• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    pokračujeme v rokovaní prerušenej 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby sme sa prezentovali.

    Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky je schopná uznášať sa.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    predseda Národnej rady Slovenskej republiky informoval predsedov poslaneckých klubov, a je to uvedené aj na ozname pri prezentácii, že z dôvodu konania ustanovujúceho zasadania Spoločného výboru Európskeho parlamentu a Národnej rady Slovenskej republiky pokračovanie 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky bude v pondelok 13. novembra 1995 o 13.00 hodine. Dnes sa predpokladá rokovanie do 16.00 hodiny.

    Teraz už v rokovaní pokračujeme podľa schváleného programu, a to d v a d s i a t y m bodom, ktorým je

    správa o dlhodobých úlohách zahraničnej politiky Slovenskej republiky.

    Prosím ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky pána Juraja Schenka, aby podal správu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    dovoľte mi na úvod jednu stručnú poznámku. Rád by som trošku spresnil charakter materiálu, ktorý vám tu predkladám, v tom zmysle, že nejde o správu, ale o expozé k dlhodobým úlohám zahraničnej politiky. Robím tak z jednoduchého dôvodu, lebo správa o činnosti v rezorte, ktorý zastupujem, za I. polrok 1995 už bola predložená tak vláde, ako aj Národnej rade, a správa za celý rok 1995 bude predložená v plánovanom termíne. Z tohto dôvodu nie je mojím úmyslom v rámci tohto expozé k dlhodobým cieľom zahraničnej politiky vyčerpávajúco referovať, alebo analyzovať všetky problémy, a už vôbec nemám v úmysle reagovať na akokoľvek aktuálne, teda zjavne atraktívne, ale súčasne efemérne záležitosti.

    Svoju pozornosť, ak dovolíte, by som venoval trom najdôležitejším okruhom. Prvý sa týka problematiky integrácie do Európskej únie, druhý integrácie do NATO a tretí vzťahov so susedmi.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    isto mi dáte za pravdu, že Slovensko, Slovenská republika, má na konci tretieho roku svojej samostatnosti právo, ale aj povinnosť ohliadnuť sa späť, predovšetkým však istú povinnosť pozerať sa a vidieť dopredu. A ak môžeme na sklonku roku 1995 konštatovať, že Slovenská republika ako štandardný, demokratický, transformujúci sa stredoeurópsky štát patrí do rodiny vyspelých európskych štátov a je súčasne nádejným adeptom na členstvo v Európskej únii alebo v Severoatlantickej aliancii, mali by sme zároveň vedieť, že to nie je iba výsledok správnej zahraničnopolitickej orientácie a priaznivého medzinárodnopolitického vývoja, ale je to aj výsledok úsilia celej slovenskej spoločnosti a potvrdenie oprávnenosti jej zahraničnopolitických ambícií. Práve táto skutočnosť je pre nás silnou motiváciou a zdrojom optimizmu pri definovaní dlhodobých úloh a cieľov našej zahraničnej politiky.

    Východiskom pri ich formulácii zostávajú potreba transformácie a otvorenosti slovenskej spoločnosti, pevného zakotvenia Slovenskej republiky medzi demokratickými a úspešne sa rozvíjajúcimi krajinami Európy, ako aj vytvorenie predpokladov na bezproblémové nadviazanie na najperspektívnejšie globálne vývojové trendy. Práve vyvážená, dôveryhodná a správne orientovaná zahraničná politika nášho štátu by teda mala byť jedným z hlavných nástrojov na dosiahnutie týchto strategických cieľov. Samozrejme, v tejto súvislosti nemožno obísť geopolitické postavenie Slovenska, ktoré je jedným z rozhodujúcich činiteľov pri úvahách o zameraní celej našej zahraničnej politiky.

    Všeobecne môžeme konštatovať, že súčasný zahraničnopolitický vývoj je pre rozvoj Slovenskej republiky priaznivý. Slovensko rozvíja priateľské vzťahy so svojimi susedmi. Riziko globálnejšej konfrontácie na našom kontinente je minimálne alebo prinajmenšom minimalizované, a navyše sme svedkami začiatku stabilizácie prvých pozitívnych výsledkov transformačného procesu predovšetkým v krajinách strednej a východnej Európy. Veríme, že ide o trend dlhodobý.

    Vo svetle týchto skutočností považujeme upevnenie medzinárodnopolitického postavenia Slovenskej republiky a naplnenie našich integračných snáh za veľmi realisticky postavené strategické priority zahraničnej politiky. Máme teda eminentný záujem na uchovaní a rozvoji priaznivých vonkajších podmienok, ktoré sú nevyhnutné na pokojný a pozitívny vývoj našej spoločnosti. Slovensko však nemôže, no ani nechce zostať v pozícii pasívneho pozorovateľa tohto diania. Je v jeho záujme pôsobiť ako aktívny spolutvorca širšieho medzinárodnopolitického prostredia, spolutvorca, ktorý v rámci svojich možností prispieva k posilneniu pozitívnych trendov jeho rozvoja. Našim predstavám pritom najviac vyhovuje zahraničnopolitická atmosféra, ktorú charakterizuje vzájomná dôvera, nepredpojatosť a spoľahlivosť, umožňujúce intenzívnu spoluprácu na rôznych úrovniach a vo všetkých oblastiach. Spoluvytvárať takéto prostredie a rozširovať rady našich priateľov je jedna zo základných dlhodobých výziev zahraničnej politiky Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci,

    vo svojom vystúpení by som vás chcel oboznámiť s najdôležitejšími úlohami, ktoré slovenskú zahraničnú službu očakávajú v kľúčových oblastiach jej záujmu. Mám na mysli predovšetkým proces prípravy na vstup do západných integračných zoskupení, oblasť bezpečnostnej politiky, ľudskoprávnu dimenziu našej zahraničnej politiky a vzťahy Slovenskej republiky so susedmi.

    Aké sú teda konkrétne úlohy, ciele slovenskej diplomacie pre blízku i vzdialenejšiu budúcnosť?

    Programové vyhlásenie vlády z roku 1995 vo svojej zahraničnopolitickej časti jednoznačne potvrdilo, že základnými prioritami slovenskej zahraničnej politiky i naďalej zostáva integrácia do európskych a transatlantických politických, bezpečnostných a ekonomických štruktúr. Táto orientácia, ako zdôrazňujeme, je trvalou konštantou našej zahraničnopolitickej orientácie. Keďže predpokladáme, že realizácia priorít našej zahraničnej politiky, tak ako boli formulované v spomínanom dokumente, je dlhodobý proces, slovenská zahraničná politika v nadchádzajúcom období kontinuálne nadväzuje na predchádzajúce zahraničnopolitické aktivity. Samozrejme, uvedomujeme si, že v podmienkach dynamického medzinárodného vývoja sa na adaptabilitu a kvalitu slovenskej diplomacie budú klásť zvýšené požiadavky. Po etape budovania a prezentácie Slovenskej republiky ako nového štátu prechádzame do novej etapy, v ktorej bude dôležité predovšetkým napĺňať vytýčené ciele konkrétnymi výstupmi do vytvorených rámcov dvoj- a mnohostrannej spolupráce.

    Vstup Slovenskej republiky do Európskej únie zostáva najvýznamnejšou výzvou našej zahraničnej politiky. Samej integrácii Slovenska do únie, ktorá by sa mohla uskutočniť v perspektíve okolo roku 2000, predchádza i ďalej bude predchádzať proces približovania a vytvárania podmienok na bezproblémové začlenenie do Európskej únie.

    V tejto súvislosti za kľúčové považujeme pokračovanie v doterajšom trende rozširovania spolupráce s Európskou úniou tak v oblasti hospodárstva, ako i v oblastiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ako aj vnútra a justície. Osobitnú pozornosť venujeme i plneniu úloh vyplývajúcich z Európskej dohody, vrátane využitia Bielej knihy pri harmonizácii legislatívy Slovenskej republiky s legislatívou únie.

    Dovoľte mi malú stručnú poznámku, že súčasný stav môžeme charakterizovať v tejto oblasti v tom zmysle, že sa nám podarilo zavŕšiť už niekoľko veľmi významných krokov. Prvým významným krokom je proces inštitucionalizácie. Máme vytvorené všetky základné inštitúcie na úrovni vlády, ktoré by tieto aktivity mali, alebo mohli úspešne realizovať. O- tvorenou otázkou ešte ostáva dovŕšenie inštitucionalizačného procesu. Vážnou úlohou zostáva dovŕšenie inštitucionalizačného procesu na úrovni parlamentu, pretože aj parlament čaká vytvorenie buď špeciálneho výboru, alebo tzv. veľkého výboru, ktorý sa problematikou integrácie bude zaoberať.

    Chcem ešte pripomenúť, že celý proces harmonizácie, aproximácie práva je úloha, ktorá je neobyčajne náročná, neobyčajne komplikovaná. Môžem len pripomenúť skúsenosti, ktoré sme získali v konzultáciách s našimi rakúskymi partnermi, ktorí pred vstupom do Európskej únie - a to vychádzali z iných východiskových pozícií ako my - museli harmonizovať a aproximovať 55 000 noriem, vrátane noriem technických. Takže si vieme predstaviť, čo za komplexná a dlhodobá úloha ešte stojí pred nami.

    Chcem zároveň potvrdiť aj náš záujem na ďalšom využívaní a skvalitňovaní inštitútu štruktúrovaných vzťahov asociovaných krajín s krajinami Európskej únie, pričom túto činnosť budeme tesne koordinovať v rámci Rady vlády Slovenskej republiky pre európsku integráciu. Súčasťou našej predintegračnej stratégie je i aktívna účasť na programoch Európskej únie, ku ktorým sa vytvára prístup podpísaním Dodatkového protokolu k Európskej dohode.

    Aktuálnou a veľmi závažnou medzinárodnopolitickou udalosťou bude nadchádzajúca medzivládna konferencia Európskej únie, ktorá sa začne v roku 1996. Pre Slovenskú republiku bude preto osobitne dôležité sledovať prebiehajúcu diskusiu o vývoji Európskej únie a pokračovať v úsilí o aktívnu účasť na príprave a priebehu konferencie. Ako jeden z asociovaných štátov vyvíjame iniciatívy, aby sme mohli na priebehu tejto konferencie aktívne participovať či už v podobe pozorovateľov, alebo nejakou inou vhodnou formou. Preto so záujmom sledujeme aj činnosť Reflexnej skupiny Európskej únie, ktorá už dnes dlhodobo pripravuje agendu uvedenej konferencie. Ponuku k spolupráci s Reflexnou skupinou využívame na prezentáciu a zdôvodnenie vlastných predstáv o fungovaní Európskej únie s dôrazom na jej rozšírenie.

    Chcel by som v tejto súvislosti uviesť jednu veľmi dôležitú poznámku. Všetci dobre vieme, že proces rozširovania Európskej únie je pomerne náročný a že je to proces, ktorého riešenie naráža na výrazný stret tzv. eurooptimistických a euroskeptických názorov. Chcem zdôrazniť, že vo vnútri samej Európskej únie. Je to dôsledok predovšetkým toho, že Európska únia sa musí najprv sama vnútorne modifikovať, reštrukturalizovať, aby sa vytvoril prvý základný predpoklad na to, aby sa mohla rozširovať. To, že otázka vnútornej modifikácie Európskej únie nie je záležitosťou jednoduchou, sa premieta aj v tom, že k nej vznikajú veľmi výrazné optimistické, ale aj kritické, ba až skeptické názory. O tom svedčí niekoľko kľúčových problémov, s ktorými sa medzivládna konferencia bude musieť vyrovnať. Nemám ambície rekapitulovať tieto názory v nejakej systematickej forme, ale chcem uviesť aspoň tie, ktoré považujem za najdôležitejšie.

    Dobre viete, že prvým predpokladom na to, aby Európska únia mohla v integračných procesoch pokročiť o krok ďalej, je prekonanie súčasnej Maastrichtskej zmluvy, a teda definovanie tej zmluvy, ktorá sa zatiaľ charakterizuje ako tzv. Maastricht 2. A v tomto procese bude treba riešiť nasledovné kľúčové otázky:

    Prvá otázka je taká, či nová rozširovaná Európska únia má byť budovaná ako akýsi európsky superštát, alebo ako federácia európskych štátov. To sa spája s otázkou udržania a rozšírenia nielen spoločného trhu, ale aj s otázkou nového definovania spoločnej bezpečnostnej zahraničnej politiky, spoločnej obrannej politiky, určenia miesta prípadných spoločných vojenských obranných síl a predovšetkým otázky vytvárania otázky spoločnej meny.

    Druhý kľúčový problém, s ktorým sa bude musieť Európska únia vnútorne vyrovnať, je definovanie nového riadiaceho mechanizmu. Súvisí s otázkami rozhodovania na princípe väčšiny alebo konsenzu, ako doteraz. Je evidentné, že každé z týchto riešení svojím spôsobom ovplyvní úlohu a miesto malých štátov v budúcej integrovanej Európe. Čiže je to otázka, ktorá eminentne zaujíma nielen nás, ale aj ďalšie malé stredné štáty, ktoré patria do skupiny asociovaných štátov, uchádzačov o členstvo v Európskej únii, ale aj štátov, ktoré už sú členmi Európskej únie. Nie je tiež neznáme, že veľkým problémom je narastajúca úloha európskej byrokracie.

    Aby som nerozširoval rad týchto poznámok, vymenujem ešte ďalšie tri problémy. To je otázka definovania Európy rôznych rýchlostí, otázka voľby smeru rozširovania Európskej únie či na východ, alebo na juh a kľúčový ekonomický problém je úloha štruktúrnych fondov v budúcej integrovanej Európe, ktorá bude vytvárať jednu z hlavných prekážok na jej ďalšie rozširovanie.

    Veríme, že v aktívnej spolupráci s asociovanými krajinami sa podarí všetky tieto problémy primerane riešiť. Dôležitou platformou na realizáciu zámerov Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii zostáva štruktúrovaný dialóg. Doterajšie skúsenosti nám potvrdzujú, že i naďalej je i v našom záujme hľadať možnosti posilnenia vzájomnej spolupráce a koordinácie postojov asociovaných krajín. Na druhej strane si však uvedomujeme špecifiká jednotlivých asociovaných štátov, čomu je potrebné podriadiť formu i obsah tejto spolupráce.

    V súvislosti s procesom začleňovania sa do Európskej únie by som chcel pripomenúť, že veľké nároky sa budú klásť i na činnosť ostatných rezortov a v neposlednom rade i na Národnú radu Slovenskej republiky. Špecifický charakter spolupráce v rámci Európskej únie bude vyžadovať zapojenie všetkých zložiek štátnej správy a nové prístupy k riešeniu problémov skutočne európskej dimenzie. Aktívna príprava na členstvo v Európskej únii aj na parlamentnej úrovni, napríklad spomínané vytvorenie podvýboru pre európsku integráciu alebo tzv. veľkého výboru by bol veľmi užitočný a vítaný krok.

    Chcem pripomenúť, že ministerstvo zahraničných vecí nezabúda ani na ďalšiu veľmi dôležitú dimenziu predintegračnej stratégie, a to je vzťah k našej verejnosti, vzťah k našej populácii. Pripravujeme a pripravili sme už niekoľko projektov, v rámci ktorých budeme našimi silami, ale aj prostredníctvom Stálej misie Európskej únie, informovať naše obyvateľstvo o prednostiach, ale aj o rizikách, ktoré z nášho začlenenia do Európskej únie nevyhnutne vyplynú. Uvedomujeme si, že o rozhodnutí vstúpiť do Európskej únie by to konečné slovo mala dať v referende naša verejnosť. Preto chceme, aby sa verejnosť rozhodovala nielen slobodne, ale predovšetkým kompetentne, na základe všetkých objektívnych údajov.

    Za jeden z najvýznamnejších úspechov slovenskej diplomacie možno považovať prijatie Slovenskej republiky za 32. člena Rady Európy 30. júna 1993. Členstvo v Rade Európy chápeme ako veľmi dôležitý politický predpoklad na integráciu Slovenska do ďalších európskych integračných zoskupení. Tomu zodpovedal a aj naďalej bude zodpovedať náš prístup k členstvu v tejto organizácii, kde budeme otázky spoločného európskeho záujmu riešiť spoločne s cieľom upevnenia demokratických istôt v Európe. Zároveň podporíme úsilie Rady Európy o spoluprácu s ostatnými európskymi organizáciami, predovšetkým s Európskou úniou a OBSE.

    V súlade s procesom harmonizácie právneho poriadku Slovenskej republiky s európskym právom zabezpečíme konzultácie s expertmi Rady Európy, aby sme naše legislatívne návrhy zosúladili s európskymi dohovormi. Ťažiskovou úlohou slovenskej zahraničnej služby v tejto oblasti bude skúmanie súladu vnútroštátnych právnych predpisov s tými dohovormi Rady Európy, ktorých zmluvnou stranou zatiaľ Slovenská republika nie je.

    Krajiny stredoeurópskeho regiónu si v posledných rokoch naliehavo uvedomovali potrebu rozvoja ekonomickej spolupráce a zvyšovania vzájomného obchodu. Tento záujem sa v prvom kroku konkretizoval do podoby projektu Stredoeurópskej zóny voľného obchodu, ktorú poznáme ako CEFTA, a v druhom kroku do projektu jej rozšírenia. Toto rozšírenie iniciovala práve Slovenská republika. Realizáciou uvedeného projektu sledujeme v zásade dva ciele. Prvým je už spomínané prehĺbenie hospodárskej spolupráce vytvorením širokej zóny liberalizovaného obchodu a druhým je príprava na členstvo v Európskej únii. Slovenská republika preto prikladá projektu CEFTA veľký význam, o čom svedčí náš postoj k dynamickému rozširovaniu CEFTY, ktoré sme, ako som už povedal a chcem ešte raz zopakovať, iniciovali.

    Na tomto mieste by som rád zdôraznil, že tento projekt predstavuje výlučne snahu o posilnenie predintegračných aktivít krajín strednej a východnej Európy a že je to projekt, ktorý veľmi pozitívne hodnotí a víta sama Európska únia. Ak dnes môžeme s uspokojením konštatovať, že Slovensko je jedným z motorov CEFTY, vyjadrujeme tým zároveň naše presvedčenie, že ani v budúcnosti tomu nebude inak. Chcel by som len pripomenúť, že v tomto zmysle vyvíjame celý rad konkrétnych aktivít.

    Slovenská republika sa od svojho vzniku usiluje o opätovné začlenenie do spoločenstva vyspelých západoeurópskych krajín, ktorých organickou súčasťou v minulosti bola, o získanie medzinárodných záruk svojej suverenity, územnej celistvosti a bezpečnosti. Základný cieľ bezpečnostnej orientácie Slovenskej republiky je získanie členstva v Severoatlantickej aliancii a v Západoeurópskej únii. Rozširovanie NATO považujeme za prirodzený proces upevnenia stability a demokracie v Európe.

    Štúdiu o rozširovaní NATO, ktorú Slovenská republika analyzovala a konzultovala s Alianciou, pokladáme za ďalší dôkaz nezvratnosti rozhodnutia Severoatlantickej rady z decembra minulého roku rozšíriť počet členských krajín NATO. Nedávno uskutočnené konzultácie k uvedenej štúdii s delegáciou NATO, ktoré viedol zástupca generálneho tajomníka NATO pre obranné plánovanie pán Anthony Graig, považujeme za veľmi užitočné a osobitne oceňujeme možnosť aktívneho vstupu Slovenskej republiky do celého procesu. Podstatné je, že konzultácie okrem iného potvrdili širokú zhodu Aliancie a Slovenskej republiky v hodnotení bezpečnostnej situácie v Európe.

    Slovensko víta stanovenie základných kritérií, ktoré musia budúce nové členské štáty NATO pred pozvaním splniť, ako aj skutočnosť, že pri napĺňaní väčšiny z nich sme už dosiahli významný pokrok. To potvrdzuje, že na svoje očakávané členstvo v Aliancii sa dôkladne pripravujeme. Slovenská delegácia počas spomínaných konzultácií tiež potvrdila svoje rozhodnutie prevziať na seba, keď nastane ten čas, všetky záväzky vyplývajúce z členstva v NATO. Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky garantovalo v rámci projektu príprav Slovenskej republiky na členstvo v NATO spracovanie štúdie, paralelnej k štúdii o rozširovaní NATO, ktorá obsahuje analýzu politickobezpečnostnej situácie v Európe, budovania európskeho bezpečnostného systému a bezpečnostnej politiky Slovenskej republiky. Dôležitou časťou štúdie sú kapitoly zamerané na zahraničnopolitické, vojenské, finančné a legislatívne aspekty členstva Slovenskej republiky v NATO.

    Ministerstvo zahraničných vecí spracuje a predloží začiatkom roka 1996 vláde na schválenie správu, v ktorej budú rozpracované konkrétne úlohy s cieľom čo najskôr naplniť požiadavky na Slovenskú republiku ako budúceho plnoprávneho člena NATO. Na širšie oboznámenie verejnosti s bezpečnostnými problémami sa v rámci projektu pripravujú semináre za účasti zástupcov akademických a vedeckých kruhov, vzdelávacích inštitúcií a masmédií. Chcem len pripomenúť, že prvý z celého cyklu seminárov sa už uskutočnil.

    Slovenská republika vyvíja a bude i naďalej vyvíjať čo najväčšiu aktivitu v rámci Severoatlantickej rady pre spoluprácu a v rámci programu Partnerstvo za mier, lebo tento program predstavuje nielen dôležitý prostriedok praktickej prípravy Slovenskej republiky na členstvo v NATO, ale i mechanizmus na výber kandidátov pre budúce členstvo v Aliancii. Slovensko sa ako jedno z prvých štátov zapojilo do procesu plánovania a prehľadu síl a prostriedkov konvenčnej výzbroje a techniky, ktoré vyčleníme na aktivity v rámci Partnerstva za mier, čím urobilo ďalší krok na ceste k zvýšeniu svojej kompatibility a interoperability s plánovacími procesmi v NATO. Tiež by som chcel len pripomenúť, že Slovensko bola prvá z krajín svojej skupiny, ktorá ponúkla svoje vojenské sily pre budúce pripravované operácie NATO na území Bosny a Hercegoviny.

    Schválenie Dohody o štatúte ozbrojených síl v Národnej rade Slovenskej republiky radí Slovenskú republiku na prvé miesto v legislatívnej oblasti medzi krajinami participujúcimi na Partnerstve za mier a tým ju veľmi výrazne približuje k Aliancii. Do konca tohto roku všetky zainteresované rezorty, teda rezort obrany, zahraničných vecí, spravodlivosti, vnútra, financií a aj zdravotníctva budú analyzovať dôsledky a dosahy tejto dohody na vnútroštátnu legislatívu. Následne budú v roku 1996 spracované návrhy na úpravu príslušných zákonov a nariadení.

    Doterajšie výsledky dosiahnuté pri implementácii štatútu asociovaného partnera Západoeurópskej únie a z neho vyplývajúcej kvalitatívne vyššej úrovne spolupráce s touto organizáciou hodnotíme pozitívne. Ako konkrétny dôkaz treba spomenúť najmä aktívnu účasť Slovenskej republiky pri spracúvaní dokumentu pod názvom Spoločné zvažovanie nových európskych bezpečnostných podmienok.

    V súvislosti so Západoeurópskou úniou treba zdôrazniť, že táto organizácia si momentálne hľadá svoju budúcu tvár a miesto v európskom bezpečnostnom systéme. Naznačil som, že miesto a funkcia tejto bezpečnostnej organizácie sa môže meniť v súvislosti s reštrukturalizáciou Európskej únie. V budúcnosti preto budeme klásť väčší dôraz predovšetkým na zapojenie asociovaných partnerov do konkrétnych aktivít Západoeurópskej únie, najmä do mierových, humanitných, vyhľadávacích a záchranných operácií a posilnenie jej operačných schopností. Slovenská republika podporí proces posilňovania operability tohto bezpečnostného zoskupenia, ktoré by malo postupne vytvoriť základ európskej obrannej identity v rámci Európskej únie.

    V porovnaní s týmito aktivitami nie je určite v ústraní ani Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, teda jediná kooperatívna organizácia združujúca okrem bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko a Juhoslovanskej zväzovej republiky všetky ostatné európske štáty. Slovenská republika aktívne presadzuje svoje záujmy na tomto širokom fóre vo všetkých dimenziách OBSE, teda v politickobezpečnostnej, ľudskoprávnej i ekonomickej.

    O nezastupiteľnej úlohe OBSE pri budovaní funkčného bezpečnostného systému nehovorí len záujem tejto organizácie vypracovať spoločný a komplexný model bezpečnosti pre Európu 21. storočia, ale najmä jej výsledky v preventívnej diplomacii prostredníctvom vlastných misií a opatrení na posilnenie dôvery a bezpečnosti. Slovenská republika svojou kvalifikovanou účasťou v misiách potvrdzuje kredit nestrannej a objektívnej krajiny. V otázkach postavenia národnostných menšín úspešne spolupracujeme s vysokým komisárom OBSE pre národnostné menšiny. Slovenská republika má záujem, aby sa OBSE stala kľúčovou organizáciou pri predchádzaní konfliktom, včasnom varovaní a riešení kríz v oblasti svojej pôsobnosti.

    Slovenská republika sa bude i v budúcnosti aktívne zapájať v rámci pravidelných rokovaní Severoatlantickej aliancie, Západoeurópskej únie, Európskej únie, OBSE i priamych konzultácií s partnerskými krajinami do diskusie o európskom bezpečnostnom systéme. Nový európsky bezpečnostný systém by mal byť postavený na princípoch kolektívnej a kooperatívnej bezpečnosti a zároveň by mal byť schopný vzájomného prepájania prvkov tohto systému. Kľúčovú úlohu v celoeurópskom systéme bezpečnosti by mali mať kolektívne politickobezpečnostné organizácie, v súčasnosti predovšetkým NATO ako jediná efektívna kolektívna obranná organizácia a v budúcnosti aj Západoeurópska únia, či európska obranná zložka Európskej únie a organizácia, ktorá sa pravdepodobne sformuje v rámci Spoločenstva nezávislých štátov.

    Dôležitú súčasť kooperatívnej zložky európskeho bezpečnostného systému predstavujú vzťahy medzi NATO a Ruskou federáciou, ktoré by sa mali v budúcnosti rozvíjať na základe transparentnosti, vzájomnej informovanosti a strategického partnerstva.

    Úsilie Slovenskej republiky v oblasti obmedzovania chemických zbraní nedávno vyvrcholilo ratifikáciou Konvencie o zákaze vývoja, výroby, hromadenia zásob a použitia chemických zbraní a o ich zničení v Národnej rade. Tým sa zavŕšilo jedno obdobie prispievania nášho mladého štátu do aktivít medzinárodného spoločenstva, ktoré sú zamerané na elimináciu zbraní hromadného ničenia a ktoré sa začali bezprostredne po vzniku Slovenskej republiky podpisom konvencie v januári 1993. Navyše svojím promptným postupom získame určité výhody v rámci inštitúcií Organizácie pre zákaz chemických zbraní. Ratifikácia konvencie znamená nielen zvýšenie kredibility Slovenska vo svete, ale uľahčí aj obchod s chemickými výrobkami, materiálmi dvojakého použitia, zariadeniami na výrobu pre mierové účely.

    Slovenská republika sa zapojila aj do snáh medzinárodného spoločenstva zameraných na odstránenie tzv. nehumánnych zbraní, ako sú napríklad protipechotné míny, laserové zbrane a zbrane s nerozlišujúcim účinkom. Nadviazala tým na svoju prácu na pôde OSN v oblasti úplného zákazu protipechotných mín. Prenesenie uvedených myšlienok v čo najkratšom čase do praxe výraznou mierou prispeje k upevneniu bezpečnosti a k zníženiu existujúcich rizík v globálnom meradle. Preto sme pripravení na realizáciu odmínovacích programov ponúknuť využitie vojenskej techniky navrhnutej našimi odborníkmi.

    Plnenie svojej znižovacej povinnosti vyplývajúcej zo Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe Slovenská republika završuje v tomto období. Pred hodnotiacou konferenciou v máji 1996 bude mať tak Slovensko splnené všetky svoje záväzky k tejto zmluve, ktorá sa všeobecne považuje za základný kameň európskej bezpečnostnej architektúry. Rovnako za prioritný cieľ našej zahraničnej politiky považujeme získanie štatútu plnoprávneho člena Konferencie o odzbrojení.

    Slovensko je štát s pomerne širokým zastúpením národnostných a etnických menšín. Rôznorodosť je však pre nás výzvou, obohatením a príležitosťou vybudovať moderný štát, ktorého občania budú môcť využívať výhody vyplývajúce z vysokého štandardu európskych noriem. Je preto len prirodzené, že i oblasť ľudských práv, ktorá zahŕňa aj otázky práv príslušníkov národnostných menšín, je z hľadiska zámerov našej zahraničnej politiky prioritou.

    Slovenská zahraničná politika v oblasti ochrany národnostných menšín spontánne, ale aj pod tlakom vonkajších okolností, reflektovala normotvorné procesy odohrávajúce sa na medzinárodných fórach. Mám na mysli predovšetkým prijatie dokumentu z Kodanskej schôdze KBSE o ľudskej dimenzii z roku 1990 a Deklaráciu o právach osôb patriacich k národnostným alebo etnickým, náboženským a jazykovým menšinám. Rad týchto medzinárodných dokumentov uzatvára Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín, reprezentujúci súčasný európsky štandard v danej oblasti, ako aj pripravovaný Dodatkový protokol k Európskemu dohovoru o ľudských právach, ktorý by mal byť podľa mandátu z Viedenského summitu dokončený najneskôr v decembri tohto roku.

    Slovenská diplomacia do týchto procesov citeľnejšie vstupovala v rámci svojich možností a v duchu svojich záujmov ich aj aktívne usmerňovala. Mám na mysli najmä tvorbu Rámcového dohovoru, prípravu, priebeh i závery Paktu stability v Európe, či negociáciu základnej zmluvy s Maďarskom.

    Slovensko ako účastnícky štát Paktu stability v Európe súhlasilo so zahrnutím svojich bilaterálnych základných zmlúv do Paktu stability, čím morálne znásobilo silu zmluvne poskytovanej právnej záruky pre osoby patriace k národnostným menšinám. Pre Slovenskú republiku je ratifikácia Rámcového dohovoru logickým a zmysluplným zavŕšením jej doterajšieho úsilia o jasné a pevné vymedzenie vonkajšieho právneho rámca pre svoju národnostnú politiku. Môžem s uspokojením konštatovať, že ku vzniku tohto rámca aktívne a plnohodnotne prispela aj slovenská zahraničná politika. Je zrejmé, že politika vo vzťahu k menšinám ostane i v nadchádzajúcom období súčasťou aktivít viacerých medzinárodných organizácií.

