• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v prerušenej 11. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, prezentujme sa.

    Prezentovalo sa 116 poslancov.

    Hlási sa pán podpredseda Húska.

  • Vážený pán predseda, vážení zástupcovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia, vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som vás informoval o tom, že v pondelok som sa zúčastnil na pracovnej príprave spoločného Parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky, ktorý sa bude konať 22. až 25. novembra 1995 v Bratislave. V rámci rozhovorov so spolupredsedom tohto spoločného výboru som dostal informáciu, že liberálna skupina v Európskom parlamente a skupina socialistická mienia predložiť návrh rezolúcie v Európskom parlamente, dotýkajúci sa problematiky Slovenskej republiky. Pokladám za potrebné vás o týchto návrhoch informovať.

    Ide o pracovné návrhy, ktoré majú byť do konca tohto týždňa prijaté, alebo sa má o nich rokovať v parlamente. Pretože v parlamente sú často také pomery, že z celkového počtu vyše 600 poslancov sa niekedy nachádza ani nie jedna desatina poslancov, je možné, že sa môžu prijať dokumenty, s ktorými by za normálnych okolností všetci nesúhlasili, ale predsa len pokladám za potrebné vás informovať.

    Prvý návrh rezolúcie so žiadosťou o zaradenie do rozpravy o súčasných a veľmi dôležitých problémoch v súlade s § 47 rokovacieho poriadku podáva pán Herbert Bösch v zastúpení skupiny socialistických strán a týka sa ohrozenia demokracie na Slovensku. Citujem:

    Európsky parlament

    a) znepokojený opakovaným pokusom predsedu vlády Slovenska pána Mečiara vylúčiť členov Demokratickej únie z Národnej rady Slovenskej republiky,

    b) konštatuje so znepokojením narastajúce úsilie istých politických strán na vytlačenie hlavy štátu z úradu,

    c) vážne znepokojený zavedením zákona o štátnom jazyku, ktorý zbaví 11 % populácie hovoriacej maďarským jazykom ako svojím rodným jazykom práva používať svoj jazyk v úradnej komunikácii a vo väčšine oblastí verejného života,

    d) uvedomujúc si, že Slovensko má asociačnú dohodu s Európskou úniou, uvedomujúc si, že Slovensko sa prihlásilo za člena Európskej únie,

    e) znepokojený skutočnosťou, že opozičné strany zastúpené v Národnej rade Slovenskej republiky nie sú vhodne zastúpené v riadiacich orgánoch parlamentu, ako je to vo všetkých krajinách Európskej únie so zdravou demokratickou praxou a v iných krajinách s demokratickou tradíciou a rozvojom,

    f) pripomínajúc, že Európsky parlament podporoval prístup Európskej rady a Európskej komisie v príprave spôsobu budúceho rozšírenia únie, ktorá by zahrnovala všetky asociované krajiny strednej a východnej Európy, zvlášť na základe Kodanskej deklarácie prijatej Európskou radou v júni 1993

    po prvé - víta iniciatívy Európskej únie a USA, vyjadrujúce znepokojenie nad vývojom pluralizmu a demokracie v Slovenskej republike,

    po druhé - varuje slovenskú vládu pred pokračovaním v politike, ktorá preukazuje iba malý rešpekt voči demokracii, ľudským a menšinovým právam a právnemu poriadku,

    po tretie - obracia sa na spoločný Parlamentný výbor Európska únia - Slovensko, aby prediskutoval tieto záležitosti s predstaviteľmi všetkých politických strán zastúpených v Národnej rade Slovenskej republiky, a nalieha, že akékoľvek závery prijaté na týchto zasadnutiach odrážajú hlboké znepokojenie vyjadrené Európskym parlamentom,

    po štvrté - poveruje predsedu Európskeho parlamentu postúpiť túto rezolúciu komisii, rade, prezidentovi a predsedovi slovenskej vlády, predsedom všetkých politických strán demokraticky zvolených do Národnej rady Slovenskej republiky a generálnym sekretárom Rady Európy a OBSE.

    Druhý návrh rezolúcie so žiadosťou o zahrnutie do rozpravy o súčasných a veľmi dôležitých problémoch v súlade s § 47 rokovacieho poriadku podávajú páni Grendler, Koks, Bertenz v zastúpení skupiny liberálov, týkajúci sa ohrozenia demokracie na Slovensku. Citujem:

    Európsky parlament

    a) vážne znepokojený novým pokusom predsedu slovenskej vlády pána Mečiara vylúčiť členov Demokratickej únie z Národnej rady Slovenska, hoci Najvyšší súd deklaroval ich zvolenie ako legálne,

    b) vážne znepokojený zavedením zákona o štátnom jazyku, ktorý zbaví 11 % populácie hovoriacej maďarským jazykom ako svojím rodným jazykom práva používať svoj jazyk v úradnej komunikácii a vo väčšine oblastí verejného života,

    c) vážne znepokojený skutočnosťou, že traja po sebe vyšetrujúci policajní úradníci únosu a zlého zaobchádzania so synom prezidenta Kováča boli prepustení, keď sa snažili vypátrať úlohu tajnej polície v tejto záležitosti,

    d) znepokojený skutočnosťou, že niektorí politici a novinári, ktorí sa snažia zistiť pozadie tejto záležitosti, dostali anonymné vyhrážky, ktoré v niektorých prípadoch dokonca vyústili do fyzického napadnutia a vyšetrovanie týchto napadnutí polícia preťahuje,

    e) uvedomujúc si, že Slovensko má Dohodu o partnerstve s Európskou úniou,

    po prvé - požaduje, aby pán Mečiar zanechal svoje pokusy zbaviť demokraticky zvolených členov Národnej rady Slovenskej republiky ich miest,

    po druhé - požaduje, aby slovenská vláda rešpektovala Ústavu Slovenskej republiky a jej medzinárodné záväzky týkajúce sa rešpektovania práv menšín tým, že stiahne zákon o štátnom jazyku,

    po tretie - požaduje, aby slovenskej polícii bolo dovolené uzatvoriť vyšetrovanie únosu syna prezidenta republiky bez politického zasahovania,

    po štvrté - varuje vládu Slovenskej republiky, že ak bude pokračovať v politike, ktorá nerešpektuje demokraciu, ľudské a menšinové práva a právny poriadok, bude treba, aby Európska únia zatvorila svoj úrad v Bratislave a skončila s programom pomoci a spolupráce na základe partnerskej dohody,

    po piate - poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto rezolúciu komisii, rade, prezidentovi, predsedovi vlády Slovenskej republiky, predsedom všetkých politických strán demokraticky zvolených do Národnej rady Slovenskej republiky a generálnym sekretárom Rady Európy a OBSE.

    Toto sú pracovné návrhy rezolúcií.

    Vážené kolegyne a kolegovia,

    rád by som upozornil, že tieto údaje uvedené v návrhoch, pracovných návrhoch deklarácie sú jednostranné. Napríklad pán Mečiar ani nikto iný nevylučovali poslancov DÚ, ktorí boli zvolení v dobrej viere za poslancov. Nikdy nešlo o poslancov, ale o zákonné legitimovanie DÚ.

    Ďalej v prípade vyšetrovateľov pána Kováča mladšieho išlo práve o to, aby konali bez politického zasahovania. Stačí spomenúť, povedal by som, veľmi "šoumenské" vystupovanie pána Šimuniča, ktorý celú kauzu spolitizoval a indície vydával za dôkazy, že nejde o riešenie seriózne. Práve o to išlo, aby sa všetky zisťovania robili nestranne.

    Ďalej zavedenie zákona o štátnom jazyku nezbaví žiadnych 11 % populácie práva používať svoj rodný jazyk a to dokonca vo väčšine oblastí verejného života. Vieme, aká je prax, a vieme, čo vlastne pripravujeme v tejto oblasti.

    Vždy sme rešpektovali ústavu. Všetky rozhodnutia prijímal tento parlament demokratickým spôsobom.

    Aby som dokumentoval cesty, ako niektoré sily chcú svoju váhu v politickom živote dostať nad úroveň výsledkov demokratických volieb, uvediem príklad, ako vlastne tieto dokumenty v zahraničí vznikali. Citujem zo včerajšej správy uvedenej v časopise Sme, lebo návrh tohto textu liberálnej skupiny bol už uvedený vopred v denníku Sme, kde sa uvádza, že tento text dostal časopis Sme od poradcu Maďarskej občianskej strany pre zahraničné veci J. Berényiho. Citujem doslova: "...ktorý bol spolu so zástupcom DÚ prítomný pri príprave tohto návrhu". Znova opakujem: "ktorý bol spolu so zástupcom DÚ prítomný pri príprave tohto návrhu". Takýmto spôsobom sa pripravujú dokumenty a je to vlastne pokus akoby použiť Európsky parlament ako rezonančnú skrinku našich domácich partnerov.

    Vážený slovenský parlament, dnes budeme prijímať dôležitý zákon o štátnom jazyku. Je dobrým právom suverénneho parlamentu, suverénneho štátu, aby prijal tento zákon, ktorý sme mimochodom preventívne konzultovali aj v Európskej únii. Budeme tak robiť po náležitom uvážení demokraticky a nikto nemôže zobrať právo suverénnemu parlamentu prijať takú normu, ktoré iné demokratické štáty majú.

    Vieme, že väčšina verejnosti tento zákon očakáva, a teda som presvedčený, že každému členovi parlamentu, ktorý vážne berie uvedené očakávania, nebude robiť problémy to demokraticky a suverénne prejaviť. Demonštrujme pred tvárou domácej i zahraničnej verejnosti pokojné, civilizované a demokratické riešenie tohto problému.

    Pokladal som za potrebné vás informovať o tom, čo sa v tejto oblasti pripravuje.

    Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán podpredseda Húska využil právo podľa § 19 rokovacieho poriadku, mal udelené slovo. Budeme pokračovať v našom rokovaní d v a d s i a t y m d e v i a t y m bodom programu. Predtým sa ešte s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Kňažko. Prosím pána poslanca, aby nevykrikoval. Pán poslanec, faktickú poznámku máte z miesta.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia,

    podľa dnešného programu sme mali rokovať o zákone o slovenskom jazyku. Dozvedeli sme sa informáciu, akým spôsobom sa pracuje v Európskom parlamente, ako sa k tomu vyjadrujú internacionály, či už ide o Socialistickú internacionálu alebo o Liberálnu internacionálu.

    Rád by som k tejto správe, ktorú predniesol pán podpredseda Húska, dodal určité spresnenia.

    1. Správa, ktorú citoval zo Sme, nie je presná. Už pred mesiacom sme boli oboznámení s návrhom frakcie Liberálnej internacionály poslancov, ktorí sú znepokojení tým, čo je obsahom tejto rezolúcie. A mňa len teší, že obsah tej rezolúcie je takmer presný a je pravdivý.

    2. Nie my sme tvorcami tej rezolúcie, ako nie sme tvorcami znepokojení a demaršov či už Európskej únie, alebo Spojených štátov amerických. Ale ako vidíte, riešenie vnútorných problémov arogantnou, vulgárnou politikou súčasnej vlády, a menovite pána premiéra Mečiara, je len ovocie takejto politiky. My, naopak, ak dovolíte, sme spresnili niektoré body tejto rezolúcie, pretože sme boli o to požiadaní, a pred mesiacom sme ich požiadali (rozruch v sále) - prosím poslancov HZDS, aby si tieto pokrikovania nechali na svoje mítingové stretnutia, tam sa im hodia -, pretože sme verili, že minister vnútra bude rešpektovať zákon,...

  • Pán poslanec, 30 sekúnd. Pokoj, páni poslanci, sledujem čas.

  • ...oboznámi slovenskú verejnosť s kompletnou správou policajného vyšetrovania. Keďže sa to tak nestalo...,

  • ...súhlasili sme s tým, aby pravda o našom vnútropolitickom živote bola i predmetom rokovania Európskeho parlamentu. To ako sa správate, len potvrdzuje, že naše znepokojenie je oprávnené.

    Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, podľa schváleného programu budeme pokračovať prerokúvaním vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom jazyku Slovenskej republiky a o zmene zákona číslo 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 266 a spoločnú správu výborov ako tlač 266a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní minister kultúry Slovenskej republiky pán minister Hudec. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzácni hostia,

    je pre mňa mimoriadnou cťou, že môžem pred najvyšší zákonodarný zbor Slovenskej republiky predstúpiť z poverenia Slovenskej vlády s návrhom zákona, ktorého prijatie bude patriť medzi historické medzníky štátnosti našej vlasti.

    Druhoradé postavenie slovenského jazyka, ktoré vyplývalo z podradného postavenia slovenského národa v štátoprávnych väzbách v Uhorsku a Československu a prejavovalo sa i prejavuje potláčaním komunikácie v ňom najmä na jazykovo zmiešaných územiach Slovenska, spôsobuje potláčanie občianskych práv občanov slovenskej národnosti a následne ich asimiláciu.

    Každý štát je súčasne aj zložitý informačný systém. Nijaký informačný systém nemôže spoľahlivo fungovať, keď sa v ňom vymieňajú informácie, ktoré nie sú v plnom rozsahu zrozumiteľné. A štát bez zabezpečenia dokonalej výmeny informácii v zdravotníctve, súdnictve, vo verejnej správe, v armáde, v polícii, či počas mimoriadnych udalostí, nedajbože, prírodných či technických katastrof, je veľmi krehký systém. Teda občianska dohoda o spoločnom organizovaní sa v štáte je nedokonalou dohodou, ktorá nezaručuje ochranu ich záujmov - od kultúrneho dedičstva po perspektívu rozvoja.

    Aký je súčasný právny stav v tejto oblasti?

    1. Ústava Slovenskej republiky jednoznačne predpokladá, predpisuje inštitút štátneho jazyka, mimochodom, predpokladá ho aj napríklad aj Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín, ktorý naša republika ratifikovala. Týmto návrhom sa teda napĺňa ústavný predpoklad, čo terajšia úprava zákona o úradnom jazyku nenapĺňa a je s ústavou aspoň v miernom rozpore.

    2. Teraz platný zákon o úradnom jazyku nie je celkom v súlade aj s článkom 34 ústavy vo výklade občianskych práv, keďže delí občanov hlásiacich sa k jazykovej menšine na tých, ktorí majú iný režim, ak žijú v komunite s koncentráciou nad 20 %, a tých ostatných. Odhliadnuc od hrubého porušenia princípu rovnosti občana pred zákonom, ide o síce nepriamy, ale veľmi intenzívny etnocentrický tlak, čiže pomalé formovanie tzv. etnických čistých obcí či oblastí.

    3. Používanie menšinových jazykov v súčasnosti upravuje spolu 34 právnych noriem, vrátane Ústavy Slovenskej republiky. Používanie štátneho jazyka neupravuje celistvá právna norma, ktorá by nezávisle od používania menšinových a cudzích jazykov upravila túto významnú oblasť nášho právneho systému.

    Rád by som zdôraznil niektoré základné postuláty tohto zákona. Ide o zákon, ktorý hovorí len o štátnom jazyku. Prosím, nie o jazyku menšín. Po druhé - ide o rámcový základný zákon, ktorý nemôže, ani nemá ambície riešiť všetky detaily. Ministerstvo kultúry je predsa ústredný orgán štátnej správy, v ktorého právomoci je spravovať tento zákon a vydávať k nemu vykonávacie predpisy. Hovorím to len preto, že v bohatej diskusii v tlači sa objavilo niekoľko až neuveriteľných informácií. Napríklad o tom, že ak je kultúrne podujatie v štátnom jazyku u nás, tak napríklad Dvorský nemôže spievať taliansku áriu. To je predsa nezmysel! Kultúrne podujatie v štátnom jazyku nevylučuje používanie iného jazyka. To zákon nehovorí. A treba čítať zákon tak, ako je napísaný. Takisto sa hovorí, že sa budú musieť dabovať všetky filmy z češtiny. Treba si predsa prečítať časť, kde sa v návrhu zákona hovorí, že používanie zákona v televízii a v audiovizuálnych prostriedkoch bude v štátnom jazyku, alebo inak spĺňajúcich požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka. Predsa to je jasne formulovaná definícia. Samozrejme, podrobný výklad bude potom závisieť od toho, ako sa upraví v rámci vykonávacích predpisov.

    A posledný základný postulát, ktorý je veľmi citlivý a stále sa o ňom diskutuje. Ak Ústava Slovenskej republiky v článku 34 umožňuje občanovi Slovenskej republiky hlásiacemu sa k jazykovej menšine podľa zákonnej úpravy používať materinsky jazyk v úradnom styku, nech ho používa, ale tento zákon ho zaviaže, aby použil aj štátny jazyk. Takže prosím, aby bolo jasné, o čom hovorí tento zákon.

    Návrh zákona o štátnom jazyku teda sleduje aj úsilie odstrániť nedostatky doterajších právnych predpisov v tejto oblasti a zladiť problematiku s Ústavou Slovenskej republiky, s najnovšími právnymi úpravami a medzinárodnými normami.

    Zákon Slovenskej národnej rady číslo 428 z 25. októbra 1990 o úradnom jazyku v Slovenskej republike je polovičatý a nedôsledný. Pokladá slovenčinu iba za úradný jazyk (§ 1). V rozpore so suverenitou Slovenskej republiky a slovenského národa uznáva za druhý úradný jazyk (pomocný) - češtinu (§ 6). To sa premietlo napríklad aj do encyklopédie vydanej Harvardovou univerzitou, kde sa pri hesle Slovensko uvádza ako úradný jazyk čeština. Je to aj v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá v článku 6 určuje, že na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk. Tieto skutočnosti sú dostatočným dôvodom na prijatie novej zákonnej normy.

    Život a osobný rozvoj každého občana Slovenskej republiky predpokladá právo slobodne komunikovať a prejavovať sa tak, aby mal zaručené možnosti na vybavenie všetkých svojich vecí v styku s orgánmi štátu i so všetkými inštitúciami, s ktorými v spolupôsobnosti uspokojuje svoje každodenné potreby. Prostriedkom tejto komunikácie a vybavovania je reč, ktorú občan dôkladne ovláda a v ktorej sa vie vyjadriť tak, ako predpokladajú spôsoby a formy vzájomných kontaktov, nevyhnutných na úplné pochopenie hovoreného i písaného slova a na prečítanie napísaného textu.

    Zákon teda bráni záujmy občana i spotrebiteľa. Štát ako garant slobodného života i rozvoja občana je povinný vytvoriť predpoklady na to, aby si každý občan mohol osvojiť taký jazyk, ktorým sa dohovorí na celom štátnom území. Preto organizuje vzdelávací systém i systém štátnej správy i samosprávy tak, aby sa vytvorili všeobecne vhodné podmienky na zabezpečenie komunikačných potrieb občanov bez ohľadu na ich jazykovú príslušnosť. Návrh zákona o štátnom jazyku plní tento účel a vytvára predpoklady, aby sa na celom území Slovenskej republiky vykonávala štátna správa i samospráva v súlade s potrebami občanov.

    Úrady, inštitúcie, korporácie a všetky druhy ustanovizní bez ohľadu na to, kto je ich zakladateľom, činné v štátnom, spoločenskom a občianskom živote, musia zabezpečiť podmienky a predpoklady na to, aby boli v štátnom jazyku spôsobilé komunikovať slovne i písomne a vykonávať všetky úkony spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spisovnej slovenčiny a jej používaniu. To sa v plnej miere vzťahuje aj na používané techniky a na pomôcky, ktoré musia zachovávať všeobecne platné jazykové normy a zodpovedať zákonitostiam a kultúre slovenčiny ako štátneho jazyka.

    Návrh zákona rešpektuje záväzky Slovenskej republiky ukladané alebo prijaté v súvislosti s ochranou práv a rozvojom osôb hlásiacim sa k menšinám, od malej Saintgermainskej dohody cez články 32 až 44 Kodanskej dohody z roku 1990, po článok 14 Rámcového dohovoru Výboru ministrov Rady Európy z 10. novembra 1994.

    Návrh zákona prešiel všetkými legislatívnymi postupmi, stanovenými legislatívnymi pravidlami vlády a parlamentu. Štyri razy sa prerokúval v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky. Všetky podnetné návrhy z vnútrorezortného i mimorezortného pripomienkového konania sa zapracovali do paragrafového znenia návrhu zákona.

    Nedá mi, aby som pri tejto príležitosti neupozornil na osobitné používanie argumentov citovaním medzinárodných zmlúv a dohôd. Pri citovaní pasáží z medzinárodných dokumentov niektorí zámerne vynechávajú časti ustanovení. Napríklad medzinárodné dohody zakotvujú, že pri výkone práv osôb patriacich k národnostným menšinám treba rešpektovať vnútroštátny právny poriadok. Ďalej používajú veľmi voľné formulácie typu: podľa možností, ak to bude možné, tam kde je to vhodné, v rámci svojho právneho poriadku a pokiaľ to ústavný systém umožňuje. Výslovne upozorňujú, že používanie jazykov národnostných menšín nesmie v nijakom prípade negatívne vplývať na postavenie štátneho, resp. oficiálneho jazyka.

    Vážený pán predseda parlamentu, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    verím, že napriek nemalému emotívnemu náboju, ktorý sprevádza diskusiu o tomto návrhu zákona, záväzku programového vyhlásenia vlády, chápete pozitívnu motiváciu jeho predloženia. Je to zákon za slovenský jazyk a nie proti iným jazykom. Nie je to ani zákon pre jazykových puristov, ani zákon proti regionálnym nárečovým podobám jazyka. Jeho tvorcovia sa snažili iba vyvážiť stav, ktorý v súčasnosti na Slovensku panuje. Verím, že ak slovenský parlament zákon schváli a ten nadobudne účinnosť, presvedčí všetkých tých, ktorí sa nechali v názoroch ovplyvniť politickými argumentmi a vidia v zákone iné, než v ňom je, že nespôsobí nikomu ujmu, ale prospeje našim občanom i štátu. Prosím vás, pani poslankyne a páni poslanci, o podporu tohto zákona.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pánu ministrovi a prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Hornáčka, aby predniesol správu o prerokovaní tohto návrhu zákona vo výboroch.

  • Vážená Národná rada, vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, milí priatelia,

    predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 24. októbra 1995 číslo 596 pridelil uvedený vládny návrh zákona všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem nandátového a imunitného výboru na prerokovanie do 7. novembra 1995. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport s tým, aby sa skoordinované stanoviská premietli do spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona prerokovali v určenej lehote, okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, ktorý ho prerokoval 8. novembra 1995, a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktorý ho prerokoval 10. novembra 1995.

    Z celkového počtu výborov, ktorým bol návrh pridelený na prerokovanie, 8 vyslovilo s ním súhlas s pripomienkami, 2 výbory, a to Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci neprijali k návrhu zákona uznesenie, pretože za návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina členov. Možno povedať, že väčšia časť pripomienok výborov smerovala k spresneniu, a teda aj k skvalitneniu predkladaného vládneho návrhu zákona, ktoré preto odporučím prijať.

    Časť pripomienok v spoločnej správe je takých, ktoré by bolo možné prijať, avšak ich prijatie vylučujú iné obdobné návrhy, ktoré odporúčam prijať, alebo ku ktorým mám svoje vlastné pozmeňovacie návrhy, a preto tieto z uvedeného dôvodu neodporučím prijať. Časť pripomienok je však takých, ktoré neodporučím prijať z toho dôvodu, lebo ich prijatie by zmenilo zásadným spôsobom zmysel a filozofiu vládneho návrhu zákona, t. j. jeho podstatu.

    Zo spoločnej správy odporúčam prijať hlasovaním en bloc tieto body: 1, 2, 4, 5, 6 - tu si vás dovolím upozorniť na opravu prepisovej chyby v slove "odborových" na slovo "odborných". Buďte takí dobrí, prepíšte si to. Ďalej bod 12 - tu upozorňujem na opravu textu do druhého pádu slov "ozbrojené bezpečnostné zbory" na "ozbrojených bezpečnostných zborov" a slová "a iné" na slovo "a iných". Ďalej body 13, 15, 16, 17, 20, 21, 22, 23, 25, 26. Prijatím bodov 25 a 26 by sa vylúčil bod 24. Ďalej body 27, 31, 32, 33, 34 - jeho prijatím by sa vylúčil bod 35, čiže potom body 37, 40, 43, 44, 46, 47, 48, 50, 54, 55, 56, 57 - v tomto bode ide o opravu čísla 8 na číslo 11 vo vysvetľovacej vete, 58, 60 - prijatím bodu 60 by sa vylúčil bod 61. Ďalej body 62, 63, 64, 66 - jeho prijatím by sa vylúčil bod 65. Ďalej bod 68. Tento bod sa však stane bezpredmetným, ak sa prijme môj pozmeňovací návrh, ktorý sa bude týkať zmeny názvu zákona.

  • Pán spoločný spravodajca, potom bod 68 dajte na osobitné hlasovanie.

  • Dobre, nech sa páči, dávam ho na osobitné hlasovanie.

    Zo spoločnej správy odporúčam hlasovaním en bloc, spoločne neprijať tieto body. Ak bude prijatý zákon, budem hovoriť najskôr spoločne a až potom en bloc. Ide o body 3, 7, 8, 9 - k týmto bodom mám svoj pozmeňovací návrh. Ďalej body 10, 11, 14, 18, 19, 28, 29, 30, 36, 38, 39, 41, 42, 45, 49, 52, 53, 59, 67, 69, 70 a 71.

    Prosím ctené kolegyne a ctených kolegov, aby mi pripomienky, ktoré vzniknú v rozprave, dali v písomnej forme, keby boli takí dobrí. A zároveň žiadam predsedu, keby bol taký dobrý, hlásim sa prvý do rozpravy.

  • Pán spoločný spravodajca, o bodoch spoločnej správy, ktoré ste nečítali, navrhujete hlasovať osobitne?

  • Áno, samozrejme.

    Predseda NR SR I. Gašparovič.

    Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že do tejto chvíle som dostal 26 písomných prihlášok. Ako prvý sa teraz prihlásil do rozpravy pán spoločný spravodajca, takže mu udeľujem slovo. Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Rusnáková.

  • Pán predseda, chcela by som vás poprosiť, aby ste očíslovali tie lístky, kde sa kolegovia prihlásili do rozpravy, a prečítali ich, aby sme vedeli, v akom poradí ideme.

    Ďakujem.

  • Po vystúpení pána spoločného spravodajcu.

  • Vážená Národná rada Slovenskej republiky, kolegyne a kolegovia, milí priatelia, ctení hostia,

    na začiatku dovoľte citát z Metodovho prekladu biblie: "Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh." Slováci majú veľmi blízko k slovu, nakoniec aj ich meno Slováci o tom dostatočne svedčí. A majú aj blízko k Bohu a verím, že aj Boh má blízko k nim, čiže k nám. Už múdry starosloviensky kráľ Rastislav pochopil túžby a potreby svojho ľudu i štátu a pozval k nám tých, ktorí k slovu nášho ľudu priložili ešte aj písmo a stali sa nielen patrónmi našej kultúry, ale dnes sú uctievaní aj ako patróni Európy - Konštantín a Metod. Už od úsvitu našich dejín, keď sme prijatím kresťanstva a liturgie vo vlastnom jazyku kultúrne vstúpili do Európy, sa čírenie a zároveň obohacovanie tohto integračného prameňa našej podstaty tiahne našimi dejinami. Od Veľkej Moravy cez Bernoláka, Štúra až po dnešné dni...

    Dnes je slovenčina bohatým, všetkým svetovým jazykom rovnocenným literárnym jazykom, ktorým možno vyjadriť všetky myšlienky a pocity a do ktorého možno kvalitne prekladať Homéra, Danteho, Villona, Shakespeara, či Goetheho a, samozrejme, všetkých slovanských autorov. Navyše sa ním, pretože je všeobecne považovaný za esperanto slovanských jazykov, možno dohovoriť v celom slovanskom svete. Pretože narábame s klenotom takejto nevšednej krásy a hodnoty, uvedomme si to a podľa jeho závažnosti a nenahraditeľnosti nielen pre nás, ale pre celú európsku kultúru sa k nemu aj správajme.

    Vážená Národná rada, ako vyplýva z dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom jazyku Slovenskej republiky a o zmene zákona číslo 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, jeho zámerom je úsilie odstrániť nedostatky doterajších právnych predpisov v tejto oblasti a zladiť problematiku postavenia a používania štátneho jazyka Slovenskej republiky s Ústavou Slovenskej republiky. Ide teda predovšetkým o odstránenie zásadného rozporu, ktorý vyplýva z nesúladu definície slovenčiny v doteraz platnom zákone Slovenskej národnej rady číslo 428/1990 Zb. z 25. októbra 1990 s definíciou v Ústave Slovenskej republiky, konkrétne v článku 6 ods. 1, kde sa hovorí: "Na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk."

    Vážené kolegyne, kolegovia, pretože som hlboko presvedčený, a potvrdzuje to aj moja doterajšia skúsenosť z rokovaní tohto parlamentu, že nemožno ani presviedčať argumentmi, ani dojať slovami tých, ktorí už samotné spojenie "slovenčina ako štátny jazyk" odmietajú čo i len počuť, nieto akceptovať, a zároveň preto, že náš čas je skutočne drahý, lebo od neslávne pamätného 25. októbra 1990, keď slovenskí poslanci slovenského parlamentu neschválili svojmu vlastnému materinskému a národnému jazyku dôstojné postavenie na území vlastnej vlasti, sme nemilobohu premárnili už vyše 5 rokov. O škodách nielen morálnych, ktoré vtedy schválený a, bohužiaľ, doteraz platný zákon Slovenskej národnej rady číslo 428/1990 Zb. o úradnom jazyku napáchal, sa pre už zmienenú naliehavosť času škoda rozširovať. Slováci žijúci na ešte stále zatiaľ slovenskom juhu vedia o tom svoje. Preto prejdem hneď k podstate a zmyslu prerokovania tohto prepotrebného pre každý štát a pre náš nový štát ešte potrebnejšieho zákona.

    Dovoľte teda, aby som predniesol svoje pozmeňovacie návrhy.

    Môj prvý pozmeňovací návrh sa týka názvu zákona. Navrhujem, aby sa z jeho názvu vypustili slová "a o zmene zákona číslo 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa". Potom by názov vládneho návrhu zákona znel: "o štátnom jazyku Slovenskej republiky", čo jasne, čisto a dostatočne vystihuje a charakterizuje podstatu tohto navrhovaného zákona. V nadväznosti na schválenie môjho návrhu, samozrejme, to vyžaduje vypustiť z pôvodného znenia zákona článok II, čím by sa zrušilo článkovanie zákona a článok III by sa zmenil na § 13.

    Môj druhý pozmeňovací návrh je v § 1 ods. 2 nahradiť slová "upravia osobitné predpisy" slovami "upravujú predpisy cirkví a náboženských spoločností" s odkazom 3. Poznámka pod čiarou odkazu 3 znie: "Zákon číslo 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností".

    Tretí pozmeňovací návrh sa týka § 1 ods. 3 - na konci druhej vety vložiť nový odkaz 4 s touto poznámkou pod čiarou: "Napríklad zákon Slovenskej národnej rady číslo 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín, ďalej zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, ďalej zákon Slovenskej národnej rady číslo 225/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov, ďalej zákon Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov, zákon číslo 81/1966 Zb. o periodickej tlači a ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení neskorších predpisov, ďalej zákon číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, zákon číslo 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok)."

    Štvrtý pozmeňovací návrh sa týka § 3 ods. 1 a znie: "Štátne orgány a štátne organizácie, orgány územnej samosprávy a orgány verejnoprávnych ustanovizní (ďalej len "verejnoprávny orgán") pri výkone svojich pôsobností povinne používajú štátny jazyk na celom území Slovenskej republiky. Preukázanie primeranej znalosti štátneho jazyka slovom i písmom je podmienkou prijatia do pracovného pomeru alebo do obdobného pracovného vzťahu a predpokladom na vykonávanie dohodnutej práce vo verejnoprávnom orgáne."

    Piaty návrh - v § 3 ods. 3 písm. c) vložiť za slovo "cirkví" slová "a náboženských spoločností".

    Šiesty pozmeňovací návrh - v § 3 ods. 3 písm. c) nahradiť slová "vrátane aktov" slovami "a akty".

    Siedmy návrh - v § 4 ods. 1 slová "môže byť" nahradiť slovom "je".

    Ôsmy návrh - v § 4 ods. 5: "Ustanovenia odsekov 1, 2 a 4 sa nevzťahujú na používanie štátneho jazyka pri výučbe zahraničných študentov na vysokých školách, pri výučbe iných jazykov alebo pri výchove a vzdelávaní, ako aj pri prednáškach a na používanie učebníc a textov pri výučbe na vysokých školách." Nad slovom "jazyk", čiže v inom jazyku než v štátnom jazyku je odkaz pod čiarou 7, kde citujem § 3 zákona 29/1983 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý hovorí, že na školách s vyučovacím jazykom menšín sa pri výučbe používa ich materinský jazyk, a § 3a, kde sa hovorí, že výchova a vzdelávanie sa môže uskutočňovať aj v cudzích jazykoch.

    Deviata pripomienka - v § 5 ods. 3 druhú vetu nahradiť touto vetou: "Inojazyčné znenie relácie je prekladom zo štátneho jazyka."

    Po desiate - v § 5 ods. 6 v druhej vete nahradiť za slovami "národnostných menšín" spojku "a" čiarkou a na konci vety pripojiť slová "a hudobné diela s pôvodnými textami".

    Po jedenáste - v § 7 ods. 2 nahradiť slová "hlásiacich sa k" slovami "patriacich k". Čiže slová "hlásiacich sa k" nahradiť slovami "patriacich k". Odvolávam sa na Rámcový dohovor, kde sa všade píše patriacich k národnostným menšinám, rovnako ako patriacich k väčšine.

    A ďalej v § 8 ods. 3. vložiť za slovo "spolkov" slová "politických strán a politických hnutí".

    To je všetko.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste zaujali miesto pre spoločných spravodajcov. Budeme pokračovať v rozprave. Medzitým som dostal ďalšie lístky do rozpravy.

    Ako prvý po spravodajcovi je prihlásený pán Prokeš, ako druhý pán poslanec Rózsa, potom Boros, Pásztor, Brňák, Gbúrová, Lazarová, Šimko, Hrnko, Mikloško, Kováč, Haťapka, Smolec, Kunc, Lysák, Hofbauer, Kolesárová, Garajová, Nováková, Langoš, Kolláriková, Nagy, Bárdos, Csáky, Slobodník, Bieliková, Ásványi, Ferkó, Šepták, Pokorný, Černák, Bauerová. Takéto je poradie.

    Prosím, pán poslanec Prokeš.

  • Vážený pán predseda, vážení zástupcovia vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení hostia, dámy a páni,

    rokujeme o návrhu zákona, ktorý je úplne v súlade s ideami Európy i Európskej únie, v súlade s integračnými snahami celej Európy, s ideami zachovať rozmanitosť v jednote a jednotu v rozmanitosti. Úlohou tohto zákona je posilniť národnú identitu, štátnu suverenitu a územnú integritu Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, ak taká veľká krajina ako Francúzsko, ktoré je pilierom Európskej únie i Rady Európy, pocítila nutnosť prijať takýto zákon, potom pre nás ako malú krajinu takýto zákon musí byť samozrejmosťou.

    Čo sa týka samotného návrhu zákona, všetky argumenty za i proti už odzneli či už v rokovaniach výborov Národnej rady Slovenskej republiky, či v kuloároch, alebo v masmédiách. Preto keďže som presvedčený, že každý poslanec je už rozhodnutý, ako bude hlasovať, a žiadna rozprava na tom nič nezmení, dávam nasledujúce procedurálne návrhy:

    1. vylúčiť faktické poznámky,

    2. obmedziť trvanie rozpravy najviac do 12.00 hodiny s tým, že poslanci prihlásení do rozpravy, ktorým sa z časových dôvodov neujde slovo, môžu písomne odovzdať svoje príspevky a budú publikované v stenografickej správe, ako keby boli odzneli.

    Ak tento návrh nebude prijatý (prosím pána kolegu, aby sa prihlásil do diskusie a potom rozprával, a nevykrikoval), dávam tretí procedurálny návrh obmedziť vystúpenia jednotlivých poslancov na 7 minút, pretože si myslím, že každý stihne dávať pozmeňovacie návrhy a vecné argumenty za tento čas.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Fogaš, ale najskôr musím dať o tom hlasovať.

  • Ďakujem za slovo, myslím, že ste mi ho udelili. Chcem len navrhnúť, aby v prípade, že koalícia je rozhodnutá schváliť skrátenie rozpravy, aby ste umožnili vystúpiť tým poslancom, ktorí majú pozmeňovacie návrhy, pretože to je úplne normálne, že s nimi treba pracovať. To po prvé.

    Po druhé - rokovací poriadok hovorí o desiatich minútach a myslím, že na tom by sme sa mohli dohodnúť. Kto má menej, nech hovorí menej.

    Po tretie, myslím si, že treba plne rešpektovať bežné zvyklosti tohto rokovania, všetci chceme byť racionálni, pretože si myslím, že zákon v podobe, v akej je pripravený, si vyžaduje normálnu debatu a je možné, aby sme o nej úplne zmierlivo a normálne hlasovali.

    Ďakujem.

  • Vážení páni poslanci, pani poslankyne, ešte prosím, aby faktické poznámky skutočne nerobili z rokovania debatu, ktorá k ničomu nepovedie.

    Prosím, pán poslanec Ftáčnik.

  • Pán predseda, dovolím si pripojiť sa k zmierlivému tónu a k vecnému tónu kolegu Fogaša, ale chcem upozorniť pána poslanca Fogaša, že nie je možné vylúčiť faktické poznámky, lebo je to nad rámec zákona o rokovacom poriadku, ale môžeme sa ich všetci dobrovoľne zdržať a prispieť tak k vecnému prerokovaniu tohto zákona.

  • Pán predseda, samotný spoločný spravodajca v úvode navrhol 15 vlastných pozmeňovacích návrhov. Prosím, aby ste toto umožnili každému vystupujúcemu. Z toho dôvodu prijať úzus, že o 12.00 hodine sa končí rozprava, je úplne vylúčené.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková.

  • Pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    chcela by som požiadať v mene nášho poslaneckého klubu, aby pán Prokeš stiahol svoj návrh, pretože máme pripravených niekoľko pozmeňovacích návrhov, ktoré sú vyslovene odborne fundované a nie je pravda, že sme vchádzali všetci sem tak, ako keby už každý pri každom návrhu vedel, ako bude hlasovať. My ich budeme zvažovať a budeme sa o nich radiť. Takže prosím, stiahnite tento návrh, my sme pripravení korektne rokovať a dávať návrhy, ktoré umožnia zlepšenie tohto návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Rád stiahnem svoj návrh, ktorý by mal obmedzovať rozpravu do 12.00 hodiny, ale chcel by som upozorniť, že takto sa bežne postupuje napríklad v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy a nikto to nepovažuje za nedemokratické. Prosím, sťahujem tento návrh a akceptujem to, čo povedal pán poslanec Ftáčnik a pán poslanec Fogaš - obmedzenie diskusie na 10 minút.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Takže, pán poslanec Prokeš, váš návrh teraz je len obmedzenie vystúpení na 10 minút. Ostatné ste stiahli.

    Páni poslanci, pani poslankyne, budeme hlasovať len o tomto procedurálnom návrhu pána poslanca Prokeša, aby sme vystúpenia obmedzili na 10 minút.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vaše príspevky v rozprave budem limitovať 10 minútami. Inak ďakujem, ale prosím do budúcnosti bez faktických poznámok. Sám by som bol hlasoval proti tomuto návrhu pána poslanca Prokeša. Takže nie je potrebné, aby sme hneď mali búrku v rokovacej miestnosti a hádali sa predtým, kým rozhodneme.

    Ďakujem pekne.

    Ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Rózsa. Prosím.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážení zástupcovia vlády, panie poslankyne, páni poslanci,

    vzhľadom na teraz prijaté uznesenie o skrátení možnosti vystúpenia budem musieť improvizovať, aby som sa vmestil do časového limitu. Preto svoj prejav zostručním.

    K predloženému vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom jazyku dovolím si uviesť toto stanovisko:

    1. Vládny návrh zákona o štátnom jazyku napriek formálnemu pomenovaniu na ochranu slovenského jazyka je prostriedkom násilnej asimilácie maďarského národného spoločenstva v Slovenskej republike a ostatných etnických skupín.

    2. Nemožno inak hodnotiť len ako pokrytectvo ustanovenie § 1 ods. 3 o tom, že zákon neupravuje používanie jazykov národnostných menšín, lebo svojím obsahom používanie týchto jazykov vylučuje z verejného života a sleduje jediný cieľ - organizované umieranie týchto jazykov.

    3. Vládny návrh zákona v jeho terajšej forme je v rozpore s mnohými medzinárodnými dohodami a právnym ponímaním rovnosti občanov, a najmä je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, je v rozpore s Rámcovou zmluvou o národnostných menšinách, je v rozpore so slovensko-maďarskou základnou zmluvou, je v rozpore s Kodanskými dokumentmi, je v rozpore s rôznymi dokumentmi Organizácie Spojených národov a nakoniec je v rozpore s Európskou dohodou o ľudských právach.

    4. Vládny návrh zákona aj doterajšie právne úpravy o postavení národnostných menšín neguje.

    5. Vládny návrh zákona výkon práv zveruje ministerstvu kultúry, čím porušuje elementárnu zásadu, že upraviť povinnosti občanov možno len na základe zákona. Ministerstvu kultúry zákon zverí ako kontrolnému orgánu tie právomoci, ktoré nepatria exekutíve, ale iba súdnictvu. Vládny návrh zákona v rozpore so všeobecnými zásadami samospráv zasahuje do ich právomocí, ba dokonca zasahuje do súkromných práv občanov.

    Vzhľadom na tieto elementárne zásady Maďarská koalícia, bohužiaľ, nemôže podporiť tento zákon.

    Aby som nebol pri vyslovení názoru o vládnom návrhu zákona všeobecný, uvádzam aspoň niektoré konkrétne ustanovenia príslušných právnych predpisov, s ktorými je vládny návrh zákona v rozpore.

    Pokiaľ ide o ústavu, po prvé - návrh je v rozpore s článkom 6 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, lebo - citujem: "Používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon." Nemožno preto článok 6 Ústavy Slovenskej republiky aplikovať tak, že je predložený zákon o štátnom jazyku a nie je predložený zákon o používaní iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku, lebo je to v rozpore so spomínaným článkom.

    Po druhé - článok 11 Ústavy Slovenskej republiky stanoví: "Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred jej zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd." Vládny návrh zákona nerešpektuje doteraz uzavreté medzinárodné zmluvy.

    Po tretie - článok 12 ods. 1 ústavy uvádza: "Ľudia sú slobodní a voľní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné." Vládny návrh zákona odníma základné práva občanov inej než slovenskej národnosti o používaní materinského jazyka v úradnom styku. Obdobne by som mohol poukázať na ustanovenie § 13 ods. 1, ďalej pokiaľ ide o článok 19 ods. 1 a 2, ďalej článok 26 ods. 1 ústavy, ďalej článok 34 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na článok 34 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, medzi ktoré patrí: "Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na vzdelanie v ich jazyku, právo používať ich jazyk v úradnom styku, právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín." Vládny návrh zákona tieto práva nerešpektuje. Obdobne je v rozpore s článkom 64 ods. 2 ústavy a článkom 67 Ústavy Slovenskej republiky.

    Pre krátkosť času len uvediem heslovito, že obdobne je vládny návrh zákona v rozpore s Chartou Organizácie Spojených národov, so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv, Rámcovým dohovorom o ochrane národnostných menšín a dokonca je v rozpore so Zmluvou medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou, najmä pokiaľ ide o článok 15 ods. 1 tejto zmluvy a článok 15 ods. 2 písm. a), b), c), f) a g) tejto zmluvy.

    Vzhľadom na tieto skutkové okolnosti v záujme možnej dohody v tomto roku - v Roku tolerancie - navrhujem nasledujúce pozmeňovacie návrhy k predloženému vládnemu návrhu zákona.

    1. Akceptujem návrhy uvedené v informácii legislatívneho odboru číslo 1789/1995, ktoré sú uvedené pod bodmi 2, 3, 4 a 6 návrhu.

    2. Doplniť § 1 ods. 3 po prvej vete takto: "Národná rada Slovenskej republiky vychádza zo skutočnosti, že materinský jazyk je najdôležitejším znakom osobitostí národnostných menšín a etnických skupín, najvzácnejšou hodnotou ich kultúrneho dedičstva a výrazom identity, ktorý zabezpečuje ich slobodu, rovnosť, dôstojnosť v ich právach, preto používanie týchto jazykov upraví osobitným zákonom." Druhú vetu - "Používanie týchto jazykov upravujú osobitné predpisy" - vynechať.

    3. V § 3 ods. 1 z prvej vety text "orgánov územnej samosprávy" navrhujem vynechať.

    4. Druhú vetu v § 3 ods. 1 začínajúcu slovami "primerané preukázanie atď." - vynechať.

    5. Odsek 1 § 3 doplniť týmto znením: "Používanie jazykov národnostných menšín a etnických skupín upraví osobitný zákon."

    6. Odsek 2 § 3 doplniť takto: "Používanie jazykov národnostných menšín a etnických skupín upraví osobitný zákon."

    7. Odsek 3 § 3 doplniť písmenom f) tohto znenia: "používanie jazykov národnostných menšín a etnických skupín pre účely podľa tohto zákona podľa písm. a), b), c), d) a e) sa upraví osobitným zákonom".

    8. Odseky 4 a 5 § 3 návrhu zákona vynechať a taktiež vynechať odsek 7 § 3.

    9. Ustanovenie § 4 ods. 1 druhú vetu vynechať a sformulovať takto: "Iný ako štátny jazyk je vyučovacím a skúšobným jazykom pre národnostné menšiny a etnické skupiny v rozsahu podľa osobitného zákona."

    10. Odsek 3 v § 4 prvú vetu doplniť: "to sa nevzťahuje na školy s vyučovacím jazykom národnostných menšín a etnických skupín".

  • Pán poslanec, máte poslednú minútu.

  • Vzhľadom na časový výsek ešte by som uviedol z tých ďalších štyroch bodov, ktoré pre krátkosť času odovzdám písomne, aby sa § 10 návrhu zákona o pokutách vynechal.

    Po ďalšie - v § 12 vládneho návrhu zákona prvú vetu doplniť takto: "dňom prijatia osobitného zákona o používaní jazykov národnostných menšín".

  • Pán predseda, končím jednou vetou.

  • Uplynul vám čas, ďakujem pekne, pán poslanec. Ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Boros. Predtým s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem, pán predseda. V prípade, že sa uplatňujú pozmeňovacie návrhy, treba ich prečítať. Myslím si, že nie je možné dávať ich písomne.

  • Pán poslanec, treba ich dať ďalšiemu poslancovi, ktorý bude v rozprave vystupovať. Dohodli ste sa na 10 minútach, je to všade vo svete.

  • Nedohodli sme sa, to bolo väčšinové hlasovanie. Dohoda predpokladá súhlas všetkých strán. Ja sa nazdávam, a chcem dať procedurálny návrh, aby tí, ktorí vystupujú za kluby a budú za kluby dávať pozmeňovacie návrhy, nemali toto časové obmedzenie. Žiadam o tom hlasovať.

  • Pán poslanec, je to predčasné hlasovanie o tom. Samozrejme, dám o tom hlasovať, ale predbiehate, pretože sa môže stať, že sa budú dávať poobede iné návrhy a kvôli tomuto nebude to možné. Teraz sa to náhodou neschváli a je zle. Prosím, ale chceli ste to, dávam hlasovať.

    Prosím, hlasujme o procedurálnom návrhu pána poslanca Šimku, že budú vystupovať zástupcovia klubov s tým, že budú môcť predkladať... Prosím, toto hlasovanie bude neplatné. Prosím pána poslanca Šimka, aby spresnil svoj návrh, a potom budeme o ňom hlasovať. Dajte slovo pánu poslancovi Šimkovi.

  • Môj procedurálny návrh smeruje k tomu, aby tí, ktorí budú dávať pozmeňovacie návrhy za kluby, neboli obmedzení časovým limitom, ktorý sme si schválili. Je to celkom obvyklé pri rokovaní parlamentov aj vo svete.

  • Prosím, počuli sme návrh pána poslanca Šimka. Dávam o ňom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Takže tento návrh prešiel.

  • Nie, pán poslanec vystupoval riadne v rozprave. To nie je so spätnou platnosťou. Dajte to inému svojmu poslancovi, pán poslanec, je to to isté. Ja som vyzval do rozpravy pána poslanca Borosa. Pán poslanec Boros, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážení zástupcovia vlády, vážená Národná rada,

    predložený vládny návrh zákona vo svojej preambule deklaruje, že - citujem: "Slovenský jazyk je najdôležitejším znakom osobitosti slovenského národa, najvzácnejšou hodnotou jeho kultúrneho dedičstva a výrazom suverenity Slovenskej republiky." Koniec citátu. Nikto, ani ja nemám námietky voči takému tvrdeniu, že je najdôležitejším znakom národa. Úplne iný obsah má však slovné spojenie "výraz suverenity", alebo inak, "spisovná slovenčina je symbolom štátnej suverenity". To je skutočne originálna konštrukcia, z ktorej sa priamo odvíja domnienka, podľa ktorej jazyky tu žijúcich národnostných menšín, a nielen maďarskej, vlastne ohrozujú túto suverenitu a tým je vlastne odôvodnené zákonné obmedzenie ich používania. Je to nepodložená a zavádzajúca obava okrem iného aj preto, že Ústava Slovenskej republiky v článku 34 ods. 3 uisťuje: "Výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručený v tejto ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva."

    Z toho istého znenia vyplýva snaha predkladateľa docieliť, aby bolo znemožnené uplatnenie obsahu ods. 2 bod a), b) toho istého článku ústavy, kde je zakotvené, že občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na vzdelanie v ich jazyku a právo používať ich jazyk v úradnom styku.

    Návrh zákona v článku 1 § 1 Úvodné ustanovenia tvrdí, že týchto práv sa nedotýka. Nie je to tak. Vyvracia to sám návrh v § 12, ktorým ruší doteraz platný zákon Národnej rady 428 o úradnom jazyku, podľa ktorého príslušníci menšín majú právo používať svoj jazyk v úradnom styku. Ďalej je v rozpore aj s článkom 12 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky - základné práva a slobody sú nezrušiteľné. Okrem toho Ústava Slovenskej republiky v článku 6 hovorí, že používanie jazyka národnostných menšín má byť upravené zákonom, kým to isté v prípade štátneho jazyka nevyžaduje.

    Vážená Národná rada, osobne zastávam ten názor, že jazyková rôznorodosť, pestrosť v rámci hraníc daného štátu znamená pozitívum, duševný i ekonomický prínos, slobodný a dobrý pocit občanov. Vzájomný vplyv rôznych kultúr a rečí obohacuje celkový potenciál krajiny. Vyrovnané a harmonické vzájomné vzťahy umocňujú tvorivú aktivitu, pocit spoluzodpovednosti a pocit spolupatričnosti, po ktorých toľko voláme. Tolerantný náhľad voči inému, to je tá cesta, ktorou by sme sa mali uberať, a nie fetišizovanie a výlučnosť jedného a pomalé alebo rázne dusenie tých iných.

    Je poľutovaniahodné, že mnohí si myslia, a sú presvedčení, že iba jazykovo homogénne Slovensko môže byť silné a prosperujúce. Toto mylné presvedčenie viedlo asi aj ruku vypracovateľov tohto návrhu zákona, keď nie sú schopní uznať oprávnenosť užívania aj iných jazykov v úradnom styku ani na regionálnej úrovni, ba išli tak ďaleko, že ani rôzne živé nárečia slovenčiny nepovažujú za vhodné na to, aby mohli plniť svoju dorozumievaciu úlohu.

    Vážené dámy a páni, dovoľte mi v tejto súvislosti spomenúť výsledky jedného nie príliš známeho prieskumu z odboru sociolingvistiky. Títo odborníci skúmali, či existuje nejaký vzťah, súvislosť medzi pozíciou jazyka a spoločenskou stabilitou, resp. hospodárskou prosperitou tej-ktorej krajiny. Došli pre mnohých z nás k určite prekvapujúcemu zisteniu, a to, že na základe porovnania rôznych hospodárskych, sociálnych a spoločenských kritérií tri najbohatšie štáty Európy sú práve tie, ktoré majú v prítomnosti k používaniu viacerých jazykov kladný vzťah. Ide o Švajčiarsko, Luxembursko a Nórsko. Nemienim tým, samozrejme, tvrdiť, že prosperita a spoločensko-politická stabilita spomínaných štátov vyviera výlučne z uznávania viacjazyčnosti. Jedno je však nespochybniteľné, že jazyková tolerancia prispieva k spoločenskému zmieru a prosperite závažnou mierou.

    Predkladatelia tvrdia, že návrh jazykového zákona nie je namierený proti žiadnym iným jazykom, že má slúžiť výlučne na ochranu a nerušený vývoj jazyka slovenského. Táto snaha sa však prejavuje úplne absurdnými ustanoveniami, ktoré vysoko prekračujú rámec zámeru brániť slovenský jazyk od nežiaducich cudzích nánosov. Nedá sa totiž inak ako absurdným nazvať obsah § 4 a § 8, ktorý chce pri používaní softwarových programov elektronických informačných sietí nahradiť na celom svete užívanú angličtinu, resp. vytlačiť dve tísícročia zaužívané prvky latinskej terminológie v zdravotníctve. Vieme predsa, že vedecká terminológia moderných európskych jazykov, medzi ktoré slovenčina nesporne patrí, vždy mala a má grécko-latinský fundament alebo základ. Predsa potrebný vplyv angličtiny ako celosvetového jazyka v technických vedných disciplínach je nevyhnutný a je priam esenciálnou podmienkou dostatočnej vzdelanostnej úrovne aj u nás.

