• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní 11. schôdze Národnej rady. Mali sme začať hlasovaním o zákone o cenách. Keďže ešte nie sú rozdané spracované doplňovacie a pozmeňovacie návrhy, budeme pokračovať d v a d s i a t y m t r e t í m bodom, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 246/1993 Z. z. o zbraniach a strelive.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 255 a spoločnú správu ako tlač 255a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní minister vnútra pán Ľudovít Hudek. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi pred prerokovaním vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 246/1993 Z. z. o zbraniach a strelive, povedať niekoľko poznámok. Rozhodujúcim dôvodom na vypracovanie novely zákona o zbraniach a strelive boli petície právnických osôb, jednotlivých občanov, doručené Národnej rade Slovenskej republiky, najmä petície od Slovenského poľovníckeho zväzu a Slovenského streleckého zväzu.

    V petíciách sa uvádzali najmä požiadavky na zníženie fyzického veku na získanie zbrojného preukazu z 21 rokov na 18 rokov, vypustenie povinnosti doložiť k žiadosti o vydanie zbrojného preukazu osobitný psychologický posudok o špeciálnej psychickej spôsobilosti držať, alebo nosiť zbraň a strelivo, vypustenie mechanických zbraní z povoľovacieho konania a evidenčné povinnosti, ako aj požiadavky na spresnenie niektorých základných pojmov charakterizujúcich zbrane a strelivo tak, aby boli zrozumiteľné odbornej a laickej verejnosti. V petíciách sa zároveň poukazovalo aj na neprimerane veľké finančné zaťaženie žiadateľov o vydanie zbrojného preukazu, súvisiace s poplatkami za vyhotovenie lekárskeho posudku, ale najmä psychologického posudku.

    Uvedenými petíciami sa zaoberal Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť, ktorý na svojom zasadnutí 15. augusta minulého roku prijal uznesenie o príprave novely zákona o zbraniach a strelive v súlade s niektorými opodstatnenými požiadavkami, ktoré sa uvádzali v petíciách. Ministerstvo vnútra vypracovalo predložený návrh novely zákona v súlade s požiadavkami uplatnenými v uvedených petíciách, ako aj v súlade so zameraním cieľa novely, ktorý stanovil uznesením Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť.

    V návrhu sú tiež premietnuté poznatky a zmeny skvalitňujúce platný zákon o zbraniach a strelive, ktoré boli získané analýzou uplatneného zákona v praxi. Ide tu najmä o presun prerokúvania priestupkov z obvodných úradov na útvary Policajného zboru s cieľom zabezpečiť vyšší odborný prístup pri posudzovaní otázok súvisiacich so zbraňami a strelivom a zároveň aj odbremenenie obvodných úradov. Ďalej sa navrhuje vytvoriť Inštitút hlavného dozoru, ktorý umožní Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky vykonávať úzko špecializovanú kontrolu zameranú na preverenie správnosti postupu útvarov Policajného zboru pri realizácii tohto zákona.

    Najzávažnejší problém pri vypracúvaní predloženého návrhu zákona vznikol z požiadavky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zachovať povinné predkladanie psychologických posudkov k žiadosti o vydanie zbrojného preukazu tak, ako to ustanovuje terajší platný zákon. Po viacerých rokovaniach v rámci dohodovacieho konania došlo k vyriešeniu tohto problému až rokovaním ministra vnútra a ministra zdravotníctva. Dohodnuté riešenie spočíva v tom, že psychologické vyšetrenie vykonané klinickým psychológom bude jedným z podkladov na vydanie lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti žiadateľa o vydanie zbrojného preukazu.

    Vláda predložený návrh zákona schválila na svojom zasadnutí dňa 10. októbra tohto roku. Dospela k záveru, že nie je vhodné, vzhľadom na súčasnú bezpečnostnú situáciu, znížiť vekovú hranicu 21 rokov na 18 rokov u všetkých žiadateľov o vydanie zbrojných preukazov. Navrhuje sa túto výnimku pripustiť len u športových strelcov a to len na získanie zbrojného preukazu s oprávnením držať zbraň a strelivo na športové účely.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    vychádzajúc zo spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj z rokovania týchto orgánov môžem konštatovať, že vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 246/1993 Z. z. o zbraniach a strelive, bude prínosom pre občanov, ako aj pre orgány pôsobiace na úseku povoľovacieho konania a evidenčnej povinnosti zbraní a verím, že po prerokovaní s ním vyslovíte súhlas.

  • Ďakujem pánu ministrovi. Spoločným spravodajcom k tomuto zákonu je pán poslanec Gaulieder. Prosím ho, aby nám predniesol závery z výborov, ako ich prerokovali.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi predniesť spoločnú správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 246/1993 Zb. o zbraniach a strelive, tlač 255.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 246/1993 Zb. o zbraniach a strelive, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 569 zo 16. októbra 1995 na prerokovanie v lehote do 27. októbra tohto roku Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu, podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, pre zdravotníctvo, sociálne veci, pre obranu a bezpečnosť a pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Koordináciou stanovísk výborov bol citovaným rozhodnutím určený ako príslušný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 246/1993 o zbraniach a strelive, prerokovali v určenej lehote všetky Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený.

    Ústavnoprávny výbor ho prerokoval 31. októbra, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci a výbor pre obranu a bezpečnosť ho prerokovali 25. októbra 1995. Výbor pre pôdohospodárstvo ho prerokoval 27. októbra a výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport ho prerokoval 7. novembra.

    Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky pridelený, vyslovili s ním súhlas a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť po zohľadnení pripomienok, resp. pozmeňovacích návrhov. V spoločnej správe sú pozmeňovacie návrhy uvedené v 9 bodoch a k jednotlivým bodom mi dovoľte hneď aj zaujať stanovisko.

    Zo spoločnej správy bod 1 neodporúčam prijať, nakoľko schválením tohto pozmeňovacieho návrhu by došlo k zrušeniu možnosti získať oprávnenie na držanie zbrane a streliva, na výkon povolania, zamestnania alebo oprávnenia, ako aj oprávnenia na držanie zbrane a streliva pre poľovné účely.

    Bod 2 odporúčam prijať, bod 3 odporúčam prijať, body 4 a 5 neodporúčam prijať. Bod 6 neodporúčam prijať, k tomuto paragrafu budem mať vlastný pozmeňovací návrh. Bod 7 neodporúčam prijať, bod 8 odporúčam prijať a bod 9 odporúčam prijať.

    O všetkých bodoch zo spoločnej správy navrhujem hlasovať osobitne.

    To je všetko, pán predseda. Hlásim sa do rozpravy ako prvý.

  • Ďakujem pánu poslancovi Gauliederovi. Otváram rozpravu, a keďže pán spoločný spravodajca požiadal ako prvý o možnosť vystúpiť v rozprave, udeľujem mu slovo.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    navrhujem v predloženej novele doplniť v § 4 nový odsek 3 v nasledovnom znení: "Strelivo so strelou konštruovanou tak, že sa ňou môžu spôsobiť ťažšie následky, možno použiť len na poľovné účely." Odôvodnenie tohto pozmeňovacieho návrhu je nasledovné: Vo všetkých vyspelých krajinách používajú poľovníci strelivo, ktoré je konštruované tak, aby zasiahnutá zver zhasla na mieste a zbytočne sa netrápila. V prípade použitia bežného streliva by došlo len k hladkému priestrelu a zasiahnutá zver by mohla odbehnúť aj o niekoľko kilometrov ďalej, prípadne sa trápiť aj viac týždňov, kým by uhynula. Návrh zákona nepozná výnimku zo zákazu používať takéto strelivo, teda ani neumožňuje jeho legálne používanie pri výkone práva poľovníctva.

    Ďalej, ako som už uviedol v spoločnej správe, neodporúčal som schváliť bod 6, ktorý sa odvoláva na § 7a a v § 7a navrhujem ako pozmeňovací návrh vypustiť celú druhú vetu, nakoľko je duplicitná vo vzťahu k prvej, to znamená, že odporúčam vo svojom pozmeňovacom návrhu vyňať z § 7a druhú vetu.

    To je všetko, pán predseda.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, do rozpravy som dostal zatiaľ dve písomné prihlášky. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Köteles.

  • Vážená Národná rada, vážený pán minister, vážený pán predsedajúci,

    zákon o zbraniach a strelive odsúhlasila Národná rada Slovenskej republiky so snahou, aby čím lepšie a konkrétnejšie boli podmienky na držanie a nosenie zbraní a streliva v bežnom živote. Ale každodenná prax v uplynulom období odkryla veľký počet závažných nedostatkov v uplatnení zákona v súčasných podmienkach. Občania a organizácie právom kritizovali niektoré nejednoznačné, alebo nelogické pasáže zákona, napríklad povinné predloženie psychologického posudku o špeciálnej psychickej spôsobilosti držať, alebo nosiť zbraň, vysoký, 850-korunový poplatok za vyhotovenie psychologického posudku, pritom niektoré trestné činy spáchané služobnými zbraňami, teda legálne držanými zbraňami v služobnom pomere, vážne spochybňovali stopercentnú hodnovernosť týchto posudkov. Chcel by som dodať, že psychologický posudok, proti ktorému v súčasnosti neexistuje opravný prostriedok, vo všeobecnosti má len poradno-konzultatívny charakter, a teda využíva túto metódu až v nejednoznačných podmienkach.

    Z tohto dôvodu podporujem návrh Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky v spoločnej správe pod bodom číslo 6, o čom žiadam aj osobitné hlasovanie.

    Vážená Národná rada, vláda Slovenskej republiky pri predložení návrhu o novelizácii zákona o zbraniach vychádzala jednak z názorov občanov a organizácií, ale takisto aj z poznatkov najnovších technológií vo výrobe zbraní a streliva. Len nové poznatky umožnili presnejšie sformulovať definície o zbraniach a strelive, teda konkrétnejšie určiť zákonné predpisy a tie predpisy, ktoré v súčasnej Európe sú predpísané, môžeme charakterizovať tak, že náš zákon má celkom solídny charakter. Z tohto dôvodu predložený návrh podporujem, až na jednu výnimku.

    Návrh v bodoch číslo 13 a číslo 19 má vážny nedostatok, ba aj protiústavný charakter. Podľa nových odsekov v § 7 odsek 3 a v § 10 odsek 1 a odsek 6 občania Slovenskej republiky, ktorí vykonali alebo v budúcnosti vykonajú náhradnú vojenskú službu, alebo nenastúpili, alebo v budúcnosti nenastúpia na vojenské cvičenie, budú vylúčení z okruhu ľudí s oprávnením nosiť alebo držať zbraň a strelivo.

    Spomínaný návrh je v ostrej kontradikcii s Ústavou Slovenskej republiky, konkrétnejšie s článkom 12 ods. 1, ktorý citujem: "ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti a právach" a takisto aj s duchom zákona, veď zákon na držanie a nosenie zbraní a streliva slúži na zvýšenie bezpečnosti života a zdravia, ako aj na ochranu majetku osôb a na zamedzenie zneužitia zbraní proti záujmom chráneným právnym poriadkom Slovenskej republiky. Návrh by takisto pôsobil aj retroaktívne, teda pre právny štát nepriechodnou cestou. Na základe zákona by bola diskriminovaná tá skupina občanov, ktorá si práve na základe uzákonených možností vybrala namiesto základnej služby jedenapolkrát alebo dvakrát dlhšiu náhradnú službu, teda z každého hľadiska sú plnohodnotní a bezúhonní občania Slovenskej republiky.

    V návrhu okrem krátkozrakej pomsty nijakú logiku, žiaľ, nevidím. Tým občanom by sme neumožnili vybrať určité profesie, alebo profesionálne sa zaoberať športovým strieľaním, zbierať zbrane, alebo poľovať. Teda navrhovatelia majú obavy a chcú obmedziť aj protiústavnými spôsobmi mierumilovných ľudí, a pritom im vôbec neprekážajú také prípady, keď v minulom roku na severe Slovenska z chaty významného a známeho slovenského politika a primátora ničím nerušene, bez ťažkostí mohli 10-roční chlapci odcudziť celý arzenál legálne držaných zbraní, okrem ťažkých kanónov, skoro vo všetkých kalibroch.

    Chcel by som ešte dodať, že navrhované obmedzenia sa ma vôbec netýkajú, nevlastním zbraň, odkrútil som si základnú službu a niekoľko mesiacov som bol na vojenských cvičeniach. Napriek tomu návrh považujem za protiústavný a mám obavy, že by sme vytvárali len nový priestor na korupciu.

    Chcel by som dodať, že podľa dostupných informácií Armáda Slovenskej republiky by mala byť v budúcnosti prebudovaná na profesionálnu armádu, a tak by uvedené obmedzenia aj tak stratili svoj zmysel.

    Z tohto dôvodu navrhujem zo spoločnej správy bod číslo 6 vybrať na osobitné hlasovanie, navrhujem ho prijať, v bode číslo 13 vynechať navrhovaný nový odsek číslo 3 ako protiústavný a odsek číslo 4 prečíslovať na 3. V bode číslo 19 odsek 1 dokončiť slovami "alebo spôsobilosti na právne úkony", zvyšok vynechať. V bode číslo 19 odsek 6 vynechať ako protiústavný a odsek 7 prečíslovať na odsek 6. A v bode číslo 24 odsek 4 vynechať ako nerealizovateľný.

    A, pán minister, mal by som na vás jednu otázku. V záujme bezpečnosti občanov Slovenskej republiky by som bol zvedavý na to, či ten spomínaný politik na severe Slovenska ešte môže legálne držať zbraň.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Bugár. Ale najskôr pán poslanec Vanko - faktická poznámka.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    dovolím si zareagovať na určitú výhradu voči psychologickým vyšetreniam. Opodstatnenosť alebo odôvodnenosť psychologických vyšetrení, nielen u nás, ale aj vo svete, je všeobecne známa. Je to jediná disciplína, ktorá môže relatívne u normálneho človeka, ktorý má určité psychopatické sklony, zistiť, či nebude riziko pre iných občanov, že tento človek bude nosiť zbraň, alebo že bude ozbrojený zbraňou. Nechcem to ďalej rozvádzať, je to známe, myslím, že postačí takéto konštatovanie.

    Ďalej by som k tomu chcel povedať, že slovenská psychológia má vytvorené podmienky na kvalitné zisťovanie psychického stavu uchádzačov o nosenie zbraní. Teda metodiky, postupy, procesy sú známe, sú prepracované, sú na vysokej odbornej úrovni. Padla tu námietka, že voči psychologickému vyšetreniu nie je opravný prostriedok. Nie je to celkom tak. Nie je však jednotný postup. Aj voči psychologickému posudku sa dá odvolať a Psychologická komora alebo príslušná sekcia určí, niekde je to už automaticky určené, ďalšieho odborníka, ktorý preskúma jednak psychický stav uchádzača a posúdi, či bol posudok správne vydaný. Teda nie je celkom správne, ak sa hovorí, že nie je odvolanie. Azda len procedurálne nebolo dotiahnuté riešenie tohto problému. Je to podobne, ako keď súdny znalec z odboru psychológie vydáva posudok napríklad na dopravnú nehodu alebo podobne, ak sa v tomto postupe niekomu nezdá jeho záver alebo výsledok jeho vyšetrenia, môže sa odvolať a nastúpi tam napríklad ďalší súdny znalec. Teda sú tam aj opravné prostriedky a ubezpečujem vás, že v psychologickej spoločnosti sú zavedené veľmi tvrdé sankcie alebo reguly až po odňatie licencie, ak by si dovolil niektorý pracovník...

  • ... dať skreslený výsledok o vyšetrení. Ešte posledná pripomienka k cene. Je pravda, že v predchádzajúcom období niektorí psychológovia nepoužili tú cenu, ktorá bola stanovená, alebo nepýtali taký honorár, ako bol stanovený...

  • Ďakujem, pán predseda. Aj ja súhlasím s tým, že psychologické vyšetrenia nemajú asi opodstatnenie, pretože v každom prípade najviac trestných činov, útokov na zdravie sa vykoná s ukradnutými zbraňami. Ale nie o tom som chcel hovoriť.

    Chcel by som povedať, že ústavu treba čítať kompletne a komplexne znamená, že ústava negarantuje len práva, ale aj povinnosti. A jednou z tých povinností je aj branná povinnosť a brannej povinnosti sa dá vyhnúť jedine tým spôsobom, že sa odmietne služba so zbraňou. A preto hovoriť o tom, že vylúčiť takýchto ľudí z nosenia zbraní pre civilné účely je protiústavné, je podľa môjho názoru nezmyslom. Treba vidieť, že tento zákon len napĺňa zákon o civilnej službe v tom, že to osvedčenie človek potrebuje, pretože zákon o civilnej službe už túto povinnosť stanovuje.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Polka.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som sa ospravedlnil za pokrývku hlavy, ale, okrem iných dôvodov, v mene nespravodlivo plešatých chcem vyhlásiť, že je tu strašný prievan.

    Dovoľte mi niekoľko pripomienok k navrhovanému zákonu o zbraniach a strelive. Najskôr tie konkrétne, ktoré odovzdám pánu spravodajcovi.

    V prvom rade pripomienka k bodu 2, to je § 3 ods. 1, kde sa navrhuje charakteristika strelnej zbrane. Navrhujem tento paragraf doplniť v ods. 1 písm. a) o text: "ručná paľná zbraň, v ktorej sa strela uvádza do pohybu uvoľnením chemickej energie strelného prachu, nárazovej zlože alebo inej výmetnej náplne okrem zbraní vyrobených do roku 1890." To je problém tzv. perkúznych zbraní, pretože podľa expertov Kriminalistického ústavu a kriminalistických evidencií je čoraz viac trestných činov spáchaných tzv. zbraňou nabíjanou spredu. Sú to rozličné revolvery, ktoré sa dajú veľmi ťažko potom identifikovať, pretože táto zbraň nemá drážku, nemá ďalšie identifikačné markanty.

    Takisto je potrebné zdôraznenie roku 1890, aby sme zachovali charakter historických zbraní, tzv. predoviek. Toto doplnenie zároveň vylučuje skutočnosť, že povoľovaciemu konaniu podliehajú oveľa menej účinné zbrane, zbrane konštruované alebo upravované na vystreľovanie chemických, dráždivých alebo paralytických látok. Tieto zbrane totiž nevystreľujú strelu, ale vystreľujú iba konkrétnu látku, ktorá je umiestnená v náboji alebo nábojke.

    Zároveň navrhujem doplniť uvedený § 3 ods. 3 o písmeno f) s nasledovným textom: "zbraň, ktorá je vybavená zariadením na osvetlenie cieľa laserovým alebo podobným zameriavačom, prípadne zameriavačom zosilňujúcim zbytkové svetlo; optickým zariadením môžu byť vybavené len zbrane určené na športové alebo poľovné účely".

    Tento návrh odôvodňujem skutočnosťou, že jednak na trhu, či už u nás, alebo vo svete, sú bežné zbrane a pomôcky pracujúce na princípe zosilnenia zbytkového svetla, svojou konštrukciou sú určené na lepšie pozorovanie cieľa v noci alebo pri zhoršených svetelných podmienkach. Je tu určitý rozpor s existujúcim zákonom o poľovníctve, kde tento zákon umožňuje nočný lov len za určitých presne stanovených výnimiek. Osobne sa však domnievam, že počet mŕtvych, ktorí zahynuli pri poľovačkách tzv. nešťastnými náhodami, najmä pri poľovačkách v noci na čiernu zver, nám dáva určitý kredit na to, aby sme i v predpokladanej novele zákona o poľovníctve umožnili poľovníkom používať tieto optické prístroje častejšie, než je to zvykom. Argument poľovníkov, nielen starých, ale aj mladých, že je to nefér voči zveri, je skutočne prelomený tým počtom mŕtvych, ktorí utrpeli smrteľné úrazy na poľovačkách konaných v noci.

    K bodu 4. Tu je určitý problém v terminológii československej normy, ešte existujúcej, alebo slovenskej normy, a našou právnou terminológiou. Po odbornej stránke je formulácia streliva používaného pre zbrane podľa § 3 ods. 1 písm. c) nesprávna a zavádzajúca. Odborným, správnym výrazom je pojem "nábojka", ktorá sa skladá z nábojnice, zápalky, výmetnej náplne a náplne aktívnej látky. Na zjednodušenie celého problému navrhujem v tomto paragrafe v písm. a) nasledovný text: "strelivom podľa tohto zákona sa rozumie náboj alebo nábojka určená alebo použiteľná u zbraní uvedených v § 3".

    Posledný návrh k bodu 29. Navrhujem doplniť § 23 ods. 5 o vetu: "Tieto zbrane a strelivo sa prednostne ponechávajú v kriminalistických zbierkach. Ak Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nemá záujem o uvedené zbrane a strelivo, ponúknu sa štátnym múzeám alebo odpredajú iným záujemcom." Tu je možné súhlasiť s alternatívou, že by toto doplnenie bolo obsahom vykonávacieho predpisu ministerstva vnútra, ale vzhľadom na doterajšie skúsenosti sa proste cenné zbrane alebo zbrane, ktoré majú určitú kriminalistickú atraktivitu, dostanú skôr do predaja, než sa dostanú do kriminalistického expertízneho ústavu, ktorý by takéto zbrane využil v svojej praxi.

    Dovoľte mi ešte niekoľko poznámok k niektorým problémom, ktoré sa už spomínali v príspevkoch predrečníkov, alebo ktoré sa diskutovali vo verejnosti. Som skutočne presvedčený, že uchádzačom o poľovný alebo o zbrojný preukaz prospeje pohovor so psychológom alebo návšteva psychológa či už v takej, alebo onakej forme, samozrejme, za určitých podmienok, ktoré sú pre občana výhodnejšie, než boli doteraz. Totiž došlo k situácii, že na ministerstve zdravotníctva boli vydané metodické pokyny, ktoré bezdôvodne uprednostňovali istú skupinu psychológov, ktorí sa vyhlásili za asociáciu, alebo spravili si asociáciu, a občania, napríklad zo stredného Slovenska, mali možnosť iba v dvoch alebo troch okresoch navštevovať psychológov, za čo museli okrem poplatku platiť cestovné, a keďže s cestovným sú určité starosti, myslím si, že treba pristúpiť na alternatívu, ktorú teraz predkladá zákon, teda tento proces zjednodušiť.

    Inak sa domnievam, že vo viacerých prípadoch by takéto psychologické vyšetrenie mnohým uchádzačom o iné preukazy prospelo. Napríklad uchádzačom o vodičské preukazy, kde ich asi musíme skôr či neskôr urobiť takisto, pretože mladí ľudia nám doslova a do písmena hynú na cestách, ak použijem takýto výraz, len preto, lebo vodičské preukazy sa vydávajú spôsobom, akým sa vydávali v čase, keď sa po okrese pohybovalo 5 - 6 osobných áut. Takže i tu by to asi prospelo, pretože auto sa stáva skutočne nebezpečnou zbraňou v rukách niektorých nezodpovedných vodičov.

    Dovoľujem si ešte vysloviť jednu výhradu a varovať pred tým, aj keď neuplatňujem nejaký legislatívny návrh, pred zavádzaním alebo stálym ponechaním inštitútu hromadných zbrojných preukazov. Nechcem poukazovať na príklad Českej republiky, pretože niektorí na to reagujete nevrlo, ale v Českej republike pred dvoma týždňami hromadné zbrojné preukazy zrušili s odôvodnením, ktoré je vskutku logické a ktoré sa uplatňuje i u nás, pretože množstvo stratených, odcudzených zbraní, s ktorými sa potom pácha trestná činnosť, pretože trestná činnosť, ako spomenul pán kolega Hrnko, sa pácha väčšinou s nelegálne držanými zbraňami, nie s legálne držanými zbraňami, svedčí o tom, že tí, ktorí majú hromadné preukazy a držia, uschovávajú zbrane, nevenujú úschove týchto zbraní náležitú pozornosť a s takto odcudzenými zbraňami sa pácha množstvo trestných činov. Predpokladám, že súčasné podmienky na túto úpravu ešte nedozreli, preto hoci súhlasím s predkladaným návrhom, ale apelujem na ministerstvo vnútra, aby pri vydávaní hromadných zbrojných preukazov dávalo na túto skutočnosť pozor a zodpovedne posudzovalo tieto žiadosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalej sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Hrnko.

  • Ďakujem. Chcem len upozorniť na prvý návrh pána poslanca Polku, že určitým spôsobom má retroaktívny charakter, pretože už dva roky od platnosti zákona 246 sa vlastne tieto zbrane predávali na trhu, sú vo vlastníctve mnohých ľudí, ktorí nevlastnia zbrojné preukazy, a pre ministerstvo vnútra vznikne problém, ako vyrieši tieto zbrane, ktoré nie sú registrované, ktoré nie sú také nebezpečné ako ostrý nôž a podobne, resp. majú približnú rovnakú nebezpečnosť. Takže myslím, že ten návrh treba tiež zvážiť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, ak niekto takto drží zbraň, tak sa dopúšťa trestného činu nedovoleného ozbrojovania. Takže tam nie je problém.

  • Nezrozumiteľný hlas zo sály.

  • Nebude problém. Bude trestné stíhanie a ešte bude aj odsúdený.

    Pán predseda výboru Delinga sa hlási do rozpravy a pripraví sa pán poslanec Bugár.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci,

    keďže som dostal pripomienky a stanovisko Slovenského poľovníckeho zväzu už po rokovaní o tomto zákone vo výbore a niektoré by sa podľa môjho názoru predsa len mali posúdiť z pohľadu jednak predkladateľa zákona, ale aj tu v snemovni, dovolím si predniesť v rozprave tieto návrhy tak, aby boli zahrnuté do rokovania.

    Predovšetkým je to návrh k bodu 10 v § 6 ods. 2, kde sa žiada doplniť presne za slová "držanie zbrane a streliva na" doplniť slová "na poľovné účely". Zdôvodnenie: Navrhovaným doplnením návrhu zákona sa umožní absolventom lesníckych škôl plne vykonávať ich pracovné povinnosti, ktoré tvoria obsahovú náplň práce lesníckeho povolania, ako aj absolventom poľovníckych kurzov vykonávať činnosti, ktoré tvoria obsahovú náplň výkonu práva poľovníctva. Vykonávanie týchto činností, ako ochrana prírody a krajiny, zabezpečovanie ekologickej rovnováhy v zmysle článku 44 Ústavy Slovenskej republiky, je vo verejnom záujme Slovenskej republiky, takisto ako je vytváranie podmienok pre športovú streľbu. Uvedené kategórie osôb dávajú vysoké záruky, čo aj v minulosti prax potvrdila, že zbraň nezneužijú.

    Ďalší návrh je k bodu 16, kde zo znenia navrhovaného § 7a sa žiada vypustiť slová "alebo praktický lekár pre deti a dorast" a znenie § 7a ukončiť slovami "na základe výsledku lekárskej prehliadky". Ostatnú časť z § 7a vypustiť bez náhrady. Zdôvodnenie: Deti a dorast sú považované do veku 18 rokov, a keďže návrh novely zákona ustanovuje najnižšiu vekovú hranicu na vydanie zbrojného preukazu 18 rokov, je bezpredmetné, aby zdravotnú spôsobilosť zisťoval praktický lekár pre deti a dorast. Praktický lekár, ktorý zisťuje zdravotnú spôsobilosť žiadateľa držať alebo nosiť zbraň a strelivo, má dostatočné množstvo zdravotnej dokumentácie o žiadateľovi, ako aj praktických vedomostí a skúseností, aby vedel posúdiť zdravotnú spôsobilosť a v rámci nej aj psychickú spôsobilosť.

    Ďalší návrh je k bodu 8, kde sa v § 6 ods. 1 písm. a) na konci navrhuje doplniť "okrem žiadateľov na vydanie zbrojného preukazu na držanie zbrane a streliva na poľovné účely". Zdôvodnenie: Držitelia poľovníckych lístkov na ich získanie vykonali také druhy skúšok pred ustanovenými skúšobnými komisármi, orgánmi štátnej správy, ktoré je možné považovať za rovnocenné skúšky o odbornej spôsobilosti držať zbraň a strelivo, ako ich požaduje v § 6 ods. 1 písm. e) zákona. Povinnosť podrobiť sa preskúšavaniu z odbornej spôsobilosti držať zbraň trvá po celú dobu platnosti poľovníckeho lístka a vykonávajú ju organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu, ako aj organizácie Štátnych lesov pre svojich zamestnancov. Tým, že dôjde k zrušeniu povinnosti preukazovať odbornú spôsobilosť držať zbraň u fyzických osôb, ktoré sú držiteľmi poľovných lístkov, odbremenia sa orgány štátnej správy organizovať uvedené skúšky a odbúrajú sa finančné náklady pre tých, ktorí ich používajú pri ochrane prírody a životného prostredia.

    Ďalší návrh je k bodu 50 navrhovaného § 60, a to z navrhovaného § 61 vypustiť odseky a) a b) bez náhrady. Zdôvodnenie: Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky vydal dňa 21. apríla 1995 vyhlášku číslo 92, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu pre normalizáciu a meranie číslo 104/1984 Zb. o overovaní zbraní a kontrole streliva pre civilnú potrebu, a to podľa § 24 a 25 zákona číslo 30/1968 Zb. o štátnom skúšobníctve v znení neskorších predpisov. V uvedených právnych normách sú už splnené požiadavky, ktoré ukladá ako povinnosť splniť novela zákona o zbraniach a strelive.

