• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    pokračujeme v rokovaní prerušenej 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcel by som vám povedať, v akom poradí budeme rokovať.

    Prvým bodom nášho rokovania bude podľa schváleného programu bod číslo 18, ďalej bude nasledovať bod číslo 19. Body 20, 21 a 22 sme si schválili na piatok. Ďalej body 23, 24 a 25 preložíme, nakoľko minister vnútra je toho času na zahraničnej ceste v Bavorsku. Tretím bodom dnešného rokovania bude potom bod číslo 26, potom bod číslo 27, bod 28. Bod 29 sme si schválili na stredu. Potom šiestym bodom bude bod 30 a budeme takto pokračovať.

    Chcel by som vám oznámiť, že predpokladáme prerušiť rokovanie dnešnej schôdze o 16.00 hodine, aby sme vytvorili časový priestor na rokovanie výborov k ekonomickým zákonom, ktoré nasledujú ako body 36, 37 a tak ďalej.

    Vážené dámy, vážení páni, ako som povedal, budeme pokračovať o s e m n á s t y m bodom programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov.

    Skôr ako požiadam pána ministra o vystúpenie, hlási sa pani kolegyňa Ďurišinová. Ale nie je rozprava, nezvykneme dávať faktické poznámky.

  • Chcela by som len poprosiť, pán podpredseda, keby ste boli taký dobrý spresniť, na kedy prekladáme body 24, 25 a 26, kedy budú na programe schôdze.

  • Pani kolegyňa, zrejme toto príde na rokovanie na budúci týždeň. Neboli sme totiž spojení s pánom ministrom, takže sa nedal spresniť konkrétny termín. Bohužiaľ, nie je tu minister a minister by tu mal byť. Z tohto dôvodu je logické, že to odkladáme. Ďakujem vám za pochopenie.

    Dámy a páni, vládny návrh tohto zákona ste dostali ako tlač 257 a spoločnú správu výborov ako tlač 257a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky pán Peter Baco. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážené dámy, vážení páni, panie poslankyne, páni poslanci,

    vypracovanie vládneho návrhu predkladanej novely zákona číslo 100 o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva si vynútil najmä narastajúci rozsah činností ohrozujúcich plnenie funkcií lesov a z toho vyplývajúca nutnosť vytvoriť zákonné nástroje a postupy na tlmenie týchto negatívnych javov. Prebiehajúci proces usporiadania vlastníckych a užívacích vzťahov k lesom svojimi komplikáciami v preukazovaní vlastníctva a identifikácii vlastníctva vytvoril priestor na nezákonné ťažby dreva, ktoré v niektorých regiónoch, ako sú napríklad Kysuce a iné, už presiahol únosnú hranicu.

    Táto situácia sa začala preukazovať v tzv. podnikaní s drevom, keď skupiny priekupníkov doslova iniciujú nezákonné ťažby získavaním súhlasov najmä od prestarnutých občanov a využívaním nezamestnaných občanov výplatou na ruku, na čom, samozrejme, profitujú. Obťažné až nemožné dokazovanie nezákonnej činnosti, relatívna beztrestnosť bohatnúcich páchateľov podnecuje k nárastu nezákonných konaní, znefunkčňuje činnosť orgánov štátnej správy lesného hospodárstva pri ochrane lesov a nepriamo vytvára priestor na korupciu.

    Ministerstvo pôdohospodárstva pripravilo preto návrh novely zákona o hospodárení v lesoch, v ktorom sú zakotvené určité opatrenia obmedzujúce nezákonné nakladanie s lesmi. Za rozhodujúce opatrenie pokladáme navrhované označovanie dreva od lesného porastu až po sklad a evidenciu jeho pôvodu, čím sa utvorí účinný nástroj kontroly. Nelegálnu ťažbu dreva obmedzí i skutočnosť, že k ťažbe bude odborný lesný hospodár dávať písomný súhlas.

    Ďalšou problematickou oblasťou ochrany lesov vyžadujúcou zákonné riešenie je vznikajúce súkromné podnikanie v oblasti zberu a spracovania semien lesných drevín a obchod so sadenicami, ktoré doteraz nie sú právne regulované. Preto navrhujeme doplnenie zákona o povinnosť evidovania pôvodu semien a sadeníc lesných drevín a o vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti na túto činnosť.

    Okrem týchto hlavných opatrení návrh obsahuje niektoré čiastkové úpravy, ktoré by mali v praxi zlepšiť situáciu v starostlivosti o lesy a v ich ochrane. Ide najmä o

    a) zakotvenie možnosti, aby činnosť odborného lesného hospodára zabezpečovala prostredníctvom svojich pracovníkov, ktorí spĺňajú odborné predpoklady, aj právnická osoba. Tým sa umožní, aby predovšetkým štátne organizácie lesného hospodárstva, ktoré plnia úlohy verejnoprospešných podnikov, mohli zabezpečovať túto činnosť i pre lesy, v ktorých si vlastník povinnosť ustanoviť odborného lesného hospodára nesplnil;

    b) oprávnenie lesnej stráže odňať vec získanú nezákonným konaním poškodzujúcim alebo ohrozujúcim lesný fond;

    c) špecifikovanie skutkových podstát priestupkov na úseku lesného hospodárstva a ich prenesenie zo zákona o priestupkoch do zákona o hospodárení v lesoch;

    d) rozšírenie subjektov, ktorým možno uložiť pokutu za tzv. iný správny delikt podľa § 34 na všetky právnické osoby a fyzické osoby, ktoré sú vlastníkmi alebo užívateľmi lesa, alebo spracúvajú, alebo prepravujú drevo ako podnikatelia.

    Predkladaný návrh tiež obsahuje návrh zmien, ktoré spresňujú výkon štátnej správy lesného hospodárstva z hľadiska miestnej príslušnosti lesných úradov.

    Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na skutočnosti, že akumulované problémy nie je možné riešiť doteraz platnou legislatívou dostatočne účinne, dovolím si vás poprosiť, aby ste predložený návrh podporili.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Jána Čopíka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Spoločná správa Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a o štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov, tlač 257.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky pridelil predseda svojím rozhodnutím číslo 583 zo dňa 17. októbra 1995 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody na prerokovanie do 27. októbra 1995 s tým, že na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a súčasne určil, aby sa skoordinované stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej republiky premietli do spoločnej správy.

    Uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali vládny návrh zákona, vyjadrili s ním súhlas a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami, ktoré máte v spoločnej správe.

    Dovoľte mi, aby som uviedol, ktoré body zo spoločnej správy odporúčam prijať. Zo spoločnej správy odporúčam prijať body číslo 1, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13 a 14.

    V bode 11 spoločnej správy vás zároveň žiadam, aby ste si ho opravili, pretože v tomto bode spoločnej správy je uvedené, že je to k bodu 12, a bod 12 vládneho návrhu pojednáva o § 19, a pod tým "vložiť bod 13 tohto znenia" takisto vypustiť, pretože v bode 13 sa hovorí o § 24. Toto je nový doplňovací návrh k § 21 ods. 3 a 6. Čiže zo spoločnej správy pri bode 11 vypustiť "k bodu 12" a pod tým riadok "vložiť nový bod 13 tohto znenia". Zrejme tam došlo k chybe pri prepisovaní.

    Zároveň odporúčam neprijať body pod číslom 2 a 3 spoločnej správy. V rozprave prednesiem nové návrhy, ktoré z odborného hľadiska zohľadnia aj pripomienky ústavnoprávneho výboru.

    Zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Pán Čopík ako spoločný spravodajca sa prihlásil do rozpravy prvý. Pripraví sa kolega Javorský.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia poslanci,

    už pri prerokúvaní Zelenej správy sa poukázalo na negatívnu činnosť v lesnom hospodárstve, a to najmä na nadmernú neoprávnenú ťažbu a nedovolené podnikanie. Pri transformácii vlastníckych vzťahov, odovzdávaní lesnej pôdy pôvodným vlastníkom, domnelým vlastníkom, rôznym spoločenstvám sa napriek viacerým novelizáciám tohto zákona nezabránilo tejto nekalej činnosti. V niektorých okresoch je tento stav alarmujúci, tak ako na to poukázal samotný pán minister.

    Z poznatkov, ktoré získala štátna správa na úseku lesného hospodárstva, bolo zistené, že s rozvojom podnikania sa rozširuje aj podnikanie so semenami a sadenicami lesných drevín, čím dochádza k prenosu provenienčne nevhodného semena a sadeníc zo zahraničia do našej republiky, takisto aj k prenosu semena a sadeníc neznámeho pôvodu. Uvedená sprísnená novelizácia tohto zákona by mala garantovať odbornú stránku tejto činnosti, preto vás žiadam, aby ste vládny návrh s prednesenými zmenami podporili.

    Zároveň mi dovoľte predniesť pozmeňovacie návrhy k vládnemu návrhu.

    V § 9 ods. 2 slová "mať osvedčenie" nahradiť slovami "byť držiteľmi osvedčenia". Keď ste si všimli pod bodom 2 spoločnej správy, k bodu 4 ústavnoprávny výbor navrhoval "byť držiteľmi osvedčenia odbornej spôsobilosti pre zber semien lesných drevín (ďalej len osvedčenie pre zber semien)". Toto nie je vyhovujúce, obmedzilo by to vládny návrh zákona, pretože vo vládnom návrhu zákona sa práve navrhuje rozšíriť, aby sa to vzťahovalo nielen na zber semien, ale aj na obchod so semenami a sadenicami lesných drevín a ďalej na všetkých tých, ktorí sa zaoberajú touto odbornou činnosťou.

    Môj ďalší pozmeňovací návrh je bod číslo 32 vládneho návrhu vypustiť, ponechať ho v pôvodnom znení. Tento § 34 pojednáva o pokutách. Nakoľko v tomto § 34 ods. 1 písm. d) pod bodom 31 a 33 vládneho návrhu v § 34 ods. 2 sa rozšíril postih aj na prepravcu a spracovateľa dreva a predmetná úprava je riešená v pôvodnom znení písm. e) tohto paragrafu. Prijatím bodu 32 vládneho návrhu by sa obmedzilo to, čo sa vlastne chcelo prijať v bodoch 31 a 33.

    Toto sú moje dva pozmeňovacie návrhy. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. V rozprave ďalej vystúpi pán Javorský, pripraví sa pán poslanec Ásványi.

  • Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    myslím, že všetci sa zhodneme na tom, že novela tohto zákona je veľmi akútna, nanajvýš potrebná vzhľadom na situáciu v hospodárení v našich lesoch. Vo svojom vystúpení sa chcem dotknúť len jedného problému - problému postavenia odborného lesného hospodára v rámci hospodárenia v lesoch.

    Možno viacerí z vás prešli v poslednom období oblasťou okolo Slovenského raja alebo cezeň. Situácia v dôsledku emisií, imisií a nekontrolovaného výrubu rómskymi spoluobyvateľmi vari hrozí tým, že v najbližších piatich rokoch Slovenský raj, perla Slovenska, bude vlastne v prevažnej miere holorubom. Holé kopce, bez lesného porastu. Samozrejme, že to nehovorím bezdôvodne a samoúčelne. Súvisí to aj s tým, ako sú majitelia či užívatelia týchto lesných porastov schopní zabezpečiť odborné hospodárenie na tomto teritóriu. Skutočnosť je taká, že práve pozíciou odborných lesných hospodárov, a to takou, že sú vlastne často viazaní pracovnoprávnym vzťahom s užívateľom či vlastníkom lesa a pritom sú povinní rešpektovať zákony, dochádza k tomu, že opúšťajú tento post práve z rozporu nárokov a požiadaviek oboch strán zainteresovaných v obhospodarovaní lesa. Čiže ukazuje sa, že priama závislosť lesných odborných hospodárov od majiteľov a užívateľov je prakticky nevýhodná pre odborné a účinné hospodárenie v lesoch.

    Chcel by som pripomenúť, že problém nie je nový. Už za prvej republiky a za Slovenského štátu bola funkcia tzv. okresného horára. Ten vlastne plnil funkciu dnešného odborného lesného hospodára. Práve na základe týchto poznatkov a týchto konštatovaní, ktoré som uviedol, navrhujem zmenu v § 13, a to v tom zmysle, aby sa lesní odborní hospodári stali nezávislí, aby neboli priamo závislí od vlastníkov a užívateľov a aby svoju činnosť vykonávali, samozrejme, že na ťarchu, tak ako je to doteraz, kde majiteľ a vlastník a užívateľ lesov platí od hektára mesačne 5 až 10 korún pre potreby krytia nákladov na činnosť lesného hospodára, aby za tých istých podmienok títo pôsobili pri oblastných lesných úradoch. Zdá sa mi, a túto záležitosť som konzultoval s pánom ministrom, pre neho je tiež tento návrh prijateľný, že tým by sme vylúčili práve tú dvojkoľajnosť pozície odborných lesných hospodárov.

    Preto mi dovoľte predložiť návrhy. Môj prvý návrh sa dotýka len poznámky číslo 2 v zákone číslo 15 z minulého roka. Navrhujem nové znenie, nakoľko sa použili citácie troch zákonov, ktoré sú už neplatné, dávno neplatné. Preto navrhujem, aby text v poznámke číslo 2 mal takéto znenie: "Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 287/Zb. z. o štátnej ochrane prírody, zákon Slovenskej národnej rady číslo. 27/1987 Zb. o kultúrnych pamiatkach, zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 277/1994 Z. z. o starostlivosti o zdravie ľudu" a ostatná časť textu ostáva v pôvodnom znení.

    Na realizáciu zámeru, ktorý som pred chvíľou komentoval, navrhujem, aby text odseku 3 § 13 znel takto: "Vlastníci alebo užívatelia lesov zabezpečia činnosť odborného lesného hospodára zmluvou s oblastným lesným úradom, v ktorej dohodnú aj jej úhradu." Všetko sa bude diať vlastne v zmysle dnešnej platnej vyhlášky a celá procedúra vyplácania príjmu financií od majiteľov a užívateľov lesov a vyplácania odmien za túto činnosť sa bude diať v zmysle doteraz platnej vyhlášky.

    Ďalej v bode 3 navrhujem, aby sa zrušil odsek 4 § 13, nakoľko v tomto prípade by bol zbytočný.

    Chcem ešte upozorniť na jednu nezrovnalosť, ktorá sa ukazuje v predloženom návrhu novely zákona, kde sa navrhuje v bode 10 novonavrhovaný odsek pod číslom 5, pritom sa neuvádza, že sa ruší, alebo že nahrádza doterajšie znenie odseku 5 v § 14. Preto navrhujem, aby sa text v bode 10 navrhovanej novely označil číslom 6.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalej vystúpi pán poslanec Ásványi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni,

    budem stručný a uvediem vecné pripomienky k textu návrhu zákona k bodu 12, k novému § 19a o priestupkoch. V odseku 1 pod písmenom j) sa za priestupok považuje vyrúbanie stromov a krov. Porast sa dá v netolerovanej miere poškodzovať aj nadmerným okliešťovaním, napríklad pri zbere čečiny na obchodné účely, ale aj iným spôsobom. Odporúčam písmeno j) doplniť o text: "alebo ich inak poškodzuje".

    Na zalesnenie, výsadbu holín a doplnenie jednotiek sa určuje druh sadeníc a ich uznávaný pôvod na zabezpečenie druhového zloženia a zdravotného stavu lesa. Preto treba považovať za priestupok aj nedodržanie určeného druhu sadeníc. Odporúčam doplniť odsek 1 o vymenovaní priestupkov o ďalšie písmeno o) so znením: "vysádza stromy a kry iných druhov, ako boli povolené alebo určené". Nadväzne na doplnenie ďalšieho priestupku je potrebné zaradiť priestupok pod písmenom o) do odseku 2 s možnosťou uloženia pokuty do 5 000 Sk.

    Za priestupok pod písmenom j) ods. 1, t. j. za vyrúbanie stromov a krov, sa môže uložiť pokuta do 20 000 Sk. Vyrubením a inkasom pokuty sa škoda spáchaná na poraste a lese ešte nenapraví. Zásahom obyčajne zo strany oprávneného vlastníka užívateľa, alebo aj iného, vzniká holina menšieho či väčšieho rozsahu. Odporúčam § 19a doplniť o ďalší odsek a v tomto zaviazať previnilca k povinnosti zalesnenia narušeného pozemku.

    Konkrétne znenie doplnkov odovzdám pánu spravodajcovi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Keďže nemám už ďalšie prihlášky do rozpravy, chcem sa spýtať, vážené kolegyne, vážení kolegovia, či chce niekto vystúpiť. S faktickou poznámkou pán Miklušičák.

  • Mám len takú drobnosť. Na strane 1 bod 1, to je § 3 ods. 6, v tejto navrhovanej novele znie: "podľa lesných hospodárskych plánov a evidenčných výkazov lesnej hospodárskej evidencie". Podľa môjho náhľadu má znieť "podľa lesných hospodárskych plánov na evidenčných výkazoch lesnej hospodárskej evidencie". Prosím spravodajcu, aby sa k tomu vyjadril, prípadne pán minister.

    A ešte jednu drobnosť. Týka sa bodu 4 k § 9 ods. 2, v ktorom sa hovorí o osvedčení odbornej spôsobilosti na zber semien. Treba doplniť tento odsek o "podrobnosti na vydávanie osvedčenia ustanoví ministerstvo všeobecným právnym predpisom", pretože to zatiaľ nič nerieši. Čiže navrhujem splnomocniť ministerstvo vydať k tomuto všeobecný právny predpis.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán kolega. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

    Nech sa páči, pán Delinga.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel som len vo faktickej poznámke povedať pánu poslancovi Miklušičákovi, že v bode 4 ods. 6 je splnomocnenie, kde sa presne píše, že ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o uznávaní lesných porastov a stromov na zber semien, pestovanie lesných drevín zo semien, odrezkov, sadeníc atď. Čiže je tam splnomocnenie, ktorým môže riešiť ministerstvo aj to, čo žiada pán poslanec Miklušičák.

    Ďakujem.

  • Žiaľ, v odseku 6 sa nehovorí o vydávaní osvedčenia o odbornej spôsobilosti, preto som ho navrhol doplniť. Môže sa to doplniť aj do odseku 6. Hovorí sa o uznávaní lesných porastov a stromov, zbere semien, pestovaní lesných drevín zo semien, odrezkov, sadeníc, semenárskej kontroly, evidencie nakladania atď., nie o osvedčení odbornej spôsobilosti. To sa tam neuvádza, preto som to navrhol doplniť. Zatiaľ to v zákone nie je.

  • Takže, dámy a páni, vyhlasujem rozpravu o osemnástom bode nášho programu za skončenú. Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán minister Baco. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Bohužiaľ, musím konštatovať, ako už viackrát, alebo skoro vždy, že pripomienky, ktoré odzneli, sú hodnotné, bohužiaľ, bolo by bývalo veľmi cenné, keby tieto pripomienky boli odzneli na fóre, kde sa odborne dajú rozobrať, t. j. na rokovaní výboru alebo v pripomienkovom konaní, a bolo by možné posúdiť súvislosti, ktoré aplikácia týchto pripomienok do zákona prinesie. Je dosť ťažko takýmto skratkovým spôsobom a v takejto situácii závažné pripomienky posúdiť do všetkých dôsledkov a akceptovať ich.

    V prvom rade by som sa chcel dotknúť pripomienky, ktorá odznela k § 13 ods. 3 o činnosti obecného hospodára, pretože považujem túto pripomienku za naozaj dobre mienenú. Ide iba o to, aby sme domysleli súvislosti, čo to urobí vo väzbe na existujúci zákon. V terajšom zákone v § 20 ods. 3 je uvedené: "V prípade, ak sa zistí opakované alebo hrubé porušovanie povinností uvedených v ods. 2 písm. b) až d), vrátane lesného hospodára, môže orgán štátnej správy lesného hospodárstva zabezpečiť vykonanie nevyhnutných opatrení do dosiahnutia účelu na náklad vlastníka alebo užívateľa lesa." To znamená, že návrh, ktorý tu odznel, bol v tom duchu, že teda vlastník alebo užívateľ zabezpečí činnosť lesného hospodára zmluvou s orgánom štátnej správy. Čiže aj doterajší zákon v tomto paragrafe a odseku umožňuje, aby okresný lesný úrad určil či už dohodou, zmluvou s vlastníkom užívateľom, alebo aj bez tejto dohody a zmluvy, ak by odmietol napríklad užívateľ takúto dohodu urobiť, teda aj podľa platného zákona je možné dosiahnuť to, čo pán poslanec v tomto návrhu predniesol. Takže myšlienka je dobrá a myslím si, aj po porade s mojimi špecialistami, že táto myšlienka je realizovateľná podľa doteraz platného zákona. Z toho by potom vyplývalo, že by nebolo potrebné takúto osobitnú úpravu v zákone urobiť.

    Zaoberám sa tým preto, lebo skutočne ten problém tu reálne existuje a zo strany pána poslanca je opodstatnené hodnotenie nepriaznivého stavu, že situácia si vyžaduje radikálnejšie zásahy. Je pravdou to, že keď má vlastník platiť lesného hospodára, ktorý má v prvom rade chrániť prírodu, tak vlastník tiež vyžaduje od lesného hospodára, aby sa správal najmä exploatačne, ekonomicky, v prospech toho vlastníka, čiže požiadavka na jeho nezávislosť od exploatácie, od ekonomických záujmov je opodstatnená. V podstate ide o to, akou cestou to dosiahnuť, či táto existujúca situácia a legislatívna úroveň je dostatočná, alebo či treba urobiť túto úpravu, ktorú tu predniesol pán poslanec. V tomto skrátenom čase, ktorý sme mali na posúdenie takéhoto návrhu, po porade s mojimi odborníkmi a špecialistami sa domnievam, že doterajšia legislatíva je dostatočná a nie je to nevyhnutné.

    Ďalšiu pripomienku, ktorá odznela k bodu 10 ods. 5 a 6, myslím si, že pán spravodajca to zachytil, že to je opodstatnené, to je otázka techniky číslovania, myslím si, že v tom nie je problém.

    Takže, dovoľte mi, aby som poďakoval za diskusiu a za všeobecnú podporu, ale moje stanovisko je také, že v podstate nie je potrebné, aby sa tieto dobre mienené myšlienky akceptovali ako osobitné úpravy, pretože tieto myšlienky sa dajú realizovať aj podľa platného zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov?

  • Ďakujem. Keďže pán spoločný spravodajca nechce vystúpiť v záverečnom slove, pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Rozprava je uzatvorená. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána Čopíka, aby začal uvádzať hlasovanie v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

  • Takže prikročili by sme k hlasovaniu. Zo spoločnej správy odporúčam prijať body 1, 4, 5, 6, 7, 8, 9. K bodu 10 bol doplňovací návrh pána poslanca Javorského. Je potrebné síce schváliť aj bod 10 spoločnej správy, ale zároveň by potom došlo iba k prečíslovaniu, že by sa ponechalo číslo 5 a tento odsek by sa prečísloval na 6. Čiže ďalej body 10, 11, 12, 13 a 14. O týchto bodoch navrhujem hlasovať spoločne a odporúčam ich prijať.

  • Ďakujem. Prezentujme sa a zároveň budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca odporúča tieto body zo spoločnej správy prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 110 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Jednomyseľne sme prijali tento návrh.

    Pán kolega, pokračujte.

  • Zo spoločnej správy body číslo 2 a 3 odporúčam neprijať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča tieto body zo spoločnej správy neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovali 3 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 88 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

  • Prvý pozmeňovací návrh v rozprave som dával ja k bodu číslo 4 vládneho návrhu v § 9 ods. 2 slová "mať osvedčenie" nahradiť ich slovami "byť držiteľmi osvedčenia". Návrh odporúčam prijať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 108 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Ďalší môj pozmeňovací návrh bol bod číslo 32 vládneho návrhu vypustiť. Odporúčam ho prijať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 102 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Konštatujem, že i tento návrh sme schválili.

