• Vážené dámy, vážení páni,

    budeme pokračovať v rokovaní 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím poslankyne a poslancov, aby sa prezentovali.

    Prezentovalo sa 60 poslancov, teda v sále je prítomných 60 poslancov. Nakoľko nebudeme hlasovať, môžeme pokračovať v rokovaní.

    Teraz pristúpime k prerokovaniu

    vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 230/1992 Zb. o Federálnej železničnej polícii v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 61/1993 Z. z. o zriadení Železničnej polície Slovenskej republiky.

    Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, budem hlasovať náhradnou kartou číslo 3.

  • Ďakujem. Pýtam sa, vážené kolegyne, vážení kolegovia, či ešte niekto z vás bude hlasovať náhradnou kartou? Ak nie, budem pokračovať.

    Vládny návrh tohto zákona ste dostali ako tlač 251, spoločnú správu výborov máte ako tlač 252a a dodatok k nej ako tlač 251b.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pán Alexander Rezeš. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená Národná rada,

    vývojové trendy v kriminalite sú nám všetkým jasné a známe, preto vznikom Slovenskej republiky bolo potrebné riešiť aj otázku bezpečnosti na železnici. Tak ako ostatné federálne orgány zanikla aj Federálna železničná polícia.

    Národná rada Slovenskej republiky dňom 17. marca 1993 zriadila zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 61/1993 Z. z. Železničnú políciu Slovenskej republiky ako ozbrojený bezpečnostný zbor. Tento zákon určil, že služobné pomery príslušníkov Železničnej polície sa budú riadiť zákonom číslo 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru v znení neskorších predpisov a zároveň určil, že činnosť príslušníkov Železničnej polície sa bude riadiť zákonom číslo 230/1992 Zb. o Federálnej železničnej polícii.

    Sprevádzajúce spoločenské a ekonomické zmeny v spoločnosti sa odzrkadlili aj vo vývoji bezpečnostnej situácie. Nepriaznivá situácia vo vývoji kriminality ako negatívneho spoločenského fenoménu je aj na úseku železničnej dopravy. Prejavilo sa to najmä zvýšeným počtom krádeží vo vlakoch, v rozkrádaní majetku železníc, farebných kovov, časti zabezpečovacích zariadení a podobne, čím dochádza k priamemu ohrozeniu bezpečnosti železničnej dopravy, ako aj k ohrozeniu ľudských životov. Ako príklad by som mohol uviesť napríklad nehodu v Budkovciach, pri ktorej došlo k usmrteniu niekoľkých osôb.

    Z dôvodu negatívneho vývoja bezpečnostnej situácie na úseku železničnej dopravy vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 744 z 10. októbra 1995 povolala vojakov v činnej službe železničného vojska na posilnenie plnenia úloh Železničnej polície. Zabezpečovanie úloh, ktoré Železničná polícia plní na úseku železničnej dopravy, si vyžiadalo z celospoločenského hľadiska adekvátne rozšíriť oprávnenie policajtov Železničnej polície. Novela zákona číslo 141/19961 Zb. o trestnom konaní súdnom v znení neskorších predpisov oprávnenia v § 12 ods. 2 Trestného poriadku rozšírila, pretože zaradila policajtov Železničnej polície medzi orgány činné v trestnom konaní.

    Úlohy, ktoré do 1. októbra 1994 v zmysle Trestného poriadku zabezpečoval na úseku železničnej dopravy Policajný zbor, v súčasnej dobe plní Železničná polícia. Preto Ministerstvo pôšt a telekomunikácii Slovenskej republiky vypracovalo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 230/1992 v znení zákona číslo 61/1993 k zladeniu oprávnení príslušníkov Železničnej polície.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, s pripomienkami k návrhu zákona, ktoré vyplynuli z jeho prerokovania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, a to v ústavnoprávnom výbore, vo výbore pre obranu a bezpečnosť a vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a majú legislatívno-technický charakter, sa stotožňujem.

    Vážená Národná rada, verím, že po prijatí predloženého návrhu zákona dôjde k legislatívnemu zosúladeniu činnosti Železničnej polície s úlohami, ktoré pre ňu vyplývajú z Trestného poriadku, čím sa vytvoria zákonné predpoklady na zvýšenie účinnosti práce Železničnej polície pri eliminácii vzrastajúcej trestnej činnosti na úseku železničnej dopravy. Z tohto dôvodu odporúčam Národnej rade schváliť prerokúvaný vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 230/1992 v znení zákona číslo 61/1961.

    Ďakujem za porozumenie.

  • Ďakujem pánu ministrovi Rezešovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Mariána Vanka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    dovoľte mi predložiť spoločnú správu príslušných výborov k novele zákona o Železničnej polícii, tlač 251.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 230/1992 Zb. o Federálnej železničnej polícii v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 61/1993 Z. z. o zriadení Železničnej polície Slovenskej republiky, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 555 z 9. októbra 1995 na prerokovanie v lehote do 27. októbra 1995 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Koordináciou stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol citovaným rozhodnutím poverený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 230/1992 Zb. o Federálnej železničnej polícii v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 61/1993 Z. z. o zriadení Železničnej polície Slovenskej republiky, prerokovali v určenej lehote všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ho prerokovali 18. októbra 1995 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ho prerokoval 24. októbra 1995 a druhýkrát 9. novembra 1995.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal k návrhu zákona uznesenie, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie vyslovil s návrhom zákona súhlas a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť po zohľadnení jeho pripomienok.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť po druhom zasadaní a prijatí pozmeňovacích návrhov odporučil tento návrh novely zákona na prijatie.

    Ešte si dovolím na záver povedať: Dostali ste dve spoločné správy. Prvá spoločná správa má číslo 251a a druhá má číslo 251b. Tá druhá správa je práve z brannobezpečnostného výboru ako osobitná správa. Z prvej spoločnej správy po prekonzultovaní s príslušnými legislatívnymi odborníkmi budem odporúčať nasledovné prijatie alebo neprijatie pozmeňovacích návrhov: z prvej správy body 1 a 2 budem odporúčať neprijať a prijať len bod 3. Z druhej správy b) budem odporúčať bod 2 neprijať a dva druhé body na prijatie. To je všetko.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o sedemnástom bode programu. Do rozpravy sa zatiaľ prihlásil iba pán poslanec Köteles. Nech sa páči, pán kolega.

  • Vážená Národná rada, vážený pán minister, vážený pán predsedajúci,

    predložený návrh o Železničnej polícii Slovenskej republiky vychádza zo snahy preberať niektoré oprávnenia príslušníkov Policajného zboru. Rozšírením oprávnenia policajtov v Železničnej polícii predkladateľ návrhu chce vytvoriť legislatívne predpoklady na zvýšenie účinnosti práce na úseku železničnej dopravy pri eliminácii vzrastajúcej trestnej činnosti. Otrasné trestné činy, napríklad v máji tohto roku rasistický útok na fanúšikov FC Dunajská Streda a na cestujúcich rozprávajúcich po maďarsky, keď ich vyhodili z idúceho vlaku, viacerí z nich utrpeli ťažké zranenia, z ktorého sa liečia až dodnes, krádež železničnej zabezpečovacej techniky na východnom Slovensku s cieľom predať ju ako druhotnú surovinu, v dôsledku čoho došlo k ťažkému železničnému nešťastiu, nás jednoznačne presviedčajú o potrebe posilnenia tohto orgánu. Zároveň majú umožniť zadržať odcudzené farebné kovy vo výkupniach farebných kovoch, napríklad zabezpečovaciu techniku, a spätným vrátením zabezpečiť plynulosť a bezpečnosť železničnej dopravy.

    Je pravda, že niektoré návrhy sa zdajú veľmi tvrdé až kuriózne. Napríklad v bode 13 § 14 navrhovaný odsek 2, podľa ktorého toho, koho zaistia na mieste trestného činu, bezprostredne po spáchaní môžu donútiť na snímanie daktyloskopických otlačkov, vyhotovenie obrazových záznamov, vonkajšie meranie tela a zisťovanie osobitných telesných znakov. Podľa mňa také reštriktívne opatrenia môžu byť veľmi ľahko zneužívané. Z tohto dôvodu navrhujem na osobitné hlasovanie bod 2 spoločnej správy, ktorý navrhujem prijať.

    Vážená Národná rada, v Slovenskej republike v súčasnosti existujú dve informačné služby - Slovenská informačná služba a Vojenská informačná služba. Z tohto dôvodu po preštudovaní návrhu o Železničnej polícii som bol nesmierne, ba aj nepríjemne prekvapený, keď som zistil snahu vytvoriť ďalšiu informačnú službu v rámci Železničnej polície. Podľa návrhu by mala mať skoro tie isté právomoci ako Slovenská informačná služba a ako Vojenská informačná služba, ale bez náležitej kontroly a štruktúry.

    Som jednoznačne proti tomu návrhu, vychádzajúc jednak z názorov občanov republiky, že informačných služieb v Slovenskej republike máme viac, ako potrebujeme, konkrétne presne dve, a zo skúseností v Národnej rade Slovenskej republiky, ktoré sme nedokázali získať pri kontrole Slovenskej informačnej služby a Vojenskej informačnej služby.

    Z toho dôvodu navrhujem nové paragrafy 33a, 33b a 33c, teda navrhovaný bod číslo 8 vypustiť.

    Ostatné návrhy vzhľadom na súčasnú situáciu v železničnej doprave podporujem.

    Pán minister, mal by som na vás jednu osobnú otázku. V akej fáze je teraz vyšetrovanie rasistického útoku na cestujúcich hovoriacich po maďarsky v osobnom vlaku po futbalovom zápase medzi Dunajskou Stredou a futbalovým klubom Trnava v máji tohto roku? Aké závery z toho vyvodili jednak Slovenské železnice a takisto oficiálne orgány Slovenskej republiky, odpočítajúc jazykový zákon?

  • Ďakujem. Keďže nemám ďalšie prihlášky do rozpravy, pýtam sa, kolegyne, kolegovia, či chce niekto v rozprave vystúpiť. Pán Pittner, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    chcel by som povedať, že tak ako predtým, keď sa prerokúvali návrhy zákonov o colniciach, resp. o Colnej správe a Slovenskej informačnej službe, i teraz sa ukazuje jedno, že tieto inštitúcie v snahe zrejme zľahčiť si svoju prácu prijímajú vlastne pre svoju činnosť zákon o Policajnom zbore Slovenskej republiky, ktorý veľmi necitlivo a veľmi nevhodne potom aplikujú na služby, pre ktoré by bolo treba vypracovať vlastný zákon. Z tohto hľadiska teda sa domnievam, že celá táto záležitosť, pokiaľ ide o Železničnú políciu, by mala byť riešená dvoma spôsobmi. Alebo tak ako predkladá pán minister, že by železnice mali svoju vlastnú políciu, ale potom by bolo potrebné, aby vypracovali aj vlastný predpis, vlastný zákon o Železničnej polícii a o služobnom pomere Železničnej polície. A pokiaľ by som osobne mohol k tomu čosi povedať, myslím si, že oveľa lepšie ustanovenie by bolo, ak by tie činnosti, ktoré súvisia s vyšetrovaním a odhaľovaním trestných činov, boli pridelené Policajnému zboru, pretože ten má na to profesionálne pripravovaných ľudí, ktorí sú uspôsobení na to, aby konali v záujme tejto spoločnosti, kým takto utvorený zbor pri zákone, ktorý preberajú z iného bezpečnostného zboru, nedáva záruky, že takýmto spôsobom budú postupovať. Ale bez ohľadu na to, aké Národná rada Slovenskej republiky prijme opatrenia, myslím si, že tie argumenty, ktoré pán minister uvádzal, na zvýšenie bezpečnosti občanov, platia. Tu jednoducho nemožno o týchto návrhoch polemizovať. Je potrebné, aby bezpečnosť občanov bola zaistená, zabezpečená.

    Chcem len povedať, že okrem tých hrubých chýb, ktoré sa dostali do tohto návrhu zákona, ktorý predkladá pán minister a ktoré Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť vo svojom ďalšom návrhu 251b) k spoločnej správe odstránil, ako napríklad v § 14, kde sa za odsek 1 navrhoval vložiť nový odsek 2 o tom oprávnení, aby sa strpelo snímanie daktyloskopických odtlačkov, o čom tu už hovoril pán poslanec z Maďarskej koalície, chcem ešte povedať ďalšie pripomienky. Napríklad v bode 6 návrhu zákona v § 22 sa navrhuje vložiť nový odsek 2, ktorý znie: "Prostriedkami na prekonanie odporu a odvrátenie útoku sú obranné tyče, obranné štíty a elektrické paralyzátory." Chcem povedať, že už z tohto vidno, ako necitlivo sa preberá iný zákon na činnosť tejto polície. Kde tam chcú použiť obranné štíty? Tie sa predsa používajú na otvorených priestranstvách na iné účely. Neviem si predstaviť používanie obranných štítov vo vlaku. Takisto ustanovenie o elektrických paralyzátoroch by som veľmi zvažoval, pretože tým, že to nemá charakter zbrane, je možné naozaj veľmi necitlivým spôsobom takýto paralyzátor používať.

    Potom pokiaľ ide o krycie doklady, našťastie vypadlo ustanovenie o sledovaní osôb podľa návrhu 251b), ktoré by mala Železničná polícia robiť, pretože naozaj sa nazdávam, že ak by sa to tam bolo ponechalo, môže tu vzniknúť neprávny stav a zneužitie, ale nechápem, prečo potrebuje Železničná polícia krycie doklady, to znamená doklady, ktorými sa vlastne predstiera iná príslušnosť, než akú v skutočnosti takýto doklad má. Nazdávam sa, že aj túto službu by mal vedieť poskytovať Policajný zbor Slovenskej republiky, ak by bolo nutné takýchto ľudí zapojiť do ochrany občanov v doprave, pretože vydanie týchto krycích dokladov pre inú zložku, v danom prípade pre Železničnú políciu, takisto zakladá dôvod na neistotu, či takýmto spôsobom nebudú ľudia používajúci takéto krycie doklady zneužití.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

  • Ak nie, vyhlasujem rozpravu o sedemnástom bode programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k vystúpeniu kolegov poslancov.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    budem reagovať najprv na vystúpenie pána poslanca Kötelesa. Na jednej strane vyzdvihol potrebu tohto zákona, na druhej strane podrobil kritike obmedzenie, resp. navrhol obmedzenie právomocí. Som presvedčený o tom, že Železničná polícia okrem toho, že doteraz vykonávala svoju prácu tak, ako vykonávala, potrebuje na to aj také kompetencie, aké sú navrhnuté v tomto zákone.

    Čo sa týka štádia vyšetrovacích procesov po futbalovom zápase v Dunajskej Strede, momentálny stav je taký, že celý proces je v kompetencii Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a orgánov Úradu vyšetrovania Policajného zboru. To znamená, že všetko je postúpené. Predpokladám, že budú z toho vyvodené vážne závery.