    V odôvodnení návrhu zákona sa konštatuje, že - citujem: "Slovenský jazyk je národným jazykom jediného štátotvorného subjektu Slovenskej republiky." Koniec citátu. Je tu namieste otázka, čo s tými asi 15 % obyvateľstva, ktoré tvoria občania iných národností, resp. etnického pôvodu? Čím sú oni? Nechcem veriť, že sú vari voľakým považovaní za hluchonemých robotov, ktorí netvoria tento štát. Som presvedčený, že tvoria.

    Vážená Národná rada, Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane národnostných menšín vraví jednoznačne: "Používanie jazykov menšín je úplne slobodné." Oproti tomu z odôvodnenia návrhu zákona sa dozvedáme, že ovládanie štátneho jazyka je úrovňou občianskej lojality. Je to ďalšia absurdnosť, pretože otvára možnosť vzniku nasledovnej zaujímavej rovnice. Občan, ktorý neovláda dokonale, resp. poruší zákonitosti kodifikovanej spisovnej slovenčiny, je teda nelojálny, to znamená, že nerešpektuje zákony, to znamená, že koná protizákonne, takže môže byť postihnutý podľa Trestného zákonníka. Je to, vážené kolegyne a kolegovia, skutočne až taká nepredstaviteľná súvislosť? Odpoveď ponechávam na každého z vás.

    Predkladatelia ďalej tvrdia, že návrh nie je namierený proti žiadnej menšine. Na stopercentné vyvrátenie tohto priehľadného tvrdenia stačí si prečítať dôvodovú správu a z nej sa zistí, že hlavným terčom sú občania maďarskej národnosti. Je v nej doslovne uvedená potreba satisfakcie za maďarizačné snahy koncom minulého a začiatkom tohto storočia. Je pre mňa nepochopiteľným ten duch archaizmu. Chceme sa vari pomstiť tými istými metódami, aké sami hlboko odsudzujeme? Čo sa týka napríklad otrepanej frázy, že tu žijúci Maďari nechcú vedieť po slovensky, nechcú sa naučiť po slovensky, takéto tvrdenia nemajú pražiadne opodstatnenie.

  • Pýtam sa, prečo ministerstvo školstva radšej nevypracuje bezproblémovú metodiku intenzívneho a účinného vyučovania slovenského jazyka na národnostných školách? Má predsa vedomosti o existencii už vypracovaných a v praxi vyskúšaných metódach, ako napríklad Skabelová - Bónaová. A čuší o nich, nechce ich uviesť do vyučovania. Pritom sú to také metódy, ktoré narábajú s učivom a s deťmi hravo, s príjemným úsmevom, so sympatiou k druhému jazyku a takto aj k tomu druhému národu. A to je veľmi vážny aspekt, vážené kolegyne a kolegovia, ktorý by sme si mali uvedomiť všetci.

    Vážená Národná rada, slovenský jazyk je jazykom starým, bohatým a živým, ktorý k svojmu rozvoju nepotrebuje žiadny zákon, pretože ho nič neohrozuje. Naopak, tento zákon obmedzuje jeho ďalší prirodzený rozvoj. Z návrhu zákona o štátnom jazyku chýba práve to pozitívne, to kladné. Chýba veľkorysý nadhľad, racionálna, pochopiteľná snaha zveľadiť svoj jazyk. Žiaľ, naopak, je založený na negatívnych emóciách, sála z neho intolerancia a iracionálne nepriateľstvo voči iným, čím v konečnom dôsledku ubližuje nielen tým iným, ale aj občanom, ktorých jazyk má chrániť.

    Vážená Národná rada, predložený vládny návrh zákona znamená okrem už spomínaných vecí priamy zásah do autonómie cirkví, do činnosti samospráv, do funkcie občianskych združení a civilných aktivít, do otázok vzdelávania, vydávania učebníc i do súkromného života občanov, keď im ukladá povinnosti presahujúce rámec Ústavy Slovenskej republiky. Nerešpektuje Deklaráciu OSN o základných ľudských právach a slobodách, Asociačnú dohodu Európskej únie, kde je zakotvená vyššia právna sila medzinárodných dokumentov, odporúčania Kodanského dokumentu KBSE, Európsky dohovor o ľudských právach a ďalšie.

  • Pán poslanec, ďakujem pekne. Uplynul váš čas.

  • Áno, končím. V zmysle uvedeného navrhujem váženej Národnej rade, aby predložený vládny návrh zákona neprijala.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja. Ďalej je prihlásený pán poslanec Pásztor. Prosil by som predsedov klubov, keby mi nahlásili mená, aby som vedel, kto bude za kluby predkladať pozmeňovacie návrhy. Prosím mená v priebehu rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážená Národná rada,

    pre krajinu s demokratickými princípmi jej činnosti je typické, že plní iba úlohu tzv. nočného strážnika tým spôsobom, že mne ako občanovi vytvára iba podmienky na uplatnenie mojich práv, ale nezasahuje a neprikazuje aj pod hrozbou postihu, či si svoje práva chcem uplatniť, alebo nie. Je predsa mojím výsostným právom rozhodovať o ich uplatňovaní. Aj z toho dôvodu vládny návrh zákona o štátnom jazyku nemôže byť prostriedkom na zabezpečenie mojej slobody a rovnosti, dôstojnosti a práv na území Slovenskej republiky, ak sa z práva na osvojenie štátneho jazyka zakotveného v článku 34 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky stáva povinnosť zakotvená v tomto návrhu zákona. Zásada, že štát je tu pre občana a nie opačne, ani v tomto zákone nenašla patričnú odozvu.

    Je potrebné si uvedomiť, že tento návrh zákona sa nedotýka iba národných menšín žijúcich na území Slovenskej republiky, ale aj tých skupín občanov slovenskej národnosti, ktorí používajú nárečie, ktoré je súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky, z dôvodu, že ich používanie v prípadoch zakotvených v tomto návrhu je vylúčené, nakoľko v úvodnom ustanovení sa jednoznačne deklaruje, že štátnym jazykom je slovenský jazyk v kodifikovanej podobe spisovnej slovenčiny, ktorú vyhlasuje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Štátny dirigizmus aj v tomto prípade pokračuje, ak niečo také živé, akým je jazyk, vyhlasuje orgán štátnej správy.

    Z akého dôvodu a vôbec prečo, pred kým je nutné chrániť slovenský jazyk? Kto a čo ohrozuje tento jazyk? Podľa tvrdenia predkladateľa tohto návrhu zákona v južnej časti Slovenska nie je možné dohovoriť sa v uvedenom jazyku s príslušníkmi maďarského národného spoločenstva. To sa však nezakladá na pravde. Treba si uvedomiť, že tam, kde žije viac národov, sa môže stať, že tieto jazyky sú vystavené ich vzájomným vplyvom. V suverénnej krajine báť sa o štátny jazyk, ktorý používajú všetky úrady a inštitúcie, nesvedčí o ničom inom ako o pocite menejcennosti predkladateľa, aj keď z racionálneho hľadiska nemá na to žiadny dôvod. Zastávam názor, že čistotu, krásu a správne používanie akéhokoľvek jazyka nemožno zabezpečiť žiadnym zákonom.

    V návrhu zákona je uvedené, že neupravuje používanie liturgických jazykov a ani jazykov národných menšín, ale napriek tomu zrušuje zákon Slovenskej národnej rady číslo 428/1990 Zb. o úradnom jazyku Slovenskej republiky, ktorý jediný riešil otázku používania jazyka národných menšín. V dôsledku zrušenia tohto zákona sa vytvorí právne vákuum, ktoré neumožní používanie jazyka národných menšín na území Slovenskej republiky, čo bude mať negatívny dosah na príslušníkov všetkých menšín v rámci realizácie ich ústavných práv a slobôd.

    Je jednoznačné, že prijatím tohto návrhu zákona sa vylúči používanie jazyka národných menšín vo všetkých sférach spoločenského života. Takto sa vylúči ich používanie v úradnom styku v rámci činnosti samosprávnych orgánov, pri vedení cirkevnej agendy, uzatvárania manželstiev a nie je mi známe, v akom jazyku sa budú viesť smútočné obrady.

    Ovládanie štátneho jazyka je ako podmienka prijatia do pracovného pomeru a do obdobného pracovného vzťahu zamestnancov štátnych orgánov, organizácií územnej samosprávy, rozpočtových a príspevkových organizácií aj pre pomocný personál. Zisťovanie úrovne ovládania štátneho jazyka pri prijímaní do pracovného pomeru bude skutočne problematické. V dôsledku týchto skutočností dôjde k omedzovaniu základných práv a slobôd, tých práv a slobôd, ktoré sú základným pilierom Ústavy Slovenskej republiky.

    Aj samotná filozofia návrhu zákona je nesprávna, ak vychádza z toho, že občania sú rovnoprávni iba vtedy, ak rozprávajú rovnakým jazykom. Taká dôležitá otázka, ako je výchova občanov národných menšín v ich jazyku, zakotvená v článku 34 ods. 2 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, bola predmetom politického experimentovania Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky pred niekoľkými mesiacmi alternatívnym školstvom. V zmysle § 4 ods. 5 návrhu zákona jednoduchým administratívnym spôsobom sa vyrieši aj otázka alternatívneho školstva. Tým spôsobom, že podrobnosti o výchove a vzdelávaní v cudzích jazykoch a jazykoch národných menšín, vrátane používania učebníc a učebných textov, ustanoví Ministerstvo školstva Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Predkladateľ do tohto návrhu zákona zakotvil také práva a povinnosti, ktoré podľa citovaného článku Ústavy Slovenskej republiky mali byť predmetom osobitnej úpravy v zákone, a nie všeobecne záväzným predpisom ministerstva, z čoho je zrejmé, že vôbec nemá záujem o prijatie osobitnej právnej úpravy, vzťahujúcej sa na používanie jazyka národných menšín, ako to vyplýva aj z článku 6 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

    Za jednu z najdôležitejších súčastí návrhu zákona o štátnom jazyku považujem historický prehľad, ktorý tvorí súčasť dôvodovej správy a odôvodňuje politický rozmer nevyhnutnosti prijatia takéhoto zákona. Z uvedeného prehľadu vyplýva, že prijatie tohto zákona odôvodňuje skutočnosť, že dnešné územie Slovenskej republiky do roku 1918 tvorilo územie Uhorska, a preto je potrebné postihnúť všetkých dnes žijúcich občanov maďarského národného spoločenstva, žijúcich na území Slovenskej republiky, a vytvoriť tak pre toto najpočetnejšie národné spoločenstvo žijúce na území Slovenskej republiky stav absolútnej neistoty možnosti používania svojho materinského jazyka s následnou možnosťou ich postihu.

    Vážené dámy a páni, z uvedeného argumentu vyplýva, že pre štátotvorný národ s počtom asi 4 500 000 občanov je najväčším ohrozením maďarské národné spoločenstvo s počtom približne 600 000 občanov, ktoré ho dokáže asimilovať, a preto je potrebné ho postihnúť aj týmto spôsobom. Zámerom predkladateľov tohto zákona nebolo zakotvenie princípov humanity, ale výlučnosti jedného jazyka na úkor ostatných, a tak ako som to zdôraznil, pomsta. Lásku, úctu a česť nie je možné kúpiť, ani zákonom vynútiť. Týmto zákonom ochraňovať slovenský jazyk je úplne spätné a táto ochrana jazyka je iba výkladnou skriňou. V skutočnosti ide o presadzovanie nacionalistických cieľov, ktoré útočia na jazyk, kultúru a samotnú podstatu národných menšín.

    Znovu by som chcel iba zdôrazniť, že ovládanie štátneho jazyka má byť individuálnym záujmom každého občana, a nie štátu, lebo v prvom rade občan z toho má výhody. Nech sa štát nestará toľko o svojich občanov a nech mi neprikazuje, od čoho mám byť šťastný a ako sa mám realizovať v živote. Úlohou štátu je iba tento proces urýchliť, a nie zakotvením v zákone donútiť pokutami v čiastkach od 100 000 Sk až 1 000 000 Sk.

    Zákon považuje slovenský jazyk za základný symbol štátnosti, čím občanov, ktorí nie sú národnosti slovenskej, vylučuje z účasti na štátotvornom procese a ich jazyk sa stáva iba druhoradým, a tým aj ich používatelia.

  • Z uvedeného dôvodu navrhujem neprijať tento návrh zákona. Nech predkladateľ predloží návrh zákona, ktorý bude v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, Rámcovým dohovorom Rady Európy o ochrane národných menšín, Základnou zmluvou medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou a odporúčaním Kodanského dokumentu KBSE, spolu s návrhom zákona o jazyku národných menšín. Za zodpovedný prístup riešenia tohto problému zo strany predkladateľa by som považoval, keby všetky zákony upravujúce používanie jazykov, tak používanie slovenského jazyka, ako aj materinského jazyka národných menšín, nadobudli účinnosť súčasne, čím by sa odstránili akékoľvek pochybnosti o zámeroch predkladateľa.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec. Pán poslanec Mikloško, to je procedurálna otázka? Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

  • V prvom rade chcem, pán predseda, povedať, že každý si svoj príspevok zrejme pripravil včera. Vidíme, kde vedie pozmeňovací návrh obmedziť vystúpenia na 10 minút, aké naháňanie tu je a ako vyznieva celá táto kultúra prejavu pred slovenským publikom.

    To, čo navrhol pán poslanec Šimko, že za klub sa môže hovoriť neobmedzene, samozrejme, nevylučuje, že aj poslanec, pokiaľ do svojho 10-minútového príspevku vtesná nejaké pozmeňovacie návrhy, že nebude môcť hovoriť, to je dúfam, jasné.

    Za klub KDH bude hovoriť poslanec Ivan Šimko, v zmysle toho, ako sme hlasovali.

  • To nebol pozmeňovací návrh, ale rešpektujem, že v tých 10 minútach každý poslanec z každého klubu môže povedať, čo chce. Ďakujem za to, že ste mi oznámili, že pán Šimko je za klub KDH.

    Pán poslanec Csáky.

  • Ďakujem, pán predseda. chcem vám oznámiť, že za klub MKDH s oficiálnym vystúpením a pozmeňovacími návrhmi vystúpim ja. Som v poradí dvadsiaty druhý.

    Ďakujem.

  • Pán predseda, chcem oznámiť, že za poslanecký klub Demokratickej únie s hlavnými návrhmi a schváleným stanoviskom a pripomienkami vystúpi pán Roman Kováč.

  • Pán predseda, chcem zahlásiť, že za klub poslancov Maďarskej koalície bude vystupovať pani Edit Bauer.

  • Áno, ďakujem. Pán poslanec Paška, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, za poslanecký klub Slovenskej národnej strany vystúpi pán poslanec Moric.

  • Ďakujem tým, čo mi oznámili mená, ostatné kluby mi oznámia potom.

    Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Brňák. Nech sa páči, predseda výboru pán Brňák.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, pani poslankyne, páni poslanci, vážení hostia,

    obsah môjho vystúpenia nebude širšou dišputou k predloženému návrhu zákona ako takému. Som presvedčený o potrebe jeho prijatia, a to už dlhší čas. Keďže si uvedomujem, že nie právo, ale politika je zrejme to, čo dominuje a bude dominovať v súvislosti s týmto návrhom, nechcem byť ani priamo účastný prípadných invektívnych vystúpení alebo politických vystúpení. Cítim však potrebu vecne reagovať na výhrady, ktoré tlmočili niektorí zástupcovia kresťanských cirkví na Slovensku k tomuto návrhu zákona. Tieto výhrady, bohužiaľ, boli oznámené výlučne novinám, čím dostali istý nádych politiky a, naopak, neboli predložené ani tlmočené tým, ktorí ich v rámci rokovaní jednotlivých výborov Národnej rady Slovenskej republiky mohli zohľadniť v rámci samotného textu, teda neboli predložené nám, poslancom. Pripúšťam, že tomu tak bolo z dôvodu časovej núdze. Domnievam sa, že dôvody výhrad zástupcov cirkví sú z väčšej časti oprávnené, ale nie všetky nimi navrhované riešenia sú z hľadiska práva možné.

    Prvá výhrada sa dotýka navrhovaného ustanovenia § 1 ods. 2, konkrétne druhej vety. Podľa § 1 ods. 2 - citujem: "Zákon neupravuje používanie liturgických jazykov. Používanie týchto jazykov upravia osobitné predpisy." Koniec citátu. Dôvody, ktoré viedli zástupcov cirkví k uvedenej výhrade, spočívali zrejme v tom, že nie je zrejmé, kto má vydať osobitné predpisy v súvislosti s používaním liturgických jazykov, či štát, alebo cirkev. Uvedenú disproporciu rieši pozmeňovací návrh pána poslanca Hornáčka, ktorý výslovne určil, že týmto subjektom, ktorý osobitné predpisy prípadne vydá, je cirkev a náboženské spoločnosti. Táto výhrada sa preto plne rešpektuje uvedeným pozmeňovacím návrhom.

    Druhá výhrada niektorých predstaviteľov cirkví sa dotýka ustanovenia § 3 ods. 3 písm. c), a to konkrétne tej skutočnosti, že vysluhovanie sviatosti manželstva sa vykonáva v liturgickom jazyku, a teda ingerencia štátneho jazyka v danom prípade nie je opodstatnená. Uvedomujem si, že táto záležitosť je dosť delikátna, pretože vysluhovanie sviatosti manželstva nie je len cirkevný, ale aj štátno-cirkevný akt. Myslím si však, že vzhľadom na charakter, význam a úlohy cirkví v našej spoločnosti môžeme byť určitým spôsobom veľkorysí a vyhovieť tejto námietke. Domnievam sa, že k nájdeniu spoločnej reči v tejto otázke nepotrebujeme zákon. Preto navrhujem v § 3 ods. 3 písm. c) vypustiť text - citujem: "vrátane aktov uzatvárania manželstva" - koniec citátu. Záverečná bodka za vetou sa premiestni za slová "určená pre verejnosť". Na základe takto schválenej zmeny štát upustí od vynutiteľnej a sankcionovateľnej formy prípadného zasahovania do jazykovej formy liturgického jazyka pri cirkevnom uzatváraní manželstva, to znamená, zachová sa taký stav, aký je v súčasnosti.

    Pretože pán poslanec Hornáček navrhol v § 3 ods. 3 písm. c) text - citujem: "vrátane aktov uzatvárania manželstva" - koniec citátu - zameniť textom - citujem: "a akty uzatvárania manželstva" - koniec citátu - z opatrnosti vzťahujem svoj pozmeňovací návrh v § 3 ods. 3 písm. c) aj na prípad schválenia pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Hornáčka, ktorý sa dotýka taktiež § 3 ods. 3 písm. c).

    Za podporenie tohto návrhu ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec nevyužil svoj limit. Ďalej je do rozpravy prihlásená pani poslankyňa Gbúrová, pripraví sa pani poslankyňa Lazarová.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, ctený parlament,

    v programovom vyhlásení vlády sa v časti kultúra deklaroval záujem štátotvorného národa o ochranu jeho jazyka tým, že sa pripraví zákon o štátnom jazyku. Tento zámer vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, článku 6 ods. 1: "Na území Slovenska je štátnym jazykom slovenský jazyk." Netreba však zabudnúť aj na druhý odsek tohto článku, v ktorom sa hovorí: "Používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon" a na článok 34 ods. 2, ktorý hovorí: "Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na vzdelanie v ich jazyku a právo používať ich jazyk v úradnom styku."

    Keďže som už pred dvoma rokmi z politologického hľadiska upozornila na to, že pojmy "štátny" a "úradný" sa nesprávne chápu ako synonymá, čo komplikuje legislatívnu realizáciu problematiky štátotvorného národa a národností žijúcich na území Slovenskej republiky, navrhla som, aby sa upravili nižšie právne normy týkajúce sa národnostnej problematiky, prijaté od roku 1989, dali do súladu s Ústavou Slovenskej republiky. Tento akt sa realizuje zákonom o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Vo svojich prácach venovaných národnostnej problematike som však upozornila aj na iný dôležitý fakt, že okrem rozlíšenia pojmov "štátny" a "úradný" v teoretickej polohe existuje aj ich praktická realizácia v podobe integrujúceho štátneho jazyka a jazykov úradných, ktoré rešpektujú územné, percentuálne, národné, prípadne konfesionálne kritériá. Už pri programovom vyhlásení vlády som konštatovala, že aj z tohto dôvodu by bolo objektívne, politologicky a politicky čisté a ústretové nielen deklarovať snahu, ale aj pripraviť zákon o úradnom jazyku, resp. ak sa tohto slova bojíme, tak zákon o jazyku národnostných menšín, ktorý by definoval jeho používanie v zmysle európskych skúseností a Ústavy Slovenskej republiky. Ak by sa bol pripravil a uviedol do praxe spolu so zákonom o štátnom jazyku aj zákon o jazyku národnostných menšín, stlmilo by to ohnisko napätia, ktoré vzniká okrem iného aj z neistoty a obáv o budúcnosť národností a vytvorilo dostatočne veľký priestor na vnútroštátnu a medzištátnu komunikáciu v národnostnej problematike. Je preto prirodzené, že najmä bod číslo 5 § 4 na strane 5 vzbudzuje spomenutú neistotu a obavy, keďže ani obsah, ani časové vymedzenie a určenie nie sú známe.

    Ak dovolíte, chcem v tejto súvislosti upozorniť ešte na jeden problém. V dôvodovej správe tohto zákona sa vymenúvajú štáty, ktoré už prijali zákony o štátnom jazyku, predovšetkým Francúzsko, Litva, Belgicko a Holandsko, ale upozorňuje sa aj na to, že Spojené štáty americké chcú tiež takýto typ zákona prijať. Hovorí sa o 150 poslancoch, ktorí ho podporujú, ale, žiaľ, nepovedalo sa, že ide o kongres USA, ktorého počet je 525 členov. Cesta k jeho prijatiu bude preto ešte zdĺhavá, bolestná a, myslím, že aj komplikovaná. Prečo to však hovorím?

    Okrem Slovenskej republiky a Litvy ide o štáty, v ktorých si vznik týchto zákonov vyžiadala iná situácia spojená predovšetkým so silným a systematickým prílevom cudzincov na územie týchto štátov. Týka sa to aj USA. My prijímame tento typ zákona v podmienkach, ktoré majú inú historickú a kultúrnu dimenziu. Tu, v tomto priestore po tisícročia vedľa seba žili ťažko, zložito a bolestne rôzne národy a národnosti. Zmenou hraníc sa z národností stávali národy a z národov národnosti. Tento fakt treba prísne rešpektovať. Preto to, čo som povedala pri programovom vyhlásení vlády, že som viac než skeptická pri tvorbe univerzálneho modelu, záväzného pre všetky európske štáty, platí aj teraz. V tomto priestore je prijatie zákonov o štátnom jazyku bez prijatia zákonov o jazyku národnostných menšín potenciálnym konfliktom, ktorý môže vyvolať síce nežiaduce, ale, žiaľ, prirodzené obranné mechanizmy.

    Tlak zákonite vyvoláva protitlak a ten, najmä v národnostnej otázke je oveľa silnejší ako tlak, pretože je obranný. Reč je pre každý národ posvätná. Preto pri vzniku nového štátu a jeho prirodzeného práva na deklarovanie štátneho jazyka a tvorbu zákonnej normy je potrebné riešiť tento fakt za účasti všetkých, ktorých sa týka. Zákon sa pripravuje pre občanov, a nie pre, resp. proti straníckym politickým špičkám. Preto musíme mieru straníckosti v zákone obmedziť na minimum. Musíme uvažovať nielen v rozmere, ako zákon pomôže Slovákom na juhu Slovenska, ale ako tento zákon zasiahne občanov iných národností.

    Politik si musí byť vedomý dôsledkov. Nejde totiž o pseudohodnotu, ide o hodnotu najvyššiu. Reč je totiž jedna z najvyšších hodnôt. Preto myšlienka, ktorú vyslovil pán Bajaník, že zákon je občiansky, pretože slúži všetkým občanom, je nielen politologicky, ale aj ľudsky neprijateľná. Občiansky princíp je politická kategória a znamená okrem iného aj rešpektovanie rovnosti, rovnoprávnosti a rovnocennosti všetkých rás, národností, národov a vierovyznaní.

    Vážení poslanci, ja som za vznik Slovenskej republiky hlasovala. Dodnes som na to hrdá a všade, kde pôsobím, vyhlasujem, že ide nielen o politický čin, ale predovšetkým o prirodzené a zákonité zavŕšenie etnogenézy slovenského národa. Ale rovnako nesiem aj zodpovednosť za tento štát, za to, aby miera národného neprevážila nad občianskym princípom. A prepáčte mi, v dôvodovej správe som tento zákon takto vnímala.

    Dôvodová správa je totiž súčasťou zákona, je to jeho filozofia, idea. Práve kvôli idei zákon vzniká a idea vzniku tohto zákona v dôvodovej správe je tak trochu protimaďarská i protičeskoslovenská. Vymenúva krivdy, ktoré Uhorsko a jeho zákony spôsobili Slovákom. Na čo je to dobré? Čo tým sledujeme? Dejiny Uhorska a Československa sú predsa aj našimi dejinami. Nesieme v sebe ich stopy, silne vtlačené do vedomia i svedomia. Musíme sa s tým statočne vyrovnať, uvedomiť si to a tak aj konať - pozitívne konať. Nemám sa prečo mstiť. Som, alebo chcem veriť, že som súčasťou hrdého a sebavedomého slovenského národa, ktorý nenosí v sebe pomstu, ale veľkorysosť, toleranciu a dôveru. Tú predovšetkým. Myslím, že to je cesta, ako si získať všetkých ľudí bez ohľadu na ich národnosť, rasovú a náboženskú príslušnosť.

    Preto vás prosím, vážení poslanci, schváľte zákon, ktorý nebude sankčný. Neodnárodňujte zákonom, získavajte iné národnosti toleranciou. Sankcia totiž nie je sila národa, ale jeho slabosť. Vznik jazykového inšpektorátu na ministerstve kultúry mi pripadá ako vznik policajného orgánu a pokuty, ktoré budú plynúť do fondu Pro Slovakia, ako obludný zámer. Pociťujem úzkosť pri predstave, že budem finančne podporovať slovenské aktivity prostredníctvom pokút. Podľa mňa to už národný fenomén nie je.

  • Vážení poslanci, dovoľte mi ešte na záver jednu poznámku. Práve v úcte k svojmu jazyku chcem konštatovať, že nie je dogmou. S tým súhlasia aj mnohí jazykovedci. Prirodzene sa vyvíja a zákonite obohacuje o nové prvky. Aj dnes sa tomu hovorí, že sa jazyk internacionalizuje. Tento jav neobíde žiaden jazyk, musel by sa štát obohnať betónovým múrom. Nepodľahnime jazykovému purizmu, nezakomponujme ho do zákona, pretože sa to obráti aj proti tým, ktorí sú na slovenský jazyk a na potrebu jeho uzákonenia ako štátneho jazyka hrdí.

    Z môjho vystúpenia vyplýva zákonite niekoľko pozmeňovacích návrhov.

    1. V § 3 ods. 1 navrhujem vypustiť spojenie "primerané preukázanie" a vetu začať nasledovne: "Znalosť štátneho jazyka...".

    2. V § 3 ods. 3 navrhujem v písmene c) vypustiť spojenie "vrátane aktov uzatvárania manželstva".

    Ide o presvedčenie, svedomie a vieru človeka. Myslím si, že tento priestor by sme mali ponechať na národnosti, prísne ho rešpektovať a tolerovať.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa, uplynul váš čas.

  • Hlas z pléna.

  • Pani poslankyňa, oznámili mi, že hovoríte aj za klub, takže môžete hovoriť dlhšie. Nech sa páči.

  • V § 5 ods. 1. písm. a) navrhujem vypustiť spojenie "okrem relácií určených deťom do 12 rokov".

    O tomto probléme som dosť dlho premýšľala. Prečo by sme mali nasilu pretrhnúť to, čomu sa hovorí pupočná šnúra, ak to nie je existenčne nutné. Česká kultúra je našou súčasťou, nesieme v sebe jej stopy. Myslím si, že je úplne prirodzené, ak aj dieťa do 12 rokov prijíma jazyk český ako jazyk, ktorý bol blízky aj jeho rodičom. Veď ide o naše sedemdesiatročné spolužitie.

    V § 5 ods. 6 navrhujem vypustiť poslednú vetu: "Sprievodné uvádzanie (konferovanie) programov odznie najskôr v štátnom jazyku." Ak si dobre pozriete tento paragraf, je tam napísané, že výnimku tvoria rôzne kultúrne slávnosti a podujatia. Myslím si, že ak je v zákone už spomenuté, že ide o výnimku, mali by sme to ponechať a nenavrhovať vetu, podľa ktorej najprv odznie vystúpenie v štátnom jazyku. Prosím, aby sme toto zvážili.

    Ďalej navrhujem v § 8 ods. 4 vypustiť celú vetu: "Styk zdravotníckeho personálu s pacientmi sa vedie spravidla v štátnom jazyku." Nebudem to komentovať. Myslím si, že každý vnímavý človek to pochopí.

    V § 8 ods. 6 navrhujem vypustiť v poslednej vete: "ktoré zatiaľ nemajú vhodné pomenovanie".

    A nakoniec navrhujem vypustiť celý § 10.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej je do rozpravy prihlásená pani poslankyňa Lazarová. Nech sa páči. Pripraví sa do rozpravy pán poslanec Šimko.

  • Vážený pán predseda, vážená podpredsedníčka vlády, vážení ministri, vážené poslankyne, poslanci,

    štátny jazyk patrí k základným atribútom štátu. Je všeobecným dorozumievacím prostriedkom všetkých občanov žijúcich v takých štátoch, ktoré v historickom vývoji vznikli na národnostnom princípe. Takéto ponímanie štátneho jazyka bez ohľadu na to, či už je definovaný ako štátny alebo úradný, je vo všetkých okolitých krajinách samozrejmé už storočia. Ako sa dorozumiete v Poľsku? Po poľsky. V Nemecku? Po nemecky. V Maďarsku? Po maďarsky. V Rumunsku? Po rumunsky.

    Slovenská republika z hľadiska štruktúry svojho národnostného zloženia má ideálne podmienky na uzákonenie a uplatnenie slovenčiny ako štátneho jazyka, a to preto, že vyše 80 % obyvateľov Slovenskej republiky patrí k štátotvornému národu. Iba necelých 15 % obyvateľstva tvorí u nás 6 národnostných menšín a etnických skupín. Je to približne 300 - 320 tisíc Maďarov, okolo 300 tisíc Rómov, z ktorých sa asi 200 - 250 tisíc hlási síce k maďarskej národnosti, okolo 60 tisíc k národnosti slovenskej, iba malá časť sa oficiálne hlási k rómskemu etniku. Väčšinou však všetci príslušníci tejto etnickej skupiny navzájom komunikujú po rómsky. Počet príslušníkov rusínskej, ukrajinskej, poľskej a nemeckej národnosti sa pohybuje v počte niekoľko desiatok tisícov.

    Ak by sa prijali v rámci tohto zákona extrémistické požiadavky poslancov Maďarskej koalície, v praxi by vznikla taká paradoxná situácia, že ak by sa chceli Slováci uplatniť v štátnej službe na celom území Slovenska, museli by ovládať sedem jazykov slovom i písmom, pričom príslušníci národnostných menšín by nemali povinnosť ovládať štátny jazyk. Všade na svete je samozrejmé, že príslušníci národnostných menšín ovládajú v príslušnej krajine štátny jazyk a považujú to za svoju prvoradú povinnosť.

    Môžeme len s uspokojením konštatovať, že sa konečne aj v Slovenskej republike dostáva návrh zákona o štátnom jazyku na program 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prečo hovorím konečne? Pretože podľa môjho názoru, a nielen podľa môjho, tento zákon mal byť jedným z prvých, ktorý mal byť prijatý hneď po vzniku Slovenskej republiky. Ide len o vykonanie ústavného článku 6 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá zakotvuje zásadu, že na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk.

    Všetky pokusy dramatizovať celú problematiku, ako aj pokusy zo zahraničia negatívne ovplyvňovať jeho prijatie treba so všetkou rozhodnosťou odmietnuť. Nenecháme sa nikým donekonečna vydierať. Treba skoncovať so stavom, aby sa na Slovensko používali iné kritériá, oveľa prísnejší meter než na všetky ostatné štáty medzinárodného spoločenstva. Používanie jazyka štátotvorného národa v takom rozsahu, ako je to predložené v zákone o štátnom jazyku Slovenskej republiky, je tou najsamozrejmejšou vecou a vo všetkých okolitých krajinách sa dávno uplatňuje.

    Na adresu tých poslancov, ktorí kryjú svoj negatívny vzťah formuláciou, že nesúhlasia iba s touto podobou zákona, by som chcela povedať toto: Máme ešte presne v živej pamäti, že pod takouto zámienkou a pri použití tej istej formulácie boli proti prijatiu Deklarácie o zvrchovanosti, ako aj proti prijatiu slovenskej ústavy, a keď bližšie skúmame obsahovú podstatu ich námietok a pripomienok proti terajšej podobe zákona, ľahko zistíme, že si vlastne neprajú žiaden zákon.

    Slovenčina ako všeobecný dorozumievací prostriedok všetkých občanov Slovenskej republiky tvorí duchovný pilier slovenskej štátnosti tak, ako si to už dávno vybudovali všetky vyspelé demokratické štáty. Preto je nepochopiteľné, neuveriteľné a, pevne verím, že nezodpovedajúce pravde vyhlásenie predsedu Maďarskej občianskej strany László Nagya, ktoré bolo uverejnené v Új Szó 10. novembra 1995. Pán poslanec Nagy totiž vyhlásil, že - citujem podľa neho - slovenská opozícia sa verejne zaviazala, že v parlamente vystúpi proti zákonu o štátnom jazyku a spolu s nami sa obráti na Ústavný súd, ak by bol predsa len prijatý.

    Nechce sa mi veriť, že by sa našiel čo len jeden poslanec, ktorý by bol takýto sľub dal, ktorý by hlasoval proti tomuto zákonu a tým znemožnil dovŕšiť úsilie mnohých generácií, aby sa slovenský jazyk stal jedným zo symbolov štátnej zvrchovanosti na výsostnom území Slovenskej republiky. Nedopriať vlastnému národu to, čo je absolútne samozrejmé vo všetkých okolitých krajinách, ba dokonca bojovať proti tomuto zákonu, si naozaj zaslúži všeobecné opovrhnutie. A preto verím, že sa bude hlasovať o tomto zákone verejne, podľa mena, aby každý občan našej republiky mal možnosť na vlastné oči vidieť, koho to vlastne volil za svojho zástupcu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja. Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Šimko a po ňom sa pripraví pán poslanec Hrnko.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni,

    je dobre, keď sa prijímajú zákony, ktoré dajú ľuďom pravidlá tak, aby sa im lepšie žilo, aby tam, kde sa azda medzi sebou nedohodnú, nezačali pôsobiť zákony džungle, v ktorých silnejší požiera slabšieho. Ľudské zákony majú totiž pomáhať hlavne tým slabším. Štát prichádza na pomoc tomu, komu sa deje krivda a sám nemá dosť sily na to, aby sa obránil. Zákon, ktorý mu pomôže, je dobrý zákon. Je zle, keď sa prijímajú zákony, ktoré majú ľuďom pomôcť získavať a upevňovať moc nad svojimi bratmi, zákony usilujúce sa o to, aby silní boli ešte silnejší a slabší aby stratili odvahu im odporovať. Zákon, ktorý robí slabého ešte slabším, je zlý zákon.

    Zákon o štátnom jazyku je nepochybne potrebný. Predpokladá ho nepriamo i naša ústava, ale je napokon celkom prirodzené, že po vzniku zvrchovanej Slovenskej republiky je potrebné a pre občanov tohto štátu i užitočné, aby bolo jasne stanovené používanie jazyka vo verejnom živote. Potiaľ je, myslím, medzi nami všetkými zhoda. Ale, priatelia, to platí pre dobrý zákon. Pre zákon, čo predovšetkým nám, ktorým je slovenčina rečou našej matky, nepostaví do cesty nezmyselné bariéry. Taký, čo dá každému toľko, čo mu patrí, a nebude pomstou za krivdy, ktoré sa stali našim predkom.

    Áno, stali sa. Treba to otvorene povedať. Maďarizácia, tak ako sa o nej píše v dôvodovej správe k zákonu, bola hlavne ku sklonku jestvovania monarchie skutočne zničujúca. Ale chceme to dnes oplácať? Veď krivdy, ktoré páchali pred 100 rokmi našim prarodičom, nespôsobili títo Maďari, ktorí tu žijú dnes. Načo potom podpisoval predseda vlády zmluvu s Maďarskom? Tá je iného ducha než predložený zákon. Ale nie o tom chcem hovoriť. Budem hovoriť o nás, o Slovákoch a o slovenčine.

    To čo ma pri čítaní predloženého zákona naozaj uráža, je predovšetkým neustále živený pocit ohrozenia a krívd, keď sa začne hovoriť o čomkoľvek, čo patrí do kategórie našich národných hodnôt. Už spomínaná rekapitulácia maďarizačných opatrení od roku 1792, či nárek nad chybným zápisom v akejsi americkej encyklopédii, zdôrazňované v dôvodovej správe k návrhu zákona, to všetko je dnes minulosť. Dnes nám náš jazyk nikto neberie, a preto všetky tieto uplakané spomienky tých, čo si to ešte pamätajú, sú pre moju generáciu a generáciu mojich detí nezrozumiteľné.

    Skúste sa dnes opýtať ktoréhokoľvek slovenského študenta, ktorý bol na stáži v Nemecku, Amerike či Francúzsku, či sa ako Slovák cítil byť opľuvaný a ohrozovaný, ako to radi plačlivo hovorievajú činovníci Matice slovenskej. Vysmeje sa vám. Nám je už vlastný pocit sebavedomia a hrdosti na to, že sme Slováci, a nepotrebujeme si pritom pomáhať nárekom nad tým, akí sme neuznaní. Vieme si už dnes zastať svoje slovom i vlastnou prácou. Moja generácia nepotrebuje zákon na to, aby si dodávala sebavedomia.

  • Ale je tu čosi iné, čo je oveľa dôležitejšie. I pre mňa je reč mojej matky krásota, milota, rozkoš, láska svätá, tak presne, ako o nej spieval Hviezdoslav. Vo svojich štrnástich rokoch som strávil niekoľko mesiacov v cudzine, sám ako prst, bez rodičov. Bol to čas prvých lások, už vtedy som si uvedomil, že si vlastne neviem predstaviť, keby moja budúca manželka mala hovoriť inou rečou, než je tá, ktorú ma naučila moja mať. A pritom som vtedy plynne hovoril aj po anglicky, ba v angličtine sa mi i snívalo. Ale slovenčina je pre mňa a verím, že pre každého, koho zrodila slovenská matka, tým najintímnejším jazykom, iba ním dokážem vyjadrovať i reč svojho srdca.

    Páni, čo ste napísali tento zákon, vy ste akoby do oceľových klieští svojich politických záujmov uchopili čosi, čo je nám všetkým sväté. Materinský jazyk sa pre vás stal predmetom chladnej politickej kalkulácie. Veď je to svätokrádež - to, čo chcete učiniť s niečím, čo patrí k našim najintímnejším hodnotám. Tak ako píše kdesi Rúfus: "Už zase tlčú z neho drobné, zas premieňajú živé deje na mŕtve princípy a slová, už zas sa kdesi panna chveje, že sa jej hrubo, a tam, kde je najhlbšia, dotknú neosobné studené prsty, zas a znova." To sú páni, vaše prsty.

    Veď vy chcete, aby ministerstvo kultúry nasadilo tomuto krásnemu a živému jazyku okovy, aby tí, čo ho používajú, mali strach, či dakde náhodou neurobia chyby. Veď je to absurdné! Predstaviteľ Slovenskej národnej strany nevie, ako sa utvára minulý čas slovesa pri vykaní, a môže to pokojne verejne robiť, môže používať i vulgárne výrazy, a nič sa nedeje. Tomu predložený návrh zákona pokutu neukladá, ale poctivý podnikateľ, ktorý sa musí obracať, aby obstál v tom, v čom je pre túto spoločnosť užitočný, ak urobí gramatickú chybu, môže dostať pokutu až milión korún.

  • Veľa sa hovorí o tom, čo tento zákon spôsobí kinám. Za ich likvidáciu sa vám naše deti poďakujú. Márne sa tu odvolávate na pripravovaný iný zákon, to by už v tomto musel byť na to odkaz. Inak tu vznikne situácia, že súčasne bude platiť zákaz i povolenie. Po schválení tohto zákona tak, ako ho navrhujete, však bude musieť byť v kinách, nie v televízii, pán minister, Vlasta Burián naozaj dabovaný do slovenčiny. Azda to nebol ani váš zámer, ale tak vám to akosi v tomto návrhu vyšlo. Veď to ste akiste nemohli chcieť, aby lekári prekladali rozličné latinské zdravotnícke výrazy do slovenčiny. Ony predsa nie sú po latinsky z rozmaru lekárskeho stavu, ktorý nechce, aby im ostatní občania rozumeli, ale preto, aby im rozumel každý lekár, a to i mimo územia Slovenska. Iste dakedy v budúcnosti sa bude dať každá absurdná situácia iným zákonom vyriešiť, ale prečo ju vôbec vytvárať?

    Podpredseda Matice slovenskej sa pred niekoľkými dňami dovolával národného cítenia. Celkom drzo nám, voleným zástupcom národa, ultimatívne ukladá tento zákon prijať a tak vraj odčiniť to, čo porobili naši predchodcovia. Tu mi nedá ešte raz nepoužiť jeden citát. Citujem: "Národné cítenie je zneužité na získanie politického profitu. Rozdúchaná vlna nacionalizmu, ktorá zneužíva práve toto národné cítenie, nás vrhá späť niekde na začiatok 19. storočia. Práve primitívne podnecovaný nacionalizmus má za následok presiaknutie 20. storočia takým množstvom krvi, ako sme toho dnes svedkami na celom svete." A ďalej: "Ide mi o to, aby sme jazykovým zákonom neriešili veci, ktoré ním riešiť vôbec nemôžeme." A ešte ďalej: "Preto musíme prijať taký zákon, ktorý nebude robiť Slovensko zaostalým a nestabilným kútom sveta." Koniec citátu. To nie sú slová nejakého protislovenského agenta. Sú to úryvky z vystúpenia dnešnej podpredsedníčky HZDS a ministerky súčasnej vlády pani Oľgy Keltošovej v rozprave k jazykovému zákonu dňa 25. októbra 1990. A je to presné. Platia rovnako i na tento zákon.

    Pozmeňovacie návrhy môžu len ťažko odstrániť ducha, s ktorým bol predložený zákon koncipovaný. Ale moja generácia sa učí veľkorysosti, preto sa o to predsa pokúsim a s týmto úmyslom predkladám tieto pozmeňovacie návrhy, bude ich štrnásť:

    1. V § 1 ods. 2 vypustiť druhú vetu. Úpravu liturgických jazykov láskavo ponechajme cirkvám. Robia to už tisícročia a domnievam sa, že dobre.

    2. Vypustiť odseky 2 a 3 v § 2. Je absurdné, aby ministerstvo zastavilo vývoj jazyka tak, že ho vyhlási ako všeobecne právne záväznú normu. To by každé nové slovo vyžadovalo jej novelizáciu. To zrejme ani navrhovatelia nechceli. Právna povaha onoho vyhlásenia však vôbec nie je ľahostajná. To treba pri písaní zákona vedieť, pretože tým môžeme našim občanom, Slovenkám a Slovákom...

  • Pán poslanec, len chcem oznámiť snemovni, že uplynulo 10 minút, ale hovoríte za klub, nech sa páči, pokračujte.

  • ...uviazať na krk veľmi vážne právne dôsledky. Riaditeľ odboru ministerstva, ktorý návrh zákona uvádzal v ústavnoprávnom výbore, nevedel povedať, akú právnu formu vyhlásenie kodifikovanej podoby štátneho jazyka má mať. Vraj asi výnos. To však by bola interná norma ministerstva a ustanovenie o nej má čo hľadať v zákone. Preto navrhujem vypustiť.

    3. Navrhujem nové znenie § 3 ods. 3 písm. c) takto - uvádzacia veta je nad tým "V štátnom jazyku sa" - a teraz po c) "vedie úradná agenda", teda v štátnom jazyku sa vedie úradná agenda. "Agenda cirkví a náboženských spoločností sa vedie podľa ich interných predpisov a zvyklostí." Dôvody sú rovnaké ako v návrhu, ktorý som predniesol ako prvý. Cirkvi to vedia lepšie.

    4. Vypustiť v § 3 odsek 5 a ostatné prečíslovať. Ak by sme tento návrh neprijali, umožníme úradom odmietnuť akékoľvek podanie občana, v ktorom urobí hoci len gramatickú chybu. Nechceme predsa prijať zákon, ktorý dá vrchnostiam ďalšiu možnosť, ako šikanovať poctivého človeka. Neverím, že to navrhovatelia chceli, len si asi neuvedomili, že to takto napísali.

    5. Úvodná veta v § 5 ods. 1 znie: "Vysielanie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu sa na celom území Slovenskej republiky uskutočňuje v štátnom jazyku." Výnimky ďalej pokračujú, tak ako sú v predloženom návrhu. Predpokladám, že i tu bolo zámerom navrhovateľov, aby povinnosť vysielať v štátnom jazyku bola stanovená pre verejnoprávnu Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas. Tam je to celkom logické a žiaduce. Iste ani oni nechceli zakazovať, aby sa napríklad prostredníctvom káblových rozvodov mohla prevádzkovať CNN, alebo NOVA, len ak začnú vysielať v slovenčine. Preto navrhujem spresnenie a s tým súvisia i dva ďalšie pozmeňovacie návrhy

    6. odsek 2 v § 5 vypustiť a

    7. odsek 3 v § 5 vypustiť.

    8. Odsek 5 v § 5 vypustiť. Tu ide o príležitostné tlače pre verejnosť, ako sú napríklad plagáty s programom koncertov. Je predsa absurdné, aby sme zákonom požadovali preklady názvov piesní zahraničných kapiel. Nebuďme malicherní.

    9. Odsek 6 v § 5 vypustiť. Toto je to ustanovenie, ktoré, ak by zostalo, tak by museli byť naozaj i české filmy v kinách dabované. Ba v tejto podobe, kým nebude prijatý iný zákon, nebude možné uvádzať v kinách žiadne filmy v inom jazyku, a to ani s titulkami. To je skutočná likvidácia kín. Som presvedčený, že ani toto navrhovatelia zákona pri jeho tvorbe nezamýšľali, len im to tak z pera alebo z počítača vyšlo. Nedopustime to!

    10. Zostávajúce odseky v § 5 prečíslovať - odsek 4 na odsek 2 a odsek 7 na odsek 3. To je legislatívno-technická vec a, samozrejme, v závislosti od toho, ako budú prijaté moje návrhy pod číslami 6, 7, 8 a 9.

    11. V § 8 vypustiť odseky 4 a 6, odsek 5 prečíslovať na odsek 4. V odseku 4 ide o zdravotnícku agendu. Môj návrh smeruje k ponechaniu zvykového používania latinskej zdravotníckej terminológie. Je to v prospech pacientov. V odseku 6 sa ukladá, aby všetky nápisy reklám, oznamov pre verejnosť na obchodoch, športoviskách a kdekade boli v slovenčine. Zároveň sa však povoľujú výnimky pre inojazyčné vžité názvy. Takéto ustanovenie je nadbytočné, dnes s tým nie sú problémy a iba ak sa toto prijme, vzniknú nekonečné spory o výklad, čo je vžité a čo nie. Preto navrhujem oba odseky vypustiť.

    12. § 10 vypustiť celý. Tento paragraf je najväčším omylom návrhu zákona. Umožňuje ministerstvu kultúry celkom ľubovoľne ukladať pokuty súkromným osobám, a to i v súvislosti s ich ekonomickou aktivitou. To by sme na tom boli veľmi zle, ak by sme museli zušľachťovať náš materinský jazyk používaním represívnych opatrení. Pokuty tu totiž možno ukladať nielen tým, ktorí azda použijú iný než štátny jazyk, ale i tým, ktorý budú hovoriť či písať po slovensky, ale urobia chybu proti kodifikovanej podobe jazyka. To by nebolo dobré.

    13. V § 11 vypustiť odsek 1. Toto ustanovenie nemá praktický význam. Zákony sú záväzné pre všetkých a vyplýva z nich zodpovednosť pre občanov i právnické osoby, netreba to osobitne v každom zákone prizvukovať.

    14. Článok III znie: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1996." Tento návrh je vlastne legislatívno-technický a súvisí s návrhom na vypustenie pokút. Znamená to, že ak bude prijatý môj návrh číslo 12, môže celý zákon nadobudnúť účinnosť naraz. V prípade, že by nebol prijatý návrh pod číslom 12, nemá zmysel o ňom hlasovať.

    To sú moje pozmeňovacie návrhy. Všetky vedú k tomu, aby sa tým, ktorí hovoria po slovensky, neukladali nezmyselné povinnosti, aby sa úradom nedávali možnosti našich ľudí šikanovať, ak rozprávajú nárečím svojho regiónu alebo obce, hoci i trošku odlišným od kodifikovanej podoby slovenského jazyka.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chápem ľudí, čo väčšinu svojho života prežili v čase, ktorý nebol priaznivo naklonený národnému cíteniu, a i dnes sa obávajú jeho ohrozenia. Ale to je už dnes minulosť. Časy, ktorých sa obávate, ktorými strašíte, sú už preč. Nebojte sa, nikto z nás, ani čo sme v opozícii, nedopustíme, aby sa vrátili.

  • Šum v sále.

  • Dobre však rozumiem i tým, ktorí si z národného cítenia urobili výnosný politický obchod, ale i vám, ktorí ste sa rozhodli kupčiť s tým, čo je pre každého vlastenca vecou jeho srdca, vecou, s ktorou sa nechodí na bubon, i vám už pomaly odzvonilo. Ľudia, ktorí v tejto krásnej krajine platia dane nato, aby sme tu mohli za nich rozhodovať, potrebujú predovšetkým lepšie podmienky pre svoj každodenný život. A ten sa nedá zabezpečiť propagandistickými bublinami, iba dobrými pravidlami, dobrými zákonmi.

    Som presvedčený, že ak prijmete moje pozmeňovacie návrhy, stane sa návrh zákona o štátnom jazyku oveľa lepším. A my poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie by sme chceli hlasovať za dobrý, pre ľudí na Slovensku dobrý zákon o štátnom jazyku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Hrnko a pripraví sa pán poslanec Mikloško.

  • Vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka, pán podpredseda, páni ministri, dámy a páni,

    dovoľte mi na úvod môjho vystúpenia najskôr zareagovať na vystúpenie pani poslankyne Lazarovej. Som presvedčený, že ona to nemyslela vážne, že Slovenská republika vznikla na národnostnom princípe. Ak by to bola pravda, tak by sme mali byť skutočne niekde inde. Slovenská republika vznikla na národnom princípe, na princípe práva národa na sebaurčenie. Keď sa vystupuje, treba vystupovať so znalosťou veci.

    Vážené dámy, vážení páni,

    myslím si, že otázka štátneho jazyka, otázka jazykového zákona na Slovensku nikdy nemôže byť poňatá len z hľadiska účelnosti, z hľadiska používania tohto jazyka, schopnosti komunikácie, informatiky atď., že jazykovú otázku na Slovensku vždy musíme chápať v jej širších historických súvislostiach, pretože politické práva Slovákov sa začali obmedzovať skutočne tým, že sa im šliapalo po jazykových právach a politické obrodenie slovenského národa sa začalo bojom za zrovnoprávnenie ich jazyka, bojom za to, aby ich jazyk nebol pokladaný za jazyk predsiene a stajne, ale aby bol skutočne jazykom politickým a diplomatickým.

    Vieme, že politické obrodenie na začiatku tohto storočia išlo pod heslom "Za tú našu slovenčinu", vieme, že i politický boj Slovákov počas prvej republiky mal aj svoj jazykový obsah, mal svoj jazykový náboj. A keby sme napríklad išli do dôsledkov, vieme, že napríklad ľudová strana v roku 1938, keď sa rokovalo okolo Mníchova, nakoniec súhlasila ako s podmienkou vstupu do vlády s tým, že sa uznajú Slováci ako národ a slovenčina ako úradný a diplomatický jazyk v Československej republike. A vieme, že vtedajšia československá vláda ani len toto nechcela prijať. Potom prišli tie súvislosti, ktoré prišli, a skončilo sa to tak, ako sa to skončilo.

    Vieme, že i zápas za suverenitu Slovenska po zmenách v roku 1989 i v historických perspektívach sa niesol bojom za suverenitu jazyka, teda za jazykovú suverenitu na Slovensku. Tento zápas sa vlastne určitým spôsobom koncentroval v roku 1990 do dvoch návrhov jazykového zákona, takzvaného matičného a koaličného. Na tom matičnom som sa výraznou mierou podieľal pri jeho tvorbe, i pán Hornáček, ktorý tu sedí, takisto pani Garajová, pán Cuper, pán Brňák, nejakým spôsobom sme tento zákon presadzovali ako predpoklad pre národnú a neskoršiu štátnu suverenitu.

    Myslím si, že i to, ako sa nakoniec jazyková otázka dostala do ústavy, že sa tam nedal úradný jazyk, ale štátny jazyk, je určitým vyjadrením týchto historických súvislostí, je vyjadrením toho, ako Slováci, ako občania slovenskej národnosti tohto štátu ponímajú svoju históriu, ako sa dívajú na historické perspektívy.

