• Vážená Národná rada, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej vás všetkých vítam.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ešte predtým, ako budeme schvaľovať program našej schôdze, aby sme si pripomenuli tragédiu, ktorá sa stala 27. októbra tohto roku v metropole východného Slovenska, kde došlo k tragickej havárii nášho hutníckeho gigantu Východoslovenských železiarní. Bolestnosť tejto udalosti znásobuje predovšetkým tá skutočnosť, že tam prišlo o život 11 našich občanov.

    Dovoľte mi preto v mene Národnej rady vás požiadať, aby sme pri tejto príležitosti vyjadrili našu súdržnosť s pozostalými.

    Vážená Národná rada,

    dovoľte mi ešte pripomenúť tragédiu, ktorá postihla celý demokratický svet, ktorý je otrasený bezprecedentným rasistickým činom, v ktorom prišiel o život jeden z popredných politikov dnešnej doby Jicchak Rabin. Dovoľte mi preto, aby sme sa hlboko sklonili nad pamiatkou týchto a vyjadrili našu úctu minútou ticha.

  • Minúta ticha.

  • Ďakujem pekne.

    Skôr než pristúpime k rokovaniu, dovoľte mi, aby som vám oznámil, že na dnešnú schôdzu sa ospravedlnili zatiaľ pani poslankyňa Irena Belohorská, páni poslanci Ján Figeľ, Árpád Duka-Zólyomi a Ján Čarnogurský.

  • Hlas z pléna.

  • Aj pán Slobodník? Ale pán Slobodník je tu.

    Prosím teraz, aby sme sa prezentovali. Ďakujem.

    Prosím technikov, pán poslanec Smolec hlási, že má poruchu na hlasovacom zariadení. Prosím vás, pán inžinier, keby ste sa na to pozreli.

    Páni poslanci, pani poslankyne, kým pristúpime k samotnému schvaľovaniu programu schôdze, dovoľte mi, aby som vás informoval, že v politickom grémiu sme sa dohodli na postupe pokiaľ ide o určenie konkrétnych overovateľov na schôdzach Národnej rady. Z dôvodu rovnomerného rozloženia plnenia povinností zvolenými overovateľmi a najmä, aby príslušní poslanci vedeli, že sú overovateľmi na konkrétnej schôdzi Národnej rady, vždy na začiatku každej schôdze oznámim dvoch poslancov ako overovateľov a ich dvoch náhradníkov, samozrejme, zo zvolených overovateľov, ktorí budú počas celej schôdze podpismi overovať prijaté uznesenia Národnej rady.

    Na dnešnú 11. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem za overovateľov pána poslanca Juriša za Spoločnú voľbu, pána Jána Volného za Hnutie za demokratické Slovensko. Náhradníkmi budú pani Melánia Kolláriková zo Slovenskej národnej strany a pán Jozef Miklušičák za KDH.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    po dohode s podpredsedami Národnej rady v politickom grémiu navrhujem, aby program 11. schôdze, tak ako vám bol dnes rozdaný, bol schválený s tým, že ako prvý doplňovací bod programu uvediem sám.

    Generálny prokurátor Slovenskej republiky ma listom požiadal o zbavenie mlčanlivosti predsedu a členov Osobitného kontrolného orgánu na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. Takže dovoľte mi, aby som ako prvý navrhol zaradiť tento bod, a to pozbavenie mlčanlivosti týchto poslancov Národnou radou ako bod 44 tejto schôdze.

    Ďalej mi dovoľte, aby som navrhol na základe požiadania vlády zmenu času na interpelácie, ktorý sme v politickom grémiu na môj návrh dohodli na piatok 17. 11. od 9.00 hodiny, pretože vláda má na tento deň určený iný program, o ktorom sme nevedeli, o deň skôr, teda na 16. 11. o 9.00 hodine.

    Z mojej strany sú tieto dva pozmeňovacie návrhy.

    Páni poslanci, čo ste na tabuli, všetci máte návrhy na zmenu programu, doplnenie programu? Nie? Tak najskôr pán poslanec Straňák.

  • Vážený pán predseda, chcem vám oznámiť, že dnes budem hlasovať náhradnou hlasovacou kartou číslo 49.

  • Dávam návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky odsúhlasila priame prenosy zo svojich zasadnutí. Vychádzam z toho, že na stretnutí predstaviteľov politických strán s vedením televízie a s Radou Slovenskej televízie sa celkom jednoznačne povedalo, že Slovenská televízia rada tieto prenosy urobí, samozrejme, ak ju sem pustíme. Bude treba potom dohodnúť aj vysielacie časy, aby nebola narušená štruktúra programu.

    A po druhé, vážený pán predseda, chcel by som vás požiadať, aby ste na rozpravu o zahraničnej politike Slovenskej republiky, ktorá bude tento piatok, pozvali aj pána prezidenta, aj pána premiéra, nakoľko určité zahraničnopolitické súvislosti konfliktu, ktorý sa rozvinul medzi vládou a prezidentom, si vyžadujú ich účasť, a bolo by veľmi dobré, keby obidvaja títo ústavní činitelia Národnej rade aj občanom Slovenskej republiky povedali, ako si predstavujú zastavenie tohto konfliktu, ktorý jednoducho rozdeľuje slovenskú spoločnosť a škodí dobrému menu Slovenska v zahraničí.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. K prvej časti vášho návrhu chcem povedať len toľko, že už sme si tu viackrát povedali, že Národná rada ani poslanci nemôžu dať príkaz televízii, aby prišla preberať naše zasadnutie. Ja som televízii oznámil, že Národná rada súhlasí s prenášaním rokovania. To znamená, že aj teraz môžu kedykoľvek prísť.

  • Stačí tá odpoveď? Ďakujem. Takže ďalej pán Urban.

  • Vážený pán predseda, chcem oznámiť, že budem hlasovať náhradnou kartou číslo 50.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    navrhujem podľa § 13 ods. 3 zákona číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady, aby návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom jazyku Slovenskej republiky a o zmene zákona číslo 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, tlač 266, inak bod 28 terajšieho programu, nebol prerokovaný na 11. schôdzi Národnej rady pre rozpory vo výboroch Národnej rady a pre nevysvetlené otázky, ďalej z dôvodov možnosti konzultácie početných pozmeňovacích návrhov. To je môj prvý návrh.

    Ak by tento návrh nebol akceptovaný, navrhujem, aby sa vládny návrh zákona o štátnom jazyku, tlač 266, prerokoval po ratifikácii základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, tlač 272.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Kolegyne, kolegovia,

    mám dva návrhy. Prvý: Vypustiť z programu bod 9 - vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o cenách, pretože je protireformný, protitrhový a stojí v ostrom protiklade s programovým vyhlásením vlády o vytváraní trhovej ekonomiky. Prijatím tohto zákona by sme zasiahli do programového vyhlásenia vlády prijatého na celé štvorročné funkčné obdobie.

    Druhý návrh: Navrhujem, aby sa za bod 21 zaradil nový bod 22 - zahraničnopolitická rozprava podľa ústavy za účasti ministra zahraničných vecí.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    navrhujem, aby bod 18 nášho programu, t. j. vládny návrh o Federálnej zahraničnej polícii, tlač číslo 251, bol stiahnutý z programu tejto schôdze s tým, že by išiel opäť do výboru pre obranu a bezpečnosť a za účasti oboch zainteresovaných rezortov, t. j. ministerstva vnútra a ministerstva dopravy a spojov, sa dohodla forma, ako tento federálny zbor železničnej polície bude kooperovať s ministerstvom vnútra. Ak by sme tento zákon prijali v podobe, ktorý je navrhnutý, jednoducho by došlo k vytvoreniu kompletnej paralelnej polície vedľa Policajného zboru Slovenskej republiky. Myslím si, že by to nebolo dobré, aby nám tu v podstate pod dvoma rezortmi pracovali dve nezávislé polície.

  • Pán poslanec, dali ste návrh, budeme o ňom hlasovať.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, v podstate sa prikláňam k tomu, čo povedal pán Hrnko. Chcel som navrhnúť, aby sme bod 18 stiahli z programu. Sme za to, aby sa prijala novela tohto zákona, ale nie v tomto znení. Treba to dať do súladu s inými právnymi normami. Takže podporujem v podstate návrh pána poslanca Hrnku.

    Ďakujem.

  • Pán predseda, navrhujem zaradiť ako nový bod 45 programu návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Zluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, tlač 272.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia,

    navrhujem ako nový bod 41 zaradiť do programu tejto schôdze rozpočet Fondu detí a mládeže Slovenskej republiky na rok 1995. Upozorňujem, že je november 1995, a rozpočet tohto fondu ešte nebol prerokovaný. Keďže som sa obrátil interpeláciou na pani ministerku, ktorá mala pripraviť pre vládu stanovisko, viem, že toto stanovisko nebolo ešte vláde predložené a takpovediac vo vláde sa zdržiava návrh tohto rozpočtu, hoci je spracovaný už dosť dlhý čas. Keďže je to orgán zriadený zákonom, teda Fond detí a mládeže, ktorý spravuje majetok bývalého Socialistického zväzu mládeže, myslím si, že by sme sa mali pozrieť na tento rozpočet a aspoň na konci roka urobiť istý poriadok v tom, ako tento fond hospodári. Navrhujem teda, aby sme sa zaoberali touto otázkou v bode 41 tak, ako som to navrhol.

  • Len, pán poslanec, ste si vedomý, že v Národnej rade tento rozpočet nie je?

  • Pán predseda, niekto by aspoň mal povedať prečo a kde teda je, pretože on tu istým spôsobom je. V našom výbore ten návrh predložil orgán, teda Rada Fondu detí a mládeže už dávno, ale chýba stanovisko vlády. A tu by sa vytvoril istý tlak, aby sme to spoločne nejako zvládli a prerokovali rozpočet tohto fondu.

    Moja druhá poznámka nebude návrh, ale bude adresovaná vám, pán predseda, a týka sa nášho pravidelného sporu o § 75 rokovacieho poriadku. Zákon, či sa nám to páči, alebo nepáči, treba dodržiavať, a obávam sa, že vláda Slovenskej republiky si robí z parlamentu slúžku. Slúžku v tom zmysle, že nám predkladá návrhy, ktoré ďaleko prekračujú únosnú lehotu, ktorú sme si zvykli dodržiavať, teda 30 dní pred rokovaním Národnej rady. Sú tu návrhy, ktoré majú pečiatku 24. októbra, to je zákon o štátnom jazyku, sú tu návrhy o dani z príjmu, z nehnuteľností atď., ktoré majú pečiatky 27. októbra.

    Dnes je 8. novembra a myslím si, že by ste mali využiť právo, resp. povinnosť, ktorú vám dáva rokovací poriadok, aby ste navrhli Národnej rade Slovenskej republiky, aby tieto návrhy zákonov výnimočne prerokovala pred uplynutím tejto lehoty, pričom o takomto návrhu rozhodne Národná rada bez rozpravy. Treba to urobiť, pretože by sme mali aspoň súhlasiť, že chápeme naliehavosť, možno v niektorých prípadoch ide naozaj o naliehavé normy, ale Národná rada by s tým mala vysloviť svoj súhlas. Inak sa naozaj stane to, že nám budú predkladané návrhy na stôl bez toho, aby sme sa mohli vysloviť, či sme s tým spokojní, alebo nie.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    keď Slovenská národná strana formulovala svoj program v roku 1990, jedným z našich hlavných cieľov bolo vytvorenie samostatnej a prosperujúcej Slovenskej republiky. Dnešná politická situácia v našej vlasti je istým spôsobom napätá a prispievame k tomu všetci svojím spôsobom a svojím dielom. Slovenská národná strana avizovala svoj názor na vytvorenie vyšetrovacej komisie na vyšetrenie činnosti prezidenta Slovenskej republiky, smerujúcej proti záujmom Slovenskej republiky. Chceli sme, aby takáto komisia bola vytvorená. Slovenská národná strana v záujme porozumenia medzi parlamentnými stranami nepredloží tento návrh, zatiaľ nepredloží tento návrh, a zároveň vyzýva politické subjekty a prezidenta tohto štátu, aby upustili od konfrontačného tónu vedenia politických rozhovorov medzi sebou. Prosím, keby ste toto pochopili ako gesto dobrej vôle Slovenskej národnej strany.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    dovolím si predložiť dva návrhy do programu rokovania 11. schôdze. Na základe odporúčania Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo navrhujem, aby sme prerokovali na tejto schôdzi vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rastlinolekárskej starostlivosti, ktorý prerokovali výbory, ktorým bol tento vládny návrhy pridelený, tlač 268. Navrhujem, aby sa o ňom rokovalo za bodom číslo 43.

    Môj druhý návrh je ten, že navrhujem, aby bol na našom rokovaní predsunutý bod číslo 26 pred bod číslo 25., t.j. aby sa rokovalo skôr o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vysporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov, teda tlač 267, pred tlačou číslo 183, ktorou je návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Langoša takisto na zmenu a doplnenie zákona číslo 42. Z dôvodu toho, že výbory, ktoré rokovali o tomto návrhu, nedali súhlasné uznesenie a takisto pán predkladateľ sa ani nedostavil na prerokovanie tohto návrhu do gesčného výboru, teda do výboru pre pôdohospodárstvo.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Hornáček.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážené panie kolegyne, páni kolegovia,

    dovoľte, aby som predložil pozmeňovací návrh programu 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Navrhujem, aby podľa návrhu bol bod 28 zaradený do programu schôdze tak, aby Národná rada Slovenskej republiky rokovala o tomto bode ako o prvom bode programu v stredu 15. novembra 1995.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Aibeková.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovolím si vás požiadať, aby sa do programu 11. schôdze zaradil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 276/1993 Z. z. o Poisťovni Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a o financovaní zdravotného poistenia v znení neskorších predpisov. Má to tlač 250. Dovoľujem si vás o to požiadať napriek bohatému programu, ktorý pred sebou máme.

  • Dobre, ďakujem. Pán poslanec Smolec.

  • Pán predseda, hlasujem náhradnou hlasovacou kartou. Ďakujem.

  • Ďakujem. Aké číslo karty? Číslo 2? Pán poslanec Filkus.

  • Ďakujem. Navrhujem preložiť bod číslo 9 - vládny návrh zákona o cenách - dovtedy, kým nebudú predložené všeobecne záväzné predpisy týkajúce sa tohto zákona.

    Argumenty:

    a) Predkladateľ už pri minulej diskusii v našom koordinačnom výbore sľúbil, že záväzné predpisy dá. Nedal.

    b) Je to v rozpore so zákonom 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku, § 67 ods. 3: "Ak má byť k zákonu vydaný vykonávací predpis s účinnosťou totožnou s navrhovaným zákonom, je potrebné požiadať navrhovateľa o jeho predloženie pri prerokúvaní návrhu zákona."

  • Dobre. Pán poslanec, z tejto schôdze stiahnuť, alebo preložiť?

  • Stiahnuť a dovtedy nepredložiť, kým nebudú súčasne predložené všeobecne záväzné predpisy. Nechcem to ďalej rozťahovať, pretože sa nevie, ako sa budú regulovať ceny, nevie sa, čo sú to primerané náklady, čo je to neprimeraný zisk, atď.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Navrhujem v mene skupiny poslancov doplniť program 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 158/1994 Z. z., tlač. 281. Prosil by som, aby bol zaradený za bod 21 na piatok po expozé ministra zahraničných vecí.

    A ešte ma poprosila pani poslankyňa Aibeková, aby sa nemusela znovu hlásiť, aby ste jej doplňovací návrh do programu zaradili za bod 42.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková.

  • Pán predseda, navrhujem, aby po správe o stave rezortu školstva Slovenskej republiky, ktorú prednesie ministerka školstva, bola zaradená rozprava.

  • Po správe je rozprava. Pán poslanec Langoš.

  • Pán predseda, kolegyne a kolegovia,

    musím ostro protestovať proti manipulácii, ktorej sa dopustil kolega Delinga. Pri prerokúvaní mojej novely zákona číslo 42 som dostal ústnu pozvánku v deň jej prerokúvania v hospodárskom výbore. Do výboru pre pôdohospodárstvo som vôbec nedostal pozvánku. Riadnu písomnú pozvánku som dostal do ústavnoprávneho výboru. Takže nie je pravda, že som sa nedostavil do výboru. Nebol som pozvaný.

    Po druhé - vo všetkých troch výboroch majú vládni poslanci väčšinu a, prirodzene, schválili vládny návrh, ktorý rieši v podstate podobný problém, ale neústavným spôsobom a neústavnými prostriedkami.

    A chcem ešte požiadať, pán predseda, aby ste vysvetlili, prečo bol z galérie odstránený prvý rad sedadiel, prečo bol zmenšený počet sedadiel na galérii a prečo boli nahradené kvetmi z umelej hmoty.

  • Pán poslanec, nabudúce, keď schvaľujeme program a budete mať pripomienku k nejakému bodu, tak ju predneste pred týmto bodom, nie keď harmonicky program schvaľujeme. Keď ste už dali tú otázku, tak postupovalo sa podľa projektu tejto budovy a podľa bezpečnostných opatrení, ktoré boli zapísané a zaznamenané. Na minulej schôdzi padla zhora kniha. Bolo šťastie, že tam nesedel pán poslanec. Takže je to z tohto dôvodu, je to presne podľa projektu, ako je projekt urobený.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    výbor pre životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením číslo 96 poveril skupinu poslancov, pánov poslancov Langoša, Kňažka a Černáka, aby vykonali poslanecký prieskum na ministerstve vnútra. O tom, ako sme tento poslanecký prieskum vykonali, o jeho výsledkoch sme včera informovali výbor, ktorý prijal platné uznesenie, ktorým ma poveruje, aby som žiadal zaradiť do programu bod informácia o poslaneckom prieskume na ministerstve vnútra. Podotýkam, že žiadame, aby bol pri tomto bode prítomný minister vnútra, a ak tento bod bude zaradený, v čo pevne dúfam, písomnú informáciu dáme do zajtra.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Vaškovič.

  • Vážený pán predseda, navrhujem pred bod číslo 45 zaradiť správu o použití majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky k 30. júnu 1995, ktorá sa týka naplnenia uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 84.

    Ďakujem.

  • Pán predseda,

    vystúpenie pána poslanca Morica dnes, v ktorom bola opäť otvorená hrozba voči pánu prezidentovi, ale i správanie sa Slovenskej národnej strany v minulých mesiacoch, má prekryť skutočné motívy správania sa poslancov Slovenskej národnej strany. Preto v súlade s § 55a rokovacieho poriadku navrhujem zriadenie vyšetrovacej komisie, ktorá bude poverená vyšetriť odpovede na nasledujúcich deväť konkrétnych otázok.

    1. Je pravdou, že podnik ŽOS Vrútky privatizovala firma TRV, spoločnosť s r. o., ktorej väčšinovým vlastníkom je donedávna blízky spolupracovník pána poslanca Morica, generálneho riaditeľa firmy ARMEX?

    2. Je pravda, že členkou predstavenstva tejto akciovej spoločnosti ŽOS Vrútky je manželka pána poslanca Morica?

    3. Je pravda, že akciová spoločnosť ŽOS Vrútky založila, či zakladá dcérsku firmu ŽOS TRADING, spoločnosť s r. o., ktorej riaditeľom je pán inžinier Daniel Moric, brat pána poslanca Morica?

    4. Je pravdou, že plateným poradcom predsedu predstavenstva akciovej spoločnosti ŽOS Vrútky je syn pána poslanca Morica?

    5. Je pravdou, že väčšinovým vlastníkom bývalého štátneho podniku Azbesto-cementové závody, š. p., Nitra, alebo akciovej spoločnosti FERRENIT Nitra je firma SANKER, spoločnosť s r. o., ktorej spolumajiteľkou a zároveň členkou dozornej rady je aj pani doktorka Magdaléna Prokešová, manželka pána poslanca Prokeša?