    Ďalej k vyjadreniu pána poslanca Pittnera - na jednej strane navrhol, že bol by dobrý vlastný zákon o Železničnej polícii ako prvá alternatíva, a druhá alternatíva, aby to bolo v Policajnom zbore ministerstva vnútra. My sme tento problém navrhli riešiť komplexne, ktorý chceme dotiahnuť v roku 1996 s tým, že jednoznačne sa to potom rozhodne asi v takej podobe, či bude Železničná polícia v právomoci ministerstva vnútra, alebo Policajného zboru, alebo ostane v rámci železnice. Chronologicky bol tu nejaký proces, predpokladám, že ešte aj za vašich čias, niečo sa tu zriadilo, ale momentálne, keď je vývoj kriminality taký, absencia nemôže tak dlho trvať, preto sme dali do Národnej rady návrh takého zákona.

    Čo sa týka krycích dokladov, k tomu mám jednoznačné stanovisko. Toto ustanovenie zabezpečuje požiadavku profesionálnej odbornosti pri výrobe krycích dokladov, pretože výrobu bude zabezpečovať Policajný zbor. Preto navrhujeme uvedené ustanovenie doplniť v navrhovanom znení a neriešiť túto oblasť len dohodou medzi zainteresovanými organizáciami. Pretože je dohoda medzi Policajným zborom a Železničnou políciou, navrhujeme, aby sa to takto riešilo aj v tomto zákone.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Chce sa vyjadriť v záverečnom slove pán spoločný spravodajca?

  • Žiadam poslancov, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby sa dostavili na hlasovanie. Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci, dám návrh na hlasovanie v poradí: spoločná správa 251a, spoločná správa 251b a pozmeňovací návrh, ktorý vzišiel z rozpravy. Napred by som prosil dať hlasovať o spoločnej správe a). Bod 1 a bod 2 spoločnej správy odporúčam neprijať.

  • Môžeme hlasovať. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 10 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

    Nech sa páči, pán kolega.

  • Prosím hlasovať o bode 3 spoločnej správy a), ktorý odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujeme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Prosím hlasovať o bode 1 spoločnej správy 251b, ktorý odporúčam neprijať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca tento návrh odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 15 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

  • Prosím hlasovať o bode 2 a 3 spoločnej správy b), teda hlasovať spoločne, ktoré odporúčam prijať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca tieto návrhy odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrhy hlasovalo 91 poslancov. Proti návrhom hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tieto dva návrhy sme prijali.

  • V rozprave vystúpili dvaja páni poslanci, pán poslanec Köteles a pán poslanec Pittner. Podali len jeden návrh. Pán poslanec Köteles podal návrh, aby z rozpravy bol vypustený bod 8, to sú paragrafy 33a, 33b, 33c, ktoré doplňujú terajší platný zákon. Odporúčam tento pozmeňovací návrh neprijať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 27 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

    Konštatujem, že sme tento návrh neprijali.

  • Týmto boli vyčerpané všetky pozmeňovacie a doplňovacie návrhy zo spoločnej správy a z rozpravy. Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o zákone ako celku, ktorý odporúčam prijať.

  • Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov, o ktorých sme hlasovali.

    Prosím, prezentujte sa a zároveň hlasujte. Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh zákona prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 91 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Pán spoločný spravodajca, pán minister, ďakujem veľmi pekne.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 230/1992 Zb. o Federálnej železničnej polícii v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 61/1993 Z. z. o zriadení Železničnej polície Slovenskej republiky.

  • Pani Zelenayová má procedurálnu pripomienku. Prosím, dajte slovo poslankyni Zelenayovej.

  • Chcela by som poprosiť poslancov Národnej rady o zhovievavosť. Na prvom spoločnom rokovaní sa už zajtra stretnú poslanci Európskeho parlamentu s parlamentom Národnej rady Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že je potrebné rozšíriť slovenskú časť delegácie, navrhujem, aby sme na túto 11. schôdzu parlamentu zaradili tento bod a doplnili členov Stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky pre vzťahy s Európskym parlamentom.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 16. decembra 1994 vymenovala za členov Stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky pre vzťahy s Európskym parlamentom týchto poslancov Národnej rady Slovenskej republiky: Augustín Marián Húska, Eva Zelenayová, Ľudmila Mušková, Eva Garajová, Alica Bieliková, Irena Belohorská, Ladislav Lysák, Milan Ftáčnik, Peter Weiss, Jozef Pokorný, Miroslav Mikolášik, Ivan Šimko, Ján Borovský, Miroslav Pacola, Kamil Haťapka, Melánia Kolláriková, Juraj Švec, Árpád Duka-Zólyomi.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporúča schváliť uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom za ďalších členov Stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky pre vzťahy s Európskym parlamentom vymenúva týchto poslancov: Dušana Slobodníka, Janku Gantnerovú, Bartolomeja Kunca, Petra Magvašiho a Ivana Rosivala. Navrhujem, aby sme hlasovali o tomto návrhu.

  • Keďže je to procedurálny návrh, budeme hlasovať o tomto návrhu bez rozpravy.

  • Šum v sále.

  • Priatelia, nevykrikujte, dám ti slovo, si prihlásený, ak budeš mať procedurálnu pripomienku, dám slovo aj tebe. Pán Hrnko, nie si v stupavskej krčme, už som ti to raz povedal.

    Pán poslanec Lauko.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chápal som návrh pani poslankyne Zelenayovej ako procedurálny návrh na zaradenie tohto bodu do programu. Čiže budeme k tomu riadne rokovať.

  • Lenže ona navrhovala, že máme hlasovať o návrhu zahraničného výboru a v takom prípade vám oznamujem, že zahraničný výbor k tomu neprijal platné uznesenie.

  • Nie. Pani kolegyňa navrhovala, aby sme hlasovali o zaradenie do programu tejto schôdze.

    Pán kolega Mikloško, procedurálna, alebo faktická pripomienka?

  • Chcem doplniť kolegu Lauka. Totiž pani poslankyňa Zelenayová to dala ako návrh zahraničného výboru, teda v tomto sa v prvom rade pýtam procedurálne, ako to je, pretože zahraničný výbor to neprijal.

  • Ale má právo podľa rokovacieho poriadku požiadať o zaradenie do programu.

  • Ona ako osoba, ako pani Zelenayová, poslankyňa, redaktorka Slovenskej republiky.

  • Ďakujem. Pán kolega Bugár, procedurálna pripomienka?

  • Ďakujem pekne. Mám len jednu otázku, pán predsedajúci. Najskôr budeme hlasovať o zaradení tohto bodu, až potom k tomu bude rozprava?

  • Takže sme sa vyjadrili. Dámy a páni, budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne Zelenayovej, aby sme do programu nášho rokovania teraz zaradili doplnenie a vymenovanie za ďalších členov Stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky pre vzťahy s Európskym parlamentom tých poslancov, ktorých uviedla. Čiže budeme hlasovať o tom, či tento bod programu bude teraz nasledovať.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že návrh pani poslankyne Zelenayovej sme schválili, preto ju žiadam, aby sa ujala slova.

    Pán poslanec Lauko, procedurálna pripomienka? Prosím, dajte slovo pánu poslancovi.

  • Pán predsedajúci, keďže bolo rokovanie zahraničného výboru a v zahraničnom výbore sme nedostali jasnú odpoveď, kto navrhol doplnenie týchto členov, pýtam sa, kto ich navrhol, pretože zahraničný výbor ich nenavrhol. Pani poslankyňa to povedala nesprávne. Žiadam, aby bola krátka prestávka, aby sa mohli poradiť kluby, aby každý klub mohol navrhnúť svojho kandidáta a aby sa tento návrh zobral ako návrh ďalšieho delegáta, pretože v týchto návrhoch, ktoré máme predložené, nie je zachovaný pomer, ktorý má byť v tomto parlamente.

  • Áno, pán Lauko, ale požiadať za váš klub môže pán Mikloško. Čiže týmto vlastne žiada.

    Pani Rusňáková.

  • Rusnáková. Pán predsedajúci, predtým ako by sa mohlo stať, že niekto navrhne ukončiť rozpravu skôr, ako sa začne, chcem sa spýtať pani Zelenayovej, prečo zavádzala túto Národnú radu, pretože uznesenie zahraničného výboru skutočne neexistuje.

  • Pani kolegyňa, to nie je procedurálna otázka, to je faktická pripomienka.

  • Je to faktická pripomienka, ale chcem vedieť, s kým konzultovala pani Zelenayová tieto návrhy, ktoré ide predložiť, pretože v politickom grémiu bola jasná dohoda. Pokiaľ ideme dopĺňať členov delegácie, zahraničný výbor sa spýta poslaneckých klubov, aké majú návrhy, a potom na základe uznesenia predostrie tento návrh Národnej rade. Keďže toto všetko sa nestalo, pán predsedajúci, žiadam, aby predseda Národnej rady v tejto chvíli hneď zvolal politické grémium.

  • Áno, ďakujem, to je procedurálny návrh. Pán Mikloško.

  • Ako predseda klubu by som v prvom rade rád vedel, o čo ide, pretože pani Zelenayová tu niečo rozpráva, ale stále tomu nerozumiem.

  • Pán Mikloško, bude rozprava, tam bude priestor na to. Ctime si náš rokovací poriadok. Potom bude pani kolegyňa odpovedať.

  • Ale mohli by ste ma nechať, pán kolega, dohovoriť. Prosím pani Zelenayovú, aby konečne povedala, o čo jej ide, a potom žiadame prestávku, samozrejme, a politické grémium.

  • Pani poslankyňa, nech sa páči. Moment, ešte pán predseda Gašparovič.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, nevidím dôvod, prečo by sa zvolávalo politické grémium. Súhlasím s tým, že ak ste to neprekonzultovali, treba navrhnúť z klubov tých poslancov, ktorých chcete, aby tam boli, a budeme hneď hlasovať. Načo politické grémium v tomto prípade? Schválili sme už počet 19 v tejto Národnej rade, na tejto schôdzi, podľa kľúča s tým, že z Rady Európy došlo, že to môže byť doplnené do 21 alebo do 23. To by mali povedať tí, ktorí s tým robia. Teda sa ide len doplniť tento počet do 23. Nevidím dôvod zvolávať grémium. Navrhnite, kto tam má byť, a ideme hlasovať.

  • Priatelia, ctime si rokovací poriadok. Väčšina vašich pripomienok nemá procedurálny charakter. Prosím, samozrejme, budete sa môcť vyjadriť, ale v rozprave, keď vystúpi pani kolegyňa.

    Pán Hrušovský má procedurálnu otázku. Nech sa páči.

  • Pán predseda, vy možno nevidíte dôvod na zvolanie politického grémia, ale zrejme dva poslanecké kluby vidia. Vy ste v zmysle § 11c ods. 2 rokovacieho poriadku povinný zvolať politické grémium, ak o to požiadajú dva poslanecké kluby. Takže dôvod tu je, aby bolo zvolané.

  • Ja som nepovedal, že nezvolám, ja som povedal, že nevidím dôvod, či to nestiahnete. Neviem, prečo zase chcete z toho robiť problém, že predseda nechce zvolať grémium. Ja ho chcem zvolať, ale pýtam sa, načo. Som zvedavý čo sa stane, keď sa vrátime z grémia.

    Zvolávam politické grémium hneď teraz.

  • Prerušujem rokovanie schôdze. Nech sa páči, pán poslanec Figeľ.

  • Myslím si, že grémium má prinajmenšom jednu otázku pred sebou, grémium musí povedať, aké pomerné počty musia byť v delegácii.

  • Pán kolega, to nie je procedurálna pripomienka. Pán predseda v tomto momente zvolal politické grémium, je to v poriadku.

    Kluby sa rozhodli, že budú porady klubov. Bude desaťminútová prestávka. Budeme pokračovať o 10.35 hodine.

  • Po prestávke.

  • Prosím predstaviteľov opozície v zmysle záverov politického grémia, aby nahlásili svojich členov pánu Húskovi. O chvíľu príde.

    Dámy a páni, budeme pokračovať v našom rokovaní. Keďže sme si schválili ako ďalší bod rokovania bod, o ktorom rokujeme, rozšírenie ďalších členov delegácie Národnej rady Slovenskej republiky pre vzťahy s Európskym parlamentom, prosil by som pána podpredsedu Húsku, aby nás oboznámil so závermi politického grémia Národnej rady Slovenskej republiky. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážené kolegyne a kolegovia,

    na politickom grémiu sa dohodlo, že bude zachovaná architektúra, teda štruktúra vzájomného pomeru opozície a koalície 13 : 10 v rámci 23-členného počtu. Na základe toho sa teda k 18 už zvoleným zvolia ďalší 5. Keďže zároveň pán poslanec Haťapka navrhol vzdanie sa svojej pozície, do ktorej bol schválený už minulou Národnou radou, a navrhuje za seba pána poslanca Kunca, štruktúra teraz volených ďalších členov bude nasledovná: Gabriel Palacka za KDH, Pál Csáky za MKDH, Eduard Kukan na Demokratickú úniu, Dušan Slobodník za HZDS, Janka Gantnerová za HZDS, Bartolomej Kunc za SNS. Takto znie návrh dohodnutý na politickom grémiu a z neho odvodené návrhy z politických klubov.

    O takomto návrhu, vážené kolegyne a kolegovia, sa bude hlasovať spoločne.

  • Dámy a páni, pán podpredseda Húska prečítal mená poslancov, ktorí by mali rozšíriť členov Stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky. Ako povedal, o tomto návrhu - a to je tiež dohoda z politického grémia - budeme hlasovať spoločne.

    Prosím, prezentujte sa a zároveň hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme prijali, vrátane zaradenia pána poslanca Kunca do tejto stálej komisie.

    Budeme pokračovať š t y r i d s i a t y m s i e d - m y m bodom programu, ktorým je

    správa o stave rezortu školstva Slovenskej republiky.

    Prosím ministerku školstva pani Evu Slavkovskú, aby podala správu.

    Priatelia, prosím vás, buďte trochu tichšie.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    úvodom by som vás najprv chcela poprosiť o porozumenie s mojou hlasovou indispozíciou.

    V súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 167 zo 6. septembra 1995 vám predkladám správu o stave rezortu školstva Slovenskej republiky.

    Predovšetkým mi dovoľte pripomenúť, že rezort školstva nie je izolovanou časťou celospoločenského procesu transformácie, ale jeho integrálnym prvkom. Rezort školstva je dôležitým článkom vzájomných vzťahov a väzieb s ďalšími rezortmi spoločnosti. Preto ich miera prosperity je jeho zrkadlovým obrazom. Stav rezortu je teda odrazom, snímkou určitého vývojového štádia komplexného transformačného procesu, teda i procesu transformácie našej školskej sústavy, ktorý pokračuje v intenciách základných smerovaní vyjadrených v samotnom programe vlády Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi teraz prikročiť k charakteristike stavu jednotlivých oblastí rezortu školstva Slovenskej republiky, ktoré sú natoľko rozsiahle, že ich úplné definovanie by si vyžiadalo oveľa väčší časový priestor.