    Slovenská republika bude podporovať koordinovaný prístup a kooperatívny postup OBSE, Rady Európy a OSN s cieľom zabrániť duplicite a dvojakým štandardom v oblasti ľudskej dimenzie zahraničnej politiky. Pripojíme sa i k snahám o prepájanie činnosti OBSE a Rady Európy v zmysle princípu operatívnej komplementarity.

    Vzhľadom na aktuálnosť a dôležitosť problematiky ekonomického, sociálneho a kultúrneho povznášania rómskej národnostnej menšiny chceme v budúcnosti intenzívnejšie využívať široké možnosti medzinárodnej spolupráce, výmeny skúseností a účasti na medzinárodných programoch pomoci.

    Osobitnú kapitolu slovenskej zahraničnej služby tvorí oblasť dvojstranných vzťahov. O tom, že rozvoju dvojstranných vzťahov venujeme mimoriadnu pozornosť, svedčí množstvo kontaktov, uzatvorených zmluvných dokumentov a aktivít prakticky vo všetkých oblastiach spolupráce. Slovenská zahraničná politika dosiahla na poli rozvoja dvojstranných vzťahov výrazné úspechy i v širšom medzinárodnom meradle, kde ako príklad možno uviesť predovšetkým podpis základnej slovensko-maďarskej zmluvy. Naším prvoradým cieľom v tejto zahraničnopolitickej oblasti je teda pokračovať v úsilí prehlbovať vzájomne výhodné a korektné vzťahy tak, aby ich mohla Slovenská republika dlhodobo využívať pri realizácii svojich politických a hospodárskych záujmov.

    Ak by som mal veľmi stručne, a teda veľmi zjednodušene charakterizovať základné princípy alebo piliere našej orientácie v tejto činnosti, mohol by som ich zhrnúť do trojice hlavných cieľov: kooperácia, stabilizácia, prosperita. Vychádzame totiž z predpokladu, že dobré vzťahy sa môžu budovať iba na princípoch vzájomne výhodnej kooperácie, ktorá vytvára základné podmienky na stabilitu a prosperitu.

    Osobitnú pozornosť venujeme, pochopiteľne, rozvoju vzťahov so susednými krajinami. Ako som už uviedol, podpis slovensko-maďarskej základnej zmluvy v tomto roku bol významnou udalosťou celoeurópskeho významu. Ako konštatoval významný predstaviteľ administratívy Spojených štátov Strobe Talbott, je to najvýznamnejší akt európskej politiky v tomto roku.

    Pre ďalší rozvoj vzájomných slovensko-maďarských vzťahov sme tak vytvorili sľubnú východiskovú bázu, ktorá výrazne napomáha naplnenie integračných zámerov oboch krajín. Preto naším primárnym zámerom vo vzťahu k Maďarskej republike zostáva vyrovnanie na partnerskom a kooperatívnom prístupe v zmysle upevňovania stability a prosperity v regióne, ktoré by sa malo podporiť aj ďalším rozšírením spoločnej zmluvnej základne a vyššou efektívnosťou vzťahov najmä v oblasti hospodárskej spolupráce.

    V rámci rozvoja ekonomických vzťahov budeme preferovať predovšetkým prepojenie diaľničných sietí medzi Slovenskom a Maďarskom, ako aj obnovu a výstavbu hraničných prechodov podľa finančných možností oboch krajín. Významnú súčasť slovensko-maďarských vzťahov tvorí i regionálna cezhraničná spolupráca, pre ktorú chceme vytvárať zodpovedajúce politické a právne podmienky.

    Dôležitou spornou otázkou medzi Slovenskou republikou a Maďarskom je problematika vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros. Jej riešenie pred Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu má teraz novú alternatívu. Na základe rokovania predsedov vlád oboch štátov sa začali rokovania slovenských a maďarských predstaviteľov o možnostiach mimosúdneho riešenia sporu. Oba procesy budú, samozrejme, prebiehať paralelne s tým, že rokovania o možnostiach mimosúdneho riešenia sporu sa nedotknú pozície, ktorú strany zastávajú pred Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu.

    Okrem uvedených zámerov bude slovenská diplomacia dôraznejšie ako doteraz podporovať kroky smerujúce k urýchleniu revitalizácie slovenskej menšiny v Maďarskej republike.

    Vzťahy Slovenska a Rakúskej republiky sa vstupom Rakúska do Európskej únie dostali na kvalitatívne vyššiu úroveň vo všetkých oblastiach a to sa prejavuje aj na ich frekvencii a intenzite. Preto využijeme ponuky rakúskej strany, poskytnú nám skúsenosti z príprav Rakúska na vstup do Európskej únie, z priebehu rokovaní, ale aj zo samotného už temer ročného členstva v únii.

    Ďalší rozmer slovensko-rakúskych vzťahov tvorí rozvoj spolupráce v susediacich regiónoch, kde realizáciu plánovaných projektov vnímame ako výhodnú investíciu do budúcnosti. Intenzívna ekonomická slovensko-rakúska spolupráca je potešiteľnou skutočnosťou. Perspektívne však mienime pokročiť v riešení hlavných otvorených otázok spolupráce v oblastiach, akými sú najmä dostavba diaľnice k hraniciam, výstavba rýchlodráhy spájajúcej Bratislavu a Viedeň, spolupráca susediacich letísk alebo nové hraničné priechody. Slovenská republika bude zároveň pokračovať v budovaní siete honorárnych konzulátov pre jednotlivé rakúske spolkové krajiny. Aj v oblasti ekologickej politiky chceme postupne odbúravať pocit ohrozenia zo strany rakúskej verejnosti v súvislosti s Jadrovou elektrárňou Mochovce. Domnievame sa, že je to možné predovšetkým preto, lebo tento pocit bol umelo vzbudený.

    Budúcnosť našich vzťahov k Poľskej republike mienime zakladať na tradične dobrých politických kontaktoch, neexistencii sporných otázok, širokej zmluvnoprávnej základni a v poslednom čase aj na ožívajúcej hospodárskej spolupráci. Nastúpené trendy v obchodnej hospodárskej spolupráci podporíme s dôrazom na využívanie vyšších foriem spoločných podnikov, spoločných investícií, účasti v privatizácii, spolupráci na tretích trhoch a podobne. Osobitnú pozornosť pritom venujeme spolupráci v oblasti dopravnej a energetickej infraštruktúry, predovšetkým s ohľadom na dopravný koridor sever - juh. S Poľskou republikou budeme aj naďalej aktívne spolupracovať v rámci Dohody o voľnom obchode, teda CEFTA, s dôrazom na jej obsahové a teritoriálne rozširovanie. Vzhľadom na rovnaké integračné zámery Slovenskej republiky a Poľskej republiky máme záujem aj na posilnení politickej spolupráce a vzájomnej podpory pri začleňovaní sa do európskych a euroatlantických zoskupení, čo si vyžaduje zintenzívnenie vzájomných konzultácií a výmeny skúseností.

    O dobré pragmatické a vyvážené vzťahy s Českou republikou máme trvalý záujem. Na pracovnom stretnutí predsedov vlád Slovenskej republiky a Českej republiky v septembri tohto roku bola znovu nadviazaná komunikácia a odstránené niektoré nedorozumenia, ktoré vznikli medzi oboma štátmi. Spomenuté stretnutie preto hodnotíme ako pozitívny signál, ktorý nám dovoľuje optimistický pohľad na budúcnosť našich vzťahov.

    V najbližšom období sa účelne a realisticky zameriame predovšetkým na nekonfliktné témy, pričom sa budeme paralelne orientovať na strategickejšie zámery, pre ktoré sa otvorí priestor až po parlamentných voľbách v Českej republike.

    Pozornosť musíme venovať aj nedoriešeným otázkam delenia federálneho majetku, predovšetkým citlivým otázkam slovenského zlata, Bojnického oltára a aktív a pasív Štátnej banky československej, delenia leteckej a námornej dopravy, štátnych symbolov a podobne. Zároveň však máme v úmysle presadzovať partnerskú podobu spolupráce v rámci Stredoeurópskej zóny voľného obchodu a ďalších regionálnych zoskupení, ako aj spoluprácu v procese integrácie do európskych štruktúr.

    Slovenská zahraničná politika si dobre uvedomuje politický význam Ukrajiny, nášho najväčšieho suseda. Preto podporíme ukrajinské snahy o približovanie sa do stredo- a celoeurópskych štruktúr. V slovensko-ukrajinských vzťahoch nám zároveň pôjde o zintenzívnenie vzájomných hospodárskych kontaktov s cieľom zastaviť niektoré negatívne tendencie a dosiahnuť rast vzájomného obchodného obratu. V najbližšom období sa sústredíme na rozpracovanie konkrétnych návrhov a príslušných zmluvných dokumentov v oblasti medzinárodnej diaľničnej dopravy, vodnej dopravy, pôšt a telekomunikácií. Vo výhľade máme aj aktivizáciu medziregionálnej prihraničnej spolupráce s možnosťou vytvorenia obchodno-kultúrneho centra v Užhorode.

    Popri uvedených zámeroch však nezabúdame ani na kontakty so slovenskými krajanmi na Ukrajine, pričom máme na mysli aj ich zapojenie do spoločných ekonomických aktivít.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    o tom, že zahraničnopolitické ambície Slovenskej republiky sú vysoké, nemožno pochybovať. Samozrejme, vzhľadom na krátkosť času som mal možnosť vyjadriť sa iba k niektorým vybraným otázkam našich zahraničnopolitických záujmov. Môžem vás však ubezpečiť, že podobne ako uvedené úlohy a zámery v ostávajúcich oblastiach našej zahraničnej politiky sú postavené realisticky a som pevne presvedčený, že aj správne. Verím preto, že sa nám spoločne podarí vytvoriť vyhovujúce podmienky, aby sme mohli v blízkej budúcnosti pri naplnení vyslovených ambícií konštatovať, že existujúce príležitosti Slovensko aj využíva.

    Musíme si tiež uvedomiť, že slovenská diplomacia je nielen službou pre občanov voličov, ale má svoje poslanie aj v širšom ponímaní medzinárodnopolitických súvislostí. Slovensko by si totiž malo upevniť a prehĺbiť povesť vyspelej, spoľahlivej a zodpovednej krajiny, rozvíjajúcej priateľské kontakty a prispievajúcej k upevnenie mieru a stability vo svete.

    Ak teda hovorím o podmienkach nevyhnutných na efektívny výkon slovenskej zahraničnej politiky a služby, nemám na mysli iba jej materiálne zabezpečenie, i keď bez toho je, pochopiteľne, nemysliteľné uspieť v modernej dobe. Ide mi skôr o dimenziu zodpovednosti subjektov našej politickej scény za realizáciu zahraničnopolitických zámerov Slovenskej republiky.

    Sledovanie národných a štátnych záujmov by totiž malo byť v záujme všetkých politických subjektov, o to viac, že základné priority slovenskej zahraničnej politiky sú výsledkom širokého spoločenského konsenzu a ich napĺňanie teda implicitne vyžaduje aj podporu politických síl, ktoré nie sú momentálne zodpovedné za výkon vládnej moci.

    Je mi jasné, že na realizačnú stránku našej zahraničnej služby sa môžu a pravdepodobne z času načas aj budú naše názory rozchádzať. To je normálne a prirodzené a je to zdroj dynamiky. Uvážte však sami, či poslúži našej spoločnej veci, ak bude zahraničie systematicky skreslene a negatívne informované o situácii na Slovensku, keď bude neustále spochybňovaná naša základná zahraničnopolitická orientácia i existencia štátu, a to práve z domácich zdrojov.

    Na druhej strane si vážim a vítam každú aktivitu aj zo strany opozície, ktorá posilní medzinárodné postavenie Slovenskej republiky a podporí deklarované strategické zámery našej zahraničnej politiky. Slovensko možno na základe posledných výsledkov transformačného procesu zaradiť medzi najúspešnejšie sa rozvíjajúce reformné štáty strednej a východnej Európy. To je dôvod k optimizmu a zároveň výzva k aktívnejšiemu presadzovaniu našich zahraničnopolitických cieľov. Ide o poslanie, ktoré by malo byť vecou cti, nehľadiac na politickú príslušnosť. Z účasti na tomto poslaní by nikto nemal byť vylúčený.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi Schenkovi. Otváram rozpravu o dvadsiatom bode programu. Do rozpravy mám písomné prihlášky. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Rosival a pripraví sa pán poslanec Weiss. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy a páni,

    na svoju prihlášku som napísal, že by som rád vystúpil po vystúpení pána Kukana. Myslel som tým, že mi prislúcha vystúpiť po bývalom ministrovi zahraničia a po iných renomovaných odborníkoch na zahraničnú politiku. Ale pretože som bol vyzvaný ako prvý, dovolím si predniesť svoje vystúpenie.

    Chcem sa venovať jednej vete Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky z januára tohto roku, vete, ktorá znie: "Veľký význam budeme prikladať rozvoju vzájomne výhodnej ekonomickej spolupráce s Ruskou federáciou a ďalšími krajinami Spoločenstva nezávislých štátov." Dovolím si poukázať na niektoré aspekty vzťahu ekonomickej, vojenskej a politickej spolupráce Slovenska s Ruskou federáciou v súvislosti s našou zahraničnou orientáciou či politikou.

    Nedávno bola podpísaná Slovensko-ruská medzivládna dohoda o dokončení prvej etapy výstavby Jadrovej elektrárne Mochovce. Náš záväzok obsiahnutý v zmluve odoberať palivo len z Ruskej federácie umocňuje závislosť produkcie elektrickej energie na Slovensku od Ruskej federácie. V nadväznosti na medzivládne zmluvy o odbere plynu, ktoré realizujú Slovenský plynárenský podnik a Gazprom, a v nadväznosti na zmluvy o odbere ropy, financovanie dostavby Mochoviec Ruskou federáciou spolu so záväzkom o odbere paliva završuje takmer úplnú závislosť dodávok energie na Slovensko z jedného zdroja - z Ruskej federácie.

    Všimnime si teraz vojenskú oblasť. Spolupráca medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou v tejto oblasti sa naďalej rozvinula po návšteve Olega Lobova na Slovensku v marci tohto roku. Táto takpovediac "realizačná" návšteva nadviazala na zmluvu o vojenskej spolupráci podpísanú ministrami Andrejčákom a Gračovom v roku 1993 a na rokovania Viktora Černomyrdina v Bratislave vo februári tohto roku. Výsledkami sú záväzok oboch strán vzájomne si poskytovať informácie o zbraňových systémoch, spoločný vojenský výskum, spoločná slovensko-ruská vojenská opravovňa v Trenčíne, výroba leteckých motorov pre Ruskú federáciu v Považskej Bystrici a aktivity Holdingu a. s.

    Tieto slová zďaleka nie sú mienené ako kritika oprávneného úsilia vlády o rozvinutie vojenskopriemyselného komplexu. Určité riziko je však v tom, že program obnovy špeciálnej či zbrojárskej výroby sa robí len v nadväznosti na Ruskú federáciu, pričom táto má nielen ekonomické, ale, pochopiteľne, aj vojenské, aj politické ciele v strednej Európe. Tu by som si dovolil prerušiť svoje pripravené vystúpenie a oceniť aktivity pána ministra Siteka v Juhoafrickej republike, ktoré vedú k zníženiu našej závislosti v tomto smere od Ruskej federácie. Pán minister Sitek uzavrel dohody o špeciálnej technike s Juhoafrickou republikou.

    Zmluva o vojenskej spolupráci nadväzuje na článok VII Zmluvy o priateľských vzťahoch a spolupráci z roku 1993. Prezident Jeľcin označil práve tento článok za možno najdôležitejší. Škoda, že z našej strany nebola snaha o jeho správnu interpretáciu tak, ako je to teraz pri zmluve s Maďarskom. Je možné zhrnúť, že všetky uvedené záväzky a vzťahy vyplývajúce zo zmlúv a pokračovanie v tomto trende môžu vzbudiť zdanie, že Armáda Slovenskej republiky by prípadne nemusela byť v budúcnosti dôveryhodným či spoľahlivým partnerom pre NATO.

    V ďalšej oblasti, v otázke zaručenia bezpečnosti v Európe, naša vláda prijala ruské stanovisko. Totiž podľa článku V Zmluvy o priateľských vzťahoch a spolupráci sme sa zaviazali k tomu, že svoju bezpečnosť spájame s procesom KBSE. V súčasnosti sa teda nemení tá časť programového vyhlásenia vlády, ktorá hovorí o našom vstupe do NATO, ale súčasne prezentujeme názory, ktoré nie sú v súlade s predstavami NATO, napríklad vytvorenie bezpečnostného kontinentálneho systému zahrňujúce i Rusko, či rozplynutie NATO v OBSE.

    Ďalej: Neutralitu Slovenskej republiky presadzovali v októbri tohto roku predsedovia dvoch strán vládnej koalície - SNS a ZRS - okrem iného aj myšlienkou o slovanskom bratstve. Pre neutralitu sú však potrebné garancie dvoch strán. NATO takúto garanciu neposkytuje. Neutralita garantovaná len jednou stranou, Ruskou federáciou, sa z neutrality zmení na spojenectvo s touto federáciou.

    Všetko doteraz povedané sme už urobili a ponúkli v súlade s koncepciou o slovenskom moste medzi Východom a Západom, ktorá vznikla počas druhej vlády Vladimíra Mečiara. Vyslovili sme však aj naše požiadavky a návrhy. Navrhovali sme zriadenie rusko-slovenskej banky, ktorá mala nahradiť zrútený platobný mechanizmus RVHP. Navrhli sme vznik rusko- -slovenského obchodného domu, ktorý by bol nazývaný Slovrusgaz. Mal zjednotiť obchod s plynom vo východnej a západnej Európe. Do tretice sme chceli, aby väčšina tranzitu plynu išla cez územie Slovenska.

    Naše nádeje sa však nesplnili. Slovensko-ruská banka nevznikla. Slovrusgaz nevznikol, namiesto jeho zriadenia sme získali len prísľub premiéra Černomyrdina z februára tohto roku, že Gazprom bude nakupovať slovenské výrobky a dovážať ich do Ruskej federácie. Ani náš tretí návrh nebol úspešný. Po roku 2010 sa väčšina plynu z Ruskej federácie dodá do západnej Európy novovybudovaným potrubím cez Poľsko. Podľa Vjachyreva, riaditeľa Gazpromu, nové potrubie z Jumalu pôjde cez túto krajinu.

    Rovnako ako sa nesplnili naše nádeje v spomenutých prípadoch, nesplnili sa ani očakávania slovanskej vzájomnosti či bratstva. História ukazuje, že myšlienka panslavizmu bola vždy len želaním, bola účelovou ilúziou. Nikdy v minulosti sa neuskutočnila. História ukazuje, že najväčší slovanský národ poznal len ideu panrusizmu. Neuznával ani také národy, ani také veľké národy, akými sú Ukrajinci a Bielorusi. Panrusizmus by sa bezpochyby uplatnil aj vo vzťahu k nám. Nemali by sme nádej odolať.

    Nádeje na vytvorenie slovenského ekonomického mosta sa nestávajú skutočnosťou napriek snahe Vladimíra Mečiara mať dobré politické vzťahy s Ruskou federáciou, napriek prelínaniu sa ekonomiky a politiky. Susedné krajiny nám však dávajú príklad, že dobré ekonomické vzťahy s Ruskou federáciou, ktoré sú bezpochyby potrebné, sa dajú rozvinúť aj bez prelínania sa so vzťahmi politickými. Podľa ruských predstaviteľov má Ruská federácia veľmi dobré ekonomické vzťahy s Maďarskom a Poľskom a pracuje na vytvorení týchto vzťahov s Českou republikou, o čom svedčí nedávne ekonomické fórum Obchod, investície, kontakty Ruskej federácie a Českej republiky, ktoré sa uskutočnilo v Prahe.

    Záverom niekoľko poznámok: To, že súčasná vláda nedokázala oddeliť bezpochyby potrebné ekonomické vzťahy s Ruskou federáciou od politických, znamená určité riziká pre Slovensko. Činnosť vlády privádza Slovensko do hospodárskej závislosti od Ruskej federácie. Celá potreba plynu a jadrového paliva, približne 80 % potreby ropy, sú kryté dodávkami z Ruska. Rozhodujúce slovenské podniky Východoslovenské železiarne, Slovnaft, Slovenský plynárenský podnik, zbrojárska výroba, sú viazané na Ruskú federáciu. Táto závislosť, žiaľ, môže znamenať ohrozenie hospodárskej bezpečnosti a nezávislosti Slovenska. A od tohto ohrozenia nemusí byť ďaleko k ohrozeniu aj politickej bezpečnosti.

    Preto je žiaduce oddeliť ekonomické vzťahy s Ruskou federácou od politických. Ekonomické vzťahy s Ruskom rozvíjať štandardným spôsobom, to znamená na úrovni podnikov a menej na úrovni vlády. Rozvíjať vyrovnanejšiu "východnú politiku" Slovenska napríklad voči Moskve a Kyjevu. V súčasnosti môže mať Ukrajina pocit zanedbávania zo strany Slovenskej republiky. A konečne koordinovať politiku voči Rusku s krajinami V4, s ktorými máme spoločné záujmy.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Weiss z SDĽ. Pripraví sa pán poslanec Kukan.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister zahraničných vecí, členovia vlády tu nie sú, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    ako viete, niekoľkokrát som žiadal aj s pánom poslancom Kukanom o zaradenie bodu diskusia o slovenskej zahraničnej politike na program rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Uskutočnenie tejto požiadavky bolo niekoľkokrát odmietnuté alebo odsunuté, hoci pán minister zahraničných vecí a pán štátny tajomník opakovane ubezpečovali Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, že sú kedykoľvek pripravení k takémuto dialógu. Ale musím povedať, aj keď sa teším, že dnes pán minister s expozé vystúpil, že nebudeme diskutovať na základe písomne predloženej správy, ktorá by bola daná do výborov Národnej rady Slovenskej republiky, alebo bola prerokovaná aspoň v Zahraničnom výbore Národnej rady.

    Hoci po demaršoch Európskej únie a USA, ktoré sa týkajú úrovne napĺňania kritérií na integráciu Slovenskej republiky do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie súčasnou vládnou mocou, a teda aj úrovne plnenia Programového vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, by bolo bývalo len prirodzené, keby pán minister zahraničných vecí predložil Národnej rade Slovenskej republiky názor vlády na tieto diplomatické akty a svoju predstavu o tom, ako nástrojmi diplomacie a vôbec zahraničnej politiky chcú prekonať problémy, do ktorých sa Slovenská republika dostala pri napĺňaní našich základných národno-štátnych záujmov.

    To, čo sa stalo v minulých dňoch, vôbec nepokladám, na rozdiel od pána ministra, za nejakú efemérnu záležitosť. Ťažko jednoznačne súhlasiť s tvrdením, že zahraničnopolitický vývoj Slovenskej republiky je priaznivý, a tváriť sa, že druhý demarš Európskej únie v priebehu desiatich mesiacov a nasledujúci demarš USA sú epizódami, nad ktorými môže asociovaná krajina, ktorá sa usiluje o vstup do NATO, len tak mávnuť rukou. Namiesto toho, aby sme dostali takúto správu, dostali sme informáciu, že pán minister bude mať len expozé a zasadnutie zahraničného výboru k textu jeho správy o hlavných úlohách zahraničnej politiky sa zrušilo s odôvodnením, že pán minister pravidelne predkladá Národnej rade Slovenskej republiky správu.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    už sme v tomto parlamente viac ako rok, ale zatiaľ sme sa s nejakou pravidelnosťou predkladania správ o stave a úlohách zahraničnej politiky nestretli. Ak ma pamäť neklame, ak ma klame, tak ma, prosím, opravte, v júni pán minister na žiadosť niektorých poslancov vystúpil s informáciou o podaní a okolnostiach prihlášky Slovenskej republiky do Európskej únie. Správa o plnení úloh zahraničnej politiky bola síce v marci vo vláde, ale v Národnej rade Slovenskej republiky nebola. Myslím si, že to je neobvyklá prax a že pre našu mladú Slovenskú republiku, ktorá potrebuje spoluprácu všetkých politických strán pri presadzovaní národnoštátnych záujmov, to nie je šťastná prax.

    Nehovorím to preto, že by mi robilo radosť kritizovať vládu či pána ministra, ani preto, aby som sa pokúsil pozdvihnúť reputáciu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý sa už rok nemôže vymaniť z roly neinformovaného štatistu, prizerajúceho sa na zahraničnú politiku vlády. Štatistu, s ktorým nikto nič dopredu nekonzultuje a ktorý je sem-tam nanajvýš v niektorých veciach ex post informovaný. Túto neobvyklú prax znovu konštatujem z toho hlavného dôvodu, že práve zahraničná politika je tou súčasťou vládneho programu, v ktorej sú prirodzené predpoklady na široký konsenzus vlády s opozičnými stranami. Ba trúfam si povedať, že vládnuce HZDS sa v názore, že integrácia do Európskej únie a do NATO je základným národno-štátnym záujmom Slovenskej republiky, zhoduje s opozičnými stranami oveľa viac než so svojimi koaličnými partnermi.

    Vychádzajúc z pravidiel formálnej logiky by sa teda dalo predpokladať, že vláda bude mať záujem tento prirodzený priestor na vytváranie širšieho politického konsenzu parlamentných politických strán pri presadzovaní dlhodobých národno-štátnych záujmov Slovenskej republiky kultivovať, využívať a rozširovať. Žiaľ, opak je pravdou. Konštatujem to so smútkom. Myslím si, že ministerstvo zahraničných vecí mohlo vytvoriť priestor, aby sme o zahraničnopolitickej situácii Slovenskej republiky diskutovali spôsobom, ktorý sa v normálnej parlamentnej demokracii jednoducho patrí.

    Napriek slovám pána ministra o spájaní koalície a opozície pri presadzovaní dlhodobého národno-štátneho záujmu a spolupráce koalície s opozíciou, bohužiaľ, sme svedkami toho, že Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky sa už rok zaoberá predovšetkým čiastkovými, niekedy podružnými otázkami. S výnimkou jednej besedy s pánom ministrom a štátnym tajomníkom, ktorú sme privítali, sa deklarovaný konsenzus politických strán v chápaní základných národnoštátnych záujmov nepremietol do vtiahnutia Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom sú zastúpené všetky parlamentné kluby, do spoločného formulovania a uskutočňovania praktických zahraničnopolitických krokov tak, aby aj strany, ktoré nie sú členmi vládnej koalície, boli efektívne využívané na zasadzovanie základných cieľov slovenskej zahraničnej politiky.

    Dovolím si tiež konštatovať, že sa počas uplynulého roku nepodarilo vybudovať mechanizmus prepojenia medzi Národnou radou Slovenskej republiky, osobitne jej zahraničným výborom, a Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky tak, aby sa dalo hovoriť o reálnej kontrolnej funkcii Národnej rady Slovenskej republiky voči Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky, a o účinnej koordinácii zahraničnopolitických aktivít, ktoré vykonávajú rôzne ústavné orgány.

    Možno tým niekoho, kolegyne a kolegovia, podráždim, ale uvediem príklad zo susedného Maďarska. Tam bol na prípravu základnej zmluvy so Slovenskou republikou zriadený osobitný výbor či podvýbor, v ktorom mali účasť všetky parlamentné strany. Tak bolo možné citlivé otázky s predstihom konzultovať. A pamätáte si, že napriek tomu bola pri ratifikácii tejto zmluvy v maďarskom parlamente veľmi búrlivá diskusia. Nazdávam sa, že keby sa zo strany našej vlády pri príprave tejto citlivej zmluvy bol zvolil podobný prístup, možno sme si mohli ušetriť spory o dôsledky a riziká začlenenia známeho dokumentu 1201 Rady Európy do textu Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, ktoré nás v blízkej budúcnosti - aspoň dúfam, že to bude blízka budúcnosť, pretože ratifikácia sa odkladá z mesiaca na mesiac - určite neminú.

    Závisí teda len a len od politickej vôle vládnej koalície a prístupu ministerstva zahraničných vecí, či sa zahraničný výbor stane prirodzeným miestom hľadania konsenzu aj v konkrétnych praktických politických krokoch, či sa stane miestom koordinácie rôznych zahraničnopolitických aktivít a využívania zahraničnopolitických väzieb a kontaktov aj jednotlivých politických strán v prospech presadzovania dlhodobých národno-štátnych záujmov, alebo či zahraničný výbor bude iba organizátorom viac alebo menej efektívnych zahraničných parlamentných návštev. Som presvedčený, že v terajšej zložitej zahraničnopolitickej situácii Slovenskej republiky, do ktorej ju za rok dostal spôsob vládnutia súčasnej koalície, to druhé chápanie funkcií Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Národnej rady Slovenskej republiky vôbec pri tvorbe, uskutočňovaní a kontrole zahraničnej politiky je jednoducho neprípustným luxusom.

    Chcel by som preto povedať, že by bolo dobré, keby ministerstvo zahraničných vecí prehodnotilo doterajšiu prax komunikácie s Národnou radou, so Zahraničným výborom Národnej rady Slovenskej republiky. Nemyslím si, že Slovenská republika má zas až taký nadbytok spojencov v zahraničí na presadzovanie svojich životných národno-štátnych záujmov, aby si vláda mohla dovoliť odrádzať potenciálnych domácich spojencov, najmä keď ani Hnutie za demokratické Slovensko, ani Združenie robotníkov Slovenska, a vlastne ani Slovenská národná strana nemajú adekvátnych straníckych partnerov v takých kľúčových inštitúciách, ako sú Európsky parlament, Severoatlantické zhromaždenie, Parlamentné zhromaždenie Rady Európy a podobne.

    Vážené dámy, vážení páni,

    vzhľadom na to, že pán minister nám expozé iba prečítal, a nie je možné reagovať na všetko, dovolím si vo svojom vystúpení hovoriť predovšetkým o najslabšom mieste slovenskej zahraničnej politiky. Nie je ním podľa mňa ani nedostatok skúsených kariérnych diplomatov, ani nedostatočné propagovanie mladej Slovenskej republiky cez novozaloženú agentúru, ktorá dostala na svoju činnosť 100 miliónov Sk zo štátneho rozpočtu a iste ekonomicky pomôže viacerým firmám a vydavateľstvám blízkym vládnemu hnutiu. Hlavným problémom nie je ani zaujatosť istých zahraničných kruhov, ktoré však zatiaľ nikto nedefinoval, voči mladej Slovenskej republike, ktorá je im vraj kosťou v krku. Neviem, prečo ju potom uznali. Hlavným problémom nie je ani zaujatosť zahraničných novinárov proti Slovensku, ako si často sťažujú niektorí naši politici.

