• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    pokračujeme v rokovaní 11. schôdze Národnej rady. Po prerušení schôdze v piatok nebola ukončená rozprava. Do rozpravy ostali ešte dvaja prihlásení, a to pán Bartolomej Kunc a pán Dušan Slobodník. Prosím pána poslanca Kunca.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, milé kolegyne poslankyne, vážení kolegovia,

    naozaj som sa nechystal vystúpiť v tejto rozprave, pretože som usudzoval tak, že je tu mnoho svetaznalých a svetaskúsených a že to, čo povedia oni o zahraničnej politike Slovenskej republiky a o veciach, ktoré v ostatnom čase v súvislosti s ňou ukázal vývin, vysvetlia tak dobre a naznačia smerovanie v budúcnosti tak vynikajúco, že nebude k tomu čo povedať. Ale, žiaľbohu, v tejto veci ma sklamali a v tejto chvíli by som to tak povedal, ako sa to tvrdo hovorí u nás, že niekedy niečo, čo sa povie, aj mŕtveho preberie.

    Je možné, že môj názor na zahraničnú politiku je laický, ale poviem ho aj vtedy, pretože budem porovnávať. Pre mňa je zahraničná politika spôsobom, akým a ktorým sa oficiálne prezentuje národ a štát spoločenstvu národov i štátov sveta so všetkými znakmi a charakteristikami svojej entity a identity. Je to veľmi dôležité, pretože iné politické metódy na to nemá. Racionálna a príťažlivá zahraničná politika vytvára predpoklady na to, aby národ i štát mohli prezentovať svoju entitu aj identitu mnohorakými ďalšími spôsobmi konania i spolupráce, a to počnúc hospodárskou, ďalšími zvyčajnými a končiac tou druhou najdôležitejšou, kultúrnou. Po druhé, zahraničná politika sa mi vidí ako priestor na uplatnenie národnoštátnych záujmov, aby nedošlo k nedorozumeniu, aj záujmov menšín, pretože aj príslušníci našich menšín sú občanmi štátu, a teda štát koná aj v ich mene. To, ako jednotlivé štáty tento priestor využívajú, iste závisí od nich samotných, od toho, ako sú na to pripravené, aký majú diplomatický zbor, aké nachádzajú spôsoby a nástroje kontaktovania s potenciálnymi partnermi, no aj od toho, ako ich títo partneri berú.

    V tejto súvislosti by som rád upozornil na určitú skutočnosť, ktorá je mimo pôsobnosti, a teda aj zásluh Slovenskej republiky a jej diplomacie, a predsa sa jej veľmi hlboko týka. Je to skutočnosť, že na rozdiel od mnohých iných národov a štátov, ktoré svoju entitu a identitu v očiach iných odhaľovali a vnášali do vedomia svetovej verejnosti, národov a štátov samy po celé stáročia, so slovenským národom a Slovenskou republikou to tak nebolo a nie je. Dobre predsa vieme, že slovenský národ žil vo Veľkom Uhorsku, ktoré ho ako národ neprezentovalo. Potom síce žil v Československej republike, najprv unitárnej, potom aj federálnej, ale aj tam okrem názvu slovenský národ a Slovensko figurovalo iba naznak, a teda tento národ bol až do 1. januára 1993 utajený.

    Od začiatku jestvovania Slovenskej republiky až dodnes platí, že do procesu utvárania imidžu o nej a o nás zasahuje rad činiteľov, ktorých snahou bolo a je hovoriť, písať a iným spôsobom predvádzať európskej svetovej verejnosti len tie najhoršie stránky zo všetkých sfér jestvovania štátu a spoločenského života, vrátane nepravdivých informácií o očividných reáliách, ktorým uveriť ani nie je možné. Robia to rôzni ľudia, rôzne médiá, vrátane novinárov, ktorí síce žijú blízko, povedzme vo Viedni, v Budapešti, v Prahe či Varšave, sem-tam možno na Slovensko aj prídu, no inak nekriticky preberajú všetko, čo hovoria tamojšie masmédiá či tlačové kancelárie, ktoré majú k Slovensku naozaj svojrázny prístup a o vzťahu nemôže byť ani reč. No a dôsledky tejto skutočnosti sa potom, pochopiteľne, prejavia v širokom meradle, a to nielen u nepolitikov, ale aj u politikov.

    Nuž preto je nám teraz dvojnásobne ťažké utvárať obraz o sebe v zahraničí, lebo na jednej strane treba naprávať, čo sa pokazilo a stále kazí, a na druhej strane treba tvoriť to nové. V tomto zmysle, či chceme, alebo nie, musíme uznať, že to má sťažené aj naša diplomacia, tobôž keď v ostatnom čase pribudli aj také medzinárodné prostriedky, ako sú demarše.

    Panie a páni, ja som sa nad došlými demaršmi zamyslel, no podľa svojich poznatkov o diplomacii som sa zadivil ich predmetu, obsahu. Viem totiž, že je naozaj pozoruhodné, ak porovnávam ten obsah s tým, čo o demaršoch viem a čo som ich zopár už v priebehu svojho života aj v dávnejších časoch prečítal. O čo teda pri týchto demaršoch ide? Jedno viem celkom isto a dobre, že demarš žiadna mocnosť či štát neposiela s úmyslom chrániť, alebo presadzovať záujmy či potreby adresáta, ale len vlastné, a to mi nevyvráti nikto. Dobromyseľne pripúšťam úmysel, že by mohlo ísť o zámer upozorniť na niečo, ale vonkoncom si nemyslím, a ani v histórii som nenašiel dokumenty toho druhu, v tej, čo je mne prístupná, že na to sa používa ako najvhodnejší nástroj práve demarš. Totiž, aby som sa ešte raz k tomu vrátil. Demarše sa posielali vtedy a takým krajinám, ktoré sa dopustili voči odosielateľským krajinám nejakého priestupku, nejakej neprístojnosti, ale nijak inak. Pokiaľ išlo o iné veci, tak to demarše neboli.

    Preto sa ani nedivím našej vláde, že ostala nad reakciou v rozpakoch. Veď ona nikomu nič z tých odosielateľov nevykonala, žiadnemu diplomatovi, žiadnemu inému občanovi, nikoho neukrivdila. Predsa o ničom takom v demaršoch nie je reč. Tak načo demarš?

    Vláda má a plní program prijatý týmto parlamentom, ktorý ju kontroluje a bedlí, myslím, že aj zásluhou opozície, dosť tvrdo nad tým, aby tu demokracia a sloboda nebola ohrozená. Opak sa tvrdiť môže, ale iba propagačne. Fungujú všetky parlamentné inštitúty, uplatňuje sa ústava a na ústave založený právny poriadok. Áno, sú aj spory, hádky, zvady, ale povedzte mi, kde nie sú? Veď sú ešte aj medzi najlepšími susedmi. Ale práve tak ako spory vznikajú z vnútorných pomerov a podnetov, tak sa musia aj vnútorne riešiť, a to iste demokraticky, s použitím takých spôsobov i nástrojov, ktoré zodpovedajú zásadám parlamentnej demokracie. Žiaden zásah do ich riešenia zvonku, nech je pôvodcom ktokoľvek, pre samotný charakter veci nemôže pomôcť a nepomôže ich riešeniu, skôr bude len škodiť. Z textu došlých demaršov, ako som už spomínal, však vyplýva, že sú práve takto orientované. Do vnútra. To je, priatelia, škoda. Práve preto, že nehovoria, a nemôžu povedať, čo by vlastne mohli chcieť v tom zmysle, že nám dajú maršrutu, že nám povedia - ako. A opakovať nám všeobecné zásady demokracie netreba. Tie vieme naspamäť.

    Ja tiež čítam diplomatické signály, ale práve s ohľadom na to, čo som povedal, ich diferencujem a podľa toho usudzujem na ich charakter a význam. Neviem si totiž predstaviť, aby ktokoľvek z odosielateľov demaršov mohol a vedel vládnuť v tejto krajine lepšie než parlament a vláda, ktoré vzišli zo všeobecných priamych, tajných a slobodných volieb. Alebo mám si myslieť, že odosielatelia demaršov lepšie poznajú stav, potreby a záujmy tohto národa, tohto štátu i jeho obyvateľstva, ako ich pozná tento parlament, jeho vláda i občania samotní? Totiž, ak áno, potom by naozaj platilo, že musia mať v tejto krajine veľmi rozsiahlu a dokonalú rozviedku a veľmi blízkych spolupracovníkov vo všetkých oblastiach spoločenského života, vrátane najvyšších sfér v politike a v ekonomike.

    Preto mi dovoľte na margo tejto veci povedať takýto osobný názor: Áno, demarše prišli, ale tejto krajine nepomohli. Ako to teda myslel ten, čo ich posielal, a čo nimi sledoval okrem určitých vlastných záujmov? V tejto súvislosti sa chcem aj pána ministra opýtať, či náhodou nemal nejaké tušenie, nebodaj avízo, že sa demarše chystajú. Veď aj v medzinárodných vzťahoch sa také veci dajú vytušiť.

    A chcel by som spomenúť ešte niečo, čo je na skutočnosti s demaršmi zaujímavé. Vec je sama osebe nepríjemná a smutná, to je jasné, ale to, že predstavitelia mocností posielajú demarše štátu, o ktorom väčšia časť ich obyvateľov nevie ani to, kde sa ten štát nachádza, aký národ v ňom žije a o akú krajinu ide, časť z nich je dokonca presvedčená o tom, že tento štát vznikol nie pokojným ústavným rozdelením Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a neleží v strednej Európe, ale že vznikol v rámci vojnového rozdelenia v Juhoslávii a že leží niekde na juhovýchode Európy. To nehovorím nejakú hlúposť. Hovorím to, čo som si od mnohých ľudí zistil a prečítal, ktorí to potvrdzujú, že predsa mnohí ľudia im hoc aj v Spojených štátoch, aj v západnej Európe ani len nevedia povedať o Slovensku takéto základné charakteristiky.

    Ja som si nemyslel, ako to niekoľkí z opozičných poslancov povedali, že ste si tieto demarše objednali ako prostriedok na zastrašenie koalície, či ako výchovný nástroj na to, aby zmenila spôsob vládnutia podľa vášho želania. Ja som si to naozaj nemyslel. Ale to, čo ste tu v snahe obhájiť oprávnenosť, časovosť a aktuálnosť týchto demaršov predviedli, je také nezvyčajné a bezprecedentné, že ste ma o tom skoro vy sami presvedčili. Ja som to neskúmal, a teda ani netvrdím, že je to tak, ale z vašej obhajoby som získal dojem, že to vari tak v skutočnosti bude. Totiž veci sa majú historicky tak, že od čias Chaldejskej a Babylonskej ríše, od ktorých asi môžeme datovať začiatok tvorby a obehu demaršov medzi vládami štátov a odkedy môžeme rátať počet odoslaných a prijatých demaršov pravdepodobne ak nie na tisíce, tak aspoň na stovky, sotva sa vyskytlo, že by politici alebo občania štátu adresáta boli demaršom šermovali pred nosom jeho vládcovi či nositeľovi moci s poučením o tom, ako by mal vládnuť, alebo že by mal nechať ich vládnuť, pretože demarš jasne dokazuje, že vládne zle, a teda do vládneho kresla nepatrí. Iste si všetci vieme veľmi dobre predstaviť, kde a ako by bol takýto politický protivník veľmi rýchlo skončil a čoho by sa bol mohol domáhať. Nuž, ja si nemyslím, že by sa u nás niečo takéto mohlo stať a ani sa nestane. Iba vyjadrujem, aký dojem to vo mne vyvolalo. A dodávam, že v tomto zmysle je vaše správanie bezprecedentné a vyvoláva otázku, koho vlastne v tomto parlamente reprezentujete a za koho hráte.

    Inak z hľadiska veci samotnej je pre mňa táto rozprava veľkým sklamaním, lebo podľa toho, čo som počul a ako som vám už vravel, že som predpokladal, že ste svetaznalí a skúsení, načrtnete veľmi jasne a presvedčivo, aká má byť zahraničná politika tohto štátu, akými cestami sa má uberať a aké metódy a prostriedky má použiť na to, aby Slovensko ako entitu v očiach európskej i svetovej verejnosti čo najlepšie predstavovala a čo najúčinnejšie presadzovala a obraňovala národnoštátne záujmy Slovenskej republiky. A myslel som si, že tých návrhov bude až toľko, že ich pán minister ani nebude môcť dať do svojej úradnej tašky.

    Konštatujem, že v podstate ste zopakovali to, čo je obsahom vládneho programu a čo aj napriek vášmu tvrdeniu o odmietaní vlastného programu vládna koalícia aj uskutočňuje. Ibaže sa nevrhá strmhlav do jamy levovej so všetkým, čo táto krajina ešte má a čím disponuje, aby o to neprišla a nevyšla na psí tridsiatok. Jednoducho koná tak, ako to naša vlasť potrebuje a ako si to môže dovoliť v tomto gigantickom spore a snažení záujmov väčších a mocnejších krajín, pretože nikto nemôže vyvrátiť, že stále, a teda aj v súvislosti s demaršmi, ide práve len o záujmy a ciele.

    Dovoľte mi teraz povedať ešte niečo o tom, čo si myslím, kam má smerovať naša zahraničná politika a aká má byť jej konkrétna orientácia. Odpoveď je naskrze jednoduchá. Taká, aby presadzovala a ochraňovala národnoštátne záujmy Slovenskej republiky. Je záujmom tohto štátu a jeho obyvateľov, aby nastala čo najväčšia zhoda vo vymedzení týchto záujmov a v identifikovaní sa s nimi práve v našich radoch, vôbec všeobecne a osobitne v súvislosti so zahraničnou politikou. Ale, panie a páni, pokiaľ viem, a vieme to dobre všetci, že sú tu štyri svetové strany a dokonca ešte štyri medzistrany, čo znamená, že je nie dva, ale osem možných orientácií. Je to naozaj tak, že si môžeme dovoliť vybrať jednu a ostatné tri, resp. sedem negovať? Veď vo všetkých týchto smeroch ležia ďalšie a ďalšie krajiny či štáty, o spoluprácu s ktorými a o vzťahy s nimi musíme mať záujem, pretože ináč nezabezpečíme ani základné potreby, často rozhodujúce pre jestvovanie a rozvoj našej vlasti. Alebo si myslíte, že to za nás urobí niekto iný, komu zveríme svoje osudy? Hoc aj odosielatelia demaršov? Nie, panie a páni, tento štát sme nevytvorili nato, že ho odovzdáme niekomu ako dar, alebo zveríme inému do opatery s tým, že nie sme schopní, alebo nechceme sa o seba postarať. Práve naopak. Vytvorili sme ho nato, aby sme v ňom a s ním konečne ako národ i s našimi menšinami utvárali svoje životné osudy sami a mali v ňom jedinú bezpečnú vlasť, ktorá nás nebude pred svetom zatajovať, ako tie doterajšie, ale naopak, ukáže nás svetu a povedie nás doň ako rovnocenných všetkým ostatným.

    Z povedaného však vyplýva, že naša zahraničná politika nemôže a nesmie byť nejakou odporúčanou alebo osvojenou doktrínou. Ona musí byť syntézou spôsobov a nástrojov prenikania do sveta a nadväzovania medzinárodných kontaktov na uplatnenie všetkých našich záujmov a cieľov, ktoré sú z hľadiska medzinárodného postavenia a spolupráce tohto štátu relevantné, a to v smere všetkých svetových strán i medzistrán, nielen na západ alebo na východ. Z tohto hľadiska treba skúmať vládny program a jeho uskutočňovanie, ba aj samotné demarše. Škoda, že ste to vo svojich vystúpeniach neurobili. A práve v tomto smere možno podľa môjho poznania vyčítať našej zahraničnej politike a jej vedeniu to, že jej výsledky a účinnosť nie sú ešte toho času rovné skutočnej mnohosti diplomatických zastúpení štátu. Prosím preto pána ministra o jeho názor i predstavu o tejto veci.

    A čo sa týka syntézy ako jedinej spoľahlivej metódy utvárania obsahu i rozsahu aktivít zahraničnej politiky, vyslovujem obavu, že ministerstvo samotné nie je tak vybavené a nie je dosť schopné na to, aby vypracovalo všetky potrebné čiastkové analýzy, hypotézy a stratégie, ktoré sú nevyhnutné na zostavenie a priebežné aktualizovanie takejto syntézy. Preto odporúčam pánu ministrovi, aby v krátkom čase predložil vláde predstavu o formách a spôsoboch spolupráce s inštitúciami a osobnosťami i expertmi, ktoré a ktorých považuje za spôsobilých spolupracovať na vyhotovení analýz, expertíz i stratégií na syntetickú predstavu o zahraničnej politike štátu a dal si ich zaviazať na účasť v takejto spolupráci. Len tak bude ministerstvo schopné získať takú šírku i hĺbku poznania záujmov i potrieb štátu v smerovaní zahraničnej politiky, aká mu podľa môjho názoru toho času chýba.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    osobne sa nazdávam, že my ani ako jednotlivci, ani ako národ a štát do Európy nemôžeme ísť, lebo v Európe sme prinajmenej štrnásť storočí, v priebehu ktorých sme ju civilizovali, bránili i rozvíjali. Ide však o to, aby sme ako Európania žili v stotožnení s jej minulosťou, teda tradíciami, prítomnosťou, pracovali na jej budúcnosti. A k tomu nám nič, ale vôbec nič nechýba.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu poslancovi Kuncovi. Ďalej je do rozpravy prihlásený predseda zahraničného výboru pán Dušan Slobodník.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni,

    správa prednesená ministrom zahraničných vecí Slovenskej republiky potvrdila nemennosť zahraničnopolitickej orientácie, ako ju uskutočňovali už vlastne štyria ministri. Hlavná vývinová línia ostáva. Je to orientácia, ako všetci vieme, na západoeurópske a transatlantické vojenské, ekonomické a politické štruktúry. Pravdaže, túto orientáciu účelovo spochybňujú ľudia, ktorí by chceli vytvoriť o Slovensku iný dojem a iný náhľad na Slovensko, než aký si Slovensko zasluhuje. Z ekonomickej orientácie pre Slovensko osožnej, v dodávkach niektorých surovinových zdrojov nevyhnutnej, sa vyrába vojenská orientácia. To hovorím o ruskej orientácii. A toto tendenčné skresľovanie sa podsúva zahraničiu. K tomu vlastne slúžia všetky tieto vystúpenia, ktoré sa, pravdaže, opierajú o dojmy ich autorov. Keď iné štáty V4, a nielen V4 riešia ekonomické vzťahy spoluprácou s Ruskou federáciou, nikto to nespochybňuje. Asi preto, že domáca opozícia v týchto krajinách a novinári s ňou spätí nechcú spochybňovať hospodárske záujmy svojich krajín.

    Pokiaľ ide o Európsku úniu a NATO, všeobecne sú známe aj veci a podmienky. Chcem vám tu pripomenúť, že nielen pán kancelár Kohl nie tak dávno, asi pred dvoma-troma týždňami v rozhovore s premiérom Českej republiky pánom Klausom zdôraznil, alebo povedal, že Česká republika sa dostane do Európskej únie tak o desať rokov. On spomenul dátum 2005. Tú istú predpoveď som našiel aj vo vystúpení pána Böscha z Rakúska, ktorý má byť predsedom Spoločného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky. Tá sa už, samozrejme, týkala Slovenska, ale koniec koncov aj ďalších krajín. Viete, že sa musí prispôsobovať legislatíva, viete, že treba dosiahnuť istú ekonomickú úroveň, pretože aj v rámci Európskej únie sa už štáty začínajú členiť na akési, nechcem povedať "zdravé jadro", poznáme tento výraz z rokov 1969-1970, ale na tvrdé jadro a na krajiny, ktoré nedosahujú takú ekonomickú vitalitu ako krajiny tvrdého jadra.

    Keď sa spochybňuje naša orientácia, neberie sa do úvahy, že naši poslanci, pritom koaliční aj opoziční, to by som chcel zdôrazniť, sa ustavične stretávajú s predstaviteľmi NATO, Európskej únie a ďalších organizácií priamo v ich sídle a že nikdy, to hovorím aj z vlastnej skúsenosti, sme nepociťovali v postoji voči nám akési odsúvanie, akúsi negáciu toho, čo sme dosiahli. Sú tu viacerí z nás, ktorí sa zúčastnili nedávno stretnutia s predstaviteľmi NATO v Bruseli a v Monse a môžu mi to potvrdiť. So Slovenskom sa rokuje, ako sa rokuje s inými štátmi, zdôrazňuje sa to, čo sa zdôrazňuje iným štátom, konkrétne pokiaľ ide o NATO známa skutočnosť, že 16-členné združenie, toto NATO, musí jednomyseľne rozhodnúť o prijatí toho či onoho člena. Tu niet nijakej výnimky, tu nie je hlasovanie väčšinové, ale jednoducho absolútne jednoznačné.

    Chcem zdôrazniť aktivitu slovenských delegácií, opakujem koaličných i opozičných, zväčša paritných vo všetkých takých orgánoch, ako je Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Západoeurópska únia, Parlamentné zhromaždenie, NATO, Stredoeurópska iniciatíva a, samozrejme, najmä Rada Európy, v ktorej slovenská delegácia vystupuje aktívne.

    Pán minister si všimol vo svojom expozé aj problematiku národnostných vzťahov. Chcem tu zdôrazniť zase poznatky z Rady Európy, niekedy aj celkom čerstvé. Minulý štvrtok som sa zúčastnil na zasadnutí niekoľkých výborov Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Tam dominuje jednoznačne v otázke národnostných vzťahov Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín podpísaný 1. februára tohto roku a zatiaľ podpísaný asi 30 štátmi, pričom ratifikovaný iba štyrmi z nich - Španielskom, Rumunskom, Maďarskom a Slovenskom, vrátane dodatku o ochrane kultúrnych práv národnostných menšín, ktorý takisto schválilo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy. Toto sú základné dokumenty, najmä ten prvý - Rámcový dohovor. Všetci jednomyseľne napríklad na septembrovom zasadnutí tzv. spoločného výboru, to znamená predstaviteľov veľvyslancov a vedúcich delegácií jednotlivých členských štátov, zdôrazňovali, že toto je jediný zákonný dokument, ktorý rieši otázky národnostných menšín.

    Teraz práve na tomto poslednom zasadnutí v Štrasburgu sa diskutovalo o tzv. príkaze alebo uznesení 508, ktorý by niekto chcel interpretovať tak, ako keby sa mal týkať len novoprijatých alebo nedávno prijatých štátov. Nie je to pravda. Práve príkaz 508 chce, aby sa vo všetkých členských štátoch Rady Európy overila situácia národnostných menšín a Slovensko aj bude iniciovať kroky v tomto smere, pretože mala by sa, a súhlasí s tým napríklad aj generálny tajomník Rady Európy pán Tarschys, vytvoriť akási porovnávacia štúdia o postavení národnostných menšín v jednotlivých krajinách Európy. Čiže v najbližšej budúcnosti sa takáto, povedzme, previerka, takéto raportovanie uskutoční v mnohých a mnohých európskych štátoch. A potom vyjde najavo, kde sa národnostná politika robí dobre, kde sú nedostatky.

    Za Slovensko môžem povedať, a nikto mi to dosiaľ nevyvrátil ani z mojich oponentov z maďarských poslancov, že v riešení individuálnych národnostných práv patrí Slovensko medzi päť najvyspelejších štátov Európy. O to prekvapujúcejšie je, že ustavične sa opakujú útoky na situáciu národnostnej menšiny na Slovensku, konkrétne maďarskej národnostnej menšiny. Nechcem už teraz hovoriť v súvislosti s touto zahraničnopolitickou problematikou o návrhu jazykového zákona, budeme mať možnosť o tom diskutovať v stredu. Chcem zdôrazniť len to, že som si prečítal anglický originál toho, čo komisia pána Furrera, ktorú navštívila podpredsedníčka vlády pani Tóthová a minister kultúry, napísala. Ubezpečujem vás, že tam nie sú body, ktoré by zabraňovali prijatiu jazykového zákona. Ak sú tam nejaké odporúčania, myslím si, že v rámci diskusie o tomto jazykovom zákone sa budú akceptovať. Nie je tam však nikde povedané musí sa - should, ale môže sa - could be - mohlo by byť urobené.

    Pravdaže, pradená lží o jazykovom zákone, ktoré sa šíria okolo nás na Slovensku i v Maďarsku, to je kapitola sama osebe. Aj v tejto súvislosti chcem zopakovať to, čo by som rád povedal aj pánu Csákymu, keby tu bol prítomný. Stretol som sa, ako som spomenul, vo štvrtok s pánom Tarschysom, hovoril som, prekladal som mu zo slovenčiny, to je informácia pre pána Csákyho, nie z maďarčiny, lebo tu sa vyslovil v tejto otázke. Prekladal som mu všetko to, čo pán Csáky povedal, že pán Tarschys povedal, a pán Tarschys mi povedal, aby som obohrával toto slovo povedal, že nesúhlasí vôbec s tým, ako to pán Csáky interpretuje, že to sú jednoducho veci, o ktorých on tým v tejto podobe, tým myslím poslancov Maďarskej koalície, nehovoril. Ale to je pre pána Csákyho dosť známa metóda. Kedykoľvek som mu ju schopný dokázať.

    Proti Slovensku sa sústavne operuje jednostrannými informáciami, či skôr dezinformáciami. Naposledy sa to stalo v Rijeke. Aj o tom som hovoril s predstaviteľmi Liberálnej internacionály v Štrasburbu teraz, kde sa predložila taká koncepcia jazykového zákona, ktorá nie je reálna a, samozrejme, že sa potom prijímajú proti nej rezolúcie.

    Pokiaľ ide o raportérsku prácu, mali by si všetci znovu a znovu uvedomiť, že posledná reálna správa o situácii na Slovensku, mám ju pred sebou, voľakedy ju spochybňoval pán Csáky, zase pán Csáky, ktorú vykonala terajšia ministerka zahraničných vecí pani Halonenová z Fínska, vtedy raportérka Rady Európy, hovorí, musím to povedať, najmä pre opozíciu, že napriek dosť dlhej neistote, teraz už vyriešenej, pokiaľ ide o formovanie novej vlády po voľbách v septembri 1994, niet pochýb, že sa dosiahol pokrok v plnení záväzkov, ktoré prijalo Slovensko pri vstupe do Rady Európy. A tá posledná veta, tiež svojho času spochybňovaná pánom Csákym: Skúsenosť Slovenska a úspechy od vstupu do Rady Európy si zasluhujú verejné uznanie. Takže, ako vidíte, pradená lží, keď som to už tak nazval, sa pretínajú a situácia Slovenska nie je zďaleka taká, ako by ju chceli vsugerovať niektorí maďarskí poslanci, poslanci Maďarskej koalície.

    Jedno je nesporné, každú lož rozširovanú o Slovensku budeme vedieť vyvrátiť a v konečnom dôsledku sa tieto pradená lží, týkajúce sa nielen jazykového zákona a národnostnej problematiky, rozplynú. Dnes už totiž predsa len náš elektronický svet neumožňuje tvrdiť niečo, čo by sa jednak dalo utajiť a jednak čo by sa nedalo, keď je to faktom, a ak nie je faktom, aj vyvrátiť. A tých lží, ktoré vyrábajú, bohužiaľ, najmä poslanci Maďarskej koalície, je neúrekom. Nebudem hovoriť o provokáciách pána Duraya z Debrecína, alebo o prirovnaní členov slovenskej vlády, legitímnej vlády, k atentátnikom z Jeruzalema. To sú demagogické provokácie a pán Duray jednoducho potreboval vo svete publicitu, aby sa tu začalo s jeho prenasledovaním. Rafinovanejšie sú tvrdenia, akými obšťastňoval maďarskú emigráciu nedávno v Paríži. Citujem: "Menšinám v Rumunsku a na Slovensku sa zakazuje orientácia na ich materskú krajinu." Páni a dáma, dáma a páni, kto zakazuje maďarským poslancom a občanom maďarskej národnosti orientáciu na maďarskú kultúru, na návštevu príbuzných a na všetko možné, obchodné kontakty atď.? A ďalej tiež veta, ktorá patrí do jeho repertoáru, a nielen do jeho repertoáru - citujem: "Maďarská menšina je degradovaná na druhoradých občanov." Kde, kedy, ako, čím? Rušia sa školy, vyhadzujú sa zo zamestnania občania maďarskej národnosti? To nie je pravda. Ani s tým školstvom, viete, že to je iná otázka a dalo by sa o tom hovoriť, ale nechcem.

    Pokiaľ ide o orientáciu, nezabudli sme na zbožné želanie pána Duraya, po latinsky, ako viete, je to pium dezidérium, ale pre niektorých maďarských poslancov to skôr znie ako Pius dezidérium, mám na mysli toho riaditeľa školskej správy, že všetci Maďari - to sú slová pána Duraya, prosím, počúvajte dobre, že všetci Maďari majú právo žiť v jednej spoločnej vlasti. A keďže nepredpokladám a na Slovensku nikto nepredpokladá, že by chceli odísť zo Slovenska, opustiť svoje domovy, tak sa to dá chápať jedine tak, že by sa všetky oblasti, kde žijú občania maďarskej národnosti, mali spojiť s Maďarskom. To isté teraz tvrdí kedysi taký liberálny, dnes durayovsky nespravodlivý pán Dobos, keď zdôraznil, že sa musí vytvoriť koncepcia jednotného maďarského národa a jednotnej maďarskej orientácie. A čo povedať na názor pána Duraya, že po ratifikácii bude mať - povedal - Maďarsko ochrannú moc vo vzťahu k Maďarom vo Felvidéku. O tom Felvidéku už ani nebudem hovoriť, to je vaša, ako by som to povedal, mánia, vidieť veci, ako keby nebol rok 1920, ako keby nebola druhá svetová vojna a všetko ostatné, anexia slovenských území v Maďarsku. Felvidék ozaj ponechávam bokom, to sú zámerné urážky, ale tá ochranná moc, Schutzmacht - my sme už jednu Schutzmacht na Slovensku v tých vojnových rokoch zažili, myslím, že to slovenskému národu stačilo a už vôbec si neviem predstaviť, ako sa môže partnerská krajina stavať do pozície ochrannej moci voči krajine, s ktorou chce žiť, dúfam, že chce žiť, v rovnoprávnych vzťahoch.

    A čo povedať na slová pána štátneho tajomníka, už teraz maďarského ministerstva zahraničných vecí? Rád by som ich odporučil do pozornosti poslancov ani nie tak maďarských, ako zvolených občanmi slovenskej národnosti. Pán Csaba Tabajdy povedal: "Základná zmluva je len jednou z úloh, ktorá stojí pred maďarstvom." Aj to je taký pojem Deutschentum, ktorý mi veľmi, veľmi nevonia. "Čo tento dokument v menšinových veciach obsahuje," citujem ďalej pána Tabajdyho, "to je v ochrane národnostných menšín minimom, na základe čoho možno začať proces rokovaní o postavení menšiny juhotirolského typu. Základná zmluva," citujem ďalej, "teda neuzatvára, ale otvára jeden proces." Dobre sa zamyslite nad tým, páni z Demokratickej únie, páni z KDH, tí z vás, ktorí ešte majú aké-také národné presvedčenie. Slovensko ako demokratická krajina so slobodnými médiami, ktoré tu vo svojom, poviem to eufemisticky, nevyváženom prejave spochybnil napríklad pán Langoš, škoda, že teraz odišiel, sa proti takýmto výpadom musí brániť. Už som to povedal, že Slovensko v uplatnení menšinových práv patrí k prvým piatim štátom Európy, záväzky si plní, ale predstavitelia tzv. maďarstva v rozpore s touto realitou rozširujú o nás po svete nepravdy. Verte, Európa dnes spochybňovaniu slovenskej menšinovej politiky už neuverí, dnes sa to jednoducho nedá presadiť.

    Nechce sa mi polemizovať s takými skreslenými údajmi, aké tu predniesla napríklad pani poslankyňa Rusnáková. Zloženie delegácie je naozaj demokratické. Teraz je pomer v Rade Európy 5 : 4, myslím prvé číslo koalícia, druhé číslo opozícia, od nového roku bude 5 : 5, ďalej v OBSE je pomer 2 : 2, Stredoeurópska iniciatíva 1 : 1, Západoeurópska únia 2 : 2, ďalej je tam ešte NATO 2 : 2 a prakticky jediný výbor, ktorý dosiaľ nefungoval, to bol výbor pre spoluprácu s Európskou úniou, mal pomer 14 : 9, to je pravda, to je jediný rozdiel, ale tento budeme redukovať najmä preto, že odteraz, keď sa táto spolupráca začína nadväzovať a rozvíjať, budeme musieť do neho prijať predovšetkým ľudí, ktorí poznajú západné jazyky, takže ten pomer sa iste zmení nie v prospech koalície.