    Správa je postavená tak, aby v nej bolo vidieť kontinuitu vývoja v rezorte s predchádzajúcim obdobím, ale i prácu rezortu v roku 1995, a sú tam naznačené aj východiskové pozície pre roky nasledujúce.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    ministerstvo školstva ako ústredný orgán štátnej správy pre základné, stredné a vysoké školy, pre školské zariadenia, celoživotné vzdelávanie, pre vedu a pre štátnu starostlivosť o mládež a šport podľa § 13 zákona číslo 74/1995 Z. z. garantuje výkon štátnej správy pre približne 15 000 škôl a školských zariadení, 1 200 inštitúcií pre prácu s deťmi a mládežou a pre ďalšie telovýchovné a športové inštitúcie. Je preto úplne prirodzené, že rezort školstva má zložitú, niekoľkoúrovňovú a organizačne náročnú štruktúru personálneho manažmentu.

    K začiatku roku 1995 bol počet zamestnancov v rezorte školstva 152 269 pracovníkov, z toho 93 717 učiteľov všetkých druhov škôl. Pedagogickí pracovníci ako nosná kategória zamestnancov predstavujú 62 % pracovníkov rezortu. Tento stav je v súčasnosti, po počiatočnom poklese približne o 12 % v rokoch 1990-1992, už pomerne stabilizovaný. Výraznou črtou skladby pracovníkov rezortu školstva je jeho vysoká feminizácia, ktorá predstavuje v reláciách materských škôl prakticky 100 %, základných škôl 82 %, stredných škôl 57 % a vysokých škôl 35 %. Vážnym faktorom je veková skladba učiteľov v regionálnom školstve. V ňom totiž pôsobí nateraz viac ako 25 % učiteľov v penzijnom veku. Ide približne o 20 000 učiteľov.

    Podobná situácia je aj vo vekovej skladbe vysokoškolských profesorov, najmä vo sférach vrcholných vedecko-pedagogických kvalifikácií, teda profesor a docent, kde sa vekový priemer pohybuje nad 53 rokov. Preto sa snažíme klásť dôraz na to, aby sa zvýšil doterajší 6-percentný príliv absolventov vysokých škôl do rezortu školstva.

    Široké spektrum problémov v školstve riešime vo viacerých opatreniach vyplývajúcich z analýz problematiky stredných a odborných škôl, v rozširovaní siete neštátnych škôl a ich materiálneho zabezpečenia, v záveroch analýz stavu vysokých škôl i v návrhoch nových legislatívnych úloh, týkajúcich sa napríklad systému financovania školstva, mzdových úprav, novely zákona o vysokých školách, zákona o ďalšom vzdelávaní, zákona o telesnej kultúre, koncepcie ochrany a podpory mládeže a ďalších rezortných vyhlášok a úloh z uznesení vlády Slovenskej republiky.

    Veľkú pozornosť venujeme aj požiadavkám z rokovaní tripartity. Preto sa intenzívne venujeme aj dopracúvaniu časového harmonogramu riešenia mzdových otázok pracovníkov školstva. Veľká heterogenita, rozptýlenosť a rozsiahlosť rezortu si vyžaduje mimoriadne nároky na riadiacu prácu v jej vertikálnych aj horizontálnych úrovniach. Samotný úrad Ministerstva školstva Slovenskej republiky poznačili v posledných rokoch viaceré organizačné zmeny, ktoré nastávali vždy v súvislosti so zmenami na postoch ministrov. Stabilizovali sme tú vnútornú organizačnú štruktúru, ktorá na ministerstve bola z predchádzajúceho obdobia a v ktorej vidíme perspektívny predpoklad fungovania i do budúcnosti.

    1. októbra 1995 v kompetenciách ministerstva nastala podstatná zmena vyplývajúca z novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 74/1995 Z. z., pretože zriadením Úradu pre stratégiu spoločenského rozvoja, vedy a techniky Slovenskej republiky prešli nadrezortné kompetencie ministerstva v oblasti vedecko-technického rozvoja na túto inštitúciu. Dôsledkom tejto zmeny bola aj delimitácia pracovníkov sekcie vedy a techniky podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 687 z 12. septembra 1995. Tým plánovaný počet pracovných miest na ministerstve školstva poklesol z 266 na 248 a skutkový stav pracovníkov ministerstva školstva je k dnešnému dňu 221.

    Nezanedbateľnou skutočnosťou je fakt, že Ministerstvo školstva Slovenskej republiky priamo riadi 14 organizácií, z nich 4 metodické centrá. Tieto organizácie veľmi účinne pomáhajú plniť úlohy, ktoré ukladá Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky ministerstvu školstva. Medzi priamo riadenými organizáciami ministerstvom sú: Štátny pedagogický ústav, Ústredné inšpekčné centrum, Štátny inštitút odborného vzdelávania, Ústav informácií a prognóz, Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Academia Istropolitana, Iuventa, Dom zahraničných stykov i Centrum akademického športu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    nebudem sa zaoberať v tejto chvíli problematikou materských škôl, pretože význam ich zachovania v Slovenskej republike je z mnohých aspektov pozitívnym znakom a prednosťou predškolskej výchovy aj v európskom kontexte. Zastavili sme pokles ich rušenia, a tým sa vytvoril priestor na postupné zaškoľovanie všetkých 5-ročných detí. Dovoľte mi však venovať sa v stručnosti stavu a novým koncepciám v oblasti základných a stredných škôl.

    Pre základné školy sme splnili úlohu podstatnú a v predchádzajúcom období nedotiahnutú do konca. Od 1. septembra 1995 platia totiž inovované učebné osnovy, ktoré reagujú na všetky dôležité zmeny spoločenského zriadenia po roku 1989. Zároveň umožňujú učiteľom, metodickým kolektívom a predmetovým komisiám prispôsobiť ich vlastným podmienkam regiónov.

    Pri koncipovaní osnov sme akcent kládli na dôležitosť citovej výchovy, národného povedomia, význam vlasteneckej, environmentálnej a zdravotnej výchovy, rozvoj kreativity a samostatnosti žiakov. V tomto školskom roku sme do praxe zaviedli dávno očakávané štandardy pre prvý stupeň základnej školy, ktoré obsahujú požiadavky na získanie vedomostí i zručností z daného učiva, nevyhnutné pre každého žiaka. Na ceste do škôl sú už aj štandardy pre druhý stupeň základnej školy. Od septembra 1995 majú učitelia v druhých až štvrtých ročníkoch základných škôl možnosť využiť okrem klasického hodnotenia všetkých predmetov aj hodnotenie slovné, ktorého cieľom je humanizácia výchovno-vzdelávacieho procesu, kladná motivácia žiakov, odstránenie stresu a strachu zo známky. To všetko i preto, aby sme stimulovali záujem žiakov o ich činnosť v škole.

    Osobitnú pozornosť sme venovali aj rozpracúvaniu projektu "Školy podporujúce zdravie" a ďalším aktivitám súvisiacim s "Národným programom podpory zdravia", napríklad náuky na zlepšenie pohybových aktivít obyvateľstva. V kontexte s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky sme v tomto roku podporili alternatívne programy formou experimentálneho overovania. Na štyroch základných školách v Malatinej, Banskej Štiavnici, Liptovských Sliačoch a v Očovej sme začali overovať obsahovo úplne nové projekty so zameraním na rozšírené vyučovanie regionálnej výchovy a ľudovú kultúru, pretože sme presvedčení o tom, že výchova k národnému povedomiu je základnou cestou k nadobudnutiu úcty k sebe i k iným národom sveta.

    V základných školách Šaľa-Veča a Železničná v Bratislave sme rozšírili projekt integrovaného tematického vyučovania zameraného najmä na využívanie medzipredmetových vzťahov. Dve základné školy - v Liptovskom Mikuláši a v Detve - boli zapojené do projektu vyučovania cudzích jazykov od prvého ročníka a dve základné školy - Charkovská v Košiciach a Ulica mládeže v Poprade - sa zapojili do projektu alternatívnych programov zameraných na humanizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu a využívaniu prvkov valdorfskej pedagogiky.

    Na základe experimentálneho vyučovania cudzích jazykov sme vypracovali koncepciu vyučovania cudzích jazykov v prvom až deviatom ročníku základných škôl, ktorá je v súčasnosti na vnútornom pripomienkovom konaní. Pripravili sme tiež dôležitý materiál - Návrh systému starostlivosti o nadané a talentované deti - a zároveň sme skoncipovali návrh vyhlášky o podmienkach na rozvíjanie mimoriadneho nadania a talentu žiakov. Pri príprave tohto dokumentu sme okrem iného využili skúsenosti z praxe na Základnej škole Turnianska v Bratislave.

    Vzhľadom na to, že sa z predchádzajúceho obdobia vyskytli určité nejasnosti súvisiace s udeľovaním právnej subjektivity škôl, vypracovali sme súhrnný dokument - Zásady udeľovania právnej subjektivity základným školám v pôsobnosti školských správ.

    Za dôležitú súčasť spektra základných škôl považujeme súkromné i cirkevné základné školy. Preto sme vypracovali spolu s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky návrh vyhlášky o cirkevných školách, ktorý bude podrobený ďalšiemu legislatívnemu konaniu.

    V snahe zvýšiť úroveň výchovno-vzdelávacieho procesu na základných umeleckých školách sme vypracovali nové učebné osnovy pre ich hudobné, výtvarné, tanečné a literárno-dramatické odbory.

    V oblasti gymnaziálneho vzdelávania sme sa predovšetkým orientovali na osemročné štúdium ako novú formu smerujúcu do kontinuálnej prípravy žiakov na vysoké školy. Dosiahol sa stav, že vytvorená sieť tohto typu gymnázií v Slovenskej republike je v súlade s možnosťami i záujmami jednotlivých regiónov, ich škôl a ich koncepčnými zámermi štúdia. V konzultácii so školskými správami postupujeme tak, aby sa osemročné gymnaziálne štúdiá nezriaďovali na úkor štvorročného štúdia, a to na základe žiadosti učiteľskej verejnosti.

    Prioritnou je pre nás aj ďalšie skvalitňovanie úrovne výchovy a vzdelávania na gymnáziách, preto v oboch druhoch štúdia sme umožnili jeho vnútornú diferenciáciu a vytvorili sme tak priestor na profilovanie jednotlivých škôl a tried s rôznym zameraním. Domnievame sa, že treba otvoriť priestor na ešte výraznejšiu vnútornú diferenciáciu štúdia vo vyšších ročníkoch podľa záujmu žiakov, najmä z aspektu ich prípravy na vybrané študijné odbory na vysokých školách. Preto sme dali k dispozícii na overenie alternatívne učebné plány so štvorročným štúdiom na Gymnáziu na Metodovej ulici v Bratislave a na gymnáziách v Prešove na Konštantinovej ulici a na Ulici Tarasa Ševčenka. Rozpracovali sme v týchto súvislostiach mnohé učebné osnovy - štandardy a iniciujeme vznik nových učebníc k 1. 9. 1996.

    V úzkej spolupráci so zahraničnými partnermi sme venovali pozornosť zabezpečeniu vzdelávacieho procesu na bilingválnych gymnáziách. Na nich v päťročnom štúdiu španielsko- -slovenskej a francúzsko-slovenskej sekcii úspešne zmaturovali prví absolventi s možnosťou ich prípadného štúdia v zahraničí. V tomto školskom roku nám zostáva dopracovať niektoré základné pedagogické dokumenty a pripraviť maturitné skúšky v spolupráci so zahraničnými partnermi v súlade s medzištátnymi dohodami na tých gymnáziách, kde maturity budú mať svoju premiéru.

    Od 1. septembra 1995 sme experimentálne zriadili na Gymnáziu Viliama Paulíny Tótha šesťročné gymnaziálne štúdium.

    Intenzívne sme sa zaoberali problematikou súkromných a cirkevných stredných škôl. Na rokovanie vlády Slovenskej republiky sme o nich predložili súhrnnú informáciu s presvedčením, že vzdelávací proces na nich musí byť zabezpečený adekvátne personálne, materiálne i priestorovo s možnosťou potrebnej kontroly kvality a úrovne vzdelávacieho procesu.

    Mimoriadne zreteľným výsledkom nášho úsilia v starostlivosti o talentovanú a nadanú mládež sú predmetové olympiády. Zjavne inšpiratívnou je skutočnosť, že v uplynulom školskom roku sa na celoslovenských kolách predmetových olympiád v matematike, fyzike, informatike, chémii, biológii, geografii a v cudzích jazykoch zúčastnilo vyše 300 žiakov stredných škôl. Z nich Slovenskú republiku 31 úspešne reprezentovalo na medzinárodných predmetových olympiádach v zahraničí, odkiaľ v silnej konkurencii mnohých štátov sveta naši stredoškoláci priviezli spolu 25 medailí.

    Nemalé úsilie sme vynaložili v rozvoji environmentálnej výchovy. V dňoch 16. a 17. novembra 1995 v spolupráci s prírodovedeckou fakultou sme pripravili v Bratislave významnú konferenciu, na ktorej sme zhodnotili doterajší vývoj v environmentálnej výchove.

    Viaceré úpravy sme vykonali v oblasti stredného odborného vzdelávania. Vytvorili sme niektoré nové širokoprofilované odbory, ako napríklad polytechnika, strojárstvo, mechatronika, elektrotechnika, spracovanie dreva, staviteľstvo alebo technické a informatické služby, a to na tých školách, kde tieto odbory ešte neboli. Rozšírili sme počet odborných zameraní. Špecializáciu sme začali riešiť s voliteľnými predmetmi v integrovaných študijných odboroch. Zaviedli sme nové voliteľné predmety, napríklad marketing, astronómiu, bankovníctvo, informatiku, metódy sociálnej práce, techniku administratívy a korešpondenciu.

    Zvýšenú pozornosť sme venovali sieti stredných odborných škôl a modifikácii študijných odborov podľa požiadaviek územných regiónov v pôsobnosti jednotlivých školských správ. K 1. septembru 1995 sme zriadili jednu novú strednú odbornú školu, a to v Žiline, so zameraním na dopravu, prevádzku a ekonomiku dopravy, a jednu Obchodnú akadémiu v Brezne. V súčasnosti je pripravená už sieť stredných odborných škôl na školský rok 1996/1997, v ktorej sa navrhuje zriadiť ďalšie štyri stredné odborné školy, a to v pôsobnosti Školskej správy II. Banská Bystrica, Obchodnú akadémiu Ilava a Hotelovú akadémiu Žilina. V pôsobnosti Školskej správy Košice II. Obchodnú akadémiu vo Svidníku a Strednú školu podnikania v Strážskom. Na jedenástich existujúcich stredných odborných školách sa zavedú ďalšie študijné odbory na základe požiadaviek praxe a návrhov príslušných školských správ.