  • Ako prvý v rozprave vystúpil pán poslanec Javorský. Predniesol štyri návrhy, potom dva návrhy stiahol. Dal by som hlasovať o jeho prvom návrhu, kde navrhuje nové znenie poznámky vzhľadom na to, že určité zákony už nie sú platné. Nové znenie poznámky číslo 2 navrhuje upraviť takto: "Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 287/1994 Z. z. o štátnej ochrane prírody, zákon Slovenskej národnej rady číslo 27/1987 Zb. o kultúrnych pamiatkach, zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 277/1994 Z. z. o starostlivosti o zdravie ľudu, zákon číslo 23/1962 Zb. o poľovníctve, zákon číslo 138/1973 Zb. o vodách v znení neskorších predpisov".

    Odporúčam návrh prijať. I napriek tomu si myslím, že pri prepisovaní nového znenia zákona to zrejme vypadne samo, ale návrh odporúčam prijať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh pána Javorského prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 105 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh pána Javorského sme schválili.

  • Ďalší prednesený návrh bol: "Ponecháva sa pôvodné znenie odseku 5 v § 14, navrhovaný text v bode 10 bude označený číslom 6", čiže z vládneho návrhu tento by sa prečísloval. Odporúčam návrh prijať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča i tento návrh pána Javorského prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 102 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili i tento návrh pána poslanca Javorského.

  • Ako ďalší v rozprave vystúpil poslanec Ásványi. Budem jeho pozmeňovacie návrhy prednášať a zároveň odporúčať, či ich prijmeme, alebo neprijmeme.

    Prvý pozmeňovací návrh - bod číslo 12 vládneho návrhu v § 19a, ktorý sa dotýka priestupkov, v ods. 1 písm. j) navrhuje doplniť text "alebo ich inak poškodzuje". Návrh odporúčam neprijať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh pána poslanca Ásványiho neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh pána kolegu Ásványiho sme neprijali.

  • Ďalší pozmeňovací návrh, ktorý predniesol poslanec Ásványi, je opäť k bodu 12 vládneho návrhu, ktorý sa dotýka § 19a Priestupky. Navrhuje ho doplniť o písmeno o) "vysádza stromy okrem iných druhov ako boli povolené". Toto je riešené v iných paragrafoch, takže nevidím dôvod, aby sa toto písmeno doplnilo. Návrh odporúčam neprijať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca neodporúča ani tento návrh pána poslanca Ásványiho prijať.

  • Riešia to iné zákony, iné paragrafy, pokuty sú tam na to z odborného hľadiska zbytočné.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 31 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Ásványiho sme neschválili.

  • Ďalší návrh, ktorý predniesol pán poslanec Ásványi, fakticky doplňoval sankčný postih o písmeno o) do odseku 2 v druhom riadku. Odporúčam ho neprijať, pretože sme neprijali predošlý návrh.

  • Prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca neodporúča ani tento návrh pána poslanca Ásványiho schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 17 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že ani tento návrh sme neprijali.

  • Posledný návrh, ktorý predniesol poslanec Ásványi, je opäť k bodu 19, k § 19a. Navrhuje doplniť odsek pod číslom 6: "V prípade priestupku podľa odseku 1 písm. j) previnilec je zaviazaný k zalesneniu narušeného pozemku." Z odborného hľadiska nie je možné, aby ten, kto spôsobí odlesnenie, to išiel zalesňovať. Maximálne by mohlo byť, že na jeho náklady by sa mohlo zalesňovať. Návrh odporúčam neprijať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca neodporúča tento návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 12 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme neschválili ani tento návrh pána poslanca Asványiho.

  • Ako posledný vystúpil poslanec Miklušičák. Predniesol pozmeňovacie návrhy, ale ich stiahol.

  • Prosím, zapnite mikrofón pánu poslancovi Miklušičákovi.

  • K bodu 1 to ostáva v platnosti. Tam je podľa môjho názoru len zle napísané: "Štátne organizácie lesného hospodárstva riadené ministerstvom alebo Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, vlastníci alebo užívatelia lesa sú povinní viesť prehľad o výsledkoch hospodárenia podľa lesných hospodárskych plánov" - a teraz je tam napísané - "a evidenčných výkazov". Podľa môjho náhľadu má byť "na evidenčných výkazoch". Neviem, či vlastne o tom treba hlasovať, je to zrejme preklep. Ale aby to prešlo, treba o tom hlasovať. A druhý návrh som stiahol.

  • K vášmu pozmeňovaciemu návrhu v bode číslo 1 k § 3 ods. 6: Na evidenčných výkazoch lesnej hospodárskej evidencie je daný návrh a druhá strana je plnenie. Čiže nevidím dôvod, aby sa to malo doplniť, je to správne tak, ako to je.

  • Vo svojom vystúpení som to žiadal vysvetliť. Ani vy, ani pán minister ste k tomu nezaujali stanovisko.

  • V prípade, že by to bolo potrebné, myslím si, že sa to upraví pri úprave tohto zákona. Návrh odporúčam neprijať.

  • V takom prípade nemusíme o tom hlasovať.

  • Takže návrh sťahujete? Dobre. Ďakujem.

    Toto sú všetky pozmeňovacie návrhy, ktoré boli prednesené v rozprave. Pristúpili by sme k hlasovaniu o zákone ako celku aj s pozmeňovacími návrhmi. Návrh zákona odporúčam prijať.

  • Ďakujem. Dámy a páni, v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, prezentujte sa a hlasujte. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 114 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov.

  • Vážení kolegovia poslanci, ďakujem za spoluprácu.

  • Ďakujem, pán kolega, aj ja.

    Ďalej pristúpime k d e v ä t n á s t e m u bodu programu, ktorým je

    správa o stave a rozvoji malého a stredného podnikania v Slovenskej republike v roku 1994.

    Správu máte predloženú ako tlač číslo 258 a spoločnú správu výborov ako tlač 258a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky správu uvedie minister hospodárstva Slovenskej republiky pán Ducký. Prosím pána ministra, aby si zobral slovo.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte, aby som vo svojom úvodnom slove zdôvodnil obsah a zameranie správy.

    Predkladaný materiál podáva správu o rozvoji malého a stredného podnikania v Slovenskej republike v období rokov 1991 až 1994, jeho stave v roku 1994, ako aj o štátnej podpore malého a stredného podnikania v roku 1994. V tomto roku dosiahol počet ziskových organizácií zapísaných v Obchodnom registri 36 187, z ktorých je súkromných objektov 95,4 %. Počet podnikajúcich fyzických osôb bol 287 000, z ktorých je 263 733 živnostenských povolení. Zvýraznila sa zamestnávateľská funkcia malého a stredného podnikania, keď v tomto sektore pracovalo vyše 789 000 osôb, čo predstavuje 60,4 % z počtu osôb zamestnaných v organizáciách zameraných na tvorbu zisku. Pri medziročnom poklese zamestnanosti v ziskových organizáciách o 1,8 % sa úroveň zamestnanosti v malom a strednom podnikaní zvýšila o vyše 8 %, čo dokumentuje rozvojovú a absorbčnú funkciu tohto sektoru. Aj zvyšujúci sa podiel malého a stredného podnikania na výkonnosti odvetví, opísaný v prílohe správy, potvrdzuje odôvodnenosť záujmu o tento sektor a potrebu jeho podpory.

    Vašu pozornosť by som si dovolil upriamiť na záverečné kapitoly správy, kde je navrhnutý systém podporných programov vyplývajúcich z predchádzajúcej analýzy už v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 100/1995 o štátnej podpore malého a stredného podnikania. Navrhované podporné programy sa týkajú všetkých oblastí malého a stredného podnikania od poradenstva a vzdelávania, informatizácie cez podporu exportu malého a stredného podnikania, transferu technológií až po zabezpečenie prístupu malých a stredných podnikateľov ku kapitálu.

    V súčasnom období stále pretrváva nedostatok dlhodobých úverových zdrojov pre malé a stredné podnikanie. Preto pokračovanie podporného úverového programu považujeme za nanajvýš aktuálne. Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania ako riadiaca jednotka programu PHARE pre malé a stredné podnikanie má k dispozícii finančné prostriedky Európskej únie pre podporné a úverové programy v objeme cca 200 miliónov Sk. Finančnou participáciou štátu vo výške 200 miliónov Sk, ktoré obsahuje štátny rozpočet i tohto roku, ako i zdrojov komerčných bánk, s ktorými bola spolupráca prerokovaná a zabezpečená, sa v tejto etape spolu s prostriedkami zabezpečenými už v roku 1994 vytvára reálne revolvujúci úverový zdroj pre malé a stredné podnikanie v objeme 1,2 miliardy Sk. Navrhovaným podporným úverovým programom budú zabezpečené tzv. mäkké strednodobé a dlhodobé úvery pre malých a stredných podnikateľov, ktoré nie sú v súčasnosti k dispozícii, pričom budú zamerané do sféry výroby, remesiel, služieb, vrátane aktívneho cestovného ruchu, v súlade s potrebami reštrukturalizácie hospodárskej základne. Dôležité je tiež navrhované regionálne hľadisko smerovania úverov.

    Realizátorom podporného programu je Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, kde sú vybudované podmienky overené v rokoch 1994 a 1995 pri realizácii prvej časti podporného úverového programu. Spolu s jej sieťou regionálnych poradenských a informačných centier a podnikateľských inovačných centier, ktorých je spolu na Slovensku 16, je agentúra schopná dodávať podnikateľské projekty, ktorým podporný a úverový program pomôže k realizácii. V prvej časti podporného úverového programu bolo doteraz identifikovaných objektov s požiadavkami na úvery vo výške cca 2 miliardy korún a na tieto požiadavky boli poskytnuté úvery v objeme vyše 480 miliónov Sk.

    Ďalšie navrhované podporné programy predstavujú zabezpečenie technickej pomoci pre malé a stredné podnikanie v oblasti podpory exportu, poradenstva, informatiky, vzdelávania a transferu technológii, ktorých realizácia si vyžaduje navrhovanú štátnu ingerenciu inštitucionálnej siete.

    Osobitnou oblasťou sú štátne úverové rozvojové programy, ktoré môžu vytvoriť preferenčné podmienky rozvoja podnikania v odvetviach, prípadne v odboroch definovaných priemyselnou politikou Slovenskej republiky. Konkrétne vecné definovanie týchto programov by v zmysle návrhu uznesenia vlády mali navrhovať príslušné odvetvové ministerstvá. Primárnou podmienkou najmä kvalitatívneho rozvoja malého a stredného podnikania však ostáva stabilizované ekonomické prostredie, vrátane stabilnej legislatívy. Navrhované programy sú v súlade s tézami a opatreniami v priemyselnej politike Slovenskej republiky.

    Predložený materiál prešiel pripomienkovým konaním ústrednými orgánmi štátnej správy, Radou hospodárskej a sociálnej dohody, ktorá na svojom zasadnutí odporučila materiál predložiť na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Správa bola prerokovaná vo vláde Slovenskej republiky, ktorá svojím uznesením číslo 707 z 26. septembra tohto roku uložila ministrovi hospodárstva dopracovať správu o pripomienky prijaté na rokovaní vlády. V správe predkladanej Národnej rade Slovenskej republiky sú pripomienky zapracované.

    V súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 100/1995 o štátnej podpore malého a stredného podnikania predkladá vláda Slovenskej republiky správu o stave malého a stredného podnikania v Slovenskej republike v roku l994 na prerokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Správa bola v dňoch 6. až 8. 11. 1995 prerokovaná a kladne prijatá v príslušných výboroch Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, pre zdravotníctvo a sociálne veci, vo výbore pre pôdohospodárstvo, pre financie, rozpočet a menu. Zároveň privítame vaše pripomienky a konštruktívne návrhy, ktoré môžu byť pre rozvoj a podporu tohto rôznorodého sektora pre budúcnosť veľmi cenné.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Tomáša Cingela, aby podal správu o výsledku prerokovania predloženej správy vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Nech sa páči, pán kolega.

  • Vážený pán predsedajúci,

    spoločná správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci o výsledku prerokovania správy o stave a rozvoji malého a stredného podnikania v Slovenskej republike v roku 1994, tlač 258.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 586 z 20. októbra 1995 pridelil správu o stave a rozvoji malého a stredného podnikania v Slovenskej republike v roku 1994 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci do 7. novembra 1995. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, aby pripravil na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbory prerokovali predmetnú správu v určenom termíne okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý rokoval o tejto správe 8. novembra 1995. Všetky výbory, ktorým bola správa o stave a rozvoji malého a stredného podnikania v Slovenskej republike v roku 1994 pridelená na prerokovanie, ju vzali na vedomie bez pripomienok. Odporučili Národnej rade Slovenskej republiky, aby správu taktiež vzala na vedomie.

    To je všetko.

  • Ďakujem. Pán kolega, nech sa páči, sadnite si na miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o devätnástom bode nášho programu. Do rozpravy sa zatiaľ prihlásil iba pán poslanec Palacka. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    vláda Slovenskej republiky nám predkladá správu o stave a rozvoji malého a stredného podnikania. Ide o rozsiahly a obsažný materiál, ktorý vcelku vyčerpávajúco analyzuje stav malého a stredného podnikania a jeho vývoj v rokoch 1990 až 1994. Myslím si však, že podnikateľská, ale aj širšia verejnosť by sa viac zaujímala o stav malého a stredného podnikania dnes, a najmä o perspektívy jeho rozvoja v budúcnosti. Podnikateľov síce teší všetko pozitívne, čo sa pre nich od roku 1990 urobilo, omnoho viac ich však trápi to, čo im v rozvoji aktivít prekáža. Správa, o ktorej rokujeme, poukazuje aj na niektoré z týchto prekážok. Zmieňuje sa však o nich veľmi stručne a ako celok vyznieva pozitívne, akoby podmienky na malé a stredné podnikanie na Slovensku boli vyhovujúce, priam skvelé. Stačí sa opýtať ktoréhokoľvek živnostníka, či s takýmto hodnotením súhlasí. Predpokladám, že aj iní kolegovia majú podobné skúsenosti z poslaneckých prieskumov ako ja.

    Väčšina drobných podnikateľov považuje súčasné pomery pre malé a stredné podnikanie za neuspokojivé, často až likvidačné. Ide o mnohé problémy uvedené aj v tejto správe, napríklad nadmerné daňové zaťaženie, demotivačný systém sociálneho a zdravotného poistenia, sústavnú zmenu všetkých súvisiacich predpisov a ďalšie. Okrem toho však najmä v tomto roku po nástupe súčasnej vlády pribudli aj ďalšie problémy, ktoré malé a stredné podnikanie ako odvetvie ohrozujú. Ide o zmeny spôsobu privatizácie a najmä výlučnú politickú kontrolu privatizácie zo strany súčasnej vlády, o neodôvodnené šikanovanie podnikateľov zo strany štátnych orgánov, osobitne daňových úradov. Opäť podľa politickej poslušnosti. Ide o množiace sa prípady nátlaku či otvoreného vydieranie podnikateľov, vyžadujúc podporu vládnych strán a ponúkajúc benevolenciu kontrolných orgánov. Ide o používanie subjektívnych, často politických kritérií pri poskytovaní úverov v koalíciou kontrolovaných finančných ústavoch.

    Vo svetle týchto skutočností, o ktorých všetci drobní podnikatelia vedia, vyznievajú informácie predloženej správy o informačných strediskách pre podnikateľov, o bezplatnom poradenstve, o úverových a záručných schémach pre malé a stredné podnikanie a vôbec o význame malého a stredného podnikania pre rast ekonomiky a ďalšie informácie zo správy, ako keby hasiči namiesto toho, aby hasili, udržiavali oheň, a tým, ktorí sa zázrakom z horiaceho domu dostanú, poskytnú teplý čaj.

    Vážené panie poslankyne, a páni poslanci, cením si prácu ľudí, ktorí predloženú správu spracovali, a osobitne tých, ktorí v Národnej agentúre pre rozvoj malého a stredného podnikania v regionálnych informačných strediskách a kdekoľvek inde rozvoju malého a stredného podnikania pomáhajú. Nie som však spokojný so skutkovým stavom a podmienkami na rozvoj podnikania v súčasnosti na Slovensku. Vyzývam vládu, ministerstvá a nižšie orgány štátnej správy, aby začali uvedené prekážky podnikania skutočne odstraňovať. Malé a stredné podnikanie je základom rozvoja každej fungujúcej ekonomiky, a keď nechceme, aby naše hospodárstvo prestalo fungovať, nemôžeme malé a stredné podnikanie systematicky likvidovať, ako sa to deje v súčasnosti.

    Ďakujem.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Kunc. Pripraví sa pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia,

    myslím si, že sme dostali do rúk veľmi cennú a informačne naozaj vyčerpávajúcu a hodnotnú správu. Treba však poznamenať, aspoň ja som mal taký dojem, že jej slabším miestom je aspekt účasti štátnej správy, teda aspekt tých aktivít, ktoré sú priamo iniciované z vlády na základe tých možností, ktoré v tejto súvislosti vláda má, a zdrojov, ktoré sú k dispozícii, aby sme videli aj to, čo sa deje na úrovni strategickej a strategicko-realizačnej tak, aby potom národná agentúra mala vytvorené priaznivejšie a plynulejšie podmienky.

    Správa samotná svedčí o tom, že snahy o podporu malého a stredného podnikania majú naozaj širokú realizačnú bázu, takže sa dokonca vnucuje otázka, či tu nie je veľká rozptýlenosť na úkor účinnosti. Keď si to človek všetko vyhľadá a dá dohromady, tak si položí otázku, či pri takej základni, aká je podľa správy vytvorená, aká je k dispozícii, nie je účinok, ktorý sa dosahuje, primalý. Tam je potom namieste otázka, či by sa všetko nedalo lepšie koordinovať, čo však predpokladá veľmi jasnú stratégiu a účinné koordinačné spôsoby.

    Všimol som si charakteristiku účasti jednotlivých rezortov, tak ako sú v správe uvedené, ako je táto účasť charakterizovaná, najmä z toho hľadiska, či pôsobia rezortné orgány už tak, ako im ukladá § 3 zákona, ktorý sme prijímali v máji tohto roku, zákona 100/1995 Zb. Z toho, čo som si prečítal s takýmto pohľadom, je zrejmé, že správa si toto nekládla za úlohu. Je to pochopiteľné aj preto, že už aj ako pán minister povedal, ide najmä o roky 1993 a 1994. A aj napriek tomu, že správa spomína najnovší normatívny stav, k tejto veci sa zrejme nedostala.

    V každom prípade je v správe niekoľko pozoruhodných zistení, poznatkov, ktoré si zasluhujú pozornosť práve z hľadiska rezortných orgánov, a práve v tom smere by sa potom pôsobnosť rezortných orgánov mala lepšie prejaviť. Ako príklad uvediem zistenie, že podnikateľské aktivity sa pohybujú najmä vo sfére obchodu a služieb, ale nejdú do výrobných činností. Čiže javí sa to asi tak, že malé podnikanie sa teda ujíma, ale väčšie stredné podnikanie, ktoré, pochopiteľne, má viac priestoru práve vo výrobných činnostiach, už toľko priestoru nenachádza.

    Zaujímavé je aj konštatovanie, v ktorom sa v správe uvádza, a to národná agentúra, ktorá je autorom správy, vyzdvihuje osobitne, že nadväzne na analýzu stavu malého a stredného podnikania je tu návrh strategických makroekonomických opatrení, aj návrh ďalších rozhodujúcich úloh na podporu malého a stredného podnikania na najbližšie obdobie, v ktorom, pochopiteľne, nie sú adresáti. Čiže tých adresátov niekto musí nájsť a potom bude zaujímavé, akým spôsobom sa v ďalšej pôsobnosti jednak národnej agentúry, ale zase najmä príslušných rezortných orgánov prejaví snaha a povinnosť rozvoj malého a stredného podnikania podporovať.

    V tejto súvislosti si myslím, že správa neobsahuje niečo ďalšie, čo však malo byť skôr ako príloha. Pán minister povedal, že vláda prijala uznesenie. My sme to uznesenie nevideli a nevieme o ňom. Tuším, pripomenul, že uznesenie je zapracované v správe, ale toto sa v nej stratilo, pretože pri čítaní a rozoberaní sa dostalo niekde do takých polôh, že nedá sa dosť dobre identifikovať, čo to mohlo byť. V tejto súvislosti by som si, myslím, urobil lepší obraz o veci, keby som to uznesenie bol mal v rukách.

    Na druhej strane ešte nemôžeme vláde tak ďaleko nič vyčítať, pretože pravda je, že zákon sme prijali v máji a povinnosť vláde predložiť správu o stave a rozvoji malého a stredného podnikania podľa tohto zákona 100/1995 zrejme vznikne až po uplynutí roka, teda niekedy začiatkom budúceho roka. V tejto súvislosti by som potom chcel doplniť aj návrh uznesenia tak, aby osožnosť tejto správy nejakým spôsobom našla priestor a odozvu už aj v pôsobnosti jednotlivých rezortných orgánov, pretože nemyslím si, že len ministerstvo hospodárstva je tu zaviazané, prinajmenšom všetky tzv. hospodárske rezorty, a zrejme pôsobiť v tomto smere by malo aj ministerstvo vnútra. Takže by som chcel doplniť uznesenie tak, aby sa konštatovanie, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o stave a rozvoji malého a stredného podnikania v Slovenskej republike v roku 1994, očíslovalo ako bod 1 a ako bod 2 by som navrhol znenie: U- kladá vláde, aby v správe o stave a rozvoji malého a stredného podnikania, ktorú podľa zákona číslo 100/1995 má vláda predložiť, uviedla aj spôsob rozvinutia touto správou navrhovaného programu. Pretože ono je to celkom solídne rozpracované v siedmej kapitole správy, len vždy bude visieť otázka, a čo s tým. Pretože samotná národná agentúra toto všetko zvládnuť nemôže.

    Nenazdávam sa, že by som týmto spôsobom nejako osobitne priťažil vláde, pretože tak či tak nejaký ten tvorivý záver správy, ktorú predloží za rok 1995, bude musieť uviesť. A práve v tom závere by mohla byť táto časť, ktorá by napĺňala takýto bod 2 uznesenia.

    Zamýšľal som sa ešte nad jednou vecou, ktorá mi napadla v súvislosti s inštitucionálnym zabezpečením všetkých aktivít a pôsobností, o ktoré v súvislosti s rozvojom malého a stredného podnikania ide. Správu totiž vypracovala národná agentúra a národná agentúra je tam v polohe subjektu, ktorý je vlastne akoby nositeľom celej aktivity, ktorá sa v tomto smere v rozvoji malého a stredného podnikania koná. Pritom národná agentúra sama seba označuje ako nadáciu. Neviem, akým spôsobom má táto nadácia usporiadané finančné vzťahy a ako zabezpečuje všetky zákonné normy, ktoré v súvislosti s hospodárením aj s rozpočtovými a inými prostriedkami inštitúcie zaväzujú. Do istej miery sa mi však vynára otázka, či toto riešenie v podobe nadácie na čele so správnou radou je do budúcnosti naozaj nosné aj vtedy, keď sa všetky tieto aktivity rozvinú. Pretože sa nazdávam, že preto sme prijímali zákon 100/1995 o rozvoji malého a stredného podnikania, aby pomohol tomuto rozvoju, teda aby sa tieto aktivity aj z hľadiska domácich zdrojov a domácich inštitúcií rozvinuli. Ono je síce príjemné a pekné čítať, aké rôzne fondy z rôznych zdrojov, aj zo zahraničia, najmä úverové a v niečom aj podporné, v súvislosti s PHARE, prichádzajú, ale musíme si položiť otázku, dokedy všetko toto možno čakať, že bude k dispozícii a že sa teda dá na to spoliehať. Ja si myslím, že miera spoľahnutia na tieto zdroje je taká - dovtedy, kým zasa niekomu nenapadne nejaký demarš so zameraním na ekonomiku. A čo potom? Potom klesnú aj zdroje? Takže podľa môjho názoru by sme mali strategicky lepšie usporiadať tieto zdrojové východiská, a teda vlastnú základňu tak, aby sa tieto aktivity potom už nedostali do ohrozenia.