    Som presvedčený, že napriek vedomým skresleniam, napriek úsiliu najmilitantnejšej časti opozície aj novinárskych podporovateľov sa nepodarí skresliť hlavnú vývinovú os zahraničnej politiky Slovenskej republiky.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Bugár.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, neviem, či to je rozprava k zahraničnej politike, ja si tú rozpravu predstavujem ináč. Ak si myslíte, že treba vyberať jednotlivé výroky poslancov z radov opozície, samozrejme, môžeme to isté urobiť. Stačí dementovať výroky pána Hofbauera, stačí dementovať výroky pána Slotu, pani Garajovej, Belohorskej. Chcete toto urobiť? Myslím si, že toto nie je prístup k zahraničnej politike, zahraničná politika nezahŕňa len to, o čom hovoril pán poslanec Slobodník, alebo teda pán predseda výboru. Ja si predstavujem rozpravu k takejto závažnej otázke trošku ináč.

  • Pán poslanec, vyzvali ste ma, takže musím odpovedať. Zoberte si vystúpenia z piatku a zistíte, že 80 % vystúpení opozície a koalície nemalo nič spoločné s vystúpením ministra zahraničných vecí, takže dávam vám za pravdu.

    Prosím, pán poslanec Lauko.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som na vystúpenie pána Slobodníka povedať jednu moju životnú skúsenosť. Keď ma pred rokom 1989 preverovali, keď tým pánom, ktorí sedeli v preverovacích komisiách, došli argumenty, tak začali používať osobné invektívy. Ja vidím v práci, jednak vo výbore a takisto vo vystúpení pána Slobodníka podobnú metódu práce.

    Pán predseda, ja vás žiadam, aby ste zasiahli proti takýmto spôsobom práce jedného z predsedov výboru a poslanca Národnej rady.

  • Chcel by som reagovať skôr na pána poslanca Bugára. Ako viete, súčasťou expozé boli tri okruhy a jedným z týchto okruhov bola práve otázka vzťahov k našim susedom. A keďže do tohto okruhu patria, samozrejme, aj názory jednak predstaviteľov Maďarskej koalície na Slovensku a jednak predstaviteľov zahraničnej politiky z Maďarskej republiky, tak si myslím, že som vôbec, ale vôbec nevybočil z okruhu problémov, o ktorých sme hovorili.

    Ďakujem.

  • Pán Slobodník, vy ste spomínali návrh uznesenia, ktorý som dala. Bola by som veľmi nerada, keby ste niektorých uviedli do omylu. Ani jednou vetou som nepovedala, že zloženie stálych delegátov v medzinárodných organizáciách je nedemokratické. Ja som len navrhla, aby sa dal do súladu percentuálny podiel politických subjektov v Národnej rade s percentuálnym podielom zástupcov týchto politických subjektov v medzinárodných organizáciách, čo by znamenalo, že opozícia, ak by to ctená Národná rada schválila, mohla mať o troch členov v týchto medzinárodných organizáciách viac. A keď ste už spomenuli pomery, nie sú všetky pravdivé, pretože napríklad v Severoatlantickom zhromaždení ste povedali, že zastúpenie je 2 : 2, zastúpenie je 3 : 1, a myslím si, že práve v tomto zhromaždení by vôbec nebolo na škodu veci, aby tam bol aj zástupca z opozície, pretože aj samotný pán minister videl, že naše stanovisko k vstupu Slovenskej republiky do NATO je jasnejšie, a omnoho jasnejšie, aby som to zbytočne nerozťahovala, ako stanovisko poslancov vládnej koalície.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Som trošku zmätený, keď pán poslanec Lauko prednášal svoje osobné názory na previerky v roku 1989. Neviem, kto vás v roku 1989 preveroval, to ste mali nejaké vnútorné KDH previerky? To som trochu začudovaný. Prečo nás do toho zaťahujete?

    A pán predseda, domnievam sa, že rozprava a faktické pripomienky sa majú týkať toho, čo je predmetom tej témy a predmetom témy je nosný referát a nosná správa ministra zahraničných vecí pána Schenka. Domnievam sa, že sú úplne irelevantné faktické pripomienky poslancov k poslancom, čo sa týka, pochopiteľne, aj mojej pripomienky k pánu Laukovi.

    Ďakujem.

  • Dobre, ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nikto nie je písomne prihlásený do rozpravy, a keďže už nie sú ani faktické poznámky, končím rozpravu k tomuto bodu programu.

    Pýtam sa pána ministra, či chce k rozprave zaujať stanovisko. Ak áno, nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    veľmi pozorne som si vypočul diskusiu k môjmu expozé o dlhodobých zámeroch zahraničnej politiky Slovenska. Prebehla presne tak, ako som očakával. Zhruba na 90 % sa tu hovorilo o vnútropolitických otázkach. V piatok to nebola diskusia predovšetkým o zahraničnej politike, navyše sa diskutovalo spôsobom, ktorým sa drvivá väčšina vystupujúcich opozičných poslancov - samozrejme, česť výnimkám, ktoré predstavovalo napríklad vystúpenie pána poslanca Kanisa, zasvätené vystúpenie pána poslanca Andrejčáka z koalície a podobne -, usilovala iba spochybniť činnosť vlády a vládnej koalície. Ako tu už odznelo a ja s tým súhlasím, kde nebolo možné spochybniť činy, tam sa podsúvali aspoň zlé úmysly, vyslovovali sa kategorické, samozrejme, negatívne hodnotenia, ale aj zovšeobecnenia, ktoré neboli podložené faktami. Zamieňali sa hodnotenia za fakty. Podsúvali sa dezinterpretácie známych skutočností a používali sa aj ďalšie známe prostriedky manipulácie. Všetko to bolo pritom krásne zabalené do fráz a politickej rétoriky, ktorá nemala slúžiť k vyjasneniu si stanovísk, vecnému prediskutovaniu skutočných problémov, načrtnutiu alternatív a podobne, teda tomu, čo je skutočným zmyslom diskusie, ale len a len prezentovaniu partikulárnych politických záujmov.

    Keď som túto diskusiu počúval, prišla mi na um rezká recenzia Jozefa Miloslava Hurbana na akési nepodarené verše: "Malý hárok, ale bár by ešte menší bou, je to planá práca. Škoda papieru." Nepochybujem o tom, že uvedené konštatovanie sa nebude nijako pozdávať práve tým, ktorí diskusiu o zahraničnej politike chceli zaviesť celkom inam, než mala smerovať. Urobili pre to naozaj dosť, ale výsledok bol aj tak žalostný. Prečo? Z jednoduchých dôvodov. Slovensko má naozaj svoje vnútropolitické problémy, ktoré treba demokraticky a ústavne riešiť, no sú to problémy celého politického systému. Participuje na nich tak vládna koalícia, ako aj opozícia, tak vláda a parlament, ako aj prezident. Dúfam však, že nik v tejto sále by sa azda ani nepokúsil čo i len naznačiť, že tieto problémy "vyprodukovala" zahraničná politika Slovenska alebo rezort ako inštitúcia.

    Bol by som nerád, keby ktokoľvek argumentoval tým, že vnútorná politika ovplyvňuje politiku zahraničnú a tváril sa pritom tak, ako by súčasná vláda nebola schopná pochopiť a prijať tento jednoduchý a nesporný fakt. Rád by som však pripomenul, že tento fakt sa netýka len Slovenska a že vnútropolitická situácia v iných krajinách ovplyvňuje tiež ich zahraničnú politiku a sprostredkovane aj zahraničnú i vnútornú politiku Slovenska. Aby som nehovoril v hádankách, na summite Európskej únie v Cannes v júni tohto roku nemecký spolkový kancelár Helmut Kohl povedal asi toto: "NATO sa v roku 1996 nebude rozširovať, lebo sú prezidentské voľby v Rusku, nebude sa však rozširovať ani v roku 1997, lebo sú prezidentské voľby v USA."

    V rámci tých asi 10 % diskusie, ktoré boli venované priamo zahraničnej politike, neodznela ani jedna faktická výhrada alebo verifikovateľnými faktami zdôvodnená kritická poznámka na reálny postup našej diplomacie či už v bilaterálnej, alebo multilaterálnej oblasti. Neskôr sa však vrátim k niektorým dezinterpretáciám, ktoré tu odzneli. Ak teda nebolo možné postaviť fakty proti faktom, použili sa nepodložené negatívne hodnotenia, a ak už nestačilo ani to, poslúžil pseudoargument, totiž, že súčasná slovenská zahraničná politika, citujem "nemá ducha". Neviem, čo tým pán poslanec Figeľ presne myslel, a tak s ním nebudem na túto tému polemizovať. Rád by som však ubezpečil, že naša zahraničná politika nemá a ani nebude mať ducha, ktorým sa vyznačoval napríklad míting KDH na námestí SNP. Namiesto vyhrážok a zastrašovania naozaj preferujem pragmatický a triezvy prístup, vyváženosť, rešpektovanie dlhodobých cieľov a partnerskú kooperáciu, vzájomne výhodné vzťahy i vzájomný rešpekt a úctu. Nedá mi, aby som nepripomenul, že práve takýto duch našej zahraničnej politiky viackrát pozitívne ocenil nikto iný ako napríklad Warren Christopher v súvislosti s naším prístupom k rozširovaniu NATO.

    Naša zahraničná politika však nikdy nebude ani plná veľkých, zdanlivo vznešených, no prázdnych gest, ani podlízavosti voči iným. Mohol by som tu uviesť z vlastnej skúsenosti veľa príkladov nedôstojného prístupu reprezentantov iných štátov k mocným tohto sveta, ktorým to zjavne nebolo nijako príjemné. Z pochopiteľných dôvodov to neurobím. Len pripomeniem, že predstavitelia našej diplomacie medzi nimi nikdy neboli a nebudú.

    Nepreceňujeme svoje možnosti a vplyv. Nehanbíme sa za to, že reprezentujeme malý štát, lebo sa nemáme za čo hanbiť. Máme však byť na čo hrdí. Reprezentujeme jeden z mnohých štátov sveta, ktorý má svoje špecifiká a v mnohom iste menšie potenciály než štáty iné. No na medzinárodnej scéne a z medzinárodnoprávneho hľadiska sú si štáty rovné. Napríklad v OSN má každý len jeden ekvivalentný hlas. Primeraná miera sebavedomia suverénneho štátu je prvkom skutočného ducha našej zahraničnej politiky. Takže neuspokojím ani pána poslanca Langoša, lebo radšej prednesiem expozé pripomínajúce univerzitnú prednášku, než by som zahraničnú politiku realizoval metódami akcie v Mošnove. Alebo že by si pán poslanec Langoš myslel, že otázky európskej integrácie a vzťahy s našimi susedmi sú, citujem, "odtrhnuté od života"? Mimochodom, vo väčšine parlamentov krajín, ku ktorým pán poslanec prejavuje sympatie, a v tom sa s ním aj ja stotožňujem, by takáto charakteristika expozé bola skôr pochvalou. Takže ďakujem.

    Dovoľte mi teraz prejsť k veci a zareagovať na obsah diskusie. Pokúsil som sa zhrnúť niekoľko všeobecných poznámok a potom odpovedať niektorým poslancom.

    Vládny program, ktorý schválila aj Národná rada Slovenskej republiky, je záväzný, nezmenil sa, ani sa meniť nebude. Integrácia do európskych a transatlantických politických, ekonomických a bezpečnostných štruktúr je konštantou a prioritou našej zahraničnej politiky. Nie je to len deklarácia, je to každodenná realita krytá kvantom práce, ktorá už priniesla výsledky a, samozrejme, i určité problémy. Sú tu inštitúcie, pracujú, sú tu programy zahraničnej spolupráce, ktoré sa u nás realizujú. V zahraničí sa školí množstvo expertov, ďalší pôsobia u nás, harmonizujú sa normy, realizuje sa program Partnerstvo za mier atď. atď. Zoči-voči týmto reálnym faktom pochybnosti o smerovaní alebo akejsi "vykúzlenej" dvojtvárnosti možno len odmietnuť. Môžeme sa však sporiť o iných skutočných problémoch, o tom, ako to urobiť lepšie, rýchlejšie, ale o tých v diskusii nepadlo ani slovo.

    V diskusii o Európskej únii sa objavili rôzne názory. Nepovažujem to za nič prekvapivé ani negatívne.

    Po prvé preto, lebo bez rôznych názorov neexistuje diskusia, a o takejto závažnej veci naozaj treba diskutovať.

    Po druhé preto, lebo o veci sa diskutovalo, diskutuje a bude diskutovať nielen v asociovaných krajinách, ale aj v členských štátoch Európskej únie. Pamätáme sa na to, že vo všetkých členských štátoch Európskej únie boli presvedčení odporcovia integrácie a nik ich pritom nepodozrieval zo zlých úmyslov. Naopak, mnohé vlády priamo podporovali aktivity mimovládnych organizácií, ktoré programovo vystupovali proti vstupu do Európskej únie z jednoduchého dôvodu, aby občania sa mohli slobodne a kompetentne rozhodnúť. V Slovenskej republike nechceme nič iné. Pamätáme sa však aj na výsledky referend o vstupe do Európskej únie. Vo väčšine krajín boli tieto výsledky veľmi tesné, napríklad 49 % Francúzov, ktorí boli proti, síce mnohých nepotešilo, nebol to však dôvod na spochybnenie ani demokratickosti niektorých politických strán, ani krajiny ako takej. Nebolo to tak ani v prípade Nórska alebo Švajčiarska, kde v referende bol vstup odmietnutý. Prečo potom vynímať Slovensko? Azda preto, lebo sa objaví "vhodnýô výrok jedného koaličného poslanca? Aj tí, čo takto argumentujú, sami najlepšie vedia, že ide o iné.

    Všetci dobre poznáme veľké množstvo príkladov z iných, dnes členských krajín Európskej únie, v ktorých deliaca línia medzi eurooptimistami a euroskeptikmi prechádza nielen medzi vládou a opozíciou, ale takisto aj vo vnútri vlády i opozície. Sám som rokoval s viacerými členmi vlád významných západoeurópskych krajín, ktorí boli aj z tej istej politickej strany, no patrili do rôznych myšlienkových táborov.

    Po tretie. Sám fakt vnútornej diskusie nie je nijakým nepriaznivým signálom, ktorý krajina vysiela navonok. Naopak, je dôkazom, že sa na vstup do integračnej štruktúry krajina skutočne pripravuje a že ho myslí vážne.

    Po štvrté. Kto môže realisticky očakávať, že 100 % občanov Slovenska sa v referende o vstupe do Európskej únie vysloví pozitívne? A kto bude môcť Slovensku zazlievať tesný, no, osobne dúfam, pozitívny výsledok? Rovnako je to aj v súvislosti s integráciou Slovenska do NATO. Aj tu je nepochybne potrebná diskusia. No aj tu diskusia bude mať viacero kôl. V roku 1993 prebehlo prvé kolo, v rámci ktorého sa vyriešila aj otázka vzťahu k neutralite. Teraz, ako sa aktualizuje rozširovanie NATO, diskusia celkom prirodzene ožíva. Ožíva teda aj otázka neutrality. Diskusia má okrem iného dve dôležité podmienky. Po prvé nesmú existovať tzv. tabuizované témy, a po druhé účastník diskusie musí mať právo na omyl. Veď zmyslom diskusie je váhou argumentov presvedčiť reprezentanta opačného názoru. Tu je šanca pre všetkých, ktorí si rovnako ako vládny program, ja osobne, ako aj množstvo iných politikov, expertov atď., vrátane všetkých pánov poslancov, ktorí sa tu takto prejavili, myslia, že vstup do NATO je jediným efektívnym riešením otázky našej bezpečnosti. Preto prosím, diskutujme s tými, ktorí majú iný názor. Presvedčme ich, že máme pravdu, ale, prosím, netabuizujme tému neutrality, i keď patríme medzi tých, čo si uvedomujú iluzórnosť tejto myšlienky, a nebráňme tým, ktorí si ju chcú osvetliť.

    Argumentovalo sa tu i panslavizmom. Rád by som sa vyjadril aj na túto tému. Predovšetkým treba rozlíšiť niekoľko vecí. Po prvé - patríme medzi slovanské národy, tak ako iné patria medzi anglosaské alebo arabské, ale všetky národy sú si rovné. Po druhé - myšlienka slovanskej vzájomnosti, ktorá neskôr vyústila do proklamácie politicky extrémnej, no nerealizovanej koncepcie panslavizmu, vznikla, ako všetci vieme, na prelome 18. a 19. storočia a je známe, že sa charakterizuje ako romantizmus. V jeho duchu možno hľadať isté kultúrne súvislosti, ale nemožno na ňom stavať politiku. Zahraničná politika Slovenskej republiky so žiadnym romantickým prvkom nemôže rátať, ani neráta. Inou vecou je, že idea slovanskej vzájomnosti sa v praxi nikdy nerealizovala. Utópia, o ktorej snili Kollár či Štúr, narazila na mocenské záujmy ruského samoderžavia a neskôr aj bývalého Sovietskeho zväzu. Nechcem hodnotiť zákruty historického vývinu, len konštatovať, že mocenské záujmy má aj súčasná Ruská federácia a že sú to záujmy, s ktorými sa vo svete ráta i dnes.

    Slovensko sa nemieni stať objektom akejsi geopolitickej alebo geostrategickej hry. V otázkach svojho základného smerovania neuznáva nijaké veto zo strany inej krajiny, ale len a len svoje vlastné legitímne rozhodnutia. Suverénne sa rozhodne pre vstup do NATO, a vláda, ktorá je v tejto otázke jednotná, túto líniu bude i naďalej dôsledne presadzovať. Samozrejme, očakávame v tejto veci od našich západných partnerov plnú podporu.

    Sumarizujúc - Slovensko geopoliticky, historicky, politicky, ekonomicky i kultúrne patrí do strednej Európy a suverénne sa hlási k hodnotám modernej civilizácie.

    Slovenská republika je štandardný demokratický stredoeurópsky štát, ktorý úspešne, i keď, samozrejme, nie hladko a bezbolestne, prekonáva úskalia transformačného procesu. Dovoľte mi preto metaforicky povedať: Nie sme a ani nebudeme eurosirotou. Mimochodom, diskusiu o tom, že vláda sa automaticky spolieha na našu geopolitickú polohu, ktorá by nás bez vlastnej aktivity mala predurčiť na vstup do NATO, považujem vo svetle vystúpenia pána poslanca Kanisa za irelevantnú. Determinujúcich faktorov je viac a vláda komplexne vníma tak ich systémové prepojenie, ako aj ich parciálny význam. No predovšetkým v danom smere aktívne koná.

    Veľa sa tu hovorilo o demaršoch. Dovoľte mi niekoľko poznámok na túto tému. Môžem odpovedať pánu poslancovi Kuncovi. Samozrejme, že sa vedelo, že sa určité aktivity v tomto zmysle pripravujú a že sa v tomto zmysle v rámci našich možností aj konalo. Chcem však zároveň povedať, že na strane našich partnerov nebol príliš veľký záujem komunikovať s nami o danej veci. A ak áno, príliš do úvahy naše stanoviská nebrali. Stanovisko k demaršom, ako ho poznáte, už niekoľkokrát odznelo. Chcel by som povedať, že nikto vo vláde problematiku demaršov nepodceňuje. Reagoval na otázku demaršov premiér, naposledy teraz, po návšteve Berlína, reagoval som i ja a domnievam sa, že tieto veci tu znovu netreba opakovať. Chcel by som len zdôrazniť niekoľko dôležitých vecí.

    Demarš, demarše, ktoré prišli, dostala nie vláda, ale celá Slovenská republika. Na Slovensku, a tobôž vo vláde, nik nepopiera, že sú tu vnútropolitické problémy. Podstatné je to, čo sa zdôrazňuje, že ich treba ústavne a demokraticky riešiť a že obdobné problémy majú aj iné transformujúce sa krajiny, kde takto Európska únia nereagovala. Preto si naozaj myslíme, že vo vzťahu k Slovenskej republike prevládajú stereotypy a vo vzťahu k transformujúcim sa stredoeurópskym krajinám naši partneri neraz používajú dvojaký meter. Empirických podkladov na takéto tvrdenie je viac. Uvediem niekoľko. Ako si vysvetliť, keď reprezentant významnej západoeurópskej krajiny pri oficiálnom rokovaní skonštatuje, že bývalá federácia sa síce rozdelila vzorovo, no pritom poznamená, že mu je to ľúto? Je to len netaktnosť? Alebo je za tým istý signál? Hovorím o tom preto, že sa nám nedávno neoprávnene vytýkalo, že dostatočne citlivo nevnímame signály od našich západných partnerov. My veru vnímame i také, ktoré si možno oni neuvedomujú, že vysielajú, len o nich nie vždy hovoríme nahlas.

    K dvojakému metru: Ak sa čosi deje na Slovensku, zasahuje sa. Ak sa deje niečo veľmi podobné inde, nedeje sa nič. Či v iných krajinách strednej Európy nie sú konflikty vo vnútri štátu, medzi prezidentom a vládou a podobne? Ako si ďalej vysvetliť, keď v istom európskom štáte dvaja politici tvrdia niečo celkom iné? Jeden, že veru nie, voči Slovensku sa používa rovnaký meter, kým druhý vehementne zdôrazňuje, že práve voči Slovenskej republike treba meter prísnejší. Ako si vysvetliť skutočnosť, keď reprezentant západoeurópskej krajiny povie, že v samej Európskej únii sú silné kruhy, ktoré nechcú jej rozšírenie a len hľadajú zámienky, aby mohli tomu zabrániť? Ako si vysvetliť konštatovanie inej vysokopostavenej osobnosti inej západoeurópskej krajiny, že Západ vo vzťahu k stredoeurópskym štátom, a tentoraz už nielen k Slovensku, ale všetkým, robí skôr chamberlainovskú než churchillovskú politiku? Samozrejme, ako sa to môže potom skončiť, keď z vnútra štátu, a dokonca aj od jeho hlavy, dostáva takáto koncepcia aktívnu podporu?

    Uvedomujeme si, že platíme istú daň za samostatnosť a vznik nového štátu, ktorý bol vnímaný ako ohrozenie a stále interpretovaný ako "trouble-maker". Vývin však ukázal, že je to inak. Rozdelenie federácie, podpis zmluvy s Maďarskou republikou, ktorý výrazne zvýšil stabilitu v regióne, ako aj demokratické a ústavné riešenie doteraz existujúcich problémov sú precedensom a zároveň aj zárukou, že aj súčasné problémy sa budú riešiť ústavne a demokraticky.

    Od našich partnerov očakávame, ako sme to zdôraznili aj vo vyhlásení ministerstva zahraničných vecí, vo vzťahu k nám, ale aj teraz vo vzťahu k nim, očakávame skutočne partnerský prístup, otvorený dialóg a výmenu názorov. Metódu zásahov zvonku nepovažujeme za najvhodnejšiu, lebo je v mnohých ohľadoch kontraproduktívna. Ak nám chce niekto naozaj pomôcť, najlepšou metódou je priamo nezasahovať do vnútorných problémov, ale podporiť prointegračné sily.

    Pokiaľ ide o obsah demaršu, ja som naň zareagoval už niekoľkokrát. Chcem pripomenúť iba jednu vec. Keď prišiel prvý demarš pred rokom a prijala ho vláda pána Moravčíka, tá k nemu vyjadrila svoje stanovisko. A môžeme sa teraz sporiť, či tento demarš odmietla, alebo prijala s výhradami. Nepovažujem to za podstatné. Považujem za podstatné iba to, že v rovnakom duchu má právo reagovať aj naša vláda.

    Ak mi dovolíte, ešte by som zareagoval na niekoľko vybraných vystúpení jednotlivých poslancov. Nemôžem reagovať na všetkých. Na niektoré tu už odpovede odzneli a vidím, že niektorí z tých, ktorí mi kládli otázky, tu nie sú, to znamená, že nemajú záujem o odpoveď. Ale veľmi tu rezonovala vo vystúpeniach pána Lauka, pána Rosivala i pána Pokorného problematika slovenského stanoviska k OBSE, akési váhanie medzi ruským a iným stanoviskom vo vzťahu ku kolektívnej bezpečnosti a podobne. Chcel by som jasne povedať, že systém kolektívnej kooperatívnej bezpečnosti pre Európu 21. storočia nie je výmyslom Slovenskej republiky, tobôž nie Mečiarovej vlády, a teda nepochádza od diabla. Neviem, čo možno mať proti týmto princípom v situácii, keď už padlo rozdelenie sveta na bloky. Opakom môže byť len nekooperatívnosť, v najhoršom prípade konfliktnosť a nové delenie či izolácia niektorého alebo niektorých štátov, teda vlastne návrat k tomu, čo tu už bolo a čo, dúfam, nechceme.

    Predpokladám, že páni poslanci by mohli poznať stanovisko Spojených štátov amerických i západoeurópskych krajín neizolovať Rusko, nevytvárať nové deliace čiary v Európe a súčasne nepodporovať nedemokratické sily v Ruskej federácii. Aby bolo už úplne jasno, o takomto systéme sa bude zajtra diskutovať na takom fóre, ako je Západoeurópska únia. Dúfam, že Západoeurópsku úniu už nebudeme podozrievať.

    Pokiaľ ide o vzťah k OBSE, zaznela tu totálna dezinterpretácia. Stanovisko Slovenskej republiky, a predpokladám, že sa naň veľmi dobre pamätajú moji vážení predchodcovia vo funkcii ministrov zahraničných vecí, sa nijako za celý čas nemení. Je asi nasledovné: Dobre viete, že sa diskutuje o európskej bezpečnostnej architektúre, ktorej prvkami by mali byť NATO, Západoeurópska únia, možno OBSE a možno aj Spoločenstvo nezávislých štátov. Tieto prvky by mali byť základom toho, čo by sa malo vytvoriť a čo by malo predstavovať funkčný mechanizmus, ktorý sa nazýva Európsky bezpečnostný systém. Podstatné však je - a v tom je naše stanovisko jednotné, že sme za to, aby sa ostatné organizácie, ostatné prvky tejto architektúry nepodriaďovali OBSE a aby sa nevytvárala akákoľvek nová bezpečnostná superštruktúra.

    Pokiaľ ide o diskusiu k možným zmenám v koncepcii Západoeurópskej únie, dovolil by som si upozorniť pána poslanca Lauka, že je to oveľa zložitejšie. Nebudem celú vec rozoberať. Vydali sme patričnú analýzu a ako členovi zahraničného výboru mu ju veľmi radi poskytneme.

    Rád by som ešte zareagoval na vystúpenie niekoľkých poslancov. Musím sa priznať, že osobne, aj keď tu nie je, ma veľmi sklamalo vystúpenie pána poslanca Weissa. Najväčšiu pozornosť venoval práci a vnútorným pomerom v Zahraničnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky. Tie, samozrejme, nebudem komentovať. Trošku ma sklamalo aj to, že sa tváril, akoby vôbec nemal k dispozícii dôverné informácie, ktoré som poskytol na uzavretom zasadaní zahraničného výboru o vzťahoch s Českou republikou. Priznám sa, že keď som si to spojil so svojím poznatkom, ako dezinterpretoval dohodnuté vyhlásenie pre tlač po uskutočnení tohto uzavretého zasadnutia, začal som si klásť otázky, či o spoluprácu s ministrom zahraničných vecí je zo strany niektorých členov zahraničného výboru skutočný záujem.

    Chcel by som ešte spresniť, hoci všetci poslanci zahraničného výboru mali presnú informáciu, jednu záležitosť. Na minulý pondelok bola pripravená diskusia o mojom expozé v zahraničnom výbore. Vzhľadom na to, že - ako je všeobecne známe - som sa ako člen delegácie zúčastnil na pohrebe Jicchaka Rabina v Jeruzaleme, musel som sa na toto zasadnutie ospravedlniť. Toto ospravedlnenie bolo výboru tlmočené. Inak chcel by som len zdôrazniť, že 4. septembra som vystúpil pred zahraničným výborom asi v troj- alebo triapolhodinovej podrobnej diskusii a, samozrejme, minulý pondelok by som nebol schopný zopakovať alebo priniesť nejaké podstatne nové informácie. Navyše všetci si iste dobre pamätáte, že aj pred týmto plénom som vystúpil so správou o plnení zahraničných úloh v roku 1995 s výhľadom na rok 1996.

    Tiež by som ešte raz všetkých poprosil, aby mne alebo slovenskej vláde nepodsúvali iné dezinterpretácie. Pán poslanec Weiss tu argumentoval tým, že riešenie niektorých jazykových problémov by sa malo uskutočňovať jazykovými prostriedkami. Áno, to je presne stanovisko slovenskej vlády. Iní naši zahraniční partneri majú predstavy trochu iné. Domnievame sa, že doby, keď sa jazykové problémy riešili politickými prostriedkami, sú už vari za nami, aspoň dúfame. Rovnako si myslíme, že kriminálne činy sa majú riešiť právnymi, a nie politickými prostriedkami.

    Pán poslanec Csáky tu argumentoval nejakým listom pána Furera. Ja takýto list nepoznám, cudzie listy nečítam. Ale bol som v Rade Európy a dostal som záznam expertnej komisie, ktorá prerokúvala otázku pripravovaného jazykového zákona. To je oficiálny dokument, viac sa k nemu vracať nebudem. Niečo k tomu naznačil poslanec a predseda zahraničného výboru pán Slobodník. Takisto by som chcel celkom otvorene povedať, že v diskusii s generálnym tajomníkom Rady Európy pánom Tarschysom odznelo jasné dementi interpretácie, ktoré stretnutiu s generálnym tajomníkom dávali niektorí zástupcovia Maďarskej koalície. Pán generálny tajomník Tarschys povedal, že jediné, o čom s nimi rokoval, bola všeobecná podpora a zdôraznenie všeobecného významu, ktorý Rada Európy pripisuje problematike ochrany národnostných menšín. K ničomu inému sa nevyslovil.

    Pán poslanec Kunc mi tu položil dve veľmi závažné, samozrejme, konkrétne otázky. Chcel by som zareagovať len veľmi rámcovo, pretože o obidvoch bude pojednávať správa o činnosti nášho ministerstva za rok 1995, ktorú Národnej rade predložíme. Samozrejme, že si nemyslíme, a bolo by to veľmi iluzórne a veľmi naivné, že činnosť ministerstva zahraničných vecí je optimálna a že sa približuje k nejakým vysokým hodnotám efektívnosti. Nedostatkov je tam veľa, spôsobuje to celý rad faktorov. Chcel by som však zároveň upozorniť na to, že ministerstvo zahraničných vecí nie je jedinou inštitúciou, ktorá sa podieľa na tvorbe zahraničnej politiky, že už dnes spolupracuje s inými organizáciami, s inými inštitúciami, ktoré pripravujú aj určité syntetické a analytické podklady. Uvedomujeme si, že problematika našej analytickokoncepčnej činnosti je problematikou veľmi, veľmi vážnou a veľmi dôležitou.

    Dovoľte mi, aby som celkom na záver zareagoval na pár otázok, ktoré mi položil pán poslanec Nagy. S troškou nadsádzky by som povedal, že sa ma opýtal na všetko, čo si vedel vymyslieť, bez ohľadu na žáner môjho vystúpenia. Keďže som mal expozé k vybraným otázkam zahraničnej politiky, nie vyčerpávajúci referát o všetkých aspektoch zahraničnej politiky, nehovoril som nielen o vzťahu Slovenska k Francúzsku, ale ani k Surinamu a k iným váženým zahraničným partnerom. Chápem jeho osobnú motiváciu, lebo ako sa pamätáte, práve ja som ho nachytal na hruškách vtedy, keď sa pokúsil vystúpiť v mene vlády USA. Reakciou na to bola nóta americkej strany, ktorá zaznela ako odpoveď. Ale nechcem sa vyhnúť reakcii na niektoré otázky, na ktoré som nereagoval doteraz.

    Po prvé - pán poslanec Nagy sa ma pýtal na zmluvy o ochrane investícií. Prosil by som všetkých, pokiaľ majú takéto zvedavé otázky, nijako sa nebránime, na ministerstve zahraničných vecí poskytneme takéto údaje. Netreba tým zaťažovať plénum. Ale keďže už takáto otázka odznela, dovolím si citovať: "Dohodu o vzájomnej podpore a ochrane investícií má Slovenská republika s Dánskom, Fínskom, Francúzskom, Holandskom, Kanadou, Nemeckom, Nórskom, Portugalskom, Rakúskom, Španielskom, Švajčiarskom, Švédskom, USA a Veľkou Britániou. Dohoda s Talianskom bola podpísaná v roku 1990, talianskou stranou ešte nebola ratifikovaná. Dohody o zamedzení dvojitého zdanenia máme s krajinami, ktoré tiež vymenujem: Belgicko, Cyprus, Dánsko, Grécko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Kanada, Luxembursko, Nemecko, Nórsko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko, USA a Veľká Británia.

