby sme sa vyvarovali takýchto chýb, a tie opatrenia by sa mali dotýkať skôr organizačných záležitostí a materiálneho vybavenia. Ak sa napríklad vie, že vo VSŽ Košice sa produkuje také obrovské množstvo oxidu uhoľnatého, ročne je to asi 130 tisíc kubíkov, ktoré sa vypúšťajú do ovzdušia, tak, samozrejme, by tam mal byť dostatočný počet kyslíkových prístrojov, pretože žiadne iné masky pred oxidom uhoľnatým nechránia.

  • Ďakujem. Ešte pán minister Hudek chce reagovať.

  • Ja by som tiež hneď teraz reagoval tromi poznámkami. Je zriadená vyšetrovacia komisia na čele so štátnym tajomníkom nášho ministerstva pánom inžinierom Kačicom, ktorá priebežne vyhodnocuje výsledky vyšetrovania tejto havárie. Ucelenú správu by mala ukončiť asi zrejme koncom tohto mesiaca. Počas havárie boli začlenené i naše jednotky civilnej ochrany, konkrétne to bol záchranný pluk civilnej ochrany z Humenného.

    Chcel by som upozorniť pani poslankyňu Schmögnerovú, že začlenenie civilnej ochrany do ministerstva obrany nie je možné vzhľadom na to, že civilná ochrana v súlade s medzinárodnými dohodami, ktoré sme podpísali, musí byť začlenená v nevojenských častiach. Čiže bežne tak, ako je to v iných štátoch sveta, je to väčšinou v kompetencii ministerstva vnútra. Tieto jednotky sa osvedčili nielen pri tejto havárii. Veľmi účinne pomohli aj pri riešení snehovej kalamity v Košiciach a, samozrejme, veľmi vysoko si vážim prácu, ktorú odvádzajú, a rovnako je to i pri tých situáciách, ktoré sa veľmi často stávajú najmä na východnom Slovensku (v prípade znečistenia ropnými látkami väčšinou Latorice a iných riek). Čiže takéto riešenie nie je možné, tu by sme boli v rozpore s medzinárodnými dohodami, ku ktorým sme pristúpili.

    Otázky civilnej ochrany chceme rozširovať na širší okruh subjektov. Je v pláne legislatívnych úloh vlády aj spracovanie zákona o komplexnom záchrannom systéme, kde by sa určite mali viaceré veci doladiť, pretože sme i pri týchto situáciách videli a mali možnosť zistiť, že je potrebné oveľa lepšie koordinovať prácu nielen napríklad civilnej ochrany, ale aj požiarnej ochrany, príslušníkov Policajného zboru, zdravotníkov, aj tých, ktorí sa podieľali pri riešení, napríklad ako môj predrečník pán minister životného prostredia, boli tam i orgány životného prostredia, ktoré nám účinne pomáhali pri riešení havárie. Myslím si, že celkový stav bude predmetom vyhodnotenia práce komisie, o ktorej budete aj vy a zrejme aj celá verejnosť informovaná.

  • Ďakujem pánu ministrovi Hudekovi. Nech sa páči, pán poslanec Pokorný.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené poslankyne, poslanci, vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som v úvode vyjadril totožné stanovisko k predchádzajúcej interpelácii, ktorú predniesla pani poslankyňa Schmögnerová. Ako poslanca za mesto Košice ma táto problematika veľmi zaujíma, a preto si veľmi rád prečítam odpoveď na vznesené otázky.

    Dovoľte mi, aby som pristúpil k vlastným dvom interpeláciám.

    Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 449 schválila úpravy cestovného a sociálnych zliav v pravidelnej autobusovej a železničnej osobnej preprave, a to v termíne od 1. júla tohto roku. Jedným so schválených opatrení bolo zavedenie vekovej hranice 25 rokov pre študentov, na ktorých sa poskytovanie zliav na cestovnom vzťahuje. To platí tak pre autobusovú, ako aj pre železničnú osobnú dopravu. Chcem upozorniť, že veková hranica 25 rokov nie je v súlade s vekovou hranicou poskytovania prídavkov na deti, ktorá bola s účinnosťou od 1. júla tohto roku posunutá na 28 rokov. Na túto tému som hovoril v jednej z predchádzajúcich interpelácií a vládny návrh zákona, ktorý sme už schválili, túto problematiku riešil.

    Podľa ubezpečenia pani ministerky Keltošovej bude ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky iniciovať návrh na posunutie vekovej hranice pri poskytovaní študentských zliav na cestovnom na spomínaných 28 rokov. Pretože rozhodnutie o tejto záležitosti je v kompetencii Ministerstva financií Slovenskej republiky, interpelujem pána podpredsedu vlády a ministra financií v mene týchto študentov, ktorých sa to týka, ktorí musia, ak navštevujú týždenne svoje rodiny alebo rodičov, platiť pomerne vysoké cestovné a sú určitým spôsobom diskriminovaní voči svojim kolegom. Preto žiadam pána ministra o skoré riešenie tohto problému.

    Druhú interpeláciu adresujem ministrovi hospodárstva pánu Duckému a z dôvodov komplexnosti riešenia problémov celej vláde. Budem hovoriť o problematike súvisiacej so zastavením prevádzky košického Magnezitu, štátneho podniku, ktorý sa nachádza v lokalite Ťahanoviec. Dňa 19. mája tohto roku sa uskutočnilo v tomto závode pracovné rokovanie za účasti ministrov hospodárstva a životného prostredia Slovenskej republiky, ktorého účelom bolo objektívne posúdenie zastavenia teplej prevádzky do konca roku 1995, dobudovanie a začatie prevádzky v závode na Bočiari a predrokovanie možnej pomoci riešenia týchto problémov zo strany ministerstiev. Pôjde aj o problém zabezpečenia pracovných príležitostí v novom závode.

    Z prediskutovaných a nastolených problémov možno konštatovať, že začatie prevádzky v novom závode na Bočiari je závislé od finančných prostriedkov približne 150 miliónov Sk, keď budeme čakať, bude to ešte viac, a rozhodnutia o privatizácii závodu košického Magnezitu. Mám informáciu, že pred časom o túto privatizáciu prejavila záujem akciová spoločnosť VSŽ.

    Mestské zastupiteľstvo v Košiciach k tejto otázke prijalo už dve uznesenia. Prvé ešte v auguste 1993, druhé v apríli 1995. Dovolím si veľmi stručne zacitovať z tohto uznesenia, ktoré hovorí o zastavení prevádzky košického Magnezitu v Ťahanovciach. Podľa § 50 ods. 1 a 3 štatútu mesta Košice mestské zastupiteľstvo žiada Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, aby urobili potrebné kroky na definitívne zastavenie prevádzky košického Magnezitu, štátny podnik, najneskôr k 31. 12. 1995. Zároveň vyslovuje podporu primátorovi mesta Košice v úsilí o ukončenie prevádzky košického Magnezitu, štátny podnik v Ťahanovciach.

    Nesúhlas mestského zastupiteľstva s pokračovaním prevádzky pretrváva napriek skutočnosti, že postavením dvoch rotačných pecí a zavedením látkových filtrov sa podstatne znížilo množstvo emisií v meste. Len na informáciu uvediem, že v čase prevádzok štyroch rotačných pecí do ovzdušia mesta sa dostávalo približne 4 200 ton škodlivých látok, v roku 1991, keď už boli dve pece, to bolo 146 ton tuhých látok za rok, v roku 1994 to bolo 18,5 tony. V lokálnom hodnotení vo vzťahu k 20-tisícovému sídlisku v Ťahanovciach a k mestskej časti Ťahanovce zdroj ostáva v trvalom rozpore s občianskymi snahami o ozdravenie lokality. Na tomto sídlisku žijú väčšinou mladé rodiny s malými deťmi. Nechcem hovoriť o problémoch, najmä zdravotných, ktoré s týmto súvisia, ale mali by sme si ich uvedomiť.

    Pýtam sa teda pána ministra hospodárstva, aké kroky a v akom časovom slede podnikne jeho rezort na riešenie tejto situácie. Veď neprodukujúci a vlastne nefunkčný bočiarsky závod vynakladá podľa informácií len na stráženie 5 miliónov Sk ročne, nehovoriac o umŕtvených ďalších miliardách, ktoré už v tomto závode na Bočiari sú.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Pokornému. Nech sa páči, pán poslanec Šagát. Pripraví sa pán poslanec Kanis.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    svoje dve interpelácie som dal písomne pánu ministrovi, takže vás nebudem s nimi zdržiavať. Jedna sa týka rekonštrukcie lekárne vo Vranove a druhá sa týka personálnych výmen v rezorte. Vo všeobecnej rozprave si vás dovolím obťažovať problémom situácie v zdravotníctve a požiadam vás o láskavé uznesenie, v ktorom by sme pána ministra požiadali o predloženie správy o stave rezortu na decembrovej schôdzi. Podľa toho, ako sa na mňa dívate, vidím, že to uznesenie je dopredu prijaté, a hneď vám teraz zaň ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Kanis. Pripraví sa pán poslanec Fico.

  • Vážená Národná rada,

    v našej spoločnosti je dosť takých hospodárskych a sociálnych problémov, ktoré treba riešiť spoločnými silami, a nezáleží na tom, kto dáva interpeláciu, ale dôležité je to, či sa ten reálny problém vyrieši. Dovoľujem si to povedať práve preto, že aj tu prítomní podpredseda Národnej rady pán Ľupták a podpredseda vlády pán Kalman zrejme už konali v tejto veci, alebo nekonali. A myslím si, že keď túto vec budeme pripomínať aj na pôde Národnej rady, že to bude len dobré a v prospech riešenia veci. Moja interpelácia smeruje na predsedu vlády pána Mečiara.

    Vážený pán predseda vlády, v zmysle článku 80 Ústavy Slovenskej republiky interpelujem vás vo veci riešenia hospodárskej situácie podniku Smrečina, a. s., Banská Bystrica, a jej súčasti Drevokombinátu Polomka, a to vo veci predchádzania sociálnych dôsledkov z hroziaceho úplného odstavenia výroby v tomto závode. Smrečina, a. s., v ktorej má Fond národného majetku 26,93 % akcií, si zachováva podnikateľskú činnosť v oblasti spracovania dreva, podniká však už aj v strojárskej výrobe. V posledných rokoch zamestnáva v priemere 1700 až 1800 osôb. Smrečine sa iba čiastočne darí plniť ciele stanovené podnikateľským programom. V roku 1994 vykázala stratu 98,6 milióna Sk. Zadlženosť spoločnosti dosiahla 826 miliónov Sk. Financujúcou bankou je Všeobecná úverová banka.

    Jedným z jedenástich závodov patriacich do Smrečiny je Drevokombinát Polomka. Bol uvedený do prevádzky v roku 1981. Viac rokov produkuje stratu. Výška straty prekročila v roku 1995 už sumu 500 miliónov Sk. Strata je násobená vysokou úverovou zaťaženosťou a spôsobuje, že akciová spoločnosť nedisponuje dostatočnými prostriedkami na financovanie výrobných činností. V uplynulých rokoch bolo veľa pokusov organizačnými, technickými, finančnými zásahmi zvrátiť tento vývoj, ale strata sa neznížila, naopak, stúpla. Príčina tohto stavu je v zlej koncepcii závodu. Bol postavený veľmi veľký súbor objektov na kombinátne spracovanie ihličnatého dreva. Pritom sa nezačalo s výstavbou modernej piliarskej kapacity. A keď sa piliarska technológia zakúpila, podnik už bol v takej situácii, že nemohol finančne zvládnuť jej realizáciu.

    V záujme riešenia zlej hospodárskej situácie boli spracované viaceré varianty. Jedným z nich je variant dočasného odstavenia výroby v celom rozsahu, aby sa minimalizovala strata. Odstavenie výroby na dlhšie obdobie nie je pre celú akciovú spoločnosť Smrečina riešením, ktoré by umožnilo jej ďalšiu hospodársku činnosť. Inou možnosťou je odčlenenie závodu Drevokombinát Polomka a vytvorenie novej akciovej spoločnosti. Nevyjasnené, komplikované otázky ďalšej existencie a predovšetkým hlboké hospodárske problémy Drevokombinátu Polomka majú svoje negatívne dôsledky aj pri napĺňaní práva odborovej organizácie na informácie, na prerokovanie a na jej právo spolurozhodovania, ako aj pri dodržiavaní 4. časti kolektívnej zmluvy, ktorá obsahuje otázky zamestnanosti.

    Vážený pán premiér, od osudu Drevokombinátu Polomka závisí osud mnohých ľudí v Polomke, Závadke, Heľpe, Bacúchu, Pohorelej a v ďalších dedinách horného Pohronia. V závode okrem iných pracuje 50 manželských párov. Dobre viete, pán premiér, že už teraz obce tohto regiónu majú vysokú nezamestnanosť. Masové prepúšťanie pracovníkov Drevokombinátu v Polomke by výrazne zvýšilo nezamestnanosť v tomto regióne a zhoršilo jeho sociálne pomery.

    Vzhľadom na to, že existenčné problémy Drevokombinátu Polomka nemôže vyriešiť len vedenie závodu a akciovej spoločnosti, dovoľujem si vás, pán premiér, požiadať o pomoc štátnych orgánov a im zodpovedajúcich inštitúcií v tejto veci. Zároveň vás žiadam o informáciu o krokoch, ktoré štátne orgány urobili a hodlajú urobiť pri riešení hospodárskych, finančných a organizačných problémov Smrečiny, a.s., a Drevokombinátu Polomka.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Kanisovi. Chcem mu len povedať, že je to už súkromný podnik.

    Pán poslanec Fico, nech sa páči. Pripraví sa pán poslanec Černák.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Vážené dámy a páni,

    mám dve otázky, a to na dvoch ministrov. Prvá otázka smeruje na ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny a druhá otázka na ministra vnútra Slovenskej republiky.

    V súlade s pripravovanou transformáciou sociálnej sféry ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny spracovalo okrem iného tri návrhy zásad základných zákonov, a to návrh zásad zákona o sociálnom poistení, ďalej návrh zásad zákona o štátnej sociálnej podpore a nakoniec návrh zásad zákona o sociálnej pomoci. Podľa pôvodných predpokladov uvedené návrhy zásad zákonov a potom ich paragrafové znenie mali byť v rovnakom čase predložené na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Teraz však dochádza k zmene uvedeného postupu. Nemajú byť predložené v rovnakom čase na rokovanie vlády, a tým aj na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa vecného a časového harmonogramu úloh, ktorý je súčasťou materiálu, návrh koncepcie transformácie sociálnej sféry Slovenskej republiky, návrhy zákonov o štátnej sociálnej podpore a sociálnej pomoci mali byť pripravené k 1. januáru 1996 a návrh zákona o sociálnom poistení k 1. januáru 1998. Súčasťou návrhu zákona o sociálnom poistení by mal byť aj nový systém zvyšovania alebo indexácie dôchodkov. Odsunutie tohto návrhu zákona až na 1. január 1998 znamená, že zvyšovanie dôchodkov by sa naďalej uskutočňovalo podľa zákona číslo 46/1991 Zb. Tento postup by viedol, podľa môjho názoru, k značnému poškodeniu dôchodcov, najmä ak by sa nezmenila podmienka zvyšovania dôchodkov podľa rastu životných nákladov. V zmysle príslušných ustanovení citovaného zákona číslo 46/1991 Zb. sa dôchodky bez meškania zvýšia po uplynutí troch mesiacov od posledného zvýšenia dôchodkov, ak od tohto zvýšenia je rast životných nákladov aspoň 10 % alebo rast priemernej mzdy aspoň 5 %.

    Určenie hranice zvýšenia životných nákladov o 10 % bolo odôvodnené v roku 1991 a ďalších rokoch, keď dochádzalo k neúmernému zvyšovaniu životných nákladov. V súčasnom období je táto podmienka neodôvodnená, nakoľko rast životných nákladov je už miernejší. Na druhej strane rast priemernej mzdy a určené percento je časovo rýchlejšie ako rast životných nákladov. To má za následok, že dôchodky už teraz k 1. júlu 1995 sa zvýšili iba z dôvodu rastu priemernej mzdy. Toto zvýšenie sa vykonalo na vrub Sociálnej poisťovne.

    Návrh štátneho rozpočtu na rok 1996 nepočíta s rastom životných nákladov nad 10 %. Životné náklady však naďalej rastú, i keď pomalšie ako v uplynulých rokoch, čo má negatívny dosah na životnú úroveň dôchodcov, nakoľko dôchodky z tohto titulu sa nezvyšujú. Preto je odôvodnená požiadavka, aby sa urýchlene pripravila novelizácia zákona číslo 46/1991 Zb., aby dôchodky mohli byť zvyšované aj podľa rastu životných nákladov, napríklad o 3 alebo 5 %. Bolo by to aj v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, kde sa deklarovalo postupné vyrovnávanie životnej úrovne dôchodcov so životnou úrovňou ostatných obyvateľov.

    Kladiem preto otázku pani ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny, aký je skutočný harmonogram predkladania uvedených návrhov sociálnych zákonov, pretože vzniká dôvod domnievať sa, že napríklad v otázke novelizácie zákona o sociálnom poistení je pre vládu výhodné ponechať súčasný stav až do prijatia zákona o sociálnom poistení v roku 1998.

    No a jedna krátka otázka pre ministra vnútra. V súvislosti s pripravovanou reformou verejnej správy, ktorá sa výrazne dotkne aj samosprávy, sa vedie diskusia o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej charte o miestnej samospráve. Pýtam sa pána ministra vnútra, v akom štádiu je momentálne príprava pristúpenia Slovenskej republiky k tomuto významnému medzinárodnému dokumentu, pretože bolo by naozaj žiaduce, aby sme zladili reformu verejnej správy s požiadavkami, ktoré sú obsiahnuté v tejto Európskej charte.

    Z mojej strany to je všetko. Ďakujem, pán podpredseda.

  • Ďakujem pánu poslancovi Ficovi. Nech sa páči, pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    podobne ako moji predrečníci aj ja som sa chcel opýtať, aké budú závery vlády z košickej tragédie. Preto v zmysle § 89 ods. 1 podávam interpeláciu na premiéra Slovenskej republiky s nasledovným textom:

    Vážený pán premiér, v zmysle rokovacieho poriadku vás interpelujem vo veci záverečnej správy vládnej komisie na vyšetrenie príčin havárie vo VSŽ, pri ktorej prišlo o život 11 zamestnancov. Žiadam vás o kópiu záverečnej správy a o zoznam opatrení, ktoré prijala vláda Slovenskej republiky vo vzťahu k dodržiavaniu pravidiel bezpečnosti práce v privatizovanom subjekte. Ostávam s pozdravom.

    Dámy a páni, túto interpeláciu dávam najmä po poznaní, že je prakticky otázkou šťastia, že nenastala katastrofa oveľa väčšieho rozsahu. Podľa mojich informácií prebiehala oprava na okuliarovom ventile plynového potrubia v tesnej blízkosti havarovaného potrubia. Keďže to včas nebolo odstránené, je otázkou šťastia, že nenastal výbuch plynu, ktorý by bol urobil podstatne väčšie škody.

    Moja druhá interpelácia je tiež na premiéra Slovenskej vlády a má text:

    Vážený pán premiér, v správe o stave malého a stredného podnikania za rok 1994 sa konštatovalo, že tento stav, myslím tým malých a stredných podnikateľov, je neúmerne finančne zaťažený. Týmto vás formou interpelácie podľa § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku žiadam o odpoveď na otázku, ako chce vláda tento problém riešiť a ako bude vyzerať finančné zaťaženie malých, stredných podnikateľov a živnostníkov v rokoch 1996 až 1998. Pod finančným zaťažením myslím predovšetkým odvody do zdravotnej poisťovne a do Sociálnej poisťovne a vysoké daňové zaťaženie.