    A v tejto súvislosti mi zasa len napadá otázka, či to táto nadácia zvládne. Nespochybňujem jej terajšiu pôsobnosť, pretože keď si človek tú správu prečíta, urobí si obraz o celej pôsobnosti, tak je to v každom prípade úctyhodné. Veď to v skutočnosti rozvinula a ide to. Lenže nazdávam sa, že do ďalších čias by sme sa mali lepšie poistiť a na to práve vytvára predpoklady aj zákon 100/1995, ktorý sme v tomto roku prijali.

    Takže opakujem ešte raz, navrhujem doplniť uznesenie o tento jeden bod, samozrejme, vypočujeme si názor pána ministra k tomu, či to nebude prehnané. Ale podľa mňa by to bolo racionálne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosil by som vás, aby ste dali návrh na zmenu uznesenia písomne. Už sa stalo. Ďakujem.

    V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Černák. Pripraví sa pán poslanec Baránik.

    Žiadam poslancov, aby v rokovacej sále Národnej rady nepoužívali telefónne prístroje. Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia,

    dostávame aj podľa zákona, ktorý sme odsúhlasili, na prerokovanie správu o stave malého a stredného podnikania, ktorá prešla genézou opísanou v predkladacej správe. Nakoniec bola odsúhlasená vládou. Po odsúhlasení vládou sa dostala nielen k nám, na naše rokovanie, ale aj k verejnosti formou takejto vkusnej príručky, ktorá opisuje v princípe presne to, čo máme v predloženom materiáli.

    Dovoľte mi povedať, že od samého začiatku patrím medzi propagátorov malého a stredného podnikania, medzi jeho podporovateľov. Som presvedčený, že táto forma podnikania bude motorom slovenskej ekonomiky, keď jej vytvoríme vhodné prostredie. Ako spoluautor myšlienky vytvorenia Národnej agentúry som rád, že predkladá materiál v takejto vkusnej podobe a že materiál je taký vypovedajúci. Napriek tomu si myslím, že v istých oblastiach, predovšetkým v oblastiach, ktoré najviac trápia malých a stredných podnikateľov a živnostníkov v súčasnosti, táto správa ide tak trošku po povrchu a že sa nevenuje až tak do hĺbky tomu, čo by skutočne teraz bolo potrebné riešiť. Z celej správy pokladám za najdôležitejšie dve - tri zmienky, ktoré by som na osvieženie odcitoval.

    Myslím, že zásadná vec, ktorá je v správe napísaná a ktorá hodnotí rok 1994, je otázka finančného zaťaženia malých a stredných podnikateľov.

    Dámy a páni, na strane 14 sa píše, že náš slovenský podnikateľ, resp. malý podnikateľ a živnostník, je zaťažený až 29-percentne, dokonca, ak má väčšie auto, až 43-percentne, čo pri jeho zisku znamená, že mu ostáva cca 72 000 Sk na rok, t. j. asi 6 400 Sk mesačne. Správa veľmi správne konštatuje, že tento jednoznačne nízky príjem nemôže prakticky zabezpečiť žiadnu investičnú aktivitu v oblasti malého a stredného podnikania. Správa potom hovorí o tom, že v Európskej únii je priemerné finančné zaťaženie 39,5 %, t. j. skoro 40 %, ale znovu správne hovorí, že aby toto číslo čitateľa nesplietlo, je to neporovnateľné, pretože by sme porovnávali hrušky s jablkami. V Európskej únii má malý a stredný podnikateľ obrovskú paletu toho, čo si môže z daní odpísať, t. j. od investícií, cez podporu, cez sponzoring, a prakticky len z čistého zisku, ktorý mu zostáva, potom vychádza takéto finančné zaťaženie.

    Ďalej, dámy a páni, správa v závere hodnotí, aké strategické opatrenia urobiť, aby sme pomohli malému a strednému podnikaniu. Je to strana 74. Správa jednou vetou prakticky hovorí to, čo je zásadné na rozvoj malého a stredného podnikania, t. j. že vláda by mala za súčasnej situácie odvážnejšie oživovať investičný proces prostredníctvom dlhodobých vládnych investícií. A veľmi dôležitý najmä pre nás, pre poslancov Národnej rady, je odsek 7.1.2 na strane 74, kde veľmi správne pisatelia správy hovoria o tom, že štát ani jeho inštitúcie nemôžu priamo pomôcť každému malému alebo strednému podnikateľovi prostredníctvom mäkkého úveru, konzultácie alebo nájdením zahraničného partnera. Ale je možné pomôcť približne 300 tisícom malým a stredným podnikateľom tým, že im vytvoríme stabilné prostredie priaznivé na vznik a rozvoj podnikania.

    A pozor, v tejto súvislosti treba minimalizovať zmeny zákonov a vyhlášok dotýkajúcich sa podnikania. Prosia nás predkladatelia správy, že keď prijmeme nejaký zákon, aby sme prijali zákon strategický, ktorý bude mať dlhodobé pôsobenie, a aby sme ich každý polrok nemenili. Myslím si, že toto je jedna zo zásadných požiadaviek vo vzťahu k Národnej rade.

    Takže po preštudovaní tejto správy, kde oceňujem jej profesnosť, ale podotýkam, že nerieši tie problémy, ktoré sa podnikateľov najviac skoro bytostne dotýkajú, si dovolím predložiť nasledujúci návrh na uznesenie. Predovšetkým myslím si, že aj vám, dámy a páni, asi pripadá trošku zvláštne, že v novembri hodnotíme rok 1994, a preto by som pri zvážení všetkých termínov uzávierok a technických možností odporúčal, a to je prvý návrh na uznesenie, aby správa o stave a rozvoji malého a stredného podnikania v Slovenskej republike za rok 1995 bola predložená Národnej rade do 30. 6. 1996.

    Za úplne zásadnú vec pokladám druhé uznesenie, aby vláda vypracovala koncepciu znižovania finančného zaťaženia malého a stredného podnikania na roky 1996 až 1998 a aby tento materiál, túto koncepciu, predložila Výboru Národnej rady pre privatizáciu a podnikanie. Odporúčam termín do konca apríla.

    Dámy a páni, v správe sa hovorí aj o tom, že v roku 1994 bolo finančné zaťaženie také, aké som hovoril. Ale keďže v roku 1994 skončila malá novela zákona o Národnej poisťovni, finančné zaťaženie stúplo na 37, resp. 47 %. Ak sa prejdete medzi malými a strednými podnikateľmi, to čo ich trápi, sú vysoké odvody do Národnej poisťovne. Skutočne je to prepálené, a preto odporúčam po c) pripraviť novelu zákona o Národnej poisťovni s cieľom znížiť zaťaženie malého a stredného podnikateľa. Termín do konca marca. Národná rada žiada vládu, tak to mám koncipované. Pardon. Odpísal som to zo správy, a platilo to v roku 1994 - sociálnej a zdravotnej poisťovni.

    A posledné moje odporúčanie je, aby vláda odborne posúdila požiadavku živnostníkov, ktorá zaznievala na mnohých stretnutiach, že živnostník, ten najdrobnejší obchodník, keď spočíta všetky papiere, keď zaplatí všetky audity, keď spočíta zisk, tak platí daň ročne okolo 1500 až 2000 Sk. Veľmi vďačne by si kúpil licenciu napríklad za 5000 Sk, len aby nemusel viesť túto zložitú papierovačku, aby nemusel robiť takéto zložité a komplikované ekonomické úkony. Bola to požiadavka, ktorá zaznela z mnohých stretnutí podnikateľov. Osobne si myslím, že vláda by sa mohla touto požiadavkou zaoberať a skutočne pre tých najdrobnejších namiesto zložitej papierovačky zaviedla nejaký režim zakúpenia licencie, takže by získali obaja. Štát by neprišiel o peniaze, získal by ich rýchlo, a živnostník by bol odbremenený od toho, aby do pol noci doma ešte po pracovnom čase dával dokopy zložité výpočty. Stačila by tam podstatne jednoduchšia kontrola, ktorú by štát vykonával. A preto teda navrhujem ako posledné uznesenie odborne posúdiť požiadavku živnostníkov a nahradiť zdaňovanie zisku zakupovaním licencie. Odporúčam termín do konca marca.

    Návrhy odovzdávam písomne, pán spravodajca. Prosím o každom z týchto mojich návrhov na uznesenie hlasovať jednotlivo.

    Dámy a páni, zajtra ráno budeme prerokúvať jeden zákon, ku ktorému sme dostali všetci ako poslanci list Únie živnostníkov, podnikateľov a roľníkov. Nebudem ho čítať teraz, prečítam ho zajtra pri schvaľovaní zákona o cenách, ale všetkých vás prosím, aby ste zajtra, keď budeme diskutovať o zákone o cenách, zobrali do úvahy aj dnešné rokovanie, kde hovoríme o malom a strednom podnikaní, pretože ak by sme odsúhlasili zákon o cenách v takej podobe, ako je predložený, bude to zásadná rana malému a strednému podnikaniu a vlastne správu, ktorú budeme žiadať, ani nemusíme vyžadovať, pretože s podnikaním a so slobodným trhom v Slovenskej republike sa skončí. Ale list prečítam zajtra.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Baránik. Pripraví sa pán poslanec Magvaši.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko k správe o stave a vývoji malého a stredného podnikania.

    Treba povedať, že správa je orientovaná na riešenie štyroch problémov: doterajší vývoj a súčasný stav, formovanie trhového prostredia na pôsobenie malého a stredného podnikania a návrh opatrení.

    Na základe uvedených informácií v tejto správe možno konštatovať, že sa stabilizuje počet právnických a fyzických osôb pôsobiacich v rámci malého a stredného podnikania. Na základe legislatívnych noriem sa nekonali nijaké výraznejšie výkyvy v počte najmä fyzických osôb, ani takým zásahom, ako bolo zavedenie registračných pokladníc. Počet živnostníkov sa stabilizoval v rozpätí 286 000 v roku 1992 do 268 000 k 30. 8. 1995. To znamená, že trhové prostredie na pôsobenie malého a stredného podnikania je v zásade stabilizované a zrejme vcelku vyhovujúce, ale nie v takom rozsahu, aby sme sa mohli s ním my ako legislatívci uspokojiť.

    Makroekonomické prostredie, ktoré je základom, v poslednom období, najmä v minulom a tohto roku, skutočne vytvára dobré podmienky na rozvoj malého a stredného podnikania. Hlavnou úlohou malého a stredného podnikania je oživovať a dynamizovať ekonomiku, najmä riešiť plošnú zamestnanosť. A túto úlohu naše malé a stredné podnikanie v podstate plní. Druhá úloha je stať sa laboratóriom technického rozvoja. Žiaľ, o hodnotení tejto úlohy malého a stredného podnikania v správe nie je uvedená nijaká zmienka. Preto by som prosil pána ministra, ktorý je zodpovedný za túto správu, aby sa tejto otázke v budúcnosti venovala zvýšená pozornosť.

    Stabilita, ktorá sa prejavila a prejavuje, svedčí o tom, že trhové prostredie je tiež v zásade vyhovujúce. Ale ani tu sa nemožno uspokojiť, pretože trhové prostredie sa musí sústavne a pravidelne zdokonaľovať.

    V správe sú uvedené výhrady predstaviteľov malého a stredného podnikania k niektorým legislatívnym normám. Napríklad sa uvádza, že nie sú spokojní s tým, že živnostenský zákon ukladá povinnosť prítomnosti osoby zodpovednej za odborné prevádzkovanie. Myslím si, že táto pripomienka je bezpredmetná. Pri každom podnikaní musí byť osoba zodpovedná za odborné prevádzkovanie. Ďalej nie je opodstatnená výčitka, že živnostenský zákon žiada uviesť meno a priezvisko osoby zodpovednej za prevádzkovanie. Prevádzkovanie, vážení, nijakej činnosti nemôže byť anonymné ani utajované.

    Výhrady voči vysokému daňovému zaťaženiu v rámci poistného, ktoré je založené na princípe solidárnosti, domnievam sa, nie je tiež opodstatnené. Návrhy, ktoré správa uvádza, čo žiadajú drobní a strední podnikatelia, by viedli k podstatne vyššiemu zaťaženiu, pretože jedným z riešení by bolo napríklad viazanie daňového zaťaženia na priemernú mzdu, ktorá je v národnom hospodárstve. A som presvedčený, že ak by sa takýto princíp uplatnil, daňove by to podstatne viac zaťažilo všetkých drobných a stredných podnikateľov.

    Treba povedať, že v tejto etape, keď sa formuje naše drobné a stredné podnikanie, je daňové zaťaženie relatívne vysoké. Domnievam sa, že rozvoj ekonomiky, ktorý naštartoval v minulom roku a pokračuje v tomto roku, predpokladajme, že aj v budúcom roku vytvorí priaznivé podmienky na to, aby bolo možné toto daňové zaťaženie znížiť. Stotožňujem sa s tými, ktorí hovorili predo mnou, že treba odborne posúdiť, ako riešiť tento problém, aby sme vytvorili priaznivejšie podmienky na rozvoj malého a stredného podnikania.

    Treba povedať, a to musím stále opakovať, že jednou z hlavných prekážok malého a stredného podnikania sú lacné peniaze. A, žiaľ, včera sme hodnotili správu o menovom vývoji a tam sa jednoznačne hovorí, že naša sústava obchodných bánk má obchodné rozpätie (7,47), ktoré je enormné a je skutočne jednou z príčin toho, že naše dnešné peniaze sú pre podnikateľov neprimerane drahé. Treba vyvíjať tlak, aby si banková sféra uvedomila, že len podpora podnikania, a nielen drobného a stredného, ale celkového, môže viesť k tomu, že sa zefektívni činnosť bánk, zlepší sa ich úverové portfólio a môžu dosiahnuť aj väčšie zisky v absolútnom objeme v porovnaní so súčasným obdobím.

    Výhrady malého a stredného podnikania sú proti nedostatočnej úrovni poradenských služieb. Napriek tomu, že správa uvádza množstvo inštitúcií, ktoré túto úlohu plnia, ukazuje sa, že poradenské služby nie sú na žiaducej úrovni a treba voľačo urobiť, aby poradenské služby jednak boli plošne pokryté na celom území a prístupné v ktoromkoľvek regióne, ale súčasne aby boli na vyššej úrovni. Neviem, či by nebolo potrebné zvážiť, pretože sú výhrady práve voči cene týchto služieb, aby podpora štátu bola orientovaná v tom smere, aby sa tieto služby pre malé a stredné podnikanie poskytovali na účet podpory štátu.

    Chcel by som upozorniť ešte na jeden problém, že nie je vcelku priaznivá právna štruktúra malého a stredného podnikania, 72 % zo všetkých podnikateľských subjektov sú spoločnosti s ručením obmedzeným. Treba úprimne povedať, že táto forma ekonomických subjektov je často príčinou zníženia funkčnosti peňažných tokov a taktiež príčinou veľkých daňových únikov. Ak by sme tento problém dokázali nejako racionálnejšie vyriešiť, som presvedčený, že by sme mohli vytvoriť podstatne výhodnejšie podmienky najmä v daňovom zaťažení pre malé a stredné podnikanie.

    Na záver chcem upozorniť na to, že malé a stredné podnikanie pre modernú ekonomiku sotva možno považovať za základ rozvoja ekonomiky. Základ rozvoja ekonomiky musia tvoriť vlajkové lode. My takéto vlajkové lode máme, ale pravdou je, že v našich podmienkach kooperácia medzi vlajkovými loďami a drobným a stredným podnikaním je na veľmi nízkej úrovni. Zatiaľ je tento priestor v podstate biely. Treba viesť k tomu všetky hospodárske subjekty, aby hľadali priestor na vzájomnú komunikáciu a vzájomnú hospodársku spoluprácu.

    To, na čo sa orientuje malé a stredné podnikanie v súčasnosti, je predovšetkým vzťah k spotrebiteľskej sfére. Samozrejme, že v tomto vzťahu je malé a stredné podnikanie, najmä živnostenské podnikanie, nazastupiteľné. Ale priestor, ktorý je medzi veľkými podnikmi a predstaviteľmi malého a stredného podnikania, je skutočne veľký a zatiaľ v našich podmienkach úplne nevyužitý.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán kolega. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Magvaši.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    chcel by som najskôr poďakovať pánu ministrovi Duckému za to, že predniesol túto správu za obdobie, keď som aj ja bol zodpovedný za malé a stredné podnikanie, dokonca trištvrte roka, a pán minister tri mesiace, a že aj ocenil to, že skutočne malé a stredné podnikanie sa od toho obdobia naďalej rozvíja so všetkými problémami a starosťami, aké malé a stredné podnikanie má. Myslím si, že kontinuita týchto vecí zároveň hovorí aj o tom, že jedna z veľmi dôležitých transformačných úloh v našej ekonomike má svoju kontinuitu aj pri rôznych vládach a je skôr na škodu, že táto správa sa prerokúva 9. novembra 1995, pretože poznanie, ktoré sa v roku 1994 získalo, sa mohlo oveľa efektívnejšie aj tu zužitkovať pre rok 1995. Preto dnes už môžeme ovplyvňovať len rok 1996.

    Myslím si, že pri posudzovaní tejto správy si treba jasne uvedomiť, ono je to aj v správe uvedené, že malé a stredné podnikanie je súčasťou celkovej hospodárskej atmosféry a celej transformačnej atmosféry v našej krajine. Celková podnikateľská atmosféra vlastne toto ovplyvňuje. Nadviazal by som na to, čo tu predo mnou povedal pán profesor Baránik, akoby vlajkové lode nenašli cestu k malým a stredným podnikateľom. Chcel by som povedať, že tu dokonca existovali v určitých obdobiach tendencie akosi oddeľovať, separovať malé a stredné podnikanie od veľkých podnikov. Myslím si, že to sú spojené nádoby a je aj našou povinnosťou ako poslancov vytvárať tomu zodpovedajúcu klímu, zodpovedajúcu atmosféru. Som toho názoru, že malé a stredné podnikanie by malo byť veľkým zdrojom predovšetkým zvýšenia zamestnanosti a zvýšenia pracovných miest a predovšetkým efektívneho využívania ľudského potenciálu, ktorého na Slovensku máme veľmi veľa a v niektorých regiónoch sa veľmi nedostatočne využíva.

    Keď spomeniem celkovú hospodársku alebo podnikateľskú atmosféru, ktorá na Slovensku je, ktorá sa rovnako dotýka veľkých podnikov aj malých podnikov, vážnym problémom pri malom a strednom podnikaní je problematika financovania svojej podnikateľskej činnosti od svojho zrodu, ale aj samom raste firmy. I keď sa v správe uvádzajú niektoré riešenia, ktoré, myslím si, boli kladné a sú kladné a pomáhajú rozvoju malého a stredného podnikania, nemôžem nepripomenúť, že zdĺhavé a náročné získavanie úverov, predovšetkým záruk na tieto úvery, sú obrovskou brzdou, ktorá nemá len ten zmysel, že nakoniec tie peniaze neprídu, ale určitým veľkým byrokratizmom odrádzame elán, nadšenie a entuziazmus, bez ktorého sa malé a stredné podnikanie nedá robiť. Myslím si, že v tomto nezohráva celkom dobrú úlohu Slovenská záručná banka, že jej funkcia je nedostatočná a že tu by malo dôjsť k náprave.

    Takisto je pomerne veľmi komplikované využitie zahraničných úverových liniek, najmä zdrojov Európskej investičnej banky a zdrojov Eximbank of Japan, kde predovšetkým slovenské bankové inštitúty nedostatočne pružne hľadajú možnosť a prispôsobenie využitia týchto úverových zdrojov. Myslím si, že tieto zdroje by sa mali predovšetkým využiť na rozvoj zamestnanosti. A bol som prekvapený, že vlastne zdroje z Európskej investičnej banky sa použili na úsporu pracovných miest. Samozrejme, to mohlo zvýšiť i konkurencieschopnosť našich výrobkov, ale myslím si, že to nie je základným zmyslom a poslaním malého a stredného podnikania. Takže na toto by sme sa mali pozrieť a v tomto smere pracovať.

    Kam ďalej smerovať malé a stredné podnikanie? Myslím si, že treba taký globálny záber, že už je tu nejaká fáza, keď by sme mali robiť určitú selekciu, alebo pozerať sa na to, kam to ďalej smerovať. Predovšetkým si myslím, že funkcia malého a stredného podnikania je veľmi výrazná pre regionálny rozvoj. O regionálnych rozvojoch sa v tejto správe pomerne veľmi málo hovorí, z tej správy akoby sa skôr zdalo, že celoplošne pokrývame otázku malého a stredného podnikania. Predsa nezamestnanosťou tak vážne postihnuté regióny ako región Rimavskej Soboty, Rožňavy, Spišskej Novej Vsi, Svidníka si vyžadujú určitý špecifický prístup. A tu by predovšetkým malé a stredné podnikanie mohlo zohrať oveľa výraznejšiu úlohu.

    Po druhé je to problematika cestovného ruchu. Ak si pozriete položky, ktoré vstupujú do cestovného ruchu, sú skutočne minimálne, pričom je to jeden z veľkých potenciálov a možností, ktoré veľmi výdatne a rýchlo môžu podnietiť tak zamestnanosť, ako aj príjmy do rozpočtu samospráv, ale aj do rozpočtu štátu. Myslím si, že tu funkcia predovšetkým samospráv by mala byť oveľa výraznejšia a jednoznačnejšia. O tom sa v správe nie dostatočne hovorí.

    Po ďalšie - a to tu spomínal aj pán profesor Baránik, že by sme mali preferenčne podporiť vedecko-technologické parky, to znamená inkubátory, kde sa rodia myšlienky, v ktorých možno spraviť vlastne impulz k niektorým skutočne skokovým zmenám, či technologickým, či poznaniam.

    Po štvrté - myslím si, že malé a stredné podnikanie by sa malo oveľa výraznejšie preferovať pri verejných investíciách, a mnohokrát to tak nie je.

    Dovolil by som si preto na záver - nebudem mať návrh na uznesenie, pretože predo mnou kolegovia mnohé návrhy dali a nebudem sa k nim vracať, ale mal by som tri otázky na pána ministra, i keď sa nedotýkajú priamo roku 1994, ale dotýkajú sa nášho dnešného života predovšetkým v tom, ako sa tohto roku využili zdroje, ktoré boli uvoľnené zo štátneho rozpočtu na malé a stredné podnikanie. Bolo to 200 miliónov Sk, ak sa pamätám, a potom sa to nejako zvyšovalo.

    Ďalej jedným problémom, s ktorým sa stretávame, je to, že zariadenia, ktoré sa získali vydražením v malej privatizácii, sa v súčasnosti privatizujú, a predtým bola taká dohoda, že predkupné právo na tieto zariadenia budú mať tí, ktorí vyhrali dražbu. Žiaľ, sú prípady, že sa toto nedodržiava. Rád by som položil otázku, do akej miery sa tento režim reguluje, aby sa dodržali tieto zásady, ktoré boli pri vydražovaní týchto prevádzok prijaté.