    Je nutné poznamenať, že uvedená právna úprava je v súlade s medzinárodnými právnymi normami, medzinárodnej organizácie CEB, t. j. Medzinárodnej stálej komisie na skúšanie ručných paľných zbraní so sídlom v Bruseli. Prihlášku na prijatie za člena do tejto medzinárodnej organizácie podala v roku 1995 aj Slovenská republika. Je zrejmé, že navrhovateľovi zákona táto dôležitá skutočnosť ušla pozornosti, keď navrhuje právne upraviť to, čo je už právne upravené a nepotrebuje zmenu právnej úpravy.

    Toľko z návrhov, ktoré som si považoval za povinnosť tu predniesť.

    Ďakujem pekne za pozornosť. Odovzdám ich písomne.

  • Ďakujem. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Bugár a pripraví sa pán poslanec Gaľa.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    vládny návrh zákona, ktorý teraz prerokúvame, vznikol z potreby meniť a doplniť zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 246/1993 Z. z. o zbraniach a strelive. Pôvodný, teda ešte dnes platný zákon, má viacero nedostatkov, s ktorými sme sa stretávali a hlavne sa s nimi stretávali vlastníci zbraní, a to najmä príslušníci Policajného zboru, justičnej stráže, vojaci z povolania, poľovníci, športovci a absolventi lesníckych stredných škôl. Táto prepotrebná novela zákona je snahou zákonodarcu vyhovieť oprávneným požiadavkám občanov. Vo svojom vystúpení nechcem len podporiť prijatie novely zákona, ale chcem poukázať aj na určité nedostatky, na ktorých riešenie predkladateľ zabudol.

    Počas poslaneckých prieskumov, a naposledy 2. novembra 1995 v Banskej Štiavnici, som bol upozornený na fakt, že absolventom lesníckych stredných škôl napriek tomu, že v rámci svojich učebných osnov schválených ministerstvom pôdohospodárstva už vykonali skúšky pred skúšobnou komisiou a preukázali svoju odbornú spôsobilosť držať a nosiť zbraň im to vzhľadom na ich vek nižší ako 21 rokov nie je umožnené.

    Preto podávam svoj prvý pozmeňovací návrh k bodu 10 novely, a to v § 6 ods. 2 doplniť za slová "držanie zbraní a streliva" slová "na poľovné účely". Navrhovaným doplnením návrhu zákona sa umožní absolventom lesníckych škôl plne vykonávať ich pracovné povinnosti, ktoré tvoria obsahovú náplň práce lesníckeho povolania, ako aj absolventom poľovníckych kurzov vykonávať činnosti, ktoré tvoria obsahovú náplň výkonu práv poľovníctva.

    Zároveň podotýkam, že ak by bol schválený bod číslo 4 alebo 5 spoločnej správy môj návrh bude bezpredmetný a potom ho, samozrejme, sťahujem. Podávam zároveň návrh vyňať na osobitné hlasovanie bod číslo 4 spoločnej správy, ktorý odporúčam schváliť.

    Môj druhý pozmeňovací návrh má spresňujúci charakter. Nakoľko deti a dorast sú považované do veku 18 rokov a keďže návrh novely zákona ustanovuje najnižšiu vekovú hranicu na vydanie zbrojného preukazu 18 rokov, je podľa mojej mienky bezpredmetné, aby zdravotnú spôsobilosť zisťoval aj praktický lekár pre deti a dorast. Preto navrhujem v bode 16 spoločnej správy, t. j. v § 7a, vypustiť slová "alebo praktický lekár pre deti a dorast".

    Môj tretí pozmeňovací návrh sa týka bodu 17 spoločnej správy, teda § 8 ods. 3. Považujem za zbytočné pri každom predĺžení platnosti zbrojného preukazu povinne absolvovať aj vyšetrenie klinickým psychológom. Predsa praktický lekár, ktorý zisťuje zdravotnú spôsobilosť žiadateľa držať alebo nosiť zbraň a strelivo, má dostatočné množstvo zdravotnej dokumentácie o žiadateľovi, ako aj praktických vedomostí a skúseností, aby vedel posúdiť zdravotnú spôsobilosť a v rámci nej aj psychickú spôsobilosť. Ak však má o tom pochybnosti, tak mu nič nebráni, aby žiadateľa poslal na ďalšie druhy lekárskych vyšetrení a, samozrejme, medzi nimi aj na vyšetrenie klinickým psychológom. Praktickému lekárovi ukladá aj novonavrhované znenie § 10 ods. 5 povinnosť oznámiť príslušnému policajnému útvaru zmeny majúce za následok stratu bezúhonnosti alebo zdravotnej spôsobilosti držiteľa zbrojného preukazu. Preto v § 8 ods. 3 navrhujem pokračovať vo vete nasledovne: "okrem psychologického vyšetrenia, ktoré sa predloží len v prípade, ak to praktický lekár uzná na nutné".

    Zároveň musím poznamenať, že dostatočným ľudským prístupom pri spracovaní vykonávacej vyhlášky ministerstva vnútra k tejto novele tento môj pozmeňovací návrh umožní riešiť aj predĺženie platnosti zbrojných preukazov tých starších poľovníkov, ktorým, nakoľko už nemajú šancu spraviť zložité psychologické testy, by bola odobratá poľovnícka zbraň.

    Zároveň mi dovoľte, pán minister vnútra, aby som vás upozornil na problém, ktorý sa síce priamo netýka tohto zákona, ale volá po riešení. Ako je vám iste známe, u našich susedov v Rakúskej republike je možné bez povolenia legálne kúpiť zbraň s dĺžkou hlavne nad 50 cm, čo umožňuje našincom ochotným riskovať ilegálny prevoz cez hranice zaobstarať si prakticky okrem pištolí skoro všetky zbrane a na to stačí v obchode sa identifikovať platným cestovným pasom a mať 2 000 až 6 000 šilingov.

    Nakoľko riešením nie je a vzhľadom na dlhé rady na hraničných prechodov ani v budúcnosti nebude sprísnenie colnej kontroly, preto by bolo namieste, keby vaše ministerstvo sa s partnerom v Rakúsku dohodli, že pre občana Slovenskej republiky pri nákupe zbraní v Rakúskej republike bude nutné predložiť nákupné povolenie. Preto navrhujem uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby sa obrátila na vládu Rakúskej republiky ohľadom predaja zbraní na území Rakúska s odporúčaním navrhnúť zamedziť možný predaj zbraní pre občanov Slovenskej republiky bez nákupného povolenia."

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec. Ďalej sa prihlásil pán poslanec Gaľa. Ešte pán poslanec Vanko - faktická poznámka.

  • Prepáčte, že vystupujem opäť, ale chcel by som zareagovať na návrh pána kolegu predrečníka, ktorý povedal, že psychologické vyšetrenia nemusia byť povinné. Argumentáciu použijem trošku nepriamu, ale možno to osvetlí celkový stav.

    V päťdesiatych rokoch bola psychológia v Československu vyhlásená za buržoáznu pavedu a bola všade zlikvidovaná. Existoval však jeden inštitút, kde nebola zrušená. Bol to Ústav leteckého zdravotníctva v Prahe, kde trvajú zdravotné vyšetrenia, tie vstupné, pre pilotov, dva dni. Dvojdňová telesná prehliadka je na vyšetrenie zdravotného stavu. Aj tak si nemohli dovoliť obísť psychologické vyšetrenia a musel sa každý uchádzač podrobiť aj psychologickému vyšetreniu.

    Obdobná situácia, nie celkom rovnaká, je v tejto oblasti, keď občan alebo človek, ktorý má výborný zdravotný stav, prvotriedny, môže mať aj vysoké rozumové schopnosti, ale osobnostné vlastnosti alebo niektoré ďalšie patologické črty môžu byť prekážkou na to, aby mohol dostať povolenie na nosenie zbrane.

    Ďakujem.

  • No, to by bolo zle, ak by musel takouto kontrolou prechádzať. A neviem, či sa poľuje z lietadla. Myslím, že už to prešlo. To bolo nedávno, že poľovali z lietadla.

    Ešte pán poslanec Hofbauer.

  • Ďakujem, pán predseda. K námetom, ktoré predniesol pán poslanec Bugár. Pokiaľ poľovníci pre pokročilý vek nie sú schopní spraviť zdravotnú prehliadku, tak to iba dokumentuje, že držanie zbrane je im životu nebezpečné. To je prvá vec.

    A druhá vec. Pašovanie zbraní je trestné a nedovolené ozbrojovanie je takisto trestné. O tom netreba rokovať s rakúskou stranou ani zo žiadnym iným štátom na svete.

  • Ďakujem pekne. Mám len pár pripomienok k pánu poslancovi Hofbauerovi aj k ďalším. Asi som bol zle pochopený.

    Pán poslanec Hofbauer, ak vás chytia na hranici, alebo dokonca doma, že máte zbraň, že ju ilegálne držíte, dostanete pokutu 10 tisíc korún. Viete si predstaviť, že každé auto bude prekontrolované? Neviete si predstaviť, zbytočne kývate hlavou, lebo už teraz, ak chodíte cez Berg alebo cez Kittsee, viete, že tam stoja dlhé rady. A pritom každé auto nekontrolujú a každého občana tiež nekontrolujú.

    Čo sa týka poľovníkov staršieho veku. Kedysi som bol členom branno-bezpečnostného výboru, teda v minulom volebnom období, stretávali sme sa s tými názormi. Nehovorím, že nemá robiť skúšky, len tvrdím, a to je zároveň aj odpoveď pánu poslancovi Vankovi, že ak už niekto má zbrojný preukaz, to znamená, že urobil aj psychologické testy. Pri ďalšom predĺžení, ak žiada predĺžiť zbrojný preukaz po piatich rokoch, už by to nebolo potrebné, lebo raz to urobil. A lekár, ku ktorému chodí, ten praktický lekár musí vedieť, to je povinnosť z § 10 ods. 5 tohto zákona, musí vedieť, že ak došlo k nejakej zmene, musí upozorniť orgány. Nič viac. A u starších ľudí platí to isté. Neviem, či ste mali možnosť oboznámiť sa s týmito psychologickými testami, ja áno, viem aké sú zložité, to starší človek neurobí, ale strieľať zas na druhej strane vie. Tí ľudia možno ani raz za desať rokov nevystrelia, ale pre nich je podstata, že si môžu zobrať pušku, dať si ju na plece a prejde sa, čo ja viem, jeden kilometer po chotári.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Skutočne chápem rozhorčenie kolegu Bugára nad tým, že sa tu nakupujú zbrane, ale tento apel cez ministra vnútra by bol skutočne neprirodzený a, slušne povedané, nediplomatický, pretože ak chceme apelovať, potom musíme apelovať na rakúsky parlament, aby prijal zákon, ktorý zakáže rakúskym obchodníkom predávať zbrane slovenským nákupcom alebo záujemcom o zbraň. Totiž tu by sme iba preukázali bezmocnosť našich štátnych orgánov nad tým, že naši občania nelegálne nakupujú zbrane v Rakúsku, pretože každý, kto nakupuje zbraň v Rakúsku, v momente prechodu cez hranicu sa stáva páchateľom trestného činu, pretože už k nákupu zbrane potrebuje nákupné povolenie v zmysle zákona. To znamená, že ten nákup nie je legálny. Musí mať nákupné povolenie od príslušného orgánu Policajného zboru a až potom môže nakupovať zbraň.

    Ďalšia vec. Ak by nesplnil ani túto povinnosť a doniesol by zbraň, je bezodkladne povinný prihlásiť túto zbraň na príslušnom útvare Policajného zboru. Ak tak neučiní, dopúšťa sa trestného činu nedovoleného ozbrojovania. To znamená, že skutočne neodporúčam, aby minister vnútra oznámil rakúskemu ministrovi vnútra, že naša polícia nie je schopná bojovať s takouto trestnou činnosťou.

    Ďakujem.

  • Dovolím si zareagovať na príspevok pána poslanca Bugára, ktorý hovoril, že nie sú potrebné kontrolné alebo opakované psychologické vyšetrenia. Bohužiaľ, nie je to pravda. Zdravý, psychicky výkonný, zdatný jedinec sa môže pod vplyvom užívania drog alebo nejakých stresov, alebo zrútenia sa jeho života stať psychicky labilným. Ak by sa nerobili kontrolné psychologické vyšetrenia, takáto osoba by ďalej pokračovala v nosení zbrane. Takže všade vo svete je zaužívané, je to bežné, že sa opakujú po určitom intervale psychologické vyšetrenia, ktoré majú práve takýchto jedincov vylúčiť z tejto kategórie občanov, ktorí môžu nosiť zbraň.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Môžem si aj ja zobrať faktickú pripomienku? Pán poslanec Vanko, to predsa zistí aj praktický lekár, ak niekto používa drogy. Na to nie je potrebný psychológ. Pri lekárskej prehliadke lekár musí zistiť, či je niekto náchylný na drogy, alebo nie. To by bol zlý lekár, ak by to nezistil.

    Ale chcem ešte povedať aj k pánu poslancovi Bugárovi. Myslím si, že to naozaj nie je šťastný nápad, aby sme žiadali, aby v Rakúsku slovenským občanom nepredávali zbrane. To by sme síce mohli urobiť, ale ničomu by sme nezabránili, pretože poprosím prvého Rakúšana pred dverami obchodu a on mi tú zbraň kúpi a aj tak ju donesiem. Takže to nie je racionálne.

    Ešte raz pán poslanec Vanko.

  • Pán predseda, dovolím si oponovať. Medicína, praktický lekár nemá metodické postupy na zistenie niektorých psychických stavov. Tieto postupy nemá ani psychiatria, objektívne sa to dá preukázať. Teda jedine psychológia má metódy, ktoré môžu zistiť aj v skorom štádiu alebo v nástupe určitej psychickej zmeny stav, ktorý je už kontraindikáciou k noseniu zbrane.

  • Ďakujem pekne. Ešte pán poslanec Mikolášik.

  • Ďakujem, pán predseda. Chcem sa vyjadriť k tejto polemike o potrebnosti, či nepotrebnosti psychologického vyšetrenia, Myslím si, že uspôsobenie, ktoré by vyhovovalo všetkým, by mohlo byť také, že ak praktický lekár má akúkoľvek pochybnosť o tom, či môže len vlastným vyšetrením prísť k záveru, že dotyčný žiadateľ je spôsobilý držať zbraň, obráti sa na klinického psychológa, vyžiada si jeho odborné vyšetrenie. Súhlasím so svojím predrečníkom, že psychický stav žiadateľa sa môže meniť počas jeho života. Čiže takéto vyžiadané vyšetrenie by bolo podkladom a súčasťou dokumentácie, na základe ktorej, tak ako to predložil a vysvetlil pán minister, praktický lekár vystaví definitívne vyjadrenie ku spôsobilosti držania zbrane.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Veľmi ma mrzí, že som sa dala strhnúť k poznámke, ale okrem pána doktora Mikolášika by som prosila, aby sa radšej do oblasti zdravotníctva nezasahovalo. Ak komisia alebo určité lekárske kruhy dajú dobrozdanie, že tento posudok má robiť psychológ, vedia prečo. Praktický lekár vie aj trhať zuby, aj odviesť pôrod. A nerobí to. Drobnosti v psychologickom vyšetrení, určité poruchy odhalí skutočne len naslovovzatý odborník a prideľovanie zbrane je podľa mňa taký dôležitý akt a naša zodpovednosť vlastne za ochranu obyvateľstva je taká veľká, že by sme to nemali zľahčovať a zveriť to do rúk praktických lekárov.

    A pánu poslancovi Bugárovi by som chcela len povedať, že starý dedko, ak sa chce pošpacírovať kilometer, nech si zoberie za ruku babku, alebo nech si kúpi zbraň v hračkárstve, ale na to predsa nepotrebuje guľovnicu.

  • Nech sa páči, pán poslanec Gaľa.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    pripomienky k novele zákona číslo 246/1993 Z. z. o zbraniach a strelive vlastne nemám, ale chcel by som poprosiť prítomného pána ministra vnútra, či by nebolo možné vykonávacími predpismi ministerstva vnútra riešiť niektoré problémy týkajúce sa zbraní a streliva.

    Po prvé, bolo by potrebné riešiť, kto bude znehodnocovať zbrane z nálezu, podomácky vyrobené, zbrane neevidované, z ilegálnej držby a podobne. Niekedy takéto zbrane likvidovali krajské správy Zboru národnej bezpečnosti komisionálnou tavbou - napríklad. Tento zákon nestanovuje, kto bude túto činnosť a ako ju bude vykonávať.

    Po druhé, bolo by potrebné ustanoviť vo vykonávacom predpise povinnosť predajcom zbraní, ktorým bola ponúknutá zbraň k odpredaju držiteľom, takzvaný predaj z druhej ruky, ohlásiť odpredaj tejto zbrane policajnému útvaru, ktorý pôvodne zbraň evidoval.

    A po tretie, bolo by treba zvážiť, či by pri skúškach žiadateľov na nosenie zbrane, hlavne krátkej guľovej zbrane, nebolo potrebné vykonať aj praktickú časť skúšky, to znamená "rozborku", "zborku" zbrane a prípadne streľbu na strelnici. Niekedy tento stav pripomína situáciu, keď niekto dostane vodičský preukaz, a pritom nevykoná praktickú časť, to znamená jazdy.

    Tieto tri veci som chcel v krátkosti uviesť.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem. Ďalej sa prihlásil pán poslanec Benčík.

  • Vážený pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia,

    po prijatí zákona 246/1993 Z. z. o zbraniach a strelive sa - ako pri každom zákone - ukázalo, že verejnosť vytýkala tomuto zákonu dva okruhy problémov. Jeden okruh problémov bol možnosť vydania zbrojného preukazu od 21 rokov. Druhý problém sa dotkol najmä poľovníkov, poznamenávam, že nepatrím ani vekovo do tej skupiny, ani medzi poľovníkov, takže nemám osobný záujem, ale druhý problém bol hromadné vyžadovanie psychologických vyšetrení. Toto rezonovalo a všimnite si, že aj tu v diskusii to rezonuje, nezávisle od toho, či je rečník z opozície, alebo koalície. Je preto logické, alebo malo by byť logické, že keď sa novelizuje zákon, tie záležitosti, ktoré verejnosť prijala najviac negatívne, bude riešiť.

    Predložený návrh tieto dva problémy sčasti rieši. Napriek tomu, že tu boli dohody medzi ministrom vnútra a ministrom zdravotníctva, ukázalo sa, že nie je dotiahnutý do správneho konca. A tu chcem poznamenať, že ústavnoprávny výbor hľadal východiská, ako by sme tieto dva živé pálčivé problémy riešili. Zakotvili sme ich do bodov 4, 6 a 7. Som rád, že aj vystupujúci pán Delinga, ale aj niektorí odborníci, lekári, potvrdili, že naše východiská, ktoré sme v ústavnoprávnom výbore navrhli, prijali a sú súčasťou návrhu správy, práve podporili a videli v nich logický postup. O čo totiž ide?

    Podľa zákona o poľovníctve možno poľovnícky lístok vydať už aj tomu, kto splnil 18 rokov. Tu sa hovorilo o lesníckych školách, ale sú aj iní mladí ľudia, ktorí sa venujú prírode, ktorí holdujú tomuto ušľachtilému hobby, a my im nedávame zbraň do ruky, čiže v podstate sú tam len formálne. V ústavnoprávnom výbore pán minister argumentoval, že bol prípad, keď jeden mladý človek, ešte nemajúci vek 21 rokov, zneužil túto zbraň. To je kazuistický dôvod. Zaujímal by ma rozbor toho, koľko držiteľov zbraní vo veku 35 až 45 rokov zbraň zneužilo. A potom by sme mohli porovnávať, a nie z jedného prípadu uviesť, že 18 až 21 ročný by ešte zbraň nemohol mať. Tento bod rieši návrh ústavnoprávneho výboru v bode 4, o ktorom, tak ako už viacerí predo mnou, odporúčam hlasovať osobitne a odporúčam, aby sme ho podporili. Poznamenávam, že už poznám reagenciu, nie je to môj návrh, je to návrh ústavnoprávneho výboru, mali by sme byť trochu ohľaduplnejší.

    Ďalšia záležitosť je okolo psychologických vyšetrení. Chcem dať za pravdu pánu Vankovi v tom, že takéto vyšetrenie má svoje opodstatnenie pri ľuďoch, ktorí nosia zbraň. Teda absolútne neodsudzujem vyžadovanie takéhoto vyšetrenia, ale mám výhrady voči tomu, aby sa mechanicky, v každom prípade takéto vyšetrovanie predložilo. Tu sa prikláňam k tým, že praktický lekár nemá robiť klinické vyšetrenie. Praktický lekár môže zistiť určité symptómy potreby toho, či treba takéto vyšetrenie, alebo nie je potrebné takéto vyšetrenie. Čiže návrh ústavnoprávneho výboru neodmieta potrebu psychologického vyšetrenia, ale odmieta apriórny prístup a v každom prípade, ale len vtedy, keď to odporučí praktický lekár. A praktický lekár v tomto smere už určité skúsenosti a poznatky má. To je zakotvené v bode 6 spoločnej správy.

    Nakoniec v bode 7 v znení doplnenia § 10 je len legislatívno-technické a vecné spresnenie v tom smere, že aj vtedy treba zbraň vziať, ak držiteľovi zbrojného preukazu na poľovné účely uplynula platnosť poľovníckeho lístku. Je to logické a musím sa vám priznať, že trochu mi je divné, že pán spravodajca takéto logické doplnenie v podstate odmieta a neodporúča prijať.

    Navrhujem preto, aby sme o bodoch 4, 6, 7 hlasovali osobitne a aby ste trochu prihliadli na to, že sme si to logicky vyargumentovali skôr, než sme prijali stanovisko ústavnoprávneho výboru.

    To, že vláda jednoznačne trvá na svojom stanovisku a pán minister to presadzuje, je správne. Vláda má mať názor, ale parlament je nato, aby sme na základe poznatkov získaných medzi svojimi voličmi určité názory aj korigovali a najmä tie body, ktoré sa kritizovali od začiatku po prijatí tohto zákona, by sme mali teraz korigovať tak, aby sa zohľadnilo aj stanovisko vlády, ale aj verejnosť aby bola spokojnejšia.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalej je do rozpravy prihlásená pani poslankyňa Aibeková.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    asi ste prekvapení, že ako jediná žena, ktorá so zbraňami nemám nič spoločné, ani ich neviem od seba poriadne rozoznať, vystupujem k tejto problematike. Ale prečo vystupujem? Pretože tu odznelo nesmierne veľa slov na tému psychologické vyšetrenie. Pritom zo 150 členov tohto parlamentu som jedna jediná klinická psychologička. Robila som tieto vyšetrenia pred rokom 1993, dokonca aj pred rokom 1990.

    Nehnevajte sa, ale mnohí ste tu zavádzali a z vašich vystúpení vyplýva jedno jediné, že poľovníci dobre lobbovali, ale nikto z vás si nedal námahu, aby sa porozprával o tejto téme aj s tými, ktorí tie vyšetrenia robili. Robili sa u poľovníkov aj pred rokom 1990, a keď sa niektorí poslanci odvolávali (pán poslanec Köteles, Hrnko a ďalší), že veď je tu trestná činnosť, pri ktorej sa použila zbraň, áno, pretože tieto podrobné vyšetrenia sa robili iba po roku 1993, a predtým boli desiatky držiteľov zbraní, ktorí takéto vyšetrenia nemuseli absolvovať. Absolvovali ho iba skutočne na odporúčanie praktického lekára, ktorý je taký zaťažený, že naozaj aj ten najlepší praktický lekár nemá možnosť posúdiť psychický stav a špeciálnu psychickú spôsobilosť na držanie a nosenie zbraní. Preto bol tento termín v zákone, ktorý je teraz navrhovaný na novelizovanie, preto bola presne takáto terminológia. A nesmierne som si vážila, že vtedy ten zákon podporili aj takí páni poslanci ako pán poslanec Pittner, ktorého som pokladala a pokladám za odborníka v tomto smere. Ale nebránim sa ani tomuto návrhu zákona, ktorý predkladá vláda. Akceptujem takto prijaté rozhodnutie, iba si ho dovolím potom mierne upraviť, ale tú myšlienku, tak ako bola odôvodnená pánom ministrom, osobne akceptujem. Samozrejme, k takémuto návrhu pristupujem po konzultácii s kolegami psychológmi, ktorí v tejto oblasti pracovali.

    Keďže sa tu už mnoho povedalo na túto tému, dovoľte mi skutočne iba niekoľko údajov, aby som podporila svoje názory aj číslami z vyšetrení a číslami z psychologickej praxe.

    Kolegovia mi dali záznamy vyšetrení, resp. výsledky vyšetrení z 2 511 vykonaných vyšetrení, a to boli vyšetrenia iba tejto skupiny, tieto vyšetrenia robilo oveľa viac psychológov, samozrejme, ale nemala som možnosť získať všetky, ani by to nebolo asi potrebné. Tieto vyšetrenia boli vykonané v ostatných 7 mesiacoch, z toho 123 uchádzačov, čo je 4,9 % žiadateľov, bolo psychicky nespôsobilých na držanie alebo nosenie zbrane a streliva. Z týchto 123 nespôsobilých uchádzačov najviac, t. j. 12 %, tvorili uchádzači o prácu v súkromných bezpečnostných agentúrach, 8 % tvorili osoby, ktoré používajú zbraň v rámci svojho povolania a tí toľko spomínaní poľovníci tvorili 3 % z celého tohto súboru vyšetrení. Ale poľovníkov z tohto súboru bolo 899 a z týchto 899 osôb 10 % nespĺňalo tie kritériá, ktoré sa požadujú na základe tohto vyšetrenia.

    Čo sa týka vysokej sumy platenia, poplatky boli určené vyhláškou ministerstva zdravotníctva a boli stanovené podľa § 2 zákona číslo 526/1990 Zb. o cenách, teda voči akémukoľvek prekročeniu zákonom stanovenej sumy poplatku sa sťažovatelia mohli brániť zákonnými prostriedkami. Prikláňam sa k tomu, čo povedal pán poslanec Polka, že naozaj to bola iba jedna skupina, ktorá si doslova tak na hranici legality protekciou vymohla možnosť robiť tieto vyšetrenia. Inak tí klinickí psychológovia, ktorí to vykonávali v rámci svojej praxe v štátnych a neštátnych zdravotníckych zariadeniach, to robili tak, že dostali títo uchádzači šek, šekom zaplatili aj lekárske vyšetrenie, aj psychologické vyšetrenie. Tieto získané peniaze išli na potreby zdravotníckeho zariadenia a iba časť toho bola poskytnutná psychológom ako odmena. Tak prosím, na základe jednej hŕstky psychológov, ktorí sa naozaj našli, a nepopieram to, ale, bohužiaľ, v každej profesii sa nájde takáto skupina ľudí, ktorá potom robí zlé meno celej profesii, sú medzi lekármi, sú medzi sudcami, sú medzi policajtmi, tak prosím, na základe tejto skupiny nehodnoťte všetkých psychológov.

    A ešte by som chcela upozorniť na ďalšie údaje. Z tých vyšetrení, ktoré som vám spomínala, u ďalších 2,19 % prípadov žiadateľov vznikli pochybnosti o udržaní špeciálnej psychickej spôsobilosti. Preto bola u týchto žiadateľov stanovená potreba kontrolného psychologického vyšetrenia nie po piatich, ale už po jednom až po troch rokoch. A ďalej psychodiagnostické vyšetrenie odhalilo tiež 10 % žiadateľov s prehliadnutými kontraindikáciami telesnej a zdravotnej spôsobilosti. To je ten prípad, keď ani najlepší praktický lekár, keď sa neviem ako dlho venuje pacientovi, nemôže odhaliť, dokonca ani psychológ, keby sa s ním iba rozprával, neodhalí týchto 10 %.

    Čiže z preventívneho hľadiska psychodiagnostické vyšetrenie naozaj umožňuje zistiť aj skryté poruchy bez prítomnosti klinických príznakov, ktoré by nebolo možné zistiť iba rutinným vyšetrením praktickým lekárom. Ale hovorím, akceptujem tento vládny návrh, tak ako je postavený. Konzultovala som to osobne aj s legislatívnym odborom ministerstva zdravotníctva, ktorý sa tiež prikláňa k takémuto riešeniu. Preto môj pozmeňovací návrh bude mať naozaj iba spresňujúci charakter. Mám ho pripravený v dvoch variantoch. O prvých štyroch zmenách navrhujem hlasovať en bloc, pretože jedna sa odvíja od druhej, a ak by neboli akceptované, je zbytočné zdržiavať ďalším hlasovaním.

    Čiže moje pozmeňovacie návrhy sa budú týkať práve § 6 ods. 1 písmena d). Navrhujem, aby tam vypadlo znenie "lekárskym posudkom", pretože § 7a jasne stanovuje, čo posudok obsahuje, čiže lekársky zostáva zachovaný, ale moje odporúčanie je také, aby tento paragraf znel: "Preukázala posudkom zdravotnú spôsobilosť podľa § 7a držať alebo nosiť zbraň a strelivo." Následne potom navrhujem takto upraviť aj § 7 ods. 2, písm. b), § 7a a § 50 ods. 3.

    Ak by sa tieto návrhy neakceptovali, lebo ide len o takúto úpravu, pretože všade inde v dikcii § 6 písm. e) a i) sa začína "preukázala" - a potom sa o tom hovorí, takže navrhujem, aby aj tu bolo znenie "preukázala posudkom" a vloženým § 7a sa hovorí, o čo ide. Inak sa prikláňam k tomu zneniu, ktoré navrhoval spoločný spravodajca pán Gaulieder, kde vypúšťa z § 7a druhú vetu, a tým sa rieši aj pripomienka, ktorá bola pôvodne v spoločnej správe, len ste si asi znenie, ktoré nám predniesol pán poslanec Gaulieder, poriadne nevypočuli.