    Ostávam s pozdravom.

    Tretia moja otázka je vlastne otázka na premiéra Slovenskej republiky, keďže vláda nemá pôsobnosť v oblasti privatizácie. Formou otázky v zmysle § 91 ods. 1 sa obraciam na premiéra Slovenskej republiky, ako bude vláda Slovenskej republiky presadzovať realizovanie hospodárskych zámerov Slovenskej republiky pri privatizácií finančných inštitúcií v Slovenskej republike, najmä Slovenskej sporiteľne, Slovenskej poisťovne, Všeobecnej úverovej banky, Investičnej a rozvojovej banky.

    Sú známe vyjadrenia pána premiéra, ktorý niekoľkokrát verejne hovoril, že realizácia hospodárskej politiky vlády má veľmi úzky súvis na privatizáciu, o to väčší súvis na finančné inštitúcie, a preto budem očakávať odpoveď na otázku, ako sa chce zachovať v tomto konkrétnom prípade.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Černákovi. Keďže viac písomných prihlášok nemám, pýtam sa, či chce ešte niekto z poslancov podať interpeláciu.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Dámy a páni,

    nechcem vás zdržovať, nerád vystupujem druhýkrát, ale vystúpenie pani ministerky, škoda, že tu nie je, ma inšpirovalo ešte k jednej otázke, ktorú treba na mieste položiť. Ale v prvom rade sa chcem poďakovať pánu ministrovi Mrázovi, ktorý veľmi promptne reagoval na vcelku primeranú otázku o rozdelení prostriedkov. Ako poslanec na základe tejto informácie môžem bez problémov informovať tie školy, ktoré trápia nedokončené stavby, aký je stav v ich financovaní.

    Pani ministerka sa vo svojej odpovedi vyjadrila aj v súvislosti s Levickou ulicou, teda s prenájmom bývalého školského objektu, o ktorom som hovoril, v tom zmysle, že to považuje za uzavreté a na to odpovedať nebude. Chcem zdôrazniť, a preto vystupujem, aby to bolo v zázname, že takúto odpoveď jednoducho neprijmem a budem požadovať jasné, písomné odpovede na všetky otázky, ale najmä na tú, ako je to s prenájmom objektu na Levickej ulici. A túto otázku súčasne rozširujem o interpeláciu a otázku k tzv. lektorským bytom. Pani ministerka tu nie je, ale na dokreslenie.

    Lektorské byty sú také byty, ktoré vlastnil rezort školstva, spravovalo ich ministerstvo školstva a vedy a prevádzkoval ich Dom zahraničných stykov. Slúžili zahraničným lektorom, ktorí prichádzajú do našej vlasti buď ako lektori cudzích jazykov, alebo lektori odborných predmetov a podobne. V poslednom čase vidieť istý nie celkom kontrolovaný a prehľadný pohyb s lektorskými bytmi. Preto žiadam pani ministerku, aby výboru pre vzdelanie predložila informáciu akým spôsobom hodlá ministerstvo naložiť aj s lektorskými bytmi.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pani Bauerová chce ešte vystúpiť. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dámy a páni,

    obraciam sa s niekoľkými otázkami na pani ministerku školstva. V utorok tento týždeň vláda prerokovala správu o zhodnotení úrovne osvojenia si slovenského jazyka v školách na národnostne zmiešanom území. Vláda prijala a odobrila niekoľko bodov opatrení. V tejto súvislosti by som sa chcela spýtať pani ministerky v súvislosti s bodom 9 týchto opatrení, kde sa píše, že pri príprave študentov na učiteľské povolania sa bude klásť dôraz na jazykovú a metodickú prípravu v slovenskom jazyku.

    Chcem sa spýtať, že ak sa bude klásť dôraz iba na prípravu v slovenskom jazyku, ako budú schopní títo pedagógovia vyučovať na školách s vyučovacím jazykom maďarským.

    Moja ďalšia otázka sa týka bodu 10 opatrení - v spolupráci s príslušnými fakultami vysokých škôl Slovenskej republike a sekciou vysokých škôl Ministerstva školstva Slovenskej republiky vyriešiť spájanie kombinácií predmetov do aprobačných celkov tak, aby sa slovenský jazyk a literatúra, maďarský jazyk a literatúra študovali iba v kombinácii s iným spoločenskovedným predmetom. Keďže maďarčinu spravidla študujú študenti s materinským jazykom maďarským, to znamená, že im nebude umožnené, aby študovali slovenský jazyk a literatúru.

    Chcem sa spýtať pani ministerky, či si myslí, že takéto opatrenie je v súlade s článkom 33 ústavy, ktorý hovorí: "Príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu."

    Opatrenie číslo 11 - aktualizovať intenzívnu jazykovú prípravu zo slovenského jazyka v materských školách s výchovným jazykom maďarským. Chcem sa spýtať, či to nebude na úkor výchovy v materinskom jazyku.

    Bod číslo 19 opatrení - zriadiť podľa podmienok obcí a počtu školopovinných detí malotriedne základné školy s vyučovacím jazykom slovenským. Je to v poriadku, ale prečo budú diskriminované deti, ktoré budú chcieť chodiť do maďarských škôl? Prečo sa nebudú vytvárať taktiež malotriedne školy v takýchto obciach s vyučovacím jazykom maďarským? V tomto bode, ak sa opatrenie takto bude uskutočňovať, opäť dôjde k diskriminácii, dôjde k porušeniu článku 33 ústavy.

    Chcem sa spýtať ešte na bod číslo 4 opatrení - citujem: "V rámci priebežného vzdelávania v zmysle vyhlášky o ďalšom vzdelávaní pedagogických pracovníkov zaviesť pre pedagogických pracovníkov zo škôl s vyučovacím jazykom maďarským krátkodobé kurzy v slovenskom jazyku za účelom preverenia ich schopností ovládania odbornej terminológie v príslušnom predmete." Rozhodujúca väčšina, dalo by sa povedať, že 100 % pedagógov, skončila vysoké školy v Slovenskej republike. Chcem sa spýtať, či diplomy týchto pedagógov nie sú rovnocenné s diplomami tých, ktorí sú slovenskej národnosti a vyučujú na slovenských školách.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni Bauerovej. Keďže nie sú už otázky, pýtam sa členov vlády, či chcú odpovedať na interpelácie a otázky poslancov hneď. Chcem ich však zároveň požiadať, aby svoju odpoveď dali poslancom aj v písomnej forme.

    Nech sa páči, pani ministerka Keltošová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Áno, dám aj v písomnej forme odpoveď na otázku pána Fica. Zatiaľ len veľmi stručne toľko: Myslím si, že to bol práve klub SDĽ, ktorý navrhoval, aby jednotlivé právne normy boli prijaté až po prijatí celkovej koncepcie transformácie sociálnej sféry. Tie sú totiž len čiastkovými vykonávacími časťami tejto koncepcie.

    Spomínaná koncepcia sa rodila veľmi ťažko a dlho. Bola zriadená tripartitná komisia aj za účasti iných expertov z iných inštitúcií. Môžem vám povedať, že za 9 mesiacov sa táto komisia zišla dvanásťkrát. Boli to dvoj- aj trojdňové rokovania, odborné semináre, vysvetľovanie vecí si vzájomne. Napokon 27. októbra v tripartite bola táto koncepcia transformácie schválená a v rámci nej potom aj jednotlivé návrhy zásad zákona alebo zákonov, ktoré sú súčasťou vecného a časového harmonogramu.

    Vzhľadom na to, že vyjednávania o koncepcii trvali tak dlho, nie ja, ale pán viceprezident Števko a pán prezident Ľach požiadali predsedu vlády o odklad termínu. Pán premiér im vyhovel. Mám na to korešpodenciu, priložím ju do mojej odpovede, keď sa pán Števko obracia na pána premiéra, aby odložil termín plnenia tejto úlohy a až po schválení tejto koncepcie v tripartite potom následne, samozrejme, po schválení vo vláde, sa bude upravovať aj vecný a časový harmonogram. Takže z mojej strany sme sa to snažili urýchliť, ako sa dá. Sociálni partneri navrhli neurýchľovať. Koncepcia tohto druhu sa pripravuje, ako viete, raz za niekoľko desiatok rokov a pripravuje sa takisto na obdobie niekoľkých desiatok rokov. Čiže na žiadosť sociálnych partnerov tieto termíny boli posunuté. A na tie ostatné otázky, vrátane harmonogramu a príloh, odpoviem písomne.

  • Ďakujem. Tak ako som už uviedol, prosím členov vlády, aj tých, ktorí predniesli svoje odpovede na dnešnej schôdzi ústne, aby podľa zákona o rokovacom poriadku dali písomnú odpoveď na interpelácie a otázky v stanovenej lehote do 30 dní.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    teraz pristúpime k t r i d s i a t e m u p r v é m u bodu programu, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 248 a spoločnú správu výborov ako tlač 248a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec Ľubomír Fogaš. Prosím ho, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    zákon číslo 38/1993 Z. z. zo dňa 20. januára 1993 o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky a o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia. Tento zákon sme pripravovali pomerne rýchlo a v nadväznosti na to, že bol vyhlásený vznik Slovenskej republiky. Ústava Slovenskej republiky zakotvila vznik Ústavného súdu a bez procedurálneho procesného predpisu vlastne sám Ústavný súd nemohol fungovať. Zákon bol vyhlásený v čiastke 10 Zbierky zákonov Slovenskej republiky.

    Aplikácia zákona počas dvojročnej činnosti Ústavného súdu sa postupne stále citeľnejšie začala stretávať s niektorými jeho medzerami, ktoré sťažovali rozhodovanie Ústavného súdu. Legislatívne nepresnosti prípadne neúplnosti v znení zákona možno len do určitej miery riešiť judikatúrou. Vždy je čistejší spôsob, ak sa rozhodneme pre novelu. Viaceré medzery v zákone však vytvárajú absenciu základnej zákonnej úpravy rozsahu postupu štátneho orgánu pri výkone niektorých jeho ústavných právomocí. Takúto základnú zákonnú úpravu priamo vyžaduje ustanovenie článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Uvedené legislatívne medzery vlastne sťažovali a obmedzovali, prípadne v niektorých prípadoch znemožňovali činnosť Ústavnému súdu Slovenskej republiky a tým by v budúcnosti mohli ohroziť i jeho funkčnosť.

    Predkladaný návrh sa tak týka prvej, druhej, štvrtej a piatej časti zákona. Odstraňuje z nich predovšetkým existujúce legislatívne nedostatky či nepresnosti. Navyše návrhom novely zákona sa pokúšame reagovať i na prijatý ústavný zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 119/1995 Z. z. o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov. Ide o zákon, ktorý sme zvykli pracovne nazývať ústavný zákon o konflikte záujmov.

    Tento ústavný zákon založil novú pôsobnosť Ústavného súdu v tom, že Ústavný súd sa stal vo veciach stretu záujmov odvolacou inštanciou proti uzneseniam Národnej rady Slovenskej republiky. Nateraz prijatý zákon číslo 38/1993 Z. z. tento druh konania nepozná. A tak, aby ústavný zákon nebol iba normou na papieri a mohol sa v praxi reálne uplatniť, predkladáme vám novelu zákona, ktorú máte pred sebou. Máme ju práve prerokovať.

    Chcem vás, vážené kolegyne a kolegovia, ubezpečiť, že zákon bol riadne predložený a prerokovaný vo výboroch. Návrh zákona nepredpokladá zvýšené požiadavky na zaťaženie štátneho rozpočtu ani vo vzťahu k Ústavnému súdu. Myslím si, že ide o spriechodnenie toľko politicky proklamovanej zásady čistoty našich vzťahov, našich aktivít a čistoty našich ústavných pozícií.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Fogašovi. Prosím predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov poslanca Jána Cupera, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážené poslankyne, vážení poslanci,

    prečítam vám spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 38 o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 525 z 18. septembra 1995 pridelil uvedený návrh zákona, ktorý podala skupina poslancov, na prerokovanie v termíne do 27. októbra 1995 Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti. Na podanie spoločnej správy o výsledku prerokovania návrhu zákona určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov prerokovali v dňoch 18. až 27. októbra 1995. Všetky tri výbory Národnej rady Slovenskej republiky vyslovili s návrhom súhlas so zmenami a doplnkami.

    Pozmeňovacie návrhy a doplňovacie návrhy, ktoré ste dostali ako spoločnú správu 248a, v bodoch 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 16, 17, 18, 19, 21, 22 a 23 odporúčam na spoločné hlasovanie, a to kladné, teda súhlasné. Potom bod 5 neodporúčam schváliť, bod 15 a bod 20 odporúčam na samostatné hlasovanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Cuperovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram rozpravu o tridsiatom prvom bode programu. Písomnú prihlášku nemám žiadnu, preto sa pýtam, či chce niekto v rozprave vystúpiť.

  • Keďže nie, vyhlasujem teda rozpravu o tridsiatom prvom bode programu za skončenú. Chce sa pán poslanec Fogaš vyjadriť? Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    myslím si, že naznačený priebeh rozpravy ukázal, že zákon bol pripravený na dobrej úrovni a vďaka prerokovaniu vo výboroch i legislatívno-technické zlepšenia, tak ako boli predložené spravodajcom, možno akceptovať. Dokonca sa domnievam, že pokiaľ ide o bod 15, predkladatelia návrhu novely zákona súhlasia s jeho obsahom. Ide o spresnenie, ktoré však treba urobiť i v samotnom texte, ktorý je predložený. Totiž v texte, ktorý máte predložený, podľa mojej mienky došlo iba k preklepu, a to v druhom riadku odspodu. Prečítam to radšej celé, aby bolo jasné, o čo ide: Stratou účinnosti, prípadne platnosti právnych predpisov na základe nálezu Ústavného súdu sa neobnovuje platnosť právnych predpisov nimi zrušených; ak však išlo len o ich zmenu alebo doplnenie, platí - máte uvedené slovo "prvší" právny predpis. Prosím, aby ste si to opravili na "skorší" právny predpis v znení platnom pred touto zmenou alebo doplnením.

    Myslím si, že predložené návrhy zmien, tak ako ich uviedol spravodajca, môžu návrh zlepšiť a umožnia sfunkčniť celý mechanizmus konania podľa ústavného zákona.

    Ak sa mám ešte vyjadriť k bodu 20, domnievam sa, že navrhovaná úprava v pôvodnom texte je presnejšia, pretože sa nezasahuje v žiadnom prípade z moci súdnej do moci zákonodarnej. Ak by totiž Ústavný súd Slovenskej republiky mal možnosť nálezom zrušiť naše uznesenie, znamenalo by to, že priamym spôsobom rozhodne o uznesení Národnej rady. Pôvodný návrh predpokladá, že sa vysloví, že uznesenie je neplatné, a v takom prípade by sa Národná rada musela s ním buď vysporiadať tak, že ho sama zruší, alebo ho ponechá neplatným. Úprava, ktorá je predkladaná, sa mi zdá jednoducho čistejšia.

    Ďakujem vám všetkým za pochopenie i ocenenie našej práce mlčaním a verím, že návrh zákona podporíte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Fogašovi. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca pán Cuper?

  • Vážené poslankyne, vážení poslanci,

    predkladaná novela návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, bola vlastne vyvolaná prijatím ústavného zákona o konflikte a nezlučiteľnosti funkcií ústavných činiteľov a niektorých vyšších štátnych funkcionárov. Samozrejme, pri tej príležitosti sa zároveň spresňujú niektoré ustanovenia zákona, ktoré si vyžiadala doterajšia prax činnosti Ústavného súdu. Preto súhlasím s navrhovanou novelou a chcem iba doplniť, že na základe dôkladnejšieho preštudovania legislatívneho odboru Národnej rady Slovenskej republiky chcem doplniť za bod 25 spoločnej správy...

  • Hlasy z pléna, že už je po rozprave.

  • Dobre, ale to doplnenie by skutočne bolo žiaduce a potrebné.

  • Dobre, takže budeme hlasovať.

  • Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Cupera, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

  • Navrhujem, aby sme o bodoch spoločnej správy, ktorú ste dostali ako parlamentnú tlač číslo 248a, hlasovali spoločne, a to o bodoch 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 16, 17, 18, 19, 21, 22 a 23, ktoré odporúčam schváliť.

  • Ďakujem. Spoločný spravodajca odporúča body zo spoločnej správy, ktoré prečítal, en bloc schváliť. Nech sa páči, budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca je za.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov. Za návrh hlasovalo 97 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Teda body spoločnej správy sme en bloc prijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Bod 15 odporúčam schváliť.

  • Bod 15 pán spoločný spravodajca odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 97 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Ďakujem. Aj tento bod sme prijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uvádzajte ďalej.

  • Bod 20 spoločnej správy odporúčam tiež schváliť.

  • Ďakujem. Pán spoločný spravodajca odporúča bod 20 schváliť. Nech sa páči, budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 85 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Aj tento bod spoločnej správy sme prijali.

    Nech sa páči, pán poslanec, uvádzajte ďalej.

  • Bod 5 neodporúčam schváliť.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o bode 5 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 13 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento bod spoločnej správy sme neprijali.

    Pán poslanec Cuper, v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Budeme sa prezentovať, vážení páni poslanci.

  • Odporúčam návrh schváliť.

  • Pán spoločný spravodajca návrh odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 101 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Ďakujem. Tento zákon sme schválili.

  • Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení sudcov.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    t r i d s i a t y m d r u h ý m bodom nášho programu je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repubbliky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 144 a spoločnú správu výborov ako tlač 144a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pán poslanec Peter Weiss. Prosím ho, aby sa ujal slova.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    máme pred sebou návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Zmyslom tohto návrhu je, aby sa Deň víťazstva nad fašizmom stal aj dňom pracovného pokoja.

    Kolegyne a kolegovia, po podaní tohto návrhu sme my predkladatelia mali viacero diskusií s historikmi, ktorí mali námietky proti dátumu 8. máj. Možno si ešte niektorí z vás pamätáte, ako na základe diskusie v bývalom Federálnom zhromaždení ČSFR sa zmenil pôvodný tradičný dátum Dňa oslobodenia od fašizmu z 9. mája na 8. máj. Vzhľadom na tieto historické pochybnosti dávam ctenej Národnej rade návrh, aby sme návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na novelu o štátnych sviatkoch stiahli z programu s tým, že predložíme potom nový návrh, ktorý bude zohľadňovať uvedené historické skutočnosti.

    Chcel by som pri tejto príležitosti zdôrazniť, vážené kolegyne, vážení kolegovia, že naďalej sa predkladatelia tohto návrhu zákona domnievajú, že treba zvýrazniť úctu k dejinnému medzníku, ktorým oslobodenie od fašistického jarma je, okrem iného aj tým, že Deň víťazstva nad fašizmom a skončenie vojny v Európe sa stane dňom pracovného pokoja.

    Prosím vás teda, kolegyne a kolegovia, aby ste pochopili náš návrh a aby ste odsúhlasili stiahnutie tejto podoby návrhu zákona z programu rokovania Národnej rady.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Keďže pán poslanec Weiss navrhol stiahnuť tento návrh z programu, musíme dať o tom hlasovať. Preto budeme hlasovať, či tento bod programu stiahneme, alebo nie.