    A tretia vec je trošku komplexnejšia. Samozrejme, v celom svete pokladajú malé a stredné podnikanie aj ako určité vyváženie veľkým nadnárodným monopolom. Preto sa vo svete z hľadiska globalizácie svetového obchodu povedalo, že do globalizácie svetového obchodu musí vstúpiť aj malé a stredné podnikanie. Jeden z veľkých bodov je to, že Organizácia Spojených národov vytvorila tzv. národné Trade pointy, to znamená body obchodu, kde by bolo možné cez tieto body oveľa pružnejšie a efektívne cez informačné technológie zabezpečovať informačnú databázu pre obchod malého a stredného podnikania. Takýto program bol na Slovensku rozpracovaný koncom minulého roka. Rád by som sa opýtal, v akom stave je práve prepojenie na malé a stredné podnikanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Keďže už nemám žiadnu prihlášku do rozpravy, pýtam sa, chce niekto z poslancov vystúpiť. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne a kolegovia, dámy a páni,

    dovoľte dve-tri poznámky. Prvá - napriek tomu, čo tu zaznelo, skôr dehonestujúco, myslím si, že ostatné príspevky jednoznačne potvrdili užitočnosť, potrebnosť tej správy, ktorá monitoruje vývoj malého a stredného podnikania u nás.

    Možno taký jeden retropohľad, že malé a stredné podnikanie u nás je oblasť, ktorá najlepšie demonštruje, kam vedie mantinelizmus, nihilizmus. Prvý nasledoval po vojne. V päťdesiatych - šesťdesiatych rokoch sa u nás narobili nesmierne škody, keď sa degradovala práve táto oblasť. Gigantománia, ktorá bola aj v teórii, zasiahla u nás tak, že všetko, čo bolo malé, potrebné, pod rôznymi nálepkami sa degradovalo. V teórii aj praxi sedemdesiate roky znamenajú totálny obrat. Mal som možnosť byť na jednej veľkej významnej medzinárodnej konferencii, kde to zase smerovalo opačne a končilo sa to výrokom jedného svetoznámeho francúzskeho ekonóma, ktorý povedal: "Čo je malé, je dobré, pekné a prospešné." U nás sa to odrazilo tým, že div sme neporozbíjali všetky - ako ich dnes nazývame - vlajkové lode ekonomiky. Myslím si, že to si treba uvedomovať aj pri podpore, a racionálnej podpore malého a stredného podnikania.

    Pri všetkej úcte a potrebnosti podpory malého a stredného podnikania naozaj treba brať do úvahy aj v tomto našom parlamente, aby sme sa vyhli excesom. Brať do úvahy to, že dominantné podniky, inštitúcie a medzinárodné korporácie určujú celkový vývin a smerovanie ekonomiky. Dovolím si pripomenúť len veľmi krátko, že v podstate zo 17 tisíc súčasných najväčších svetových korporácií v podstate sto najväčších určuje svetovú ekonomickú a investičnú klímu. To hovorím preto, aby som podporil to, čo bolo tu predo mnou spomínané, že malé a stredné podniky sú spôsobilé na to, čo na druhej strane nemôžu urobiť veľké podniky a korporácie, a to je využitie miestnych zdrojov a lepšie, pružnejšie využitie výsledkov vedy a techniky.

    V podstate väčšina v správe navrhnutých opatrení je veľmi zaujímavá. Chcel by som len - a preto som sa vlastne prihlásil o slovo - požiadať pána ministra a prípadne ďalších, ktorí sa budú na dopracovaní a predkladaní ďalšieho materiálu podieľať, aby za rozhodujúce v budúcej správe aj v budúcom smerovaní malého a stredného podnikania bolo na Slovensku pokladané smerovanie tejto podnikateľskej časti do využívania miestnych regionálnych zdrojov, a predovšetkým prednostné smerovanie tohto podnikania do výrobných činností. Terajšia štruktúra naozaj nie je postačujúca. Keď sa pozrieme do programu, ktorý tu už bol spomínaný v časti 7.1.2 a potom 7.2.1 a ďalších, sú opatrenia rozvedené, podporujem ich.

    Chcel by som požiadať z tohto miesta, aby sa otázkam zamestnanosti venovala osobitná pozornosť. My sme to včera vo výbore prerokúvali. Keď zoberiete tabuľku, ktorú máme v predloženom materiáli na strane 44, tam je vytvorených nových pracovných miest iba 1 738. Na všetky prostriedky, ktoré boli do tejto oblasti smerované, myslím si, to nie je primeraný podiel. Preto si myslím, že by budúca správa mala byť orientovaná práve týmto smerom.

    A ešte by som mal, ak dovolíte, jedno-dve pripomenutia. Otázka podpory rôznych nadácií bola tu uvádzaná ako v podstate prospešná. Myslím si, že v tomto smere aj agentúra a rôzne nadácie majú ešte veľa medzier. Sám som mal možnosť túto oblasť poznať. Veľmi sa prihováram za to, aby informácie a iné formy pomoci, ktoré predo mnou požadoval kolega Baránik, boli poskytované zadarmo, najmä pokiaľ ide o malých, začínajúcich podnikateľov. Sledovali sme, ako postupujú v iných štátoch. V Nemecku napríklad ak niekto si ide otvárať zubnú ambulanciu, existujú inštitúcie - a to nielen v Nemecku -, ktoré mu v meste, alebo obci vytypujú oblasť, vypočítajú náklady na potrebné zariadenia a všetky náležitosti, ktoré má vedieť pri štarte. Myslím si, že keby sme to u nás systematickejšie podporili, mohlo by to znížiť úmrtnosť, ktorá existuje u novovytváraných živností.

    A pokiaľ ide o rozsah tejto úmrtnosti, mal som možnosť zoznámiť sa so štúdiami holandských, japonských a nemeckých inštitútov a v podstate je tá naša - zjednodušene povedané - v norme. Na celom svete je dosť bežné, že rozsah medzi 30 až 50 percentami sa pokladá za bežný. Myslím, že teda ani u nás nepresahuje únosnú mieru a že bude klesať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Ďakujem pekne. Chcela by som využiť prítomnosť pána ministra na dnešnom rokovaní a položiť mu niekoľko doplňovacích otázok - takých, ktoré ešte nevzišli z príspevkov predchádzajúcich kolegov.

    Prvá sa dotýka financovania podpory malých a stredných podnikov. Hovorili sme už o nie veľmi pozitívnej úlohe Slovenskej záručnej banky. Chcela by som pri tejto príležitosti navrhnúť, aby štandardne správa bola doplňovaná o analýzu poskytovania záruk Slovenskou záručnou bankou. Chcem len upozorniť, že táto banka je štátny peňažný ústav, vznikla za istým cieľom, ale keď sa pozriete napríklad na mieru jej ziskovosti, som naozaj prekvapená, či bol primárny cieľ, aby produkovala zisk. V súvislosti s týmto sa chcem opýtať, aký je stav prípravy Rozvojovej banky, ktorá sa pripravuje za kooperácie vládnych orgánov, alebo vládneho programu Nemeckej spolkovej republiky.

    Druhá otázka: Počas svojich pomerne častých poslaneckých návštev vo veľkých podnikoch som mala možnosť zaregistrovať také názory, že súčasné podnikateľské prostredie je pre malé a stredné podniky veľmi nepriaznivé. V dôsledku toho dochádza k opačnému procesu, keď sa opätovne malé a stredné podniky vlastne začleňujú do organizačných štruktúr veľkých podnikov. Môžete túto tendenciu potvrdiť, alebo vyvrátiť.

    Tretia otázka sa dotýka súčinnosti alebo určitej kooperácie medzi Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou, ministerstvom hospodárstva a agentúry na podporu malého a stredného podnikania, ktorá je vlastne podriadená ministerstvu hospodárstva. Mohli by ste aspoň stručne vysvetliť túto kooperáciu.

    Štvrtá otázka sa týka toho, čo tu otvoril pán poslanec Magvaši. Skutočne vážny problém v rozvoji malého a stredného podnikania je to, že je veľmi regionálne diferencovaný. Existuje veľká regionálna nerovnováha v rozvoji malého a stredného podnikania. Vieme, že sa pripravuje zákon o podpore regionálneho rozvoja. Moja otázka znie, do akej miery tento zákon zohľadňuje aj úlohu miestnych orgánov pri podpore malého a stredného podnikania, či sa v tejto súvislosti uvažuje aj s určitou inštitucionalizáciou regionálnej politiky, napríklad s vytvorením národnej agentúry na podporu regionálneho rozvoja, ktorá by bola zrejme prirodzeným partnerom Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Hofbauer. Pripraví sa pán podpredseda Húska.

  • Vážení páni ministri, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní tohto materiálu na pôde Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a o poznatkoch, ku ktorým sme tam spoločnými silami dospeli, ako aj podnetoch, ktoré z tohto rokovania vyplynuli.

    Materiál, ktorý predkladá slovenská vláda Národnej rade Slovenskej republiky, a to je správa o stave a rozvoji malého a stredného podnikania v Slovenskej republike, a ktorej gestorom v podstate je vláda, ale vykonávateľom Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, je, domnievam sa, materiál nesmierne zaujímavý, nesmierne podnetný a veľmi dôležitý. Nie je možné súhlasiť s názorom, že v podstate dokumentuje len nesprávne tendencie, nadmerné daňové zaťaženia, zlé zdravotné a sociálne poistenie, neprimerané daňové nátlaky, zlú privatizáciu. To je jednostranný negativistický pohľad ovplyvnený neúspešnými politickými stranami. Domnievam sa, že na túto vec sa treba pozrieť triezvo, pretože malé a stredné podnikanie je činnosť, ktorá sa nezačala nástupom tejto vlády, ale ktorá sa začala rokmi 1990, 1992, 1993, a je to činnosť kontinuálna.

    Vláda tejto problematike venuje obrovskú pozornosť. Dialóg, či sú prioritné veľké podniky, alebo malé a stredné podniky, je dialóg nekonečný a stav je asi taký ako diskusia o tom, či v betóne má byť len veľké kamenivo, alebo má byť aj malta. Je úplne zrozumiteľné, že jedno bez druhého nemá zmysel. Takže aj v tých najvyspelejších krajinách malé a stredné podniky predstavujú 60 až 65 % pracovných príležitostí a spravidla sú zdrojom najrýchlejšej modernizácie a technických inovácií spoločnosti. Čiže ich miesto nie je zastupiteľné a ich úloha obrovská. Takisto je však nezastupiteľné miesto veľkých podnikov, ktoré tých zvyšných 35 až 40 % nemôžu kryť malými a strednými podnikmi.

    Vláda tomuto, pochopiteľne, venuje obrovskú pozornosť a táto pozornosť je kontinuálna a trvalá. Ustanovenie národnej agentúry je preto logické a správne, pretože takej závažnej problematike sa musí venovať systematicky inštitúcia, ktorej cieľom a poslaním nie je nič iné len táto problematika.

    Materiál, ktorý nám bol predložený do výboru, bol hodnotený pozitívne, aj keď odzneli pripomienky, ktoré odzneli aj tu na pléne, že jeho prerokúvanie v novembri je trošku oneskorené, mohlo to byť skôr. Domnievam sa, že dva mesiace po polroku je maximum prerokúvania takejto správy za predchádzajúci kalendárny rok.

    Zo záverov a podnetov, ktoré odzneli na pôde výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, mi utkveli v pamäti predovšetkým tri najzávažnejšie okruhy.

    Prvý okruh je okruh daňový a úverový. Systém daňového zaťaženia, ktoré je pre podnikateľov značné, sa vláda usiluje riešiť. To je obsiahnuté v podstate už aj v súčasne prerokúvaných materiáloch znižovania daňového zaťaženia daňou z pridanej hodnoty postupným jej znižovaním. Tento trend vláda hodlá aj v budúcich obdobiach nasledovať. Problematika úverov a úverových zdrojov je stále otvorená. V tomto smere vládne taká diskrepancia medzi tými, ktorí úvery potrebujú, a medzi tými, čo ich poskytujú. Tu nebude nikdy totálna zhoda, ale postupné znižovanie diskontnej sadzby úverov je evidentné.

    Druhý okruh, ktorý, domnievam sa, je dosť problematický pre podnikateľov v sfére malých a stredných podnikov, je problematika legislatívy. Nie je možné hodnotiť ako šťastné, ak ekonomické zákony, ekonomické pravidlá hry sa v priebehu troch, štyroch, piatich rokov niekoľko ráz novelizujú, a nezriedka ekonomický zákon má 8, 9, 10 noviel. V tomto smere je viac ako žiaduce, aby toto ekonomické prostredie bolo stabilné, pretože rýchle a časté ekonomické zmeny v tomto prostredí podnikanie a činnosť značne zneprehľadňujú.

    Tretia oblasť, ktorú sme rozvíjali v rámci rozpravy výboru, je Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania. Je fakt, že agentúra sa zameriava v súčasnosti, alebo do súčasnosti sa zameriavala predovšetkým na tie teritóriá, tie oblasti, ktoré javia známky oživovania, a teda tam sa usiluje pomôcť tým, ktorí podnikateľsky už štartujú, aby nespadli dolu, aby neskrachovali.

    Tento trend je nesporne správny, ale upozornili sme vo výbore takisto na to, čo tu odznelo z viacerých diskusných príspevkov, a to na problematiku mapovania bielych ekonomických miest na teritóriu nášho štátu a predovšetkým vytypovávanie pôsobenia v týchto ekonomicky problematických oblastiach. Pretože vznikajú nám niektoré oblasti a niektoré teritóriá, ktoré sú nevykryté pracovnými príležitosťami a kde malé a stredné podniky môžu zohrať nezastupiteľnú úlohu. Spomenuli sa tu už náhodne lokality, ako napríklad Rimavská Sobota, Lučenec a takisto Banská Štiavnica.

    Materiál bol v našom výbore hodnotený pozitívne a odporúčam Národnej rade, aby návrh uznesenia k tomuto materiálu prijala kladne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalej vystúpi v rozprave pán podpredseda Húska.

  • Vážené kolegyne a kolegovia,

    myslím, že správa je dostatočne rozľahlá, dostatočne vnútorne štruktúrovaná a ukazuje na fakt, že máme do činenia so vznikajúcou štruktúrou malého a stredného podnikania, ktorá sa stane trvalou súčasťou. Vieme, že minulé systémy, a najmä systém štátneho hospodárenia, viedol veľmi silne k centralizácii a ku koncentrácii, teda v podstate malé a stredné štruktúry nám takmer úplne absentovali a spôsobovalo to celkovú ťarbavosť fungovania nášho hospodárskeho systéme.

    Je veľmi dobre, že sa deje táto zmena, a som presvedčený, že práve tento výsek malého a stredného podnikania pomôže dodať celému hospodárstvu potrebnú vnútornú flexibilitu, alebo to, čo ináč fyzicky veľmi ťažko vzájomne spájame, to znamená aj pružnosť, aj plasticitu. Je veľmi dôležité, že týmto spôsobom sme v stave dosiahnuť zlepšenie podmienok.

    Je samozrejmé, že sa budeme musieť trocha viac zapodievať makroekonomickými podmienkami a vylaďovaním týchto podmienok na fungovanie, pretože máme do činenia nielen so žiaducim vývojom vzniku malých a stredných štruktúr, ale často, najmä v etape tzv. predprivatizačnej agónie, nám vznikali mnohé organizačné štruktúry, ktoré sa navonok predstavovali ako žiaduce, funkčné celky, novovznikajúce, ale v podstate boli to odľahčujúce lode, ktorými sa odvážali prostriedky zo štátnych podnikov. Celá sieť, tzv. kooperatívna sieť, na inputoch a outputoch veľkých štátnych podnikov sa často vytvárala umelo na zmenšovanie hospodárskych výsledkov, na cudzopasenie, na vyslovene parazitný spôsob fungovania tohto celkového systému získavania zdrojov pred vlastnou privatizáciou. Toto všetko budeme musieť z kroka na krok naprávať.

    Je zároveň nesporné, že veľká štruktúra, ktorú máme stále ešte rozľahlú a naddimenzovanú, bude potrebovať vždy určitý oddych pri zmene inovačných cyklov, a to môže iba takým spôsobom, že v určitých etapách svojho prezbrojovania sa viac bude orientovať na kooperáciu s malými a strednými jednotkami a potom, keď už bude mať inovačný cyklus uskutočnený, tak zase trocha obmedzí svoju kooperačnú náväznosť. To znamená, že musíme rátať s tým, že vývoj intenzity kooperácie medzi malými a strednými štruktúrami a veľkými štruktúrami je časove vždy premenný a je v úzkej súvislosti aj s inovačným cyklom. V každom prípade od týchto malých štruktúr sa musia sústavne učiť určitej pružnosti a adaptívnosti aj veľké organizácie.

    Vieme, že celá teória v organizácii a riadení sa orientovala už od dvadsiatych rokov na to, aby si veľké organizácie osvojili vlastnosti veľmi dravého, rýchleho správania sa na trhu od malých organizácií. Pre nás je dosť dôležité, aby sme strážili proporcie medzi podielom malých a stredných a veľkých organizácií na jednej strane a na druhej strane, čo tu už naznačila aj pani poslankyňa Schmögnerová, to je otázka vzájomného vzťahu medzi regionálnym rozvojom a rozvojom týchto malých a stredných štruktúr. Som presvedčený, že treba veľmi výrazne prepojiť tieto vzájomné úsilia.

    A napokon chcem povedať, že práve súčasťou budovania malej a strednej štruktúry je aj budovanie serverov, teda to, čomu hovoríme pomocných štruktúr, medzi ktoré patrí aj agentúra na podporu malého a stredného podnikania a jej jednotlivé afilácie, lebo pomocou nich treba znížiť tzv. detskú úmrtnosť malých a stredných podnikov. Už vzhľadom na to, že malé a stredné organizácie budú vždy silno podkapitalizované, to znamená budú pracovať vždy s veľmi nízkou kapitálovou rezervou, treba rátať s tým, že každý výkyv, ktorý nastane na trhu, výrazne zasahuje práve takéto organizácie. Preto by som odporúčal sústavne prehlbovať štruktúru pomoci, štruktúru serverov, samozrejme, treba rátať aj s tým, že aj dokonca malé organizácie si samy pomáhajú tým, že v ich lone vznikajú mnohé konzultačné a poradné firmy, ktoré vlastne pomáhajú zvládať problémy svojich partnerov.

    Z týchto dôvodov konštatujem, že správa je vyčerpávajúcim spôsobom zostavená, pracuje s mnohými fazetami zobrazenia tohto veľarozmerného problému, problému výstavby štruktúry malého a stredného podnikania. Som presvedčený, že venovala podstatnú pozornosť tým najhlavnejším bodom, z tých dôvodov odporúčam správu prijať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, pýtam sa, či chce ešte niekto v rozprave vystúpiť.

  • Nie. Vyhlasujem rozpravu o devätnástom bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán minister Ducký.

  • Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci,

    pôvodne som chcel vystúpiť v záverečnom slove širšie, ale vzhľadom na to, že pán podpredseda Húska, pán predseda Hofbauer i niektorí predrečníci sa dotkli tých vecí, na ktoré som chcel reagovať, v súlade s mojím názorom na niektoré veci, budem stručnejší.

    V prvom rade by som chcel poďakovať o záujem, ktorý táto správa medzi vami vzbudila. Svedčí to o pozornosti, ktorú venujete tejto problematike vo svojej každodennej robote a, samozrejme, na druhej strane to zvýrazňuje aj postavenie malého a stredného podnikania v celom procese reprodukcie u nás alebo i v rámci štruktúr, ktoré pôsobia v regiónoch.

    Zdôraznil by som jednu skutočnosť, ktorej sa dotkol aj pán poslanec Magvaši. Dnes môžeme konštatovať, že sme odstránili určitý antagonizmus medzi malým a stredným podnikaním a tzv. veľkými podnikmi alebo korporáciami. Pred troma rokmi to také jednoduché nebolo a mali sme pocit i presvedčenie, že niektoré politické sily sa o vyvolanie tohto protirečenia snažili veľmi intenzívne, našťastie i vďaka malým a stredným podnikateľom i vďaka vtedy Zväzu priemyslu sa podarilo tieto tendencie odstrániť a výsledky sú tu.

    Nemyslím si, že eventuálne zlučovanie niektorých podnikateľských činností alebo návrat k podnikom by nás malo znepokojovať. Pozícia malého a stredného podnikania je jednoznačne vyhradená tým, že táto skupina podnikateľov dokáže robiť činnosti, ktoré nie sú efektívne zabezpečované vo veľkých korporáciách, lepšie, lacnejšie, rýchlejšie, pružnejšie, ekonomickejšie. A pokiaľ to tak nie je, je len prirodzený spôsob, že buď zanikajú, alebo sa snažia nejakým spôsobom dostať do pôvodných pozícii a hľadať iným spôsobom svoje miesto na trhu.

    Kritérium by malo byť jedno. My sa nebojíme ani spoločností s ručením obmedzeným, ktoré sa niekedy démonizujú. Pokiaľ takáto štruktúra zabezpečuje pre niekoho službu, výkon lepšie, rýchlejšie a lacnejšie, tak nám nevadí. Nám prekážajú tie parazitujúce, ktoré uberajú z výsledkov tých podnikov, ktoré si takýmto spôsobom či už vedome, alebo nevedome dávajú ujedať z koláča, ktorý produkujú a, samozrejme, ani celospoločensky to nie je v žiadnom prípade žiaduce.

    Takisto si nemyslím, že by malé a stredné podnikanie malo mať nejaký separátny daňový systém a finančné pravidlá, pretože jednak by sme porúšali princíp, ktorým sa chceme riadiť v rámci trhovej ekonomiky, na druhej strane si myslím, že pripravované opatrenia v oblasti dane z pridanej hodnoty, jednak plošné zníženie z 25 % na 23 %, ale najmä zníženie ubytovacích služieb, kde operuje veľký počet malých a stredných podnikateľov, reaguje i na túto špecifickú činnosť a umožňuje im trošku sa nadýchnuť. Nechcel by som sa vracať k tomu, kde, kto a ktorá vláda zvýšila, alebo ktorá znižuje úroveň tohto zaťaženia tejto kategórie podnikateľov. Ide najmä o turistiku, kde hovoríme, že by to mohol byť eventuálny spôsob, ako absorbovať uvoľnené pracovné sily v rámci regiónov, ktoré sa uvoľňujú na základe realizácie celého procesu transformácie.

    Myslím si, že s pripomienkou pána doktora Kunca 1b) sa dá súhlasiť s tým, že som odporučil spoločnému spravodajcovi, aby tam bolo vložené "za rok 1995" tak, aby to bolo adresné, samozrejme, termín v zmysle zákona tak, ako to ukladá spomínaný zákon 100.

    Na ostatné veci by som sa teraz nesnažil reagovať, i keď majú charakter otázok, ale sú rozsiahlejšieho rázu.

    Pokiaľ sa týka finančných prostriedkov, podarilo sa už vlani ku koncu roka zdroje vyčerpať. Možno si spomínate, že niekedy v septembri v opozícii som vybehol na vtedajšiu vládu s tým, že pravidlá na čerpanie prostriedkov najmä z japonskej Eximbanky a Európskej banky neboli vypracované, pravidlá sa vypracovali až koncom roka a peniaze sa dostávali do obehu. V tomto roku sú peniaze, dá sa povedať, využité, nechcem tvrdiť, že sú na 100 % využité efektívne, a držíme rozsah 200 miliónov štát, 200 miliónov banky a 200 miliónov PHARE, takže z tohto pohľadu je tu určitý priestor, ktorý spôsobom, ktorý je opísaný v správe, zabezpečuje aspoň tie najnevyhnutnejšie potreby. Účasť štátu bola charakterizovaná ako minimálna, čiže je tam dobrá vôľa v súlade s možnosťami rozpočtu zvyšovať podiel prostriedkov na tento účel.