    6. Je pravdou, že obchodnými partnermi pani Prokešovej a spolumajiteľmi firmy SANKER, spoločnosť s r. o., je aj nemecká fyzická osoba a česká právnická osoba?

    7. Je pravdou, že bývalý poslanec Národnej rady za SNS, jej bývalý podpredseda a donedávna podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu za Slovenskú národnú stranu, terajší riaditeľ Slovenskej poisťovne Peter Sokol, má 25-percentný podiel v akciovej spoločnosti, ktorá podala podnet na privatizáciu Slovenskej poisťovne tak, že pán Sokol by poberal ročné dividendy okolo 5 miliónov Sk?

    8. Je pravdou, že priemerný mesačný príjem pána poslanca Jána Slotu v roku 1995 je najmenej 100 000 Sk? Z akých zdrojov plynuli pre pána poslanca tieto príjmy?

    9. Aké škody spôsobil pán poslanec Moric slovenskému hospodárstvu tým, že za dva roky vo funkcii riaditeľa štátnej organizácie ARMEX nezabezpečil žiaden významnejší odbyt pre slovenské zbrojovky?

    Kolegyne a kolegovia, u niektorých poslancov Slovenskej národnej strany vidíme rozpor medzi záujmami občanov Slovenskej republiky a ich aktivitami. Slovenskí občania majú právo, aby sa dozvedeli pravdu o týchto aktivitách poslancov Slovenskej národnej strany. Keďže však pán poslanec Moric prejavil gesto dobrej vôle, ani ja túto vyšetrovaciu komisiu nenavrhujem zriadiť ešte na tejto, ale na niektorej z nasledujúcich schôdzí Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Pán poslanec, to už bude vyplývať zo zákona o strete záujmov. Všetci máte dotazníky, kde to všetko pekne budeme musieť napísať. Takže nenavrhujete?

  • Podobne ako Slovenská národná strana, na niektorú z ďalších schôdzí.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    mám jeden krátky návrh, možno potom s modifikáciou. Navrhujem, aby ctená snemovňa vypustila z rokovania na 11. schôdzi vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom jazyku Slovenskej republiky a o zmene zákona číslo 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, tlač 266. Ak tento môj návrh neprejde, žiadam, aby zostal tento vládny návrh v poradí 28, nie tak, ako ho navrhol pán poslanec Hornáček. Je to pochopiteľné v prípade, ak sa prerokúvajú interpelácie a otázky na vládu, alebo zahraničnopolitické smerovanie republiky, ale nie je to pochopiteľné, je to bezprecedentné, aby sme zmenili poradie kvôli určitým zámerom. Myslím si, že jediný zámer je ten, aby bol vytvorený organizovaný verejný nátlak na poslancov ctenej Národnej rady.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec, ale ten návrh je zhodný s návrhom pána poslanca Rózsu.

    Pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Mám návrh, aby súčasný bod číslo 5 - vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o cenách, tlač 206, bol zaradený do programu rokovania dňa 10. novembra 1995 ako bod číslo 3 príslušného dňa rokovania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Delinga. Pán poslanec, ale ak chcete odpovedať na vystúpenie pána poslanca Langoša, prosím, až keď budeme schvaľovať ten bod.

  • Len v krátkosti som chcel prečítať prezentačnú pečiatku pozvania pána poslanca, ktoré je z 31. októbra 1995, z Kancelárie Národnej rady.

  • Ďakujem. Pán poslanec Moric, tiež vás chcem o to poprosiť.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Chcel som vám oznámiť, že dnes budem hlasovať hlasovacou kartou číslo 48. To po prvé.

    Po druhé, naozaj tu netreba zriadiť komisiu, útok sa totiž minul účinkom. Treba nielen dobre myslieť, ale dobre konať. To, čo sa pýtal pán inžinier Dzurinda, je všetko pravda. Netreba zriaďovať komisiu. Keďže je to súkromná firma, tak pána Dzurindu je do toho asi toľko, ako, nechcem povedať... To je jedna vec. Pokiaľ sa týka veci okolo toho, koľko som urobil tomuto nášmu národnému hospodárstvu škody, tak vám môžem všetkým oznámiť, že 21. decembra 1994 som uzavrel s istou krajinou obchodnú zmluvu za 105 miliónov dolárov. Myslím si, že je to veľmi významný obchod. Pán Dzurinda, keby bol v tejto funkcii, keď si ruky zodrie, za celý život takto zmluvu nespraví. On to totiž nevie.

  • Tiež nedám zvolávať, nedám spraviť vyšetrovaciu komisiu na dve veci. Jedna: Či je pravda, že brat pána poslanca Dzurindu chce sprivatizovať depo v Spišskej Novej Vsi. A nedávam zriadiť vyšetrovaciu komisiu, aby zistila, koľko škody spôsobil pán poslanec Dzurinda nášmu národnému hospodárstvu, keď bol ministrom dopravy. Je to prejav mojej dobrej vôle.

    Ďakujem.

  • Páni poslanci, prosím, aby sme si uvedomili, že schvaľujeme body rokovania tejto schôdze.

    Pán podpredseda Andel.

  • Ďakujem.

    Mrzí ma, ale z vystúpenia pána Dzurindu bolo jasne vidieť, kto seje vietor v tejto spoločnosti, kto ako sa správa aj teraz, keď skutočne je tu seriózny záujem o zmiernenie napätia v tejto spoločnosti. Iste, niekomu je to jasné, ako pánu poslancovi Ftáčnikovi, niekto to myslí vážne. Myslím si, že tento národ si nezaslúži takých poslancov, ako tu poniektorí sedia, ktorí chcú iba zvyšovať napätie.

    Ďakujem.

  • Ja by som pánu poslancovi Dzurindovi povedal len jedno. Jemu, ktorého považujem za choromyseľného chudáka, by som odporučil, aby sa dal predovšetkým vyšetriť. Potreboval by to, veľmi súrne.

  • Vážený pán predseda, myslím, že ctená snemovňa a zvlášť jej koaličná časť nepochopili pravý zmysel návrhu pána poslanca Dzurindu. On totiž chcel povedať, že kým poslanci za Slovenskú národnú stranu vykrikujú do celého sveta, ako milujú tento národ, zatiaľ veselo privatizujú aj ich ženy. Jedine toto chceme povedať. Začíname sa pozerať bližšie na lásku poslancov Slovenskej národnej strany a najmä ich manželiek k slovenskému národu a, samozrejme, že v tom budeme pokračovať, aby to ctená snemovňa vedela.

  • Vážený pán predseda, veľmi ma mrzí, ale som presvedčený, že naša diskusia sa dostala úplne mimo bodu, ktorý máme momentálne prerokovať, a to je rokovanie o programe a jeho schválenie.

    Ďakujem.

  • Za skupinu poslancov navrhujem stiahnuť z programu rokovania bod číslo 29. Je to návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 264 o Štátnom fonde telesnej kultúry.

    K návrhu pána Ftáčnika o zaradenie bodu, v ktorom by sa prerokúval rozpočet Fondu detí a mládeže, chcem upozorniť, že vo výbore pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport vznikla trojčlenná pracovná skupina, ktorá má preveriť tento rozpočet, je dohodnuté stretnutie s predstaviteľmi Rady fondu detí a mládeže na 28. novembra 1995. Členom tejto skupiny je i pán poslanec Ftáčnik, takže odporúčam, aby sme tento bod zaradili až po poslaneckom prieskume, ktorý bude v tejto oblasti vykonaný.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážené dámy, vážení páni, môžem vám ako repliku na pána poslanca Miklošku povedať, že nikto z poslancov Slovenskej národnej strany nič nesprivatizoval. A ak si mienil moju manželku, tak moja manželka takisto nič nesprivatizovala. Nič nesprivatizovala. Ja to chápem, tebe sa to stať nemôže, ty ženu nemáš.

  • Pán poslanec Ftáčnik. Prosím, aby to bolo všetko k programu.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    mám len krátku poznámku k vystúpeniu pána poslanca Halabrína. Samozrejme, je pravda, že náš výbor ustanovil skupiny, a nielen pre Fond detí a mládeže, ale pre školstvo, kultúru a všetky rozpočtové kapitoly, ktoré máme, ale tie sú zacielené na rozpočet roku 1996, aby sa poslanci pripravili na prerokúvanie jednotlivých kapitol rozpočtu na budúci rok. Ale ja hovorím o rozpočte na rok 1995, ktorý doteraz Národná rada neschválila, a myslím si, že je najvyšší čas.

  • Takže trváte ďalej na svojom doplňovacom návrhu.

    Pani poslankyňa Rusnáková.

  • Pán predseda, chcem sa spýtať, či k bodu 6 programu bude rozprava automaticky.

  • Nie, tam som dostal návrhy od jednotlivých poslaneckých klubov, ktoré boli prerokované a odsúhlasené aj v politickom grémiu, takže dám o nich hlasovať. Rozprava k tomu nie je.

  • Pán predseda, potom kladiem ďalšiu otázku, lebo je dôležité sa rozhodnúť, alebo mať informáciu predtým, ako prípadne navrhnem, alebo nenavrhnem rozpravu, či je pravda, že väčšina poslaneckých klubov navrhovala 17 členov.

  • Nie, väčšina navrhovala ten počet, ktorý tam je. Môžem vám predložiť správy z jednotlivých klubov.

  • Lebo táto informácia nám chýba.

  • Môžem vám povedať, ktorý klub čo navrhoval.

  • Je to možné, aby ste to spravili teraz? Lebo ak nebude rozprava...

  • Pani poslankyňa, spočítajte si opozičné a koaličné kluby a vyjde vám to.

  • No však práve preto sa pýtam. Je možné, pán predseda, aby ste nás informovali teraz?

  • Pán Knapp, prosím vyjadrenia klubov, čo sme mali v grémiu. Na grémiu to bolo odsúhlasené.

  • Vy ste povedali, pán predseda, že väčšina klubov, ale potrebovali by sme to presne vedieť. Dobre, myslím si, že ak tá informácia bude, nič sa nestane.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Šimko, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Najskôr chcem povedať pánu poslancovi Moricovi, že ho ubezpečujem, že pokiaľ bude zriadená vyšetrovacia komisia, o ktorej hovoril pán poslanec Dzurinda, preukáže sa, že manželky poslancov Slovenskej národnej strany skutočne privatizujú.

    Ale chcem dať iný návrh, a to v súlade s § 28 zákona o poslancoch, kde sa hovorí, že poslancovi, ktorý pri rokovaní Slovenskej národnej rady alebo jej orgánu urobí výrok, ktorý je v rozpore s postavením a cťou poslanca, môže byť uložené disciplinárne opatrenie. Vzhľadom na výrok, ktorý pred chvíľočkou predniesol pán poslanec Slota vo vzťahu k poslancovi Dzurindovi, navrhujem mandátovému a imunitnému výboru, aby začal takéto disciplinárne konanie.

  • Toto však nedávame do programu, pán poslanec.

  • Vážení páni poslanci, panie poslankyne, ja by som si chcel vyprosiť od pánov poslancov za KDH, ktorí doteraz použili termín "manželky poslancov za SNS privatizujú", aby sa ospravedlnili, pretože moja manželka ani ja som nič nesprivatizoval.

    Ďakujem.

  • Prosím, páni poslanci, panie poslankyne, ešte raz, doplňujeme a pozmeňujeme program 11. schôdze Národnej rady. Prosím vás, keby ste sa skutočne držali tohto.

    Pán poslanec Dzurinda.

  • Pán predseda, prepáčte, mám len dve krátke vety.

    1. Pán poslanec Šepták, nie je dôvod sa vám ospravedlniť, myslím si, lebo pán poslanec Šimko ani ja sme netvrdili, že manželky všetkých poslancov Slovenskej národnej strany.

    2. Priznám sa vám, že na vás ani na vašu pani manželku nemáme informácie.

  • Šum v sále.

  • 3. Chcel som sa vám priznať, že doteraz som si myslel, že ste slobodný.

  • Smiech v sále.

  • Ak zbierate informácie, potom budete musieť vytvoriť aj kontrolný orgán OKO.

  • Smiech v sále.

  • Chcem len odpovedať pani poslankyni Lazarovej: O našom pozitívnom vzťahu k privatizácii svedčí aj to, že sme akceptovali, že na čele spoločnosti VTV je váš brat.

  • Smiech v sále.

  • Vážené dámy a páni poslanci, vážený pán predseda,

    včera sme si spomenuli tretie výročie úmrtia Alexandra Dubčeka. Ja by so vás chcel, panie kolegyne a páni kolegovia, poprosiť, aby sme si aj toto výročie pripomenuli povstaním a tichou spomienkou a možno aj v tej tichej spomienke si uvedomíme, aspoň niektorí z nás, aké sú naše vystúpenia vzdialené vlastnostiam tohto človeka, ktorého si tak vážime.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, myslím si, že v tejto sále nie je človek, ktorý si neváži osobu pána Dubčeka. Nie je však obvyklé, aby sa každý rok takéto výročie takto pripomínalo. Môžem vám povedať, že sám osobne som bol na hrobe pána Dubčeka a takto som si uctil jeho pamiatku. Myslím si, že nebolo vhodné to na toto zasadnutie Národnej rady navrhnúť. Pán Dubček je osobnosť, o ktorej nikto z nás nepochybuje, a všetci sme radi, že sme ho mali.

    Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, končím možnosť meniť program schôdze s tým, že pristúpime k schvaľovaniu jednotlivých návrhov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, je toho veľa, prosím, ak by som bol niečo zle zapísal, aby ste ma opravili.

    Pani poslankyňa Rusnáková, keď prídeme k vášmu návrhu, ja to prečítam.

    Takže, pán poslanec Weiss súhlasil s mojím vysvetlením, pokiaľ ide o televíziu. Druhý návrh pána poslanca Weissa znel, aby rozprava o zahraničnej politike bola zakončená vystúpením pána prezidenta a pána premiéra. Len na ten čas, keď pán poslanec Weiss chce, aby prišiel premiér a prezident, som dostal oznámenie, že pán premiér je v tom čase v Nemecku na rokovaní.

    Prosím, dajte slovo pánu poslancovi Weissovi.

  • Navrhol som piatok tento týždeň, pretože bude vystupovať pán minister Schenk, tak ako sme boli informovaní v zahraničnom výbore, a myslel som, že to je vhodná príležitosť, aby sa využil priestor a aby sme boli oboznámení s možnosťami skutočne zastaviť tento konflikt. Myslím si však, že sa môže nájsť aj iná príležitosť, keď obaja títo ústavní činitelia budú tu a mohli by nás oboznámiť o svojich predstavách.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec, takže v piatok sa to nedá uskutočniť. Pán prezident aj pán premiér majú právo kedykoľvek prísť na zasadnutie Národnej rady a vystúpiť.

    Ďalší pozmeňovací návrh mal pán poslanec Rózsa, ktorý žiada...

  • Hlasy z pléna, že prvý bol návrh predsedu Národnej rady.

  • Áno, najskôr som mal návrh ja, aby sme dali hlasovať o žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky o zbavenie mlčanlivosti členov Osobitného kontrolného orgánu, týkajúcej sa správy, ktorú Osobitný kontrolný orgán podáva.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 124 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Takže bude to zaradené ako bod programu pred interpelácie.

  • Hlasy v pléne.

  • Nie, bude to zaradené ako bod 45 pred bod 46, s tým, že bod 46 sa bude meniť podľa môjho návrhu zo 17. 11. o 9.00 hodine na 16. 11. vo štvrtok o 9.00 hodine.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 126 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Takže môžeme pristúpiť k návrhom pána poslanca Rózsu, ktorý žiada, aby tlač 266, t. j. bod 28, nebol zaradený, resp. aby bol vyňatý z tohto rokovania 11. schôdze.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Takže tento doplňovací, resp. pozmeňovací návrh neprešiel.

    Pán poslanec dal aj druhý návrh, ak mu tento neprijmeme, aby tlač 266 bola zaradená na rokovanie schôdze Národnej rady, až keď bude ratifikovaná základná zmluva s Maďarskou republikou.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 41 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme neschválili návrhy pána poslanca Rózsu.

    Pán poslanec Langoš nás žiada, aby sme rozhodli o jeho návrhu o vypustení bodu číslo 9 tohto programu, je to tlač číslo 206.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže tento návrh pána poslanca sme neprijali.

    Mal aj druhý návrh, aby sme za bod 21 - správa o dlhodobých úlohách zahraničnej politiky - zaradili bod 22 - rozpravu k zahraničnej politike.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme nepodporili tento návrh pána poslanca.

    Pán poslanec Hrnko žiada, aby sme vypustili z programu bod 18, tlač 251. Je to zákon o zriadení Železničnej polície Slovenskej republiky.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 67 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh pána poslanca.

    Pán poslanec Pribilinec mal ten istý návrh, takže nemusím dať o ňom hlasovať.

    Pán poslanec Csáky navrhuje, aby sme do programu zaradili nový bod 45, a to ratifikáciu základnej zmluvy s Maďarskou republikou.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Chcem len povedať, pán poslanec, že zmluvu som dal do všetkých výborov Národnej rady, ani jeden výbor ju ešte neprerokoval, dal som termín 5. decembra 1995.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Pán poslanec, neschválili sme váš návrh.

    Ďalej ako bod 41 navrhuje pán poslanec Ftáčnik zaradiť rozpočet Fondu detí a mládeže na rok 1995.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov.

    Tento návrh pána poslanca Ftáčnika sme neprijali.

    Pán poslanec Ftáčnik ma žiada, aby som na tejto schôdzi dal osobitne hlasovať o bode 28, tlač 266, aj keď je zaradený do programu. Vyhovujem pánu poslancovi.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Šum v sále.

  • Dobre, tak o všetkých bodoch, ktoré pán poslanec Ftáčnik navrhuje, aby sme hlasovali. Mne navrhuje, že by sme mali hlasovať, tak dávam hlasovať podľa názoru pána poslanca Ftáčnika. Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

  • Šum v sále.

  • Nie, pán poslanec Ftáčnik sa domáha podľa § 75 rokovacieho poriadku. Toto hlasovanie ruším. Prosím, ešte raz, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Ftáčnika, tak ako to žiada od predsedu Národnej rady. Ja viem, pán poslanec, čo chcete, že nie je dodržaná lehota, že som mal dať osobitne hlasovať o týchto bodoch programu. Takže dávam to teraz podľa vášho návrhu. Akceptujem ho a ja to navrhujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujme za.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sú schválené aj tieto body programu.

    Pán poslanec Delinga žiada, aby sme zaradili za bod 43 nový návrh zákona o rastlinolekárskej starostlivosti, tlač 268, čiže na túto schôdzu ako bod 43.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 93 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme schválili.

    Ďalej pán Delinga žiada, aby sme pred bod 26 dali bod 25. Opačne, pred bod 25 dať bod 26. Bod 26 je úprava o vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách. To je vládny zákon a predošlý je návrh zákona pána poslanca Langoša.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 88 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Túto zmenu sme akceptovali.

    Pán poslanec Hornáček žiada, aby bod 28 bol zaradený ako prvý bod na stredu 15. 11. 1995.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme prijali tento návrh pána poslanca.

    Pani poslankyňa Aibeková žiada, aby sme tlač 250, to je zákon 276/1993 o Poisťovni Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, zaradili na túto schôdzu za bod 42.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 108 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prijali sme tento návrh.

    Ďalej bol návrh pána poslanca Filkusa, ale, myslím si, že o tom sme už hlasovali.

  • Šum v sále.

  • Nie? Tak prosím, dávam hlasovať o návrhu pána poslanca Filkusa, aby bod 9 programu, to je tlač 206, sme nezaradili na túto schôdzu a aby sme ju zaradili až vtedy, keď tam budú priložené vykonávacie predpisy.

    Prosím, hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme tento návrh neprijali.

    Pán poslanec Cuper žiada bod číslo 15 - myslím, že tu ma bude musieť pán poslanec doplniť, lebo som to asi zle zapísal - je to tlač 281 a žiada ju zaradiť za bod 21 po ministrovi zahraničných vecí. To je všetko?

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Prijali sme i tento návrh.