    Nech sa páči, budeme sa prezentovať a hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Čiže sme prijali záver, že o tomto bode programu nebudeme rokovať. Je stiahnutý. Ďakujem.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    pristúpime k t r i d s i a t e m u t r e t i e m u bodu programu, ktorým je

    návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Langoša na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zásluhách Milana Rastislava Štefánika a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 51/1993 Z. z. o štandarde prezidenta Slovenskej republiky.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 177 a spoločnú správu výborov ako tlač 177a.

    Návrh zákona odôvodní poslanec Ján Langoš. Prosím ho, aby sa ujal slova.

    Nech sa páči, faktická poznámka - pán poslanec Rea.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Keďže sa tu tiež nenašla spoločná zhoda, aby ste takýto zákon prerokovali, navrhujem, aby sme hlasovali tak ako o predchádzajúcom návrhu, že nebudeme o ňom rokovať na tejto schôdzi.

    Je to procedurálny návrh na zmenu programu.

  • Dávam procedurálny návrh, aby sme rokovanie o tomto bode prerušili a pokračovali na budúci týždeň.

  • Ale musíme dať hlasovať, že sa stiahne z tejto schôdze a zaradí na budúcu schôdzu.

  • Šum v sále.

  • Pán poslanec Rea dal návrh stiahnuť ho z tejto schôdze. Musím dať o tom hlasovať.

    Nech sa páči, pán poslanec Hrušovský.

  • Pán predsedajúci, o tomto návrhu hlasovať nemôžeme. Tento bod programu bol zaradený ako riadny bod schválený týmto plénom. Pán navrhovateľ tu síce prítomný nie je, preto by som prosil, aby bol tento bod programu preložený.

  • Šum v sále.

  • Nech sa páči, pán predseda Gašparovič.

  • Pán poslanec Hrušovský, neprihováram sa ani za jeden ani za druhý návrh, hovorím úplne neutrálne, ale pán poslanec Rea dal návrh, musíme o ňom hlasovať. Je to prípustné. Teda nie vyradiť ho vôbec z rokovania, ale preložiť ho na druhú schôdzu - je to v sile poslancov. A potom sa má dať hlasovať o návrhu pána poslanca Černáka. Hovorím to bez toho, že by som sa prihováral za jeden alebo za druhý návrh.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

  • Pán predseda, schválili sme si v rámci programu napríklad sedemnásty bod - vládny návrh zákona o Federálnej železničnej polícii. Tento návrh sme takisto neprerokovali len preto, že tu nebol pán minister a posunul sa, budeme o ňom rokovať, keď tu bude predkladateľ. Prosím vás, aby ste aj v tomto prípade zachovali obdobný postup.

  • Šum v sále.

  • Chcel by som len upozorniť na § 13 rokovacieho poriadku, odsek 4, ktorý hovorí, že Slovenská národná rada môže v priebehu schôdze bez rozpravy presunúť body programu rokovania, alebo zlúčiť rozpravu k dvom alebo viacerým bodom programu. To znamená, že nemôžeme vyradiť tento bod z rokovania tejto schôdze.

  • Šum v sále.

  • Prosil by som o ústretovosť, aby sme mohli zajtra ráno zaradiť tento bod programu ako prvý.

  • Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.

  • Ak dovolíte, chcem len pánu Brockovi pripomenúť, že ak si dobre nepamätá, nech si to prečíta. Čo sa týka železničnej polície, bol to návrh pána ministra, aby sa o tomto návrhu zákona rokovalo neskoršie, resp. na konci tejto schôdze. Ale chcem len povedať do vlastných radov. Pán poslanec Langoš je takisto poslancom, jedným z nás. Nikto nehovoril, že pán poslanec Langoš je ospravedlnený, myslím, že má teraz absenciu, keď chýba, alebo niečo podobné. A navyše, neviem prečo sa čudujeme tomu, že sú tu také návrhy, keď si nepovažuje za povinnosť byť v parlamente aspoň vtedy, keď predkladá návrh zákona.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Sabolová.

  • Chcela by som vás len poprosiť o istú ústretovosť. Tak ako sme všetci bez hlasovania prijali presunutie bodov, ktoré mal predkladať pán minister vnútra, pretože tu prvý týždeň nebol, bol v Bavorsku, bez toho, aby ste o tom dali hlasovať, sa to presunulo na ďalší týždeň. Chcela by som vás poprosiť o ústretovosť, aby sme o týchto dvoch bodoch, ktoré má predkladať pán poslanec Langoš, rokovali zajtra za jeho prítomnosti.

  • Dobre, ďakujem. Pán poslanec Lauko.

  • Myslím si, pán predseda parlamentu Gašparovič, že v tomto prípade by bola namieste veľkorysosť z vašej strany. Pán poslanec Hrušovský to citoval podľa rokovacieho poriadku. Takisto bolo hlasovanie na začiatku schôdze, že tento bod má byť zaradený do programu, takže si myslím, že ústretovosť z vašej strany by bola úplne namieste, keby ste povedali z vašej pozície, že bude to ako prvý bod zajtrajšej schôdze, a nedali o tom hlasovať.

  • Pán predsedajúci, v prvom rade sa chcem opýtať, či sa pán poslanec Langoš ospravedlnil z rokovania dnešnej schôdze a či požiadal o presunutie svojho bodu na iný termín.

  • Ospravedlnil sa? Ja chcem pokračovať.

  • Pán poslanec Langoš sa neospravedlnil, ani nežiadal o presunutie svojho bodu. Pán minister žiadal, takisto žiadal pán minister vnútra, požiadal, aby sa na schôdzi prednieslo, že je ospravedlnený, je odcestovaný a že teda žiada svoje body preložiť.

  • Na základe uvedeného navrhujem práve s poukazom na § 16 ods. 1, kde sa hovorí, že rokovanie o veci zaradenej na program schôdze uvedie spravidla navrhovateľ. V danom prípade pán navrhovateľ tu nie je, neospravedlnil sa, nepožiadal o preloženie, teda navrhujem, aby sa o jeho bode rokovalo. Teraz vystúpi spravodajca a normálne sa prerokuje jeho návrh.

  • Ďakujem. Ešte pán poslanec Ásványi - faktická poznámka.

  • Ďakujem. Ja si myslím, že podľa rokovacieho poriadku je to asi tak, že je jedno, či je niekto minister, alebo poslanec, má z hľadiska predkladania zákona povinnosti z toho vyplývajúce. A keď sme sedemnásty bod bez hlasovania jednoducho tichučko nechali na ďalší čas, to isté môžeme urobiť pri tomto zákone. Koruna nám z hlavy nespadne a nerobme z toho zbytočne velikánsku otázku.

  • Nech sa páči, pán predseda Gašparovič.

  • Pán poslanec Lauko, ja som nepovedal, že máme hlasovať za preradenie tohto bodu programu na druhú schôdzu. Povedal som, že tie možnosti sú. Nie som za jedno, ani za druhé. Chcel som povedať to, čo povedal pán poslanec Brňák, pretože pred chvíľou som pánu poslancovi Hrušovskému povedal to isté - aby to zobral, prečítal za neho a budeme rokovať. Takže nepovedal som, aby sme to preložili, len som povedal, že podľa rokovacieho poriadku máme právo aj na to.

  • Ďakujem pekne za slovo. Keby som bol vedel, že to vyvolá takú búrlivú diskusiu, tak by som ten návrh nebol dal. Teraz svoj návrh sťahujem s tým, že budem podporovať návrh pána poslanca Brňáka, ktorý navrhol, aby sme ho prerokovali len na základe predloženia spravodajcu.

  • Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Jozefa Glinského, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zásluhách Milana Rastislava Štefánika pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím z 19. júna 1995 číslo 406 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport na prerokovanie po tom, čo dostanú stanovisko vlády Slovenskej republiky. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil na skoordinovanie stanovísk uvedených výborov Národnej rady Slovenskej republiky Výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport s tým, aby sa skoordinované stanoviská premietli do spoločnej správy výborov Národnej rady.

    Vláda Slovenskej republiky prerokovala návrh zákona 3. októbra 1995 a uznesením číslo 718 vyslovila s ním súhlas s pripomienkami. Určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrh zákona v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport neprijal k návrhu zákona uznesenie, pretože za návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina jeho členov.

  • Pán poslanec, si spravodajcom k obidvom zákonom, ale uvádzaš iný zákon.

  • Šum v sále.

  • K obidvom zákonom je spravodajcom pán Glinský a obidva sa týkajú Milana Rastislava Štefánika.

  • Ospravedlňujem sa. Vrátim sa k zákonu číslo 177.

    Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Langoša na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zásluhách Milana Rastislava Štefánika a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 51/1993 Z. z. o štandarde prezidenta Slovenskej republiky, tlač 177.

    Návrh zákona pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 7. júna 1995 číslo 378 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport na prerokovanie po tom, čo dostanú stanovisko vlády Slovenskej republiky. Súčasne určil na skoordinovanie stanovísk Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport s tým, aby sa skoordinované stanoviská výborov premietli do spoločnej správy výborov.

    Vláda Slovenskej republiky uznesením z 3. októbra 1995 číslo 717 vyslovila s návrhom zákona nesúhlas. Uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky neprijali k návrhu zákona platné uznesenie, pretože zaň nehlasovala nadpolovičná väčšina ich členov.

    Toľko spoločná správa, ktorú som bol poverený predniesť.

    Vážený pán predsedajúci, hlásim sa tiež do rozpravy.

  • Ďakujem pánu poslancovi Glinskému. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu výborov.

    Do rozpravy sa hlási pán poslanec Glinský ako prvý. Nech sa páči.

  • Vážená Národná rada,

    prichodí nám teda dnes prerokovať dva návrhy zákonov o zásluhách Milana Rastislava Štefánika. V panteóne tvorcov dejín národného spoločenstva patrí mysliteľovi, vedcovi a generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi miesto z najčestnejších. Úmysel zákonom povýšiť jeho meno vychádza z potreby dodefinovať, či predefinovať zmysel a smer snaženia našej spoločnosti.

    Žijeme v Európe dejinných konfliktov a zhonov, pôsobíme v kvase interpretácií a reinterpretácií minulosti a súčasnosti, účinkujeme v často antagonistických, nedialogických zápasoch o kormidlo a krédo národnej a štátnej lode. Málokto má pocit, že plavba nášho korábu je bezpečná a príjemná. Naopak, mnohí vidíme útesy, ba i cítime nevoľnosť.

    Ak mám ilustrovať podlžnosť politických činovníkov dobe, duchovné manko nás, arbitrov, zodpovedných za zákony, môžem uviesť napríklad aj smutný fakt, že v Národnej rade zastupujem stranu, ktorú predkladateľ jedného z návrhov zákonov, pán poslanec Langoš a najmä jeho stranícki kolegovia, neustále posudzujú synonymami nemohúcnosti, ba až nesvojprávnosti a zločinnosti. Jedným zo spôsobov prekonávania krízy nášho vzájomného vnímania je diskusia, optimálne aj meditácia nad spoločnými symbolmi a vzormi. Život a dielo Milana Rastislava Štefánika je takým symbolom a vzorom širokého konsenzu. Teda diskutujme i meditujme. "Ja sa prebijem, lebo sa prebiť chcem", vraví generál, dejateľ. Verí teda, že ak budeme hľadať, aby sme našli, nájdeme. Ak budeme klopať, aby nám bolo otvorené, stane sa.

    Vážená Národná rada, do služieb akých hodnôt zapriahnuť má sa zákonodarca slovenský? Aké to pojmy chceme mať v erbe, v kréde? "My dali sme sa do služieb ducha" - hľa, slovo zakladateľa. Po slove Slováci vykročíme po ceste, ktorá je život nie dočasný a malý, ktorá žiada od nás mocne veriť, nezištne milovať a pracovať? Prihováram sa až naliehavo, zamierme zrak svoj a vôľu týmto smerom, lebo už mnohí vedia, že len taká je alternatíva ľudstva na zemi, len toto je alternatíva meča apokalypsy.

    Vážená Národná rada, vítam počin predkladateľa, vyviera z potreby dňa. Ja sám už po prvých zážitkoch v tejto sále som hľadal niečo, čo by nás v nej približovalo a kultivovalo aj v sporoch. Osmutnelá dominanta štátneho znaku trónila nad pričastými výrokmi nedôvery a nelások. V rokovacej sále i v celej budove Národnej rady nebolo a nie je slovo, ktoré by nám zažiarilo, alebo aspoň z diaľky zasvietilo ako maják. Môžem povedať, že viacerí kolegovia, i pán predseda Národnej rady, uvítali môj konkrétny návrh. Som však spolu s viacerými kolegami presvedčený, že myšlienkovú i umeleckú architektúru budovy vrcholnej národnej inštitúcie by sme mali tvoriť celostne, systémovo.

  • Ďakujem. Žiadam spoločného spravodajcu, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu. Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy? Nech sa páči, pán predseda Gašparovič.

  • Chcem mať faktickú poznámku, v ktorej by som chcel dať procedurálny návrh. Viem, že nie je tu predkladateľ, takže ťažko by sme sťahovali tento návrh zákona. V prvom rade som proti umiestneniu tejto tabule na budove Národnej rady Slovenskej republiky. Nie preto, že by tu nemala byť. A takisto budem aj v tom druhom návrhu zákona, ak sa nedohodneme inak. Je vytvorená komisia pri Národnej rade Slovenskej republiky z poslancov, z umelcov, z architektov, ktorí majú dotvoriť celý areál postavami i osobami slovenských dejín. Čiže mohli by sme tým spôsobiť to, že niečo určíme, čo v ideovom zameraní tejto komisie nebude vyhovovať. Preto dávam návrh, aby sme neprijali tento zákon. Takisto sa postavím aj k tomu druhému.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Javorský.

  • Vážené poslankyne a poslanci, chcel by som len upozorniť na dva materiály, ktoré sme dostali k týmto dvom návrhom zákonov. Ide o stanoviská vlády k jednej tlači pod číslom 177 a druhá tlač je číslo 190. Podľa všetkého vláda sa týmito návrhmi zákonov zaoberala. Prerokovala ich 4. októbra 1995. Ako prvý prerokovala materiál pod rokovacím či jednacím číslom 2292, práve stanovisko k tomuto prvému návrhu zákona predkladanému pánom Langošom, a vyslovila s návrhom nesúhlas. V zdôvodnení v druhom odseku hovorí, že pokiaľ ide o uznanie zásluh Milana Rastislava Štefánika, vláda v tej istej veci už vyslovila súhlasné stanovisko s poslaneckým návrhom, ktorý bol predložený ako parlamentná tlač číslo 190. Pre mňa je prekvapením, že už v tomto vyjadrení k tlači číslo 177, čiže v uznesení vlády číslo 717, je uvedené, že vláda už dala súhlas k tomu, čo potom až následne prerokovala, čiže v uznesení 718. Posúďte sami, či to je seriózna práca vlády a stanovisko k týmto dvom návrhom zákonov. Podľa mňa nejde o serióznu prácu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Javorskému. Pán Ásványi, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Dovoľte, aby som predložil iný návrh ako pán predseda. Neschváľme ani jeden z predložených návrhov, ale oba s uznesením odstúpme komisii, ktorá vytvára ten areál, nech ona posúdi a vyberie, čo je lepšie.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Halabrín.

  • Ďakujem. Aby sme predišli ďalšej diskusii, chcem vám oznámiť, že stiahnem bod programu, ktorým je návrh skupiny poslancov na vydanie zákona o zásluhách Milana Rastislava Štefánika, vzhľadom na prácu komisie a na to, že po konzultáciách s komisiou navrhneme tento zákon predložiť niekedy na nasledujúcich zasadnutiach Národnej rady.

  • Ďakujem. Pán predseda Gašparovič.

  • Chcem len pánu poslancovi Ásványimu povedať, že tu nemôžeme prijať nejaké nové znenie zákona, o ktorom by sme teraz rozhodli. Len prosím, aby sme zvážili to, že skutočne táto komisia tu je a pracuje a mohlo by spôsobiť dosť ťažké rozhodovanie v tejto komisii, ak by sme tieto dva zákony alebo jeden z nich prijali. Preto som za to, aby sme ani o jednom nehlasovali kladne.

  • Ďakujem. Má ešte niekto niečo do rozpravy?

  • Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o tridsiatom treťom bode programu za skončenú. Chce sa vyjadriť k rozprave pán spoločný spravodajca?

  • Keďže nie, v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov. Odporúčam tento zákon neprijať.

  • Ako spoločný spravodajca odporúčam zákon neprijať.

  • Spoločný spravodajca odporúča zákon neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 11 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

    Konštatujem, že tento zákon sme neprijali.

    Dávam hlasovať o návrhu pána poslanca Halabrína, aby tento zákon bol stiahnutý. Nech sa páči, budeme hlasovať. Hlasujeme za stiahnutie zákona pod tlačou číslo 190.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Čiže tento zákon sme stiahli z rokovania.

    Budeme pokračovať t r i d s i a t y m p i a t y m bodom programu, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 205 a spoločnú správu výborov ako tlač 205a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pán poslanec Roman Kováč. Prosím ho, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    v mene skupiny poslancov si vám dovoľujem predložiť návrh na novelu zákona o Sociálnej poisťovni. Ide o pomerne krátku novelu, ktorá upravuje podmienky platby alebo odvodov nemocenského poistenia pre skupinu ľudí samostatne zárobkovo činných, ktorí sú poistení už z iného dôvodu. Ide o dve skupiny občanov, ktorí sú v tomto zákone definovaní. Jedna je skupina tých, ktorí vykonávajú samostatne zárobkovú činnosť popri dôchodku, druhú skupinu tvoria tí, ktorí vykonávajú samostatne zárobkovú činnosť popri zamestnaní.

    Dovoľte krátke zdôvodnenie, prečo sme sa rozhodli podať túto novelu. Už v prerokovanej správe o rozvoji malého a stredného podnikania ste sa mohli dočítať, že naši malí a strední podnikatelia, živnostníci vidia tri hlavné prekážky rozvoja tohto stavu. Prvou prekážkou sú odvodové povinnosti, druhá je daňové zaťaženie a tretia prekážka je úverová politika komerčných bank. To sa objavilo aj v dokumente, ktorý sme prerokúvali. V tomto dokumente sme sa mohli dočítať, že skupina podnikateľov popri zamestnaní alebo v dôchodku dosahuje 100 tisíc. Teda ide o novelu, ktorá sa bude týkať 100 tisíc občanov.

    Domnievame sa, že tie časy, keď množstvo ľudí chcelo skúsiť svoje podnikateľské aktivity a úspech svojich podnikateľských aktivít a vrhlo sa strmhlav do tohto druhu činnosti, sú už za nami a dnes sa predovšetkým každý snaží vyskúšať svoje schopnosti v tomto druhu činnosti, a ak sa ukazuje, že je úspešný, zvolí si ho ako hlavný druh svojej činnosti. Všetci dobre vieme, že začiatok podnikania, začiatok živnostníctva je finančne najnáročnejší. A aj keď tu nejde o veľmi výrazný zásah do finančnej situácie, napriek tomu si myslím, že schválením tejto novely by sme mohli práve tomuto stavu pomôcť v jeho rozvoji.