    Na druhej strane však musím povedať, že nemôžem akceptovať to, že niekto vlastne poslancov stavia v tomto momente ako tých, ktorí chcú, alebo majú skladať reparát. Myslím si, že mnohí, ako tu sedíme, a ktorí sú obviňovaní z toho, že by mali skladať nejaký reparát, tú maturitu už dávno splnili, tú školu už dávno skončili. A mnohí tí, ktorí dnes hovoria, že už maturitu majú, vtedy, keď ju mali prejaviť v podmienkach určitého rizika, tak ju nezložili. A treba sa na to aj takto dívať, že niektorí dnes z toho svojho zaváhania vtedy, ženú i tento zákon do určitých extrémov, aby si nejakým spôsobom vyčistili svoje svedomie. Takto k tomu zákonu nemôžeme pristupovať.

    Ja si myslím, že jazykový zákon, tzv. matičný, ktorý bol podaný v roku 1990, mal svoje chyby, ale vo svojej podstate bol dobrý. A osobne som očakával, že ministerstvo kultúry, ktoré má celý štátny aparát, urobí návrh zákona minimálne taký dobrý, ako bol ten matičný z roku 1990. Žiaľ, musím povedať, že v mnohých otázkach moje očakávanie tento zákon sklamal. A sklamal ma najmä v dôvodovej správe. Sklamal ma v dôvodovej správe, pretože mnohé diskusie, mnohé polemiky okolo tohto zákona ani nevychádzajú zo samotného znenia paragrafov, ale vychádzajú v podstate z toho, že sa tento zákon interpretuje na základe jeho dôvodovej správy.

    Preto si myslím, že by sme mali pristúpiť k prerokovaniu tohto zákona z iného aspektu, bez akéhokoľvek zaujatia a pristupovať k tomuto zákonu tak, aby to bol zákon pre všetkých Slovákov, všetkých občanov a aby minimálne veľká väčšina tohto parlamentu mohla za tento zákon hlasovať. Ja nemám problémy zaň hlasovať, hlasoval som zaň už vo výbore a budem hlasovať aj v pléne, ale by som prosil, aby sa tie návrhy, ktoré sú dávané z opozície, nechápali ako návrhy, ktoré majú zmenšiť, alebo nejako poškodiť význam tohto zákona, aby sa k nim pristupovalo na základe ich obsahu, a ak sú vecné, aby sa akceptovali, aby sme odchádzali po hlasovaní z tohto parlamentu skutočne spokojní, že sme urobili, čo sme urobiť mali.

    Preto aj spoločného spravodajcu, aj predkladateľa prosím a žiadam, aby zvážili všetky návrhy tak, ako boli podané, a ak sú skutočne také, že zlepšujú znenie zákona, aby ich táto slávna snemovňa akceptovala, aby sa stali súčasťou dobrého zákona. Toľko úvodom môjho vystúpenia.

    Mám jeden pozmeňovací návrh, ktorý vychádza v podstate z potrieb obrany a bezpečnosti, teda toho výboru, ktorý reprezentujem. Dám ho písomne a je nasledovný: V § 6 pridať odsek 3 tohto znenia: "Ustanovenie v odseku 1 sa nevzťahuje na letectvo počas letovej prevádzky a na medzinárodné aktivity ozbrojených zborov."

    Vysvetlím to. Jednoducho z hľadiska letovej prevádzky je nutné, aby sa komunikácia viedla v anglickom jazyku, a keď naše vojenské jednotky budú v multietnických, v multinacionálnych zboroch, treba zvážiť aj túto situáciu. Myslím si, že tento návrh nijakým spôsobom neohrozí konzistenciu tohto zákona. Je jeho zlepšením.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. V rozprave vystúpi pán poslanec Mikloško a pripraví sa pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    článok 6 prvej hlavy slovenskej ústavy hovorí: "Na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk." Je teda samozrejmé, že následne sa očakáva prijatie zákona, ktorý rozvinie do väčších detailov túto jednu vetu z ústavy.

    Návrh zákona o štátnom jazyku pripravila úzka skupina ľudí bez toho, aby sa poradila priamo s kompetentnými odborníkmi z jazykovednej a iných oblastí, a pripravila ho nedobre. Svedčí o tom obrovské množstvo pozmeňovacích návrhov, ktoré sa k nemu stále pridávajú. Mal som možnosť vidieť vo výbore pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, keď ešte v záverečnej diskusii odborníci z jazykovedy robili pozmeňovacie návrhy, ktoré na mieste odôvodňovali a ktoré si poslanci vo výbore hneď osvojovali. Teraz na pléne spoločný spravodajca navrhol prijať en bloc 37 pozmeňovacích návrhov a sám podal 15 osobných nových pozmeňovacích návrhov, pričom zákon má dohromady 12 paragrafov.

    Problém, ktorý mal byť vecný a odborný tak, aby sa skutočne vytvorili podmienky na pestovanie kultúry slovenského jazyka, sa pre svoju nepripravenosť a odbornú nekompetentnosť začal tlačiť nepochopiteľne do roviny politickej. Problém sa politizuje až do takej miery, že vláda Slovenskej republiky poslala tento návrh zákona na posúdenie do Rady Európy a okolo stanoviska z Rady Európy sa vedú na rôznych úrovniach diskusie, ale musím povedať, že ja ako poslanec Národnej rady som dodnes odpoveď z Rady Európy nevidel. Tak načo ho tam potom posielali?

    Množstvo pozmeňovacích návrhov, ktoré už zazneli vo výboroch a ktoré zaznievajú tu, sa dotýka všetkých možných oblastí života. Dotknem sa len niektorých problémov.

    Dňa 6. novembra 1995 sa na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky zišli predstavitelia katolíckej cirkvi, evanjelickej cirkvi, reformovanej kresťanskej cirkvi a pravoslávnej cirkvi a v súvislosti s jazykovým zákonom dospeli k nasledovnému - tu mám zápis z toho zasadania, čítam len niektoré pasáže:

    Predstavitelia cirkví mali závažné výhrady k ustanoveniu § 1 ods. 2, kde navrhujú vypustiť druhú vetu: "Používanie týchto jazykov upravia osobitné predpisy." A potom, podľa názoru predstaviteľov cirkví, terajšia formulácia § 3 ods. 3 písm. c) je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a môže poškodiť dobré meno Slovenskej republiky v zahraničí. Boli prítomní evanjelický biskup Filo, katolícky biskup Dubovský, za reformovanú kresťanskú cirkev pán Gosz, ďalej pán Mészáros, za pravoslávnu cirkev pán Gerka, za ministerstvo kultúry pani Štefčeková, pán Mulík a pán Juráň. Osvojujem si tieto pripomienky a dávam ich ako pozmeňovacie návrhy. S týmto súvisí aj znenie § 8 odsek 4, ktorý znie: "Agenda zdravotníckych zariadení sa vedie v štátnom jazyku."

    Prosím najmä predstaviteľov vlády, aby čítali zákon presne a aby si boli vedomí, že podľa znenia zákona sa bude v praxi postupovať. Nie je náhodou, že lekárska prax i prax agendy cirkví sa vedie zväčša po latinsky, t. j. v mŕtvom jazyku. Latinčina ako mŕtvy jazyk vytvára bariéru pred možnou vulgarizáciou, chráni mnohé delikátne problémy, ktoré sa v cirkevnej praxi, a zvlášť v súdnej, vyskytujú, a chráni takto človeka a jeho dôstojnosť. Z tohto dôvodu navrhujem tiež spomínanú vetu § 8 v odseku 4 vypustiť.

    Zdá sa, že skutočne predstavitelia vlády nečítali tento zákon, pretože § 5 odsek 6 hovorí, že kultúrne a výchovnovzdelávacie podujatia sa uskutočňujú v štátnom jazyku, a podľa tohto paragrafu skutočne operní speváci, ktorí sú Slováci, budú musieť odteraz spievať všetky opery len po slovensky. Iný výklad tejto vety nie je možný. A teda Verdiho opery sa na Slovensku od Slovákov už po taliansky spievať nebudú.

    Prepáčte, ale pýtam sa, kto písal tento návrh a čo vie tento človek o kultúre. Podľa toho istého paragrafu, ktorý nemá iný výklad a nemá ani výnimku, všetky filmy v slovenských kinách budú musieť byť alebo dabované, alebo s titulkami. Keď nejaký majiteľ kina bude chcieť pre milovníkov francúzskeho jazyka premietať film len vo francúzštine, podľa tohto zákona mu ministerstvo kultúry môže namerať pokutu do výšky 1 milióna korún. Znovu sa pýtam, kto písal tento zákon a kam chce navrhovateľ týmto zákonom zaradiť Slovákov.

    V § 10 sa hovorí o pokutách - fyzickým osobám do 100 tisíc korún, právnickým osobám do milióna. Keby dnes žil Dominik Tatarka a experimentoval by svojím majstrovským jazykom, vydavateľ, ktorý by vydal jeho knihu (§ 5 odsek 4 hovorí o neperiodických publikáciách), alebo hlásateľ, ktorý by prípadne čítal jeho poviedku (§ 5 odsek 2), by mohol byť pokutovaný podľa znenia tohto zákona. Pokuty uvedené v § 10 naťahujú na tvorbu slovenského jazyka oceľovú škrupinu. Ten, kto bude chcieť používať nové výrazy, najprv si bude musieť ísť pýtať povolenie na ministerstvo kultúry, teda výsledok bude ten, že nikam nepôjde a použije radšej bežné výrazy. Takto znie znenie zákona a zákon treba dodržiavať.

    Na záver sa chcem dotknúť ešte jedného problému, ktorý je v návrhu tohto zákona len na okraji. V § 1 ods. 3 sa hovorí: "Zákon neupravuje používanie jazykov národnostných menšín. Používanie týchto jazykov upravujú osobitné predpisy." Súčasne sa však v § 12 ruší zákon Slovenskej národnej rady číslo 428/1990 Zb. o úradnom jazyku, ktorý sa dotýka používania jazyka menšín na zmiešanom území. Predseda vlády, ktorý podal návrh tohto zákona do parlamentu a ktorý ho aj podpísal, v rozhovore pre Sme povedal, že nevie o tom, že tam toto zrušovacie ustanovenie je, a ak tam je, treba o tom rokovať. Predseda vlády je dnes vo Francúzsku, a tak sa ho na to nemôžeme spýtať. Ale chcem povedať nasledovné:

    V roku 1989 po páde komunizmu sme sa vydali na cestu budovania demokratického štátu. Súčasťou takejto cesty je riešenie problému menšín v krajine. Patril som k tým, aj dnes patrím k tým ľuďom, aj v budúcnosti k nim budem patriť, ktorí riešenie problému menšín vidia v dialógu, v takom dialógu, ktorý prináša pokoj v krajine, ktorý je dlhotrvajúci a trvá roky, ba až desaťročia, a ktorý vytvára pre všetkých obyvateľov krajiny atmosféru, v ktorej sa každý cíti dobre a doma. Toto je cesta, ktorou sa uberá Kresťanskodemokratické hnutie, toto je overená cesta v krajinách demokracie.

    Vážené dámy a páni, dovoľte mi na záver povedať, že návrh tohto zákona je pripravený nekompetentne a zle. Odmietame preto, aby sa naše pripomienky k tejto neprofesionálnosti vysvetľovali politicky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Roman Kováč. S faktickou poznámkou predtým pán poslanec Brňák.

  • Ospravedlňujem sa, že budem reagovať, pretože som povedal, že nebudem reagovať v rámci tejto rozpravy na politické vystúpenia, ale nedá mi na to, čo ste povedali, pán poslanec Mikloško, nereagovať aspoň krátkou poznámkou. Tak ako ste vy a vaše hnutie v súvislosti s rozdelením federácie strašili Slovenskú republiku, že tu bude tiecť krv, že tu bude druhá Juhoslávia, tak ako strašíte v súčasnosti Európu, čo sa deje na území Slovenska, tak strašíte aj s vecami, ktoré vôbec tento zákon neobsahuje.

    Ďakujem.

  • Ešte má faktickú poznámku pán poslanec Mikloško.

  • Pán poslanec Brňák, my nikoho nestrašíme. My sme vari jediná strana, ktorá ma svoju jasnú líniu, nemení svoje názory, nemeníme stranícke tričká a najmä si nedáme od bývalých komunistov a internacionalistov vnucovať nejaký národný pohľad, od týchto ľudí, ktorí doteraz obhajovali internacionálne pozície. Títo nás teraz nebudú učiť národnému cíteniu.

  • Ešte má faktickú poznámku pán poslanec Cuper, ale prosím pánov poslancov, panie poslankyne, ktorí ste prihlásení do rozpravy, využite faktické poznámky v rámci rozpravy. Nech sa páči.

  • Pán poslanec Mikloško a pani poslankyňa Gbúrová, tolerancia znamená rovnicu, pochopenie obidvoch strán. To, čo tu predviedol pán Pásztor vo svojom vystúpení, keď nás dourážal hneď na úvod ako národ, nebolo ani tolerantné, ani znášanlivé. To je po prvé.

    Po druhé - vy práve cez tie internacionalistické organizácie, v tomto prípade nie vy, ale DÚ a zrejme aj niektorá ľavicová strana v tomto parlamente, ste si objednali politický nátlak na tento parlament práve v európskych inštitúciách. Tak o čom tu hovoríte?

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády,

    dovoľte, aby som úvodom povedal, že oceňujem snahu predkladateľov zákona o to, aby predložili zákon o štátnom jazyku, aj keď to ústava neukladá. Napriek tomu si myslím, že je to dobrý krok a treba ho privítať. Rovnako dobrým krokom a rovnako by som privítal aj naplnenie článku 6 odseku 2, to znamená upraviť zákonom, jedným zákonom, nie sústavou zákonov, používanie jazykov národnostných menšín. Myslím, že množstvo treníc by sa odstránilo a takto by sme dali dôkaz o svojom právnom a kultúrnom vedomí.

    Pán predseda, oznamujem, že budem hovoriť v mene klubu.

  • Dovoľte, aby som nepolitizoval, ale aby som prešiel priamo k pozmeňovacím návrhom, ktoré podľa môjho názoru môžu tento zákon spresniť, zlepšiť a odstrániť nedostatky, ktoré vznikli najmä tým, že zákon bol pripravovaný veľmi rýchle a nedodržala sa ani dostatočne dlhá lehota, aby ho poslanci mohli prerokovať.

    Všímame si, že množstvo pozmeňovacích návrhov vzniklo z výborov. Určite by ich bolo podstatne viac, keby sme mali viac času na jeho preštudovanie. Ja si dokonca myslím, že veľkú pravdu povedal predkladateľ zákona pán riaditeľ Ferko v našom výbore, keď hovoril, že tento zákon pripravili skôr teoretici a jeho praktická aplikácia a ťažkosti s ňou sa vlastne vyplavujú na povrch až pri rokovaní s poslancami. Každý predstavujeme určitú časť populácie, určitú odbornosť, a všímame si, ako ten zákon pôsobí na nás.

    Dovoľte teda, aby som prešiel k jednotlivým pozmeňovacím návrhom a vysvetlil, prečo ich podávam.

    V § 1 ods. 1 navrhujem, aby tento odsek znel: "Štátnym jazykom na území Slovenskej republiky je slovenský jazyk." Teda vypustiť tú časť "v kodifikovanej podobe spisovnej slovenčiny". Dovoľte vysvetlenie. Prvé, ktoré môžeme, ale nemusíme brať do úvahy, je to, že takto to stanovuje Ústava Slovenskej republiky. Ak by tu bolo ďalšie spresnenie, bolo by to nad rámec ústavy a ústava v tomto bode nedáva zmocnenie upraviť to zákonom. Ale to je len vec, ktorá sa týka právneho vysvetlenia, myslím si, že tam by sme mohli akceptovať aj takúto formu. Ale dovoľte druhé. Ak si porovnáte znenie § 5 ods. 6, kde sa hovorí, že kultúrne a výchovno-vzdelávacie podujatia sa uskutočňujú v štátnom jazyku, a ak si preložím, že štátny jazyk je slovenský jazyk v kodifikovanej podobe spisovnej slovenčiny, tak toto ustanovenie vlastne znie: "Kultúrne a výchovno-vzdelávacie podujatia sa uskutočňujú v kodifikovanej podobe spisovnej slovenčiny."

    Vážené dámy a páni, pojem slovenský národný jazyk zahŕňa v sebe množstvo podmnožín, množstvo častí. Tá najväčšia časť je, pochopiteľne, spisovná slovenčina, ale existujú tam ďalšie časti, a to nárečia, slangy, argoty a ďalšie veci, ktoré patria do sústavy slovenského jazyka. Teda chcem len povedať, že sme boli vo výbore mylne informovaní, že kodifikovaná podoba spisovnej slovenčiny tak, ako ma presvedčoval pán riaditeľ Ferko, je aj latinský, aj grécky jazyk, aj turečtina i arménčina. Nie je to jednoducho pravda. Kodifikovaná podoba spisovnej slovenčiny je tá časť slovenského jazyka, ktorú doteraz jazykovedci uzákonili, stanovili jej predpis a stanovili slovník, ktorý sa používa. To je kodifikovaná forma.

    Keďže som si vedomý toho, že niektoré tieto ustanovenia vyžadujú, aby sa predsa len pracovalo v kodifikovanej forme, to znamená, aby sme sa vyjadrovali spisovným slovenským jazykom, alebo aby sme zákony písali v spisovnom jazyku - prepáčte mi teraz jednu impertinentnú poznámku, ani tento návrh zákona nie je napísaný v spisovnom jazyku, to ste si asi uvedomili, najmä tí, ktorí poznáte slovenský jazyk -, ale aby sme skutočne všetci používali v týchto aktivitách spisovný jazyk, navrhujem, aby do § 11 bol zavedený odsek 3 v nasledovnom znení: "v § 2 ods. 1 písm. a), b), v § 3 ods. 1, 2, 3, písm. a), c), d), e), v § 4, v § 5 ods. 4 a 7, v § 6 ods. 2 a v § 8 ods. 1, 2, 3, 4, 5 sa štátnym jazykom rozumie slovenský jazyk v jeho kodifikovanej forme." Tým sa zabezpečí, že tam, kde je potrebné používať spisovný jazyk, bude sa používať spisovný jazyk, a tam, kde použijeme ktorúkoľvek časť slovenského jazyka, ako napríklad nárečia, je možné používať aj nárečia.

    Vážené dámy, páni, ak by sme toto neprijali, tak, prepáčte teraz za ostrý výraz, tento zákon bude protislovenský, pretože národnostným menšinám dovoľujeme na ich kultúrnych podujatiach použiť ich materinský jazyk, ale Záhorákom to nedovolíme, Spišiakom to nedovolíme, Šarišanom to nedovolíme. Som presvedčený, že takto to ani zákonodarca nemyslel a myslím si, že takéto znenie by mohlo tento zákon upraviť v pozitívnom slova zmysle. To je k § 1 ods. 1.

    Súčasne mi dovoľte ešte všeobecnú poznámku. Zákon používa všade výraz "národnostná menšina" a tým sa dostáva do nesúladu s ústavou, pretože naša ústava hovorí o právach národnostných menšín a etnických skupín. Teda ďalší legislatívny návrh je, aby sa všade za slová "národnostných menšín" v zmysle ústavy doplnili slová "etnických skupín".

    Ďalší pozmeňovací návrh sa týka § 2 ods. 2. Keďže v odseku 3 sa hovorí o zákonitostiach slovenského jazyka, navrhujem, aby odsek 2 znel: "Kodifikovanú podobu a zákonitosti štátneho jazyka vyhlasuje ministerstvo kultúry." To znamená, aby sa tieto zákonitosti dostali aj do pravidiel, ktoré vyhlási ministerstvo kultúry.

    Dovoľte, aby som prešiel k ďalšiemu, a to je otázka § 3 ods. 1. Tu boli navrhnuté určité zmeny, ale stále tam ostalo preukázanie primeranej znalosti štátneho jazyka. Myslím, že slovosled sa navrhuje zmeniť, je to dobrá pripomienka a treba ju akceptovať. Ale teraz pozor: "slovom i písmom je podmienkou prijatia do pracovného pomeru". Vážené dámy, vážení páni, chcem len povedať, že napríklad Mestský úrad v Petržalke alebo kdekoľvek inde, aby som zvolil iné mesto, v Michalovciach, nemôže prijať hluchonemého záhradníka, lebo pracuje vo verejnoprávnom orgáne, v mestskom úrade. Preto navrhujem doplnenie textu: "Znalosť štátneho jazyka slovom i písmom je podmienkou prijatia do pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu v určených pracovných kategóriách." To znamená, že štátny orgán vydá zoznam tých činností, kde sa vyžaduje táto znalosť slovom i písmom, a u ostatných sa vyžadovať nebude. Takže to je ďalší návrh.

    Rovnako § 3 ods. 2. Zase by som bol rád, keby sme ho dali do súladu s ústavou. V poslednej vete je napísané "vykonávajú všetky úradné úkony", ale tento pojem ústava nepozná. Preto navrhujem znenie "v úradnom styku používajú štátny jazyk" a nie "vykonávajú úradné úkony", pretože ústava hovorí o úradnom styku a používaní štátneho jazyka. Toto je znenie ústavy. Myslím si, že by sme toto mohli tiež prijať.

    Teraz sa nebudem zmieňovať o výhradách, ktoré - zdá sa - sú nepriestrelné. Napriek tomu mi dovoľte, aby som ich uviedol.

    Uskutočňovanie rokovania verejnoprávnych orgánov - už som tam nedal spisovný jazyk, pretože si myslím, že mnohí páni poslanci, vrátane pánov podpredsedov, by si mohli zabezpečiť predplatné, ale myslím si, že takéto tvrdé postavenie je skutočne v rozpore a je obmedzením slobody, osobnej slobody občana tak, ako ju definuje naša ústava. Rovnako odsek 5 je v rozpore s článkom ústavy.

    Dovoľte mi však, aby som sa pristavil pri článku VII. Vážené dámy a páni, nikto nám nepovedal, ani predkladateľ pán minister, že tento zákon je vlastne nepriamou novelou mnohých ďalších zákonov, a možno sme si to neuvedomili ani my. A táto nepriama novela môže byť možno pre nás aj nepríjemná, keď si všimnete text: "Ovládanie štátneho jazyka je pre cudzinca podmienkou nadobudnutia štátneho občianstva Slovenskej republiky." Chcem povedať, že toto upravuje zákon 40 z roku 1993, a dovoľte mi citovať: "Štátne občianstvo Slovenskej republiky možno udeliť na žiadosť osobe, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a ktorá má nepretržitý trvalý pobyt na území Slovenskej republiky aspoň 5 rokov a ovláda slovenský jazyk." Teda je to aj v tomto zákone napísané. Nehovorí sa o štátnom jazyku, ale o slovenskom. Znovu by som upozornil na ten rozpor, ktorý tu je.

    Ale pozor, tu sa hovorí: "Bez ohľadu na splnenie podmienok uvedených v odseku 1 možno udeliť štátne občianstvo Slovenskej republiky žiadateľovi, ktorý uzavrel manželstvo so štátnym občanom Slovenskej republiky, alebo z dôvodov hodných osobitného zreteľa, najmä ak ide o osobu, ktorá sa významne zaslúžila o prínos pre Slovenskú republiku v oblasti ekonomickej, vedeckej, kultúrnej a technickej." Keďže platí, že neskôr prijatý zákon má prednosť pred skôr prijatým zákonom, ak sa hovorí o tej istej veci, zbavili by sme možnosti človeka, ktorý sa prižení a neovláda slovenský jazyk, aby sa stal slovenským občanom, ale zbavili by sme sa aj možnosti zaslúžilým vedeckým pracovníkom, kultúrnym, politickým pracovníkom udeliť občianstvo Slovenskej republiky, ak neovládajú slovenský jazyk. Myslím si, že to asi nikto z nás nechce.

    Všetci máte v dobrej pamäti Karla Kryla. On bol občanom Slovenskej republiky, a po slovensky nevedel. A myslím si, že sme boli radi, že prijal občianstvo Slovenskej republiky Petr Uhl, teraz mi radí pani poslankyňa, je viac takýchto ľudí. Som za to, aby sme článok VII vypustili zo zákona, pretože on je riešený zákonom číslo 40/1993 a je zbytočné ho upravovať k horšiemu, to znamená zbaviť možnosti významných predstaviteľov, aby získali občianstvo Slovenskej republiky len preto, že neovládajú slovenský jazyk.

    Ak dovolíte, v § 4 sa prihováram za pozmeňovací návrh, ktorý predložil pán spoločný spravodajca. Myslím, že pripomienky, ktoré sme mali predovšetkým z hľadiska výučby na vysokých školách, tento pozmeňovací návrh rieši a myslím si, že ho rieši veľmi vhodnou formou. Rovnako som za to, aby sa vypustil odsek 5.

    Dovoľte, aby som sa pristavil pri § 5, a to, že vysielanie v rozhlase a v televízii na celom území Slovenskej republiky sa uskutočňuje v štátnom jazyku. Skutočne tu chcem ponechať štátny jazyk, to znamená, že sa bude vysielať v slovenskom jazyku a takto si zabezpečíme, že Radošinské naivné divadlo môže vystupovať v rozhlase či v televízii, že v rozhlase sa môžu čítať knižky Štefana Moravčíka písané v záhoráčtine, že budeme môcť dokonca vidieť aj Krónera ako záhorácky hovorí vo svojich očarujúcich filmoch. Ale dovoľte teraz pozmeňovacie návrhy.

    Privrávam sa za to, aby sme vypustili odseky 2 a 3 ako nadbytočné. Vážení, my v odseku 1 hovoríme, že vysielanie v rozhlase a televízii sa na celom území Slovenskej republiky uskutočňuje v štátnom jazyku a potom tvrdíme, že moderátori a redaktori televízneho vysielania sú povinní používať vo vysielaní štátny jazyk. Tak ak raz hovoríme, že televízia musí vysielať v štátnom jazyku, to by sme tu museli vymenovať všetkých: hlásatelia, moderátori, herci atď. To je nezmyselný paragraf a navrhujem ho vypustiť. Rovnako ak je na Slovensku povinné vysielanie v rozhlase a televízii v štátnom jazyku, prečo tu vynímame z toho ešte raz vysielanie regionálnych alebo lokálnych televíznych staníc? Veď tieto tiež vysielajú na území Slovenskej republiky, tiež sú kryté odsekom 1. To znamená, že navrhujem vypustiť odseky 2 a 3.

    Ďalšia zmena, ak dovolíte, navrhujem vypustiť text "skladajúce sa z audiovizuálnych diel a ostatných zvukovoobrazových záznamov". Vážené dámy a páni, televízia je audiovizuálne médium. Ona nemôže vysielať nič iné len audiovizuálny program. Aj keď má na obrazovke monoskop a k tomu je hudba, je to audiovízia. A to sa zosmiešnime pred celým svetom, keď si budeme predstavovať, že televízia je niečo iné ako audiovízia. To znamená, že tieto texty navrhujem vypustiť ako smiešne a nepatriace do tohto zákona.

    Dovoľte pristaviť sa pri odseku 4. Opäť upozorňujem, že podľa názoru našich expertov tento článok je v rozpore s článkom 26 ústavy. Zastavím sa na chvíľu pri kultúrnych a výchovno-vzdelávacích podujatiach, ktoré sa majú uskutočňovať v štátnom jazyku. Myslím si, že po úprave, ktorú navrhol pán spoločný spravodajca, že hudobné diela s pôvodnými textami môžu byť súčasťou kultúrnych a výchovno-vzdelávacích podujatí, vyriešime problém s Dvorského spievaním alebo naštudovaním niektorých opier v Slovenskom národnom divadle v taliančine. Ten sa týmto spôsobom vyrieši. Ďakujem pekne, že ho takto predložil.

    Bol tu spomenutý problém filmov, českých filmov, pretože skutočne táto časť ekvivalentu, to znamená "inak spĺňajúcich požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka", sa týka len televízie a rozhlasu. Navrhujem, aby sa obdobný alebo rovnaký text uplatnil aj v prípade odseku 6. To znamená: "Kultúrne a výchovno-vzdelávacie podujatia sa uskutočňujú v štátnom jazyku, alebo ak inak spĺňajú požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka." Tým sa vyhneme problému, aby sme, povedzme, Filipovského, ktorý očarujúcim spôsobom robil žandára zo Saint-Tropez, dabovali, alebo titulkovali. Neviem, ktorý herec by sa na toto odvážil, myslím, že je málo takých na Slovensku.

    O § 6, o používaní jazyka v ozbrojených silách hovoril už kolega. Rovnako o § 8 bude hovoriť kolega Černák. Dovoľte mi, teda, aby som sa pristavil pri paragrafe o pokutách.

    Vážené dámy a páni, som zásadne proti tomu, aby tento zákon obsahoval sankcie. Myslím si, že všetci dobre vieme pochopiť prečo. Budeme asi ojedinelá krajina v Európe a v kultúrnom svete, ktorá takéto tvrdé sankcie prijíma. Navyše, uvedomte si, že tieto sankcie z veľkej časti budú namierené proti občanom Slovenskej republiky - Slovákom, slovenskej národnosti, z veľkej časti. Teda ak to bolo mienené, že na miestnych zastupiteľstvách, kde sú po maďarsky hovoriaci spoluobčania, všetci členovia, tí musia hovoriť po slovensky na svojich zhromaždeniach, tak tieto pokuty sa potom míňajú účinkom.

    Teraz dovoľte, aby som vám predniesol niekoľko pokút, ktoré sa udeľujú v Slovenskej republike, a porovnajte si význam priestupku, ktorý vám budem čítať - aké sú tam pokuty, a porovnajte si ho s významom, ktorý sa prideľuje v tomto v zákone. Tak napríklad zákon 372/1990 Zb. o priestupkoch hovorí, že maximálna pokuta je do výšky 1000 korún, ak to nie je v tomto zákone ustanovené inak, a tam to skutočne ustanovené inak je, a budem čítať, čo sa za čo platí. Ak sa neoprávnene niekto vydáva za úradného činiteľa, dostane pokutu 3000 korún. Ak niekto úmyselne poskytne nepravdivú alebo neúplnú svedeckú výpoveď v správnom konaní, dostane pokutu 3000 korún. Chcem vás ubezpečiť, čo sa tu stane. Ak nepravdivo uvediem, že niekde sa porušil tento zákon, tak dostanem pokutu 3000. Kým sa na to príde, dovtedy ten, kto porušil zákon, dostane pokutu do milióna. Neoprávnená reprodukcia zákonných peňazí sa trestá pokutou do výšky 5000 korún. A dovoľte vari to najvážnejšie: úmyselné poškodenie alebo zneužitie, alebo zneváženie štátnych symbolov - a my tu tvrdíme, že slovenský jazyk sa stáva štátnym symbolom - sa trestá pokutou do 3000 korún. Teda ten kto spáli verejne slovenskú zástavu, alebo poškodí znak Slovenskej republiky, dostane pokutu do 3000, ale ten kto nehovorí spisovným jazykom v určených oblastiach, až do milióna. Zvážte si tieto parametre.

  • Hľadal som nejaké ekvivalenty takýchto vysokých pokút. Samozrejme, nie je to úplný výpočet, pretože tých pokút je veľa. Ale dovoľte mi uviesť, čo sa trestá napríklad pokutou do výšky jedného milióna korún. Je to v zákone o dozore nad jadrovou bezpečnosťou, kde pokuta do výšky jedného milióna korún sa dáva za ohrozenie alebo porušenie jadrovej bezpečnosti. Vážení páni, ak niekto ohrozí jadrovú bezpečnosť v Jadrovej elektrárni Jaslovské Bohunice, a tým uvedie do stavu ohrozenia značnú časť tejto populácie, dostane rovnakú pokutu, rovnakej výšky ako človek, ktorý zle hovorí po slovensky, alebo nepoužíva slovenčinu tam, kde ju určuje zákon. Tým nechcem povedať, že tento zákon nebol vari uvážený, ale predkladatelia si mohli dať tú námahu, aby porovnali, ako je to v iných zákonoch. Dokonca chápem aj pripomienku, ktorá bola k tomu, aby sa tá pokuta u fyzických osôb zvýšila zo 100 tisíc na jeden milión. Vysvetľuje mi to odsek 5, že tieto pokuty sú príjmom Štátneho fondu Pro Slovakia. Tento fond je prázdny, resp. nie je dostatočne naplnený. Napriek tomu, vážení páni poslanci, dal som vám niekoľko príkladov, ako to v skutočnosti v našom zákonodarstve je, a žiadam vás, aby ste zvážili ustavenie odseku 10. A ak o ňom chcete rozhodnúť, zvážte výšky, ktoré sú tu navrhnuté.

    Navyše odsek 10 má ešte jedno slabé miesto. Pri určení pokuty prihliada ministerstvo kultúry na závažnosť porušenia povinnosti. Dúfam, že sa podarí v rámci spoločnej správy dať preč spôsobený následok. Ak sa na mňa nenahneváte, v tejto chvíli je občan vlastne uvedený do neistoty, pretože nevie, ktorý priestupok sa bude považovať za závažný, nevie, čo má spraviť, aby dostal pokutu milión, aký priestupok to musí byť, nevie, aký priestupok je, čo dá hodnotu, povedzme, 10 korún alebo 100 korún, alebo 1000 korún. To znamená, že by bolo namieste, aby bola predložená nejaká kvantifikácia, aby sme si to mohli porovnať. V tejto chvíli, ak sa na mňa nenahneváte, to považujem za priestor na obrovský voluntarizmus úradníkov ministerstva kultúry, ktorí o tom budú rozhodovať. Samozrejme, po predchádzajúcom uplatnení § 9 to znamená vyzvať na odstránenie nedostatkov atď. a, samozrejme, je to ďalší priestor na korupcie, pretože tento zákon je taký voľný vo výklade, že iste ten, kto bude mať dostať pokutu milión, povie, tak dobre, dajte mi pokutu pol milióna a štvrť milióna vám zaplatím, aj tak je to pre mňa lacnejšie. Ten úradník určite za štvrť milióna spraví tento ústupok.

    Ak dovolíte, dotknem sa už len posledného návrhu, ktorý by som rád predložil v súvislosti s § 11. Tento zákon určuje ministerstvu kultúry úlohu v § 2 ods. 2, že musí vyhlásiť kodifikovanú podobu a podľa môjho názoru aj zákonitosti štátneho jazyka, a keďže ministerstvo kultúry to zatiaľ tak neurobilo a zákon má vstúpiť do účinnosti od 1. 1. 1996, tak navrhujem § 11 ods. 4 v znení: "Ministerstvo kultúry vyhlási kodifikovanú podobu štátneho jazyka najneskôr ku dňu účinnosti zákona." Inak by zákon nemal podľa čoho postupovať, lebo nikto iný podľa tohto zákona nemôže vyhlásiť kodifikovanú formu, len ministerstvo kultúry. Iste ju teraz máme, myslím, že posledná bola v roku 1991, ak sa dobre pamätám, ale nie je vyhlásená ministerstvom kultúry. To znamená, že rád by som aj túto vec uviedol do súladu so zákonom.

    Ak dovolíte, pripojil by som sa k požiadavkám všetkých svojich kolegov, teraz budem skutočne hovoriť v mene poslaneckého klubu Demokratickej únie. Veľmi rád budem hlasovať za zákon o štátnom jazyku, ak bude v rozumnej forme. Predložil som vám niektoré návrhy, ktoré, myslím si, veľmi dobre zlepšia text tohto zákona. Budeme sa musieť každý vo svojom svedomí vyrovnať s tým, že v niektorých článkoch môže dôjsť minimálne k podozreniu porušenia ústavy. Samozrejme, rozhodnutie o tom môže povedať len Ústavný súd, ale každý z nás to musí nejakým spôsobom cítiť a každý z nás zjavne podľa toho bude hlasovať.

    Záverom mi dovoľte ešte jednu procedurálnu otázku alebo procedurálnu prosbu. Prosím, aby sme pred záverečným schvaľovaním dostali text tohto zákona v plnom znení. Upozorňujem na to, že skutočne tento zákon má chyby v slovenskom jazyku. Bolo by nesmiernym výsmechom pre túto Národnú radu, ak by sa zákon prijal v podobe, ktorá nezodpovedá spisovnej slovenčine, čo sa pri zaradení niektorých pozmeňovacích návrhov do textu, povedzme, niekde sa nepoužije čiarka, môže skutočne stať. Ak máme teda prijať zákon, ktorý má mať kultivovanú podobu a má reflektovať skutočne na kultúrne tradície slovenského jazyka, prosím, aby sme ho mohli prejsť všetci v úplnej forme a k hlasovaniu pristúpiť až potom.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, s faktickou poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Hrušovský.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, zrejme bude nasledovať obedňajšia prestávka. Mal by som na vás ešte pred touto obedňajšou prestávkou jednu prosbu. Pán predkladateľ, pán minister Hudec vo svojom slove povedal, že v rámci prípravy tohto návrhu zákona bol tento konzultovaný v Rade Európy a experti Rady Európy mali v rámci tohto pripomienkového konanie niektoré výhrady k predloženému návrhu znenia. Bolo vypracované písomné stanovisko. Napriek tomu, že sme sa vo výboroch pokúšali získať od predkladateľov toto písomné stanovisko, nebolo nám umožnené sa k nemu dostať.

    Chcel by som vás teda poprosiť, aby ste vyžiadali od predkladateľa písomné výhrady k predloženému návrhu, teda pripomienky Rady Európy, aby boli všetkým poslancom rozdané v rámci obedňajšej prestávky.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem prestávku do 13.15 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta, budeme po prestávke pokračovať v rokovaní 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Kamil Haťapka. Pripraví sa pán poslanec Smolec.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci,

    významný slovenský spisovateľ a publicista raz povedal: "Na počiatku bolo slovo a slovo bolo u Štúra." Slováci patria medzi tie národy, ktoré vedia presne kto, kedy a kde prijal rozhodnutia o podobe spisovného jazyka. Ľudovít Štúr v stredu 14. februára 1843 medzi 13.00 a 15.00 hodinou popoludní sa stretol v Evanjelickom lýceu v Bratislave s niekoľkými svojimi priateľmi a študentmi. Oboznámil ich so svojím rozhodnutím nepoužívať ďalej ako spisovný jazyk bernolákovčinu ani biblickú češtinu, ale povýšiť na spisovný jazyk stredoslovenčinu. Účastníci tejto historickej schôdze Ján Francisci Rimavský, Štúrov brat Samuel, Ľudovít Gáber Rovinský, Samuel Vozár a Ján Kalinčiak sa so Štúrovým rozhodnutím s radosťou stotožnili.

    Skôr ako sa o niekoľko mesiacov neskoršie stretli Štúr, Hurban a Hodža s Jánom Hollým ohľadne spisovnej slovenčiny, začali už niektorí účastníci schôdze písať básne v stredoslovenčine. Cesta k dnešnej podobe spisovného jazyka bola ešte dlhá a namáhavá, avšak dátum 14. februára 1843 má svoje nezastupiteľné miesto.

    Štúrovo úsilie o nový spisovný jazyk, ktorý by bol zrozumiteľný pre ľudí zo všetkých kútov Slovenska, nebolo výlučne úsilím len o jazyk. Toto úsilie bolo zároveň úsilím a zápasom o národnú integritu Slovákov, ktorá bez pevného spojovacieho článku, akým je spisovný jazyk, by ostala len vo fiktívnej rovine. Národná integrita vždy bola a je jedným zo základných predpokladov získania a udržania národnej suverenity.

    Od 14. februára 1843, dňa rozhodnutia o spisovnej slovenčine, vedie pre Štúra zákonite a nevyhnutne priama cesta k 19. septembru 1848. Vtedy Ľudovít Štúr v mene Slovenskej národnej rady, prvého výkonného a zákonodarného orgánu Slovákov, v deň jej ustanovenia na Slovensku vypovedal poslušnosť maďarským úradom, vyhlásil slovenský odboj a slovenskú samostatnosť. Štúr a jeho druhovia určite netušili, že za štátnu a jazykovú suverenitu bude potrebné na Slovensku ťažko a tvrdo zápasiť ešte o 150 rokov. Ťažko by uverili, ako sa k základným hodnotám platným pre každý národ, za ktoré oni boli ochotní riskovať život, dnes za nepomerne priaznivejších okolností postavia niektoré politické sily a ich predstavitelia na Slovensku. Určite by si nevedeli predstaviť, čomu bude vystavená o jeden a pol storočia politická strana, ktorá bude chcieť realizovať a zavŕšiť ich myšlienky a zámery o štátnej a jazykovej suverenite Slovákov.

    Slovenská národná strana, ktorá na budúci rok oslávi 125. výročie svojho založenia, sa od svojho vzniku usilovala o rovnoprávne postavenie Slovákov medzi ostatnými národmi Európy. Prijatie zákona o štátnom jazyku vníma Slovenská národná strana ako výraz suverenity Slovákov a Slovenskej republiky. Bez suverenity niet rovnoprávnosti. Zároveň prijatie tohto zákona považuje Slovenská národná strana za prejav vďačnosti a splatenie dlhu voči tým, ktorí od čias Bernoláka presadzovali také postavenie nášho spisovného jazyka, aby mohol plniť všetky funkcie pre náš národ potrebné. So spomienkou na Antona Bernoláka, Ľudovíta Štúra, Andreja Hlinku a Martinu Rázusa vás, slovenských poslancov, žiadam o podporu a odhlasovanie zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky. Končím Štúrovým: "Naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí."

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Haťapkovi. Ďalej vystúpi pán poslanec Smolec a pripraví sa pán poslanec Kunc.

  • Vážený pán predseda, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci,

    pápež Hadrián II. položil už v roku 868 slovienske liturgické knihy na oltár v chráme Fatné. Povýšil slovienčinu na liturgický jazyk a pripojil ho k trom existujúcim - hebrejčine, gréčtine a latinčine. Mali sme teda svoju gramatiku, literatúru, preklady, liturgiu v materinskom jazyku skôr ako Francúzi, Nemci, Angličania. Asi aj preto sme si vždy tvrdo obhajovali najdôležitejší, najvzácnejší koreň našej národnej identity - slovenskú reč. Existovali, pravdaže, aj ničitelia a likvidátori našej krásnej slovenčiny. Jedným z nich bol zvolenský podžupan Grünwald. Navrhoval, ako sa v maďarských školách majú likvidovať Slováci. Maďarská škola sa podľa neho mala podobať stroju. Na jednej strane sa do neho mali vkladať slovenské deti a na druhej strane mali vychádzať z toho stroja Maďari. Takto sa vlastne asimilovali Slováci, takto sa stratilo 400 tisíc Slovákov v Maďarsku. Vážení, žiaľbohu, takéto stroje ešte existujú na južnom Slovensku.

    Jazykový zákon preto treba schváliť, lebo bude chrániť štátotvornú väčšinu na južnom Slovensku. Jazyk väčšinového národa je dominantný aj v iných krajinách. Povinnosťou štátotvorného národa je správať sa štátotvorne. V nijakom prípade sa nesmie pripustiť, aby sa, nedajbože, slovenčina u nás vyučovala ako cudzí jazyk, veď je to úplne neprípustné, aby sme sa doma cítili ako cudzí.

    Predstavitelia menšín nám aj na tejto pôde predviedli niekoľko lekcií z demokracie. Napríklad v takom zmysle, že návrh jazykového zákona označili dokonca za fašistický. Veľmi často nás poučovali, aby sme si zobrali príklad z americkej demokracie, kde sa chodia v pravidelných intervaloch na nás sťažovať a iste iniciujú proti nám aj tie demarše, ktoré prichádzajú. Menšinoví vodcovia, či skôr zvodcovia si však nevšimli, že aj v kongrese USA sa chystajú prerokovať zákon, podľa ktorého bude angličtina univerzálnym úradným a vyučovacím jazykom. Navrhujú zrušiť dvojjazyčné vyučovanie na základných a stredných školách. Citujem: "Ak si želáme, aby všetky naše deti mali v živote rovnaké šance, tak školské programy v iných jazykoch musia skončiť." Je to citát republikánskeho kongresmana Dola. "Angličtina musí byť navždy uznaná ako oficiálny jazyk."

    Chcem pripomenúť, že v USA je angličtina cudzím jazykom pre viac ako 32 miliónov občanov. Až 17 miliónov ľudí, pre ktorých je španielčina materinským jazykom, prestane pre nich byť jazykom, ktorým sa dorozumievali v Spojených štátoch.

    Mnohojazyčnosť je pre Američanov drahá, zvyšuje náklady, spomaľuje integráciu. Aj samotný prezident Clinton dokonca v tejto súvislosti vyhlásil, že angličtina je prvý nástroj amerického hospodárstva a prosperity. V USA teda idú likvidovať dvojjazyčnú výchovu. Nemali by naši páni kolegovia z Maďarskej koalície iniciovať demarš proti Kongresu USA?

    Chcem z tejto tribúny vyhlásiť, že budem hlasovať za zákon o štátnom jazyku. Poprosili ma o to tri skupiny občanov: Horehronci, ktorí medzi prvými do Národnej rady priniesli petičné hárky s podpismi a výzvou schváliť tento zákon, o podporu tohto zákona ma požiadali zvolení funkcionári Združenia slovenských novinárov, ktorí reprezentujú 900 novinárov, a tretia skupina občanov, na ktorých sa chcem odvolať, sú matičiari, ľudia, ktorí za slovenskú zvrchovanosť, ale aj za uzákonenie slovenského jazyka bojovali najstatočnejšie. Žiadali, prosili, kľačali, modlili sa, hladovali. Mnohí teraz stoja pri budove a čakajú, ako sa skončí hlasovanie.

    Na záver musím reagovať na pána Šimku z KDH, ktorý nás kritizoval za uplakanosť a obavu z ohrozenia slovenskej štátnosti. Možno to s tou obavou trošku preháňame, ale obavu z ohrozenia slovenského národa vyslovil v septembri aj svätý muž, otec kardinál Korec na Valnom zhromaždení Matice Slovenskej v Rimavskej Sobote. Doslova povedal, že slovenský národ treba brániť a chrániť od koreňa, predovšetkým jeho ľudské, kresťanské a národné hodnoty. Nesmieme sa podľa neho vydať napospas silám zla, musíme sa postaviť proti importu beznádeje, mravného rozkladu, ktorý nectí ženu, matku, rodinu a nakoniec ani národ.

    Ako sme boli dnes svedkami, poslali nám aj dnes, alebo vo štvrtok nám pošlú demarš k jazykovému zákonu. V týchto demaršoch nás poúčajú, ako sa máme správať, čo sa máme od Európy učiť a v čom sa jej máme prispôsobiť. My sa od Európy máme nielen čo učiť, ale jej máme aj čo ponúkať. V úvode som spomenul, čo urobil pre Slovákov pápež Hadrián II. V závere vás chcem oboznámiť, čo o Slovensku povedal pápež Ján Pavol II. dva dni po skončení jeho návštevy na Slovensku. Citujem: "Slovensko európsky život obohacuje svojou kultúrnou identitou a vôľou budovať vlastné a európske dedičstvo." Koniec citátu. Páni z opozície, počuli ste dobre. Svätý otec nás chváli za našu vôľu budovať vlastné dedičstvo. Slovenský jazyk je naším najvzácnejším dedičstvom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Faktická poznámka - pán poslanec Mikloško.

  • Rád by som povedal pánu poslancovi Smolcovi, že mám tu výpis hlasovania z 25. 10. 1990. Zákon, ktorý pred chvíľou nazval hanebným, jednak podpísal terajší predseda vlády Vladimír Mečiar spolu so mnou, tzv. jazykový zákon z roku 1990, a z týchto poslancov hlasovali za neho pán Hofbauer, pani Keltošová, pán Oberhauser a ďalší.

  • Ďakujem. Pán spravodajca chce faktickú poznámku. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Čakal som, že pán Mikloško s tým vyjde, samozrejme, ale nie som ani ja nepripravený. Samozrejme, že tam boli rôzni ľudia, ale chvála Pánu Bohu a zdravému rozumu sa niektorí spamätali. Na rozdiel od pána Mikloška.

  • Pán poslanec Kunc, nech sa páči. Ďalej sa pripraví pán poslanec Lysák.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, milé panie kolegyne, vážení páni kolegovia, vážení hostia,

    som obdivovateľom Ľudovíta Štúra ako poslanca, ako politika i ako tvorcu spisovnej, teda vedecky kodifikovanej slovenčiny. Obdivujem ho ako jasnozrivého metodika pre jeho dôkladný prístup pri uskutočňovaní cieľov. Na pohľad romantik, v skutočnosti tvrdý realista a pragmatik, najprv vypracoval a potom uskutočňoval pre slovenský národ jediný možný sociálno-kultúrny a národno-politický program, bez ktorých by bol až neľudsky utláčaný a kruto pomaďarčovaný národ určite zanikol. Niet pochybností o tom, že kodifikácia a zavedenie spisovnej slovenčiny bolo vlastne stredobodom oboch programov a ich oporou.

    Ujatie sa spisovnej slovenčiny, pri ktorom, ako vieme, hlavnú úlohu odohrali v roku 1845 založené Národné noviny s literárnou prílohou Orol Tatranský a literárna tvorba Štúrovcov presvedčili Ľudovíta Štúra o tom, že národ nezahynul, ale žije, no kým nezíska národnú slobodu, bude vždy v ohrození. Tak sa zrodil národno-politický program vlastne na podnet národného jazyka - slovenčiny a odvtedy slovenská politika ostala nerozlučne spojená so slovenčinou, ktorá sa takto stala najvyšším politikumom života slovenského národa na celých nasledujúcich 150 rokov.

    Prečo táto reč? Preto, že aj ustanovenie článku 6 Ústavy Slovenskej republiky vyjadruje tento práve historický aspekt prežitia slovenského národa a jeho rozvoja až do chvíle, keď mohol vyhlásiť svoje prirodzené právo na zvrchovanosť a uplatniť svoju spôsobilosť vytvoriť vlastný nezávislý štát. Až tu v nezávislom štáte vlastne vrcholí historický vývin a naplno sa prejavuje dôležitosť a význam jazyka ako hlavného identifikačného znaku štátotvorného národa tým, že sa stáva štátnym jazykom, a teda i znakom štátnosti. Práve tak, ako to historicky prebiehalo vo všetkých ostatných štátoch, ktoré taktiež majú svoje štátne jazyky, čo im žiaden občan a tobôž žiaden iný štát ani národ nezazlieva a nijako sa im do toho nemieša.

    Vari môže rozumne jestvovať a účinne pôsobiť štát, ktorý by nemal taký dorozumievací prostriedok, čo používajú všetci občania v záujme toho, aby mohli byť aktívnymi účastníkmi nevyhnutného informačného styku a procesu? Isteže nie. A preto žiaden štát nestrpí, aby mu niekto zasahoval, alebo kládol prekážky pri usporiadaní tejto výsostne vnútroštátnej záležitosti a tým sťažoval zabezpečenie úplného a účinného informačného toku. Toto právo má teda aj tento štát.

    Chápem, panie a páni, ak sa niekomu nepáči a nevie sa preniesť cez to, že štátnym jazykom sa stáva práve jazyk kedysi krajne zaznávaného a štatisticky i fakticky zatajovaného národa, ktorý najmä niektorí príslušníci nadradeného, tzv. panského národa nazývali aj psím jazykom, či psím brechotom. Nielenže ako štátny občan krajiny potrebuje sám týmto jazykom hovoriť vo svojom záujme, ale musí strpieť aj to, že je jazykom vyučovaným i vyučovacím, rovným všetkým kultúrnym jazykom sveta, a to len a len preto, aby v ňom vo vlastnom záujme všetci komunikovali vskutku, zdôrazňujem, nie ako rovnoprávni občania, pretože takými sú zo zákona už od svojho narodenia, ale ako rovní všetkým iným občanom štátu vo všetkom, bez ohľadu na národnosť.

    Pre tento prirodzený, ale veľký cieľ, na splnenie ktorého vytvára každému svojmu občanovi náš štát všetky potrebné predpoklady, sa nežiada nič viac než vo všetkých štátoch na svete, a čo nie je pre normálneho človeka nič mimoriadne, totiž naučiť sa ovládať štátny jazyk slovom i písmom.

    Panie a páni, žiaľ, musím konštatovať po doterajšej masmediálnej, denníkovej, novinovej, individuálno-publicistickej, a to aj zahraničnej delostreleckej zákopovej a mínometnej príprave, že rokovanie o tomto návrhu zákona už po mnohý raz obnažuje jeden z ťažkých pretrvávajúcich problémov nášho parlamentu. Totiž kladie otázku, či naozaj a vážne chceme upevňovať a rozvíjať štát, ktorého sme parlamentom, alebo sa na jeho parlament len hráme s kozmopolitickým a svetoobčianskym úškrnom v tom zmysle, že sme si predstavovali akýsi inakší, vybájený štát, a keďže tento taký nie je, nezaslúži si našu lojálnosť. Nuž možno v duchu máte pravdu, ale tu sú neúprosné reálie a, či sa nám to ľúbi, alebo nie, aj dnes budeme musieť na túto otázku odpovedať.

    Panie a páni, ja som sa nepostavil k tomuto rečníckemu pultu preto, aby som horlil, dnes už hovoríme lobboval, za prijatie vládou predloženého návrhu zákona o slovenčine ako o štátnom jazyku, veď by som sa musel hanbiť za takú Národnú radu Slovenskej republiky, čiže slovenský parlament, ktorý by takýto zákon neprijal. Skôr chcem vyznať, prečo sám budem za tento návrh hlasovať a prečo budem hrdý na to, že zákon prijmeme.