    Ak by tento môj návrh nebol akceptovaný, potom mám druhý, ktorý sa týka iba jedného, a to v § 6 ods. 1 písm. d) vložiť za "zdravotnú spôsobilosť" - čiže nechať tak, ako je navrhované vo vládnom znení - a tam vložiť iba slová "podľa § 7a", ktorý sa objavuje neskôr. Takto by sme hneď upozornili na to, čo vlastne zdravotná spôsobilosť obsahuje, kto sa má na jej posudzovaní podieľať a kto sa má k posudzovaniu vyjadriť.

    Ďakujem vám za pozornosť. Dúfam, že ste si rovnako pozorne vypočuli moje slová, ako ste si vypočuli slová tých, ktorí naozaj hovorili k problematike, s ktorou sami nepracovali. Dúfam, že beriete moje pripomienky tak, že vychádzajú naozaj z praxe, a z toho, že som urobila desiatky psychologických vyšetrení.

    A pána poslanca Bugára mi je bez akejkoľvek irónie ľúto, že považuje tieto vyšetrenia za také zložité, že robia problém poľovníkom. Prosím vás, neznižujte úroveň tých poľovníkov, veď sú to inteligentní ľudia, mnohí z nich naozaj majú vysokoškolské vzdelanie, ale to neznamená, že keď má sedemdesiat rokov a má zbraň 20 rokov, že je spôsobilý ju používať. Mohla by som to dokumentovať aj na prípadoch, ktoré mám z tej druhej strany praxe, že naozaj aj v posledných mesiacoch bol prípad poľovníka, ktorý išiel do ulíc a začal strieľať do nevinných ľudí.

    Takže zvážme obidve tieto hodnotenia. Hovorím, že netrvám na tom, aby boli osobitné psychologické vyšetrenia a osobitné poplatky. Súhlasím s tým, aby to bolo v rámci lekárskeho vyšetrenia, ale nemôžem súhlasiť s tým, aby boli absolútne zrušené a aby sa vyšlo v ústrety iba jednej skupine obyvateľov, ktorá musela absolvovať tieto vyšetrenia, pretože nikto iný sa voči nim nebránil.

    Ďakujem vám veľmi pekne za trpezlivosť.

  • Ďakujem aj ja. Beriem si aj ja faktickú poznámku, pretože chcem zareagovať na pani poslankyňu. Pani poslankyňa, nechcem spochybňovať vašu štatistiku, ktorú ste prečítali, neviem, odkiaľ je, ale trošku nie je v súlade s tým, čo ste povedali, že je najviac trestnej činnosti. Ak by ste si zobrali štatistiku, kto sa dopustí najviac trestnej činnosti zbraňou, tak by ste zistili, že práve tí, ktorí majú zbraň nelegálne. Takže táto štatistika mi s týmto trošku nehrá.

    A potom ďalej - nesmiete stavať psychológa do pozície sudcu, pretože je iné zdravotná spôsobilosť a iné je právna spôsobilosť. Zdravotnú spôsobilosť môže určiť lekár, ale právnu ani psychológ, ani lekár, len súd. Takže nesmieme ísť až do takýchto štádií. Súhlasím s tým, aby sa robili psychologické testy, ale nie ad absurdum, pretože každý rok, alebo ako často sa opakuje, to neviem, robiť skúšku u psychológa, myslím si, nie je potrebné. Prvýkrát je potrebné, aby urobil skúšku, ale nie viac a opakovane. To je môj názor. Myslím si, že to nemôžeme zahrnúť len z pohľadu psychológa, ale zo všetkých aspektov, ktoré pôsobia na človeka.

    Pán Klein - faktická poznámka.

  • vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister,

    osobne som robil asi pred dvoma mesiacmi tieto skúšky, ktoré boli veľmi zložité, poplatok bol 800 korún, lebo som nechcel čakať na spoločnú skúšku. Urobil som ich (smiech, potlesk), ale môžem zodpovedne vyhlásiť, že starší človek, myslím okolo tej šesťdesiatky, bude mať problémy ich urobiť, či už zo zrakových schopností a podobne. Tak ako hovorí pán Bugár, myslím, že má čiastočne pravdu. Boli to dosť zložité veci, ale záver bol asi takýto. Nikto nevedel, že som poslanec Národnej rady. Jeden pán mi povedal: Čo sa ponáhľate? Počkajte, veď to aj tak zrušia. Prečo by to zrušili? Viete, sú problémy to urobiť.

    Myslím, že treba na to ísť tak logicky. Je tu lobby psychológov, tak ako je tu poľnohospodárska lobby alebo iná, každý chráni svoje, ale myslím, že treba k týmto veciam pristupovať mierne. Myslím, že aj policajti v Modre mali tieto skúšky, druhí zase nemali. A ten, kto sa k týmto výsledkom skúšok chce dostať, ten ich dostane. Špeciálne som sa na to pýtal. Je to normálna firma. Hovorím: Ako je možné, že všelijakí pištoľníci to urobia a majú tieto skúšky? No viete, podplatia atď., dostanú ich.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ono potom by musel mať tieto skúšky každý šofér, pretože je najviac potenciálnym vrahom.

    Pán poslanec Vanko.

  • Ospravedlňujem sa, že vystupujem viackrát, ale, bohužiaľ, musím spresniť niektoré údaje. Najprv k pojmu, ktorý tu bol použitý. Je to určitá pracovná spôsobilosť človeka nosiť zbraň a vykonávať poľovné právo, teda pracovná spôsobilosť. Pracovná spôsobilosť musí pozostávať z dvoch zložiek, alebo až z troch. To je: telesná spôsobilosť, ktorú preskúmava lekár, teda zdravotná spôsobilosť, ďalej je psychická spôsobilosť, ktorá sa nedá nahradiť a vynechať, a tretia je odborná spôsobilosť k noseniu zbrane.

    Ešte raz sa chcem vrátiť k tomu príkladu, ktorý som použil. V päťdesiatych rokoch, keď bola zrušená psychológia, vtedy boli veľké debaty, viedli sa veľké polemiky, či majú byť psychologické vyšetrenia u pilotov, alebo nemajú byť. Veď za pilotov boli vyberaní uchádzači, ktorí prešli veľkým prvým sitom a druhým, ktorým dokonale preskúmali, môžem povedať každý kúsok jeho tela, či je vo vynikajúcom zdravotnom stave. A napriek tomu prišla komisia k záveru, že nemôže obísť psychologické vyšetrenie.

    Prosil by som len toľko za psychológov. Psychológia býva dosť často preceňovaná alebo podceňovaná. Nechceme ani jedno, aby sa preceňovala, ani podceňovala, ale aby sa dala tam, kde má byť, na svoje správne miesto. A v tomto prípade správnym miestom je to, aby uchádzač o nosenie zbrane bol psychologicky vyšetrený, aby sme tým chránili ostatných občanov. Nechcem vás zdržiavať, ale vo svete je toľko štatistík hromadných útokov nejakého pomätenca, že mali by sme to zobrať ako varovanie.

    Ďakujem.

  • Mňa skutočne mrzí, že druhý raz sa hlásim do tejto debaty, lebo neznesiem takéto prekáračky, ale skutočne vidím dôvod teraz zastupovať občanov, ktorí nemajú zbraň, ktorí sú bezbranní práve proti chlapcom, ktorí sa chcú hrať so zbraňou. Ak tu pán poslanec Klein hovorí o tom, že napríklad niektorí starší ľudia dobre nevidia, tak mňa úplne chytá hrôza, že takýto človek by mal mať zbraň. Potom asi zastrelí kamaráta namiesto nejakej srny. Chlapi, ak túžite hrať sa so zbraňou, na každom kolotoči za 5 korún, nech sa páči, zastrieľajte si, alebo si kúpte nejaké umelecké zbrane, tie si doma dajte, preboha, do vitríny, ale nepodporujte tu, aby sa zbraň dala kúpiť tak, aby bol celý tento akt taký jednoduchý, že bude mať každá druhá rodina doma zbraň. Potom sa stávajú nešťastia, že deti sa dostávajú k zbraniam. Aj to je možno súčasť toho psychologického vyšetrenia - ako ten, ktorý zbraň vlastní, vedel s ňou narábať. Ak sa porovnáva auto a zbraň, je to trochu rozdiel. Ten šofér totiž, ak nevidí, riskuje aj svoj vlastný život, ale poľovník, ktorý nevidí, väčšinou riskuje život toho druhého, lebo tá zbraň je inakšia na tom konci, z ktorého sa strieľa. Málokrát by ju otočil voči sebe preto, že dobre nevidí.

    Ďakujem.

  • Lenže neviem, odkedy psychológovia vyšetrujú zrak.

  • Ďakujem za slovo. Chcem vyhlásiť, že nepatrím ani k poľovníckej lobby, ani k psychologickej lobby. Napriek tomu som veľmi rád, že tento návrh zákona je v kontinuite so zákonom 246/1993, a to práve v tých oblastiach, ktoré sa tu najviac vynárajú, to znamená v otázke veku a otázke príslušných skúšok alebo osvedčení.

    Pokiaľ ide o vek, chcem povedať, že nie z hľadiska výskytu trestnej činnosti, veď tu nejde o represiu, ale práve z hľadiska poznatkov psychológie a zrelosti psychiky jedinca ten vek 21 rokov sa nielen u nás, ale aj v okolitých krajinách pokladá za vek, ktorý je určujúci dokonca aj pre volebné právo.

    Pokiaľ ide o záležitosť poľovníka, alebo, ako sa tu vynára otázka poľovníckej lobby, nuž osemnásťročný, aj keď je absolvent príslušných kurzov alebo príslušnej školy, nie je pod hromadným velením, ako je to napríklad v armáde. A keďže je ponechaný so zbraňou často sám na seba, veď ide o špecifické úkony, ktoré ako poľovník vykonáva, tam je len so svojou psychikou a tá je ešte nezrelá, tá nie je uspôsobená na to, aby dokázal zvládnuť situácie, ktoré potom vedú aj k tomu, o čom sa môžeme dočítať v rubrikách.

    Pokiaľ ide o výkon poľovníckeho práva, či už ide o starých poľovníkov, ktorí stratili vekom určité schopnosti, alebo či ide o veľmi mladých ľudí, tieto riziká sú také vážne, že, myslím si, netreba podliehať nejakému ovplyvňovaniu zo strany poľovníckej lobby.

    A pokiaľ ide o psychologické skúmanie, myslím, že by sme mali rešpektovať profesie a jedna z významných profesií je profesia psychológa. Iná vec je, ako povedala aj pani poslankyňa Aibeková, či to má byť samostatné, alebo či sa to má zahrnúť do toho celkového zdravotného posúdenia. Som za to, aby to bolo tak. A osobne hovorím, že som veľmi rád, že ministerstvo, resp. vláda, dali takúto novelu, a takisto som pripravený hlasovať aj za tie odporúčania, ktoré predniesol či pán spoločný spravodajca Gaulieder, alebo pán poslanec Polka. Naozaj ide o veci, ktoré sa dotýkajú nás všetkých, bez ohľadu na to, či sme z tej, alebo onej strany.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem, budem veľmi stručná. Ja som tu nelobbovala, ja som, prosím, vystupovala so svojimi skúsenosťami a na číslach som vám predniesla iba z toho súboru 2 511, bolo ich oveľa viac. Povedala som, že podporujem aj také znenie, ako predložila vláda, t. j. aby psychologické vyšetrenie bolo v rámci celkového zdravotného posúdenia, teda po kontakte s lekárom. Keby som tu lobbovala za svojich kolegov a vytvárala nejakú psychologickú lobby, rozhodne nevystúpim tak, ako som vystúpila. Musela som zareagovať na tých, ktorí si mýlia, bohužiaľ, pretože som čítala stanoviská mnohých petícií, ktorí si mýlia psychologické a psychiatrické vyšetrenie. Veď psychologické vyšetrenie sa robí u normálnych ľudí a posudzuje práve isté špeciálne schopnosti na výkon istých funkcií a profesií. Takže došlo tam často k pomýlenému pohľadu a k zámene týchto dvoch disciplín.

    Na záver opakujem, nie som proti tomuto návrhu zákona a povedala som čestne aj to, že istá skupina si uzurpovala právo robiť tieto vyšetrenia a zarábala na tom, ale väčšina psychológov to robila za malú úplatu a väčšia časť peňazí išla do zdravotníckych zariadení. Takže takto sa, prosím, na to pozerajme.

  • Ďakujem. Panie poslankyne, páni poslanci, nemám žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, ani sa nikto nehlási, takže končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    viaceré vystúpenia pánov poslancov boli už v diskusii veľmi často vyargumentované. Niektoré vaše návrhy, ktoré ste dali do vykonávacích predpisov, použijeme pri spracovaní na našom ministerstve. Najviac ma zaujala diskusia k problematike psychologických posudkov a vôbec k stanoviskám psychológov. Veľmi často sa o nich diskutuje, napríklad aj pri výbere uchádzačov do Policajného zboru, kde veľa potenciálnych adeptov na prácu v polícii z týchto dôvodov neprijímame.

    Dotknem sa teda hlavne argumentov proti zaradeniu psychologických posudkov do návrhu zákona. V krajinách Európskeho spoločenstva alebo aj v iných krajinách takáto povinnosť nie je právnym predpisom zakotvená. Žiadateľ preukazuje iba zdravotnú spôsobilosť potvrdením lekára. I v materiáloch sa objavila smernica Rady Európy číslo 91 z 18. júna 1991 o kontrole nadobúdania a držania zbraní a tam takáto povinnosť nevyplýva ani z tejto smernice.

    Aj v našom právnom poriadku ide o jediný prípad, keď psychologický posudok, ktorý má vo všeobecnosti len poradno-konzultatívny charakter, je zákonnou podmienkou na vydanie alebo nevydanie verejnej listiny, v tomto prípade zbrojného preukazu. Bolo tu veľa argumentov i k tomu, či existuje, či neexistuje opravný prostriedok proti psychologickému posudku, pretože občan má veľmi často predstavu, že iný posudok by bol objektívnejší a správnejší. Vzhľadom na uvedené považujem za najvhodnejšie riešenie zveriť posudzovanie zdravotnej spôsobilosti žiadateľa o vydanie zbrojného preukazu praktickému lekárovi, ktorého si občan v súlade so zákonom o zdravotnej starostlivosti slobodne zvolil na poskytovanie sústavnej zdravotníckej starostlivosti. Z odborného hľadiska pôjde o lekára, ktorý bude mať k dispozícii kompletnú zdravotnú dokumentáciu občana, a teda bude najlepšie informovaný o zdravotnom stave svojho pacienta.

    Pri vypracovaní lekárskeho posudku vychádza praktický lekár nielen z vlastného vyšetrenia, ale aj zo psychologického vyšetrenia vykonaného klinickým psychológom, prípadne ďalších odborných lekárskych vyšetrení. Práve takýto postup je zakotvený v predloženom návrhu zákona.

  • Ďakujem pánu ministrovi. Prosím, pán spoločný spravodajca, chcete sa k tomu najskôr vyjadriť?

  • Dobre, takže pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť, chce pristúpiť k hlasovaniu, ale najskôr na jeho žiadosť vyhlasujem 10-minútovú prestávku, aby si mohol dať do súvisu pozmeňovacie návrhy.

    Pani poslankyne, páni poslanci, chcem navrhnúť, či by sme nemohli teraz pokračovať naším pôvodným prvým bodom programu, a to hlasovaním o zákone o cenách.

  • Aj pána ministra musíme nájsť, ktorý by tu mal byť.

    Prosím, pani poslankyňa Rusnáková.

  • Pán predseda, chcela by som poprosiť aj pred hlasovaním o zákone o cenách o 10-minútovú prestávku, takže mohli by sme vlastne tú, ktorú žiadali pred hlasovaním o zbraniach a strelive, využiť aj na toto.

  • Takže povedal som 10 minút, aj vy 10 minút, to je 20 minút. Je 11.00 hodín, takže začneme o 11.20 hodine.

  • Po prestávke.

  • Vážení páni poslanci, pani poslankyne, pán spoločný spravodajcu je tu. Zo včerajšej schôdze nám ostalo ešte hlasovanie o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o cenách. Pán minister sa k rozprave už vyjadril. Pýtam sa aj pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave? Ak áno, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia,

    k správe vystúpilo 10 diskutujúcich. Traja z nich podali pozmeňovacie návrhy. Pán poslanec Černák prečítal list pána Prokopoviča, predsedu Asociácie podnikateľov, živnostníkov a poľnohospodárov, ktorý prezentuje nejaký zlomok z celkového počtu podnikateľov. Vyjadril sa k návrhu zákona negatívne. Diskutoval som s pánom prezidentom Združenia podnikateľov Ing. Knittlom, ktorý predstavuje podstatnú časť podnikateľov a je súčasne členom tripartity. Ten sa k návrhu zákona vyjadril pozitívne a takéto stanovisko zaujal aj v tripartite.

    K vystúpeniu pána poslanca Palacku chcem povedať toľko, že je to urážkou všetkých členov bývalej vlády, ktorí v tripartite obhajovali filozofiu tohto zákona v marci tohto roku. Úlohou zákona je vyprofilovať podnikateľské prostredie a tým chrániť poctivých podnikateľov a spotrebiteľov, a to je našou povinnosťou.

    Regulácia, proti ktorej boli námietky, sa dotýka len 5 % produkcie. Vymenujem konkrétne, o ktorú produkciu ide. Ide o verejné statky, produkované v našom prípade vo verejnom sektore, na ktoré štátne orgány určujú ceny. Ide o elektrickú energiu, plyn, benzín, naftu, dopravnú a spojovú tarifu, vodu a podobne. Iná regulácia sa nepredpokladá. Predpokladá sa len v prípade, ak by nastali mimoriadne podmienky, to znamená, ak by došlo k zlyhaniu trhu alebo k zneužívaniu postavenia na trhu.

    Podľa štúdie profesora Schreina z Vysokej školy ekonomickej z Prahy, napríklad v Nemeckej spolkovej republike priamo alebo nepriamo štát ovplyvňuje zhruba 40 % cien. To je niekoľkonásobok toho, čo v našich podmienkach priamo regulujeme. Do podstaty legislatívnej úpravy môžu dôverne preniknúť len tí, ktorí ovládajú technológiu procesov, ktoré legislatívna norma upravuje. Preto sa nedivím, že tí, ktorí vystupovali v diskusii a technológiu riadenia cenovej politiky dôkladne nepoznajú, mali návrhy, ktoré neznamenajú pre zlepšenie návrhu zákona prínos.

    Chcem povedať, že poznám všetkých odborníkov, ktorí sa dlhodobo venujú cenovej politike, všetkých v Slovenskej republike i v Českej republike od roku 1954. Diskutoval som s viacerými, všetci sa vyjadrujú jednoznačne a podporujú návrh zákona. Toľko, pán predseda.

    Teraz odporúčam, aby sme pristúpili k hlasovaniu o pozmeňovacích návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.

  • Pán poslanec, prešli sme už k hlasovaniu.

  • Hlas zo sály.

  • Procedurálny návrh môžete mať k hlasovaniu. Máte k hlasovaniu? Zapnite mikrofón pánu poslancovi Filkusovi.

  • Nikde sa v zákone ani v dôvodovej správe nehovorí, že tento zákon platí pre päťpercentný podiel neliberalizovaných cien.

  • Pán poslanec, ale to nie je procedurálny návrh.

  • Ale veď o tomto tu nebola nikdy reč. Teraz spravodajca hovorí o päťpercentnom podieli cien, ktorého sa tento zákon týka.

  • Pán poslanec, ľutujem, ale už je po rozprave, nemôžeme mať k tomu rozpravu.

  • Ale veď v tomto novom poňatí to je čosi úplne nové.

  • Pán poslanec, pokoj, prosím. Prešli sme k hlasovaniu, ideme hlasovať. Pán spravodajca, pristúpte k hlasovaniu podľa bodov spoločnej správy.

  • V spoločnej správe je 21 pozmeňovacích návrhov. O pozmeňovacích návrhoch pod bodmi 1, 2, 3, 4, 8 až 21 navrhujem hlasovať spoločne a odporúčam ich prijať.

  • Ďakujem. Pán spoločný spravodajca navrhuje, aby sme o bodoch 1, 2, 3, 4, 8 až 21 hlasovali spoločne s odporúčaním prijať ich.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 93 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tieto body spoločnej správy sme prijali.

  • O bodoch spoločnej správy 5, 6 a 7 navrhujem hlasovať spoločne a odporúčam ich neprijať.

  • Takže budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy 5, 6 a 7 s odporúčaním spravodajcu neprijať ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 12 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Takže sme neprijali tieto body spoločnej správy.

  • Teraz pozmeňovacie návrhy, ktoré vyplynuli z rozpravy. Uviedol som 8 návrhov. Navrhujem, aby sa o bodoch 1, 2, 6, 7 a 8 hlasovalo spoločne a odporúčam tieto pozmeňovacie návrhy prijať.

  • Takže hlasujeme o pripomienkach, ktoré máte pred sebou.

    Pán poslanec Komlósy má pripomienku konkrétne k týmto bodom. Nech sa páči.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán spoločný spravodajca, keby ste spresnili znenie bodu 1 vášho pozmeňovacieho návrhu, lebo mi nie je celkom jasné, o čom hlasujeme v bode 1, § 3 pozostáva z troch odsekov.

  • Prvá veta má znieť tak, ako je tam uvedené: "Súčasťou ceny tovaru vymedzeného dohodnutými podmienkami môžu byť úplne alebo sčasti náklady na obstaranie, spracovanie, obeh tovaru a zisk."

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Ale v ktorom odseku?

  • Prepáčte, tam vypadol odsek 3.

  • Dobre. Hlasujeme o § 3 vládneho návrhu zákona s tým, že do odseku 3 pán spoločný spravodajca navrhuje, aby sme dali toto znenie: "Súčasťou ceny tovaru vymedzeného dohodnutými podmienkami môžu byť úplne alebo sčasti náklady na obstarávanie, spracovanie, obeh tovaru a zisk." Je to konkrétne k tomuto paragrafu?

  • Šum v sále.

  • Páni poslanci, toto vyšlo z rozpravy, toto sú návrhy, tieto návrhy meniť nemôžeme.

  • Hlas v sále.

  • Pán poslanec Filkus, k čomu chcete hovoriť? Ak máte procedurálnu otázku, prosím.

    Prosím, zapojte pána poslanca Filkusa.

  • Navrhujem o bode 8 hlasovať osobitne.

  • Čo čítal pán poslanec Baránik.

  • Takže o bode 8 pozmeňovacích návrhov pána poslanca Baránika. Tak tomu mám rozumieť?

  • Dobre. Takže opakujem ešte raz, hlasujeme o bodoch 1, 2, 6 a 7. Odporúčam ich prijať.

  • Prosím, hlasujeme o pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Baránika, tak ako ich prečítal, s odporúčaním prijať ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 91 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Prijali sme tieto body, tak ako ich prečítal pán poslanec.

  • Pozmeňovacie návrhy pod bodmi 3, 4 a 5 odporúčam neprijať.

  • Svoje vlastné, pán poslanec? To chce potlesk.

  • Prosím pokoj, páni poslanci. Pán poslanec, nemusíme o nich hlasovať. Stačí, keď poviete, že sťahujete tieto návrhy.

  • Takže nám ostal z vašich pozmeňovacích návrhov už len bod 8.

  • Áno, bod 8 odporúčam prijať.

  • Prosím, hlasujeme o bode 8 z pozmeňovacích návrhov pána poslanca s tým, že ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 108 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Takže tento posledný pozmeňovací návrh pána spravodajcu sme schválili.

  • Nie je tu pán poslanec Kunc. Navrhol 5 pozmeňovacích návrhov. Odporúčam hlasovať o nich spoločne a odporúčam ich neprijať.

  • Hlasujeme o pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Kunca číslo 1, 2, 3, 4 a 5. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 3 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 76 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme neprijali pozmeňovacie návrhy pána poslanca Kunca.

  • Pán poslanec Komlósy podal 19 pozmeňovacích návrhov. Vyhradil si, aby sme niektoré skupiny odhlasovali spolu, prečítam ich. O pozmeňovacích návrhoch pod bodmi 1, 2, 5, 6, 10, 11 a 12 navrhuje hlasovať spoločne. Odporúčam ich neprijať.

  • Prosím, pán poslanec Komlósy niečo chce k tomu povedať.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Ďakujem pekne. Oceňujem, že pri prepise sa upravili niektoré znenia môjho návrhu tak, aby boli z legislatívnotechnického hľadiska v poriadku, ale pri prepise došlo aj k niektorým chybám. Tie by som chcel teraz opraviť. V bode 4 chýba odkaz číslo 7 aj v prvej časti bodu 4, kde navrhujem vypustiť slová, aj v odseku 4, ktorý navrhujem doplniť do § 4, čiže vrátane toho odkazu 7, to tam chýba.

  • Pán poslanec, to sme potom mali urobiť inak. Hlasujme tak, ako hovorí pán spravodajca, a keď prídeme k tomu, povedzte, čo s tým chcete.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    To je jedno, či to poviem teraz alebo potom. Ale aj k tomu, čo teraz navrhol pán spoločný spravodajca. Totiž v tom návrhu, ktorý som mu odovzdal, boli dva návrhy v jednom bode, v bode číslo 6. Tie sa pri prepise dostali do dvoch osobitných návrhov, v dôsledku toho sa môj návrh, ktorý bol pripojený na konci, teda o čom žiadam hlasovať spoločne a o ktorých bodoch osobitne, sa trochu pozmení. To by som chcel spresniť, že teraz žiadam spoločne hlasovať o bodoch, ktoré sú v písomnej forme pod označením číslo 1, 2, 6, 10, 11 a 12. Ako ďalší blok by boli body 5, 7, 8, 13, ďalšie dva body 9 a 14 a o ostatných bodoch 3, 4, 15 až 19 žiadam hlasovať samostatne.

  • Takže upravujem svoj pôvodný návrh.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Ak ešte môžem povedať dve pripomienky a tým by som potom ukončil svoj vstup. V bode 5 treba opraviť odsek 2 na odsek 1.

  • Musí to byť tak, ako ste to mali v návrhu pri rozprave.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    V návrhu, aj písomne, čo som odovzdal po svojom vystúpení, tam figuruje ods. 1. V bode 5 k § 5 ods. 1 sa vypúšťajú body b) a c).

  • Čiže nie odsek 2.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Nie odsek 2. A v bode 8 pravdepodobne chýba slovo "nahrádzajú", lebo takto tá veta nemá zmysel. V § 11 ods. 1 sa slová "§ 5 až 9" nahrádzajú slovami...

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja. Takže by sme to mali.

  • Opakujem. Odporúčam o bodoch 1, 2, 6, 10, 11 a 12 hlasovať spoločne. Odporúčam ich neprijať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bodoch 1, 2, 6, 10, 11 a 12 pozmeňovacích návrhov pána poslanca Komlósyho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme tieto pozmeňovacie návrhy neprijali.

  • Ďalej odporúčam o pozmeňovacích návrhoch pod bodmi 5, 7, 8 a 13 hlasovať tiež spoločne. Odporúčam ich neprijať.

  • Takže hlasujeme o bodoch 5, 7, 8 a 13 s odporúčaním neprijať ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasovali 1 poslanec.

    Neprijali sme tieto pozmeňovacie návrhy.

  • O pozmeňovacích návrhoch pod bodmi 9 až 14 navrhujem hlasovať taktiež spoločne. Odporúčam ich neprijať.

  • Prosím, hlasujeme o bodoch 9 až 14 pozmeňovacích návrhov pána poslanca Komlósyho. Pán spoločný spravodajca ich navrhuje neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme ani tieto body.

  • O ďalších bodoch budeme hlasovať individuálne. Pozmeňovací návrh pod bodom číslo 3 odporúčam neprijať.

  • Prosím, hlasujeme o bode číslo 3 s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Ani tento bod sme neprijali.

  • Pozmeňovací návrh pod bodom 4 odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu číslo 4 pána poslanca Komlósyho. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme neprijali ani bod číslo 4.

  • Ďalej odporúčam hlasovať o pozmeňovacom návrhu pod bodom číslo 15. Odporúčam ho neprijať.

  • Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu číslo 15 poslanca Komlósyho s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Ani tento bod sme neprijali.

  • Pozmeňovací návrh pod bodom 16 odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o bode číslo 16 s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprijali sme ani bod 16.

  • Pozmeňovací návrh pod bodom 17 odporúčam neprijať.

  • Takisto budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu 17 pána poslanca Komlósyho s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasovali 1 poslanec.

    Neprijali sme pozmeňovací návrh číslo 17 pána Komlósyho.

  • Pozmeňovací návrh pod bodom 18 odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu číslo 18. Spravodajca ho odporúča tiež neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprijali sme ani tento pozmeňovací návrh.

  • Pozmeňovací návrh pod bodom 19 taktiež odporúčam neprijať.

  • Takže hlasujeme o pozmeňovacom návrhu číslo 19 pána poslanca Komlósyho s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 36 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme ani tento pozmeňovací návrh pána poslanca.

  • Pán predseda, tým sme vyčerpali všetky pozmeňovacie návrhy, ktoré vzišli z rozpravy.