    Mám jednu poznámku k regiónom. Podľa mojich skúseností, ale aj podľa toho, čo som sa dočítal z literatúry alebo z rôznych štúdií, malé a stredné podnikanie v regiónoch zabezpečuje cca 80 %, podľa toho, o ktorý štát ide, alebo o akú oblasť potrieb, ktoré tento región má. Teda pôsobí tam v mieste výroby aj užitia produkcie tak, aby sa zbytočne nezaťažovali dopravné cesty. Je to priestor pre samosprávy, ale i pre štátnu správu, aby v tomto duchu organizovala, samozrejme, na princípe trhu, vznik činností v danom regióne, jednak, ktoré majú na to predpoklady, aby sa nám nestávali veci, že na vládu sa kladú požiadavky, aby v tomto smere pomáhala regiónom, a potom sa dozvieme, že do regiónov sa púšťajú na elementárne činnosti, ako je zámková dlažba, oprava ulíc, firmy - keby ešte z iného regiónu, tak by som povedal, čo je doma, je doma a pôsobíme na území Slovenskej republiky - dokonca zo zahraničia. Potom nám príde ten istý prednosta alebo tá istá samospráva plakať, že má vysokú nezamestnanosť, a možno dva chotáre ďalej má výrobcu podlahových krytín tohto charakteru, či už bytových, alebo exteriérových, ale či už vedome, alebo nevedome sa nám to veľmi často deje. Chcel by som ubezpečiť všetkých, že toto svet nerobí a prísne si svoj trh, i keď len malý, ale svoj, stráži, samozrejme tým, že poskytuje také služby, ktoré sú voľne zmeniteľné a je po nich hlad. Teda nie vysoké ceny, žiadne preferencie takého charakteru, ako často podnikatelia chcú.

    Záverom len toľko, že ak by som chcel niečo v správe zdôrazniť, alebo v tejto činnosti, je to skutočnosť, že sa nám podarilo do regiónov imputovať také činnosti, ktoré regióny zabezpečovať nevedeli, a to je účasť pri vypracovaní podnikateľských projektov, zámerov. Tým nechcem povedať, že je to dostačujúce. V žiadnom prípade. Ale je tu ten smer, myslím si, že je správny, a priebežné výsledky ukazujú, že nastáva určité zlepšenie v tejto oblasti.

    Chcel by som vám poďakovať ešte raz za pozornosť. Nabudúce sa budeme snažiť túto správu postaviť jednak zreteľnejšie a čitateľnejšie, aby dávala odpoveď na všetky otázky, ale bol by som rád, keby sme zaznamenali ďalší progres.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Pýtam sa spoločného spravodajcu výborov, či si chce zobrať záverečné slovo.

  • Budeme hlasovať o návrhu uznesenia. Prosím spoločného spravodajcu poslanca Cingela, aby hlasovanie uvádzal.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení poslanci, poslankyne,

    z rozpravy vyplynulo, že len dvaja poslanci dávali návrhy na doplnenie uznesenia. Prvý návrh na doplnenie uznesenia dal pán poslanec Kunc, a síce navrhol uznesenie rozšíriť takto: a) terajšie konštatovanie "berie na vedomie" označiť ako bod 1, b) doplniť bod 2 s nasledujúcim znením: "Ukladá vláde, aby v správe o stave a rozvoji malého a stredného podnikania za rok 1995, ktorú predloží podľa § 9 ods. 3 zákona číslo 100/1995 Zb., uviedla spôsob realizácie návrhu opatrení obsiahnutého v kapitole číslo 7 prerokúvanej správy." Návrh odporúčam prijať.

  • Ďakujem. Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 107 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujeme, že sme tento návrh schválili.

  • Ďalej v rozprave vystúpil pán poslanec Černák, ktorý navrhol doplniť uznesenie o ďalšie 4 body a žiada o každom z týchto bodov hlasovať jednotlivo.

    Po prvé - predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o stave malého a stredného podnikania za rok 1995 do konca júna 1996. Keďže to, kedy má vláda predložiť správu, upravuje zákon číslo 100/1995, odporúčam tento bod neprijať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca neodporúča tento návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

  • V bode 2 žiada vypracovať koncepciu znižovania finančného zaťaženia malého a stredného podnikania na roky 1996 až 1998 a predložiť ho na schválenie výboru pre privatizáciu a podnikanie v termíne do 30. apríla 1996. Vzhľadom na to, že takáto koncepcia je vlastne zapracovaná v programovom vyhlásení vlády, tento bod považujem za nadbytočný a odporúčam ho neprijať.

  • Ďakujem. Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča tento bod neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

    Nech sa páči, pán kolega.

  • Žiada zaradiť bod 3, a to vypracovať novely zákonov o zdravotnej poisťovni a Sociálnej poisťovni s cieľmi znížiť zaťaženie malého a stredného podnikania. Vzhľadom na to, že každý poslanec má zákonodarnú právomoc, odporúčam tento bod neprijať.

  • Áno. Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca neodporúča tento návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 34 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Konštatujem, že ani tento návrh pána poslanca Černáka sme neprijali.

  • Ďalej žiadal doplniť uznesenie o bod 4, a to odborne posúdiť požiadavky živnostníkov, nahradiť ich zdaňovanie zakupovaním licencie. Odporúčam návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca tento návrh neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 41 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

  • Tým sme vyčerpali všetky návrhy na doplnenie uznesenia. Žiadam vás, pán predsedajúci, aby ste dali o uznesení ako celku hlasovať, vrátane prijatého doplnku.

  • Ďakujem. Dámy a páni, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, vrátane schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, prezentujte sa a hlasujte. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 111 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe o rozvoji malého a stredného podnikania v Slovenskej republike v roku 1994.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán kolega.

    Tak ako som vás oboznámil na začiatku nášho rokovania, budeme pokračovať d v a d s i a t y m š i e s t y m bodom, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 267 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 267a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky pán Peter Baco. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    dňa 21. decembra v roku 1991 schválilo bývalé Federálne zhromaždenie zákon číslo 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách. Osobne som bol prítomný vo Federálnom zhromaždení, osobne som sa veľmi snažil, aby sa takýto zákon neprijal, pretože bol v mnohých veciach v konflikte s ústavou, nebol domyslený, bol to zákon plný zloby, jedu, revanšu. Preto sme sa snažili v našej práci ovplyvniť tvorbu tohto zákona tak, aby naozaj zodpovedal aj legislatívnym normám, aj praktickým potrebám života.

    Účelom tohto zákona bolo pôvodne vytvorenie legislatívneho rámca na podporu vzniku malých a stredných hospodárstiev s využitím majetku v družstvách. Predkladatelia predpokladali, že do týchto rodinných fariem prejde v transformačnom procese väčšina majetku družstiev. Nielen v nadväznosti na tento zámer, ale i v nadväznosti na vtedy začatý reštitučný proces podľa zákona 229/1991 Zb. bola pri schválení zákona číslo 42/1992 Zb. problematika vysporiadania oprávnených osôb, ktoré sa nerozhodnú podnikať v poľnohospodárstve, považovaná za nepodstatnú.

    Z dôvodu, že nebolo možné predpokladať časové horizonty skutočnej transformácie družstiev na nové podnikateľské subjekty a že tiež nebolo možné predpokladať objem majetku, ktorý po takejto transformácii v družstvách zostane, bola v zákone uvedená sedemročná lehota na vysporiadanie týchto osôb, stanovená viac-menej deduktívne a formulovaná vo fakultatívnej podobe. Môžem povedať, že boli úvahy o dvojročnej lehote, trojročnej lehote, desaťročnej lehote, päťročnej lehote, dvanásťročnej lehote. Nakoniec sa teda dohodla sedemročná lehota.

    Dnešné trojročné skúsenosti z realizácie predmetného zákona ukazujú, a výsledky prieskumu, ktoré sme pri spracúvaní dnes predkladaného návrhu zákona vykonali, to potvrdzujú, že napĺňanie pôvodných predstáv je protirečivé. Na jednej strane výsledky svedčia o tom, že sa aspoň čiastočne podarilo dosiahnuť určitú formu predpokladaného odškodnenia, čo je pozitívum.

    Na druhej strane iba malá časť, a to konkrétne 9,2 % oprávnených osôb nečlenov družstva, ktorí reprezentujú asi polovicu majetku v družstvách, doteraz požiadalo o vydanie vypočítaných majetkových podielov, aby mohli hospodáriť mimo družstva, teda 9 %. Otvorene treba povedať, že väčšina z nich tak urobila s cieľom dosiahnuť určitý stupeň samozásobenia a nevybrala si svoje podiely preto, aby podnikala pre trh. Nemôžeme ich však vcelku považovať preto za rozhodujúci, agregujúci prvok rozvoja poľnohospodárstva tak, ako sa to predpokladalo pôvodne pri prijímaní tohto transformačného zákona.

    K tomuto záveru nás oprávňuje skutočnosť, že priemerná výmera poľnohospodárskej pôdy, ktorú tieto osoby obhospodarujú, predstavuje 1,34 ha poľnohospodárskej pôdy. To znamená, že rozhodujúca väčšina z týchto oprávnených osôb si vybrala majetok iba preto, aby si mohla prilepšiť, aby si mohla získať potraviny mimo trhu a takto si zlepšiť svoj rodinný rozpočet, mimo praktickej podnikateľskej aktivity smerom k trhu.

    Prekážkami aktívnejšieho hospodárenia oprávnených osôb, ktoré sa rozhodli samostatne podnikať na pôde, je aj to, že priemerná hodnota vypočítaného podielu na majetku družstiev je iba niečo viac ako 70 000 Sk, pričom i štruktúra majetkových podielov je veľmi nevyhovujúca. V obchodnom majetku poľnohospodárskych družstiev majú rozhodujúci podiel také jeho zložky, ktoré nemožno premiestniť a poväčšine bez straty ich funkčnosti ani fyzicky rozdeliť. Konkrétne ide o budovy, haly, stavby, poľné cesty, poľné hnojiská, silážne jamy, senníky a ostatné nedokončené investície, čo predstavuje spolu 50 % hodnoty majetku poľnohospodárskych družstiev, zatiaľ čo na druhej strane hodnota strojov predstavuje necelých 10 % majetku družstiev, a najlikvidnejšia časť, ktorými by bolo možné vysporiadať tieto nároky oprávnených osôb, sú disponibilné finančné zdroje, ktoré predstavujú iba 3 % hodnoty tohto majetku.

    Ďalej je tu objektívny rozpor medzi rozdrobenosťou majetkových podielov a veľkovýrobnou materiálno-technickou základňou družstiev, ktorá, ak sa rozdelí, rozdrobí, stratí funkčnosť. Táto rozdrobenosť majetkových podielov, ktorá sa v plnom rozsahu týka aj oprávnených osôb, členov poľnohospodárskych družstiev, spôsobuje tiež fixáciu "kolchozných pomerov" v družstvách, čo je negatívum, a do značnej miery disfunkčnosť riadiaceho mechanizmu v týchto družstvách aj nižšiu konkurencieschopnosť, čo sa už dnes v praktickom živote prejavuje.

    Tieto faktory nás teda oprávňujú konštatovať, že pôvodná právna úprava použitia vypočítaných majetkových podielov je neadekvátna potrebám zachovania rozvoja a revitalizácie poľnohospodárskej výroby.

    Vychádzajúc z reálneho stavu transformácie družstiev, ako aj z potreby využiť ich ešte stále značný majetok na revitalizáciu poľnohospodárskej výroby, predložený návrh na rozdiel od dvoch predchádzajúcich pokusov o novelizáciu transformačného zákona nekladie dôraz na spresnenie právneho režimu vydávania majetkových podielov oprávneným osobám, ale je zameraný na kapitalizáciu týchto majetkových podielov.

    Predkladaný návrh ustanovuje, že nároky na vydanie majetkových podielov, ktoré si oprávnené osoby uplatnia do 1. marca 1996, nebudú dotknuté. Neuplatnené majetkové podiely by sa však mali kapitalizovať premenou na osobitný druh zaknihovaných cenných papierov, verejne obchodovateľných. Takto by sa mohli premenené majetkové podiely predávať a nakupovať za ich reálnu cenu a mohlo by dôjsť ku koncentrácii majetku, veľmi rozdrobeného majetku v poľnohospodárskych družstvách. Ich sústredenie v rukách záujemcov i skutočné podnikanie v poľnohospodárstve by sa mohlo prejaviť v podnikateľskej aktivizácii tohto majetku.

    To, že predkladaný návrh vytvára priestory na premenu častí členského vkladu členov družstva na vyššie uvedené cenné papiere, a tým fakticky posilnenie kapitálového trhu v činnosti družstiev, vychádza z nespornej skutočnosti, že existujúce družstvá tým, že prešli ešte v päťdesiatych rokoch z prvého a druhého typu na tretí a štvrtý typ, sa stali skôr združeniami kapitálovými, ako združeniami majetkovými, a teda opodstatnene sú bližšie k akciovým spoločnostiam ako k pôvodnej myšlienke družstevníctva. Predložený návrh pritom zachováva doterajšiu zákonnú možnosť po uplynutí lehoty 7 rokov vysporiadať majetkové podiely, a to pri zohľadnení skutočnej trhom určenej hodnoty.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    predložený návrh bol podrobne konzultovaný so zástupcami samosprávnych organizácií v poľnohospodárstve, demokraticky konštituovaných, pomerne rozsiahle sa o ňom diskutovalo pri prerokúvaní Zelenej správy na rok 1995 na tejto pôde, ako aj vo výboroch tohto parlamentu. Na všetkých týchto úrovniach v zásade odznelo, že predložený návrh je veľmi potrebný a má všetky predpoklady na dynamizáciu poľnohospodárskej výroby. Preto vás prosím, napriek rozdielnym názorom v jednotlivostiach, aby ste tento návrh podporili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo pána poslanca Pavla Delingu, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči, pán kolega.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo mi uložil, aby som predniesol spoločnú správu o prerokovaní vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov. Táto spoločná správa je za ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo a výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 598 z 25. októbra 1995 pridelil tento návrh zákona ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti tak, aby prerokovali tento návrh do 10. novembra 1995. Uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona prerokovali do 7. novembra 1995. Všetky výbory s návrhom zákona súhlasili a predložili návrhy na zmeny a doplnky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, ktorú ste dostali na vaše rokovacie stoly.

    V tejto spoločnej správe je uvedených celkove 8 návrhov, ktoré by som vám zatiaľ v úvode svojej spoločnej správy odporučil na vaše schválenie alebo neschválenie: Odporúčam, aby sme kladne a pozitívne posúdili bod číslo 1, bod číslo 2, bod číslo 3, bod číslo 4, bod číslo 5, bod číslo 7 a bod číslo 8. Návrh pod bodom 6 budem odporúčať na vaše rozhodnutie, na vaše svedomie, ako sa rozhodnete pri hlasovaní.

    Toľko, vážený pán predsedajúci, k spoločnej správe, ktorú som predložil za výbory, ktoré tento návrh zákona prerokovali.

    Ďakujem pekne za slovo.

  • Ďakujem pán kolega. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Dámy a páni, otváram rozpravu k tomuto bodu rokovania. Ako prvý sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Klein. Pripraví sa pán poslanec Miklušičák.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia,

    tak ako tu predo mnou pán minister spomínal, 21. decembra roku 1991 prijalo Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zákon o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách. Tento zákon sa týka všetkých družstiev. Výsledky tohto zákona už aj konkrétne vidieť v poľnohospodárstve, potravinárstve, nielen v spotrebe základných potravín, ale aj v cenách. Špeciálne pre poľnohospodárske družstvá bol to zákon výnimiek.

    Možno, že sa poslanci ponáhľali, bolo pred Vianocami, alebo možno tak nejako sa zaniesla ideológia do hospodárskeho mechanizmu, ale my si vysvetľujeme, že tento zákon mal zlikvidovať družstvá. Ako vidíme, nestalo sa tak, družstvá prežili, pretransformovali sa, niekto hovorí, že len oficiálne, niekto hovorí, že nie. Táto transformácia potrvá dlho. Najdlhšie potrvá v myslení konkrétnych ľudí, dokiaľ tí ľudia dospejú k tomu, že fakt majú podiel na tom majetku. My tu však musíme niečo urobiť, aby sa táto situácia zlepšila.

    Čo sledoval tento zákon? Blokačný paragraf nepustil poľnohospodárske družstvá do privatizácie. Keby nám bolo umožnené privatizovať, boli by sme určite kúpili obchody, niečo možno aj zo spracovateľského priemyslu, a určite vám môžem zodpovedne povedať, že ceny potravín by boli podstatne nižšie, ako sú v súčasnej dobe. Myslím, že aj tento zákon uprednostnil niektoré kategórie obyvateľov, a myslím, že žiadna spoločnosť si vzhľadom na finančnú náročnosť alebo neúnosnosť nemôže dovoliť v reštitučných náhradách poskytovať aj náhradu za tzv. ušlý zisk - tento zákon to poskytol -, lebo nemožno dokázať, že nárokujúca osoba by pri reálnom podnikaní s majetkom vôbec uspela.

    Vieme, ako vyzerala situácia v bývalej Československej republike po vojne, po II. svetovej vojne, môžeme ju porovnať s Nemeckou spolkovou republikou, kde v roku 1949 až 1950 bolo 1 993 tisíc rodinných fariem alebo súkromných roľníkov, dá sa tak povedať, v roku 1985 ich už je len 740 tisíc. Je to len 37 %. A nemám presné údaje z toho času, preto ich neuvádzam. Tieto údaje, čo som vedel, tie sú presné. Takisto by asi prebiehala koncentrácia hospodárenia aj v Československej republike a myslím, že tí malí by vypadli z trhu aj z tejto výroby.

    Ďalej, čo nemôžu družstevníci nejako pochopiť, bol aukčný predaj 25 % tzv. čistého obchodného imania družstva. Je to § 7 ods. 3, aj § 8. Podľa mňa vychádza z takých absurdných predpokladov, že družstvám nepatrí celý majetok ani po vysporiadaní reštitučných nárokov. Museli dať ešte do aukcií i 25 %. Máme svoj názor, zastupujem Hnutie poľnohospodárov, aj na rozdelenie majetkových podielov podľa pôdy, majetku vloženého do družstva a práce.

    Nechcem už tu nejako vnášať zlé vzťahy medzi jednotlivé kategórie oprávnených osôb, už je to za nami, ale treba povedať tak, že prevažný zisk v poľnohospodárskych družstvách tvorili pridružené výroby. Sú na to presné údaje, má ich aj súčasný Ústav ekonomiky poľnohospodárstva. Až na tie lepšie podmienky, myslím južného Slovenska, tvorila sa aj pôda, ceny a náklady sa tvorili na základe primeraných nákladov, čiže aj tam tá nespravodlivosť bola. No už je to za nami. Myslím si, že keby poľnohospodári mali tie dotácie, ako majú farmári alebo poľnohospodári, alebo roľníci v Európskej únii, by sme s radosťou vyplatili všetkým tým, ktorým obhospodarujeme pôdu, pekné nájomné, že by si zvážili, či sa im oplatí hospodáriť, alebo nie. My si vážime každého, kto hospodári na pôde. Vážim si aj tých, ktorých vidím, keď idem cestou do Bratislavy, ako sa trápia s vozíkmi, koníkmi. Myslím, že týmto ľuďom tiež treba pomôcť nejakými dotáciami, ak nemajú nejakú tú malú techniku, aby mali možnosť hospodáriť. Nie som len za veľkovýrobné formy, alebo len za družstvá.

    Považujem novelu tohto zákona predloženú vládou za správnu. Jej podstatný význam je práve v kapitalizácii majetkových podielov, čo zodpovedá koncepcii kapitálového využitia týchto podielov a zároveň zachovania funkčnosti hmotného majetku družstiev. Hovorím to tak preto, lebo akú šancu budú mať všetky kategórie oprávnených osôb, keď sa ten majetok rozoberie, rozoberie sa mechanizácia, rozoberú sa stavby, rozoberie sa všetko okrem nejakého plotu, ciest, váhy a neviem čoho ešte? Ako budú môcť ďalej tieto poľnohospodárske družstvá alebo iné subjekty podnikať, keď stratia svoje základné výrobné prostriedky? Preto tento návrh podporujem a odporúčam Národnej rade prijať ho.

    Na záver predkladám pozmeňovací návrh, nakoľko som nemal možnosť predložiť ho vo výbore, lebo som prišiel neskoro, pretože lietadlo z Popradu neletelo. Tento návrh znie takto: "V § 18 ods. 3 za slová "zániku družstva" vložiť slovo "likvidáciu". Tento pozmeňovací návrh sa týka výlučne výrobných a spotrebných družstiev, lebo zánikom družstva sa myslí aj prechod na inú formu podnikania, zlučovanie družstiev, rozdeľovanie družstiev, čo nie je únosné, aby potom tento majetok išiel do Fondu národného majetku. Tento môj pozmeňovací návrh nie je pre prípad, keby družstvo išlo do bankrotu, do likvidácie. Nech si odvedie tento majetok Fondu národného majetku.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Miklušičák. Nech sa páči, pán kolega.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    podľa zákona číslo 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyrovnaní majetkových nárokov v družstvách boli všetky jednotné roľnícke družstvá transformované vo veľkej väčšine na poľnohospodárske družstvá, ktoré vznikli na základe ustanovení § 765 a 766 a v súlade s § 221 až 253 Obchodného zákonníka. Vyrovnanie majetkových nárokov v transformovaných poľnohospodárskych družstvách bolo uskutočnené rozdelením čistého imania v družstvách (§ 7 až 9 zákona 42/1992 Zb.) oprávneným osobám (§ 14 až 15 zákona 42/1992 Zb.) podľa kritérií uvedených v § 17 tohože zákona.

    Zápis o hodnote podielu každej oprávnenej osoby na čistom imaní transformovaného družstva je v transformačnom projekte. Po schválení transformačného projektu, po schválení stanov pretransformovaného družstva a jeho zaregistrovaní v Obchodnom registri zaniklo pôvodné jednotné roľnícke družstvo podľa § 254 ods. 1 Obchodného zákonníka. Oprávnené osoby sa stali vlastníkmi podielov na majetku novovzniknutého poľnohospodárskeho družstva. Majetkový podiel oprávnenej osoby v poľnohospodárskom družstve je pohľadávkou oprávnenej osoby - veriteľa voči poľnohospodárskemu družstvu - dlžníkovi, v zmysle § 488 až 492 Občianskeho zákonníka.

    Po prvé - § 13a predloženej novely prakticky zrušuje ustanovenie § 13 ods. 2 a 3, pretože návrh novely zákona v § 17a až 17g a v článku II ustanovuje inak.

    Po druhé - § 17a je kľúčovým ustanovením navrhnutej novely, podľa ktorého sa zmení základný princíp transformácie poľnohospodárskych družstiev zakotvený v zákone 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyrovnaní majetkových nárokov v družstvách. Okrem toho ustanovenia tohto paragrafu sú v rozpore s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka a v konečnom dôsledku i s článkom 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

    a) Majetkový podiel oprávnenej osoby, ktorý vznikol pri transformácii poľnohospodárskeho družstva podľa zákona 42/1992 Zb., je v zmysle § 492 Občianskeho zákonníka pohľadávkou oprávnenej osoby voči príslušnému družstvu, ktorá vznikla zo zákona číslo 42/1992 Zb. a jej hodnota je vyjadrená finančne v slovenských korunách. Podľa § 493 Občianskeho zákonníka - citujem: "Záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak." Koniec citátu. Prijatie predloženej novely zákona (vládny návrh, tlač 267) o vydaní družstevných podielnických listov by bolo v rozpore s ustanovením § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastník, aj vlastník majetkového podielu, pohľadávky je vlastníkom, má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje.

    b) Podľa znenia § 17a ods. 1 a 2 a § 17c je družstevný podielnický list a spôsob jeho emitovania nápadne podobný akcii, akciovej spoločnosti (pozri § 155 a nasledujúce Obchodného zákonníka). Podstatný rozdiel je iba v spôsobe nadobúdania. Akciu možno zakúpiť. Podielnický list ako verejne obchodovateľný cenný papier (§ 17a ods. 3) podľa § 17b by bol veriteľ povinný zo zákona prijať v nominálnej hodnote svojej pohľadávky od svojho dlžníka. Ustanovenia uvedených paragrafov a nadväzne i ďalších až po § 17g sú opreté o § 1 ods. 1 písm. m) zákona číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov, pričom predložený návrh novely zákona má byť tým osobitným zákonom, podľa ktorého budú družstevné podielnické listy vyhlásené za cenné papiere (pozri dôvodovú správu na strane 13.) V ustanovení § 17a až 17g, menovite z ustanovenia § 17e ods. 2 písm. a) vyplýva, že družstevné podielnické listy by mali byť verejne obchodovateľnými cennými papiermi. V zmysle § 78 zákona číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch je však explicitne uvedené, že ustanovenia o verejne obchodovateľných cenných papieroch (§ 71 až 77 zákona číslo 600/1992 Zb.) sa vzťahujú na cenné papiere uvedené v § 1 ods. 1 písm. a) až g) zákona číslo 600/1992 Zb. Nie teda m). Uvedomme si, že družstevné podielnické listy majú byť emitované podľa osobitného zákona navrhnutej novely v zmysle § 11 ods. 1 písm. m) citovaného zákona o cenných papieroch.

    c) Z nedôsledne a povrchne vypracovaného vládneho návrhu novely zákona číslo 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyrovnaní majetkových nárokov v družstvách veľmi nápadne vyplýva, že ide o zámer urýchlene prijať právnu normu, podľa ktorej by bolo možné raz a navždy zabrániť oprávneným osobám, vrátane oprávnených osôb, ktoré sú súčasne členmi družstva, uplatniť si nárok na vydanie majetkových podielov podľa doteraz platných predpisov. Pravdepodobne ide o urýchlené predloženie návrhu, ktorý by sa mal stať prekážkou na solídne a vecné prerokovanie novely zákona 42/1992 Zb., ktorý predložil už dávnejšie pán poslanec Langoš.