    Pani poslankyňa Rusnáková navrhla, aby po správe ministerstva školstva bola urobená rozprava.

    Prosím, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.

    Tento návrh sme neprijali.

    Pán poslanec Černák žiada, aby sme zaradili ako bod informáciu o poslaneckom prieskume na ministerstve vnútra s tým, že na tejto informácii bude prítomný pán minister. Pán poslanec bližšie neurčuje, na ktoré miesto zaradiť tento bod, čiže ide o zaradenie na túto schôdzu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Čiže nemôžeme to zaradiť ako bod programu.

    Ďalej pán poslanec Vaškovič žiada, aby sme pred bod 45 zaradili správu o použití majetku Fondu národného majetku. Dobre som to povedal, pán poslanec? Prosím, aby ste ma doplnili, alebo opravili.

  • Správu o použití majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky k 30. júnu 1995. Ide o plnenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 84 z 8. marca 1995.

  • Áno, ďakujem. Počuli sme, páni poslanci, budeme sa prezentovať a hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 64 poslancov.

    Tento návrh sme neprijali.

    Pán poslanec Dzurinda upustil od svojho návrhu.

    Pán poslanec Boros mal obdobný návrh ako pán poslanec Rózsa, takže nebudeme o ňom hlasovať.

    Pán poslanec Maxon žiada, aby bod číslo 9 nášho programu, to je tlač 206 o cenách, bol zaradený ako bod číslo 3 na 10. 11.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

    Tento návrh sme prijali.

    Posledným návrhom na zmenu je návrh pána poslanca Halabrína, aby sme bod číslo 29, to je tlač 243, návrh novely zákona o Štátnom fonde telesnej kultúry, stiahli z rokovania 11. schôdze Národnej rady.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 103 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento návrh pána poslanca Halabrína sme schválili.

    Ďakujem. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, to bol posledný pozmeňovací návrh.

    Budeme sa prezentovať a hneď hlasovať o programe ako celku. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili program rokovania 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán poslanec Bugár.

  • Vážený pán predseda, vzhľadom na to, že bol prijatý pozmeňovací návrh k programu pána Hornáčka a dá sa očakávať, že 15. 11. tu budú davy, žiadam vás, aby ste zabezpečili bezpečný príchod a odchod všetkých poslancov v ten deň z Národnej rady.

  • Šum v sále.

  • Prosím pokoj, páni poslanci. Ďakujem. Pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja som len chcel pánu poslancovi Bugárovi povedať, že sneh odpratáva mesto.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k p r v é m u bodu programu, ktorým je

    správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníkov na miesta poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorých mandát sa prestáva uplatňovať.

    Prosím predsedu mandátového a imunitného výboru pána poslanca Poliaka, aby podal správu výboru.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené poslankyne, poslanci, vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som z poverenia mandátového a imunitného výboru podal správu o nastúpení náhradníkov na miesta poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorých mandát sa neuplatňuje.

    V článku IV ústavného zákona číslo 119/1995 Z. z., ktorý s účinnosťou od 1. novembra 1995 upravuje teraz rozpor záujmov, sú uvedené funkcie, ktoré, ak poslanec vykonáva, jeho mandát nezaniká, ale sa neuplatňuje. Takéto funkcie zastávali traja poslanci: Ivan Lexa, ktorý je riaditeľom Slovenskej informačnej služby, Stanislav Husár, ktorý je štátnym tajomníkom Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, a Vojtech Tkáč, štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

    Podľa zákona číslo 81/1995 Z. z., ktorý s účinnosťou od 7. apríla 1995 novelizoval zákon o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky číslo 80/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, sú náhradníci na post poslanca rozdelení do dvoch skupín. Najskôr dostane mandát taký náhradník, ktorý získal v poradí najvyšší počet prednostných hlasov zo skupiny kandidátov so ziskom aspoň 10 % prednostných hlasov z celkového počtu hlasov strany vo volebnom kraji. Ak taký náhradník nie je, a tak je to v tomto prípade u všetkých troch nastupujúcich náhradníkov, nastupuje náhradník, ktorého určí z volebnej listiny kraja politická strana. Pritom sa prihliada na odbornosť poslanca, ktorého mandát sa uprázdnil.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 10. schôdzi dňa 7. novembra 1995 preskúmal dodržanie podmienok predpísaných na nástup náhradníkov. Zistil, že nastupujúcim náhradníkom koalície Hnutia za demokratické Slovensko a Roľníckej strany Slovenska vo volebnom kraji Východoslovenskom za poslanca Ivana Lexu je Andrej Fedor. V tom istom volebnom kraji a za to isté politické zoskupenie je za poslanca Vojtecha Tkáča náhradníkom Pavol Suchodolský. A konečne náhradníkom Hnutia za demokratické Slovensko v Stredoslovenskom kraji za poslanca Stanislava Husára je Jana Sudeková. Náhradníkov určilo Hnutie za demokratické Slovensko listom z 1. októbra 1995.

    Andrej Fedor je slovenskej národnosti, štátna príslušnosť slovenská. Narodil sa 28. marca 1950 v Prešove. Je momentálne prednostom Okresného úradu v Bardejove.

    Pavol Suchodolský je slovenskej národnosti, štátna príslušnosť slovenská. Narodil sa 24. augusta 1957 v Humennom. Je momentálne prednostom Okresného úradu v Rožňave.

    Jana Sudeková je slovenskej národnosti, štátna príslušnosť slovenská. Narodila sa 27. apríla 1943 v Bratislave. Je zubnou lekárkou v Nemocnici s poliklinikou v Považskej Bystrici. V predchádzajúcom období bola v rokoch 1993-1994 poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky, vtedy Slovenskej národnej rady.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky preskúmal platnosť nastúpenia uvedených náhradníkov a tiež ich voliteľnosť. Mandátový a imunitný výbor odporučil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, aby v zmysle § 48 ods. 7 zákona číslo 80/1990 Zb. v znení neskorších predpisov o voľbách do Slovenskej národnej rady vyhlásil na neuplatňované mandáty náhradníkov.

    Na záver navrhujem Národnej rade Slovenskej republiky schváliť uznesenie tohto znenia:

    "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie,

    1. že podľa článku IV ústavného zákona číslo 119/1995 Z. z. o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov sa dňom 1. novembra 1995 neuplatňuje mandát Ivana Lexu, pretože ku dňu účinnosti ústavného zákona je riaditeľom Slovenskej informačnej služby, Stanislava Husára, pretože je štátnym tajomníkom Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, a Vojtecha Tkáča, pretože je štátnym tajomníkom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky;

    2. že na miesta náhradníkov nastupujú podľa § 48 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov na návrh Hnutia za demokratické Slovensko Andrej Fedor na neuplatňovaný mandát Ivana Lexu vo volebnom kraji Východoslovenskom, Jana Sudeková na neuplatňovaný mandát Stanislava Husára vo volebnom kraji Stredoslovenskom a Pavol Suchodolský na neuplatňovaný mandát Vojtecha Tkáča vo volebnom kraji Východoslovenskom;

    3. správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníkov na miesta poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorých mandát sa neuplatňuje.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predseda, aj vám za podanie správy.

    Predseda mandátového a imunitného výboru predniesol návrh uznesenia Národnej rady, o ktorom musím dať hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Hlasujeme o návrhu pána predsedu mandátového a imunitného výboru.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme navrhnuté uznesenie schválili.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    v súlade s odporučením mandátového a imunitného výboru podľa § 48 ods. 7 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov som vyhlásil neuplatňované mandáty poslancov a nastúpenie týchto náhradníkov za nich: za pána Ivana Lexu pána Andreja Fedora, za Vojtecha Tkáča pána Pavla Suchodolského, za Stanislava Husára pani Janu Sudekovú. Osvedčenia o tom, že sa stali poslancami Národnej rady Slovenskej republiky 8. novembrom 1995 im odovzdám po zložení sľubu. Pristúpime teraz k sľubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím pani Janu Sudekovú, Andreja Fedora a pána Pavla Suchodolského, aby pristúpili pred rečnícke miesto a do mojich rúk zložili ústavou predpísaný sľub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím pána poslanca Sečánskeho, aby prečítal znenie sľubu. Zároveň prosím vás všetkých, aby ste počas skladania sľubu stáli.

  • "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života."

    Poslankyňa J. Sudeková: Sľubujem.

    Poslanec A. Fedor: Sľubujem.

    Poslanec P. Suchodolský: Sľubujem.

  • Ďakujem. Želám novým poslancom veľa úspechov na prospech Národnej rady, jej výborov a všetkých voličov a občanov Slovenskej republiky.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ďalej vykonáme voľbu poslancov do výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Klub poslancov Hnutia za demokratické Slovensko navrhuje Pavla Suchodolského zvoliť za člena Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a za člena Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, Andreja Fedora zvoliť za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a za člena Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, Janu Sudekovú zvoliť za členku Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, navrhujem, aby sme schválili uznesenie v tom zmysle, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila podľa § 4 písm. l) zákona o rokovacom poriadku uvedených poslancov do príslušných výborov. Dám o návrhu hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Inak všetci poslanci nastupujú do tých istých výborov ako boli ich predchodcovia.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov. Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme navrhnuté uznesenie schválili.

    Teraz pristúpime k š t v r t é m u bodu programu, ktorým je

    návrh na voľbu predsedu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh ste dostali ako tlač 280.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    poslanec Vojtech Tkáč mi listom z 31. októbra 1995 oznámil, že v súvislosti s nadobudnutím účinnosti ústavného zákona číslo 119/1995 Z. z. o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov sa k 1. novembru 1995 vzdáva funkcie predsedu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Je preto potrebné, aby Národná rada svojím uznesením vzdanie sa funkcie vzala na vedomie a v súvislosti s tým ho odvolala z funkcie predsedu výboru.

    Chcem tu pripomenúť, že podľa § 27 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku na odvolanie predsedu výboru Národnej rady Slovenskej republiky nie je potrebné hlasovanie. Takže budeme hlasovať o uznesení, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie, že poslanec Vojtech Tkáč listom z 31. októbra 1995 sa vzdal funkcie predsedu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky v súvislosti s neuplatňovaním jeho mandátu podľa článku IV ústavného zákona 119/1995 Z. z. a na základe toho podľa § 4 písm. l) zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov odvoláva poslanca Vojtecha Tkáča z funkcie predsedu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 104 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Takže sme navrhnuté uznesenie schválili.

    Teraz pristúpime k voľbe predsedu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh na predsedu podali poslanci z klubu poslancov za Hnutie za demokratické Slovensko listom zo 7. novembra 1995. Navrhovaným kandidátom na funkciu predsedu uvedeného výboru je pán poslanec Peter Brňák.

    Má niekto pripomienky k tomuto návrhu?

  • Ak nie, pristúpime k hlasovaniu. Podľa článku 92 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky predsedov výborov volí Národná rada Slovenskej republiky tajným hlasovaním. Na zvolenie predsedu výboru Národnej rady sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Dovoľte mi ešte, vážené pani poslankyne, páni poslanci, aby som pripomenul, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku ponecháte meno a priezvisko kandidáta, za ktorého hlasujete. Meno a priezvisko kandidáta, ak za neho nehlasujete, prečiarknete vodorovne. Iné úpravy sú chybné.

    Prosím pánov overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie.

    Pán poslanec Cingel.

  • Pán predseda, mal by som len takú technickú pripomienku, aby sme voľbu spojili aj s voľbou druhého predsedu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií.

  • To je až ďalší bod programu. Prosím, páni overovatelia, aby ste rozdali hlasovacie lístky.

  • Vykonanie aktu tajného hlasovania.

  • Končím možnosť odovzdať hlasovacie lístky. Počas overovania hlasovacích lístkov overovateľmi vyhlasujem 15-minútovú prestávku. Potom bude veľká prestávka, len predtým musíme vyhlásiť výsledky volieb.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta, budeme vyhlasovať výsledky voľby.

    Prosím povereného overovateľa, aby Národnej rade oznámil výsledky voľby predsedu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím o zachovanie pokoja, páni poslanci a pani poslankyne.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte, aby som vás informovala o výsledku volieb predsedu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Voľba predsedu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky sa konala tajným hlasovaním 8. novembra 1995. Poslancom Národnej rady Slovenskej republiky bolo vydaných 109 hlasovacích lístkov. Overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zistili, že v tajnom hlasovaní na voľbu predsedu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky bolo odovzdaných 106 platných hlasovacích lístkov, 2 neplatné hlasovacie lístky a jeden poslanec neodovzdal hlasovací lístok.

    Podľa článku VI ods. 2 volebného poriadku na zvolenie predsedu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Overovatelia zistili, že za kandidáta na predsedu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky Petra Brňáka bolo odovzdaných 85 platných hlasovacích lístkov.

    Overovatelia konštatujú, že kandidát na predsedu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky poslanec Peter Brňák získal nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, čím bol zvolený za predsedu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, za oboznámenie s výsledkom voľby.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila v tajnom hlasovaní za predsedu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky pána poslanca Petra Brňáka.

    Prosím pána predsedu Brňáka, aby zaujal miesto určené pre predsedov výborov.

    Vážené poslankyne, poslanci, k ďalšiemu bodu programu pristúpime až po obedňajšej prestávke. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.15 hodiny.

    Ešte chce niečo povedať pani poslankyňa Lazarová.

  • Prosím členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, aby sme sa zišli o 13.00 hodine v našej rokovacej miestnosti, aby sme mohli pokračovať v schôdzi výboru, ktorú sme včera večer prerušili.

  • Pán predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie mi oznamuje, že výbor, ktorý mal rokovať dnes, bude rokovať zajtra o 12.00 hodine.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    budeme pokračovať po prestávke v rokovaní 11. schôdze Národnej rady. Vzhľadom na to, že ústavný zákon číslo 119/1995 Z. z. o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov nadobudol účinnosť od 1. novembra 1995, treba, aby Národná rada Slovenskej republiky podľa článku XI tohto zákona zriadila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, pritom určila počet jeho členov a zvolila členov tohto výboru, vrátane jeho predsedu.

    Pristúpime preto k návrhu na zriadenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov.

    Návrh ste dostali ako tlač 262. Nakoľko zriadenie tohto výboru vyplýva priamo z ústavného zákona, pristúpime k hlasovaniu o zriadení uvedeného výboru.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali o tom, že Národná rada zriaďuje tento výbor.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada zriadila svojím rozhodnutím Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov.

    Ďalej nasleduje návrh na určenie počtu členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov.

    Návrh ste dostali ako tlač 263, v ktorom sa navrhuje, aby výbor mal 19 členov.

    Má niekto z pánov poslancov k tomuto návrhu pripomienky?

    Pani poslankyňa Rusnáková.

  • Vážený pán predseda, napriek tomu, že sme už túto vec konzultovali osobne medzi sebou, bola by som rada, aby informácia, ktorú ste mi poskytli, zaznela verejne. Ja som spochybnila to, že väčšina poslaneckých klubov sa vyjadrila za počet členov tohto výboru 19. Dokumentácia o tom, ako jednotlivé kluby navrhovali členov výboru, nám odovzdaná nebola, videla som ju teraz prvýkrát od vás a viem nasledovné: HZDS, RSS ZRS a SNS navrhovali počet členov 19, Demokratická únia 17, KDH 17, Spoločná voľba sa nevyjadrila a, myslím, že Maďarská koalícia sa vyjadrila za 15, prípadne 17. To znamená, že štyri politické subjekty, ktoré uvádzate v tabuľke, sa nevyjadrili za počet členov výboru 19.

    Práve preto sa vás teraz, pán predseda, chcem spýtať, na základe čoho ste pripravili tento materiál na počet členov 19, lebo to by zaznieť malo. Ja dávam návrh, o ktorom prosím hlasovať, aby z výsledkov informácií, ktoré vám dali poslanecké kluby, bol návrh na členov tohto výboru 17.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa, ja som vám to už vysvetľoval, tri poslanecké kluby navrhli 19, dva navrhli 17, jeden 15 a Spoločná voľba neuviedla počet. To znamená tri 19, dva 17, jeden 15. Najviac je tu na 19, pokiaľ viem dobre počítať. Ale ak by sme chceli hlasovať o všetkých návrhoch, čo pripúšťam, môžem urobiť jedno, že sa spýtam Spoločnej voľby, aby spresnila svoj návrh, pretože oni to neuviedli, ale na politickom grémiu sme sa dohodli na tom, že to je 19.

    Pán poslanec Fico.

  • Pán predseda, ja som využil krátku prestávku na poradu s prítomnými členmi klubu poslancov Spoločná voľba a klub poslancov Spoločnej voľby je za menší počet ako 19 členov tohto výboru.

  • Ďakujem. Takže pani poslankyňa navrhuje, aby sa nehlasovalo len o počte 19, ale aj o jej návrhu. Pán poslanec Fico, čo znamená menší počet? Aby som to priradil k niektorým z týchto čísiel?

  • Takže 17 je trikrát a takisto je 19 trikrát. Dám hlasovať tak, ako pani poslankyňa Rusnáková navrhla v jej návrhu. Prvý návrh bol na 19 členov. Budeme hlasovať o návrhu 19, potom budeme hlasovať o návrhu na 17 a o návrhu na 15 členov.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň budeme hlasovať. Kto je za 19?

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme prijali tento návrh.

    Budeme sa hneď prezentovať a budeme hlasovať o návrhu, ktorý ste dostali ako tlač 263, v ktorom sa navrhuje, aby výbor mal 19 členov.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Vlastne sme to už odhlasovali. Toto hlasovanie je neplatné. Môžete zrušiť hlasovanie.

    Budeme teda hlasovať o voľbe predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov.

    Návrh ste dostali ako tlač 264. Poslanci Hnutia za demokratické Slovensko navrhujú za predsedu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov pána poslanca Jána Cupera.

    Pýtam sa, či má niekto k návrhu otázky, pripomienky, alebo ďalšie návrhy.

  • Nikto nemá pripomienky. Ďakujem. Takže pristúpime k voľbe predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov. Podľa článku 92 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky predsedov výborov volí Národná rada tajným hlasovaním.

    Na zvolenie predsedu výboru Národnej rady je potrebné, aby s tým súhlasila nadpolovičná väčšina prítomných poslancov.

    Opätovne chcem pripomenúť, pretože v prvej voľbe došlo k chybám, že svoju voľbu vyjadríte tak, že príslušný hlasovací lístok ponecháte bez zmeny, necháte tam priezvisko a meno kandidáta, ak zaňho hlasujete. Ak nechcete zaňho hlasovať, vodorovne prečiarknete jeho meno. Iné úpravy považujú členovia komisie za neplatné.

    Prosím pánov overovateľov a overovateľky, aby rozdali hlasovacie lístky. Najskôr budú hlasovať overovatelia a potom páni poslanci.

  • Vykonanie aktu tajnej voľby.

  • Končím voľbu predsedu výboru Národnej rady, s tým, že prosím pánov skrutátorov, aby spočítali hlasy. Dovtedy vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené. Prosím overovateľov, aby spočítali hlasy a oznámili nám výsledok. Prosím, pani poslankyňa, môžete nám oznámiť výsledok.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte, aby som vás informovala o výsledku voľby predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov.

    Voľba predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov sa konala tajným hlasovaním...

  • ...8. novembra 1995. Poslancom Národnej rady Slovenskej republiky bolo vydaných 121 hlasovacích lístkov. Overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zistili, že v tajnom hlasovaní na voľbu Jána Cupera, predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov republiky, bolo odovzdaných 115 platných hlasovacích lístkov, 5 neplatných hlasovacích lístkov, 1 poslanec neodovzdal hlasovací lístok.

    Podľa článku VI ods. 2 volebného poriadku na zvolenie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Za kandidáta Jána Cupera hlasovalo 75 poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že Ján Cuper bol zvolený za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov.

    Gratulujeme.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, za oboznámenie s výsledkom voľby.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila v tajnom hlasovaní za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov poslanca Jána Cupera.