  • Dáme teda hlasovať podľa ustanovenia § 26 rokovacieho poriadku o zákone ako celku aj s pozmeňovacími a doplňovacími návrhmi.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že sme prijali vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o cenách.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem. Ešte nám zostáva odhlasovať návrh uznesenia, ktoré pán poslanec Kunc predniesol v rozprave.

  • Pán poslanec Kunc predniesol návrh na uznesenie tohto znenia: Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 67 ods. 3 zákona číslo 44/1989 Zb. v znení neskorších predpisov žiada predkladateľa návrhu zákona, ktorý bol prijatý ako tlač číslo 206, aby najmenej tri mesiace pred vydaním jednotlivých vykonávacích predpisov k tomuto zákonu predložil návrh každého vykonávacieho predpisu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a požiadal o jeho stanovisko.

    Návrh uznesenia odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o uznesení, ktoré v rozprave navrhol pán poslanec Kunc. Spoločný spravodajca odporúča toto uznesenie neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 67 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme neprijali toto uznesenie. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, mali by sme hlasovať teraz o zákone o zbraniach a strelive, ale keďže je 12.00 hodín, ak súhlasíte, urobíme si obedňajšiu prestávku a hlasovať budeme potom.

  • Dámy a páni, ďakujem vám za spoluprácu.

  • Takže pokračujeme o 14.00 hodine.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, keďže hneď na začiatku budeme hlasovať, prosím, aby sme sa najskôr prezentovali. Len prezentovali.

    Prezentovalo sa 91 poslancov. Keďže pán spoločný spravodajca sa už nechce vyjadriť k rozprave, v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o jednotlivých pozmeňovacích návrhoch, najskôr o spoločnej správe a potom o pozmeňovacích návrhoch vyplývajúcich z rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi predniesť návrh na hlasovanie zo spoločnej správy. Ešte raz by som uviedol, ktoré body ako odporúčam prijať. Vzhľadom na to, že v rozprave boli niektoré pozmeňovacie návrhy, rozhodol som sa urobiť aj korekcie na hlasovanie o spoločnej správe s tým, že o všetkých bodoch spoločnej správy navrhujem hlasovať osobitne.

    Bod číslo 1 neodporúčam prijať.

  • Pán poslanec, keď navrhujete všetky, môžeme hneď prejsť k hlasovaniu. Budeme hlasovať o bode číslo 1 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasoval 1 poslanec. Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme neprijali prvý bod spoločnej správy.

  • Bod číslo 2 spoločnej správy odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o bode 2 spoločnej správy s odporúčaním prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 90 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Takže sme prijali bod číslo 2 spoločnej správy.

  • Bod 3 spoločnej správy neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o bode 3 spoločnej správy s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasoval 1 poslanec. Proti návrhu hlasovalo 87 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme neprijali ani tento bod.

  • Bod 4 spoločnej správy odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o bode 4 spoločnej správy s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 17 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

  • Bod 5 spoločnej správy odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o bode 5 spoločnej správy. Spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 21 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Neprijali sme ani tento bod spoločnej správy.

  • Bod 6 spoločnej správy odporúčam neprijať, nakoľko bude upravený pozmeňovacími návrhmi.

  • Hlasujeme o bode 6 s odporúčaním pána spravodajcu neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 15 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 88 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme ani tento bod.

  • Bod 7 spoločnej správy odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o bode 7 spoločnej správy s návrhom neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovali 4 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže ani tento bod spoločnej správy sme neprijali.

  • Bod 8 spoločnej správy odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o bode 8 spoločnej správy s návrhom spoločného spravodajcu prijať ho, teda hlasovať za.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Tento návrh sme prijali.

  • Bod číslo 9 spoločnej správy odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o bode 9 spoločnej správy s návrhom prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 112 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme prijali aj posledný bod spoločnej správy.

  • V rozprave vystúpilo 8 poslancov, ktorí predložili pozmeňovacie návrhy, a budem ich predkladať na hlasovanie v poradí, ako odzneli.

    Prvý pozmeňovací návrh som predniesol ja k § 4, kde som navrhol nový odsek 3 v nasledovnom znení: "Strelivo so strelou konštruovanou tak, že sa ňou môžu spôsobiť ťažšie následky, možno použiť len na poľovné účely." Druhý pozmeňovací návrh sa týkal § 7a, kde som odporučil vypustiť celú druhú vetu uvedeného paragrafu. O týchto dvoch návrhoch odporúčam hlasovať spoločne a odporúčam ich prijať.

  • Nie spoločne, to nebude dobre, pretože taký istý, trošku zmenený návrh má pán poslanec Delinga. Potom by sme o ňom nemohli hlasovať.

  • Vážený pán predseda, pozmeňovací návrh, ktorý predložil predseda výboru pán Delinga, sa netýka tejto časti, druhej časti § 7a.

  • Sťahujem svoj návrh a navrhujem hlasovať osobitne najprv o prvom návrhu, ktorý sa týka § 4 ods. 3. Odporúčam ho prijať.

  • Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pána spravodajcu s odporúčaním prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 103 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme prijali pozmeňovací návrh pána poslanca.

  • Druhý pozmeňovací návrh, ktorý som dal, sa týka § 7a, kde som odporučil vyňať celú druhú vetu z uvedeného paragrafu. Odporúčam ho prijať.

  • Prosím, hlasujeme o druhom návrhu. Toto hlasovanie je neplatné. Poslanci žiadajú prečítať návrh pána spravodajcu.

  • Druhá veta v § 7a znie: "Súčasťou lekárskeho posudku je aj výsledok psychologického vyšetrenia vykonaného klinickým psychológom alebo výsledok ďalších odborných lekárskych vyšetrení." Túto vetu odporúčam vyňať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme za vypustenie, to znamená návrh prijať. Hlasujeme za návrh pána poslanca Gauliedera.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 95 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme prijali tento návrh pána poslanca Gauliedera.

  • Ďalej v rozprave vystúpil pán poslanec Köteles, ktorý mal štyri pozmeňovacie návrhy. Prvý je v bode 13 k § 7 vynechať navrhovaný odsek 3 ako protiústavný a odsek 4 prečíslovať na číslo 3. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 25 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

  • Ďalej v bode 19 k § 10 odsek 1 dokončiť slovami "alebo spôsobilosti na právne úkony". Zvyšok vynechať. Odporúčam návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa. Pán spoločný spravodajca odporúča neprijať tento pozmeňovací návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 18 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme neprijali tento pozmeňovací návrh.

  • Ďalším pozmeňovacím návrhom je v bode 19 v § 10 odsek 6 vynechať ako protiústavný a odsek 7 prečíslovať na odsek 6. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spravodajca aj tento pozmeňovací návrh odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 27 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania s zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme neprijali tento pozmeňovací návrh.

  • Posledný pozmeňovací návrh pána poslanca Kötelesa je k bodu 24. V § 15 pán poslanec navrhuje odsek 4 vynechať ako nerealizovateľný. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, budeme hlasovať o poslednom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Kötelesa s odporúčaním spravodajcu neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 11 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.

  • Ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec Polka, ktorý navrhol niekoľko pozmeňovacích návrhov. Prvý k § 3 ods. 1 písm. a) s nasledovným textom: "ručná paľná zbraň, v ktorej sa strela uvádza do pohybu uvoľnením chemickej energie strelného prachu nárazovej zlože alebo inej výmetovej náplne, mimo zbraní vyrobených do roku 1890". Odporúčam ho neprijať.

  • Neprijať? Hlasujeme o prvom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Polku.

  • Bolo to po dohode s pánom poslancom Polkom.

  • On ho odporúča neprijať, prehodnotiť.

  • Ja som za to, aby bol prijatý, veď je to dobrý návrh.

  • Rok je tam zlý, nemôže sa prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 29 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

    Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.

  • Ďalším pozmeňovacím návrhom pána poslanca Polku je doplnenie § 3 odseku 3 písmena f) o nasledovný text: "zbraň, ktorá je vybavená zariadením na osvetlenie cieľa laserovým alebo obdobným zameriavačom; takýmto zariadením môžu byť vybavené len zbrane určené na športové alebo poľovné účely". Odporúčam ho prijať.

  • Áno. Čiže hlasujeme s odporúčaním prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 93 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Takže sme prijali tento návrh poslanca Polku.

  • Ďalej pán Polka navrhoval v § 4 zjednodušiť výklad streliva, kde navrhuje nasledovné znenie: "Strelivom podľa tohto zákona sa rozumie náboj alebo nábojka určené alebo použiteľné do zbraní uvedených v § 3". Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, budeme hlasovať. Tento pozmeňovací návrh pána poslanca Polku spoločný spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 11 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 58 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

  • Ďalej pán poslanec Polka predložil nové znenie k bodu 29, k § 23 ods. 5, kde text znie nasledovne: "Zbrane a strelivo, ktoré sa na základe rozhodnutia príslušných orgánov podľa odsekov 2 a 3 stanú vlastníctvom štátu, spravuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky." Odporúčam neprijať, nakoľko táto zmena bude aplikovaná vo vykonávacom predpise.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spravodajca tento pozmeňovací návrh odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme tento pozmeňovací návrh neprijali.

  • Ďalej v rozprave vystúpil pán poslanec Delinga, ktorý mal niekoľko pozmeňovacích návrhov. Prvý sa týkal výnimky z veku pre poľovníkov k bodu 10 v § 6, kde je uvedené nasledovné znenie, ak dovolíte, prečítam vám celé znenie § 6 tak, ako ho predkladá pán poslanec Delinga. V § 6 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie: "Ak fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky ustanovené v odseku 1 písm. c) až i) a dosiahla vek najmenej 18 rokov, písomne požiadala o vydanie zbrojného preukazu s oprávnením podľa § 5 ods. 1 písm. d) alebo e), vydá jej policajný útvar zbrojný preukaz na držanie zbrane a streliva na

    a) poľovné účely, ak je fyzická osoba držiteľom poľovného lístka, alebo

    b) športové účely, ak fyzická osoba získala najmenej III. výkonnostnú triedu v streleckej disciplíne."

    Odporúčam návrh prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Spravodajca odporúča návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 99 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Tento pozmeňovací návrh sme prijali.

  • Ďalší pozmeňovací návrh pána poslanca Delingu sa týka § 7a, kde navrhuje vypustiť slová "alebo praktický lekár pre deti a dorast". Znenie § 7a ukončiť slovami "na základe výsledku lekárskej prehliadky" a zvyšok textu by sa vypustil bez náhrady. Odporúčam hlasovať podľa vášho vedomia a svedomia.

  • Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Pozmeňovací návrh pána poslanca Delingu sme prijali.

  • Ďalším návrhom pána poslanca Delingu je pozmeňovací návrh k bodu 8 - v § 6 ods. 1 písm. e) sa na konci dopĺňa "okrem žiadateľov na vydanie zbrojného preukazu na držanie zbrane a streliva na poľovné účely". Podmienky, ktoré vlastne uvádza aj pán poslanec Delinga, budú upravené vo vykonávacom predpise. Odporúčam návrh neprijať.

  • Takže hlasujeme. Tento pozmeňovací návrh pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

  • Posledným pozmeňovacím návrhom pána poslanca Delingu bolo z navrhovaného § 61 vypustiť odseky a) a b) bez náhrady. Odporúčam ho neprijať.

  • Hlasujeme o poslednom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Delingu s odporúčaním pána spoločného spravodajcu neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 20 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

    Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 22 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.

  • Ďalej vystúpila pani poslankyňa Aibeková, ktorá predložila dva návrhy. Svoje návrhy stiahla.

  • Pani poslankyňa Aibeková stiahla svoje pozmeňovacie návrhy, preto môžeme v súlade s § 29 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených pozmeňovacích návrhov.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

  • Pán spoločný spravodajca odporúča zákon ako celok prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 99 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem za spoluprácu.

  • Ďakujem aj ja.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 246/1993 Z. z. o zbraniach a strelive.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, pristúpime k d v a d - s i a t e m u š t v r t é m u bodu programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o utečencoch.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 256 a spoločnú správu výborov ako tlač 256a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister vnútra Slovenskej republiky pán Hudek. Prosím, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    zásadné politicko-ekonomické a spoločenské zmeny, ktoré nastali po zániku bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, najmä v súvislosti so zabezpečovaním záujmov Slovenskej republiky spojených s migráciou cudzincov a žiadateľov o priznanie postavenia utečenca, vyvolali nutnosť prikročiť k vypracovaniu novej právnej úpravy tejto problematiky.

    Na Slovenskú republiku v rámci sukcesie po bývalej ČSFR prešli okrem iného aj úlohy spojené s realizáciou medzinárodných zmlúv a dohovorov, čo v danej oblasti znamená predovšetkým praktické napĺňanie ustanovení Ženevskej dohody z roku 1951 a Newyorského protokolu z roku 1967 o právnom postavení utečencov, ku ktorým, čo je potrebné aj v tejto súvislosti zdôrazniť, pristúpila bývalá ČSFR v roku 1991 bez výhrad.

    Predovšetkým na základe týchto dokumentov bolo potrebné aktualizovať doterajšiu právnu úpravu, t. j. zákon číslo 498/1990 Zb. o utečencoch. Okrem toho bolo potrebné primerane reagovať na súčasný medzinárodnopolitický vývoj, konkrétne na jeho negatívne prejavy, ako sú prebiehajúce vojnové konflikty v niektorých krajinách bývalej Juhoslávie, bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík, ale aj v niektorých štátoch Stredného a Blízkeho východu, či Afriky.

    Štandardná úprava ochrany osôb podľa Ženevskej dohody je v týchto prípadoch príliš komplikovaná, málo efektívna, a preto bolo potrebné osobám pochádzajúcim z oblastí postihnutých vojnovými konfliktmi poskytnúť ochranu na inom základe. V návrhu zákona je tento nový prvok riešený formou poskytovania dočasného útočiska odídencom. O tom, komu takáto ochrana bude podľa zákona o utečencoch poskytnutá, rozhoduje vláda Slovenskej republiky, ktorá určuje podmienky, priebeh a spôsob jeho ukončenia. V súčasnej dobe je dočasné útočisko na území Slovenskej republiky poskytované len osobám pochádzajúcim z krajín bývalej Juhoslávie.

    Je nesporné, že problematika migrácie je mimoriadne zložitý proces celosvetových rozmerov, ktorý vo svojich konečných dôsledkoch môže pozitívne alebo negatívne ovplyvňovať vývoj ľudskej spoločnosti. Tento proces sa, pochopiteľne, dotýka i Slovenskej republiky, ktorá v tejto oblasti od svojho vzniku zaznamenáva postupnú kvalitatívnu zmenu. Z krajiny doposiaľ prevažne tranzitnej sa stáva čoraz viac krajinou pobytovou. Tento vývoj je nepochybne ovplyvňovaný zvýšenými ochranárskymi opatreniami krajín Európskej únie v oblasti migrácie, posilňovaním štandardnej ochrany štátnych hraníc susediacich štátov, ale aj - a to zdôrazňujem - stabilizáciou spoločensko-politických a ekonomických pomerov Slovenskej republiky, ktorá umožňuje integráciu utečencov.

    Na území Slovenskej republiky bolo do dnešného dňa priznané postavenie utečenca celkove 208 cudzincom a 65 žiadateľov čaká na rozhodnutie o priznaní postavenia utečenca. V humanitných centrách sa zdržiava 338 odídencov a okolo 1300 odídencov sa nachádza mimo humanitných centier v súkromí. Uvedené údaje dostatočne presvedčujú alebo potvrdzujú skutočnosť, že situácia v oblasti migrácie, ktorá sa viaže na tento zákon, je u nás stabilizovaná, bez dramatických prvkov.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    s plnou zodpovednosťou vyhlasujem, že vládny návrh zákona o utečencoch je koncipovaný vyvážene, s dôrazom na zachovanie potreby jednotného rozhodovania a rozsahu poskytovanej ochrany cudzincom, žiadajúcim o priznanie postavenia utečenca, v priamom kontexte so záujmami Slovenskej republiky v oblasti sociálno-ekonomickej i bezpečnostnej. Uvedená skutočnosť sa pozitívne prejavila aj pri prerokúvaní materiálu vo výboroch Národnej rady, v ktorých ku koncepcii vládneho návrhu zákona neboli vznesené pripomienky zásadného charakteru.

    V tejto súvislosti mi dovoľte vyjadriť sa ešte k spoločnej správe výborov, a to konkrétne k pripomienkam prijatým ústavnoprávnym výborom, ktoré sú vo svojej podstate legislatívno-technického charakteru. Ide o duplicitné rozšírenie možnosti priznať postavenie utečenca z humanitných dôvodov aj manželovi a deťom utečenca, vypustenie ustanovenia upravujúceho možnosť odňatia postavenia utečenca v prípade, ak žiadateľ vedome podvádzal, a o vypustenie ustanovenia týkajúceho sa možnosti obnovy konania po jeho právoplatnom zastavení. V záujme deklarovanej vyváženosti zákona považujem za nevyhnutné zachovať možnosti vyplývajúce z týchto ustanovení, ktoré - ako praxou overené - sa prevzali do návrhu zákona bez zmien z doteraz platnej právnej úpravy a v prípade duplicitného rozšírenia možností priznať postavenie utečenca z humanitných dôvodov nemeniť pôvodný text vládneho návrhu zákona. Samozrejme, je tu stále možnosť vykonania prípadnej zmeny dikcie z dôvodov zvýšenia legislatívnej čistoty zákona tak, aby zostal zachovaný pôvodný vecný zmysel. Rovnako uvítam aj každú ďalšiu zmenu, ktorá by viedla k zhospodárneniu a zefektívneniu azylového procesu.

    Súčasne poznamenávam, že v rámci rokovaní na 46. zasadnutí Výkonného výboru Úradu vysokej komisárky OSN pre utečencov v októbri tohto roku v Ženeve sa k návrhu zákona vyjadril aj pán John Okens, riaditeľ Európskeho odboru UNHCR, ktorý ho ohodnotil ako dobrý, pričom ocenil spoluprácu ministerstva vnútra a Úradu vysokej komisárky OSN pre utečencov pri príprave návrhu textu zákona.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    na záver mi dovoľte ubezpečiť vás, že prijatím vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o utečencoch sa dosiahne požadovaná harmonizácia so správnymi úpravami štátu Európskej únie v tejto oblasti a vytvoria sa vhodné predpoklady na riešenie a realizáciu migračnej politiky Slovenskej republiky v jej záujme a na jej prospech.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz prosím určeného spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Pavla Kanisa, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    slávny Euripides už pred 1564 rokmi povedal túto vetu: "Na svete neexistuje nič bolestivejšie, ako je strata vlasti." História poskytuje obrovské množstvo dôkazov na túto pravdu. Problém utečencov je už dlho celosvetovou tragédiou. V posledných pätnástich rokoch však počet utečencov, ľudí bez vlasti, stále rastie. Milióny ľudí utekajú zo svojej vlasti. Príčinou je opodstatnený strach z prenasledovania z dôvodu rasy, náboženstva, politických názorov alebo členstva v určitej sociálnej skupine. Milióny ľudí sa nemôžu, alebo nechcú vrátiť späť domov. Bez vlastného zavinenia sa stali obeťami, pred ktorými nemožno zatvárať dvere, ale treba im dať príležitosť. Väčšina utečencov aj tak neprestane snívať svoj sen o dôstojnom a bezpečnom návrate do vlasti.

    Vážená Národná rada, pri zmierňovaní tragédie, akou utečenectvo je, nenahraditeľnú úlohu má Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov. Od roku 1951 Úrad vysokého komisára pomohol desiatkam miliónom utečencov a získal dve Nobelove ceny za mier. Styčný úrad vysokého komisára na Slovensku funguje od 1. januára 1994, poskytuje pomoc aj pri vytváraní legislatívy, kompatibilnej s dokumentmi medzinárodných inštitúcií.

    Ctené dámy, vážení páni, všeobecná deklarácia o ľudských právach ustanovuje, že každá prenasledovaná osoba má právo požiadať a dostať azyl. Podľa konvencie z roku 1951 a podľa protokolu z roku 1967 o postavení utečencov, je osoba utečencom, ak vyhovuje kritériám obsiahnutým v definícii, a to nastane nevyhnutne skôr, než je formálne rozhodnuté o udelení statusu utečenca. Uznanie statusu preto osobu utečencom nečiní, ale ju za utečenca oficiálne vyhlasuje. Osoba sa teda nestáva utečencom tým, že by jej bol priznaný status utečenca, ale status jej bol priznaný, pretože utečencom je.

    Ctená vážená Národná rada, vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o utečencoch pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 570 zo 16. októbra 1995 na prerokovanie v lehote do 27. októbra ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci, výboru pre obranu a bezpečnosť, zahraničnému výboru a výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Koordináciou stanovísk výborov bol citovaným rozhodnutím poverený výbor pre obranu a bezpečnosť.

    Spoločnú správu z výborov máte pred sebou ako tlač 256a. V tejto správe sú vyjadrené pozmeňovacie návrhy a návrhy, ktoré predložili jednotlivé výbory. Vzhľadom na to, že niektoré body tejto správy, myslím si, sú bezproblémové a bol pri nich všeobecný súhlas, dovolím si navrhnúť, aby sa spolu hlasovalo o bodoch 1, 2, 3, 5 a 7. Navrhujem, aby sa hlasovalo za. A máme tu tri body, ktoré sú troška obsahovo komplikovanejšie a predpokladám, že bude k nim aj diskusia. Preto navrhujem, aby sa jednotlivo hlasovalo o bode 4 správy, ktorý sa týka § 7 ods. 2, o bode 6, ktorý sa týka § 9 ods. 2. V obidvoch prípadoch by som navrhoval, aby sa hlasovalo proti. A takisto jednotlivo hlasovať o bode 8, ktorý navrhuje ústavnoprávny výbor vypustiť. Vzhľadom na to, že boli isté rokovania expertov, dovolím si predniesť návrh vo svojom ďalšom vystúpení, ako by sa dalo znenie odseku 3 § 12 nahradiť.

    Vážená Národná rada, toľko k spoločnej správe.

    Pán predseda, hlásim sa zároveň ako prvý do rozpravy.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky. Rešpektujem žiadosť pána spoločného spravodajcu, a preto ho prosím, aby vystúpil. Otváram týmto rozpravu.

  • Ctené dámy, vážení páni,

    vzhľadom na to, že v § 1 ods. 1 došlo k istému skôr technickému prehodeniu slov, dávam pozmeňovací návrh tohto znenia: v § 1 odsek 1 v prvom riadku slovo "ustanoviť" nahradiť slovom "upraviť" a v treťom riadku slovo "upraviť" nahradiť slovom "ustanoviť".

    Druhý pozmeňovací návrh sa týka § 12 ods. 3. Ako som už povedal, v spoločnej správe je bod 8, v ktorom Ústavnoprávny výbor Národnej rady navrhuje tento odsek v § 12 vypustiť. Podľa môjho názoru by bolo dobré, ak sa odhlasuje, a som za to, aby sa odhlasovalo vypustenie znenia odseku 3 a bolo nahradené novým znením odseku 3. Toto znenie je takéto: "Ak sa konanie o priznaní postavenia utečenca právoplatne zastavilo podľa ods. 1 písm. a) a b), ministerstvo bude na základe opakovanej žiadosti žiadateľa rozhodovať o priznaní postavenia utečenca. O ďalšej jeho žiadosti bude ministerstvo rozhodovať len v prípade, ak táto bude obsahovať skutočnosti, ktoré sú rozhodné na priznanie postavenia utečenca podľa § 7."

    Týmto ustanovením sa sleduje najmä efektívnosť a hospodárnosť celého konania a zámer zamedziť špekulatívnemu prístupu zo strany žiadateľov o priznanie postavenia utečenca v úsilí predĺžiť si možnosť pobytu s plným zaopatrením na území Slovenskej republiky. Navrhované znenie nie je v rozpore s článkom 27 Ústavy Slovenskej republiky, ktorým sa zaručuje petičné právo.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Ako prvý sa do rozpravy písomne prihlásil pán poslanec Gaulieder.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    vzhľadom na celospoločenskú závažnosť problematiky, ktorú má upravovať navrhovaný zákon o utečencoch, preštudoval som si veľmi pozorne predkladaný materiál. Možno privítať a pozitívne hodnotiť spoločensko-politický zámer návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o utečencoch i jeho snahu o vyváženosť a súlad s právnymi úpravami tejto problematiky v krajinách Európskej únie za plného rešpektovania ustanovení Ženevskej dohody o právnom postavení utečencov a ďalších medzinárodných dohovorov prijatých v tejto oblasti. Z predloženého návrhu zákona je zrejmá snaha predkladateľa právne upraviť otázky spojené so zabezpečením utečeneckej problematiky čo najhospodárnejšie, s minimálnym dosahom na štátny rozpočet Slovenskej republiky.

    V tejto súvislosti chcem upriamiť vašu pozornosť na znenie § 5 ods. 1 návrhu zákona o utečencoch, ktorý podľa môjho názoru umožňuje cudzincovi v neprimerane dlhej 7-dňovej lehote rozhodnúť sa, či vôbec požiada o priznanie postavenia utečenca, pričom sa po celú túto dobu zdržiava v záchytnom utečeneckom tábore, pochopiteľne, na náklady a trovy štátu. Pripomínam, že doposiaľ platná právna úprava, t. j. zákon číslo 498/1990 Zb. o utečencoch, v ustanovení § 5 ods. 5 určuje lehotu na podanie žiadosti o priznanie postavenia utečenca na území Slovenskej republiky v trvaní 24 hodín od príchodu do záchytného utečeneckého tábora.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na uvedené skutočnosti s dôrazom na požiadavku hospodárnosti a predovšetkým dynamiku celého procesu azylového konania dovoľte mi navrhnúť zmenu v ustanovení § 5 ods. 1 v tomto znení: "Cudzinec, ktorý urobil vyhlásenie o tom, že má v úmysle požiadať o priznanie postavenia utečenca (ďalej len "žiadateľ") je povinný podať najneskôr do 24 hodín od príchodu do záchytného utečeneckého tábora, ak tomu nebránia závažné okolnosti, písomnú žiadosť o priznanie postavenia utečenca ministerstvu. V opačnom prípade sa bude jeho žiadosť posudzovať podľa § 10. Žiadateľ je povinný v žiadosti uvádzať pravdivo a úplne všetky požadované údaje." Zastávam názor, že v tomto prípade je 24-hodinová lehota úplne primeraná, nakoľko ide, ako som sa mohol presvedčiť pri konzultovaní tohto problému s pracovníkmi ministerstva vnútra, ktorí vykonávajú tieto činnosti, len o vyplnenie príslušného tlačiva.

    Problémy by mohli nastať pri komunikácii so žiadateľom v prípade, že by nebol k dispozícii tlmočník, ktorý by ovládal jazyk cudzinca. Ako mi je známe, ministerstvo vnútra bude tento problém riešiť dvojjazyčnými tlačivami, a to vždy v slovenskom a v ďalšom jazyku, ktorý žiadateľ ovláda, napríklad jazyk anglický, ruský, francúzsky, arabský a podobne. Takto budú spracované i vzorové tlačivá.

    K námietke prípadnej tvrdosti takto navrhovaného znenia treba poznamenať, že táto dikcia oproti doteraz platnej právnej úprave obsahuje navyše možnosť predĺžiť zákonnú lehotu, ak by sa preukázali závažné okolnosti, ktoré žiadateľovi bránili jej dodržaniu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, aj ja. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán Duka-Zólyomi.

  • Pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    za uplynulých päť rokov sme svedkami intenzívneho rastu emigračnej vlny na území Slovenskej republiky. Je to následok prudkých politicko-ekonomických, resp. spoločenských zmien a zvýšenej možnosti voľnejšieho pohybu občanov Slovenskej republiky a cudzincov cez štátne hranice republiky. Aby nedošlo k nekontrolovateľnému, často aj ilegálnemu pobytu a činnosti cudzincov na území Slovenskej republiky, v rámci tohto roka Národná rada prijala zákon číslo 73/1995 Z. z., ktorý právne upravuje krátkodobý, dlhodobý a trvalý pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky. Zostala nepokrytá oblasť vytvorenia najobjektívnejších právnych a vyhovujúcich materiálno-technických podmienok postavenia utečencov a odídencov na území Slovenskej republiky.

    Predložený vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o utečencoch definuje prísny rámec a podmienky priznania postavenia a pobytu utečenca, resp. cudzinca odídenca. Súčasne platný zákon Federálneho zhromaždenia číslo 498/1990 Zb. nie je vyhovujúci, nakoľko nezodpovedá v plnom rozsahu požiadavkám medzinárodných dokumentov a záväzkom, ktoré si osvojila vláda Slovenskej republiky.

    V procese riešenia a formulovania pravidiel postavenia utečencov nesmieme strácať zo zreteľa, že Národná rada a vláda Slovenskej republiky sa zaviazala akceptovať a dodržiavať princípy a normy rôznych medzinárodných dokumentov, ktoré garantujú dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd. Takými dokumentmi sú Všeobecná deklarácia OSN o ľudských právach z roku 1948, Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950, Ženevská dohoda o právnom postavení utečencov z roku 1951, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, Konvencia proti mučeniu a inému krutému neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu z roku 1984 a iné. Ďalej treba vychádzať aj z ustanovení dvojstranných a viacstranných dohôd a zmlúv medzi Slovenskou republikou a susednými štátmi o pobyte a právnom postavení cudzincov, resp. z už podpísaných readmisných dohôd. Rovnako dôležité sú aj odporúčania Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z roku 1976 a z roku 1994, ktoré sa týkajú postavenia a práv utečencov a odídencov a taktiež práva na azyl a formy azylového konania.