    Vznikom Slovenskej republiky ako zvrchovaného svojbytného štátu sa predsa nestala krivda nikomu, kto žije na jej území. Uskutočnila sa iba dejinná spravodlivosť vštepená do života ľudstva samotným Stvoriteľom.

    Slovenský národ ako najpočetnejšie etnikum, ktoré osídlilo túto krajinu pred 14. storočiami a rozvíjalo ju pri všetkej nepriazni histórie, uplatnil svoje prirodzené právo na zvrchovanosť ako subjekt vládnutia sebe samému a určovania svojho osudu ako rovný všetkým ostatným národom Európy a sveta. Národy sa predsa tak dohodli, potvrdili si to navzájom dodnes vydanými mnohými dokumentmi, ktoré nediktovala láska ani vzájomné sympatie, ale rozum a poznanie toho, že len tak sa môže ľudstvo rozvíjať a prežiť aj napriek problémom koexistencie veľkých a malých, silných a slabých, znášanlivých a neznášanlivých, pravda za predpokladu, že žiaden nebude utláčať a chcieť žiť na ťarchu toho druhého. Teda z dejín vyplynulo, že vznikol aj náš štát popri mnohých už jestvujúcich štátoch a z jeho existenčných potrieb vyplýva, že potrebuje všeobecný dorozumievací a informačný prostriedok v postavení štátneho jazyka.

    To čo návrh zákona vo svojich ustanoveniach obsahuje, je reálnou skutočnosťou a praxou vo všetkých zvrchovaných krajinách, štátoch na svete bez výnimky. Vedel by mi teda niekto vysvetliť, prečo to môže a má platiť pre všetky národy a ich krajiny na svete, ale pre Slovenskú republiku nie? Prijatie zákona o štátnom jazyku bude znamenať práve to, že aj v jazykovej praxi bude Slovenská republika rovná všetkým ostatným krajinám na svete. Preto stojím s pokojným svedomím za návrhom zákona a budem zaň hlasovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec. Ďalej je prihlásený pán poslanec Lysák a pripraví sa pán poslanec Hofbauer.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ctení hostia,

    prerokúvaný zákon je ten, na ktorý čakali generácie. A myslím, že naša vďaka patrí tým, čo ho pripravili. Tým skôr, že bol škandalizovaný od samého začiatku. Pritom tento zákon o štátnom jazyku má svoje plné opodstatnenie v Ústave Slovenskej republiky, v jej článku 6.1. Je vlastne realizáciou príslušnej časti ústavy, určuje význam, postavenie, používanie jazyka i možné postupy pri nedodržiavaní náležitostí pri jeho používaní. Aj tu sa ukázalo, že každý, kto je schopný a ochotný podporiť kultivované spolužitie u nás, v Slovenskej republike, tento zákon privíta.

    Vážení odporcovia zákona nielen z maďarských, ale aj z nemaďarských strán, veľmi ste sa zaľúbili do katastrofických scenárov. Zachutili vám tak, že ich schematicky opakujete do omrzenia a naozaj hrubo poškodzujete túto republiku. Žiaľ, musím konštatovať, že obsahom aj argumentmi sa podobajú textu, ktorý nám prečítal v úvode prerokovania tohto zákona podpredseda Národnej rady pán Húska.

    Nemôžem si pomôcť, ale ťažko je prijať také argumenty, aké zazneli vo výboroch, v médiách a zaznievajú aj tu. Už pri posudzovaní zásad na vypracovanie tohto zákona sa zdvíhali a stále zdvíhajú výhražné prsty voči nám tu, doma. Niektorí utekali ako zvyčajne žalovať do svojich centier za hranice. Komu to teda nahrávate, vážení páni, okrem svojich kresiel? Veď tým okrádate našich ľudí a v podstate aj vašich voličov, a nie hocijako. Dovolím si tvrdiť, že vaše v podstate nepodložené vyvolávanie napätia nás vychádza naozaj veľmi draho. Zahraniční investori v nejednom prípade vyčkávajú práve pre vaše avantúry, nie z obáv o spôsobilosť našich ľudí, alebo o spôsobilosť našich firiem. Trúfam si znovu zopakovať, že zdržanlivosť zahraničných investorov, ktorej príčinou sú neodôvodnené výmysly, nás pripravili a pripravujú o miliardy korún, ktoré mohli znamenať nové pracovné miesta. Tie miliardy sa možno umiestnili v susedných štátoch, kde opozícia je rovnako tvrdá, ale nie je deštruktívna, tak ako je v mnohých prípadoch u nás. Mohli sme mať naozaj viac prostriedkov na zdravotníctvo, na sociálne programy, na bytovú výstavbu, mladé rodiny atď.

    Samozrejme, nikto neočakáva plný súhlas so zákonom, ktorý prerokúvame, lebo popri tom, že dáva príležitosť na primerané osvojenie si štátneho jazyka všetkým občanom Slovenskej republiky, bude vyžadovať od predstaviteľov štátnych a verejných činiteľov ovládanie a používanie štátneho jazyka na celom území Slovenskej republiky. Samozrejme, len vo verejnom styku. A je prirodzené, že v prípade porušovania zákona sa uvažuje aj s možnosťou postihu tak, ako je to v iných demokratických štátoch, ktoré tu boli uvádzané v správe.

    Za dôležité, panie poslankyne a poslanci, pokladám to, že zákon nič neuberá na možnostiach používania jazyka národnostných menšín. Svedčí o tom aj skutočnosť, že okrem poslancov hovoriacich za maďarskú menšinu ostatní nemajú voči návrhu zásadné výhrady. Racionálne doplnky, ktoré tu zazneli, samozrejme, podporíme. Žiaľ, negatívny postup veľkých oponentov tohto zákona nie je uplatňovaný len v tomto prípade.

    Chcel by som kvôli časovej úspore vyjadriť, že súhlasím s úpravou názvu zákona tak, ako to tu bolo uvádzané, aj s ďalšími návrhmi, ktoré predniesol spoločný spravodajca pán Hornáček, vrátane niektorých racionálnych návrhov, ktoré mal pán Kováč aj niektorí ďalší.

    Na záver by som chcel pripomenúť najmä tým, ktorí neboli za vytvorenie samostatnej Slovenskej republiky, že národ nás sleduje pozorne a bude zvažovať, vážení, komu dá svoju dôveru. Určite nie tým, ktorí sa nezastanú jeho oprávnených nárokov, jeho nároku na štátny jazyk. Pamätajme na to teraz, podporme zákon, ktorý nikoho neohrozuje a ktorý môže pri dobrej vôli prospieť všetkým občanom Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hofbauer. Pripraví sa pani poslankyňa Kolesárová. Medzitým je faktická poznámka pána poslanca Dzurindu.

  • Pán predseda, nevychádzal som z úžasu, keď som počúval slová pána poslanca Lysáka, ktorý hovoril o tom, že zahraniční investori tu neprichádzajú kvôli činnosti opozície. Oni tu naozaj neprichádzajú, ale presne z opačného dôvodu. Neprichádzajú tu preto, že koalícia, počnúc parlamentnou nocou, rozpútala doslova bitku proti hlave tohto štátu, že na námestí kričali stúpenci HZDS, že radšej občiansku vojnu ako prezidenta Michala Kováča, že v poslednom období hovoríte o vyšetrovacích komisiách, ktoré by sa mali zaoberať vlastizradou pána prezidenta. Nechodia sem preto, že ľudia bijú novinárov na uliciach, že zbili bývalého šéfa Národnej rady Slovenskej republiky a pán premiér na Pasienkoch povedal, že asi ho chlapi chceli znásilniť, keď ho hodili na zem. Toto hovoril pán premiér Mečiar na Pasienkoch. A nechodia tu aj preto, že napríklad pán Rezeš na mítingu v Košiciach sa vyjadril tak, ako čítam, že opozícia potrebuje malú dierku do hlavy, aby konečne pochopila, kto chce Slovensku dobre. Milí priatelia, preto sem nechodí zahraničný kapitál.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Moric.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Zahraničný kapitál sem naozaj nechodí preto, že boli tu ministri, ktorí prehajdákali slovenské lietadlá, boli tu ministri, ktorí prehajdákali slovenské lode, boli tu ministri, ktorí sa nechali uplácať, sú tajne v rôznych firmách, napríklad vo firme DIGITAL, berú miliónové úplatky atď. atď. Takže aj pre toto sem nejde zahraničný kapitál, pretože nemá istotu, že peniaze, ktoré sa sem vložia, budú použité na to, na čo by mali byť použité. A to na základe minulých skúseností.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Lysák.

  • Ja si myslím, že pán kolega Dzurinda sám nemôže ako ekonóm veriť tomu, čo hovorí. Zahraničný kapitál je taká múdra šelma, ktorá je prichystaná a ktorá na Slovensko príde, len čo sa pominú všetky tie hrôzostrašné scenáre, ktoré sa tu hovoria. Tie, ktoré ste spomínali, alebo s ktorými ste vystupovali v rokoch 1989-1992. Nesplnil sa ani jeden z nich. Sme tu a prosperujeme. Toto naozaj mnohým kole oči. Ak prestanú tieto vaše výskoky a výkriky do temna, som presvedčený, že na Slovensko bude pritekať kapitál, ktorý čakáme.

  • Ďakujem. V záujme pravdy, myslím si, že treba povedať, že existuje mnoho úvah politikov a politológov, ktorí sú príjemne prekvapení, že v rokoch 1992, 1993 sa nestalo to, čo mnohí očakávali. Mnohí totiž očakávali ostrý konflikt na Slovensku. Aj predseda Kresťanskodemokratického hnutia pán Čarnogurský sám vyjadril obavu pred možnosťami konfliktov, aj ozbrojených konfliktov, po rozdelení Česko-Slovenska.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ešte faktická poznámka - pán poslanec Dzurinda. Potom pán spoločný spravodajca.

  • Pán poslanec Lysák, súhlasím, že investori sem začnú prichádzať, keď pominie napätie, keď pominú tie metódy práce, ktoré ste do politiky, počnúc novembrovou nocou v roku 1994, priniesli vy a vaše hnutie, vaši koaliční partneri.

    Pán poslanec Moric, vy ste hovorili vo veľkých všeobecnostiach, aby ste nemuseli hovoriť konkrétne, lebo iste si uvedomujete riziká konkrétnych rečí. Budem reagovať len na lode a lietadlá. Možno ste si všimli, že v nedávnych dňoch som oznámil, že len čo nadobudne účinnosť novela Občianskeho súdneho poriadku, má to byť k 1. 12. 1995, podávam žalobu na vášho straníckeho druha, ktorý bude mať možnosť naozaj dokázať, ako to bolo so slovenskými loďami a lietadlami. Vaša reč bola natoľko všeobecná, že ďalší komentár už nie je potrebný.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Lysák, pozajtra bude výročie 17. novembra. Vy ste povedali pred chvíľkou, že opozícia prichádzala s hrôzostrašnými scenármi v roku 1989. Prosím vás, s akými? Mohli by ste to nejako precizovať?

  • Pán spoločný spravodajca a potom ešte pán poslanec Moric.

  • Vážení priatelia, ja vás prosím, tento zámer poznáme veľmi dobre. Veľmi by som vás prosil, keby ste sa nedali vyprovokovať ďalšími takýmito poznámkami, pretože sú tu ľudia, ktorí prišli kvôli tomuto zákonu, ktorí dnes vonku mrznú. Tak vás veľmi pekne prosím, aby sme sa venovali meritu veci, to znamená zákonu o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

  • Hlasy v sále, že nie.

  • Vrelo súhlasím s tým, čo povedal pán spoločný spravodajca, len viete, na Slovensku si zvykáme, že platí heslo: "Zlodej kríčí, chyťte zlodeja." Pán spoločný spravodajca, verím, že svoje slová ste adresovali tomu, kto to začal. Bol to váš stranícky druh, pán poslanec Lysák.

  • Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer. Potom sa pripraví pani poslankyňa Kolesárová.

  • Vážení členovia vlády, pani poslankyne, páni poslanci,

    skutočnosť, že Národná rada Slovenskej republiky pristupuje k prijímaniu zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky práve v súčasnosti, má svoje logické zákonnosti. Všetky civilizované legitímne štáty majú kodifikovaný svoj štátny jazyk či už právom legislatívnym, alebo na základe dlhodobej národnoštátnej tradície právom zvykovým.

    Zákon o štátnom jazyku prijímame 1 500 rokov po usídlení na území južne od Tatier. Prijímame ho 1 000 rokov po existencii nášho prvého štátneho útvaru Veľkomoravskej ríše. Prijímame ho viac ako 300 rokov po definitívnom vyhnatí tureckých vojsk zo strednej Európy, 77 rokov po rozpade žalára národov rakúsko-uhorskej monarchie, 57 rokov po získaní autonómie v rámci Československej republiky a súčasnom ulúpení južného Slovenska horthyovským Maďarskom, viac ako 56 rokov po dramatickom vzniku nášho štátu v predvečer kataklizmy II. svetovej vojny, 27 rokov po federatívnom usporiadaní Československa, 6 rokov po zániku komunistického bloku štátov, 3 roky po našom národnoštátnom osamostatnení a po konštituovaní nášho tretieho samostatného štátu.

    Po tomto nedlhom období našej súčasnej národnej štátnosti máme druhú legitímnu, voľbami stanovenú vládu, keď naša kontinuita národnoštátnej cesty bola prerušená epizódou v roku 1994. Je bezpredmetné hodnotiť, či tento zákon prijímame priskoro, alebo prineskoro. Prijímame ho jednoducho teraz, tu a my, pretože čas prijatia tohto zákona sa naplnil a náš čas tiež.

    Tí, ktorí sa dištancujú od slovenského národa, odmietli, odmietajú a aj budú odmietať princíp slovenskej štátnosti, hľadali, hľadajú a budú hľadať dôvody, prečo prijatie zákona o štátnom jazyku spochybniť, ohroziť, zvrátiť, zastaviť, znemožniť, alebo aspoň znevážiť, alebo nás zastrašiť. Sú to snahy márne, úsilie zbytočné, intrigovanie bezperspektívne. Našou národnoštátnou dospelosťou, zvrchovanosťou medzi zvrchovanými nikoho neohrozujeme, nikomu nič nevnucujeme, no presne zhodné kritériá musia platiť aj vo vzťahu k Slovákom ako Slovensku. Európsky meter musí mať pre všetky národné štáty zhodných 100 cm.

    Od nátlaku, od diktátu Mníchova, arbitráže vo Viedni uplynulo tiež iba 57 rokov a máme v dobrej pamäti, čím sa skončilo podvoľovanie sa diktátu, cúvanie pred nátlakom henleinovsko-horthyovského diktátu a hrozieb, strachovania sa pred demaršmi, ustupovania pred arbitrami a hlavne ustupovania voči sebe samému. Tieto omyly, dámy a páni, sa už nezopakujú. Na našej európskej a svetovej úrovni si to treba konečne v plnom rozsahu uvedomiť.

    Dovoľte, aby som sa dotkol problematiky v rámci prerokovania návrhu zákona o štátnom jazyku, a to je spôsob označovania obcí a miest. Ide o problematiku, ktorá s cyklickou pravidelnosťou čerí hladinu verejnosti, no hlavne s adresovaním tohto čerenia pre zahraničie. Označovaním obcí a miest sa zaoberá dosiaľ platný zákon Národnej rady číslo 428/1990 Zb. o úradnom jazyku. V § 3 časti 4 tohto zákona sa uvádza, že názvy obcí, miest a ich častí, ulíc, námestí, verejných priestranstiev a iné zemepisné názvy sa označujú v úradnom jazyku. Súčasne však formou referenda občanov obce v súlade so zákonom o obciach bolo umožnené navrhnúť zmenu názvu obce, čo však podliehalo vyjadreniu ministerstva vnútra a bolo podmienené následným uznesením vlády.

    V roku 1993 prišlo k známej tabuľovej vojne, keď dopravné značenie ciest na začiatku a na konci obcí v dôsledku maďarských nacionalisticky ladených miestnych iniciatív strácali zrozumiteľnosť, prehľadnosť, jednoznačnosť, pretože národnostná menšinová šovinistická, nátlaková a protizákonná iniciatíva viedla nielen k nezrozumiteľnosti a chaosu v dopravnom značení, no i k ničeniu úradných označení obcí. Nešlo však pritom o nič iné než o inscenovanú tragifrašku, masmediálne nafúknutú prislušnými nacionalistickými kruhmi.

    Po zvrhnutí legitímnej vlády v roku 1994 jeden z prvých zákonov novoustanovenej vlády premiéra Moravčíka bol zákon Národnej rady zo 7. júla o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín. Genéza tohto zákona je viac ako zaujímavá, pretože o jeho konštrukcii a koncepte informoval krátko po zvrhnutí legitímnej vlády ako prvý prezident Michal Kováč. Až následne sa tento zákon objavil na pôde vlády, následne na pôde parlamentu.

    V nasledovnej časti sa preto zameriam na problematické časti dosiaľ platného zákona 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín. Hneď prvý rozpor textu zákona s jeho vecným obsahom sa nachádza v § 1 odsek 1. Už aj z toho vidno, s akým chvatom bol tento zákon po zvrhnutí legitímnej vlády koncipovaný a akí zmätení právnici ho navrhovali, schvaľovali. Zákon totiž taxatívne uvádza záväznú povinnosť označovania obcí, v ktorých príslušníci národnostnej menšiny tvoria najmenej 20 % obyvateľov v jazyku národnostnej menšiny.

    Podľa tohto textu by mali vyplývať dve skutočnosti. Prvá, že doplnková dopravná značka označujúca obec v jazyku menšiny vyplýva zo sčítania obyvateľstva a v závislosti od zmien početného zastúpenia národnostnej menšiny takéto právo vzniká, alebo zaniká. Druhá, že označením obce v jazyku národnostnej menšiny sa rozumie preklad názvu obce zo štátneho jazyka do jazyka národnosti, ktorá má v obci zastúpenie viac ako 20 %. Zákon však v ďalšej časti popiera obidve uvádzané skutočnosti. Súčasťou zákona je totiž aj príloha, ktorá taxatívne uvádza takmer 550 slovenských obcí a ich národnostný názvový ekvivalent označený úradným jazykom. Tým sa text zákona dopúšťa hneď troch zásadných protirečení.

    Prvým protirečením je fakt, že medzi uvádzanými obcami sa nachádza veľké množstvo takých obcí, ktorých počet obyvateľov národnostných menšín je nižší než 20 %. Tento zákon je teda konštruovaný tak, že vyznačuje národnostnú hranicu Slovenska v rozpore so skutočným stavom. Druhým protirečením je skutočnosť, že národnostný názvový ekvivalent v mnohých prípadoch nezodpovedá jazyku menšiny, ktorá tvorí vyšší podiel obyvateľov ako 20 %. Ide o veľké množstvo obcí, ktorých významným podielom obyvateľov je nie maďarská menšina, ale rómska menšina a obyvatelia hovoria po rómsky. No doplnkové národnostné označenie obce nie je ani raz v rómčine, ale v maďarčine. Tretím protirečením je fakt, že vo veľmi mnohých, hlavne maďarských národnostných doplnkových označeniach obcí nejde o národnostný preklad názvového ekvivalentu v označovaní obce úradným jazykom, ale o úplne iný názov obce, ktorý s úradným názvom obce okrem lokality nemá spoločné nič. Príkladov z prílohy tohto zákona je možné uviesť bezpočet.

    Text zákona a jeho príloha so zoznamom obcí v jazyku národnostnej menšiny žijúcej v konkrétnej obci by mali mať za cieľ kultivovanie jazyka menšín v súlade s ich zákonnými právami, používania jazyka menšín v konkrétnych obciach a lokalitách. Príloha k tomuto zákonu, ktorá uvádza jazykové národnostné ekvivalenty na označovanie obcí v štátnom jazyku, však sleduje dokumentovanie čohosi úplne iného, pretože zoznam obcí obsahuje desiatky označení obcí, ktorých úradný názov v štátnom jazyku a označenie v jazyku národnostnej menšiny sú identické. Možno uviesť napríklad obce Baka, Virt, Bory, Chmeľová, Ondavka, Mikulášová, Varadka, Mad, Čabiny, Klenová, Runina, Máloš, Zalaba, Kalanda, Belá, Nána, Pozba, Bátka, Rudná, Idol, Cigla, Dubová, Legnava, Rad atď. Uplatnením zákona číslo 191 teda iba desiatky slovenských obcí získali dve tabule s identickým názvom pri začiatku obce aj pri jeho konci s dvoma farebnými verziami.

    Hlavný účel tohto znenia zákona je teda zjavný - deklarovať čo najväčšie územie Slovenska za územie obývané nie Slovákmi, ale národnostnými menšinami, so zámerom dokumentovania tohto stavu pre zahraničie, veď našim občanom dve rôznofarebné tabule s identickým označením obce netreba.

    Vari kľúčovou časťou tohto zákona číslo 191 Zb. je § 3 odsek 1, ktorý deklaruje formy možnosti zmeny označenia obce uvedenej v prílohe tohto zákona, a to výlučne formou referenda občanov obce, pričom je však nemožné zrušiť označenie obce jazykom národnostnej menšiny. Ide teda o zjavnú diskrimináciu ústavného práva štátotvorného národa, pretože tento zákon občanov slovenskej národnosti stavia do druhotriedneho postavenia, a to na území vlastného štátu.

    Zákon číslo 191/1994 totiž v rozpore s vlastnou textáciou, v rozpore s národnostnou skladbou obyvateľov, v rozpore so štatistikou zloženia obyvateľov taxatívne vymenoval označenie 537 obcí v jazyku menšín, a to aj v prípadoch, keď zloženie obyvateľov vôbec nepresahuje hranicu národnostnej menšiny 20 %, keď ide o národnosť inú, keď ide o viacnásobné identické označenie zhodným názvom tej istej obce, alebo dokonca keď ide o import názvu mesta z Maďarska. Slovenské Komárno sa podľa tohto označenia volá Komárom. Komárom je v Maďarsku. Tak sme označili slovenské mesto podľa Maďarska?

    Žiadne referendum občanov takéto označenie obce určené v tomto zákone nemôže zrušiť. Národnostné označenie obcí podľa tohto zákona sa môže stále iba zvyšovať a pribúdať a na veci nič nemá zmeniť, ani keď v obci nebude žiť ani jediný predstaviteľ národnostnej menšiny, lebo sa napríklad odsťahoval. Takže tento stav je absurdný. Takto rozporne formulovaný, ešte rozpornejšie aplikovaný zákon prostredníctvom svojej prílohy vlastne pred zahraničím vykolíkoval 20 % územia Slovenska ako oblasť obývanú menšinami.

  • Pán poslanec, ďakujem pekne, uplynulo 10 minút.

  • Ďakujem. Pozmeňovací návrh nemám, za návrh odporúčam hlasovať. Upozorňujem však na nevyhnutnosť vrátiť sa k tejto problematike, novelizovať legislatívu usmerňujúcu označovanie obcí a miest v súlade s ústavnými právami občanov a v súlade s prijatým zákonom o štátnom jazyku.

  • Ďakujem pekne. Ďalej je do rozpravy prihlásená pani poslankyňa Kolesárová a pripraví sa pani poslankyňa Garajová.

  • Vážený pán predseda, vážení predstavitelia vlády, pani poslankyne, páni poslanci, vážení hostia,

    dovoľte, aby som svoje vystúpenie orientovala na podporu návrhu zákona o štátnom jazyku, aby som poukázala osobitne na to, že touto právnou normou sa okrem iného vytvárajú aj záruky na jednotný prostriedok dorozumenia všetkých občanov Slovenskej republiky. Ide totiž o základný predpoklad fungovania sociálneho systému štátu ako celku, ako aj jeho parciálnych subsystémov spoločenského, politického či hospodárskeho zamerania. V zmysle navrhovaného zákona sa v činnosti orgánov a organizácií bez ohľadu na ich zriaďovateľa bude používať slovenský jazyk. Znamená to zabezpečiť spôsobilosť určitej vymedzenej skupiny pracovníkov slovom i písmom v spisovnej forme slovenského jazyka vykonávať všetky požadované úkony, ktoré z jednotlivých pracovných funkcií vyplývajú.

    S tým priamo súvisí ustanovenie, že primerané preukázanie znalosti štátneho jazyka je podmienkou prijatia do pracovného pomeru alebo do obdobného pracovného vzťahu a predpokladom na vykonávanie dohodnutej práce vo verejnoprávnom orgáne. V našich podmienkach nejde o požiadavku novú. Kým platila služobná pragmatika, teda počas prvej Československej republiky, Slovenského štátu, až po február 1948, ktorý predznamenal prerušenie kontinuity v racionálnej regulácii sociálneho systému štátu, bolo kritérium znalosti štátneho jazyka samozrejmosťou s hodnotením znalosť dokonalá, veľmi dobrá, dobrá, dostatočná a nedostatočná. Priamo vo všeobecnom ustanovení § 1 sa hovorilo, že do služobného pomeru na všetkých súdoch, úradoch a ústavoch podliehajúcich ministrom vnútra, spravodlivosti, financií, obchodu a živnosti, verejných prác a verejného zdravotníctva a telesnej výchovy môže byť prijatý alebo menovaný iba ten, kto úplne ovláda štátny jazyk tak, že je schopný samostatne a i vo veci správne úrad alebo službu vykonávať a so stránkami jednať.

    Ani v súčasnosti nie je v našom štáte adekvátna požiadavka anachronizmom. Osobitne preto, že jednou z dôležitých úloh, ktoré pred našou spoločnosťou stoja, je jej rozvoj na báze zdokonaľovania a fungovania všetkých orgánov a organizácií zvyšovaním úrovne riadenia a výkonnosti všetkých pracovníkov. V uvedenom zmysle je aj pri formulácii požiadaviek na úspešný výkon jednotlivých funkcií vo verejnej správe stanovenie znalosti jazyka nevyhnutnou podmienkou. To sa zrejme prejaví aj v dlho očakávanom a pripravovanom zákone o verejnej službe.

    Ak totiž v pracovnom zaradení, akým je napríklad úradník štátnej správy, ale rovnako napríklad aj zdravotná sestra, pracujú ľudia bez dostatočnej znalosti slovenského jazyka, natíska sa otázka, ako prebieha ich celoživotné vzdelávanie, ako si zvyšujú svoju odbornosť či kvalifikáciu, ako študujú odbornú literatúru, ale aj ako čítajú a vykonávajú smernice či iné normy nadriadených orgánov, alebo absolvujú trebárs školenie z bezpečnosti práce. Požiadavka, aby sa vo verejných organizáciách používal štátny jazyk s tým, že pracovníci nemusia ovládať jazyk menšiny, prestane diskriminovať Slovákov v tom zmysle, že umožní vyššiu mieru ich mobility i profesionálne uplatnenie v rámci celej republiky. Môže to pomôcť i pri zastavení poklesu podielu občanov slovenskej národnosti na južnom území, kde za roky 1980 až 1991 sa znížil ich počet, napríklad v Plešivci o 9,2 %, v Kráľovskom Chlmci o 6,7 %, v Šahách o 5 %, v Nových Zámkoch o 3,7 % atď.

    Záverom by som rada zdôraznila, že by bolo správne, keby sa k predmetnému zákonu i súvisiacim reáliám pristupovalo racionálne. Zároveň by však malo ísť aj o akt dobrej vôle, o záujem o rozvoj Slovenskej republiky, o možnosť lepšej sebarealizácie a rovnakých šancí, a to všetkých občanov, bez rozdielu ich národnosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni Kolesárovej. Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Garajová a pripraví sa pani poslankyňa Nováková.

  • Vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka vlády, vážený pán minister, vážená Národná rada a vážení hostia,

    dovoľte mi, prosím, chvíľu nahlas spomínať. Spomínam si na október 1990, na otázky mnohých zahraničných hostí na pôde Matice slovenskej, ktorí nerozumeli, čo sledujú stretnutia Slovákov z južného Slovenska v Šuranoch. Desiatky novinárov a odborníkov na národnostnú problematiku nechápalo, prečo sa búri národ, a nie národnosť, v čom mnohí videli európsku raritu. Osem oficiálnych stretnutí. Je to skutočný unikát v národných dejinách, najmä preto, že sme boli postavení pred otázku, dokedy budeme trpieť druhoradé postavenie štátotvorného národa na území svojej vlastnej republiky.

    Áno, z dlhoročnej letargie sme sa prebrali práve v Šuranoch, na pozadí stavu, v akom sa na južnom Slovensku nachádza slovenský jazyk, slovenská identita, slovenské školstvo i kultúra, verejný i politický oficiálny život. A v Šuranoch sme si vytvorili stredisko, do ktorého sa vlievali požiadavky, túžby a nádeje státisícov Slovákov odkázaných dlhé roky na seba samých a až v ostatnom čase rešpektovaných vládou Slovenskej republiky.

    Máloktorý národ v Európe, ak taký príklad vôbec je, musel svoje prirodzené práva presadzovať v priamom rozpore s politickou vôľou svojich vlád a parlamentov. Šurianske zhromaždenia prišli s riešením neblahej pozície slovenského národa na slovenskom juhu a prišli priamo zdola. Niet demokratickejšej cesty ako táto. A sme radi, že konečne po rokoch našla odozvu. Naše stretnutia v Šuranoch sú dokladom neoblomnosti Slovákov v základných existenčných otázkach, ale i podnetom pre vládu a Národnú radu Slovenskej republiky, ako sa správať na pôde suverénneho a nezávislého štátu.

    Áno, túžili sme po zákone o štátnom jazyku, dodnes sme nemali zákon tohto typu. Nemali sme ho, lebo si naliehavosť jazykovej problematiky na Slovensku naša národná reprezentácia neuvedomovala ani v roku 1968, ani v roku 1990, keď sme myšlienku zákona o slovenčine zahrnuli medzi svoje požiadavky my, účastníci marcového zhromaždenia zástupcov stoviek miest a obcí z jazykovo zmiešaných oblastí južného Slovenska. Túto myšlienku podporila i Matica slovenská a niektoré politické subjekty.

    Matica sa ujala legislatívnej iniciatívy pri príprave zákona o slovenskom jazyku. Získal si veľkú spontánnu podporu a širokú publicitu. V dejinách Slovenska nepoznám obdobie, ktoré by bolo poznačené takou iniciatívou a ochotou ako rok 1990. Za naším zápasom o slovenský jazyk bolo niekoľko masových občianskych zhromaždení v Šuranoch, celonárodné zhromaždenie Matice slovenskej, vyše 300 000 podpisov, ktoré sme nazvali "Za tú našu slovenčinu", desiatky hladovkárov. Bol to ťažký a sústredený zápas.

    Pod tlakom celonárodného hnutia za prijatie zákona o slovenčine vtedajšia vláda pripravila na jeseň 1990 svoj vlastný návrh jazykového zákona. Plénum Slovenskej národnej rady 25. októbra 1990 však v napätej atmosfére prerokúvalo len vládny návrh zákona a o predloženom tzv. matičnom návrhu sa vôbec nerokovalo. Zbytočné boli mohutné protesty z celého Slovenska, celodenná demonštrácia za podporu nášho návrhu zákona na Námestí Slovenského národného povstania a neskôr pred budovou Slovenskej národnej rady, niekoľkotýždňová hladovka viacerých demonštrujúcich, ktorí protestovali proti vládnemu návrhu jazykového zákona i proti spôsobu rokovania v Slovenskej národnej rade. Výsledok hlasovania priniesol veľkej časti slovenskej verejnosti trpké rozčarovanie z vládnej politiky a prehĺbil rozpory v spoločnosti.

    Nasledovala mohutná kampaň namierená proti národne zmýšľajúcim občanom Slovenskej republiky, ale nevzdali sme sa. Špecifická situácia na slovenskom juhu viedla dnešnú vládu a Národnú radu Slovenskej republiky k príprave nového návrhu zákona, ktorý pomôže zamedziť jazykovej diskriminácii a národnostnej asimilácii Slovákov. Chceme dosiahnuť stav, keď budú príslušníci slovenského národa chránení pred cudzím jazykovým tlakom. Tento návrh zákona nikoho neohrozuje, nie je namierený proti nikomu. Naopak, umožňuje zrovnoprávniť jazykovo i spoločensky všetkých obyvateľov Slovenska. Zákon posilní vnútornú politickú stabilitu a štátnu integritu Slovenskej republiky. Opieram sa o poznanie situácie za hranicami našej vlasti, kde všade príslušníci etnických menšín na území iného národa rešpektujú svoj stav a prijímajú štátny jazyk ako prirodzenú potrebu učiť sa a naučiť sa jazyk štátotvorného národa, i používať ho v úradnom styku.

    Tento návrh zákona nevylučuje používanie jazykov národnostných menšín pri vyučovaní na školách, v literatúre, v tlači, v médiách i v súkromnom styku tak, ako to predpokladajú aj medzinárodne platné normy. Tento návrh zákona má na zreteli prospech nielen príslušníkov slovenského národa, ale aj národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike.

    Predložený návrh zákona má aj kultúrnopolitický význam. Nepriamo upozorňuje štátne, politické, spoločenské inštitúcie i jednotlivcov, aby sa starali o úroveň používania slovenského jazyka tak, aby sa zvýšila jazyková kultúra našich občanov. Zákon o štátnom jazyku je legitímnym a oprávneným výrazom našej štátnej, národnej i jazykovej suverenity. Má i osobitný morálny a politický význam, hlavne pre nás, Slovákov na južnom Slovensku.

    Predložený návrh zákona schválila na svojom ostatnom rokovaní aj Rada vlády pre národnosti. Výhrady mali len zástupcovia maďarskej národnosti, hoci sme zo strany našich maďarských spoluobčanov nikdy nezaznamenali žiadny verejný, občiansky protest. Naši maďarskí spoluobčania sa nikdy nestretli na občianskej báze ako my v Šuranoch, Komárne či inde, nikdy nič verejne proti slovenčine nevyhlásili. Zaznamenali sme len politické avantúry vytrvalých nepriateľov slovenskej štátnosti. Takže čosi na adresu poslancov za maďarskú koalíciu: Neurazte sa, ale vo vašej duši je skutočne veľa zloby, nenávisti i opovrhovania národom, uprostred ktorého žijete. Pripomína mi to malú slovenskú povedačku: "Hnevá sa vlk na ovečku, že sa zožrať nedá."

  • Zmier a toleranciu očakávate iba od tej druhej strany, od nás, a to nie je znak veľkého ducha. Rada by som v mene klubu HZDS oslovila aj našich spoluobčanov maďarskej národnosti. Dobre sa rozhliadnite okolo seba, prosím. V Európe nenájdete bližšieho národa, ako sú Slováci. Ten istý spôsob života, zábavy, kuchyne i výchovy. Tých vyše tisíc rokov nášho rozporuplného spolunažívania v spoločnom štáte nás naveky poznačilo. Hľadajme teda predovšetkým to, čo nás zjednocuje, a nie rozdeľuje. A práve štátny jazyk má takúto integrujúcu, zjednocujúcu funkciu.

    Vážená Národná rada, v mene tých, ktorých starí rodičia po maďarsky nevedeli, ktorých rodičia už po maďarsky lámali, v mene tých, ktorí dnes už lámu svoju materinskú reč a ktorých deti už po slovensky takmer nehovoria, v mene tých, ktorých predkovia zúrodnili juh Slovenska, v mene Slovákov z južného a juhovýchodného Slovenska vás prosím o podporu návrhu zákona o štátnom jazyku.

    Na záver budem trochu osobná. Priznám sa, že budem skutočne šťastná, ak Národná rada Slovenskej republiky prijme zákon o štátnom jazyku, ak sa učiní zadosť Matici slovenskej a jej predstaviteľom za všetko, čo museli podstúpiť v prospech Slovenska, ak sa zadosť učiní mojej matke a môjmu otcovi, mojim deťom, mojim žiakom, mojim kolegom a môjmu národu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni. Ďalej je do rozpravy pripravená pani poslankyňa Nováková, pripraví sa pán poslanec Langoš. Faktickú poznámku má predtým pán poslanec Mikloško.

  • Pani poslankyňa Garajová si tu zaspomínala. Dovoľte, pani poslankyňa Garajová, aby som si aj ja trochu zaspomínal.

    15. marca 1995 podpísal slovenský premiér Vladimír Mečiar a maďarský premiér Gyula Horn slovensko-maďarskú zmluvu. Týždeň predtým poslal predsedovi vlády Mečiarovi list predseda Matice slovenskej, v ktorom ho žiadal, aby sa v zmluve ani nespomínali problémy menšín alebo menšiny. Zmluva, ktorú podpísal Vladimír Mečiar s Gyulom Hornom, stonásobne prevyšuje to, čo sme dali menšinám my tromi zákonmi, jazykovým zákonom, tabuľovým a matrikovým zákonom. Stonásobne. Vy, pani poslankyňa, veľká bojovníčka za práva Slovákov na juhu Slovenska, ste sa za osem mesiacov ani neozvali, boli ste tichučko, služobnícky tichučko, ani ste nepípli na obranu týchto ľudí. Takisto sa neozval nikto. Ozval sa, pokiaľ viem, pán Handžárik, Repka a Sivák, ktorí povedali, že s takouto zmluvou nesúhlasia. Vy všetci ste boli tichučko, tak ako ste boli tichučko za komunizmu.

  • Pani poslankyňa, ja sa nepamätám, že by som vás niekedy bol počul v časoch komunizmu zastávať sa Slovákov na juhu Slovenska. Vtedy bojujete, keď vám je to dovolené. Bojovali ste vtedy, keď my sme boli pri moci, lebo ste vedeli, že sme demokrati a nič vám neurobíme. A bojujete teraz, keď vám je to dovolené. Ale k maďarsko-slovenskej zmluve ste nepovedali ani slovíčko. Služobnícky ste mlčali a boli ste ticho.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Garajová - faktická poznámka.

  • Pani poslankyňa Garajová sa vôbec nebude vyjadrovať k tomu, čo povedal pán poslanec Mikloško, lebo by sa musela držať parafrázovaného slovenskéhp porekadla: "Na hrubú dieru, hrubá záplata."

  • Pán poslanec Mikloško, nečítate Literárny týždenník a Slovenské národné noviny, ale to sa dá pochopiť.

  • Pani poslankyňa Lazarová. Ale prosím, prestaňme s faktickými poznámkami.

  • Pán poslanec, vy nie ste v našom poslaneckom klube, takže nevyjadrujte sa ku všetkému. Ďakujem.

  • Prosím pani poslankyňu Novákovú a pripraví sa poslanec Langoš.

  • "Oj vitaj, vitaj, slovenčina naša, ty dcéra slávy pekná, rovnoprávna, ale dávno utajená pred svetom." Ľudovít Štúr, Nárečie slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí.

    Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, panie poslankyne, páni poslanci, milí hostia,

    prijatím Ústavy Slovenskej republiky, ktorá je dokumentom najvyššej právnej sily, bola založená slovenská štátnosť. Dávna túžba Slovákov po samostatnom štáte sa naplnila 1. januára 1993. Slovenská republika sa stala zvrchovaným, demokratickým a právnym štátom. Návrh zákona o štátnom jazyku je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky s článkom 6 ods. 1. Citujem: "Na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk." Štát ako garant slobodného života a rozvoja občana je povinný vytvoriť predpoklady na to, aby si občan mohol osvojiť taký jazyk, ktorým sa dohovorí na celom štátnom území. Slovenský jazyk je národným jazykom Slovákov ako jediného štátotvorného subjektu Slovenskej republiky. Týmto zákonom sa vytvoria záruky na existenciu jednotného prostriedku dorozumievania sa medzi občanmi Slovenskej republiky a zabezpečí sa tak základný predpoklad fungovania všetkých stránok jej spoločenského, politického a hospodárskeho života.

    Návrh zákona rešpektuje všetky záväzky Slovenskej republiky prijaté v súvislosti s ochranou práv a rozvojom osôb hlásiacich sa k národnostným menšinám. A preto, vážení páni Maďarskej koalície, uvedomte si, že nie ste na Uhorskom sneme, ale v parlamente zvrchovanej Slovenskej republiky.

  • Slovenský národ si utvoril svoj vlastný štát, v ktorom poskytuje základné práva a slobody všetkým občanom bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Zákonom o úradnom jazyku sme vám, páni z Maďarskej koalície, vyšli v ústrety. Národná rada Slovenskej republiky prijala aj ďalšie zákony týkajúce sa národnostných menšín. Spomeniem len dva, tzv. tabuľový zákon alebo zákon o matrikách. A vy čo robíte? Neustále sa sťažujete, ohovárate Slovenskú republiku v zahraničí a najradšej v Rade Európy. Chcem vás upozorniť, že na nadpráva v tejto republike nemá a nebude mať nikto nárok.

    Vážené dámy, vážení pani, záverom citujem verše klasika, ktoré sú a budú pre Slovákov stále aktuálne: "Pravda bohy vydaná káže nám Slovenom pána mať je neprávosť a väčšia byť pánom. A človek nad človeka u nás nemá práva, sväté naše heslo je sloboda a sláva."

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Langoš, a pripraví sa pani poslankyňa Kolláriková.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, členovia vlády, vážená Národná rada, dámy a páni na galérii,

    budem neosobný, nerobí mi to žiadne problémy. Zákon o štátnom jazyku má mať podľa vlády dve základné vlastnosti.

    Prvá - má na základe ústavy vymedzovať zákonom tie komunikačné funkcie štátneho jazyka, ktoré sa týkajú jeho používania v úradnom styku, v školstve, v hromadných informačných prostriedkoch, na kultúrnych podujatiach a na zhromaždeniach, v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch, v súdnom a správnom konaní, v hospodárstve, v službách a v zdravotníctve, a to tak, aby nenarúšal Ústavu Slovenskej republiky, nezasahoval svojimi dôsledkami používateľov štátneho jazyka slovenskej národnosti a nenarúšal prirodzený a dynamický rozvoj a používanie slovenského jazyka. Inými slovami, vláde musí ísť o to, aby zákon o štátnom jazyku nebol namierený proti príslušníkom slovenského národa a proti slovenskému jazyku samotnému, teda aby nebol protislovenský.

    Po druhé - zákon o štátnom jazyku nemá byť namierený proti používaniu iných jazykov v zmienených oblastiach, a to predovšetkým proti používaniu medzinárodných jazykov a jazyka českého v televízii a v rozhlase, na kultúrnych podujatiach, vo vede a predovšetkým v hospodárstve, v službách a v zdravotníctve. Rovnako zákon o štátnom jazyku nemá upravovať používanie liturgických jazykov a jazykov národnostných menšín. Potiaľ zámer vlády.

    Z tohto hľadiska, teda z hľadiska samotného navrhovateľa zákona, musím konštatovať, že návrh zákona, tak ako ho predkladá vláda Slovenskej republiky, odporuje tým kritériám, ktoré naň kladie samotný navrhovateľ. Článok 1 v § 1 úvodného ustanovenia stanovuje v odseku 1, že štátnym jazykom na území Slovenskej republiky je slovenský jazyk v kodifikovanej podobe spisovnej slovenčiny. V odseku 2 § 2 toho istého článku sa stanovuje, že kodifikovanú podobu štátneho jazyka vyhlasuje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky na návrh odborných jazykových pracovísk. V odseku 3 stanovuje, že akýkoľvek zásah do kodifikovanej podoby štátneho jazyka v rozpore s jeho zákonitosťami je neprípustný. Zároveň v § 9 určuje ministerstvo kultúry ako orgán, ktorý má dohľad nad dodržiavaním povinností vyplývajúcich z tohto zákona, a v § 10 stanovuje vysoké pokuty za nedodržiavanie zákona v § 4 ods. 4 a v § 8 ods. 1, 3 a 5.

    Tým návrh zákona vylučuje z verejnej sféry používanie nárečí a hovorového jazyka. Pýtam sa poslancov vládnej Slovenskej národnej strany, ktorá sa vydáva za zástancu slovenských záujmov, ako môže dopustiť, aby sa z úradného styku vylúčili všetci Slováci, ktorí hovoria jedným z východoslovenských, západoslovenských či stredoslovenských nárečí, ktoré majú, a to aj na strednom Slovensku, odlišnú podobu ako kodifikovaný spisovný jazyk. Pýtam sa tých istých poslancov, ako môžu dopustiť, aby sa zo zákona zamedzovalo prirodzenému a dynamickému vývinu slovenského jazyka. Pýtam sa ich, ako môžu dopustiť, aby o tom, čo je, a čo nie je spisovný jazyk, rozhodoval úrad a štátny úradník. Pýtam sa ich, ako môžu dopustiť, aby sa za porušovanie takéhoto návrhu zákona stanovovali vysoké pokuty. Pýtam sa zároveň poslancov vládneho Združenia robotníkov Slovenska, ako môžu dopustiť, aby sa z úradnej komunikácie vyradila hovorová slovenčina, ktorú používajú v úradnom styku často aj robotníci, o ktorých ZRS tvrdí, že obhajuje ich záujmy.

    Pýtam sa zároveň ministra Hudeca, či si uvedomuje, že príslušnými odsekmi v § 1, v § 2 a v § 3 porušuje Ústavu Slovenskej republiky, a to článok 17 ústavy, odsek 1 o slobode prejavu, ako aj článok 26 ústavy, odseky 1 a 2, kde sa hovorí, že - citujem: "Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom a písmom." Nemôžem teda nič iné, ako konštatovať, že návrh zákona o štátnom jazyku je v predkladanej podobe namierený proti slovenskému používateľovi štátneho jazyka a zároveň je protiústavný.

    Pýtam sa však ďalej, či bolo zámerom predkladateľa obmedziť vo verejnom styku používanie medzinárodných jazykov, ako angličtina, francúzština, nemčina či ruština, a používanie jazyka českého, ako to robí návrh zákona v § 4, v § 5 a v § 7. Pýtam sa poslancov vládneho Hnutia za demokratické Slovensko, ako to zodpovedá ich deklarovanému a prihláškou do Európskej únie záväzne vyjadrenému záujmu o vstup do európskych štruktúr, akými sú Európska únia a NATO, keď vieme, že jednou zo základných požiadaviek v ekonomickej oblasti, ale aj v oblasti armády, je používanie cudzích jazykov, ktoré zaručuje našu zlučiteľnosť s Európskou úniou a s NATO.

    A napokon sa pýtam predkladateľa zákona, či si uvedomuje, že zrušovacím ustanovením v § 12, ktorým sa zrušuje zákon Slovenskej národnej rady číslo 428/1990 Zb. o úradnom jazyku v Slovenskej republike, ruší zároveň jediné všeobecné ustanovenie o používaní jazyka národnostných menšín v úradnom styku a porušuje tým úvodné ustanovenie vlastného návrhu zákona.

    Vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, návrh zákona o štátnom jazyku je v jeho predkladanej podobe namierený proti nám, príslušníkom slovenského národa, a v tomto zmysle je nielen protiústavný, ale aj protislovenský. Zároveň je nepohostinný voči používaniu medzinárodných jazykov a jazyka českého, a v tomto zmysle odporuje štátnej doktríne v oblasti zahraničnej politiky. V oboch prípadoch tak odporuje nielen Ústave Slovenskej republiky a medzinárodnému právu, ale aj nášmu zdravému úsudku a národnému cíteniu. Napokon v § 11 návrh porušuje svoje vlastné úvodné ustanovenie a je protiústavný.

    Navrhujem, aby sa vo všetkých horeuvedených článkoch a paragrafoch urobili v návrhu zákona o štátnom jazyku zmeny, ktoré zamedzia jeho protiústavnosti a budú v súlade s medzinárodným právom a so zahraničnou doktrínou Slovenskej republiky. V opačnom prípade bude mať tento zákon rovnaký osud ako francúzsky jazykový zákon, na ktorý sa predkladatelia v dôvodovej správe odvolávajú. Ten totiž francúzska ústavná rada zrušila pre protiústavnosť a obmedzovanie základných ľudských práv a slobôd pred vyše rokom presne v tých bodoch, o ktorých som tu hovoril.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja. Ďalej je pani poslankyňa Kolláriková a pripraví sa pán poslanec Nagy. Faktická poznámka - pán poslanec Kňažko.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    nechcem zdržovať faktickými poznámkami, ale nemožno nereagovať na niektoré slová pani kolegyne Novákovej, menovite na tú časť jej prejavu, kde hovorila o rovnocennosti poslancov bez ohľadu na ich vieru, náboženstvo alebo politickú príslušnosť.

    Dobre si spomeňte, kolegyne, kolegovia, na rovnocennosť pri posudzovaní politickej príslušnosti v novembri. Pripomeňte si, ako je zložený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, z ktorého ste urobili vďaka svojmu demokratickému prístupu trestný tábor. Uvedomte si, že niektoré politické strany nemajú zastúpenia v mnohých výboroch. Uvedomte si, že niektoré politické strany a opozícia ako celok nemá kontrolu nad Slovenskou informačnou službou, nad privatizáciou. Pripomeňte si, prosím, ako sú konštituované rady Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, kde ste svojím demokratickým hlasovaním nepripustili, aby tam bol čo i len jeden zástupca, nezávislý zástupca navrhnutý inou politickou stranou. Uvedomte si, prosím, že v televízii spravodajstvo nahradili exibičné vystúpenia Vladimíra Mečiara a humoristov - sám riaditeľ Darmo. Takže nehovorte, prosím, o rovnosti v tomto parlamente, pretože my hovoríme, ja hovorím o terore, o bezohľadnom terore väčšiny bez minimálneho zmyslu pre demokraciu vo vzťahu k príslušnosti iných politických strán.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Zelenayová.

  • Ďakujem. Už nie prvýkrát tu zaznelo, že tento náš návrh zákona o jazyku je v rozpore s článkom 26 Ústavy Slovenskej republiky. Vidí sa mi, že treba to uviesť na správnu mieru, pretože niekoľkokrát opakovaná tá istá lož naozaj sa môže stať pravdou. Článok 26 pán Langoš interpretoval nepresne. Týka sa politických práv a znie: "Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené." Nevidím nijaký rozpor s jazykovým zákonom.

    A ďalej citoval druhý odsek, ktorý zase nedokončil, pretože ten hovorí: "Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon." Prosím vás, nespájajte nespojiteľné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcel by som povedať, pán poslanec Langoš, len toľko, že troška to máte pomýlené, pretože ak robotník zo severu Slovenska alebo z oblasti, kde sa výlučne hovorí po slovensky, príde na juh a nevie sa dohodnúť, tak to nie je dobré. Ak robotník z juhu Slovenska, ktorý po slovensky nevie, nemá možnosť sa uplatniť v ostatných oblastiach Slovenskej republiky, prosím vás, to tuto skutočne neinterpretujte v týchto rovinách. Ja si myslím, že naozaj nikomu z občanov Slovenskej republiky nemôže byť krivda, ak vie po slovensky. To tento návrh zákona o štátnom jazyku rieši.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Langoš. Skončili sme faktické poznámky, nie? Pán poslanec Cingel, nech sa páči.

  • Pôvodne som myslel, že nebudem reagovať na pána Kňažka, ale keď je taký nadržaný, že mu Mečiar nejako stále leží v žalúdku, chcem len povedať, že tento pán Mečiar nikdy o tebe netvrdil, že máš inteligenciu dreveného hojdacieho koňa. To o tebe hovoril niekto iný, ktorý možno sedí tam niekde v tvojich radoch. Ja by som bol rád, ak ťa len toto žerie a len preto sem chodíš, aby si tu okydával človeka, na ktorého nikdy nemáš, ani mať nebudeš, aby si láskavo s tým prestal. Ak nepovieš niečo rozumné, tak radšej mlč.

  • Pani poslankyňa Kolláriková. Ale prosím publikum na balkóne, aby sa zdržalo prejavov.

  • No, dúfam, že už sa dostanem k slovu.

    Vážený pán predseda, vážení predstavitelia vlády, vážené kolegyne, kolegovia,

    som trochu rozochvená, pretože konečne nadišiel ten deň, ten okamih, tá historická chvíľa, keď my, poslankyne a poslanci slovenského parlamentu, sme pristúpili k prerokovaniu návrhu zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky, návrhu zákona, na ktorý Slováci tak dlho čakali. Veď konečne sa naplnili snahy a túžby mnohých generácií nášho národa. "Ó, mojej matky reč je krasota, je milota", písal Hviezdoslav potom, čo ho matka presvedčila, aby začal písať po slovensky.

    Okolitá propaganda vytvárala pocit, akoby realizácia národného bola zradou. Byť svojbytným národom a mať vlastnú štátnosť, vlastný štátny jazyk, to akoby bola zrada niečoho, európskej myšlienky, demokracie, občianstva. A pritom v skutočnosti je to prirodzené právo každého národa. Každý vyspelý štát pri svojom konštituovaní sa musí rozhodnúť, aký jazyk bude používať pri svojom komunikovaní s občanom. Určí si jazyk na základe národného jazyka štátotvorného národa, pretože jazyk je jedným zo základných znakov národa. Je to znak integrity národa, ktorý umožní dorozumievať sa všetkým občanom bez ohľadu na to, či sú príslušníkmi štátotvorného národa, národnosti, alebo etnickej skupiny. Zjednotí a zrovnoprávni všetkých občanov Slovenskej republiky v prístupe k vzdelanosti, pri uplatňovaní svojich schopností, pri využívaní občianskych práv.

    Podľa Ústavy Slovenskej republiky v článku 6 ods. 1 na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk. Slovenským jazykom sa rozumie kodifikovaná norma spisovnej slovenčiny, ktorá nadobudla platnosť v roku 1843, za čo vďačíme Štúrovcom, najmä Ľudovítovi Štúrovi. Navrhovaný zákon o štátnom jazyku má v duchu Ústavy Slovenskej republiky a v duchu medzinárodných dohôd zabezpečiť postavenie slovenského jazyka ako štátneho jazyka na území Slovenskej republiky. Má chrániť toto jeho postavenie, rozvíjať úctu občanov Slovenskej republiky k nemu, ako to robia všetky kultúrne štáty.