    Hlavným problémom slovenskej zahraničnej politiky je vnútropolitická situácia v krajine. Situácia poznačená hlbokým politickým a kultúrnym rozdelením spoločnosti najmä v chápaní demokracie, ale aj v chápaní základného národnoštátneho záujmu, základnej geopolitickej a zahraničnopolitickej civilizačnej a kultúrnej orientácie Slovenskej republiky. Je to rozdelenie, ktoré už prebieha aj slovenskými rodinami, ktoré sa premieta do konfliktu medzi vládou, resp. premiérom, a prezidentom, do konfliktu medzi vládnou koalíciou a opozíciou. Inak povedané, hlavným zahraničnopolitickým problémom Slovenskej republiky je prax vykonávania vládnej moci, ktorá sa vyznačuje netolerantnosťou k iným názorom, hrubosťou k oponentom, sústavným vyvolávaním obrazu domáceho či zahraničného nepriateľa, niektorými nedemokratickými postupmi, útokmi na hlavu štátu, ktoré trvajú už viac ako rok, spôsobom privatizácie, ktorý je neprehľadný, nekontrolovateľný, a zabára Slovensko viac a viac do marazmu korupcie a vedie k vytváraniu klientskeho politického systému, vyznačujúceho sa úzkym prepojením hospodárskej a politickej moci a stále zjavnejším smerovaním k autoritatívnym formám vládnutia.

    V zmene tohto spôsobu vládnutia, vážené kolegyne a kolegovia, je kľúč k rovnoprávnej integrácii Slovenskej republiky do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Pred touto pravdou nás neuchráni žiadne nadávanie na zlých novinárov, na opozíciu, na prezidenta, ani urážanie sa na krajiny Európskej únie či USA, ktoré nám poslali demarše, ani strkanie hlavy do piesku, ani vypínanie sa, že nie sme mopslíkmi. Len úsilie prekonať túto deliacu čiaru v spoločnosti v otázkach demokracie je prevenciou proti možnej izolácii Slovenskej republiky, zárukou, že sa nikdy nedožijeme toho, že bude napríklad zo strany Európskej únie vypovedaná Asociačná dohoda, alebo že Poľská republika, Česká republika a Maďarská republika, teda naši susedia, budú integrovaní v NATO, a Slovenská republika nie. Za to, že sa nepremrhá táto generačná šanca, má zodpovednosť súčasná vládnuca garnitúra, za to máme zodpovednosť všetci, ktorí tu stojíme. Myslím si, že nám nepomôžu už iba deklarácie, ani rozumný výpočet cieľov slovenskej zahraničnej politiky, ktorý nám predniesol pán minister a s ktorým možno vlastne bez väčších výhrad súhlasiť.

    Ďalšou deliacou čiarou, vážené dámy, vážení páni, ktorá však vzniká skôr z neinformovanosti, z novosti problému, ale aj z naivity, ak myslím na výroky politikov, profesionálnych politikov, je základné strategické smerovanie Slovenskej republiky do Európskej únie a NATO na jednej strane, tak ako je to zafixované vo vládnom programe, a pohrávanie sa s teóriou mostov, s neutralitou, s odmietaním integrácie na druhej strane, ako to vyplýva z vyhlásení najmä predstaviteľov Združenia robotníkov Slovenska a Slovenskej národnej strany.

    Pán minister položil ani nie otázku, ale skôr konštatoval, že nemali by sme problémy, keby zahraničie nedostávalo skreslené informácie. Ponechám bokom schopnosť diplomatických misií krajín Európskej únie samostatne hodnotiť vnútropolitickú situáciu v ktorejkoľvek krajine. Chcem povedať niečo iné. Na čele všetkých delegácií Národnej rady v zahraničí, na čele všetkých kľúčových návštev, ktoré podnikáme, sú predsa predstavitelia vládnucich strán. Vzniká dojem, že buď ich informáciám Západ nerozumie, alebo týmto informáciám neverí, aj v dôsledku spomenutých vyhlásení predstaviteľov politických strán.

    Vítam to, čo povedal pán minister, že o otázkach vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie a NATO sa bude viac diskutovať a že aj vláda, a myslím si, že sa do toho zapoja všetky politické strany, bude organizovať aktivity na vysvetľovanie všetkých plusov a mínusov, pretože keď bude o týchto otázkach referendum, a pripomínam, že s myšlienkou referenda prišla ako prvá Strana demokratickej ľavice ešte v máji v roku 1993, občania by sa mali rozhodnúť skutočne so znalosťou veci.

    Preto nezazlievam pánom predsedom Slovenskej národnej strany a Združenia robotníkov Slovenska ich názor, že pre Slovenskú republiku je výhodnejšia neutralita a že sú skeptickí voči integrácii. Ja im zazlievam len to, že podporili programové vyhlásenie, v ktorom stojí niečo úplne iné, a že spochybňujú oficiálnu politiku vlády, v ktorej majú svojich vlastných ministrov. Myslím si, že toto treba prekonať a potom sa vyjasní mnohé aj v informovaní o Slovensku v zahraničí, lebo aj takáto rozporuplnosť názorov plodí písanie o Slovenskej republike, ktoré nevzbudzuje nadšenie.

    Niekoľko poznámok, vážení priatelia, k tým otázkam, ktoré vzrušujú Slovensko. Je to otázka neutralita verzus integrácia. Neutralita, aj keď, samozrejme, každý má právo tento názor hlásať, nemôže byť len vyhlásená, musí byť akceptovaná a garantovaná, a musí byť akceptovaná a garantovaná predovšetkým našimi susedmi. A našimi susedmi sú aj dva slovanské národy Česi a Poliaci, ktorí doslova bojujú za to, aby sa čo najskôr mohli integrovať či už do hospodárskych alebo bezpečnostných štruktúr.

    Ak sa pozeráme na integráciu z hľadiska nášho národnoštátneho záujmu, môj osobný názor je, že pre Slovensko ešte dôležitejší ako bezpečnostný akcept integrácie je akcept modernizačný. Jednoducho ak budeme presadzovať koncepciu postávania v nejakom vákuu, tak nám môže ujsť civilizačný rýchlik. Určite Európska únia nebude voči Slovenskej republike nezištná a nebude vystupovať ako samaritán. Ideme do veľmi tvrdých pravidiel hry, do veľmi tvrdej konkurencie, kde sa musí prejaviť životaschopnosť nášho národa. Ale, prosím vás pekne, ani Rusko ani ktorýkoľvek iný štát nebudú k nám nezištné.

    A ešte jeden moment nášho integrovania sa do Európskej únie. Nemali by sme tento národno-štátny záujem vidieť iba cez voľný trh, cez ekonomické výhody, ale aj cez sociálnu chartu, pretože vstupom do Európskej únie alebo približovaním sa do Európskej únie sa budeme musieť približovať aj vysokým sociálnym štandardom.

    Niekoľko poznámok k vzťahom so susedmi. Myslím si, že vzťahy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou nie sú tak v poriadku, ako sa to snažil naznačiť pán minister. Myslím si, že je prehrou oboch vlád, aj slovenskej, aj českej, že tak dlho nebol oficiálny kontakt medzi premiérmi a že namiesto riešenia kľúčových problémov medzi našimi krajinami sa vlastne tieto riešenia odsúvajú a bude sa čakať na ďalšie voľby, tentokrát na voľby v Českej republike.

    Osobitnú pozornosť by som chcel venovať aj obnoveniu alebo rozvoju vzťahov s Nemeckom v politickej oblasti. Dávam otázku, či nestojí za to prehodnotiť náš oficiálny postoj k otázke pomenovania Nemecka v návrhoch zmluvných dokumentov, zvážiť účelnosť, či nezvážiť účelnosť uprednostňovania jazykových pravidiel pri koncipovaní politických a ekonomických postojov.

    Posledná poznámka sa bude týkať prezentovania Slovenskej republiky v zahraničí. Myslím si, že túto prezentáciu Slovenskej republiky, ako som sa to už snažil naznačiť a zdôvodniť, treba chápať v integrálnej súčinnosti so situáciou doma a neoddeľovať ju umelo od domácej situácie, resp. živiť ilúziu, že štátna agentúra alebo organizovaná propaganda dokáže náš imidž v zahraničí podstatne zmeniť. Myslím si, že na rozdiel od toho by bolo potrebné vynaložiť vyčlenené prostriedky na vybudovanie skutočne moderného, pružne fungujúceho mechanizmu poskytovania všestranných informácií o Slovenskej republike pre naše zahraničné úrady, ale rovnako presadiť ich aj v poskytovaní a zavedení do databáz hlavných centrál sprostredkujúcich politické a ekonomické informácie o krajine. Mám tým na mysli databázy svetových agentúr, bankových domov a iných finančných inštitúcií. A bolo by tiež potrebné dosiahnuť stabilitu pracovníkov zahraničnej služby, bez účelových politických rozhodnutí.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Odhliadnuc od toho, že mi to nápadne pripomínalo rozhlasové prejavy istých ľudí z predchádzajúcich období, po prvé, rád by som pána Weissa upozornil, že na to, aby oni mali partnera na zahraničnej scéne, museli najprv kúpiť sociálnu demokraciu. A po druhé, na Slovensku sa hovorí jedno príslovie: "Spolky - čertove volky." Znamená to jedno, že ak chceme vstúpiť do nejakého spolku, musíme si dobre zvážiť všetky podrobnosti.

    Navyše otázka integrácie do NATO, ako môžu potvrdiť aj tvoji kolegovia, ktorí boli v Bruseli v NATO, nie je ani tak závislá od nás ako od strategických záujmov dnešných členov NATO. A pretože aj pri najlepšej vôli sa môže stať, že sa nebude hodiť do strategických záujmov dnešných krajín NATO, aby Slovensko bolo členom NATO, bolo by vrcholne nezodpovedné, keby sa práve vládna koalícia a strany v nej nezaoberali aj ostatnými možnosťami.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ďalšia faktická poznámka - pán poslanec Weiss.

  • Ďakujem. Odcitujem iba jeden dokument, ktorý schválila Národná rada Slovenskej republiky: "Historické skúsenosti ukazujú, že pre stabilitu stredoeurópskeho priestoru sú potrebné jednoznačné bezpečnostné garancie. Bezpečnosť Slovenskej republiky musí byť zaisťovaná ako súčasť procesu jej integrácie do európskych politických, hospodárskych a bezpečnostných štruktúr. Slovenská republika považuje Severoatlantický pakt za rozhodujúcu, najefektívnejšie fungujúcu bezpečnostnú štruktúru na európskom kontinente, ktorá má aj transatlantickú dimenziu. Základnou orientáciou bezpečnostnej politiky Slovenskej republiky je orientácia na získanie plnohodnotného členstva v Severoatlantickom pakte. Je to nielen politický a vojenský cieľ, ale zároveň Slovenská republika akceptuje hodnotový systém, ktorý aliancia presadzuje a chráni." Je to citát z obrannej doktríny Slovenskej republiky, ktorú Národná rada Slovenskej republiky schválila 30. júna 1994, a neviem, či sa vtedy pán poslanec Prokeš zdržal hlasovania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Poliak - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som reagovať na pripomienku pána poslanca Weissa v tom, že Združenie robotníkov Slovenska podporilo programové vyhlásenie vlády. Pán poslanec Weiss, o jednotlivých častiach programového vyhlásenia sa nehlasuje. O programovom vyhlásení vlády sa hlasuje ako o celku, a preto v jednotlivostiach môžu byť aj rozdielne názory členov Združenia robotníkov Slovenska, aj strany ako celku. Ale programové vyhlásenie ako celok táto strana podporila a aj podporí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predseda. Je mi ľúto, že pán kolega Weiss zrejme nepočúva, pretože som nehovoril o základnej orientácii, ja som hovoril o skúmaní iných možností. Jasne som povedal, že nezávisí od nás, či budeme, alebo nebudeme členmi NATO, to závisí od strategických záujmov dnešných členov NATO, a vôbec to nesúvisí so situáciou, ktorá u nás je, ani s vládou, ktorá u nás je.

  • Ďakujem. Pán poslanec Glinský - faktická poznámka.

  • Žiaľ, veľmi málo opozičných politikov si uvedomuje nebezpečenstvo situácie v Európe. Už pred viac než troma rokmi zaznel výrok Jána Pavla druhého: "Európania sa alebo spoločne zachránia, alebo spoločne zahynú." Žiaľ, v geopolitických úvahách je veľmi častá myšlienka budúcich intercivilizačných vojen. Pretože takéto úvahy sú veľmi časté v západnej politológii (napríklad aj predseda KDH pán Čarnogurský napísal: "neželám si takéto delenie a okrem iného aj preto som vniesol do diskusie o členstve Slovenska v NATO tón opatrnejšieho pristupovania Slovenska k NATO"), Združenie robotníkov Slovenska neustále vydáva tento tón veľmi opatrného pristupovania Slovenska k NATO.

    Máme úplné inú predstavu o možnosti žitia a prežitia Európy než napríklad maďarský prezident Göncz, ktorý v máji v Rakúsku na stretnutí s prezidentom Klestilom uviedol, že Maďarsko bolo po stáročia hrádzou Západu proti Východu. Obidve krajiny, teda Rakúsko a Maďarsko, takúto hrádzu potrebujú, ale nemala by ležať na spoločných hraniciach. Chceme stavať hrádzu? Hrádzu a priestor stretu civilizácií? Alebo chceme, aby Európa prežila?

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Lauko - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci,

    chcem reagovať na slová pána Poliaka. Nepamätám si, že by v rozprave o programovom vyhlásení vlády vystúpil niekto za Združenie robotníkov Slovenska, že má iný názor na zahraničnopolitickú orientáciu v slovenskej politike, ako na NATO a vstup do Európskej únie. A chcem vysloviť počudovanie nad takouto argumentáciou, pretože si myslím, že to nie je detail, či sa Slovensko bude orientovať na vstup do NATO, alebo tu bude niekto vyhlasovať, že chceme neutralitu. A takisto nie je detail, či chceme pokračovať v transformácii hospodárstva, alebo či chceme pokračovať v inej forme národného hospodárstva, aká bola doteraz, alebo podobne. Myslím si, že to sú zásadné veci v programovom vyhlásení vlády.

  • Ďakujem. Pán poslanec Weiss - faktická poznámka.

  • Ďakujem. Chcel by som povedať, že ak sa niekde chceme integrovať, predovšetkým musíme chcieť my a musíme na to vytvárať sami zo svojej strany podmienky, a nemôžeme byť pasívnym objektom rozhodovania veľmocí o nás. To sa nám už veľakrát nevyplatilo. A po druhé, ja som sa pripravoval na dnešný deň aj tak, že som si pozrel monitoring tlače, a v denníku Práca, mám to tu v kufri, nemám čas to už takto rýchlo nájsť, sa aj pán minister vyjadril o výrokoch svojich koaličných partnerov ako o nešťastných.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kukan, máte slovo. Prepáčte, ešte faktická poznámka - pán poslanec Poliak.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Myslím si, že to, či bude Slovenská republika členom NATO, nezávisí od jej priania, od jej žiadosti, ale od toho, či skutočne budeme niekým chápaní a braní do tohto zoskupenia, do NATO. Isteže treba prejaviť záujem, ale predovšetkým to bude závisieť od dobrej vôle jej členov, či sa staneme členmi tohto zoskupenia.

    Čo sa týka pána poslanca Lauka, len toľko, že už som to povedal, pán poslanec. Ak by sa hlasovalo o jednotlivých otázkach v programovom vyhlásení vlády, možno by niektorí poslanci za Združenie robotníkov Slovenska boli proti vstupu do NATO. Ak sa hlasovalo o programovom vyhlásení vlády ako celku, tak sme to jednoznačne podporili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - podpredseda Národnej rady pán Ľupták.

  • Pán predseda Weiss, dosť nešťastia ste narobili svojej strane, radšej keby ste už nevystupovali.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Kukan, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Figeľ.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia,

    som rád, že som dostal slovo. Vypočuli sme si expozé ministra zahraničných vecí o dlhodobých úlohách zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Chcel by som naň stručne v niektorých čiastkových poznámkach reagovať.

    Plne si uvedomujem mnohé úskalia, ktoré stoja pred autorom takéhoto prejavu. Ťažko sa dá čakať, že takýto prejav sa bude počúvať ako nejaká vzrušujúca detektívka. Pán minister nám podal komplexný obraz zahraničnopolitických problémov, nazval veci, ale myslím si, že treba otvorenejšie hovoriť o otázkach, ktoré sú problematickými, pretože je to iba úplne normálne a prirodzené. Úlohy, ktoré v súčasnej etape vývoja Slovenska stoja pred našou republikou, samozrejme, vyvolávajú problémy a ťažkosti, na tom niet nič neprirodzeného. Nemali by sme sa báť o týchto otázkach hovoriť aj problematickejšie a nastoľovať ich. Ak to nerobíme, aj tu by som videl určitý zlý obraz v tej situácii, v ktorej sa naša spoločnosť teraz nachádza.

    Ešte jednu takú bezprostrednú reakciu na vystúpenie pána ministra v jeho závere. Áno, treba si vážiť a oceniť prácu našich pracovníkov zahraničnej služby aj na ministerstve zahraničných vecí, aj v zahraničí. Je to vysoko kvalifikovaná práca a súčasné problémy kladú ďalšie požiadavky na prácu našich diplomatov. Priznajme si, že súčasná vnútropolitická situácia na Slovensku, bohužiaľ, nie je taká, ako by sme ju chceli mať, keď to mám tak diplomaticky povedať. Reprezentovať toto Slovensko v zahraničí dnes tak, aby to bolo charakterné, čestné, profesionálne, kvalitné, vyžaduje naozaj veľmi kvalifikovaných ľudí. Preto by sme pre nich mali vytvoriť skutočne aj materiálne a všetky ďalšie podmienky, lebo si to jednoducho zaslúžia.

    Chcel by som sa tiež kriticky vysloviť k spôsobu, ako sa náš najvyšší zákonodarný orgán stavia k prerokovaniu takých dôležitých otázok, ako sú zahraničnopolitické problémy. Predstavitelia opozície v minulosti, ak sa dobre pamätám, trikrát formálne, oficiálne na schôdzkach pléna, na tomto fóre požadovali, aby sa tieto otázky prerokovali komplexne, konkrétne, aby poslanci dostali písomný materiál, aby sa tento prerokoval vo výbore a potom aby o ňom rokovalo plénum. Nie je to vlastne ani otázka koalície a opozície. V zahraničnom výbore v tejto otázke vládne konsenzus. Rovnako nemôžem povedať, že by sa pán minister Schenk nejakým spôsobom vyhýbal účasti na rokovaní o týchto otázkach. Naopak, keď mu bola táto požiadavka tlmočená, vždy ochotne súhlasil s tým, že je na to pripravený. Pýtam sa teda, prečo sú také obavy pred dnešným bodom programu, prečo hlasovanie o tom, že vystúpenie pána ministra má byť bez rozpravy, prečo sme nedostali písomný materiál, aj keď nám bol sľúbený - členom zahraničného výboru, prečo sa zrušila plánovaná schôdzka zahraničného výboru, kde sa malo o týchto otázkach na základe písomnej správy pána ministra diskutovať? Príliš mnoho otázok. Nechápem ich a mám dojem, že tu vzniká akýsi absurdistan v tejto otázke.

    Ak má minister zahraničných vecí expozé v parlamente, to by si zaslúžilo naozaj vytvoriť aj dôstojný rámec na prerokovanie tohto bodu aspoň raz do roka. Mali by sa pozvať zahraniční diplomati, čo sú v Bratislave. V minulosti sa to robilo. Nezavrhujme šmahom ruky všetko to, čo bolo v minulosti, iba preto, že to bolo predtým. Zahraničná politika si naozaj zaslúži, aby takéto expozé, ktoré prednesie minister zahraničných vecí, bolo v prítomnosti cudzích diplomatov, aby naše zastupiteľské úrady dostali plný text vystúpenia pána ministra, dokonca v jazykových mutáciách, aby ho mohli odovzdať v krajine pôsobnosti. Neviem teda, prečo to nerobíme. Raz do roka by rozhodne tento parlament mal takýmto spôsobom prerokovať otázky zahraničnej politiky. Keď sa o tom rozprávame v zahraničnom výbore, nevidím nijaký odpor, tak neviem, kde je problém.

    Bolo by dobré, aby sa tým vedenie parlamentu zaoberalo, aby sme takto v budúcnosti postupovali. Ak chceme mať aj my ako poslanci určité slovo a vplyv na zahraničnú politiku, a to by sme mali mať, alebo mali by sme to chcieť, tak presne teraz je ten čas, keď o týchto otázkach treba hovoriť. Jasne a nahlas. Podľa mňa, nechcem byť patetický, ale myslím si, že teraz, práve teraz sa rozhoduje o budúcnosti Slovenska, o tom, ako bude Slovensko v budúcnosti vyzerať.

    Proces začleňovania našej krajiny do európskych a transatlantických štruktúr, a pán minister o tom hovoril, začína nadobúdať konkrétne formy a podobu. Hovorí sa a rokuje sa o konkrétnych veciach, konkrétnych otázkach. Teraz už všeobecné vyhlásenia nepostačujú. Zvyknime si na to a pripravme sa na to, že všetky kroky vo všetkých oblastiach vývoja našej spoločnosti budú aj z tohto pohľadu pozorne monitorované. To, že v tejto oblasti nie je všetko v poriadku, okrem iného dokázali aj nedávne demarše krajín Európskej únie a Spojených štátov.

    Ako na ne reagovali naše oficiálne miesta? Videli sme iba oficiálne vyhlásenie ministerstva zahraničných vecí bezprostredne po odovzdaní demaršu Európskej únie a sledovali sme ústne vyjadrenia našich vedúcich predstaviteľov. Dajú sa charakterizovať všemožnou snahou o znižovanie významu tohto diplomatického zákroku a o hľadanie príčin všade inde len nie u seba. Neobstojí tvrdenie, ktoré všade prebleskovalo, že zahraniční partneri by sa mali viac kontaktovať a konzultovať aj s koalíciou, nielen s opozíciou.

    Páni, veď vláda, jej predstavitelia, Národná rada, cestujú po celom svete. To je v poriadku, ja to nekritizujem. Štruktúrovaný politický dialóg s Európskou úniou, o ktorom hovoril aj pán minister Schenk, sám vytvára rámec na takéto kontakty. Do Bratislavy chodia mnohé zahraničné delegácie, ktoré rokujú s oficiálnymi predstaviteľmi. Myslím, že intenzita týchto stykov bude v budúcnosti ešte viac narastať, ako sa budeme postupne začleňovať do európskych štruktúr. Nuž ale nehovorme, že opozícia má viac možností kontaktovať sa zo zahraničím, alebo ovplyvňovať ho ako koalícia. To nie je pravda a dá sa to dokázať.

    Neobstoja ani argumenty o tom, že strategická geopolitická poloha Slovenska nám automaticky zabezpečuje prijatie do Európskej únie a do NATO, ktoré vraj bez nás nemôžu existovať. Aj také hlasy sa vyskytli od politických predstaviteľov. Ani takéto tvrdenie nie je pravdivé. Tieto organizácie môžu jestvovať aj bez nás. My máme záujem, aby sme sa stali ich členmi. Navyše, domnievam sa, že takéto vyhlásenia politikov sú pre Slovensko z perspektívneho hľadiska škodlivé.

    Stále hovoríme o tom, že sa chceme stať členmi týchto európskych štruktúr, ale musíme mať na pamäti, že naše prijatie budú musieť schváliť, že parlamenty všetkých krajín Európskej únie i parlamenty všetkých krajín NATO takisto budú musieť ratifikovať to, že sa staneme ich členmi. Tak im to nesťažujme už dnes.

    Uvedomme si, že tam nie sú všetci zástancami toho, že tam nás všetci neočakávajú s otvoreným náručím. Buďme realisti a nedávajme im tromfy do rúk. Vyhlásenia našich politikov, všetkých politikov, v týchto otázkach by mali byť nanajvýš zodpovedné a mali by sme si, znovu hovorím, všetci uvedomiť, že nijaké politické vyhlásenie dnes nemôže byť chápané iba tak, že smeruje dovnútra našej krajiny, k voličom. Viem, čo je to mítingový jazyk a podobne, ale uvedomme si, že všetky takéto vyhlásenia sa dnes monitorujú a vyhodnocujú.

    Ale aby som sa vrátil k tomu, čo som začal. Demarše treba brať vážne a zodpovedne. Netreba budiť u ľudí dojem, že všetko je v poriadku, ak to v poriadku nie je. Netreba na demarše reagovať písomnými dokumentmi. Rozhodujúce budú skutky, správanie a budúci vnútropolitický vývoj na Slovensku.

    Myslím si, že by bolo už konečne dobré, aby sme prestali s hľadaním nepriateľa a nežičlivcov Slovenska iba v zahraničí, v domácej opozícii alebo medzi novinármi. Treba sa už naozaj pozrieť do zrkadla a vidieť realitu takú, aká naozaj je. A ak nie je v poriadku, a ona nie je, treba ju napraviť. Možno aj potichu, pokojne, nenápadne, bez nejakých mohutných akcií či vyhlásení.

    Áno, Slovensko si budujeme pre seba. To je pravda. Ale vychádzam z toho, že sme sa už rozhodli, že všetky vlády, ktoré u nás doteraz boli, už prijali rozhodnutie, s kým chceme spolupracovať a kam chceme patriť. Podľa toho sa musíme aj správať. Nemôžeme sa izolovať, ani sa nechceme izolovať. Samozrejme, svoje záujmy si musíme vedieť brániť. Samozrejme, netreba prikyvovať na všetko, čo nám povedia, ale myslím si, že dnes situácia takto nestojí. Dnes hovoríme o zásadách, o základných princípoch, na ktorých sa naša spoločnosť buduje. A tu nemôže byť dvojaké chápanie princípov demokratického usporiadania spoločnosti, nemôže byť dvojaké chápanie princípov trhového hospodárstva a podobne. Takže ďalší postup záleží naozaj iba na nás.

    Demokratická únia nechce v tejto situácii nič iné iba to, aby sa plnilo programové vyhlásenie vlády a všetky záväzky, ktoré táto vláda na seba prijala. Ak sa plniť bude, nebudú k nám chodiť demarše a aj náš marš do sveta bude ľahší a menej problematický nielen pre nás, ale aj pre tých, ku ktorým kráčame.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Figeľ z KDH a pripraví sa pán poslanec Langoš.

  • Vážená Národná rada, vážený pán minister, ctení hostia,

    dovoľte mi reagovať na prednesené expozé pána ministra, osobitne na niektoré záverečné poznámky.

    Pán minister, súhlasím, Slovensko má vysoké ambície, ale súčasná realizácia zahraničnej politiky, súvisiaca s domácou politikou, jej štýl, týmto vysokým ambíciám nezodpovedá. Ak hovoríte, že nie je dobré rozprávať o atraktívnych, ale efemérnych témach, musím povedať, že vláda venuje týmto atraktívnym témam veľmi veľa pozornosti a veľmi veľa energie, takže sa zdajú byť naozaj centrálnymi.

    Pýtate sa, či je na prospech spochybňovanie zahraničnopolitickej orientácie Slovenska, osobitne opozičnými stranami. Ak existuje nejaká zhoda medzi väčšinou strán na Slovensku, tak je to určite v zahraničnej politike a v orientácii štátu. Ak by som to mal vyjadriť expresívne, keby sa dala zahraničná politika oddeliť od domácej, tak zahraničná vláda Slovenskej republiky bude jednoducho iná. Pán Glinský citoval predsedu KDH Jána Čarnogurského o opatrnom pristupovaní k NATO. Pán Glinský, my všetky témy, osobitne strategické, berieme veľmi citlivo a vážne. Diskutujeme o tom a prijímame seriózne rozhodnutia, ktoré potom držíme. Dnes, po skončení studenej vojny, je naozaj šanca na zblíženie Východu a Západu. Tá šanca je časová, nemusí trvať dlho a je aj na nás, čo urobíme pre toto zblíženie. Pretože stredná Európa vždy najviac trpela rozdelením a my sme súčasťou strednej Európy.

    NATO je dnes jedinou fungujúcou organizáciou. Nerozpadá sa, tak ako sa rozpadol Východ, nemá na to ani dôvod, pretože je postavené na hodnotách, ktoré prežili a ktoré prežívajú aj naďalej, pretože taká je politika národov, ktoré túto alianciu vytvorili. My chápeme integračný proces ako prepojený. Nechceme brať len výhody ekonomickej spolupráce, ale tieto spoločné záujmy na ekonomickom a obchodnom poli obhajovať aj spoločnou bezpečnostnou politikou a v tom rámci aj nesením istej zodpovednosti, nášho dielu zodpovednosti za obranu týchto záujmov. Teda nie je možné oddeliť to, že by sme chceli ísť do Európskej únie, ale mať neutrálnu politiku v bezpečnosti.

    Slovensko má eminentný záujem na rozšírení pásma stability a bezpečnosti a patriť do tohto pásma. Najnebezpečnejšie pre stabilitu sú šedé zóny. Nechcite zo Slovenska urobiť šedú zónu. Všetci naši emigranti, či pred prvou vojnou, či medzi vojnami, či po vojne, po "Víťaznom februári", po Dubčekovi, utekali vždy na Západ, do Nemecka, do Ameriky, do Kanady, až do Austrálie, pretože tam fungovali princípy, ktoré im umožnili spravodlivejší život a mať sa relatívne dobre a pokojne. My potrebujeme tieto princípy preniesť i na Slovensko naplno, aby naši ľudia nemuseli v tejto dobe odchádzať. A to neurobíme inak, než úzkou spoluprácou s tými alianciami a s tými štátmi, ktoré to dokázali prezentovať 40, 50 aj viac rokov.

    Pán Poliak a pán Prokeš hovorili, že o našom členstve rozhodnú štáty NATO. Toto je obojstranný proces, to je dialóg. Štáty NATO naposledy mali loptu na kopačkách, vydali štúdiu o tom, ako rozšíriť alianciu a prečo. Teraz je odpoveď na nás. Bude to, samozrejme, vývoj, ale nesúhlasím s tvrdením, že o tom rozhodnú len oni. Odpoveď je momentálne aj v našich rukách, to nebude o nás a bez nás.