    Za mimoriadne mystifikujúcu považujem otázku súvisiacu s uskutočnením vojenského cvičenia na území Slovenskej republiky. Pán poslanec Nagy sa neustále snaží oživovať akési mýtické ohrozenia, ktoré smerujú z istej časti, veľkej časti, prevažujúcej časti slovenských občanov voči niektorej menšine alebo zo strany Slovenska voči jednému suverénnemu, kooperujúcemu susednému štátu. Chcel by som povedať, že námetom a obsahom tohto vojenského cvičenia, ktoré sa konalo v rámci prípravy mierových síl OSN, bol nácvik regulácie etnických konfliktov v bližšie nešpecifikovanej krajine. Pokiaľ ide o smer útoku, smer útoku bol z juhu na sever. Chcel by som povedať, že z juhu na sever útočila aj čata Maďarskej republiky v zostave iných čiat, ktoré tvorili čaty Slovenska, Českej republiky, Ukrajiny, Poľska a Rumunska. Domnievam sa, že takéto podsúvanie je veľmi nebezpečné a rád by som pripomenul pánu poslancovi Nagyovi, že Maďarsko zo strany Slovenska v tomto storočí nikdy vojensky ohrozené nebolo. Koľkokrát to bolo naopak, vie najlepšie on sám.

  • Pán poslanec Nagy sa ma pýtal ešte aj na jeden problém, čo je to národnoštátny záujem. Nebudem sa k tomu vracať, ale ďakujem neprítomnému pánu poslancovi Ftáčnikovi, ktorý ho tu za mňa vyložil v dikcii reprezentanta britskej diplomacie. Dúfam, že v tomto prípade by si pán Nagy nejaké nepríjemné otázky diplomatickému zástupcovi Británie asi nedovolil klásť. Dúfam, že aj táto otázka je vyriešená.

    Na záver: Veľmi ma teší význam, ktorý mi pán Nagy aj iní poslanci v tejto diskusii pripísali. Pripísali mi totiž zodpovednosť za úplne všetko, čo sa v tomto štáte udialo, deje a možno aj naďalej bude diať. Len by som bol rád, keby sa najprv dohodli s inými, ktorí zasa tvrdili, že zahraničnú politiku vlastne ani nerobím. Pravda je, samozrejme, niekde celkom inde. Zahraničná politika sa nerobí podľa určitých predstáv, ale v súlade s vládnym programom. Preto nech sa pán Nagy neobáva o môj vzťah k premiérovi Mečiarovi. Pán Nagy je poslanec, má právo, ak má odvahu a charakter, urobiť istý návrh tomuto zhromaždeniu. Nech sa páči, nech ho urobí. Ubezpečujem jeho aj ďalších, že na tejto funkcii nijako neľpiem. Pokiaľ v nej však budem, ani ja, ani ministerstvo zahraničných vecí nepôjde ani proti záujmom Slovenska, ani proti záujmom vlády.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, k tomuto bodu programu musíme prijať uznesenie. Dovoľte mi, aby som prečítal návrh na uznesenie:

    "Národná rada Slovenskej republiky

    A. berie na vedomie správu ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky o dlhodobých úlohách zahraničnej politiky Slovenskej republiky,

    B. odporúča vláde Slovenskej republiky v ďalšom období pokračovať v uplatňovaní zahraničnej politiky Slovenskej republiky v zmysle Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky."

    To je všetko. Keďže sme mimo rozpravy a faktické sú len pri rozprave, dávam možnosť jedine pánu poslancovi Langošovi, lebo viem, čo mi chce povedať. Pán poslanec Langoš.

  • Pán predseda, chcem oznámiť, že budem hlasovať náhradnou kartou číslo 4.

  • Ďakujem pekne. Aj pán poslanec Lysák? Nech sa páči. S číslom 3? Ďakujem. Náhradná karta, pán poslanec Kukan? Číslo 2. Ďakujem. Budeme hlasovať.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali o návrhu uznesenia, ktoré som prečítal.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Môžem konštatovať, že Národná rada schválila návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe o dlhodobých úlohách zahraničnej politiky Slovenskej republiky.

    Ďakujem. Páni poslanci, budeme pokračovať tak, ako sme dohodli pri zostavovaní programu, a to d v a d s i a t y m p r v ý m bodom, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 158/1994 Z. z.

    Návrh ste dostali ako tlač 281 a spoločnú správu ako tlač 281a.

    S faktickou poznámkou sa hlási ešte pani poslankyňa Rusnáková.

  • Škoda, pán predseda, že ste mi nedali slovo vtedy, keď som sa hlásila, pretože som vám chcela pripomenúť, že v rozprave k správe pána ministra zahraničných vecí som dala návrh uznesenia, o ktorom ste mali dať hlasovať pred záverečným návrhom uznesenia, a vy ste to jednoducho vynechali. Takže vás teraz prosím, aby sme teraz hlasovali o mojom návrhu uznesenia, ktorý som mala k tomuto bodu.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som, pán predseda, upozorniť, že na začiatku dnešného rokovania sme sa neprezentovali. Toto hlasovanie bolo zmätkové tým, že bolo potrebné sa vopred prezentovať, čo som urobil ja, a nehlasoval som. Bol by som hlasoval pozitívne. Dávam to na vedomie celej snemovni.

  • Ďakujem pánu poslancovi Švecovi, len mu chcem povedať, že nebolo potrebné, aby sme sa na začiatku prezentovali, pretože sme pokračovali ďalej v rozprave a nebolo hlasovanie. A pred týmto hlasovaním som povedal: prosím, prezentujme sa a hlasujme. Takže všetko je v poriadku.

    Takže budeme pokračovať tak, ako som povedal, dvadsiatym prvým bodom.

  • Hlasy z pléna.

  • Už sme skončili ten bod rokovania, pani poslankyňa. Ja nemám žiadne uznesenie, nemám žiadny návrh pani poslankyne Rusnákovej. Nemáte slovo, pán poslanec Fogaš. Prosím pokoj, páni poslanci. Ak by bola pani poslankyňa Rusnáková odovzdala návrh, tak ho mám pred sebou a dám o ňom hlasovať. Pani poslankyňa Rusnáková predsedajúcemu tejto schôdze v piatok neodovzdala takýto návrh. Prosím, pani poslankyňa Rusnáková.

  • Pán predseda, ja som svoj návrh uznesenia prečítala a teraz ho môžem dokončiť. Nikde nie je napísané, že návrh uznesenia musí byť odovzdaný písomne. Ja som ho v rozprave prečítala. Ak si predsedajúci schôdze nenapísal do svojich zápiskov, že tam má byť ešte jeden návrh, tak mi je veľmi ľúto. Preto som sa hlásila, aby som to pripomenula, pán predseda. Vy ste mi mali dať slovo. Jednoducho ste predo mnou zastali a návrh uznesenia ste tým z rokovania vyradili, na čo nemáte právo, pretože ten návrh odznel.

  • Predsedajúci má právo ukončiť rozpravu a dať hlasovať o uznesení, ktoré je navrhnuté v rámci programu, pani poslankyňa.

  • Ale nemôže nedať hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý odznel. A odznel v rozprave, pán predseda.

  • Pani poslankyňa, bola prerušená schôdza. Schôdzu viedol iný predsedajúci, nebol tu žiadny návrh na uznesenie.

  • Pán predseda, ale to je problém predsedajúceho, nie môj.

  • Pokoj, páni poslanci. Veď nás je tu toľko, že môžeme hlasovať. Takže, prosím, prezentujme sa a hlasujme, ale najskôr pani poslankyňa musí prečítať svoj návrh uznesenia, pretože ja ho nemám. Preto neplatí hlasovanie.

  • Národná rada Slovenskej republiky ukladá zahraničnému výboru navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky na vymenovanie ďalších poslancov Národnej rady Slovenskej republiky z radov opozície za členov stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky do medzinárodných parlamentných organizácií na decembrovej 12. schôdzi Národnej rady, a to tak, aby zastúpenie opozičných poslancov z celkového počtu členov stálych delegácií bolo 44 až 45 %, čo by zodpovedalo percentuálnemu podielu opozičných poslaneckých subjektov v Národnej rade Slovenskej republiky.

  • Pani poslankyňa, so správou toto skutočne nemá nič spoločné, tu sa hlasovalo o niečom inom. Ale keď ste si taký návrh dali, je to skutočne porušenie rokovacieho poriadku, teraz aj z mojej strany, keď dám hlasovať.

  • Šum v sále.

  • Povedal som z mojej strany, páni poslanci. Dávam hlasovať o tom, čo povedala pani poslankyňa Rusnáková, hoci ten počet je presne taký, aký je tu počet poslaneckých klubov. Takže hlasujeme o návrhu pani poslankyne Rusnákovej. Prosím, hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 41 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme neprijali návrh na uznesenie pani poslankyne Rusnákovej.

    Páni poslanci, pani poslankyne, prečítal som nasledujúci dvadsiaty prvý bod, o ktorom budeme rokovať. Je to tlač číslo 281 a spoločná správa ako tlač 281a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov pán poslanec Ján Cuper. Prosím pána predsedu Cupera.

  • Vážený pán predsedajúci, milé poslankyne, kolegovia poslanci, vážení hostia,

    referendum je forma priamej demokracie, ktorá sa do ústav moderných štátov dostáva od polovice 19. storočia. Pozná ju aj naša ústava. V článku 95 Ústavy Slovenskej republiky sa hovorí, že referendum vyhlasuje prezident Slovenskej republiky, ak o to petíciou požiada aspoň 350 tisíc občanov. Chcem podotknúť, že toto ustanovenie ústavy je iba praktickou konkretizáciou článku 2 odseku 1 ústavy, v ktorom sa hovorí, že všetka štátna moc pochádza od občanov a len občania sa môžu rozhodnúť, či ju budú uskutočňovať prostredníctvom svojich volených zástupcov, alebo priamo.

    Tieto ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky sú výrazom demokratizmu nášho štátneho a politického systému. Preto nie je možné v procese praktickej realizácie ustanovenia ústavy zákonnými normami toto právo občanov na priame vládnutie obmedzovať, ako sa to stalo v prípade novelizácie zákona číslo 563/1992 o spôsobe vykonania referenda novelou číslo 158 z 8. júna 1994.

    Touto novelou sa značne sťažila praktická realizácia najzákladnejšieho politického práva občanov na priame rozhodovanie o štátnych záležitostiach. Ba čo viac, vôľa občanov sa podriadila vôli jedného človeka a jeho úradníkom tým, že sa praktické vyhodnocovanie petičnej akcie o vypísaní referenda a rozhodovaní o tom, či petícia spĺňa zákonom požadované náležitosti, novelou číslo 158/1994 Z. z. prenieslo výlučne na prezidenta Slovenskej republiky, resp. na jeho úradníkov. To zrejme po skúsenostiach z marca 1994. Dosvedčuje to aj korešpondencia medzi prezidentskou kanceláriou a Podnikom výpočtovej techniky, a. s., na Miletičovej číslo 3 pri referende iniciovanom občanmi v marci minulého roka.

    Podotýkam, že referendum zakotvené v článku 95 Ústavy Slovenskej republiky má povahu ľudovej iniciatívy, ktorou občania od vlády niečo požadujú. Jeho záväznosť vzniká získaním určitého potrebného počtu podpisov občanov, a nie rozhodnutím prezidenta, že referendum vyhlasuje, ako by to bolo v prípade, ak by išlo o fakultatívne alebo obligatórne referendum, v ktorom by sa rozhodovalo o konkrétnom zákone.

    Vôľa jedného človeka, aj keď prvého občana štátu, sa nemôže pokladať za relevalentnejšiu ako vôľa 350 tisícov občanov, a to celkom zjavne proti zmyslu článku 2 Ústavy Slovenskej republiky. Pokladám to za nedemokratické, najmä aj preto, že prezident a jeho úradníci nemajú priamu legitimáciu k vládnutiu od občanov Slovenskej republiky, a predsa pokyny pánov z prezidentskej kancelárie Borodovčáka a Orosa, úradníkov z prezidentskej kancelárie, rozhodovali v minuloročnom referende za vypísanie predčasných parlamentných volieb o spôsobe vyhodnocovania petičnej akcie občanov. V konečnom dôsledku sa im podarilo stlačiť počet platných podpisov pod hranicu 350 tisíc, aby prezident nemusel referendum vyhlásiť.

    Nebudem vás, vážení poslanci, zaťažovať uvádzaním podrobností. Je ich veľa, celá zložka, mám ju hore. Nechcem inkriminovať minulú činnosť vtedajšej vládnej koalície, dnešnej opozície. Snaha predkladateľov novely petičného zákona, ktorú ste dostali ako parlamentnú tlač číslo 281, smeruje naopak k demokratizácii uskutočňovania ľudovej iniciatívy. Zveruje preto proces vyhodnocovania výsledkov petičnej akcie občanov Slovenskej republiky za vypísanie referenda Národnej rade Slovenskej republiky. Osobne to pokladám za oveľa demokratickejší spôsob, ako zveriť toto vyhodnocovanie prezidentovým úradníkom. Preto vás prosím, aby ste novelu zákona podporili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu Cuperovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Macušku, aby nám predniesol správu prerokovanú vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    dovoľte mi uviesť spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení zákona Národnej rady číslo 158/1994 Z. z.

    Pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 635 zo 7. novembra 1995 pridelil uvedený návrh zákona, ktorý podala skupina poslancov, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, ako aj Výboru Národnej rady pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti. Na podanie tejto spoločnej správy o výsledku prerokovania návrhu zákona bol určený Ústavnoprávny výbor Národnej rady.

    Uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 158/1994 Z. z., prerokovali dňa 9. novembra 1995. Obidva výbory Národnej rady Slovenskej republiky vyslovili s týmto návrhom zákona súhlas aj so zmenami a doplnkami. Tieto pozmeňovacie a doplňovacie návrhy máte uvedené v bodoch 1 až 5 spoločnej správy, ktorú máte pred sebou. Ako spoločný spravodajca odporúčam schváliť len bod číslo 1, body 2, 3, 4 a 5 odporúčam neprijať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Macuškovi. Prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram diskusiu k tomuto bodu. Do rozpravy sa hlási pán poslanec Benčík.

    Prosím, páni poslanci, prosím, aby ste sa hneď hlásili, a nie potom, lebo uzavriem rozpravu a je nepokoj, že som nedal niekomu slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    neviem ako vás, ale mňa mrzí, že Národná rada má zo všetkých orgánov najnižšiu dôveru verejnosti. Viem, že to má viac príčin, zrejme k tomu prispieva spôsob a kultúra nášho rokovania a asi aj to, že sa niekedy novelizujú zákony, na ktorých ani atrament po podpísaní neuschol, ale možno aj to, že sa predkladajú návrhy a my ich posudzujeme, ktoré sú vecne a právne neopodstatnené. Za takýto návrh pokladám aj tento návrh, ktorý bol prednostne pridelený, prednostne zaradený. Osobitne sme o tom rokovali v ústavnoprávnom výbore. Hoci akokoľvek posudzujem prípad, nenachádzam okrem politickej účelovosti a vracania toho, čo vlani druhá časť urobila, iný zmysel tohto posudzovania. Mne to pripadá ako politické prekáračky. Vy ste nám to vykonali vlani, my to vám vykonáme teraz.

    Musím však povedať, že tento návrh nie je v rozpore s ústavou, ak niekto odo mňa očakával, že budem tvrdiť, nie je v rozpore, ale nie je ani v duchu ústavy. Ja aj poviem prečo.

    Vecne podľa našej ústavy každý orgán, Národná rada, vláda, v tomto prípade aj petičný výbor, ale aj prezident je povinný skúmať svoj ústavný postup pred svojím rozhodnutím. V tomto smere niet výnimky a nemôže niekto povedať, že to už rozhodol niekto iný, a preto ty nemusíš skúmať ústavný postup. V danom prípade však tento návrh smeruje k tomu, aby prijatím tejto novely Národná rada rozhodla o stanovisku štatistického úradu, aby prezident už neskúmal, či je to ústavný postup, alebo nie je ústavný postup. Všimnite si, že sa Národná rada týmto návrhom pasuje do pozície arbitra ústavnosti. Kde je to v kompetencii ústavy vymedzené, že Národná rada má rozhodovať o tom, či nedochádza k neústavnosti? Okrem svojho postupu. Svoj postup musí zabezpečovať v súlade s ústavou. V prípade, že zistí v činnosti niekde neústavnosť podľa predpísaných postupov, môže uplatniť svoj návrh jedine u kompetentného orgánu o rozhodovaní ústavnosti, a v našej ústave je to jedine ústavný súd.

    Z tohto dôvodu návrh je vecne nepresvedčivý, nemá ani vecný, ani právny zmysel, ale keď ho predkladáte, a prednostne ho predkladáte, upozorňujem, že nie je tu ani stanovisko vlády. Čiže aj to by sme podľa rokovacieho poriadku mali mať, aj keď nepochybujem, že stanovisko vlády vzhľadom na to, že ide o prekáračky medzi koalíciou a prezidentom, by bolo pozitívne. Podľa nášho názoru zmysel pre podporu tohto zákona nenachádzame.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán Gaľa. Ešte sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Cuper.

  • Chcel by som sa len pána poslanca Benčíka opýtať, keďže podľa ústavy aj občania, keď uskutočňujú priamo štátnu moc v zmysle článku 2 ústavy, a to tých 350 tisíc občanov, majú povahu niečoho, čo by sme mohli nazvať štátnym orgánom, ako chce zabezpečiť demokratizmus toho, aby si oni sami mohli, alebo ak oni sami nemôžu, pretože ich je 350 tisíc, preskúmať, či ich postup je ústavný. Myslím si, že ak sa to zverí druhému orgánu, ktorý uskutočňuje moc tiež v zmysle článku 2, to znamená zastupiteľskému orgánu, je to oveľa demokratickejšie ako prezidentovi, ktorý je volený nepriamo, nemá priamu legitimáciu na vládnutie od občanov, len od parlamentu, teda má sprostredkovanú legitimáciu na vládnutie, nevidím v tom nič nedemokratického. Práve naopak, som hlboko presvedčený, že postup bude oveľa demokratickejší.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Gaľa.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    predložený návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa má zmeniť a doplniť zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 564/1992 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 158/1994 Z. z. je ďalším zo série účelových noviel. Iniciatíva skupiny poslancov nesmeruje k tomu, aby sa legislatíva i možnosti občanov viažuce sa na petičné právo zlepšili, ale aby sa jednak oklieštilo postavenie prezidenta Slovenskej republiky a na druhej strane sa skoncentrovali nové právomoci do rúk koalície vládnucej v Národnej rade.

    Podstatou návrhu je, aby petícia, ktorou občania žiadajú vyhlásenie referenda, bola doručená predsedovi Národnej rady a ten o tejto skutočnosti informuje prezidenta. Následne Národná rada preskúma obsah petície a určí príslušný štátny orgán alebo inú inštitúciu, ktorá preskúma, či petícia má predpísané náležitosti. Nové znenie teda delí proces preskúmavania medzi dva orgány a osobitne sa má posudzovať obsahová stránka a osobitne formálno-procesné náležitosti.

    Národná rada Slovenskej republiky sa týmto stáva orgánom, ktorý sa splnomocňuje rozhodovať o súlade obsahu petície s ústavnosťou a zákonnosťou. Keďže nie je v návrhu upravený spôsob, akým sa toto skúmanie má prakticky vykonávať a neupravuje to ani rokovací poriadok, treba si položiť otázku, či si na toto zriadi osobitný orgán, či to bude posudzovať niektorý výbor Národnej rady, napríklad mandátový alebo ústavnoprávny, ako sa o tom, či obsah je, alebo nie je v súlade s ústavou, bude hlasovať, aké kvórum bude potrebné a podobne.

    Veta, že Národná rada určí príslušný orgán alebo inú inštitúciu, je vzhľadom na neurčitý obsah a možný gumový výklad veľmi nebezpečnou formuláciou. Dáva sa tým Národnej rade, to znamená momentálne vládnucej koalícii, možnosť, aby jednoduchým uznesením splnomocnila niekoho na preskúmavanie osobných údajov Slovenskej republiky. Kto týmto orgánom bude? Policajný zbor, ktorý už má určité praktické skúsenosti so skúmaním petičných hárkov, alebo Slovenská informačná služba, alebo sa tým poverí nejaká nezávislá inštitúcia, či nebodaj aj privátna, pretože aj takýto zmysel pri určitom výklade táto veta má?

    Skutočnosť, že z petičného hárku má vypadnúť rodné číslo - a to z tohto dôvodu ani zákon Federálneho zhromaždenia ČSFR číslo 85/1990 Zb. o petičnom práve túto povinnosť neobsahuje, na prvý pohľad vyznieva sympaticky a v duchu právnej jednoty a čistoty. Môže to však komplikovať preskúmavanie a overenie presnej totožnosti, napríklad v dome alebo v byte, kde bývajú otec a syn s rovnakým menom, ktorý z nich sa pod petíciu podpísal.

    Pôvodne, keď som si prečítal pozmeňovacie a doplňovacie návrhy z ústavnoprávneho výboru a z výboru pre verejnú správu, nemienil som vystúpiť, ale keďže spoločný spravodajca vo svojom vystúpení odporučil prijať len bod číslo 1 a body číslo 2 až 5, ktoré vlastne tieto moje výhrady voči prijímanému zákonu upravujú, rozhodol som sa vystúpiť a poukázať na tieto skutočnosti.

    Zároveň chcem povedať asi toľko, že predložený návrh skupiny poslancov nie je na prospech demokracie ani upevňovania právneho štátu, ale je to rýdzo účelovo upravená norma namierená proti funkcii i osobe prezidenta.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Faktické poznámky - najskôr pán predseda Cuper.

  • Pán poslanec Gaľa, hovoril som, že nechcem tu vyťahovať dokumenty. Vyčítate, alebo nie je vám jasné, čím a ako sa bude upravovať postup pri kontrole petičných hárkov. To stanoví Národná rada, ktorá je na to legitímna. Ale pri vyhodnocovaní petičnej akcie sa stanovoval postup v prezidentskej kancelárii, obyčajným listom obyčajného úradníka sa vykonával zákon, obyčajným príkazom pána Vladimíra Borodovčáka.

    Samozrejme, pokyny sa podávali podľa toho, koľko podpisov bolo potrebné. Raz sa ulica vyžadovala u obcí do 1000 obyvateľov, potom sa zase nevyžadovala. Takže toto podľa vás bolo demokratickejšie, ak sa takýmto spôsobom manipulovalo s vôľou občanov, ako keď Národná rada uznesením alebo jej predseda stanoví a je to verejne kontrolovateľné, akým spôsobom sa bude vykonávať vôľa, alebo nakladať s vôľou 350 tisíc občanov? V tom prípade to bola vôľa 370 tisíc občanov. Nezatvárajme si oči. Ten fascikel je oveľa hrubší. Všetko je zdokumentované, ako sa manipulovalo s vôľou občanov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Fogaš, ale najskôr s faktickou poznámkou pán poslanec Gaľa.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Cuper, v tom prípade by som vrelo súhlasil s tým, keby prešiel pozmeňovací návrh číslo 3 Ústavnoprávneho výboru Národnej rady, ktorý hovorí o tom, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky zašle petíciu Štatistickému úradu Slovenskej republiky, ktorý preskúma, či petícia má všetky predpísané náležitosti. Tým sa konkrétne stanoví orgán, ktorý toto urobí, teda vylúči sa možnosť gumového výkladu tohto paragrafu alebo ustanovenia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, pán poslanec Fogaš.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    hneď v úvode by som chcel poprosiť predkladateľa, aby si ušetril čas aj svoje poznámky na záverečné slovo, lebo si myslím, že diskusia v priebehu rozpravy je tentoraz nadbytočná. Budem celkom stručný. Súhlasím s mojimi dvoma predrečníkmi, predovšetkým pokiaľ ide o § 1c predkladaného návrhu zákona. Myslím si, že je rozporuplné, ak v prvej vete hovoríme, že Národná rada Slovenskej republiky preskúma, či petícia svojím obsahom zodpovedá ústave a osobitnému zákonu, a v druhej vete hovoríme, že Národná rada to síce nepreskúma, ale určí nejaký druhý orgán, ktorý to preskúmať má. V tomto smere súhlasím aj s pánom poslancom Cuperom, že ak nám teda má ísť o demokratický postup, alebo čo je demokratickejšie - Národná rada je volená priamo, prezident nepriamo - prosím, ale potom to ponechajme preskúmať Národnej rade a jej príslušnému orgánu. Ja by som bol za to, aby to preskúmal orgán ňou ustanovený, na čele ktorého môže stáť aj pán kolega Cuper.

    Nemám voči tomu výhrady, ale myslím si, že takto rozporuplne to prijať nemožno. Naozaj hrozí, že Národná rada, a to nie táto koalícia alebo budúca, ale hociktorá, ktorá tu bude, bude môcť určiť ktorúkoľvek inštitúciu, keďže za inštitúciu možno považovať aj zoskupenie síl, dokonca aj politickú stranu. Ja sa potom pýtam, či by to mohlo byť demokratické. Myslím, že takáto úprava je nesprávna. Preto podávam takýto alternatívny pozmeňovací návrh: ak už zákon má byť prijatý, nech Národná rada má šancu preskúmať, či petícia formálne zodpovedá osobitnému zákonu, t. j. ponechať prvú vetu v § 1c ods. 1 a všetko ostatné za tým vypustiť. To je môj pozmeňovací návrh.

    Ak by tento návrh neprešiel, prikláňam sa k svojmu predrečníkovi, ktorý navrhol, aby bod 3 bol schválený v osobitnom hlasovaní, pretože predsa len bude aspoň jasnejšie, kto je ten orgán, ktorý môže byť Národnou radou poverený. Domnievam sa, že zákon, tak ako je navrhnutý, sleduje tiež iné ciele, než je len to, za čo ho skrývame - demokracia a podobne, ale ak by bol upravený v tom slova zmysle, že by Národná rada mohla preskúmať petičné hárky, tak či tak to podľa mojej mienky neberie ústavne zodpovednému činiteľovi právomoc preskúmať, či formálne sú splnené podmienky na vyhlásenie referenda, a týmto ústavným činiteľom v takomto prípade je prezident, ktorý je povinný vyhlásiť referendum, ak je príslušných 350 tisíc podpisov. To sa musí rešpektovať, či chce, alebo nechce. Navrhujem preto, aby sme prijali pozmeňovací návrh, ktorý som predložil ako alternatívu I, eventuálne hlasovali aj o bode 3.

    Ďakujem.

  • Ako ste to navrhli? Bod 3 v § 1c len prvý odsek a ostatné vypustiť? Zopakujte to.

  • Môj návrh znie: V § 1c ods. 1 ponechať vetu "Národná rada Slovenskej republiky preskúma, či petícia svojím obsahom zodpovedá ústave a osobitnému zákonu, a to do 15 dní odo dňa, kedy Národná rada Slovenskej republiky návrh prijala, alebo petíciu, ktorá žiada vyhlásenie referenda, prijala. Všetko ostatné vypustiť a odseky 2 a 3 by ostali tak, ako sú. Ak tento návrh neprejde, navrhujem hlasovať o bode 3 spoločnej správy, ktorý teda znie: V § 1c vypustiť druhú vetu "Národná rada Slovenskej republiky určí príslušný orgán alebo inú inštitúciu, ktorá preskúma, či petícia má všetky predpísané náležitosti" a nahradiť ju týmto znením: "Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zašle petíciu Štatistickému úradu Slovenskej republiky, ktorý preskúma, či petícia má všetky predpísané náležitosti." V tretej časti sa "kedy" nahradí slovom "keď". Myslím, že tam by išlo o úpravu, že by bolo aspoň jasné, ktorý orgán to má byť. Z toho, čo sa navrhuje, prepáčte, to jasné nie je. Vzbudzuje to naozaj obavy.

  • Dobre, ďakujem. Hlási sa, panie poslankyne, páni poslanci, niekto do rozpravy?

  • Ak nie, končím rozpravu k tomuto bodu. Ešte sa pýtam predkladateľa pána Cupera, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie z miesta, od pultu, pán predkladateľ.

  • Nebudem sa vyjadrovať k ostatným predrečníkom, iba k vystúpeniu pána poslanca Fogaša. Pán poslanec Fogaš, súhlasil by som s tým návrhom, lenže ak by sme vypustili to, čo navrhuješ, platilo by to, čo je teraz. To znamená, že pán prezident by znovu mal možnosť sa rozhodnúť, či vyhlási referendum, alebo nevyhlási. Tu ide o to, aby pán prezident referendum vždy vyhlásil, ak Národná rada petičnú akciu vyhodnotí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pýtam sa spravodajcu pána Macušku, či sa chce vyjadriť?

  • Nie. Tak potom by sme pristúpili hneď k hlasovaniu s tým, že najskôr budeme hlasovať o pozmeňovacích návrhoch zo spoločnej správy, potom o pozmeňovacích návrhoch vyplývajúcich z rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Tak ako som už uviedol ohľadom pozmeňovacích a doplňovacích návrhov, ktoré boli uvedené v písomne vypracovanej spoločnej správe, bod 1 uvedený v spoločnej správe odporúčam schváliť.

  • Takže hlasujeme o bode 1 spoločnej správy s návrhom spravodajcu prijať ho.

    (Hlasovanie).

    Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 99 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Môžeme pokračovať, pán poslanec.

  • Ostatné body spoločnej správy 2, 3, 4 a 5 navrhujem en bloc neprijať.

  • Šum v sále.

  • Dobre, tak každý samostatne. Potom bod 2 navrhujem neprijať.

  • Hlasujeme samostatne o bode 2 spoločnej správy s návrhom neprijať ho. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 31 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento bod spoločnej správy sme neprijali.

    Môžeme pokračovať, pán spoločný spravodajca.

  • Bod číslo 3 spoločnej správy navrhujem neprijať.

  • Hlasujeme o bode 3 spoločnej správy s návrhom neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Ani bod číslo 3 spoločnej správy sme neprijali.

  • Bod číslo 4 spoločnej správy a bod číslo 5 navrhujem en bloc neprijať.

  • O bode číslo 4, myslím, netreba hlasovať, lebo bod 3 neprešiel, takže je to zbytočné.

  • Dobre, tak iba o bode číslo 5. Navrhujem ho neprijať.

  • Prosím, hlasujme o bode číslo 5 spoločnej správy s odporúčaním spoločného spravodajcu neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 28 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento bod.

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňovacích návrhoch pánov poslancov Gaľu a Fogaša.

  • Pozmeňovací návrh pána poslanca Fogaša, ktorý...

  • Najskôr mal návrh pán poslanec Gaľa.

  • Ale ten je bezpredmetný, lebo sme už o tom hlasovali.

    Ten je bezpredmetný, takže by sme pristúpili k ďalšiemu pozmeňovaciemu návrhu pána poslanca Fogaša, ktorý navrhoval, aby v ods. 1 § 1 písm. c) bolo vypustené celé ustanovenie tohto písmena, okrem "Národná rada Slovenskej republiky preskúma, či petícia svojím obsahom zodpovedá ústave a osobitnému zákonu do 15 dní odo dňa, keď ho Národná rada Slovenskej republiky o preskúmanie petície požiadala." Navrhujem návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlas zo sály, že je to nepresne interpretované a o tom nemožno hlasovať.

  • Dobre, tak spresnite ten návrh.

  • Nie, hlasovali sme. Pán poslanec, prečítali ste zo spoločnej správy presne: "Národná rada Slovenskej republiky preskúma, či petícia svojím obsahom zodpovedá ústave a osobitnému zákonu." Ostatné vyčiarknuť a potom, že do 15 dní odo dňa, keď ho Národná rada Slovenskej republiky požiadala preskúmať.

  • Nezrozumiteľný hlas zo sály.

  • Prosím, hlasovali sme o tom, a dáme hlasovať o spresnenom znení pána poslanca Fogaša s tým, že namiesto slova "o preskúmanie petície požiadala" bude "petíciu dostala". Stačí to?

    Prosím, dajte slovo pánu poslancovi Fogašovi, aby sme to potom zase nezmenili.