    Pri používaní spisovnej slovenčiny ako štátneho jazyka platia prísne jazykové pravidlá a systémové formy jazyka, ktoré sa musia dodržiavať. Musí sa rešpektovať jazyková kultúra, pretože dáva obraz o kultúrnej úrovni spoločnosti. Absencia vykonávacích predpisov k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 428/1990 Zb. o úradnom jazyku, benevolencia v hromadných oznamovacích prostriedkoch, v školách, v reklamách, v úradnom styku, v armáde, spôsobuje na Slovensku chaos. Súkromné a reklamné agentúry uvádzajú plošné reklamy bez použitia štátneho jazyka. Klesá kultúra slovenčiny v tlači, v hromadných oznamovacích prostriedkoch. Takmer sa vytráca z národnostných škôl, kultúrnych podujatí, z kostolov a z verejnej komunikácie na národnostne zmiešanom území Slovenskej republiky.

    Na tomto území je 68 obcí, kde nie sú slovenské školy a slovenské deti musia chodiť do školy do okolitých obcí. V 372 obciach nie sú náboženské obrady v slovenskom jazyku. V Slovenskej televízii sa často používajú anglické názvy programov. V najobyčajnejších informáciách či textoch sa používajú anglické výrazy, napríklad story, workshoop. V infiltrácii slovenských textov zbytočnými anglicizmami nezaostávajú za Slovenskou televíziou ani ďalšie hromadné oznamovacie prostriedky. Je teda najvyšší čas, aby sa zaviedol systémový poriadok na celom území Slovenskej republiky, vo všetkých oblastiach verejného života.

    V Európe je málo takých jazykov, na ktoré by ich synovia a dcéry smeli byť právom takí hrdí. A náš medzi ne právom patrí. Je totiž výsledkom boja proti najkrutejšej nepriazni osudu. A to, že prežil, dokazuje jeho obrovskú vnútornú silu a prirodzené hodnoty. Jeho prežitie dokazuje aj to, že je dôsledkom prirodzenej túžby po teplom ľudskom slove v rodnej reči. Ináč by bol určite zanikol. Uchovávanie a chránenie si svojho slovenského jazyka v časoch ťažkého národného útlaku bolo pre Slovákov takmer jedinou obrannou zbraňou proti národnému zániku. Preto si ho my, potomkovia našich predkov, chráňme. Prosím vás, kolegyne, kolegovia, podporte predložený návrh zákona o štátnom jazyku. Nech tento deň vojde do našich dejín ako chvíľa historická, chvíľa slávnostná.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Nagy. Medzitým pán poslanec Pittner - faktická poznámka.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    tak ako diskusia prebieha, priznám sa, som na rozpaku, či si vlastne uvedomujeme, o čom tu vlastne hovoríme. Tak sa zdá, ako keby viacerí poslanci, členovia parlamentu, mali pocit, že tu niekto bráni, alebo že tu niekto nechce, či už doma, alebo zo zahraničia, aby sa takýto zákon prijal.

    Pred prestávkou sme požiadali pána predsedu Národnej rady a ďakujem, že túto požiadavku splnil, že sme dostali signálnu kópiu Sekretariátu Rady Európy, kde za účasti podpredsedníčky vlády pani Tóthovej a pána ministra Hudeca s pracovníkmi tohto sekretariátu bol prerokovaný návrh o štátnom jazyku, ktorý je predmetom dnešného rokovania. Ak si pozriete tento materiál, vlastne v troch okruhoch návrhov, ktoré za účasti našich zástupcov sekretariát navrhuje zohľadniť v návrhu nášho zákona, sú obsiahnuté všetky pripomienky, ktoré odzneli zo strany poslancov a poslankýň, ktorí nateraz vystúpili a ktorí mali tieto pripomienky k návrhu zákona. Chcem upozorniť, že slovenská strana sa zaviazala, že pred predložením návrhu zákona Národnej rade budú tieto pripomienky Sekretariátu Rady Európy preštudované. Pýtam sa preto, prečo a kto vlastne sťažuje prijatie tohto zákona.

    A dovoľte mi povedať ešte jednu poznámku. Žiaľbohu, zo všetkých vystúpení, ktoré tu odzneli zo strán poslancov a poslankýň koaličných strán, nebola vznesená vlastne žiadna pripomienka k tomuto návrhu zákonu. Potom akým spôsobom, až teda na pripomienky, ktoré tu reprezentuje pán spoločný spravodajca a za ktoré sa môžeme, myslím, všetci postaviť, čo tu vlastne teda chceme? Nerešpektovať určité logické, rozumné pripomienky, ktoré potom urobia tento návrh zákona priechodným, dokonca aj našim maďarským poslancom, teda poslancom za maďarskú menšinu?

    Záverom chcem len povedať, aby sme veci nedramatizovali. Zostaňme pri triezvej rozvahe a vtedy netreba prilievať oleja do tých emócií, ktoré tu v národe sú.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Nagy. Pripraví sa poslanec Bárdos.

  • Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    včera pri našom poslednom zúfalom pokuse ovplyvniť predstaviteľov HZDS, aby sa spamätali zo svojho úsilia zaviesť výlučnosť jedného jazyka a tým urobiť ďalší výrazný krok k autoritárskemu režimu, sledoval som pozorne správanie členov ich delegácie. Typické bolo to, že sa kŕčovite držali predlohy zákona a nepripúšťali do svojho vedomia naše slová. Uvedomil som si, s akými komplexmi sa musia boriť naši kolegovia, poslanci HZDS a ďalších vládnych strán. Majú z nás strach. Iracionálne sa boja 10-percentnej menšiny, boja sa, že ohrozíme používanie jazyka 90-percentnej väčšiny. Počas rokovania nás člen delegácie HZDS poslanec Hornáček hrubo upozornil, aby sme my, členovia delegácie Maďarskej koalície, počas rokovania medzi sebou nehovorili po maďarsky, lebo sme v úradnej miestnosti. Pýtam sa vás, vážené kolegyne a kolegovia z vládnej koalície, či si aj vy takto predstavujete novú prax po schválení zákona o štátnom jazyku.

    Vážené poslankyne a vážení poslanci, posledný rok od prijatia programu vlády Vladimíra Mečiara sme boli dennodenne svedkami enormného úsilia, priam vystupňovaného boja o zavedenie zákona o štátnom jazyku. Hlavnými aktérmi tohto ťaženia boli príslušníci Slovenskej národnej strany a nacionálne zameraní členovia HZDS. Sprievodným javom tohto úsilia bolo bubnovanie na poplach o ohrozenosti slovenského jazyka. Slovenský jazyk mal byť ohrozený vplyvmi, cudzích jazykov, v prvom rade najbližšieho slovanského jazyka, češtiny, ďalej najrozšírenejšieho svetového jazyka angličtiny a jazyka najväčšej menšiny na Slovensku - jazyka Maďarov. Slovenský jazyk, najmä slovenský štátny jazyk, má byť teda ohrozený tým, ako ho používajú predstavitelia národných menšín, resp. má byť ohrozený, ak ho nepoužívajú. Ak ho používajú predstavitelia národných menšín, slovenský štátny jazyk je ohrozovaný údajným nekvalitným jazykovým prejavom týchto menšín v štátnom jazyku, preto do štátnych služieb majú byť prijatí iba tí z hľadiska slovenského štátneho jazyka najzdatnejší. Čiže diskriminácia na jazykovom základe.

    Druhý prípad údajného ohrozenia slovenského štátneho jazyka je, ak ho predstavitelia národných menšín nepoužívajú v úradnom styku. Súčasná právna úprava na Slovensku je však taká, že predstavitelia národných menšín v oblastiach, kde predstavujú aspoň 20 % obyvateľstva, majú možnosť používať svoj materinský jazyk v úradnom styku. Prijatím súčasného návrhu zákona táto možnosť zaniká, lebo § 12 tohto návrhu ruší zákon Slovenskej národnej rady číslo 428.

    V tejto súvislosti sa zákonite vynára otázka, ako je možné uvádzať za takýchto podmienok v 3 odseku § 1 zákona tvrdenie - citujem: "zákon neupravuje používanie jazykov národnostných menšín", keď zrušením zákona 428 de facto sa ruší možnosť používania jazyka národnostných menšín v úradnom styku. Treba jednoducho a otvorene povedať, že návrh zákona klame. A klamári sú všetci, ktorí tvrdia, že tento návrh zákona nezasahuje do používania iných jazykov.

    Iste, niektoré ustanovenia pripravovaného zákona sú absurdné aj vo vzťahu k používaniu slovenčiny samotnými Slovákmi a aj vo vzťahu k prirodzenému vývoju slovenského jazyka. Tieto záležitosti kritizovali aj mnohí slovenskí odborníci. Vo svojom dôsledku je absurdný napríklad paragraf hovoriaci o tom, že štátny úradník musí pri výkone svojej funkcie používať len štátny, teda slovenský jazyk. Ak by sa toto malo brať doslovne, tak by bola totálne ochromená činnosť Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, jej veľvyslanectiev v zahraničí a jej diplomatov. A ak by sa malo brať doslovne ustanovenie o tom, že agenda zdravotníckych zariadení sa vedie v štátnom jazyku, potom by sa lekárske správy a recepty nemali písať latinčinou.

    Navrhovaný text obsahuje ešte množstvo podobných ustanovení, ktoré by viedli k absurdným situáciám, a preto by sa zákon v čistej podobe vôbec nedal dodržiavať. Je však toto úmyslom a cieľom navrhovateľa? Určite nie. Ak nie toto, čo je potom účelom tohto zákona? A tu akokoľvek dumám, nemôžem prísť na nič iné než to, že hlavným zmyslom zákona je vytlačenie jazyka maďarskej menšiny a sčasti českého a anglického jazyka. To posledné v záujme zabránenia amerikanizácie našej kultúry a verejného života. Totiž len tie ustanovenia navrhovaného zákona, ktoré by v konečnom dôsledku mali takýto dosah, sú v praxi realizovateľné a takzvanou jazykovou inšpekciou efektívne kontrolovateľné.

    Je ťažko predstaviteľné, že by jazyková polícia vyrubovala pokuty pánu Slotovi zakaždým, keď nesprávne vyká, alebo podpredsedníčke vlády pani Tóthovej zakaždým, keď použije slovko "neni". To je však reálne, že podľa § 4 ods. 5 tohto návrhu zákona ministerstvo školstva môže zaviesť alternatívne vyučovanie na národnostných školách. Takisto je reálne, že majiteľovi súkromnej rozhlasovej stanice v lepšom prípade zoberú licenciu, ak bude vysielať trebárs v maďarskom jazyku. Potom všetky tieto kroky by boli neslýchaným zásahom štátu do neštátnej, dokonca súkromnej sféry, čo je v nedemokratickom svete nepredstaviteľné.

    A práve tu je bod, kde si všetci slušní ľudia na Slovensku môžu vytvoriť nejaký spoločný postoj aj voči tomuto navrhovanému zákonu, pretože tu naozaj nejde len o to, že štátna moc má úmysel vnútiť menšinám štátny jazyk, slovenčinu, na úkor používania ich jazyka. Tu ide o to, že štátna moc nám, všetkým občanom Slovenska chce vnútiť svoj štátny jazyk v prenesenom slova zmysle a tento štátny jazyk na rozdiel od ľubozvučnej peknej slovenčiny vonkoncom nie je prívetivý. Tu ide, podobne ako pri všetkých sporných zákonoch a nariadeniach od pamätnej noci z 3. na 4. novembra 1994, o to, že štát neslúži občanom, ale, žijúc z ich daní, ich ešte okráda a klame. Verím, že občania pochopia miesto tohto zákona v stratégii boja o absolútnu moc.

    Namiesto epilógu: Vážené kolegyne a vážení kolegovia, a prišiel posledný deň prijímania zákona o úradnom jazyku v Slovenskej republike, ktorý predkladala vláda pod menom predsedu vlády Vladimíra Mečiara. Rokovanie o jazykovom zákone, mnohí sa pamätáte, prebiehalo za obzvlášť dramatických okolností. Nahuckané a rozzúrené davy prerazili ťažkú kovovú bránu Slovenskej národnej rady. Iba nasadenie posily z ministerstva vnútra zabránilo obsadeniu budovy a ďalšiemu vystupňovaniu napätia.

    V tejto situácii prebieha zúfalý slovný zápas medzi poslancami vládnej koalície a nacionalistickej časti vtedajšej opozície, ktorá presadzovala vylúčenie neslovenských jazykov z úradného styku. Každý očakával vystúpenie Vladimíra Mečiara, aby svojím postojom a prejavom podporil demokratickejší vládny návrh zákona. Predseda vlády však v rozhodujúcej chvíli odišiel z bojiska, podobne ako dnes. V rokovacej sále nezaujal stanovisko. Vyčkával na výsledok hlasovania poslancov.

  • Pán poslanec, ďakujem, uplynul váš čas. Prosím, keby ste dodržali poriadok, na ktorom sme sa dohodli. Ja som prerušil aj opozičných, aj koaličných poslancov. Ďakujem pekne.

    Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Bárdos, pripraví sa pán poslanec Csáky. Predtým sa s faktickou poznámkou hlási pán spoločný spravodajca.

  • Prepáčte, vážení kolegovia, ale nemôžem nereagovať na to, čo povedal pán Nagy, pretože bol som neoficiálnym členom delegácie, ocitol som sa tam v podstate náhodou, keď som hľadal pána Cabaja. Keďže som tam bol a rokovalo sa bilaterálne o tejto zmluve, ako spravodajca som si tam na chvíľku sadol. Čo z toho vyplýva pre budúce rokovania s našimi maďarskými kolegami všeobecne, nielen s kolegami z parlamentu? Predovšetkým nevolám sa Chornáček, vám by neškodilo trošku sa naučiť hovoriť po slovensky.

    Ďalej, keď sa na vás človek lepšie prizrie, keď ste hovorili o tom strachu od vás, tak skutočne ho môže premknúť strach, to sa priznám. Ale v mojom prípade s tým, pán Nagy, nerátajte. Tá generácia Slovákov, ktorí sa báli niekoho, kto sem pricválal, už zmizla, tá tu už neexistuje. S tým nerátajte!

  • Ďalej, aký je teda význam rokovania, keď celý výsledok tohto rokovania ste prezentovali ako ohováranie tých, ktorí si dobrovoľne s dobrou vôľou s vami sadli? A nemuseli sa s vami rozprávať. Ďalej za hrubé považujete všetko, kde ja obhajujem svoj záujem a svoje právo, ktoré nie je, samozrejme, vaším záujmom, aj keď ide o obyčajné právo slušnosti. Ak sa na oficiálnom rokovaní rozpráva pred niekým v jazyku, ktorému on nerozumie, považujem to predovšetkým za neslušné.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Nagy, je zbytočné robiť slovenskú stranu intolerantnou, pretože sme taká tolerantná strana, že dokonca opitým poslancom za volantom sa nič nestane.

  • Prosím - pán poslanec Bárdos.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Vážený pán predseda, členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ctení hostia,

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom jazyku Slovenskej republiky a o zmene zákona číslo 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa nevychádza zo spoločenských potrieb a nerieši problémy, ktoré uvádza predkladateľ návrhu, ale slúži v prvom rade na potrestanie menšín a, povedzme to otvorene, slúži ako satisfakcia za tzv. násilnú maďarizáciu. Teda návrh a zákon má slúžiť ako oneskorený revanš. Na takomto základe, ktorý jednoznačne vyplýva z dôvodovej správy k návrhu, teda je proti niekomu a nie za niekoho, sa nemôže koncipovať dobrý zákon.

    Tvorcovia návrhu už spomínaným úmyslom takpovediac zaslepení došli tak ďaleko, že prerokovaný návrh zákona je zameraný nie iba proti menšinám, v prvom rade proti maďarskej menšine, a má preto jednoznačne diskriminačný charakter, ale je zameraný aj proti používateľom slovenského jazyka a proti používateľom iných jazykov bez rozdielu toho, o ktorý jazyk ide.

    V Medzinárodnom roku tolerancie sa tvorcom prerokúvaného návrhu zákona podaril v negatívnom slova zmysle taký husársky kúsok, ktorým sa Slovensko zviditeľní neslávnym spôsobom. Prijatie navrhovaného zákona bude mať negatívne dôsledky a dosahy nielen na Slovensku, ale aj na medzinárodnej úrovni, a návrh v žiadnom prípade neprispeje k zlepšeniu vzťahov, ale naopak.

    Nemôžem inak hodnotiť snahu za každú cenu prijať zákon o štátnom jazyku len ako jav, ktorý jednoznačne poukazuje na dvojtvárnosť vládnej politiky, lebo na jednej strane sú deklaratívne snahy o zlepšenie vzťahov, pokus o tzv. historické zmierenie, podpísaná slovensko-maďarská zmluva, hoci zo slovenskej strany ešte neratifikovaná, o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci, sľuby pána premiéra, a na druhej strane je každodenná politická prax, ktorá je v ostrom protiklade s deklaratívnymi snahami. Je to napríklad aj návrh zákona, ktorý práve prerokúvame a ktorý je jednoznačne protiústavný a nekorešponduje, teda je v rozpore s viacerými dôležitými medzinárodnými dokumentmi, na čo, samozrejme, konkrétne poukážem.

    No ešte predtým mi dovoľte poukázať aj na to, že návrh zákona je šitý horúcou národnou ihlou, že nie je odborne fundovaný a premyslený. Právni experti poukázali na viaceré nedostatky návrhu. Nechcem vás tým obťažovať, ale dovolím si vám ilustrovať tento názor jediným príkladom. § 5 návrhu, ktorý obsahuje používanie štátneho jazyka v hromadných informačných prostriedkoch, na kultúrnych podujatiach a na zhromaždeniach, obsahuje zásadu, výnimku zo zásady, výnimku z výnimky a po tretie výnimky. To všetko v rámci jedného paragrafu. Možno mi dáte za pravdu, že k tomu netreba osobitný komentár. Tento fakt hovorí za seba.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, náš názor na návrh zákona o štátnom jazyku je vám známy, taktiež aj fakt, že ho považujeme za protiústavný a za taký, ktorý je v rozpore s Rámcovým dohovorom Rady Európy o ochrane národnostných menšín, Európskou dohodou o ľudských právach, s dokumentmi Organizácie Spojených národov, s dokumentom z Kodanskej schôdzky konferencie o ľudskej dimenzii KBSE, so slovenskomaďarskou zmluvou a s Viedenskou konvenciou.

    Protiústavnosť návrhu - predložený návrh je v evidentnom rozpore s článkom 6 Ústavy Slovenskej republiky, lebo - citujem: "Používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon." Koniec citátu. Preto sa stotožňujem s návrhom, ktorý bude ako procedurálny návrh predložený za dva parlamentné kluby strán Maďarskej koalície, že prijatie zákona o štátnom jazyku by malo byť až po ratifikácii Charty menšinových a regionálnych jazykov, súčasne - zdôrazňujem - súčasne s návrhom zákona o používaní a ochrane menšinových jazykov.

    Predložený návrh zákona je v rozpore s článkom 11 ústavy - citujem: "Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred jej zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd." Koniec citátu. Taktiež je v rozpore s článkom 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý znie - citujem: "Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné." Návrh je v rozpore s článkom 13 ods. 1, taktiež s článkom 17 ústavy ods. 1, kde sa hovorí o slobode prejavu, ale neurčuje sa, že musí ísť o štátny jazyk. Taktiež je návrh protiústavný, lebo porušuje článok 26 ústavy ods. 1 a 2, kde je uvedené - citujem: "Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom a písmom." Návrh porušuje ústavu, lebo § 1 ods. 3 návrhu hovorí: "Zákon neupravuje používanie jazykov národnostných menšín." To však nie je pravda, lebo sa ruší platný zákon o úradnom jazyku z roku 1990, a tým aj jeho § 6, ktorým je umožnené používanie menšinového jazyka v úradnom styku. Zrušením platného zákona niet všeobecnej právnej opory používať pre príslušníkov menšín svoj jazyk v úradnom styku a ostanú len osobitné predpisy.

    Zákon je v rozpore s odsekom 4 článku 24 ústavy, lebo obmedzuje používanie iných jazykov v cirkevných obradoch v bode b) odsek 3 § 3 návrhu zákona. Taktiež § 3 odsek 5 návrhu zákona je v rozpore s odsekom 2 článku 34 Ústavy Slovenskej republiky. Návrh zákona v § 3 a 4 je v rozpore s článkami 7, 8 a 9 Saintgermainskej dohody, s článkami 31, 32, 33 a 34 Kodanského dokumentu KBSE a s článkami 7, 10 a 11 Rámcového dohovoru. Návrh je v rozpore s podpísanou slovensko-maďarskou zmluvou, článkami 14 a 15 zmluvy, a s Viedenskou konvenciou.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, žiaľ, je to realita na Slovensku, že pôvodný návrh jednotlivcov, ešte raz zdôrazňujem - jednotlivcov, sa dostal na vládnu úroveň, čo jasnou rečou hovorí o situácii a o zmenách na Slovensku.

    Na záver mi dovoľte veľmi krátko konštatovať, že filozofiu návrhu zákona považujem za koncepčne zlú, návrh považujem za protiústavný, ktorý je v protirečení s citovanými medzinárodnými dokumentmi. Preto je v takejto podobe neprijateľný a koncepčne zlý. Naše pozmeňovacie návrhy prednesie môj kolega pán Pál Csáky.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Csáky a pripraví sa pán poslanec Fogaš.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené dámy, vážení páni,

    priznám sa, nie som rád, že tu mám stáť pred vami a pred televíznymi kamerami a diskutovať opäť na tému jazykového zákona. Obávam sa totiž, že v našej spoločnosti, ktorá nie je jednonárodná a je multikultúrna, napriek tejto svojej rozmanitosti sa objaví stále zbytočne veľa emócií a napätia, keď sa nastolí národnostná alebo jazyková otázka. Je teda zodpovednosťou politikov, aby svojimi činmi a krokmi nevyvolali nové a nové napätia v tejto veci. A už ako keby som počul stereotypné obvinenia od niektorých ctených kolegov z vládnej koalície, ktorí notoricky útočia v tejto súvislosti na politikov Maďarskej koalície. Lenže, priatelia, dnešné jablko sváru, nedokonalý a nepremyslený jazykový zákon sme nepredložili my. Nie my sme vystupovali vo vládnej Slovenskej televízii a nie my sme vyzývali na demonštrácie. Nie my sa chystáme obmedziť jazykové práva iných a ani nie my sme zabezpečili autobusy zadarmo na dopravu demonštrantov z celého Slovenska. Áno, robí to iný, ten, kto má možnosti v rukách, ten, kto má moc.

    Týmto svojím vystúpením ako reakciou na vládou vyvolanú situáciu sledujem dva ciele. Otvorene chcem povedať, že sa chcem zbaviť aj zvyšku zodpovednosti za tento zlý zákon. Viackrát sme žiadali vládu, aby sa tento dokument prerokoval s nami. Bohužiaľ, bezúspešne. Ešte aj včera sme realizovali pokus o dohodu. Najsilnejšia strana vládnej koalície nemala záujem o solídne rokovanie. Chápem, ako by som to nechápal! Tento zákon je vlastne odplata Matici slovenskej za predvolebnú podporu HZDS. Aj to chápem, že v slovenskej spoločnosti sú ľudia, ktorí si právom s ťažkým srdcom spomínajú na posledné roky minulého storočia, keď na slovenský jazyk, na slovenskú kultúru a na slovenské ustanovizne bol vyvíjaný taký istý nátlak, ako sa teraz realizuje proti nám. Prepáčte, nevymýšľam. Predkladatelia návrhu zákona to čierno na bielom napísali v predkladacej správe.

    Lenže, vážení, mám pravdu, keď hovorím, že vo vládnej koalícii meriate silne dvojakým metrom? Mám pravdu, keď tvrdím, že takýmto krokom sa táto spoločnosť vráti o 100 rokov dozadu? Je pre vás prijateľné, že osobná zakomplexovanosť jednotlivcov, tvorcov tohto zákona, sa dostane týmto zákonom na úroveň vládnej politiky? Vážení, aby nedošlo k nedorozumeniam, my si vážime slovenský jazyk, lenže, pochopte, prosím, ak je drahý slovenský jazyk pre Slovákov, takisto je drahý maďarský jazyk pre Maďarov, rusínsky jazyk pre Rusínov a nemecký jazyk pre Nemcov. My si chceme vážiť každú kultúru a každého občana, ale ten istý prístup žiadame realizovať aj voči nám.

    Iste budete argumentovať, že vo svete existujú aj iné jazykové zákony. Takýto zákon, ktorý plánujete dnes prijať, je svetovou raritou. Konzultovali sme túto problematiku obsiahle všade vo svete. Všade je trend k viacjazyčnosti, a nie k preferovaniu len jedného, čo aj najdôležitejšieho jazyka. Ctené kolegyne a kolegovia, ktorí chodia do Európskeho parlamentu, vedia, že tam každý poslanec Európskej únie hovorí vlastným materinským jazykom. Viac jazykov sa používa od Talianska cez Švajčiarsko, Belgicko, Dánsko až po Fínsku republiku, v celej civilizovanej Európe. Aj vo Francúzsku je možné používať regionálne jazyky, a viete veľmi dobre, že vami toľko citovaný francúzsky jazykový zákon práve v jeho netolerantných častiach Ústavný súd Francúzskej republiky zmiernil.

    Druhým mojím cieľom je snaha o zlepšenie návrhu zákona. Treba povedať, že vo výboroch sme už veľa hovorili na túto tému a veľa sme aj argumentovali. Musím však, bohužiaľ, konštatovať, že ku kultúrnej výmene názorov na odborne fundovanej úrovni nedošlo. Preto mi dovoľte predložiť niektoré pripomienky k návrhu zákona o štátnom jazyku.

    Ústava Slovenskej republiky v článku 6 nepredpisuje povinnosť prijatia zákona o štátnom jazyku, ale predpokladá prijatie - citujem "zákona o používaní iných jazykov v úradnom styku". Koniec citátu. Oficiálna verzia Ústavy Slovenskej republiky v angličtine hovorí navyše o tom, že na území Slovenskej republiky je slovenský jazyk úradným jazykom - official language - a v zahraničí sa každý čuduje, prečo sa slovenský parlament chystá prijať zákon o štátnom jazyku - state language. Je to dôkaz dvojtvárnosti vládnej politiky.

    Zákon v § 3, 4, 5 a 8 znevýhodňuje občanov neslovenskej národnosti. Táto snaha je v rozpore s článkom 12 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého nikoho nemožno z týchto dôvodov (národný a sociálny pôvod, príslušnosť národnosti alebo etnickej skupine) poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. § 3, 4, 5 a 8 sú v rozpore aj s odsekom 3 § 1 samotného zákona, podľa ktorého zákon údajne neupravuje používanie jazykov národnostných menšín. Je pravda, že neupravuje - obmedzuje. Obmedzuje aj paragrafom číslo 12, v zmysle ktorého ruší súčasne platný jazykový zákon. § 3 ods. 5, ktorý predpisuje povinnosť občanovi obrátiť sa na verejnoprávne orgány výlučne v štátnom jazyku, je v zjavnom rozpore s odsekom 2 článku 34 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zaručuje aj právo používať ich jazyk v úradnom styku, to znamená jazyk menšiny.

    V § 5 zákona sa vydanie periodickej tlače, príležitostnej tlače, vysielanie rozhlasu a televízie, ako aj organizovanie kultúrnych podujatí viaže na jazykový filter. Je to v rozpore s odsekmi 1, 2 a 4 článku 26 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sloboda prejavu je zaručená - citujem: "Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie je možné obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti." Koniec citátu. O jazykovom filtri ústava nehovorí.

    Odsek 2 § 4 návrhu zákona hovorí o povinnosti pedagógov a lektorov používať štátny jazyk. Táto časť vládneho návrhu znemožňuje vystúpiť vysokoškolskému profesorovi v inom ako v slovenskom jazyku. Ďalší odsek § 4 zasahuje aj do oblasti vydávania a používania učebníc, čo na jednej strane zakazuje možnosť používania učebníc v inom ako v slovenskom jazyku a na druhej aj podľa legislatívneho odboru parlamentu presahuje rámec zákona.

    Podotýkam, že zďaleka nejde o menšinovú problematiku. Na Slovensku je veľa stredných a vysokých škôl, v ktorých sa používajú cudzojazyčné učebnice. V oblasti menšinového školstva zákon nezohľadňuje dikcie Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorých občanom patriacim k národnostným menšinám sa zaručuje vzdelanie v ich jazyku za podmienok stanovených zákonom, a nie nižším právnym predpisom ministerstva školstva.

    Zákon v § 8 zasahuje do oblasti hospodárstva, služieb a zdravotníctva, do oblasti uzatvárania zmlúv, používania oznamov pre verejnosť, do styku zdravotníckeho personálu a pacientov, mieša termíny finančná a technická dokumentácia so slovenskými technickými normami a stanovami združení a spolkov. Samotný legislatívny odbor parlamentu poukazuje na - citujem "istú nedôslednosť v predloženom návrhu zákona" a navrhuje vypustenie celých častí zákona.

    Návrh zákona je v niekoľkých bodoch v silnom rozpore s dikciami slovensko-maďarskej základnej zmluvy, ktorá je v zmysle Viedenskej konvencie medzinárodne platnou zmluvou. Podpísal to pán premiér vlády Slovenskej republiky. Je tam zjavný rozpor predovšetkým s článkami 14 a 15 zmluvy, v ktorých sa okrem iného hovorí - citujem: "Osoby patriace k maďarskej menšine v Slovenskej republike majú právo slobodne používať ústne a písomne svoj materinský jazyk v súkromí a na verejnosti. Ďalej majú právo v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom a oboma stranami prijatými medzinárodnými záväzkami používať svoj materinský v úradnom styku, vrátane verejnej správy, a v konaní pred súdmi, uvádzať názvy obcí, v ktorých žijú, názvy ulíc a iných priestranstiev, miestopisné údaje, nápisy a informácie na verejných priestranstvách vo svojom materinskom jazyku, právo na prístup do verejných masmédií bez diskriminácie a majú právo na svoje masmédiá.

    Návrh jazykového zákona je v rozpore aj so známym Kodanským dokumentom OBSE, konkrétne s článkami 31, 32, 33, a 34. Stojí za to odcitovať niektoré pasáže z Rámcového dohovoru Rady Európy, ktorý bol ratifikovaný týmto parlamentom v septembri tohto roku. Článok 7 hovorí: "Strany zabezpečia rešpektovanie práva každej osoby patriacej k národnostnej menšine na slobodu zhromažďovania, slobodu združovania, slobodu prejavu a slobodu myslenia, svedomia a náboženstva." Článok 9: "Strany sa zaväzujú uznať, že právo na slobodu prejavu každej osoby patriacej k národnostnej menšine bude zahrnovať slobodu názoru a slobodu prijímať a oznamovať informácie a myšlienky v jazyku menšiny bez zasahovania štátnej moci a bez ohľadu na hranice. Strany musia zabezpečiť, aby v rámci ich právnych poriadkov neboli osoby patriace k národnostným menšinám vystavené diskriminácii pri prístupe k médiám. Strany nesmú klásť osobám patriacim k národnostným menšinám prekážky pri zriaďovaní a využívaní tlačových médií."

    Vážené dámy, vážení páni, mohol by som ešte dlho pokračovať, ale nemôžeme obísť základnú otázku, či je, alebo nie je politická vôľa na prerušenie prerokovania tohto nevhodného návrhu zákona a na jeho zlepšenie. Ak je, prosím, vaša snaha úprimná a skutočne chcete len zveľaďovať slovenský jazyk, tak nechápem, prečo nechcete akceptovať návrhy politického riaditeľa Rady Európy, alebo prečo ste nezohľadnili návrhy pána van der Stoela, vrchného komisára OBSE pre národnostné menšiny.

    Vážený pán predseda, dovoľte, aby som predniesol konkrétne návrhy. Mám 4 procedurálne návrhy.

    Prvý návrh je prerušiť prerokovanie návrhu zákona do decembrovej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a získať tým časový priestor na rokovania. Navrhujem, aby sme o tom hlasovali na začiatku bloku hlasovania.

    Po druhé - žiadam v mene dvoch klubov, v mene klubu MKDH a Maďarskej koalície, 20-minútovú prestávku pred záverečným hlasovaním, to znamená po odsúhlasení všetkých pozmeňovacích návrhov. Domnievam sa, že každý poslanec má právo na to, aby si ešte raz rozmyslel, ako bude hlasovať pri záverečnom hlasovaní.

    Tretia moja pripomienka a žiadosť je procedurálna. Žiadam jednohodinovú prestávku pred záverečným hlasovaním a žiadam rozmnožiť všetky pozmeňovacie návrhy. Pred hlasovaním, keď sa ukončí rozprava.

    A štvrtá moja požiadavka: Vážený pán predseda, pán poslanec Nagy pri svojom vystúpení chcel predniesť návrh, ale nemal na to čas, preto požiadal mňa. Je to návrh na uznesenie, o ktorom by sme žiadali hlasovať po záverečnom hlasovaní o návrhu zákona. Návrh znie nasledovne: Národná rada Slovenskej republiky na základe článku 6 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého - citujem: "Používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon" (koniec citátu), ukladá vláde Slovenskej republiky do konca roka 1995 predložiť do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o používaní iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku. Na základe článku 34 ods. 2 písm. c) vláda Slovenskej republiky svoj návrh vypracuje v spolupráci s predstaviteľmi menšín. Koniec návrhu.

    Teraz mi dovoľte predložiť svoje návrhy. Žiadam vybrať na osobitné hlasovanie body 23, 30, 42, 55, 60 a 64. Vážený pán navrhovateľ, vy ste k tomu hovorili, že to bude hlasovanie en bloc. Ja tomu hovorím, že to bude spoločné hlasovanie.

    Ďalšie pozmeňovacie návrhy:

    Prvý návrh - § 1 ods. 3 druhá veta sa mení nasledovne: "Používanie týchto jazykov upraví osobitný zákon." To znamená, že ak je pravda, že zákon neupravuje používanie jazykov menšín, tak to má upraviť osobitný zákon v zmysle ústavy. Odvolávka je na článok 6 ods. 2 a článok 34 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky.

    Druhý návrh - § 3 ods. 1 druhá veta sa vynechá. Je to nedostatočne definovaná problematika.

    Tretí návrh - § 3 ods. 3 bod d) sa preformuluje nasledovne: v poslednej vete namiesto "označovania obcí v iných jazykoch" sa uvedie "používanie iných jazykov upravuje osobitný zákon". Ide o zladenie návrhu zákona s Rámcovým dohovorom Rady Európy.

    Štvrtý návrh - § 3 ods. 3 bod e) sa vynechá. Ide o dikciu, ide o povinnosť nad rámec Ústavy Slovenskej republiky.

    Piaty návrh - § 3 ods. 3 sa doplní o písmeno f) nasledovne: používanie jazykov národnostných menšín v písmenách a), b), c), d) a e) sa upraví osobitným zákonom. A odvolávka je na článok 6 ods. 2 a článok 34 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

    Šiesty návrh - § 4 ods. 3 sa doplní o slová "na školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín sa vedie agenda v jazyku vyučovania". Prosím, aby ste to pochopili ako výnimku pre tie školy, ktoré vyučujú v jazykoch národnostných menšín. Neviem si predstaviť, ako bude robiť učiteľ prípravu na výučbu maďarského jazyka v slovenskom jazyku.

    Siedmy návrh - § 4 ods. 3 sa doplňuje o slová "a v jazyku vyučovania".

    Ôsmy návrh - § 5 ods. 6 druhá a tretia veta sa preformulujú nasledovne: "V prípade vystúpenia hosťujúcich zahraničných umelcov sprievodné uvádzanie (konferovanie) odznie najskôr v štátnom jazyku. Kultúrne a výchovnovzdelávacie podujatia národnostných menšín sa uskutočnia v ich jazyku podľa osobitného zákona." Domnievam sa, že ide o čistejšiu formuláciu, ako je v návrhu.

    Deviaty môj návrh - § 8 ods. 6 druhá veta sa nahradí týmto textom: "V jazykoch národnostných menšín sa tieto názvy, reklamy a informácie uvádzajú podľa osobitného zákona." Ide taktiež o zladenie s Rámcovým dohovorom Rady Európy.

    Desiaty môj návrh - v § 10 ods. 1 výška pokút sa mení nasledovne: v bode a) namiesto 500 000 korún 50 000 korún. V bode b) namiesto 1 000 000 korún 100 000 korún a v bode c) namiesto 100 000 korún 10 000 korún. Ide o to, že principiálne nesúhlasíme s pokutami, ale pravdepodobne nebude politická dohoda o tom, aby sa táto časť zo zákona vynechala, preto navrhujeme takéto zmeny.

    Jedenásty návrh - nadväzne na to v § 10 odsek 3 sa mení nasledovne: "Pokutu možno uložiť najneskôr do 10 dní odo dňa, keď bolo zistené porušenie povinnosti."

    Posledné tri pozmeňovacie návrhy sa týkajú účinnosti zákona.

    Dvanásty návrh - § 12 sa doplní nasledovne: "Účinnosť zákona bude dňom prijatia osobitného zákona o používaní jazykov národnostných menšín." Ide aj o požiadavku Rady Európy, ide o to, že keď v zmysle odseku 1 článku 6 Ústavy Slovenskej republiky prijmeme zákon o používaní slovenského jazyka ako štátneho jazyka, paralelne by sa mal prijať zákon, ktorý by upravoval používanie jazykov národnostných menšín.

    Ďalší pozmeňovací návrh je k článku III. Súčasné znenie sa vynechá a doplní sa text: "Tento zákon nadobúda účinnosť spolu s účinnosťou zákona o používaní jazykov národnostných menšín."

    Ak nebude politická vôľa ani na túto dohodu, tak posledný pozmeňovací návrh sa týka toho, aby účinnosť zákona bola preložená o pol roka, aby sme získali čas na ďalšie politické dohovory ohľadom toho druhého zákona. Konkrétny návrh znie: "Termín 1. 1. 1996 sa zmení na 1. 7. 1996 a 1. 1. 1997 sa na 1. 7. 1997."

    Na záver mi dovoľte dve stručné reakcie na niektoré vystúpenia. Pán minister Hudec, keď ste vystúpili, povedali ste, že tento návrh neupravuje používanie jazykov menšín. Ak ste pozorne počúvali kolegov, vystúpenia kolegov z vládnych strán, sám ste mohli zistiť, že to tak nie je. Ak by sa aj formálne dodržal tento fakt, táto požiadavka, aj tak prijatie zákona na riešenie postavenia len jedného jazyka v takej spoločnosti, v ktorej sa používajú rôzne jazyky, zákonite znevýhodňuje iných. Je to obdobné, ako keby sme spolunažívanie v manželstve chceli riešiť zákonom o postavení len manželov. Prvý paragraf by znel, že manžel má právo na všetko, a potom by sme demagogicky tvrdili, že sa to netýka manželiek. Domnievam sa, že by to nebola pravda.

    Dovoľte mi zaujať stanovisko k už tradične fundovanému - to fundované myslím v silných úvodzovkách - vystúpeniu pani Lazarovej. Vážená pani kolegyňa, vy ste hrdo vymenovali, že vo Francúzsku sa hovorí po francúzsky, v Nemecku po nemecky, v Rusku po rusky. Pýtam sa vás: Vo Švajčiarsku sa hovorí po švajčiarsky, v Belgicku sa hovorí po belgicky?

    A druhá moja pripomienka: Uvedomte si, prosím, že genialita nie je vždy viazaná na jazykové schopnosti. Určite poznáte meno Alberta Einsteina. Tento najväčší génius nebol nikdy schopný naučiť sa dobre po anglicky. V USA prednášal do konca svojho života po nemecky. Pán Ševardnadze, minister zahraničných vecí bývalého ZSSR, hovorí dodnes zlou ruštinou, a predsa sa mohol stať ministrom zahraničných vecí. Páni, podľa tohto návrhu zákona pán Einstein a Ševardnadze by mohli na Slovensku robiť maximálne vrátnikov.

    A posledná moja veta: Predsa len, dovoľte, aby som sa obrátil na poslancov vládnej koalície a na každého poslanca tohto snemu jedným citátom. Je dávnou pravdou, vážené dámy, vážení páni, že nemôže byť slobodný ten, kto potláča práva iných.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Gaulieder.

  • Ďakujem, pán predseda. Na adresu vystúpeniu pána kolegu Csákyho, ktorého zvyšok nemienim komentovať, mal by som niekoľko poznámok. V úvode som postrehol, že pán kolega, pán Csáky sa chce zbaviť zodpovednosti za tento zákon. Potom nerozumiem, prečo dáva pozmeňovacie návrhy. Okrem toho, pokiaľ tomu mám správne rozumieť, ak sa chce zbaviť tejto zodpovednosti, zrejme sa na protest nezúčastní hlasovania o zákone, alebo nebodaj sa vzdá ešte aj poslaneckého mandátu.

    Okrem toho pán poslanec Csáky sa tu odvoláva na ústavu, len neviem, či sa ešte hmlisto pán poslanec Csáky pamätá, že túto ústavu, ktorú neustále kritizuje, tiež nepodporil. Keby bol pán kolega Csáky vnímavejší, tak by postrehol, že pozmeňovacie návrhy pána poslanca Romana Kováča niektoré jeho návrhy dávno pohltili.

    A ešte by som mal jednu otázku, nepostrehol som, že pozmeňovacie návrhy zo zahraničia by si tu osvojil niektorý z poslancov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ešte pani poslankyňa Lazarová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Prosila by som pána poslanca Csákyho, aby ma druhýkrát lepšie počúval. Viem, že vo Švajčiarsku sa nehovorí po švajčiarsky a v Belgicku sa nehovorí po belgicky, ale tieto štáty nevznikli na národnom princípe. Ja som hovorila o štátoch, ktoré vznikli na národnom princípe, presne z tohto dôvodu, ktorý vy ste teraz povedali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Fogaš, po ňom pán poslanec Slobodník.

  • Vážená Národná rada, vážení členovia vlády,

    som jeden z tých, ktorí sa zúčastňujú na prerokúvaní zákona o jazyku už druhýkrát. Vtedy i teraz som bol presvedčený o tom, že kto necíti ľudské práva v sebe, ten ich stratí, nedokáže ich ani uchrániť. Náš národ nie je taký hašterivý, ako sa to cez vystúpenia politikov často prezentuje. Naopak, vie byť zhovievavý, trpezlivý, veľkorysý. Vieme i chceme si navzájom pomáhať. Pomôžme si i teraz, vo chvíli, keď žijeme vo veľmi vypätom, politicky ťažkom období, keď Slovensko zmieta neistota, rozkolísala sa verejná, ale i zahraničná mienka o nás. Buďme pevní v odhodlaní budovať našu republiku, ale pozorní pri hľadaní východísk z problémov, ktoré pred nami stoja.

    Často sa dnes hovorilo o stanoviskách Európskeho parlamentu, Rady Európy, van den Brooka, či ďalších pánov i iných medzinárodných inštitúcií. Zhrnul by som tieto stanoviská do dvoch poznámok. Zásadne zákon o jazyku, tak ako je predložený, možno prijať.

  • Druhá poznámka: Čaká sa od nás, že zákon bude v súlade s ústavou. Verím, že to dokážeme prostredníctvom pozmeňovacích návrhov tiež urobiť. Napríklad už spravodajca predložil pozmeňovacie návrhy týkajúce sa liturgického jazyka. Ak ponecháme rozhodovanie o výchove a vzdelávaní na zákon, a nie na administratívu a podobne, môžeme zákon dostať do súladu s ústavou a bude trvale s ňou v súlade.

    Druhá výhrada znela, či sa nezníži týmto zákonom ochrana menšín zakotvená v našej ústave a medzinárodných dokumentoch, ktorými sme viazaní. V tejto súvislosti k výhrade, že zákon mení pravidlá používania jazyka menšín, premiér Mečiar odpovedal: Ak je táto pripomienka skutočnosťou, môže sa v Národnej rade Slovenskej republiky o tejto veci rokovať. Zmysel má rokovanie iba vtedy, ak je snaha dohodnúť sa. Vyzývam vás, kolegyne a kolegovia, skúsme sa dohodnúť.

    Súčasne so zákonom - a to je tretia výhrada alebo pripomienka, odporúčanie, že by mal byť prijatý zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Takýto zákon zatiaľ pripravený nie je, ale vôľu tu demonštrovali viacerí. Preto po prerokovaní svojich predstáv o možných úpravách i s predstaviteľmi koalície, predkladateľom, ale i časťou opozície, predkladám nasledovný pozmeňovací návrh, ktorý by preklenul obdobie, v ktorom nemáme prijatý ani pripravený zákon o používaní jazyka príslušníkov národnostných menšín. Odporúčam, aby sme zaradili nový § 12 tohto znenia:

    "Ak príslušníci národnostnej menšiny tvoria v obci najmenej 20 % obyvateľstva, môžu v takýchto obciach používať v úradnom styku aj svoj jazyk. Ak v takejto obci vystupuje v úradnom styku občan, ktorý nie je príslušníkom národnostnej menšiny, vedie sa konanie v štátnom jazyku. Verejné listiny a spisová agenda sa vyhotovuje v štátnom jazyku. Prijatím zákona o používaní jazykov osôb patriacich k národnostným menšinám stráca toto ustanovenie účinnosť." Išlo by o záverečné a prechodné ustanovenia. Nasledujúce paragrafy by sa prečíslovali a tak rýchlo, ako dokážeme pripraviť zákon o používaní jazyka menšín, by vlastne toto ustanovenie mohlo stratiť účinnosť.

    Môj druhý pozmeňovací návrh smeruje k sankčnosti zákona. Súhlasím s tými, ktorí navrhujú, aby tieto sankcie boli vypustené, ale keďže predpokladám podľa doterajšieho vývinu diskusie, že neprejde takýto návrh, odporúčam dve úpravy v § 2.

    Po prvé - návetie k § 10 upraviť nasledovne: Ak nedôjde k odstráneniu protiprávneho stavu, ministerstvo... atď. pokračovať, to nadväzuje na predchádzajúce ustanovenie § 9, ktorý hovorí o tom, že ministerstvo má vyzvať k odstráneniu tohto stavu.

    Druhý pozmeňovací návrh k tomu istému ustanoveniu znie: "znížiť sankcie o polovicu, teda v § 1a z 500 tisíc na 250 tisíc, 1b z 1 milióna na 500 tisíc, 1c zo 100 tisíc na 50 tisíc. Predložím to písomne, pán spravodajca, takže nemal by to byť problém.

    Konečne tretia drobná pripomienka. V nadväznosti na pozmeňovací návrh uvedený pod bodom 43, ktorý odporúčal spravodajca schváliť, navrhujem druhú vetu zosúladiť s navrhovanou zmenou. Odporúčam jej nasledovné znenie: "Vydávanie inojazyčných periodických a neperiodických publikácií upravuje osobitný predpis." Odkaz tak ako je, plus doplniť právnu normu, ktorá upravuje vydávanie neperiodických publikácií. Tým by sme vlastne zase len zladili to, čo sa už navrhuje tak či tak zmeniť.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, som si vedomý toho, v akom období pracujeme i s akým návrhom sa v súčasnom období zaoberáme. Myslím si však, že je zrelá doba na to, aby sme hľadali východiská i v konfliktoch, ktoré pri prerokúvaní tohto zákona vznikli. Prosím vás o podporu mojich pozmeňovacích návrhov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktická poznámka - pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni,

    nakoľko jednotlivé vystúpenia sa už opakujú a myslím si, že presvedčení sú už presvedčení, dovoľte, aby som predložil procedurálny návrh ukončiť rozpravu k návrhu zákona o štátnom jazyku. Navrhujem však, aby z každého poslaneckého klubu mohol vystúpiť ešte jeden zástupca a v desaťminútovom vystúpení by títo zástupcovia predniesli tie pozmeňovacie návrhy, ktoré prípadne ešte ich kolegovia nepredložili.

  • Páni poslanci, je to procedurálny návrh. Prosím, budeme sa prezentovať a budeme hlasovať bez rozpravy. Hlasujeme za návrh pána poslanca Cabaja s tým, aby sme skončili rozpravu potom, ako vystúpia ešte poslanci za kluby, ale len tí, ktorí majú pozmeňovacie návrhy a nesmie to trvať dlhšie ako 10 minút.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Takže sme prijali tento návrh pána poslanca Cabaja s tým, že vyzvem kluby, aby mi oznámili, kto za ktorý klub chce predniesť ešte pozmeňovacie návrhy, teda vystúpenie len s pozmeňovacími návrhmi. Do 16.00 hodiny bude prestávka, aby sa kluby dohodli, potom budeme hlasovať o návrhoch pána Csákyho.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. Pýtam sa predsedu klubu Hnutia za demokratické Slovensko, koho navrhuje, aby ešte vystúpil za klub. Prosím, zapnite mikrofón pánu poslancovi Cabajovi.

  • Vážený pán predseda, nevyužijeme celý limit 10 minút, iba s návrhom vystúpi pán poslanec Sečánsky.

  • Za poslanecký klub Spoločná voľba vystúpi pán poslanec Pokorný s pozmeňovacími návrhmi.

  • A nie pán Fogaš? Povedali mi, že má ešte spresnenie pozmeňovacieho návrhu, preto sa pýtam.

  • Pán poslanec Pokorný vystúpi za poslanecký klub.

  • Tak potom pán poslanec Fogaš nie, ale pán poslanec Pokorný. Za MKDH pán Szigeti, za DÚ Hrnko. Za stranu robotníkov? Zapnite mikrofón pánu podpredsedovi Ľuptákovi.

  • Ďakujem. Myslím si, že keď sme sa narodili ako robotníci, už vtedy sme vedeli, za čo máme hlasovať.

  • Takže nikto. Za Slovenskú národnú stranu pán poslanec Moric. Takže tak, ako som čítal. Pán poslanec Sečánsky - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, mám procedurálny návrh. Podľa § 27 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku národnej rady podávam návrh, aby sa o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom jazyku a o zmene zákona číslo 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý sme dostali ako tlač číslo 266, ako o celku hlasovalo verejne, a to podľa mien tak, že poslanec po menovitom oslovení predsedajúcim tejto schôdze vstane a vyjadrí sa slovami: "hlasujem za zákon o štátnom jazyku", "hlasujem proti zákonu o štátnom jazyku" alebo "zdržiavam sa hlasovania". Prosím, aby sa o tomto návrhu dalo hlasovať bez rozpravy.

  • Ďakujem. Ešte pán poslanec Fogaš.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Pri svojom pozmeňovacom návrhu som nedopovedal jedno písmeno. V § 10 ods. 1a) som navrhoval znížiť sankcie z 500 tisíc na 250 tisíc. A to, čo tam treba doplniť, je do § 8 ods. 1, 3, 5 a 6, tá šestka je to doplnenie. To je všetko.

  • Ďakujem. Takže pôjdeme tak, ako sa nahlásili jednotlivé kluby. Potom budeme hlasovať. Rozprava k tomuto návrhu nie je možná, ale hlasovať budeme potom, keď vystúpia zástupcovia klubov.

    Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Bajan.

  • Odporúčam, ak sa prijme ten návrh, aby sme hlasovali individuálne a verejne, nevstávali, lebo mikrofón na to nie je uspôsobený.

  • Takže prosím, za klub HZDS nevystúpi nikto, za KDH pán poslanec Figeľ. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená Národná rada, vážení členovia vlády, ctení hostia,

    v mnohých vystúpeniach dnes už bolo povedané temer všetko. Mnohé desiatky, ba možno vyše 100 pozmeňovacích návrhov a stanovisko expertov Rady Európy nám dávajú šancu prijať zákon o štátnom jazyku tak, aby bol dobrý pre Slovensko a ľudí žijúcich medzi Tatrami a Dunajom. Na záver pridám ešte jeden pozmeňovací návrh. Vari jediné, čo tu dnes chýbalo, bolo vystúpenie premiéra vlády Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara. On je ten, kto prisľúbil nielen zákon o štátnom jazyku, ale aj jeho demokratický charakter, ktorý podpísal so susedným štátom zmluvu, ktorá v riešení menšinových otázok ide ďaleko za doterajší právny stav na Slovensku.

    V októbri 1990 Národná rada prerokúvala v ostrej politickej situácii zákon o úradnom jazyku. Ani vtedy nebol premiér v parlamente prítomný. V noci však vysvetlil svoj postoj v známom dialógu s predsedom Matice slovenskej Jozefom Markušom. Chcem veriť, že jeho dnešná cesta do Paríža bola nevyhnutná a že svoju nezastupiteľnosť na rokovaní UNESCO občanom vysvetlí. Chcem veriť, že aj dnes by sa prihlásil k autorstvu myšlienok, ktoré chcem z jeho vystúpenia v televízii citovať. Som presvedčený, že pred záverečným hlasovaním nám všetkým, osobitne členom vládnej koalície, jasné slová pomôžu dobre sa rozhodnúť. Dovoľte mi teda citovať z jeho vystúpení.

  • Šum v sále.

  • Prosím vás, každý klub dostal 10 minút, je na ňom, ako sa rozhodne ich využiť.

  • Páni poslanci, prosím pokoj. Nechajte hovoriť pána poslanca Figeľa.