    Rozšírili sme možnosti vzdelávania a zvyšovania odbornej kvalifikácie v postsekundárnych formách štúdia pre absolventov stredných škôl v nadstavbovom a pomaturitnom štúdiu. K 1. septembru 1995 sme otvorili triedy 1. ročníka v nadstavbovom štúdiu na 21 stredných odborných školách a pomaturitnom štúdiu na 47 stredných odborných školách a stredných odborných učilištiach. Špecializačné pomaturitné štúdium sme iniciovali v študijnom odbore strojárstvo- -hydraulické systémy na Strednej priemyselnej škole v Handlovej, príprava a riadenie výroby na Strednej priemyselnej škole strojníckej vo Zvolene, silnoprúdová elektrotechnika a elektroenergetika na Strednej priemyselnej škole v Handlovej, špeciálna pedagogika na Strednej pedagogickej škole v Bratislave, Leviciach, Turčianskych Tepliciach, financovanie a cestovný ruch na Obchodnej akadémii v Bratislave, manažment hotelov a cestovných kancelárii na Hotelovej akadémii v Piešťanoch a sociálno-právna činnosť na Obchodnej akadémii v Dolnom Kubíne.

    Vykonali sme zmeny v štruktúre predmetov učebných plánov, v profile absolventa a v obsahu učebných osnov, ktoré si vyžiadali potreby pedagogickej a odbornej praxe stredných odborných škôl. Upravili sme základné pedagogické dokumenty študijných odborov umeleckého zamerania a súčasne sme zaviedli novokoncipované študijné odbory, ktoré boli doteraz zavedené len v Českej republike, napríklad výroba hudobných nástrojov na Strednej priemyselnej škole drevárskej vo Zvolene, konzervárske a reštaurátorské práce na Strednej priemyselnej škole Mikovíniho, Banská Štiavnica a Strednej priemyselnej škole chemickej v Banskej Štiavnici. Už predtým boli zavedené nové študijné odbory rybárstvo na Strednej poľnohospodárskej škole v Ivanke pri Dunaji, lodná doprava na Strednej priemyselnej škole Kvačalova 20 v Bratislave, obalová technika na Strednej priemyselnej škole strojníckej v Ružomberku, obrazová a zvuková technika na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej v Bratislave a v Banskej Bystrici. Tieto posledné boli zavedené v školskom roku 1994/1995.

    Vypracovali sme koncepciu vzdelávania v novom integrovanom a interdisciplinárnom študijnom odbore mechatronika a zároveň sme vytvorili projekt jeho technického a programového vybavenia. Tento odbor sme od 1. septembra 1995 zaviedli v stredných priemyselných školách Myjava, Kysucké Nové Mesto, Martin a Spišská Nová Ves. V spolupráci s holandskými partnermi sme uviedli do praxe projekt technologickej inovácie odborného vzdelávania v Slovenskej republike. V týchto súvislostiach sme na Strednej priemyselnej škole v Martine otvorili laboratóriá pre nové technológie v hodnote 20 miliónov Sk, ktoré darovala holandská strana.

    Najpočetnejším prúdom stredoškolského vzdelávania je príprava mládeže na povolania v stredných odborných učilištiach. V školskom roku 1994/1995 sme zabezpečovali prípravu na povolanie pre 138 173 žiakov. V nadstavbovom štúdiu pre absolventov trojročných učebných odborov študovalo 2 365 žiakov. Príprava mládeže na povolanie sa uskutočňuje v 341 stredných odborných učilištiach zriadených ústrednými orgánmi štátnej správy, Slovenským zväzom výrobných družstiev, v 12 súkromných a v 5 cirkevných stredných odborných učilištiach. Okrem toho sme odborný výcvik zabezpečovali v 115 strediskách praktického vyučovania a individuálnou formou na viac ako 1 500 pracoviskách praktického vyučovania. Pre žiakov s neukončenou základnou školou sme zabezpečovali prípravu na jednoduché pracovné činnosti v 35 učilištiach.

    V stredných odborných učilištiach v súčasnosti pôsobí 15 918 pedagógov. Vzdelávanie a príprava sa organizuje približne v 300 učebných odboroch. Absolventi jednotlivých stupňov môžu pokračovať v nadstavbovom štúdiu, prípadne v pomaturitnom štúdiu. Všeobecné a odborné teoretické vzdelávanie získavajú žiaci na teoretickom vyučovaní v rozsahu 2,5 - 4 dni týždenne podľa ročníka a zamerania učebného alebo študijného odboru. Odborný výcvik trvá po celé obdobie prípravy. V súčasnosti experimentálne overujeme nové odbory, ale aj formy štúdia na stredných odborných učilištiach koncipované so zreteľom na aktuálne podmienky a potreby oblastí a trhovej ekonomiky. Ide napríklad o zavádzanie stupňovitej prípravy v skupine odborov elektro, kovo a chémia, zaradenie 12 stredných odborných učilíšť ako pilotných škôl v rámci programu PHARE, overovanie modulárnej prípravy, prácu v školiacom stredisku CAT pri SOU, ale aj aplikovanie nových študijných odborov a zameraní prakticky vo všetkých odvetviach prípravy na povolanie.

    Problematiku stredných odborných učilíšť v komplexnom obraze sme zahrnuli do analytického materiálu Program zmien v riadení, financovaní a obsahu vzdelávania a prípravy v stredných odborných učilištiach, ktorý nedávno prerokovala vláda Slovenskej republiky.

    Ekonomická transformácia a vznik trhu práce bezprostredne vyvolávajú požiadavku transformácie v oblasti financovania, obsahu a foriem vzdelávania a prípravy mládeže v stredných odborných učilištiach. Ekonomická situácia spôsobuje nezáujem subjektov hospodárskej sféry o prípravu mládeže na povolania v stredných odborných učilištiach a jej financovanie. Narastá počet žiakov, ktorí sa nepripravujú pre konkrétnu organizáciu, ale ich prípravu hradí štát. Je totiž výhodnejšie pre podnik, ale aj pre podnikateľa, vziať do pracovného pomeru hotového dospelého pracovníka z úradu práce, čo je spojené s určitými finančnými výhodami, než financovať prípravu žiaka na povolanie, čo je proces dlhodobý a finančne náročný. Pritom vzhľadom na vek absolventov - to je spravidla 17 rokov - nie je možné okamžite ich použiť v mnohých povolaniach, resp. činnostiach, na ktoré sa pripravovali - napríklad zváranie, vedenie vozidiel a pod.

    Stredné odborné učilištia majú možnosť zriaďovať ústredné orgány štátnej správy, právnické osoby vrátane zväzov družstiev, fyzické osoby, cirkev a náboženské spoločnosti. Dôsledky ekonomickej transformácie doliehajú na tento typ školy ako na žiaden iný. Prejavuje sa to problémami v oblasti finančného zabezpečenia činnosti stredných odborných učilíšť, ktoré spôsobujú ich platobnú neschopnosť. Finančné prostriedky pridelené zo štátneho rozpočtu pre stredné odborné učilištia nepokrývajú ani náklady spojené s prevádzkou a údržbou a nestačia ani na krytie tých položiek, ktoré určuje § 12 odsek 2 školského zákona (zákon číslo 29/1984 Z. z. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov).

    V podmienkach pokračujúcej transformácie ekonomiky do procesu prípravy mládeže na povolanie je potrebný vstup všetkých spoločenských partnerov, t. j. zamestnávateľov, ich záujmových združení, komôr, profesných alebo živnostenských spoločenstiev, orgánov štátnej správy a odborových zväzov. Je však potrebné legislatívne vymedziť ich podiel na tomto procese. Podnikateľská a zamestnávateľská sféra má spolupôsobiť pri tvorbe štruktúry učebných a študijných odborov a obsahu odbornej prípravy, podieľať sa na uznávaní odbornej úrovne absolventov stredných odborných učilíšť a vytváraní podmienok na zabezpečovanie odborného výcviku žiakov.

    Štátnu správu na úseku prípravy mládeže na povolanie bude aj naďalej vykonávať Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, územný orgán štátnej školskej správy, riaditeľ školy a iné ústredné orgány štátnej správy. Bezproblémové fungovanie stredných odborných učilíšť si vyžaduje, aby štát stimuloval aj podnikateľskú sféru na investovanie do prípravy žiakov, a tým posilnil väzbu žiak - budúci zamestnávateľ. Je nevyhnutné, aby štát primerane zvýhodnil napríklad daňovými úľavami tie podnikateľské subjekty, ktoré sa budú podieľať na odbornom vzdelávaní, alebo priamo zabezpečovať toto odborné vzdelávanie. Je predpoklad, že takéto daňové zvýhodnenie sa pozitívne odrazí na zvýšení stability trhu práce, pretože časť žiakov stredných odborných učilíšť sa bude pripravovať pre konkrétneho zamestnávateľa.

    Ďalším ťažiskom našej práce boli aktivity na úseku špeciálnych škôl. Išlo najmä o tvorbu potrebných legislatívnych predpisov. Okrem iných dokumentov sme vypracovali návrh vyhlášky o poradenských zariadeniach, návrh vyhlášky o špeciálnych výchovných zariadeniach a podieľali sme sa na príprave poslaneckého zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich občanov. V oblasti vzdelávania zdravotne postihnutých detí sme sa sústredili na riešenie otázok integrovaného vzdelávania. V tejto kontinuite sme zriadili tri špeciálnopedagogické poradne, a to pri Osobitnej škole vo Zvolene, pri Osobitnej škole pre telesne postihnutých v Novej Bani a pri Osobitnej škole internátnej v Topoľčanoch. Stimulovali sme tiež vznik Detského integračného centra v Liptovskom Mikuláši. V štádiu príprav je zriadenie integračných centier v Lučenci a v Čadci.

    Súbežne s uplatňovaním integrácie pracujeme na zvyšovaní odbornej úrovne špeciálnych škôl. Zabezpečujeme primeranú vybavenosť tohto typu škôl kompenzančnými pomôckami a kladieme dôraz na inováciu vzdelávacích programov. Preto sme vydali sériu prepracovaných pedagogických dokumentov a nových učebníc. Prioritou v oblasti špeciálneho školstva zostáva doriešenie vzdelávania ťažko mentálne postihnutých detí. Preto sme zabezpečili rediagnostiku detí doteraz oslobodených od povinnej školskej dochádzky až do veku 17 rokov a súčasne rozpracúvame koncepciu ich výchovy a vzdelávania.

    Našou starostlivosťou je aj náhradná výchova detí so súdom nariadenou ústavnou výchovou a ochrannou výchovou. Tento problém riešime transformáciou internátneho systému náhradnej výchovy na rodinný, pretože chceme vytvoriť pre deti vyrastajúce mimo rodiny dôstojné podmienky života v súlade s Deklaráciou detských práv. Tieto kroky urgentne uskutočňujeme najmä v prípade mentálne retardovaných detí, ktoré boli doteraz umiestňované do internátnych škôl a počas detstva sa najmenej trikrát sťahovali. Na detské domovy sme už reprofilovali štyri osobitné školy internátne vo Veľkých Kapušanoch, v Malom Šariši, v Michalovciach a Spišských Vlachoch. Uskutočnili sme transformáciu dvoch detských domovov internátneho typu v Bernolákove a Šafárikove na rodinný typ detského domova. V súčasnosti sme rozpracovali projekty identickej transformácie pre detské domovy v Trnave, v Súľovciach, v Istebnom a v Modre-Harmónii.

    Súbežne s realizáciou integrácie ďalej pracujeme na zvyšovaní odbornej úrovne špeciálnych škôl v oblasti zabezpečenia inovácie kompenzačnými pomôckami a vzdelávacími programami. Už som spomínala, že sa vydala séria prepracovaných pedagogických dokumentov a nových učebníc. Ide o učebné plány a učebné osnovy škôl pre sluchovo postihnutých a škôl žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou, program výchovnej práce pre sluchovo postihnuté deti materských škôl, učebné osnovy odborného učilišťa, napríklad odbory zeleninár, sadovník, kvetinár. Učebnice: Učím sa hovoriť - prvý ročník základných škôl pre sluchovo postihnutých s použitím posunkovej reči, Hravé počty 2, 3 pre pomocné školy, Vlastiveda pre 3. ročník základných škôl pre nevidiacich, Moja kniha - šlabikár pre 1. až 3. ročník pedagogických škôl a 1. ročník osobitných škôl, tretia časť Matematiky pre 3. ročník osobitných škôl, druhá časť Slovenský jazyk pre 7. a 8. ročník osobitných škôl s vyučovacím jazykom maďarským, Moje čítanie - šlabikár pre 2. ročník osobitných škôl, Vecné učenie pre 2. ročník osobitných škôl, Občianska výchova pre 7. ročník osobitných škôl, Zemepis pre 7. ročník osobitných škôl, Prírodopis pre 8. ročník osobitných škôl a iné.

    V kontexte s koncepciou prevencie delikvencie a kriminality v rezorte školstva sme zriadili dve centrá prevencie v Trenčíne a Liptovskom Mikuláši. V súčasnosti intenzívne pracujeme na realizácii viacerých projektov ochrany detí proti drogám a aidsu.

    Odbor škôl na národnostne zmiešanom území Ministerstva školstva Slovenskej republiky v spolupráci so Štátnym pedagogickým ústavom a Slovenským pedagogickým nakladateľstvom začal práce na novom prepracovanom vydaní publikácie metodiky vyučovania odbornej terminológie v slovenskom jazyku pre základné a stredné školy s vyučovacím jazykom maďarským. Po schválení nových učebných osnov pre maďarský jazyk a literatúra a ukrajinský jazyk a literatúra odbor inicioval vypísanie konkurzného konania na tvorbu a vydávanie učebníc maďarského jazyka a literatúry a ukrajinského jazyka a literatúry pre školy s vyučovacím jazykom maďarským a ukrajinským. Konkurzy mali uzávierku v apríli pre maďarský jazyk a literatúru a v júli pre ukrajinský jazyk a literatúru.

    V roku 1995 Ministerstvo školstva Slovenskej republiky schválilo 17 učebníc pre školy s vyučovacím jazykom národností a s vyučovaním jazyka národností, učebné plány pre osobitné školy s vyučovacím jazykom maďarským, ako aj nové učebné osnovy s predmetom maďarský jazyk a literatúra, slovenský jazyk a literatúra a hudobná výchova pre osobitné školy s vyučovacím jazykom maďarským. Ministerstvo školstva je každoročne vyhlasovateľom, resp. spoluorganizátorom celoslovenských kôl súťaží pre žiakov zo škôl s vyučovacím jazykom národností. Patria k nim celoslovenské kolá jazykovej súťaže Pekná maďarská reč v Košiciach a súťaže v tvorbe textu Poznaj slovenskú reč v Komárne a taktiež ústredné kolo súťaže v prednese ukrajinskej poézie a prózy, ktoré sa koná v rámci Festivalu drámy a umeleckého slova Alexandra Duchnoviča v Medzilaborciach.