    Rozhodujúcim faktorom toho, že parlament Slovenskej republiky chce splniť tieto svoje záväzky, je nielen prijímanie dôležitých zákonov a legislatívnych úprav, ale aj ich obsah a jednoznačná legislatívna štruktúra zodpovedajúca európskym právnym normám a taktiež to, v akom rozsahu bude vláda a zodpovedné štátne orgány schopné realizovať prijaté ustanovenia a zabezpečiť právnu istotu nielen svojich občanov, ale aj cudzincov, či sú to utečenci, alebo odídenci, na území Slovenskej republiky. Toto bude dôkazom budovania právneho štátu a dodržiavanie jeho princípov.

    Uvedomujeme si, že Slovenská republika má z hľadiska migrácie cudzincov špecifické geopolitické postavenie, a nie najpriaznivejšie. Preto treba riešiť otázku pobytu cudzincov a postavenie utečencov prísnymi právnymi normami a jednoznačným spôsobom formulovanými zákonmi. Tento komplexný problém je však nevyhnutné riešiť spoľahlivo a realisticky tak, aby neodporoval medzinárodným požiadavkám. Treba vyzdvihnúť kontrolnú úlohu predstaviteľov Úradu vysokej komisárky OSN pre utečencov a ich pomoc poskytnutú vo forme vecných pripomienok k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o utečencoch. Ich dôkladná analýza a vecnými argumentmi podložené pripomienky pomôžu odstrániť nedostatky a protirečenia predloženého návrhu zákona tak, aby konečná verzia bola čistá a neodporovala zásadám dohovorov a konvencií záväzných pre Slovensko.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som odporučiť do vašej pozornosti pozmeňovacie návrhy spoločnej správy a žiadať o vašu podporu. Osobitne by som vyzdvihol niektoré a odôvodnil ich opodstatnenosť.

    V bodoch číslo 1 a 2 spoločnej správy sú uvedené nové znenia § 2 písm. h) a písm. j). Pre jasnejšiu a jednoznačnejšiu definíciu pojmov "bezpečná krajina pôvodu", a "bezpečná tretia krajina", ktoré zodpovedajú ustanoveniam Ženevskej konvencie z roku 1951. Totiž utečenec môže byť prenasledovaný aj z iných dôvodov ako politických, napríklad z dôvodov rasových, náboženských či príslušnosti k určitej sociálnej skupine atď.

    V bode 4 spoločnej správy navrhované rozšírenie textu v § 7 ods. 2 vychádza zo základného princípu zachovania jednoty rodiny a práva na rodinný život, ktorý je zakotvený v niekoľkých medzinárodných dokumentoch, napríklad v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd - článok VIII, v Konvencii OSN o právach dieťaťa - článok VIII a IX. Pôvodné znenie predloženého návrhu totiž neobsahuje ustanovenie, ktoré by garantovalo spoločný rodinný život manželov alebo právo maloletých detí, aby žili spolu so svojimi rodičmi, ak postavenie utečenca sa priznáva len jednému z rodičov alebo manželov.

    Odporúčam podporiť bod číslo 6 spoločnej správy, v ktorom sa navrhuje vypustenie textu § 9 ods. 2, ktoré ustanovenie by umožnilo obchádzanie platného zákona o správnom konaní, ktorý sa vzťahuje aj na konanie o postavení utečenca. Zrušenie právoplatného rozhodnutia o správnom konaní sa dá dosiahnuť len obnovou konania.

    Čo sa týka bodu 8 spoločnej správy, je opodstatnené vypustenie textu § 12 ods. 3, lebo právoplatné zastavenie konania sa nedá hodnotiť ako zamietnutie žiadosti, keďže v danej záležitosti nedošlo ku konečnému rozhodnutiu. Ide o zastavenie konania, čo je vlastne procesné rozhodnutie.

    Vážená Národná rada, k predloženému vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o utečencoch predkladám nasledovné pozmeňovacie návrhy:

    1. V § 1 ods. 2 navrhujem pozmeniť text v tomto znení: "Zákon sa vzťahuje aj na odídencov." Odôvodnenie: § 1 určuje účel zákona, v ktorom sa vymedzujú dve kategórie cudzincov na území Slovenskej republiky, a to utečencov a odídencov. Ktorý cudzinec sa považuje za utečenca alebo odídenca, na ktorého sa vzťahuje zákon, už určuje § 2 v písm. a) a b). Navrhovaným spôsobom celá stavba bude mať jasnejšiu logiku.

    2. V § 3 ods. 1 navrhujem za slovo "utečenca" doplniť slová "alebo odídenca".

    3. V § 4 ods. 2 písm. b) navrhujem vypustiť slová "do 24 hodín" a nahradiť slovami "do 7 dní". Odôvodnenie: Navrhovaná doba 24 hodín po vstupe na územie Slovenskej republiky je neprimerane krátka a nereálna, nehovoriac o tom, ak ide o dni pracovného voľna alebo pokoja. Navyše na základe článku 31 ods. 1 Ženevskej konvencie o utečencoch premeškanie akejkoľvek lehoty nemôže spôsobiť vylúčenie žiadateľa o postavenie utečenca z možnosti prístupu ku konaniu. Na základe článku XXXIII Ženevskej dohody o utečencoch alebo na základe článku III Európskeho dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd štátne orgány Slovenskej republiky vždy budú povinné zaoberať sa žiadosťou žiadateľa, ak nechcú porušiť medzinárodné záväzky Slovenskej republiky. Preto navrhovaná doba 7 dní je podľa Úradu vysokého komisára OSN rozumným a prijateľným kompromisom.

    4. V § 8 písm. d) navrhujem nahradiť pôvodný text textom tohto znenia: "sa dopustil vážneho nepolitického zločinu mimo územia Slovenskej republiky predtým, ako mu bolo priznané postavenie utečenca". Odôvodnenie: Napriek tomu, že právny poriadok Slovenskej republiky nepozná kategóriu politického alebo nepolitického zločinu, tu ide o trestný čin spáchaný žiadateľom mimo územia Slovenskej republiky. Je rozdiel medzi v texte uvedenom obzvlášť závažným úmyselným trestným činom a vážnym nepolitickým zločinom. Dôležité je rozlíšiť, či ide o politický, alebo nepolitický trestný čin spáchaný mimo územia Slovenskej republiky pred priznaním postavenia utečenca. V súvislosti s týmto problémom treba podotknúť, že Slovenská republika nemala výhrady voči článku I Ženevskej dohody, kde je táto otázka sformulovaná.

    Vážená Národná rada, som presvedčený, že našou spoločnou snahou je, aby konečná verzia zákona bola kvalitná a taká, ktorá neodporuje všeobecným ľudským právam a právam slobody, resp. Ústave Slovenskej republiky. Jedine tak sa dá predísť kritike medzinárodných organizácií, ktoré sú kompetentné kontrolovať dodržiavanie záväzkov štátov v oblasti ľudských práv, akými sú Rada Európy, jej Výbor ministrov a Parlamentné zhromaždenie, príslušné výbory a komisie OSN, ako aj Úrad vysokej komisárky OSN pre utečencov. Zákon treba prijať v takej forme, aby sme sa v maximálnej miere vyhli porušeniu základných ľudských práv.

    Ďakujem pekne za vašu pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu poslancovi Zólyomimu. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nemám žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Nikto sa nehlási s faktickou poznámkou, takže končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    už pri prerokúvaní návrhu zákona Národnej rady o utečencoch sme podrobne rozoberali pripomienky. Zastavím sa pri zmene, ktorú navrhoval pán poslanec k § 4 ods. 2 písm. b), kde ide o predĺženie lehoty na 7 dní.

    Väčšina cudzincov, ktorí prichádzajú na územie Slovenskej republiky nelegálne, ktorí sa teda môžu uchádzať o priznanie utečenca, sa veľmi často dostáva z územia Maďarskej republiky cez maďarsko-slovenskú hranicu. Máme podpísanú readmisnú dohodu, že ak nájdeme takého cudzinca, ktorý sa u nás zdržiava, môžeme ho v lehote do 48 hodín vrátiť na územie Maďarskej republiky. Je to tvrdá dohoda, ktorú musíme s veľkým vypätím plniť. V prípade prijatia tohto návrhu na 7 dní by všetci takto nelegálne zdržujúci sa cudzinci museli ostať na našom území a maďarská strana by ich už na základe tejto readmisnej dohody nemohla prijať.

    Nestotožňujem sa ani s navrhovaným znením, ktoré je v spoločnej správe v § 7 ods. 2, nakoľko zastávam názor, že ustanovenie § 7 ods. 2 návrhu zákona o utečencoch je dostatočne zrozumiteľné a univerzálne. Navrhovaná formulácia "z humanitných dôvodov" totiž umožňuje bezproblémovo priznať postavenie utečenca aj manželovi a maloletým deťom utečenca tak, ako je uvedené v dôvodovej správe, ako je to v súčasnej praxi využívané.

    Okrem toho ani samotná Ženevská dohoda z roku 1951 o právnom postavení utečencov vo svojich ustanoveniach nezakotvuje definície pojmu utečenec, princíp rodinnej celistvosti, v takej podobe, ako ju navrhuje, a bolo to stanovisko ústavnoprávneho výboru, už aj z dôvodu, že v procese rozhodovania o priznaní postavenia utečenca ide o vyslovene individuálny prejav vôle jednotlivca.

    K tejto otázke treba doplniť, že zlučovanie rodín je možné uskutočňovať aj podľa § 6 zákona číslo 73/1995 Z. z. o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky, a to formou povolenia dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky manželovi a maloletým deťom cudzinca s priznaním postavenia utečenca, čo v praktickej činnosti znamená dve možnosti realizácie pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky pre prípad zachovania celistvosti rodiny.

    Poznamenávam tiež, že na základe priznania postavenia utečenca cudzinec automaticky nadobúda trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Táto forma pobytu má však oveľa väčší dosah na jeho materiálne, finančné a sociálne zabezpečenie z dávok štátu, než je nárok na zabezpečenie cudzinca s dlhodobým pobytom na našom území.

  • Ďakujem pánu ministrovi. Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave, alebo prikročíme hneď k hlasovaniu.

  • Vážený pán predseda,

    chcel by som sa vyjadriť k niektorým návrhom, ktoré tu dal pán poslanec Duka-Zólyomi, a to k bodu 6 k § 9 ods. 2, kde pán poslanec obhajoval návrh ústavnoprávneho výboru, aby sa tento bod vypustil. Nestotožňujem sa s vypustením ustanovenia odseku 2 v § 9 vzhľadom na skutočnosť, že navrhovaný zákon má byť osobitným predpisom upravujúcim komplexne problematiku utečencov, v ktorom by mali byť zakotvené všetky skutočnosti rozhodné na posúdenie nároku na priznanie postavenia utečenca cudzincovi. V prípade ustanovenia § 9 ods. 2 ide tiež o takúto skutočnosť. Pripúšťa sa tu možnosť odňať postavenie utečenca cudzincovi v prípade, že mu toto postavenie bolo priznané na základe nepravdivej výpovede, nepravdivých údajov alebo podvodu. Vzhľadom na vysokú mieru ochrany, ktorú Ženevská dohoda poskytuje žiadateľom o priznanie postavenia utečenca, umocnenú skutočnosťou, že bremeno dôkazu spočíva na správnom orgáne, ktorý toto postavenie priznáva, ide o mimoriadne zložitý proces, v ktorom je riziko možností zavádzania veľmi vysoké. Ministerstvo vnútra, ktoré priznáva postavenie utečenca cudzincovi de iure, má v podstate vzhľadom na príslušné ustanovenia Ženevskej dohody obmedzené možnosti overovať si pravdivosť a vierohodnosť výpovede žiadateľa.

    Okrem toho i Ženevská dohoda z roku 1951 o právnom postavení utečencov v kapitole III o zániku udeleného statusu utečenca uvádza, citujem: "Niekedy vyjdú najavo bezprostredné okolnosti, ktoré naznačujú, že daná osoba nemala byť nikdy uznaná za utečenca, napríklad ak sa dodatočne zistí, že status utečenca bol udelený na základe nesprávneho výkladu materiálnych faktov, alebo že žiadateľ má inú štátnu príslušnosť, alebo že by sa na neho vzťahovala niektorá z vylučovacích klauzúl, ak by boli známe všetky relevantné skutočnosti. V takýchto prípadoch sa rozhodnutie o udelení statusu utečenca obvykle ruší a stráca platnosť." - Citát zo Ženevskej konvencie.

    Navrhovanú formuláciu v § 9 ods. 2 v plnom rozsahu nepokrývajú ani ustanovenia Správneho poriadku, nakoľko nejde len o procesnú stránku veci, ale toto ustanovenie má predovšetkým svoje hmotnoprávne dôsledky. Zároveň podotýkam, že aj súčasne platná právna úprava obsahuje totožné, praxou osvedčené ustanovenie v § 14 zákona číslo 498/1990 Zb. o utečencoch.

    K návrhu pána poslanca Duku-Zólyomiho - to bol pozmeňovací návrh 12, podľa toho, ako išli dnes jednotlivé návrhy, ktorý sa týka toho, aby bolo doplnené, že zákon sa vzťahuje aj na odídencov - myslím, že v prvom rade toto je zákon o utečencoch a na niektoré otázky sa vzťahuje aj v prípade odídencov, ale na porade expertov o tejto veci jednoducho tieto názory, ktoré boli vyslovené z výborov, neboli rešpektované. Myslím si, že musia o tom rozhodnúť poslanci hlasovaním. Azda keby bola bývala, pán poslanec, vaša argumentácia ešte vyčerpávajúcejšia, možno by sa ľahšie za to hlasovalo. Priznám sa, že neodporúčam za to hlasovať.

    Pokiaľ ide o váš štvrtý návrh, ktorý sa týka § 8 písm. d), aby tam došlo k preformulácii, som vedený tým, čo ste navrhli, aby tento zákon bol kvalitný. Mohol by som postupovať tak, aby sa rozhodlo hlasovaním, ale myslím, že ide o takú závažnú vec, že by bolo vhodné, aby bol nejaký čas, počas ktorého by sa dalo o tomto vašom návrhu poradiť. Pán predseda, dovolil by som si vás požiadať predtým, ako pristúpime k hlasovaniu, o krátku prestávku na ujasnenie tohto posledného návrhu, ktorý dal pán poslanec.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, ďalším bodom je Národný program boja proti drogám. Pýtam sa, či môžeme prejsť k ďalšiemu bodu, kým pán poslanec Kanis bude spracúvať pozmeňovacie návrhy.

  • Všeobecný súhlas.

  • Ďakujem. Takže pán poslanec Kanis má prestávku a my by sme prešli k ďalšiemu bodu. Ešte sa hlási pán Duka-Zólyomi. Zapnite mikrofón pánu poslancovi Zólyomimu. Pán poslanec, k čomu chcete hovoriť?

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, chcel som vysvetliť poznámku pána spoločného spravodajcu, prečo rozlišujem odídencov a utečencov.

  • Pán poslanec, už je po rozprave. To si vykonzultujte cez prestávku. Ďakujem.

    Nasleduje d v a d s i a t y p i a t y bod programu, a to

    Národný program boja proti drogám.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, materiál vlády máte ako tlač 240 a spoločnú správu výborov ako 240a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky aj tento bod programu uvedie pán minister vnútra. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 583 z 8. augusta 1995 predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky Národný program boja proti drogám. Tento návrh bol spracovaný v nadväznosti na predchádzajúce uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky. Pri jeho príprave náš rezort spolupracoval s ministrami a predsedami ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky, hlavne s ministerstvom zdravotníctva a ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. Národný program boja proti drogám bol posúdený aj v Rade vlády Slovenskej republiky pre boj s protispoločenskou činnosťou.

    Návrh je koncipovaný ako základný programový dokument celospoločenského významu s cieľom znižovať a potláčať nielen drogovú závislosť našich občanov, ale i nezákonné rozširovanie a ponuku drog. Národný program boja proti drogám obsahuje aj konkrétne úlohy pre rezorty, orgány a inštitúcie. Jeho dôsledné plnenie by malo pomôcť eliminovať negatívny vplyv drogových závislostí nielen na zdravie nášho obyvateľstva, na jeho práceschopnosť, na spôsob života nezanedbateľnej časti občanov, ale i na vývoj kriminality, na ktorom, ako ukazujú analýzy, participuje aj tento pre našu spoločnosť krajne nežiaduci jav.

    Ďalej pokladám za potrebné povedať to, že v príprave programu nás viedli aj skúsenosti z ekonomicky vyspelých demokratických krajín. Vychádzajúc z poznania situácie niektorých z týchto krajín, si dovolím povedať, že niektoré z nich sa snažia tento problém riešiť už dlhší čas, ale nie vždy sa im to dostatočne darí, a z tohto si musíme zobrať ponaučenie aj my. Som presvedčený, že ak sa s predloženým návrhom stotožní, podobne ako výbory Národnej rady Slovenskej republiky, aj plénum Národnej rady Slovenskej republiky, jeho pozitívny význam sa v našej spoločnosti prejaví už v blízkej budúcnosti.

    Významným prvkom Národného programu boja proti drogám je jeho deklaratívna časť, ktorá je vyjadrená v preambule a ktorou sa Slovenská republika prihlasuje k základnému princípu medzinárodného spoločenstva, ku kontrole drog. Nie menej významným prvkom je to, že v cieľoch a stratégii boja proti drogám, ale aj v konkrétnych úlohách, je v symbióze prevencia a represia.

    Pri prerokovaní Národného programu boja proti drogám vo vláde Slovenskej republiky bol zároveň zriadený aj Výbor ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog. Predsedom výboru bol menovaný podpredseda vlády pán Kalman a členmi výboru sú všetci ministri, ktorí majú vo svojej pôsobnosti problematiku boja proti drogám. To sa týka preventívnej, ale i represívnej stránky. Tento výbor je zodpovedný za kontrolu plnenia programu a jeho aktualizáciu. Výkonným orgánom výboru je generálny sekretariát, ktorý bol zriadený pri Úrade vlády Slovenskej republiky a v súčasnom období už začal svoju činnosť. Medzi jeho hlavné úlohy nadchádzajúceho obdobia patrí príprava zákona o Národnom fonde na kontrolu zneužívania drog a účinnú prevenciu, ktorý by mal pomôcť finančnému zabezpečeniu plnenia programu.

    Vychádzajúc z uvedených dôvodov vás chcem požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky zaujala kladné stanovisko k navrhovanému uzneseniu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Polku, aby nás informoval o výsledkoch prerokovania tohto návrhu vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dámy a páni,

    predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 554 z 9. októbra 1995 pridelil Národný program boja proti drogám všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru na prerokovanie do 27. októbra 1995. Ako príslušný gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, aby pripravil spoločnú správu o výsledku prerokovania.

    Všetky výbory Národnej rady, ktorým bol program pridelený, ho v stanovenom termíne prerokovali a vzali na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie vyslovil s návrhom súhlas.

    Pri celkovom hodnotení programu boja proti drogám výbory Národnej rady konštatovali niektoré pripomienky, niektoré doplnenia, o ktorých by som vás v stručnosti poinformoval.

    Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci konštatoval, že situácia v Slovenskej republike týkajúca sa obchodovania s drogami, rozširovania drogovej závislosti je natoľko závažná, že bez zvýšenia účinnosti boja proti tomuto nebezpečnému javu nie je možné ďalej uplatňovať primerané opatrenia. Uvádzanie národného programu si vyžaduje koordináciu všetkých činností. Diskutovali o multidisciplinárnom, mnohoodvetovom charaktere drogovej problematiky. Výbor zároveň požiadal Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predkladať tomuto výboru dvakrát ročne správu o realizácii Národného programu boja proti drogám v rezorte Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a jeho aktualizáciu.

    Výbor pre financie, rozpočet a menu požiadal ministra vnútra predložiť výboru pred rokovaním 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky rozpočtovú kvantifikáciu na realizáciu Národného programu boja proti drogám na rok 1996. Bude to zrejme súčasťou návrhu príslušnej kapitoly štátneho rozpočtu.

    Výbor Národnej rady pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti odporučil Národnej rade, aby v uznesení požiadala vládu Slovenskej republiky po prvé: rozpracovať Národný program boja proti drogám na podmienky jednotlivých rezortov, po druhé: každoročne predkladať Národnej rade Slovenskej republiky súhrnnú správu o realizácii Národného programu a jeho aktualizáciu.

    Obdobne Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo, sociálne veci odporučil Národnej rade rozpracovať program na podmienky rezortov a hľadať riešenie na zriadenie nadrezortného orgánu s kompetenciami na realizáciu Národného programu boja proti drogám.

    Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport odporučil Národnej rade, aby uložila vláde predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona o Fonde pre kontrolu zneužívania drog a pre oblasť určitej prevencie, liečebnú a resociolizačnú pomoc drogovo závislým osobám.

    Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody odporučil Národnej rade po prvé: aby požiadala vládu Slovenskej republiky o urýchlené predloženie návrhu legislatívnych zmien potrebných na realizáciu Národného programu boja proti drogám. Po druhé: uvoľniť 20 miliónov Sk na dobudovanie centier na liečenie drogovej závislosti. Po tretie: prijať a realizovať opatrenia na plnenie Národného programu boja proti drogám, vrátane vytvorenia siete resocializačných zariadení. A po štvrté: rozpracovať a konkretizovať národný program na podmienky jednotlivých rezortov do 31. 3. 1996.

    Na základe týchto pripomienok a stanovísk, ktoré z hľadiska rešpektovania určitého formálneho postupu potom odporučím Národnej rade neprijať, sa vypracoval návrh uznesenia, s ktorým si vás dovoľujem oboznámiť a ktorý máte predložený písomne.

    Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Národnému programu boja proti drogám

    Národná rada Slovenskej republiky

    A. Konštatuje, že situácia v Slovenskej republike týkajúca sa obchodovania s drogami a rozširovaním drogových závislostí je natoľko závažná, že bez zvýšenia účinnosti boja proti tomuto nebezpečnému javu, bez zabezpečenia náležitej zdravotnej a sociálnej starostlivosti o drogovo závislé osoby a bez uplatnenia ďalších primeraných opatrení môže byť nežiaducim spôsobom postihnutá celá spoločnosť a ohrozené zdravie veľkej časti obyvateľstva. Cieľavedomý a komplexný prístup k riešeniu takého závažného celospoločenského problému, akým sú drogy a drogové závislosti, si vyžaduje prijatie osobitného Národného programu v boji proti drogám.

    Uvádzanie Národného programu boja proti drogám do praxe si vyžiada koordináciu činnosti všetkých subjektov zainteresovaných na boji proti drogám a drogovým závislostiam. Túto úlohu musí plniť orgán vlády, ktorý bude schopný obsiahnuť celý rozsah multidisciplinárnej drogovej problematiky.

    B. Berie na vedomie Národný program boja proti drogám.

    C. Žiada vládu Slovenskej republiky

    1. rozpracovať Národný program boja proti drogám na podmienky jednotlivých rezortov a zabezpečiť jeho finančné krytie;

    2. každoročne predkladať Národnej rade Slovenskej republiky súhrnnú správu o realizácii Národného programu boja proti drogám a návrhy na jeho aktualizáciu každoročne do 30. 4. kalendárneho roku.

    D. Vyzýva spoločenské, humanitné, charitatívne a cirkevné organizácie a záujmové združenia občanov, aby svojou činnosťou a aktivitou výrazne podporili Národný program boja proti drogám, celospoločenské úsilie o morálne a duchovné ozdravenie spoločnosti, najmä detí a mládeže, proti pliage nášho storočia - kriminalite a drogám, aby výrazne pomáhali postihnutým občanom pri ich opätovnom začlenení do spoločnosti.

    Tam sú drobné štylizačné úpravy vo výzve k spoločenským organizáciám a záujmovým združeniam občanov. Toľko k návrhu uznesenia. Pán predseda, skončil som. Hlásim sa zároveň do diskusie.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Otváram k tomuto bodu programu rozpravu s tým, že som dostal zatiaľ 4 písomné prihlášky. Ako prvý bude hovoriť pán spoločný spravodajca, ale predtým sa hlási ešte pani poslankyňa Aibeková s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcem iba upozorniť na maličkú nepresnosť, ktorá sa stala pri prepisovaní spoločnej správy, pri prepisovaní uznesenia výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci. Na strane 2 v odseku 3 vypadlo "a ministra zdravotníctva". Takto vyznelo to naše odporúčanie ako nezmyselné, pretože ministerke práce nemôžeme dávať za úlohu, aby zodpovedala za úlohy ministerstva zdravotníctva. Prosila by som kolegov, aby si to v takomto duchu opravili.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem aj ja. Opravu sme si urobili. Nech sa páči, pán poslanec Polka.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi niekoľko slov k Národnému programu boja proti drogám a celej koncepcii tohto materiálu.

    Po rokoch váhania a očakávania predkladá vláda Slovenskej republiky ucelený materiál, ktorý má predpoklad stať sa základom na riešenie problematiky celosvetového významu - boja proti nelegálnej výrobe, šíreniu a zneužívaniu drog a na drogy viazanú kriminálnu trestnú činnosť.

    Program osobne hodnotím veľmi pozitívne, pretože v zásade je v ňom zapojený celý štátny mechanizmus s konkrétnymi úlohami a z nich vyplývajúcou konkrétnou zodpovednosťou. Inštitucionálne ustanovenie výboru ministrov, ktorý bude garantom efektívnosti spolupráce, tak dáva určitú záruku riešenia doteraz najväčšej slabiny, a to koordinácii rezortov.

    Samozrejme, že materiálu možno vytýkať celý rad drobných formálnych i niektorých zásadnejších nedostatkov. Spomeniem trebárs nevyčíslenie ekonomického a finančného zabezpečenia tohto náročného programu. Odznelo to v niekoľkých pripomienkach. Riešime to v uznesení, kde žiadame, aby sa v rozpočtových kapitolách objavila aj táto položka.

    Materiál má určitý problém v tom, ale vari sa to objaví v realizácii toho uznesenia rozpracovaním v konkrétnych rezortoch, že chýba prepojenie po vertikálnej štruktúre, a v ďalšom ešte pri riešení niektorých problémov závislých osôb. Veľmi mi chýba riešenie na Slovensku najrozšírenejšej drogy, a to alkoholovej toxikománie. Táto sa v materiáli taktne obchádza. Sme svedkami toho, že sa alkohol predáva od večera do rána, v podstate nonstop. Vďaka za to, že sa urobili Večierky, že si môžeme nakúpiť kedykoľvek, ale dominantným artiklom je tu alkohol. Alkohol sa predáva na benzínových pumpách, predáva sa kdekoľvek, možno s výnimkou Národnej rady, ak neberieme do úvahy pivo, je to proste všade.

    Jeden problém, ktorý samotná vláda naznačuje, je ustanovený výbor ministrov na čele s podpredsedom vlády, a materiál predkladá minister vnútra. Moja pesimistická vízia je, že ak sa bude národný program realizovať, bude sa realizovať predovšetkým prostredníctvom ministerstva vnútra, pretože na ministerstvo vnútra sa v podstate zhrnie celý komplex úloh a minister vnútra bude zodpovedať o niekoľko mesiacov za to, čo sa v rámci tohto programu urobilo. Ak teda vláda inštalovala podpredsedu vlády zodpovedného za koordináciu činnosti, mal tento program predkladať on a dúfam, že bude aj náležite zaň zodpovedať.

    Som si vedomý, že presviedčať toto fórum o pliage a o katastrofických následkoch šírenia drog je vcelku zbytočné, že všetci si uvedomujeme dosah, ale dovoľte len tohtoročnú informáciu o úmrtiach následkom požívania drog. Dňa 22. februára 1995 bol nájdený v garáži na Drobného ulici číslo 9 25-ročný Branko M., bytom v Bratislave. Smrť bola následkom vnútrožilovej aplikácie heroínu. Bezprostrednou príčinou bolo zlyhanie srdca. 4. 5. bol nájdený nájomník domu na schodoch domu na Haanovej ulici číslo 22 17-ročný Michal Š. Smrť nastala následkom vnútrožilovej aplikácie heroínu. Dňa 5. 7 bol nájdený na verejnom WC Železničnej stanice Bratislava-hlavné mesto 24-ročný Juraj M., narodený roku 1971, bytom v Leviciach. Príčinou smrti bola otrava heroínom. Dňa 26. 7. v byte na Mudrochovej ulici 16-ročný Bratislavčan Ondrej L., narodený roku 1979, bytom tamtiež. Smrť nastala následkom vnútrožilovej aplikácie heroínu. Dňa 12. 9. v byte na Budatínskej ulici 75 17-ročný Braňo H. Je dôvodné podozrenie, že smrť nastala následkom aplikácie drog, pravdepodobne heroínu.

    Štatistiky, ktoré máte k dispozícii v laviciach, svedčia o tom, že požívanie drog, nelegálne požívanie drog stúpa a sme svedkami čoraz častejších tragických následkov požívania drog.

    Mnohokrát sa stretávame s argumentáciou a stáva sa zvykom spájať narkomániu alebo rozmach narkománie s demokratickými procesmi alebo premenami, s odstránením železnej opony, s voľným pohybom osôb po svete, po Európe a podobne. Úporné lipnutie na štatistických ukazovateľoch by skutočne mohlo takéto tendencie potvrdzovať. Potvrdzovať, že prienik tzv. moderných kultúrnych trendov, prienik dementnej tvorby tzv. filmových umelcov má priamu súvislosť s rozmachom narkománie. Treba však konštatovať, že takéto spojenie je a priori nezmyselné a nelogické. Narkománia tu bola dávno pred rokom 1989, lenže polícia o nej nesmela hovoriť, novinári o nej nesmeli písať. Samozrejme, formy narkománie boli iné, boli závislé od solventnosti vtedajšej klientely, boli závislé od možností vtedajších narkomanov. V podstate to boli chemické látky alebo nedovolená aplikácia niektorých medikamentov.