    § 17g ods. 4 tiež značne narúša základný družstevný princíp - jeden člen jeden hlas - a prakticky umožňuje družstvo potichu zmeniť na akciovú spoločnosť aj bez vôle členov družstiev. A to podporiť nemožno. Taktiež predložená novela zákona, nechcem tým obviniť väčšinu vedení družstiev, že tak zamýšľajú, umožňuje za istých okolností zmocniť sa pomerne ľahko tým, že družstvo sa dovedie do zlej hospodárskej situácie a cenné papiere, ktoré budú vydané na základe tejto novely, sa vlastne znehodnotia, bude ich možné pomerne jednoducho skúpiť, a veľmi lacno, a takýmto spôsobom vlastne odstaviť všetkých od tohto majetku.

    A ako ďalšia vec, predložená novela návrhu zákona zakonzervuje dnešný stav na veľmi dlhý čas. Vlastne v praktickom živote neumožní vytváranie iných foriem obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy. Keďže tento návrh novely zákona svojou filozofiou, tak ako ho predložila vláda, je nezlepšiteľný, nepodporíme tento návrh. Navyše myslíme si, že návrh predložený pánom Langošom rieši túto problematiku vhodnejšie a spravodlivejšie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. V rozprave bude ďalej pokračovať pán poslanec Koncoš. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni,

    prístupy jednotlivých politických subjektov pôsobiacich na politickej scéne Slovenska i mimo nej k transformácii slovenského družstevného poľnohospodárstva sa vyformovali viac-menej do dvoch diametrálne odlišných názorových prúdov. Jeden z týchto prúdov by som označil za sen. Sen o krásnych rodinných farmách švajčiarskeho typu, o navrátení pôdy pôvodným vlastníkom o zeleňajúcich sa stráňach plných ovečiek, kravičiek, o roľníkoch túžiacich po romantike zašlých čias, či túžiacich v pote tváre dorábať svoj chlieb. Tento sen slovenský roľník odmietol. Odmietol ho z jednoduchého dôvodu. Nemá kapitál na jeho realizáciu a aj slovenská ekonomika akosi zaostáva za švajčiarskou a nemá zdroje na dotácie štátu vo výške približne 70 % z celkových príjmov poľnohospodára ako v spomínanom Švajčiarsku.

    Druhý prúd je realistickejší a jeho zástancovia si uvedomujú, že dvakrát do tej istej rieky sa vstúpiť nedá a koleso dejín, čoby ako nespravodlivých, nemožno vrátiť do východiskového bodu. Možno len hľadať možnosti nápravy či odstránenia deformácií a chýb minulého obdobia. Náprava týchto deformácií nemôže a nesmie ísť na úkor súčasných foriem hospodárenia, či dokonca potravinovej bezpečnosti štátu. Treba zachovať to, čo je životaschopné, prospešné pre vlastníkov pôdy, pre jej užívateľov i spotrebiteľov potravín. A myslím, že o takúto nápravu voči vlastníkom pôdy a ostatným členom družstiev ide aj predkladateľom prerokúvaného návrhu, ktorí sa snažia napraviť chyby nielen z obdobia spred roka 1989, ale aj chyby, ktoré zákonodarcovia urobili v procese tvorby a schvaľovania novelizovaného zákona 42/1992 Zb.

    Predložený návrh vytvára predpoklady na oživenie a revitalizáciu družstevnej formy hospodárenia a urýchlenie transformácie súčasných poľnohospodárskych či roľníckych družstiev. Pred vypracovaním vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách, sa uskutočnil v apríli a v máji 1995 prieskum priebehu transformácie družstiev, do ktorého sa zapojilo 664 družstiev, teda 68 % z celkového počtu. Predložený návrh zákona zovšeobecnil výsledky prieskumu nasledovne: Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch pokusov o novelu zákona nekladie taký dôraz na spresnenie režimu vydávania majetkových podielov, pretože tento problém sa zdá byť vývojom prekonaný. Aj v dôvodovej správe sa uvádza, že o vydanie majetkového podielu požiadalo 9,2 % oprávnených osôb a tento proces má výrazne klesajúcu tendenciu.

    Ďalej je potrebné vytvoriť legislatívny rámec na agregovanie značného majetku, ktorým družstvá disponujú a ktorý nemožno podľa výsledkov prieskumu vydať bez toho, aby sa znehodnotila, alebo úplne znemožnila jeho funkčnosť. Hovoril o tom v úvodnom slove aj pán minister. Iba necelých 30 % majetku družstiev tvoria stroje, zvieratá, zásoby a finančné prostriedky, zvyšok tvorí tzv. nedisponibilný majetok.

    No a napokon je nevyhnutné uviesť do majetkových podielov a ich vydávania trhový prvok, čím sa zreálni výška vypočítaných majetkových podielov, a to premietnutím výsledkov hospodárenia družstiev do výšky týchto majetkových podielov.

    Uvedené východiská sú v návrhu zákona zovšeobecnené tak, že majetkové podiely oprávnených osôb, ktoré o ich vydanie nepožiadajú do účinnosti zákona, sa zmenia na podielové listy ako osobitnú formu cenných papierov.

    Predkladaný zákon preto, myslím si, má určité pozitíva, najmä rešpektuje právnu istotu oprávnených osôb, pretože sa nedotýka právnych vzťahov založených do účinnosti zákona. Umožňuje družstvu vyhlásiť splatnosť podielnických listov pred uplynutím siedmich rokov, čo umožní, aby za trhovú cenu podielnické listy skúpili ľudia, ktorí majú záujem na rozvoji podniku a jeho skutočnej transformácii. Umožňuje vydať podielnické listy aj pre členov družstiev, ich obchodovateľnosť medzi členmi. No a umožňuje odkupovanie vydaných podielnických listov družstvami, konštituuje to ako fakultatívne, čiže ponecháva ho na možnostiach družstva.

    Predsa len sa domnievam, že v predloženom návrhu by sa žiadalo spresniť najmä to, koho treba považovať za oprávnenú osobu. Preto si dovoľujem predložiť jeden doplňovací návrh. Navrhujem článok II zákona 42/1992 Zb. doplniť, resp. do predkladanej novely doplniť odsek 2, ktorý znie:

    "Za oprávnenú osobu podľa odseku 1 sa považuje fyzická osoba, ktorá bola ku dňu zápisu právnickej osoby podľa transformačného projektu do Obchodného registra (§ 11 ods. 2) zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu." Poznámka pod čiarou 12p znie: "§ 12b zákona číslo 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona číslo 219/1991 Zb."

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Pán Rea.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som poprosil členov výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti teraz okamžite po prerušení schôdze počas obedňajšej prestávky na zasadnutie výboru, kde prerokujeme jeden bod programu - návrh zákona na vykonanie referenda. Ďakujem pekne. Prosím, bude to krátky výbor, aby sme boli dochvíľni.

  • Dámy a páni, prerušujem dnešné rokovanie do 14.00 hodiny. Želám vám dobrú chuť.

  • Po prestávke.

  • Priatelia, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Pokračujeme rozpravou. Do rozpravy sa prihlásil pán Langoš. Pripraví sa pán Zoltán Boros.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    chcem povedať, že vláda nás opäť presvedčila, podobne ako na 11. schôdzi návrhom zákona o niektorých opatreniach na úpravu pozemkového vlastníctva, že jej politické zámery stoja vyššie ako platné zákony. V prípade návrhu tohto zákona, o ktorom vedieme rozpravu v parlamente, ide podľa nás o dovŕšenie 50-ročnej nespravodlivosti na tisícoch dnes žijúcich vlastníkoch akousi ranou z milosti, ktorá bude znamenať, že za zlomok ceny budú prinútení postúpiť svoje vlastnícke práva k majetkovým podielom v družstvách niekoľkým vybraným privilegovaným osobám.

    Vydanie podielnických listov na majetkové podiely zapísané v transformačných projektoch sú podľa nás hrubým obmedzením výkonu vlastníckych práv oprávnených osôb. Podľa nás vzťah medzi oprávnenými osobami a poľnohospodárskymi alebo roľníckymi družstvami je vzťah veriteľa a dlžníka. To, čo je zapísané v transformačnom projekte, je pohľadávka veriteľa voči družstvu. V tejto situácii vnútenie podielnických listov, kde bude zapísaná hodnota majetkového podielu, vytvorí - a skúste si to dobre predstaviť - situáciu na akomsi trhu cenných papierov, kde ponuka vysoko prevýši dopyt.

    V konečnom dôsledku družstevné manažmenty budú od prijatia tohto zákona v privilegovanom postavení voči vlastníkom podielnických listov. Je ich niekoľko desiatok. Vlastníkovi podielnického listu vydaného na jeho majetkový podiel nezostane nič iné, ako za zlomkovú cenu tento podielnický list postúpiť predsedom družstiev alebo členom manažmentu.

    Chápem, že na slovenských dedinách zvádzajú politický boj o osobnosti, ktoré majú miestny vplyv, HZDS a SDĽ. To celkom chápem, je to pochopiteľné a prirodzené, ale tento politický záujem nesmie viesť k dovŕšeniu nespravodlivosti na tisícoch ľudí, ktorí utrpeli - ich rodičia, otcovia aj oni ako dediči - obrovskú ujmu za posledných niekoľko desaťročí. Tá ujma sa dá vyčísliť, sú to státisíce korún. Tá ujma bola zapríčinená hrubým odňatím výkonu vlastníckych práv.

    Náš návrh novely zákona číslo 42 rešpektuje vlastnícke práva a výkon vlastníckych práv. V podstate ten úmysel a zámer je podobný ako zámer vlády týmto predloženým zákonom, ale plne rešpektuje výkon vlastníckych práv. Zjasňuje a spresňuje právne vzťahy medzi vlastníkmi majetkových podielov a družstvami. Umožňuje uložiť družstvám ako dlžníkom sankcie. Celkom chápem, že vláda tak rýchlo reagovala na tento môj návrh, ktorý som predložil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky 6. júna tohto roku.

    Chápem vaše rozhodnutie podporiť vládny návrh. Ale chcem vás upozorniť, ujasnite si, za čo budete hlasovať. Prijatie tohto zákona a vykonávanie tohto zákona postihne mnohých vašich známych, príbuzných, ktorým je dodnes bránené vo vykonávaní vlastníckych práv. Ja sa nezrieknem predloženia mojej novely zákona, budem ju vysvetľovať a obhajovať. Ale chcem povedať, že prijatie tohto vládneho zákona zavŕši obrovskú nespravodlivosť, ktorú komunistická diktatúra páchala na tisícoch, desaťtisícoch roľníkov a ich dedičoch.

    Dovoľte mi na záver len jednu poznámku. Páni kolegovia predrečníci, majetky družstiev boli rozkrádané v rokoch 1990 a 1991. Prijatie transformačného zákona a predovšetkým schválenie transformačných projektov zastavili toto drancovanie v mnohých družstvách.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Boros. Pripraví sa pán poslanec Farkas.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia,

    v poslednom čase, môžem povedať, že vlastne hneď od prijatia transformačného zákona číslo 42/1992 Zb. vo Federálnom zhromaždení, je mnoho aktivít rôznych skupín aj jedincov, ktorých sa nejakým spôsobom dotýka realizácia tohto zákona. Je to aj pochopiteľné z jedného prostého dôvodu, že pri výklade, resp. praktickej aplikácii jednotlivých jeho ustanovení často dochádzalo, aj dodnes dochádza k nejednotnému výkladu, alebo priamo kontroverznému ponímaniu viacerých jeho častí. Je tu zdĺhavý problém vo vzťahu najmä povinná osoba a oprávnená osoba. A, samozrejme, najmä pri riešení výdaja vneseného majetku, to znamená majetkového podielu oprávnených osôb.

    Predložený vládny návrh novelizácie tohto transformačného zákona sa snaží odstrániť nejasnosť doterajšieho výkladu a urobiť tomu jednoznačný koniec s tým, že paušálne navrhuje za majetkové podiely poskytnúť oprávneným osobám podielnické listy. Aký je môj pohľad na tento návrh? Jednoznačne sa domnievam, že pôvodný zmysel transformačného zákona vydať majetkový podiel oprávneným osobám sa nedotýka ani dnes žiadnych záujmov aktívnych členov družstiev. Nie je proti ich záujmom ani dnes, pretože výdaj majetku sa vždy riešil formou dohody medzi povinnou osobou a oprávnenou osobou. A keď je dohoda, predsa tam nie je ukrátenie záujmu ani jedného, ani druhého.

    Ďalšia vec, ktorá tu chýbala, to boli práve sankcie. Absencia sankcií dokonca dala rôzne možnosti povinným osobám, a nie oprávneným. V dôsledku toho, že chýbali sankcie, povinné osoby sa mohli stavať, aj dodnes sa často stavajú, nehovorím, že vždy a každý, ak nie už priam odmietavo, ale aspoň hľadajú rôzne cestičky, ako sťažiť, alebo ako znevýhodniť vydanie vneseného majetku oprávnenému. Pripúšťam, že nie vždy bol nárokovaný a vydaný majetok použitý, alebo slúžilo to vždy poľnohospodárskej prvovýrobe, ale, myslím, že toto je vedľajší argument. Nemôžem sa však zbaviť dojmu a presvedčenia, že týmto návrhom, o ktorom teraz rokujeme, totálne zarazíme a ukončíme i tak slabý a nedostatočný záujem súkromne hospodáriť a podnikať v rezorte pôdohospodárstva. A to vidím ako nedobré do budúcnosti, pretože nevidím takto možnosť, aby sme dostatočne vedeli zefektívniť poľnohospodársku výrobu v našej republike.

    Osobne ako pragmatik uznávam nesporné výhody veľkovýroby, teda hospodárenia vo forme poľnohospodárskych podnikov na väčších plochách, 500 hektároch alebo vyššie. Určite to má odôvodnenie. Má odôvodnenie aj funkčné poľnohospodárske družstvo v doterajšej forme, ale nemôžeme z tohto titulu vylúčiť ostatné podnikateľské aktivity. Vlastnícke vzťahy, vlastnícky vzťah totiž ťažko nahrádzame iným, aby sme dosiahli účinnú výrobu. Takže som zástancom toho, aby sa združovanie jednotlivcov dialo formou osobného slobodného rozhodnutia. Z vládneho návrhu totiž vzniká jednoznačný dojem, že je tu snaha konzervovať výlučne jedinú formu doteraz existujúcich poľnohospodárskych družstiev, a s tým neviem súhlasiť. Je tam síce zabudovaný určitý ventil, ktorý umožňuje do konca februára budúceho roka, aby si oprávnené osoby, ktoré mienia hospodáriť v poľnohospodárstve, ešte mohli uplatniť svoje nároky a potom sa bude postupovať podľa doteraz platnej zákonnej úpravy, že dostanú aj vnesený majetok. Ale tu sa zase vynára otázka, čo bude s množstvom neukončených dedičských konaní. Takých je podľa mojich vedomostí iba v okrese Rimavská Sobota 5000.

    Teraz, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte niečo k samotnej emisii a vydaniu vlastníckych, teda podielnických listov. Pri plnohodnotnom a funkčnom trhu s cennými papiermi by to vari aj malo veľmi silné opodstatnenie. Ale pri terajšom známom stave sú namieste obavy, že pôvodní vlastníci takto prídu o svoj majetkový podiel alebo minimálne o jeho veľmi vysokú a značnú časť. Z Ústavy Slovenskej republiky tiež vyplýva, aby podielnik mal možnosť alternatívy a aby žiadnym spôsobom nemohla zmiznúť jeho majetková účasť. Tieto obavy potvrdzuje práve tá časť návrhu, ktorá síce umožňuje spätný nákup podielnických listov vydávajúcim poľnohospodárskym družstvom, ale vždy len podľa uváženia samotného družstva, a nie podľa uváženia oprávnenej osoby, ktorá dostala podielnický list. Hrozí tu aj ďalšie reálne nebezpečenstvo, že spätný nákup podielnických listov realizujú už vopred vyhliadnutí jednotlivci.

    Problémy vidím ešte v ďalšom. Právny nárok oprávneným osobám vznikol v roku 1992, teda pred tromi rokmi, a dnes, v roku 1995, ich právny nárok posudzujeme z principiálne iného hľadiska.

    Vážené kolegyne, kolegovia, mnoho odborníkov z rezortu pôdohospodárstva vyslovilo názor, že by bolo vhodné predĺžiť termín účinnosti zákona aspoň do 30. septembra budúceho roka, teda 1996. Osobne navrhujem ešte to predĺžiť o ďalší rok do 30. 9. 1997. A takto by sa mohol uplatniť aj článok II, ktorý figuruje aj v terajšom vládnom návrhu, že ak si oprávnená osoba uplatňuje nárok na vydanie majetkového podielu pred dňom účinnosti, postupuje sa naďalej podľa § 13 ods. 2 pôvodnej zákonnej normy.

    Domnievam sa tiež, že pri realizácii zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 180/1995 o usporiadaní pozemkového vlastníctva aj v ďalšom období bude dochádzať k iniciatíve vlastníkov hospodáriť na svojej pôde, ktorých vlastníctvo sa iba bude preukazovať podľa tohto zákona. A tieto prípady, ktoré môžeme očakávať, spolu s dodnes nedoriešenými dedičskými konaniami rozhodne dajú značný počet pravdepodobných uchádzačov. A predložený návrh tento existujúci paradox podľa môjho videnia nerieši.

    Sú tu ešte ďalšie možné negatívne vplyvy, ktoré prijatím tohto návrhu vzniknú. Spomeniem z nich už iba jeden problém, ktorý sa mi zdá byť tiež vážnym, že dodnes v mnohých štátnych majetkoch nie sú vyjasnené vlastnícke pomery, najmä v tých, ktoré vznikli zlúčením viacerých jednotných roľníckych družstiev. A cez toto sa to dotýka skutočne značného počtu oprávnených osôb.

    Vážená Národná rada, záverom mi dovoľte vyjadriť svoju mienku, že osobne považujem za vhodné ponechať v platnosti pôvodné znenie transformačného zákona číslo 42/1992.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Farkas. Pripraví sa pán poslanec Rosival.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni,

    pozmeňovacími návrhmi, ktoré prednesiem, chcem dosiahnuť to, aby predložený návrh novely zákona bol vyrovnanejší, prijateľnejší pre všetky dotknuté subjekty, najmä pokiaľ ide o zákonný vzťah medzi povinnými a oprávnenými osobami v zmysle prerokúvaného zákona. Žiaľ, predložený návrh novely zákona z tohto hľadiska je výrazne jednostranný, ba podľa mňa v niektorých ustanoveniach je v protiklade s ústavou zabezpečenou nedotknuteľnosťou majetku občana. Vychádza jednostranne iba z deklarovaných potrieb poľnohospodárskych družstiev. Vytvára pre takéto družstvá výsostné postavenie v rámci procesu transformácie a značne znevýhodňuje tých agropodnikateľov, ktorí prevádzkujú poľnohospodársku výrobu a zároveň vystupujú vo vzťahu k družstvu ako oprávnené osoby so svojimi opodstatnenými a oprávnenými požiadavkami.

    Podľa návrhu sa výrazne zabrzdí aktivita aj tak pomaly sa rozvíjajúceho súkromného sektoru, rodinných fariem či agropodnikateľov, a dosiahnuté výsledky tohto sektoru už poukazujú na niektoré rezervy v našom poľnohospodárstve a na značné pozitíva takejto formy výroby. Napriek tomu, že štát im nevenuje dostatočnú pozornosť a podporu, čo vyplýva aj z teraz prerokúvanej novely vládneho návrhu zákona, agropodnikatelia dokážu vyprodukovať lacnejšie a kvalitnejšie potraviny, najmä zeleninu a ovocie, než výrazne podporovaná a uprednostňovaná veľkovýroba. Takáto forma podnikateľskej výroby je aj podľa požiadaviek trhu pre spoločnosť potrebná, žiaduca, o čom svedčia aj podané a doposiaľ zo strany poľnohospodárskych družstiev uspokojivo nevybavené žiadosti agropodnikateľov o vydanie majetkového podielu z družstva podľa § 13 ods. 2 prerokúvaného zákona.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci,

    moje pozmeňovacie návrhy smerujú k tomu, aby vzťah medzi družstvom a oprávnenými osobami bol vyrovnanejší a spravodlivejší, než je to stanovené v prerokúvanom návrhu. Preto navrhujem, aby tým oprávneným osobám, ktoré prevádzkujú poľnohospodársku výrobu, teda priamo podnikajú v poľnohospodárstve, neboli vydávané družstevné podielnické listy v zmysle tohto návrhu a bolo im ponechané právo riešiť vydávanie majetkového podielu na základe dohody medzi družstvom a oprávnenou osobou k presne stanovenému dátumu podľa bodu 7 spoločnej správy k 28. februáru 1996 presne stanoveným spôsobom. Navrhujem riešiť tento okruh problémov nasledovne: Článok II sa označuje ako § 33a a články I až IV ako články I až III. Text doterajšieho článku II znie: Za § 33 sa vkladá paragraf 33a, ktorý znie:

    "(1) Ak si oprávnená osoba uplatnila u poľnohospodárskeho družstva nárok na vydanie majetkového podielu a vypovedala nájomný vzťah o prenájme pôdy do 28. februára 1996, postupuje sa podľa § 13 ods. 2."

    Na vysvetlenie iba toľko, že tu ide o oprávnené osoby, ktoré prevádzkujú poľnohospodársku výrobu, alebo mienia prevádzkovať poľnohospodársku výrobu, ale súčasne ešte sú vo vzťahu s družstvom ako prenajímatelia, takže nehospodária na vlastných pozemkoch, na ich pozemkoch hospodári družstvo alebo iný subjekt.

    "(2) V takom prípade o vydaní majetkového podielu uzatvára družstvo s oprávnenou osobou písomnú dohodu. V dohode sa uvedie najmä presné označenie prevádzaných vecí, ich hodnota, spôsob ich ocenenia a deň prevzatia. Oprávnená osoba nadobúda vlastníctvo k prevzatým veciam dňom prevzatia, ak sa s družstvom nedohodne inak. Družstvo môže vydávať majetkový podiel oprávnenej osobe podľa ods. 1 aj formou poskytovania služieb pri prevádzkovaní poľnohospodárskej výroby.