  • "Falošným kazateľom je ten, kto považuje slovenský národ za opustený a za úbohý, ten, kto dlhý čas manipuloval verejnú mienku spôsobom úplne neprípustným, ten, kto spôsobil, čo sa dnes dialo pred Národnou radou. Veď to nezodpovedá ani pravde, je to pokus o demoralizáciu národa aj verejnej mienky, demagógia najhrubšieho zrna, ktorá nemala za cieľ nič iné, iba vyvolať u ľudí vášeň, nenávisť, nepokoj a v rozhodujúcom momente, keď to bude príhodné pre určitú skupinu, prejsť do mocenského zápasu. Existuje - keď už hovoríme o kazateľstve - Písmo, ktoré hovorí o takejto veci: Beda tomu, kto hriech pácha, ale beda aj tomu, z koho pokušenie pochádza. Sú to konkrétne činy predsedu Matice slovenskej, jednej z najvýznamnejších slovenských organizácií, ktoré vyvolali aktivitu a motivujú ľudí ku konaniu na celom Slovensku.

    Po druhé - obsah vystúpení bol veľmi emotívny. Po tretie - bol veľmi koordinovaný s aktivitou niektorých kruhov, nie všetkých ľudí, zo Slovenskej národnej strany. Z tohto vecného problému ste prešli vo svojich prejavoch aj ty, Jozef Markuš, aj tvoji partneri do hrubého nacionalizmu, ktorý smeroval len k tomu, že Slovensku ide o život. To bol Moricov výrok.

    Zober si svoje výroky, boli podobné. Motivovali ľudí, akoby išlo momentálne o všetko - buď tento zákon bude, alebo nebude Slovensko, nebude Slovákov, nebude života, skrátka koniec, potopa. Ľudia dodnes kričia matičný zákon a nevedia, aký je rozdiel medzi jedným a druhým, reagovali na to spontánne tak, ako vedeli. Zneužili ste určitý spôsob národného cítenia, ktorý je pre Slovákov v oblasti jazyka mimoriadne citlivý.

    Prešli sme tvrdou maďarizáciou, ktorej sme odolali. Jazykové problémy tu existovali, a tak sú súčasťou národného povedomia, ktoré sa dotvára. Dotvára slovenskú štátnosť. Nesúhlasím, že na Slovensku nevedia, že tu Slováci sú a že v zahraničí o nás nevedia. Som rád, že nevedia o našej roztrieštenosti, o našej rozvadenosti, nejednotnosti. Som rád, že nevedia o všelijakých skupinách ľudí, chorých a slúžiacich po moci, ktorí sa chcú chytiť a urvať. Uchytiť sa, kde budú môcť. Z toho mám radosť. Veď tohto roku tu boli veľmi významné návštevy. Francúzsky prezident - to je málo? Anglická ministerská predsedníčka, ďalší významní štátnici, ktorí prešli po Slovensku. Veď tu sú nadviazané konkrétne spolupráce, prichádzajú priemyselníci, bankári.

    Zodpovedám za to, čo sa vo vláde deje - dobré i zlé. Ty stojíš na čele Matice slovenskej a chceš túto organizáciu k tejto aktivite vyburcovať. Za to zodpovedáš. To z teba nezmyje vinu.

    Moric ako poslanec Federálneho zhromaždenia dnes na zhromaždení nesedí, ale burcuje ľudí proti Národnej rade. To urobí poslanec Federálneho zhromaždenia, ktorý podpísal sľub poslanca? Aké má morálne právo robiť politiku? Veď tu už nejde o politiku, už tu nejde o jazyk. Tu už ide o rozvrat, alebo budeme musieť povedať - choďte od toho preč, kým je ešte čas, kým nenarobíte viac paseky ako sa dá.

    Nechápem, ako možno dávať analógiu medzi obdobie, keď Slováci bojovali o národné prežitie, a obdobie, keď sú Slováci štátotvorným národom a majú svoj štátny útvar, ktorý si majú uplatniť. Tak po prvé - pokúsili ste sa zjednotiť Slovákov na báze toho, aby slovenský jazyk bol národným jazykom. To je správne, za to sú všetci, alebo aspoň 82 %, aby to bol štátny jazyk. Prijal sa zákon o úradnom jazyku, to je v poriadku, ale títo istí ľudia neboli za ďalšie dôsledky, ktoré to so sebou prinieslo.

    Zoberme druhý faktor, ktorý tu bol. Myslím tým druhú stránku, Maďarov na južnom Slovensku. Zoberme si doterajšiu históriu týchto vzťahov, ktoré tam boli a v podstate obyvateľstva na juhu Slovenska bolo na 80 % spokojné, 20 % bolo nespokojných. To sú tiež štatistické údaje. A dnes postavíme otázku tak, že Maďari majú prísť o svoj jazyk. Zákonite začnú robiť to, čo robili Slováci, keď si jazyk bránili. Pôjdu do obrannej reakcie. Zoberme si druhú stranu za hranicou. Koľko prejavov nacionalizmu bolo za volebnej kampane v Maďarsku. Všetko toto vyvolá iniciatíva na pomoc maďarskej menšine na južnom Slovensku.

    Stále hovoríme, že sa chceme integrovať s Európou. Tá cesta do Európy v skutočnosti znamená, že zjednáme zrovnoprávnenie legislatívnych úprav, zrovnoprávnenie a plnenie medzinárodných záväzkov, rovnocennosť ekonomických sústav, do ktorých vstupujeme. A môžeme mať v tomto kontexte nejasné alebo nerovnocenné národné vzťahy, ktoré nebudú zodpovedať európskemu štandardu? Veď v Európe nie je jeden jediný štát, ktorý by sa skladal z jedného národa.

    A záver: My nepotrebujeme dať ľudom iba úctu a istotu národnú. My im potrebujeme dať aj chlieb na zajtrajší život. Potrebujeme zabezpečiť aj ostatné potreby a to je rovnako významné, ako to, čo sa dnes deje. Potom je tu veľmi nepríjemná otázka, ktorá prežíva ešte z minulosti, chápanie pojmu demokracie na Slovensku. Stále tu prežíva ešte model Jozefa Vissarionoviča: "Čo je vyhovujúce väčšine, to je vyhovujúce všetkým." V mene väčšiny sa vešalo, v mene väčšiny sa zatváralo. V mene naprávania chýb väčšinového zákona dnes rehabilitujeme státisíce ľudí. Teraz sa demokracia meria tým, koľko mier a aké záruky práv a slobôd vie dať väčšina menšine. To je dnes meradlo stupňa demokracie."

    Dovoľte mi na záver predniesť náš pozmeňovací návrh, ktorý sa týka § 10 písmena a) a ktorý nahrádza číslovku 500 tisíc číslovkou 3 tisíc, číslovku pod písmenom b) ktorá je 1 milión číslovkou 3 tisíc a číslovku pod písmenom c) 100 tisíc číslom 3 tisíc. Tým sa uvedie výška pokuty do súladu s výškou pokuty, ktorú možno uložiť podľa § 42 zákona 372/1990 Zb. o priestupkoch za úmyselné zneužitie, zneváženie alebo poškodenie štátnych symbolov.

    Chcem vám poďakovať za to, že ste ma vypočuli. Myslím si, že to bolo dôležité, že to bolo dôležité aj pre tých 200 ľudí, ktorí sú vonku. Bolo to dôležité aj preto, lebo tu nie je premiér, a myslím si, že za svoje slová by sa určite nehanbil. Ďakujem vám, že ste to zobrali vážne a že takto zoberiete aj hlasovanie o návrhu zákona o štátnom jazyku.

    Ďakujem.

  • Vystúpi pán poslanec Pokorný za Spoločnú voľbu.

  • Vážený pán predseda, zástupcovia vlády Slovenskej republiky, vážené poslankyne, poslanci, vážení hostia,

    25. októbra 1990 som išiel na rokovanie Slovenskej národnej rady spolu s ďalšími 4 poslancami za Stranu zelených na Slovensku s odhodlaním hlasovať za tzv. matičný návrh jazykového zákona. Koalícia, ktorá mala väčšinu, nebola však ochotná rokovať o tomto návrhu zákona, ba ani prijať pripomienky časti národne orientovanej opozície, ktorá chcela slovenský jazyk povzniesť na štátny jazyk. Vo svojom vystúpení som požadoval vrátiť slovenčine štatút, ktorý jej právom patrí, štatút štátneho jazyka. Vo vtedajšej politickej situácii, keď sme nemali svoj štát a o väčšine zásadných rozhodnutí rozhodovala Praha, to jednoducho nebolo možné.

    Chvála pánu Bohu dnes svoj štát máme. Mnohí sme múdrejší pri politických rozhodnutiach, preto citlivo zvážme každé hlasovanie o pozmeňovacích návrhoch. Precíťme každý návrh, ktorý má za cieľ zlepšiť predložený návrh zákona, nech zákon o štátnom jazyku je zákonom celej Národnej rady. Neurobme podobnú chybu ako pri hlasovaní o Ústave Slovenskej republiky, keď viacerí poslanci v zákonodarnom sneme nevyslovili s ústavou súhlas, pretože mali výhrady k jej niektorým článkom. Dnes po skončení rozpravy máme možnosť nájsť kompromis, prijať také návrhy, aby zákon mal jednoznačný výklad, nespôsobil krivdu a neumožnil rozpútať ďalšiu protislovenskú kampaň.

    Pri prerokúvaní návrhu zákona vo výbore pre životné prostredie a ochranu prírody som vyjadril svoje rozhodnutie a stanovisko Strany zelených na Slovensku podporiť myšlienku prijatia zákona o štátnom jazyku. Zároveň však Strana zelených na Slovensku cíti potrebu prijatia takého zákona, ktorý by mal posilniť jeho postavenie a ochranu v spoločnosti a súčasne by nemal zasahovať do oprávnených nárokov všetkých národnostných menšín na používanie svojho jazyka. Vo výbore som chcel počuť od predkladateľa, štátnej tajomníčky ministerstva kultúry, vecnú argumentáciu a oporu v paragrafovom znení návrhu zákona, ktorá by vyvrátila polemiku vedenú v masmédiách a koniec koncov i v dnešnej rozprave. Veď napríklad dabovať české filmy je nezmyslom. Neumožniť vysokoškolským pedagógom prednášať napríklad v jazyku anglickom a vydávať učebné texty v angličtine je krokom späť.

    Žiaľ, § 4 ods. 4 by napríklad mojej alma mater Univerzite veterinárskeho lekárstva v Košiciach znemožnil výučbu zahraničných študentov, ktorá v škole úspešne prebieha viac ako päť rokov. Spomínaný paragraf a odsek rieši len výučbu cudzích jazykov, nie odborných predmetov. Pripájam sa preto k filozofii návrhu číslo 8 pána poslanca Hornáčka. Zároveň však navrhujem vyňať zo spoločnej správy bod číslo 28, hlasovať o ňom samostatne a odporúčam ho prijať.

    Pripájam sa tiež k návrhom pána poslanca Fogaša, ktoré sú predložené s dobrým úmyslom hľadať kompromis. Pre nemožnosť vystúpenia pána poslanca Benčíka dovolím si predniesť jeho pozmeňovací návrh. Navrhuje vypustiť v § 3 ods. 4, pretože je v rozpore s článkom 34 ods. 1 ústavy. Za klub Spoločná voľba mám otázku na pána ministra, aké vykonávacie predpisy k zákonu budú vydané.

    Ďalej navrhujem vypustiť článok 2 návrhu zákona. Prijatím tohto môjho návrhu nebude ovplyvnená nepriama novelizácia zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože túto problematiku rieši § 8. Rovnako odporúčam neprijať bod 71 spoločnej správy, čo je v súlade so stanoviskom spoločného spravodajcu.

    Žiaľ, v spoločnej správe sa neobjavil môj návrh z výboru pre životné prostredie a ochranu prírody, kde som navrhoval zmeniť názov zákona na: "Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom jazyku Slovenskej republiky". Navrhované rozšírenie o novelu iného zákona v určitom zmysle znevažuje tento zákon.

    Záverom chcem zdôrazniť, že Strana zelených na Slovensku, vychádzajúc zo svojho programu, vždy podporovala emancipačné snahy slovenského národa a napriek dnešnému postaveniu v opozícii sme odhodlaní podporiť všetky zákony, ktoré prispejú k upevneniu slovenskej štátnosti a prosperite Slovenska.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Za klub MKDH vystúpi pán poslanec Szigeti.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia,

    k návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom jazyku v priebehu dnešnej rozsiahlej rozpravy sme mali možnosť vypočuť si rad diskusných príspevkov pro i kontra. Väčšina diskutérov sa dá rozdeliť na dva tábory. V jednom sú tí, ktorí všetkými svojimi intelektuálnymi schopnosťami chcú dokázať, chcú presvedčiť všetkých tu prítomných, ale aj ostatných občanov tejto republiky prostredníctvom televízneho vysielania, o potrebe prijatia a vysokej úrovni predloženého zákona. V druhom tábore sú tí, ktorí majú iný názor. Niektorí z nich síce nespochybňujú potrebu prijatia zákona o štátnom jazyku, ale s jeho obsahom sa nemôžu vôbec stotožniť. Podobne ako v mnohých iných prípadoch, aj v tomto prípade je to zrejme vec pohľadu a, bohužiaľ, domnievam sa, že predovšetkým politického pohľadu.

    Tvrdím to nielen preto, lebo vo výbore Národnej rady, ktorého som členom, od predkladateľov zákona na čele s pánom Ferkom som dostal nie odborné, ale skôr politické odôvodnenia, rozsiahlu prednášku, výklad článku 34 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý, mimochodom, sa zaoberá právami národnostných menšín a etnických skupín. Podobne politicky podfarbené reakcie a diskusné príspevky od odborníkov, ktorí sa spolupodieľali na tvorbe predmetného zákona a ktorí sa snažili prostredníctvom postojov predovšetkým maďarských politických strán vniesť politiku do danej témy, ale aj preto, lebo tento zákon zapadá do arogantnej politiky, predovšetkým národnostnej politiky vládnucej koalície. Ani jeden zo spomínaných predstaviteľov ma však nepresvedčil o tom, že tento zákon nie je protiústavný, že nie je v protiklade s platnými medzinárodnými dokumentmi, že nie je v súlade s pripravovanou zmluvou o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou a nie je protimaďarsky zameraný.

    Dovolím si vysloviť tvrdenie, že nikto z tu prítomných nemôže pochopiť následky a dosah tohto zákona pre Maďarov žijúcich na Slovensku tak dobre ako legitímne zvolení predstavitelia maďarského národnostného spoločenstva, teda sedemnásti poslanci reprezentujúci 600 tisíc Maďarov. My vieme, my prežívame prostredníctvom svojich voličov deň čo deň všetky detaily, všetky nuansy menšinového bytia. Práve preto je mojou morálnou povinnosťou ako legitímne zvoleného predstaviteľa maďarského národnostného spoločenstva na Slovensku, aby som prezentoval názor a stanovisko mojich voličov a všetkých Maďarov žijúcich na Slovensku a hlasoval proti prijatiu zákona, ktorý by mal tragický dosah na osud Maďarov žijúcich na Slovensku.

    Toľko všeobecne. A teraz konkrétne niečo, i keď v podstate skoro všetko, čo som chcel povedať, už tu odznelo z úst kolegov Maďarskej koalície.

    V dôvodovej správe je uvedené, že jazykový zákon je prirodzenou súčasťou vyspelých právnych systémov, ale, žiaľ, nepokračuje sa v myšlienke, že vo vyspelých demokratických krajinách, kde žijú národnostné menšiny, paralelne s takým zákonom sa prijíma aj zákon o používaní menšinového jazyka, alebo sa zabezpečuje špeciálne postavenie, špeciálny štatút národnostných menšín.

    Ďalšia myšlienka z dôvodovej správy, ktorá hovorí o úlohe slovenského jazyka ako jazyka zjednocujúceho všetkých občanov Slovenskej republiky. A čo, prosím vás, s 15 % občanov tejto republiky, ktorí majú iný ako slovenský materinský jazyk?

    Ďalej v dôvodovej správe je uvedené nasledovné: Život a osobný rozvoj každého občana Slovenskej republiky predpokladá právo slobodne komunikovať a prejavovať sa. Prostriedkom tejto komunikácie je reč, ktorú občan dôkladne ovláda a v ktorej sa vie vyjadriť. Zase, prosím vás, sa nemyslí na 15 % obyvateľov tejto republiky.

    Ďalej citujem z dôvodovej správy: "Návrh zákona o štátnom jazyku vytvára predpoklady, aby sa na celom území Slovenskej republiky vykonávala štátna správa i samospráva v súlade s potrebami občanov." Prosím vás, s potrebami ktorých občanov? 15 % obyvateľov tejto krajiny je nič pre tento štát? A mohol by som uviesť rad ďalších citátov z dôvodovej správy.

    Napokon by som chcel záverom reagovať na vystúpenie pani poslankyne Garajovej, ktorá označuje situáciu na juhu Slovenska ako "špecifickú situácia na slovenskom juhu". Hovorí o tom len všeobecne, vo všeobecnej rovine. Neviem, čo ona považuje za špecifickú situáciu, keď všetko, čo uviedla - vlastne neuviedla nič -, pretože vo všeobecnej rovine označila túto situáciu za špecifickú. Vari špecifická je v tom, že na tomto území, v okresoch na juhu Slovenska ešte žijú Maďari, že ešte existujeme a že sa nepodarilo za 75 rokov dosiahnuť to, čo je túžbou mnohých v tejto republike. Toľko nenávisti, toľko hnevu a toľko intolerancie, koľko sa nahromadilo vo vás, pani poslankyňa, svedčí o tom, že si neviete vážiť a ctiť iné národy len svoj vlastný. Vy nemáte morálne právo osloviť Maďarov žijúcich na Slovensku a vyzývať ich k niečomu.

    Záverom môj pozmeňovací návrh: Klub MKDH sťahuje svoj návrh, ktorý je v bode 10, ktorý sa týka pokút. Teda klub MKDH stiahne svoj návrh ohľadne tohto bodu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec, nedá mi povedať, keď hovoríte o morálnom práve, či sa na takéto morálne právo spýtate aj u tých, ktorí zdecimovali slovenskú menšinu v Maďarskej republike.

  • Za klub Együttélés vystúpi pani poslankyňa Bauerová. Páni poslanci, tak ste si to odhlasovali, musíme to rešpektovať.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni,

    dovoľte mi predtým, než poviem svoje vlastné návrhy, predložiť doplňovacie návrhy, ktoré pre nedostatok času nemohol predložiť pán poslanec Rózsa.

    V odseku 3 § 4 prvú vetu doplniť: "To sa nevzťahuje na školy s vyučovacím jazykom národnostných menšín a etnických skupín."

    Ods. 5 § 4 vládneho návrhu zákona vynechať.

    Ustanovenie § 5 ods. 3 vynechať.

    Odsek 6 § 5 vynechať.

    Odsek 7 § 5 citovaného zákona doplniť takto: "Každý účastník zhromaždenia či prednášky na území Slovenskej republiky, ak sa hlási k príslušníkom národnostnej menšiny alebo etnickej skupiny, má právo predniesť svoj prejav v materinskom jazyku."

    V ustanovení § 7 ods. 2 slová "neovládajúci štátny jazyk" vynechať a doplniť nasledovnou vetou: "Vzájomný styk súdov s občanmi, súdne konania, správne konania a rozhodnutia pre občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám sa vedú a vydávajú v ich jazyku podľa osobitného predpisu."

    § 8 ods. 2 vynechať. Obdobne vynechať ods. 4 § 8 vládneho návrhu zákona.

    V odseku 6 § 8 v navrhovanej forme vynechať druhú vetu a nahradiť týmto textom: "V jazykoch národnostných menšín a etnických skupín sa tieto názvy, reklamy a informácie uvádzajú v ich jazyku podľa osobitného zákona."

    A napokon článok III čo do účinnosti zákona vynechať 1. 1. 1996 a 1. 1. 1997 a ustanoviť to takto: "Tento zákon nadobúda účinnosť spolu s účinnosťou zákona o používaní materinského jazyka národnostných menšín a etnických skupín."

    Pán predseda, žiadam, aby sa o týchto mnou prednesených návrhoch a návrhoch, ktoré predniesol pán Rózsa, hlasovalo spoločne.

  • Spoločne? Mám tomu rozumieť tak, že o jeho návrhoch a potom o vašich?

  • Nie, spolu.

    Dámy a páni,

    štátny jazyk bol kodifikovaný ústavou. Ústava Slovenskej republiky predpokladá v článku 6 ods. 2, že používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon. Vzhľadom na ustanovenia § 3 návrhu zákona by takýto predpokladaný zákon už nemal čo upravovať. Napokon takýto zákon na základe ustanovenia § 1 ods. 3 druhej vety sa ani nepredpokladá na základe mylného predpokladu, že existuje vraj 33 až 38 zákonov upravujúcich používanie jazykov menšín. Tento zoznam však obsahuje i také zákony, ako je zákon o zamestnanosti alebo zákon o súdnych rehabilitáciách. Dovoľte mi odcitovať.

    Zákon o zamestnanosti číslo 1/1991 Zb. obsahuje takúto preambulu: "Občania majú právo na zamestnanie bez ohľadu na rasu, farbu pleti, pohlavie, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, členstvo v politických stranách alebo príslušnosť k politickým hnutiam, národnosť, etnický alebo sociálny pôvod, majetok, zdravotný stav alebo vek." Zákon 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách obsahuje vraj takéto ustanovenie týkajúce sa používania zákona národnostných menšín. Prosím vás, počúvajte. "Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v snahe zmierniť následky niektorých majetkových a iných krívd, ku ktorým došlo v období rokov 1948-1989, vedomé si, že tieto krivdy, tým menej potom rôzne nespravodlivosti z období ešte vzdialenejších, vrátane krívd na občanoch nemeckej a maďarskej národnosti, nemožno nikdy napraviť." Vyhlasujem vám na svoju česť, že tieto zákony žiadne iné ustanovenia týkajúce národností alebo používania jazykov národností neobsahujú.

    Rozpor s viacerými článkami Ústavy Slovenskej republiky (33, 34, 12) však zostáva nesporným faktom. I keď sa z dôvodovej správy vypustili odseky, ktoré zaviedli, podľa môjho názoru, unikátny pojem "prechodného základného ľudského práva", "prechodného ústavného práva", základný rozpor sa z textu návrhu zákona neodstránil.

    Je evidentný rozpor predloženého návrhu s ratifikovaným Rámcovým dohovorom. I keď zatiaľ nevošiel do platnosti, vzťahuje sa naň nielen článok 11 ústavy, ktorý by azda bolo možné obísť, ale aj článok 18 Viedenskej konvencie o medzinárodných zmluvách z roku 1969, ktorá zamedzuje činnostiam protirečivým predmetu zmluvy, resp. dohody.

    Vzhľadom na túto závažnú skutočnosť, ďalej na legislatívnu nedostatočnosť prípravy zákona, keďže text zákona je v ostrom protiklade s deklarovaným cieľom predkladateľa, vzhľadom na to, že na základe dôvodovej správy je zreteľné, že ide o návrh zrodený v duchu princípu kolektívnej viny, vzhľadom na to, že návrh zákona je aj v protiklade s už citovaným článkom 26 ústavy, že každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou atď., tak ako to citovala pani poslankyňa Zelenayová, nedočítala ho však, lebo odsek 5 tohto článku Ústavy Slovenskej republiky predpokladá obmedzenie slobody prejavu slovom a písmom na štátny jazyk iba pokiaľ ide o štátne orgány, zatiaľ čo tento návrh ide ďaleko za tento článok ústavy, vzhľadom na to všetko prosím hlasovať o tomto procedurálnom návrhu bez rozpravy:

    Navrhujem prerušiť rokovanie o tomto bode a predložiť návrh zákona o štátnom jazyku spolu s návrhom zákona o používaní menšinových jazykov po ratifikácii Charty regionálnych alebo menšinových jazykov tak, ako to odsek 2 článok 6 ústavy a Rámcový dohovor predpokladajú. Napokon tieto odporúčania sa nachádzajú aj v tom zázname, ktorý ste dostali z rokovania s expertmi Rady Európy.

    Chcem tiež požiadať, aby pred hlasovaním boli rozdané okrem zápisnice, ktorú sme dostali, list vysokého komisára OBSE van der Stoela, ktorý sa týka predloženého zákona a bol adresovaný ministrovi zahraničných vecí pánu Schenkovi. Prosím, aby bol tiež predložený list štyroch amerických senátorov v zastúpení Helsinského výboru amerického kongresu, ktorý sa týka tiež tejto záležitosti.

    Ak by môj prvý procedurálny návrh neprešiel, prosím vyňať zo spoločného hlasovania nasledovné body a hlasovať o nich jednotlivo: 10, 11, 14, 18, 19, 28, 29, 30, 36, 38, 42, 52, 55, 57, 59, 60, 67 a 70.

    Osobitne by som vás chcela upozorniť na súvislosti bodov 55 a 60. Ak odobríte tieto dva body, ktoré spoločný spravodajca odporúča na spoločné hlasovanie a odporúča o nich hlasovať pozitívne, teda prijať ich, znamenalo by to, že celá zdravotnícka agenda sa musí viesť v štátnom jazyku, to znamená, že lekár nemôže napísať ani latinskú diagnózu, a znamená to aj toľko... (šum v sále)

  • Páni poslanci, pani poslankyňa má ešte stále slovo.

  • ...že súkromný lekár za to môže byť pokutovaný až do výšky milióna korún. Predpokladám, že sa vám verejnosť veľmi poďakuje.

    Podobne, súvislosť bodov 57 a 60 by potrestala každého, kto má napríklad stánok s popcornom na ulici. Tiež by bolo možné takúto podnikajúcu fyzickú osobu potrestať do výšky milióna korún, keďže každú výnimku v bode 57 spoločný spravodajca odporúča vynechať. Potom by bolo možné potrestať do výšky takejto pokuty.

  • Pani poslankyňa, skončil váš čas. Desať minút uplynulo. Ďakujem pekne.

  • Dovoľte mi ešte jeden jediný návrh. Žiadam vás a navrhujem, aby v § 1 ods. 3 druhú vetu ste zmenili takto: "Používanie menšinových jazykov upraví zákon." V predchádzajúcom som tento návrh zdôvodnila.

    Ďakujem.

  • Ďalej za klub DÚ vystúpi pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predseda, vážené členky a členovia slovenskej vlády, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, milí televízni diváci a mrznúci dav vonku,

    dnes ráno, keď som prichádzal do Národnej rady, som zviezol autom jednu dlhoročnú pracovníčku Národnej rady. A tá, keď sme prechádzali cez policajný kordón, cez zátarasy, keď sme videli namontované televízne kamery na strechách, mi hovorí: Toto tu už dávno nebolo. Naposledy to bolo, keď sem mal prísť Brežnev. Zasmial som sa, ale čím viac nad tým rozmýšľam, tým viac ma to škrie, pretože tá paralela má racionálne jadro. Aj vtedy, dámy a páni, vonkajší efekt zakrýval skutočný obsah, skutočné jadro.

    Dovoľte mi ešte jednu otázku. Čo má celý tento kolotoč, patetické rečnenie, priamy televízny prenos a mrznúci dav vonku zakryť? Zakryť majú amaterizmus predkladateľa, ktorý sa pri tomto zákone prejavil naplno. Keby boli riadne už dávno predložené zásady zákona, keby bola dodržaná 60-dňová lehota na prípravu, keby boli prebehli odborné konzultácie, mohli sme tento zákon prijať pokojne, dôstojne a slávnostne tak, ako sa na takýto dôležitý zákon patrí. Namiesto toho ho prijímame v nervóznej atmosfére, s porušovaním medzinárodných sľubov premiéra Slovenskej republiky. Veď nikto ho predsa nenútil, aby pri rokovaní vo Vysokých Tatrách v priamom televíznom zábere premiérovi Hornovi sľúbil, že tento zákon bude prerokovaný s maďarskými politickými stranami. Priznám sa, že nebol som tým nadšený, ale keď raz sľub dal, mal ho dodržať.

    Dámy a páni, zásady sme vo výbore pre životné prostredie prerokúvali tak, že nám kompetentné pracovníčky povedali, že zásady už neplatia, že už existuje paragrafové znenie, ale nedali nám paragrafové znenie, pretože ešte ho údajne mali neoficiálne. A preto je tento zákon skutočne napísaný tak, ja to preženiem ad absurdum, ale keby sa aplikoval tak, ako je predložený návrh, skončil by košický Ander, skončilo by Radošinské naivné divadlo, skončili by slovenskí vojaci v UNPROFOR a Peter Dvorský keby zaspieval po taliansky áriu na doskách Slovenského národného divadla, skutočne by porušil § 6 odsek 6. Konzultoval som to s pánom ministrom, upozornil ma, že kultúrne podujatie nie je samotné predstavenie, že to je len predaj lístkov a celé, čo okolo toho behá. Považujem to za chabé vyjadrenie.

    Dámy a páni, ja som hlasoval za Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky, hlasoval som za Ústavu Slovenskej republiky, ale ruku na srdci som mal preto, (smiech v sále) všetkým vám úprimne ďakujem, ale ruku na srdci som mal preto, že som chcel, aby samostatné Slovensko bolo demokratické, prosperujúce a aby kráčalo vpred. Bol som veľmi hrdý, úprimne sa vám priznám, keď som stretával mladých slovenských manažérov - 25-ročných chlapcov, finančníkov, bankárov, ktorí pružne rokovali v angličtine, v nemčine, a v duchu som si hovoril, nech sa deje, čo sa deje, ale s týmito to vyhráme, títo to vytrhnú. Žiaľ, asi preto, že koaliční predsedovia, či už pán Mečiar, Slota alebo Ľupták neovládajú žiadny neslovanský jazyk, predkladajú taký návrh zákona, ktorý nás z tejto modernej, internacionálnej cesty vracia späť.

    A preto vás všetkých prosím, a to je procedurálny návrh, aby ste hlasovali za bod 62 spoločnej správy, ktorý týmto žiadam vyňať na samostatné hlasovanie. Uvážte sami, prečo by sme mali predpisovať, v akom jazyku majú byť urobené dohody. My sme tu hlasovali, ratifikovali sme zmluvu s Tadžikistanom, ktorá má v závere napísané: "Vyhotovuje sa v troch exemplároch, tadžicky, rusky a slovensky", všetky tri sú rovnocenné, v prípade problémov platí ruská verzia. Nech si to tí sami dohodnú. Prečo by sme mali predpisovať, ako má vyzerať reklama? Veď ak by si niekto dal sem čínsku reklamu, tak je blbý, poviem v úvodzovkách, pretože nikoho neosloví, nikto si to neprečíta. Je v jeho záujme, aby tou reklamou ľudí oslovil. Ak neprejde bod 62, dávam samostatný pozmeňovací návrh, aby celý § 8 bol zo zákona vyňatý.

    Dámy a páni, ja som hlasoval s mnohými kolegami z Demokratickej únie za Ústavu Slovenskej republiky. A tá predpokladá, že slovenský jazyk je štátny jazyk. Nevidím preto dôvod, prečo by som nehlasoval aj dnes za zákon, ale za dobrý zákon.

    Dámy a páni, vážení prítomní, vidím tu medzi vami v pléne, ale aj hore na balkóne mnoho známych tvárí, mnoho verných, ktorí päť rokov bojovali. Vážim si ich a fandím im. Spolu sme kľačali pred piatimi rokmi pred Národnou radou. Ale dnešný zákon nie je reparátom pre tých, ktorí vtedy tam kľačali, ale je reparátom pre tých, ktorí sa nám vtedy vysmievali, smiali, ktorí nás pokorovali, a mnohí z vás aj takí, ktorí kandidovali za Hnutie československého porozumenia, sa dnes smejú. Je to paradox.

    Dámy a páni, úplne na záver, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi takpovediac dve poznámky do vlastných radov. Čo si myslíte - a to je skutočne na zamyslenie -, komu najviac prospeje dnešná naša diskusia? Staré slovenské porekadlo hovorí, že kde sa dvaja bijú, tretí víťazí. Po prijatí zlého zákona sa oveľa viac posilní pozícia pána Duraya na juhu Slovenska ako pozícia pána Slotu na severe Slovenska. Čím horší zákon prijmeme, tým viac to bude "voda na maďarský mlyn", tým hlbšia bude priepasť medzi tými, ktorí sú povinní sa dohodnúť. Mali by sme hľadať cesty k sebe, a nie cesty od seba.

    A druhá otázka je znovu do vlastných radov. Tie televízne kamery vonku, tie vaše vyhlásenia, verejné výzvy cez televíziu hlásili, že sem príde 100 tisíc ľudí a vonku stojí necelý zlomok z jedného percenta. Vy, ktorí vonku mrznete, a možno teraz pískate a počujete to, čo tu hovorím, vám ďakujem, že ste prišli. Ďakujem vám napriek tomu, že tam vonku spievate pesničku "Mečiar náš, Mečiar náš, mohutnô meno máš", pretože to, že vás prišlo tak málo, to je vážnym signálom pre nás všetkých, ale predovšetkým pre vládnu koalíciu, ktorá nesie zodpovednosť. Občan už má dosť našich škriepok, občan má dosť našich prekáračiek, občan žiada od nás konkrétne a profesionálne činy. Pri tomto zákone sme to neurobili, ale ešte nie je neskoro, ešte to môžeme napraviť. Apelujem na vás všetkých, prosím vás, pozorne zvážte naše pozmeňovacie návrhy, predovšetkým návrhy, ktoré dával pán Roman Kováč, pretože našou snahou je z tohto zákona urobiť dobrý zákon, akceptujte naše požiadavky a budeme hlasovať veľmi vďačne za tento zákon, pretože je to zákon, ktorý vyplýva zo slovenskej ústavy.

    Dovoľte mi, úplne v závere, aby som za klub Demokratickej únie dal procedurálny návrh. Poslanecký klub žiada, aby boli písomne predložené poslancom pripomienky, ktoré tu v rozprave odzneli. V závere by sme potom veľmi radi poprosili o hodinovú prestávku na poradu klubov a pred záverečným hlasovaním by sme žiadali 20-minútovú prestávku na poradu klubov. Tu vám sľubujem, že budeme hľadať cesty, ako tento zákon podporiť vzhľadom na to, čo všetko som vám povedal.

    Ďakujem pekne.

  • Pán podpredseda vlády Kalman ma poprosil o slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážená Národná rada,

    nedá mi, aby som sa pár myšlienkami nepokúsil obohatiť vaše názory, obohatiť vaše poznanie o tom, akým spôsobom sa pripravoval návrh zákona, ktorý sa tu dnes prerokúva, pretože si myslím, že bez týchto informácií by vaše informácie alebo vaše vedomie nebolo v tomto smere plné. Nedá mi, aby som nezareagoval na jednu pripomienku, resp. na niekoľko pripomienok, ktoré spochybňujú pozíciu vlády pri tvorbe návrhu zákona z toho pohľadu, že neboli vyčerpané všetky možnosti, resp. že niektoré národnostné menšiny vo vzťahu k tvorbe návrhu zákona sa nemali možnosť na ňom podieľať, alebo nemali možnosť sa s ním oboznámiť.

    Som jedným z tých ľudí v Slovenskej republike, a predpokladám drvivej väčšiny, ktorý nemá ani najmenší záujem na tom, aby sa jeden národ nadraďoval nad iný, alebo pripustil potláčanie iného národa. V týchto intenciách ako predseda Rady vlády pre národnosti plním aj túto funkciu. Takto pristupujem k riešeniu akýchkoľvek problémov na tomto rokovaní, takto som pristupoval aj k riešeniu navrhovaného zákona o štátnom jazyku. Nie je pravda, že vláda nevyužila všetky možnosti a že nedala možnosť všetkým národnostným menšinám žijúcim na Slovensku, ktoré sú zastúpené v Rade vlády, využiť svoje právo a vyjadriť sa k návrhu zákona. V júni sme na zasadnutí rady prerokovali zásady zákona, 18. októbra, mám tu záznam, sme prerokovali návrh zákona.

    K návrhu zákona bolo v záverečnej fáze odporúčaných 6 odporúčaní. Jedno odporúčanie vláda nerealizovala. Je to § 5 odsek 6, aby sprievodné uvádzanie, konferovanie programov, odznelo najskôr v štátnom jazyku. Toto vláda neakceptovala. Ostatných päť, vrátane vtedajšieho návrhu článku III o prechyľovaní ženských priezvisk vláda akceptovala. Všetky národnostné menšiny zastúpené v Rade vlády, s výnimkou maďarskej národnostnej menšiny, návrh zákona podporili. S touto podporou návrh zákona išiel do vlády. Predpokladám teda, že to dalo určitý obraz o tom, že nielen sme ho prerokovali, ale že je tu súhlas aj ostatných národnostných menšín.

    Je pravda, že národnostná menšina, resp. zástupca národnostnej menšiny maďarskej národnosti, hneď na samom začiatku rokovania vlády povedal, že s návrhom nebudú súhlasiť, pretože je protiústavný, v rozpore s medzinárodnými dohodami. Ale je pravda aj to, že k návrhu zákona predložil zástupca maďarskej strany na dvoch stranách pripomienky, ktoré sme dali administratívnym spôsobom rozmnožiť, medzitým vystúpili ostatní členovia vlády, a teraz vám prečítam záznam, resp. výsledok jeho vystúpenia tak, ako bol zachytený v zázname. Pán Szabó, ktorý reprezentoval maďarskú menšinu, v tomto smere povedal: Každý bod z ich stanoviska k návrhu zákona v rámci diskusie bol dotknutý a prediskutovaný. Keby všade v praxi vysvetľoval zákon podpredseda rady, minister kultúry Slovenskej republiky, bola by s jeho výkladom a návrhom zákona spokojnosť. K tomu pán poslanec Bárdos, ktorý zastupuje Národnú radu v Rade vlády, vyjadril toto stanovisko: Boli tu dobré pripomienky k návrhu zákona. Maďarská komunita nemala možnosť zoznámiť sa s paragrafovým znením tohto zákona. Podporuje, aby sa slovenský jazyk zlepšil, ale návrh zákona považuje za zlý návrh. Nevie, aké dôsledky bude mať na medzinárodnej úrovni. To sa v súčasnom období aj pravdepodobne deje.

    Takže, vážení páni poslanci, panie poslankyne, vláda Slovenskej republiky využila všetky možnosti a urobila všetko tak, aby návrh zákona bol čo najlepší, aby sa k návrhu zákona mohli vyjadriť všetci zainteresovaní, vrátane národnostných menšín. Preto musím jednoznačne odmietnuť stanoviská, ktoré tu boli, že národnostné menšiny, tá alebo oná, sa k návrhu zákona vyjadriť nemohli.

    Ďakujem.

  • Ešte požiadala o vystúpenie pani podpredsedníčka vlády.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní,

    dovoľte mi, aby som reagovala na vystúpenie pani poslankyne Edity Bauer, ako aj na názory, ktoré odzneli v tlači, kde sa dáva informácia z rokovania v Rade Európy na rovinu, akoby sme v Rade Európy dostali ako podmienku prijatia tohto zákona súčasne aj prijatie zákona o národnostných menšinách. Nie je to pravda. Citujem zo zápisu: V Rade Európy bola opodstatnenosť úsilia slovenských zodpovedných orgánov zaviesť zákon pri používaní národnostného jazyka vo verejnom živote plne akceptovaná a v súlade so zásadnou legislatívnou praxou v iných krajinách. Je pravdou, že bola nanesená otázka účelnosti súbežnej legislatívnej úpravy. Je akceptovaná otázka náležitého súbežného rozpracovania, ale my sme zdôvodnili, že existujúci zákon o úradnom jazyku nie je v súlade s článkom 6 odsek 1 ústavy a že používanie jazyka národnostných menšín v úradnom styku je zakotvené a upravené vo viacerých právnych predpisoch a nevylúčila sa možnosť realizácie článku 6 odsek 1 ústavy, t. j. že príprava zákona o používaní jazyka národnostných menšín v úradnom styku bude v budúcom legislatívnom pláne zahrnutá.

    Osobne som veľmi rada, že dnes Národná rada Slovenskej republiky prerokúva zákon, ktorý je veľmi významný, a dovoľte mi vyjadriť presvedčenie, že tento zákon bude prijatý, a to nielen poslancami vládnej koalície, ale, dúfam, aj viacerými poslancami opozície.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pred vystúpením pána poslanca Morica sa hlási ešte pán poslanec Bárdos.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo.

    Mám jednu otázku, kto tu na pôde parlamentu sľúbil nám, poslancom Maďarskej koalície, že dostaneme paragrafové znenie a že bude nám umožnené počas prípravy tohto zákona spolupracovať. My sme nedostali tento návrh. Ja som ho dostal ako člen Rady vlády pre národnosti. Ani na našu žiadosť - dvoch parlamentných klubov - nám pán premiér nedal paragrafové znenie tohto vládneho návrhu.

    Ďalej, podpredseda vlády a predseda Rady vlády pre národnosti pán Kalman vtedy, keď sa 18. júna prijalo uznesenie v Rade vlády pre národnosti, vystupoval v Slovenskej televízii; neviem, čo povedal, akurát viem, čo bolo odvysielané. Pokúsim sa o to, aby to bol presný citát, že všetci predstavitelia národnostných menšín pochopili a podporili tento návrh a rada s pripomienkami schválila tento návrh a odporúčala vláde Slovenskej republiky prijať takýto zákon. Ja sa pýtam, prečo nepoviete, koľkými hlasmi ste prijali toto uznesenie, prečo nepoviete, aké je zloženie Rady vlády pre národnosti. To sú závažné veci, o ktorých by občania Slovenskej republiky mali vedieť.

    Ďakujem.

  • Dovoľte mi odcitovať hneď ďalšiu vetu, pani podpredsedníčka vlády: "Podstatné však je, aby sa v tomto procese rešpektovali základné práva osôb menšín, ako aj postavenie ich jazykov." Ďalšia veta: "Zákon o štátnom jazyku a ostatnú zamýšľanú legislatívu, ktorá sa vzťahuje na používanie jazykov menšín, treba" - v anglickom origináli should-be - "zvažovať súbežne."

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Moric vystúpi za klub Slovenskej národnej strany.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, kolegyne a kolegovia,

    najprv si zoberiem faktickú poznámku, kde by som chcel odpovedať pani Bauerovej. Vy ste tu spomínali množstvo listov, od koho, komu. Zabudli ste ešte na list Dona Quijota Sancho Panzovi, ten tu bolo treba ešte spomenúť, alebo Hitlera Horthymu. Vyberte si, ktorý chcete.

    Obyčajne to tak býva, v živote jednotlivca i v živote národa, že chcenie a túžba sa vždy nestotožňujú so skutočnosťou. Pamätáte sa ešte na jeseň roku 1990? Vtedajší slovenský parlament sa nedal obmäkčiť ani tým, že pred ním kľačalo 10 až 20 000 ľudí, Slovákov, a prosili o to, čo je predmetom dnešného rokovania. Slovenská národná strana je mnohokrát predstavovaná ako strana tvrdá, niektorí hovoria tomu, že militantná, ale pamätáte sa, že to boli poslanci Slovenskej národnej strany vo Federálnom zhromaždení, ktorí sa pričinili o to, že davy ľudí boli slušné a ohľaduplné? Pamätáte sa na to, že to boli oni, čo zabránili, že nemuseli zasahovať slovenskí policajti proti Slovákom? Pamätáte sa, ako ma vylučovali z Predsedníctva Federálneho zhromaždenia? Zachraňovali ma Vilo Soboňa a nebohý Roman Zelenay, nech mu je slovenská zem ľahká. A zachraňovali pred poslancami KDH. Pamätáte si, ja si to pamätám, ako v predvečer prijímania tohto zákona pán Mikloško v dobrej nálade hovoril o tom, ako on kašle na ulicu? Aj sa vykašlal.

    Medzitým sa všeličo zmenilo. Zmenili sa ľudia aj názory. Chvalabohu. Argumenty zmenili názory. Chcenie kľačiaceho davu Slovákov sa zmenilo na skutočnosť. Tá je tu dnes a je na dosah ruky. Treba sa jej chytiť a nepustiť ju.

    Mnoho tu bolo povedané o ľudských právach. Právo si vysvetľuje každý inak, aj ja mám svoje vysvetlenie. Samo právo zakladá totiž povinnosti. Medzinárodné dokumenty o ľudských právach jasne hovoria: Moje práva sú vlastne povinnosťou iných voči mne a práva iných sú povinnosťami mojimi voči iným. Ako je to napísané v Rámcovom dohovore o ochrane národnostných menšín, časť 3 článok 20? Každá osoba patriaca k národnostnej menšine pri vykonávaní svojich práv a slobôd vyplývajúcich zo zásad zakotvených v tomto Rámcovom dohovore rešpektuje vnútroštátne zákonodarstvo a právo iných osôb, najmä tých, ktoré patria k väčšine alebo k iným národnostným menšinám. Ako to povedal Ghándí? Skutočným zdrojom práv je povinnosť. Ak si splníme všetky naše povinnosti, ľahko dosiahneme, že iní budú rešpektovať naše práva. Starý Ghándí sa tu mýlil. Slovenská vláda držiaca sa dokumentov o ľudských právach si plní svoje povinnosti voči skupine ľudí hovoriacich po maďarsky, ale títo nerešpektujú naše práva, práva slovenského národa. To nehovorím o mnohonárodnostnej Indii, to na Slovensku je tak. To na Slovensku sú víťazi volieb z roku 1994 titulovaní od opozície "gangsteri" a "väčšinoví teroristi". To na Slovensku niektorí novinári, ktorí majú plné ústa slov "pravda" a "etika", uverejnia v novinách na prvej strane fotografiu občana, nášho poslanca, po ťažkej liečebnej procedúre, pri ktorej prišiel o vlasy, a robia si z toho posmech. To je hyenizmus.

  • Bolo tu povedané, veď to nie títo Maďari nás diskriminovali, to tí v roku 1848. Áno, je to pravda, nie oni nás diskriminujú, my sa diskriminujeme. A čo je strašné, my sa necháme diskriminovať. Diskriminovať rôznymi demaršmi. Viete, kde sa robili tieto demarše? Tieto demarše sa robili na istom západnom veľvyslanectve v Prahe a boli pritom páni Bugár, Schmögnerová, Šimko, Kňažko a Dzurinda.

  • Áno, máte pravdu, na Slovensku sa porušujú ľudské práva. Jasným príkladom trvalého porušovania ľudských práv spojených s diskrimináciou, psychickým terorom a stále pôsobiacimi stresmi je postavenie slovenských školopovinných detí na južnom Slovensku, ktoré pri uplatňovaní práva na vzdelanie, na rozdiel od svojich kamarátov rovesníkov hovoriacich po maďarsky, musia do roka absolvovať niekoľkotisíc kilometrov, pretože nemôžu navštevovať školu vo svojej obci. Slovenské deti a rodičia, základné vzdelanie na Slovensku, to je only for white - doslovne preložené - len pre Maďarov.

  • Páni poslanci, ako je to napísané v Dohovore o právach dieťaťa a v Deklarácii práv dieťaťa, ktorú v roku 1959 prijala OSN a má desať morálnych princípov? Píše sa tam, že ľudstvo je povinné, teda štát, dať dieťaťu to najlepšie, čo má. UNICEF naozaj nič nevie o tejto svetovej rarite na Slovensku, ktorá trvalo valcuje ľudské práva slovenských detí a ich rodičov. Na Slovensku je to tak. Mnohí poslanci boli proti tomuto zákonu, proti zákonu o jazyku, ktorý nás zjednocuje. Nepáči sa vám slovenčina? Máme posunkovú reč, máme na to zákon, môžete ňou hovoriť.

  • Pán Duray, vy ste hovorili o tomto zákone ako o fašistickom. Pán kolega, môj otec prežil fašistický láger. Prešiel ním, prežil a hovoril mi o tom. Ja o tom niečo viem, ale vy asi nič. To gesto, čo ste predviedli v Debrecíne, bolo také isté gesto, aké som videl u Hitlera, Mussoliniho a tiež u Horthyho. Keď hovoríte, pán kolega, o fašistoch... (potlesk), keď hovoríte, pán kolega, o fašistoch, pozrite sa do zrkadla. (Potlesk.) Mnohí poslanci - beží mi čas, prosím vás, nechajte ma, netlieskajte - mnohí poslanci z opozície tu hovorili veľmi zmierlivo, dokonca plačlivo, a aplikovali na náš rozum. Práve náš rozum nám hovorí, že po nešťastnom prijatí zákona o úradnom jazyku bol prijatý matrikový a tabuľový zákon, ktorým boli priznané maďarsky hovoriacim občanom nadštandardné práva. Len tak sa mohlo stať, že v roku 1990 do Federálneho zhromaždenia prišiel istý Vojtech Bugár a odtiaľ odišiel Béla Bugár. Len tak sa mohlo stať...

  • Prejavy nesúhlasu v sále.

  • Pokoj, páni poslanci. Pokoj, páni poslanci.

  • Len tak sa mohlo stať, že pred pár rokmi bolo na tomto našom území, v tomto našom štáte 7 % Maďarov a dnes hovoria o 11 - 15 percentách. Vidíte, kam vedú naše ústupky. Dosť chodím po Slovensku a dosiaľ som nestretol žiadneho Maďara, len samých Slovákov. Neveríte? Choďte sa pozrieť na cintoríny na južnom Slovensku. Ani maďarský prepis priezvisk nedokázal vymazať slovenský pôvod zosnulých. Prijatie zákona o štátnom jazyku je jeden z viacerých činov, ktoré zabezpečia, aby náš národ raz neležal na cintoríne.

    Na význam jazyka pre jednotu ľudí, národa je poukázané v knihe Genezis, kapitola I, kde Boh hovorí: "Všetci tvoria jeden národ a hovoria jednou rečou, a takýto je začiatok ich činnosti. Takto nijaký zámer nebude im neuskutočniteľný". To platí v plnej miere aj na Slovanov a Slovákov. Nech nás štátny jazyk všetkých zjednotí.

    Teraz mi dovoľte, aby som dal dva pozmeňovacie návrhy.

    Navrhujem vyňať bod 3 spoločnej správy...

  • Už máte len minútu, pán poslanec.

  • ...pretože namiesto neho predkladám pozmeňovací návrh na úpravu § 1. Navrhujem, aby sa zaradil ods. 2, ktorý znie: "Štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky." Nasledujúce odseky sa potom prečíslujú.

    Druhý návrh - vyňať bod 31 spoločnej správy na osobitné hlasovanie, pretože namiesto neho predkladám pozmeňovací návrh na úpravu § 4. Navrhujem, aby sa tento zmenil v odseku 5, aby tam bol nový text, ktorý znie: "Podrobnosti výchovy a vzdelávania v jazyku národnostných menšín...

  • ...upraví zákon." Práve som skončil a mám ešte jeden procedurálny návrh. Navrhujem, aby sa bez rozpravy hlasovalo o tom, že táto schôdza slovenského parlamentu sa skončí až po konečnom hlasovaní o prijatí alebo neprijatí tohto zákona.

  • Dnes, samozrejme, alebo zajtra ráno.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Páni poslanci, panie poslankyne, prosím hostí na balkóne, aby neprejavovali... Ešte niečo, pán poslanec? Tak pokračujte. Už ste skončili? Dobre. Takže faktická poznámka - pán poslanec Bugár.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Moric, ja vás ľutujem, vy ste zakomplexovaný človek. Všetky vaše veci, ktorými útočíte na občanov Slovenskej republiky, ale maďarskej národnosti, odmietam. Musím to odmietnuť, lebo na základe vašich názorov tu žijú len Slováci, na základe vašich názorov iní občania, teda občania Slovenskej republiky inej národnosti, sú menejcenní. S takýmto názorom môžete ísť do 17. storočia.

    Čo sa týka môjho mena, asi ste si nevšimli, že existuje určitý zákon, ale nepoznáte vôbec zákon, ktorý platil až do tej doby, kým táto Národná rada neprerokovala a neschválila zákon o menách a priezviskách. Totiž ja som sa narodil v roku 1958 a na základe tohto dátumu som mal možnosť aj skôr si zmeniť svoje meno, nie priezvisko, svoje meno. Ale ak si pamätáte, ale vy si určite nepamätáte, už vtedy som povedal, že si zmením svoje meno len vtedy, ak budem mať prírastok v rodine. A mám.

  • Moment, ešte som neskončil. Čo sa týka vašich názorov, že v 76 dedinách, kde žijú Slováci, musia cestovať do škôl, už som vám hovoril na chodbe dnes asi pred troma-štyrmi hodinami, ale ani to si nepamätáte, že zo 432 dedín, kde žijú vo väčšine občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti, v 120 dedinách nie je vôbec škola s vyučovacím jazykom maďarským a tiež musia cestovať. Ak si pamätáte, ale to si asi nemôžete pamätať, tiež som navrhoval v roku 1992 pri programovom vyhlásení vlády pána Mečiara...

  • ...som navrhoval, že my, poslanci maďarskej národnosti naďalej budeme podporovať vládny program v tom smere, že chce zaviesť malotriedky. Vy ste to neskoršie vypustili.

    A ešte jedna záležitosť. Neviem, odkiaľ beriete také výmysly, že som bol s niekým v Prahe. Ja od tej doby, čo som chodil do Prahy ako poslanec Federálneho zhromaždenia, som nebol v Prahe. Ľutujem, vaše výmysly škodia celému národu.

  • Uplynuli tri minúty, pán poslanec. Ďakujem pekne. Ďalej sa s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Kňažko.

  • Dovoľte, prosím, aby som najskôr reagoval na bohaté spomienky cteného kolegu pána Morica, ktorý si zaspomínal na na všeličo možné. Chcel by som mu iba poslúžiť ako tzv. aide-mémoire, oživenie spomienok aj na časy, keď sme vo vašom ateliéri, ctený kolega pán Hornáček, podpisovali petíciu o zvrchovanosti Slovenska, ktorú Vladimír Mečiar odmietol v januári 1992 podpísať, aby si mohol uvoľniť ruky pri rokovaní s Čechmi. To po prvé.