    Chcel by som zdôrazniť, že diskusie o tom, či narkománia je problémom pred- alebo ponovembrovým, sú úplne zbytočné a zavádzajúce. Problémom je narkománia, ktorá tu existuje, ktorá existuje v celej Európe, v celom svete a s ktorou sa musíme účinne boriť a bojovať s ňou. Chcel by som tiež zdôrazniť určitú zmenu v našich prístupoch k problému narkománie. Stretával som sa s názormi, keď som študoval túto problematiku, pripravujúc sa trebárs k tomuto materiálu, že naša pozornosť k narkománii je zbytočná, že ide o ľudí, ktorí sú na okraji spoločnosti, že sú to ľudia, ktorí si sami spôsobili svoj stav, svoje pozície. Prenikajú, dokonca v parlamente prenikli isté názory, že je to ľudský odpad, ktorý treba likvidovať so všetkými prostriedkami represie. Som skutočne za dôslednú represiu, lenže túto represiu musíme uplatňovať tam, kde je jej miesto, brať na zodpovednosť tých, ktorí na narkománii bohatnú, ktorí si na narkománii zadovážili luxusné, lukratívne zisky. Som osobne presvedčený, že polícia a celý štátny mechanizmus nedosiahli svoj zenit výkonnosti v tomto smere. Po diskotékach, po školách, dokonca po liečebných zariadeniach, kde sa liečia narkomani, sa potĺkajú dealeri drog a celkom voľne disponujú s drogami.

    Národná rada urobila niektoré represívne opatrenia, najmä pokiaľ išlo o skvalitnenie trestnej zodpovednosti, alebo podmienok trestnej zodpovednosti. Zdá sa však, že problém aktívnej represie ešte nenadobudol určité kvalitatívne nové ukazovatele. Oveľa horšia je však naša diskusia o preventívnych výchovných možnostiach, predovšetkým pri práci s mládežou. My sme sa dostali do situácie, že sa zrušili mládežnícke organizácie, zrušili sa zväzy mládeže, ktoré boli pod egidou komunistickej strany a iných spolitizovaných inštitúcií. Som skutočne za to, aby si mládež vytvárala vlastné organizácie, také, ktoré potrebuje ona, ktoré jej umožnia lepšiu využiteľnosť času a podobne. Ale zatiaľ mládežnícke organizácie, ktoré existujú u nás, venujú svoj čas súdnym sporom o podstatu majetku, o majetkové vyrovnávanie, a nevenujú sa tým cieľom, pre ktoré vznikli a vznikajú.

    Som presvedčený, že takisto iné organizácie, spoločenské organizácie, záujmové združenia, napríklad odbory, cirkev, nesplnili v tomto smere ešte svoje poslanie, ktoré trebárs tu pred nami, pred poslancami pertraktovali a ku ktorému sa zaväzovali. Máme odborárov v krízovom stave, či v krízovej pohotovosti alebo v štrajkovej pohotovosti. Diskutovali sme pred chvíľou s kolegami z odborov, prisľúbili, že sa budú zaoberať aj týmito otázkami, pretože ich kádrové rezervy, mám na mysli učňovské školstvo, to je skutočne priestor pre dealerov, pre tých, ktorí sa živia predajom a nelegálnym šírením drog.

    Policajné útvary zriaďujú útvary alebo odbory preventívno-výchovnej práce alebo prevencie, sociálnej prevencie a styku s verejnosťou. Ich styk s verejnosťou sa obmedzuje na styk s masmédiami. Ale skúste nájsť školu, do ktorej prišli policajti a rozprávali sa s deťmi, so školákmi, so stredoškolákmi a vysvetľovali im podstatu narkománie, podstatu nebezpečnosti týchto drog. Je to skutočne iba vecou niektorých ľudí, ktorí sú profesionálne zažratí, profesionálne "deformovaní", že napriek nepochopeniu spoločnosti, napriek nepochopeniu niektorých štruktúr štátneho mechanizmu bojujú s narkomániou, bojujú s drogou, s podmienkami na vytvorenie lepších možností nechcem povedať resocializácie, ale znovunávratu ľudí závislých od drog do spoločnosti.

    Treba sa skutočne skloniť pred lekármi typu doktora Novotného, doktora Gábriša a niektorých ďalších, ktorých ťažko tu vymenovať, ktorí viac bojujú s nepochopením spoločnosti, s nedostatkom finančných prostriedkov, s nedostatkom priestorových možností než so samotnými narkomanmi, pretože tí sú niekedy ochotní ísť na liečbu, sú ochotní pracovať na sebe, ale nie sú na to možnosti. Môžem potvrdiť osobnými skúsenosťami so 17-ročným chlapcom, ktorému som sa snažil pomôcť, ale skutočne to je problém. Je hluchý, slepý ten, kto je kompetentný a kto je za to platený, aby to riešil. O mesiac, o dva, o tri, o štyri. Polícii stačí, že ho registruje, úradom sociálnej starostlivosti stačí, že ho majú podchyteného, vedia o ňom, ale nepomôžu mu. Uznávam, že na to nemajú finančné prostriedky, ale ľahostajnosť, ktorá sprevádza tento jav, je strašidelná.

    Chcel by som teda záverom skutočne apelovať na všetkých bez nejakého konkrétneho vymenovania, ktorí majú možnosť pracovať pre deti a mládež, aby si osvojili náš cieľ a vyhlásili nezmieriteľný odpor k drogám v akejkoľvek podobe, aby podali pomocnú ruku a súcítili s tými nešťastnými a nekompromisne zamietli, doslova a do písmena zamietli skutočný ľudský odpad, tých, ktorí si z nešťastia urobili lukratívny džob.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Polkovi. Do rozpravy je písomne prihlásená pani poslankyňa Ďurišinová a pripraví sa pán poslanec Mikolášik.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni,

    asi pred pol rokom ma oslovil jeden priateľ, či by som nechcela pomôcť pri organizovaní a presadzovaní do života nadácie Šport proti drogám. Musím povedať, že po preštudovaní projektu, ale vďaka entuziazmu môjho priateľa, som sa rozhodla kladne. Problém drog a závislosť od nich je pre mladých, a nielen nich, dnes veľmi aktuálny, a preto som uvítala rozhodnutie vlády predložiť do parlamentu dnes prerokovaný materiál. Dovoľte mi však niekoľko pripomienok k tomuto materiálu.

    Základným východiskom na koncipovanie prostriedkov, metód a foriem boja proti drogám musí byť pochopenie problematiky v kontexte nadnárodných väzieb a vzťahov. Tento problém nevznikol na území Slovenskej republiky a nie je len naším problémom. V každom prípade je nevyhnutné veľmi vážne analyzovať jeho negatívne dôsledky na jedinca, ale aj na celú spoločnosť, takmer vo všetkých oblastiach jeho života. Po roku 1989 sa v rámci ČSFR nepodarilo nájsť účinné prostriedky ochrany republiky a jej občanov pred prenikaním organizovaného nadnárodného zločinu, ku ktorému patrí aj obchod s drogami, hoci na tomto nežiaducom stave participovali všetky vlády funkčné po roku 1989.

    Na rozdiel od predloženého materiálu si dovolím konštatovať, že územie Slovenskej republiky je nielen plne včlenené do medzinárodnej siete nezákonného obchodovania s drogami, ale na území Slovenskej republiky pôsobia aj cudzinci a tuzemci ako pestovatelia drogových rastlín, výrobcovia a dealeri drog a konzumenti. Drogová závislosť sa už markantne prejavuje v živote značnej časti mladej generácie, o čom svedčia poznatky učiteľov, lekárov, ale hádam už aj celej verejnosti.

    Svoje poznatky z tejto oblasti nutne musí mať Policajný zbor, prokurátori a sudcovia. Domnievam sa, že predložený materiál nevystihuje v celom spektre dimenziu tohto problému. Prijatie komplexného programu boja proti drogám je oneskorenou potrebnosťou. Predchádzajúca vláda Slovenskej republiky promptne pracovala a reagovala na závery II. Paneurópskej konferencie, ktorá sa uskutočnila vo februári 1994 v Štrasburgu. Preukázala tak snahu o kontinuitu vývoja v Slovenskej republike. V novembri 1994 bol predložený komplexný materiál o boji proti drogám na rokovanie orgánov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Nie je však vinou onej minulej vlády, že prerokovanie materiálu sa uskutočňuje až teraz, po roku. Dnes si treba uvedomiť neúspešnosť opatrení prijatých v rokoch 1961 - 1971 - 1988 na medzinárodnej úrovni v oblasti protidrogovej problematiky a s tým súvisiacim hľadaním novších tendencií smerujúcich k dekriminalizácii prechovávania drog na osobnú potrebu alebo k legalizácii receptov.

    Vzhľadom na to, že v Slovenskej republike sme len na začiatku organizovaných aktivít smerujúcich k efektívnemu boju s drogami, by sa úsilie orgánov štátu malo zamerať na dôsledné zmapovanie konzumentov, výrobcov a výroby, skladovania, prechovávania a distribúcie drog, surovín a technického zariadenia potrebných na ich spracovanie. Je to mravčia práca, operatívna činnosť a vzájomná informovanosť pracovníkov, orgánov a zariadení školstva, zdravotníctva, vnútra, Slovenskej informačnej služby, Armády Slovenskej republiky, financií, colníctva a obecnej aj republikovej polície. Nepochybne aj väzenstva, kde skúsenosti z prenášania výroby a používania drog sú dlhodobé. Musí ísť o permanentnú pozornosť a starostlivosť pri súbežnom pôsobení účinného systému sociálnej prevencie. Treba mať na zreteli, že rozvinuté pestovanie kanabisu - konope na území Slovenskej republiky je len veľmi malým podielom na výrobe drog.

    Navrhovaný program je v prevažnej miere všeobecným pojednaním a málo adresným materiálom, ktorý nevytvára ani zdanie jeho úspešnosti a efektívnosti. Neobsahuje totiž konkrétne organizačné opatrenia, ktoré by boli ihneď účinné. Nastoľujú sa otázky potrebných zmien Trestného zákona a Trestného poriadku bez toho, aby sa aspoň naznačilo, čoho sa majú predmetné zmeny dotýkať. Nie sú spomenuté zákonom prípustné inštitúty agenta, zámeny obsahu zásielok či kontrolovanej zásielky a ich používanie pri prenikaní do organizačných štruktúr, do procesu tranzitu a výroby či distribúcie drog s cieľom mať priame poznatky o priebehu činnosti a vytvárať podmienky a predpoklady na kontrolu, rozvrátenie, sťaženie alebo odhalenie celej siete. Absentujú predstavy o efektívnom pôsobení zákonom prípustných preventívnych a represívnych opatrení. Navrhnutý program tak budí dojem, že všetko sa bude realizovať v budúcnosti bez prihliadnutia na akútnosť problému už dnes.

    V predloženom materiáli chýba predstava o organizačnej štruktúre orgánov, ktoré by mali organizovať a riadiť boj proti drogám. Je takmer historickou zvyklosťou u nás zriaďovať komisie či výbory. Koncipovanie vrcholného orgánu - Výboru ministrov pre drogové záležitosti a kontrolu drog, zloženého z predsedu výboru, podpredsedu vlády Slovenskej republiky, určených ministrov a generálneho prokurátora s vytvorením generálneho sekretariátu pri Úrade vlády bez vytvorenia podriadených štruktúr a zodpovedajúcich kompetencií je utváranie predpokladov na byrokratické prístupy a postupy. Tento orgán nebude zasahovať do kompetencií jednotlivých rezortov a nebude disponovať zodpovedajúcou váhou slova. Inými slovami, výbor ministrov nebude za nič zodpovedný.

    Pri vláde Slovenskej republiky je vytvorený málo funkčný orgán - Rada vlády Slovenskej republiky pre boj s protispoločenskou činnosťou. Domnievam sa, že v jej rámci možno vytvoriť skupinu skutočných expertov z určených ministerstiev a iných orgánov štátnej správy a neštátnych inštitúcií.

    Vláda Slovenskej republiky a nie výbor by sa mala dvakrát do roka zaoberať problematikou drog, a práve preto vláda Slovenskej republiky by mala prerokovať návrhy expertov, ktoré predloží Rada vlády Slovenskej republiky pre boj s protispoločenskou činnosťou.

    Nechcem sa nikoho osobne dotknúť. Ani podpredseda vlády, ani určení ministri a generálny prokurátor nemajú špecifické poznatky o problematike drog a materiály im tak či onak budú pripravovať odborníci. Tak prečo ich priamo nezaangažovať do tejto práce? Ak je záujem zistiť reálny stav v oblasti drog, musí byť monitorovanie vykonávané na stupni okresu a tu by sa mali uskutočňovať aj všetky prijaté opatrenia. Vrcholový celorepublikový orgán môže len prerokovať celkový stav, navrhovať a odporúčať opatrenia vláde Slovenskej republiky. Ak sa opatrenia nebudú realizovať na základnom stupni, potom už teraz je nutné pochybovať o efektívnosti a serióznosti predloženého materiálu.

    V navrhovanom materiáli sú uvedené a ukladané úlohy Združeniu miest a obcí Slovenska, pritom sa však vôbec neriešia vzťahy medzi orgánmi štátnej správy, samosprávy v tejto oblasti. Predpokladá sa vytvorenie špecializovaných zariadení v každom okrese, regióne, meste a či aj v obci? Majú na to obce finančné prostriedky? Zaujímavosťou je vytvorenie špeciálnych orgánov, útvarov na Ministerstve financií Slovenskej republiky, Ministerstve vnútra Slovenskej republiky a Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Ich úlohou by malo byť zabezpečenie činnosti Ústrednej colnej správy Slovenskej republiky, činnosť Policajného zboru Slovenskej republiky a na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky zameranosť na postih páchateľov trestnej činnosti súvisiacej s drogami. Domnievam sa, že tak Ústredná colná správa Slovenskej republiky, ako aj Policajný zbor Slovenskej republiky disponujú s takými odborníkmi, ktorí sú schopní vykonať potrebné analytické, organizačné a iné opatrenia pre vlastnú činnosť a nie je potrebné vytvárať nové orgány.

    Na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky netreba vytvárať špecializovaný tím, pretože prokuratúra nemá vyšetrovateľov a prípadné opatrenia možno vykonať pokynom či príkazom pána generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Opatrenia, ktoré sa majú realizovať v jednotlivých rezortoch, sú iste potrebné. Som toho názoru, že dochádza k preceneniu masmediálnej politiky. Ten, čo drogy používa alebo s nimi kupčí, masmediálne programy v tejto oblasti sledovať spravidla nebude, ani nepodľahne ich vplyvu. Slovenská televízia a Slovenský rozhlas by mali a mohli participovať na tvorbe programov pre školy, zdravotnícke zariadenia, kde by bolo možné ich v širšej miere použiť. V tejto súvislosti chcem povedať, že na našom knižnom trhu absentujú publikácie s touto problematikou. Ak niečo existuje, tak je to skôr vo forme nejakých letáčikov.

    Zásadnou pripomienkou je otázka financovania a realizácie programu. Z obsahu programu vyplýva zjavná orientácia na prevenciu v školstve, zdravotníctve a v sociálnej oblasti. Bez súbežných preventívno-represívnych opatrení sa celý boj proti drogám dostane do nekonečne bludného kruhu nových závislých od drog a nových štátom opatrovaných. Za úvahu stojí diskutovať o možnosti využívania čistých drog na žiaduce a spoločnosti prospešné ciele. Zhabané drogy sa totiž spravidla likvidujú, možno sa znovu dostávajú do distribúcie. Ak rezorty majú financovať realizáciu im určených úloh z kapitol im priznaným štátnym rozpočtom bez viazanosti na tento účel, celý navrhovaný program sa realizovať nebude vzhľadom na dlhoročné rozpočtové napätia v určených rezortoch.

    Na záver mi dovoľte upozorniť na štatistický údaj, ktorý sme dostali včera do lavíc. Je naozaj alarmujúci stav, ktorý je tam uvedený. Ak oproti roku 1990 bolo evidovaných len 8 prípadov kriminality s drogovým prvkom, tak teraz za prvých 9 mesiacov tohto roku ich už bolo 406. Tento výrazný nárast, aj to, o čom tu pred chvíľou hovoril pán spoločný spravodajca, si myslím, že hovorí za všetko.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. O slovo sa prihlásil pán poslanec Mikulášik a pripraví sa pán poslanec Ferkó z MKDH.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán minister, vážené dámy a páni,

    mám takú poznámku, volám sa Mikolášik, nie Mikulášik. Ďakujem.

    Na problémy užívania drog a omamných látok nemožno hľadieť izolovane, ale treba ho vidieť ako jeden zo symptómov chorej spoločnosti determinovanej vo svojom pohybe takmer výlučne ekonomickými a komerčnými hľadiskami. Táto individualizovaná a inštrumentalizovaná spoločnosť prestala byť životným prostredím človeka a rodiny. Naopak, človek a rodina sú jej obeťou. Preto celá spoločnosť vlastne potrebuje liečenie. Príčin ochorenia spoločnosti je iste viac. No možno najväčšou z nich je konfúzia medzi prirodzenými ľudskými potrebami a komerčne stimulovanými potrebami.

    Každý z nás je dennodenne vystavený prúdu mnohých posolstiev, ako napríklad: potrebuješ túto vec, musíš byť najlepší, zaostávaš, musíš pridať. Zväčša je to samotná kultúrno-sociálna atmosféra, ktorá nás ovplyvňuje, pôsobí hlboko na naše podvedomie a determinuje nás a programuje nás. Táto konfúzia sa často končí mnohými druhmi otroctva. Takto sú mnohí mladí ľudia často frustrovaní nemožnosťou dosiahnuť uspokojenie umelo stimulovanej potreby, napríklad mať najnovší výrobok. Súčasná spoločnosť okrem toho budí dojem veľkej akoby konzistencie, t. j. pevnosti štruktúr a stálosti mechanizmov. Zdá sa, že nikto v jej chode akoby nemohol nič zmeniť. Netreba sa čudovať, že mnohým mladým ľuďom potom chýba odvaha meniť chod spoločnosti, t. j. vstúpiť do spoločnosti ako aktívny činiteľ a protagonista. Pre väčšinu mladých ľudí je jednoduchšie utiecť do iných svetov, do drog, do počítačových hier, do videa, do alkoholu, ako pán spoločný spravodajca správne podčiarkol, do hudby, do erotiky atď., než budovať novú spoločnosť.

    Skôr ako sa vyjadrím ku koncepcii predkladaného materiálu, dovoľte mi, aby som načrtol ešte v inej rovine, čo je potrebné súčasne vykonať, aby Národný program boja proti drogám mal predpoklady uspieť.

    1. Treba pomôcť ľuďom pochopiť rozdiel medzi prirodzenými ľudskými potrebami, ako stabilná rodina, prejavy akceptácie, prijatia, možnosť sebarealizácie, a na druhej strane komerčne stimulovanými potrebami.

    2. Dať ľuďom návrhy, ako uspokojovať prirodzené ľudské potreby v bežnom živote a potom, po otvorení dverí univerzálnym hodnotám, ktoré spájajú spoločnosť, a ponúknuť im nové návrhy, nové modely, nové videnie, nové štýly života.

    3. Pomôcť najmä mládeži, teenagerom, uspokojiť ich potrebu stať sa členom dobrej skupiny a ponúknuť mladým ľuďom možnosť priamej skúsenosti na týchto hodnotách.

    4. Viesť mladých k prejavom solidarity a starostlivosti osobitne voči ohrozeným rovesníkom a mladším.

    Predkladaný materiál predpokladá vytvorenie prierezového orgánu, kde bude zastúpený každý rezort. Boj proti drogám je vážna vec, vec celospoločenského významu a v istom zmysle je to i vec prežitia zdravej spoločnosti. Domnievam sa však, že je potrebné vytvoriť nadrezortný orgán, ktorý by bol vybavený aj takými právomocami, aby mohol vlastnými silami a prostriedkami plne rozvinúť aj represívnu činnosť. Rovnako vláda musí takýto orgán vybaviť finančnými prostriedkami tak, aby v boji proti drogám mal možnosť zasahovať tak v represívnej, ako aj v preventívnej zložke.

    Je nevyhnutné si uvedomiť, že táto spoločnosť si jednoducho nemôže dovoliť postupovať obdobne, ako je to pri prístupe v oblasti zdravia populácie, kde sa uplatňuje tzv. Národný program podpory zdravia. Ako iste viete, tento program taktiež prierezovo zabezpečujú jednotlivé rezorty a je neúčinný, sterilný a bez konkrétnych výsledkov, alebo len so skromnými výsledkami, a navyše nedisponuje potrebnými finančnými zdrojmi. Je preto oprávnená obava, že implementácia materiálu o koncepcii tohto Národného programu boja proti drogám bude neúčinná a slabá.

    Vážené dámy a vážení páni, uvedomte si, že definitívne vyliečiť drogovo závislého vlastne nie je možné. To je i z lekárskeho hľadiska iluzórne. Preto vás žiadam, aby ste tento predkladaný dokument síce zobrali na vedomie, ale s akousi podmienkou alebo s takou podmienkou, že do 6 mesiacov bude parlamentu predložený materiál o zriadení nadrezortného orgánu s príslušnými kompetenciami a s príslušnými financiami, ako to pán spoločný spravodajca tiež podčiarkol.

    Ja tu mám ešte inú štatistiku, ktorá hovorí o počte závislých občanov v Slovenskej republike od drog. Tie čísla neustále rastú a dnes liečba jedného drogovo závislého je nesmierne finančne náročná. Čiže prihováram sa ešte raz za účinnú represívnu a účinnú preventívnu zložku, lebo terapeutická zložka je potom už veľmi nákladná a veľmi smutná.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Mikolášikovi. Slovo má pán poslanec Ferkó s MKDH a pripraví sa pani poslankyňa Chlebová zo ZRS.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    Národný program boja proti drogám je cieľavedomý a komplexný prístup k riešeniu takého závažného celospoločenského problému, akým sú drogy a drogové závislosti. Ide o široký okruh problémov, lebo nežiaducim spôsobom môže byť postihnutá spoločnosť a ohrozené zdravie veľkej časti obyvateľstva. Boj proti drogám je záležitosťou všetkých nás. Každá droga na svete je potenciálnym jedom s rozličnými zdravotnými nebezpečenstvami.

    Nedostatočná starostlivosť v rodinách a citový chlad privádza deti do rôznych skupín, kde hľadajú sebarealizáciu, potvrdenie identity, vyplnenie citovej prázdnoty. Aby toto všetko získali, musia sa prispôsobiť normám skupiny, teda preberajú návyky často veľmi škodlivé. Navyše sa chcú podobať starším členom skupiny. V takýchto skupinách je častým javom, ba pravidlom fajčenie, požívanie alkoholických nápojov a užívanie drog.

    Často potvrdenie správnosti tejto cesty nachádzajú deti aj vo vlastných rodinách, kde sú svedkami konzumácie alkoholu alebo rôznych drog rodičmi. V každom regióne Slovenska sa stretávam s týmito javmi, ktoré výrazne narušujú psychický vývin detí a poškodzujú ich zdravie. Deti a mladiství sa stretávajú s návykovými látkami na rôznych podujatiach, diskotékach. Deti začínajú požívať návykové látky už na základných školách. Bohužiaľ, vo väčšine regiónov deti s týmito problémami nie sú podchytené, evidované a adekvátne liečené.

    Dôsledkom užívania návykových látok býva strata záujmov o plnohodnotný život v rodine, začlenenie sa do kolektívu tzv. normálnych detí, strata motivácie pre školskú prácu a vlastný osobnostný rast, strata záujmov a záľub, ktoré formovali vôľové a charakterové vlastnosti. Prípadnou motiváciou sa stáva získanie návykovej látky za akúkoľvek cenu, droga sa stáva základnou životnou hodnotou. Dochádza k protispoločenskej činnosti pod vplyvom drog a k rastu agresivity, krádežiam, vandalizmu.

    V každej školskej populácii je niekoľko žiakov a študentov, ktorí sú ohrození alkoholovým a drogovým rizikom a problémami s tým súvisiacimi. Je nevyhnutné deti, rodičov a učiteľov otvorene informovať o závažnom nebezpečenstve tohto problému. Najlepším spôsobom uvádzaním informácií nie sú hrozivé štatistické čísla alebo lekcie o morálke, ale zameranie sa na to, ako drogy ovplyvňujú ľudské telo a myseľ, ľudské vzťahy a prostredie.

    V rámci preventívnych opatrení treba vplývať na deti už na základných školách, oboznamovať deti so škodlivými následkami alkoholu a rôznych drog, ale nie formou suchopárnych prednášok odprednášaných raz za štvrťrok. Najlepšou formou sú besedy v úzkej skupine detí. Ideálne by bolo, keby tieto besedy viedli pedopsychiatri v úzkej spolupráci so psychológmi, ktorí o tejto problematike môžu deti erudovane informovať. Je potrebné upozorniť lekárov prvého kontaktu, ktorí prichádzajú do styku s deťmi a mladistvými, aby si všímali dieťa ako celok. Dieťa, u ktorého zistia neadekvátne správanie alebo prílišnú apatiu, je potrebné poukázať príslušnému odborníkovi pedopsychiatrovi, psychológovi.

    Bez dozoru a vedenia dospelých dôjde u detí k častému zakolísaniu a zídeniu zo správnej cesty. Je potrebné apelovať najmä na rodičov, ktorí si málo všímajú deti a často neskoro zistia príznaky, že ich dieťa užíva alkohol alebo iné návykové látky. Najväčšou chybou rodičov je, že si nepriznávajú, že práve ich deti by mohli byť tými postihnutými. Rád by som ich upozornil, aby si pozorne všímali prejavy svojich detí a nepripisovali zmenu správania sa len puberte. Môžu byť svojou predstavou, že narkoman je troska, vydedenie zo spoločnosti, kruto zasiahnutí, keď to bude ich dieťa, ktorému nebudú môcť pomôcť.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ako som už hovoril, ide o široký okruh problémov, ktorý nemôžeme dnes ľahostajne zanedbať, lebo zajtra za to môžeme zaplatiť krutú daň.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Ferkóvi. Faktická poznámka - pán poslanec Gaulieder. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ja by som len kolegovi predrečníkovi chcel dať na zváženie, či nie vhodnejšie skôr viac využiť činnosť psychiatrov ako psychológov, lebo v tejto veci si osobne myslím, že väčšiu úlohu zohrajú psychiatri ako psychológovia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Belohorská. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Mňa len veľmi mrzí, že toto ctené fórum teraz zrazu vie dôležitosť klinických psychológov a nevedelo to predtým. Myslím si, že tak ako v prvom prípade, presne to, čo povedal pán poslanec Gaulieder, došlo k omylu psychiater - psychológ, i teraz došlo k tomuto. Tak vrelo odporúčam, aby nám pani poslankyňa Aibeková urobila v rámci niektorej obedňajšej prestávky krátku debatu o tom, aký je rozdiel medzi týmito dvomi funkciami.

    Ďakujem.

  • Slovo má pani poslankyňa Chlebová zo ZRS a pripraví sa pán poslanec Šagát z DÚ.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    cieľavedomý a komplexný prístup k riešeniu takého závažného a celospoločenského problému, akým sú drogy a drogové závislosti, si vyžiadalo prijatie osobitného Národného programu boja proti drogám. Poslanecký klub Združenia robotníkov Slovenska oceňuje terajšie úsilie všetkých tých poslancov nášho parlamentu a ľudí v spoločnosti vôbec, ktorí si v celom rozsahu uvedomujú a hlavne sa snažia riešiť závažnosť problému, ktorý je celosvetový a odborníci ho považujú za jeden z hlavných problémov civilizácie pre budúce storočie.

    Zmyslom základných východísk protidrogovej činnosti v Slovenskej republike podľa nás, Združenia robotníkov Slovenska, má byť realizácia základných štrukturálnych krokov v tejto oblasti. Súčasnú situáciu v oblasti drogovej sféry, mám na mysli legalizované a nelegalizované drogy, vyjadrujeme v analýzach Združenia robotníkov Slovenska niekoľkými základnými prvkami, ktoré robia celkovú situáciu veľmi rizikovou. Je to ochota mladej generácie návykovú látku užívať. Vek mladých ľudí užívajúcich drogu sa neustále znižuje. Existuje veľká ponuka a dostupnosť ilegálnych, ale i legálnych narkotík. Je tu v súčasnosti zlý stav rodiny ako základného článku spoločnosti.

    Treba si uvedomiť, že ak v roku 1990 odborníci odhadovali celosvetovú spotrebu nelegálnych drog na 30 000 ton, v roku 1994 to bol už dvojnásobok a dnes je toho ešte viac. Vznik ilegálnych laboratórií v niektorých krajinách, s ktorými susedíme, a stále narastajúci vplyv organizovaného zločinu v oblasti strednej a východnej Európy priniesol a bude prinášať ďalšie riziko pre našu Slovenskú republiku. Snahy o preniknutie narkomafie do ekonomických a politických štruktúr každého štátu sú odborníkmi považované za reálne a sú jedným z nebezpečenstiev pri tvorbe demokratických hodnôt spoločnosti.