  • Navrhoval som, aby text § 1c ods. 1 znel: "Národná rada Slovenskej republiky preskúma, či petícia svojím obsahom zodpovedá ústave a osobitnému zákonu, a to do 15 dní odo dňa, keď petíciu o vyhlásení referenda dostala."

  • Prosím, hlasujeme o tomto návrhu, ktorý predniesol pán pán poslanec Fogaš.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Tento návrh pána poslanca Fogaša odporúčam rovnako neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov. Nehlasovalo 1 poslanec.

    Takže sme neprijali tento pozmeňovací návrh pána poslanca Fogaša.

  • Tým sme vyčerpali všetky pozmeňovacie a doplňovacie návrhy a prejdeme k hlasovaniu o zákone ako celku. Zákon ako celok v znení tých pozmeňovacích a doplňovacích návrhov, ktoré prešli, navrhujem prijať.

  • Ďakujem. Teda v súlade s § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválených pozmeňovacích návrhov.

    Prosím, prezentujme sa a hneď aj hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Môžem konštatovať, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 158/1994 Z. z.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    nasleduje d v a d s i a t y d r u h ý bod programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o cenách.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 206 a spoločnú správu výborov ako tlač 206a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní pán podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík.

    Ešte medzitým s faktickou poznámkou vystúpi predseda výboru pán Maxon.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som vás požiadal o pochopenie v súvislosti s mojou požiadavkou. Chcem predložiť plénu Národnej rady zmenu na spoločného spravodajcu k predmetnému vládnemu návrhu zákona pre náhlu zdravotnú indispozíciu spravodajkyne, ktorá bola odsúhlasená u nás vo výbore. Procedurálne je možné, aby sme v pléne odsúhlasili zmenu spravodajcu, za ktorého navrhujem pána poslanca Baránika.

  • Chcete o tom hlasovať, páni poslanci, alebo súhlasíte s návrhom?

  • Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    predkladaným návrhom zákona o cenách sa upravuje problematika cien, vrátane pôsobnosti jednotlivých orgánov v oblasti cien, ktorú dosiaľ od zavedenia liberalizácie cien od 1. januára 1991 upravujú dva zákony, a to zákon číslo 526/1990 Zb. o cenách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 58/1995 Z. z. a zákon číslo 127/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky v oblasti cien.

    Uvedeným návrhom zákona sa zabezpečujú úlohy z programového vyhlásenia vlády pre oblasť cien. Novou legislatívnou úpravou sa spresňujú pravidlá dohodovania cien, ktoré umožnia účinnejšie pôsobiť proti inflačným tlakom, proti špekulatívnemu konaniu niektorých podnikateľských subjektov. Zároveň sa však vytvárajú podmienky na pokračovanie postupnej deregulácie cien vo väzbe na demonopolizáciu podnikateľského prostredia, pričom sa zohľadňuje i nevyhnutnosť udržania sociálneho zmieru.

    V navrhovanom zákone sú využité skoro päťročné skúsenosti z uplatňovania doterajšieho zákona o cenách a komplexnejšie sú upravené ustanovenia, ktoré slúžia i pre potreby iných zákonov, či už colných, daňových a ďalších. A súčasne nadväzujú na ďalšie právne normy novelizované po 1. 1. 1991, predovšetkým ide o Obchodný zákonník a Občiansky zákonník.

    V predloženom návrhu zákona sú využité poznatky uplatňované z cenovej regulácie v Rakúsku, Švajčiarsku, Švédsku, Nemecku, Maďarsku či v Českej republike, ale i z cenovej a tarifnej regulačnej činnosti v oblastiach, kde existuje prirodzený monopol, či už ide o vodu, plyn, elektrickú energiu, teplo, telekomunikácie, poštu, dopravu a podobne zo Spojených štátov amerických, Francúzka, Dánska, Anglicka.

    Návrh zákona upravuje pravidlá dohodovania cien, ich uplatňovania, regulácie a kontroly cien. Ustanovuje pôsobnosť ministerstva financií, okresných a obvodných úradov v oblasti cien, v regulácii a kontrole cien. Ďalej upravuje pôsobnosť správ finančnej kontroly a Slovenskej obchodnej inšpekcie v kontrole cien.

    Oproti platnej úprave sa vo verejnom záujme na zamedzenie nežiaduceho cenového vývoja presnejšie vymedzuje neoprávnené, netrhové konanie podnikateľských subjektov, vplyvom ktorého dohodovaním neprimeraných cien dochádza k neúmernému zvyšovaniu cien. Jednoznačne sa určuje pôsobnosť jednotlivých orgánov v oblasti cien. Detailnejšie sa určujú prípady, keď cenové orgány môžu pristúpiť k cenovej regulácii. Pritom nedochádza k rozširovaniu kompetencie týchto orgánov, naopak, ide o jej spresnenie tak, aby nedošlo k prípadnému zneužitiu ustanovení tohto zákona štátnymi orgánmi voči podnikateľským subjektom.

    Jednoznačne sa definuje, kedy dochádza k porušeniu cenovej disciplíny, sprísňujú sa však sankcie za porušenie cenových predpisov, najmä pri ich opakovanom porušovaní. Spolu s regulačnou činnosťou zainteresovaných odvetvových ústredných orgánov navrhovaný zákon spĺňa požiadavky na reguláciu prirodzených monopolov.

    Vychádzajúc z toho, že časť opozície i s využitím masmédií na ovplyvňovanie širokej spotrebiteľskej verejnosti, ale najmä podnikateľov, hodnotí navrhovaný zákon do istej miery tendenčne s úmyslom spochybňovať ho v procese formovania konkurenčného prostredia, žiada sa zdôrazniť niektoré skutočnosti, ktoré však platia už od zavedenia liberalizácie cien, t. j. od 1. januára 1991, a navrhovaným zákonom sa buď preberajú, alebo jednoznačne ustanovujú.

    Predovšetkým navrhovaným zákonom sa právne zakotvuje trhový charakter všetkých cien, ktoré vznikajú výlučne na základe dohody predávajúceho a kupujúceho v zmysle § 2 ods. 1 a 2. Všetky ceny pôsobiace na trhu, a to i ceny regulované, sú teda bez výnimky cenami dohodnutými medzi predávajúcimi a kupujúcimi a menia sa podľa vzťahu ponuky a dopytu.

    Pokiaľ ide o reguláciu cien v zmysle § 4, rozhodujúcim kritériom jej uplatnenia je obmedzenie hospodárskej súťaže a s tým spojené zhoršenie ponuky, najmä dominantným postavením predávajúceho alebo kupujúceho, v dôsledku čoho vzniká riziko špekulatívneho zvyšovania cien alebo riziko ďalšieho obmedzovania hospodárskej súťaže.

    Do úvahy prichádza, s cieľom ochrany trhu a spotrebiteľa, najmä regulácia cien tovaru vyrábaného a predávaného v nesúťažnom prostredí, ktoré negatívne ovplyvňuje výšku cien tovarov v nadväzujúcich odvetviach. Okrem toho pripadá do úvahy možnosť pristúpiť k regulácii cien tovaru, ak vznikne mimoriadna krízová situácia na trhu, napríklad v dôsledku extrémneho vývoja cien na zahraničných trhoch s priamym dosahom na domáci trh. Týka sa napríklad šokov v cenách v oblasti ropy, plynu, prípadne kurzových zmien a tiež v dôsledku prírodných a iných pohrôm.

    Systém regulácie cien je jedným z nástrojov protiinflačného pôsobenia v nesúťažnom prostredí. Štátna regulácia cien umožňuje vyrovnať postavenie kupujúceho a predávajúceho, nahradiť vplyv konkurenčného prostredia a spolupôsobiť tak s politikou na ochranu hospodárskej súťaže s tým, že po vytvorení zdravého konkurenčného prostredia sa jednotlivé spôsoby regulácie cien nebudú využívať.

    K ďalším diskutovaným osobitným ustanoveniam na zamedzenie nežiaduceho cenového vývoja podľa § 12, vrátane pojmov "ekonomicky oprávnené náklady" a "primeraný zisk" v zmysle § 2 ods. 3 a "kalkulácie nákladov a zisku" podľa § 3 ods. 3, treba zdôrazniť, že tieto ustanovenia, ktoré majú pôsobiť proti uplatňovaniu neprimeraných cien, sa vzťahujú výhradne len na prípady, keď predávajúci má výraznejšie, výhodnejšie postavenie na domácom trhu daného tovaru ako kupujúci, alebo naopak - kupujúci má výhodnejšie postavenie ako predávajúci a toto postavenie je dôležitým prvkom pri vymáhaní vyššej, alebo prípadne aj nižšej ceny, čím dochádza k neúmernému zvyšovaniu cien a tým i k nežiaducej inflácii.

    Na vykonanie niektorých ustanovení zákona ministerstvo financií vydá k rovnakému termínu vykonávací predpis, vyhlášku, ktorým sa legislatívne upravia niektoré procedurálne postupy jeho uplatňovania. Chcem zdôrazniť, že vykonávacie predpisy budú vychádzať zo súčasného osvedčeného stavu, pričom predpokladáme korektné prerokovanie týchto predpisov pri ich tvorbe s Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení.

    V návrhu zákona sú premietnuté zásadné pripomienky, odporúčania ústredných orgánov, ako i závery z Rady hospodárskej a sociálnej dohody z marca minulého roku. Podotýkam, že toto znenie obhajoval aj pán Filkus v tripartitnej rade. Osobitne boli prerokované podmienky Protimonopolného úradu, ktoré sú v navrhovanom znení zákona plne premietnuté. O zámeroch navrhovaného zákona boli viackrát informovaní zástupcovia Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, okrem iného som komunikoval s nimi i dnes.

    Návrh zákona, aby som zdôraznil, neznamená žiadnu revolúciu. Znamená sprehľadnenie celého systému usmerňovania cien v Slovenskej republike s tým, že pôvodný federálny zákon o cenách sa prevádza na slovenský zákon a zároveň sa dopĺňa o bývalý kompetenčný zákon, ktorý už bol zákonom Slovenskej národnej rady.

    Dodržiavame a budeme dodržiavať i naďalej východiská, s ktorými bola zakladaná ekonomická reforma, to znamená, ak máme dnes 95 % regulovaných cien, či v zmysle programového zamerania vlády, či v zmysle konkrétnych krokov ministerstva financií sa naďalej predpokladá postupne odbúravať položky, ktoré sú cenovo regulované. Domnievam sa, že doterajšie prístupy k oblasti cien, ktoré fungujú od roku 1990, sa plne osvedčili a nemyslím, že treba zásadne do tohto vstupovať. Hovorím to na margo možných vystúpení niektorých predstaviteľov opozície, lebo by som sa rád vyhol politizácii tohto zákona.

    Vzhľadom na závažnosť a politickú citlivosť právnej úpravy ďalšieho postupu liberalizácie cien vnímanú podnikateľskou a spotrebiteľskou verejnosťou navrhujeme zákon schváliť s účinnosťou od 1. apríla 1996 s tým, že dovtedy sa prerokujú a doladia aj všetky vykonávacie predpisy. Vzhľadom na charakter navrhovanej právnej normy jej realizáciou nevzniknú negatívne nároky na štátny rozpočet.

    Vážené dámy, vážení páni, vychádzajúc z uvedených skutočností, prosím o podporu a schválenie predmetného návrhu zákona o cenách.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády. Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Baránika, aby predniesol správu z výborov.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o cenách.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 4. augusta 1995 číslo 459 pridelil vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o cenách na prerokovanie v lehote do 25. augusta 1995 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti. Na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu 22. augusta 1995 prerokoval vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o cenách a neprijal uznesenie o výsledku jeho prerokovania, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu 25. októbra 1995 opätovne prerokoval predmetný vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky a neprijal uznesenie o výsledku jeho prerokovania, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru (počet členov výboru 17, prítomných 13, za návrh uznesenia hlasovalo 8 poslancov, proti hlasovali 4 poslanci a jeden poslanec sa zdržal hlasovania).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie 24. augusta 1995 prerokoval vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o cenách a neprijal uznesenie o výsledku jeho prerokovania, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru (počet členov výboru 17, prítomných 10 poslancov, za návrh uznesenia hlasovalo 8 poslancov, proti nehlasoval nikto, 2 poslanci sa zdržali hlasovania).

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti prerokovali vládny návrh zákona o cenách, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými pod číslom 1 až 20 spoločnej správy.

    Prosím pánov poslancov, ktorí vystúpia v rozprave s pozmeňovacími návrhmi, aby mi ich odovzdali písomne.

    V spoločnej správe máme 20 pozmeňovacích návrhov. Moje stanovisko k nim je takéto:

    Pozmeňovacie návrhy číslo 1, 2, 3, 4, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20 a 21 odporúčam prijať.

    Pozmeňovací návrh číslo 7 odporúčam neprijať. K pozmeňovacím návrhom 5 a 6 mám nové znenie: Nové znenie § 3 ods. 3 odporúčam nasledovne preštylizovať: "Súčasťou ceny tovaru vymedzeného dohodnutými podmienkami môžu byť úplne alebo z časti náklady na obstaranie, spracovanie, obeh tovaru a zisk." Ide o gramatickú úpravu textu.

    V pozmeňovacom návrhu 6, ktorý sa týka § 4 ods. 2, sa slovo "vymedzené" nahrádza slovom "určené". Je to v záujme pojmovej jednotnosti a ide o zosúladenie s bodmi 9 a 12 spoločnej správy.

  • Hlas v sále.

  • Nie, ja navrhujem nové znenie.

    Môžem pokračovať, pán predseda, v návrhoch?

  • Ak máte zmeny do spoločnej správy, ktoré sú z výborov. Alebo sú to vaše vlastné?

  • Nie, až teraz idú vlastné.

  • Takže vlastné návrhy prednesiete potom, v rámci rozpravy.

  • Dobre, tak toto bolo z výborov. Pán predseda, hlásim sa ako prvý do rozpravy.

  • Ďakujem. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Zatiaľ som dostal 7 písomných prihlášok. Ako prvý vystúpi pán spoločný spravodajca, po ňom pán poslanec Pásztor.

  • Vážené dámy a páni,

    vládny návrh zákona o cenách vychádza z úsilia vlády o formovanie dokonalejšieho fungovania trhového prostredia. Spresňuje pravidlá pre podnikateľov a chráni záujem spotrebiteľov.

    Ešte na prelome 18. a 19. storočia svetoznámy národohospodár Adam Smith pri vymedzení úlohy štátu v liberálne chápanom fungovaní ekonomiky sa prihováral za to, aby štát do fungovania ekonomiky v zásade nezasahoval. No zároveň vymedzil priestor pre pôsobnosť štátu. Medzi úlohy prisúdil štátu povinnosť starať sa o bezpečnosť občanov, vytvárať legislatívnymi normami podmienky na čoraz dokonalejšie pôsobenie trhového mechanizmu a ako tretie, vstupovať do riešenia ekonomických problémov tam a vtedy, kde zlyháva pôsobenie trhového mechanizmu a mohlo by dôjsť k vážnym poruchám v ekonomike a sociálnom postavení občanov.

    Dnes Národnou radou prerokúvaný návrh zákona v podmienkach transformácie ekonomiky upravuje práve priestor na pôsobenie štátu pri plnení druhej a tretej úlohy, čiže pri legislatívnom formovaní trhového prostredia a legislatívne upravuje postup štátnych orgánov pri realizácii cenovej politiky v prípade zlyhania alebo zlyhávania trhového mechanizmu.

    Návrh zákona preberá pozitívne prvky zo zákona číslo 526/1990 Zb. a jeho noviel. Zákon 526 vznikol na základe zidealizovaných predstáv o fungovaní trhového mechanizmu. Prerokúvaný návrh je pokračovaním pozitívnych čŕt pri zachovaní princípu liberalizácie cien, ale súčasne prekonáva nedostatky doterajšej úpravy spresňovaním podmienok v záujme rozhodujúcich subjektov trhu, a to podnikateľov, domácností, štátu aj zahraničia.

    Návrh zákona jednoznačne stanovuje, že ceny tovarov a služieb sa stanovujú dohodovaním medzi predávajúcim a kupujúcim. Zo skúsenosti z vyspelých trhových ekonomík vieme, že v súčasnom období v záujme vlastných subjektov štát vstupuje i pri normálnom fungovaní trhového mechanizmu do trhových vzťahov. O to viac je opodstatnený vstup štátu v niektorých prípadoch za podmienok, keď trhový mechanizmus ešte nie je vyprofilovaný, ako je to u nás v období transformácie ekonomiky. Cieľom transformácie je zdokonaľovaním trhového mechanizmu vytvárať podmienky na obnovu a udržanie dynamiky ekonomického rastu a následne rastu životnej úrovne obyvateľstva.

    Pri hodnotení filozofie navrhovaného zákona treba vychádzať zo skutočnosti, že cena je jedným zo zdrojov sociálnej diferenciácie. Čiže úroveň cien prispieva k dynamike polarizácie sociálnej diferenciácie na bohatých a chudobných. Fungujúci trhový mechanizmus, ktorý funguje za podmienok dokonalej konkurencie, proces polarizácie značne utlmuje. Vzhľadom na to, že pre obdobie transformácie ekonomiky nie je charakteristický dokonale fungujúci trhový mechanizmus, je povinnosťou štátu brániť záujem spotrebiteľa pred zneužívaním nedostatkov alebo vlastností trhového mechanizmu. Z tohto dôvodu je úplne opodstatnený v navrhovanom zákone § 12, ktorý taxatívne vymedzuje možné prípady zneužitia podmienok zlyhávania trhu.

    Legislatíva si uvedomuje, že je vo verejnom záujme predchádzať špekulatívnemu konaniu pri absencii nerozvinutého trhového prostredia, pri dočasnej nerovnováhe na trhu dohodovať, alebo diktovať neprimerané ceny. Zákon zároveň definuje kategóriu neprimeranej ceny, ako aj jej najdôležitejšej zložky. Krátko po uplatnení cenovej liberalizácie k 1. 1. 1991 sa ustálili podmienky, že cenovej regulácii štátom podlieha približne 5 % z celkového sortimentu tovarov. Ide hlavne o tzv. verejné statky. Regula cien týchto statkov sa v rôznej podobe prakticky realizuje vo všetkých ekonomikách, hlavne tam, kde sú uvedené tovary produkciou verejného sektora.

    Súčasťou regulácie je aj metodický postup v záujme sprehľadnenia podmienok pri uzatváraní dohôd o cenách. Oproti platnému zákonu sa spresňujú pravidlá na prípadnú reguláciu sortimentu mimo verejných statkov. Spresňujú sa pravidlá proti špekulatívnemu správaniu podnikateľov, ktorí by chceli využívať dočasne nepriaznivú situáciu na trhu, alebo ktorí sa usilujú neprimeranými cenami získavať finančný prospech na úkor spotrebiteľa. Ďalej sa spresňujú sankcie za porušovanie cenových predpisov. Niektorým podnikateľom sa nepozdáva zakotvená povinnosť predávajúceho na požiadanie spracovať a predložiť kalkulácie nákladov a zisku. Kalkulácie predstavujú nielen pre kontrolné orgány, ale aj pre kupujúceho najnutnejšiu informáciu o štruktúre ceny pre rozhodovanie. Touto informáciou musí stále disponovať každý úspešný podnikateľ.

    Štátne orgány môžu podľa tohto zákona pristúpiť k cenovej regulácii vtedy, ak zlyháva trhový mechanizmus, alebo vznikne na trhu z rôznych príčin mimoriadna situácia. Ustanovenie o cenovom moratóriu, ako zo skúseností trhových ekonomík vieme, sa využíva skutočne len vtedy, keď sú rastom cien za podmienok inertnej inflácie vážne ohrozené sociálne istoty veľkej časti obyvateľstva.

    Prerokúvaný návrh zákona posúva legislatívne podmienky na základe stupňa poznania v záujme zdokonalenia trhových podmienok, čím vychádza v ústrety podnikateľom a bude tiež ochranou pred zneužitím v mimoriadnych prípadoch, preto bude chrániť záujem širokej spotrebiteľskej verejnosti. Odporúčam návrh zákona po zohľadnení pripomienok schváliť.

    K predloženému zneniu zákona mám nasledujúce pripomienky:

    V záujme jednoznačnejšieho znenia § 2 ods. 1 odporúčam na koniec prvej vety doplniť slová "na základe ponuky a dopytu". Druhú vetu § 2 ods. 1 upraviť takto: "Cenou podľa tohto zákona je i tarifa." To je len gramatické spresnenie.

    § 3 ods. 2 upraviť takto: "Pre dohodu o cene je záväzné vymedzenie tovaru názvom, prípadne aj číselným kódom colného sadzobníka alebo číselným kódom podľa osobitného predpisu, jednotka množstva, kvalita tovaru a podmienky dodania alebo iné dohodnuté podmienky dohodou strán."

    Ďalej odporúčam v § 10 ods. 1 nové znenie: "Cenové moratórium je časove obmedzený zákaz zvyšovania cien oproti cenám pred účinnosťou cenového moratória." Navrhované znenie zjednoznačňuje úmysel predkladateľa v určitom časovom úseku zabrániť zvyšovaniu cien.

    V § 16 ods. 3 písm. c) navrhujem toto znenie: "požadovať informácie nevyhnutné na výkon cenovej kontroly." Ide o zladenie s § 14 ods. 1.

    A k § 25 navrhujem nové znenie: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 1996."

    Ospravedlňujem sa, k bodu 5 spoločnej správy som nepovedal, že ide o gramatickú úpravu.

    Pán predseda, to je všetko, čo som chcel uviesť.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca. Prosím, môžete zaujať miesto určené pre spravodajcov.

    Niečo vám tam šepkala pani poslankyňa Bartošíková. Ak to nezaznie v rozprave a budete si to hovoriť len medzi sebou, tak to nebude platiť. Chcete to povedať do rozpravy? Tak prosím, povedzte to, aby to bolo v rozprave.

  • Chcem spresniť, že v bode 5 spoločnej správy sa zmena dotýka prvej vety. Ostatné vety ostávajú v pôvodnom znení. Tam ide len o jedno slovo.

  • Dobre, ďakujem. V rozprave vystúpi pán poslanec Pásztor. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážená Národná rada,

    dôvodová správa k návrhu zákona o cenách vymedzuje podstatnú skutočnosť novej právnej úpravy v oblasti cien postihovaním špekulatívneho správania sa podnikateľských subjektov na získanie neodôvodneného majetkového prospechu uplatňovaním neprimeraných cien. Túto pasáž pokladám za jednu z najpodstatnejších skutočností, z ktorej sa dá pochopiť samotná filozofia návrhu zákona, používaním takých pojmov, ako špekulatívne správanie sa, neodôvodnený majetkový prospech a neprimeraná cena.

    Medzi záruky realizácie práv a povinností právnických a fyzických osôb patrí ujasnená a jednoznačná terminológia v používaných právnych normách, ktorá neumožňuje viaczmyselný výklad a následnú problematickosť realizácie práv tak, aby zo strany orgánov štátnej správy nebol umožnený svojvoľný a najmä politicky podložený zásah do týchto práv.

    Duch dôvodovej správy sa odráža v celom návrhu zákona o cenách, čo je podložené aj § 2 ods. 3, kde sa používa taký pojem ako ekonomicky oprávnené náklady, pri posudzovaní ktorých sa bude vychádzať z vývoja obvyklej úrovne nákladov v porovnateľných ekonomických podmienkach s prihliadnutím na osobitosti daného tovaru.

    Medzi ďalšie takéto pojmy patrí aj primeraný zisk. Stanovenie najvyššieho primeraného zisku je zverené ústrednému orgánu štátnej správy. V prípade prijatia tohto návrhu zákona každodenná činnosť podnikateľov sa premení na strach, či ich náklady sú naozaj ekonomicky oprávnenými nákladmi, či ich zisk je primeraný podľa úvahy pracovníka ministerstva, neberúc do úvahy aj tú skutočnosť, že mnoho podnikateľov má úvery, ktorých splácanie sa musí zabezpečiť práve týmto spôsobom.

    Tvorcovia zákona nechcú akceptovať tú skutočnosť, že ceny sú výsledkom hospodárskych procesov na trhu a riadia sa dopytom a ponukou. V tejto oblasti je akýkoľvek neodôvodnený zásah štátu zábranou uplatnenia trhových princípov. Tento návrh zákona jednoznačne predstavuje krok späť pri vytváraní trhového prostredia s neobmedzenou mocou ministerstva zasahovať podľa svojho uváženia do tvorby cien.

    Vzhľadom na rozsiahlosť tejto problematiky pravdepodobne medzi ďalšie kroky súčasnej vlády bude patriť vytvorenie osobitného orgánu štátnej správy, ktorý bude zabezpečovať reguláciu cien, lebo sa zistí, že ministerstvo to nedokáže obsiahnuť, a tak sa dostaneme na úroveň pred rokom 1989, keď v rámci plánovaného národného hospodárstva voľná tvorba cien bola neprípustná a dôsledne ju zabezpečoval osobitný orgán.

    Návrh zákona jednoznačne neprispeje k vytvoreniu konkurenčného prostredia a vychádza z nesprávneho chápania spôsobu dosiahnutia trhového hospodárstva. Nevytvárajú sa podmienky na rast úrovne hospodárskej súťaže, ale dosahuje sa opačný výsledok vďaka možným a stále zdôvodniteľným zásahom do trhového prostredia zo strany ministerstva, keď vznikne mimoriadna trhová situácia, vyžaduje si to verejný záujem, ochrana spotrebiteľa a trhu, dôjde k ohrozeniu trhu vplyvom nedostatočne rozvinutého konkurenčného prostredia, a preto si dovoľujem položiť otázku, či podľa týchto kritérií bude vôbec niekedy trh v Slovenskej republike dostatočne rozvinutý.

    Zvýšením konkurencie by sa rozvinula hospodárska súťaž, ktorej ochrana je už zabezpečená osobitným zákonom číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a osobitným úradom, ktorým je Protimonopolný úrad Slovenskej republiky.

    Splnomocňujúce ustanovenie § 22 návrhu zákona dáva ministerstvu financií oprávnenie na vykonanie tohto zákona vydať všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce takú závažnú skutočnosť, ako je postup pri regulácii cien, cenovej evidencie a kalkulácie, ktoré predstavujú taký dôležitý zásah do práv a povinností fyzických a právnických osôb, aby sa zahrnul do návrhu zákona, alebo aspoň tento všeobecne záväzný právny predpis bol vypracovaný a predložený spolu s týmto návrhom zákona.

    Tendencia centralizácie spoločenského života vo všetkých oblastiach, nastúpená v novembri 1994 vládnou koalíciou, čím ďalej tým viac zasahuje aj do sféry samosprávnych orgánov obcí. Výsledkom je okrem skúšania prežitia obcí znižovaním úrovne príspevkov zo štátneho rozpočtu aj konkrétne obmedzovanie týchto právomocí, ktoré im boli zverené zákonmi. Takýmto oprávnením je aj pôsobnosť vo veciach cenovej regulácie, nájomného za nebytové priestory vo forme všeobecne záväzného nariadenia. Na základe tohto zákonného zmocnenia obce a mestá majú možnosť pri rešpektovaní miestnych pomerov určovať maximálnu výšku nájomného za prenájom nebytových priestorov. Zároveň majú možnosť poskytovať zvýhodnenie pre tie činnosti, ktoré sú potrebné z hľadiska kolektívneho záujmu ich občanov. Tento návrh zákona toto zákonné zmocnenie zrušuje, čím sa zohľadňovanie určitých miestnych špecifík vylúči.

    Z uvedených dôvodov navrhujem tento návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o cenách neschváliť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Žiaden pozmeňovací návrh nemáte, pán poslanec? Takže ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Nagy.

  • Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    vládny návrh zákona o cenách je podľa môjho hodnotenia ďalším krokom vlády smerujúcim k likvidácii trhového hospodárstva a posilneniu regulačných funkcií štátu. Predovšetkým si treba položiť otázku, či zákon o regulácii cien je v súčasných podmienkach sociálno-ekonomicky opodstatnený. Som toho názoru, že nie je.

    Takzvanú mimoriadnu trhovú situáciu, ohrozenie trhu vplyvom nedostatočne rozvinutého konkurenčného prostredia, uspokojenie verejného záujmu alebo dôsledky existencie prirodzeného monopolu, t. j. vertikálneho holdingu, nemožno riešiť cenovou reguláciou, pretože cenová regulácia ani nevytvorí normálnu trhovú situáciu, ani nepridá na rozvoji konkurenčného prostredia. Naopak, je nástrojom, ktorý môže výrazne prispieť k prehlbovaniu deformácií trhu, k rozvoju tieňovej ekonomiky, k vzniku a prekvitaniu čierneho trhu. Trh nemožno administratívne regulovať bez vážnych následkov vo fungovaní trhu.

    Rozvoj trhu možno podporovať liberálnou legislatívou, podporou malého a stredného podnikania, daňovou a colnou politikou. Nemožno ho podporovať posilňovaním centralistického štátneho dirigizmu a sankčným mechanizmom. Ak niekomu ide o ochranu sociálnych záujmov širokých vrstiev obyvateľstva, a o to predsa musí ísť nám všetkým, či už vláde, alebo opozícii, potom namiesto zákona o regulácii cien sa vláda mala oprieť o akcieschopné fungovanie tripartity, o cenové dohody medzi štátom, podnikateľskou a zamestnaneckou sférou.

    Po vzory takéhoto riešenia nemusíme ísť ďaleko. V štátoch, kde vláda slúžila rozvoju demokracie, neexistovali zákony o regulácii cien a zákon o záväznosti tripartitných cenových dohôd. Pravda, išlo o krajiny, v ktorých tripartita nebola na ozdobu, ale kde tripartita predstavovala výrazný prvok uplatňovania demokracie pri riešení sociálnych problémov spoločnosti. A ak sa už vláda uchyľuje k vydávaniu zákona na reguláciu cien, ktorý by bol opodstatnený len vo výnimočnej celospoločenskej situácii, potom takýto zákon by mal byť konkrétny, presne vymedzujúci jednak podmienky na uplatnenie regulácie, jednak objekty regulácie.

    Viem si predstaviť situáciu hladu, v ktorej by orgány štátnej správy boli oprávnené regulovať ceny konkrétne určených základných potravín. Pokiaľ však takáto situácia neexistuje, a na Slovensku, chvalabohu, nie je aktuálna, potom je zákon o regulácii cien, predkladaný teraz vládou, v rozpore s požiadavkou rozvoja podmienok trhového hospodárstva na jednej strane a nástrojom upevňovania štátneho dirigizmu na strane druhej.

    Konkrétna analýza návrhu zákona jasne dokazuje snahu vlády neprimerane zasahovať do podmienok hospodárenia podnikateľských subjektov, snahu o ovládanie podmienok trhu prostriedkami donucovania. V § 4 odsek 3 návrh zákona taxatívne vymedzuje situácie, keď orgán štátnej správy, predovšetkým ministerstvo financií, môže regulovať ceny, v § 12 odsek 1 taxatívne vymedzuje podnikateľské subjekty pri dohodovaní ceny, čo nesmie.

    Zákon však nikde nedefinuje pojmové znaky mimoriadnej trhovej situácie či dočasnej nerovnováhy trhu. Predkladateľ návrhu zákona sa nenamáhal definovať ani pojmové znaky verejného záujmu ako dôvodu cenovej regulácie a podobne. Zrejme sa uspokojil s tým, že § 20 odsek 2 určil pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti cien, predovšetkým pôsobnosť ministerstva financií, ktoré znemožňuje, počnúc tvorbou koncepcie cenovej politiky cez oprávnenie určovať podmienky cenovej regulácie až po rozhodovanie vo veciach regulácie cien cenovú kontrolu a sankcionovanie porušovania cenových predpisov. A aby kompetencie ministerstva financií boli vo veciach regulácie cien dovŕšené, v § 22 odsek 2 ho predkladateľ návrhu zákona zmocňuje vydávaním všeobecne záväzných právnych predpisov na vykonanie zákona.

    Predkladaný návrh zákona je typickým prejavom koncentrácie moci v rukách byrokracie, štátneho aparátu ovládaného vládou a súčasne ovládajúci štát.

    Tretia časť návrhu je jadrom zákona. Vymedzuje opatrenia na zamedzenie nežiaduceho cenového vývoja, teda podstatu predstáv vlády o cenovej regulácii. Kompetencie ministerstva v prípade cenového moratória sú v zmysle § 5 skutočne exemplárne. Pritom v § 21 zákon ustanovuje, že rozhodnutia ministerstva a vlády podľa tretej časti nepodliehajú preskúmavaniu súdom. Vláda a príslušné orgány štátnej správy na základe tohto zákona budú môcť robiť v oblasti regulácie cien naozaj všetko bez toho, aby boli kontrolované a korigovateľné kýmkoľvek.