    Ďalej pri uvažovaní o našom návrhu sa treba zamyslieť nad tým, čo vlastne predstavuje dávka nemocenského poistenia. Všetci vieme, že dávka nemocenského poistenia znamená náhradu mzdy v čase, keď človek, ktorý ju dostáva, nemôže z dôvodu ochorenia alebo z iného vážneho dôvodu uvedeného v zákone, túto mzdu poberať. Súčasne zákonom je stanovená aj výška tejto dávky, ale chcem upozorniť predovšetkým na to, že zákon určuje, že ide o maximálnu sumu 200 Sk na pracovný deň. Teda nemocenské poistenie je svojím spôsobom zásluhové poistenie. To znamená, že čím viac odvádzam do poisťovne, tým väčšia je dávka nemocenského poistenia, ale je limitovaná touto hranicou 200 Sk. Táto úvaha je dôležitá potom pre ďalší výklad.

    Zastavím sa teraz u obidvoch skupín. Prvá skupina - dôchodcovia. Dôchodca je vlastne poberateľom dávky, ktorá mu nahradzuje mzdu z dôvodov toho, že dospel do istého veku života a nepokračuje ďalej v práci, ale namiesto mzdy dostáva dôchodok. On si ho svojím spôsobom predpláca v Sociálnej poisťovni, to znamená aktívne sa pripravuje na túto udalosť. Dôchodok sa mu vypláca aj v čase jeho zdravia, aj v čase jeho choroby. To znamená, že dôchodca je finančne krytý počas choroby svojím dôchodkom, ale v súčasnom znení zákona ho nútime, aby si platil nemocenské poistenie, aj keď ho vlastne nepotrebuje a je preňho len ťarchou pri výkone samostatne zárobkovej činnosti. Navrhujeme teda v novele zákona, aby bola zrušená zákonná povinnosť, ktorá núti dôchodcu, ktorý vykonáva samostatne zárobkovú činnosť, byť nútene nemocensky poistený.

    Druhou skupinou, o ktorej naša novela hovorí, sú tí, ktorí podnikajú popri zamestnaní, resp. vykonávajú samostatne zárobkovú činnosť popri zamestnaní a sú už poistení aj z iného dôvodu. V tejto skupine navrhujeme, aby povinnosť platby bola až od štvornásobku minimálnej mzdy. To znamená, že kým dosahuje v samostatnej zárobkovej činnosti štvornásobok minimálnej mzdy, dovtedy neplatí nemocenské poistenie, potom nastupuje povinnosť ho platiť. Vyjadrujeme tým aj úlohu istej sociálnej solidarity, že ak dosahuje dosť vysoký zárobok, ktorý predstavuje štvornásobok minimálnej mzdy, už sa zúčastní zo solidárneho dôvodu na tejto časti sociálneho poistenia, teda na nemocenskom poistení.

    Prečo navrhujeme práve takéto znenie? Chcem upozorniť, že každý občan, ktorý je zo zákona poistený z iného dôvodu, najmä občania, ktorí sú už zamestnaní, odvádzajú do Fondu nemocenského poistenia určité prostriedky. Odvádza za nich zamestnávateľ a odvádzajú oni zo svojho platu. To znamená, že už je nemocensky poistený. Ak si spočítame, že maximálne, čo môže dostať, je 200 Sk denne, tak vlastne zárobok nad 4500 Sk je prejav jeho sociálnej solidarity. U ľudí, ktorí sú samostatne zárobkovo činní, neberieme ohľad na výšku ich platu, ale nútime ich, aby platili nemocenské poistenie od minimálnej mzdy, keď dosiahne minimálnu mzdu, a viac vlastne ich nútime platiť dávku, z ktorej nikdy nedostanú vyplatené nič. Teda títo ľudia sú dvakrát poistení u tej istej poisťovne na tú istú poistnú udalosť. Málokto z nás by asi pripustil, aby na tú istú poistnú udalosť, napríklad pri poistení auta, pri bytovej poistke, v tej istej poisťovni na tú istú poistnú udalosť musel platiť dvakrát, ale dostal len jednu dávku. To je zdôvodnenie, prečo si myslím, že by nemali odvádzať tieto dávky.

    Druhé zdôvodnenie, ktoré sa veľmi často vyskytuje, prečo navrhujeme až štvornásobnú minimálnu mzdu. Samostatne zárobkovo činný človek, keď sa pozriete, ako zákon stanovuje vymeriavací základ, vychádza z predpokladu, že vymeriavací základ je polovica príjmu, ktorý prizná v daňovom priznaní. Zákonodarca počíta s tým, že druhú polovicu príjmu tento podnikateľ venuje na rozvoj svojej podnikateľskej činnosti, rozvoj svojej živnosti. Ale ak podniká popri zamestnaní, takáto podmienka sa tu neobjavuje. Ak by sme akceptovali, že je skutočne potrebné venovať ten príjem na rozvoj živnosti, potom vlastne nehovoríme o štvornásobku, ale hovoríme len o dvojnásobku. Tento dvojnásobok v súčasnosti vlastne tvorí výšku 4900 Sk. Preto sme navrhli túto hornú hranicu tak vysoko, teda štvornásobok minimálnej mzdy, aby mohol živnostník časť z príjmu venovať na rozvoj svojej živnosti.

    Dovoľte mi ešte jednu námietku, ktorá sa často vyskytuje pri diskusiách o tejto novele, prečo občan, ktorý zarába povedzme 15 000 Sk, musí platiť z celej sumy, a prečo občan, ktorý zarába v riadnom zamestnaní 10 000 Sk a v druhom 5 000 Sk, z tej päťtisícky platiť nemusí. Ja by som na to uviedol dosť lapidárny dôvod, pretože ten občan pracuje vlastne dvakrát. Môžete namietať, že nepracuje denne 8 hodín, ale všetci veľmi dobre vieme, že samostatne zárobkovo činné osoby väčšinu svojich prác vykonávajú počas dní pracovného voľna a bežný pracovný deň, keď sú v zamestnaní, sa venujú svojej činnosti len v obmedzenej miere.

    Teda záverom, ak dovolíte, by som chcel povedať, že všetkým nám pravdepodobne záleží na tom, alebo každý z nás to deklaruje, alebo každý politický subjekt to deklaruje, že nám záleží na rozvoji práve stredného stavu, ktorý má byť hlavným absorbérom pracovnej sily, že nám záleží na tom, aby tento stredný stav bol dostatočne silný. A dnes máme schválením tejto novely vyjadriť svoju vôľu, že to nemyslíme len ako proklamáciu, ale že to myslíme ako reálny krok.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, z dôvodov, ktoré som uviedol, vás prosím o podporu novely zákona, ktorú sme predložili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Kováčovi. Prosím predsedu výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci Antona Národu, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážená Národná rada,

    dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, tlač 205.

    Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím číslo 431 zo dňa 17. júla 1995 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci po doručení stanoviska vlády. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, aby skoordinoval stanoviská výborov, ktoré sa majú premietnuť do spoločnej správy. Novým rozhodnutím číslo 602 zo dňa 26. októbra 1995 predseda Národnej rady Slovenskej republiky pozmenil pôvodne rozhodnutie číslo 431 v časti b) o pridelení návrhu tak, že vyššie uvedené výbory návrh prerokujú do 10. novembra 1995.

    Všetky určené výbory návrh prerokovali v lehote, pričom Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal uznesenie k návrhu, pretože podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu súhlasia s návrhom a odporúčajú Národnej rady Slovenskej republiky jeho schválenie s nasledujúcou pripomienkou: Je to jedna pripomienka k článku I bod 3, na záver bodu 3 doplniť slová "doterajšie odseky 9 až 12 sa označujú ako odseky 10 až 13". Zo spoločnej správy, ako ste počuli, je len jedna pripomienka, o ktorej sa zmienim alebo budem ju odporúčať, alebo neodporúčať až po rozprave.

  • Ďakujem pánu poslancovi Národovi. Prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu výborov.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram rozpravu o tridsiatom piatom bode programu. Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážení kolegovia,

    chcem podporiť poslanecký návrh zákona a odporučiť aj vám ostatným, aby ste ho tiež podporili z viacerých dôvodov. Sociálna situácia prevažnej časti obyvateľstva je zlá. Podľa sociologických prieskumov je viac ako 40 % obyvateľstva na hranici životného minima a 10 % pod hranicou životného minima. Do týchto skupín patria najmä naši starší spoluobčania. Myslím si, že ak si občan chce sám, vlastnou aktivitou zlepšiť svoju príjmovú situáciu, ale najmä tí starší v dôchodku, nemali by sme im klásť umelé prekážky a sťažovať im i tak nezávideniahodnú situáciu.

    Niekto by mi mohol pripomenúť, alebo namietať, prečo som tento problém nenavrhol riešiť, alebo mu nepredišiel, keď som sám predkladal minulý rok návrh zákona o Sociálnej poisťovni. Na vysvetlenie: Výbor pre financie, rozpočet a menu tento návrh zákona schválil jednomyseľne na základe argumentov, ktoré by som chcel zopakovať aj tu v pléne. Môj postoj pri predkladaní tohto návrhu zákona alebo vôbec pri prerokúvaní materiálov, v ktorých diskutujeme na tému solidarita alebo miera solidarity zdravých s chorými, zamestnaných s nezamestnanými, závisí od viacerých činiteľov. V prípade Sociálnej poisťovne je to vec zamestnaných, ktorí menej prispievajú, a tých, ktorí zo Sociálnej poisťovne sú odkázaní na jej dávky. Výsledná miera solidarity bola aj vtedy a myslím si, že aj teraz je vždy výsledkom určitého konsenzu a vplyvu viacerých činiteľov. Tým rozhodujúcim vtedy bola finančná situácia v Sociálnej poisťovni. A práve to bol hlavný dôvod, prečo sme v minulom roku súhlasili s odvodovým zaťažením aj tejto skupiny občanov.

    V roku 1994, presnejšie v polovici roku 1994, sa odhadovalo deficitné hospodárenie Sociálnej poisťovne celoročne vo výške 3 mld korún. Záver roka však bol iný, lepší. Sociálna poisťovňa skončila s prebytkom 1 mld. V tomto roku sa jej finančné hospodárenie očakáva rovnako prebytkové, sme v závere roka a z návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na budúci rok vyplýva, resp. očakáva sa prebytok 3,9 mld iba z prevodu finančných prostriedkov hospodárenia tohto roka. Čiže prevod prostriedkov z tohto roka v Sociálnej poisťovni bude vo výške plus 3,9 mld korún. Celoročne finančné hospodárenie sa očakáva ešte vyššie. Inými slovami - v tomto roku je v Sociálnej poisťovni podstatne lepšia situácia, ako bola minulý rok.

    Je pravda, že týmto návrhom zákona znižujeme príjem Sociálnej poisťovne, ale ju to v žiadnom prípade neohrozí. Naopak, zvyšujeme príjem štátneho rozpočtu tým, že sa týmto návrhom zvyšuje základ na výpočet dane z príjmu. Dámy a páni, urobíme dnes jeden dobrý skutok, vlastne niekoľko jednou ranou, ak podporíme tento návrh zákona.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Brockovi. Chce ešte niekto vystúpiť v rozprave?

  • Ďakujem. Keďže sa nikto nehlási do rozpravy, vyhlasujem rozpravu o tridsiatom piatom bode programu za skončenú. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predsedajúci, žiadam 15-minútovú prestávku na poradu klubu.

  • Ďakujem. Pán poslanec Borovský.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Poslanecký klub Združenia robotníkov Slovenska sa k tejto žiadosti pripája.

  • Ďakujem. Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať. Nech sa páči, hlási sa pani ministerka.

  • Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi aj napriek tomu, že toto nie je vládny návrh zákona, aby som sa k nemu vyjadrila. Myšlienky a nápady, ktoré sú v ňom zachytené, sú veľmi podnetné, ja ich vítam. Myslím si, že skupina obyvateľov, ktorých by sa dotkli, si skutočne zaslúži našu pozornosť. Na druhej strane ak chceme riešiť veci systémovo, a to, myslím, aj pán poslanec Kováč chce, mám taký názor, že by sme mali rozpočet Sociálnej poisťovne, ktorý bude predložený Národnej rade na schválenie zároveň so štátnym rozpočtom na rok 1996, mali by sme tento rozpočet Sociálnej poisťovne posudzovať potom aj v kontexte týchto pripomienok. Čiže sa nestaviam zamietavo k tomuto návrhu, len si myslím, že ak chceme veci vyriešiť dôsledne, mali by sme si počkať na návrh rozpočtov, to znamená Sociálnej poisťovne a štátneho rozpočtu, a v tom čase a v tom priestore, keď sa bude hovoriť o rozpočtoch na budúci rok, uplatniť tieto nároky. To je všetko z mojej strany.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Prokeš.

  • Vážený pán predsedajúci,

    v súvislosti s tým, čo povedala pani ministerka, a v snahe, aby predložený návrh, ktorý bol poslanecký, dospel k pozitívnemu riešeniu, a tiež preto, že Sociálna poisťovňa nie je nezávislá od štátneho rozpočtu a dosť ťažko sa dá riešiť tento problém bez toho, aby sme si všímali štátny rozpočet, dávam procedurálny návrh, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode a vrátili sa k nemu pri prerokúvaní štátneho rozpočtu a súčasne požiadali predkladateľa, aby dopracoval presnejšiu analýzu dosahu svojho návrhu na štátny rozpočet. Opakujem znovu, že môj postoj k tomuto poslaneckému návrhu je pozitívny, a práve preto dávam tento návrh.

    Ďakujem.

  • Myslím si, že to čo navrhol kolega Prokeš, by sme mohli prijať s tým, že by sme to zaradili na ďalšiu schôdzu po prerokovaní štátneho rozpočtu a ďalších verejných rozpočtov. Má to svoju logiku, myslím, že tu by sme našli ústretovosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Roman Kováč.

  • Iste je zaujímavé rozprávať o tom, aby tento zákon bol v súlade s rozpočtom Fondu nemocenského poistenia. Ak dovolíte, citoval by som zo správy o jeho rozpočte. V roku 1995 sa v základnom Fonde nemocenského poistenia predpokladá očakávaný zostatok vo výške 3,1 mld korún. Prepočet, že ak by všetci, to znamená aj dôchodcovia, aj tí, čo podnikajú popri zamestnaní, dosiahli sumu štvornásobku minimálnej mzdy, predpokladaný dosah na poisťovňu predpokladá 480 miliónov. Spočítajte si to v pomere k 3 mld, ktoré zostali v tomto roku. To je zostatok, ktorý sa bude prenášať do budúceho roku. Ja sa nevyhýbam tomu, aby sa rokovalo o tomto zákone vo väzbe na ďalšie zákony, ale chcem upozorniť, že táto argumentácia vo svetle údajov, ktoré máme zo Sociálnej poisťovne, nie je úplne adekvátna.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, nech sa páči pán Brocka.

  • Vážení kolegovia,

    je to podstatne jednoduchšie. Tento návrh zákona nemá nič spoločné s rozpočtom zdravotnej poisťovne. So štátnym rozpočtom to má spoločné, že bude znamenať jednoznačný prínos. Poviem v percentách, podielovo, aký to bude mať dosah na štátny rozpočet. Keďže sa zvýši základ na výpočet dane z príjmu, a vychádzajúc z toho, aký je vymeriavací základ, aký podiel z toho je príspevok do jednotlivých fondov, odhadujem, že bude prínos do štátneho rozpočtu 3 až 6 % zo sumy, ktorú odvádzali tieto osoby doteraz. Ak sa nezvýši, alebo nezníži počet osôb, ktoré sú osobami samostatne zárobkovo činnými, ak sa nezvýši ich daňový základ, ak by zostal taký istý, ako je teraz, tak percentuálne znamená do štátneho rozpočtu zvýšenie príjmu o 3 až 6 % z tej sumy, ako doteraz prispievali.

    Rozpočtu Sociálnej poisťovne, už som to v rozprave povedal, sa to takisto nedotkne, alebo len veľmi okrajovo, lebo je to taká malá čiastka, že Sociálna poisťovňa to nijako nepocíti. Ja sa však obávam iného, ak by sme o tom rokovali o mesiac, keď bude zákon o štátnom rozpočte, a dovoľte, aby som to vyslovil nahlas. Už sme zažili prax, keď bol do Národnej rady podaný poslanecký návrh zákona, ktorý riešil nejaký problém, napríklad v júni tohto roka, a vláda sa k nemu nevyjadrovala, až sa zrazu objavil vládny návrh zákona, ktorý riešil tú istú problematiku a "lepšie", takže už potom bolo bezpredmetné zaoberať sa poslaneckým návrhom. Prosím vás, tento prístup nepovažujem na správny. Nevidím dôvod na prerušenie prerokúvania tohto návrhu. Návrh zákona je jasný, veľmi jednoduchý a myslím si, že pán minister financií a podpredseda vlády môže moje slová len potvrdiť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Brockovi. Nech sa páči, pani poslankyňa Rusnáková.

  • Vážení kolegovia, v súvislosti s prerokúvaním tohto bodu by som chcela pripomenúť, že tento poslanecký návrh bol doručený na úrad vlády, ak si dobre pamätám, 18. júla. Odvtedy bol dostatok času aj oveľa skôr zaradiť tento návrh zákona na plénum. Napriek tomu dostávali prednosť zákony, ktoré vôbec nepovažujem za závažnejšie a dôležitejšie, ako bol tento. Po týždni, po dvoch týždňoch bolo rozhodnutie, že budú prerokúvané na tejto schôdzi. Ak chceme pomôcť dôchodcom, a dúfam, že to chce aj vážená koalícia, tak neprijímajte, prosím vás, riešenie, aby sa to prípadne stiahlo, alebo aby sa to zamietlo. Prerokujme to dnes, povedzte svoje zásadné stanoviská. Vláda mala takisto čas od 18. júla sa vyjadriť, a neurobila tak.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. O slovo sa prihlásil pán podpredseda Kozlík.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni,

    znovu by som potvrdil to, čo som povedal počas prestávky. Treba chápať celý systém rozpočtov, to znamená štátny rozpočet, rozpočty poistných fondov, Fondu národného majetku, Fondu zamestnanosti ako jeden súvislý celok verejných rozpočtov. Mne pri tomto návrhu predsa len vyvstali vrásky na čele. Sme v podstate toho názoru - a zastupujem momentálne názor ministerstva financií -, aby sa všetky rozpočtové vzťahy, nehovorím len vzťah k štátnemu rozpočtu, všetky rozpočtové vzťahy, ktoré sa týkajú verejných rozpočtov a nabiehajú predovšetkým v roku 1996, keďže už máme záver roku 1995, riešili v jednom celku pri prerokúvaní verejných rozpočtov, to znamená včítane štátneho rozpočtu v tom čase, keď sa tieto rozpočty budú prerokúvať na najbližšej schôdzi tohto parlamentu. Uvediem príklad. Vo Francúzsku neexistuje, aby v priebehu rozpočtového roka bolo možné vstupovať s takými zákonmi, ktoré vyvolávajú zmeny rozpočtových vzťahov. My sme v transformačnej fáze, nemáme ešte tak tvrdo formulované pravidlá. Máme o chvíľu prerokovanie rozpočtových vzťahov, takže prosím, keby sa odsunulo rokovanie o tomto bode na toto obdobie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi Kozlíkovi. Nech sa páči, s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Švec.

  • Ďakujem, pán predseda. Rád by som reagoval na slová pána podpredsedu vlády a upozornil ho, že v bode 36, v bode 37 a v ďalších rokujeme takisto o parciálnych zákonoch - daňových. Ak by sme teda mali prijať vašu argumentáciu, potom by sme mali posunúť aj tieto body až na december.