    Združenie robotníkov Slovenska si plne uvedomuje zodpovednosť za mladú generáciu a vo vládnej koalícii v súčinnosti s koaličnými partnermi urobí všetky kroky na preventívne, rehabilitačné, resocializačné aktivity, lebo sa domnievame, že doposiaľ ťažisko protidrogových aktivít spočívalo v represii. No a represia vzniká vždy tam, kde je slabá alebo žiadna prevencia. Združenie robotníkov Slovenska podporuje a bude podporovať také protidrogové mechanizmy, ktoré jednoznačne určia dominantnú úlohu štátnej správy v oblasti prevencie. Nie je možné ponechať prevenčnú výchovu mladých ľudí odborníkmi neprevereným rôznym skupinám a nadáciám, ktoré často ovplyvňujú budúcu generáciu nežiaducim smerom. Spomeniem jeden príklad Sorosovej nadácie, ktorá pri jednej tzv. protidrogovej akcii v Stupave pred necelým rokom dovolila propagovať legalizáciu drog.

    Združenie robotníkov Slovenska vyzýva aj z tohto miesta všetkých poslancov parlamentu, aby sa jednoznačne postavili proti legalizácii drog a dovoľujem si vás, panie poslankyne a páni poslanci, požiadať o podporu programov, ktoré eliminujú v praxi používanie legálnych drog, a to alkohol, medikamenty, ale i tabak.

    Nestotožňujeme sa s názorom, aby boli centrá na liečbu drogových závislostí umiestňované v psychiatrických liečebniach. Od rady ministrov očakávame prostredníctvom vytvoreného sekretariátu zavedenie kontrolných kompetencií a prevzatie zodpovednosti poverených pracovníkov za túto oblasť. Doterajšia decentralizácia na jednotlivé ministerstvá sa neosvedčila. Musíme ísť cestou koncentrácie skutočných odborníkov, finančných prostriedkov a kontrolných mechanizmov prostredníctvom nadrezortného orgánu.

    Sprísnené legislatívne kroky osobitne pre distribútorov drog, ale aj pre prevádzkovateľov hracích automatov sú ďalšie smery na riešenie tohto celospoločenského problému, ktorý nepozná farbu pleti, ale ani hranice štátov, náboženské či politické presvedčenie.

    Na záver mi dovoľte dve poznámky. Na návrh viacerých pedagógov a psychológov odporúčam, aby bol špecializovaný časopis Závislosť, ktorý ste si mali možnosť vyzdvihnúť pred rokovacou miestnosťou, dotovaný štátom a zasielaný na všetky základné a stredné školy v Slovenskej republike, ako i vojenským útvarom zadarmo, v záujme ucelených a kvalitných informácií na protidrogovú prevenciu.

    Druhá a posledná poznámka súvisí tiež s prerokúvaným Národným programom boja proti drogám. Dovoľte mi, aby som vás poinformovala o aktivitách, ktoré na poli boja proti drogám, ale i aidsu uskutočnili v tomto roku slovenské kiná. Viac ako polovica jestvujúcich kín, zhruba 200 kín, sa aktívne zapojila do boja proti tejto problematike tým, že pre žiakov vyšších tried základných škôl a žiakov stredných škôl a gymnázií premietali dva krátke filmy s touto problematikou, po ktorej nasledovala beseda s lekárom prostredníctvom anonymných otázok. Celá akcia sa stretla s veľkým ohlasom. Takmer 45 000 detí a ich viac ako 2000 otázok nepotrebuje ďalší komentár.

    Slovenské kiná zorganizovali túto akciu zadarmo, čo tiež nie je zanedbateľné. Žiaľ, v danom prípade zostali nepripravené inštitúcie, ktorým by to malo byť prvoradou povinnosťou. Na Slovensku sa totiž nenašli na 35 mm formáte aktuálnejšie filmy ako z roku 1989. A tak sa síce akcia vydarila, ale napríklad údaje o aidse vo filme hovorili iba o 7 nakazených v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike, čo dnes už, žiaľ, nie je pravda.

    Preto mi dovoľte, aby som z tohto miesta požiadala ministerstvo kultúry a ministerstvo zdravotníctva, aby vyčlenili finančné prostriedky na natočenie dvoch maximálne 600 metrových filmov na formáte 35 mm k danej problematike. Myslím si, že opätovné premietnutie týchto filmov spojených s besedami bude veľmi účinnou prevenciou proti týmto nežiaducim javom.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poslanci Združenia robotníkov Slovenska predložený Národný program boja proti drogám podporia a jeho plnenie budú pravidelne sledovať, analyzovať a prehodnocovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja. Ako posledný písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Šagát.

  • Vážený pán predseda, ďakujem za slovo.

    Vážené panie kolegyne, vážení kolegovia,

    som skutočne rád, že sa tento bod programu dostal na rokovanie Národnej rady, a to z viacerých dôvodov. Predovšetkým to, čo tu už nakoniec uviedol aj pán poslanec Polka, drogy možno dnes prirovnať k morovej epidémii. Ak sa dnes pozeráme na túto problematiku, možno už ten vagón, ktorý nesie tieto problémy, nám trochu utiekol. Nie je iste dôvodom, aby sme dnes plakali nad rozliatym mliekom, ale hľadajme to, čo je pozitívne v tomto materiáli. Napriek tomu, že sa mu dá vytýkať mnoho vecí, prijmime ho ako niečo, čo je odrazový bod na riešenie tejto vážnej problematiky.

    Dovoľte mi povedať niekoľko názorov, ako by to malo v budúcnosti ísť. Už to tu naznačila napríklad aj pani poslankyňa zo Združenia robotníkov Slovenska. Ak chceme, aby bol nejaký program účinný, ak chceme, aby bol protidrogový program účinný, treba mu zabezpečiť inštitucionálne zabezpečenie a financie. Inak je to skutočne len zbožné prianie. Inštitucionálne zabezpečenie v tomto materiáli je podľa môjho názoru, a mnohí s tým iste budete súhlasiť, nedostatočné. Pokiaľ sa úlohy rozdrobia tak, ako sa to stalo, na jednotlivé rezorty, a keď si to trochu prečítate, vidíte, že mnohé tie veci sa vzájomne prelínajú, je to zlé. Máme orgán vlády na koordináciu podpory zdravia, ako to spomenul pán kolega Mikolášik z KDH, a jeho výsledky sú veľmi zlé. Prihováram sa rovnako ako Združenie robotníkov Slovenska za kreovanie inštitúcie, ktorá je nadvládna. To je prvá vec, ktorú asi treba urobiť.

    Druhá vec sú financie. Ak o mesiac pri schvaľovaní rozpočtu jednoznačne nenájdeme peniaze v jednotlivých rezortoch, zabudnime, že nejaký program sa bude plniť.

    Ďalšia vec: Absolútne nesúhlasím s celkovou koncepciou prístupu riešenia problému, pretože ten sa rozbil na jednotlivé rezorty. Prepáčte, pán minister, ale to nie je dobrý prístup, ak rozdelíme problematiku na niekoľko oblastí. Musíme vedieť epidemiológiu, kde sú drogy, v akých vekových skupinách, ktoré sú to. To znamená, že treba urobiť problematiku epidemiológie a jednotlivým rezortom, jednotlivým orgánom, jednotlivým inštitúciám zadať úlohy. Nemôžeme to rozdeliť podľa rezortov. Ak povieme prevencia, opäť to nemôžeme rozdeliť na rezorty, ale povieme, že prevencia bude spočívať v tom, že zamedzíme dovozu, v tom, že budeme ovplyvňovať školákov, a teda úplne iný koncepčný prístup. Nie cez rezortnú frakcionáciu, ale cez metodický postup, cez opatrenia, ktoré sa len v úlohách odzrkadlia v niektorom rezorte.

    Preto si myslím, že tento materiál skutočne v krátkom čase treba prepracovať. A čiastkové návrhy, napríklad aby sme urobili 600-metrový film - no ja môžem povedať, prečo 600- metrový, urobme 602-metrový. To je opäť v prevencii, a už nebudeme používať slovo osveta, pretože tam je ešte taký archaizmus, ako je osveta. Teda tento materiál by mali spracovať odborníci a metodologicky ho usporiadať úplne inak.

    Posledná poznámka: Nie je tu žiadny konkrétny údaj, čo urobíme v budúcom roku. To sú opatrenia robené na niekoľko rokov. Ale buďme nie maximalistickí, povedzme si, čo urobíme v budúcom roku, že v zdravotníctve urobíme ďalšie dve liečebne, lebo aj úlohy v zdravotníctve sú veľmi nekonkrétne. Teda záverom: Chvalabohu, že ten materiál je tu, berme ho len ako východisko pre ďalšiu prácu a nechajme si predložiť v krátkom čase nový materiál na opätovné prerokovanie. Neberme to teraz stranícky, berme to ako celospoločenský problém a všetci priložme ruku k dielu, aby sa naplnil tak, ako si všetci želáme.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, toto bolo posledná písomná žiadosť do rozpravy. S faktickou poznámkou sa hlási ešte pani doktorka Belohorská.

  • Veľmi by som chcela podporiť stanovisko pána poslanca Šagáta, len v niekoľkých veciach s ním nechcem súhlasiť, a to je práve to rozdelenie. Musí to byť rozdelené, pretože každý rezort tu plní svoju funkciu. Keď pán minister Šagát hovoril, že máme orgán, tak som sa musela usmiať, ale myslím si, že skutočne by tu bolo treba jedného koordinátora, ktorý by skoordinoval tieto kroky. A to by som potom vrelo odporúčala aj pánu exministrovi poslancovi Šagátovi, aby si sadli lekári, napríklad tu s prítomnými, zase s tými, čo majú skúsenosti, napríklad z Policajného zboru a podobne, aby sa pomohlo tejto problematike, pretože iné úlohy plní školstvo, iné vnútro a úplné iné zdravotníctvo. A pokiaľ tu nie je koordinácia, tak si ináč nepomôžeme.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja. Dodatočne sa ešte do rozpravy prihlásil pán poslanec Prokeš, ale medzitým s faktickou poznámkou pán poslanec Bajan.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    odporúčal by som naozaj oveľa aktívnejšie pristúpiť ku krokovaniu jednotlivých postupov. Občan od nás očakáva veľmi rigorózny postup v represii súčasného stavu. Takže predpokladám, že kroky ministerstva vnútra a ďalších dotknutých orgánov budú viesť práve k represii, pretože stav je naozaj neúnosný. Som rád, že sa tu veľmi nezdôrazňuje úloha terciárnej sféry a rôznych nadácií, pretože dovolím si maličký príklad, že je 54 infikovaných nositeľov HIV a 64 nadácií, ktoré bojujú proti AIDS. Veľmi som to zvulgarizoval, ale nemali by sme ísť touto cestou, ale tu by sa mala špecializovať štátna správa a samospráva - okrem iného - a veľmi vážne spolupracovať.

  • Ďakujem. Pán poslanec Prokeš, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, dámy a páni,

    dovoľte mi skutočne veľmi stručné vystúpenie. Povedalo sa tu na konto drog už mnoho. Chcem len podčiarknuť, že droga nie je nešťastím len pre jednotlivca, ale predovšetkým je to najlepší spôsob, ako rozložiť ktorúkoľvek spoločnosť. Myslím si, že aj z tohto hľadiska by sme sa mali dívať na drogy, pretože droga skutočne spôsobuje degeneráciu a rozpad spoločnosti. Môže byť nebezpečná každej spoločnosti, nech je akákoľvek konsolidovaná, nech je akákoľvek veľká, tým skôr práve začínajúcemu štátu, ako sme my.

    Dámy a páni, poslanci Slovenskej národnej strany budú vždy podporovať všetky kroky vlády vedúce k boju proti drogám.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Konštatujem, že môžem uzavrieť rozpravu. Uzatváram rozpravu a pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    Národný program boja proti drogám vzbudil pozornosť vzhľadom na to, že sa tu rieši otázka plnenia, aktualizovania a určenia stratégie boja proti drogám v Slovenskej republike. Žiaľ, keď som počúval diskusiu, viackrát tu zazneli rozporuplné tvrdenia. Pani poslankyňa Ďurišinová tvrdila, že minulá vláda mala pripravený program, zároveň povedala, že tento program, ktorý tu je, je málo konkrétny. Treba povedať fakty.

    V novembri 1994 vláda Slovenskej republiky schválila v podstate takto koncipovaný Národný program boja proti drogám. Bol predložený na rokovanie parlamentu. Tento proces sa však uskutočnil už v období začatia terajšieho parlamentu a formovania súčasnej vlády a zároveň Národná rada Slovenskej republiky v januári 1995 prijala programové vyhlásenie vlády. Vláda je teda zodpovedná za plnenie svojho programu a v rámci svojej protidrogovej politiky musí rešpektovať ciele obsiahnuté v programovom vyhlásení. Z uvedeného dôvodu museli byť niektoré časti boja proti drogám prepracované a vláda tento dokument opätovne prerokovala, pretože ona je za jeho plnenie zodpovedná Národnej rade, ako aj svojim voličom. Táto vláda ho už taktiež mala na svojom rokovaní a na základe požiadavky členov vlády, aby Národný program boja proti drogám bol viac konkrétny a adresný, bol materiál vrátený na dopracovanie a vlastne v tejto polohe sa ocitol tu dnes na rokovaní Národnej rady.

    Väčšina pripomienok sa dotýkala postavenia orgánu, vytvorenia orgánu, ktorý by zastrešoval činnosť boja proti drogám. Na vyriešenie tejto dôležitej otázky sme si vo februári tohto roku pozvali právneho experta a poradcu Programu Organizácie Spojených národov na kontrolu drog pána Leroa a tento nám v rámci svojich odporúčaní pre členské krajiny vypracoval modelový návrh medziministerského výboru, ktorý bol realizovaný do tej polohy, že tu bol zriadený Výbor ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog. Nie je to teda náš výmysel, ale je to spoločné úsilie všetkých zainteresovaných štátov, ktoré sa podieľajú na boji proti drogám. My sme tento modelový projekt prijali. Nevidím teda nejaké iné pohľady na to, že sa vytvoril takýto orgán, a nie teda Národný protidrogový úrad, ktorý by mal byť zriadený podľa pôvodného návrhu, ktorý mal 80 až 90-miliónový rozpočet určený len na zriadenie, na vybudovanie aparátu, ktorý by zatiaľ ešte vôbec túto problematiku neriešil.

    Boli tu naznačené zaujímavé otázky, ako sa reaguje na problematiku drog. Treba si pozrieť, pani poslankyňa Ďurišinová, stranu 4, kde sa hovorí, prečo je tu nárast trestnej činnosti. Je to z toho dôvodu, že 1. 10. 1994 sa novelizovali ustanovenia Trestného zákona. Aj tí, ktorí majú drogy na vlastnú potrebu, sú teraz stíhaní. Samozrejme, sú pre nás znepokojujúce tie údaje, ktoré vidíte a mali ste možnosť pozrieť si v prehľade základných údajov o realizovaných prípadoch kriminality s drogovým prvkom. Tu došlo k zaujímavej situácii, že tie orgány, ktoré v rámci ministerstva vnútra pracovali, a to bola Centrála pre boj s narkotikami a protidrogová brigáda, boli vlastne zrušené a v podstate až od 1. 8. tohto roku bola zriadená národná protidrogová jednotka správy kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru, ktorá je v súčasnosti personálne obsadzovaná, a môžeme konštatovať, že do konca tohto roku bude naplnená na 100 %.

    Chystáme v Bratislave na budúci rok 22. mája subregionálnu konferenciu, na ktorej sa majú zúčastniť ministri vnútra štátov strednej a východnej Európy. Pozvaní sú zástupcovia z Rakúska, rakúsky minister vnútra, zástupcovia z Nemecka a z ďalších štátov. Na tejto konferencii pod názvom "Drogy a organizovaný zločin" budú prednášatelia z Pakistanu, z Kolumbie, prídu i vrcholní predstavitelia Protidrogového úradu Spojených štátov a FBI. Žiaľ, i dnes musím konštatovať smutnú situáciu, že boju proti drogám sme nevenovali v minulosti potrebnú pozornosť. Až pri návšteve v Rakúsku som dostal informácie, že Bratislava ako hlavné mesto Slovenskej republiky už nie je len tranzitným mestom a Slovensko ako tranzitnou krajinou, ale stalo sa depom na drogy. Lodná doprava, železničná doprava, cestná doprava, možnosť styku s inými štátmi umožňuje, aby naše hlavné mesto malo takýto neslávny primát, a z týchto dôvodov sme veľmi radikálne museli vstúpiť do riešenia týchto vecí.

    Veľmi ostro sledujeme aj privatizáciu chemických podnikov, pretože i v rámci takejto privatizácie je možnosť, že celé chemické podniky alebo ich časti môže kúpiť, tak ako sú skúsenosti v iných štátoch Európy, drogová mafia, ktorá potom, máme napríklad prípady z Českej republiky, vyrába hlavne prekurzory, iné chemické látky, ktoré potom distribuuje nielen v strednej Európe, ale ich distribuuje aj do iných štátov, najmä do Spojených štátov amerických.

    Domnievam sa, že pri vzniku Výboru ministrov na kontrolu drog a drogových závislostí treba povedať, že inštitucionálne zabezpečenie je nedostatočné, je veľmi málo objektívne hodnotenie. Veľmi pozorne som počúval diskusiu, žiaľ, musím konštatovať, že veľa nových námetov, okrem tých, ktoré sa objavili v Národnom programe proti drogám, sa tu neobjavilo. Nesúhlasím s tým, že boj proti drogám je vec represie. V žiadnom prípade nie je to úloha represie, je to sociálny, zdravotný, je to spoločenský problém, ktorý nás nesmierne zaťažuje, a žiadna polícia na svete nedorieši tento problém. Tá má iné úlohy, bude postihovať drogových dealerov, tých, ktorí umožňujú, aby sa mladí ľudia dostali do styku s drogami.

    Cieľom všetkých štátov, ktoré dlhodobo pôsobia v boji proti represii, sú preventívne opatrenia. Preventívne opatrenia sú napríklad nesmierne účinné tým, že deti nie v štrnástom, pätnástom roku, ale v ôsmom, deviatom roku navštevujú tí, ktorí im majú čo povedať o boji proti drogám, aby vo veku, keď už ako štrnásť- pätnásťročné začínajú s užívaním drog, vedeli o nebezpečenstve, ktoré im hrozí. Prevencia sa môže robiť rôznymi smermi. Myslím si, že ak sa realizujú pripravené opatrenia, ak bude dostatok finančných prostriedkov na ich riešenie cestou práce škôl, teda v rezorte ministerstva školstva, ale i cestou ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, i ministerstva kultúry, samozrejme, nevynímajúc ministerstvo vnútra, budú môcť byť aspoň dostatočne účinné.

    Drogy majú veľmi zaujímavé krivky vzostupnosti. V niektorých štátoch sa domnievali, že vyriešili tento problém. Spojené štáty mali posledné dva roky pred rokom 1994 veľmi dobré výsledky a zrazu im v roku 1994 veľmi prudko stúpol počet tých, ktorí začali užívať drogy, a to z toho dôvodu, že nastúpili generácie detí rodičov, ktoré už kedysi užívali drogy a ktoré majú dosť laxný vzťah k drogám. My si uvedomujeme toto nebezpečenstvo. Domnievam sa, že už tým, že je zriadený výbor ministrov, že sú určené konkrétne úlohy, je tu vytvorená reálna možnosť, aby sa o týchto otázkach nielen hovorilo, ale začali sa pripravovať a najmä uskutočňovať reálne aktivity, ktoré budú predovšetkým spočívať v prevencii a v rôznych aktivitách.

    Prečo by sme nemohli do toho zapojiť i starostov a primátorov miest a obcí? Veď to sú tí, ktorí tiež zodpovedajú istým spôsobom za verejný poriadok. Pri našich spoločných stretnutiach vlády a Združenia miest a obcí Slovenska sme o tejto citlivej problematike hovorili, pretože sa takisto dotýka ochrany života, zdravia a majetku občanov, ale i zachovania vnútorného poriadku našich miest a našich obcí. Preto teda chceme spolupracovať so ZMOS, ale aj s inými organizáciami nevládneho charakteru, neštátnymi organizáciami, pri plnení týchto úloh.

    Domnievam sa, že úlohy, ktoré pripravila vláda Slovenskej republiky, ktorá je vedená snahou dôsledne potlačovať ponuku a obmedzovať požiadavku po drogách, ktorých zneužívanie predstavuje ohrozenie spoločnosti a zdravia, bude i za pomoci vás, ale i za pomoci masovokomunikačných prostriedkov stimulovať záujem a podporu verejnosti na pozitívne riešenie tejto závažnej celospoločenskej úlohy. Sme odhodlaní využiť všetky možnosti, ktoré vyplývajú z multilaterálnej a bilaterálnej medzinárodnej spolupráce, ako aj vlastný právny systém zameraný na nezákonné obchodovanie s drogami, ich nezákonnú výrobu a distribúciu. Verím, že spoločná aktivita prinesie i tie úspechy, ktoré by sa mali prejaviť hlavne v zdravotnej a sociálnej oblasti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi. Pýtam sa ešte pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť a mať záverečné slovo. Ak nie, budeme uvádzať hlasovanie.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dámy a páni,

    dovoľte, aby sme pristúpili k hlasovaniu. Tu trošku využijem alebo zneužijem postavenie spravodajcu na vysvetlenie niektorých formálno-právnych postupov. Navrhujem závery z výborov čisto z formálno-právneho procesného hľadiska neprijať, pretože sa našim odborníkom podarilo tieto závery s drobnou výnimkou alebo drobnými výnimkami syntetizovať do návrhu uznesenia.

    Rovnako pokiaľ ide o diskusiu, myslím si, že taký leitmotív nášho rokovania predniesol pán poslanec Šagát, ktorý zdôraznil skutočnosť, že tento materiál treba chápať ako východiskový, na ktorom treba stavať. A v uznesení priamo navrhujeme termín každoročne 30. apríla, to znamená po piatich - šiestich mesiacoch od dnešného prerokovania dostaneme prvý výstup z tohto, dovolím si povedať, skutočne nadrezortného orgánu, pretože ak je to orgán vedený podpredsedom vlády, zložený z ministrov, má charakter podľa môjho názoru nadrezortného orgánu.

    Obávam sa uplatnenia typických Parkinsonových zákonov, o ktorých hovoril pán minister Hudek, že ak vytvoríme orgán so svojimi štruktúrami, so svojimi personálnymi, legislatívnymi a neviem akými útvarmi, vybudujeme orgán, ktorý bude bojovať niekoľko rokov sám so sebou a až potom začne bojovať proti drogám. Skúsme, dajme šancu tomuto výboru ministrov a v apríli budúceho roku osobne sľubujem, že budem patriť medzi tých, ktorí ho budú skutočne dôsledne kontrolovať, a aspoň skúsime, čo takýto orgán v praxi dokáže.

    Takže, pán predseda, navrhujem zo spoločnej správy tie námety a odporúčania en bloc neprijať.

  • Dobre. Vážené pani poslankyne, poslanci, budeme hlasovať o návrhu pána spoločného spravodajcu, aby sme neprijali návrhy zo spoločnej správy en bloc. Prosím, hlasujme, aby sme neprijali, teda máme hlasovať proti.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 29 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme neprijali návrhy zo spoločnej správy výborov.

  • Ďakujem. Pán predseda, odporúčam Národnej rade prijať uznesenie, text ktorého som prečítal v závere, so stanoviskami výborov. Neviem, či je ho potrebné ešte raz prečítať.

  • Žiadate si ešte raz prečítať text uznesenia?

  • Požiadavka z pléna, aby spravodajca uznesenie ešte raz prečítal.

  • Prečítajte ho, pán spoločný spravodajca.

  • Národná rada Slovenskej republiky

    A. Konštatuje, že situácia v Slovenskej republike týkajúca sa obchodovania s drogami a rozširovania drogových závislostí je natoľko závažná, že bez zvýšenia účinnosti boja proti tomuto nebezpečnému javu, bez zabezpečenia náležitej zdravotnej a sociálnej starostlivosti o drogovo závislé osoby a bez uplatnenia ďalších primeraných opatrení môže byť nežiaducim spôsobom postihnutá celá spoločnosť a ohrozené zdravie veľkej časti obyvateľstva. Cieľavedomý a komplexný prístup k riešeniu takého závažného celospoločenského problému, akým sú drogy a drogové závislosti, si vyžaduje prijatie osobitného Národného programu boja proti drogám.

    Uvádzanie Národného programu boja proti drogám do praxe si vyžiada koordináciu činnosti všetkých subjektov zainteresovaných na boji proti drogám a drogovým závislostiam. Túto úlohu musí plniť orgán vlády, ktorý bude schopný obsiahnuť celý rozsah multidisciplinárnej drogovej problematiky.

    B. Berie na vedomie Národný program boja proti drogám.

    C. Žiada vládu Slovenskej republiky

    1. rozpracovať Národný program boja proti drogám na podmienky jednotlivých rezortov a zabezpečiť jeho finančné krytie;

    2. každoročne predkladať Národnej rade Slovenskej republiky súhrnnú správu o realizácii Národného programu boja proti drogám a návrhy na jeho aktualizáciu do 30. apríla.

    D. Vyzýva spoločenské, humanitné, charitatívne a cirkevné organizácie a záujmové združenia občanov, aby svojou činnosťou a aktivitou výrazne podporili Národný program boja proti drogám, celospoločenské úsilie o morálne a duchovné ozdravenie spoločnosti, najmä detí a mládeže, proti pliage nášho storočia - kriminalite a drogám, aby výrazne pomáhali postihnutým občanom pri ich opätovnom začlenení do spoločnosti.

    To je návrh uznesenia, ktoré odporúčam prijať.

  • Ďakujem. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o znení prečítaného uznesenia, ktoré prečítal pán spoločný spravodajca. Prosím, hlasujme. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 121 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada schválila návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Národnému programu boja proti drogám.

    Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca, aj vám páni poslanci.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, vraciame sa k dvadsiatemu štvrtému bodu a budeme hlasovať o pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Kanisa, aby uvádzal hlasovanie.

  • Vážená Národná rada, k tomuto bodu, ktorý oznámil pán predseda, bolo podaných 15 pozmeňovacích návrhov, z toho je 8 zo spoločnej správy a 7 návrhov podali spravodajca a poslanci pán Gaulieder a pán Duka-Zólyomi.

    Tak ako som už vo svojom vystúpení uviedol, navrhujem, aby sa o bodoch 1, 2, 3, 5 a 7 hlasovalo spolu, a odporúčam, aby sme hlasovali za.

  • Budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy číslo 1, 2, 3, 5 a 7. Pán spoločný spravodajca hovorí, že máme hlasovať za.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca odporúča hlasovať za.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 121 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže tieto body spoločnej správy sme prijali.

  • Jednotlivo budeme hlasovať o bodoch 4, 6 a 8. Pri bode 4 navrhujem hlasovať proti.

  • Hlasujeme o bode 4 spoločnej správy s odporúčaním pána spravodajcu hlasovať proti. Odporúča ho neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 24 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 82 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Bod 4 spoločnej správy sme neprijali.

  • Budeme hlasovať o bode 6. Navrhujem hlasovať proti.

  • Hlasujeme o bode 6 spoločnej správy. Pán spravodajca navrhuje hlasovať proti, teda negatívne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 20 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Neprijali sme tento bod spoločnej správy.

  • Hlasujeme o bode 8 spoločnej správy. Navrhujem hlasovať za.

  • Hlasujeme o bode 8 spoločnej správy s odporúčaním pána spravodajcu prijať ho, teda hlasovať za.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 116 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme prijali tento bod spoločnej správy.

  • Vážené dámy, vážení páni, ďalších 7 pozmeňovacích návrhov bolo podaných v rozprave, preto si ich dovolím niekde aj uviesť vzhľadom na to, aby ste vedeli, o čo ide.

    Môj prvý pozmeňovací návrh, ktorý som predniesol ako spravodajca, sa týkal náhrady slov "ustanoviť" a "upraviť" slovami "upraviť" a "ustanoviť". Tam došlo k istej technickej chybe. Odporúčam hlasovať za.

  • Hlasujeme o prvom pozmeňovacom návrhu pána spoločného spravodajcu, týka sa § 1. Odporúča ho prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 119 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Prvý pozmeňovací návrh pána poslanca sme prijali.

  • Pri hlasovaní o bode 8 spoločnej správy sme vypustili odsek 3 z § 12, ktorý som vo svojom druhom pozmeňovacom návrhu navrhol v podobe nového znenia. Navrhujem hlasovať za. Prečítam nové znenie.

    "Ak sa konanie o priznaní postavenia utečenca právoplatne zastavilo podľa ods. 1 písm. a) a b), ministerstvo bude na základe opakovanej žiadosti žiadateľa rozhodovať o priznaní postavenia utečenca. O ďalšej jeho žiadosti bude ministerstvo rozhodovať len v prípade, ak táto bude obsahovať skutočnosti, ktoré sú rozhodné na priznanie postavenia utečenca podľa § 7."

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca navrhuje prijať takto koncipovaný § 12 ods. 3.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 106 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prijali sme tento pozmeňovací návrh.

  • Ďalší pozmeňovací návrh dal pán poslanec Gaulieder a to bolo nové znenie § 5 ods. 1. Prečítam ho, aby ste vedeli, o čo ide.