    To, že o programovom vyhlásení sa hlasuje naraz a že je to hlasovanie o celku, je jasné. Ale vy, pán Poliak, keď takýmto spôsobom budete spochybňovať časti tohto programového vyhlásenia, tak spochybňujete celé konanie vlády. Tak sa to stalo, že zrazu ste zmenili program v oblasti privatizácie. Máme pochybnosti o programe v časti Čisté ruky. A teraz sa to deje v oblasti orientácie štátu. Tak kde je programové vyhlásenie ako celok? Ono sa realizuje po častiach, ale vy ste ho schopní po častiach meniť. Tak ako v televízii, keď si napíšu do záveru programu "zmena programu vyhradená".

  • Vážený pán minister, vaša správa bola relatívne vyčerpávajúca, ale musím povedať, že klasicky diplomatická, suchá, o situácii a vyhliadkach zahraničnej politiky. Nie je to prekvapením. Je veľmi výstižná pre súčasnú zahraničnú politiku Slovenskej republiky. Je to politika kontinuity s predošlou vládou, ale dovoľte mi dodať, kontinuity akoby bez ducha. Ten sa kamsi vytratil.

    Súhlasil som s pánom ministrom v januári, keď v zahraničnom výbore povedal, že vstup do Európskej únie nie je Tour de France, teda že nemusíme byť prví. Po necelom roku som si istý, že čelo peletónu nám určite nepatrí, ale nie som si už ani istý, či sme skutočne ešte na tej trati, o ktorú sme mali záujem. Ten kompas v nás akoby bol pokazený. Okrem opakovania viet o kontinuite zahraničnej politiky a orientácii štátu a zdôrazňovania strategickej polohy a dôležitosti Slovenska sme totiž ešte u vrcholných tvorcov zahraničnej politiky nepočuli presvedčivé politické dôvody našej orientácie, skôr naopak, silné pochybnosti o jej správnosti z úst koaličných predsedov strán. Ak by bolo všetko v poriadku, aspoň ten najsilnejší by sa mal presvedčivo ozvať, a nielen sa odvolať na schválené programové vyhlásenie vlády. Ono sa totiž ukázalo, ako som povedal, že to nemusí byť až také záväzné.

    Ak by bolo všetko v poriadku, nestalo by sa nám, že demarš 12 štátov vyhlásime za priateľské gesto a pokračujeme v likvidácii zostatkov plurality v spoločnosti a politicky primitívnych útokoch na hlavu štátu tak ako počas a po veľkej novembrovej parlamentnej noci. Nestalo by sa nám, že pri očividnom znepokojení partnerov sa ich vláda namiesto seriózneho zamyslenia pýta, či zmenili oficiálne stanovisko. Múdremu pošepni, hlúpeho popchni. Určite nie múdro konajúca vláda svoju politiku ešte pritvrdila. Odpoveď - demarše už 15 plus 16-teho štátu. Čo bude nasledovať? Otázku nekladiem 16 štátom, ale vám, kolegovia. Čo chceme robiť ďalej?

    Keby bolo všetko v poriadku, minister zahraničných vecí by si nedal zobrať kompetenciu predsedom vlády a žiadal by o navrátenie uneseného občana štátu. Štát tu nie je na zdaňovanie občanov. Štát je na ochranu ich základných práv. Práve tým, že ide o syna pre vás politického oponenta, práve tým ste mohli pre vládu získať kredit. Prehrávate si ho krok za krokom sami.

    Prihláška do Európskej únie a plánovanie vstupu do NATO je málo. Ak sa vývoj u nás nezmení, nepríde pozvanie na členstvo. Keby bolo všetko v poriadku, nebola by prihláška dôležitá. Niektorí politici majú však zrejme radi okázalosti. Ale to má veľmi krátke trvanie.

    Nikto nepochybuje o snahe, aktivite, náležitosti členstva Českej republiky. A pritom oni ešte prihlášku nepodali. Nám akosi ani papierové akty nepomáhajú, pretože duch oživuje, a politike tejto vlády akoby chýbal európsky duch. Keďže základ zahraničnej politiky je doma, nepomôžu nám ani opakované školenia veľvyslancov, najdrahšie zo všetkých školení, ani ohlasované odvolávania veľvyslancov.

    Vážený pán minister, vy ste si dali do programu, že budete prednostne konzultovať konkrétne kroky v zahraničnopolitickej oblasti s Európskou úniou, NATO a susednými štátmi. A výsledok konzultácií? Znepokojenie u všetkých nad vývojom u nás a diplomatické zakročenia. Ak chcete, "aide-mémoire, ktorého obsahom je demarš." Nie je vám smutno z vašich konzultácií? Točí sa opačne svet, alebo vývoj u nás? Prudko sa zastavili investície na Slovensko. Nevybudovali ste ani náznak diverzifikácie našej zatiaľ jednostrannej energetickej a vojenskej závislosti, práve naopak, prehlbujete ju každý mesiac. Prečo je naša zahraničná politika nekompatibilná s tou v Európskej únii? Pretože ju robia strany, ktoré nie sú kompatibilné s európskymi. Nenašli si partnerov, preto je ťažké aj pre vládu si ich hľadať. A doma ich spája zrejme len privatizácia, ktorú nedávno Ján Ľupták správne označil za podvod.

    Ale ani to by nebol najvážnejší problém. Ešte horšie je to, že naša politika, vrátane zahraničnej, má inú tvár v Bruseli, Štrasburgu a inú v PKO na mítingoch vládnej strany. Je to politika dvoch tvárí. A aj preto znepokojujúca, nedôveryhodná. Má dvojtvárnosť ďaleko k pokrytectvu? Skúsme si odpovedať sami. Pre tých, ktorí si to nevšimli, chcem povedať, že to nehovoria len ľudia doma. Ešte v marci tohto roku povedal istý Franz Vranitzky z Viedne v rozhovore s premiérom tejto vlády: "My vidíme u vás na Slovensku dve tváre. Jedna je priateľsky naklonená Európskej únii, ale druhá vyzerá ináč." A odvtedy, od toho marca, sa už udialo toľko, že si to všimol celý civilizovaný svet.

    Vaša doterajšia politika, vážená vláda, je veľmi drahá. Stojí nás kredibilitu. Jedinou správnou odpoveďou na dnešnú diskusiu, na demarše, na nejasnosti nad Slovenskom, odpoveďou, ktorú očakáva medzinárodné spoločenstvo, ale aj prevažná časť slovenskej verejnosti, je pozitívna zmena vládnej politiky. Prajem vám, priatelia, aby sme jej boli schopní.

    Ďakujem vám. (Potlesk).

  • Slovo nám pán poslanec Prokeš. Podľa možnosti keby sme menej reagovali a nechali slovo prihláseným.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Budem veľmi stručný. Pán Figeľ, pokiaľ si dobre pamätám, bol členom delegácie v Bruseli v NATO. Chcem sa ho spýtať, či mieni poprieť to, čo tam vtedy odznelo vo vzťahu nášho prijímania do NATO, keď z úst predstaviteľa zaznelo: "Môžete byť superšampióni v demokracii, môžete mať fantastickú ekonomiku, o tom, či budete členmi, alebo nie, rozhodnú strategické záujmy dnešných členov."

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Glinský - faktická poznámka. Prosím, zapojte pána poslanca Glinského.

  • Myslím si, že nemáme dve tváre a že predovšetkým nechceme strkať nos do piesku a nevedieť, čo je to politika a čo je to geopolitika. Je rozdiel, keď utekáme na Západ, lebo tam sa dá prežiť z dôvodov civilizačných alebo ekonomických, a je rozdiel, či politiku nazveme záležitosťou princípov. Všetci napríklad poznáme už slávne vystúpenie pána Sorosa, ktorý jednoznačne povedal...

  • ...to, čo všetci vieme. Štáty nemajú princípy, štáty majú len záujmy. A veľmi naliehavo hovoril o tom, že ak neprijmeme spoločné princípy, civilizácia neprežije. Štáty nepoznajú princípy, politici nepoznajú princípy, ak nepovažujeme za princíp "rozdeľ a panuj". Rozdeľ a panuj - to je nenávisť, definičná vlastnosť, ako vieme, diablov a satanov. Vieme všetci, že pred pár rokmi bolo napríklad Nemecko terčom mnohých obvinení politikov, že rozpútalo vojnu v Juhoslávii, lebo sledovalo vlastné záujmy.

    Teda nemožno nás obviňovať, že nemáme európskeho ducha. V geopolitike niet ducha, tam sú iba záujmy bez princípov, bez mravných princípov. Nezakrývajme si tvár pred realitou. Už niekoľko rokov, všetci, ktorí si nezakrývajú tvár pred realitou, konštatujú, Európania sa buď spoločne zachránia, alebo spoločne zahynú. Iba spoločne sa môžeme zachrániť.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Poliak - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Chcel by som, pán poslanec Figeľ, povedať toľko, že programy politických strán nie sú dogmy a politika ako taká je vec presadzovania svojich záujmov a v nej hľadania kompromisov. Aj v našich prípadoch, našich riešeniach takéto postupy boli zvolené. Ak ste spomínali vyhradenie programu, tak zmena vyhradeného programu alebo programu vyhradená - aby som bol presný - bola asi vtedy, keď vo vláde ste boli vy, Kresťanskodemokratické hnutie a Strana demokratickej ľavice.

    Čo sa týka ďalších záležitostí, nebudem to tu už komentovať, ale myslím si, že skutočne by sme mali k tejto veci pristúpiť racionálne a so záujmom hľadať pre túto republiku čo najprijateľnejšie riešenia.

    Ešte jednu vetu použijem - v prípade demaršov, vážení páni a dámy, zamyslite sa, čie je to dielo, že k nám prišli demarše z toľkých štátov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Langoš, máte slovo. Pripraví sa pani poslankyňa Zelenayová.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán predsedajúci, vážený parlament, ministri, vážení hostia,

    počas expozé ministra Schenka a niektorých mojich predrečníkov som sa cítil ako v aule univerzity. Ale za múrmi univerzity beží život a výkonná moc štátu, teda vláda, uskutočňuje svoje vnútropolitické zámery. Nie je pravda, že je možné oddeliť zahraničnopolitické záujmy od vnútornej politiky, od vnútropolitických záujmov. Nie je pravda, že dnes tak ako v rokoch 1945-1948 sa rozhoduje niekde inde o tom, do akého bloku alebo do akej aliancie sa Slovensko zaradí. Rozhoduje sa tu, u nás, o našich nádejách dosahovať zahraničnopolitické záujmy sa rozhoduje tu.

    NATO je organizáciou na ochranu hodnôt a spôsobu života západnej civilizácie. Nechráni teda politické ani hospodárske elity, ani národné záujmy, ale politickú kultúru, ktorej najvyššiu hodnotu predstavuje sloboda. To jediné, čo spája signatárske štáty Severoatlantického paktu, je odmietnutie sociálneho inžinierstva na spôsob komunizmu a úcta k indivíduu a jeho osudu. Teda nie jednotný kaliber zbraní, ani kompatibilné zbraňové systémy, pretože v preambule Severoatlantického paktu sa doslova píše: "Zmluvné strany sú rozhodnuté chrániť slobodu, spoločné dedičstvo a civilizáciu ľudu svojich krajín založenú na princípoch demokracie, individuálnej slobody a vláde zákona." NATO je organizáciou spoločenstva krajín, ktoré sa navzájom potrebujú.

    Pozrime sa však za múry univerzity. Pozrime sa na záujmy výkonnej moci štátu, ktorú uplatňuje, alebo vykonáva vláda, ktorej členom je minister Schenk. Vláda sa rozhodla po roku 1994 pre divoký výpredaj štátneho majetku straníckym vyvolencom. Porušuje ústavu a narúša celý ústavný systém útokmi na riadne zvolených poslancov a prezidenta. Povyšuje svoje politické stranícke záujmy a zámery nad platné zákony. Ruší právomoci samospráv a celoplošne obsadzuje orgány štátnej správy stranícky oddanými ľuďmi, ktorí rozhodujú prakticky o všetkom, čo sa v okrese šuchne. Za jednu noc ste ovládli verejnoprávne médiá, urobili ste z nich slúžky a hlásne trúby vašej propagandy. Finančne podporujete priamo z daní občanov dvoje vybraných novín - jeden denník, jeden týždenník. Demontujete samosprávne rozhodovanie o podpore národnej a menšinovej kultúry, obmedzujete priestor na samosprávne rozhodovanie v oblasti školstva a vedy, rozhodli ste sa obmedziť akademické slobody na vysokých školách, zavádzate administratívnu cenovú reguláciu, poškodili ste kapitálový trh ako zdroj domácich investičných prostriedkov, zrušili ste kupónovú privatizáciu, zasahujete do už vzniknutých práv občanov a nectíte posvätnosť súkromného vlastníctva a výkonu vlastníckych práv.

  • Vláda ohrozuje hodnoty, na ktorých obranu vzniklo NATO a na ktorých stojí a padá úspech Európskej únie. V zahraničnej politike vláda zvyšuje ekonomickú a politickú závislosť od Ruskej federácie.

    Pán minister Schenk, dámy a páni,

    demokratická opozícia bude vláde brániť, aby menila Slovensko za Kubu za hranicami slobodnej, demokratickej a prosperujúcej západnej Európy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Slovo má pani poslankyňa Zelenayová. Pripraví sa pán poslanec Nagy. Faktická poznámka - pán podpredseda Ľupták.

  • Pán poslanec Langoš, keby ste sa radšej pozreli za múry Leopoldova, čo sa tam stalo za vášho ministrovania.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Zelenayová, máte slovo.

  • Reagovať na pána Langoša by bolo zbytočné plytvanie slov. Ale kolega Figeľ tu hovoril o politike dvoch tvárí, čo ma dosť prekvapilo, pretože sme spolu v zahraničnom výbore a v zahraničnom výbore od začiatku dodnes nikdy nebola spochybnená zahraničná politika ani koaličnými, ani opozičnými poslancami. Trochu ma prekvapilo, že práve teraz v pléne hovorí o zahraničnej politike ako o politike dvoch tvárí.

    Páni, hovoríte tu o demaršoch. Demarše sa netýkajú len vlády Slovenskej republiky. Na vnútropolitickej situácii v Slovenskej republike sa podieľajú všetky politické subjekty a prizrime sa, kto akým spôsobom participuje na štátnych záujmoch a komu ide viac o stranícke a mocenské ciele. Nedávna návšteva prezidenta Slovenskej republiky v Nemecku je príkladom, ako sa obraz o krajine vytvárať nemá. Je dokladom toho, že ani prezidentovi Slovenskej republiky nie je prvoradý štátny záujem Slovenska.

    Ako sa tu už povedalo - a to nikto nespochybňuje - zahraničnopolitická orientácia štátu sa od jeho vzniku nemení, je vyjadrená v programovom vyhlásení vlády a vláda ho plní tak, ako to odznelo aj v dnešnej správe. Pán prezident po návšteve Nemecka na otázku novinára, či vnútropolitická situácia u nás bola nemeckou stranou hodnotená, odpovedal: "Veľmi sa nedotýkali. Viacerí sa odvolávali na rôzne informácie z tlače." A čo povedal pán prezident pre nemeckú tlač, pre denník Frankfurter allgemeine Zeitung pred svojou návštevou v Nemecku? Môžem vám to prečítať: Na Slovensku už badať určité obmedzenia demokracie. Mečiar má podľa slov pána prezidenta sklony k autoritatívnemu režimu. Neustále hľadá nepriateľa, proti ktorému chce bojovať. Vytváranie obrazov nepriateľa je typické pre Mečiarov vládny štýl. No táto permanentná konfrontácia je nežiadúcim politickým rozhodnutím, lebo vo vnímaní ľudí predstavuje boj na život a na smrť. Takto sa vyjadruje prezident, ktorý je hovorcom dnešnej opozície v zahraničí. Treba ešte väčšieho hovorcu? A treba škandalóznejšie reči na to, aby si urobilo zahraničie obraz o Slovensku? Pýtam sa, či treba viac spochybniť vládu, či treba novinárov, iných politikov, ak prezident reprezentuje tie najradikálnejšie a protivládne názory.

    Je poľutovaniahodné, ak bývalý minister zahraničia uprednostní stranícke záujmy pred záujmami štátu a a je ochotný zavádzať verejnosť nepravdivými údajmi. Nechám bokom jeho nekvalifikované tvrdenie v Národnej obrode, že tretí demarš už nepríde a v deň, keď bol tento rozhovor s ním vlastne uverejnený, už bol na Slovensku tretí demarš. No takéto prešľapy si bývalý minister zahraničia nemusí dovoliť, nectí ho to. Môžete sa smiať, pán Hrnko, koľko sa vám páči.

    Pán poslanec za Demokratickú úniu Eduard Kukan v Národnej obrode nedávno urobil množstvo prešľapov, aby mohol vládu obviniť z toho, že sa pripravujú čistky na zastupiteľských úradoch. Pritom ide o riadnu časovú výmenu tých ambasádorov, ktorí sú dlhšie ako tri roky, tak ako je to bežné všade vo svete.

    Prečítam to, pretože je to veľmi vážne, takto sa vytvára obraz v médiách a tieto médiá prijímajú cudzie štáty. Takýto obraz o Slovensku si vytvárajú na vašu objednávku a na vašu objednávku potom prichádzajú demarše. Pán poslanec Kukan tvrdí v Národnej obrode - budem veľmi konkrétna, tak ako bol aj on -, že Valko je v zahraničí od roku 1992. Bola som pritom, keď prišiel do zahraničia v októbri 1989, takže je súci na výmenu. Teda šesť rokov. Páni Vilikovský, Hykisch, Trávniček a ďalší neodišli tak, ako to tvrdí pán Kukan, do miest svojho pôsobenia v roku 1993, ale z federácie v roku 1992. Milan Resutík do Rumunska dokonca už pred piatimi rokmi. Pán Dravecký nie je v Sofii od roku 1994, ale od roku 1992, aj toho si pamätám. Pán Lipka je vonku šiesty rok, lebo z Belehradu išiel s požehnaním pána Moravčíka priamo do Paríža. Dvojnásobné služobné preloženie sa týka aj pánov Dlhopolčeka z juhu Afriky, Novotnej z Bonnu do Štokholmu, Mitrovej zo Štrasburgu do Budapešti.

    Páni z opozície, prosím vás, prijmite už tento štát za svoj a nesprávajte sa k nemu ako "škodná". Po štyridsiatich rokoch bezmocnosti máme naozaj možnosť diskutovať o všetkých problémoch, aj o Európskej únii, aj o NATO, o všetkých problémoch, ktoré súvisia predovšetkým s transformáciou štátu. Prečo to koalícii opozícia zazlieva? Prečo naše vnútorné problémy vynáša von ako čosi, čo ohrozuje demokratický vývoj v našej krajine? Nie, páni, tento vývoj ohrozujete vy, ak nás chcete umlčať, ak klamete, ak svoje politické ambície povyšujete nad záujmy tohto štátu.

    A poznámka k pánu Kukanovi: Výbor mal počas tohto víkendu rokovať v Banskej Štiavnici. Okrem poslancov koalície neprejavil o rokovanie zahraničného výboru záujem ani jeden opozičný poslanec. Pýtam sa vás, prečo tu prezentujete taký veľký záujem o zahraničnú politiku, a vtedy, keď máte možnosť, odmietate sa zúčastňovať na akomkoľvek rokovaní?

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Lauko - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem kolegov poslancov informovať, že ja napríklad nepôjdem do Banskej Štiavnice kvôli tomu, že som sa dozvedel o programe, ktorý je výjazdovým programom zahraničného výboru, tento týždeň. Jednoducho mám iný program a ten program je už dlhodobejšie plánovaný. Zo zahraničnopolitickej oblasti v tomto programe nie je nič. Ale dovoľte, aby som vysvetlil, alebo dal argument pani kolegyni, ktorá tu vystupovala, síce je členkou zahraničného výboru, ale vystupovala tu ako novinárka, pretože citovala samé výstrižky z novín, tak budem tiež citovať oficiálnu informáciu tlačovej agentúry po včerajšej návšteve pána ministra Schenka v Štrasburgu. Ako viete, pán minister Schenk sa stretol s pánom Miguelom Martínézom.

  • Prosím, zapojte znova mikrofón pánu Laukovi.

  • Oficiálna Tlačová agentúra Slovenskej republiky vydala túto správu: "V rozhovore s pánom ministrom zahraničných vecí pán Martínéz povedal: Musel som opätovne vyjadriť naše obavy z pretrvávajúceho napätia medzi jednotlivými inštitúciami moci, konkrétne medzi vládou, jej predsedom a prezidentom Slovenskej republiky." Dodal, že je znepokojený zo špekulácií, podľa ktorých by poslanci Demokratickej únie mohli byť vylúčení z Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím vás, kto dáva tieto informácie pánu Martínézovi, odkiaľ ich má? Opoziční poslanci?

  • Pán poslanec Kukan - faktická poznámka.

  • Pán predsedajúci, nie som za faktické poznámky, ale musím reagovať na to, čo tu pani redaktorka, prepáčte, pani poslankyňa Zelenayová hovorila o mojej osobe. Ak je záujem rozumne čítať veci, ktoré píšeme, alebo počúvať veci, ktoré hovoríme, a je záujem pochopiť to, čo hovoríme, potom som veľmi ochotný o takýchto otázkach premýšľať, robiť si závery a debatovať.

    Vaše vystúpenie, pani poslankyňa, do takejto kategórie nepatrí. Ja ho považujem za vystúpenie folklórne, ktoré poteší, rozveselí a pobaví. Nič menej, ale ani nič viac.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Prosím vás, nekategorizujme vystúpenie jeden druhého. Myslím si, že na to nemá právo ani kariérny diplomat, aby charakterizoval stanoviská členov zahraničného výboru.

  • Šum v sále.

  • Pán poslanec Hrnko - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som si vyprosil od takej osoby, ako je poslankyňa Zelenayová, aby spochybňovala moju vieru a dôveru v slovenský štát. Ja som o samostatnom slovenskom štáte rozprával vtedy, keď pani Zelenayová si ešte ani nepripustila myšlienku, že by sa mohla zriecť svojich čechoslovakistických vízií. Takže si to od nej vyprosujem. Pani poslankyňa Zelenayová, nie sme na módnej prehliadke, sme v parlamente a podľa toho sa správajte.

  • Pán poslanec, prosím vás, obmedzte sa vo svojich výrokoch. Takéto výroky sem nepatria. Predseda zahraničného výboru pán Slobodník - faktická poznámka.

  • Samozrejme, vystúpim ešte v diskusii, takže chcem teraz len reagovať na pána Lauka. Pán Lauko, nepovedali ste pravdu. V Banskej Štiavnici bude stretnutie, ktoré sa má týkať kultúrneho rozvoja Banskej Štiavnice so zahraničnou pomocou. Včera som bol, aj som sa vrátil z Rady Európy, kde som rokoval s pánom Ballesterom, ktorý je za tento vývoj zodpovedný. A tá schôdza mala byť a mohla byť veľmi dôležitá. Ostatné veci, ako som povedal, poviem vo svojom diskusnom príspevku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Figeľ - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo. Chcel by som reagovať len na časť toho, čo tu odznelo. Keby išlo len o mňa, pani Zelenayová, berte ma ako kolegu, to úplne stačí, ale ja som citoval istého Franza Vranitzkého a tento človek je kancelárom susedného štátu, Rakúskej republiky. On rozprával o tom, že Slovensko má politiku dvoch tvárí. To je vážnejšie.

    Po druhé - kto teda vyrobil demarše. Aj pán Poliak to naznačoval, že to vie. My by sme radi "ovládali" také silné štáty a ich vlády, ako sú štáty Európskej únie a Spojené štáty americké. To vravím v úvodzovkách. Slovensko by naozaj bolo mocnosťou v strednej Európe. Ale demarše, pochopte to, sú dielom vašej politiky a politiky tejto vlády.

    To je všetko, ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Zelenayová - faktická poznámka.

  • Vážení páni, bola som jediná, ktorá vystúpila v rozprave z koalície. Vaše vystúpenie jednoznačne potvrdzuje, akú máte schopnosť vnímať iný názor.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Aibeková - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Nebudem vystupovať k zahraničnej politike, nemám vo zvyku vystupovať k témam, ktorým sa nevenujem po odbornej stránke, ale chcem požiadať, pretože už som niekoľkokrát prosila, tak teraz chcem požiadať pánov Langoša, Hrnku a teraz aj pána Kukana, ktorý ma veľmi sklamal, aby ste volili slová, ktoré použijete. Ak s obsahom vystúpení nesúhlasíte, prosím, nato ste tu, aby ste povedali to, čo si myslíte. Ale prosím vás, takéto dehonestujúce výrazy, ako používate, také slová, akými nás urážate, svedčia o vašej nekultúrnosti až nenávisti. Tak vás žiadam, naozaj žiadam, aby ste svoj slovník zmenili, najmä ak ide o ženu.

    Hovorím, ak s obsahom nesúhlasíte, na to máte tisíc možností, ale nesiahajte, prosím, k takýmto termínom, aké ste použili.

  • Ďakujem. Pán poslanec Vaškovič - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci, bol by som veľmi rád, keby bola pani poslankyňa Aibeková tak emotívne vystúpila pri urážkach od pána Slotu.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Pani Aibeková, ja sa vás chcem opýtať, ako by ste vy reagovali, keby vám skočili na vlastné dieťa a začali po ňom dupať? Ja pokladám slovenský štát za svoje dieťa, pretože som bol pri jeho tvorbe a vôbec pri tvorbe myšlienky slovenskej samostatnosti, a tu ma niekto obviňuje, že chcem tento štát zničiť a že som proti tomuto štátu. Ja si to vyprosujem. A keď si to vyprosujem, tak si to vyprosujem dôrazne.

  • V poriadku pán poslanec, len otcovstvo je širšie.

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem pekne. Veľmi ma mrzí tento spôsob diskusie, A iste viacerí, ak si všimli teraz moje meno na tabuli, si mysleli, že budem vyzývať na ukončenie. Mrzí ma ďalšia vec, že niekto buduje svoju kariéru, alebo niekto buduje svoje postoje na zhadzovaní druhých poslancov a, skutočne, podľa mňa nekultúrnym spôsobom. Ak už hovoríme o zahraničnej politike, myslím si, že hovorme pokojne, bez emócií a vyčítajme si, alebo snažme sa o tzv. konštruktívnu kritiku, to, čo je možné, napraviť, alebo to, čo si myslíte, že nie je dobré. Aspoň ja som tak pristupovala k dialógu v komisiách alebo v delegáciách, ktoré som viedla.

    Mohla by som sa vyjadrovať veľmi aj k otázke NATO, ale neurobím to, pretože otázka nášho vstupu do NATO nie je taká jednoduchá, ako si to tu aj pán poslanec Langoš predstavuje. Asi si nevšíma, že aj Američanom veľmi záleží na dohovore s Ruskou federáciou. Ak tento dohovor bude uskutočnený, potom sa budú vyjadrovať aj k otázkam vstupu ostatných štátov. Pre nás je skutočne veľmi dôležitá Západoeurópska únia ako brannobezpečnostný pilier Európy, a tam, myslím si, iste mi dajú za pravdu členovia našej delegácie, Slovensko má veľmi dobré meno.

    O tom, že pán Vranitzky pochybuje, alebo sa vyjadruje pochybovačne o našej republike - prečo sa divíme rakúskemu premiérovi, ak to robí slovenský prezident?

    O demaršoch by som sa tiež chcela vyjadriť, že ma mrzí, že sú tu, ale mne to trošku pripomína znepokojenie, ktoré bolo v roku 1968, znepokojenie na zmenu politického systému, ktorý v roku 1968 chcel zmeniť určité pravidlá hry na Slovensku. Len rozdiel medzi týmito dvoma demaršmi je ten, že jeden je z Východu a druhý zo Západu. A mrzí ma, priznám sa, celá táto diskusia, lebo asi si neuvedomujete, že za múrmi, ako to nazval pán Langoš, tejto univerzity, sú ľudia, ktorí potrebujú, aby sme im zabezpečili prácu, aby sme im prijali zákony, ktoré im uľahčia dnešnú situáciu, v ktorej žijú, lebo nie každý žije tak, ako žijeme my tu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Aibeková - faktická poznámka.

  • Ospravedlňujem sa, že vystupujem druhýkrát, ale práve preto, že dvakrát padlo moje meno. Pán poslanec Vaškovič, je predsa niečo iné, keď sa dohadujú muži. Rovnako odsudzujem aj to, čo povedia takto medzi sebou kolegovia, ale do mužských sporov som sa nezamiešala. Tentokrát ste urážali, poslanci, ktorých som menovala, ženu. A vám, pán poslanec Hrnko, som povedala, že ak s obsahom nesúhlasíte, máte možnosť, ale voľte, prosím vás, formu, aby to nebola urážlivá forma, najmä ak ide o ženu. Ja som takto vystúpila aj v minulom období a zastala som sa aj opozičných kolegýň, keď sme boli v koalícii. Môžete sa pozrieť do parlamentných záznamov a vždy takto budem vystupovať, či sa vám to páči, alebo nie. Lebo keď už nevedia muži dodržať úroveň, tak prosím, aby sa tu dodržiavali slušné pravidlá aspoň vo vystúpení voči ženám, pretože niekoľkokrát bola už táto etika porušená.

  • Ďakujem. Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

  • Pani poslankyňa Zelenayová povedala, že demarš je niečo, čo dostali aj iné vlády. A pani poslankyňa Belohorská povedala, že jej to pripomína trošku nátlak v roku 1968. Myslím si, že je vhodné pripomenúť, že za posledné roky dostávalo demarš len Rusko pri vstupe a začiatku vojny v Čečensku a dvakrát Srbsko. Takže je možné, že Európska únia sa odvažuje vstupovať aj do záujmov Ruska, a nemyslím si, že by to Rusko bralo ako istý nátlak, teda nemohlo brať.

    Po druhé, pani poslankyňa Zelenayová, bolo by už dobré, keby ste vy, ktorí ste momentálne pri moci, a my vám tú moc nijakým spôsobom nespochybňujeme, prestali stotožňovať tento štát so sebou. Za vami stojí 35 % voličov, za ZRS stálo 7 %, teraz je to asi 3 %, a za SNS tiež okolo tých 5 %, to je všetko. Nestotožňujte tento štát so sebou, buďte taká láskavá.