    V snahe zlepšiť osvojenie si slovenského jazyka žiakmi v školách na národnostne zmiešanom území Slovenskej republiky bol vypracovaný a na gremiálnej porade ministerstva schválený návrh koncepcie alternatívneho vyučovania predmetov v školách na národnostne zmiešanom území Slovenskej republiky. V zmysle schválenej koncepcie sa v školskom roku 1995/1996 začala realizácia na 28 materských školách, v jednej základnej škole, troch stredných odborných školách. Zmena vyučovacieho jazyka vo vybraných odborných predmetoch prebieha po dohode s rodičmi už dlhšie obdobie aj na niektorých iných stredných školách s vyučovacím jazykom maďarským, napríklad Obchodná akadémia vo Veľkom Mederi, Stredné odborné učilište Šamorín, Gymnázium Kráľovský Chlmec, Stredné odborné učilište Komárno v odbore kuchár, čašník a predavač.

    Od školského roka 1995/1996 sme zaradili do siete škôl 7 základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským v obciach na národnostne zmiešanom území, kde doteraz nebola žiadna škola s vyučovacím jazykom slovenským. V záujme skvalitňovania vyučovania predmetu slovenský jazyk a literatúra v školách s vyučovacím jazykom maďarským tam, kde doteraz tak nebolo, sme zabezpečili presun 28 učiteľov s potrebnou kvalifikáciou. V súlade s plánom práce vlády sme vypracovali materiál "Zhodnotenie úrovne osvojovania si slovenského jazyka v školách na národnostne zmiešanom území". Správa bola prijatá na rokovaní vlády Slovenskej republiky 26. septembra 1995 s tým, že sa upravoval návrh uznesenia a návrhy opatrení, ktoré tiež už boli prijaté.

    V súlade s plánom práce Ministerstva školstva Slovenskej republiky na rok 1995 bolo vypracované záverečné hodnotenie experimentálneho zavedenia prípravných nultých ročníkov základných škôl pre rómske deti zo znevýhodneného rodinného prostredia a podklady na novelizáciu zásad vládnej politiky Slovenskej republiky k Rómom. Za rezort školstva odbor spracoval a predložil Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky projekty na rokovanie pri okrúhlom stole krajín strednej Európy v rámci Paktu stability. Taktiež boli vypracované podklady do publikácie Rady Európy v rámci projektu Demokracia, ľudské práva, národnostné menšiny, kultúrne a edukačné aspekty - názov štúdie "Zriadenie strednej umeleckej školy pre rómsku mládež".

    Zároveň prikladáme informáciu o výške poskytnutých finančných prostriedkov určených na riešenie problematiky výchovy a vzdelávania detí a žiakov národnostných menšín v roku 1995. V rozpise rozpočtu na rok 1995 neboli osobitné rozpísané na príslušných paragrafoch prostriedky účelovo určené pre potreby škôl s vyučovacím jazykom národností. Zvýšené požiadavky na mzdové prostriedky, výdavky na zabezpečenie učebných textov a učebných pomôcok za účelom pokusného overovania nových foriem a metód výchovy a vzdelávania detí a žiakov, investičné výdavky na výstavbu, dostavbu a rekonštrukciu škôl zapracovalo ministerstvo školstva na základe požiadaviek príslušných školských správ do návrhu rozpočtu na rok 1995. Tieto úlohy zabezpečujú školské správy v rámci prideleného rozpočtu.

    Účelové prostriedky boli pridelené v roku 1995 Vysokej škole pedagogickej v Nitre, kde na základe projektu externého štúdia učiteľstva prvého stupňa základnej školy so zameraním na rómske spoločenstvo, na základe ktorého bolo zriadené detašované pracovisko Pedagogickej fakulty Vysokej školy pedagogickej Nitra v Spišskej Novej Vsi, bolo na zabezpečenie úloh spojených s riešením rómskej národnosti pridelených v školskom roku 1995/96 na štyri mesiace, teda do konca kalendárneho roka, 275 000 Sk, z toho 60 000 Sk na mzdy. O- krem riešenia bežných úloh v rámci schváleného rozpočtu zabezpečuje ministerstvo školstva v rámci § 4029 - ostatná činnosť v školstve - na odbore škôl na národnostne zmiešanom území špecifické požiadavky, na ktoré sú na rok 1995 rozpísané prostriedky v upravenom rozpočte 964 000 Sk, na rok 1994 to bola čiastka 850 000 Sk. Z týchto prostriedkov bola poskytnutá dotácia 100 000 Sk pre Spoločnosť Duchnoviča pri príležitosti storočnice Gymnázia v Prešove, 110 000 Sk na učebné osnovy pre maďarské školy, 619 000 Sk je určených na knihy a učebné pomôcky pre žiakov s vyučovacím jazykom národnostných menšín, uhrádzané sú náklady spojené s usporiadaním celoslovenských kôl jazykových súťaží národností a podobne.

    Mimoriadnu aktivitu v tvorbe všeobecne záväzných právnych predpisov sme vyvinuli práve aj na tomto úseku, ktorý to potrebuje najviac, na úseku základných a stredných škôl. O týchto aktivitách budem hovoriť v ďalšej časti správy.

    Dovoľte mi však ešte zdôrazniť aktivity v tvorbe učebných pomôcok a učebníc. Tu sme plne pokračovali v tom, čo sa začalo za predchádzajúcich vedení na ministerstve školstva, kde sa začalo s tvorbou 30-dielneho seriálu vzdelávacích a motivačných videofilmov Dejiny Slovenska s anglickou mutáciou a pokračujúcim seriálom 100 známych a neznámych osobností Slovenska. V gescii metodického centra pre západoslovenský kraj sa dokončuje 20-dielny seriál, ktorý bude vítanou pomôckou pri vyučovaní etickej výchovy, sexuálnej výchovy i prevencie proti drogovým a iným závislostiam. Pripravujú sa tiež videoseriály na pomoc vyučovaniu slovenského jazyka a estetickej výchovy. Z rozpočtu ministerstva školstva sa taktiež tak ako predtým dávajú peniaze aj na periodiká, ktoré sú orientované na výchovu a vzdelávanie. Určitou novinkou je vytvorenie nadácie Gaudeamus, ktorá vznikla s podporou ministerstva školstva na záchranu budov prvých slovenských gymnázií, národných kultúrnych pamiatok, a pri príležitosti Medzinárodného dňa učiteľov sme slávnostne otvorili i celoslovenskú putovnú výstavu Návraty klenotov Slovenska. Touto výstavou vzniká veľká príležitosť na priblíženie vzácnych tradícií slovenského školstva mladej generácii a zároveň možnosť zviditeľnenia výsledkov práce súčasných škôl s akcentom na výchovu k národnému povedomiu a láske k vlasti.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa v ďalšej časti správy venovala problematike vysokého školstva v Slovenskej republike.

    Na území Slovenskej republiky pôsobí v súčasnosti 17 vysokých škôl, z toho 14 vysokých škôl so 68 fakultami patrí do pôsobnosti rezortu školstva. V školskom roku 1994/95 študovalo celkove na fakultách vysokých škôl 77 321 študujúcich v dennej a externej forme štúdia. V školskom roku 1995/96 bolo do prvých ročníkov vysokých škôl prijatých na denné štúdium 20 300 uchádzačov, čo predstavuje nárast oproti minulému školskému roku, keď bolo prijatých 20 027 uchádzačov. Dôležitým ukazovateľom je však skutočnosť, že v porovnaní so školským rokom 1989/90 sme v tomto školskom roku zaznamenali nárast počtu prijatých o 55 %. Aj to je dôkazom toho, že vysoké školy vychádzajú v ústrety zvýšenému záujmu mladých ľudí o vysokoškolské štúdium.

    V súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky sme iniciovali vytvorenie nových fakúlt na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Ma základe rozhodnutia akademického senátu vznikli 3 fakulty - právnická fakulta, fakulta financií a fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov. Na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre vznikla fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva, na Trnavskej univerzite v Trnave fakulta ošetrovateľstva a sociálnej práce a na Ekonomickej univerzite v Bratislave sa pripravuje zriadenie fakulty medzinárodných vzťahov.

    Podporili sme žiadaný trend, aby vysoké školy ako centrá vzdelanosti intenzívnejšie vstupovali do všetkých oblastí krajov Slovenskej republiky. V týchto dimenziách už v tomto školskom roku vzniklo v Topoľčanoch a v Revúcej detašované pracovisko bratislavskej Ekonomickej univerzity. Zároveň Technická univerzita v Košiciach otvorila 1. ročník bakalárskeho štúdia technológie a tvorby odevov vo Svidníku. Tento odbor bolo doposiaľ možné študovať len v Českej republike.

    V priebehu tohto roka sme vypracovali návrh novely zákona číslo 172/1990 Zb. - zákonov o vysokých školách. Návrh novely predovšetkým spresňuje pôsobnosti orgánov a ekonomickej samosprávy a verejnej štátnej správy pri organizovaní činnosti vysokých škôl. Návrh novely bol predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky. V súčasnom období pripravujeme návrh na zriadenie Katolíckej univerzity v Trnave a venujeme sa koncipovaniu dôležitých legislatívnych noriem. V štádiu riešenia sú predovšetkým novela vyhlášky o poskytovaní štipendií študentom vysokých škôl, právny dokument umožňujúci študentom čerpať zvýhodnené úvery, ktorý už bol prijatý aj týmto parlamentom. Veľkú pozornosť venujeme aj dôslednej systematizácii študijných odborov na vysokých školách kompatibilných s európskym štandardom, najmä krajín OECD.

    Vedeckovýskumný potenciál rezortu školstva sa vyznačuje vysokou kvalifikačnou štruktúrou. Vysoké školy zabezpečujú až 98 % z celkového objemu realizovaných aktivít z oblasti vedy a techniky v rezorte. Na vysokých školách v rokoch 1994-1995 pôsobilo 7781 interných pedagógov, ktorí pomernou časťou svojho pracovného úväzku od 500 do 1 200 hodín ročne pracujú na riešení vedeckovýskumných projektov. Z celkového počtu interných pedagógov je 539 profesorov, z toho 291 s vedeckou hodnosťou doktora vied a 2 230 docentov, z toho 58 s hodnosťou doktora vied a 2 047 s vedeckou hodnosťou kandidáta vied. Na vysokých školách priamo v oblasti vedy a výskumu s plným pracovným úväzkom pôsobí 1 470 vedeckých pracovníkov. Tomuto tímu odborníkov na vysokých školách vďačíme za starostlivosť o 4 045 účastníkov vedeckej výchovy, organizovanej rôznymi formami vedeckej ašpirantúry a postgraduálneho štúdia, i za 675 vedeckých projektov, ktoré úspešne absolvovali grantové konania a získali grant na riešenie 1 088 inštitucionálnych projektov.

    Závažnou podmienkou efektívnej vedeckovýskumnej práce je jej zabezpečenie potrebnou infraštruktúrou, prístrojovou a laboratórnou technikou a, samozrejme, nevyhnutnými odbornými informáciami. Ako vyplynulo z našej analýzy, vybavenie rezortu v tomto zmysle nie je dostačujúce a už v súčasnosti ovplyvňuje najmä schopnosť vysokých škôl riešiť a koordinovať vedeckovýskumné úlohy väčšieho významu a rozsahu. Tieto problémy sa čiastočne eliminovali spoluprácou vysokých škôl so zahraničím, ale podľa nášho názoru je nevyhnutné riešiť túto problematiku v nastávajúcom období v celkovom kontexte s pripravovaným rozpočtom rezortu školstva. Zaväzuje nás k tomu okrem iného i skutočnosť, že napriek uvedeným ťažkostiam vzniklo v poslednom období na pôde vysokých škôl v oblasti vedy a techniky takmer 170 publikovaných monografických diel, 5 300 pôvodných prác vo vedeckých a odborných časopisoch, 120 podaných vynálezov, patentov, licencií, know-how a 1 200 realizovaných výsledkov vedy a techniky v praxi.

    Štatistické ukazovatele určite nemôžu vyjadriť ani v tejto chvíli obsahový význam úsilia, napriek tomu ich považujeme za dôkaz vysokej efektívnosti použitia finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na podporu rozvoja vedy a techniky. Ďalším argumentom na stimuláciu tohto trendu je fakt, že naše vysoké školy sa úspešne zapájajú do programov medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce. Ide celkove o 60 projektov realizovaných na báze Európskej únie, z toho v programe Kopernikus 32, v programe Teko 15, Eureka 1 a v programe Post 12. Pozoruhodná je vysoká úspešnosť vysokých škôl, 35-percentná, inak najvyššia úspešnosť medzinárodných programov zo všetkých rezortov vedeckovýskumnej a vývojovej základne, čo reálne predstavuje 171 projektov.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v prvom polroku 1995 sme predložili na rokovanie Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky návrh zásad zákona o ďalšom vzdelávaní. Tento návrh akceptuje súčasný proces vzdelávania dospelých u nás, jeho poslanie i funkcie v medzinárodných väzbách. V súvislosti so vzdelávaním národnostných menšín, handicapovaných skupín občanov a prípravou odborníkov vzniklo v Spišskej Novej Vsi detašované pracovisko Vysokej školy pedagogickej v Nitre, ktorá v spolupráci s expertmi z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, v spolupráci s predstaviteľmi okresnej a miestnej štátnej správy má ambície pripravovať učiteľov pre 1. až 4. ročník základných škôl so zameraním na rómske spoločenstvo.

    Vysoké školy, okrem svojho základného poslania, vytvorili aj dôležitú sieť univerzít tretieho veku, ktoré poskytujú študujúcim vzdelávanie vo vzácne citlivej symbióze so zmysluplným využívaním voľného času a vznikom nezanedbateľných sociálnych kontaktov. Vysokoškolské aspekty uplatňujeme aj pri tvorbe koncepcie systému starostlivosti o nadané a talentované deti a mládež Slovenskej republiky.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako som už v úvode spomenula, do 1. októbra gestorovalo ministerstvo školstva prierezové činnosti v oblasti vedy a techniky.

    V prvom štvrťroku 1995 boli kreované nové grantové agentúry ako poradné orgány ministerstva školstva pre hodnotenie a výber vedeckých a vedecko-technických projektov. Od 20. septembra 1995 platí nový organizačný rokovací poriadok. Na základe návrhov vedecko-technickej komunity Slovenskej republiky boli vymenovaní členovia 15 komisií grantovej agentúry pre vedu a 20 komisií grantovej agentúry pre techniku. V prvom polroku sme vypracovali a predložili vláde Slovenskej republiky analýzu činnosti a hospodárenia rozpočtových a príspevkových organizácií pôsobiacich v oblasti vedy a výskumu v rezorte. V spolupráci s odvetvovými rezortmi bola vláde predložená informácia o analýze výsledkov riešenia úloh vedy a výskumu, vrátane úloh základného výskumu, ukončených v minulom roku, z hľadiska prínosov ich využitia a ekonomických súvislostí v užívateľskom sektore. Vypracovaná bola aj správa o výbere vedeckých a vedecko-technických projektov v rámci medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce, ktorý bol uskutočnený v súčinnosti so zainteresovanými rezortmi. Vláda materiál schválila s tým, že boli pre projekty pracovísk Slovenskej akadémie vied pridelené finančné prostriedky v sume 2,58 milióna Sk, pre pracoviská vysokých škôl v sume 3,86 milióna Sk a pre ostatné pracoviská vedeckovýskumnej základne v sume 3,56 milióna Sk.