  • Nechápem výklad pána ministra financií, že je to systémové. Tento termín veľmi často používame, keď diskutujeme o týchto veciach, ale toto je prípad, keď sa príjem štátneho rozpočtu zvyšuje a inštitúcia, ktorá o tieto prostriedky príde, alebo jej príjem bude nižší, je verejnoprávna a je v tejto chvíli prefinancovaná. Považujem váš výklad teraz za účelový.

  • Ďakujem. Ešte pán poslanec Kováč. Nech sa páči.

  • Pán minister má síce prednosť podľa rokovacieho poriadku, ale chcel by som tiež uviesť príklad argumentácie. Počas roka sme predsa prijímali viaceré zákony, ktoré postihovali či už Sociálnu poisťovňu, či zmenu rôznych dávok, hovorili sme o zvyšovaní dôchodkov, to znamená, že to všetko zasahovalo do sféry rozpočtov. Prosím, budem citovať, aby ste všetci počuli, zo správy, ktorá je už v Národnej rade: "Celkové disponibilné zdroje Sociálnej poisťovne na strane príjmov v roku 1996 sú ovplyvnené tiež očakávaným zostatkom príjmov z roku 1995, ktorý sa v základnom fonde nemocenského poistenia predpokladá vo výške 3,154 milióna Sk, v základnom fonde dôchodkového zabezpečenia vo výške 732,3 milióna a v rezervnom fonde vo výške 251,3 milióna Sk."

    Som rád, že sa vytvára istá rezerva a isté prefinancovanie, ale nie v tomto rozsahu. Pozrite si skutočne ten pomer. Opakujem znovu, keby všetky samostatne zárobkovo činné osoby dosahovali vo svojom podnikaní príjem vo výške, povedzme, o korunu nižší, ako je štvornásobok minimálnej mzdy, lebo keď to dosiahnu, už to musia platiť z celej sumy, ale keď dosiahnu len tento, aj vtedy by išlo o zásah okolo 480 miliónov. A neverím, že by drobní živnostníci, ktorí robia sklenára alebo obuvníka, alebo ďalšie profesie na dedinách, dosahovali z tejto činnosti príjem štvornásobku minimálnej mzdy. To znamená, že strata poisťovne bude nižšia.

    Ešte by som rád upozornil, pretože som počul počas prestávky aj námietku, že sa radšej budú zamestnávať dôchodcovia ako mladí ľudia. Prosím vás, to sa nevzťahuje na tento zákon, pretože tu nehovoríme o kategórii dôchodcov, ktorí sú zamestnaní popri dôchodku. Toto sú len dôchodcovia, ktorí sú samostatne zárobkovo činní popri dôchodku. Takže žiadne ohrozenie mladých ľudí, že by nevedeli nájsť zamestnanie, tu nie je.

    Ja by som vás skutočne prosil, aby ste zvážili, či je potrebné zavádzať do tohto zákona až také veľké väzby, práve vzhľadom na údaje, ktoré máme k dispozícii.

  • Ďakujem. Pán poslanec, máte pravdu, že podľa rokovacieho poriadku pán minister alebo ktorýkoľvek minister má právo vystúpiť, ale šanujem jeho nohy a naraz vám odpovedá na dve otázky, aj pánu poslancovi Švecovi. Som racionálny človek. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pánu predsedajúcemu, že šanuje moje nohy, ale toľko sedím na zadku, že sa mi občas hodí poprechádzať sa schodmi hore-dolu.

    Vážené dámy, páni,

    znovu by som pripomenul systémový prístup, že nie je možné hľadieť len na stránku štátneho rozpočtu. Pán poslanec Brocka má pravdu, že by tam bol istý príjem štátneho rozpočtu. Musím však hľadieť na celý systém rozpočtov ako celok, pretože to, čo sa mi jednorazovo síce čiastočne do štátneho rozpočtu dostane, môžem za mesiac, za pol roka stratiť tým, že niektoré fondy garantujem, a pokiaľ by došlo k nejakému nedostatku, môžem stratiť oveľa viac. Na druhej strane je tu situácia, že štátny rozpočet predpokladá pomerne výrazný deficit, na druhej strane je tu predpoklad, že pokiaľ nevstúpime do celého systému verejných rozpočtov, ostatné rozpočty budú výrazne prebytkové. Je jasné, že vznikne situácia, že sociálny a dôchodkový fond si povedia, no poďme dvíhať dôchodky, poďme do veľkorysých sociálnych opatrení, veď na to máme, a štátny rozpočet sa bude dusiť vo velikánskych deficitoch a nakoniec sústava bude taká nevyrovnaná, že môže dospieť až k nejakému kolapsu.

    V Českej republike je situácia trochu iná, pretože majú ešte neodpojené verejné rozpočty, takže do istej miery si prostriedky posúvajú. My sme verejné rozpočty poisťovní už odpojili. V tom je aj anabáza ministra financií, že musíme hľadieť a pokúšať sa dostať rovnováhu medzi verejnými fondmi. Túto diskusiu beriem ako malú rozcvičku na to, čo ma bude čakať pri prerokúvaní rozpočtu, pretože tam prichádzame vo vládnom návrhu štátneho rozpočtu s určitým hľadaním rovnováhy medzi verejnými fondmi. Pevne verím, že ma tam podržíte.

    Končím tým, že nie je možné a neodporúčam riešiť vzťah, ktorý sa v plnej váhe prevalí do roku 1996, možno 400 miliónmi, neviem koľko, možno z toho príde pár miliónov korún do štátneho rozpočtu, a aj tak v návrhu štátneho rozpočtu na rok 1996 by sa to muselo nejakým spôsobom zohľadňovať, pretože sa zakladá určitý vzťah verejných rozpočtov, ktoré by sme tak či tak museli v závere vykázať a určitým spôsobom v rozpočtoch jednotlivých poisťovní a štátneho rozpočtu zohľadniť. Preto ešte raz odporúčam riešiť tento problém pri štátnom rozpočte na rok 1996.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Rusnáková. Nech sa páči.

  • Chcem dať ešte jeden návrh, kde by sa možno dalo určitým spôsobom dohodnúť, lebo vidíme, že je istá vôľa. Pán predsedajúci, navrhujem polhodinovú prestávku, počas ktorej by sa stretli predkladatelia návrhu zákona s pani ministerkou a s ministrom financií, s predsedami poslaneckých klubov, ktorí by zobrali so sebou odborníkov na túto oblasť, a skúsiť sa počas tejto polhodinovej prestávky dohodnúť. Navrhujem teda polhodinovú prestávku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    ja ani moji experti vám nepovieme viac, ako to, čo už tu odznelo. Povedala som, že nemám zamietavé stanovisko, ale potrebujem vidieť tento návrh v kontexte celého návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na budúci rok, v kontexte so štátnym rozpočtom na budúci rok. Zatiaľ nemám predložený návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na budúci rok a ani zatiaľ nie je u vás v parlamente návrh štátneho rozpočtu. Čiže to, čo som povedala, znovu opakujem. Len čo dáme do súladu tieto dve strany, to znamená Sociálnu poisťovňu a štátny rozpočet, môžeme sa stretnúť kedykoľvek s expertmi, môžeme to zapracovať, ale naozaj potrebujem mať na to obidva tieto rozpočty aj pre to, čo hovoril pán podpredseda Kozlík. Nevyhýbam sa tomuto stretnutiu, ak si dáte teda polhodinovú prestávku, znovu opakujem, nepoviem ani o slovo viac, ako som povedala teraz, lebo sa neviem k tomu vyjadriť, kvalifikovane sa neviem vyjadriť. Potrebujem mať tieto dva dokumenty pred sebou.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni,

    vyjadrujem sa k tomu kvalifikovane v tom zmysle, či to bude polhodina alebo tri hodiny, nemením stanovisko. To znamená, že budete sa musieť rozhodnúť, páni poslanci, pani poslankyne. Takisto tu mohli nabehnúť ďalšie námety, dvihnúť o 500 miliónov, alebo o niečo dvihnúť rozpočty miest a obcí. Podobne rôzne veľmi dramatické návrhy mohli prísť a mne sa objavia v tom veľkom balíku na budúci rok. To znamená, tu 400 miliónov, tam 500 miliónov, tam miliarda, a budeme to musieť rozseknúť tu v parlamente, pretože takýchto námetov bude pri rokovaní o veľkom štátnom rozpočte možno dvadsať a budeme sa musieť spoločne dohodnúť, či niektoré z nich akceptujeme, alebo nie, či netreba dať do štátneho rozpočtu ešte niečo oveľa akútnejšie, ako je trebárs tento prípad, ale možno sa ukáže, že tento prípad je najakútnejší a že teda nad rámec vládneho návrhu štátneho rozpočtu sa zohľadní práve tento prípad. Ale to je vecou práve rokovaní o návrhu štátneho rozpočtu na rok 1996.

    Takže prosím, takýchto námetov bude minimálne 20, to predsa všetci dobre vieme, a bude sa musieť potom parlament rozhodnúť o prioritách. Ak schválime, alebo by sme prijali schválenie tohto návrhu dnes, rozhodli sme o jednej priorite štátneho rozpočtu na rok 1996 nad rámec vládneho návrhu. Takže sme rozhodli buď o tom, že niektorej poisťovni v rámci verejných rozpočtov to ubudne, čosi v štátnom rozpočte pribudne, ale podobných námetov bude skutočne veľa. Takže bez ohľadu na to, či bude prestávka polhodinová, alebo dvojhodinová, nemám právo tento názor zmeniť. Ministri vlády sú už viazaní vládnym návrhom zákona o štátnom rozpočte na rok 1996. Pokiaľ sa tu spomínali tie dva zákony, body 36 a 37, pán profesor, predpokladám, že ide o zákony, ktoré sa viažu ku kompenzáciám, to sú už návrhy zákonov, ktoré boli schválené aj vládou a teda do istej miery sú premietnuté v návrhu štátneho rozpočtu na rok 1996.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktickú poznámku má pán poslanec Hrušovský.

  • Ďakujem pekne. Poslanecký klub KDH sa prikláňa k návrhu poslaneckého klubu Demokratickej únie.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka,

    je pre mňa dosť prekvapením, že nemáte ešte rozpočet Sociálnej poisťovne, keď v Národnej rade už je. To je vari prvé. Neviem si to vysvetliť, ale, prosím, môžem aj túto skutočnosť akceptovať.

    Po druhé - rozpočet Sociálnej poisťovne neschvaľuje vláda, ale schvaľuje ho parlament.

    Po tretie - pán podpredseda vlády, vám z tohto návrhu zákona musí byť jasné, že tento návrh zaťažuje len rozpočet Sociálnej poisťovne v oblasti Fondu nemocenského poistenia, a naopak, kladne pôsobí na štátny rozpočet.

    Chápem, že zrejme aj pani ministerka vládny návrh zákona o štátnom rozpočte pozná, pretože vláda ho schválila, to znamená, že tam má úplne jasno, ako to vyzerá.

    Ďalej, nehnevajte sa, ale musím odmietnuť tézu o tom, že všetky zákony, ktoré sa týkajú štátneho rozpočtu alebo rozpočtu Sociálnej poisťovne či Všeobecnej zdravotnej poisťovne, sa prijímajú len v súvislosti so zákonom o štátnom rozpočte. To tento parlament nielen nikdy nerobil, ale ak toto je akési zákonné pravidlo, tak ho tvrdo prekračujeme vždy. Zoberte si dozadu program tohto parlamentu, koľkokrát sme schvaľovali zákon, napríklad zákon o Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Tam boli stanovené úplne iné vymeriavacie základy a boli stanovené nevhodné, a ten sme pokojne prijali počas roka, aj s účinnosťou počas roka, a tento zákon sa vôbec neviazal na štátny rozpočet, pretože s tým v podstate nesúvisí, alebo na prijatie zákona o štátnom rozpočte. Dokonca sa neviazal ani na prijatie rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Bol proste prijatý v priebehu roku tak, ako ho predložil pán minister Javorský, ako bol schválený, a už je účinný. Tento zákon je účinný od 1. 11. a tiež zasahuje do rozpočtov, tiež bol podaný počas roka. A opakujem, má oveľa tvrdšie zásahy aj na štátny rozpočet.

    Skutočne nechápem túto snahu odďaľovať ten problém. Ja som ho vysvetlil, myslím si, dosť zreteľne, a som ochotný a budem veľmi rád, keď ho budem môcť poslancom koaličných strán vysvetliť. Nemusí to byť polhodinové stretnutie, možno ho dokážem vysvetliť za desať, za pätnásť minút, ak som nepovedal niečo podstatného, čo by nebolo v úvodnom slove. A mohol by som ešte dokumentovať aj ďalšie a ďalšie údaje.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán podpredseda Húska.

  • Vážené kolegyne a kolegovia,

    trocha odbočujem, ale je to informácia, ktorú by ste mali dostať do rúk. V dňoch 22., 23. a 24. novembra sa bude konať prvá schôdza Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky, a to v Bratislave. Členmi tejto schôdze je v zásade pomerne rovnaký počet ľudí, zo strany Európskeho parlamentu predbežne 13, z našej strany tiež zhruba 13-14 ľudí, ale pretože predpokladajú, že možno prídu viacerí poslanci na prvé stretnutie do Bratislavy, chcem navrhnúť rozšírený počet a prosil by som, aby sa zajtra uvedení poslanci cez obedňajšiu prestávku stretli a vzájomne podiskutovali o príprave tohto spoločného sedenia.

    Ak dovolíte, prečítam mená: pani poslankyňa Belohorská, pani poslankyňa Bieliková, pán poslanec Borovský, pán poslanec Baránik, pán poslanec Duka-Zólyomi, pán poslanec Figeľ, pán poslanec Ftáčnik, pán poslanec Farkas, pani poslankyňa Garajová, pani poslankyňa Gbúrová, pani poslankyňa Gantnerová, Húska, pán poslanec Kunc, pán poslanec Lysák, pán poslanec Mikolášik, pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Paška, pán poslanec Rosival, pán poslanec Slobodník, pán poslanec Švec, pán poslanec Pokorný, pán poslanec Prokeš a pán poslanec Weiss. Prosil by som, keby sa uvedení páni poslanci a pani poslankyne stretli cez obedňajšiu prestávku. Nájdeme si jedno miesto, ja ho ešte spresním zajtra.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pani poslankyne, páni poslanci, keďže tu bol procedurálny návrh pred prestávkou, dám o ňom hlasovať tak, ako ho pán poslanec Prokeš uviedol - prerušiť tento bod rokovania a vrátiť ho, aby sa prerokoval s rozpočtom poisťovne. Dávam o tomto hlasovať.

    Prosím, hlasujeme, kto je za tento návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 69 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Čiže návrh pána poslanca Prokeša rešpektujeme. Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    pokračujeme t r i d s i a t y m š i e s t y m bodom programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o dani z pridanej hodnoty.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 269 a spoločnú správu výborov ako tlač 269a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík. Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci,

    daň z pridanej hodnoty, ktorú podľa jej charakteru zaraďujeme medzi nepriame dane, sa uplatňuje takmer vo všetkých krajinách Európy, ale aj v Afrike a niektorých krajinách Ameriky a Ázie. Legislatívna úprava dane z pridanej hodnoty je náročná, zložitá. V rámci štátov Európskej únie prebieha proces jej harmonizácie, ktorá sa dotýka najmä sadzieb dane a štruktúry tovarov a služieb podliehajúcich jednotlivým sadzbám dane.

    V súčasnosti platný zákon o dani z pridanej hodnoty v podstate vychádza zo šiestej smernice Európskej únie a z jej ďalších direktív, napríklad 92 z roku 1977, a bol vypracovaný v čase federatívneho usporiadania, teda v čase, keď boli iné ekonomické podmienky a iná ekonomická stratégia. Aj z týchto dôvodov bola v súčasnosti platná zákonná úprava dane niekoľkokrát novelizovaná. Práve tieto novely mali za následok, že zákon sa postupne stával neprehľadným nielen pre platiteľa dane, ale aj pre správcu dane.

    V súčasnosti predkladaný zákon sleduje v podstate dva základné ciele. Prvým je zdokonalenie legislatívy, čo je vyjadrené tým, že sa vypracoval nový návrh zákona, nie ďalšia novela platného zákona. Druhým cieľom je postupné zbližovanie našej zákonnej úpravy dane a zákonnej úpravy dane platnej v Európskej únii, a to práve v tej oblasti, v ktorej prebieha jej harmonizácia v rámci krajín Európskej únie. Spolu s týmito cieľmi sa do predkladaného návrhu zákona zároveň zapracúvajú aj závery z programového vyhlásenia vlády, a to postupné znižovanie daňového zaťaženia konečného spotrebiteľa touto daňou.

    Zámery programového vyhlásenia vlády, ale aj snaha o harmonizáciu platných sadzieb dane so sadzbami dane uplatňovanými v Európskej únii sú vyjadrené v návrhu zákona znížením základnej 25-percentnej sadzby dane na 23 %. Predložený návrh zákona uvažuje s rozšírením predmetu dane o niektoré zdaniteľné plnenia, ktoré doteraz nepodliehajú dani, napríklad prechod vlastníctva k nehnuteľnosti. Ďalej návrh predpokladá, že zníženie sadzby dane bude mať za následok zníženie cien tovarov a služieb s následným znížením obratu z predaja tovaru a služieb a tým aj daňového výnosu v absolútnom vyjadrení. Návrh zákona neuvažuje so znížením výšky obratu rozhodujúceho na povinnú registráciu za platiteľa dane. Naďalej však ostáva možnosť pre tých podnikateľov, ktorí nedosahujú obrat 750 tisíc korún, stať sa platiteľom dane na základe dobrovoľnej registrácie.

    Okrem plošného zníženia základnej sadzby dane návrh uvažuje aj s niektorými čiastkovými úpravami v zatriedení tovarov a služieb pod jednotlivé sadzby dane. Dôvodom na takéto úpravy je predovšetkým snaha vytvoriť určitý komplexný, na seba nadväzujúci okruh tovarov a služieb, ktoré sú zdaňované 6-percentnou sadzbou dane. Napokon toto navrhované riešenie sleduje naznačený cieľ postupného približovania sa k zdaňovaniu uplatňovanému v Európskej únii, kde odporúčaný okruh tovarov a služieb, ktoré podliehajú zníženej najmenej 5-percentnej sadzbe, vymedzuje príslušná príloha v direktíve 92/77 z 19. októbra 1992.

    V predkladanom návrhu zákona sú ďalej vyjadrené aj prijaté závery vlády v proexportnej politike. Konkrétne v návrhu zákona je riešená požiadavka na rýchlejšie vrátenie štátnym rozpočtom viazaných peňažných prostriedkov podnikateľov, ktorí vo väčšom rozsahu vyvážajú tovar.

    V budúcnosti pri posudzovaní vzťahov medzi štátnym rozpočtom a platiteľom dane sa bude treba zamyslieť aj nad vzťahom platiteľ dane - štátny rozpočet a prípadne upraviť tento vzťah v prospech štátneho rozpočtu. Mám na mysli 25-dňovú splatnosť dane po skončení zdaňovacieho obdobia vo vzťahu k vzniku daňovej povinnosti a k rozsahu daňovej povinnosti. Takmer trojročná prax uplatňovania dane z pridanej hodnoty ukázala, že sankcie, ktoré vyplývajú zo zákona a ktoré správca dane ukladá, nie vždy znamenajú u platiteľa nápravu. V niektorých prípadoch sa, žiaľ, zneužívajú aj samotným správcom dane najmä tie sankcie, ktoré nie sú taxatívne stanovené a kde správca dane má možnosť voľby. V mnohých prípadoch strácajú zmysel, nakoľko správca dane ich uloží, následne ich však nedokáže vymôcť od platiteľa. Z uvedené dôvodu v predkladanom návrhu zákona sa navrhuje zníženie niektorých sankcií, napríklad zvýšenie dane "zo súčasných 100 % na 50 %" a zároveň aj spresnenie ďalších ukladaných sankcií.