  • Pani poslankyňa Zelenayová - faktická poznámka.

  • Musím vysloviť výhradu proti tomu, že stotožňujem štát so sebou. Mne je len ľúto, že tí, ktorým by malo záležať na tomto štáte, vystupujú tak, že im na tomto štáte nezáleží. Ale ja mám poznámku predovšetkým k tomu, čo ste povedali, že som povedala, že demarše dostávajú aj iné vlády. Ja som povedala, že demarše sa netýkajú len vlády. To je rozdiel.

  • Ďakujem. Pán poslanec Nagy, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Prokeš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte, aby som položil sedem otázok pánu ministrovi a v závere vyjadril jedno želanie na jeho adresu.

    Prvá otázka: Vážený pán minister, prečo vláda Slovenskej republiky umelo odďaľovala predloženie slovensko-maďarskej zmluvy do parlamentu Slovenskej republiky? Je to v protiklade s tým, čo ste povedali, pán minister, o dobrých susedských vzťahoch s Maďarskom a je to aj proti záujmom Slovenskej republiky. Zaháľanie znižuje kredibilitu Slovenska v zahraničí. Druhá otázka: Prečo ste, pán minister, nedefinovali politiku Slovenskej republiky aj k ostatným krajinám, napríklad k Rusku, Rumunsku, Srbsku na jednej strane, a na strane druhej prečo ste nedefinovali politiku Slovenskej republiky k takým významným krajinám, ako je Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia a Spojené štáty americké?

    Tretia otázka: Prečo ste, pán minister, nezaujali stanovisko k demaršu Európskej únie a demaršu Spojených štátov amerických? Moja podotázka k tejto otázke znie: Ako bude čeliť Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, aby k ďalšiemu demaršu a k ďalším demaršom nedošlo?

    Štvrtá otázka: Pán minister, celý rok sme schvaľovali dohody o vzájomnej ochrane investícií s jednotlivými krajinami, schválili sme medziiným na tejto schôdzi aj na minulej dohody s Poľskom, s Ukrajinou, s Rumunskom, Tadžikistanom, Maďarskom a ďalšími významnými krajinami. Bezpochyby je to veľmi pozitívny proces, ktorý vítame. Moja otázka znie: Kedy budú predložené podobné dohody aj s vyspelejšou časťou sveta?

    Po piate sa pýtam, pán minister, teda chcel by som konštatovať, že veľmi schvaľujeme aktivity vlády v smere vstupu do NATO, ale aj do aliancie Partnerstvo za mier. Ale pýtam sa vás, ako je v súlade s programom vlády, ale i ministerstva zahraničných vecí téma vojenského cvičenia Partnerstvo za mier, ktoré sa uskutočnilo v lete v Slovenskej republike. Pripomínam, ktorí zabudli, že témou tohto vojenského cvičenia bolo, ako riešiť vojenskými prostriedkami vypuknutý etnický konflikt na Slovensku, a druhá téma tohto cvičenia bola, ako čeliť proti úderu z juhu.

    Šiesta otázka: Vážený pán minister, prečo ministerstvo zahraničných vecí neinformovalo pravdivo a úplne Radu Európy o predkladanom návrhu zákona o štátnom jazyku? Podpredsedníčka vlády pani Tóthová odovzdala návrh zákona bez dôvodovej správy a taký variant zákona, ktorý v čase odovzdávania už dávno nebol platným variantom.

    Siedma otázka je otázka pojmová. Chcel by som vedieť, čo chápete pod pojmom národnoštátny záujem v zahraničnej politike. Čo je národné a čo je štátne na tomto záujme. Pýtam sa, či náhodou by nemalo ísť o záujem všetkých obyvateľov Slovenska.

    Na záver moje želanie. Chcel by som dúfať, že kritika, ktorú ste dostali teraz po svojom vystúpení od koalície, nebude dôvodom na to, aby vás predseda vlády pán Mečiar dal odvolať ako prvého ministra tejto vlády.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Prokeš, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Csáky. Pardon, faktická poznámka - predsedkyňa výboru pani Lazarová.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja by som chcela reagovať na prvú otázku pána poslanca Nagya.

    Uzavretie maďarsko-slovenskej zmluvy o vzájomnej spolupráci bol akt dobrej vôle Slovenska a Slovenskej republiky zabudnúť na stáročné krivdy, ktoré znášal náš ľud vo veľkom Uhorsku. Bol správnym aktom i krokom v tej dobe, v ktorej sa uzatváral, a mal prispieť k otupeniu určitých vyhrotených vzťahov ako aj k mierovej spolupráci medzi Slovenskom a Maďarskom tak na medzinárodnej ako aj vnútroštátnej úrovni. Žiaľ, tieto predpoklady sa nesplnili.

    Okamžite po podpísaní tejto medzinárodnej zmluvy premiérmi, namiesto upokojenia situácie sa začali nevídané aktivity našich maďarských poslancov proti Slovenskej republike, žalovanie na medzinárodnej úrovni, aktivity v Debrecíne, kde sme boli vyhlasovaní za fašistickú vládu, za fašistický parlament, proste negativistické aktivity na všetkých fórach tak doma ako aj v zahraničí.

    Žiaľ, ani zo strany maďarskej vlády nie sú vyvíjané aktivity adekvátne podpisu tejto zmluvy. Napríklad posledné vyhlásenie štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí, že vláda Maďarskej republiky urobí všetko pre to, aby zabránila slovenskému parlamentu prijať zákon o štátnom jazyku prekračuje akúkoľvek formu medzinárodných vzťahov. Maďarská vláda sa takýmito vyhláseniami v podstate mieša do vnútroštátnych záležitostí iného suverénneho štátu.

    Myslím si, že táto situácia, ktorá vznikla za uplynulých sedem mesiacov od podpísania maďarsko-slovenskej zmluvy, nie je ideálna na to, aby sme nemuseli vôbec prihliadať na uvedené medzinárodné aktivity. A ak je určitý posun ratifikácie slovensko-maďarskej zmluvy, tak len vzhľadom na medzinárodné i vnútroštátne aktivity tak maďarskej vlády ako aj našich poslancov zo strán Maďarskej koalície, ktorých sme boli svedkami.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Predseda výboru pán Slobodník, máte slovo.

  • Chcem reagovať na pána poslanca Nagya. Ďakujem pekne za slovo.

    Pán poslanec, platí také slovenské príslovie: "V dome obesenca neradno hovoriť o povraze." Hovoriť o Štrasburgu v súvislosti s jazykovým zákonom - ja som sa rozprával včera aj s pánom Tarschysom aj s pánom Martínézom a čítal som pánu Tarschysovi, prekladal som mu výroky pána Csákyho napísané po návrate zo Štrasburgu o jazykovom zákone. Veľmi sa čudoval a opakovane tvrdil, že nič také nepovedal. To je metóda, ktorú pán Csáky veľmi dobre pozná ešte zo Spojených štátov, z Washingtonu, keď sa tvrdia veci, ktoré sa tvrdiť nemali.

    A takisto, ja sa k tomu ešte vrátim, ale chcem reagovať na vás, na ďalšie veci, aby demarše nedošli, to ste povedali nejakú požiadavku, pán poslanec Nagy. Bol som včera aj s pánom sirom Russelom Johnstonom, podpredsedom Liberálnej internacionály, a spytoval som sa ho na vaše dve záležitosti, ktoré ste predniesli v Rijeke na zasadnutí Liberálnej internacionály. Dostanem k dispozícii text vášho vystúpenia a aj to, ako skreslene ste informovali o štátnom jazyku, ktorý sa má prijať. To je metóda, ktorou sa ďaleko nedostanete.

    Takisto, k tomu sa tiež možno vrátiť, sedia tu poslanci Demokratickej únie, nebudem sa vyjadrovať k tomu, či majú, alebo nemajú ostať v parlamente, to nie je môj problém, ale som zvedavý, aj to sa dozvieme z toho vášho iniciovania demaršu z Rijeky, či ste povedali všetky fakty o tomto. Či ste povedali, nie tak ako sa to tvrdí v niektorých novinách, že bolo 11 314 či koľko podpisov, ale že fakticky len 8 219, možno sa mýlim o nejaké čísla, bolo platných, pretože nespĺňali náležitosti.

    Nezabudli sme totiž, čo by ste teraz chceli v súvislosti s týmto zamlčovať, ako sa hodnotili podpisy, petičné akcie v roku 1994, keď sa vyhlásilo, že tam musí byť rodné číslo, krstné meno, celé priezvisko, adresa a tak ďalej. Prečo by teda pri hodnotení týchto podpisov Demokratickej únie malo platiť iné pravidlo? Ale opakujem, nechcem hovoriť o tom, čo sa stalo, len o tom, kto vlastne o Slovensku chce vytvárať obraz na základe lží. Keby na základe pravdy, máte stopercentnú povinnosť a právo, ale na základe lží dehonestovať Slovensko, alebo na základe neúplných informácií, to sú veci, ktoré skutočne ukazujú, kto je podnecovateľom tých sprisahaneckých počinov voči Slovensku.

  • Ďakujem. Pán poslanec Hrušovský - faktická poznámka.

  • Mám len jednu krátku poznámku k pánu Slobodníkovi. Vy ste zabudli na to, keď posudzujete Demokratickú úniu a hovoríte v kontexte posudzovania hárkov Demokratickej únie, že v tomto štáte platí aj právo. Žiaľ.

  • Ďakujem. Pán poslanec Moravčík - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Mám iba jednu drobnú informáciu. Pán poslanec Slobodník, ja som sa neoháňal nijakými kontrolami a výsledkami kontrol na tomto zasadnutí, hovoril som iba to, že tu si niekto osobuje právo, ktoré nemá. Ktoré nemá podľa zákonov. Celá akcia proti Demokratickej únii bola od začiatku protiprávna a nikto na svete nevie pochopiť, ako je možné po voľbách robiť také akcie, aké ste inscenovali. Toto je ten základný problém. Nerešpektujeme právo, pán Slobodník, a tým skutočne škodíme tejto republike. A škodíme jej hrozným spôsobom, uvedomte si to.

  • Pán poslanec Nagy - faktická poznámka.

  • Vážený pán poslanec Slobodník, nemusíte sa unúvať, aby ste získavali vystúpenie od pána sira Johnstona. Dúfam, že budem mať možnosť vystúpiť vo všeobecnej rozprave, ktorá bude päťdesiatym bodom tohto programu. Budem mať identické vystúpenie ako v Rijeke.

  • Pán poslanec Prokeš, máte slovo, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi začať faktickou poznámkou na posledné vystúpenie pána Moravčíka. Neviem si dosť dobre predstaviť, že by sa niekto na svete pozastavoval nad vyšetrovaním podvodu.

  • Neviem, ale možno Všeobecná zdravotná poisťovňa nám dá naslúchadlá aj zadarmo.

    Vážené dámy, vážení páni,

    hovorilo sa tu o vstupe do Európskej únie, o spochybňovaní tohto vstupu, do NATO podobne, ale veľmi málo sa hovorí o tom, aké sú vlastne podmienky a ako vyzerajú organizácie, do ktorých chceme vstupovať. Tvárime sa, akoby to bol akýsi absolútny raj, akoby krajiny, ktoré sú v týchto zoskupeniach, nemali svoje vlastné záujmy, ako keby nás k tomu len akoby priberali, poďte na náš rajský ostrov, a záviselo to od nás.

    Dámy a páni, bohužiaľ, nie, pretože pribratie novej krajiny do akéhokoľvek spoločenstva znamená predovšetkým naplniť záujmy tých krajín, ktoré v tomto spoločenstve už sú. Nikto nás nebude prijímať do žiadneho spoločenstva pre naše modré oči. To by sme si mali uvedomiť naplno. A práve preto musíme vždy hovoriť o detailoch tohto vstupu. Pretože myšlienka spolupráce, ako povedal ktosi múdry, pochádza od Boha. Ale diabol sa skrýva práve v tých detailoch. A musíme zvažovať, aj keď sa plne hlásim k tej základnej orientácii, ktorá sa tu deklarovala a ktorá je deklarovaná v programovom vyhlásení slovenskej vlády, teda k orientácii do Európskej únie, k európskym bezpečnostným zoskupeniam a k NATO, aké sú detaily, či bude pre nás pri tých detailoch, ktoré sú nám predkladané, výhodné vstúpiť do týchto organizácií. Pretože ak to pre nás nemá byť výhodné, tak by sme boli veľmi hlúpi, ak by sme do toho vstupovali.

    A ako som už povedal predtým, bolo nám to v Bruseli povedané veľmi naplno, že môžeme byť superšampióni v demokracii, môžeme byť vynikajúci v ekonomike, to nie je žiadna vstupenka do NATO. O tom, či budeme, alebo nebudeme členmi NATO, budú, pri našej vôli vstúpiť tam, rozhodovať strategické záujmy krajín, ktoré sú dnes členmi NATO.

    A opakujem znovu, že pokojne sa môže stať, že nebude strategickým záujmom týchto krajín, aby sme my tam vstúpili. Ak tam máme vstúpiť za akúkoľvek cenu, za cenu straty vlastnej suverenity, o čo sa tu niektorí páni poslanci veľmi usilujú, aby nám napríklad diktovali, ako bude vyzerať náš jazykový zákon, z Budapešti a podobne, v takom prípade, chceme, či nechceme, sme nútení uvažovať aj o iných možnostiach.

    Musíme si uvedomiť aj to, že NATO ako vojensko-politická organizácia má svoj vlastný vnútorný problém, s ktorým sa bude ťažko vyrovnávať. Na jednej strane je Európska únia, ktorá má ambície zohrávať úlohu svetovej superveľmoci, a pokiaľ by tieto ambície nemala, tak by nemalo zmyslu, aby vôbec vznikala, a na druhej strane sú Spojené štáty. Medzitým je NATO. Žiadna superveľmoc, pokiaľ chce mať ambície skutočnej superveľmoci, nemôže pripustiť, aby bola vojensky závislá od inej superveľmoci. A toto je problém, pred ktorým vnútorne stojí NATO, s ktorým sa bude musieť samé NATO vyrovnať, či sa mu to páči, alebo nie.

    Na európskej scéne čoraz hlasnejšie zaznieva, a úplne nezakryto, úplne otvorene, že Európska únia si chce vybudovať vlastný obranný a bezpečnostný systém, nezávislý od Spojených štátov. Je to Západoeurópska únia, ktorá je dnes v štádiu rozpracúvania týchto záležitostí. Aj toto mení, a veľmi rýchlo, medzinárodnú scénu. A preto sme povinní skúmať všetky možnosti, ktoré sú pred nami, a vyberať vždy tú najlepšiu. To nie je žiadne spochybnenie našej základnej orientácie. Ale, prepáčte, len hlupák sa nedíva okolo seba a ide ako somár za senom, ktoré mu drží niekto na palici pred nosom. V prvom kroku to môže byť veľmi zaujímavé, nejaká možnosť sa môže javiť dobre, ale to neznamená, že pri naplnení všetkých detailov je to skutočne tá optimálna možnosť.

    Opakujem znovu to, čo som povedal aj vo faktickej poznámke. Nikde nie je zaručené, že bude v strategických záujmoch krajín, ktoré dnes sú v zoskupení NATO, aby sme sa my stali členmi NATO, aj keď sa rozlejeme na kolomaž, ako sa hovorí.

    Ďalej otázka demaršov. Myslím si, že by sme sa mali aj v tomto prípade dívať nielen na to, že sme dostali demarš, ale aj na to, kto nám ju posiela. Pretože znova sa nás tu niekto snaží dostať do situácie, keď budeme pokojne skláňať hlavu, naopak, ešte sami podáme niekomu bič, aby nás ním vyšľahal. Je skutočne pozoruhodné, ak dostaneme demarš od krajiny, ktorá neváhala uniesť prezidenta inej krajiny, ktorá neváha ekonomicky vydierať svojho suseda, ak dostaneme demarš zo zoskupenia krajín, kde v jednej z nich evidentne rastie rasová neznášanlivosť a neonacizmus, podpaľujú sa azylové domy, v ďalšej nikto nevie, kto je, a kto nie je mafia, ďalšia neváha bombardovať svoje vlastné menšiny. Myslím si, že sa musíme pozrieť do očí aj tomu, kam smerujeme, a spýtať sa týchto krajín, či toto sú hodnoty, ktoré charakterizujú Európsku úniu a NATO.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Csáky. Pardon, ešte sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Pittner.

  • Vážená Národná rada,

    samozrejme, nie som odborník na zahraničnú politiku a každý by sa mal držať svojho kopyta, ale keď tu už odznievajú, a súhlasím s pani poslankyňou Aibekovou, aby náš slovný prejav mal predsa len určitú, ak už nie úctu k inému, tak aspoň sebaúctu, dovoľte mi práve preto zareagovať na to, čo tu iste v dobrej viere hovoril pán poslanec Prokeš, ale spôsobom a o takých veciach, ktoré je hrôzostrašné počúvať.

    Prosím vás pekne, nedávno celý svet oslavoval 50. výročie vzniku OSN. Každý môže mať rôzne výhrady k tomu, ako OSN za tých 50 rokov v tej ktorej konkrétnej situácii pokračovala. Ale jedno nemožno uprieť, že dohoda Churchilla a Roosevelta, ktorí cez Atlantickú chartu položili základy vedúce potom k utvoreniu Organizácie Spojených národov, to nie je záležitosť jednej superveľmoci, to nie je záležitosť nejakej mocnosti oproti ostatnému svetu. Ak tu neprišlo k vojne za tých 50 rokov v celosvetovom meradle, tak práve len vďaka tomu, že takáto charta bola založená. A ak sa usilujeme o to, aby sme takýmto spôsobom na to nadviazali, potom to nezľahčujme tými nedostatkami, ktoré objektívne v tej-ktorej krajine môžu byť, a budeme proti nim len preto, že tam sa vyskytuje aj prejav neonacizmu, že sa tam vyskytuje aj prejav mafiánstva, a budeme teda proti celému svetu ako pupok tohto sveta. Veď si už uvedomme naše parametre!

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Vaškovič - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci,

    Chcel som v podstate povedať to, s čím ukončil svoje vystúpenie pán poslanec Pittner. Totiž neobjektivita vo vystúpení pána Prokeša spočíva v tom (nech si potom urobí analýzu toho, čo povedal, aké obvinenia vzniesol na krajiny, ktoré označil svojím spôsobom, poukázal na určité negatíva, ktoré, samozrejme, v tých krajinách sú), že zabudol povedať, aké pozitívne hodnoty v týchto krajinách civilizácia priniesla, a zabudol nám povedať, k akým hodnotám chce smerovať on.

  • Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka. Prosím vás, ale snažme sa vzájomne si nekontrovať. Máme tu ešte štyri písomné prihlášky.

  • Budem veľmi stručný, pán predsedajúci. Myslím si, že pán poslanec Pittner vôbec nepochopil podstatu môjho vystúpenia. Chcel som len naznačiť, že keď chce niekto hľadať smietku v oku druhého, mal by sa pozrieť najprv na brvná, ktoré má vo vlastnom oku. Nič viac a nič menej. To isté sa týka aj poznámky pána poslanca Vaškoviča.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Lauko - faktická poznámka.

  • Chcem reagovať na slová pána poslanca Prokeša, že treba pravdepodobne vedieť, čo povedať a kde, na akom mieste. Obidvaja sme delegáti v Parlamentnom zhromaždení Západoeurópskej únie. Obidvaja s pánom Prokešom vieme, že Slovensko je prihlásené tak do Európskej únie, ako aj do bezpečnostných štruktúr západnej Európy. Vo svojom prípadnom vystúpení budem uvádzať, aby som to teraz nemusel, jeho mylnú informáciu o Západoeurópskej únii ako jedinom pilieri bez NATO. To je len taký malý detail. Ale keď na nejakom seminári, ktorý organizuje ministerstvo zahraničných vecí, sa diskutuje o neutralite a príde tam Aliancia neutrality ako zástupca na túto konferenciu a povie tam svoje názory, tak prosím. Ale keď povie zástupca parlamentu, ktorý je v Západoeurópskej únii, na pôde parlamentu svoje výhrady voči integračnému procesu v takomto čase, keď každý má uši a každý počúva, tak si myslím, že by sa mal zamyslieť aj sám pán Prokeš, ako je to vlastne s tou integráciou Slovenska a či vlastne on sa s ňou stotožňuje, alebo nie. Pretože keď vystúpi v Západoeurópskej únii, tak tam bude prednášať neutralitu alebo výhrady voči Nemecku, čo sa týka jeho kriminálnej činnosti? Jednoducho nechápem, na základe čoho tu prednáša takéto veci.

  • Ďakujem. Pán poslanec Prokeš, prosím vás.

  • Pán predsedajúci, po prvé nemenoval som žiadnu krajinu, po druhé nespochybnil som žiadne integračné snahy Slovenskej republiky. Ale dal som jasne najavo, že pokiaľ nás chce niekto kritizovať, tak my máme právo kritizovať jeho.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Csáky, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Hrnko.

  • Vážený pán podpredseda, vážení páni ministri, vážené dámy, vážení páni,

    predtým, ako by som pristúpil k svojmu vystúpeniu, vážený pán minister zahraničných vecí, dovolím si vás v mene dvoch klubov, v mene klubu MKDH a v mene klubu Maďarskej koalície, požiadať, aby ste vo svojom záverečnom vystúpení zaujali stanovisko k vystúpeniu pána Prokeša. Prosím vás, minimálne k dvom častiam, keď hovoril o tom, že v zahraničnopolitickej orientácii musíme pouvažovať aj o iných možnostiach, to je jedna časť, a druhá časť, keď charakterizoval isté nemenované štáty, ktoré nám posielali demarše. Domnievam sa, že takéto vystúpenia sú veľmi nebezpečné a dovoľte mi, aby som v mene oboch klubov veľmi ostro protestoval proti takýmto vystúpeniam a proti takýmto názorom. A vyzývam všetky poslanecké kluby, aby sa k nám pripojili.

    Vážené dámy, vážení páni,

    pozorne som si vypočul expozé pána ministra Schenka o dlhodobých úlohách slovenskej zahraničnej politiky. Vystúpenie musím hodnotiť ako neúplné a formálne. Formálne je totiž povzbudzujúce, že pán minister vo svojom vystúpení opakovane deklaroval snahu začlenenia sa Slovenskej republiky do európskych ekonomických, politických a bezpečnostných štruktúr, ale nezmienil sa o tom, že v tejto súvislosti sa s týmto krokom vynárajú práve v štátoch Európskej únie a v Spojených štátoch amerických veľmi silné pochybnosti ako reakcie na konkrétne kroky súčasnej vlády Slovenskej republiky. Pán minister naopak v závere svojho vystúpenia za nesporné javy označil za zodpovedných tých, ktorí údajne informujú svetovú verejnosť jednostranne. Vzhľadom na to, že takéto vety sa objavujú opakovane a nielen v tejto sále, treba jednoznačne poukázať na to, že obdobné tvrdenia v dobe informatiky sú anachronizmom. Každá krajina sa posudzuje podľa reality, ktorú si sama vytvára. Demokratické štáty vo svete sa vzájomne posudzujú podľa toho, v akom rozsahu sú schopné kooperovať a v akom rozsahu akceptujú princípy demokracie, ktoré vytvorila ľudská civilizácia a ktoré sú akceptované vo všetkých vyspelých demokraciách.

    Domnievam sa, že oficiálne reakcie Európskej únie, Rady Európy a Spojených štátov amerických na konkrétne prvky reality dávajú na tieto otázky dostatočnú odpoveď. A v tejto súvislosti akékoľvek vyhlásenia typu "na Slovensku je to tak", sú smiešne a irelevantné.

    Podľa hodnotenia Maďarského kresťanskodemokratického hnutia základná otázka nášho zahraničnopolitického smerovania je vlastne základnou otázkou ďalšieho vývoja vnútropolitickej situácie v Slovenskej republike, a tou otázkou je, či Slovensko ostane krajinou v rámci dodržiavania ústavných a demokratických hodnôt, alebo nie, či Slovensko bude právnym štátom, alebo nie.

    V tejto súvislosti bolo povzbudivé počuť, že vláda Slovenskej republiky sa naďalej hlási k hodnotám, na ktorých je vybudovaná súčasná Európska únia. Bolo povzbudivé počuť, že vláda mieni naďalej akceptovať dokumenty Rady Európy, Organizácie spojených národov, Organizácie o bezpečnosti a spolupráci v Európe a mieni akceptovať aj podpísané a v zmysle Viedenskej konvencie už aj pred ratifikáciou platné medzinárodné zmluvy. Ak je to pravda, mal by sa úplne zmeniť štýl vládnej politiky. Mali by prestať útoky na hlavu štátu, na opozíciu, na slobodu slova reprezentovanú slobodnou tlačou a aj na príslušníkov menšín a malo by sa utvoriť ovzdušie normálnej spolupráce.

    Do kontextu expozé pána ministra, obávam sa, nezapadá ani snaha tohto parlamentu prijať na budúci týždeň v stredu taký jazykový zákon, ktorý je v predloženej verzii v rozpore s vnútroštátnymi a zahraničnými normami.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľujem si vás osloviť dnes, keď je ešte čas na rozumné úvahy, keď je ešte relatívne ticho aj v tejto sále, aj okolo budovy. Skúsme sa dohodnúť aj o tomto materiáli. Naše pozmeňovacie návrhy sme dali každému poslaneckému klubu. Nebolo by vhodné prijať taký dokument, za ktorý by sa nemal hanbiť každý inteligentný občan Slovenskej republiky a ktorý by nevzbudzoval ďalšie pochybnosti o stave demokracie v Slovenskej republike?

    Pán minister, ak vašim slovám môžem skutočne veriť, dovoľte mi, aby som vás verejne vyzval, aby ste sa osobne pričinili o to, aby vládna koalícia postupovala pri prijatí jazykového zákona:

    1. v zmysle nezverejneného listu pána Furera, politického riaditeľa Rady Európy, v ktorom reaguje na interpretáciu jeho stretnutia s podpredsedníčkou vlády pani Tóthovou a navrhuje aj konkrétne pripomienky k jazykovému zákonu;

    2. v zmysle požiadavky pána Tarschysa, generálneho tajomníka Rady Európy, ktorú vám tlmočil pred dvoma dňami v Štrasburgu. Mohli by sme predísť problémom pri ďalších monitorovacích procesoch;

    3. v zmysle obsahu listu pána Maxa van der Stoela, splnomocnenca OBSE pre menšinové otázky, ktorý poslal vláde Slovenskej republiky;

    4. v zmysle ďalších diplomatických odkazov od členských štátov Európskej únie.

    A na záver mi dovoľte jednu otázku poslancom vládnej koalície.

    Vážení priatelia, ja som už dvakrát v tejto sále navrhol opakované potvrdenie južných hraníc Slovenska formou ratifikácie slovensko-maďarskej základnej zmluvy. Pýtam sa vás, prečo ste proti tomuto aktu, prečo ste proti opakovanému potvrdeniu týchto hraníc. Aj v tejto sále, aj mimo tejto sály niektorí z vás veľmi často skloňovali túto problematiku. Zdá sa, že táto otázka, táto problematika nikdy nebola skutočným problémom. Táto otázka slúžila len ako účelová kamufláž na zmätenie časti verejnosti.

    A na záver jedna pripomienka pánu Slobodníkovi. Pán Slobodník, som úplne dojatý z toho, že prekladáte moje slová pánu Tarschysovi. Ďakujem vám za to. Je v tom jeden háčik. Predpokladám, že ste to preložili z maďarčiny, z maďarských časopisov. Pán Tarschys, bohužiaľ, nevie po maďarsky a nevie to kontrolovať. Ale ak ste presvedčený, že ste ho presvedčili, neviem si vysvetliť, prečo navrhla Rada Európy ďalšie monitorovanie pre Slovenskú republiku aj v oblasti jazykových práv menšín.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Lazarová.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Vystúpenie pána poslanca Csákyho a jeho útok na pána poslanca Prokeša ma prenieslo do komunistických čias. Mám ešte v živej pamäti, ako som bola perzekuovaná len za to, že som si dovolila vysloviť iný názor, než bol názor oficiálny. Na vstup do NATO totiž majú trochu iný pohľad, než je oficiálny názor, aj iné strany. Napríklad strany zelené. Za stranu Slovenskej zelenej alternatívy to môžem povedať oficiálne. Za Stranu zelených na Slovensku, samozrejme, sa nemôžem vyjadriť, ale myslím si, totiž viem, že má tiež vo svojom programe neutralitu. Zelená filozofia je totiž proti akýmkoľvek vojnám a tým aj proti akýmkoľvek vojenským zoskupeniam. Členovia Slovenskej zelenej alternatívy sú presvedčení, že pre bezpečnosť Slovenska, ale aj strednej Európy by bolo najideálnejšie, keby sme sa stali neutrálnou krajinou tak ako Rakúsko či Švajčiarsko.

    Pri vstupe do NATO by sa Slovensko ocitlo jednak v úlohe nárazníka západných mocností a jednak nič tak nedegraduje životné prostredie ako práve vojenské výcvikové aktivity. Je pravdou, že vládna koalícia má na túto otázku iný názor a vzhľadom na politické a medzinárodné postavenie Slovenska podporuje jeho vstup do NATO. Napriek tomu my si myslíme, Slovenská zelená alternatíva zastáva ten názor, že o takej závažnej otázke, ako je vstup Slovenska do NATO, by malo rozhodnúť jedine všeľudové referendum. Dúfam, že pre tento môj názor a názor mojich členov nebudem terčom útokov pána poslanca Csákyho.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Palacka - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Samozrejme, neberiem, dokonca si vážim názor pani poslankyne Lazarovej a Slovenskej zelenej alternatívy na neutralitu, len sa chcem opýtať, ako potom mohla s pokojným svedomím podpísať koaličnú dohodu s HZDS, ktoré definuje v programovom vyhlásení zámer vstúpiť do NATO.

  • Mňa zaujalo vystúpenie pani predsedkyne. Nebudem ho komentovať, pretože mám svoje skúsenosti z výboru, len sa chcem opýtať, pani docentka, či by ste mohli bližšie rozviesť, ako ste boli perzekuovaná v predchádzajúcom období.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Lazarová, nie je potrebné, aby ste na to reagovali. Ostaňme pri veci, prosím vás.

  • Áno. Myslím si, že na otázku pána poslanca Černáka nemusím odpovedať, ale veľmi ochotne mu na ňu zodpoviem vonku, mimo rokovacej miestnosti, a myslím si, že bude veľmi prekvapený.