    Prosím, pán predseda, aby ste zaujali miesto určené pre predsedov výborov.

    Nasledujúcim ô s m y m bodom je

    návrh na voľbu ďalších členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov.

    Národná rada hlasovaním určila, že výbor pre nezlučiteľnosť funkcií bude mať 19 členov. Predsedu výboru - poslanca Jána Cupera - sme už zvolili. Teraz je potrebné, aby Národná rada zvolila ďalších 18 členov.

    Podľa článku XI ods. 2 ústavného zákona 119/1995 Z. z. členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov volí Národná rada z poslancov na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí v Národnej rade Slovenskej republiky. Uvedený princíp, pani poslankyne, páni poslanci, je premietnutý do návrhu na voľbu ďalších členov výboru, ktorý máte predložený ako tlač 265. Vypracovaný bol na základe návrhu jednotlivých klubov.

    Pýtam sa, či má niekto pripomienky.

  • Ak nie, pristúpime k hlasovaniu o voľbe ďalších členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, ako je uvedený v tlači číslo 265.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 109 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila ďalších členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov.

    Ďakujem. Budeme hneď pokračovať d e v i a t y m bodom programu, ktorým je

    návrh na vyslovenie súhlasu s Dohodou o podpore a vzájomnej ochrane investícií medzi Slovenskou republikou a Republikou Slovinsko.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 229 a spoločnú správu výborov ako tlač 229a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík.

    Najskôr uvediem, pani poslankyne, páni poslanci, že minule o takýchto návrhoch na súhlas s dohodou sme hlasovali naraz o všetkých. Tu sú štyri podobné dohody, ktoré môže pán podpredseda uviesť naraz. Odpadlo by veľké časové rozpätie, ktoré je potrebné na niekoľkonásobné hlasovanie. Súhlasíte s tým, aby sme takto hlasovali naraz o všetkých štyroch?

    Všetky štyri návrhy uvedie pán podpredseda a budeme o nich hlasovať osobitne.

  • Všeobecný súhlas.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    dovoľte mi uviesť štyri dohody medzi Slovenskou republikou a Republikou Slovinsko, Poľskou republikou, vládou Ukrajiny a Republikou Tadžikistan o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    Predložený návrh dohôd medzi Slovenskou republikou a uvedenými krajinami o podpore a vzájomnej ochrane investícií predstavuje štandardné dohody, ktoré sa uzatvárajú medzi suverénnymi subjektmi medzinárodného práva s cieľom vytvárať priaznivé ekonomické podmienky na rozvoj vzájomnej ekonomickej spolupráce založenej na vyšších formách podnikateľských aktivít. Uzatvoreniu týchto dohôd predchádzala viacmesačná príprava, ktorá vyústila do súčasného bezrozporného stavu a možnosti podpísať bezodkladne tieto dohody.

    V priebehu rokovaní bolo potrebné prekonať určité odlišnosti vyplývajúce z existujúcich právnych poriadkov, ako aj presadzovať z našej strany dôsledné predvídanie objektívnych zmien, ktoré sa budú v príslušných štátoch v prechodnom období uskutočňovať tak, aby dohoda odrážala čo najviac štandardné podmienky už založené k vyspelým krajinám. Jazyková bariéra bola riešená znením v troch exemplároch, pričom výklad sporných otázok sa viaže na anglické znenie.

    Vzájomné poskytnuté výhody sú štandardné, nadväzujúc na rovnaké hospodárske ciele a záujmy, i keď rozdiely v časovej úrovni transformačného procesu medzi týmito krajinami, samozrejme, existujú. Obe strany pri všetkých štyroch dohodách v priebehu rokovania si boli vedomé súčasného stavu hospodárstva a potreby vytvárania širšieho podnikateľského priestoru svojim podnikateľom.

    Vzhľadom na to, že ide o dohody všeobecného ekonomického charakteru, musí s nimi po podpise vysloviť súhlas Národná rada Slovenskej republiky a musia byť ratifikované prezidentom republiky.

    Vážené poslankyne, poslanci, dovoľte požiadať, aby parlament tieto štyri zmluvy, dohody ratifikoval.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánu podpredsedovi vlády. Prosím spoločného spravodajcu pána Mikuláša Dzurindu, aby podal správu o výsledkoch prerokovania týchto návrhov vo výboroch Národnej rady. Pán poslanec je spravodajcom vo všetkých štyroch prípadoch.

  • Pán predseda, pán podpredseda vlády, panie poslankyne, páni poslanci,

    návrh na vyslovenie súhlasu s Dohodou o podpore a vzájomnej ochrane investícií medzi Slovenskou republikou a Republikou Slovinsko pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 499 z 5. septembra tohto roku na prerokovanie do 27. októbra trom výborom, a síce výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a zahraničnému výboru. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, aby podal správu o výsledku prerokovania.

    Všetky uvedené výbory prerokovali tento návrh v lehote, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s Dohodou o podpore a vzájomnej ochrane investícií medzi Slovenskou republikou a Republikou Slovinsko súhlas.

    Podobné znenie sa týka troch dohôd, okrem tejto so Slovinskom aj dohôd s Poľskom a Ukrajinou. Pri štvrtej je len drobný dodatok, a síce, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu zároveň odporúča podpredsedovi vlády a ministrovi financií zladiť text článku XII Záverečné ustanovenia s dôvodovou správou. Presnejšie ide vlastne o záverečné ustanovenia, pretože v dôvodovej správe sa píše, že jazykové bariéry boli preklenuté dohodou o znení a použití výlučne anglického jazyka, zatiaľ čo v záverečných ustanoveniach sa píše, že táto zmluva bola vyhotovená v jazyku slovenskom, tadžickom a ruskom, pričom všetky texty majú rovnaký význam. V prípade vzniku rozdielov v pojmoch sa za rozhodujúci považuje ruský jazyk. Túto disproporciu by bolo treba odstrániť.

    A ešte možno jeden doplnok, že výbor pre rozpočet, financie a menu prijal uznesenie, ktorým požiadal ministra financií, aby nám predložil návrh postupu schvaľovania ďalších dohôd s ďalšími štátmi, z ktorého by boli jasné isté priority Slovenskej republiky v tejto oblasti.

  • Ďakujem, pán poslanec, za prednesenie správy. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu k všetkým štyrom bodom programu.

    Hlási sa niekto do rozpravy?

    Pán poslanec Hrnko.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády,

    dovoľte mi, aby som stručne vystúpil k jednej, myslím si, že v tej situácii, v akej sa Slovensko nachádza, závažnej veci. Už niekoľko mesiacov vedie Slovenská republika spor so Spolkovou republikou Nemecko, po slovensky Nemeckou spolkovou republikou, o tom, aký názov štátu sa má používať pri zmluvách, ktoré by eventuálne Slovensko s Nemeckou spolkovou republikou malo podpisovať. Z toho dôvodu vlastne s Nemeckom nie sme schopní teraz podpísať žiadnu dohodu, pretože nemecká strana trvá na tom...

  • Pán poslanec, dovoľte mi, aby som sa spýtal, ako to súvisí s týmito štyrmi bodmi. Ak chceme hovoriť len o tomto probléme, tak to môžeme pri inom bode programu, ale nie teraz.

  • ...teda dôvod je to, že nemôžeme momentálne podpísať s Nemeckou spolkovou republikou žiadnu zmluvu, pretože Nemecká spolková republika nechce akceptovať slovenský pravopis v zmluvách a Slovenská republika si tvrdí svoje, že vlastne musíme si svoju národnú zvrchovanosť i suverenitu v jazyku nejakým spôsobom potvrdiť. A tu dostávame dve zmluvy, ktoré v slovenskom texte hovoria o Republike Tadžikistan a Republike Slovinsko. Je to v príkrom rozpore so zásadami slovenského pravopisu, pretože podľa môjho názoru tam malo byť Tadžická republika, tak ako je v slovenskom pravopise zaužívané, alebo Slovinská republika.

    Osobne si myslím, že tieto zmluvy môžeme potvrdiť až vtedy, keď slovenský text aj názov štátov bude daný do súladu so slovenským pravopisom. Ináč potom spor, ktorý momentálne vedieme s Nemeckou spolkovou republikou, pokladám za politický, a nie jazykový. Takže navrhujem, aby sme tieto zmluvy potvrdili, ale so žiadosťou, aby slovenská verzia zmluvy bola daná do súladu so slovenským pravopisom a s princípmi slovenského jazyka.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Len malé upozornenie, že zmluvy sú už podpísané a to sa už zmeniť nedá. My už môžeme len súhlasiť so zmluvou tak, ako bola podpísaná, alebo nesúhlasiť. Nespochybňujem vaše vystúpenie, len v tomto prípade už skutočne nemôžeme nič robiť, môžeme ich len nepotvrdiť a to by nebolo dobré ani politicky, ani ekonomicky.

    Prosím, pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia,

    chcel by som potvrdiť, že to, čo predniesol kolega Hrnko, má svoju vážnosť. Chyba, ktorá sa stala v týchto dvoch zmluvách, zrejme súvisí s tým, ako sa prekladá z angličtiny. Jednak ako sa názov našej republiky prekladá do angličtiny a jednak ako sa názov iných štátov prekladá zrejme z anglického textu, o ktorom informoval pán spravodajca, do slovenčiny.

    Obvyklé totiž je, a stretol som sa s tým pri návšteve Londýna, kde náš veľvyslanec povedal, že v telefónnom zozname Londýna nenájdete žiadnu inú krajinu uvedenú tak, ako je tam uvedená Slovenská republika, teda pod názvom Slovak republic. Všetky ostatné krajiny sú uvedené ako Republic of Hungary, Republic of Tadžikistan, Republic of Slovenia. To znamená Slovinsko v tom voľnom preklade, Tadžikistam, Maďarsko.

    Oficiálny názov teda v angličtine znie takto, akurát my to máme obrátené naopak, pretože dôsledne trváme, aby sa slovenská podoba preniesla do angličtiny ako Slovak republic. Pritom existuje názov, ktorý je akceptovateľný a ktorý krajšie pomenúva Slovensko a jeho anglický preklad je Slovakia, čiže by sme mohli byť pokojne Republic of Slovakia. Všade sa takto o nás v skrátenej podobe hovorí. Jediná krajina, ktorá nemá šance ponúknuť takýto skrátený preklad, je Česká republika, pretože pomenovanie Česko alebo Čechy v angličtine predsa len neznie dostatočne oficiálne.

    Čiže tento problém tu existuje, upozornil naň veľvyslanec Slovenskej republiky v Londýne, ktorý je pôvodom angličtinár, teda človek, ktorý pozná zákony anglického jazyka. A z toho potom prichádza k takýmto nezrovnalostiam, na ktoré z pohľadu slovenského upozornil kolega Hrnko.

    Ja na to upozorňujem z druhej strany, že aj názov nášho štátu uvádzaný v zahraničí je zbytočne komplikovaný slovom republic, pretože formou sme republika podobne ako Maďarsko, Tadžikistan alebo Slovinsko, ale sme Slovenskom a takto by nás ľudia mohli poznať, takto by o nás mohli hovoriť, nemusia zdôrazňovať tú štátnu formu, ktorá je v podstate u väčšiny krajín Európy totožná. Samozrejme, tam, kde majú kráľovstvo, tak si to v tom názve prísne strážia a snažia sa to odlíšiť od názvu republika.

    Myslím si, že toto je úloha, ktorá patrí Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky, aby zladilo slovenský preklad s anglickým prekladom a dalo do týchto názvov a pomenovaní poriadok, ktorý zodpovedá slovenskému jazyku, ale zodpovedá aj zákonom cudzích jazykov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

    Ešte pán poslanec Hrnko.

  • Vážený pán predseda, sťahujem svoj návrh, ale žiadal by som, aby v budúcnosti ministerstvo zahraničných vecí do dôsledku všetko zvážilo, keď pripravuje na podpis zmluvy pre vládu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec. Takže ak sa do rozpravy nikto nehlási, končím rozpravu. Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či sa chce vyjadriť k rozprave.

  • Vážený pán predseda, vážené poslankyne, poslanci,

    zareagoval by som na diskusiu o názvoch dohôd alebo o názvoch jednotlivých štátov. Treba si uvedomiť, že sú tu dva nové štáty, a to je republika Tadžikistan, republika Slovinsko, že tieto zmluvy boli posudzované tak ministerstvom zahraničných vecí, ako aj ministrom kultúry z hľadiska jazykovej správnosti. Takže je tu podpis dohôd na príslušnej úrovni, kde sú akceptované príslušné názvy, tak Slovinskom, ako Tadžikistanom. Na druhej strane je tu dohoda medzi Slovenskou republikou, Poľskou republikou, kde je klasické názvoslovie, takže v tomto zmysle by som chcel vyvrátiť akékoľvek pochybnosti o jazykovej správnosti týchto štyroch zmlúv.

    To, či je otvorený nejaký problém medzi Slovenskou republikou a Nemeckou spolkovou republikou, by som nespájal s problémom týchto zmlúv. Je tu predovšetkým ten problém, že Nemecká spolková republika svojím názvoslovím tu existuje niekoľko desiatok rokov a je to otázka zmeny názvoslovia, ktoré sa uplatňuje v Slovenskej republike. Takže prosím nespájať problém názvoslovia Nemeckej spolkovej republiky s týmito štyrmi zmluvami.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce mať záverečné slovo.

  • Ak nie, pristúpime k hlasovaniu. Budeme hlasovať najskôr o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86. písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou o podpore a vzájomnej ochrane investícií medzi Slovenskou republikou a Republikou Slovinsko.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 108 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Ďakujem pekne. Budeme hlasovať ďalej o návrhu na vyslovenie súhlasu s Dohodou o podpore a vzájomnej ochrane investícií medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou, tlač 230.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 105 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu s Dohodou o podpore a vzájomnej ochrane investícií medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny, tlač 225.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 104 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 3 poslanci.

    Tento návrh na uzatvorenie zmluvy sme schválili.

    Budeme hlasovať preto o trinástom bode programu, ktorým je návrh na vyslovenie súhlasu s Dohodou o podpore a vzájomnej ochrane investícií medzi Slovenskou republikou a Republikou Tadžikistan.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 106 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Ďakujem, pán poslanec Dzurinda.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    pristúpime k t r i n á s t e m u bodu programu, ktorým je

    správa o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 1995.

    Správu máte predloženú ako tlač 235 a spoločnú správu výborov ako tlač 235a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Správa sa podáva podľa § 3 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, na základe ktorého je Národná banka povinná podávať Národnej rade správy o menovom vývoji.

    Prosím guvernéra Národnej banky Slovenska pána Vladimíra Masára, aby správu uviedol.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    správa o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 1995 dokladá ďalší úspešný polrok stabilizácie menového vývoja v Slovenskej republike. Najpresvedčivejšími prvkami stabilizácie bol vývoj v rozhodujúcich menových oblastiach, v inflácii a v devízovom režime.

    Miera inflácie meraná indexom spotrebiteľských cien dosiahla za I. polrok tohto roku iba 3,1 % a ročná miera inflácie k ultimu júna predstavovala 10,6 %. Nízke medzimesačné prírastky znižujúce ročnú mieru inflácie umožnili Národnej banke Slovenska v marci znížiť diskontnú sadzbu o jeden percentuálny bod, na 11 %. Na tento krok Národnej banky Slovenska pozitívne reagovali komerčné banky, ktoré znížili úrokové miery z úverov pri zachovaní kladnej reálnej ročnej úrokovej miery z vkladov.

    Pre hodnotené obdobie bol charakteristický výrazný trend rastu devízových rezerv Národnej banky Slovenska, ktoré za I. polrok vzrástli o 900 miliónov USD a dosiahli výšku 2,6 mld USD. Stav devízových rezerv Národnej banky Slovenska ku koncu júna zodpovedal 3,1-násobku predpokladaného priemerného mesačného dovozu tovaru a služieb Slovenskej republiky v roku 1995, pričom priemerný dovoz bol 854 miliónov USD. Vývoj devízových rezerv a miera menovej stability boli silným podnetom na prípravu nového devízového zákona a umožnili zaviesť konvertibilitu slovenskej koruny v rozsahu bežného účtu platobnej bilancie od 1. októbra tohto roku. Týmito výsledkami v menovom vývoji Národná banka Slovenska posilnila svoju dôveryhodnosť a týmito výsledkami spolu s vysokou dynamikou tvorby hrubého domáceho produktu Slovenská republika potvrdila svoje popredné miesto v skupine transformujúcich sa ekonomík strednej a východnej Európy.

    V uplynulom polroku pokračoval dynamický rozvoj slovenského bankového sektora, ktorý v etape, keď peňažné a kapitálové trhy nie sú dostatočne rozvinuté, nesie kľúčovú zodpovednosť za alokáciu zdrojov v ekonomike. Dostatok likvidity v bankovom sektore v priebehu celého polroka, povoľovanie priamych zahraničných úverov a pokles úrokových mier znamenali podstatne priaznivejšie úverové podmienky pre podnikovú sféru v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    keďže sa správa o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 1995 prerokúva s určitým časovým odstupom, dovoľte mi uviesť aktuálne hodnoty menového vývoja v II. polroku 1995. Inflácia za prvých desať mesiacov tohto roka bola spolu 6,5 % a ročná miera inflácie v októbri dosiahla 7,9 %. To znamená, že október 1995 k októbru 1994 klesol už pod 8 %, na 7,9 %, čo naozaj je najlepšia hodnota zo všetkých transformujúcich sa ekonomík.

    Na základe takéhoto priaznivého vývoja inflácie Banková rada Národnej banky Slovenska od 6. októbra v tomto roku už po druhýkrát znížila diskontnú sadzbu o 1,25 %, na 9,75 %. Zníženie diskontu však Národná banka Slovenska nevidí iba ako výsledok jej protiinflačného úsilia. Dôležitý aspekt zníženia diskontu je to, že Národná banka Slovenska dala tým zreteľný signál pre komerčné banky a podnikateľský sektor, že stabilizácia menového vývoja bude pokračovať a že ju môžu zakalkulovať do svojich obchodných plánov aj na budúci rok.

    Stav devízových rezerv Národnej banky Slovenska k 31. októbru predstavoval 2,9 mld USD. Devízové rezervy komerčných bánk k uvedenému dňu dosiahli hodnotu 1,6 mld USD a celkové devízové rezervy 4,5 mld USD. Tu by som chcel pripomenúť zmenu štatistiky Národnej banky Slovenska pri vykazovaní devízových rezerv, keď neuvádzame zlato.

    Bežný účet platobnej bilancie Slovenskej republiky voči zahraničiu bol za 7 mesiacov tohto roka aktívny v celkovej výške 11,3 mld Sk, čo predstavuje 379 miliónov USD.

    Nielen tieto, ale aj doterajšie výsledky v ostatných menových oblastiach potvrdzujú, že menový program Národnej banky Slovenska na rok 1995, to znamená dosiahnuť jednocifernú infláciu a dosiahnuť výšku devízových rezerv potrebnú ku konvertibilite slovenskej koruny, bol postavený reálne a že sa naplní.

    Vážená Národná rada, ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu guvernérovi Národnej banky. Prosím teraz predsedu Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Miroslava Maxona, aby podal informáciu o výsledkoch prerokovania predloženej správy vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, pán predseda.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán guvernér Národnej banky Slovenska, vážené dámy, páni,

    spoločnú správu z prerokovania správy o menovom vývoji Slovenskej republiky za I. polrok 1995 sme všetci dostali ako tlač 235a. Tak ako je uvedené v spoločnej správe, predseda Národnej rady svojím rozhodnutím číslo 498 z 5. septembra 1995 správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 1995 pridelil na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci. Ako príslušný výbor bol určený Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, ktorý spracoval spoločnú správu a výsledky tejto spoločnej správy sú v uvedenej tlači 235a.