    V návrhu zákona je vyjadrená požiadavka znížiť sadzbu dane v súčasnosti z 25 % na 6 % pri ubytovacích službách. Do návrhu zákona bola zapracovaná požiadavka na zníženie sadzby dane pri službách za cestovný ruch na 6 %, čo bude mať, samozrejme, aj následok zníženia príjmov štátneho rozpočtu. Očakáva sa však, že toto zníženie bude čiastočne kompenzované zvýšením obratu z uvedených činností. Zároveň sa očakáva zníženie cien u služieb z cestovného ruchu v pasívnom a domácom cestovnom ruchu priemerne až o 19 %, pokiaľ nepríde k určitým investičným aktivitám, čo, domnievam sa, takisto nie je na škodu. Podotýkam, že od 1. 4. 1995 služby pre aktívny cestovný ruch sa z pohľadu uplatňovania dane z pridanej hodnoty pokladajú za poskytovanie služieb do zahraničia a sú oslobodené od dane z pridanej hodnoty. Týmito čiastkovými krokmi sa postupne realizuje programové vyhlásenie vlády v oblasti podpory cestovného ruchu.

    Záverom treba konštatovať, že daň z pridanej hodnoty je jedným z nástrojov štátu, ktorý slúži na zabezpečenie adekvátneho príjmu štátneho rozpočtu a v určitom smere i na ovplyvňovanie konečnej spotreby či už verejnej, alebo osobnej. Toto ovplyvňovanie sa odrazí na príjmoch štátneho rozpočtu či už v pozitívnom, alebo negatívnom smere. Preto riešenia, ktoré smerujú k úpravám, najmä k zníženiu sadzieb dane, ako aj k zatriedeniu tovarov a služieb pod jednotlivé sadzby dane, je potrebné vždy zvažovať z pohľadu štátneho rozpočtu, pričom však treba mať na zreteli aj samotnú daňovú únosnosť pre konečného spotrebiteľa.

    Vážené dámy, vážení páni, prosím o podporu a schválenie predmetného návrhu zákona o dani z pridanej hodnoty.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu podpredsedovi Kozlíkovi. Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Máriu Bartošíkovú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni,

    vláda Slovenskej republiky po trojročnej aplikácii zákona o dani z pridanej hodnoty v podmienkach samostatnej Slovenskej republiky pristúpila po niekoľkonásobnej novelizácii tohto zákona k vypracovaniu komplexného zákona a k predloženiu tohto zákona do Národnej rady Slovenskej republiky. Vo výboroch sa kvitovala skutočnosť, že zákon bol predložený ako komplexný celok. Je to o to dôležitejšie, že daň z pridanej hodnoty sa významným dielom podieľa na daňových príjmoch štátneho rozpočtu. V roku 1994 to bolo okolo 28 %, v tomto roku presahuje 30 % daňových príjmov štátneho rozpočtu.

    Predložený návrh zákona by mal v prvom rade sprehľadniť daň pre správcu dane, mal by reagovať na potreby štátneho rozpočtu a súčasne reaguje na snahu štátov, ktoré majú zavedený tento daňový systém, o približovanie sadzieb dane.

    Dovoľte mi, vážené dámy a vážení páni, aby som vám predložila správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona o dani z pridanej hodnoty vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 604 z 27. októbra 1995 pridelil vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o dani z pridanej hodnoty na prerokovanie do 10. novembra 1995 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci. Skoordinovaním stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci prerokoval vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o dani z pridanej hodnoty a neprijal uznesenie o výsledku jeho prerokovania. Podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Počet členov výboru je 12, prítomných bolo 9 poslancov, za návrh uznesenia hlasovalo 6 poslancov, proti návrhu hlasovali 2 poslanci, 1 poslanec sa zdržal hlasovania.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval predmetný vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 269, vyslovil s ním súhlas a odporúča ho Národnej rade Slovenskej republiky prijať v predloženom znení.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti prerokovali vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o dani z pridanej hodnoty, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s prijatými zmenami a doplnkami.

    Zmeny a doplnky prijaté vo výboroch máte pred sebou spracované v písomnej podobe. Z týchto zmien a pripomienok obsiahnutých v spoločnej správe odporučím, pokiaľ nepríde pozmeňovací návrh z pléna, v spoločnom hlasovaní schváliť pripomienky pod týmito číslami: Pripomienku uvedenú pod číslom 1, pripomienku uvedenú pod číslom 4 s tým, že vás poprosím, aby ste si opravili zjavný preklep. Keďže písmeno m) je už obsiahnuté v zákone, ide o novoprijaté písmená n) a o) a aby ste si to opravili v prvom riadku aj v samostatných novoprijatých ustanoveniach a odsekoch.

    Ďalej odporučím v spoločnom hlasovaní prijať pripomienky pod bodmi 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 29, 30, 31, 33, 34, 35, 37 a 38.

    Vážený pán predsedajúci, ukončila som spoločnú správu. Prosím, aby som mohla vystúpiť ako prvá v rozprave a predniesť jeden pozmeňovací návrh, ktorý vyplýva z prijatia bodu 27 spoločnej správy.

  • Ďakujem pani poslankyni Bartošíkovej. Keďže sa hlási ako prvá do rozpravy, dávam jej slovo.

    Otváram rozpravu o tridsiatom šiestom bode programu.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené dámy a páni,

    prosím, aby ste odsúhlasili prednesený návrh v nadväznosti na bod 27 spoločnej správy. Navrhujem nové znenie § 26 písmena b), ktoré znie: "rozhlasové a televízne vysielacie služby".

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcu. Do rozpravy sú písomne prihlásení dvaja poslanci - pán profesor Košnár za SDĽ a pripraví sa pán poslanec Delinga.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy a páni,

    rozhodnutie o daňovej reforme k 1. januáru 1993 a legislatívne základy pre ňu boli prijaté ešte v podmienkach československej federácie. Predchádzali im opatrenia v oblasti liberalizácie cien, odstraňovania prakticky individualizovaných sadzieb dane z obratu, ktorá bola neskôr nahradená daňou z pridanej hodnoty, prudké obmedzenie dotácií k cenám, či likvidácia tzv. zápornej dane z obratu, zavedenie štátneho vyrovnávacieho príspevku atď. Z hľadiska právnych úprav bola štartovacia báza rovnaká pre oba nástupnícke štáty, ale reálny ekonomický vývoj a hospodárska politika reagujúca na tento reálny ekonomický vývoj v oboch nástupníckych štátoch sa odlišovali, a to sa odrazilo, samozrejme, aj vo vývoji dane z pridanej hodnoty.

    Druhá vláda pána Mečiara reagovala na vysoký deficit štátneho rozpočtu zvýšením sadzieb dane z obratu z 22 % na 25 % a z 5 % na 6 %, a urobili sa aj presuny medzi sadzbami, napríklad všetky druhy stravovania, okrem závodného, i služby cestovného ruchu sa presunuli do vyššej sadzby. Tým sa sadzby dane z pridanej hodnoty v Slovenskej republike od sadzieb dane z pridanej hodnoty v Českej republike, s ktorou máme colnú úniu, a v ktorej sú, ako som už spomínal, 22 % a 5 %, vzdialili.

    K 1. augustu minulého roku sa uskutočnili ďalšie presuny niektorých položiek do vyššej daňovej sadzby, aby sa predišlo vysokému deficitu štátneho rozpočtu a mohli sa zvýšiť niektoré výdavky do školstva, zdravotníctva, na detské prídavky atď..

    Podiel dane z pridanej hodnoty na celkových skutočných príjmoch štátneho rozpočtu v roku 1993 tvoril 19 %, v roku 1994 26,5 % a v roku 1995 sa očakáva vo výške takmer 35 %. Výnos dane z pridanej hodnoty v minulom roku bol o 34 % vyšší ako v predchádzajúcom roku, prvom roku existencie Slovenskej republiky, a v tomto roku sa očakáva výnos dane z pridanej hodnoty 51,5 miliardy Sk, čo je viac o 39,6 %, ako bol jej výnos v roku 1994. Dá sa teda povedať, že vo vývoji ekonomiky, osobitne vo vývoji štátnorozpočtového hospodárenia a vo výnosoch dane z pridanej hodnoty vlani a tento rok, sa vytvoril priestor na zníženie miery zaťaženia konečného spotrebiteľa touto daňou. Je to aj priestor na brzdenie inflácie, rastu cien a za istých podmienok aj ich zníženie.

    Tento priestor sa dá využiť rôznym spôsobom: znížením základnej sadzby dane, presunom niektorých tovarov a služieb do zníženej sadzby, ďalšou úpravou zníženej sadzby smerom nadol alebo oslobodením vybraných položiek od zdaňovania daňou z pridanej hodnoty, resp. ich "zdanením nulovou sadzbou". Vláda navrhuje využiť prvú možnosť, t. j. znížiť základnú sadzbu z 25 % na 23 % a v niektorých položkách aj presun do zníženej 6-percentnej sadzby. Chcem povedať, že smerovanie týchto úprav podporujem. Súčasne však chcem navrhnúť kombináciu všetkých uvádzaných možností, pretože daň z pridanej hodnoty má viaceré dimenzie a mnohoraké účinky.

    Ako všeobecná nepriama daň, ktorá zaťažuje konečného spotrebiteľa, má predovšetkým svoj štátnorozpočtový príjmový aspekt, ktorý je veľmi dôležitý, dá sa povedať prvoradý, ale nie je výlučný, lebo daň z pridanej hodnoty napriek svojmu vysokému podielu nie je jediným daňovým príjmom a daňové príjmy sú síce rozhodujúcimi, ale tiež nie jedinými príjmami štátneho rozpočtu. Úlohu a pôsobenie dane z pridanej hodnoty podľa meniacich sa podmienok treba teda vnímať a utvárať systémovo aj s prihliadnutím na etapu transformácie, dynamiku rastu, štruktúrne premeny, integračné väzby, colnú úniu atď. Daň z pridanej hodnoty, ako sa na to upozorňuje aj v dôvodovej správe a zmieňoval sa o tom aj pán podpredseda vlády a minister financií, má svoj dosah aj na dopytovú stránku ekonomiky, pôsobí na stimuláciu či tlmenie dopytu a v konečnom dôsledku má aj vplyv na ponukovú stránku.

    Dovoľte mi, aby som sa zmienil o ďalšej stránke pôsobenia dane z pridanej hodnoty a tou je sociálna dimenzia pôsobenia dane z pridanej hodnoty. Všetci deklarujeme, že sú žiaduce také systémové opatrenia, vrátane daňových opatrení, ktorých účinky budú prospešné pre občana spotrebiteľa. Chcem zdôrazniť, že ľavicové sily nie sú za také opatrenia, ktoré transformačné bremeno takmer výlučne uvaľujú na tých chudobnejúcich, na ich plecia, a naopak, nepostihujú rýchlozbohatlíkov. Znepokojivý je u nás vývoj sociálnej štruktúry, keď sa utvára úzka vrstva boháčov, ľudí, ktorí takrečeno z večera na ráno a bez osobného pričinenia o rast bohatstva spoločnosti vstupujú do klubov multimilionárov a miliardárov, a súčasne narastá veľmi početná masová skupina robotníkov, roľníkov, zamestnancov, nezamestnaných, ktorá bez vlastného zavinenia žije na hranici alebo pod hranicou životného minima.

    Životné náklady v prvom polroku tohto roku v porovnaní s prvým polrokom roku 1994 vzrástli v úhrne o 11 %, životné náklady dôchodcov o 11,7 %, zamestnancov takmer o 11 % a roľníkov o 10,5 %. Na ich raste sa najviac podieľajú náklady na výživu, na ktoré v spotrebnom koši domácností na osobu pripadá viac ako 42 %, čo je však štatistický priemer, v ktorom sa priemerujú a spočítavajú, obrazne povedané, kaviár s kapustou. Počet domácností s príjmami na jednu osobu pod hranicou životného minima sa odhaduje na približne 20 % a spolu s ďalšími desaťtisíckami rodín, ktoré sú o niečo vyššie nad hranicou životného minima z hľadiska príjmov na jedného člena domácnosti, tvoria nízkopríjmové domácnosti. Tých je na Slovensku, žiaľ, príliš veľa.

    Údaje, ktoré sme získali z rodinných účtov, hovoria o tom, že v týchto nízkopríjmových domácnostiach prevažná časť ich hrubých výdavkov je určená na potraviny. Zdôrazňujem, na potraviny bez nápojov a bez verejného stravovania. Z nich sú veľmi vysoké výdavky jednak na mäso, ale aj výdavky na mliečne výrobky, na mlynárenské a pekárenské výrobky a podobne.

    Rast cien základných potravín v nízkopríjmových skupinách radikálne znižuje možnosti nákupu nepotravinárskych tovarov a dopyt po službách, ktoré sú zdaňované základnou, teda vyššou sadzbou dane z pridanej hodnoty. V nízkopríjmových domácnostiach sa na nepotravinárske tovary vynakladá málo peňazí nie preto, že by boli tieto tovary lacné, ale preto, že na ne viac nezostáva a jesť sa musí. Pritom štruktúra spotrebúvaných potravín je z hľadiska zdravej výživy zlá. Pre vysoké ceny pri nízkych príjmoch sa spotrebúva málo mlieka, mliečnych výrobkov, čerstvého ovocia, zeleniny a iných produktov, o čom by lekári mohli veľa povedať, a zdravotné poisťovne taktiež.

    Vážené dámy a páni, prepáčte mi takýto obšírnejší úvod k pozmeňovacím a doplňovacím návrhom, ktoré chcem predložiť.

    Po prvé - chcem navrhnúť v § 10 ods. 1 číslovku 23 nahradiť číslovkou 22.

    Po druhé - v § 10 ods. 2, 3, 4 a 5 číslovku 6 nahradiť číslovkou 5.

    Po tretie - v § 10 ods. 2 nové znenie - citujem: "Pri tovaroch uvedených v prílohe 1 je sadzba dane 5 %. Tovary uvedené v prílohe 2 sa nezdaňujú. Prílohy 1 a 2 sú neoddeliteľnou súčasťou tohto zákona." Koniec znenia odseku 2. V nadväznosti na to potom pôvodnú prílohu k vládnemu návrhu zákona označiť ako prílohu 1 a do prílohy 2 Zoznam tovarov nezdaňovaných daňou z pridanej hodnoty zaradiť z prílohy 1 položky s číselnými kódmi z vybraných skupín tovarov základných potravinárskych tovarov domáceho pôvodu, a síce položky, ktoré sa týkajú skupiny mlieka, mliečnych výrobkov a syrov, niektoré položky, ktoré sa týkajú zemiakov, zeleniny a ovocia tuzemskej produkcie, predovšetkým v čerstvom stave, ďalej niektoré položky, ktoré sa týkajú tuzemského čerstvého ovocia, niektoré položky, ktoré sa týkajú múky, krupice, výrobkov z obilia, cukor a niektoré rastlinné tuky a oleje, resp. margarín.

    Nebudem vás zaťažovať čítaním týchto číselných kódov. Pozmeňovacie návrhy odovzdám pani spoločnej spravodajkyni a môžete si ich v prílohe zákona veľmi presne identifikovať.

    Ďalej mi dovoľte, aby som predložil niekoľko ďalších pozmeňovacích návrhov týkajúcich sa jednotlivostí. V § 2 ods. 2 vypustiť slová "alebo v rámci činností, ktoré súvisia s podnikaním". Ide o vymedzenie predmetu zdanenia, kde tieto slová nemajú jednoznačnú interpretáciu a, predpokladám, že spôsobujú značné ťažkosti tak daňovým správcom, ako podnikateľským subjektom, ale aj iným osobám.

    V § 2 ods. 4 písm. f) za slová "zaplatené colnému orgánu" doplniť slová "alebo nepriamemu zástupcovi pri dovoze". Kontext bude zrejmý.

    Ďalej navrhujem v § 5 ods. 1 písmeno c) vypustiť, ostatné písmená preznačiť a v nadväznosti na to v § 13 ods. 1 písmeno g) vypustiť a ostatné písmená preznačiť. Ide o vyňatie odcudzeného tovaru ako predmetu zdanenia.

    V § 41 je drobná formulačná zmena - na začiatku druhej vety navrhujem nahradiť slová "dodatočne splatná daň" slovami "dodatočne vyrubená daň", pretože z kontextu predpokladám, že tu išlo o jednoduchú chybu pri prepisovaní tohto návrhu.

    A napokon v § 39 ods. 1 navrhujem v prvej vete doplniť za slová "peňazí a medzinárodnou" slovo "pravidelnou", pretože z kontextu, ako sa nazdávam, je tiež zrejmé, že sa to vzťahuje na pravidelnú medzinárodnú dopravu.

    Vážené dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Košnárovi a prosím pána poslanca Delingu, aby sa ujal slova. Pripraví sa pán Palacka.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážená pani ministerka, panie poslankyne, páni poslanci,

    myslím, že by bolo lepšie trochu aj zakričať v takej ponurej nálade, kde sa nachádzame. Predsa len treba venovať trochu pozornosti takému dôležitému zákonu, aký sa dostal na program v tejto chvíli. Myslím, že je to dobrý zákon, je to zákon, ktorý treba podporiť. My poľnohospodári jednoznačne vítame, že sa vláda rozhodla vydať tento zákon v tejto dôležitej oblasti v takom komplexnom znení, teda nie novelizáciou, ale že pristúpila k vypracovaniu nového zákona.

    Samozrejme, že daňové zaťaženie nášho obyvateľstva, ale aj zaťaženie podnikov, je do určitej miery akýmsi zaťažujúcim finančným aktom a tým, že naše podniky ešte nemajú dostatok finančných zdrojov, aj daň z pridanej hodnoty, ktorá je veľmi dôležitou položkou v poľnohospodárskych podnikoch, predsa len robí určité starosti pri obrate peňazí, pri rozpočte, pri úverovom zaťažení a pri platobnej neschopnosti, ktorú ešte mnoho podnikov aj v tomto odvetví prekonáva.

    Aj tak treba privítať, že sa podarilo pristúpiť k tomu, že ideme v kontexte s celým svetom a približujeme sa k Európskej únii. Masa tovarov, ktoré sú zdaňované a ktoré majú podstatný vplyv na obyvateľstvo aj na celú spotrebu, je týmto zákonom prevedená do fázy, keď skutočne pôjde o nižšie zaťaženie.

    Na druhej strane predsa len treba určitým položkám, určitým tovarom, nechať podľa nás také odlíšenie najmä z pohľadu toho, že je tu mnoho tovarov, ktoré sa dovážajú do republiky a ktoré by nemali mať takú výhodnosť ako tie tovary, ktoré dokážeme vyrobiť vlastnou produkciou, vlastnými silami a ktoré potrebujeme aj preto, aby sa zvýšil ich obrat. Toto daňové zníženie cez daň z pridanej hodnoty pomôže takémuto procesu.