    Odpoviem však na otázku, ktorá mi tu bola položená. Vzhľadom na to, že programy koaličných strán sú okrem tejto otázky veľmi blízke programu Slovenskej zelenej alternatívy, nevznikajú medzi našimi stranami zásadné rozpory. Prosím, my rešpektujeme ich názor, ale myslíme si, že o takom dôležitom kroku by malo rozhodnúť všeľudové referendum.

  • Ďakujem. Pán poslanec Glinský - faktická poznámka.

  • Ďakujem. Odporúčam pánu poslancovi Csákymu, aby si všimol, ako tvoria a formulujú svoje vzťahy k iným krajinám, k Európskej únii alebo k NATO suverénne národy.

    Mne viaceré dnes vyslovené postoje pravicových poslancov pripomínajú skôr niečo ako korejskú kultúru. Je to akási posvätná úcta, akési sebaobmedzovanie v osobnostnej a štátnej integrite. Minule som sám vyslovil takúto vetu: Ak je Slovensko nacionálnou krajinou, čo je slabý výraz v porovnaní s inými nálepkami, ktoré nám dávajú, potom sú Spojené štáty krajinou ultranacionálnou. Vyslovujem to na základe sociologických dát, sociologických faktov. Trvám na tom, dovolím si to povedať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

  • Beriem naprosto vážne to, čo povedala pani poslankyňa Lazarová, akceptujem to, len by ma zaujímalo, kto ešte okrem nej patrí do tej Zelenej alternatívy.

  • Naprosto vážne má slovo pán poslanec Lauko.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Teraz budem tiež vážne hovoriť a poradím pánu Glinskému, kde dostane odpoveď na svoju otázku. Nech sa opýta predstaviteľov poslancov z Maďarska, Poľska, z Čiech, nech sa ich opýta, nech sa opýta našich delegátov v zahraničných delegáciách, či niekto spochybňuje vo svojich vystúpeniach alebo aj v kuloároch svoje smerovanie do integračných procesov, či už do Európskej únie, alebo NATO. Oni jednoducho takéto reči nemajú.

  • Ďakujem. Prosím, ešte poznámka pani poslankyni Lazarovej, potom končíme, máme obedňajšiu prestávku.

  • Neviem, ako to myslel pán poslanec Mikloško, či v parlamente, alebo vôbec. V parlamente som sama. Na celom Slovensku sa však naša členská základňa, dovolím si tvrdiť, vyrovnáva členskej základni Strany zelených na Slovensku.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Pokorný. Ale, prosím, končíme, bude nasledovať obedňajšia prestávka do druhej hodiny.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Nechcem reagovať na pani predsedníčku Lazarovú a porovnávať naše členské základne, ozaj sa to do tejto diskusie nehodí, ale pretože verejnosť nie je informovaná a častokrát si zamieňa názory tzv. Zelenej alternatívy s našou stranou, ktorá tu pôsobí od roku 1989 a môže sa pochváliť konkrétnymi výsledkami, chcem zdôrazniť, že z pohľadu na integráciu do európskych štruktúr, do NATO, sme na tom diametrálne odlišne. K tomu, čo citovala. Keď sa objavila myšlienka Partnerstvo za mier, Strana zelených na Slovensku vyšla s myšlienkou neutrality a s referendom pri vstupe do NATO, aby občania vedeli, čo to bude obnášať, čo to bude stáť Slovenskú republiku a aké výhody, prípadne nevýhody z toho budú pre našich občanov. Na našich zahraničných cestách ale informujeme, že Slovensko deklaruje a má ozajstný záujem o vstup do európskych štruktúr, do Európskej únie a do NATO.

    Väčšina západoeurópskych zelených strán odsudzuje vojenské pakty, je za všeobecné odzbrojenie. Už vo februári 1994 sme hovorili o myšlienke prebudovať OBSE na organizáciu, ktorá by mala byť záštitou mieru v Európe. V súčasnosti prehodnocujeme svoje stanovisko k neutralite a opäť Strana zelených na Slovensku bude trochu iná ako iné zelené strany v Európe. Budeme vyvíjať iniciatívy, využívať svoje kontakty či už v Spolkovej republike Nemecko, kde je veľká Skupina zelených v Bundestagu, alebo s frakciou zelených v Európskom parlamente, na podporu pre Slovensko pri rozhodovaní o vstupe do týchto štruktúr.

    Čiže prikláňame sa aj my, aby Slovenská republika bola členom Európskej únie a členom vojenského zoskupenia NATO. V našej členskej základni bude prebiehať k tomuto diskusia. Budeme nepochopení u našich kolegov, tak ako sme boli nepochopení v rokoch 1990-1992, keď sme na pôde parlamentu presadzovali národnú orientáciu a štátny záujem. V tom období sme boli neprávom označovaní ako nacionalisti. Preto som veľmi ťažko znášal slová pani poslankyne Zelenayovej, ktorá označila opozíciu, že je protislovenská. Nesúhlasím s tým, lebo nevie o našich krokoch, o našich aktivitách i na pôde Slovenskej národnej rady v tom období. Boli sme národní a to nám naši kolegovia zelení vytýkali. Takže podporujeme všetky iniciatívy vedúce k integrácii do demokratických štruktúr západnej Európy.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne a kolegovia, vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Pokračujeme o 14.00 hodine a budeme pokračovať do 16.00 hodiny tak, ako som to už dopoludnia uviedol. Dobrú chuť, priatelia.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, prosím vás, zaujmite miesta v rokovacej miestnosti, budeme pokračovať. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Hrnko, pripraví sa pán poslanec Andrejčák. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, pani poslankyne, páni poslanci,

    zahraničná politika má veľmi špeciálnu úlohu a nemožno ju oddeliť od vnútornej politiky, od vnútropolitického diania v štáte, pretože úlohou zahraničnej politiky je najmä zabezpečiť pokojný vnútorný vývin štátu, zabezpečiť štátu vonkajšie podmienky rozvoja politického systému, zabezpečiť štátu vonkajšie podmienky rozvoja ekonomiky, kultúry atď. atď. Teda bez tejto súvislosti, bez vnútropolitického rozmeru zahraničná politika vlastne nemá svoj zmysel.

    Musíme sa teda opýtať, aké sú základné zahraničnopolitické záujmy, ktoré Slovenská republika musí zabezpečovať pre seba, teda v konečnom dôsledku pre všetkých svojich obyvateľov. Predovšetkým je to zabezpečenie pokojného vnútorného vývinu, zabezpečenie hraníc štátu, zabezpečenie územnej celistvosti. A z tohto dôvodu si potom musíme stavať zahraničnopolitické ciele a musíme na tieto zahraničnopolitické výzvy aj odpovedať.

    Myslím si, že už v roku 1992 a začiatkom roku 1993, keď sa formovali zahraničnopolitické ciele, a nakoniec boli aj sformované do dokumentu o zahraničnej politike budúceho štátu, ktorý bol prijatý v decembri 1992 alebo v januári 1993, myslím, v januári 1993, tam sme vlastne stanovili základné zahraničnopolitické ciele a oficiálne ich nespochybnila žiadna vláda, ktorá v Slovenskej republike od jej vzniku fungovala, či už kratšie, alebo dlhšie.

    Tieto zahraničnopolitické ciele hovoria o tom, že Slovensko vidí svoju budúcnosť v integrácii do Európskej únie a do euroatlantických bezpečnostných štruktúr. Veľká debata, veľké polemiky sa vedú o tom, či do NATO a do Európskej únie vstúpiť, alebo nevstúpiť. Myslím si, že táto debata, tie rozhovory, tie polemiky by sa mali viesť predovšetkým o tom, prečo vstúpiť, alebo prečo nevstúpiť do týchto inštitúcií, pretože vtedy dostaneme aj odpoveď na to, či tam vstúpiť, alebo nie. Keď si dáme túto otázku, potom musíme ísť k podstate zahraničnej politiky, ako zabezpečiť hranice štátu a jeho územnú celistvosť v prostredí, v ktorom všetky naše susedné štáty, s ktorými máme rozhodujúcu hranicu, jasne deklarovali svoje zahraničnopolitické ciele v tom istom smere, ako ich deklarovala Slovenská republika. Tak Česká republika, tak Poľsko, tak Maďarsko deklarovali svoj jednoznačný úmysel podieľať sa na výhodách európskej integrácie, podieľať sa na euroatlantickej bezpečnosti.

    V tomto momente si musíme dať teda odpoveď na to, či Slovensko môže svoje bezpečnostné záujmy, svoje ekonomické záujmy deklarovať iným spôsobom, resp. ísť iným smerom ako štáty, ktoré nás obklopujú. A tam je aj odpoveď na to, či Slovensko môže byť, alebo nemôže byť neutrálne. Z toho hľadiska treba aj posudzovať všetky myšlienky, názory, ktoré idú týmto smerom.

    Neutralita, to nie je len otázka vnútornej deklarácie, neutralita je otázka vonkajšieho rešpektu. Vieme, že pred prvou aj druhou svetovou vojnou boli, resp. deklarovali svoju neutralitu také štáty ako Belgicko, Holandsko, Luxembursko. V konečnom dôsledku, keď vojna vypukla, im ich vlastná vnútorná deklarácia neutrality nepomohla, stali sa obeťou globálneho konfliktu, ktorý aj ich územie použil nato, aby realizoval svoje ciele.

    Teda samotné vnútorné deklarovanie neutrality v žiadnom prípade nemôže zabezpečiť nejakú neangažovanosť Slovenska, nemôže zabezpečiť jeho vonkajšiu bezpečnosť, najmä keď si dáme otázku, či by takúto neutralitu boli ochotné akceptovať štáty, a nielen akceptovať, ale aj rešpektovať, štáty, ktoré s nami susedia.

    Teda na otázku prečo, musíme jednoznačne povedať, že preto, aby pozícia Slovenska bola pevnejšia, istejšia. Slovensko jednoducho nemôže naplniť svoje zahraničnopolitické ciele, ak bude ťahať iným smerom, ako nás ťahá všeobecný priestor, v ktorom sa nachádzame. Slovensko nie je ani lokálnou, ani globálnou veľmocou, jednoducho má svoje rozmery, má svoje geopolitické postavenie a z toho musí vychádzať aj pri formovaní a pri zabezpečovaní svojej zahraničnej politiky.

    Teda dajme si odpoveď na otázku: Mohlo by Slovensko byť v inom bezpečnostnom systéme, pri zachovaní svojej bezpečnosti, ako štáty Vyšehradskej štvorky? Ja si myslím, že v tomto prípade by nemohlo, že náklady na jeho vlastnú obranu by ďaleko prekračovali náklady, ktoré by boli vtedy, ak by Slovensko bolo integrované.

    Teda jednoznačne treba povedať, že Slovensko by sa stalo rušivým momentom v stredoeurópskom priestore a mohla by sa vlastne zopakovať situácia z konca roku 1945, z konca druhej svetovej vojny, keď Slovensko jednoducho vypadlo z mapy Európy preto, že nebolo zaradené do geopolitického priestoru, jeho garancia bola garancia veľmoci, ktorá prehrala vojnu. Myslím si, že je našou povinnosťou poučiť sa z minulosti nielen vlastnej, ale aj z minulosti druhých krajín a robiť takú zahraničnú politiku, ktorá Slovensko zabezpečí dlhodobo ako prosperujúci štát a zabezpečí jeho vonkajšiu bezpečnosť.

    Preto si myslím, že keď sa hovorí o vzťahu k Európskej únii, o vzťahu k NATO, nemôžeme sa dívať na to len z pohľadu záujmov týchto inštitúcií, ale musíme sa na to dívať aj z pohľadu vlastného záujmu. Bezpečnosť Slovenska bude omnoho lepšia, keď bude integrované, ako keď bude garantované. Keď bude integrované, bude sa jednoducho podieľať na bezpečnosti integrovanej euroatlantickej štruktúry. Keď bude garantované, jeho budúcnosť bude vlastne odkázaná na silu alebo slabosť budúceho garanta. Preto všetky aktivity, ktoré narušujú dosiahnutie deklarovaných zahraničnopolitických cieľov Slovenskej republiky, sú proti elementárnym bezpečnostným a ďalším záujmom nášho štátu. To si musí uvedomiť každý, kto je v politike, a to si musí uvedomiť každý, kto sa k tejto veci vyjadruje. Samozrejme, už kolega Lauko tu povedal, je iné, keď sa niekto vyjadruje ako súkromná osoba, keď niekto vytvára iniciatívy, snaží sa svoju iniciatívu ľuďom vykladať, a je to iné, keď sa niekto vyjadruje z pozície poslanca koaličnej strany alebo dokonca z pozície predsedu takejto koaličnej strany.

    Takže jednoznačne treba povedať, a Demokratická únia si za tým stojí, že treba napĺňať deklarované zahraničnopolitické ciele Slovenskej republiky a z našej vnútornej politiky treba vylúčiť veci, ktoré nám znemožňujú tieto zahraničnopolitické ciele naplniť.

    A keď hovoríme už jazykom, ktorý som si ja neosvojil, ale ktorý sa tu stále opakuje a stále sa hovorí o tom, kto ako porušil záujmy Slovenska či už doma, alebo v zahraničí, záujmy Slovenska poškodzujú tí, ktorí spochybňujú kredibilitu slovenskej politiky spôsobom, že ináč hovoria a ináč konajú. Ak si nezvykneme akceptovať skutočnosť, že nikde nás nebudú hodnotiť podľa toho, ako hovoríme, ale podľa toho, ako konáme, naše zahraničnopolitické ciele, akokoľvek krásne budú deklarované, nebudú uskutočniteľné. A ak ich neuskutočníme, dávame "v sázku" a pochybnosť náš štát.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Andrejčák a pripraví sa pán poslanec Kanis. Faktická poznámka - pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ako otca samostatnej Slovenskej republiky, ako sa pán Hrnko sám deklaroval, by som sa opýtal, či mal na mysli integráciu Slovenskej republiky za každú cenu do príslušných zoskupení, aj keby to malo znamenať zánik Slovenskej republiky, pretože aj toto je vždy otázka: Čo za to zaplatíme?

    A rád by som ho ešte upozornil, že dávať niečo "v sázku" nie je po slovensky, chystáme sa prijať jazykový zákon, po slovensky je vždy stávka.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Lazarová - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo.

    Prosila by som pána poslanca Hrnka, keď už vymenúva naše susediace krajiny, aby nevymenúval len tie, ktoré sa mu hodia do jeho koncepcie. Predsa ďalšia susedná krajina, s ktorou susedíme, je Rakúsko. Pokiaľ viem, Rakúsko je členom Európskej únie, a pritom je neutrálne. Tak naozaj neviem, čo my vlastne rušíme a narušujeme. Švajčiarsko, Rakúsko, Slovensko vytvára jeden ucelený koridor. Takže ja tu nevidím žiaden rušivý moment.

    Čo sa týka vašej obavy o budúcnosť Slovenska, ktoré bude v určitom vojenskom zoskupení, takom alebo onakom, prípadne nebude v žiadnom a potom jeho bezpečnosť bude závisieť od sily alebo slabosti garanta, tak ja som presvedčená, že v prípade vojenského konfliktu, keď už uvažujeme v týchto kategóriách, bude náš osud závislý aj od sily daného vojenského zoskupenia, ktoré bude proti nám bojovať.

    A k vašej pripomienke, že vystupujem ako predsedníčka strany, prepáčte, ja som predsedníčka zelenej strany a obhajujem zelenú filozofiu. Naša strana naozaj zastáva zelenú filozofiu, a nie ako Strana zelených na Slovensku (teraz ja, a právom môžem hovoriť, že takzvaná Strana zelených na Slovensku), pretože táto na jednej strane brojí proti jednej atómovej elektrárni, ktorá spĺňa všetky bezpečnostné záruky na európskej úrovni, ale nebrojí proti rozmiestneniu atómových zbraní na Slovensku. Tak to je naozaj veľmi zvláštna zelená filozofia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Filkus - faktická poznámka.

  • Ďakujem. Táto rozporuplná, niekedy veľmi trápna diskusia má aj svoje pozitíva. Najmä preto, že sedím na stoličke opozičného poslanca, vidím ďalej a poviem o určitej satisfakcii pre opozíciu. Táto satisfakcia mi robí dobre, pretože doteraz všetky vystúpenia opozičných poslancov sú omnoho bližšie vládnemu programu (potlesk) ako vystúpenia koalície. Myslím to vážne. Keď si spomeniem na to (samozrejme, teraz sme pokojní, naobedovaní, môžeme pokojne hovoriť), že jeden z koalície je za neutrálnu zahraničnú politiku, druhý má obavy z NATO, tretí nechce ísť do NATO, tak vás chcem, vážení, v dobrom upozorniť, že toto bude takisto zahraničie rekapitulovať, túto diskusiu o zahraničnej politike. A potom sa veľmi milej, príťažlivej pani Zelenayovej pýtam, ale už teraz sa spýtam, kto bude v tomto prípade "škodná" z hľadiska vzťahu k zahraničiu, z hľadiska k vládnemu programu, z hľadiska toho, čo má byť predmetom zahraničnej politiky, z hľadiska orientácie zahraničnej politiky? Myslím si, že budete ťažko odpovedať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Možno treba len privítať tento príchod opozície do koalície.

  • Pani poslankyňa Lazarová, prosím, keby sme ukončili tieto diskusie. Nech sa páči.

  • To, že je možný určitý rôzny prístup jednotlivých koaličných strán k niektorým otázkam, je len prejavom demokracie našej koalície. Ale dovoľte mi položiť vám presne tú istú otázku, ktorá bola položená mne, ale v opačnom slova zmysle. Celá opozícia chce ísť do NATO, KDH chce ísť do NATO, HZDS chce ísť do NATO, prečo vlastne nevytvoríte koalíciu vy?

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Zelenayová - faktická poznámka.

  • Myslím, že už tu bolo všetko povedané, niet čo povedať.

  • Ďakujem. Pán poslanec Andrejčák. Pripraví sa pán poslanec Kanis.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    očakával som, že prerokúvanie zahraničnej politiky v Národnej rade Slovenskej republiky bude živou tvorivou diskusiou a tiež som si pripravil k tomu vystúpenie. Nechávam ho vo vrecku a radšej ho použijem na jednom zo seminárov ministerstva zahraničných vecí. A to z toho dôvodu, že sme vlastne nezačali o našej zahraničnej politike rozprávať, nehľadáme, akým spôsobom trebárs poradiť pánu ministrovi, ako ju tvoriť, alebo nekritizujeme ho za určitý krok, ale spochybňujeme dôveryhodnosť vlády a koalície. V priebehu rozpravy som si uvedomil, že keby v slovenských bankách bolo toľko peňazí, koľko bolo tu v parlamente a v našich novinách vyslovených pochybností, tak by sme nemali problémy s rozpočtom. Dovoľte teda aspoň pár slov ako reakciu na priebeh rozpravy.

    Položme si otázku, kto definuje podmienky prijatia do Európskej únie, do NATO a do ďalších inštitúcií. Kto teda bude rozhodovať? Predovšetkým to bude záujem veľmocí, s tým súhlasím, záujem skupín štátov združených v ekonomických, politických, vojenských a iných zoskupeniach, ale aj záujem jednotlivých štátov, či už členských, alebo nečlenských. Ale bude to aj záujem našich susedov a v neposlednej miere, aj keď ho menujem ako posledné, bude to záujem Slovenska a záujem tej koalície a tej opozície, ktoré budú u nás vtedy, keď budeme v etape, že nás už môžu prijať a ochotní prijať. Ich skutočná politická sila v štáte bude výslednicou tohto záujmu Slovenska. Preto je pre nás veľmi dôležité poznanie skutočných zámerov všetkých subjektov, ktoré som vymenoval, a vytváranie správnych záverov z tohto. To všetko ostatné, aj naša dnešná diskusia, je vlastne iba politický šum. Je to vlastne iba také prekáranie sa po slovensky o tom, aká je vláda zlá, aká je naša opozícia dobrá a ako práve len opozícii záleží na tom, aké Slovensko bude.

    Ešte je tu jeden fenomén, ktorý som nespomínal, aj keď existuje, ale nebude o tom rozhodovať. Je to osobný alebo skupinový záujem určitých neprajníkov Slovenska, nech sú kdekoľvek, či už doma, alebo v zahraničí. Ale asi bude dobre povedať si odpoveď na otázku, či musíme už dnes a denne stále rokovať a obávať sa otázky, či nás prijmú, alebo neprijmú.

    Slovenská republika bude prijatá, a pán minister zahraničia dnes vyslovil taký predpoklad, že splníme podmienky do Európskej únie, okolo roku 2000. Do NATO buď skôr, alebo neskôr, to nám život ukáže. Ale Slovenská republika bude prijatá vtedy, keď bude prínosom do ktorejkoľvek organizácie, lenže takú istú mienku o prínose si bude myslieť v tejto dobe aj Slovensko. Teda nie dnes, nie konkrétne vyhlásenie jedného politika, či už koaličného, alebo už opozičného, nie hrozba prstom, ani nie dnešné demarše, ale stav Slovenskej republiky vo všetkých oblastiach potom. To znamená v tej dobe, keď splníme podmienky, bude rozhodovať o tom, či áno, alebo nie. Ale pamätajme, že to nebude ani zajtra, ani pozajtra, a preto si môžeme tipovať, koľko vlád a koľko parlamentov v štátoch, ktorí budú o nás rozhodovať, sa do tej doby ešte vymení. Je to niečo ako so strednou školou. Žiadneho absolventa sa už po maturite nepýtajú, akú mal v siedmej alebo vo ôsmej triede známku z matematiky alebo z fyziky, ale či má maturitu, alebo nie. A tak to bude aj s nami.

    Ak analyzujeme vystúpenia časti našich poslancov, ktorí sa vyslovujú proti vláde a koalícii, vidíme, že takmer vždy ide o vyslovenie predpokladu zlého úmyslu. A na základe podozrenia je vyslovená obava, a táto je často formovaná ako nedôvera vláde, a na základe toho veľmi tvrdé odsúdenie formuláciou, že určite tak si to vláda myslí, a preto my s tým nesúhlasíme. Myslím, že tento myšlienkový pochod Slovensku veľmi škodí.

    Na politike a politikoch ostatných štátov Vyšehradskej štvorky sa mi páči, že doma sa veľmi tvrdo politicky vyrovnávajú s problémom, a v zahraničí sa nepríjemnostiam vyhýbajú. Ale presne tak je to vo väčšine článkov politických komentátorov, ktorí sú zaviazaní rôznym, dnes opozičným politickým prúdom. Teda rozdiel v intenzite politického zápasu, ktorý prebieha v postkomunistických štátoch, je veľmi malý. Ale na rozdiel od iných štátov v Slovenskej republike sa to veľmi personifikuje a veľmi často práve len proti premiérovi. Skôr je to metóda očierňovania a spochybňovania ako podiel alebo určitá forma účasti na správe štátu. Veď aj dnes vidíme, že keď už nemôže opozícia spochybniť cieľ, ktorý má vláda v programovom vyhlásení, a nemôže spochybniť skutočnú činnosť ministra zahraničných vecí, tak spochybňuje aspoň úmysel a robí to veľmi úspešne už od rána. Spochybňujeme, či dokáže vláda toto programové vyhlásenie naplniť a či ho vôbec mieni plniť.

    Panie poslankyne, páni poslanci, spomeňme si, aké reči a argumenty sa viedli proti rozpočtu na rok 1995, ktorý sme prerokúvali. Aké čierne mraky Slovensko čakali v roku 1995 podľa tvrdenia niektorých členov nášho parlamentu. Skutočnosť, že vláda dosiahla lepšie výsledky, ako nám sama predložila, je tiež už dnes neprijateľná. Je to vlastne úspech vlády, ale jej to nechceme priznať. Nakoniec preto sa aj niektoré kroky robia, a mám taký dojem, že v pondelok máme k tomu aj nejaké rokovanie.

    K samotnej rozprave už len pár slov. Dokazuje mieru odporu až politickej nenávisti, ak dovolíte, aby som to tak nazval, ale rozhodne nie formu polemiky o zahraničnej politike. Už vo vystúpení prvého diskutujúceho pána poslanca Rosivala sa uvádzali prekrútené argumenty, ktoré sa už v Národnej rade vysvetlili, keď som ich ako minister predložil Národnej rade ako odpoveď na interpeláciu a Národná rada túto odpoveď prijala. Spájať to s motorom DV2, to už môže iba človek, ktorý chce, aby náš štát nemal úžitok z tých miliárd, ktoré do nich boli vložené.

    K demaršu ešte tri poznámky. Po prvé nepreceňujme jeho vážnosť, aj keď je dôležitý nie pre samo rozhodnutie o prijatí Slovenska, ale pre úroveň vzťahov Slovenskej republiky a partnerov. Majme na pamäti, že je to len na čas, kým budeme na ceste k členstvu, a nebude mať absolútne žiadny význam v čase, keď sa staneme atraktívnymi či už pre NATO, alebo pre Európsku úniu.

    Po druhé - do jesene roku 1989 nebola v západnej Európe ani v Spojených štátoch vypracovaná teória o transformácii ekonomiky ani bezpečnostného systému v Európe pre prípad mierového spôsobu zániku bipolárneho systému. Som presvedčený, že Európa nie že by nechcela takýto krok premyslieť, alebo by ho odmietala, alebo ho nedokázala premyslieť, ale mala také málo pravdivé a skutočné poznatky o situácii, že považovala takúto prácu za zbytočnú. Preto sa dodnes vedú teoretické spory o transformácii NATO, Európskej únie, aj o našej ceste, či už ekonomickej, alebo politickej. Tu si položme otázku, či neurobili štáty, ktoré poslali demarš Slovenskej republike, práve takú veľkú chybu, ako ju urobili v roku 1989.

    Po tretie - aj hlavní európski politici a štáty akceptujú tvrdenie prezidenta Jeľcina, že rozšírenie NATO posilní odpor konzervatívnych síl v Rusku proti nemu ako predstaviteľovi demokratického prúdu, a vyzýva, aby nezvyšovali tlak, pretože by vlastne robili nedobre demokracii. Pýtam sa predstaviteľov našej opozície, ak pochybujete o úprimnosti koalície o ceste do Európskej únie a NATO a tvrdíte, že to iba predstierame, nemáte strach, že demaršom dosiahnete skutočnú zmenu cieľa vlády? Alebo je to vaše želanie, aby sa tak stalo? Dúfajme všetci, že to tak dlho nebude.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Kanis z SDĽ. Pripraví sa pán poslanec Tarnóczy z HZDS.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni,

    neznámy pozorovateľ by zrejme usúdil, že keď je na programe schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na programe parlamentu štátu, ktorý existuje iba prvé roky, keď je na programe bod o zahraničnej politike, táto sála praská vo švíkoch. Mal by tu byť zrejme celý diplomatický zbor. Nevidím tu nikoho. Mala tu byť predložená správa o zahraničnej politike, vopred odovzdaný text. Nemám ju, nepoznám ju. Zrejme by tu mohlo byť predložené tlačou aj vystúpenie pána ministra. Skrátka, malo by ísť o udalosť prvoradého významu, najmä preto, že zahraničná politika a zahraničná orientácia Slovenskej republiky sa stala predmetom skutočne vážneho sporu, kde nie vždy sa spor vedie v polohe vecného problému, ideologizuje sa, politizuje sa a hrajú sa hry, ktoré neprospievajú predovšetkým tomuto štátu.

    Vážené dámy, vážení páni, možno práve preto, že Československo sa tak bezproblémovo rozdelilo, že sme vlastne dostali celú medzinárodnú právnu výbavu, ktorú sme zdedili, možno práve pre túto formu sme si neuvedomili, poviem to otvorene, význam vzniku tohto štátu. Lepšie chápe veci iba ten, kto robí isté porovnanie s tým, ako štáty vznikali. Pre nás tým predmetom komparácie môže byť predovšetkým vznik Československa. Podľa môjho názoru ak porovnávame vznik štátov, dôjdeme aspoň k tomu, že budeme vedieť odlišovať to, čo sú objektívne problémy mladého štátu, a to, čo sú problémy, ktoré si robí niekto navyše, alebo jednoducho sú to problémy, ktoré z hľadiska historického nie sú nosné, a ani spory o nich nie sú historicky nosné.

    Nechcem nikoho presviedčať o tom, že v tejto sále sedí veľa vlastencov, chcel by som veriť, že všetci sú vlastenci tohto nového štátu. Mal som možnosť prečítať si zopár knižiek o tom, ako ľudia, ktorí boli aktérmi pri vzniku Československa, neskôr opísali budovanie tohto štátu. Mám na mysli Karola Medveckého, ktorý publikoval niekoľko zväzkov dokumentov, spomienok a materiálov o vzniku Československa z pohľadu diania na Slovensku a, samozrejme, aj Ferdinanda Peroutku, ktorý pripravil niekoľko zväzkov Budování státu. Som presvedčený, že napriek všetkým problémom, ktoré Slovenská republika zažila od svojho vzniku, takéto knižky budú napísané a budú vznikať aj o tejto Slovenskej republike. Zrejme je ešte málo času, ale som presvedčený, že napriek hektickému politickému vývoju za tieto roky bolo tu veľa ľudí, ktorí majú právo napísať takéto knihy ako vlastenci Slovenskej republiky a ľudia, ktorí sa podieľali na vytváraní tohto štátu.

    Ak tieto problémy chceme vidieť v polohe zahraničnej politiky, tak si skutočne od začiatku musíme uvedomiť, že Bratislava voči Prahe, Budapešti a Varšave ešte dlho bude provinciálnym mestom. Žiaľ, je to tak. Má to svoje historické príčiny a pozadie a bude dlho trvať, kým sa a ako sa aspoň významovo Bratislava týmto metropolám našich susedov vyrovná. Ak to zoberieme historicky, myslím, že pre tých, ktorí sa troška vyznajú v histórii, alebo si ju prečítajú, je to jasné. Ale toto všetko sa prejavuje aj v zahraničnej politike. Ak niekto má 150-ročnú tradíciu zahraničnej politiky, alebo ak má niekto tú tradíciu takmer storočnú, potom musíme jasne vidieť, že Slovenská republika, aj keď mala viacerých skvelých diplomatov, tak ako sa to ukázalo napríklad pri výstavke k 50. výročiu OSN, že slovenské prostredie a slovenský národ dodal svetu takisto diplomatov, ktorí majú svoj svetový cveng, jednoducho Slovenská republika si musí toto svoje diplomatické pozadie aj štruktúry vytvoriť a to trvá desaťročia. To trvá desaťročia. Preto oceňujem všetkých tých ľudí v oblasti zahraničnej politiky, ktorí to nemajú ani dnes ľahké, aj keby pomery na Slovensku boli úplne bezproblémové. Aj tak by mali dosť problémov. To sa týka nielen politických súvislostí, ale aj materiálnych podmienok, ktoré majú na svoju činnosť v zahraničí.