    Pripravili sme tiež návrh na financovanie nových vedeckých projektov pre pracoviská Slovenskej akadémie vied a vysokých škôl. Ide o 46 projektov Slovenskej akadémie vied v hodnote 1,95 milióna Sk a 125 projektov v hodnote 3,94 milióna Sk pre iné pracoviská v kompetencii ministerstva školstva. Okrem toho sme uskutočnili koordinovaný výber vedeckých projektov zo Slovenskej akadémie vied a na jeho základe sme postupne uvoľnili finančné prostriedky na riešenie vedeckých projektov pre spomenutý subjekt, ale aj pre vysoké školy v celkovej sume 54,12 milióna Sk.

    Vláda Slovenskej republiky v auguste tohto roku schválila nami vypracované podmienky a priority na poskytovanie finančných prostriedkov určených na štátne objednávky a úlohy rozvoja vedy a techniky. Na rokovanie vlády sme predložili aj návrh na dobudovanie Slovenskej technickej knižnice, na Národné centrum vedecko-technických informácií. Vláda sa týmto materiálom zaoberala, vrátila ho na dopracovanie vzhľadom na to, že splnenie tejto úlohy predpokladá účasť viacerých rezortov a značné finančné prostriedky.

    Uskutočnili sme viaceré kroky v akcelerácii medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce. K záverečnému finále podpísania konkrétnych dohôd smerujú naše rokovania okrem iných s partnermi v Holandsku, Španielsku, Dánsku, Francúzsku, Taliansku i Nórsku. Úspešná bola aj koordinácia s renomovanými medzinárodnými organizáciami. Príkladom je i najvyššie zastúpenie rezortu školstva na septembrovom zasadaní Výboru pre vedeckú a technickú politiku OECD. Priaznivé kontakty sme vytvorili aj vo vedeckom výbore NATO. Pôsobenie Slovenskej republiky sme aktivizovali i v orgánoch Európskej organizácie pre jadrový výskum CERM a rozpracovali sme tiež návrh na zabezpečenie účelového financovania účasti pracovísk Slovenskej republiky v nich. Zabezpečili sme aj odborné zastúpenie Slovenskej republiky v Spojených ústavoch jadrových výskumov v Dubne. Výborné výsledky dosahuje Agentúra pre medzinárodnú vedecko-technickú spoluprácu, ktorá v súčasnosti koordinuje riešenie 37 slovensko-amerických vedecko-technických projektov v celkovej sume 0,8 milióna USD, pričom na poslednom zasadaní spoločnej rady bolo pre technickú spoluprácu odsúhlasených na riešenie ďalších 12 spoločných projektov v celkovej sume 0,26 mil. USD. V posledných fázach prípravy sú rezortné projekty s Rumunskom, Mexikom i Slovinskom. Uzavreli sme dohodu medzi Ministerstvom školstva Slovenskej republiky a Ministerstvom vedy a technickej politiky Ruskej federácie. S federálnym ministerstvom pre ekonomické záležitosti Rakúskej republiky sme podpísali deklaráciu, ktorá je predpokladom zvýšenia našej spoločnej aktivity v projektoch programu Eureka, zameraných na priemyselný výskum a transfer technológií.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    pod ministerstvo školstva patrí aj odvetvie mládeže. V Slovenskej republike vzniklo po roku 1989 vyše 100 mládežníckych organizácií, z ktorých časť v priebehu rokov 1992 - 1994 zanikla. V súčasnosti existuje 27 detských a mládežníckych združení financovaných prostredníctvom ministerstva školstva priamo. Prostredníctvom projektov financujeme ďalších 39 subjektov, ktoré sa venujú práci s deťmi a mládežou. Našou hlavnou prioritou v tejto oblasti je vytvorenie legislatívnej bázy, preto sme sa orientovali na prípravu návrhu zásad zákona Národnej rady Slovenskej republiky o mládeži. Jeho prológom je už vypracovaná koncepcia ochrany a rozvoja mládeže, ktorá bola predmetom rokovania vlády Slovenskej republiky. Aktuálne požiadavky spoločnosti a problémy detí a mládeže akcentujeme v programoch ochrany a podpory detí a mládeže tak, ako to bolo i v minulosti. Veľký dôraz kladieme na aktivity stredísk záujmovej činnosti centier voľného času, ktorých je v súčasnosti 128.

    Rezort školstva je aj v oblasti starostlivosti o mládež začlenený do medzinárodnej spolupráce. Okrem iného od septembra tohto roku participujeme na programe Európskej únie Mládež pre Európu, v rámci ktorého nedávno vznikla národná agentúra Slovenskej republiky.

    V oblasti telesnej kultúry a športu sme rozpracovali závery 1. celoslovenskej konferencie o športe, ktorá sa uskutočnila v spolupráci s krajinami Vyšehradskej štvorky. Pripravili sme súťaže olympijských nádejí a na rokovanie vlády Slovenskej republiky sme predložili návrh na zabezpečenie prípravy a účasti reprezentácie Slovenskej republiky na 26. letných olympijských hrách a letných paraolympijských hrách v Atlante, návrh na riešenie problémov slovenského mládežníckeho hotela a biatlonu i návrh na novelizáciu zákona Slovenskej národnej rady číslo 198/1990 Zb. o telesnej kultúre. Aktívne sme sa zúčastnili na 8. konferencii európskych ministrov o športe a 12. európskej konferencii o športe. Významne pôsobíme v odborných orgánoch UNESCO, Rady Európy, spolupracujeme s komisiou Európskej únie a na základe dohôd o spolupráci v športe kooperujeme so 14 európskymi krajinami a s Čínou. Uskutočnili sa podnetné rokovania so slovenskými športovými zväzmi a ďalšími občianskymi združeniami, na ktorých boli prijaté zásady a kritériá na hodnotenie a diferencované poskytovanie podpory štátnej športovej reprezentácie.

    Našou prioritou v oblasti športu a telesnej kultúry je okrem novelizácie príslušných právnych noriem vypracovanie dlhodobého programu rozvoja telesnej kultúry na roky 1996-2006. Tento program predkladáme na budúce rokovanie vlády. Hodláme v ňom akcentovať programy rozvoja pohybových aktivít zdravotne ohrozenej populácie, prehĺbenie výchovného vplyvu telesnej kultúry na deti a mládež a chceme vytvoriť model zdokonalenia výberu a prípravy športových talentov.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    v oblasti medzinárodnej spolupráce sme vyvíjali aktivity v troch sférach: vo sfére bilaterálnej spolupráce, vo sfére európskej integrácie a vo sfére činností realizovaných v rámci programov PHARE.

    Vo sfére bilaterálnej spolupráce sme 20. apríla 1995 podpísali protokol medzi Ministerstvom školstva Slovenskej republiky a Ministerstvom školstva, mládeže a telovýchovy Českej republiky o spolupráci v oblasti vzdelávania na roky 1995-1998. Spolupracovali sme na vypracovaní kultúrnej dohody medzi vládami Slovenskej republiky a Maďarskej republiky. V záverečnom štádiu je príprava programu medzinárodnej medzirezortnej spolupráce.

    V Slovenskej republike pôsobia v súčasnosti dvaja lektori maďarského jazyka a literatúry s pôsobnosťou na Pedagogickej univerzite v Nitre a na Univerzite Komenského v Bratislave. Medzirezortný protokol o spolupráci na školské roky 1995/96 a 1996/97 so Štátnym výborom Ruskej federácie sme podpísali 4. júla tohto roku. Obsahuje nové prvky, mnohostrannú spoluprácu, výmeny študentov na úplné vysokoškolské štúdium, jazykové kurzy študentov a učiteľov ruského jazyka, ako aj vytvorenie spoločnej pracovnej skupiny na riadenie a organizáciu vzdelávania. V júli 1995 prerokovali v Minsku zástupcovia oboch rezortov návrh dohody o spolupráci medzi Ministerstvom školstva Slovenskej republiky a Ministerstvom školstva a vedy Bieloruskej republiky na roky 1995-1997. V tomto období je návrh dohody v štádiu vnútorného schvaľovania. Od 16. júna 1995 sme podpísali medzirezortnú dohodu s Poľskou republikou na roky 1995-1998. Táto dohoda znamená zásadné prekonanie problémov zmluvnej základne, ktoré dominovali v predchádzajúcom období. Vypracovali sme tiež návrh medzirezortnej dohody s Bulharskou republikou. Návrh v súčasnosti posudzuje bulharský partner. Podarilo sa nám obnoviť kontakty s rumunským ministerstvom školstva. Už v tomto školskom roku sa uskutočnia výmeny študentov na časť vysokoškolského štúdia, pričom obe strany poskytujú vládne štipendiá aj na úplné vysokoškolské štúdium. Vďaka iniciatíve ministerstva sa od septembra 1995 oficiálne otvorili lektoráty slovenského jazyka na Univerzite v Ľubľani a slovinského jazyka na Univerzite Komenského v Bratislave. Vytvorili sa tiež adekvátne podmienky na prípravu medzirezortnej dohody so Slovinskou republikou. Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a Chorvátskej republiky v oblasti kultúry, vzdelávania, vedy a športu bola podpísaná 5. mája 1995 v Bratislave. V oblasti vedy a techniky umožňuje okrem iného vytváranie spoločných tímov na riešenie bilaterálnych a multilaterálnych vedeckých a technických projektov, poskytuje možnosť študijných pobytov pre mladých vedeckých pracovníkov a stimuluje uskutočňovanie spoločných výskumných programov. Kooperácia v oblasti športu uprednostňuje priame kontakty medzi organizáciami. Dohoda sa v oblasti vzdelávania zameriava na výmeny žiakov, študentov, učiteľov a vysokoškolských odborníkov na študijné a vedeckovýskumné pobyty, ako aj na výučbu slovenského a chorvátskeho jazyka a literatúry.

    V júli 1995 sme uzavreli dohodu s Britskou radou. Dohoda špecifikuje spoluprácu v oblasti vzdelávania a rozvoja výučby anglického jazyka. Na jej základe bude Britská rada uskutočňovať projekty zamerané na podporu a uľahčenie štúdia a výučby anglického jazyka na všetkých stupňoch škôl. Dôkazom dobrej súčinnosti s britskými partnermi sú aj veľmi dobré výsledky bilingválneho gymnázia v Sučanoch. Spolupráca so Spojenými štátmi americkými sa uskutočňuje tak ako predtým na báze vládneho nariadenia o zriadení Fulbrightovej komisie. Aktivity sú zamerané najmä na finančné zabezpečenie postgraduálnych štúdií pre občanov Slovenskej republiky v USA, na stážové pobyty a na spoluprácu na spoločných vedeckých projektoch. Komisia prispieva aj na hradenie nákladov spojených s prednáškovou činnosťou vedeckých pracovníkov z USA v Slovenskej republike. Významným prínosom komisie je aj podpora nášho lektorátu v Spojených štátoch amerických.

    V budúcom roku budeme predlžovať platnosť zmluvných dokumentov s čínskym partnerom. Od školského roku 1994/95 pôsobí na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského lektorka čínskeho jazyka. Pre tento školský rok čínsky partner na základe nominácie potvrdil prijatie 9 kandidátov na štipendijné pobyty. V tomto roku sme participovali aj na texte vykonávacieho plánu k dohode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Indickej republiky o spolupráci v oblasti kultúry, umenia, vzdelávania, vedy, turistiky, športu a masovokomunikačných prostriedkov, ktorá bola podpísaná 11. 7. 1995. Štyria indickí študenti pokračujú v tomto školskom roku v štúdiu na vysokých školách v Slovenskej republike a jeden indický študent absolvuje postgraduálne štúdium.

    Podieľame sa na príprave vykonávacieho programu ku kultúrnej dohode s Francúzskom s platnosťou na roky 1996-1998. S Francúzskom spolupracujeme aj v oblasti individuálnych gymnázií. V súčinnosti s ministerstvom kultúry pripravujeme kultúrnu dohodu so Španielskom, ktorá má upraviť kontakty v problematike lingvistiky a umožní rozšírenie počtu individuálnych sekcií na našich gymnáziách. Predpokladáme aj recipročné poskytovanie štipendijných pobytov vo všetkých oblastiach spoločného záujmu. Na prerokovanie s holandskou stranou sme už pripravili našu časť vykonávacieho projektu ku kultúrnej dohode s platnosťou na roky 1996-1997. Radi by sme rozšírili spoluprácu vo výučbe jazykov a v oblasti stredného odborného školstva. 28. septembra 1995 sme podpísali dohodu s holandským ministerstvom školstva, kultúry a vedy o odovzdaní technického vybavenia v hodnote 1 mil. holandských guldenov slovenskej strane. Ide o počítače a didaktické pomôcky na výučbu mechatroniky, ktoré Holandsko poskytlo Strednej priemyselnej škole v Martine. Pripravili sme parciálnu časť vykonávacieho programu ku kultúrnej dohode s Gréckom, ktorá sa ide podpisovať v nasledujúcich dňoch.

    V marci 1995 sme v Bruseli podpísali vykonávací program spolupráce v oblasti školstva, vedy a kultúry s Francúzskym spoločenstvom Belgicka a Flámskym spoločenstvom Belgicka na roky 1995-1997. Francúzske spoločenstvo Belgicka významne podporuje bilingválne gymnázium v Žiline a s flámskym spoločenstvom úspešne rozvíjame projekt Pedagogické dvojčatá v oblasti odborného vzdelávania. Skoncipovali sme tiež text vykonávacieho plánu ku kultúrnej dohode s Luxemburskom na roky 1996-1998. Potvrdili sme náš záujem o zmluvné riešenie vzťahov s partnermi v Iránskej islamskej republike i v Kórejskej republike.

    V školskom roku 1995/1996 sme udelili 15 štipendií na vysokoškolské štúdium do 9 krajín a 43 štipendií na postgraduálne štúdium do 25 krajín, s ktorými nie sú podpísané zmluvné dokumenty o spolupráci v oblasti školstva. Komisia Ministerstva školstva Slovenskej republiky pre výber detí krajanov na štúdium v Slovenskej republike celkove rozdelila 50 štipendií študentom krajanom z Poľska, Ukrajiny, Chorvátska, Maďarska a Rumunska.