    Po druhé - spomínate si na jeho dialóg so súčasným predsedom Matice slovenskej, ktorého obvinil zo spolupráce s ŠtB. Sám mi vnucoval zo svojej bohatej zbierky lustračných materiálov, aby som si ho zobral, čo som odmietol. Neskôr nám vysvetlil, že preto bol proti jazykovému zákonu, lebo sa k slovenským hraniciam blížili maďarské vojská. Po podrobnejšom prešetrení sa ukázalo, že je to pravda. Dva kamióny maďarských vojakov išli pomáhať pri zemiakovej brigáde.

  • Oživenie v sále.

  • Pokiaľ ide o moju účasť na akejsi západnej ambasáde v Prahe, je to bohapustá lož. Pán Moric, ste obyčajný luhár. Inak, ďakujem vám za uznanie, že sme schopní objednať demarš. To ste nás trochu precenili. Ak si myslíte, že Európska únia, Spojené štáty americké alebo ktorákoľvek internacionála je objednávková služba, objednajte si, prosím, blahoprajné telegramy, ktoré potvrdia vašu politickú prax, vážená vládna koalícia.

    Pokiaľ ide o myšlienku celosvetového sprisahania, ktoré existuje proti Slovensku, môže sa zrodiť podobne, ako aj tí maďarskí vojaci smerujúci k našim hraniciam, iba v hlave paranoika. Odmietam takéto myšlienky. Je to veľmi biedna obhajoba vašej radikálnej, vulgárnej a nedemokratickej politickej praxe.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Pán poslanec Moric, pripájam sa k mojim dvom predrečníkom pokiaľ ide o tú vašu chiméru a ilúziu o účasti na nejakom rokovaní o demaršoch na ambasáde v Prahe. Naposledy som bol v Prahe v júni 1994, keď o žiadnych demaršoch nemohla byť ešte ani reč, a na žiadnej ambasáde v Prahe som nebol od zániku federácie, takže je to jednoducho zrejme čosi, čo je asi výplodom vašej predstavivosti alebo vašich snov v súvislosti s vašimi privatizačnými aktivitami.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Moric, pretože som za posledný polrok v Prahe vôbec nebola, a teda nemohla som sa zúčastniť písania demaršu, ako ste tu uviedli, žiadam vás, aby ste sa z verejného osočovania mojej osoby na tomto mieste ospravedlnili.

    Ďakujem.

  • Pán predseda, nedávno ste dali vyviesť dvoch chlapcov, lebo rozvinuli transparent tu na balkóne. Dnes celý čas tolerujete, že ľudia na balkóne tlieskajú a rušia rokovanie. Nepoznám jediný prípad na svete, kde toto predseda parlamentu alebo predsedajúci toleroval.

    Po ďalšie - pán poslanec Moric, pochopil som vaše národné presvedčenie až potom, keď som sa dozvedel o tom, čo všetko ste vy a vaša rodina sprivatizovali. Prosím, neklamte obyčajných a jednoduchých ľudí na Slovensku. Za vaším národným presvedčením je obyčajná bezuzdná chamtivosť za majetkom.

    A po tretie - pán poslanec Moric, nehovorili ste pravdu. Ja som nehovoril o ulici pri jazykovom zákone, ale pri odvolávaní pána Mečiara v apríli 1991. Bolo to potom, čo ľudia na námestí vyrazili na mojej kancelárii okno. Bolo to potom, čo títo ľudia vyrazili dvere, hodili tam slzotvorný plyn a tak, že sme museli až ošetriť príslušníka bezpečnosti. S takýmito ľuďmi som nikdy nehovoril a ani nikdy v budúcnosti hovoriť nebudem.

  • Pán poslanec Moric, ľudia s podobnou rétorikou, akú používa pán Duray, ale aj s rétorikou a nátlakovými metódami, ktoré ste pred chvíľočkou predviedli vy a ktoré predvádzajú vám podobní, ktorí majú v srdci túžbu po pomste a neznášanlivosť, roztočili v Juhoslávii koleso. Všetci dnes už vieme, že to nebolo koleso šťastia.

  • Chcem vyhlásiť, že som tiež v Prahe nebol asi rok, najmenej rok, preto sa pripájam k tomu, čo povedali kolegovia Kňažko, Šimko a pripájam sa k výzve pani kolegyne Schmögnerovej. Tiež sa obraciam na vás, pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Vy ste naozaj vykázali dvoch študentov, ktorí potichu držali transparent, vy osobne ste ich vykázali. Predtým ste zakázali fotografovať novinárom to, čo sa deje v slovenskom parlamente. Dnes trpíte naozaj také hlučné prejavy z balkóna, ktoré rušia poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Moja otázka voči vám, pán predseda, je: Prečo? A kladiem ešte dve otázky verejne. Kto sú tí ľudia, ktorí takto hlučne rušia rokovanie Národnej rady? Sú to bývalí eštébáci, čo kedysi vyvalili dvere v Národnej rade Slovenskej republiky? Alebo sú to netrpezliví úradníci, ktorí čakajú, kedy konečne budú môcť začať vyberať pokuty plynúce z návrhu tohto zákona?

  • Pán poslanec Dzurinda, keď tlieskajú poslanci v tejto miestnosti a niekto tlieska aj na balkóne, ťažko sa to dá rozoznať, ale ak ste si všimli, dvakrát som upozornil publikum, aby neprejavovalo svoje sympatie alebo nesympatie a tlieskali. Zoberte si to zo zápisu, tam to bude. Tam to bude zapísané. Po druhé - tlieskali aj vašim poslancom.

  • Ja som hovoril o balkóne. A nenáležite ste to robili, pán predseda. Verím, že odteraz tak už budete robiť náležite.

  • Pokiaľ ide o vašu poznámku, pán poslanec, k tým občanom, ktorí sú na balkóne, myslím, že to si zhodnotia sami, k tomu ja nebudem odpovedať.

  • Vážená snemovňa, pán predseda, členovia vlády, hostia,

    opäť raz v tejto snemovni zlodej kričí chyťte zlodeja. Pán poslanec Moric tu hovoril o hyenizme. Dovoľte mi teda odcitovať z dnešnej Národnej obrody. Citujem, ale poďme po poriadku. "Hneď ráno v deň uvedeného vydania Národnej obrody telefonoval do redakcie predseda Národnej rady Ivan Gašparovič. Telefonicky som hovoril a vysvetľoval nedorozumenie pani poslankyni Irene Belohorskej. Dostal som aj fax od poslankýň Národnej rady pani Aibekovej, Bielikovej a Rapaičovej v rovnakom duchu, ktoré však vo faxe uvádzali: "Prosíme neuverejniť práve z etických dôvodov". Rešpektovali sme. V ten istý deň sme sa na pôde parlamentu v prítomnosti tajomníka Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť pána Baxu telefonicky, neskôr aj osobne, ospravedlnili pánu poslancovi Polkovi. Vysvetlili sme mu, že nešlo o úmysel, o zlomyseľnosť, zámerný hyenizmus a vonkoncom už nie o útok na vládnu koalíciu. Pán poslanec Polka ospravedlnenie prijal a prisľúbil poskytnúť rozhovor pre Národnú obrodu o práci Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. O zdravotnom stave pána poslanca sme jednoducho nevedeli. Nevedel o ňom ani náš fotoreportér Kuchta, ba ani mnohí poslanci a pracovníci tlačového odboru Národnej rady. O tom nás, a nielen nás, poslanecké kluby neinformujú. Taká je skutočnosť. Mrzí nás to rovnako ako každého normálneho človeka." Koniec citátu. Redakcia Národnej obrody sa ospravedlnila.

    V tejto snemovni však najvulgárnejšie slová používajú práve poslanci SNS. Na rozdiel od Národnej obrody sa však poväčšine neospravedlňujú.

    Pán predseda, je mi veľmi ľúto, že dopustíte, aby hostia zo slovenského parlamentu robili divadlo, aby jeho rokovanie ovplyvňovali. A dopustili ste zneužitie ich práva byť účastnými na rokovaní.

    Taktiež mi je veľmi ľúto, že aj napriek odcitovanému poradiu diskutujúcich ste toto poradie nedodržali a predradili ste pána poslanca Fica. Pardon, Fogaša. Je tu záznam menoslovia. Neoznámili ste ani to, že by sa poslanci Slobodník, Bieliková, Ásványi, Ferkó, Šepták, Pokorný, Černák, Bauer boli vzdali slova v prospech pána Fogaša.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, myslím, že vám nemusím odpovedať, pretože záznam hovorí, o čom sa hlasovalo. Pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni,

    najskôr chcem kolegovi Miklušičákovi povedať, že hovorí, a nevie o čom. To je v súvislosti s pánom Polkom. Náš poslanecký klub k tomu zareagoval patrične tak, ako sa patrí. Neviem prečo obhajuje Národnú obrodu, ktorá momentálne vo svojich vystúpeniach zastáva názor taký, aký zastáva. Pritom reklamujú, aké sú to objektívne noviny, hoci je to najvyšší novinársky hyenizmus, ktorý sa tam objavil, ale k tomu nechcem hovoriť.

    Chcem však povedať jednu vec, že vystúpenia mnohých kolegov v tomto parlamente, najmä v tejto sérii faktických poznámok, už strácajú súdnosť. A možno mnohí so mnou nebudú súhlasiť, ako je to podľa rokovacieho poriadku, ale keďže rokovací poriadok tiež schvaľuje parlament, dávam návrh, aby bola skončená táto nešťastná séria faktických poznámok, aby sme sa nemuseli hanbiť pred občanmi Slovenskej republiky. Verím, že oni si o mnohých vystúpeniach urobili svoj úsudok.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán Prokeš - faktická poznámka.

  • Ďakujem pán predseda, budem veľmi stručný. Chcem len pogratulovať pánu Bugárovi k prírastku v rodine.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Som rád, že sú tu televízne kamery a že môžem povedať, že ani ja, ani moja rodina sme nič nesprivatizovali. To po prvé.

    Po druhé - to, čo povedal pán poslanec Kňažko, že je veľmi rád, že ho tak favorizujem, a ich, že sú schopní zariadiť, aby sem prišiel demarš. Samozrejme, oni sú totiž všetkého schopní, aj rozbiť túto republiku. Pokiaľ sa týka všetkých, ktorí údajne neboli v Prahe a ktorí hovoria, že nie sú a neboli v Prahe, nevedel som, že majú dvojníkov, prepáčte.

    Pán Mikloško, vy ste si naozaj nemohli pamätať to, čo ste vtedy povedali. Ja už som povedal, boli ste vtedy v dobrej nálade.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Mňa veľmi mrzí, že sa tu z choroby a nešťastia jedného človeka vytĺka politický kapitál. Prosím, ak ste si prečítali tú Národnú obrodu, mali ste si ju prečítať sám, a nie ju zverejniť, pretože tam ste čítali stanovisko poslankýň, že žiadali, aby to nebolo zverejnené. Ja som čakala niečo iné od Národnej obrody. Viem aj spôsob ich ospravedlnenia. Ale nevadí vám, že tu sedí pán Polka? Máte skutočne toľko drzosti babrať sa v nešťastí druhého? Dávam vám len jednu jedinú otázku. Čakala som od Národnej obrody, že presne na tom istom mieste bude uverejnené ospravedlnenie veľkým písmom "Pán Polka, prepáčte." Nič viac.

  • Chcel by som reagovať na vystúpenie pána poslanca Miklušičáka. Mám pocit, že nie sú to práve poslanci Slovenskej národnej strany, ktorí sa vyjadrujú najvulgárnejšie, a preto sa veľmi ohradzujem voči tomuto výroku.

  • Ďakujem, pán predseda. Pani Belohorská, súhlasím s vami, ale prosím vás, obráťte sa na pána poslanca Morica.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, dovoľte mi len veľmi laickú poznámku, lebo naozaj k tomu, čo teraz počujem, nie je čo dodať. Ja sa čudujem kolegom z opozície, že protestujú proti tomu, že vystupuje pán kolega Moric a ďalší. Myslím si, že je veľkým šťastím, že sú pritom kamery, a odporúčal by som, aby tí ľudia vystupovali permanentne a stále pred obrazovkami.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu k tomuto bodu. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda slovenského parlamentu, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    možno je škoda, že na dnešnom rokovaní boli televízne kamery, lebo asi sme nemuseli byť svedkami iných diskusií a zneužívania predmetu rokovania na čisto politické expozé. Stalo sa.

    Dovoľte mi, aby som sa na chvíľu a na záver vrátil k niektorým poznámkam, k niektorým návrhom a aby som vysvetlil pozíciu, z ktorej predkladateľ vládny návrh zákona predložil. Nebudem reagovať na poznámky, ktoré vychádzajú z princípu, že všetko, čo predloží vládna koalícia, je zlé, všetko je nanič, všetko treba roztrhať na márne kúsky. Dovolím si hovoriť o veciach, o ktorých si myslím, že môžu ovplyvniť vaše hlasovanie.

    V prvom rade mi dovoľte vyhlásiť, že tento zákon robili jazykovedci. A škoda, že pán poslanec Kováč nepovedal prehrešky voči jazyku v tomto návrhu zákona, ak náhodou nešlo o preklepy, čiarky alebo podobné veci, ktoré sa pri prepisovaní môžu stať. Ale naozaj jazykovedci participovali na príprave tohto zákona, aj teraz sedia v miestnosti, kde sledujú túto diskusiu a budú zaujímať k diskusii stanoviská.

    Tento návrh zákona sa naozaj nerodil ľahko. Uvedomte si, že táto právna norma v takejto forme u nás nejestvovala. Takmer 20 návrhov, pri ktorých aj v rámci skupiny navrhovateľov boli rôzne návrhy na úroveň, na definíciu toho, čo má byť obsahom pojmu "štátny jazyk", napokon vyústilo do názoru, že sa pripraví niekoľkoparagrafový návrh. Tento mal 12, možno 13, preto, lebo sme povedali, že nejdeme pripravovať 120 možno 100-paragrafový hrubý návrh zákona, ktorý by riešil všetky detaily, o ktorých ste sa tu mnohí zmieňovali. Keď si porovnáte americkú ústavu, je to tenulinká maličká brožúrka, ktorá ma niekoľko stránok, a naša ústava, to je pekná knižočka. Možno je u nás taká legislatívna zvyklosť, že si radi upravujeme veci hneď pri prvom raze veľmi podrobne a ideme do detailov.

    Sme si vedomí, že upraviť používanie štátneho jazyka bude znamenať aj odskúšať tieto skutočnosti v praxi. To znamená, že sme volili cestu, že radšej budeme navrhovať všeobecnejšiu právnu normu, ktorá bude mať nutnosť vykonávacích predpisov, vydať vykonávacie predpisy na rôznej úrovni a v rámci týchto vykonávacích predpisov riešiť mnohé tie otázky, o ktorých ste tu hovorili.

    Dovoľte, aby som povedal hneď na niektorých príkladoch, ako sme niektoré veci možno chceli, alebo nechceli vysvetliť po svojom a nechápali sme zámer predkladateľa. Napríklad problematika kultúrneho podujatia, pojmu "kultúrne podujatie", pojmu "verejné predstavenie" alebo "prevádzkovanie" a pojem "umelecké využitie jazyka". To sú tri pojmy, ktoré musia nájsť nejakú ozvenu v nejakom právnom systéme. A zrejme takýmto spôsobom by sa riešilo ustanovenie, ktoré tu bolo opakovane prednášané, opakovane sa o ňom hovorilo, ktoré by do detailov riešilo všetky tieto náležitosti. Ak teda niekto obviňuje predkladateľov z toho, že si neboli vedomí skutočnosti, že by malo mať záujem iný než ten, že by chcelo obmedziť príjem umeleckej produkcie, alebo že by chcelo úplne odstrániť iný jazyk, trebárs taliansku áriu v opere, tak to je taká príjemná zlomyseľnosť. Ale fakt je jeden, že spôsob riešenia tejto otázky tak, že všeobecne právny predpis je možné uviesť do života tak, že sa rozvedie vo vykonávacom predpise, či už vo vyhláške, výnose alebo nariadení, aby bolo jasné, o čo ide, sa tu ponúkal.

    Takisto je to v problematike agendy v zdravotníctve. Veď je nezmysel, predsa takisto, ako sa používa H2O v chémii a je to slovenské a používa sa H2SO4 a je to slovenské. Je celkom prirodzené, že zdravotná dokumentácia bude používať anglické výrazy, bude používať diferenciálnu diagnózu a diagnózu napísanú po latinsky, že je tam mnoho termínov, ktoré nie sú ani bežnými cudzími slovami. To je všetko prirodzené a normálne. Ale na druhej strane treba povedať, že aj táto zdravotnícka agenda musí zaručovať, že tento dokument, keď sa dostane z Komárna do Trenčína, tak si ho môže prečítať každý lekár preto, že je napísaný v tom ostatnom jazykovom podklade tak, že tomu rozumieť bude.

    Rád by som pri tejto príležitosti povedal ešte jednu poznámku. Niekoľko námetov sa týkalo toho, že poslanci sa pýtali na to, aká je vlastne miera intenzity právnej normy. Isteže to, že aj v iných právnych normách je napísané, že niekto niečo ovláda, niekto musí nejakou inou podzákonnou normou alebo interným predpisom povedať, čo to je to ovládanie. To predsa do takýchto detailov nemôže riešiť nielen zákon, ale myslím si, že ani vyhláška, ani nariadenie a podobne. Takže ísť do takýchto detailov a vyžadovať to od zákona môže mať iba dve pohnútky: jedna je ten zákon znemožniť, poslať ho preč, a druhá ísť do takých detailov, ktoré narobia viac komplikácií ako úžitku.

    Veľmi vážne problémy a veľmi vážne otázky sa vyskytli v súvislosti so sankciami. Každý zákon musí obsahovať hypotézu, dispozíciu a sankciu. Tak mi to povedali tí, čo tvrdili, že toto sa učia prváci v prvom ročníku na právnickej fakulte. Ten, kto tvrdí, že sankcie v tomto zákone by nemali byť, asi nehovorí celkom pravdu. Pýtam sa, prečo častokrát v argumentoch používame nie celkom úplné informácie, účelovo vyberáme informácie a podsúvame ich ako porovnateľné a úplne dokonalé. To, čo navrhovali niektorí páni poslanci, vychádzalo z porovnávania priestupkového zákona, ktorý je postavený na princípe subjektívneho založenia; v tomto zákone ide o postih právnických a fyzických osôb, ktoré podnikajú. Nuž tvrdenie, tak ako sa to s istou dávkou irónie hovorí, že bude niekto chodiť po ulici a bude kontrolovať, kto ako vraví a za to dostane pokutu, je nezmyselné. Tento zákon hovorí o právnických osobách, hovorí o firmách, spoločnostiach s ručením obmedzeným a akciových spoločnostiach, ktoré, keď sa dopustia vážneho priestupku proti jazykovému zákonu, budú upozornené podľa správneho poriadku, budú vyzvaní, aby nedostatok odstránili, a keď tak neučinia, potom sa prikročí k sankciám.

    Fyzické osoby, ktoré podnikajú, to je takisto iná kategória. A nebolo zámerom zákonodarcu, lebo to by bol aj nezmysel, žiadať od niekoho, aby v súkromnom styku, alebo aj v úradnom styku, používal kodifikovanú slovenčinu tak, že bude môcť byť stíhateľný, ak tak neurobí. Toto vravia tí, čo veľmi radi strašia a plašia so všetkým možným, čím sa len dá. Takže chcem pekne poprosiť, aby sa v týchto návrhoch, ktoré sa objavia ako pozmeňovacie návrhy, uvažovalo aj týmto spôsobom.

    Opakovane sa tu objavil problém sporu článku 34, resp. výkladu článku 34 s istou doteraz platnou normou, ktorá hovorí o percentuálnom zastúpení občanov menšinovej kultúry a o ich osobitných právach. Máme dve možnosti, obidva návrhy sú na stole. Ak sa rozhodneme pre ten, že bude platiť 20-percentná klauzula, tak sa vlastne nič nezmení. Ak to zmeníme, každý občan maďarskej národnosti, pretože nastúpi platnosť ústavy a jej článku 34, bude mať toto právo, ale podľa tohto zákona súčasne musí použiť aj štátny jazyk, rovnako ako ho použije aj v prípade, keď tam 20 % bude. Takýto bude asi výsledok. Takže aj v tomto prípade išlo väčšmi o politizovanie veci ako o hľadanie nejakého racionálneho riešenia.

    Chcem poďakovať všetkým, ktorí predniesli veľmi dobré námety na zlepšenie tohto zákona. Myslím si, že bude na prospech tejto právnej normy, ak sa tam dostanú. Verím, že pán predkladateľ to bude odporúčať pri hlasovaní o tomto zákone, a verím, že takto prijatý zákon bude užitočný.

    Prosím, ešte na záver niekoľko krátkych poznámok. Sú argumenty a sú tvrdenia. Častokrát si zamieňame tieto dve kategórie presviedčania a neraz si myslíme, že keď tvrdíme niečo, že to je argument. Niekto bude tvrdiť na nejaký svetelný objekt, že to je lampa, a druhý, že to je slnko. Keď nepredloží nikto ani jeden dôkaz o tom, tak každý iba niečo tvrdí. Žiaľbohu, 90 % diskusie, ktorá sa odohráva na tomto mieste, je často iba súbojom tvrdení, a nie súbojom argumentov. To, do akej detailnej úrovne pôjde zákon, rozhodnete vy. Ísť do detailu znamená niekedy aj riziko ťažkej korekcie toho, keď tento detail nie je určený dostatočne presne.

    Viem, že pôvodný návrh zákona bol dosť tvrdý. Beriem ten návrh, ktorý hovorí o tom, že by sa mala vyčleniť kategória prípadov, kedy sa bude vyžadovať používanie kodifikovaného jazyka a kedy slovenského jazyka. Musím povedať, že keby sme to tak neurobili, museli by sme to urobiť vo vykonávacích predpisoch. Upozorňujem však, že možno práve takýto spôsob riešenia vyvolá skoršiu novelizáciu tohto zákona ako iný. Ale to je vaša vôľa.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na záver mi dovoľte jednu kratulinkú myšlienku. Dovolím si predložiť možno menej známu predstavu predkladateľov tohto zákona. Keď sme diskutovali o tom a keď sme začínali robiť tento zákon, tak sme si povedali, že mohlo by platiť jedno veľmi zaujímavé pravidlo. Každý občan cudzieho štátu, ktorý ovláda slovenčinu, alebo každý občan nášho štátu ovládajúci inú reč, než je slovenčina, pravdaže, ak nie je tento štát v jeho súkromnej nemilosti, je najpotenciálnejším naším vyslancom v krajine cudzej reči v dobrom i v zlom, ale najmä vyslancom kultúry, obchodu, dobrých priateľských vzťahov. Takýto pohľad na nášho krajana alebo na nášho občana hlásiaceho sa aj k inej jazykovej kultúre predpokladá vo svojom základnom myšlienkovom pozadí i náš návrh zákona.

    Vážený zvrchovaný slovenský parlament, rozhodnite sa ako predstavitelia zvrchovaného štátu, rozhodnite sa ako predstavitelia hrdého národa, ktorý má právo rozhodovať slobodne a povinnosť voči predkom i potomkom. Rozhodovať sa tak, aby sme nezaložili našu novú národnú a občiansku hanbu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi. Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

  • Vážená Národná rada, kolegyne, kolegovia,

    v rozprave vystúpilo 31 poslancov, ktorí predniesli okolo 53 návrhov, ktoré bude treba spracovať. Nebudem sa k nim vyjadrovať už pre zmienenú vzácnosť času. Nakoniec, vyjadríte sa k nim vy demokratickým spôsobom.

    Už som neraz povedal, že každá významnejšia vec, ktorá sa odohráva na Slovensku, podlieha nielen prirodzenému tlaku iných názorov, povedzme, opozičných síl, ktorý je skutočne prirodzený, ale akémusi enormnému tlaku a záujmu zvonka. Nebudem ho definovať, samozrejme, už som sa naučil opatrnosti. No najmä predovšetkým tých, ktorí za nič nezodpovedajú. Pokiaľ si pamätám a viem, zodpovedáme my. Buďme teda smelí, odolávajme tlaku, nepodliehajme strachu. Skutočne sa musíme stať inou generáciou Slovákov ako tie generácie, ktoré neboli schopné za tisíc rokov obnoviť svoj vlastný štát.

    Už v tomto parlamente zaznelo mnoho varovných signálov o tom, ako nás neprijmú do Európy, v ktorej sme boli odjakživa, a ako som povedal, do ktorej sme vstúpili kultúrnym spôsobom na rozdiel od iných, mnohých našich susedov, ako "přijedeme v březnu na kolenou", ako sa nám rozsype ekonomika, ako budeme politicky izolovaní atď. Napokon na adresu integrity štátu jeden z pánov, ktorý tu dnes nesedí, ale ktorého všetci veľmi dobre poznáme, povedal v článku "Nová štátotvorná politika" tieto slová: "Či je Komárno na Slovensku, vôbec nie je také isté." A vzápätí na adresu dnes prerokúvaného problému povedal: "Hovoriť - Na Slovensku po slovensky - je hlúpe, protiprávne a neviem ešte aké." Nedajme sa teda zastrašiť, nepočúvajme tých istých, ktorí odmietli Slovensku zvrchovanosť, ústavu, pre ktorých doteraz platí, že čím horšie, tým lepšie pre nich, pretože môžu dokázať, že Slováci nie sú schopní samostatného rozhodovania.

    Ďakujem Bohu a všetkým, ktorí ma sem dostali, že môžem dnes dokončiť svoju misiu, ktorú som začal, za dôstojné postavenie slovenského jazyka kedysi, ako tá ulica na námestí nie 25. októbra, bolo to dávnejšie, bolo to v marci, pri tzv. pomlčkovom spore. Ďakujem aj za to, že som sa mohol dožiť dní, že môj národ má vlastný štát. Skutočnosť, že Slovenskú republiku ako samostatný zvrchovaný štát takmer okamžite po jej vzniku v roku 1993 uznali všetky veľmoci a dodnes takmer všetky štáty sveta, dokazuje, že ju nepovažujú za prechodný jav, ale za skutočnosť trvalého a perspektívneho charakteru. Veď kto by dnes investoval svoju dôveru do neistoty prechodného javu? Táto dôvera nám poskytuje nádej i oporu, ale zároveň kladie na nás aj donedávna nebývalé povinnosti, ktoré vyplývajú zo zvýšenej miery zodpovednosti za svoju, našu, spoločenskú existenciu.

    Býva dobrým, životom overeným zvykom, že pri vzniku, konštituovaní, obnove či prestavbe akéhokoľvek spoločenstva alebo štátu kdekoľvek na svete sa rešpektujú a uplatňujú určité takmer navlas tie isté zákonitosti, ktoré si vyžadujú určité takmer navlas tie isté úkony či opatrenia - deklarovanie zvrchovanosti, ústava, voľby, územnosprávne členenie, právny systém zaručujúci ochranu tým najvýznačnejším a najpotrebnejším hodnotám pre tú-ktorú etapu vývoja spoločnosti a, samozrejme, najmä pre jej perspektívnu budúcnosť. Hlavnou úlohou každého dobrého právneho systému je vytvorenie poriadku v spoločnosti, vyplývajúceho predovšetkým z jasne vymedzených právomocí a rovnováhy medzi právami a povinnosťami jej občanov.

    Pre nový štát je tiež nevyhnutný aj nový systém výkonu štátnej správy, ktorý prirodzene môže fungovať iba vtedy, ak sú určené jasné pravidlá správania sa úradníkov voči tomuto štátu, voči svojmu štátu a, napokon, hoci vôbec nie na konci, je tu podmienka jednotného štátneho dorozumievacieho prostriedku, čiže štátneho jazyka. Aby sme naplnili literu a zmysel Ústavy Slovenskej republiky, konkrétne jej článok 6 odsek 1 v znení "Na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk", je nevyhnutné prijať taký zákon, ktorý slovenskému jazyku na území slovenského štátu, Slovenskej republiky, nielen podľa ústavy, ale najmä podľa jeho rozhodujúcej úlohy a zásluhy v našom zápase o národnú rovnoprávnosť potvrdí to postavenie v živote našej spoločnosti, nášho štátu, ktoré mu najsvätejším právom patrí. A zároveň mu vzdá poctu ako najkrajšiemu, najvzácnejšiemu klenotu z pokladu našej národnej kultúry a tiež prejaví úctu a vďaku tomu, ktorou sme my všetci, ktorí sme živou súčasťou slovenského národa, povinní voči jeho kodifikátorovi, najväčšej osobnosti slovenských dejín Ľudovítovi Štúrovi. O to viac, že je to práve v pamätný rok 180. výročia jeho, pre nás Slovákov Bohom požehnaného, narodenia.

    A teraz, vážení poslanci a poslankyne slovenského snemu, najmä vy, poslanci slovenskej národnosti, hlasujte podľa svojho vedomia a svedomia tak, aby ste sa sami pred sebou ani pred svojím národom teraz, ani nikdy v budúcnosti nemuseli hanbiť. Ja osobne budem hlasovať, samozrejme, za prijatie tohto zákona, vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom jazyku Slovenskej republiky. A už vopred ďakujem všetkým, ktorí vedia, kto sú, kde patria a čo potrebuje náš - konečne už vlastný štát.

    Ďakujem pekne.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, teraz navrhujem, aby sme si urobili hodinovú prestávku, kým sa spracujú všetky pozmeňovacie návrhy aj procesuálne návrhy a hneď budeme potom hlasovať aj o procesuálnych návrhoch.

    Pani poslankyňa Belohorská, prosím.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, ja by som len predtým, ako sa rozídeme, prosila, aby sa hlasovalo o dvoch návrhoch, a to o návrhu pána Sečánskeho a návrhu pána Morica. Jeden je o tom, aby sme rokovanie neukončili.

  • To sú procedurálne otázky, o ktorých budeme hlasovať, hneď ako sa sem vrátime.

  • Šum v sále.

  • Teraz chcete o tom hlasovať? Prosím.

    Ešte pán poslanec Hrušovský. Nech sa páči, pán poslanec Hrušovský.

  • Vážený pán predseda, hovorili ste, že sa spracujú teraz všetky pozmeňovacie návrhy a dajú sa poslancom do lavíc. Prosil by som, aby sme od chvíle, ako to budeme mať rozdané, mali ešte hodinu na to, aby sme si mohli pozrieť všetky pozmeňovacie návrhy.

  • Súhlasím, ale potom musíme teraz hlasovať o všetkých procedurálnych otázkach. Ja s vami súhlasím, len musíme o tom hlasovať teraz. Prosím, budeme hlasovať. Ešte pán poslanec Černák má procedurálny návrh.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, chcel som len spresniť, že som dával v tomto smere procedurálny návrh. Vzhľadom na to, čo ste vy predniesli, je jeho modifikácia taká, že v momente ako dostaneme písomné materiály, čo nemusí byť hodina, môže to byť aj kratšie, predpokladám, budeme mať hodinu na poradu klubov.

  • Dobre, takže najskôr budeme hlasovať. Ešte pán poslanec Mikloško.

  • Pán predseda, za poslanecký klub KDH žiadam, aby ešte pred záverečným hlasovaním o zákone, po hlasovaní o jednotlivých pozmeňovacích návrhoch bola aspoň štvrťhodinová prestávka. Treba sa zorientovať v tom, čo sa prijalo, a čo sa neprijalo.

  • Povedal som pred záverečným hlasovaním.

  • Takže budeme hlasovať. Odhlasujeme všetky procedurálne návrhy, aj pána Csákyho.

    Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Sečánskeho, pokiaľ ide o hlasovanie. Pán poslanec Sečánsky podal procedurálny návrh, aby sa o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o jazyku Slovenskej republiky, tlač 266, hlasovalo ako o celku verejne, a to podľa mien tak, že poslanec po menovitom oslovení predsedajúcim tejto schôdze vstane a vyjadrí sa slovami: "Hlasujem za vládny návrh zákona Národnej rady o štátnom jazyku Slovenskej republiky" alebo "Hlasujem proti vládnemu návrhu zákona Národnej rady o štátnom jazyku Slovenskej republiky" alebo "Zdržiavam sa hlasovania". Prosím, dávam hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Sečánskeho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme prijali návrh pána poslanca Sečánskeho o spôsobe hlasovania.

  • Prosil by som pána spravodajcu, aby teraz uvádzal procedurálne návrhy tak, ako boli dané. Nemáte to? Ak nie, potom ich budem uvádzať ja, ako ich mám zapísané. To ste si mali písať.

    Prvý návrh pána poslanca Csákyho je prerušiť rokovanie o tomto návrhu zákona do decembrovej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Mal 5 návrhov a o každom chce dať hlasovať osobitne, ak som dobre rozumel. Pán poslanec Csáky sa chce vyjadriť.

  • Pán predseda, s tým prvým návrhom je to tak. Potom som mal ďalšie návrhy...

  • Ďalší návrh ste mali rozmnožiť všetky pozmeňovacie návrhy a pred hlasovaním ste žiadali hodinovú prestávku.

  • Áno, ale vzhľadom na to, že som to predložil v mene dvoch klubov, predpokladám, že o tom netreba hlasovať, malo by sa to prijať automaticky, to znamená hodinová prestávka pred hlasovaním a 20-minútová prestávka pred záverečným hlasovaním.

  • Dobre, vyhlasujem hodinovú prestávku pred skončením, ale budeme hlasovať ďalej.

    Ďalší návrh mal pán poslanec Csáky na uznesenie, ale o tom budeme hlasovať až potom.

    Ďalší návrh má pán poslanec Moric.

  • Šum v sále.

  • Áno, ešte som nedal hlasovať o tom prvom. Prosím, páni poslanci, mám svoj zápis, ja budem ďalej dávať návrhy podľa toho, ako ich poslanci predniesli. Ak sa pomýlim a poviem zle, tak ma opraví pán poslanec, ktorý takýto návrh dal.

    Hlasujeme najskôr o prvom návrhu pána poslanca Csákyho, ktorý som prečítal - prerušiť rokovanie o tomto návrhu zákona do decembrovej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 143 poslancov. Za návrh hlasovalo 29 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 91 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh pána poslanca Csákyho sme neprijali.

    Procedurálny návrh má pán poslanec Kňažko. Nech sa páči. Prosím, zapojte pána poslanca Kňažka.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, chcel by som poprosiť, aby ste dali hlasovať hlasovať o procedurálnom návrhu s tým, že si počkáme na spracovanie všetkých pripomienok bez ohľadu na to, či to bude trvať do siedmej alebo do ôsmej a navrhoval by som pokračovať v hlasovaní v normálnom pracovnom čase zajtra od deviatej ráno. Niet dôvodu, aby sme tu sedeli do polnoci.

  • Áno, ale pred vami dal iný procedurálny návrh pán poslanec Moric, takže najskôr musím dať hlasovať o ňom.

    Vážení páni poslanci, panie poslankyne, keďže sme sa s pánom Csákym o ostatných veciach dohodli, o uznesení budeme hlasovať až potom, hlasujeme teraz o návrhu pána poslanca Morica, ktorý hovorí, že budeme zasadať, pokiaľ neprijmeme, alebo prijmeme tento zákon dnes.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 145 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Takže budeme rozhodovať až do konečného výsledku.

    Pán poslanec Černák mal tiež pozmeňovacie návrhy. To sú vlastne tie, pán poslanec, ktoré sme už odsúhlasili.

    Prosím, pani poslankyňa Bauerová.

  • Vážený pán predseda, pred pánom Moricom som dala procedurálny návrh ja.

  • Aký, povedzte, dám o ňom hlasovať.

  • Navrhla som prerušiť rokovanie o tomto bode a predložiť návrh zákona o štátnom jazyku spolu s návrhom zákona o používaní menšinových jazykov po ratifikácii Charty regionálnych alebo menšinových jazykov.

  • Áno, to je iný návrh, takže dávam o ňom hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 26 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže tento návrh pani poslankyne sme neprijali.

    Vážení páni poslanci, panie poslankyne, je 18.03 hodín, navrhujem, aby sme sa zišli o 18.40 hodine. Predpokladám, že dovtedy by mohli návrhy spracovať. Potom si tu rozdáme materiály a dohodneme sa na prestávke tak, ako sme chceli.

    Pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predseda, odovzdal som pánu spoločnému spravodajcovi celý zoznam svojich pripomienok a posledná má charakter procedurálneho návrhu, a síce, aby sme dostali spracovaný kompletný text zákona v znení pripomienok, ktoré budú prijaté. Ja som to aj zdôvodnil prečo. Keďže ide skutočne o procedúru, bol by som rád, aby sme o tejto procedúre hlasovali, pretože sa domnievam, že po spracovaní týchto pripomienok by bolo dobré, aby si každý z nás ten text skontroloval, o čom budeme hlasovať.

  • Teraz sme sa dohodli, že nám spracujú pripomienky z rozpravy. Pán poslanec Kováč navrhuje, aby tieto pripomienky boli spolu so zákonom.

  • Nie, navrhujem po odsúhlasení pripomienok tie, ktoré budú prijaté, zapracovať do komplexného znenia a rozdať nám ho pred záverečným hlasovaním.

  • Prosím, dám hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Kováča. Predĺži to síce naše sedenie, ale dávam hlasovať o tom návrhu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Inak, keď budeme mať tie pripomienky, tak si to môžeme porovnať aj sami, to nemusí byť pri tom.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

    Takže sme návrh neprijali.

    Páni poslanci, panie poslankyne, o 18.40 hodine sa stretneme v zasadacej miestnosti.

  • (Hlasy v sále.)

    Dobre, aby sme vyhoveli aj jednej, aj druhej strane, o 19.45 hodine začíname hlasovať - o pozmeňovacích návrhoch a o zákone. Takže, ak chcete ostať študovať tu, prosím, ak nie, potom v kluboch.

    (Po prestávke.)

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pani poslankyne, páni poslanci, pán spoločný spravodajca je už medzi nami, môžeme pokračovať v našom rokovaní s tým, že hneď pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Keďže ich je veľa, môže sa stať, že dôjde k chybe, preto bude potrebné, aby sa ten, kto pozmeňovací návrh dal a myslí si, že nie je správne interpretovaný, prihlásil. Dám mu slovo, budeme opravovať v priebehu rokovania.

    Pán poslanec Szigeti, čo máte? Potom, až prídeme k tomu.

    Poslanec L. Szigeti:

    Potom už bude neskoro.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Tak prosím, zapnite mikrofón pánu poslancovi.

    Poslanec L. Szigeti:

    Vážený pán predseda, môj pozmeňovací návrh znel tak, že vypustiť z návrhov pána Csákyho bod 10. Tu je to trošku inak interpretované. To je materiál 266b na strane 13, tam je môj pozmeňovací návrh tak, že vynechať článok 10. Ja som pôvodne navrhol vynechať bod číslo 10 z návrhu pána Csákyho.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec, ale to je návrh pána poslanca Csákyho, vy mu nemôžete povedať, že vynechať.

    Poslanec L. Szigeti:

    V mene klubu som to navrhol.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Tak to stiahnite. Páni poslanci, panie poslankyne, prosím pokoj. Pán poslanec Csáky, ktorý bod chcete dať stiahnuť?

    Poslanec P. Csáky:

    Pán predseda, sťahujem svoj návrh pod bodom číslo 10.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Csáky svoj návrh pod bodom číslo 10 jeho pozmeňovacích návrhov sťahuje. A je to § 10 ods. 10, kde sa hovorí o výške pokút. Áno?

    Poslanec P. Csáky:

    Áno.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Prosím, pán spoločný spravodajca, aby sme prikročili k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích návrhoch. Samozrejme, najskôr pôjdeme na spoločnú správu.

    Poslanec V. Hornáček:

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na základe výsledkov rozpravy odporúčam prijať hlasovaním spoločne, en bloc, tieto body spoločnej správy, tlač 266a: 4, 5, 6, 12, 13, 15, 16, 17, 20, 21, 25, 26, 27, 32, 33, 34, 37, 39, 40, 43, 44, 46, 47, 48, 50, 54, 56, 58, 63 a 66. (Šum v sále.)

    Ide o tú štvorku, však? Tú štvorku sťahujem a dávam prednosť návrhu pána poslanca Morica, tam ide o to prečíslovanie, aby to bolo v odseku 2. Teda tú štvorku sťahujem zo spoločného hlasovania.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    A bod 68?

    Poslanec V. Hornáček:

    Posledný je bod 66. Bod 39 ostáva.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Cabaj.

    Poslanec T. Cabaj:

    Chcem upozorniť, že aj bod 39 musí byť vybratý z tohto hlasovania na osobitné hlasovanie.

    Poslanec V. Hornáček:

    Bod 39 vybrať na osobitné hlasovanie?

    Poslanec T. Cabaj:

    Bod 39 vybrať na osobitné hlasovanie.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Hrušovský.

    Poslanec P. Hrušovský:

    Pán predseda, chcel by som upozorniť hneď na začiatku hlasovania, že sa stáva absolútne zmäteným a neprehľadným. Pán spoločný spravodajca hneď na úvod vo svojom úvodnom slove odporúčal plénu Národnej rady prijať en bloc absolútne iné body zo spoločnej správy. Potom, ako sme dostali pozmeňovacie návrhy a hľadali sme isté východisko, sme sa zaoberali úplne iným odporúčaním spoločného spravodajcu, ako je teraz. Okrem toho dávať teraz pozmeňovacie návrhy nie je možné.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    To nedáva pozmeňovacie návrhy. Pozmeňovací návrh nedal nikto, pán poslanec.

    Poslanec P. Hrušovský:

    Tu je kontradikcia, pán predseda. Spoločný spravodajca navrhuje napríklad o bode 39 hlasovať en bloc. Pán poslanec Cabaj ho navrhuje vyňať zo spoločného hlasovania.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Preto, že bol predtým vyňatý. Aj pán poslanec Csáky a ešte niektorí navrhli niektoré body vyňať a tie sa vyjmú.

    Poslanec P. Hrušovský:

    Pani poslankyňa Bauerová bod 39 neodporúčala vyňať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Brňák.

    Poslanec P. Brňák:

    Chcel by som upozorniť pána poslanca Hrušovského, že v danom prípade nedochádza k zmene pôvodného zámeru spoločného spravodajcu. Ak sú iné body z hľadiska spoločného hlasovania, tak sú len preto, že boli v rámci rozpravy niektoré napadnuté na osobitné hlasovanie, čiže to je jediný dôvod, pre ktorý momentálne existuje nový en bloc prípadov. Pokiaľ ide o bod 39, nedošlo k neskoršej zmene, pretože pôvodne pán spoločný spravodajca neodporučil tento bod schváliť, až teraz ho omylom označil do toho bloku. To znamená, že pán poslanec Cabaj nič dodatočne nerobil.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Páni poslanci, a ešte boli nové návrhy, ktoré potom menia možnosť spoločného hlasovania o bodoch spoločnej správy. Je viacero takých návrhov, ktoré vylučujú, aby sa o spoločnej správe hlasovalo. Takže prosím, aby sme sa sústredili a hlasovali. Prečítam ešte raz body, ktoré pán spoločný spravodajca navrhuje a pán spoločný spravodajca ma bude kontrolovať. Čiže bod 4 nie, takže body 5, 6, 12, 13, 15, 16, 17, 20, 21, 25, 26, 27, 32, 33, 34, 37, 40, 43, 44, 46, 47, 48, 50, 54, 56, 58, 63 a 66. To sú body spoločnej správy, o ktorých pán spoločný spravodajca navrhuje hlasovať en bloc s návrhom prijať. Dvojka je na samostatné hlasovanie.

    Prosím, hlasujme o týchto bodoch spoločnej správy, ktoré som prečítal. Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 143 poslancov. Za návrh hlasovalo 111 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme tieto body spoločnej správy prijali.

    Pokračujte, pán spoločný spravodajca.

    Poslanec V. Hornáček:

    Súčasne prosím o bodoch 68 a 72 spoločnej správy hlasovať až podľa výsledku hlasovania o mojom prvom hlasovaní o pozmeňovacom návrhu z rozpravy. O ostatných bodoch zo spoločnej správy, ktoré som navrhoval prijať, budeme hlasovať osobitne. Ide o tieto body zo spoločnej správy: 22, 23, 31, 55, 57, 60, 62 a 64.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Čiže toto sú body spoločnej správy, o ktorých budeme hlasovať en bloc s návrhom neprijať ich?

    Poslanec V. Hornáček:

    S návrhom prijať ich.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Potom vám ešte chýba aj bod 2.

    Poslanec V. Hornáček:

    Bude sa o nich hlasovať jednotlivo. (Šum v sále.)

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Áno, však práve preto. Páni poslanci, prečo všetci kričíte jeden cez druhého? Bude hovoriť ten, komu dám slovo.

    Pani poslankyňa Bauerová.

    Poslankyňa E. Bauer:

    Ja som navrhla aj ďalšie body na osobitné hlasovanie.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Áno. Pán poslanec, pani poslankyňa Bauerová navrhovala aj body 10, 11, 14, 18 atď. na samostatné hlasovanie, každý jeden.

    Pán spoločný spravodajca, tie body, o ktorých sme hlasovali en bloc, sme ich prijali. Budeme hlasovať o ostatných bodoch, o každom osobitne, aby sme to nepoplietli.

    Poslanec V. Hornáček:

    Ešte by som navrhol tie body, ktoré by sme en bloc nemali prijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Áno, veď to som povedal. Ešte pán podpredseda Andel sa chce niečo spýtať.

    Podpredseda NR SR M. Andel:

    Chcem sa spýtať na bod 2 spoločnej správy.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    K tomu prídeme. Prosím, pán spoločný spravodajca, nadiktujte tie body spoločnej správy, o ktorých chcete, aby sme hlasovali en bloc s návrhom neprijať ich.

    Poslanec V. Hornáček:

    Žiadam spoločne, en bloc, neprijať tieto body spoločnej správy: 1, 2, 7, 8, 9, 41, 45, 49, 51, 53, 69 a 71.

    Sú nejaké pripomienky?

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Cabaj, sadnite si na miesto. To sú body spoločnej správy, ktoré navrhuje pán spoločný spravodajca neprijať. Sú tu otázky, prečo navrhuje neprijať body 1 a 2. Mal by to zdôvodniť. Viem, že k bodu 1 sú poslanecké pozmeňovacie návrhy, preto zrejme pán spoločný spravodajca navrhuje neprijať tento bod zo spoločnej správy. Prečo bod 2?

    Poslanec V. Hornáček:

    Tam je tiež pozmeňovací návrh.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Dobre, takže môžeme hlasovať o týchto bodoch. (Šum v sále.) Páni poslanci, preruším schôdzu, ak sa budete prekrikovať.

    Pán poslanec Kováč.

    Poslanec R. Kováč:

    Vážený pán predseda, pán spoločný spravodajca navrhuje neodsúhlasiť bod číslo 45 zo spoločnej správy, ale ten bod je totožný s jeho návrhom.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Práve preto, pán poslanec, že chce, aby prešiel jeho návrh.

    Poslanec R. Kováč:

    To je to isté.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Celkom nie.

    Poslanec R. Kováč:

    To je jeho návrh číslo 10. To je úplne totožné.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Nie je úplne totožný, ten je zlepšený. Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, ideme hlasovať o týchto bodoch spoločnej správy: 1, 2, 7, 8, 9, 41, 45, 49, 51, 53, 69 a 71 s tým, že navrhujeme...

    Pán poslanec Cabaj, čo ešte chcete?

    Poslanec T. Cabaj:

    Upozorňujem na bod 2, ktorý bol navrhnutý na prijatie. On ho zaradil teraz do tohto hlasovania. O tomto bode potom treba osobitne hlasovať, lebo teraz hlasujeme o neprijatí. Bod 2 nemôže byť v tomto bloku, o ktorom hlasujeme.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Áno, ale kto povedal, že má byť prijatý? Spravodajca povedal, že nie.

    Poslanec T. Cabaj:

    Najskôr ho odporúčal prijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Prosím, vynímame bod 2 z tohto hlasovania na samostatné hlasovanie s návrhmi pani poslankyne Bauerovej, keď budeme hlasovať.

    Pani poslankyňa Rusnáková.

    Poslankyňa E. Rusnáková:

    Pán predseda, chcela by som navrhnúť, aby z týchto hlasovaní en bloc boli ešte vyňaté nasledovné body: 7, 8, 45, 51 a 53.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pani poslankyňa, teraz to nie je možné. Tieto boli tak navrhnuté.

    Poslanec V Hornáček

    Bod 51 nebol, len bod 53.

    Poslankyňa E. Rusnáková:

    Bod 51 ste hovorili tiež.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Je tu bod 51 aj bod 53, povedali ste. Ideme hlasovať tak, ako som to prečítal, čiže body 1, 7, 8, 9, 41, 45, 49, 51, 53, 69 a 71. Hlasujeme o nich en bloc s tým, že spravodajca ich navrhuje neprijať. Bod 2 ostal mimo.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 143 poslancov. Za návrh hlasovalo 11 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 94 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tieto body spoločnej správy sme neprijali.

    Môžete pokračovať, pán spoločný spravodajca.

    Poslanec V. Hornáček:

    O ostatných bodoch spoločnej správy, ktoré som navrhoval prijať, budeme hlasovať osobitne.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Takže osobitne budeme hlasovať hneď o bode 2, pretože o tom sme ešte nehlasovali.

    Poslanec V. Hornáček:

    Čiže hlasujeme o bode 2.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o bode 2 spoločnej správy. Aké je vaše odporúčanie?

    Poslanec V. Hornáček:

    Neprijať ho.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Prosím, hlasujeme o bode 2 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho navrhuje neprijať.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Takže tento bod spoločnej správy sme neprijali.

    Poslanec V. Hornáček:

    Ďalej hlasujeme o bode 22.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Myslím si, že sme ešte nehlasovali ani o bode 3. Takže hlasujeme o bode 3 spoločnej správy s odporúčaním neprijať ho. Pán spoločný spravodajca, ale uvádzajte to vy.

    Poslanec V. Hornáček:

    Odporúčam neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o bode 3 spoločnej správy s odporúčaním neprijať ho.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovali 4 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 122 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento bod spoločnej správy.

    Môžete pokračovať.

    Poslanec V. Hornáček:

    Pokračujeme bodom 10 spoločnej správy. (Hlasy v sále, že o bode 4.) Však bod 4 je už bezpredmetný.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pokoj, páni poslanci. Hlasujeme o bode číslo 4 spoločnej správy.

    Aké máte odporúčanie, pán spoločný spravodajca?

    Poslanec V. Hornáček:

    Neprijať ho.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán spoločný spravodajca navrhuje neprijať ho.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 2 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 124 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento bod spoločnej správy.

    Poslanec V. Hornáček:

    Pokračujeme bodom 10 spoločnej správy, ktorý navrhujem neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o bode 10 spoločnej správy s návrhom spravodajcu neprijať ho.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Takže sme neprijali tento bod spoločnej správy.

    Poslanec V. Hornáček:

    Ďalší je bod 11, ktorý odporúčam neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o bode 11 spoločnej správy s odporúčaním spravodajcu neprijať ho.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento bod spoločnej správy sme neprijali.

    Poslanec V. Hornáček:

    Bod 14 odporúčam neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o bode 14 spoločnej správy s odporúčaním neprijať ho.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Neprijali sme tento bod spoločnej správy.

    Poslanec V. Hornáček:

    Ďalší je bod 18, ktorý odporúčam neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Takisto o bode 18 budeme hlasovať s odporúčaním neprijať ho.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 20 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 99 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento bod.

    Poslanec V. Hornáček:

    Ďalej je bod 19, ktorý odporúčam tiež neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o bode 19 spoločnej správy s odporúčaním neprijať ho.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh zo spoločnej správy.

    Poslanec V. Hornáček:

    Ďalej bod 22 navrhujem prijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o bode 22 s návrhom prijať ho.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 109 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Takže sme prijali tento bod 22 spoločnej správy.

    Poslanec V. Hornáček:

    Ďalej bod 28. (Šum v sále.) Bod 23.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Páni poslanci, nechajte uvádzať pána spoločného spravodajcu

    Poslanec V. Hornáček:

    Bod 23 navrhujem prijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o bode 23 spoločnej správy s návrhom pána spravodajcu prijať ho.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Prijali sme tento bod spoločnej správy.

    Poslanec V. Hornáček:

    Ďalej bod 24 odporúčam neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o bode 24 s odporúčaním neprijať ho.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Neprijali sa sme bod 24.

    Poslanec V. Hornáček:

    Ďalej bod 28 navrhujem neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o bode 28 spoločnej správy s návrhom neprijať ho.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh zo spoločnej správy.

    Poslanec V. Hornáček:

    Ďalej bod 29 navrhujem neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Bod 29 spoločnej správy navrhuje spravodajca neprijať.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 142 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 103 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme neprijali tento bod.

    Poslanec V. Hornáček:

    Ďalej bod 30 odporúčam neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o bode 30 spoločnej správy takisto s negatívnym odporúčaním pána spravodajcu.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci

    Neprijali sme bod 30 spoločnej správy.

    Poslanec V. Hornáček:

    Ďalej bod 31 navrhujem prijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o bode 31 spoločnej správy s odporúčaním spravodajcu prijať ho.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 134 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec Nehlasovali 2 poslanci.

    Prijali sme tento bod spoločnej správy

    Poslanec V. Hornáček:

    Ďalej bod 35 odporúčam neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Takže hlasujeme o bode 35 spoločnej správy s negatívnym odporúčaním pána spravodajcu.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasoval 1 poslanec. Proti návrhu hlasovalo 110 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento pozmeňovací návrh spoločnej správy.

    Poslanec V. Hornáček:

    Ďalej bod 36 odporúčam neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o bode 36, takisto s odporúčaním neprijať ho.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 142 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Hlasovali sme všetci, ale neprijali sme tento bod spoločnej správy.