    "Cudzinec, ktorý urobil vyhlásenie o tom, že má v úmysle požiadať o priznanie postavenia utečenca (ďalej len "žiadateľ"), je povinný podať najneskôr do 24 hodín od príchodu do záchytného utečeneckého tábora, ak tomu nebránia závažné okolnosti, písomnú žiadosť o priznanie postavenia utečenca ministerstvu. V opačnom prípade sa bude jeho žiadosť posudzovať podľa § 10. Žiadateľ je povinný v žiadosti uvádzať pravdivo a úplne všetky požadované údaje." Odporúčam hlasovať za.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Gauliedera s odporúčaním spravodajcu prijať tento návrh, teda hlasovať za.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 94 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento pozmeňovací návrh pána poslanca Gauliedera sme schválili.

  • Ďalšie štyri pozmeňovacie návrhy dal poslanec Árpád Duka-Zólyomi. Pán poslanec, tie dva sťahujete?

  • Ďakujem, pán predseda. Chcem zahlásiť, že po vzájomnej dohode a vysvetlení tejto otázky sťahujem svoj druhý a štvrtý pozmeňovací návrh. To je podľa poradia, ako som ich dal spoločnému spravodajcovi.

  • Čiže budeme hlasovať o prvom a treťom pozmeňovacom návrhu, ktoré dal pán poslanec Duka-Zólyomi.

    Prvý pozmeňovací návrh znie: v § 1 ods. 2 vypustiť pôvodný text a nahradiť ho textom "Zákon sa vzťahuje aj na odídencov." Počas prestávky sme diskutovali o tom, argumentovali sme, že vlastne súčasné znenie § 1 ods. 2 vyjadrené všeobecne - zákon sa vzťahuje aj na cudzincov, ktorým bolo poskytnuté dočasné útočisko na území Slovenskej republiky, je objasnený potom v § 2 v definícii o tom, kto je odídenec, takže tento návrh pána poslanca Duku-Zólyomiho podľa môjho názoru je zbytočný. Navrhujem hlasovať proti.

  • Budeme hlasovať o prvom návrhu pána poslanca Duku-Zólyomiho s tým, že pán spoločný spravodajca ho navrhuje neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 16 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 90 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Tento návrh pána poslanca Zólyomiho sme neprijali.

  • Ďalší návrh pána poslanca Duku-Zólyomiho sa týka § 4 ods. 2 písm. b), kde pán poslanec navrhuje slová "do 24 hodín" nahradiť slovami "do 7 dní". Ide o to, aby podľa jeho návrhu cudzinec, ktorý má v úmysle požiadať o postavenie utečenca, urobil písomné podanie, alebo ústne vyhlásil do zápisnice nie do 24 hodín, ako sa to navrhuje v súčasnom návrhu, ale do 7 dní. Myslím, že sme si to dosť vysvetlili, že ten, kto prichádza ako utečenec, môže to urobiť priamo pri vstupe do republiky, a vlastne tam bezprostredne to má spraviť, takže navrhujem hlasovať proti.

  • To nie je to isté, o čom sme hlasovali u poslanca Gauliedera?

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Duku-Zólyomiho týkajúcom sa zmeny lehôt z 24 hodín na 7 dní s odporúčaním pána spravodajcu neprijať tento návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 18 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 84 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Ani tento pozmeňovací návrh pána Duku-Zólyomiho sme neprijali.

  • Pán predseda, to sú všetky pozmeňovacie návrhy. Mali by sme hlasovať o zákone ako celku.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o zákone ako celku aj so schválenými doplňovacími a pozmeňovacími návrhmi.

  • Pán spoločný spravodajca odporúča, aby sme tento zákon prijali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 118 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky návrh schválila a zákon sme prijali.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán predseda klubu KDH ma požiadal o krátku prestávku. Dvadsať minút alebo koľko, pán Mikloško?

  • Smiech v sále.

  • Takže bude 30-minútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa. Ak nás je dosť, budeme pokračovať ďalším bodom.

    Prezentovalo sa 66. Je nás málo.

    Páni poslanci, panie poslankyne, skúsme sa ešte raz prezentovať.

    Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    d v a d s i a t y m s i e d m y m bodom programu mal byť

    návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Langoša na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyrovnaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov.

    Obdobný zákon sme schválili vo vládnom návrhu. Keďže pán poslanec Langoš tu nie je... Je tu?

    Páni poslanci, dostali ste tlač 183 a spoločnú správu ako tlač 183a, ktoré sa týkajú tohto návrhu zákona.

    Návrh zákona si odôvodní pán poslanec Langoš.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada,

    ospravedlňujem sa za oneskorenie, je klubová disciplína.

    Uvediem svoj návrh trošku netradične. V piatok ráno pred rokovaním, po schválení vládnej novely zákona číslo 42/1992 Zb. sa ma podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky kolega Húska pýtal, či nestiahnem svoj návrh a či mi je jasné, ako sa skončí hlasovanie. Nie mi je jasné. Pokúsim sa o nemožné, pokúsim sa vás, predovšetkým koaličných kolegov, presvedčiť o tom, že tento návrh novely je dobrý, užitočný, že po prijatí sa obsolentným stane až od 1. marca budúceho roku a že môže zmierniť veľkú krivdu, ktorú budú pociťovať tisíce dnes takzvaných oprávnených osôb.

    Vládny zákon prijatý vo štvrtok Národnou radou dramatickým spôsobom mení princíp a filozofiu transformácie poľnohospodárstva, tak ako sme ju pripravili v rokoch 1991-1992. Dramatickým spôsobom v tom, že od 1. marca raz a navždy tzv. oprávnené osoby, či už sú členmi družstiev, alebo nie sú členmi družstiev, strácajú právo požadovať vydanie svojho majetkového podielu, teda strácajú vlastnícke právo k majetkovým podielom.

    V roku 1992, ako som už hovoril vo svojom vystúpení v rozprave k vládnemu návrhu, sa vlastne skončila prvá etapa transformácie schválením transformačných projektov. Zákonodarca pri prijímaní tohto zákona, ktorého novelu vám predkladám, ponechal vlastne vzťahy medzi oprávnenými osobami a družstvami na dobrom úmysle, predovšetkým družstiev ako povinných osôb podľa tohto zákona, dohodnúť sa.

    Kto sú to vlastne oprávnené osoby? To je taký novotvar zavedený v roku 1992. Sú to ľudia, ktorým po roku 1948, starí ľudia, alebo dediči, ktorým komunistický režim hrubým spôsobom zabránil v užívaní a spravovaní svojho súkromného majetku. Tento majetok sa ocitol v správe alebo v obhospodarovaní jednotných roľníckych družstiev, veľmi rýchlo, na to stačilo niekoľko rokov, pričom títo vlastníci nepoberali celé desaťročia árendu. Dá sa spočítať, o aké sumy prišli vlastníci, ktorých vlastnícke práva nezanikli, ktorí nemohli pracovať na svojom majetku, nemohli ho zveľaďovať. Za jeden hektár poľnohospodárskej pôdy prišiel vlastník od začiatku päťdesiatych rokov do roku 1989 alebo do roku 1990 približne o 200 000 korún árendy. Podobne nebola vyplácaná pozemková renta. Títo ľudia sú vlastne dnes stále ukrivdení.

    Podstata mojej novely spočíva v tom, aspoň na dva mesiace vyjasniť právne vzťahy. Novela spočíva na troch základných zámeroch. Prvý zámer je zmeniť pojmoslovie a povinnú osobu nahradiť dlžníkom, oprávnenú osobu nahradiť pojmom veriteľ a priamo odkázať na Obchodný zákonník a Občiansky zákonník, predovšetkým na Občiansky zákonník. Praktické skúsenosti s mnohými súdnymi spormi hovoria, že ani súdy sa nevedia oprieť o jednoznačný výklad transformačného zákona, nevedia sa oprieť právne, aký je vzťah medzi oprávnenou a povinnou osobou. Toto je prvá podstata navrhovanej úpravy.

    A druhá podstata sú vlastne sankcie. Družstvo ako dlžník je povinné na žiadosť oprávnenej osoby ako veriteľa uzavrieť s veriteľom dohodu. Navrhuje sa, aby predmetom dohody bola alebo dohoda o vydaní vecí, alebo dohoda o poskytovaní služieb, alebo iná dohoda. Za porušenie tejto povinnosti sa navrhuje sankcia družstvu ako dlžníkovi. Súčasne sa navrhuje sankcia v prípade, ak dôjde k dohode, sankcia za nevydanie vecí. Toto je celá podstata navrhovanej novely transformačného zákona. Súčasne vyjasnenie, tie odvolávky, priame odkazy na Občiansky zákonník.

    Prečítam príslušné ustanovenie § 492 Občianskeho zákonníka, ktoré hovorí: "Ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa použijú primerane aj na záväzky, vznikajúce na základe iných skutočností upravených v zákone, ak niet osobitnej úpravy." Tam nie je jasný vzťah, že ide práve o tento zákon. Odvolávka v návrhu novely je odvolávka, ktorá už jednoznačne odkazuje, že tento zákon, ktorý má na mysli § 492 Občianskeho zákona, je práve zákon číslo 42 v znení neskorších predpisov.

    Chcem poďakovať pani doktorke Zacharovej z legislatívneho odboru, ktorá ma upozornila, žiaľ, neskoro, už po prerokovaní tohto návrhu zákona v hospodárskom výbore, na dve nejasnosti. Súčasne ako predkladateľ navrhujem dva doplňovacie návrhy na vyjasnenie formulácií alebo právnej podstaty tejto novely. Ide o dve veci.

    Jednak v navrhovanom ustanovení § 17a ods. 5, ktorý znie: "Ak nedôjde k vydaniu veci v stanovenej lehote, postupuje sa podľa osobitných predpisov" je tam odkaz na Občiansky zákonník, ktorý nestanovuje sankcie. Teda môj prvý doplňovací návrh je vypustiť tento odsek 5 a navrhované znenie § 17b označiť ako odsek 1 a doplniť novým odsekom 2, ktorý znie: "Ak nedôjde k vydaniu veci v stanovenej lehote, poľnohospodárske družstvo je povinné zaplatiť oprávnenej osobe pokutu vo výške 0,25 % z hodnoty nevydaných vecí za každý deň omeškania." Týmto sa vlastne zjasní, týmto sa stanoví sankcia, ktorú nestanovuje Občiansky zákonník.

    A druhá poznámka v správe legislatívneho odboru hovorí, že nie je celkom jasné, čoho sa týkajú dve lehoty vydania - 90-dňová podľa ustanovenia § 13 a 60-dňová, ktorá je navrhovaná v tejto novele. Teda druhý pozmeňovací návrh je v odseku 4 § 17a doplniť za slová "od uzatvorenia dohody" slovami "podľa odseku 3". Tým má byť vyjasnené, že tá 60-dňová lehota sa týka ustanovenia § 17a, teda lehota na vydanie vecí podľa uzavretej dohody.

    Chcem povedať ešte jedno. Nebolo celkom fér, ako ste, kolegovia, narábali s mojím návrhom novely transformačného zákona. Túto novelu a súčasne novelu zákona o pôde číslo 229 z roku 1991 som odovzdal predsedovi Národnej rady 6. júna tohto roku. Tento môj návrh prerokoval hospodársky výbor, pozval ma na rokovanie v deň, keď sa rozhodol prerokovať tento môj návrh. Z ústavnoprávneho výboru som dostal písomnú pozvánku a vtedy, keď pôdohospodársky výbor prerokúval môj návrh, som sa zúčastňoval na zasadnutí výboru pre životné prostredie, ktorý je o dve miestnosti vedľa.

    Po mojom návrhu sa s veľkým časovým odstupom objavila v parlamente vládna novela, ktorá podľa mňa a mojich priateľov nesie všetky znaky chvatnej legislatívnej prípravy novely.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Langošovi a prosím predsedu Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo pána Delingu, aby predniesol správu z výborov.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    Spoločná správa Výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Langoša na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vysporiadaní majetkových nárokov v družstvách, v znení neskorších predpisov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 7. júna 1995 číslo 384 pridelil návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Langoša na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 42 z roku 1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách, v znení neskorších predpisov, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti na prerokovanie po získaní stanoviska vlády Slovenskej republiky.

    Vláda Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona zaujala stanovisko 24. októbra 1995 a nevyslovila s ním súhlas. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh prerokovali v čase od 24. augusta 1995 do 7. novembra 1995.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie o výsledku prerokovania návrhu zákona neprijal uznesenie, lebo zaň nehlasovala nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti neodporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.

    Toľko spoločná správa, ktorú som bol poverený výborom pre pôdohospodárstvo predniesť na rokovaní k tomuto návrhu zákona. Pán predseda, zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.

  • Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil žiadny poslanec. Ako prvý sa hlási pán poslanec Delinga. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    spoločná správa hovorí o tom, ako bolo uskutočnené rokovanie a s akým výsledkom. Keďže sme na tejto 11. schôdzi schválili vládny návrh zákona číslo 42/1992 Zb., dávam v rozprave procedurálny návrh, aby bola rozprava k tomuto návrhu pána poslanca Langoša ukončená.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali o procedurálnom návrhu pána poslanca Delingu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán poslanec Delinga navrhuje ukončiť rozpravu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov. Za návrh hlasovalo 64 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Za návrh nehlasovalo 5 poslancov.

    Takže končíme rozpravu k tomuto bodu programu. Aj napriek tomu, že takto sme ukončili rozpravu, je mojou povinnosťou spýtať sa pána predkladateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave.

  • Vážená Národná rada, ja som v rozprave k vášmu návrhu novely zákona o Slovenskej informačnej službe povedal, že pravdepodobne sa dočkáme v tomto parlamente prerokúvania zákonov bez dôvodovej správy, ba dokonca prerokúvania zákonov bez rozpravy. Takto sa nesprávali skutočne ani komunisti.

    Ďakujem vám.

  • Chce sa vyjadriť pán spoločný spravodajca?

    Pán poslanec Langoš, chcem povedať, že tu skutočne išlo len o technickú záležitosť prerokovania tohto zákona, pretože dobre viete, že na tejto schôdzi sme zákon týkajúci sa novely zákona číslo 42 prerokovali.

    Prosím, pán spravodajca, aby ste uviedli hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne a páni poslanci,

    keďže je rozprava ukončená, spoločná správa, ktorú som predniesol, je taká, že výbory neodporúčajú tento návrh zákona, ktorý predložil pán poslanec Národnej rade, žiadam pána predsedu, aby dal hlasovať o návrhu zákona ako celku. Ako spoločný spravodajca odporúčam Národnej rade, aby tento zákon Národnej rady nebol schválený.

  • V súlade s § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku dávam hlasovať tak, ako pán spoločný spravodajca predniesol návrh. Prosím, hlasujme. Pán spoločný spravodajca navrhuje zamietnuť predložený návrh novely zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 22 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme neschválili predložený návrh novely zákona číslo 42/1992 Zb. pána poslanca Langoša.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    d v a d s i a t y m ô s m y m bodom programu je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom informačnom systéme.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 253 a spoločnú správu výborov ako tlač 253a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky tento zákon uvedie minister kultúry pán Ivan Hudec.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    informatizácia spoločnosti je trendom, ktorý nadobúda v súčasnosti charakter rozhodujúceho faktora pri napredovaní spoločnosti. Presvedčilo nás o tom okrem iného aj tohtoročné stretnutie ministerských predsedov G7 v Bruseli, ktoré bolo venované predovšetkým tejto problematike. V Slovenskej republike nie je doposiaľ táto problematika dostatočne legislatívne upravená. Štátny informačný systém je súčasťou procesu tvorby globálnych informačných systémov a predkladaný návrh zákona by mal prispieť ku koordinovanej tvorbe častí štátneho informačného systému a tým aj k efektívnejšiemu využívaniu informácií v ňom spracúvaných.

    Návrh zákona stanovuje podmienky a základné pravidlá vykonávania informačných činností štátneho informačného systému, upravuje práva a povinnosti všetkých štátnych orgánov, právnických osôb a fyzických osôb pri jeho vytváraní a činnosti. Vymedzuje pôsobnosť Štatistického úradu Slovenskej republiky, Rady pre informatiku, ďalších ústredných štátnych orgánov a orgánov verejnej správy v tejto oblasti. Zákon zavádza inštitút štandardov ako nástroj prepojiteľnosti, kompatibility, integrity a zvýšenia funkčnosti štátneho informačného systému. Osnovným princípom vytvárania štátneho informačného systému má byť jeho koncepčnosť.

    Zákon ukladá Štatistickému úradu Slovenskej republiky v súčinnosti s ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy prehodnocovať v pravidelných dvojročných cykloch koncepciu štátneho informačného systému. Súčasne ukladá vytvoriť nadväzné koncepcie jeho častí, ktorými v tejto súvislosti rozumie informačné systémy rezortov. Toto sa bude uskutočňovať podľa vypracovaných a vládou Slovenskej republiky schválených projektov.

    Získavanie údajov pre štátny informačný systém od fyzických a právnických osôb bude umožnené v súlade s Ústavou Slovenskej republiky len na základe osobitných zákonov. Poskytovanie informácií zakotvuje zákon v súlade s ústavnou zásadou záruky práva na informácie. Obmedzenie alebo vylúčenie tohto práva je možné len na základe osobitných zákonov. Zákon posilňuje potrebu vzájomnej výmeny údajov medzi štátnymi orgánmi tak, aby bolo odstránené duplicitné získavanie a uchovávanie údajov, vymedzuje štátnym orgánom povinnosť poskytovať údaje a zodpovednosť za ich pravdivosť, správnosť a aktuálnosť.

    Predložený návrh zákona o štátnom informačnom systéme bol v zmysle legislatívnych pravidiel prerokovaný v internom poradnom orgáne predsedu Štatistického úradu Slovenskej republiky a opakovane v medzirezortnom pripomienkovom konaní so všetkými ústrednými orgánmi štátnej správy Slovenskej republiky. Po prerokovaní v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky 26. septembra 1995. Vládny návrh zákona bol postúpený Národnej rade Slovenskej republiky, v ktorej ho prerokovalo 6 výborov, ktoré s niekoľkými pripomienkami navrhli zákon schváliť.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi požiadať vás o schválenie predloženého návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem za porozumenie a slovo.

  • Ďakujem pánu ministrovi. Prosím teraz spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Miklušičáka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vo výboroch Národnej rady.

  • Vážená Národná rada, vážený pán predseda, vážený pán minister,

    predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom informačnom systéme, tlač číslo 253.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 2. októbra 1995 číslo 522 pridelil vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom informačnom systéme Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národností a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport na prerokovanie do 27. októbra 1995.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným rozhodnutím určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti ako príslušný výbor na skoordinovanie stanovísk výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený na prerokovanie.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona prerokovali v určenom termíne. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, ho odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s celkove 15 pripomienkami. O týchto pripomienkach navrhujem hlasovať nasledovne. O bodoch 3 až 15 navrhujem hlasovať spoločne a odporúčam ich prijať. O bodoch 1 a 2 navrhujem hlasovať osobitne s tým, že najskôr budeme hlasovať o bode 2, až následne o bode 1. Odôvodnenie uvediem pri samotnom hlasovaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku pána poslanca Kňažka. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    návrh zákona o štátnom informačnom systéme je prvou právnou úpravou v oblasti informatiky v Slovenskej republike. Upravuje podmienky utvárania a prevádzkovania informačných systémov, ak sa na ne použijú prostriedky zo štátneho rozpočtu. Vychádza z Národného programu informatizácie Slovenskej republiky, ktorý bol 3. júna 1992 schválený vládou Slovenskej republiky. Medzitým bola informatika ako odvetvie delimitovaná z vtedajšieho ministerstva dopravy a spojov do kompetencie Štatistického úradu Slovenskej republiky. Je zrejmé, že aj z tohto dôvodu prerokúvame až dnes tento návrh zákona. To považujem za základný nedostatok, teda neskoré zavedenie tejto právnej normy do života.

    Navrhovaný zákon umožní na základe navrhovaných štandardov pre štátny informačný systém lepšiu prepojiteľnosť a kompatibilitu častí štátneho informačného systému, ktoré sú v pôsobnosti jednotlivých ústredných štátnych orgánov. Ak by táto právna norma platila už pred dvoma rokmi, boli by informačné systémy efektívnejšie a koordinovanejšie utvárané.

    Za pozitívne považujem ustanovenie kompetencie práv a povinností orgánov pôsobiacich v oblasti štátneho informačného systému, kde z navrhovaného zákona vyplýva, že zásadné úlohy plní Štatistický úrad Slovenskej republiky a Rada vlády Slovenskej republiky pre informatiku. Nie je chybou tohto zákona, ale bolo chybou vlády Slovenskej republiky, že takúto radu neodôvodnene zrušila, hoci táto pod vedením vtedajšieho jej predsedu pána Vavru efektívne pracovala. Aj z tohto dôvodu sa ukazuje, že zakotvenie rady priamo do zákona je vhodným riešením.

    Za jeden zo základných prínosov považujem v zákone zakotvenú ochranu práv fyzických osôb a právnických osôb pri získavaní údajov pre štátny informačný systém (§ 12). Pri striktnom dodržiavaní tohto ustanovenia možno údaje získavať pre štátny informačný systém iba na základe osobitných zákonov, ktoré ustanovia rozsah, spôsob a podmienky získavania údajov, alebo so súhlasom týchto osôb. Táto konštrukcia zabezpečí súlad s právom krajín Európskej únie a od fyzických osôb alebo právnických osôb nebude možné bez právneho základu údaje získať.

    Na záver mi dovoľte poznámku, ktorá zdanlivo nesúvisí s navrhovaným zákonom. Keďže oblasť informatiky je jedným z najperspektívnejších odvetví národného hospodárstva a vo vyspelých krajinách sa podstatnou mierou podieľa na tvorbe hrubého domáceho produktu, je potrebné venovať jej náležitú podporu zo strany štátnej politiky. Som presvedčený, že navrhovaný zákon vytvorí základné podmienky rozvoja tohto odvetvia aj v Slovenskej republike. Keďže je to úplne samostatná oblasť a zákonom Národnej rady číslo 453/1993 Z. z. bola zodpovednosť za ňu určená Štatistickému úradu Slovenskej republiky, hádam by bolo vhodné do budúcnosti uvažovať so zmenou názvu tohto úradu napríklad na Úrad pre štatistiku a informatiku Slovenskej republiky. Aj takáto zdanlivá maličkosť spresní a zvýrazní odlišnosť v oblasti štátnej štatistiky a v oblasti informatiky tak, aby nedochádzalo k ich vzájomnému zamieňaniu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pýtam sa, pani poslankyne, páni poslanci, či sa ešte niekto hlási do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Pokorný.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Budem veľmi stručný, preto som chcel hovoriť z miesta. Chcel som len vyjadriť podporu predloženému vládnemu návrhu zákona o štátnom informačnom systému a pripájam sa ku kritike pána poslanca Kňažka, ktorý hovoril, že tento návrh mešká, že mal byť predložený skôr. Totiž schválenie tohto zákona je veľmi dôležité. Tak ako sa konštatuje v zákone a ako to spomínal predkladateľ pán minister Hudec, tento zákon otvára možnosti, aby si ďalšie ústredné orgány štátnej správy vytvorili svoje zákony o informačnom systéme a o poskytovaní informácií. Totiž ak by tento zákon bol schválený skôr, mohlo ministerstvo životného prostredia predložiť zákon o poskytovaní informácií o životnom prostredí, čím by sa vlastne naplnil článok 45 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.

    Moje vystúpenie vlastne motivovala tragická udalosť vo Východoslovenských železiarňach v Košiciach. Tento zákon nie je, a ak by zákon o poskytovaní informácií bol, určite by kompetentné orgány inak reagovali na situáciu, ktorá sa stala.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pýtam sa ešte raz, či sa ešte niekto hlási do rozpravy.

  • Nie. Končím rozpravu k tomuto bodu. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť.

  • Pán minister sa nechce vyjadriť. Pán spoločný spravodajca sa tiež nechce vyjadriť, takže by sme pristúpili k hlasovaniu. Môžeme začať, pán poslanec.

  • Ako som uviedol pri uvádzaní spoločnej správy, navrhujem o bodoch 3 až 15 hlasovať spoločne. Odporúčam ich prijať.

  • Takže hlasujeme o bodoch 3 až 15 spoločnej správy a pán spoločný spravodajca navrhuje, aby sme ich prijali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Tieto body spoločnej správy sme prijali.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 2 spoločnej správy. Odporúčam ho neprijať. Navrhujem hlasovať najskôr o bode 2 preto, lebo keby sme hlasovali o bode 1, tak by sme museli hlasovať následne aj o bode 2, a ak by sme teraz prijali bod 2, nemuselo by to tak byť, ak ho neprijmeme, potom následne hlasujeme o bode 2. Zdôvodňujem to preto, že doplnenie slova "fungovanie" považujem za nadbytočné. V ďalšej dikcii zákona sa toto slovo nepoužíva.

  • Hlasujeme o bode 2 spoločnej správy s tým, že pán spoločný spravodajca navrhuje, aby sme ho neprijali, aby sme hlasovali negatívne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov. Za návrh hlasovali 3 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 85 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Neprijali sme tento bod spoločnej správy.

  • V takom prípade budeme hlasovať o bode 1. Odporúčam tento bod prijať.

  • Hlasujeme o bode 1 spoločnej správy s odporúčaním pána spravodajcu prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 98 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Prijali sme tento bod spoločnej správy.

  • Tým sme vyčerpali všetky body spoločnej správy. Pán poslanec Kňažko ani pán poslanec Pokorný nepredniesli žiadne návrhy. Hlasujme o zákone ako celku. Odporúčam ho prijať.

  • V súlade § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku spolu so schválenými zmenami a doplnkami.

    Prosím, hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča prijať tento návrh zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 99 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Môžem konštatovať, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom informačnom systéme.

    Ďakujem, pán spravodajca, ďakujem pani poslankyne, páni poslanci.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, keďže do 19.00 hodiny ešte máme viac ako štvrť hodinu a nasledujúci bod programu by dlhšie nemal trvať, budeme rokovať ďalej o t r i d s i a t o m bode programu, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 294/1992 Zb. o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 261 a spoločnú správu ako tlač 261a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pani poslankyňa Ida Rapaičová.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    účelom predloženého návrhu zákona je právne doriešiť postavenie člena Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie z hľadiska predpisov upravujúcich najmä jeho nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, ale aj z hľadiska pracovnoprávnych predpisov, a to v súlade s osobitnými predpismi platnými v tejto oblasti. Ide najmä o súvislosti so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni a so Zákonníkom práce, keďže otázka zdravotného poistenia sa už doriešila novelou zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z.

    Vyriešenie otázky nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia členov rady sa javí aktuálne najmä v prípade, ak člen rady vykonáva túto funkciu ako jediné zamestnanie, t. j. keď nie je v pracovnom pomere s iným právnym subjektom a ako taký nie je doteraz zo zákona nemocensky poistený a dôchodkovo zabezpečený ako zamestnanec napriek tomu, že bol na výkon člena rady ako verejnej funkcie v súlade so Zákonníkom práce uvoľnený z doterajšieho zamestnania. Toto obdobie sa mu nezapočíta ani na účely dôchodkového zabezpečenia. Pritom odmena, ktorú za výkon tejto funkcie dostáva, má všetky znaky mzdy. Preto niet dôvodu, aby sa na uvedený účel nemal považovať za zamestnanca so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi.

    Z rovnakých dôvodov môže člen rady považovať za ujmu skutočnosť, že doteraz nemá niektoré práva vyplývajúce pre zamestnancov z pracovnoprávnych predpisov, ak ide o nárok na dovolenku.

    S navrhovaným zákonom nie sú spojené nové nároky na štátny rozpočet. Vzhľadom na naliehavosť legislatívneho vyriešenia tejto otázky sa navrhuje účinnosť zákona dňom vyhlásenia.

  • Ďakujem pani poslankyni Rapaičovej. Prosím pani poslankyňu Muškovú, ktorá je určená ako spravodajkyňa za výbory, aby nás oboznámila s výsledkom prerokovania vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 19. októbra 1995 číslo 585 pridelil uvedený návrh zákona Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport na prerokovanie do 7. novembra 1995. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil na skoordinovanie stanovísk výborov Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport s tým, aby podal spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky na 11. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona prerokovali v určenej lehote, s návrhom zákona súhlasili bez pripomienok a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky túto novelu schváliť.

  • Ďakujem.

    Vážení páni poslanci, pani poslankyne, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že nemám žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy.

  • Vidím, že sa do rozpravy nehlási nikto, preto končím rozpravu k tomuto bodu programu. pýtam sa pani Idy Rapaičovej, či sa chce vyjadriť.

  • Pani spoločná spravodajkyňa, prosím, aby ste prišli uvádzať hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, keďže do rozpravy sa nikto neprihlásil, ani v spoločnej správe nie je žiaden pozmeňovací návrh, odporúčam, aby sme hlasovali o novele ako celku.

  • Ďakujem. Takže pristúpime k hlasovaniu o zákone ako celku podľa § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali.

  • Pani spoločná spravodajkyňa odporúča novelu tohto zákona prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 294/1992 Zb. o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pekne pani poslankyni, aj vám, páni poslanci, pani poslankyne.

  • Ďakujem kolegom za konštruktívny prístup k práci.

  • Páni poslanci, pani poslankyne,

    tridsiatym prvým bodom programu je novela zákona o organizácii Ústavného súdu. Predpokladám, že k tomu bude rozprava, takže by sme skončili neskôr. Chýba nám 10 minút. Chcete, aby sme začali tento zákon, alebo prerušíme rokovanie?

  • Hlasy z pléna za prerušenie rokovania.

  • Takže prerušujem rokovanie 11. schôdze s tým, že schôdza bude pokračovať zajtra ráno o 9.00 hodine.