    Vážené dámy, vážení páni,

    závery z rokovania výborov, ktoré správu o menovom vývoji prerokovali, odporúčajú prijať uznesenie, ktoré je prílohou tlače 235a, aby Národná rada Slovenskej republiky správu o menovom vývoji Slovenskej republiky za I. polrok 1995 zobrala na vedomie.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu predsedovi Maxonovi. Prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu k trinástemu bodu programu s tým, že do rozpravy som dostal zatiaľ dve písomné prihlášky v poradí pán poslanec Filkus, pani poslankyňa Schmögnerová. Hlási sa pán poslanec Kunc.

  • Rád by som položil niekoľko otázok pánu guvernérovi, ale myslím si, že najprv bude vhodnejšie, aby vystúpili kolegovia v rozprave.

  • Áno. Nech sa páči, pán poslanec Filkus.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    samozrejme, že som za to, aby sme správu akceptovali. Vzhľadom na vysokú profesionalitu, s akou je napísaná, ale aj na skutočnosť, že výsledky v menovej stabilite sú mimoriadne pozitívne, treba podčiarknuť zásluhu Národnej banky Slovenska na stabilizácii meny a menovej politiky. Ale ja by som sa chcel aj trochu inak pozrieť na túto správu, a to z pohľadu, čo nám prináša pre ďalší proces oživenia, ako aj z pohľadu procesov dôležitých pre naše ďalšie kroky v transformačnom pokračovaní.

    Správa jednoznačne signalizuje stagnáciu rozvoja finalizačných odvetví. Pomohol som si aj tým, že som sa pozrel na vývoj úverov. Samozrejme, hovorím o I. polroku, kedy sa zvyšuje objem úverov na obežné prostriedky o 4,6 mld a znižuje objem na investičné úvery o 6,2 mld. To, samozrejme, hovorí aj o tom, že vnútorný dopyt po investíciách poklesol. To z pohľadu oživenia ekonomiky je jeden zo signálov, ktorý si treba uvedomiť jednak v súvislosti s nevyhnutnými štrukturálnymi problémami a jednak s potrebou ďalšieho procesu podpory vnútorného dopytu po investíciách. Z hľadiska možnosti zväčšiť množstvo zdrojov najmä v príjmovej stránke štátneho rozpočtu správa ukazuje, že príjmy z výnosu spotrebných daní predstavujú výpadok 4,8 mld. To je tiež vec, ktorú sme si všimli už v súvise s prerokúvaním rozpočtu, ale ukazuje sa jednoznačne aj z pohľadu tohto materiálu banky.

    Jedno ďalšie zaujímavé číslo, ktorému ste možno nevenovali pozornosť a nad ktorým sa treba zamyslieť. Ide o podiel Národnej banky na krytí vnútornej zadlženosti štátu. V I. kvartáli bol ten podiel až 50 %. V júni už podiel banky na krytí vnútornej zadlženosti bol 26,9 %. Teraz nebudem odsudzovať, alebo uvažovať o kritériách, ktoré sú dôležitejšie, či teda to, aby banka menej alebo viac pomáhala krytiu vnútornej zadlženosti. Ale rád by som bol, keby sa pán guvernér v tejto súvislosti zmienil o vzťahu postavenia Národnej banky Slovenska k vnútornej zadlženosti najmä z hľadiska tohto trendu. Pokles z 50 % na 26 %, to už čosi znamená. A, samozrejme, k tomu musí zaujať stanovisko aj minister financií, či v tomto trende ďalej pokračovať.

    Správa ukazuje na obrovské rezervy v prínosoch z rozvoja cestovného ruchu. Keď za I. polrok, a to číslo beriem vážne, 5 % z vývozu tovarov a služieb predstavuje efekt pre cestovný ruch, to pre túto krajinu je pramálo, to je rezerva, na ktorú musíme bezprostredne obrátiť pozornosť. To, samozrejme, má význam z pohľadu oživenia ekonomiky a ďalších krokov v transformačnom procese.

    Ďalší vážny údaj signalizuje vzťah medzi makro a mikroekonomikou. Ide o dopad dobrých makroekonomických kritérií na mikroekonomické kritériá. Jednoducho dosah z dobrých výsledkov celej ekonomiky do otázok reálnych miezd, vysokých životných nákladov atď. atď. Z tohto pohľadu ide o priemerný predaj valút na jedného obyvateľa, ktorý veľmi poklesol. Jednotlivec mohol v prvom polroku 1995 použiť 16 tisíc korún na nákup valút. V priemere použil 6 550 Sk. Teraz sme mu koncom roku 1995 umožnili použiť dokonca 1000 dolárov, teda 30 tisíc korún. To hovorí o tom, že jednotlivec nielenže nemá záujem o tieto valuty, ale možno nemá peniaze, aby si ich kúpil.

    Ešte k jednému problému vo vzťahu oživenia ekonomiky a štruktúry vývozu. Dobré výsledky pri raste hrubého domáceho produktu sme docielili najmä vďaka vývozu; ale podľa štruktúry vývozu v tejto správe, ktorá je identická so štruktúrou, o ktorej vieme aj z iných štatistických podkladov, vyzerá to tak, že suroviny a polotovary vo vývoze prezentujú 65-percentný podiel, stroje 18-percentný, hotové výrobky 17-percentný. Vieme však aj to, presvedčili sme sa už o tom, že dobré výsledky v zahraničnom obchode vo vývoze by nemali ísť prevažne len cez suroviny, polotovary, materiál, a to napriek tomu, že vieme, že reštrukturalizovať našu ekonomiku nie je také jednoduché, keď naše "vlajkové lode", ktoré sú rozhodujúce z hľadiska vývozu, produkujú predovšetkým výrobky nie finálneho charakteru. Rast vývozu polotovarov sme zaznamenali najmä v železe, oceli a pokles vo vývoze strojov.

    Z pohľadu dovozu je relatívne potešujúcejšie to, že prevažuje nárast komodít na oživenie ekonomiky - suroviny, stroje, prepravovacie zariadenia, prístroje a podobne, i keď suroviny zostávajú svojím podielom aj z pohľadu dovozu veľmi prevažujúce.

    Čo som chcel tým vlastne povedať, alebo prečo toto všetko uvádzam? Najmä z pohľadu dvoch skutočností: aby sme nepreháňali hodnotenie dobrých makroekonomických kritérií, ak nemajú dosah do mikroekonomickej oblasti. To si treba povedať a toto ukázala aj správa Národnej banky Slovenska o menovom vývoji. Ďalej to, čo hovoríme pri každej príležitosti, že pre proces oživenia ekonomiky, pre ďalšie kroky v transformačnom procese je reštrukturalizácia bánk a reštrukturalizácia priemyslu, našich odvetví, našich sektorov, je nevyhnutná. Ak ňou nepôjdeme, tak v oživovacom procese nedosiahneme tie výsledky, ktoré očakávame.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalej sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Vážený pán predseda, vážený pán guvernér, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi najprv poznámku. Predpokladám, že pán minister financií a podpredseda vlády mal veľmi vážne dôvody, pre ktoré odišiel z rokovania Národnej rady, lebo v opačnom prípade by som si nevedela vysvetliť, že tu nezostal sedieť, keďže ide o také vážne otázky národného hospodárstva, ako je menový vývoj, ktorý, samozrejme, veľmi úzko súvisí s finančnou politikou a hospodárskou politikou vlády.

    Chcela by som sa zamyslieť nad správou o menovom vývoji z dvoch hľadísk. Z prvého hľadiska, aké zrkadlo táto správa nastavuje slovenskému hospodárstvu. Nevyhnem sa tomu, že niektoré veci veľmi rýchlo zopakujem. Zopakujem čiastočne to, čo povedal môj predrečník. A druhé hľadisko, o ktorom stručne chcem pohovoriť, sa už týka vlastného menového vývoja a menovej politiky Národnej banky Slovenska.

    Po prvé - z analýzy vkladov za I. polrok je zrejmá rozdielna tendencia vývoja vkladov od obyvateľstva a podnikovej sféry. Pozitívny je rast vkladov obyvateľstva, koncentrácia rastu týchto vkladov na termínované vklady, ako i to, že obyvatelia začali výrazne preferovať ukladanie peňažných prostriedkov do bánk pred ich držaním v hotovosti. Pozitívne treba hodnotiť aj rast miery úspor obyvateľstva, i keď analýza faktorov rastu a sociálnych skupín podľa miery úspor by možno ukázala aj na niektoré zo spoločenského hľadiska nepriaznivé tendencie.

    Správa poukazuje na to, že v priebehu polroka

    1. dochádza k poklesu korunových vkladov podnikov o 5,2 mld korún,

    2. že prírastok termínovaných vkladov podnikov v roku 1995 bol výrazne nižší ako v roku 1994.

    Čiastočné vysvetlenie by mohlo spočívať v tom, že podniky uprednostnili použitie finančných prostriedkov na investície pred ich zhodnotením ako vkladov. Je možné usudzovať tak preto, že investície v I. polroku 1995 v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku vzrástli, ale pritom investičné úvery, ako sme už mali možnosť si vypočuť, poklesli o 6,2 mld.

    Zo správy sa dozvedáme, že sa zároveň zvýšil objem úverov na obežné prostriedky o 4,6 mld, čo sa vysvetľuje ako dôsledok vzrastu transakčných nákladov. Toto upozornenie je veľmi vážne, a preto treba analyzovať príčiny tohto rastu. Jednou z nich je novelizácia zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá bola súčasťou zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v roku 1995 a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a ktorá nepochybne prispela k zvyšovaniu platobnej neschopnosti podnikov, ale ďalej i napríklad nová úprava colnej zábezpeky atď.

    Rast úverov na obežné prostriedky je aj odrazom celkovo nepriaznivej situácie v platobnej neschopnosti podnikovej sféry, ktorá sa vyvíja diferencovane, no v niektorých kľúčových odvetviach veľmi nepriaznivo. Nevytvára to dobré predpoklady na udržateľnosť hospodárskeho rastu, ani na hospodárenie štátneho rozpočtu.

    Po druhé - z vývoja bežného účtu za sledované obdobie je zrejmé, že je nepriaznivý vývoj čistého vývozu tovarov v dôsledku postupne sa prejavujúceho rýchlejšieho rastu dovozu ako vývozu. Ako uviedol pán poslanec Filkus, nepriaznivá je aj doterajšia štruktúra vývozu, v ktorej suroviny a polotovary predstavujú 65 %. Na stroje a hotové výrobky pripadá zvyšok.

    Na strane 16 správy sa uvádza vážne upozornenie, ktoré zopakujem. "Pre rast efektívnosti vývozu vytvára jeho doterajšia štruktúra len veľmi obmedzené možnosti." Signalizuje to, že rast hrubého domáceho produktu narazí v krátkej budúcnosti na vnútorné bariéry.

    Po tretie - podľa kapitálového účtu nemôžeme priaznivo hodnotiť vývoj zahraničných investícií. Priame zahraničné investície vzrástli iba nepatrne. Až do revalvácie slovenskej koruny výrazne vzrástli portfóliové investície, ktoré z celého prírastu zahraničných investícií predstavovali viac ako 90 %. Na druhej strane vzrástli pôžičky vládneho sektora o 2,8 mld a podnikovej sféry o 5,2 mld, t. j. celková zadlženosť za prvých 5 mesiacov vzrástla o 8 mld Sk. I keď iba na základe nárastu zadlženosti nemožno urobiť žiadne závery, je nepriaznivý podiel medzi rastom zahraničných investícií a zahraničných úverov.

    Po štvrté - podľa časti, ktorá sa zaoberá bankovým sektorom, k 30. 6. tohto roka podiel tzv. klasifikovaných pohľadávok, inými slovami tzv. zlých úverov, predstavuje 37,5 % z celkového stavu pohľadávok. V lanskom roku predstavoval asi 30 %. Nárast nie je iba dôsledkom prísnejších kritérií klasifikácie, ale i výsledkom zhoršovania stavu úverového portfólia bánk. Zastaviť a riešiť túto nepriaznivú tendenciu si vyžaduje koordinovaný postup Národnej banky Slovenska a vlády. Projekt riešenia pripravila už vlani predchádzajúca vláda, no jeho realizáciu súčasná vláda odkladá. Dôsledky uvádza príslušná správa.

    V tejto súvislosti by som chcela požiadať pána guvernéra podať informáciu o očakávaných dôsledkoch zvýšeného poskytovania úverov na privatizáciu

    a) na možné zhoršovanie úverového portfólia slovenských komerčných bánk. Pri tej príležitosti chcem len pripomenúť analógiu s úverovaním malej privatizácie zo zdrojov vtedy ešte Slovenskej štátnej sporiteľne a jej negatívne dosahy na klasifikáciu pohľadávok v tejto finančnej inštitúcii;

    b) na ponuku úverov na iné ciele, napríklad na obežné prostriedky, na investičné úvery atď.

    Môžem teda zhrnúť, že správa signalizuje niektoré vážne riziká slovenského hospodárstva, na ktoré by mala reagovať hospodárska politika vlády. Chcela by som upozorniť vážený parlament, že na jeho pôde sa v tomto volebnom období, možno ani predtým - predtým som nebola poslankyňou -, neuskutočnila diskusia o hospodárskej politike vlády, a zároveň navrhnúť jej zaradenie na budúcu schôdzu Národnej rady. Táto diskusia by mala predchádzať prerokovaniu zákona o štátnom rozpočte na rok 1995.

    Po druhé navrhujem, aby spolu s predložením zákona o štátnom rozpočte na rok 1996 bol predložený na rokovanie nasledujúcej schôdze Národnej rady i menový program Národnej banky Slovenska na rok 1996.

    Dovoľte mi teraz uviesť niekoľko pripomienok k vlastnému menovému vývoju a menovej politike Národnej banky Slovenska.

    Za I. polrok 1995 vzrástli úvery o 15,3 mld, v porovnaní s minulým rokom za rovnaké obdobie o 21,5 mld korún. Prírastok sa sústreďuje do dvoch mesiacov. Musím upozorniť, že nerovnomerné úverovanie z hľadiska hospodárstva nie je zdravé a Národná banka Slovenska by mala využívať svoje nástroje na jeho účinnejšie korigovanie. Upozorňujem i na to, že prírastok úverov za sledované obdobie predstavuje dvojnásobok v porovnaní s rastom vkladov a že trvalo takéto roztváranie nožníc by nebolo zdravé.

    Po druhé - v programe Národnej banky Slovenska bolo dosiahnuť konvertibilitu v rámci bežného účtu do konca roka 1995. Pochopili sme, že zrýchlené rozhodnutie prejsť na konvertibilitu bežného účtu k 1. októbru 1995 by mohlo pomôcť zmierniť dôsledky ukončenia platobnej zmluvy s Českou republikou a vytvoriť predpoklady na uskutočňovanie platieb v českých a slovenských korunách. Podľa dostupných informácií prevažná časť obchodných platieb sa uskutočňuje v tvrdých menách. Môžete, pán guvernér, tieto informácie potvrdiť, alebo vyvrátiť?

    Po tretie - 74 % poskytnutých úverov boli úvery krátkodobé. Podiel strednodobých a dlhodobých úverov je nízky. Akými nástrojmi môže Národná banka Slovenska prispieť k zmene správania sa bánk, keďže, ako vieme, dochádza k narastaniu termínovaných vkladov, ale v úverovej politike komerčných bánk sa to adekvátne neodráža? V tejto súvislosti by bolo žiaduce aj vysvetliť, prečo sa nedarí využívať na vyššej úrovni eskont zmeniek na export, ktorý je úročený, ako je známe, diskontnou sadzbou.

    Po štvrté - pozícia vlády voči bankovému sektoru má klesajúci charakter vďaka vývoju v štátnom rozpočte. Je to nesporne pozitívne. Prudko však vzrástlo krytie vnútornej zadlženosti komerčnými bankami, čo je druhá stránka, na čo upozorňoval pán poslanec Filkus. Z hľadiska štátneho rozpočtu to vari možno hodnotiť pozitívne, ale z hľadiska podmienok ponuky úverov na trhu to znamená odčerpávanie úverových zdrojov na financovanie štátnych pokladničných poukážok a štátnych dlhopisov.

    Na záver prosím pána guvernéra, aby zhodnotil účinnosť pravidiel obozretného podnikania bánk a dohľadu Národnej banky Slovenska nad bankami. Aké opatrenia ste v tomto smere prijali, aby sa nevytvorila rovnaká situácia ako v českom bankovníctve vlani, ale, bohužiaľ, i tento rok.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni. Ďalej sa písomne prihlásil pán Baránik.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážený pán guvernér, vážené kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi, aby som uviedol niekoľko poznámok, ktoré charakterizujú pozitívne výsledky menového vývoja, za čo patrí uznanie Národnej banke Slovenska. Taxatívne uvediem niektoré pozitíva, na ktoré skutočne treba obrátiť pozornosť a prejaviť uznanie.

    Je to predovšetkým pokles diskontnej sadzby. Ak klesla diskontná sadzba o 2,25 % v priebehu pol roka, to svedčí o tom, že čosi pozitívneho sa veľmi výrazne prejavilo v našej ekonomike. To nemožno zabudnúť. Ďalej v štruktúre úspor sa zvýšil podiel v korunových vkladoch. Predovšetkým podiel obyvateľstva. Je to prejav dôvery nášho obyvateľstva v bankovú sústavu, ktorý začiatkom tohto desaťročia veľmi výrazne poklesol. Ďalej sa zvýšil podiel strednodobých a dlhodobých úverov, žiaľ, predovšetkým na trvale sa obracajúce zásoby. Ale aj toto je pozitívna črta, pretože sa v nej prejavuje koncepčný prístup našich ekonomických subjektov. Ďalej poklesli úrokové miery medzibankových vkladov a pôžičiek, najmä na dlhodobé vklady. To svedčí o tom, že sa zlepšila situácia na medzibankovom trhu. Aj toto je veľmi výrazná pozitívna črta.

    Medzi negatívne črty patrí to, že úvery rastú pomalšie ako hrubý domáci produkt. Podľa zásad monetárnej politiky, ktorá je druhým najdôležitejším nástrojom štátu na regulovanie ekonomiky, nie je to pozitívna črta, pretože podľa menovej teórie sa má rýchlejšie vtláčať alebo vsúvať množstvo peňazí do obehu, ako je ekonomický rast. To znamená, že napríklad aj úvery by mali rásť rýchlejšie ako hrubý domáci produkt. Pán guvernér, bol by som rád, keby Národná banka vykonala hlbšiu analýzu príčin tohto javu.

    Ďalšia negatívna črta je vysoká úroková marža obchodných bánk, 7,47. Vážení, to je jedna z príčin, prečo je malý záujem podnikateľských subjektov o úverové zdroje a taktiež je príčinou toho, že nám podnikateľské aktivity nerastú tak, ako by sme si želali. Ďalej poklesli investičné úvery oproti minulému roku o 6,2 mld Sk a to je ďalšia negatívna črta.

    Chcel by som zaujať stanovisko k tomu, čo už povedal pán kolega Filkus, k negatívnej štruktúre vývozu. Treba si uvedomiť jedno, že ekonomické subjekty našej ekonomiky boli orientované predovšetkým na tvorbu medziproduktov. Ja som bol v roku 1968 predsedom komisie pre štrukturalizáciu priemyslu Národnej rady a vtedy sme pripravili návrh, ako zvýšiť podiel finálnej produkcie našej ekonomiky. Táto komisia, ktorá sa skladala z popredných predstaviteľov vtedajšieho ekonomického života, spracovala návrh. Na základe predloženého návrhu sme boli okamžite rozpustení. Samozrejme, s návrhom riešenia nesúhlasila predovšetkým federálna vláda hlavne v odvetviach, ktoré jej priamo podliehali, najmä strojárstvo a hutníctvo.

    To znamená, že zmena štruktúry našej priemyselnej výroby si vyžiada v najbližších rokoch obrovské investičné zdroje. Keďže zatiaľ tieto investičné zdroje nie sú k dispozícii, musíme využívať to, čo máme. A treba súhlasiť s orientáciou našich ekonomických subjektov, najmä tých, ktoré sú mimoriadne efektívne, práve preto, že produkujú polotovary, ktoré sú žiadané na zahraničných trhoch. Ja si myslím, že tento trend treba náležite využiť, aby sme získali zdroje a aby sme mohli potom v ďalšom období zmeniť štruktúru v prospech finálnej produkcie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu poslancovi. Keďže už nemám žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa ešte niekto hlási do rozpravy? Prosím, pán poslanec Kunc.