    Spolupracovali sme aj na rôznych iných podujatiach medzinárodného charakteru. V oblasti európskej integrácie sme plnili úlohy vyplývajúce z Asociačnej dohody Slovenskej republiky k Európskej únii vo sfére vzdelávania. Vykonali sme prípravnú fázu prác na zapojenie sa do projektov Sokrates a iných. Určili sme priority Slovenskej republiky pre program Tempus na roky 1996-1997. Priebežne sme pokračovali v činnostiach vyplývajúcich z programu PHARE Obnova vzdelávacieho systému v Slovenskej republike, konštituovali sme prvé aktivity programovej riadiacej jednotky pre program PHARE Reforma odborného vzdelávania a prípravy. V oblasti dištančného a vysokoškolského vzdelávania sme participovali na programoch Multicountri PHARE. V marci 1995 sa zástupcovia ninisterstva školstva zúčastnili na svetovom summite pre sociálny rozvoj v Kodani, kde bola podpísaná medzirezortná dohoda o spolupráci v oblasti školstva a vedy s Ministerstvom školstva Dánskeho kráľovstva na roky 1995, 1996 až 1998.

    Našou prioritnou úlohou v I. polroku bolo v intenciách aktivít Rady Európy zapojenie Slovenskej republiky do plánu činnosti Európskeho centra moderných jazykov v Grazi. V tomto období vytvárame koordinujúcu jednotku pre školské výmeny. Svojou účasťou v januári toho roku na stretnutí ministrov krajín zapojených do programu CEPUS vo Viedni sme potvrdili záujem Slovenskej republiky participovať na tomto programe. Proces výmenných pobytov vysokoškolských študentov a pedagógov sa už začal. Podieľame sa tiež na projekte stredoeurópskej iniciatívy Jantárová cesta a zabezpečili sme účasť 4 slovenských škôl v projekte komunity Strojex, ktorý sa orientuje na využívanie mediálnej techniky pri spracovaní tém zo sociálnej, ekonomickej a kultúrnej sféry. Úspešne sme pokračovali v účasti na projektoch PHARE. Okrem iného sme nadviazali podnetné kontakty s európskou vzdelávacou nadáciou v Turíne, ktorá koordinuje programy v oblasti odborného vzdelávania.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    možno s istotou povedať, že ťažisko našej práce spočíva v legislatívnej oblasti. Od začiatku roku 1995 sme v rámci plnenia legislatívnych úloh vlády predložili 19 návrhov, z toho dve novely zákonov, 3 návrhy zásad zákonov, 12 návrhov vyhlášok, 2 návrhy novely vyhlášok. Ako som už spomenula, na rokovanie vlády sme predložili návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172 Zb. o vysokých školách. Predložili sme návrh zásad zákona o ďalšom vzdelávaní. Vypracovali sme aj návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 198/1990 Zb. o telesnej kultúre a návrh zásad zákona o mládeži. K týmto dokumentom sa v súčasnosti uskutočňuje pripomienkové konanie. Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky prerokovala štyri v rezorte skoncipované vyhlášky a jednu novelu vyhlášky. Ide o vyhlášku o školských kluboch detí, vyhlášku o školských hospodárstvach, vyhlášku o Štátnom stenografickom ústave, novelu vyhlášky o školských kluboch detí a vyhlášku o strediskách služieb škole.

    V legislatívnom procese sú v súčasnosti tieto návrhy vyhlášok: návrh vyhlášky o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických pracovníkov a kvalifikačných skúškach pedagogických pracovníkov, návrh vyhlášky o ďalšom vzdelávaní pedagogických pracovníkov, návrh vyhlášky o poradenských zariadeniach, návrh vyhlášky o jazykových školách, štátnych jazykových školách a štátnych jazykových skúškach, návrh vyhlášky o špeciálnych výchovných zariadeniach, o výkone ústavnej a ochrannej výchovy, návrh novely vyhlášky o stredných školách, návrh vyhlášky o podmienkach poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu cirkevným školským zariadeniam, obecným školským zariadeniam a súkromným školským zariadeniam, návrh vyhlášky o zriaďovaní a činnosti cirkevných škôl, návrh vyhlášky o základnej škole, návrh vyhlášky o základných umeleckých školách, návrh vyhlášky o strediskách odbornej praxe, návrh vyhlášky o prijímaní na štúdium na stredné školy a návrh vyhlášky o plnení povinnej školskej dochádzky mimo územia Slovenskej republiky.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    neoddeliteľnou súčasťou riadiaceho procesu v rezorte školstva je aj kontrolná činnosť. Jej objektmi pôsobenia je 46 školských správ, 14 priamo riadených organizácií, 14 vysokých škôl, teda spolu 74 kontrolných objektov. Prirodzene, kontrolu vykonávame aj prostredníctvom príslušných útvarov na školských správach vo všetkých typoch škôl a školských zariadení, vrátane súkromných a cirkevných škôl. Naše zistenia z kontrolných akcií poukázali na mnohé prípady porušovania finančnej a rozpočtovej disciplíny, preto sme vydali pokyn na systémové skvalitnenie kontrolnej činnosti a na prijatie nevyhnutných opatrení na zamedzenie pretrvávajúcich nedostatkov vo vnútornej kontrolnej štruktúre.

    V súlade s vládou prijatým programom Čisté ruky, ktorého hlavným cieľom je očistiť štátnu správu od nekalých praktík, bol vydaný pokyn na vypracovanie súhrnnej správy o stave nehnuteľného majetku v rezorte školstva, ktorá bude obsahovať aj vyjadrenie účtovnej hodnoty. Na základe tohto dokumentu prijmeme potrebné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov v tejto oblasti.

    Dôležitou kontrolnou akciou bolo aj vyhodnotenie poznatkov z dodržiavania hygienických a nutričných noriem hospodárenia, vynakladania finančných prostriedkov a ochrany majetku i spotrebiteľa v stravovacích zariadeniach škôl. S týmto úmyslom bolo vykonaných 828 kontrol a zodpovedným pracovníkom boli uložené osobné postihy. V prípadoch hrubého a opakovaného porušovania pracovnej disciplíny bol s niektorými pracovníkmi ukončený pracovný pomer. Vo viacerých prípadoch sme vykonali krátenie pohyblivej zložky mzdy pracovníkom a na odstránenie nedostatkov bolo celkovo uložených 224 nápravných opatrení, ktoré priebežne kontrolujeme.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    rezort školstva nielen pred mojím nástupom do funkcie, ale aj v predchádzajúcich obdobiach stál pred mnohými úlohami a, samozrejme, aj pred mnohými úlohami ekonomického charakteru stále stojí a bude ich treba riešiť. Predovšetkým som pokladala za nevyhnutné začať uplatňovať nové prístupy v otázkach finančného manažmentu. Pretože neexistovali žiadne rozpracované prístupy v makro- ani mikroekonomickej sfére rezortu školstva, bolo potrebné začať ich rozpracúvať. Východisková ekonomická základňa na začiatku roku 1995 nebola veľmi priaznivá na širší rozvoj transformačných metamorfóz procesov ekonomiky rezortu školstva. Napriek tomu ministerstvo bolo a je rozhodnuté dôsledne presadzovať kroky, ktoré budú viesť k efektívnemu nakladaniu s finančnými prostriedkami vyčlenenými na kapitolu školstva zo štátneho rozpočtu. Rozhodli sme sa pre objektivizujúce aplikovanie kritérií rozpisu rozpočtu už na rok 1995, ktoré sme prerokúvali so zástupcami školských správ, so zástupcami regionálnych odborových zväzov, pracovníkov školstva i vedy i s predstaviteľmi rady pre rozvoj a financovanie vysokých škôl pri Rade vysokých škôl. Mali sme pritom na zreteli dôsledné ekonomické zhodnotenie vložených finančných prostriedkov do rezortu školstva. Nová metodika rozdelenia financií umožnila vzájomne poznať požiadavky, ale aj motivovať ekonomické správanie škôl, školských zariadení a ďalších organizácií rezortu. Tieto postupy budeme vyhodnocovať a prípadne modifikovať tak, aby financovanie rezortu bolo čo najefektívnejšie.

    Promptne sme reagovali na požiadavku učiteľskej verejnosti v súvislosti s financovaním zariadení školského stravovania. Uplatnila sa tam pružná metodická zmena a v súčasnosti sú príjmy spomenutých zariadení získané z príspevkov rodičov registrované na osobnom účte. Takto sa stáva financovanie školského stravovania, čo už bolo rozpracované v predchádzajúcom období, transparentným pre všetky zainteresované subjekty. Ako som zistila okrem iného aj v mnohých priamych dialógoch s pedagogickou komunitou, tento spôsob financovania sa všeobecne hodnotí pozitívne. Preto som požiadala ministra financií, aby umožnil uplatnenie podobných postupov financovania aj predškolských zariadení, školských stredísk záujmovej činnosti, centier voľného času, školských klubov, ubytovacích služieb na vysokých školách, ale i v prípade príjmov z činnosti fakúlt. Odpoveď z rezortu ministerstva financií sme zatiaľ nedostali.

    Vykonali sme tiež analýzu hospodárenia rozpočtových a príspevkových organizácií, aby sme posúdili východiskový stav ich postupného prechodu a transformácie na iné formy hospodárenia. Na základe tejto analýzy sme sa rozhodli pre zmenu v spôsobe financovania tých subjektov, ktoré majú predpoklady vlastnými aktivitami a príjmami uhrádzať časť nákladov na svoje činnosti. V prvej etape transformačného procesu v roku 1996 plánujeme zmeniť spôsob financovania okrem iného v jazykových školách, v stenografickom ústave a v niektorých vybraných organizačných jednotkách, ktoré sú v pôsobnosti školských správ. Podobné opatrenia chceme na základe výsledkov analýzy uplatniť aj v niektorých priamo riadených organizáciách, ako je Academia Istropolitana a Iuventa.

    Osobitnú pozornosť sme venovali finančnému zabezpečovaniu výučby talentovaných detí, doriešeniu financovania poistného za školské poľnohospodárske podniky vysokých škôl a intenzívne sme sa zaoberali problematikou pretrvávajúcich pohľadávok stredných odborných učilíšť za roky 1993 a 1994. Zatiaľ sa nám túto problematiku nepodarilo vyriešiť.

    Prioritne musíme riešiť havarijné stavy. Danajským darom minulosti je odsúvanie riešenia technického zhodnotenia školských projektov už od roku 1990. Ide predovšetkým o strešné plášte, obvodové múry, rekonštrukciu a plynofikáciu vykurovacích systémov, rekonštrukcie rozvodov či prístavieb sociálnych zariadení. Museli sme preto urgentne predisponovať časť investičných prostriedkov z prioritných rozvojových oblastí na riešenie akútnych potrieb rezortu. V objeme 948 miliónov Sk sme zabezpečili realizáciu 146 stavieb prechádzajúcich z roku 1994 a 119 investičných akcií, ktoré sme začali v tomto roku.

    Rezort školstva v Slovenskej republike nevyhnutne potrebuje rozvoj progresívnych študijných odborov. Preto sme teda pre rozpočtové a príspevkové organizácie vyčlenili finančné prostriedky v objeme 198,245 miliónov Sk, ktoré boli určené na nákup hnuteľných investícií, učebných pomôcok a zariadení, laboratórnych meracích prístrojov a výpočtovej techniky pre všetky druhy a typy škôl. Na nedávne rokovanie vlády Slovenskej republiky sme predložili materiál Návrh projektov investičných akcií riešiaci úsporu palív, energie, ekologické a hygienické potreby pri prevádzke škôl a školských zariadení.

    Rozhodne chceme konkrétnymi krokmi a v presnom reálnom časovom harmonograme zlepšiť hygienické podmienky v školách a školských zariadeniach, chceme uskutočniť integráciu detí vyžadujúcich osobitnú starostlivosť medzi zdravé deti pomocou stavebných, technických a prevádzkových opatrení, chceme rekonštruovať a modernizovať kotolne a reinštalovať elektrické spotrebiče. To všetko preto, aby naše deti vchádzali na most dospelosti v dôstojných podmienkach, aby naši pedagógovia mali dobrý pocit zo svojho pracovného prostredia. To všetko preto, aby sme sa raz nemuseli hanbiť pred svojimi deťmi. Práve preto sme v kontexte so stavom školských stavieb riešených v rámci bývalej komplexnej bytovej výstavby vypracovali rezortný rozvojový program verejnej infraštruktúry v časovom realizačnom horizonte do roku 1999. Podľa našej analýzy na dokončenie rozostavaných škôl a školských zariadení je potrebný finančný objem v hodnote 3,65 miliardy Sk. Je načase, aby sme zamedzili zanedbávanie technického stavu škôl a školských zariadení, oneskorená investícia totiž môže byť osudná.

    V roku 1995 sa zlepšila aj situácia, samozrejme, iba do určitej miery, v oblasti finančného zabezpečovania vedy a techniky v podmienkach rezortu školstva. Na podporu týchto akcií sme vynaložili 308 miliónov Sk a dodatočným vyčlenením 30 miliónov Sk na orientovaný základný výskum. Z účelovej rezervy vlády Slovenskej republiky na vedu a techniku majú i vysoké školy, ako aj ostatné súčasti vedeckovýskumnej základne rezortu školstva možnosť uchádzať sa formou grantov o ďalšie zdroje na financovanie vedeckých projektov.

    Najcitlivejšou oblasťou stále zostáva problematika platov učiteľov. Ako som už spomenula, v tomto roku nastal určitý pozitívny vývoj, ten je však podmienený komplexným rozvojom našej ekonomiky. Pokusy o reformné kroky v predchádzajúcom období sa orientovali predovšetkým na organizačné a obsahové otázky. Postavenie učiteľa, jeho morálne i finančné zhodnotenie však zostávalo bokom. Výsledkom je skutočnosť, že za posledných 5 rokov opustila rezort školstva značná časť vysokokvalifikovaných majstrov pedagogiky. Je našou povinnosťou tento nepriaznivý stav aspoň čiastočne eliminovať v záujme nášho dobrého mena vo svete, pretože úroveň vzdelávania máme dobrú a takú ju aj chceme zachovať. Čiastočným riešením by mala byť aj platnosť očakávanej vyhlášky o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických pracovníkov, ktorej aplikácia umožní okamžitý postup do desiatej platovej triedy pre 12 224 pedagogických pracovníkov.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    transformácia školstva, o ktorú nám všetkým ide, ako každá spoločenská zmena je proces, nikdy to nemôže byť zmena stavu skokom. Čarovný prútik nie je naporúdzi, ale ani nám ho netreba. Podľa nášho názoru len postupné a systémové zmeny organizačno-riadiaceho, legislatívneho, administratívnosprávneho a koncepčno-vzdelávacieho charakteru môžu byť naším spoľahlivým majákom k vyššej kvalite vzdelávacieho procesu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke Slavkovskej. Dámy a páni, pri schvaľovaní programu 11. schôdze Národnej rady na návrh poslankyne Rusnákovej predseda Národnej rady konštatoval, že k tomuto bodu bude rozprava. Hlasovaním o jej návrhu Národná rada rozhodla, že o tomto bode sa rozprava konať nebude. Navrhujem preto, aby poslanci, ktorí chcú vystúpiť k tomuto bodu programu, predniesli svoje vystúpenia v nasledujúcom bode programu, ktorým je všeobecná rozprava. Tým považujem rokovanie o tomto bode za uzavreté.