    Takisto, vážené dámy a vážení páni, si musíme uvedomiť, že ak je tu mladý štát, tak je objektívne, že sa zrážajú v ňom dve stránky. Jedna stránka je národnoštátna, druhá je občianska. Viem, že by bolo najlepšie, a zrejme to potrvá, aby sa tieto stránky dostali do súladu, ale je to vždy tak, že ak vzniká nový a mladý štát, jednoducho si musí najskôr vybudovať svoju veľmi silnú národnoštátnu pozíciu. To nie je na úkor iných, prirodzene, nemalo by to byť na úkor iných, ale jednoducho už so vznikom štátu tento moment vystupuje do popredia.

    Stredoeurópska história, teda história toho priestoru, ktorého sme súčasťou, poskytuje celý rad podnetov pre dobré stránky vo vzťahu medzi národmi, ale aj tie smutnejšie, ktoré by sme tu mohli ilustrovať mnohými príkladmi z histórie "väzenia národov", ako Rakúsko-Uhorsko bolo výstižne nazvané. Ide zrejme o to, aby sa tieto stredoeurópske hodnoty, ktoré sa zakladajú na stáročnom prelínaní kultúr rôznych národov, v nových, moderných podmienkach na konci 20. storočia a začiatkom 3. tisícročia kultivovali do nových podôb. Myslím, že to je tá vývinová trajektória, ktorá zrejme bude základňou nielen pre našich susedov, ale aj pre Slovenskú republiku.

    Ďalší moment, na ktorý treba upozorniť a ktorý treba zohľadniť, keď hovoríme o slovenskej zahraničnej politike, je moment malého štátu. Slovensko je malý štát a z jeho malosti vyplýva celý rad problémov, ktoré tento štát bude mať. Sme malý štát v strednej Európe, sme malý štát v priestore medzi Nemeckom a Ruskom, čo vtláča aj pri riešení zahraničnopolitických problémov najzávažnejšiu pečať každému riešeniu. Zahraničná politika je často akoby ruletou, v ktorej sa rozhoduje, koľko kto žetónov má pred sebou. My tých žetónov veľa pred sebou nemáme, a dovolím si povedať fakt, že Česká republika a Slovenská republika jednotlivo majú pred sebou menej žetónov, ako malo Československo. Tým, samozrejme, nechcem kritizovať či už rozdelenie, pretože sa jasne ukázalo, že Slovenská republika napriek všetkým čiernym víziám má dostatočnú štátnu vitalitu vo vnútropolitickom rozmere, ako aj v rozmere zahraničnopolitickom. A šance malých štátov sú predovšetkým v tom, aké si nájdu miesto v európskej deľbe práce. Aby si toto miesto našli, aby aj zahraničná politika bola úspešná, je potrebné, aby to bola politika premyslená, sebavedomá, seriózna, zodpovedná a kultúrna. To nechávam na vás, aby ste cez tieto kritériá zrovnali niektoré veci, niektoré udalosti, ktorých sme svedkami.

    Myslím, že všetky politické strany majú záujem na tom, aby Slovenská republika mala dobré medzinárodnopolitické postavenie a pozície. Názory na to, akými prostriedkami to dosiahnuť, sa však líšia. Myslím, že v tých troch základných líniách, v ktorých sa chceme začleňovať, teda v politickej, hospodárskej aj bezpečnostnej, stoja veci troška odlišne špecificky a treba to rešpektovať.

    Kým naše začleňovanie sa v podobe získania členstva do rady Európy bolo vecou politickej vôle a aj táto politika sa vedie v rovine či už ľudských práv, alebo všeobecnej politiky, mohli by sme povedať, že naše výsledky v tejto rovine budú závisieť aj od toho, aké budú výsledky hádok na Slovensku. Ale v polohe nášho začleňovania sa do Európskej únie je kritérium jasné, že sa bude rozhodovať podľa toho, aké sú výsledky našej práce. A porovnávanie či už faktov, alebo aj v podobe čísel, ukazuje, že musíme byť veľmi realistickí a vidieť aj túto komparáciu čísel tak, ako ona obsahuje istý ekonomický obsah.

    Veľa sa tu hovorilo o tom, ako riešiť otázku bezpečnosti Slovenska. Chcel by som upozorniť, že takisto pri tejto otázke treba vidieť hierarchiu problémov. Nuž a v tejto hierarchii problémov na tom najvyššom stupienku stoja, samozrejme, tí najsilnejší, konkrétne povedané - jadrové veľmoci. Tak ako sa bude vyvíjať vzťah medzi nimi a riešenia, tento hlavný faktor bude mať vplyv aj na to, ako sa bude usporadúvať priestor medzi nimi, teda medzi Ruskom a Severoatlantickou alianciou.

    Myslím, že na tieto veci sa treba dívať realisticky. Nechcem hovoriť nejako stranícky, ale keďže tu viacerí vystúpili za svoje strany, chcel by som upozorniť, že SDĽ prijala svoj zahraničnopolitický program pred dvoma či troma rokmi na zjazde v Žiline, kde hovorila o orientácii z hľadiska vytvárania európskeho bezpečnostného systému, o orientácii po troch líniách. To je línia orientácie na Severoatlantickú alianciu, orientácia na Západoeurópsku úniu, ktorá sa vytvára ako obranné spoločenstvo Európskej únie, a na Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktorá je organizáciou združujúcou vlastne všetky krajiny až za Ural, dalo by sa povedať.

    Zdá sa mi, že v týchto diskusiách sa okrem vecného tónu objavujú častejšie isté ideologizácie a politizácie. Prirodzene, každá strana má právo na svoj názor a každá strana bude získavať ľudí pre svoj názor. My sme už v programe, ktorý som spomenul, hovorili o tom, že ak bude vstup do Severoatlantickej aliancie akútny, ak sa vytvorí taká situácia, v tom prípade nech sa rozhodne cez referendum, vychádzajúc z toho, že aj Španielsko vstupovalo do Severoatlantickej aliancie cez referendum. Ide o takú vec, ktorú musia skutočne rozhodnúť občania, hoci niektoré štáty sa domnievajú, že postačuje na to parlament.

    Nebolo by dobre, aby sa otázka vstupu do NATO stala predmetom politickej licitácie. Myslím si, že v prvom rade sa musia uskutočniť diskusie ľudí kompetentných vo veci a tí musia dávať isté návrhy riešenia. Mal som možnosť zúčastniť sa, tak ako aj viacerí členovia parlamentu, na seminári, ktorý pripravilo ministerstvo zahraničných vecí o vstupe do NATO. A vlastne sa ukázalo, že na to, aby sme niečo povedali, nestačia dáke deklarácie a proklamácie, ale je potrebná vecná analýza týchto problémov z hľadiska politického, z hľadiska ekonomického, z hľadiska vojenského. V tomto prípade, ak pôjde o seriózne prístupy, myslím si, nebude ani problémom, aby sa dohodli na riešení odborníci bez ohľadu na to, či drukujú opozícii, alebo drukujú vládnej koalícií.

    Som rád, a tým zároveň prejavujem a chcem ukázať aj istú dobrú vôľu, ako aj objektivitu, že na tomto seminári vystúpil aj predseda výboru pán Andrejčák, musím povedať s veľmi dobrým referátom o otázkach vstupu do NATO. A v prípade takýchto vecných prístupov a toho, že človek vie, o čom rozpráva, je možná spolupráca bez ohľadu na to, aké miesto zaujímajú politické strany v systéme moci.

    Chcel by som ešte raz zdôrazniť, že ide o zložitý vecný problém, ktorého riešenie zďaleka nezávisí od nás, a preto by som chcel tých, ktorí nie sú naklonení myšlienke orientácie na NATO, upozorniť aj na otázku, aby rozmýšľali o tom, či si Slovensko môže dovoliť, aby malo horšiu medzinárodnú politickú pozíciu ako niektorí z jeho susedov. Ak riešenie otázky posunieme z roviny, že všetko môžeme sami rozhodnúť, do roviny, ako sa vyvíjajú veci mimo nás, možno dospejú aj k iným názorom a k iným pohľadom.

    Vážené dámy, vážení páni, zahraničná politika v prieskumoch verejnej mienky obyčajne získava najvyššie percento spokojnosti občanov. Prečo je to tak? Je to tak preto, že občania hodnotia negatívne veci, povedal by som, chleba, ktoré sa ich bezprostredne a každodenne dotýkajú, a menej hodnotia abstraktnejšie a zložitejšie veci, a takými sú aj problémy zahraničnej politiky. Bolo by veľmi dobré a želal by som si to v mene dobra Slovenskej republiky, aby sme v zahraničnej politike našli spoločnú reč.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Kanisovi. Teraz vystúpi pán poslanec Tarnóczy z HZDS a pripraví sa pán poslanec Ftáčnik z SDĽ.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni,

    chcel by som tu tlmočiť svoj vlastný názor na expozé pána ministra a vôbec si nebudem osobovať právo vynášať rezultáty ako mnohí moji predrečníci o tom, čo je dobré, a čo je zlé. V podvedomí sa nedá z expozé, ktoré malo hodnotiť zahraničnú politiku Slovenskej republiky, vybrať obdobie od novembra 1989, pretože základom, z ktorého vychádza aj zahraničná politika dneška, je práve tento moment. Prináša to, samozrejme, rozpor ideálov a rozpor možností tohto štátu, ktorý pri koncipovaní svojej politiky nemohol nebrať do úvahy svoje možnosti. Mantinely, ktoré boli nastavené ekonomikou, uznaním, alebo prijatím budovania štátu, ako to napísal pán Peroutka v Budování státu". Museli byť teda najprv ustanovené základné existenčné útvary pre štát ako taký.

    Zdá sa, že aj zo strany opozície expozé svojím obsahom bolo celkom prijateľné. Iné je, keď sa do toho nasypalo politikum, že čo nie je od nás, je zo zlej koalície, a malo by byť aspoň z Hradu. Možno potom by mnohé fakty a rezultáty z tohto dokumentu boli priechodné a prijateľné pre viacerých. Súkromne si myslím, že vlastne rozhodujúci hráči tejto parlamentnej scény skladali mozaiku a snahou bol obraz, ktorý ani nebol tak pre nás, ale pre tribúnu, pre médiá, a aj pre média veľkého sveta, a možno hlavne pre nich.

    Povedal som už, že mi na vystúpeniach najviac vadí bohorovnosť rezultátu, že je to tak, je to zlé a nepripúšťam, neakceptujem iný názor. Isteže všetko, čo sa stalo, čo sme vyrobili, môže byť podrobené kritike a môže mať, alebo aj má, samozrejme, kopu chýb a závad. Chcel by som však upozorniť znovu na leitmotív toho celého, že tu bol jeden časový faktor, "že to má dva roky", že tu boli konkrétne podmienky, ľudské, materiálne, finančné, ktoré urobili, alebo robia tvár, čitateľnosť tohto režimu, teda aj nášho štátu.

    Nedá mi, aby som sa niekoľkými myšlienkami nepripojil k niektorým poslancom, najmä k pánu poslancovi Rosivalovi. Veľmi vás chápem, som toho istého názoru a uznávam obrovské riziká ruskej imperiálnej politiky, ale alternatíva chýba. Je pragmaticky možná naša konkurencieschopnosť s hodinami na švajčiarskom trhu? Máme robiť politiku pre koho? Je to mimoriadne veľký problém. A tu budeme musieť a mali by sme všetci mať na zreteli práve to, čo povedal pán kolega poslanec.

    Nemôžem nezabŕdnuť do expozé, ktoré bolo plné autofaktov a bolo časovo a množstvom faktov také, alebo aspoň také, ako mal pán minister. Mal ho pán poslanec Weiss. Bolo tam veľmi veľa politiky. Prakticky všetko, až na argumenty, pokiaľ by sme prijali filozofiu, že zahraničný výbor je spolutvorcom zahraničnej politiky a jej filozofie, tak by som to mohol považovať za pravdu a k nemu sa v tej veci pripojiť. Nedá mi však, aby z tohto pohľadu alebo z pohľadu argumentácie, ktorú mal najmä v tej politickej časti, mi to neevokovalo veľkú podobnosť vystúpenia referátov na zjazdoch. Už som len čakal, že niekto dostane pokyn na rozpracovanie uznesenia do praxe.

    Dokonca sa v tom objavil aj problém prezident a jeho syn. Ja už vlastne ani neviem, prečo je to také dobré, aby sme sa o kriminálnom delikte evokovanom zatykačom demokratickej európskej krajiny mali toľko rozprávať, alebo sa k tomu toľko vracať. Nikomu to neposlúžilo. Je to veľmi vážne, čo hovorím. Možno je to váš názor, máte naň právo.

    Pán poslanec Kukan mal v zásobe iste veľa dobrých rád. Samozrejme, že by k dekóru tohto expozé bolo veľmi poslúžilo, keby tu bol diplomatický zbor, keby sa bola scéna dokončila, domaľovala. Ale vraciam sa k tomu mantinelu dvoch rokov. Pýtam sa, či je reálne urobiť viac. Isteže, môžeme mať na to každý svoj názor, ale možnosť bola taká, aká bola, a výsledok práce tu bol opísaný. Nedá mi, aby som nepovedal, že som sklamaný najmä tou časťou, ktorá nebola v jeho vystúpení, ale v poznámkach smerom ku kolegyni Zelenayovej. Aj my by sme mali, alebo mohli používať argumentáciu a možno by som sa mohol opýtať, či to bolo obsahom etických prednášok na moskovskom GIM-e, aby sme sa v diplomacii učili takýmto spôsobom posudzovať vystúpenie ďalšieho kolegu. Veľmi ma to mrzí, že som to povedal.

    Nechcem sa ešte vracať k tomu terminus technicus v kaviarni Diplomat, nejde mi o jeho osobu, ide mi o celú diplomaciu, ktorú sme v podstate zdedili z časti bývalej federálnej diplomacie. A nemusíme si opakovať, ani nahovárať, že nešlo o najlepších synov, ako sa to vtedy hovorilo, robotníckej triedy, ktorí z hlbokého presvedčenia o súboji so západným imperializmom išli plniť do jeho tyla veľmi dôležité úlohy pre socialistický tábor. Ja sa na to nemôžem inak dívať. Klobúk dolu pred všetkými, ktorí to dokázali v sebe zlomiť a zmeniť, ale nejaká tá nedôvera alebo ich presvedčenie o tom, že je ich dobrá vôľa absolútna, neviem, je to na uváženie.

    Expozé dáva aj obraz o stave našej zahraničnej politiky. A už tu odznelo, že obraz netvoria len profesionálni diplomati, ale aj my doma, na domácej scéne. Samozrejme, chcem podčiarknuť, že aj my v tejto sále, aj my v tomto parlamente.

    Záverom chcem povedať, že v v zahraničnom výbore nechýba spolupráca s pánom ministrom. Možno fakt, že väčšina dokumentov je ex post, ale to by musel byť úzus, že zahraničnú politiku budeme spoluvytvárať. A to, že v tom mechanizme je zakódované, že tam chýbal, alebo je potrebný názor zahraničného výboru, mne osobne by sa to tiež páčilo, boli by akceptovateľné tie pripomienky, ktoré sa k tomuto vyjadrujú.

    To by bolo všetko. Možno na záver, že kultúra, s akou vystúpil môj priamy predchodca, sa mi natoľko páčila, že by som bol rád, keby som mohol aj ja tak pokračovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Ftáčnik z SDĽ. Pripraví sa pani poslankyňa Bieliková z HZDS.

  • Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni,

    keď som sa nedávno zúčastnil na školení, ktoré bolo určené pre mladých a stredných diplomatov, zhodou okolností dostali pozvánku aj poslanci prostredníctvom našich parlamentných výborov, bývalý pracovník diplomatickej služby Veľkej Británie na otázku, čo je cieľom zahraničnej politiky, odpovedal asi takto:

    Po prvé, je to zaručenie bezpečnosti konkrétnej krajiny, o zahraničnej politike ktorej hovoríme. Po druhé, je to presadzovanie politických cieľov, ktoré vyjadrujú národné záujmy tej-ktorej krajiny. Pre nás je to nepochybne celkom jednoznačne definovaná otázka vstupu do Európskej únie. Po tretie, je to otázka ekonomických vzťahov, najmä otázky obchodu, investovania, ktoré priamo či nepriamo majú dosah na zamestnanosť, v tomto prípade konkrétne na Slovensku. A po štvrté, je to ochrana našich vlastných občanov za hranicami, ktorých možno nie je tak veľa, ale nepochybne je úlohou našej zahraničnej politiky ich chrániť. Nechcem sa v tejto šírke, ako odpovedal onen britský diplomat, vyjadrovať k problematike zahraničnej politiky a sústredím sa len na tému, ktorá mi je blízka, to je otázka integrácie do Európskej únie.

    Chcel by som zodpovedne vyhlásiť, že Strana demokratickej ľavice vidí budúcnosť Slovenskej republiky v Európskej únii, a to najmä preto, že táto integrácia nám pomôže pri vyriešení úloh spojených s rozvojom trhovej ekonomiky, pri rozvoji politickej a sociálnej demokracie a celkovej modernizácii spoločnosti. Preto považujeme za nevyhnutné naše plnoprávne začlenenie do európskych integračných procesov. Naša strana podporuje úsilie európskych socialistov o to, aby budúcoročná medzivládna konferencia Európskej únie prispela k orientácii únie na utvorenie takej spoločnosti, ktorá zabezpečuje vysokú zamestnanosť, sociálnu súdržnosť a solidaritu spolu s ekologickou obnovou. Podporujeme cieľ, aby Európska únia nebola len veľkým jednotným trhom, ale aby smerovala k sociálnej a politickej únii.

    V tejto súvislosti vítam, že konečne vznikne aj na pôde parlamentu výbor, ktorého úlohou bude vyjadrovať sa k vecným otázkam nášho začleňovania do Európskej únie, pôsobiť v zmysle Asociačnej dohody ako kontrolný orgán pre asociačnú radu a asociačný výbor, teda pri plnení dohody, ktorá má byť predstupňom k plnému členstvu v Európskej únii.

    Ani naša strana nechce zostať bokom pri formovaní predstáv, ktoré súvisia s budúcnosťou Európskej únie, a diskutuje o konkrétnych vecných otázkach, ktoré s ďalším rozvojom Európskej únie súvisia. Chystáme stanovisko pre Stranu európskych socialistov, ktorá má najväčší poslanecký klub v Európskom parlamente, náš pohľad na budúcoročnú medzivládnu konferenciu Európskej únie a úlohy, ktoré očakávame, že voči asociovaným krajinám bude schopná táto konferencia riešiť. Vidíme veľmi úzko väzbu rozširovania Európskej únie na vnútornú reformu únie, tak ako o nej hovoril pán minister vo svojom expozé. Myslíme si, že my na našej pôde by sme mali diskutovať o tom, nakoľko je stratégia Slovenska pri začleňovaní do Európskej únie reálna a či je v nej všetko, čo v nej má byť. Tým, že v nej odpovie na otázku, čo ponúkne Slovensko pre európsku integráciu a ako sa pripraví na proces rozhovorov o samotnom začlenení. Mali by sme tiež jasne pomenovať, zrejme v inom dokumente a materiáli, pozitívne a negatívne vplyvy integrácie na Slovensko, ktoré by mohli zároveň tvoriť kľúčové problémy na budúce rokovanie.

    Je tu takisto otázka, ktorá priamo súvisí s parlamentom, s našou činnosťou, a to je otázka aproximácie práva. Biela kniha bola prijatá na summite v Cannes v júni tohto roku. Dodnes nemáme ako poslanci konkrétnu informáciu, akú stratégiu si zvolila vláda Slovenskej republiky pri postupnej transformácii nášho práva tak, aby sa približovalo k právu Európskej únie. Očakávam, že veľkú úlohu pri tomto procese môže zohrať aj spomínaný výbor. Za mimoriadne vážne a dôležité považujem prípravu odborníkov. Nemáme dostatok pripravených ľudí, ktorých by sme mohli poveriť rokovaniami, ktorých by sme mohli poslať do Bruselu na vyjednávanie o konkrétnych špecifických otázkach, či už sú to otázky poľnohospodárskej politiky, tvorby štrukturálnych fondov a mnohé ďalšie veľmi zložité otázky.

    Oceňujem, že pán minister vo svojom expozé zvýraznil myšlienku vzťahu európskej integrácie a verejnej mienky. Sledujeme zrejme všetci veľmi pozorne vyjadrenia našich občanov pri prieskumoch verejnej mienky a myslím si, že musia poznať všetky argumenty, všetky pre a proti, aby sa mohli zodpovedne rozhodnúť, keď príde ten čas, že budeme organizovať referendum o vstupe do Európskej únie. Myslím si, že by sme citlivo mali tiež vnímať postavenie Slovenska vo formujúcich sa skupinách potenciálnych kandidátov na členstvo v Európskej únii. Napriek tomu, že je prijatá stratégia, že sa bude s každou krajinou viesť osobitné rokovanie, že sa nebudú preferovať nejaké skupiny, dá sa očakávať, že predsa len akési zoskupenia štátov budú, teda že budú prijaté spoločne. Naša šanca, hovorím teraz o šanci Slovenskej republiky, je pravdepodobne v zoskupení V-4, teda spolu s Poľskou republikou, Českou republikou a Maďarskou republikou. Napriek tomu, že sme najmenším štátom tohto zoskupenia, myslím si, že naším vlastným záujmom je koordinovať postup pri príprave na vstup do Európskej únie s týmito štátmi a jednoducho nevypadnúť z tohto balíka.

    Aj ja som bol optimista, tak ako to tu prezentoval pán minister, že sa nám podarí vyriešiť zásadné problémy vstupu do Európskej únie do roku 2000. Podľa informácií, ktoré mám a o ktorých zrejme budeme bližšie hovoriť na spomínanom výbore o dva týždne, je to, aspoň v tejto chvíli sa to zdá, prílišný optimizmus. Nesúvisí to len s naším postavením, súvisí to aj s tým, ako sa sama Európska únia díva na vlastné rozšírenie, ako je pripravená urobiť zásadné reformy, ktoré toto rozšírenie môžu urobiť možným.

    Keď som hovoril o Európskej únii a jej vzťahu k rozširovaniu, uvedomujem si, že o konečnom prijatí Slovenska do Európskej únie sa bude v rozhodujúcej miere rozhodovať u nás, že o ňom rozhodnú naše vnútorné pomery, naša schopnosť naplniť tie kritériá, ktoré sformulovala Európska únia na summitoch v Kodani a v Essene. Tieto kritériá pritom nemožno od seba oddeľovať, hovoriť, že sú len ekonomické, bezpečnostné alebo iné. Sú tam i kritériá, ktoré sa týkajú úrovne demokracie v jednotlivých krajinách, a treba ich chápať ako jednotný celok a plnenie ani jedného z nich sa nemôže zanedbať.

    Preto nám nie je ľahostajné znepokojenie, ktoré najmä v súvislosti s rozvojom demokracie na Slovensku tlmočila slovenskej vláde Európska únia. A nejde len o demarš Európskej únie, ale boli tu už predtým vyjadrenia ministra obrany Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, vyjadrenie predsedníctva Strany európskych socialistov, naposledy otázky predstaviteľov Spolkovej republiky Nemecko atď.

    Musím povedať, že sa netešíme z demaršov, ako by sa mohlo zdať a ako sa nám to niekto pokúša vložiť do úst. Netešíme sa ani ďalším signálom, o ktorých som hovoril. Ak sa pani poslankyňa Zelenayová a pán poslanec Poliak pýtali, čím dielom sú demarše, pozorne som ich počúval a poviem, že si myslím, že sú odrazom našej vnútornej politiky, a to v prvom rade rozhodnutí, ktoré urobila vládna koalícia. Iste neveríte tomu, že by opozícia mala takú silu, aby prinútila 15 vlád suverénnych štátov a vládu jednej veľmoci, aby prejavili znepokojenie nad situáciou na Slovensku, aby sme prinútili prezidenta Clintona osobne sa zaujímať o situáciu na Slovensku, aby sme ho donútili vyznamenať predstaviteľa nášho štátu tým, že ho posadil vedľa seba pri obede hláv štátov pri príležitosti 50. výročia založenia Organizácie Spojených národov. Ja čítam tieto diplomatické signály ako výraz úprimného záujmu o vývoj Slovenska, ako snahu o dobré vzťahy zo strany tých, s ktorými chceme patriť do jedného zoskupenia. Čítam ich zároveň aj ako výraz znepokojenia z nerešpektovania princípov, ktoré predsa len v žiadnej z týchto krajín nie sú narušené.

    V žiadnej z týchto krajín asi nenájdeme príklad takého zjavného odmietania úlohy opozície, príklad vyhlasovania tých, ktorí majú iný názor, za nepriateľov, a príklad prenasledovania hlavy štátu, ak nie sú predložené dôkazy alebo ústavné dôvody na takýto postup. Zrejme to, že prezident má na niektoré otázky iný názor, nestačí. To už nemožno odbiť tým, že to napísal nejaký novinár, že to povedal nejaký treťotriedny úradník. Je to predsa len prejav vôle vlád suverénnych štátov.

    Ja by som si vám dovolil položiť otázku, ktorá dnes ešte v tejto miestnosti nezaznela. A čo ďalej? Ako budeme reagovať, ako budeme postupovať po týchto demaršoch, napriek pachuti, ktorú vyvolali zrejme v každom z nás? Dovoľte mi zjednodušiť túto otázku na dva okruhy, ktorých sa tieto demarše týkali. Prvý okruh si dovolím vymedziť tým, ako ho vymedzil aj predseda Hnutia za demokratické Slovensko 26. októbra tohto roku na mítingu v Košiciach, kde povedal: "Slovenská republika má aj svoje problémy. Prvý je problémom chápania demokracie a úlohy opozície v demokracii."

    V definovaní problému sa zhodneme. A nechcem tu teraz hovoriť, aby som nebol obvinený, o nejakých úmysloch alebo zámeroch, budem sa opierať len o fakty. Dovolím si vám prečítať bod 4 diplomatického demaršu Európskej únie, ktorý hovorí toto: "Európska únia pripomína svoj demarš uskutočnený v novembri 1994. Poznamenáva, že jej starosti, ktoré sa týkali politického a ekonomického prechodu krajiny a boli dôvodom k demaršu, nepominuli." Čoho sa týkali? Dôvodom na prvý diplomatický demarš, ktorý sme dostali, bola oná parlamentná noc z 3. na 4. novembra. Rozhodnutia, ktoré sa stali, sú faktami. Ak mi viete poradiť, ako ich mám ako príslušník opozície obhajovať v zahraničí, aby som nenarušil dobré meno Slovenskej republiky, skúste mi poradiť.

    Ja vám spomeniem len tri: Kontrola Slovenskej informačnej služby je v rukách predstaviteľov koalície. Opakovane sme sa pokúšali zmeniť túto skutočnosť. Navrhovali sme jedného, viacerých, jednoducho rozšíriť ju na pluralitný orgán, ktorý bude garantovať to, čo je zvyčajné v iných krajinách.

    Tu zaznela pri spomienke na november minulého roku z radov koalície poznámka, že porovnajme si to s marcom. Nech sa páči. V marci nebol zmenený kontrolný orgán na kontrolu Slovenskej informačnej služby a boli v ňom tak predstavitelia koalície, ako aj opozície, hoci si vymenili garde z hľadiska postavenia vo vzťahu k moci.

    Kontrola privatizácie: Vo Fonde národného majetku, ktorý rozhoduje rozhodujúcou mierou o postupe privatizácie podľa súčasných zákonov, nie je jediný predstaviteľ opozície, napriek tomu, že ide o hodnoty, ktoré vytvárali všetci občania tejto krajiny a vytvárali ich nemalý čas. Opäť porovnanie s marcom: Vo Fonde národného majetku, v jeho prezídiu, boli dvaja zástupcovia opozície, ktorých úlohou bolo, a zrejme i to by bolo úlohou, keby dnes bola opozícia prítomná v tomto orgáne, nie rozhodovať, pretože ak sú predstaviteľmi opozície, nemajú v tom orgáne väčšinu, ale pozerajú tým ostatným na prsty. Ja si nepamätám, že by sa bol ozval predstaviteľ opozície v marci 1994, že sa vo Fonde národného majetku dejú veci, s ktorými opozícia nesúhlasí. Dnes takáto možnosť nie je a rozhoduje 9 koaličných zástupcov.

    Posledný fakt, s ktorým si tiež neviem rady, a poraďte, ako ho vysvetliť, je otázka kontroly objektívnosti médií. Kontroly objektívnosti médií, tak ako ich definuje zákon o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase, ktorý na to ustanovuje Radu Slovenskej televízie a Radu Slovenského rozhlasu. Obe tieto rady tiež neobsahujú ani jedného príslušníka opozície. Po marci Rada Slovenského rozhlasu nebola vymenená vôbec a v Rade Slovenskej televízie mala opozícia svoje zastúpenie, mohla sa teda podieľať na kontrole objektívnosti médií. Dnes táto možnosť nie je. Toto sú, jednoducho, fakty, z ktorých je možné usúdiť, že nie je možné kontrolovať objektívnosť médií, tak ako to predpokladá zákon.

    To sú fakty, na ktoré nepoznám protiargumenty. Ak ich poznáte, povedzte, pretože možno sa potom zmení aj pohľad tých, ktorí nás za takéto porušovanie elementárnych princípov demokracie kritizujú.

    Druhý problém, ktorý sa objavuje v demaršoch, je v bode číslo 6 demaršu Európskej únie, ktorý hovorí o tomto: "V duchu týchto princípov" hovorí sa o tolerancii, úcte k rozličným zdrojom autority, "je potrebné rozvíjať všetky možné úsilia, aby sa obnovila spolupráca medzi predstaviteľmi najvyšších slovenských ústavných orgánov." Pýtam sa tiež, ako vyriešime tento problém. Odpoveďou mi je opäť citácia zo spomínaného mítingu, kde zazneli takéto slová od predsedu HZDS: "Nenávisť nemôže byť programom. Treba hľadať cestu zmierenia. Aj po voľbách som podal ruku prezidentovi. Ten pohľad na obrazovke nebolo dobre vidieť, ale ja som ho videl, bolo mi dobre pri srdci, keď som mu ruku podával. Od tej doby hovoríme i na najvyšších miestach - treba rozumnú dohodu, kompromis, prácu, nie neustály boj proti sebe. Sme v situácii, keď potrebujeme dosiahnuť zmierenie." Čo hovorí druhá strana, prezident Slovenskej republiky Michal Kováč, myslím, 2. 11. v televízii či v Slovenskom rozhlase: "Takisto možno súhlasiť" hovorí prezident, "s premiérovým názorom, že by sa mala zlepšiť spolupráca medzi ústavnými inštitúciami. Prezident republiky je na takúto spoluprácu už dávno pripravený."