    (3) Ak sa vydáva majetkový podiel oprávnenej osobe prevodom viacerých vecí do jej vlastníctva, vychádza družstvo zo štruktúry svojho hmotného majetku. Ak ide o prevádzané veci, ktoré tvorili súčasť majetku družstva pri transformácii, cena týchto vecí je totožná s cenou (§ 9), s akou tieto prevádzané veci vstupovali do čistého imania pri transformácii družstva, ak sa nedohodne inak."

    Na vysvetlenie navrhnutého odseku iba toľko, že tu ide o to, že každá vec, ktorá tvorila súčasť majetku družstva pri transformácii, mala konkrétnu hodnotu, cenu, s ktorou vstupovala do čistého imania družstva. Túto cenu podľa § 9 stanovilo predstavenstvo družstva. Z čistého imania družstva sa potom vypočítali majetkové podiely oprávnených osôb podľa veľkosti pôdy, vneseného inventára alebo odpracovaných rokov. Teda od cien vecí je odvodená aj výška majetkového podielu oprávnených osôb. Práve preto navrhujem, že ak ide o prevádzané veci, ktoré tvorili súčasť majetku družstva pri transformácii, pri vydávaní majetkového podielu tým oprávneným osobám, ktoré prevádzkujú poľnohospodársku výrobu, cena takýchto vecí bola totožná s cenou, akú mali pri transformácii, a nie viacnásobne vyššia, ako to praktizujú v niektorých družstvách teraz, podľa súčasného stavu.

    "(4) V prípade, že družstvo neuzavrie dohodu podľa tohto zákona s oprávnenou osobou, ktorá požiadala o vydanie majetkového podielu a splnila podmienky uvedené v tomto zákone do 90 dní od preukázania splnenia týchto podmienok, je povinné zaplatiť oprávnenej osobe pokutu vo výške 0,15 % z hodnoty majetkového podielu za každý deň omeškania. Týmto nie je dotknuté právo oprávnenej osoby na náhradu škody prípadne ušlého zisku podľa osobitného predpisu (§ 420 a nasledujúce Občianskeho zákonníka). Družstvo sa zbaví povinnosti zaplatiť pokutu, ak preukáže, že oprávnená osoba odmietla uzavrieť dohodu o vydaní majetkového podielu, ktorú jej družstvo navrhlo v súlade s týmto zákonom."

    Tu ide o možnosť uvalenia sankcie v prípade, že družstvo neuzavrie dohodu podľa tohto zákona s oprávnenou osobou, ktorá požiadala o vydanie majetkového podielu, splnila podmienky uvedené v tomto zákone a poskytla potrebnú súčinnosť na uzavretie dohody. Ide o veľmi závažný a doposiaľ neriešený problém. Sú prípady, keď družstvá nechcú uzavrieť dohodu o vydaní majetkového podielu s oprávnenou osobou, ale sú aj také prípady, keď oprávnené osoby neposkytujú potrebnú súčinnosť na uzavretie takejto dohody. Väčšinou sa nedohodne na cene vydávanej veci. Predchádzajúci odsek objasňuje požiadavky v oblasti cien prevádzaných vecí a posledný odsek zase napomáha tomu, aby došlo k prijateľnej dohode medzi vystupujúcimi stranami.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci,

    ide o veľmi závažný problém z oblasti poľnohospodárstva, nie iba odborný, ale aj právny, ako ďalej postupovať s oprávnenými požiadavkami oprávnených osôb. Teraz je na nás, aby sme rozhodli o tom, či bude existovať u nás v ústave zakotvená rovnosť podnikateľských foriem, alebo budú jednostranne podporované a zvýhodnené iba poľnohospodárske družstvá. Teraz závisí od nášho rozhodnutia budúcnosť transformačného procesu poľnohospodárskych družstiev. Dnes dostávame odpoveď na dôležitú otázku, či transformácia družstiev bude spravodlivá, či bude spravodlivý proces, ktorý prináša očakávaný efekt, či budú zohľadnené oprávnené nároky všetkých dotknutých subjektov, alebo bude naďalej iba formálna transformácia, ktorá iba predlžuje obdobie agónie družstiev a likviduje konkurencieschopnosť súkromného rezortu v poľnohospodárstve. Žiadam vás aj na základe toho, panie poslankyne, páni poslanci, o podporu prednesených pozmeňovacích návrhov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Rosival a pripraví sa pán poslanec Poliak.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy a páni,

    dovolím si vyjadriť sa len k niektorým častiam návrhu prerokúvaného zákona, pretože zákon vcelku už komentovali páni poslanci Klein a Koncoš. Chcem sa vyjadriť len k podielnickým listom, k dátumu účinnosti zákona a k spôsobu vydávania majetku oprávneným osobám.

    K podielnickým listy toľko: Vo vládnom návrhu sa zavádza pojem družstevné podielnické listy ako forma umožňujúca vysporiadanie majetkových nárokov všetkých oprávnených osôb. Dôraz sa kladie na slovo "všetkých". Navrhovateľ zákona hľadal spoločného menovateľa umožňujúceho zohľadniť rôzne formy majetku poľnohospodárskych družstiev pri vydávaní majetkových podielov oprávneným osobám. Pán minister poukázal na to, že navrhované podielnické listy umožnia vysporiadanie aj takého majetku družstiev, ktorého značná časť existuje vo forme neumožňujúcej fyzické a reálne vydanie majetkových podielov - napríklad maštale, závlahové systémy, senníky a iné. Na jednej strane sa zdá, že lepšieho spoločného menovateľa v tejto chvíli je ťažké nájsť. Na druhej strane však vyjadrenie hodnoty majetku poľnohospodárskych družstiev podielnickými listami a ich uvedenie na trh má v sebe určitý stupeň neistoty a rizika vo vzťahu k majetkovým právam oprávnených osôb.

    Ďalej niekoľko slov k dátumu účinnosti zákona. Oceňujem zámer vládneho návrhu dať príležitosť oprávneným osobám uplatniť svoj nárok na vydanie majetkových podielov do 28. februára budúceho roka. Vláda to urobila tým, že navrhla účinnosť zákona od 1. marca 1996. V tejto súvislosti však prosím Národnú radu, aby si uvedomila prílišnú krátkosť časového termínu navrhnutého v spoločnej správe, kde sa navrhuje účinnosť zákona už od 1. januára 1996. Tento termín je celkom iste veľmi krátky. Podporu zasluhuje aj posunutie termínu, ktoré navrhol pán poslanec Boros na 30. september 1997.

    V ďalšom si dovolím poznámku k § 13 bod 2, ktorý hovorí o spôsobe vydávania majetkového podielu oprávneným osobám. Prevod tohto majetku je v skutočnosti riešený nedostatočne a tento proces je veľkým problémom v súčasnom období. Podporujem preto návrh pána poslanca Farkasa, ktorý smeruje k spresneniu podmienok prevodu majetku. Nebudem opakovať celý ním navrhnutý text. Dovolím si však vyzdvihnúť na jednej strane zavedenie pokuty vo výške 0,15 % z hodnoty majetkového podielu za každý mesiac omeškania. Na druhej strane, pochopiteľne, táto pokuta poľnohospodárskeho družstva by sa neplatila, ak sa preukáže, že oprávnená osoba odmietla uzavrieť dohodu o vydaní majetkového podielu.

    Podporujem tiež spôsob výpočtu ceny vydávaného majetku, ktorý uviedol pán poslanec.

    Záverom by som chcel podčiarknuť myšlienku, že potravinovú bezpečnosť štátu zaručujú bezpochyby poľnohospodárske družstvá a bez poľnohospodárskych družstiev nie je možné predstaviť si v budúcnosti potravinovú bezpečnosť štátu. V budúcnosti budú tieto družstvá bezpochyby tvoriť ťažisko poľnohospodárskej výroby. Ale popri tom všetkom sa domnievam, že pri prijímaní tohto návrhu zákona by sme nemali prijať opatrenia, ktoré by v budúcnosti hocijakým spôsobom brzdili aj iné formy agropodnikania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Poliak.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia poslanci,

    dovolím si vystúpiť k predmetnej novele zákona číslo 42/1992 s tým, že nie celkom súhlasím s tým, čo tu bolo povedané najmä opozičnými pánmi poslancami. Moje argumenty sú nasledovné:

    Hovorilo sa tu o určitej privilegovanosti, jednostrannosti postavenia družstiev. Prax je však troška iná. Družstvám boli uhrádzané náklady na výrobu až z časti 70 %, alebo súkromným podnikateľom, v rokoch od začiatku transformácie, od roku 1990, alebo to bolo naopak?

    Čo sa týka cien, isteže, do transformácie išiel majetok v účtovnej hodnote, ale odvtedy mohlo dôjsť k dvom rôznym situáciám, k preceneniu. Mohlo dôjsť k ďalším vkladom, ďalším nákladom na opravu techniky. A dnes by chceli oprávnené osoby, aby zobral ten istý traktor, ktorý bol pod určitou ŠPZ a pod určitým výrobným číslom v takej istej účtovnej cene, ako to bolo vtedy, keď išiel do transformácie? Nemôžem s tým súhlasiť. A toto platí aj o ostatných prvkoch, ktoré do transformácie vstupovali.

    Takže treba skutočne situáciu aj dnes pri návrhu tejto novely hodnotiť objektívne. Myslím si, že pre všetky formy podnikania, tak súkromnú, ako družstevnú, ako v podstate doteraz ešte stále aj štátnu, poťažne iné spoločnosti hospodáriace na pôde, sú skutočne vytvorené približne rovnaké podmienky. Ak je v tomto konkurenčnom trhovom prostredí, zdravom konkurenčnom prostredí, jedna forma alebo druhá forma schopná, tak sa presadí a nebude ju treba určitým spôsobom preferovať a zvýhodňovať. Takže o družstevnej forme hospodárenia si nemyslím, že by bola preferovaná a privilegovaná tak, ako sa to tu prezentovalo.

    K oprávneným osobám, nečlenom. Vážené dámy, páni, od prijatia transformačného zákona, od prijatia transformačného projektu na družstvách, ktoré sa transformovali, mali oprávnené osoby, nečlenovia aj členovia, právo a možnosť využiť, zobrať si majetkový podiel a pôdu na podnikanie. Kto mal chuť, kto chcel takto podnikať, tak to mohol x-krát urobiť. Dnes sa píše rok 1995. Predlžovali sa lehoty aj na priznávanie vlastníckych vzťahov k pôde, ktorý teda nikdy nezanikne. Ale aj preto, aby sa mohol z tej pôdy, ktorá sa doloží, vypočítať majetkový podiel, predlžovali sa lehoty. Bolo to zo strany družstiev diskriminačné opatrenie, alebo zo strany samotného ministerstva ako predkladateľa novely? Asi nie. Čiže z tohto pohľadu nemôžem súhlasiť s tým, ako sa to tu prezentovalo, že sú privilegované družstvá. V žiadnom prípade.

    Čo sa týka rozkladu poľnohospodárskych družstiev, vážený pán poslanec Langoš, ten rozklad ste začali vy, vaše hnutie, keď ste začali politiku voči poľnohospodárskym družstvám orientovať tak, že v podstate ak by bol ešte rok vašej vlády, som presvedčený, že po poľnohospodárskych družstvách už nieto ani chýru, ani slychu. Zastavila to vtedy jedine vláda pána premiéra Mečiara v roku 1992. Môžem povedať, vtedy bol pán minister Baco tiež ministrom, že za jeho fungovania ako ministra sa zastavil rozpad poľnohospodárskych družstiev a začala sa určitá stabilizácia. Jej pokračovateľom bol potom pán minister Koncoš za vlády pána Moravčíka, a znova sa pokračuje v tej stabilizácii a postupne sa vytvárajú podmienky na rozvojové tendencie slovenského poľnohospodárstva. A pritom skutočne sa absolútne nediskriminuje žiadna z podnikateľských foriem, ba práve ešte v súkromnej forme podnikania sa vytvárajú podmienky, ako sa najlepšie len vie.

    Chcem povedať ešte jednu veľmi dôležitú vec v tomto smere. Vážení, dokedy máme držať takýto nejasný stav aj v poľnohospodárstve, aj v pôdohospodárstve? Tu treba vytvoriť už jednoznačne nejakú istotu, nejakú stabilitu, v ktorej sa dá seriózne podnikať vo všetkých formách podnikania, ale aj združstevnená forma potrebuje mať už jasné záležitosti, ako ďalej. Ak sa budú veci naťahovať do ďalších rokov, kedy vlastne bude aj manažment družstiev vedieť, ako ďalej podnikať? Čiže z tohto pohľadu treba túto otázku doriešiť, túto novelu prijať, a sú všetky formy nakoniec aj do 28. februára, ešte kto má záujem podnikať na pôde, nikomu sa nebráni. Skutočne sa skláňam pred každým, kto dnes ide na pôde podnikať. A prečo by sme mali tu legislatívne nejakej forme podnikania robiť zábrany alebo robiť prekážky?

    Takže, kto má záujem, prosím, je priestor. Bol najprv návrh, že účinnosť je 1. 1. 1996, teda aj prihlásenie sa na podnikanie podľa § 13 ods. 2 od tohto termínu. Nie, predlžuje sa to až do konca februára, aby pokiaľ má ešte niekto záujem, mohol do tohto podnikania ísť. Podielnické listy - tým sa sleduje to, aby majiteľ majetkového podielu, premeneného na cenné papiere, podielnické listy, bol vlastne účastníkom družstva. Navrhuje sa, aby mohol byť aj prijatý za člena družstva. Nie je to a priori, že musí byť, ale môže byť prijatý. A ak chce podnikať, nik mu v tom nebráni. Preto ak som podporil túto novelu zákona vo Výbore Národnej rady pre pôdohospodárstvo, urobím tak aj pri hlasovaní v Národnej rade.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Brocka. Nech sa páči.

  • Mám dve poznámky, alebo jednu poznámku a jednu otázku. Pán poslanec Poliak, váš kolega poslanec chce podnikať na pôde, ak mu skončí poslanecký mandát, a nie do konca februára budúceho roku. A moja otázka znie: "Je pravda, že pán poslanec Poliak je predsedom poľnohospodárskeho družstva?"

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Langoš.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ja som hovoril o privilégiách, ale nehovoril som o privilegovaných družstvách, ale o privilegovanom postavení a schopnostiach predsedov družstiev, teda manažmentu predsedov a podpredsedov. Nie privilegované družstvá, ale títo členovia družstiev budú v najvýhodnejších podmienkach na skupovanie podielnických listov.

    A už len krátku druhú poznámku. Ak došlo k rozpadu družstiev po roku 1990, tak sa rozpadli len tie družstvá, ktoré mali nepoctivý manažment, alebo neboli schopné hospodáriť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Poliak.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Zareagujem na vystúpenie pána poslanca Langoša. Myslím si, že privilegované manažmenty nemôžu existovať. O týchto manažmentoch v družstvách rozhodujú ich členovia. Ak sú s nimi spokojní, pán poslanec Langoš, tak ich nechajú pracovať k spokojnosti ich aj k spokojnosti manažmentov. Ak sú nespokojní, je to zase v ich rukách, aby si s nimi urobili poriadok. Takže táto otázka stojí tak.

    Pán poslanec Brocka, ja som ešte súčasne predsedom družstva, nie z mojich osobných zištných dôvodov, verte mi. To sa môžte opýtať na poľnohospodárskom družstve Hontianske Moravce našich členov, aký na to majú názor. Isteže, v súlade so zákonom 119/1995 o rozpore záujmov ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov si budem musieť aj ja túto otázku do konca novembra vyriešiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Miklušičák.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Chcem len pána poslanca Poliaka upozorniť, že § 17 hovorí o tom, že družstvo nemôže bez závažných dôvodov žiadosť podielnika, ktorý požiadal o členstvo v družstve, zamietnuť, čiže vlastne je povinné, pokiaľ splní zákonom uložené podmienky, ho za člena družstva prijať.

  • Ak dovolíte, chcem zareagovať na otázku pána kolegu Brocku. Ani prijatím tejto novely zákona predsa nikomu nezaniká možnosť vybrať si pôdu z družstva, ak je vlastníkom, a začať hospodáriť, ani nezaniká možnosť popri tom trebárs zostať aj členom družstva s tým podielom, ktorým bude krytý jeho majetkový podiel, alebo si ho nechať vyplatiť, alebo ho predať, to je jeho právo. Ale ešte raz chcem zdôrazniť, nikomu, žiadnemu vlastníkovi pôdy, žiadnemu členovi družstva novela zákona, ak sa prijme, ja verím, že sa prijme, nebude znemožňovať hospodáriť na pôde.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. V rozprave vystúpi pán poslanec Nagy. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    zákon číslo 42/1992 Zb. mal nepopierateľne popri vysporiadaní majetkových účastí členov a iných oprávnených osôb na majetku družstiev aj podporný, reštitučný charakter. Tento zákonom ustanovený úmysel v podobe konkrétnych zákonom uložených povinností smeroval na vyrovnanie finančných postihov učinených voči pôvodným majiteľom živého a mŕtveho inventára, ktoré boli odňaté násilne, na ťarchu oprávnených osôb a prevedené do majetku a užívania družstiev. Uvedené tvrdenie sa opiera o § 3 ods. 1 zákona číslo 42/1992 Zb. § 17 citovaného zákona svojím obsahom v bode c) dáva hmotné zadosťučinenie práve týmto pôvodným vlastníkom odňatého živého a mŕtveho inventára pri stanovení kritérií na rozdelenie majetkových podielov. V bode a) § 17 citovaného zákona uzákonených 50 % čistého imania, ktoré sa má rozdeliť podľa výmery pôdy, malo byť hmotnou satisfakciou vlastníkom za bezplatné a jednostranným štátnym rozhodnutím učinené užívanie pôdy družstvami v období od založenia družstva do dňa 24. júna 1991. Vládny návrh zákona, ktorý je práve prerokúvaný, anuluje túto zákonnú snahu zadosťučinenia a neberie ohľad na ľudský a demokratický nádych uvedeného zákona. Tento návrh je skrytou formou snáh poštátnenia terajšieho majetku družstiev, demagogickým podnietením členov družstiev proti oprávneným osobám vlastníkov pôdy a odňatého živého a mŕtveho inventára.

    Premena konkrétneho, finančnou hodnotou vyjadreného majetkového podielu na nehmotný a bezobsahový podielnický list podľa § 17e návrhu zabraňuje svojskej forme reštitúcie v prospech oprávnených osôb. Platnosť pridelených listov podľa § 17 návrh zákona objasňuje pravú snahu, a to likvidovať majetok zadlžených družstiev, pričom oprávneným osobám nezostáva nič na splatných podielnických listoch. Veď je nelogické v hospodárskom živote, aby sa likvidoval prosperujúci právny subjekt. Teda majetkové podiely vo forme strojov, zariadení, zvierat a nehnuteľného vlastníctva likvidovaného družstva zákonným spôsobom sa pretransformujú do vlastníckych určitých orgánov štátu, bánk, daňových úradov a poisťovní. § 17 návrhu zákona protiústavne zvýhodňuje vo svoj prospech členov družstva tým spôsobom, že členovia by dostali právo priznať svojimi stanovami toľko hlasov úmerne menovitým hodnotám ich podielnických listov, že ďalší podielnici nečlenovia, t. j. vlastníci pôdy a živého a mŕtveho inventára, by nikdy nemohli hlasovaním presadiť svoje návrhy na určité zmeny.

    A na záver takéto konštatovanie: Prijatím tohto návrhu zákona podľa môjho hodnotenia zadlžené družstvá by sa likvidovali takým spôsobom, že ich nehnuteľný a hnuteľný majetok a zvieratá by prešli do vlastníctva iných právnických subjektov bez záruky ďalšieho zamestnania pracovných síl likvidovaného družstva. Ukrátené oprávnené osoby, vlastníci pôdy a živého a mŕtveho inventára, budú latentným zdrojom nespokojnosti z dôvodu ich hmotného ukrátenia o majetkový podiel na majetku pôvodného družstva. Oprávnené osoby, občania, ktorým v čase účinnosti zákona číslo 42/1992 Zb. už bol vydaný majetkový podiel alebo vyplatená jeho finančná protihodnota, budú protiústavne zvýhodnené voči ďalším oprávneným osobám, ktorým sa okamihom účinnosti tohto zákona konkrétne existujúci majetkový podiel premení na bezhodnotný a bezobsahový podielnický list, vyplatiteľný výlučne z likvidačného zostatku likvidovaného družstva. Z týchto dôvodov navrhujem tento návrh zákona neprijať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Keďže nemám už viac prihlášok do rozpravy, chcem sa spýtať, dámy a páni, či chce ešte niekto vystúpiť v rozprave.

  • Ak nie, vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom šiestom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Baco? Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené dámy, panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    chcel by som poďakovať za diskusiu. Politická scéna je jasná, kto zákon podporí, kto ho nepodporí. Chcel by som povedať aj to, že ani "mluvnica" sa nezmenila. Tí, ktorí nenávistne, plní zloby a neochoty na kompromis a dohodnúť sa v roku 1991 presadzovali niektoré dikcie tohto zákona, a túto istú mluvnicu používajú aj dnes, a priori odmietajú možnosť dohodnúť sa, nepredkladajú návrhy, ako tento stav riešiť, iba stále rozvášňujú situáciu, sú jasní. Z opozície tri strany, resp. štyri strany sa prejavili ako ústretové, s ktorými sa dá debatovať a s ktorými sa dá hovoriť o riešení.

    Chcel by som v prvom rade povedať: Páni, ktorí a priori odmietate túto novelu, uvedomte si, že ste si zafixovali protiústavné myslenie, stále používate terminológiu o nejakom družstevnom sektore. A chcem povedať, že takýto sektor neexistuje, to je súkromný majetok družstevný. To je súkromný majetok kontra súkromný majetok. Akým právom je jeden súkromný majetok viac súkromný a druhý je menej súkromný, alebo viac hodnotný a menej hodnotný? Veď ak sa ako vlastník súkromného majetku rozhodnem, že budem so susedom alebo s desiatimi susedmi hospodáriť, takisto môj majetok zostáva súkromný, ako keď sa rozhodnem, že budem hospodáriť individuálne. Tak prosím vás, nestavajte jeden súkromný majetok proti druhému ako jeden viac hodnotný a druhý menej hodnotný. Nehnevajte sa, to je trošku pomýlený výklad ústavy a vzťahu k súkromnému majetku a k ochrane súkromného majetku.

    Takisto by som rád pripomenul, že projektanti celého zákona 42 v roku 1991 radi používali argumentáciu, keď sme stavali niektoré reálne východiská a návrhy, ktoré sa neakceptovali, cynicky nám hádzali do očí spravodlivosť ako subjektívny pojem s tým, že je ešte aj väčšia spravodlivosť, spravodlivejšia a menej spravodlivá. Nehnevajte sa, pokračujete v tejto mluvnici ešte aj dnes. Stále obhajujete 10 % oprávnených osôb, ktoré sa rozhodli vybrať si majetok z družstiev. Vôbec vás nezaujíma 90 % oprávnených osôb a pokojne ich obetujete, ktoré sa rozhodli vybrať si majetok, ktoré sa rozhodli majetok ponechať v družstvách. Totiž doterajší zákon 42 im vlastne nedáva východisko, čo s týmto majetkom majú urobiť a môžu urobiť. My ponúkame skutočne 90 percentám oprávnených osôb nečlenov riešenie, že si môžu premeniť majetok, podiel v družstve, na cenné papiere, môžu s nimi reálne obchodovať. Túto možnosť v doterajšom zákone 42 nemali a nemajú.

  • Šum v sále.

  • Slovo má pán minister, prosím vás pekne.