    Osobitne chcem poukázať na niektoré ustanovenia návrhu, ktoré hlboko zasahujú do podmienok podnikania. V § 13 zákon ukladá predávajúcemu povinnosť viesť a uchovávať evidenciu o cenách tovaru, včítane kalkulácie nákladov a zisku tak, ako to vymedzuje § 3 odsek 3 tri roky po skončení predaja. Predkladateľ buď nevedel, čo vlastne chce, alebo zámerne pripravuje pôdu na ďalšiu administratívnu agendu v podnikateľskej sfére, ktorá už aj tak je enormne rozbujnená. Pritom autor návrhu zákona sa pramálo stará o náklady, ktoré v súvislosti s povinnou existenciou a úschovou nákladových a cenových kalkulácií zaťažia podnikateľa.

    § 18 návrhu je venovaný sankciám za porušenie ustanovení zákona o cenovej regulácii. Sú ako sankcionovanie porušenia iných, tzv. ekononomických zákonov mimoriadne tvrdé, zamerané na likvidáciu podnikateľského subjektu. Ministerstvo financií a orgány štátnej správy na nižších stupňoch všeobecne záväznými vykonávacími právnymi predpismi rozhodnú o všetkom, čo sa týka cien, potom kontrolujú dodržiavanie týchto rozhodnutí a nakoniec ho tvrdo sankcionujú. Každý zákon musí obsahovať sankcie za porušenie základných ustanovení, ale je protiústavné, ak sa tieto sankcie ukladajú za porušenie povinností, ktorých základné pojmové znaky samotný zákon neobsahuje.

    Podnikateľský subjekt je v rukách byrokratického aparátu, ktorý naplňuje obsah zákona, vykonáva ho, kontroluje jeho dodržiavanie a nakoniec sankcionuje. Je to uzavretý kruh absolutizovania moci štátu v oblasti, kde by štát mal vytvárať podmienky na fungovanie trhu, a nie regulovať správanie sa účastníkov trhu.

  • Ďakujem. Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Filkus. Nech sa páči, pán poslanec. Pripraví sa pán poslanec Kunc.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia,

    chcem na začiatku ubezpečiť pána podpredsedu vlády, že nepôjde o žiadnu politizáciu. Keby o ňu malo ísť, tak by tu sedelo viac poslancov. Politizuje sa totiž ľahšie, horšie je to, keď treba hovoriť k vecným problémom, pri tom už je menšia účasť. Toto si neodpustím, pretože ide o mimoriadne vážny návrh zákona, a neviem, ako poslanci budú hlasovať, keď ani nevedia, o čo vlastne ide. Je tu dohromady 37 poslancov.

  • Hlasy z pléna.

  • Ďakujem za opravu, 38 poslancov.

    Mám niekoľko pripomienok procesne formálneho a vecného charakteru. Predtým mi však dovoľte povedať z pohľadu, čo som doteraz počul vo vystúpeniach, najmä vo vystúpení spravodajcu. Tento je, samozrejme, pri schvaľovaní zákona dôležitá osoba a použil ako jeden z hlavných argumentov, že regulácia cien štátom je potrebná najmä preto, lebo transformačný proces ešte nereprezentuje plný, dobrý, dokonalý trhový mechanizmus. Súhlasím. Avšak podmienky Slovenskej republiky, alebo Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky z hľadiska liberalizácie cien sa vyvíjali tak, že už od roku 1991 sme zaznamenali intenzívny proces liberalizácie cien a obchodu. Dnes sme v stave, keď máme viac ako 95 % cien liberalizovaných a teraz ideme regulovať ceny. Takže keby platilo to, že štát musí zasahovať a regulovať najmä preto, že trhové prostredie je nedokonalé, tak sme to mali urobiť už dávno na začiatku procesu liberalizácie cien. Ale my už máme skoro 100 % cien liberalizovaných, pán podpredseda vlády to sám citoval. A naraz ideme s argumentom nevyhnutnosti regulovania cien štátom v procese liberalizácie, ktorý je dávno, dávno za nami.

    K procesno formálnym pripomienkam.

    Vy viete z materiálov, ktoré máte pred sebou, že koordinačný výbor, to znamená výbor pre financie, rozpočet a menu, dva razy neprijal uznesenie. Viete však aj o ďalšom a teda nechcem vás osobitne poučovať, pretože je tu veľa legislatívcov, ktorí sa v tom vyznajú, ale dám na ich posúdenie. Ide o rokovací poriadok Národnej rady, kde sa hovorí - a teraz musím zacitovať § 67 odsek 3 zákona 44/1989: "Ak má byť k zákonu vydaný vykonávací predpis s účinnosťou totožnou s navrhovaným zákonom, je potrebné požiadať navrhovateľa o jeho predloženie pri prerokovaní navrhovaného zákona." Pri každom rokovaní v rámci koordinačného výboru sme boli dohovorení so zástupcami ministerstva financií, že vykonávacie predpisy nám dodajú. Ani v prvom, ani v druhom prípade pri opakovanom prerokúvaní doteraz vykonávacie predpisy nemáme. Vedome teda porušujeme rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky.

    To nie je bazírovanie na niečom, čím by som chcel znehodnotiť celý formálno-procesný krok alebo postup. Ale chcem vám povedať, že v tomto zákone sa narába s takými novými termínmi, ako ekonomicky oprávnené náklady, primeraný zisk, neprimeraná cena, ale vôbec nie je jasná obsahová náplň týchto pojmov. A schváliť takýto zákon bez toho, aby som vedel, ako sa interpretuje vecná náplň tohto nového, prečo štát chce regulovať, a nielen štát, samozrejme, ale aj okresné a obvodné úrady, je málo zodpovedné. Nie je predsa možné prijať zákon bez vykonávacích predpisov a bez toho, aby ich obsah bol zreteľný. To sú pripomienky procesno-formálne, ktoré nechám na legislatívu a na vás. Posúďte to.

    Teraz mám vecné pripomienky, ktoré nechám posúdiť z pohľadu autority rozumu. Samozrejme, každému, kto rozmýšľať vie a kto túto autoritu rozumu uznáva.

    Žiadne "zlepšováky" nemám, ale prichádzam s koncepčným nesúhlasom. Tento zákon sa v takejto podobe nemôže stať, nemal by sa podľa môjho názoru stať predmetom hlasovania. Tie pojmy, ktoré som už spomínal - ekonomicky oprávnené náklady, primeraný zisk, neprimeraná cena - môže pdľa tohto návrhu zákona posudzovať ministerstvo financií, môže posudzovať okresný úrad, obvodný úrad a iné orgány, ešte je tam myslím aj Slovenská obchodná inšpekcia.

    Predstavte si, že tieto inštitúcie môžu zasiahnuť do nákladovej a ziskovej bázy ceny. A my hovoríme, že do obsahu dohodnutej ceny. Takto upravená cena prestáva mať charakter dohodnutej ceny, ktorá vzniká ako výsledok na základe určitej hry ponuky a dopytu - trhovej hry. Keď je už dohodnutá, tak ako môže zasiahnuť niektorá zo spomínaných inštitúcií buď do nákladovej alebo ziskovej bázy ceny? Toto sa nedialo, ani keď za socializmu fungovala v rámci plánu vývoja cien veľkoobchodná cena, keď existoval pojem "priemerné odvetvové náklady" a ten kto sa do nich zmestil, už nemusel mať obavy, že mu ich niekto bude korigovať. Keď sa dostal do týchto mantinelov, už nemusel mať obavy. Priemerná odvetvová miera zisku takisto; ale tu sa teraz vytvára priestor, aby spomínané inštitúcie mohli zasiahnuť a ovplyvniť nákladovú, aj ziskovú bázu ceny, dokonca aj cez okresné a obvodné úrady. Priestor, ktorý tento návrh zákona vytvára pre spomínané zásahy, bude taký široký, že bude treba rátať s veľkým subjektivizmom pri jeho uplatňovaní.

    V úvode pán podpredseda vlády aj pán spravodajca hovorili medziiným o tom, že štát má regulovať, pretože tu nie je dokonalé trhové prostredie, že je to aj nástroj, ako pomôcť demonopolizácii, ako vytvoriť, lepšie formovať konkurenčné prostredie.

    V trhovej ekonomike na formovanie konkurenčného prostredia a na demonopolizáciu - odhliadnuc od toho, že slovenská ekonomika nie je veľmi monopolizovaná - pôsobia a reagujú iné inštitúcie. Aj na ochranu spotrebiteľa uplatňujú svoje postavenie iné inštitúcie.

    Nie som proti tomu, aby ekonomické centrum v nevyhnutných prípadoch zasahovalo. Samozrejme, sú známe konkrétne príklady, to má pravdu pán podpredseda vlády, keď zásah je nutný. Ale to sa dá, a najmä v tejto fáze transformačného procesu, keď ešte nie je plný trhový mechanizmus, ale liberalizáciu cien sme už v podstate ukončili, to sa dá uskutočniť vykonávacími predpismi. Veď sme už mali príklady - zemiaky, mäso. Na to nebol potrebný nejaký osobitný zákon.

    Zhrniem. Vzhľadom na to, že proces liberalizácie cien je v zásade ukončený, (teraz musíme omnoho väčšiu pozornosť venovať liberalizácii obchodu, tento proces zďaleka nie je na konci), z hľadiska regulovania cien štátom musíme zabrániť tomu, aby sa vytváralo protirečenie medzi pôsobením trhových dohodnutých cien a tými cenami, ktoré nazývame regulované. Vychádzajúc z doteraz uvedených argumentov ako formálneho tak vecného charakteru nemôžem hlasovať za tento návrh zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej je do rozpravy pripravený pán poslanec Kunc, ale hlási sa pán podpredseda vlády, a preto podľa ustanovenia § 19 zákona o rokovacom poriadku pán podpredseda vlády má prednosť.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci a mimoriadne páni poslanci a poslankyne z opozície,

    na základe vystúpení, ktoré zazneli, mám obavu, že ste si nepreštudovali znenie doteraz platného zákona 526, zákona o cenách, ktorý bol prijatý ešte vo federácii v roku 1990 s účinnosťou od 1. januára 1991. Zacitujem vám: "V prípadoch, keď je trh ohrozený účinkami obmedzenia hospodárskej súťaže, alebo to vyžaduje mimoriadna trhová situácia, môžu federálne ústredné orgány štátnej správy alebo príslušné orgány republík usmerniť tvorbu cien podľa tohto zákona."

    V tom čase, v roku 1990, to bolo Federálne ministerstvo financií a národné ministerstvá financií. Samozrejme, tam, kde boli posunuté kompetencie nižšie na okresy alebo na obchodnú inšpekciu, konali tieto orgány. Ešte raz opakujem: mimoriadna trhová situácia, žiadny nový pojem, päť rokov tu existoval.

    Ďalej § 2 ods. 3: "Predávajúci nesmie zneužívať svoje hospodárske postavenie nato, aby získal neprimeraný hospodársky prospech predajom za dojednanú cenu zahŕňajúcu neoprávnené náklady alebo neprimeraný zisk." Nič nové pod slnkom. Tie katogórie tu sú päť rokov. Za tých päť rokov od roku 1991 sme v podmienkach takto definovaného zákona spolu s vykonávacími predpismi, kde vlastne celú filozofiu ponechávame, len znovu opakujem, sprehľadňujeme systém tým, že dávame dva zákony do jedného, pričom jeden bol federálny, a že dodržiavame základnú filozofiu vyhlášok, ktoré na tento zákon nadväzujú. Nič nové pod slnkom. Povedal som vo svojom vystúpení, že žiadnu revolúciu nejdeme v tejto oblasti robiť. Bol by som rád, keby sme sa opreli o tieto skúsenosti, a myslím, že dosť dlho sme boli vo vláde na to, aby bolo zrejmé, ako sa v tejto oblasti postupuje.

    Ďalšie teatrálne vystúpenia, musím to tak definovať, sa týkali určitého možného zneužitia týchto definícií štátnou správou. Je tam predsa odvolávka na to, že v celom procese, pokiaľ sa týka postihov, konečným rozhodovacím orgánom je súd. To znamená, nemôže si prísť či už pracovník ministerstva financií, alebo ktorýkoľvek kontrolný pracovník a povedať ktorémusi podnikateľovi, že tvoje ceny sa vymykajú z primeraných cien, alebo zneužívaš trhové prostredie a napálim ti pokutu a som zároveň vykonávateľom a zároveň sudcom. To, priatelia, neplatí. Všetko sa končí na súde. Samozrejme, s výnimkou tých prípadov, tých piatich percent, kde ministerstvo financií alebo iný kontrolný orgán reguluje ceny, to je tých 5 %, kde musí každý podnikateľský subjekt dodržiavať tú regulu, ktorá je stanovená príslušným kompetentným orgánom. Ale to sa vzťahuje na 5 % tovarov z objemu realizovaných tovarov, služieb, výkonov.

    Prosil by som znovu, aby sme zvolili konštruktívny tón z hľadiska námietok alebo pripomienok, vecných pripomienok k návrhu zákona. Ak pôjdeme do filozofie, prosím, aby si každý uvedomil, že zákon v tejto podobe tu už päť rokov existuje.

    Ďalej mi dovoľte pripomenúť ďalšie veci, ktoré sa tu spomenuli. Odvoláva sa na vyspelé trhové hospodárstvo. Západné krajiny v sedemdesiatych rokoch mali takisto 95 % voľných, boli perfektné trhové krajiny, keď prišiel ropný šok, zaviedli tvrdú cenovú reguláciu, mzdovú reguláciu, vytvorili cenové úrady. My nič také nesľubujeme, ani nechceme urobiť, zaznelo to, myslím, z úst pána Nagya. Neexistuje.

    Pozrite si programové vyhlásenie vlády. Smerujeme ďalej k deregulácii, ale musíme mať vytvorené inštrumentárium na to, keby došlo k mimoriadnej situácii. Nevytvárame na to inštitucionálne podmienky. To znamená, žiadne cenové úrady sa zakladať nebudú, ale inštrumentárium v podobe štyroch kategórií regulácie cien, tak ako ich pozná celá vyspelá západná Európa, Spojené štáty, Japonsko, musíme v zákone mať.

    Posledný cenový úrad Angličania zrušili roku 1987, keď prešli na monetárny systém regulácie makroekonomických parametrov. My sa nachádzame v tejto situácii, napriek tomu, že sme neprešli ešte transformačnou fázou, že regulujeme cez monetárny systém, ale v zálohe cez zákon musí byť inštrumentárium na špecifické situácie, ja som ich vo vystúpení definoval. Ale žiadnych 500 až 1000 ľudí sa nechystáme prijať na cenovú kontrolu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Kým vystúpi pán poslanec Kunc, ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Delinga.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcel by som zareagovať jednak na pána poslanca Filkusa, možno, aj na tých predchádzajúcich v krátkej poznámke.

    Dovolím si povedať, že skutočne je niekoľko osôb, stovák osôb, aj viac, ktoré sú u nás proti tomuto návrhu zákona, ale treba za tých, ktorí čakajú, aby tento zákon Národná rada Slovenskej republiky schválila, a to sú tí, ktorí musia na trhu kupovať, ktorí sú odkázaní na to, ísť do obchodu, a ktorí sú na to odkázaní, reagovať na tie zásahy v trhovom mechanizme, ktoré nezodpovedajú liberalizácii cien. A preto nemôžem súhlasiť s tým, že zákon o regulácii cien nepatrí vtedy, keď sú všetky ceny liberalizované, alebo keď 90 % cien je liberalizovaných. Potom čo máme uplatniť? Čo máme zaviesť? Ba práve vtedy, keď je vysoká liberalizácia, ak máme urobiť určitý konkrétny a potrebný zásah, je potrebné regulovať ceny. Čiže práve opak toho čo hovorí pán Filkus.

    Ďalej by som chcel poukázať na to, čo povedal pán poslanec Filkus, že tu boli iné inštitúcie, ktoré mali zasiahnuť a musia zasiahnuť, mali to ustriehnuť keď je zle, a uvádzal príklad zemiaky a mäso. No čo ustriehli, keď sa vyhlásil cenový výmer na zemiaky? Ustriehli to, že zemiaky sa predávali po päť korún a vrecko po 12 korún. To bolo to ustriehnutie, ktoré vyplývalo z predpisov, ktoré boli doteraz, alebo ktoré boli platné a ktoré sa vyhlasujú. Myslím si, že je tu určitá vôľa, ktorú treba v tom zákone dodržiavať, ale je to mechanizmus, ktorý je potrebné voči spotrebiteľovi uplatniť v tom čase, keď ešte trh nefunguje tak, ako má.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Ešte pán poslanec Vaškovič.

  • Vážený pán predseda, pozorne som sledoval vystúpenie pána ministra a skutočne si vyjasnime jednotlivé pojmy a potom možnože nájdeme aj nejaké riešenie. Tam je skutočne centrálne dôležitý § 4 ods. 3 a ja by som povedal, že jeho obsah ide za rámec toho, čo bolo v pôvodnom zákone, čiže nie je pravda to, že sa úplne zhoduje s týmto zákonom. Pôjdem bod po bode.

    Pokiaľ ide o mimoriadnu trhovú situáciu, áno, dohodnime sa na presnej definícii, čo to bude mimoriadna trhová situácia. Takisto bod b), proti tomuto nikto nič nemá, to je v ekonomickej praxi bežne používaný model na zneužívanie monopolu. Tam je jasne potrebné stanovisko Protimonopolného úradu. Takisto nikto z nás v princípe v tejto transformačnej dobe neprotestuje proti bodu d), čiže proti regulácii a určitému špecifickému sledovaniu nákladov aj dohodovaniu cien u prirodzených monopolov.

    Ale bod c) otvára veľký priestor na diskusiu. V prvom rade by som navrhoval, aby sa presne definoval verejný záujem, a ochrana spotrebiteľa a trhu by mala odtiaľ vypadnúť, pretože práve tento bod cez ochranu spotrebiteľa a trhu môže viesť k totálnemu zneužívaniu tohto zákona. Ak tieto dve veci z toho vypadnú, potom môžeme hovoriť rozumne o ďalších veciach.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja. Ešte pán poslanec Filkus.

  • Ďakujem pekne. Chcem len zareagovať na niektoré vecné okruhy problémov. Štyri roky zákon existuje, teda už piaty, a hovoríme, že nič nového pod slnkom. Veľa nového pod slnkom. Kroky transformačného procesu vcelku boli iné ako v roku 1991 a koncom roku 1994 alebo 1995. My sme predsa urobili niečo v makroekonomickej reštriktívnej politike rozpočtového a menového charakteru, teraz hovoríme už len o reštriktívnej rozpočtovej. Veľa sme urobili v snahe dosiahnuť konvertibilitu meny, veľa v procese privatizácie, veľa v procese liberalizácie cien a obchodu, úplne sa zmenilo prostredie. A teraz do tohto prostredia predsa chceme dostať silnú podnikateľskú aktivitu, najmä stredných a drobných podnikateľov.

    To čo vy hovoríte, pán podpredseda vlády, že vyspelé krajiny - áno, ale tie už majú vybudovanú silnú podnikateľskú sféru, ale my keď budeme, napríklad keď budem teraz argumentovať s tým, neboj sa, však na súde sa to vybaví, dovtedy nám pol podnikateľskej sféry odíde zo scény a nebude chcieť tam zostať. To je proste komplexný problém, ktorý treba chápať, v akom prostredí sa budú formovať tieto vzťahy.

    Ešte jedna poznámka, pán poslanec Delinga. Tí, čo čakajú, samozrejme, to sú spotrebitelia, ale tá ochrana spotrebiteľa má ísť celkom inak, a nie len cez regulované ceny, regulované ceny štátom. Keď chcete, potom na tie regulované ceny štátom stačia vykonávacie predpisy, ktoré sa môžu uplatňovať z kampane na kampaň, keď to preženiem. Ale nemôže ísť o zafixovanie regulovania cien štátom v týchto podmienkach, veď stratíme veľký podiel podnikateľskej sféry.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Takže pán poslanec Kunc si ešte oddýchne, lebo pán podpredseda vlády chce hneď reagovať.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážený pán predseda, vážené poslankyne, poslanci,

    myslím, že za horúca treba kuť, že teraz sa vlastne rozdávajú karty.

    V prvom rade, pán poslanec Vaškovič, uviedol by som pôvodný návrh a terajší návrh, len na spresnenie situácie. Pôvodný návrh úspešne obhájil pán minister Filkus za účasti ďalších kolegov z opozície, niektorí sa radšej vytratili z parlamentu.

    V tripartite sa schválilo alebo odsúhlasilo znenie, kde ministerstvo reguluje ceny tovaru, v našom znení je "ak", v tom znení, ktoré ste spomínali, bolo "najmä v prípadoch", najmä, to znamená, že bolo ešte dokonca otvorené to znenie tých prípadov; "vznikne mimoriadna trhová situácia", "v prípadoch vzniku mimoriadnej trhovej situácie" - totožné; "dôjde k ohrozeniu trhu vplyvom nedostatočne rozvinutého konkurenčného prostredia" - totožné; "to vyžaduje verejný záujem, ochrana spotrebiteľa a trhu", "verejného záujmu ochrany spotrebiteľa a trhu" - totožné; "existujú technologické" atď., nechcem citovať - totožné. Takže to je len tak na margo veci.

    Samozrejme, boli tu definície ekonomicky oprávnených nákladov, primeraného zisku, podobne ako v tomto predkladanom návrhu. Preto som prosil, nepolitizujme problém, ako teraz došlo k politizácii problému.

    Ďalšia vec, nezjednodušujme celý ten vzťah v otázke súdov. Tu z tohto miesta hovorím, že ak mi budú chodiť kontrolóri s nálezmi neprimeraných cien alebo zneužitia trhovej situácie a začneme prehrávať súdy, taký kontrolór nemá čo hľadať na ministerstve financií alebo v príslušnom orgáne.

    A primeraná cena je taká, keď to zjednoduším, ktorej sa nedokáže, že je neprimeraná. To nie je jednoduchá situácia, takže v tomto zmysle ten zákon dáva jasné východiská. Keď si vezmem definíciu primeranej ceny z Rakúska, primeraná cena je cena, ktorá vyjadruje národohospodársky opodstatnené náklady a zisk. To je všetko. A celé je potom hra medzi príslušnými kontrolnými orgánmi, alebo regulačnými, a podnikateľmi.

    Je samozrejmé, že skúsenosti dlhodobo hovoria, že zo sporu o cenách z desiatich prípadov deväť kontrolný orgán prehrá, takže tam je založená celá podstata liberalizácie cien, tak ako bola založená už v zákone 526, bol som pri tom, keď sa ten zákon robil, a tak ako je založená v tomto predkladanom zákone.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Kunc. Ešte nie, pán poslanec Filkus chce reagovať.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Pán podpredseda vlády, hra okresný a obvodný úrad verzus podnikateľ - viete čo je tam subjektivizmu z hľadiska formovania nákladovej bázy a ziskovej bázy? Okresný, obvodný úrad bude môcť vo vzťahu k podnikateľovi, k podnikom, malému, strednému - toto keby ste mi aspoň priznali, že teda ten priestor pre subjektivizmus je tu strašne široký.

  • V pozadí odpoveď pána podpredsedu Kozlíka: Pán profesor, zoberte si rakúsky zákon. Pozrite sa trošku okolo seba.

  • S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Vanko.

  • Viac rokov som vykonával funkciu prednostu obvodného úradu. Môžem povedať, že sa vôbec nestotožňujem s názorom pána poslanca Filkusa, že je tam subjektivizmus.

    Ak podnikateľ alebo kontrolovaný subjekt má podozrenie, čo len najmenšie podozrenie, že kontrolný orgán sa pomýlil, v tom momente sa odvoláva. A keď sa pozriete na odvolané veci, ktoré boli riešené, to vám presne povie, koľko bolo úspešných, koľko neúspešných, teda aký je stav v tejto oblasti. Dovolím si tvrdiť, že pracovníci obvodného úradu, ktorí vykonávajú kontrolu, sú natoľko vyškolení a zabehnutí, že sa neobávam, že tam bude subjektivizmus.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kunc, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, milé panie kolegyne, vážení páni kolegovia,

    moje presvedčenie o návrhu zákona je také, že zákon nie je protitransformačný ani protitrhový, ale je vyjadrením povinnej organizačnej funkcie štátu v tej transformačnej oblasti a v tej časovej fáze, ktorá nakoniec rozhodne o samotnej transformácii a jej úspešnosti. Ak transformačný proces povedie k sociálnej kataklizme, bude ho musieť zachraňovať štát omnoho drastickejšími zásahmi, a to iste nechceme.

    Nazdávam sa, že platí jedno konštatovanie, na ktorom by sme sa mohli dohodnúť. Aj ponuka a dopyt na našom trhu tovarov sa utvára pod vplyvom transformácie hospodárstva tak, že aj reálne ceny nesú stopy chýb a nedostatkov, ktoré poznamenávajú transformačný proces a utváranie trhu v ňom. Nie sú to teda nejaké nepoškvrnené ceny, ale ceny zákonite nesúce znaky tak objektívnych či procesom samotným vyvolaných deformujúcich vplyvov, ako aj vplyvu osobného snaženia získať špekulatívnymi, nie vždy morálnymi praktikami čo najviac za pomoci takého trhu, aký je. Z toho treba vyvodiť, že aj regulačné zásahy v cenovom vývine nebudú ničím iným než naprávaním tých deformácií, ktorými sú ceny poznačené vplyvom rozvíjajúceho sa nedokonalého trhu.

    Nuž teda, o čo vlastne v prerokúvanom návrhu zákona ide? Ja si myslím, že o nič iné nejde, než o to, aby vláda mohla uplatniť svoju pôsobnosť a splniť svoju povinnosť pri zabránení vzniku neodôvodnených a z hľadiska transformačného procesu nielen nevyhnutných, ale priam nebezpečných hospodárskych zlomov, ktoré by už mohli mať neúnosnú mieru vplyvu na zhoršovanie sociálnej situácie obyvateľstva a pri stále ešte nerozvinutom konkurenčnom prostredí a stále jestvujúcej snahe určitej vrstvy podnikateľov zneužiť nerozvinuté konkurenčné prostredie na vlastné, bezohľadné a rýchle obohatenie. Aj toto tu je, tak si pred tým nezatvárajme oči.

    Dobre viem, že viacerí z vás mi povedia, že predsa máme Protimonopolný úrad, ktorý dbá o rozvoj konkurenčného prostredia, ktoré isteže najlepšie rozvíja neovplyvňovaná, ale kontrolovaná hospodárska súťaž s neobmedzenou cenovou liberalizáciou. Zaiste máte pravdu a práve preto návrh zákona aj vychádza z liberalizácie tvorby cien v nemenšom rozsahu, než ako sa tu už povedalo, až 90 % tovarov na trhu. Ale uvedomme si, že nemôžeme uskutočňovať ani ekonomickú transformáciu tak, aby vyvolala sociálnu kataklizmu. Dosť veľkú chybu sme urobili tým, že sme na to nemysleli už na jej začiatku a to nám tú kataklizmu naozaj priblížilo.

    V tejto chvíli nás môže aspoň do určitej miery potešiť skutočnosť, že reálne rastie schopnosť hospodárstva správať sa trhovo, a teda postupne riešiť aj cenovú rovnováhu vlastnými silami, bez zásadnejších zásahov administratívneho regulačného typu. Treba si preto uvedomiť, že návrh zákona plne rešpektuje a v jednotlivých ustanoveniach vychádza zo zásady dohodovania cien, čo je princíp ich liberalizácie. A svoje oprávnenia i povinnosť účastníkov trhu koncipuje tak, aby už vo fáze tvorby cien zabezpečil ochranu spotrebiteľa a zamedzil daňové úniky. To sú hlavné ciele, teda vôbec nejde o to, aby ceny administratívne mimo pôsobenia trhu ustanovoval a mocensky ich ovládal. Na to by nestačil a to tento štát vie.

    Konštatujem však, že ako viacerí z vás aj ja mám kritický postoj k niektorým pojmovým vymedzeniam či nevymedzeniam, na ktoré chcem upozorniť a ku ktorým mám pozmeňovacie a doplňovacie návrhy. No ešte predtým by som rád povedal niekoľko, dúfam, tvorivých poznámok, k vlastnej koncepcii zákona.

    Na pohľad návrh zákona už svojím názvom naozaj vyvoláva dojem neprimeraného možného pôsobenia vlády, resp. ministerstva financií v oblasti vývinu cien. Platí však, že ak má zákon o cenách pôsobiť ako transformačne konformný nástroj vlády pri jej pôsobení v transformačnom procese, musí byť jeho poloha vyvážená a nebude sa smieť stať, aby ju narušili vykonávacie normy, spravidla vlády a ministerstva financií. Som si však vedomý toho, ako tu už vyčítali, že tie vykonávacie predpisy doteraz nemáme, a teda ich nepoznáme. Nič nám však nebráni v tom, aby sme si ich, tie vykonávacie predpisy, poprezerali pred ich bezprostredným vydávaním.

    Nezľahčujem veci, ale nazdávam sa, že zákon treba prijať, aby vstúpil do účinnosti a tým urýchlil aj ďalšie nadväzné aktivity vlády, resp. ministerstva financií. Preto som hlasoval aj za zaradenie návrhu zákona do programu tejto schôdze.

    Nazdávam sa ďalej, že návrh zákona sa nezrodil mimo priestoru vymedzeného koncepciou pokračovania transformácie ekonomiky a jej smerovania a neobišiel ani všeobecne uplatňovaný spôsob komparácie všetkých navrhovaných zákonných úprav s legislatívnym prostredím terajšej ekonomickej únie. To by tiež malo byť zárukou nielen prijateľnosti, ale aj vhodnosti a dobrej vecnej úrovne navrhovaného zákona.

    Nesúhlasím s tými, čo tvrdia, že návrh zákona otvára priestor na podstatné obmedzenie liberalizovanosti tvorby cien a možnosť ich plošného regulovania. Taký záujem, ktorý by bol v rozpore s transformáciou, vláda predsa nemá a ani mať nemôže vzhľadom na vlastný vládny program.

    Podľa môjho názoru, panie a páni, nie je pravdou ani to, že ceny regulované, prípadne aj určené za určitých podmienok vládou, resp. ministerstvom financií, nevyhnutne budú neracionálne a vzdialené trhovým cenám. V návrhu sa jasne hovorí o dohodovaní ceny a regulačná funkcia ministerstva financií sa viaže na štyri takpovediac neštandardné druhy situácií, aké sa už ukázali aj v priebehu doterajšieho obdobia transformačného procesu. Súdim, že je potrebné i možné ich presnejšie určenie a práve o to sa v svojich doplňovacích návrhoch pokúsim.

    Ani to si nesmieme myslieť, že by vláde nezáležalo na nevyhnutnej miere racionálnosti cien, a to aj priamo určených. Vláde predsa ide a vždy pôjde o dôveru tak výrobcov i predávajúcich, ako aj kupujúcich. Teda aj ponuky, aj dopytu. Nazdávate sa vari, že vláda kvôli tejto jedinej, aj keď iste veľmi závažnej kategórii bude ochotná ohroziť dôveru v seba i ťažko získavanú a udržiavanú prestíž u všetkého obyvateľstva? Natoľko ľahostajnú a trúfalú vládu nepoznám. Ale viem o takej, ktorá sa veľmi snaží o zachovanie cenovej rovnovážnosti na trhu a vie, že úplnú pravdu o cenách vždy povie trh. Áno, ale v dynamickom fungujúcom a zdravom konkurenčnom prostredí.

    Dovoľte mi ešte, panie a páni, pripomenúť nám i účastníkom trhu, hlavne na strane ponuky, to znamená všetkým, a teda aj začínajúcim malým a stredným podnikateľom, jeden takpovediac večný trhový poznatok, ak možno poznatok takto označiť, podľa ktorého cena predsa nie je jediný strategický parameter hospodárskej činnosti či podnikania, ale iba jeden z viacerých, ako sú napríklad podnikateľská pružnosť, konjunkturálna pohotovosť, ďalej parameter kvality, spôsobu predaja i reklama a ďalšie. A tak podnikateľ, ktorý ostáva iba pri cene ako jedinom parametri, je skôr zlatokopom so všetkými rizikami, teda aj s tým, ktoré mu prípadne hrozí z regulácie. Teraz mi dovoľte, aby som predniesol doplňovacie návrhy, ktoré som už spomínal.

    V § 3 ods. 1 navrhujem nové znenie druhej vety takto: "Za dohodnutú sa považuje aj tá cena, ktorú kupujúci zaplatí za tovar v sume požadovanej predávajúcim."