  • Vážený pán predseda, panie a páni, vážený pán guvernér,

    možno sú to moje určité stavovské reminiscencie, čo ma pútajú k bankovému sektoru. A tak aj moju pozornosť osobitne upútala práve tá časť správy, ktorá sa týka bankového sektoru. S ľútosťou musím konštatovať, že kým ostatná časť, resp. časti správy naozaj vyvoláva určitý náš optimizmus, tak práve tá časť o bankovom sektore o tom natoľko nesvedčí. Nazdávam sa, že celkove k spoločenskej a ekonomickej premene, ktorá sa uskutočňuje, banky nepreukázali tú úroveň, ktorá by sa žiadala. Myslím si, že za strohými slovami, ktoré sú v správe povedané v jednej vete a mieria a hovoria o tom, že reštrukturalizácia úverového portfólia nepokračuje tak, ako by mala, nehovoria dosť viditeľne pre toho, kto je menej zainteresovaný. Preto by som chcel poprosiť pána guvernéra, aby tie slová trocha rozviedol vzhľadom na to, že samotný jav je už dávnejší, sleduje sa a niet pochýb o tom, že za ním stoja aj straty. Takže bolo by dobré vedieť aj to, ako veci pokročili ďalej od pol roka, čo sa deje v súvislosti s nevyhnutnými zákrokmi v tejto oblasti a aké asi straty vychádzajú z tohto procesu. Pretože nemôžu ostať bokom.

    Napadá mi aj to, či miera určenej kapitálovej primeranosti stačí na udržanie, resp. na zlepšenie vývinu a dokedy. Tobôž keď v správe nachádzame aj vetu, že sa uvažuje dokonca o znížení najmä pre menšie banky. Neotvoríme priestor ďalej na také konanie bánk, ktoré nie je namieste?

    Zaujímavé by bolo aj to, keby sme sa niečo dozvedeli o tom, do akej miery a či sa vôbec pohol stereotyp zhromažďovania vkladov v Slovenskej sporiteľni, pretože vieme o tom, že takéto zhromažďovanie zdrojov na jednom mieste spôsobuje určité problémy a vedie k obchodom, ktoré tiež nie sú také, že by sme s nimi mohli byť spokojní a ďalej ich podporovať.

    Mne ako niekdajšiemu bankárovi sa tak veľa ráz vynárajú otázky v súvislosti s manažmentmi bánk. Isteže nám za krátky čas niekoľkých rokov nemohli vyrásť vrcholoví manažéri v bankovej pôsobnosti tak, ako by to naozaj bolo dobré a žiaduce. Ale vidí sa mi, že najmä v niektorých bankách a v niektorých situáciách je určitá odborná slabosť manažmentov až krikľavá. A manažmenty nasleduje osadenstvo, jeho slabá odborná úroveň, slabá stavovská kvalita, ktorá robí z bankového pracovníka skutočnú elitu. Je to zase moja reminiscencia, ale v zahraničí predsa len človek vidí, že sa udržiava tá elitnosť bankových pracovníkov a bankového osadenstva, čo potom, pochopiteľne, oprávňuje aj mieru odmeňovania a požitkov, ktoré bankoví pracovníci majú v porovnaní s ostatnými zamestnaniami a odbornosťami. Tak sa mi dokonca vidí, že vzniká tu určitý spoločensky krikľavý rozpor, v rámci ktorého sa ukazujú bankoví pracovníci ako kasta, ktorá je naozaj dobre ocenená, a kvalita bankových služieb tomu nezodpovedá.

    Pochopiteľne, že úverová marža, o ktorej sme pred chvíľou počuli, aká je, je buď zaslúžená, buď nezaslúžená. Ja si v tejto chvíli myslím, že nie je zaslúžená a že svedčí o určitej rozšafnosti bankových manažmentov, ktorá nie je namieste. Jednoducho ten priestor bankového sektoru sa mi ukazuje taký, že vo vývine jeho úrovne zaostávame a bolo by tam treba veľa naprávať.

    V tejto súvislosti sa mi zase len vynára taká otázka, kto by mohol byť ten tretí, ktorý by mohol do procesu rozvoja a vývinu bánk zasiahnuť aj inak, než môže Národná banka. Pretože Národná banka má podľa zákona určité možnosti, ale nemôže všetko. Napríklad ten problém manažmentov, o ktorom hovorím, že je vážny, je otvorený, a nie je odpoveď na to, kto a akým spôsobom by naň mohol nejako siahnuť s tým, že by úroveň rástla.

    Nechcem svojím vystúpením a otázkami vyvolať nejaké také dojmy, že je to s bankovníctvom zle a nikto ho nemôže napraviť, využíva situáciu, pretože je preň naozaj priaznivá, nakoniec ekonomika banky potrebuje, ale nie je všetko dobré. Stačí, keď si uvedomíme, že nie je všetko dobré.

    Chcel by som požiadať pána guvernéra ešte v tom zmysle, aby sa v správe za rok 1995 vo väčšej miere rozviedlo, ako pôsobí bankový dozor, bankový dohľad Národnej banky. Myslím si, že to by veci osožilo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja pánu poslancovi Kuncovi.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, či sa sa ešte niekto hlási do rozpravy.

  • Ak nie, končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pána guvernéra Národnej banky, či sa chce vyjadriť k rozprave a či chce odpovedať na niektoré otázky.

    Nech sa páči, pán guvernér.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    niektoré otázky som si poznačil a budem sa snažiť na ne odpovedať. Niektoré, bohužiaľ, som si nestačil poznačiť a veľmi rád na ne odpoviem písomne (alebo Národná banka Slovenska).

    V prvom rade chcem vyjadriť poďakovanie tak za slová uznania, ako aj za kritické poznámky. Som naozaj rád, že táto správa vyvolala taký záujem.

    Čo sa týka pána poslanca Filkusa, stačil som si poznačiť otázky súvisiace s investičnými úvermi. Samozrejme, že na jednotlivé ukazovatele alebo jednotlivé veličiny menového vývoja sa dá pozrieť rôznymi smermi. Naozaj do určitej miery indikujú aj niečo iné než to, čo sme chceli naznačiť v súvislosti s menovým programom. Takisto aj objem investičných úverov alebo vývoj investičných úverov má, samozrejme, priamy vzťah a vypovedaciu schopnosť k investíciám, ale, myslím si, sú aj iné ukazovatele, ktoré hovoria o tom, ako sa investície vyvíjajú. Napríklad keby sme sa pozreli na vývoj hrubého domáceho produktu a podiel investícií, lebo v tejto súvislosti treba vidieť aj niektoré prvky, ktoré môžu do určitej miery skresľovať, alebo sa podieľajú na tomto údaji. To je, povedzme, splácanie starých investičných úverov. Môže dôjsť dokonca k zlepšeniu v tejto oblasti, to znamená, že sa splácajú staré investičné úvery. Pritom sa poskytujú aj nové, ale absolútne dochádza k poklesu.

    Ďalej nie nezaujímavé by bolo povšimnúť si, ako sú celkové investície financované. To znamená, aký podiel tam zohrávajú úvery, aký podiel zohrávajú vlastné zdroje podnikov. Bolo by zaujímavé sa pozrieť, ak sa väčšou mierou podieľajú na investíciách zdroje podnikov, prečo je takáto situácia. Potom by sme vychádzali z toho, ako došlo k privatizácii, ako sa vlastne podniky privatizujú, ako sa tam podieľajú úvery, aká je úverová zaťaženosť podnikov z dôvodu prevádzkových úverov, potom ako banky pristupujú k možnostiam zvyšovať celkovú úverovú zadlženosť z pohľadu investičných rozvojov.

    Takže nie je to vždy také jednoduché. Sme však pripravení diskutovať na túto tému. Veľmi radi poskytneme ďalšie čiastkové informácie. Naozaj môže byť, že tieto informácie alebo údaje signalizujú aj určité nežiaduce javy, ktoré je dôležité zistiť v začiatkoch.

    Čo sa týka otázky vnútornej zadlženosti a podielu Národnej banky Slovenska na financovaní vnútornej zadlženosti - zákon o Národnej banke Slovenska jednoznačne vyžaduje, aby zaangažovanosť centrálnej banky na financovaní vládneho dlhu nepresiahla limit 5 % minuloročných príjmov štátneho rozpočtu. Z tohto pohľadu si myslím, že vývoj je priaznivý. Financovanie vlády Národnou bankou Slovenska sa naozaj znižuje a vyplýva to z viacerých dôvodov. Jednak vláda spláca svoj záväzok voči Národnej banke Slovenska, ktorý bol spôsobený priamym úverovaním vlády Národnou bankou Slovenska ešte v prvých mesiacoch roku 1993. Na druhej strane nový dlh vlády je už v zmysle zákona o Národnej banke Slovenska krytý emitovanými štátnymi pokladničnými poukážkami, ktoré sa kupujú najmä do portfólií komerčných bánk. Takže toto považujeme za priaznivý vývoj a dúfam, že sa nám podarí ešte viac znížiť túto angažovanosť Národnej banky Slovenska, že dosiahneme taký stav, ako zákon predpokladá.

    Ďalej tu mám poznačený cestovný ruch. Naozaj, aj my vidíme v ňom rezervy. Keď to porovnáme s inými krajinami, aj s našimi susednými transformujúcimi sa ekonomikami, ako využívajú cestovný ruch, vidieť tu rozdiely. Na druhej strane by som pripomenul posledné uznesenia vlády týkajúce sa napríklad určitých zmien v zdaňovaní niektorých služieb a tovarov a to by sa malo odraziť aj v stimulácii nárastu cestovného ruchu.

    Ďalej tu mám poznačený priemerný predaj valút, že dochádza k poklesu a že je to dôsledok nedostatku peňazí. Neviem, či je to naozaj dôsledok nedostatku peňazí, ale podľa mňa tu zohráva úlohu aj iný moment, a to je zvyšovanie dôvery v slovenskú korunu a uvedomovanie si efektívnosti občanov Slovenskej republiky ukladať svoje úspory v slovenských korunách, a nie ukladať ich v tvrdých menách. Nechcem tu robiť prepočty efektívnosti, keď si niekto uloží svoje úspory v slovenských korunách, aká je tam efektívnosť, aká je efektívnosť, keď si to uloží v tvrdej mene, ale to, že sa plne nestotožňujem s týmto tvrdením, nám hovorí rast depozít v slovenských korunách. Keby obyvateľstvo naozaj nemalo peniaze, zrejme by sa to negatívne muselo odraziť aj v stagnácii depozít v slovenských korunách, a viete aj zo správy, aj z ďalšieho vývoja, že to nie je pravda.

    Ďalej tu boli určité konštatácie k štruktúre vývozu. Ďalej tu mám poznačenú reštrukturalizáciu bánk. Toto sa spomenulo vo viacerých vystúpeniach v súvislosti s problémami reštrukturalizácie bánk. Vrátim sa k tomu na konci.

    Ďalej pani poslankyňa Schmögnerová - očakávaný dôsledok úverov na privatizáciu. Samozrejme, že sledujeme vývoj úverového portfólia a kvalitu úverového portfólia aj z pohľadu procesu veľkej privatizácie alebo druhej vlny, alebo postupnej privatizácie, ale tu je rozhodujúce to, aké výsledky podnik má. To znamená, či, povedzme, pri zmene vlastníckych vzťahov dochádza k zlepšeniu efektívnosti tohto podniku, alebo k zhoršeniu. Je to naozaj tiež veľmi široká problematika. Veľa ráz napríklad banky len zmenia veriteľa v procese privatizácie, to znamená, že úverová zaťaženosť mnohokrát zostáva na podobnej alebo dokonca tej istej úrovni, takže takisto môžeme dať bližšie informácie, ale hovorím, že to závisí najmä od toho, ako podnik prosperuje po privatizačnom procese, to znamená, ako sa správajú noví majitelia, ako efektívne vedia zhodnotiť podmienky, alebo reagovať na ne.

    Potom tu mám úvery, to som si už nestihol poznačiť.

    Zrýchlené prejdenie na konvertibilitu - či bolo vyvolané aj platobnou dohodou. Samozrejme, zohralo aj to určitú rolu, ale ja nemám pocit, že došlo k nejakému zrýchlenému prechodu na konvertibilitu. Národná banka Slovenska sa pripravovala na prechod na konvertibilitu v tomto roku už vo svojom menovom programe, ktorý sme publikovali verejne v decembri 1994, čiže pre nás to bol výsledok cieľavedomej činnosti. Myslím si, že samotným prijatím zákona nedošlo k nejakým revolučným zmenám v devízovom režime, ale, ako sme viackrát zdôrazňovali, my pod konvertibilitou rozumieme postupnú liberalizáciu. To znamená, je to séria liberalizačných krokov, ktorá sa začala v roku 1993 tým, že sme mohli, povedzme, zrušiť určité reštrikcie, ktoré sme museli zase zaviesť v súvislosti s poklesom devízových rezerv pri rozdelení meny pri menovej odluke. Takže z tohto pohľadu považujeme aj udalosti v tomto roku v tejto oblasti za ďalšie liberalizačné kroky s tým, že aj v roku 1996 chceme pokračovať v liberalizácii alebo zvyšovaní konvertibility.

    Otázka strednodobých a dlhodobých úverov, že sa neprejavujú - viackrát sme zdôrazňovali, že naším záujmom je zlepšiť počas tohto roku aj časovú štruktúru depozít a Národná banka Slovenska naozaj viaceré svoje aktivity smeruje práve do tejto oblasti, aby sme zatraktívnili práve tvorbu strednodobých a dlhodobých zdrojov. Vidieť to na tom, že naozaj najmä v druhom polroku 1995 nám vo výraznejšej miere rastú práve strednodobé a dlhodobé depozitá, teda v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Samozrejme, týmto sa vytvárajú určité zdroje na strednodobé a dlhodobé úvery. Značná časť strednodobých a dlhodobých zdrojov k nám plynie zo zahraničia. Národná banka Slovenska ešte stále udeľuje licencie na úvery zo zahraničia, kde jednoznačne uprednostňujeme práve strednodobé a dlhodobé úvery pred krátkodobými úvermi. Zase by sa dalo o tom veľmi dlho hovoriť. Je to veľmi široká problematika.

    Prečo sa nevyužíva eskont exportných zmeniek - tiež treba vidieť, že mnohé silné exportné firmy dnes už uprednostňujú financovanie exportu priamo devízovými úvermi. To je jedna záležitosť. Druhá záležitosť je, že keď porovnáme diskontnú sadzbu a vývoj úrokových sadzieb na sekundárnom trhu, najmä krátkodobý trh depozít, vidíme, že veľa ráz sú tieto úrokové sadzby nižšie, ako je diskontná sadzba. To znamená, že bankám sa vlastne viac oplatí získavať zdroje na sekundárnom trhu, ako získavať zdroje od centrálnej banky eskontáciou alebo reeskontáciou exportných zmeniek. To považujeme tiež za priaznivý vývoj.

    Obozretné podnikanie bánk, tiež viaceré otázky súviseli s bankovníctvom, s obozretným podnikaním. Tiež sa k tomu vyjadrím na záver.

    Pán poslanec Baránik - mám tu poznačené, že klesajú úvery. Zase treba vidieť, či je to celkový objem úverov, či sú to úvery zahraničné, či sú to úvery v slovenských korunách. Bolo by asi najlepšie, keby sme na niektoré otvorené otázky odpovedali písomne. K úrokovej marži, myslím, 7 %, zase odpoviem na záver. Celý ten balík do značnej miery súvisí s reštrukturalizáciou úverového portfólia.

    Pán poslanec Kunc - väčšina otázok sa týkala práve komerčného bankovníctva, takže tu sa to budem snažiť zhrnúť.

    Hlavný dôraz v tomto materiáli sme kládli na menový vývoj. V podstate si treba uvedomiť, že naša centrálna banka zabezpečuje dve hlavné priority, a to je menová stabilita a bankový dohľad. Nie všade centrálna banka zabezpečuje aj bankový dohľad. Je predpoklad, že tento materiál by sa mal venovať najmä menovému vývoju, preto problematike komerčného bankovníctva alebo bankového dohľadu sme nevenovali až taký veľký priestor, ako by možno niekto mal záujem. Je to otázka diskusie, či by sme poskytovali aj ďalšie údaje týkajúce sa bankového dohľadu.

    Národná banka jednoznačne konštatovala, alebo Banková rada Národnej banky Slovenska konštatovala nevyhnutnosť pokračovať v reštrukturalizácii úverového portfólia komerčných bánk. Takže tu sme v úzkom spojení alebo rokovaní s ministerstvom financií a vládou Slovenskej republiky. Pripravujeme ďalšie legislatívne úpravy, pripravujeme ďalšie kroky. Niektoré by som spomenul. Čo sa týka celkove komerčného bankovníctva, pripravuje sa novela zákona o bankách, zajtra ju prerokuje banková rada. Takisto je vo fáze dokončovania zákon o poistení vkladov. Takisto chceme zákonom riešiť otázku úverového registra, chceme riešiť otázku hypotekárnych úverov, ďalej sa v súčasnosti legislatívne rieši otázka zrýchlenia konkurzných konaní a zefektívnenia konkurzných konaní. Veľmi dôležité je to, aby čo najskôr bola legislatívne upravená možnosť podpory tvorby oprávok z pohľadu zdaňovania a takouto formou prispieť k reštrukturalizácii úverového portfólia. Naozaj veľmi veľa legislatívnych krokov sa pripravuje.

    Boli tu určité úvahy o kvalite manažmentov komerčných bánk. Chcel by som upozorniť na to, že bankový dohľad má naozaj obmedzené právomoci, najmä pokiaľ ide o personalistiku alebo manažment komerčných bánk. Dúfam, že prejde novela zákona o bankách tak, že sa do určitej miery posilní aj bankový dohľad vo vzťahu ku komerčným bankám.

    Na druhej strane bankový sektor zaznamenal obrovskú dynamiku. V roku 1990 bolo na Slovensku okolo 3 000 bankárov, dnes posledné štatistiky hovoria, že je to okolo 21 000 bankárov. Samozrejme, že sa to muselo zákonite odraziť aj v kvalite personálneho vybavenia niektorých bánk. Kto by mohol riešiť tento problém? V prvom rade sú to akcionári a dozorná rada. Čiže to sú ľudia, ktorí by si mali rozmyslieť, komu zveria svoj majetok. Či manažment zabezpečí kvalitné zaobchádzanie a operácie s majetkom, alebo nie.

    Kvalita bankových služieb - o tom sa dá neustále diskutovať. Je to predmet diskusie aj v takých štátoch, kde bankovníctvo je naozaj vysoko vyvinuté, ako v Nemecku.

    Čo sa týka marže, už som povedal, že marža veľmi úzko súvisí s riešením problémov kvality úverového portfólia. Naozaj si treba uvedomiť, že mnohé komerčné banky si problémy, ktoré majú v súvislosti s úverovým portfóliom, nezavinili samy. Mám na mysli najmä tie tri najväčšie banky, ktoré si vlastne značnú deformáciu úveroveho portfólia priniesli so sebou z obdobia socialistickej ekonomiky a jednoducho boli spôsobené štátnymi rozhodnutiami alebo zásahmi v tej dobe.

    To sú všetky otázky, ktoré som si poznačil. Viem, že som neodpovedal na všetko. Ospravedlňujem sa dopredu, ale naozaj som si to nestačil poznačiť.

    Na záver by som chcel povedať toľko, že menová politika veľmi úzko súvisí s dôverou a dôvera potrebuje určitý čas. Naozaj môžeme dnes konštatovať, že makroekonomický vývoj je veľmi priaznivý, keď ho porovnáme s porovnateľným, to znamená s ostatnými transformujúcimi sa ekonomikami. Takisto môžeme konštatovať, že menový vývoj je v súlade s menovým programom, ktorý si Národná banka Slovenska vytýčila v decembri 1994 na rok 1995.