    Dovoľte mi aj preto, že pri prerokúvaní vo výbore som nemal možnosť tak presne podať pozmeňovací návrh, aby som využil túto možnosť a predniesol ešte dva pozmeňovacie návrhy z toho pohľadu, že sa mi podarilo objaviť klasifikáciu a číselný kód na to, aby som tento návrh mohol presne klasifikovať a presne predniesť.

    Za účelom zvýšenia príjmovej časti štátneho rozpočtu navrhujem nezaradiť do zoznamu tovarov a služieb podliehajúcich sadzbe dane 6-percentnou daňou celú tovarovú skupinu, ktorá je pod kódom 2202 - voda, vrátane minerálnych vôd a sódoviek s prídavkom cukru alebo iných sladidiel, alebo aromatizované iné nealkoholické nápoje s výnimkou ovocných alebo zeleninových štiav, t. j. číslo 2009, ale namiesto tohto číselného kódu a klasifikačného kódu tam navrhujem zaradiť číselný kód 22021000, a to je voda, vrátane minerálnych vôd a sódoviek s prísadou cukru alebo iných sladidiel, alebo aromatizované, len z minerálnych vôd.

    Vody a sódovky s prísadou cukru alebo iných sladidiel nepatria k základným potravinám každodennej spotreby. Naopak, prírodné minerálne vody plnia funkciu dietetickú a súčasne sú zdravým osviežujúcim nápojom. Celoslovenská spotreba minerálnych vôd na jednu osobu v porovnaní so spotrebou v európskych krajinách je u nás ešte veľmi nízka. Je to na úrovni 29 litrov na obyvateľa za rok. Zaradenie ochutených minerálnych vôd so 6-percentnou sadzbou DPH výrazne prispeje k zvýšeniu ich spotreby, k podpore domácich výrobcov, ktorí by priaznivými cenami mohli konkurovať nekvalitným dovážaným ochuteným nápojom.

    Ďalší môj návrh spočíva v tom, že do prílohy 1 k zákonu namiesto číselného kódu pod 21069059 pre sirupy ochutené alebo farbené podľa cenového sadzobníka navrhujem zaradiť kód 21069010 pod názvom alebo klasifikáciou - prípravky nazývané fondé, čiže rozpustné (1), sirupy ochutené alebo farbené.

    Inak, ako som už povedal, odporúčam a podporujem tento návrh zákona a budem zaň hlasovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Delingovi. Ďalej vystúpi pán Palacka a pripraví sa pán Lysák.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážení poslanci a poslankyne,

    na úvod, by som chcel s potešením konštatovať, že predložený návrh zákona o dani z pridanej hodnoty napriek tomu, že na niektoré jeho ustanovenia môže mať niekto iný názor, je vcelku racionálnym legislatívnym návrhom a na rozdiel od niektorých iných vládnych návrhov nie je v rozpore s ústavou. Tak ako každé ľudské dielo však, samozrejme, má svoje klady a zápory, prípadne nie najlepšie riešenia. Niektoré ustanovenia by sa, pochopiteľne, dali pri dobrej vôli zlepšiť, ale vcelku návrh zákona môžeme privítať.

    Dovoľte mi najskôr zhrnúť pozitíva, ktoré tento návrh prináša.

    Po prvé - je to síce nepatrné, ale predsa zníženie daňovej sadzby, základnej daňovej sadzby z 25 % na 23 %, a najmä preradenie niektorých tovarov do osobitnej sadzby dane 6 %. Tu by som mohol uviesť nejaké príklady. Ide o nealkoholické nápoje, minerálne vody, o ktorých tu pred chvíľou aj bola reč.

    Ďalším pozitívom je skrátenie lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu, jednak všeobecne vrátenie odpočtu a jednak osobitne pri exporte tovaru pre vybraný okruh platiteľov dane.

    Ďalším pozitívom, ktoré by sa dalo privítať, je zníženie sankcií a pokút za porušenie niektorých ustanovení zákona. Pochopiteľne, nie je mojou úlohou schváliť vládny návrh a ani pán minister to zrejme odo mňa neočakáva. Dovoľte mi preto poukázať na niektoré iné body návrhu, ktoré považujem za nie práve najlepšie a kde navrhnem určité pozmeňovacie návrhy v snahe prijať skutočne čo najlepší zákon.

    Skôr než navrhnem konkrétne pozmeňovacie návrhy, dovoľte mi vyjadriť názor, že nie celkom súhlasím s tým, že bolo potrebné prijať úplne nový zákon. Zmeny oproti pôvodnému zákonu nie sú také podstatné, že by sa nedali docieliť čiastkovou úpravou. Preformulovaním mnohých ustanovení došlo k presunu niektorých častí zákona. Niečo, čo bolo v jednej časti, je v inej časti, čo bolo uprostred, je na konci, čo bolo na konci, je na začiatku. Nechcem sa vyjadrovať, či je to lepšie, alebo horšie, než to bolo doteraz, ale určite si myslím, že nie je dobré takéto zákony príliš často meniť, tak ako tento zákon bol menený, a vlastne tisíce účtovníkov podnikateľov sa týmto budú musieť oboznámiť s úplne novou koncepciou zákona, ktorá nie je novou koncepciou vecne, ale je iná formulačne.

    Teraz k jednotlivým ustanoveniam, kde si myslím, že by riešenie mohlo byť iné.

    Už pán poslanec Košnár spomínal, že ako novokoncipované zdaniteľné plnenie sa do zákona dostal tovar odcudzený platiteľovi. V § 5 je v písmene c) uvedené, že odcudzený tovar podlieha zdaneniu podľa dane z pridanej hodnoty. Z hľadiska účtovného alebo z hľadiska dôsledného daňového úradníka to možno pochopiť. Ide v tomto prípade o určitý daňový únik. Z hľadiska morálneho však vec vyzerá inak a pri dnešnej úrovni kriminality a jej objasňovania sa mi to javí ako prílišná tvrdosť voči obetiam kriminality. Podľa mňa nemožno mať klapky na očiach a netreba obete krádeží zaťažovať ešte ďalším daňovým bremenom. Preto navrhujem v § 5 ods. 1 písmeno c) vypustiť a nadväzne na to ešte v § 13 ods. 1 vypustiť písmeno g). Toľko k zdaniteľným plneniam pre odcudzený tovar.

    Po druhé - ako som uviedol, skrátenie lehoty vrátenia odpočtu dane pri exporte je rozhodne prínosom pre podnikateľské subjekty. Za určitý problém však považujem, že okruh oprávnených osôb na túto skrátenú lehotu sa v § 23 určuje hranicou minimálne 50 % exportu zo všetkých zdaniteľných plnení. V doterajšej právnej praxi bol pojem "oprávnený vývozca", ktorý mal určité privilégiá, určený hranicou minimálne 20 % exportu z celkového obratu. Podľa môjho názoru tu ide jednoznačne o pritvrdenie podmienok, veď podnikov, ktoré vyvezú viac ako 50 % produkcie, na Slovensku veľa nemáme. Tým sa výhoda skrátenia lehoty vrátenia DPH dostáva do iného svetla a bude sa týkať podľa mňa len malého počtu subjektov. Navrhujem preto v § 23 ods. 3 číslovku "50 %" nahradiť spojením "20 % a najmenej 5 miliónov korún", ako to bolo doposiaľ v zákone o DPH.

    Po tretie - mám niekoľko návrhov k prílohe zákona, ktorá vymenúva tovary a služby, na ktoré sa vzťahuje 6-percentná preferenčná sadzba dane. Ak som správne porovnal doterajší platný zákon, teda prílohu zákona o DPH, a navrhovanú prílohu, zistil som, že z preferenčnej sadzby 6 % vypadli dve položky - sacharín a antibiotiká. Naopak, ako nové tovary do preferenčnej sadzby pribudli "bankovky", "mince", "tanky a iné obrnené vozidlá", potom dve položky, kde nie je jasné, z akej skupiny sú, ale je to vyčlenené do "vojenských zbraní a na vojenské účely" a ešte v službách "opravy a údržba zbraní a zbrojných systémov".

    Prosím preto pána ministra, aby nám odôvodnil tieto zmeny a vysvetlil, prečo je v záujme občanov tejto krajiny, aby práve tieto položky boli vynechané, alebo pridané do preferenčnej sadzby. Myslím si, že sacharín a antibiotiká patria do skupiny, ktorá by mala byť preferovaná zníženou daňovou sadzbou, a naopak, vzhľadom na to, že znížená sadzba je v duchu zákona myslená v prvom rade na základné životné potreby, zdravotnícke materiály alebo pomôcky pre telesne postihnutých, myslím si, že položky bankovky, mince a najmä tanky, zbrane a údržba zbraní by v položke zníženej sadzby nemali byť.

    Ak toto bude dostatočne vysvetlené, prečo práve tieto položky tam sú, potom by som prípadne stiahol pozmeňovacie návrhy a odovzdám pozmeňovacie návrhy v tom zmysle, ako som hovoril - zaradiť sacharín a antibiotiká a vyradiť položky bankovky, mince, tanky, zbrane a opravy a údržba zbraní. Odovzdám písomne príslušné položky.

    Na záver by som chcel vyjadriť presvedčenie, že chceme prijať zákon užitočný pre občanov Slovenska a že starostlivo zvážite tieto pripomienky, ktoré považujem za konštruktívny prínos k zlepšeniu zákona. Bol by som rád, aby sme po hlasovaní o pripomienkach mohli tento zákon s pokojným svedomím podporiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu Palackovi. Nech sa páči, pán poslanec Lysák. Pripraví sa pán poslanec Baránik.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne a poslanci, ctení hostia,

    dovoľte za tohto časového handicapu aspoň pár poznámok a jednu úvahu. Tak ako sme tu, myslím, že všetci po viacerých novelách zákona o dani z pridanej hodnoty vítame, že vychádza v takejto ucelenej podobe. Ako som už registroval zo stretnutí s viacerými podnikateľmi, pokladajú to za veľké plus najmä malí a začínajúci podnikatelia, aby sa nemuseli brodiť v množstve rôznych základných a doplnkových noriem. Chcel by som povedať, že vo výbore pre financie, rozpočet a menu sme ho veľmi poctivo preštudovali a množstvo pripomienok sa vysvetlilo.

    Za jednoznačný pozitívny prínos možno pokladať to, čo sa tu už spomínalo, čo máme všetci v materiáloch, dvojpercentné zníženie základnej sadzby dane, čo je v duchu celkovej tendencie v rámci Slovenskej republiky, teda pokles dane z 25 na 23 %. Chcel by som uviesť skúsenosť z nášho nedávneho stretnutia s kolegom Halabrínom s podnikateľmi zo Senického okresu. Úvaha niektorých zľahčovať zníženie o 2 % bola svojím spôsobom modifikovaná tým, že viacerí prišli už s príkladmi, čo toto všetko pre racionálnych podnikateľov znamená. Myslím si, že všetci podporíme tento zákon, pretože naozaj by mal prispieť k dynamizácii produkčnej sféry.

    Dôležité je, že sa výrazne rozšírila časť tovarov a služieb, ktorá spadá do kategórie 6 %. Aj to, čo máme uvedené v materiáli, že sa zmenil tento podiel 65 ku 35 % na 58 ku 42, už niečo znamená. Veľmi pozitívne hodnotím to, že do kategórie 6 % boli zaradené aj skupiny ubytovacích služieb, o čo sa naozaj mnohí u nás snažili už dlhší čas a, samozrejme, aj skupina nealko nápoje.

    Ešte by som prosil o posúdenie a podporu, kolegyne a kolegovia, že by postupne do tejto kategórie mali byť zaraďované aj ďalšie produkty, ktoré prispievajú k racionálnej výžive. Samozrejme, to by mali posúdiť odborníci, ale myslím si, že táto kategória tovarov by mala byť priorizovaná naďalej v záujme všetkých. Pravda, to je naozaj vecou odborníkov.

    Pozitívne hodnotím oslobodenie takých činností od DPH, ako sú výchovno-vzdelávacie. Tu mi dovoľte malé odbočenie alebo malú sekvenciu. Dlhé roky som sa snažil ako výskumník, aby hmotné aj nehmotné vedeckovýskumné výsledky boli oslobodené od dane. Priznám sa, nemám zatiaľ sformulovaný konkrétny návrh, aby som ho mohol predostrieť, ale odporúčal by som, vážený pán podpredseda vlády, aby v § 4 - platitelia a ich registračná činnosť - bolo zvážené a zvažované pre budúcnosť, možno by sme to posúdili v budúcom roku, aby odborné a vysoké školy mohli byť podporené vo svojej výskumnej a vedeckej činnosti a aby na určité obdobie, povedzme, na 5 rokov, boli takéto produkty oslobodené od dane. Nemusí to byť široký komplex, celá paleta, ale istá oblasť, o čom by rozhodovala vláda. Mám taký dojem, že výsledok rozumu - ako jediného u nás nevyčerpateľného zdroja - takto by mal byť rozširovaný a podporovaný. Hovorím, dlhé roky som sa o to snažil bezúspešne. Mám taký dojem, že je to otázka purizmu. Ja si ctím ten princíp daňovej spravodlivosti a neutrality, ale mám taký dojem, že toto je náš národný záujem, náš štátny záujem prekračujúci nutnosť tak striktne sa ho držať.

    Mám taký dojem, že podnikateľská sféra by mala dosť intenzívne pocítiť skrátenie lehoty pri vývoze tovarov a služieb. Hoci platí to, čo hovoril pán Palacka, uvádzal v § 23, ale napriek tomu z poznania Colnej únie ide o dosť zaujímavú oblasť a som presvedčený, že sú to značné čiastky a že to prispeje k exportnej výkonnosti našej ekonomiky.

    Za dôležité pokladám to, že sa počíta s ďalšími úľavami. Napríklad penále z omeškania klesá na 30 % z doterajšej úrovne za každý deň, rovnako aj sankcie za oneskorené daňové priznanie. Nakoniec toto je najlepšia odpoveď, keď štát takýmto spôsobom od reštrikcie pristupuje k racionálnym podporným postupom.

    Vzhľadom na to, že viaceré návrhy a pripomienky boli zaradené do návrhu a v návrhoch na zmeny sa nachádzajú, myslím si, že tento zákon výrazne prispeje k prosperite hospodárskej sféry a po úpravách, ktoré tu boli navrhované, ho môžeme všetci spokojne podporiť a prijať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Nech sa páči, pán poslanec Baránik. Pripraví sa pán poslanec Vaškovič.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy a páni, vážení hostia,

    predložený návrh zákona o dani z pridanej hodnoty patrí medzi mimoriadne dôležité zákony na formovanie trhového prostredia v našich podmienkach. Podľa môjho názoru, tak ako sa vyjadrili i ostatní diskutujúci, je tento návrh pripravený dôsledne, dôkladne, takže sa bude využívať v hospodárskej praxi v zmysle zefektívnenia nášho podnikateľského prostredia.

    Daň z pridanej hodnoty je najdôležitejším zdrojom štátneho rozpočtu. V tomto roku bude predstavovať objem zhruba 42 miliárd, možno vyššie, na budúci rok sa počíta s objemom 56 miliárd, čiže to je prakticky jedna tretina všetkých zdrojov štátneho rozpočtu, a preto si uvedomme, že tomuto zákonu treba venovať maximálnu pozornosť a treba urobiť všetko, aby sa v tejto oblasti urobili také opatrenia, ktoré skutočne prispejú k tomu, aby daň z pridanej hodnoty plnila svoju výsostne ekonomickú funkciu jednak ako zdroj štátneho rozpočtu a súčasne ako nástroj hospodárskej politiky na regulovanie celého radu hospodárskych vzťahov.

    Vzhľadom na svoje postavenie má mimoriadne dôležitú funkciu ako nástroj hospodárskej politiky predovšetkým vo vzťahu k reštrukturalizácii ekonomiky. Pri tejto príležitosti, keďže teraz sa vedie pomerne rozsiahla diskusia v masovokomunikačných prostriedkoch o tom, o koľko sa má znížiť daň z pridanej hodnoty, pretože návrh zákona predpokladá zníženie o 2 %, a Konfederácia odborových zväzov navrhuje, aby došlo k zníženiu o 5 %, chcem upozorniť na jedno, že s každou daňou treba zaobchádzať veľmi a veľmi opatrne. To znamená, že všetky výkyvy v sadzbách daní môžu pozitívne, ale aj negatívne ovplyvniť vývoj ekonomiky.

    Pokúsim sa tu spolu s vami uvažovať, čo by znamenalo zníženie dane z pridanej hodnoty o 5 %. Pochopte, že je to v podstate 20 % z terajšieho objemu dane. Ak by došlo k zníženiu tejto dane napríklad v tomto roku, to znamená z úrovne objemu 42 mld, je to viac ako 8 mld straty pre štátny rozpočet. Ak z objemu 56 mld, tak to je o primerane viac. To znamená, že takúto čiastku straty pre štátny rozpočet nebude možné nahradiť v žiadnom prípade ostatnými daňami, aj keď sa dá predpokladať, že zníženie dane z pridanej hodnoty by mohlo mať aktívny vplyv na podporu podnikateľských aktivít. Ale tu si treba uvedomiť jedno, aký bude mechanizmus zníženia dane z pridanej hodnoty. Buď by došlo len k zvýšeniu príjmov podnikateľskej sféry, ak by nedošlo k zníženiu trhových cien, alebo by došlo k deleniu tohto efektu, to znamená aj pre obyvateľstvo. Ak dôjde k zníženiu trhových alebo predajných cien, čo by bolo možné predpokladať, že polovica zostane ako zdroj obyvateľstva na ďalšie nákupy a znovu sa vráti do ekonomiky, alebo sa stane zdrojom podnikateľskej sféry, kde zasa sa môže niekoľkorakým spôsobom použiť, buď dôjde k zvýšeniu osobnej spotreby, čo je charakteristické pre súčasnú etapu rozvoja našej ekonomiky, alebo ako úspora a tým by sa takto získané zdroje premenili na investície v jednom, i v druhom prípade. To znamená, že efekt z takéhoto zníženia dane z pridanej hodnoty by bol až následne v druhom a treťom roku.

    Pre hospodársku politiku vlády je potrebné uvážiť, z akých zdrojov nahradiť výpad v štátnom rozpočte v prvom a druhom roku. A to je potom otázka mimoriadne dôležitá. Ak by nedošlo k zvýšeniu sadzieb ostatných daní, čo nechce robiť ani jedna vláda, aby robila zásahy do zvyšovania daní, pretože to je veľmi nepopulárne, bolo by potrebné obmedziť výdavky štátneho rozpočtu. Obmedzenie výdavkov štátneho rozpočtu by v prvom rade postihlo sociálnu sféru, a to je v našich podmienkach veľmi háklivá záležitosť a z hľadiska hospodárskej politiky prakticky neaplikovateľná.

    V súčasnosti niet iného východiska, ako pristupovať veľmi citlivo a opatrne k tomu, ako sa majú pohybovať sadzby dane z pridanej hodnoty. Návrh tým, že predpokladá zníženie o 2 % a preradenie niektorých komodít do nižšej alebo redukovanej sadzby, znamená podporu jednak štrukturálnych zmien, ale súčasne aj podporu cestovného ruchu, pretože zníženie sadzby z 25 % na 6 % sa stane významným zdrojom podnikateľskej sféry, ktorá podniká v tejto oblasti.