    Poslanec V. Hornáček:

    Ďalší je 38 bod spoločnej správy, ktorý odporúčam neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o bode 38 spoločnej správy s návrhom neprijať ho.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 62 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Všetci sme hlasovali a neprijali sme tento bod.

    Poslanec V. Hornáček:

    Ďalej bod 39 odporúčam neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o bode 39 spoločnej správy takisto s negatívnym odporúčaním.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 142 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento bod spoločnej správy.

    Poslanec V. Hornáček:

    Ďalej bod 42 odporúčam neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o bode 42 spoločnej správy. Spravodajca ho odporúča neprijať.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 88 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.

    Poslanec V. Hornáček:

    Ďalej bod 52 odporúčam neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o bode 52 spoločnej správy. Spravodajca ho odporúča neprijať.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 36 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 89 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprijali sme tento bod spoločnej správy.

    Poslanec V. Hornáček:

    Ďalej bod 55 odporúčam prijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o bode 55 spoločnej správy. Spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 143 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Prijali sme tento bod.

    Poslanec V. Hornáček:

    Ďalej prosím, aby ste si v bode 57 spoločnej správy opravili v texte § 8 na 11. Je to preklepová chyba. Tento bod odporúčam prijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o bode 57 spoločnej správy s odporúčaním prijať ho.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.

    Takže sme prijali tento návrh.

    Poslanec V. Hornáček:

    Ďalej bod 59.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Prosím, pán poslanec Ftáčnik má slovo.

    Poslanec M. Ftáčnik:

    Pán predseda, chcem sa len opýtať pána spoločného spravodajcu, čo sme schválili pre čistopis zákona, pretože tu sa hovorí, že niečo vypustiť, a ďalej veta pokračuje: upravený text tejto vety zaradiť ako paragraf - on povedal 11, ako nový odsek 1. Ale čo je to upravený text tejto vety, keď sme tú vetu nepočuli? Keby nám ju prečítal, vedeli by sme, čo sa schválilo. Kvôli zápisu je to dôležité.

    Schválilo sa to, pred chvíľou to parlament schválil, ale čo sme schválili, to v tejto chvíli nevieme.

    Poslanec V. Hornáček:

    Vypúšťa sa posledná veta.

    Poslanec M. Ftáčnik:

    Ten text tam pokračuje, upravený text tejto vety zaradiť kdesi inam. Ale čo je to upravený text tejto vety, nech ju niekto prečíta.

    Poslanec V. Hornáček:

    Rieši sa to v § 11, bod 63.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Na strane 18 máte bod 63 a ten sa bude schvaľovať, resp. sme ho schválili. Je to dobre, pán poslanec.

    Poslanec V. Hornáček:

    Ďalej je bod 59.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán spoločný spravodajca, pán poslanec Fogaš niečo chcel.

    Poslanec Ľ. Fogaš:

    Pán spoločný spravodajca, ak sme tomu dobre rozumeli, tak v bode 57 sme si mali označiť § 8 za 11. Áno?

    Poslanec V. Hornáček:

    Áno.

    Poslanec Ľ. Fogaš:

    Ale v § 11 odsek 6 nie je. Tá oprava musí na to nadväzovať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    To je 8 za 11, pán poslanec.

    Poslanec Ľ. Fogaš:

    Presunúť odsek 6 do § 11. Už tomu rozumiem. Čiže toto treba zapísať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Áno. Čiže je to v poriadku. Takže budeme teraz hlasovať o bode 59 spoločnej správy.

    Poslanec V. Hornáček:

    Bod 59 spoločnej správy odporúčam neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Prosím, hlasujeme o bode 59 spoločnej správy. Spravodajca ho odporúča neprijať.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Neprijali sme bod 59 spoločnej správy.

    Poslanec V. Hornáček:

    Ďalej bod 60 spoločnej správy navrhujem neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o bode 60 spoločnej správy s odporúčaním neprijať ho.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 8 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 124 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslancov.

    Takže sme neprijali tento bod spoločnej správy.

    Poslanec V. Hornáček:

    Ďalej bod 62.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Myslím, že nasleduje bod 61.

    Poslanec V. Hornáček:

    Pardon, bod 61, ktorý odporúčam neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o bode 61 spoločnej správy s odporúčaním neprijať ho.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh nehlasoval nikto. Proti návrhu hlasovalo 112 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

    Neprijali sme tento bod spoločnej správy.

    Poslanec V. Hornáček:

    Ďalší bod 62 spoločnej správy navrhujem prijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o bode 62 spoločnej správy s odporúčaním prijať ho.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 127 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže aj tento bod spoločnej správy sme prijali.

    Poslanec V. Hornáček:

    Ďalej bod 64 odporúčam prijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o bode 64 spoločnej správy s odporúčaním prijať ho.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 93 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme prijali tento bod spoločnej správy.

    Poslanec V. Hornáček:

    Ďalej bod 65 odporúčam neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Bod 65 pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovali 3 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 105 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Poslanec V. Hornáček:

    Bod 67 odporúčam neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Bod 67 je s odporúčaním neprijať.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento bod spoločnej správy.

    Poslanec V. Hornáček:

    Bod 68 odporúčam prijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o bode 68 spoločnej správy s odporúčaním prijať ho.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 114 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasovalo 6 poslancov.

    Prijali sme tento bod spoločnej správy.

    Poslanec V. Hornáček:

    Bod 70 navrhujem neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o bode 70 spoločnej správy s odporúčaním neprijať ho.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Neprijali sme tento bod spoločnej správy.

    Poslanec V. Hornáček:

    Bod 72 navrhujem prijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o bode 72 spoločnej správy. Spravodajca ho navrhuje prijať.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 104 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovalo 10 poslancov.

    Takže sme prijali tento posledný bod spoločnej správy.

    Pán spoločný spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch z rozpravy.

    Poslanec V. Hornáček:

    Dávam hlasovať o pozmeňovacích návrhoch, ktoré odzneli v rozprave a sú v tlači 266b. Bod 1 navrhujem prijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o všetkých bodoch vašich pozmeňovacích návrhov jednotlivo. Takže prosím, hlasujeme o bode číslo 1 pána poslanca Hornáčka s odporúčaním prijať ho.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 116 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Takže sme prijali tento bod číslo 1 pozmeňovacích návrhov poslanca Hornáčka.

    Poslanec V. Hornáček:

    Aby to išlo rýchlejšie, sťahujem bod 6 a 9 zo svojich návrhov a dávam hlasovať en bloc o všetkých svojich návrhoch kladne. Čiže bod 6 a 9 vynechávam.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán spravodajca body 6 a 9 vynecháva, to znamená, že hlasujeme o doplňovacích návrhoch pána poslanca Hornáčka číslo 2, 3, 4, 5, 7, 8, 10, 11 a 12 en bloc.

    Poslanec V. Hornáček:

    Navrhujem ich prijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 107 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Takže sme prijali tieto pozmeňovacie návrhy pána poslanca Hornáčka.

    Poslanec V. Hornáček:

    Keďže prešiel môj návrh k bodu 1, beriem späť body 68 a 72 spoločnej správy.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    To nie je potrebné. Pán poslanec Fogaš.

    Poslanec Ľ. Fogaš:

    Ďakujem za slovo. Pán predseda, navrhujem, aby sme postupovali jednotlivo, pretože sa môže stať, že mnohé z tých návrhov sú dobré, viacerí ich považujú za dobré a mohli by za ne hlasovať, ale keď je to v jednom bloku, tak jednoducho to pôsobí zmätok. Navrhujem, aby sme postupovali jednotlivo.

    Ďakujem.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Prosím, pán spravodajca, uvádzajte ďalej.

    Poslanec V. Hornáček:

    Pán poslanec Ernö Rózsa - bod 1 navrhujem neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Prosím, pán poslanec Rózsa.

    Poslanec E. Rózsa:

    Vážený pán predseda, súhlasím, aby sme hlasovali o všetkých bodoch spoločne. (Potlesk.)

    Poslanec V. Hornáček:

    Dávam hlasovať o návrhoch pána Ernö Rózsu, a to o všetkých bodoch spoločne. Navrhujem ich neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o návrhoch pána poslanca Rózsu, teda o jeho bodoch 1 až 20. Spoločný spravodajca ich navrhuje neprijať.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 17 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

    Konštatujem, že pozmeňovacie návrhy pána poslanca Rózsu sme neprijali. Prosím pokoj, páni poslanci, pani poslankyne.

    Poslanec V. Hornáček:

    Ďalej je tu návrh pána poslanca Brňáka, ktorý odporúčam prijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Brňáka s odporúčaním prijať ho.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 124 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Tento pozmeňovací návrh pána poslanca Brňáka sme prijali.

    Poslanec V. Hornáček:

    Prosil by som pani poslankyňu Gbúrovú, keby bola taká dobrá a vyjadrila sa, či máme hlasovať jednotlivo o každom jej návrhu, alebo o niektorých spoločne.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Páni poslankyňa Gbúrová.

    Poslankyňa M. Gbúrová:

    Jednotlivo s tým, že trojku možno vypustiť, pardon, dvojku. To už mal pán Brňák.

    Poslanec V. Hornáček:

    Potom môžeme hlasovať spoločne, alebo jednotlivo?

    Poslankyňa M. Gbúrová:

    Povedala som jednotlivo.

    Poslanec V. Hornáček:

    Hlasujeme o prvom návrhu pani poslankyne Gbúrovej, ktorý odporúčam neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

    Poslanec V. Hornáček:

    Ďalej hlasujeme o návrhu číslo tri, ktorý odporúčam neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o bode číslo 3 pani poslankyne Gbúrovej s návrhom spravodajcu neprijať ho.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Neprijali sme bod číslo 3 pani poslankyne Gbúrovej.

    Pokračujte, pán spravodajca.

    Poslanec V. Hornáček:

    Ďalej hlasujeme o bode 4, ktorý navrhujem neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o bode 4 pozmeňovacích návrhov pani poslankyne Gbúrovej. Spravodajca ho navrhuje neprijať.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento bod z pozmeňovacích návrhov pani poslankyne.

    Poslanec V. Hornáček:

    Ďalej bod číslo 5 odporúčam neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o piatom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Gbúrovej s odporúčaním neprijať ho.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Neprijali sme ani tento pozmeňovací návrh pani poslankyne.

    Poslanec V. Hornáček:

    Ďalej hlasujeme o návrhu číslo 6, ktorý odporúčam neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Takisto bod 6 návrhu pani poslankyne spravodajca odporúča neprijať.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme ani tento pozmeňovací návrh.

    Poslanec V. Hornáček:

    Ďalej návrh číslo 7 odporúčam tiež neprijať. Ten je vlastne bezpredmetný, nemusíme o ňom hlasovať.

    Ďalej sú návrhy pána poslanca Šimka. Možeme o niektorých hlasovať spoločne, alebo o každom osobitne?

    Poslanec I. Šimko:

    Verím vo vašu veľkorysosť, až budete posudzovať každý z tých návrhov osobitne podľa jeho vecného obsahu. Návrh pod číslom 10 a návrh pod číslom 14 je závislý od toho, ako prejdú tie predchádzajúce, takže podľa toho to potom treba upraviť. Ináč jednotlivo.

    Poslanec V. Hornáček:

    Hlasujeme o návrhu číslo 1, ktorý navrhujem neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Už sme o tom hlasovali, ale prosím, hlasujme. Hlasujeme o bode číslo 1 pána poslanca Šimka s odporúčaním neprijať ho. Aj o bode 3 sme už hlasovali.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Neprijali sme bod číslo 1.

    Poslanec V. Hornáček:

    Ďalej budeme hlasovať o návrhu číslo 2, ktorý odporúčam tiež neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    O bode číslo 2 návrhu pána poslanca Šimku hlasujeme s negatívnym odporúčaním pána spravodajcu.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh pána poslanca Šimku.

    Pán poslanec, o bode 3 tiež chcete hlasovať? (Odpoveď z pléna, že áno.) Prosím, hlasujeme.

    Poslanec V. Hornáček:

    Hlasujeme o návrhu číslo 3, ktorý odporúčam zamietnuť.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Takže hlasujeme o bode číslo 3 pána poslanca Šimku s negatívnym odporúčaním.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Neprijali sme tento bod.

    Poslanec V. Hornáček:

    Ďalej hlasujeme o bode 4, ktorý navrhujem neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Bod číslo 4 pán spravodajca navrhuje neprijať.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme ani tento bod.

    Poslanec V. Hornáček:

    Ďalej hlasujeme o bode 5, ktorý navrhujem neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Bod číslo 5 návrhu pána poslanca Šimka pán spravodajca odporúča neprijať.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento bod.

    Poslanec V. Hornáček:

    Návrh číslo 6 odporúčam neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o bode 6 takisto s odporúčaním neprijať ho. Aj to je návrh pána poslanca Šimka.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Neprijali sme bod 6.

    Poslanec V. Hornáček:

    Návrh číslo 7 odporúčam neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o bode 7 tiež s návrhom neprijať ho.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme ani tento pozmeňovací návrh.

    Poslanec V. Hornáček:

    Návrh číslo 8 odporúčam neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o návrhu číslo 8 takisto s negatívnym odporúčaním spravodajcu.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 41 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Neprijali sme ani tento pozmeňovací návrh.

    Poslanec V. Hornáček:

    Návrh číslo 9 odporúčam neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o deviatom pozmeňovacom návrhu pána poslanca tiež s odporúčaním neprijať ho.

    Pán poslanec Šimko, nemôžeme o tých bodoch 10, 11, 12, 13 a 14 hlasovať spolu?

    Poslanec I. Šimko:

    Pán predseda, ja som si tieto pozmeňovacie návrhy pripravil, pretože ich považujem za dôležité. Myslím si, že robíte z toho takýmto spôsobom frašku, že vlastne nezvažujete vecnú stránku tých návrhov. Žiadam o tom hlasovať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Sám ste povedali, že body 10 a 14 sú bezpredmetné.

    Poslanec I. Šimko:

    Áno, to som povedal na začiatku.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Takže hlasujeme.

    Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Ani tento bod sme neprijali.

    Poslanec V. Hornáček:

    Ďalej hlasujeme o bode 11, ktorý odporúčam neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o bode 11.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Neprijali sme ani tento bod.

    Poslanec V. Hornáček:

    Hlasujeme o bode 13.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec, o bode 12.

    Poslanec V. Hornáček:

    Už sme o ňom hlasovali. Máme o ňom hlasovať?

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o bode 12.

    Poslanec V. Hornáček:

    Odporúčam ho neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Neprijali sme ani bod 12.

    Poslanec V. Hornáček:

    Bod 13 odporúčam neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o bode 13. Spravodajca ho odporúča neprijať.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Neprijali sme ani tento bod 13.

    O bode 14 netreba hlasovať, takže budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Antona Hrnka.

    Poslanec V. Hornáček:

    Navrhujem jeho doplňovací návrh prijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Hrnka s odporúčaním prijať ho.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 119 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Prijali sme pozmeňovací návrh pána Hrnka.

    Poslanec V. Hornáček:

    Ďalej hlasujeme o návrhoch pána poslanca Mikloška. Návrh číslo 1 navrhujem neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o návrhu pána poslanca Mikloška s návrhom neprijať ho.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

    Poslanec V. Hornáček:

    Návrh číslo 2 pána poslanca Mikloška odporúčam tiež neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o druhom návrhu pána poslanca Mikloška s odporúčaním tiež neprijať ho.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Takže sme neprijali ani druhý návrh.

    Poslanec V. Hornáček:

    Tretí návrh pána poslanca Mikloška odporúčam tiež neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o treťom návrhu pána poslanca Mikloška s návrhom neprijať ho.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 82 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Ani tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

    Poslanec V. Hornáček:

    Ďalej budeme hlasovať o návrhoch pána poslanca Romana Kováča. Jeho prvý návrh odporúčam prijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Prosím zapnite mikrofón pánu poslancovi Kováčovi.

    Poslanec R. Kováč:

    Prosím, aby sa hlasovalo spolu o návrhoch 1 a 12, pretože tie logicky patria k sebe. Tam je to vymedzenie, kde sa používa spisovný jazyk. O ostatných prosím hlasovať osobitne.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o návrhoch pána poslanca Kováča číslo 1 a číslo 12.

    Poslanec V. Hornáček:

    Odporúčam ich prijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Spoločný spravodajca odporúča prijať tieto dva návrhy.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 109 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

    Prijali sme tieto dva návrhy pána poslanca Kováča.

    Pokračujte, pán poslanec.

    Poslanec V. Hornáček:

    Teraz by som navrhol, ak to prijme pán Kováč, aby sme o všetkých jeho návrhoch, ktoré chceme prijať, hlasovali en bloc. (Ruch v sále.) Je toho také kvantum, že...

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pokoj, páni poslanci. Pán spravodajca to myslel tak, že prečíta jednotlivé body a tie chce navrhnúť spoločne prijať.

    Pán poslanec Šimko.

    Poslanec I. Šimko:

    Ak dovolíte, iba procedurálne chcem povedať, že prístup pána spravodajcu k hlasovaniu o tomto zákone je naozaj cynický.

    Poslanec V. Hornáček:

    To je váš názor, páni, to je váš problém.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec chcel dať pozitívny návrh pánu poslancovi, nevidím v tom cynizmus.

    Pán poslanec Kováč, nech sa páči.

    Poslanec R. Kováč:

    Predsa len by som prosil, aby sa hlasovalo o každom osobitne, alebo ak chcete a poviete, za ktoré budete hlasovať (ruch v sále), o tých môžeme spoločne a o ostatných budeme hlasovať osobitne.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Áno, tak to bolo myslené.

    Poslanec V. Hornáček:

    Navrhujem prijať tieto body: bod 4, bod 5, bod 6, bod 10 a bod 14. Navrhujem ich prijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Takže hlasujeme o bodoch 4, 5, 6, 10 a 14 pána poslanca Kováča s tým, že spravodajca ich odporúča prijať.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 115 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 4 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže body 4, 5, 6, 10 a 14 návrhov pána Kováča sme prijali.

    Poslanec V. Hornáček:

    Bod 2 navrhujem neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o bode 2 s návrhom neprijať ho.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento bod.

    Poslanec V. Hornáček:

    Návrh číslo 3 odporúčam neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o bode číslo 3 návrhu pána poslanca Kováča s odporúčaním neprijať ho.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 30 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

    Neprijali sme tento bod.

    Poslanec V. Hornáček:

    Návrh číslo 7 odporúčam neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o bode číslo 7 pozmeňovacích návrhov pána poslanca Kováča. Spravodajca ho odporúča neprijať.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

    Poslanec V. Hornáček:

    O bodoch 8, 9 a 11 sme už hlasovali, tak neviem, či máme o nich hlasovať ešte raz hlasovať. Bod 13 navrhujem neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Takže hlasujeme o bode 13 s návrhom neprijať ho.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme neprijali tento pozmeňovací návrh.

    Poslanec V. Hornáček:

    Ďalej budeme hlasovať o návrhoch poslanca Pála Csákyho. Jeho prvý návrh odporúčam neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Csáky.

    Poslanec P. Csáky:

    Pán predseda, súhlasím, aby sme o bodoch 2, 4 a 5 hlasovali spolu, sťahujem body 10 a 12 a o bode 15 by sme mali hlasovať na konci.

    Ďakujem.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Prosím, budeme hlasovať.

    Poslanec V. Hornáček:

    Hlasujeme o bode 1, ktorý odporúčam neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Takže hlasujeme o bode číslo 1. Spravodajca ho odporúča neprijať. Je to prvý pozmeňovací návrh pána poslanca Csákyho.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento bod.

    Poslanec V. Hornáček:

    Ďalej hlasujeme spoločne o bodoch 2, 4 a 5, ktoré odporúčam neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o bodoch 2, 4 a 5 pána poslanca Csákyho s negatívnym odporúčaním.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 20 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

    Neprijali sme tieto návrhy pána poslanca.

    Poslanec V. Hornáček:

    Bod číslo 3 odporúčam neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o bode číslo 3 návrhu poslanca Csákyho tiež s negatívnym odporúčaním.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Neprijali sme ani tento pozmeňovací návrh pána poslanca.

    Poslanec V. Hornáček:

    Bod 6 navrhujem neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o bode 6 takisto s negatívnym odporúčaním.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 26 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 86 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme ani bod 6.

    Poslanec V. Hornáček:

    Bod 7 odporúčam neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o bode 7 tiež s odporúčaním neprijať ho.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Neprijali sme ani tento bod z pozmeňovacích návrhov pána poslanca Csákyho.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

    Poslanec V. Hornáček:

    Ani bod číslo 8 neodporúčam prijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o bode číslo 8 takisto s negatívnym odporúčaním pána spravodajcu.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme neprijali ani tento pozmeňovací návrh.

    Poslanec V. Hornáček:

    Bod 9 tiež odporúčam neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o bode 9 takisto s odporúčaním neprijať ho.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 31 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento bod sme neprijali.

    Poslanec V. Hornáček:

    O bodoch 10 a 12 hlasujeme spoločne. Odporúčam ich neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Tieto body pán poslanec stiahol. Hlasujeme o bode 11.

    Poslanec V. Hornáček:

    Odporúčam bod 11 neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o bode 11 s návrhom neprijať ho.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 4 poslanci.

    Neprijali sme ani tento návrh.

    Poslanec V. Hornáček:

    Návrh číslo 13 odporúčam neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán spravodajca navrhuje aj tento bod neprijať.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

    Poslanec V. Hornáček:

    Posledný návrh číslo 14 odporúčam neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o návrhu číslo 14 s odporúčaním neprijať ho.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme neprijali ani tento bod.

    Môžete pokračovať, pán spoločný spravodajca.

    Poslanec V. Hornáček:

    Hlasujeme o návrhoch pána poslanca Fogaša. Návrh číslo 1 odporúčam neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o návrhoch pána poslanca Fogaša s tým, že návrh pod bodom číslo 1 spravodajca navrhuje neprijať.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 62 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh pána poslanca Fogaša.

    Poslanec V. Hornáček:

    Druhý návrh pána poslanca odporúčam prijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o druhom návrhu pána poslanca s tým, že spravodajca ho odporúča prijať.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 91 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže druhý návrh sme prijali.

    Poslanec V. Hornáček:

    Tretí návrh pána poslanca Fogaša odporúčam neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o treťom návrhu pána poslanca Fogaša s tým, že spravodajca ho odporúča neprijať.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme neprijali tento návrh.

    Poslanec V. Hornáček:

    Návrh pána poslanca Figeľa odporúčam neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Nie je potrebné hlasovať, ale hlasujeme o návrhu pána poslanca Figeľa s tým, že spravodajca ho odporúča neprijať. Už sme totiž hlasovali pri návrhu pána poslanca Fogaša.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme ho neprijali.

    Poslanec V. Hornáček:

    Ďalšie sú návrhy pána poslanca Pokorného, sú bezpredmetné. Čiže hlasujeme o bode 5, ktorý navrhujem neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    O akom bode 5? (Šum v sále.) Pokoj, páni poslanci, pán poslanec Pokorný.

    Poslanec J. Pokorný:

    Ďakujem za slovo. Ako uviedol pán spoločný spravodajca, bod 1 sme vyriešili hlasovaním o spoločnej správe, body 2 a 3 sú v zhode s mojím názorom, akurát chýba číslovka 5. To bol návrh pána poslanca Benčíka, ktorý som predniesol ja, a to v § 3 odsek 4 vypustiť.

    Poslanec V. Hornáček:

    Čiže hlasujeme o tomto bode. Odporúčam ho neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o piatom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Pokorného v § 3 odsek 4 vypustiť.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme neprijali ani tento bod.

    Poslanec V. Hornáček:

    Návrh pána Szigetiho je vlastne vyriešený. Nasledujú návrhy pani poslankyne Edity Bauerovej. Druhý bod odporúčam neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o druhom bode pani poslankyne Bauerovej s odporúčaním neprijať ho.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

    Poslanec V. Hornáček:

    O prvom návrhu pána poslanca Černáka sme už hlasovali. Jeho druhý návrh odporúčam neprijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Černáka s odporúčaním neprijať ho.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme neprijali tento návrh.

    Poslanec V. Hornáček:

    Keďže pán Moric stiahol svoj druhý návrh, dávam hlasovať o prvom návrhu a odporúčam ho prijať.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Hlasujeme o prvom návrhu pána poslanca Morica s odporúčaním prijať ho.

    (Hlasovanie.)

    Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme prijali tento návrh.

    Poslanec V. Hornáček:

    Vážený pán predseda, podľa mojich poznámok sa hlasovalo o všetkých návrhoch a pripomienkach, okrem pána poslanca Csákyho, ktorý navrhol uznesenie, o ktorom sa bude hlasovať až po zákone.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem pekne. Páni poslanci, panie poslankyne, budeme hlasovať o tomto návrhu zákona ako celku aj s pozmeňovacími...

    Poslanec V. Hornáček:

    Bola navrhnutá prestávka.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Nie hlasujeme. (Hlasy z pléna.) Takže bude prestávka 15 minút.

    (Po prestávke.)

    Pani poslankyne, páni poslanci, ktorí ste ešte mimo rokovacej miestnosti, prosím, aby ste zaujali svoje miesta. Budeme pokračovať. Pristúpime k hlasovaniu. Predtým sa ešte hlási s faktickou poznámkou pán poslanec Csáky.

    Poslanec P. Csáky:

    Ďakujem, pán predseda. Chcem vám oznámiť, že sťahujem svoj návrh na uznesenie.

    Ďakujem pekne.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať, aby ste počas hlasovania ostali na svojich miestach a každý sedel tak, ako je určený podľa zasadacieho poriadku.

    V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme teraz hlasovať o návrhu ako celku v znení schválených zmien a doplnkov. Spôsob hlasovania verejne, podľa mien, sme schválili hlasovaním. Prosím určených pánov overovateľov Národnej rady, ako som ich oznámil na začiatku 11. schôdze, poslancov Antona Juriša, Jána Volného, Melániu Kollárikovú a Jozefa Miklušičáka, aby viedli záznam o hlasovaní a aby predsedajúcemu po skončení hlasovania oznámili celkový výsledok hlasovania. Postupovať budeme tak...

    Pán poslanec, už hlasujeme. Nerobte to naschvál. Mech sa páči, dajte slovo pánu Mikloškovi.

    Poslanec F. Mikloško:

    Pán predseda, prosím vás, aby ste poslali niekoho do klubu DÚ, pretože oni pravdepodobne nevedia, že hlasujeme.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Bajan tu sedí.

    Pánov overovateľov prosím, aby mi po skončení hlasovania oznámili celkový výsledok. Budeme postupovať tak, že každého oslovím po mene, pán poslanec alebo pani poslankyňa vstane a vyjadrí svoje stanovisko: hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky, alebo hlasujem proti zákonu o štátnom jazyku Slovenskej republiky, alebo zdržiavam sa hlasovania. Po tom, ako pán poslanec, alebo pani poslankyňa vyjadrí svoj názor, zopakujem stanovisko pána poslanca.

    Ako prvý budem hlasovať ja, po mne budú hlasovať páni podpredsedovia, predsedovia výborov, potom pristúpime k hlasovaniu tak, ako sedíte.

    Takže prosím, aby ste pri hlasovaní vstali a nehlasovali elektronickým zariadením.

    Prvý budem hlasovať ja. Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky. (Potlesk.)

    Prosím pána podpredsedu Augustína Húsku.

    Podpredseda NR SR A. M. Húska:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky. (Potlesk.)

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem pekne, pán podpredseda Húska hlasoval za zákon.

    Prosím pána podpredsedu Ľuptáka.

    Podpredseda NR SR J. Ľupták:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky. (Potlesk.)

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Prosím divákov na balkóne, aby sa zdržali svojich prejavov.

    Prosím pána podpredsedu Mariána Andela.

    Podpredseda NR SR M. Andel:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky. (Potlesk.)

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán podpredseda hlasoval za zákon.

    Prosím pána predsedu Cupera.

    Poslanec J. Cuper:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky. (Potlesk.)

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Cuper hlasoval za.

    Prosím pána predsedu Poliaka.

    Poslanec A. Poliak:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky. (Potlesk.)

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pán poslanec hlasoval za.

    Prosím pána predsedu Antona Národu.

    Poslanec A. Národa:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán predseda Národa hlasoval za zákon.

    Prosím pána predsedu Imricha Andrejčáka.

    Poslanec I. Andrejčák:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán predseda Andrejčák hlasoval za.

    Prosím pána predsedu Slobodníka.

    Poslanec D. Slobodník:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán predseda Slobodník hlasoval za.

    Prosím pána predsedu Reu.

    Poslanec J. Rea:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán predseda Rea hlasoval za.

    Prosím pána predsedu Brňáka.

    Poslanec P. Brňák:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán Brňák hlasoval za zákon.

    Prosím pána predsedu Maxona.

    Poslanec M. Maxon:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pán poslanec Maxon hlasoval za.

    Prosím pána predsedu Hofbauera.

    Poslanec R. Hofbauer:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer hlasoval za zákon.

    Prosím pani predsedkyňu Lazarovú.

    Poslankyňa Z. Lazarová:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pani poslankyňa Lazarová hlasovala za.

    Prosím pána predsedu Kamila Haťapku.

    Poslanec K. Haťapka:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pán poslanec Haťapka hlasoval za zákon.

    Prosím pána predsedu Delingu.

    Poslanec P. Delinga:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Delinga hlasoval za zákon.

    Prosím teraz pána poslanca Benčíka. Pán poslanec Benčík je neprítomný.

    Prosím pána poslanca Košnára.

    Poslanec J. Košnár:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky. (Potlesk.)

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem pekne, pán poslanec Košnár hlasoval za.

    Prosím pána poslanca Antona Juriša.

    Poslanec A. Juriš:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky. (Potlesk.)

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Juriš hlasoval za.

    Prosím pána poslanca Jozefa Kleina.

    Poslanec J. Klein:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky. (Potlesk.)

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Prosím pána poslanca Petra Magvašiho.

    Poslanec P. Magvaši:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky. (Potlesk.)

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pán poslanec Magvaši hlasoval za.

    Prosím pána poslanca Pavla Koncoša. Je neprítomný.

    Prosím pána Michala Baránika.

    Poslanec M. Baránik:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Baránik hlasoval za zákon.

    Prosím pána poslanca Sečánskeho.

    Poslanec M. Sečánsky:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Sečánsky hlasoval za zákon.

    Prosím pána poslanca Jána Smolca.

    Poslanec J. Smolec:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pán poslanec Smolec hlasoval za zákon.

    Prosím pána poslanca Ladislava Lysáka.

    Poslanec L. Lysák:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem pekne. Pán poslanec Lysák hlasoval za zákon.

    Prosím pána poslanca Arpáda Tarnóczyho.

    Poslanec A. Tarnóczy:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pán poslanec Tarnóczy hlasoval za zákon.

    Prosím pani poslankyňu Máriu Bartošíkovú.

    Poslankyňa M. Bartošíková:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Bartošíková hlasovala za zákon.

    Prosím pána poslanca Ladislava Pittnera.

    Poslanec L. Pittner:

    Keďže neprešli zásadné pripomienky, pozmeňovacie návrhy, nemôžem hlasovať za takýto zákon. (Potlesk.)

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec, tam sme si povedali formulku, či ste proti, alebo sa zdržiavate.

    Poslanec L. Pittner:

    To je váš problém, pán predseda.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Takže hlasujete proti zákonu.

    Poslanec L. Pittner:

    To som nepovedal.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ja som prečítal formulku. Prosím, pán poslanec Pittner hlasuje proti.

    Pýtam sa pána Františka Javorského.

    Poslanec F. Javorský:

    Keďže neprešli zásadné pozmeňovacie návrhy (smiech v sále), nemôžem hlasovať za takýto zákon.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pán poslanec Javorský hlasuje proti.

    Poslanec F. Javorský:

    To nie je pravda.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Tak ste sa zdržali.

    Poslanec F. Javorský:

    Ja som nehlasoval ani za to, aby taká formulácia bola.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Tak pán poslanec Javorský sa zdržal hlasovania, alebo má neplatné hlasovanie.

    Prosím, pán poslanec Čarnogurský je neprítomný, pán poslanec Ľubomír Roman je neprítomný.

    Pýtam sa pána poslanca Jána Langoša.

    Poslanec J. Langoš:

    Keďže neprešli zásadné pozmeňovacie návrhy, nemôžem hlasovať za takýto zákon. (Smiech v sále.)

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Langoš sa zdržal hlasovania.

    Pýtam sa pána poslanca Františka Mikloška.

    Poslanec F. Mikloško:

    Prosím ctenú snemovňu, aby sa nesmiala. Keďže neprešli zásadné pozmeňovacie návrhy (smiech v sále), nemôžem hlasovať, prosím, aby ste rozumeli týmto slovám, nemôžem hlasovať za takýto návrh zákona.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Áno, pán poslanec Mikloško sa zdržal hlasovania.

    Poslanec F. Mikloško:

    Nie.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Prosím pani poslankyňu Brigitu Schmögnerovú.

    Poslankyňa B. Schmögnerová:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky. (Potlesk.)

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pani poslankyňa Schmögnerová hlasovala za zákon.

    Prosím pána poslanca Pavla Kanisa.

    Poslanec P. Kanis:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky. (Potlesk.)

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Kanis hlasoval za zákon.

    Prosím pána poslanca Viliama Sopku.

    Poslanec V. Sopko:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky. (Potlesk.)

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem pekne. Pán poslanec Sopko hlasoval za zákon.

    Prosím pána poslanca Ľubomíra Fogaša.

    Poslanec Ľ. Fogaš:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky. (Potlesk.)

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Fogaš hlasoval za zákon.

    Prosím pána Jaroslava Volfa. Pán poslanec Volf nie je prítomný.

    Prosím pána poslanca Petra Weissa.

    Poslanec P. Weiss:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky. (Potlesk.)

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem pekne. Pán poslanec Weiss hlasoval za zákon.

    Pýtam sa pani poslankyne Marcely Gbúrovej.

    Poslankyňa M. Gbúrová:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky. (Potlesk.)

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pani poslankyňa Gbúrová hlasuje za zákon.

    Pýtam sa pána poslanca Jozefa Pokorného.

    Poslanec J. Pokorný:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky. (Potlesk.)

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pán poslanec Pokorný hlasuje za zákon.

    Pýtam sa pána poslanca Milana Ftáčnika.

    Poslanec M. Ftáčnik:

    Som za ochranu štátneho jazyka, ale zdržiavam sa hlasovania. (Potlesk.)

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Ftáčnik sa zdržal hlasovania.

    Pýtam sa pána Arpáda Matejku.

    Poslanec A. Matejka:

    Som za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Matejka hlasuje za zákon.

    Pýtam sa pána Andreja Fedora.

    Poslanec A. Fedor:

    Som za zákon o štátnom jazyku. Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky. (Potlesk.)

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Fedor hlasoval za zákon.

    Pýtam sa pána poslanca Jozefa Straňáka.

    Poslanec J. Straňák:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Straňák hlasoval za zákon.

    Pýtam sa pani Jozefíny Obšitníkovej.

    Poslankyňa J. Obšitníková:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pani poslankyňa Obšitníková hlasovala za zákon.

    Pýtam sa pána poslanca Vladimíra Homolu.

    Poslanec V. Homola:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pán poslanec Homola hlasoval za zákon.

    Pýtam sa pani poslankyne Alice Bielikovej.

    Poslankyňa A. Bieliková:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pani poslankyňa Bieliková hlasuje za zákon.

    Pýtam sa pána poslanca Františka Šveca.

    Poslanec F. Švec:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec hlasoval za zákon.

    Pýtam sa pána poslanca Petra Lauku.

    Poslanec P. Lauko:

    Keďže neprešli zásadné pozmeňovacie návrhy, nemôžem hlasovať za takýto zákon.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec sa zdržal.

    Poslanec P. Lauko:

    To ste povedali vy.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pýtam sa pána poslanca Pavla Hrušovského.

    Poslanec P. Hrušovský:

    Keďže neprešli zásadné pozmeňovacie návrhy, nemôžem hlasovať za takýto zákon.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Áno. Čiže pán poslanec nehlasoval, zdržuje sa.

    Poslanec P. Hrušovský:

    Ja som hlasoval.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pýtam sa pána poslanca Miroslava Mikolášika.

    Poslanec M. Mikolášik:

    Keďže neprešli zásadné pozmeňovacie návrhy, nemôžem hlasovať za takýto zákon.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Áno. Pán poslanec nehlasoval, teda sa zdržal.

    Pýtam sa pána poslanca Milana Gaľa.

    Poslanec M. Gaľa:

    Keďže neprešli zásadné pozmeňovacie návrhy, nemôžem hlasovať za takýto zákon.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Áno. Pán poslanec Gaľa nehlasoval, teda sa zdržal.

    Pýtam sa pána poslanca Ivana Šimku.

    Poslanec I. Šimko:

    Keďže neprešli zásadné pozmeňovacie návrhy, nemôžem hlasovať za takýto zákon.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pán poslanec Šimko sa tiež zdržal.

    Pýtam sa pána poslanca Mikuláša Dzurindu.

    Poslanec M. Dzurinda:

    Keďže neprešli zásadné pozmeňovacie návrhy, nemôžem hlasovať za takýto zákon.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pán poslanec Dzurinda sa tiež zdržal.

    Pýtam sa pána Jozefa Miklušičáka.

    Poslanec J. Miklušičák:

    Keďže neprešli zásadné pozmeňovacie návrhy, nemôžem hlasovať za takýto zákon.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pán poslanec Miklušičák sa zdržal.

    Pýtam sa pani poslankyne Márie Sabolovej.

    Poslankyňa M. Sabolová:

    Keďže neprešli zásadné pozmeňovacie návrhy, nemôžem hlasovať za takýto zákon.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Áno, ďakujem. Pani poslankyňa sa tiež zdržala.

    Pýtam sa pána poslanca Júliusa Brocku.

    Poslanec J. Brocka:

    Keďže neprešli zásadné pozmeňovacie návrhy, nemôžem hlasovať za takýto zákon.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pán poslanec Brocka sa tiež zdržal.

    Pýtam sa pána poslanca Jozefa Pribilinca.

    Poslanec J. Pribilinec:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky. (Potlesk.)

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem pekne. Pán poslanec Pribilinec hlasoval za zákon.

    Pýtam sa pani poslankyne Ďurišinovej.

    Poslankyňa M. Ďurišinová:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky. (Potlesk.)

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pani poslankyňa Ďurišinová hlasovala za zákon.

    Pýtam sa pána Roberta Fica. Je neprítomný.

    Pýtam sa pána poslanca Jána Garaia.

    Poslanec J. Garai:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem pekne. Pán poslanec Garai hlasuje za zákon.

    Pýtam sa pána poslanca Klementa Kolníka.

    Poslanec K. Kolník:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pán poslanec Kolník hlasoval za zákon.

    Pýtam sa pána poslanca Miroslava Barnu.

    Poslanec M. Barna:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem pekne. Pán poslanec Barna hlasoval za zákon.

    Pýtam sa pani poslankyne Terézie Chlebovej.

    Poslankyňa T. Chlebová:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pani poslankyňa Chlebová hlasovala za zákon.

    Pýtam sa pani poslankyne Idy Rapaičovej.

    Poslankyňa I. Rapaičová:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Rapaičová hlasuje za zákon.

    Pýtam sa pána poslanca Mariána Vanku.

    Poslanec M. Vanko:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pán poslanec Vanko hlasuje za zákon.

    Pýtam sa pána poslanca Pavla Suchodolského.

    Poslanec P. Suchodolský:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pán poslanec Suchodolský hlasuje za zákon.

    Pýtam sa pána poslanca Františka Horála.

    Poslanec F. Horál:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Horál hlasuje za zákon.

    Pýtam sa pána poslanca Miroslava Nováka.

    Poslanec M. Novák:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pán poslanec Novák hlasuje za zákon.

    Pýtam sa pána poslanca Jána Volného.

    Poslanec J. Volný:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Volný hlasuje za zákon.

    Pýtam sa pani poslankyne Evy Garajovej.

    Poslankyňa E. Garajová:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pani poslankyňa Garajová hlasuje za zákon.

    Pýtam sa pána poslanca Jána Figeľa.

    Poslanec J. Figeľ:

    Keďže neboli prijaté zásadné pozmeňovacie návrhy, nemôžem hlasovať za predložený návrh zákona.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pán poslanec Figeľ sa zdržal hlasovania.

    Pýtam sa pána poslanca Gabriela Palacku.

    Poslanec G. Palacka:

    Keďže neboli prijaté zásadné pozmeňovacie návrhy, nemôžem hlasovať za takýto návrh zákona.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pán poslanec Palacka sa zdržal.

    Pýtam sa pána poslanca Ernö Rózsu.

    Poslanec E. Rózsa:

    Hlasujem proti zákonu o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pán poslanec Rózsa hlasoval proti zákonu.

    Pýtam sa pána poslanca Árpáda Duku-Zólyomiho.

    Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

    Hlasujem proti zákonu o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pán poslanec Duka-Zólyomi hlasoval proti zákonu.

    Pýtam sa pána Zoltána Borosa.

    Poslanec Z. Boros:

    Hlasujem proti zákonu o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Boros hlasoval proti.

    Pýtam sa pána poslanca Miklósa Duraya.

    Poslanec M. Duray:

    Hlasujem proti zákonu.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pán poslanec Duray hlasoval proti zákonu.

    Pýtam sa pani poslankyne Edit Bauerovej.

    Poslankyňa E. Bauer:

    Hlasujem proti zákonu.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pani poslankyňa Bauerová hlasovala proti zákonu.

    Pýtam sa pána poslanca Jozefa Kvardu.

    Poslanec J. Kvarda:

    Hlasujem proti tomuto zákonu.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Kvarda hlasoval proti zákonu.

    Pýtam sa pána Huberta Krausa.

    Poslanec H. Kraus:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pán poslanec Kraus hlasoval za zákon.

    Pýtam sa pána Jozefa Glinského.

    Poslanec J. Glinský:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pán poslanec Glinský hlasoval za zákon.

    Pýtam sa pána poslanca Jána Borovského.

    Poslanec J. Borovský:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pán poslanec Borovský hlasoval za zákon.

    Pán poslanec Miroslav Pacola.

    Poslanec M. Pacola:

    Vážený pán predseda, vzhľadom na to, že som si po konzultáciách s pánom ministrom kultúry Slovenskej republiky a poslancami za Slovenskú národnú stranu ujasnil používanie jazyka Rusínov a Ukrajincov na severovýchode našej republiky, ako zástupca tejto národnostnej menšiny hlasujem za zákon o štátnom jazyku. (Potlesk.)

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem pekne. Pán poslanec Pacola hlasoval za.

    Pýtam sa pána Mariána Poláka.

    Poslanec M. Polák:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pán Marián Polák hlasoval za zákon.

    Pýtam sa pána poslanca Jána Feketeho. Je neprítomný.

    Pýtam sa pani poslankyne Evy Zelenayovej.

    Poslankyňa E. Zelenayová:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pani poslankyňa Zelenayová hlasuje za zákon.

    Pýtam sa pána poslanca Tibora Cabaja.

    POslanec T. Cabaj:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pán poslanec Cabaj hlasuje za zákon.

    Pýtam sa pani poslankyne Marty Aibekovej.

    Poslankyňa M. Aibeková:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pani poslankyňa Aibeková hlasuje za zákon.

    Pán poslanec Halabrín.

    Poslanec P. Halabrín:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pán poslanec Halabrín hlasuje za zákon.

    Pani Irena Belohorská.

    Poslankyňa I. Belohorská:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pani poslankyňa Belohorská hlasuje za zákon.

    Pani Alena Kolesárová.

    Poslankyňa A. Kolesárová:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pani Alena Kolesárová hlasuje tiež za zákon.

    Pani poslankyňa Ľudmila Mušková.

    Poslankyňa Ľ. Mušková:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pani poslankyňa Mušková hlasuje za zákon.

    Pán poslanec Karol Konárik.

    Poslanec K. Konárik:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem pekne. Pán poslanec Konárik hlasuje za zákon.

    Pán poslanec Pavol Derfényi.

    Poslanec P. Derfényi:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pán poslanec Derfényi hlasuje za zákon.

    Pán Zsolt Komlósy.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Hlasujem proti zákonu o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pán poslanec Komlósy hlasoval proti.

    Pán István Pásztor.

    Poslanec I. Pásztor:

    Hlasujem proti zákonu o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Pásztor hlasoval proti.

    Pán László Köteles.

    Poslanec L. Köteles:

    Hlasujem proti tomuto zákonu.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Köteles hlasoval proti zákonu.

    Pán László Nagy.

    Poslanec L. Nagy:

    Hlasujem proti tomuto zákonu.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán László Nagy hlasoval proti zákonu.

    Pán László Ásványi.

    Poslanec L. Ásványi:

    Hlasujem proti zákonu o štátnom jazyku.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Ásványi hlasoval proti.

    Pán Pál Farkas.

    Poslanec P. Farkas:

    Hlasujem proti zákonu o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán Farkas hlasoval proti.

    Pán poslanec Csáky.

    Poslanec P. Csáky:

    Hlasujem proti zákonu o štátnom jazyku.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Csáky hlasoval proti zákonu.

    Pýtam sa ďalej pána poslanca Bartolomeja Kunca.

    Poslanec B. Kunc:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pán poslanec Kunc hlasoval za zákon.

    Pani poslankyňa Melánia Kolláriková.

    Poslankyňa M. Kolláriková:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pani poslankyňa hlasovala za zákon.

    Pán poslanec Miroslav Kočnár.

    Poslanec M. Kočnár:

    Keďže prešli aspoň niektoré pozmeňovacie návrhy, hlasujem za zákon o štátnom jazyku. (Potlesk.)

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Kočnár hlasoval za zákon.

    Pýtam sa pána poslanca Jána Danku.

    Poslanec J. Danko:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Danko hlasoval za zákon.

    Pán poslanec Martin Oravec.

    Poslanec M. Oravec:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Oravec hlasoval za zákon.

    Pán poslanec Tomáš Cingel.

    Poslanec T. Cingel:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pán poslanec Cingel hlasoval za zákon.

    Pán poslanec Viliam Hornáček.

    Poslanec V. Hornáček:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pán poslanec Hornáček hlasoval za zákon. (Potlesk.)

    Pán poslanec František Gaulieder.

    Poslanec F. Gaulieder:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pán poslanec hlasoval za zákon.

    Pán poslanec Ján Tužinský.

    Poslanec J. Tužinský:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pán poslanec Tužinský hlasoval za zákon. (Potlesk.)

    Pani poslankyňa Jana Sudeková.

    Poslankyňa J. Sudeková:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pani poslankyňa hlasovala za zákon.

    Pán poslanec Jaroslav Fidrik.

    Poslanec J. Fidrik:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Fidrik hlasoval za zákon.

    Pán poslanec Vladimír Mikulka.

    Poslanec V. Mikulka:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem.

    Pán poslanec Čopík.

    Poslanec J. Čopík:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pán poslanec hlasoval za zákon.

    Pán poslanec Stanislav Líška.

    Poslanec S. Líška:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pán poslanec Líška hlasoval za zákon.

    Pýtam sa pána poslanca Barnabása Ferkó.

    Poslanec B. Ferkó:

    Hlasujem proti zákonu o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Ferkó hlasoval proti.

    Pán poslanec László Szigeti.

    Poslanec L. Szigeti:

    Hlasujem proti zákonu o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pán poslanec hlasoval proti.

    Pán poslanec Gyula Bárdos.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Hlasujem proti zákonu o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Bárdos hlasoval proti.

    Pán poslanec Béla Bugár.

    Poslanec B. Bugár:

    Hlasujem proti zákonu o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pán poslanec Bugár hlasoval proti.

    Pýtam sa pána poslanca Rudolfa Filkusa.

    Poslanec R. Filkus:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky. (Potlesk.)

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pán poslanec Filkus hlasoval za zákon.

    Pýtam sa pána poslanca Ivana Rosivala.

    Poslanec I. Rosival:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky. (Potlesk.)

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec hlasoval za zákon.

    Pýtam sa pána poslanca Juraja Šveca.

    Poslanec J. Švec:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky. (Potlesk.)

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pýtam sa pána poslanca Jozefa Prokeša.

    Poslanec J. Prokeš:

    Keďže neprešli pozmeňovacie návrhy, ktoré by zásadným spôsobom menili predložený návrh, hlasujem za návrh zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky. (Potlesk.)

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Prokeš hlasuje za zákon.

    Pýtam sa pána poslanca Morica.

    Poslanec V. Moric:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Víťazoslav Moric hlasoval za zákon.

    Pýtam sa pána poslanca Jána Slotu.

    Poslanec J. Slota:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Slota hlasoval za zákon.

    Pýtam sa pána poslanca Rastislava Šeptáka.

    Poslanec R. Šepták:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Šepták hlasoval za zákon.

    Pán poslanec Jaroslav Paška.

    Poslanec J. Paška:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Paška hlasoval za zákon.

    Pán poslanec Dušan Macuška.

    Poslanec D. Macuška:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Macuška hlasoval za zákon.

    Pán poslanec Karol Zahatlan.

    Poslanec K. Zahatlan:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Zahatlan hlasoval za zákon.

    Pán poslanec Jozef Tarčák.

    Poslanec J. Tarčák:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Tarčák hlasoval za zákon.

    Pani poslankyňa Iveta Nováková.

    Poslankyňa I. Nováková:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pani poslankyňa hlasovala za zákon.

    Pani poslankyňa Janka Gantnerová.

    Poslankyňa J. Gantnerová:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pani poslankyňa hlasovala za zákon.

    Pán poslanec Igor Urban.

    Poslanec I. Urban:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Igor Urban hlasoval za zákon.

    Pýtam sa poslanca Ladislava Polku.

    Poslanc L. Polka:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky. (Potlesk.)

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem pekne. Pán poslanec Polka hlasoval za zákon.

    Pýtam sa pána poslanca Ľubomíra Novotného.

    Poslanec Ľ. Novotný:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pán poslanec Novotný hlasoval za zákon.

    Pán poslanec Vlastimil Vicen.

    Poslanec V. Vicen:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Vicen hlasoval za zákon o štátnom jazyku.

    Pýtam sa pána poslanca Eduarda Kukana.

    Poslanec E. Kukan:

    Hlasujem za návrh zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky. (Potlesk.)

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pán poslanec Kukan hlasoval za zákon.

    Pýtam sa pána poslanca Romana Kováča.

    Poslanec R. Kováč:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky. (Potlesk.)

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Kováč hlasoval za zákon.

    Pán poslanec Tibor Šagát.

    Poslanec T. Šagát:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky. (Potlesk.)

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pán poslanec Šagát hlasoval za zákon.

    Pán poslanec Jozef Moravčík nie je prítomný.

    Pýtam sa pána poslanca Milana Kňažku.

    Poslanec M. Kňažko:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky. (Potlesk.)

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Kňažko hlasoval za zákon.

    Pýtam sa pána poslanca Viliama Vaškoviča.

    Poslanec V. Vaškovič:

    Som za ochranu slovenského jazyka, alebo zdržujem sa hlasovania.

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Vaškovič sa zdržal hlasovania.

    Pán poslanec Roman Vavrík.

    Poslanec R. Vavrík:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky. (Potlesk.)

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pán poslanec Vavrík hlasoval za zákon.

    Pán poslanec Vladimír Bajan.

    Poslanec V. Bajan:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky. (Potlesk.)

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pán poslanec Bajan hlasoval za zákon.

    Pán poslanec Ľudovít Černák.

    Poslanec Ľ. Černák:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky. (Potlesk.)

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Černák hlasoval za zákon.

    Pýtam sa pána poslanca Ľubomíra Haracha.

    Poslanec Ľ. Harach:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky. (Potlesk.)

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Ďakujem. Pán poslanec Harach hlasoval za zákon.

    Pýtam sa pána poslanca Antona Hrnka.

    Poslanec A. Hrnko:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky. (Potlesk.)

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pán poslanec Hrnko hlasoval za zákon.

    Pani poslankyňa Rusnáková.

    Poslankyňa E. Rusnáková:

    Hlasujem za zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky. (Potlesk.)

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pani poslankyňa Rusnáková hlasovala za zákon o štátnom jazyku.

    Pýtam sa, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, či ste všetci uplatnili svoje hlasovacie právo.

    Ak áno, prosím overovateľov Národnej rady Slovenskej republiky, aby mi oznámili celkový výsledok hlasovania.

    Pýtam sa pánov overovateľov, či potrebujú prestávku.

    (Overovatelia žiadali prestávku.)

    Takže vyhlasujem 10-minútovú prestávku.

    (Po prestávke.)

    Predseda NR SR I. Gašparovič:

    Pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám oznámil výsledok hlasovania, tak ako mi ho doručili overovatelia Národnej rady.

    Podľa záznamu o hlasovaní som zistil, že v rokovacej sále bolo 142 poslancov.

    Za vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom jazyku Slovenskej republiky hlasovalo 108 poslancov. (Potlesk.) Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov a hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Páni poslanci, pani poslankyne, všetkým vám ďakujem.

    Môžem konštatovať, že Národná rada Slovenskej republiky schválila vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne. (Potlesk.)

    Prajem vám všetkým príjemnú noc. Zajtra budeme pokračovať o 10.00 hodine.

  • Prítomní zaspievali pieseň "Hej Slováci"

    Hej, Slováci, ešte naša slovenská reč žije, dokiaľ naše verné srdce za náš národ bije, žije, žije duch slovenský, bude žiť na veky, hrom a peklo márne vaše proti nám sú vzteky, hrom a peklo márne vaše proti nám sú vzteky.