    Samozrejme, že tieto pozitívne konštatácie nás nijako neuspokojujú v tom, že všetky problémy sú už vyriešené. Uvedomujeme si, že pred touto ekonomikou je ešte množstvo problémov. Uvedomujeme si, že centrálna banka musí ešte vyriešiť množstvo problémov. Tieto riziká analyzujeme a sme pripravení ich riešiť. Takže naozaj neberieme to tak, že sú tu pozitívne makroekonomické výsledky, treba o nich hovoriť a všetko ostatné príde samo.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu guvernérovi. Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa aj on chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi niekoľko poznámok v súvislosti s rozpravou k správe o menovom vývoji Slovenskej republiky za I. polrok 1995. Predovšetkým by som chcel podporiť myšlienku pána guvernéra Národnej banky Slovenska, ktorý mal snahu nás presvedčiť, že štruktúra materiálu v tom zložení, ako je predložená, je vyhovujúca. Osobne sa domnievam, že naozaj tento materiál je spracovaný s akcentom na menový vývoj v Slovenskej republike a tak sa to koniec koncov hodnotilo aj v našom gesčnom výbore. V súvislosti s tým by som chcel zdôrazniť, že tento materiál, tak ako postupne dostávame materiály z Národnej banky Slovenska, je čoraz kvalitnejší. Takže toľko všeobecne k štruktúre.

    Napriek tomu, že sám podporujem akcent na menový vývoj, diskutovalo sa tu skôr o oblasti komerčného bankovníctva. Považujem za svoju povinnosť informovať kolegov poslancov a kolegyne poslankyne Národnej rady o istom snažení výboru pre financie, rozpočet a menu prostredníctvom komisie pre peňažníctvo a zahraničné vzťahy. Týka sa to predovšetkým oblasti reštrukturalizácie úverového portfólia komerčných bánk. Je mi trochu ľúto, že tu nie je v tejto chvíli pán podpredseda vlády, pretože celý priebeh snaženia a realizácia návrhu postupu prác pri reštrukturalizácii úverového portfólia obchodných bánk je Národnou bankou Slovenska vlastne skoncipovaná, je prediskutovaná s Asociáciou bánk na Slovensku. Chýba nám záverečné stanovisko ministerstva financií, čo považujem za nie dobrú situáciu. Vo výbore pre financie, rozpočet a menu sme na ostatnom zasadnutí vyjadrili s týmto stavom nespokojnosť a zaviazali sme podpredsedu vlády s fixným termínom, aby nám stanovisko k tomuto návrhu na reštrukturalizáciu obchodných bánk predložil do 30 dní. Predpokladám, že zhruba asi polovica tejto lehoty už uplynula.

    Takže z toho pohľadu by som chcel povedať, že koncepčne sa na týchto veciach spravilo dosť, do dnešnej chvíle však nie je problém dodiskutovaný. Vedeli by sme vyriešiť zásadné veci, kto by sa mal zúčastniť v reštrukturalizácii, kto je ten tretí. Ten tretí nepochybne nemôže byť nikto iný ako štátny rozpočet Slovenskej republiky. Len chýba nám tam finále, že keď ten tretí prostredníctvom rozpočtových zdrojov, daňových poplatníkov do toho vstúpi, musíme mať jasne definované, čo urobia obchodné banky v prospech podnikateľskej sféry. Nepochybne nám totiž v reštrukturalizácii v žiadnom prípade nejde o to, aby sme sa snažili ozdravovať banky. Banky chceme ozdraviť v prospech podnikateľskej sféry. To musí byť konečným riešením celého tohto problému. A myslím si, že u nás vo výbore v tomto smere došlo k dohode.

    Treba však otvorene povedať ešte jednu vec, nehnevajte sa, že s tým zdržiavam, ale ak hovoríme o reštrukturalizácii úverového portfólia bánk, musíme povedať, že sú to vybrané banky, sú to tri, maximálne štyri komerčné banky na Slovensku. Nemôžeme hovoriť o bankovníctve so zlým úverovým portfóliom ako celku. Skutočne sa to týka troch až štyroch komerčných bánk.

    Súhlasím v celom rozsahu s tým, čo povedal pán poslanec Kunc. Narážame tam istým spôsobom, nechcem povedať, že na neprofesionálny prístup, ale na neochotu manažmentov podstúpiť proces reštrukturalizácie s účasťou štátneho rozpočtu z jedného jediného dôvodu. Jednoducho, ak tam štát vstúpi svojou ingerenciou prostredníctvom rozpočtových zdrojov, musí mať isté regulačné nástroje v príslušnej komerčnej banke. Tie regulačné nástroje môžu byť isté obmedzenia vo výplate dividend a v konečnom dôsledku aj hmotná zainteresovanosť manažmentov. Takže sme v situácii, že niektoré komerčné banky tvrdia: reštrukturalizáciu zrealizujeme bez zdrojov štátneho rozpočtu. Bude mám trvať 7, 8, možno 10 rokov. S tým programom, ktorý by sme boli schopní prostredníctvom štátneho rozpočtu navrhnúť, by bola realizovateľná za 3 roky.

    Takže zmienil som sa o týchto veciach predovšetkým preto, že som vás chcel informovať, že v tomto smere sa náš výbor snaží podniknúť nejaké aktuálne kroky.

    Záverom by som chcel trošku namietať, ale to sa teda tiež netýka všeobecne. Dovolil by som si, pán guvernér, jednu pripomienku k tomu, že o manažmentoch komerčných bánk by mali rozhodovať predovšetkým akcionári. Pýtam sa, prosím vás pekne, aká je situácia depozitných účtov občanov. Kto v súčasnosti má monopolné postavenie v tejto oblasti? Pokiaľ sa týka životných poistiek občanov, kto v tejto oblasti má monopolné postavenie, akým spôsobom tam reálni akcionári môžu pôsobiť? Takže, to je vari ešte taká pripomienka, že existujú tam reálni akcionári a ide o to, ako si práva akcionára a vlastníka plnia.

    Ak dovolíte, ešte by som sa vyjadril k návrhom, lebo v rozprave odzneli dva návrhy. Dala ich pani poslankyňa Schmögnerová. Vyjadrím sa len k druhému. Vyslovila požiadavku, aby sa súčasne s návrhom zákona o štátnom rozpočte prerokoval v Národnej rade i menový program Národnej banky Slovenska. Neodporúčam plénu Národnej rady, aby túto požiadavku akceptovalo. Totiž táto požiadavka nie je akceptovateľná. Menový program Národnej banky Slovenska okrem toho, že ho schvaľuje Banková rada Národnej banky Slovenska a len v rámci našej internej dohody nám ju predkladá do výboru pre financie, rozpočet a menu, vychádza zo štátneho záverečného účtu a z výsledkov hospodárenia predchádzajúceho roku. Takže jednoducho to v období schvaľovania štátneho rozpočtu na rok 1996 organizačne a technicky nie je možné.

    Ďakujem pekne, pán predseda, to je z mojej strany všetko. Ak dovolíte, dal by som hlasovať o dvoch pozmeňovacích návrhoch, ktoré predniesla pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca, a prosím, aby ste dali hlasovať o pozmeňovacích návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.

  • Ďakujem pekne. Prvý pozmeňovací návrh pani poslankyne Schmögnerovej je: na nasledujúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky prediskutovať ďalšie zámery hospodárskej politiky Slovenskej republiky. Ako spoločný spravodajca tento pozmeňovací návrh alebo túto požiadavku neodporúčam prijať.

  • Budeme sa prezentovať a hneď hlasovať o prvom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Schmögnerovej. Pán spoločný spravodajca navrhuje neprijať tento návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov. Za návrh hlasovalo 31 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

  • Druhý návrh pani poslankyne Schmögnerovej: súčasne s návrhom zákona o štátnom rozpočte prerokovať v Národnej rade Slovenskej republiky menový program Národnej banky Slovenska. Ani tento pozmeňovací návrh neodporúčam prijať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Schmögnerovej s odporúčaním pána spravodajcu neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 34 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Takže ani tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

    Pán spoločný spravodajca, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu Národnej banky Slovenska o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 1995.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali. Uznesenie máte pred sebou.

  • Samozrejme, uznesenie navrhujem prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 102 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada schválila návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe Národnej banky Slovenska o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 1995.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    š t r n á s t y m bodom programu je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 244, spoločnú správu výborov ako tlač 244a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Oľga Keltošová. Prosím, pani ministerka.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi len stručné úvodné slovo. Tento návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky schválila vláda ešte 12. septembra 1995 uznesením číslo 673.

    Účelom predkladaného vládneho návrhu zákona je doplnenie nových ustanovení, ktorými reagujeme na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a na Generálnu dohodu na rok 1995 v smere vyjednávania o zvýšení stupnice platových taríf, ďalej ustanovenie hodinových platových taríf pre zamestnancov obcí, ktorí vykonávajú verejnoprospešné práce. Ich účelom je umožniť obciam použiť takú formu mzdy, aká v závislosti od výkonu pracovníka mu prináleží, ustanovenie nového inštitútu tzv. platového zvýhodnenia na vytvorenie podmienok na stabilizáciu a stimuláciu zamestnancov vybraného okruhu z hľadiska činností, povolaní alebo kategórií. Ďalej vykonanie niektorých úprav príslušných ustanovení, a to zvýšenie minimálnych platových taríf a zvýšenie horných hraníc príplatku za riadenie.

    Ďalej tento návrh sleduje umožniť, aby príslušný ústredný orgán so súhlasom ministerstva financií a ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodol, že vybrané príspevkové organizácie budú pri odmeňovaní postupovať podľa zákona číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku.

    Realizácia zmien a doplnení premietnutých v návrhu zákona nebude vyžadovať zvýšenie rozsahu prostriedkov zo štátneho rozpočtu. To znamená, že ani zavedenie nového inštitútu platového zvýhodnenia nebude mať vplyv na štátny rozpočet, resp. na rozpočet zdravotných poisťovní, pretože o jeho uplatnení rozhodne vláda s ohľadom na možnosti rozpočtových kapitol, resp. možnosti rozpočtu jednotlivých zdravotných poisťovní.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Pavla Derfényiho, aby podal správu o výsledkov prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené dámy a páni, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov, tlač 244.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 539 zo dňa 19. septembra 1995 na prerokovanie do 27. októbra 1995 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, aby skoordinoval stanoviská výborov.

    Všetky uvedené výbory návrh prerokovali v lehote, pričom Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti neprijal uznesenie o výsledku prerokovania návrhu, pretože podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci po prerokovaní vyslovili s návrhom súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky jeho schválenie so zmenami a doplnkami. Pri samotnom hlasovaní o doplnkoch číslo 1, 2 a 4 budem odporúčať hlasovať en bloc, číslo 3 vyberiem na osobitné hlasovanie. V prípade pozmeňovacích návrhov v rozprave by som prosil, aby boli dodané v písomnej podobe.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu našej schôdze s konštatovaním, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy.

    Do rozpravy sa hlási pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážení kolegovia,

    prerokúvame vládny návrh novely zákona číslo 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových organizáciách. Dovoľte mi niekoľko poznámok.

    Od pani ministerky a aj z dôvodovej správy sa dozvedáme, že návrh obsahuje zvýšenie minimálnych platových taríf. Táto formulácia vyvoláva dojem, že sa zvyšujú minimálne platové tarify. V skutočnosti sa nezvyšujú ani o korunu, iba sa prenášajú z doteraz platného vládneho nariadenia vlády Jozefa Moravčíka teraz do návrhu zákona. To nariadenie má číslo 278/1994 Zb. a je z 13. októbra 1994. Čiže tie sumy, ktoré sú obsiahnuté v bode 2 návrhu, sa uplatňujú už celý rok od 1. januára 1995. Nič nové.

    Tento návrh zákona rovnako nerieši ani požiadavku sociálnych partnerov, najmä Konfederácie odborových zväzov, o úprave a zvýšení minimálnych mzdových taríf, požiadavku v súvislosti so zrušením zliav v hromadnej železničnej a autobusovej doprave, ak by si to niekto myslel. Návrh je skôr sľubom do radov verejnej správy a verejnej služby. "Rieši" niektoré veci už vyriešené a potom i také, ako je napríklad zvýšenie hornej hranice príplatkov za riadenie - bod 5 návrhu. Páni štátni tajomníci, i tí dnes uvoľnení, vedia, o čom hovorím. V ich prípade z doterajších 4 - 6 tisíc sa upravuje na 6 - 10 tisíc.

    V zákone sa zavádza nový inštitút platového zvýhodnenia alebo inými slovami ďalší plat zamestnancov vo vybraných činnostiach, povolaniach alebo kategóriách. Zamestnanci v zdravotníctve a v školstve by však mali vedieť, že o tomto rozhodne vláda až vo svojom nariadení v závislosti od zdrojových možností štátneho rozpočtu - tak sa hovorí v dôvodovej správe - a v prípadoch, ak budú naplnené jestvujúce zložky platovej sústavy, t. j. osobný príplatok, prípadne odmeny. Čiže zasa nič isté a konkrétne, inými slovami - holub na streche.

    Návrh zákona je skôr kozmetickou úpravou ako zásadným materiálom s pozitívnymi zmenami. Širokých vrstiev obyvateľstva a najmä sociálne najviac ohrozených sa dotýka minimálne.

    Dámy a páni, súčasná vláda má plné ústa sociálnej reformy, ale v tichosti robí kroky skôr protireformné alebo nič, čo je vlastne tiež protireformné. Posúďte sami. V decembri minulého roku vláda HZDS súhlasila s predĺžením pracovných kategórií, lebo nebol schválený zákon o doplnkovom dôchodkovom poistení. Zákon o doplnkovom dôchodkovom poistení vypracovala a schválila vláda Jozefa Moravčíka v novembri 1994 a už rok leží tu v parlamente. Namiesto toho nás bude pani ministerka Keltošová možno čoskoro presviedčať o potrebe tretíkrát predĺžiť vykazovanie už v roku 1992 zrušených pracovných kategórií. Alebo: Celé leto vláda "diskutovala" so slovenskou verejnosťou o novele Zákonníka práce a rozhodla sa zvýšiť dovolenku o týždeň. Dodnes tak neurobila. Ale aj tento návrh zákona schválený vládou Jozefa Moravčíka existuje už vyše roka.

    A čo urobila táto vláda? Zacitujem slová podpredsedu vlády Kalmana, ktoré nedávno predniesol v jednom z televíznych Pressklubov. Citujem: "Táto vláda v sociálnej oblasti urobila veľa. Povedala, že neposunie hranice odchodu do dôchodku a slovo dodržala. Hranice neposunula, nezvýšila ceny energie, nezvýšila ceny nájomného." Koniec citátu. Čiže skôr neurobila, ako urobila.

    Dámy a páni, toto som chcel povedať v súvislosti s predloženým vládnym návrhom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Pýtam sa, či sa ešte niekto hlási do rozpravy.

  • Ak nikto, končím rozpravu k tomuto bodu programu. Chce sa vyjadriť k rozprave pani ministerka?

  • Ďakujem. Žiada si záverečné slovo pán spravodajca?

  • Tiež nie. Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca. Budeme najskôr hlasovať o pozmeňovacích návrhoch zo spoločnej správy.

  • Už som uviedol, že v spoločnej správe sú zmeny pod bodom 1 k článku I bod 1, pod bodom 2 k článku I bod 3 a pod bodom 4 k článku I bod 11. O týchto troch bodoch 1, 2 a 4 odporúčam hlasovať en bloc a odporúčam ich prijať.

  • Počuli sme návrh pána spoločného spravodajcu. Budeme hlasovať o týchto pozmeňovacích návrhoch zo spoločnej správy.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca navrhuje prijať tieto pozmeňovacie návrhy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 91 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Takže sme prijali tieto pozmeňovacie návrhy zo spoločnej správy.

    Nech sa páči, pán poslanec, môžete pokračovať.

  • Bod 3, ktorý bol vybraný na osobitné hlasovanie, k článku I bod 5, odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spravodajca tento bod spoločnej správy navrhuje prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže aj tieto zmeny uvedenej právnej normy zo spoločnej správy sme prijali.

  • Vážený pán predseda, vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov, ako celok odporúčam prijať.

  • Ďakujem. Takže v súlade s § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali. Pán spoločný spravodajca navrhuje tento zákon prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca, aj vám, páni poslanci a poslankyne.

  • Pristúpime k p ä t n á s t e m u bodu programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 148/1994 Z. z.

    Vládny návrh zákona, páni poslanci a poslankyne, ste dostali ako tlač číslo 252 a spoločnú správu ako tlač 252a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky tento návrh uvedie minister životného prostredia pán Jozef Zlocha. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne a páni poslanci,

    predmetom nášho rokovania je vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 148/1994 Z. z.

    Účelom navrhovaného zákona Národnej rady Slovenskej republiky je potreba jednoznačne vyjadriť vzťah doterajšieho ustanovenia § 4 ods. 1 písm. f) a g), t. j. vymedzenie jestvujúcich a nových zdrojov znečisťovania, uvedených priamo v zákone o ovzduší, a ustanovenia § 4 ods. 2, ktoré obsahuje splnomocnenie na úpravu pojmov jestvujúcich a nových zdrojov znečisťovania v pripravovanom nariadení vlády Slovenskej republiky. Tento problém je vo vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky riešený tak, že sa ustanovenia písm. f) a g) vypúšťajú z § 4 a zaraďujú sa do štvrtej časti zákona o ovzduší ako prechodné ustanovenie, ktoré bude platiť do nadobudnutia účinnosti pripravovaného nariadenia vlády Slovenskej republiky.

    Z dôvodu posunu termínu vydania pripravovaného nariadenia vlády Slovenskej republiky je potrebné v zákone o ovzduší vykonať aj zmenu v § 7 ods. 1 písm. m) - zmenu termínu vypracovania programu znižovania emisií zo zdrojov znečisťovania a jeho predloženia do 31. decembra 1995. Vládny návrh zákona tento termín navrhuje predĺžiť do 31. decembra 1996.

    Zmeny zákona Slovenskej národnej rady číslo 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia vyplynuli zo zmien zákona o ovzduší.

    Vážené dámy, vážení páni,

    predkladaný vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky vecne nezasahuje do problematiky ochrany ovzdušia a do štátnej správy ochrany ovzdušia, ale len legislatívne upravuje pojem jestvujúci a nový zdroj znečisťovania.

    Predložený návrh zákona bol prerokovaný vo viacerých výboroch. Dovoľte, aby som sa vyjadril k úpravám, tak ako sú uvedené v spoločnej správe ústavnoprávneho výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a výboru pre životné prostredie a ochranu prírody.

    K bodom 1 a 3 nemám pripomienky, ide v podstate len o legislatívno-technické spresnenie textu návrhu. V bode 2 výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie navrhol termín 31. decembra 1996 skrátiť do 30. júna 1996. S týmto návrhom odporúčam nesúhlasiť. Uvedené predĺženie termínu je vyvolané termínovým posunutím vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o programoch znižovania emisií, podľa ktorej sa programy majú spracúvať. Posun vydania predmetnej vyhlášky nastal v dôsledku potreby predloženej novelizácie zákona o ovzduší, ktorá bola požadovaná Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky ako podmienka vydania nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonáva zákon o ovzduší. Nariadenie vlády Slovenskej republiky bude tiež obsahovať požiadavky a kritériá na programy znižovania emisií.

    Po schválení dnes predkladaného návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky pripravený návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky bude predložený prakticky bezprostredne na schválenie vláde Slovenskej republiky. Po nadobudnutí účinnosti nariadenia vlády Slovenskej republiky bude vydaná vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o programoch znižovania emisií, čo sa dá očakávať v priebehu prvého štvrťroka 1996. Prevádzkovatelia zdrojov znečisťovania ovzdušia budú mať približne deväť mesiacov na vypracovanie programov, čo približne zodpovedá aj lehote pôvodne uvedenej v zákone číslo 148/1992 Zb. Túto lehotu považujem vzhľadom na obsah a rozsah programov znižovania emisií za primeranú.