    V § 4 ods. 3 písm. a) navrhujem doplniť nasledujúcu vetu: "Za mimoriadnu trhovú situáciu sa považuje taký stav na trhu, keď sa pre nedostatok určitého tovaru alebo pre opanovanie trhu určitého tovaru jednotlivcom či skupinou, ktorá diktuje ceny, znemožní dohadovanie cien."

    V § 4 ods. 3 písm. c) doplniť vetu: "V takom prípade ministerstvo alebo vláda menovite určí tovary, ktorých cenu reguluje, i spôsob regulácie a určí časové rozpätie tejto regulácie." Je to určité viazanie vykonávacích predpisov.

    V § 4 ods. 3 písm. d) doplniť terajšie znenie nasledujúcim: "vymedzené v príslušnom vykonávacom predpise ministerstva alebo vlády".

    V § 12 navrhujem odseky 2 a 3 zlúčiť do jedného. Ide totiž o to, že hovoríme o neprimeranej cene. Ak je neprimeraná cena ekonomickou kategóriou aj pre zákon, tak musí byť objektívna. Nemôže byť subjektívna - nejaká u predávajúceho, nejaká u kupujúceho. A navrhujem toto jedno znenie: "Za neprimeranú sa považuje taká dohodnutá cena, ktorá výrazne presahuje ekonomicky oprávnené náklady či primeraný zisk, alebo nedosahuje ekonomicky oprávnené náklady."

    A navrhujem, resp. odporúčam Národnej rade prijať uznesenie nasledujúceho znenia: "Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 67 ods. 3 zákona číslo 44/1989 Zb. v znení neskorších predpisov žiada predkladateľa návrhu zákona, ktorý bol prijatý ako tlač číslo 26, ak bude prijatý, aby najmenej mesiac pred vydaním jednotlivých vykonávacích predpisov k tomuto zákonu predložil návrh každého vykonávacieho predpisu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a vypočul jeho stanovisko."

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu poslancovi Kuncovi. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, keďže nie je v mojej moci vymeniť tých poslancov, ktorí tu poctivo sedia a pracujú, za tých, ktorí sú von, tak dávam prestávku do 17.10 hodiny, ak s tým súhlasíte. My tu pracujeme a tí sú von, tak ideme von aj my.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. V rozprave vystúpi pán Komlósy a pripraví sa pán poslanec Lysák.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Vážený pán predseda, vážená Národná rada, ctení hostia,

    predložený vládny návrh zákona je opäť jeden z tých, ktorý vzbudzuje určité pochybnosti, či hospodárska politika súčasnej vlády smeruje k trhovej ekonomike a či nezostáva len v polohe formálnej deklarácie.

    Zákon sa dotýka veľmi dôležitej, pritom chúlostivej ekonomickej kategórie, zasahuje drastickým spôsobom do zložitého mechanizmu tvorby cien, ktorá je v prípade svojej voľnosti a závislosti len od ponuky, dopytu, kvality a konkurenčného prostredia jednou z hlavných a najvýznamnejších čŕt trhového hospodárstva.

    Už vymedzenie základných pojmov pre účely tohto zákona v § 2, najmä v ods. 3, kde sa hovorí o ekonomicky oprávnených nákladoch a primeranom zisku, dáva tušiť, že v ďalších ustanoveniach pôjde o hrubé a necitlivé zasahovanie do trhového mechanizmu. Pri definícii týchto pojmov sa používajú nejasné, nešpecifikovateľné a objektívne nevyčísliteľné faktory, ako napr. vývoj obvyklej úrovne nákladov alebo vývoj obvyklého podielu zisku. Navyše sa týmto predpokladá, presnejšie požaduje, jednotné určenie cien všetkých vstupov, teda ceny materiálu, výrobkov, polotovarov, výšky mzdy a ostatných osobných nákladov, ďalších priamych a nepriamych nákladov, vrátane predpísaného a limitujúceho podielu zisku. Tým sa, samozrejme, určia ceny pre ďalší okruh tovarov spolu s ďalšími potrebnými definíciami, ktoré si vyžadujú týmto zákonom zavádzané nové pojmy. Takýmto postupom by sa neúmerne rozšíril rozsah a sortiment tých materiálov, výrobkov, služieb a úkonov, u ktorých by sa zaviedla niektorá forma regulácie cien. Takýmto mechanizmom sa vytvárajú predpoklady zavedenia už zavrhnutého, neefektívneho, umelého a násilného riadenia hospodárstva štátnou správou z jedného centra a súčasne sa popiera prirodzená funkcia slobodného trhu, slobodného podnikania a zdravého konkurenčného prostredia.

    Vzhľadom na to, že predo mnou vystúpili okrem iných aj dvaja poslanci z nášho klubu, z Maďarskej koalície, a myslím si, dostatočne vyjadrili náš postoj k tomuto návrhu zákona, nebudem ďalej zdržiavať opakovaním všetkých našich výhrad, ani zneužívať, vážené kolegyne, kolegovia, vašu trpezlivosť. Aspoň tých, ktorí zostali v tejto sále.

    Skôr než pristúpim k predloženiu pozmeňovacích návrhov, dovoľte mi predniesť aspoň dve krátke poznámky.

    Uznávam a som tiež toho názoru, že môžu vzniknúť mimoriadne situácie a nežiaduce deformácie na určitej časti trhu, ale predsa existuje niekoľko iných s trhovou ekonomikou kompatibilných možností ovplyvňovať trh pozitívnym smerom, napríklad daňovou a colnou politikou, rôznymi úľavami alebo podporou, či už na územnom, alebo komoditnom princípe, dotačnou politikou, intervenčnými nákupmi atď. Je pravda, že zo stany vlády je to ťažšia a komplikovanejšia cesta, ktorá si vyžaduje kvalitné a včasné informácie, pripravenosť a pohotovosť pri rozhodovaní, koncepčnosť a cit pre určitý druh ekonomickej stratégie, ale to, že sa vláda týmto návrhom zákona prikláňa k riešeniu, ktoré znamená ľahšiu cestu, a zdôrazňujem, ľahšiu cestu pre vládu, svedčí o tom, že terajšia nechce a pravdepodobne ani nevie riadiť hospodárstvo Slovenskej republiky trhovo prípustnými metódami.

    V druhej svojej poznámke chcem upozorniť na výrok v dôvodovej správe, kde sa hovorí, že predkladaný návrh zákona nebude mať dosah na výdavky štátneho rozpočtu. Viem si len veľmi ťažko predstaviť, že ak týmto zákonom zavedieme nový druh štátnej kontroly, poveríme štátnu správu novými funkciami a úlohami, nebude to mať žiadny dosah na výdavky štátneho rozpočtu. Stačí sa pritom pozrieť na ustanovenia § 20, kde napríklad v odseku 2 bode g) sa predpisuje zabezpečenie informačného systému pre potreby výkonu tohto zákona, čo asi tiež nebude zanedbateľná čiastka.

    Okrem toho je povinnosťou predkladateľa podľa § 67 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady, ak návrh zákona ovplyvňuje aj príjmovú časť štátneho rozpočtu, čo v tomto prípade je úplne zrejmé, aby vyčíslil predpokladaný objem týchto príjmov. To, že v dôvodovej správe chýba vôbec zmienka o možných príjmoch štátneho rozpočtu, ma utvrdzuje v tom, že návrh zákona bol pripravený unáhlene, nekomplexne, účelovo a bez uváženia všetkých možných dosahov na ekonomiku Slovenskej republiky.

    Naďalej si myslím, že najlepším a najvhodnejším riešením by bolo stiahnutie návrhu späť predkladateľom, teda vládou, pretože v dôvodovej správe sa jasne hovorí, že k termínu platnosti zákona sa majú vydať vykonávacie predpisy a iné súvisiace vyhlášky ministerstva financií. Podľa ustanovenia § 67 ods. 3 platného rokovacieho poriadku sa v takomto prípade výslovne hovorí o povinnosti predložiť návrh týchto predpisov. Malo by byť úplnou samozrejmosťou, že Národná rada za súčasného stavu, teda, keď nevieme posúdiť tieto vykonávacie predpisy a vyhlášky, odmietne rokovať o tomto zákone.

    Som si vedomý aj toho, že vzhľadom na pomer síl v parlamente a na jasné zámery vlády je minimálna šanca na to, aby sa zákon o cenách neprijal. Preto sa pokúsim svojimi návrhmi, na prijatie ktorých je tiež minimálna šanca, ale čo keď predsa, aspoň zmierniť dosah zákona na všeobecnú podnikateľskú sféru, ale aj na spotrebiteľov a na celkové hospodárstvo Slovenskej republiky. Dovoľte mi preto, aby som predniesol svoje doplňovacie a pozmeňovacie návrhy i s krátkym odôvodnením.

    V § 2 navrhujem vypustiť celý odsek 3. Tento návrh som už sčasti odôvodnil v úvode svojho príspevku tým, že sa používajú nejasné a nešpecifikovateľné definície. Hlavnou príčinou je však to, že výpočet nákladov alebo miery zisku je interná a subjektívna záležitosť predávajúceho, nemôže byť v žiadnom prípade nariadená alebo usmerňovaná netrhovým dirigistickým spôsobom. Takéto pojmy a definície mali opodstatnenie v režime centrálneho riadenia hospodárstva v období pred rokom 1989. Dnes už, dúfam, nie. Ak áno, potom mám veľké obavy, či máme dobre nastavený hospodársky azimut. A okrem toho odporúčam prečítať si článok 55 Ústavy Slovenskej republiky.

    Približne z podobných príčin navrhujem v § 3 ods. 3 vypustiť poslednú vetu, kde sa dokonca povinnosť kalkulácie nákladov a zisku generalizuje na ľubovoľný tovar spolu s presmerovaním právomocí na ministerstvo financií vypracovať metodiku a rozsah týchto kalkulácií bez bližšieho spresnenia a možnosti posúdenia Národnou radou.

    V § 4 ods. 3 navrhujem vypustiť bod c) a súčasne bod d) označiť ako bod c). Neviem si dosť jasne predstaviť, kedy si okrem prípadov opísaných v bodoch a), b) a d), o ktorých hovoril aj poslanec Vaškovič vo faktickej poznámke, reguláciu cien vyžaduje verejný záujem, ochrana spotrebiteľa a už vonkoncom nie - kedy si to vyžaduje ochrana trhu. Je to ustanovenie, za ktoré sa dá schovať skoro všetko. Okrem toho si myslím, že nielen v situácii pod bodom b), ale vo všetkých prípadoch je žiaduce, aby sa pred rozhodnutím o regulácii cien vyjadrila kompetentná a relatívne nezávislá inštitúcia, ktorou je Protimonopolný úrad. Preto navrhujem v § 4 ods. 3 bode b) bodkočiarku nahradiť čiarkou a slová po bodkočiarke, teda slová "pri posudzovaní stavov konkurenčného prostredia sa vyžaduje stanovisko Protimonopolného úradu Slovenskej republiky" aj s odkazom 7) vypustiť a súčasne doplniť § 4 odsek 4 tohto znenia: "k rozhodnutiu cenových orgánov o regulácii cien sa vyžaduje stanovisko Protimonopolného úradu Slovenskej republiky", odkaz číslo 7).

    V § 5 ods. 3 navrhujem vypustiť bod c). Ak sa prijme môj prvý návrh, aby sa v § 2 vypustil odsek 3, potom takéto ustanovenie v § 5 ods. 3 nemá v zákone opodstatnenie.

    V § 5 sú vymenované a následne v § 6 až 9 sú opísané rôzne spôsoby regulácie cien, ktoré sa navyše môžu rôzne kombinovať. Pretože pokladám reguláciu cien za drastický zásah do zložitého mechanizmu trhu a tvorby cien, považujem pre navrhované účely za úplne postačujúce ponechať ustanovenia o minimálnej, maximálnej, pevnej cene aj o cenovom moratóriu v § 6 a v § 10. Navyše opis vecného a časového usmerňovania cien je hmlistý a nepresný. Navrhujem teda v § 5 ods. 1 vypustiť body b) a c) a bod d) označiť ako bod b). A ďalej súčasne vypustiť § 7, 8 a 9. Ostatné paragrafy prečíslovať.

    Samozrejme, ak sa tento môj návrh prijme, treba v § 11 ods. 1 nahradiť slová "§ 5 až 9" slovami "§ 5 a 6" a tiež v § 17 ods. 1 vypustiť body c) a d). Súčasne body e) a f) označiť ako body c) a d). V odseku 3 nahradiť slová "§ 5 až 9" slovami "§ 5 a 6".

    Ak má ešte niekto predstavy alebo ilúzie, že ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú len na mimoriadne situácie, obmedzený počet predávajúcich alebo kupujúcich a len na niektoré druhy tovarov, toho vyvedie z omylu znenie § 12. Ak sa tento paragraf ponechá, bude sa regulácia cien dotýkať každého, ktorého si vytypujú cenové orgány. Dáva obrovské možnosti zneužívania zákona a následnej likvidácie podnikateľských subjektov, ale nielen ich. Navrhujem teda vypustiť § 12 a ostatné paragrafy podľa toho prečíslovať.

    Navrhované znenie § 13 neprimerane a zbytočne predpisuje povinnosť uchovávať evidenciu o cenách tovaru bez ohľadu na to, či bola príslušná cena regulovaná, alebo nie. Pritom podnikateľov úplne zbytočne zaťažuje ďalšou administratívou. Preto navrhujem doterajšie znenie § 13 nahradiť novým znením tohto znenia: "Predávajúci je povinný viesť a uchovávať evidenciu o cenách tovaru, na ktoré bolo vydané rozhodnutie cenových orgánov o regulácii cien tri roky po skončení platnosti takéhoto rozhodnutia."

    Ďalšie dva moje návrhy vychádzajú z toho, že aj v prípade získavania cenových informácií, čo je riešené v § 14, aj v prípade samotnej cenovej kontroly, čo je predmetom § 16, na účely tohto zákona úplne postačuje uložiť fyzickým a právnickým osobám povinnosť predkladať doklady na kontrolu dodržiavania len regulovaných cien alebo v opodstatnených prípadoch na konanie o porušení tohto zákona.

    Získavanie štatistických údajov, ktoré vypovedajú o vývoji cien, alebo z ktorých sa dá vyhodnotiť opodstatnenosť a účinnosť regulácie cien, riešia iné právne predpisy. Nehovoriac o tom, že máme predložený aj vládny návrh zákona o štátnom informačnom systéme, ktorý bude predmetom ďalšieho rokovania a ktorý dostatočne rieši získavanie týchto informácií. Preto navrhujem v § 14 ods. 1 vypustiť slová "pre potreby vyhodnocovania vývoja cien, regulácie cien," a v § 16 ods. 1 v bode b) vypustiť slová "pre potreby vyhodnocovania vývoja cien, regulácie cien a".

    Môj návrh, aby sa v § 17 ods. 4 vypustil bod b) a súčasne aby sa body c) a d) označili ako body b) a c), súvisí s predošlým návrhom vypustiť § 12. Je samozrejmé, že ak sa vypustí § 12, musí sa takto upraviť aj tento paragraf § 17.

    V § 18 sú ustanovenia, ktoré upravujú samotné konanie pri zistení porušenia cenovej disciplíny a tiež z toho vyplývajúce sankcie. V odseku 2 sa dáva právo cenovým orgánom, ak zistia opakované porušenie cenovej disciplíny, podať podnet na zrušenie živnostenského oprávnenia. Je to síce demonštrácia silnej ruky razantného a nekompromisného riešenia problému, od ktorého sa očakáva náprava na bežnom spotrebiteľskom trhu, ale je pre mňa nepochopiteľné, prečo zákon mimieni postihovať takouto formou len jednu časť podnikateľských subjektov. Prečo chce zákon likvidačne zakročiť voči tým, ktorí sú vo väčšine prípadov posledným článkom na trhu, ale práve preto sú aj najzraniteľnejší, a dovoľujem si tvrdiť, že najmenšou mierou ovplyvňujú tvorbu cien. Je nadmieru nezodpovedné hádzať vinu a zodpovednosť za nepriaznivú tvorbu cien na tých, ktorí sú v priamom styku s obyvateľstvom.

    Preto navrhujem v § 18 v ods. 2 vypustiť slová "a podať podnet na zrušenie živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu", vrátane odkazu 15) a poznámky číslo 15) pod čiarou. Ostatné poznámky potom prečíslovať. V ods. 6 toho istého paragrafu, teda § 18, sa sleduje veľmi zvláštna myšlienka. S prvou vetou by sa ešte dalo súhlasiť, odvoláva sa aj na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď si myslím, že na základe tohto zákona sa pojem bezdôvodné obohatenie značne rozšíri a môžu vzniknúť veľmi kuriózne situácie. S druhou vetou však už vonkoncom nemôžem súhlasiť. Ak sa totiž nenájde nikto, na úkor koho sa obohatenie získalo, alebo z iných dôvodov nie je možné vrátiť poškodenému finančnú ujmu, cenovými orgánmi vyčíslené bezdôvodné obohatenie prepadá podľa tohto znenia v prospech štátu. Nenachádzam žiadne dôvody ani opodstatnenosť takejto úpravy, skôr to pokladám za nebezpečné zahrávanie si s ohňom. Navrhujem celú túto vetu z § 18 v ods. 6 vypustiť.

    V § 20 navrhujem v ods. 2 vypustiť body a) a b), lebo ich považujem vzhľadom na znenie bodu c) za celkom zbytočné. Ak ministerstvo podľa bodu c) rozhoduje vo veciach regulácie cien, predpokladám, že k tomu vypracuje koncepciu cenovej politiky a predloží aj návrh cenového moratória, čo je obsahom bodu a), a tiež ustanoví podmienky na dohodovanie a reguláciu cien podľa tohto zákona, čo je znenie bodu b). Bod c) teda vystihuje súčasne aj čiastkové úlohy ministerstva, obsiahnuté v bodoch a) a b), a preto sú tieto zbytočné. Podobne v § 20 ods. 3 je úplne nadbytočné v bode b) zdôrazniť, že obvodné úrady majú právo aj znižovať maximálne ceny miestneho významu v takej miere, ako povolí ministerstvo, keď sa v predchádzajúcom bode oprávňuje určovať tieto ceny v danom ministerstvom určenom rozsahu. Len dúfam, že predkladateľa neviedlo k takémuto zneniu zavedenie novej terminológie, že ak dôjde k poklesu, bude tu zníženie cien, v opačnom prípade pôjde o úradné určenie maximálnej ceny. Navrhujem teda aj v tomto prípade, aby sa v § 20 ods. 3 vypustil bod b), bod c) označiť ako bod b).

    Ako poslednú zmenu navrhujem, aby sa v § 23 zrušilo označenie odseku 1 a vypustil sa odsek 2 a aby sa súčasne v § 24 vypustil bod 3. Ostatné body v § 24 prečíslovať.

    Na základe predošlých paragrafov a celkového znenia navrhovaného zákona nevidím žiadny dôvod na to, aby sa odo dňa účinnosti tohto zákona zrušili všeobecné záväzné nariadenia obcí vo veciach nájmu a podnájmu nebytových priestorov a súčasne sa zrušil aj § 3 zákona číslo 500/1991 Zb., na základe ktorého boli tieto vydané. Je to hrubé a bezdôvodné zasahovanie do právomocí obcí. Určité svetlo do tejto problematiky by možno mohol vniesť vykonávací predpis a ostatné vyhlášky ministerstva financií, ktoré majú nadobudnúť platnosť spolu so zákonom, ale ktoré nemáme k dispozícii, a teda ich nepoznáme a ich znenie nevieme posúdiť.

    To sú teda všetky moje pozmeňovacie návrhy, ktoré, pochopiteľne, v písomnej podobe odovzdám spoločnému spravodajcovi, súčasne mu odovzdám aj návrh, o ktorých svojich návrhoch žiadam hlasovať spoločne, pretože niektoré spolu súvisia z technických príčin, alebo niektoré z vecného hľadiska, a o ktorých žiadam hlasovať samostatne.

    Ďakujem vám za vypočutie a za prejavenú trpezlivosť.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec. Nebolo to také krátke, ako ste nám signalizovali. A ešte by som rád povedal, keďže ste už boli druhým pánom poslancom, ktorý povedal, že chýbajú niektoré náležitosti, že s vami súhlasím, aj pán poslanec Filkus to povedal, ale treba si pozrieť, kedy je možná výnimka. Taká výnimka tu bola. Odsúhlasila to Národná rada, že tento zákon môžeme prerokúvať, aj keď tu nie je splnené to, čo hovorí paragraf, čo majú obsahovať zásady a aká lehota tu má byť. Čiže hlasovaním bez rozpravy Národná rada rozhodla, že tento zákon prerokujeme na tejto schôdzi.

    Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Lysák, ale ešte predtým pán poslanec Delinga.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Chcel by som k takému rozsiahlemu návrhu, aký predniesol pán poslanec Komlósy, predsa len povedať vo faktickej poznámke svoj názor. Predovšetkým skutočne, keď som si to dôkladne vypočul, som dospel k názoru, že podľa neho v trhovom hospodárstve najlepší zákon je žiadny zákon. A to asi by v trhovom hospodárstve a v tých podmienkach bolo skutočne už niečo celkom iné.

    Po druhé, pán poslanec tu argumentoval, že tento zákon je šitý horúcou ihlou, ale pán podpredseda vlády povedal, že tento zákon má už jedenapolročnú prípravu, že ho pripravovala aj vláda v roku 1994, takže vôbec nejde o horúce ihly, ale ide o ihly, ktoré už síce vychladli, ale sa znovu začali nahrievať.

    Pokiaľ ide o cenové informácie, chcem upozorniť pána poslanca, že v takom vyspelom trhovom hospodárstve, ako je Spolková republika Nemecko, len v oblasti sledovania cien a cenových nástrojov je osobitný cenový ústav, ktorý sleduje a vyhodnocuje ceny a cenovú politiku všetkých komodít dotýkajúcich sa pôdohospodárstva. Pán poslanec označil za posledný článok na trhu tých, ktorí predávajú. Ak však predtým uznal, že ceny sú aj dohodou, to znamená, že na trhu sú aj kupujúci, tak asi tým posledným článkom nie sú predávajúci, ale kupujúci. A v tomto prípade kupujúci volajú po tomto zákone.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Lysák. Ďalej sa pripraví pán poslanec Palacka.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení hostia,

    zákon o cenách patrí k tým najdiskutovanejším zákonom, ktoré prijímame. Vyvoláva, ako vidno, vyhranené reakcie, obavy tak z pozície producentov, ako aj spotrebiteľov, kupujúcich. Nakoniec, každý ho hodnotí zo svojho uhla pohľadu. Preto nie je problém aj spolitizovať jeho posudzovanie. Sme toho svedkami aj v tomto prípade. Dovoľte mi preto malé odbočenie.

    Spomeňme si, že minulú stredu sme prerokúvali správu o menovom vývoji. Konštatovalo sa, že je tu veľmi priaznivý ekonomický a menový vývoj, ktorý vyústil nakoniec do konvertibility slovenskej koruny, hoci v tejto etape ešte čiastkovej. A to všetko len pár rokov po tom, keď sa nám opozícia vyhrážala totálnym krachom, návratom do temna, keď sa na zástancov samostatnosti hádzali všelijaké -izmy. Uvedomme si to aj teraz a uvedomujeme si to pri posudzovaní možných dosahov pri prijatí posudzovaného návrhu zákona o cenách. Chcel by som sa opýtať: Mení sa vari niečo v zásadách formovania tvorby cien? Jednoznačne sa zachováva trhový charakter ceny. Samozrejme, môžeme sa prieť o definíciách, ale trhový charakter ceny ako peňažnej sumy dohodnutej pri predaji a nákupe tovarov zostáva. Je zámer na zamedzenie nežiaduceho vývoja v ekonomike a myslím, že tento návrh zákona by tomu mal vyhovovať.

    Napätie a polemiky vyvoláva zavedenie tých pojmov, o ktorých tu už bola reč, čo je sčasti pochopiteľné, ide o oprávnené náklady a primeraný zisk, čo je uvádzané v § 1 ods. 3. Myslím, že to bolo už vysvetľované a že by sme len pokračovali v navršovaní diskusie.

    Potom je tu istá záležitosť v § 3 ods. 3 - povinnosť predložiť na požiadanie cenových orgánov kalkulácie nákladov a zisku, a to vo vymedzených prípadoch, "ak" a toto "ak" tu už bolo prezentované. Ak dôjde k mimoriadnej trhovej situácii, ak vznikne ohrozenie vplyvom monopolov, ak si to vyžiada verejný záujem, ochrana spotrebiteľa atď. Teda naozaj len ak vzniknú uvádzané dôvody, ktoré sú v návrhu zákona seriózne uvádzané. Nakoniec serióznym nikdy nehrozilo z tohto zákona nič.

    Myslím si, že dôležité je tiež to, že v § 12 sa ukladá zákaz dohodnúť neprimeranú cenu pri nerovnováhe na trhu, a to pri náhradnom dovoze tovaru v čase nerovnováhy na trhu a pri predaji a nákupe nedostatkového tovaru.

    Sú tu aj obavy, ktoré bolo treba, samozrejme, posúdiť. Boli nastolené, a myslím, že sa na ne veľmi seriózne odpovedalo, a to o rozsahu a spôsobe úradného určovania cien. Mám taký dojem, že podkladové materiály toto jednoznačne vysvetľujú, len to chce prečítať si ich.

    Či nebude dochádzať k subjektivizmu pri posudzovaní priestupkov a neprimeraným pokutám. Či nebude sankcionovaný spotrebiteľ, ktorý kúpi v obchode tovar za nižšiu cenu, než je minimálna.

    Suma pokuty pri porušení cenovej disciplíny sa pokladá za vysokú. Je tu obava, že uvedenie zákona do platnosti zvýši požiadavky na vedenie evidencie u malých podnikateľov, atď. Dovoľte mi priradiť k tomu aj ďalšie návrhy a názory, keď sa odporúča, aby sa rozhodovanie o regulácii cien viedlo na úrovni vlády.

    Chcel by som vás, vážené kolegyne a kolegovia, ubezpečiť, že tomuto zákonu, podobne ako zákonu o dani z pridanej hodnoty a niektorým ďalším ekonomickým zákonom, ktoré teraz prijímame, sa venovala mimoriadna pozornosť v našom výbore pre financie, rozpočet a menu. Chcel by som vás ubezpečiť, že všetky podané návrhy, pripomienky a námietky boli veľmi seriózne posúdené, a teda sa môžeme zodpovedne k nim vyjadriť.

    Môžeme si dať otázku: Je tento zákon výnimkou v rámci transformujúcich sa krajín? Nie. Aj v materiáloch, ktoré máme k dispozícii, aj podpredseda vlády tu uvádzal, koľko je ďalších krajín, kde obdobné normy existujú a platia v oveľa väčšom rozsahu. Myslím, že keď sa pozrieme aj na to, že aj OECD odporúča v smerniciach pre transnacionálne korporácie, aby sa zdržali využívania prostriedkov, napríklad pri transfere, oceňovaní, ktoré nie sú v súlade so štandardným správaním. Takýchto ľudí iste nemôžeme a nebudeme označovať za spôsobilých na ústup od trhového hospodárstva. A u nás takéto nálepky sa dávajú každú chvíľu, ako sa komu zachce.

    Súhlasím s tými názormi, a hovoril som to aj v našom výbore, že keby tu boli vykonávacie predpisy, čo by sme, samozrejme, všetci prijali, bolo by mnohé jednoduchšie a nevznikalo by veľa otázok. Je však otázka, či by mohli byť vypracované pri toľkých pozmeňovacích návrhoch a doplnkoch, ktoré tu boli vznesené predo mnou. Som presvedčený, že na základe zákona, ktorý prijmeme, môžu byť a budú v súlade so zákonom, ktorý prijmeme, vykonávacie predpisy vypracované a že sa do nich zapracujú všetky tie doplnkové návrhy, čo sme dostali, vrátane návrhov Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení.

    Vážení, dovoľte ešte aspoň dve poznámky. Zaznievajú tu obavy z nežiaducej byrokracie a deformácie zákona. Chcem sa opýtať: Vari táto vláda nemá záujem, aby pozitívny vývoj ekonomiky a spoločnosti pokračoval? Môže toto dopúšťať? Iná vec je, pravda, nežiaduca byrokracia. Pri ktorom zákone a v ktorom štáte toto nehrozí? Samozrejme, to je už iná záležitosť, ktorou sa treba zaoberať a ktorou sa treba zaoberať na všetkých úrovniach. Dúfam, že k tomu tiež prídeme.

    Vážení, ktorí sme ešte tu, vzhľadom na to, že zákon o cenách s navrhovanými doplnkami, tak ako ich tu uviedol pán spravodajca, môže prispieť k stabilizácii pozitívneho vývoja našej ekonomiky, nemá dosah na štátny rozpočet, odporúčam, aby sme ho prijali s navrhovanými úpravami, vrátane začiatku jeho platnosti od 1. 4. 1996.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Ešte s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Filkus.

  • Ďakujem. Často sa tu spomínala myšlienka o vykonávacích predpisoch. Nič iné neurobím, len odcitujem z dôvodovej správy posledný odsek: "Na vykonanie navrhovaného zákona ministerstvo financií vydá všeobecne záväzné právne predpisy (vyhlášky)" - a teraz toto je dôležité, "ktoré nadobudnú účinnosť k rovnakému termínu ako zákon." A podľa rokovacieho poriadku ak ide o nadobudnutie účinnosti rovnako ako zákon, tak musia byť, podľa bodu 3 § 67, čo som už citoval, predložené súčasne vykonávacie predpisy. Inak zákon nemôže byť platný. A to si už vyriešte legislatívne.

  • Pán poslanec, máte pravdu. Inak zákon platný bude, len sa nemôže vykonávať, pretože nie je vykonávacia vyhláška. To znamená, že keď nadobudne účinnosť, musí byť aj vyhláška. A to, že to môže byť aj inak, je v tom paragrafe, kde sa hovorí, že Národná rada bez rozpravy rozhodne aj inak. Ale nemá význam o tom teraz rozprávať.

    Nech sa páči ešte raz, pán poslanec Filkus.

  • Ospravedlňujem sa za nesprávnu interpretáciu, ale mal som na mysli, nechcel som dlho o tom hovoriť, že každý, kto tento zákon schváli a je zaň, musí vedieť, čo vo vykonávacích predpisoch bude. Veď tu máme schvaľovať zákon spolu s vykonávacími predpismi.

  • Áno, súhlasím. Ďalej je do rozpravy pripravený pán poslanec Palacka.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    pán minister tu nie je, škoda, pretože zrejme by takisto aj moje vystúpenie označil za teatrálne, ako niektorých iných kolegov. Ja ho, samozrejme, za teatrálne nepovažujem, ale pokladám za potrebné vyjadriť svoj názor k tomuto návrhu zákona.

    Predložený vládny návrh zákona o cenách je po zákonoch o privatizácii, o cenných papieroch, o investičných spoločnostiach ďalším z radu zákonov, ktorými sa vláda usiluje zničiť aj tie chabé zárodky fungujúceho trhového hospodárstva, ktoré sa na Slovensku po novembri 1989 podarilo presadiť. Na rozdiel od spomenutých však v tomto prípade už nejde o likvidáciu či podriadenie určitej oblasti alebo časti ekonomiky pod výhradnú rozhodovaciu právomoc súčasnej koalície, ale o likvidáciu toho najzákladnejšieho, čo v trhovej ekonomika je, totiž trhu samého.

    Dnes už aj žiaci základných škôl vedia, že ak sa na určenie ceny na kúpu a predaj tovarov použije čokoľvek iné než rovnováha dopytu a ponuky, tak nemožno hovoriť o trhu, ale o akomsi prídelovom systéme. Či sa na prídely použijú peniaze, bony, osobitné lístky alebo niečo iné, to už nie je podstatné. Podstatné je to, že o tom, či si občan nejaký tovar kúpi, nerozhoduje on sám, ale niektorý štátny, a v našom prípade koaličný úradník, ktorý stanovenou cenou bude rozdeľovať privilégiá podľa uváženia rôznym skupinám ľudí. Raz tým, ktorí majú radšej mlieko ako čaj, druhý raz tým, ktorí majú radšej klobúk než čiapku.

    Myslím si, že toto miesto nie je vhodné na prednášku z ekonómie, preto sa už do ďalších teoretických argumentov púšťať nebudem a obmedzím sa len na dva argumenty, ktoré budú všetkým, dúfam, zrozumiteľné.