    Skôr ako dám priestor na pripomienky, dovoľte, aby som vám predniesol dva oznamy.

    Keďže zajtra členovia stálej komisie Národnej rady budú rokovať v tejto miestnosti s poslancami Európskeho parlamentu, prosil by som vás, aby ste si po ukončení rokovania 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky zobrali so sebou materiály, ktoré máte na rokovacom stole, tie, ktoré potrebujete, si dajte do skrinky, a tie, ktoré ostanú tu, sa skartujú.

    Po druhé - dostali ste dotazníky v súvislosti so zákonom o konflikte záujmov. Chcem vás upozorniť, že lehota je do 30. 11. Keďže tento termín sa blíži, prosím vás, aby ste tieto dotazníky odovzdali Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov. Ďakujem vám veľmi pekne.

    Pán kolega Prokeš má procedurálny návrh.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dávam procedurálny návrh na zaradenie dodatočného bodu do rokovania tejto schôdze Národnej rady, a to je vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k rezolúcii Európskeho parlamentu zo 16. novembra 1995 vyjadrujúcej sa k Slovenskej republike.

  • Ďakujem. Zvolávam poslancov, lebo budeme hlasovať.

    Pani poslankyňa Rusnáková - procedurálna pripomienka.

  • Pán predsedajúci, na minulej schôdzi som dala návrh, ktorý, to uznávam, bol nadbytočný, pretože za každou správou má byť rozprava, ja sa kolegom ospravedlňujem, že som vôbec o niečom takom dala návrh, aby sme hlasovali. Preto by som chcela poprosiť v zmysle rokovacieho poriadku, aby sme učinili tak, ako to má byť. Za každou správou je rozprava, a preto navrhujem, aby táto rozprava k správe pani ministerky školstva o stave rezortu školstva bola otvorená.

  • Pani kolegyňa, ale už sme o tomto bode hlasovali.

    Pán poslanec Mikloško.

  • V prvom rade si myslím, že ako poslanci parlamentu máme právo, keď už nie na rozpravu, ktorú ste zatrhli, tak na otázky pani ministerke. Predsa vo všeobecnej rozprave nemôžem pani ministerke položiť otázky. Čiže prosím, aby prípadne za každý klub, ale predsa máme právo položiť k tejto správe otázky. To sa týka priamo tohto bodu, nie všeobecnej rozpravy. To je prvá vec.

    Druhá vec: Pán poslanec Prokeš, respektívne celá snemovňa, hádam to nemyslíte vážne, že tento parlament by mal prijímať stanovisko k rezolúcii Európskeho parlamentu, ktorú som do dnešného dňa nevidel. Vari si nemyslíte, že sme v časoch komunizmu, keď sa závody vyjadrovali k Charte 77 bez toho, aby ju čítali. Buďte taký láskavý, predložte nám ju na stôl a potom môžeme o tom hovoriť. To som ešte nepočul o takomto postupe.

  • Iste, pán poslanec to prečíta.

    Pán poslanec Maxon.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    moja požiadavka na zaradenie bodu programu do nášho rokovania je vyslovene pracovného charakteru. Týka sa prípravných prác v súvislosti s prerokovaním a schvaľovaním štátneho rozpočtu na rok 1996. Veľmi krátko by som vás chcel informovať, že sa stalo dobrou tradíciou a myslím, že je potrebné to aj dodržať, aby k návrhu štátneho rozpočtu na nastávajúci rok bolo aj stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu. Aby toto stanovisko mohlo byť, musí Národná rada prijať k tomu platné uznesenie. Takže chcel by som vás poprosiť, aby som mohol tento návrh uznesenia predniesť a požiadať vás o jeho podporu.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia,

    k problematike rozpravy o správe pani ministerky školstva by som chcel uviesť, že sám som podľahol dojmu po našom hlasovaní na úvod tejto schôdze, že rozprava nebude, ale po dôkladnom prečítaní § 16 rokovacieho poriadku, ktorý si vám dovolím prečítať, si myslím, že tá vec stojí inak. § 16 znie takto: "Rokovanie o veci zaradenej na program schôdze uvedie spravidla navrhovateľ. Po ňom vystúpi spravodajca, ak bol určený. Po tom predsedajúci otvorí rozpravu." To znamená, že musí otvoriť rozpravu a nie je možné o tom hlasovať. Takto by sme mali chápať aj naše hlasovanie, že sme nenáležite hlasovali - pani poslankyňa to nakoniec priznala - o jej návrhu, aby rozprava bola, či nebola. Zákon určuje, že má byť, takže mali by sme ju otvoriť a v nej zrejme po obedňajšej prestávke mať možnosť vyjadriť sa k správe pani ministerky.

  • Pán kolega, vieš veľmi dobre, že v ďalších častiach rokovacieho poriadku sa hovorí, ak si poslanci čosi odhlasujú, tak to platí.

    Dám o návrhu pani poslankyne Rusnákovej hlasovať tak, ako o to požiadala.

  • Hlasy z pléna.

  • Priatelia, ja súhlasím, tak buďte poriadni, nevykrikujte a rešpektujte rokovací poriadok.

    Pán Moric.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. K tomu, čo povedal pán kolega Ftáčnik - slovenčina je pomerne dosť bohatá reč na to, aby povedala, či otvorí, alebo musí otvoriť. Vy ste to veľmi pekne povedali, vôbec tam nie je napísané, že musí otvoriť, tam je napísané len otvorí, takže nemusí otvoriť. To je jedna vec.

    Druhá vec - pán kolega Mikloško, členovia Európskeho parlamentu, pokiaľ viem, sa nepýtali nikoho z koalície, aká je vlastne situácia na Slovensku, či to, čo napísali, je aj mienka väčšej časti tohto parlamentu. Oni sa nepýtali. Hovorím to k tomu, že ste povedali, že chcete rezolúciu, ktorou sa vyjadríme k tomu, čo nám Európsky parlament napísal.

  • Ja mám slovo zatiaľ, pán predsedajúci.

  • Ale ja ti ho môžem zobrať, pretože toto je faktická poznámka, nie je to procedurálny návrh. Ten prvý bol procedurálny návrh, súhlasím.

  • To je faktická poznámka k tomu, čo povedal pán kolega Mikloško.

  • Ale teraz nie je rozprava, nevyjadrujeme sa faktickými poznámkami.

  • Už len jednu vetu. Človek má 5 zmyslov. Nemusíte čítať, nemusíš čítať, stačí ti aj počuť. Takže keď budeš počuť, môžeš hlasovať.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som len zdôrazniť, že parlament nemôže všetko odhlasovať, musí sa držať ústavy a zákonov. Zákon o rokovacom poriadku hovorí to, čo prečítal pred chvíľkou pán poslanec Ftáčnik. Mohli by sme si, samozrejme, odhlasovať, aby nebola rozprava, ale muselo by to mať formu zákona. Keby sme prijali zákon o tom, že nebude rozprava k tomuto bodu, v takom prípade by ste mali pravdu.

  • Iste, je to opäť viac-menej faktická poznámka. Každý chápe výklad zákona inak. Bol som členom ústavnoprávneho výboru, kde bolo 16 právnikov, ako ste vy, pán kolega, a bolo tam 18 názorov na daný problém.

    Pán kolega Prokeš, ale, prosím, skutočne sa držme rokovacieho poriadku.

  • Veľmi stručne, pán predsedajúci. Som nesmierne rád, že pán Ftáčnik otvoril tento problém. Dovolím si ho upozorniť, a dôrazne upozorniť, že v dikcii rozhodnutia Ústavného súdu platí, že keď tam nie je napísané, že musí otvoriť, tak nemusí. Je to presne to isté, ako rozhodol Ústavný súd vo veci vymenúvania a odvolávania ministrov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. To konkretizoval už pán Moric, pán kolega Prokeš. Pán Brňák.

  • V súvislosti s vystúpením pána poslanca Ftáčnika dávam do pozornosti aj ustanovenie § 13 odsek 2, kde sa hovorí, že program schôdze a spôsob prerokovania jeho jednotlivých bodov určí Slovenská národná rada na návrh svojho predsedníctva. Samozrejme, s menšími korekciami, už nemáme predsedníctvo. A v súvislosti aj s touto citáciou poukazujem na parlamentnú tradíciu a obyčaje, ktoré vládnu na pôde tohto parlamentu, keď určite niekoľko desiatok bodov zaradených ako program schôdze neboli prerokovaných v dikcii tak, ako hovorí pán poslanec Ftáčnik, pretože nebolo potrebné k nim otvárať rozpravu. Myslím si, že aj táto právna tradícia, právna obyčaj, zohráva úlohu v rokovaní samotného parlamentu a aj ustanovenie § 13 odsek 2 jednoznačne hovorí, že parlament v súvislosti s týmto bodom si určil taký spôsob, že rozprava nebude.

  • Ďakujem. Pán poslanec Slobodník.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Keďže pán poslanec Mikloško tvrdí, že nepozná rezolúciu, dovoľte, aby som vám text tejto rezolúcie prečítal.

  • Hlasy z pléna.

  • Priatelia, rozprávame o rokovacom poriadku. Vy sa snažíte, aby sme ho dodržiavali. Pozrite sa, pravidelne, pravidelne ho porušujete. Pán kolega Ftáčnik, myslím si, že sme neurobili chybu. Ani ja teraz som neurobil chybu. Treba si prečítať aj § 25 rokovacieho poriadku. Pán kolega, podľa môjho názoru vždy účelovo sa snažíš vystúpiť. § 25 jasne hovorí: "O každom návrhu rozhoduje Slovenská národná rada hlasovaním. Pred ním upozorní predsedajúci, že sa prikročí k hlasovaniu, a dá zistiť počet prítomných poslancov." Takže neporušujeme zákon o rokovacom poriadku. Hlasovaním sme presne rozhodli, že rozprava nebude. Neviem, načo sú tieto dlhé debaty. Už sme mohli otvoriť všeobecnú rozpravu a mohli ste pokračovať.

    Pán kolega Ftáčnik.

  • Chcem len zopakovať to, čo tu už zaznelo, a prosím, aby sme to nevykladali ani paragrafom 13, ani paragrafom 25, pretože obyčajným hlasovaním Národná rada nemôže zmeniť zákon. Môže rozhodnúť o spôsobe prerokovania veci, ale nemôže sa to týkať tých ustanovení, ktoré sú garantované zákonom, ale - povedzme - časového určenia rozpravy. To je § 13 ods. 2. A § 25 áno, dáva možnosť rozhodnúť o návrhu poslanca, ale ten nemôže ísť - a to je ústavný princíp - nad rámec zákonov a Ústavy Slovenskej republiky.

  • Dobre, pán kolega, ty takisto nerešpektuješ zákon o rokovacom poriadku, nakoľko nechceš realizovať § 25. Ja ti to môžem povedať takisto len z druhej strany. Prosím vás pekne, priatelia, končím tento bod.

    Budeme hlasovať o návrhoch, ktoré kolegovia poslanci dali vo forme návrhov na zaradenie do rokovania.

    Pán kolega Harach, prepáčte, chceli ste mať akú procedurálnu poznámku? Súhlasíte s tým, čo sa tu deje, že to sú procedurálne návrhy?

    Prosím, zapnite pána poslanca Haracha aj pána poslanca Morica.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja len zopakujem to, čo som tu povedal potichu. Vážené dámy, vážení páni, takto rokujete o problematike školstva? Takýmto spôsobom? To je váš vzťah k vzdelávaniu? O čo vám ide? Vy sa divíte, že potom chodia demarše a že s vami nevedie Európa dialóg? Ako ho môže viesť, keď vy ho doma nevediete?

  • Pán kolega, chápem, každý má právo na názor. Aj vy ho máte, aj vy máte právo na názor, ale opäť ste porušili rokovací poriadok a zneužili moju dôveru, pretože to bola faktická poznámka.

    Priatelia, prosím pokoj, skúsme sa trochu upokojiť, jedna i druhá strana. Budeme pokračovať. Priatelia, prosím pokoj.

    Prosím pána poslanca Prokeša, aby uviedol svoju požiadavku, aby ju teda zopakoval. Priatelia, prosím pokoj.

  • Pán predsedajúci, navrhujem zaradiť dodatočný bod na rokovanie Národnej rady na terajšej schôdzi Národnej rady, ktorý sa bude zaoberať vyhlásením Národnej rady Slovenskej republiky k rezolúcii Európskeho parlamentu zo 16. novembra 1995 o nutnosti dodržiavať ľudské práva a demokraciu na Slovensku.

  • Ďakujem. Páni a dámy, prezentujte sa a zároveň hlasujte o návrhu, ktorý vám teraz opäť prečítal pán poslanec Prokeš.

    Medzitým by som chcel pánu Mikloškovi povedať, že táto rezolúcia Európskeho parlamentu bola publikovaná vo všetkých našich denníkoch. A verím, že denníky čítate. Moment, ja som neskončil. Ale oficiálne bude tu prečítaná.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 66 poslancov. Za návrh hlasovalo 66 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Prosím skrutátorov Národnej rady Slovenskej republiky, aby spočítali počet prítomných poslancov v sále, v rokovacej miestnosti.

    Moment, priatelia, musíme zrealizovať požiadavku pána poslanca Prokeša.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán predsedajúci, počas hlasovania bolo v sále prítomných 109 poslancov.

  • Hlasy z pléna.

  • Priatelia, prosím vás, zachovajte kultúrnosť. Vy sami hovoríte, že treba učiť kultúrnosti poslancov koalície. To, čo sa tu robí, možno v krčme sa tak nevyjadruje, ako sa vyjadrujú niektorí členovia opozície.

    Dámy a páni, do 13.00 hodiny vyhlasujem prestávku. Povedal som do 13.00, neopravujte ma.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, aby ste sa prezentovali. Ďakujem.

    Prezentovalo sa zatiaľ 40 poslancov.

    O päť minút sa budeme opäť prezentovať.

  • Procedurálnu pripomienku má pani Belohorská.

  • Pán predsedajúci, prosím, aby sme mali úctu voči voličom, ktorí nás volili, a nerobili si dobrý deň z tohto rokovania. Nie je nás dosť, ukončme rokovanie. Opozícia pravdepodobne nepríde, keď po takom veľkom zvonení neprišla. Takže asi jediné múdre riešenie bude také.

  • Dámy a páni, prezentujeme sa, prosím. Budeme sa prezentovať, preto volám všetkých poslancov, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti. Takže budeme sa prezentovať, dámy a páni.

    Prezentovalo sa 72 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada nie je uznášaniaschopná. Z toho dôvodu, dámy a páni, vám ďakujem za účasť a vyhlasujem 11. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky za skončenú.

  • Rokovanie schôdze sa skončilo o 13.15 hodine.