  • Ešte raz opakujem: Vaše pripomienky sa orientujú na 10 % tých občanov, ktorí si vybrali, resp. si chcú vybrať majetok z družstva a individuálne hospodáriť. Ale úplne vám je jedno, čo sa stane s majetkom tých 90 % oprávnených. Vy to neriešite, my to v tejto novele riešime. Riešime to. Ich majetkový podiel sa premení na verejne obchodovateľný cenný papier, môžu s ním obchodovať. Tento verejne obchodovateľný cenný papier zakladá právo nato, aby sa stali členmi družstva, družstvo ich musí zobrať za členov družstva. Toto doterajší zákon 42 neriešil a vy to vo svojich návrhoch vôbec neriešite. Obetujete 90 % za 10 %. Toto bol princíp zákona 42 od samého začiatku - pre skupinový záujem obetovať celok, väčšinu. Náš návrh, naša novela tento nedostatok rieši. To je jedna vec. Nehnevajte sa, ešte raz opakujem, družstevný majetok nie je majetok družstevného sektoru, je to súkromný majetok, takisto ako majetok každej fyzickej osoby, ktorá individuálne hospodári.

    K tým pripomienkam, ktoré neodmietli akceptovanie tohto zákona, ale ktoré smerovali k jeho zlepšeniu, ako napríklad od pána poslanca Kleina alebo od pána poslanca Rosivala, alebo od pána poslanca Farkasa, by som chcel zaujať stanovisko.

    Pán poslanec Klein navrhuje, aby sa akceptovala zmena pri prevode rezervného fondu. Pri zániku družstva sa celý tento rezervný fond má previesť do Fondu národného majetku. Navrhuje, aby sa upravila táto dikcia, že iba v tom prípade, keď pôjde o likvidáciu družstva. Myslím si, že je to spresnenie opodstatnené, a odporúčam, aby sa takýto návrh akceptoval.

    Pán poslanec Farkas v návrhu § 33a v ods. 1 navrhuje, aby sa pri oprávnenej osobe uplatnilo také riešenie, ako je v § 13 ods. 1. Myslím si, že tento návrh je zlepšujúci a odporúčam, aby sa akceptoval. Takisto si myslím, že návrh pána poslanca Farkasa v § 33a ods. 2, aby došlo k uzavretiu dohody medzi oprávnenou osobou a povinnou osobou, v celej dikcii, ako ju predniesol, je zlepšujúci a domnievam sa, že by bolo rozumné ho uplatniť. Takisto v odseku 3, kde navrhuje štruktúru majetku zafixovať v tomto zákone ako existujúcu štruktúru, ako základ na vydanie družstevných podielov, myslím si, že táto myšlienka je opodstatnená.

    Je na zváženie jeho návrh týkajúci sa ceny, či fixovať do tohto zákona, alebo nefixovať spôsob stanovenia ceny, pretože doterajší zákon hovorí o tom, že cena sa stanovuje dohodou. Myslím si, že táto dikcia dáva absolútny priestor, a je možné aj tie myšlienky a princípy, ktoré si on predstavuje, naplno realizovať.

    Chcel by som ubezpečiť všetkých, ktorí nás obviňujú z toho, že v tomto smere nedostatočne konáme, že som si veľmi dôsledne preveril, ako v Čechách funguje tzv. sankčný zákon, ktorým sa mali postihovať povinné osoby, ktoré nevydávali oprávneným osobám majetok. Môžem vám povedať, že Česi sú veľmi sklamaní a prakticky tento zákon, ktorý je svojím spôsobom určitým ojedinelým zákonom a hanbou legislatívy, ani nesplnil svoje očakávanie. Naopak, my sme urobili opatrenia, to znamená, že máme v každom okrese komisie, kde máme oprávnené osoby individuálnych roľníkov, ktoré hodnotia tento proces. A urobili sme neoficiálne sankcie, mimo zákona, to znamená, že ktorá povinná osoba nerešpektuje povinnosť a nevydáva oprávnenej osobe majetok, jednoducho ju vylučujeme z akýchkoľvek možností získať štátne dotácie. A to je podľa mňa postih oveľa väčší, je to aj šikovnejšie, ako za každú cenu dostať do našej legislatívy takúto dikciu, ktorá je určitou raritou a podľa mňa nereprezentuje dobre parlament, ktorý takéto rozhodnutia prijal. Čiže, myslím si, že máme funkčnejšie riešenie ako v Čechách, napriek tomu, že majú sankčný zákon, a toto riešenie naozaj aj funguje a zabralo.

    Okrem toho by som, vážené dámy a vážení páni, chcel povedať, že nie je rozhodnutím tá dikcia v zákone, že kto sa do 28. februára rozhodne, že chce individuálne hospodáriť, chce si vybrať majetok, nie je to fiktívne. Náš výklad je jednoznačný. Kto sa rozhodne do 28. februára, že si vyberie pôdu, a nevybral si ju, pretože môže si iba nahlásiť, že si pôdu vyberie, vybrať si ju môže prakticky až k 1. septembru 1997, to stačí nato, aby dal zároveň podnet, aby mu bol majetok z družstva vydaný, a tento majetok mu bude musieť byť vydaný. Takže nemusíte sa obávať, skutočne sú to konštrukcie, obviňovanie nás zo zlého úmyslu tam, kde zlý úmysel naozaj nie je.

    Ešte raz opakujem, každý, kto sa rozhodne, že chce ísť individuálne gazdovať a vybrať si pôdu a majetok z družstva, kto si to nahlási do 28. februára, napriek tomu, že túto pôdu ešte nemá, môže sa nahlásiť a urobí sa s ním dohoda a bude môcť tento svoj záujem realizovať. Tým chcem povedať, že naozaj do 30. septembra 1997 ten, komu bude pôda vydaná, si vlastne bude môcť reálne uskutočniť tento svoj zámer. Tým chcem potvrdiť, že prakticky sa dostávame skoro do toho obdobia, ako bol pôvodný zákon číslo 42, len jednoducho tie diery, nejasnosti, tie otvorené problémy, ktoré tu boli, vyjasňujeme, precizujeme. Takže skutočne sa nikomu nekrivdí. Naopak, tie oprávnené osoby, nečlenovia družstva, ktorí doteraz neboli riešení, tento zákon rieši.

    Takisto odmietam obviňovania, že ideme urobiť z družstiev násilne akciové spoločnosti. V našom návrhu, ktorý je tu predložený, je fakultatívna, teda výberová možnosť družstva rozhodnúť sa, či ide vydať aj svojím členom podielnické listy. To nie je príkaz. Je to jednoducho fakultatívna možnosť, pretože sa domnievame, a som o tom presvedčený, že naše dnešné družstvá sú oveľa bližšie k akciovým spoločnostiam ako k družstvám.

    Družstvo je to, keď mám farmu, sused má farmu a spoločne si kúpime traktor, založíme družstvo - alebo desiati, dvadsiati. To bol prvý a druhý typ družstiev. No len čo ľudia vložili majetok do družstva a nie sú samostatní podnikatelia, čiže nie sú spojení ako podnikatelia, ale sú spojení ako kapitáloví spoluúčastníci, už to nie je družstvo v pôvodnom slova zmysle. Je to kamufláž, je to kolchozný režim družstva. Je to režim, ktorý je podľa nášho Obchodného zákona blízky akciovej spoločnosti. Takže jednoducho týmto fakultatívnym návrhom, ak sa družstvo takto rozhodne, môže vydať podielnické listy aj svojim členom a vtedy tam bude platiť režim podielnického listu ako akcie. Bude to verejne obchodovateľný cenný papier.

    Takže napriek tomu, že sme dostali neľútostnú kritiku od tých, ktorí sa rozhodli, že tento zákon nebudú podporovať, nejdem vyvracať to, čo tu povedali, nejdem ich získavať, lebo sú a priori rozhodnutí, nie sú ochotní debatovať.

    Chcel by som povedať, že pokiaľ by ten úmysel bol dobrý a bol by záujem nájsť spoločné riešenie, bol dostatok času a priestoru vo výboroch, aby sme sa boli o týchto myšlienkach bavili a seriózne sa nimi zaoberali, a myslím si, že by sme v mnohých prípadoch boli našli aj konštruktívnu dohodu a konštruktívne spoluriešenie. Ale to, že tieto pripomienky neodzneli na fórach, kde bola príležitosť hľadať spoločné riešenie, považujem za neochotu akejkoľvek dohody. Je to jednoducho demonštrácia nejakého postoja, ktorý berieme do úvahy, čo mi je ľúto a nič viac sa s tým nedá urobiť.

    Takže celkove podľa diskusie, ktorá tu prebehla, i z troch opozičných strán bola vlastne podpora, čo považujem, vážené dámy a vážení páni, za veľmi dobrú situáciu a veľmi dobrý stav pri prerokovaní tohto zákona. Ďakujem vám za pochopenie a verím, že pri hlasovaní podporíte tento návrh.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Pán kolega, správajte sa, prosím vás, kultúrne. Vás ruší, keď zaznie gong. Vás bolia uši. Verte mi, vy stále a pravidelne vykrikujete a nás to tiež ruší a bolia nás uši. Buďte taký dobrý, buďte kultúrny.

    Priatelia, zachovajme, prosím, kultúrnosť. Ďakujem.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či si žiada záverečné slovo. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kľudní a spokojní poslanci a vážení nespokojní, nekľudní a bojovní,

    nectilo by ma, keby som predsa len nevyužil svoje právo a v záverečnom slove nezaujal stanovisko v takomto závažnom probléme. Tento problém je, samozrejme, mojím dlhoročným chlebom a vyučným listom, atď. Nebudem bojovný, nebudem agresívny, ale chcem predsa len poukázať na niektoré momenty, ktoré, dá sa povedať, až trhajú uši, keď ich človek počuje. Na jednej strane, keď je tu v tomto parlamente diskusia alebo rozprava o iných cenných papieroch, o obchodovaní s nimi, aké sú to význačné, významné papiere, aké sú to významné podiely, ako ich môže nadobúdať ten a onen občan, taká, oná právnická forma a obchodovať s nimi. Na druhej strane, keď niečo podobné, niečo normálne, ktoré sa dotýka takmer dvoch tretín občanov v našom štáte, niektorí z nás hovoria, aký to bude bezcenný a na nič súci papier, ničím nepodložený. Keď ho bude niekto chcieť získať, kúpi ho za babku, proste zadarmo.

    Myslím si, že to bude pravý opak, že to bude veľmi cenný papier, že to bude dokument, o ktorý budú mať záujem práve tí, ktorí doteraz vôbec neprejavovali záujem hospodáriť na pôde a tak sa dostať k väčšiemu majetku. Lebo podľa mňa to, že niekto vlastní nejaký meter štvorcový alebo že má 100, 200, či 1000-korunovú hodnotu v tom podieli, ktorý bol pretransformovaný na neho z titulu vlastníctva, mu nedáva žiadne šance na to, aby v agropodnikaní niečo dosiahol. A ak chce niečo dosiahnuť, bude sa snažiť dosiahnuť oveľa viac takou istou formou ako v inom majetku, ako v inom odvetví, tam, kde sa pretransformoval majetok vo fabrikách, podnikoch na ostatných občanov nášho štátu. Takže tento diametrálny pohľad ma akosi prekvapuje od tých, ktorí týmto spôsobom znehodnocujú vlastne svoje podielnické listy, budúce podielnické listy a cenné papiere a nakoniec vlastne zdehonestujú tak aj to, čo bude znamenať niečo pre ich deti a pre ich ďalšie generácie. Preto táto analógia podľa mňa nemá logiku a je analógiou úplne účelovou.

    Druhá vec je jasná. Niektorí politici a niektorí poslanci a predstavitelia strán sa neštítia, tak ako doteraz, aj naďalej držať naše slovenské poľnohospodárstvo v šachu, a to v takom šachu, aby sme nevedeli, čo ďalej, aby sme nevedeli, čo s majetkom, aby sme nevedeli, čo po siedmich rokoch, aby sme proste nechali status quo. Veď on je najlepší, najvyhovujúcejší, však si s ním poradíme, a keď nie my, tak ostatní. Takže to je ďalší postreh na to, keď poľnohospodárstvo má parlamentom schválenú koncepciu a keď toto poľnohospodárstvo začalo od dna, už niečo znamená a zabezpečuje to, čo má zabezpečovať, zabezpečuje výživu, aj keď ešte nie vo všetkých kútoch nášho Slovenska. Teda bolo by naozaj na škodu, aby 60 alebo 70 % výroby, ktorú dnes zabezpečujú poľnohospodárske alebo podielnické družstvá, zostalo v tomto šachu, aby zostali v neistote aj tí, ktorí stratili oň záujem. To sme my, ktorí sa priamo nezúčastňujeme na výrobnom procese.

    Ďalej by som chcel poukázať, vážení páni poslanci, na tých, ktorí hovoria, že načo sú nám také pohľadávky, lebo to sú pohľadávky oprávnených osôb voči povinným osobám. Dochádza k ich likvidácii. Načo sú nám také pohľadávky, ktoré v podstate budú nedobytné, keď nebudú premenené dnes na cenné papiere a dnes sa s nimi bude obchodovať. Načo sú nám takéto pohľadávky po siedmich rokoch, keď už vlastne tie podniky nebudú existovať a nebude mať kto vyplatiť naše podiely, ktoré tam sú v tej hodnote, aké sú? Keď nakoniec v likvidačnom podniku majetok zoberú veritelia, a to bude predovšetkým štát, banky a tí, ktorí ho založili? To nebudú súkromníci, a teda my, ktorí budeme z takéhoto likvidačného majetku brať, ak by tento problém zostal v takomto charaktere, ako je.

    Teda si myslím, že vôbec nerobíme zlo na našich priateľoch, vôbec nerobíme zlo na našich rodinách a nerobíme zlo na nikom. Ale myslíme dopredu, a preto si myslím, že nepôjde v žiadnom prípade o zmrazenie záujmu hospodárenia na pôde, že nepôjde o žiadne zmrazenie agropodnikania, ale práve o opak. Až si to všetci necháme uležať a až to začne fungovať, bude to impulz, ako na pôde hospodáriť, ako na pôde podnikať a dosahovať stále väčší zisk.

    Chcel by som zdôrazniť to, že vláda si dala veľkú prácu a návrh zákona bol oponovaný tak zo strany samosprávnych organizácií, ako aj zo strany štátnych organizácií, ďalej zo strany tých, ktorí súkromne hospodária, a že vidia v tom skutočne budúcnosť. Preto jednoznačne zdôrazňujem, že tento zákon, túto novelu v tejto podobe treba podporiť. A keďže tu odzneli dôležité a veľmi závažné pripomienky - a myslím si, že by malo dôjsť k dohode o týchto pripomienkach, ja som tiež za to, aby sa niektoré z nich akceptovali. Preto by som chcel požiadať, pán predsedajúci, o 20-minútovú prestávku, aby sme mohli ešte tieto závažné návrhy a dodatky posúdiť a aby sme mohli takto spoločne dosiahnuť čo najvýraznejšie schválenie tohto návrhu, ktorý dnes prerokúvame.

    Ďakujem za to, že ste ma vypočuli.

  • Ďakujem. Priatelia, vyhlasujem 16-minútovú prestávku. V rokovaní budeme pokračovať o 15.35 hodine. Prosím vás o dochvíľnosť. Ďakujem.

  • Po prestávke.

  • Vážený pán predsedajúci, mám procedurálny návrh, aby zasadol ústavnoprávny výbor a podal výklad k § 23 rokovacieho poriadku o tom, či pred hlasovaním, ak vystúpi člen vlády Slovenskej republiky, sa otvára rozprava, alebo neotvára. Pán predsedajúci, stalo sa v poslednom čase zvykom, že členovia vlády vystupujú a svoje záverečné slovo zneužívajú na to, že zavádzajú, vkladajú do úst tým, ktorí vystúpili v rozprave, slová, ktoré vôbec nepovedali. Myslím si, že reagovať na nepravdy alebo hrubé obvinenia by sa v tomto parlamente malo.

    Je veľmi zaujímavé, že pri obhajobe v rozprave k tomuto návrhu zákona vystúpili minister Baco, pán poslanec Delinga, poslanec Koncoš, poslanec Klein, poslanec Poliak a zhodou okolností všetci do jedného buď boli, alebo sú predsedovia poľnohospodárskych družstiev. Nevyčítam im to, že sú v týchto funkciách, alebo boli, ale jednoducho je evidentné, že v tomto prípade nie je ich postoj objektívny.

  • Priatelia, ďakujem. Pán poslanec Koncoš, toto bola procedurálna poznámka, kde pán kolega Brocka navrhol hlasovať. Nie je rozprava, takže nemôžete reagovať, podľa rokovacieho poriadku, ktorý je zákonom, nemôžete reagovať na vystúpenie pána poslanca Brocku. Dávam hlasovať o návrhu, aby zasadol ústavnoprávny výbor a dal výklad k § 23 rokovacieho poriadku.

    I keď rokovací poriadok hovorí jasne, napriek tomu, dámy a páni, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Brocku, aby ústavnoprávny výbor zasadol a jednoznačne vysvetlil znenie § 23 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Samozrejme, keďže tento paragraf je jednoznačný, neodporúčam schváliť návrh pána poslanca Brocku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 24 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, pán kolega Brocka, že váš návrh neprešiel.

    Budeme pokračovať v rokovaní. Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích, resp. doplňovacích návrhoch. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a v zmysle výsledkov z rozpravy.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi teda, aby som uvádzal hlasovanie k predmetnému návrhu zákona s tým, že najprv budeme hlasovať o návrhoch, ktoré sú v spoločnej správe. Už pri uvedení tejto správy som avizoval, že budem odporúčať, a teraz to zopakujem, že z tejto správy, ktorú máte pred sebou, odporúčam schváliť tieto návrhy: O bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 7 a 8 odporúčam hlasovať en bloc. Samozrejme, som za, odporúčam ich schváliť.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o bodoch spoločnej správy, ktoré predniesol pán spoločný spravodajca, ktorý zároveň odporúča tieto body prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 99 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tieto body spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči, pán kolega, môžete pokračovať.

  • Osobitne chcem, aby sme hlasovali o bode 6 spoločnej správy, kde, vážení páni poslanci, dávam na vaše uváženie, ako budete hlasovať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o bode 6 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca to necháva na vaše vedomie a svedomie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že bod číslo 6 zo spoločnej správy sme prijali.

    Pán kolega, môžete pokračovať.

  • Ďalej v rozprave vystúpilo 9 poslancov, z toho podali konkrétne návrhy na zmeny tohto návrhu títo poslanci: pán poslanec Klein, pán poslanec Koncoš, pán poslanec Boros a pán poslanec Farkas. Budeme teda pristupovať k schváleniu alebo k hlasovaniu o týchto návrhoch tak, ako boli predložené.

    Prvý vystúpil s návrhom pán poslanec Klein, ktorý navrhol pozmeňovací návrh, ktorý sa dotýka § 18 ods. 3 - za slová "zániku družstva" vložiť slovo "s likvidáciou". Návrh odporúčam prijať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu pána poslanca Kleina. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 111 poslancov. Proti návrhu nehlasoval žiaden poslanec. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Kleina sme schválili.

  • Ďalší návrh predložil pán poslanec Koncoš, ktorý znie takto: Článok II doplniť o odsek 2, ktorý znie: "Za oprávnenú osobu podľa odseku 1 sa považuje fyzická osoba, ktorá bola ku dňu zápisu právnickej osoby podľa transformačného projektu do Obchodného registra (§ 11 ods. 2) zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu12p/. Poznámka k odkazu pod čiarou12p/ znie: "§ 12b zákona číslo 105 z roku 1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona číslo 219/1991 Zb."

    Odporúčam tento návrh neprijať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu pána poslanca Koncoša. Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 30 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 56 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh pána kolegu Koncoša sme neprijali.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Ďalší návrh predniesol pán poslanec Boros, ktorý navrhol v článku IV nahradiť slová "1. marcom 1996" slovami "1. októbrom 1997". Keďže sme v spoločnej správe schválili bod 8, tento návrh sa vlastne v podstate vylučuje.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu.

  • Je bezpredmetné dať o ňom hlasovať, pán predsedajúci.

  • Áno, súhlasím. Môžete pokračovať, pán kolega.

  • Ďalší návrh predniesol pán poslanec Farkas, ktorý navrhol článok II označiť ako § 33a a články I, II, III a IV ako články I, II a III. Text doterajších článkov I a II znie: ods. 5 - za § 33 sa vkladá § 33a, ktorý znie:

    "(1) Ak si oprávnená osoba uplatnila u poľnohospodárskeho družstva nárok na vydanie majetkového podielu a vypovedala nájomný vzťah o prenájme osoby do 28. februára 1996, postupuje sa podľa § 13 ods. 2."

    Odporúčam tento návrh prijať.

  • Prosím, zapnite mikrofón pánu poslancovi Farkasovi.

  • Ďakujem. Pán spravodajca, ako sme sa dohodli, tú vsuvku vynecháme.

  • Takže prečítam ešte raz návrh pána poslanca, keďže on ho opravil: "Ak si oprávnená osoba uplatnila u poľnohospodárskeho družstva nárok na vydanie majetkového podielu do 28. februára 1996, postupuje sa podľa § 13 ods. 2."

    Odporúčam návrh prijať.

  • Ďakujem. Prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu pána poslanca Farkasa. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 122 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento návrh pána poslanca Farkasa schválili.

  • Ďalší návrh pána poslanca Farkasa znie: "O vydaní majetkového podielu uzatvára družstvo s oprávnenou osobou písomnú dohodu. V dohode sa uvedie najmä presné označenie prevádzaných vecí, ich hodnota, spôsob ich ocenenia a deň prevzatia. Oprávnená osoba nadobúda vlastníctvo k prevádzaným veciam dňom prevzatia, ak sa s družstvom nedohodne inak. Družstvo môže vydať majetkový podiel oprávnenej osobe podľa ods. 1 aj formou poskytovania služieb pri prevádzkovaní poľnohospodárskej výroby."

    Odporúčam návrh prijať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o druhom návrhu pána poslanca Farkasa. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 122 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili aj tento návrh pána poslanca Farkasa.

  • Ďalší návrh pána poslanca Farkasa znie: "Ak sa vydáva majetkový podiel oprávnenej osobe prevodom viacerých vecí do jej vlastníctva, vychádza družstvo zo štruktúry svojho hmotného majetku. Ak ide o prevádzané veci, ktoré tvorili súčasť majetku družstva pri transformácii, cena týchto vecí je totožná s cenou (§ 9), s akou tieto prevádzané veci vstupovali do čistého imania pri transformácii družstva, ak sa nedohodne inak."

    Odporúčam tento návrh prijať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o ďalšom návrhu pána poslanca Farkasa. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 106 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme i tento návrh schválili.

  • Ďaľší návrh pána poslanca Farkasa znie: "V prípade, že družstvo neuzavrie dohodu podľa tohto zákona s oprávnenou osobou, ktorá požiadala o vydanie majetkového podielu a splnila podmienky uvedené v tomto zákone do 90 dní od preukázania splnenia týchto podmienok, je povinné zaplatiť oprávnenej osobe pokutu vo výške 0,15 % z hodnoty majetkového podielu za každý deň omeškania. Týmto nie je dotknuté právo oprávnenej osoby na náhradu škody, prípadne ušlého zisku podľa osobitného predpisu (§ 420 a nasledujúci Občianskeho zákonníka). Družstvo sa zbaví povinnosti zaplatiť pokutu, ak preukáže, že oprávnená osoba odmietla uzavrieť dohodu o vydaní majetkového podielu, ktorý jej družstvo navrhlo v súlade s týmto zákonom."

    Odporúčam tento návrh neprijať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca neodporúča prijať tento návrh pána poslanca Farkasa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, tým sme vyčerpali všetky prednesené návrhy k tomuto vládnemu návrhu zákona, a preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu zákona ako celku.

  • Ďakujem. V súlade s § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh zákona prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov.

    Dámy a páni, ďakujem vám za spoluprácu, i vám, pán spoločný spravodajca.

    Prerušujem rokovanie 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že budeme pokračovať zajtra ráno o 9.00 hodine.