    Prvý je ústavnoprávny. Ústava Slovenskej republiky v článku 55 hovorí, že hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípe trhovej ekonomiky a že Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž. Každý, kto pozná aspoň najtriviálnejšie axiómy trhovej ekonomiky a hospodárskej súťaže, musí zistiť, že vládny návrh zákona o cenách je v rozpore s týmito ustanoveniami.

    Bohužiaľ sa už stáva pravidlom, že návrhy predkladané vládou Vladimíra Mečiara a schvaľované koaličnou väčšinou nedbajú na dodržiavanie ústavy. Preto si nerobím ilúzie, že takýto argument by zmenil koaličné názory, uvádzam ho len pre poriadok a zaznamenanie.

    Je tu však aj iný argument - aký bude mať dôsledok prijatie tohto zákona. Dúfam, že ani poslanci koalície a najmä ani občania ešte celkom nestratili pamäť a vedia si spomenúť na situáciu so zásobovaním pred rokom 1989. Áno, pamätáme si, že mlieko stálo dve koruny a cukor sedem korún tridsať halierov, ale potom si musíme pamätať aj to, že keď sme chceli zavariť ovocie, spravidla cukru nebolo. Keď sme mali uhorky, nebol ocot, že na pracie prášky sa čakalo v hodinových radoch, že na automatické práčky sa čakalo celú noc, dokonca sa robili samosprávne poradovníky. Na všetok trochu kvalitnejší tovar ste museli zháňať tuzexové bony, alebo dávať úplatky či protislužby. Dodávky toaletného papiera či hygienických vložiek boli hlavnou náplňou práce vlády a ústredného výboru.

    Toto je už dnes minulosťou, ale podľa návrhu vlády, vážení páni poslanci a pani poslankyne, to je zároveň hrozba budúcnosti. Toto chceme pre našich občanov? Takto si vláda predstavuje ochranu spotrebiteľa? Administratívne rozhodovanie o cenách nemôže mať žiadny iný účinok. Ak bude cena tovaru stanovená nižšie, než je jeho skutočná trhová hodnota, znamená to len toľko, že spotrebitelia ten rozdiel zaplatia vo forme času stráveného v radoch, vo forme úplatkov alebo námahy a stresov pri zháňaní vplyvných známych, ktorí budú môcť daný tovar za stanovenú cenu obstarať.

    Ministerstvo financií v tomto volebnom období je už tradičným zdrojom osobitých návrhov a riešení pre rôzne oblasti našej ekonomiky. A hoci som už v minulosti k týmto návrhom neraz vyjadril svoj nesúhlas a výhrady, považoval som ich za súčasť istého ekonomického folklóru súčasnej koalície, za súčasť istej stratégie znásilnenia trhovej ekonomiky na obraz súčasnej vlády.

    Keď pán minister predkladal tento návrh zákona, tak sa to počúvalo dobre. Verbálne sa prihlásil k tomu, že návrh zákona nebude zneužívaný. Bohužiaľ sa mi zdá, ako keby hovoril o inom návrhu než o tom, ktorý máme pred sebou, pretože ustanovenia zákona, text zákona toto zneužitie priamo provokujú. Takisto ide o očakávanie, čo sa týmto zákonom vlastne dosiahne. Pán poslanec Delinga vo svojej faktickej poznámke a vlastne aj dôvodová správa k zákonu potvrdzujú, že sa očakáva riešenie inflácie, zastavenie rastu cien, symbolicky - voliči koalície očakávajú mlieko za dve koruny.

    Návrh zákona, ktorý dáva ministerstvu, prípadne okresným úradom prakticky neobmedzenú právomoc pri určovaní cien, pri posudzovaní oprávnených nákladov primeraného zisku a posudzovania výrazného prekročenia, a všimnite si, prosím, tie subjektívne prívlastky, nikde nedefinované, ide už výrazne za rámec tohto ekonomického folklóru a ruší samu podstatu hospodárstva.

    Vážené poslankyne a poslanci, možno si niektorí z vás myslia, že tento zákon sa vás nedotkne, veď poslanci mali aj za minulého režimu privilégiá, nakupovali v iných obchodoch a za iné ceny ako bežný občan. Možno to koalícia naozaj takto pripravuje. Potom to však povedzte občanom priamo, pretože sa to skôr či neskôr aj tak dozvedia. Oveľa lepšie by však bolo, keby ste - tak ako ja - tento návrh zákona nepodporili.

    Ďakujem vám.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Hofbauer.

  • Pán kolega Palacka, ak toto sú výsledky poznatkov vašej študijnej cesty do Spojených štátov, tak tej nadácii bolo hriech vyhodiť na vás doláre. Ale to je jej problém.

  • Dobre. Ďalej je do rozpravy pripravený pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predseda, vážený v kuloároch sa pohybujúci podpredseda vlády a minister financií, kolegyne, kolegovia,

    toľko odborných a vecných argumentov tu odznelo, že sa obmedzím len na to, aby som vám prečítal list, ktorý mnohí z vás dostali do schránok, niektorí domov, a ktorý poslancom Národnej rady adresoval predseda Únie živnostníkov, podnikateľov a roľníkov pán Pavol Prokopovič.

    Vážená pani poslankyňa, vážený pán poslanec, obraciame sa na vás s dôverou a vierou, že vám naozaj leží na srdci blaho nášho štátu. Vo svojom sľube za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky ste prisahali na Ústavu Slovenskej republiky a v Ústave Slovenskej republiky sa v tretej hlave v článku 55 hovorí, že Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž.

    Na tejto schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky by ste mali prerokovať a prípadne schváliť vládny návrh zákona o cenách, ktorý stanovuje aj systém cenovej regulácie. Sme presvedčení, že znenie tohto zákona je výrazným krokom k obmedzeniu slobodného podnikania a trhovej súťaže. Opätovné zavedenie regulácie cien je popretím celého zmyslu konkurencie, spochybnením slobodného podnikania a slobodnej tvorby cien a v konečnom dôsledku sa negatívne prejaví na kvalite a výbere tovaru.

    Veríme, že vy ako člen najvyššieho zákonodarného zboru nedopustíte, aby sa na Slovensku zrušilo slobodné podnikanie, a chceme veriť, že vám nie je ľahostajný ďalší vývoj Slovenska. Vážená pani poslankyňa, vážený pán poslanec, žiadame vás preto, aby ste svojím postojom prekročili stranícke rozhodovanie nesúhlasom s takýmto znením zákona a dokázali, že naozaj v prvom rade zastupujete záujmy a potreby občanov a dodržiavate Ústavu Slovenskej republiky.

    S úctou - Pavol Prokopovič, Únia živnostníkov, podnikateľov a roľníkov.

    Keďže nebudem opakovať argumenty a stanovisko, ktoré za Demokratickú úniu formuloval kolega Rudolf Filkus, dávam nasledujúci procedurálny návrh. Žiadam, aby sa po rozprave hlasovalo o mojom návrhu ako o prvom.

    V zmysle § 22 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku navrhujem prerokúvanie návrhu zákona prerušiť, v rokovaní pokračovať v prvom polroku 1996 a žiadať stanovisko výboru pre financie a rozpočet a výboru pre privatizáciu a podnikanie k návrhom, ktoré boli podané v rozprave.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Prokeš a s faktickou poznámkou najskôr pán poslanec Garai.

  • Ďakujem za slovo. Len na margo k vystúpeniu pána kolegu. Ja som ten list z toho istého úradu takisto dostal, a práve preto, že som prisahal na slovenskú ústavu ako poslanec Národnej rady, nemôžem podporiť túto žiadosť živnostníkov a podnikateľov, lebo oni obhajujú iba svoje vlastné záujmy, a nie záujmy spotrebiteľa.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Prokeš.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    pokiaľ viem, v Nemeckej spolkovej republike nie je obmedzená rýchlosť na diaľniciach, a predsa každé auto, čo tam jazdí, má brzdy. Nezdá sa vám to paradoxné? Skutočne pozoruhodné, pretože tí páni poslanci, ktorí sa stavajú proti tomuto zákonu, systémovo proti nemu, aj keď o detailoch sa dá diskutovať, sa podobajú práve ľuďom, ktorí tvrdia, že rýchle auto nemá mať brzdy, lebo brzdy len obmedzujú rýchlosť, ktorá sa dá dosiahnuť na tomto aute.

    Tento zákon nie je stavaný nato, aby reguloval ceny od dnes pevne všade. Je stavaný na krízové situácie, tak ako brzdy sú potrebné predovšetkým v krízových situáciách. Vieme, že rýchlosť auta možno ovládať stlačením pedála akcelerácie, preraďovaním jednotlivých rýchlostných stupňov, ale v krízovej situácii brzdy nenahradí vôbec nič. A preto si musíme uvedomiť, že práve v takom zložitom systéme, akým ekonomika nepochybne je, a že je to nelineárny systém, systém, ktorý sa dá popísať nelineárnymi diferenciálnymi rovnicami, ktorých je viac ako tri, a správanie sa takéhoto systému je matematikom dobre známe, že tento systém má oblasti stability, ktoré sa striedajú s oblasťami tzv. deterministického chaosu, keď sa nedá predpovedať ich správanie. Ale či sa ten systém dostane do takejto oblasti, alebo nie, o tom rozhodujú práve jeho parametre a jedným parametrom sú aj ceny. Že ekonomika aj voľný trh sa vie regulovať len v určitej oblasti, ale nie v prechodovej oblasti a vtedy musia byť tieto parametre strážené zvonku, aby sme sa do oblasti chaosu nedostali, na to sa tu akosi zabúda.

    Páni, trhové hospodárstvo nie je od slova trhať, ale od slova trh. Tak si prestaňme myslieť, že sme v devätnástom storočí, keď sa všetko uregulovalo samo a svet sa dostával do obrovských ekonomických kríz. Opakujem znovu to, čo tu aj povedal pán podpredseda vlády, aj keď inými slovami. My predsa transformujeme našu ekonomiku. Takéto zákony sú známe aj v ekonomikách, ktoré sú, dalo by sa povedať, stabilné, ktoré neprechádzajú takýmto transformačným obdobím, ako prechádzame my. A predsa sú tam. Nie preto, aby neustále niekto na tie brzdy stúpal, keď to mám takto povedať, aby ich neustále niekto reguloval, ale aby v prípade, keď systém sa začína dostávať do oblasti nestability, sa dal regulovať.

    Dámy a páni, pred chvíľou tu odznelo, že boli dlhé rady na prášky. Áno, je to pravda, ale svojím spôsobom boli prístupné väčšiemu počtu ľudí, než keď budú nepredajné. My zabúdame, že máme určité spektrum obyvateľstva a že sa môže stať, že keď cena bude príliš vysoká, tak nebude trhom regulovaná smerom nadol, ale bude tendencia radšej namiesto dvoch výrobkov predať jeden drahšie, než ísť s cenou nadol. A v takom prípade už musia zasiahnuť regulačné mechanizmy.

    Dámy a páni, oblasť autostabilizácie každého systému je obmedzená, a práve preto musia byť aj takéto zákony, aký je ten, ktorý je predložený.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Maxon.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy, vážení páni,

    trošku ma mrzí prístup k rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o cenách predovšetkým preto, že z tej odbornej roviny, ku ktorej sme sa mali prepracovať, tu odznelo pramálo.

    Myslím si, že je jediný dôvod na to, že na tento vládny návrh zákona sa politické subjekty chtiac-nechtiac jednoznačne pozerajú z iného zorného uhla. Podľa toho, čo som si vypočul, som presvedčený, že opozícia sa nemôže zbaviť pocitu, že po ukončení liberalizačného procesu v oblasti tvorby cien vstupuje štát do cenotvorby istými mechanizmami štátneho dirigizmu. Ja naopak ako koaličný poslanec sa naozaj na predložený návrh zákona pozerám z iného zorného uhla. Pozerám sa z toho uhla, že v pokračujúcej liberalizácii cien musíme do tejto oblasti vniesť istý poriadok.

    Dovoľte mi vecne vysloviť k niektorým problémom, ktoré tu odzneli, svoj názor. Veľmi často sa tu skloňovali pojmy primeraný zisk, primeraná hodnota, primeraná cena, obvyklá cena na domácom trhu a tí, ktorí túto kategóriu používali a kritizovali, kritizovali predovšetkým to, že nie je dostatočne pojmovo vysvetlená.

    Vážené dámy, vážení páni, nehnevajte sa, to sú ekonomické kategórie, ktoré sú bežne používané v každom medzinárodnom finančnom slovníku a ich výklad v žiadnom prípade nie je spochybniteľný. V diskusii o tomto návrhu zákona mi naozaj chýbala jedna veľmi podstatná vec a to, prosím, nehnevajte sa, páni z opozície, nikto z vás nekritizoval, ani pozitívne nehodnotil. Tento návrh zákona si naozaj robí ambíciu v istých odôvodnených prípadoch regulovať cenotvorbu, ale aj v tých prípadoch, a to ja považujem za veľkú a mimoriadne významnú ambíciu tohto zákona, keď ceny idú výrazne nadol.

    Ak si môžem dovoliť vás na chvíľočku zdržať, dnes už na Slovensku pôsobí množstvo spoločností so zahraničnou kapitálovou účasťou. Pri týchto spoločnostiach sa používajú tzv. transferové ceny. Tieto transferové ceny sú hlboko, častokrát hlboko pod výrobné náklady príslušnej spoločnosti a tieto transferové ceny jednoznačne pôsobia ako prostriedok na daňové úniky tých spoločností, ktoré majú daňovú povinnosť v Slovenskej republike. Tí, ktorí sa tomu venujete, nepochybne viete, o ktoré spoločnosti ide. A z národohospodárskeho hľadiska to nie sú pre Slovensko spoločnosti bezvýznamné. Takže toto je jedna z mimoriadne pozitívnych ambícií vládneho návrhu zákona o cenách.

    Vážené dámy, vážení páni, veľa sa diskutovalo o vykonávacích predpisoch k navrhovanému zákonu Národnej rady Slovenskej republiky o cenách. Nepochybne sa musím s tým tiež stotožniť, že by bolo veľmi, veľmi vítané, keby vykonávacie predpisy v tejto chvíli boli k dispozícii. Ale nielen z pohľadu, že som celú túto záležitosť prekonzultoval s predkladateľmi ministerstva financií, ale aj vzhľadom na komparáciu so zákonom 523 a vykonávacími predpismi k nim dovoľte, aby som vás stručne oboznámil, čo jednoznačne musia vykonávacie predpisy o cenách obsahovať a podľa predbežného stanoviska ministerstva financií aj obsahovať budú.

    Ide teda o vykonávaciu vyhlášku zákona o cenách a ustanovenia by mali predovšetkým v § 2 ods. 3 vyjasniť definíciu pojmov "ekonomické oprávnené náklady" a "primeraný zisk", ale v ničom inom, len striktne podľa zákona o účtovníctve, zákona o daňových zákonoch a najmä zákona o dani z príjmov. Tieto formulácie sú v týchto zákonoch jasne definované. Pán podpredseda vlády už povedal, že formulácia alebo definícia týchto pojmov sa prediskutovávala aj s Asociáciou zamestnávateľských zväzov, Konfederáciou odborových zväzov a inými podnikateľskými zväzmi a v tomto smere došlo k dohode.

    Nepochybne v § 3 ods. 3, ktorý bol tiež dosť frekventovaný v našej rozprave, sa obdobný postup zakotví i pre ustanovenie § 3 ods. 3, čo som hovoril, kedy a v akom rozsahu na požiadanie cenových orgánov predávajúci spracúva a predkladá ministerstvu financií kalkuláciu nákladov a zisku. Takže ten výklad bude skutočne jednoznačný a nemusia byť obavy z jeho interpretácie.

    K § 3 ods. 3, o ktorom tu bola tiež reč, bude vo vykonávacích predpisoch jasne stanovený postup regulácie prirodzených monopolov v súčinnosti so zainteresovanými regulovanými subjektmi. Bude sa, samozrejme, prihliadať i na podmienky odvetvové - s ústrednými orgánmi štátnej správy. Nebudem hovoriť o oblasti špeciálnej techniky, ani v rozprave neboli okolo toho žiadne pochybnosti, že sa vymedzia špecifické pojmy pre túto oblasť.

    Z toho, čo som povedal, naozaj vyplýva, že vo vykonávacej vyhláške k cenovému zákonu je žiaduce ustanoviť podrobnosti postupu tých ustanovení navrhovaného zákona, ktoré sú tendenčne spochybňované predovšetkým časťou médií a ktoré tu odzneli aj v rozprave. Za daného stavu nebolo preto možné v príprave zákona celkom definitívne spracovať legislatívnu úpravu vykonávacích predpisov a ich prerokovanie v rámci legislatívneho postupu a pokračovania, také je stanovisko ministerstva financií. Jednoznačne sa bude prerokúvať s Konfederáciou odborových zväzov, Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení a s ostatnými podnikateľskými združeniami.

    Vážené dámy, vážení páni, ak sa niekto významnejším spôsobom venoval komparácii zákonov o cenách, ktorý keď by sme tento schválili, zákon 523 sa zruší, naozaj sa tam nájde veľa podobného. Tento vládny návrh zákona o cenách len spresňuje rozhodujúce veci a skutočne si robí ambíciu do oblasti cenotvorby zaviesť poriadok.

    Chcel by som vysloviť presvedčenie, že naozaj schopný, ale predovšetkým, dámy a páni, seriózny podnikateľ ustanovenia tohto zákona zvládne bez vážnejších problémov. Dávam rečnícku otázku: Robíme legislatívu pre schopných a predovšetkým serióznych podnikateľov? Ak áno, prosím vás o podporu tohto vládneho návrhu zákona o cenách.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou vystúpi ešte pán poslanec Palacka.

  • Ďakujem, pán predseda. Dotknem sa len jednej veci, ktorú spomenul pán poslanec Maxon. Hovoril, že na daňové účely je ambíciou tohto zákona obmedziť daňové úniky tým, že podniky so zahraničnou účasťou alebo zahraničné pobočky podnikov na Slovensku používajú pri dodávkach svojej materskej firmy mimoriadne nízke ceny. Tento úmysel je dobrý a nemám nič proti nemu. Problém je v tom, že na daňové účely je to presne v zákone o dani z príjmov, kde je uvedené, že pri týchto dodávkach sa na daňové účely použije cena obvyklá na trhu. V daňovom zákone je to úplne v poriadku. To však nevyžaduje potrebu explicitne určiť skutočnú cenu, ktorá sa zaplatí. Použije sa to len na daňové účely. Čiže tu môžem povedať len toľko, že cesta do pekla je tiež dláždená dobrými úmyslami.

  • Ešte pán poslanec Filkus - faktická poznámka.

  • Ďakujem. Mám len poznámku k podobenstvám pána poslanca Prokeša. Brzdy by sme boli podľa jeho interpretácie potrebovali na začiatku procesu liberalizácie, pred tými štyrmi rokmi. A to vám vedia povedať poľnohospodári, že neboli by tak vyzerali, ako vyzerajú, aké tie rozdiely medzi vstupmi a výstupmi boli. Teraz už tie brzdy nie sú potrebné, pretože nám ide o proces oživenia, kde sa musí uplatniť aj silná podnikateľská vrstva. To je ten rozdiel. Pokračovať, alebo si myslieť, že v liberalizácii cien musíme pokračovať, to už nebude bohvieaký proces. Veď vyše 95 % cien máme liberalizovaných. Tam sa už nič neudeje. Takže to si treba ozaj postaviť vedľa seba a takto uvažovať s reguláciou cien.

    Nechcem sa už k tomu vracať, pán poslanec Maxon, veď vy to viete, dva razy sme v našom koordinačnom výbore mali od zástupcov ministerstva financií prisľúbené vykonávacie predpisy. A teraz mi darmo budete hovoriť, že tam bude v § 2 ods. 3, v § 3 ods. atď. Tie vykonávacie predpisy sa mali objaviť a nie sú doteraz k dispozícii.

  • Ďalej ešte pán podpredseda Ľupták - faktická poznámka.

  • Odpoveď pána podpredsedu Ľuptáka, že sa hlási do rozpravy.

  • Pardon, on sa hlási do rozpravy. Takže pán poslanec Klein.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    mám tú výhodu, že sa nemusím prispôsobovať ani koalícii, ani opozícii, lebo som sám. Vždy sa podriaďujem číslam. Myslím, že sú pravdivé. Podľa dostupných údajov poľnohospodári dostali na kilogram potravinárskej pšenice v roku 1995, ešte to nie je ukončené, 3,44 koruny. Jeden kilogram chleba stojí v auguste 1995 12 korún a 11 halierov. Pozrite sa na tie rozdiely a zistíme, kde to je. Podobne je to so zemiakmi. Ceny sa oproti roku 1994 nejako výrazne nezmenili. Poľnohospodári dostanú zhruba okolo tých 8 korún, 8,50 maximálne. Cena kilogramu zemiakov v obchode v auguste 1995 bola 13,94 korún. Ešte neboli skladované, ani nič. Podobne je to s mliekom. Za I. triedu kravského mlieka je priemerná cena 6,40 korún, za II. triedu 6,02 korún. Liter plnotučného mlieka v mliekárni alebo v obchode stojí 11,64 korún, polotučného 10,14. Pritom mliekáreň okrem mlieka za tých 6 alebo 7 korún vyrobí ešte jogurty, syr, maslo a podobné ďalšie veci. Čiže kto na to dopláca - bez nejakých politických pozadí? Dopláca na to prvovýrobca a spotrebiteľ, jednoznačne.

    Poznám Nemecko, poznám Erharda, poznám trhový systém, nemecký hospodársky zázrak. Medzi Nemeckom a nami je jeden rozdiel, že v Nemecku vždy bola, je aj bude dosť tvrdá disciplína, ktorá platí aj bez nejakých predpisov. U nás to nie je trh, ale je džungľa. Pevne verím, že aj pri úprave týchto cien sa pozrie aj na monopolných výrobcov alebo predajcov, trebárs pohonných hmôt, elektrickej energie, kde index ropy a výrobkov z nej už oproti roku 1989 je 428 % a elektrickej energie je 291 %. Myslím, že aj to treba zregulovať, lebo tam sú neoprávnené zisky. Štát má z toho tiež zisk, ale myslím, že nie je ani taký potrebný.

    Môj názor je taký, že tento zákon je v tomto prechodnom období potrebný.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem. Ďalej pani poslankyňa Schmögnerová - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ak dovolíte, veľmi stručne. Chcela by som sa trošku pozrieť na zákon z troch zorných uhlov. Pán podpredseda vlády sa ohradzoval proti tomu, aby sa zákon nepolitizoval. Bohužiaľ, ťažko si odmyslieť, v akom politickom prostredí sa tento zákon ide prijímať. Myslím, že v tomto väzia základné obavy podnikateľov. Keď nemáme k dispozícii podrobnú vykonávaciu vyhlášku, v dnešnom politickom prostredí, v ktorom, povedzme si rovno, neexistujú, nefungujú dostatočné kontrolné mechanizmy, podnikatelia sa právom obávajú zneužitia tohto zákona.

    Tiež sa prikláňam k tomu, že keby sme mali schopnejších daňových úradníkov, tak by sa mnohé daňové úniky dali zamedziť. Zákon o dani z príjmov rieši aj otázku, ktorú nastolil pán predseda výboru Maxon, týkajúcu sa transferových cien. To znamená, ani z pohľadu štátneho rozpočtu nečakám, že tento zákon niečo prinesie.

    Ako to vyzerá z pohľadu spotrebiteľa? Nazdávam sa, že krátkodobo tento zákon možno niečo pozitívneho pre spotrebiteľa prinesie. Po prvýkrát si budeme môcť otestovať silu tohto zákona už v januári, ak bude prijatý zákon o DPH. Bude otázne, či sa naozaj odrazí pokles DPH aj v poklese cien. Chcela by som však upozorniť, že tento zákon rozhodne nesplní očakávanie vašich voličov, ale ani našich voličov. Bohužiaľ, nemožno čakať, že by sa zamedzil rast cien, pretože rast cien má dlhodobejšie iné dôvody. Myslím si, že vláda by sa mala predovšetkým viac zaujímať a používať tie nástroje, ktoré najmä na strane ponuky zvýšia ponuku takým spôsobom, aby sa zamedzovalo rýchlemu rastu cien a, samozrejme, robiť aj niektoré opatrenia na strane dopytu.

    Posledná poznámka, ktorá sa dotýka toho, čo povedal pán spravodajca v rozprave. Uviedol, že zákon má zamedziť rastúcu sociálnu diferenciáciu. Súhlasím s tým, že inflácia má určité prerozdeľovacie, a teda i diferenciačné účinky, ale musím otvorene povedať, že diametrálne väčšie diferenciačné účinky má privatizačný proces. Pozrite sa na to, čo svojím privatizačným procesom vlastne robíte, či skutočne nevyrábate na jednej strane úzku vrstvu ľudí, ktorí dneska už vlastnia milióny alebo aj miliardy, a na druhej strane je to veľká väčšina ľudí, zatiaľ mlčiaca väčšina ľudí, ktorí sú naozaj podstatne horšie na tom so svojou životnou úrovňou, akou boli doposiaľ.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predseda. Dovoľte, aby som pánu poslancovi Filkusovi odpovedal, ostanúc pri podobenstvách. Dobrý šofér používa brzdy veľmi zriedkavo, ale žiadny zodpovedný šofér nesadne do auta bez bŕzd. Štát musí mať regulačné mechanizmy, to neznamená, že ich musí neustále využívať, ale musí ich mať, aby v prípade krízy mohol zasiahnuť. Pretože argumentácia, ktorá sa používa proti tomuto zákonu, je rovnaká ako použiť argumentáciu, že treba rozpustiť armádu, ak sa nechystáme na vojnu.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády,

    pokiaľ som dobre rozumel, vo vašom úvodnom vystúpení, nakoniec sa to objavilo aj v návrhu pána poslanca Baránika, ak sa nemýlim, bol dátum účinnosti 1. apríl. Ak som tomu dobre rozumel, to nemyslím ako vtip, ale že má byť tento zákon účinný od 1. apríla. Ak dovolíte, potom mám jednu otázku: Aká je logika v tom, že zákon sa predkladá bez vykonávacej vyhlášky v novembri, či do apríla nebude plénum, ktoré by mohlo schváliť spolu zákon aj vykonávacie predpisy, navyše keď túto povinnosť ukladá zákon o rokovacom poriadku v § 67 ods. 3 a tam nie je výnimka, tam je to napísané doslova tak, že návrh vykonávacieho predpisu predloží navrhovateľ vždy, ak má nadobudnúť účinnosť súčasne so zákonom.

    Myslím, že by sme mohli zvoliť rovnaký postup, ako povedzme pri rokovacom poriadku, kde sa tiež o tomto zákone rokovalo na viacerých schôdzach a predsa zatiaľ nebol schválený, že by sme mohli pokojne odložiť schválenie tohto zákona povedzme na decembrové plénum, ak pán podpredseda vlády predloží vykonávacie predpisy, a mohli by sme ho schváliť potom, aby bola splnená aj litera zákona. Lebo nevidím logický dôvod, prečo má byť zákon schválený dnes, t. j. desiateho či dvanásteho novembra, aby mohol byť účinný od 1. apríla, a pritom nerobíme vykonávacie predpisy a sľubujeme, že ich predložíme do apríla.

    Takže dávam procedurálny návrh prerušiť rokovanie o tomto bode s tým, že hlasovanie k nemu bude po predložení vykonávacích predpisov, čo, predpokladám, pán podpredseda urobí čo v najkratšom čase.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Dámy a páni, na tomto zákone si cením predovšetkým to, že sa právne snaží postihovať špekulatívne správanie sa niektorých podnikateľov, ktorí získavajú neoprávnený majetkový prospech premrštenými cenami. V tomto vidím jeho obrovské plus. Samozrejme, nielen v tomto. Teda okrem iného chráni spotrebiteľa pred premrštenými cenami. Ak toto nazývate politikou, tak k takejto politike sa veľmi rád hlásim.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Sečánsky už síce v podstate povedal, čo som chcel v jednej časti tiež prízvukovať, že v žiadnom prípade sme nie toho názoru, že by tento zákon mal zamedziť, povedzme, objektívnemu rastu cien, keď je to podložené objektívnymi nákladmi a keď je to podložené objektívne vynaloženou prácou a podobne. Ide skutočne o zamedzenie špekulatívnemu nárastu cien, o to nám ide. Pozrite sa, prečo by sa dnes naši obchodníci v obchode snažili predať čo najviac tovaru, zemiakov, čo najviac cukru, čo najviac mlieka, jogurtu? Kvôli čomu? Jemu stačí predať pár kíl, pár kusov a na obchodnom rozpätí, na tom, čo si vlastne k tomu pridáva podľa svojej vôle, zarobí najviac. Ale predsa to nie je zmysel. Potrebujeme, aby ten obrat bol, aby ten sortiment bol, aby zákazník dostal viac a prijateľne. Takže my poľnohospodári sme za to, aby ten zákon bol čo najskôr, a nie čo najneskôr.

  • Ešte pán poslanec Černák - faktická poznámka.

  • Prvýkrát vidím kolegu Prokeša vystupovať ako ekonomického experta SNS, a preto si dovolím len poznamenať, že tá jeho metafora s vozidlom nie je celkom pravdivá. Každé normálne auto predsa má brzdy, pretože sa potrebuje rozbehnúť, pribrzdiť a potrebuje aj zastať. Ak by som ostal na úrovni jeho metafory, tento zákon je zatiahnutie ručnej brzdy a nútime šoféra jazdiť so zatiahnutou ručnou brzdou a budeme sa rozčuľovať, prečo nejde tak rýchlo, ako chceme, a prečo sa mu auto kazí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Sečánsky povedal, že tento zákon má postihnúť neoprávnený majetkový prospech niektorých špekulantov. Chcem sa potom opýtať, či to postihne aj neoprávnený majetkový prospech tých privatizérov, ktorí kúpili akcie Slovnaftu v hodnote 6 mld za 100 miliónov korún.

  • Pán poslanec Komlósy.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Ďakujem pekne, pán predseda. Nikto z koaličných poslancov, ktorí doteraz vystúpili, buď v rozprave, alebo vo faktických poznámkach, mi nedal odpoveď na to, čo ako problém naznačil pán poslanec Filkus, že doteraz máme 95 % liberalizovaných cien a 5 % regulovaných, že tento percentuálny podiel nevzrastie na základe tohto zákona. Ja som v rozprave upozornil, že v § 3, tam kde sú definované tie pojmy, je určitá tzv. rekurzívnosť, že ak chceme regulovať ceny na základe tzv. ekonomicky oprávnených nákladov alebo na základe oprávneného zisku, musíme tiež nejakým spôsobom určiť náklady. To môže dospieť k tomu, že určíme maximálne alebo minimálne ceny pre ďalší okruh tovarov. Ak určíme ceny týchto tovarov, zase požadujú nejaké vstupy, čiže táto rekurzívnosť tam je, môže vzrásť podiel regulovaných cien oproti liberalizovaným cenám.

    A ešte mám jednu poznámku na vystúpenie pána Romana Kováča, ktorý vidí nejakú súvislosť alebo aspoň z technických pohľadov vidí nejakú podobnosť medzi rokovacím poriadkom a týmto zákonom. Chcel by som poznamenať, že rokovací poriadok sa týka nás všetkých, čiže dosahy tohto rokovacieho poriadku budeme cítiť všetci, ktorí sme v Národnej rade. Ale tento zákon nebude postihovať všetkých nás, možno niektorých áno, ktorí sú podnikatelia. Čiže tým chcem vyzdvihnúť to, že v prípade rokovacieho poriadku sme schopní sa dohodnúť na optimálnych riešeniach, lebo sa to dotýka nás. Ak sa nás to nedotýka, vieme sa uzniesť na takých zákonoch, ktoré neprospejú hospodárstvu Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda. Ak keď nie celkom súhlasím s názorom pána Černáka, ale v záujme hľadania konsenzu s opozíciou som ochotný akceptovať aj podobenstvo, že ide o ručnú brzdu. Nepochybujem o tom, že na svojom aute pán Černák ručnú brzdu má, ináč by nedostal technický preukaz. Ale preto sa ho pýtam, že keď ju tam má, či ju má stále zatiahnutú.

    Ďakujem.

  • Ďalej sa do rozpravy prihlásil podpredseda Národnej rady pán Ľupták.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády,

    nechcel som pôvodne vystupovať, viete, že som už dávno nevystupoval, ale keď už boli toľkí diskutujúci z opozície, nedá mi, aby som nevystúpil. Chcem povedať, že tribúni typu pána poslanca Kňažka, Budaja, Langoša, pána Mikloška v novembri kričali, ako dobre sa budeme mať o päť rokov, o tri, o štyri roky. Ale už národu nepovedali, že kto sa bude mať dobre za toto obdobie.