    Je potrebné pripomenúť, že veľké podniky budú spracovávať programy i za niekoľko desiatok zdrojov, že spracovávanie programov si nemohli pripravovať už v priebehu tohto roku, nakoľko doteraz nie sú vydané všetky požiadavky a kritériá, ako i obsah a rozsah programov.

    Z týchto dôvodov, ako som už hovoril, neodporúčam súhlasiť s bodom 2 spoločnej správy.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že rovnako ako pri rokovaniach vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky aj v pléne vyslovíte tomuto zákonu podporu.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi. Prosím spoločnú spravodajkyňu pani poslankyňu Sabolovú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania tohto návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne,

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 134/1992 Zb. o štátnej správe, ochrane ovzdušia v znení zákona Národnej rady číslo 148/1994 Z. z., tlač 252, pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím číslo 553 zo dňa 3. októbra 1995 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody na prerokovanie do 27. októbra 1995 s tým, že na skoordinovanie stanovísk výborov určil Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody a súčasne určil, aby sa skoordinované stanoviská výborov Národnej rady premietli do spoločnej správy.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali vládny návrh zákona v lehote, vyslovili s ním súhlas a odporučili ho schváliť so zmenami a doplnkami, ktoré máte uvedené v spoločnej správe - nebudem ich čítať.

    Ako spoločný spravodajca odporúčam body 1 a 3 schváliť, v bode 2 odporúčam pozmeňovací návrh neschváliť a odporúčam schváliť termín, ktorý je uvedený vo vládnom návrhu zákona, a to 31. december 1996.

  • Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni. Prosím, aby ste zaujali miesto určené...

  • Zároveň by som sa chcela prihlásiť do rozpravy ako prvá.

  • Áno. Otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, takže nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa, môžete otvoriť rozpravu.

  • Prerokúvame vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 309 z roku 1991 v znení neskorších predpisov. Navrhovaná zmena nezasahuje do podstaty zákona. Vyjadrila by som sa k jednotlivým článkom.

    Článok I - zákonom o ovzduší bola daná podmienka na vydanie nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonáva samotný zákon. Na vydanie tohto nariadenia nadväzujú aj ďalšie už pripravované právne predpisy na úseku ochrany ovzdušia. Vzhľadom na pokročilý termín v roku 1995 s potrebou vydať ešte nariadenie vlády sa termín 31. 12. 1995 daný v § 7 ods. 1 písm. m) zákona 148/1994 mení na 31. 12. 1996. I keď ide o koncepčnú otázku riešenia čistoty ovzdušia s jednoročným posunom vypracovania návrhov, prakticky ho možno akceptovať, lebo v súčasnej dobe existujú právne kontrolné páky na znečisťovateľov.

    Druhá úprava v zákone o ochrane ovzdušia spočíva v § 4 ods. 1 písm. f) a g), ktoré navrhovateľ v § 4 vypúšťa, ale zaraďuje ich do časti prechodných ustanovení za § 19 a ktoré budú platiť do účinnosti nariadenia vlády. Písmená f) a g) vymedzujú vlastne len pojem "jestvujúce a nové zdroje". Z tohto dôvodu body predloženého návrhu zákona 1, 2, 3, 4, 5 a 6 v článku I odporúčam prijať v znení pripomienok legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady.

    Tak ako som hovorila pri spoločnej správe, odporúčam prijať body 1 a 3 spoločnej správy, ale neodporúčam skrátiť termín uvedený v bode 2 a žiadam o bode 2 hlasovať samostatne, o bode 1 a bode 3 spoločnej správy hlasovať spoločne. Článok II sa dotýka len zladenia zákona o štátnej správe ochrany ovzdušia a vlastne presúvajú sa paragrafy a dopĺňa sa § 16b. Odporúčam článok II prijať. Ešte v článku III odporúčam prijať účinnosť novely zákona k 1. 12. 1995.

    V zákone číslo 309/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov odporúčam v § 3, 5 a 9 zladiť názov ministerstva dopravy, spojov a verejných prác so súčasne platným názvom ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií. Z tohto dôvodu navrhujem doplňovací návrh k vládnemu návrhu zákona ako nový bod 7 za bod 6, je to paragraf 19b: "kde sa v tomto zákone používajú slová ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác, rozumie sa tým ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií".

    Na záver by som sa ešte chcela opýtať, teda dať jednu otázku pánu ministrovi životného prostredia, prečo vláda nepredložila nariadenie potrebné na naplnenie zákona, keď zákon bol po novelizácii účinný od 1. 7. 1994. Aké boli dôvody na to, že nariadenie nebolo spracované a predložené, a v akom stave je súčasne príprava nariadenia, kedy ho môžeme očakávať, že bude platné? Toľko môj príspevok.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pýtam sa ďalej pánov poslancov, či sa hlási niekto do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená Národná rada, vážený pán minister, vážený pán predsedajúci,

    vychádzajúc z údajov zistených v minulom období, jednoznačne môžeme konštatovať, že od roku 1989 sa výrazne znížilo množstvo vypúšťaných znečisťujúcich látok do ovzdušia v Slovenskej republike. Nesporne kladný výsledok sa dosiahol jednak útlmom priemyselnej výroby na Slovensku, ale takisto sa prejavili výsledky prísnejších zákonov a predpisov v oblasti životného prostredia.

    Aj predložená navrhovaná novelizácia zákona číslo 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami ako aj pôvodný zákon o ovzduší majú za cieľ koncepčne riešiť ochranu životného prostredia a ovzdušia. Zo zákona číslo 309 z roku 1991, teda z prerokúvaného zákona, vyplýva, že predstavitelia stredných a veľkých zdrojov znečisťovania ovzdušia do 31. decembra 1995 majú povinnosť vypracovať program na znižovanie emisií zo zdrojov znečistenia. Žiaľ, ako povedala poslankyňa Sabolová, vláda Slovenskej republiky doteraz vykonávacie predpisy k zákonu číslo 309 nevydala, a tým neumožnila dodržať uvedený termín.

    Vzhľadom na termíny, ktoré neumožňujú iné riešenie, navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky podporila navrhovanú novelizáciu zákona a predĺženie termínu na dátum 31. 12. 1996. Zároveň, vychádzajúc z informácií odborníkov, že na vypracovanie takých programov by potrebovali približne rok - pán minister povedal deväť mesiacov - a v snahe predísť ďalšiemu sklzu v termínoch uplatnenia zákona o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami, navrhujem nasledovné uznesenie:

    "Národná rada Slovenskej republiky, vychádzajúc z údajov o zdravotnom stave a úmrtnosti obyvateľstva Slovenskej republiky a v snahe riešiť túto nepriaznivú situáciu, žiada vládu Slovenskej republiky o predloženie nariadenia na vykonávanie zákona číslo 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami do 31. 1. 1996."

    Inak môj návrh sa zhoduje so slovami pána ministra. V čase, keď Slovenská republika zaujala, žiaľ, smutné predné miesto v Európe v nádorových ochoreniach a v predčasnej úmrtnosti obyvateľstva, je morálnou povinnosťou každého zákonodarcu prispievať k riešeniu tohto nepriaznivého stavu aj prostredníctvom zákonov. Navrhovaný dátum, ako som povedal, je reálny.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

  • Ak nie, končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán minister Zlocha. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    ministerstvo životného prostredia už má pripravenú vyhlášku ministerstva životného prostredia a návrh nariadenia vlády je v podstate vypracovaný. Pri jeho predložení do Legislatívnej rady vlády nám bolo odporúčané, aby sme najskôr urobili novelu tohto zákona, v rámci ktorej by sa vysvetlili, alebo spresnili pojmy "jestvujúce zdroje" a "nové zdroje". Takže ak nám dáte akýkoľvek termín na predloženie návrhu nariadenia vlády, je v podstate zbytočný, pretože prakticky po odsúhlasení tohto materiálu, teda novely zákona, sme schopní poslať návrh nariadenia vlády na prerokovanie vo vláde Slovenskej republiky.

    Vcelku samozrejmý je však ten posun, ktorý žiadame na vypracovanie programov znižovania emisií u jednotlivých znečisťovateľov, ktoré môžu byť robené len vtedy, ak bude pripravená a schválená vyhláška ministerstva životného prostredia o programoch znižovania emisií. To plánujeme urobiť v priebehu prvého štvrťroka a potom znečisťovatelia budú mať skutočne čo robiť, aby to za 9 mesiacov urobili. To bol vlastne dôvod, pre ktorý sme žiadali, aby v novele zákona zostal náš návrh, koniec roka 1996, a nie tak, ako to navrhoval gestorský výbor, do konca júna 1996.

    Pokiaľ ide o uplatnenie pozmeňovacích návrhov, ktoré predniesla pani spoločná spravodajkyňa, konzultoval som jej návrhy so zástupcami nášho legislatívneho odboru a ubezpečujú ma - a to je vlastne tento materiál, ktorý mi poslali - že nie je potrebné tieto zmeny robiť, lebo vlastne táto zmena sa udiala už zmenou kompetenčného zákona. Dnes sa myslí už ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, teda zmenu netreba urobiť. Okrem toho ma ešte ubezpečili o tom, že zmeny, o ktorých sme hovorili v úvodnej časti, že by bolo treba zmeniť, že to je zákon Národnej rady Slovenskej republiky, a nie Federálneho zhromaždenia, že to by boli zmeny, ktoré nie sú z legislatívneho hľadiska vhodné a nepožadujú sa. Tieto ste teraz nenavrhli, ale o tom sme diskutovali predtým. A to isté sa týka aj požadovaných zmien ohľadne ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, nie je to potrebné robiť, z hľadiska legislatívneho by to bolo nezvyčajné.

    Takže návrh, ktorý dal pán poslanec Köteles, je v podstate úplne zbytočný, pretože návrh nariadenia už máme pripravený a odošleme ho do vlády.

  • Ďakujem, pán minister. Ešte sa pýtam pani spoločnej spravodajkyne, či sa chce vyjadriť k rozprave?

  • Nie. Ďakujem pekne. Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Prosím, pani spravodajkyňa, aby ste uvádzali návrhy postupne od spoločnej správy až cez návrhy na zmeny podané v rozprave.

  • O bodoch spoločnej správy 1 a 3 žiadam hlasovať spoločne a odporúčam ich prijať.

  • Prosím, prezentujme sa. Hlasujeme o bodoch spoločnej správy 1 a 3 a pani spoločná spravodajkyňa ich navrhuje prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Takže body spoločnej správy 1 a 3 sme prijali.

  • Bod 2 spoločnej správy odporúčam neprijať, vzhľadom na vysvetlené termíny aj pánom ministrom, pretože zákon uvádza termín 31. decembra 1996.

  • Prezentujme sa a hlasujme. Spoločná spravodajkyňa návrh neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 10 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Bod 2 spoločnej správy sme neprijali.

  • V rozprave bol predložený jeden pozmeňovací návrh, a to doplniť bod 7 v § 19b, ktorý znie: "Kde sa v tomto zákone používajú slová ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác, rozumie sa tým ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií". Ako spoločná spravodajkyňa odporúčam prijať tento bod.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovalo 31 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • V rozprave predniesol pán poslanec Köteles návrh na uznesenie: Národná rada, vychádzajúc z údajov o zdravotnom stave a úmrtnosti obyvateľstva Slovenskej republiky a v snahe riešiť túto nepriaznivú situáciu, žiada vládu Slovenskej republiky o predloženie nariadenia na vykonávanie zákona číslo 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami do 31. januára 1996. Ako spoločná spravodajkyňa odporúčam toto uznesenie prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme o návrhu pána poslanca Kötelesa. Spoločná spravodajkyňa ho navrhuje prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 31 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Návrh na uznesenie od pána poslanca Kötelesa sme neprijali.

  • Ďakujem za spoluprácu, ale myslím si, že ste mohli podporiť návrh, ktorý predložila vláda 31. 12. 1996, pretože technicky je to termín, v ktorom sa dá zrealizovať to, čo pán minister predložil.

  • Ďakujem, pani spoločná spravodajkyňa, ďakujem aj vám, páni poslanci.

    Prepáčte, pani spoločná spravodajkyňa ma pomýlila tým, že hneď začala ďakovať vám, ale musíme ešte hlasovať o zákone ako celku.

  • Prosím, budeme hlasovať. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča, aby sme návrh prijali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 148/1994 Z. z.

    Ďakujem, pani spravodajkyňa, aj vám, páni poslanci.

    Pristúpime k š e s t n á s t e m u bodu programu, ktorým je

    návrh na vyslovenie súhlasu s Dohovorom o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 242 a správu výborov ako tlač 242a.

    Aj tento vládny návrh z poverenia vlády Slovenskej republiky uvedie minister životného prostredia pán Jozef Zlocha.

    Prosím o pokoj, pani poslankyne, páni poslanci.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť je výsledkom dlhoročnej snahy európskych štátov o koordinovaný postup pri ochrane rastlín a živočíchov a ich prírodných stanovíšť. Dohovor vznikol z podnetu Rady Európy. Na podpis bol predložený počas tretej európskej konferencie ministrov životného prostredia v Berne dňa 19. 9. 1979, a preto sa označuje ako tzv. "Bernská konvencia". Dohovor nadobudol platnosť 1. 6. 1982. Zmluvnými stranami v súčasnosti je 26 štátov, vrátane nečlenských štátov Rady Európy a krajín Afriky. Zmluvné strany sa pristúpením k dohovoru zaväzujú:

    1. pri plánovaní a uskutočňovaní svojich záujmov zohľadniť ochranu voľne žijúcich organizmov a v tomto ohľade podporovať ekologickú výchovu a informovanosť verejnosti,

    2. prijať potrebné legislatívne a správne opatrenia na ochranu prírodných stanovíšť, predovšetkým tých, ktoré sú významné pre sťahovavé druhy,

    3. venovať osobitnú pozornosť ohrozeným a vzácnym druhom, ktoré sú uvedené v prílohách dohovoru.

    Návrh na pristúpenie k Dohovoru o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť bol predložený na rokovanie vlády v decembri 1993. Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 8. marca 1994 uznesením číslo 208 súhlasila s pristúpením Slovenska k dohovoru a odporučila prezidentovi Slovenskej republiky splnomocniť mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca, vedúceho Stálej diplomatickej misie Slovenskej republiky pri Rade Európy v Štrasburgu na podpísanie dohovoru. Listom generálneho sekretariátu Rady Európy zo dňa 6. mája 1994 označenom ETS/STE číslo 104 bolo oficiálne potvrdené, že Slovenská republika Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť podpísala dňa 28. apríla 1994.

    Prístup Slovenskej republiky k dohovoru podporuje snahy o zachovanie nenahraditeľných prírodných zdrojov v našej republike i v Európe, je plne v súlade so záujmami nášho štátu aj našou štátnou environmentálnou politikou a umožní aktívnu účasť Slovenskej republiky na plnení programu Rady Európy zameraného na ochranu prírody. Podľa Ústavy Slovenskej republiky tento dohovor vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

    Materiál bol s príslušnými ústrednými orgánmi prerokovaný, opodstatnené pripomienky sú v ňom zapracované, preto navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s ratifikáciou Dohovoru o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi. Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Pokorného, aby nám predniesol správu o výsledkoch prerokovania vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, pán minister, vážená Národná rada,

    návrh na vyslovenie súhlasu s Dohovorom o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 542 zo dňa 20. septembra tohto roku na prerokovanie do 27. októbra 1995 Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, aby podal Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania návrhu v určených výboroch.

    Obidva uvedené výbory prerokovali návrh v lehote, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s Dohovorom o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť nazývanou tiež Bernským dohovorom súhlas.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu s konštatovaním, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Hlási sa pán poslanec Kunc.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Chcem sa opýtať, čo sa stane, ak by sme nedostali súhlas s tým, že vlka a medveďa hnedého chceme vyňať z predloženého zoznamu chránených, vzhľadom na stav populácie u nás. Čo urobíme?

  • Budeme ho strieľať. Kto sa hlási ďalej do rozpravy?

  • Ak nikto, končím rozpravu k tomuto bodu programu a pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    odpoveď na túto otázku je veľmi jednoduchá, pretože na túto výnimku súhlas dostaneme. Je to v súlade s článkom XXII ods. 1 dohovoru. Vlk obyčajný, teda kanis lupus, a medveď hnedý, ursus arctos, sa na Slovensku vyskytujú v takom stave, že ich stavy treba regulovať a je to zosúladené s celým dohovorom, takže nie je možné predpokladať, že by sme súhlas s touto výnimkou nedostali.

  • Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán spravodajca.

  • Mohol by som tiež ešte doplniť stanovisko pána ministra, aby nedochádzalo k obavám, že na Slovensku chceme nejakým spôsobom likvidovať, alebo obmedziť populácie tých druhov, na ktoré žiadame uplatniť výnimku, čiže na vlka obyčajného a medveďa hnedého.

    Ministerstvo životného prostredia vedie každoročne rokovania s rezortom podôhospodárstva a stanovuje sa dovolená výška odstrelu. Samozrejme, je snaha zo strany poľovníkov, aby toto číslo bolo väčšie, aby sme získali devízové prostriedky za odstrel medveďov najmä od zahraničných záujemcov, ale príslušný orgán štátnej správy ochrany prírody, čiže ministerstvo životného prostredia, počty stráži a eviduje. V súčasnosti je na Slovensku okolo 600 kusov medveďov a nadmerný odstrel alebo zníženie stavu nehrozí. Vlkov je okolo 5 až 6 svoriek vo Vysokých a Belianskych Tatrách. Svorka má okolo 10 až 12 kusov, čo je asi 60 jedincov. Je teda v kompetencii rezortu životného prostredia prijať také opatrenia, aby nemuselo dôjsť k nadmernému odstrelu týchto sledovaných zvierat.

  • Prosím pána spoločného spravodajcu, aby sme pristúpili k hlasovaniu. Keďže neboli pozmeňovacie návrhy, môžeme hlasovať o návrhu.

  • Odporúčam vysloviť súhlas s dohovorom.

  • Ďakujem. Takže budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohovorom o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrh hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    máme pokračovať sedemnástym bodom programu, ktorým je vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 230/1992 Zb. o Federálnej železničnej polícii v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 61/1993 Z. z. o zriadení Železničnej polície Slovenskej republiky. Požiadal ma pán minister, aby ste dali súhlas na preradenie tohto bodu programu na budúci týždeň z toho titulu, že niektoré návrhy, ktoré z pléna zazneli pri schvaľovaní programu, chce prekonzultovať s možnosťou predložiť ich potom ako doplňovacie a pozmeňovacie návrhy cez pánov poslancov.

    Takže chcem od vás súhlas, alebo nesúhlas. Myslím si, že by sme to mohli urobiť.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali. Ja som za to, aby sme vyhoveli ministrovi.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Ďakujem. Tento bod programu zaradíme na rokovanie na budúci týždeň niektorý deň.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, podľa pôvodného programu ostatné zákony sme navrhli, aby boli prerokované v piatok. Ostali ešte niektoré zákony. Zajtra nebudeme mať o čom rokovať. Dovoľte mi, aby som navrhol jednu vec. Keďže som dostal aspoň 7 sťažností najmä od dám, že je tu strašná zima a chcú odísť, aby sme prerušili dnešné rokovanie s tým, že o týchto zákonoch budeme rokovať zajtra a zajtra by boli aj výbory, ktoré neprerokovali ešte niektoré zákony, ktoré sme dnes zaradili na program tejto schôdze. Dám o tom hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tom, aby sme prerušili dnešnú schôdzu do zajtra do 9.00 hodiny.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže, páni poslanci, pani poslankyne, za dnešný deň vám ďakujem. Dovidenia zajtra o 9.00 hodine.