    Pri výpočte zdrojov dane z pridanej hodnoty alebo pri daňových únikoch máme určité rezervy. Chcel by som vás poprosiť, vážená Národná rada, aby sme v budúcnosti počítali s tým, že je potrebné urobiť niektoré opatrenia, aby nedochádzalo k takýmto rozsiahlym daňovým únikom. A jedným z tých daňových únikov, ktorý teraz veľmi šarapatí a viacnásobne a vo viacerých aspektoch pôsobí negatívne na vývoj našej ekonomiky, je postavenie spoločností s ručením obmedzeným. Toto je forma podnikateľských aktivít, ktorú niektorí tiežpodnikatelia poriadne zneužívajú a spôsobujú rozsiahle prehmaty pri platení dane z pridanej hodnoty. Daňové úrady nie sú pripravené a vybavené tak, aby týmto únikom mohli výraznejšie zabrániť.

    Domnievam sa, že bude potrebné legislatívne upraviť pôsobenie spoločností s ručením obmedzeným, resp. presnejšie vymedziť, v ktorej oblasti je potrebné, aby takáto forma ekonomických subjektov pôsobila a v ktorých oblastiach by bolo žiaduce vylúčiť takúto formu pôsobenia ekonomických subjektov.

    Druhý problém, ktorý tu je a ktorý je vážnym problémom, je to, že sme zaviedli využívanie registračných pokladníc. Ale, vážené dámy a páni, treba úprimne povedať, že využívanie registračných pokladníc sa v značnej miere míňa svojho poslania. Domnievam sa, že daňové úrady si tu neplnia svoju funkciu, to znamená, že nevykonávajú náležitú kontrolu. Každý z nás je súčasne aj spotrebiteľom, chodieva do obchodov, na trhy a vidíme, že čím ďalej tým menej sa registračné pokladnice najmä na trhoviskách využívajú. Strach, ktorý bol hneď po uplatnení platnosti zákona o používaní registračných pokladníc, kde došlo k obmedzeniu predaja na trhoviskách,sa pominul. Teraz sa predaj často realizuje bez využívania registračných pokladníc. Chcel by som poprosiť pána podpredsedu vlády, aby upozornil Ústredné daňové riaditeľstvo v Banskej Bystrici, aby tomuto problému venovalo zvýšenú pozornosť.

    Vážené dámy a páni, mnohokrát niektorí tiežpodnikatelia upozorňujú na to, že máme prehnane vysoké sadzby dane z pridanej hodnoty, že sú to sadzby likvidačné, ktoré obmedzujú pôsobnosť našich podnikateľov. Aby ste sa presvedčili, že to tak nie je, prečítam vám, aké sadzby dane z pridanej hodnoty sa v tomto období používajú vo vybraných európskych krajinách. V zásade sa používajú tri druhy sadzieb, a to tzv. redukovaná, čiže tá najnižšia, štandardná a zvýšená. Tak napríklad Belgicko má redukovanú 1 - 5 %, štandardnú 19 %, zvýšenú 25 a 33 %. Čiže používa 5 sadzieb. Dánsko má len jednu sadzbu, štandardnú, a tá je 22 %. Blíži sa našej navrhovanej sadzbe. Francúzsko má tri redukované, 2,1 %, 5,5 % a 13 %, štandardnú 18,6 % a zvýšenú 25 %. Írsko má redukovanú 0 a 10, štandardnú 23 %. Taliansko má 4 a 9 % redukovanú, 19 % štandardnú a 38 % zvýšenú. Nemecko má 7 % redukovanú a 24 % štandardnú. Čiže obe sadzby má vyššie, ako má naša ekonomika. Holandsko má 6 %, 18,5 %. Portugalsko 8 %, 17 %, 30 %. Grécko 3 % a 6 % redukovanú, 16 % štandardnú a 36 % zvýšenú. Španielsko 6 %, 12 %, 33 %, Veľká Británia má len jednu sadzbu, a to je 16 %. V Európskej únii je v tomto období redukovaná 6 % až 9 % a štandardná 16 % a 19 %. Čiže naša redukovaná je na úrovni Európskej únie, do jej rozpätia sa vmestí, redukovaná je, samozrejme, vyššia. Ale dúfajme, že za krátky čas sa aj my dostaneme na túto úroveň, to znamená, priblížime sa k priemernej úrovni Európskej únie.

    Vážené dámy a páni, vzhľadom na to, že podobne ako diskutujúci predo mnou pokladám tento zákon za dobre pripravený, prosím vás, aby ste ho podporili a vyjadrili sa k nemu kladne, to znamená, schválili tento zákon a tým prispeli k tomu, aby sme zdokonalili systém trhových vzťahov v našej ekonomike a vyprofilovali podnikateľské prostredie do podoby, v akej je ono v Európskej únii, a tým sa fakticky priblížili, alebo urobili krok k tomu, aby sme sa mohli prispôsobiť krajinám Európskej únie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Vaškovič. Pripraví sa pán Pokorný.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    moje vystúpenie bude veľmi stručné. V prvom rade chcem povedať, že proti predloženému návrhu nemám nejaké zásadné pripomienky. Pozmeňovacie návrhy, ktoré tú zazneli, väčšinou majú dobrú snahu zlepšiť tento zákon a my rozhodneme o tom, či ho zlepšia. Mám jeden konkrétny pozmeňovací návrh, ktorý prečítam, a potom sa ho pokúsim veľmi stručne zdôvodniť.

    Navrhujem zo zoznamu tovarov a služieb podliehajúcich sadzbe dane 6 % pod číselnými kódmi 0301, 0302, 0303, 0304, 0305 vypustiť slovo "okrem" a to, čo nasleduje za ním. Teraz zdôvodním, čo sledujem týmto návrhom. To znamená, že tie položky, ktoré boli minulý rok vyňaté zo 6-percentnej dane, chcem, aby z návrhu boli vynechané a boli ponechané v 6-percentnej dani. Ide v podstate o kvalitné výrobky z rybacieho mäsa, čiže ide napríklad o tichomorský losos, žraloky, úhory a výrobky z týchto rýb.

    Pokiaľ mám informácie, spotreba týchto výrobkov na našom trhu tvorí iba mizerné promile. Z hľadiska ovplyvnenia kúpyschopného dopytu je irelevantná. Tým, že na tieto výrobky bude nasadená 23-percentná daň, cenová hladina medzi normálnymi výrobkami a týmito bude značne v širokom rozpätí. Tieto výrobky sú po tejto dani skutočne cenove neprístupné širšiemu okruhu obyvateľstva. Z hľadiska zdravej výživy by bolo vhodné, keby sa rozširoval okruh spotrebiteľov, ktorí kvalitné výrobky z rýb budú spotrebovávať. Vzhľadom na to, že tieto výrobky sú dvoj- aj trojnásobne drahšie aj na svetových trhoch ako bežné výrobky z rýb, tak tým, že na to dávame 23-percentnú daň, vlastne neznižujeme cenovú hladinu tých druhých, ale naopak, ťaháme cenovú hladinu tých výrobkov, ktorá je u týchto výrobcov nižšia. Teda z hľadiska zdravej výživy, z protisubstitučného cenového hľadiska u iných výrobkov si myslím, že to vôbec neovplyvní konkurencieschopnosť domácich výrobkov, naopak, rozšíri sa okruh spotrebiteľov v oblasti týchto tovarov. Z hľadiska vzťahu k príjmom štátneho rozpočtu podľa mojich prepočtov to je úplne neutrálny princíp a nemôže to ovplyvniť výšku príjmov štátneho rozpočtu. Preto vás prosím v záujme zdravej výživy podporiť môj návrh.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Vaškovičovi. Nech sa páči, pán poslanec Pokorný. Pripraví sa pán poslanec Juriš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    pri pohľade na prázdne kreslá v tejto miestnosti dovoľte trochu kritiky do vlastných radov. Viem, že politik sa lepšie zviditeľní na mítingu, ktorý sa koná na námestí SNP, ale ja som sa rozhodol predložiť návrh, ktorý rieši určitú dobrú vec, a preto som tu zostal. Na druhej strane radšej by som bol medzi mladými, medzi študentmi, lebo je to veková kategória, ktorá má podobné problémy ako my "zelení", mnohí nás podporujú. Ale k meritu veci.

    Papiere a lepenky patria už tradične k primárnym civilizačným materiálom. Ich význam dokumentuje aj neustále rastúca svetová spotreba. Napríklad v roku 1960 to bolo 70 milióna ton, v roku 1993 už 250 miliónov ton. Podľa prognóz sa svetová spotreba papiera a lepenky bude naďalej zvyšovať. Tento ukazovateľ je hlavným a citlivým barometrom miery rastu či poklesu hrubého domáceho produktu jednotlivých krajín. S rastom spotreby a jeho produkcie sa čoraz naliehavejšie prejavuje nedostatok primárnych vláknitých surovín a stúpa význam využívania druhotnej suroviny, čiže zberového papiera. Očakáva sa, že i tu sa bude táto spotreba zberového papiera zvyšovať. Ak sa tieto predpoklady potvrdia, bude to znamenať rast recyklácie zberového papiera pri výrobe papierov a lepenky zo súčasných 30 % až na takmer 40 %.

    Zberový papier je mimoriadne cennou a ekologicky výhodnou surovinou. Okrem toho, že umožňuje výrobu kvalitných papierov a lepeniek, jeho spracovaním sa šetria lesy, energia i miesto na skládkach tuhého komunálneho odpadu. Celulózový a papierenský priemysel patrí k odvetviam, ktorý významnou mierou prispievajú k tvorbe aktívneho devízového salda Slovenskej republiky. Medziročný rast exportu na konci prvého polroku 1995 predstavoval až 40 %.

    Plnému využitiu vybudovaných kapacít v súčasnosti bráni nedostatok zberového papiera. Domáce zdroje sú dané spotrebou papiera a lepeniek na obyvateľa, ktorá poklesla zo 72,5 kilogramu na obyvateľa v roku 1989 na súčasných 60 kilogramov. Dovoz zberového papiera naráža na legislatívne prekážky. Hlavný problém spočíva v nesprávnom kvalifikovaní triedeného zberového papiera ako odpadu. Pritom je to základná surovina na výrobu papierov a lepeniek s konkrétnymi technickými parametrami. Tiež je zaradená v colnom sadzobníku ako obchodovateľná položka a nemá negatívny vplyv na životné prostredie. Napríklad len nedostatok zberového papiera v minulom roku zapríčinil výpadok výroby v hodnote 250 miliónov Sk. Tieto údaje som čerpal z materiálu oddelenia rozvoja drevospracujúceho priemyslu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

    Čo chcem navrhnúť? V zákone číslo 222/1992 Zb. v skupine tovarov so 100 % recyklovaného papiera pod číslom 4810, 4817, 4818 a 4820 bola daň z pridanej hodnoty 5 %. V súčasnom období je tento tovar v skupine 25 %, resp. bude 23 %. Toto je podľa môjho názoru určité negatívum. Môj návrh je, aby sa z terajšej kategórie 25 % tieto tovary preradili do kategórie so 6-percentnou DPH. Ako príklad uvediem, že v krajinách Európskej únie je daň z pridanej hodnoty recyklovaných výrobkov, kde je 100-percentne využitý recyklovaný papier, nulová alebo minimálna. V Českej republike je to 5 %.

    Účelom môjho návrhu je okrem ekonomickej motivácie motivovať výrobcov recyklovaného papiera a výrobkov z tohto papiera aj k určitej kampani na podporu a využitie tejto druhotnej suroviny, nehovoriac o šetrení energie, odstránení znečistenia ovzdušia, chlórovaní pri bielení a podobne. Ak by nám Kancelária Národnej rady napríklad dala finančné zhodnotenie, koľko len táto snemovňa ročne vynaloží na kancelársky papier - takýto pekný, čistý, biely - a potom by to porovnala s recyklovaným papierom, ktorý by bol lacnejší, ak by sme ho zaradili do tejto kategórie 6 %, určite by to bolo zaujímavé číslo.

    Účelom môjho návrhu je tiež podporiť celý komplex aktivít, ako napríklad motivovať občanov k zberu papiera, motivovať výrobcov papiera a výrobkov, aby rozpútali kampaň za týmto účelom. Určite mi mnohí potvrdíte, že v dnešnej dobe sa zaujíma o recykláciu druhotných surovín, konkrétne papiera, len skupina obyvateľstva, ktorá je na tom sociálne najhoršie. Často vidíme bezdomovcov, ktorí čistia kontajnery, zbierajú kartóny v obchodoch s potravinami a zberom si zarábajú peniaze. Aj z tohto príkladu možno vidieť, že nie je záujem.

    Môj návrh je, samozrejme, aj v súlade s prijatou štátnou environmentálnou politikou, ktorú schválila Národná rada, aj vláda Slovenskej republiky, a je vlastne určitým progresívnym prvkom a prispôsobením sa tomu trendu, ktorý je aj v ostatnom svete.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Nech sa páči, pán poslanec Juriš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený podpredseda vlády, milé kolegyne, vážení kolegovia, vážení hostia,

    vláda Slovenskej republiky 17. 8. 1995 prijala aktualizáciu energetickej koncepcie do roku 2010. V cieľoch energetickej politiky sú definované základné ciele a východiská a stanovuje sa stratégia. Koncepcia kladie dôraz na úspory energie, ktoré sa majú dosiahnuť makroekonomickými opatreniami, modernizáciou výrobných procesov, cenovou politikou a využitím ďalších možností. To je doslovne citácia. Cenovú politiku a ďalšie možnosti beriem a medzi tie patrí hlavne daňové zaťaženie a legislatíva. Preto navrhujem, aby jedna položka, ktorá je zaradená do skupiny 25 %, teraz 23 %, sa presunula do položiek s daňovým zaťažením 6 %. Je to číslo 85392191 - elektronické žiarivky.

    Odôvodnenie: Cenové relácie týchto žiariviek - vidíme ich aj tu - sú pomerne nepriaznivé, pretože 25 % daňového zaťaženia robí tieto žiarivky dosť nepredajnými. Pritom tieto žiarivky šetria asi päťkrát elektrickú energiu a majú asi sedemkrát dlhšiu životnosť. Ale ťažko vysvetľovať obyvateľom, aby si kúpili žiarivky, že ušetria v priebehu dvoch rokov. Momentálne je ich cena vysoká, ale pre spoločnosť by bolo oveľa výhodnejšie, aby sa šetrila elektrická energia. Zníženie DPH v tejto jednej položke by príliš neovplyvnilo príjem do štátneho rozpočtu, pretože ušetrené finančné prostriedky by ľudia postupne dávali do tovarov, ktoré by často mali aj vyššie percento DPH. Myslím, že tento malý doplňovací návrh podporíte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Jurišovi a prosím ešte pána poslanca Národu, aby vystúpil.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi v krátkosti vystúpiť s malou pripomienkou. Na výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci sa obrátila listom Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska so žiadosťou o podporu návrhu na zaradenie televíznych čítacích lúp do zoznamu tovarov a služieb podliehajúcich sadzbe dane 6 %. V našom výbore sme si tento návrh osvojili, aj ako pripomienku sme schválili. K tomuto návrhu sme neprijali platné uznesenie vzhľadom na to, že nehlasovala zaň nadpolovičná väčšina. Áno, vďaka výboru pre financie, rozpočet a menu je to aj v spoločnej správe ako bod 37 pod kódom 901380. V tejto súvislosti chcem len poprosiť, aby sme pri schvaľovaní týchto pozmeňovacích a doplňovacích návrhov naň nezabudli a žiadam o vašu podporu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Národovi. Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy? Nech sa páči, pán poslanec Kunc.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, milé kolegyne, vážení kolegovia,

    myslím si, že je veľmi príjemné počúvať o návrhu zákona, že je dobrý, že zodpovedá, že to nové, čo sa do neho vnáša, je nejakým produktom myslenia nás všetkých, čiže zakladá zhodu legislatívnej činnosti. Je to krásne, je to dobré. Chcel by som však pritom upozorniť na jedno, čo sme nezdôraznili, čo ináč nezdôrazňoval ani pán podpredseda vlády vo svojom vystúpení, a síce to, že návrh taký, aký je, dosvedčuje pozitívnosť vývinu v hospodárstve, a teda aj plynulosť transformačného procesu. Škoda, že si to celkove v priebehu roka aj v tejto sále niekedy málo uvedomujeme. A nie menšia škoda, že aj zahraničie neberie túto skutočnosť na vedomie tak, ako by malo, a nekomunikuje s nami tak, ako by to bolo žiaduce a ako by to bolo dobré obom stranám.

    Chcel som pripomenúť, že veľmi dobre vyzdvihol pán profesor Baránik, teda pán kolega Baránik, skutočnosť, že naozaj sa nám treba pozrieť na spoločnosti s ručením obmedzeným. V ich pôsobnosti je viacero slabých miest, ktoré ak necháme nepovšimnuté a plynúť tak, ako plynú, postupne sa budú zväčšovať individuálne ťažkosti podnikateľov a firiem, ktoré sa, pochopiteľne, svojím ekonomickým charakterom potom prejavujú aj v plynulosti hospodárskeho procesu a majú svoj dosah aj na dane. V tejto súvislosti totiž platí, že to, čo určitým spôsobom a dosť podstatne narušuje plynulosť zdaňovacieho procesu i odvádzania daní, je vlastne slabá obchodná firemná morálka a etika, ktorá síce nakoniec určitým spôsobom poškodzuje všetkých, postihuje všetkých, ale tí jednotliví, ktorí sú nositeľmi tej slabosti, si to jednoducho neuvedomujú, alebo uvedomiť nechcú. Aj v tejto súvislosti je myšlienka so spoločnosťami s ručením obmedzeným veľmi vážna.

    A ja by som k tomu chcel pripojiť ešte jeden aspekt, a síce to, že ukazujú sa už dlhšiu chvíľu aj slabé miesta Obchodného zákonníka. Neviem, či sa niekto sústreďuje na túto oblasť, ktorá v legislatívnej pôsobnosti má svoj význam, pretože neviem o nejakej deľbe pôsobnosti, alebo jednotlivých skupinách či tímoch, ktoré by sa venovali určitým legislatívnym oblastiam, a teda nemám istotu, že si to niekto všíma aj z toho hľadiska, že bude treba prikročiť k novelizácii, a to k takej, že už skutočne neznesie dlhší odklad. Bol by som rád, keby sme si to aj my uvedomovali a v súvislosti s prípravou legislatívnych prác na budúci rok na tieto veci mysleli a prišli so svojím vkladom v tom zmysle, že niektoré veci posúrime. Nenazdávam sa, že napríklad potrebnú novelizáciu Obchodného zákonníka by sme mohli urobiť poslaneckým návrhom. To sa nedá, to chce veľmi solídnu prácu väčšieho legislatívneho tímu zloženého, pochopiteľne, z odborníkov rôznych profesií tak, aby vystihli slabosti, tie slabé miesta, o ktoré ide, aby ich vedeli ovplyvniť.

    Celkove aj ja som toho názoru, že tento návrh zákona je pripravený skutočne veľmi seriózne, zakladá sa na skutočnostiach z prebiehajúceho vývinu, približuje nás k ekonomikám a systémom vyspelých ekonomických, dobre fundovaných krajín, a teda je naozaj žiaduce, aby sme ho po určitých pripomienkach, resp. doplňovacích návrhoch prijali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Kuncovi. Pýtam sa, či ešte chce niekto z pánov poslancov vystúpiť v rozprave?

  • Ďakujem. Uzatváram diskusiu k tridsiatemu šiestemu bodu programu. Zajtra ráno bude odpovedať pán podpredseda vlády a záverečné slovo bude mať aj spoločná spravodajkyňa.

    Zajtra začíname presne o 9.00 hodine ráno.

    Ďakujem.