  • Hlasy v sále.

  • Netreba hovoriť hlasnejšie, počúvajte dobre. Áno, myslím si, že tu zastupujeme ľud alebo národ tejto krajiny, sme volení národom, to je jedno, či je to opozícia, alebo koalícia, z tej ktorej strany. Som zvedavý, už som to povedal, nikto nevysvetlil tomuto národu, čo ho vlastne čaká.

    Ja som mohol prvý vystupovať proti bývalému režimu, bol som takisto postihnutý ako mnohí iní. Musel som mať baganče, montérky, riadil som si stavbu, nemal som stavbyvedúceho, majstra, robil som si všetko, platy, všetko som si robil, plány atď. A za to nedostanem nič dobré, ani dnes, ani v minulosti som nedostal. Ale najľahšie je kričať, ako aj teraz.

    My sa máme dobre, máme platy, prví sme si nadelili my poslanci, politici, potom si nadelili bankári, manažment, súkromní podnikatelia, zákony sme prijali v prospech jednotlivej vrstvy, no a národ, ktorého je 95 %, sme nechali plávať. A je najvyšší čas, chodím dosť pomedzi ľud alebo na mítingy, kde nám ľudia jednoznačne otĺkajú o hlavu, keď to musím takto povedať, čo tam vlastne robíte, ako je možné, že ceny sa tak zdvihli, aj pred mesiacom mäso, mäsové výrobky. Ako je to možné? Vy, vláda, ste tam, poslanci.

    Myslím si, že chudáci robotníci Maďarskej koalície alebo maďarskí voliči asi nevedia, že práve ich poslanci dnes proti nim broja, aby tento zákon nebol prijatý. Takisto ako kresťania. Myslím si, že aj kresťanský robotník sa chce najesť, takisto ako maďarský robotník, alebo z každej inej strany. A myslím si, vážení páni, je najvyšší čas, že tento zákon sa prijíma. Je mi tak trochu ľúto - pamätám si, bol som v SDĽ, keď sme toto hovorili, aj ja, aj moji kolegovia v SDĽ vtedy hovorili, že prechod na trhovú ekonomiku nie je čarovný prútik, ako vám hovoril prezident Havel. Vážení, tu nie je čarovný prútik, švihnem a všetko sa tu vyrieši.

    My sme si problémy vyriešili, ale čo tí ľudia dole, ktorých zastupujeme? A to je to, vážení. Čiže aj ten prechod mal byť úplne iný. Ak na západe sa vyvíja trhová ekonomika 200 rokov, čo bolo dobré, išlo hore, čo bolo zlé, padlo dole. A tak životná úroveň stúpala nahor, aj jednoduchého ľudu. No my sme to chceli robiť opačne, a to je zle. To je zle, pretože mojej manželke nechýba, keď ide do obchodu, keď zdražie maslo o 5 korún alebo 10 korún, aj mäso. Ale kto má 2 700 korún, choďte sa pozrieť do Brezna, alebo do Polomky sa choďte pozrieť, alebo do iných fabrík, v textilkách, kde majú ženy 2 700 korún platu, páni, možno by ste plakali. A nechodíte medzi nich. Choďte sa len tam pozrieť, pre boha živého. Vy nejdete ani do VÚSOP Prešov, kde ľudia nedostali 5 mesiacov výplatu. Vás to nezaujíma, budete mútiť vodu a chcete sa mať dobre, len vy.

    Takže vážení, nehnevajte sa, je to vrchol. Myslím, že sme tu pre ľud tejto krajiny a pre národ a musíme pracovať. Ak chcete, robte si takú politiku, národ si vo voľbách vyberie. Nemusí tu byť Ľupták, ani jeho strana, vonkoncom nie. Keď si vyberie vás, nech vás volí. Prosím, kvitujem, odídem, budem pracovať, nebojím sa roboty.

    Som rád, že pán poslanec Klein vystúpil tak, ako vystúpil. Ale ma mrzí, že ďalší poslanci z SDĽ nevystúpili, keď my sme to nanášali, pamätám si, ešte v prvom volebnom období, že pri prechode na trhovú ekonomiku by na dennodennom spotrebnom tovare mala držať ruku vláda, nemôže teda dopustiť, aby - nech sú šaty drahšie, tie si kúpi človek raz za päť rokov, ale mlieko, chlieb atď. nemôže zo dňa na deň rásť na vysoké ceny.

    Mzdy nerástli úmerne k cenám, vážení, to si uvedomme. Jedine v kapitalizme, kde to už roky beží. Ale tuto chcete - nesmejte sa, mladý pán, som zvedavý, čo vám vaši voliči povedia. Ja na maďarské dediny chodím a toto presne hovorím. Som zvedavý, ako to budete mať v budúcnosti. Len sa smejte. Kto sa smeje, smeje sa naposledy.

  • Smiech, potlesk.

  • Mrzí ma - samozrejme, aj pani Schmögnerová už odišla.

  • Hlasy v sále.

  • Tu je? Pravicoví politici v SDĽ, zdá sa mi, že aj tá špička SDĽ nepodporí tento zákon.

    Je mi tak smutno. Kde sú dnes odbory, keď hovoria, že Združenie robotníkov Slovenska a SNS ide proti? Kde sú, že tento zákon nechcú podporiť? Žiaľbohu, nie sú tu a budú tiež len mútiť vodu, pretože niekomu nahrávajú a chceli by viesť deštrukčnú politiku v spoločnosti.

    Myslím si, že zákon jasne stanovuje, ako je možné regulovať a kde je možné regulovať ceny. Takže nemusíme sa obávať. Myslím si, že treba týmto pánom klepnúť po prstoch. Ako je aj s mäsom? Pýtam sa: Poľnohospodári dostali za mäso späť, keď sa pred mesiacom zdvihla cena mäsa a mäsových výrobkov? Dostali späť? A čo sa vlastne zvýšilo za to obdobie? Ani energia, nič nešlo hore. Tak čo vlastne, prečo zvýšili ceny?

    Nebudem tu dlho hovoriť. Vy si, vážení, hovorte na svojich mítingoch, zodpovedajte sa svojim ľuďom, voličom. Veď tak to aj vyzerá. Koľko máte ľudí na mítingu? Veď chodíte, tak sa spytujem. Dvadsať, pätnásť, tridsať? Prosím vás, tak vás ľud berie. Aj kresťan chce jesť, aj kresťanský robotník chce jesť, aj maďarský robotník chce jesť, každý. A pán Bugár, nie je len vaša politika.

    Ďakujem. A zákon naša strana v plnom znení podporí. Myslím si, že aj Strana demokratickej ľavice. Paľo, podporíte ho?

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ešte sa prihlásili poslanci s faktickými poznámkami. Najskôr pán poslanec Hrnko.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Skutočne, ten prechod je niekedy ťažký. A ťažký je aj prechod z autobusu do bavoráka. Pán podpredseda, vy ste veľmi ťažko zniesli ten prechod, vidieť to na vás, že ste ho ťažko zniesli.

  • Pán poslanec, faktické poznámky majú byť k veci.

    Pán poslanec Bugár.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda Ľupták, hovoríte, že ľud tejto krajiny vám otĺka o hlavu, že nemá sociálne istoty. Ale uvedomte si, že má právo, lebo už rok ste pri kormidle. Ale uvedomte si ešte aj ďalšiu vec. Ak bude pozajtra prijatý jazykový zákon, tak za takýto prejav zaplatíte pol milióna korún pokuty.

  • Smiech, hlasy, potlesk.

  • Dámy a páni,

    chcel by som sa iba poďakovať, bez irónie, pánu Ľuptákovi, že teraz úspešne napráva to, čo sme v novembri s Budajom a s Langošom, ako to on povedal, pokazili.

    A po druhé sa mu chcem poďakovať za to, že konečne som zo strany koalície počul jednu fundovanú odbornú ekonomickú analýzu.

    Ďakujem, teším sa na ďalšie vystúpenia.

  • Musím oceniť tú časť vystúpenia pán Ľuptáka, kde povedal, že aj maďarský robotník, aj kresťanský robotník sú robotníci, ale celý ten prejav a celé tie závery boli trošku mimo. Veď ceny predsa stoja, inflácia je nízka, bola tu správa o menovom vývoji. Premiér hovoril o tom, čo chceme dosiahnuť v roku 1996, chceme dosiahnuť menej ako dvojcifernú infláciu, to znamená že sa tu nikto nechystá, ani nepredpokladá ceny nejako radikálne zvyšovať. Znižovať sa nedajú. Tak cesta nie je v tom, Janko, že budeš teraz bojovať za reguláciu cien, ale bojuj za zvýšenie miezd, aby si robotníci mohli viac kúpiť, či je to maďarský, či je to kresťanský, alebo či je to tvoj robotník. A ty máš vládnu zodpovednosť, ale si hlasoval za zvýšenie ceny bytov, ty si hlasoval proti zvýšeniu minimálnej mzdy a teraz nám tu hovoríš, koľko máme ľudí na mítingu. Našťastie, nie tvoje reči, ale predvolebné preferencie, resp. preferencie politických strán hovoria o tom, ako voliči vnímajú konkrétnu politickú stranu. Preferencie ZRS zatiaľ nehovoria o tom, že by ste zastupovali robotníkov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán Ľupták, vo svojom príhovore ste okrem iného povedali, citujem: "Nikto nevysvetlil tomuto národu, čo ho čaká". Chcem sa vám týmto poďakovať, že ste vysvetlili zásadnú politickú líniu vládnej koalície.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som na margo slov pána Kňažka odpovedal iba toľko: Do novembra 1989, hovorili ste to minule na pôde parlamentu, že ste robili šaška. Teraz zase robíte šaška? Teším sa na vás zase.

    Ďakujem.

  • Prosím, keby sme sa skutočne vyjadrovali vecne k problémom, ktoré prerokúvame.

    Pán poslanec Ľupták.

  • Ja len trošku odpoviem a pôjdem von, lebo do mňa budete pichať. Ja viem. Som vám tŕňom v oku, aj celá naša strana, ale nevadí.

    Pán Hrnko, ja som nikoho nekritizoval, keď chodil na bavoráku, a predo mnou ich mal nejeden. Vy by ste chceli, aby Ľupták chodil ako Havel na kolobežke po Prahe.

  • Smiech, potlesk.

  • Len si uvedomte, že Ľupták s jeho stranou dostal dôveru a Ľupták má plné právo využiť to, čo mu zákon dovoľuje. Nič iné Ľupták nevyužíva. Tak ste mali kritizovať predtým tých, ktorí chodili na bavoráku.

    Jazykový zákon. Ja som Slovák, my ho prijmeme. Pán Bugár, môžete sa stavať, ako chcete. Prosím, vysvetľujte svojim voličom, ja tiež budem vysvetľovať maďarskému obyvateľstvu na slovenskom území, že teda ako a čo je to. Pochopil som, vôbec sa neobávam.

    Fundovanú analýzu. Pozrite sa, takí ste tu boli niektorí vzdelaní, prepáčte mi, nechcem všetkým ubližovať, sú tu čestní ľudia, čestní poslanci, ktorí majú charakter, ale mnohí si len posmešky robíte a na to doplácate. To ešte nie je všetko, že máte niektorí tri tituly. Uvedomte si, mnohí aj s troma titulmi dopadli tak, ako som už povedal, ak sa pamätáte, dakedy aj pred Vianocami, mali tri tituly a kam dopadli, kam došli. Takže prosím vás, neponižujte nikoho, myslím si, že každý z nás poslancov má právo sa vyjadriť a tak to má byť. Buďme kultúrni voči sebe.

    Preferencie. Prosím vás, viete dobre, koľko nám pred voľbami hovorili, že Združenie robotníkov má málo preferencií. A Ľupták vtedy hovoril, páni, vy ste zase, s vysokými školami, s troma titulmi, nám hovorili, že ZRS neprejde, má 3,1, 3,5, ako aj teraz nám hovoríte. Ľupták veľmi dobre vie, koľko má preferencií aj dnes. Vy nám nemusíte robiť analýzu, my vás nepotrebujeme, ani FOKUS, ani štatistický úrad nepotrebujeme. My presne vieme a už by som vám dnes vedel povedať, koľko máme percent. Ale to je naša vec, nie vaša. Vy do toho picháte. A čo do toho picháte, keď máme málo percent?

    Čo čaká ľudí teraz, to som nepovedal. Povedal som to, že v novembri 1989 ste nepovedali, čo čaká národ tejto krajiny. My chceme práve to napraviť, čo ste pokazili. Je správne, že sa tento zákon prijíma, pretože ceny aj pred mesiacom vzrástli obrovsky, v mäse. Choďte to vysvetliť ľuďom na míting, čo vám povedia. Ja som skoro dennodenne medzi ľuďmi. Tak od dnes musím hlásať, že za to bojujete, aby ceny vzrastali. Musíme pozastaviť nárast cien aspoň tovaru dennodennej spotreby, lebo súkromníci ich dvíhajú. Im je to nakoniec jedno. Veď aj v Nemecku, ako tu bolo povedané, aj v iných štátoch, v západných krajinách, štát musí nad tým trochu držať ochrannú ruku. Bežnému občanovi mzdy nevzrástli tak, ako vzrástli nám. A čo ten národ dole? My sme predsa zodpovední za ten národ.

    Takže neobviňujte ma. Ja som si to povedal svojím slovom, ako to viem povedať. Ak mi vy nerozumiete, prosím, nemusíte mi rozumieť, ja vás nenútim do toho. Čas ukáže, doba ukáže.

  • Ďakujem pekne. Chcem sa ešte vyjadriť k tomu, čo povedal pán poslanec Černák, pokiaľ ide o reguláciu cien a že sa dá vlastne dosiahnuť viac na zárobkoch než zvyšovaním cien. Nie je to pravda. Ceny nemusia rásť, ale na cenovej škále ide o to, aby každý dostal uhradené svoje primerané náklady, to znamená hlavne prvovýrobca, výrobca a spracovateľ. Tam je tá masa robotníkov a tým je potom možné lepšie zaplatiť, aby mali vyššie mzdy. Nielen aby dostala tá masa, ktorá predáva konečný finál, to znamená obchodník alebo ten, kto je majiteľom obchodu. Nám ide o to v cenovej škále, aby to skutočne bolo primerane rozdelené a aby úhrada nákladov bola u prvovýrobcu, u spracovateľa, kde robotník má zarobiť. Čiže aj tam je regulácia cien, nielen tým, že sa ceny zvyšujú.

  • Mám len krátku poznámku. Chcel by som povedať, aby nás pán Ľupták všetkých nedával do jedného vreca. Mne tým, že som sa stal poslancom, mzda poklesla.

  • Smiech v sále.

  • Pán podpredseda, mňa zaujala jedna časť vášho prejavu, kde ste hovorili, že trhová ekonomika sa vyvíjala 200 rokov. Pýtam sa, koľko to bude trvať nám, než sa u nás trhová ekonomika stabilizuje. Totiž, viete, náš problém s týmto zákonom spočíva v tom, že ak zavedieme reguláciu cien, celý proces transformácie pravdepodobne značne pribrzdíme a musíme sa teda pýtať, kde je základný problém. Prečo náš občan má mesačný príjem, povedzme, 250 dolárov, a nie 2 500 dolárov? Problém nie je v cenách. Ten problém je práve v trhových vzťahoch a náš pohľad na to musí sledovať práve vývoj transformácie, a preto trošku pochybujeme o tom, či tento zákon je správny, alebo nie.

    Ďalej by som mal otázku k predkladateľovi zákona. Pán podpredseda vlády, boli by ste taký veľmi láskavý a definovali nám katastrofálnu situáciu pri raste cien? Čo pod tým myslíme? Alebo očakávame niekde v tých piatich percentách regulovaných cien alebo v iných oblastiach nejaký katastrofický vývoj? Pretože ak áno, tak v tom prípade by sme mohli uvažovať skutočne o tom, že tento zákon má svoje opodstatnenie.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda,

    myslím si, že každý z nás si uvedomuje, že obchodné ceny, tak ako ich stanovuje obchodník, do istej miery ovplyvňuje aj jeho splátková povinnosť z malej privatizácie. My sme predkladali, Demokratická únia predkladala úpravu, ktorá by zabezpečila, aby splátkové kalendáre z malej privatizácie mali taký charakter, ako teraz majú z veľkej privatizácie. Je absurdné, aby malý obchodník musel zaplatiť 10 miliónov alebo 5 miliónov za svoj obchodík za 5 rokov a ten, kto sprivatizuje veľkú fabriku, to má na 10 rokov a ešte polovica sa mu odpustí, keď bude investovať, atď. Investovať musí aj malý obchodník. Vtedy tento návrh, ktorý predkladal pán poslanec Černák, bol odmietnutý s tým, že to bude zaradené do iného predpisu. Domnievam sa, že nemáme presne zhodnotené, ako vplýva aj táto situácia na cenotvorbu obchodníkov. To po prvé.

    Po druhé, prosím vás, pozrime sa, kto koľko zarába v potravinovom reťazci. Myslím si, že sa to dá ľahko vyčísliť. V miernej strate alebo značnej strate sú prvovýrobcovia, zhruba na úrovni nulového zisku sú spracovatelia a obchodníci vykazujú mierny zisk, nie taký, ako my tu o ňom hovoríme. A ešte je tento obchodník zaťažený práve malou privatizáciou, ktorá prebiehala tak, ako prebiehala. Myslím si, že by bolo čestné vrátiť sa napríklad k nášmu návrhu. Upraviť pre týchto malých obchodníkov, malých živnostníkov splátkový kalendár tak, aby sa ich možnosti vyrovnali tomu, čo dnes majú veľkoprivatizéri, a určite by sa to odrazilo aj na cenotvorbe základných reťazcov, o ktorých hovoril pán Ľupták.

    Ďakujem.

  • Vážený pán podpredseda Ľupták, vážení poslanci ZRS, počúvali ste pozorne, čo povedal predseda výboru pán Delinga? Veď toto je vlastne zákon o zvyšovaní cien. Ak máme týmto zákonom zabezpečiť to, aby stratová prvovýroba dostávala uhradené náklady, ak cenou obmedzíme konkurenciu, tak vlastne zvyšujeme ceny základných potravín. Prosil by som pána podpredsedu vlády, aby na túto moju otázku odpovedal. Pretože to, čo povedal pán Delinga, si neviem vysvetliť ináč len tak, že to bude mať presne opačný efekt, ako očakáva pán podpredseda Ľupták.

    Ďakujem.

  • Václav Klaus, český a slovenský osobnostný garant transformácie hospodárstva, hovoril o činnosti hospodárskeho politika ako o činnosti podobnej hre šachistu. Prirovnal svoju činnosť k šachovej hre. Preto aj odmietal formulovať dopredu viac krokov. Prvé, čo vedel v roku 1991, vedel presvedčiť národ, že klesneme najviac o 5 % a potom pôjdeme v hospodárstve prudko hore. Vieme všetci veľmi dobre, ako to dopadlo, a pán Klaus a všetci obdivovatelia tejto formy transformácie sa dokázali geniálne tváriť, že kolaps hospodárstva je hospodársky zázrak.

    Domnievam sa, že aj teraz sa tvárime všetci, že máme hospodárstvo plne trhové, aj keď hádam všetci sme sa už viackrát vyslovili, že máme hospodárstvo kvázitrhové, tiežtrhové. A toto kvázitrhové hospodárstvo si vyžaduje neustále reagovanie na to, čo sa objaví v hospodárstve. Je prirodzené, že časť podnikateľov, ktorá vysoko profituje na tiežtrhovosti nášho hospodárstva, bojuje proti tomu, aby sa vláda snažila regulovať tiežtrhovosť, ktorá hospodárstvo poškodzuje a ktorá aj poškodzuje značnú časť obyvateľstva. Je zase povinnosťou nás vypočuť aj tú časť obyvateľstva, ktorá žiada boj s touto tiežtrhovosťou a žiada ochranu národného hospodárstva.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ešte pán poslanec Vaškovič.

  • Ďakujem, pán predseda. Chcel by som na adresu pána poslanca Glinského povedať, nech si preštuduje niekoľko štúdií. Mohol by potom vedieť, že transformačné problémy, ktoré sú tu po roku 1989, ten stav, ktorý tu je, a tie problémy, ktoré tu máme, sú z 80 % výsledkom šafárenia 50-ročného bývalého režimu a iba v minimálnej miere to spôsobuje transformácia.

    Ďakujem.

  • Už skutočne naposledy, ďakujem pekne. Ak by som to tak myslel, pán poslanec Černák, potom by nemohlo v žiadnom prípade platiť ani to, čo hovoril pán poslanec Roman Kováč. Ja som vždy hovoril o objektívnych nákladoch a o ich úhrade v procese stanovovania cien a pán poslanec Roman Kováč tiež hovoril o objektívnych nákladoch, a nie o tom, že obchodníci ich majú neobjektívne a neefektívne. Takže v žiadnom prípade nejde o krytie neefektívnych nákladov.

  • No, už naozaj naposledy. Pán poslanec Vaškovič povedal, že poklesla mzda nie preto, že on sa stal poslancom. Rozhodne nie. Ani preto nie, že my sme sa stali poslancami. Bolo treba transformáciu, bolo treba trhovú ekonomiku, ale povedal som raz alebo dvakrát ešte v pléne v starej budove, že takúto transformáciu by ani môj starý otec s jednou ľudovou nebol robil. Všetko bolo treba, ale dosah, pri takom výkone ekonomiky, aká bola u nás, nemusela mať na jednoduchý národ alebo ľud.

    Ale my sme si to mnohí pomýlili. A práve to je to. Preto si myslím, že keby sa od začiatku robilo tak, ako bolo treba, ani daňových únikov by toľko nebolo, ani podvodov by toľko nebolo bývalo a nemusím hovoriť o ďalších veciach. Samozrejme, bolo treba prechod na trhovú ekonomiku, ale úplne inak to bolo treba robiť. Musia prísť praktici, inžinieri, technici z výroby. Je tu teoretikov, poviem, 30 %, ale praktik má iný prístup, spojí teóriu s praxou, iný prístup k celkovému dianiu v spoločnosti, má iný náhľad na celú spoločnosť. Iný cit má k národu.

    Vy mnohí ani neviete, prepáčte, česť výnimkám, akú ťarchu musia ľudia niesť. Vy ten pocit nepoznáte, a preto nás nepodceňujte. My sme tá strana, ktorá obhajuje najnižšie vrstvy obyvateľstva, na to sme vznikli a, prosím, dúfam, že toto zapojí naše odbory, zajtra to vysoko vyzdvihnú a aj v denníku Práca sa zajtra dočítam, že asi strana Združenia robotníkov tento zákon podporuje, lebo je dobrý. Dúfam, že pán Meliš tu sedí a napíše to, nebude nás stále len kritizovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Myslím si, panie kolegyne, páni kolegovia, že trh funguje vtedy a dobre, keď je vyrovnaná ponuka s dopytom. Na tejto situácii má svoj podiel aj podnikateľská sféra. Pýtam sa aj z prvej vlny privatizácie, aj z druhej vlny privatizácie, akým spôsobom prispela podnikateľská sféra k tomu, aby sa tento trh stabilizoval, aby boli trhové podmienky splnené? Nechať trh na voľnej nohe, to nerobia ani najvyspelejšie ekonomické štáty. Aj tam sa určité komodity regulujú. Preto si myslím, že v tomto prostredí a v tomto prechodnom období tento zákon o cenách treba prijať a, isteže, za určité obdobie bude treba situáciu prehodnotiť, a keď začne trh prirodzene fungovať, potom takýto zákon nebude treba.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Tak ako som kritizoval vecnosť rozpravy, dovolím si teraz pripomenúť cteným kolegom, že v tomto závere už unikáme od vecného problému, ktorým je vládny návrh zákona o cenách. Dovolil by som si naozaj všetkým, ktorých to zaujíma, zdôrazniť jednu vec, veľmi jasne a transparentne zadefinovanú v § 2 ods. 1 a 2. Základom tohto paragrafu je skutočnosť, že všetky ceny sa tvoria trhovým spôsobom a základným princípom je dohoda. Prosím, len § 4 potom definuje, ako sa má odvíjať regulácia cien predovšetkým vtedy, ak je cena spojená so zhoršením ponuky na trhu. Takže si myslím, že o tom sa už povedalo všetko. Netrúfam si dať procedurálny návrh, aby sme ukončili diskusiu, ale prosím kolegov a kolegyne, aby sme sami tak zvážili.

  • Ďakujem. Bolo to posledné vystúpenie. Len ešte chcem povedať pánu poslancovi Černákovi na jeho procedurálny návrh, že musí čítať aj iný odsek toho istého paragrafu, pretože na to čo chce, sa vzťahuje najskôr ods. 2, kde sa hovorí, že ak sa v rozprave prednesie pozmeňovací návrh, poslanec alebo navrhovateľ môžu navrhnúť prerušenie prerokovania veci až dovtedy, kým je k prednesenému pozmeňovaciemu návrhu zaujaté stanovisko výborom, ktorý určí Slovenská národná rada. Vy ste pozmeňovací návrh nedávali, pán poslanec.

    A takisto má procedurálny návrh aj pán poslanec Kováč.

  • Hlas zo sály.

  • Veď hovorím, že mal takisto návrh pán poslanec Kováč. Len vám chcem povedať, že to, čoho ste sa dovolávali, nie je podľa rokovacieho poriadku. Ale prosím, dávam hlasovať o procedurálnom návrhu pána Kováča na prerušenie rokovania, vlastne na ukončenie rozpravy.

  • Hlasy v sále.

  • Nie? Pán poslanec Kováč, čo ste navrhli?

    Zapnite mikrofón pánu poslancovi.

  • Navrhol som ukončenie rokovania o tomto bode a pokračovať, až keď bude k dispozícii vykonávací predpis v súlade s § 67.

  • Len prerušiť môžeme, nie ukončiť.

  • Tak prerušenie a pokračovať v rokovaní podľa § 67 odseku 3, keď bude k dispozícii vykonávací predpis.

  • Pán poslanec, o tom, čo ste povedali, dám hlasovať, lenže tam je aj iný paragraf, už som sa na to odvolal v rozprave a navrhoval ho pán poslanec Ftáčnik. Podľa toho sme postupovali, keď sme schvaľovali program, takže nemusím dať, ale dám o tom hlasovať, čo ste povedali.

    Hlasujeme o návrhu pána poslanca Kováča. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o prerušení.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Takže neprešli procedurálne návrhy. Preto končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pána podpredsedu vlády a ministra financií, či sa ešte chce vyjadriť.

  • Nezrozumiteľné slová zo sály.

  • Uvidíme po vystúpení podpredsedu vlády.

  • Vážený pán predseda, vážené poslankyne, poslanci,

    nebudem hovoriť dlho, myslím, že primerane. Diskusia bola rozsiahla. Znovu by som pripomenul, že predkladaný zákon nie je revolúciou. Myslím, že to vie dobre aj koalícia, aj opozícia, že je to zákon primeraný ekonomickým podmienkam našej etapy transformácie. Opäť pripomínam, že 31. 3. 1994 o 10.30 hodine v zasadačke úradu vlády číslo 101 úspešne prerokovali vládny návrh zákona o cenách za účasti pána Romana Kováča, Júliusa Brocku, Rudolfa Filkusa, Petra Magvašiho, Mikuláša Dzurindu, Tibora Šagáta, Ľubomíra Haracha. Myslím, že ak bol vtedy prijateľný prakticky v podobnom znení, mohol by byť aj pre opozíciu prijateľný v dnešnom období.

    Pripomenul by som, že sa nemení základná filozofia zákona a nadväzných legislatívno-právnych úprav, ktoré sa osvedčili v doterajšom procese liberalizácie cien. Prakticky na základe tohto zákona, toho pôvodne platného zákona, prebehol celý proces liberalizácie a nemeníme filozofiu, tie základné prístupy. Chceme mať vytvorené inštrumentárium, hovorilo sa o tom viackrát, nevytvárame inštitucionálne podmienky na to, aby sa vytváral nejaký tlak, enormný tlak na zmenu celého systému liberalizácie cien. Liberalizácia cien aj v zmysle vládneho programu je základným pilierom ekonomickej reformy. Druhá vec je tá, že bolo treba mať precíznejšie definované určité pojmy, či už sa týka pojmov primeranej ceny, opodstatnených nákladov zisku, podobne ako vo vyspelých krajinách, nasmerovanie týchto pojmov na možné predražovanie, ktoré bolo treba takisto určitým spôsobom v zákone lepšie definovať.

    Mementom tohto zákona, podobne ako v pôvodnej predlohe, je to, že každé rozhodnutie, ktoré sa viaže či na neprimeranosť ceny, či na zneužitie postavenia na trhu, je viazané na to, že príslušný cenový orgán to musí obhájiť pred súdom v prípade odvolania sa príslušného podnikateľského subjektu. To je memento, ktoré platí pre všetky cenové orgány.

    Rád by som ešte pripomenul, že pokiaľ ide o vyhlášky nadväzné na tento zákon, musí byť zákon, pretože ten je východiskom pre nadväzné predpisy. Takto sa v parlamente schválil celý rad iných zákonov. Fakt je, že sa vytvorila určitá atmosféra tlaku vo vzťahu k tomuto zákonu. Potrebujeme mať určitú istotu, že v tejto podobe bude zákon schválený, že naň môžeme nadviazať príslušnými všeobecnoprávnymi predpismi. Nejde nám o to, aby sme pritvrdzovali regulačné opatrenia. Naopak. Čas, ktorý získame, chceme venovať tomu, aby sme prehodnotili celý režim regulácie cien a znížili rozsah regulovaných cien, prípadne presunuli pevne určované ceny do kategórie či vecne, alebo časovo regulovaných cien. Takže opak je pravdou, skôr chceme ešte ďalej rozširovať okruh liberalizovaných cien.

    To však neznamená, že nebudeme mať ambíciu aj na druhej strane dôraznejšie postihovať tam, kde dochádza k zneužitiu prostredia alebo k použitiu predražených neprimeraných cien.

    K otázke pána profesora Šveca - katastrofický vývoj. Spomínal som tu ropný šok v sedemdesiatych rokoch, kde západné krajiny vari dva mesiace uvažovali a potom zaviedli na základe inštrumentária, ktoré mali v príslušných zákonoch, pomerne tvrdé regulačné opatrenia, aby sa s ropným šokom vyrovnali. My ešte stále vstrebávame dôsledky ropného šoku, nakoľko u nás ten cenový systém do roku 1990 fungoval inak. Samozrejme, sú tu ďalšie možné šoky, ktorými môžu byť menové pohyby, ktorými môžu byť niektoré ďalšie vplyvy. Takéto veci môžu existovať nielen v transformujúcich sa ekonomikách, môžu existovať aj vo vyspelých trhových ekonomikách.

    Pokiaľ sa tu spomínal splátkový systém malej privatizácie, to nie je záležitosť, ktorá sa viaže na zákon o cenách. To je záležitosť, ktorú môže riešiť Fond národného majetku, pokiaľ je to záležitosť jeho zmlúv. Predpokladám, že týmto smerom, podobne ako vo veľkej privatizácii, by bolo treba prípadne smerovať požiadavky.

    Takže záverom by som znovu zdôraznil, že ide o zákon, ktorý je štandardný, ktorý bol pri svojej tvorbe komparovaný aj so zákonmi vyspelých západných krajín, a teda sa nedomnievam, že by mali vzniknúť pri jeho aplikácii akékoľvek pochybnosti. Opätovne by som odporúčal zákon v tej podobe, ako ho vláda predložila, schváliť.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.

    Páni poslanci, panie poslankyne, musím sa spýtať ešte pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť. Viem, že naším pravidlom je o 19.00 hodine končiť. Po jeho vyjadrení sa dohodneme, či skončíme, alebo budeme pokračovať.

    Procedurálna otázka? Nech sa páči, pán poslanec Fogaš.

  • Pán predseda, chcel by som požiadať, aby sme pred hlasovaním dostali písomne tie návrhy, ktoré odzneli v rozprave.

  • Pán poslanec, teraz sme sa o tom rozprávali s pánom spravodajcom. Páni poslanci, ak je vaša požiadavka jednoznačná v tom, že chcete dostať písomné návrhy, ktoré vzišli z rozpravy, potom by som musel dnešnú schôdzu prerušiť a zajtra budeme pokračovať. Áno? Chcete ich?

  • Vyjadrenie všeobecného súhlasu.

  • Takže dnešnú schôdzu prerušujem a zajtra začíname o 9.00 hodine. Prosím, aby ste všetci prišli včas.