    Pýtam sa, či teda existuje cesta k riešeniu znepokojenia našich zahraničných partnerov. A odpovedám - existuje. Po prvé - sú to korekcie niektorých rozhodnutí vládnej koalície, najmä v oblasti umožnenia kontroly moci. Nikto nechce, aby ste menili svoj vládny program. Predsa ste boli demokraticky zvolení, stanovili ste si svoje úlohy v programovom vyhlásení vlády, máte spoľahlivú väčšinu v parlamente, tak ich uskutočňujte. Proti tomu nikto nenamieta, tak je to normálne. My vám v tom nemôžeme zabrániť. A ak by ste mali záujem, môžeme vám v niektorých otázkach aj pomôcť. Ale nám nechajte právo nesúhlasiť s vami, ak máme na vec iný názor. Veď to je úloha opozície. Chceme, aby ste rešpektovali naše právo kontrolovať, ako vykonávate moc.

    Po druhé - pokiaľ ide o konflikt ústavných činiteľov, riešením je zrejme naplnenie dobrých úmyslov, ktoré obaja predstavitelia deklarujú. Aj preto sme navrhovali, aby prišli pred túto snemovňu a povedali, ako si predstavujú riešenie svojich vzájomných vzťahov. Dúfam, že nepôjde z jednej, ale ani z druhej strany o politiku dvoch tvári, ak sa jedno hovorí a druhé sa robí, pretože tu ide o viac - ide o Slovensko.

    Chcem zareagovať ešte na jednu myšlienku pani poslankyne Zelenayovej, pretože mi ide naozaj o vecný dialóg a ochotu sa navzájom počúvať a rozumieť. Hovorila o vzťahu opozičných strán k Slovensku. Chcem znovu a zodpovedne povedať, že Strane demokratickej ľavice záleží na Slovensku. Záleží nám na našom štáte a sme pripravení preň veľa urobiť. Neželáme si izoláciu Slovenska, ani si neželáme jeho odsunutie na vedľajšiu koľaj. Nie sme ani agentmi zahraničia, ako sa to niekedy objavuje v niektorých vyhláseniach, a sme pripravení obhajovať záujmy našej mladej republiky a posilňovať jej postavenie v medzinárodných štruktúrach. Aj nám záleží na tom, aby sme neboli sluhami v európskej rodine, ale aby sme premyslene, bez poklonkovania presadzovali svoje záujmy v Európe.

    Dnes máme možnosť ako opozičná strana urobiť to len v parlamente a prostredníctvom našich zahraničných kontaktov. A preto vyhlasujem, že ako parlamentná strana sústredíme svoje úsilie na to, aby sa na Slovensku posilňovalo uplatňovanie demokratických princípov, aby sa v transformácii slovenskej spoločnosti zohľadňovala aj stratégia na vstup do Európskej únie a aby naše partnerské strany lepšie rozumeli tomu, o čo na Slovensku ide. Je našou spoločnou úlohou - koalície i opozície - aby sme prispeli k prekonaniu politiky nepriateľstva, konfrontácie, politiky dvoch tvárí každý svojím dielom, podľa možností, ktoré máme, prispeli k presadzovaniu našej republiky v zahraničí. Ak sa nám to nepodarí, môže to znamenať generačnú stratu šance. Ak sa nám to podarí, dokážeme, že napriek rozdielnym názorom sme schopní štátnicky myslieť.

  • Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Bieliková. Pripraví sa pán poslanec Hofbauer z HZDS.

  • Vážený pán minister, vážené dámy a páni,

    mienila som tiež hovoriť o aspektoch zahraničnej politiky, ale vzhľadom na charakter rozpravy, vzhľadom na to, čo povedal môj predrečník o kontrole objektívnosti médií, o chápaní demokracie a úlohe opozície, dovolím si niekoľko poznámok k tomu. Koniec koncov, o slobode slova a vraj ovládaní médií hovorili pán Langoš, pán Csáky a ďalší. Budem stručná.

    Takže, vážení páni expremiéri, ale tu nie sú, dúfam, že sa to dozvedia, že sa im prihováram, páni exministri, vážení pán expredseda parlamentu a ďalší páni a dámy z opozície, poznáme sa pomerne dlho a zrejme mi dáte za pravdu, že som nebola redaktorkou so žlčou na jazyku a neprejavujem sa tak ani v parlamente. Ale to, čo sústavne doma i vo svete šírite a omieľate o neslobode slova na Slovensku, o ovládaní médií, by už hádam rozčúlilo aj mŕtveho. Veď tu u nás už veľmi často neexistujú žiadne pravidlá novinárskej profesie a etiky, môže sa urážať, znevažovať, zosmiešňovať, napádať ľudskú dôstojnosť, tak ako to napríklad včera predviedla Národná obroda. To však nie je ojedinelý prípad, keď sloboda slova už skutočne hraničí takmer s hyenizmom - prepáčte, že sa ma tak dotklo to včerajšie - a noviny nepoznajú žiadne mantinely. Samozrejme, ak ide o Mečiara, o HZDS, o koalíciu, vtedy sa môže úplne všetko - hanlivé fotografie, zosmiešňujúce texty, neoverené fakty.

    Chcem vám však niečo pripomenúť, ak ste zabudli. Len si spomeňte, pán Mikloško, pán Čarnogurský, ako ste vy likvidovali Literárny týždenník len kvôli jednej jedinej poviedke. Bolo to v súlade s demokraciou a slobodou slova? Len si spomeňte, že ste to boli vy, ktorí ste prvého vedúceho redakcie po roku 1989 odvolali a do Rádiožurnálu ste nám dosadili napriek protestom celej redakcie osobu, ktorá na túto funkciu po odbornej stránke jednoducho nemala. Tým nechcem povedať a nechcem tvrdiť, že nemá na niečo iné. Z redakcie vtedy odišlo 9 skúsených redaktorov a 11, síce začiatočníkov, ale vám naklonených, prišlo. Takže sa pýtam, či toto náhodou nebolo ovládaním médií.

    Pán Brocka a ďalší na plénach vtedy Slovenskej národnej rady sústavne útočili na redaktorov rozhlasu, zrejme si spomínate, ale keď sme pána Brocku pozvali pred mikrofón, argumenty nemal. Pán Michalič, vtedy pôsobiaci na Úrade vlády, nám sústavne telefonoval do redakcie - čo sme to vysielali, načo a prečo a že takto nemožno atď. Bolo to vari niečo iné ako cenzúra a politické zasahovanie do chodu verejnoprávnej inštitúcie? A ďalej sa pýtam: Kde bol Syndikát novinárov a novinári z denníkov, keď bývalý šéfredaktor s bývalým námestníkom rozhlasu na minútu odvolali z parlamentu moje dve kolegyne a zakázali im okamžite autorskú činnosť len preto, lebo vraj donášali z rozhlasu do parlamentu.

    Za vášho ministrovania, pán Kukan, som pracovala na ministerstve zahraničných vecí a pripravovala som tlačové telegramy pre naše ambasády v zahraničí. Ani pol slova o HZDS, tobôž o Mečiarovi a jeho tieňovej vláde tam nesmelo byť. A odôvodnenie? Ale čo tam opozícia, ondiať na ňu. To pôvodné slovo sa sem nehodí. Museli ste o tom vedieť, lebo som sa sťažovala u vášho poradcu, ale neurobili ste nič. Vlastne áno. Na ambasády ste húfne posielali svojich ľudí a ľudí pána Moravčíka a do zahraničia sa prestala posielať Slovenská republika.

    No a teraz niečo možno také ľahšie. Pán Kňažko, ten bol priateľom Rádiožurnálu a bránieval nás proti rôznym útokom, aj pána Langoša, pána Fedora Gála a ďalších. Ale spomínam si, že raz v istej situácii - ešte na druhej strane barikády - vymyslel novú vednú disciplínu, a to pučológiu, a mnohých z vás, terajších svojich súpútnikov, nazval pučológmi. Myslím si, že mal pravdu, až na to, že popredným pučológom sa stal on sám.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Slovo má pán poslanec Hofbauer. Pardon, pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

  • Vážená pani poslankyňa Bieliková, v prvom rade by som si dovolil vás opraviť, pretože vláda Jána Čarnogurského nezrušila Literárny týždenník a nie je pravda, že mu nedala dotáciu. Naopak, Literárnemu týždenníku dala dotáciu a nedala dotáciu Kultúrnemu životu. Keby ste si trošku lepšie pozreli do svojej pamäti, pretože ste trafili mierne vedľa. To je prvá vec.

    Druhá vec, čo sa týka výmeny šéfredaktora Rádiožurnálu, pán Mjartan bol vymenený po tom, keď sa objavil už ako jasný kandidát HZDS. Dúfam, že sa na to všetci pamätáte. A neviem si dobre predstaviť, z akého titulu a bez akýchkoľvek faktických pripomienok tu poviete, že ďalší šéfredaktor Rádiožurnálu alebo šéfredaktorka Rádiožurnálu bola nekompetentná.

    Pani Bieliková, pripadá mi to celé, že s blížiacimi sa výmenami na zahraničných postoch zrejme potrebujete nejakým spôsobom ukázať svoju vernosť hnutiu, pretože som od vás ešte nepočul takéto vystúpenie. Skutočne, prepáčte mi to, som veľmi sklamaný.

  • Pán poslanec Slobodník - faktická poznámka.

  • Pán poslanec Mikloško, ja som vám to už niekoľkokrát pripomínal, a vy ste si to síce zľahčovali, ale treba to znovu zopakovať. Okolo 20. marca 1994 ste vyhlásili vetu, ktorú, keby ju bol povedal po 3. a 4. novembri nejaký predstaviteľ terajšej koalície, tak by ste ho, obrazne povedané, zlynčovali (na to by ste nemali). Tá vaša veta znela: "Máme všetko pevne v rukách. Políciu, armádu, médiá."

    A pánu Ftáčnikovi: Vy máte výberovú pamäť ako celá koalícia. To bude nový pojem - ja ho zavádzam. Pamätáte si len to, čo sa vám hodí do krámu. Zabudli ste, ako ste vy iniciovali dve nočné voľby členov televíznej rady po marci 1994? Prvýkrát vám to nevyšlo, tak ste okamžite zvolali druhú schôdzu a vtedy ste svoj cieľ dosiahli. Získali ste tú väčšinu. Máte pravdu v jednom, to ja nepopieram, že vtedy boli dvaja členovia aj z opozície, ale teraz nie je ani jeden člen v televíznej rade ani z HZDS, ani zo Združenia robotníkov Slovenska, ani zo SNS. Sú to jednoducho slovenskí inteligenti, slovenskí vlastenci. A dokonca nedávno opozičná tlač tlieskala tomuto orgánu, keď uskutočnil nejakú štatistiku, ako to objektívne robil.

    Najväčšia podlosť - sedí tam pán Gembický, hádam môžem osloviť aj človeka, ktorý nie je členom parlamentu - sa stala teraz Slovensku a s požehnaním Slovenského syndikátu novinárov, keď na Malte prijali rezolúciu proti Slovensku, to je súčasť toho sprisahania, všelijaké tie liberálne internacionály (šum v sále) - áno, áno, áno, máme to zmapované -, keď prijali rezolúciu, v ktorej sa v jednom bode tvrdí: "Žiadame slovenskú vládu, aby uznala "to recognize", vy viete po anglicky, uznala slobodu médií, ako keby na Slovensku bol totalitný systém, kde len jeden hlas je možný. Máte prevahu vo vysielaní, keď zrátame súkromné rozhlasové stanice 40 na 60.

    Pán prezident v lete povedal, uverejnil to Profil, rakúsky týždenník: "Najhoršie je, že opozícia nemá prístup do verejnoprávnych inštitúcií." Prosím vás pekne, vyrábate jednu legendu, lebo ju zahraničie nemá možnosť skontrolovať. Vyrába sa tu legenda, že na Slovensku nie je sloboda médií. To je hlboká nepravda. A my nájdeme spôsob, veľmi ľahko, neprezradím vám cestu, ako to dokázať. Ak sa potom nájde vo svete jeden novinár a diplomat, ktorý bude tvrdiť, že nie je sloboda médií, potom už treba naozaj povedať, že nemajú objektívne oči na Slovensko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Bieliková - faktická poznámka.

  • Ospravedlňujem sa za zámenu Literárneho týždenníka s Kultúrnym životom, ale ste sám potvrdili, pán Mikloško, že ste teda nedali jednému peniaze kvôli tej poviedke. A ďalšia vec, viete, ja som v tom Rádiožurnále pracovala, preto veľmi dobre viem, že Rádiožurnál mal vedúceho redakcie, nie šéfredaktora. Šéfredaktor je v Hlavnej redakcii spravodajstva, čiže ani to neviete.

    Ďalšia vec: Nemenovala som, len som hovorila, že osoby - a nie je pravda, že pán Mjartan bol odvolaný, až keď kandidoval. To nie je pravda, nebol na kandidátke, to boli zatiaľ len špekulácie, že má byť. Viete, ja som tam pracovala, viem veľmi presne, ako to bolo.

  • Hlasy z pléna.

  • To sa už predvídalo. Pán poslanec Hrnko.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Práve sme boli svedkami nového politologického javu v našich dejinách. Musím ho zaznamenať a musím ho tu potvrdiť, aby vošiel do histórie tohto parlamentu, lebo poslanec tohto parlamentu - nie hocijaký, predseda zahraničného výboru, oslovuje človeka, ktorý je na balkóne a nemá právo ani možnosť sa brániť. Pán predseda, nehanbíte sa?

  • Šum v sále.

  • Pán poslanec Lauko - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Jednak mi prepáčte, že nebudem hovoriť k veci, tak ako nehovorila pani poslankyňa Bieliková, pretože teraz sme v bode o zahraničnej politike, ale keď sa dotkla problematiky masmédií...

  • ...ale keď sa dotkla problematiky masmédií a Rádiožurnálu, tak jej pripomeniem obdobie pred voľbami 1992, keď bol v Hlavnej redakcii publicistiky aj pán Mjartan. Určite si spomína, akú kampaň robili pre pána Mečiara cez Rádiožurnál, cez spravodajstvo Rádiožurnálu, aké neobjektívne informácie vtedy cez Rádiožurnál išli atď. Bol som členom zahraničného výboru, keď pán Mjartan nastupoval ako veľvyslanec do Českej republiky, a myslím si, že to je dostatočný dôkaz jeho odmeny za túto prácu.

  • Ďakujem. Pán poslanec Slobodník - faktická poznámka.

  • Pán poslanec Hrnko, vy asi žartujete, alebo myslíte, že sa dnešným dňom končí život. Pán Gembický, hoci nemá možnosť tu odpovedať, to je pravda, má k dispozícii veľmi veľa denníkov na čele s Národnou obrodou a na čele so Syndikátom novinárov - to už nie je denník, samozrejme, ale inštitúcia, ktorá bola nedávno celkom v jeho rukách.

  • Pán poslanec Glinský - faktická poznámka.

  • Ak uvažujeme o zahraničnej politike, je dobré uvedomiť si hierarchiu cieľov zahraničnej politiky, preto som veľmi rád, že kolega Ftáčnik uviedol všeobecne platnú hierarchiu cieľov zahraničnej politiky. Zaručenie bezpečnosti je na prvom mieste, ekonomika až na treťom mieste. A v tomto čase, keď politici a politológovia hovoria o nových deleniach Európy, o polohe Slovenska v prvej línii budúcich stretov, možno aj vojnových, každý rozmýšľajúci politik, ak hľadá zaručenie bezpečnosti Slovenska, musí nahlas bojovať proti cielenej antagonizácii národov, alebo v nevyhnutnom prípade, myslím si, hľadať záchranu v neutralite.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková - faktická poznámka.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, chcela by som navrhnúť, aby sme sa vrátili k meritu veci, lebo rozprávať o pánu Mjartanovi a o pánu Gembickom je možno v tejto situácii veľmi zaujímavé a v druhom prípade veľmi nevhodné, ale zahraničná politika je vážna vec a pán minister určite netrpezlivo čaká, aby mohol odpovedať na položené otázky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči. Pripraví sa pani poslankyňa Rusnáková.

  • Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    priznám sa, mal som obavu, že sa mi neujde slovo, lebo o štvrtej hodine sa rozprava končí. Veľmi pozorne som počúval vystúpenie ministra zahraničných vecí pána Schenka a veľmi pozorne som porovnával tie ambície, ktoré naša zahraničná politika má, dosahuje, s tým, čo obsahovalo programové vyhlásenie vlády a programové vyhlásenie rezortu ministerstva zahraničných vecí. Rovnako veľmi zaujímavé bolo ďalej sledovať rozpravu k tomuto bodu. Prečo? Na 90 % bola reč o čomsi inom. Vážení páni poslanci, pani poslankyne, až na vzácne výnimky vystúpení, predovšetkým koaličných poslancov, celá diskusia a celé vystúpenie sa zvrhávalo na faktické pripomienky plné žlče, nenávisti, prekrúcania, urážok a invektív, ktoré nedokumentujú nič iné iba nedostatok argumentov, chabosť ducha a nenávisť. Nič iné len toto. Takže veľmi ma mrzí, že diskusia k takému závažnému bodu degradovala do takéhoto stupňa rozpravy.

    K niektorým pripomienkam, k problematikám demaršov: demarše, vystúpenia prezidenta republiky a vystúpenia, vážené pani poslankyne a páni poslanci, po mojej pravej ruke, čiže opozičného bloku, máte všetci rovnakú dikciu, rovnakú myšlienkovú úroveň a rovnakú vyjadrovaciu schopnosť. Vy ste všetci z jedného vreca, či je to v našom štáte, alebo z územia mimo neho.

    Čo sa týka vystúpení pána Kukana, veľmi si cením pozíciu kariérnych diplomatov, pokiaľ to neboli kariérni diplomati Československej socialistickej republiky a pokiaľ nemajú manželku, deti a vilu v Čechách a sem chodia len po výplaty.

    Pán Moravčík, prípustnosť falšovania dokumentov, ak to v Spojených štátoch amerických chcete dokumentovať ako právnosť štátu, tak je to, myslím, nanajvýš kuriózne. A zo strany pánov Csákyho a Nagya dožadovať sa úloh a otázok smerom na ministra vnútra, myslím, že je nehoráznosť.

    Dovoľte, aby som sa pozastavil pri nekonečnej diskusii o NATO a Európskej únii. K obom týmto inštitútom, samozrejme, môžu byť pripomienky, výhrady, názory, ale stanovisko vlády a stanovisko vládnej koalície je úplne jednoznačné. Naším cieľom sú európske štruktúry, atlantické štruktúry, a keď už teda niekto o tom pochybuje, tak mu môžem pragmaticky našuškať iba jediné: lepších totiž niet. Ak niekto chce nájsť niečo lepšie, tak nech ich pohľadá a nech ich deklaruje. Nie sú jednoducho lepšie. Takže naším cieľom tieto štruktúry sú, či sa to niektorým poslancom z opozície alebo koalície pozdáva, alebo nepozdáva.

    Samotné vystúpenie pána ministra Schenka hodnotím ako veľmi jasné, vecné a konštruktívne. Prakticky v celom svojom vystúpení rozobral problematiku našej zahraničnej diplomacie, naše ciele, naše ambície, naše postupy. Mohli sme si skonfrontovať, či je to v súlade s programovým vyhlásením, a to s programovým vyhlásením je. Programové vyhlásenie bolo predmetom dlhej rozpravy a tento parlament ho schválil.

    Vážení páni poslanci, pani poslankyne, dovoľte, aby som poďakoval pánu ministrovi za svoju osobu, a pokiaľ bude prijímaný materiál a stanovisko k tomuto vystúpeniu a odpočtu pána ministra Schenka, tak v plnom rozsahu ho podporím.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pani poslankyňa Rusnáková a pripraví sa pán poslanec Lauko.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    mnohí z vás sa sťažovali, že Európa je o Slovenskej republike dezinformovaná a zavádzaná a že je to robota opozície. Pripomínam vám, že zastúpenie poslancov opozície v medzinárodných parlamentných organizáciách je menšie ako percentuálny podiel opozičných poslaneckých subjektov v Národnej rade, a je teda vašou chybou, ak niektoré delegácie, v ktorých máte väčšinu, nie sú schopné informovať v Európe patrične a objektívne. Percentuálny podiel politických subjektov v Národnej rade Slovenskej republiky veľmi zhruba a zaokrúhlene je - koalícia 55 %, opozícia 45 %. Percentuálny podiel politických subjektov v medzinárodných organizáciách, kde máme stále delegácie - koalícia 60 %, opozícia 40 % zo 47 stálych členov delegácií. Dávam preto nasledovný návrh uznesenia:

    "Národná rada Slovenskej republiky ukladá Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky na vymenovanie ďalších poslancov Národnej rady Slovenskej republiky z radov opozície za členov stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky do medzinárodných parlamentných organizácií na decembrovej dvanástej schôdzi Národnej rady, a to tak, aby zastúpenie opozičných poslancov z celkového počtu členov stálych delegácií bolo 44- až 45-percentné, čo by zodpovedalo percentuálnemu podielu opozičných poslaneckých subjektov v Národnej rade Slovenskej republiky."

    Dúfam, že pomocnú ruku prijmete. Najvhodnejšie by bolo, aby naši poslanci mohli byť doplnení najmä medzi delegátov v Severoatlantickom zhromaždení, aby sme pomohli napĺňať predstavu vlády a ministra zahraničných vecí v ich úsilí o vstup Slovenskej republiky do NATO.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Lauko, a ak sa zmestí ešte do času, do 16.00 hodiny, potom predseda zahraničného výboru pán Slobodník.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister,

    dovoľte, aby som v krátkosti poukázal na niekoľko momentov. Napriek tomu, že pri každej príležitosti najvyšší politici terajšej vlády Slovenska všade, kde prídu a kde rečnia, konštatujú, že na Slovensku je jednota v zahraničnopolitických otázkach, v orientácii Slovenska u všetkých politických strán, nie je to úplná pravda. Jedno je deklarácia zahraničnej politiky v programovom vyhlásení vlády, a druhé je praktické uskutočňovanie tejto zahraničnej politiky. Áno, vážené poslankyne a vážení poslanci, v zahraničnej politike štátu nestačia len deklarácie, treba aj praktickou politikou tieto deklarácie uskutočňovať.

    Chcem sa vo svojom vystúpení zaoberať viacerými problémami tohto politického alebo praktického uskutočňovania zahraničnej politiky. Nechcem tu opakovať známe veci, že politická a ekonomická stabilita štátu, dobrá vnútorná politika, dobré vzťahy so susedmi a iné veci sú základným predpokladom dobrej zahraničnej politiky. Vo všeobecnej rovine možno konštatovať, vzhľadom na to, čo som vymenoval, že sme dosť vzdialení od politicky stabilného štátu.

    Pán minister vo svojom vystúpení povedal dve veci, s ktorými možno polemizovať.

    Prvá vec - citujem: "Správa o zahraničnej politike bola daná na Národnú radu." Ja ako predstaviteľ alebo člen zahraničného výboru som žiadnu správu o zahraničnej politike nedostal. Žiadal by som pána ministra, aby vysvetlil, či dal Národnej rade nejakú správu o zahraničnej politike a možno nám ju nedali, alebo ako to vlastne vzniklo.

    V problematike integračných procesov by som sa chcel venovať dvom problémom. Vieme všetci veľmi dobre ako z masmédií a zo strany ruských politikov sa vyzdvihuje OBSE - Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a ako Ruská federácia považuje túto organizáciu za jedinú možnú organizáciu pre bezpečnosť v Európe. Vo svojom vyjadrení, vo svojom expozé pán minister povedal - a nechcem, aby tu vznikali žiadne asociácie, ale jednoducho sa vyjadril -, že OBSE je jediná kooperujúca organizácia politicko-bezpečnostná atď. Takisto použil určité nové vyjadrenie, ktoré som počul aj na seminári ministerstva zahraničných vecí tento týždeň, o kolektívnej a kooperatívnej bezpečnosti, a vymenoval tu NATO, Západoeurópsku úniu a takisto určité bezpečnostné zoskupenie SNŠ. Žiadal by som pána ministra, aby jednoznačne vysvetlil, vzhľadom na programové vyhlásenie vlády, ako tieto nové fakty myslel a či nejako súvisia s naším začlenením do západoeurópskych bezpečnostných štruktúr, alebo či ich spomenul len ako jednu z možností, ktorá je v rámci trasformovania bezpečnostných organizácii. V opačnom prípade, ak by ju spomenul ako jednu z možností pre Slovensko, v takom prípade by to bol odklon od programového vyhlásenia vlády.

    Pán minister vo svojom expozé ďalej povedal, že si Západoeurópska únia hľadá svoju tvár v Európe. Keďže som členom delegácie Západoeurópskej únie a zúčastnil som sa tento týždeň na rokovaní v Paríži a bol som aj v politickom výbore, chcem pána ministra informovať, že Politický výbor Západoeurópskej únie prijal dokument, ktorý sa volá Západoeurópska únia v Atlantickej aliancii, raportérom je anglický lord Finsberg, a bola daná do Západoeurópskej únie 2. novembra a bude prerokovaná v decembri. V tomto materiáli sa hovorí, že od 10. decembra 1991 existuje koncepcia, že Západoeurópska únia je európsky pilier Atlantickej aliancie. Jej vôľa je budovať mnohonárodné vojenské sily, ktoré budú k dispozícii operáciám Západoeurópskej únie a NATO. Je tu upozornenie, že tieto vojenské sily sú v Európe dôležité aj na riešenie takých konfliktov, ako je napríklad konflikt v bývalej Juhoslávii. Poukazuje sa na dôležitosť demokratického vývoja v Rusku v budúcnosti, tiež na nebezpečnosť situácie na severe Afriky, najmä sa myslia extrémisti v Alžírsku.

    Rozširovanie NATO má zabezpečiť zvyšovanie medzinárodnej bezpečnosti. Vzťahy spolupráce medzi Západoeurópskou úniou a NATO budú podrobne preukázané na medzivládnej konferencii v roku 1996. Materiál konštatuje, že rozširovanie NATO a vôľa krajín strednej a východnej Európy vstúpiť do NATO zabezpečuje týmto krajinám bezpečnosť v tomto období. Západoeurópska únia a jej asociovaní partneri budú participovať na aktivitách Západoeurópskej únie a NATO.

    Takisto sa tam hovorí o vzťahu západoeurópskej únie, nechcem zdržiavať ctených poslancov, ale hovorí sa, že sa bude o týchto veciach rokovať na medzivládnej konferencii v roku 1996 a že Západoeurópska únia tento problém vyjadrila v materiáli Spoločná európska obranná politika. Pán minister, Západoeurópska únia má svoje miesto a nehľadá si svoje miesto v Európe. Tu je len problém, ako sa spojí s transatlantickou štruktúrou NATO, to je hlavný problém.

    Na záver mi dovoľte, aby som sa ešte venoval niektorým poznámkam. Čo sa týka vlády a ministra zahraničných vecí, keď tu hovoríme o zahraničnej politike, tak tu neodzneli určité veci, ktoré sú. Naša diplomatická služba bola ocenená niektorými rečníkmi, v akých ťažkých podmienkach pracuje. Naozaj má veľmi ťažké materiálne podmienky a v niektorých prípadoch nie je schopná primerane reprezentovať Slovensko. Naši diplomati nemajú zdravotné poistenie v zahraničí. Dostávajú ako jediné tlačivo Slovenskú republiku a Tlačový telegram. Ako zahraničný výbor, a to musím potvrdiť slová mojich predrečníkov, sme sa nevyjadrovali k takým závažným veciam v zahraničnom výbore, ako bolo prerokúvanie slovensko- -maďarskej zmluvy pred rokovaním o slovensko-maďarskej zmluve. Takisto sme nedostali k dispozícii materiál pred podaním prihlášky v Cannes a podobne.

    Chcem ešte poukázať na dve veci v práci ministerstva zahraničných vecí. Pán štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí sa veľmi často vyjadruje namiesto pána ministra, čo, myslím, že registrujú nielen naši diplomati, ale aj zahraniční diplomati.

    Na záver, čo sa týka integračných procesov, Maďarsko, Poľsko, Česko prezentujú všetci rovnako svoje integračné snahy v zahraničí, myslí sa všetci rovnako v zahraničí, zdôrazňujem. Majú rozdielne názory, ale v zahraničí vystupujú rovnako. Slovenská vládna koalícia deklaruje vstup do NATO a doma neutralitu. Je to škodlivé pre Slovensko, čo sa týka zahraničia.

    Chcel by som na záver položiť dve otázky pánu ministrovi: Stojíte si ešte vždy za svojím vyjadrením, pán minister, z januára 1995, že ambasády dostávajú Slovenskú republiku navyše k doteraz odoberanej tlači, podľa uváženia veľvyslanca, a nie len ako jediné tlačivo?

    Na záver mi dovoľte položiť ešte otázku: Čo chcete konkrétne, pán minister, urobiť v najbližšom čase na zlepšenie účinnosti zahraničnej politiky Slovenskej republiky?

    Ministerstvo zahraničných vecí a vláda Slovenskej republiky majú ťažkú úlohu nedostať Slovensko do izolácie proti okolitému svetu. Ratifikácia slovensko-maďarskej zmluvy, jasné úsilie integračných procesov a stabilná vnútorná politika, to sú jediné východiská pre dobrú zahraničnú politiku Slovenska.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne a kolegovia, pretože termín (16.00 hodina) už uplynul, ktorý sme stanovili na základe odchodov poslancov dopravnými prostriedkami, končím dnešné zasadnutie 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Pokračujeme tak, ako sa avizovalo dopoludnia, o 13.00 hodine v pondelok na budúci týždeň. Prosím vážených pánov poslancov a vážené pani poslankyne, aby dochvíľne došli o 13.00 hodine. Dokončí sa rozprava, v rozprave sú ešte dve prihlášky, potom vystúpi pán minister s odpoveďami a potom sa bude hlasovať o uznesení.

    Ďakujem vám. Prajem vám dobrý víkend.